The full dataset viewer is not available (click to read why). Only showing a preview of the rows.
The dataset generation failed because of a cast error
Error code: DatasetGenerationCastError
Exception: DatasetGenerationCastError
Message: An error occurred while generating the dataset
All the data files must have the same columns, but at some point there are 2 new columns ({'Kanda', 'Sarga'}) and 1 missing columns ({'Chapter'}).
This happened while the csv dataset builder was generating data using
hf://datasets/dataspoof/Epics/Valmiki_Ramayana_cleaned_with_devanagari.csv (at revision ca636d315e0d8c5fad0ab2bd723dc9d65a320d1a), [/tmp/hf-datasets-cache/medium/datasets/44856925240625-config-parquet-and-info-dataspoof-Epics-96309298/hub/datasets--dataspoof--Epics/snapshots/ca636d315e0d8c5fad0ab2bd723dc9d65a320d1a/Bhagavadgita_cleaned_with_devanagari.csv (origin=hf://datasets/dataspoof/Epics@ca636d315e0d8c5fad0ab2bd723dc9d65a320d1a/Bhagavadgita_cleaned_with_devanagari.csv), /tmp/hf-datasets-cache/medium/datasets/44856925240625-config-parquet-and-info-dataspoof-Epics-96309298/hub/datasets--dataspoof--Epics/snapshots/ca636d315e0d8c5fad0ab2bd723dc9d65a320d1a/Harivamsa_cleaned_with_devanagari.csv (origin=hf://datasets/dataspoof/Epics@ca636d315e0d8c5fad0ab2bd723dc9d65a320d1a/Harivamsa_cleaned_with_devanagari.csv), /tmp/hf-datasets-cache/medium/datasets/44856925240625-config-parquet-and-info-dataspoof-Epics-96309298/hub/datasets--dataspoof--Epics/snapshots/ca636d315e0d8c5fad0ab2bd723dc9d65a320d1a/Mahabharata_Narayaniya_cleaned.csv (origin=hf://datasets/dataspoof/Epics@ca636d315e0d8c5fad0ab2bd723dc9d65a320d1a/Mahabharata_Narayaniya_cleaned.csv), /tmp/hf-datasets-cache/medium/datasets/44856925240625-config-parquet-and-info-dataspoof-Epics-96309298/hub/datasets--dataspoof--Epics/snapshots/ca636d315e0d8c5fad0ab2bd723dc9d65a320d1a/Valmiki_Ramayana_cleaned_with_devanagari.csv (origin=hf://datasets/dataspoof/Epics@ca636d315e0d8c5fad0ab2bd723dc9d65a320d1a/Valmiki_Ramayana_cleaned_with_devanagari.csv)]
Please either edit the data files to have matching columns, or separate them into different configurations (see docs at https://hf.co/docs/hub/datasets-manual-configuration#multiple-configurations)
Traceback: Traceback (most recent call last):
File "/usr/local/lib/python3.12/site-packages/datasets/builder.py", line 1887, in _prepare_split_single
writer.write_table(table)
File "/usr/local/lib/python3.12/site-packages/datasets/arrow_writer.py", line 675, in write_table
pa_table = table_cast(pa_table, self._schema)
^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^
File "/usr/local/lib/python3.12/site-packages/datasets/table.py", line 2272, in table_cast
return cast_table_to_schema(table, schema)
^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^
File "/usr/local/lib/python3.12/site-packages/datasets/table.py", line 2218, in cast_table_to_schema
raise CastError(
datasets.table.CastError: Couldn't cast
Kanda: int64
Sarga: int64
Verse: int64
Reference: string
Sanskrit_IAST: string
Sanskrit_Devanagari: string
-- schema metadata --
pandas: '{"index_columns": [{"kind": "range", "name": null, "start": 0, "' + 966
to
{'Chapter': Value('int64'), 'Verse': Value('int64'), 'Reference': Value('string'), 'Sanskrit_IAST': Value('string'), 'Sanskrit_Devanagari': Value('string')}
because column names don't match
During handling of the above exception, another exception occurred:
Traceback (most recent call last):
File "/src/services/worker/src/worker/job_runners/config/parquet_and_info.py", line 1347, in compute_config_parquet_and_info_response
parquet_operations = convert_to_parquet(builder)
^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^
File "/src/services/worker/src/worker/job_runners/config/parquet_and_info.py", line 980, in convert_to_parquet
builder.download_and_prepare(
File "/usr/local/lib/python3.12/site-packages/datasets/builder.py", line 884, in download_and_prepare
self._download_and_prepare(
File "/usr/local/lib/python3.12/site-packages/datasets/builder.py", line 947, in _download_and_prepare
self._prepare_split(split_generator, **prepare_split_kwargs)
File "/usr/local/lib/python3.12/site-packages/datasets/builder.py", line 1736, in _prepare_split
for job_id, done, content in self._prepare_split_single(
^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^^
File "/usr/local/lib/python3.12/site-packages/datasets/builder.py", line 1889, in _prepare_split_single
raise DatasetGenerationCastError.from_cast_error(
datasets.exceptions.DatasetGenerationCastError: An error occurred while generating the dataset
All the data files must have the same columns, but at some point there are 2 new columns ({'Kanda', 'Sarga'}) and 1 missing columns ({'Chapter'}).
This happened while the csv dataset builder was generating data using
hf://datasets/dataspoof/Epics/Valmiki_Ramayana_cleaned_with_devanagari.csv (at revision ca636d315e0d8c5fad0ab2bd723dc9d65a320d1a), [/tmp/hf-datasets-cache/medium/datasets/44856925240625-config-parquet-and-info-dataspoof-Epics-96309298/hub/datasets--dataspoof--Epics/snapshots/ca636d315e0d8c5fad0ab2bd723dc9d65a320d1a/Bhagavadgita_cleaned_with_devanagari.csv (origin=hf://datasets/dataspoof/Epics@ca636d315e0d8c5fad0ab2bd723dc9d65a320d1a/Bhagavadgita_cleaned_with_devanagari.csv), /tmp/hf-datasets-cache/medium/datasets/44856925240625-config-parquet-and-info-dataspoof-Epics-96309298/hub/datasets--dataspoof--Epics/snapshots/ca636d315e0d8c5fad0ab2bd723dc9d65a320d1a/Harivamsa_cleaned_with_devanagari.csv (origin=hf://datasets/dataspoof/Epics@ca636d315e0d8c5fad0ab2bd723dc9d65a320d1a/Harivamsa_cleaned_with_devanagari.csv), /tmp/hf-datasets-cache/medium/datasets/44856925240625-config-parquet-and-info-dataspoof-Epics-96309298/hub/datasets--dataspoof--Epics/snapshots/ca636d315e0d8c5fad0ab2bd723dc9d65a320d1a/Mahabharata_Narayaniya_cleaned.csv (origin=hf://datasets/dataspoof/Epics@ca636d315e0d8c5fad0ab2bd723dc9d65a320d1a/Mahabharata_Narayaniya_cleaned.csv), /tmp/hf-datasets-cache/medium/datasets/44856925240625-config-parquet-and-info-dataspoof-Epics-96309298/hub/datasets--dataspoof--Epics/snapshots/ca636d315e0d8c5fad0ab2bd723dc9d65a320d1a/Valmiki_Ramayana_cleaned_with_devanagari.csv (origin=hf://datasets/dataspoof/Epics@ca636d315e0d8c5fad0ab2bd723dc9d65a320d1a/Valmiki_Ramayana_cleaned_with_devanagari.csv)]
Please either edit the data files to have matching columns, or separate them into different configurations (see docs at https://hf.co/docs/hub/datasets-manual-configuration#multiple-configurations)Need help to make the dataset viewer work? Make sure to review how to configure the dataset viewer, and open a discussion for direct support.
Chapter int64 | Verse int64 | Reference string | Sanskrit_IAST string | Sanskrit_Devanagari string |
|---|---|---|---|---|
1 | 1 | BG_1.1 | dhṛtarāṣṭra uvāca dharma-kṣetre kuru-kṣetre samavetā yuyutsavaḥ | māmakāḥ pāṇḍavāś caiva kim akurvata saṃjaya | धृतराष्ट्र उवाच धर्म-क्षेत्रे कुरु-क्षेत्रे समवेता युयुत्सवः । मामकाः पाण्डवाश् चैव किम् अकुर्वत संजय |
1 | 2 | BG_1.2 | saṃjaya uvāca dṛṣṭvā tu pāṇḍavānīkaṃ vyūḍhaṃ duryodhanas tadā | ācāryam upasaṃgamya rājā vacanam abravīt | संजय उवाच दृष्ट्वा तु पाण्डवानीकं व्यूढं दुर्योधनस् तदा । आचार्यम् उपसंगम्य राजा वचनम् अब्रवीत् |
1 | 3 | BG_1.3 | paśyaitāṃ pāṇḍuputrāṇām ācārya mahatīṃ camūm | vyūḍhāṃ drupadaputreṇa tava śiṣyeṇa dhīmatā śrīdhara: tad eva vacanam āha paśyaitām ity ādibhiḥ navabhiḥ ślokaiḥ | paśyety ādi he ācārya | pāṇḍavānāṃ mahatīṃ vitatāṃ camūṃ senāṃ paśya | tava śiṣyeṇa drupada-putreṇa dhṛṣṭadyumnena vyūḍhāṃ vyūha-racanayādhiṣṭhitām viśvanātha... | पश्यैतां पाण्डुपुत्राणाम् आचार्य महतीं चमूम् । व्यूढां द्रुपदपुत्रेण तव शिष्येण धीमता श्रीधर: तद् एव वचनम् आह पश्यैताम् इत्य् आदिभिः नवभिः श्लोकैः । पश्येत्य् आदि हे आचार्य । पाण्डवानां महतीं विततां चमूं सेनां पश्य । तव शिष्येण द्रुपद-पुत्रेण धृष्टद्युम्नेन व्यूढां व्यूह-रचनयाधिष्ठिताम् विश्वनाथ: द्रुपद-पुत्रेण धृष्टद्... |
1 | 4 | BG_1.4 | -6 atra śūrā maheṣvāsā bhīmārjunasamā yudhi | yuyudhāno virāṭaś ca drupadaś ca mahārathaḥ dhṛṣṭaketuś cekitānaḥ kāśirājaś ca vīryavān | purujit kuntibhojaś ca śaibyaś ca narapuṃgavaḥ yudhāmanyuś ca vikrānta uttamaujāś ca vīryavān | saubhadro draupadeyāś ca sarva eva mahārathāḥ śrīdhara: atrety ādi | atra asyāṃ camvām |... | -६ अत्र शूरा महेष्वासा भीमार्जुनसमा युधि । युयुधानो विराटश् च द्रुपदश् च महारथः धृष्टकेतुश् चेकितानः काशिराजश् च वीर्यवान् । पुरुजित् कुन्तिभोजश् च शैब्यश् च नरपुंगवः युधामन्युश् च विक्रान्त उत्तमौजाश् च वीर्यवान् । सौभद्रो द्रौपदेयाश् च सर्व एव महारथाः श्रीधर: अत्रेत्य् आदि । अत्र अस्यां चम्वाम् । इषवो बाणा अस्यस् ते ... |
1 | 7 | BG_1.7 | asmākaṃ tu viśiṣṭā ye tān nibodha dvijottama | nāyakā mama sainyasya saṃjñārthaṃ tān bravīmi te śrīdhara: asmākam iti | nibodha budhyasva | nāyakā netāraḥ | saṃjñārthaṃ samyag jñānārtham viśvanātha: nibodha budhyasva | saṃjñārthaṃ samyag jñānārtham baladeva: tarhi kiṃ pāṇḍava-sainyād bhīto 'sīty ācārya-bhāvaṃ sambhāvyā... | अस्माकं तु विशिष्टा ये तान् निबोध द्विजोत्तम । नायका मम सैन्यस्य संज्ञार्थं तान् ब्रवीमि ते श्रीधर: अस्माकम् इति । निबोध बुध्यस्व । नायका नेतारः । संज्ञार्थं सम्यग् ज्ञानार्थम् विश्वनाथ: निबोध बुध्यस्व । संज्ञार्थं सम्यग् ज्ञानार्थम् बलदेव: तर्हि किं पाण्डव-सैन्याद् भीतो ऽसीत्य् आचार्य-भावं सम्भाव्यान्तर्जाताम् अपि भीत... |
1 | 8 | BG_1.8 | -9 bhavān bhīṣmaś ca karṇaś ca kṛpaś ca samitiṃjayaḥ | aśvatthāmā vikarṇaś ca saumadattir jayadrathaḥ anye ca bahavaḥ śūrā madarthe tyaktajīvitāḥ | nānāśastrapraharaṇāḥ sarve yuddhaviśāradāḥ śrīdhara: tān eṣāha bhavān iti dvābhyām | bhavān droṇaḥ | samitiṃ saṃgrāmaṃ jayatīti tathā | saumadattiḥ somadattasya putro bhūri... | -९ भवान् भीष्मश् च कर्णश् च कृपश् च समितिंजयः । अश्वत्थामा विकर्णश् च सौमदत्तिर् जयद्रथः अन्ये च बहवः शूरा मदर्थे त्यक्तजीविताः । नानाशस्त्रप्रहरणाः सर्वे युद्धविशारदाः श्रीधर: तान् एषाह भवान् इति द्वाभ्याम् । भवान् द्रोणः । समितिं संग्रामं जयतीति तथा । सौमदत्तिः सोमदत्तस्य पुत्रो भूरिश्रवाः । अन्ये चेति मद्-अर्थे मत्-... |
1 | 10 | BG_1.10 | aparyāptaṃ tad asmākaṃ balaṃ bhīṣmābhirakṣitam | paryāptaṃ tv idam eteṣāṃ balaṃ bhīmābhirakṣitam śrīdhara: tataḥ kiṃ? ata āha - aparyāptam ity ādi | tat tathābhūtaiḥ vīrair yuktam api bhīṣmeṇābhirakṣitam api asmākaṃ balaṃ sainyaṃ aparyāptaṃ taiḥ saha yoddhuṃ asamarthaṃ bhāti | idam eteṣāṃ pāṇḍavānāṃ balaṃ bhīmābhirakṣi... | अपर्याप्तं तद् अस्माकं बलं भीष्माभिरक्षितम् । पर्याप्तं त्व् इदम् एतेषां बलं भीमाभिरक्षितम् श्रीधर: ततः किं? अत आह - अपर्याप्तम् इत्य् आदि । तत् तथाभूतैः वीरैर् युक्तम् अपि भीष्मेणाभिरक्षितम् अपि अस्माकं बलं सैन्यं अपर्याप्तं तैः सह योद्धुं असमर्थं भाति । इदम् एतेषां पाण्डवानां बलं भीमाभिरक्षितम् सत् पर्याप्तं समर्थं भ... |
1 | 11 | BG_1.11 | ayaneṣu ca sarveṣu yathābhāgam avasthitāḥ | bhīṣmam evābhirakṣantu bhavantaḥ sarva eva hi viśvanātha: tasmād yuṣmābhiḥ sāvadhānair bhavituvyam ity āha ayaneṣu vyūha-praveśa-mārgeṣu yathā-bhāgaṃ vibhaktāḥ svāṃ svāṃ raṇa-bhūmim aparityajyaivāvasthitā bhavanto bhīṣmam evābhitas tathā rakṣantu yathānyair yudhyamāno 'yaṃ pṛ... | अयनेषु च सर्वेषु यथाभागम् अवस्थिताः । भीष्मम् एवाभिरक्षन्तु भवन्तः सर्व एव हि विश्वनाथ: तस्माद् युष्माभिः सावधानैर् भवितुव्यम् इत्य् आह अयनेषु व्यूह-प्रवेश-मार्गेषु यथा-भागं विभक्ताः स्वां स्वां रण-भूमिम् अपरित्यज्यैवावस्थिता भवन्तो भीष्मम् एवाभितस् तथा रक्षन्तु यथान्यैर् युध्यमानो ऽयं पृष्ठतः कैश्चिन् न हन्यते । भीष्म... |
1 | 12 | BG_1.12 | tasya saṃjanayan harṣaṃ kuru-vṛddhaḥ pitāmahaḥ | siṃha-nādaṃ vinadyoccaiḥ śaṅkhaṃ dadhmau pratāpavān śrīdhara: tad evaṃ bahu-māna-yuktaṃ rāja-vākyaṃ śrutvā bhīṣmaḥ kiṃ kṛtavān | tad āha tasyety ādi | tasya rājño harṣaṃ kurvan pitāmaho bhīṣma uccair mahāntaṃ siṃha-nādaṃ vinadya kṛtvā śaṅkhaṃ dadhmau vāditavān viśvanātha... | तस्य संजनयन् हर्षं कुरु-वृद्धः पितामहः । सिंह-नादं विनद्योच्चैः शङ्खं दध्मौ प्रतापवान् श्रीधर: तद् एवं बहु-मान-युक्तं राज-वाक्यं श्रुत्वा भीष्मः किं कृतवान् । तद् आह तस्येत्य् आदि । तस्य राज्ञो हर्षं कुर्वन् पितामहो भीष्म उच्चैर् महान्तं सिंह-नादं विनद्य कृत्वा शङ्खं दध्मौ वादितवान् विश्वनाथ: ततश् च स्व-संमान-श्रवण-जनि... |
1 | 13 | BG_1.13 | tataḥ śaṅkhāś ca bheryaś ca paṇavānakagomukhāḥ | sahasaivābhyahanyanta sa śabdas tumulo 'bhavat śrīdhara: tad evaṃ senāpateḥ bhīṣmasya yuddhotsavam ālokya sarvato yuddhotsavaḥ pravṛtta iy āha tata ity ādinā | paṇavā mārdalāḥ | ānakāḥ gomukhāś ca vādya-viśeṣāḥ | sahasā tat-kṣaṇam evābhyahanyanta vāditāḥ | sa ca śaṅkhādi... | ततः शङ्खाश् च भेर्यश् च पणवानकगोमुखाः । सहसैवाभ्यहन्यन्त स शब्दस् तुमुलो ऽभवत् श्रीधर: तद् एवं सेनापतेः भीष्मस्य युद्धोत्सवम् आलोक्य सर्वतो युद्धोत्सवः प्रवृत्त इय् आह तत इत्य् आदिना । पणवा मार्दलाः । आनकाः गोमुखाश् च वाद्य-विशेषाः । सहसा तत्-क्षणम् एवाभ्यहन्यन्त वादिताः । स च शङ्खादि-शब्दस् तुमुलो महान् अभूत् विश्वनाथ... |
1 | 14 | BG_1.14 | tataḥ śvetair hayair yukte mahati syandane sthitau | mādhavaḥ pāṇḍavaś caiva divyau śaṅkhau pradadhmatuḥ śrīdhara: tataḥ pāṇḍava-sainye pravṛttaṃ yuddhotsāham āha tata ity ādibhiḥ pañcabhiḥ | tataḥ kaurava-sainya-vādya-kolāhalānantaraṃ mahati syandane rathe sthitau santau śrī-kṛṣṇārjunau divyau śaṅkhau prakarṣeṇa dadhm... | ततः श्वेतैर् हयैर् युक्ते महति स्यन्दने स्थितौ । माधवः पाण्डवश् चैव दिव्यौ शङ्खौ प्रदध्मतुः श्रीधर: ततः पाण्डव-सैन्ये प्रवृत्तं युद्धोत्साहम् आह तत इत्य् आदिभिः पञ्चभिः । ततः कौरव-सैन्य-वाद्य-कोलाहलानन्तरं महति स्यन्दने रथे स्थितौ सन्तौ श्री-कृष्णार्जुनौ दिव्यौ शङ्खौ प्रकर्षेण दध्मतुर् वादयामासतुः । विश्वनाथ: नोथिन्ग् ... |
1 | 15 | BG_1.15 | -18 pāñcajanyaṃ hṛṣīkeśo devadattaṃ dhanaṃjayaḥ | pauṇḍraṃ dadhmau mahāśaṅkhaṃ bhīmakarmā vṛkodaraḥ anantavijayaṃ rājā kuntīputro yudhiṣṭhiraḥ | nakulaḥ sahadevaś ca sughoṣamaṇipuṣpakau kāśyaś ca parameṣvāsaḥ śikhaṇḍī ca mahārathaḥ | dhṛṣṭadyumno virāṭaś ca sātyakiś cāparājitaḥ drupado draupadeyāś ca sarvaśaḥ pṛthivīpa... | -१८ पाञ्चजन्यं हृषीकेशो देवदत्तं धनंजयः । पौण्ड्रं दध्मौ महाशङ्खं भीमकर्मा वृकोदरः अनन्तविजयं राजा कुन्तीपुत्रो युधिष्ठिरः । नकुलः सहदेवश् च सुघोषमणिपुष्पकौ काश्यश् च परमेष्वासः शिखण्डी च महारथः । धृष्टद्युम्नो विराटश् च सात्यकिश् चापराजितः द्रुपदो द्रौपदेयाश् च सर्वशः पृथिवीपते । सौभद्रश् च महाबाहुः शङ्खान् दध्मुः पृथ... |
1 | 19 | BG_1.19 | sa ghoṣo dhārtarāṣṭrāṇāṃ hṛdayāni vyadārayat | nabhaś ca pṛthivīṃ caiva tumulo vyanunādayan śrīdhara - sa ca śaṅkhānāṃ nādas tvadīyānāṃ mahābhayaṃ janayāmāsety āha sa ghoṣa ity ādi | dhārtarāṣṭrāṇāṃ tvadīyānāṃ hṛṇḍayāṇi vyadārayat vidāritavān | kiṃ kurvan | nabhaś ca pṛthivīṃ caiva tumulo 'bhyanunādayan pratidhvanibhir... | स घोषो धार्तराष्ट्राणां हृदयानि व्यदारयत् । नभश् च पृथिवीं चैव तुमुलो व्यनुनादयन् श्रीधर - स च शङ्खानां नादस् त्वदीयानां महाभयं जनयामासेत्य् आह स घोष इत्य् आदि । धार्तराष्ट्राणां त्वदीयानां हृण्डयाणि व्यदारयत् विदारितवान् । किं कुर्वन् । नभश् च पृथिवीं चैव तुमुलो ऽभ्यनुनादयन् प्रतिध्वनिभिर् अपूर्यन् विश्वनाथ - नोथिन्ग्... |
1 | 20 | BG_1.20 | -23 atha vyavasthitān dṛṣṭvā dhārtarāṣṭrān kapidhvajaḥ | pravṛtte śastrasaṃpāte dhanur udyamya pāṇḍavaḥ śrīdhara - etasmin samaye śrī-kṛṣṇam arjuno vijñāpayāmāsety āha atha ity ādibhiḥ caturbhiḥ ślokaiḥ | atheti athānantaraṃ vyavasthitān yuddhodyogena sthitān | kapidhvajo 'rjunaḥ viśvanātha - nothing. baladeva - evaṃ d... | -२३ अथ व्यवस्थितान् दृष्ट्वा धार्तराष्ट्रान् कपिध्वजः । प्रवृत्ते शस्त्रसंपाते धनुर् उद्यम्य पाण्डवः श्रीधर - एतस्मिन् समये श्री-कृष्णम् अर्जुनो विज्ञापयामासेत्य् आह अथ इत्य् आदिभिः चतुर्भिः श्लोकैः । अथेति अथानन्तरं व्यवस्थितान् युद्धोद्योगेन स्थितान् । कपिध्वजो ऽर्जुनः विश्वनाथ - नोथिन्ग्. बलदेव - एवं धार्तराष्ट्राणा... |
1 | 21 | BG_1.21 | -23 hṛṣīkeśaṃ tadā vākyam idam āha mahīpate | senayor ubhayor madhye rathaṃ sthāpaya me 'cyuta yāvad etān nirīkṣe 'haṃ yoddhukāmān avasthitān | kair mayā saha yoddhavyam asmin raṇasamudyame yotsyamānān avekṣe 'haṃ ya ete 'tra samāgatāḥ | dhārtarāṣṭrasya durbuddher yuddhe priyacikīrṣavaḥ śrīdhara - tad eva vākyam āha se... | -२३ हृषीकेशं तदा वाक्यम् इदम् आह महीपते । सेनयोर् उभयोर् मध्ये रथं स्थापय मे ऽच्युत यावद् एतान् निरीक्षे ऽहं योद्धुकामान् अवस्थितान् । कैर् मया सह योद्धव्यम् अस्मिन् रणसमुद्यमे योत्स्यमानान् अवेक्षे ऽहं य एते ऽत्र समागताः । धार्तराष्ट्रस्य दुर्बुद्धेर् युद्धे प्रियचिकीर्षवः श्रीधर - तद् एव वाक्यम् आह सेनयोर् उभयोर् इत्... |
1 | 24 | BG_1.24 | -25 evam ukto hṛṣīkeśo guḍākeśena bhārata | senayor ubhayor madhye sthāpayitvā rathottamam bhīṣma-droṇa-pramukhataḥ sarveṣāṃ ca mahīkṣitām | uvāca pārtha paśyaitān samavetān kurūn iti śrīdhara: tataḥ kiṃ vṛttam | ity apekṣāyāṃ sañjaya uvāca evam ukta ity ādi | uḍākā nidrā tasya īśena jita-nidreṇa arjunena evam uktaḥ sa... | -२५ एवम् उक्तो हृषीकेशो गुडाकेशेन भारत । सेनयोर् उभयोर् मध्ये स्थापयित्वा रथोत्तमम् भीष्म-द्रोण-प्रमुखतः सर्वेषां च महीक्षिताम् । उवाच पार्थ पश्यैतान् समवेतान् कुरून् इति श्रीधर: ततः किं वृत्तम् । इत्य् अपेक्षायां सञ्जय उवाच एवम् उक्त इत्य् आदि । उडाका निद्रा तस्य ईशेन जित-निद्रेण अर्जुनेन एवम् उक्तः सन् । हे भारत, हे ... |
1 | 26 | BG_1.26 | tatrāpaśyat sthitān pārthaḥ pitṝn atha pitāmahān | ācāryān mātulān bhrātṝn putrān pautrān sakhīṃs tathā || śvaśurān suhṛdaś caiva senayor ubhayor api śrīdhara: tataḥ kiṃ pravṛttam ity āha tatrety ādi | pitṝn pitṛvyān ity arthaḥ | putrān pautrān iti duryodhanādīnāṃ ye putrāḥ pautrāś ca tān ity arthaḥ | sakhīn mitrāṇi | ... | तत्रापश्यत् स्थितान् पार्थः पितॄन् अथ पितामहान् । आचार्यान् मातुलान् भ्रातॄन् पुत्रान् पौत्रान् सखींस् तथा ॥ श्वशुरान् सुहृदश् चैव सेनयोर् उभयोर् अपि श्रीधर: ततः किं प्रवृत्तम् इत्य् आह तत्रेत्य् आदि । पितॄन् पितृव्यान् इत्य् अर्थः । पुत्रान् पौत्रान् इति दुर्योधनादीनां ये पुत्राः पौत्राश् च तान् इत्य् अर्थः । सखीन् मि... |
1 | 27 | BG_1.27 | tān samīkṣya sa kaunteyaḥ sarvān bandhūn avasthitān | kṛpayā parayāviṣṭo viṣīdann idam abravīt śrīdhara: tataḥ kiṃ kṛtavān ity āha tān iti | senayor ubhayor evaṃ samīkṣya kṛpayā mahatyā āviṣṭaḥ viṣaṇṇaḥ san idam arjuno 'bravīt | ity uttarasya ardha-ślokasya vākyārthaḥ | āviṣṭo vyāptaḥ viśvanātha: nothing. baladeva: ath... | तान् समीक्ष्य स कौन्तेयः सर्वान् बन्धून् अवस्थितान् । कृपया परयाविष्टो विषीदन्न् इदम् अब्रवीत् श्रीधर: ततः किं कृतवान् इत्य् आह तान् इति । सेनयोर् उभयोर् एवं समीक्ष्य कृपया महत्या आविष्टः विषण्णः सन् इदम् अर्जुनो ऽब्रवीत् । इत्य् उत्तरस्य अर्ध-श्लोकस्य वाक्यार्थः । आविष्टो व्याप्तः विश्वनाथ: नोथिन्ग्. बलदेव: अथ सर्वेश्... |
1 | 28 | BG_1.28 | -29 dṛṣṭvemān svajanān kṛṣṇa yuyutsuṃ samupasthitam | sīdanti mama gātrāṇi mukhaṃ ca pariśuṣyati vepathuś ca śarīre me romaharṣaś ca jāyate | gāṇḍīvaṃ sraṃsate hastāt tvak caiva paridahyate śrīdhara: kim abravīd ity apekṣāyām āha dṛṣṭvemān ity ādi yāvad adhyāya-samāpti | he kṛṣṇa yoddhum icchataḥ purataḥ samavasthitān ... | -२९ दृष्ट्वेमान् स्वजनान् कृष्ण युयुत्सुं समुपस्थितम् । सीदन्ति मम गात्राणि मुखं च परिशुष्यति वेपथुश् च शरीरे मे रोमहर्षश् च जायते । गाण्डीवं स्रंसते हस्तात् त्वक् चैव परिदह्यते श्रीधर: किम् अब्रवीद् इत्य् अपेक्षायाम् आह दृष्ट्वेमान् इत्य् आदि यावद् अध्याय-समाप्ति । हे कृष्ण योद्धुम् इच्छतः पुरतः समवस्थितान् स्वजनान् ब... |
1 | 30 | BG_1.30 | na ca śaknomy avasthātuṃ bhramatīva ca me manaḥ | nimittāni ca paśyāmi viparītāni keśava śrīdhara: api ca na śaknomīty ādi | viparītāni nimittāni aniṣṭa-sūcakāni śakunāni paśyāmi viśvanātha: viparītāni nimittāni dhana-nimittako 'yam atra me vāsa itivan nimitta-śabdo 'yaṃ prayojana-vācī | tataś ca yuddhe vijayino mama r... | न च शक्नोम्य् अवस्थातुं भ्रमतीव च मे मनः । निमित्तानि च पश्यामि विपरीतानि केशव श्रीधर: अपि च न शक्नोमीत्य् आदि । विपरीतानि निमित्तानि अनिष्ट-सूचकानि शकुनानि पश्यामि विश्वनाथ: विपरीतानि निमित्तानि धन-निमित्तको ऽयम् अत्र मे वास इतिवन् निमित्त-शब्दो ऽयं प्रयोजन-वाची । ततश् च युद्धे विजयिनो मम राज्य-लाभात् सुखं न भविष्यति,... |
1 | 31 | BG_1.31 | na ca śreyo 'nupaśyāmi hatvā svajanam āhave | na kāṅkṣe vijayaṃ kṛṣṇa na ca rājyaṃ sukhāni ca śrīdhara: kiṃ ca na cety ādi | āhave yuddhe svajanaṃ hatvā śreyaḥ phalaṃ na paśyāmi | vijayādikaṃ phalaṃ kiṃ na paśyasīti cet tatrāha na kāṅkṣa iti viśvanātha: śreyo na paśyāmīti dvāv imau puruṣau loke sūrya-maṇḍala-bhedinau |... | न च श्रेयो ऽनुपश्यामि हत्वा स्वजनम् आहवे । न काङ्क्षे विजयं कृष्ण न च राज्यं सुखानि च श्रीधर: किं च न चेत्य् आदि । आहवे युद्धे स्वजनं हत्वा श्रेयः फलं न पश्यामि । विजयादिकं फलं किं न पश्यसीति चेत् तत्राह न काङ्क्ष इति विश्वनाथ: श्रेयो न पश्यामीति द्वाव् इमौ पुरुषौ लोके सूर्य-मण्डल-भेदिनौ । परिव्राड् योग-युक्तश् च रणे च... |
1 | 32 | BG_1.32 | -35 kiṃ no rājyena govinda kiṃ bhogair jīvitena vā | yeṣām arthe kāṅkṣitaṃ no rājyaṃ bhogāḥ sukhāni ca ta ime 'vasthitā yuddhe prāṇāṃs tyaktvā dhanāni ca | ācāryāḥ pitaraḥ putrās tathaiva ca pitāmahāḥ mātulāḥ śvaśurāḥ pautrāḥ śyālāḥ saṃbandhinas tathā | etān na hantum icchāmi ghnato 'pi madhusūdana api trailokyarājyasy... | -३५ किं नो राज्येन गोविन्द किं भोगैर् जीवितेन वा । येषाम् अर्थे काङ्क्षितं नो राज्यं भोगाः सुखानि च त इमे ऽवस्थिता युद्धे प्राणांस् त्यक्त्वा धनानि च । आचार्याः पितरः पुत्रास् तथैव च पितामहाः मातुलाः श्वशुराः पौत्राः श्यालाः संबन्धिनस् तथा । एतान् न हन्तुम् इच्छामि घ्नतो ऽपि मधुसूदन अपि त्रैलोक्यराज्यस्य हेतोः किं नु म... |
1 | 36 | BG_1.36 | pāpam evāśrayed asmān hatvaitān ātatāyinaḥ | tasmān nārhā vayaṃ hantuṃ dhārtarāṣṭrān svabāndhavān | svajanaṃ hi kathaṃ hatvā sukhinaḥ syāma mādhava śrīdhara: nanu ca agnido garadaś caiva śastra-pāṇir dhanāpahaḥ | kṣetra-dārāpahārī ca ṣaḍ ete hy ātatāyinaḥ || iti smaraṇād agni-dāhādibhiḥ ṣaḍbhir hetubhir ete tāvad ātatā... | पापम् एवाश्रयेद् अस्मान् हत्वैतान् आततायिनः । तस्मान् नार्हा वयं हन्तुं धार्तराष्ट्रान् स्वबान्धवान् । स्वजनं हि कथं हत्वा सुखिनः स्याम माधव श्रीधर: ननु च अग्निदो गरदश् चैव शस्त्र-पाणिर् धनापहः । क्षेत्र-दारापहारी च षड् एते ह्य् आततायिनः ॥ इति स्मरणाद् अग्नि-दाहादिभिः षड्भिर् हेतुभिर् एते तावद् आततायिनः आततायिनां च वधो... |
1 | 37 | BG_1.37 | yady apy ete na paśyanti lobhopahata-cetasaḥ | kula-kṣaya-kṛtaṃ doṣaṃ mitra-drohe ca pātakam kathaṃ na jñeyam asmābhiḥ pāpād asmān nivartitum | kulakṣayakṛtaṃ doṣaṃ prapaśyadbhir janārdana śrīdhara: nanu tavaiteṣām api bandhu-vadha-doṣe samāne sati yathaivaite bandhu-vadha-doṣam aṅgīkṛtyāpi yuddhe pravartate | tathaiva... | यद्य् अप्य् एते न पश्यन्ति लोभोपहत-चेतसः । कुल-क्षय-कृतं दोषं मित्र-द्रोहे च पातकम् कथं न ज्ञेयम् अस्माभिः पापाद् अस्मान् निवर्तितुम् । कुलक्षयकृतं दोषं प्रपश्यद्भिर् जनार्दन श्रीधर: ननु तवैतेषाम् अपि बन्धु-वध-दोषे समाने सति यथैवैते बन्धु-वध-दोषम् अङ्गीकृत्यापि युद्धे प्रवर्तते । तथैव भवान् अपि प्रवर्ततां किम् अनेन विष... |
1 | 39 | BG_1.39 | kulakṣaye praṇaśyanti kuladharmāḥ sanātanāḥ | dharme naṣṭe kulaṃ kṛtsnam adharmo 'bhibhavaty uta śrīdhara: tam eva doṣaṃ darśayati kula-kṣaya ity ādi | sanātanāḥ parasparāprāptāḥ | uta api avaśiṣṭaṃ kṛtsnam api kulam adharmo 'bhibhavati vyāpnotīty arthaḥ viśvanātha: kula-kṣaya iti sanātanāḥ kula-parasparā-prāptatvena b... | कुलक्षये प्रणश्यन्ति कुलधर्माः सनातनाः । धर्मे नष्टे कुलं कृत्स्नम् अधर्मो ऽभिभवत्य् उत श्रीधर: तम् एव दोषं दर्शयति कुल-क्षय इत्य् आदि । सनातनाः परस्पराप्राप्ताः । उत अपि अवशिष्टं कृत्स्नम् अपि कुलम् अधर्मो ऽभिभवति व्याप्नोतीत्य् अर्थः विश्वनाथ: कुल-क्षय इति सनातनाः कुल-परस्परा-प्राप्तत्वेन बहु-कालतः प्राप्ता इत्य् अर्... |
1 | 40 | BG_1.40 | adharmābhibhavāt kṛṣṇa praduṣyanti kulastriyaḥ | strīṣu duṣṭāsu vārṣṇeya jāyate varṇa-saṃkaraḥ śrīdhara: tataś ca adharmābhibhavād ity ādi viśvanātha: praduṣyantīti | adharma eva tā vyabhicāre pravartayatīti bhāvaḥ baladeva: tataś cādharmābhibhavād iti | asmad-bhartṛbhir dharmam ullaṅghya yathā̆akula-kṣaya-lakṣaṇe pāpe... | अधर्माभिभवात् कृष्ण प्रदुष्यन्ति कुलस्त्रियः । स्त्रीषु दुष्टासु वार्ष्णेय जायते वर्ण-संकरः श्रीधर: ततश् च अधर्माभिभवाद् इत्य् आदि विश्वनाथ: प्रदुष्यन्तीति । अधर्म एव ता व्यभिचारे प्रवर्तयतीति भावः बलदेव: ततश् चाधर्माभिभवाद् इति । अस्मद्-भर्तृभिर् धर्मम् उल्लङ्घ्य यथा̆अकुल-क्षय-लक्षणे पापे वर्तितं, तथास्माभिः पातिव्रत्... |
1 | 41 | BG_1.41 | saṃkaro narakāyaiva kulaghnānāṃ kulasya ca | patanti pitaro hy eṣāṃ luptapiṇḍodakakriyāḥ śrīdhara: evaṃ sati saṅkara ity ādi | eṣāṃ kula-ghnānāṃ pitaraḥ patanti | hi yasmāt luptāḥ piṇḍodaka-kriyā yeṣāṃ te tathā | viśvanātha: nothing. baladeva: kulasya saṅkaraḥ kula-ghnānāṃ narakāyaiveti yojanā | na kevalaṃ kula-ghnā ev... | संकरो नरकायैव कुलघ्नानां कुलस्य च । पतन्ति पितरो ह्य् एषां लुप्तपिण्डोदकक्रियाः श्रीधर: एवं सति सङ्कर इत्य् आदि । एषां कुल-घ्नानां पितरः पतन्ति । हि यस्मात् लुप्ताः पिण्डोदक-क्रिया येषां ते तथा । विश्वनाथ: नोथिन्ग्. बलदेव: कुलस्य सङ्करः कुल-घ्नानां नरकायैवेति योजना । न केवलं कुल-घ्ना एव नरके पतन्ति, किन्तु तत्-पितरो ऽप... |
1 | 42 | BG_1.42 | doṣair etaiḥ kulaghnānāṃ varṇasaṃkarakārakaiḥ | utsādyante jātidharmāḥ kuladharmāś ca śāśvatāḥ śrīdhara: ukta-doṣam upasaṃharati doṣair iti dvābhyāṃ | utsādyante lupyante | jāti-dharmā varṇa-dharmāḥ kula-dharmāś ceti ca-kārād āśrama-dharmādayo 'pi gṛhyante viśvanātha: doṣair iti | utsādyante lupyante baladeva: ukta-doṣ... | दोषैर् एतैः कुलघ्नानां वर्णसंकरकारकैः । उत्साद्यन्ते जातिधर्माः कुलधर्माश् च शाश्वताः श्रीधर: उक्त-दोषम् उपसंहरति दोषैर् इति द्वाभ्यां । उत्साद्यन्ते लुप्यन्ते । जाति-धर्मा वर्ण-धर्माः कुल-धर्माश् चेति च-काराद् आश्रम-धर्मादयो ऽपि गृह्यन्ते विश्वनाथ: दोषैर् इति । उत्साद्यन्ते लुप्यन्ते बलदेव: उक्त-दोषम् उपसंहरति दोषैर् ... |
1 | 43 | BG_1.43 | utsanna-kula-dharmāṇāṃ manuṣyāṇāṃ janārdana | narake niyataṃ vāso bhavatīty anuśuśruma śrīdhara: utsanneti | utsannāḥ kula-dharmā yeṣām iti utsanna-jāti-dharmānām apy upalakṣaṇam | anuśuśruma śrutavanto vayam | prāyaścittam akurvāṇāḥ pāpeṣu niratā narāḥ | apaśāt-tāpinaḥ kaṣṭān nirayān yānti dāruṇān || ity ādi vacanebhy... | उत्सन्न-कुल-धर्माणां मनुष्याणां जनार्दन । नरके नियतं वासो भवतीत्य् अनुशुश्रुम श्रीधर: उत्सन्नेति । उत्सन्नाः कुल-धर्मा येषाम् इति उत्सन्न-जाति-धर्मानाम् अप्य् उपलक्षणम् । अनुशुश्रुम श्रुतवन्तो वयम् । प्रायश्चित्तम् अकुर्वाणाः पापेषु निरता नराः । अपशात्-तापिनः कष्टान् निरयान् यान्ति दारुणान् ॥ इत्य् आदि वचनेभ्यः विश्वना... |
1 | 44 | BG_1.44 | aho bata mahat pāpaṃ kartuṃ vyavasitā vayam | yad rājyasukhalobhena hantuṃ svajanam udyatāḥ śrīdhara: bandhu-vadhādhyavasāyena santy upamāne āha aho batetyādi | svajanaṃ hantum udyatā iti yat etan-mahat-pāpaṃ kartum adhyavasāyaṃ kṛtavanto vayam | aho bata mahat kaṣṭam ity arthaḥ viśvanātha: nothing. baladeva: bandhu-va... | अहो बत महत् पापं कर्तुं व्यवसिता वयम् । यद् राज्यसुखलोभेन हन्तुं स्वजनम् उद्यताः श्रीधर: बन्धु-वधाध्यवसायेन सन्त्य् उपमाने आह अहो बतेत्यादि । स्वजनं हन्तुम् उद्यता इति यत् एतन्-महत्-पापं कर्तुम् अध्यवसायं कृतवन्तो वयम् । अहो बत महत् कष्टम् इत्य् अर्थः विश्वनाथ: नोथिन्ग्. बलदेव: बन्धु-वधाध्यवसायेनापि पापं सम्भाव्यानुपपन... |
1 | 45 | BG_1.45 | yadi mām apratīkāram aśastraṃ śastra-pāṇayaḥ | dhārtarāṣṭrā raṇe hanyus tan me kṣemataraṃ bhavet śrīdhara: evaṃ santaptaḥ san mṛtyum evāśaṃsamāna āha yadi mām ity ādi | apratīkāraṃ tuṣṇīm upaviṣṭaṃ māṃ yadi haniṣyanti tarhi tad-dhananaṃ mama kṣemataram atyantaṃ hitaṃ bhavet pāpāniṣpatteḥ viśvanātha: nothing. baladeva: ... | यदि माम् अप्रतीकारम् अशस्त्रं शस्त्र-पाणयः । धार्तराष्ट्रा रणे हन्युस् तन् मे क्षेमतरं भवेत् श्रीधर: एवं सन्तप्तः सन् मृत्युम् एवाशंसमान आह यदि माम् इत्य् आदि । अप्रतीकारं तुष्णीम् उपविष्टं मां यदि हनिष्यन्ति तर्हि तद्-धननं मम क्षेमतरम् अत्यन्तं हितं भवेत् पापानिष्पत्तेः विश्वनाथ: नोथिन्ग्. बलदेव: ननु त्वयि बन्धु-वधाद्... |
1 | 46 | BG_1.46 | evam uktvārjunaḥ saṃkhye rathopastha upāviśat | visṛjya saśaraṃ cāpaṃ śokasaṃvignamānasaḥ śrīdhara: tataḥ kiṃ vṛttam ity apekṣāyāṃ sañjaya uvāca evam uktvety ādi | saṅkhye saṅgrāme rathopasthe rathasyopari upāviśat upaviveśa | śokena saṃvignaṃ prakampitaṃ mānasaṃ cittaṃ yasya saḥ iti śrī-śrīdhara-svāmi-kṛtāyāṃ bhagavad... | एवम् उक्त्वार्जुनः संख्ये रथोपस्थ उपाविशत् । विसृज्य सशरं चापं शोकसंविग्नमानसः श्रीधर: ततः किं वृत्तम् इत्य् अपेक्षायां सञ्जय उवाच एवम् उक्त्वेत्य् आदि । सङ्ख्ये सङ्ग्रामे रथोपस्थे रथस्योपरि उपाविशत् उपविवेश । शोकेन संविग्नं प्रकम्पितं मानसं चित्तं यस्य सः इति श्री-श्रीधर-स्वामि-कृतायां भगवद्-गीता-टीकायां सुबोधिन्याम् ... |
2 | 1 | BG_2.1 | saṃjaya uvāca taṃ tathā kṛpayāviṣṭam aśrupūrṇākulekṣaṇam | viṣīdantam idaṃ vākyam uvāca madhusūdanaḥ | संजय उवाच तं तथा कृपयाविष्टम् अश्रुपूर्णाकुलेक्षणम् । विषीदन्तम् इदं वाक्यम् उवाच मधुसूदनः |
2 | 2 | BG_2.2 | śrī-bhagavān uvāca kutas tvā kaśmalam idaṃ viṣame samupasthitam | anārya-juṣṭam asvargyam akīrti-karam arjuna | श्री-भगवान् उवाच कुतस् त्वा कश्मलम् इदं विषमे समुपस्थितम् । अनार्य-जुष्टम् अस्वर्ग्यम् अकीर्ति-करम् अर्जुन |
2 | 3 | BG_2.3 | klaibyaṃ mā sma gamaḥ pārtha naitat tvayy upapadyate | kṣudraṃ hṛdaya-daurbalyaṃ tyaktvottiṣṭha paraṃtapa | क्लैब्यं मा स्म गमः पार्थ नैतत् त्वय्य् उपपद्यते । क्षुद्रं हृदय-दौर्बल्यं त्यक्त्वोत्तिष्ठ परंतप |
2 | 4 | BG_2.4 | arjuna uvāca kathaṃ bhīṣmam ahaṃ saṃkhye droṇaṃ ca madhusūdana | iṣubhiḥ pratiyotsyāmi pūjārhāv arisūdana | अर्जुन उवाच कथं भीष्मम् अहं संख्ये द्रोणं च मधुसूदन । इषुभिः प्रतियोत्स्यामि पूजार्हाव् अरिसूदन |
2 | 5 | BG_2.5 | gurūn ahatvā hi mahānubhāvāñ śreyo bhoktuṃ bhaikṣyam apīha loke | hatvārtha-kāmāṃs tu gurūn ihaiva bhuñjīya bhogān rudhira-pradigdhān | गुरून् अहत्वा हि महानुभावाञ् श्रेयो भोक्तुं भैक्ष्यम् अपीह लोके । हत्वार्थ-कामांस् तु गुरून् इहैव भुञ्जीय भोगान् रुधिर-प्रदिग्धान् |
2 | 6 | BG_2.6 | na caitad vidmaḥ kataran no garīyo yad vā jayema yadi vā no jayeyuḥ | yān eva hatvā na jijīviṣāmas te 'vasthitāḥ pramukhe dhārtarāṣṭrāḥ | न चैतद् विद्मः कतरन् नो गरीयो यद् वा जयेम यदि वा नो जयेयुः । यान् एव हत्वा न जिजीविषामस् ते ऽवस्थिताः प्रमुखे धार्तराष्ट्राः |
2 | 7 | BG_2.7 | kārpaṇya-doṣopahata-svabhāvaḥ pṛcchāmi tvāṃ dharma-saṃmūḍha-cetāḥ | yac chreyaḥ syān niścitaṃ brūhi tan me śiṣyas te 'haṃ śādhi māṃ tvāṃ prapannam | कार्पण्य-दोषोपहत-स्वभावः पृच्छामि त्वां धर्म-संमूढ-चेताः । यच् छ्रेयः स्यान् निश्चितं ब्रूहि तन् मे शिष्यस् ते ऽहं शाधि मां त्वां प्रपन्नम् |
2 | 8 | BG_2.8 | na hi prapaśyāmi mamāpanudyād yac chokam ucchoṣaṇam indriyāṇām | avāpya bhūmāv asapatnam ṛddhaṃ rājyaṃ surāṇām api cādhipatyam | न हि प्रपश्यामि ममापनुद्याद् यच् छोकम् उच्छोषणम् इन्द्रियाणाम् । अवाप्य भूमाव् असपत्नम् ऋद्धं राज्यं सुराणाम् अपि चाधिपत्यम् |
2 | 9 | BG_2.9 | saṃjaya uvāca evam uktvā hṛṣīkeśaṃ guḍākeśaḥ parantapaḥ | na yotsya iti govindam uktvā tūṣṇīṃ babhūva ha | संजय उवाच एवम् उक्त्वा हृषीकेशं गुडाकेशः परन्तपः । न योत्स्य इति गोविन्दम् उक्त्वा तूष्णीं बभूव ह |
2 | 10 | BG_2.10 | tam uvāca hṛṣīkeśaḥ prahasann iva bhārata | senayor ubhayor madhye viṣīdantam idaṃ vacaḥ | तम् उवाच हृषीकेशः प्रहसन्न् इव भारत । सेनयोर् उभयोर् मध्ये विषीदन्तम् इदं वचः |
2 | 11 | BG_2.11 | śrī-bhagavān uvāca aśocyān anvaśocas tvaṃ prajñā-vādāṃś ca bhāṣase | gatāsūn agatāsūṃś ca nānuśocanti paṇḍitāḥ | श्री-भगवान् उवाच अशोच्यान् अन्वशोचस् त्वं प्रज्ञा-वादांश् च भाषसे । गतासून् अगतासूंश् च नानुशोचन्ति पण्डिताः |
2 | 12 | BG_2.12 | na tv evāhaṃ jātu nāsaṃ na tvaṃ neme janādhipāḥ | na caiva na bhaviṣyāmaḥ sarve vayam ataḥ param | न त्व् एवाहं जातु नासं न त्वं नेमे जनाधिपाः । न चैव न भविष्यामः सर्वे वयम् अतः परम् |
2 | 13 | BG_2.13 | dehino 'smin yathā dehe kaumāraṃ yauvanaṃ jarā | tathā dehāntara-prāptir dhīras tatra na muhyati | देहिनो ऽस्मिन् यथा देहे कौमारं यौवनं जरा । तथा देहान्तर-प्राप्तिर् धीरस् तत्र न मुह्यति |
2 | 14 | BG_2.14 | mātrā-sparśās tu kaunteya śītoṣṇa-sukha-duḥkhadāḥ | āgamāpāyino 'nityās tāṃs titikṣasva bhārata | मात्रा-स्पर्शास् तु कौन्तेय शीतोष्ण-सुख-दुःखदाः । आगमापायिनो ऽनित्यास् तांस् तितिक्षस्व भारत |
2 | 15 | BG_2.15 | yaṃ hi na vyathayanty ete puruṣaṃ puruṣarṣabha | sama-duḥkha-sukhaṃ dhīraṃ so 'mṛtatvāya kalpate | यं हि न व्यथयन्त्य् एते पुरुषं पुरुषर्षभ । सम-दुःख-सुखं धीरं सो ऽमृतत्वाय कल्पते |
2 | 16 | BG_2.16 | nāsato vidyate bhāvo nābhāvo vidyate sataḥ | ubhayor api dṛṣṭo 'ntas tv anayos tattva-darśibhiḥ | नासतो विद्यते भावो नाभावो विद्यते सतः । उभयोर् अपि दृष्टो ऽन्तस् त्व् अनयोस् तत्त्व-दर्शिभिः |
2 | 17 | BG_2.17 | avināśi tu tad viddhi yena sarvam idaṃ tatam | vināśam avyayasyāsya na kaścit kartum arhati | अविनाशि तु तद् विद्धि येन सर्वम् इदं ततम् । विनाशम् अव्ययस्यास्य न कश्चित् कर्तुम् अर्हति |
2 | 18 | BG_2.18 | antavanta ime dehā nityasyoktāḥ śarīriṇaḥ | anāśino 'prameyasya tasmād yudhyasva bhārata | अन्तवन्त इमे देहा नित्यस्योक्ताः शरीरिणः । अनाशिनो ऽप्रमेयस्य तस्माद् युध्यस्व भारत |
2 | 19 | BG_2.19 | ya enaṃ vetti hantāraṃ yaś cainaṃ manyate hatam | ubhau tau na vijānīto nāyaṃ hanti na hanyate | य एनं वेत्ति हन्तारं यश् चैनं मन्यते हतम् । उभौ तौ न विजानीतो नायं हन्ति न हन्यते |
2 | 20 | BG_2.20 | na jāyate mriyate vā kadācin nāyaṃ bhūtvā bhavitā vā na bhūyaḥ | ajo nityaḥ śāśvato 'yaṃ purāṇo na hanyate hanyamāne śarīre | न जायते म्रियते वा कदाचिन् नायं भूत्वा भविता वा न भूयः । अजो नित्यः शाश्वतो ऽयं पुराणो न हन्यते हन्यमाने शरीरे |
2 | 21 | BG_2.21 | vedāvināśinaṃ nityaṃ ya enam ajam avyayam | kathaṃ sa puruṣaḥ pārtha kaṃ ghātayati hanti kam | वेदाविनाशिनं नित्यं य एनम् अजम् अव्ययम् । कथं स पुरुषः पार्थ कं घातयति हन्ति कम् |
2 | 22 | BG_2.22 | vāsāṃsi jīrṇāni yathā vihāya navāni gṛhṇāti naro 'parāṇi | tathā śarīrāṇi vihāya jīrṇāni anyāni saṃyāti navāni dehī | वासांसि जीर्णानि यथा विहाय नवानि गृह्णाति नरो ऽपराणि । तथा शरीराणि विहाय जीर्णानि अन्यानि संयाति नवानि देही |
2 | 23 | BG_2.23 | nainaṃ chindanti śastrāṇi nainaṃ dahati pāvakaḥ | na cainaṃ kledayanty āpo na śoṣayati mārutaḥ | नैनं छिन्दन्ति शस्त्राणि नैनं दहति पावकः । न चैनं क्लेदयन्त्य् आपो न शोषयति मारुतः |
2 | 24 | BG_2.24 | acchedyo 'yam adāhyo 'yam akledyo 'śoṣya eva ca | nityaḥ sarva-gataḥ sthāṇur acalo 'yaṃ sanātanaḥ | अच्छेद्यो ऽयम् अदाह्यो ऽयम् अक्लेद्यो ऽशोष्य एव च । नित्यः सर्व-गतः स्थाणुर् अचलो ऽयं सनातनः |
2 | 25 | BG_2.25 | avyakto 'yam acintyo 'yam avikāryo 'yam ucyate | tasmād evaṃ viditvainaṃ nānuśocitum arhasi | अव्यक्तो ऽयम् अचिन्त्यो ऽयम् अविकार्यो ऽयम् उच्यते । तस्माद् एवं विदित्वैनं नानुशोचितुम् अर्हसि |
2 | 26 | BG_2.26 | atha cainaṃ nityajātaṃ nityaṃ vā manyase mṛtam | tathāpi tvaṃ mahābāho naivaṃ śocitum arhasi | अथ चैनं नित्यजातं नित्यं वा मन्यसे मृतम् । तथापि त्वं महाबाहो नैवं शोचितुम् अर्हसि |
2 | 27 | BG_2.27 | jātasya hi dhruvo mṛtyur dhruvaṃ janma mṛtasya ca | tasmād aparihārye 'rthe na tvaṃ śocitum arhasi | जातस्य हि ध्रुवो मृत्युर् ध्रुवं जन्म मृतस्य च । तस्माद् अपरिहार्ये ऽर्थे न त्वं शोचितुम् अर्हसि |
2 | 28 | BG_2.28 | avyaktādīni bhūtāni vyakta-madhyāni bhārata | avyakta-nidhanāny eva tatra kā paridevanā | अव्यक्तादीनि भूतानि व्यक्त-मध्यानि भारत । अव्यक्त-निधनान्य् एव तत्र का परिदेवना |
2 | 29 | BG_2.29 | āścaryavat paśyati kaścid enam āścaryavad vadati tathaiva cānyaḥ | āścaryavac cainam anyaḥ śṛṇoti śrutvāpy enaṃ veda na caiva kaścit | आश्चर्यवत् पश्यति कश्चिद् एनम् आश्चर्यवद् वदति तथैव चान्यः । आश्चर्यवच् चैनम् अन्यः शृणोति श्रुत्वाप्य् एनं वेद न चैव कश्चित् |
2 | 30 | BG_2.30 | dehī nityam avadhyo 'yaṃ dehe sarvasya bhārata | tasmāt sarvāṇi bhūtāni na tvaṃ śocitum arhasi | देही नित्यम् अवध्यो ऽयं देहे सर्वस्य भारत । तस्मात् सर्वाणि भूतानि न त्वं शोचितुम् अर्हसि |
2 | 31 | BG_2.31 | sva-dharmam api cāvekṣya na vikampitum arhasi | dharmyād dhi yuddhāc chreyo 'nyat kṣatriyasya na vidyate | स्व-धर्मम् अपि चावेक्ष्य न विकम्पितुम् अर्हसि । धर्म्याद् धि युद्धाच् छ्रेयो ऽन्यत् क्षत्रियस्य न विद्यते |
2 | 32 | BG_2.32 | yadṛcchayā copapannaṃ svarga-dvāram apāvṛtam | sukhinaḥ kṣatriyāḥ pārtha labhante yuddham īdṛśam | यदृच्छया चोपपन्नं स्वर्ग-द्वारम् अपावृतम् । सुखिनः क्षत्रियाः पार्थ लभन्ते युद्धम् ईदृशम् |
2 | 33 | BG_2.33 | atha cet tvam imaṃ dharmyaṃ saṃgrāmaṃ na kariṣyasi | tataḥ sva-dharmaṃ kīrtiṃ ca hitvā pāpam avāpsyasi | अथ चेत् त्वम् इमं धर्म्यं संग्रामं न करिष्यसि । ततः स्व-धर्मं कीर्तिं च हित्वा पापम् अवाप्स्यसि |
2 | 34 | BG_2.34 | akīrtiṃ cāpi bhūtāni kathayiṣyanti te 'vyayām | saṃbhāvitasya cākīrtir maraṇād atiricyate | अकीर्तिं चापि भूतानि कथयिष्यन्ति ते ऽव्ययाम् । संभावितस्य चाकीर्तिर् मरणाद् अतिरिच्यते |
2 | 36 | BG_2.36 | avācya-vādāṃś ca bahūn vadiṣyanti tavāhitāḥ | nindantas tava sāmarthyaṃ tato duḥkhataraṃ nu kim | अवाच्य-वादांश् च बहून् वदिष्यन्ति तवाहिताः । निन्दन्तस् तव सामर्थ्यं ततो दुःखतरं नु किम् |
2 | 37 | BG_2.37 | hato vā prāpsyasi svargaṃ jitvā vā bhokṣyase mahīm | tasmād uttiṣṭha kaunteya yuddhāya kṛta-niścayaḥ | हतो वा प्राप्स्यसि स्वर्गं जित्वा वा भोक्ष्यसे महीम् । तस्माद् उत्तिष्ठ कौन्तेय युद्धाय कृत-निश्चयः |
2 | 38 | BG_2.38 | sukha-duḥkhe same kṛtvā lābhālābhau jayājayau | tato yuddhāya yujyasva naivaṃ pāpam avāpsyasi | सुख-दुःखे समे कृत्वा लाभालाभौ जयाजयौ । ततो युद्धाय युज्यस्व नैवं पापम् अवाप्स्यसि |
2 | 39 | BG_2.39 | eṣā te 'bhihitā sāṃkhye buddhir yoge tv imāṃ śṛṇu | buddhyā yukto yayā pārtha karmabandhaṃ prahāsyasi | एषा ते ऽभिहिता सांख्ये बुद्धिर् योगे त्व् इमां शृणु । बुद्ध्या युक्तो यया पार्थ कर्मबन्धं प्रहास्यसि |
2 | 40 | BG_2.40 | nehābhikrama-nāśo 'sti pratyavāyo na vidyate | svalpam apy asya dharmasya trāyate mahato bhayāt | नेहाभिक्रम-नाशो ऽस्ति प्रत्यवायो न विद्यते । स्वल्पम् अप्य् अस्य धर्मस्य त्रायते महतो भयात् |
2 | 41 | BG_2.41 | vyavasāyātmikā buddhir ekeha kuru-nandana | bahu-śākhā hy anantāś ca buddhayo 'vyavasāyinām | व्यवसायात्मिका बुद्धिर् एकेह कुरु-नन्दन । बहु-शाखा ह्य् अनन्ताश् च बुद्धयो ऽव्यवसायिनाम् |
2 | 42 | BG_2.42 | -44 yām imāṃ puṣpitāṃ vācaṃ pravadanty avipaścitaḥ | veda-vāda-ratāḥ pārtha nānyad astīti vādinaḥ kāmātmānaḥ svarga-parā janma-karma-phala-pradām | kriyā-viśeṣa-bahulāṃ bhogaiśvarya-gatiṃ prati bhogaiśvarya-prasaktānāṃ tayāpahṛta-cetasām | vyavasāyātmikā buddhiḥ samādhau na vidhīyate | -४४ याम् इमां पुष्पितां वाचं प्रवदन्त्य् अविपश्चितः । वेद-वाद-रताः पार्थ नान्यद् अस्तीति वादिनः कामात्मानः स्वर्ग-परा जन्म-कर्म-फल-प्रदाम् । क्रिया-विशेष-बहुलां भोगैश्वर्य-गतिं प्रति भोगैश्वर्य-प्रसक्तानां तयापहृत-चेतसाम् । व्यवसायात्मिका बुद्धिः समाधौ न विधीयते |
2 | 45 | BG_2.45 | traiguṇya-viṣayā vedā nistraiguṇyo bhavārjuna | nirdvandvo nitya-sattva-stho niryoga-kṣema ātmavān | त्रैगुण्य-विषया वेदा निस्त्रैगुण्यो भवार्जुन । निर्द्वन्द्वो नित्य-सत्त्व-स्थो निर्योग-क्षेम आत्मवान् |
2 | 46 | BG_2.46 | yāvān artha udapāne sarvataḥ saṃplutodake | tāvān sarveṣu vedeṣu brāhmaṇasya vijānataḥ | यावान् अर्थ उदपाने सर्वतः संप्लुतोदके । तावान् सर्वेषु वेदेषु ब्राह्मणस्य विजानतः |
2 | 47 | BG_2.47 | karmaṇy evādhikāras te mā phaleṣu kadācana | mā karma-phala-hetur bhūr mā te saṅgo 'stv akarmaṇi | कर्मण्य् एवाधिकारस् ते मा फलेषु कदाचन । मा कर्म-फल-हेतुर् भूर् मा ते सङ्गो ऽस्त्व् अकर्मणि |
2 | 48 | BG_2.48 | yogasthaḥ kuru karmāṇi saṅgaṃ tyaktvā dhanaṃjaya | siddhy-asiddhyoḥ samo bhūtvā samatvaṃ yoga ucyate | योगस्थः कुरु कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा धनंजय । सिद्ध्य्-असिद्ध्योः समो भूत्वा समत्वं योग उच्यते |
2 | 49 | BG_2.49 | dūreṇa hy avaraṃ karma buddhi-yogād dhanaṃjaya | buddhau śaraṇam anviccha kṛpaṇāḥ phala-hetavaḥ | दूरेण ह्य् अवरं कर्म बुद्धि-योगाद् धनंजय । बुद्धौ शरणम् अन्विच्छ कृपणाः फल-हेतवः |
2 | 50 | BG_2.50 | buddhi-yukto jahātīha ubhe sukṛta-duṣkṛte | tasmād yogāya yujyasva yogaḥ karmasu kauśalam | बुद्धि-युक्तो जहातीह उभे सुकृत-दुष्कृते । तस्माद् योगाय युज्यस्व योगः कर्मसु कौशलम् |
2 | 51 | BG_2.51 | karmajaṃ buddhi-yuktā hi phalaṃ tyaktvā manīṣiṇaḥ | janma-bandha-vinirmuktāḥ padaṃ gacchanty anāmayam | कर्मजं बुद्धि-युक्ता हि फलं त्यक्त्वा मनीषिणः । जन्म-बन्ध-विनिर्मुक्ताः पदं गच्छन्त्य् अनामयम् |
2 | 52 | BG_2.52 | yadā te mohakalilaṃ buddhir vyatitariṣyati | tadā gantāsi nirvedaṃ śrotavyasya śrutasya ca | यदा ते मोहकलिलं बुद्धिर् व्यतितरिष्यति । तदा गन्तासि निर्वेदं श्रोतव्यस्य श्रुतस्य च |
2 | 53 | BG_2.53 | śruti-vipratipannā te yadā sthāsyati niścalā | samādhāv acalā buddhis tadā yogam avāpsyasyi | श्रुति-विप्रतिपन्ना ते यदा स्थास्यति निश्चला । समाधाव् अचला बुद्धिस् तदा योगम् अवाप्स्यस्यि |
2 | 54 | BG_2.54 | arjuna uvāca sthita-prajñasya kā bhāṣā samādhi-sthasya keśava | sthita-dhīḥ kiṃ prabhāṣeta kim āsīta vrajeta kim | अर्जुन उवाच स्थित-प्रज्ञस्य का भाषा समाधि-स्थस्य केशव । स्थित-धीः किं प्रभाषेत किम् आसीत व्रजेत किम् |
2 | 55 | BG_2.55 | śrī-bhagavān uvāca prajahāti yadā kāmān sarvān pārtha mano-gatān | ātmany evātmanā tuṣṭaḥ sthita-prajñas tadocyate | श्री-भगवान् उवाच प्रजहाति यदा कामान् सर्वान् पार्थ मनो-गतान् । आत्मन्य् एवात्मना तुष्टः स्थित-प्रज्ञस् तदोच्यते |
2 | 56 | BG_2.56 | duḥkheṣv anudvigna-manāḥ sukheṣu vigata-spṛhaḥ | vīta-rāga-bhaya-krodhaḥ sthita-dhīr munir ucyate | दुःखेष्व् अनुद्विग्न-मनाः सुखेषु विगत-स्पृहः । वीत-राग-भय-क्रोधः स्थित-धीर् मुनिर् उच्यते |
2 | 57 | BG_2.57 | yaḥ sarvatrānabhisnehas tat tat prāpya śubhāśubham | nābhinandati na dveṣṭi tasya prajñā pratiṣṭhitā | यः सर्वत्रानभिस्नेहस् तत् तत् प्राप्य शुभाशुभम् । नाभिनन्दति न द्वेष्टि तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता |
2 | 58 | BG_2.58 | yadā saṃharate cāyaṃ kūrmo 'ṅgānīva sarvaśaḥ | indriyāṇīndriyārthebhyas tasya prajñā pratiṣṭhitā | यदा संहरते चायं कूर्मो ऽङ्गानीव सर्वशः । इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेभ्यस् तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता |
2 | 59 | BG_2.59 | viṣayā vinivartante nirāhārasya dehinaḥ | rasa-varjaṃ raso 'py asya paraṃ dṛṣṭvā nivartate | विषया विनिवर्तन्ते निराहारस्य देहिनः । रस-वर्जं रसो ऽप्य् अस्य परं दृष्ट्वा निवर्तते |
2 | 60 | BG_2.60 | yatato hy api kaunteya puruṣasya vipaścitaḥ | indriyāṇi pramāthīni haranti prasabhaṃ manaḥ | यततो ह्य् अपि कौन्तेय पुरुषस्य विपश्चितः । इन्द्रियाणि प्रमाथीनि हरन्ति प्रसभं मनः |
2 | 61 | BG_2.61 | tāni sarvāṇi saṃyamya yukta āsīta mat-paraḥ | vaśe hi yasyendriyāṇi tasya prajñā pratiṣṭhitā | तानि सर्वाणि संयम्य युक्त आसीत मत्-परः । वशे हि यस्येन्द्रियाणि तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता |
2 | 62 | BG_2.62 | -63 dhyāyato viṣayān puṃsaḥ saṅgas teṣūpajāyate | saṅgāt saṃjāyate kāmaḥ kāmāt krodho 'bhijāyate krodhād bhavati saṃmohaḥ saṃmohāt smṛti-vibhramaḥ | smṛti-bhraṃśād buddhi-nāśo buddhi-nāśāt praṇaśyati | -६३ ध्यायतो विषयान् पुंसः सङ्गस् तेषूपजायते । सङ्गात् संजायते कामः कामात् क्रोधो ऽभिजायते क्रोधाद् भवति संमोहः संमोहात् स्मृति-विभ्रमः । स्मृति-भ्रंशाद् बुद्धि-नाशो बुद्धि-नाशात् प्रणश्यति |
2 | 64 | BG_2.64 | rāga-dveṣa-viyuktais tu viṣayān indriyaiś caran | ātma-vaśyair vidheyātmā prasādam adhigacchati | राग-द्वेष-वियुक्तैस् तु विषयान् इन्द्रियैश् चरन् । आत्म-वश्यैर् विधेयात्मा प्रसादम् अधिगच्छति |
2 | 65 | BG_2.65 | prasāde sarva-duḥkhānāṃ hānir asyopajāyate | prasanna-cetaso hy āśu buddhiḥ paryavatiṣṭhate | प्रसादे सर्व-दुःखानां हानिर् अस्योपजायते । प्रसन्न-चेतसो ह्य् आशु बुद्धिः पर्यवतिष्ठते |
2 | 66 | BG_2.66 | nāsti buddhir ayuktasya na cāyuktasya bhāvanā | na cābhāvayataḥ śāntir aśāntasya kutaḥ sukham | नास्ति बुद्धिर् अयुक्तस्य न चायुक्तस्य भावना । न चाभावयतः शान्तिर् अशान्तस्य कुतः सुखम् |
2 | 67 | BG_2.67 | indriyāṇāṃ hi caratāṃ yan mano 'nuvidhīyate | tad asya harati prajñāṃ vāyur nāvam ivāmbhasi | इन्द्रियाणां हि चरतां यन् मनो ऽनुविधीयते । तद् अस्य हरति प्रज्ञां वायुर् नावम् इवाम्भसि |
2 | 68 | BG_2.68 | tasmād yasya mahābāho nigṛhītāni sarvaśaḥ | indriyāṇīndriyārthebhyas tasya prajñā pratiṣṭhitā | तस्माद् यस्य महाबाहो निगृहीतानि सर्वशः । इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेभ्यस् तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता |
2 | 69 | BG_2.69 | yā niśā sarva-bhūtānāṃ tasyāṃ jāgarti saṃyamī | yasyāṃ jāgrati bhūtāni sā niśā paśyato muneḥ | या निशा सर्व-भूतानां तस्यां जागर्ति संयमी । यस्यां जाग्रति भूतानि सा निशा पश्यतो मुनेः |
2 | 70 | BG_2.70 | āpūryamāṇam acala-pratiṣṭhaṃ samudram āpaḥ praviśanti yadvat | tadvat kāmā yaṃ praviśanti sarve sa śāntim āpnoti na kāma-kāmī | आपूर्यमाणम् अचल-प्रतिष्ठं समुद्रम् आपः प्रविशन्ति यद्वत् । तद्वत् कामा यं प्रविशन्ति सर्वे स शान्तिम् आप्नोति न काम-कामी |
2 | 71 | BG_2.71 | vihāya kāmān yaḥ sarvān pumāṃś carati niḥspṛhaḥ | nirmamo nirahaṃkāraḥ sa śāntim adhigacchati | विहाय कामान् यः सर्वान् पुमांश् चरति निःस्पृहः । निर्ममो निरहंकारः स शान्तिम् अधिगच्छति |
2 | 72 | BG_2.72 | eṣā brāhmī sthitiḥ pārtha naināṃ prāpya vimuhyati | sthitvāsyām anta-kāle 'pi brahma-nirvāṇam ṛcchati | एषा ब्राह्मी स्थितिः पार्थ नैनां प्राप्य विमुह्यति । स्थित्वास्याम् अन्त-काले ऽपि ब्रह्म-निर्वाणम् ऋच्छति |
End of preview.