| {"input": "Napriek nezáujmu o západ sa aj Zenón snažil zachovať ideu jednotnej Rímskej ríše, aj keď jej polovica sa momentálne nachádzala pod kontrolou Germánov.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Zenón", "start": 31, "end": 36}, {"text": "Germánov", "start": 141, "end": 149}], "organization": [{"text": "Rímskej ríše", "start": 68, "end": 80}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Smrť a nástupníctvo", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Zenón zomrel 9. apríla 491 a prežil tak obidvoch svojich synov.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Zenón", "start": 0, "end": 5}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V cirkevných dejinách je Zenón významný kvôli Henotikonu, ktorý dočasne uvoľnil napätie medzi monofyzitmi a oficiálnou cirkvou, ale vyvolal akakiánsku schizmu.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Zenón", "start": 25, "end": 30}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Bitka pri Zente", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Sultán Mustafa II. vytiahol po pozdĺž Dunaja na sever.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Mustafa II", "start": 7, "end": 17}], "location": [{"text": "Dunaja", "start": 38, "end": 44}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Hlavná osmanská armáda bola rozprášená.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Medzi prebohatou korisťou bol sultánov stan, sultánov hárem, osmanská vojnová pokladňa a štátna pečať.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "O rok neskôr potom Turci pristúpili na rokovania mieri, ktoré vyústili do tzv. Karlovackého mieru.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Turci", "start": 19, "end": 24}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Založil vedeckú slavistiku.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Svoje diela písal prevažne po nemecky alebo po česky.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Krátko na to sa narodil P. J. Šafárik.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "P. J. Šafárik", "start": 24, "end": 37}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Mali spolu 5 detí, a to už spomenutých súrodencov P. J., a tiež „prvého \"Pavla Jozefa narodeného 1791, ktorý ale po roku umrel.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "P. J.", "start": 50, "end": 55}, {"text": "Pavla Jozefa", "start": 73, "end": 85}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Aj preto bol v domácnosti vždy dostatok všetkého.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Umrela roku 1876 ako 73 - ročná.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Čoskoro si získal dôstojnícku hodnosť.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V životopisoch P. J. Šafárika sa uvádza, že na jeho národné povedomie vplýval v Kobeliarove jeden z tamojších písmakov menom Novák, ktorý mu požičiaval na čítanie české knihy.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "P. J. Šafárika", "start": 15, "end": 29}, {"text": "Novák", "start": 125, "end": 130}], "location": [{"text": "Kobeliarove", "start": 80, "end": 91}]}}, "schema": []} |
| {"input": "S najväčšou pravdepodobnosťou ide o tamojšieho učiteľa, „ludimagistra \"Tomáša Nováka.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Tomáša Nováka", "start": 71, "end": 84}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Dôležitejším faktorom ale, ktorý vplýval na Šafárikovo národné povedomie bolo prostredie v ktorom žil.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Šafárikovo", "start": 44, "end": 54}]}}, "schema": []} |
| {"input": "O hĺbke a intenzite vplyvu kobeliarovského prostredia na Šafárika, svedčia jeho spomienky na detstvo.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Šafárika", "start": 57, "end": 65}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V rokoch 1805 - 1908 študoval v Rožňave.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Rožňave", "start": 32, "end": 39}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Niektorí životopisci spomínajú nižšie gymnázium.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Okrem povinnej latinčiny osvojil si maďarčinu a nemčinu.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Na jeseň roku 1808 odišiel P. J. Šafárik na štúdium humaniora do Dobšinej, hoci mohol pokračovať v syntaxi a rétorike.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "P. J. Šafárik", "start": 27, "end": 40}], "location": [{"text": "Dobšinej", "start": 65, "end": 73}]}}, "schema": []} |
| {"input": "P. J. Šafárik študoval v Dobšinej 2 roky, a to v školských rokoch 1808 / 1809 a 1809 / 1810.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "P. J. Šafárik", "start": 0, "end": 13}], "location": [{"text": "Dobšinej", "start": 25, "end": 33}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V štúdiu na dobšinskej škole dosiahol ešte väčšie úspechy než v Rožňave.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Rožňave", "start": 64, "end": 71}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Tým zároveň stratí bezprostredný kontakt so slovenskou dedinou a jej ľudom, jeho problémami, ale aj s jeho slovesnosťou a folklórom.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Šafárik si dokonale osvojil nemčinu a klasické jazyky.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Šafárik", "start": 0, "end": 7}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V teologickom kurze sa učil gréčtinu a hebrejčinu.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Po ročnom vychovávateľskom pôsobení pokračoval v štúdiu na Univerzite v Jene.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "Univerzite v Jene", "start": 59, "end": 76}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Žil veľmi skromne, o čom svedčí jeho rozprávanie synovi Vojtechovi.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Vojtechovi", "start": 56, "end": 66}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V Jene strávil P. J. Šafárik dva roky, čím skončil tri semestre.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Jene", "start": 2, "end": 6}], "person": [{"text": "P. J. Šafárik", "start": 15, "end": 28}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Dňa 16. mája 1816 sa stal členom Societas latina Jenensis.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "Societas latina Jenensis", "start": 33, "end": 57}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Výsledkom Šafárikovej básnickej činnosti v Jene je sedemnásť básní, napísaných prevažne od októbra 1815 do mája 1816.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Šafárikovej", "start": 10, "end": 21}], "location": [{"text": "Jene", "start": 43, "end": 47}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V Jene si osvojil kritické metódy vedeckého bádania.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Jene", "start": 2, "end": 6}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Príčiny jeho predčasného odchodu sa vysvetľujú rozdielne: administratívnych zásahom rakúskej vlády, ktorá nedovolila mladíkom z Uhorska študovať v Nemecku, Šafárikovou obozretnosťou, ale aj finančnou tiesňou.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Uhorska", "start": 128, "end": 135}, {"text": "Nemecku", "start": 147, "end": 154}], "person": [{"text": "Šafárikovou", "start": 156, "end": 167}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Vychovával syna Ladislava.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Ladislava", "start": 16, "end": 25}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Rok 1819 znamenal rozhodujúci obrat v živote a povolaní P. J. Šafárika.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "P. J. Šafárika", "start": 56, "end": 70}]}}, "schema": []} |
| {"input": "S pomocou, a odporúčaním Jána Blahoslava Benediktiho ho dostal dňa 5. apríla 1819.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Jána Blahoslava Benediktiho", "start": 25, "end": 52}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Nový riaditeľ zapôsobil na Srbov veľmi priaznivým dojmom.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Srbov", "start": 27, "end": 32}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Okrem P. J. Šafárika všetci profesori boli Srbi.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "P. J. Šafárika", "start": 6, "end": 20}, {"text": "Srbi", "start": 43, "end": 47}]}}, "schema": []} |
| {"input": "P. J. Šafárik zastával funkciu riaditeľa päť rokov.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "P. J. Šafárik", "start": 0, "end": 13}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Ako riaditeľ mal ambiciózne plány.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Počas prvých dvoch rokov novosadského účinkovania býval Šafárik v dome bohatého mešťana Servického.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Šafárik", "start": 56, "end": 63}, {"text": "Servického", "start": 88, "end": 98}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Pochádzala z drobnej slovenskej zemianskej rodiny.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Narodila sa vo Veľkej Kikinde (Maďarsko) 19. novembra 1803.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Veľkej Kikinde", "start": 15, "end": 29}, {"text": "Maďarsko", "start": 31, "end": 39}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Jej otec pochádzal z Paludze (okr. Liptovský Mikuláš) a matka z Jasenovej na Orave.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Paludze", "start": 21, "end": 28}, {"text": "Liptovský Mikuláš", "start": 35, "end": 52}, {"text": "Jasenovej", "start": 64, "end": 73}, {"text": "Orave", "start": 77, "end": 82}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Manželka P. J. Šafárika - ako uvádzajú životopisci - bola inteligentná, neobyčajne sčítaná a temperamentná.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "P. J. Šafárika", "start": 9, "end": 23}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Vyšli pod názvom Písně světské lidu slovenského v Uhřích.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Dňa 22. decembra 1832 dal P. J. Šafárik patronátu gymnázia výpoveď s tým, že tu ostane do konca zimného semestra.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "P. J. Šafárik", "start": 26, "end": 39}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Po príchode do Prahy P. J. Šafárik koncentroval svoje úsilie predovšetkým na zabezpečenie svojej rodiny a na možnosti pokračovať vo vedeckej práci.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Prahy", "start": 15, "end": 20}], "person": [{"text": "P. J. Šafárik", "start": 21, "end": 34}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Českí vlastenci, mu v obom pomáhali.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Erbenom členstvom v komisii pre slovanskú právnu terminológiu.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Vyšiel vo Viedni roku 1850 so Šafárikovým krátkym predhovorom.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Viedni", "start": 10, "end": 16}], "person": [{"text": "Šafárikovým", "start": 30, "end": 41}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V revolučných rokoch 1848 - 49 sa venoval len svojim vedeckým záujmom.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Po jeho smrti, v rokoch 1862 - 63 bol pripravený III. diel Slovanských starožitností, ktorý vyšiel v Prahe roku 1865.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Prahe", "start": 101, "end": 106}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Na začiatku októbra 1860 sa Šafárik definitívne vzdal miesta riaditeľa Univerzitnej knižnice.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Šafárik", "start": 28, "end": 35}], "organization": [{"text": "Univerzitnej knižnice", "start": 71, "end": 92}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Šafárik bol na dôchodku len málo.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Šafárik", "start": 0, "end": 7}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Umrel 26. júla 1861.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Zahynul pri leteckej katastrofe pri návrate na Slovensko.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Slovensko", "start": 47, "end": 56}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Milan Rastislav Štefánik sa narodil v Košariskách (od r. 1870 patrili Košariská ako osada do Brezovej pod Bradlom) v rodine ev. farára Pavla Štefánika.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Milan Rastislav Štefánik", "start": 0, "end": 24}, {"text": "Pavla Štefánika", "start": 135, "end": 150}], "location": [{"text": "Košariskách", "start": 38, "end": 49}, {"text": "Košariská", "start": 70, "end": 79}, {"text": "Brezovej pod Bradlom", "start": 93, "end": 113}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Narodil sa ako šieste dieťa.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Deväť detí sa rodičom podarilo vychovať do dospelosti, čo nebolo ľahké.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Podľa svedectva učiteľa bol Milan Rastislav najlepším žiakom na košarištianskej škole.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Milan Rastislav", "start": 28, "end": 43}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Tu už študovali jeho dvaja bratia – Igor a Pavel.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Igor", "start": 36, "end": 40}, {"text": "Pavel", "start": 43, "end": 48}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V tom čase však už bolo lýceum pomaďarčené a z vlasteneckých profesorov tu učil iba Ján Kvačala.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Ján Kvačala", "start": 84, "end": 95}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Štefánikovými obľúbenými profesormi boli učiteľ matematiky Ferdinand Hirschmann a triedny profesor Samuel Markusovszky.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Štefánikovými", "start": 0, "end": 13}, {"text": "Ferdinand Hirschmann", "start": 59, "end": 79}, {"text": "Samuel Markusovszky", "start": 99, "end": 118}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V marci 1898 sa Štefánik stal tajomníkom Detvana.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Štefánik", "start": 16, "end": 24}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Na jeseň roku 1901 sa stal predsedom Detvana.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Bol činný aj ako publicista.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Na požiadanie Jana Herbena písal do realistického Času pravidelné pondelkové úvodníky o slovenskej kultúre a politike, ktorých cieľom bolo informovať českú verejnosť o Slovensku.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Jana Herbena", "start": 14, "end": 26}], "location": [{"text": "Slovensku", "start": 168, "end": 177}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Bol veľmi aktívny.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Navštevoval aj historika Jaroslava Golla i básnika Jaroslava Vrchlického.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Jaroslava Golla", "start": 25, "end": 40}, {"text": "Jaroslava Vrchlického", "start": 51, "end": 72}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Výsledkom bola dizertačná práca nazvaná Nové hviezdy z doby predtychonovej a Nová Cassiopea.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Prácu obhájil, urobil predpísané skúšky a 12. októbra 1904 promoval za doktora filozofie.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Po príchode do Paríža bojoval dlho s existenčnými problémami.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Paríža", "start": 15, "end": 21}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Potom sa Štefánik snažil vybudovať vlastné observatórium, no jeho finančná situácia mu to nedovoľovala.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Štefánik", "start": 9, "end": 17}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V tejto oblasti mu vtedy najviac pomohol senátor Émile Chautemps, s ktorého pomocou zorganizoval Štefánik výpravu do severnej Afriky.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Émile Chautemps", "start": 49, "end": 64}, {"text": "Štefánik", "start": 97, "end": 105}], "location": [{"text": "severnej Afriky", "start": 117, "end": 132}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Tam chcel nájsť vhodné miesto pre svoju hvezdáreň.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Precestoval Alžírsko, Atlas, Saharu, Tunisko aj Kartágo, no cesta nemala úspech.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Alžírsko", "start": 12, "end": 20}, {"text": "Atlas", "start": 22, "end": 27}, {"text": "Saharu", "start": 29, "end": 35}, {"text": "Tunisko", "start": 37, "end": 44}, {"text": "Kartágo", "start": 48, "end": 55}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Začiatkom roka 1910 dostal novú šancu.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "28. apríla 1911 na ostrove Vavau pri pozorovaní úplného zatmenia slnka dosiahla práve Štefánikova výprava najlepšie výsledky a ocenila to aj francúzska Akadémia.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Vavau", "start": 27, "end": 32}, {"text": "francúzska", "start": 141, "end": 151}], "person": [{"text": "Štefánikova", "start": 86, "end": 97}], "organization": [{"text": "Akadémia", "start": 152, "end": 160}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Francúzska vláda mu potom na návrh ministerstva námorníctva udelila kríž Rytiera Čestnej légie.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Francúzska", "start": 0, "end": 10}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Jeho úspechy však opäť zastavila choroba.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Po zotavení ho zastihla správa o vypuknutí vojny a 9. augusta sa vojenským transportom vrátil do Francúzska.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Francúzska", "start": 97, "end": 107}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V hodnosti podporučíka potom nastúpil na front, kde robil výskumné lety.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Začiatkom septembra 1915 ho poslali na srbský front, kde toto svoje snaženie ešte viac rozvíjal.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Pri evakuácii z letiska v Niši však na lietadle havaroval a na úteku potom Štefánika opäť prepadla žalúdočná choroba.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Niši", "start": 26, "end": 30}], "person": [{"text": "Štefánika", "start": 75, "end": 84}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Štefánik sa vrátil do Paríža tu ho Jouvenel zoznámila s najvyššími politikmi: ministerským predsedom Aristidom Briandom a najvplyvnejším mužom franc. ministerstva zahraničia Philippom Berthelotom.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Štefánik", "start": 0, "end": 8}, {"text": "Jouvenel", "start": 35, "end": 43}, {"text": "Aristidom Briandom", "start": 101, "end": 119}, {"text": "Philippom Berthelotom", "start": 174, "end": 195}], "location": [{"text": "Paríža", "start": 22, "end": 28}]}}, "schema": []} |
| {"input": "O týchto plánoch informoval aj ministerského predsedu Aristida Brianda a dohodol stretnutie medzi ním a Masarykom.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Aristida Brianda", "start": 54, "end": 70}, {"text": "Masarykom", "start": 104, "end": 113}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Strenutie Masaryka s Briandom bolo úspešné a Briand sa stal prívržencom Masarykovej koncepcie riešenia stredoeurópskej otázky.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Masaryka", "start": 10, "end": 18}, {"text": "Briandom", "start": 21, "end": 29}, {"text": "Briand", "start": 45, "end": 51}, {"text": "Masarykovej", "start": 72, "end": 83}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Štefánik medzitým neustále presadzoval vytvorenie ústredného reprezentatívneho orgánu zahraničného odboja.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Štefánik", "start": 0, "end": 8}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Jej predsedom bol T. G. Masaryk, podpredsedami J. Durich a M. R. Štefánik a generálnym tajomníkom E. Beneš.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "T. G. Masaryk", "start": 18, "end": 31}, {"text": "J. Durich", "start": 47, "end": 56}, {"text": "M. R. Štefánik", "start": 59, "end": 73}, {"text": "E. Beneš", "start": 98, "end": 106}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Keď sa Štefánikov stav zlepšil, odišiel do Talianska.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Štefánikov", "start": 7, "end": 17}], "location": [{"text": "Talianska", "start": 43, "end": 52}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Postoj Talianska k juhoslovanskej otázke bol však odmietavý.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Talianska", "start": 7, "end": 16}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Po návrate do Paríža sa Štefánik intenzívne venoval otázke ustanovenia samostatného česko - slovenského vojska.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Paríža", "start": 14, "end": 20}], "person": [{"text": "Štefánik", "start": 24, "end": 32}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Za týmto účelom odcestoval do Ruska.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Ruska", "start": 30, "end": 35}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Dňa 29. augusta potom podpísali Durich a Štefánik tzv. Kyjevskú dohodu spolu s predstaviteľom amerických Slovákov G. Košíkom, ktorou spoločne uznali ČSNR za vedúci orgán českého a slovenského hnutia v zahraničí.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Durich", "start": 32, "end": 38}, {"text": "Štefánik", "start": 41, "end": 49}, {"text": "Slovákov", "start": 105, "end": 113}, {"text": "G. Košíkom", "start": 114, "end": 124}], "organization": [{"text": "ČSNR", "start": 149, "end": 153}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Začiatkom roka 1917 sa vrátil do Ruska.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Ruska", "start": 33, "end": 38}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Dňa 2. júna 1917 odplával Štefánik do USA.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Štefánik", "start": 26, "end": 34}], "location": [{"text": "USA", "start": 38, "end": 41}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Po návrate do Paríža sa Štefánik zapojil do diplomatických rokovaní o ustanovení samostatnej česko - slovenskej armády.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Paríža", "start": 14, "end": 20}], "person": [{"text": "Štefánik", "start": 24, "end": 32}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Výsledkom bol Dekrét o vytvorení Česko - slovenskej armády vo Francúzsku, ktorý vydala francúzska vláda 16. decembra 1917.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Francúzsku", "start": 62, "end": 72}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Ten potom so súhlasom francúzskeho velenia prijal funkciu veliteľa vytvárajúceho sa česko - slovenského vojska (10000 vojakov).", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V polovici februára 1918 odišiel Štefánik do Talianska.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Štefánik", "start": 33, "end": 41}], "location": [{"text": "Talianska", "start": 45, "end": 54}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Aj tu bolo jeho hlavnou úlohou vybudovanie Česko - slovenskej armády.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Nábor dobrovoľníkov pokračoval a 24. mája 1918 sa pred pomníkom Viktora Emanuela v Ríme konala veľkolepá slávnosť: odovzdávanie plukových vlajok česko - slovenským jednotkám.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Viktora Emanuela", "start": 64, "end": 80}], "location": [{"text": "Ríme", "start": 83, "end": 87}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V máji roku 1918 preletela svetom správa o vystúpení Česko - slovenských légií v Rusku.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Rusku", "start": 81, "end": 86}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Podpísanie mieru medzi sovietskou vládou a Ústrednými mocnosťami v marci 1918 však spôsobilo, že česko - slovenské vojsko v Rusku stratilo nepriateľa.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "Ústrednými mocnosťami", "start": 43, "end": 64}], "location": [{"text": "Rusku", "start": 124, "end": 129}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Najprv však navštívil USA, kde spolu s Masarykom a gen. Janinom preberali ďalšie plány.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "USA", "start": 22, "end": 25}], "person": [{"text": "Masarykom", "start": 39, "end": 48}, {"text": "Janinom", "start": 56, "end": 63}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Dňa 24. septembra potom odcestoval do Tokia, kde ale pre opätovné problémy zo žalúdkom pobudol až mesiac a cesta na Sibír sa predlžovala.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Tokia", "start": 38, "end": 43}, {"text": "Sibír", "start": 116, "end": 121}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Stalo sa tak 14. októbra 1918.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Tá zapôsobila na americkú verejnosť i na prezidenta Wilsona.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Wilsona", "start": 52, "end": 59}]}}, "schema": []} |
| {"input": "A tie sa už rozhodli.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Došlo k vystúpeniu domáceho odboja a 28. októbra k vyhláseniu Československej republiky.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Československej republiky", "start": 62, "end": 87}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Zakrátko Nemecko kapitulovalo a vojna sa skončila.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Nemecko", "start": 9, "end": 16}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Štefánik sa o všetkom dozvedel v Japonsku.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Štefánik", "start": 0, "end": 8}], "location": [{"text": "Japonsku", "start": 33, "end": 41}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Po príchode chcel dohodnúť s vojenským velením podrobnosti presunu legionárov do vlasti.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Z rúk generála Janina prevzal Rád veliteľa Čestnej légie a 25. januára 1919 opustil Rusko a odišiel do Paríža.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Janina", "start": 15, "end": 21}], "location": [{"text": "Rusko", "start": 84, "end": 89}, {"text": "Paríža", "start": 103, "end": 109}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Po príchode bolo jeho hlavnou starosťou stiahnutie sibírskych légií a ich odsun do vlasti.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Potom ešte odišiel do Talianska.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Talianska", "start": 22, "end": 31}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Na rodnú vlasť sa veľmi tešil, lebo ju nenavštívil od smrti svojho otca r. 1913.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Lietadlo však nikdy nepristálo, pretože keď sa už blížilo k miestu pristátia, náhle sa zrútilo neďaleko Ivánky pri Dunaji.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Ivánky pri Dunaji", "start": 104, "end": 121}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Pangea mala tvar písmena C.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Pangea", "start": 0, "end": 6}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Pangea pravdepodobne nebola prvý superkontinent.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Pangea", "start": 0, "end": 6}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Jeho otcom bol cisár Konštantín IV., matkou cisárovna Anastasia.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Konštantín IV.", "start": 21, "end": 35}, {"text": "Anastasia", "start": 54, "end": 63}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Justiánov mladší brat sa volal Herakleios.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Justiánov", "start": 0, "end": 9}, {"text": "Herakleios", "start": 31, "end": 41}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Úspešná zahraničná politika", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Byzantské vojsko napadlo a vyplienilo Arméniu a potom vtrhlo do Gruzínska a Sýrie.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Arméniu", "start": 38, "end": 45}, {"text": "Gruzínska", "start": 64, "end": 73}, {"text": "Sýrie", "start": 76, "end": 81}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Roku 688 požiadal kalifa Abdulmalik o obnovenie mierovej zmluvy s Konštantinopolom.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Abdulmalik", "start": 25, "end": 35}], "location": [{"text": "Konštantinopolom", "start": 66, "end": 82}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Bulharom odstúpil Zagorje, ktoré malo dôležitý strategický význam na zabezpečenie hraníc ich krajiny.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Bulharom", "start": 0, "end": 8}], "location": [{"text": "Zagorje", "start": 18, "end": 25}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Detstvo a mladosť", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "On vytýčil ostrý kurz proti pohanom a herézam a došlo aj k vyostreniu vzťahov so západnou ríšou, kde namiesto neplnoletého Honoria vládol vojvodca Stilicho.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Honoria", "start": 123, "end": 130}, {"text": "Stilicho", "start": 147, "end": 155}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Python je často porovnávaný s jazykmi Tcl, Perl, Scheme, Java a Ruby.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "To znamená, že namiesto toho aby nútil programátora používať určitý štýl programovania, umožňuje použivanie viacerých.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Python podporuje objektovo orientované, štruktúrované aj funkcionálne programovanie.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Ďalšou dôležitou vlastnosťou Pythonu je to, že sa dá jednoducho rozširovať.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Nové zabudované moduly môžu byť jednoducho napísane v C alebo C + +.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Python tiež môže byť použitý ako rozširovací jazyk pre existujúce moduly a aplikácie, ktoré potrebujú programovateľné rozhranie.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Kvôli tomu veľa bývalých programátorov v Lispe považujú Python za príťažlivý.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V Pythone premenné nemajú typ, typ majú iba hodnoty.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Kolekcie majú dve základné formy: mapované typy a sekvenčné typy.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Jazyk podporuje rozsiahlu introspekciu typov a tried.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Jedným z nezvyčajných aspektov syntaxe Pythona je spôsob akým sa určujú bloky v programe.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Pomocou kľúčového slova lambda môžeme vytvárať malé anonymné funkcie.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Volanie generátora môžeme použiť namiesto zoznamu, alebo inej štruktúry, cez elementy ktorej chceme postupne prechádzať.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Python má rozsiahlu podporu pre objektovo orientované programovanie.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Všetko v Pythone je objekt vrátane tried, funkcií, čísel a modulov.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Python tiež podporuje metatriedy – pokročilý nástroj na rozšírenie funkcionality tried.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Samozrejme podporuje dedičnosť vrátane viacnásobnej dedičnosti.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Má obmedzenú podporu pre súkromné premenné.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Moduly štandardnej knižnice môžu byť rozšírené vlastnými modulmi napísanými v C alebo v Pythone.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Väčšia časť štandardnej knižnice je kompatibilná medzi platformami, teda programy môžu pracovať v UNIX, Windows, Macintosh a iných platformách bez zmeny.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Mnohí analytici trvrdia, že jeho úspech je založený na nezávislosti na dodávateľovi, nízkym implementačným nákladom, vysokej bezpečnosti a spoľahlivosti.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Kontroverznou témou je v súčasnosti používanie Linuxu ako desktopového systému.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Taktiež si na Linuxe nezáhráte väčšinu súčasných komerčných hier.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Architektúra jadra je monolitická, avšak je jednoduché nahrávať a uvoľňovať moduly za behu systému.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Jeho slovami - \"Uvoľňovať kód skoro, uvoľňovať často a počúvať odozve od používateľov\".", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Vytvoril prvú funkčnú verziu a zverejnil na internete zdrojový kód.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Dôležitý argument v prospech modelu je praktický úspech v stabilite a bezpečnosti.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Opakom je uzavretý model, kde odhaliť a opraviť chybu môže len člen uzavretého tímu.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Pozri aj hlavný článok Dejiny Berlína a Berlín – rozdelené mesto.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Prvá historicky doložená zmienka o Berlíne pochádza z roku 1244.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Berlíne", "start": 35, "end": 42}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Tolerantnosť končí roku 1933 príchodom Hitlera k moci.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Hitlera", "start": 39, "end": 46}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Začiatkom studenej vojny sa Berlín dostáva do centra konfliktov medzi víťaznými mocnosťami.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Berlín", "start": 28, "end": 34}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Po páde Berlínskeho múru roku 1989 začína nová kapitola mesta.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Tieto čísla samozrejme treba brať s rezervou.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Aj keď ich znalosti nemčiny sú v mnoho prípadoch slabé, nie sú vo vyššie uvedených číslach zachytený.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Spolková krajina Berlín je popri Hamburgu a Brémach jedným zo troch mestských štátov Spolkovej republiky Nemecko.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Berlín", "start": 17, "end": 23}, {"text": "Hamburgu", "start": 33, "end": 41}, {"text": "Brémach", "start": 44, "end": 51}, {"text": "Spolkovej republiky Nemecko", "start": 85, "end": 112}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Už dlhú dobu sa uvažuje o zlúčení Berlína s Brandenburskom.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Berlína", "start": 34, "end": 41}, {"text": "Brandenburskom", "start": 44, "end": 58}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V oboch \"krajinách\" sa dostali k moci ľudia, ktorý sa pokúšali o znovuobnovenie Uhorska.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Uhorska", "start": 80, "end": 87}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Nemecku však české pohraničie nestačilo a rozhodlo sa zaútočiť.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Nemecku", "start": 0, "end": 7}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Slovensku Hitler pohrozil, že ak sa neosamostatní, bude rozdelené medzi Maďarsko a Poľsko.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Slovensku", "start": 0, "end": 9}, {"text": "Maďarsko", "start": 72, "end": 80}, {"text": "Poľsko", "start": 83, "end": 89}], "person": [{"text": "Hitler", "start": 10, "end": 16}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Dňa 1. januára 1969 vstúpil do platnosti zákon o federácii.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Federatívny a demokratický štát.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Vrakuňa je mestská časť Bratislavy ležiaca na oboch brehoch Malého Dunaja.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Vrakuňa", "start": 0, "end": 7}, {"text": "Bratislavy", "start": 24, "end": 34}, {"text": "Malého Dunaja", "start": 60, "end": 73}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Vrakuňa nemá na svojom územi žiadne priemyselné podniky, ale jej obyvatelia pocitujú nepriaznivý vplyv Slovnaftu, letiska aj Ústrednej čističky odpadových vôd.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Vrakuňa", "start": 0, "end": 7}], "organization": [{"text": "Slovnaftu", "start": 103, "end": 112}, {"text": "Ústrednej čističky odpadových vôd", "start": 125, "end": 158}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Koncerty vážnej hudby sa konajú v novom kostole.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Chceme, aby sa tu cítil príjemne každý obyvateľ aj hosť.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Pôvodne tvorila súčasť bratislavského hradného panstva.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Od konca 14. storočia obec postupne prechádzala do majetku mesta Bratislava.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Bratislava", "start": 65, "end": 75}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Obyvatelia Vrakuňe boli prinútení v nepokojných časoch opustiť svoje príbytky a skrývať sa v lesoch na dunajských ostrovoch.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Vrakuňe", "start": 11, "end": 18}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Mnohí prišli o život.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Remeslo sa veľmi nerozvinulo.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Ich počet vzrástol za pätdesiat rokov na 742.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Do roku 1940 sa počet obyvateľov obce zvýšil na 1232 a počet domov na 249.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Tečie cez neho potok Cajloch.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Cajloch", "start": 21, "end": 28}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V Pezinku je dobré víno.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Pezinku", "start": 2, "end": 9}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Aj sa tu vyrába Vinea.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Nezabúdajme na Dom kultúry a Pezinský zámok.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Dom kultúry", "start": 15, "end": 26}, {"text": "Pezinský zámok", "start": 29, "end": 43}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Najznámejšia je Pinelova nemocnica na Cajle.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Pinelova nemocnica na Cajle", "start": 16, "end": 43}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Pezinčania zase hovoria \"ísť na Cajlu\", keď niekomu \"preskočilo\".", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Pezinčania", "start": 0, "end": 10}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Vždy tu bolo niekolko kapiel.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Najlepšie sú Krtinec, Karpatskí pastieri.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "Krtinec", "start": 13, "end": 20}, {"text": "Karpatskí pastieri", "start": 22, "end": 40}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Každý rok sa tu koná divadelný festival Cibulák.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Územie, na ktorom sa dnes rozkladá mesto Pezinok, sa v písomných materiáloch prvýkrát spomína v listine z roku 1208 ako \"terra Bozin\".", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Pezinok", "start": 41, "end": 48}, {"text": "terra Bozin", "start": 121, "end": 132}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V nasledujúcich storočiach sa mesto postupne zmenilo z banskej osady na vinohradnícke mestečko po druhej vlne nemeckej kolonizácie na začiatku 16. stor..", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Prvá polovica 20. stor. predstavovala úpadok mesta.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Postupné zlepšenie začalo až po skončení 2. svetovej vojny.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Zenón svoj sľub dodržal: Uväznil svojich zajatcov do prázdnej vodnej nádrže, kde sa neskôr udusili.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Zenón", "start": 0, "end": 5}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Hliníková vrstva je chránená lakovým filmom.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Rozdiel výšky jamky a plôšky je jedna štvrtina vlnovej dĺžky svetla lasera.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Jamky a plôšky samé o sebe nepredstavujú nuly a jednotky binárneho zápisu.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Špecifikácia kompaktného disku odporúča konštantnú rýchlosť 1, 22 m / s a odstup stopy 1, 59 μm.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Disk DVD sa na pohľad podobá kompaktnému disku.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "\"Oficiálne\" názov DVD neskracuje nič.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "DVD médiá sú plastové disky, navonok rovnaké, ako CD médiá.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Označenie \"+\" (plus) a \"–\" (pomlčka) predstavuje dva rozličné technické štandardy, ktoré sú do určitej miery kompatibilné.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "DVD Video je spôsob uloženia videozáznamu na DVD nosiči.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Na kompresiu obrazu sa používa štandard MPEG - 2.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Všetky ostatné formáty kódovania zvuku sú voliteľné.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "DVD Video disky často obsahujú viacero zvukových kanálov, ktoré sprevádzajú obrazový záznam.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Táto funkcia sa využíva na zobrazenie alternatívneho obsahu scény, ktorým nemusí byť len pohľad z iného uhla.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Tretí termodynamický zákon", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Hovorí, že entropia systému v absolútnej nule je konštantná.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Nástup na trón", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Nezanedbával západ, ale snažil sa udržať tamojšie územia.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Avšak kvôli chýbajúcej aristokracii a nevraživosti miestneho miestodržiteľa zostalo jeho úsilie neúčinné.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Vo vnútorných záležitostiach spôsobila onedlho problémy jeho protimonofyzitská náboženská politika.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Obrana ríše", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Spojenectvo s Turkami, ktorí mali napadnúť Peržanov zozadu, neprinieslo očakávaný výsledok.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Turkami", "start": 14, "end": 21}, {"text": "Peržanov", "start": 43, "end": 51}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Bola to do tých čias jedna z najťažších perzských porážok v bojoch s Rímanmi.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Rímanmi", "start": 69, "end": 76}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Smrť a nástupníctvo", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Od roku 574 sa prejavovali príznaky Justiniovej duševnej choroby.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Justiniovej", "start": 36, "end": 47}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Na radu svojej manželky Sofie Justinius 7. decembra 574 ustanovil úspešného vojvodcu Tiberia za svojho spolucisára.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Sofie", "start": 24, "end": 29}, {"text": "Justinius", "start": 30, "end": 39}, {"text": "Tiberia", "start": 85, "end": 92}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Anastasios I. (cisár)", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Anastasios I.", "start": 0, "end": 13}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Anastasios bol očividne vzdelaný muž, ktorý ovládal dva najdôležitejšie jazyky ríše, latinčinu a gréčtinu.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Anastasios", "start": 0, "end": 10}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Zahraničná politika", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V roku 510 Teodorich a cisár nakoniec uzavreli mier.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Teodorich", "start": 11, "end": 20}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Na Balkáne podnikali Bulhari lúpežné výpravy do Trácie, preto Anastasios nechal vybudovať západne od Konštantínopole opevnenie, nazývané dlhý múr.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Balkáne", "start": 3, "end": 10}, {"text": "Trácie", "start": 48, "end": 54}, {"text": "Konštantínopole", "start": 101, "end": 116}], "person": [{"text": "Bulhari", "start": 21, "end": 28}, {"text": "Anastasios", "start": 62, "end": 72}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Po začiatočných úspechoch Peržanov sa rímskej armáde sa podarilo situáciu stabilizovať.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Peržanov", "start": 26, "end": 34}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Vnútorná a náboženská politika", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Hospodárstvo zažilo za Anastasia rozkvet vďaka odstránení ťaživej obchodnej dane (chrysargon).", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Za jeho nástupcou Anastasios vymenoval monofyzitského patriarchu z Antiochie.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Anastasios", "start": 18, "end": 28}], "location": [{"text": "Antiochie", "start": 67, "end": 76}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V samotnom Konštantínopole bol ustavený proticisár, ktorý bol však rýchlo odstránený.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Konštantínopole", "start": 11, "end": 26}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Smrť a následníctvo", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Kofola je sýtený nealkoholický nápoj vyrábaný v Česku a na Slovensku.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Česku", "start": 48, "end": 53}, {"text": "Slovensku", "start": 59, "end": 68}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Do roku 2000 zobrazovalo logo Kofoly kávové zrno.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Teraz pripomína kávový list.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V roku 2004 bola predstavená nová Kofola Citrus s citrónovou príchuťou.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Druhý termodynamický zákon", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Prepad Cremony", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Priebeh bitky", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Rýchlo obsadili veľkú časť mesta, ale potom sa vyskytli veľké problémy.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Genealógia (história)", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Genealógia alebo rodopis je pomocná historická veda skúmajúca vývoj rodov a vzťah medzi rodovo príbuznými jedincami.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Často ho trénovali nevzdelaní dedinčania a neraz mal charakter rodovej rivality.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Nažive zostal iba jediný majster ‐ Duk Ki Song.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Duk Ki Song", "start": 35, "end": 46}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Niektorí historici taekwondo zastávajú názor, že tvorcovia tohto športu praktizovali taekkyon.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Avšak techniky taekkyonu nemajú veľa spoločného s taekwondom.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Z formálneho hľadiska je matematika skúmanie axiomaticky definovaných formálnych štruktúr použitím logiky a matematického označenia.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Niektorí matematici nazývajú matematiku \"kráľovnou vied\".", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Tieto tri potreby zhruba zodpovedajú rozdeleniu matematiky na štúdium štruktúry, priestoru a zmeny.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Najskôr boli známe prirodzené a celé čísla a ich aritmetické operácie, ktoré sú zahrnuté v elementárnej algebre.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Niekoľko ťažkých geometrických problémov týkajúcich sa konštrukcií pomocu pravítka a kružidla bolo vyriešených pomocou Galoisovej teórie.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Galoisovej", "start": 119, "end": 129}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Moderné odvetvia diferenciálnej a algebraickej geometrie rozširujú geometriu v nových smeroch.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Základným pojmom používaným na popísanie zmeny je pojem funkcie.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Vlastnosti reálnych čísel a funkcií nad reálnymi číslami skúma reálna analýza.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Toto štúdium poskytuje okrem iného matematický základ kvantovej mechaniky.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Teória množín, matematická logika a teória modelov vznikli za účelom skúmať základy matematiky.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Tieto odbory sú dnes časťou teoretickej informatiky.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Numerická analýza skúma metódy na efektívne riešenie rôznych matematických problémov na počítačoch a zaokrúhľovacie chyby, ktoré pri numerickom riešení vznikajú.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1211.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Je to listina ostrihomského arcibiskupa Jána o donácii príjmov miestneho kostola ostrihomskej kapitule.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Jána", "start": 40, "end": 44}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Udelil jej ich v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Belo IV", "start": 40, "end": 47}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Výsadné postavenie mesta upevňovali ďalší uhorskí králi.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "O dôležitom postavení mesta svedčí aj skutočnosť, že Trnava bola miestom stretnutí kráľov.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Trnava", "start": 53, "end": 59}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Bratislava sa stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Bratislava", "start": 0, "end": 10}, {"text": "Trnava", "start": 55, "end": 61}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Do 18. storočia vstupovala Trnava ako univerzitné mesto známe v celej Európe.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Trnava", "start": 27, "end": 33}, {"text": "Európe", "start": 70, "end": 76}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V roku 1792 Anton Bernolák vytvoril v Trnave hlavný stánok Slovenského učeného tovarišstva.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Anton Bernolák", "start": 12, "end": 26}], "location": [{"text": "Trnave", "start": 38, "end": 44}], "organization": [{"text": "Slovenského učeného tovarišstva", "start": 59, "end": 90}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Bohatá história mesta zanechala výrazné stopy - množstvo architektonických pamiatok.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Prechádzka historickým centrom, ktoré tvorí mestskú pamiatkovú rezerváciu, poskytuje možnosť zoznámiť sa s pozoruhodným architektonickým súborom, ktorý sa tu formoval niekoľko storočí.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Pohyby a polohy objektov sú dnes ľahko určovateľné a moderná astronómia sa zameriava viac na pozorovanie a pochopenie skutočnej fyzickej podstaty nebeských objektov — toho, čo ich poháňa.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Od začiatku dvadsiateho storočia oblasť profesionálnej astronómie smerovala k rozdeleniu na pozorovateľskú astronómiu a teoretickú astrofyziku.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Silné gama lúče možno odhaľovať vďaka veľkým vzdušným dažďom, ktoré produkujú.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Aj štúdium kozmického žiarenia možno považovať za odvetvie astronómie.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V ranom období sa astronómia zaoberala pozorovaním a predpovedaním pohybov objektov viditeľných voľným okom.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V stredovekej Európe astronómia poväčšine stagnovala, aj keď v Arabskom svete sa jej darilo.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Európe", "start": 14, "end": 20}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V neskorom 9. storočí islamský astronóm al - Farghani rozsiahlo opísal pohyb nebeských telies.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "al - Farghani", "start": 40, "end": 53}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Jeho prácu obhájil, rozšíril a opravil Galileo Galilei a Johannes Kepler.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Galileo Galilei", "start": 39, "end": 54}, {"text": "Johannes Kepler", "start": 57, "end": 72}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Galileo pridal do svojich pozorovaní zlepšenie pomocou teleskopu.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Galileo", "start": 0, "end": 7}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Kepler bol prvý, kto vymyslel systém, ktorý správne opisoval detaily pohybov planét okolo Slnka nachádzajúceho sa v strede.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Kepler", "start": 0, "end": 6}], "location": [{"text": "Slnka", "start": 90, "end": 95}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Až Newtonov objav nebeskej dynamiky a jeho gravitačné zákony konečne vysvetlili pohyby planét.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Newtonov", "start": 3, "end": 11}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Newton tiež vymyslel reflekčný teleskop.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Newton", "start": 0, "end": 6}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Hviezdy boli zaradené medzi vzdialené objekty.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Kozmológia počas 20. storočia urobila obrovské pokroky so svojím modelom Veľkého tresku, ktorý silno podporovali dôkazy poskytované astronómiou a fyzikou akými sú kozmické mikrovlné reliktové žiarenie, Hubblov zákon a kozmologická hojnosť prvkov.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Hubblov", "start": 202, "end": 209}]}}, "schema": []} |
| {"input": "K žiadosti potrebujete nasledovné dokumenty: Potvrdenie o odhlásení auta v zahraničí.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Odhlásenia auta v Rakúsku stojí 0 EUR.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Rakúsku", "start": 18, "end": 25}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Kúpnu zmluvu od predávajúceho.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Technický preukaz (Typenschein).", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Za každý nasledujúci rok 10000 SKK až do maximálnej výšky 50000 SKK.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Po prijatí žiadosti a zaplatení správneho poplatku nasleduje technická kontrola na privátnych firmách s monopolným postavením skoro v každom meste.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Po úspešnej technickej kontrole sa vrátite na obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Tam Vám vydajú slovenský technický preukaz.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Ja som tam nikdy nečakal a informácie mi poskytli dokonca mimo úradných hodín.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Kontrola čísla karosérie a motora prebehla bez problémov.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Posledný krok je vydanie evidenčného čísla auta.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Tento dokument mi však zobrali na obvodnom úrade a jeho kópia bola nedostatočná.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Na tretí pokus som uz odišiel zo žilinskej polície s evidenčnými značkami.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Jeden obeh ukončí za rok, okolo osi sa otočí za 24 hviezdnych hodín.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Zem je predmetom skúmania napríklad kozmogónie, geológie, paleontológie.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Otáča sa okolo vlastnej osi (raz za deň) a obieha okolo Slnka (raz za rok).", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Slnka", "start": 56, "end": 61}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Na druhej strane Zem je jediná planéta Slnečnej sústavy, o ktorej vieme, že sa na nej vyvinul život.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Zem", "start": 17, "end": 20}, {"text": "Slnečnej sústavy", "start": 39, "end": 55}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Zem vznikla ako horúca žeravá guľa roztavených skál asi pred 4, 6 miliardami rokov.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Zem", "start": 0, "end": 3}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Jej povrch sa postupne ochladil a na povrchu sa vytvorila pevná kôra.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Odvtedy sa neustále mení.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Súše, resp. kontinenty dnes zaberajú skoro 1 / 3 povrchu Zeme.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Zeme", "start": 57, "end": 61}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Neustály pohyb roztavenej hmoty jadra vytvára zemské magnetické pole.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Nad jadrom sa nachádza vrstva nazývaná plášť.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Tento jav sa nazýva kontinentálny drift.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Zem je telesom s druhou najväčšou sopečnou aktivitou v Slnečnej sústave.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Zem", "start": 0, "end": 3}, {"text": "Slnečnej sústave", "start": 55, "end": 71}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Zahriatím sa vnútro roztavilo.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V roztavenej Zemi klesali hustejšie látky do hĺbky a menej husté vystupovali k povrchu.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Zemi", "start": 13, "end": 17}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Nepretržite pršalo milióny rokov.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Súvislá vrstva oblačnosti sa trhala a na Zemi prvý raz zasvietilo Slnko.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Zemi", "start": 41, "end": 45}, {"text": "Slnko", "start": 66, "end": 71}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Vytvorili sa podmienky vzniku života.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Živé organizmy boli výhradne jednobunkové, mikroskopických rozmerov a ich životným prostredím bola voda.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Zemská kôra nadobudla vlastnosti dnešnej zemskej kôry.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Atmosféra Zeme je do značnej miery ovplyvnená biosférou (živými organizmami).", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Zeme", "start": 10, "end": 14}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Povrch Zeme obklopuje atmosféra o hrúbke asi 200 kilometrov a hmotnosti 5700 biliónov ton.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Zeme", "start": 7, "end": 11}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Atmosferický tlak sa pri morskej hladine pohybuje okolo hodnoty 100 kPa.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Atmosféra Zeme ochraňuje planétu Zem pred podstatnou časťou slnečného žiarenia.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Zeme", "start": 10, "end": 14}, {"text": "Zem", "start": 33, "end": 36}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Atmosféra Zeme funguje tiež ako regulátor teploty.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Zeme", "start": 10, "end": 14}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Oblačnosť zakrýva v každom okamžiku zhruba polovicu zemského povrchu.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Rozoznávame nízku, strednú a vysokú oblačnosť.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Počasie je na Zemi veľmi premenlivé.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Zemi", "start": 14, "end": 18}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Saské vojvodstvo", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Transalbigen či Nordalbigen.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Transalbigen", "start": 0, "end": 12}, {"text": "Nordalbigen", "start": 16, "end": 27}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Obdobie od 6. storočia do 7. storočia", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Obdobie od 8. storočia do 9. storočia", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Obdobie od vzniku Saského vojvodstva do roku 1180", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Súčasne výbojmi na východ vznikla Billungská marka.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Obdobie od roku 1180 do roku 1423", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Wittenberg sa potom stal hlavným mestom Saského kurfirststva.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Wittenberg", "start": 0, "end": 10}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Prorok v Biblii", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "1.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Prorok sprostredkováva Božie slovo a jeho vôľu ľuďom.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "2.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Prednáša Bohu prosby ľudí a prihovárá sa za ne.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Ďalším významným prorokom je Eliáš, ktorý nezomrel, ale dostal sa k Bohu v ohnivom voze.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Eliáš", "start": 29, "end": 34}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Celkovo pozná židovská tradícia 48 prorokov a 7 prorokýň.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Nepíšuci proroci", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Je to staršia skupina prorokov.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Píšuci proroci", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Kresťania zaraďujú medzi prorokov ešte Daniela.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Kresťania", "start": 0, "end": 9}, {"text": "Daniela", "start": 39, "end": 46}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Krista).", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Krista", "start": 0, "end": 6}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Prorok v Koráne", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Prorok je ten, komu Boh zveril hlásanie a obnovu pravej viery v jediného Boha.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Židia majú Mojžiša a kresťania Ježiša.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Židia", "start": 0, "end": 5}, {"text": "Mojžiša", "start": 11, "end": 18}, {"text": "kresťania", "start": 21, "end": 30}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Bernard Francis Law", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V decembri 1968 dostal čestný titul monsignore.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Ako arcibiskup bostonskej arcidiecézy pôsobil do 13. decembra 2002.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Mahmúdov otec, sultán Abdulhamid I. (1774 – 1789), poskytol svojmu synovi tradičné vzdelanie osmanského princa, ktoré spočívalo vo výučbe turečtiny, perštiny, arabčiny, náboženstva, práva, poézie a dejín.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Mahmúdov", "start": 0, "end": 8}, {"text": "Abdulhamid I.", "start": 22, "end": 35}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Mahmúd bol výborným kaligrafom a básnikom, písal pod pseudonymom Adli.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Mahmúd", "start": 0, "end": 6}, {"text": "Adli", "start": 65, "end": 69}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Nezískal však žiadne zvláštne vedomosti o Európe.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Európe", "start": 42, "end": 48}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Nástup Mahmúda II. na trón a prvé pokusy o reformu", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Mahmúda II", "start": 7, "end": 17}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Na trón sa dostal Mahmúd za dramatických okolností.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Mahmúd", "start": 18, "end": 24}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Potom vyhnal z paláca proreformných ministrov, čím ich vystavil istej smrti.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Nasledujúci deň vymenoval novú Imperiálnu radu.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Situácia sa dramaticky vyhrotila.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Vzbúrenci sa na vonkajšom prvom nádvorí paláca Topkapi zmocnili sultánovho osobného tajomníka a rozsekali ho na kusy.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Topkapi", "start": 47, "end": 54}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Janičiari ovládli hlavné mesto a rozpútali všeobecný teror.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Janičiari", "start": 0, "end": 9}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Mnohí sa vydali na sever a prešli bulharským územím do mesta Ruse (Ruščuk), opevneného mesta, ležiaceho pri brehu Dunaja, kde mal hlavný stan schopný vojvodca Mustafa Paša Bajraktar.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Ruse", "start": 61, "end": 65}, {"text": "Ruščuk", "start": 67, "end": 73}, {"text": "Dunaja", "start": 114, "end": 120}], "person": [{"text": "Mustafa Paša Bajraktar", "start": 159, "end": 181}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Bajraktar do roka obnovil disciplínu v rozvrátenej osmanskej armáde a urobil ju schopnou boja.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Bajraktar", "start": 0, "end": 9}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Bajraktar Mustafa Paša bol menovaný za veľkovezíra.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Bajraktar Mustafa Paša", "start": 0, "end": 22}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Velením týchto vojsk poveril bývalých dôstojníkov Nového poriadku, čo rozhorčilo reakcionárov.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "Nového poriadku", "start": 50, "end": 65}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Janičiari počas noci pripravili sprisahanie a ráno 15. novembra 1808 veľkovezíra prepadli v sídle Vysokej porty.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Janičiari", "start": 0, "end": 9}], "location": [{"text": "Vysokej porty", "start": 98, "end": 111}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Bajraktar sa ukryl v susednej malej kamennej budove, ktorá sa zdala, že je pomerne dobre obranyschopná.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Bajraktar", "start": 0, "end": 9}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Janičiari sľúbili zastaviť obliehanie a zaistiť voľný odchod odzbrojených vojakov.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Janičiari", "start": 0, "end": 9}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Fatma nakoniec zomrela nasledujúci rok vo februári pri pôrode dcéry a malá princezná zomrela v útlom veku.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Fatma", "start": 0, "end": 5}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Poučil sa z osudu reformátorov sultána Selima III. a veľkovezíra Bajraktara.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Selima III.", "start": 39, "end": 50}, {"text": "Bajraktara", "start": 65, "end": 75}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Prvé roky Mahmúdovho panovania plynuli v tieni spomienok na Selimov osud a v strachu z novej vlny násilia.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Mahmúdovho", "start": 10, "end": 20}, {"text": "Selimov", "start": 60, "end": 67}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Jeho počiatočná pozícia pri nástupe k moci bola mimoriadne slabá.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Likvidácia Haleta Efendiho výrazne posilnila sultánovu autoritu.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Haleta Efendiho", "start": 11, "end": 26}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V rokoch 1801 – 1803 bol miestodržiteľom Egypta, veľký vplyv získal ako veľkoadmirál v rokoch 1811 – 1818 a 1822 – 1827.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Egypta", "start": 41, "end": 47}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Ako vrchný veliteľ armády presadzoval vojenské reformy, a svoju kariéru ukončil ako veľkovezír.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Ďalším cieľom centralizačných snáh sultána Mahmúda II. bolo odstránenie feudálnych separatistov.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Mahmúda II.", "start": 43, "end": 54}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V tomto smere bol osmanský sultán do veľkej miery úspešný.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Mahmúd II. sa sústredil najprv na centralizáciu v Anatólie.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Mahmúd II.", "start": 0, "end": 10}], "location": [{"text": "Anatólie", "start": 50, "end": 58}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Likvidácia balkánskych miestodržiteľov prebehla v rokoch 1814 – 1820.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Poslednou baštou balkánskeho feudálneho separatizmu bola doména Aliho Pašu z Janiny (1741 – 1822).", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Aliho Pašu", "start": 64, "end": 74}], "location": [{"text": "Janiny", "start": 77, "end": 83}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Vzdal sa po prísľube, že ho sultán omilostí.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Mahmúdova armáda tak oslávila triumf nad mužom, ktorý dokázal vzdorovať piatim sultánom.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Mahmúdova", "start": 0, "end": 9}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Miloš Obrenović potom systematicky rozširoval srbskú autonómiu, svoje osobné postavenie a zaviedol celkom despotický režim.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Miloš Obrenović", "start": 0, "end": 15}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Grécke povstanie", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Po skončení napoleonských vojen vzniklo medzi Grékmi žijúcimi v emigrácii hnutie proti sultánovej vláde.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Grékmi", "start": 46, "end": 52}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Od roku 1814 pôsobila tajná revolučná Spoločnosť priateľov (Filiki Eteria), založená v Odese gréckymi vlastencami.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "Spoločnosť priateľov", "start": 38, "end": 58}, {"text": "Filiki Eteria", "start": 60, "end": 73}], "location": [{"text": "Odese", "start": 87, "end": 92}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Neskôr svoje sídlo presunula do Carihradu.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Carihradu", "start": 32, "end": 41}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Cieľom organizácie bolo oslobodenie Grékov a ďalších pravoslávnych poddaných z tureckej nadvlády.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Grékov", "start": 36, "end": 42}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V marci 1821 vstúpil Vladimirescu do Bukurešti a vzápätí ho nasledoval Ypsilanti.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Vladimirescu", "start": 21, "end": 33}, {"text": "Ypsilanti", "start": 71, "end": 80}], "location": [{"text": "Bukurešti", "start": 37, "end": 46}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Dobrodružná Ypsilantiho akcia onedlho stroskotala, pretože osmanské vojská ľahko porazili zostávajúcich povstalcov v bitke pri Drǎgǎsani.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Ypsilantiho", "start": 12, "end": 23}], "location": [{"text": "Drǎgǎsani", "start": 127, "end": 136}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Za prvého vládcu bol zvolený vzdelaný fanariot Alexandros Mavrokordatos (1791 – 1865).", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Alexandros Mavrokordatos", "start": 47, "end": 71}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Svätá aliancia grécke povstanie jednoznačne odsúdila a Grékov označila za nelegitímnych vzbúrencov.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "Svätá aliancia", "start": 0, "end": 14}], "person": [{"text": "Grékov", "start": 55, "end": 61}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Toto stanovisko prinútilo Mahmúda II. uskutočniť rozhodné akcie.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Mahmúda II.", "start": 26, "end": 37}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Sultán vyhlásil povstalcom svätú vojnu, džihád.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Traja ďalší ortodoxní biskupi boli tiež popravení.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Rusko sa rozhodlo grécky problém internacionalizovať.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Rusko", "start": 0, "end": 5}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Egyptský zásah znamenal obrat vo vojnovej situácii.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Podľa Mahmúda bolo na jar 1826 grécke povstanie na konci.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Mahmúda", "start": 6, "end": 13}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Modernizovaná vojenská mašinéria Muhammada Alího dosiahla víťazstvo, ktoré tradičným osmanským plukom a janičiarom dlho unikalo.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Muhammada Alího", "start": 33, "end": 48}, {"text": "janičiarom", "start": 104, "end": 114}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Zrušenie janičiarov", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Najväčšou prekážkou reforiem v ríši boli zbory janičiarov.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "janičiarov", "start": 47, "end": 57}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Z každého janičiarskeho práporu bolo 150 vybraných mužov zaradených do nového zboru.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Zároveň 150 janičiarskych dôstojníkov verejne podporilo dekrét pripojením svojich podpisov.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Štrnásť dní driemal medzi radovými vojakmi odpor k novému pokusu o zavedenie poriadku a disciplíny.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Mahmúd odpočíval v paláci Besiktaş, keď sa dozvedel o dlho očakávanej príležitosti na zlikvidovanie janičiarov.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Mahmúd", "start": 0, "end": 6}, {"text": "janičiarov", "start": 100, "end": 110}], "location": [{"text": "Besiktaş", "start": 26, "end": 34}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Sultán sa odobral do klenotnice a vztýčil Prorokov prápor.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Prorokov", "start": 42, "end": 50}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Vodcovia povstalcov narýchlo poslali svojich emisárov k veľkovezírovi so žiadosťou o milosť.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Zvláštne inštrukcie doručili tatárski poslovia miestodržiteľom provincií.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Tým bola ukončená doterajšia roztrieštenosť veliteľských právomocí a tradičná autonómia rôznych zborov osmanskej armády.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Zároveň so zrušením janičiarskych zborov boli zrušené aj zvyky feudálnej jazdy, sipáhijov.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Ďalšie reformy", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V paláci nahradili vankúše a divány európske pohovky, stoličky a stoly.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Ministri, vysokí byrokrati a dôstojníci onedlho začali napodobňovať sultánove európske odievanie.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Moderný fez vystriedal turbany, frak nahradil bohaté róby hodnostárov.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Likvidácia privilegovaného postavenia gréckych fanariotov v roku 1821 viedla k zvýšenej potrebe tureckých úradníkov ovládajúcich cudzie jazyky.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Zahraničná politika", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Ruský cár Mikuláš I. donútil sultána k ústupkom v akkermanskej konvencii podpísanej 7. októbra 1826.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Mikuláš I.", "start": 10, "end": 20}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Izolované grécke posádky pokračovali ďalej v odpore.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Vytvorila sa mocná protiturecká koalícia Ruska, Veľkej Británie a Francúzska.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Ruska", "start": 41, "end": 46}, {"text": "Veľkej Británie", "start": 48, "end": 63}, {"text": "Francúzska", "start": 66, "end": 76}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Katastrofálna porážka osmanského loďstva znamenala, že Ibrahím Paša zostal so svojou armádou celkom odrezaný od Egypta.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Ibrahím Paša", "start": 55, "end": 67}], "location": [{"text": "Egypta", "start": 112, "end": 118}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Pozícia gréckych povstalcov sa výrazne zlepšila.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Cár Mikuláš I. vyhlásil sultánovi 26. apríla 1828 vojnu.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Mikuláš I.", "start": 4, "end": 14}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V roku 1829 Francúzsko a Egypt vypracovali spoločný plán na ovládnutie severnej Afriky.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Francúzsko", "start": 12, "end": 22}, {"text": "Egypt", "start": 25, "end": 30}, {"text": "severnej Afriky", "start": 71, "end": 86}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Roku 1831 preto Muhammad Alí proti sultánovi povstal.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Muhammad Alí", "start": 16, "end": 28}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Medzitým v máji 1832 padla obliehaná Akka.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Akka", "start": 37, "end": 41}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Obe veľmoci presadili uzavretie mieru medzi Mahmúdom a Muhammadom Alím.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Mahmúdom", "start": 44, "end": 52}, {"text": "Muhammadom Alím", "start": 55, "end": 70}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Sultán Mahmúd II. sa na britský nátlak musel s výsledkom rokovaní zmieriť.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Mahmúd II", "start": 7, "end": 16}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Egyptské vojská boli vzápätí evakuované z Anatólie a kríza sa skončila.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Anatólie", "start": 42, "end": 50}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Doba platnosti zmluvy sa stanovila na 8 rokov.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Šlo o veľkomyseľné ústupky v obchodnej sfére a Mahmúd dúfal, že Britániu zláka na vstup do formálneho spojenectva.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Mahmúd", "start": 47, "end": 53}], "location": [{"text": "Britániu", "start": 64, "end": 72}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Okrem tuberkulózy ho sužovala aj cirhóza pečene.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Odhodlal sa preto na posledné veľké vojenské ťaženie.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Najprv vyzval Muhammada Alího, aby rešpektoval plnenie podmienok baltalimanskej dohody.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Muhammada Alího", "start": 14, "end": 29}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Muhammad Alí sa odmietol sultánovej výzve podriadiť a v máji 1838 vyhlásil svoj zámer stať sa nezávislým panovníkom.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Muhammad Alí", "start": 0, "end": 12}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Nakoniec sultán vyslal svoje jednotky s pruskými vojenskými poradcami do Sýrie.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Sýrie", "start": 73, "end": 78}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Nasledovalo druhé sýrske ťaženie Ibrahíma Pašu.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Ibrahíma Pašu", "start": 33, "end": 46}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Skoncentroval svoje sily a 24. júna porazil v údolí medzi Nezibom a Birecikom osmanské vojsko.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Nezibom", "start": 58, "end": 65}, {"text": "Birecikom", "start": 68, "end": 77}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Bellerofontes alebo Bellerofón (čo znamená Bellerov vrah) bol syn korintského kráľa Glauka a Eurymédy.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Bellerofontes", "start": 0, "end": 13}, {"text": "Bellerofón", "start": 20, "end": 30}, {"text": "Bellerov", "start": 43, "end": 51}, {"text": "Glauka", "start": 84, "end": 90}, {"text": "Eurymédy", "start": 93, "end": 101}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Z neopatrnosti usmrtil svojho brata, a preto utiekol ku kráľovi Proitovi do Argosu.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Proitovi", "start": 64, "end": 72}], "location": [{"text": "Argosu", "start": 76, "end": 82}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Bellerofontes jej lásku neopätoval.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Bellerofontes", "start": 0, "end": 13}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Antea ho z pomsty udala kráľovi, že sa pokúšal pripraviť ju o česť.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Antea", "start": 0, "end": 5}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Kráľ sa sám nechcel svojmu hosťovi pomstiť, ale poslal ho s listom ku kráľovninmu otcovi, kráľovi Iobatovi do Lýkie.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Lýkie", "start": 110, "end": 115}]}}, "schema": []} |
| {"input": "List skrýval žiadosť, aby Iobates dal Bellerofonta popraviť.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Bellerofonta", "start": 38, "end": 50}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Bellerofontov koniec už nebol tak šťastný.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Bellerofontov", "start": 0, "end": 13}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Filónoé mu porodila tri deti, Isandra, Hippolocha a Laodameiu.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Filónoé", "start": 0, "end": 7}, {"text": "Isandra", "start": 30, "end": 37}, {"text": "Hippolocha", "start": 39, "end": 49}, {"text": "Laodameiu", "start": 52, "end": 61}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Hormizd, ktorý zdedil ríšu po svojom otcovi Narséovi, sa z politických dôvodov oženil s kušánskou princeznou.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Hormizd", "start": 0, "end": 7}, {"text": "Narséovi", "start": 44, "end": 52}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Martin Luther", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Jeho najvýznamnejším dielom je preklad Biblie do nemčiny.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Martin Luther sa narodil ako jedno z deviatich detí baníka.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Martin Luther", "start": 0, "end": 13}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V roku 1507 bol vysvätený za katolíckeho kňaza.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Tézy, ktoré sa bez vedomia Luthera rýchlo rozšírili, vyvolali kvôli vtedajšej všeobecnej nespokojnosti s cirkvou veľký ohlas.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Luthera", "start": 27, "end": 34}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Ten Lutherovi pohrozil kliatbou.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Lutherovi", "start": 4, "end": 13}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Luther vydáva reformačné spisy, v ktorých svoje názory ďalej obhajuje.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Luther", "start": 0, "end": 6}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Tu prekladá Nový zákon.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V roku 1522 sa vracia do Wittenbergu, aby zastavil obrazoborectvo.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Wittenbergu", "start": 25, "end": 36}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Preklad Starého zákona Luther dokončuje za spolupráce iných wittenberských teológov v roku 1534.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Luther", "start": 23, "end": 29}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Pred svojou smrťou trpí prepracovanosťou.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Teologická pozícia", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Luther bol veľmi plodný spisovateľ, celkové vydanie jeho spisov obsahuje viac ako 100 zväzkov.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Luther", "start": 0, "end": 6}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Posledná revízia vyšla v roku 1984.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "* Ezopove Bájky (1530)", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Ezopove", "start": 2, "end": 9}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Jeho otcom bol kráľ Jazdkart II., matkou kráľovná Dénak.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Jazdkart II.", "start": 20, "end": 32}, {"text": "Dénak", "start": 50, "end": 55}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Prevzatie moci", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Pérózova vláda", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Pérózova", "start": 0, "end": 8}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Boje sa pretiahli na niekoľko rokov, ani jedna strana v nich však nezískala prevahu.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Táto vojna, myslená ako odplata za porážku z roku 469, skončila úplnou katastrofou.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Sám Péróz v bitke zahynul.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Péróz", "start": 4, "end": 9}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Rád maltézskych rytierov", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Maltézsky rád je jeden z mníšskych rytierskych rádov, ktoré vznikli v 11. storočí na území Jeruzalemského kráľovstva.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Jeruzalemského kráľovstva", "start": 91, "end": 116}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Sídlom rádu je dnes Rím.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Rím", "start": 20, "end": 23}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Oficiálny názov rádu je: Suverénny vojenský hospitálny rád svätého Jána v Jeruzaleme, na Rhode a na Malte.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "Suverénny vojenský hospitálny rád svätého Jána v Jeruzaleme, na Rhode a na Malte", "start": 25, "end": 105}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Rhodos a Malta", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Rhodos", "start": 0, "end": 6}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Johaniti vybudovali správny aparát a Malta sa pod ich vedením stala suverénnym štátom.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Johaniti", "start": 0, "end": 8}], "location": [{"text": "Malta", "start": 37, "end": 42}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Jeho dnešná činnosť je prevažne charitatívneho zamerania.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Podobné zoskupenia", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Prvá úspešná sériová výroba začala v roku 1955.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Lev II. (cisár)", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Lev II.", "start": 0, "end": 7}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Ako najbližší mužský príbuzný cisára Leva I. bol určený za jeho nástupcu.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Leva I.", "start": 37, "end": 44}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Ukázalo sa, že to bolo veľmi prezieravé rozhodnutie, lebo Lev po sotva ročnej vláde zomrel na neznámu chorobu.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Lev", "start": 58, "end": 61}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Po jeho smrti došlo k určitým dynastickým zmätkom, ktoré ukončil až nástup prostredného kráľovho syna Báhráma na trón.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Báhráma", "start": 102, "end": 109}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Okupačné zóny Nemecka", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Bizónia a trizónia", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Pôvodne bol priateľom cisára Nera, jeho žena Poppaea Sabina však upútala Neronovu pozornosť a stala sa jeho milenkou.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Nera", "start": 29, "end": 33}, {"text": "Poppaea Sabina", "start": 45, "end": 59}, {"text": "Neronovu", "start": 73, "end": 81}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Nero nepohodlného Othona vymenoval za prétora vzdialenej Lusitanie.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Nero", "start": 0, "end": 4}, {"text": "Othona", "start": 18, "end": 24}], "location": [{"text": "Lusitanie", "start": 57, "end": 66}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Galba sa stal cisárom, ale bol bezdetný a Otho dúfal, že sa stane jeho nástupcom.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Galba", "start": 0, "end": 5}, {"text": "Otho", "start": 42, "end": 46}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V germánskych provinciách medzitým prebiehala Vitelliova vzbura proti Galbovi.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Vitelliova", "start": 46, "end": 56}, {"text": "Galbovi", "start": 70, "end": 77}]}}, "schema": []} |
| {"input": "O jej presnej funkcii sa názory dodnes rozchádzajú.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Meteorológia je veda zaoberajúca sa atmosférou.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "S meteorológiou úzko súvisí hydrológia.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Tematické okruhy meteorológie", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "* zloženie a stavba atmosféry", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "* optické a akustické javy v atmosfére.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Štúdiom vysokej atmosféry sa zaoberá aeronómia.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Friedrich Spee", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Rozhodujúcim spôsobom prispel k ukončeniu honov na čarodejnice.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Počas besniacich honov na čarodejnice slúžil domnelým čarodejniciam ako spovedník.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Neskôr bol rehabilitovaný.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Spee a hon na čarodejnice", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Spee", "start": 0, "end": 4}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Kniha sa stala tiež pre rímsku inkvizíciu dôležitým argumentom, prečo prenasledovanie domnelých čarodejníc ukončiť.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Lyrik a duchovný spisovateľ", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Gustáv Husák", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V dvadsiatych rokoch bol usilovným študentom bratislavského gymnázia.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Bol podpredsedom povstaleckej Slovenskej národnej rady, poverencom vnútra a podpredsedom Komunistickej strany Slovenska.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "Slovenskej národnej rady", "start": 30, "end": 54}, {"text": "Komunistickej strany Slovenska", "start": 89, "end": 119}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Husák sa stáva predsedom Zboru povereníkov.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Husák", "start": 0, "end": 5}], "organization": [{"text": "Zboru povereníkov", "start": 25, "end": 42}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V roku 1969 sa dostáva na čelo KSČ ‐ do mája roku 1971 bol jej prvým tajomníkom, potom až do roku 1987 jej generálnym tajomníkom.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "KSČ", "start": 31, "end": 34}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Po novembrových udalostiach roku 1989 Gustáv Husák vymenoval 10. decembra Čalfovu \"vládu národného porozumenia\" a vzápätí abdikoval z funkcie prezidenta republiky.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Gustáv Husák", "start": 38, "end": 50}, {"text": "Čalfovu", "start": 74, "end": 81}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V novembrových dňoch bol jedným z politikov, ktorí odmietli situáciu riešiť násilím a výrazne tak prispel k pokojnému priebehu prevratu.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Nástup na trón", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V čase Vladislavovej smrti mal Ľudovít len desať rokov.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Vladislavovej", "start": 7, "end": 20}, {"text": "Ľudovít", "start": 31, "end": 38}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Vláda v českom kráľovstve", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Vláda v Uhorsku", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Otázka nástupníctva", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Ľudovítovou manželkou bola Mária, sestra rakúskeho arcivojvodu Ferdinanda Habsburského, ženou Ferdinanda naopak Ľudovítova staršia sestra Anna.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Ľudovítovou", "start": 0, "end": 11}, {"text": "Mária", "start": 27, "end": 32}, {"text": "Ferdinanda Habsburského", "start": 63, "end": 86}, {"text": "Ferdinanda", "start": 94, "end": 104}, {"text": "Ľudovítova", "start": 112, "end": 122}, {"text": "Anna", "start": 138, "end": 142}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Rád johanitov", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Maltézsky kríž", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Dnešná forma pochádza pravdepodobne z 15. alebo 16. storočia.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Rudyard Kipling", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Preslávená je najmä jeho báseň „If“ (Keď).", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Bol synom Přemysla Otakara II. a jeho druhej manželky uhorskej princeznej Kunhuty.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Přemysla Otakara II", "start": 10, "end": 29}, {"text": "Kunhuty", "start": 74, "end": 81}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Probus.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Vzápätí obsadil Kladsko a snažil sa dosiahnuť poručníctvo nad Václavom.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Kladsko", "start": 16, "end": 23}], "person": [{"text": "Václavom", "start": 62, "end": 70}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Utrpenie obyvateľov dosiahlo vrchol, keď krajinu postihla hrozná neúroda, ktorú nasledoval hladomor a epidémie.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Vtedajší kronikári píšu o „zlých rokoch“.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Počiatky samostatnej vlády", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Nástup Václava II. (vládol od roku 1283) na český trón však neznamenalo okamžité skľudnenie pomerov.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Václava II.", "start": 7, "end": 18}]}}, "schema": []} |
| {"input": "O moc a vplyv na mladého kráľa súperili dve skupiny šľachty.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Tri kráľovské koruny Přemyslovcov", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Jeho súper, Piastovec Vladislav Lokietok, ktorý sa rovnako pokúšal zjednotiť poľské kniežatstvá pod svojou vládou, bol nútený utiecť z krajiny.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Piastovec Vladislav Lokietok", "start": 12, "end": 40}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Přemyslovci dosiahli neobyčajný úspech.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Přemyslovci", "start": 0, "end": 11}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Vzostup opäť nasledovali problémy.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Obrovské výdavky na vydržiavanie vojska, diplomatov, dvora aj štedré dary kráľovým stúpencom ju vyprázdnili.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Okrem toho sa prílišnej rozpínavosti českého kráľa zľakli v zahraničí.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Kráľ sa totiž nehodlal uhorského kráľovstva vzdať.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Jaroslav Vrchlický", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Pochádzal z Loun, jeho otec bol kupcom.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Loun", "start": 12, "end": 16}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Detstvo strávil v Ovčároch pri Kolíne.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Ovčároch pri Kolíne", "start": 18, "end": 37}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Od roku 1875 pracoval ako vychovávateľ a tajomník grófskej rodiny v Taliansku.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Taliansku", "start": 68, "end": 77}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Vrchlický svojim dielom pripravil pôdu pre symbolizmus.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Pokúšal sa vytvoriť zbierky, ktoré by zachytávali vývoj ľudstva.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Inšpiráciu čerpal v Legende vekov od Victora Huga.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Victora Huga", "start": 37, "end": 49}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Básnické zbierky", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Dáva tu do súvislosti umenie a rozum, Staroveké Grécko je symbolom optimizmu.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Staroveké Grécko", "start": 38, "end": 54}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Verí v ľudské poznanie a silu rozumu.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Zachytáva ľudovú vzburu.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Zo zbierky vyplýva, že každé zlo musí byť potrestané.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "* Panteon", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "* Hlasy v poušti", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Jeho poviedky sú ironické a sentimentálne.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "* Loutky", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "* Povídky ironické a sentimentální", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Divadelné hry", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Divadelné hry písal pre Národné divadlo", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "* Drahomíra", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "* Bratři", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "* Knížata", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "* V sudu Diogenově", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "* Soud lásky", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Táto historka sa medzi ľuďmi udomácnila, ale nie je pravdivá.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Dielo bolo úspešne sfilmované.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "* Smrt Odyssea", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Literárna kritika", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "* Básnické profily francouzské", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "* O poezii Jana Nerudy", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Jeho preklady sú jedny z najlepších.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Jeho vláda sa vyznačovala predovšetkým obrannými bojmi na hraniciach.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Adoptoval ho cisár Tiberios II., po ktorého smrti nastúpil na trón.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Tiberios II.,", "start": 19, "end": 32}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Doba jeho vlády je veľmi dobre zdokumentovaným obdobím doznievajúcej neskorej antiky (najdôležitejším prameňom je dielo alexandrijského historika Theofylakta Simokatta).", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Theofylakta Simokatta", "start": 146, "end": 167}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Rímanmi na perzský trón potom, ako bol porazený perzský uzurpátor Bahrám Čóvén.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Rímanmi", "start": 0, "end": 7}, {"text": "Bahrám Čóvén", "start": 66, "end": 78}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V mierovej zmluve Husrav II., ktorého adoptoval pravdepodobne Maurikios, odstúpil Rímanom za ich pomoc severnú Mezopotámiu, značnú časť Arménie a Ibériu (východné Gruzínsko), dôsledkom čoho Maurikios donútil Arménov k cirkevnej únii s Konštantínopolom.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Husrav II.", "start": 18, "end": 28}, {"text": "Maurikios", "start": 62, "end": 71}, {"text": "Rímanom", "start": 82, "end": 89}, {"text": "Maurikios", "start": 190, "end": 199}, {"text": "Arménov", "start": 208, "end": 215}], "location": [{"text": "severnú Mezopotámiu", "start": 103, "end": 122}, {"text": "Arménie", "start": 136, "end": 143}, {"text": "Ibériu", "start": 146, "end": 152}, {"text": "východné Gruzínsko", "start": 154, "end": 172}, {"text": "Konštantínopolom", "start": 235, "end": 251}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Vojaci menovali dôstojníka Fokasa za exarchu a obsadili Konštantínopol.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Fokasa", "start": 27, "end": 33}], "location": [{"text": "Konštantínopol", "start": 56, "end": 70}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Podporoval vedy a umenie.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "* Michael", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "* Serafiel", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "* Gabriel", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "* Metatron", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "* Uriel", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "* Nathanael", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "* Jehoel", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Sovietska okupačná zóna a sovietsky sektor Berlína", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Zmluva s Gótmi", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Obdobie Theodosiovej vlády znamenalo pre rímske impérium obdobie veľkých a významných zmien.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Theodosiovej", "start": 8, "end": 20}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Cisár Valens podľahol zraneniam z bitky, a stal sa tak prvým rímskym imperátorom, ktorý zahynul v boji.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Valens", "start": 6, "end": 12}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Spolu s ním padli dve tretiny vojakov.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Ako foederati boli povinní slúžiť v rímskom vojsku a veľa gótskych veľmožov potom spravila kariéru v rímskych légiách.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Kresťanstvo štátnym náboženstvom", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Roku 380 vydal Theodosius I. edikt, ktorým povýšil kresťanstvo na jediné oficiálne uznávané náboženstvo v Rímskej ríši.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Theodosius I.", "start": 15, "end": 28}], "location": [{"text": "Rímskej ríši", "start": 106, "end": 118}]}}, "schema": []} |
| {"input": "To znamenalo jednak zákaz uctievania pohanských kultov, ale najmä ostré opatrenia proti kresťanským herézam.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Rozdelenie ríše", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Počítal s tým, že po jeho smrti sa o ňu podelia jeho synovia Arkadius a Honorius.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Arkadius", "start": 61, "end": 69}, {"text": "Honorius", "start": 72, "end": 80}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Skutočnosť však bola iná.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Kódex Gigas", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Zámerom autora bolo zhrnúť všetko poznanie do jediného diela, vytvoriť akúsi „knižnicu v jedinej knihe“.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "História kódexu", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Pavel Bavor z Nečtin (1290 až 1332) ho odkúpil pre břevnovský kláštor.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Pavel Bavor", "start": 0, "end": 11}], "location": [{"text": "Nečtin", "start": 14, "end": 20}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Na konci tridsaťročnej vojny, v roku 1648, celú zbierka odviezli Švédi.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Švédi", "start": 65, "end": 70}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Obsah kódexu", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Legenda o spísaní Diablovej biblie", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Podľa legendy v kláštore žil mních, ktorý zhrešil.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Mních len z vďačnosti pridal jeho obrázok.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Cháron (mytológia)", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Tí, ktorí nemali čím zaplatiť, museli putovať po brehoch Acherónu po celých sto rokov.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Acherónu", "start": 57, "end": 65}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Weimarská republika", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Hlavou štátu bol ríšsky prezident.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Súčasne Nemecko stratilo všetky svoje kolónie.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Nemecko", "start": 8, "end": 15}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Územné členenie", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Neskôr došlo ku zmenšeniu počtu spolkových krajín.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Zoznam krajín.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Justin trpel v tom čase duševnou chorobou a sám už nebol schopný vládnuť.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Justin", "start": 0, "end": 6}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Počas Tiberiovho regentstva bola situácia na východnom fronte stabilizovaná.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Tiberiovho", "start": 6, "end": 16}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Odvtedy vystupoval pod menom Konštantín.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Konštantín", "start": 29, "end": 39}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Tiberios ešte silnejšie ako jeho predchodca začal vyprázdňovať štátnu kasu a vyzbrojovať rímske vojsko.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Tiberios", "start": 0, "end": 8}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Táto jeho márnotratnosť sa skončila v štvrtom roku jeho vlády, keď sa mu náhle zhoršil zdravotný stav.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Gravitačný manéver", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Pri pohľade z veľkej vzdialenosti sa zdá, že sonda sa od planéty odrazila.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Celkový efekt na zmenu veľkosti rýchlosti je nulový, zmení sa iba smer letu.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V čom je teda užitočnosť manévru?", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Po prelete okolím planéty dosiahne sonda opäť hranicu sféry gravitačného vplyvu.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V tomto prípade nachádza efekt gravitačného manévru svoje najčastejšie uplatnenie.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Príklady použitia", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Ďalším príkladom je Ulysses, kozmická sonda ESA, ktorá študuje polárne oblasti Slnka.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "ESA", "start": 44, "end": 47}], "location": [{"text": "Slnka", "start": 79, "end": 84}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Je potrebné iba palivo na poslatie sondy do blízkosti Jupitera, čo je celkom v možnostiach súčasných technológií.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Jupitera", "start": 54, "end": 62}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Zvolený bol 11. marca 1513.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Na kňazskej dráhe postupoval nesmierne rýchlo.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V rokoch 1489 ‐ 1491 študoval teológiu a cirkevné právo v Pise.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Pise", "start": 58, "end": 62}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Tam sa venoval literatúre, maliarstvu, divadlu a hudbe.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Po smrti pápeža Alexandra VI. začal získavať politický vplyv.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Alexandra VI.", "start": 16, "end": 29}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Lev X. bol typický renesančný panovník, pokrytecký politik a nepotista.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Lev X", "start": 0, "end": 5}]}}, "schema": []} |
| {"input": "S Francúzskom uzavrel konkordát, ktorý, hoci ho rímska kúria prijala iba s ťažkosťami, bol platný až do Francúzskej revolúcie.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Francúzskom", "start": 2, "end": 13}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Pápežova diplomacia mala veľmi krivoľakú podobu.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Petra.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Petra", "start": 0, "end": 5}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Okrem požičiavania si, zadovažoval si peniaze predávaním úradov, ba aj kardinálskych titulov.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Začiatkom roku 1518 Lev nariadil generálnemu predstavenému augustiniánskej rehole, aby Luthera umlčal.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Lev", "start": 20, "end": 23}, {"text": "Luthera", "start": 87, "end": 94}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Jazdkartovo osemnácťročné panovanie vypĺňa takmer nepretržitý sled vnútropolitických a zahraničnopolitických konfliktov, ktoré sásánovský štát do veľkej miery oslabili.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Jazdkartovo", "start": 0, "end": 11}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Objav mesiaca", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Všimol si pritom slabú hviezdu, ktorá sa periodicky na snímkach objavovala a premiestňovala sa.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Popis mesiaca", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V tom čase sa podľa rôznych meraní odhadoval priemer Chárona v rozmedzí od 1182 do 1256 km.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Chárona", "start": 53, "end": 60}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Hmotnosť Chárona je približne osmina hmotnosti Pluta.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Chárona", "start": 9, "end": 16}, {"text": "Pluta", "start": 47, "end": 52}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Vznik Chárona", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Trosky, vyvrhnuté z povrchu Pluta pri samovražednom dopade toho telesa sa spolu s jeho pozostatkami stali materiálom, z ktorého potom akréciou vznikol Cháron.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Pluta", "start": 28, "end": 33}, {"text": "Cháron", "start": 151, "end": 157}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Kozmický prieskum", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Získal ich strhujúci príklad lyonského kupca Valdesa.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Valdesa", "start": 45, "end": 52}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Kronikár píše, že keď Valdes dal svojej manželke na výber medzi svojim hnuteľným a nehnuteľným majetkom, rozhodla sa pre jeho statky a vody, lesy a lúky, domy a vinice, pece a mlyny.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Valdes", "start": 22, "end": 28}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Dala prednosť životu v pohodlí a Valdes svoje peniaze rozdal.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Valdes", "start": 33, "end": 39}]}}, "schema": []} |
| {"input": "On aj jeho žiaci horlivo vyznávali jednotu Boha stvoriteľa a vykupiteľa, a tým odmietali metafyzický dualizmus katarov.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Niektorí radikálnejší stúpenci hnutia priznávali, na rozdiel od katarov, právo kázať aj ženám.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Odmietanie násilia a oprávnenosti trestu smrti charakterizovalo valdéncov v 13. a 14. storočí, kedy z pôvodných oblastí prenikli do nemeckých, českých, poľských a uhorských krajín.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Ich kazatelia plnili funkciu cestujúcich spovedníkov a učiteľov.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V kompaktnom spoločenstve sa trvalo udržali románski valdénci na stráňach a v údoliach Kottických Álp a začiatkom tridsiatych rokov 16. storočia sa priklonili k ženevskej reformácií.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Kottických Álp", "start": 87, "end": 101}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Alexander III. (pápež)", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Alexander III.", "start": 0, "end": 14}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Alexander III. sa narodil v Siene okolo roku 1105.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Alexander III.", "start": 0, "end": 14}], "location": [{"text": "Siene", "start": 28, "end": 33}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Bol slávnym doktorom práva v Bologni (1139 ‐ 1142) a potom kanonikom v Pise.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Bologni", "start": 29, "end": 36}, {"text": "Pise", "start": 71, "end": 75}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Veľká väčšina však, v ten istý deň, 7. septembra 1159, zvolila Orlanda.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Orlanda", "start": 63, "end": 70}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Petra.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Petra", "start": 0, "end": 5}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Tento rozkol cisárovi vyhovoval.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Zvolal vo februári 1160 snem do Pavie.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Pavie", "start": 32, "end": 37}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Spor sa zdanlivo vyriešil, keď sa v októbri 1160 v Toulouse stretli biskupi a kláštorné rady viacerých západných krajín, vrátane Španielska.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Toulouse", "start": 51, "end": 59}, {"text": "Španielska", "start": 129, "end": 139}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Spor medzi pápežom a cisárom pokračoval, preto pápež Alexander III. v apríli 1162 premiestnil svoje sídlo do Francúzska.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Alexander III.", "start": 53, "end": 67}], "location": [{"text": "Francúzska", "start": 109, "end": 119}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Čoskoro po Lateránskom sneme ľudová vzbura prinútila Alexandra III. opustiť Rím a posledné dva roky svojho života strávil v rozličných mestách vtedajšieho pápežského štátu.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "Lateránskom sneme", "start": 11, "end": 28}], "person": [{"text": "Alexandra III.", "start": 53, "end": 67}], "location": [{"text": "Rím", "start": 76, "end": 79}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Podľa cirkevného historika J. N. D. Kellyho občania ho zhanobili, no v skutočnosti bol veľkým pápežom, ktorý zanechal v cirkvi trvalé stopy.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "J. N. D. Kellyho", "start": 27, "end": 43}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Ivan Martin Jirous", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Svoje prvé básne publikoval v časopisoch, napríklad v Sešitech alebo Mladé tvorbě.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Kvôli jeho nesúhlasu s komunizmom nemal možnosť venovať sa profesionálne literatúre.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Roku 1979 sa podieľal na založení samizdatovej edície Vokno.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Dnes žije na Vysočine.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Vysočine", "start": 13, "end": 21}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Autorom prezývky Magor je Eugen Brikcius.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Magor", "start": 17, "end": 22}, {"text": "Eugen Brikcius", "start": 26, "end": 40}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Ďalším typickým znakom jeho diel je útržkovitá vetná skladba a estetizácia vulgarizmov.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Tretia ríša", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Pozadie názvu", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Emil Hácha", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Bol členom haagského rozhodcovského súdu a legislatívnej rady vlády ČSR.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "ČSR", "start": 68, "end": 71}]}}, "schema": []} |
| {"input": "14. marca 1939 bol pozvaný do Berlína na jednanie so špičkami Nemeckej ríše, na ktorom bol násilím a vyhrážkami prinútený k súhlasu so vznikom Protektorátu Čechy a Morava.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Berlína", "start": 30, "end": 37}, {"text": "Nemeckej ríše", "start": 62, "end": 75}, {"text": "Protektorátu Čechy a Morava", "start": 143, "end": 170}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Bol iniciátorom vzniku \"Národního souručenství\", ktoré malo byť zastrešujúcou organizáciou českého obyvateľstva Protektorátu.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "Národního souručenství", "start": 24, "end": 46}], "location": [{"text": "Protektorátu", "start": 112, "end": 124}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Po príchode Reinharda Heydricha do Prahy a zatknutí protektorátneho premiéra Aloisa Eliáša sa Hácha dostal pod zvýšený tlak okupantov.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Reinharda Heydricha", "start": 12, "end": 31}, {"text": "Aloisa Eliáša", "start": 77, "end": 90}, {"text": "Hácha", "start": 94, "end": 99}], "location": [{"text": "Prahy", "start": 35, "end": 40}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Osudovým zlomom v jeho živote sa stal atentát na Reinharda Heydricha, ktorý v júni 1942 vykonali českí výsadkári.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Reinharda Heydricha", "start": 49, "end": 68}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Hácha stratil nielen dôveru domáceho odboja a londýnskej exilovej vlády, ale aj okupantov a ich prisluhovačov.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Hácha", "start": 0, "end": 5}]}}, "schema": []} |
| {"input": "13. mája 1945 bol Emil Hácha zatknutý na lánskom zámku a dopravený do väzenskej nemocnice na Pankráci, kde 27. júna 1945 zomrel.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Emil Hácha", "start": 18, "end": 28}], "location": [{"text": "Pankráci", "start": 93, "end": 101}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Pre nemalú časť českého národa však predstavoval symbol zrady a pronacistického aktivizmu.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Tento pokrivený obraz Háchovej osobnosti prežíva u staršej generácie do dneška.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Háchovej", "start": 22, "end": 30}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Pegasos (kôň)", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Rozprávania o jeho pôvode sa líšia.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Podľa jedného z nich vyskočil Pegasos z tela svojej matky Medúzy potom, čo jej Perseus usekol hlavu.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Perseus", "start": 79, "end": 86}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Iná verzia hovorí, že vyskočil zo zeme, na ktorú dopadla Medúzina krv.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Existuje veľa príbehov, v ktorých sa spolu nachádzajú Pegasos a Bellerofontes.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Franz Werfel", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Bol jedným z popredných predstaviteľov expresionizmu.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Kussiovej.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Kussiovej", "start": 0, "end": 9}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Werfel patril ku generácii pražských nemeckých spisovateľov rovnako ako Franz Kafka či Max Brod.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Werfel", "start": 0, "end": 6}, {"text": "Franz Kafka", "start": 72, "end": 83}, {"text": "Max Brod", "start": 87, "end": 95}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Werfel v mladosti postupne študoval v Lipsku a v Hamburgu, neskôr pracoval v nakladateľstve.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Werfel", "start": 0, "end": 6}], "location": [{"text": "Lipsku", "start": 38, "end": 44}, {"text": "Hamburgu", "start": 49, "end": 57}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Počas prvej svetovej vojny bol v rokoch 1915 až 1917 nasadený na Východný front v Haliči.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Východný front", "start": 65, "end": 79}, {"text": "Haliči", "start": 82, "end": 88}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V tom čase bola vydatá za architekta Waltera Gropia, s ktorým sa rozviedla a za Werfela sa vydala v roku 1929.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Waltera Gropia", "start": 37, "end": 51}, {"text": "Werfela", "start": 80, "end": 87}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Po roku 1938 spolu emigrovali do Spojených štátov amerických.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Spojených štátov amerických", "start": 33, "end": 60}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Román vyšiel v roku 1933.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V roku 1941 dostal americké štátne občianstvo.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Franz Wefel zomrel na infarkt v Beverly Hills v roku 1945.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Franz Wefel", "start": 0, "end": 11}], "location": [{"text": "Beverly Hills", "start": 32, "end": 45}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Werfelovo dielo je veľmi obsiahle, obsahuje romány, kratšie prozaické diela, drámy aj básne.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Werfelovo", "start": 0, "end": 9}]}}, "schema": []} |
| {"input": "* Hru Dům radosti uviedlo v roku 1993 Divadlo Na zábradlí (réžia: Arnošt Goldflam).", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "Divadlo Na zábradlí", "start": 38, "end": 57}], "person": [{"text": "Arnošt Goldflam", "start": 66, "end": 81}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Lev I. (cisár)", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Lev I.", "start": 0, "end": 6}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Niekdajšie Hunom podrobené germánske a sarmatské kmene sa usadili v dunajských provinciách a začali ohrozovať tamojšiu rímsku správu.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Hunom", "start": 11, "end": 16}]}}, "schema": []} |
| {"input": "So Zenónovou pomocou nakoniec Aspara v roku 471 zbavili moci a popravili.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Zenónovou", "start": 3, "end": 12}, {"text": "Aspara", "start": 30, "end": 36}]}}, "schema": []} |
| {"input": "František Hrubín", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Roku 1939 sa Hrubín oženil, neskôr mal dva deti.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Hrubín", "start": 13, "end": 19}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Hrubín sa výrazne podieľal na založení detského časopisu Mateřídouška, v rokoch 1945 – 1950 ho redigoval.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Hrubín", "start": 0, "end": 6}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Na II. zjazde Zväzu československých spisovateľov (1956) spolu s J. Seifertom odvážne kritizoval spojenie literatúry a politiky, zastali sa na ňom nielen perzekuovaných, ale aj väznených spisovateľov.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "Zväzu československých spisovateľov", "start": 14, "end": 49}], "person": [{"text": "J. Seifertom", "start": 65, "end": 77}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Po otcovi Hormizd zdedil vojnu s Byzantskou ríšou, ktorá s prestávkami trvala počas celej jeho vlády.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Hormizd", "start": 10, "end": 17}], "location": [{"text": "Byzantskou ríšou", "start": 33, "end": 49}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Či sa to stalo s Husravovým vedomím, je nejasné.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Husravovým", "start": 17, "end": 27}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Americká okupačná zóna Nemecka", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Jeho otcom bol kráľ Hormizd II. (vládol 302 – 309), matkou jedna z kráľových konkubín.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Hormizd II.", "start": 20, "end": 31}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Detstvo a mladosť", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Po smrti Šápúrovho otca Hormizda II. došlo v perzskej ríši k zmätkom.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Šápúrovho", "start": 9, "end": 18}, {"text": "Hormizda II.", "start": 24, "end": 36}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Veľmoži najskôr zvrhli a zavraždili najstaršieho Hormizdovho syna Ádhar Narséa (vládol krátko v roku 309), ďalšieho zo synov oslepili a tretieho, Hormizda, uvrhli do väzenia (tomu sa po trináctich rokoch podarilo újsť k Rimanom).", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Hormizdovho", "start": 49, "end": 60}, {"text": "Ádhar Narséa", "start": 66, "end": 78}, {"text": "Hormizda", "start": 146, "end": 154}, {"text": "Rimanom", "start": 220, "end": 227}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Náboženská politika", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Pri prenasledovaní zahynuli viaceré prominentné osobnosti, vrátane hlavy perzských kresťanov, seleukijského biskupa Šimona bar Sabbá’ é.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Šimona bar Sabbá’ é", "start": 116, "end": 135}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Šápúrove vojny", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Šápúrove", "start": 0, "end": 8}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Chionitský kráľ Grumbatés sa medzitím stal jeho spojencom.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Grumbatés", "start": 16, "end": 25}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Tentokrát sa rozhodujúcemu stretnutiu vyhýbal Šápúr a Rimania tak udreli do prázdna.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Šápúr", "start": 46, "end": 51}, {"text": "Rimania", "start": 54, "end": 61}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Arménske záležitosti", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Pápa.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Zlatý vek", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Vládu Šápúra II. považujú Iránci za zlatý vek.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Šápúra II.", "start": 6, "end": 16}, {"text": "Iránci", "start": 26, "end": 32}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Ignácius odmietal odstúpiť.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Ignácius", "start": 0, "end": 8}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Michala III. zavraždili roku 867.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Michala III.", "start": 0, "end": 12}]}}, "schema": []} |
| {"input": "John Ronald Reuel Tolkien", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Tolkienova rodina pochádzala zo Saska, ale žila v Anglicku už od 18. storočia.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Tolkienova", "start": 0, "end": 10}], "location": [{"text": "Saska", "start": 32, "end": 37}, {"text": "Anglicku", "start": 50, "end": 58}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Meno profesora Rashbolda v The Notion Club Papers (príbeh z IX. zväzku The History of Middle ‐ earth) je vtipnou narážkou na túto skutočnosť, lebo v angličtine má ten istý význam.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Rashbolda", "start": 15, "end": 24}], "organization": [{"text": "The Notion Club Papers", "start": 27, "end": 49}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Keď mal tri roky odcestoval do Anglicka spolu s matkou, ktorá si nemohla zvyknúť na africké podnebie.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Anglicka", "start": 31, "end": 39}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Najskôr bývali u príbuzných na farme Bag End vo Worcestershire, čo bolo pravdepodobne inšpiráciou pre názov Dno pytle v jeho knihách.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Bag End", "start": 37, "end": 44}, {"text": "Worcestershire", "start": 48, "end": 62}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Zážitky z detstva boli neskôr zdrojom inšpirácie pre scenérie v jeho knihách.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Mabel učila svojich dvoch synov, a J. R. R. bol dychtivým žiakom.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "J. R. R.", "start": 35, "end": 43}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Získal rozsiahle vedomosti v botanike, ale najobľúbenejšími hodinami boli lekcie o jazykoch.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Krátko navštevoval Školu svätého Filipa, absolvoval Školu kráľa Edwarda v Birminghame a Exeterskú Fakultu v Oxforde.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "Školu svätého Filipa", "start": 19, "end": 39}, {"text": "Školu kráľa Edwarda v Birminghame", "start": 52, "end": 85}, {"text": "Exeterskú Fakultu v Oxforde", "start": 88, "end": 115}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Tolkienov zápal pre vieru možno doložiť listami C. S. Lewisovi počas jeho obrátenia na kresťanstvo, v ktorých vyjadril svoje kresťanské hodnoty.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Tolkienov", "start": 0, "end": 9}, {"text": "C. S. Lewisovi", "start": 48, "end": 62}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Ako sirotu ho vychovával otec Francis Xavier Morgan z birminghamského Oratória vo štvrti Edgbaston.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Francis Xavier Morgan", "start": 30, "end": 51}], "location": [{"text": "Oratória", "start": 70, "end": 78}, {"text": "Edgbaston", "start": 89, "end": 98}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Po celý zvyšok života ostala jeho jedinou láskou.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Na začiatku Prvej svetovej vojny narukoval do Britskej armády k Lancashirským strelcom (Lancashiree Fusiliers), kde slúžil ako nadporučík.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "Lancashirským strelcom", "start": 64, "end": 86}, {"text": "Lancashiree Fusiliers", "start": 88, "end": 109}]}}, "schema": []} |
| {"input": "To ho inšpirovalo k vytvoreniu jeho najznámejšieho diela, ktorým sa stal výpravný trojdielny román The Lord of the Rings (1954 – 55).", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Tolkien výrazne ovplyvnil žáner fantasy, ktorého obľuba po úspechu Pána prsteňov významne stúpla.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Tolkien", "start": 0, "end": 7}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Tolkien bol uznávaným znalcom Beowulfa a publikoval na túto tému niekoľko vedeckých prác.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Tolkien", "start": 0, "end": 7}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Christopher Tolkien v ďalších rokoch pokračoval vo vydávaní materiálu použitého pri vytváraní Stredozeme.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Christopher Tolkien", "start": 0, "end": 19}], "location": [{"text": "Stredozeme", "start": 94, "end": 104}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Neskôr prepracoval celú kozmogóniu a históriu Stredozeme ako pozadie pre vývoj týchto jazykov.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Stredozeme", "start": 46, "end": 56}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Popularita jeho kníh mala malý, ale trvalý dopad na použitie anglického jazyka vo fantasy literatúre, evidentné je najmä používanie neštandardných foriem slov 'elf' a 'trpaslík' (štandardné tvary elfin a dwarfs boli vytlačené jeho elvish a dwarves).", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Základné fyzikálne a chemické vlastnosti", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Bezfarebný plyn, bez chuti a zápachu, chemicky úplne inertný ‐ nie sú známe žiadne chemické zlúčeniny hélia.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Výskyt v prírode", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Hélium sa na Zemi vyskytuje iba veľmi vzácne.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Zemi", "start": 13, "end": 17}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V zemskej atmosfére sa vyskytuje iba vo vyšších vrstvách a vďaka svojej mimoriadne nízkej hmotnosti postupne z atmosféry vyprcháva do medziplanetárneho priestoru.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V menšom množstve sa nachádza v zemnom plyne, z ktorého sa získava vymrazovaním.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Predpokladá sa, že toto hélium je produktom jadrového rozpadu prvkov v zemskej kôre.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Vyskytuje sa predovšetkým vo všetkých svietiacich hviezdach, kde je jedným z medzistupňov termonukleárnej syntézy, ktorá je podľa súčasných teórií základným energetickým zdrojom vo vesmíre.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Tvorí približne 25 % hmoty okolitého pozorovateľného vesmíru.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Značnou nevýhodou je jeho pomerne vysoká cena.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Kým hélium I sa chová ako bežná tekutina, vykazuje hélium II veľmi nezvyčajné vlastnosti.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Všeobecná charakteristika", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Konfrontácia s Rímom", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Nahrávalo mu, že Rímska ríša vtedy prechádzala obdobím vnútornej nestability, ktorému sa zvyčajne hovorí kríza 3. storočia.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Rímska ríša", "start": 17, "end": 28}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Potom jeho vojsko napadlo Rímsku ríšu priamo, porazilo pri Barbalisse v ohybe Eufratu cisárske légie a vpadlo do Sýrie.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Rímsku ríšu", "start": 26, "end": 37}, {"text": "Barbalisse", "start": 59, "end": 69}, {"text": "Eufratu", "start": 78, "end": 85}, {"text": "Sýrie", "start": 113, "end": 118}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Spolu s inými zajatcami boli deportovaní do dnešních provincií Fárs a Chúzistán, kde podľa kronikára Tabarího museli pracovať na stavbe priehrady blízko Šúštaru (tej sa potom vravelo „cisárska priehrada“).", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Fárs", "start": 63, "end": 67}, {"text": "Chúzistán", "start": 70, "end": 79}, {"text": "Šúštaru", "start": 153, "end": 160}], "person": [{"text": "Tabarího", "start": 101, "end": 109}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Záver vlády", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Záver Šápúrovej vlády priniesol jednak vojenské porážky od palmýrskeho vládcu Odaenatha (v rokoch 262 – 266), jednak kráľov zreteľný príklon k zoroastrizmu.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Šápúrovej", "start": 6, "end": 15}, {"text": "Odaenatha", "start": 78, "end": 87}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Báhrám Čóvén", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Svoje priezvisko Čóvén (Drevený) pravdpodobne získal pre svoju vysokú chudú postavu, natoľko odlišnú od výzoru väčšiny obyvateľov Iránu a Mezopotámie.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Čóvén", "start": 17, "end": 22}, {"text": "Drevený", "start": 24, "end": 31}], "location": [{"text": "Iránu", "start": 130, "end": 135}, {"text": "Mezopotámie", "start": 138, "end": 149}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Pôvod a vojenská dráha", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Jeho schopnosti si hneď všimol kráľ Husrav I. (531 – 579) a využil ich pri svojich výpravách do Arménie počas vojny s Byzantskou ríšou.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Husrav I.", "start": 36, "end": 45}], "location": [{"text": "Arménie", "start": 96, "end": 103}, {"text": "Byzantskou ríšou", "start": 118, "end": 134}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Víťazstvo nad Turkami", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Kráľ mu totiž zveril vrchné velenie nad sedemdesiattisícovým perzským kontingentom, ktorý mal útočníkov zastaviť a vyhnať z perzského územia.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Svoj triumf Báhrám spečatil vítazstvom nad Šávovým synom Parmúdom, ktorého spolu s bohatou korisťou poslal zajatého na Hormizdov dvor.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Báhrám", "start": 12, "end": 18}, {"text": "Šávovým", "start": 43, "end": 50}, {"text": "Parmúdom", "start": 57, "end": 65}], "location": [{"text": "Hormizdov dvor", "start": 119, "end": 133}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Perzským kráľom", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Väčšina vojska stála na jeho strane, a tak si mohol dovoliť prehlásiť kráľa za zosadeného a začať pochod na Ktésifón.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Ktésifón", "start": 108, "end": 116}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Tam pod dojmom udalostí došlo 6. februára 590 k prevratu, ktorý vyniesol na trón princa Husrava, asi najschopnejšieho člena vládnuceho rodu; samotného kráľa dali dvaja jeho švagri, Vistám a Vindóé, oslepiť a uväzniť.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Husrava", "start": 88, "end": 95}, {"text": "Vistám", "start": 181, "end": 187}, {"text": "Vindóé", "start": 190, "end": 196}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Porážka a smrť", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Niektoré jeho jednotky prešli k nepriateľovi, mesto Seleukia nad Tigridom sa útočníkom vzdalo bez boja.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Seleukia nad Tigridom", "start": 52, "end": 73}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Iba miesto exilu bolo iné.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Narséovu porážku úplne odčinil až Šápúr II. v šesťdesiatych rokoch 4. storočia.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Narséovu", "start": 0, "end": 8}, {"text": "Šápúr II.", "start": 34, "end": 43}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Vnútropoliticky sledoval Narsé umiernenejšiu náboženskú politiku ako králi Báhrám II. a III.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Narsé", "start": 25, "end": 30}, {"text": "Báhrám II.", "start": 75, "end": 85}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Pius V.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Sv.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Ako protektor rehole barbanitov a ako biskup v Mondovi sa celým srdcom venoval reforme.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Mondovi", "start": 47, "end": 54}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Keď sa stal pápežom, naďalej vytrval vo svojom asketizme a pod pápežským ornátom nosil hrubý mníšsky habit.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Vzal si za cieľ udusiť rúhačstvo, znesväcovanie sviatkov a nemorálnosť rímskej verejnosti.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Kardinálov si starostlivo vyberal.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Pozoruhodné je, že obmedzil používanie odpustkov.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Vo svojich snahách o zachovanie čistoty viery sa opieral väčšinou o inkvizíciu.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V roku 1571 ustanovil kongregáciu zakázaných kníh, čo malo za následok útek stovky tlačiarov do Nemecka a Švajčiarska.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Nemecka", "start": 96, "end": 103}, {"text": "Švajčiarska", "start": 106, "end": 117}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Jeho postupom na medzinárodnom poli často chýbal politický realizmus.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Z vďaky za pomoc vyhlásil pápež 7. október za sviatok Víťaznej Panny Márie.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V Rímskokatolíckej cirkvi má sviatok 30. apríla (kedysi 5. mája).", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "Rímskokatolíckej cirkvi", "start": 2, "end": 25}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Biblia obvykle popisuje cherubov ako okrídlené bytosti s ľudskými a zvieracími charakteristikami.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V Šalamúnovom chráme chránili sochy dvoch cherubov archu úmluvy, ktorá stála vo velesvätyni, kde sa zdržiavala podľa viery Izraelitov Božia sláva.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Šalamúnovom", "start": 2, "end": 13}, {"text": "Izraelitov", "start": 123, "end": 133}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Kresťania v tomto zobrazení vidia štyroch evanjelistov.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Kresťania", "start": 0, "end": 9}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V stredovekej teológii patria cherubovia medzi najvyššie rády v hierarchii anjelov, spoločne so serafmi.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Muž bez vlastností", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "História diela", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Začal v roku 1921 a pokračoval až do svojej smrti v roku 1942.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Miešajú sa v nej pohŕdanie s obdivom a nostalgiou.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Kniha vyžaduje náročného čitateľa.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Bola riadená klerikálne, ale žilo sa tu slobodomyseľne.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Ulrich ‐ muž bez vlastností", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Ulrich", "start": 0, "end": 6}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Jeho príznačným postojom je pasivita, s ktorou prijíma okolité dianie.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Stručný obsah", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Prvý diel románu nám predstavuje hlavnú postavu knihy, Ulricha.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Ulricha", "start": 55, "end": 62}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Rytiersky rád", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Rády sa postupne stali významným vojenským faktorom krížových výprav.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Koncentračné tábory", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Najúčinnejším a najhroznejším prostriedkom nemeckého holokaustu boli vyhladzovacie tábory, kde sa hromadne popravovalo zastrelením, obesením a jedovatým plynom.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Spočiatku v plynových vozoch, neskôr v plynových komorách, ktoré boli postavené tak, aby pripomínali obyčajné umyvárne.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Mŕtvoly boli hromadne spaľované v krematóriách.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "1.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "2.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Tábory v Osvienčime a Brezinke sú dnes prístupné verejnosti.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Osvienčime", "start": 9, "end": 19}, {"text": "Brezinke", "start": 22, "end": 30}]}}, "schema": []} |
| {"input": "3.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "4.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "5.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "6.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Vyhladzovacie tábory prežilo 8 103 väzňov.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Vnímanie holokaustu", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "1.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Holokaust je ojedinelá historická udalosť.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Opačné tvrdenie je „nemorálna ekvivalencia“.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "2.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Holokaust je vyvrcholenie večnej iracionálnej nenávisti gójov (vyznávačov iných vyznaní) k Židom.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Židom", "start": 91, "end": 96}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Spochybňovanie holokaustu", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Holokaust je často terčom spochybňovania, predovšetkým z radov kritikov štátu Izrael a neonacisticky a antisemitsky zameraných ľudí.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Historický revizionizmus sa snaží spochybňovať holokaust vedeckými metódami.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Konštruktér Fred A. Leuchter vo svojom posudku tvrdí, že udávané počty popravených pomocou Zyklonu B sú príliš vysoké a technicky nezvládnuteľné.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Fred A. Leuchter", "start": 12, "end": 28}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Táto správa bola už niekoľkokrát vedecky vyvrátená.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Markian sa narodil v Trákii alebo v Ilýrii.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Markian", "start": 0, "end": 7}], "location": [{"text": "Trákii", "start": 21, "end": 27}, {"text": "Ilýrii", "start": 36, "end": 42}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Prestal platiť hunskému náčelníkovi Attilovi každoročný tribút.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Attilovi", "start": 36, "end": 44}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Markian uskutočnil finančné reformy a nechal zaľudniť vydrancované oblasti na Balkáne.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Markian", "start": 0, "end": 7}], "location": [{"text": "Balkáne", "start": 78, "end": 85}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V roku 452 odrazil útoky na Sýriu a Egypt a potom stabilizoval aj front v Arménii.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Sýriu", "start": 28, "end": 33}, {"text": "Egypt", "start": 36, "end": 41}, {"text": "Arménii", "start": 74, "end": 81}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Nijako nezasiahol počas Attilových kampaní na západe.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Attilových", "start": 24, "end": 34}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Rovnako nijako nebránil Geiserichovi vo vydrancovaní Ríma v roku 455.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Geiserichovi", "start": 24, "end": 36}], "location": [{"text": "Ríma", "start": 53, "end": 57}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V roku 453 sa znova oživil konflikt medzi Attilom a Markianom.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Attilom", "start": 42, "end": 49}, {"text": "Markianom", "start": 52, "end": 61}]}}, "schema": []} |
| {"input": "O niekoľko dní neskôr jeho veľký nepriateľ zomrel.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Po Attilovej smrti sa hunská ríša v následných zmätkoch rýchlo rozpadla a definitívne tak prestala predstavovať hrozbu pre východné cisárstvo.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Attilovej", "start": 3, "end": 12}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Aj napriek krátkej vláde sa Markian pokladá za najúspešnejšieho a najlepšieho neskoroantického cisára.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Markian", "start": 28, "end": 35}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Gary Snyder", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Vďaka svojmu umeniu prepojiť budhistickú spiritualitu a prírodu je občas nazývaný „laureátom hlbinnej ekológie“.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Okrem akademickej dráhy na Kalifornskej univerzite sa podieľal na činnosti Kalifornského výboru pre umenie.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "Kalifornskej univerzite", "start": 27, "end": 50}, {"text": "Kalifornského výboru pre umenie", "start": 75, "end": 106}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Gary Sherman Snyder sa narodil v kalifornskom San Franciscu Heroldovi a Loise Snyderovým.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Gary Sherman Snyder", "start": 0, "end": 19}, {"text": "Heroldovi", "start": 60, "end": 69}, {"text": "Loise Snyderovým", "start": 72, "end": 88}], "location": [{"text": "San Franciscu", "start": 46, "end": 59}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Častý pobyt na mori podnietil jeho záujem o oceány a aspekty hydrosféry.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V nasledujúcom roku Snyder pracoval v národnom parku, kde sa staral o prevenciu vzniku požiarov.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Snyder", "start": 20, "end": 26}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V tom čase sa zoznámil so základnými myšlienkami budhizmu a prostredníctvom prejavov budhistických umelcov s niektorými tradičními postojmi Ďalekého východu voči prírode.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Ďalekého východu", "start": 140, "end": 156}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Štúdium antropológie na univerzite v Indiane Snyder ukončil po jedinom semestri a vrátil sa znova do San Francisca, aby sa pokúsil uchytiť ako básnik.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Indiane", "start": 37, "end": 44}, {"text": "San Francisca", "start": 101, "end": 114}], "person": [{"text": "Snyder", "start": 45, "end": 51}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V San Franciscu naďalej rástol Snyderov záujem o zenbudhizmus.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "San Franciscu", "start": 2, "end": 15}], "person": [{"text": "Snyderov", "start": 31, "end": 39}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V roku 1955 sa na niekoľko mesiacov zišiel v Mill Walley s Jackom Kerouacom.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Mill Walley", "start": 45, "end": 56}], "person": [{"text": "Jackom Kerouacom", "start": 59, "end": 75}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Vďaka doporučeniu Kennetha Rexrotha sa Snyder zoznámil s Allenom Ginsbergom a toto obdobie dodalo Kerouacovi dostatok inšpirujúcich podnetov na napísanie Dharmových tulákov.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Kennetha Rexrotha", "start": 18, "end": 35}, {"text": "Snyder", "start": 39, "end": 45}, {"text": "Allenom Ginsbergom", "start": 57, "end": 75}, {"text": "Kerouacovi", "start": 98, "end": 108}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Na začiatku 60. rokov vycestoval spolu s Allenom Ginsbergom do Indie.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Allenom Ginsbergom", "start": 41, "end": 59}], "location": [{"text": "Indie", "start": 63, "end": 68}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Snyder pokračoval v sebavzdelávaní, konkrétne ho zaujímala geomorfológia a lesníctvo.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Snyder", "start": 0, "end": 6}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Neskoršie básne a esejistika", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V roku 1968 vydáva Snyder zbierku básni The back country, v ktorej zhŕňa tvorbu posledných dvadsiatich rokov.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Snyder", "start": 19, "end": 25}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Na konci 60. rokov sa spolu so svojou ženou sťahuje do San Francisca, kde sa narodil ich prvý syn.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "San Francisca", "start": 55, "end": 68}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Otvorila obdobie tvorby inšpirovanej rodinou, priateľmi a životom v miestnej komunite.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Za zbierku Korytnačí ostrov dostal v roku 1974 prestížnu Pulitzerovu cenu.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "K najznámejším zbierkam esejí patrí Prax divočiny (1990) alebo Miesto v priestore (1995).", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Podstatou Praxe divočiny je autorov obdiv slobody a divokosti.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V roku 2004 mu vychádza zbierka celkom nových básni Danger on Peaks.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Východiska tvorby", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Zdá sa, že indiánske chápanie „chodníkov“ rezonovalo s jeho vlastným poňatím.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "K Snyderovym literárnym vzorom patrili William Carlos Williams, David Herbert Lawrence, William Butler Yeats a niektorí z básnikov starej Číny.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Snyderovym", "start": 2, "end": 12}, {"text": "William Carlos Williams", "start": 39, "end": 62}, {"text": "David Herbert Lawrence", "start": 64, "end": 86}, {"text": "William Butler Yeats", "start": 88, "end": 108}], "location": [{"text": "Číny", "start": 138, "end": 142}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Snyder tvrdí, že básnici a ľudia všobecne sa potrebujú naučiť posudzovať veci z dlhodobého hľadiska, najmä v prípadoch, kedy je potrebné zhodnotiť dôsledky svojich činov.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Snyder", "start": 0, "end": 6}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Jeho poézia sa snaží vyplniť medzeru medzi prírodou a kultúrou a nájsť cestu, ako ich ďalej integrovať.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Ernst Zündel", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Mnoho svojich názorov publikoval pod pseudonymom Christof Friedrich.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Christof Friedrich", "start": 49, "end": 67}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Spochybňuje v nej oficiálny počet židovských obetí, ktoré zahynuli počas 2. svetovej vojny.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V sedemdesiatych rokoch sa stretol s mnohými ďalšími vodcami organizácií spochybňujúcimi holokaust.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "24. októbra 1993 sa Zündel po druhý raz pokúšal získať kanadské občianstvo.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Zündel", "start": 20, "end": 26}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Od roku 1994 sú Züdelove názory propagované aj na Internete.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Züdelove", "start": 16, "end": 24}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Požiadal o pridelenie štatútu politického utečenca.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Vo februári 2005 kanadský súd rozhodol o možnosti jeho vydania a 1. marca 2005 Zündela dopravili do Nemecka.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Zündela", "start": 79, "end": 86}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Termín pokračovania procesu nie je zatiaľ známy.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "\"Ak je Ernst Zündel utečenec, potom je Daffy Duck Albert Einstein...", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Ernst Zündel", "start": 7, "end": 19}, {"text": "Daffy Duck", "start": 39, "end": 49}, {"text": "Albert Einstein", "start": 50, "end": 65}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Neskôr sa obrázok monoskopu snímal normálnou televíznou kamerou.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Z tohto obdobia je prvý monoskop s nápisom \"ČS.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Opravovne TV a opravári majú dnes svoj vlastný elektronický generátor monoskopu.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Cestou narazil na starého muža, ktorého v potýčke usmrtil.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Oidipov komplex.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Oidipov", "start": 0, "end": 7}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Konštantín mal navyše z manželstva s Gregoriou zhruba jedenásťročného syna, neskoršieho cisára Konstanta II., takže vznikali aj nejasnosti ohľadom následníctva.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Konštantín", "start": 0, "end": 10}, {"text": "Gregoriou", "start": 37, "end": 46}, {"text": "Konstanta II.", "start": 95, "end": 108}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Zmätky v centre ríše mali potom negatívny dopad na byzantskú obranyschopnosť, predovšetkým vo vzťahu k Arabom, ktorí práve útočili na Egypt.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Arabom", "start": 103, "end": 109}], "location": [{"text": "Egypt", "start": 134, "end": 139}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Je to syn Krona a Rheiy.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Krona", "start": 10, "end": 15}, {"text": "Rheiy", "start": 18, "end": 23}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Pri delení sveta medzi troch Kronových synov mu pripadla morská ríša.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Rimania stotožnili Poseidóna s bohom Neptúnom.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Rimania", "start": 0, "end": 7}, {"text": "Poseidóna", "start": 19, "end": 28}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Hormizd I.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "The Art of Computer Programming", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Paul Dirac či Albert Einstein.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Paul Dirac", "start": 0, "end": 10}, {"text": "Albert Einstein", "start": 14, "end": 29}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Z výučbových dôvodov vzniklo mnoho emulátorov tohoto počítača (napr.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Leontios II.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Revolta, organizovaná s podporou strany modrých a konštantínopolského patriarchu Kallinika, skončila úspešne a jej výsledkom bolo Justiniánovo zohavenie a poslanie do exilu.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Kallinika", "start": 81, "end": 90}]}}, "schema": []} |
| {"input": "To, že cisára nepopravili, súviselo s dlhou vládou herakleiovskej dynastie v Byzancii a s ňou spojeným rešpektom, ktorý si u obyvateľstva získala.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Byzancii", "start": 77, "end": 85}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Kartágo sa tak dostalo roku 697 definitívne do rúk Arabov.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Kartágo", "start": 0, "end": 7}], "person": [{"text": "Arabov", "start": 51, "end": 57}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Theodosius II.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Jeho otcom bol cisár Arkadius (vládol 395 – 408), matkou Eudoxia, dcéra magistra militum Bautona.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Arkadius", "start": 21, "end": 29}, {"text": "Eudoxia", "start": 57, "end": 64}, {"text": "Bautona", "start": 89, "end": 96}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V roku 421 sa oženil s poetkou Aeliou Eudociou.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Aeliou Eudociou", "start": 31, "end": 46}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Roku 429 ustanovil komisiu, ktorá mala zhromaždiť všetky zákony od čias Konštantína a vytvoriť formalizovaný systém rímskeho práva.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Zákonník Theodosia II. zahŕňal všetky edikty vydané od uznania kresťanstva ako povoleného náboženstva a stal sa podkladom pre vznik Justiniánovho zákonníka v nasledujúcom storočí.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Theodosia II.", "start": 9, "end": 22}, {"text": "Justiniánovho", "start": 132, "end": 145}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Za Theodosiovej vlády začali Východorímsku ríšu ohrozovať Huni, ktorých moc v Karpatskej kotline sa významne upevnila a počas vlády náčelníka Attilu dosiahla vrchol.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Theodosiovej", "start": 3, "end": 15}, {"text": "Huni", "start": 58, "end": 62}, {"text": "Attilu", "start": 142, "end": 148}], "location": [{"text": "Východorímsku ríšu", "start": 29, "end": 47}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Vládol najdlhšie zo všetkých japonských cisárov a jeho vláda priniesla japonskej spoločnosti obrovské zmeny.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Narodil sa v paláci Aojama v Tokiu.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Aojama v Tokiu", "start": 20, "end": 34}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Stal sa tak vôbec prvým japonským vládcom, ktorý kedy vycestoval do zahraničia.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Začiatok vlády", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "25. decembra 1926 zomiera jeho otec.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V roku 1932 došlo k faktickej strate civilnej kontroly nad armádou.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Elias Lönnrot", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Je naznámejší svojim zostavením fínskeho národného eposu Kalevala.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V tom čase tam panoval hladomor, ktorý urýchlil rezignáciu predchádzajúceho lekára a umožnil mladému lekárovi získať toto miesto.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Jeho najväčší prínos bol lingvistický a filologický.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Niekoľkokrát vyrazil na cesty, pri ktorých zbieral ľudovú poéziu.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Navštevoval aj Laponsko a blízke časti ruskej Karélie.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Laponsko", "start": 15, "end": 23}, {"text": "Karélie", "start": 46, "end": 53}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Povesti zobrané pri cestách využil vo svojich knihách vrátane Kalevaly.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Herbár s Th.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Kniha obsahovala rastliny, ktoré Lönnrot zobral pri svojich cestách, poznámky o ich použití a opisy kvetov a listov.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Lönnrot", "start": 33, "end": 40}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Lönnrot zomrel 19. marca 1884 v Sammatti v Južnom Fínsku.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Lönnrot", "start": 0, "end": 7}], "location": [{"text": "Sammatti", "start": 32, "end": 40}, {"text": "Fínsku", "start": 50, "end": 56}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Fínsky grafik Erik Bruun použil Lönnrotovu podobizeň ako motív na päťstomarkovú bankovku.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Erik Bruun", "start": 14, "end": 24}, {"text": "Lönnrotovu", "start": 32, "end": 42}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Novoperzská ríša (Ríša Sásánovcov)", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Novoperzská ríša", "start": 0, "end": 16}, {"text": "Ríša Sásánovcov", "start": 18, "end": 33}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Jadrom sasánovského vojska bola ťažká jazda, ale pochopiteľne existovali aj pešie kontingenty, aj keď o nich nie je známe toľko ako o kavalérii.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Vrchný veliteľ mal titul spáhbed, veliteľom kavalérie bol aspbed.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Nobelova cena", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Všeobecne je považovaná za najhodnotnejšie ocenenie, ktoré sa dnes udeľuje.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Ceny boli založené v poslednej vôli švédskeho vedca a priemyselníka Alfreda Nobela, vynálezcu dynamitu.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Alfreda Nobela", "start": 68, "end": 82}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Udeľovanie cien", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Prvýkrát boli Nobelove ceny udeľované v roku 1901, ceremoniál sa uskutočnil v Štokholme.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Štokholme", "start": 78, "end": 87}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Pôvodne sa udeľovali tieto ceny:", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Obsah ceny", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Každý držiteľ Nobelovy ceny má okrem medaily a diplomu tiež nárok na finančnú odmenu, ktorá v súčasnosti predstavuje 10 miliónov švédskych korún (cca 43 miliónov slovenských korún).", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Iné ceny", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Existujú tiež parodické obdoby, ako napr.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V roku 933 platby ukončil a trestnou výpravou Maďarov porazil v bitke na Riade.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Maďarov", "start": 46, "end": 53}], "location": [{"text": "Riade", "start": 73, "end": 78}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Hermes (po grécky Hermés ‐ ‛ Ερµης, po latinsky Mercurius, čiže Merkúr), syn Dia a nymfy Máie, je v starogréckej mytológii okrídlený posol bohov.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Hermes", "start": 0, "end": 6}, {"text": "Hermés", "start": 18, "end": 24}, {"text": "Ερµης", "start": 29, "end": 34}, {"text": "Mercurius", "start": 48, "end": 57}, {"text": "Merkúr", "start": 64, "end": 70}, {"text": "Dia", "start": 77, "end": 80}, {"text": "Máie", "start": 89, "end": 93}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V starorímskej mytológii bol stotožňovaný s bohom Merkúrom.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Hermov kult v gréckej mytológii", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Hermov", "start": 0, "end": 6}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Hermovi bola pripisovaná úloha vo veľa oblastiach:", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Hermovi", "start": 0, "end": 7}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Milan Uhde", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "PhDr. doc.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Počas komunistickej vlády bol významným predstaviteľom disentu a po nežnej revolúcii sa stal ministrom kultúry a predsedom Poslaneckej snemovne Českej republiky.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "Poslaneckej snemovne Českej republiky", "start": 123, "end": 160}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V roku 1971 dosiahol titulu doktora filozofie.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Jeho knihy boli odstránené z verejných knižníc a bolo mu bránené vykonávať akékoľvek zárobkové povolanie.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Podpísal Chartu 77, v roku 1988 sa stal aj signatárom Hnutia za občiansku slobodu.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "Chartu 77", "start": 9, "end": 18}, {"text": "Hnutia za občiansku slobodu", "start": 54, "end": 81}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V roku 1989 založil spolu s inými disidentami nakladateľstvo Atlantis a stal sa jeho šéfredaktorom.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "Atlantis", "start": 61, "end": 69}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Zákon sa snažil zrovnoprávniť nútené práce príslušníkov vojenských banských oddielov s nútenými prácami príslušníkov PTP.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "PTP", "start": 117, "end": 120}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V roku 1998 opustil aktívnu politiku a stal sa znova spisovateľom z povolania.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Milan Uhde je autorom poviedok, divadelných a rozhlasových hier, scenárov a zbierok poézie.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Milan Uhde", "start": 0, "end": 10}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Medzi jeho diela patria:", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Autor tu nadväzuje na K. H. Borovského.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "K. H. Borovského", "start": 22, "end": 38}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Kritika hru nešetrila [1].", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Podľa tejto hry vznikol v roku 1978 aj rovnomenný film režiséra Vladimíra Sísa s Miroslavom Donutilom v hlavnej úlohe.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Vladimíra Sísa", "start": 64, "end": 78}, {"text": "Miroslavom Donutilom", "start": 81, "end": 101}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Uhde tu bol spoluautorom spolu s Josefom Topolom a Václavom Havlom.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Uhde", "start": 0, "end": 4}, {"text": "Josefom Topolom", "start": 33, "end": 48}, {"text": "Václavom Havlom", "start": 51, "end": 66}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Šápúr III.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Šápúr bol nábožensky tolerantný panovník, ktorý zastavil dlhoročnú perzekúciu kresťanov, aj keď navonok asi zdôrazňoval skôr ekonomické dôvody, ktoré ho k tomu viedli (z radov kresťanov sa najímali mnohí odborníci a remeslníci).", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Šápúr", "start": 0, "end": 5}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Šápúrovu vládu ukončili roku 388 perzskí veľmoži, ktorí proti nemu zorganizovali spiknutie (údajne prerezali laná jeho stanu, ten na neho spadol a zabil ho).", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Šápúrovu", "start": 0, "end": 8}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V historickej dobe tu pravdepodobne stálo elamské mesto, avšak skutočný rozkvet Stachru spadá až do achajmenovskej a hlavne sasánovskej epochy.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Stachru", "start": 80, "end": 87}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Zakladateľ sasánovskej dynastie Sasán bol kňazom miestneho chrámu bohyne Anáhity a jeho potomkovia sa tu podľa všetkého dávali korunovať za perzských kráľov.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Sasán", "start": 32, "end": 37}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V roku 640 po Kr.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Kr", "start": 14, "end": 16}]}}, "schema": []} |
| {"input": "David Irving", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "David Irving sa narodil roku 1938 v britskom Huttone.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "David Irving", "start": 0, "end": 12}], "location": [{"text": "Huttone", "start": 45, "end": 52}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Jeho otec bol dôstojníkom kráľovského námorníctva a matka ilustrátorka.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Históriu nikdy neštudoval, v tomto odbore je autodidaktom.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Po ukončení štúdia pracoval rok v Porúrí v koncerne Thyssen.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Porúrí", "start": 34, "end": 40}], "organization": [{"text": "Thyssen", "start": 52, "end": 59}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Naučil sa tam perfektne po nemecky, čo mu neskôr poslúžilo pri jeho práci na historických témach.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V knihe sa venoval náletu spojencov na saskú metropolu ku koncu vojny a jeho potrebe.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Od deväťdesiatych rokov sa angažoval v kalifornskom Institute for Historical Review.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "Institute for Historical Review", "start": 52, "end": 83}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Spochybňovanie holokaustu", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Koncom osemdesiatych rokov a na začiatku deväťdesiatych rokov zastával názor, že v Osvienčime neexistovali plynové komory.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Osvienčime", "start": 83, "end": 93}]}}, "schema": []} |
| {"input": "David Irving je známy ako kontroverzný historik, ktorý dokázal objaviť celý rad dovtedy neznámych prameňov a získať mnoho unikátnych svedectiev.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "David Irving", "start": 0, "end": 12}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Konštantín IV.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Konstantin IV.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Svojej ríši vrátil vnútornú a vonkajšiu stabilitu.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Konstantina vymenovali za spoluvladára cisára Konstanta II. už roku 654.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Konstantina", "start": 0, "end": 11}, {"text": "Konstanta II.", "start": 46, "end": 59}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Tí poslali flotilu, ktorá mala roku 674 napadnúť Konštantinopol.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Konštantinopol", "start": 49, "end": 63}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Kým sa Konstantin venoval tomuto nebezpečenstvu, napadli Slovania Solún.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Konstantin", "start": 7, "end": 17}, {"text": "Slovania", "start": 57, "end": 65}], "location": [{"text": "Solún", "start": 66, "end": 71}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Konstantin uzatvoril s Arabmi mierovú zmluvu, ktorá bola roku 685 obnovená.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Konstantin", "start": 0, "end": 10}, {"text": "Arabmi", "start": 23, "end": 29}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Tento čin zaručil nástupnictvo Justiniána II.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Konstantin zomrel na dyzentériu roku 685.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Konstantin", "start": 0, "end": 10}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Detstvo a mladosť", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Druhá tetrarchia a občianska vojna", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Maxentius s pomocou svojho otca premohol Severa, ktorého Galerius prehlásil za západného cisára.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Maxentius", "start": 0, "end": 9}, {"text": "Severa", "start": 41, "end": 47}, {"text": "Galerius", "start": 57, "end": 65}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Roku 312 napadá Konštantín Itáliu a so svojim švagrom (roku 307 sa oženil s Maximianovou dcérou Faustou) sa 28. októbra stretol pred bránami Ríma v bitke pri Milvijskom moste.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Konštantín", "start": 16, "end": 26}, {"text": "Maximianovou", "start": 76, "end": 88}, {"text": "Faustou", "start": 96, "end": 103}], "location": [{"text": "Itáliu", "start": 27, "end": 33}, {"text": "Ríma", "start": 141, "end": 145}, {"text": "Milvijskom moste", "start": 158, "end": 174}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Jeho 25 tisíc vojákov stálo proti presile 100 tisíc mužov.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Prevažne pohanské légie s Kristovými monogramami potom vybojovali veľké víťazstvo; Maxentius sa na úteku utopil v Tibere.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Kristovými", "start": 26, "end": 36}, {"text": "Maxentius", "start": 83, "end": 92}], "location": [{"text": "Tibere", "start": 114, "end": 120}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Konštantín potom upevnil svoje už skôr dojednané spojenectvo s Liciniom a stal sa západným cisárom; o Východ sa delil Licinius s Maximinom Daiom.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Konštantín", "start": 0, "end": 10}, {"text": "Liciniom", "start": 63, "end": 71}, {"text": "Licinius", "start": 118, "end": 126}, {"text": "Maximinom Daiom", "start": 129, "end": 144}], "location": [{"text": "Východ", "start": 102, "end": 108}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Licinius potom Maximina porazil a stal sa jediným vladárom Východu.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Licinius", "start": 0, "end": 8}, {"text": "Maximina", "start": 15, "end": 23}], "location": [{"text": "Východu", "start": 59, "end": 66}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Konštantínova vláda", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Konštantínova", "start": 0, "end": 13}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Rím tak stráca svoje postavení ako hlavné centrum ríše, ktoré mu patrilo veľa storočí.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Rím", "start": 0, "end": 3}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Konštantín sa snažil reformovať správu ríše a zlepšit jej situáciu.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Konštantín", "start": 0, "end": 10}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Nad hrobom apoštola Petra na Vatikánskom pahorku vyrástla bazilika sv.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Petra", "start": 20, "end": 25}], "location": [{"text": "Vatikánskom pahorku", "start": 29, "end": 48}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Petra, pri paláci v Lateráne bazilika sv.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Petra", "start": 0, "end": 5}], "location": [{"text": "Lateráne", "start": 20, "end": 28}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Jána a nad hrobom sv.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Jána", "start": 0, "end": 4}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Pavla bazilika sv.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Pavla", "start": 0, "end": 5}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Pavla za hradbami.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Pavla", "start": 0, "end": 5}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Záver života", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Ku koncu Konštantínovho života sa výrazne zhoršil vzťah medzi rímskou a perzskou ríšou.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Konštantínovho", "start": 9, "end": 23}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Počas neplnoletosti Šápúra II. bol na vzájomných hraniciach kľud a obe strany dodržiavali zmluvu z roku 298.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Šápúra II.", "start": 20, "end": 30}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Hodnotenie Konštantína", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Ďalšie negatívne hodnotenie vniesli novovekí historici, najmä E. Gibbon a J. Borckhardt.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "E. Gibbon", "start": 62, "end": 71}, {"text": "J. Borckhardt", "start": 74, "end": 87}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Tí označujú Konštantína za despotu, ktorý svojmu sobectvu podriadil spravodlivosť aj vieru a ku kresťanstvu sa priklonil z číreho prospechárstva.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Konštantína", "start": 12, "end": 23}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Súčasná historiografia sa vyhýba ako jednoznačnej chvále, tak jednoznačnému odsúdeniu.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Západná cirkev sa k jeho osobe stavala vždy viac diferencovane a zdržanlivo.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Konstans II.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Jeho otcom bol cisár Konštantín III., dedom zakladateľ herakleiovskej dynastie Herakleios.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Konštantín III.", "start": 21, "end": 36}], "location": [{"text": "Herakleios", "start": 79, "end": 89}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Aj keď sa Konstans najprv energicky snažil ochrániť hranice ríše a osobne sa zúčastnil na vojenských ťaženiach, dobyli Arabi v jeho dobe Arméniu a Cyprus.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Konstans", "start": 10, "end": 18}, {"text": "Arabi", "start": 119, "end": 124}], "location": [{"text": "Arméniu", "start": 137, "end": 144}, {"text": "Cyprus", "start": 147, "end": 153}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Povesť o neporaziteľnosti byzantského loďstva bola vtedy ohrozená, pretože Arabi dosiahli v námornej bitke pri Finike (655) jednoznačné víťazstvo.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Arabi", "start": 75, "end": 80}], "location": [{"text": "Finike", "start": 111, "end": 117}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Je otázné, či práve do Konstantovej doby spadá vytvorenie novej správnej štruktúry ‐ systému tzv. thém.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Konstantovej", "start": 23, "end": 35}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Stabilizácia pomerov sa tak stala hlavnou úlohou Konstantových nástupcov.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Konstantových", "start": 49, "end": 62}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Vedem (My vedeme) bol český literárny časopis, ktorý vytvárala skupina židovských chlapcov v terezínskom koncentračnom tábore od decembra 1942 – 1944.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "História časopisu", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Obsah časopisu Vedem tvorily básne, eseje, vtipy, dialógy, literárne kritiky, poviedky a kresby.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Jednotlivé exempáre sa ručne opisovali a čítali v ubikáciách každý piatok v noci.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Samotný obsah robili chlapci, ktorí sa potulovali po Terezíne a hľadali témy.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Terezíne", "start": 53, "end": 61}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Každý z chlapcov mal prezývku, ktorou podpisoval svoje články.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Občas sa prezývky menili.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Chlapci sa pokúšali maximálne priblížiť k reálnemu časopisu vrátane zo žartu uvedenej ceny na prebale.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Opísal svoje výpravy do pekárne, pôrodnice, požiarnej stanice a hrôzu naháňajúcu návštevu krematória.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Uchovanie a vydanie", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Iba jeden z nich, Zdeněk Taussig, zostal v Terezíne až do jeho oslobodenia v máji 1945.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Zdeněk Taussig", "start": 18, "end": 32}], "location": [{"text": "Terezíne", "start": 43, "end": 51}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V tom istom roku vyšla aj v Československu strojopisová samizdatová verzia a potom znova v 80. rokoch.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Československu", "start": 28, "end": 42}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Václav Hrabě", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Na strednú školu chodil v Hořoviciach (ukončil ju maturitou v roku 1957).", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Hořoviciach", "start": 26, "end": 37}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Študoval český jazyk a dejepis na Vysokej škole pedagogickej v Prahe, ktorú absolvoval v roku 1961.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "Vysokej škole pedagogickej v Prahe", "start": 34, "end": 68}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Tvorba Václava Hraběte, rovnako ako ostatných beatnikov, úzko súvisela s jazzovou a bluesovou hudbou.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Václava Hraběte", "start": 7, "end": 22}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Osobne sa stretol s americkým básnikom Allenom Ginsbergom a napísal s ním rozhovor (v roku 1965 pri príležitosti jeho vystúpenia v Prahe).", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Allenom Ginsbergom", "start": 39, "end": 57}], "location": [{"text": "Prahe", "start": 131, "end": 136}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Autor debutoval roku 1962 v časopise Univerzita Karlova a vo vojenskom periodiku Zápisník.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Ako kňaz výraznou mierou prispel k zavedeniu Asklépiovho kultu do Atén.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "Asklépiovho kultu", "start": 45, "end": 62}], "location": [{"text": "Atén", "start": 66, "end": 70}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Sofokles patrí spolu so starším Aischylom a mladším Euripidom medzi najvýznamnejších starovekých dramatikov.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Sofokles", "start": 0, "end": 8}, {"text": "Aischylom", "start": 32, "end": 41}, {"text": "Euripidom", "start": 52, "end": 61}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Francúzska okupačná zóna Nemecka", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Francúzska okupačná zóna Nemecka bola jedným zo štyroch okupačných útvarov, ktoré boli v júli 1945 zriadené víťaznými spojencami v povojnovom Nemecku.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Francúzska okupačná zóna Nemecka", "start": 0, "end": 32}, {"text": "Nemecku", "start": 142, "end": 149}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V roku 1952 sa spojili Bádensko a Württembersko ‐ Hohenzollernsko s američanmi okupovaným Württemberskom ‐ Bádenskom a vytvorili krajinu Bádensko ‐ Württembersko.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Bádensko", "start": 23, "end": 31}, {"text": "Württembersko ‐ Hohenzollernsko", "start": 34, "end": 65}, {"text": "Württemberskom ‐ Bádenskom", "start": 90, "end": 116}, {"text": "Bádensko ‐ Württembersko", "start": 137, "end": 161}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Bitka pri Maratóne", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Bitka pri Maratóne (12. september 490 pred Kr.) bola výsledkom snahy Dareia I. o pripojenie Grécka k Perzskej ríši.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Maratóne", "start": 10, "end": 18}, {"text": "Grécka", "start": 92, "end": 98}, {"text": "Perzskej ríši", "start": 101, "end": 114}], "person": [{"text": "Kr", "start": 43, "end": 45}, {"text": "Dareia I.", "start": 69, "end": 78}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Veliteľom gréckych vojsk bol Kallimachos, plán bitky vypracoval Miltiades.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Kallimachos", "start": 29, "end": 40}, {"text": "Miltiades", "start": 64, "end": 73}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V súlade s plánom pritom posilili svoj útvar po krídlach šíku.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Po tomto športovom výkone aténského vojenského posla bola pomenována olympiská disciplína maratónsky beh (maratón).", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Vo vnútri hrobky Dareia I. je rad postranných chodieb a miestností, ktoré by poskytli priestor prinajmenšom trom sarkofágom.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Dareia I.", "start": 17, "end": 26}]}}, "schema": []} |
| {"input": "V pozadí stojí popredný predstaviteľ zarathuštrovskej „štátnej“ cirkvi, kňaz Kartír.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Kartír", "start": 77, "end": 83}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Elektrolýza je fyzikálno ‐ chemický dej, spôsobený priechodom elektrického prúdu cez roztok, pri ktorom dochádza k chemickým zmenám na elektródach.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Časticové vysvetlenie", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Príklady eletrolýzy", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Elektrolýza kuchynskej soli", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Elektródy môžu byť napríklad uhlíkové.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Na zápornej elektróde sa teda z roztoku vylučuje pevný sodík (reaguje s vodou), na kladnej elektróde uniká plynný chlór.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "V elektrolyte za zmenšuje počet iónov, koncentrácia roztoku sa znižuje, kvapalina sa stáva menej vodivou.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Elektrolýza vody", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Anióny SO42 − sa pohybujú ku kladnej elektróde, ktorej odovzdávajú svoje prebytočné elektróny a elektricky neutrálna molekula SO4 okamžite reaguje s vodou ‐ vzniká nová molekula H2SO4.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Galvanické pokovovanie", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Koncentrácia roztoku zostáva rovnaká, medená elektróda sa časom rozpustí.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Faradayove zákony elektrolýzy", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Faradayove", "start": 0, "end": 10}]}}, "schema": []} |
| {"input": "1.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Faradayov zákon", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Faradayov", "start": 0, "end": 9}]}}, "schema": []} |
| {"input": "2.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Faradayov zákon", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Faradayov", "start": 0, "end": 9}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Látkové množstvo vylučené rovnakým nábojom je pre všetky látky chemicky rovnaký, alebo elektrochemický ekvivalent A závisí priamo úmerne od mólovej hmotnosti látky.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Využitie elektrolýzy", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Horst Mahler", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Horst Mahler (* 23. január 1936, Haynau) je nemecký právnik a obhajca.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Horst Mahler", "start": 0, "end": 12}], "location": [{"text": "Haynau", "start": 33, "end": 39}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Germánstvo sa pomaly stávalo v jeho očiach východiskom pre problémy nemeckej spoločnosti.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Neskôr zastupoval stranu aj v rôznych procesoch a pri rôznych príležitostiach sa zasadzoval za obnovu Veľkonemeckej ríše.", "output": {"entities": {"location": [{"text": "Veľkonemeckej ríše", "start": 102, "end": 120}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Roku 2002 rozdával novinárom na straníckej konferencii NPD neonacistické letáky, ktoré označovali nenávisť voči Židom za niečo celkom obvyklé.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "NPD", "start": 55, "end": 58}], "person": [{"text": "Židom", "start": 112, "end": 117}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Narodil sa vo významnej rímskej rodine.", "output": {"entities": {}}, "schema": []} |
| {"input": "Následne roku 543 / 544 Justinián odsúdil spisy troch významných antiochijských teológov (pozri Spor o Tri kapitoly).", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Justinián", "start": 24, "end": 33}], "organization": [{"text": "Tri kapitoly", "start": 103, "end": 115}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Proti tomuto výnosu, ktorý zároveň spochybňoval autoritu Chalcedonského koncilu, sa však postavili západní biskupi a Vigilius, ktorí odmietli Tri kapitoly odsúdiť.", "output": {"entities": {"organization": [{"text": "Chalcedonského koncilu", "start": 57, "end": 79}, {"text": "Tri kapitoly", "start": 142, "end": 154}], "person": [{"text": "Vigilius", "start": 117, "end": 125}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Vigilius odcestoval do Carihradu, kde v roku 548 pod nátlakom a na zdesenie západných biskupov vo svojom Iudicatum podpísal odsúdenie Troch kapitol.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Vigilius", "start": 0, "end": 8}], "location": [{"text": "Carihradu", "start": 23, "end": 32}], "organization": [{"text": "Troch kapitol", "start": 134, "end": 147}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Justinián aj napriek tomu roku 551 znova Tri kapitoly odsúdil, proti čomu Vigilius protestoval a nakoniec sa uchýlil do baziliky sv.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Justinián", "start": 0, "end": 9}, {"text": "Vigilius", "start": 74, "end": 82}], "organization": [{"text": "Tri kapitoly", "start": 41, "end": 53}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Vigilius sa v tzv. druhom protokole vyjadril v súlade s týmto koncilom.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Vigilius", "start": 0, "end": 8}]}}, "schema": []} |
| {"input": "Vigilius zomrel na ceste domov 7. júla 555 v Syrakúzach.", "output": {"entities": {"person": [{"text": "Vigilius", "start": 0, "end": 8}], "location": [{"text": "Syrakúzach", "start": 45, "end": 55}]}}, "schema": []} |
|
|
