| verse_no,sanskrit_transliteration,sanskrit_devanagari |
| 1,sthānaṃ praveśo rūpaṃ ca lakṣaṃ lakṣaṇameva ca / utthāpanaṃ bodhanaṃ ca cakraviśrāmameva ca,स्थानं प्रवेशो रूपं च लक्षं लक्षणमेव च / उत्थापनं बोधनं च चक्रविश्राममेव च |
| 2,bhūmikāgamanaṃ caiva antāvasthā tathaiva ca / viśrāmaḥ pariṇāmaśca tathāgamanameva ca,भूमिकागमनं चैव अन्तावस्था तथैव च / विश्रामः परिणामश्च तथागमनमेव च |
| 3,iti trayodaśavidhaṃ śāktaṃ vijñānamuttamam / sarveṣu trikaśāstreṣu sūcitaṃ śambhunā svayam,इति त्रयोदशविधं शाक्तं विज्ञानमुत्तमम् / सर्वेषु त्रिकशास्त्रेषु सूचितं शम्भुना स्वयम् |
| 4,nābhyadho 'ṅgulāḥ pañca meḍhrasyordhvāṅguladvayam / tanmadhye kandanāmā ca cakrasthānamiti smṛtam,नाभ्यधो ऽङ्गुलाः पञ्च मेढ्रस्योर्ध्वाङ्गुलद्वयम् / तन्मध्ये कन्दनामा च चक्रस्थानमिति स्मृतम् |
| 5,prāṇāpānanirodhena manastatraiva niḥkṣipet / samyag vāyugatiṃ jitvā yāvan madhyagatāṃ nayet,प्राणापाननिरोधेन मनस्तत्रैव निःक्षिपेत् / सम्यग् वायुगतिं जित्वा यावन् मध्यगतां नयेत् |
| 6,eṣa praveśa ity āhū rūpaṃ vakṣyāmi cādhunā / śṛṅgāṭakanibhaṃ cakraṃ ṣaḍaraṃ cāparaṃ dhruvam,एष प्रवेश इत्य् आहू रूपं वक्ष्यामि चाधुना / शृङ्गाटकनिभं चक्रं षडरं चापरं ध्रुवम् |
| 7,dāḍimīkusumaprakhyaṃ kandaṃ vai jātilohitam / etadrūpaṃ samākhyātaṃ tṛtīyaṃ cintanātmakam,दाडिमीकुसुमप्रख्यं कन्दं वै जातिलोहितम् / एतद्रूपं समाख्यातं तृतीयं चिन्तनात्मकम् |
| 8,tanmadhye nikṣipec cittaṃ yāvat tatra sthirīkṛtam / tyaktaruddho yadā vāyustadā lakṣaṃ vinirdiśet,तन्मध्ये निक्षिपेच् चित्तं यावत् तत्र स्थिरीकृतम् / त्यक्तरुद्धो यदा वायुस्तदा लक्षं विनिर्दिशेत् |
| 9,kandacakrasya madhyasthā tv anāhatamayī kalā / adhaūrdhve rekhāsaṃyuktā bhujaṃgakuṭilākṛtiḥ,कन्दचक्रस्य मध्यस्था त्व् अनाहतमयी कला / अधऊर्ध्वे रेखासंयुक्ता भुजंगकुटिलाकृतिः |
| 10,ūrdhvādho 'vasthitāvasthā sūryācandramasāv ubhau / satyaṃ virājamānā sā sahasrārkasamaprabhā,ऊर्ध्वाधो ऽवस्थितावस्था सूर्याचन्द्रमसाव् उभौ / सत्यं विराजमाना सा सहस्रार्कसमप्रभा |
| 11,tāmevālokayec chaktiṃ manāk kumbhakavṛttinā / etal lakṣaṇam uddiṣṭam utthāpanam ataḥ param,तामेवालोकयेच् छक्तिं मनाक् कुम्भकवृत्तिना / एतल् लक्षणम् उद्दिष्टम् उत्थापनम् अतः परम् |
| 12,juṣadrecakavṛttyā tu mantraṃ caiva samuccaret / prabuddhāṃ cintayecchaktiṃ daṇḍavat parameśvarīm,जुषद्रेचकवृत्त्या तु मन्त्रं चैव समुच्चरेत् / प्रबुद्धां चिन्तयेच्छक्तिं दण्डवत् परमेश्वरीम् |
| 13,ādhāramadhyādāyātā suṣumnāmārgam āśritā / utthāpanaṃ samākhyātaṃ bodhanaṃ paratastathā,आधारमध्यादायाता सुषुम्नामार्गम् आश्रिता / उत्थापनं समाख्यातं बोधनं परतस्तथा |
| 14,kandastho vedhayen nābhiṃ tato hṛtsthaṃ pitāmaham / kaṇṭhasthamacyutaṃ sākṣādrudraṃ tālutale sthitam,कन्दस्थो वेधयेन् नाभिं ततो हृत्स्थं पितामहम् / कण्ठस्थमच्युतं साक्षाद्रुद्रं तालुतले स्थितम् |
| 15,bhruvormadhyagataṃ tv īśaṃ brahmadvāre sadāśivam / bodhayitvā vrajed āśu padaṃ cānāśritaṃ śivam,भ्रुवोर्मध्यगतं त्व् ईशं ब्रह्मद्वारे सदाशिवम् / बोधयित्वा व्रजेद् आशु पदं चानाश्रितं शिवम् |
| 16,etadbodhanam uddiṣṭaṃ cakraviśrāmaṇaṃ tataḥ / svābhāvikaṃ dalaṃ dīptaṃ dravaṃ sthiranabhopamam,एतद्बोधनम् उद्दिष्टं चक्रविश्रामणं ततः / स्वाभाविकं दलं दीप्तं द्रवं स्थिरनभोपमम् |
| 17,amṛtaṃ śekharaṃ caiva śaktirbrahmā tathaiva ca / bindunādaṃ tathā proktaṃ cakradvādaśakaṃ kila,अमृतं शेखरं चैव शक्तिर्ब्रह्मा तथैव च / बिन्दुनादं तथा प्रोक्तं चक्रद्वादशकं किल |
| 18,vedhayantī kramāc chaktiścakre cakre pratikṣaṇam / viśramet sā mahādevī cakraviśrāma uttamaḥ,वेधयन्ती क्रमाच् छक्तिश्चक्रे चक्रे प्रतिक्षणम् / विश्रमेत् सा महादेवी चक्रविश्राम उत्तमः |
| 19,hṛdayaṃ kampate pūrvaṃ tālukadvārameva ca / śiraśca bhramate tasya dṛṣṭisaṃkrāntilakṣaṇam,हृदयं कम्पते पूर्वं तालुकद्वारमेव च / शिरश्च भ्रमते तस्य दृष्टिसंक्रान्तिलक्षणम् |
| 20,ekaikaṃ bhramayaty aṅgam aṅgapratyaṅgasaṃdhiṣu / ghūrṇate hṛdayaṃ cāsya samyagvidyāprabhāvataḥ,एकैकं भ्रमयत्य् अङ्गम् अङ्गप्रत्यङ्गसंधिषु / घूर्णते हृदयं चास्य सम्यग्विद्याप्रभावतः |
| 21,yāni yāni vikārāṇi avasthā kurute sataḥ / teṣu teṣu na bhetavyaṃ krīḍati parameśvarī,यानि यानि विकाराणि अवस्था कुरुते सतः / तेषु तेषु न भेतव्यं क्रीडति परमेश्वरी |
| 22,amṛte seyam unmattā vikārān kurute bahūn / malatrayavikārau bahujanmasu yatkṛtam,अमृते सेयम् उन्मत्ता विकारान् कुरुते बहून् / मलत्रयविकारौ बहुजन्मसु यत्कृतम् |
| 23,dhunoti samalān pāśāt paraśaktisamutthitān / bhūmikāgamanaṃ proktam antāvasthā tathocyate,धुनोति समलान् पाशात् परशक्तिसमुत्थितान् / भूमिकागमनं प्रोक्तम् अन्तावस्था तथोच्यते |
| 24,yat saṃkrāntau romaharṣo 'srupāto jṛmbhārambho gadgadā gīr giro 'ntaḥ / granthisphoṭaḥ sparśadivyapraharṣo binduspandā nābhikandāt sphuranti,यत् संक्रान्तौ रोमहर्षो ऽस्रुपातो जृम्भारम्भो गद्गदा गीर् गिरो ऽन्तः / ग्रन्थिस्फोटः स्पर्शदिव्यप्रहर्षो बिन्दुस्पन्दा नाभिकन्दात् स्फुरन्ति |
| 25,antāvasthā samākhyātā viśrāmas tv adhunocyate / nābhicakraviniryātā yadā śaktiḥ prabudhyate,अन्तावस्था समाख्याता विश्रामस् त्व् अधुनोच्यते / नाभिचक्रविनिर्याता यदा शक्तिः प्रबुध्यते |
| 26,tadā tv astamitaṃ sarvamakṣagrāmaṃ bahiḥ sthitam / yadā sā paramā śaktiḥ sulīnā parame pade,तदा त्व् अस्तमितं सर्वमक्षग्रामं बहिः स्थितम् / यदा सा परमा शक्तिः सुलीना परमे पदे |
| 27,tadā na vindate kiṃcid viṣayī viṣayāntaram / śive viśrāmyate śaktistadā viśrāma ucyate,तदा न विन्दते किंचिद् विषयी विषयान्तरम् / शिवे विश्राम्यते शक्तिस्तदा विश्राम उच्यते |
| 28,yatra viśramaṇaṃ śaktermanastatra layaṃ vrajet / tadātmā paramātmatve jñātavyo niścitātmabhiḥ,यत्र विश्रमणं शक्तेर्मनस्तत्र लयं व्रजेत् / तदात्मा परमात्मत्वे ज्ञातव्यो निश्चितात्मभिः |
| 29,śivībhūto bhavatyātmā pariṇāmaḥ sa eva hi / sadā sa varṣate divyam amṛtaṃ jantujīvanam,शिवीभूतो भवत्यात्मा परिणामः स एव हि / सदा स वर्षते दिव्यम् अमृतं जन्तुजीवनम् |
| 30,cittaṃ tatra tu saṃdhārya punardaivī viśettu sā / tadā tv āgamanaṃ proktamevaṃ samyak trayodaśa,चित्तं तत्र तु संधार्य पुनर्दैवी विशेत्तु सा / तदा त्व् आगमनं प्रोक्तमेवं सम्यक् त्रयोदश |
|
|