NTEU_TestSet.sk

Beneficienti podľa Marrákešskej zmluvy sú osoby, ktoré sú nevidiace, osoby, ktoré majú zrakovú poruchu, ktorú nemožno zlepšiť tak, aby ich zrakové funkcie boli v zásade rovnocenné so zrakovými funkciami osoby, ktorá nemá takúto poruchu, alebo osoby, ktoré majú poruchu vnímania alebo čítania vrátane dyslexie, alebo akúkoľvek inú poruchu učenia, ktorá im bráni čítať tlačené diela v zásade tak, ako sú to schopné osoby bez takéhoto zdravotného postihnutia, a osoby, ktoré v dôsledku telesného postihnutia nie sú schopné držať knihu alebo manipulovať s ňou, alebo zamerať svoj zrak alebo pohybovať očami v rozsahu, ktorý by bol bežne dostačujúci na čítanie, pokiaľ v dôsledku takýchto porúch alebo postihnutí nie sú tieto osoby schopné čítať tlačené diela v zásade na rovnakej úrovni ako osoby, ktoré netrpia takouto poruchou alebo postihnutím.
Osoby, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania naďalej čelia mnohým prekážkam, pokiaľ ide o prístup ku knihám a ostatným tlačeným materiálom chráneným autorským právom alebo s ním súvisiacimi právami.
Na medzinárodnej úrovni bola uznaná potreba zvýšenia počtu diel a iných predmetov ochrany v prístupných formátoch, ktoré by boli dostupné pre tieto osoby, a potreba výrazného zlepšenia obehu a šírenia takýchto diel a iných predmetov ochrany.
Podľa stanoviska Súdneho dvora Európskej únie 3/15 [4] sa výnimky alebo obmedzenia v súvislosti s autorským právom a s ním súvisiacimi právami na účely vyhotovovania a šírenia rozmnoženín určitých diel a iných predmetov ochrany v prístupnom formáte stanovené Marrákešskou zmluvou musia vykonať v rámci oblasti harmonizovanej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES [5].
To isté platí pre režimy vývozu a dovozu stanovené touto zmluvou, lebo v konečnom dôsledku je ich predmetom povoliť na území jednej strany verejný prenos alebo rozširovanie rozmnožením v prístupných formátoch, uverejnených na území inej strany bez súhlasu nositeľov práv.
Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1564 [6] je harmonizovaným spôsobom vykonávať povinnosti, ktoré Únia musí splniť podľa Marrákešskej zmluvy, aby sa zlepšila dostupnosť rozmnoženín v prístupných formátoch pre beneficientov vo všetkých členských štátoch Únie a obeh takýchto rozmnoženín na vnútornom trhu, a vyžaduje sa v nej, aby členské štáty zaviedli povinnú výnimku z určitých práv, ktoré sú harmonizované v práve Únie.
Cieľom tohto nariadenia je vykonávať povinnosti vyplývajúce z Marrákešskej zmluvy, pokiaľ ide o režimy vývozu a dovozu rozmnoženín v prístupných formátoch na nekomerčné účely v prospech beneficientov medzi Úniou a tretími krajinami, ktoré sú stranami Marrákešskej zmluvy, a stanoviť podmienky takéhoto vývozu a dovozu jednotným spôsobom v rámci oblasti harmonizovanej smernicami 2001/29/ES a (EÚ) 2017/1564 s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto opatrenia uplatňovali konzistentne v rámci celého vnútorného trhu a aby neohrozili harmonizáciu výlučných práv a výnimiek stanovených v uvedených smerniciach.
Týmto nariadením by sa malo zabezpečiť, aby rozmnoženiny kníh vrátane elektronických kníh, odborných časopisov, novín, zábavných časopisov a iných písomných materiálov, notových zápisov vrátane partitúr a ostatných tlačených materiálov v prístupných formátoch, a to aj vo zvukovej podobe, či už digitálnej alebo analógovej, ktoré boli vyhotovené v ktoromkoľvek členskom štáte v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami prijatými na základe smernice (EÚ) 2017/1564, bolo možné rozširovať, prenášať alebo sprístupňovať beneficientovi alebo oprávnenej právnickej osobe uvedeným v Marákešskej zmluve v tretích krajinách, ktoré sú stranami Marrákešskej zmluvy.
Medzi prístupné formáty patrí napríklad Braillovo písmo, zväčšené písmo, prispôsobené elektronické knihy, audioknihy a rozhlasové vysielanie.
Vzhľadom na „nekomerčný cieľ“ Marrákešskej zmluvy [7] by rozširovanie, verejný prenos alebo sprístupňovanie verejnosti rozmnoženín v prístupných formátoch pre osoby, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, alebo oprávnené právnické osoby v príslušnej tretej krajine mali vykonávať na neziskovom základe oprávnené právnické osoby usadené v členskom štáte.
Toto nariadenie by malo tiež umožniť, aby beneficienti v Únii a oprávnené právnické osoby usadené v členskom štáte mohli dovážať z tretej krajiny a mali prístup k rozmnoženinám v prístupných formátoch, ktoré boli vyhotovené v súlade s vykonávaním Marákešskej zmluvy, na nekomerčné účely v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania.
Obeh týchto rozmnoženín v prístupných formátoch na vnútornom trhu by mal prebiehať za rovnakých podmienok, aké platia pre rozmnoženiny v prístupných formátoch vyhotovené v Únii v súlade so smernicou (EÚ) 2017/1564.
S cieľom zlepšiť dostupnosť rozmnoženín v prístupných formátoch a zabrániť neoprávnenému šíreniu diel alebo iných predmetov ochrany by oprávnené právnické osoby, ktoré sa zapájajú do rozširovania či verejného prenosu rozmnoženín v prístupných formátoch verejnosti alebo ich sprístupňovania verejnosti, mali spĺňať určité povinnosti.
Mali by sa podporovať iniciatívy členských štátov zamerané na presadzovanie cieľov Marrákešskej zmluvy a výmenu rozmnoženín v prístupných formátoch s tretími krajinami, ktoré sú stranami uvedenej zmluvy, a na podporu výmeny a sprístupňovania informácií zo strany oprávnených právnických osôb.
Takéto iniciatívy by mohli zahŕňať vypracovanie usmernení alebo najlepších postupov týkajúcich sa vyhotovovania a šírenia rozmnoženín v prístupných formátoch v spolupráci so zástupcami oprávnených právnických osôb, beneficientov a nositeľov práv.
Je dôležité, aby sa pri každom spracúvaní osobných údajov podľa tohto nariadenia dodržiavali základné práva vrátane práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a práva na ochranu osobných údajov podľa článkov 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), a je nevyhnutné, aby každé takéto spracúvanie bolo v súlade aj so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES [8] a 2002/58/ES [9], ktorými sa spravuje spracúvanie osobných údajov, ktoré môžu vykonávať oprávnené právnické osoby v rámci tohto nariadenia a pod dohľadom príslušných orgánov členských štátov, najmä nezávislých verejných orgánov určených členskými štátmi.
Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „dohovor UNCRPD“), ktorého je Únia zmluvnou stranou, sa zaručuje osobám so zdravotným postihnutím právo na prístup k informáciám a vzdelávaniu a právo na účasť na kultúrnom, hospodárskom a sociálnom živote za rovnakých podmienok, ako majú ostatné osoby.
V dohovore UNCRPD sa od jeho zmluvných strán vyžaduje, aby podnikli všetky primerané kroky a v súlade s medzinárodným právom zabezpečili, že zákony na ochranu práv duševného vlastníctva nebudú vytvárať neprimerané ani diskriminačné prekážky, pokiaľ ide o prístup osôb so zdravotným postihnutím ku kultúrnym materiálom.
Podľa charty sa zakazuje akákoľvek diskriminácia vrátane diskriminácie z dôvodu zdravotného postihnutia a Únia uznáva a rešpektuje právo osôb so zdravotným postihnutím využívať opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie a integrácie v zamestnaní a účasti na spoločenskom živote.
Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vykonávanie povinností vyplývajúcich z Marrákešskej zmluvy jednotným spôsobom, pokiaľ ide o vývoz a dovoz rozmnoženín určitých diel a iných predmetov ochrany v prístupných formátoch na nekomerčné účely v prospech beneficientov medzi Úniou a tretími krajinami, ktoré sú zmluvnými stranami Marrákešskej zmluvy, a stanovenie podmienok takéhoto vývozu a dovozu nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii.
V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1139 sa stanovil viacročný plán pre populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori (ďalej len „plán“).
Účelom plánu je prispievať k dosiahnutiu cieľov spoločnej rybárskej politiky, a najmä zabezpečiť, aby sa pri využívaní živých morských biologických zdrojov obnovovali a zachovávali populácie lovených druhov nad úrovňami, pri ktorých je možné dosiahnuť maximálny udržateľný výnos (ďalej len „MSY“ – maximum sustainable yield).
Článok 1 nariadenia (EÚ) 2016/1139 stanovuje dotknuté populácie rýb v Baltskom mori vrátane populácie sleďa atlantického v Botnickom mori a populácie sleďa atlantického v Botnickom zálive.
S cieľom zaručiť úplnú reprodukčnú schopnosť daných populácií sa v prílohách I a II k uvedenému nariadeniu stanovujú určité ochranné referenčné body vrátane rozsahov rybolovnej úmrtnosti a referenčných bodov pre biomasu neresiacej sa populácie.
Medzinárodná rada pre výskum mora (ďalej len „ICES“) v roku 2017 uskutočnila vedecké hodnotenie populácie sleďa atlantického v Botnickom mori a populácie sleďa atlantického v Botnickom zálive, z ktorého vyplýva, že tieto dve populácie sú podobné.
V dôsledku toho rada ICES zlúčila uvedené populácie do jednej, zmenila hranice jej geografického rozmiestnenia a prehodnotila rozsahy rybolovnej úmrtnosti MSY, ako aj príslušné ochranné referenčné body.
To spôsobilo, že definícia populácie a číselné hodnoty sa líšia od tých, ktoré sú stanovené v článku 1 nariadenia (EÚ) 2016/1139 a v jeho prílohách I a II.
V článku 5 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2016/1139 sa stanovuje, že ak sa Komisia na základe vedeckého odporúčania nazdáva, že ochranné referenčné body stanovené v prílohe II k uvedenému nariadeniu prestali zodpovedať cieľom plánu, môže uvedené body urýchlene predložiť Európskemu parlamentu a Rade na revíziu.
Je vhodné urýchlene zmeniť článok 1 ods. 1 písm. e) a f) nariadenia (EÚ) 2016/1139 a jeho prílohy I a II, aby sa rybolovné možnosti príslušných populácií stanovili v súlade s aktualizovanými ochrannými referenčnými bodmi.
Nariadenie (EÚ) 2016/1139 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Príloha III k nariadeniu (EÚ) č. 211/2011 sa mení takto:
Text vyhlásenia o ochrane súkromia uvedený vo vzore formulára vyhlásenia o podpore na konci časti A sa nahrádza takto:
„Vyhlásenie o ochrane súkromia: V súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov sa vaše osobné údaje poskytnuté v tomto formulári použijú len na podporu tejto iniciatívy a sprístupnia sa príslušným vnútroštátnym orgánom na účely overenia a osvedčenia.
Máte nárok požadovať od organizátora tejto iniciatívy prístup k vašim osobným údajom, ich opravu, výmaz a obmedzenie spracúvania.
Vaše údaje budú organizátori uchovávať najviac18 mesiacov od dátumu registrácie navrhovanej iniciatívy občanov alebo jeden mesiac od predloženia tejto iniciatívy Komisii, podľa toho, čo nastane skôr.
V prípade správnych alebo súdnych konaní ich možno uchovávať po uvedených lehotách najviac jeden týždeň od dátumu ukončenia týchto konaní.
Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy, máte právo kedykoľvek podať sťažnosť orgánu pre ochranu osobných údajov, najmä v členskom štáte svojho obvyklého pobytu, miesta výkonu práce alebo v mieste údajného porušenia, ak sa domnievate, že došlo k nezákonnému spracovaniu vašich údajov.
Organizátori iniciatívy občanov sú prevádzkovatelia v zmysle všeobecného nariadenia o ochrane údajov a možno ich kontaktovať použitím údajov uvedených vo formulári.
Kontaktné údaje zodpovednej osoby (ak je uvedená) sú dostupné na webovej adrese iniciatívy v registri Európskej komisie, ako je uvedené vo formulári vyhlásenia o podpore.
Kontaktné údaje vnútroštátneho orgánu, ktorému budú vaše osobné údaje doručené a ktorý ich spracuje, a kontaktné údaje vnútroštátnych orgánov pre ochranu osobných údajov možno nájsť na adrese: http://ec.europa.eu/citizens-initiative/public/data-protection.“;
Nariadením Rady (ES) č. 1683/95 [2] sa stanovil jednotný formát víz.
Súčasná jednotná podoba vízovej nálepky, ktorá bola používaná posledných 20 rokov, sa považuje za nepostačujúcu vzhľadom na závažné prípady falšovania a podvodov.
V záujme lepšej ochrany vízovej nálepky a predchádzania falšovaniu by sa preto mala stanoviť jej nová jednotná podoba s modernejšími ochrannými prvkami.
Na žiadosť Írska alebo Spojeného kráľovstva by Komisia mala so žiadajúcim členským štátom uzavrieť primerané dojednania v záujme výmeny technických informácií s týmto členským štátom na účely vydávania národných víz týmto členským štátom.
Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré sú uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie.
Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES [3]; Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.
Toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2003, článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2005 a článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2011.
Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzatvorenej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis [5], ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES [6].
Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis [7], ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES [8].
Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis [9], ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ [10].
prevádzku núdzového požiarneho čerpadla s dvoma hadicami pripojenými v prevádzke k hlavnému požiarnemu rozvodu,
skúšky diaľkového ovládania hlavných uzáverov prívodu paliva do kotlov, hlavného a pomocných motorov a vypínačov vetracích ventilátorov,
skúšky diaľkového a lokálneho ovládania požiarnych klapiek,
skúšky systémov požiarnej detekcie a signalizácie,
skúšky správneho uzavretia požiarnych dvier,
prevádzku drenážnych čerpadiel,
zatváranie vodotesných priedelových dverí, tak z miest lokálneho, ako aj diaľkového ovládania,
činnosť, ktorou sa preukáže, že vedúci členovia posádky sú oboznámení s havarijným plánom,
spustenie aspoň jedného záchranárskeho člna a jedného záchranného člna, naštartovanie a odskúšanie ich hnacieho a kormidelného systému a ich vytiahnutie z vody a uloženie do pohotovostnej polohy na palube,
kontrolu predpísaného vybavenia všetkých záchranárskych a záchranných člnov,
skúšky pohonu kormidla lode alebo plavidla a pomocného kormidelného zariadenia.
Inšpekciami sa najmä zisťuje, či sú členovia posádky oboznámení s bezpečnostnými postupmi, postupmi v núdzovej situácii, údržbou, pracovnými postupmi, bezpečnosťou cestujúcich, postupmi na mostíku a pri manipulácii s nákladom a vozidlami, ako aj efektívnosť ich činnosti v uvedených oblastiach.
Kontroluje sa schopnosť posádky rozumieť a podľa potreby vydávať rozkazy a pokyny a podávať hlásenie v tom spoločnom pracovnom jazyku, ktorý je uvedený v lodnom denníku.
Kontroluje sa dokladová evidencia, že členovia posádky úspešne absolvovali osobitné školenia, najmä:
systémy ochrany vkladov preberajúce práva a povinnosti krytých vkladateľov v prípade platobnej neschopnosti.
Členské štáty zabezpečia, aby v prípade subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až d) mali bežné nezabezpečené pohľadávky v ich vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa upravuje bežné konkurzné konanie, vyššie prioritné postavenie, než je postavenie nezabezpečených pohľadávok vyplývajúcich z dlhových nástrojov, ktoré spĺňajú tieto podmienky:
pôvodná zmluvná splatnosť dlhových nástrojov je aspoň jeden rok;
dlhové nástroje neobsahujú žiadne vložené deriváty a samy osebe nie sú derivátmi;
v príslušnej zmluvnej dokumentácii, a ak je to uplatniteľné, v prospekte, ktoré súvisia s danou emisiou, sa výslovne odkazuje na nižšie postavenie podľa tohto odseku.
Členské štáty zabezpečia, aby nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 2 písm. a), b) a c) tohto článku, mali v ich vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa upravuje bežné konkurzné konanie, vyššie prioritné postavenie, než je prioritné postavenie pohľadávok vyplývajúcich z nástrojov uvedených v článku 48 ods. 1 písm. a) až d).
Bez toho, aby boli dotknuté odseky 5 a 7, členské štáty zabezpečia, aby sa ich vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa upravuje bežné konkurzné konanie a ktoré už boli k 31. decembru 2016 prijaté, uplatňovali na postavenie nezabezpečených pohľadávok v bežnom konkurznom konaní vyplývajúcich z dlhových nástrojov, ktoré vydali subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až d) tejto smernice pred dátumom nadobudnutia účinnosti opatrení v rámci vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2399.
Ak členský štát po 31. decembri 2016 a pred 28. decembrom 2017 prijal vnútroštátny právny predpis, ktorým sa upravuje postavenie nezabezpečených pohľadávok v bežnom konkurznom konaní vyplývajúcich z dlhových nástrojov vydaných po dátume začatia uplatňovania takéhoto vnútroštátneho právneho predpisu, odsek 4 tohto článku sa neuplatňuje na pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov vydaných po dátume začatia uplatňovania uvedeného vnútroštátneho právneho predpisu za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
podľa uvedeného vnútroštátneho právneho predpisu majú nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v písmene a) tohto pododseku, v bežnom konkurznom konaní vyššie prioritné postavenie, než je prioritné postavenie pohľadávok vyplývajúcich z nástrojov uvedených v článku 48 ods. 1 písm. a) až d).
K dátumu nadobudnutia účinnosti opatrení podľa vnútroštátneho právneho predpisu, ktorým sa transponuje smernica (EÚ) 2017/2399, majú nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov uvedených v písmene b) prvého pododseku rovnaké prioritné postavenie, ako je uvedené v odseku 2 písm. a), b) a c) a v odseku 3 tohto článku.
Na účely odseku 2 písm. b) a odseku 5 prvého pododseku písm. a) bodu ii) sa dlhové nástroje s premenlivým úrokom odvodeným od všeobecne používanej referenčnej sadzby a dlhové nástroje, ktoré nie sú denominované v domácej mene emitenta pod podmienkou, že istina, splátka a úrok sú denominované v tej istej mene, nepovažujú za dlhové nástroje obsahujúce vložené deriváty len vzhľadom na uvedené aspekty.
Členské štáty, ktoré pred 31. decembrom 2016 prijali vnútroštátny právny predpis upravujúci bežné konkurzné konanie, ktorým sa bežné nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov vydaných subjektmi uvedenými v článku 1 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až d) rozdeľujú do dvoch alebo viacerých rôznych prioritných postavení, alebo ktorým sa prioritné postavenie bežných nezabezpečených pohľadávok vyplývajúcich z takýchto dlhových nástrojov mení vo vzťahu k všetkým ostatným bežným nezabezpečeným pohľadávkam s rovnakým postavením, môžu stanoviť, že dlhové nástroje s najnižším prioritným postavením medzi uvedenými bežnými nezabezpečenými pohľadávkami majú rovnaké postavenie, ako je postavenie pohľadávok, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v odseku 2 písm. a), b) a c) a v odseku 3 tohto článku.
Čoraz globalizovanejšia výroba vyvoláva potrebu vytvoriť konzistentný rámec, ktorý uľahčí interpretáciu a integráciu štatistík z rôznych oblastí.“
V cieli 2.1.1 sa druhý odsek mení takto:
druhá zarážka sa nahrádza takto:
vytvorenia ukazovateľov o rozdeľovaní príjmov, spotreby a bohatstva v domácnostiach a zosúladenia agregátov národných účtov s údajmi zo zisťovaní v domácnostiach alebo administratívnymi údajmi,“;
posilnenia prepojení s národnými účtami v oblastiach sociálnej ochrany, zdravotníctva a vzdelávania,
vytvorenia rámca na meranie kvality života, ktorým sa posilní hľadisko domácností v národných účtoch,
vypracovania ukazovateľov Viac ako HDP na meranie environmentálnej udržateľnosti a externých účinkov z hľadiska národných účtov,“;
za piatu zarážku sa vkladajú tieto zarážky:
ďalšieho vytvárania včasných sociálnych ukazovateľov vrátane pokrokových postupov pre modelové odhady (nowcasting) a rýchle odhady,
podpory medzinárodnej výmeny údajov pre makroekonomické údaje, aby sa znížilo zaťaženie pre tvorcov údajov a zlepšila dostupnosť porovnateľných a konzistentných údajov pre používateľov,
rozvoja a doladenia agregovaných ukazovateľov o nerovnosti príjmu a aspektov bohatstva,
merania a rozboru rodovej nerovnosti vrátane mzdových rozdielov,“.
V cieli 2.1.2 sa v druhom odseku posledná zarážka nahrádza takto:
dostupnosti a rozšírenia harmonizovanej štatistiky cien bývania pre všetky členské štáty.“
Súčasný jednotný formát povolení na pobyt, ktorý sa používa už 20 rokov, sa považuje za nepostačujúci vzhľadom na závažné prípady falšovania a podvodov.
Mal by sa preto stanoviť nový spoločný vzor povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích krajín obsahujúci modernejšie ochranné znaky v záujme zvýšenia úrovne zabezpečenia takýchto povolení a predchádzania falšovaniu.
Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi platného povolenia na pobyt vyhotoveného v jednotnom formáte a vydaného jedným z členských štátov, ktoré plne uplatňujú schengenské acquis, majú právo voľne sa pohybovať v schengenskom priestore najviac 90 dní za predpokladu, že spĺňajú podmienky pre vstup uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 [3] (Kódex schengenských hraníc).
Právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín sa stanovujú režimy, ktorými sa udeľujú ďalšie práva na mobilitu, s osobitnými podmienkami pre vstup a pobyt v členskom štáte, na ktorý sa vzťahuje uvedené acquis.
V prípade povolení na pobyt vydávaných v súlade s danými právnymi predpismi sa používa jednotný formát stanovený v nariadení (ES) č. 1030/2002.
V záujme toho, aby príslušné orgány mohli identifikovať štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí môžu využívať uvedené osobitné práva na mobilitu, je dôležité, aby na uvedených povoleniach na pobyt boli jasne zobrazené príslušné záznamy, ako napríklad „výskumný pracovník“, „študent“ alebo „zamestnanec presunutý v rámci podniku“, v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie.
V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.
Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.
V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijatí tohto nariadenia a nie sú ním viazané ani nepodliehajú jeho uplatňovaniu.
S cieľom umožniť členským štátom vyčerpanie existujúcich zásob povolení na pobyt by sa malo stanoviť prechodné obdobie, v rámci ktorého môžu členské štáty naďalej používať pôvodné povolenia na pobyt.
Za Radu
Pozícia Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 26. júna 2018.
Dohoda o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej (Ú. v. EÚ L 161, 29.5.2014, s. 3).
Rozhodnutie Rady 2002/639/ES z 12. júla 2002 o poskytnutí doplnkovej makrofinančnej pomoci Ukrajine (Ú. v. ES L 209, 6.8.2002, s. 22).
Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 646/2010/EÚ zo 7. júla 2010 o poskytnutí makrofinančnej pomoci Ukrajine (Ú. v. EÚ L 179, 14.7.2010, s. 1).
Rozhodnutie Rady 2014/215/EÚ zo 14. apríla 2014 o poskytnutí makrofinančnej pomoci Ukrajine (Ú. v. EÚ L 111, 15.4.2014, s. 85).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).
Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 z 25. mája 2009, ktorým sa zriaďuje Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 10).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).
Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).
Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU, RADY A KOMISIE
Európsky parlament, Rada a Komisia pripomínajú, že podmienkou udelenia makrofinančnej pomoci je, že prijímajúca krajina rešpektuje skutočné demokratické mechanizmy vrátane pluralitného parlamentného systému a zásad právneho štátu a zaručuje dodržiavanie ľudských práv.
Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť monitorujú plnenie tejto podmienky počas celého obdobia trvania makrofinančnej pomoci Únie.
Na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 258/2014 [3] sú Nadácia pre medzinárodné štandardy finančného výkazníctva („Nadácia IFRS“), ktorá je právnym nástupcom Nadácie výboru pre medzinárodné účtovné štandardy, a Rada pre dohľad nad verejným záujmom (PIOB) príjemcami spolufinancovania s účasťou Únie vo forme prevádzkových grantov do 31. decembra 2020.
Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo (EFRAG) bola na základe nariadenia (EÚ) č. 258/2014 príjemcom spolufinancovania s účasťou Únie vo forme prevádzkových grantov do 31. decembra 2016.
Komisia uverejnila 12. novembra 2013 správu Philippa Maystadta, osobitného poradcu komisára zodpovedného za vnútorný trh a služby (ďalej len „správa osobitného poradcu“), v ktorej načrtol možné reformy riadenia EFRAG zamerané na posilnenie príspevku Únie k vývoju medzinárodných účtovných štandardov.
Komisia dôkladne monitorovala vykonávanie reformy riadenia EFRAG a náležite informovala Európsky parlament a Radu o pokroku dosahovanom v tomto ohľade.
Na základe toho je vhodné, aby sa v rokoch 2017 až 2020 pokračovalo vo financovaní EFRAG s cieľom splniť dlhodobé ciele programu Únie určeného na podporu osobitných činností v oblasti finančného výkazníctva a auditu.
Dozorná rada EFRAG, zohľadňujúca vyvážené zastúpenie verejných aj súkromných záujmov, by mala zabezpečiť, aby sa jej členovia zaviazali konať v prospech európskeho verejného záujmu.
Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európska centrálna banka sa vyzývajú, aby v čo najväčšej možnej miere aktívne prispievali k práci dozornej rady EFRAG.
Komisia by mala každý rok predkladať správu Európskemu parlamentu a Rade o hlavných výsledkoch a činnostiach EFRAG v predchádzajúcom roku.
V uvedenej správe by sa mal tiež preskúmať vývoj, pokiaľ ide o kritérium rozšíreného verejného blaha, a správa by mala poskytnúť podrobný prehľad o vývoji v oblasti medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS).
Účtovné štandardy by nemali ohrozovať finančnú stabilitu v Únii ani brzdiť hospodársky rozvoj Únie.
V súvislosti s vývojom IFRS, PIOB a EFRAG by sa mala výročná správa Komisie zaoberať aj sledovaním a vykonávaním odporúčaní Európskeho parlamentu.
Okrem toho sa Nadácia IFRS, PIOB a EFRAG nabádajú, aby sa pravidelne, a to aspoň raz ročne, zúčastňovali na vypočutiach organizovaných Európskym parlamentom s cieľom poskytnúť úplný prehľad o vývoji medzinárodných štandardov finančného výkazníctva a auditu.
Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade pravidelnejšie poskytovať informácie o spoločnom úsilí Nadácie IFRS, PIOB a EFRAG vzhľadom na to, že tieto tri subjekty Únia spolufinancuje a ich činnosť je zameraná na rovnaké ciele.
Komisia by mala zvážiť aj možné zmeny fungovania a právneho postavenia EFRAG ako súkromnej organizácie, a to v dlhodobom horizonte.
Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zvýšenie rozpočtu programu Únie na obdobie rokov 2017 až 2020 určeného na podporu činností EFRAG, ktoré prispievajú k plneniu cieľov politiky Únie v súvislosti s finančným výkazníctvom, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov navrhovaných opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii.
S cieľom zabezpečiť kontinuitu financovania EFRAG by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia a malo by sa uplatňovať od 1. januára 2017,
Tieto sankcie majú mať výrazný odradzujúci účinok na potenciálnych páchateľov v celej Únii.
V prípade, že trestný čin spáchala zločinecká organizácia vymedzená v rámcovom rozhodnutí Rady 2008/841/SVV [10], členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa táto skutočnosť považovala za priťažujúcu okolnosť v súlade s príslušnými ustanoveniami ich právneho poriadku.
Mali by zabezpečiť, aby sudcovia pri ukladaní trestu páchateľom mohli takúto priťažujúcu okolnosť zohľadniť, hoci sudcovia nemajú povinnosť zohľadniť pri ukladaní trestu takéto priťažujúce okolnosti.
Členské štáty nie sú povinné ustanoviť priťažujúcu okolnosť vo svojich právnych poriadkoch, pokiaľ sú trestné činy vymedzené v rámcovom rozhodnutí 2008/841/SVV stanovené vo vnútroštátnom právnom poriadku ako samostatné trestné činy, za ktoré možno uložiť prísnejšie sankcie.
Najmä z dôvodu mobility páchateľov a príjmov pochádzajúcich z protiprávneho konania poškodzujúceho finančné záujmy Únie, ako aj z dôvodu zložitej povahy následného cezhraničného vyšetrovania by mal každý členský štát určiť svoju právomoc, aby mohol proti takémuto konaniu bojovať.
Každý členský štát by týmto mal zabezpečiť, aby sa jeho právomoc vzťahovala aj na situácie, keď k spáchaniu trestného činu došlo prostredníctvom informačných a komunikačných technológií, ku ktorým sa vykonal prístup z jeho územia.
Vzhľadom na možnosť viacerých právomocí v prípade cezhraničných trestných činov patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa pri uplatňovaní vnútroštátnych právnych predpisov transponujúcich túto smernicu plne dodržiavala zásada ne bis in idem.
Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa premlčacej doby potrebné na to, aby mohli bojovať proti protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.
V prípadoch trestných činov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky, by mala byť premlčacia doba najmenej päť rokov odo dňa spáchania trestného činu.
Týmto by nemali byť dotknuté tie členské štáty, v ktorých nie je stanovená premlčacia doba pre vyšetrovanie, stíhanie a začatie výkonu sankcie.
Bez toho, aby boli dotknuté predpisy týkajúce sa cezhraničnej spolupráce a vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach a ďalšie predpisy práva Únie, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 [11], je potrebné vypracovať vhodné ustanovenia upravujúce spoluprácu v záujme zabezpečenia účinného boja proti trestným činom vymedzeným v tejto smernici, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, a to vrátane výmeny informácií medzi členskými štátmi a Komisiou, ako aj technickej a operačnej pomoci, ktorú Komisia podľa potreby poskytuje príslušným vnútroštátnym orgánom na uľahčenie koordinácie ich vyšetrovaní.
Takáto pomoc by nemala zahŕňať jej účasť na vyšetrovaniach alebo trestných stíhaniach, ktoré v jednotlivých trestných veciach vedú vnútroštátne orgány.
Dvor audítorov a audítori zodpovední za audit rozpočtov inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie by OLAF-u a iným príslušným orgánom mali oznámiť akékoľvek skutočnosti, ktoré by mohli byť kvalifikované ako trestné činy podľa tejto smernice, a členské štáty by mali zabezpečiť, aby vnútroštátne audítorské subjekty v zmysle článku 59 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, postupovali rovnakým spôsobom, a to v súlade s článkom 8 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013.
Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu o opatreniach, ktoré členské štáty prijali na dosiahnutie súladu s touto smernicou.
Správu môžu v prípade potreby dopĺňať návrhy zohľadňujúce prípadný vývoj, najmä pokiaľ ide o financovanie rozpočtu Únie.
Dohovor by sa mal nahradiť touto smernicou vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú ňou viazané.
Na účely uplatňovania článku 3 ods. 4 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 [12] by sa odkaz na závažný podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie, ako sa vymedzuje v článku 1 ods. 1 a v článku 2 ods. 1 Dohovoru, mal vykladať ako podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie vymedzený v článku 3 a v článku 7 ods. 3 tejto smernice, resp. pokiaľ ide o trestné činy proti spoločnému systému DPH, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 2 tejto smernice.
Riadne vykonávanie tejto smernice členskými štátmi zahŕňa spracúvanie osobných údajov príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a ich výmenu medzi členskými štátmi na jednej strane a medzi príslušnými orgánmi Únie na strane druhej.
Spracúvanie osobných údajov na vnútroštátnej úrovni príslušnými vnútroštátnymi orgánmi by sa malo riadiť acquis Únie.
Výmena osobných údajov medzi členskými štátmi by sa mala uskutočňovať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 [13].
V rozsahu, v akom inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie spracúvajú osobné údaje by sa na spracúvanie osobných údajov malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 [14] prípadne iné právne akty Únie, ktorými sa upravuje spracúvanie osobných údajov týmito inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami, ako aj uplatniteľné pravidlá upravujúce dôverný charakter súdneho vyšetrovania.
Nemali by sa v ňom stanoviť žiadne povinnosti započítavania či nahlasovania pre súkromné strany vrátane poľnohospodárov a lesníkov.
Sektor LULUCF vrátane poľnohospodárskej pôdy má priamy a výrazný vplyv na biodiverzitu a ekosystémové služby.
Z tohto dôvodu je dôležitým cieľom politík ovplyvňujúcich tento sektor zabezpečenie súladu s cieľmi stratégie Únie v oblasti biodiverzity.
Mali by sa podniknúť opatrenia, ktorými sa v tomto sektore zrealizujú a podporia činnosti súvisiace so zmierňovaním a adaptáciou.
Mal by sa zabezpečiť aj súlad medzi spoločnou poľnohospodárskou politikou a týmto nariadením.
Všetky sektory musia spravodlivým dielom prispieť k znižovaniu emisií skleníkových plynov.
Mokrade sú účinnými ekosystémami na ukladanie uhlíka.
Ochranou a obnovou mokradí by sa preto mohli znížiť emisie skleníkových plynov v sektore LULUCF.
V tejto súvislosti by sa mala zohľadniť úprava usmernení Medzivládneho panelu o zmene klímy (ďalej len „IPCC“) pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 týkajúcich sa mokradí.
Na zabezpečenie príspevku sektora LULUCF k splneniu zámeru Únie znížiť emisie aspoň o 40 % a k dlhodobému cieľu Parížskej dohody je potrebný spoľahlivý systém započítavania.
S cieľom získať presné účty emisií a odstraňovania v súlade s usmerneniami IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 (ďalej len „usmernenia IPCC“) by sa v prípade kategórií využívania pôdy a konverzie medzi kategóriami využívania pôdy mali používať hodnoty každoročne nahlasované podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013, čím by sa zjednodušili postupy používané podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu.
Pôda, ktorá sa konvertuje na inú kategóriu využívania pôdy, by sa mala považovať za pôdu v procese presunu do tejto kategórie počas štandardného obdobia 20 rokov uvedeného v usmerneniach IPCC.
Členské štáty by mali mať možnosť odchýliť sa od tohto štandardného obdobia len v prípade zalesnenej pôdy a iba za obmedzených okolností odôvodnených usmerneniami IPCC.
Zmeny v usmerneniach IPCC prijaté Konferenciou zmluvných strán UNFCCC alebo Konferenciou zmluvných strán slúžiacou ako stretnutie zmluvných strán Parížskej dohody by sa mali podľa potreby zohľadniť v požiadavkách pre nahlasovanie podľa tohto nariadenia.
V medzinárodne dohodnutých usmerneniach IPCC sa uvádza, že emisie zo spaľovania biomasy možno v energetickom sektore započítavať ako nulové, ak sa takéto emisie započítajú v sektore LULUCF.
V Únii sa v súčasnosti emisie zo spaľovania biomasy započítavajú ako nulové podľa článku 38 nariadenia Komisie (EÚ) č. 601/2012 a ustanovení stanovených v nariadení (EÚ) č. 525/2013, a preto by sa súlad s usmerneniami IPCC zabezpečil iba vtedy, ak by sa takéto emisie presne zohľadnili v tomto nariadení.
Emisie a odstraňovanie zo zalesnenej pôdy závisia od viacerých prírodných okolností, dynamických charakteristík lesa súvisiacich s vekom, ako aj od minulých a súčasných postupov obhospodarovania, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch podstatne líšia.
Pri použití základného roka by sa tieto faktory a z nich vyplývajúce cyklické vplyvy na emisie a odstraňovanie či medziročné zmeny emisií a odstraňovania nedali zohľadniť.
V príslušných pravidlách započítavania by sa namiesto toho malo stanoviť používanie referenčných úrovní, aby sa vylúčili vplyvy prírodných charakteristík a charakteristík typických pre jednotlivé krajiny.
V rámci lesných referenčných úrovní by sa mala zohľadniť akákoľvek nevyvážená veková štruktúra lesov a nemala by sa neprimerane obmedzovať budúca intenzita obhospodarovania lesov, aby sa dlhodobé záchyty uhlíka mohli udržať alebo zlepšiť.
Vzhľadom na osobitnú historickú situáciu Chorvátska by sa v rámci jeho lesnej referenčnej úrovne mohla zohľadniť aj okupácia jeho územia a vojnové a povojnové okolnosti, ktoré mali vplyv na obhospodarovanie lesov počas referenčného obdobia.
V príslušných pravidlách započítavania sa zohľadňujú zásady udržateľného obhospodarovania lesov prijaté na ministerských konferenciách o ochrane lesov v Európe („Forest Europe“).
Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov určí referenčné laboratórium Európskej únie pre pseudomor hydiny.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25.
Referenčné laboratórium Európskej únie pre pseudomor hydiny má tieto právomoci a úlohy:
po dohovore s Komisiou koordinuje metódy používané v členských štátoch na diagnostiku pseudomoru hydiny, a to najmä:
typizáciou, uskladňovaním a dodávaním kmeňov vírusu pseudomoru hydiny pre sérologické testy a prípravu antiséra;
zásobovaním národných referenčných laboratórií štandardnými sérami a inými referenčnými reaktantmi na štandardizáciu testovacích metód a reaktantov používaných v členských štátoch;
založením a uchovávaním zbierky kmeňov a izolátov vírusu pseudomoru hydiny;
pravidelným organizovaním komparatívneho testovania diagnostických postupov na úrovni Únie;
zberom a triedením údajov a informácií týkajúcich sa používaných diagnostických metód a výsledkov testov vykonaných v Únii;
charakterizáciou izolátov vírusu pseudomoru hydiny najpokrokovejšími metódami s cieľom podpory lepšieho pochopenia epidemiológie pseudomoru hydiny;
sledovaním vývoja situácie na celom svete z hľadiska dozoru, epidemiológie a prevencie pseudomoru hydiny;
uchovávaním odborných poznatkov o víruse pseudomoru hydiny a o ďalších relevantných vírusoch s cieľom umožniť rýchlu diferenciálnu diagnostiku;
získavaním dôkladných znalostí o príprave a používaní imunologických veterinárnych prípravkov používaných na eradikáciu a kontrolu pseudomoru hydiny;
aktívne poskytuje pomoc pri identifikácii ohnísk pseudomoru hydiny v členských štátoch formou štúdia izolátov vírusu zaslaných na potvrdenie diagnózy, charakterizáciu a epidemiologické štúdie;
uľahčuje odbornú prípravu alebo preškoľovanie odborníkov v oblasti laboratórnej diagnostiky s cieľom zosúladenia diagnostických metód v celej Únii.“;
Článok 19 sa mení takto:
odsek 5 sa nahrádza takto:
V rozsahu, aký si vyžaduje primerané uplatnenie ustanovení uvedených v tomto článku, členské štáty predložia Komisii v rámci Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá informácie o situácii týkajúcej sa choroby a uplatnených opatreniach na kontrolu.“;
dopĺňa sa tento odsek:
Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť pravidlá týkajúce sa informácií, ktoré majú predkladať členské štáty Komisii, ako je stanovené v odseku 5 tohto článku.
Článok 21 sa nahrádza takto:
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 bol zriadený program Kreatívna Európa (2014 – 2020) na podporu európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov.
Osobitosť Mládežníckeho orchestra Európskej únie (ďalej len „EUYO“ – European Union Youth Orchestra) spočíva v tom, že ide o európsky orchester, ktorý presahuje kultúrne hranice a skladá sa z mladých hudobníkov, ktorí v rámci prísnych každoročných konkurzov vo všetkých členských štátoch musia splniť náročné kvalitatívne kritériá.
Je to jediný orchester v Únii, ktorý prijíma hudobníkov zo všetkých členských štátov.
Od svojho založenia EUYO prispieva k rozvoju medzikultúrneho dialógu a vzájomnému rešpektu a porozumeniu.
EUYO pôsobí ako kultúrny veľvyslanec Únie prezentovaním bohatstva a rôznorodosti európskych kultúr a nových talentov.
Prispieva tiež k spoznávaniu európskeho hudobného dedičstva, obehu európskych diel a mobilite mladých európskych talentov mimo hraníc ich vlastí i hraníc Európy.
EUYO poskytuje pravidelnú prípravu pre mladých hudobníkov prostredníctvom rezidenčného programu a ponúka príležitosti na vystúpenia, čím podporuje ich medzinárodnú kariéru a rozvíja ich zručnosti pod vedením uznávaných dirigentov.
EUYO by mal neustále diverzifikovať svoje príjmy tým, že sa bude aktívne snažiť o získanie finančnej podpory z iných zdrojov ako z prostriedkov Únie, s cieľom zaručiť svoju udržateľnosť a obmedziť svoju závislosť od financovania zo strany Únie.
EUYO by mal preto zabezpečiť nákladovú efektívnosť svojho riadenia.
EUYO by sa mal usilovať zvýšiť svoju viditeľnosť, a to aj v tradičných a digitálnych médiách, a vystupovať na európskych podujatiach a vo viacerých členských štátoch.
EUYO by mal v spolupráci so svojimi národnými pridruženými partnermi zvýšiť informovanosť o každoročných konkurzoch s cieľom dosiahnuť, aby boli v orchestri vyváženejšie zastúpení hudobníci zo všetkých členských štátov.
Aktivity EUYO by mali byť v súlade s cieľmi programu Kreatívna Európa, najmä s cieľom podporovať rozvoj publika, a s prioritami podprogramu Kultúra.
EUYO by sa mal preto aktívne angažovať v rozvoji publika a venovať osobitnú pozornosť mladým ľuďom.
EUYO sa od ostatných orchestrov v Európe odlišuje tým, že bol založený v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 1976.
Prínos EUYO uznali členské štáty a inštitúcie Únie vrátane jednotlivých predsedov Komisie a Európskeho parlamentu.
Vzhľadom na osobitné postavenie, strategické ciele a činnosti EUYO, ktoré presahujú výhradný záujem a prospech jedného alebo viacerých členských štátov a jasne preukazujú európsku pridanú hodnotu, spĺňa tento orchester požiadavky na to, aby sa stal subjektom určeným v základnom akte v zmysle článku 190 ods. 1 písm. d) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012, čo umožňuje udeľovanie grantov bez výzvy na predkladanie návrhov.
Orchestru EUYO by sa malo výnimočne poskytnúť financovanie do konca programu Kreatívna Európa 31. decembra 2020.
EUYO by sa preto mal ako výnimka zahrnúť medzi opatrenia, ktoré profitujú z podpory z podprogramu Kultúra i medzisektorovej oblasti programu Kreatívna Európa.
Aby sa zabezpečilo hladké fungovanie EUYO, orchester by mal mať možnosť profitovať z podpory čo najskôr, najmä pokiaľ ide o náklady vzniknuté v roku 2018 pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.
Toto rozhodnutie by sa preto malo uplatňovať retroaktívne od 1. januára 2018.
V záujme ochrany, zachovania a zvyšovania kvality životného prostredia, ochrany zdravia ľudí, zabezpečenia rozvážneho, efektívneho a racionálneho využívania prírodných zdrojov a podpory zásad obehového hospodárstva by sa v Únii malo zlepšiť odpadové hospodárstvo.
V záujme zníženia regulačného zaťaženia pre malé zariadenia alebo podniky by sa pre malé zariadenia alebo podniky mali zjednodušiť požiadavky na získanie povolení a na registráciu.
Správy o vykonávaní, ktoré členské štáty vypracúvajú každé tri roky, sa neosvedčili ako účinný nástroj na overenie súladu alebo zabezpečenie správneho vykonávania, pričom navyše spôsobujú zbytočnú administratívnu záťaž.
Preto je vhodné zrušiť ustanovenia, ktorými sa členským štátom ukladá povinnosť vypracúvať takéto správy.
Namiesto toho by sa na monitorovanie dodržiavania právnych predpisov mali používať výlučne údaje, ktoré členské štáty každoročne nahlasujú Komisii.
Údaje, ktoré členské štáty nahlasujú, majú pre Komisiu kľúčový význam z hľadiska posúdenia, či členské štáty dodržiavajú právne predpisy Únie o odpade.
Mala by sa zvýšiť kvalita, spoľahlivosť a porovnateľnosť údajov a na tento účel by sa malo vytvoriť jedno vstupné miesto pre všetky údaje o odpade, mali by sa vypustiť zastarané požiadavky na podávanie správ, malo by sa stanoviť referenčné porovnávanie vnútroštátnych metodík podávania správ a mala by sa zaviesť správa o kontrole kvality údajov.
Spoľahlivé nahlasovanie údajov týkajúce sa odpadového hospodárstva má zásadný význam z hľadiska efektívneho vykonávania a zabezpečenia porovnateľnosti údajov medzi členskými štátmi.
Preto by členské štáty mali používať pri vypracúvaní správ o dosahovaní cieľov stanovených v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES, 2006/66/ES a 2012/19/EÚ najnovšie pravidlá vypracované Komisiou a metodiky vypracované príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vykonávanie uvedených smerníc.
V právnych predpisoch Únie, ktoré sa týkajú predchádzania vzniku odpadov a nakladania s odpadmi, sa ako poradie priorít uplatňuje hierarchia odpadového hospodárstva ustanovená v smernici 2008/98/ES.
Pri plnení cieľov tejto smernice by členské štáty mali prijať opatrenia potrebné na zohľadnenie poradia priorít hierarchie odpadového hospodárstva a zabezpečiť ich praktické vykonávanie.
V súvislosti so záväzkom Únie prejsť na obehové hospodárstvo by sa smernice 2000/53/ES, 2006/66/ES a 2012/19/EÚ mali preskúmať a v prípade potreby zmeniť, berúc do úvahy ich vykonávanie, a uvážiť okrem iného možnosť stanovenia cieľov pre konkrétne materiály, ktoré sa nachádzajú v príslušných prúdoch odpadov.
Pri preskúmaní smernice 2000/53/ES by sa mala pozornosť tiež venovať problému vozidiel po dobe životnosti, ktoré nie sú započítané, vrátane prepravy ojazdených vozidiel, u ktorých je podozrenie, že patria do kategórie vozidiel po dobe životnosti, a uplatňovaniu usmernenia korešpondentov č. 9 k preprave vozidiel po dobe životnosti (Correspondents‘ Guidelines No 9 on shipments of end-of-life vehicles).
Pri preskúmaní smernice 2006/66/ES by sa mal tiež zohľadniť technický vývoj nových druhov batérií, v ktorých sa nepoužívajú nebezpečné látky.
S cieľom zmeniť a doplniť smernicu 2000/53/ES a zmeniť smernicu 2012/19/EÚ by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o článok 4 ods. 2 písm. b), článok 5 ods. 5, článok 6 ods. 6 a článok 8 ods. 2 smernice 2005/53/ES v znení tejto smernice a článok 19 smernice 2012/19/EÚ v znení tejto smernice.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 2000/53/ES, pokiaľ ide o jej článok 7 ods. 2 a článok 9 ods. 1d v znení tejto smernice, a vykonávania smernice 2012/19/EÚ, pokiaľ ide o jej článok 16 ods. 9 v znení tejto smernice, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci.
Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.
Keďže ciele tejto smernice, a to zlepšiť odpadové hospodárstvo v Únii, a tak prispieť k ochrane, zachovaniu a zvýšeniu kvality životného prostredia a k rozvážnemu a racionálnemu využívaniu prírodných zdrojov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii.
Smernice 2000/53/ES, 2006/66/ES a 2012/19/EÚ by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.
V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov.
Podkladové údaje by sa mali získať z príslušných databáz Komisie.
Metodika na určenie podielu využitia každej individuálnej colnej kvóty bola stanovená a dohodnutá medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom v súlade s požiadavkami článku XXVIII dohody GATT z roku 1994, a preto by sa táto metodika mala v plnej miere zachovať, aby sa zabezpečilo jej konzistentné uplatňovanie.
V prípadoch, v ktorých sa počas reprezentatívneho obdobia nezaznamená žiadna obchodná transakcia v súvislosti s konkrétnou colnou kvótou, mali by sa na stanovenie podielu využitia pre Spojené kráľovstvo použiť dva alternatívne prístupy.
Ak existuje iná colná kvóta s identickou definíciou výrobku, mal by sa na colnú kvótu, v súvislosti s ktorou sa počas reprezentatívneho obdobia nezaznamenala žiadna obchodná transakcia, uplatniť podiel využitia uvedenej identickej colnej kvóty.
Ak neexistuje colná kvóta s identickou definíciou výrobku, vzorec na výpočet podielu využitia by sa mal uplatniť na dovoz do EÚ v zodpovedajúcich colných položkách mimo colnej kvóty.
Pokiaľ ide o dotknuté poľnohospodárske colné kvóty, články 184 až 188 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 poskytujú potrebný právny základ pre správu colných kvót po ich proporčnom rozdelení podľa tohto nariadenia.
V tejto súvislosti, príslušné množstvá colných kvót sú uvedené v časti A prílohy k tomuto nariadeniu.
Uvedená správa by sa preto mala vykonávať s náležitým ohľadom na ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako sú stanovené v ZFEÚ, a multifunkčnosť poľnohospodárskych činností.
Pokiaľ ide o colné kvóty vzťahujúce sa na takmer všetky produkty rybolovu, priemyselné produkty a určité spracované poľnohospodárske výrobky, správa colných kvót sa vykonáva v súlade s nariadením (ES) č. 32/2000.
Príslušné množstvá colných kvót sú uvedené v prílohe I k uvedenému nariadeniu, a uvedená príloha by sa mala preto nahradiť množstvami uvedenými v časti B prílohy k tomuto nariadeniu.
Štyri colné kvóty pre rybolov sa nespravujú podľa nariadenia (ES) č. 32/2000, ale podľa nariadenia Komisie (ES) č. 847/2006, ktorým sa vykonáva rozhodnutie Rady 2006/324/ES.
Na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci na úpravu ustanovení nariadenia (ES) č. 847/2006, pokiaľ ide o uvedené štyri colné kvóty pre rybolov, v súlade s proporčne rozdelenými množstvami stanovenými v tomto nariadení.
S cieľom zohľadniť skutočnosť, že rokovania s dotknutými členmi WTO prebiehajú súčasne s riadnym legislatívnym postupom na prijatie tohto nariadenia, na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, aby Komisia mohla meniť časti A a C prílohy k tomuto nariadeniu, pokiaľ ide o množstvá proporčne rozdelených colných kvót uvedených v danej prílohe, a to s cieľom zohľadniť akékoľvek uzatvorené dohody alebo relevantné informácie, ktoré môže Komisia získať v rámci uvedených rokovaní a ktoré by naznačovali, že určité faktory, ktoré neboli predtým známe, si vyžadujú úpravu proporčného rozdelenia colných kvót medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom, pričom treba zároveň zabezpečiť súlad so spoločnou metodikou dohodnutou v spolupráci so Spojeným kráľovstvom.
Uvedená právomoc prijímať akty by sa mala na Komisiu delegovať aj vtedy, ak sa také relevantné informácie získajú z iných zdrojov so záujmom na konkrétnej colnej kvóte.
Navyše, nariadenie (ES) č. 32/2000 by sa malo zmeniť s cieľom delegovať na Komisiu právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, aby Komisia mohla meniť prílohu I k uvedenému nariadeniu.
V súlade so zásadou proporcionality a vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie je potrebné a vhodné stanoviť pravidlá pre proporčné rozdelenie colných kvót uvedených v listine WTO pre Úniu.
V súlade s článkom 5 ods. 4 Zmluvy o EÚ toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.
V súlade s článkom 4 ods. 3 nariadenia Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71, k ukončeniu uplatňovania aktov stanovenému k určitému dátumu dochádza uplynutím poslednej hodiny dňa zodpovedajúceho tomuto dátumu.
Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa nariadenie (ES) č. 32/2000 prestane uplatňovať na Spojené kráľovstvo, keďže od toho dňa Únia, ako aj Spojené kráľovstvo musia poznať svoje záväzky v rámci WTO.
Ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa delegovania právomoci a prenesenia vykonávacích právomocí by sa však mali uplatňovať odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
Vzhľadom na procedurálne požiadavky riadneho legislatívneho postupu a potrebu následne prijať vykonávacie akty na uplatňovanie tohto nariadenia na jednej strane a na potrebu mať zavedené proporčne rozdelené colné kvóty pripravené na uplatňovanie v okamihu, keď sa na Spojené kráľovstvo prestane vzťahovať listina koncesií a záväzkov Únie, čo by mohlo byť už 30. marca 2019 na druhej strane, je nevyhnutné, aby toto nariadenie nadobudlo účinnosť čo najskôr,
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 91/2003 bolo opakovane podstatným spôsobom zmenené.
Pri príležitosti ďalších zmien je z dôvodu prehľadnosti vhodné uvedené nariadenie prepracovať.
železnice sú významnou časťou dopravných sietí Únie.
Komisia potrebuje štatistiku o preprave tovaru a osôb po železnici, aby mohla monitorovať a rozvíjať spoločnú dopravnú politiku, ako aj dopravné prvky politík týkajúcich sa regiónov a transeurópskych sietí.
Štatistiky o bezpečnosti železníc sú pre Komisiu potrebné aj na prípravu a monitorovanie opatrení Únie v oblasti dopravnej bezpečnosti.
Železničná agentúra Európskej únie zbiera údaje o nehodách podľa prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES, pokiaľ ide o spoločné bezpečnostné ukazovatele a spoločné metódy výpočtu vzniknutých škôd pri nehodách.
štatistiky na úrovni Únie o železničnej doprave sú potrebné aj na plnenie kontrolných úloh predpokladaných v článku 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ.
Štatistiky na úrovni Únie o všetkých druhoch dopravy by mali spočívať na jednotnej koncepcii a normách, s cieľom dosiahnuť čo možno najväčšiu porovnateľnosť medzi druhmi dopravy.
Je dôležité vyhnúť sa duplicite v práci a optimalizovať využívanie existujúcich informácií, ktoré môžu byť užitočné na štatistické účely.
Z uvedeného dôvodu a s cieľom zabezpečiť občanom Únie a ostatným stranám zainteresovaným na bezpečnosti železničnej dopravy a interoperabilite železničného systému vrátane železničnej infraštruktúry ľahko dostupné a užitočné informácie by sa medzi útvarmi Komisie a príslušnými subjektmi, a to aj na medzinárodnej úrovni, mali dosiahnuť primerané dohody o spolupráci.
Pri zostavovaní európskych štatistík by sa mala nastoliť rovnováha medzi potrebami používateľov a záťažou respondentov.
Vo svojej správe Európskemu parlamentu a Rade o svojich skúsenostiach získaných pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 91/2003 Komisia poukázala na skutočnosť, že dlhodobý vývoj pravdepodobne povedie k zastaveniu zberu alebo zjednodušeniu údajov už zozbieraných podľa uvedeného nariadenia a že cieľom je skrátiť lehotu na zasielanie ročných údajov o osobách prepravených po železnici.
Komisia by mala naďalej pravidelne poskytovať správy o spôsobe vykonávania tohto nariadenia.
Koexistencia verejných a súkromných železničných podnikov pôsobiacich na komerčnom železničnom dopravnom trhu, si vyžaduje jednoznačnú špecifikáciu štatistických informácií, ktoré by mali poskytovať všetky železničné podniky a ktoré by mal šíriť Eurostat.
Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vytvorenie spoločných štatistických noriem, ktoré umožňujú zostavenie harmonizovaných údajov a ktoré sa majú vykonávať v každom členskom štáte pod dohľadom subjektov a inštitúcií poverených zostavovaním úradných štatistík, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 tvorí referenčný rámec pre ustanovenia tohto nariadenia.
S cieľom zohľadniť nový vývoj v členských štátoch a zároveň zachovať harmonizovaný zber údajov o železničnej doprave v celej Únii a so zámerom udržať vysokú kvalitu údajov zasielaných členskými štátmi by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu tohto nariadeniana prispôsobenie technických definícií a ustanovenie dodatočných technických vymedzení pojmov.
Komisia by mala zabezpečiť, aby uvedené delegované akty nespôsobovali výrazné dodatočné zaťaženie členských štátov alebo respondentov.
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o špecifikáciu informácií, ktoré sa majú poskytovať na účely správ o kvalite a porovnateľnosti výsledkov a opatreniach na šírenie týchto výsledkov Komisiou (Eurostatom).
Uskutočnili sa konzultácie s Výborom pre Európsky štatistický systém,
Zoznam látok podľa článku 1 bodu 1 písm. b)
P-metyltioamfetamín alebo 4-metyltioamfetamín uvedený v rozhodnutí Rady 1999/615/SVV [1].
Parametoxy-metylamfetamín alebo N-metyl-1-(4-metoxy-fenyl)-2-aminopropán uvedený v rozhodnutí Rady 2002/188/SVV [2].
2,5-dimetoxy-4-jódfenetylamín, 2,5-dimetoxy-4-etyltiofenetylamín, 2,5-dimetoxy-4 (n) -propyltiofenetylamín a 2,4,5-trimetoxyamfetamín uvedené v rozhodnutí Rady 2003/847/SVV [3].
enzylpiperazín alebo 1-benzyl-1,4-diazacyklohexán alebo N-benzylpiperazín alebo benzylpiperazín uvedený v rozhodnutí Rady 2008/206/SVV [4].
etylmetkathinón uvedený v rozhodnutí Rady 2010/759/EÚ [5].
etyl-5- (4-metylfenyl) -4,5-dihydrooxazol-2-amín (4,4′-DMAR) a 1-cyklohexyl-4-(1,2-difenyletyl) piperazín (MT-45) uvedené vo vykonávacom rozhodnutí Rady (EÚ) 2015/1873 [6].
etylamfetamín uvedený vo vykonávacom rozhodnutí Rady (EÚ) 2015/1874 [7].
ód-2,5-dimetoxy-N- (2-metoxybenzyl) fenetylamín (25I-NBOMe), 3,4-dichlór-N- [[1-(dimetylamino) cyklohexyl] metyl] benzamid (AH-7921), 3,4-metyléndioxypyrovalerón (MDPV) a 2- (3-metoxyfenyl) -2- (etylamino) cyklohexanón (metoxetamín) uvedené vo vykonávacom rozhodnutí Rady (EÚ) 2015/1875 [8].
5-(2-aminopropyl)indol uvedený vo vykonávacom rozhodnutí Rady (EÚ) 2015/1876 [9].
enyl-2-(pyrolidín-1-yl) pentán-1-ón (α-pyrolidínvalerofenón, α-PVP) uvedený vo vykonávacom rozhodnutí Rady (EÚ) 2016/1070 [10].
Metyl 2-[[1- (cyklohexylmetyl)-1H-indol-3-karbonyl]amino] -3,3-dimetylbutanoát (MDMB-CHMICA) uvedený vo vykonávacom rozhodnutí Rady (EÚ) 2017/369 [11].
N-(1-fenetylpiperidín-4-yl) -N-fenylakrylamid (akryloylfentanyl) uvedený vo vykonávacom rozhodnutí Rady (EÚ) 2017/1774 [12].
Rozhodnutie Rady 1999/615/SVV z 13. septembra 1999 definujúce 4-MTA ako novú syntetickú drogu, ktorá sa má stať predmetom kontrolných opatrení a trestných postihov (Ú. v. ES L 244, 16.9.1999, s. 1).
Rozhodnutie Rady 2002/188/SVV z 28. februára 2002 týkajúce sa kontrolných opatrení a trestných sankcií vo vzťahu k novej syntetickej droge PMMA (Ú. v. ES L 63, 6.3.2002, s. 14).
Rozhodnutie Rady 2003/847/SVV z 27. novembra 2003 o kontrolných opatreniach a trestných sankciách s ohľadom na nové syntetické drogy 2C-I, 2C-T-2, 2C-T-7 a TMA-2 (Ú. v. EÚ L 321, 6.12.2003, s. 64).
Rozhodnutie Rady 2008/206/SVV z 3. marca 2008 o definovaní 1-benzylpiperazínu (BZP) ako novej psychoaktívnej látky, ktorá má podliehať kontrolným opatreniam a trestnoprávnym ustanoveniam (Ú. v. EÚ L 63, 7.3.2008, s. 45).
Rozhodnutie Rady 2010/759/EÚ z 2. decembra 2010 o vystavení 4-metylmetkathinónu (mefedrónu) kontrolným opatreniam (Ú. v. EÚ L 322, 8.12.2010, s. 44).
Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1873 z 8. októbra 2015 o podrobení 4-metyl-5-(4-metylfenyl)-4,5-dihydrooxazol-2-amínu (4,4′-DMAR) a 1-cyklohexyl-4- (1,2-difenyletyl)piperazínu (MT-45) kontrolným opatreniam (Ú. v. EÚ L 275, 20.10.2015, s. 32).
Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1874 z 8. októbra 2015 o podrobení 4-metylamfetamínu kontrolným opatreniam (Ú. v. EÚ L 275, 20.10.2015, s. 35).
Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1875 z 8. októbra 2015 o podrobení 4-jód-2,5-dimetoxy-N-(2-metoxybenzyl)fenetylamínu (25I-NBOMe), 3,4-dichlór-N-[[1- (dimetylamino)cyklohexyl]metyl]benzamidu (AH-7921), 3,4-metyléndioxypyrovalerónu (MDPV) a 2-(3-metoxyfenyl)-2-(etylamino)cyklohexanónu (metoxetamínu) kontrolným opatreniam (Ú. v. EÚ L 275, 20.10.2015, s. 38).
Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1070 z 27. júna 2016 o podrobení 1-fenyl-2-(pyrolidín-1-yl) pentán-1-ón (α-pyrolidínvalerofenón, α-PVP) kontrolným opatreniam (Ú. v. EÚ L 178, 2.7.2016, s. 18).
Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/369 z 27. februára 2017 o podrobení metyl 2-[[1-(cyklohexylmetyl)-1H-indol-3-karbonyl]amino]-3,3-dimetylbutanoát (MDMB-CHMICA) kontrolným opatreniam (Ú. v. EÚ L 56, 3.3.2017, s. 210).
Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/1774 z 25. septembra 2017 o podrobení N-(1-fenyletyl-4-piperidinyl)-N-fenylakrylamid (akrylfentanyl) kontrolným opatreniam (Ú. v. EÚ L 251, 29.9.2017, s. 21).
Smernice Rady 86/278/EHS a 87/217/EHS vychádzajú z článkov 100 a 235 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ktoré sú teraz článkami 115 a 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).
Zmeny uvedených smerníc v tomto rozhodnutí sa týkajú politiky Únie v oblasti životného prostredia a sú priamym dôsledkom zrušenia smernice Rady 91/692/EHS na základe článku 192 ods. 1 ZFEÚ.
Je preto vhodné, aby uvedené zmeny vychádzali z článku 192 ods. 1 ZFEÚ.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/63/ES vychádza z článku 100a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktorý je teraz článkom 114 ZFEÚ.
Smernica 91/692/EHS bola prijatá s cieľom racionalizovať a zlepšiť v jednotlivých sektoroch ustanovenia o prenose informácií a uverejňovaní správ týkajúcich sa určitých smerníc o ochrane životného prostredia.
Na dosiahnutie uvedeného cieľa sa smernicou 91/692/EHS zmenilo niekoľko smerníc zavedením jednotných požiadaviek na podávanie správ.
Vykonávanie požiadaviek na podávanie správ zavedených smernicou 91/692/EHS sa stalo zaťažujúcim a neúčinným.
Okrem toho mnohé akty Únie zmenené smernicou 91/692/EHS boli nahradené a už viac neobsahujú požiadavky na podávanie správ zavedené uvedenou smernicou.
Napríklad smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES sa zrušilo sedem aktov Únie v oblasti vodného hospodárstva a neprebral sa ňou systém podávania správ zavedený smernicou 91/692/EHS.
Navyše smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ neobsahuje žiaden odkaz na smernicu 91/692/EHS a namiesto toho sa v nej stanovuje samostatný systém podávania správ.
V smernici 91/692/EHS sa nestanovuje používanie elektronických nástrojov.
S úspešným rozvojom nástroja Európskej environmentálnej agentúry Reportnet a sektorových iniciatív týkajúcich sa zefektívnenia podávania správ, ako je napríklad Informačný systém o vode pre Európu, sa čoraz viac spochybňovala potreba a účinnosť horizontálneho nástroja na podávanie správ.
Napokon sa prijatím smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES a súvisiacim vývojom spoločného systému environmentálnych informácií zaviedol modernejší a účinnejší horizontálny prístup v súvislosti s riadením informácií a podávaním správ týkajúci sa politiky Únie v oblasti životného prostredia.
Smernica 91/692/EHS by sa preto mala zrušiť.
Väčšina smerníc zmenených smernicou 91/692/EHS už nie je v účinnosti.
Smernice 86/278/EHS a 87/217/EHS sú však stále v účinnosti.
V smernici 86/278/EHS sa od členských štátov vyžaduje, aby predkladali správy o vykonávaní uvedenej smernice na základe dotazníka alebo osnovy, ktoré zostaví Komisia v súlade s postupom stanoveným v smernici 91/692/EHS.
S cieľom vyhnúť sa právnemu vákuu v dôsledku zrušenia smernice 91/692/EHS je potrebné nahradiť odkaz na smernicu 91/692/EHS odkazom na postup uvedený v smernici 86/278/EHS.
Po prijatí nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006, ktorým sa stanovuje postupné vyraďovanie výroby a používania surového azbestu a produktov obsahujúcich azbest v Únii, podávanie správ členskými štátmi podľa smernice 87/217/EHS už nie je potrebné.
Je preto vhodné vypustiť požiadavky na podávanie správ stanovené v uvedenej smernici.
Po nadobudnutí účinnosti smernice 91/692/EHS sa odkaz na uvedenú smernicu zaradil do týchto nariadení a smerníc: smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES, smernica 94/63/ES, smernica Rady 1999/31/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013.
Ako súčasť akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo Komisia navrhla zmeniť smernice 94/62/ES, 1999/31/ES, 2000/53/ES a 2008/98/ES s cieľom nahradiť odkaz na smernicu 91/692/EHS.
S cieľom zabezpečiť aktualizáciu určitých ustanovení príloh k smernici 86/278/EHS by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o prispôsobenie uvedených ustanovení technickému a vedeckému pokroku.
Prispôsobenie príloh k smernici 2009/31/ES by nemalo viesť k zníženiu úrovne bezpečnosti ani k oslabeniu zásad monitorovania podľa kritérií obsiahnutých v uvedených prílohách.
Podľa článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Únia pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností musí prihliadať na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia.
Okrem toho, a ako je stanovené v článku 11 ZFEÚ, požiadavky ochrany životného prostredia musia byť začlenené do politík a činností Únie, najmä s ohľadom na podporu trvalo udržateľného rozvoja.
V článkoch 120 a 121 ZFEÚ sa stanovuje, že členské štáty riadia svoje hospodárske politiky so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie a v nadväznosti na hlavné smery, ktoré prijme Rada.
Koordinácia hospodárskych politík členských štátov je preto vecou spoločného záujmu.
Vo viacerých členských štátoch prebehol a naďalej prebieha proces úprav, aby sa odstránili makroekonomické nerovnováhy, ktoré sa nahromadili v minulosti, a mnohé členské štáty riešia výzvu týkajúca sa slabého potenciálneho rastu.
Únia zaradila vykonávanie štrukturálnych reforiem medzi svoje politické priority, ktorých cieľom je zabezpečenie udržateľnosti oživenia, uvoľnenie potenciálu rastu v záujme posilnenia schopnosti prijať úpravy a podpory procesu konvergencie.
Reformy sú prirodzene zložitým procesom, ktorý si vyžaduje celý rad vysoko špecializovaných znalostí a zručnosti, ako aj dlhodobú víziu.
Realizácia štrukturálnych reforiem v rôznych oblastiach verejnej politiky je náročná, pretože ich účinok sa často prejaví až po určitom čase.
Preto je nevyhnutný včasný a účinný návrh a vykonávanie, či už v prípade krízou zasiahnutých alebo štrukturálne slabých ekonomík.
Technická pomoc zo strany Komisie zohrávala v uvedenej súvislosti v posledných niekoľkých rokoch významnú úlohu pri podporovaní makroekonomických úprav Grécka a Cypru.
Pre ich úspešné vykonávanie je mimoriadne dôležitá zodpovednosť za štrukturálne reformy v praxi.
Členské štáty môžu využívať podporu pri riešení výziev v súvislosti s navrhovaním a vykonávaním štrukturálnych reforiem na udržanie rastu zlučiteľných s hospodárskymi a sociálnymi cieľmi Únie.
Uvedené výzvy by mohli závisieť od rôznych faktorov, ako sú obmedzená administratívna a inštitucionálna kapacita ako aj nedostatočné uplatňovanie a vykonávanie práva Únie.
Únia má značné skúsenosti s poskytovaním osobitnej podpory vnútroštátnym správam a iným orgánom členských štátov, pokiaľ ide o budovanie kapacít a podobné akcie v určitých sektoroch (napr. dane, clá a podpora malých a stredných podnikov) a v súvislosti s uplatňovaním politiky súdržnosti.
Únia by mala využiť svoje skúsenosti získané pri poskytovaní pomoci vnútroštátnym orgánom pri vykonávaní reformy na zlepšenie kapacity Únie poskytovať podporu členským štátom.
Potrebná je komplexná a integrovaná akcia, aby sa mohla poskytovať podpora tým členským štátom, ktoré uskutočňujú reformy podporujúce rast a v uvedenej súvislosti žiadajú o pomoc Únie.
Osobitná správa Európskeho dvora audítorov (19/2015) s názvom „Je potrebné venovať viac pozornosti výsledkom na zlepšenie poskytovania technickej pomoci Grécku“ obsahuje užitočné odporúčania týkajúce sa poskytovania technickej pomoci členským štátom zo strany Komisie.
Uvedené odporúčania sa majú zohľadniť pri vykonávaní podpory podľa tohto nariadenia.
V uvedenej súvislosti je potrebné vytvoriť program na podporu štrukturálnych reforiem (ďalej len „program“) s cieľom posilniť kapacitu členských štátov pripraviť a vykonať administratívne a štrukturálne reformy podporujúce rast, okrem iného podporovaním efektívneho a účinného čerpania z fondov Únie.
Program má prispieť k dosiahnutiu spoločných cieľov podpory hospodárskeho oživenia, súdržnosti a vytvárania pracovných miest, zvýšenia konkurencieschopnosti a produktivity Európy a stimulovania investícií do reálnej ekonomiky.
Umožnila by sa tým aj lepšia reakcia na hospodárske a sociálne výzvy dosiahnutia vyššej úrovne sociálneho blahobytu ako aj kvalitných zdravotníckych a vzdelávacích služieb a boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.
Komisia by mala v rámci programu na žiadosť členského štátu poskytovať podporu v oblastiach súvisiacich so súdržnosťou, konkurencieschopnosťou, produktivitou, inováciou, inteligentným, udržateľným a inkluzívnym rastom, pracovnými miestami a investíciami, ako sú rozpočet a dane, verejná služba, inštitucionálne a administratívne reformy, systémy súdnictva, boj proti podvodom, korupcii, praniu špinavých peňazí a daňovým únikom, podnikateľské prostredie, rozvoj súkromného sektora, hospodárska súťaž“ verejné obstarávanie, verejná účasť v podnikoch, privatizačné procesy, prístup k financovaniu, politiky finančného sektora, obchod, udržateľný rozvoj, vzdelávanie a odborná príprava, politiky zamestnanosti, verejné zdravie, azyl, migračná politika, poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybárstvo.
Členské štáty by mali mať možnosť v rámci programu požiadať Komisiu o podporu pri vykonávaní reforiem v súvislosti s procesmi správy hospodárskych záležitostí, najmä s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra, pri akciách týkajúcich sa uplatňovania práva Únie, ako aj pri vykonávaní programov makroekonomických úprav.
Okrem toho by mali mať možnosť požiadať o podporu v súvislosti s reformami, ktoré uskutočňujú na vlastný podnet s cieľom podporiť súdržnosť, investície, udržateľný rast, vytváranie pracovných miest a hospodársku súťaž.
Komisia by mohla poskytnúť usmernenia o hlavných prvkoch žiadosti o podporu.
Komisia by mala v nadväznosti na dialóg, ktorý vedie so žiadajúcim členským štátom okrem iného aj v kontexte európskeho semestra, analyzovať žiadosť so zohľadnením zásad transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a riadneho finančného hospodárenia a na základe naliehavosti, šírky a hĺbky zistených problémov, potreby podpory v jednotlivých oblastiach politiky, analýzy sociálno-ekonomických ukazovateľov a všeobecnej administratívnej kapacity členského štátu rozhodnúť, aká podpora sa má poskytnúť.
Na základe uvedenej analýzy a po zohľadnení existujúcich akcií a činností financovaných z fondov Únie alebo iných programov Únie by mala Komisia dospieť k dohode s dotknutým členským štátom o prioritných oblastiach, cieľoch, orientačnom harmonograme, rozsahu podporných opatrení, ktoré sa majú uskutočniť, a odhadovanom celkovom finančnom príspevku na takúto podporu, pričom podrobnosti sa stanovia v pláne spolupráce a podpory.
Komisia by mala okrem iného aj na účely transparentnosti a za podmienok stanovených v tomto nariadení poskytnúť Európskemu parlamentu a Rade plány spolupráce a podpory.
Interne spravované kvalifikované fondy rizikového kapitálu a externí správcovia kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu musia mať počiatočný kapitál vo výške 50000 EUR.“
Vlastné zdroje musia byť vždy na úrovni aspoň jednej osminy fixných režijných nákladov vynaložených správcom v predchádzajúcom roku.
Príslušný orgán domovského členského štátu môže upraviť túto požiadavku v prípade, ak došlo k významnej zmene v podnikateľskej činnosti správcu v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Ak správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu nedokončil podnikateľskú činnosť v trvaní jedného roka, požiadavka predstavuje jednu osminu očakávaných fixných režijných nákladov v jeho podnikateľskom pláne, pokiaľ príslušný orgán domovského členského štátu nevyžaduje úpravu uvedeného plánu.
Ak hodnota kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu spravovaného správcom presahuje 250000000 EUR, správca poskytne dodatočný objem vlastných zdrojov.
Uvedený dodatočný objem sa rovná 0,02 % sumy, o ktorú celková hodnota kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu presahuje 250000000 EUR.
Príslušný orgán domovského členského štátu môže správcovi kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu povoliť, aby neposkytol najviac 50 % z dodatočného objemu vlastných zdrojov uvedených v odseku 4, ak má uvedený správca v tej istej výške záruku od úverovej inštitúcie alebo poisťovne, ktorá má sídlo v členskom štáte alebo v tretej krajine, kde podlieha pravidlám obozretného podnikania, ktoré príslušné orgány domovského členského štátu považujú za rovnocenné s pravidlami stanovenými v práve Únie.
Vlastné zdroje sa musia investovať do likvidných aktív alebo aktív ľahko zameniteľných za hotovosť v krátkej dobe a nesmú zahŕňať špekulatívne pozície.“
V článku 12 sa dopĺňa tento odsek:
Príslušný orgán domovského členského štátu sprístupní všetky informácie, ktoré získal podľa tohto článku, príslušnému orgánu každého dotknutého kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, príslušnému orgánu každého dotknutého hostiteľského členského štátu a ESMA včas prostredníctvom postupu uvedeného v článku 22.“
V článku 13 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:
výšku vlastných zdrojov, ktoré má uvedený správca k dispozícii na zachovanie primeraných ľudských a technických zdrojov potrebných na riadne spravovanie jeho kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu;“.
V odseku 1 sa písmeno e) vypúšťa.
Príslušný orgán domovského členského štátu informuje správcu uvedeného v odseku 1, či bol zaregistrovaný ako správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, najneskôr do dvoch mesiacov po tom, ako tento správca predložil všetky informácie uvedené v uvedenom odseku.
Registrácia v súlade s týmto článkom je registráciou na účely článku 3 ods. 3 smernice 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o spravovanie kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu.
Správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu uvedený v tomto článku oznámi príslušnému orgánu domovského členského štátu akékoľvek významné zmeny podmienok svojej prvotnej registrácie v súlade s týmto článkom pred tým, ako sa tieto zmeny vykonajú.
Ak príslušný orgán domovského členského štátu rozhodne uložiť obmedzenia alebo zamietnuť zmeny uvedené v prvom pododseku, informuje správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu do jedného mesiaca od prijatia oznámenia o uvedených zmenách.
Príslušný orgán môže uvedenú lehotu predĺžiť až o jeden mesiac, ak to považuje za potrebné z dôvodu osobitných okolností prípadu, po tom, čo informuje správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu.
Ak počas príslušnej lehoty na posúdenie relevantný príslušný orgán nenamietne voči zmenám, zmeny sa môžu vykonať.
S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku môže ESMA vypracovať návrh regulačných technických predpisov na spresnenie informácií, ktoré sa majú poskytnúť príslušným orgánom v žiadosti o registráciu uvedenej v odseku 1, a na spresnenie podmienok stanovených v odseku 2.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku môže ESMA vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa stanovia štandardné vzory, predlohy a postupy poskytovania informácií príslušným orgánom v žiadosti o registráciu uvedenej v odseku 1, a podmienky stanovené v odseku 2.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku.
ESMA organizuje a vykonáva partnerské preskúmania v súlade s článkom 30 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom posilniť konzistentnosť postupov registrácie, ktoré vykonávajú príslušné orgány podľa tohto nariadenia.“
Vkladajú sa tieto články:
Únia prispieva k zabezpečovaniu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa a podieľa sa na tom, že sa spotrebitelia stávajú stredobodom vnútorného trhu, a to podporou a dopĺňaním politík členských štátov v snahe zabezpečiť, aby občania mohli naplno využívať výhody vnútorného trhu a aby boli pritom riadne zohľadnené a chránené ich právne a ekonomické záujmy.
Dobre fungujúci a dôveryhodný sektor finančných služieb je kľúčovou zložkou vnútorného trhu a jeho cezhraničných kapacít.
Vyžaduje pevný rámec pre reguláciu a dohľad, ktorý súčasne zabezpečuje finančnú stabilitu a podporuje udržateľnú ekonomiku.
Dobre fungujúci a dôveryhodný sektor finančných služieb by mal zároveň poskytovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľom a ostatným koncovým používateľom finančných služieb vrátane retailových investorov, sporiteľov, poistníkov, účastníkov a príjemcov dôchodkových fondov, jednotlivých akcionárov, dlžníkov a MSP.
Od roku 2007 je finančnou a hospodárskou krízou otrasená dôvera koncových používateľov finančných služieb, najmä spotrebiteľov.
V záujme obnovy ich dôvery v zdravie finančného sektora a na podporu jeho najlepších postupov je preto dôležité zvýšiť úroveň aktívnej účasti a zapojenie spotrebiteľov a ostatných koncových používateľov finančných služieb, vrátane retailových investorov, sporiteľov, poistníkov, účastníkov a príjemcov dôchodkových fondov, jednotlivých akcionárov, dlžníkov a MSP, ako aj zainteresovaných strán zastupujúcich ich záujmy, pokiaľ ide o tvorbu politiky Únie a ďalšej relevantnej multilaterálnej politiky vo finančnom sektore.
Na dosiahnutie uvedených cieľov, v nadväznosti na iniciatívu Európskeho parlamentu, ktorá zahŕňala najrôznejšie strany, Komisia začala na konci roka 2011 skúšobný projekt, ktorého cieľom bolo poskytovať granty na podporu rozvoja finančného odborného centra v prospech spotrebiteľov, ostatných koncových používateľov a zainteresovaných strán, ktoré zastupujú ich záujmy, na zlepšenie ich schopnosti zúčastňovať sa na tvorbe politiky Únie v oblasti finančných služieb a na podporu rozvoja odolného bankového systému.
Hlavnými cieľmi politiky bolo zabezpečiť, aby tvorcovia politiky Únie získali pri iniciovaní nového práva Únie pohľad, ktorý nie je pohľadom odborníkov z finančného sektora, zabezpečiť, aby sa v novom práve Únie odrážali záujmy spotrebiteľov a ostatných koncových používateľov finančných služieb, zabezpečiť, aby bola širšia verejnosť lepšie informovaná o príslušných otázkach v oblasti finančnej regulácie, a zvýšila sa tak jej finančná gramotnosť, a zabezpečiť, aby sa zlepšila aktívna účasť spotrebiteľov a iných koncových užívateľov finančných služieb na tvorbe politiky Únie v oblasti finančných služieb – v záujme dobre vyváženého práva Únie.
V dôsledku toho Komisia udelila v rokoch 2012 až 2015 a po verejnej výzve na predkladanie návrhov granty na prevádzku dvom neziskovým subjektom, a to Finance Watch a Better Finance.
Uvedené granty boli udelené v rokoch 2012 a 2013 v rámci dvojročného skúšobného projektu a od roku 2014 formou prípravnej akcie.
Okrem toho bolo v roku 2016 prijaté rozhodnutie poskytnúť granty na akcie namiesto grantov na prevádzku, pretože grantmi na akcie sa zabezpečuje lepšia kontrola výdavkov z rozpočtu Únie.
Keďže prípravná akcia môže byť použitá len na tri po sebe nasledujúce roky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 [3], je potrebný legislatívny akt na poskytnutie právneho základu pre financovanie takýchto akcií od roku 2017.
Organizácia Finance Watch bola zriadená s grantmi Únie v roku 2011 ako medzinárodné neziskové združenie podľa belgického práva.
Jej poslaním je chrániť záujmy občianskej spoločnosti vo finančnom sektore.
Na základe grantov Únie dokázala organizácia Finance Watch v krátkom čase vytvoriť tím kvalifikovaných odborníkov schopných vykonávať štúdie, politickú analýzu a komunikačné činnosti v oblasti finančných služieb.
Organizácia Better Finance je výsledkom postupných reorganizácií a premenovania predtým existujúcich európskych federácií investorov a akcionárov, ku ktorým došlo od roku 2009.
Organizácia vytvorila vďaka grantom Únie v súlade so svojou členskou základňou a svojimi zdrojmi finančné odborné centrum, ktoré sa zameriava predovšetkým na záujmy spotrebiteľov, jednotlivých investorov, jednotlivých akcionárov, sporiteľov a ostatných koncových používateľov finančných služieb.
V hodnotení skúšobného projektu vykonanom v roku 2015 a následnej prípravnej akcie sa dospelo k záveru, že vo všeobecnosti došlo k splneniu politických cieľov.
Organizácie Finance Watch a Better Finance pracujú na vzájomne sa dopĺňajúcich oblastiach politiky a zameriavajú sa na odlišné cieľové skupiny.
Od roku 2012 ich činnosti spolu pokrývajú väčšinu finančného politického programu Únie a pokiaľ to umožňujú ich zdroje, organizácie Finance Watch a Better Finance sa usilujú rozšíriť svoje činnosti s cieľom získať rozsiahle geografické zastúpenie v rámci Únie.
Obe organizácie priniesli pridanú hodnotu k činnostiam svojich vnútroštátnych členov, ako aj prospech pre spotrebiteľov Únie.
Vnútroštátne organizácie, ktoré sa zaoberajú širokým rozsahom spotrebiteľských otázok často nemajú dostatok technických znalostí v oblastiach politiky súvisiacich priamo s finančnými službami a príslušnými procesmi tvorby politiky Únie.
Na úrovni Únie neboli navyše dosiaľ identifikované žiadne podobné organizácie.
Hoci z hodnotenia skúšobného projektu vyplynulo, že na ročné výzvy na predkladanie návrhov od roku 2012 nezareagoval žiadny iný žiadateľ, po skončení obdobia 2017 – 2020 by mal byť program, stanovený v tomto nariadení, prístupný aj iným potenciálnym príjemcom, ak budú spĺňať jeho požiadavky.
Napriek pravidelnému úsiliu sa organizáciám Finance Watch a Better Finance nepodarilo prilákať stabilné a významné financovanie od iných darcov, ktorí sú nezávislí od finančného odvetvia a preto sú naďalej výrazne závislé od financovania Únie, ak majú byť finančne udržateľné.
Spolufinancovanie z Únie je preto teraz nevyhnutné, aby sa zabezpečilo, že dostanú potrebné zdroje na dosiahnutie želaných cieľov politiky v nasledujúcich rokoch, a že sa týmto organizáciám a ich odborníkom a administratívnym pracovníkom, ktorým sa podarilo spustiť príslušné činnosti v krátkom čase, poskytne finančná stabilita.
Je preto potrebné zriadiť program Únie na obdobie rokov 2017 – 2020 na podporu činností organizácií Finance Watch a Better Finance (ďalej len „program“), ktorý doplní podobné politiky členských štátov vykonávané na vnútroštátnej úrovni.
V záujme ochrany týchto odborných znalostí, ako aj plánovania projektov oboch organizácií má kľúčový význam finančná stabilita.
Organizácie, ktoré prijímajú pomoc z programu, by sa však mali usilovať aj o zvýšenie podielu financovania z iných zdrojov.
Pokračovanie financovania organizácií Finance Watch a Better Finance počas obdobia rokov 2017 – 2020 rovnakým spôsobom ako pri prípravnej akcii, by zabezpečilo zachovanie dosiaľ zistených pozitívnych vplyvov činností týchto organizácií.
Cieľom tohto nariadenia je umožniť opätovné viazanie zostávajúcich súm viazaných na podporu vykonávania rozhodnutí Rady (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 alebo pridelenie týchto súm na iné akcie v rámci národných programov v súlade s prioritami Únie a potrebami členských štátov v osobitných oblastiach azylu a migrácie.
Takisto má zabezpečiť, aby takéto opätovné viazanie alebo pridelenie prebehlo transparentným spôsobom.
Komisia viazala finančné prostriedky v prospech národných programov členských štátov v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu na podporu vykonávania rozhodnutí (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601.
Rozhodnutie (EÚ) 2015/1601 bolo zmenené rozhodnutím Rady (EÚ) 2016/1754.
Uvedené rozhodnutia sa teraz prestali uplatňovať.
Časť finančných prostriedkov pridelených na základe rozhodnutí (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601 v roku 2016 a v niektorých prípadoch v roku 2017 ostáva k dispozícii v rámci národných programov členských štátov.
Členské štáty by mali mať možnosť využiť zostávajúce sumy na pokračovanie vo vykonávaní presunu prostredníctvom ich opätovného viazania na tú istú akciu v rámci národných programov.
Členské štáty by mali opätovne viazať alebo presunúť aspoň 20 % týchto súm na akcie v rámci národných programov, na presun žiadateľov o medzinárodnú ochranu alebo osôb s postavením medzinárodnej ochrany, na presídľovanie alebo iné humanitárne prijímanie ad hoc, ako aj na prípravné opatrenia na presun žiadateľov o medzinárodnú ochranu po ich príchode do Únie, a to aj po mori, alebo na presun osôb s postavením medzinárodnej ochrany.
Takéto opatrenia by mali zahŕňať len tie opatrenia, ktoré sú uvedené v článku 5 ods. 1 druhom pododseku písm. a), b), e) a f) nariadenia (EÚ) č. 516/2014.
V prípade riadneho odôvodnenia v revízii národných programov členských štátov by členské štáty mali mať možnosť využiť až 80 % týchto súm na riešenie iných výziev v oblastiach azylu a migrácie v súlade s nariadením (EÚ) č. 516/2014.
Potreby členských štátov v uvedených oblastiach sú naďalej značné.
Opätovné viazanie zostávajúcich súm na tú istú akciu alebo ich presun na iné akcie v rámci národných programov by mali byť možné iba raz a so súhlasom Komisie.
Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prideľovanie finančných prostriedkov prebiehalo spôsobom, ktorý je plne v súlade so zásadami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1046, najmä zásadami efektívnosti a transparentnosti.
Cieľová skupina oprávnená na presun, ako aj počet členských štátov, z ktorých k presunom dochádza, by sa mali rozšíriť s cieľom poskytnúť členským štátom väčšiu flexibilitu pri vykonávaní presunov s ohľadom na osobitné potreby maloletých bez sprievodu alebo iných zraniteľných žiadateľov a na osobitnú situáciu rodinných príslušníkov osôb s postavením medzinárodnej ochrany.
Osobitné ustanovenia týkajúce sa jednorazových platieb na presídľovanie a na presun osôb s postavením medzinárodnej ochrany z jedného členského štátu do druhého by mali toto rozšírenie zohľadňovať.
Členské štáty a Komisia by mali mať dostatok času na revíziu národných programov, aby sa prispôsobili príslušným zmenám stanoveným týmto nariadením.
Preto by sa na zostávajúce sumy viazané na podporu vykonávania rozhodnutí (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601 mala uplatniť výnimka z článku 50 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014, ktorou sa lehota na zrušenie viazanosti predĺži o šesť mesiacov s cieľom dokončiť postup revízie národných programov, ako sa uvádza v článku 14 nariadenia (EÚ) č. 514/2014.
Členské štáty by mali mať tiež dostatok času na použitie opätovne viazaných súm na tú istú akciu alebo presunutých na iné akcie pred zrušením viazanosti týchto súm.
Preto ak Komisia schváli takéto opätovné viazanie alebo presuny súm v rámci národného programu, príslušné sumy by sa mali považovať za viazané v roku revízie národného programu, ktorou sa schvaľuje príslušné opätovné viazanie alebo presun.
Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade každoročne podávať správu o využívaní zdrojov na presun žiadateľov o medzinárodnú ochranu a osôb s postavením medzinárodnej ochrany, najmä pokiaľ ide o presuny súm na iné akcie v rámci národného programu, ako sa stanovuje v tomto nariadení.
Toto nariadenie nemá vplyv na finančné prostriedky dostupné podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 516/2014.
Ciele tohto nariadenia sa realizujú bez toho, aby boli dotknuté prebiehajúce rokovania o reforme nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013.
V súlade s článkom 3 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, Írsko listom zo 7. decembra 2018 oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.
Vzhľadom na potrebu vyhnúť sa zrušeniu viazanosti zostávajúcich súm viazaných na podporu vykonávania rozhodnutí (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601 by malo toto nariadenie nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Pokiaľ do konca roka 2018 nedôjde k zmene nariadenia (EÚ) č. 516/2014, členské štáty už nebudú mať k dispozícii príslušné finančné prostriedky v rámci národných programov podporovaných z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu.
Vzhľadom na naliehavú potrebu zmeniť nariadenie (EÚ) č. 516/2014 sa považuje za vhodné uplatniť výnimku z osemtýždňovej lehoty uvedenej v článku 4 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ, ZFEÚ a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.
Keď centrum, Komisia alebo väčšina členských štátov dospeje k záveru, že informácie o novej psychoaktívnej látke zhromaždené podľa článku 5a v jednom alebo viacerých členských štátoch vzbudzujú obavy, že táto nová psychoaktívna látka môže predstavovať zdravotné alebo spoločenské riziká na úrovni Únie, centrum vypracuje úvodnú správu o novej psychoaktívnej látke.
Na účely tohto odseku členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom svoje želanie, aby sa vypracovala úvodná správa.
V prípade, že sa v rámci členských štátov dosiahne väčšina, Komisia dá centru zodpovedajúci pokyn a oznámi to členským štátom.
Úvodná správa obsahuje prvé údaje o:
charaktere, počte a rozsahu incidentov, z ktorých vyplývajú zdravotné a spoločenské problémy, do ktorých môže byť potencionálne zapojená nová psychoaktívna látka a o spôsoboch užívania novej psychoaktívnej látky;
chemickom a fyzickom popise novej psychoaktívnej látky a metódach a prekurzoroch používaných na jej výrobu alebo extrakciu;
farmakologickom a toxikologickom popise novej psychoaktívnej látky;
zapojení zločineckých skupín do výroby alebo distribúcie novej psychoaktívnej látky.
Úvodná správa obsahuje aj:
informácie o využití novej psychoaktívnej látky na účely humánnej a veterinárnej medicíny, a to aj ako účinnej látky v lieku na humánne použitie alebo vo veterinárnom lieku;
informácie o obchodnom a priemyselnom využití novej psychoaktívnej látky, rozsahu takéhoto využitia, ako aj o jej využití na účely vedeckého výskumu a vývoja;
informácie o tom, či sa na novú psychoaktívnu látku uplatňujú v členských štátoch nejaké reštriktívne opatrenia;
informácie o tom, či sa nová psychoaktívna látka v súčasnosti posudzuje alebo sa posudzovala v rámci systému zavedeného Jednotným dohovorom o omamných látkach z roku 1961 zmeneným Protokolom z roku 1972 a Dohovorom o psychotropných látkach z roku 1971 (ďalej lej „systém Organizácie Spojených národov“);
iné relevantné informácie, ak sú k dispozícii.
Na účely úvodnej správy centrum použije informácie, ktoré má k dispozícii.
Ak to centrum považuje za potrebné, požiada vnútroštátne kontaktné miesta uvedené v článku 5 o poskytnutie dodatočných informácií o novej psychoaktívnej látke.
Vnútroštátne kontaktné miesta poskytnú uvedené informácie do dvoch týždňov od prijatia žiadosti.
Centrum bez zbytočného odkladu požiada Európsku agentúru pre lieky o poskytnutie informácií o tom, či je nová psychoaktívna látka na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni účinnou látkou:
v lieku na humánne použitie alebo vo veterinárnom lieku, ktorý v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES, smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES alebo nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 získal povolenie na uvedenie na trh;
v lieku na humánne použitie alebo vo veterinárnom lieku, v prípade ktorého bola podaná žiadosť o povolenie na uvedenie na trh;
v lieku na humánne použitie alebo vo veterinárnom lieku, v prípade ktorého príslušný orgán pozastavil platnosť povolenia na uvedenie na trh;
v nepovolenom lieku na humánne použitie v súlade s článkom 5 smernice 2001/83/ES alebo vo veterinárnom lieku pripravenom v čase potreby osobou na to oprávnenou podľa vnútroštátneho práva v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. c) smernice 2001/82/ES;
v skúšanom lieku vymedzenom v článku 2 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/20/ES.
V prípade, že sa informácie týkajú povolení na uvedenie na trh, ktoré udelili členské štáty, dotknuté členské štáty poskytnú takéto informácie Európskej agentúre pre lieky, keď ich o to požiada.
Centrum bez zbytočného odkladu požiada Europol o poskytnutie informácií o zapojení zločineckých skupín do výroby, distribúcie a distribučných metód novej psychoaktívnej látky, do obchodovania s ňou a do akéhokoľvek jej užívania.
Centrum bez zbytočného odkladu požiada Európsku chemickú agentúru, Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín o poskytnutie informácií a údajov, ktoré majú k dispozícii o novej psychoaktívnej látke.
Podrobnosti spolupráce medzi centrom a úradmi a agentúrami uvedenými v odsekoch 5, 6 a 7 tohto článku sa riadia pracovnými dohodami.
Takéto pracovné dohody sa uzatvárajú v súlade s článkom 20 druhým odsekom.
Centrum dodržiava podmienky nakladania s informáciami, ktoré mu boli oznámené, vrátane podmienok v oblasti prístupu k dokumentom, bezpečnosti informácií a údajov a ochrany dôverných údajov vrátane citlivých údajov a dôverných obchodných informácií.
Centrum predloží úvodnú správu Komisii a členským štátom do piatich týždňov od predloženia žiadostí o informácie podľa odsekov 5, 6 a 7.
Keď centrum zhromaždí informácie o niekoľkých nových psychoaktívnych látkach, ktorých chemickú štruktúru považuje za podobnú, predloží Komisii a členským štátom do šiestich týždňov od predloženia žiadostí o informácie podľa odsekov 5, 6 a 7 samostatné úvodné správy alebo kombinované úvodné správy týkajúce sa niekoľkých nových psychoaktívnych látok za predpokladu, že vlastnosti každej novej psychoaktívnej látky sú jednoznačne určené.
Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len „EU-OSHA“) bola zriadená nariadením Rady (ES) č. 2062/94 s cieľom prispieť k zlepšeniu pracovného prostredia, pokiaľ ide o ochranu bezpečnosti a zdravia pracovníkov prostredníctvom opatrení určených na zvyšovanie úrovne poznatkov a šírenie poznatkov v tejto oblasti.
Od svojho založenia v roku 1994 agentúra EU-OSHA zohráva významnú úlohu pri podpore zlepšovania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v celej Únii.
V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) a technologického vývoja sa zároveň zaznamenal vývoj.
Terminológia, ktorá sa používa na opis cieľov a úloh agentúry EU-OSHA, by sa teda mala upraviť, aby odrážala uvedený vývoj.
Nariadenie (ES) č. 2062/94 bolo opakovane zmenené.
Pravidlá, ktorými sa agentúra EU-OSHA riadi, by sa v čo najväčšom rozsahu a zohľadňujúc jej tripartitnú povahu mali stanoviť v súlade so zásadami spoločného vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie o decentralizovaných agentúrach z 19. júla 2012.
Keďže tri tripartitné agentúry, konkrétne agentúra EU-OSHA, Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (ďalej len „Eurofound“) a Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (ďalej len „Cedefop“) sa zaoberajú otázkami súvisiacimi s trhom práce, pracovným prostredím, odborným vzdelávaním a prípravou a zručnosťami, vyžaduje sa medzi nimi úzka koordinácia.
Agentúra EU-OSHA by preto mala pri svojej práci dopĺňať prácu nadácie Eurofound a strediska Cedefop tam, kde majú podobné oblasti záujmu, a zároveň uprednostňovať nástroje, ktoré fungujú dobre, ako sú napríklad memorandá o porozumení.
Agentúra EU-OSHA by mala využívať spôsoby, ako zvýšiť efektívnosť a súčinnosť a v rámci svojich činností zabrániť duplicite s činnosťami nadácie Eurofound a stredisku Cedefop a Komisie.
Agentúra EU-OSHA by sa okrem toho mala v relevantných prípadoch snažiť efektívne spolupracovať s internými výskumnými kapacitami inštitúcií Únie a externých špecializovaných subjektov.
Počas hodnotenia agentúry EU-OSHA by Komisia mala konzultovať s hlavnými zainteresovanými stranami vrátane členov správnej rady a poslancov Európskeho parlamentu.
Tripartitná povaha agentúry EU-OSHA, nadácie Eurofound a stredisku Cedefop je veľmi cenným vyjadrením komplexného prístupu založeného na sociálnom dialógu medzi sociálnymi partnermi a orgánmi Únie a vnútroštátnymi orgánmi, ktorý je mimoriadne dôležitý pre nájdenie spoločných a udržateľných sociálnych a hospodárskych riešení.
Odkazovanie na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v tomto nariadení sa rozumie tak, že sa týka fyzického i duševného zdravia.
S cieľom zefektívniť rozhodovací proces v rámci agentúry EU-OSHA a prispievať k zvýšeniu efektívnosti a účinnosti by sa mala zaviesť dvojstupňová riadiaca štruktúra.
Na tento účel by členské štáty, vnútroštátne zamestnávateľské a zamestnanecké organizácie a Komisia mali byť zastúpené v správnej rade a mali by im byť zverené potrebné právomoci vrátane právomoci prijímať rozpočet a schvaľovať programový dokument.
Správna rada by mala v programovom dokumente, obsahujúcom viacročný pracovný program agentúry EU-OSHA a jej ročný pracovný program, stanoviť strategické priority činností agentúry EU-OSHA.
Okrem toho by pravidlá prijaté správnou radou na predchádzanie konfliktom záujmov a ich riadenie mali zahŕňať opatrenia na odhaľovanie potenciálnych rizík v počiatočnom štádiu.
V záujme toho, aby agentúra EU-OSHA mohla riadne fungovať, členské štáty, európske zamestnávateľské a zamestnanecké organizácie a Komisia by mali zabezpečiť, aby osoby, ktoré sa majú vymenovať do správnej rady, mali primerané znalosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s cieľom prijímať strategické rozhodnutia a dohliadať na činnosti agentúry EU-OSHA.
Mala by sa zriadiť výkonná rada, ktorej úlohou bude náležitá príprava zasadnutí správnej rady a podpora jej rozhodovacieho procesu a procesu monitorovania.
Pri poskytovaní pomoci správnej rade by výkonná rada mala mať možnosť v prípade potreby z naliehavých dôvodov prijať určité predbežné rozhodnutia v mene správnej rady.
Rokovací poriadok výkonnej rady by mala prijať správna rada.
Výkonný riaditeľ by mal byť zodpovedný za celkové riadenie agentúry EU-OSHA v súlade so strategickým smerovaním stanoveným správnou radou vrátane každodennej správy, ako aj finančného hospodárenia a riadenia ľudských zdrojov.
Výkonný riaditeľ by mal vykonávať právomoci, ktoré mu boli zverené.
Uvedené právomoci by malo byť možné pozastaviť za výnimočných okolností, ako sú konflikty záujmov alebo závažné nedodržiavanie povinností vyplývajúcich zo Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „Služobný poriadok“).
Zásada rovnosti je základnou zásadou práva Únie.
Vyžaduje si, aby rovnosť medzi ženami a mužmi bola zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania.
Všetky strany by sa mali snažiť dosiahnuť vyvážené zastúpenie žien a mužov v správnej rade a vo výkonnej rade.
Uvedený cieľ by mala sledovať aj správna rada, pokiaľ ide o jej predsedu a podpredsedov, ako aj skupiny zastupujúce vlády a zamestnávateľské a zamestnanecké organizácie v správnej rade, pokiaľ ide o určenie náhradníkov na zasadnutia výkonnej rady.
Agentúra EU-OSHA prevádzkuje styčnú kanceláriu v Bruseli.
Mala by sa zachovať možnosť prevádzkovať túto kanceláriu.
V Únii a členských štátoch už existujú organizácie, ktoré poskytujú rovnaký typ informácií a služieb, ako poskytuje agentúra EU-OSHA.
Napriek vysokej úrovni rizika, ktorú predstavujú virtuálne meny, ako sa dokazuje v správe Komisie z 26. júna 2017 o posudzovaní rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a súvisia s cezhraničnou činnosťou, colné orgány nemajú právomoc ich monitorovať.
Obchodovateľné finančné nástroje na doručiteľa umožňujú osobe, ktorá ich má fyzicky v držbe, žiadať o platbu finančnej sumy bez toho, aby sa registrovalo alebo uvádzalo jej meno.
Dajú sa ľahko použiť na prevod značných hodnôt a čo sa týka likvidity, anonymity a rizika zneužitia, s menou sú si výrazne podobné.
Komodity používané ako vysoko likvidné uchovávatele hodnoty sa vyznačujú vysokým pomerom medzi svojou hodnotou a svojím objemom, pre ktoré existuje ľahko dostupný medzinárodný obchodný trh, na ktorom ich možno jednoducho zameniť za menu, a to len s nízkymi transakčnými nákladmi.
Takéto komodity sa väčšinou predkladajú v štandardizovanej podobe s sa väčšinou predkladajú v štandardizovanej podobe, ktorá umožňuje rýchle overenie ich hodnoty.
Predplatené karty sú karty, ktoré neuvádzajú meno majiteľa a uchovávajú alebo poskytujú prístup k peňažnej hodnote alebo zdrojom, ktoré možno použiť na platobné transakcie, na účely nadobudnutia tovaru alebo služieb alebo na vyplatenie meny.
Nie sú prepojené s bankovým účtom.
Predplatené karty zahŕňajú anonymné predplatené karty, ako sa uvádza v smernici (EÚ) 2015/849.
Často sa používajú na rôzne zákonné účely a niektoré z týchto nástrojov takisto predstavujú jasný spoločenský záujem.
Tieto predplatené karty sú teda ľahko prevoditeľné a dajú sa použiť na prevod značnej hodnoty cez vonkajšie hranice.
Je preto nutné predplatené karty zahrnúť do vymedzenia pojmu peňažné prostriedky v hotovosti, najmä ak ich možno zakúpiť bez postupov náležitej starostlivosti o zákazníka.
Tak sa zabezpečí možnosť rozšíriť kontroly na určité typy predplatených kariet s ohľadom na dostupnú technológiu, pokiaľ je to opodstatnené dôkazmi, za predpokladu, že tieto kontroly sa rozšíria s náležitým ohľadom na proporcionalitu a vymáhateľnosť v praxi.
Na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by sa fyzickým osobám, ktoré vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu, mala uložiť povinnosť oznamovať peňažné prostriedky v hotovosti.
Aby sa predišlo prílišnému obmedzeniu voľného pohybu alebo neprimeranému zaťažovaniu občanov a orgánov administratívnymi formalitami, táto povinnosť by mala podliehať hranici 10000 EUR.
Táto povinnosť by sa mala vzťahovať na prepravcov, ktorí takéto sumy majú u seba, vo svojej batožine alebo v dopravnom prostriedku, v ktorom prekračujú vonkajšie hranice.
Mali by byť povinní sprístupniť peňažné prostriedky v hotovosti príslušným orgánom na kontrolu a v prípade potreby ich predložiť uvedeným orgánom.
Vymedzenie pojmu „prepravca“ by sa malo chápať tak, že sa z neho vylučujú prepravcovia, ktorí vykonávajú profesionálnu prepravu tovaru alebo osôb.
V prípade pohybov peňažných prostriedkov v hotovosti bez sprievodu, napríklad peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu v poštových balíkoch, kuriérskych zásielkach, batožine bez sprievodu alebo ako náklad v kontajneroch, by mali mať príslušné orgány právomoc žiadať, aby odosielateľ alebo príjemca alebo ich zástupca splnili nahlasovaciu povinnosť, a to systematicky alebo od prípadu k prípadu v súlade s vnútroštátnymi postupmi.
Takéto hlásenie by malo zahŕňať niekoľko prvkov, ktoré nezahŕňa bežná dokumentácia predkladaná colným orgánom, ako sú prepravné doklady a colné vyhlásenia.
Takýmito prvkami sú pôvod, miesto určenia, ekonomický pôvod a zamýšľané použitie peňažných prostriedkov v hotovosti.
Povinnosť nahlásiť peňažné prostriedky v hotovosti bez sprievodu by mala podliehať hranici v rovnakej výške, aká platí pre peňažné prostriedky v hotovosti prepravované prepravcami.
Na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia by sa malo zaznamenávať niekoľko štandardizovaných prvkov údajov týkajúcich sa pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti, ako napríklad osobné údaje deklaranta, majiteľa alebo príjemcu, ekonomický pôvod a zamýšľané použitie peňažných prostriedkov v hotovosti.
Najmä je potrebné, aby deklarant, majiteľ alebo príjemca poskytli svoje osobné údaje, ako sú uvedené v ich dokladoch totožnosti, s cieľom znížiť na minimum riziko vzniku chýb týkajúcich sa ich totožnosti a oneskorení v dôsledku prípadnej následnej potreby overenia.
Pokiaľ ide o povinnosť oznamovať peňažné prostriedky v hotovosti so sprievodom a povinnosť nahlásiť peňažné prostriedky v hotovosti bez sprievodu, príslušné orgány by mali byť splnomocnené vykonávať všetky potrebné kontroly osôb, ich batožiny, dopravného prostriedku, v ktorom prekračujú vonkajšie hranice a každej zásielky alebo schránky bez sprievodu, ktorá sa cez tieto hranice prepravuje a ktorá by mohla obsahovať peňažné prostriedky v hotovosti, alebo dopravného prostriedku, ktorým sa prepravujú.
V prípade nesplnenia uvedených povinností by príslušné orgány mali vyhotoviť oznámenie ex offo, aby mohli následne postúpiť príslušné informácie iným orgánom.
S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kontrol príslušnými orgánmi by tieto kontroly mali vychádzať predovšetkým z analýzy rizika s cieľom identifikovať a vyhodnotiť riziká a vytvoriť potrebné protiopatrenia.
Vytvorenie spoločného rámca pre riadenie rizika by nemalo brániť príslušným orgánom vykonávať náhodné kontroly alebo spontánne kontroly kedykoľvek, keď to považujú za potrebné.
Ak príslušné orgány zistia sumy peňažných prostriedkov v hotovosti nižšie ako stanovená hranica, ale existuje podozrenie, že dané peňažné prostriedky v hotovosti by mohli mať spojitosť s trestnou činnosťou, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, uvedené príslušné orgány by v prípade peňažných prostriedkov v hotovosti so sprievodom mali mať možnosť zaznamenať informácie o prepravcovi, majiteľovi a, ak sú k dispozícii, o zamýšľanom príjemcovi peňažných prostriedkov hotovosti vrátane celého mena, kontaktných údajov, podrobností o povahe a sume alebo hodnote peňažných prostriedkov v hotovosti, ich hospodárskom pôvode a zamýšľanom použití.
V prípade peňažných prostriedkov v hotovosti bez sprievodu by príslušné orgány mali mať možnosť zaznamenať informácie o deklarantovi, majiteľovi, odosielateľovi a príjemcovi alebo zamýšľanom príjemcovi peňažných prostriedkov v hotovosti vrátane celého mena, kontaktných údajov, podrobností o povahe a sume alebo hodnote peňažných prostriedkov v hotovosti, ich hospodárskom pôvode a zamýšľanom použití.
Uvedené informácie by sa mali postúpiť jednotke FIU predmetného členského štátu, ktorá by mala zaručiť, že jednotka FIU postúpi všetky relevantné informácie spontánne alebo na žiadosť jednotke FIU iných členských štátov.
Uvedené jednotky sú určené ako centrálne prvky v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré prijímajú a spracúvajú informácie z rôznych zdrojov, napríklad z finančných inštitúcií, a analyzujú uvedené informácie s cieľom stanoviť, či existuje dôvod na ďalšie vyšetrovanie, ktorý nemusel byť zrejmý príslušným orgánom, ktoré podľa tohto nariadenia zbierajú oznámenia a vykonávajú kontroly.
S cieľom zaručiť účinný tok informácií, všetky jednotky FIU by mali byť napojené na colný informačný systém (ďalej len „CIS“) zriadený nariadením Rady (ES) č. 515/97 a údaje vygenerované alebo vymieňané príslušnými orgánmi a jednotkami FIU by mali byť kompatibilné a porovnateľné.
So zreteľom na význam účinnej výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi vrátane jednotiek FIU v rámci právneho rámca vzťahujúceho sa na tieto subjekty a na potrebu posilnenia spolupráce medzi jednotkami FIU v rámci Únie pre úspešné nadviazanie tohto nariadenia by Komisia mala do 1. júna 2019 posúdiť možnosť vytvorenia spoločného mechanizmu na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Odhalenie súm peňažných prostriedkov v hotovosti nižších, ako je stanovená hranica, v situáciách, keď existuje podozrenie z trestnej činnosti, je v tomto kontexte veľmi dôležité.
Mala by sa preto umožniť aj výmena informácií týkajúcich sa súm nižších ako stanovená hranica s príslušnými orgánmi v iných členských štátoch, ak existuje podozrenie z trestnej činnosti.
Pranie špinavých peňazí a súvisiace financovanie terorizmu a organizovanej trestnej činnosti sú na úrovni Únie naďalej závažnými problémami, ktoré narúšajú integritu, stabilitu a povesť finančného sektora a ohrozujú vnútorný trh a vnútornú bezpečnosť Únie.
V snahe riešiť uvedené problémy a doplniť a posilniť uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 je cieľom tejto smernice bojovať proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva a umožniť efektívnejšiu a rýchlejšiu cezhraničnú spoluprácu príslušných orgánov.
Opatrenia prijaté výhradne na vnútroštátnej úrovni alebo aj na úrovni Únie bez toho, aby sa vzala do úvahy medzinárodná koordinácia a spolupráca, by mali veľmi obmedzený účinok.
Opatrenia prijaté Úniou na boj proti praniu špinavých peňazí by preto mali byť v súlade s ostatnými činnosťami realizovanými v rámci iných medzinárodných fór, pričom by mali byť aspoň rovnako prísne.
V činnosti Únie by sa mali aj naďalej zohľadňovať najmä odporúčania Finančnej akčnej skupiny (FATF) a nástroje iných medzinárodných organizácií a orgánov činných v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Príslušné právne akty Únie by sa mali v náležitých prípadoch ďalej zosúladiť s Medzinárodnými normami týkajúcimi sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a šíreniu zbraní, ktoré prijala FATF vo februári 2012 (ďalej len „revidované odporúčania FATF“).
Ako signatár Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu by Únia mala transponovať požiadavky vyplývajúce z tohto dohovoru do svojho právneho poriadku.
V rámcovom rozhodnutí Rady 2001/500/SVV sa stanovujú požiadavky týkajúce sa kriminalizovania prania špinavých peňazí.
Uvedené rámcové rozhodnutie však nie je dostatočne komplexné a súčasné kriminalizovanie prania špinavých peňazí nie je dostatočne koherentné na to, aby bolo možné účinne bojovať proti praniu špinavých peňazí v celej Únii a vedie k nedostatkom v presadzovaní a prekážkam v spolupráci medzi príslušnými orgánmi členských štátov.
Vymedzenie trestných činností, ktoré sú predikatívnymi trestnými činmi pre pranie špinavých peňazí, by malo byť dostatočne jednotné vo všetkých členských štátoch.
Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa všetky trestné činy, ktoré sa trestajú odňatím slobody stanoveným v tejto smernici považovali za predikatívne trestné činy pre pranie špinavých peňazí.
Okrem toho by členské štáty v prípadoch, keď to uplatňovanie uvedených trestných sadzieb ešte neumožňuje, mali zahrnúť škálu trestných činov do každej z kategórií trestných činov uvedených v tejto smernici.
V uvedenom prípade by mali mať členské štáty možnosť rozhodnúť o tom, ako vymedziť škálu trestných činov v rámci každej kategórie.
V prípadoch, keď kategória trestných činov, ako je napríklad terorizmus alebo trestné činy proti životnému prostrediu, zahŕňajú trestné činy stanovené v právnych aktoch Únie, táto smernica by mala odkazovať na uvedené právne akty.
Členské štáty by však mali považovať akýkoľvek trestný čin stanovený v uvedených právnych aktoch za predikatívny trestný čin pre pranie špinavých peňazí.
Akákoľvek trestne postihnuteľná účasť na páchaní predikatívneho trestného činu kriminalizovaná v súlade s vnútroštátnym právom, by sa na účely tejto smernice mala tiež považovať za trestnú činnosť.
V prípadoch, keď právo Únie členským štátom umožňuje stanoviť iné než trestné sankcie, by sa v tejto smernici nemala členským štátom ukladať povinnosť, aby na účely tejto smernice v týchto prípadoch klasifikovali trestné činy ako predikatívne trestné činy.
Používanie virtuálnych mien predstavuje nové riziká a výzvy z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí.
Členské štáty by mali zaručiť primeranú reakciu na uvedené riziká.
Vzhľadom na vplyv, ktorý trestné činy prania špinavých peňazí, ktorých sa dopustili osoby zastávajúce verejné funkcie, majú na verejnú sféru a na integritu verejných inštitúcií, mali by mať členské štáty možnosť zvážiť zahrnúť do svojich vnútroštátnych rámcov a v súlade so svojimi právnymi tradíciami prísnejšie tresty pre osoby zastávajúce verejné funkcie.
V súlade s revidovanými odporúčaniami FATF by sa do vymedzenia trestnej činnosti mali zahrnúť daňové trestné činy súvisiace s priamymi a nepriamymi daňami.
Keďže v každom z členských štátov môžu trestnú činnosť, za ktorú možno uložiť sankcie uvedené v tejto smernici, predstavovať iné daňové delikty, vymedzenia daňových trestných činov sa môžu vo vnútroštátnom práve líšiť.
Cieľom tejto smernice však nie je harmonizácia vymedzení daňových trestných činov vo vnútroštátnom práve.
Členské štáty by si mali v trestnom konaní týkajúcom sa prania špinavých peňazí navzájom čo najširším možným spôsobom pomáhať a zabezpečiť, aby sa informácie vymieňali účinne a včas v súlade s vnútroštátnym právom a platným právnym rámcom Únie.
Rozdiely vo vymedzeniach predikatívnych trestných činov vo vnútroštátnom práve by nemali brániť v medzinárodnej spolupráci v trestných konaniach týkajúcich sa prania špinavých peňazí.
Spolupráca s tretími krajinami by sa mala zintenzívniť najmä podnecovaním a podporou zavádzania účinných opatrení a mechanizmov na boj proti praniu špinavých peňazí a zabezpečením lepšej medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti.
Táto smernica sa nevzťahuje na pranie špinavých peňazí, pokiaľ ide o majetok pochádzajúci z trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, na ktoré sa vzťahujú osobitné pravidlá stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371.
Týmto nie je dotknutá možnosť pre členské štáty transponovať túto smernicu a smernicu (EÚ) 2017/1371 na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom jediného komplexného rámca.
V súlade s článkom 325 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) majú členské štáty prijať na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie rovnaké opatrenia, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy.
Členské štáty by mali zabezpečiť, aby určité typy prania špinavých peňazí boli trestné aj vtedy, keď sa ich dopúšťa páchateľ trestnej činnosti, z ktorej daný majetok pochádza (samopranie).
V takýchto prípadoch, keď činnosť prania špinavých peňazí nespočíva len v držbe alebo používaní majetku, ale zahŕňa aj prevod, zmenu povahy, zatajenie alebo zakrytie majetku a v jej dôsledku dôjde k ďalšej škode okrem tej, ktorá už bola spôsobená trestnou činnosťou, napríklad tak, že sa majetok pochádzajúci z trestnej činnosti uvedie do obehu, a tým sa zatají jeho nezákonný pôvod, toto pranie špinavých peňazí by malo byť trestné.
Aby boli trestnoprávne opatrenia proti praniu špinavých peňazí účinné, odsúdenie by malo byť možné bez toho, aby bolo potrebné presne určiť, z ktorej trestnej činnosti pochádza majetok alebo vyžadovať predchádzajúce alebo súbežné odsúdenie za uvedenú trestnú činnosť, pričom by sa zohľadnili všetky príslušné okolnosti a dôkazy.
Členské štáty by to mali mať možnosť v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi systémami zabezpečiť inými prostriedkami ako prostredníctvom právnych predpisov.
Stíhaniu prania špinavých peňazí by takisto nemalo brániť to, že trestná činnosť bola spáchaná v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, pričom sa uplatňujú podmienky stanovené v tejto smernici.
Cieľom tejto smernice je kriminalizovanie prania špinavých peňazí, ak je spáchané úmyselne a s vedomím, že daný majetok pochádza z trestnej činnosti.
V uvedenej súvislosti by táto smernica nemala rozlišovať situácie, keď majetok pochádza priamo z trestnej činnosti a situácie, ak nepriamo pochádza z trestnej činnosti, a to v súlade so širokým vymedzením pojmu „príjmy“, ako je stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ.
Pri posudzovaní toho, či majetok pochádza z trestnej činnosti a či o tom obvinená osoba vedela, by sa pri každom prípade mali zohľadniť osobitné okolnosti prípadu, ako napríklad skutočnosť nepomeru medzi hodnotou majetku a zákonným príjmom obvinenej osoby a časová súvislosť medzi trestnou činnosťou a nadobudnutím majetku.
Úmysel a vedomosť možno vyvodiť z objektívnych skutkových okolností.
V záujme ochrany, zachovania a zvýšenia kvality životného prostredia, ochrany zdravia ľudí, zabezpečenia rozvážneho, efektívneho a racionálneho využívania prírodných zdrojov, podpory zásad obehového hospodárstva, zvýšenia energetickej efektívnosti a zníženia závislosti Únie od dovážaných zdrojov by sa v Únii malo zlepšiť odpadové hospodárstvo.
Ciele, ktoré sú stanovené v smernici Rady 1999/31/ES pre obmedzenie skládkovania, by sa mali posilniť tak, aby lepšie zohľadňovali ambíciu Únie prejsť na obehové hospodárstvo a pokročiť s vykonávaním oznámenia Komisie zo 4. novembra 2008 s názvom „Iniciatíva v oblasti surovín: Zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe“ prostredníctvom postupného znižovania skládkovania odpadu určeného na skládky vyhradené pre odpad, ktorý nie je nebezpečný, na minimum.
Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť, aby takéto znižovanie bolo v súlade s integrovanou politikou, čím sa zabezpečí riadne uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva, podporí sa posun smerom k prevencii vrátane opätovného použitia, prípravy na opätovné použitie a recyklácie a predíde spaľovaniu namiesto skládkovania.
V záujme zabezpečenia lepšieho súladu právnych predpisov Únie o odpade by sa vymedzenia pojmov stanovených v smernici 1999/31/ES mali zosúladiť, tam kde je to vhodné, s vymedzeniami pojmov uvedenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES.
Je potrebné upraviť existujúce vymedzenie pojmu „izolovaná osada“, pokiaľ ide o najvzdialenejšie regióny, aby sa zohľadnili osobitosti takýchto osád, ktoré majú značne odlišné environmentálne problémy v porovnaní s ostatnými regiónmi.
Rozsah pôsobnosti smernice 1999/31/ES by sa mal zosúladiť s rozsahom pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES a mal by sa naďalej vzťahovať na ukladanie odpadu z ťažobného priemyslu, na ktorý sa nevzťahuje smernica 2006/21/ES.
Ďalšie obmedzenie skládkovania by prinieslo jasné environmentálne, ekonomické a sociálne výhody, pričom by sa malo začať prúdmi odpadu, v prípade ktorých sa vykonáva triedený zber, ako napríklad plasty, kovy, sklo, papier a biologický odpad.
Pri realizácii týchto obmedzení skládkovania by sa mala zohľadniť technická, environmentálna a hospodárska realizovateľnosť recyklácie alebo iných typov zhodnocovania zvyškového odpadu z oddelene vyzbieraného odpadu.
Veľkú časť komunálneho odpadu predstavuje biologicky rozložiteľný komunálny odpad.
Skládkovanie nespracovaného biologicky rozložiteľného odpadu má výrazne negatívny environmentálny vplyv z hľadiska emisií skleníkových plynov a znečisťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy a ovzdušia.
Smernicou 1999/31/ES sa síce stanovujú ciele znižovania množstva biologicky rozložiteľného odpadu zo skládok, je však vhodné ešte viac obmedziť skládkovanie biologicky rozložiteľného odpadu, a to prostredníctvom zákazu skládkovania biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý bol oddelene vyzbieraný na recykláciu podľa smernice 2008/98/ES.
S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva by sa mali prijať primerané opatrenia, aby sa od roku 2030 uplatňovali obmedzenia skládkovania všetkých odpadov, ktoré sú vhodné na recykláciu alebo zhodnocovanie materiálu alebo energie.
Uvedené obmedzenia by sa nemali uplatňovať tam, kde je možné preukázať, že odpad nie je vhodný na recykláciu alebo iné zhodnocovanie a že skládkovanie by viedlo k najlepším celkovým environmentálnym výsledkom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva stanovenou v smernici 2008/98/ES.
Mnohé členské štáty ešte nedobudovali potrebnú infraštruktúru odpadového hospodárstva.
Stanovenie cieľov zníženia objemu skládkovania si bude vyžadovať veľké zmeny v odpadovom hospodárstve v mnohých členských štátoch a umožní ďalší pokrok a investície do triedeného zberu, triedenia a recyklácie odpadu a zabráni zablokovaniu recyklovateľných materiálov v spodnej časti hierarchie odpadového hospodárstva.
Skládkovanie je potrebné postupne obmedziť, aby sa zamedzilo škodlivým vplyvom na zdravie ľudí a životné prostredie a aby sa zabezpečilo, že hospodársky významné odpadové materiály sa postupne a účinne zhodnotia prostredníctvom správneho nakladania s odpadom a v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, ako je stanovené v smernici 2008/98/ES.
Vďaka uvedenému obmedzeniu by sa malo predísť vzniku nadmerných kapacít zariadení na spracovanie zvyškového odpadu, napríklad prostredníctvom energetického zhodnocovania alebo kvalitatívne nízkeho mechanicko-biologického spracovania nespracovaného komunálneho odpadu, pretože by to mohlo ohroziť výsledky dosiahnuté v rámci dlhodobých cieľov Únie v oblasti prípravy na opätovné použitie a recyklácie komunálneho odpadu stanovených v smernici 2008/98/ES.
Podobne a v záujme zamedzenia škodlivým vplyvom na zdravie ľudí a životné prostredie by plnenie tejto povinnosti nemalo spôsobiť vznik nadmernej kapacity zariadení na spracovanie zvyškového komunálneho odpadu, by členské štáty mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že sa na skládky bude ukladať len spracovaný odpad.
Okrem toho by v záujme zabezpečenia súladu medzi cieľmi stanovenými v smernici 2008/98/ES a cieľom zníženia objemu skládkovaného odpadu stanoveným v smernici 1999/31/EC v znení tejto smernice, ako aj v záujme zabezpečenia koordinovaného plánovania infraštruktúr a investícií potrebných na splnenie uvedených cieľov členské štáty, ktoré podľa údajov nahlásených v spoločnom dotazníku OECD a Eurostatu ukladali na skládku viac ako 60 % svojho komunálneho odpadu v roku 2013, mali mať možnosť rozhodnúť o predĺžení lehoty na dosiahnutie súladu s cieľom týkajúcim sa ukladania na skládku stanoveným na rok 2035.
S cieľom zabezpečiť spoľahlivosť údajov je dôležité presnejšie stanoviť pravidlá, podľa ktorých by členské štáty mali nahlasovať komunálny odpad, ktorý sa ukladá na skládku.
Nahlasovanie by malo vychádzať z množstva komunálneho odpadu ukladaného na skládku po spracovateľských činnostiach, ktorými sa takýto odpad pripravuje na následné skládkovanie, ako je napríklad stabilizácia biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, a zo vstupu do činností zneškodňovania spaľovaním.
Pokiaľ ide o komunálny odpad, ktorý vstupuje do spracovateľských činností pred recykláciou a zhodnocovaním odpadu, ako je triedenie a mechanické spracovanie, by sa na účely výpočtu cieľa skládkovania mal zvážiť aj odpad vzniknutý z takýchto činností, ktorý sa nakoniec ukladá na skládku.
Pri vykonávaní povinnosti stanovenej v smernici 1999/31/ES s cieľom zaistiť spracovanie odpadu pred ukladaním na skládku by členské štáty mali uplatňovať najvhodnejší spôsob spracovania vrátane stabilizácie organickej frakcie odpadu s cieľom čo najviac znížiť nepriaznivé účinky ukladania takéhoto odpadu na skládky na životné prostredie a zdravie ľudí.
Pri posudzovaní vhodnosti spracovania by členské štáty mali brať do úvahy opatrenia, ktoré sa už vykonali s cieľom znížiť tieto nepriaznivé účinky, najmä oddelenie biologického odpadu a triedený zber papiera a lepenky.
S cieľom zabezpečiť lepšie, včasnejšie a jednotnejšie vykonávanie tejto smernice a predvídať problémy, ktoré by pri vykonávaní mohli nastať, mal by sa zaviesť systém správ včasného varovania, pomocou ktorého sa ešte pred uplynutím lehôt na splnenie cieľov odhalia nedostatky a umožní sa prijatie potrebných opatrení.
V snahe pomôcť dosiahnuť ciele smernice 1999/31/ES a posilniť prechod na obehové hospodárstvo by Komisia mala podporovať koordináciu a výmenu informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi a rôznymi odvetviami hospodárstva.
Spoľahlivé nahlasovanie údajov týkajúce sa odpadového hospodárstva má zásadný význam z hľadiska efektívneho vykonávania, riadneho plánovania infraštruktúry na spracovanie odpadov a zabezpečenia porovnateľnosti údajov členských štátov.
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 1999/31/ES by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci vo vzťahu k článku 5a ods. 4, článku 15 ods. 5 a článkom 15b a 15c uvedenej smernice v znení tejto smernice.
Smernica 1999/31/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.
V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené,
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Ortuť je veľmi toxická látka, ktorá predstavuje globálnu a vážnu hrozbu pre ľudské zdravie, a to aj vo forme metylortuti v rybách a morských plodoch, pre ekosystémy a voľne žijúcich živočíchov a divo rastúce rastliny.
V dôsledku cezhraničného charakteru znečisťovania životného prostredia ortuťou pochádza 40 % až 80 % celkovej ortuti uloženej v jednotlivých zložkách životného prostredia v Únii z krajín mimo Únie.
Táto situácia si vyžaduje opatrenia na miestnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni.
Väčšina emisií ortuti a rizík súvisiacich s vystavením pôsobeniu ortuti vyplýva z antropogénnych činností, ako je primárna ťažba ortuti a jej spracovanie, používanie ortuti vo výrobkoch a priemyselných procesoch, remeselná a drobná ťažba zlata a jeho spracovanie, spaľovanie uhlia a nakladanie s odpadovou ortuťou.
V siedmom environmentálnom akčnom programe prijatom rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ [3] sa určuje dlhodobý cieľ, ktorým je netoxické životné prostredie, a na tento účel sa stanovuje, že je potrebné prijať opatrenie na minimalizáciu významných nepriaznivých účinkov chemických látok na ľudské zdravie a životné prostredie do roku 2020.
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 28. januára 2005 s názvom „Stratégia Spoločenstva týkajúca sa ortuti, revidované 7. decembra 2010 (ďalej len „stratégia“), sa zameriava na minimalizovanie a, ak je to uskutočniteľné, úplné eliminovanie globálneho antropogénneho uvoľňovania ortuti do ovzdušia, vody a pôdy.
Po prijatí stratégie a celého radu opatrení týkajúcich sa emisií ortuti, ponuky, dopytu a využívania ortuti a správy prebytku ortuti a jej zásob dosiahla Únia za posledných desať rokov v oblasti nakladania s ortuťou významný pokrok.
V stratégii sa odporúča, že rokovanie o právne záväznom dokumente o ortuti a jeho uzavretie by malo byť prioritou, keďže opatrenie len na úrovni Únie nedokáže zaručiť účinnú ochranu občanov Únie pred negatívnymi účinkami ortuti na zdravie.
Únia a 26 členských štátov podpísali Minamatský dohovor o ortuti z roku 2013 (ďalej len „dohovor“).
Dva členské štáty, Estónsko a Portugalsko, ktoré ho nepodpísali, sa zaviazali, že ho ratifikujú.
Únia a všetky jej členské štáty sa preto zaviazali k jeho uzavretiu, transpozícii a vykonávaniu.
Rýchle schválenie dohovoru zo strany Únie a jeho ratifikácia zo strany členských štátov podnieti hlavných globálnych používateľov ortuti a pôvodcov jej emisií, ktorí sú signatármi dohovoru, aby ho ratifikovali a vykonávali.
Toto nariadenie by malo doplniť acquis Únie a stanoviť ustanovenia, ktoré sú nutné na zabezpečenie úplného zosúladenia acquis Únie s dohovorom, aby Únia a jej členské štáty mohli tento dohovor schváliť alebo ratifikovať a vykonávať.
Ďalšie opatrenia prijaté Úniou prekračujúce požiadavky dohovoru by vytvárali cestu pre výrobky a postupy bez použitia ortuti rovnako, ako to bolo v prípade nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1102/2008 [4].
V súlade s článkom 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) by toto nariadenie nemalo členským štátom brániť v tom, aby si ponechali alebo aby zaviedli prísnejšie ochranné opatrenia, ak sú takéto opatrenia zlučiteľné so zmluvami a boli oznámené Komisii.
Zákaz vývozu ortuti stanovený v nariadení (ES) č. 1102/2008 by sa mal doplniť o obmedzenia dovozu ortuti v závislosti od zdroja, plánovaného použitia a miesta pôvodu ortuti.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 [5] by sa malo naďalej uplatňovať, pokiaľ ide o dovoz odpadovej ortuti, najmä v súvislosti s právomocami príslušných orgánov podľa uvedeného nariadenia.
Cieľom ustanovení tohto nariadenia o dovoze ortuti a zmesí ortuti je zabezpečenie dodržiavania povinností vyplývajúcich z dohovoru týkajúcich sa obchodovania s ortuťou zo strany Únie a členských štátov.
Vývoz, dovoz a výroba rôznych výrobkov s prídavkom ortuti, ktoré v Únii i celosvetovo predstavujú významný podiel používania ortuti a jej zlúčenín, by sa mali zakázať.
Toto nariadenie by sa malo uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia uplatniteľného acquis Únie, v ktorých sa stanovujú prísnejšie požiadavky na výrobky s prídavkom ortuti, a to aj pokiaľ ide o maximálny obsah ortuti.
Používanie ortuti a zlúčenín ortuti vo výrobných procesoch by sa malo postupne ukončiť a preto by sa mal podporiť výskum alternatívnych látok k ortuti s neškodnými alebo aspoň menej nebezpečnými vlastnosťami z hľadiska životného prostredia a ľudského zdravia.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 [6] od 10. októbra 2017 zakazuje výrobu, uvedenie na trh a používanie piatich zlúčenín fenylortuti, o ktorých je známe, že sa používajú najmä ako katalyzátory pri výrobe polyuretánu.
Používanie ďalších katalyzátorov obsahujúcich ortuť pri výrobe polyuretánu by sa malo tiež zakázať od 1. januára 2018.
Výroba alkoholátov zahŕňajúca používanie ortuti ako elektródy by sa mala postupne ukončiť a takéto výrobné procesy by sa čo najskôr mali nahradiť bezortuťovými výrobnými procesmi.
Ak neexistujú príslušné dostupné bezortuťové výrobné procesy, mali by sa stanoviť prevádzkové podmienky na výrobu metylátu alebo etylátu sodného alebo draselného s použitím ortuti.
Mali by sa prijať opatrenia na zníženie miery využívania ortuti, aby sa čo najrýchlejšie postupne ukončilo jej používanie v takýchto výrobných procesoch a v každom prípade pred 1. januárom 2028.
Výrobou nových výrobkov s prídavkom ortuti a ich uvedením na trh a používaním nových výrobných procesov na báze ortuti alebo zlúčenín ortuti by sa v Únii zvýšilo používanie ortuti a zlúčenín ortuti, ako aj emisií ortuti.
Takéto nové činnosti by sa preto mali zakázať, pokiaľ sa v rámci posúdenia nepreukáže, že nové výrobky s prídavkom ortuti alebo nové výrobné procesy by mali významný prínos pre životné prostredie alebo ľudské zdravie a nepredstavujú významné riziká pre životné prostredie alebo pre ľudské zdravie, a že k dispozícii nie sú žiadne technicky a ekonomicky uskutočniteľné bezortuťové alternatívy s takýmto prínosom.
Používanie ortuti a zlúčenín ortuti v remeselnej a drobnej ťažbe zlata a jeho spracovanie tvorí významný podiel používania ortuti a jej emisií na celom svete s negatívnym vplyvom na miestne ako aj globálne komunity.
Takéto používanie ortuti a zlúčenín ortuti by sa preto malo zakázať podľa tohto nariadenia a regulovať na medzinárodnej úrovni.
Bez toho, aby bol dotknutý zákaz takéhoto používania a okrem uplatňovania účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií členských štátov v súvislosti s porušením tohto nariadenia, je tiež vhodné vypracovať národný plán pre opakované prípady nesúladu s uvedeným zákazom, s cieľom riešiť problémy v súvislosti s remeselnou a drobnou ťažbou zlata a jeho spracovaním, pri ktorom sa amalgamácia ortuťou používa na extrakciu zlata z rudy.
Používanie ortuti v zubnom amalgáme je najrozšírenejší spôsob využívania ortuti v Únii a významný zdroj znečistenia.
Používanie zubného amalgámu by sa preto malo ukončiť v súlade s dohovorom a národnými plánmi, najmä na základe opatrení uvedených v časti II prílohy A k dohovoru.
Komisia by mala vyhodnotiť a podať správu o uskutočniteľnosti postupného ukončovania používania zubného amalgámu v dlhodobom horizonte, a to podľa možnosti do roku 2030, berúc do úvahy národné plány v zmysle tohto nariadenia, a pri plnom rešpektovaní zodpovednosti členských štátov za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti.
Okrem toho by sa mali prijať osobitné preventívne opatrenia na ochranu zdravia zraniteľných skupín obyvateľstva, akými sú deti a tehotné alebo dojčiace ženy.
Na používanie by sa mal povoliť len zubný amalgám vo forme kapsúl s vopred určenou dávkou a používanie odlučovačov amalgámu v zdravotníckych zariadeniach, v ktorých sa používa zubný amalgám alebo odstraňujú amalgámové zubné výplne alebo zuby s takýmito výplňami, by malo byť povinné s cieľom chrániť zubných lekárov a pacientov pred vystavením pôsobeniu ortuti a zabezpečiť, aby sa výsledný odpad ortuť zachytával a zneškodňoval v súlade s environmentálne vhodným nakladaním s odpadom a za žiadnych okolností neuvoľňovala do životného prostredia.
V tejto súvislosti by sa použitie samostatne balenej ortuti zubnými lekármi malo zakázať.
Amalgámové kapsule, ako tie, ktoré sú popísané v európskych normách EN ISO 13897: 2004 a EN ISO 24234: 2015, sa považujú za vhodné na použitie zubnými lekármi.
Okrem toho by sa mala stanoviť minimálna hodnota retenčnej účinnosti odlučovačov amalgámu.
Súlad odlučovačov amalgámu by mal vychádzať z príslušných noriem, ako je napríklad európska norma EN ISO 11143: 2008.
Vzhľadom na veľkosť hospodárskych subjektov v odvetví zubného lekárstva, na ktoré sa vzťahuje zavedenie uvedených požiadaviek, je vhodné stanoviť dostatočný čas na prispôsobenie sa novým požiadavkám.
Znižovaniu používania ortuti môže napomôcť odborná príprava študentov zubného lekárstva a zubných lekárov v oblasti používania bezortuťových alternatív, najmä pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, akými sú deti a tehotné alebo dojčiace ženy, ako aj vykonávanie výskumu a inovácií v oblasti stomatologickej starostlivosti s cieľom rozšíriť poznatky o existujúcich materiáloch a technikách opráv zubov, a vyvíjať nové materiály.
Smernica Rady 91/477/EHS [3] zaviedla sprievodné opatrenie vnútorného trhu.
Nastolila rovnováhu medzi záväzkom zabezpečiť určitú slobodu pohybu niektorých strelných zbraní a ich hlavných častí v rámci Únie na jednej strane a potrebou kontrolovať túto slobodu bezpečnostnými zárukami primeranými daným výrobkom.
Niektoré aspekty smernice 91/477/EHS je potrebné primeraným spôsobom ďalej zlepšovať s cieľom zamedziť zneužívaniu strelných zbraní na trestnú činnosť a vzhľadom na nedávne teroristické činy.
Komisia v tejto súvislosti vyzvala vo svojom oznámení z 28. apríla 2015 s názvom Európsky program v oblasti bezpečnosti na revíziu uvedenej smernice a na spoločný prístup k deaktivácii strelných zbraní, aby sa zabránilo ich reaktivácii a použitiu zo strany zločincov.
V prípade zákonného nadobudnutia a držby strelných zbraní v súlade so smernicou 91/477/EHS by sa mali uplatňovať vnútroštátne ustanovenia o nosení zbraní, o držaní zbrane na poľovné a športové účely.
Na účely smernice 91/477/EHS by sa vymedzenie pojmu „sprostredkovateľ“ malo vzťahovať na akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu vrátane partnerstiev a pojem „dodanie“ by sa mal chápať tak, že zahŕňa požičiavanie a prenajímanie.
Keďže sprostredkovatelia poskytujú služby podobné službám poskytovaných podnikateľmi v oblasti zbraní, mala by sa na nich taktiež vzťahovať smernica 91/477/EHS, pokiaľ ide o tie povinnosti podnikateľov v oblasti zbraní, ktoré sú relevantné pre činnosti sprostredkovateľov, a to do tej miery, do akej sú schopní tieto povinnosti plniť, a pokiaľ ich vo vzťahu k tej istej príslušnej transakcii neplní podnikateľ v oblasti zbraní.
Medzi činnosti podnikateľa v oblasti zbraní patrí nielen výroba, ale aj zmena alebo úprava strelných zbraní, hlavných častí a streliva, ako je skrátenie celej strelnej zbrane, pričom táto zmena alebo úprava vedie k zmene ich zaradenia do kategórie alebo podkategórie.
Čisto súkromné, nekomerčné činnosti, napríklad ručné prebíjanie a prebíjanie streliva z komponentov streliva na súkromné použitie, alebo úpravy strelných zbraní alebo hlavných častí vlastnených dotknutou osobou, ako sú zmeny na mieridlách alebo pažbách, či údržba kvôli opotrebovaniu hlavných častí a súčastí, by sa nemali považovať za činnosti, ktoré je oprávnený vykonávať iba podnikateľ v oblasti zbraní.
Na zvýšenie vysledovateľnosti všetkých strelných zbraní a hlavných častí a na uľahčenie ich voľného pohybu by sa všetky strelné zbrane alebo ich hlavné časti mali označiť jasným, neodstrániteľným a jedinečným spôsobom a mali by byť evidované v informačných systémoch údajov členských štátov.
Záznamy obsiahnuté v informačných systémoch údajov by mali zahŕňať všetky informácie, ktoré umožnia spojiť strelnú zbraň s jej majiteľom, a mali by obsahovať názov výrobcu alebo značku, krajinu alebo miesto výroby, druh, značku, typ, kaliber a výrobné číslo strelnej zbrane alebo akékoľvek jedinečné označenie umiestnené na ráme alebo tele strelnej zbrane.
Iné hlavné časti, než sú rám alebo telo zbrane, by sa mali zaznamenať do informačného systému údajov v rámci záznamu týkajúceho sa strelnej zbrane, na ktorú majú byť pripevnené.
S cieľom predísť jednoduchému odstráneniu označení a spresniť, na ktoré hlavné časti by malo byť umiestnené označenie, mali by sa zaviesť spoločné pravidlá Únie týkajúce sa označovania.
Uvedené pravidlá by sa mali vzťahovať iba na strelné zbrane alebo hlavné časti, ktoré sú vyrobené alebo dovezené do Únie k 14. septembru 2018 alebo po tomto dátume, ak sú uvedené na trh, pričom na strelné zbrane a časti vyrobené alebo dovezené do Únie pred uvedeným dátumom by sa naďalej mali vzťahovať požiadavky týkajúce sa označovania a evidencie podľa smernice 91/477/EHS, ktoré sú v platnosti do uvedeného dátumu.
Vzhľadom na nebezpečnú povahu a trvácnosť strelných zbraní a hlavných častí a s cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány dokázali vysledovať strelné zbrane a hlavné časti na účel správnych a trestných konaní, a vzhľadom na vnútroštátne procesnoprávne predpisy je potrebné, aby sa záznamy v informačných systémoch údajov uchovávali po dobu 30 rokov od zničenia predmetných strelných zbraní alebo hlavných častí.
Prístup k týmto záznamom a všetkým súvisiacim osobným údajom by sa mal obmedziť na príslušné orgány a mal by byť povolený iba do 10 rokov po zničení predmetnej strelnej zbrane alebo hlavnej časti na účel udelenia alebo odňatia povolení alebo colného konania vrátane prípadného uloženia správnych sankcií, a až do 30 rokov po zničení predmetnej strelnej zbrane alebo hlavnej časti, ak je prístup potrebný na presadzovanie trestného práva.
Efektívna výmena informácií medzi podnikateľmi v oblasti zbraní a sprostredkovateľmi na jednej strane a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na strane druhej je dôležitá z hľadiska účinnej prevádzky informačného systému údajov.
Podnikatelia v oblasti zbraní a sprostredkovatelia by preto mali príslušným vnútroštátnym orgánom poskytovať informácie bez zbytočného odkladu.
V záujme uľahčenia uvedenej skutočnosti by príslušné vnútroštátne orgány mali ustanoviť prostriedok elektronického spojenia, ku ktorému budú mať prístup podnikatelia v oblasti zbraní a sprostredkovatelia a ktorý môže zahŕňať podávanie tejto informácie elektronickou poštou alebo priamo prostredníctvom databázy alebo iného registra.
Pokiaľ ide o povinnosť členských štátov zaviesť monitorovací systém s cieľom zabezpečiť, aby boli podmienky na povoľovanie strelných zbraní splnené počas jeho platnosti, by členské štáty mali rozhodnúť, či má posúdenie zahŕňať predbežné lekárske alebo psychologické vyšetrenie alebo nie.
Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy upravujúce profesijnú zodpovednosť, uvedené posúdenie relevantných lekárskych alebo psychologických informácií by nemalo predpokladať vznik zodpovednosti lekárskeho personálu alebo iných osôb poskytujúcich takéto informácie, ak dôjde k zneužitiu strelných zbraní držaných v súlade so smernicou 91/477/EHS.
Strelné zbrane a strelivo by sa mali skladovať bezpečným spôsobom, ak nie sú pod bezprostredným dohľadom.
Ak sa neskladujú v trezore, strelné zbrane a strelivo by sa mali skladovať oddelene od seba.
Keď sa strelná zbraň a strelivo majú odovzdať dopravcovi na prepravu, za riadny dohľad a uskladnenie by mal byť zodpovedný tento dopravca.
Kritériá riadneho uskladnenia a bezpečnej prepravy by mali byť vymedzené vnútroštátnymi právnymi predpismi a zohľadňovať množstvo a kategóriu predmetných strelných zbraní a streliva.
Smernica 91/477/EHS by nemala mať vplyv na predpisy členských štátov, ktoré umožňujú, aby zákonné transakcie týkajúce sa strelných zbraní, hlavných častí a streliva prebiehali prostredníctvom zásielkového predaja, internetu alebo zmlúv uzavretých na diaľku, ako sú vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ [4], napríklad prostredníctvom katalógov online dražieb či riadkovej inzercie, telefónu alebo elektronickej pošty.
Je však rozhodujúce, aby bolo možné overiť totožnosť strán takýchto transakcií a ich zákonnú spôsobilosť zúčastňovať sa na takýchto transakciách a aby toto overenie skutočne prebiehalo.
Pokiaľ ide o nadobúdateľov, je preto vhodné zabezpečiť, aby ich totožnosť a prípadne ich povolenie na nadobudnutie strelnej zbrane, hlavných častí alebo streliva overil najneskôr pri dodaní licencovaný alebo poverený podnikateľ v oblasti zbraní alebo sprostredkovateľ alebo orgán verejnej moci či zástupca takéhoto orgánu.
Pre najnebezpečnejšie strelné zbrane by sa mali zaviesť v smernici 91/477/EHS prísnejšie pravidlá, aby sa zabezpečilo, že tieto strelné zbrane nebude povolené držať, vlastniť ani s nimi obchodovať, a to s istými obmedzenými a náležite opodstatnenými výnimkami.
Ak uvedené pravidlá nebudú dodržiavané, mali by členské štáty prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré môžu zahŕňať zabavenie týchto zbraní.
Členské štáty by však mali mať možnosť povoliť nadobúdanie a držanie strelných zbraní, hlavných častí a streliva zaradených do kategórie A, ak je to potrebné na vzdelávacie účely, kultúrne účely vrátane filmu a divadla, na výskumné alebo historické účely.
Medzi oprávnené osoby by mohli patriť okrem iného zbrojári, skúšobne strelných zbraní, výrobcovia, certifikovaní experti, forenzní vedeckí pracovníci a v určitých prípadoch osoby pôsobiace vo filmovej a televíznej tvorbe.
Členské štáty by tiež mali mať možnosť povoliť jednotlivcom nadobúdať a držať strelné zbrane, hlavné časti a strelivo zaradené do kategórie A v záujme národnej obrany, a to napríklad v kontexte dobrovoľného vojenského výcviku poskytovaného podľa vnútroštátnych právnych predpisov.
Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť o udelení povolenia na nadobudnutie a držbu strelných zbraní, hlavných častí a streliva zaradených do kategórie A uznaným múzeám a zberateľom v prípadoch, keď je to potrebné na historické, kultúrne, vedecké, technické, vzdelávacie alebo pamiatkové účely pod podmienkou, že tieto múzeá a zberatelia pred udelením tohto povolenia preukážu, že prijali potrebné opatrenia, aby zabránili rizikám súvisiacim s verejnou bezpečnosťou alebo verejným poriadkom, a to i prostredníctvom riadneho uskladnenia.
Pri každom takomto udelení povolenia by sa mala vziať do úvahy a zohľadniť konkrétna situácia vrátane povahy zbierky a jej účelu a členské štáty by mali zabezpečiť zavedenie systému na monitorovanie zberateľov a zbierok.
Podnikateľom v oblasti zbraní a sprostredkovateľom by sa nemalo brániť v nakladaní so strelnými zbraňami, hlavnými časťami a strelivom zaradenými do kategórie A v prípadoch, keď je nadobúdanie a držanie týchto strelných zbraní, hlavných častí a streliva výnimočne povolené v prípade, keď je nakladenie s nimi potrebné na účely deaktivácie alebo úpravy, alebo kedykoľvek je to inak povolené podľa smernice 91/477/EHS v znení tejto smernice.
Smernicou 91/477/EHS by sa tiež nemalo podnikateľom v oblasti zbraní a sprostredkovateľom brániť v nakladaní s takýmito strelnými zbraňami, hlavnými časťami a strelivom v prípadoch, na ktoré sa smernica 91/477/EHS v znení tejto smernice nevzťahuje, ako napríklad v prípade strelných zbraní, hlavných častí a streliva, ktoré sa majú vyviezť mimo územie Únie, alebo zbraní, ktoré majú nadobudnúť ozbrojené sily, polícia alebo orgány verejnej moci.
Podnikatelia v oblasti zbraní a sprostredkovatelia by mali mať možnosť odmietnuť realizáciu akejkoľvek podozrivej transakcie, ktorej účelom je nadobudnutie kompletných nábojov či zápalných komponentov streliva.
Transakciu možno považovať za podozrivú, ak napríklad zahŕňa množstvá, ktoré sú nezvyčajné pre zamýšľanú súkromnú spotrebu, ak nákupca zjavne nie je oboznámený s používaním streliva alebo ak trvá na platbe v hotovosti, pričom nie je ochotný preukázať svoju totožnosť.
Podnikatelia v oblasti zbraní a sprostredkovatelia by mali mať tiež možnosť nahlásiť takéto podozrivé transakcie príslušným orgánom.
Riziko úpravy akustických zbraní a iných typov strelných zbraní na streľbu nábojkami na skutočné strelné zbrane je vysoké.
Preto je nevyhnutné riešiť problém takýchto upravených strelných zbraní používaných pri páchaní trestnej činnosti, najmä prostredníctvom ich začlenenia do rozsahu pôsobnosti smernice 91/477/EHS.
Navyše v záujme toho, aby sa zabránilo riziku, že poplašné a signálne zbrane budú vyrobené takým spôsobom, ktorý umožní, aby boli upravené na vystreľovanie strely, náboja alebo projektilu pôsobením okamžitého uvoľnenia nahromadenej energie, by Komisia mala prijať technické špecifikácie s cieľom zabezpečiť, že nebude možné ich takto upraviť.
Vzhľadom na vysoké riziko reaktivácie nenáležite deaktivovaných strelných zbraní a v záujme zvýšenia bezpečnosti v celej Únii, by sa smernica 91/477/EHS mala vzťahovať na takéto zbrane.
Malo by sa stanoviť vymedzenie pojmu „deaktivácia strelných zbraní“ podľa všeobecných zásad deaktivácie strelných zbraní v zmysle Protokolu proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom, pripojeného k rozhodnutiu Rady 2014/164/EÚ [5], ktorým sa transponuje do právneho rámca Únie.
Solidarita medzi občanmi Únie a medzi členskými štátmi je jednou z univerzálnych hodnôt, na ktorých je Únia založená.
Opatrenia, ktoré Únia podniká, sa riadia touto spoločnou hodnotou, ktorá je zdrojom jednoty potrebnej na riešenie súčasných a budúcich spoločenských výziev, ktorým sú mladí Európania odhodlaní čeliť vyjadrením svojej solidarity v praxi.
Solidarita takisto stimuluje záujem mladých ľudí o spoločný európsky projekt.
Zásada solidarity je zakotvená v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a v preambule Charty základných práv Európskej únie.
Počas prejavu o stave Únie zo 14. septembra 2016 bolo zdôraznené, že je potrebné investovať do mladých ľudí a bolo oznámené, že sa má zriadiť Európsky zbor solidarity s cieľom vytvoriť príležitosti pre mladých ľudí v celej Únii na to, aby mohli zmysluplným spôsobom prispievať k fungovaniu spoločnosti, prejavovať solidaritu a rozvíjať svoje zručnosti, schopnosti a vedomosti, čím získajú neoceniteľnú životnú skúsenosť, ktorá je kľúčová aj pre vznik aktívneho a angažovaného občianstva Únie.
Komisia vo svojom oznámení zo 7. decembra 2016 s názvom „Európsky zbor solidarity“ zdôraznila potrebu posilniť základ solidárneho úsilia v celej Európe s cieľom poskytnúť mladým ľuďom väčšie a lepšie príležitosti na kvalitné činnosti v oblasti solidarity v širokej škále oblastí a podporovať národných, regionálnych a miestnych aktérov v ich úsilí o zvládnutie rôznych výziev a kríz.
Uvedeným oznámením sa začala prvá fáza Európskeho zboru solidarity, v rámci ktorej sa mobilizovali rôzne programy Únie s cieľom ponúknuť príležitosti na dobrovoľnícku činnosť či stáž alebo pracovné príležitosti pre mladých ľudí v celej Únii.
Pri vykonávaní týchto činností, či už pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia alebo po ňom, by sa mali naďalej uplatňovať pravidlá a podmienky stanovené v príslušných programoch Únie, z ktorých boli tieto činnosti financované v rámci prvej fázy Európskeho zboru solidarity.
V kontexte tohto nariadenia možno chápať solidaritu ako pocit zodpovednosti každého jednotlivca za ostatných, ktorý ho vedie zaviazať sa k spoločnému blahu a prejavuje sa v konkrétnych činoch bez očakávania protislužby.
Mladým ľuďom by sa mali poskytnúť ľahko dostupné príležitosti na zapojenie sa do kvalitných činností v oblasti solidarity s výrazným európskym rozmerom, ktorých prostredníctvom možno prispievať k posilňovaniu súdržnosti, solidarity, sociálneho začlenenia a demokracie v účastníckych krajinách v prospech miestnych komunít a zároveň si zlepšiť schopnosti potrebné pre ich osobný rozvoj, čím sa zvýši ich sebavedomie, samostatnosť a motivácia učiť sa a takisto sa stimuluje ich vzdelávací, sociálny, umelecký, jazykový, kultúrny, občiansky a profesijný rozvoj a uľahčí ich aktívne občianstvo, zamestnateľnosť a prechod na trh práce.
Týmito činnosťami v oblasti solidarity by sa podporila aj mobilita účastníkov.
Týmto nariadením sa zriaďuje akčný program Únie s názvom Európsky zbor solidarity, ktorý je základom na dosiahnutie účinných pozitívnych spoločenských zmien, a to poskytovaním podpory komunitám jednotlivcov a subjektom, ktoré majú záujem posilňovať solidaritu v Európe.
Stanovuje sa ním teda výdavkový nástroj v rámci činností Únie, ktorý bol zriadený tak, aby sa nepretržite uplatňoval od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, a zároveň sa ním stanovuje základ pre Európsky zbor solidarity ako komunitu, a ako zdroj inšpirácie pri posilňovaní ducha solidarity v Európe vďaka širokému vplyvu činností vykonávaných v rámci Európskeho zboru solidarity.
Činnosti v oblasti solidarity ponúkané mladým ľuďom by mali byť vysokokvalitné v tom zmysle, že by mali prispievať k dosahovaniu cieľov Európskeho zboru solidarity a pomáhať pri prekonávaní spoločenských výziev a zároveň riešiť potreby miestnych komunít.
Činnosti v oblasti solidarity by mali ponúkať mladým ľuďom príležitosť získať cenné schopnosti pre osobný, spoločenský, občiansky a profesijný rozvoj, zahŕňať solídny rozmer vzdelávania a odbornej prípravy, byť dostupné pre všetkých mladých ľudí, mali by sa vykonávať v bezpečnom a zdravom prostredí a byť riadne potvrdené.
Činnosti v oblasti solidarity by nemali mať negatívny vplyv na existujúce pracovné miesta alebo stáže a mali by prispievať k posilňovaniu záväzkov spoločností v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, a pritom ich nenahrádzať.
Každý subjekt ochotný zapojiť sa do Európskeho zboru solidarity, či už financovaný z rozpočtu Európskeho zboru solidarity, iného programu Únie alebo z iných zdrojov financovania, by mal za predpokladu splnenia osobitných požiadaviek získať značku kvality.
Požiadavka získať značku kvality by sa nemala vzťahovať na fyzické osoby uchádzajúce sa v mene neformálnej skupiny účastníkov o finančnú podporu na projekty v oblasti solidarity.
Značkou kvality, ktorá sa udeľuje účastníckym organizáciám, by sa malo osvedčovať, že uvedené organizácie dokážu zabezpečiť kvalitu ponúkaných činností v oblasti solidarity.
Vykonávacie orgány Európskeho zboru solidarity by mali dostupne a transparentne realizovať postup udelenia značky kvality.
Udelené značky kvality by sa mali pravidelne prehodnocovať a malo by byť možné značku kvality odňať, ak sa v rámci prehodnotenia zistí, že podmienky, ktoré viedli k ich udeleniu, už nie sú splnené.
Európsky zbor solidarity by mal fungovať ako jednotný kontaktný bod pre činnosti v oblasti solidarity v celej Únii.
Mal by sa zabezpečiť súlad a doplnkovosť Európskeho zboru solidarity s ďalšími príslušnými politikami, programami a nástrojmi Únie.
Európsky zbor solidarity by mal stavať na silných stránkach a synergiách existujúcich a predchádzajúcich programov, najmä programov Erasmus+ a Mládež v akcii.
Mal by tiež dopĺňať úsilie členských štátov zamerané na podporu mladých ľudí a uľahčovať prechod mladých ľudí zo školy do zamestnania v rámci systémov, ako je záruka pre mladých ľudí zavedená v súlade s odporúčaním Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí, tým, že im poskytne ďalšie príležitosti pre účasť na činnostiach v oblasti solidarity vo forme stáží alebo pracovných miest v ich domovskom členskom štáte alebo za hranicami.
Mala by sa takisto zabezpečiť doplnkovosť s existujúcimi sieťami na úrovni Únie relevantnými pre činnosti Európskeho zboru solidarity, ako je európska sieť verejných služieb zamestnanosti, EURES a sieť Eurodesk.
Okrem toho by sa mala podporovať doplnkovosť a lojálna spolupráca medzi existujúcimi súvisiacimi systémami a Európskym zborom solidarity, najmä so systémami solidarity, dobrovoľníckej činnosti, občianskej služby a mobility pre mladých ľudí, ktoré sú zavedené na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, a prípadne aj s prioritami týkajúcimi sa solidarity a mládeže v účastníckych krajinách, s cieľom vzájomne zlepšiť a obohatiť dosah a kvalitu takýchto systémov a stavať na osvedčených postupoch.
Európsky zbor solidarity by nemal nahrádzať podobné vnútroštátne systémy solidarity, dobrovoľníckej činnosti, občianskej služby a mobility.
Všetkým mladým ľuďom by sa mal zaručiť rovnaký prístup k vnútroštátnym činnostiam v oblasti solidarity.
Malo by sa podporovať vytváranie partnerstiev s európskymi sieťami, ktoré sa špecializujú na určité naliehavé sociálne problémy.
Nato, aby sa maximalizoval vplyv Európskeho zboru solidarity, by mali mať možnosť prispievať k dosahovaniu cieľov Európskeho zboru solidarity aj ďalšie programy Únie, a to podporou činností patriacich do jeho pôsobnosti.
Tento príspevok by mal byť financovaný v súlade s príslušnými právnymi aktmi daných programov s cieľom zabezpečiť väčšie zapojenie mladých ľudí, občianskej spoločnosti a existujúcich systémov dobrovoľníckej činnosti v členských štátoch.
Po získaní platnej značky kvality by účastnícke organizácie mali dostať prístup do portálu Európskeho zboru solidarity a mali by mať možnosť využívať opatrenia v oblasti kvality a podporné opatrenia podľa typu ponúkanej činnosti v oblasti solidarity.
Európsky zbor solidarity by mal priniesť nové príležitosti pre mladých ľudí, aby mohli vykonávať dobrovoľnícku činnosť, absolvovať stáže alebo získať pracovné miesta, ako aj na základe vlastnej iniciatívy navrhnúť a rozvíjať projekty v oblasti solidarity, ktoré prinášajú jasnú európsku hodnotu.
Uvedené príležitosti by mali pomôcť reagovať na neuspokojené spoločenské potreby a prispievať k posilneniu komunít a k posilňovaniu osobného, vzdelávacieho, sociálneho, občianskeho a profesijného rozvoja mladých ľudí.
Európsky zbor solidarity by mal takisto podporovať činnosti v oblasti vytvárania sietí pre účastníkov a účastnícke organizácie, ako aj opatrenia na zabezpečenie kvality podporovaných činností a na zlepšenie postupu uznávania vzdelávacích výsledkov.
Takisto by mal prispievať k podpore a posilňovaniu existujúcich organizácií, ktoré vykonávajú činnosti v oblasti solidarity.
Dobrovoľnícka činnosť je zdrojom bohatých skúseností v kontexte formálneho a neformálneho vzdelávania, čo posilňuje osobný, sociálno-vzdelávací a profesijný rozvoj, zamestnateľnosť a aktívne občianstvo mladých ľudí.
Dobrovoľnícka činnosť by nemala slúžiť ako náhrada za stáž alebo pracovné miesto a mala by byť založená na písomnej dohode o dobrovoľníckej činnosti.
Komisia a členské štáty budú spolupracovať, pokiaľ ide o politiku v oblasti dobrovoľníckej činnosti na poli mládeže, prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie.
Stáže a pracovné miesta by mali byť jasne oddelené od dobrovoľníckej činnosti, a to z finančného aj organizačného hľadiska.
Stáže by nikdy nemali viesť k náhrade za riadne zamestnanie.
Platené stáže a pracovné miesta však môžu predstavovať podnet pre znevýhodnených mladých ľudí a mladých ľudí s nedostatkom príležitostí, aby sa zapojili do činností súvisiacich so solidaritou, ktoré by pre nich inak zostali nedostupné.
Stáže môžu uľahčiť prechod mladých ľudí zo vzdelávania do zamestnania a pomôcť zvýšiť ich zamestnateľnosť, čo je kľúčom k dosiahnutiu ich udržateľnej integrácie do trhu práce.
Stáže a pracovné miesta ponúkané v rámci Európskeho zboru solidarity by mali byť vždy platené účastníckou organizáciou, ktorá je hostiteľským alebo zamestnávateľským subjektom vo vzťahu k účastníkovi.
Stáže by mali vychádzať z písomnej dohody o stáži, ktorá je v súlade s prípadným platným regulačným rámcom v krajine, v ktorej sa stáž vykonáva, a mali by sa riadiť zásadami uvedenými v odporúčaní Rady z 10. marca 2014 o rámci kvality pre stáže.
Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (ďalej len „Eurofound“) bola zriadená nariadením Rady (EHS) č. 1365/75 s cieľom prispieť k plánovaniu a vytváraniu lepších životných a pracovných podmienok prostredníctvom činností určených na zvyšovanie úrovne poznatkov a ich šírenie.
Nadácia Eurofound by v uvedenom kontexte mala zohľadňovať aj strednodobé a dlhodobé hľadiská.
Od svojho založenia v roku 1975 nadácia Eurofound zohráva významnú úlohu pri podpore zlepšovania životných a pracovných podmienok v celej Únii.
Zároveň sa pod vplyvom spoločenského vývoja a zásadných zmien na trhoch práce vyvinuli koncepcie životných a pracovných podmienok a ich význam.
Nadácia Eurofound poskytuje inštitúciám a orgánom Únie, členským štátom a sociálnym partnerom informácie, ktoré sú špecializované a ktoré predstavujú pridanú hodnotu v oblasti odborných znalostí nadácie Eurofound.
Nadácia Eurofound by mala pokračovať vo vykonávaní prieskumov s cieľom zabezpečiť kontinuitu komparatívnych analýz trendov v rámci životných a pracovných podmienok, ako aj kontinuitu komparatívnych analýz vývojov na trhu práce v Únii.
Je tiež dôležité, aby nadácia Eurofound úzko spolupracovala so súvisiacimi orgánmi na medzinárodnej úrovni, na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni.
Nadácia Eurofound prevádzkuje styčnú kanceláriu v Bruseli.
Finančné ustanovenia a ustanovenia týkajúce sa plánovania a podávania správ v súvislosti s nadáciou Eurofound by sa mali aktualizovať.
V delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1271/2013 sa stanovuje, že nadácia Eurofound má vykonávať hodnotenia ex ante a ex post pre tie programy a činnosti, ktoré si vyžadujú značné výdavky.
Uvedené hodnotenia by mala nadácia Eurofound zohľadniť vo svojom viacročnom a ročnom plánovaní.
S cieľom zabezpečiť úplnú autonómiu a nezávislosť nadácie Eurofound a umožniť jej riadne plnenie jej cieľov a úloh v súlade s týmto nariadením, by sa jej mal prideliť primeraný a autonómny rozpočet s príjmami plynúcimi predovšetkým z príspevku zo všeobecného rozpočtu Únie.
Rozpočtový postup Únie by sa mal uplatňovať na nadáciu Eurofound, pokiaľ ide o príspevok Únie a akékoľvek iné dotácie na účet všeobecného rozpočtu Únie.
Audit účtovnej závierky nadácie Eurofound by mal vykonať Dvor audítorov.
Prekladateľské služby potrebné pre fungovanie nadácie Eurofound by malo poskytovať Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie (ďalej len „Prekladateľské stredisko“).
Nadácia Eurofound by mala spolupracovať s Prekladateľským strediskom s cieľom stanoviť ukazovatele kvality, včasnosti a dôvernosti, jasne určiť potreby a priority nadácie Eurofound a vytvoriť transparentné a objektívne postupy pre proces prekladu.
Ustanovenia týkajúce sa zamestnancov nadácie Eurofound by mali byť v súlade so Služobným poriadkom a s Podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov Únie (ďalej len „Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov“) stanovenými nariadením Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68.
Nadácia Eurofound by mala prijať potrebné opatrenia, ktorými sa zabezpečí bezpečné zaobchádzanie s dôvernými informáciami a ich spracúvanie.
V prípade potreby by mala nadácia Eurofound prijať bezpečnostné pravidlá rovnocenné s pravidlami stanovenými v rozhodnutiach Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 a (EÚ, Euratom) 2015/444.
Je potrebné stanoviť prechodné rozpočtové ustanovenia a prechodné ustanovenia týkajúce sa správnej rady, výkonného riaditeľa a zamestnancov na zabezpečenie pokračovania činností nadácie Eurofound pred začatím vykonávania tohto nariadenia,
Povinnou výnimkou stanovenou v tejto smernici by sa tiež malo obmedziť právo na vyhotovovanie rozmnoženín tak, aby sa umožnil každý krok potrebný na vykonanie zmien alebo konverziu, alebo prispôsobenie diela alebo iného predmetu ochrany tak, aby bolo možné vyhotoviť rozmnoženinu v prístupnom formáte, ktorá beneficientom umožní prístup k uvedenému dielu alebo inému predmetu ochrany.
To zahŕňa poskytnutie potrebných prostriedkov na navigáciu v rámci informácií v rozmnoženine v prístupnom formáte.
Patria sem aj zmeny, ktoré môžu byť nevyhnutné v prípadoch, keď formát diela alebo iného predmetu ochrany už je pre niektorých beneficientov dostupný, pre iných beneficientov však nie je dostupný v dôsledku rôznych porúch alebo postihnutí, alebo rôzneho stupňa takýchto porúch alebo postihnutí.
Povolené spôsoby použitia stanovené v tejto smernici by mali zahŕňať vyhotovovanie rozmnoženín v prístupných formátoch či už beneficientmi, alebo oprávnenými právnickými osobami slúžiacimi ich potrebám – či už sú uvedené oprávnené právnické osoby verejnými, alebo súkromnými organizáciami, najmä knižnicami, vzdelávacími inštitúciami a inými neziskovými organizáciami, a či jednou z ich hlavných činností, inštitucionálnych záväzkov alebo súčasťou ich verejného poslania je slúžiť osobám s poruchami čítania.
Súčasťou spôsobov použitia stanovených v tejto smernici by malo byť aj vyhotovovanie rozmnoženín v prístupných formátoch na výlučné použitie beneficientmi, a to fyzickou osobou, ktorá tak koná v mene beneficienta alebo ktorá pomáha beneficientovi pri vyhotovovaní takýchto rozmnoženín.
Rozmnoženiny v prístupných formátoch by sa mali vyhotovovať len z tých diel alebo iných predmetov ochrany, ku ktorým majú beneficienti alebo oprávnené právnické osoby legálny prístup.
Členské štáty by mali zabezpečiť, aby žiadne zmluvné ustanovenie, ktorého cieľom je predísť uplatňovaniu výnimky alebo jej uplatňovanie obmedziť, nemalo právny účinok.
Výnimka stanovená v tejto smernici by mala umožňovať oprávneným právnickým osobám vyhotovovať a šíriť rozmnoženiny diel alebo iných predmetov ochrany, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, v prístupných formátoch, online aj offline v rámci Únie.
Táto smernica by oprávneným právnickým osobám nemala ukladať povinnosť vyhotovovať a šíriť takéto rozmnoženiny.
Rozmnoženiny v prístupných formátoch vyhotovené v jednom členskom štáte by mali byť dostupné vo všetkých členských štátoch, aby sa zabezpečila ich lepšia dostupnosť na celom vnútornom trhu.
Tým by sa znížil dopyt po duplicitnej práci pri vyhotovovaní rozmnoženín jedného a toho istého diela alebo iného predmetu ochrany v prístupných formátoch v celej Únii, čím by sa vytvárali úspory a zvyšovala by sa efektívnosť.
Touto smernicou by sa teda malo zabezpečiť, aby bolo možné rozmnoženiny v prístupných formátoch vyhotovené oprávnenými právnickými osobami v ktoromkoľvek členskom štáte dávať do obehu a umožniť k nim prístup beneficientom a oprávneným právnickým osobám v celej Únii.
S cieľom podnietiť takúto cezhraničnú výmenu a uľahčiť vzájomnú identifikáciu a spoluprácu oprávnených právnických osôb by sa mala podporovať dobrovoľná výmena informácií týkajúcich sa mien/názvov a kontaktných údajov oprávnených právnických osôb usadených v Únii vrátane prípadných webových sídiel.
Členské štáty by preto mali informácie, ktoré dostali od oprávnených právnických osôb, poskytovať Komisii.
To by však nemalo znamenať, že členské štáty budú povinné kontrolovať úplnosť a správnosť takýchto informácií alebo ich súlad s ich vnútroštátnym právom, ktorým sa transponuje táto smernica.
Komisia by takéto informácie mala sprístupňovať online prostredníctvom centrálneho informačného prístupového miesta na úrovni Únie.
Pomohlo by to tak oprávneným právnickým osobám, ako aj beneficientom a nositeľom práv pri kontaktovaní oprávnených právnických osôb s cieľom získať ďalšie informácie, a to v súlade s ustanoveniami tejto smernice a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1563 [10].
Uvedené centrálne informačné prístupové miesto by malo dopĺňať informačné prístupové miesto zriadené Medzinárodným úradom Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO), ako je stanovené v Marrákešskej zmluve, s cieľom uľahčovať identifikáciu a vzájomnú spoluprácu oprávnených právnických osôb na medzinárodnej úrovni.
Požiadavky týkajúce sa oprávnenia a uznávania, ktorých splnenie môžu členské štáty požadovať od oprávnených právnických osôb, ako sú požiadavky súvisiace s poskytovaním služieb všeobecného charakteru beneficientom, by právnickým osobám, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie pojmu oprávnenej právnickej osoby, nemali brániť v realizácii spôsobov použitia povolených podľa tejto smernice.
Vzhľadom na osobitnú povahu výnimky stanovenej podľa tejto smernice, jej osobitný rozsah pôsobnosti a potrebu právnej istoty pre jej beneficientov by členské štáty okrem požiadaviek stanovených v tejto smernici nemali mať možnosť stanovovať dodatočné požiadavky na uplatňovanie výnimky, ako je napríklad predbežné overovanie komerčnej dostupnosti diel v prístupných formátoch.
Členským štátom by sa malo povoliť len stanovovanie systémov odmeňovania, pokiaľ ide o povolené spôsoby použitia diel alebo iných predmetov ochrany oprávnenými právnickými osobami.
S cieľom zabrániť vzniku záťaže pre beneficientov, predchádzať vzniku prekážok cezhraničného šírenia rozmnoženín v prístupných formátoch a neprimeraným požiadavkám na oprávnené právnické osoby je dôležité, aby bola možnosť členských štátov stanovovať takéto systémy odmeňovania obmedzená.
V dôsledku toho by systémy odmeňovania nemali vyžadovať platby zo strany beneficientov.
Mali by sa vzťahovať iba na spôsoby použitia oprávnenými právnickými osobami usadenými na území členského štátu, ktorý takýto systém stanoví, a nemali by vyžadovať platby od oprávnených právnických osôb usadených v iných členských štátoch alebo tretích krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami Marrákešskej zmluvy.
Členské štáty by mali zabezpečiť, aby požiadavky na cezhraničnú výmenu rozmnoženín v prístupných formátoch podľa takýchto systémov neboli zaťažujúcejšie ako tie, ktoré sa uplatňujú v situáciách, ktoré nemajú cezhraničný charakter, a to ani pokiaľ ide o formu a možnú výšku odmeny.
Pri určovaní výšky odmeny by sa mala vziať do úvahy nezisková povaha činností oprávnených právnických osôb, ciele verejného záujmu sledované touto smernicou, záujmy beneficientov výnimky, možná ujma spôsobená nositeľom práv, ako aj potreba zabezpečiť cezhraničné šírenie rozmnoženín v prístupných formátoch.
Zohľadniť by sa mali aj osobitné okolnosti každého prípadu, ktoré vyplývajú z vyhotovenia konkrétnej rozmnoženiny v prístupnom formáte.
V prípadoch, keď ujma pre nositeľa práv je minimálna, nemala by vzniknúť povinnosť poskytnúť odmenu.
Dohovorom UNCRPD, ktorého je Únia zmluvnou stranou, sa zaručuje osobám so zdravotným postihnutím právo na prístup k informáciám a vzdelávaniu a právo na účasť na kultúrnom, hospodárskom a sociálnom živote za rovnakých podmienok, ako majú ostatní.
Prijatím tejto smernice sa Únia snaží zabezpečiť, aby mali beneficienti prístup ku knihám a iným tlačeným materiálom v prístupných formátoch na celom vnútornom trhu.
V súlade s tým je táto smernica prvým rozhodujúcim krokom, ako zlepšiť prístup k dielam pre osoby so zdravotným postihnutím.
Komisia by mala posúdiť situáciu, pokiaľ ide o dostupnosť diel a iných predmetov ochrany v prístupných formátoch, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, ako aj o dostupnosť diel a iných predmetov ochrany v prístupných formátoch pre osoby s iným zdravotným postihnutím.
Je dôležité, aby Komisia túto situáciu v tejto súvislosti dôkladne preskúmala.
Na základe správy predloženej Komisiou by sa v prípade potreby mohli zvážiť zmeny v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.
Členské štáty by mali mať možnosť aj naďalej stanoviť výnimku alebo obmedzenie v prospech osôb so zdravotným postihnutím v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, predovšetkým pokiaľ ide o diela a iné predmety ochrany a zdravotné postihnutia, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje, a to v súlade s článkom 5 ods. 3 písm. b) smernice 2001/29/ES.
Táto smernica nebráni členským štátom v stanovovaní výnimiek alebo obmedzení, pokiaľ ide o práva, ktoré nie sú harmonizované v rámci autorského práva Únie.
Touto smernicou sa rešpektujú základné práva a dodržujú sa zásady uznané najmä v charte a v dohovore UNCRPD.
Preto by sa táto smernica mala vykladať a uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami.
Marrákešskou zmluvou sa ukladajú určité povinnosti týkajúce sa výmeny rozmnoženín v prístupných formátoch medzi Úniou a tretími krajinami, ktoré sú stranami uvedenej zmluvy.
Opatrenia prijaté Úniou na účely splnenia týchto povinností sú obsiahnuté v nariadení (EÚ) 2017/1563 ktoré by sa malo vykladať v spojitosti s touto smernicou.
Keďže cieľ tejto smernice, t. j. zlepšenie prístupu k dielam a iným predmetom ochrany chráneným autorským právom a s ním súvisiacimi právami pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale vzhľadom na jeho rozsah a dôsledky ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii.
písmená e) a f) sa vypúšťajú;
odsek 4 sa mení takto:
v písmene a) sa tretia zarážka nahrádza takto:
úplne nespĺňajú požiadavky Kódexu bezpečnosti pre plavidlá s dynamickým vztlakom (Kódex DSC) uvedené v rezolúcii IMO A.373(10), v jej aktuálnom znení;“;
písmeno c) sa nahrádza takto:
konštrukcia a údržba vysokorýchlostných osobných plavidiel a ich vybavenia sú v súlade s pravidlami klasifikácie vysokorýchlostných plavidiel uznanej organizácie alebo ekvivalentnými pravidlami, ktoré používa správny orgán v súlade s článkom 11 ods. 2 smernice 2009/15/ES.“;
Pokiaľ ide o opravy, prestavby a modifikácie podstatného charakteru v prípade nových a existujúcich lodí a činnosti súvisiace s vybavením, sú v súlade s požiadavkami na nové lode stanovenými v odseku 2 písm. a); zmeny vykonané na lodi, ktorých cieľom je iba dosiahnutie vyššej úrovne schopnosti udržať sa na hladine, sa nepovažujú za úpravy podstatného charakteru.
Lode postavené z rovnocenného materiálu pred 20. decembrom 2017 musia spĺňať požiadavky tejto smernice do 22. decembra 2025.
Odchylne od tejto smernice môže členský štát s viac ako 60 osobnými loďami postavenými zo zliatiny hliníka, ktoré sa k 20. decembru 2017 plavia pod jeho vlajkou, oslobodiť od uplatňovania ustanovení tejto smernice tieto osobné lode na tieto obdobia:
osobné lode triedy B, C a D postavené zo zliatiny hliníka po 20. decembri 2017 na obdobie 10 rokov od uvedeného dátumu a
za predpokladu, že uvedené lode sa plavia výlučne medzi prístavmi tohto členského štátu.
Každý členský štát, ktorý hodlá túto výnimku využiť, oznámi Komisii do 21. decembra 2019 svoj zámer túto výnimku využiť a tiež Komisiu informuje o obsahu výnimky.
Členské štáty tiež Komisii oznámia každú následnú zmenu.
Komisia informuje ostatné členské štáty v súlade s článkom 9 ods. 4.“;
Osobné lode ro-ro triedy C, ktorých kýly bol položené alebo sa nachádzali v podobnej etape stavby 1. októbra 2004 alebo po tomto dátume, a všetky osobné lode ro-ro tried A a B musia spĺňať požiadavky článkov 6, 8 a 9 smernice 2003/25/ES.“;
odsek 2 sa vypúšťa.
v odseku 3 sa druhý pododsek vypúšťa;
Členský štát môže s prihliadnutím na postup stanovený v odseku 4 prijať opatrenia, ktoré umožňujú ekvivalenty pre určité osobitné požiadavky tejto smernice, ak sú takéto ekvivalenty účinné aspoň tak, ako takéto požiadavky.“;
Členský štát, ktorý využije práva priznané podľa odsekov 1, 2 alebo 3, postupuje v súlade s druhým až siedmym pododsekom tohto odseku.
Členský štát oznámi Komisii opatrenia, ktoré zamýšľa prijať, a k takémuto oznámeniu priloží dostatočné podrobností na potvrdenie, že úroveň bezpečnosti je primerane dodržaná.
Ak Komisia do šiestich mesiacov od oznámenia prijme vykonávacie akty obsahujúce jej rozhodnutie, že navrhované opatrenia nie sú odôvodnené, od uvedeného členského štátu sa požaduje, aby navrhované opatrenia zmenil alebo, aby ich neprijal.
Prijaté opatrenia sa špecifikujú v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch a oznámia sa Komisii a ostatným členským štátom.
Všetky takéto opatrenia sa uplatňujú na všetky osobné lode tej istej triedy alebo plavidlá, ak sú v prevádzke za tých istých špecifikovaných podmienok, bez ohľadu na ich vlajku alebo štátnu príslušnosť, alebo miesto sídla ich prevádzkovateľa.
Opatrenia uvedené v odseku 3 sa uplatňujú iba dovtedy, kým je loď alebo plavidlo v prevádzke za špecifikovaných podmienok.
Členské štáty oznamujú Komisii opatrenia uvedené v druhom a štvrtom pododseku prostredníctvom databázy, ktorú na takýto účel vytvorí a prevádzkuje Komisia, a ku ktorej má Komisia a členské štáty prístup.
Komisia sprístupní prijaté opatrenia na verejne dostupnom webovom sídle.“;
v odseku 5 sa písmeno c) nahrádza takto:
Komisia prijme vykonávacie akty obsahujúce jej rozhodnutie, či rozhodnutie členského štátu pozastaviť prevádzku takejto lode alebo plavidla alebo uložiť dodatočné opatrenia je oprávnené z dôvodov vážneho nebezpečenstva pre životy alebo majetok alebo životné prostredie, a ak pozastavenie prevádzky alebo uloženie dodatočných opatrení nie sú odôvodnené, obsahujúce jej rozhodnutie, ktorým žiada dotknutý členský štát odvolať pozastavenie prevádzky alebo opatrenia.
špecifické odkazy na „medzinárodné dohovory“ a rezolúcie IMO uvedené v článku 2 písm. g), m), q) a zb), článku 3 ods. 2 písm. a), článku 6 ods. 1 písm. b) a článku 6 ods. 2 písm. b).“;
v odseku 2;
sa na základe skúseností upravili technické špecifikácie nachádzajúce sa v zmenách medzinárodných dohovorov, ktoré sa týkajú lodí tried B, C a D a plavidiel;“;
sa zjednodušili a vyjasnili technické prvky, a to na základe skúseností získaných pri ich vykonávaní;
sa aktualizovali odkazy na iné nástroje Únie uplatniteľné na osobné lode vykonávajúce vnútroštátnu prepravu.“;
odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10a s cieľom prijať zmeny k tejto smernici uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku.
Za výnimočných okolností, ak je to náležite zdôvodnené príslušnou analýzou Komisie a s cieľom predísť závažnému a neprijateľnému ohrozeniu námornej bezpečnosti, zdravia, životných alebo pracovných podmienok na palubách lodí alebo morského prostredia, alebo predísť nesúladu s právnymi predpismi Únie v oblasti námornej dopravy, je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10a, ktorými sa mení táto smernica s cieľom neuplatňovať na účely tejto smernice zmenu medzinárodných nástrojov uvedených v článku 2.
Uvedené delegované akty sa prijmú najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty medzinárodne stanovenej pre automatické prijatie príslušnej zmeny alebo pred plánovaným dátumom nadobudnutia účinnosti danej zmeny.
V období pred nadobudnutím účinnosti takého delegovaného aktu sa členské štáty zdržia akejkoľvek iniciatívy zameranej na začlenenie zmeny do vnútroštátnych právnych predpisov alebo na uplatňovanie zmeny v dotknutom medzinárodnom nástroji.“
Od zriadenia životopisu Europass v roku 2004 bolo na internete vytvorených viac ako 100 miliónov životopisov Europass.
Dva vzory dodatku k osvedčeniu o kvalifikácii, a to Europass-dodatok k diplomu a Europass-dodatok k vysvedčeniu/osvedčeniu, poskytujú informácie o obsahu a výsledkoch vzdelávania súvisiaceho s kvalifikáciou a o vzdelávacom systéme krajiny, ktorá osvedčenie o kvalifikácii vydala.
Europass-jazykový pas sa používa na opísanie jazykových zručností.
Vzor Europass-mobilita opisuje zručnosti nadobudnuté počas pobytu v zahraničí v rámci mobility na účely vzdelávania sa alebo práce.
Odporúčaním Rady z 22. mája 2017 sa vytvoril spoločný referenčný rámec na pomoc jednotlivcom a organizáciám pri porovnávaní rôznych kvalifikačných systémov a úrovní kvalifikácií z týchto systémov.
Odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 vyzvalo členské štáty, aby do roku 2018 v súlade s vnútroštátnymi okolnosťami a osobitosťami a ak to považujú za vhodné, zaviedli opatrenia v oblasti validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ktoré umožnia jednotlivcom disponovať ich znalosťami, zručnosťami a kompetenciami, ktoré získali prostredníctvom validovaného neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, a získať úplnú, alebo prípadne čiastočnú kvalifikáciu.
V uznesení Rady z 28. mája 2004 o posilnení politík, systémov a postupov v oblasti celoživotného poradenstva sa stanovujú hlavné ciele politiky celoživotného poradenstva pre všetkých občanov Únie.
V uznesení Rady z 21. novembra 2008 sa zdôrazňuje význam poradenstva pre celoživotné vzdelávanie.
Portál o vzdelávacích príležitostiach a kvalifikáciách v Európe poskytuje prístup k informáciám o možnostiach vzdelávania a získania kvalifikácií v rozličných systémoch vzdelávania v Európe a o porovnávaní národných kvalifikačných rámcov prostredníctvom EKR.
Panoráma zručností EÚ poskytuje informácie o zručnostiach pre rôzne povolania a konkrétne odvetvia vrátane dopytu po nich a ich ponuky na vnútroštátnej úrovni.
Analýza voľných pracovných miest a ďalších trendov na trhu práce je uznávaným spôsobom získavania poznatkov o zručnostiach s cieľom porozumieť problematike rozdielov a nedostatkov v oblasti zručností, ako aj nesúladu v oblasti kvalifikácií.
Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi a zainteresovanými subjektmi vypracovala a pravidelne aktualizuje viacjazyčnú Európsku klasifikáciu zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní (European Skills, Competences, Qualifications and Occupations – „ESCO“) s cieľom podporiť transparentnosť zručností a kvalifikácií v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj na pracovné účely.
Po príslušných testoch a s náležitým zreteľom na stanovisko členských štátov by Komisia mohla používať ESCO v rámci Europassu. Členské štáty používajú ESCO na základe dobrovoľnosti, po jeho otestovaní a hodnotení členskými štátmi.
Európska sieť služieb zamestnanosti (ďalej lej „EURES“), zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/589, je kooperatívna sieť pre výmenu informácií a uľahčenie interakcie medzi uchádzačmi o zamestnanie a zamestnávateľmi.
Poskytuje bezplatnú pomoc uchádzačom o zamestnanie, ktorí sa chcú presťahovať do inej krajiny, a pomáha zamestnávateľom, ktorí chcú prijať do zamestnania pracovníkov z iných krajín.
Súčinnosť a spolupráca medzi Europassom a portálmi EURES by mohli posilniť výsledky obidvoch služieb.
Procesy na trhu práce, ako je uverejňovanie voľných pracovných miest, podávanie žiadostí o zamestnanie, posudzovanie zručností a prijímanie pracovníkov, sú v čoraz väčšej miere riadené online prostredníctvom nástrojov, ktoré využívajú sociálne médiá, hromadné údaje a ďalšie technológie.
Výber kandidátov je riadený prostredníctvom nástrojov a procesov, ktoré vyhľadávajú informácie o zručnostiach a kvalifikáciách získaných vo formálnom, neformálnom a informálnom prostredí.
Formálne a neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa sa v súčasnosti realizujú aj v nových formách a prostrediach a ponúkajú ich rôzni poskytovatelia, a to najmä prostredníctvom digitálnych technológií a platforiem, dištančného vzdelávania, elektronického učenia sa, partnerského učenia sa, hromadných otvorených online kurzov a otvorených vzdelávacích zdrojov.
Navyše sa zručnosti, skúsenosti a výsledky vzdelávania uznávajú v rôznych formách, ako sú napríklad otvorené digitálne preukazy.
Digitálne technológie sa tiež používajú v prípade zručností získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania, ako je napríklad práca s mládežou a dobrovoľníctvo.
Na účely tohto rozhodnutia sa zručnosti chápu v širokom zmysle slova ako to, čo človek vie, čomu rozumie a čo vie robiť.
Zručnosti predstavujú rôzne typy výsledkov vzdelávania vrátane vedomostí a kompetencií, ako aj schopnosti uplatňovať vedomosti a využívať znalosti na vykonávanie úloh a riešenie problémov.
Okrem uznávaného významu odborných zručností sa uznáva, že význam prierezových a tzv. mäkkých zručností, ako sú kritické myslenie, tímová práca, riešenie problémov a kreativita, digitálne alebo jazykové zručnosti, neustále narastá a sú základným predpokladom osobného a profesijného naplnenia a možno ich uplatniť v rôznych oblastiach.
Jednotlivci by mohli využívať nástroje a poradenstvo na hodnotenie a opis týchto a iných zručností.
Tradične jednotlivci uvádzajú informácie o svojich získaných zručnostiach a kvalifikáciách v životopise a v podkladoch, ako sú osvedčenia alebo diplomy.
V súčasnosti sú dostupné nové nástroje, ktoré môžu uľahčiť prezentáciu zručností a kvalifikácií pomocou rôznych internetových a digitálnych formátov.
Uvedené nové nástroje môžu tiež pomôcť jednotlivcom pri vlastnom hodnotení zručností, ktoré získali v rôznych prostrediach.
Rámec Europass by mal reagovať na súčasné a budúce potreby.
Používatelia potrebujú na dokladovanie svojich zručností a kvalifikácií nástroje.
Okrem toho nástroje hodnotenia zručností a vlastného hodnotenia zručností, ako aj prístup k relevantným informáciám vrátane informácií o možnostiach validácie a poradenstve môžu byť užitočné pri rozhodovaní o možnostiach zamestnania a vzdelávania.
Nástroje Únie v oblasti zručností a kvalifikácií by sa mali prispôsobovať meniacej sa praxi a technickému pokroku s cieľom zaručiť, že aj naďalej zostanú pre používateľov relevantné a užitočné.
To by sa malo okrem iného dosiahnuť vytvorením inovačných prvkov, ako sú napríklad interaktívne nástroje, úprava a dizajn dokumentov, snahou o zabezpečenie komplexnejších, efektívnejších a účinnejších nástrojov a zjednodušovanie, ako aj zvýšenou technickou interoperabilitou a súčinnosťou prepojených nástrojov vrátane tých, ktoré vyvinuli tretie strany, a zohľadnením osobitných potrieb osôb so zdravotným postihnutím.
Okrem toho, na podporu overovania elektronických dokumentov o zručnostiach a kvalifikáciách by sa mohli používať opatrenia na autentifikáciu.
Rámec Europass ustanovený rozhodnutím č. 2241/2004/ES by sa preto mal nahradiť novým rámcom, ktorý by riešil vznikajúce potreby.
Nový rámec Europass by mal spĺňať potreby a očakávania všetkých jednotlivých koncových používateľov, ako sú učiaci sa, uchádzači o zamestnanie vrátane nezamestnaných a pracujúcich, ako aj ďalších relevantných zainteresovaných subjektov, ako sú zamestnávatelia (najmä malé a stredné podniky), obchodné komory, organizácie občianskej spoločnosti, dobrovoľníci, profesionáli v oblasti poradenstva, verejné služby zamestnanosti, sociálni partneri, poskytovatelia vzdelávania a odbornej prípravy, mládežnícke organizácie, poskytovatelia práce s mládežou, príslušné vnútroštátne orgány a tvorcovia politík.
Mal by tiež zohľadňovať potreby štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú do Únie alebo majú v Únii pobyt, s cieľom podporiť ich začlenenie do spoločnosti.
Rámec Europass by sa mal vyvíjať, aby sa umožnil opis rôznych druhov vzdelávania a zručností, a to najmä tých, ktoré sa získali prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.
Rámec Europass by sa mal vypracovať so zameraním na používateľa na základe spätnej väzby a prostredníctvom zhromažďovania požiadaviek, a to aj prostredníctvom prieskumov a testov, pričom pozornosť by sa venovala najmä súčasným a budúcim potrebám cieľových skupín Europassu.
Prvky Europassu by mali najmä odrážať záväzok členských štátov a Únie zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím rovnocenný prístup na trh práce a k informačným a komunikačným technológiám a systémom.
Nástroje Europassu by mali byť vnímateľné, ovládateľné, zrozumiteľné a robustné, čím sa umožní ich lepšia dostupnosť pre používateľov, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím.
Rámec Europass by sa mal aktualizovať a meniť v spolupráci s príslušnými zainteresovanými subjektmi, ako sú služby zamestnanosti, profesionáli v oblasti poradenstva, poskytovatelia vzdelávania a odbornej prípravy, sociálni partneri, ako napríklad odborové zväzy a združenia zamestnávateľov, a pri plnom rešpektovaní pokračujúcej politickej spolupráce, ako je Bolonský proces v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania.
Pre úspešné vypracovanie a vykonávanie rámca Europass je mimoriadne dôležitá konštruktívna spolupráca medzi Komisiou, členskými štátmi a zainteresovanými subjektmi.
Príslušné právo Únie o ochrane osobných údajov a vnútroštátne vykonávacie opatrenia by sa mali uplatňovať na spracúvanie osobných údajov, ktoré sa ukladajú a spracúvajú na základe tohto rozhodnutia.
Používatelia by mali mať možnosť obmedziť prístup k svojim osobným údajom.
Na rámci by sa mali mať možnosť zúčastniť členovia Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorí nie sú členskými štátmi Únie, pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny na pristúpenie k Únii vzhľadom na ich dlhodobý záujem a spoluprácu s Úniou v tejto oblasti.
Táto účasť by mala byť v súlade s príslušnými ustanoveniami nástrojov, ktoré upravujú vzťahy medzi Úniou a uvedenými krajinami.
Zdrojom informácií o zručnostiach a kvalifikáciách poskytovaných prostredníctvom Europassu by malo byť širšie spektrum krajín a systémov vzdelávania, než iba zúčastnených krajín, a tieto informácie by mali odrážať migračné toky z iných častí sveta a do nich.
Komisia by mala zabezpečiť jednotné vykonávanie a monitorovanie tohto rozhodnutia prostredníctvom poradnej skupiny pre Europass, zloženej zo zástupcov členských štátov a príslušných zainteresovaných subjektov.
Táto poradná skupina by mala predovšetkým vypracovať strategický prístup k vykonávaniu a budúcemu rozvoju Europassu a poskytovať poradenstvo o vývoji webových nástrojov, a to aj prostredníctvom testovania, a o informáciách poskytovaných prostredníctvom online platformy Europassu, v relevantných prípadoch v spolupráci s ďalšími skupinami.
Vykonávanie tohto rozhodnutia je spolufinancované aj z programu Únie Erasmus+ ustanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013.
Výbor zriadený podľa uvedeného nariadenia je zapojený do strategických diskusií o pokroku vykonávania Europassu a o jeho budúcom vývoji.
Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to vytvorenie komplexného a interoperabilného rámca nástrojov a informácií, najmä na účely nadnárodnej mobility v oblasti zamestnanosti a vzdelávania, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu dôsledkov činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii.
Všeobecným pravidlom by malo byť, že pokiaľ ide o náklady a prínosy, povinnosti členských štátov a ich administratívne a finančné zaťaženie by mali byť vyvážené.
Pri vykonávaní činností podľa tohto rozhodnutia by sa mala využívať odbornosť agentúr Únie, najmä Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania, a to v oblasti ich pôsobnosti.
Rozhodnutie č. 2241/2004/ES by sa preto malo zrušiť bez toho, aby tým bola dotknutá platnosť alebo status už vydaných dokumentov Europassu.
Všetky zaužívané vzory dokumentov Europassu by sa mali zachovať v novom rámci dovtedy, kým sa nevykonajú potrebné zmeny alebo aktualizácie v súlade s týmto rozhodnutím.
S cieľom zabezpečiť bezproblémový prechod na online platformu Europassu by internetový informačný systém Europassu, ustanovený rozhodnutím č. 2241/2004/ES, mal zostať v prevádzke dovtedy, kým nebude vytvorená a schopná prevádzky online platforma Europassu,
PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE: