id
stringlengths 3
7
| numeric_id
int64 12.2k
50.2k
⌀ | url
stringlengths 28
32
| speaker
stringclasses 308
values | speaker_party
stringclasses 41
values | speaker_url
stringclasses 309
values | statement
stringlengths 18
1.06k
| statement_date
stringdate 2010-03-14 00:00:00
2025-10-05 00:00:00
⌀ | verdict
stringclasses 4
values | analysis_text
stringlengths 2
12k
| analysis_paragraphs
listlengths 1
84
| analysis_date
stringdate 2010-12-03 00:00:00
2025-10-15 00:00:00
| analysis_sources
dict | scraped_at
stringdate 2025-10-16 19:05:50
2025-10-16 21:00:21
|
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
vr14775
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14775
|
Marek Maďarič
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/marek-madaric
|
...vysokopostavený funkcionár za Radičovej vlády sa stal šéfom NKÚ...
|
2016-03-20 00:00:00
|
Pravda
|
Predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je Ing. Karol Mitrík , ktorý je v tejto funkcii od mája roku 2015. Za Radičovej vlády bol do roku 2010 konateľom spoločnosti DND Trade, a v rokoch 2010-2012 zastával funkciu riaditeľa SIS (Slovenskej informačnej služby), do ktorej bol vymenovaný práve koaličnou vládou Ivety Radičovej. Výrok preto označujeme za pravdivý.
Podľa SITA :
" 25. augusta 2010 vymenoval vtedajší prezident SR, Ivan Gašparovič do funkcie nového riaditeľa SIS Ing. Karola Mitríka. Nomináciu bývalého poslanca za SDKÚ-DS za šéfa tajnej služby schválila vláda 21. júla. Prezident čakal na bezpečnostnú previerku, ktorou podmienila Mitríkove menovanie. V tejto funkcii nahradil Jozefa Magalu, ktorého prezident za šéfa SIS vymenoval 27. júla 2006 ."
|
[
"Predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je Ing. Karol Mitrík , ktorý je v tejto funkcii od mája roku 2015. Za Radičovej vlády bol do roku 2010 konateľom spoločnosti DND Trade, a v rokoch 2010-2012 zastával funkciu riaditeľa SIS (Slovenskej informačnej služby), do ktorej bol vymenovaný práve koaličnou vládou Ivety Radičovej. Výrok preto označujeme za pravdivý.",
"Podľa SITA :",
"\" 25. augusta 2010 vymenoval vtedajší prezident SR, Ivan Gašparovič do funkcie nového riaditeľa SIS Ing. Karola Mitríka. Nomináciu bývalého poslanca za SDKÚ-DS za šéfa tajnej služby schválila vláda 21. júla. Prezident čakal na bezpečnostnú previerku, ktorou podmienila Mitríkove menovanie. V tejto funkcii nahradil Jozefa Magalu, ktorého prezident za šéfa SIS vymenoval 27. júla 2006 .\""
] |
2016-03-21 00:00:00
|
{
"text": [
"Mitrík",
"Radičovej",
"vymenovaný",
"SITA"
],
"url": [
"https://www.nku.gov.sk/byvale-vedenie-nku-sr",
"https://www.nku.gov.sk/predseda-nku-sr",
"http://www.etrend.sk/ekonomika/prezident-vymenoval-karola-mitrika-za-sefa-sis.html",
"http://www.webnoviny.sk/slovensko/karol-mitrik-je-oficialne-novy-sef/206766-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T19:34:30.245143+00:00
|
45497
| 45,497
|
https://demagog.sk/vyrok/45497
|
Juraj Šeliga
|
Za ľudí
|
https://demagog.sk/politik/juraj-seliga
|
Toto je počet ľudí, ktorým bola doteraz poskytnutá pomoc (268 000, z toho 116 000 zamestnancom, 34 000 SZČO, 65 000 pandemická OČR, 43 000 pandemická PN, pozn.).
|
2020-05-29 00:00:00
|
Pravda
|
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pre portál Demagóg.SK uviedlo, že k 7. máju 2020 poskytlo pomoc 116 554 zamestnancom; 33 715 SZČO; Sociálna poisťovňa vyplatila 65-tisíc tzv. pandemických OČR a 43-tisíc pandemických PN. Hoci súčet týchto súm dáva 258-tisíc (a nie 268-tisíc), hodnotíme tvrdenie Juraja Šeligu ja s ohľadom na presné dielčie čísla ako ešte pravdivé.
|
[
"Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pre portál Demagóg.SK uviedlo, že k 7. máju 2020 poskytlo pomoc 116 554 zamestnancom; 33 715 SZČO; Sociálna poisťovňa vyplatila 65-tisíc tzv. pandemických OČR a 43-tisíc pandemických PN. Hoci súčet týchto súm dáva 258-tisíc (a nie 268-tisíc), hodnotíme tvrdenie Juraja Šeligu ja s ohľadom na presné dielčie čísla ako ešte pravdivé."
] |
2020-05-29 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T19:18:12.947515+00:00
|
vr37352
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37352
|
Marek Maďarič
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/marek-madaric
|
Pán štátny tajomník zahraničných vecí (Milan Ježovica pozn.) dohodol, že ďalšie zasadnutie tej zmiešanej komisie, ktorá by o tom rokovala bude až niekedy v októbri a medzi tým v Maďarsku bude prijatá Ústava a snáď si nemyslíme, že Maďarsko kvôli našej zmluve alebo nášho návrhu bude meniť svoju Ústavu.
|
2011-02-20 00:00:00
|
Pravda
|
Ako informuje ministerstvo zahraničných vecí SR 17. februára 2011 sa uskutočnilo zasadnutie Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre európsku a euroatlantickú integráciu, respektíve iné zahraničnopolitické otázky. Rokovania za slovenskú stranu viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky Milan Ježovica. Podľa tasr.sk sa ďalšia schôdzka komisie uskutoční v zmysle dohody jej členov 11. októbra 2011 v Ostrihome. Maďarský prezident Pál Schmitt sa ešte v auguste 2010 vyjadril , že nová Ústava Maďarskej republiky by mohla byť prijatá parlamentom už na jar 2011. Dňa 11. februára 2011 Strany maďarskej vládnej koalície, Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana, ktoré majú dvojtretinovú ústavnú väčšinu, navrhli , aby parlament prijal novú ústavu krajiny 18. apríla 2011. To je skôr ako sa uvažovalo pôvodne, kedy bolo prijatie plánované na Veľkonočný pondelok. Dátum zverejnenia analýzy: 21.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Ako informuje ministerstvo zahraničných vecí SR 17. februára 2011 sa uskutočnilo zasadnutie Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre európsku a euroatlantickú integráciu, respektíve iné zahraničnopolitické otázky. Rokovania za slovenskú stranu viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky Milan Ježovica. Podľa tasr.sk sa ďalšia schôdzka komisie uskutoční v zmysle dohody jej členov 11. októbra 2011 v Ostrihome. Maďarský prezident Pál Schmitt sa ešte v auguste 2010 vyjadril , že nová Ústava Maďarskej republiky by mohla byť prijatá parlamentom už na jar 2011. Dňa 11. februára 2011 Strany maďarskej vládnej koalície, Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana, ktoré majú dvojtretinovú ústavnú väčšinu, navrhli , aby parlament prijal novú ústavu krajiny 18. apríla 2011. To je skôr ako sa uvažovalo pôvodne, kedy bolo prijatie plánované na Veľkonočný pondelok. Dátum zverejnenia analýzy: 21.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2011-02-21 00:00:00
|
{
"text": [
"informuje",
"tasr.sk",
"vyjadril",
"navrhli"
],
"url": [
"http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_C0B1D004B5A332B2C1257627003301E7&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/%28vw_ByID%29/ID_FB06574B87F76EEDC125783B002E8417&MENU=vsetky_spravy",
"http://www.tasr.sk/24.axd?k=20110217TBB00601",
"http://www.sme.sk/c/5500362/nova-ustava-v-madarsku-by-mohla-byt-prijata-uz-na-jar.html#ixzz1EgzYtwXT",
"http://www.sme.sk/c/5762733/novu-madarsku-ustavu-by-parlament-mal-schvalit-18-aprila.html#ixzz1Eh0WfPkT"
]
}
|
2025-10-16T20:44:30.655513+00:00
|
vr14846
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14846
|
Richard Vašečka
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/richard-vasecka
|
Od vzniku Slovenskej republiky za všetky volebné obdobia bol ten počet 13 vždy (vo Výbore pre obranu a bezpečnosť, pozn.), aj v minulom volebnom období, aby som bol úplne presný. Raz bol 12, ale to zodpovedalo vtedy veľkému pomeru v prospech koalície(...)
|
2016-04-03 00:00:00
|
Pravda
|
Vašečka v diskusii referuje k výboru, v ktorom sám pôsobí- Výboru pre obranu a bezpečnosť. Počet členov tohto výboru NR SR je dostupný pre volebné obdobia 2 až 7. Počas týchto volebných období mal Výbor pre obranu a bezpečnosť po väčšinu času 13 členov, aj keď sú určité odchýlky od tohto pravidla- v 3., 4. a 6. volebnom období bol na konci počet členov odlišný, no väčšinu týchto období skutočne platilo, že výbor mal 13 členov. Z kontextu diskusie vyplýva, že Vašečka nereferuje k 7. volebnému obdobiu, ale práve porovnáva s ním ostatné obdobia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Vašečka v diskusii referuje k výboru, v ktorom sám pôsobí- Výboru pre obranu a bezpečnosť. Počet členov tohto výboru NR SR je dostupný pre volebné obdobia 2 až 7. Počas týchto volebných období mal Výbor pre obranu a bezpečnosť po väčšinu času 13 členov, aj keď sú určité odchýlky od tohto pravidla- v 3., 4. a 6. volebnom období bol na konci počet členov odlišný, no väčšinu týchto období skutočne platilo, že výbor mal 13 členov. Z kontextu diskusie vyplýva, že Vašečka nereferuje k 7. volebnému obdobiu, ale práve porovnáva s ním ostatné obdobia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."
] |
2016-04-04 00:00:00
|
{
"text": [
"výboru NR SR",
"2. volebné obdobie:",
"3. volebné obdobie:",
"4. volebné obdobie",
"5. volebné obdobie:",
"6. volebné obdobie:",
"7. volebné obdobie:"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=151",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=8",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=30",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=84",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=102",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=125",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=143"
]
}
|
2025-10-16T19:34:17.215002+00:00
|
vr16509
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16509
|
Pavol Frešo
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/pavol-freso
|
...v súčasnosti býva v okresoch Bratislava, Senec, Malacky a Pezinok približne 630-tisíc ľudí s trvalým pobytom, v skutočnosti ich je tu však o 200-tisíc viac
|
2017-07-18 00:00:00
|
Pravda
|
Výrok pochádza z Frešovho blogu z augusta 2017, zverejneného na webe Hospodárskych novín. K obsahu je platený prístup, no popisuje ho web tlačovej agentúry SITA .Na základe údajov Štatistického úradu SR (ďalej len „ŠÚ SR“) z roku 2016 a údajov Market Locatoru môžeme tento Frešov výrok považovať za pravdivý. Výrok súvisí s Frešovým návrhom bezplatnej prímestskej aj mestskej dopravy v Bratislavskom samosprávnom kraji (ďalej len „BSK“) pre ľudí, ktorí sú v tomto kraji prihlásení na trvalý pobyt. Podľa údajov zverejnených na stránkach ŠÚ SR bývalo, na konci roka 2016, v BSK (okresy Bratislava, Senec, Malacky a Pezinok) 641 892 obyvateľov. Podľa geolokačnej štatistiky , ktorú zbiera a vyhodnocuje spoločnosť Market Locator SK s.r.o., na základe pohybu SIM kariet môžeme odvodiť reálny počet obyvateľov „prespávajúcich“ v samotnej Bratislave, teda aj obyvateľov bez trvalého pobytu na tomto území. Údaje boli namerané v hlavnom meste – okresy Bratislava I. až V. v máji 2017 a počet „nocujúcich“ v Bratislave bol vyčíslený na 666 264 . Toto číslo sme porovnali s údajmi ŠÚ SR. Vytriedením údajov týkajúcich sa výlučne len počtu obyvateľov hlavného mesta, ktoré sú zverejnené na stránke ŠÚ SR, sme zistili, že počet obyvateľov bývajúcich v hlavnom meste ku koncu roka 2016 bol 425 923 . Z vyššie uvedeného vyplýva, že len v samotnom hlavnom meste žije približne o 200-tisíc obyvateľov viac ako je ich prihlásených na trvalý pobyt, a preto je možné predpokladať, že výrok Pavla Freša je pravdivý.
|
[
"Výrok pochádza z Frešovho blogu z augusta 2017, zverejneného na webe Hospodárskych novín. K obsahu je platený prístup, no popisuje ho web tlačovej agentúry SITA .Na základe údajov Štatistického úradu SR (ďalej len „ŠÚ SR“) z roku 2016 a údajov Market Locatoru môžeme tento Frešov výrok považovať za pravdivý. Výrok súvisí s Frešovým návrhom bezplatnej prímestskej aj mestskej dopravy v Bratislavskom samosprávnom kraji (ďalej len „BSK“) pre ľudí, ktorí sú v tomto kraji prihlásení na trvalý pobyt. Podľa údajov zverejnených na stránkach ŠÚ SR bývalo, na konci roka 2016, v BSK (okresy Bratislava, Senec, Malacky a Pezinok) 641 892 obyvateľov. Podľa geolokačnej štatistiky , ktorú zbiera a vyhodnocuje spoločnosť Market Locator SK s.r.o., na základe pohybu SIM kariet môžeme odvodiť reálny počet obyvateľov „prespávajúcich“ v samotnej Bratislave, teda aj obyvateľov bez trvalého pobytu na tomto území. Údaje boli namerané v hlavnom meste – okresy Bratislava I. až V. v máji 2017 a počet „nocujúcich“ v Bratislave bol vyčíslený na 666 264 . Toto číslo sme porovnali s údajmi ŠÚ SR. Vytriedením údajov týkajúcich sa výlučne len počtu obyvateľov hlavného mesta, ktoré sú zverejnené na stránke ŠÚ SR, sme zistili, že počet obyvateľov bývajúcich v hlavnom meste ku koncu roka 2016 bol 425 923 . Z vyššie uvedeného vyplýva, že len v samotnom hlavnom meste žije približne o 200-tisíc obyvateľov viac ako je ich prihlásených na trvalý pobyt, a preto je možné predpokladať, že výrok Pavla Freša je pravdivý."
] |
2017-08-04 00:00:00
|
{
"text": [
"SITA",
"ŠÚ SR",
"geolokačnej štatistiky",
"666 264",
"425 923"
],
"url": [
"https://www.webnoviny.sk/freso-chce-v-bratislavskom-kraji-dopravu-zdarma-ocakava-prisun-milionov-eur/",
"http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i362DCE4D88EC4E13A9EE8526B286D18B%22)&ui.name=Number%20of%20the%20Population%20by%20Sex%20-%20SR%2c%20Areas%2c%20Regions%2c%20Districts%2c%20",
"http://www.marketlocator.sk/ako-sa-nafukuje-nase-hlavne-mesto/",
"http://www.marketlocator.sk/ako-sa-nafukuje-nase-hlavne-mesto/",
"http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i362DCE4D88EC4E13A9EE8526B286D18B%22)&ui.name=Number%20of%20the%20Population%20by%20Sex%20-%20SR%2c%20Areas%2c%20Regions%2c%20Districts%2c%20"
]
}
|
2025-10-16T20:28:17.214384+00:00
|
vr27640
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27640
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
Dnes áno, na Silvestra minulého roku to bolo 3,5 miliardy.(hotovostnej rezervy štátu, pozn.)
|
2014-04-27 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa informácií od riaditeľa tlačového oddelenia Ministerstva financií , Radka Kuruca, bola k 31. decembru 2013 výška hotovostnej rezervy štátu 3 418 mil. eur . Podľa článku agentúry SITA z 2. januára 2014: "Z roku na rok si tak Slovensko prenáša rezervu vo výške 3 mld. eur , teda asi 5 % HDP, čo je asi päťkrát viac ako v roku 2011." (SITA) Podľa zdroja Ministerstva financií SR : Aktívne riadenie dlhu a likvidity spolu s nižším hotovostným deficitom prispeli k zníženiu dlhu v porovnaní s prvým polrokom roka 2013. Podľa odhadu MF SR bude hrubý verejný dlh nižší ako 55 % HDP. A to pri udržaní hotovostnej rezervy na približne rovnakej úrovni ako tomu bolo na konci roka 2012 a pri päťkrát vyššej rezerve ako v roku 2011. (doplnené 2.5.2014 so zmenou hodnotenia výroku na pravdivý) Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Podľa informácií od riaditeľa tlačového oddelenia Ministerstva financií , Radka Kuruca, bola k 31. decembru 2013 výška hotovostnej rezervy štátu 3 418 mil. eur . Podľa článku agentúry SITA z 2. januára 2014: \"Z roku na rok si tak Slovensko prenáša rezervu vo výške 3 mld. eur , teda asi 5 % HDP, čo je asi päťkrát viac ako v roku 2011.\" (SITA) Podľa zdroja Ministerstva financií SR : Aktívne riadenie dlhu a likvidity spolu s nižším hotovostným deficitom prispeli k zníženiu dlhu v porovnaní s prvým polrokom roka 2013. Podľa odhadu MF SR bude hrubý verejný dlh nižší ako 55 % HDP. A to pri udržaní hotovostnej rezervy na približne rovnakej úrovni ako tomu bolo na konci roka 2012 a pri päťkrát vyššej rezerve ako v roku 2011. (doplnené 2.5.2014 so zmenou hodnotenia výroku na pravdivý) Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-04-28 00:00:00
|
{
"text": [
"Ministerstva financií",
"článku",
"Ministerstva financií SR"
],
"url": [
"https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=5428",
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/773761-stat-hospodaril-s-vyse-dvojmiliardovym-deficitom/",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=647"
]
}
|
2025-10-16T19:47:33.675209+00:00
|
vr33930
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33930
|
Maroš Šefčovič
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic
|
Už dnes nikto nehovorí o existenčnom riziku ohľadom eura, nikto už nehovorí o tom, že eurozóna sa rozpadne, alebo euro ako spoločná mena skolabuje.
|
2013-06-02 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Je pravda, že odborná verejnost sa menej venuje téme rozpadu eurozóny a kolapsu eura ako v roku 2012, kedy na príklad uznávaný nemecký magazín Spiegel 13. augusta 2012 vo svojom clánku informoval:
|
[
"Je pravda, že odborná verejnost sa menej venuje téme rozpadu eurozóny a kolapsu eura ako v roku 2012, kedy na príklad uznávaný nemecký magazín Spiegel 13. augusta 2012 vo svojom clánku informoval:"
] |
2013-06-03 00:00:00
|
{
"text": [
"clánku",
"blogu",
"konferencii",
"vyjadril"
],
"url": [
"http://www.spiegel.de/international/business/investors-preparing-for-collapse-of-the-euro-a-849747.html",
"http://blogs.ft.com/the-a-list/2013/04/29/eurozone-is-still-vulnerable/#axzz2VAtWWeRn",
"http://www.guardian.co.uk/world/2013/apr/14/german-economist-eurozone-eu",
"http://www.nytimes.com/roomfordebate/2013/01/28/should-the-eu-stick-together/a-failed-euro-zone-financed-by-germany"
]
}
|
2025-10-16T19:57:14.189282+00:00
|
vr37024
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37024
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Chcem dať do pozornosti aj pánovi poslancovi predsedu Ústavnoprávneho výboru, je tu rozsudok Európskeho súdneho dvora v jednej veci, ktorý hovoril a teraz presne citujem správa povinných verejných systémov nie je podnikanie, preto nie je možné vytvárať ani zisk v takejto oblasti.
|
2011-01-30 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Nevieme, o aký rozsudok presne sa jedná.
|
[
"Nevieme, o aký rozsudok presne sa jedná."
] |
2011-01-31 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:19:50.563556+00:00
|
vr39146
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr39146
|
Pavol Paška
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/pavol-paska
|
Navrhujeme už skoro pol roka, aby sa prijali také priame dane, ktoré budú čerpať zdroje ako vyššie príjmy rozpočtu tam, kde sú, a nie zvyšovať nepriame dane, ako je DPH a iné dane, ktoré zasiahnu široké vrstvy ľudí na Slovensku, ktorí žijú z ruky do úst, už vo februári sme navrhovali bankovú daň.
|
2011-10-23 00:00:00
|
Pravda
|
Strana SMER-SD v minulosti hovorila o bankovej dani viackrát. Investujeme.sk (13. október 2010): "Banky sa vrátili späť do svojej ziskovosti. A naviac chcem pripomenúť pani Radičovej, aj ďalším ministrom, prečo odmietli pôžičku Grécku. Tvrdili, že keď požičiame Grécku, tak vlastne pomáhame nemeckým a francúzskym bankám, ktoré spôsobili túto finančnú krízu. Ak teda tvrdí pravicová vláda, že banky majú zodpovednosť za finančnú krízu a situáciu v niektorých krajinách, o to viac by vláda mala podporiť návrh na mimoriadne zdanenie bánk a finančných inštitúcií." R. Fico dodal, že sadzba mimoriadnej dane je ešte predmetom diskusie v SMERe, znenie návrhu predložia do 18. októbra. Podľa neho je z hľadiska príjmov štátneho rozpočtu, mimoriadne zdanenie bánk alternatívou k 80% návrhov vládnej koalície, "pokiaľ ide o zdražovanie". O bankovej dani bolo počuť aj vo februári 2011. Agentúra SITA priniesla takúto správu (20. február 2011): Smer-SD chce na mimoriadnej schôdzi rokovať o znížení DPH na 19 percent a výpadok vykryť zavedením bankovej dane. (Vláda pri zvýšení DPH z 19 na 20 % rátala z príjmom 200 mil. eur, pozn.) Mikloš to označil za "diletantstvo, ktoré poškodí slovenskú ekonomiku", zdanenie pasív na úrovni 1,3 percenta už podľa neho Smer skorigoval na 0,7 percenta, kým v iných krajinách, kde takýto odvod funguje, je len na úrovni 0,02 až 0,07 percenta. Etrend : Smer chcel presadiť zavedenie mimoriadneho ročného odvodu pre banky vo výške 0,73 percenta z vybraných pasív. Keďže koalícia nezahlasovala za program schôdze, tá sa po chvíli skončila. Smer by mal návrhy predložiť na riadnej marcovej schôdzi, ktorá sa začala v utorok. Koalícii sa návrh Smeru-SD nepozdáva, lebo navrhuje násobne vyššiu daň, než zaviedli pre banky niektoré krajiny únie. (22. marec 2011) Z uvedených správ vyplýva, že strana Smer dlhodobo presadzuje zavedenie bankovej dane (vrátane februára, ktorý vo svojom komentáry spomína Pavol Paška.)
|
[
"Strana SMER-SD v minulosti hovorila o bankovej dani viackrát. Investujeme.sk (13. október 2010): \"Banky sa vrátili späť do svojej ziskovosti. A naviac chcem pripomenúť pani Radičovej, aj ďalším ministrom, prečo odmietli pôžičku Grécku. Tvrdili, že keď požičiame Grécku, tak vlastne pomáhame nemeckým a francúzskym bankám, ktoré spôsobili túto finančnú krízu. Ak teda tvrdí pravicová vláda, že banky majú zodpovednosť za finančnú krízu a situáciu v niektorých krajinách, o to viac by vláda mala podporiť návrh na mimoriadne zdanenie bánk a finančných inštitúcií.\" R. Fico dodal, že sadzba mimoriadnej dane je ešte predmetom diskusie v SMERe, znenie návrhu predložia do 18. októbra. Podľa neho je z hľadiska príjmov štátneho rozpočtu, mimoriadne zdanenie bánk alternatívou k 80% návrhov vládnej koalície, \"pokiaľ ide o zdražovanie\". O bankovej dani bolo počuť aj vo februári 2011. Agentúra SITA priniesla takúto správu (20. február 2011): Smer-SD chce na mimoriadnej schôdzi rokovať o znížení DPH na 19 percent a výpadok vykryť zavedením bankovej dane. (Vláda pri zvýšení DPH z 19 na 20 % rátala z príjmom 200 mil. eur, pozn.) Mikloš to označil za \"diletantstvo, ktoré poškodí slovenskú ekonomiku\", zdanenie pasív na úrovni 1,3 percenta už podľa neho Smer skorigoval na 0,7 percenta, kým v iných krajinách, kde takýto odvod funguje, je len na úrovni 0,02 až 0,07 percenta. Etrend : Smer chcel presadiť zavedenie mimoriadneho ročného odvodu pre banky vo výške 0,73 percenta z vybraných pasív. Keďže koalícia nezahlasovala za program schôdze, tá sa po chvíli skončila. Smer by mal návrhy predložiť na riadnej marcovej schôdzi, ktorá sa začala v utorok. Koalícii sa návrh Smeru-SD nepozdáva, lebo navrhuje násobne vyššiu daň, než zaviedli pre banky niektoré krajiny únie. (22. marec 2011) Z uvedených správ vyplýva, že strana Smer dlhodobo presadzuje zavedenie bankovej dane (vrátane februára, ktorý vo svojom komentáry spomína Pavol Paška.)"
] |
2011-10-24 00:00:00
|
{
"text": [
"Investujeme.sk",
"SITA",
"Etrend"
],
"url": [
"http://www.investujeme.sk/kratke-zpravy/smer-navrhne-mimoriadnu-dan-pre-banky/",
"http://www.pluska.sk/slovensko/politika/miklos-smeracka-bankova-dan-je-diletantstvo.html",
"http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2011/cislo-12/bankova-dan-aj-bez-europy.html"
]
}
|
2025-10-16T20:11:08.313755+00:00
|
vr30938
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30938
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Nuž, je pravda, že máme na Slovensku najväčšie zdražovanie v EÚ.
|
2012-02-12 00:00:00
|
Pravda
|
Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o medziročnej inflácii , meranej harmonizovaným indexom Európskej únie, podľa najnovších údajov, dosiahla na Slovensku v novembri 2011 v rámci EÚ najvyššiu úroveň 4,8 %. Nutné dodať, že rovnako ako Slovensko, túto hodnotu inflácie dosiahlo tiež Spojené kráľovstvo. Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o priemernej ročnej inflácii tak hneď niekoľko krajín EÚ má vyššiu priemernú ročnú infláciu ku novembru 2011. Slovensko má priemernú ročnú infláciu na úrovni 3,8 %. Uvádzame výpočet krajín, ktoré mali vyššiu alebo rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko: - Spojené kráľovstvo 4,4 %- Rumunsko 6,2 %- Poľsko 3,8 %- Maďarsko 4,0 %- Lotyšsko 4,1 %- Litva 4,1 %- Estónsko 5,2 % Róbert Fico má pravdu v prípade medziročnej inflácie. Výrok však neplatí v prípade medzimesačnej ako aj priemernej ročnej inflácii.
|
[
"Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o medziročnej inflácii , meranej harmonizovaným indexom Európskej únie, podľa najnovších údajov, dosiahla na Slovensku v novembri 2011 v rámci EÚ najvyššiu úroveň 4,8 %. Nutné dodať, že rovnako ako Slovensko, túto hodnotu inflácie dosiahlo tiež Spojené kráľovstvo. Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o priemernej ročnej inflácii tak hneď niekoľko krajín EÚ má vyššiu priemernú ročnú infláciu ku novembru 2011. Slovensko má priemernú ročnú infláciu na úrovni 3,8 %. Uvádzame výpočet krajín, ktoré mali vyššiu alebo rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko: - Spojené kráľovstvo 4,4 %- Rumunsko 6,2 %- Poľsko 3,8 %- Maďarsko 4,0 %- Lotyšsko 4,1 %- Litva 4,1 %- Estónsko 5,2 % Róbert Fico má pravdu v prípade medziročnej inflácie. Výrok však neplatí v prípade medzimesačnej ako aj priemernej ročnej inflácii."
] |
2012-02-13 00:00:00
|
{
"text": [
"medziročnej inflácii",
"priemernej ročnej inflácii"
],
"url": [
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do;jsessionid=9ea7d07d30dae3583548986a454288d697765d66d157.e34MbxeSaxaSc40LbNiMbxeNa34Ne0?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en",
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en"
]
}
|
2025-10-16T20:08:13.342220+00:00
|
vr32798
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32798
|
Martin Fronc
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/martin-fronc
|
V roku 2006 bolo navýšenie kapitoly rezortu o 4,2 miliardy korún. To sa dá overiť, je to historicky najvyššie navýšenie.
|
2012-12-02 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Podľa zákona o š tátnom rozpočte na rok 2006 boli plánované štátne výdavky na Ministerstvo školstva vo výške 48,9 miliardy korún, čo je naozaj o 4,2 miliardy viac ako v roku 2005 (príloha č. 3), pretože v tom roku bolo školstvu určených 44,7 miliardy korún.
|
[
"Podľa zákona o š tátnom rozpočte na rok 2006 boli plánované štátne výdavky na Ministerstvo školstva vo výške 48,9 miliardy korún, čo je naozaj o 4,2 miliardy viac ako v roku 2005 (príloha č. 3), pretože v tom roku bolo školstvu určených 44,7 miliardy korún."
] |
2012-12-03 00:00:00
|
{
"text": [
"tátnom rozpočte na rok 2006",
"2005",
"2008",
"2009"
],
"url": [
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-655",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3506",
"http://www.zakonypreludi.sk/file/data/2007c252z608p03o01.pdf",
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-596"
]
}
|
2025-10-16T20:01:26.307197+00:00
|
vr26643
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26643
|
Miroslav Lajčák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak
|
Predseda Európskej komisie Barroso telefonuje s Viktorom Janukovyčom...
|
2014-01-26 00:00:00
|
Pravda
|
Tieto telefonické rozhovory boli aj zo strany Janukovyča aj zo strany predsedu EK Barrosa. Janukovyč volal Borrosovi 2. decembra 2013. Témou rozhovoru bola ľudské práva, zásahy polície proti demonštrantom a snaha o mierumilovné riešenie situácie na Ukrajine. Minulý týždeň volal Barroso Janukovyčovi, pričom Barroso vyjadril veľké znepokojnenie s eskaláciou napätia a násilia na Ukrajine. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Tieto telefonické rozhovory boli aj zo strany Janukovyča aj zo strany predsedu EK Barrosa. Janukovyč volal Borrosovi 2. decembra 2013. Témou rozhovoru bola ľudské práva, zásahy polície proti demonštrantom a snaha o mierumilovné riešenie situácie na Ukrajine. Minulý týždeň volal Barroso Janukovyčovi, pričom Barroso vyjadril veľké znepokojnenie s eskaláciou napätia a násilia na Ukrajine. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2014-01-27 00:00:00
|
{
"text": [
"volal",
"Barroso"
],
"url": [
"http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-1196_en.htm",
"http://www.neurope.eu/article/eu-threatens-yanukovych%E2%80%A6-unspecified-sanctions"
]
}
|
2025-10-16T19:51:22.794882+00:00
|
vr14327
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14327
|
Ivan Švejna
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/ivan-svejna
|
...priemer nezamestnanosti, napríklad v Európskej únii už je len 9 percent, pričom Slovensko podľa najnovších údajov má stále 10,6.
|
2016-02-07 00:00:00
|
Pravda
|
K decembru 2015 bola nezamestnanosť v členských krajinách Európskej únie 9 % a na Slovensku išlo o 10,6 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"K decembru 2015 bola nezamestnanosť v členských krajinách Európskej únie 9 % a na Slovensku išlo o 10,6 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2016-02-08 00:00:00
|
{
"text": [
"informácií",
"Eurostat",
"2015",
"2014"
],
"url": [
"http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Unemployment_statistics",
"http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:Unemployment_rates,_seasonally_adjusted,_December_2015.png",
"http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2015.html?page_id=467299",
"http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=374518"
]
}
|
2025-10-16T19:36:22.597606+00:00
|
vr31408
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31408
|
Maroš Šefčovič
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic
|
Keď sa pozriete len koľko finančných prostriedkov ročne Slovenská republika vynaloží len na obsluhu dlhu, to je myslím si, tento rok sa odhaduje, že to bude 1,8 % HDP, čiže je to viac ako jedna miliarda eur.
|
2012-03-18 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa zákona zo 7. decembra 2011 o štátnom rozpočte na rok 2012 (str. 28) Slovensko minie na dlhovú službu takmer 1,4 mld. eur. Výška HDP na prvý kvartál roku 2012 podľa predpokladov Ministerstva Financii dosiahne úroveň 71,34 mld. eur. Podľa týchto čísel teda výška dlhovej služby na Slovensku bude predstavovať 1,96% HDP.
|
[
"Podľa zákona zo 7. decembra 2011 o štátnom rozpočte na rok 2012 (str. 28) Slovensko minie na dlhovú službu takmer 1,4 mld. eur. Výška HDP na prvý kvartál roku 2012 podľa predpokladov Ministerstva Financii dosiahne úroveň 71,34 mld. eur. Podľa týchto čísel teda výška dlhovej služby na Slovensku bude predstavovať 1,96% HDP."
] |
2012-03-19 00:00:00
|
{
"text": [
"zákona",
"predpokladov"
],
"url": [
"http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=210633&FileName=zz2011-00511-0210633&Rocnik=2011&AspxAutoDetectCookieSupport=1",
"http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8162&documentId=7065"
]
}
|
2025-10-16T20:06:23.180740+00:00
|
vr36934
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36934
|
Anna Belousovová
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/anna-belousovova
|
Nie sú na úrovni obyčajných ľudí, lebo tuto obyčajný pán Matovič si zastaví na prechode a tým demonštruje, že on to môže.
|
2011-01-23 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Pravdou, je že I. Matovič naozaj zastavil na prechode pre chodcov v najfrekventovanejšej časti Bratislavy. Líder Obyčajných ľudí chcel takto ale demonštrovať, že "poslanec je ako boh" . K tomuto "tichému protestu" , ako to on sám nazval, ho vyprovokovala nečinnosť ostatných poslancov a chcel takto upozorniť na širokú imunitu poslancov NR SR a tiež dať do pozornosti občanov o dva dni sa konajúce referendum , ktorého súčasťou bola aj otázka zrušenia priestupkovej imunity. Matovič svojou demonštráciou poukazoval na to, že ako poslanec si môže dovoliť zaparkovať na prechode a nie je to správne. Cieľom Matovičovej akcie bol presný opak toho, čo Belousovová v relácii tvrdila.
|
[
"Pravdou, je že I. Matovič naozaj zastavil na prechode pre chodcov v najfrekventovanejšej časti Bratislavy. Líder Obyčajných ľudí chcel takto ale demonštrovať, že \"poslanec je ako boh\" . K tomuto \"tichému protestu\" , ako to on sám nazval, ho vyprovokovala nečinnosť ostatných poslancov a chcel takto upozorniť na širokú imunitu poslancov NR SR a tiež dať do pozornosti občanov o dva dni sa konajúce referendum , ktorého súčasťou bola aj otázka zrušenia priestupkovej imunity. Matovič svojou demonštráciou poukazoval na to, že ako poslanec si môže dovoliť zaparkovať na prechode a nie je to správne. Cieľom Matovičovej akcie bol presný opak toho, čo Belousovová v relácii tvrdila."
] |
2011-01-24 00:00:00
|
{
"text": [
"zastavil na prechode pre chodcov",
"referendum"
],
"url": [
"http://hnonline.sk/slovensko/c1-46472920-matovic-protestoval-zaparkoval-na-prechode-b-font-color-ff9900-video-font-b",
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=72"
]
}
|
2025-10-16T20:44:06.738764+00:00
|
vr13920
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr13920
|
Jozef Kollár
|
SKOK!
|
https://demagog.sk/politik/jozef-kollar
|
V období 1999-2000 sme ozdravili banky na Slovensku. Stálo nás to 12,5 % HDP, asi 106 miliárd korún vtedy.
|
2015-11-22 00:00:00
|
Pravda
|
Podobný výrok sme už v minulosti overovali . Podľa Časopisu Investor z 11. októbra 2001 bolo na reštrukturalizáciu slovenského bankového sektora v rokoch 1999 až 2000 použitých presunutím úverov 108,3 miliárd SK, pričom celkové fiskálne náklady boli na úrovni 123,9 miliárd SK. Pri prepočte HDP vychádzame z údajov ŠÚ SR. V roku 2000 bolo HDP na úrovni 28,493 miliárd eur. V roku 2001 bolo HDP na úrovni 32,262 miliárd eur. Ak jednoducho prepočítame 108,3 miliárd SK konverzným kurzom na eurá dostaneme sumu približne 3,59 miliárd eur, použitých na reštrukturalizáciu bankového sektora. Táto suma predstavuje približne 12,6% HDP v roku 2000 a 11,1 % HDP v roku 2001. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Podobný výrok sme už v minulosti overovali . Podľa Časopisu Investor z 11. októbra 2001 bolo na reštrukturalizáciu slovenského bankového sektora v rokoch 1999 až 2000 použitých presunutím úverov 108,3 miliárd SK, pričom celkové fiskálne náklady boli na úrovni 123,9 miliárd SK. Pri prepočte HDP vychádzame z údajov ŠÚ SR. V roku 2000 bolo HDP na úrovni 28,493 miliárd eur. V roku 2001 bolo HDP na úrovni 32,262 miliárd eur. Ak jednoducho prepočítame 108,3 miliárd SK konverzným kurzom na eurá dostaneme sumu približne 3,59 miliárd eur, použitých na reštrukturalizáciu bankového sektora. Táto suma predstavuje približne 12,6% HDP v roku 2000 a 11,1 % HDP v roku 2001. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2015-11-23 00:00:00
|
{
"text": [
"overovali",
"Časopisu Investor",
"údajov"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/301/lubos-blaha-pavol-freso-jozef-kollar/?politik=38%29,",
"http://openiazoch.zoznam.sk/cl/1721/Ako-slovenske-banky-prezivaju-restrukturalizaciu-a-privatizaciu",
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5474"
]
}
|
2025-10-16T19:37:54.881588+00:00
|
vr33176
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33176
|
Ondrej Krajňák
| null |
https://demagog.sk/politik/ondrej-krajnak
|
Publikácie Ústavu pamäti národa sú voľne dostupné aj v predajniach. Na našich webových stránkach sa môžete dozvedieť o našich výstupoch. O činnosti Ústavu pamäti národa, Ústav pamäti národa ako som už spomínal vydalo niekoľko DVD nosičov a tieto sa dajú aj v Ústave zakúpiť.
|
2013-02-13 00:00:00
|
Pravda
|
Prehľadne spracované webové stránky Ústavu pamäti národa ( UPN ) ponúkajú na výber hneď niekoľko zdrojov informácii o minulosti Slovenska. Rozdelené na dve hlavné obdobie, teda diktatúru tzv. Slovenského štátu a komunistickú totalitu, sa môžete dozvedieť o týchto obdobiach z DVD filmov, tlačených či elektronických publikácii.
|
[
"Prehľadne spracované webové stránky Ústavu pamäti národa ( UPN ) ponúkajú na výber hneď niekoľko zdrojov informácii o minulosti Slovenska. Rozdelené na dve hlavné obdobie, teda diktatúru tzv. Slovenského štátu a komunistickú totalitu, sa môžete dozvedieť o týchto obdobiach z DVD filmov, tlačených či elektronických publikácii."
] |
2013-02-14 00:00:00
|
{
"text": [
"UPN",
"DVD",
"tlačených",
"elektronických",
"DVD",
"kníhkupectve"
],
"url": [
"http://www.upn.gov.sk/o-ustave-pamati-naroda",
"http://www.upn.gov.sk/obdobie-1945-1989/filmy-vydane-na-dvd",
"http://www.upn.gov.sk/publikacie/ceny-a-predplatne/",
"http://www.upn.gov.sk/publikacie/elektronicka-kniznica/",
"http://www.upn.gov.sk/obdobie-1945-1989/filmy-vydane-na-dvd",
"http://www.martinus.sk/knihy/vydavatelstvo/Ustav-pamati-naroda/"
]
}
|
2025-10-16T20:00:03.348034+00:00
|
vr37190
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37190
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Viete, to je, to je na tom, hovorím o tom, hovorím o tom, že vy prijmete zákon v parlamente a zahlasujete zaň. Ja tu mám výpis hlasovania. Hlasovali ste za nielen pri schvaľovaní toho zákona o sociálnom poistení, ale hlasovali ste aj vtedy, keď prezident ten zákon vrátil naspäť.
|
2011-02-06 00:00:00
|
Pravda
|
Pri schválení zákona o sociálnom poistení (24. 9. 2003) Béla Bugár hlasoval za schválenie zákona. Rovnako za hlasoval , keď sa jednalo o vrátenom návrhu 30. novembra.
|
[
"Pri schválení zákona o sociálnom poistení (24. 9. 2003) Béla Bugár hlasoval za schválenie zákona. Rovnako za hlasoval , keď sa jednalo o vrátenom návrhu 30. novembra."
] |
2011-02-07 00:00:00
|
{
"text": [
"hlasoval",
"za hlasoval"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=13061",
"http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=13501"
]
}
|
2025-10-16T20:19:09.286409+00:00
|
vr37137
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37137
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
...25 ľudí alebo 25 už boli zobraté aj, bolo zobraté slovenské štátne občianstvo a z toho len myslím, že jedna osoba mala maďarské štátne občianstvo druhé.
|
2011-02-06 00:00:00
|
Pravda
|
Ako píše napríklad Pravda : "Za pol roka stratilo slovenské občianstvo 25 ľudí, ktorí sa po 17. júli 2010 rozhodli prijať občianstvo iného štátu. O slovenské prišli na základe zákona, ktorý prijala bývalá vláda ako reakciu na maďarský zákon, umožňujúci získať dvojaké občianstvo na etnickom princípe. Z dvadsiatich piatich ľudí, ktorí prišli o slovenské občianstvo, maďarské získala iba jedna žena. Ostatní sa najčastejšie vzdali slovenského pre nemecké a rakúske občianstvo."
|
[
"Ako píše napríklad Pravda : \"Za pol roka stratilo slovenské občianstvo 25 ľudí, ktorí sa po 17. júli 2010 rozhodli prijať občianstvo iného štátu. O slovenské prišli na základe zákona, ktorý prijala bývalá vláda ako reakciu na maďarský zákon, umožňujúci získať dvojaké občianstvo na etnickom princípe. Z dvadsiatich piatich ľudí, ktorí prišli o slovenské občianstvo, maďarské získala iba jedna žena. Ostatní sa najčastejšie vzdali slovenského pre nemecké a rakúske občianstvo.\""
] |
2011-02-07 00:00:00
|
{
"text": [
"Ako píše napríklad Pravda"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/o-slovenske-obcianstvo-zatial-prislo-25-ludi-fzn-/sk_domace.asp?c=A110125_130920_sk_domace_p23"
]
}
|
2025-10-16T20:19:18.905721+00:00
|
vr37442
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37442
|
Branislav Ondruš
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus
|
Historicky najnižšia miera nezamestnanosti za posledných 12 rokov, akú sa podarilo dosiahnuť, bolo za našej vlády v roku 2008 kedy klesla, v lete na 7,3%. 7,6%. To bolo rok a pol potom, čo sme novelizovali Zákonník práce, ktorý bol kritizovaný za to, že prináša malú flexibilitu alebo obmedzuje flexibilitu na trhu práce, dokonca vtedy zamestnávateľa varovali, že bude musieť prepúšťať, že to bude mať negatívny dopad na trh práce.
|
2011-02-27 00:00:00
|
Pravda
|
Novela Zákonníka práce prijatá vládou R. Fica na konci júna 2007 vstúpila v platnosť od 1. septembra 2007. V treťom kvartáli roku 2008 bola miera nezamestnanosti 8%, miera evidovanej nezamestnanosti sa pohybovala na úrovni 7,4% v mesiacoch apríl, máj, jún a august 2008, čo naozaj predstavuje historické minimum. Ročnú mieru nezamestnanosti od roku 1998 - 2009 nájdete tu . Pravda.sk sa zmieňuje o kritike tejto novely: "s väčšinou zmien nesúhlasia zástupcovia podnikateľov a opozícia. Novela podľa nich ohrozí tvorbu pracovných miest a vysoký ekonomický rast krajiny."
|
[
"Novela Zákonníka práce prijatá vládou R. Fica na konci júna 2007 vstúpila v platnosť od 1. septembra 2007. V treťom kvartáli roku 2008 bola miera nezamestnanosti 8%, miera evidovanej nezamestnanosti sa pohybovala na úrovni 7,4% v mesiacoch apríl, máj, jún a august 2008, čo naozaj predstavuje historické minimum. Ročnú mieru nezamestnanosti od roku 1998 - 2009 nájdete tu . Pravda.sk sa zmieňuje o kritike tejto novely: \"s väčšinou zmien nesúhlasia zástupcovia podnikateľov a opozícia. Novela podľa nich ohrozí tvorbu pracovných miest a vysoký ekonomický rast krajiny.\""
] |
2011-02-28 00:00:00
|
{
"text": [
"Novela",
"2008",
"miera evidovanej nezamestnanosti",
"tu",
"Pravda.sk"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/poslanci-schvalili-zakonnik-prace-d5p-/sk_domace.asp?c=A070628_172733_sk_domace_p23",
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=12552",
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=11278",
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1801",
"http://spravy.pravda.sk/poslanci-schvalili-zakonnik-prace-d5p-/sk_domace.asp?c=A070628_172733_sk_domace_p23"
]
}
|
2025-10-16T20:18:01.739407+00:00
|
vr25811
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25811
|
Ľubomír Vasilišin
|
7 statočných
|
https://demagog.sk/politik/lubomir-vasilisin
|
Druhým bodom je zavedenie komplementárnej meny k euru tzv. prešovského dukátu, ktorý bude slúžiť iba na podporu miestnej ekonomiky. Poviem ako príklad Švajčiarsko od roku 1934 tam funguje komplementárna doplnková mena WIR a za minulý rok sa tohto systému zúčastnilo 62 tisíc subjektov s obratom dve miliardy dolárov.
|
2013-10-25 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že komplementárna mena WIR funguje vo Švajčiarsku od roku 1934, zúčastňuje sa jej 62 tisíc subjektov s každoročným obratom približne 2 mld. USD. Komplementárnu menu Prešovský dukát, plánuje Ľ. Vasilišin ako prípadný budúci župan zaviesť v PSK. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ľubomír Vasilišin na svojom blogu prezentuje svoje zámery ako župana PSK. Uvádza, že chce zaviesť komplementárnu menu - Prešovský dukát Portál Real Currencies (19. apríl 2012) uvádza, že Švajčiarsko používa svoju lokálnu tzv komplementárnu menu WIR od roku 1934 od Veľkej finančnej krízy v 30. rokoch. Tohto systému sa zúčastňuje okolo 62 tisíc subjektov s každoročným obratom približne dve miliardy Švajčiarskych frankov, čo po prepočte na USD (k 26. októbru 2013) je suma približne 2,2 miliardy USD.
Podľa výročnej správy 2012 (.pdf, s. 14) bol obrat na úrovni takmer 1,5 mld. CHW. 1 CHW = 1CHF. Po prepočte na USD (k 26. októbru 2013) je suma približne 1,7 miliardy USD.
"In Zahlen ausgedrückt erwirtschafteten die WIR-Verechnerinnen und WIR-Verrechner einen um 6,0% niedrigeren WIR-Umsatz als 2011; er belief sich auf 1,46 Mrd. CHW."
Podľa výročnej spravy 2011 (.pdf, s. 10) bol obrat na úrovni takmer 1,6 mld. CHW. Po prepočte na USD (k 26. októbru 2013) je suma približne 1,8 miliardy USD.
Komplementárna mena je mena, ktorá slúži ako doplnok národnej meny.
|
[
"Je pravdou, že komplementárna mena WIR funguje vo Švajčiarsku od roku 1934, zúčastňuje sa jej 62 tisíc subjektov s každoročným obratom približne 2 mld. USD. Komplementárnu menu Prešovský dukát, plánuje Ľ. Vasilišin ako prípadný budúci župan zaviesť v PSK. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ľubomír Vasilišin na svojom blogu prezentuje svoje zámery ako župana PSK. Uvádza, že chce zaviesť komplementárnu menu - Prešovský dukát Portál Real Currencies (19. apríl 2012) uvádza, že Švajčiarsko používa svoju lokálnu tzv komplementárnu menu WIR od roku 1934 od Veľkej finančnej krízy v 30. rokoch. Tohto systému sa zúčastňuje okolo 62 tisíc subjektov s každoročným obratom približne dve miliardy Švajčiarskych frankov, čo po prepočte na USD (k 26. októbru 2013) je suma približne 2,2 miliardy USD.",
"Podľa výročnej správy 2012 (.pdf, s. 14) bol obrat na úrovni takmer 1,5 mld. CHW. 1 CHW = 1CHF. Po prepočte na USD (k 26. októbru 2013) je suma približne 1,7 miliardy USD.",
"\"In Zahlen ausgedrückt erwirtschafteten die WIR-Verechnerinnen und WIR-Verrechner einen um 6,0% niedrigeren WIR-Umsatz als 2011; er belief sich auf 1,46 Mrd. CHW.\"",
"Podľa výročnej spravy 2011 (.pdf, s. 10) bol obrat na úrovni takmer 1,6 mld. CHW. Po prepočte na USD (k 26. októbru 2013) je suma približne 1,8 miliardy USD.",
"Komplementárna mena je mena, ktorá slúži ako doplnok národnej meny."
] |
2013-10-26 00:00:00
|
{
"text": [
"blogu",
"komplementárnu menu WIR",
"1934",
"prepočte",
"správy",
"prepočte",
"spravy",
"prepočte",
"Komplementárna mena"
],
"url": [
"http://lubomirvasilisin.blog.sme.sk/c/340176/7-Statocnych-ponuka-pracu-a-za-pracu-slusnu-placu.html?utm_source=sme-widget&utm_medium=web&utm_campaign=blog",
"http://realcurrencies.wordpress.com/2012/04/19/the-swiss-wir-or-how-to-defeat-the-money-power/",
"http://www.wir.ch/de/die-wir-bank/",
"http://www.bloomberg.com/quote/USDCHF:CUR",
"http://www.wir.ch/fileadmin/user_upload/geschaeftsberichte/gb_2012_WIR_Bank_de.pdf",
"http://www.bloomberg.com/quote/USDCHF:CUR",
"http://www.wir.ch/fileadmin/user_upload/geschaeftsberichte/pk_fk_wk_geschaeftsbericht_de_2011.pdf",
"http://www.bloomberg.com/quote/USDCHF:CUR",
"http://en.wikipedia.org/wiki/Local_currency"
]
}
|
2025-10-16T19:54:30.608577+00:00
|
vr17029
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17029
|
Martina Lubyová
| null |
https://demagog.sk/politik/martina-lubyova
|
Nemáme súvislý úpadok a tá skupina krajín, s ktorou sa porovnávame, sa vyvíja tak, že dnes má koľko členských krajín OECD? 36 alebo 34. Keď sa začali PISY, (...) malo o polovicu menej.
|
2017-12-03 00:00:00
|
Nepravda
|
Výrok poukazuje na PISA testy čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti 15-ročných žiakov ZŠ a SŠ, ktoré pod záštitou OECD prebiehajú od roku 2000. Keďže Slovensko sa stalo členom OECD až na konci roku 2000, prvé PISA testy sa u nás uskutočnili v roku 2003. V tom čase mala OECD 29 členov , no PISA testov za celkovo zúčastnilo 41 krajín . V súčasnosti (2017) má OECD 35 členov . Nakoľko od prvého testovania nevzrástol počet členov OECD o polovicu, ale len o šesť členov, hodnotíme tento výrok ako nepravdivý. Posledné PISA testovania prebiehali v roku 2015 a celkovo sa ich zúčastnilo 72 krajín a 25 regiónov sveta (35 krajín OECD + 62 tzv. partnerských krajín a regiónov). Tieto výsledky, podobne ako tie z roku 2012, poukázali na podpriemerné výsledky našich študentov vo všetkých troch testovaných oblastiach: - V prírodovednej gramotnosti dosiahla Slovenská republika 461 bodov, čo je výkon nižší ako priemer OECD (493 bodov). Pre porovnanie, v roku 2012 dosiahlo Slovensko o 10 bodov viac a v roku 2006 dokonca o 28 bodov viac. - Slovenská republika dosiahla v matematickej gramotnosti 475 bodov, čo je rovnako pod priemerom krajín OECD (490 bodov). V porovnaní s rokom 2012 klesol náš počet bodov len o 6, čo nepredstavuje výrazné zníženie. - V čitateľskej gramotnosti dosiahla Slovenská republika 453 bodov, pričom priemer OECD krajín bol 493 bodov. Výkon Slovenska sa oproti roku 2012 znížil o 10 bodov, čo predstavuje významnú zmenu. Novinkou PISA testovania 2015 bola doména tímového riešenia problémov. Slovensko tu dosiahlo 463 bodov, čo je v porovnaní s priemerom krajín OECD (500 bodov) výkon štatisticky významne nižší. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj Slovenska v PISA testovaniach v prírodovednej, matematickej a čitateľskej gramotnosti. Z grafu vyplýva, že výsledky Slovenska sú priemerné, no v dlhodobom horizente sa výsledky našich študentov zhoršili. Je potrebné podotknúť, že každého testovania sa okrem krajín OECD zúčastnili aj iné, partnerské krajiny a regióny. a preto bol počet krajín pri jednotlivých testovaniach vždy rôzny. (Zdroj: OECD ) Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Výrok poukazuje na PISA testy čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti 15-ročných žiakov ZŠ a SŠ, ktoré pod záštitou OECD prebiehajú od roku 2000. Keďže Slovensko sa stalo členom OECD až na konci roku 2000, prvé PISA testy sa u nás uskutočnili v roku 2003. V tom čase mala OECD 29 členov , no PISA testov za celkovo zúčastnilo 41 krajín . V súčasnosti (2017) má OECD 35 členov . Nakoľko od prvého testovania nevzrástol počet členov OECD o polovicu, ale len o šesť členov, hodnotíme tento výrok ako nepravdivý. Posledné PISA testovania prebiehali v roku 2015 a celkovo sa ich zúčastnilo 72 krajín a 25 regiónov sveta (35 krajín OECD + 62 tzv. partnerských krajín a regiónov). Tieto výsledky, podobne ako tie z roku 2012, poukázali na podpriemerné výsledky našich študentov vo všetkých troch testovaných oblastiach: - V prírodovednej gramotnosti dosiahla Slovenská republika 461 bodov, čo je výkon nižší ako priemer OECD (493 bodov). Pre porovnanie, v roku 2012 dosiahlo Slovensko o 10 bodov viac a v roku 2006 dokonca o 28 bodov viac. - Slovenská republika dosiahla v matematickej gramotnosti 475 bodov, čo je rovnako pod priemerom krajín OECD (490 bodov). V porovnaní s rokom 2012 klesol náš počet bodov len o 6, čo nepredstavuje výrazné zníženie. - V čitateľskej gramotnosti dosiahla Slovenská republika 453 bodov, pričom priemer OECD krajín bol 493 bodov. Výkon Slovenska sa oproti roku 2012 znížil o 10 bodov, čo predstavuje významnú zmenu. Novinkou PISA testovania 2015 bola doména tímového riešenia problémov. Slovensko tu dosiahlo 463 bodov, čo je v porovnaní s priemerom krajín OECD (500 bodov) výkon štatisticky významne nižší. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj Slovenska v PISA testovaniach v prírodovednej, matematickej a čitateľskej gramotnosti. Z grafu vyplýva, že výsledky Slovenska sú priemerné, no v dlhodobom horizente sa výsledky našich študentov zhoršili. Je potrebné podotknúť, že každého testovania sa okrem krajín OECD zúčastnili aj iné, partnerské krajiny a regióny. a preto bol počet krajín pri jednotlivých testovaniach vždy rôzny. (Zdroj: OECD ) Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-12-04 00:00:00
|
{
"text": [
"PISA",
"členov",
"krajín",
"členov",
"testovania",
"Slovensko",
"OECD"
],
"url": [
"http://www.nucem.sk/sk/medzinarodne_merania/project/5",
"http://www.oecd.org/about/membersandpartners/list-oecd-member-countries.htm",
"http://www.oecd.org/pisa/aboutpisa/pisa2003listofparticipatingcountrieseconomies.htm",
"http://www.oecd.org/about/membersandpartners/",
"https://www.minedu.sk/vysledky-slovenskych-15-rocnych-ziakov-su-podla-medzinarodnej-studie-pisa-2015-pod-priemerom-krajin-oecd/",
"https://www.minedu.sk/vysledky-studie-oecd-pisa-2015-%E2%80%93-medzinarodny-vyskum-15-rocnych-ziakov-v-oblasti-timoveho-riesenia-problemov/",
"http://www.oecd.org/slovakia/pisa-2015-slovak-republic.htm"
]
}
|
2025-10-16T19:27:36.746531+00:00
|
49686
| 49,686
|
https://demagog.sk/vyrok/49686
|
Marián Viskupič
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/marian-viskupic
|
Ak firma ide platiť akúkoľvek faktúru svojmu dodávateľovi vo výške 10 000 eur, tak zaplatí tých maximálnych 40 eur za každú jednu… V prvom rade takúto daň má v Európskej únii jedine Maďarsko, jedine Maďarsko… potom ešte pár krajín Latinskej Ameriky.
|
2024-09-22 00:00:00
|
Pravda
|
Daň z finančných transakcií, teda bankových prevodov, výberov z bankomatov, či využívania platobnej karty k podnikateľskému účtu, sa od apríla 2025 bude týkať firiem, živnostníkov a mimovládnych organizácií (. pdf , 20). Parlament zákon o tejto dani schválil v skrátenom legislatívnom konaní 3. októbra 2024. V ďalších členských štátoch Európskej únie existujú dane s rovnakým názvom, ale týkajú sa prevažne finančných transakcií na burze a nákupu či predaja cenných papierov. Podobný rozsah dane z finančných transakcií, akú zaviedlo Slovensko, má v Európskej únii Maďarsko.
Sadzba dane z finančných transakcií je 0,4 %, pričom nemôže presiahnuť hranicu 40 eur. Napríklad, za odoslanú výplatu zamestnancovi vo výške 1200 eur, zamestnávateľ zaplatí 4,8 eur štátu. Ak by v príklade Mariána Viskupiča firma vyplácala dodávateľovi 10 000 eur, zaplatila by 40 eur vo forme transakčnej dane štátu.
Daň s rovnakým názvom je zavedená vo viacerých krajinách EÚ , no líši sa spôsobom uplatňovania. Napríklad vo Francúzsku je sadzba dane z finančných transakcií od roku 2017 na úrovni 0,3 %, avšak vzťahuje sa len na nákup a predaj akcií.
Podmienky uplatňovania a výška slovenskej dane z finančných transakcií sú porovnateľné len s Maďarskom, kde je sadzbu 0,45 % pri bankových prevodoch a platbe kartou, a 0,9 % pri výbere z bankomatu. V Latinskej Amerike sú podobné dane zavedené napríklad v Argentíne a Kolumbii .
|
[
"Daň z finančných transakcií, teda bankových prevodov, výberov z bankomatov, či využívania platobnej karty k podnikateľskému účtu, sa od apríla 2025 bude týkať firiem, živnostníkov a mimovládnych organizácií (. pdf , 20). Parlament zákon o tejto dani schválil v skrátenom legislatívnom konaní 3. októbra 2024. V ďalších členských štátoch Európskej únie existujú dane s rovnakým názvom, ale týkajú sa prevažne finančných transakcií na burze a nákupu či predaja cenných papierov. Podobný rozsah dane z finančných transakcií, akú zaviedlo Slovensko, má v Európskej únii Maďarsko.",
"Sadzba dane z finančných transakcií je 0,4 %, pričom nemôže presiahnuť hranicu 40 eur. Napríklad, za odoslanú výplatu zamestnancovi vo výške 1200 eur, zamestnávateľ zaplatí 4,8 eur štátu. Ak by v príklade Mariána Viskupiča firma vyplácala dodávateľovi 10 000 eur, zaplatila by 40 eur vo forme transakčnej dane štátu.",
"Daň s rovnakým názvom je zavedená vo viacerých krajinách EÚ , no líši sa spôsobom uplatňovania. Napríklad vo Francúzsku je sadzba dane z finančných transakcií od roku 2017 na úrovni 0,3 %, avšak vzťahuje sa len na nákup a predaj akcií.",
"Podmienky uplatňovania a výška slovenskej dane z finančných transakcií sú porovnateľné len s Maďarskom, kde je sadzbu 0,45 % pri bankových prevodoch a platbe kartou, a 0,9 % pri výbere z bankomatu. V Latinskej Amerike sú podobné dane zavedené napríklad v Argentíne a Kolumbii ."
] |
2024-10-09 00:00:00
|
{
"text": [
"pdf",
"schválil",
"rozsah",
"0,4 %,",
"nemôže",
"krajinách EÚ",
"sadzba",
"uplatňovania",
"Maďarskom,",
"Argentíne",
"Kolumbii"
],
"url": [
"https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACIA-TB.pdf",
"https://spravy.rtvs.sk/2024/10/poslanci-schvalili-dan-z-financnych-transakcii/",
"https://e.dennikn.sk/minuta/4229913",
"https://e.dennikn.sk/4202794/transakcnu-dan-pre-podniky-a-zivnostnikov-vlada-este-ani-nezaviedla-a-uz-ju-zvysuje/",
"https://spravy.rtvs.sk/2024/10/poslanci-schvalili-dan-z-financnych-transakcii/",
"https://taxfoundation.org/data/all/eu/financial-transaction-taxes-europe-2021/",
"https://www.latribune.fr/entreprises-finance/banques-finance/industrie-financiere/l-elargissement-de-la-taxe-sur-les-transactions-financieres-remis-sur-la-table-avant-les-legislatives-1000684.html",
"https://e.dennikn.sk/4202794/transakcnu-dan-pre-podniky-a-zivnostnikov-vlada-este-ani-nezaviedla-a-uz-ju-zvysuje/",
"https://index.sme.sk/c/23385969/extra-ucet-a-naklady-ako-sa-transakcna-dan-dotkne-podnikatelov.html",
"https://taxsummaries.pwc.com/argentina/corporate/other-taxes",
"https://taxsummaries.pwc.com/colombia/corporate/other-taxes"
]
}
|
2025-10-16T19:07:54.617421+00:00
|
48853
| 48,853
|
https://demagog.sk/vyrok/48853
|
Ján Budaj
|
Zmena zdola
|
https://demagog.sk/politik/jan-budaj
|
Práve ale naopak, v ére tzv. bödörovcov, v ére diskusií, keď vláda o svojich politických krokoch sa dohadovala na poľovníckych chatách, takéto plány existovali a dnes o nich svedčia svedkovia na súdoch.
| null |
Pravda
|
O stretávaní sa politických špičiek resp. predstaviteľov bývalej vlády s podnikateľmi, označovanými aj za oligarchov, prehovorili a svedčili viacerí spolupracujúci obvinení. Malo sa tak diať vo vínnej pivnici v Radošine, v hoteli Double Tree Hilton alebo neskôr, už v opozícii, na poľovníckej chate. Tvrdenie Jána Budaja peto hodnotíme ako pravdivé.
Najznámejšími prípadmi stretnutí politických špičiek s oligarchami sa stali porady na poľovníckej chate pri Čifároch, aj keď v tej dobe už boli hlavní predstavitelia zachytení na nahrávkach v opozícii. Stretnutia medzi bývalými vládnymi predstaviteľmi a Bödörovcami zachytili policajné kamery, ktoré boli nainštalované prostredníctvom NAKA, pod vedením vyšetrovateľa Martina Juhása. Na týchto “poradách” preberali Robert Fico, Robert Kaliňákm Pavol Gašpar či Mareka Para informácie o rôznych vyšetrovaniach a politických kauzách. Medzi najzásadnejšie vyjadrenia , ktoré na nahrávkach odzneli patrili informácie o odpočúvaní vyšetrovateľov NAKA, navádzanie Roberta Kaliňáka na výpoveď o Makóvi, informácia, že “v Smere si dajú pozor, aby nedráždili Kočnera a takáčovcov” či odkaz od Maroša Žilinku ohľadom paragrafu 363.
Jeden z kajúcnikov Bernard Slobodník, bývalý riaditeľ národnej jednotky finančnej polície NAKA, vypovedal aj o tom, že Bödörovci a ich "policajné komando" si telefonovali s vládnymi špičkami, konkrétne s Robertom Ficom s Robertom Kaliňákom, ale taktiež aj Andrejom Dankom. Podľa výpovedí Slobodníka sa na stretnutiach komanda neriešili len záujmy biznisových skupín, ale aj politické záležitosti. V rámci stretnutí sa rozhovory týkali aj politikov z vtedajšej opozície, ako napríklad o Igorovi Matovičovi, Borisovi Kollárovi alebo Andrejovi Kiskovi.
Špičky štátu, polície a prokuratúry sa mali údajne s oligarchami stretávať aj v pivnici, ktorá sa nachádza v obci Radošina. Tieto stretnutia detailne opísali v kauze Očistec viacerí spolupracujúci obvinení. Podľa výpovedí obvinených tam mal chodiť aj Robert Kaliňák osobne. Ten hovoril, že si nepamätá či a s kým sa v pivnici stretol, neskôr ale pripustil, že v sa prominentnom podniku v Radošine mohol stretnúť aj s Bödörom. Na stretnutiach sa mali zúčastniť aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik či exšéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó.
"To je možné, neviem vám to vyvrátiť. Kľudne povedzme, že sme v Radošine boli, ale na žiadnej tajnej porade nie. Nemusím si to pamätať, pretože takých stretnutí, kde boli tie osoby, ktoré menujete, boli desiatky. Ale myslím si, že tam nebol práve najčastejšie pán Bödör," tvrdil neskôr Robert Kaliňák.
O ďalších stretnutiach, tentoraz v hoteli Double Tree by Hilton svedčí Peter Tóth. Fico a Kaliňák sa podľa neho v hoteli pravidelne stretávali so sponzormi Smeru, konkrétne Jozefom Brhelom, Miroslavom Výbohom, Jurajom Širokým a Norbertom Bödörom. Tóth vypovedá, že sa v týchto priestoroch konali tzv. užšie porady vedenia Smeru, na ktorých sa zúčastnili vyššie spomínaní oligarchovia.
Stretnutia politicky vplyvných ľudí s oligarchamisa mali diať aj v hoteli Albrecht. Podľa svedkov izbu č. 8 pravidelne navštevovali finančníka Martina Kvietika vplyvní ľudia z politického života, najmä zo strany SNS. K stretnutiam s Kvietikom sa priznali bývalý predseda Národnej rady Andrej Danko či bývalá ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.
Kajúcnici ako František Imrecze, Ľudovít Mako a vyššie spomínaný Bernard Slobodník vypovedali, že Bödörovci a vtedajšie vládne elity na týchto stretnutiach rozoberali aj možné kompromateriály na politickú opozíciu, za účelom diskreditácie .
|
[
"O stretávaní sa politických špičiek resp. predstaviteľov bývalej vlády s podnikateľmi, označovanými aj za oligarchov, prehovorili a svedčili viacerí spolupracujúci obvinení. Malo sa tak diať vo vínnej pivnici v Radošine, v hoteli Double Tree Hilton alebo neskôr, už v opozícii, na poľovníckej chate. Tvrdenie Jána Budaja peto hodnotíme ako pravdivé.",
"Najznámejšími prípadmi stretnutí politických špičiek s oligarchami sa stali porady na poľovníckej chate pri Čifároch, aj keď v tej dobe už boli hlavní predstavitelia zachytení na nahrávkach v opozícii. Stretnutia medzi bývalými vládnymi predstaviteľmi a Bödörovcami zachytili policajné kamery, ktoré boli nainštalované prostredníctvom NAKA, pod vedením vyšetrovateľa Martina Juhása. Na týchto “poradách” preberali Robert Fico, Robert Kaliňákm Pavol Gašpar či Mareka Para informácie o rôznych vyšetrovaniach a politických kauzách. Medzi najzásadnejšie vyjadrenia , ktoré na nahrávkach odzneli patrili informácie o odpočúvaní vyšetrovateľov NAKA, navádzanie Roberta Kaliňáka na výpoveď o Makóvi, informácia, že “v Smere si dajú pozor, aby nedráždili Kočnera a takáčovcov” či odkaz od Maroša Žilinku ohľadom paragrafu 363.",
"Jeden z kajúcnikov Bernard Slobodník, bývalý riaditeľ národnej jednotky finančnej polície NAKA, vypovedal aj o tom, že Bödörovci a ich \"policajné komando\" si telefonovali s vládnymi špičkami, konkrétne s Robertom Ficom s Robertom Kaliňákom, ale taktiež aj Andrejom Dankom. Podľa výpovedí Slobodníka sa na stretnutiach komanda neriešili len záujmy biznisových skupín, ale aj politické záležitosti. V rámci stretnutí sa rozhovory týkali aj politikov z vtedajšej opozície, ako napríklad o Igorovi Matovičovi, Borisovi Kollárovi alebo Andrejovi Kiskovi.",
"Špičky štátu, polície a prokuratúry sa mali údajne s oligarchami stretávať aj v pivnici, ktorá sa nachádza v obci Radošina. Tieto stretnutia detailne opísali v kauze Očistec viacerí spolupracujúci obvinení. Podľa výpovedí obvinených tam mal chodiť aj Robert Kaliňák osobne. Ten hovoril, že si nepamätá či a s kým sa v pivnici stretol, neskôr ale pripustil, že v sa prominentnom podniku v Radošine mohol stretnúť aj s Bödörom. Na stretnutiach sa mali zúčastniť aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik či exšéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó.",
"\"To je možné, neviem vám to vyvrátiť. Kľudne povedzme, že sme v Radošine boli, ale na žiadnej tajnej porade nie. Nemusím si to pamätať, pretože takých stretnutí, kde boli tie osoby, ktoré menujete, boli desiatky. Ale myslím si, že tam nebol práve najčastejšie pán Bödör,\" tvrdil neskôr Robert Kaliňák.",
"O ďalších stretnutiach, tentoraz v hoteli Double Tree by Hilton svedčí Peter Tóth. Fico a Kaliňák sa podľa neho v hoteli pravidelne stretávali so sponzormi Smeru, konkrétne Jozefom Brhelom, Miroslavom Výbohom, Jurajom Širokým a Norbertom Bödörom. Tóth vypovedá, že sa v týchto priestoroch konali tzv. užšie porady vedenia Smeru, na ktorých sa zúčastnili vyššie spomínaní oligarchovia.",
"Stretnutia politicky vplyvných ľudí s oligarchamisa mali diať aj v hoteli Albrecht. Podľa svedkov izbu č. 8 pravidelne navštevovali finančníka Martina Kvietika vplyvní ľudia z politického života, najmä zo strany SNS. K stretnutiam s Kvietikom sa priznali bývalý predseda Národnej rady Andrej Danko či bývalá ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.",
"Kajúcnici ako František Imrecze, Ľudovít Mako a vyššie spomínaný Bernard Slobodník vypovedali, že Bödörovci a vtedajšie vládne elity na týchto stretnutiach rozoberali aj možné kompromateriály na politickú opozíciu, za účelom diskreditácie ."
] |
2023-02-10 00:00:00
|
{
"text": [
"poľovníckej chate",
"vyjadrenia",
"vypovedal",
"stretávať",
"tvrdil",
"stretávali",
"navštevovali",
"diskreditácie"
],
"url": [
"https://domov.sme.sk/c/22920562/bodor-chata-fico-kalinak-para-cifare.html",
"https://dennikn.sk/minuta/tema/14121/nahravky-na-chate",
"https://www.aktuality.sk/clanok/846540/slobodnik-o-boedoerovi-budte-ticho-fiko-vola-okrikol-nas-na-tajnej-porade/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/BSmDTeG/mal-sa-tam-stretavat-kalinak-so-spickami-policie-bodorovi-zaistili-podiel-v-pivnici-radosina/",
"http://Čítajte viac: https://video.sme.sk/c/22530981/rozhovory-zhk-robert-kalinak-a-norbert-bodor-video.html",
"https://dennikn.sk/1803965/peter-toth-svedci-ze-fico-s-kalinakom-riadili-s-oligarchami-krajinu-z-hiltonu/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/847652/kauza-dobytkar-politici-sns-sa-stretavali-s-oligarchom-kvietikom-v-tajomnej-izbe-c-8/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/905006/tajna-schodzka-u-kalinaka-boedoerovo-komando-riadilo-stihanie-matovica-profitoval-z-toho-fico/"
]
}
|
2025-10-16T19:11:45.015458+00:00
|
vr18224
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr18224
|
Pavel Hagyari
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/pavel-hagyari
|
Časť pozemkov na starom Solivare patrí mestu a ja som rokoval nedávno priamo so zástupcom firmy a oni privítali práve tento projekt vrátiť soľ do tohto objektu. A rovnako sme sa bavili o využití starých budov tohto solivaru na kultúrne účely, vytvoriť nejakú výstavnú zónu, športovú zónu a podobne.
|
2018-10-23 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Napriek tomu, že Hagyari informoval o svojom stretnutí s vlastníkmi areálu starého areálu prešovského Solivaru, z tohto rokovania nie sú dostupné žiadne oficiálne mediálne výstupy, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Počas obdobia 2006 až 2014, kedy zastával post primátora Prešova, Hagyari viackrát avizoval svoj záujem o obnovu starého areálu Solivaru.
V roku 2009 sa začalo aktívne hovoriť o projekte soľných kúpeľov a soľných baní, no všetky vtedajšie plány ostali v štádiu vízií. Na mieste chcel Hagyari zriadiť aj oddychovú zónu , park s lavičkami a detské ihrisko.
Jednou z najväčších prekážok sa stalo vlastníctvo pozemkov, na ktorom areál stojí. Časť pozemkov v tom čase patrila mestu, časť štátnym lesom a časť štátu. Hagyarimu sa podarilo dohodnúť na výmene pozemkov so štátnymi lesmi.
Areál však naďalej patril mestu aj Slovenskému technickému múzeu v Košiciach.
V roku 2014 Hagyari inicioval predanie múzea aj Solivarov mestu Prešov. Rezort kultúry totiž získal financie na rekonštrukciu z Regionálneho operačného programu už v roku 2010, no s obnovou skladu sa začalo až o štyri roky neskôr. Kompletne rekonštruovaný sklad soli bol otvorený v marci 2016 a realizácia sa enormne predražila.
Hagyari sa k projektu starého Solivaru vrátil aj vo svojej predvolebnej kampani v roku 2018. Podľa jeho tvrdení sa stretol s majiteľmi areálu a spolu dospeli ku dohode o obnove ťažby soli, prípadne realizácie projektu v podobe soľných kúpeľov či soľného mestečka.
|
[
"Napriek tomu, že Hagyari informoval o svojom stretnutí s vlastníkmi areálu starého areálu prešovského Solivaru, z tohto rokovania nie sú dostupné žiadne oficiálne mediálne výstupy, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.",
"Počas obdobia 2006 až 2014, kedy zastával post primátora Prešova, Hagyari viackrát avizoval svoj záujem o obnovu starého areálu Solivaru.",
"V roku 2009 sa začalo aktívne hovoriť o projekte soľných kúpeľov a soľných baní, no všetky vtedajšie plány ostali v štádiu vízií. Na mieste chcel Hagyari zriadiť aj oddychovú zónu , park s lavičkami a detské ihrisko.",
"Jednou z najväčších prekážok sa stalo vlastníctvo pozemkov, na ktorom areál stojí. Časť pozemkov v tom čase patrila mestu, časť štátnym lesom a časť štátu. Hagyarimu sa podarilo dohodnúť na výmene pozemkov so štátnymi lesmi.",
"Areál však naďalej patril mestu aj Slovenskému technickému múzeu v Košiciach.",
"V roku 2014 Hagyari inicioval predanie múzea aj Solivarov mestu Prešov. Rezort kultúry totiž získal financie na rekonštrukciu z Regionálneho operačného programu už v roku 2010, no s obnovou skladu sa začalo až o štyri roky neskôr. Kompletne rekonštruovaný sklad soli bol otvorený v marci 2016 a realizácia sa enormne predražila.",
"Hagyari sa k projektu starého Solivaru vrátil aj vo svojej predvolebnej kampani v roku 2018. Podľa jeho tvrdení sa stretol s majiteľmi areálu a spolu dospeli ku dohode o obnove ťažby soli, prípadne realizácie projektu v podobe soľných kúpeľov či soľného mestečka."
] |
2018-10-24 00:00:00
|
{
"text": [
"soľných kúpeľov",
"oddychovú zónu",
"inicioval",
"financie",
"otvorený",
"tvrdení"
],
"url": [
"https://spis.korzar.sme.sk/c/4400156/v-presove-by-mohli-vyrast-solne-kupele.html",
"https://hagyari.webnode.sk/otazky-a-odpovede/mestska-zelen/",
"https://presov.korzar.sme.sk/c/7060304/primator-presova-hagyari-o-solivar-by-sme-sa-postarali-lepsie-ako-stat.html",
"http://www.culture.gov.sk/podpora-projektov-dotacie/strukturalne-fondy-eu/regionalny-operacny-program-rop-167.html",
"https://cestovanie.sme.sk/c/20117560/v-solivare-v-sobotu-otvoria-obnoveny-sklad-soli.html",
"https://presov.korzar.sme.sk/c/20907865/hagyari-planuje-navrat-na-post-primatora-presova.html"
]
}
|
2025-10-16T19:23:35.130146+00:00
|
vr15177
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15177
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
Readmisia je povinnosť vziať naspäť nelegálneho migranta, odkiaľ prišiel. To je to, čo máme 100% s Ukrajinou ...
|
2016-05-23 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Je pravdou, že Slovensko má readmisnú dohodu s Ukrajinou, na základe Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou o readmisii osôb z decembra 2007 ( .pdf ). Avšak nepodarilo sa nám zistiť % počet vrátení občanov Ukrajiny pri nelegálnom prekročení hranice. MV SR síce priebežne informuje ak sa takáto skutočnosť naskytne avšak na svojich stránkach neuvádza komplexnejšie štatistiky. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
|
[
"Je pravdou, že Slovensko má readmisnú dohodu s Ukrajinou, na základe Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou o readmisii osôb z decembra 2007 ( .pdf ). Avšak nepodarilo sa nám zistiť % počet vrátení občanov Ukrajiny pri nelegálnom prekročení hranice. MV SR síce priebežne informuje ak sa takáto skutočnosť naskytne avšak na svojich stránkach neuvádza komplexnejšie štatistiky. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."
] |
2016-05-23 00:00:00
|
{
"text": [
".pdf",
"informuje"
],
"url": [
"https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwj9yp_Xn_LMAhXBCJoKHYnjAAYQFggbMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fukrajina%26subor%3D138118&usg=AFQjCNFotDBxX2JS-Ewm-rf1JVzjyis91Q&sig2=y9fSjNMVsJ-Qbu0szZpQxA",
"http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=ukrajinec-nasnimany-kamerami"
]
}
|
2025-10-16T19:33:07.086845+00:00
|
49713
| 49,713
|
https://demagog.sk/vyrok/49713
|
Rudolf Huliak
| null |
https://demagog.sk/politik/rudolf-huliak
|
Tie obce od toho (pozn. podielových daní na škôlky) boli závislé práve z titulu toho, že im bolo za Matoviča zobraté 70 % podielových daní, čo sme tu vtedy vedeli, že z tej miliardy zobral pomaly 750 000 000, ostalo obciam to ostatné.
|
2024-09-29 00:00:00
|
Nepravda
|
Zvýšenie daňového bonusu na deti, ktoré presadil Igor Matovič, znížilo príjmy miest a obcí o približne 200 miliónov eur po kompenzáciách od vlády. Celkové transfery podielových daní mestám a obciam v rokoch 2023 boli vo výške 2,9 miliardy eur, na rok 2024 sa predpokladá 2,7 miliardy eur. Znížená čiastka netvorí 70% podielových daní miest a obcí, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.
V roku 2022 bol prijatý návrh novely zákona z dielne vtedajšieho ministra financií Igora Matoviča, ktorý zvýšil daňový bonus rodičom. Obce sú dlhodobo financované z daní z príjmov fyzických osôb, štát z celého objemu vyzbieraných daní z príjmov fyzických osôb posiela 70% obciam a 30% samosprávam. V dôsledku zvýšenia daňového bonusu rodičom došlo v roku 2023 k nižšiemu výberu daní z príjmu fyzických osôb, čo znížilo celkový objem finančných prostriedkov, ktoré obce dostávajú počas roka 2024. Štát kompenzoval výpadok príjmov z podielových daní z príjmov fyzických osôb pomocou podielových daní z príjmov právnických osôb. V roku 2023 dostali obce z podielových daní približne 2,928 miliardy eur, v roku 2024 to má byť podľa predbežného rozpočtu o 200 miliónov eur menej. Podľa doterajších reálnych dát dostali obce do augusta 2024 z podielových daní 1,95 miliardy eur. Novela zákona o daňovom bonuse pre rodičov od Igora Matoviča zapríčiní zníženie príjmov obcí v roku 2024, avšak nie o 750 miliónov, ale o plánovaných 200 miliónov.
V roku 2023 dostali obce finančný transfer podielových daní vyzbieraných v roku 2022, teda pred znížením príjmov z daní fyzických osôb, v celkovej hodnote 2,7 miliardy eur (. pdf , s. 3). V pozmeňovacom návrhu ku novele zákona o daňovom bonuse na deti bol prijatý aj mechanizmus doplnkového financovania obcí z daní z príjmu právnických osôb. V roku 2023 dostali obce z dane z príjmov právnických osôb 228 miliónov eur (. pdf , s. 3). Dokopy teda financovanie obcí z podielových daní predstavovalo približne 2,928 miliárd eur.
Počas roka 2023 došlo kvôli zavedeniu daňového bonusu pre rodičov k nižšiemu výberu daní z príjmu fyzických osôb. Ministerstvo financií vo svojom predbežnom rozpočtovom odhade pre rok 2024 uviedlo, že obce by mali dostať z daní z príjmov fyzických aj právnických osôb 2,729 miliardy eur (. pdf , s. 1). Rozdiel oproti roku 2023 má teda podľa predbežného rozpočtu predstavovať zhruba 200 miliónov eur.
Podľa najnovších dát z finančnej správy prijali obce od začiatku roka 2024 do augusta 2024 prevody podielu dane z príjmov fyzických osôb vo výške 1,796 miliárd eur. K tejto sume ešte v máji 2024 štát pripojil podiel z daní z príjmov právnických osôb vo výške 157,7 milióna eur. Dokopy tak k augustu 2024 prijali obce od štátu finančné transfery z podielových daní z príjmu fyzických aj právnických osôb vo výške približne 1,95 miliárd eur.
V roku 2022 vydala Únia miest Slovenska výzvu poslancom, v ktorej uviedla, že očakáva výpadky príjmov obcí a samospráv z dôvodu nižšieho výnosu dane v roku 2023 na úrovni 544 miliónov eur, čo by predstavovalo 380 miliónov eur pre obce menej. S takýmto výpadkom príjmov Únia miest Slovenska rátala pred prijatím pozmeňovacieho návrhu, ktorý k podielovým daniam z príjmov fyzických osôb pridal aj podielové dane z príjmov právnických osôb.
Združenie miest a obcí Slovenska hovorí o výpadku 1,5 miliárd eur spoločne pre obce aj kraje v priebehu posledných dvoch rokov.
Zdroj: Finančná správa Slovenskej republiky
|
[
"Zvýšenie daňového bonusu na deti, ktoré presadil Igor Matovič, znížilo príjmy miest a obcí o približne 200 miliónov eur po kompenzáciách od vlády. Celkové transfery podielových daní mestám a obciam v rokoch 2023 boli vo výške 2,9 miliardy eur, na rok 2024 sa predpokladá 2,7 miliardy eur. Znížená čiastka netvorí 70% podielových daní miest a obcí, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.",
"V roku 2022 bol prijatý návrh novely zákona z dielne vtedajšieho ministra financií Igora Matoviča, ktorý zvýšil daňový bonus rodičom. Obce sú dlhodobo financované z daní z príjmov fyzických osôb, štát z celého objemu vyzbieraných daní z príjmov fyzických osôb posiela 70% obciam a 30% samosprávam. V dôsledku zvýšenia daňového bonusu rodičom došlo v roku 2023 k nižšiemu výberu daní z príjmu fyzických osôb, čo znížilo celkový objem finančných prostriedkov, ktoré obce dostávajú počas roka 2024. Štát kompenzoval výpadok príjmov z podielových daní z príjmov fyzických osôb pomocou podielových daní z príjmov právnických osôb. V roku 2023 dostali obce z podielových daní približne 2,928 miliardy eur, v roku 2024 to má byť podľa predbežného rozpočtu o 200 miliónov eur menej. Podľa doterajších reálnych dát dostali obce do augusta 2024 z podielových daní 1,95 miliardy eur. Novela zákona o daňovom bonuse pre rodičov od Igora Matoviča zapríčiní zníženie príjmov obcí v roku 2024, avšak nie o 750 miliónov, ale o plánovaných 200 miliónov.",
"V roku 2023 dostali obce finančný transfer podielových daní vyzbieraných v roku 2022, teda pred znížením príjmov z daní fyzických osôb, v celkovej hodnote 2,7 miliardy eur (. pdf , s. 3). V pozmeňovacom návrhu ku novele zákona o daňovom bonuse na deti bol prijatý aj mechanizmus doplnkového financovania obcí z daní z príjmu právnických osôb. V roku 2023 dostali obce z dane z príjmov právnických osôb 228 miliónov eur (. pdf , s. 3). Dokopy teda financovanie obcí z podielových daní predstavovalo približne 2,928 miliárd eur.",
"Počas roka 2023 došlo kvôli zavedeniu daňového bonusu pre rodičov k nižšiemu výberu daní z príjmu fyzických osôb. Ministerstvo financií vo svojom predbežnom rozpočtovom odhade pre rok 2024 uviedlo, že obce by mali dostať z daní z príjmov fyzických aj právnických osôb 2,729 miliardy eur (. pdf , s. 1). Rozdiel oproti roku 2023 má teda podľa predbežného rozpočtu predstavovať zhruba 200 miliónov eur.",
"Podľa najnovších dát z finančnej správy prijali obce od začiatku roka 2024 do augusta 2024 prevody podielu dane z príjmov fyzických osôb vo výške 1,796 miliárd eur. K tejto sume ešte v máji 2024 štát pripojil podiel z daní z príjmov právnických osôb vo výške 157,7 milióna eur. Dokopy tak k augustu 2024 prijali obce od štátu finančné transfery z podielových daní z príjmu fyzických aj právnických osôb vo výške približne 1,95 miliárd eur.",
"V roku 2022 vydala Únia miest Slovenska výzvu poslancom, v ktorej uviedla, že očakáva výpadky príjmov obcí a samospráv z dôvodu nižšieho výnosu dane v roku 2023 na úrovni 544 miliónov eur, čo by predstavovalo 380 miliónov eur pre obce menej. S takýmto výpadkom príjmov Únia miest Slovenska rátala pred prijatím pozmeňovacieho návrhu, ktorý k podielovým daniam z príjmov fyzických osôb pridal aj podielové dane z príjmov právnických osôb.",
"Združenie miest a obcí Slovenska hovorí o výpadku 1,5 miliárd eur spoločne pre obce aj kraje v priebehu posledných dvoch rokov.",
"Zdroj: Finančná správa Slovenskej republiky"
] |
2024-10-14 00:00:00
|
{
"text": [
"zvýšil",
"posiela",
"pdf",
"prijatý",
"pdf",
"pdf",
"prijali",
"pripojil",
"očakáva",
"hovorí",
"Zdroj: Finančná správa Slovenskej republiky"
],
"url": [
"https://www.ta3.com/clanok/253280/matovicov-balicek-presiel-v-parlamente-danovy-bonus-sa-zvysi-na-140-eur",
"https://e.dennikn.sk/minuta/4223199",
"https://www.mfsr.sk/files/archiv/85/Vyhodnotenie_vysledkov_rozpoctoveho_hospodarenia_obci_a_vyssich_uzemnych_celkov_za-rok-2023.pdf",
"https://www.ta3.com/clanok/253280/matovicov-balicek-presiel-v-parlamente-danovy-bonus-sa-zvysi-na-140-eur",
"https://www.mfsr.sk/files/archiv/85/Vyhodnotenie_vysledkov_rozpoctoveho_hospodarenia_obci_a_vyssich_uzemnych_celkov_za-rok-2023.pdf",
"https://www.mfsr.sk/files/archiv/33/Prevod-vynosu-dane-z-prijmov-FO-uzemnej-samosprave-januar-2024.pdf",
"https://opendata.financnasprava.sk/opendata/show/prevody-podielu-dane-z-prijmov-fyzickych-osob-do-rozpoctov-obci",
"https://www.trend.sk/spravy/stat-nemoze-plnej-miere-sanovat-hospodarenie-miest-obci-tvrdi-ministerstvo-financii",
"https://www.uniamiest.sk/tlacovespravy/v%C3%BDzva-samospr%C3%A1v-poslancom-n%C3%A1rodnej-rady-sr",
"https://www.trend.sk/ekonomika/matovicov-bonus-dieta-skoncil-splnil-svoj-ucel",
"https://opendata.financnasprava.sk/opendata/show/prevody-podielu-dane-z-prijmov-fyzickych-osob-do-rozpoctov-obci"
]
}
|
2025-10-16T19:07:50.818296+00:00
|
vr35708
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35708
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Žartujete. Také tempo výstavby diaľnic nikdy v histórii Slovenska nebolo.
|
2010-09-05 00:00:00
|
Pravda
|
Ak počítame tempo výstavby diaľnic ako počet otvorených km diaľnic za jeden rok, tak podľa údajov ministerstva dopravy počas vlády Roberta Fica sa stavalo 22km diaľnic ročne. Medzi rokmi 1995 a 2000 toto tempo predstavovalo 19 km a medzi rokmi 2000 a 2006 iba 6 km ročne. Toto číslo však môže byť zavádzajúce, vzhľadom na to, že nerešpektuje rozostavanosť jednotlivých úsekov v jednotlivých obdobiach.
|
[
"Ak počítame tempo výstavby diaľnic ako počet otvorených km diaľnic za jeden rok, tak podľa údajov ministerstva dopravy počas vlády Roberta Fica sa stavalo 22km diaľnic ročne. Medzi rokmi 1995 a 2000 toto tempo predstavovalo 19 km a medzi rokmi 2000 a 2006 iba 6 km ročne. Toto číslo však môže byť zavádzajúce, vzhľadom na to, že nerešpektuje rozostavanosť jednotlivých úsekov v jednotlivých obdobiach."
] |
2010-12-16 00:00:00
|
{
"text": [
"ministerstva dopravy"
],
"url": [
"http://www.telecom.gov.sk/files/statistika_vud/dop_infra.htm#k2"
]
}
|
2025-10-16T20:38:14.902688+00:00
|
vr38169
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38169
|
Jozef Kollár
|
SKOK!
|
https://demagog.sk/politik/jozef-kollar
|
Portugalsko teraz dostalo finančnú pomoc, bola schválená vo výške 78 miliárd eur. My tu na jednej strane na Slovensku diskutujeme o tom, že reforma daní a odvodov bude mať negatívny dopad na niektoré skupiny podnikateľov a obyvateľstva v hodnote asi rádovo desiatok miliónov eur a na druhej strane ako keby nás nezaujímali miliardy eur, ktoré by malo Slovensko formou tohto stabilizačného mechanizmu poslať do Bruselu.
|
2011-05-08 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Portugalsko ešte finančnú pomoc nedostalo, bola však dohodnutá vo výške 78 miliárd eur , ktoré by mali byť vyplatené počas najbližších troch rokov. Ako sa bude Slovensko podieľať na pomoci zatiaľ nie je známe. V oficiálnom vyhlásení sa o tom, ako Portugalsko peniaze dostane, ani koľko zaplatí IMF nehovorí. Šéf eurovalu uviedol , že IMF by mal zaplatiť tretinu, zvyšok sa nejakým spôsobom podelí medzi EFSF (euroval) a Európsky stabilizačný mechanizmus. V prípade eurovalu "miliardy do Bruselu" zatiaľ neposielame, keďže tam fungujeme v pozícii ručiteľa.
|
[
"Portugalsko ešte finančnú pomoc nedostalo, bola však dohodnutá vo výške 78 miliárd eur , ktoré by mali byť vyplatené počas najbližších troch rokov. Ako sa bude Slovensko podieľať na pomoci zatiaľ nie je známe. V oficiálnom vyhlásení sa o tom, ako Portugalsko peniaze dostane, ani koľko zaplatí IMF nehovorí. Šéf eurovalu uviedol , že IMF by mal zaplatiť tretinu, zvyšok sa nejakým spôsobom podelí medzi EFSF (euroval) a Európsky stabilizačný mechanizmus. V prípade eurovalu \"miliardy do Bruselu\" zatiaľ neposielame, keďže tam fungujeme v pozícii ručiteľa."
] |
2011-05-09 00:00:00
|
{
"text": [
"bola však dohodnutá vo výške 78 miliárd eur",
"V oficiálnom vyhlásení",
"uviedol"
],
"url": [
"http://www.spiegel.de/international/europe/0,1518,760590,00.html",
"http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=MEMO/11/275&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=sk",
"http://www.nasdaq.com/aspx/stock-market-news-story.aspx?storyid=201105020413dowjonesdjonline000063&title=efsf-reglingno-country-will-veto-portugal-aid-package-report"
]
}
|
2025-10-16T20:14:57.150220+00:00
|
vr27677
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27677
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Pán Draghi povedal, že ja vykúpim všetky dlhopisy.
|
2014-04-28 00:00:00
|
Pravda
|
Podobný výrok sme v minulosti už overovali (Richard Sulík - Kandidát do Európskeho parlamentu, 24. apríla 2014 )
Je pravdou, že M. Draghi povedal, že je pripravený vykúpiť všetky dlhopisy v rámci programu OMT (Outright monetary transactions). Každopádne, podmienkou je účasť v trvalom eurovale (ESM)
Richard Sulík odkazuje na stanovisko šéfa ECB Maria Draghiho z tlačovej konferencie z dňa 6. septembra 2012, kde Draghi uviedol druhé kolo nákupov dlhopisov krízových krajín eurozóny. V parafrázovanom znení naozaj vyhlásil, že ECB je pripravená skúpiť dlhopisy, ak by to bolo potrebné, aj všetkých krajín eurozóny.
Draghi na otázku: "Budú nákupy dlhopisov neobmedzené vo veľkosti a v čase?" odpovedal: "Nie sú žiadne horné limity pre tieto Priame monetárne transakcie (OMT — Outright monetary transactions). A čo sa týka veľkosti — budú adekvátne, aby sme splnili naše ciele." Ďalej povedal, že "potrebujeme (ECB, pozn.) byť v pozícii zaručiť transmisný mechanizmus monetárnej politiky vo všetkých krajinách eurozóny." A rovnako, že "konáme (ECB, pozn.) striktne v rámci nášho mandátu, aby sme udržali cenovú stabilitu počas stredného obdobia." (vlastný preklad, pozn.)
|
[
"Podobný výrok sme v minulosti už overovali (Richard Sulík - Kandidát do Európskeho parlamentu, 24. apríla 2014 )",
"Je pravdou, že M. Draghi povedal, že je pripravený vykúpiť všetky dlhopisy v rámci programu OMT (Outright monetary transactions). Každopádne, podmienkou je účasť v trvalom eurovale (ESM)",
"Richard Sulík odkazuje na stanovisko šéfa ECB Maria Draghiho z tlačovej konferencie z dňa 6. septembra 2012, kde Draghi uviedol druhé kolo nákupov dlhopisov krízových krajín eurozóny. V parafrázovanom znení naozaj vyhlásil, že ECB je pripravená skúpiť dlhopisy, ak by to bolo potrebné, aj všetkých krajín eurozóny.",
"Draghi na otázku: \"Budú nákupy dlhopisov neobmedzené vo veľkosti a v čase?\" odpovedal: \"Nie sú žiadne horné limity pre tieto Priame monetárne transakcie (OMT — Outright monetary transactions). A čo sa týka veľkosti — budú adekvátne, aby sme splnili naše ciele.\" Ďalej povedal, že \"potrebujeme (ECB, pozn.) byť v pozícii zaručiť transmisný mechanizmus monetárnej politiky vo všetkých krajinách eurozóny.\" A rovnako, že \"konáme (ECB, pozn.) striktne v rámci nášho mandátu, aby sme udržali cenovú stabilitu počas stredného obdobia.\" (vlastný preklad, pozn.)"
] |
2014-04-28 00:00:00
|
{
"text": [
"24. apríla 2014",
"podmienkou",
"stanovisko"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/454/#10575",
"http://www.ecb.europa.eu/press/pr/date/2012/html/pr120906_1.en.html",
"http://www.ecb.europa.eu/press/pressconf/2012/html/is120906.en.html"
]
}
|
2025-10-16T19:47:25.630974+00:00
|
48183
| 48,183
|
https://demagog.sk/vyrok/48183
|
Richard Raši
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/richard-rasi
|
WHO a EMA povedala, že štvrtú dávku už nebude podporovať preto, že sa znižuje imunita.
|
2022-01-28 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Európska agentúra pre lieky (EMA) majú pochybnosti o efektivite štvrtej dávky vakcíny proti Covid-19. EMA upozorňuje na to, že príliš časté posilňovacie dávky by hypoteticky mohli znížiť imunitnú odpoveď na koronavírus. Upozorňujú na nedostatok dát, na základe ktorých by mohli vydať odporúčanie. Keďže názory organizácií nie sú až také kategorické, ako hovorí Raši, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.
Raši takisto nepresne hovorí o zníženej imunite. Podávanie booster vakcíny by mohlo znížiť množstvo vírusových protilátok, keďže imunitný systém potrebuje istý čas na to, aby dozrela imunitná odpoveď na antigény, ktorým je vystavený. Tvdenia, že očkovanie je škodlivé a štvrtá dávka poškodzuje imunitu, šíri konšpiračná scéna.
WHO vo svojom vyhlásení uviedla, že organizácia presadzuje okamžitý a široký prístup k existujúcim vakcínam proti Covid-19 pre prioritné časti populácie na celom svete a nie preočkovanie už zaočkovaných ľudí.
EMA vyjadrila pochybnosti o potrebe štvrtej posilňovacej dávky vakcíny Covid-19. V súčasnosti podľa agentúry neexistujú údaje, ktoré by dokazovali efektivitu štvrtej dávky.
Marco Cavaleri, vedúci oddelenia stratégie vakcín EMA, 11. januára uviedol, že „opakované očkovania v krátkych intervaloch nepredstavujú udržateľnú dlhodobú stratégiu“ ( 7:20 ). Zároveň dodal, že takáto stratégia by mohla spôsobiť problémy s imunitnou odpoveďou na koronavírus.
Vedúci oddelenia stratégie vakcín EMA, počas tlačovej konferencie 18. januára upresnil, že „opakované podanie boosterov s veľmi krátkym intervalom môže znížiť hladinu protilátok" ( 3:58 ) a v konečnom dôsledku sa účinnosť súčasných vakcín zníži.
Podobný postoj zastáva aj ICMRA (Medzinárodná koalícia regulačných orgánov pre lieky).
Je dôležité zdôrazniť, že účinnosť resp. neúčinnosť štvrtej dávky nie je nateraz dostatočne preskúmaná. Možná znížená imunitná reakcia na koronavírus je takisto hypotézou, ktorá si vyžaduje hlbší vedecký výskum.
|
[
"Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Európska agentúra pre lieky (EMA) majú pochybnosti o efektivite štvrtej dávky vakcíny proti Covid-19. EMA upozorňuje na to, že príliš časté posilňovacie dávky by hypoteticky mohli znížiť imunitnú odpoveď na koronavírus. Upozorňujú na nedostatok dát, na základe ktorých by mohli vydať odporúčanie. Keďže názory organizácií nie sú až také kategorické, ako hovorí Raši, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.",
"Raši takisto nepresne hovorí o zníženej imunite. Podávanie booster vakcíny by mohlo znížiť množstvo vírusových protilátok, keďže imunitný systém potrebuje istý čas na to, aby dozrela imunitná odpoveď na antigény, ktorým je vystavený. Tvdenia, že očkovanie je škodlivé a štvrtá dávka poškodzuje imunitu, šíri konšpiračná scéna.",
"WHO vo svojom vyhlásení uviedla, že organizácia presadzuje okamžitý a široký prístup k existujúcim vakcínam proti Covid-19 pre prioritné časti populácie na celom svete a nie preočkovanie už zaočkovaných ľudí.",
"EMA vyjadrila pochybnosti o potrebe štvrtej posilňovacej dávky vakcíny Covid-19. V súčasnosti podľa agentúry neexistujú údaje, ktoré by dokazovali efektivitu štvrtej dávky.",
"Marco Cavaleri, vedúci oddelenia stratégie vakcín EMA, 11. januára uviedol, že „opakované očkovania v krátkych intervaloch nepredstavujú udržateľnú dlhodobú stratégiu“ ( 7:20 ). Zároveň dodal, že takáto stratégia by mohla spôsobiť problémy s imunitnou odpoveďou na koronavírus.",
"Vedúci oddelenia stratégie vakcín EMA, počas tlačovej konferencie 18. januára upresnil, že „opakované podanie boosterov s veľmi krátkym intervalom môže znížiť hladinu protilátok\" ( 3:58 ) a v konečnom dôsledku sa účinnosť súčasných vakcín zníži.",
"Podobný postoj zastáva aj ICMRA (Medzinárodná koalícia regulačných orgánov pre lieky).",
"Je dôležité zdôrazniť, že účinnosť resp. neúčinnosť štvrtej dávky nie je nateraz dostatočne preskúmaná. Možná znížená imunitná reakcia na koronavírus je takisto hypotézou, ktorá si vyžaduje hlbší vedecký výskum."
] |
2022-01-28 00:00:00
|
{
"text": [
"vyhlásení",
"agentúry",
"7:20",
"3:58",
"postoj"
],
"url": [
"https://www.who.int/news/item/11-01-2022-interim-statement-on-covid-19-vaccines-in-the-context-of-the-circulation-of-the-omicron-sars-cov-2-variant-from-the-who-technical-advisory-group-on-covid-19-vaccine-composition",
"https://www.dw.com/en/covid-do-multiple-boosters-exhaust-our-immune-response/a-60447735",
"https://www.youtube.com/watch?v=c_bdtDczwK0&t=440s",
"https://www.youtube.com/watch?v=0Gz8MTPV5qs&t=238s",
"https://www.icmra.info/drupal/en/covid-19/12january2022"
]
}
|
2025-10-16T20:58:25.730977+00:00
|
vr13822
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr13822
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
...donedávna téma plotu bola z úst rakúskych predstaviteľov, plotu v Maďarskej republike, kritizovaná a šľahali hromy, blesky na Maďarsko. Dnes je to 7 dní, kedy ste si mohli vypočuť, že na hranici so Slovinskom už plánujú, oni to volajú že stavebné úpravy.
|
2015-11-08 00:00:00
|
Pravda
|
Rakúsko dlhodobo kritizuje plot v Maďarsku, ale približne pred týždňom oznámilo, že tiež postaví plot na hranici so Slovinskom. Tento plot má byť iný ako ten v Maďarsku a jeho cieľom nebude hranicu uzavrieť, ale umožniť kontrolovaný a usporiadaný vstup do krajiny. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rakúsko dlhodobo kritizuje maďarský plot, kritické vyhlásenia mala rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová: "Spoliehať sa na to, že nejaký plot utečencov odradí, je ilúzia." Kritiku vyjadril aj rakúsky minister obrany Gerald Klug, podľa jeho slov totiž Maďarsko výstavbou plota z ostnatého drôtu prekročilo hranice ľudskosti. Maďarský plot na hranici so Srbskom je dlhý 175 km, vysoký 3 až 4 metre a prvá línia je tvorená z ostnatého žiletkového drôtu. Plány na postavenie plota oznámila v stredu 28. októbra 2015 rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová. Na rozdiel od maďarského plotu má byť rakúsky humánny a je potrebný na správnu kontrolu utečencov, ale nemal by im brániť v ceste. Podľa TASR : "Pokým v utorok sa Miklová-Leitnerová slovu plot ešte vyhýbala, v dnešnej raňajšej spravodajskej relácii rakúskeho rozhlasu povedala: "Samozrejme, že ide aj o plot." Nejde však o to, hranicu "uzavrieť", zdôraznila podľa agentúry APA. Rakúsko musí podniknúť opatrenia pre prípad, že sa situácia zhorší, uviedla ministerka. V posledných dňoch podľa nej došlo k tomu, že niektoré skupiny utečencov boli čoraz netrpezlivejšie a správali sa aj agresívne. Na otázku, či je cieľom plánovaných opatrení prílev utečencov obmedziť, Miklová-Leitnerová odpovedala, že zámerom je umožniť ich "usporiadaný a kontrolovaný" vstup do krajiny. Väčšina utečencov bude chcieť cestovať ďalej do Nemecka."
|
[
"Rakúsko dlhodobo kritizuje plot v Maďarsku, ale približne pred týždňom oznámilo, že tiež postaví plot na hranici so Slovinskom. Tento plot má byť iný ako ten v Maďarsku a jeho cieľom nebude hranicu uzavrieť, ale umožniť kontrolovaný a usporiadaný vstup do krajiny. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rakúsko dlhodobo kritizuje maďarský plot, kritické vyhlásenia mala rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová: \"Spoliehať sa na to, že nejaký plot utečencov odradí, je ilúzia.\" Kritiku vyjadril aj rakúsky minister obrany Gerald Klug, podľa jeho slov totiž Maďarsko výstavbou plota z ostnatého drôtu prekročilo hranice ľudskosti. Maďarský plot na hranici so Srbskom je dlhý 175 km, vysoký 3 až 4 metre a prvá línia je tvorená z ostnatého žiletkového drôtu. Plány na postavenie plota oznámila v stredu 28. októbra 2015 rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová. Na rozdiel od maďarského plotu má byť rakúsky humánny a je potrebný na správnu kontrolu utečencov, ale nemal by im brániť v ceste. Podľa TASR : \"Pokým v utorok sa Miklová-Leitnerová slovu plot ešte vyhýbala, v dnešnej raňajšej spravodajskej relácii rakúskeho rozhlasu povedala: \"Samozrejme, že ide aj o plot.\" Nejde však o to, hranicu \"uzavrieť\", zdôraznila podľa agentúry APA. Rakúsko musí podniknúť opatrenia pre prípad, že sa situácia zhorší, uviedla ministerka. V posledných dňoch podľa nej došlo k tomu, že niektoré skupiny utečencov boli čoraz netrpezlivejšie a správali sa aj agresívne. Na otázku, či je cieľom plánovaných opatrení prílev utečencov obmedziť, Miklová-Leitnerová odpovedala, že zámerom je umožniť ich \"usporiadaný a kontrolovaný\" vstup do krajiny. Väčšina utečencov bude chcieť cestovať ďalej do Nemecka.\""
] |
2015-11-09 00:00:00
|
{
"text": [
"vyhlásenia",
"vyjadril",
"plot",
"žiletkového",
"postavenie",
"rozdiel",
"potrebný",
"nemal",
"TASR"
],
"url": [
"http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/kto-odmieta-migrantov-mal-by-prist-podla-rakuska-o-dotacie-fico-nepodlahneme-896363",
"http://www.teraz.sk/zahranicie/sijjarto-k-zabranam-rakusko-nas-k/163347-clanok.html",
"http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/368116-do-rakuska-prislo-za-jeden-den-viac-ako-12-tisic-utecencov/",
"http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1560622-zakaz-ilegalniho-vstupu-madarsky-plot-budou-lemovat-i-ziletkove-pasy",
"https://dennikn.sk/280758/rakusko-chce-migrantov-postavit-plot-hranici-so-slovinskom/",
"https://dennikn.sk/280758/rakusko-chce-migrantov-postavit-plot-hranici-so-slovinskom/",
"http://orf.at/stories/2306553/2306554/",
"http://www.aktuality.sk/clanok/307098/idu-chranit-hranicu-rakusko-stavia-plot/",
"http://www.teraz.sk/zahranicie/sijjarto-k-zabranam-rakusko-nas-k/163347-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T19:38:16.571918+00:00
|
vr38934
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38934
|
Ivan Štefanec
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec
|
Myslím si, že nie a našou prioritou je, aby sme našli túto dohodu v rámci vládnej koalície a pokiaľ tento priestor stále ešte bude trvať, tak berieme si za svoju povinnosť hľadať čo najlepšie riešenie. To najlepšie riešenie pre Slovensko vidíme v tom, aby sme boli stabilným partnerom a aby sme podporili to, k čomu sa mimochodom pred rokom zaviazalo 140 poslancov Národnej rady.
|
2011-09-26 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
11.augusta 2010 NR SR vyslovila súhlas s Európskym financným stabilizacným nástrojom (EFSF) tzv. eurovalom. Zo 142 hlasujúcich poslancov sa za vyjadrilo 140. Je potrebné zdôraznit, že v tomto prípade sa hlasovalo za súhlas s tzv. eurovalom 1, ktorý mal byt len docasným financným mechanizmom. Jeho cielom je : " zabezpecit preventívne financnú stabilitu menovej únie poskytnutím docasnej financnej pomoci štátom eurozóny v prípade výnimocných okolností ".
|
[
"11.augusta 2010 NR SR vyslovila súhlas s Európskym financným stabilizacným nástrojom (EFSF) tzv. eurovalom. Zo 142 hlasujúcich poslancov sa za vyjadrilo 140. Je potrebné zdôraznit, že v tomto prípade sa hlasovalo za súhlas s tzv. eurovalom 1, ktorý mal byt len docasným financným mechanizmom. Jeho cielom je : \" zabezpecit preventívne financnú stabilitu menovej únie poskytnutím docasnej financnej pomoci štátom eurozóny v prípade výnimocných okolností \"."
] |
2011-09-26 00:00:00
|
{
"text": [
"11.augusta 2010",
"Jeho cielom je",
"Návrh",
"britský Telegraph",
"Dodatku k zmluve o ESFS"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27083",
"http://www.trimbroker.com/zona_obchodnika/cik_views.php?typ=K&id=komentar-Zachranna-siet-Europy-101118",
"http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/miklos-hrozi-ze-radicova-spoji-euroval-s-doverou.html",
"http://www.telegraph.co.uk/finance/financialcrisis/8653439/The-European-Financial-Stability-Facility-QandA.html",
"http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-134213?prefixFile=m_"
]
}
|
2025-10-16T20:45:53.352045+00:00
|
45501
| 45,501
|
https://demagog.sk/vyrok/45501
|
Juraj Šeliga
|
Za ľudí
|
https://demagog.sk/politik/juraj-seliga
|
Vy (vláda Smeru - pozn.) ste nechali deficit … 1,2 miliardy sa podarilo presunúť z eurofondov, ktoré neboli vyčerpané. Ďalšie peniaze sa alokujú z nového programovacieho obdobia. Teraz Eduard Heger musí hľadať ďalšie peniaze, to znamená, že peniaze sa vyplácajú ale bolo ich treba nájsť, nehovoriac o tom, že sme si museli požičať cez 5 miliárd na finančných trhoch.
|
2020-05-29 00:00:00
|
Pravda
|
Aj tretia vláda Roberta Fica - ako všetky doterajšie slovenské vlády - hospodárili s deficitom. Novej vláde sa podarilo presunúť 1,2 miliárd nevyčerpaných eurofondov na oživenie ekonomiky postihnutej koronavírusom. Ďalších 7 miliárd si však musela požičať. Napriek nepresnosti v čísle 5/7 (požičaných miliárd) hodnotíme aj s ohľadom na formálnu správnosť povedaného tvrdenie Juraja Šeligu ako ešte pravdivé. Deficit Podľa Ministerstva financií dosiahol štátny deficit na konci roku 2019 2,201 miliárd eur. V porovnaní s rokom 2018 vzrástol o 87%. Úrad podpredsedkyne vlády pre investície a informatizáciu Veroniky Remišovej oznámil , že v spolupráci s ministerstvami našli v nevyčerpaných eurofondoch rezervy vo výške 1,252 miliardy eur. Po rokovaniach s Európskou komisiou sa im podarilo presunúť peniaze na pomoc ekonomike zasiahnutej koronavírusom - na udržanie pracovných miest, podporu podnikov a zdravotníctva. Predaj dlhopisov Slovensko si k 10. máju 2020 požičalo na dlhopisových trhoch vyše 7 miliárd eur. Spravilo tak v troch kolách - najprv si dvakrát požičalo 1,5 miliárd, neskôr v máji 4 miliardy eur. “ „ Je to doteraz najväčšia pôžička Slovenska a tiež najväčší predaj štátnych dlhopisov v regióne strednej a východnej Európy, ” napísal o predaji dlhopisov DenníkE. Vyplácanie pomoci K 7. máju štát vyplatil firmám, zamestnancom a podnikateľom 20,3 milióna eur ako pomoc súvisiacu s pandémiou za marec. To sú však iba peniaze v rámci nástroja tzv. kurzarbeit. „ Ten celý balíček pomoci, ktorý sme nachystali, mal v sebe aj ďalšie časti - a to platby za OČR, ktoré sú veľké sumy, rádovo stovky miliónov. Potom sú tam časti za PN a odloženie preddavkov na dani a odvodov,” vysvetľoval Eduard Heger. K 7. máju bolo podľa hovorcu Sociálnej poisťovne vyplatených 65-tisíc tzv. pandemických OČR. Pre porovnanie rozdielu: k 14. máju štát vyplatil cez kurzarbeit 30 miliónov eur, celková pomoc s inými opatreniami však bola 106 miliónov eur.
|
[
"Aj tretia vláda Roberta Fica - ako všetky doterajšie slovenské vlády - hospodárili s deficitom. Novej vláde sa podarilo presunúť 1,2 miliárd nevyčerpaných eurofondov na oživenie ekonomiky postihnutej koronavírusom. Ďalších 7 miliárd si však musela požičať. Napriek nepresnosti v čísle 5/7 (požičaných miliárd) hodnotíme aj s ohľadom na formálnu správnosť povedaného tvrdenie Juraja Šeligu ako ešte pravdivé. Deficit Podľa Ministerstva financií dosiahol štátny deficit na konci roku 2019 2,201 miliárd eur. V porovnaní s rokom 2018 vzrástol o 87%. Úrad podpredsedkyne vlády pre investície a informatizáciu Veroniky Remišovej oznámil , že v spolupráci s ministerstvami našli v nevyčerpaných eurofondoch rezervy vo výške 1,252 miliardy eur. Po rokovaniach s Európskou komisiou sa im podarilo presunúť peniaze na pomoc ekonomike zasiahnutej koronavírusom - na udržanie pracovných miest, podporu podnikov a zdravotníctva. Predaj dlhopisov Slovensko si k 10. máju 2020 požičalo na dlhopisových trhoch vyše 7 miliárd eur. Spravilo tak v troch kolách - najprv si dvakrát požičalo 1,5 miliárd, neskôr v máji 4 miliardy eur. “ „ Je to doteraz najväčšia pôžička Slovenska a tiež najväčší predaj štátnych dlhopisov v regióne strednej a východnej Európy, ” napísal o predaji dlhopisov DenníkE. Vyplácanie pomoci K 7. máju štát vyplatil firmám, zamestnancom a podnikateľom 20,3 milióna eur ako pomoc súvisiacu s pandémiou za marec. To sú však iba peniaze v rámci nástroja tzv. kurzarbeit. „ Ten celý balíček pomoci, ktorý sme nachystali, mal v sebe aj ďalšie časti - a to platby za OČR, ktoré sú veľké sumy, rádovo stovky miliónov. Potom sú tam časti za PN a odloženie preddavkov na dani a odvodov,” vysvetľoval Eduard Heger. K 7. máju bolo podľa hovorcu Sociálnej poisťovne vyplatených 65-tisíc tzv. pandemických OČR. Pre porovnanie rozdielu: k 14. máju štát vyplatil cez kurzarbeit 30 miliónov eur, celková pomoc s inými opatreniami však bola 106 miliónov eur."
] |
2020-05-29 00:00:00
|
{
"text": [
"deficit",
"vzrástol",
"oznámil",
"najprv",
"dvakrát",
"4",
"napísal",
"vyplatil",
"vysvetľoval",
"bolo",
"vyplatil",
"bola"
],
"url": [
"https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/prijmy-aj-vydavky-statneho-rozpoctu-vlani-rastli.html",
"https://e.dennikn.sk/minuta/1702708",
"https://www.vicepremier.gov.sk/aktuality/cko/remisova-presuvame-12-miliardy-eur-na-boj-s-koronavirusom-na-zachranu-pracovnych-miest-a-do-zdravotnictva/",
"https://e.dennikn.sk/1842324/stat-v-aprilovej-pozicke-plati-bankam-v-urokoch-aj-cenu-za-bankovy-odvod/?ref=tit",
"https://e.dennikn.sk/1844609/slovensko-si-pozicalo-15-miliardy-na-105-roka-urok-nam-dvihla-koronakriza/",
"https://e.dennikn.sk/1884447/slovensko-si-pozicalo-4-miliardy-eur-je-to-historicky-najvacsi-predaj-nasich-statnych-dlhopisov/?ref=side&_ga=2.159150269.685976985.1588793872-1542067306.1588793872",
"https://e.dennikn.sk/1884447/slovensko-si-pozicalo-4-miliardy-eur-je-to-historicky-najvacsi-predaj-nasich-statnych-dlhopisov/?ref=side&_ga=2.159150269.685976985.1588793872-1542067306.1588793872",
"https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/urady-vyplatili-ziadatelom-prispevky-uz-viac-ako-20-milionov-eur.html",
"https://www.ta3.com/clanok/1182703/v-ramci-prvej-pomoci-vyplatil-stat-uz-vyse-20-milionov.html",
"https://www.aktuality.sk/clanok/789922/koronavirus-az-15-000-ziadatelov-o-ocr-zabudlo-na-zaslanie-cestneho-vyhlasenia/",
"https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/o-prvu-pomoc-od-statu-za-marec-mozete-poziadat-do-15-5-2020.html?fbclid=IwAR2uNXTLrMK631RyLzmqGMt16UOQ5-9q6-7KbXiomVIApcNuA7b0acR8N2E",
"https://www.teraz.sk/najnovsie/krajniak-stat-uz-poslal-pomoc-318-m/467098-clanok.html?fbclid=IwAR0N8zs0PbGPC93m56FiUI8hVgLSexWVkDZ90f6tLPbHWGMFWB2BhH9ReW8"
]
}
|
2025-10-16T19:18:13.525337+00:00
|
vr34101
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34101
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
Jedinou viditeľnou investíciou v portfóliu vlády v oblasti veľkých investícií je vytvorenie postu podpredsedu a úradu, ktorý s tým je spojený. Ostatné nula, zero, nič.
|
2013-06-23 00:00:00
|
Pravda
|
Z dostupných informácií sa skutočne nie je možné dopátrať po konkrétnych výsledkoch práce podpredsedu vlády SR pre investície, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Ľubomír Vážny ako podpredseda vlády pre investície bol za svoju nečinnosť kritizovaný už v minulosti (konkrétne vo februári 2013). Na kritiku v hodine otázok v NRSR reagoval vtedy takto: "Len okrajovo sa venujem aj veľkým investíciám, ktoré som teraz musel dať stranou"; "Ale postupne sa snažím rozvíjať aj investície, pre ktoré som pôvodne na tento post nastúpil"; "Naozaj 99 % času venujem príprave eurofondov a nastaveniu procesov na dočerpanie súčasného programovacieho obdobia." Na webe podpredsedu vlády SR pre investície sú uvedené jeho kompetencie a jeho životopis, nikde však nie je možné zistiť jeho aktuálnu činnosť resp. výsledky jeho práce. Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Z dostupných informácií sa skutočne nie je možné dopátrať po konkrétnych výsledkoch práce podpredsedu vlády SR pre investície, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Ľubomír Vážny ako podpredseda vlády pre investície bol za svoju nečinnosť kritizovaný už v minulosti (konkrétne vo februári 2013). Na kritiku v hodine otázok v NRSR reagoval vtedy takto: \"Len okrajovo sa venujem aj veľkým investíciám, ktoré som teraz musel dať stranou\"; \"Ale postupne sa snažím rozvíjať aj investície, pre ktoré som pôvodne na tento post nastúpil\"; \"Naozaj 99 % času venujem príprave eurofondov a nastaveniu procesov na dočerpanie súčasného programovacieho obdobia.\" Na webe podpredsedu vlády SR pre investície sú uvedené jeho kompetencie a jeho životopis, nikde však nie je možné zistiť jeho aktuálnu činnosť resp. výsledky jeho práce. Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-06-24 00:00:00
|
{
"text": [
"kritizovaný",
"webe"
],
"url": [
"http://www.topky.sk/cl/100535/1339677/Vicepremier-Vazny-sa-venuje-najma-eurofondom--investicie-riesi-okrajovo",
"http://www.vlada.gov.sk/lubomir-vazny/"
]
}
|
2025-10-16T19:56:33.763760+00:00
|
vr30501
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30501
|
Ivan Uhliarik
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik
|
Na Slovensku máme 96 lôžkových zariadení. Z toho bol núdzový stav vyhlásený v 16. To znamená, v menšom počte, to je 17 %, ten núdzový stav a vlastne ta situácia bola zvládnutá tak, že akútna zdravotná starostlivosť bola zabezpečená v plnom rozsahu, v tom zvyšku, v tých 80 nemocniciach bola zabezpečená aj plánovaná zdravotná starostlivosť.
|
2011-12-04 00:00:00
|
Nepravda
|
TASR (4. december 2011): Posilnené bolo operačné stredisko, posilnené boli počty sanitiek, pripravené boli presuny lekárov. K takýmto prípadom prišlo výnimočne a žiadne hromadné presuny pacientov neboli. Núdzový stav bol vyhlásený v 16 z 96 lôžkových zdravotníckych zariadení na Slovensku. Ministerstvo zdravotníctva SR zabezpečilo aj pomoc v zahraničí, okolité štáty nám ponúkli svoje zdravotnícke zariadenia, Česko k nám poslalo lekárov. "Nebolo mojím cieľom priviezť na Slovensko 1000 ukrajinských lekárov, nechcel som, aby naši lekári zostali nezamestnaní, pretože sú to špičkoví odborníci, ktorých si vážim," povedal minister zdravotníctva Ivan Uhliarik.
|
[
"TASR (4. december 2011): Posilnené bolo operačné stredisko, posilnené boli počty sanitiek, pripravené boli presuny lekárov. K takýmto prípadom prišlo výnimočne a žiadne hromadné presuny pacientov neboli. Núdzový stav bol vyhlásený v 16 z 96 lôžkových zdravotníckych zariadení na Slovensku. Ministerstvo zdravotníctva SR zabezpečilo aj pomoc v zahraničí, okolité štáty nám ponúkli svoje zdravotnícke zariadenia, Česko k nám poslalo lekárov. \"Nebolo mojím cieľom priviezť na Slovensko 1000 ukrajinských lekárov, nechcel som, aby naši lekári zostali nezamestnaní, pretože sú to špičkoví odborníci, ktorých si vážim,\" povedal minister zdravotníctva Ivan Uhliarik."
] |
2011-12-05 00:00:00
|
{
"text": [
"TASR",
"TASR",
"Dolnom Kubíne",
"Fakultnej nemocnici v Trnave"
],
"url": [
"http://www.zzz.sk/?clanok=11554",
"http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/regiony/aka-je-situacia-v-nemocniciach.html",
"http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/regiony/aka-je-situacia-v-nemocniciach.html",
"http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/regiony/aka-je-situacia-v-nemocniciach.html"
]
}
|
2025-10-16T20:09:44.721394+00:00
|
vr33237
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33237
|
Ján Počiatek
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-pociatek
|
My keď sme prišli na ministerstvo, sme mali zablokovaný operačný program Doprava. Za 8 mesiacov sa nepodarilo odblokovať odkedy to zablokovala Únia tento operačný program.
|
2013-02-24 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa informácií na stránke Ministerstva dopravy, bolo financovanie z prostriedkov EÚ pozastavené v auguste 2011. K odblokovaniu, teda k opätovnému spolufinancovaniu projektov OPD z eurofondov, podľa portálu ministerstva došlo v júni 2012, teda približne tri mesiace po nástupe novej vlády v apríli 2012. Medzi zablokovaním prostriedkov a nástupom novej vlády teda naozaj uplynulo približne osem mesiacov. Tvrdenie Jána Počiatka o dĺžke pozastavenia financovania počas vládnutia predchádzajúcej vlády je správne.
|
[
"Podľa informácií na stránke Ministerstva dopravy, bolo financovanie z prostriedkov EÚ pozastavené v auguste 2011. K odblokovaniu, teda k opätovnému spolufinancovaniu projektov OPD z eurofondov, podľa portálu ministerstva došlo v júni 2012, teda približne tri mesiace po nástupe novej vlády v apríli 2012. Medzi zablokovaním prostriedkov a nástupom novej vlády teda naozaj uplynulo približne osem mesiacov. Tvrdenie Jána Počiatka o dĺžke pozastavenia financovania počas vládnutia predchádzajúcej vlády je správne."
] |
2013-02-25 00:00:00
|
{
"text": [
"informácií"
],
"url": [
"http://www.mindop.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=126529&sword=&date%5Bod%5D=1&date%5Bom%5D=1&date%5Bor%5D=2005&date%5Bdd%5D=16&date%5Bdm%5D=02&date%5Bdr%5D=2013"
]
}
|
2025-10-16T20:48:35.090065+00:00
|
vr15136
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15136
|
Daniel Lipšic
|
Nová väčšina
|
https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic
|
Petícia mala cez 100 tisíc podpisov, čiže podľa zákona o rokovacom poriadku má parlament povinnosť ju prerokovať.
|
2016-05-17 00:00:00
|
Pravda
|
Daniel Lipšic sa v danom výroku odvoláva na petíciu (.pdf) za zavedenie hmotnej zodpovednosti politikov, ktorú sa snažila presadiť strana Sieť. Táto petícia získala v minulom roku viac než 100 tisíc podpisov. Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100 000 občanov, prerokuje Národná rada. Výrok Daniela Lipšica je pravdivý. Strana Sieť začala so zbieraním podpisov 1. júla 2015, kandidáti strany odovzdali petíciu 14. decembra 2015. Petíciu podpísalo 117 000 občanov, do národnej rady odovzdali 106 951 preverených podpisov. Radoslav Procházka sa k tomu vyjadril ešte v novembri takto: "Ľudia si zaslúžia, aby sa ich vyjadrenou vôľou Národná rada skutočne zaoberala, preto chceme odovzdať podpisy do parlamentu aj s určitou rezervou, aby sme sa vyhli akejkoľvek možnej zámienke na neprerokovanie tohto bodu". Cieľom petície bolo " presadiť, aby osoby, ktoré vykonávajú funkciu vo verejnej správe niesli osobnú hmotnú zodpovednosť za nimi spôsobenú škodu, ktorá vznikla občanom Slovenskej republiky. Po druhé, aby boli schránkové firmy vylúčené z obchodovania so štátom a z účasti na štátnych zákazkách ." Prerokovanie petície sa do programu schôdze národnej rady nedostalo, Miroslav Beblaý navrhoval , aby sa tento bod zaradil do programu 4. schôdze (od 17. mája 2016), ale jeho návrh neprešiel. Zákon o rokovacom poriadku (.pdf) v devätnástej časti hovorí o vybavovaní petícií: " (1) Petície doručené národnej rade, jej výborom, predsedovi a podpredsedom národnej rady sa odovzdávajú kancelárii, ktorá vedie ich evidenciu. Predseda národnej rady postúpi petíciu gestorskému výboru, ktorý ju prerokuje a zaujme k nej stanovisko. Ak petícia patrí do pôsobnosti viacerých výborov, príslušný výbor pôsobí na koordináciu jej vybavenia. (2) Ak petícia nepatrí do pôsobnosti národnej rady, kancelária ju postúpi na vybavenie príslušnému ministerstvu alebo inému ústrednému orgánu štátnej správy. (3) Petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100 000 občanov, prerokuje národná rada. " Na podávanie a vybavenie petícií sa vzťahuje zákon o petičnom práve ( Zákon č. 85/1990 Zb. ), v ktorom sa píše:
|
[
"Daniel Lipšic sa v danom výroku odvoláva na petíciu (.pdf) za zavedenie hmotnej zodpovednosti politikov, ktorú sa snažila presadiť strana Sieť. Táto petícia získala v minulom roku viac než 100 tisíc podpisov. Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100 000 občanov, prerokuje Národná rada. Výrok Daniela Lipšica je pravdivý. Strana Sieť začala so zbieraním podpisov 1. júla 2015, kandidáti strany odovzdali petíciu 14. decembra 2015. Petíciu podpísalo 117 000 občanov, do národnej rady odovzdali 106 951 preverených podpisov. Radoslav Procházka sa k tomu vyjadril ešte v novembri takto: \"Ľudia si zaslúžia, aby sa ich vyjadrenou vôľou Národná rada skutočne zaoberala, preto chceme odovzdať podpisy do parlamentu aj s určitou rezervou, aby sme sa vyhli akejkoľvek možnej zámienke na neprerokovanie tohto bodu\". Cieľom petície bolo \" presadiť, aby osoby, ktoré vykonávajú funkciu vo verejnej správe niesli osobnú hmotnú zodpovednosť za nimi spôsobenú škodu, ktorá vznikla občanom Slovenskej republiky. Po druhé, aby boli schránkové firmy vylúčené z obchodovania so štátom a z účasti na štátnych zákazkách .\" Prerokovanie petície sa do programu schôdze národnej rady nedostalo, Miroslav Beblaý navrhoval , aby sa tento bod zaradil do programu 4. schôdze (od 17. mája 2016), ale jeho návrh neprešiel. Zákon o rokovacom poriadku (.pdf) v devätnástej časti hovorí o vybavovaní petícií: \" (1) Petície doručené národnej rade, jej výborom, predsedovi a podpredsedom národnej rady sa odovzdávajú kancelárii, ktorá vedie ich evidenciu. Predseda národnej rady postúpi petíciu gestorskému výboru, ktorý ju prerokuje a zaujme k nej stanovisko. Ak petícia patrí do pôsobnosti viacerých výborov, príslušný výbor pôsobí na koordináciu jej vybavenia. (2) Ak petícia nepatrí do pôsobnosti národnej rady, kancelária ju postúpi na vybavenie príslušnému ministerstvu alebo inému ústrednému orgánu štátnej správy. (3) Petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100 000 občanov, prerokuje národná rada. \" Na podávanie a vybavenie petícií sa vzťahuje zákon o petičnom práve ( Zákon č. 85/1990 Zb. ), v ktorom sa píše:"
] |
2016-05-18 00:00:00
|
{
"text": [
"petíciu",
"Radoslav Procházka",
"Cieľom",
"navrhoval",
"Zákon o rokovacom poriadku",
"Zákon č. 85/1990 Zb.",
"reagovala"
],
"url": [
"http://siet.sk/wp-content/uploads/2015/07/peticia-siet.pdf",
"http://siet.sk/peticiu-za-hmotnu-zodpovednost-politikov-podpisalo-100-tisic-ludi/",
"http://www.teraz.sk/slovensko/siet-odovzdala-nrsr-peticiu/171305-clanok.html",
"http://www.ta3.com/clanok/1083943/parlament-sa-zacal-minutou-ticha-peticia-sa-na-program-nedostala.html",
"https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf",
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/1990-85",
"http://www.teraz.sk/slovensko/siet-odovzdala-nrsr-peticiu/171305-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T19:33:16.225842+00:00
|
vr37679
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37679
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
Pri tom, že vieme už len inflácia januárová a to sú potvrdené čísla, vytiahla z peňaženiek 18 eur štvorčlennej rodine.
|
2011-03-13 00:00:00
|
Pravda
|
Demagog.sk už overoval takmer rovnaké tvrdenie poslanca P. Kažimíra vo februári 2011 .
Podľa denníka Hospodárske noviny boli výdavky štvorčlennej rodiny v decembri 2010 (1018,5 eura) a výdavky štvorčlennej rodiny v januári 2011 (1036,7 eura). Nárast je +18,2 eura a z toho nárast vplyvu balíčka predstavuje 12,2 eura. Ďalej HN píšu, že:
"Podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR z konca minulého roka mali výdavky štvorčlennej rodiny kvôli ich opatreniam stúpnuť mesačne celkovo o 12,2 eura." V materiály IFP (.pdf) z 21. decembra 2010 sa píše, že:
" Najvyšší absolútny nárast výdavkov by pri očakávanej inflácii 3,3% zaznamenala rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi, ktorej výdavky by sa mali v roku 2011 zvýšiť o 32,6 EUR mesačne a najmenej by sa výdavky mali zvýšiť samostatne žijúcim dôchodcom o 12,4 EUR."
|
[
"Demagog.sk už overoval takmer rovnaké tvrdenie poslanca P. Kažimíra vo februári 2011 .",
"Podľa denníka Hospodárske noviny boli výdavky štvorčlennej rodiny v decembri 2010 (1018,5 eura) a výdavky štvorčlennej rodiny v januári 2011 (1036,7 eura). Nárast je +18,2 eura a z toho nárast vplyvu balíčka predstavuje 12,2 eura. Ďalej HN píšu, že:",
"\"Podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR z konca minulého roka mali výdavky štvorčlennej rodiny kvôli ich opatreniam stúpnuť mesačne celkovo o 12,2 eura.\" V materiály IFP (.pdf) z 21. decembra 2010 sa píše, že:",
"\" Najvyšší absolútny nárast výdavkov by pri očakávanej inflácii 3,3% zaznamenala rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi, ktorej výdavky by sa mali v roku 2011 zvýšiť o 32,6 EUR mesačne a najmenej by sa výdavky mali zvýšiť samostatne žijúcim dôchodcom o 12,4 EUR.\""
] |
2011-03-14 00:00:00
|
{
"text": [
"vo februári 2011",
"Hospodárske noviny",
"V materiály IFP"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/112/",
"http://hnonline.sk/firmyafinancie/c1-50157750-balicek-ivety-radicovej-uz-zdviha-ceny",
"http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7805&documentId=5365"
]
}
|
2025-10-16T20:44:49.039535+00:00
|
44440
| 44,440
|
https://demagog.sk/vyrok/44440
|
Michal Truban
|
PS
|
https://demagog.sk/politik/michal-truban
|
Dopravné odvetvie veľmi klesá, im klesajú proste objednávky, naozaj pomaly až krachujú, ale to jeden z dôvodov, celé protesty vznikli pred desiatimi rokmi, keď sa robil tento mýtny tender. Prečo to znova robia, pretože ten mýtny tender, 50 % z toho ide do SkyTollu. 51 % ide do SkyTollu, nejde do opravy ciest a nejde do našich nových ciest.
|
2020-02-23 00:00:00
|
Pravda
|
Cestní dopravcovia hovoria o kríze v podnikaní. Prvýkrát protestovali pred desiatimi rokmi, keď vláda zaviedla e-mýto, teraz protesty obnovili. 48 percent z výnosov elektronického mýta ide prevádzkujúcej firme. Tvrdenie Michala Trubana preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Truban správne hovorí o zhoršujúcom sa ekonomickom vývoji slovenskej dopravy aj o protestoch autodopravcov. Nepresný je údaj o podiele spoločnosti SkyToll na platbách elektronického mýta - firme z nich ide 48 %. Keďže rozdiel nepresahuje nami tolerovanú odchýlku, hodnotíme výrok ako ešte pravdivý. Podľa združenia cestných dopravcov SR Česmad je podnikanie v oblasti cestnej dopravy v kríze . Česmad hodnotí rok 2019 ako jeden z najhorších a tvrdí, že ak sa nezlepší konkurencieschopnosť slovenských autodopravcov, resp. nezlepšia sa podmienky pre podnikanie, je vysoká pravdepodobnosť, že mnohí dopravcovia presunú svoje podnikanie do susedných krajín. Protesty autodopravcov začalii pred desiatimi rokmi v januári 2010 po tom, ako vláda zaviedla elektronický mýtny systém pre vozidlá nad 3,5 tony. Únia autodopravcov Slovenska, ktorá mnoho z protestných akcií organizovala, kritizovala jeho netransparentnosť a žiadala od vlády prijatie viacerých opatrení, ktoré by obmedzili negatívny ekonomický dopad mýta na dopravcov. Po splnení väčšiny požiadaviek Únia autodopravcov protest ukončila. Protesty sa opäť obnovili v januári tohto roku. Únia autodopravcov hovorí, že ide o pripomienku roku 2010 a opäť poukazuje na netransparentnosť mýtného systému. Jednou z požiadaviek je začatie nového tendra a pozastavenie výberu mýta, kým vláda nevyrieši kauzu okolo firmy SkyToll. Spoločnosti SkyToll, ktorá prevádzkuje mýto na Slovensku, ide podľa NKÚ 48 % výnosov z elektronického mýta. Za deväť rokov tak firma mala zarobiť až 760 miliónov eur. Podľa NKÚ ďalej Národná diaľničná spoločnosť investuje z výnosu z mýta iba približne 10 % na rozvoj infraštruktúry. V závere svojej správy NKÚ konštatuje, že „systém distribúcie elektronického výberu mýta neplní svoj základný cieľ a len minimálne prispieva k výstavbe nových diaľnic a rýchlostných ciest” .
|
[
"Cestní dopravcovia hovoria o kríze v podnikaní. Prvýkrát protestovali pred desiatimi rokmi, keď vláda zaviedla e-mýto, teraz protesty obnovili. 48 percent z výnosov elektronického mýta ide prevádzkujúcej firme. Tvrdenie Michala Trubana preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Truban správne hovorí o zhoršujúcom sa ekonomickom vývoji slovenskej dopravy aj o protestoch autodopravcov. Nepresný je údaj o podiele spoločnosti SkyToll na platbách elektronického mýta - firme z nich ide 48 %. Keďže rozdiel nepresahuje nami tolerovanú odchýlku, hodnotíme výrok ako ešte pravdivý. Podľa združenia cestných dopravcov SR Česmad je podnikanie v oblasti cestnej dopravy v kríze . Česmad hodnotí rok 2019 ako jeden z najhorších a tvrdí, že ak sa nezlepší konkurencieschopnosť slovenských autodopravcov, resp. nezlepšia sa podmienky pre podnikanie, je vysoká pravdepodobnosť, že mnohí dopravcovia presunú svoje podnikanie do susedných krajín. Protesty autodopravcov začalii pred desiatimi rokmi v januári 2010 po tom, ako vláda zaviedla elektronický mýtny systém pre vozidlá nad 3,5 tony. Únia autodopravcov Slovenska, ktorá mnoho z protestných akcií organizovala, kritizovala jeho netransparentnosť a žiadala od vlády prijatie viacerých opatrení, ktoré by obmedzili negatívny ekonomický dopad mýta na dopravcov. Po splnení väčšiny požiadaviek Únia autodopravcov protest ukončila. Protesty sa opäť obnovili v januári tohto roku. Únia autodopravcov hovorí, že ide o pripomienku roku 2010 a opäť poukazuje na netransparentnosť mýtného systému. Jednou z požiadaviek je začatie nového tendra a pozastavenie výberu mýta, kým vláda nevyrieši kauzu okolo firmy SkyToll. Spoločnosti SkyToll, ktorá prevádzkuje mýto na Slovensku, ide podľa NKÚ 48 % výnosov z elektronického mýta. Za deväť rokov tak firma mala zarobiť až 760 miliónov eur. Podľa NKÚ ďalej Národná diaľničná spoločnosť investuje z výnosu z mýta iba približne 10 % na rozvoj infraštruktúry. V závere svojej správy NKÚ konštatuje, že „systém distribúcie elektronického výberu mýta neplní svoj základný cieľ a len minimálne prispieva k výstavbe nových diaľnic a rýchlostných ciest” ."
] |
2020-02-23 00:00:00
|
{
"text": [
"v kríze",
"autodopravcov",
"Únia",
"pripomienku",
"NKÚ"
],
"url": [
"https://e.dennikn.sk/minuta/1695445",
"https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/319425-myto-sa-spustilo-pridu-protesty",
"https://domov.sme.sk/c/5188689/autodopravcovia-povazuju-protest-za-uspesny.html",
"https://ekonomika.sme.sk/c/22292075/protest-autodopravcov-by-mal-byt-v-bratislave-a-na-orave.html",
"https://www.nku.gov.sk/aktuality/-/asset_publisher/9A3u/content/takmer-polovica-z-vyberu-dialnicneho-myta-konci-na-ucte-spolocnosti-skytoll"
]
}
|
2025-10-16T20:57:22.704752+00:00
|
vr34252
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34252
|
Pavol Abrhan
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan
|
Musím povedať, že sa našla. Veď tri strany sa vedeli dohodnúť a vždy ak sme sa dohodli ako tri koaličné strany, tak ostal problém v SDKÚ, ale toto už je otázka na SDKÚ, prečo sa nevedelo nájsť dohodu s ostatnými tromi politickými stranami... Tri politické strany sa dohodli na pánovi Kanderovi, vlastne SDKÚ odmietlo aj tento návrh, predpokladám teda, že zajtra.
|
2010-11-21 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Tri strany sa síce dohodli na jednom kandidátovi (Kandera, pôvodne navrhnutý KDH), Most aj SaS ale predstavili ešte aj vlastných kandidátov.
|
[
"Tri strany sa síce dohodli na jednom kandidátovi (Kandera, pôvodne navrhnutý KDH), Most aj SaS ale predstavili ešte aj vlastných kandidátov."
] |
2010-12-03 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:27:12.156359+00:00
|
vr17789
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17789
|
Veronika Remišová
|
Za ľudí
|
https://demagog.sk/politik/veronika-remisova
|
...demografický trend je taký, že na Slovensku sa rodí jeden z najmenších počtov detí zo všetkých vyspelých krajín sveta. Máme pôrodnosť 1,4 dieťaťa na ženu (...).
|
2018-05-20 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa štatistiky Eurostatu v roku 2016 bola pôrodnosť v Slovenskej republike 1,48 dieťaťa na jednu ženu. Z 43 sledovaných európskych krajín malo rovnaký alebo horší demografický trend 11 štátov a to Ukrajina, Srbsko, Malta, Luxembursko, Cyprus, Portugalsko, Poľsko, Taliansko, Chorvátsko, Španielsko a Grécko. Podobné číslo uvádza štatistika Svetovej banky (The World Bank), podľa ktorého v roku 2016 pripadalo na Slovensku na jednu ženu 1,4 dieťaťa. V roku 1998 pripadalo na Slovensku na jednu ženu 1,37 dieťaťa. Táto hodnota postupne klesala, až v roku 2002 pripadalo na jednu ženu 1,19 dieťaťa. Odvtedy tento údaj narastal a v roku 2011 dosiahol najväčšiu hodnotu 1,45 dieťaťa na jednu ženu. Potom nasledoval výrazný pokles, kedy v roku 2012 pripadalo 1,34 dieťaťa na jednu ženu. Od roku 2012 počet detí na jednu ženu postupne narastal a v roku 2016 dosiahol hodnotu 1,4. Nakoľko sa počet detí na jednu ženu od roku 1998 do roku 2016 pohyboval na stupnici od 1,19 do 1,45 hodnotíme výrok ako pravdivý.
|
[
"Podľa štatistiky Eurostatu v roku 2016 bola pôrodnosť v Slovenskej republike 1,48 dieťaťa na jednu ženu. Z 43 sledovaných európskych krajín malo rovnaký alebo horší demografický trend 11 štátov a to Ukrajina, Srbsko, Malta, Luxembursko, Cyprus, Portugalsko, Poľsko, Taliansko, Chorvátsko, Španielsko a Grécko. Podobné číslo uvádza štatistika Svetovej banky (The World Bank), podľa ktorého v roku 2016 pripadalo na Slovensku na jednu ženu 1,4 dieťaťa. V roku 1998 pripadalo na Slovensku na jednu ženu 1,37 dieťaťa. Táto hodnota postupne klesala, až v roku 2002 pripadalo na jednu ženu 1,19 dieťaťa. Odvtedy tento údaj narastal a v roku 2011 dosiahol najväčšiu hodnotu 1,45 dieťaťa na jednu ženu. Potom nasledoval výrazný pokles, kedy v roku 2012 pripadalo 1,34 dieťaťa na jednu ženu. Od roku 2012 počet detí na jednu ženu postupne narastal a v roku 2016 dosiahol hodnotu 1,4. Nakoľko sa počet detí na jednu ženu od roku 1998 do roku 2016 pohyboval na stupnici od 1,19 do 1,45 hodnotíme výrok ako pravdivý."
] |
2018-05-21 00:00:00
|
{
"text": [
"štatistiky",
"štatistika"
],
"url": [
"http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00199&plugin=1",
"https://data.worldbank.org/indicator/SP.DYN.TFRT.IN?locations=SK"
]
}
|
2025-10-16T19:24:59.735867+00:00
|
48254
| 48,254
|
https://demagog.sk/vyrok/48254
|
Martin Klus
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/martin-klus
|
Sme sa rozhodli aj my, podobne, ako už pred pár dňami Spojené štáty a Spojené kráľovstvo stiahnuť rodinných príslušníkov diplomatického personálu.
|
2022-02-24 00:00:00
|
Pravda
|
Vlády Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických nariadili ešte 24. januára rodinným príslušníkom svojich diplomatov, aby opustili Ukrajinu pre obavy z blížiaceho sa konfliktu.
O takmer tri týždne neskôr, 12. februára, sa k rovnakému kroku rozhodol aj náš rezort diplomacie a zároveň vydal odporúčanie občanom necestovať na Ukrajinu, ak nemusia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Vlády Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických nariadili ešte 24. januára rodinným príslušníkom svojich diplomatov, aby opustili Ukrajinu pre obavy z blížiaceho sa konfliktu.",
"O takmer tri týždne neskôr, 12. februára, sa k rovnakému kroku rozhodol aj náš rezort diplomacie a zároveň vydal odporúčanie občanom necestovať na Ukrajinu, ak nemusia. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2022-02-25 00:00:00
|
{
"text": [
"Vlády",
"náš"
],
"url": [
"https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/usa-naridily-odchod-rodinnych-prislusniku-diplomatu-z-ukrajiny/2149976",
"https://domov.sme.sk/c/22840036/ukrajina-rusko-vojna-slovensko-diplomati.html"
]
}
|
2025-10-16T20:58:30.439580+00:00
|
vr38076
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38076
|
Igor Matovič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
|
Každopádne, čo viem, tak pani premiérka chodí po jednotlivých poslaneckých kluboch a vyslovene prosí poslancov, aby hlasovali naozaj dôstojne, aby tajná voľba bola tajná, a aby nevymýšľali sme žiadne spôsoby akým spôsobom nejako by sme tú tajnosť voľby narušili.
|
2011-04-30 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Nepodarilo sa nám overiť údajné chodenie premiérky po poslaneckých kluboch s cieľom prosiť o dôstojnosť tajnej voľby.
|
[
"Nepodarilo sa nám overiť údajné chodenie premiérky po poslaneckých kluboch s cieľom prosiť o dôstojnosť tajnej voľby."
] |
2011-05-01 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:45:09.739039+00:00
|
44328
| 44,328
|
https://demagog.sk/vyrok/44328
|
Štefan Harabin
|
Vlasť
|
https://demagog.sk/politik/stefan-harabin
|
Takýto systém je v Amerike, v Izraeli, Grécku a na Cypre (prenesenie ústavného súdnictva na Najvyšší súd, pozn.).
|
2020-02-14 00:00:00
|
Pravda
|
Viaceré krajiny - medi nimi aj tie spomínané Štefanom Harabinom - preniesli v rôznej miere funkcie ústavných súdov na iné druhy súdov. Tvrdenie Štefana Harabina preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Podľa americkej ústavy (pdf. str. 8) je súdna moc Spojených štátov rozdelená medzi Najvyšší súd a nižšie súdy, ktoré zriaďuje Kongres. Najvyšší súd má právomoc výkladu ústavy a vykonáva kontrolu nad prijatou legislatívou a vládnymi opatreniami, ktoré môže zneplatniť. Na vrchole súdnej pyramídy v Izraeli je Najvyšší súd , ktorý o.i. osobitnú právomoc rozhodovať o odvolaniach vo veciach volieb do Knesset, čo je jednokomorový zákonodarný zbor v Izraeli. Môže taktiež konať ako Najvyšší Súdny dvor, ktorý vykonáva súdnu kontrolu nad ostatnými zložkami vlády a má právomoci vo veciach, v ktorých považuje za potrebné poskytnúť pomoc v záujme spravodlivosti a ktoré nespadajú do právomoci žiadneho iného súdu alebo tribunálu. Keďže Izrael nemá kompletnú písanú ústavu, žiadna z úrovní súdneho systému nemá právomoc kontrolovať ústavnosť právnych ustanovení. Grécky súdny systém Ústavný súd nepozná. Každý súd môže posudzovať zhodu právnych ustanovení s ústavou. Ide o tzv. rozptýlenú kontrolu ústavnosti, ktorej opakom je koncentrovaná kontrola. Cez odvolania sa však táto kompetencia do veľkej miery sústreďuje do rúk troch najvyšších súdov - Najvyšší občiansky a trestný súd, Najvyšší administratívny súd a Dvor audítorov. Na Cypre existuje sedem druhov súdov, na ich vrchu stojí Najvyšší Súd. Patria mu aj ústavné právomoci , ako napríklad skúmať ústavnosť prijatých zákonov či riešiť konflikty medzi orgánmi verejnej správy.
|
[
"Viaceré krajiny - medi nimi aj tie spomínané Štefanom Harabinom - preniesli v rôznej miere funkcie ústavných súdov na iné druhy súdov. Tvrdenie Štefana Harabina preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Podľa americkej ústavy (pdf. str. 8) je súdna moc Spojených štátov rozdelená medzi Najvyšší súd a nižšie súdy, ktoré zriaďuje Kongres. Najvyšší súd má právomoc výkladu ústavy a vykonáva kontrolu nad prijatou legislatívou a vládnymi opatreniami, ktoré môže zneplatniť. Na vrchole súdnej pyramídy v Izraeli je Najvyšší súd , ktorý o.i. osobitnú právomoc rozhodovať o odvolaniach vo veciach volieb do Knesset, čo je jednokomorový zákonodarný zbor v Izraeli. Môže taktiež konať ako Najvyšší Súdny dvor, ktorý vykonáva súdnu kontrolu nad ostatnými zložkami vlády a má právomoci vo veciach, v ktorých považuje za potrebné poskytnúť pomoc v záujme spravodlivosti a ktoré nespadajú do právomoci žiadneho iného súdu alebo tribunálu. Keďže Izrael nemá kompletnú písanú ústavu, žiadna z úrovní súdneho systému nemá právomoc kontrolovať ústavnosť právnych ustanovení. Grécky súdny systém Ústavný súd nepozná. Každý súd môže posudzovať zhodu právnych ustanovení s ústavou. Ide o tzv. rozptýlenú kontrolu ústavnosti, ktorej opakom je koncentrovaná kontrola. Cez odvolania sa však táto kompetencia do veľkej miery sústreďuje do rúk troch najvyšších súdov - Najvyšší občiansky a trestný súd, Najvyšší administratívny súd a Dvor audítorov. Na Cypre existuje sedem druhov súdov, na ich vrchu stojí Najvyšší Súd. Patria mu aj ústavné právomoci , ako napríklad skúmať ústavnosť prijatých zákonov či riešiť konflikty medzi orgánmi verejnej správy."
] |
2020-02-15 00:00:00
|
{
"text": [
"ústavy",
"Najvyšší súd",
"súdny systém",
"rozptýlenú kontrolu",
"Cypre",
"ústavné právomoci"
],
"url": [
"https://www.govinfo.gov/content/pkg/CDOC-110hdoc50/pdf/CDOC-110hdoc50.pdf",
"https://mfa.gov.il/mfa/aboutisrael/state/democracy/pages/the%20judiciary-%20the%20court%20system.aspx",
"https://e-justice.europa.eu/content_judicial_systems_in_member_states-16-el-cs.do",
"https://link.springer.com/chapter/10.1007/978-94-6265-273-6_14",
"https://e-justice.europa.eu/content_judicial_systems_in_member_states-16-cy-cs.do?member=1",
"http://www.supremecourt.gov.cy/judicial/sc.nsf/DMLScourt_en/DMLScourt_en?opendocument"
]
}
|
2025-10-16T19:19:44.204524+00:00
|
vr28865
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28865
|
Jozef Čentéš
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/jozef-centes
|
...čo je fakt a čo je pravda, je to, že bývalý prezident Slovenskej republiky porušil moje práva garantované Ústavou, garantované Listinou základných práv a slobôd a dohovorom.
|
2014-12-07 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa rozhodnutia Ústavného súdu bolo v prípade Jozefa Čentéša porušené právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok, ktoré je dané v Ústave a v Listine základných práv a slobôd, a právo vstúpiť do verejných služieb svojej krajiny za rovnakých podmienok podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Výrok je teda pravdivý.
|
[
"Podľa rozhodnutia Ústavného súdu bolo v prípade Jozefa Čentéša porušené právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok, ktoré je dané v Ústave a v Listine základných práv a slobôd, a právo vstúpiť do verejných služieb svojej krajiny za rovnakých podmienok podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Výrok je teda pravdivý."
] |
2014-12-08 00:00:00
|
{
"text": [
"rozhodnutia"
],
"url": [
"http://www.najpravo.sk/clanky/oficialny-vyrok-o-poruseni-zakladnych-prav-doc-jozefa-centesa-phd.html?print=1"
]
}
|
2025-10-16T20:31:02.848649+00:00
|
47036
| 47,036
|
https://demagog.sk/vyrok/47036
|
Juraj Krúpa
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/juraj-krupa
|
Nemecko už má 5 mesiacov kompletne zavreté všetky reštaurácie, bary, kultúrne podujatia atď, čiže tam takisto rastie určitá nespokojnosť. Tento rok budu tzv. super volebný rok v Nemecku, kde v spolkových krajinách budú voľby.
|
2021-04-01 00:00:00
|
Pravda
|
Druhá vlna koronavírusu zasiahla Nemecko koncom októbra 2020. Spolková vláda vtedy rozhodla o zatvorení reštaurácií, barov a o zákaze kultúrnych podujatí. Lockdown trvá v rôznych formách dodnes. Pred začiatkom pandémie mala veľká koalícia CDU/CSU + SPD v Nemecku spolu 43 percentnú podporu voličov. Asi mesiac a pol po začiatku koronakrízy - v apríli 2020 - výrazne narástla na spolu vyše 54 percent. Začiatkom februára 2021 však táto podpora klesla na spolu 49 percent. 13. marca - v čase relácie - dosahovala 47 percent. Krajinu čakajú v roku 2021 spolkové aj viaceré krajinské voľby. Tvrdenie Juraja Krúpu hodnotíme ako pravdivé.
|
[
"Druhá vlna koronavírusu zasiahla Nemecko koncom októbra 2020. Spolková vláda vtedy rozhodla o zatvorení reštaurácií, barov a o zákaze kultúrnych podujatí. Lockdown trvá v rôznych formách dodnes. Pred začiatkom pandémie mala veľká koalícia CDU/CSU + SPD v Nemecku spolu 43 percentnú podporu voličov. Asi mesiac a pol po začiatku koronakrízy - v apríli 2020 - výrazne narástla na spolu vyše 54 percent. Začiatkom februára 2021 však táto podpora klesla na spolu 49 percent. 13. marca - v čase relácie - dosahovala 47 percent. Krajinu čakajú v roku 2021 spolkové aj viaceré krajinské voľby. Tvrdenie Juraja Krúpu hodnotíme ako pravdivé."
] |
2021-04-01 00:00:00
|
{
"text": [
"rozhodla",
"trvá",
"mala",
"narástla",
"klesla",
"čakajú"
],
"url": [
"https://www.bbc.com/news/world-europe-54728893",
"https://www.dw.com/de/lockdown-wird-verl%C3%A4ngert-aber-auch-gelockert/a-56765317",
"https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/germany/",
"https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/germany/",
"https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/germany/",
"https://www.fr.de/politik/superwahljahr-2021-landtagswahlen-baden-wuerttemberg-rheinland-pfalz-bundestagswahl-angela-merkel-termine-90237421.html"
]
}
|
2025-10-16T19:16:22.850320+00:00
|
vr15167
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15167
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
Tak úlohou slovenského predsedníctva bude veľmi intenzívna implementácia tej dohody medzi Britániou, to, čo vlastne David Cameron vyrokoval (...) aby sme čo najrýchlejšie túto dohodu dokázali implementovať.
|
2016-05-23 00:00:00
|
Pravda
|
Slovensko sa ujme predsedníctva v Rade EÚ 1. júla 2016, len niekoľko dní po britskom referende o zotrvaní v EÚ. V prípade, že Veľká Británia zostane v EÚ, Slovensko ako predsedajúca krajina bude dohliadať na implementáciu dohody, ktorá bola prijatá vo februári 2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Slovensko sa ujme predsedníctva v Rade EÚ 1. júla 2016, len niekoľko dní po britskom referende o zotrvaní v EÚ. V prípade, že Veľká Británia zostane v EÚ, Slovensko ako predsedajúca krajina bude dohliadať na implementáciu dohody, ktorá bola prijatá vo februári 2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2016-05-23 00:00:00
|
{
"text": [
"SITA",
"programe",
"referenda"
],
"url": [
"http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/1040917-lidri-europskej-dvadsatosmicky-podporili-dohodu-s-britaniou/",
"http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=25364",
"http://www.teraz.sk/zahranicie/referendum-o-zotrvani-velkej-britanie/182749-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T20:29:46.769664+00:00
|
42998
| 42,998
|
https://demagog.sk/vyrok/42998
|
Monika Beňová
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova
|
...USA a na druhý deň aj Rusko odstúpili od zmluvy o likvidácii rakiet krátkeho a stredného doletu.
|
2019-05-23 00:00:00
|
Pravda
|
USA dňa 1. februára 2019 odstúpili od zmluvy o likvidácii rakiet krátkeho a stredného doletu, ktorá platila od roku 1987. Urobili tak po tom, čo obvinili Rusko z porušenia tejto zmluvy a vývoja zbraní. Putin to však popiera. Následne 2. februára 2019 od tejto zmluvy odstúpilo aj Rusko. Zaviazalo sa však, že aj keď začne vyvíjať nové zbrane, nestojí o preteky v zbrojení. Obe strany sa vyjadrili, že sú ochotné viesť dialóg týkajúci sa kontroly zbrojenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"USA dňa 1. februára 2019 odstúpili od zmluvy o likvidácii rakiet krátkeho a stredného doletu, ktorá platila od roku 1987. Urobili tak po tom, čo obvinili Rusko z porušenia tejto zmluvy a vývoja zbraní. Putin to však popiera. Následne 2. februára 2019 od tejto zmluvy odstúpilo aj Rusko. Zaviazalo sa však, že aj keď začne vyvíjať nové zbrane, nestojí o preteky v zbrojení. Obe strany sa vyjadrili, že sú ochotné viesť dialóg týkajúci sa kontroly zbrojenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2019-05-23 00:00:00
|
{
"text": [
"odstúpili"
],
"url": [
"https://www.reuters.com/article/us-russia-usa-nuclear/russia-suspends-inf-nuclear-deal-with-u-s-putin-idUSKCN1PR06T"
]
}
|
2025-10-16T19:21:19.468385+00:00
|
vr16102
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16102
|
Martin Klus
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/martin-klus
|
...samozrejme v Írsku je najväčším problémom hranica, pomerne značná časť pracovnej sily dochádza, či už do Írskej republiky, respektíve naopak, opačný pohyb je smerom do Severného Írska.
|
2017-04-02 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa OSN žije mimo Veľkej Británie 1, 2 milióna Britov. V Írsku je ich zhruba 255, 000, čo predstavuje druhú najpočetnejšiu komunitu Britov po Španielsku (309, 000). Naopak, v Británii žije až 3, 3 milióna občanov EÚ. Írov v Británii je zhruba 411, 000, podľa údajov OSN. Hranica medzi týmito štátmi je neviditeľnou, štátnici na oboch stranách sa vyjadrili v prospech zachovania súčasného stavu aj po Brexite, tvrdé kontroly by mohli mať veľmi negatívny dopad na vzájomné obchodné vzťahy oboch krajín. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Írska republika je piatym najväčším trhom pre Veľkú Britániu, čo sa týka exportu a Veľká Británia je najdôležitejším obchodným partnerom Írskej republiky. Íri majú v Británii viac práv ako k ostatní občania EÚ, čo je spôsobené historickými väzbami týchto dvoch krajín. Medzi ne patrí napríklad právo voliť a právo zastávať verejný úrad, vrátane Westminstru. Predpokladá sa, že tieto výhody výchadzajú z už spomínaných väzieb a hlavne z tzv. írskeho zákona ( 1949 ), ktorý oficiálne ukončil status krajiny pod britskou nadvládou.
"Hranica medzi Írskom a Veľkou Britániou (Severným Írskom) je prakticky neviditeľná a komplexné colné, či kontroly na hraniciach sú nemožné" , vyjadril sa Írsky veľvyslanec vo VB, Daniel Mulhall . Predpokladá sa, že EÚ uzná jedinečný štatút tejto hranice, prameniaci z historických väzieb aj po Brexite a vystúpení Británie z EÚ, t. j. taktiež spoločnej colnej únie, avšak či budú umožnené Írsku rokovania s VB nezávisle na EÚ je otázne, každopádne Írsko bude žiadať o "neviditeľnú" hranicu. Daniel Mulhall taktiež uviedol , že kontrolovať hranicu je prakticky nemožné, keďže sa na nej nachádza viac ako 200 hraničných priechodov a hranicu mesačne prejde 177 tisíc kamiónov, 208 tisíc dodávok a 1, 85 milióna automobilov. Enda Keny (írsky politik) a Theresa May (premiérka Británie) veria, že s hranicou sa nič nezmení aj po Brexite, avšak vystríhali pred negatívnymi dôsledkami, ktoré by mohol mať návrat k tvrdým kontrolám.
|
[
"Podľa OSN žije mimo Veľkej Británie 1, 2 milióna Britov. V Írsku je ich zhruba 255, 000, čo predstavuje druhú najpočetnejšiu komunitu Britov po Španielsku (309, 000). Naopak, v Británii žije až 3, 3 milióna občanov EÚ. Írov v Británii je zhruba 411, 000, podľa údajov OSN. Hranica medzi týmito štátmi je neviditeľnou, štátnici na oboch stranách sa vyjadrili v prospech zachovania súčasného stavu aj po Brexite, tvrdé kontroly by mohli mať veľmi negatívny dopad na vzájomné obchodné vzťahy oboch krajín. Výrok hodnotíme ako pravdivý.",
"Írska republika je piatym najväčším trhom pre Veľkú Britániu, čo sa týka exportu a Veľká Británia je najdôležitejším obchodným partnerom Írskej republiky. Íri majú v Británii viac práv ako k ostatní občania EÚ, čo je spôsobené historickými väzbami týchto dvoch krajín. Medzi ne patrí napríklad právo voliť a právo zastávať verejný úrad, vrátane Westminstru. Predpokladá sa, že tieto výhody výchadzajú z už spomínaných väzieb a hlavne z tzv. írskeho zákona ( 1949 ), ktorý oficiálne ukončil status krajiny pod britskou nadvládou.",
"\"Hranica medzi Írskom a Veľkou Britániou (Severným Írskom) je prakticky neviditeľná a komplexné colné, či kontroly na hraniciach sú nemožné\" , vyjadril sa Írsky veľvyslanec vo VB, Daniel Mulhall . Predpokladá sa, že EÚ uzná jedinečný štatút tejto hranice, prameniaci z historických väzieb aj po Brexite a vystúpení Británie z EÚ, t. j. taktiež spoločnej colnej únie, avšak či budú umožnené Írsku rokovania s VB nezávisle na EÚ je otázne, každopádne Írsko bude žiadať o \"neviditeľnú\" hranicu. Daniel Mulhall taktiež uviedol , že kontrolovať hranicu je prakticky nemožné, keďže sa na nej nachádza viac ako 200 hraničných priechodov a hranicu mesačne prejde 177 tisíc kamiónov, 208 tisíc dodávok a 1, 85 milióna automobilov. Enda Keny (írsky politik) a Theresa May (premiérka Británie) veria, že s hranicou sa nič nezmení aj po Brexite, avšak vystríhali pred negatívnymi dôsledkami, ktoré by mohol mať návrat k tvrdým kontrolám."
] |
2017-04-05 00:00:00
|
{
"text": [
"OSN",
"najpočetnejšiu",
"trhom",
"práv",
"1949",
"vyjadril",
"Daniel Mulhall",
"žiadať",
"uviedol"
],
"url": [
"http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/index.shtml",
"https://www.migrationwatchuk.org/briefing-paper/354",
"https://www.gov.uk/government/publications/exporting-to-ireland/exporting-to-ireland",
"https://assets.guim.co.uk/stylesheets/a8cb331d1dd8a2776eec8c06960e5a8e/content.css",
"http://www.legislation.gov.uk/ukpga/Geo6/12-13-14/41",
"https://www.theguardian.com/uk-news/2017/feb/08/irish-border-checks-impossible-after-brexit-says-ambassador-daniel-mulhall",
"https://www.dfa.ie/irish-embassy/great-britain/about-us/ambassador-dan-mulhall/",
"http://uk.reuters.com/article/uk-britain-eu-ireland-idUKKBN15O2K4",
"https://www.theguardian.com/uk-news/2017/feb/08/irish-border-checks-impossible-after-brexit-says-ambassador-daniel-mulhall"
]
}
|
2025-10-16T20:28:44.138469+00:00
|
48559
| 48,559
|
https://demagog.sk/vyrok/48559
|
Marián Viskupič
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/marian-viskupic
|
Veľká časť produkcie alebo značná časť produkcie elektrární je teda kúpená za 61,20, takže tiež nestrašme, že teda všetko je za tie vysoké ceny.
|
2022-09-19 00:00:00
|
Nepravda
|
Vo februári 2022 ministerstvo hospodárstva SR iniciovalo podpis memoranda s majoritným akcionárom Slovenských elektrární, spoločnosťou Slovak Power Holding Group. Dokument obsahuje záväzok spoločnosti predávať elektrickú energiu vybraným odberateľom v celkovom objeme 6,15 TWh za cenu 61,20 € / MWh počas rokov 2023 a 2024.
Tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek na konci augusta upresnil , že daný objem elektriny bude za zastropovanú cenu prerozdelený medzi všetky domácnosti na Slovensku.
Slovenské elektrárne v roku 2021 vyrobili 17,271 TWh elektriny, čo predstavuje 64,3 % všetkej vyprodukovanej elektriny na území Slovenska.
Z týchto údajov vyplýva, že ministerstvu hospodárstva sa za dohodnutú sumu 61,20 € / MWh podarilo odkúpiť iba 35,61 % celkovej vyrobenej elektriny od Slovenských elektrární. To všetko za predpokladu podobného objemu celkovej vygenerovanej elektriny v rokoch 2023 a 2024.
Z uvedeného dôvodu hodnotíme Viskupičov výrok ako nepravdivý.
|
[
"Vo februári 2022 ministerstvo hospodárstva SR iniciovalo podpis memoranda s majoritným akcionárom Slovenských elektrární, spoločnosťou Slovak Power Holding Group. Dokument obsahuje záväzok spoločnosti predávať elektrickú energiu vybraným odberateľom v celkovom objeme 6,15 TWh za cenu 61,20 € / MWh počas rokov 2023 a 2024.",
"Tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek na konci augusta upresnil , že daný objem elektriny bude za zastropovanú cenu prerozdelený medzi všetky domácnosti na Slovensku.",
"Slovenské elektrárne v roku 2021 vyrobili 17,271 TWh elektriny, čo predstavuje 64,3 % všetkej vyprodukovanej elektriny na území Slovenska.",
"Z týchto údajov vyplýva, že ministerstvu hospodárstva sa za dohodnutú sumu 61,20 € / MWh podarilo odkúpiť iba 35,61 % celkovej vyrobenej elektriny od Slovenských elektrární. To všetko za predpokladu podobného objemu celkovej vygenerovanej elektriny v rokoch 2023 a 2024.",
"Z uvedeného dôvodu hodnotíme Viskupičov výrok ako nepravdivý."
] |
2022-09-19 00:00:00
|
{
"text": [
"memoranda",
"predávať",
"upresnil",
"vyrobili"
],
"url": [
"https://www.mfsr.sk/files/sk/media/tlacove-spravy/domacnosti-usetria-elektrine-1-miliardu-eur/memorandum-porozumeni.pdf",
"https://www.seas.sk/tlacove-spravy/memorandum-elektrarne-vlada-cena-elektriny/",
"https://e.dennikn.sk/2992030/okrem-lacnej-elektriny-chce-sulik-zastropovat-pre-domacnosti-aj-ceny-plynu-statnu-pomoc-maju-dostat-tiez-podniky/",
"https://www.seas.sk/novinky/elektrarne-vyroba-spotreba-elektriny-2021/"
]
}
|
2025-10-16T19:13:03.736353+00:00
|
vr31851
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31851
|
Pavol Paška
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/pavol-paska
|
Dnes sa vážne debatuje o dani z finančnej transakcii. Jedine Briti to odmietajú. Ale všetci naši veľkí partneri, na ktorých sme závislí, to dávajú.
|
2012-05-20 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Je pravdou, že Veľká Británia zablokovala návrh o európskej dani z finančných transakcií. Je však zavádzajúce tvrdiť, sú to len Briti, ktorí odmietajú daň z finančnej transakcie. Odmietavý postoj majú aj Švédsko či Česká republika. Rezervované v tejto otázke aj aj Holandsko. Výrok hodnotíme ako zavádzanie.
|
[
"Je pravdou, že Veľká Británia zablokovala návrh o európskej dani z finančných transakcií. Je však zavádzajúce tvrdiť, sú to len Briti, ktorí odmietajú daň z finančnej transakcie. Odmietavý postoj majú aj Švédsko či Česká republika. Rezervované v tejto otázke aj aj Holandsko. Výrok hodnotíme ako zavádzanie."
] |
2012-05-21 00:00:00
|
{
"text": [
"zablokovala",
"pripojila",
"Spiegel"
],
"url": [
"http://www.helsinkitimes.fi/news/index.php/business/1775-financial-transaction-tax-likely-this-year-2",
"http://ipsnews.net/news.asp?idnews=107108",
"http://www.spiegel.de/international/europe/fears-of-competitive-disadvantage-euro-zone-split-over-financial-transaction-tax-a-820965.html"
]
}
|
2025-10-16T20:47:30.267584+00:00
|
vr9850
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr9850
|
Peter Pellegrini
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini
|
... armáda prišla s analýzou a hlavne teda odborníci na obranu Slovenskej republiky s tým, že aby si Slovensko vedelo plniť všetky, úlohy, ktoré mu vyplývajú tak z členstva v NATO, tak 24 hodinového zabezpečovania ochrany vzdušného priestoru, ako aj výcviku pilotov a prípadne nasadenie do nejakých spoločných operácií, tak tých 12 lietadiel jednomiestnych a 2 cvičné dvojmiestne sú zhruba ten počet, ktorý by mal umožniť pokryť nám všetky tieto aktivity ...
|
2018-12-15 00:00:00
|
Pravda
|
" Slovenská republika sa prihlásila ku konceptu „Integrovaného systému protivzdušnej obrany NATO“ a od roku 2006 zabezpečuje obranu vzdušného priestoru v rámci operácie NATINAMDS vyčlenením vybraných síl a prostriedkov Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky pod velenie vrchného veliteľa spojeneckých síl v Európe (SACEUR). Zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru je jedným z kľúčových aspektov kolektívnej bezpečnosti a obrany NATO. Udržovanie integrity vzdušného priestoru Aliancie je preto trvalou úlohou členských krajín NATO. " ( .docx , s. 3)
" Dokument: NATO DEFENCE PLANNING CAPABILITY REVIEW 2017/2018 THE SLOVAK REPUBLIC OVERVIEW, C-M(2018)0025 (SVK-OVERVIEW), definuje v rámci AF SVK počet 12 ks lietadiel MiG-29. Z tohto počtu sú vyčlenené do QRA (24-hodinová pohotovosť stíhacích lietadiel, pozn.) dve lietadlá. Dokument zároveň ďalej uvádza že modernizačný plán zahŕňa v krátkom časovom horizonte obstaranie 14 ks viacúčelových taktických lietadiel (...) Na zabezpečenie plnohodnotného plnenia úloh ochrany a obrany vzdušného priestoru SR a integrovaného systému obrany NATINAMDS, súčinnostných úloh podpory a výcviku je potrebné dosiahnuť minimálny počet 15 vycvičených operačných pilotov viacúčelových taktických lietadiel. " ( .docx , s. 5-6)
|
[
"\" Slovenská republika sa prihlásila ku konceptu „Integrovaného systému protivzdušnej obrany NATO“ a od roku 2006 zabezpečuje obranu vzdušného priestoru v rámci operácie NATINAMDS vyčlenením vybraných síl a prostriedkov Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky pod velenie vrchného veliteľa spojeneckých síl v Európe (SACEUR). Zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru je jedným z kľúčových aspektov kolektívnej bezpečnosti a obrany NATO. Udržovanie integrity vzdušného priestoru Aliancie je preto trvalou úlohou členských krajín NATO. \" ( .docx , s. 3)",
"\" Dokument: NATO DEFENCE PLANNING CAPABILITY REVIEW 2017/2018 THE SLOVAK REPUBLIC OVERVIEW, C-M(2018)0025 (SVK-OVERVIEW), definuje v rámci AF SVK počet 12 ks lietadiel MiG-29. Z tohto počtu sú vyčlenené do QRA (24-hodinová pohotovosť stíhacích lietadiel, pozn.) dve lietadlá. Dokument zároveň ďalej uvádza že modernizačný plán zahŕňa v krátkom časovom horizonte obstaranie 14 ks viacúčelových taktických lietadiel (...) Na zabezpečenie plnohodnotného plnenia úloh ochrany a obrany vzdušného priestoru SR a integrovaného systému obrany NATINAMDS, súčinnostných úloh podpory a výcviku je potrebné dosiahnuť minimálny počet 15 vycvičených operačných pilotov viacúčelových taktických lietadiel. \" ( .docx , s. 5-6)"
] |
2018-12-17 00:00:00
|
{
"text": [
"Návrh na obstaranie",
".docx",
"analýze",
".docx",
".docx",
".docx",
".docx"
],
"url": [
"https://rokovania.gov.sk/RPO/Material/1702/1",
"https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=DF64149D4B8F49B2831674A5EF214EF0-0A7EABBC9FDC4D2D9421EB3005F32541",
"http://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=11154&documentId=16577",
"https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=DF64149D4B8F49B2831674A5EF214EF0-0A7EABBC9FDC4D2D9421EB3005F32541",
"https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=DF64149D4B8F49B2831674A5EF214EF0-0A7EABBC9FDC4D2D9421EB3005F32541",
"https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=DF64149D4B8F49B2831674A5EF214EF0-0A7EABBC9FDC4D2D9421EB3005F32541",
"https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=DF64149D4B8F49B2831674A5EF214EF0-0A7EABBC9FDC4D2D9421EB3005F32541"
]
}
|
2025-10-16T19:22:38.103234+00:00
|
vr29135
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29135
|
Anton Chromík
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/anton-chromik
|
Že v skutočnosti máme 2 500 párov čakajúcich na dieťa a ročne sa adoptuje od, minulý rok myslím, že 170, okolo 200-250 detí.
|
2015-01-25 00:00:00
|
Pravda
|
Aj keď A. Chromík uvádza vo svojom výroku približné čísla, jeho vyjadrenie môžeme považovať za pravdivé. Počet 2500 žiadateľov v poradovníkoch potvrdzuje bývalá riaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Ida Želinská, v článku z februára 2013. „Na Slovensku je asi 3 500 detí umiestnených v detských domovoch. Žiadateľov v poradovníkoch je asi 2 500. Počet detí, ktoré prichádzajú do detských domovov a idú do osvojiteľského procesu, je každý rok zhruba rovnaký.“ Žiadateľmi môžu byť páry, ale aj jednotlivci. Tiež je pravdou, že v roku 2013 bolo osvojených (adoptovaných) 173 detí. Vyplýva to zo štatistiky ÚPSVAR , najaktuálnejšie údaje sú zverejnené za obdobie 2013.
Celkovo bolo v tomto roku do náhradných rodín zverených 1568 detí. Ďalšie formy starostlivosti v náhradných rodinách okrem osvojenia sú: náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť a poručníctvo. Podrobné údaje sú zo štatistiky ÚPSVAR :
Dôvody, pre ktoré je taký veľký nepomer medzi počtom žiadateľov a počtom osvojených detí sa môžu týkať nárokov žiadateľov (obmedzenia vekové, zdravotné, etnické a pod.), môžu však závisieť od konkrétneho regiónu, alebo od pružnosti konkrétnych úradníkov, zabezpečujúcich komunikáciu so žiadateľmi. „Nie je pravda, že ‚deti nie sú‘. Len ľudia, ktorí by si ich chceli vziať do starostlivosti, sa o nich niekedy jednoducho ani nedozvedia,“ tvrdí I. Želinská. „Adopcia sa prednostne robí v rámci kraja, aby dieťa, väčšinou už staršie, nestratilo sociálne väzby. Malé dieťa však zatiaľ takéto väzby nemá a pri väčších deťoch nie je až taký rozdiel, keď sa dieťa presťahuje do Bratislavy z Pezinka alebo odinakiaľ.“
|
[
"Aj keď A. Chromík uvádza vo svojom výroku približné čísla, jeho vyjadrenie môžeme považovať za pravdivé. Počet 2500 žiadateľov v poradovníkoch potvrdzuje bývalá riaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Ida Želinská, v článku z februára 2013. „Na Slovensku je asi 3 500 detí umiestnených v detských domovoch. Žiadateľov v poradovníkoch je asi 2 500. Počet detí, ktoré prichádzajú do detských domovov a idú do osvojiteľského procesu, je každý rok zhruba rovnaký.“ Žiadateľmi môžu byť páry, ale aj jednotlivci. Tiež je pravdou, že v roku 2013 bolo osvojených (adoptovaných) 173 detí. Vyplýva to zo štatistiky ÚPSVAR , najaktuálnejšie údaje sú zverejnené za obdobie 2013.",
"Celkovo bolo v tomto roku do náhradných rodín zverených 1568 detí. Ďalšie formy starostlivosti v náhradných rodinách okrem osvojenia sú: náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť a poručníctvo. Podrobné údaje sú zo štatistiky ÚPSVAR :",
"Dôvody, pre ktoré je taký veľký nepomer medzi počtom žiadateľov a počtom osvojených detí sa môžu týkať nárokov žiadateľov (obmedzenia vekové, zdravotné, etnické a pod.), môžu však závisieť od konkrétneho regiónu, alebo od pružnosti konkrétnych úradníkov, zabezpečujúcich komunikáciu so žiadateľmi. „Nie je pravda, že ‚deti nie sú‘. Len ľudia, ktorí by si ich chceli vziať do starostlivosti, sa o nich niekedy jednoducho ani nedozvedia,“ tvrdí I. Želinská. „Adopcia sa prednostne robí v rámci kraja, aby dieťa, väčšinou už staršie, nestratilo sociálne väzby. Malé dieťa však zatiaľ takéto väzby nemá a pri väčších deťoch nie je až taký rozdiel, keď sa dieťa presťahuje do Bratislavy z Pezinka alebo odinakiaľ.“"
] |
2015-01-26 00:00:00
|
{
"text": [
"článku",
"štatistiky ÚPSVAR",
"štatistiky ÚPSVAR",
"tvrdí"
],
"url": [
"http://zivot.azet.sk/clanok/13112/preco-je-na-slovensku-cakanie-na-adopciu-zdlhave",
"http://www.upsvar.sk/buxus/docs//SSVaR/OVOZ/statisticke_ukazovtele/Vyvoj_osvojovania_deti.pdf",
"http://www.upsvar.sk/buxus/docs//SSVaR/OVOZ/statisticke_ukazovtele/Deti_zverene_do_jednotlivych_foriem_nahradnych_rodin.pdf",
"http://zivot.azet.sk/clanok/13112/preco-je-na-slovensku-cakanie-na-adopciu-zdlhave"
]
}
|
2025-10-16T19:42:26.478803+00:00
|
48486
| 48,486
|
https://demagog.sk/vyrok/48486
|
Marián Viskupič
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/marian-viskupic
|
Český príklad, v roku 2017 vybrali 56,2 miliardy EUR na, pardon, korún, na dani z tabaku, potom sa rozhodli, že budú výrazne zvyšovať sadzby, v roku dvadsaťjedna vybrali presne rovnakých 56,2 miliardy českých korún, ale tie sadzby medzitým zvýšili o tretinu a nevybrali ani o jednu českú korunu navyše … neprestalo sa fajčiť, čo sa stalo je, že nemeckí a rakúski spotrebitelia si prestali kupovať lacnejšie cigarety v Čechách a Česi začali poľské.
|
2022-06-14 00:00:00
|
Pravda
|
Výber spotrebnej dane na tabakové výrobky v Českej republike bol v roku 2017 rovnaký ako v roku 2021 - 56,2 miliardy korún, a to napriek tomu, že daňové zaťaženie vzrástlo o tretinu. V dôsledku vyšších cien začali Česi viac nakupovať slovenské a poľské cigarety, zatiaľčo Nemci a Rakúšania prestali nakupovať tie české. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Podľa výročnej správy (s. 4) Finančného a Colného úradu Českej Republiky bola v roku 2017 celkovo vybraná na spotrebnej dani za tabakové výrobky suma 56, 2 miliardy českých korún. V nasledujúcich rokoch výber stúpal ( 2018 - 58,8 miliardy), v roku 2021 sa však vrátil na úroveň z roku 2017.
Na základe analýzy Vysokej školy ekonomickej v Prahe (VŠE) z pera ekonóma Štěpána Křečka sa v Česku na spotrebnej dani za tabakové výrobky v roku 2021 vybrala približne rovnaká suma ako v roku 2017, teda niečo okolo 56, 2 miliardy českých korún.
Medzi zdaňovacím obdobím 2017 a 2021 výrazne vzrástla spotrebná daň na tabakové výrobky v ČR, a to konkrétne pri cigaretách zo sumy 1,42 Kč za kus v roku 2017, na 1,79 Kč za kus v roku 2021. Celková percentuálna sadzba spotrebnej dane na tabakové výrobky sa zvýšila v tomto období z pôvodných 27 na 30 %.
Ako uviedol pre portál BussinesINFO.cz ekonóm Štepán Křeček, v roku 2020 padlo v ČR rozhodnutie zvýšit všetky (nielen tabakové) zložky spotrebnej dane o 10 %, a to vrátane percentuálnej zložky dane z 27 na 30 %. Tým však vo výsledku daňová záťaž na cigarety vzrástla skoro o 20%. Takýto efekt podľa Křečka nastal z toho dôvodu, že výška spotrebnej dane sa v ČR u cigariet vypočítava z celkovej maloobchodnej ceny, teda z ceny v ktorej je už započítaná aj DPH, aj spotrebná daň ( .pdf , s. 15 - 16).
Ekonóm Štepán Křeček na margo týchto ukazovateľov vo svojej správe priamo uvádza : „Zatiaľ čo sadzba dane vzrástla za štyri roky o tretinu, príjem štátu z nej nestúpol ani o korunu.“
Vysvetlení pre takýto efekt je podľa citovaného ekonóma viacero . Nemeckým a rakúskym fajčiarom z českého pohraničia sa pre zvýšené ceny prestal vyplácať nákup tabakových výrobkov v ČR, čo predtým vo veľkom praktizovali. Naopak českí fajčiari začali vo väčšom množstve nakupovať slovenské, ale najmä poľské cigarety.
|
[
"Výber spotrebnej dane na tabakové výrobky v Českej republike bol v roku 2017 rovnaký ako v roku 2021 - 56,2 miliardy korún, a to napriek tomu, že daňové zaťaženie vzrástlo o tretinu. V dôsledku vyšších cien začali Česi viac nakupovať slovenské a poľské cigarety, zatiaľčo Nemci a Rakúšania prestali nakupovať tie české. Výrok hodnotíme ako pravdivý.",
"Podľa výročnej správy (s. 4) Finančného a Colného úradu Českej Republiky bola v roku 2017 celkovo vybraná na spotrebnej dani za tabakové výrobky suma 56, 2 miliardy českých korún. V nasledujúcich rokoch výber stúpal ( 2018 - 58,8 miliardy), v roku 2021 sa však vrátil na úroveň z roku 2017.",
"Na základe analýzy Vysokej školy ekonomickej v Prahe (VŠE) z pera ekonóma Štěpána Křečka sa v Česku na spotrebnej dani za tabakové výrobky v roku 2021 vybrala približne rovnaká suma ako v roku 2017, teda niečo okolo 56, 2 miliardy českých korún.",
"Medzi zdaňovacím obdobím 2017 a 2021 výrazne vzrástla spotrebná daň na tabakové výrobky v ČR, a to konkrétne pri cigaretách zo sumy 1,42 Kč za kus v roku 2017, na 1,79 Kč za kus v roku 2021. Celková percentuálna sadzba spotrebnej dane na tabakové výrobky sa zvýšila v tomto období z pôvodných 27 na 30 %.",
"Ako uviedol pre portál BussinesINFO.cz ekonóm Štepán Křeček, v roku 2020 padlo v ČR rozhodnutie zvýšit všetky (nielen tabakové) zložky spotrebnej dane o 10 %, a to vrátane percentuálnej zložky dane z 27 na 30 %. Tým však vo výsledku daňová záťaž na cigarety vzrástla skoro o 20%. Takýto efekt podľa Křečka nastal z toho dôvodu, že výška spotrebnej dane sa v ČR u cigariet vypočítava z celkovej maloobchodnej ceny, teda z ceny v ktorej je už započítaná aj DPH, aj spotrebná daň ( .pdf , s. 15 - 16).",
"Ekonóm Štepán Křeček na margo týchto ukazovateľov vo svojej správe priamo uvádza : „Zatiaľ čo sadzba dane vzrástla za štyri roky o tretinu, príjem štátu z nej nestúpol ani o korunu.“",
"Vysvetlení pre takýto efekt je podľa citovaného ekonóma viacero . Nemeckým a rakúskym fajčiarom z českého pohraničia sa pre zvýšené ceny prestal vyplácať nákup tabakových výrobkov v ČR, čo predtým vo veľkom praktizovali. Naopak českí fajčiari začali vo väčšom množstve nakupovať slovenské, ale najmä poľské cigarety."
] |
2022-06-15 00:00:00
|
{
"text": [
"správy",
"2018",
"analýzy",
"vzrástla",
"uviedol",
".pdf",
"uvádza",
"viacero"
],
"url": [
"https://www.mfcr.cz/assets/cs/media/Dane_Vyhodnoceni_2017_Zprava-o-cinnosti-FS-a-CS-CR.pdf",
"https://www.mfcr.cz/assets/cs/media/Dane_Vyhodnoceni_2018_Zprava-o-cinnosti-FS-a-CS-CR.pdf",
"https://khp.vse.cz/aktuality/studie-khp-vyssi-dan-mensi-vyber-cesko-dan-na-tabak-prestrelilo/",
"https://www.celnisprava.cz/cz/dane/spotrebni-dane/tabak/Informace/Sazby%20dan%C4%9B%20tab%C3%A1kov%C3%BDch%20v%C3%BDrobk%C5%AF.pdf",
"https://www.businessinfo.cz/clanky/vyssi-spotrebni-dan-ale-vybrano-mene-cesko-dan-na-tabak-zvysilo-moc/",
"https://khp.vse.cz/wp-content/uploads/post/1213/Spotrebni-dan-z-tabakovych-vyrobku-v-CR-a-na-evropske-urovni.pdf",
"https://khp.vse.cz/aktuality/studie-khp-vyssi-dan-mensi-vyber-cesko-dan-na-tabak-prestrelilo/",
"https://euractiv.cz/section/politika/news/cesi-jezdi-nakupovat-cigarety-do-polska-muze-za-to-vysoka-dan-rika-studie/"
]
}
|
2025-10-16T19:13:22.741977+00:00
|
vr16440
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16440
|
Jaroslav Baška
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska
|
Podľa najaktuálnejšieho rebríčka z novembra 2015 sa Trenčiansky samosprávny kraj stal najväčším skokanom v transparentnosti, poskytovaní informácií a otvorenosti. Za posledné sledované obdobie si polepšil najviac, o viac ako 18 percentuálnych bodov.
|
2017-07-18 00:00:00
|
Pravda
|
Transparency International v roku 2015 po tretí krát vytvorila rebríček transparentnosti miest a VÚC. Trenčiansky samosprávny kraj sa síce nachádza na poslednom mieste v rebríčku (so známkou "C-"), ale je pravdou, že od roku 2013 zaznamenal nárast o 18 percentuálnych bodov. Mal tak najvýraznejší posun v transparentnosti podľa hodnotiacich kritérií daného rebríčka. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Transparency International v roku 2015 po tretí krát vytvorila rebríček transparentnosti miest a VÚC. Trenčiansky samosprávny kraj sa síce nachádza na poslednom mieste v rebríčku (so známkou \"C-\"), ale je pravdou, že od roku 2013 zaznamenal nárast o 18 percentuálnych bodov. Mal tak najvýraznejší posun v transparentnosti podľa hodnotiacich kritérií daného rebríčka. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."
] |
2017-07-18 00:00:00
|
{
"text": [
"skúmala",
"hodnotení",
"posun",
"uvádza"
],
"url": [
"http://samosprava.transparency.sk/rankings/regions/2015",
"http://samosprava.transparency.sk/profile/Z006/2015",
"http://transparency.sk/sk/trencianska-a-zilinska-zupa-sa-v-transparentnosti-zlepsili-najviac-2/",
"http://transparency.sk/sk/trencianska-a-zilinska-zupa-sa-v-transparentnosti-zlepsili-najviac-2/"
]
}
|
2025-10-16T20:55:20.017327+00:00
|
vr17254
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17254
|
Martina Lubyová
| null |
https://demagog.sk/politik/martina-lubyova
|
...fínskeho systému, ktorý dosahuje najlepšie výsledky v rámci hodnotenia PISA (...).
|
2018-01-28 00:00:00
|
Nepravda
|
Fínsko sa v rámci medzinárodného hodnotenia PISA už tradične umiestňuje vysoko nad priemerom OECD, avšak podľa dokumentov PISA 2012 Results in Focus ( .pdf ) a PISA 2015 Results in Focus ( .pdf ) nemožno povedať, že Fínsko dosahuje najlepšie výsledky. Prvé priečky spravidla patria ázijským štátom (mestám), ako Singapúr, Japonsko, Hong Kong alebo Šanghaj, ale aj niekoľko európskych štátov malo lepšie výsledky. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2012 prvé tri priečky v kategórii matematika obsadili Šanghaj (613), Singapúr (573) a Hong Kong (561), pričom Fínsko obsadilo 12. miesto (519). V kategórii čítanie na prvých troch miestach skončili Šanghaj (570), Hong Kong (545) a Singapúr (542), Fínsko sa umiestnilo na šiestom mieste (524). V kategórii veda na prvých troch priečkach skončili Šanghaj (580), Hong Kong (555) a Singapúr (551), Fínsko sa umiestnilo na piatom mieste (545)( .pdf , s. 5). Podľa dokumentu PISA 2015 Results in Focus ( .pdf , s. 5) v kategórii veda prvé tri priečky obsadili Singapúr (556), Japonsko (538) a Estónsko (534), Fínsko skončilo na piatom mieste (531). V kategórii čítanie prvé tri miesta patrili Singapúr (535), Hong Kong (527) a Kanada (527), Fínsko sa umiestnilo na štvrtom mieste (526). V kategórii matematika prvé tri pozície získali Singapúr (564), Hong Kong (548) a Macao (544), Fínsko obsadilo spolu s Dánskom 12. miesto (511). Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Fínsko sa v rámci medzinárodného hodnotenia PISA už tradične umiestňuje vysoko nad priemerom OECD, avšak podľa dokumentov PISA 2012 Results in Focus ( .pdf ) a PISA 2015 Results in Focus ( .pdf ) nemožno povedať, že Fínsko dosahuje najlepšie výsledky. Prvé priečky spravidla patria ázijským štátom (mestám), ako Singapúr, Japonsko, Hong Kong alebo Šanghaj, ale aj niekoľko európskych štátov malo lepšie výsledky. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2012 prvé tri priečky v kategórii matematika obsadili Šanghaj (613), Singapúr (573) a Hong Kong (561), pričom Fínsko obsadilo 12. miesto (519). V kategórii čítanie na prvých troch miestach skončili Šanghaj (570), Hong Kong (545) a Singapúr (542), Fínsko sa umiestnilo na šiestom mieste (524). V kategórii veda na prvých troch priečkach skončili Šanghaj (580), Hong Kong (555) a Singapúr (551), Fínsko sa umiestnilo na piatom mieste (545)( .pdf , s. 5). Podľa dokumentu PISA 2015 Results in Focus ( .pdf , s. 5) v kategórii veda prvé tri priečky obsadili Singapúr (556), Japonsko (538) a Estónsko (534), Fínsko skončilo na piatom mieste (531). V kategórii čítanie prvé tri miesta patrili Singapúr (535), Hong Kong (527) a Kanada (527), Fínsko sa umiestnilo na štvrtom mieste (526). V kategórii matematika prvé tri pozície získali Singapúr (564), Hong Kong (548) a Macao (544), Fínsko obsadilo spolu s Dánskom 12. miesto (511). Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2018-01-29 00:00:00
|
{
"text": [
".pdf",
".pdf",
".pdf",
".pdf"
],
"url": [
"https://www.oecd.org/pisa/keyfindings/pisa-2012-results-overview.pdf",
"https://www.oecd.org/pisa/pisa-2015-results-in-focus.pdf",
"https://www.oecd.org/pisa/keyfindings/pisa-2012-results-overview.pdf",
"http://www.oecd.org/pisa/pisa-2015-results-in-focus.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:55:55.192357+00:00
|
vr18254
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr18254
|
Ján Nosko
| null |
https://demagog.sk/politik/jan-nosko
|
Prevzali sme mesto v kondícii najlepšie hospodáriaceho krajského mesta...
|
2018-10-25 00:00:00
|
Nepravda
|
V roku 2014, kedy preberal post primátora Ján Nosko, bola Banská Bystrica podľa rebríčku INEKO až 2. najlepšie hospodáriacim krajským mestom, predbehlo ju mesto Trnava. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Ján Nosko bol za primátora Banskej Bystrice zvolený vo voľbách v novembri 2014. Inštitút INEKO vydal v roku 2015 dokument s názvom Analýza finančnej stability 50 najväčších miest v SR (Aktualizácia analýzy so zahrnutím údajov o hospodárení za rok 2014). 50 najväčších miest Slovenska je v tejto analýze zoradených podľa takzvaného ukazovateľa finančnej stability. Banská Bystrica sa umiestnila na 22. mieste (ukazovateľ 4,49), no lepší výsledok mala Trnava, na 15. mieste (ukazovateľ 4,96). V predchádzajúcom roku - v roku 2013 , Banskú Bystricu v rebríčku predbehli Nitra a Trnava.
|
[
"V roku 2014, kedy preberal post primátora Ján Nosko, bola Banská Bystrica podľa rebríčku INEKO až 2. najlepšie hospodáriacim krajským mestom, predbehlo ju mesto Trnava. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Ján Nosko bol za primátora Banskej Bystrice zvolený vo voľbách v novembri 2014. Inštitút INEKO vydal v roku 2015 dokument s názvom Analýza finančnej stability 50 najväčších miest v SR (Aktualizácia analýzy so zahrnutím údajov o hospodárení za rok 2014). 50 najväčších miest Slovenska je v tejto analýze zoradených podľa takzvaného ukazovateľa finančnej stability. Banská Bystrica sa umiestnila na 22. mieste (ukazovateľ 4,49), no lepší výsledok mala Trnava, na 15. mieste (ukazovateľ 4,96). V predchádzajúcom roku - v roku 2013 , Banskú Bystricu v rebríčku predbehli Nitra a Trnava."
] |
2018-10-25 00:00:00
|
{
"text": [
"INEKO",
"2013"
],
"url": [
"http://www.ineko.sk/clanky/publikacie",
"http://www.ineko.sk/clanky/publikacie"
]
}
|
2025-10-16T19:23:30.605961+00:00
|
48788
| 48,788
|
https://demagog.sk/vyrok/48788
|
Eduard Heger
|
Demokrati
|
https://demagog.sk/politik/eduard-heger
|
No naša vláda sa o to veľmi snaží a myslím si, že za našej vlády naozaj sme poslali našich policajtov na maďarsko-srbskú hranicu, spolupracujeme teraz s Rakúskom a Maďarskom na tom, aby sme dali ešte políciu možno ešte na srbskú hranicu na juhu.
| null |
Pravda
|
Na maďarsko-srbskú hranicu boli skutočne počas vlády premiéra Hegera vyslaní príslušníci Policajného zboru zo Slovenska.
Kvôli rastúcej migrácii do Európskej únie boli v roku 2022 posilnené hliadky na vonkajších hraniciach schengenského priestoru. V rámci tohto posilnenia bolo práve na maďarsko-srbskú hranicu 20. októbra 2022 vyslaných 40 príslušníkov Policajného zboru SR. Po skončení dvojmesačnej misie Ministerstvo vnútra a Policajný zbor 9. januára 2023 vyslali na maďarsko-srbskú hranicu novú rotáciu v počte 39 príslušníkov.
Slovenská republika plní aj svoje záväzky aj voči Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). Kvôli zapojeniu do operácií Frontexu vyslalo Slovensko na srbsko-bulharskú hranicu 20 príslušníkov a na rumunsko-srbskú 10 príslušníkov Policajného zboru. Je možné, že do budúcna sa pôsobenie slovenskej polície na južnej hranici Srbska ešte posilní, ako to uvádza premiér Heger.
|
[
"Na maďarsko-srbskú hranicu boli skutočne počas vlády premiéra Hegera vyslaní príslušníci Policajného zboru zo Slovenska.",
"Kvôli rastúcej migrácii do Európskej únie boli v roku 2022 posilnené hliadky na vonkajších hraniciach schengenského priestoru. V rámci tohto posilnenia bolo práve na maďarsko-srbskú hranicu 20. októbra 2022 vyslaných 40 príslušníkov Policajného zboru SR. Po skončení dvojmesačnej misie Ministerstvo vnútra a Policajný zbor 9. januára 2023 vyslali na maďarsko-srbskú hranicu novú rotáciu v počte 39 príslušníkov.",
"Slovenská republika plní aj svoje záväzky aj voči Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). Kvôli zapojeniu do operácií Frontexu vyslalo Slovensko na srbsko-bulharskú hranicu 20 príslušníkov a na rumunsko-srbskú 10 príslušníkov Policajného zboru. Je možné, že do budúcna sa pôsobenie slovenskej polície na južnej hranici Srbska ešte posilní, ako to uvádza premiér Heger."
] |
2023-01-17 00:00:00
|
{
"text": [
"vyslaných",
"vyslali",
"plní"
],
"url": [
"https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=chranime-schengen-policajny-zbor-vyslal-na-madarsko-srbsku-hranicu-40-policajtov",
"https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=dalsia-skupina-slovenskych-policajtov-bude-nadalej-pomahat-v-madarsku-pri-ochrane-vonkajsej-schengenskej-hranice",
"https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=dalsia-skupina-slovenskych-policajtov-bude-nadalej-pomahat-v-madarsku-pri-ochrane-vonkajsej-schengenskej-hranice"
]
}
|
2025-10-16T19:12:00.490531+00:00
|
vr30252
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30252
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
Toto hovoria predstavitelia, ktorí majú financovanie tunelu Sitina, je to vytendrované za miliardu a zaplatený za 3 miliardy.
|
2011-11-06 00:00:00
|
Nepravda
|
Tunel SITINA je projektovaný v rámci úseku Lamačská cesta - Staré Grunty. Celková výška pôvodného projektu, ako uvádza portál sme.sk , bola vo výške 3,5 mld. eur, z čoho samotný tunel SITINA bol projektovaný vo výške 1,6 mld. eur. Čiže nie jedna miliarda ako uvádza P. Kažimír. Spoločnosť Amberg engeneering ku dôvodom predraženia: "Tunel Sitina je prvým slovenským diaľničným tunelom v intraviláne. Jeho dĺžka je 1 415 m, respektíve 1 440 m. Náklady na výstavbu tunela Sitina bez jeho technologického vybavenia boli v zmysle zmluvy o dielo vyčíslené na 37,54 mil. eur (1,131 mld. Sk). Prestavalo sa vyše 73,03 mil. eur (2,2 mld. Sk) vrátane indexácie. Toto zvýšenie stavebných nákladov o 94,5 % spôsobili najmä zhoršené inžiniersko-geologické podmienky v trase razeného tunela a zvýšenie bezpečnostných štandardov v tuneli počas samotného razenia. Do uvedeného navýšenia ceny nie sú zahrnuté dodatočné požiadavky zhotoviteľa, ako sú napríklad kurzové rozdiely (asi 25,82 mil. eur, teda 778 mil. Sk). Pri inštalovaní technológií sa oproti pôvodnej investícii určenej súťažou 17,17 mil. eur (517,4 mil. Sk) rozpočet zdvihol na 25,97 mil. eur (782,5 mil. Sk), a to na základe nutného zvýšenia bezpečnostného štandardu v zmysle požiadaviek obstarávateľa, respektíve Ministerstva vnútra SR. To predstavuje zvýšenie ceny o 51,2 %. Pri posudzovaní ceny technologického vybavenie tunela Sitina treba zohľadniť aj skutočnosť, že ide o mestský tunel, čo kladie zvýšené nároky na riešenie jeho technológie ." Zdroj: asb.sk Náklady na výstavbu tunela SITINA boli vyčíslené na 1,131 mld. SK. Technologické náklady 514,4 mld Sk. Celkové zmluvné náklady cca 1,6 mld. SK. Čiže P. Kažimír nehovorí presné čísla, keď uvádza, že pôvodné náklady mali byť vo výške jednej miliardy, pričom v skutočnosti to bolo cca 1,6 mld. SK. Po navýšení týchto nákladov náklady na výstavbu stúpli na 2,2 mld. SK a náklady na inštaláciu technológií sa zvýšili na 782,5 mil SK. Čiže celkové skutočné náklady na výstavbu tunelu SITINA boli cca 3 mld. Sk, ako uvádza P. Kažimír. Kažimír neuviedol presnú sumu v prípade výsledku tendra. Napriek tejto nepresnosti faktom zostáva, že sa tunel oproti vysúťaženej sume takmer dvojnásobne predražil.
|
[
"Tunel SITINA je projektovaný v rámci úseku Lamačská cesta - Staré Grunty. Celková výška pôvodného projektu, ako uvádza portál sme.sk , bola vo výške 3,5 mld. eur, z čoho samotný tunel SITINA bol projektovaný vo výške 1,6 mld. eur. Čiže nie jedna miliarda ako uvádza P. Kažimír. Spoločnosť Amberg engeneering ku dôvodom predraženia: \"Tunel Sitina je prvým slovenským diaľničným tunelom v intraviláne. Jeho dĺžka je 1 415 m, respektíve 1 440 m. Náklady na výstavbu tunela Sitina bez jeho technologického vybavenia boli v zmysle zmluvy o dielo vyčíslené na 37,54 mil. eur (1,131 mld. Sk). Prestavalo sa vyše 73,03 mil. eur (2,2 mld. Sk) vrátane indexácie. Toto zvýšenie stavebných nákladov o 94,5 % spôsobili najmä zhoršené inžiniersko-geologické podmienky v trase razeného tunela a zvýšenie bezpečnostných štandardov v tuneli počas samotného razenia. Do uvedeného navýšenia ceny nie sú zahrnuté dodatočné požiadavky zhotoviteľa, ako sú napríklad kurzové rozdiely (asi 25,82 mil. eur, teda 778 mil. Sk). Pri inštalovaní technológií sa oproti pôvodnej investícii určenej súťažou 17,17 mil. eur (517,4 mil. Sk) rozpočet zdvihol na 25,97 mil. eur (782,5 mil. Sk), a to na základe nutného zvýšenia bezpečnostného štandardu v zmysle požiadaviek obstarávateľa, respektíve Ministerstva vnútra SR. To predstavuje zvýšenie ceny o 51,2 %. Pri posudzovaní ceny technologického vybavenie tunela Sitina treba zohľadniť aj skutočnosť, že ide o mestský tunel, čo kladie zvýšené nároky na riešenie jeho technológie .\" Zdroj: asb.sk Náklady na výstavbu tunela SITINA boli vyčíslené na 1,131 mld. SK. Technologické náklady 514,4 mld Sk. Celkové zmluvné náklady cca 1,6 mld. SK. Čiže P. Kažimír nehovorí presné čísla, keď uvádza, že pôvodné náklady mali byť vo výške jednej miliardy, pričom v skutočnosti to bolo cca 1,6 mld. SK. Po navýšení týchto nákladov náklady na výstavbu stúpli na 2,2 mld. SK a náklady na inštaláciu technológií sa zvýšili na 782,5 mil SK. Čiže celkové skutočné náklady na výstavbu tunelu SITINA boli cca 3 mld. Sk, ako uvádza P. Kažimír. Kažimír neuviedol presnú sumu v prípade výsledku tendra. Napriek tejto nepresnosti faktom zostáva, že sa tunel oproti vysúťaženej sume takmer dvojnásobne predražil."
] |
2011-11-07 00:00:00
|
{
"text": [
"sme.sk",
"asb.sk"
],
"url": [
"http://cestovanie.sme.sk/c/3365952/sitina-od-soboty-vyrazne-zlacnela.html",
"http://www.asb.sk/inzinierske-stavby/dopravne-stavby/externy-dozor-jedna-z-ciest-k-lacnejsim-tunelom-3191.html"
]
}
|
2025-10-16T20:10:46.837433+00:00
|
vr35136
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35136
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Takisto napríklad som si vyžiadal stanovisko pánov Čaploviča a Jarjabka, poslancov za stranu Smer.
|
2010-09-19 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Nemáme zdroj, ktorý by potvrdzoval slová R. Sulíka.
|
[
"Nemáme zdroj, ktorý by potvrdzoval slová R. Sulíka."
] |
2010-12-15 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:38:52.678157+00:00
|
vr29687
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29687
|
Andrej Kiska
|
Za ľudí
|
https://demagog.sk/politik/andrej-kiska
|
Ešte v tomto volebnom období budete vyberať ďalšieho kandidáta na sudcu ústavného súdu.
|
2015-06-18 00:00:00
|
Pravda
|
Funkčné obdobie sudcov Ústavného súdu je dvanásť rokov. Vo februári 2016 končí funkčné obdobie sudcovi Ľubomírovi Dobríkovi . O návrhu na voľbu kandidáta na toto miesto by mala Národná rada rokovať niekoľko mesiacov pred skončením funkcie, teda ešte v tomto roku, nakoľko pri predchádzajúcich voľbách možno pozorovať odstup niekoľko mesiacov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kandidátov na sudcov Ústavného súdu skutočne vyberá Národná rada SR. Podľa Ústavy SR : " Čl. 134 (1) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. (2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať. " Zákon o organizácii Ústavného súdu nestanovuje, v akom termíne pred skončením funkčného obdobia sudcu má prebehnúť výberové konanie na jeho nahradenie. Súčasťou voľby nového sudcu je okrem rokovania v NRSR a rozhodovania prezidenta o kandidátoch aj prezentovanie kandidátov na Ústavnom súde (. rtf ). Je preto potrebné začať vyberať kandidátov s dostatočným časovým odstupom. Pri poslednej voľbe končilo funkčné obdobie troch sudcov v júly 2014 (. rtf ), a v NRSR sa o kandidátoch začalo rokovať v marci toho roku, teda približne štyri mesiace vopred. Pri predchádzajúcej voľbe bol odstup medzi doručením prvého návrhu k vykonaniu voľby a skončením funkcie sudcov (. rtf ) tri mesiace. Je tak možné predpokladať, že o kandidátoch na obsadenie miesta, ktoré sa uvoľní vo februári 2016 sa bude rokovať ešte v tomto roku. V súčasnej dobe má Ústavný súd len jedenásť z optimálneho počtu trinásť sudcov. V roku 2014 prezident Kiska totiž vymenoval len jednu sudkyňu zo šiestich kandidátov na tri pozície ústavných sudcov. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu z tohto roku má prezident kandidátov prehodnotiť. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Funkčné obdobie sudcov Ústavného súdu je dvanásť rokov. Vo februári 2016 končí funkčné obdobie sudcovi Ľubomírovi Dobríkovi . O návrhu na voľbu kandidáta na toto miesto by mala Národná rada rokovať niekoľko mesiacov pred skončením funkcie, teda ešte v tomto roku, nakoľko pri predchádzajúcich voľbách možno pozorovať odstup niekoľko mesiacov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kandidátov na sudcov Ústavného súdu skutočne vyberá Národná rada SR. Podľa Ústavy SR : \" Čl. 134 (1) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. (2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať. \" Zákon o organizácii Ústavného súdu nestanovuje, v akom termíne pred skončením funkčného obdobia sudcu má prebehnúť výberové konanie na jeho nahradenie. Súčasťou voľby nového sudcu je okrem rokovania v NRSR a rozhodovania prezidenta o kandidátoch aj prezentovanie kandidátov na Ústavnom súde (. rtf ). Je preto potrebné začať vyberať kandidátov s dostatočným časovým odstupom. Pri poslednej voľbe končilo funkčné obdobie troch sudcov v júly 2014 (. rtf ), a v NRSR sa o kandidátoch začalo rokovať v marci toho roku, teda približne štyri mesiace vopred. Pri predchádzajúcej voľbe bol odstup medzi doručením prvého návrhu k vykonaniu voľby a skončením funkcie sudcov (. rtf ) tri mesiace. Je tak možné predpokladať, že o kandidátoch na obsadenie miesta, ktoré sa uvoľní vo februári 2016 sa bude rokovať ešte v tomto roku. V súčasnej dobe má Ústavný súd len jedenásť z optimálneho počtu trinásť sudcov. V roku 2014 prezident Kiska totiž vymenoval len jednu sudkyňu zo šiestich kandidátov na tri pozície ústavných sudcov. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu z tohto roku má prezident kandidátov prehodnotiť. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-06-18 00:00:00
|
{
"text": [
"Ľubomírovi Dobríkovi",
"Ústavy SR",
"Zákon",
"rtf",
"rtf",
"marci",
"prvého návrhu",
"rtf",
"uvoľní",
"vymenoval"
],
"url": [
"http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=1277988",
"http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=1277992",
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-38",
"http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=400013",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=945",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=945",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=4&ID=110",
"http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=229213",
"http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=1277988",
"https://dennikn.sk/74251/kiska-podla-ustavneho-sudu-mal-niekoho-vymenovat-za-ustavneho-sudcu/"
]
}
|
2025-10-16T19:40:17.934888+00:00
|
vr32050
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32050
|
Ivan Štefanec
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec
|
Živnostníkov, ktorých je viac než pol milióna registrovaných.
|
2012-06-24 00:00:00
|
Nepravda
|
Zdroje o počtoch živnostníkov sa líšia. ÚPSVaR ku koncu októbra 2011 (tretí kvartál 2011) informoval, že počet SZČO resp. živnostníkov bol 253 314. Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania vydala zatiaľ poslednú správu (.pdf) o stave malého a stredného podnikania za rok 2010, v ktorej uvádza celkový počet 384 202 registrovaných živnostníkov (s.117). Takto informovala aj pravda.sk v auguste 2011: Počet fyzických osôb – podnikateľov poklesol vlani len mierne o necelé percento na 410 308 osôb. Z tohto počtu bolo 384 202 živnostníkov, 18 378 osôb podnikajúcich v slobodných povolaniach a 7 728 samostatne hospodáriacich roľníkov. Výrok Ivana Štefanca podľa dostupných údajov môžeme teda považovať za nepravdivý, pretože nesedí so žiadnym dostupným údajom. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Zdroje o počtoch živnostníkov sa líšia. ÚPSVaR ku koncu októbra 2011 (tretí kvartál 2011) informoval, že počet SZČO resp. živnostníkov bol 253 314. Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania vydala zatiaľ poslednú správu (.pdf) o stave malého a stredného podnikania za rok 2010, v ktorej uvádza celkový počet 384 202 registrovaných živnostníkov (s.117). Takto informovala aj pravda.sk v auguste 2011: Počet fyzických osôb – podnikateľov poklesol vlani len mierne o necelé percento na 410 308 osôb. Z tohto počtu bolo 384 202 živnostníkov, 18 378 osôb podnikajúcich v slobodných povolaniach a 7 728 samostatne hospodáriacich roľníkov. Výrok Ivana Štefanca podľa dostupných údajov môžeme teda považovať za nepravdivý, pretože nesedí so žiadnym dostupným údajom. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-06-25 00:00:00
|
{
"text": [
"ÚPSVaR",
"správu",
"pravda.sk"
],
"url": [
"http://ekonomika.sme.sk/c/6148704/pocet-zivnostnikov-za-posledne-styri-mesiace-stupol-o-16-tisic.html",
"http://www.nadsme.sk/files/Stav_MSP_2010-fin.pdf",
"http://profesia.pravda.sk/zivnost/clanok/18650-pocet-zivnostnikov-vlani-poklesol-o-necele-percento/"
]
}
|
2025-10-16T20:04:00.316266+00:00
|
vr27480
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27480
|
Ivan Šimko
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/ivan-simko
|
Z toho dôvodu sme nesúhlasili s tou predstavou previerok bezpečnostných tak ako sa predtým o nich, tak ako boli v tom pôvodnom návrhu.
|
2014-04-06 00:00:00
|
Pravda
|
KDH naozaj nesúhlasilo s bezpečnostnými previerkami tak, ako boli napísané v pôvodnom návrhu, čo potvrdil Figeľ: "previerky tak, ako ich navrhuje Smer-SD, sú neprijateľné, pretože nemôžeme prijať systém, ktorý by mohol byť zneužitý proti nepohodlným".
|
[
"KDH naozaj nesúhlasilo s bezpečnostnými previerkami tak, ako boli napísané v pôvodnom návrhu, čo potvrdil Figeľ: \"previerky tak, ako ich navrhuje Smer-SD, sú neprijateľné, pretože nemôžeme prijať systém, ktorý by mohol byť zneužitý proti nepohodlným\"."
] |
2014-04-07 00:00:00
|
{
"text": [
"nesúhlasilo",
"Bezpečnostné previerky"
],
"url": [
"http://www.teraz.sk/slovensko/kdh-zhoda-smer-sudcovia-previerky/78562-clanok.html",
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/310134-ciastkove-zmeny-justicii-podla-mostu-hid-nepomozu-navrh-smeru-nepodporia/"
]
}
|
2025-10-16T19:48:11.537210+00:00
|
vr15170
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15170
|
Milan Krajniak
|
SME RODINA
|
https://demagog.sk/politik/milan-krajniak
|
... predseda Európskej komisie pán Juncker, ktorý sa vyhráža Britom, že ak by si dovolili zahlasovať proti, tak jednoducho (...) sa budeme na nich pozerať ako na tretiu krajinu...
|
2016-05-23 00:00:00
|
Pravda
|
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker naozaj povedal , že s Britmi sa bude zachádzat ako s dezertérmi, pokial budú hlasovat za vystúpenie z EU v nadchádzajúcom referende. Taktiež dodal, že Velká Británia bude celit dôsledkom za takéto rozhodnutie a bude sa na nich nahliadat ako na tretiu krajinu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. "If the British should say No, which I hope they don't, then life in the EU will not go on as before," he said. "The United Kingdom will have to accept being regarded as a third country, which won't be handled with kid gloves. "If the British leave Europe, people will have to face the consequences -- we will have to, just as they will. It's not a threat but our relations will no longer be what they are today," uviedla agentúra Reuters. Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker naozaj povedal , že s Britmi sa bude zachádzat ako s dezertérmi, pokial budú hlasovat za vystúpenie z EU v nadchádzajúcom referende. Taktiež dodal, že Velká Británia bude celit dôsledkom za takéto rozhodnutie a bude sa na nich nahliadat ako na tretiu krajinu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. \"If the British should say No, which I hope they don't, then life in the EU will not go on as before,\" he said. \"The United Kingdom will have to accept being regarded as a third country, which won't be handled with kid gloves. \"If the British leave Europe, people will have to face the consequences -- we will have to, just as they will. It's not a threat but our relations will no longer be what they are today,\" uviedla agentúra Reuters. Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2016-05-23 00:00:00
|
{
"text": [
"povedal",
"uviedla"
],
"url": [
"http://www.telegraph.co.uk/news/2016/05/20/british-deserters-will-face-the-consequences-warns-eus-juncker/",
"http://www.reuters.com/article/us-britain-eu-juncker-idUSKCN0YB1O3"
]
}
|
2025-10-16T19:33:10.872140+00:00
|
vr25496
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25496
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
Sme robili rozpočet (na rok 2013, pozn.) na raste 1,7% HDP. Vtedy Nemecko malo takisto povedzme 2%-ný rast plánovaný
|
2013-09-29 00:00:00
|
Nepravda
|
Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože Kažimír neuvádza presné čísla ani v prípade očakávaného rastu na rok 2013 pre Slovensko, ktorý predpokladal rozpočet, ani pre Nemecko. Podľa vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 z októbra 2012 (s. 2) vláda počítala s rastom HDP na rok 2013 vo výške 2,1% HDP . Až koncom decembra, teda už po prijatí rozpočtu sa ekonomický rast odhadoval v roku 2013 na 1,7 % HDP. NBS 7. decembra znížila odhad ekonomického rastu na rok 2013 z 2 % HDP na 1,6 % HDP. Nie je pravdou, že by Nemecko v čase prípravy rozpočtu na Slovensku odhadovalo ekonomický rast v roku 2013 na 2 % HDP. V júni 2012 odhadovalo Nemecko rast na úrovni 1,6 % HDP. V decembri 2012, teda v čase prijímania rozpočtu SR na rok 2013, Bundesbank odhadovala rast Nemecka v roku 2013 na 0,4 % HDP. Bloomberg , 7. decembra 2012: " The Bundesbank cut its 2013 projection to 0.4 percent from the 1.6 percent predicted in June and said the economy, Europe’s largest, will grow 0.7 percent this year, down from its previous forecast of 1 percent." Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože Kažimír neuvádza presné čísla ani v prípade očakávaného rastu na rok 2013 pre Slovensko, ktorý predpokladal rozpočet, ani pre Nemecko. Podľa vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 z októbra 2012 (s. 2) vláda počítala s rastom HDP na rok 2013 vo výške 2,1% HDP . Až koncom decembra, teda už po prijatí rozpočtu sa ekonomický rast odhadoval v roku 2013 na 1,7 % HDP. NBS 7. decembra znížila odhad ekonomického rastu na rok 2013 z 2 % HDP na 1,6 % HDP. Nie je pravdou, že by Nemecko v čase prípravy rozpočtu na Slovensku odhadovalo ekonomický rast v roku 2013 na 2 % HDP. V júni 2012 odhadovalo Nemecko rast na úrovni 1,6 % HDP. V decembri 2012, teda v čase prijímania rozpočtu SR na rok 2013, Bundesbank odhadovala rast Nemecka v roku 2013 na 0,4 % HDP. Bloomberg , 7. decembra 2012: \" The Bundesbank cut its 2013 projection to 0.4 percent from the 1.6 percent predicted in June and said the economy, Europe’s largest, will grow 0.7 percent this year, down from its previous forecast of 1 percent.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-09-30 00:00:00
|
{
"text": [
"o štátnom rozpočte",
"odhadoval",
"znížila",
"Bloomberg"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4215",
"http://www.postovabanka.sk/sk/o-nas/analyzy-trhu/zaujalo-nas/co-caka-nasu-ekonomiku-v-roku-2013",
"http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/narodna-banka-slovenska-ekonomika-porastie-pomalsie-ako-mala.html",
"http://www.bloomberg.com/news/2012-12-07/bundesbank-slashes-2013-german-growth-forecast-to-0-4-on.html"
]
}
|
2025-10-16T19:55:45.304984+00:00
|
vr30603
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30603
|
Iveta Radičová
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/iveta-radicova
|
Zároveň sa spustil protikorupčný program otvorené vládnutie.
|
2011-12-18 00:00:00
|
Pravda
|
SR sa v septembri tohto roku stala jedným zo zakladajúcich členov iniciatívy Open Government Partnership. Cieľom iniciatívy Open Government Parthership je medzinárodná spolupráca v otázkach transparentnosti, zodpovednosti, občianskej angažovanosti a boja proti korupcii. Prvé ustanovujúce stretnutie inicioval americký prezident B. Obama.
|
[
"SR sa v septembri tohto roku stala jedným zo zakladajúcich členov iniciatívy Open Government Partnership. Cieľom iniciatívy Open Government Parthership je medzinárodná spolupráca v otázkach transparentnosti, zodpovednosti, občianskej angažovanosti a boja proti korupcii. Prvé ustanovujúce stretnutie inicioval americký prezident B. Obama."
] |
2011-12-19 00:00:00
|
{
"text": [
"Úrad Vlády SR"
],
"url": [
"http://www.vlada.gov.sk/barack-obama-ivete-radicovej-%E2%80%9Esme-na-vas-hrdi%E2%80%9C/"
]
}
|
2025-10-16T20:09:22.299892+00:00
|
vr25519
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25519
|
Ivan Štefanec
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec
|
Ale tie výdavky tam významne nenarástli na mestách a obciach za posledných 5 rokov.
|
2013-09-29 00:00:00
|
Pravda
|
Z tlačovej správy ZMOS k podpísaniu memoranda o Konsolidácií financovania miest a obcí sa dá vyčítať vývoj bežných výdavkov obcí od roku 2008 (s. 4). Od roku 2008 do roku 2013 narástli bežné výdavky v priemere o 2,8 %. Toto číslo možno považovať za "nie významný nárast", zvlášť ak porovnáme tento nárast bežných výdavkov obcí s nárastom bežných výdavkov štátu za rovnaké obdobie (34,5 %). Výrok I. Štefanca hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Z tlačovej správy ZMOS k podpísaniu memoranda o Konsolidácií financovania miest a obcí sa dá vyčítať vývoj bežných výdavkov obcí od roku 2008 (s. 4). Od roku 2008 do roku 2013 narástli bežné výdavky v priemere o 2,8 %. Toto číslo možno považovať za \"nie významný nárast\", zvlášť ak porovnáme tento nárast bežných výdavkov obcí s nárastom bežných výdavkov štátu za rovnaké obdobie (34,5 %). Výrok I. Štefanca hodnotíme ako pravdivý."
] |
2013-09-30 00:00:00
|
{
"text": [
"tlačovej správy",
"rozpočet 2013",
"rozpočet 2012",
"rozpočet 2011",
"rozpočet 2010",
"2008",
"2013"
],
"url": [
"http://www.krajne.sk/www/pdf/aktuality/tlacova-sprava-konsolidacia-financovania-miest-a-obci.pdf",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8818",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7929",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7830",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7252",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7252",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9088"
]
}
|
2025-10-16T19:55:39.645745+00:00
|
vr38855
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38855
|
Ivan Mikloš
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
|
Teraz ma len zaujalo na tom, že pán poslanec Marcinčin používal plural, pretože pokiaľ ja si pamätám, tak vo vláde, keď sme rozhodovali o gréckej pôžičke, tak to bolo konsenzuálne rozhodnutie vlády, že odmietame grécku pôžičku, teda aj vrátane členov vlády za KDH.
|
2011-09-11 00:00:00
|
Nepravda
|
Hlasovanie vo vláde nie je nikde oficiálne zaznamenávané, SME o tomto konkrétnom napísalo : "Žiadne prekvapenie sa nekonalo. Vláda dnes odsúhlasila rámcovú dohodu o obrannom vale, aj keď s podmienkami. S výnimkou dvoch ministrov za KDH, ktorí sa zdržali hlasovania, neodporučila parlamentu hlasovať za pôžičku Grécku. Postoj KDH neprekvapil, strana už pred voľbami hovorila o podmienenom súhlase pre túto pomoc." Vláda nerozhodla tak úplne konsenzuálne, ministri za KDH sa zdržali, pôžičku nepodporili.
|
[
"Hlasovanie vo vláde nie je nikde oficiálne zaznamenávané, SME o tomto konkrétnom napísalo : \"Žiadne prekvapenie sa nekonalo. Vláda dnes odsúhlasila rámcovú dohodu o obrannom vale, aj keď s podmienkami. S výnimkou dvoch ministrov za KDH, ktorí sa zdržali hlasovania, neodporučila parlamentu hlasovať za pôžičku Grécku. Postoj KDH neprekvapil, strana už pred voľbami hovorila o podmienenom súhlase pre túto pomoc.\" Vláda nerozhodla tak úplne konsenzuálne, ministri za KDH sa zdržali, pôžičku nepodporili."
] |
2011-09-12 00:00:00
|
{
"text": [
"SME o tomto konkrétnom napísalo"
],
"url": [
"http://ekonomika.sme.sk/c/5465755/vlada-odobrila-euroval-no-grecku-pozicku-nie.html"
]
}
|
2025-10-16T20:12:20.708210+00:00
|
vr27045
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27045
|
Pavol Hrušovský
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky
|
Všetci už dlho hovoríme, že je treba oddeliť výkon predsedu Najvyššieho súdu od výkonu predsedu Súdnej rady, je to v návrhu. Všetci hovoríme o tom, že je treba sudcom odňať trestnoprávnu imunitu, je to súčasťou tohoto navrhu (ústavných zákonov o rodine a reforme súdov, pozn.). Všetci vieme, že bezpečnostné previerky môžu slúžiť na čistku personálnu v súdnej moci SR, z tohoto návrhu to vypadlo.
|
2014-03-03 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že súčasťou návrhu zákona je ústavná modifikácia funkcií predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady a v jej súčasnej verzii už nie je zmienka o bezpečnostných previerkach. Navrhovaná novela rovnako upravuje rozsah imunity sudcov a zužuje ju na ich rozhodovaciu činnosť.
Naše overovanie opierame o Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla PAŠKU a Pavla HRUŠOVSKÉHO na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Citujeme jeho ustanovenia:
Čl. 141a
Súdna rada Slovenskej republiky
(3) Výkon funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.
Čl. 136
(1) Za rozhodovanie pri výkone funkcie nemožno sudcu ústavného súdu trestne stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie.
(2) Ak bol sudca ústavného súdu pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi ústavného súdu a ak ide o predsedu ústavného súdu oznámiť to ihneď podpredsedovi ústavného súdu. Sudcu ústavného súdu nemožno vziať do väzby bez súhlasu ústavného súdu.
(3) Ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora. Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi.“.
O vypustení previerok pre sudcov informovali Paška a Hrušovský na tlačovej besede pri predstavení spoločného návrhu ústavného zákona 28. februára 2014. Smer avizoval, že bez previerok zákony v druhom čítaní nepodporí.
|
[
"Je pravdou, že súčasťou návrhu zákona je ústavná modifikácia funkcií predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady a v jej súčasnej verzii už nie je zmienka o bezpečnostných previerkach. Navrhovaná novela rovnako upravuje rozsah imunity sudcov a zužuje ju na ich rozhodovaciu činnosť.",
"Naše overovanie opierame o Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla PAŠKU a Pavla HRUŠOVSKÉHO na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Citujeme jeho ustanovenia:",
"Čl. 141a",
"Súdna rada Slovenskej republiky",
"(3) Výkon funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.",
"Čl. 136",
"(1) Za rozhodovanie pri výkone funkcie nemožno sudcu ústavného súdu trestne stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie.",
"(2) Ak bol sudca ústavného súdu pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi ústavného súdu a ak ide o predsedu ústavného súdu oznámiť to ihneď podpredsedovi ústavného súdu. Sudcu ústavného súdu nemožno vziať do väzby bez súhlasu ústavného súdu.",
"(3) Ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora. Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi.“.",
"O vypustení previerok pre sudcov informovali Paška a Hrušovský na tlačovej besede pri predstavení spoločného návrhu ústavného zákona 28. februára 2014. Smer avizoval, že bez previerok zákony v druhom čítaní nepodporí."
] |
2014-03-05 00:00:00
|
{
"text": [
"Návrh",
"tlačovej besede"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4870",
"http://www.ta3.com/clanok/1035895/tb-p-pasku-a-p-hrusovskeho-o-zmenach-v-justicii.html"
]
}
|
2025-10-16T19:49:53.598300+00:00
|
46141
| 46,141
|
https://demagog.sk/vyrok/46141
|
Michal Šípoš
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/michal-sipos
|
na začiatku, keď bola ešte vláda Smeru, a začalo sa testovať, tak tých testov bolo 19. marca vo štvrtok napr. 301 testov, no a keď si zoberieme porovnanie napr. 3. septembra tiež vo štvrtok, tak tých testov bolo 4772, čiže je to neporovnateľne viac testov, ako to bolo v minulosti, čiže tam je aj krásne vidieť ten rozdiel ako sa na takéto veci pripravila minulá vláda, a ako v podstate pokračuje naša vláda. Máme pandemický plán... podľa ktorého sa dnes postupuje, máme plné sklady hmotných rezerv a ochranných pomôcok, zvýšili sme počty pľúcnych ventilácií, pripravili sme plán reprofilizácie nemocníc, otvárame v každom krajskom meste veľkoplošné odberné miesta, a čo je dosť podľa mňa aj dôležité, že tí ľudia v prvej línii, ktorí pomáhali, dostanú odmeny
|
2020-09-18 00:00:00
|
Pravda
|
Web korona.gov.sk, ktorý prevádzkuje Ministerstvo informatizácie, uvádza pre deň 19. marec 301 testov na koronavírus. To bolo dva dni predtým, ako vládu prebral Igor Matovič. Web NCZI uvádza pre 19. marec 284 spravených testov. Vo štvrtok 3. septembra zdravotníci spravili 4772 testov. Ministerstvo zdravotníctva 14. augusta zverejnilo pandemický plán , ktorým má riadiť postup úradov a zdravotníkov pri respiračných ochoreniach. Riaditeľ Štátnych hmotných rezerv koncom augusta ubezpečil , že majú zásoby ochranných pomôcok a sú pripravení na druhú vlnu pandémie. Podľa hlavného hygienika bol dostatok testovacích setov na 30 až 40 dní a priebežne ich dopĺňali aj štátne hmotné rezervy. Koncom júla štát dostal od firmy Chirana 300 pľúcnych ventilácií, ktoré si od nej objednal. Trojfázovú reprofilizáciu nemocničných lôžok pre pacientov s Covid-19 ohlásil minister zdravotníctva ešte v apríli. V júli štát otestoval aj spustenie druhej a tretej fázy. 6. septembra pandemická komisia schválila vybudovanie krajských veľkokapacitných odberových miest, prvé bolo otvorené v Bratislave. Zdravotníci, hasiči, vojaci a policajti, ktorí boli v začiatkoch pandémie „v prvej línii”, dostanú od štátu odmeny. Tvrdenie Michala Šípoša preto hodnotíme ako pravdivé.
|
[
"Web korona.gov.sk, ktorý prevádzkuje Ministerstvo informatizácie, uvádza pre deň 19. marec 301 testov na koronavírus. To bolo dva dni predtým, ako vládu prebral Igor Matovič. Web NCZI uvádza pre 19. marec 284 spravených testov. Vo štvrtok 3. septembra zdravotníci spravili 4772 testov. Ministerstvo zdravotníctva 14. augusta zverejnilo pandemický plán , ktorým má riadiť postup úradov a zdravotníkov pri respiračných ochoreniach. Riaditeľ Štátnych hmotných rezerv koncom augusta ubezpečil , že majú zásoby ochranných pomôcok a sú pripravení na druhú vlnu pandémie. Podľa hlavného hygienika bol dostatok testovacích setov na 30 až 40 dní a priebežne ich dopĺňali aj štátne hmotné rezervy. Koncom júla štát dostal od firmy Chirana 300 pľúcnych ventilácií, ktoré si od nej objednal. Trojfázovú reprofilizáciu nemocničných lôžok pre pacientov s Covid-19 ohlásil minister zdravotníctva ešte v apríli. V júli štát otestoval aj spustenie druhej a tretej fázy. 6. septembra pandemická komisia schválila vybudovanie krajských veľkokapacitných odberových miest, prvé bolo otvorené v Bratislave. Zdravotníci, hasiči, vojaci a policajti, ktorí boli v začiatkoch pandémie „v prvej línii”, dostanú od štátu odmeny. Tvrdenie Michala Šípoša preto hodnotíme ako pravdivé."
] |
2020-09-18 00:00:00
|
{
"text": [
"uvádza",
"bolo",
"uvádza",
"pandemický plán",
"ubezpečil",
"dostatok",
"dostal",
"ohlásil",
"otestoval",
"schválila",
"dostanú"
],
"url": [
"https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/",
"https://dennikn.sk/1813763/minuta-po-minute-pellegrini-odovzdal-demisiu-prezidentka-dnes-vymenuje-novu-vladu-igora-matovica/",
"https://covid-19.nczisk.sk/sk",
"https://www.ta3.com/clanok/1190153/zverejnili-pandemicky-plan-ma-pat-faz-pozrite-si-co-znamenaju.html",
"https://www.noviny.sk/koronavirus/551043-statne-hmotne-rezervy-su-na-druhu-vlnu-pripravene-ulohu-zasobovacov-ale-plnit-nemozu",
"https://www.noviny.sk/koronavirus/551043-statne-hmotne-rezervy-su-na-druhu-vlnu-pripravene-ulohu-zasobovacov-ale-plnit-nemozu",
"https://mytrencin.sme.sk/c/22439507/chirana-dodala-rezortu-zdravotnictva-300-plucnych-ventilatorov.html",
"https://www.teraz.sk/slovensko/krajci-reprofilizacia-nemocnic-bude/459675-clanok.html",
"https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-23-07-2020-pandemicka-komisia-plan",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/562024-krajske-odberove-miesta-vysetria-stovky-pacientov/",
"https://www.ta3.com/clanok/1190394/premier-zmenil-nazor-odmeny-maju-dostat-vsetci-v-prvej-linii.html"
]
}
|
2025-10-16T19:17:21.505472+00:00
|
vr25653
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25653
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
Hovoríme o valorizácii po troch rokoch zmrazeniach...
|
2013-10-13 00:00:00
|
Pravda
|
Podobný výrok sme hodnotili už viackrát ( V politike , 2. decembra 2012 alebo O 5 minút 12,16. septembra 2012) Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože k 1. januáru 2010 skutočne prišlo k poslednej valorizácii platov zamestnancov štátnej správy o 1 % a odvtedy sa platy zmrazili. Naposledy rástli platy v štátnej správe v roku 2010 a to o 1% . V zákone o štátnom rozpočte 2010 je posledná valorizácia (§ 5) vo výške 1%. Od roku 2011 boli platy vo verejnej správe zmrazené. V zákone o štátnom rozpočte na rok 2011 (§ 5) je navýšenie taríf vo výške 0%. Vláda sa s odborármi dohodla na zvýšení miezd v štátnej správe. Presné detaily o koľko nakoniec mzdy stúpnu a či pre všetkých zamestnancov ešte nie sú známe. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Podobný výrok sme hodnotili už viackrát ( V politike , 2. decembra 2012 alebo O 5 minút 12,16. septembra 2012) Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože k 1. januáru 2010 skutočne prišlo k poslednej valorizácii platov zamestnancov štátnej správy o 1 % a odvtedy sa platy zmrazili. Naposledy rástli platy v štátnej správe v roku 2010 a to o 1% . V zákone o štátnom rozpočte 2010 je posledná valorizácia (§ 5) vo výške 1%. Od roku 2011 boli platy vo verejnej správe zmrazené. V zákone o štátnom rozpočte na rok 2011 (§ 5) je navýšenie taríf vo výške 0%. Vláda sa s odborármi dohodla na zvýšení miezd v štátnej správe. Presné detaily o koľko nakoniec mzdy stúpnu a či pre všetkých zamestnancov ešte nie sú známe. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-10-14 00:00:00
|
{
"text": [
"V politike",
"O 5 minút",
"Naposledy",
"2010",
"2011",
"dohodla"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/340/?politik=48&ph=1",
"http://www.demagog.sk/diskusie/312/spravne-poplatky-skolstvo-konsolidacia-verejnych-financii/?politik=48",
"http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/293893-odborom-sa-nepacia-zmrazene-mzdy-uradnikov-ziadaju-raznu-zmenu/",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7386",
"http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8328&documentId=8509",
"http://ekonomika.sme.sk/c/6968667/ludia-s-minimalnou-mzdou-v-statnej-sprave-nevedia-kolko-im-pridaju.html"
]
}
|
2025-10-16T19:55:09.886456+00:00
|
vr26232
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26232
|
Milan Belica
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/milan-belica
|
A spomeniem druhé voľby napríklad do Nitrianskeho samosprávneho kraja, tam som mal ešte nižšiu v prvom kole teda pozíciu okolo 43 myslím % (nižší výsledok ako v 1. kole volieb VÚC 2013, pozn.).
|
2013-11-24 00:00:00
|
Pravda
|
Belica získal v 1. kole volieb do VÚC 2005 42% hlasov, čo možno považovať za "okolo 43%". Išlo o nižší výsledok ako v 1. kole volieb do VÚC 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Druhé voľby do VÚC boli voľby v roku 2005. Uvádzame výsledky (v %), ktoré Belica na post predsedu NSK dosiahol od roku 2001: 1.kolo 2.kolo 2001 40,87% 61,37% 2005 41,8% 74,08% 2009 60,27% nebolo 2013 46,87% 55,61% Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Belica získal v 1. kole volieb do VÚC 2005 42% hlasov, čo možno považovať za \"okolo 43%\". Išlo o nižší výsledok ako v 1. kole volieb do VÚC 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Druhé voľby do VÚC boli voľby v roku 2005. Uvádzame výsledky (v %), ktoré Belica na post predsedu NSK dosiahol od roku 2001: 1.kolo 2.kolo 2001 40,87% 61,37% 2005 41,8% 74,08% 2009 60,27% nebolo 2013 46,87% 55,61% Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-11-25 00:00:00
|
{
"text": [
"2001",
"2005",
"2009",
"2013"
],
"url": [
"http://app.statistics.sk/volby01/webdata/slov/obsah.htm",
"http://app.statistics.sk/vuc_2005/slov/index.jsp.htm",
"http://app.statistics.sk/vuc2009/menu/indexv.jsp@lang=sk.htm",
"http://osk2013.statistics.sk/VUC/osk_def_sk.html"
]
}
|
2025-10-16T19:52:47.694324+00:00
|
vr26644
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26644
|
Ivan Gašparovič
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic
|
Nakoniec mal som aj podporu niekoľkých politických strán. Takže to bolo moje rozhodnutie a že som sa rozhodol správne, to ukázali voľby(prezidentské v roku 2009, pozn.), kde som dostal od voličov väčšinu a nastúpil som do druhého volebného obdobia.
|
2014-01-26 00:00:00
|
Pravda
|
Ivana Gašparoviča v prezidentských voľbách 2009 podporili strany SMER-SD, SNS, Hnutie za demokraciu, Nová demokracia a v druhom kole aj KSS.
|
[
"Ivana Gašparoviča v prezidentských voľbách 2009 podporili strany SMER-SD, SNS, Hnutie za demokraciu, Nová demokracia a v druhom kole aj KSS."
] |
2014-01-27 00:00:00
|
{
"text": [
"podporili",
"získal"
],
"url": [
"http://cs.wikipedia.org/wiki/Prezidentsk%C3%A9_volby_na_Slovensku_2009#Ivan_Ga.C5.A1parovi.C4.8D",
"http://www.ivo.sk/buxus/docs//Prezident_volby_2009/Volebne_vysledky.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:51:23.151526+00:00
|
vr37228
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37228
|
Ivan Gašparovič
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic
|
Neprešlo možno ani 2 týždne alebo koľko od prijatia tohto zákona, museli zvoliť dneska mimoriadnu schôdzu, na ktorej idú prijať to, čo ja som v zákone im povedal, že sa musí prijať, pretože inak sa stretnú s rozporom niektorých ústavných článkov.
|
2011-02-13 00:00:00
|
Pravda
|
Poslanci prelomili veto prezidenta Ivana Gašparoviča pri zákone o sudcoch a prísediacich 1. februára 2011 . "Bolo by dobré vypracovať nový návrh, ktorý nebude protiústavný a nebude zasahovať do nezávislosti súdnej moci," vyhlásil na pôde parlamentu poslanec za Smer a tieňový minister spravodlivosti najsilnejšej opozičnej strany Róbert Madej. NR SR 11. februára 2011 v skrátenom legislatívnom konaní schválila novelu zákona o sudcoch a prísediacich. Predkladateľka Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) ním opravila znenie zákona, čiastočne v súlade s tým, čo namietal Prezident. Podrobnosti sú v ďalšom výroku.
|
[
"Poslanci prelomili veto prezidenta Ivana Gašparoviča pri zákone o sudcoch a prísediacich 1. februára 2011 . \"Bolo by dobré vypracovať nový návrh, ktorý nebude protiústavný a nebude zasahovať do nezávislosti súdnej moci,\" vyhlásil na pôde parlamentu poslanec za Smer a tieňový minister spravodlivosti najsilnejšej opozičnej strany Róbert Madej. NR SR 11. februára 2011 v skrátenom legislatívnom konaní schválila novelu zákona o sudcoch a prísediacich. Predkladateľka Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) ním opravila znenie zákona, čiastočne v súlade s tým, čo namietal Prezident. Podrobnosti sú v ďalšom výroku."
] |
2011-02-14 00:00:00
|
{
"text": [
"vyhlásil"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/5747308/poslanci-prelomili-veto-pri-zakone-o-sudcoch-a-prisediacich.html#ixzz1Dxjg5SY5"
]
}
|
2025-10-16T20:18:56.705658+00:00
|
vr13862
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr13862
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
My sme odklonili od slovenských hraníc ešte pred týmto atentátom obrovské množstvo migrantov.
|
2015-11-15 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
K dispozícii máme štatistiky o tom, koľkým osobám bol odopretý vstup na Slovensko, ale rovnako aj s rôznymi dôvodmi, prečo tomu tak bolo. Tieto štatistiky sú však len pre prvý polrok 2015. Kompletné údaje pre obdobie pred atentátom v Paríži teda zatiaľ nemáme k dispozícii, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
|
[
"K dispozícii máme štatistiky o tom, koľkým osobám bol odopretý vstup na Slovensko, ale rovnako aj s rôznymi dôvodmi, prečo tomu tak bolo. Tieto štatistiky sú však len pre prvý polrok 2015. Kompletné údaje pre obdobie pred atentátom v Paríži teda zatiaľ nemáme k dispozícii, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."
] |
2015-11-16 00:00:00
|
{
"text": [
"prvý polrok",
"pdf",
"prvý polrok",
"pdf",
"8. novembra"
],
"url": [
"http://www.minv.sk/?rok-2015-1",
"http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2015/2015_I_polrok_uhcp_sk.pdf",
"http://www.minv.sk/?rok-2015-1",
"http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2015/2015_I_polrok_uhcp_sk.pdf",
"http://www.demagog.sk/diskusie/554/?politik=24"
]
}
|
2025-10-16T19:38:08.179174+00:00
|
vr29596
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29596
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
A my, na rozdiel od nich, proste nevyhadzujeme ľudí za iný názor z klubov poslaneckých, tak ako to pred nedávnom urobilo KDH alebo podobne.
|
2015-05-31 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa dostupných informácií nebol z poslaneckého klubu SMER-SD vylúčený nikto pre názorové rozdiely. Zároveň možno nájsť viacero príkladov toho, keď sa tak udialo v iných stranách vrátane KDH. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Podľa dostupných informácií nebol z poslaneckého klubu SMER-SD vylúčený nikto pre názorové rozdiely. Zároveň možno nájsť viacero príkladov toho, keď sa tak udialo v iných stranách vrátane KDH. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."
] |
2015-06-01 00:00:00
|
{
"text": [
"Marián Kvasnička.",
"minulosti",
"vylúčený",
"vylúčený"
],
"url": [
"http://www.hlavnespravy.sk/kvasnicka-stratu-miestenky-v-poslaneckom-klube-kdh-beriem-ako-fakt/615137",
"http://www.sme.sk/c/5760647/sas-vylucila-matovica-z-klubu-most-zablokoval-parlament.html",
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/155000-gaburu-vylucili-z-poslaneckeho-klubu-kdh/",
"http://www.noviny.sk/c/slovensko/sdku-ds-opustil-poslanec-kuruc"
]
}
|
2025-10-16T19:40:44.555055+00:00
|
vr32052
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32052
|
Ivan Štefanec
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec
|
Bez toho, že by nás niekto vyzýval na to, predložili sme 5 návrhov zákonov, ktoré pomáhajú živnostníkom mladým, starým, ktoré zlepšujú sociálny systém. Šetria 50 miliónov eur.
|
2012-06-24 00:00:00
|
Pravda
|
Na stránke NRSR je až 6 návrhov zákonov pochádzajúcich z dielne SDKÚ-DS. Je však pravdou, že sa diskutovanej témy dotýka len 5 z nich. Konkrétne ide o:
|
[
"Na stránke NRSR je až 6 návrhov zákonov pochádzajúcich z dielne SDKÚ-DS. Je však pravdou, že sa diskutovanej témy dotýka len 5 z nich. Konkrétne ide o:"
] |
2012-06-25 00:00:00
|
{
"text": [
"NRSR",
"Zákon o rodičovskom príspevku",
"Zákon o príspevku pri narodení dieťaťa"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/web/?sid=zakony/prehlad/predlozene",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4037",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4038"
]
}
|
2025-10-16T20:47:39.015932+00:00
|
49021
| 49,021
|
https://demagog.sk/vyrok/49021
|
Milan Krajniak
|
SME RODINA
|
https://demagog.sk/politik/milan-krajniak
|
588 presne vyčíslili (pozn. chýbajúce peniaze pre samosprávy). A viete, koľko majú v rozpočte na tento rok a to, čo im vláda garantuje, že dostanú samosprávy navyše? 300 000 000 ako priamu, 325 000 000 ako priamu dotáciu už dostali, 200 000 000 ako dotáciu v cenách energií, ďalších 130 000 000. Ďalších 130.000.000 z eurozdrojov cez projekt alebo program Fast Care, a to nie je všetko, to je 650 000 000, pán redaktor, a to nie je všetko, ešte navyše ďalších 130 000 000 ako bonifikované úvery, ktoré poskytne každej samospráve, ktorá by napriek tomu mala problém štát.
| null |
Pravda
|
V dôsledku tzv. rodinného balíčka, ktorý minulý rok schválil parlament prišli samosprávy, podľa prepočtu Ministerstva financií (MF), o 588 miliónov eur. Všetky schémy pomoci zo strany štátu by však mali predstavovať 789 miliónov eur, ktoré sa skladajú z financií z rozpočtu, európskych zdrojov a úverových produktov.
Najväčšiu porciu pomoci predstavujú príjmy z podielových daní a to vo výške 325 mil. eur . Tie sa zvyčajne vyplácajú v mesačných splátkach, tento rok však vláda po dohode so samosprávami rozhodla (od 2:35) poslať peniaze za apríl-december v jednej splátke.
Ministerstvo hospodárstva prostredníctvom kompenzačných schém vyčlenilo na pomoc samosprávam v boji proti vysokým cenám energií 200 miliónov eur.
Prostriedky z programu FAST-CARE dosahujú výšku 127 mil. eur. Sú to eurofondy pôvodne určené na iné účely, ktoré však Slovensko môže využiť na náklady spojené s migračnou vlnou vojnových utečencov z Ukrajiny.
Štátny tajomník MF Klimek tiež potvrdil, že úverové nástroje štátneho Slovenského investičného holdingu poskytnú (od 8:50) samosprávam 136 miliónov eur.
Výrok hodnotíme ako pravdivý napriek marginálnym nerovnostiam v niektorých sumách.
|
[
"V dôsledku tzv. rodinného balíčka, ktorý minulý rok schválil parlament prišli samosprávy, podľa prepočtu Ministerstva financií (MF), o 588 miliónov eur. Všetky schémy pomoci zo strany štátu by však mali predstavovať 789 miliónov eur, ktoré sa skladajú z financií z rozpočtu, európskych zdrojov a úverových produktov.",
"Najväčšiu porciu pomoci predstavujú príjmy z podielových daní a to vo výške 325 mil. eur . Tie sa zvyčajne vyplácajú v mesačných splátkach, tento rok však vláda po dohode so samosprávami rozhodla (od 2:35) poslať peniaze za apríl-december v jednej splátke.",
"Ministerstvo hospodárstva prostredníctvom kompenzačných schém vyčlenilo na pomoc samosprávam v boji proti vysokým cenám energií 200 miliónov eur.",
"Prostriedky z programu FAST-CARE dosahujú výšku 127 mil. eur. Sú to eurofondy pôvodne určené na iné účely, ktoré však Slovensko môže využiť na náklady spojené s migračnou vlnou vojnových utečencov z Ukrajiny.",
"Štátny tajomník MF Klimek tiež potvrdil, že úverové nástroje štátneho Slovenského investičného holdingu poskytnú (od 8:50) samosprávam 136 miliónov eur.",
"Výrok hodnotíme ako pravdivý napriek marginálnym nerovnostiam v niektorých sumách."
] |
2023-05-04 00:00:00
|
{
"text": [
"schválil",
"prepočtu",
"325 mil. eur",
"rozhodla",
"vyčlenilo",
"dosahujú",
"poskytnú"
],
"url": [
"https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/649525-parlament-definitivne-schvalil-matovicov-balicek-presiel-zasadnymi-zmenami-200-eur-na-dieta-nedostane-kazdy/",
"https://es-es.facebook.com/ministerstvo.financii.sr/posts/pfbid0Z7iQDZeghKAeAkbwHSfPgY28Tkz8C9fDLpX4FJoer1GnjNfDrMgLxWv51gWVfTf5l?locale=es_ES",
"https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/samospravy-ziskaju-tohtorocny-podiel-firemnej-dani-do-konca-aprila.html",
"https://joj24.noviny.sk/analyzy-24/774461-analyzy-24-o-financovani-samosprav-marcel-klimek-a-jozef-bozik?fbclid=IwAR0Iiw9PC1A3Chm9jTzS0gAxTDw9epbysb5Xp-hizSXY_mK0WFD-pXpsebw",
"https://www.mhsr.sk/top/zverejnenie-vyzvy-na-kompenzacie-vysokych-cien-energii-pre-verejnu-spravu-uz-coskoro",
"https://www.mirri.gov.sk/aktuality/cko/vicepremierka-remisova-plnime-nas-slub-na-pomoc-samospravam-s-migracnou-krizou-sme-vybojovali-127-milionov-z-eurofondov/index.html",
"https://joj24.noviny.sk/analyzy-24/774461-analyzy-24-o-financovani-samosprav-marcel-klimek-a-jozef-bozik?fbclid=IwAR0Iiw9PC1A3Chm9jTzS0gAxTDw9epbysb5Xp-hizSXY_mK0WFD-pXpsebw"
]
}
|
2025-10-16T19:10:57.399806+00:00
|
vr15604
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15604
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
Za ministerstvo vnútra vám viem povedať, že 18 000 ľudí, ktorí sú dneska v štátnej správe, z celkového počtu do 400 000 štátnych zamestnancov,(...) a to číslo sa zmenšilo o 1500 (od spustení reformy ESO v roku 2013, pozn.)...
|
2016-12-04 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Je pravda, že vo verejnej správe momentálne pracuje vyše 400 000 štátnych zamestnancov, avšak údaje o počte zamestnancov v štátnej správe, ktoré by malo podľa slov Roberta Kaliňáka činiť okolo 18 000, sa nám nepodarilo zistiť. Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako neoveriteľný.
|
[
"Je pravda, že vo verejnej správe momentálne pracuje vyše 400 000 štátnych zamestnancov, avšak údaje o počte zamestnancov v štátnej správe, ktoré by malo podľa slov Roberta Kaliňáka činiť okolo 18 000, sa nám nepodarilo zistiť. Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako neoveriteľný."
] |
2016-12-04 00:00:00
|
{
"text": [
"Ministerstva financií",
"hlavnej knihe rozpočtu pre verejnú správu 2016-2018",
"Radovana Ďurana",
"Ministerstvo vnútra.",
"Radovana Ďuranu"
],
"url": [
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397",
"http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10397&documentId=14264",
"https://www.aktuality.sk/clanok/393216/mala-to-byt-kalinakova-pycha-realita-je-vsak-ina/",
"http://www.minv.sk/?eso-efektivna-spolahliva-otvorena-verejna-sprava",
"https://www.aktuality.sk/clanok/393216/mala-to-byt-kalinakova-pycha-realita-je-vsak-ina/"
]
}
|
2025-10-16T19:31:47.000937+00:00
|
vr28235
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28235
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Bola 10% DPH na potraviny. Najskôr ste ju zvýšili na 19 % a potom ste ešte z 19 % zvýšili na 20 %.
|
2014-09-14 00:00:00
|
Pravda
|
Sadzba DPH na potraviny na úrovni 10 % bola od roku 1999 do roku 2004 (2. vláda M. Dzurindu), keď bola znížená sadzba dane na potraviny zrušená a platila základná sadzba dane 19 %. Od roku 2011 (vláda I. Radičovej) platí základná sadzba dane 20 %. Výrok R. Fica je preto pravdivý.
Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty sú dve sadzby dane z pridanej hodnoty: základná sadzba DPH 20 % a znížená sadzba dane z DPH 10%. Znížená DPH ( príloha 7 ) platí pre zdravotnícke pomôcky, knihy, či hudobniny. Základná sadza dane 20 % bola zavedená na prechodné obdobie, do momentu, keď klesne deficit verejných financií pod 3 % HDP. Dňa 8. júla 2014 schválili poslanci v NR SR novelu zákona o DPH, ktorá automatický mechanizmus resp. prechodné obdobie zrušila a stanovuje základnú sadzbu dane 20% sadzby DPH.
Vývoj DPH:
Už zrušený zákon o DPH z roku 1995 hovoril o dvoch sadzbách dane: základnej 23 % a zníženej 6 %. V roku 1997 sa prijala novela (príloha), ktorá zaviedla zníženú sadzbu DPH 6 % aj na potraviny (mlieko, mäso, ryby, vajcia, cukor, prípravky z ovocia a zeleniny, obilniny a pod.). Od júla 1999 platila znížená sadzba dane 10 % na tovary uvedené v prílohe - aj potraviny. V roku 2002 bola znížená sadza dane 10 % zvýšená na 14 %.
V apríli 2004, po prelomení prezidentovho veta, poslanci opätovne schválili nový zákon o DPH , ktorý zaviedol rovnú sadzbu DPH na úrovni 19 %, namiesto dovtedy platných 14 % (znížená sadzba dane) a 20 %. Znížená sadzba dane na potraviny teba neplatila. Za tento zákon hlasoval aj súčasný predseda KDH Ján Figeľ.
V roku 2004 SMER snažil o zníženie sadzby dane na potraviny na 10 %, no zmena sa nedosiahla.
Znížená 10 % daň na niektoré vybrané druhy (lieky a zdravotnícke pomôcky) tovarov bola zavedená od roku 2007 počas 1. vlády R. Fica. Novela bola prijatá koncom roka 2006. Od roku 2008 bola zavedená znížená sadzba dane z DPH 10 % aj pre knihy. Novela bola prijatá koncom roka 2007.
V marci 2010 1. vláda R. Fica prijala novelu, ktorá znížila sadzbu dane na niektoré potraviny z dvora na 6 %.
6. septembra 2010 bola za vlády I. Radičovej prijatá novela zákona o DPH, ktorá dočasne (pokiaľ neklesne deficit pod 3 % HDP) zaviedla sadzbu DPH na úrovni 20 %, pričom znížená sadzba DPH na lieky, zdravotnícke pomôcky a knihy zostala zachovaná. Zároveň však zrušila sadzbu DPH 6 % na predaj z dvora. Novela bola s účinnosťou od 1. januára 2011.
|
[
"Sadzba DPH na potraviny na úrovni 10 % bola od roku 1999 do roku 2004 (2. vláda M. Dzurindu), keď bola znížená sadzba dane na potraviny zrušená a platila základná sadzba dane 19 %. Od roku 2011 (vláda I. Radičovej) platí základná sadzba dane 20 %. Výrok R. Fica je preto pravdivý.",
"Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty sú dve sadzby dane z pridanej hodnoty: základná sadzba DPH 20 % a znížená sadzba dane z DPH 10%. Znížená DPH ( príloha 7 ) platí pre zdravotnícke pomôcky, knihy, či hudobniny. Základná sadza dane 20 % bola zavedená na prechodné obdobie, do momentu, keď klesne deficit verejných financií pod 3 % HDP. Dňa 8. júla 2014 schválili poslanci v NR SR novelu zákona o DPH, ktorá automatický mechanizmus resp. prechodné obdobie zrušila a stanovuje základnú sadzbu dane 20% sadzby DPH.",
"Vývoj DPH:",
"Už zrušený zákon o DPH z roku 1995 hovoril o dvoch sadzbách dane: základnej 23 % a zníženej 6 %. V roku 1997 sa prijala novela (príloha), ktorá zaviedla zníženú sadzbu DPH 6 % aj na potraviny (mlieko, mäso, ryby, vajcia, cukor, prípravky z ovocia a zeleniny, obilniny a pod.). Od júla 1999 platila znížená sadzba dane 10 % na tovary uvedené v prílohe - aj potraviny. V roku 2002 bola znížená sadza dane 10 % zvýšená na 14 %.",
"V apríli 2004, po prelomení prezidentovho veta, poslanci opätovne schválili nový zákon o DPH , ktorý zaviedol rovnú sadzbu DPH na úrovni 19 %, namiesto dovtedy platných 14 % (znížená sadzba dane) a 20 %. Znížená sadzba dane na potraviny teba neplatila. Za tento zákon hlasoval aj súčasný predseda KDH Ján Figeľ.",
"V roku 2004 SMER snažil o zníženie sadzby dane na potraviny na 10 %, no zmena sa nedosiahla.",
"Znížená 10 % daň na niektoré vybrané druhy (lieky a zdravotnícke pomôcky) tovarov bola zavedená od roku 2007 počas 1. vlády R. Fica. Novela bola prijatá koncom roka 2006. Od roku 2008 bola zavedená znížená sadzba dane z DPH 10 % aj pre knihy. Novela bola prijatá koncom roka 2007.",
"V marci 2010 1. vláda R. Fica prijala novelu, ktorá znížila sadzbu dane na niektoré potraviny z dvora na 6 %.",
"6. septembra 2010 bola za vlády I. Radičovej prijatá novela zákona o DPH, ktorá dočasne (pokiaľ neklesne deficit pod 3 % HDP) zaviedla sadzbu DPH na úrovni 20 %, pričom znížená sadzba DPH na lieky, zdravotnícke pomôcky a knihy zostala zachovaná. Zároveň však zrušila sadzbu DPH 6 % na predaj z dvora. Novela bola s účinnosťou od 1. januára 2011."
] |
2014-09-15 00:00:00
|
{
"text": [
"zákona",
"príloha 7",
"schválili",
"novelu",
"základnú sadzbu dane",
"1995",
"novela",
"1999",
"2002",
"schválili",
"zákon o DPH",
"hlasoval",
"zníženie",
"Novela",
"Novela",
"prijala",
"prijatá"
],
"url": [
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222#f6210330",
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222#f6210448",
"http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34285",
"http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=969",
"http://ekonomika.sme.sk/c/7274188/dph-neklesne-smer-schvalil-ze-zostane-20-percentna.html",
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-289/znenie-19951220#f5439610",
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/1997-371",
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/1999-153",
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-637",
"http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/novy-zakon-o-dph-definitivne-schvaleny.html",
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222/znenie-20040428",
"http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=14862",
"http://www.strava.sk/showdoc.do?docid=2164",
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2006-656",
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-593",
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-83",
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-490"
]
}
|
2025-10-16T19:45:29.009760+00:00
|
vr30572
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30572
|
Jozef Kollár
|
SKOK!
|
https://demagog.sk/politik/jozef-kollar
|
Nehovoríme len o fiškálnych úniách, hovoríme aj o spoločnej hospodárskej politike, kde sa opäť hovorí vo vyhlásení (hláv štátov z posledného summitu EÚ, pozn.) článku 9. Hlavné reformy, ktoré plánujú, podčiarkujem, národné štáty, členské štáty eurozóny, budú takisto prerokovávané a koordinované na úrovni eurozóny.
|
2011-12-11 00:00:00
|
Pravda
|
V článku 9 Vyhlásenia hláv štátov alebo vlád eurozóny ( .pdf, strana 5 ) sa píše nasledovné:
|
[
"V článku 9 Vyhlásenia hláv štátov alebo vlád eurozóny ( .pdf, strana 5 ) sa píše nasledovné:"
] |
2011-12-12 00:00:00
|
{
"text": [
".pdf, strana 5"
],
"url": [
"http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/126658.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:09:32.428248+00:00
|
vr26191
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26191
|
Vladimír Maňka
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/vladimir-manka
|
Takmer 80% všetkých verejných investícií získavame práve vďaka eurofondom.
|
2013-11-18 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 3. februára 2013, V politike , 3. februára 2013, Na telo , 10.februára 2013 a V politike , 13. októbra 2013).
|
[
"Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 3. februára 2013, V politike , 3. februára 2013, Na telo , 10.februára 2013 a V politike , 13. októbra 2013)."
] |
2013-11-18 00:00:00
|
{
"text": [
"O5M12",
"V politike",
"Na telo",
"V politike",
"uviedol",
"návšteve",
"Euractiv.sk",
"štúdia",
"dokument"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/353/verejne-obstaravanie",
"http://www.demagog.sk/diskusie/352/budeme-mat-viac-pracovnych-miest",
"http://www.demagog.sk/diskusie/354/konsolidacne-opatrenia-a-vplyv-na-nezamestnanost",
"http://www.demagog.sk/diskusie/407/?ph=4",
"http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689",
"http://ekonomika.sme.sk/c/6537018/bez-eurofondov-by-sme-boli-v-recesii-priznal-fico.html",
"http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/clanok/lidri-musia-zo-summitov-prist-domov-s-koristou-020478",
"http://www.vsemvs.sk/Portals/0/files/VedaVyskum/VedeckyCasopisVSEMvs_2012_12.pdf",
"http://www.partnerskadohoda.gov.sk/data/files/3156_pozicny-dokument-ek_finalsk.doc"
]
}
|
2025-10-16T19:52:59.667592+00:00
|
vr15985
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15985
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
My sme zakázali zisk zdravotných poisťovní a boli to títo istí opoziční poslanci, ktorí napadli tento náš zákona na Ústavnom súde a Ústavný súd povedal, že náš zákon nebol v súlade s ústavou.
|
2017-03-19 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Vláda Roberta Fica v roku 2007 presadila novelu zákona o zdravotných poisťovniach, ktorá zdravotným poisťovniam “zakázala zisk” , resp. im zakázala vyplácať dividendy svojim akcionárom. Túto novelu napadlo na Ústavnom súde vtedy 49 opozičných poslancov, s čím aj uspeli . Ústavný súd označil takéto obmedzenie podnikania v rozpore s Ústavou SR. Avšak premiérov výrok hodnotíme ako zavádzanie, nakoľko nie je známy presný zoznam poslancov, ktorí návrh podali.
|
[
"Vláda Roberta Fica v roku 2007 presadila novelu zákona o zdravotných poisťovniach, ktorá zdravotným poisťovniam “zakázala zisk” , resp. im zakázala vyplácať dividendy svojim akcionárom. Túto novelu napadlo na Ústavnom súde vtedy 49 opozičných poslancov, s čím aj uspeli . Ústavný súd označil takéto obmedzenie podnikania v rozpore s Ústavou SR. Avšak premiérov výrok hodnotíme ako zavádzanie, nakoľko nie je známy presný zoznam poslancov, ktorí návrh podali."
] |
2017-03-20 00:00:00
|
{
"text": [
"zákona",
"uspeli",
"odôvodnení",
"kriticky",
"zdôvodnil"
],
"url": [
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581/20150901.html",
"https://ekonomika.sme.sk/c/5738425/zdravotne-poistovne-si-mozu-svoj-zisk-nechat.html",
"http://www.demagog.sk/diskusie/221/jan-figel-vs-robert-fico",
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169210-fico-bud-chlap-a-plat-skody-zo-svojho-vyzyva-matovic-expremiera/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/181157/zakaz-zisku-zdravotnych-poistovni-protiustavny/"
]
}
|
2025-10-16T19:30:53.134310+00:00
|
vr30115
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30115
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Mňa trebárs teší to, že inflácia na Slovensku je stále veľmi nízka. Dokonca v tomto roku sa plánuje niekde na úrovni okolo nuly.
|
2015-10-11 00:00:00
|
Pravda
|
Zdroj: inflation.eu Priemerná harmonizovaná inflácia pre rok 2015 (obdobie január - august) predstavovala -0,28%. Zdroj: Trading Economics Údaje na grafe hovoria, že miera inflácie k septembru 2015 bola -0,5%. Prognóza pre pre štvrtý kvartál 2015 je 0.1%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Zdroj: inflation.eu Priemerná harmonizovaná inflácia pre rok 2015 (obdobie január - august) predstavovala -0,28%. Zdroj: Trading Economics Údaje na grafe hovoria, že miera inflácie k septembru 2015 bola -0,5%. Prognóza pre pre štvrtý kvartál 2015 je 0.1%. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2015-10-12 00:00:00
|
{
"text": [
"inflation.eu",
"Trading Economics",
"štvrtý kvartál"
],
"url": [
"http://www.inflation.eu/inflation-rates/slovakia/historic-inflation/hicp-inflation-slovakia-2015.aspx",
"http://www.tradingeconomics.com/slovakia/inflation-cpi",
"http://www.tradingeconomics.com/slovakia/inflation-cpi/forecast"
]
}
|
2025-10-16T19:38:51.020490+00:00
|
vr14458
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14458
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
(...) Dánsko alebo Fínsko, kde 15-roční (žiaci, pozn.) vyhrávajú svetové porovnávania...
|
2016-02-14 00:00:00
|
Pravda
|
Výrok Jána Figeľa hodnotíme na základe výsledkov najnovšie vyhodnoteného PISA testovania, ktoré sa konalo v roku 2012. Fínski študenti obsadili prvé priečky pri porovnaní ich výsledkov so študentmi ostatných krajín OECD. Dánsko síce dosiahlo skôr priemerné výsledky, no vzhľadom na to, že Figeľovo tvrdenie možno chápať v tom zmysle, že buď Fínsko alebo Dánsko dosahujú výborné výsledky, výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý. PISA testovanie sa koná každé tri roky a testuje šikovnosť, kreativitu a zručnosť študentov v troch oblastiach: matematika, prírodné vedy a čítanie s porozumením a práca s textom. V poslednom testovaní v roku 2012 sa testu zúčastnilo 510 000 študentov, ktorí boli starší ako 15 rokov a 3 mesiace a mladší ako 16 rokov a 2 mesiace. V nasledujúcich tabuľkách sú zoradené krajiny podľa dosiahnutého výsledku.
|
[
"Výrok Jána Figeľa hodnotíme na základe výsledkov najnovšie vyhodnoteného PISA testovania, ktoré sa konalo v roku 2012. Fínski študenti obsadili prvé priečky pri porovnaní ich výsledkov so študentmi ostatných krajín OECD. Dánsko síce dosiahlo skôr priemerné výsledky, no vzhľadom na to, že Figeľovo tvrdenie možno chápať v tom zmysle, že buď Fínsko alebo Dánsko dosahujú výborné výsledky, výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý. PISA testovanie sa koná každé tri roky a testuje šikovnosť, kreativitu a zručnosť študentov v troch oblastiach: matematika, prírodné vedy a čítanie s porozumením a práca s textom. V poslednom testovaní v roku 2012 sa testu zúčastnilo 510 000 študentov, ktorí boli starší ako 15 rokov a 3 mesiace a mladší ako 16 rokov a 2 mesiace. V nasledujúcich tabuľkách sú zoradené krajiny podľa dosiahnutého výsledku."
] |
2016-02-15 00:00:00
|
{
"text": [
"PISA testovanie"
],
"url": [
"https://data.oecd.org/education.htm#profile-International student assessment (PISA)"
]
}
|
2025-10-16T19:35:49.032388+00:00
|
vr17233
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17233
|
Lucia Ďuriš Nicholsonová
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova
|
0,67%, to je tabuľka z ministerstva financií. (...) 931 tisíc je z európskych zdrojov a zo štátneho rozpočtu 164 tisíc. A prioritná os, technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít, ste vyčlenili 243 662 462 eur a do dnešného dňa, čo Vám, čo sme, za polovicou programovacieho obdobia, ste vyčerpali 3 288 000 eur, čo je čerpanosť na úrovni 1,35%.
|
2018-01-21 00:00:00
|
Pravda
|
Výrok sa týka miery čerpania finančných prostriedkov v Operačnom programe Ľudské zdroje 2014-2020. Nakoľko Nicholsonová správne uviedla hodnotu finančnej alokácie na obe prioritné osi a rovnako aj percentuálne vyčerpanie týchto finančných prostriedkov, výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Výrok sa týka miery čerpania finančných prostriedkov v Operačnom programe Ľudské zdroje 2014-2020. Nakoľko Nicholsonová správne uviedla hodnotu finančnej alokácie na obe prioritné osi a rovnako aj percentuálne vyčerpanie týchto finančných prostriedkov, výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2018-01-22 00:00:00
|
{
"text": [
"Cieľom",
".pdf",
".pdf",
".pdf"
],
"url": [
"https://www.minv.sk/?ros_esif_strategie_op_lz",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatId=84&NewsID=1156",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatId=84&NewsID=1156",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatId=84&NewsID=1156"
]
}
|
2025-10-16T19:26:57.816725+00:00
|
vr37657
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37657
|
Iveta Radičová
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/iveta-radicova
|
V operačnom programe (Veda a výskum pozn.) od roku 2007 do 2013 je 1,42 miliardy eur obrovská suma. Z toho je, sú zazmluvnené, tak tomu zvykneme hovoriť projekty vo výške 858 aj niečo miliónov eur, ale čerpaných k dnešnému dňu je cirka len 10 %.
|
2011-03-13 00:00:00
|
Pravda
|
Na operačný program Výskumu a vývoja 2007 - 2013 bola schválená suma 1,422 mld . eur. Tieto finančné prostriedky sú vyčlenené zo štrukturálnych fondov EÚ a štátneho rozpočtu. Zazmluvnené projekty v OP Výskum a vývoja dosahujú hodnotu 755 mil. eur (.xls, stav čerpania k dátumu: 30.11.2010). Čerpané výdavky vykazujú (xls.) skutočne 10% (stav čerpania k dátumu: 30.11.2010).
|
[
"Na operačný program Výskumu a vývoja 2007 - 2013 bola schválená suma 1,422 mld . eur. Tieto finančné prostriedky sú vyčlenené zo štrukturálnych fondov EÚ a štátneho rozpočtu. Zazmluvnené projekty v OP Výskum a vývoja dosahujú hodnotu 755 mil. eur (.xls, stav čerpania k dátumu: 30.11.2010). Čerpané výdavky vykazujú (xls.) skutočne 10% (stav čerpania k dátumu: 30.11.2010)."
] |
2011-03-14 00:00:00
|
{
"text": [
"suma 1,422 mld",
"755 mil. eur",
"vykazujú"
],
"url": [
"http://www.asfeu.sk/operacny-program-vyskum-a-vyvoj/aktuality/clanok/operacny-program-vyskum-a-vyvoj-bol-schvaleny/",
"http://www.monitoringfondov.eu/upload/cerpanie/2007-2013/2007-2013_cerpanie_k_30_11_2010.xls",
"http://www.monitoringfondov.eu/upload/cerpanie/2007-2013/2007-2013_cerpanie_k_30_11_2010.xls"
]
}
|
2025-10-16T20:17:07.163139+00:00
|
vr38007
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38007
|
Ivan Mikloš
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
|
Potom bude možné aj znižovať, ďalej znižovať odvodovo-daňové zaťaženie, ale zároveň platí, že my už dnes máme odvodovo-daňové zaťaženie jedno z najnižších v Európe.
|
2011-04-10 00:00:00
|
Pravda
|
SITA : "Podľa Eurostatu malo v roku 2008 v EÚ nižšie daňové zaťaženie len Rumunsko a Lotyšsko." V roku 2008 bolo na Slovensku celkové daňové zaťaženie na úrovni 29,1% HDP, Prognóza celkového daňového zaťaženia v roku 2011 je Výborom pre daňové prognózy odhadovaná na 28% HDP (.pdf) .
|
[
"SITA : \"Podľa Eurostatu malo v roku 2008 v EÚ nižšie daňové zaťaženie len Rumunsko a Lotyšsko.\" V roku 2008 bolo na Slovensku celkové daňové zaťaženie na úrovni 29,1% HDP, Prognóza celkového daňového zaťaženia v roku 2011 je Výborom pre daňové prognózy odhadovaná na 28% HDP (.pdf) ."
] |
2011-04-11 00:00:00
|
{
"text": [
"SITA",
"daňové zaťaženie",
"Výborom pre daňové prognózy odhadovaná na 28% HDP (.pdf)",
""
],
"url": [
"http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=93419",
"http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=93419",
"http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/Ekonomicke_prognozy/Fiskal/EDV/2010/september/dane_IFP_september2010_def.pdf",
"http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/Ekonomicke_prognozy/Fiskal/EDV/2010/september/dane_IFP_september2010_def.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:15:38.114673+00:00
|
vr37829
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37829
|
Jozef Kollár
|
SKOK!
|
https://demagog.sk/politik/jozef-kollar
|
...a jeho objem tohto Eurovalu 2 alebo toho najnovšieho, ktorý sa vyrokoval na summite v piatok uplynulý týždeň je 700 miliárd eur, pre porovnanie, pretože opäť divák si nevie častokrát ani ten počet núl celkom predstaviť aké je to číslo, tak len pre porovnanie, je to približne, ten celý Euroval, tých 700 miliárd eur, je 10-krát vyššia suma ako vyprodukuje Slovensko ročne tovarov a služieb. Je to 10-krát vyššia suma.
|
2011-03-27 00:00:00
|
Pravda
|
V piatok 25. marca 2011 v Bruseli padlo rozhodnutie o finančnej štruktúre trvalého Eurovalu (ESM), ktorý vstúpi do platnosti od roku 2013. ESM by mal mať úverovú kapacitu 500 miliárd eur s ratingom AAA, na jej dosiahnutie je však nutná 700-miliardová kapitálová základňa. O rovnakom čísle informuje aj server s24.sk (zdroj Webnoviny): "Nový mechanizmus by mal disponovať celkovými finančnými prostriedkami vo výške 700 miliárd eur a začne platiť v roku 2013, keď sa skončí platnosť EFSF." HDP SR v bežných cenách bolo v roku 2010 vo výške 65,9 mld.eur, objem Eurovalu 2 je tak 10,62 krát väčší.
|
[
"V piatok 25. marca 2011 v Bruseli padlo rozhodnutie o finančnej štruktúre trvalého Eurovalu (ESM), ktorý vstúpi do platnosti od roku 2013. ESM by mal mať úverovú kapacitu 500 miliárd eur s ratingom AAA, na jej dosiahnutie je však nutná 700-miliardová kapitálová základňa. O rovnakom čísle informuje aj server s24.sk (zdroj Webnoviny): \"Nový mechanizmus by mal disponovať celkovými finančnými prostriedkami vo výške 700 miliárd eur a začne platiť v roku 2013, keď sa skončí platnosť EFSF.\" HDP SR v bežných cenách bolo v roku 2010 vo výške 65,9 mld.eur, objem Eurovalu 2 je tak 10,62 krát väčší."
] |
2011-03-28 00:00:00
|
{
"text": [
"rozhodnutie",
"s24.sk",
"HDP"
],
"url": [
"http://ekonomika.sme.sk/c/5821775/koalicia-sa-dohodla-na-odvodoch-dohodarov-este-riesia.html#ixzz1HnLy38Ho",
"http://www.s24.sk/sk/Ekonomika/Zahranicie/Ministri-financii-sa-dohodli-na-nastupcovi-eurovalu.alej",
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24132"
]
}
|
2025-10-16T20:16:22.321639+00:00
|
vr26278
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26278
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
Môžeme neurobiť nič, môžeme neurobiť. 15 rokov, pán redaktor sa tu nerobilo nič (v oblasti poberateľov dávok v hmotnej núdzi, pozn.).
|
2013-12-01 00:00:00
|
Nepravda
|
R. Kaliňák preháňa ak tvrdí, že za 15 rokov sa v oblasti poberateľov dávok hmotnej núdzi nespravilo vôbec nič. Ak odhliadneme o faktu, že samotný zákon má len 10 rokov, a teda len vznik samostatného zákona možno považovať za zmenu v oblasti dávok v hmotnej núdzi, jednou zo zásadných noviel bola novela z roku 2004. Táto novela zaviedla možnosť zrážky z dávok hmotnej núdzi v prípade, ak poberateľ neplatí výživné na dieťa. Inými slovami, tak ako novela z októbra 2013 ruší priestupkovú imunitu poberateľov dávok v hmotnej núdzi, novela z roku 2004 rušila trestnoprávnu imunitu minimálne v prípade, ak poberateľ dávok v hmotnej núdzi neplatil výživné. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi sa od 1.1.2004, teda odo dňa nadobudnutia účinnosti, novelizoval až 25 krát. Zákon o hmotnej núdzi je účinní takmer 10 rokov. Demagog.SK sa za účelom overenia tvrdenia pána ministra Kaliňáka zameral na podmienky uplatenia si nároku na dávky v hmotnej núdzi a podmienky jej vyplácania. Jednotlivé úpravy sú verejnosti dostupné. Prvá novela vyplývajúca na poberateľa dávok v hmotnej núdzi sa uskutočnila v roku 2004.
Predpis č. 613/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Čl. II
2. V § 299 odsek 1 znie: „(1) Ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa použijú i na výkon rozhodnutia zrážkami z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú mzdu, najmä z náhrady mzdy, náhrady na pracovnú pohotovosť, náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, z dávky sociálneho poistenia, z dávky sociálneho zabezpečenia, a ak ide o výkon rozhodnutia na vymoženie výživného pre maloleté dieťa, aj z dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi .“
|
[
"R. Kaliňák preháňa ak tvrdí, že za 15 rokov sa v oblasti poberateľov dávok hmotnej núdzi nespravilo vôbec nič. Ak odhliadneme o faktu, že samotný zákon má len 10 rokov, a teda len vznik samostatného zákona možno považovať za zmenu v oblasti dávok v hmotnej núdzi, jednou zo zásadných noviel bola novela z roku 2004. Táto novela zaviedla možnosť zrážky z dávok hmotnej núdzi v prípade, ak poberateľ neplatí výživné na dieťa. Inými slovami, tak ako novela z októbra 2013 ruší priestupkovú imunitu poberateľov dávok v hmotnej núdzi, novela z roku 2004 rušila trestnoprávnu imunitu minimálne v prípade, ak poberateľ dávok v hmotnej núdzi neplatil výživné. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.",
"Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi sa od 1.1.2004, teda odo dňa nadobudnutia účinnosti, novelizoval až 25 krát. Zákon o hmotnej núdzi je účinní takmer 10 rokov. Demagog.SK sa za účelom overenia tvrdenia pána ministra Kaliňáka zameral na podmienky uplatenia si nároku na dávky v hmotnej núdzi a podmienky jej vyplácania. Jednotlivé úpravy sú verejnosti dostupné. Prvá novela vyplývajúca na poberateľa dávok v hmotnej núdzi sa uskutočnila v roku 2004.",
"Predpis č. 613/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov",
"Čl. II",
"2. V § 299 odsek 1 znie: „(1) Ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa použijú i na výkon rozhodnutia zrážkami z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú mzdu, najmä z náhrady mzdy, náhrady na pracovnú pohotovosť, náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, z dávky sociálneho poistenia, z dávky sociálneho zabezpečenia, a ak ide o výkon rozhodnutia na vymoženie výživného pre maloleté dieťa, aj z dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi .“"
] |
2013-12-02 00:00:00
|
{
"text": [
"Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi",
"úpravy",
"Predpis č. 613/2004 Z. z."
],
"url": [
"http://www.employment.gov.sk/zakon-c.-5992003-z.-z.-o-pomoci-v-hmotnej-nudzi-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov.pdf",
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-599/info",
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-613"
]
}
|
2025-10-16T20:50:12.045048+00:00
|
vr36191
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36191
|
Ján Slota
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/jan-slota
|
Dostala vyše 20 miliárd euro, respektíve dolárov, neviem teraz, či doláre alebo eura, ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že tento štát by bol úplne a do písmena pod bankovým dohľadom tých bankových inštitúcií, ktoré dozerajú na chod vlastne Európskej únie.
|
2010-05-02 00:00:00
|
Nepravda
|
Ide síce o eurá, od MMF ich ale bude 12,5 miliardy, ostatok doplatí EU a Svetová Banka.
|
[
"Ide síce o eurá, od MMF ich ale bude 12,5 miliardy, ostatok doplatí EU a Svetová Banka."
] |
2010-12-19 00:00:00
|
{
"text": [
"MMF ich ale bude"
],
"url": [
"http://dnes.atlas.sk/ekonomika/financie/575828/medzinarodny-menovy-fond-ponukol-madarsku-vacsi-uver"
]
}
|
2025-10-16T20:40:24.523554+00:00
|
vr33139
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33139
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
Už dva roky klesali reálne príjmy.
|
2013-02-10 00:00:00
|
Pravda
|
Počas celého roka 2010 reálna mzda stúpala, klesať začala až od prvého štvrťroku 2011. Reálne príjmy klesali po celý rok 2011, aj počas prvých troch kvartálov 2012. P. Kažimír uvádza dva roky klesania reálnych príjmov. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v roku 2011 aj 2012 (údaje len do Q3) reálny príjem klesal a podľa analýzy IFP má mierne rásť až v roku 2013.
|
[
"Počas celého roka 2010 reálna mzda stúpala, klesať začala až od prvého štvrťroku 2011. Reálne príjmy klesali po celý rok 2011, aj počas prvých troch kvartálov 2012. P. Kažimír uvádza dva roky klesania reálnych príjmov. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v roku 2011 aj 2012 (údaje len do Q3) reálny príjem klesal a podľa analýzy IFP má mierne rásť až v roku 2013."
] |
2013-02-11 00:00:00
|
{
"text": [
"2010",
"2011",
"2012",
"IFP",
"SITA"
],
"url": [
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24135",
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35593",
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48053",
"http://www.scribd.com/document_downloads/122920663?extension=pdf&from=embed&source=embed",
"http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/257447-prognoza-pre-slovensko-je-horsia-rast-ma-len-o-12-percenta/"
]
}
|
2025-10-16T20:00:11.391454+00:00
|
vr37834
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37834
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
...minister financií snaží, snaží proste hovoriť o tom ako vyrokoval vynikajúce podmienky a zakrýva, zakrýva ten holý fakt klamstvom, lebo on prehlásil a dokonca to presadil aj do argumentácie premiérky a je tam jedno vyjadrenie: Hotovosť je lepšie ako prispievanie garanciami, lebo v prípade, keby pri najčernejšom scenáre by sme museli platiť viacej z garancie ako cez hotovosť.
|
2011-03-27 00:00:00
|
Pravda
|
Podla správ TASR a SITA je podla premiérky "Ivety Radicovej pre Slovensko v súcasnosti výhodnejšie podielat sa na kapitáli mechanizmu hotovostou, pretože záruky by kvôli zachovaniu najvyššieho ratingového hodnotenia efektívnej úverovej kapacity museli byt poskytnuté v ovela vyššej miere ako hotovostný vklad." V inom clánku agentúry SITA možno zas doložit podobné vyjadrenie Mikloša: "Hotovost neznamená, že tie peniaze, ktoré v hotovosti zložíme, budú poskytnuté ako pôžicka. Je to investícia do kapitálu ESM,' priblížil dnes dopoludnia na tlacovej konferencii. Cím menej hotovosti by sa do nového mechanizmu vložilo, tým vyšší by musel byt objem garancií zo strany jednotlivých clenov eurozóny. 'Je tam na výber, že ked dáme menej v hotovosti, budeme musiet dat rádovo viac v garanciách a pri riziku uplatnenia tých garancií by to znamenalo väcšiu škodu pre krajinu,' upozornil šéf rezortu financií."
|
[
"Podla správ TASR a SITA je podla premiérky \"Ivety Radicovej pre Slovensko v súcasnosti výhodnejšie podielat sa na kapitáli mechanizmu hotovostou, pretože záruky by kvôli zachovaniu najvyššieho ratingového hodnotenia efektívnej úverovej kapacity museli byt poskytnuté v ovela vyššej miere ako hotovostný vklad.\" V inom clánku agentúry SITA možno zas doložit podobné vyjadrenie Mikloša: \"Hotovost neznamená, že tie peniaze, ktoré v hotovosti zložíme, budú poskytnuté ako pôžicka. Je to investícia do kapitálu ESM,' priblížil dnes dopoludnia na tlacovej konferencii. Cím menej hotovosti by sa do nového mechanizmu vložilo, tým vyšší by musel byt objem garancií zo strany jednotlivých clenov eurozóny. 'Je tam na výber, že ked dáme menej v hotovosti, budeme musiet dat rádovo viac v garanciách a pri riziku uplatnenia tých garancií by to znamenalo väcšiu škodu pre krajinu,' upozornil šéf rezortu financií.\""
] |
2011-03-28 00:00:00
|
{
"text": [
"TASR a SITA",
"SITA"
],
"url": [
"http://ekonomika.sme.sk/c/5820035/radicova-dostala-mandat-hlasovat-za-novy-euroval.html",
"http://ekonomika.sme.sk/c/5823394/sulik-do-noveho-eurovalu-by-sme-mohli-zaplatit-eurofondmi.html"
]
}
|
2025-10-16T20:16:17.697630+00:00
|
vr36141
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36141
|
Rafael Rafaj
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj
|
Len pre divákov pripomeniem, že nejde len o generálneho prokurátora, že takto sa volí prezídium Fondu národného majetku, Pozemkový fond, vlastne všetky personálne nominácie vrátane mediálnych rád, vysielanie pre retransmisiu a ďalšie a ďalšie personálne posty v tomto štáte, takže kvôli, kvôli jednému chorému stromu v podstate táto koalícia je ochotná vyrúbať celý zdravý legislatívny les a to je smutný príbeh už.
|
2010-12-12 00:00:00
|
Pravda
|
Čo sa týka pozemkového fondu, tak podľa volebného poriadku o voľbe a odvolaní členov Rady Slovenského pozemkového fondu čl.1 ods.3 : „ Voľba a odvolanie členov rady fondu sa vykonáva tajným hlasovaním, pokiaľ sa národná rada neuznesie inak .“
|
[
"Čo sa týka pozemkového fondu, tak podľa volebného poriadku o voľbe a odvolaní členov Rady Slovenského pozemkového fondu čl.1 ods.3 : „ Voľba a odvolanie členov rady fondu sa vykonáva tajným hlasovaním, pokiaľ sa národná rada neuznesie inak .“"
] |
2010-12-19 00:00:00
|
{
"text": [
"volebného poriadku o voľbe a odvolaní členov Rady Slovenského pozemkového fondu čl.1 ods.3"
],
"url": [
"http://nrsr.sk/default.aspx?SectionId=124"
]
}
|
2025-10-16T20:22:29.909273+00:00
|
45364
| 45,364
|
https://demagog.sk/vyrok/45364
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Tá (Sociálna poisťovňa, pozn.) sa mnohokrát po 9 rokoch, ôsmich mesiacoch zobudí a začne pýtať peniaze, a preto aj to bolo mnohokrát neférové ako to bolo nastavené.
|
2020-05-22 00:00:00
|
Pravda
|
Zákon umožňuje Sociálnej poisťovni požiadať dlžníka o nezaplatené poistné až do desiatich rokov odo dňa splatnosti. Sociálna poisťovňa si pritom účtuje penále 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Keby sa dlžníkovi pripomenula povedzme deväť rokov po nezaplatenom poistnom, úroky by sa mohli vyšplhať do vysokých výšok. V praxi sa stali prípady , kedy sa poisťovňa ozvala dlžníkom až po rokoch - a ich úroky z omeškania tak boli patrične vysoké. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.
|
[
"Zákon umožňuje Sociálnej poisťovni požiadať dlžníka o nezaplatené poistné až do desiatich rokov odo dňa splatnosti. Sociálna poisťovňa si pritom účtuje penále 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Keby sa dlžníkovi pripomenula povedzme deväť rokov po nezaplatenom poistnom, úroky by sa mohli vyšplhať do vysokých výšok. V praxi sa stali prípady , kedy sa poisťovňa ozvala dlžníkom až po rokoch - a ich úroky z omeškania tak boli patrične vysoké. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé."
] |
2020-05-22 00:00:00
|
{
"text": [
"umožňuje",
"účtuje",
"prípady",
"ozvala"
],
"url": [
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20150901.html#paragraf-147",
"https://www.ske.sk/home/nebudte-nasim-klientom/",
"https://e.dennikn.sk/319786/socialna-poistovna-mu-rokoch-nauctovala-penale-co-generalny-pardon-pyta-sa/1739229",
"https://e.dennikn.sk/319786/socialna-poistovna-mu-rokoch-nauctovala-penale-co-generalny-pardon-pyta-sa/1739229"
]
}
|
2025-10-16T20:57:37.151879+00:00
|
vr31341
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31341
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
Ale na druhej strane práve spomínaný projekt (PPP Nitra-Zvolen pozn.) zvýhodňuje banky natoľko, že najväčšiu časť financií za 30 rokov získajú banky a koncesionár vo forme zisku, úrokov a dividend.
|
2012-03-11 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR uvádza, že 100 km diaľnic cez dva PPP balíky by bolo Slovensko stálo za 30 rokov platieb 17 mld €. Väčšinu z tejto sumy (10 mld) predstavovali finančné náklady - úroky, zisky a dividendy bánk a koncesionárskych firiem. Pri úrokoch a poplatkoch bankám ide (prezentácia, tretí slide pozn.) o 37% z celkovej sumy. Dividendy a úroky akcionárom predstavujú 24%, samotná výstavby 24%, iné náklady koncesionára 7%, ťažká údržba 5% a prevádzka a ľahká údržba 4%.
|
[
"Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR uvádza, že 100 km diaľnic cez dva PPP balíky by bolo Slovensko stálo za 30 rokov platieb 17 mld €. Väčšinu z tejto sumy (10 mld) predstavovali finančné náklady - úroky, zisky a dividendy bánk a koncesionárskych firiem. Pri úrokoch a poplatkoch bankám ide (prezentácia, tretí slide pozn.) o 37% z celkovej sumy. Dividendy a úroky akcionárom predstavujú 24%, samotná výstavby 24%, iné náklady koncesionára 7%, ťažká údržba 5% a prevádzka a ľahká údržba 4%."
] |
2012-03-12 00:00:00
|
{
"text": [
"ide"
],
"url": [
"http://www.slideshare.net/mindopsk"
]
}
|
2025-10-16T20:06:40.205639+00:00
|
vr29313
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29313
| null | null |
https://demagog.sk/politik/
|
...vyše bilióna eur vyše 2.500 eur na každého obyvateľa eurozóny.
|
2015-03-13 00:00:00
|
Pravda
|
Počet obyvateľov eurozóny pre rok 2014 je podľa údajov Eurostat 334 542 125. Preto z bilióna eur na jedného obyvateľa eurozóny pripadá 2989,16€. Z vyše bilióna eur teda naozaj na každého obyvateľa eurozóny pripadá vyše 2500€. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Počet obyvateľov eurozóny pre rok 2014 je podľa údajov Eurostat 334 542 125. Preto z bilióna eur na jedného obyvateľa eurozóny pripadá 2989,16€. Z vyše bilióna eur teda naozaj na každého obyvateľa eurozóny pripadá vyše 2500€. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."
] |
2015-03-13 00:00:00
|
{
"text": [
"Eurostat"
],
"url": [
"http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00001&plugin=1"
]
}
|
2025-10-16T20:41:47.046453+00:00
|
vr26339
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26339
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
Daňová licencia svojou podstatou je odpočitateľná z kladnej daňovej povinnosti, to znamená že ten, kto bude mať v rozmedzí najmenej 4 rokov kladnú daňovú povinnosť, tak neplatí nič navyše, pretože si bude môcť odpočítať výšku daňovej licencie od svojej kladnej daňovej povinnosti.
|
2013-12-08 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Zákon hovorí len o možnosti odpočítania daňovej licencie z kladného daňového základu v troch po sebe nasledujúcich rokoch. Firmy nemusia platiť daňovú licenciu 4 roky len ak uvažujeme o jednom roku neplatenia - roku 2014, kedy sa daňová licencia ešte neplatí. Povinnosť platiť daňovú licenciu vzniká až od roku 2015. Podľa zákona si potom môžu firmy, ktoré majú kladnú daňovú povinnosť (vyššiu ako sadzba daňovej licencie) započítať daňovú licenciu do daňovej povinnosti a tak technicky neplatiť daňovú licenciu. Išlo by teda o štyri roky. Štyri roky nebudú platiť daňovú licenciu aj novovzniknuté firmy, ktoré budú vykazovať kladnú daňovú povinnosť, pretože v prvom roku nové firmy neplatia daňovú licenciu a v troch ďalších rokoch si vedia daňovú licenciu odpočítať od kladného daňového základu. Ak nepočítame rok 2014 kedy sa daňová licencia ešte neplatí a novovzniknuté firmy, tak nie je pravdou, že najmenej štyri roky nemusia firmy s kladnou daňovou povinnosťou platiť žiadnu daňovú licenciu. Inými slovami, firmy neplatia daňovú licenciu štyri rok len vo výnimočnom prípade (novovzniknuté, alebo nepočítaním roku 2014). Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. Novela zákona o dani z príjmov schválená 3. decembra 2013 zavádza okrem iného daňovú licenciu (§ 46b). § 46b (5)Kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň (§ 42) najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová licencia zaplatená, a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu daňovej licencie. SITA, TASR 3. decembra 2013: "Daňovú licenciu bude možné odpočítať si od kladnej daňovej povinnosti v danom roku a v ďalších troch rokoch." Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Zákon hovorí len o možnosti odpočítania daňovej licencie z kladného daňového základu v troch po sebe nasledujúcich rokoch. Firmy nemusia platiť daňovú licenciu 4 roky len ak uvažujeme o jednom roku neplatenia - roku 2014, kedy sa daňová licencia ešte neplatí. Povinnosť platiť daňovú licenciu vzniká až od roku 2015. Podľa zákona si potom môžu firmy, ktoré majú kladnú daňovú povinnosť (vyššiu ako sadzba daňovej licencie) započítať daňovú licenciu do daňovej povinnosti a tak technicky neplatiť daňovú licenciu. Išlo by teda o štyri roky. Štyri roky nebudú platiť daňovú licenciu aj novovzniknuté firmy, ktoré budú vykazovať kladnú daňovú povinnosť, pretože v prvom roku nové firmy neplatia daňovú licenciu a v troch ďalších rokoch si vedia daňovú licenciu odpočítať od kladného daňového základu. Ak nepočítame rok 2014 kedy sa daňová licencia ešte neplatí a novovzniknuté firmy, tak nie je pravdou, že najmenej štyri roky nemusia firmy s kladnou daňovou povinnosťou platiť žiadnu daňovú licenciu. Inými slovami, firmy neplatia daňovú licenciu štyri rok len vo výnimočnom prípade (novovzniknuté, alebo nepočítaním roku 2014). Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. Novela zákona o dani z príjmov schválená 3. decembra 2013 zavádza okrem iného daňovú licenciu (§ 46b). § 46b (5)Kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň (§ 42) najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová licencia zaplatená, a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu daňovej licencie. SITA, TASR 3. decembra 2013: \"Daňovú licenciu bude možné odpočítať si od kladnej daňovej povinnosti v danom roku a v ďalších troch rokoch.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-12-09 00:00:00
|
{
"text": [
"Novela",
"SITA, TASR"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=613",
"http://ekonomika.sme.sk/c/7026635/poslanci-schvalili-danove-licencie-zacnu-v-roku-2015.html"
]
}
|
2025-10-16T20:32:32.314402+00:00
|
vr16875
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16875
|
Peter Chudík
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-chudik-2
|
...prebytok hospodárenia (za rok 2016, pozn.) bol 22 mil. eur. (...) máme rozbehnuté projekty, či už s Európskou investičnou bankou, či sú to projekty cez ELENU to je znižovanie energetickej náročnosti budov, chceme pokračovať cez agentúru, ktorú sme založili teraz (2017, pozn.) v septembri a je to Energetická agentúra Smart región Prešov...
|
2017-10-25 00:00:00
|
Nepravda
|
Prešovský samosprávny kraj spolupracuje s Európskou investičnou bankou nielen prostredníctvom poskytovania finančných prostriedkov na opravu infraštruktúry ale aj cez program ELENA, ktorý má za cieľ podporovať projekty v oblasti zvyšovania energetickej efektívnosti. Na tento program budúci rok naviaže nová Energetická Agentúra SMART REGION PSK. Súčasný predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík však chybne uvádza sumu prebytku hospodárenia za rok 2016, preto tento výrok označujeme za nepravdivý.
Podľa oficiálnych vyjadrení Prešovského samosprávneho kraja bol prebytok hospodárenia za rok 2016 vo výške 9 mil. eur. Kraj hospodáril za rok 2016 s príjmami vo výške viac ako 188,4 milióna eur a výdavkami 179,4 milióna eur. Záverečný účet z roku 2016 uvádza presnejšiu sumu celkového prebytku hospodárenia, ide o 9 792 961,99 eur ( .pdf , s.77). Prebytok tým pádom nie je 22 mil. eur, ako uvádza Chudík.
Prešovský samosprávny kraj dlhodobo spolupracuje Európskou investičnou bankou a využíva jej finančné prostriedky. Prvý úver v hodnote 40,4 mil. eur bol dohodnutý už v roku 2006. Druhý úver v hodnote 25 mil. eur bol dokonca ešte 23. augusta 2017 navýšený o 5 mil. eur. „ Podpis navýšenia úverového rámca nadväzuje na vyše desaťročnú spoluprácu s Prešovským samosprávnym krajom. Doteraz sme z neho financovali obnovu, rekonštrukciu a výstavbu regionálnych ciest, infraštruktúry vzdelávania, sociálnej starostlivosti a kultúrnych centier, “ uviedol viceprezident Európskej investičnej banky Vazil Hudák. Navýšené finančné zdroje majú byť takisto využité najmä na projekty v oblasti cestnej siete, časť pôjde aj na oblasti vzdelávania, sociálnych služieb i kultúry.
Európska investičná banka spolupracuje s Prešovským samosprávnym krajom aj prostredníctvom projektu ELENA (European Local Energy Assistance). ELENA poskytuje granty európskym regiónom na technickú pomoc pri realizácii projektov v oblastiach energetickej efektívnosti, obnoviteľných energetických zdrojov a mestskej hromadnej dopravy. Spolupráca má trvať v rokoch 2015 – 2017. Predseda PSK Peter Chudík ďalej priblížil detaily spolupráce: „ Ide o nástroj Európskej investičnej banky financovaný Európskou úniou. Pripravovaný investičný program je zameraný na zníženie energetickej náročnosti verejných budov (zateplenie budov, solárny ohrev TUV, výroba elektrickej energie FTV, modernizácia vnútorného osvetlenia v budovách) a modernizáciu systémov verejného osvetlenia. ”
Projekt ELENA , ktorý vyprší koncom tohto roka, má nahradiť nový projekt s názvom SMART REGION PSK. Poslanci krajského zastupiteľstva schválili jeho vznik 22. augusta 2017. Nová Energetická Agentúra SMART REGION PSK má pokračovať v činnosti projektu ELENA. Podľa Rudolfa Pojezdalu z agentúry má naviazať na jej nedokončené aktivity: " Tým pádom ostanú desiatky projektov, ktoré budú rozpracované, bude potreba ich doimplementovať ." Energetická Agentúra SMART REGION PSK má oficiálne začať pôsobiť od 1. januára 2018.
|
[
"Prešovský samosprávny kraj spolupracuje s Európskou investičnou bankou nielen prostredníctvom poskytovania finančných prostriedkov na opravu infraštruktúry ale aj cez program ELENA, ktorý má za cieľ podporovať projekty v oblasti zvyšovania energetickej efektívnosti. Na tento program budúci rok naviaže nová Energetická Agentúra SMART REGION PSK. Súčasný predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík však chybne uvádza sumu prebytku hospodárenia za rok 2016, preto tento výrok označujeme za nepravdivý.",
"Podľa oficiálnych vyjadrení Prešovského samosprávneho kraja bol prebytok hospodárenia za rok 2016 vo výške 9 mil. eur. Kraj hospodáril za rok 2016 s príjmami vo výške viac ako 188,4 milióna eur a výdavkami 179,4 milióna eur. Záverečný účet z roku 2016 uvádza presnejšiu sumu celkového prebytku hospodárenia, ide o 9 792 961,99 eur ( .pdf , s.77). Prebytok tým pádom nie je 22 mil. eur, ako uvádza Chudík.",
"Prešovský samosprávny kraj dlhodobo spolupracuje Európskou investičnou bankou a využíva jej finančné prostriedky. Prvý úver v hodnote 40,4 mil. eur bol dohodnutý už v roku 2006. Druhý úver v hodnote 25 mil. eur bol dokonca ešte 23. augusta 2017 navýšený o 5 mil. eur. „ Podpis navýšenia úverového rámca nadväzuje na vyše desaťročnú spoluprácu s Prešovským samosprávnym krajom. Doteraz sme z neho financovali obnovu, rekonštrukciu a výstavbu regionálnych ciest, infraštruktúry vzdelávania, sociálnej starostlivosti a kultúrnych centier, “ uviedol viceprezident Európskej investičnej banky Vazil Hudák. Navýšené finančné zdroje majú byť takisto využité najmä na projekty v oblasti cestnej siete, časť pôjde aj na oblasti vzdelávania, sociálnych služieb i kultúry.",
"Európska investičná banka spolupracuje s Prešovským samosprávnym krajom aj prostredníctvom projektu ELENA (European Local Energy Assistance). ELENA poskytuje granty európskym regiónom na technickú pomoc pri realizácii projektov v oblastiach energetickej efektívnosti, obnoviteľných energetických zdrojov a mestskej hromadnej dopravy. Spolupráca má trvať v rokoch 2015 – 2017. Predseda PSK Peter Chudík ďalej priblížil detaily spolupráce: „ Ide o nástroj Európskej investičnej banky financovaný Európskou úniou. Pripravovaný investičný program je zameraný na zníženie energetickej náročnosti verejných budov (zateplenie budov, solárny ohrev TUV, výroba elektrickej energie FTV, modernizácia vnútorného osvetlenia v budovách) a modernizáciu systémov verejného osvetlenia. ”",
"Projekt ELENA , ktorý vyprší koncom tohto roka, má nahradiť nový projekt s názvom SMART REGION PSK. Poslanci krajského zastupiteľstva schválili jeho vznik 22. augusta 2017. Nová Energetická Agentúra SMART REGION PSK má pokračovať v činnosti projektu ELENA. Podľa Rudolfa Pojezdalu z agentúry má naviazať na jej nedokončené aktivity: \" Tým pádom ostanú desiatky projektov, ktoré budú rozpracované, bude potreba ich doimplementovať .\" Energetická Agentúra SMART REGION PSK má oficiálne začať pôsobiť od 1. januára 2018."
] |
2017-10-26 00:00:00
|
{
"text": [
"vyjadrení",
"hospodáril",
"Záverečný účet",
".pdf",
"spolupracuje",
"navýšený",
"uviedol",
"ELENA",
"trvať",
"priblížil",
"ELENA",
"schválili",
"naviazať",
"začať"
],
"url": [
"https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/media/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2017/hospodarenie-kraja-prebytkom-novymi-investiciami.html",
"https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/media/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2017/hospodarenie-kraja-prebytkom-novymi-investiciami.html",
"https://www.po-kraj.sk/files/dokumenty/Dokumenty-PSK/Rozpocet-PSK/rozpocet-psk-2016/zaverecny_ucet2016/00_zaverecny_ucet-psk_za_rok2016_material.pdf",
"https://www.po-kraj.sk/files/dokumenty/Dokumenty-PSK/Rozpocet-PSK/rozpocet-psk-2016/zaverecny_ucet2016/00_zaverecny_ucet-psk_za_rok2016_material.pdf",
"https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/media/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2017/investicie-kraj-podporou-eib-za-14-milionov-eur.html",
"https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/media/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2017/investicie-kraj-podporou-eib-za-14-milionov-eur.html",
"https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/media/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2017/investicie-kraj-podporou-eib-za-14-milionov-eur.html",
"http://www.eib.org/products/advising/elena/index.htm",
"http://www.eib.org/attachments/documents/elena_sepr_factsheet_en.pdf",
"https://www.po-kraj.sk/showdoc.do?docid=33800&forceBrowserDetector=blind",
"http://www.eib.org/products/advising/elena/index.htm",
"https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/aktuality/aktuality-2017/magazin-psk-2017-07-08.html",
"https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/aktuality/aktuality-2017/magazin-psk-2017-07-08.html",
"https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/media/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2017/elena/o-mudrych-smart-rieseniach-diskutovali-odbornici.html"
]
}
|
2025-10-16T19:28:12.113096+00:00
|
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.