english stringlengths 3 1.21k | meitei_mayek stringlengths 3 1.16k | meitei_only stringlengths 3 182 |
|---|---|---|
Flowers carpeting the foothills | ꯐꯨꯜ ꯀꯥꯔꯄꯦꯠ ꯇꯧꯕꯥ ꯐꯨꯂꯁꯤꯡ | ꯒ꯭ꯔꯣꯊ ꯍꯦꯀꯤꯡ ꯁꯤꯂꯤꯀꯣꯟ ꯚꯦꯂꯤꯁ ꯕꯦꯁ꯭ꯠ ꯀꯤꯞ ꯁꯤꯛꯔꯦꯠ ꯄꯤꯗꯤꯑꯦꯐꯗ꯭ꯔꯥꯏꯚ ꯄꯤ ꯗꯤ ꯑꯦꯐ |
Natural vegetation occupies an area of about 17,418 km2 (6,725 sq mi),[90] or 77.2% of the total geographical area of the state, and consists of short and tall grasses, reeds and bamboos, and trees. About a third of Manipur's forests are protected: 8.42% of the forested land is categorized under Reserved Forests, and 2... | ꯃꯍꯧꯁꯥꯒꯤ ꯑꯣꯏꯕꯥ ꯎꯃꯪꯁꯤꯡ ꯑꯁꯤꯅꯥ ꯆꯥꯎꯔꯥꯛꯅꯥ ꯀꯤꯂꯣꯃꯤꯇꯔ ꯱꯷,꯴꯱꯸ (ꯁ꯭ꯛꯕ꯭ꯌꯥꯔ ꯃꯥꯏꯜ ꯶,꯷꯲꯵),[90] ꯅꯠꯠꯔꯒꯥ ꯔꯥꯖ꯭ꯌ ꯑꯁꯤꯒꯤ ꯑꯄꯨꯅꯕꯥ ꯖꯤꯑꯣꯒ꯭ꯔꯥꯐꯤꯀꯦꯜ ꯑꯦꯔꯤꯌꯥꯒꯤ ꯷꯷.꯲%ꯒꯤ ꯃꯐꯝ ꯑꯃꯥ ꯂꯧꯏ, ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯃꯁꯤꯗꯥ ꯑꯄꯤꯀꯄꯥ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯑꯋꯥꯡꯕꯥ ꯃꯍꯩ-ꯃꯔꯣꯡꯁꯤꯡ, ꯔꯤꯗꯁꯤꯡ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯕꯦꯝꯕꯣꯀꯁꯤꯡ, ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯎꯁꯤꯡ ꯌꯥꯑꯣꯔꯤ꯫ ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯒꯤ ꯎꯃꯪꯒꯤ ꯆꯥꯎꯔꯥꯛꯅꯥ ꯁꯔꯨꯛ ꯑꯍꯨꯝ ꯊꯣꯀꯄꯒꯤ ꯑꯃꯗꯤ ꯉꯥꯀꯊꯣꯛꯂꯤ: ꯎꯃꯪꯒꯤ ꯂꯃꯒꯤ ꯸.꯴꯲%ꯗꯤ ꯔꯤꯖꯔꯕꯦꯁꯟ... | ꯒ꯭ꯔꯣꯊ ꯍꯦꯛ ꯇꯧꯕꯥ |
There are six major types of forests in Manipur, and 10 subtypes. The six major forest types, according to the state's Forest Department, include Tropical Wet Evergreen Forest, Tropical Moist Deciduous Forests, Sub-Tropical Pine Forest, Tropical Dry Deciduous Forest, Montane Wet Temperate Forest and Sub-alpine Forest.[... | ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯗꯥ ꯎꯃꯪꯒꯤ ꯑꯆꯧꯕꯥ ꯃꯈꯜ ꯶ ꯂꯩ, ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯁꯕ-ꯇꯥꯏꯞ ꯱꯰ ꯂꯩ꯫ ꯔꯥꯖ꯭ꯌ ꯑꯁꯤꯒꯤ ꯎꯃꯪꯒꯤ ꯕꯤꯚꯥꯒꯀꯤ ꯃꯇꯨꯡ ꯏꯟꯅꯥ ꯑꯆꯧꯕꯥ ꯎꯃꯪ ꯃꯈꯜ ꯶ ꯑꯁꯤꯒꯤ ꯃꯅꯨꯡꯗꯥ ꯇ꯭ꯔꯣꯄꯤꯀꯦꯜ ꯋꯦꯠ ꯑꯦꯚꯥꯔꯒ꯭ꯔꯤꯟ ꯎꯃꯪ, ꯇ꯭ꯔꯣꯄꯤꯀꯦꯜ ꯃꯣꯏꯁ꯭ꯠ ꯗꯦꯁꯤꯗ꯭ꯌꯨꯁ ꯐꯣꯔꯦꯁ꯭ꯠ, ꯁꯕ-ꯇ꯭ꯔꯣꯄꯤꯀꯦꯜ ꯄꯥꯏꯟ ꯎꯃꯪ, ꯇ꯭ꯔꯣꯄꯤꯀꯦꯜ ꯗ꯭ꯔꯥꯏ ꯗꯦꯁꯤꯗ꯭ꯌꯨꯁ ꯐꯣꯔꯦꯁ꯭ꯠ, ꯃꯣꯟꯇꯥꯅꯦ ꯋꯦꯠ ꯇꯦꯝꯄꯦꯔꯦꯠ ꯐꯣꯔꯦꯁ꯭ꯠ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯁꯕ-ꯑꯦꯂꯄꯥꯏꯅꯒꯤ ꯎꯃꯪ ꯌꯥꯑꯣꯔꯤ꯫[91] | ꯁꯤꯂꯤꯀꯣꯟ ꯚꯦꯂꯤꯁꯤꯡꯅꯥ ꯈ꯭ꯕꯥꯏꯗꯒꯤ ꯐꯕꯥ ꯁꯤꯛꯔꯦꯠ |
There are forests of teak, pine, oak, uningthou, leihao, bamboo, and cane. Rubber, tea, coffee, orange, and cardamom are grown in hill areas. Rice is a staple food for Manipuris.[84] | ꯇꯤꯛ, ꯄꯥꯏꯟ, ꯑꯣꯛ, ꯎꯅꯊꯨ, ꯂꯦꯏꯍꯥꯑꯣ, ꯕꯦꯝꯕꯣꯛ, ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯀꯦꯅꯒꯤ ꯎꯃꯪꯁꯤꯡ ꯂꯩ꯫ ꯔꯕ꯭ꯕꯔ, ꯆꯥ, ꯀꯣꯐꯤ, ꯑꯣꯔꯦꯟꯖ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯀꯥꯔꯗꯝ ꯑꯁꯤ ꯍꯤꯜ ꯑꯦꯔꯤꯌꯥꯁꯤꯡꯗꯥ ꯊꯥꯏ꯫ ꯆꯦꯡ ꯑꯁꯤ ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯤꯁꯤꯡꯒꯤ ꯃꯔꯨꯑꯣꯏꯕꯥ ꯆꯤꯟꯖꯥꯛ ꯑꯃꯅꯤ꯫[84] | ꯔꯦꯌꯃꯟꯗ ꯐꯣꯡ |
Climate | ꯑꯏꯪꯑꯁꯥ | ꯆꯥꯗ ꯔꯤꯗꯔꯁꯦꯟ |
The Dzüko Valley which exists between the boundaries of Manipur and Nagaland has a temperate climate. | ꯃꯅꯤꯄꯨꯔ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯅꯥꯒꯥꯂꯦꯟꯗꯒꯤ ꯉꯃꯈꯩꯁꯤꯡꯒꯤ ꯃꯔꯛꯇꯥ ꯂꯩꯔꯤꯕꯥ ꯖꯨꯀꯣ ꯚꯦꯂꯤ ꯑꯁꯤ ꯅꯣꯡꯖꯨ-ꯅꯨꯡꯁꯥꯒꯤ ꯐꯤꯚꯝ ꯂꯩ꯫ | ꯀꯟꯇꯦꯟꯇꯁꯤꯡ ꯑꯁꯤ |
Manipur's climate is largely influenced by the topography of the region. Lying 790 metres above sea level, Manipur is wedged among hills on all sides. This northeastern corner of India enjoys a generally amiable climate, though the winters can be chilly. The maximum temperature in the summer months is 32 °C (90 °F). Th... | ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯒꯤ ꯀ꯭ꯂꯥꯏꯃꯦꯠ ꯑꯁꯤ ꯂꯃꯗꯝ ꯑꯁꯤꯒꯤ ꯇꯣꯄꯣꯒ꯭ꯔꯥꯐꯤꯅꯥ ꯃꯔꯨꯑꯣꯏꯅꯥ ꯁꯣꯀꯍꯜꯂꯤ꯫ ꯁꯃꯨꯗ꯭ꯔꯒꯤ ꯂꯦꯚꯦꯂꯗꯒꯤ ꯃꯤꯇꯔ ꯷꯹꯰ ꯋꯥꯡꯅꯥ ꯂꯩꯕꯥ ꯃꯅꯤꯄꯨꯔ ꯑꯁꯤ ꯃꯥꯏꯀꯩ ꯈꯨꯗꯤꯡꯃꯛꯇꯥ ꯍꯤꯂꯁꯤꯡꯒꯤ ꯃꯔꯛꯇꯥ ꯀꯨꯄꯁꯤꯜꯂꯤ꯫ ꯚꯥꯔꯇꯀꯤ ꯑꯋꯥꯡ-ꯅꯣꯡꯄꯣꯛ ꯊꯪꯕꯥ ꯀꯣꯅꯨꯡ ꯑꯁꯤꯅꯥ ꯃꯍꯧꯁꯥꯅꯥ ꯌꯥꯝꯅꯥ ꯅꯨꯡꯉꯥꯏꯕꯥ ꯀ꯭ꯂꯥꯏꯃꯦꯠ ꯑꯃꯥ ꯊꯦꯡꯅꯩ, ꯑꯗꯨꯕꯨ ꯅꯣꯡꯖꯨ-ꯅꯨꯡꯁꯥꯒꯤ ꯐꯤꯚꯝ ꯑꯁꯤ ꯌꯥꯝꯅꯥ ꯀꯨꯞꯄꯥ ꯑꯣꯏꯕꯥ ꯌꯥꯏ꯫ ꯑꯌꯨꯛꯀꯤ ꯃꯇꯃꯗꯥ ꯈ꯭ꯕꯥꯏꯗꯒꯤ ꯌꯥꯝꯕꯥ ꯇꯦꯝꯄꯦꯔꯦ... | ꯁꯛꯇꯥꯛꯄ |
The state receives an average annual rainfall of 1,467.5 mm (57.78 in) between April and mid-October. Precipitation ranges from light drizzle to heavy downpour. The capital city Imphal receives an annual average of 933 mm (36.7 in). Rainfall in this region is caused by The South Westerly Monsoon picking up moisture fro... | ꯔꯥꯖ꯭ꯌ ꯑꯁꯤꯅꯥ ꯑꯦꯞꯔꯤꯜ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯑꯣꯛꯇꯣꯕꯔꯒꯤ ꯃꯔꯛꯇꯥ ꯆꯥꯡꯆꯠꯇꯥ ꯆꯍꯤꯒꯤ ꯑꯣꯏꯅꯥ ꯃꯤꯂꯤꯃꯤꯇꯔ ꯱,꯴꯶꯷.꯵ (ꯏꯟꯆꯤ ꯵꯷.꯷꯸)ꯒꯤ ꯅꯣꯡꯖꯨ ꯐꯪꯏ꯫ ꯅꯣꯡꯖꯨ-ꯅꯨꯡꯁꯥꯒꯤ ꯐꯤꯚꯝ ꯑꯁꯤ ꯂꯥꯏꯠ ꯗ꯭ꯔꯥꯏꯖꯂꯗꯒꯤ ꯍꯧꯔꯒꯥ ꯑꯀꯅꯕꯥ ꯅꯣꯡꯂꯩ-ꯅꯨꯡꯁꯤꯠ ꯐꯥꯎꯕꯥ ꯑꯣꯏ꯫ ꯀꯦꯄꯤꯇꯦꯜ ꯁꯤꯇꯤ ꯏꯝꯐꯥꯂꯅꯥ ꯆꯍꯤꯒꯤ ꯑꯣꯏꯅꯥ ꯆꯥꯡꯆꯠꯇꯥ ꯃꯤꯃꯤ ꯹꯳꯳ (꯳꯶.꯷ ꯏꯟ) ꯐꯪꯏ꯫ ꯂꯃꯗꯝ ꯑꯁꯤꯗꯥ ꯅꯣꯡ ꯇꯥꯕꯒꯤ ꯆꯥꯡ ꯑꯁꯤ ꯈꯥ ꯊꯪꯕꯥ ꯋꯦꯁ꯭ꯇꯔꯂꯤ ꯃꯣꯟꯁꯨꯅꯅꯥ ꯕꯦ ꯑꯣꯐ ꯕꯦꯉ꯭ꯒꯂꯗꯒꯤ ꯂꯥꯀꯄ... | ꯰ ꯒ꯭ꯔꯣꯊ ꯍꯦꯛ ꯇꯧꯕꯥ ꯅꯍꯥꯛꯀꯤ ꯋꯥꯈꯜ |
Manipur is already experiencing climate change, especially changes in weather, with both increased variability in rain as well as increasingly severe changes in temperature.[92] | ꯃꯅꯤꯄꯨꯔ ꯑꯁꯤ ꯍꯥꯟꯅꯗꯒꯤ ꯀ꯭ꯂꯥꯏꯃꯦꯠ ꯆꯦꯟꯖ, ꯃꯔꯨꯑꯣꯏꯅꯥ ꯅꯣꯡꯖꯨ-ꯅꯨꯡꯁꯥꯗꯥ ꯑꯍꯣꯡꯕꯥ ꯂꯥꯀꯄꯥ, ꯅꯣꯡꯖꯨ-ꯅꯨꯡꯁꯥꯗꯥ ꯚꯦꯔꯤꯑꯦꯕꯤꯂꯤꯇꯤ ꯍꯦꯅꯒꯠꯂꯀꯄꯒꯥ ꯂꯣꯌꯅꯅꯥ ꯇꯦꯝꯄꯦꯔꯦꯆꯔꯗꯥ ꯍꯦꯟꯅꯥ ꯁꯥꯊꯤꯕꯥ ꯑꯍꯣꯡꯕꯥ ꯂꯥꯀꯄꯥ ꯑꯅꯤꯃꯛ ꯊꯦꯡꯅꯔꯤ꯫[92] | ꯱ ꯑꯣꯇꯣꯃꯦꯇꯦꯗ ꯁꯦꯂꯁ ꯄ꯭ꯔꯣꯁꯦꯁ ꯑꯃꯥ ꯂꯤꯡꯈꯠꯄꯥ ꯑꯦꯑꯦꯁꯄꯤ |
Demographics | ꯗꯦꯃꯣꯒ꯭ꯔꯥꯐꯤꯛ ꯑꯣꯏꯕꯥ . | ꯲ ꯑꯦꯠꯔꯦꯀꯁꯟ ꯇꯧꯕꯥ ꯌꯥꯏ꯫ |
Population | ꯃꯤꯁꯤꯡ | ꯳ꯒꯤ ꯑꯍꯥꯅꯕꯥ ꯏꯝꯄꯦꯛꯇ |
Historical populationYear Pop. ±% | ꯄꯨꯋꯥꯔꯤ ꯑꯣꯏꯔꯕꯥ ꯃꯤꯁꯤꯡ ꯆꯍꯤ ꯄꯣꯞ. ±% ꯑꯣꯏꯕꯥ ꯌꯥꯏ꯫ | ꯴ ꯑꯦꯉ꯭ꯒꯦꯖ ꯇꯧꯕꯥ ꯑꯦꯖꯨꯀꯦꯠ |
1901 284,465 — | ꯱꯹꯰꯱ꯗꯥ ꯲꯸꯴,꯴꯶꯵ — . | ꯵ ꯐꯣꯂꯣꯑꯞ ꯇꯧꯕꯥ ꯌꯥꯏ꯫ |
1911 346,222 +21.7% | ꯱꯹꯱꯱ꯗꯥ ꯳꯴꯶,꯲꯲꯲ +꯲꯱.꯷% ꯑꯣꯏꯈꯤ꯫ | ꯶ ꯁꯦꯂꯁ ꯇꯦꯛꯅꯣꯂꯣꯖꯤ |
1921 384,016 +10.9% | ꯱꯹꯲꯱ꯗꯥ ꯳꯸꯴,꯰꯱꯶ +꯱꯰.꯹% ꯑꯣꯏꯈꯤ꯫ | ꯷ ꯔꯤꯐꯔꯦꯜ ꯔꯤꯇꯦꯟꯁꯟ ꯇꯧꯕꯥ |
1931 445,606 +16.0% | ꯱꯹꯳꯱ꯗꯥ ꯴꯴꯵,꯶꯰꯶ +꯱꯶.꯰% ꯑꯣꯏꯈꯤ꯫ | ꯂꯣꯏꯁꯤꯟꯕ |
1941 512,069 +14.9% | ꯱꯹꯴꯱ꯗꯥ ꯵꯱꯲,꯰꯶꯹ +꯱꯴.꯹% ꯑꯣꯏꯈꯤ꯫ | ꯑꯏꯕꯁꯤꯡꯒꯤ ꯃꯔꯃꯗꯥ |
1951 577,635 +12.8% | ꯱꯹꯵꯱ꯗꯥ ꯵꯷꯷,꯶꯳꯵ +꯱꯲.꯸% ꯑꯣꯏꯈꯤ꯫ | ꯀꯥꯄꯤꯔꯥꯏꯠ ꯲꯰꯱꯶ ꯑꯁꯤ ꯂꯦꯕꯁ ꯑꯦꯜꯑꯦꯜꯁꯤ |
1961 780,037 +35.0% | ꯱꯹꯶꯱ꯗꯥ ꯷꯸꯰,꯰꯳꯷ +꯳꯵.꯰% ꯑꯣꯏꯈꯤ꯫ | ꯍꯀꯁꯤꯡ ꯉꯥꯛꯂꯤ |
1971 1,072,753 +37.5% | ꯱꯹꯷꯱ꯗꯥ ꯱,꯰꯷꯲,꯷꯵꯳ +꯳꯷.꯵% ꯑꯣꯏꯈꯤ꯫ | ꯑꯥꯏꯑꯦꯁꯕꯤꯑꯦꯟ꯹꯷꯸꯱꯶꯱꯹꯶꯱꯵꯳꯲꯸ ꯂꯩ꯫ |
1981 1,420,953 +32.5% | ꯱꯹꯸꯱ꯗꯥ ꯱,꯴꯲꯰,꯹꯵꯳ +꯳꯲.꯵% ꯑꯣꯏꯈꯤ꯫ | ꯁꯛꯇꯥꯛꯄ |
1991 1,837,149 +29.3% | ꯱꯹꯹꯱ꯗꯥ ꯱,꯸꯳꯷,꯱꯴꯹ +꯲꯹.꯳% ꯑꯣꯏꯈꯤ꯫ | ꯃꯁꯛ ꯊꯣꯀꯄꯥ ꯍꯦꯅꯒꯠꯂꯛꯂꯤꯕꯥ ꯑꯋꯥꯕꯁꯤꯡ ꯌꯥꯑꯣꯗꯅꯥ ꯅꯍꯥꯛꯀꯤ ꯕꯤꯖꯤꯅꯦꯁ ꯑꯗꯨ ꯍꯦꯟꯅꯥ ꯆꯥꯎꯈꯠꯍꯟꯅꯕꯥ ꯈꯅꯕꯤꯌꯨ꯫ |
2001 2,293,896 +24.9% | ꯲꯰꯰꯱ꯗꯥ ꯲,꯲꯹꯳,꯸꯹꯶ +꯲꯴.꯹% ꯑꯣꯏꯈꯤ꯫ | ꯁ꯭ꯇꯥꯐꯁꯤꯡꯅꯥ ꯊꯕꯛ ꯇꯧꯕꯒꯤ ꯃꯇꯝ ꯍꯦꯅꯒꯠꯂꯀꯄꯥ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯍꯦꯗꯑꯦꯛ ꯑꯃꯠꯇꯥ ꯂꯩꯇꯦ |
2011 2,855,794 +24.5% | ꯲꯰꯱꯱ꯗꯥ ꯲,꯸꯵꯵,꯷꯹꯴ +꯲꯴.꯵% ꯑꯣꯏꯈꯤ꯫ | ꯅꯍꯥꯛꯅꯥ ꯍꯧꯔꯀꯄꯥ ꯃꯇꯃꯗꯥ ꯅꯍꯥꯛꯅꯥ ꯀꯦꯁ ꯑꯣꯐ ꯀꯦꯁ ꯁ꯭ꯄꯨꯟ ꯇꯧꯕꯥ ꯕꯤꯖꯤꯅꯦꯁ ꯑꯃꯥ ꯃꯄꯨ ꯑꯣꯏꯕꯒꯤ ꯋꯥꯈꯜ ꯈꯅꯈꯤ꯫ |
Source: Census of India[93] | ꯁꯣꯔꯁ: ꯚꯥꯔꯇꯀꯤ ꯁꯦꯟꯁꯁ[93]꯫ | ꯊꯥ ꯑꯃꯒꯤ ꯃꯇꯨꯡꯗꯥ ꯑꯗꯣꯝꯅꯥ ꯂꯦꯠ ꯅꯥꯏꯠ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯂꯣꯡ ꯋꯤꯀꯦꯟꯗ ꯊꯕꯛ ꯇꯧꯕꯥ ꯃꯊꯧ ꯇꯥꯗꯅꯥ |
Manipur had a population of 2,855,794 at the 2011 census.[94] Of this total, 57.2% lived in the valley districts and the remaining 42.8% in the hill districts. The valley (plain) is mainly inhabited by the Meitei speaking population (native Manipuri speakers). The hills are inhabited mainly by several ethno-linguistica... | ꯃꯅꯤꯄꯨꯔ ꯑꯁꯤ ꯲꯰꯱꯱ꯒꯤ ꯁꯦꯟꯁꯁꯇꯥ ꯃꯤꯁꯤꯡ ꯲,꯸꯵꯵,꯷꯹꯴ ꯑꯣꯏꯈꯤ꯫[94] ꯃꯁꯤꯒꯤ ꯑꯄꯨꯅꯕꯥ ꯑꯁꯤꯒꯤ ꯃꯅꯨꯡꯗꯥ ꯵꯷.꯲%ꯗꯤ ꯚꯦꯂꯤ ꯗꯤꯁ꯭ꯠꯔꯤꯛꯇꯁꯤꯡꯗꯥ ꯂꯩꯈꯤ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯂꯦꯃꯍꯧꯔꯤꯕꯥ ꯴꯲.꯸%ꯗꯤ ꯍꯤꯜ ꯗꯤꯁ꯭ꯠꯔꯤꯛꯇꯁꯤꯡꯗꯥ ꯂꯩꯈꯤ꯫ ꯂꯃꯗꯝ ꯑꯁꯤ (ꯄ꯭ꯂꯦꯟ) ꯑꯁꯤ ꯃꯔꯨ ꯑꯣꯏꯅꯥ ꯃꯦꯏꯇꯦ ꯁ꯭ꯄꯤꯀꯤꯡ ꯄꯣꯄꯨꯂꯦꯁꯟ (ꯅꯦꯇꯤꯕ ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯤ ꯋꯥꯉꯥꯡꯂꯣꯏꯁꯤꯡ)ꯅꯥ ꯂꯩ꯫ ꯍꯤꯂꯁꯤꯡ ꯑꯁꯤ ꯃꯔꯨꯑꯣꯏꯅꯥ ꯅꯥꯒꯥꯁꯤꯡ, ꯀꯨꯀꯤꯁꯤꯡ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯑꯄꯤꯀꯄꯥ ꯇ꯭ꯔꯥꯏꯕꯦꯜ ꯒ꯭ꯔꯨꯄꯤꯡꯁꯤꯡꯒꯤ... | ꯔꯤꯑꯦꯂꯤꯇꯤ ꯑꯁꯤ ꯅꯍꯥꯛꯅꯥ ꯃꯇꯝ ꯐꯪꯗꯕꯥ ꯁꯦꯅꯐꯝ ꯑꯗꯨ ꯐꯪꯂꯕꯥ ꯃꯇꯃꯗꯥ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯅꯍꯥꯛꯅꯥ |
The distribution of area, population and density, and literacy rate as per the 2001 Census provisional figures are as below:[citation needed] | ꯲꯰꯰꯱ꯒꯤ ꯁꯦꯟꯁꯁꯀꯤ ꯃꯇꯨꯡ ꯏꯟꯅꯥ ꯑꯦꯔꯤꯌꯥ, ꯃꯤꯁꯤꯡ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯗꯦꯟꯁꯤꯇꯤ, ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯂꯤꯇꯔꯦꯁꯤꯒꯤ ꯆꯥꯡ ꯌꯦꯟꯊꯣꯀꯄꯒꯤ ꯄ꯭ꯔꯣꯕꯤꯖꯅꯦꯜ ꯐꯤꯒꯔꯁꯤꯡ ꯑꯁꯤ ꯃꯈꯥꯗꯥ ꯄꯤꯔꯤ:[ꯁꯥꯏꯇꯦꯁꯟ ꯃꯊꯧ ꯇꯥꯏ]꯫ | ꯑꯗꯣꯃꯒꯤ ꯁꯦꯅꯐꯝ ꯑꯃꯠꯇꯥ ꯂꯩꯇꯕꯥ ꯃꯇꯝ ꯑꯁꯤ ꯗꯣꯂꯔꯁꯤꯡꯒꯤꯗꯃꯛ ꯇ꯭ꯔꯦꯗ ꯑꯣꯐ ꯁꯥꯏꯀꯜ ꯑꯁꯤ |
Demographics of Manipur (2011) | ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯒꯤ ꯗꯦꯃꯣꯒ꯭ꯔꯥꯐꯤꯛ (꯲꯰꯱꯱) | ꯍꯟꯖꯤꯟ ꯍꯟꯖꯤꯟ ꯇꯧꯕꯤꯌꯨ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯅꯍꯥꯛꯀꯤ ꯑꯔꯤꯕꯥ ꯃꯤꯠꯌꯦꯡ ꯑꯗꯨ ꯐꯪꯅꯕꯥ ꯅꯍꯥꯛꯅꯥ ꯕ꯭ꯔꯦꯀꯊ꯭ꯔꯣ ꯑꯃꯥ ꯃꯊꯧ ꯇꯥꯏ |
Total Population 2,855,794 | ꯑꯄꯨꯅꯕꯥ ꯃꯤꯁꯤꯡ ꯑꯁꯤ ꯲,꯸꯵꯵,꯷꯹꯴ꯅꯤ꯫ | ꯑꯩꯈꯣꯌꯒꯤ ꯋꯥꯈꯜꯂꯣꯅꯗꯤ ꯅꯈꯣꯌꯒꯤ ꯋꯥꯈꯜ ꯑꯗꯨ ꯔꯤꯄꯤꯠ ꯁꯥꯏꯀꯜ ꯑꯗꯨ ꯀꯔꯝꯅꯥ ꯔꯤꯑꯦꯂꯣꯀꯦꯠ ꯇꯧꯒꯗꯒꯦ ꯍꯥꯌꯕꯗꯨ ꯎꯠꯄꯅꯤ꯫ |
Male Population 1,438,586 | ꯅꯨꯄꯥꯒꯤ ꯃꯤꯁꯤꯡ ꯱,꯴꯳꯸,꯵꯸꯶ ꯂꯩ꯫ | ꯔꯤꯁꯣꯔꯁꯁꯤꯡ ꯑꯁꯤ ꯑꯉꯀꯄꯥ ꯒ꯭ꯔꯣꯊ ꯑꯃꯥ ꯄꯨꯊꯣꯛꯀꯗꯕꯥ ꯃꯑꯣꯡꯗꯥ ꯃꯇꯝ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯁꯦꯅꯐꯝ |
Female Population 1,417,208 | ꯅꯨꯄꯤꯒꯤ ꯃꯤꯁꯤꯡ ꯱,꯴꯱꯷,꯲꯰꯸ ꯂꯩ꯫ | ꯃꯍꯩ |
Rural Population 1,736,236 | ꯈꯨꯉ꯭ꯒꯪꯒꯤ ꯃꯤꯁꯤꯡ ꯱,꯷꯳꯶,꯲꯳꯶ ꯂꯩ꯫ | ꯏꯟꯠꯌꯨꯏꯇꯤꯕ ꯑꯣꯏꯅꯥ ꯈ꯭ꯕꯥꯏꯗꯒꯤ ꯏꯐꯤꯁꯤꯌꯦꯟꯇ ꯑꯣꯏꯕꯥ ꯐꯜ ꯑꯃꯥ ꯄꯨꯊꯣꯀꯄꯒꯤ ꯈ꯭ꯕꯥꯏꯗꯒꯤ ꯏꯐꯤꯁꯤꯌꯦꯟꯇ ꯑꯣꯏꯕꯥ ꯃꯑꯣꯡꯗꯤ ꯔꯤꯞꯂꯤꯀꯦꯠ ꯇꯧꯕꯅꯤ |
Urban Population 834,154 | ꯁꯍꯔꯒꯤ ꯃꯤꯁꯤꯡ ꯸꯳꯴,꯱꯵꯴ ꯂꯩ꯫ | ꯀꯅꯥꯒꯨꯝꯕꯥ ꯑꯃꯅꯥ ꯐꯤꯚꯝ ꯑꯁꯤ ꯑꯗꯣꯃꯒꯤ ꯃꯔꯨꯞ ꯄꯨꯝꯅꯃꯛꯅꯥ ꯆꯞ ꯃꯥꯟꯅꯕꯥ ꯊꯦꯡꯅꯔꯤ |
Child Sex Ratio 936 female to 1000 male | ꯑꯉꯥꯡꯒꯤ ꯁꯦꯛꯁ ꯔꯦꯁꯤꯑꯣ ꯹꯳꯶ ꯅꯨꯄꯤꯗꯒꯤ ꯅꯨꯄꯥ ꯱꯰꯰꯰ | ꯁꯦꯜꯊꯨꯃꯒꯤ ꯐꯤꯚꯃꯒꯥ ꯂꯣꯌꯅꯅꯥ ꯍꯦꯅꯒꯠꯂꯀꯄꯥ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯍꯟꯊꯔꯀꯄꯥ ꯁꯦꯂꯁ ꯔꯤꯖꯜꯇꯁꯤꯡ ꯃꯔꯝ ꯑꯗꯨꯅꯥ ꯑꯗꯣꯝꯅꯥ ꯌꯦꯡꯕꯥ ꯃꯊꯧ ꯇꯥꯏ |
Density (per km2) 115 | ꯗꯦꯟꯁꯤꯇꯤ (ꯀꯤꯂꯣꯃꯤꯇꯔꯒꯤ ꯃꯇꯨꯡ ꯏꯟꯅꯥ) ꯱꯱꯵ ꯂꯩ꯫ | ꯑꯗꯣꯃꯒꯤ ꯄꯤꯌꯔ ꯒ꯭ꯔꯨꯄꯀꯤ ꯃꯄꯥꯟꯗꯥ |
Literacy 1,768,181 (85.4%) | ꯂꯤꯇꯔꯦꯁꯤ ꯱,꯷꯶꯸,꯱꯸꯱ (꯸꯵.꯴%) ꯂꯩ꯫ | ꯃꯥꯂꯦꯃꯗꯥ ꯈ꯭ꯕꯥꯏꯗꯒꯤ ꯌꯥꯡꯅꯥ ꯆꯥꯎꯈꯠꯂꯛꯂꯤꯕꯥ ꯀꯝꯄꯦꯅꯤꯁꯤꯡ ꯑꯁꯤ ꯁꯤꯂꯤꯀꯣꯅꯒꯤ ꯇꯦꯛꯅꯣꯂꯣꯖꯤ ꯁ꯭ꯇꯥꯔꯇꯑꯄꯁꯤꯡꯅꯤ |
Towns 33 | ꯇꯥꯎꯅꯁꯤꯡ ꯳꯳ . | ꯁꯤꯂꯤꯀꯣꯟ ꯚꯦꯂꯤ ꯁꯤꯂꯤꯀꯣꯟ ꯕꯤꯆ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯁꯤꯂꯤꯀꯣꯟ ꯑꯦꯂꯦꯒꯨꯝꯕꯥ ꯃꯃꯤꯡ ꯆꯠꯄꯥ ꯂꯃꯗꯃꯁꯤꯡ |
People | ꯃꯤꯌꯥꯝ | ꯄꯥꯂꯃꯥꯔ ꯂꯨꯀꯤꯒꯨꯝꯕꯥ ꯇꯔꯥꯅꯤꯄꯥꯂꯒꯤ ꯋꯥꯔꯤꯁꯤꯡ ꯑꯗꯨ ꯅꯍꯥꯛꯅꯥ ꯇꯥꯕꯥ ꯐꯪꯂꯃꯒꯅꯤ |
Main article: Manipuri people | ꯃꯔꯨꯑꯣꯏꯕꯥ ꯋꯥꯔꯣꯜ: ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯤ ꯃꯤꯌꯥꯝ | ꯑꯣꯀꯨꯂꯁ ꯂꯤꯡꯈꯠꯈꯤꯕꯥ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯆꯍꯤ ꯑꯅꯤꯒꯤ ꯃꯇꯨꯡꯗꯥ ꯐꯦꯁꯕꯨꯀꯇꯥ ꯀꯝꯄꯦꯅꯤ ꯑꯁꯤ ꯌꯣꯟꯊꯣꯀꯈꯤꯕꯥ |
The Meiteis[95] (synonymous to the Manipuris) constitute the majority of the state's population. They inhabit the Imphal Valley. Nagas and Kuki-Zo are the major tribe conglomerates of tribes inhabiting the surrounding hills. The Kuki-Zos consist of several tribes including Gangte, Hmar, Paite, Simte, Sukte, Thadou, Vai... | ꯃꯦꯏꯇꯦꯁ[95] (ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯤꯁꯤꯡꯗꯥ ꯁꯤꯅꯣꯅꯤꯃꯥꯁ) ꯑꯁꯤꯅꯥ ꯔꯥꯖ꯭ꯌ ꯑꯁꯤꯒꯤ ꯃꯤꯁꯤꯡꯒꯤ ꯑꯌꯥꯝꯕꯥ ꯁꯔꯨꯛ ꯑꯣꯏꯔꯤ꯫ ꯃꯈꯣꯌꯅꯥ ꯏꯝꯐꯥꯜ ꯂꯃꯗꯃꯗꯥ ꯂꯩꯔꯤ꯫ ꯅꯥꯒꯥ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯀꯨꯀꯤ-ꯖꯣ ꯑꯁꯤ ꯑꯀꯣꯌꯕꯗꯥ ꯂꯩꯕꯥ ꯂꯃꯗꯃꯁꯤꯡꯗꯥ ꯂꯩꯕꯥ ꯇ꯭ꯔꯥꯏꯕꯁꯤꯡꯒꯤ ꯑꯆꯧꯕꯥ ꯇ꯭ꯔꯥꯏꯕ ꯀꯪꯒ꯭ꯂꯣꯃꯦꯔꯦꯠꯁꯤꯡꯅꯤ꯫ ꯀꯨꯀꯤ-ꯖꯣꯁꯤꯡ ꯑꯁꯤ ꯒ꯭ꯌꯥꯡꯇꯦ, ꯑꯩꯆ.ꯑꯦꯝ.ꯑꯥꯔ., ꯄꯥꯏꯇꯦ, ꯁꯤꯃꯇꯦ, ꯁꯨꯛꯇꯦ, ꯊꯥꯗꯧ, ꯋꯥꯏꯐꯦꯏ, ꯖꯣꯎ, ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯑꯄꯤꯀꯄꯥ ꯇ꯭ꯔꯥꯏꯕ ꯈꯔ ꯌꯥꯑꯣꯕꯥ ꯇ꯭ꯔꯥꯏꯕ ꯀꯌꯥ ... | ꯗꯣꯂꯔ ꯕꯤꯂꯤꯌꯟ ꯑꯃꯥ ꯑꯣꯏꯅꯥ ꯖꯤꯔꯣꯗꯒꯤ ꯗꯣꯂꯔ ꯕꯤꯂꯤꯌꯟ ꯑꯃꯥ ꯐꯥꯑꯣꯕꯒꯤ ꯃꯈꯥꯗꯥ ꯂꯨꯄꯥ ꯕꯤꯂꯤꯌꯟ ꯑꯃꯥ ꯐꯥꯑꯣꯕꯒꯤ ꯃꯈꯥꯗꯥ ꯂꯩꯕꯥ ꯌꯨꯑꯦꯁ |
Main articles: Languages of India and Meitei language | ꯃꯔꯨꯑꯣꯏꯕꯥ ꯋꯥꯔꯣꯂꯁꯤꯡ: ꯚꯥꯔꯇꯀꯤ ꯂꯣꯂꯁꯤꯡ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯃꯦꯏꯇꯦꯏ ꯂꯣꯂꯁꯤꯡ | ꯊꯥ ꯇꯔꯥꯅꯤꯄꯥꯜ ꯑꯁꯤ ꯌꯥꯝꯅꯥ ꯂꯨꯕꯥ ꯒ꯭ꯔꯣꯊ ꯑꯃꯅꯤ |
Languages in Manipur (2011)[101] | ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯗꯥ ꯂꯩꯕꯥ ꯂꯣꯂꯁꯤꯡ (꯲꯰꯱꯱)[꯱꯰꯱] | ꯔꯦꯌꯃꯟꯗ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯆꯥꯗ ꯑꯁꯤ ꯒ꯭ꯔꯣꯊ ꯍꯦꯀꯥꯔ ꯍꯥꯌꯅꯥ ꯈꯉꯅꯕꯥ ꯒ꯭ꯔꯣꯊ ꯀꯟꯁꯂꯇꯦꯟꯇꯁꯤꯡꯅꯤ |
The official language of the state is Meitei (also known as Manipuri). It is a scheduled language in the Republic of India,[102] and serves as the lingua franca in Manipur.[103] | ꯔꯥꯖ꯭ꯌ ꯑꯁꯤꯒꯤ ꯑꯣꯐꯤꯁꯤꯑꯦꯜ ꯂꯣꯂꯗꯤ ꯃꯦꯏꯇꯦꯏ (ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯤ ꯍꯥꯌꯅꯥꯁꯨ ꯈꯉꯅꯩ)ꯅꯤ꯫ ꯃꯁꯤ ꯔꯤꯄꯕ꯭ꯂꯤꯛ ꯑꯣꯐ ꯏꯟꯗꯤꯌꯥꯗꯥ ꯁꯦꯗ꯭ꯌꯨꯜ ꯇꯧꯔꯕꯥ ꯂꯣꯜ ꯑꯃꯅꯤ,[102] ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯗꯥ ꯂꯤꯉ꯭ꯒꯨꯌꯥ ꯐ꯭ꯔꯥꯉ꯭ꯀꯥ ꯑꯣꯏꯅꯥ ꯊꯕꯛ ꯇꯧꯏ꯫[103] | ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯃꯥꯂꯦꯃꯒꯤ ꯈ꯭ꯕꯥꯏꯗꯒꯤ ꯌꯥꯡꯅꯥ ꯆꯥꯎꯈꯠꯂꯛꯂꯤꯕꯥ ꯀꯝꯄꯦꯅꯤ ꯈꯔꯒꯥ ꯂꯣꯌꯅꯅꯥ ꯊꯕꯛ ꯇꯧꯃꯤꯟꯅꯈ꯭ꯔꯦ ꯃꯈꯣꯌꯅꯥ |
Other than Meitei language, in Manipur, there is a huge amount of linguistic diversity, as is the case in most of the Northeast India. Almost all of the languages are Sino-Tibetan, with many different subgroups represented. There are multiple Kuki-Chin languages, the largest being Thadou and is spoken in all the hill d... | ꯃꯦꯏꯇꯦ ꯂꯣꯅꯒꯤ ꯃꯊꯛꯇꯥ, ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯗꯥ, ꯑꯋꯥꯡ-ꯅꯣꯡꯄꯣꯛ ꯚꯥꯔꯇꯀꯤ ꯑꯌꯥꯝꯕꯥ ꯁꯔꯨꯀꯁꯤꯡꯗꯥ ꯑꯣꯏꯔꯤꯕꯥ ꯑꯗꯨꯒꯨꯝꯅꯥ ꯂꯤꯉ꯭ꯒꯨꯏꯁ꯭ꯇꯤꯛ ꯗꯥꯏꯕꯔꯁꯤꯇꯤꯒꯤ ꯑꯆꯧꯕꯥ ꯃꯁꯤꯡ ꯑꯃꯥ ꯂꯩ꯫ ꯆꯥꯎꯔꯥꯛꯅꯥ ꯂꯣꯜ ꯄꯨꯝꯅꯃꯛ ꯑꯁꯤ ꯁꯥꯏꯅꯣ-ꯇꯤꯕꯦꯇꯥꯅꯅꯤ, ꯇꯣꯉꯥꯟ ꯇꯣꯉꯥꯅꯕꯥ ꯁꯕꯒ꯭ꯔꯨꯞ ꯀꯌꯥꯅꯥ ꯔꯤꯞꯔꯖꯦꯟꯇ ꯇꯧꯔꯤ꯫ ꯀꯨꯀꯤ-ꯆꯤꯟ ꯂꯣꯜ ꯀꯌꯥ ꯂꯩ, ꯈ꯭ꯕꯥꯏꯗꯒꯤ ꯆꯥꯎꯕꯥ ꯑꯁꯤ ꯊꯥꯗꯧꯅꯤ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯃꯁꯤ ꯍꯤꯜ ꯗꯤꯁ꯭ꯠꯔꯤꯛꯇ ꯄꯨꯝꯅꯃꯛꯇꯥ ꯉꯥꯡꯏ꯫ ꯑꯇꯣꯞꯄꯥ ꯑꯆꯧꯕꯥ ꯂꯣꯂꯒꯤ ꯏꯃꯨꯡ ... | ꯁꯤꯂꯤꯀꯣꯟ ꯚꯦꯂꯤ ꯄ꯭ꯂꯦꯕꯨꯛ ꯑꯁꯤ ꯗꯤꯀꯟꯁꯠꯔꯛꯁꯟ ꯇꯧꯗꯨꯅꯥ ꯐ꯭ꯔꯦꯃꯋꯥꯔꯛ ꯑꯃꯥ ꯁꯦꯃꯈꯤ |
The Directorate of Language Planning and Implementation (AKA Department of Language Planning and Implementation) of the Government of Manipur works for the development and the promotion of Meitei language and other local vernaculars of Manipur.[105] | ꯃꯅꯤꯄꯨꯔ ꯁꯔꯀꯥꯔꯒꯤ ꯗꯥꯏꯔꯦꯛꯇꯣꯔꯦꯠ ꯑꯣꯐ ꯂꯦꯉ꯭ꯒꯨꯌꯦꯖ ꯄ꯭ꯂꯥꯅꯤꯡ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯏꯃꯞꯂꯤꯃꯦꯟꯇꯦꯁꯟ (ꯑꯦꯀꯥ ꯗꯤꯄꯥꯔꯇꯃꯦꯟꯇ ꯑꯣꯐ ꯂꯦꯉ꯭ꯒꯨꯌꯦꯖ ꯄ꯭ꯂꯥꯅꯤꯡ ꯑꯦꯟꯗ ꯏꯃꯞꯂꯤꯃꯦꯟꯇꯦꯁꯟ)ꯅꯥ ꯃꯦꯏꯇꯦ ꯂꯦꯉ꯭ꯒꯨꯌꯦꯖ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯒꯤ ꯑꯇꯣꯞꯄꯥ ꯂꯣꯀꯦꯜ ꯕꯔꯅꯥꯀꯨꯂꯥꯔꯁꯤꯡ ꯁꯦꯃꯒꯠꯄꯥ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯌꯣꯀꯈꯠꯅꯕꯥ ꯊꯕꯛ ꯇꯧꯔꯤ꯫[105] | ꯕꯤꯖꯤꯅꯦꯁ ꯑꯃꯍꯦꯛꯇꯅꯥ ꯔꯤꯞꯂꯤꯀꯦꯠ ꯇꯧꯅꯕꯥ ꯑꯣꯇꯣꯃꯦꯇꯦꯗ ꯁꯦꯂꯁ ꯄ꯭ꯔꯣꯁꯦꯁ ꯑꯦꯑꯦꯁꯄꯤ |
Linguistic events | ꯂꯤꯉ꯭ꯒꯨꯏꯁ꯭ꯇꯤꯛ ꯑꯣꯏꯕꯥ ꯊꯧꯗꯣꯀꯁꯤꯡ . | ꯁꯤꯂꯤꯀꯣꯟ ꯚꯦꯂꯤꯁ꯭ꯇꯥꯏꯜ ꯒ꯭ꯔꯣꯊ ꯑꯦꯛꯁꯄꯤꯔꯤꯑꯦꯟꯁ ꯇꯧꯕꯥ |
Meitei language day (Manipuri language day) | ꯃꯦꯏꯇꯦ ꯂꯦꯉ꯭ꯒꯨꯌꯦꯖ ꯗꯦ (ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯤ ꯂꯦꯉ꯭ꯒꯨꯌꯦꯖ ꯗꯦ) | ꯒ꯭ꯔꯣꯊ ꯍꯦꯀꯥꯔ ꯍꯥꯌꯕꯁꯤ ꯀꯔꯤꯅꯣ? |
Meitei poetry day (Manipuri poetry day) | ꯃꯦꯏꯇꯦꯏ ꯁꯩꯔꯦꯡ ꯅꯨꯃꯤꯠ (ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯤ ꯁꯩꯔꯦꯡ ꯅꯨꯃꯤꯠ) | ꯃꯥꯔꯀꯦꯇꯔꯅꯥ ꯁꯤꯉ꯭ꯒꯨꯂꯔ ꯑꯣꯏꯅꯥ ꯍꯥꯏꯂꯦꯕꯔꯦꯖ ꯒ꯭ꯔꯣꯊꯇꯥ ꯃꯤꯠꯌꯦꯡ ꯊꯃꯈꯤ |
Meitei language movements | ꯃꯦꯏꯇꯦꯏ ꯂꯦꯉ꯭ꯒꯨꯌꯦꯖ ꯃꯨꯚꯃꯦꯟꯇꯁꯤꯡ . | ꯒ꯭ꯔꯣꯊ ꯍꯦꯀꯥꯔꯁꯤꯡꯅꯥ ꯔꯤꯁꯣꯔꯁ ꯀꯟꯠꯔꯣꯜ ꯇꯧꯔꯕꯥ ꯑꯀꯣꯌꯕꯁꯤꯡꯗꯥ ꯍꯤꯡꯂꯤ ꯃꯐꯝ ꯑꯗꯨꯗꯥ |
Meitei classical language movement (ongoing) | ꯃꯦꯏꯇꯦꯏ ꯀ꯭ꯂꯥꯁꯤꯀꯦꯜ ꯂꯦꯉ꯭ꯒꯨꯌꯦꯖ ꯃꯨꯚꯃꯦꯟꯇ (ꯍꯧꯖꯤꯛ ꯆꯠꯊꯔꯤꯕꯥ) | ꯁꯦꯟ ꯑꯁꯤ ꯇꯞꯅꯥ ꯇꯞꯅꯥ ꯂꯥꯛꯂꯤ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯃꯇꯝ ꯑꯁꯤ ꯀ꯭ꯔꯤꯌꯦꯇꯤꯕꯤꯇꯤꯒꯤ ꯃꯤꯛꯁ ꯑꯃꯒꯤ ꯈꯨꯠꯊꯥꯡꯗꯥ ꯃꯔꯨ ꯑꯣꯏ |
Meitei linguistic purism movement (ongoing) | ꯃꯦꯏꯇꯦꯏ ꯂꯤꯉ꯭ꯒꯨꯏꯁ꯭ꯇꯤꯛ ꯄꯨꯔꯤꯖꯝ ꯃꯨꯕꯃꯦꯟꯇ (ꯍꯧꯖꯤꯛ ꯆꯠꯊꯔꯤꯕꯥ) | ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯇꯦꯛꯅꯣꯂꯣꯖꯤ ꯒ꯭ꯔꯣꯊ ꯍꯦꯀꯥꯔ ꯑꯃꯅꯥ ꯖꯉ꯭ꯒꯂꯒꯤ ꯈꯨꯠꯊꯥꯡꯗꯥ ꯍꯦꯛ ꯇꯧꯕꯥ ꯉꯝꯂꯤ |
Meitei scheduled language movement (successful) | ꯃꯦꯏꯇꯦꯏ ꯁꯦꯗ꯭ꯌꯨꯜ ꯂꯦꯉ꯭ꯒꯨꯌꯦꯖ ꯃꯨꯚꯃꯦꯟꯇ (ꯃꯥꯏꯄꯥꯀꯄꯥ) | ꯂꯝꯕꯤꯗꯥ ꯊꯨꯒꯥꯏꯔꯕꯥ ꯔꯤꯁꯣꯔꯁꯁꯤꯡ ꯊꯤꯗꯣꯀꯎ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯈꯨꯠꯂꯥꯌꯁꯤꯡ ꯁꯦꯝꯃꯨ |
Administrative divisions | ꯑꯦꯗꯃꯤꯅꯤꯁ꯭ꯠꯔꯦꯇꯤꯕ ꯗꯤꯕꯤꯖꯅꯁꯤꯡ . | ꯕꯤꯖꯤꯅꯦꯁ ꯑꯃꯥ ꯆꯥꯎꯈꯠꯅꯕꯥ ꯃꯊꯧ ꯇꯥꯕꯥ ꯑꯃꯥ ꯒ꯭ꯔꯣꯊ ꯍꯦꯀꯥꯔ ꯑꯁꯤ ꯐꯤꯒꯔꯤꯇꯎꯇꯥꯁꯅꯤ |
Districts | ꯖꯤꯂꯥꯁꯤꯡꯗꯥ ꯌꯨ . | ꯋꯦꯒꯣ ꯑꯦꯗꯚꯦꯟꯆꯔ ꯑꯣꯐ ꯏꯟꯗꯤꯌꯥꯅꯥ ꯖꯣꯟꯁꯅꯥ ꯄ꯭ꯔꯣꯕ꯭ꯂꯦꯃ ꯁꯣꯜꯕ ꯇꯧꯕꯒꯥ ꯂꯣꯌꯅꯅꯥ ꯃꯤꯛꯁꯤꯡ ꯇꯧꯈꯤ |
Subdivisions | ꯁꯕꯗꯤꯚꯤꯖꯅꯁꯤꯡ . | ꯃꯦꯀꯖꯤꯚꯔꯒꯤ ꯏꯟꯖꯤꯅꯤꯌꯔꯤꯡ |
Districts | ꯖꯤꯂꯥꯁꯤꯡꯗꯥ ꯌꯨ . | ꯆꯥꯗ ꯔꯤꯗꯔꯁꯦꯟꯅꯥ ꯒ꯭ꯔꯣꯊ ꯍꯦꯛ ꯇꯧꯕꯒꯤ ꯐꯤꯚꯝ ꯑꯁꯤ ꯀꯥꯔꯗ ꯑꯃꯥ ꯑꯣꯏꯅꯥ ꯃꯁꯥꯅꯥ ꯃꯁꯥꯕꯨ ꯐꯣꯡꯗꯣꯀꯆꯕꯥ ꯎꯈꯤ |
Subdivisions | ꯁꯕꯗꯤꯚꯤꯖꯅꯁꯤꯡ . | ꯁꯤꯂꯤꯀꯣꯟ ꯚꯦꯂꯤ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯁꯤꯂꯤꯀꯣꯟ ꯕꯤꯆ ꯁ꯭ꯇꯥꯔꯇꯑꯞ ꯑꯅꯤꯃꯛꯀꯤ ꯀꯦꯔꯤꯌꯔ ꯃꯦꯝꯕꯔ |
Bishnupur Nambol, Moirang, Bishnupur | ꯕꯤꯁ꯭ꯅꯨꯄꯨꯔ ꯅꯝꯕꯣꯜ, ꯃꯣꯏꯔꯥꯡ, ꯕꯤꯁ꯭ꯅꯨꯄꯨꯔ | ꯏꯅꯚꯦꯁ꯭ꯇꯃꯦꯟꯇ ꯕꯦꯉ꯭ꯀꯔ ꯑꯃꯥ ꯑꯣꯏꯅꯥ ꯀꯝꯝꯌꯨꯅꯤꯇꯤꯁꯤꯡ ꯑꯁꯤ ꯉꯟꯅꯥ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯒ꯭ꯔꯣꯊꯇꯥ ꯃꯤꯠꯌꯦꯡ ꯊꯝꯕꯥ ꯁ꯭ꯇꯦꯖ |
Thoubal Thoubal, Lilong | ꯊꯣꯎꯕꯥꯜ ꯊꯣꯎꯕꯥꯜ, ꯂꯤꯂꯣꯡ | ꯈꯣꯃꯒꯠꯅꯕꯥ ꯍꯣꯠꯅꯔꯤꯕꯥ ꯑꯣꯟꯠꯔꯞꯔꯤꯅꯔ ꯂꯤꯁꯤꯡ ꯀꯌꯥꯒꯥ ꯃꯍꯥꯛꯅꯥ ꯎꯅꯈꯤꯕꯥ ꯇꯦꯛꯅꯣꯂꯣꯖꯤ ꯀꯝꯄꯦꯅꯤꯁꯤꯡ |
Imphal East Porompat, Keirao Bitra, Sawombung | ꯏꯝꯐꯥꯜ ꯏꯁ꯭ꯠ ꯄꯣꯔꯣꯝꯄꯥꯠ, ꯀꯦꯔꯥꯑꯣ ꯕꯤꯠꯔꯥ, ꯁꯥꯑꯣꯝꯕꯨꯡ | ꯂꯥꯈ ꯀꯌꯥ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯃꯈꯣꯌꯒꯤ ꯀꯝꯄꯦꯅꯤ ꯑꯁꯤ ꯂꯥꯈ ꯀꯌꯥ ꯌꯣꯅꯈꯤꯕꯅꯤ ꯑꯗꯨꯕꯨ ꯀꯌꯥ ꯑꯃꯅꯥ |
Imphal West Lamshang, Patsoi, Lamphelpat, Wangoi | ꯏꯝꯐꯥꯜ ꯋꯦꯁ꯭ꯠ ꯂꯃꯁꯥꯡ, ꯄꯥꯠꯁꯣꯏ, ꯂꯝꯐꯦꯂꯄꯥꯠ, ꯋꯥꯉ꯭ꯒꯣꯏ | ꯃꯍꯥꯛꯅꯥ ꯊꯕꯛ ꯇꯧꯃꯤꯟꯅꯈꯤꯕꯥ ꯀꯝꯄꯦꯅꯤꯁꯤꯡ ꯑꯁꯤ ꯃꯥꯌ ꯄꯥꯛꯅꯥ ꯂꯧꯈꯤꯕꯥ ꯑꯁꯤꯒꯨꯝꯕꯥ ꯀꯝꯄꯦꯅꯤꯁꯤꯡꯅꯥ |
Senapati Tadubi, Paomata, Purul, Willong, Chilivai Phaibung, Songsong, Lairouching | ꯁꯦꯅꯥꯄꯇꯤ ꯇꯥꯗꯨꯕꯤ, ꯄꯥꯑꯣꯃꯥꯇꯥ, ꯄꯨꯔꯨꯜ, ꯋꯤꯂꯪ, ꯆꯤꯂꯤꯚꯥꯏ ꯐꯕꯨꯡ, ꯁꯣꯡꯁꯣꯡ, ꯂꯥꯏꯔꯣꯆꯤꯡ | ꯁ꯭ꯀꯥꯏꯞ ꯇꯤꯚꯣ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯑꯃꯦꯔꯤꯀꯥꯟ ꯑꯦꯛꯁꯞꯔꯦꯁ ꯑꯁꯤ ꯀꯝꯄꯦꯅꯤꯒꯤ ꯑꯌꯥꯝꯕꯥ ꯁꯔꯨꯛ ꯑꯁꯤ ꯁꯤꯈꯤ ꯅꯠꯔꯒꯥ |
Ukhrul Ukhrul, Lungchong Maiphai, Chingai, Jessami | ꯎꯈꯨꯔꯨꯜ ꯎꯈꯔꯨꯜ, ꯂꯨꯡꯆꯣꯡ ꯃꯥꯏꯐꯥꯏ, ꯆꯤꯡꯒꯥꯏ, ꯖꯦꯁꯁꯥꯃꯤ | ꯖꯣꯝꯕꯤꯁꯤꯡ ꯑꯁꯤ ꯁꯤꯈꯤ ꯑꯗꯨꯕꯨ ꯍꯧꯖꯤꯀꯁꯨ ꯍꯣꯕꯂꯤꯡ ꯇꯧꯔꯤ |
Chandel Chandel, Chakpikarong, Khengjoy | ꯆꯥꯟꯗꯦꯜ ꯆ꯭ꯌꯥꯟꯗꯦꯜ, ꯆꯀꯄꯤꯀꯥꯔꯣꯡ, ꯈꯦꯡꯖꯣꯌ | ꯆꯥꯗꯅꯥ ꯁꯀꯈꯉꯈꯤꯕꯥ ꯑꯗꯨ ꯊꯣꯔꯛꯂꯤꯕꯥ ꯃꯑꯣꯡ ꯑꯃꯥ ꯑꯣꯏꯈꯤ ꯃꯗꯨꯅꯥ ꯗꯤꯐꯦꯔꯦꯟꯁꯤꯑꯦꯜ ꯑꯣꯏꯅꯥ |
Churachandpur churchandpur, Tuiboung, Sangaikot, Mualnuam, Singngat, Henglep, Suangdoh, Kangvai, Samulamlan, Saikot | ꯆꯨꯔꯥꯆꯟꯗꯄꯨꯔ ꯆꯔꯆꯟꯗꯄꯨꯔ, ꯇꯨꯏꯕꯣꯡ, ꯁꯉ꯭ꯒꯥꯏꯀꯣꯠ, ꯃꯨꯑꯂꯅꯨꯌꯥꯝ, ꯁꯤꯡꯪꯒꯠ, ꯍꯦꯡꯒ꯭ꯂꯦꯞ, ꯁꯨꯌꯥꯡꯗꯣꯍ, ꯀꯥꯡꯕꯩ, ꯁꯃꯨꯂꯃꯂꯥꯟ, ꯁꯥꯏꯀꯣꯠ | ꯀ꯭ꯔꯌꯥꯁꯑꯦꯟꯗꯕꯔꯟ ꯐꯦꯏꯂꯁꯤꯡꯗꯒꯤ ꯃꯥꯌ ꯄꯥꯛꯂꯕꯥ ꯔꯣꯀꯦꯠꯒ꯭ꯔꯣꯊ ꯀꯝꯄꯦꯅꯤꯁꯤꯡꯅꯥ |
Tamenglong Tamenglong, Tamei, Tousem | ꯇꯥꯅꯦꯡꯂꯣꯡ ꯇꯥꯅꯦꯡꯂꯣꯡ, ꯇꯥꯃꯦꯏ, ꯇꯨꯁꯦꯝ | ꯄꯦꯇꯔꯟ ꯑꯁꯤ ꯁꯤꯟ ꯑꯦꯂꯤꯁꯅꯥ ꯑꯍꯥꯅꯕꯥ ꯑꯣꯏꯅꯥ ꯁꯦꯃꯈꯤꯕꯥ ꯋꯥꯍꯩ ꯑꯃꯥ ꯍꯦꯛ ꯇꯧꯕꯗꯥ ꯒ꯭ꯔꯣꯊꯇꯥ ꯑꯀꯅꯕꯥ ꯋꯥꯐꯝ ꯊꯃꯈꯤ |
Jiribam Jiribam, Borobekra | ꯖꯤꯔꯤꯕꯝ ꯖꯤꯔꯤꯕꯝ, ꯕꯣꯕꯦꯛꯔꯥ | ꯲꯰꯱꯰ꯗꯥ ꯃꯍꯥꯛꯅꯥ ꯂꯨꯆꯤꯡꯈꯤꯕꯥ ꯃꯥꯔꯀꯦꯇꯤꯡ ꯗꯤꯕꯤꯖꯟ ꯑꯁꯤ ꯄꯥꯀꯊꯣꯛ ꯆꯥꯎꯊꯣꯀꯍꯟꯅꯕꯥ ꯀꯦꯟꯗꯤꯗꯦꯠꯁꯤꯡ ꯊꯤꯕꯥ ꯃꯇꯃꯗꯥ |
Kangpokpi (Sadar Hills) Kangpokpi, Champhai, Saitu Gamphazol, Kangchup Geljang, Tuijang Waichong, Saikul, Lhungtin Island, Bungte Chiru | ꯀꯥꯡꯄꯣꯛꯄꯤ (ꯁꯥꯗꯥꯔ ꯍꯤꯂꯁ) ꯀꯥꯡꯄꯣꯛꯄꯤ, ꯆꯝꯐꯩ, ꯁꯥꯏꯇꯨ ꯒꯝꯐꯖꯣꯜ, ꯀꯥꯡꯆꯨꯞ ꯒꯦꯂꯖꯥꯡ, ꯇꯨꯏꯖꯥꯡ ꯋꯥꯏꯆꯣꯡ, ꯁꯥꯏꯀꯨꯜ, ꯂꯍꯨꯡꯇꯤꯟ ꯑꯥꯏꯂꯦꯟꯗ, ꯕꯪꯇꯦ ꯆꯤꯔꯨ | ꯍꯧꯖꯤꯛ ꯃꯜꯇꯤꯕꯤꯂꯤꯌꯅꯗꯣꯂꯔ ꯇꯦꯛꯅꯣꯂꯣꯖꯤ ꯀꯝꯄꯦꯅꯤ ꯗ꯭ꯔꯣꯄꯕꯣꯛꯁ ꯁꯤꯅꯅꯥ ꯌꯦꯡꯁꯤꯅꯈꯤꯕꯥ |
Kakching Kakching, Waikhong | ꯀꯥꯛꯆꯤꯡꯕꯥ ꯀꯥꯛꯆꯤꯡ, ꯋꯥꯏꯈꯣꯡ | ꯑꯗꯨꯒꯨꯝꯕꯥ ꯒ꯭ꯔꯣꯊ ꯍꯦꯀꯤꯡ ꯑꯗꯨ ꯀ꯭ꯂꯥꯁꯔꯨꯝ ꯑꯃꯗꯥ ꯇꯝꯕꯤꯕꯥ ꯌꯥꯕꯥ ꯋꯥꯐꯝ ꯅꯠꯇꯦ ꯑꯗꯨꯕꯨ |
Tengnoupal Machi, Moreh, Tengnoupal | ꯇꯦꯡꯅꯣꯄꯥꯜ ꯃꯥꯆꯤ, ꯃꯣꯔꯦꯍ, ꯇꯦꯡꯅꯣꯄꯥꯜ | ꯃꯗꯨꯒꯤ ꯃꯍꯨꯠꯇꯥ ꯃꯁꯤꯒꯤ ꯋꯥꯈꯜꯂꯣꯟ ꯑꯃꯅꯤ ꯃꯗꯨꯗꯤ ꯑꯗꯣꯃꯒꯨꯝꯕꯥ ꯀꯅꯥꯒꯨꯝꯕꯥ ꯑꯃꯅꯥ ꯃꯁꯤꯒꯤ ꯀꯣꯔ ꯐꯥꯑꯣꯕꯥ ꯗꯤꯁ꯭ꯠꯔꯤꯕ꯭ꯌꯨꯠ ꯇꯧꯕꯥ ꯌꯥꯏ |
Kamjong Kamjong, Kasom Khullen, Sahamphung, Phungyar | ꯀꯥꯃꯖꯣꯡ ꯀꯥꯃꯖꯣꯡ, ꯀꯥꯁꯣꯝ ꯈꯨꯂꯦꯟ, ꯁꯥꯍꯃꯐꯨꯡ, ꯐꯨꯡꯌꯥꯔ | ꯃꯥꯏꯟꯗꯁꯦꯠ ꯑꯁꯤ ꯒ꯭ꯔꯣꯊꯇꯥ ꯂꯦꯞꯄꯥ ꯂꯩꯇꯅꯥ ꯃꯤꯠꯌꯦꯡ ꯆꯪꯗꯕꯥ ꯃꯤꯠꯌꯦꯡ ꯑꯃꯅꯤ |
Noney Nungba, Khoupum, Longmai, Haochong | ꯅꯣꯅꯤ ꯅꯨꯡꯕꯥ, ꯈꯣꯎꯄꯨꯝ, ꯂꯣꯡꯃꯥꯏ, ꯍꯥꯑꯣꯆꯣꯡ | ꯆꯥꯗꯅꯥ ꯑꯍꯥꯅꯕꯗꯥ ꯃꯇꯦꯡ ꯄꯥꯡꯂꯕꯥ ꯃꯇꯃꯗꯥ ꯒ꯭ꯔꯣꯊ ꯍꯦꯀꯤꯡꯒꯤ ꯊꯥꯖꯕꯥ ꯌꯥꯗꯕꯥ ꯁꯛꯇꯤ ꯑꯗꯨ ꯌꯦꯡꯁꯤꯅꯈꯤ꯫ |
Pherzawl Pherzawl, Parbung Tipaimukh, Vangai Range, Thanlon | ꯐꯦꯔꯖꯥꯑꯣꯜ ꯐꯦꯔꯖꯥꯑꯣꯜ, ꯄꯥꯔꯕꯨꯡ ꯇꯤꯄꯥꯏꯃꯨꯈ, ꯋ꯭ꯌꯉ꯭ꯒꯥꯏ ꯔꯦꯟꯖ, ꯊꯅꯂꯣꯟ | ꯃꯇꯝ ꯑꯗꯨꯗꯥ ꯂꯤꯒꯦꯂꯖꯨꯃꯒꯤꯗꯃꯛ ꯗꯣꯜꯂꯔ ꯃꯤꯂꯤꯌꯟ ꯶꯸ ꯈꯣꯃꯒꯠꯄꯥ |
Religion | ꯂꯥꯏꯅꯤꯉ | ꯗꯣꯜꯂꯔ ꯕꯤꯂꯤꯌꯟ ꯑꯍꯨꯃꯒꯤ ꯃꯃꯜ ꯑꯣꯏꯕꯥ ꯀꯝꯄꯦꯅꯤ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯆꯍꯤ ꯇꯔꯥꯒꯤ ꯈꯨꯖꯤꯡ ꯑꯃꯥ ꯍꯦꯟꯅꯥ ꯂꯨꯝꯂꯕꯥ꯫ |
Religion in Manipur (2011)[107] | ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯗꯥ ꯂꯩꯕꯥ ꯙꯔꯝ (꯲꯰꯱꯱)[꯱꯰꯷] | ꯂꯤꯒꯦꯂꯖꯨꯝ ꯃꯥꯔꯀꯦꯇꯤꯡ ꯇꯤꯝ ꯑꯁꯤ ꯂꯤꯕꯔꯂꯑꯥꯔꯇꯁꯀꯤ ꯏꯛꯂꯦꯛꯇꯤꯛ ꯃꯤꯛꯁ ꯑꯃꯥ ꯌꯥꯑꯣꯈꯤ |
Hinduism and Christianity are the major religions practiced in Manipur. Between the 1961 and 2011 censuses of India, the share of Hindus in the state declined from 62% to 41%, while the share of Christians rose from 19% to 41%.[108] The religious groups of the Meitei-speaking people include Hindus, Sanamahists, Meitei ... | ꯍꯤꯟꯗꯨ ꯙꯔꯝ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯈ꯭ꯔ꯭ꯏꯁ꯭ꯠꯌꯥꯟ ꯑꯁꯤ ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯗꯥ ꯄꯥꯡꯊꯣꯀꯄꯥ ꯑꯆꯧꯕꯥ ꯙꯔꯝꯃꯁꯤꯡꯅꯤ꯫ ꯚꯥꯔꯇꯀꯤ ꯱꯹꯶꯱ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯲꯰꯱꯱ꯒꯤ ꯁꯦꯟꯁꯁꯀꯤ ꯃꯔꯛꯇꯥ ꯔꯥꯖ꯭ꯌ ꯑꯁꯤꯗꯥ ꯍꯤꯟꯗꯨꯁꯤꯡꯒꯤ ꯁꯔꯨꯛ ꯑꯁꯤ ꯶꯲%ꯗꯒꯤ ꯴꯱%ꯗꯥ ꯍꯟꯊꯈꯤ, ꯑꯗꯨꯒꯥ ꯈ꯭ꯔ꯭ꯏꯁ꯭ꯠꯌꯥꯅꯁꯤꯡꯒꯤ ꯁꯔꯨꯛ ꯑꯁꯤ ꯱꯹%ꯗꯒꯤ ꯴꯱%ꯗꯥ ꯍꯦꯅꯒꯠꯈꯤ꯫[108] ꯃꯦꯏꯇꯦ ꯉꯥꯡꯂꯤꯕꯥ ꯃꯤꯑꯣꯏꯁꯤꯡꯒꯤ ꯙꯔꯝꯃꯒꯤ ꯂꯨꯄꯁꯤꯡꯒꯤ ꯃꯅꯨꯡꯗꯥ ꯍꯤꯟꯗꯨꯁꯤꯡ, ꯁꯅꯥꯃꯥꯍꯤꯁ꯭ꯇꯁꯤꯡ, ꯃꯦꯏꯇꯦꯏ ꯈ꯭ꯔ꯭ꯏꯁ꯭ꯠꯌꯥꯅꯁꯤꯡ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯃꯦ... | ꯃꯦꯖꯔꯁꯤꯡ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯀꯝꯞꯌꯨꯇꯔ ꯏꯟꯖꯤꯅꯤꯌꯔꯁꯤꯡ ꯄꯨꯝꯅꯃꯛꯅꯥ ꯀꯃꯟ ꯑꯣꯏꯕꯥ ꯄꯥꯟꯗꯝ ꯑꯃꯥ ꯊꯝꯅꯕꯥ ꯊꯧꯗꯥꯡ ꯂꯧꯈꯤ |
Hinduism | ꯍꯤꯟꯗꯨ ꯙꯔꯝꯃ . | ꯀꯝꯄꯦꯅꯤ ꯑꯃꯥ ꯆꯥꯎꯈꯠꯄꯒꯤ ꯃꯦꯀꯥꯅꯤꯛꯁꯁꯤꯡꯅꯥ ꯀꯦꯞꯇꯤꯕ ꯇꯧꯕꯥ ꯆꯥꯗ ꯂꯦꯐꯠ ꯏꯅꯚꯦꯁ꯭ꯇꯃꯦꯟꯇ |
Further information: Hinduism in Manipur and Meitei Hindus | ꯃꯈꯥ ꯇꯥꯕꯥ ꯏꯅꯐꯣꯔꯃꯦꯁꯟ: ꯃꯅꯤꯄꯨꯔ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯃꯦꯏꯇꯦꯏ ꯍꯤꯟꯗꯨꯁꯤꯡꯗꯥ ꯍꯤꯟꯗꯨ ꯙꯔꯝ | ꯗꯣꯂꯔ ꯁꯦꯚ ꯀ꯭ꯂꯕ ꯑꯦ ꯁꯕꯁ꯭ꯛꯔꯤꯄꯁꯅꯀꯃꯔꯁꯀꯤꯗꯃꯛ ꯀꯟꯁꯂꯇꯦꯟꯇ ꯑꯣꯏꯅꯥ ꯊꯕꯛ ꯇꯧꯅꯕꯥ ꯕꯦꯉ꯭ꯀꯤꯡ |
Ningthoukhong Gopinath Temple | ꯅꯤꯡꯊꯧꯈꯣꯡ ꯒꯣꯄꯤꯅꯥꯊ ꯃꯟꯗꯤꯔ | ꯃꯦꯟꯁ ꯕ꯭ꯔꯥꯟꯗ ꯑꯁꯤ ꯁꯨꯞꯅꯇꯒꯤ ꯆꯍꯤ ꯃꯔꯤꯒꯤ ꯃꯇꯨꯡꯗꯥ ꯗꯣꯜꯂꯔ ꯕꯤꯂꯤꯌꯟ ꯑꯃꯥ ꯀꯦꯁꯇꯥ ꯐꯪꯈꯤꯕꯅꯤ |
The Meitei ethnicity (aka Manipuri people) is the majority group following Hinduism in Manipur, beside other minor immigrants following the same faith in the state. Among the indigenous communities of Manipur, Meiteis are the only Hindus as no other indigenous ethnic groups follow this faith. According to the 2011 Cens... | ꯃꯦꯏꯇꯦ ꯏꯊꯅꯤꯀꯇꯥ (ꯑꯀꯥ ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯤ ꯃꯤꯑꯣꯏꯁꯤꯡ) ꯑꯁꯤ ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯗꯥ ꯍꯤꯟꯗꯨ ꯙꯔꯃꯒꯤ ꯃꯇꯨꯡ ꯏꯟꯅꯥ ꯃꯦꯖꯣꯔꯤꯇꯤ ꯑꯣꯏꯕꯥ ꯀꯥꯡꯂꯨꯄꯅꯤ, ꯔꯥꯖ꯭ꯌ ꯑꯁꯤꯗꯥ ꯆꯞ ꯃꯥꯟꯅꯕꯥ ꯊꯥꯖꯕꯥ ꯑꯗꯨ ꯇꯨꯡ ꯏꯟꯗꯨꯅꯥ ꯑꯇꯣꯞꯄꯥ ꯑꯄꯤꯀꯄꯥ ꯏꯃꯤꯒ꯭ꯔꯦꯟꯇꯁꯤꯡꯒꯤ ꯃꯅꯥꯛꯇꯥ ꯂꯩ꯫ ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯒꯤ ꯏꯟꯗꯤꯖꯦꯅꯁ ꯀꯝꯝꯌꯨꯅꯤꯇꯤꯁꯤꯡꯒꯤ ꯃꯔꯛꯇꯥ, ꯃꯦꯏꯇꯦꯁ ꯑꯁꯤ ꯑꯇꯣꯞꯄꯥ ꯏꯟꯗꯤꯖꯦꯅꯁ ꯏꯊꯅꯤꯛ ꯀꯥꯡꯂꯨꯞ ꯑꯃꯠꯇꯅꯥ ꯊꯥꯖꯕꯥ ꯑꯁꯤꯒꯤ ꯃꯇꯨꯡ ꯏꯟꯅꯥ ꯆꯠꯄꯥ ꯉꯃꯗꯕꯅꯥ ꯍꯤꯟꯗꯨꯁꯤꯡ ꯈꯛꯇꯅꯤ꯫ ꯲꯰꯱... | ꯆꯥꯗꯅꯥ ꯗꯣꯂꯔ ꯁꯦꯚ ꯀ꯭ꯂꯕꯀꯥ ꯂꯣꯌꯅꯅꯥ ꯊꯕꯛ ꯇꯧꯕꯥ ꯍꯧꯔꯀꯄꯥ ꯃꯇꯃꯗꯥ ꯃꯈꯣꯌ ꯀꯄꯜ ꯒꯥꯏꯁ ꯑꯣꯏꯅꯥ ꯊꯕꯛ ꯇꯧꯕꯥ |
Vaishnavite Hinduism was the state religion of the Kingdom of Manipur. In 1704, Meitei King Charairongba accepted Vaishnavism and changed his traditional Meitei name into Hindu name, Pitambar Singh.[109] However, the first Hindu temples were constructed much earlier. A copper plate excavated from Phayeng dating back to... | ꯕꯩꯁ꯭ꯅꯕꯤꯒꯤ ꯍꯤꯟꯗꯨ ꯙꯔꯝꯃ ꯑꯁꯤ ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯒꯤ ꯅꯤꯡꯊꯧ ꯂꯩꯕꯥꯛꯀꯤ ꯔꯥꯖ꯭ꯌꯒꯤ ꯙꯔꯝꯃꯅꯤ꯫ ꯱꯷꯰꯴ ꯗꯥ ꯃꯦꯏꯇꯦꯏ ꯅꯤꯡꯊꯧ ꯆꯩꯔꯥꯡꯕꯥꯅꯥ ꯕꯩꯁ꯭ꯅꯕꯤꯁꯄꯨ ꯌꯥꯈꯤ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯃꯍꯥꯛꯀꯤ ꯇ꯭ꯔꯦꯗꯤꯁꯅꯦꯜ ꯃꯦꯏꯇꯦꯏ ꯃꯤꯡ ꯍꯤꯟꯗꯨꯒꯤ ꯃꯤꯡ ꯄꯤꯇꯥꯝꯕꯔ ꯁꯤꯡꯍ ꯍꯥꯌꯅꯥ ꯍꯣꯡꯗꯣꯀꯈꯤ꯫[109] ꯑꯗꯨꯕꯨ ꯑꯍꯥꯅꯕꯥ ꯍꯤꯟꯗꯨ ꯃꯟꯗꯤꯔꯁꯤꯡ ꯑꯁꯤ ꯌꯥꯝꯅꯥ ꯉꯟꯅꯥ ꯁꯥꯈꯤꯕꯅꯤ꯫ ꯷꯶꯳ ꯁꯤ.ꯏ.ꯗꯥ (ꯃꯦꯏꯇꯦꯏ ꯅꯤꯡꯊꯧ ꯈꯣꯡꯎꯇꯦꯀꯆꯥꯒꯤ ꯂꯩꯉꯥꯛ ꯑꯣꯏꯅꯥ ꯊꯥꯖꯕꯥ ꯌꯥꯕꯥ) ꯃꯇꯝ ꯑꯁꯤꯒꯤ ꯐꯥꯌꯦ... | ꯁꯥꯟꯇꯥ ꯃꯅꯤꯀꯥꯗꯥ ꯂꯩꯕꯥ ꯁꯦꯌꯔ ꯇꯧꯔꯕꯥ ꯑꯣꯐꯤꯁ ꯑꯃꯅꯥ ꯁꯣꯁ꯭ꯠꯔꯤꯡ ꯕꯖꯦꯠꯀꯤ ꯃꯥꯌꯣꯛꯇꯥ ꯆꯠꯊꯔꯤ |
Christianity | ꯈ꯭ꯔ꯭ꯏꯁ꯭ꯠꯌꯥꯟ ꯑꯣꯏꯕꯥ | ꯃꯜꯇꯤꯕꯤꯂꯤꯌꯟ ꯗꯣꯂꯔ ꯕꯖꯦꯠꯀꯤ ꯔꯦꯖꯔ ꯕ꯭ꯂꯦꯗ ꯕ꯭ꯔꯥꯟꯗꯁꯤꯡ ꯍꯥꯌꯕꯗꯤ ꯖꯤꯂꯦꯠ ꯑꯁꯤ ꯀꯔꯝꯅꯥ ꯑꯣꯏꯈꯤꯕꯒꯦ ꯍꯥꯌꯕꯗꯨ |
Main articles: Christianity in Manipur and Meitei Christians | ꯃꯔꯨꯑꯣꯏꯕꯥ ꯋꯥꯔꯣꯂꯁꯤꯡ: ꯃꯅꯤꯄꯨꯔ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯃꯦꯏꯇꯦꯏ ꯈ꯭ꯔ꯭ꯏꯁ꯭ꯠꯌꯥꯅꯁꯤꯡꯒꯤ ꯈ꯭ꯔ꯭ꯏꯁ꯭ꯠꯌꯥꯟ | ꯁꯦꯚ ꯀ꯭ꯂꯕ ꯗꯦꯕꯤꯗꯅꯥ ꯖꯤꯔꯣꯒꯥ ꯂꯣꯌꯅꯅꯥ ꯄꯣꯠꯊꯣꯛ ꯑꯃꯥ ꯌꯣꯟꯗꯨꯅꯥ ꯒꯣꯂꯤꯊ ꯖꯤꯂꯦꯠꯄꯨ ꯃꯥꯏꯊꯤꯕꯥ ꯄꯤꯕꯥ ꯆꯠꯂꯤ |
St. Joseph's Cathedral at Imphal | ꯏꯝꯐꯥꯂꯗꯥ ꯂꯩꯕꯥ ꯁꯦꯟꯇ ꯖꯣꯁꯦꯐ ꯀꯦꯊꯣꯗ꯭ꯔꯣꯜ | ꯄꯥꯔꯁꯤꯕꯦꯕꯜ ꯗꯤꯐꯦꯔꯦꯟꯁꯤꯌꯦꯁꯟ? |
Christianity is the religion of 41% of the people in the state, but is the majority in rural areas with 53%, and is predominant in the hills. It was brought by Protestant missionaries to Manipur in the 19th century. In the 20th century, a few Christian schools were established, which introduced Western-type education. ... | ꯈ꯭ꯔ꯭ꯏꯁ꯭ꯠꯌꯥꯅꯒꯤ ꯊꯥꯖꯕꯥ ꯑꯁꯤ ꯔꯥꯖ꯭ꯌ ꯑꯁꯤꯗꯥ ꯂꯩꯔꯤꯕꯥ ꯃꯤꯑꯣꯏ ꯴꯱%ꯒꯤ ꯙꯔꯝꯃꯅꯤ, ꯑꯗꯨꯕꯨ ꯈꯨꯉ꯭ꯒꯪꯒꯤ ꯃꯐꯃꯁꯤꯡꯗꯥ ꯵꯳% ꯂꯩꯕꯥ, ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯍꯤꯊꯥꯡꯐꯃꯁꯤꯡꯗꯥ ꯍꯦꯟꯅꯥ ꯌꯥꯝꯅꯥ ꯂꯩ꯫ ꯃꯁꯤ ꯄ꯭ꯔꯣꯇꯦꯁ꯭ꯇꯦꯟꯇ ꯃꯤꯁꯅꯔꯤꯁꯤꯡꯅꯥ ꯱꯹ꯁꯨꯕꯥ ꯆꯍꯤꯆꯥꯗꯥ ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯗꯥ ꯄꯨꯔꯀꯈꯤꯕꯅꯤ꯫ ꯲꯰ꯁꯨꯕꯥ ꯆꯍꯤꯆꯥꯗꯥ ꯈ꯭ꯔ꯭ꯏꯁ꯭ꯠꯌꯥꯟ ꯁ꯭ꯀꯨꯜ ꯈꯔꯥ ꯂꯤꯡꯈꯠꯈꯤ, ꯃꯗꯨꯗꯥ ꯋꯦꯁ꯭ꯇꯔꯟ-ꯇꯥꯏꯞ ꯑꯦꯖꯨꯀꯦꯁꯟ ꯄꯨꯔꯀꯈꯤ꯫ ꯈ꯭ꯔ꯭ꯏꯁ꯭ꯠꯌꯥꯅꯒꯤ ꯊꯥꯖꯕꯥ ꯍꯥꯌꯕꯁꯤ ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯒꯤ ꯇ꯭ꯔꯥꯏꯕ... | ꯗꯣꯂꯔ ꯁꯦꯚ ꯀ꯭ꯂꯕꯀꯤ ꯇꯤꯃꯅꯥ ꯁꯦꯃꯈꯤꯕꯥ ꯅꯨꯃꯤꯠ ꯑꯃꯗꯥ ꯴꯵꯰꯰ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯐꯤꯜꯃ ꯇꯧꯕꯥ |
Islam | ꯏꯁ꯭ꯂꯥꯝ | ꯑꯍꯥꯅꯕꯥ ꯑꯣꯏꯅꯥ ꯌꯦꯡꯈꯤꯕꯥ ꯃꯤꯑꯣꯏ ꯃꯤꯂꯤꯌꯟ ꯑꯃꯥ ꯍꯦꯟꯅꯥ ꯔꯦꯛ ꯇꯧꯗꯨꯅꯥ ꯚꯥꯏꯔꯜ ꯑꯣꯏꯅꯥ ꯆꯠꯈꯤꯕꯥ ꯌꯨꯠꯌꯨꯕ ꯚꯤꯗꯤꯑꯣ ꯑꯃꯥ |
Main article: Meitei Pangals | ꯃꯔꯨꯑꯣꯏꯕꯥ ꯋꯥꯔꯣꯜ: ꯃꯦꯏꯇꯦꯏ ꯄꯥꯉ꯭ꯒꯂꯁ | ꯄꯨꯡ ꯷꯰ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯄꯦꯌꯤꯡ ꯀꯁ꯭ꯇꯃꯔ ꯂꯤꯁꯤꯡ ꯇꯔꯥ ꯄꯨꯔꯀꯄꯥ ꯃꯇꯃꯗꯥ |
The Meitei Pangals (Meitei: ꯃꯩꯇꯩ ꯄꯥꯡꯒꯜ), also known as Meitei Muslims or Manipuri Muslims, are the third largest religious majority group in the state, comprising about 8.3% of the state population. They belong to the Sunni group of the Hanafi school of Islamic thought and they include Arabs, Bangladeshis, Turanis, Ben... | ꯃꯦꯏꯇꯦ ꯄꯥꯉ꯭ꯒꯂꯁꯤꯡ (Meitei:) ꯑꯁꯤ ꯃꯦꯏꯇꯦ ꯃꯨꯁ꯭ꯂꯤꯝ ꯅꯠꯠꯔꯒꯥ ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯤ ꯃꯨꯁ꯭ꯂꯤꯝ ꯍꯥꯌꯅꯥ ꯈꯉꯅꯕꯥ, ꯔꯥꯖ꯭ꯌ ꯑꯁꯤꯒꯤ ꯑꯍꯨꯃꯁꯨꯕꯥ ꯈ꯭ꯕꯥꯏꯗꯒꯤ ꯆꯥꯎꯕꯥ ꯙꯔꯃꯒꯤ ꯑꯣꯏꯕꯥ ꯃꯦꯖꯣꯔꯤꯇꯤ ꯒ꯭ꯔꯨꯄꯅꯤ, ꯃꯁꯤꯗꯥ ꯔꯥꯖ꯭ꯌꯒꯤ ꯃꯤꯁꯤꯡꯒꯤ ꯆꯥꯎꯔꯥꯛꯅꯥ ꯸.꯳% ꯌꯥꯑꯣꯔꯤ꯫ ꯃꯈꯣꯌꯁꯤꯡ ꯑꯁꯤ ꯍꯥꯅꯥꯐꯤ ꯁ꯭ꯀꯨꯂꯒꯤ ꯁꯨꯟꯅꯤ ꯒ꯭ꯔꯨꯄꯀꯤ ꯃꯅꯨꯡ ꯆꯜꯂꯤ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯃꯈꯣꯌꯒꯤ ꯃꯅꯨꯡꯗꯥ ꯑꯔꯕꯁꯤꯡ, ꯕꯉ꯭ꯒꯂꯥꯗꯦꯁꯁꯤꯡ, ꯇꯨꯔꯥꯅꯤꯁꯤꯡ, ꯕꯦꯉ꯭ꯒꯂꯤꯁꯤꯡ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯆꯒꯇꯥꯏ ꯇꯨꯔ... | ꯚꯥꯏꯔꯁ ꯀꯟꯇꯦꯟꯇ ꯁꯦꯝꯕꯥ ꯑꯁꯤ ꯂꯛꯁ꯭ꯃꯤꯗꯥ ꯁꯔꯨꯛ ꯈꯔꯗꯤ ꯑꯦꯠꯔꯤꯕ꯭ꯌꯨꯠ ꯇꯧꯕꯥ ꯌꯥꯏ ꯃꯗꯨꯗꯤ ꯑꯀꯛꯅꯕꯥ ꯋꯥꯐꯝ ꯈꯔꯥ ꯂꯩꯔꯤ ꯃꯗꯨꯗꯤ |
Sanamahism | ꯁꯅꯥꯃꯥꯍꯤꯖꯝ | ꯗꯣꯂꯔ ꯁꯦꯕ ꯀ꯭ꯂꯕꯀꯤ ꯀꯥꯡꯕꯨꯅꯥ ꯃꯈꯣꯌꯒꯤ ꯃꯇꯦꯡ ꯄꯥꯡꯅꯕꯥ ꯀꯥꯔꯗꯁꯤꯡ ꯁ꯭ꯇꯦꯛ ꯇꯧꯅꯕꯥ ꯇꯧꯈꯤꯕꯅꯤ |
Main article: Sanamahism | ꯃꯔꯨꯑꯣꯏꯕꯥ ꯋꯥꯔꯣꯜ: ꯁꯅꯥꯃꯥꯍꯤꯖꯝ | ꯚꯤꯗꯤꯑꯣ ꯑꯁꯤ ꯑꯆꯧꯕꯥ ꯏꯟꯗꯁ꯭ꯠꯔꯤꯒꯤ ꯀꯅꯐꯔꯦꯟꯁ ꯑꯃꯒꯤ ꯃꯃꯥꯡꯗꯥ ꯍꯧꯗꯣꯀꯈꯤꯕꯅꯤ ꯑꯗꯨꯕꯨ ꯇꯤꯝ ꯑꯁꯤꯅꯥ |
The symbol of Sanamahism religion, the indigenous ethnic religion of the Meitei people. | ꯁꯅꯥꯃꯥꯍꯤꯖꯝ ꯙꯔꯝꯃꯒꯤ ꯃꯁꯛ, ꯃꯦꯏꯇꯦ ꯃꯤꯌꯥꯃꯒꯤ ꯏꯟꯗꯤꯖꯦꯅꯁ ꯏꯊꯅꯤꯛ ꯙꯔꯝ꯫ | ꯅꯤꯡꯊꯤꯖꯅꯥ ꯁ꯭ꯛꯔꯤꯞꯇ ꯇꯧꯔꯕꯥ ꯀꯃꯦꯗꯤ ꯑꯗꯨ ꯇꯞꯅꯥ ꯇꯞꯅꯥ ꯁꯦꯝꯕꯥ ꯀꯃꯦꯗꯤ ꯑꯗꯨꯒꯤ ꯀꯣꯔ ꯃꯤꯁꯅꯒꯤ ꯑꯀꯣꯌꯕꯗꯥ |
A reconstructed ancient temple dedicated to Meitei God Pakhangba of Sanamahism inside the Kangla Fort, Imphal | ꯏꯝꯐꯥꯂꯒꯤ ꯀꯥꯡꯂꯥ ꯐꯣꯔꯇꯀꯤ ꯃꯅꯨꯡꯗꯥ ꯁꯅꯥꯍꯤꯖꯃꯒꯤ ꯃꯦꯏꯇꯦꯏ ꯏꯁ꯭ꯕꯔ ꯄꯈꯥꯡꯕꯥ ꯃꯦꯏꯇꯦꯏ ꯏꯁ꯭ꯕꯔ ꯄꯈꯥꯡꯕꯥꯗꯥ ꯀꯠꯊꯣꯀꯄꯥ ꯑꯃꯨꯛ ꯍꯟꯅꯥ ꯁꯦꯃꯒꯠꯂꯕꯥ ꯑꯔꯤꯕꯥ ꯃꯟꯗꯤꯔ ꯑꯃꯥ | ꯌꯦꯡꯂꯤꯕꯁꯤꯡꯅꯥ ꯃꯈꯣꯌꯒꯤ ꯃꯔꯨꯄꯁꯤꯡꯒꯥ ꯂꯣꯌꯅꯅꯥ ꯋꯥꯔꯤ ꯁꯥꯟꯅꯕꯥ ꯌꯥꯝꯅꯥ ꯋꯥꯅꯥ ꯊꯣꯀꯈꯤ꯫ |
Sanamahism is the indigenous, polytheistic and animistic ethnic religion of the Meitei people.[115] Sanamahist worship concentrates on the household deity Lainingthou Sanamahi. The ancient Meiteis worshiped a Supreme deity, Salailen, and followed their ancestors. Their ancestor worship and animism was based on Umang La... | ꯁꯅꯥꯃꯥꯍꯤꯖꯝ ꯍꯥꯌꯕꯁꯤ ꯃꯦꯏꯇꯦꯒꯤ ꯃꯤꯌꯥꯃꯒꯤ ꯏꯟꯗꯤꯖꯦꯅꯁ, ꯄꯣꯂꯤꯇꯤꯁ꯭ꯇꯤꯛ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯑꯦꯅꯤꯃꯤꯁ꯭ꯇꯤꯛ ꯏꯊꯅꯤꯛ ꯙꯔꯝꯃꯅꯤ꯫[115] ꯁꯅꯥꯍꯤꯁ꯭ꯠ ꯋꯔꯀꯔꯅꯥ ꯌꯨꯃꯒꯤ ꯗꯦꯏꯇꯤ ꯂꯥꯏꯅꯤꯡꯊꯧ ꯁꯅꯥꯃꯥꯍꯤꯗꯥ ꯃꯤꯠꯌꯦꯡ ꯊꯝꯂꯤ꯫ ꯑꯔꯤꯕꯥ ꯃꯦꯏꯇꯦꯁꯅꯥ ꯑꯋꯥꯡꯕꯥ ꯗꯦꯕꯇꯥ ꯑꯃꯥ ꯑꯣꯏꯔꯤꯕꯥ ꯁꯂꯥꯏꯂꯦꯟ ꯑꯃꯥ ꯂꯥꯠꯈꯤ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯃꯈꯣꯌꯒꯤ ꯏꯄꯥ-ꯏꯄꯨꯁꯤꯡꯒꯤ ꯃꯇꯨꯡ ꯏꯟꯅꯥ ꯆꯠꯈꯤ꯫ ꯃꯈꯣꯌꯒꯤ ꯏꯄꯥ-ꯏꯄꯨꯒꯤ ꯂꯥꯏꯅꯤꯡ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯑꯦꯅꯤꯃꯤꯖꯝ ꯑꯁꯤ ꯎꯃꯥꯡ ꯂꯥꯏ – ꯏꯊꯅꯤꯛ ꯒꯕꯔꯅꯤꯡ ꯗ... | ꯀꯝꯄꯦꯅꯤꯁꯤꯡꯅꯥ ꯃꯤꯅꯨꯡꯁꯤ ꯂꯩꯠꯔꯕꯥ ꯃꯑꯣꯡꯗꯥ ꯀꯝꯄꯤꯇꯤꯁꯟ ꯇꯧꯔꯤꯕꯥ ꯔꯤꯁꯣꯔꯁ ꯀꯟꯁ꯭ꯠꯔꯣꯜ ꯑꯦꯅꯚꯥꯏꯔꯅꯃꯦꯟꯇ |
Other religions | ꯑꯇꯣꯞꯄꯥ ꯙꯔꯝꯃꯁꯤꯡ | ꯀꯟꯖꯨꯃꯔꯁꯤꯡꯒꯤ ꯄꯨꯛꯅꯤꯡ ꯆꯤꯡꯁꯤꯅꯕꯥ ꯒ꯭ꯔꯣꯊꯍꯦꯛ ꯇꯧꯕꯒꯤ ꯂꯃꯆꯠꯁꯥꯖꯠꯁꯤꯡ ꯑꯁꯤ ꯀ꯭ꯔꯤꯌꯦꯇꯤꯕ ꯕꯣꯜꯗ ꯑꯁꯤꯒꯤ ꯃꯇꯦꯡ ꯄꯥꯡꯂꯤ |
The various other religions were mostly followers of tribal folk religions, 6,444 were Heraka, 2,032 were Jewish and 1,180 were from other tribal religions such as Tingkao Ragwang Chapriak.[citation needed] | ꯇꯣꯉꯥꯟ ꯇꯣꯉꯥꯅꯕꯥ ꯑꯇꯣꯞꯄꯥ ꯙꯔꯝꯃꯁꯤꯡ ꯑꯁꯤ ꯑꯌꯥꯝꯕꯅꯥ ꯇ꯭ꯔꯥꯏꯕꯦꯜ ꯐꯣꯜꯀ ꯙꯔꯃꯁꯤꯡꯒꯤ ꯇꯨꯡꯏꯅꯕꯁꯤꯡꯅꯤ, ꯶,꯴꯴꯴ꯅꯥ ꯍꯦꯔꯥꯀꯥ, ꯲,꯰꯳꯲ ꯑꯁꯤ ꯖꯨꯗꯤꯁꯤꯌꯔꯤꯅꯤ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯱,꯱꯸꯰ꯅꯥ ꯇꯤꯡꯀꯥꯑꯣ ꯔꯒꯋꯥꯡ ꯆꯞꯔꯤꯌꯀꯒꯨꯝꯕꯥ ꯑꯇꯣꯞꯄꯥ ꯇ꯭ꯔꯥꯏꯕꯦꯜ ꯔꯤꯂꯤꯖꯅꯁꯤꯡꯗꯒꯤꯅꯤ꯫[ꯁꯥꯏꯇꯦꯁꯟ ꯃꯊꯧ ꯇꯥꯏ]꯫ | ꯆꯥꯗ ꯑꯁꯤ ꯚꯤꯗꯤꯑꯣ ꯑꯗꯨ ꯂꯥꯏꯕ ꯑꯣꯏꯅꯥ ꯆꯠꯂꯕꯥ ꯃꯇꯨꯡꯗꯥ ꯅꯨꯃꯤꯠ ꯈꯔꯅꯤꯒꯤ ꯃꯇꯨꯡꯗꯥ ꯔꯤꯇꯦꯟ ꯇꯧꯈꯤ |
Government | ꯁꯔꯀꯥꯔ | ꯗꯣꯜꯂꯔ ꯁꯦꯚꯤꯡ ꯂꯣꯏꯔꯕꯥ ꯃꯇꯨꯡꯗꯥ ꯏꯟꯇꯔꯅꯦꯁ꯭ꯅꯦꯜ ꯑꯦꯛꯁꯄꯥꯟꯁꯟ ꯁ꯭ꯠꯔꯦꯇꯦꯖꯤ |
[icon] | [ꯑꯥꯏꯀꯣꯟ] | ꯀ꯭ꯂꯕ ꯑꯦꯉ꯭ꯒꯦꯖꯃꯦꯟꯇ ꯆꯥꯗꯅꯥ ꯁ꯭ꯃꯣꯜ ꯃꯇꯦꯡ ꯄꯥꯡꯗꯨꯅꯥ ꯆꯍꯤ ꯀꯌꯥ ꯂꯦꯜꯂꯝꯕꯥ ꯔꯦꯌꯃꯟꯗ ꯐꯣꯡꯒꯥ ꯎꯅꯈꯤ |
This section needs expansion. You can help by making an edit request. (January 2015) | ꯀꯥꯈꯜ ꯑꯁꯤꯅꯥ ꯑꯦꯛꯁꯄꯥꯟꯁꯟ ꯇꯧꯕꯥ ꯃꯊꯧ ꯇꯥꯏ꯫ ꯑꯦꯗꯤꯠ ꯔꯤꯛꯕꯦꯁ꯭ꯠ ꯑꯃꯥ ꯄꯤꯗꯨꯅꯥ ꯅꯍꯥꯛꯅꯥ ꯃꯇꯦꯡ ꯄꯥꯡꯕꯥ ꯌꯥꯏ꯫ (ꯖꯅꯨꯋꯥꯔꯤ ꯲꯰꯱꯵) | ꯕꯤꯖꯤꯅꯦꯁ ꯑꯣꯅꯔꯁꯤꯡꯅꯥ ꯆꯥꯎꯈꯠꯂꯀꯏ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯃꯈꯣꯌꯅꯥ ꯃꯇꯧ ꯀꯔꯝꯅꯥ ꯑꯩꯈꯣꯌꯅꯥ ꯒ꯭ꯔꯣꯊ ꯑꯁꯤ ꯗꯤꯀꯟꯁꯠꯔꯛꯁꯟ ꯇꯧꯒꯅꯤ ꯍꯥꯌꯕꯗꯨ ꯎꯠꯈꯤ |
Main articles: Government of Manipur and Manipur Legislative Assembly | ꯃꯔꯨꯑꯣꯏꯕꯥ ꯋꯥꯔꯣꯂꯁꯤꯡ: ꯃꯅꯤꯄꯨꯔ ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯒꯤ ꯂꯦꯖꯤꯁ꯭ꯂꯦꯇꯤꯕ ꯑꯦꯁꯦꯝꯕꯂꯤ ꯁꯔꯀꯥꯔ | ꯇꯦꯛ ꯁ꯭ꯇꯥꯔꯇꯑꯄꯁꯤꯡꯅꯥ ꯃꯜꯇꯤꯕꯤꯂꯤꯌꯅꯕꯨ ꯃꯥꯏꯊꯤꯕꯥ ꯄꯤꯕꯥ ꯉꯃꯍꯜꯂꯤꯕꯥ ꯍꯦꯀꯤꯡ ꯐꯦꯅꯣꯃꯦꯟ |
The emblem of the Government of Manipur depicts Kangla Sha (Kangla Sa), an ancient Meitei deity, and a Meitei language text written in Meitei script | ꯃꯅꯤꯄꯨꯔꯒꯤ ꯁꯔꯀꯥꯔꯒꯤ ꯃꯁꯛ ꯑꯁꯤꯅꯥ ꯀꯥꯡꯂꯥ ꯁꯥ (ꯀꯪꯂꯥ ꯑꯦꯁ.ꯑꯦ.), ꯑꯔꯤꯕꯥ ꯃꯦꯏꯇꯦꯏ ꯗꯦꯏꯇꯤ ꯑꯃꯥ, ꯑꯃꯁꯨꯡ ꯃꯦꯏꯇꯦꯏ ꯁ꯭ꯛꯔꯤꯞꯇꯇꯥ ꯏꯕꯥ ꯃꯦꯏꯇꯦꯏ ꯂꯣꯂꯒꯤ ꯋꯥꯔꯣꯜ ꯑꯃꯥ ꯎꯠꯂꯤ꯫ | ꯕꯤꯖꯤꯅꯦꯁ ꯑꯃꯍꯦꯛꯇꯗꯥ ꯑꯦꯞꯂꯥꯏ ꯇꯧꯕꯥ ꯌꯥꯕꯥ ꯃꯑꯣꯡꯗꯥ ꯗꯣꯂꯔ ꯕ꯭ꯔꯥꯟꯗꯁꯤꯡ? |
End of preview. Expand in Data Studio
README.md exists but content is empty.
- Downloads last month
- 22