id
stringlengths
3
7
numeric_id
int64
12.2k
50.2k
url
stringlengths
28
32
speaker
stringclasses
308 values
speaker_party
stringclasses
41 values
speaker_url
stringclasses
309 values
statement
stringlengths
18
1.06k
statement_date
stringdate
2010-03-14 00:00:00
2025-10-05 00:00:00
verdict
stringclasses
4 values
analysis_text
stringlengths
2
12k
analysis_paragraphs
listlengths
1
84
analysis_date
stringdate
2010-12-03 00:00:00
2025-10-15 00:00:00
analysis_sources
dict
scraped_at
stringdate
2025-10-16 19:05:50
2025-10-16 21:00:21
vr27828
null
https://demagog.sk/vyrok/vr27828
Ján Figeľ
KDH
https://demagog.sk/politik/jan-figel
Napríklad Špeciálny súd, Špeciálna prokuratúra... ...kde či ľavicové alebo pravicové spektrum alebo strany spolupracovali na prospech zmien.
2014-05-11 00:00:00
Nepravda
jj
[ "jj" ]
2014-05-14 00:00:00
{ "text": [], "url": [] }
2025-10-16T20:31:46.668830+00:00
vr36996
null
https://demagog.sk/vyrok/vr36996
Daniel Krajcer
SKOK!
https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer
A vy ste už vtedy čelili kritike aj niektorých právnikov, že tieto návrhy zákonov sú jednoducho na hrane.
2011-01-30 00:00:00
Pravda
Denník SME prišiel v júni 2009, v dobe ked ležal zákon na Ústavnom súde, s názormi niektorých právnikov a odborníkov na zákon o vyvlastnení: "Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied: 'Dosahovat urýchlenie vyvlastnovacieho konania opatreniami, ktoré obmedzujú podstatu vlastníckeho práva, pretože znemožnujú dotknutým vlastníkom efektívne sa bránit tak proti samotnému vyvlastneniu, ako aj proti nesprávne stanovenej výške náhrady za vyvlastnované pozemky, je v právnom štáte neakceptovatelné.' Ústavný právnik Radoslav Procházka z Trnavskej univerzity: 'Mimoriadne otázna je aj efektivita zákona, co je tá najhoršia možná kombinácia: štát, ktorý sa správa ako zlodej, a to, co niektorým ludom ukradne, v skutocnosti ani nedokáže úcinne použit v prospech tých ostatných.'" Z obdobia, ked sa tento zákon prijímal, sa k nemu kriticky vyjadrila aj prof. JUDr. Katarína Tóthová DrSc., ktorú tiež možno považovat za odbornícku na túto tému. K. Tóthová ako jediná koalicná poslankyna zdržala a za zákon nezahlasovala s tvrdením, že nemá rada veci "na hrane ústavnosti" .
[ "Denník SME prišiel v júni 2009, v dobe ked ležal zákon na Ústavnom súde, s názormi niektorých právnikov a odborníkov na zákon o vyvlastnení: \"Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied: 'Dosahovat urýchlenie vyvlastnovacieho konania opatreniami, ktoré obmedzujú podstatu vlastníckeho práva, pretože znemožnujú dotknutým vlastníkom efektívne sa bránit tak proti samotnému vyvlastneniu, ako aj proti nesprávne stanovenej výške náhrady za vyvlastnované pozemky, je v právnom štáte neakceptovatelné.' Ústavný právnik Radoslav Procházka z Trnavskej univerzity: 'Mimoriadne otázna je aj efektivita zákona, co je tá najhoršia možná kombinácia: štát, ktorý sa správa ako zlodej, a to, co niektorým ludom ukradne, v skutocnosti ani nedokáže úcinne použit v prospech tých ostatných.'\" Z obdobia, ked sa tento zákon prijímal, sa k nemu kriticky vyjadrila aj prof. JUDr. Katarína Tóthová DrSc., ktorú tiež možno považovat za odbornícku na túto tému. K. Tóthová ako jediná koalicná poslankyna zdržala a za zákon nezahlasovala s tvrdením, že nemá rada veci \"na hrane ústavnosti\" ." ]
2011-01-31 00:00:00
{ "text": [ "SME", "kriticky vyjadrila" ], "url": [ "http://www.sme.sk/c/4872160/vyvlastnovanie-na-ustavnom-sude-stoji.html", "http://dennik.sme.sk/c/3632423/mozu-stavat-na-cudzom.html" ] }
2025-10-16T20:19:59.068346+00:00
vr34791
null
https://demagog.sk/vyrok/vr34791
Ivan Mikloš
SDKÚ-DS
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
...potom, včera, konkrétne vláda schválila uznesenia, ktorými súhlasí s uzatvorením veriteľskej zmluvy a úverovej zmluvy (pomoc Grécku, pozn.) a odporúča Národnej rade vysloviť súhlas so zmluvami.
2010-05-09 00:00:00
Pravda
Ako bolo uvedené vyššie, vláda v sobotu na mimoriadnom rokovaní schválila uznesenie , spolu s odporúčaním vysloviť súhlas.
[ "Ako bolo uvedené vyššie, vláda v sobotu na mimoriadnom rokovaní schválila uznesenie , spolu s odporúčaním vysloviť súhlas." ]
2010-12-14 00:00:00
{ "text": [ "schválila uznesenie" ], "url": [ "http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/34C0EB145B564141C125772000265C6F/$FILE/Zdroj.html" ] }
2025-10-16T20:39:20.274491+00:00
vr28157
null
https://demagog.sk/vyrok/vr28157
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
...dnes sú zastavené dodávky zemného plynu pre domácu spotrebu na Ukrajine, lebo nedošlo k dohode medzi Ruskom a Ukrajinou.
2014-09-07 00:00:00
Pravda
Je pravdou, že od polovice júna 2014 nie je na Ukrajinu z Ruska dodávaný plyn. Dôvodom, je dlh Ukrajiny voci Gaspromu (vid výrok vyššie) a nedohoda na cenách plynu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. New York Times , 16. júna 2014: "Further aggravating already tense relations between Russia and Ukraine, the R ussian energy giant Gazprom cut off natural gas supplies to its neighbor on Monday (15. júna, pozn.) , warning that the reduction could diminish the amount of gas flowing to Europe. The cutoff came after Ukraine missed a Russian-imposed deadline Monday to pay a nearly $2 billion installment for past gas deliveries, with senior officials on both sides exchanging heated remarks blaming the other." SME , 2. septembra 2014: "Dnes totiž plyn z Ruska pre spotrebu Ukrajiny neprúdi. Moskva a Kyjev sa nevedia dohodnút na cenách plynu. Po zmene vládnej garnitúry na Ukrajine totiž Rusi zdraželi plyn Ukrajincom takmer o sto percent. K našim susedom Gazprom posiela len plyn na tranzit do západnej Európy. Ak Ukrajinci nebudú mat dostatocné zásoby v zásobníkoch ešte pred zimou, nebudú tranzitný plyn vediet pocas zimy dotlacit západným klientom Ruska." Reuters , 16. júna 2014: "Ukraine's energy minister said Russia had cut off all gas supplies to Kiev on Monday but he guaranteed reliable gas flows would continue to Russia's European clients who get imports through pipelines via Ukraine." Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Je pravdou, že od polovice júna 2014 nie je na Ukrajinu z Ruska dodávaný plyn. Dôvodom, je dlh Ukrajiny voci Gaspromu (vid výrok vyššie) a nedohoda na cenách plynu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. New York Times , 16. júna 2014: \"Further aggravating already tense relations between Russia and Ukraine, the R ussian energy giant Gazprom cut off natural gas supplies to its neighbor on Monday (15. júna, pozn.) , warning that the reduction could diminish the amount of gas flowing to Europe. The cutoff came after Ukraine missed a Russian-imposed deadline Monday to pay a nearly $2 billion installment for past gas deliveries, with senior officials on both sides exchanging heated remarks blaming the other.\" SME , 2. septembra 2014: \"Dnes totiž plyn z Ruska pre spotrebu Ukrajiny neprúdi. Moskva a Kyjev sa nevedia dohodnút na cenách plynu. Po zmene vládnej garnitúry na Ukrajine totiž Rusi zdraželi plyn Ukrajincom takmer o sto percent. K našim susedom Gazprom posiela len plyn na tranzit do západnej Európy. Ak Ukrajinci nebudú mat dostatocné zásoby v zásobníkoch ešte pred zimou, nebudú tranzitný plyn vediet pocas zimy dotlacit západným klientom Ruska.\" Reuters , 16. júna 2014: \"Ukraine's energy minister said Russia had cut off all gas supplies to Kiev on Monday but he guaranteed reliable gas flows would continue to Russia's European clients who get imports through pipelines via Ukraine.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2014-09-08 00:00:00
{ "text": [ "New York Times", "SME", "Reuters" ], "url": [ "http://www.nytimes.com/2014/06/17/world/europe/russia-gazprom-increases-pressure-on-ukraine-in-gas-dispute.html?_r=0", "http://ekonomika.sme.sk/c/7362135/slovensko-spustilo-reverzny-tok-plynu-ukrajincom.html", "http://www.reuters.com/article/2014/06/16/us-ukraine-gas-russia-idUSKBN0ER0VM20140616" ] }
2025-10-16T19:45:41.979311+00:00
vr31809
null
https://demagog.sk/vyrok/vr31809
Miroslav Lajčák
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak
Je dobre, že naozaj nám prognózuje komisia najvyšší rast v eurozóne, je to dobre, ale samozrejme, potvrdzuje tá prognóza aj to, že musíme konsolidovať verejný dlh ...
2012-05-14 00:00:00
Pravda
Jarná prognóza Európskej komisie ( s.10; pdf) uverejnená 11. mája 2012 predpovedá Slovensku na rok 2012 najvyšší hospodársky rast v eurozóne na úrovni 1,8% HDP a dlh na úrovni 49,7% HDP, ktorý sa môže v roku 2013 zvýšiť na 53,5% HDP, pokiaľ SR nepríjme konsolidačné opatrenia. Výrok Miroslava Lajčáka preto hodnotíme ako pravdivý.
[ "Jarná prognóza Európskej komisie ( s.10; pdf) uverejnená 11. mája 2012 predpovedá Slovensku na rok 2012 najvyšší hospodársky rast v eurozóne na úrovni 1,8% HDP a dlh na úrovni 49,7% HDP, ktorý sa môže v roku 2013 zvýšiť na 53,5% HDP, pokiaľ SR nepríjme konsolidačné opatrenia. Výrok Miroslava Lajčáka preto hodnotíme ako pravdivý." ]
2012-05-14 00:00:00
{ "text": [ "Jarná prognóza Európskej komisie" ], "url": [ "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2012/pdf/ee-2012-1_en.pdf" ] }
2025-10-16T20:04:48.910644+00:00
vr26935
null
https://demagog.sk/vyrok/vr26935
Radoslav Procházka
#SIEŤ
https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka
... návrh zákona Jany Žitňanskej (o možnosti, obcí ľahšie zakázať na svojom území prevádzkovanie hazardných hier, pozn.) a mňa takúto možnosť samosprávam vôbec dal. Žiaľ, nová Smerácka vláda ho veľmi rýchlo zrušila.
2014-02-27 00:00:00
Pravda
Je pravdou, že novela, ktorú predložili Procházka a J. Žitňanská v konečnom dôsledku dala samosprávam možnosť zrušiť herňu všeobecne záväzným nariadením. Táto možnosť bola pridaná do Procházkovej novely až pozmeňovákom Marinčina, pod ktorý sa podpísali aj Procházka a J. Žitňanská. Čisto technicky je pravdou, že možnosť pre samosprávy zakázať herne bola nakoniec schválená v rámci novely, ktorú predložili Procházka a J. Žitňanská. Následne novela už počas vlády R. Fica túto možnosť zrušila a dnes majú možnosť rozhodnúť o zrušení len občania v miestnom referende. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Je pravdou, že R. Prochádzka a J. Žitňanská predložili novelu zákona o hazardných hrách, ktorá bola 12. júla 2011 aj schválená . Pôvodne sa úprava dovoľujúca samosprávam zrušiť herňu v návrhu nenachádzala. Tento bod nebol súčasťou originálneho návrhu Procházku a Žitňanskej ale bol pridaný pozmeňujúcim návrhom (.pdf) poslanca A. Marinčina (KDH), pod ktorý sa podpísala aj J. Žitňanská a R. Procházka a ktorý bol schválený. Tento pozmeňovák pridal § 10 odsek 5 dopĺňa písmenom d), ktorý znie: „ d) môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, ktoré z hazardných hier podľa § 3 ods. 2 písm. b) až e), h) a i) nie je možné prevádzkovať na jej území; v tomto všeobecne záväznom nariadení obce sa ustanoví aj primeraná lehota, v ktorej je prevádzkovateľ hazardnej hry prevádzkovanej na jej území ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto všeobecne záväzného nariadenia obce povinný skončiť jej prevádzkovanie, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako tri mesiace od nadobudnutia účinnosti tohto všeobecne záväzného nariadenia obce.“. Samosprávy mali týmto pozmeňovákom možnosť herne teda aj rušiť resp. zakázať všeobecným záväzným nariadením. Novela z novembra 2012, keď bol už SMER jedinou vládnou stranou, bola prijatá novela, ktorá obmedzovala zákaz herne úspešným miestnym referendom. Inými slovami, herňu nedokáže zakázať obec všeobecne záväzným nariadením, ale len cez referendum. Ide konkrétne o § 10 „(6) O skutočnosti, či v obci dochádza k narúšaniu verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier rozhodujú obyvatelia obce v miestnom referende.“ Právna úprava (§ 10) podmieňuje platnosť referenda účasťou minimálne 30%. Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Je pravdou, že novela, ktorú predložili Procházka a J. Žitňanská v konečnom dôsledku dala samosprávam možnosť zrušiť herňu všeobecne záväzným nariadením. Táto možnosť bola pridaná do Procházkovej novely až pozmeňovákom Marinčina, pod ktorý sa podpísali aj Procházka a J. Žitňanská. Čisto technicky je pravdou, že možnosť pre samosprávy zakázať herne bola nakoniec schválená v rámci novely, ktorú predložili Procházka a J. Žitňanská. Následne novela už počas vlády R. Fica túto možnosť zrušila a dnes majú možnosť rozhodnúť o zrušení len občania v miestnom referende. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Je pravdou, že R. Prochádzka a J. Žitňanská predložili novelu zákona o hazardných hrách, ktorá bola 12. júla 2011 aj schválená . Pôvodne sa úprava dovoľujúca samosprávam zrušiť herňu v návrhu nenachádzala. Tento bod nebol súčasťou originálneho návrhu Procházku a Žitňanskej ale bol pridaný pozmeňujúcim návrhom (.pdf) poslanca A. Marinčina (KDH), pod ktorý sa podpísala aj J. Žitňanská a R. Procházka a ktorý bol schválený. Tento pozmeňovák pridal § 10 odsek 5 dopĺňa písmenom d), ktorý znie: „ d) môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, ktoré z hazardných hier podľa § 3 ods. 2 písm. b) až e), h) a i) nie je možné prevádzkovať na jej území; v tomto všeobecne záväznom nariadení obce sa ustanoví aj primeraná lehota, v ktorej je prevádzkovateľ hazardnej hry prevádzkovanej na jej území ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto všeobecne záväzného nariadenia obce povinný skončiť jej prevádzkovanie, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako tri mesiace od nadobudnutia účinnosti tohto všeobecne záväzného nariadenia obce.“. Samosprávy mali týmto pozmeňovákom možnosť herne teda aj rušiť resp. zakázať všeobecným záväzným nariadením. Novela z novembra 2012, keď bol už SMER jedinou vládnou stranou, bola prijatá novela, ktorá obmedzovala zákaz herne úspešným miestnym referendom. Inými slovami, herňu nedokáže zakázať obec všeobecne záväzným nariadením, ale len cez referendum. Ide konkrétne o § 10 „(6) O skutočnosti, či v obci dochádza k narúšaniu verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier rozhodujú obyvatelia obce v miestnom referende.“ Právna úprava (§ 10) podmieňuje platnosť referenda účasťou minimálne 30%. Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2014-02-18 00:00:00
{ "text": [ "predložili", "schválená", "pozmeňujúcim návrhom", "Samosprávy", "Novela", "obmedzovala", "úprava" ], "url": [ "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=359", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28966", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=358235", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/398951-samospravy-maju-novy-bic-na-herne/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=234", "http://ekonomika.sme.sk/c/6620228/smer-zmiernuje-obciam-podmienky-na-zakaz-hazardnych-hier.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-171/znenie-20140101" ] }
2025-10-16T20:50:42.928368+00:00
vr28274
null
https://demagog.sk/vyrok/vr28274
Lucia Žitňanská
MOST-HÍD
https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska
Ja v zásade nemám výhrady voči tomu, nemám s tým problém, pokiaľ nastúpi vláda do svojej funkcie, prezident do funkcie, parlament po voľbách a pokiaľ vymení svojich nominantov v tejto inštitúcii. A koniec koncov aj Ústavný súd v tomto zmysle sa v minulosti vyslovil, že takýto postup je v súlade s Ústavou.
2014-09-21 00:00:00
Pravda
Vláda I. Radičovej v januári 2011 o dvolala troch členov Súdnej rady (Richard Molnár, Daniel Hudák a Viliam Dohňanský), ktorí boli do funkcie nominovaní ešte vládou R. Fica. Bývalí členovia Súdnej rady podali sťažnosť na Ústavný súd, ktorá však bola zamietnutá ako neopodstatnená. Ústavný súd konštatoval, že ten kto menuje, môže aj odvolávať. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Uznesenie (pdf.) Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 46/2011 zo 17. februára 2011: "Ústavou Slovenskej republiky ustanovená vnútorná konštrukcia (zloženie) Súdnej rady Slovenskej republiky by stratila svoje racionálne opodstatnenie, ak by členovia Súdnej rady Slovenskej republiky po svojom ustanovení (zvolení, resp. vymenovaní) nemali žiadnu väzbu na tých, ktorí ich do tejto funkcie ustanovili (zvolili, vymenovali). Zloženie Súdnej rady Slovenskej republiky a spôsob jej uznášania vychádzajú teda (logicky a vedome) z požiadavky zachovania vzťahu (politickej) dôvery medzi členmi Súdnej rady Slovenskej republiky a subjektmi, ktoré ich do ich funkcií ustanovili, čomu zodpovedá oprávnenie týchto subjektov odvolať ich z funkcie aj z dôvodu „straty dôvery“, resp. aj z iného Ústavou Slovenskej republiky alebo zákonom neustanoveného dôvodu. Podaná sťažnosť bola zamietnutá z dôvodu neopodstatnenosti." Ústavný súd uznáva právo tých subjektov čo menovali aj odvolať. Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Vláda I. Radičovej v januári 2011 o dvolala troch členov Súdnej rady (Richard Molnár, Daniel Hudák a Viliam Dohňanský), ktorí boli do funkcie nominovaní ešte vládou R. Fica. Bývalí členovia Súdnej rady podali sťažnosť na Ústavný súd, ktorá však bola zamietnutá ako neopodstatnená. Ústavný súd konštatoval, že ten kto menuje, môže aj odvolávať. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Uznesenie (pdf.) Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 46/2011 zo 17. februára 2011: \"Ústavou Slovenskej republiky ustanovená vnútorná konštrukcia (zloženie) Súdnej rady Slovenskej republiky by stratila svoje racionálne opodstatnenie, ak by členovia Súdnej rady Slovenskej republiky po svojom ustanovení (zvolení, resp. vymenovaní) nemali žiadnu väzbu na tých, ktorí ich do tejto funkcie ustanovili (zvolili, vymenovali). Zloženie Súdnej rady Slovenskej republiky a spôsob jej uznášania vychádzajú teda (logicky a vedome) z požiadavky zachovania vzťahu (politickej) dôvery medzi členmi Súdnej rady Slovenskej republiky a subjektmi, ktoré ich do ich funkcií ustanovili, čomu zodpovedá oprávnenie týchto subjektov odvolať ich z funkcie aj z dôvodu „straty dôvery“, resp. aj z iného Ústavou Slovenskej republiky alebo zákonom neustanoveného dôvodu. Podaná sťažnosť bola zamietnutá z dôvodu neopodstatnenosti.\" Ústavný súd uznáva právo tých subjektov čo menovali aj odvolať. Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2014-09-22 00:00:00
{ "text": [ "o", "dvolala", "Uznesenie" ], "url": [ "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169125-vlada-vymenila-troch-clenov-sudnej-rady-harabin-to-kritizuje/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169125-vlada-vymenila-troch-clenov-sudnej-rady-harabin-to-kritizuje/", "http://portal.concourt.sk/Zbierka/2011/97_11s.pdf" ] }
2025-10-16T19:45:23.456098+00:00
45467
45,467
https://demagog.sk/vyrok/45467
Juraj Šeliga
Za ľudí
https://demagog.sk/politik/juraj-seliga
Ten postup aj legislatívne daný nasledovne. Keď je človek testovaný pozitívne na COVID, tak už dnes Úrad verejného zdravotníctva a hygienik robia s ním tzv. informačný pohovor, tzn., že sa rozprávajú že, kde ste boli, s kým ste boli a podobne.
2020-05-29 00:00:00
Pravda
V zmysle usmernenia hlavného hygienika sú regionálne pobočky Úradu verejného zdravotníctva povinné zabezpečiť identifikáciu, zoznam a klasifikáciu kontaktov, ktoré boli vystavení riziku nákazy od pacienta postihnutého koronavírusom. Tvrdenie Juraja Šeligu preto hodnotíme ako pravdivé.
[ "V zmysle usmernenia hlavného hygienika sú regionálne pobočky Úradu verejného zdravotníctva povinné zabezpečiť identifikáciu, zoznam a klasifikáciu kontaktov, ktoré boli vystavení riziku nákazy od pacienta postihnutého koronavírusom. Tvrdenie Juraja Šeligu preto hodnotíme ako pravdivé." ]
2020-05-29 00:00:00
{ "text": [ "usmernenia" ], "url": [ "http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4034:usmernenie-hlavneho-hygienika-slovenskej-republiky-v-suvislosti-s-koronavirusom-2019-ncovn-prva-aktualizacia&catid=68:epidemiologia&Itemid=76" ] }
2025-10-16T19:18:15.466288+00:00
vr25437
null
https://demagog.sk/vyrok/vr25437
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Je to len povinná účasť (členov vlády, pozn.) na hodine otázok a na interpeláciách. To predsa jasne vyplýva z rokovacieho poriadku.
2013-09-22 00:00:00
Pravda
Rokovací poriadok hovorí, že interpelovaní ministri, ako aj všetci členovia vlády sú povinní byť na interpelácií prítomní. Všetci členovia vlády musia byť prítomní aj pri hodine otázok. V iných prípadoch sa táto povinnosť v rokovacom poriadku neuvádza. Výrok R. Fica hodnotíme ako pravdivý. Rokovací poriadok NRSR uvádza v § 130 odsek 4 a 7: ( 1) Interpelovaný je povinný písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní interpelujúcemu a predsedovi národnej rady. Svoju odpoveď môže predniesť aj ústne v rámci bodu programu schôdze národnej rady určeného na interpelácie; ústne prednesenie odpovede na interpeláciu nezbavuje interpelovaného povinnosti podať odpoveď písomne (4) Na najbližšiu schôdzu národnej rady sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný . (7) Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám. § 131 Hodina otázok (7) Na hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády. Ak sa bude na hodine otázok diskutovať len o určitom probléme (odsek 2), stačí, ak bude prítomný príslušný člen vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám.
[ "Rokovací poriadok hovorí, že interpelovaní ministri, ako aj všetci členovia vlády sú povinní byť na interpelácií prítomní. Všetci členovia vlády musia byť prítomní aj pri hodine otázok. V iných prípadoch sa táto povinnosť v rokovacom poriadku neuvádza. Výrok R. Fica hodnotíme ako pravdivý.", "Rokovací poriadok NRSR uvádza v § 130 odsek 4 a 7:", "( 1) Interpelovaný je povinný písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní interpelujúcemu a predsedovi národnej rady. Svoju odpoveď môže predniesť aj ústne v rámci bodu programu schôdze národnej rady určeného na interpelácie; ústne prednesenie odpovede na interpeláciu nezbavuje interpelovaného povinnosti podať odpoveď písomne", "(4) Na najbližšiu schôdzu národnej rady sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný .", "(7) Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám.", "§ 131 Hodina otázok", "(7) Na hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády. Ak sa bude na hodine otázok diskutovať len o určitom probléme (odsek 2), stačí, ak bude prítomný príslušný člen vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám." ]
2013-09-23 00:00:00
{ "text": [ "Rokovací poriadok NRSR" ], "url": [ "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf" ] }
2025-10-16T19:55:59.688377+00:00
vr36757
null
https://demagog.sk/vyrok/vr36757
Ivan Švejna
MOST-HÍD
https://demagog.sk/politik/ivan-svejna
Na koaličnej rade jasne bolo povedané, že to je cieľom (odtajnenie voľby generálneho prokurátora, pozn.).
2011-01-16 00:00:00
Pravda
Po skončení koaličnej rady 6. decembra sa všetci predsedovia koaličných strán vyjadrili, že súhlasia s odtajnením voľby prokurátora. Rovnako to doznelo aj po koaličnej rade 11. januára .
[ "Po skončení koaličnej rady 6. decembra sa všetci predsedovia koaličných strán vyjadrili, že súhlasia s odtajnením voľby prokurátora. Rovnako to doznelo aj po koaličnej rade 11. januára ." ]
2011-01-17 00:00:00
{ "text": [ "súhlasia", "po koaličnej rade 11. januára" ], "url": [ "http://www.ta3.com/sk/reportaze/166865_tb-po-rokovani-koalicnej-rady", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/169006_tb-vysledky-rokovania-koalicnej-rady" ] }
2025-10-16T20:21:02.036721+00:00
vr31776
null
https://demagog.sk/vyrok/vr31776
Robert Kaliňák
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
Ministerstvo vnútra v rokoch 2006 a 2010 nebolo sprevádzané jednak žiadnymi korupčnými kauzami a ničím podobným a ani sme s tým ani ja ani samotné ministerstvo nikdy spájaní neboli.
2012-05-13 00:00:00
Nepravda
S Ministerstvom vnútra bolo počas úradovania Roberta Kaliňáka spojených viacero korupčných a im podobným káuz. Ako príklad môžeme uviesť predražený tender na upratovacie služby zo začiatku roka 2010, v ktorom zákazku na 19,5 mil. EUR vyhrala firma ISS Facility napriek tomu, že nespĺňala všetky podmienky zadania ministerstva a iné firmy boli z tohto dôvodu z tendra vylúčené. Podľa portálu cas.sk v auguste 2011 vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii obvinil bývalého zástupcu riaditeľa Odboru materiálno-technického zabezpečenia sekcie ekonomiky MV SR z legalizácie príjmu z trestnej činnosti a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Dôvodom bolo prijímanie úplatkov výmenou za nastavenie kritérií verejného obstarávania tak, aby vyhovovali len jednej konkrétnej firme. Ďalším príkladom je tender na nákup plynových masiek z roku 2008. Portál sme.sk uvádza, že podmienky súťaže v hodnote 6,2 mil. EUR boli ušité na mieru nemeckej spoločnosti, ktorá tender vyhrala s najdrahšiu ponuku. Ministerstvo vnútra žiadalo, aby mali masky činné zorné pole väčšie ako 90 percent prirodzeného zorného poľa. Európske technické normy pritom vyžadujú zorné pole väčšie len ako 70%. Navyše, podľa kontroly nezávislého českého Výskumného ústavu bezpečnosti práce, mala víťazná maska zorné pole len 74,6%. Ďalšie kauzy, ktoré sa spájali s ministerstvom vnútra v čase kedy bol ministrom Robert Kaliňák sú napríklad vyšetrovanie prípadu Hedviky Malinovej, policajný zásah v Dunajskej Strede a ďalšie .
[ "S Ministerstvom vnútra bolo počas úradovania Roberta Kaliňáka spojených viacero korupčných a im podobným káuz. Ako príklad môžeme uviesť predražený tender na upratovacie služby zo začiatku roka 2010, v ktorom zákazku na 19,5 mil. EUR vyhrala firma ISS Facility napriek tomu, že nespĺňala všetky podmienky zadania ministerstva a iné firmy boli z tohto dôvodu z tendra vylúčené. Podľa portálu cas.sk v auguste 2011 vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii obvinil bývalého zástupcu riaditeľa Odboru materiálno-technického zabezpečenia sekcie ekonomiky MV SR z legalizácie príjmu z trestnej činnosti a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Dôvodom bolo prijímanie úplatkov výmenou za nastavenie kritérií verejného obstarávania tak, aby vyhovovali len jednej konkrétnej firme. Ďalším príkladom je tender na nákup plynových masiek z roku 2008. Portál sme.sk uvádza, že podmienky súťaže v hodnote 6,2 mil. EUR boli ušité na mieru nemeckej spoločnosti, ktorá tender vyhrala s najdrahšiu ponuku. Ministerstvo vnútra žiadalo, aby mali masky činné zorné pole väčšie ako 90 percent prirodzeného zorného poľa. Európske technické normy pritom vyžadujú zorné pole väčšie len ako 70%. Navyše, podľa kontroly nezávislého českého Výskumného ústavu bezpečnosti práce, mala víťazná maska zorné pole len 74,6%. Ďalšie kauzy, ktoré sa spájali s ministerstvom vnútra v čase kedy bol ministrom Robert Kaliňák sú napríklad vyšetrovanie prípadu Hedviky Malinovej, policajný zásah v Dunajskej Strede a ďalšie ." ]
2012-05-14 00:00:00
{ "text": [ "tender", "portálu", "sme.sk", "ďalšie" ], "url": [ "http://spravy.pravda.sk/tender-u-kalinaka-bol-sity-na-mieru-ficovi-poziciam-mop-odkazuje-lipsic-13i-/sk_domace.asp?c=A100114_141930_sk_domace_p12", "https://demagog.sk/vyrok/B%C3%83%C2%BDval%C3%83%C2%BD%20z%C3%83%C2%A1stupca%20riadite%C3%84%C2%BEa%20Odboru%20materi%C3%83%C2%A1lno-technick%C3%83%C2%A9ho%20zabezpe%C3%84%C2%8Denia%20sekcie%20ekonomiky%20MV%20SR", "http://www.sme.sk/c/5865529/kalinakove-plynove-masky-usili-na-mieru.html", "http://www.cas.sk/clanok/145858/kalinakove-kauzy-ktore-otriasli-slovenskom.html" ] }
2025-10-16T20:04:57.861904+00:00
48818
48,818
https://demagog.sk/vyrok/48818
Erik Tomáš
Hlas
https://demagog.sk/politik/erik-tomas
Veď teraz vyšla správa odborníkov nadúmrtnosti na covid, je to vo všetkých médiách, pán Matovič… Dalo sa zabrániť 21 000 životom. …Toľko obetí covidu, pán Matovič, bolo na Slovensku 26 786. Pretože v tej analýze sa píše, že ste nevychádzali z odborných poznatkov, že ste nerešpektovali expertov.
null
Pravda
V decembri 2022 vyšla štúdia s názvom Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky, ktorá bilancuje dopad zdravotnej politiky počas pandémie koronavírusu na mieru úmrtnosti na Slovensku. Štúdia konštatuje, že druhá a neskoršie vlny pandémie neboli sprevádzané adekvátnymi a včasnými protipandemickými opatreniami, v dôsledku čoho dosiahlo Slovensko počas pandémie výraznú nadúmrtnosť. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V správe k štúdii sa uvádza, že v sledovanom období bolo podľa Štatistického úradu SR na Slovensku zaznamenaných celkovo o 26 786 úmrtí viac, než priemer v rokoch 2016 až 2019. ( .pdf , s. 11) Metodológia od NCZI smeruje k údaju o 21 917 úmrtiach. ( .pdf , s. 11) Rozdiel medzi obidvoma údajmi autori pripisujú nepresnostiam pri evidencii úmrtí alebo nadúmrtnosti spôsobenej nepriamymi dopadmi pandémie ( .pdf , s. 37). Autori v štúdii taktiež tvrdia, že ak by orgány činné v oblasti verejného zdravotníctva na Slovensku postupovali pri tvorbe opatrení proti šíreniu koronavírusu tak, ako to robili štáty s najnižšou mierou nadúmrtnosti, mohlo by na Slovensku umrieť približne o 21 000 ľudí menej ( s. 70 ). Kritizovaný je predovšetkým postup vlády pri druhej a neskorších vlnách pandémie koronavírusu. Odvolávajúc sa na odborné publikácie autori konštatujú, že počas neskorších vĺn politici zasahovali do rozhodnutí odborných poradenských tímov, prípadne prijímali rozhodnutia na základe politickej, nie odbornej motivácie ( s. 21 ): „Jesenné mesiace roku 2020 boli ďalej plné chaotických rozhodnutí, ktoré neboli podložené relevantnými dôkazmi (napr. predražené plošné testovanie antigénovými testami), politici zasahovali do odborných riešení (nevídané v iných krajinách EÚ s výnimkou ČR), vyostrovali sa aj viaceré politické spory.“
[ "V decembri 2022 vyšla štúdia s názvom Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky, ktorá bilancuje dopad zdravotnej politiky počas pandémie koronavírusu na mieru úmrtnosti na Slovensku. Štúdia konštatuje, že druhá a neskoršie vlny pandémie neboli sprevádzané adekvátnymi a včasnými protipandemickými opatreniami, v dôsledku čoho dosiahlo Slovensko počas pandémie výraznú nadúmrtnosť. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V správe k štúdii sa uvádza, že v sledovanom období bolo podľa Štatistického úradu SR na Slovensku zaznamenaných celkovo o 26 786 úmrtí viac, než priemer v rokoch 2016 až 2019. ( .pdf , s. 11) Metodológia od NCZI smeruje k údaju o 21 917 úmrtiach. ( .pdf , s. 11) Rozdiel medzi obidvoma údajmi autori pripisujú nepresnostiam pri evidencii úmrtí alebo nadúmrtnosti spôsobenej nepriamymi dopadmi pandémie ( .pdf , s. 37).", "Autori v štúdii taktiež tvrdia, že ak by orgány činné v oblasti verejného zdravotníctva na Slovensku postupovali pri tvorbe opatrení proti šíreniu koronavírusu tak, ako to robili štáty s najnižšou mierou nadúmrtnosti, mohlo by na Slovensku umrieť približne o 21 000 ľudí menej ( s. 70 ). Kritizovaný je predovšetkým postup vlády pri druhej a neskorších vlnách pandémie koronavírusu. Odvolávajúc sa na odborné publikácie autori konštatujú, že počas neskorších vĺn politici zasahovali do rozhodnutí odborných poradenských tímov, prípadne prijímali rozhodnutia na základe politickej, nie odbornej motivácie ( s. 21 ):", "„Jesenné mesiace roku 2020 boli ďalej plné chaotických rozhodnutí, ktoré neboli podložené relevantnými dôkazmi (napr. predražené plošné testovanie antigénovými testami), politici zasahovali do odborných riešení (nevídané v iných krajinách EÚ s výnimkou ČR), vyostrovali sa aj viaceré politické spory.“" ]
2023-01-25 00:00:00
{ "text": [ "štúdia", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "s. 70", "s. 21" ], "url": [ "https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf", "https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/2022_12_15_ppt_nadumrtnost_1.pdf", "https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/2022_12_15_ppt_nadumrtnost_1.pdf", "https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf", "https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf", "https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf" ] }
2025-10-16T19:11:52.256749+00:00
vr27321
null
https://demagog.sk/vyrok/vr27321
Gyula Bárdos
SMK
https://demagog.sk/politik/gyula-bardos
Ja ako prvý kandidát maďarskej národnosti na Slovensku...
2014-03-16 00:00:00
Pravda
Podobný výrok bol už overovaný v diskusii V politike 13. 10.2013 , ked sa takto vyjadril Jószef Berényi:
[ "Podobný výrok bol už overovaný v diskusii V politike 13. 10.2013 , ked sa takto vyjadril Jószef Berényi:" ]
2014-03-17 00:00:00
{ "text": [ "V politike 13. 10.2013", "1999", "2004", "2009" ], "url": [ "http://www.demagog.sk/diskusie/407/rozpoctove-plusy-a-minusy/?politik=34", "http://app.statistics.sk/prezid99/info/kand99.jsp", "http://app.statistics.sk/prezident2004/prezident/prezident_obv/results/tab6.jsp", "http://app.statistics.sk/prezident2009/jsp/okres/graf1p.jsp?id=1" ] }
2025-10-16T19:48:45.982233+00:00
47030
47,030
https://demagog.sk/vyrok/47030
Ľuboš Blaha
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/lubos-blaha
Pozrite sa ako to je v Nemecku, ako to je v Rakúsku, ako to je v iných krajinách. Veď tam rastie podpora koalície, rastie podpora lídrov.
2021-04-01 00:00:00
Nepravda
Od začiatku pandémie narástla podpora nemeckých vládnych strán a hoci v čase relácie už padala, stále bola vyššia než pred začiatkom koronakrízy. Rakúske vládne strany sa však rok po pandémii v porovnaní s obdobím pred ňou oslabili. Keďže podpora týchto koalícii v čase relácie viac nerástla, no najmä v Rakúsku medziročne po začiatku pandémie výrazne klesla, hodnotíme tvrdenie Ľuboša Blahu ako nepravdivé. Nemecko Pred začiatkom pandémie mala veľká koalícia CDU/CSU + SPD v Nemecku spolu 43 percentnú podporu voličov. Asi mesiac a pol po začiatku koronakrízy - v apili 2020 - výrazne narástla na spolu vyše 54 percent. Začiatkom februára 2021 však táto podpora klesla na spolu 49 percent. 13. marca - v čase relácie - dosahovala 47 percent. Rakúsko Pred začiatkom pandémie mala koalícia Rakúskej ľudovej strany a strany Zelených podporu spolu 57 percent. Mesiac po nástupe koronakrízy stúpli preferencie koalície na 64 percent. Odvtedy však klesajú a dnes dosahujú vládne strany podporu spolu 45 percent - teda menej než pred nástupom pandémie. Na Slovensko podpora vládnych strán po krátkom náraste v úvode pandémie kontinuálne klesá . Ľuboš Blaha pre Demagóg.SK uviedol, že „ pochopil (som), že vaše hodnotenia nie sú zmysluplné a vaša metodológia sa zameriava skôr na chytanie za slovíčka než na pravdivosť výrokov. Preto nevidím dôvod sa vo vašom hodnotení rýpať, je v zásade irelevantné.” Nepáčilo sa mu, ako sme v minulosti hodnotili jeho tvrdenie, že sa nikdy nestretol s Mariánom Kočnerom.
[ "Od začiatku pandémie narástla podpora nemeckých vládnych strán a hoci v čase relácie už padala, stále bola vyššia než pred začiatkom koronakrízy. Rakúske vládne strany sa však rok po pandémii v porovnaní s obdobím pred ňou oslabili. Keďže podpora týchto koalícii v čase relácie viac nerástla, no najmä v Rakúsku medziročne po začiatku pandémie výrazne klesla, hodnotíme tvrdenie Ľuboša Blahu ako nepravdivé. Nemecko Pred začiatkom pandémie mala veľká koalícia CDU/CSU + SPD v Nemecku spolu 43 percentnú podporu voličov. Asi mesiac a pol po začiatku koronakrízy - v apili 2020 - výrazne narástla na spolu vyše 54 percent. Začiatkom februára 2021 však táto podpora klesla na spolu 49 percent. 13. marca - v čase relácie - dosahovala 47 percent. Rakúsko Pred začiatkom pandémie mala koalícia Rakúskej ľudovej strany a strany Zelených podporu spolu 57 percent. Mesiac po nástupe koronakrízy stúpli preferencie koalície na 64 percent. Odvtedy však klesajú a dnes dosahujú vládne strany podporu spolu 45 percent - teda menej než pred nástupom pandémie. Na Slovensko podpora vládnych strán po krátkom náraste v úvode pandémie kontinuálne klesá . Ľuboš Blaha pre Demagóg.SK uviedol, že „ pochopil (som), že vaše hodnotenia nie sú zmysluplné a vaša metodológia sa zameriava skôr na chytanie za slovíčka než na pravdivosť výrokov. Preto nevidím dôvod sa vo vašom hodnotení rýpať, je v zásade irelevantné.” Nepáčilo sa mu, ako sme v minulosti hodnotili jeho tvrdenie, že sa nikdy nestretol s Mariánom Kočnerom." ]
2021-04-01 00:00:00
{ "text": [ "mala", "narástla", "klesla", "mala", "stúpli", "dosahujú", "klesá", "hodnotili" ], "url": [ "https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/germany/", "https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/germany/", "https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/germany/", "https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/austria/", "https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/austria/", "https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/austria/", "https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/", "https://demagog.sk/vyrok/46111/" ] }
2025-10-16T19:16:21.829904+00:00
vr31353
null
https://demagog.sk/vyrok/vr31353
Igor Matovič
OĽaNO
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
Aj Ústava hovorí, že poslanec má hlasovať vždy podľa svojho svedomia a presvedčenia. Nie podľa príkazu kohokoľvek.
2012-03-11 00:00:00
Pravda
I.Matovič hovorí pravdu. Parlament, jeho organizáciu, povinnosti a právomoci definuje piata hlava Ústavy SR (pdf.), pod názvom Zákonodarná moc. V článku 73 (2.) sa píše: Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. I keď v Ústave je použitý výraz vykonávať mandát a I.Matovič hovorí o hlasovaní , hodnotíme výrok ako pravdivý, pretože hlasovanie je súčasťou mandátu poslancov.
[ "I.Matovič hovorí pravdu. Parlament, jeho organizáciu, povinnosti a právomoci definuje piata hlava Ústavy SR (pdf.), pod názvom Zákonodarná moc. V článku 73 (2.) sa píše: Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. I keď v Ústave je použitý výraz vykonávať mandát a I.Matovič hovorí o hlasovaní , hodnotíme výrok ako pravdivý, pretože hlasovanie je súčasťou mandátu poslancov." ]
2012-03-12 00:00:00
{ "text": [ "Ústavy" ], "url": [ "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=12045&FileName=92-z460&Rocnik=1992" ] }
2025-10-16T20:06:37.689495+00:00
vr27802
null
https://demagog.sk/vyrok/vr27802
Ivan Štefanec
KDH
https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec
Pán Štastný napríklad pracoval vo výbore pre obchod, pripravoval napríklad zmluvu medzi EÚ a Kanadou, zohral tam kľúčovú úlohu.
2014-05-13 00:00:00
Pravda
Peter Štastný ako poslanec EP pôsobil vo výbore pre medzinárodný obchod, podvýbore pre bezpečnosť a ochranu a ako náhradník vo výbore pre rozpočet.
[ "Peter Štastný ako poslanec EP pôsobil vo výbore pre medzinárodný obchod, podvýbore pre bezpečnosť a ochranu a ako náhradník vo výbore pre rozpočet." ]
2014-05-14 00:00:00
{ "text": [ "pôsobil", "Úlohou", "Peter Štastný", "2004", "zasadnutí EP", "spravodajca", "EP", "2012" ], "url": [ "http://www.europskyparlament.sk/sk/zoznam_poslancov/poslanci_pola_vyborov.html;jsessionid=10D93AA19BE361BE2E547EA11A9C3C49", "http://www.europarl.europa.eu/committees/sk/inta/home.html", "http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/28170/PETER_STASTNY_activities.html", "http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/28170/PETER_STASTNY_history.html", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+CRE+20130522+ITEM-007-04+DOC+XML+V0//SK&language=sk&query=INTERV&detail=3-116-000", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-%2f%2fEP%2f%2fNONSGML%2bREPORT%2bA7-2013-0152%2b0%2bDOC%2bPDF%2bV0%2f%2fSK", "http://www.votewatch.eu/en/peter-stastny.html", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+CRE+20130522+ITEM-007-04+DOC+XML+V0//SK&language=sk&query=INTERV&detail=3-116-000" ] }
2025-10-16T19:46:59.817984+00:00
vr33732
null
https://demagog.sk/vyrok/vr33732
Peter Kažimír
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
Tu vám musím pripomenúť, že ten deficit je tak ako ste ho vy naplánovali po hádke koaličnej, kde ste mali ísť na deficit 3,8. Nakoniec ste sa vzdali, išli ste na 4,6 aj tak z toho bol...
2013-04-28 00:00:00
Pravda
Minister Kažimír správne uvádza hodnotu štátneho deficitu. Koaličné strany predošlej vlády zmenili výšku predpokladaného deficitu z 3,8% na 4,6%. Nakoniec sa však v Rozpočte verejnej správy na roky 2011 - 2013 (str. 8, .pdf) dohodli na 3,8% pre rok 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Minister Kažimír správne uvádza hodnotu štátneho deficitu. Koaličné strany predošlej vlády zmenili výšku predpokladaného deficitu z 3,8% na 4,6%. Nakoniec sa však v Rozpočte verejnej správy na roky 2011 - 2013 (str. 8, .pdf) dohodli na 3,8% pre rok 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2013-04-29 00:00:00
{ "text": [ "zmenili", "Rozpočte verejnej správy na roky 2011 - 2013" ], "url": [ "http://ekonomika.sme.sk/c/6142822/lidri-sa-dohodli-ze-deficit-neprekroci-46-percenta-hdp.html", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8329&documentId=8516" ] }
2025-10-16T20:49:00.465774+00:00
vr34133
null
https://demagog.sk/vyrok/vr34133
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
A na príklad ministerstvo práce už zazmluvnilo takmer 8 tisíc pracovných miest pre mladých ľudí do 29 rokov.
2013-06-30 00:00:00
Pravda
Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže informáciu o 8 tisíc pracovných miestach v rámci projektu zamestnávania mladých do 29 rokov potvrdil pre denník SME hovorca rezortu práce.
[ "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže informáciu o 8 tisíc pracovných miestach v rámci projektu zamestnávania mladých do 29 rokov potvrdil pre denník SME hovorca rezortu práce." ]
2013-07-01 00:00:00
{ "text": [ "TASR", "vyjadrenia", "SME", "13 tisíc" ], "url": [ "http://www.teraz.sk/ekonomika/nezamestnanost-projekty-mladi-richter/44074-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6806714/richter-obce-nedavaju-mladym-pracu-tak-ako-by-sme-chceli.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6851296/firmy-ziadaju-prax-mladi-ludia-idu-s-platom-pod-cenu.html", "http://www.rozhlas.sk/Financie-pre-mladych-nezamestnanych?l=1&c=0&i=40293&p=1" ] }
2025-10-16T19:56:25.156873+00:00
vr37697
null
https://demagog.sk/vyrok/vr37697
Jozef Mihál
Nestraníci
https://demagog.sk/politik/jozef-mihal
V rámci kolektívneho vyjednávania sa síce môže rokovať o predĺžení skúšobnej doby, ale maximálne o plus tri mesiace, to prosím pekne nie je nič iné ako zadefinovanie maxima.
2011-03-13 00:00:00
Pravda
V návrhu novely Zákonníka práce sa okrem iného uvádza: "21. V § 45 ods. 1 prvá veta znie: " V pracovnej zmluve možno dohodnút skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace a u vedúceho zamestnanca najviac šest mesiacov.'"
[ "V návrhu novely Zákonníka práce sa okrem iného uvádza: \"21. V § 45 ods. 1 prvá veta znie: \" V pracovnej zmluve možno dohodnút skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace a u vedúceho zamestnanca najviac šest mesiacov.'\"" ]
2011-03-14 00:00:00
{ "text": [ "V návrhu novely Zákonníka práce" ], "url": [ "http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&mod=news&nid=576&lg=sk" ] }
2025-10-16T20:16:55.605449+00:00
vr26528
null
https://demagog.sk/vyrok/vr26528
Jaroslav Paška
SNS
https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska
Títo ľudia sú zabíjaní len kvôli získaniu orgánov vhodných na transplantácie pre klientov prichádzajúcich do Číny a do ich nemocníc z celého sveta. Oznámenie čínskej administratívy, že s takouto praxou do roku 2015 postupne skončí, je cynickým priznaním neuveriteľne krutého zaobchádzania s niektorými skupinami obyvateľstva tejto krajiny.
2014-01-15 00:00:00
Pravda
"Chuang Ťie-fu, riaditeľ čínskeho výboru pre darcovstvo orgánov a bývalý námestník ministra zdravotníctva vyhlásil na madridskej konferencii o darcovstve orgánov a transplantáciách, ktorá sa konala v roku 2010, že viac ako 90 % transplantovaných orgánov odobratých zosnulým darcom pochádza od väzňov popravených v Číne, a povedal, že všetky nemocnice s povolením uskutočňovať transplantácie orgánov budú požiadané, aby do polovici roka 2014 prestali používať orgány popravených väzňov a aby používali len dobrovoľne darované orgány a pridelené prostredníctvom rodiaceho sa celoštátneho systému" "Čínska ľudová republika oznámila svoj zámer do roku 2015 postupne ukončiť odoberanie orgánov popraveným väzňom, ako aj zriadenie počítačového systému prideľovania orgánov, ktorý je známy ako Čínsky systém reakcie v oblasti transplantácie orgánov (COTRS), čo protirečí jej záväzku, že sa bude požadovať od všetkých nemocníc s povolením uskutočňovať transplantácie orgánov, aby do polovice roka 2014 prestali používať orgány popravených väzňov" -výrok z "Uznesenie Európskeho parlamentu o odoberaní orgánov v Číne" http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+MOTION+P7-RC-2013-0562+0+DOC+XML+V0//SK&language=sk Výrok hodnotíme ako pravdivý.
[ "\"Chuang Ťie-fu, riaditeľ čínskeho výboru pre darcovstvo orgánov a bývalý námestník ministra zdravotníctva vyhlásil na madridskej konferencii o darcovstve orgánov a transplantáciách, ktorá sa konala v roku 2010, že viac ako 90 % transplantovaných orgánov odobratých zosnulým darcom pochádza od väzňov popravených v Číne, a povedal, že všetky nemocnice s povolením uskutočňovať transplantácie orgánov budú požiadané, aby do polovici roka 2014 prestali používať orgány popravených väzňov a aby používali len dobrovoľne darované orgány a pridelené prostredníctvom rodiaceho sa celoštátneho systému\" \"Čínska ľudová republika oznámila svoj zámer do roku 2015 postupne ukončiť odoberanie orgánov popraveným väzňom, ako aj zriadenie počítačového systému prideľovania orgánov, ktorý je známy ako Čínsky systém reakcie v oblasti transplantácie orgánov (COTRS), čo protirečí jej záväzku, že sa bude požadovať od všetkých nemocníc s povolením uskutočňovať transplantácie orgánov, aby do polovice roka 2014 prestali používať orgány popravených väzňov\" -výrok z \"Uznesenie Európskeho parlamentu o odoberaní orgánov v Číne\" http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+MOTION+P7-RC-2013-0562+0+DOC+XML+V0//SK&language=sk Výrok hodnotíme ako pravdivý." ]
2014-01-15 00:00:00
{ "text": [ "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+MOTION+P7-RC-2013-0562+0+DOC+XML+V0//SK&language=sk" ], "url": [ "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+MOTION+P7-RC-2013-0562+0+DOC+XML+V0//SK&language=sk" ] }
2025-10-16T20:32:25.744093+00:00
vr14316
null
https://demagog.sk/vyrok/vr14316
Jozef Kollár
SKOK!
https://demagog.sk/politik/jozef-kollar
Zasadla rada banky (Medzinárodnej investičnej banky, pozn.) vo Vietname začiatkom decembra, kde sa zúčastnilo 9 krajín, ktoré sú akcionárskymi krajinami tejto medzinárodnej investičnej banky v Moskve, podotýkam, že 5 z týchto 9 krajín sú členské krajiny Európskej únie (...)
2016-02-07 00:00:00
Pravda
Kollár hovorí o Medzinárodnej investičnej banke a o stretnutí, ku ktorému v decembri vo Vietname skutočne došlo. Taktiež platí, že 5 z 9 členov rady predstavujú štáty EÚ. Sídlo inštitúcie sa nachádza v Moskve, ako uvádza Kollár. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Medzinárodná investičná banka skutočne zasadla v decembri vo Vietname. Išlo o 104. stretnutie vedúcej rady v dňoch 3. až 4. decembra 2015, ktoré sa uskutočnilo v Hanoji. Členské štáty tejto banky sú Bulharsko, Česko, Slovensko, Kuba, Vietnam, Rusko, Maďarsko, Mongolsko a Rumunsko. Banka vznikla v roku 1970 a sídli v Moskve. Členské krajiny sú zároveň akcionármi banky. Päť z týchto krajín je sú skutočne členmi EÚ - Česko, Slovensko, Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko. Vláda SR dňa 11.12.2013 schválila návrh na schválenie účasti Slovenskej republiky na zvýšení splatenej časti základného imania MIB, ktorého cieľom bolo odsúhlasiť účasť Slovenskej republiky na zvýšení splatenej časti základného imania MIB, a podporiť tak ďalšie navýšenie jej aktivít okrem iného aj v Slovenskej republike. Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Kollár hovorí o Medzinárodnej investičnej banke a o stretnutí, ku ktorému v decembri vo Vietname skutočne došlo. Taktiež platí, že 5 z 9 členov rady predstavujú štáty EÚ. Sídlo inštitúcie sa nachádza v Moskve, ako uvádza Kollár. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Medzinárodná investičná banka skutočne zasadla v decembri vo Vietname. Išlo o 104. stretnutie vedúcej rady v dňoch 3. až 4. decembra 2015, ktoré sa uskutočnilo v Hanoji. Členské štáty tejto banky sú Bulharsko, Česko, Slovensko, Kuba, Vietnam, Rusko, Maďarsko, Mongolsko a Rumunsko. Banka vznikla v roku 1970 a sídli v Moskve. Členské krajiny sú zároveň akcionármi banky. Päť z týchto krajín je sú skutočne členmi EÚ - Česko, Slovensko, Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko. Vláda SR dňa 11.12.2013 schválila návrh na schválenie účasti Slovenskej republiky na zvýšení splatenej časti základného imania MIB, ktorého cieľom bolo odsúhlasiť účasť Slovenskej republiky na zvýšení splatenej časti základného imania MIB, a podporiť tak ďalšie navýšenie jej aktivít okrem iného aj v Slovenskej republike. Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2016-02-08 00:00:00
{ "text": [ "nachádza", "zasadla", "Členské štáty", "skutočne", "Vláda SR" ], "url": [ "https://www.iib.int/en/about", "https://www.iib.int/en/articles/iib-wraps-up-the-year-of-asia-the-104th-council-meeting-of-the-bank-in-vietnam-concluded-followed-by", "https://www.iib.int/en/faq", "http://europa.eu/about-eu/countries/member-countries/index_sk.htm", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9927" ] }
2025-10-16T19:36:25.146427+00:00
vr26552
null
https://demagog.sk/vyrok/vr26552
Ľudovít Kaník
SDKÚ-DS
https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik
Faktom zostáva, že tento zákon (o hmotnej núdzi, pozn.) sa snaží dosiahnuť ten istý cieľ, ako som ja ako minister dosiahol už pred 10 rokmi. To znamená (...) aktivačné práce.
2014-01-19 00:00:00
Pravda
Súčasný zákon sa skutočne zameriava na porovnateľný cieľ, aký sa snažil dosiahnúť Ludovít Kaník vo funkcii ministra sociálnych vecí, teda aby si sociálne dávky poberatelia odpracovali v prospech obce, alebo inej organizácie určenej zákonom. Ľudovít Kaník bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny v rokoch 2002-2005, kedy bol priaty z ákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 599/2003 Z.z. Zákon naozaj hovorí o aktivačnom príspevku, ktorý upravuje v paragrafe 12: "Aktivačný príspevok za vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, v ktorej má občan v hmotnej núdzi trvalý pobyt, patrí občanovi v hmotnej núdzi nepretržite najviac počas 18 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Občan sa osobne zúčastňuje na vykonávaní na menších obecných služieb v rozsahu najmenej 10 hodín týždenne a najviac 20 hodín týždenne." Výška aktivačného príspevku v tomto znení je 63,07 eur . Nový zákon č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 3 hovorí, že dávka sa zníži o 61,60 € za každého plnoletého práceschopného člena domácnosti, ktorý sa nezúčastní v rozsahu 32 hodín mesačne a)menších obecných služieb b)dobrovoľníckej činnosti c)prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Súčasný zákon sa skutočne zameriava na porovnateľný cieľ, aký sa snažil dosiahnúť Ludovít Kaník vo funkcii ministra sociálnych vecí, teda aby si sociálne dávky poberatelia odpracovali v prospech obce, alebo inej organizácie určenej zákonom. Ľudovít Kaník bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny v rokoch 2002-2005, kedy bol priaty z ákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 599/2003 Z.z. Zákon naozaj hovorí o aktivačnom príspevku, ktorý upravuje v paragrafe 12: \"Aktivačný príspevok za vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, v ktorej má občan v hmotnej núdzi trvalý pobyt, patrí občanovi v hmotnej núdzi nepretržite najviac počas 18 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Občan sa osobne zúčastňuje na vykonávaní na menších obecných služieb v rozsahu najmenej 10 hodín týždenne a najviac 20 hodín týždenne.\" Výška aktivačného príspevku v tomto znení je 63,07 eur . Nový zákon č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 3 hovorí, že dávka sa zníži o 61,60 € za každého plnoletého práceschopného člena domácnosti, ktorý sa nezúčastní v rozsahu 32 hodín mesačne a)menších obecných služieb b)dobrovoľníckej činnosti c)prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2014-01-20 00:00:00
{ "text": [ "ministrom", "z", "ákon" ], "url": [ "http://www.sdku-ds.sk/people/showProfile/ludovit-kanik/category:poslanci", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-599", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-599" ] }
2025-10-16T19:51:42.137626+00:00
vr38108
null
https://demagog.sk/vyrok/vr38108
Peter Zajac
MOST-HÍD
https://demagog.sk/politik/peter-zajac
Iste viete, že sme boli od začiatku, dosť sme váhali teda s tým prechodom na verejnú voľbu.
2011-05-01 00:00:00
Pravda
Podľa denníka SME Peter Zajac, Peter Osuský, František Šebej a Ondrej Dostál (členovia OKS) neboli pevne rozhodnutí, či verejnú voľbu podporia a pripúšťali aj možnosť, že ju spoločne nepodporia. Po stretnutí s premiérkou Ivetou Radičovou, oznámil Peter Zajac, že sa "cítia politicky zodpovední a zodpovední za osud tejto vlády" a teda podporia verejnú voľbu generálneho prokurátora. Podľa denníka Pravda táto politická zodpovednosť vyplýva najmä z toho, že bez hlasov poslancov OKS by vládna koalícia nemala dostatok hlasov na zmenu rokovacieho poriadku, ktorou sa voľba generálneho prokurátora zmení z tajnej na verejnú.
[ "Podľa denníka SME Peter Zajac, Peter Osuský, František Šebej a Ondrej Dostál (členovia OKS) neboli pevne rozhodnutí, či verejnú voľbu podporia a pripúšťali aj možnosť, že ju spoločne nepodporia. Po stretnutí s premiérkou Ivetou Radičovou, oznámil Peter Zajac, že sa \"cítia politicky zodpovední a zodpovední za osud tejto vlády\" a teda podporia verejnú voľbu generálneho prokurátora. Podľa denníka Pravda táto politická zodpovednosť vyplýva najmä z toho, že bez hlasov poslancov OKS by vládna koalícia nemala dostatok hlasov na zmenu rokovacieho poriadku, ktorou sa voľba generálneho prokurátora zmení z tajnej na verejnú." ]
2011-05-02 00:00:00
{ "text": [ "SME", "Pravda" ], "url": [ "http://http//www.sme.sk/c/5726638/oks-podpori-verejnu-volbu-generalneho-prokuratora.html", "http://spravy.pravda.sk/oks-je-za-verejnu-volbu-prokuratora-dbw-/sk_domace.asp?c=A110118_151740_sk_domace_p12" ] }
2025-10-16T20:45:11.848171+00:00
vr13930
null
https://demagog.sk/vyrok/vr13930
Viliam Novotný
Šanca
https://demagog.sk/politik/viliam-novotny
Teraz má 400 alebo 500 euro v čistom (zdravotná sestra v miestnej/okresnej nemocnici, pozn.).
2015-11-29 00:00:00
Pravda
Prehľad priemerných platov zdravotníckych pracovníkov prináša Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb . Podľa neho predstavuje priemerná tarifná mesačná mzda zdravotnej sestry v zariadení, ktorého zriaďovateľom je VÚC, mesto alebo obec, sumu 552 eur (čistá mzda cca 448 eur). Výška platu zdravotnej sestry v miestnej alebo okresnej nemocnici sa teda skutočne môže približovať sume z Novotného vyjadrenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dokument Health Policy Institute uvádza ako priemernú mzdu zdravotnej sestry v jednotlivých kategóriách pre rok 2015 nasledovné údaje (čistá mzda je dopočítaná cez SME Kalkulátor čistej mzdy): Príspevkové organizácie zriaďované VÚC, mestami a obcami: 790 eur (čistá mzda- cca. 614 eur) Neziskové organizácie zriaďované VÚC, mestami a obcami: 730 eur (čistá mzda- cca. 572 eur) Akciové spoločnosti zriaďované VÚC, mestami a obcami: 863 eur (čistá mzda- cca. 665 eur) Spoločnosti s ručením obmedzeným zriaďované VÚC, mestami, obcami a inými: 767 eur (čistá mzda- cca. 598 eur) Správa o stave zdravotníctva z apríla 2015 ( .pdf ) obsahuje informáciu o priemernej mzde sestier v zdravotníckych zariadeniach pod VÚC, mestami a obcami pre rok 2014 vo výške 784 eur (čistá mzda cca. 610 eur). Dátum zverejnenia analýzy: 30.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Prehľad priemerných platov zdravotníckych pracovníkov prináša Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb . Podľa neho predstavuje priemerná tarifná mesačná mzda zdravotnej sestry v zariadení, ktorého zriaďovateľom je VÚC, mesto alebo obec, sumu 552 eur (čistá mzda cca 448 eur). Výška platu zdravotnej sestry v miestnej alebo okresnej nemocnici sa teda skutočne môže približovať sume z Novotného vyjadrenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dokument Health Policy Institute uvádza ako priemernú mzdu zdravotnej sestry v jednotlivých kategóriách pre rok 2015 nasledovné údaje (čistá mzda je dopočítaná cez SME Kalkulátor čistej mzdy): Príspevkové organizácie zriaďované VÚC, mestami a obcami: 790 eur (čistá mzda- cca. 614 eur) Neziskové organizácie zriaďované VÚC, mestami a obcami: 730 eur (čistá mzda- cca. 572 eur) Akciové spoločnosti zriaďované VÚC, mestami a obcami: 863 eur (čistá mzda- cca. 665 eur) Spoločnosti s ručením obmedzeným zriaďované VÚC, mestami, obcami a inými: 767 eur (čistá mzda- cca. 598 eur) Správa o stave zdravotníctva z apríla 2015 ( .pdf ) obsahuje informáciu o priemernej mzde sestier v zdravotníckych zariadeniach pod VÚC, mestami a obcami pre rok 2014 vo výške 784 eur (čistá mzda cca. 610 eur). Dátum zverejnenia analýzy: 30.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2015-11-30 00:00:00
{ "text": [ "Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb", "Health Policy Institute", "SME", ".pdf" ], "url": [ "http://www.sozzass.sk/userfiles/04_bulletin/2015/2015-06_no02_IB_sozzass.pdf", "http://www.hpi.sk/cdata/Documents/Zhodnotenie_mzdoveho_vyvoja_v_zdravotnictve_SR.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/kalkulator-cistej-mzdy-2015.php?mzda=790%2C00&deti=0&nczd=1&polrok=2016-06", "https://demagog.sk/vyrok/www.ineko.sk/file_download/851" ] }
2025-10-16T19:37:52.196356+00:00
45612
45,612
https://demagog.sk/vyrok/45612
Ján Richter
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/jan-richter
Portál, ktorý rieši ako súkromná firma otázku sprostredkovania novej práce 2 pol tisíca nárast požiadaviek na nové pracovné miesta za minulý mesiac.
2020-06-03 00:00:00
Nepravda
Ján Richter hovorí o portáli Profesia.sk. Podľa vyjadrenia portálu pre Demagóg.SK evidovali v apríli 2020 8533 nových pracovných ponúk. Mesiac predtým evidoval portál 15 489 nových pracovných ponúk - teda viac (nie menej) ako v apríli. Pravdepodobné vysvetlenie omylu: profesia.sk informovala, že uvoľnenie 2. a 3. fázy prinieslo na ich portál rekordný nárast pracovný ponúk - 2264. Údaj sa však týka 19. týždňa roka (4. až 10. máj) - nie medzimesačného nárastu. Keďže profesia.sk nezaznemenala medzimesačný (z marca na apríl) nárast pracovných ponúk o 2 500, hodnotíme tvrdenie Jána Richtera ako nepravdivé.
[ "Ján Richter hovorí o portáli Profesia.sk. Podľa vyjadrenia portálu pre Demagóg.SK evidovali v apríli 2020 8533 nových pracovných ponúk. Mesiac predtým evidoval portál 15 489 nových pracovných ponúk - teda viac (nie menej) ako v apríli. Pravdepodobné vysvetlenie omylu: profesia.sk informovala, že uvoľnenie 2. a 3. fázy prinieslo na ich portál rekordný nárast pracovný ponúk - 2264. Údaj sa však týka 19. týždňa roka (4. až 10. máj) - nie medzimesačného nárastu. Keďže profesia.sk nezaznemenala medzimesačný (z marca na apríl) nárast pracovných ponúk o 2 500, hodnotíme tvrdenie Jána Richtera ako nepravdivé." ]
2020-05-31 00:00:00
{ "text": [], "url": [] }
2025-10-16T20:57:42.305800+00:00
44718
44,718
https://demagog.sk/vyrok/44718
Igor Matovič
OĽaNO
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
...žiadne tieto štetky ma nekontaktujú (odpoveď na otázku, či ho niekedy kontaktovala Alena Zsuzsová, pozn.)
2020-02-25 00:00:00
Neoveriteľné
V súčasnosti je niekoľko politikov a verejne činných osôb podozrivých z toho, že komunikovali s Alenou Zsuzsovou, prípadne sa ich komunikácia so Zsuzsovou potvrdila na základe vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Vyšetrovatelia prípadu získali komunikáciu zo zaisteného telefónu a počítača Zsuzsovej aj Mariana Kočnera, pre ktorého údajne Zsuzsová oslovovala vplyvných mužov. O kontakte Igora Matoviča so Zsuzsovou neexistujú žiadne dôkazy. Keďže však nevieme potvrdiť, že sa tak naozaj nestalo, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. So Zsuzsovou preukázateľne komunikoval bývalý podpredseda parlamentu Martin Glváč (SMER-SD), bývalý námestník generálneho prokurátora René Vanek , predseda parlamentu Andrej Danko , predseda strany Sme rodina Boris Kollár a župan Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba . Z komunikácie so Zsuzsovou je podozrivý aj bývalý poslanec (OĽANO-NOVA) a právnik Daniel Lipšic , ktorý v súčasnosti právne zastupuje poškodenú rodinu Kuciakovcov. Podozrenie sa zatiaľ nepotvrdilo.
[ "V súčasnosti je niekoľko politikov a verejne činných osôb podozrivých z toho, že komunikovali s Alenou Zsuzsovou, prípadne sa ich komunikácia so Zsuzsovou potvrdila na základe vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Vyšetrovatelia prípadu získali komunikáciu zo zaisteného telefónu a počítača Zsuzsovej aj Mariana Kočnera, pre ktorého údajne Zsuzsová oslovovala vplyvných mužov. O kontakte Igora Matoviča so Zsuzsovou neexistujú žiadne dôkazy. Keďže však nevieme potvrdiť, že sa tak naozaj nestalo, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. So Zsuzsovou preukázateľne komunikoval bývalý podpredseda parlamentu Martin Glváč (SMER-SD), bývalý námestník generálneho prokurátora René Vanek , predseda parlamentu Andrej Danko , predseda strany Sme rodina Boris Kollár a župan Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba . Z komunikácie so Zsuzsovou je podozrivý aj bývalý poslanec (OĽANO-NOVA) a právnik Daniel Lipšic , ktorý v súčasnosti právne zastupuje poškodenú rodinu Kuciakovcov. Podozrenie sa zatiaľ nepotvrdilo." ]
2020-02-26 00:00:00
{ "text": [ "vyšetrovania", "Glváč", "Vanek", "Danko", "Kollár", "Droba", "Lipšic" ], "url": [ "https://dennikn.sk/1350117/zsuzsovej-nebezpecne-znamosti-namestnik-generalneho-prokuratora-vanek-aj-glvac/", "https://www.noviny.sk/politika/407330-glvac-pre-tv-joj-potvrdil-ze-komunikaciu-s-alenou-zs-riesil-s-vojenskym-obrannym-spravodajstvom", "https://www.aktuality.sk/clanok/657164/ciznarov-namestnik-konci-vo-funkcii-zatajil-komunikaciu-s-alenou-zsuzsovou/", "https://www.youtube.com/watch?v=WIQlkLNkvng", "https://domov.sme.sk/c/20928878/kauza-kuciak-rozhovor-s-borisom-kollarom.html", "https://domov.sme.sk/c/22041821/zsuzsova-droba-prelomil-mlcanie-o-volavke.html", "https://dennikn.sk/1350117/zsuzsovej-nebezpecne-znamosti-namestnik-generalneho-prokuratora-vanek-aj-glvac?ref=in" ] }
2025-10-16T19:19:14.169379+00:00
vr25469
null
https://demagog.sk/vyrok/vr25469
Ján Figeľ
KDH
https://demagog.sk/politik/jan-figel
Alebo napríklad pri riešení sporov sa už nevychádza podľa slovenského práva, ale podľa anglického.
2013-09-22 00:00:00
Zavádzajúce
V novej akcionárskej zmluve sa riešenie sporov riadi podľa anglického práva, tak ako uvádza Figeľ. V starej akcionárskej zmluve sa tiež riadilo podľa anglického práva, no v prípade ak nešlo o záväzné ustanovenia právneho poriadku SR a medzinárodných zmlúv. V skutočnosti, sa tak stará akcionárska zmluva sa neriadila výhradne slovenským právom, ale len v prípade záväzných ustanovení. Ján Figeľ sa opomenutím tejto výnimky dopúšťa zavádzania. V Akcionárskej zmluve sa na strane 111 v článku 60 Rozhodné právo a riešenie sporov uvádza: "Táto Zmluva vrátane rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 60.2 a akékoľvek mimozmluvné povinnosti vyplývajúce z tejto Zmluvy alebo s ňou súvisiace sa riadia a vykladajú podľa anglického práva ." Ako uvádza právna analýza privatizácie SPP, stará akcionárska zmluva bola podriadená anglickému právu s výnimkou kogentných (záväzných) ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ide teda oproti starej akcionárskej zmluve o rozdiel vypustením výnimky o uplatnení slovenského práva. "Zmluva o kúpe a predaji akcií a Akcionárska zmluva spolu tvoria tzv. Úplnú zmluvu. Táto Úplná zmluva je podriadená anglickému právu s výnimkou kogentných ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. "
[ "V novej akcionárskej zmluve sa riešenie sporov riadi podľa anglického práva, tak ako uvádza Figeľ. V starej akcionárskej zmluve sa tiež riadilo podľa anglického práva, no v prípade ak nešlo o záväzné ustanovenia právneho poriadku SR a medzinárodných zmlúv. V skutočnosti, sa tak stará akcionárska zmluva sa neriadila výhradne slovenským právom, ale len v prípade záväzných ustanovení. Ján Figeľ sa opomenutím tejto výnimky dopúšťa zavádzania.", "V Akcionárskej zmluve sa na strane 111 v článku 60 Rozhodné právo a riešenie sporov uvádza:", "\"Táto Zmluva vrátane rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 60.2 a akékoľvek mimozmluvné povinnosti vyplývajúce z tejto Zmluvy alebo s ňou súvisiace sa riadia a vykladajú podľa anglického práva .\"", "Ako uvádza právna analýza privatizácie SPP, stará akcionárska zmluva bola podriadená anglickému právu s výnimkou kogentných (záväzných) ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ide teda oproti starej akcionárskej zmluve o rozdiel vypustením výnimky o uplatnení slovenského práva.", "\"Zmluva o kúpe a predaji akcií a Akcionárska zmluva spolu tvoria tzv. Úplnú zmluvu. Táto Úplná zmluva je podriadená anglickému právu s výnimkou kogentných ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. \"" ]
2013-09-23 00:00:00
{ "text": [ "Akcionárskej zmluve", "právna analýza" ], "url": [ "http://crz.gov.sk/index.php?ID=603&doc=744700&text=1", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=privatizacia%20spp%20trestn%C3%A9%20st%C3%ADhanie&source=web&cd=2&ved=0CCsQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2Fdynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D270042&ei=0p8mT6GXN4-r-Qbw27zfCA&usg=AFQjCNGzqFfN5vbBYD5dLcZQIX18Y3Gk-Q&cad=rja" ] }
2025-10-16T19:55:51.335533+00:00
vr28368
null
https://demagog.sk/vyrok/vr28368
Peter Kažimír
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
Nemecko sa blíži k nule (hospodársky rast, pozn.), majú problémy...
2014-10-05 00:00:00
Pravda
Hodnoty blízke nule dosiahlo Nemecko v 2. štvrtroku 2014 v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom. Medzirocne dosahuje Nemecko stále rast podla Eurostatu viac ako 1 % HDP. No podla posledných odhadov sa blíži k nule. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
[ "Hodnoty blízke nule dosiahlo Nemecko v 2. štvrtroku 2014 v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom. Medzirocne dosahuje Nemecko stále rast podla Eurostatu viac ako 1 % HDP. No podla posledných odhadov sa blíži k nule. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý." ]
2014-10-06 00:00:00
{ "text": [ "Eurostat", "OECD", "Statistisches Bundesamt", "Bussiness Insider", "Európskej komisie" ], "url": [ "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-05092014-AP/EN/2-05092014-AP-EN.PDF", "http://stats.oecd.org/index.aspx?queryid=350", "https://www.destatis.de/EN/PressServices/Press/pr/2014/08/PE14_287_811.html#Footnote2a", "http://www.businessinsider.com/german-economic-slowdown-threatens-europe-2014-10", "http://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0CCAQFjAA&url=http%3A%2F%2Fec.europa.eu%2Feconomy_finance%2Fpublications%2Feuropean_economy%2F2014%2Fpdf%2Fee2_en.pdf&ei=erozVKuGG8fxarWJgcgE&usg=AFQjCNEXCeuK8ICOcppNFgYbm7ilo_mtug&sig2=xFMLZozYxcT8tqrYAVg-zw&bvm=bv.76943099,d.d2s" ] }
2025-10-16T19:45:07.067896+00:00
vr38823
null
https://demagog.sk/vyrok/vr38823
Róbert Madej
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-madej
Takže, keď pán poslanec Procházka, dajte mi dopovedať, lebo je to neslušné. Keď pán poslanec Procházka hovoril, že on je ten, ktorý chráni ústavnosť, tak už 2-krát zlyhal. Vy ste predsedom Ústavnoprávneho výboru, dva zákony Ústavný súd pozastavil, z hľadiska ich účinnosti. Platové pomery sudcov a rokovací poriadok.
2011-06-25 00:00:00
Pravda
Ústavný súd pozastavil účinnosť novely zákona o rokovacom poriadku (z.č. 153/2011 Z.z.) a zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v zmení novely (z.č. 500/2010 Z.z.), ktorá sa týka znižovania platov sudcov. Novela rokovacieho poriadku zaviedla verejnú voľbu generálneho prokurátora. Proti tomuto zákonu podal prvý námestník generálneho prokurátora Ladislav Tichý podanie na Ústavný súd. Voči zákonu upravujúceho platové pomery niektorých ústavných činiteľov podala skupina 35 poslancov návrh na Ústavný súd. Obsahom zákona bolo zníženie platov sudcov. Podľa podania navrhovatelia namietali najmä to, že platy sudcov sú odvodené od priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve a znížené môžu byť len na základe disciplinárneho konania, teda nie zákonom o platoch niektorých ústavných činiteľov.
[ "Ústavný súd pozastavil účinnosť novely zákona o rokovacom poriadku (z.č. 153/2011 Z.z.) a zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v zmení novely (z.č. 500/2010 Z.z.), ktorá sa týka znižovania platov sudcov. Novela rokovacieho poriadku zaviedla verejnú voľbu generálneho prokurátora. Proti tomuto zákonu podal prvý námestník generálneho prokurátora Ladislav Tichý podanie na Ústavný súd. Voči zákonu upravujúceho platové pomery niektorých ústavných činiteľov podala skupina 35 poslancov návrh na Ústavný súd. Obsahom zákona bolo zníženie platov sudcov. Podľa podania navrhovatelia namietali najmä to, že platy sudcov sú odvodené od priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve a znížené môžu byť len na základe disciplinárneho konania, teda nie zákonom o platoch niektorých ústavných činiteľov." ]
2011-06-27 00:00:00
{ "text": [ "novely zákona o rokovacom poriadku", "novely", "namietali" ], "url": [ "http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2011/TS_20110615_45.pdf", "http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2011/TS_20110622_49.pdf", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1235981" ] }
2025-10-16T20:12:25.039819+00:00
vr38098
null
https://demagog.sk/vyrok/vr38098
Peter Zajac
MOST-HÍD
https://demagog.sk/politik/peter-zajac
Dostali sme ponuku od SDKÚ na účasť na kandidátke, od Mostu-Hídu, my sme sa rozhodli pre Most-Híd...
2011-05-01 00:00:00
Neoveriteľné
Explicitné vyjadrenie SDKÚ- DS o účasti OKS na ich kandidátke (teda o existencii ponuky na ich umiestnenie na listinu) sa nám nepodarilo nájsť. Pre agentúru SITA sa však SDKÚ-DS pred voľbami vyjadrilo, že sa rokuje o " vytvorení programovej alternatívy a priesečníkov v programovej oblasti s ostatnými pravicovými stranami." Rokovania s OKS mal podľa SITA viesť predseda strany Mikuláš Dzurinda.
[ "Explicitné vyjadrenie SDKÚ- DS o účasti OKS na ich kandidátke (teda o existencii ponuky na ich umiestnenie na listinu) sa nám nepodarilo nájsť. Pre agentúru SITA sa však SDKÚ-DS pred voľbami vyjadrilo, že sa rokuje o \" vytvorení programovej alternatívy a priesečníkov v programovej oblasti s ostatnými pravicovými stranami.\" Rokovania s OKS mal podľa SITA viesť predseda strany Mikuláš Dzurinda." ]
2011-05-02 00:00:00
{ "text": [ "SITA" ], "url": [ "http://sdkuonline.sk/article/showArticle/radicova-rokuje-s-sas-a-mostom-dzurinda-s-oks" ] }
2025-10-16T20:15:12.424221+00:00
vr14349
null
https://demagog.sk/vyrok/vr14349
Peter Kažimír
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
My máme sieť vyše 300 firiem, ktoré dodávajú, samozrejme, aj pre naše v budúcnosti 4 automobilky, ale do celého sveta.
2016-02-07 00:00:00
Pravda
V súčasnosti na Slovensku pôsobia automobilky Kia, Volkswagen, PSA Peugeot Citroen a pravdepodobne od roku 2018 začnú z výrobných hál vychádzať aj vozidlá spoločnosti Jaguar Land Rover. O počte 300 plus dodávateľov pre automobilový priemysel sa môžeme dočítať na stránke Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu ( pdf ., s. 6). Materiál zo septembra 2015 je v angličtine. Na strane 5 sa píše aj o dodávaní do zahraničia "...suppliers export their products to plants abroad as well. " Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
[ "V súčasnosti na Slovensku pôsobia automobilky Kia, Volkswagen, PSA Peugeot Citroen a pravdepodobne od roku 2018 začnú z výrobných hál vychádzať aj vozidlá spoločnosti Jaguar Land Rover. O počte 300 plus dodávateľov pre automobilový priemysel sa môžeme dočítať na stránke Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu ( pdf ., s. 6). Materiál zo septembra 2015 je v angličtine. Na strane 5 sa píše aj o dodávaní do zahraničia \"...suppliers export their products to plants abroad as well. \" Výrok preto hodnotíme ako pravdivý." ]
2016-02-08 00:00:00
{ "text": [ "Jaguar", "pdf", "Španielskom", "vývoji", "využívaní", "TASR" ], "url": [ "https://dennikn.sk/318250/automobilka-jaguar-pride-definitivne-slovensko/", "http://www.sario.sk/sites/default/files/data/sario-automotive-sector-in-slovakia-09-2015.pdf", "http://www.camaradecomercio.sk/sk/zoznam-clenov_s-510_aid-2132.html", "http://vedanadosah.cvtisr.sk/technologia-na-vyrobu-suciastok-do-automobilov", "http://www.etrend.sk/technologie/slovaci-vyvijaju-suciastky-do-automobilov.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/slovensky-vyvoz-susedne-trhy/128405-clanok.html" ] }
2025-10-16T19:36:16.474990+00:00
vr38353
null
https://demagog.sk/vyrok/vr38353
Richard Sulík
SaS
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
Žiaden lístok nebol fotený, žiaden vynesený a za tou plentou skutočne bol iba ten sám volič, lebo v minulosti mal možnosť napríklad skrutátor, mu sa dívať cez plece, kontrolovať ho mohol a podobne. Toto všetko sa dnes nestalo.
2011-05-22 00:00:00
Pravda
Ešte pred volbou Sulík vyzýval poslancov, aby si hlasovacie lístky nefotili a po volbe sa neobjavili žiadne správy o tom, že by to niekto urobil. Hlasovacie lístky neboli ani vynášané, co je zrejmé zo slov jedného zo skrutátorov Vincenta Lukáca : "Všetci odovzdali lístky do urny, lebo som videl všetkých 150 poslancov a tí to všetci tak urobili..." Ako pred volbami písali hnonline.sk , došlo aj k upraveniu hlasovacej miestnosti: "Predseda parlamentu Richard Sulík upravil aj hlasovaciu miestnost. Zo šiestich hlasovacích plent v nej ponechal iba dve, tie navyše oddelil kartónovými zástenami. Za plentu schoval i hlasovaciu urnu. Jeho úpravy smerovali k tomu, aby nikto z pätnástich skrutátorov – poslancov kontrolujúcich priebeh tajnej volby – nemal možnost vidiet, ako hlasujú ostatní. (...) 'Urcite už nebudeme stát pri volebnej urne,' spresnil jeden zo skrutátorov Zoltán Horváth z SDKÚ. V decembri stáli pri urne dvaja – traja skrutátori, ktorí videli, ako vkladajú lístky do urny poslanci. 'To už nebude možné,' vysvetlil Horváth." O tom, že v predošlej volbe mohli skrutátori vidiet, ako poslanci hlasujú a pri tejto volbe to možné nebolo hovoril aj Igor Matovic v Správach a komentároch ( STV, 18. máj 2011 ), cca od 6 min. 30 s.: o predošlej tajnej volbe: "...že možno traja štyria skrutátori mi videli do hlasovacieho lístku, koho krúžkujem..." o ostatnej tajnej volbe: "...a užíval som si to, že nikto mi nepozerá na môj hlasovací lístok..."
[ "Ešte pred volbou Sulík vyzýval poslancov, aby si hlasovacie lístky nefotili a po volbe sa neobjavili žiadne správy o tom, že by to niekto urobil. Hlasovacie lístky neboli ani vynášané, co je zrejmé zo slov jedného zo skrutátorov Vincenta Lukáca : \"Všetci odovzdali lístky do urny, lebo som videl všetkých 150 poslancov a tí to všetci tak urobili...\" Ako pred volbami písali hnonline.sk , došlo aj k upraveniu hlasovacej miestnosti: \"Predseda parlamentu Richard Sulík upravil aj hlasovaciu miestnost. Zo šiestich hlasovacích plent v nej ponechal iba dve, tie navyše oddelil kartónovými zástenami. Za plentu schoval i hlasovaciu urnu. Jeho úpravy smerovali k tomu, aby nikto z pätnástich skrutátorov – poslancov kontrolujúcich priebeh tajnej volby – nemal možnost vidiet, ako hlasujú ostatní. (...) 'Urcite už nebudeme stát pri volebnej urne,' spresnil jeden zo skrutátorov Zoltán Horváth z SDKÚ. V decembri stáli pri urne dvaja – traja skrutátori, ktorí videli, ako vkladajú lístky do urny poslanci. 'To už nebude možné,' vysvetlil Horváth.\" O tom, že v predošlej volbe mohli skrutátori vidiet, ako poslanci hlasujú a pri tejto volbe to možné nebolo hovoril aj Igor Matovic v Správach a komentároch ( STV, 18. máj 2011 ), cca od 6 min. 30 s.: o predošlej tajnej volbe: \"...že možno traja štyria skrutátori mi videli do hlasovacieho lístku, koho krúžkujem...\" o ostatnej tajnej volbe: \"...a užíval som si to, že nikto mi nepozerá na môj hlasovací lístok...\"" ]
2011-05-23 00:00:00
{ "text": [ "vyzýval", "Vincenta Lukáca", "hnonline.sk", "STV, 18. máj 2011" ], "url": [ "http://hnonline.sk/slovensko/c1-51870890-sulik-kandidat-trnka-dostal-70-hlasov-v-poctivej-tajnej-volbe", "http://www.sme.sk/c/5898834/overovatel-lukac-o-volbe-urobili-ako-urobili.html", "http://hnonline.sk/c3-51871860-k02000_d-sulik-zakazal-mobily-menil-aj-hlasovaciu-miestnost", "http://www.stv.sk/online/archiv/spravy-a-komentare?date=2011-05-18&id=45339" ] }
2025-10-16T20:14:12.177841+00:00
vr29348
null
https://demagog.sk/vyrok/vr29348
Juraj Miškov
SKOK!
https://demagog.sk/politik/juraj-miskov
My sme jedno také riešenie pred dvoma týždňami predstavili, eurovratka, je to riešenie, ktoré prinesie domácnostiam 20 až 50 eur mesačne .Je to program, ktorý sme ponúkli všetkým, ponúkli sme ho aj Smeru a sme pripravení do roka, do dňa, je možné tento program zaviesť, pretože ľudia sa už potrebujú nadýchnuť.
2015-03-15 00:00:00
Pravda
Novovznikajúca strana Slovenská občianska koalícia predstavila svoj balíček opatrení Eurovratka na tlačovej konferencii vo februári tohto roku. Opatrenia, ktoré chcú zaviesť by sa mali týkať zlacnenia potravín a energií pre domácnosti, zrušenia koncesionárskych poplatkov za rozhlas a televíziu a zníženia odvodov zamestnancov na sociálne poistenie. Tento výrok preto považujeme za pravdivý. Mala by prebehnúť daňovo-odvodová reforma, vďaka ktorej získa každá rodina 20 až 50 eur mesačne navyše. Rozšírenie uplatňovania zníženej sadzby DPH považujú za jeden z pilierov svojho programu . Plánom je dosiahnutie benefitu nižšieho odvodového zaťaženia zamestnancov. Všetky fondy Sociálnej poisťovňe okrem posledného sú však dlhodobo prebytkové, t.j. ich príjmy od pracujúcich prevyšujú výdavky, ktoré sa z nich prijímateľom vyplácajú vo forme príslušných dôchodkových dávok. Zreálnenie týchto sadzieb tak, aby prebytkové fondy hospodárili vyrovnane, umožní zníženie sociálnych odvodov zamestnancom z 9,4 % na 7,4 % hrubej mzdy, a teda rast ich čistých príjmov.Vo svojej iniciatíveteda uvádzajú napríklad realizovanie nasledovnýck bodov: Zavedieme 13 % sociálnu sadzbu DPH na potraviny Zavedieme 13 % sociálnu sadzbu DPH na energie pre domácnosti (elektrina, voda, plyn, teplo) Znížime odvody pre zamestnanca o 2 % Zrušíme koncesionárske poplatky. Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Novovznikajúca strana Slovenská občianska koalícia predstavila svoj balíček opatrení Eurovratka na tlačovej konferencii vo februári tohto roku. Opatrenia, ktoré chcú zaviesť by sa mali týkať zlacnenia potravín a energií pre domácnosti, zrušenia koncesionárskych poplatkov za rozhlas a televíziu a zníženia odvodov zamestnancov na sociálne poistenie. Tento výrok preto považujeme za pravdivý. Mala by prebehnúť daňovo-odvodová reforma, vďaka ktorej získa každá rodina 20 až 50 eur mesačne navyše. Rozšírenie uplatňovania zníženej sadzby DPH považujú za jeden z pilierov svojho programu . Plánom je dosiahnutie benefitu nižšieho odvodového zaťaženia zamestnancov. Všetky fondy Sociálnej poisťovňe okrem posledného sú však dlhodobo prebytkové, t.j. ich príjmy od pracujúcich prevyšujú výdavky, ktoré sa z nich prijímateľom vyplácajú vo forme príslušných dôchodkových dávok. Zreálnenie týchto sadzieb tak, aby prebytkové fondy hospodárili vyrovnane, umožní zníženie sociálnych odvodov zamestnancom z 9,4 % na 7,4 % hrubej mzdy, a teda rast ich čistých príjmov.Vo svojej iniciatíveteda uvádzajú napríklad realizovanie nasledovnýck bodov: Zavedieme 13 % sociálnu sadzbu DPH na potraviny Zavedieme 13 % sociálnu sadzbu DPH na energie pre domácnosti (elektrina, voda, plyn, teplo) Znížime odvody pre zamestnanca o 2 % Zrušíme koncesionárske poplatky. Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2015-03-16 00:00:00
{ "text": [ "Eurovratka", "programu" ], "url": [ "http://www.ta3.com/clanok/1056915/tb-strany-skok-balicek-opatreni-eurovratka.html", "http://www.eurovratka.sk/ako" ] }
2025-10-16T20:30:45.390330+00:00
vr33756
null
https://demagog.sk/vyrok/vr33756
Róbert Madej
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-madej
Na druhej strane ale si povedzme, že tu sme boli kritizovaní opozíciou, že 20 mesiacov sa [ohľadom vymenovania generálneho prokurátora - pozn.] nič nerobí.
2013-05-05 00:00:00
Pravda
Posledné voľby do NRSR sa uskutočnili 10. marca 2012, strana SMER v nich získala 83 mandátov a zostavila vládu. Súčasná vláda je pri moci necelých 15 mesiacov. Viacerí opoziční poslanci sa počas tohto obdobia vyjadrovali na adresu (ne)vymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Lucia Žitňanská z SDKÚ sa 18. júna 2012 vyjadrila , že za obštrukciami ohľadne voľby generálneho prokurátora je strana SMER-SD. Začiatok roka 2013 ovplyvnila hlavne ústavná sťažnosť Jozefa Čentéša z dňa 3. januára 2013, ktorú podal proti rozhodnutiu prezidenta nevymenovať ho za generálneho prokurátora. Opozícia aj z tohto dôvodu iniciovala zasadnutie mimoriadnej schôdze, ktorej program však NRSR 16. januára neschválila . Za program nehlasovali práve poslanci strany SMER. Ďalšia mimoriadna schôdza NRSR o obžalovaní prezidenta sa konala 14. februára 2013. Lucia Žitňanská však požiadala o prerušenie schôdze s tým, že program rokovania bude presunutý na 12. marec 2013. Dôvodom bol odchod poslancov SMER z rokovacej sály po vystúpení Pavla Pašku. 12. marca 2013 sa teda uskutočnila ďalšia mimoriadna schôdza o obžalobe prezidenta pre nevymenovanie Jozefa Čentéša. Poslanci zo strany SMER sa jej však nezúčastnili . Aj keď Madej uvádza, že vláda bola kritizovaná opozíciou ohľadne generálneho prokurátora o päť mesiacov viac, ako to je v skutočnosti, výrok považujeme za pravdivý, keďže jeho podstatou je kritika vlády za nečinnosť a obštrukčné metódy. Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Posledné voľby do NRSR sa uskutočnili 10. marca 2012, strana SMER v nich získala 83 mandátov a zostavila vládu. Súčasná vláda je pri moci necelých 15 mesiacov. Viacerí opoziční poslanci sa počas tohto obdobia vyjadrovali na adresu (ne)vymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Lucia Žitňanská z SDKÚ sa 18. júna 2012 vyjadrila , že za obštrukciami ohľadne voľby generálneho prokurátora je strana SMER-SD. Začiatok roka 2013 ovplyvnila hlavne ústavná sťažnosť Jozefa Čentéša z dňa 3. januára 2013, ktorú podal proti rozhodnutiu prezidenta nevymenovať ho za generálneho prokurátora. Opozícia aj z tohto dôvodu iniciovala zasadnutie mimoriadnej schôdze, ktorej program však NRSR 16. januára neschválila . Za program nehlasovali práve poslanci strany SMER. Ďalšia mimoriadna schôdza NRSR o obžalovaní prezidenta sa konala 14. februára 2013. Lucia Žitňanská však požiadala o prerušenie schôdze s tým, že program rokovania bude presunutý na 12. marec 2013. Dôvodom bol odchod poslancov SMER z rokovacej sály po vystúpení Pavla Pašku. 12. marca 2013 sa teda uskutočnila ďalšia mimoriadna schôdza o obžalobe prezidenta pre nevymenovanie Jozefa Čentéša. Poslanci zo strany SMER sa jej však nezúčastnili . Aj keď Madej uvádza, že vláda bola kritizovaná opozíciou ohľadne generálneho prokurátora o päť mesiacov viac, ako to je v skutočnosti, výrok považujeme za pravdivý, keďže jeho podstatou je kritika vlády za nečinnosť a obštrukčné metódy. Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2013-05-06 00:00:00
{ "text": [ "zostavila", "vyjadrila", "sťažnosť", "neschválila", "konala", "nezúčastnili" ], "url": [ "http://hnonline.sk/slovensko/c1-55059350-rozhodnute-smer-zostavi-vladu-sam-video", "http://www.aktuality.sk/clanok/208568/zitnanska-centesa-mozno-vyfauluje-novy-kandidat/", "http://www.sme.sk/c/6654662/centes-podal-ustavnu-staznost-chce-zastavit-novu-volbu.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/mimoriadna-schodza-bude-bleskova-post/611898-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/ak-prezident-do-nr-nepride-tak-podla/629383-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/273928-paska-nikto-zo-smeru-sa-na-schodzi-k-obzalobe-prezidenta-nezucastni/" ] }
2025-10-16T19:57:55.251444+00:00
vr37664
null
https://demagog.sk/vyrok/vr37664
Peter Kažimír
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
Hýbeme sa nad 14% (nezamestnanosť, pozn.).
2011-03-13 00:00:00
Nepravda
V mesiaci január 2011 dosiahla podľa Štatistického úradu, z ktorého informáciu poslanec čerpal v predošlom výroku, nezamestnanosť 12,98%.
[ "V mesiaci január 2011 dosiahla podľa Štatistického úradu, z ktorého informáciu poslanec čerpal v predošlom výroku, nezamestnanosť 12,98%." ]
2011-03-14 00:00:00
{ "text": [ "mesiaci január 2011" ], "url": [ "http://ekonomika.sme.sk/c/5775758/nezamestnanych-je-najviac-za-sest-rokov.html" ] }
2025-10-16T20:17:03.391023+00:00
vr17849
null
https://demagog.sk/vyrok/vr17849
Miroslav Beblavý
Nestraníci
https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy
...Robert Fico konec koncov chcel ísť na Ústavný súd a chcel byť jeho predsedom, ešte pred tou krízou, (...).
2018-06-03 00:00:00
Neoveriteľné
Vo februári 2018 priniesol Denník N informáciu , že bývalý premiér Robert Fico uvažuje o kandidatúre na post sudcu ale aj predsedu Ústavného súdu SR. Denník ako zdroj tejto informácie označil viacero od seba nezávislých zdrojov z vládnych aj opozičných strán. Fico však túto informáciu nepotvrdil oficiálne. Počas mája 2018 prezident Andrej Kiska potvrdil , "že sám Fico navrhoval, že by z postu premiéra odišiel na Ústavný súd" . Nakoľko predseda vládnej strany SMER-SD toto tvrdenie nepotvrdil ani nevyvrátil, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
[ "Vo februári 2018 priniesol Denník N informáciu , že bývalý premiér Robert Fico uvažuje o kandidatúre na post sudcu ale aj predsedu Ústavného súdu SR. Denník ako zdroj tejto informácie označil viacero od seba nezávislých zdrojov z vládnych aj opozičných strán. Fico však túto informáciu nepotvrdil oficiálne. Počas mája 2018 prezident Andrej Kiska potvrdil , \"že sám Fico navrhoval, že by z postu premiéra odišiel na Ústavný súd\" . Nakoľko predseda vládnej strany SMER-SD toto tvrdenie nepotvrdil ani nevyvrátil, výrok hodnotíme ako neoveriteľný." ]
2018-06-04 00:00:00
{ "text": [ "informáciu", "potvrdil", "článok", "vládnych", "potvrdil" ], "url": [ "https://dennikn.sk/1024153/fico-moze-kandidovat-za-ustavneho-sudcu-v-smere-hovoria-ze-to-zvazuje/?ref=tit1", "https://dennikn.sk/1024153/fico-moze-kandidovat-za-ustavneho-sudcu-v-smere-hovoria-ze-to-zvazuje/?ref=tit1", "https://dennikn.sk/1024153/fico-moze-kandidovat-za-ustavneho-sudcu-v-smere-hovoria-ze-to-zvazuje/?ref=tit1", "https://www.aktuality.sk/clanok/563122/fico-zvazuje-odchod-na-ustavny-sud-vravia-ludia-zo-smeru/", "https://dennikn.sk/1126684/kiska-fico-sa-sprava-hanebne-moze-byt-pravda-ze-vnutro-bolo-zapojene-do-unosu-vietnamca/" ] }
2025-10-16T19:24:46.773072+00:00
vr27156
null
https://demagog.sk/vyrok/vr27156
Radoslav Procházka
#SIEŤ
https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka
Aj za vašej vlády sa roztvárajú nožnice medzi najbohatšími a tými co žijú z ruky do úst.
2014-03-09 00:00:00
Neoveriteľné
Keďže nie sú dostupné údaje ukazovateľov príjmovej nerovnosti za rok 2013, výrok nie je možné overiť či sa rozdiely medzi chudobnými a bohatými za 2. vlády R Fica, ktorá nastúpila v priebehu roku 2012, skutočne roztvárajú. Pri overovaní tohto výroku sme sa opierali o dva druhy ukazovateľov: Gini koeficient a pomer S80/S20. Gini koeficient predstavuje "nerovnomernosť prijímového rozdelenia" ( Štatistický úrad SR , 2009). Pomer S80/S20 ako pomer príjmov horného a dolného kvintilu je "indikátor peňažnej chudoby vypočítaný ako podiel sumy príjmov 20% osôb z populácie s najvyššími príjmami (horný kvintil) k podielu sumy príjmov 20% osôb z populácie s najnižšími príjmami (dolný kvintil)" ( Štatistický úrad SR, 2009 ). Pri oboch ukazovateľoch platí, že čím vyšší výsledok, tým vyššia je daná nerovnosť. Tabuľka: Vývoj ukazovateľov na Slovensku 2005-2012 Gini koeficient S80/S20 2005 26,2 3,9 2006 28,1 4,1 2007 24,5 3,5 2008 23,7 3,4 2009 24,8 3,6 2010 25,9 3,8 2011 25,7 3,8 2012 25,3 3,7 Nakoľko ešte nie sú dostupné údaje z roka 2013, nie je možné zhodnotiť vývoj príjmovej nerovnosti na Slovensku za súčasnej vlády Róberta Fica. Počas jeho vlád y v rokoch 2006-2010 však oba koeficienty najprv do roku 2008 klesali, potom do roku 2010 mierne stúpli, čo bolo s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené dôsledkami ekonomickej krízy. Opätovný mierny pokles ukazovateľov v roku 2012 nie je možné jednoznačne pripísať vláde Róberta Fica z toho dôvodu, že k zmene vlád došlo práve v tomto roku a podrobnejšie štatistiky nie sú dostupné. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Keďže nie sú dostupné údaje ukazovateľov príjmovej nerovnosti za rok 2013, výrok nie je možné overiť či sa rozdiely medzi chudobnými a bohatými za 2. vlády R Fica, ktorá nastúpila v priebehu roku 2012, skutočne roztvárajú. Pri overovaní tohto výroku sme sa opierali o dva druhy ukazovateľov: Gini koeficient a pomer S80/S20. Gini koeficient predstavuje \"nerovnomernosť prijímového rozdelenia\" ( Štatistický úrad SR , 2009). Pomer S80/S20 ako pomer príjmov horného a dolného kvintilu je \"indikátor peňažnej chudoby vypočítaný ako podiel sumy príjmov 20% osôb z populácie s najvyššími príjmami (horný kvintil) k podielu sumy príjmov 20% osôb z populácie s najnižšími príjmami (dolný kvintil)\" ( Štatistický úrad SR, 2009 ). Pri oboch ukazovateľoch platí, že čím vyšší výsledok, tým vyššia je daná nerovnosť. Tabuľka: Vývoj ukazovateľov na Slovensku 2005-2012 Gini koeficient S80/S20 2005 26,2 3,9 2006 28,1 4,1 2007 24,5 3,5 2008 23,7 3,4 2009 24,8 3,6 2010 25,9 3,8 2011 25,7 3,8 2012 25,3 3,7 Nakoľko ešte nie sú dostupné údaje z roka 2013, nie je možné zhodnotiť vývoj príjmovej nerovnosti na Slovensku za súčasnej vlády Róberta Fica. Počas jeho vlád y v rokoch 2006-2010 však oba koeficienty najprv do roku 2008 klesali, potom do roku 2010 mierne stúpli, čo bolo s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené dôsledkami ekonomickej krízy. Opätovný mierny pokles ukazovateľov v roku 2012 nie je možné jednoznačne pripísať vláde Róberta Fica z toho dôvodu, že k zmene vlád došlo práve v tomto roku a podrobnejšie štatistiky nie sú dostupné. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2014-03-09 00:00:00
{ "text": [ "Štatistický úrad SR", "Štatistický úrad SR, 2009", "Gini koeficient", "S80/S20", "vlád" ], "url": [ "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=7539", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=7539", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=tessi190", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=ilc_di11&lang=en", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/" ] }
2025-10-16T19:49:27.822894+00:00
43577
43,577
https://demagog.sk/vyrok/43577
Richard Sulík
SaS
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
My sme mali záujem pristúpiť k tej, ako to nazvali, pakt o neútočení, a navrhovali sme ale doplniť vetu práve o tom, že nepôjdeme, že tie zúčastnené strany v tom pakte, že nepôjdu so Smerom a kolegovia to odmietli.
2019-09-27 00:00:00
Pravda
Richard Sulík po úvodnej rezervovanosti vyjadril záujem o pristúpení k tzv. paktu o neútočení. Chcel doň však doplniť vetu o nespolupráci - okrem iného aj - so Smerom. Partneri to však vnímali ako zbytočné. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dohodu o predvolebnej spolupráci - nazývaná aj tzv. pakt o neútočení - uzavreli strany strany Progresívne Slovensko, Spolu a KDH v júli 2019. Richard Sulík najprv k dohode uviedol , že „koalície sa tvoria po voľbách… jasne sme definovali, aké máme riešenia a vieme, s kým je možné ich presadiť. Netreba na to podpisovať dohody, treba mať dostatočnú podporu voličov.“ Neskôr pre Trend pripustil , že „ak dôjde k príležitosti uzavrieť takúto dohodu, tak sme tomu otvorení.“ No žiadal záväzok o vylúčení spolupráce so stranami Smer, SNS a ĽSNS. Hovorkyňa strany SPOLU Silvia Hudáčková reagovala , že stranu SaS považujú za partnera na spoluprácu, no počkajú na jasný signál. Ako informoval Trend , podľa neoficiálnych informácií mala byť jednou z prekážok rozšírenia „paktu” o SaS podmienka Sulíka o vylúčení spolupráce so Smerom, SNS a ĽSNS. Lídri strán dohody ju vraj vnímajú ako zbytočnú, lebo takúto spoluprácu už verejne vylúčili.
[ "Richard Sulík po úvodnej rezervovanosti vyjadril záujem o pristúpení k tzv. paktu o neútočení. Chcel doň však doplniť vetu o nespolupráci - okrem iného aj - so Smerom. Partneri to však vnímali ako zbytočné. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dohodu o predvolebnej spolupráci - nazývaná aj tzv. pakt o neútočení - uzavreli strany strany Progresívne Slovensko, Spolu a KDH v júli 2019. Richard Sulík najprv k dohode uviedol , že „koalície sa tvoria po voľbách… jasne sme definovali, aké máme riešenia a vieme, s kým je možné ich presadiť. Netreba na to podpisovať dohody, treba mať dostatočnú podporu voličov.“ Neskôr pre Trend pripustil , že „ak dôjde k príležitosti uzavrieť takúto dohodu, tak sme tomu otvorení.“ No žiadal záväzok o vylúčení spolupráce so stranami Smer, SNS a ĽSNS. Hovorkyňa strany SPOLU Silvia Hudáčková reagovala , že stranu SaS považujú za partnera na spoluprácu, no počkajú na jasný signál. Ako informoval Trend , podľa neoficiálnych informácií mala byť jednou z prekážok rozšírenia „paktu” o SaS podmienka Sulíka o vylúčení spolupráce so Smerom, SNS a ĽSNS. Lídri strán dohody ju vraj vnímajú ako zbytočnú, lebo takúto spoluprácu už verejne vylúčili." ]
2019-09-26 00:00:00
{ "text": [ "Dohodu", "uviedol", "pripustil", "reagovala", "Trend" ], "url": [ "https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/518611-koalicia-ps-a-spolu-uzatvorila-s-kdh-dohodu-o-spolupraci/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/sulik-sa-chce-pridat-k-ps-spolu-a-kdh-partneri-sa-k-nemu-nehrnu.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/sulik-sa-chce-pridat-k-ps-spolu-a-kdh-partneri-sa-k-nemu-nehrnu.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/sulik-sa-chce-pridat-k-ps-spolu-a-kdh-partneri-sa-k-nemu-nehrnu.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/sulik-sa-chce-pridat-k-ps-spolu-a-kdh-partneri-sa-k-nemu-nehrnu.html" ] }
2025-10-16T19:20:49.448185+00:00
vr33179
null
https://demagog.sk/vyrok/vr33179
Róbert Madej
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-madej
Obžaloba prezidenta je vážny inštitút, ktorý v histórii Slovenskej republiky nebol použitý ani raz.
2013-02-17 00:00:00
Pravda
Je pravdou, že doterajšej histórii Slovenska, s výnimkou návrhu obžaloby I. Gašparoviča, nebol predložený návrh na obžalobu prezidenta.
[ "Je pravdou, že doterajšej histórii Slovenska, s výnimkou návrhu obžaloby I. Gašparoviča, nebol predložený návrh na obžalobu prezidenta." ]
2013-02-18 00:00:00
{ "text": [ "nebol", "Ústava", "schôdza" ], "url": [ "http://aktualne.atlas.sk/prezident-nic-vysvetlovat-nebude-schodza-k-centesovi-sa-ani-nezacala/slovensko/politika/", "http://www.prezident.sk/?postavenie-prezidenta-sr", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=52439" ] }
2025-10-16T20:00:03.622347+00:00
vr27393
null
https://demagog.sk/vyrok/vr27393
Andrej Kiska
Za ľudí
https://demagog.sk/politik/andrej-kiska
V kovoobrábacom a inom priemysle máme tisíce pracovných miest, pre ktorých nevieme nájsť vhodných ľudí.
2014-03-24 00:00:00
Pravda
Štatistický Úrad SR vedie štatistiky o počte pracovných miest v jednotlivých sekciách klasifikácie SK NACE Rev. 2. V rámci klasifikácie (.rtf) SK NACE Rev. 2 sa divízia 24 (Výroba a spracovanie kovov) a divízia 25 (Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení) nachádza pod sekciou C - Priemyselná výroba.
[ "Štatistický Úrad SR vedie štatistiky o počte pracovných miest v jednotlivých sekciách klasifikácie SK NACE Rev. 2. V rámci klasifikácie (.rtf) SK NACE Rev. 2 sa divízia 24 (Výroba a spracovanie kovov) a divízia 25 (Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení) nachádza pod sekciou C - Priemyselná výroba." ]
2014-03-25 00:00:00
{ "text": [ "štatistiky", "klasifikácie", "údajov" ], "url": [ "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=81891", "http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_200/Klasifikacie/NACE_syst.rtf", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=81891" ] }
2025-10-16T19:48:32.688431+00:00
48260
48,260
https://demagog.sk/vyrok/48260
Peter Pellegrini
Hlas
https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini
Pani Kolíková je naozaj jediná, kto tú súdnu reformu podporuje. Nepočul som ani občanov, nepočul som ani úradníkov, vyšších súdnych, ani sudcov, ani asistentov sudcov, ani advokátov, ani prokurátorov, nikoho, ani políciu, že by to vôbec s tým niečo súhlasili.
2022-03-13 00:00:00
Nepravda
Je síce pravda, že voči reforme justície bolo zo strany viacerých relevantných aktérov vznesené množstvo kritiky, avšak nemožno generalizovane povedať, že by súdnu reformu nikto nepodporil. Tvrdenie poslanca Pellegriniho preto hodnotíme ako nepravdivé. Reformu súdnej mapy podporila svojim uznesením ešte v decembri 2020, ale pred jej revíziou v októbri 2021, Súdna rada Slovenskej republiky ( pdf. s. 1-2). Podporu reforme vyjadril vo februári 2022, po stretnutí s Kolíkovou a premiérom Hegerom aj samotný predseda Súdnej rady Ján Mazák, ktorý ju však podmienil prijatím pripomienok zo strany sudcov. Novú súdnu mapu podporil aj predseda Okresného súdu v Žiline Peter Hrnčiar. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
[ "Je síce pravda, že voči reforme justície bolo zo strany viacerých relevantných aktérov vznesené množstvo kritiky, avšak nemožno generalizovane povedať, že by súdnu reformu nikto nepodporil. Tvrdenie poslanca Pellegriniho preto hodnotíme ako nepravdivé.", "Reformu súdnej mapy podporila svojim uznesením ešte v decembri 2020, ale pred jej revíziou v októbri 2021, Súdna rada Slovenskej republiky ( pdf. s. 1-2).", "Podporu reforme vyjadril vo februári 2022, po stretnutí s Kolíkovou a premiérom Hegerom aj samotný predseda Súdnej rady Ján Mazák, ktorý ju však podmienil prijatím pripomienok zo strany sudcov.", "Novú súdnu mapu podporil aj predseda Okresného súdu v Žiline Peter Hrnčiar. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý." ]
2022-03-13 00:00:00
{ "text": [ "reforme", "vznesené", "revíziou", "pdf.", "vyjadril", "podporil" ], "url": [ "https://www.justice.gov.sk/Stranky/Ministerstvo/Sudna-mapa.aspx", "https://terajsok.sk/2021/12/07/nova-sudna-mapa-rozhnevala-nielen-sudcov/", "https://spravy.rtvs.sk/2021/10/kolikova-predstavila-novu-podobu-sudnej-mapy/", "https://zasadnutia.sudnarada.sk/data/att/7528.pdf", "https://www.teraz.sk/slovensko/predstavitelia-justicie-trvaju-na-prip/610733-clanok.html", "https://www.youtube.com/watch?v=4RGErrk8aEU" ] }
2025-10-16T19:14:27.414347+00:00
45045
45,045
https://demagog.sk/vyrok/45045
Milan Krajniak
SME RODINA
https://demagog.sk/politik/milan-krajniak
Taký ten berte to rámcový odhad je, že 95 % občanov rešpektuje to nariadenie alebo sú ohľaduplní tým, že nosia rúška, lebo vlastne my tými rúškami nechránime seba, každý z nás chráni tých ľudí, ktorých stretáva.
2020-04-23 00:00:00
Pravda
Drvivá väčšina občanov rúško nosí, odhad Milana Krajniaka sa ukázal byť pravdivý. Deň po odvysielaní relácie - t.j. 30. marca 2020 - zverejnila agentúra Focus prieskum, podľa ktorého s nosením rúšok súhlasí 94 percent občanov. 73 percent ho nosí vždy, 12 percent väčšinou. Existuje viacero argumentov pre nosenie aj nenosenie rúšok na verejnosti. Ich prehľad spravil napríklad DenníkN. Podľa jednej zo štúdii , na ktorú noviny u pozornil i, sa väčšina pacientov v Singapure a čínskom Tinecine nakazila od ľudí, ktorí nevykazovali príznaky. Rúško by mohlo pomôcť zadržať aspoň časť kvapôčiek, ktoré vylučovali do okolia. Prestížny časopis Lancet o nosení rúšok napísal: „Svetová zdravotnícka organizácia neodporúča nosenie rúška na verejnosti pre nedostatok dôkazov. No nedostatok dôkazov sa nerovná dôkazom o neúčinnosti, obzvlášť v prípade, že čelíme takejto novej situácii a máme len obmedzené množstvo alternatív. Pri respiračných infekciách ako chrípka sa postihnutým pacientom už dlho odporúča, aby nosili rúška na zníženie šírenia kvapôčok.“ (via DenníkN ) „Rúška na tvári zníži riziko infekcie, ale NEZABRÁNI v nej na 100%,” píše na Facebooku Chemický ústav Slovenskej akadémie vied. Svetová zdravotnícka organizácia najprv odporúčala , že zdraví ľudia majú nosiť rúška len, ak sa starajú o pacientov s ochorením Covid-19. Jeden z jej predstaviteľov o pár dní neskôr povedal , že zahaľovanie úst a nosa nie je zlý nápad.
[ "Drvivá väčšina občanov rúško nosí, odhad Milana Krajniaka sa ukázal byť pravdivý. Deň po odvysielaní relácie - t.j. 30. marca 2020 - zverejnila agentúra Focus prieskum, podľa ktorého s nosením rúšok súhlasí 94 percent občanov. 73 percent ho nosí vždy, 12 percent väčšinou. Existuje viacero argumentov pre nosenie aj nenosenie rúšok na verejnosti. Ich prehľad spravil napríklad DenníkN. Podľa jednej zo štúdii , na ktorú noviny u pozornil i, sa väčšina pacientov v Singapure a čínskom Tinecine nakazila od ľudí, ktorí nevykazovali príznaky. Rúško by mohlo pomôcť zadržať aspoň časť kvapôčiek, ktoré vylučovali do okolia. Prestížny časopis Lancet o nosení rúšok napísal: „Svetová zdravotnícka organizácia neodporúča nosenie rúška na verejnosti pre nedostatok dôkazov. No nedostatok dôkazov sa nerovná dôkazom o neúčinnosti, obzvlášť v prípade, že čelíme takejto novej situácii a máme len obmedzené množstvo alternatív. Pri respiračných infekciách ako chrípka sa postihnutým pacientom už dlho odporúča, aby nosili rúška na zníženie šírenia kvapôčok.“ (via DenníkN ) „Rúška na tvári zníži riziko infekcie, ale NEZABRÁNI v nej na 100%,” píše na Facebooku Chemický ústav Slovenskej akadémie vied. Svetová zdravotnícka organizácia najprv odporúčala , že zdraví ľudia majú nosiť rúška len, ak sa starajú o pacientov s ochorením Covid-19. Jeden z jej predstaviteľov o pár dní neskôr povedal , že zahaľovanie úst a nosa nie je zlý nápad." ]
2020-04-23 00:00:00
{ "text": [ "zverejnila", "pre", "štúdii", "pozornil", "Lancet", "DenníkN", "píše", "odporúčala", "povedal" ], "url": [ "https://dennikn.sk/1828681/ako-sa-citime-pocas-koronakrizy-vacsina-sa-nakazy-boji-no-doma-je-cely-cas-len-kazdy-desiaty/?ref=tit", "https://medium.com/@Cancerwarrior/covid-19-why-we-should-all-wear-masks-there-is-new-scientific-rationale-280e08ceee71", "https://dennikn.sk/1799661/koronavirus-siria-hlavne-ludia-bez-symptomov-vitamin-c-vas-z-ochorenia-nevylieci/?ref=tit1", "https://dennikn.sk/1799661/koronavirus-siria-hlavne-ludia-bez-symptomov-vitamin-c-vas-z-ochorenia-nevylieci/?ref=tit1", "https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(20)30520-1/fulltext?fbclid=IwAR3KF0dro6_49-oyA13K38Q1qKy7R7HOTm-RpFXlouLa8Z8BP9MlLGNhDcA", "https://dennikn.sk/1802029/nosite-na-verejnosti-rusko-proti-koronavirusu-sumar-argumentov-za-a-proti/", "https://www.facebook.com/CenterForGlycomics/posts/147779680031291?__tn__=K-R", "https://www.who.int/emergencies/diseases/novel-coronavirus-2019/advice-for-public/when-and-how-to-use-masks", "https://dennikn.sk/minuta/1838505/" ] }
2025-10-16T19:18:53.858748+00:00
vr29319
null
https://demagog.sk/vyrok/vr29319
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Hovoríme dnes o sume za 8 rokov, ktoré boli z tejto elektrárni (Vodná elektráreň Gabčíkovo, pozn.) vybrané 350 miliónov eur.
2015-03-15 00:00:00
Neoveriteľné
Fico vo výroku referuje k podielu na tržbe Vodnej elektrárne Gabčíkovo (VEG). Ten sa delil tak, že 65 % prislúchal Vodohospodárskej výstavbe ako vlastníkovi, a 35 % Slovenským Elektrárňam ako prevádzkarovi VEG. Sumu 350 miliónov mal podla Fica získať Enel ako čistý zisk. Spoločnosť Enel v roku 2006 odkúpila 66 % Slovenských elektrární, zvyšných 34 % je stále vo vlastníctve štátu. Demagog.sk už podobný výrok overoval aj v minulosti, konkrétne 14. decembra 2014 . VEG bola prenajatá SE od roku 2006 do 10. marca tohto roku. Z dostupných informácií (výročné správy Vodohospodárskej výstavby, Slovenských elektrární či Enelu) však nemožno určiť, aký zisk Se ani Enelu z VEG plynul. Preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
[ "Fico vo výroku referuje k podielu na tržbe Vodnej elektrárne Gabčíkovo (VEG). Ten sa delil tak, že 65 % prislúchal Vodohospodárskej výstavbe ako vlastníkovi, a 35 % Slovenským Elektrárňam ako prevádzkarovi VEG. Sumu 350 miliónov mal podla Fica získať Enel ako čistý zisk. Spoločnosť Enel v roku 2006 odkúpila 66 % Slovenských elektrární, zvyšných 34 % je stále vo vlastníctve štátu. Demagog.sk už podobný výrok overoval aj v minulosti, konkrétne 14. decembra 2014 . VEG bola prenajatá SE od roku 2006 do 10. marca tohto roku. Z dostupných informácií (výročné správy Vodohospodárskej výstavby, Slovenských elektrární či Enelu) však nemožno určiť, aký zisk Se ani Enelu z VEG plynul. Preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný." ]
2015-03-16 00:00:00
{ "text": [ "14. decembra 2014", "prevádzkovať", ".pdf", ".pdf", "majorita", "zaplatili", "vrátenie", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf" ], "url": [ "http://www.demagog.sk/diskusie/510/14. decembra 2014", "http://agentury.sme.sk/c/7559214/spresnenie-energetika-se-chcu-spristupnit-dokumenty.html", "http://www.vvb.sk/files/VS2013.pdf", "http://www.vvb.sk/files/VS2013.pdf", "http://www.seas.sk/o-nas", "http://energia.dennikn.sk/tema/elektrina-a-elektromobilita/nezhody-medzi-statom-a-slovenskymi-elektrarnami-sa-vyhrocuju/14127/", "http://energia.dennikn.sk/tema/elektrina-a-elektromobilita/nezhody-medzi-statom-a-slovenskymi-elektrarnami-sa-vyhrocuju/14127/", "http://www.seas.sk/data/education/46/file/cfakepathvyr-spr-2006.pdf", "http://www.seas.sk/data/education/50/file/cfakepathvyr-spr-2007.pdf", "http://www.seas.sk/data/education/54/file/cfakepathvyr-spr-2008-sk-en.pdf", "http://www.seas.sk/data/education/59/file/cfakepathvyr-spr-2009-sk-en.pdf", "http://www.seas.sk/data/education/63/file/cfakepathvyr-spr-2010-sk-en.pdf", "http://www.seas.sk/data/education/67/file/cfakepathvyr-spr-2011-sk-en.pdf", "http://www.seas.sk/data/education/72/file/cfakepathvyr-spr-2012-sk-en.pdf", "http://www.seas.sk/data/contentlink/cfakepathse-enel-ar2013.pdf" ] }
2025-10-16T19:41:51.270408+00:00
vr29066
null
https://demagog.sk/vyrok/vr29066
Daniel Lipšic
Nová väčšina
https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic
Asi 1200 máme (členov, pozn.).
2015-01-18 00:00:00
Neoveriteľné
Nakoľko nie sú dostupné údaje o počte členov strany pre rok 2014, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Stránka NOVA udáva, že počet členov politického hnutia ku dňu 31. decembra 2013 bol 1077 ľudí. V septembri 2014 odišlo päť poslancov, ktorý tvorili v NOVA liberálnu platformu (Kollár, Krajcer, Droba, Miškov, Chren). Vzhľadom aj na túto udalosť, nevieme brať číslo o stave členstva z konca roka 2013 ako smerodajné. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Nakoľko nie sú dostupné údaje o počte členov strany pre rok 2014, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Stránka NOVA udáva, že počet členov politického hnutia ku dňu 31. decembra 2013 bol 1077 ľudí. V septembri 2014 odišlo päť poslancov, ktorý tvorili v NOVA liberálnu platformu (Kollár, Krajcer, Droba, Miškov, Chren). Vzhľadom aj na túto udalosť, nevieme brať číslo o stave členstva z konca roka 2013 ako smerodajné. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2015-01-19 00:00:00
{ "text": [ "NOVA", "odišlo" ], "url": [ "http://www.nova.sk/politicke-hnutie", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/869456-lipsicova-nova-prisla-o-piatich-clenov-liberali-odisli/" ] }
2025-10-16T20:52:24.474639+00:00
vr38519
null
https://demagog.sk/vyrok/vr38519
Ľubomír Galko
Demokratická strana
https://demagog.sk/politik/lubomir-galko
KDH nám odmietlo vopred dohodnuté zákony a to nebol len zákon o striedavej starostlivosti, ale bol to napríklad aj zákon o pohrebníctve alebo zákon, teda pozmeňovací návrh zníženie pokút za očkovanie.
2011-06-05 00:00:00
Pravda
To či boli zákony vopred dohodnuté sa nám nepodarilo zistiť ale spomínané zákony neprešli do II. čítania. Návrh zákona z dielne SaS o striedavej starostlivosti bol prerokovaný v I. čítaní na 18. schôdzi NR SR, v ktorom NR SR rozhodla v rokovaní nepokračovať. Štyria poslanci za KDH sa zdržali hladovania, jeden poslanec za SDKÚ-DS nehlasoval a jeden bol proti. Podrobnosti o hlasovaní nájdete tu . Návrh zákona o pohrebníctve prerokovala NR SR v I. čítaní na svojej 18.schôdzi , kde rozhodla v rokovaní nepokračovať. Osem poslancov za KDH sa zdržalo hlasovania a jeden nehlasoval. Podrobnosti o hlasovaní nájdete tu . O pozmeňovacom návrhu na zníženie pokút za očkovanie píše článok Pravdy .
[ "To či boli zákony vopred dohodnuté sa nám nepodarilo zistiť ale spomínané zákony neprešli do II. čítania. Návrh zákona z dielne SaS o striedavej starostlivosti bol prerokovaný v I. čítaní na 18. schôdzi NR SR, v ktorom NR SR rozhodla v rokovaní nepokračovať. Štyria poslanci za KDH sa zdržali hladovania, jeden poslanec za SDKÚ-DS nehlasoval a jeden bol proti. Podrobnosti o hlasovaní nájdete tu . Návrh zákona o pohrebníctve prerokovala NR SR v I. čítaní na svojej 18.schôdzi , kde rozhodla v rokovaní nepokračovať. Osem poslancov za KDH sa zdržalo hlasovania a jeden nehlasoval. Podrobnosti o hlasovaní nájdete tu . O pozmeňovacom návrhu na zníženie pokút za očkovanie píše článok Pravdy ." ]
2011-06-06 00:00:00
{ "text": [ "18. schôdzi", "tu", "18.schôdzi", "tu", "Pravdy" ], "url": [ "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=361", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28596", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=336", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28484", "http://spravy.pravda.sk/kdh-a-sas-si-robia-natruc-0w7-/sk_domace.asp?c=A110601_104122_sk_domace_p58" ] }
2025-10-16T20:13:36.445669+00:00
49005
49,005
https://demagog.sk/vyrok/49005
Peter Pellegrini
Hlas
https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini
Obchodné reťazce na Slovensku v pomere k tržbám majú väčšie zisky čisté, ako majú v Nemecku tie isté reťazce alebo v Rakúsku tie isté reťazce.
2023-04-02 00:00:00
Neoveriteľné
Z reťazcov, ktoré pôsobia na Slovensku, nájdeme v Rakúsku a Nemecku dva - Lidl a Kaufland. Lidl mal na Slovensku v roku 2021 zisk zaokruhlene 147 miliónov a tržby v hodnote 1,6 miliardy eur. Zisk teda tvoril 9,1 percenta z tržieb. Slovenský Kaufland mal v tom istom roku zisk 86 miliónov a tržby 1,4 miliardy eur. Zisk teda tvoril 6,1 percenta z tržieb. V Nemecku mal Lidl za rok 2021 tržby 29,3 miliard , v Rakúsku 1,2 miliardy. Informácie o zisku sa nám však Demagóg.SK dohľadať nepodarilo. Rovnako sme nenašli aktuálne informácie o ziskoch a tržbách Kauflandu v Nemecku. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako neoveriteľné. Demagóg.SK požiadalo o vyjadrenie aj Petra Pellegriniho a tlačové oddelenie strany Hlas. Strana ani jej predseda však nereagoval, odkiaľ čerpali údaje k tomuto tvrdeniu.
[ "Z reťazcov, ktoré pôsobia na Slovensku, nájdeme v Rakúsku a Nemecku dva - Lidl a Kaufland.", "Lidl mal na Slovensku v roku 2021 zisk zaokruhlene 147 miliónov a tržby v hodnote 1,6 miliardy eur. Zisk teda tvoril 9,1 percenta z tržieb.", "Slovenský Kaufland mal v tom istom roku zisk 86 miliónov a tržby 1,4 miliardy eur. Zisk teda tvoril 6,1 percenta z tržieb.", "V Nemecku mal Lidl za rok 2021 tržby 29,3 miliard , v Rakúsku 1,2 miliardy. Informácie o zisku sa nám však Demagóg.SK dohľadať nepodarilo. Rovnako sme nenašli aktuálne informácie o ziskoch a tržbách Kauflandu v Nemecku. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako neoveriteľné.", "Demagóg.SK požiadalo o vyjadrenie aj Petra Pellegriniho a tlačové oddelenie strany Hlas. Strana ani jej predseda však nereagoval, odkiaľ čerpali údaje k tomuto tvrdeniu." ]
2023-04-30 00:00:00
{ "text": [ "dva", "miliónov", "mal", "29,3 miliard", "Rakúsku" ], "url": [ "https://zpravy.aktualne.cz/finance/nakupovani/retezce-v-cesku-a-evrope/r~3c5790a090f211ed8c6f0cc47ab5f122/", "https://finstat.sk/35793783", "https://finstat.sk/35790164", "https://www.statista.com/statistics/509491/revenue-lidl-germany/", "https://www.esmmagazine.com/retail/lidl-austria-sees-growth-in-net-sales-and-market-share-in-fy-2021-169373" ] }
2025-10-16T20:59:15.460563+00:00
vr32996
null
https://demagog.sk/vyrok/vr32996
Vladimír Beskid
null
https://demagog.sk/politik/vladimir-beskid
Ja som tiež bol prvotne pri plánovaní projektu (EHMK 2013, pozn.) v roku 2008 som bol konzultant pre výtvarné umenie a nové médiá
2013-01-22 00:00:00
Pravda
Vladimír Beskid v čase plánovania projektu a kandidatúry Košíc na titul mesta kultúry pre rok 2013 bol zodpovedný za výtvarnú časť projektu a spolupracoval na príprave projektu Košice Interface 2013 .
[ "Vladimír Beskid v čase plánovania projektu a kandidatúry Košíc na titul mesta kultúry pre rok 2013 bol zodpovedný za výtvarnú časť projektu a spolupracoval na príprave projektu Košice Interface 2013 ." ]
2013-01-23 00:00:00
{ "text": [ "zodpovedný", "Interface 2013", "SME", "kandidovalo", "septembri" ], "url": [ "http://kosice.korzar.sme.sk/c/6072699/novym-umeleckym-riaditelom-ehmk-je-vladimir-beskid.html", "http://www.kosice2013.sk/sk/clanok/interfejs/", "http://kultura.sme.sk/c/6073772/vladimir-beskid-ide-do-kosic.html", "http://www.kosice2013.sk/sk/clanok/Kratka-historia-projektu-s-dlhou-buducnostou", "http://www.kosice2013.sk/sk/clanok/interfejs" ] }
2025-10-16T20:00:45.540633+00:00
vr32732
null
https://demagog.sk/vyrok/vr32732
Peter Kažimír
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
Od roku 2006 poklesol počet žiakov o 16%, počet učiteľov poklesol o 7,7, o menej ako polovicu.
2012-11-25 00:00:00
Nepravda
Na základe dostupných údajov pokles žiakov a učiteľov od roku 2006 je výrazne nižší ako uvádza P. Kažimír. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Minister Kažimír neupresnil, o žiakoch akých škôl hovorí. Pri analýze sme vychádzali z údajov dostupných na stránkach Štatistického úradu SR a UIPS o vývoji počtu žiakov a učiteľov všetkých škôl okrem VŠ, a taktiež vývoj na len základných školách. Nasledujúca tabuľka ukazuje vývoj celkového počtu žiakov, študentov a študujúcich a ich učiteľov na všetkých typoch slovenských škôl (štátnych a súkromných), okrem vysokých škôl. Sledované obdobie 2006-2011 zodpovedá výroku ministra financií P. Kažimíra. Najnovšie dostupné údaje sú za rok 2011. 2006/2007 20007/2008 2008/2009 2009/2010 2010/2011 2011/2012 Spolu denných žiakov všetkých škôl okrem VŠ 1114729 1087117 1090445 1070482 1048932 1037903 Spolu interných učiteľov všetkých škôl okrem VŠ 77 710 71 486 72 609 73 124 73 103 73 155 Celkový pokles žiakov medzi rokmi 2006 až 2011 je 76 826 žiakov , čo predstavuje pokles žiakov o 6,89% . Je výrazne menej, než tvrdí P.Kažimír. Celkový pokles učiteľov medzi rokmi 2006 až 2011 je 4555 učiteľov , čo predstavuje pokles o 5,86%. Percentuálny pokles počtu učiteľov je nižší ako uvádza P. Kažimír. V prípade, že by sme do úvahy zobrali len základné školy výsledky by boli nasledovné, tabuľka udávajúca počty žiakov a učiteľov ZŠ v období 2006-2011 (najnovšie údaje zo ŠÚ SR): 2006/2007 2007/2008 2008/2009 2009/2010 2010/2011 2011/2012 Žiaci denní 508 130 482 566 459 173 439 675 439 675 434 477 Učitelia (interní) 33 736 30 449 30 820 29 987 30 155 30 267 Počet žiakov ZŠ podľa štatistického úradu SR poklesol medzi rokmi 2006 a 2011 o 73 653 žiakov - pokles o 14,49%, čo je menej, než tvrdí P. Kažimír. Pokles počtu učiteľov medzi rokmi 2006 až 2011 predstavoval 3469 učiteľov - pokles o 10,28% , čo je naopak výrazne viac, než uvádza P. Kažimír. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Na základe dostupných údajov pokles žiakov a učiteľov od roku 2006 je výrazne nižší ako uvádza P. Kažimír. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Minister Kažimír neupresnil, o žiakoch akých škôl hovorí. Pri analýze sme vychádzali z údajov dostupných na stránkach Štatistického úradu SR a UIPS o vývoji počtu žiakov a učiteľov všetkých škôl okrem VŠ, a taktiež vývoj na len základných školách. Nasledujúca tabuľka ukazuje vývoj celkového počtu žiakov, študentov a študujúcich a ich učiteľov na všetkých typoch slovenských škôl (štátnych a súkromných), okrem vysokých škôl. Sledované obdobie 2006-2011 zodpovedá výroku ministra financií P. Kažimíra. Najnovšie dostupné údaje sú za rok 2011. 2006/2007 20007/2008 2008/2009 2009/2010 2010/2011 2011/2012 Spolu denných žiakov všetkých škôl okrem VŠ 1114729 1087117 1090445 1070482 1048932 1037903 Spolu interných učiteľov všetkých škôl okrem VŠ 77 710 71 486 72 609 73 124 73 103 73 155 Celkový pokles žiakov medzi rokmi 2006 až 2011 je 76 826 žiakov , čo predstavuje pokles žiakov o 6,89% . Je výrazne menej, než tvrdí P.Kažimír. Celkový pokles učiteľov medzi rokmi 2006 až 2011 je 4555 učiteľov , čo predstavuje pokles o 5,86%. Percentuálny pokles počtu učiteľov je nižší ako uvádza P. Kažimír. V prípade, že by sme do úvahy zobrali len základné školy výsledky by boli nasledovné, tabuľka udávajúca počty žiakov a učiteľov ZŠ v období 2006-2011 (najnovšie údaje zo ŠÚ SR): 2006/2007 2007/2008 2008/2009 2009/2010 2010/2011 2011/2012 Žiaci denní 508 130 482 566 459 173 439 675 439 675 434 477 Učitelia (interní) 33 736 30 449 30 820 29 987 30 155 30 267 Počet žiakov ZŠ podľa štatistického úradu SR poklesol medzi rokmi 2006 a 2011 o 73 653 žiakov - pokles o 14,49%, čo je menej, než tvrdí P. Kažimír. Pokles počtu učiteľov medzi rokmi 2006 až 2011 predstavoval 3469 učiteľov - pokles o 10,28% , čo je naopak výrazne viac, než uvádza P. Kažimír. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2012-11-26 00:00:00
{ "text": [ "Štatistického úradu SR", "UIPS" ], "url": [ "http://www.statistics.sk/pls/elisw/MetaInfo.explorer?obj=49&cmd=go&s=1002&sso=2&so=31", "http://www.uips.sk/prehlady-skol/statisticka-rocenka---suhrnne-tabulky" ] }
2025-10-16T20:48:10.504521+00:00
43700
43,700
https://demagog.sk/vyrok/43700
Andrej Danko
SNS
https://demagog.sk/politik/andrej-danko
U Jána Budaja dlhodobo sú vyhrády k jeho spojeniu s ŠtB.
2019-10-10 00:00:00
Pravda
Andrej Danko vysvetľoval , prečo nebol Ján Budaj (klub OĽaNO) zvolený za predsedu Výboru NRSR pre ľudské práva. Budajovo meno sa v minulosti objavilo na zoznamoch spolupracovníkov ŠtB, no ten to odmietol. Kedže Budajovi tieto pochybnosti pripomenul minimálne jeden poslanec SNS, výrok hodnotíme ako ešte pravdivý. Disident Ján Budaj je v zväzkoch Štátnej bezpečnosti (ŠtB) vedený v rokoch 1979 až 1981 ako agent s krycím menom Domovník . Kategória agent bola formou vedomej spolupráce s ŠtB. Budaj odmietol , že by niekedy akúkoľvek spoluprácoval s ŠtB. V minulosti spochybnil hodnovernosť zväzkov. Zverejnil výpovede príslušníkov ŠtB o tom, ako pri zápise agentov klamali. Väčšinu času bol Budaj v zväzkoch vedený ako nepriateľská osoba. Web Ústavu pamäti národa pripomína , že „ zväzok a dokumenty, ktoré by mohli bližšie osvetliť jeho spoluprácu s ŠtB, sa v archívoch nenachádzajú a s najväčšou pravdepodobnosťou boli účelovo vytiahnuté spomedzi dokumentov ŠtB. Mnohé ďalšie dokumenty však poukazujú na skutočnosť, že Ján Budaj s ŠtB nikdy aktívne nespolupracoval. “ Podľa TASR sa v archívoch ÚPN našla oficiálna Správa ŠtB o činnosti za rok 1980, podľa ktorej „ tajný spolupracovník, vedený pod menom Jána Budaja s ŠtB nespolupracoval, ale konal proti režimu.” Budajovi tieto pochybnosti v minulosti pripomenul okrem iných poslanec SNS Jaroslav Paška.
[ "Andrej Danko vysvetľoval , prečo nebol Ján Budaj (klub OĽaNO) zvolený za predsedu Výboru NRSR pre ľudské práva. Budajovo meno sa v minulosti objavilo na zoznamoch spolupracovníkov ŠtB, no ten to odmietol. Kedže Budajovi tieto pochybnosti pripomenul minimálne jeden poslanec SNS, výrok hodnotíme ako ešte pravdivý. Disident Ján Budaj je v zväzkoch Štátnej bezpečnosti (ŠtB) vedený v rokoch 1979 až 1981 ako agent s krycím menom Domovník . Kategória agent bola formou vedomej spolupráce s ŠtB. Budaj odmietol , že by niekedy akúkoľvek spoluprácoval s ŠtB. V minulosti spochybnil hodnovernosť zväzkov. Zverejnil výpovede príslušníkov ŠtB o tom, ako pri zápise agentov klamali. Väčšinu času bol Budaj v zväzkoch vedený ako nepriateľská osoba. Web Ústavu pamäti národa pripomína , že „ zväzok a dokumenty, ktoré by mohli bližšie osvetliť jeho spoluprácu s ŠtB, sa v archívoch nenachádzajú a s najväčšou pravdepodobnosťou boli účelovo vytiahnuté spomedzi dokumentov ŠtB. Mnohé ďalšie dokumenty však poukazujú na skutočnosť, že Ján Budaj s ŠtB nikdy aktívne nespolupracoval. “ Podľa TASR sa v archívoch ÚPN našla oficiálna Správa ŠtB o činnosti za rok 1980, podľa ktorej „ tajný spolupracovník, vedený pod menom Jána Budaja s ŠtB nespolupracoval, ale konal proti režimu.” Budajovi tieto pochybnosti v minulosti pripomenul okrem iných poslanec SNS Jaroslav Paška." ]
2019-10-10 00:00:00
{ "text": [ "vysvetľoval", "Domovník", "bola", "odmietol", "Zverejnil", "bol", "pripomína", "TASR", "pripomenul" ], "url": [ "https://domov.sme.sk/c/22211276/olano-kritizuje-nezvolenie-budaja-za-predsedu-vyboru.html", "http://www.upn.gov.sk/regpro/zobraz.php?typ=kraj&kniha=73&strana=29&zaznam=67046", "http://www.upn.gov.sk/regpro/vysledky-vyhladavania.php?kraj=&priezvisko=budaj&meno=j%C3%A1n&datum_narodenia=&kategoria=", "https://dennik.hnonline.sk/slovensko/169745-stb-v-bratislavskom-archive-v-sieti-uviazli-velke-ryby", "https://domov.sme.sk/c/3797200/budaj-v-stb-sa-kradlo-a-znasilnovalo.html", "http://www.upn.gov.sk/regpro/zobraz.php?typ=kraj&kniha=77&strana=43&zaznam=71147", "https://www.upn.gov.sk/sk/pribeh-pamatnika-jan-budaj-1952/", "http://www.teraz.sk/slovensko/jan-budaj-november-1989/106585-clanok.html", "https://www.facebook.com/watch/?v=1407653505960114" ] }
2025-10-16T19:20:38.167127+00:00
vr37743
null
https://demagog.sk/vyrok/vr37743
Ján Počiatek
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/jan-pociatek
Zabudli ste spomenúť, ja mám tiež ten istý graf, že v roku 2009 tu bol jasný pokles ziskovosti, čiže nie vo všetkých rokoch bol zisk bánk vyšší ako v roku 2010 za vlády Róberta Fica.
2011-03-20 00:00:00
Pravda
Portál sme.sk priniesol tento graf Národnej banky Slovenska o zisku bánk v období rokov 2005 - 2010.
[ "Portál sme.sk priniesol tento graf Národnej banky Slovenska o zisku bánk v období rokov 2005 - 2010." ]
2011-03-21 00:00:00
{ "text": [ "sme.sk" ], "url": [ "http://ekonomika.sme.sk/c/5746345/zisk-bank-u-nas-sa-za-rok-viac-ako-zdvojnasobil.html" ] }
2025-10-16T20:16:45.241278+00:00
vr16567
null
https://demagog.sk/vyrok/vr16567
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Je Čistý deň súkromné alebo štátne zariadenie? Čistý deň je súkromné zariadenie. Po ďalšie, minister konal tak, že dnes môže už aj polícia preverovať niektoré veci, plus konal tak, že je odňatá akreditácia.
2017-09-10 00:00:00
Zavádzajúce
Hoci je Čistý deň súkromným zariadením dostávalo od štátu a samosprávy značné finančné prostriedky a štát mu tiež udelil akreditáciu a prideľoval chovancov. Dištancovať sa od zariadenia a jeho praktík tak považujeme za zavádzajúce. Z dostupných zdrojov sme nenašli informáciu, ktorá by "sedela" na časť výroku "minister konal tak, že dnes môže už aj polícia preverovať niektoré veci".Posledná časť výroku je tiež zvádzajúca, keďže minister spočiatku nerešpektoval názor akreditačnej komisie, vyhovel až protestu podanému generálnym prokurátorom. Výrok teda hodnotíme ako zavádzajúci. Čistý deň je nezisková organizácia, ktorá vznikla 15. mája 2000 registráciou na Krajskom úrade v Trnave v zmysle zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciach poskytujúcich všeobecne prospešné služby. Resocializačné zariadenie Čistý deň spravuje nezisková organizácia Čistý deň, ide teda o súkromnú inštitúciu. To však neznamená, že nedostáva financie aj z verejných prostriedkov. Trnavský samosprávny kraj (TTSK) poskytol tejto orgnaizácii za posledných desať rokov finančné príspevky za viac ako milión eur: " Peniaze jej vypláca podľa zákona o poskytovaní sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Určené sú na materiálno-technické zabezpečenie prevádzky a na vytvorenie podmienok pre výkon resocializácie." Zariadenie tiež v minulosti získalo od štátu dotácie na rekonštrukciu budovy, pričom ich oprávnenosť je spochybňovaná. Okrem toho získava zariadenie finančné prostriedky z ústredia práce, ktoré: "...s nimi podpíše zmluvu na každé jedno umiestnené dieťa. V teréne to funguje tak, že sociálna pracovníčka dá návrh na umiestnenie dieťaťa do konkrétneho centra na súd a po súdnom rozhodnutí štát financuje jeho pobyt. Ide o vyše 1 220 eur na jedného chovanca ročne." Portál aktuality.sk v článku podrobne rozoberá použitie verejných prostriedkov zariadením Čistý deň. S resocializačným strediskom Čistý deň sa spája niekoľko káuz. Mediálny záujem vzbudilo zariadenie prvý krát kvôli obvineniu zo sexuálneho zneužívania klientiek zamestnancami Čistého dňa. Príbeh znásilnených dievčat sa objavil na blogu poslankyne Natálie Blahovej (zariadenie v príspevku priamo nemenuje). V komentári Dennika N sú uvedené ďalšie potencionálne podozrivé skutočnosti , ako možný stret záujmov spoluzakladateľky Čistého dňa Zuzany Mikovej Tománkovej, ktorá bola v minulosti riaditeľkou generálneho sekretariátu Výboru ministrov pre drogové závislosti na Úrade vlády, či údajné vyhrážky vedenia Čistého dňa smerované na redaktorku TV Markíza. Ústredie práce a ministerstvo práce však bezodkladne nekonali. Akreditačná komisia rezortu odporučila odobrať resocializačnému stredisku Čistý deň akreditáciu už v septembri 2016. Informovala o tom tlačová agentúra TASR , ktorá sa odvoláva na vyjadrenie tlačového odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Rezort ministra však akreditáciu okamžite nezrušil. 6. februára 2017 informovali aktuality.sk vo svojom článku o blokovaní rozhodnutia o odobratí akreditácie zo strany ministra Jána Richtera. Svoje rozhodnutie zdôvodňuje tým, že dôkazy nie sú presvedčivé. Ombudsmanska Jana Dubovcová kritizovala postupy v mimoriadnej správe . Denník SME v marci 2017 zverejnil rozhovor s jedným z dvoch členov akreditačnej komisie, ktorý sa na protest voči rozhodnutiu ministra rozhodli odísť. V júni 2017 podal protest generálny prokurátor Jaroslav Čižnár vo veci nezákonných postupov ministerstva práce a ignorovaní podstatných dôkazov zistených v kauze Čistý deň. Až po týchto výzvach sa ministerstvo vyjadrilo za odobratie akreditácie a polícia obvinila bývalého zamestnanca zo sexuálneho zneužívania. Pravda informovala o rozhodnutí ministerstva pripraviť rozhodnutie "... o zrušení akreditácie resocializačnému stredisku Čistý deň...", pričom sa odvoláva na vyjadrenie Daniely Rodinovej z tlačového odboru ministerstva práce.Akreditácia je však do dnešného dňa stále platná. Informuje o tom i samotné zariadenie na svojich webových stránkach , spolu s dátumom platnosti akreditácie do 6. septembra 2018. Podľa krátkej správy Denníka N, deti sa naďalej nachádzajú v zariadení. Odvolávajú sa na vyjadrenie hovorcu ministerstva práce. Dátum zverejnenia analýzy: 11.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Hoci je Čistý deň súkromným zariadením dostávalo od štátu a samosprávy značné finančné prostriedky a štát mu tiež udelil akreditáciu a prideľoval chovancov. Dištancovať sa od zariadenia a jeho praktík tak považujeme za zavádzajúce. Z dostupných zdrojov sme nenašli informáciu, ktorá by \"sedela\" na časť výroku \"minister konal tak, že dnes môže už aj polícia preverovať niektoré veci\".Posledná časť výroku je tiež zvádzajúca, keďže minister spočiatku nerešpektoval názor akreditačnej komisie, vyhovel až protestu podanému generálnym prokurátorom. Výrok teda hodnotíme ako zavádzajúci. Čistý deň je nezisková organizácia, ktorá vznikla 15. mája 2000 registráciou na Krajskom úrade v Trnave v zmysle zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciach poskytujúcich všeobecne prospešné služby. Resocializačné zariadenie Čistý deň spravuje nezisková organizácia Čistý deň, ide teda o súkromnú inštitúciu. To však neznamená, že nedostáva financie aj z verejných prostriedkov. Trnavský samosprávny kraj (TTSK) poskytol tejto orgnaizácii za posledných desať rokov finančné príspevky za viac ako milión eur: \" Peniaze jej vypláca podľa zákona o poskytovaní sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Určené sú na materiálno-technické zabezpečenie prevádzky a na vytvorenie podmienok pre výkon resocializácie.\" Zariadenie tiež v minulosti získalo od štátu dotácie na rekonštrukciu budovy, pričom ich oprávnenosť je spochybňovaná. Okrem toho získava zariadenie finančné prostriedky z ústredia práce, ktoré: \"...s nimi podpíše zmluvu na každé jedno umiestnené dieťa. V teréne to funguje tak, že sociálna pracovníčka dá návrh na umiestnenie dieťaťa do konkrétneho centra na súd a po súdnom rozhodnutí štát financuje jeho pobyt. Ide o vyše 1 220 eur na jedného chovanca ročne.\" Portál aktuality.sk v článku podrobne rozoberá použitie verejných prostriedkov zariadením Čistý deň. S resocializačným strediskom Čistý deň sa spája niekoľko káuz. Mediálny záujem vzbudilo zariadenie prvý krát kvôli obvineniu zo sexuálneho zneužívania klientiek zamestnancami Čistého dňa. Príbeh znásilnených dievčat sa objavil na blogu poslankyne Natálie Blahovej (zariadenie v príspevku priamo nemenuje). V komentári Dennika N sú uvedené ďalšie potencionálne podozrivé skutočnosti , ako možný stret záujmov spoluzakladateľky Čistého dňa Zuzany Mikovej Tománkovej, ktorá bola v minulosti riaditeľkou generálneho sekretariátu Výboru ministrov pre drogové závislosti na Úrade vlády, či údajné vyhrážky vedenia Čistého dňa smerované na redaktorku TV Markíza. Ústredie práce a ministerstvo práce však bezodkladne nekonali. Akreditačná komisia rezortu odporučila odobrať resocializačnému stredisku Čistý deň akreditáciu už v septembri 2016. Informovala o tom tlačová agentúra TASR , ktorá sa odvoláva na vyjadrenie tlačového odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Rezort ministra však akreditáciu okamžite nezrušil. 6. februára 2017 informovali aktuality.sk vo svojom článku o blokovaní rozhodnutia o odobratí akreditácie zo strany ministra Jána Richtera. Svoje rozhodnutie zdôvodňuje tým, že dôkazy nie sú presvedčivé. Ombudsmanska Jana Dubovcová kritizovala postupy v mimoriadnej správe . Denník SME v marci 2017 zverejnil rozhovor s jedným z dvoch členov akreditačnej komisie, ktorý sa na protest voči rozhodnutiu ministra rozhodli odísť. V júni 2017 podal protest generálny prokurátor Jaroslav Čižnár vo veci nezákonných postupov ministerstva práce a ignorovaní podstatných dôkazov zistených v kauze Čistý deň. Až po týchto výzvach sa ministerstvo vyjadrilo za odobratie akreditácie a polícia obvinila bývalého zamestnanca zo sexuálneho zneužívania. Pravda informovala o rozhodnutí ministerstva pripraviť rozhodnutie \"... o zrušení akreditácie resocializačnému stredisku Čistý deň...\", pričom sa odvoláva na vyjadrenie Daniely Rodinovej z tlačového odboru ministerstva práce.Akreditácia je však do dnešného dňa stále platná. Informuje o tom i samotné zariadenie na svojich webových stránkach , spolu s dátumom platnosti akreditácie do 6. septembra 2018. Podľa krátkej správy Denníka N, deti sa naďalej nachádzajú v zariadení. Odvolávajú sa na vyjadrenie hovorcu ministerstva práce. Dátum zverejnenia analýzy: 11.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2017-09-11 00:00:00
{ "text": [ "zákona", "poskytol", "dotácie", "získava", "článku", "blogu", "skutočnosti", "TASR", "článku", "mimoriadnej správe", "rozhovor", "protest", "Pravda", "webových stránkach", "správy" ], "url": [ "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/213/20160701", "https://www.etrend.sk/ekonomika/kraj-v-neziskovke-cisty-den-kontroluje-len-peniaze-nie-metody.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/377251/kto-pomohol-cistemu-dnu-aby-sa-mu-darilo-aj-ludia-zo-smeru/", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-38/kauza-cisty-den-je-zlyhanim-statu.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/382159/pribeh-kontroverzneho-zariadenia-na-co-minul-cisty-den-miliony-eur/", "https://dennikn.sk/blog/requiem-pre-znasilnene-dievcata/", "https://www.aktuality.sk/clanok/377251/kto-pomohol-cistemu-dnu-aby-sa-mu-darilo-aj-ludia-zo-smeru/", "http://www.ta3.com/clanok/1090857/akreditacna-komisia-odporucila-zrusit-akreditaciu-pre-cisty-den.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/412913/ombudsmanka-ma-poslednu-sancu-uspiet-s-vyhradami-v-kauze-cisty-den/", "http://www.vop.gov.sk/files/mimoriadna%20sprava%20deti.pdf", "https://domov.sme.sk/c/20476104/odisiel-pre-cisty-den-z-komisie-richter-sa-este-nikdy-takto-nespraval.html", "https://dennikn.sk/803379/ciznar-ministerstvo-pri-cistom-dni-ignorovalo-podstatne-dokazy/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/439513-akreditacna-komisia-rozhoduje-o-zariadeni-cisty-den/", "http://www.cistyden.sk/akreditacia.html", "https://dennikn.sk/minuta/872385/" ] }
2025-10-16T19:29:13.576086+00:00
vr38527
null
https://demagog.sk/vyrok/vr38527
Ľubomír Galko
Demokratická strana
https://demagog.sk/politik/lubomir-galko
Pobaltské krajiny napríklad majú zabezpečovaný vzdušný priestor inými krajinami, tak isto Slovinsku to zabezpečuje Taliansko.
2011-06-05 00:00:00
Pravda
Slovinsko: mod.gov.sk : "Taliansko pritom kompletné chráni vzdušný priestor Slovinska." Pobaltie: pravda.sk , 20. október 2010: "Severoatlantická aliancia ochraňuje vzdušný priestor Litvy, Lotyšska a Estónska už od ich vstupu do organizácie v roku 2004. Trojlístok pobaltských krajín nemá totiž vlastné stíhacie letectvo. V ochrane sa tak striedajú členské štáty NATO v misii známej ako Air policing." TASR , 14. december 2007: "Štyri nórske bojové stíhačky F-16 budú od nedele ochraňovať vzdušný priestor Estónska, Litvy a Lotyšska. Informovala dnes o tom agentúra DPA s odvolaním sa vojenské zdroje Nórskeho kráľovstva. Baltické trio vstúpilo do NATO v marci v roku 2004, ale kvôli chýbajúcemu letectvu zabezpečujú vzdušný priestor Pobaltia iné členské krajiny aliancie, ktoré sa striedajú na rotačnom princípe."
[ "Slovinsko: mod.gov.sk : \"Taliansko pritom kompletné chráni vzdušný priestor Slovinska.\" Pobaltie: pravda.sk , 20. október 2010: \"Severoatlantická aliancia ochraňuje vzdušný priestor Litvy, Lotyšska a Estónska už od ich vstupu do organizácie v roku 2004. Trojlístok pobaltských krajín nemá totiž vlastné stíhacie letectvo. V ochrane sa tak striedajú členské štáty NATO v misii známej ako Air policing.\" TASR , 14. december 2007: \"Štyri nórske bojové stíhačky F-16 budú od nedele ochraňovať vzdušný priestor Estónska, Litvy a Lotyšska. Informovala dnes o tom agentúra DPA s odvolaním sa vojenské zdroje Nórskeho kráľovstva. Baltické trio vstúpilo do NATO v marci v roku 2004, ale kvôli chýbajúcemu letectvu zabezpečujú vzdušný priestor Pobaltia iné členské krajiny aliancie, ktoré sa striedajú na rotačnom princípe.\"" ]
2011-06-06 00:00:00
{ "text": [ "mod.gov.sk", "pravda.sk", "TASR" ], "url": [ "http://www.mod.gov.sk/20487/taliansko-ponuklo-slovensku-vycvik-pilotov.php?pg=1", "http://spravy.pravda.sk/rusi-sledovali-uder-sablou-z-mora-dlf-/sk_svet.asp?c=A101020_095841_sk_svet_p23", "http://aktualne.centrum.sk/zahranicie/europa/clanek.phtml?id=1148402" ] }
2025-10-16T20:45:32.610838+00:00
vr27673
null
https://demagog.sk/vyrok/vr27673
Maroš Šefčovič
Nestraníci
https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic
Všetky riešenia v rámci eurozóny sa prijímajú konsenzom, sa prijímajú jednomyseľne.
2014-04-28 00:00:00
Neoveriteľné
Maroš Šefčovič sa zrejme snaží poukázať na to, že aj napriek postačujúcej kvalifikovanej väčšine pri hlasovaní o otázkach eurozóny sa v rozhodnutia v Rade EÚ prijímajú jednomyseľne. Nedokážeme však overiť všetky hlasovania týkajúce sa eurozóny, a preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. S rozhodnutiami prijímanými jednomyseľne musí na schválenie objektu hlasovania súhlasiť každý oprávnený hlasujúci. Čo v praxi znamená, že každý má právo veta. Každý štát musí súhlasiť, inak nebude daný objekt schválený. V súčasnosti sa vo veľkej väčšine prípadov, vo viac ako 90 % prípadov, rozhoduje kvalifikovanou väčšinou. Len zriedkavo sa používa jednomyseľnosť (napríklad v otázkach zahraničnej politiky EÚ). V najdôležitejších politických oblastiach únie, ako je napríklad zavŕšenie vnútorného trhu, sa medzičasom stalo pravidlom prijímanie rozhodnutí kvalifikovanou väčšinou . Na tento účel bol každému štátu pričlenený určitý počet hlasov. Tento princíp vychádza z myšlienky, že členské štáty sú síce rovnoprávne, ale predsa len majú rôzny počet obyvateľov. Po prijatí Lisabonskej zmluvy sa v Rade ministrov rozšíri hlasovanie kvalifikovanou väčšinou namiesto jednomyseľného hlasovania. Na schválenie výročnej správy o eurozóne a vykonaných činnostiach je potrebná jednoduchá väčšina . Hlasovanie v ECB závisí od počtu guvernérov, pretože sa hlasuje v dvoch kolách. Pri prijímaní smerníc vo finančných a menových otázkach, hlasujú členské štáty eurozóny kvalifikovanou väčšinou . V roku 2014 sa v otázkach spoločného trhu a súvisiacich rozhoduje v Rade kvalifikovanou väčšinou. Jednomyseľne sa po prijatí Lisabonskej zmluvy, rozhoduje len v najcitlivejších otázkach ako rozširovanie, otázkach daní, sociálneho zabezpečenia, zahraničnej politiky, spoločnej obrany, operatívnej policajnej spolupráce, jazykových pravidiel a pri rozhodovaní o sídlach európskych inštitúcií. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Maroš Šefčovič sa zrejme snaží poukázať na to, že aj napriek postačujúcej kvalifikovanej väčšine pri hlasovaní o otázkach eurozóny sa v rozhodnutia v Rade EÚ prijímajú jednomyseľne. Nedokážeme však overiť všetky hlasovania týkajúce sa eurozóny, a preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. S rozhodnutiami prijímanými jednomyseľne musí na schválenie objektu hlasovania súhlasiť každý oprávnený hlasujúci. Čo v praxi znamená, že každý má právo veta. Každý štát musí súhlasiť, inak nebude daný objekt schválený. V súčasnosti sa vo veľkej väčšine prípadov, vo viac ako 90 % prípadov, rozhoduje kvalifikovanou väčšinou. Len zriedkavo sa používa jednomyseľnosť (napríklad v otázkach zahraničnej politiky EÚ). V najdôležitejších politických oblastiach únie, ako je napríklad zavŕšenie vnútorného trhu, sa medzičasom stalo pravidlom prijímanie rozhodnutí kvalifikovanou väčšinou . Na tento účel bol každému štátu pričlenený určitý počet hlasov. Tento princíp vychádza z myšlienky, že členské štáty sú síce rovnoprávne, ale predsa len majú rôzny počet obyvateľov. Po prijatí Lisabonskej zmluvy sa v Rade ministrov rozšíri hlasovanie kvalifikovanou väčšinou namiesto jednomyseľného hlasovania. Na schválenie výročnej správy o eurozóne a vykonaných činnostiach je potrebná jednoduchá väčšina . Hlasovanie v ECB závisí od počtu guvernérov, pretože sa hlasuje v dvoch kolách. Pri prijímaní smerníc vo finančných a menových otázkach, hlasujú členské štáty eurozóny kvalifikovanou väčšinou . V roku 2014 sa v otázkach spoločného trhu a súvisiacich rozhoduje v Rade kvalifikovanou väčšinou. Jednomyseľne sa po prijatí Lisabonskej zmluvy, rozhoduje len v najcitlivejších otázkach ako rozširovanie, otázkach daní, sociálneho zabezpečenia, zahraničnej politiky, spoločnej obrany, operatívnej policajnej spolupráce, jazykových pravidiel a pri rozhodovaní o sídlach európskych inštitúcií. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2014-04-28 00:00:00
{ "text": [ "jednomyseľne", "kvalifikovanou väčšinou", "jednoduchá väčšina", "ECB", "kvalifikovanou väčšinou", "2014", "Jednomyseľne" ], "url": [ "http://www.europskaunia.sk/jednomyselnost", "http://www.euroinfo.gov.sk/rozhodovaci-proces-v-eu/", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+PV+20070712+ITEM-006-08+DOC+XML+V0//SK", "http://europa.eu/legislation_summaries/economic_and_monetary_affairs/institutional_and_economic_framework/l25065_cs.htm", "http://www.votewatch.eu/en/regulation-of-the-european-parliament-and-of-the-council-on-credit-rating-agencies-first-reading-ado.html", "http://euanalytics.ideasoneurope.eu/2013/07/30/a-structural-majority-of-the-eurozone-in-the-single-market/#.U2CtIvl_vX4", "http://www.euroinfo.gov.sk/vyvoj-procesu-rozhodovania-v-eu/?pg=2" ] }
2025-10-16T20:31:53.119333+00:00
48362
48,362
https://demagog.sk/vyrok/48362
Michal Šimečka
PS
https://demagog.sk/politik/michal-simecka
Ste videli tie fotografie, tie videá z mesta Buča pri, pri Kyjeve, kde naozaj sú masové hroby.
2022-04-12 00:00:00
Pravda
Na začiatku apríla sa ruské jednotky začali sťahovať z okolia Kyjeva, kde leží aj mesto Buča, aby sa sústredili na front na Donbase. Po ruskom ústupe boli v Buči nájdený masový hrob civilistov, v ktorých ležalo skoro 300 mŕtvych ľudí, pričom ďalšie desiatky ležali v okolitých uliciach. Ruské ministerstvo obrany tvrdí , že videá a fotky sú iba vykonštruované, ale dôkazy, ako sú napríklad tieto satelitné snímky vykopaných priekop ešte z doby, kedy Buču ruské sily okupovali, naznačujú, že v Buči bol ruskými silami spáchaný masaker civilného obyvateľstva. Ďalšie satelitné snímky ukazujú , že niektoré z tiel ležali na uliciach už od 11. marca. Prvé známky kopania masového hrobu sa pritom na snímkach objavili už 10. marca, agentúra Reuters však upozorňuje, že nemôže nezávisle overiť, či sa jedná o to isté miesto, na ktorom sa nakoniec masový hrob našiel. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
[ "Na začiatku apríla sa ruské jednotky začali sťahovať z okolia Kyjeva, kde leží aj mesto Buča, aby sa sústredili na front na Donbase. Po ruskom ústupe boli v Buči nájdený masový hrob civilistov, v ktorých ležalo skoro 300 mŕtvych ľudí, pričom ďalšie desiatky ležali v okolitých uliciach.", "Ruské ministerstvo obrany tvrdí , že videá a fotky sú iba vykonštruované, ale dôkazy, ako sú napríklad tieto satelitné snímky vykopaných priekop ešte z doby, kedy Buču ruské sily okupovali, naznačujú, že v Buči bol ruskými silami spáchaný masaker civilného obyvateľstva. Ďalšie satelitné snímky ukazujú , že niektoré z tiel ležali na uliciach už od 11. marca. Prvé známky kopania masového hrobu sa pritom na snímkach objavili už 10. marca, agentúra Reuters však upozorňuje, že nemôže nezávisle overiť, či sa jedná o to isté miesto, na ktorom sa nakoniec masový hrob našiel.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý." ]
2022-04-13 00:00:00
{ "text": [ "sťahovať", "nájdený", "ležali", "tvrdí", "snímky", "ukazujú", "kopania" ], "url": [ "https://spravy.rtvs.sk/2022/04/podolak-rusko-ustup-kyjev/?msclkid=89a0fe16b44711eca3dccac728d3cc30", "https://www.independent.co.uk/news/world/europe/satellite-imagery-of-bucha-mass-graves-b2050267.html", "https://www.ta3.com/clanok/232835/ukrajina-oznacila-zabitie-civilistov-v-meste-buca-za-umyselny-masaker-ziada-nove-sankcie?msclkid=6833e271b45211ec9612ea0110a6879e", "https://www.ta3.com/clanok/232853/ruske-ministerstvo-obrany-popiera-zabijanie-civilistov-v-ukrajinskom-meste-buca?msclkid=66bde195b44611ec8076904d95f20102", "https://hnonline.sk/svet/25007510-satelitne-snimky-ukazuju-priekopu-na-mieste-masoveho-hrobu-v-buci-ide-o-provokacie-usa-tvrdi-rusko", "https://www.nytimes.com/2022/04/04/world/europe/bucha-ukraine-bodies.html?smid=tw-share", "https://www.reuters.com/world/europe/satellite-images-show-45-foot-long-trench-grave-site-bucha-maxar-2022-04-03/" ] }
2025-10-16T19:14:00.589301+00:00
vr25595
null
https://demagog.sk/vyrok/vr25595
Zsolt Simon
null
https://demagog.sk/politik/zsolt-simon
S kontrolami v obchodných reťazcoch som začal ja v roku 2004-2005 keď som bol ministrom. Boli to, cez 50% sme mali nedostatky.
2013-10-06 00:00:00
Neoveriteľné
Demagog.SK nezistil či Z. Simon začal v roku 2004 alebo v roku 2005 s kontrolami v reťazcoch. Národná správa o úradnej kontrole potravín v SR za rok 2005 (. pdf , s. 43) uvádza, že z celkového počtu 20 930 kontrolovaných objektov malo nedostatky 12 228 objektov, čo predstavuje 58,4%. Špecifická štatistika pre obchodné reťazce chýba. Ide o všetky kontroly. Správa uvádza (s. 36-37) ako jednu z cielených kontrol aj kontrolu v lahôdkárskych výrobniach obchodných reťazcov v Slovenskej republike. Celkovo bolo prekontrolovaných 136 prevádzok obchodných reťazcov BILLA, Tesco, Hypernova, COOP Jednota, Carrefour, Lidl, Kaufland a iné. Neuvádza však výsledky tejto kontroly.
[ "Demagog.SK nezistil či Z. Simon začal v roku 2004 alebo v roku 2005 s kontrolami v reťazcoch. Národná správa o úradnej kontrole potravín v SR za rok 2005 (. pdf , s. 43) uvádza, že z celkového počtu 20 930 kontrolovaných objektov malo nedostatky 12 228 objektov, čo predstavuje 58,4%. Špecifická štatistika pre obchodné reťazce chýba. Ide o všetky kontroly. Správa uvádza (s. 36-37) ako jednu z cielených kontrol aj kontrolu v lahôdkárskych výrobniach obchodných reťazcov v Slovenskej republike. Celkovo bolo prekontrolovaných 136 prevádzok obchodných reťazcov BILLA, Tesco, Hypernova, COOP Jednota, Carrefour, Lidl, Kaufland a iné. Neuvádza však výsledky tejto kontroly." ]
2013-10-07 00:00:00
{ "text": [ "pdf", "2005" ], "url": [ "http://http://www.svssr.sk/dokumenty/potraviny/sprava_potraviny_2005.pdf", "http://www.uvzsr.sk/docs/vs/vyrocna_sprava_uvz_sr_2005.pdf" ] }
2025-10-16T19:55:23.507118+00:00
vr18378
null
https://demagog.sk/vyrok/vr18378
Milan Lučanský
null
https://demagog.sk/politik/milan-lucansky
...evidujeme zatiaľ 6 trestných oznámení (na organizátorov Za slušné Slovensko, pozn.), ktoré boli. 4 boli odmietnuté. (...) Nie prokurátor odmietol tieto oznámenia ale odmietol to vyšetrovateľ Policajného zboru a prokuratúra len sa stotožnila s tým uznesením, ktorým odmietol toto oznámenie. Len ho odobrila.
2018-11-18 00:00:00
Pravda
Rovnaký počet trestných oznámení na organizátorov protestných akcií Za slušné Slovensko uviedla aj hovorkyňa Prezídia Policajného zboru SR Andrea Dobiášová 18. novembra 2018. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
[ "Rovnaký počet trestných oznámení na organizátorov protestných akcií Za slušné Slovensko uviedla aj hovorkyňa Prezídia Policajného zboru SR Andrea Dobiášová 18. novembra 2018. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý." ]
2018-11-18 00:00:00
{ "text": [ "čas: 37:13" ], "url": [ "https://www.ta3.com/clanok/1141517/aktualne-kauzy-a-vysledky-prace-policie-odkaz-novembra-89-globalny-pakt-osn-o-migracii-a-riesenia-migracnej-krizy.html" ] }
2025-10-16T20:56:48.536003+00:00
vr30377
null
https://demagog.sk/vyrok/vr30377
Ivan Mikloš
SDKÚ-DS
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
To, čo pán Sulík dnes kritizuje, to, čo vyrokoval ešte, ešte Fico s Počiatkom na jar 2010 (príspevok do dočasného eurovalu pozn.), za to sám hlasoval a poslanci SAS všetci do nohy za to sami hlasovali.
2011-11-20 00:00:00
Pravda
Pravdivosť podobného výroku sme už overovali v rámci relácie V politike z dńa 16.10. 2011 .
[ "Pravdivosť podobného výroku sme už overovali v rámci relácie V politike z dńa 16.10. 2011 ." ]
2011-11-21 00:00:00
{ "text": [ "V politike z dńa 16.10. 2011", "výsledky tohto hlasovania" ], "url": [ "http://www.demagog.sk/diskusie/193/?politik=14", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27083" ] }
2025-10-16T20:10:16.575161+00:00
vr38651
null
https://demagog.sk/vyrok/vr38651
Ján Počiatek
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/jan-pociatek
Sme mohli adresne zdaniť tento alebo dodaniť bankový sektor, ktorému medziročne narástol zisk o viac ako 100%.
2011-06-18 00:00:00
Pravda
Podľa posledných predbežných informácií uvedených sme.sk : Zisk bankového sektora za rok 2010 vzrástol podľa predbežných údajov centrálnej banky o 101,4 % na 503,65 mil. eur.
[ "Podľa posledných predbežných informácií uvedených sme.sk : Zisk bankového sektora za rok 2010 vzrástol podľa predbežných údajov centrálnej banky o 101,4 % na 503,65 mil. eur." ]
2011-06-20 00:00:00
{ "text": [ "sme.sk" ], "url": [ "http://ekonomika.sme.sk/c/5870915/zisk-bankoveho-sektora-medzirocne-stupol-o-polovicu.html#ixzz1PtGZdSAZ" ] }
2025-10-16T20:13:07.043842+00:00
vr18110
null
https://demagog.sk/vyrok/vr18110
Richard Sulík
SaS
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
...na Finančnej správe bol problém, ale však prišiel pán Imrecze z firmy SA Pektory (SAP Slovensko s.r.o., pozn.) a hneď nakúpil za stovky miliónov alebo za vyše sto miliónov nový softvér.
2018-09-23 00:00:00
Neoveriteľné
František Imrecze sa stal šéfom Finančnej správy v máji 2012 . Kritizované boli jeho osobné prepojenia na softvérovú firmu SAP, s ktorou Ministerstvo financií pod vedením Jána Počiatka podpísalo ešte v 2010 zmluvu na softvér, pričom v tom čase bol konateľom SAP práve Imrecze. Plánovaná bola vtedy celková výmena jadrového systému na Finančnej správe spoločnosťou IBM . Zmluva s firmou SAP bola v roku 2011 doplnená a jej cena bola takmer 12 mil. eur. Po nástupe Františka Imreczeho na post šéfa Finančnej správy bol rozsah zmluvy na jadrový systém navýšený. Systém od IBM, ktorý stojí na softvéri SAP bol odovzdaný v marci 2015 a jeho cena sa vyšplhala na 66,8 mil. eur bez DPH. Náklady však nemuseli konečné. Keďže nevieme posúdiť, či konečná cena za nový systém Finančnej správy prekročila sumu 100 mil. eur, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "František Imrecze sa stal šéfom Finančnej správy v máji 2012 . Kritizované boli jeho osobné prepojenia na softvérovú firmu SAP, s ktorou Ministerstvo financií pod vedením Jána Počiatka podpísalo ešte v 2010 zmluvu na softvér, pričom v tom čase bol konateľom SAP práve Imrecze. Plánovaná bola vtedy celková výmena jadrového systému na Finančnej správe spoločnosťou IBM . Zmluva s firmou SAP bola v roku 2011 doplnená a jej cena bola takmer 12 mil. eur. Po nástupe Františka Imreczeho na post šéfa Finančnej správy bol rozsah zmluvy na jadrový systém navýšený. Systém od IBM, ktorý stojí na softvéri SAP bol odovzdaný v marci 2015 a jeho cena sa vyšplhala na 66,8 mil. eur bez DPH. Náklady však nemuseli konečné. Keďže nevieme posúdiť, či konečná cena za nový systém Finančnej správy prekročila sumu 100 mil. eur, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2018-09-24 00:00:00
{ "text": [ "2012", "konateľom", "IBM", "2011", "cena" ], "url": [ "https://www.etrend.sk/ekonomika/imreczeho-odchod-opozicia-isto-oslavi-preco-ale-odchadza-prave-teraz.html", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=18220&SID=2&P=1", "http://www.zmluvy.gov.sk/data/att/92508_dokument.pdf", "https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=346116&l=sk", "https://www.etrend.sk/ekonomika/daniari-vymenili-system-za-desiatky-milionov-predosly-pokus-stal-za-padom-vlady.html?split=all" ] }
2025-10-16T19:23:59.771729+00:00
vr37676
null
https://demagog.sk/vyrok/vr37676
Peter Kažimír
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
Vychádzate s návrhmi, ktoré naozaj, a to je čierne na bielom, majú znížiť disponibilný príjem 230 tisíc živnostníkom a 800 tisíc dohodárom, na druhej strane trošku k číslam.
2011-03-13 00:00:00
Pravda
Podľa štatistického úradu bolo na Slovensku v minulom roku (2010, pozn.) celkovo 384 202 živnostníkov . Ich počet je vyšší než uvádza Kažimír, avšak vzhľadom kontext z ktorého vyplýva, že toto číslo by ešte viac posilnilo Kažimírov argument, výrok hodnotíme ako pravdivý. Tlačová agentúra TASR prišla s informáciou, že podľa personálnej agentúry ProAct People pracovalo v roku 2010 na Slovensku na dohodu namiesto štandardných pracovných zmlúv približne 800 000 zamestnancov.
[ "Podľa štatistického úradu bolo na Slovensku v minulom roku (2010, pozn.) celkovo 384 202 živnostníkov . Ich počet je vyšší než uvádza Kažimír, avšak vzhľadom kontext z ktorého vyplýva, že toto číslo by ešte viac posilnilo Kažimírov argument, výrok hodnotíme ako pravdivý. Tlačová agentúra TASR prišla s informáciou, že podľa personálnej agentúry ProAct People pracovalo v roku 2010 na Slovensku na dohodu namiesto štandardných pracovných zmlúv približne 800 000 zamestnancov." ]
2011-03-14 00:00:00
{ "text": [ "384 202 živnostníkov", "TASR" ], "url": [ "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=30807", "http://ekonomika.sme.sk/c/5766486/na-dohody-pracovalo-vlani-800-tisic-ludi.html" ] }
2025-10-16T20:17:01.169503+00:00
vr18305
null
https://demagog.sk/vyrok/vr18305
Richard Rybníček
Nestraníci
https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek
Mesto doteraz zaplatilo to, čo investor zaplatil mestu. Čiže mesto vrátilo peniaze, ktoré investor zaplatil, keď tie pozemky nadobúdal (v kauze jama, pozn.).
2018-10-29 00:00:00
Pravda
V októbri 2014 Krajský súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne. Nárok spoločnosti Tatra Real Trade, ktorá požadovala od mesta odškodnenie 1,7 milióna eur za údajne zmarenú investíciu, zamietol s tým, že mesto škodu nespôsobilo. Krajský súd zaviazal mesto Trenčín zaplatiť Tatra Real Trade zábezpeku, ktorú spoločnosť vyplatila mestu za pozemky na základe zmluvy o budúcej zmluve. Tá bola podľa rozhodnutia súdu neplatná. Jej finančné plnenie bolo nutné vrátiť s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 percent. Mestskí poslanci odobrili finančnú transakciu. Šlo o sumu 330 493 eur. Mesto teda nielen vrátilo investorovi poplatky, ktoré mu platil za nadobudnutie pozemkov ale navyše aj úroky. Vrátenie čiastky, ktorú investor zaplatil mestu pri nadobúdaní pozemkov, vrátane úrokov, dokumentuje aj Hodnotiaca správa k Plneniu Programového rozpočtu Mesta Trenčín k 31.12. 2014 (s.7,8,51 a 52). Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.
[ "V októbri 2014 Krajský súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne. Nárok spoločnosti Tatra Real Trade, ktorá požadovala od mesta odškodnenie 1,7 milióna eur za údajne zmarenú investíciu, zamietol s tým, že mesto škodu nespôsobilo. Krajský súd zaviazal mesto Trenčín zaplatiť Tatra Real Trade zábezpeku, ktorú spoločnosť vyplatila mestu za pozemky na základe zmluvy o budúcej zmluve. Tá bola podľa rozhodnutia súdu neplatná. Jej finančné plnenie bolo nutné vrátiť s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 percent. Mestskí poslanci odobrili finančnú transakciu. Šlo o sumu 330 493 eur. Mesto teda nielen vrátilo investorovi poplatky, ktoré mu platil za nadobudnutie pozemkov ale navyše aj úroky. Vrátenie čiastky, ktorú investor zaplatil mestu pri nadobúdaní pozemkov, vrátane úrokov, dokumentuje aj Hodnotiaca správa k Plneniu Programového rozpočtu Mesta Trenčín k 31.12. 2014 (s.7,8,51 a 52). Výrok teda hodnotíme ako pravdivý." ]
2018-10-29 00:00:00
{ "text": [ "potvrdil", "vrátiť", "správa" ], "url": [ "https://www.teraz.sk/regiony/trencin-vratenie-tatra-real-financie/103627-clanok.html", "https://mytrencin.sme.sk/c/20187126/kauza-cellerovej-jamy-sa-vratila-do-trencina.html", "https://trencin.sk/wp-content/uploads/2018/02/Hodnotiaca-spra%CC%81va-k-31.12.2014.pdf" ] }
2025-10-16T19:23:15.739812+00:00
vr17792
null
https://demagog.sk/vyrok/vr17792
Denisa Saková
Hlas
https://demagog.sk/politik/denisa-sakova
Ide o projekt (ktorý spomínal v obvineniach prokurátor Špirko, pozn.), ktorý sme riadne vysúťažili na základe zákona o verejnom obstarávaní. Tento projekt hovorí o upgrade existujúcej infraštruktúrnej dátovej komunikačnej siete na ministerstve vnútra (...)
2018-05-06 00:00:00
Pravda
Jedná sa o projekt dodávky sieťových komponentov a technológií na ministerstve vnútra, ktorého zmluva bola uzatvorená v marci 2010. Ministerstvo vnútra ako obstarávateľ projekt zadalo do verejného obstarávania. Zákazka spočívala v nákupe " sieťových technológií, komponentov, príslušenstva a software spolu s ich montážou a inštaláciou, zabezpečením servisných opráv a údržby počas platnej záručnej lehoty (...), zaškolenia technických pracovníkov kupujúceho a zabezpečením pozáručného servisu po uplynutí zákonom stanovenej záručnej lehoty počas trvania rámcovej dohody, poradenstvo a konzultácie v oblasti budovania, správy a prevádzky informačných systémov ". Opis projektu sa zhoduje s vyjadrením Sakovej. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
[ "Jedná sa o projekt dodávky sieťových komponentov a technológií na ministerstve vnútra, ktorého zmluva bola uzatvorená v marci 2010. Ministerstvo vnútra ako obstarávateľ projekt zadalo do verejného obstarávania. Zákazka spočívala v nákupe \" sieťových technológií, komponentov, príslušenstva a software spolu s ich montážou a inštaláciou, zabezpečením servisných opráv a údržby počas platnej záručnej lehoty (...), zaškolenia technických pracovníkov kupujúceho a zabezpečením pozáručného servisu po uplynutí zákonom stanovenej záručnej lehoty počas trvania rámcovej dohody, poradenstvo a konzultácie v oblasti budovania, správy a prevádzky informačných systémov \". Opis projektu sa zhoduje s vyjadrením Sakovej. Výrok hodnotíme ako pravdivý." ]
2018-05-23 00:00:00
{ "text": [ "zmluva", "verejného" ], "url": [ "https://www.scribd.com/document/377472001/Zmluva-Ministerstva-vnutra-so-spolo%C4%8Dnos%C5%A5ou-Tempest", "https://www.verejne-obstaravanie.sk/aktivne-sietove-prvky-a-suvisiace-sluzby-ministerstvo-vnutra-slovenskej-republiky-archivid-2801.html" ] }
2025-10-16T19:25:00.451735+00:00
vr30730
null
https://demagog.sk/vyrok/vr30730
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Ako je možné, pán predseda, že cena plynu išla o 16 % hore za 18 mesiacov?
2012-01-23 00:00:00
Pravda
R. Fico nešpecifikuje, o ktoré konkrétne tarify sa jedná, a či porovnáva ceny plynu pre domácnosti, pre priemyselných odberateľov alebo nejaký vážený priemer. Na ilustráciu predkladáme ceny SPP pre domácnosti podľa jednotlivých tarifov (objem spotreby). Ceny za rok 2010 boli platné od 1.januára 2010. Nevieme s určitosťou povedať či boli platné po celý rok.
[ "R. Fico nešpecifikuje, o ktoré konkrétne tarify sa jedná, a či porovnáva ceny plynu pre domácnosti, pre priemyselných odberateľov alebo nejaký vážený priemer. Na ilustráciu predkladáme ceny SPP pre domácnosti podľa jednotlivých tarifov (objem spotreby). Ceny za rok 2010 boli platné od 1.januára 2010. Nevieme s určitosťou povedať či boli platné po celý rok." ]
2012-01-23 00:00:00
{ "text": [ "2010", "2012" ], "url": [ "http://www.spp.sk/media/tlacove-spravy/tlacove-spravy-spp/?sprava=180", "http://www.spp.sk/zakaznici/domacnosti/ceny-dom/zakladne-cennikove-ceny/" ] }
2025-10-16T20:08:53.719743+00:00
vr28019
null
https://demagog.sk/vyrok/vr28019
Robert Kaliňák
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
To bývalo, bývali prieskumy zakázané v určitej lehote pred voľbami. Dôvod, pre ktorý sme sa k nej vrátili bol hlavne ten, že volebné prieskumy sa pred voľbami ukázali v posledných minimálne v štvoroch volieb alebo trojo volieb s rozdielmi až 10 percent oproti výsledkom.
2014-06-15 00:00:00
Pravda
Je pravda, že v legislatíve z 90. rokov boli prieskumy zakázané. Moratórium na prieskumy bolo sedem dní. Máme za to, že Kaliňák má na mysli rozdiely v percentuálnych bodoch medzi poslednými odhadmi agentúr a voľbami (posledné štyri voľby). Je pravda, že v niektorých prieskumoch z posledných dvoch týždňov pred voľbami boli rozdiely medzi prieskumom a skutočným výsledkom aj okolo 10 percentuálnych bodov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zákon č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady (.pdf) v § 23 ods. 6 uvádzal: "Štyridsaťosem hodín pred začatím volieb a v deň volieb je zakázaná volebná kampaň v prospech alebo neprospech politickej strany alebo kandidáta slovom, písmom, zvukom a obrazom vo hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí. Zverejňovať výsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky je dovolené najviac do siedmeho dňa predo dňom volieb." Je teda pravdou, že prieskumy bývali zakázané už v minulosti, aj keď minimálne v parlamentných voľbách bola lehota zákazu kratšia, než navrhuje súčasná úprava (14 dní). Je tiež pravdou, že vo posledných troch voľbách sa objavili rozdiely vo výške aj 10 percentuálnych bodov, napr. v prípade volieb do Európskeho parlamentu (viac ako 10 p.b.), Prezidentských voľbách takmer 10 p.b. pri Ficovi a 10 p.b. pri Procházkovi alebo napr. pri župných voľbách v BASK pri Frešovi viac ako 10 p.b. Voľby do EP 2014 (24. mája 2014): prieskum (tri dni pred voľbami) agentúry Focus, ktorá Smeru-SD namerala 37 percent oproti výsledným 24 percentám. Podobne aj MVK (8 dní pred voľbami) odhadovala pre SMER-SD 37%. Prezidentské voľby 2014 (15. marca 2014): V období menej ako dva týždne pred prvým kolom volieb boli zverejnené dva prieskumy agentúry Focus. V jednom dosiahol Robert Fico výsledok 35 %, v druhom 36,1 %. Rozdiel medzi týmito meraniami a skutočným výsledkom (28 %) teda nedosahuje desať percentuálnych bodov. Iné je to však pri Radoslavovi Procházkovi, ktorému uvedené prieskumy prisudzovali 9,90 %, resp. 10 %, hoci nakoniec výsledok vytiahol na 21,2 %. Župné voľby 2013 (9. novembra 2013, resp. druhé kolo 23. novembra 2013) (Bratislavský kraj): Prieskum Agentúry MVK z 25.10. (15 dní pred voľbami) nameral Pavlovi Frešovi 33,2 % a Monike Flašíkovej-Beňovej 29,7 %. V prvom kole dosiahol Frešo 48,4 %, Flašíková-Beňová 24,1 %. Agentúra Focus (5 dní pred voľbami) odhadovala Flašíkovej-Beňovej zisk 35% - teda o 10 p.b. viac ako v skutočnosti. Parlamentné voľby 2012 (10. marca 2012): Prieskum Focusu zverejnený (.pdf) 4 dni pred voľbami odhadoval Smer-SD 39,7 % oproti skutočnému výsledku 44,41 %. V tomto prípade išlo o rozdiel o 11%. Prieskum MVK z približne rovnakého obdobia zverejnil údaj 40 percent - teda rozdiel približne 10%. Dodávame, že prieskumy pracujú s intervalom spoľahlivosti. Agentúry vo väčšine prípadov zverejňujú výsledky zároveň s 95% intervalom spoľahlivosti.
[ "Je pravda, že v legislatíve z 90. rokov boli prieskumy zakázané. Moratórium na prieskumy bolo sedem dní. Máme za to, že Kaliňák má na mysli rozdiely v percentuálnych bodoch medzi poslednými odhadmi agentúr a voľbami (posledné štyri voľby). Je pravda, že v niektorých prieskumoch z posledných dvoch týždňov pred voľbami boli rozdiely medzi prieskumom a skutočným výsledkom aj okolo 10 percentuálnych bodov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zákon č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady (.pdf) v § 23 ods. 6 uvádzal: \"Štyridsaťosem hodín pred začatím volieb a v deň volieb je zakázaná volebná kampaň v prospech alebo neprospech politickej strany alebo kandidáta slovom, písmom, zvukom a obrazom vo hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí. Zverejňovať výsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky je dovolené najviac do siedmeho dňa predo dňom volieb.\" Je teda pravdou, že prieskumy bývali zakázané už v minulosti, aj keď minimálne v parlamentných voľbách bola lehota zákazu kratšia, než navrhuje súčasná úprava (14 dní). Je tiež pravdou, že vo posledných troch voľbách sa objavili rozdiely vo výške aj 10 percentuálnych bodov, napr. v prípade volieb do Európskeho parlamentu (viac ako 10 p.b.), Prezidentských voľbách takmer 10 p.b. pri Ficovi a 10 p.b. pri Procházkovi alebo napr. pri župných voľbách v BASK pri Frešovi viac ako 10 p.b. Voľby do EP 2014 (24. mája 2014): prieskum (tri dni pred voľbami) agentúry Focus, ktorá Smeru-SD namerala 37 percent oproti výsledným 24 percentám. Podobne aj MVK (8 dní pred voľbami) odhadovala pre SMER-SD 37%. Prezidentské voľby 2014 (15. marca 2014): V období menej ako dva týždne pred prvým kolom volieb boli zverejnené dva prieskumy agentúry Focus. V jednom dosiahol Robert Fico výsledok 35 %, v druhom 36,1 %. Rozdiel medzi týmito meraniami a skutočným výsledkom (28 %) teda nedosahuje desať percentuálnych bodov. Iné je to však pri Radoslavovi Procházkovi, ktorému uvedené prieskumy prisudzovali 9,90 %, resp. 10 %, hoci nakoniec výsledok vytiahol na 21,2 %. Župné voľby 2013 (9. novembra 2013, resp. druhé kolo 23. novembra 2013) (Bratislavský kraj): Prieskum Agentúry MVK z 25.10. (15 dní pred voľbami) nameral Pavlovi Frešovi 33,2 % a Monike Flašíkovej-Beňovej 29,7 %. V prvom kole dosiahol Frešo 48,4 %, Flašíková-Beňová 24,1 %. Agentúra Focus (5 dní pred voľbami) odhadovala Flašíkovej-Beňovej zisk 35% - teda o 10 p.b. viac ako v skutočnosti. Parlamentné voľby 2012 (10. marca 2012): Prieskum Focusu zverejnený (.pdf) 4 dni pred voľbami odhadoval Smer-SD 39,7 % oproti skutočnému výsledku 44,41 %. V tomto prípade išlo o rozdiel o 11%. Prieskum MVK z približne rovnakého obdobia zverejnil údaj 40 percent - teda rozdiel približne 10%. Dodávame, že prieskumy pracujú s intervalom spoľahlivosti. Agentúry vo väčšine prípadov zverejňujú výsledky zároveň s 95% intervalom spoľahlivosti." ]
2014-06-16 00:00:00
{ "text": [ "Zákon", "navrhuje", "namerala", "výsledným", "MVK", "zverejnené", "výsledkom", "nameral", "dosiahol", "Focus", "zverejnený", "výsledku", "MVK", "zverejňujú" ], "url": [ "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CCAQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F197-1994-z-z.p-2920.pdf&ei=steeU-r4KqTMygOh_YDwBA&usg=AFQjCNFC3m2c8LsmGG5NuRUEO_5QWeJ4mg&bvm=bv.68911936,d.bGQ", "http://www.sme.sk/c/7219118/schvalili-nove-pravidla-volieb-pozrite-si-co-vsetko-sa-meni.html", "http://www.sme.sk/c/7209812/prieskum-focus-smer-ma-v-eurovolbach-sedem-kresiel-ostatni-jedno.html", "http://www.vysledky-volby2014.eu/sk/country-results-sk-2014.html#table02", "http://www.aktuality.sk/clanok/253026/eurovolby-2014-smer-by-ziskal-sest-kresiel-olano-a-kdh-po-dve/", "http://www.sme.sk/c/7129923/prieskum-focus-kiska-dalej-rastie-fico-mierne-klesa.html", "http://www.sme.sk/prezidentske-volby/2014/vysledky/", "http://bratislava.sme.sk/c/6982867/volby-budu-subojom-trojice-freso-flasikova-krajcer.html", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2013/vysledky/bratislavsky-kraj/#p2", "http://www.aktuality.sk/clanok/239462/volby-vuc-2013-prieskum-v-bratislave-zvedu-hlavny-suboj-o-kreslo-zupana-freso-flasikova-benova-a-krajcer/", "http://www.focus-research.sk/files/142_Preferencie%20politickych%20stran_februar_2012%5B2%5D.pdf", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243928-mvk-smer-by-vaecsinu-neziskal-do-parlamentu-by-sa-dostala-aj-smk/", "http://www.sme.sk/c/6986521/co-potrebujete-vediet-o-prieskumoch-verejnej-mienky.html" ] }
2025-10-16T19:46:11.814306+00:00
vr14678
null
https://demagog.sk/vyrok/vr14678
Igor Matovič
OĽaNO
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
Preto sme dali na našu kandidátku do prvej desiatky Otta Žarnaya, Bielu vranu, statočného učiteľa, ktorý bojoval proti korupcii a takisto viceprezidenta slovenskej komory učiteľov. (...) preto je na našej kandidátke, na 2. mieste, Alan Suchánek, ktorý odhalil kauzy CT v Piešťanoch. Máme 11 lekárov a 2 zdravotné sestry.
2016-02-28 00:00:00
Pravda
V prvej desiatke kandidátky OĽaNO-NOVA je Oto Žarnay (5. miesto), ktorý získlal ocenenie Bielej vrany, keď upozornil na mrhanie s verejnými prostriedkami. Taktiež je v prvej desiatke aj Miroslav Sopko, ktorý je viceprezident Slovenskej komory učiteľov (9. miesto). Na druhom mieste na kandidátke je Alan Suchánek, ktorý upozornil na kauzu CT v Piešťanoch. Podľa analýzy HPI (s. 49), ktorá vychádzala z analýzy kandidačných listín pre NR SR 2016 je na kandidátka OĽaNO-NOVA 11 celkovo 13 pracovníkov v zdravotníctve, 11 lekárov a dve sestry. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý. Alan Suchánek spolu so zdravotnou sestrou Magdalénou Kovačičovou upozornili na predražený nákup CT prístroja v nemocnici v Piešťanoch, za čo získali aj ocenenie Biela vrana. Podľa stránky Bielej vrany " Svojím postojom a svedectvom spustili vlnu mediálneho a verejného záujmu, ktorá viedla k odstúpeniu viacerých vysokopostavených politikov, zrušeniu samotného nákupu i k obvineniu ôsmich ľudí ." Biela vrana je podľa vlastnej definície " ocenením spoločensky prínosného a odvážneho občianskeho činu ." Tieto ocenenia sú udeľované od roku 2008, ocenených vyberajú predstavitelia z verejného života a mimovládneho sektora. Projekt je pod záštitou Aliancie Fair Play a Via Iuris. Podľa stránky Bielej vrany " Oto Žarnay bol do mája 2013 učiteľom a predsedom Rady školy na Obchodnej akadémii Polárna v Košiciach. Po tom, ako upozornil na tisíce eur, ktoré škola pravidelne posielala externým právnikom, prišiel o miesto ." Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "V prvej desiatke kandidátky OĽaNO-NOVA je Oto Žarnay (5. miesto), ktorý získlal ocenenie Bielej vrany, keď upozornil na mrhanie s verejnými prostriedkami. Taktiež je v prvej desiatke aj Miroslav Sopko, ktorý je viceprezident Slovenskej komory učiteľov (9. miesto). Na druhom mieste na kandidátke je Alan Suchánek, ktorý upozornil na kauzu CT v Piešťanoch. Podľa analýzy HPI (s. 49), ktorá vychádzala z analýzy kandidačných listín pre NR SR 2016 je na kandidátka OĽaNO-NOVA 11 celkovo 13 pracovníkov v zdravotníctve, 11 lekárov a dve sestry. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý. Alan Suchánek spolu so zdravotnou sestrou Magdalénou Kovačičovou upozornili na predražený nákup CT prístroja v nemocnici v Piešťanoch, za čo získali aj ocenenie Biela vrana. Podľa stránky Bielej vrany \" Svojím postojom a svedectvom spustili vlnu mediálneho a verejného záujmu, ktorá viedla k odstúpeniu viacerých vysokopostavených politikov, zrušeniu samotného nákupu i k obvineniu ôsmich ľudí .\" Biela vrana je podľa vlastnej definície \" ocenením spoločensky prínosného a odvážneho občianskeho činu .\" Tieto ocenenia sú udeľované od roku 2008, ocenených vyberajú predstavitelia z verejného života a mimovládneho sektora. Projekt je pod záštitou Aliancie Fair Play a Via Iuris. Podľa stránky Bielej vrany \" Oto Žarnay bol do mája 2013 učiteľom a predsedom Rady školy na Obchodnej akadémii Polárna v Košiciach. Po tom, ako upozornil na tisíce eur, ktoré škola pravidelne posielala externým právnikom, prišiel o miesto .\" Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2016-02-28 00:00:00
{ "text": [ "kandidátky", "HPI", "upozornili", "stránky", "definície", "stránky" ], "url": [ "https://dennikn.sk/314347/kandidatna-listina-olano-parlamentne-volby-2016/", "http://www.hpi.sk/wp-content/uploads/2016/02/ramce2016.pdf", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/odhalili-predrazene-ct-teraz-citia-sklamanie-973915", "http://bielavrana.sk/oceneni2015.php", "http://bielavrana.sk/ocenenie.php", "http://bielavrana.sk/oceneni2013.php" ] }
2025-10-16T19:34:54.742472+00:00
vr33752
null
https://demagog.sk/vyrok/vr33752
Gábor Gál
MOST-HÍD
https://demagog.sk/politik/gabor-gal
Ústavný súd mal na utorok tiež na rokovaní pléna vyriešenie tejto problematiky, kde boli navrhnuté konkrétne možnosti, veľmi dobré možnosti, ako doriešiť túto situáciu.
2013-05-05 00:00:00
Pravda
Tlačová správa Ústavného súdu z 30. apríla 2013 uvádza: "Predmetom rokovania boli viaceré alternatívy riešenia procesnej situácie , ktorá vznikla v dôsledku podávania námietok predpojatosti oboma účastníkmi konania. Na rokovaní neverejného zasadnutia pléna bolo predložených viacero alternatív možného postupu sformulovaných do návrhov dodatku k Rozvrhu práce Ústavného súdu." Denník SME hovorí o alternatívnom návrhu z radov sudcov, ktorí však vystupovali anonymne: " Viacerí sudcovia chceli, aby o námietkach zaujatosti rozhodoval posledný senát v poradí, ktorý bol síce tiež namietnutý, no jeho sudcovia neboli doteraz z rozhodovania vylúčení. " Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Tlačová správa Ústavného súdu z 30. apríla 2013 uvádza: \"Predmetom rokovania boli viaceré alternatívy riešenia procesnej situácie , ktorá vznikla v dôsledku podávania námietok predpojatosti oboma účastníkmi konania. Na rokovaní neverejného zasadnutia pléna bolo predložených viacero alternatív možného postupu sformulovaných do návrhov dodatku k Rozvrhu práce Ústavného súdu.\" Denník SME hovorí o alternatívnom návrhu z radov sudcov, ktorí však vystupovali anonymne: \" Viacerí sudcovia chceli, aby o námietkach zaujatosti rozhodoval posledný senát v poradí, ktorý bol síce tiež namietnutý, no jeho sudcovia neboli doteraz z rozhodovania vylúčení. \" Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2013-05-06 00:00:00
{ "text": [ "Tlačová správa", "hovorí" ], "url": [ "http://portal.concourt.sk/plugins/servlet/get/attachment/main/ts_data/Plenum_2013_43.pdf", "http://www.sme.sk/c/6787059/macejkova-pomaha-smeru-ktory-kaze-sudcom-ako-konat.html" ] }
2025-10-16T19:57:54.248344+00:00
vr30558
null
https://demagog.sk/vyrok/vr30558
Ivan Mikloš
SDKÚ-DS
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
Prognóza ministerstva financií, verifikovaná nezávislými odborníkomi hovorí o 1,7-percentnom raste v budúcom roku. Samozrejme, je to odhad. Sú odhady iných inštitúcií, ktoré hovoria o nižšom, niektoré banky ešte menej. Je ale ja novší odhad OECD, ktorý hovorí o 1,8-percentnom raste. Teraz o pár dní by mala vydať prognózu Národná banky Slovenska.
2011-12-12 00:00:00
Pravda
Jednotlivé prognózy rastu HDP pre rok 2012:
[ "Jednotlivé prognózy rastu HDP pre rok 2012:" ]
2011-12-12 00:00:00
{ "text": [ "MF SR", "OECD", "SME" ], "url": [ "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=112", "http://www.oecd.org/document/51/0,3746,en_33873108_33873781_45270259_1_1_1_1,00.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6171330/prognozy-uz-hovoria-aj-o-prepade-ekonomiky.html" ] }
2025-10-16T20:09:34.285558+00:00
vr35146
null
https://demagog.sk/vyrok/vr35146
Ivan Mikloš
SDKÚ-DS
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
Ja si to pamätám pred 4 rokmi. Ten rozdiel zásadný je v tom pán Počiatek:, že naše rozpočty, keď ste preberali vládu, neboli postavené na vode, ako bol postavený váš rozpočet. V tom je ten zásadný problém.
2010-10-03 00:00:00
Pravda
podľa prehľadu návrhov štátnych rozpočtov a štátnych záverečných účtov môžeme povedať, že Miklošove rozpočty neboli postavené „na vode“, teda rozptyl medzi plánom a realitou nebol (s výnimkou roka 2004) nijak extrémny.
[ "podľa prehľadu návrhov štátnych rozpočtov a štátnych záverečných účtov môžeme povedať, že Miklošove rozpočty neboli postavené „na vode“, teda rozptyl medzi plánom a realitou nebol (s výnimkou roka 2004) nijak extrémny." ]
2010-12-15 00:00:00
{ "text": [], "url": [] }
2025-10-16T20:25:01.066626+00:00
vr14483
null
https://demagog.sk/vyrok/vr14483
Boris Kollár
SME RODINA
https://demagog.sk/politik/boris-kollar
Financie do obrany idú len na úrovni nejak vyše jedného percenta. Záväzok sú 2 %.
2016-02-21 00:00:00
Pravda
Na základe dostupných udalostí hodnotíme výrok Borisa Kollára ako pravdivý. Podľa štatistík Severoatlantickej zmluvy ( pdf , str. 6) Slovenská republika vyčleňuje 1,12 % celkového rozpočtu na obranu. Od roku 2006 je cieľom členských krajín NATO dosahovať podiel výdajov na obranu z celkového rozpočtu aspoň 2 %. Najviac na obranu vynakladajú Spojené štáty, ktoré do obrany investujú až 3,62 %. Dátum zverejnenia analýzy: 22.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Na základe dostupných udalostí hodnotíme výrok Borisa Kollára ako pravdivý. Podľa štatistík Severoatlantickej zmluvy ( pdf , str. 6) Slovenská republika vyčleňuje 1,12 % celkového rozpočtu na obranu. Od roku 2006 je cieľom členských krajín NATO dosahovať podiel výdajov na obranu z celkového rozpočtu aspoň 2 %. Najviac na obranu vynakladajú Spojené štáty, ktoré do obrany investujú až 3,62 %. Dátum zverejnenia analýzy: 22.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2016-02-22 00:00:00
{ "text": [ "pdf", "cieľom" ], "url": [ "http://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/pdf_2016_01/20160129_160128-pr-2016-11-eng.pdf#page=2", "http://researchbriefings.parliament.uk/ResearchBriefing/Summary/SN07134" ] }
2025-10-16T19:35:42.864532+00:00
49888
49,888
https://demagog.sk/vyrok/49888
Viliam Karas
KDH
https://demagog.sk/politik/viliam-karas
Európska únia kreuje 500 miliardový balík na podporu obrany, na vybudovanie obranných kapacít.
2025-02-09 00:00:00
Pravda
Európska únia diskutuje o výraznom zvýšení výdavkov na obranu, pričom odhady hovoria o investíciách vo výške minimálne 500 miliárd eur v nasledujúcom desaťročí. Hoci presná suma a mechanizmy financovania ešte nie sú dohodnuté, debaty naberajú na intenzite najmä v súvislosti s vyjadreniami Donalda Trumpa. Výrok Viliama Karasa preto hodnotíme ako pravdivý. V Európskej únii momentálne prebiehajú diskusie o zvýšovaní výdavkov na obranu. Aj keď v súčasnosti nie je jasné o aký veľký balík nakoniec pôjde, Európska Komisia odhaduje , že spolok musí v nadchádzajúcom desaťročí investovať do obrany okolo 500 miliárd eur. Diskusie o spoločnom fonde vo výške 500 miliárd eur na obranné projekty a obstarávanie zbraní započali v očakávaní návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu. Trump opakovane pohrozil stiahnutím bezpečnostných garancií od spojencov NATO, ktorí majú nedostatočné výdavky na obranu. Podľa informácii portálu Financial Times by účasť vo fonde bola dobrovoľná a otvorená aj pre štáty mimo EÚ, ako sú Spojené kráľovstvo a Nórsko Hoci presná cieľová suma pôžičiek ešte nie je dohodnutá, osoby zapojené do rokovaní pre portál uviedli, že by mala byť vyššia ako 500 miliárd eur. Napriek týmto diskusiám zatiaľ nebol dosiahnutý konsenzus o konkrétnych mechanizmoch financovania. Euroblok v posledných rokoch začal pristupovať k investíciám do obrany omnoho aktívnejšie, ako tomu bolo vminulosti. Vzhľadom na situáciu na Ukrajine, ešte vo februári 2022, predložila Európska komisia opatrenia pre posilnenie európskej obrany a následne analýzu nedostatku investícií do obrany. Aktuálne má Európsky obranný fond , na obdobie 2021-2027 rozpočet 8 miliárd eur.
[ "Európska únia diskutuje o výraznom zvýšení výdavkov na obranu, pričom odhady hovoria o investíciách vo výške minimálne 500 miliárd eur v nasledujúcom desaťročí. Hoci presná suma a mechanizmy financovania ešte nie sú dohodnuté, debaty naberajú na intenzite najmä v súvislosti s vyjadreniami Donalda Trumpa. Výrok Viliama Karasa preto hodnotíme ako pravdivý.", "V Európskej únii momentálne prebiehajú diskusie o zvýšovaní výdavkov na obranu. Aj keď v súčasnosti nie je jasné o aký veľký balík nakoniec pôjde, Európska Komisia odhaduje , že spolok musí v nadchádzajúcom desaťročí investovať do obrany okolo 500 miliárd eur.", "Diskusie o spoločnom fonde vo výške 500 miliárd eur na obranné projekty a obstarávanie zbraní započali v očakávaní návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu. Trump opakovane pohrozil stiahnutím bezpečnostných garancií od spojencov NATO, ktorí majú nedostatočné výdavky na obranu.", "Podľa informácii portálu Financial Times by účasť vo fonde bola dobrovoľná a otvorená aj pre štáty mimo EÚ, ako sú Spojené kráľovstvo a Nórsko Hoci presná cieľová suma pôžičiek ešte nie je dohodnutá, osoby zapojené do rokovaní pre portál uviedli, že by mala byť vyššia ako 500 miliárd eur.", "Napriek týmto diskusiám zatiaľ nebol dosiahnutý konsenzus o konkrétnych mechanizmoch financovania. Euroblok v posledných rokoch začal pristupovať k investíciám do obrany omnoho aktívnejšie, ako tomu bolo vminulosti.", "Vzhľadom na situáciu na Ukrajine, ešte vo februári 2022, predložila Európska komisia opatrenia pre posilnenie európskej obrany a následne analýzu nedostatku investícií do obrany. Aktuálne má Európsky obranný fond , na obdobie 2021-2027 rozpočet 8 miliárd eur." ]
2025-02-21 00:00:00
{ "text": [ "prebiehajú", "odhaduje", "", "pohrozil", "Financial Times", "predložila", "analýzu", "Európsky obranný fond" ], "url": [ "https://commission.europa.eu/strategy-and-policy/priorities-2019-2024/europe-fit-digital-age/stronger-european-defence_sk", "https://www.teraz.sk/najnovsie/lidri-eu-sa-nezhodli-v-klucovych-o/854134-clanok.html", "https://on.ft.com/3VoRYDu", "https://www.npr.org/2024/02/11/1230658309/trump-would-encourage-russia-to-attack-nato-allies-who-dont-pay-bills", "https://www.ft.com/content/169816b5-39e9-4f05-ae84-43ef8e277c76?sharetype=blocked", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_22_924", "https://defence-industry-space.ec.europa.eu/defence-investment-gaps-analysis_en?prefLang=sk", "https://defence-industry-space.ec.europa.eu/eu-defence-industry/european-defence-fund-edf-official-webpage-european-commission_en?prefLang=sk" ] }
2025-10-16T19:07:03.699764+00:00
vr33741
null
https://demagog.sk/vyrok/vr33741
Peter Kažimír
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
A dnešných odhadov rastu by sa zadlžovanie rastom percentuálnom vnímaní lebo dlh rastie stále v absolútnej hodnote, ale v percentách by sa mal zastaviť v roku 2015. Kde by mal jemne líznuť hranicu 57%.
2013-04-28 00:00:00
Pravda
Podľa vládneho dokumentu Program stability Slovenskej republiky na roky 2013 až 2016 je prognóza vývoja dlhu SR nasledovná: v roku 2013 dosiahne 54,8%, v roku 2014 to bude 56,3%. Napriek konsolidácii má verejný dlh narásť do roku 2015 až nad 56 % HDP, čím prekoná tri z piatich ústavných hraníc zákona o dlhovej brzde. Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Podľa vládneho dokumentu Program stability Slovenskej republiky na roky 2013 až 2016 je prognóza vývoja dlhu SR nasledovná: v roku 2013 dosiahne 54,8%, v roku 2014 to bude 56,3%. Napriek konsolidácii má verejný dlh narásť do roku 2015 až nad 56 % HDP, čím prekoná tri z piatich ústavných hraníc zákona o dlhovej brzde. Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2013-04-29 00:00:00
{ "text": [ "vládneho dokumentu", "dlh" ], "url": [ "https://lt.justice.gov.sk/(X(1)S(ev0jd1a23grebj45fnfu3bzq))/Attachment/material.pdf?instEID=-1&attEID=53621&docEID=300752&matEID=6084&langEID=1&tStamp=20130415195605093", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/118/graficky-sumar-rozpoctu" ] }
2025-10-16T19:57:57.728570+00:00
vr15005
null
https://demagog.sk/vyrok/vr15005
Peter Pellegrini
Hlas
https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini
Chytili sme napríklad poradcu pani premiérky Radičovej, ktorý vo vedľajšej kancelárii za Osrblie si pýtal 10 percent...
2016-04-24 00:00:00
Pravda
V danom výroku sa Peter Pellegrini odvoláva na kauzu Osbrlie z roku 2011, v ktorej sa jednalo o dotáciu na prestavbu a rekonštrukciu Národného športového areálu v Osrblí iba rok pred plánovanými Majstrovstvami Európy v biatlone. Z rezervy predsedníčky vlády na tieto účely bolo vyčlenených 300 000, viacero osôb však bolo obvinených z požadovania úplatku každý vo výške 30 000. Vtedajší poradca Ivety Radičovej Martin Novotný bol uznaný vinným a odsúdený za korupciu v danej kauze za pýtanie desiatich percent z dotácie. Tieto peniaze však nikdy neobdržal, nakoľko bola snaha o úplatok odhalená. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Pobodný výrok uvádzal v minulosti aj Robert Fico ( O5M12 , 13. marca 2016). Vteda však zavádzal, Keď tvrdil, že Radičovej poradsa si úplatok 30-tisíc "vybral". V prípade biatlónového areálu v Osbrlí sa na " rekonštrukciu areálu vyčlenili prostriedky ministerstv[a] školstva, financií, ako aj premiérk[y]. Najviac peňazí, milión eur, malo poskytnúť ministerstvo školstva, po 300 000 eur malo na tento účel putovať z rezervy predsedníčky vlády a ministerstva financií ." Viaceré osoby však požadovali takzvaný desiatok (30 000) za vybavenie investície. Ako vtedy uviedla Radičová, k výmene peňazí nedošlo: " Ten proces sa nezavŕšil, chytili sme to v zárodku ". Martin Novotný bol obžalovaný a odsúdený na " rok a pol väzenia za nepriamu korupciu (...) za kauzu Osrblie. Rozhodol tak Najvyšší súd. Pôvodné tresty špecializovaného súdu ešte sprísnil. Novotného spoločník Igor Líška, bývalý veľvyslanec v Keni, ide do väzenia na 15 mesiacov. Obaja majú zaplatiť aj pokutu 15-tisíc eur. Odsúdili ich za to, že si pýtali desatinu zo sumy 300-tisíc eur , ktorú sľúbili vybaviť na Úrade vlády ako dotáciu na dostavbu biatlonového areálu. (...) Ide o nepriamu korupciu, kde hrozí trest nula až tri roky. " I v tomto prípade " Radičová odmieta, že by odsúdení mali vplyv na jej rozhodovanie o dotáciách. " Bývalá premiérka Radičová poradcu Novotného okamžite odvolala a akékoľvek spojenie s daným prípadom korupcie odmietla .
[ "V danom výroku sa Peter Pellegrini odvoláva na kauzu Osbrlie z roku 2011, v ktorej sa jednalo o dotáciu na prestavbu a rekonštrukciu Národného športového areálu v Osrblí iba rok pred plánovanými Majstrovstvami Európy v biatlone. Z rezervy predsedníčky vlády na tieto účely bolo vyčlenených 300 000, viacero osôb však bolo obvinených z požadovania úplatku každý vo výške 30 000. Vtedajší poradca Ivety Radičovej Martin Novotný bol uznaný vinným a odsúdený za korupciu v danej kauze za pýtanie desiatich percent z dotácie. Tieto peniaze však nikdy neobdržal, nakoľko bola snaha o úplatok odhalená. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Pobodný výrok uvádzal v minulosti aj Robert Fico ( O5M12 , 13. marca 2016). Vteda však zavádzal, Keď tvrdil, že Radičovej poradsa si úplatok 30-tisíc \"vybral\".", "V prípade biatlónového areálu v Osbrlí sa na \" rekonštrukciu areálu vyčlenili prostriedky ministerstv[a] školstva, financií, ako aj premiérk[y]. Najviac peňazí, milión eur, malo poskytnúť ministerstvo školstva, po 300 000 eur malo na tento účel putovať z rezervy predsedníčky vlády a ministerstva financií .\" Viaceré osoby však požadovali takzvaný desiatok (30 000) za vybavenie investície. Ako vtedy uviedla Radičová, k výmene peňazí nedošlo: \" Ten proces sa nezavŕšil, chytili sme to v zárodku \".", "Martin Novotný bol obžalovaný a odsúdený na \" rok a pol väzenia za nepriamu korupciu (...) za kauzu Osrblie. Rozhodol tak Najvyšší súd. Pôvodné tresty špecializovaného súdu ešte sprísnil. Novotného spoločník Igor Líška, bývalý veľvyslanec v Keni, ide do väzenia na 15 mesiacov. Obaja majú zaplatiť aj pokutu 15-tisíc eur. Odsúdili ich za to, že si pýtali desatinu zo sumy 300-tisíc eur , ktorú sľúbili vybaviť na Úrade vlády ako dotáciu na dostavbu biatlonového areálu. (...) Ide o nepriamu korupciu, kde hrozí trest nula až tri roky. \"", "I v tomto prípade \" Radičová odmieta, že by odsúdení mali vplyv na jej rozhodovanie o dotáciách. \"", "Bývalá premiérka Radičová poradcu Novotného okamžite odvolala a akékoľvek spojenie s daným prípadom korupcie odmietla ." ]
2016-04-25 00:00:00
{ "text": [ "O5M12", "Osbrlí", "dištancovala", "odsúdený", "odmietla" ], "url": [ "http://www.demagog.sk/diskusie/578/povolebna-situacia-a-zostavovanie-koalicie", "http://sport.sme.sk/c/6011011/stat-nezaplati-biatlonovy-areal-pre-korupciu.html", "http://domov.sme.sk/c/6013450/za-korupciou-vidno-radicovej-cloveka.html", "http://domov.sme.sk/c/7866100/radicovej-exporadcu-odsudili-v-kauze-osrblie-na-15-roka-nepodmienecne.html#ixzz42uqO1j6i", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/318261-radicova-sa-nebavila-s-obvinenym-exporadcom-o-areali-v-osrbli/" ] }
2025-10-16T20:54:23.193455+00:00
vr14798
null
https://demagog.sk/vyrok/vr14798
Gábor Gál
MOST-HÍD
https://demagog.sk/politik/gabor-gal
(...) pri vytvorení programového vyhlásenia vlády, sedia s odbornými a komorami a záujmovými združeniami aj z oblasti civilného sektora.
2016-04-03 00:00:00
Neoveriteľné
Na programovom vyhlásení vlády 2016-2020 spolupracujú koaličné strany s niektorými civilnými organizáciami a komorami z civilného sektora, no nie je to pravidlo pri všetkých rezortoch. Zároveň súčasne nevieme určiť, ktoré všetky sa skutočne podieľajú a ktoré sa len chcú podielať. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
[ "Na programovom vyhlásení vlády 2016-2020 spolupracujú koaličné strany s niektorými civilnými organizáciami a komorami z civilného sektora, no nie je to pravidlo pri všetkých rezortoch. Zároveň súčasne nevieme určiť, ktoré všetky sa skutočne podieľajú a ktoré sa len chcú podielať. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný." ]
2016-04-04 00:00:00
{ "text": [ "školstva", "stretla", "TASR", "Slovenská komora sestier a pôrodnych asistentiek", "Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora" ], "url": [ "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/386882-na-com-sa-dohodla-stvorkoalicia-analyza-programovych-priorit/", "http://www.info.sk/sprava/91384/plavcan-na-rokovani-sa-zucastnilo-20-zastupcov-skolskych-organizacii/", "http://www.teraz.sk/slovensko/lekarske-zdruzenia-vlada-ocakavania/187371-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/386899-komora-sestier-sa-chce-podielat-na-programovom-vyhlaseni/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/do-programoveho-vyhlasenia-vlady-pres/190302-clanok.html" ] }
2025-10-16T20:29:57.929823+00:00
vr27750
null
https://demagog.sk/vyrok/vr27750
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Hovorí Európska komisia, OECD, Rozpočtová rada a ďalší, že dlh začne postupne na Slovensku klesať? Hovorí.
2014-05-11 00:00:00
Nepravda
Nie je pravdou, že EK a OECD ocakávajú pokles verejného dlhu Slovenska v roku 2014 a 2015. Postupný pokles dlhu v roku 2015 a 2016 ocakáva Rozpoctová rada, MF SR alebo napríklad agentúra Fitch. Kedže Fico uvádza, že všetky tieto inštitúcie uvádzajú pokles dlhu v nasledujúcom období, výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý.
[ "Nie je pravdou, že EK a OECD ocakávajú pokles verejného dlhu Slovenska v roku 2014 a 2015. Postupný pokles dlhu v roku 2015 a 2016 ocakáva Rozpoctová rada, MF SR alebo napríklad agentúra Fitch. Kedže Fico uvádza, že všetky tieto inštitúcie uvádzajú pokles dlhu v nasledujúcom období, výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý." ]
2014-05-12 00:00:00
{ "text": [ "Eurostat", "OECD", "uvádza", "Eurostat", "Ministerstvo financií", "Rozpoctová rada", "zverejnila", "Fitch" ], "url": [ "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/product_details/dataset?p_product_code=TSDDE410", "http://www.oecd.org/eco/outlook/slovak-republic-economic-forecast-summary.htm", "http://www.oecd.org/eco/outlook/economicoutlookannextables.htm", "http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/forecasts/2014_spring/sk_en.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=120", "http://www.rozpoctovarada.sk/download2/rrz_rozpocet_2013rada_final.pdf", "http://www.demagog.sk/admin/diskusia/hodnotit/Agent%C3%BAra%20moodys%20zlep%C5%A1ia", "http://byznys.ihned.cz/c1-61778160-slovensko-poroste-rychleji-nez-eurozona-uvedla-agentura-fitch-a-potvrdila-zemi-rating-a" ] }
2025-10-16T19:47:09.114069+00:00
vr35291
null
https://demagog.sk/vyrok/vr35291
Rafael Rafaj
SNS
https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj
Ja si myslím, že úlohou prokuratúry je naozaj byť predovšetkým nezávislou, čo robí prokuratúra, to by politici o tom ani nemali vedieť ani nemali do toho vstupovať. Myslím si, že generálnemu prokurátorovi Trnkovi sa podarili mnohé citlivé kauzy, napríklad vražda, objednaná vražda Kubašiaka v Polomke, kde dostal nájomca výnimočný, výnimočný trest.
2010-10-24 00:00:00
Pravda
Generálna prokuratúra tieto prípady vyšetrovala .
[ "Generálna prokuratúra tieto prípady vyšetrovala ." ]
2010-12-15 00:00:00
{ "text": [ "tieto prípady", "vyšetrovala" ], "url": [ "http://www.genpro.gov.sk/vdok-sprava-2007-cast-2-154/46101s49391c", "http://m.hnonline.sk/c3-46362400-kw0000_d-trnka-obzaloval-byvaleho-clena-sis" ] }
2025-10-16T20:24:27.738272+00:00
vr31236
null
https://demagog.sk/vyrok/vr31236
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Mimochodom keď toľko tom Grécku hovoríte, pán predseda, ešte chcem pripomenúť, že najväčšie dlhy vznikli Grécku za osemročnej vlády gréckeho pravicového premiéra, ktorý sa volá Karamanlis.
2012-03-04 00:00:00
Nepravda
Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na Telo , 12. februára 2012)
[ "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na Telo , 12. februára 2012)" ]
2012-03-04 00:00:00
{ "text": [ "Na Telo", "zadlženosti", "vlád", "Nová demokracia", "Kostas Karamanlis", "Konstantinos Mitsotakis" ], "url": [ "http://www.demagog.sk/diskusie/247/richard-sulik-vs-pavol-paska", "http://www.economywatch.com/economic-statistics/Greece/General_Government_Gross_Debt_Percentage_GDP/", "http://www.terra.es/personal2/monolith/00europa.htm#gre", "http://en.wikipedia.org/wiki/New_Democracy_%28Greece%29", "http://en.wikipedia.org/wiki/Kostas_Karamanlis", "http://en.wikipedia.org/wiki/Konstantinos_Mitsotakis" ] }
2025-10-16T20:46:59.288600+00:00
vr28920
null
https://demagog.sk/vyrok/vr28920
Peter Kažimír
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
ten je medziročne o 1,16 % tuším, vyše 1 % vyšší v absolútnom vyjadrení (nárast sumy peňazí, ktoré idú do verejného zdravotníctva, pozn.). To znamená, je určite vyšší ako samotná inflácia, lebo inflácia je veľmi nízka, na budúci rok je odhadovaná niekde pod 1 %, 0,7 % ... sme si vytvorili v tomto roku ešte 50-miliónovú položku na prípadné krytie dlhov alebo deficitné hospodárenie zdravotníckych zariadení.
2014-12-07 00:00:00
Pravda
Schválený rozpočet Ministerstva zdravotníctva na rok 2015 (. pdf , s. 76 ) je v absolútnom vyjadrení o 1,92 % vyšší ako rozpočet schválený na rok 2014. Skutočné plnenie rozpočtu v roku 2014 však o 0,9 % prevýšilo jeho plánované plnenie, čo predstavuje nárast výdavkov o takmer 37 miliónov eur. Inflácia na rok 2015 je podľa schváleného rozpočtu predpokladaná na úrovni 1 %, pričom ale podľa prognózy NBS z tohto leta sa máme dočkať inflácie až na úrovni 1,6 %. Spolu s položkou na krytie prípadných dlhov zdravotníctva v roku 2015 v hodnote 50 miliónov eur je schválený rozpočet na rok 2015 očistený o infláciu vyšší aj než skutočné plnenie rozpočtu za rok 2014 a preto považujeme tento výrok za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Schválený rozpočet Ministerstva zdravotníctva na rok 2015 (. pdf , s. 76 ) je v absolútnom vyjadrení o 1,92 % vyšší ako rozpočet schválený na rok 2014. Skutočné plnenie rozpočtu v roku 2014 však o 0,9 % prevýšilo jeho plánované plnenie, čo predstavuje nárast výdavkov o takmer 37 miliónov eur. Inflácia na rok 2015 je podľa schváleného rozpočtu predpokladaná na úrovni 1 %, pričom ale podľa prognózy NBS z tohto leta sa máme dočkať inflácie až na úrovni 1,6 %. Spolu s položkou na krytie prípadných dlhov zdravotníctva v roku 2015 v hodnote 50 miliónov eur je schválený rozpočet na rok 2015 očistený o infláciu vyšší aj než skutočné plnenie rozpočtu za rok 2014 a preto považujeme tento výrok za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2014-12-08 00:00:00
{ "text": [ "pdf", "položkou" ], "url": [ "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-168180?prefixFile=m_", "http://www.etrend.sk/ekonomika/nemocniciam-zavesil-kazimir-pred-nos-50-milionov-bude-ich-panom.html" ] }
2025-10-16T19:43:06.248256+00:00
vr25748
null
https://demagog.sk/vyrok/vr25748
Jozef Mihál
Nestraníci
https://demagog.sk/politik/jozef-mihal
Každý si môže platiť dobrovoľné poistenie. Ale viete, koľko to je? To je vyše sto eur mesačne.
2013-10-20 00:00:00
Pravda
Sociálna poisťovňa definuje tri typy dobrovoľného poistenia - nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti. Výška dobrovoľného poistenia sa určuje z vymeriavacieho základu, ktorý si vie určiť klient, najmenej však (v kalendárnom roku 2013) 393€ , v tejto podobe: - na nemocenské poistenie – 4,4 %, - na starobné poistenie – 18 % (ak je sporiteľom v II. pilieri, Sociálna poisťovňa pošle 4 % príslušnej DSS), - na invalidné poistenie 6 %, - do rezervného fondu solidarity 4,75 %, - na poistenie v nezamestnanosti 2 % Ak vypočítame dobrovoľné poistenie z najnižšieho možného vymeriavacieho, teda sumy 393 eur, tak dostaneme najnižšiu možnú výšku poistného 138€ . (Ide o čiastkové sumy mesačne: 17 eur nemocenské, 70 eur starobné, 24 eur invalidné, 19 eur do rezervného fondu solidarity a 8 eur poistenie v nezamestnanosti)
[ "Sociálna poisťovňa definuje tri typy dobrovoľného poistenia - nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti. Výška dobrovoľného poistenia sa určuje z vymeriavacieho základu, ktorý si vie určiť klient, najmenej však (v kalendárnom roku 2013) 393€ , v tejto podobe: - na nemocenské poistenie – 4,4 %, - na starobné poistenie – 18 % (ak je sporiteľom v II. pilieri, Sociálna poisťovňa pošle 4 % príslušnej DSS), - na invalidné poistenie 6 %, - do rezervného fondu solidarity 4,75 %, - na poistenie v nezamestnanosti 2 % Ak vypočítame dobrovoľné poistenie z najnižšieho možného vymeriavacieho, teda sumy 393 eur, tak dostaneme najnižšiu možnú výšku poistného 138€ . (Ide o čiastkové sumy mesačne: 17 eur nemocenské, 70 eur starobné, 24 eur invalidné, 19 eur do rezervného fondu solidarity a 8 eur poistenie v nezamestnanosti)" ]
2013-10-21 00:00:00
{ "text": [ "Sociálna poisťovňa definuje" ], "url": [ "http://www.socpoist.sk/dobrovolne-poisteny/55168s" ] }
2025-10-16T20:49:43.350476+00:00
49052
49,052
https://demagog.sk/vyrok/49052
Igor Matovič
OĽaNO
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
Zároveň tu chýba tá informácia, že z pohľadu dlhu, ktorý tu zverejňujete, sme v tej lepšej polovičke zo všetkých krajín Európskej únie, v lepšej polovičke. Tak isto ako sme boli za minulý rok v lepšej polovičke zo všetkých krajín Európskej únie v prípade deficitu, keď som bol minister financií.
null
Pravda
Štátny dlh Slovenska v roku 2022 klesol o 3,24 percentuálneho bodu na 57,8 % HDP, čím sa krajina dostala do lepšej polovice EÚ ( pdf , s. 2). Slovensko je na tom lepšie než priemer EÚ, ktorý je pomerne vysoký aj kvôli zadĺženým krajinám akými sú napríklad Grécko (178,2 % HDP), Taliansko (147,3 % HDP) či Portugalsko (120,01 % HDP). Verejný dlh v súčasnosti rastie len v troch krajinách a to v Česku, Luxembursku a Bulharsku. Deficit verejnej správy v roku 2022 predstavoval na Slovensku sumu 2,23 miliárd eur, čo je 2,04 % HDP. Medziročne sa tak deficit znížil o viac ako polovicu z predošlých 5,43 % HDP. Vďaka tomu je Slovensko aj v porovnaní deficitu štátnej správy v lepšej polovici krajín EÚ.
[ "Štátny dlh Slovenska v roku 2022 klesol o 3,24 percentuálneho bodu na 57,8 % HDP, čím sa krajina dostala do lepšej polovice EÚ ( pdf , s. 2). Slovensko je na tom lepšie než priemer EÚ, ktorý je pomerne vysoký aj kvôli zadĺženým krajinám akými sú napríklad Grécko (178,2 % HDP), Taliansko (147,3 % HDP) či Portugalsko (120,01 % HDP). Verejný dlh v súčasnosti rastie len v troch krajinách a to v Česku, Luxembursku a Bulharsku.", "Deficit verejnej správy v roku 2022 predstavoval na Slovensku sumu 2,23 miliárd eur, čo je 2,04 % HDP. Medziročne sa tak deficit znížil o viac ako polovicu z predošlých 5,43 % HDP. Vďaka tomu je Slovensko aj v porovnaní deficitu štátnej správy v lepšej polovici krajín EÚ." ]
2023-05-13 00:00:00
{ "text": [ "klesol", "pdf", "lepšie", "rastie", "polovici" ], "url": [ "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/b571c3e1-505a-4a03-b70d-2f1289db2bd0/!ut/p/z1/tVLNUsIwGHwWDz2m-dq0pngLjPIjMAIikIuTlkArtKltbMWnN3W8MCOCB3NJMrO73242mOMl5pmokq3QicrE3txX_Pp5QvtBu-0wgPaQQH9wPxv3Ondud-7jxTEgGE9vof_IHrrTgeeA52P-O_8Jc8yjTOc6xisVliJG5Q4l2QaJnbbAHFSRGjdVJlGZF6I6WFCVUu_MHvrUiYh0kA--QJ4AgkIKa-RuHDdorUM3XEMjn0fJGq8uQi_O5W3iwInFGj7_gnS6rOfRIUAw7PrQZ735tDUhBBj5BvyisTIe6EkPDsWLKpE1nmfNy-zx7I8Re4AH51oxtScvr6-cmW5UpuW7xsv_KMfMcYtRZ7Q1CYSOG2mFlxdRTYYkTO06Sm2waUCBUBp4rte69glphFkWksAIF3IjC1nYb4X5zrHWeXljgQV1XdtbpbZ7aUcqteAnSqxKE_wYifN0ngbkgHab0S3xeHggH0O5YFeflwmKFg!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/15725185/2-23012023-AP-EN.pdf/02f734a3-f3fe-df4d-db84-f1671933a5c6", "https://www.finreport.sk/ekonomika/statny-dlh-krajin-eurozony-vlani-klesol-na-85-1-a-slovenska-na-58-6-hdp/", "https://www.trend.sk/ekonomika/slovaci-su-konecne-niecom-lepsi-ako-cesi-verejny-dlh-klesa", "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Government_finance_statistics" ] }
2025-10-16T19:10:49.761628+00:00
vr18010
null
https://demagog.sk/vyrok/vr18010
Andrej Danko
SNS
https://demagog.sk/politik/andrej-danko
Za 28 rokov na Slovensku nebol postavený kilometer novej železnice.
2018-06-24 00:00:00
Pravda
Posledná nová trať na území Slovenska bola vybudovaná v roku 1985, išlo o úsek v Košickom kraji medzi výhybňou Červený Dvor a Trebišovom. Podľa generálneho riaditeľa ŽSR Martina Erdössyho od roku 1987 sa na Slovensku nepostavil ani kilometer novej železnice. Teda od vzniku samostatného Slovenska nebola vybudovaná žiadna nová železničná trať ani kilometer novej železnice. Podľa plánov ŽSR a ministerstva dopravy, no vá železničná trať by mohla byť postavená medzi Trnovcom nad Váhom a Nitrou. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Posledná nová trať na území Slovenska bola vybudovaná v roku 1985, išlo o úsek v Košickom kraji medzi výhybňou Červený Dvor a Trebišovom. Podľa generálneho riaditeľa ŽSR Martina Erdössyho od roku 1987 sa na Slovensku nepostavil ani kilometer novej železnice. Teda od vzniku samostatného Slovenska nebola vybudovaná žiadna nová železničná trať ani kilometer novej železnice. Podľa plánov ŽSR a ministerstva dopravy, no vá železničná trať by mohla byť postavená medzi Trnovcom nad Váhom a Nitrou. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2018-06-25 00:00:00
{ "text": [ "Posledná", "Podľa", "no", "vá" ], "url": [ "https://dennikn.sk/966283/zvazuju-budovat-novu-zeleznicu-do-nitry-posledna-trat-u-nas-vznikla-v-roku-1985/", "https://dennikn.sk/minuta/1088414/", "https://dennikn.sk/minuta/1088414/", "https://dennikn.sk/minuta/1088414/" ] }
2025-10-16T20:56:31.489371+00:00
vr36190
null
https://demagog.sk/vyrok/vr36190
Ján Slota
SNS
https://demagog.sk/politik/jan-slota
Div sa v svete, Maďarsko už pred trištvrte rokom predbehlo Grécko, by mohlo skrachovať, doslovne a do písmena ekonomicky, hospodársky, zruinovaná krajina.
2010-05-02 00:00:00
Pravda
Aj keď presne nevieme, v čom malo Maďarsko predbehnúť Grécko, Slota tu má v podstate pravdu. Ak si zoberieme súhrnný ekonomický indikátor OECD „Key Short-Term Economic Indicators“ (zahŕňa: quarterly national accounts, industrial production, composite leading indicators, business tendency and consumer opinion surveys, retail trade, consumer and producer prices, hourly earnings, employment/unemployment, interest rates, monetary aggregates, exchange rates, international trade and balance of payments) jeho hodnota pre Grécko po treťom štvrťroku 2009 (teda pred približne deviatimi mesiacmi) bola -0.5, pre Maďarsko -1,2. Maďarsko na tom podľa tohto agregovaného ukazovateľa bolo horšie ako Grécko od druhého štvrťroku 2008, situácia sa obrátila až koncom minulého roka.
[ "Aj keď presne nevieme, v čom malo Maďarsko predbehnúť Grécko, Slota tu má v podstate pravdu. Ak si zoberieme súhrnný ekonomický indikátor OECD „Key Short-Term Economic Indicators“ (zahŕňa: quarterly national accounts, industrial production, composite leading indicators, business tendency and consumer opinion surveys, retail trade, consumer and producer prices, hourly earnings, employment/unemployment, interest rates, monetary aggregates, exchange rates, international trade and balance of payments) jeho hodnota pre Grécko po treťom štvrťroku 2009 (teda pred približne deviatimi mesiacmi) bola -0.5, pre Maďarsko -1,2. Maďarsko na tom podľa tohto agregovaného ukazovateľa bolo horšie ako Grécko od druhého štvrťroku 2008, situácia sa obrátila až koncom minulého roka." ]
2010-12-19 00:00:00
{ "text": [ "OECD", "", "" ], "url": [ "http://stats.oecd.org/Index.aspx?DatasetCode=SNA_TABLE1", "http://demagog.sk/wp-content/uploads/grecko-madarsko-oecd.jpg", "http://demagog.sk/wp-content/uploads/grecko-madarsko-oecd.jpg" ] }
2025-10-16T20:40:24.222789+00:00
vr27151
null
https://demagog.sk/vyrok/vr27151
Radoslav Procházka
#SIEŤ
https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka
Máme armádu niekoľko stotisíc nezamestnaných.
2014-03-09 00:00:00
Pravda
Podľa posledných údajov Štatistického úradu SR o nezamestnanosti bolo v štvrtom štvrťroku na Slovensku nezamestnaných 386,6 tisíca osôb. Predbežné štatistiky ÚPSVaR za január 2014 udávajú disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie na úrovni 367 221 osôb (disponibilných uchádzačov). Spolu aj s nedisponibilnými uchádzačmi (tréning, prax, práceneschopnosť a pod.) ide o 402 124 ľudí, ktorí boli v januári bez práce. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
[ "Podľa posledných údajov Štatistického úradu SR o nezamestnanosti bolo v štvrtom štvrťroku na Slovensku nezamestnaných 386,6 tisíca osôb. Predbežné štatistiky ÚPSVaR za január 2014 udávajú disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie na úrovni 367 221 osôb (disponibilných uchádzačov). Spolu aj s nedisponibilnými uchádzačmi (tréning, prax, práceneschopnosť a pod.) ide o 402 124 ľudí, ktorí boli v januári bez práce. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý." ]
2014-03-09 00:00:00
{ "text": [ "údajov", "štatistiky" ], "url": [ "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67076", "http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=374518" ] }
2025-10-16T19:49:26.330889+00:00
vr27852
null
https://demagog.sk/vyrok/vr27852
Maroš Šefčovič
Nestraníci
https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic
A trošku zabúdame aj na to, že európska ekonomika je stále najväčšia na svete. Že dokážeme vyprodukovať ročne 13 tisíc miliard eur európskeho HDP, čo je viac ako Spojené štáty americké. Čo je o dosť viac ako Čína.
2014-05-17 00:00:00
Pravda
Je pravdou, že ekonomika EÚ je najväčšia čo sa týka nominálneho vyjadrenia HDP s ročným HDP na úrovni 13-tisíc mld. eur. Prekonáva aj Spojené štáty, aj Čínu, no mýli sa v čísle nominálnej hodnote HDP.
[ "Je pravdou, že ekonomika EÚ je najväčšia čo sa týka nominálneho vyjadrenia HDP s ročným HDP na úrovni 13-tisíc mld. eur. Prekonáva aj Spojené štáty, aj Čínu, no mýli sa v čísle nominálnej hodnote HDP." ]
2014-05-17 00:00:00
{ "text": [ "MMF", "Eurostat", "World Economy Index" ], "url": [ "http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2014/01/weodata/weorept.aspx?sy=2013&ey=2019&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=512%2C668%2C914%2C672%2C612%2C946%2C614%2C137%2C311%2C962%2C213%2C674%2C911%2C676%2C193%2C548%2C122%2C556%2C912%2C678%2C313%2C181%2C419%2C867%2C513%2C682%2C316%2C684%2C913%2C273%2C124%2C868%2C339%2C921%2C638%2C948%2C514%2C943%2C218%2C686%2C963%2C688%2C616%2C518%2C223%2C728%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C453%2C960%2C968%2C423%2C922%2C935%2C714%2C128%2C862%2C611%2C135%2C321%2C716%2C243%2C456%2C248%2C722%2C469%2C942%2C253%2C718%2C642%2C724%2C643%2C576%2C939%2C936%2C644%2C961%2C819%2C813%2C172%2C199%2C132%2C733%2C646%2C184%2C648%2C524%2C915%2C361%2C134%2C362%2C652%2C364%2C174%2C732%2C328%2C366%2C258%2C734%2C656%2C144%2C654%2C146%2C336%2C463%2C263%2C528%2C268%2C923%2C532%2C738%2C944%2C578%2C176%2C537%2C534%2C742%2C536%2C866%2C429%2C369%2C433%2C744%2C178%2C186%2C436%2C925%2C136%2C869%2C343%2C746%2C158%2C926%2C439%2C466%2C916%2C112%2C664%2C111%2C826%2C298%2C542%2C927%2C967%2C846%2C443%2C299%2C917%2C582%2C544%2C474%2C941%2C754%2C446%2C698%2C666&s=NGDPD&grp=0&a=&pr.x=84&pr.y=17", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do;jsessionid=9ea7d07d30db2094cba810c94fb19421e4050dba7d88.e34MbxeSaxaSc40LbNiMbxeNbh8Le0?tab=table&plugin=1&pcode=tec00001&language=en", "http://www.indexq.org/economy/gdp.php" ] }
2025-10-16T19:46:49.055982+00:00
vr18277
null
https://demagog.sk/vyrok/vr18277
Igor Kašper
null
https://demagog.sk/politik/igor-kasper
Ako poslancovi VÚC sa nám podarila taká lastovička, schválili sme peňažné prostriedky na to, aby sa dokončila cyklotrasa z Iliáša na Vlkanovú.
2018-10-25 00:00:00
Neoveriteľné
Finančné prostriedky, na cyklotrasu v úseku Kráľová, Iliaš, Vlkanová a Hronsek, boli vyčlenené ešte v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Banská Bystrica na roky 2015-2023. V tomto dokumente ( .pdf , s. 218) sa ako investor pre cyklotrasu udáva BBSK (Banskobystrický samosprávny kraj). Predpokladané náklady cyklotrasy boli vyčíslené až na 2 milióny eur a predpokladaný dátum realizácie bol stanovený na roky 2017-2018.
[ "Finančné prostriedky, na cyklotrasu v úseku Kráľová, Iliaš, Vlkanová a Hronsek, boli vyčlenené ešte v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Banská Bystrica na roky 2015-2023. V tomto dokumente ( .pdf , s. 218) sa ako investor pre cyklotrasu udáva BBSK (Banskobystrický samosprávny kraj). Predpokladané náklady cyklotrasy boli vyčíslené až na 2 milióny eur a predpokladaný dátum realizácie bol stanovený na roky 2017-2018." ]
2018-10-25 00:00:00
{ "text": [ ".pdf", "pdf.,", "dostupných", "trasy" ], "url": [ "http://www.banskabystrica.sk/download_file_f.php?id=634708", "file:///C:/Users/Jane/Downloads/hlasovanie_poslancov_6._msz_bb_-_22.9.2015.pdf", "https://www.bbsk.sk/eSlu%C5%BEby/Poslanciazastupite%C4%BEstvo/ZasadnutiaZastupite%C4%BEstvaBBSK.aspx", "https://www.bystricoviny.sk/spravy/zacala-vystavba-cyklotrasy-hustak-podlavice-pripravuju-sa-dalsie/" ] }
2025-10-16T19:23:25.396754+00:00
48906
48,906
https://demagog.sk/vyrok/48906
Eduard Chmelár
Socialisti
https://demagog.sk/politik/eduard-chmelar
Ukrajina pred Majdanom bola demokratickejšia ako dnes, dnes je zaradená medzi hybridné režimy.
null
Zavádzajúce
Ukrajina najlepšie výsledky v hodnotení demokracie zaznamenávala do roku 2010. S nástupom prezidenta Janukovyča začala v rebríčkoch klesať, dôsledkom čoho bola zaradená medzi takzvané hybridné režimy. Je teda pravdou, že dnes sa Ukrajina nachádza medzi hybridnými režimami, tam však bola zaradená už niekoľko rokov pred Majdanom. Výrok Eduarda Chmelára, ktorý vyvoláva dojem, že medzi hybridné režimy bola zaradená až po roku 2014, preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa Democracy Indexu sa Ukrajina prepadla po roku 2010 medzi „hybridné režimy”, dovtedy patrila medzi „demokracie s chybami (flawed democracies)”, a udržala si podobné hodnotenie. Najnižšie hodnotenie dosiahla v roku 2014 a 2022. Výsledky Ukrajiny podľa Democracy Index 2022 (. pdf , s. 15): Ukrajina je podľa viacerých rebríčkov demokracie dlhodobo zaraďovaná medzi takzvané „hybridné režimy”. Jedným z príkladov je organizácia Freedom House , ktorá na základe vybraných premenných každoročne meria mieru demokracie vo svete. Tá v roku 2022 označila Ukrajinu za „prechodný alebo hybridný režim“. Krajina na ich škále Democracy Index v roku 2021 získala 39 bodov zo 100. Podľa analýz Freedom House bola Ukrajina hybridným režimom aj pred Majdanom. V roku 2012 dosiahla skóre 4,86 na škále od 1 po 7, pričom 1 predstavuje najvyššiu úroveň demokratického pokroku. Organizácia zároveň zistila, že v Ukrajine bolo do tohto roku prítomné „rastúce autoritárstvo” (. pdf , str. 3). V roku 2013 bolo spomínané skóre ešte horšie, a to 4,93. Zároveň v tom istom roku krajina na škále Democracy Index dosiahla len 35 bodov zo 100, čo je menej ako v roku 2021. Podobné bolo aj hodnotenie Ukrajiny v rebríčku Democracy Index týždenníku The Economist. Najlepšie výsledky dosahovala Ukrajina v roku 2010 (. pdf , str. 17), kedy patrila medzi takzvané „demokracie s chybami”. V tom istom roku bol do prezidentského úradu zvolený Viktor Janukovyč, ktorý si moc upevňoval aj autoritárskymi praktikami. Od roku 2011 Ukrajine „skóre demokracie” klesalo. Ukrajina sa teda medzi hybridné režimy dostala za vlády Janukovyča, proti ktorého vláde boli mierené protesty na Majdane, a z tejto kategórie sa jej odvtedy nepodarilo dostať. Politológovia tiež hovoria o stabilnom demokratickom progrese v krajine, ktorého súčasťou je aj integrácia do západných medzinárodných organizácií. Medzinárodné pozorovateľské misie považujú posledné zmeny moci na Ukrajine, konkrétne parlamentné a prezidentské voľby v roku 2019 a komunálne voľby v roku 2020, za prejav pokroku. Eduard Chmelár sa pre Demagóg.sk 15. marca 2023 vyjadril nasledovne: „V tomto prípade asi došlo k nedorozumeniu, pretože ja som netvrdil, že Ukrajina nebola hybridným režimom aj predtým, dokonca ani to, že za Janukovyča bola demokratická a za Zelenského autokratická, ale na výroku, že bola demokratickejšia pred Majdanom ako dnes, trvám a dokladám to nasledujúcimi údajmi.” Chmelár dopĺňa odkazy na jednotlivé reporty Democracy Index a umiestnenia Ukrajiny v rebríčku: 2010 (67. miesto), 2011 (79. miesto, Chmelár nesprávne uvádza, že v tomto roku ešte bola Ukrajina zaradená medzi chybné demokracie, pri skóre pod 6 bodov už však spadla medzi hybridné režimy), 2012 (80. miesto), 2013 (85. miesto), 2014 (92. miesto), 2015 (88. miesto), 2016 (86. miesto), 2017 (83. miesto), 2018 (84. miesto), 2019 (78. miesto), 2020 (79. miesto), 2021 (86. miesto), 2022 (87. miesto). „Z uvedeného vyplýva, že svoje najlepšie časy mala ukrajinská demokracie nielen pred Majdanom (2010) a najhoršie počas Majdanu (2014), ale že posledné tri roky sústavne klesá, čo je evidentne zapríčinené nielen vojnou, ale čoraz represívnejším režimom, ktorého metódy som vydokladoval tu .“
[ "Ukrajina najlepšie výsledky v hodnotení demokracie zaznamenávala do roku 2010. S nástupom prezidenta Janukovyča začala v rebríčkoch klesať, dôsledkom čoho bola zaradená medzi takzvané hybridné režimy. Je teda pravdou, že dnes sa Ukrajina nachádza medzi hybridnými režimami, tam však bola zaradená už niekoľko rokov pred Majdanom. Výrok Eduarda Chmelára, ktorý vyvoláva dojem, že medzi hybridné režimy bola zaradená až po roku 2014, preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Podľa Democracy Indexu sa Ukrajina prepadla po roku 2010 medzi „hybridné režimy”, dovtedy patrila medzi „demokracie s chybami (flawed democracies)”, a udržala si podobné hodnotenie. Najnižšie hodnotenie dosiahla v roku 2014 a 2022.", "Výsledky Ukrajiny podľa Democracy Index 2022 (. pdf , s. 15):", "Ukrajina je podľa viacerých rebríčkov demokracie dlhodobo zaraďovaná medzi takzvané „hybridné režimy”. Jedným z príkladov je organizácia Freedom House , ktorá na základe vybraných premenných každoročne meria mieru demokracie vo svete. Tá v roku 2022 označila Ukrajinu za „prechodný alebo hybridný režim“. Krajina na ich škále Democracy Index v roku 2021 získala 39 bodov zo 100.", "Podľa analýz Freedom House bola Ukrajina hybridným režimom aj pred Majdanom. V roku 2012 dosiahla skóre 4,86 na škále od 1 po 7, pričom 1 predstavuje najvyššiu úroveň demokratického pokroku. Organizácia zároveň zistila, že v Ukrajine bolo do tohto roku prítomné „rastúce autoritárstvo” (. pdf , str. 3). V roku 2013 bolo spomínané skóre ešte horšie, a to 4,93. Zároveň v tom istom roku krajina na škále Democracy Index dosiahla len 35 bodov zo 100, čo je menej ako v roku 2021.", "Podobné bolo aj hodnotenie Ukrajiny v rebríčku Democracy Index týždenníku The Economist. Najlepšie výsledky dosahovala Ukrajina v roku 2010 (. pdf , str. 17), kedy patrila medzi takzvané „demokracie s chybami”. V tom istom roku bol do prezidentského úradu zvolený Viktor Janukovyč, ktorý si moc upevňoval aj autoritárskymi praktikami. Od roku 2011 Ukrajine „skóre demokracie” klesalo. Ukrajina sa teda medzi hybridné režimy dostala za vlády Janukovyča, proti ktorého vláde boli mierené protesty na Majdane, a z tejto kategórie sa jej odvtedy nepodarilo dostať.", "Politológovia tiež hovoria o stabilnom demokratickom progrese v krajine, ktorého súčasťou je aj integrácia do západných medzinárodných organizácií. Medzinárodné pozorovateľské misie považujú posledné zmeny moci na Ukrajine, konkrétne parlamentné a prezidentské voľby v roku 2019 a komunálne voľby v roku 2020, za prejav pokroku.", "Eduard Chmelár sa pre Demagóg.sk 15. marca 2023 vyjadril nasledovne:", "„V tomto prípade asi došlo k nedorozumeniu, pretože ja som netvrdil, že Ukrajina nebola hybridným režimom aj predtým, dokonca ani to, že za Janukovyča bola demokratická a za Zelenského autokratická, ale na výroku, že bola demokratickejšia pred Majdanom ako dnes, trvám a dokladám to nasledujúcimi údajmi.”", "Chmelár dopĺňa odkazy na jednotlivé reporty Democracy Index a umiestnenia Ukrajiny v rebríčku: 2010 (67. miesto), 2011 (79. miesto, Chmelár nesprávne uvádza, že v tomto roku ešte bola Ukrajina zaradená medzi chybné demokracie, pri skóre pod 6 bodov už však spadla medzi hybridné režimy), 2012 (80. miesto), 2013 (85. miesto), 2014 (92. miesto), 2015 (88. miesto), 2016 (86. miesto), 2017 (83. miesto), 2018 (84. miesto), 2019 (78. miesto), 2020 (79. miesto), 2021 (86. miesto), 2022 (87. miesto).", "„Z uvedeného vyplýva, že svoje najlepšie časy mala ukrajinská demokracie nielen pred Majdanom (2010) a najhoršie počas Majdanu (2014), ale že posledné tri roky sústavne klesá, čo je evidentne zapríčinené nielen vojnou, ale čoraz represívnejším režimom, ktorého metódy som vydokladoval tu .“" ]
2023-03-17 00:00:00
{ "text": [ "pdf", "Freedom House", "označila", "V roku 2012", "pdf", "V roku 2013", "dosiahla", "Democracy Index", "pdf", "upevňoval", "hovoria", "považujú", "2010", "2011", "2012", "2013", "2014", "2015", "2016", "2017", "2018", "2019", "2020", "2021", "2022", "tu" ], "url": [ "https://www.protagon.gr/wp-content/uploads/2023/02/Democracy-Index-2022-final.pdf", "https://freedomhouse.org", "https://freedomhouse.org/country/ukraine/nations-transit/2022", "https://freedomhouse.org/sites/default/files/2020-02/NIT%202013%20Booklet%20-%20Report%20Findings.pdf", "https://freedomhouse.org/sites/default/files/2020-02/NIT%202013%20Booklet%20-%20Report%20Findings.pdf", "https://freedomhouse.org/sites/default/files/2020-02/NIT2014%20booklet_WEBSITE.pdf", "https://freedomhouse.org/country/ukraine/nations-transit/2014", "https://www.protagon.gr/wp-content/uploads/2023/02/Democracy-Index-2022-final.pdf", "https://www.protagon.gr/wp-content/uploads/2023/02/Democracy-Index-2022-final.pdf", "https://www.ponarseurasia.org/president-yanukovych-s-growing-authoritarianism-does-ukraine-still-have-european-prospects/", "https://foreignpolicy.com/2019/08/28/ukraines-democracy-is-almost-all-grown-up/", "https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/winning-the-peace-through-democratic-progress-in-post-war-ukraine/", "https://graphics.eiu.com/PDF/Democracy_Index_2010_web.pdf", "https://thecubaneconomy.com/wp-content/uploads/2012/01/Democracy_Index_Final_Dec_2011.pdf", "https://ciaotest.cc.columbia.edu/wps/eiu/0027981/f_0027981_22790.pdf%20%0d2013", "https://siyosat.files.wordpress.com/2014/10/democracy_index_2013_web-2.pdf", "https://www.sudestada.com.uy/Content/Articles/421a313a-d58f-462e-9b24-2504a37f6b56/Democracy-index-2014.pdf", "https://www.yabiladi.com/img/content/EIU-Democracy-Index-2015.pdf", "https://impact.economist.com/perspectives/sites/default/files/The%20EIU%27s%202016%20Democracy%20Index_0.pdf", "https://spcommreports.ohchr.org/TMResultsBase/DownLoadFile?gId=34079", "http://enperspectiva.uy/wp-content/uploads/2019/01/Democracy_Index_2018.pdf%20%0d2019", "http://enperspectiva.uy/wp-content/uploads/2019/01/Democracy_Index_2018.pdf%20%0d2019", "https://www.in.gr/wp-content/uploads/2020/01/Democracy-Index-2019.pdf%20%0d2020", "https://media2-col.corriereobjects.it/pdf/2022/esteri/eiu-democracy-index-2021.pdf%20%0d2022", "https://media2-col.corriereobjects.it/pdf/2022/esteri/eiu-democracy-index-2021.pdf%20%0d2022", "https://casopisargument.cz/?p=48818" ] }
2025-10-16T19:11:26.211681+00:00
48826
48,826
https://demagog.sk/vyrok/48826
Richard Sulík
SaS
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
Ono ich dosť veľa prepadlo v posledných voľbách PS, Spolu, tam takmer 7 %, KDH takmer 5 %, u Maďarov to bolo tiež vyše štyroch percent.
null
Pravda
V ostatných voľbách do NR SR, ktoré prebehli 29. februára 2020, získali koalícia PS a Spolu 6,96 %, strana KDH 4,65 %, Maďarská komunitná spolupatričnosť 3,9 % a maďarská strana Mist-Híd 2,05 %. Podľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva je pre politickú stranu kandidujúcu vo voľbách do NR SR podmienkou pridelenia mandátov zisk aspoň päť percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Pre koalície zložené z viac politických strán je potrebný zisk aspoň sedem percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Keďže strany získali nedostatočné množstvo hlasov, nedostali sa do parlamentu, čo znamená, že hlasy prepadli. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
[ "V ostatných voľbách do NR SR, ktoré prebehli 29. februára 2020, získali koalícia PS a Spolu 6,96 %, strana KDH 4,65 %, Maďarská komunitná spolupatričnosť 3,9 % a maďarská strana Mist-Híd 2,05 %.", "Podľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva je pre politickú stranu kandidujúcu vo voľbách do NR SR podmienkou pridelenia mandátov zisk aspoň päť percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Pre koalície zložené z viac politických strán je potrebný zisk aspoň sedem percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.", "Keďže strany získali nedostatočné množstvo hlasov, nedostali sa do parlamentu, čo znamená, že hlasy prepadli. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý." ]
2023-02-01 00:00:00
{ "text": [ "voľbách", "zákona" ], "url": [ "https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data02.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/180/#predpis.clanok-6" ] }
2025-10-16T19:11:48.570812+00:00
vr35189
null
https://demagog.sk/vyrok/vr35189
Ivan Mikloš
SDKÚ-DS
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
Dobre. Tak začneme odborármi. Po prvé nedal som odborárom za pravdu. Nevkladajte mi do úst pán Počiatek: čo som nepovedal. Odborári tvrdia, že celý ten nárast je vplyvom vládnych opatrení. A to je lož. Pretože tretina toho nárastu je vplyvom vládnych opatrení...
2010-10-03 00:00:00
Neoveriteľné
nevieme ako sa odborári k svojim výpočtom dopracovali, a teda ani nevieme, či celkový nárast pripisujú iba opatreniam vlády. V inej časti relácie Mikloš (a aj Počiatek) tvrdí, že to tak nie je, a že tam zarátavajú aj iné faktory.
[ "nevieme ako sa odborári k svojim výpočtom dopracovali, a teda ani nevieme, či celkový nárast pripisujú iba opatreniam vlády. V inej časti relácie Mikloš (a aj Počiatek) tvrdí, že to tak nie je, a že tam zarátavajú aj iné faktory." ]
2010-12-15 00:00:00
{ "text": [], "url": [] }
2025-10-16T20:24:53.424333+00:00
vr15267
null
https://demagog.sk/vyrok/vr15267
Martin Klus
SaS
https://demagog.sk/politik/martin-klus
A keď sa pozrieme na tie počty (vo Veľkej Británii, pozn.), tak zďaleka to nie sú len prišelci, migranti z nových členských krajín, tie, ktoré vstúpili do Európskej únie po roku 2004, ale tam je niekoľko desiatok tisíc ľudí, ktorí prišli z Francúzska, z Portugalska, z Talianska a z mnohých iných pôvodných členských krajín Európskej únie...
2016-06-12 00:00:00
Pravda
Podľa štatistík tvoria aj obyvatelia starších krajín EÚ významnú časť prisťahovalcov do Británie, preto hodnotíme výrok ako pravdivý.
[ "Podľa štatistík tvoria aj obyvatelia starších krajín EÚ významnú časť prisťahovalcov do Británie, preto hodnotíme výrok ako pravdivý." ]
2016-06-13 00:00:00
{ "text": [ "pdf", "Databáza Eurostat", "správe z augusta 2015" ], "url": [ "http://www.migrationobservatory.ox.ac.uk/sites/files/migobs/Migrants%20in%20the%20UK-Overview_0.pdf", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do", "https://www.ons.gov.uk/peoplepopulationandcommunity/populationandmigration/internationalmigration/articles/populationbycountryofbirthandnationalityreport/2015-09-27" ] }
2025-10-16T20:54:35.194812+00:00
42263
42,263
https://demagog.sk/vyrok/42263
Béla Bugár
MOST-HÍD
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
Však 20 rokov ste (Štefan Harabin, pozn.) boli napríklad pri tvorbe justície (...) 17 rokov na Najvyššom súde a 3 roky ste boli ministrom spravodlivosti, boli ste aj členom Najvyššieho súdu.
2019-02-19 00:00:00
Zavádzajúce
Štefan Harabin bol ministrom spravodlivosti tri roky od 4. júla 2006 do 23. júna 2009. Zároveň bol predsedom Najvyššieho súdu v rokoch 1998-2003 a 2009-2014 (spolu 10 rokov). Na Najvyššom súde ďalej pôsobil už v 90. rokoch v rozmedzí 1993-1996 ako jeden z jeho sudcov a v rozmedzí 1996-1998 ako predseda trestného kolégia Najvyššieho súdu. Na tomto súde pôsobí sudca Harabin tiež od svojho konca na poste jeho predsedu v roku 2014 až dodnes. V roku 2015 síce skončil vo funkcii predsedu trestnoprávneho kolégia (nahradil ho L. Duľa), avšak sudcom Najvyššieho súdu a členom trestnoprávneho kolégia zostal až doteraz . Je evidentné, že Béla Bugár chcel upozorniť na dĺžku pôsobenia sudcu Harabina na NS a na jeho vplyv na justíciu zdôraznením tohto dlhého obdobia. Ak však zrátame pôsobenie sudcu Harabina na NS (10 rokov predseda + 5 rokov v 90. rokoch + zhruba 4-5 rokov od jeho konca na pozícii predsedu NS v roku 2014), tak nám vychádza cifra okolo 19-20 rokov. Vo finále tak Bugár ubral Harabinovi zhruba 2-3 roky jeho pôsobenia na NS. Ak teda Bugár považuje za participáciu sudcu Harabina na tvorbe justície aj jeho pôsobenie na Najvyššom súde (vrátane sudcu), tak sa jedná o mierny preklep. Výrok hodnotíme ako zavádzanie.
[ "Štefan Harabin bol ministrom spravodlivosti tri roky od 4. júla 2006 do 23. júna 2009. Zároveň bol predsedom Najvyššieho súdu v rokoch 1998-2003 a 2009-2014 (spolu 10 rokov). Na Najvyššom súde ďalej pôsobil už v 90. rokoch v rozmedzí 1993-1996 ako jeden z jeho sudcov a v rozmedzí 1996-1998 ako predseda trestného kolégia Najvyššieho súdu. Na tomto súde pôsobí sudca Harabin tiež od svojho konca na poste jeho predsedu v roku 2014 až dodnes. V roku 2015 síce skončil vo funkcii predsedu trestnoprávneho kolégia (nahradil ho L. Duľa), avšak sudcom Najvyššieho súdu a členom trestnoprávneho kolégia zostal až doteraz . Je evidentné, že Béla Bugár chcel upozorniť na dĺžku pôsobenia sudcu Harabina na NS a na jeho vplyv na justíciu zdôraznením tohto dlhého obdobia. Ak však zrátame pôsobenie sudcu Harabina na NS (10 rokov predseda + 5 rokov v 90. rokoch + zhruba 4-5 rokov od jeho konca na pozícii predsedu NS v roku 2014), tak nám vychádza cifra okolo 19-20 rokov. Vo finále tak Bugár ubral Harabinovi zhruba 2-3 roky jeho pôsobenia na NS. Ak teda Bugár považuje za participáciu sudcu Harabina na tvorbe justície aj jeho pôsobenie na Najvyššom súde (vrátane sudcu), tak sa jedná o mierny preklep. Výrok hodnotíme ako zavádzanie." ]
2019-02-18 00:00:00
{ "text": [ "Harabin", "2015", "doteraz" ], "url": [ "https://www.vlada.gov.sk//stefan-harabin/", "http://www.teraz.sk/slovensko/harabin-skoncil-predseda-kolegium/155556-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=1", "https://www.nsud.sk/sudcovia-najvyssieho-sudu-sr/" ] }
2025-10-16T19:22:10.190375+00:00
vr31337
null
https://demagog.sk/vyrok/vr31337
Igor Matovič
OĽaNO
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
A ako to hodnotím? Náš výsledok každopádne prekvapivý, veľmi príjemne prekvapivý, lebo je dramaticky vyšší ako nám dávali predvolebné prieskumy (volebný výsledok OĽANO pozn.).
2012-03-11 00:00:00
Pravda
Pre overenie výroku I. Matoviča sme sa pozreli na to, aký výsledok pre stranu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti predpokladali predvolebné prieskumy agentúry FOCUS. Prvý prieskum po páde vlády uverejnila agentúra 15. novembra 2011. Podľa tohoto prieskumu by strana získala podporu 2,9% voličov. V prieskume z 16. decembra sa už uvádza 5,8% voličov. Podľa ďalšieho odhadu uverejneného 24. januára 2012 by mala strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti získať 5,2% hlasov. Prieskum z 12. februára, ktorý sa uskutočnil ešte pred odchodom časti kandidátov z kandidátskej listiny, odhaduje 8,9%. Posledný predvolebný prieskum preferencií zverejnila agentúra 6. marca. Podľa neho by mala strana získať 6,7% hlasov. Podľa oficiálnych výsledkov štatistického úradu získala strana OĽaNO vo voľbách 8,55% všetkých platných hlasov. Nevieme kvantifikovať čo sa dá obecne myslieť pod pojmom "dramaticky". Aritmetický priemer prieskumov by sa pohyboval na úrovni 5,9% a je pravda, že to znamená nižší odhad. S blížiacimi voľbami sa mali prieskumy tendenciu spresňovať.
[ "Pre overenie výroku I. Matoviča sme sa pozreli na to, aký výsledok pre stranu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti predpokladali predvolebné prieskumy agentúry FOCUS. Prvý prieskum po páde vlády uverejnila agentúra 15. novembra 2011. Podľa tohoto prieskumu by strana získala podporu 2,9% voličov. V prieskume z 16. decembra sa už uvádza 5,8% voličov. Podľa ďalšieho odhadu uverejneného 24. januára 2012 by mala strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti získať 5,2% hlasov. Prieskum z 12. februára, ktorý sa uskutočnil ešte pred odchodom časti kandidátov z kandidátskej listiny, odhaduje 8,9%. Posledný predvolebný prieskum preferencií zverejnila agentúra 6. marca. Podľa neho by mala strana získať 6,7% hlasov. Podľa oficiálnych výsledkov štatistického úradu získala strana OĽaNO vo voľbách 8,55% všetkých platných hlasov. Nevieme kvantifikovať čo sa dá obecne myslieť pod pojmom \"dramaticky\". Aritmetický priemer prieskumov by sa pohyboval na úrovni 5,9% a je pravda, že to znamená nižší odhad. S blížiacimi voľbami sa mali prieskumy tendenciu spresňovať." ]
2012-03-11 00:00:00
{ "text": [ "prieskumy", "výsledkov" ], "url": [ "http://www.focus-research.sk/?section=show&id=10", "http://app.statistics.sk/nrsr2012/graf/graf1sr.jsp?lang=sk" ] }
2025-10-16T20:47:03.465967+00:00
vr17782
null
https://demagog.sk/vyrok/vr17782
Veronika Remišová
Za ľudí
https://demagog.sk/politik/veronika-remisova
...v zákonníku práce máme ustanovenie, ktoré hovorí, že ak nevládzu vykonávať prácu, zdvíhať ťažké kvádre alebo majú problémy s chrbtom, tak ich zamestnávateľ má preradiť na pozíciu, ktorú dokážu vykonávať.
2018-05-20 00:00:00
Pravda
Ak interpretujeme výrok Veroniky Remišovej v kontexte celej diskusie, je potrebné napísať, že Zákonník práce nešpecifikuje pracovné podmienky pre starších ľudí, ale vo všeobecnosti umožňuje zamestnávateľovi preradiť zamestnancov na inú pozíciu kvôli zdravotným dôvodom po predložení lekárskeho posudku. Okrem toho zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov obsahuje ustanovenia, ktoré ukladajú zamestnávateľovi povinnosť zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, ako aj na ich vek . Výrok môžeme hodnotiť ako pravdivý. Obsahom § 55 ods.2 ZP je taxatívny výpočet dôvodov v prípade ktorých je povinný zamestnávateľ preradiť zamestnanca na inú prácu. Podľa písm a) vzniká zamestnávateľovi povinnosť preradiť zamestnanca na inú prácu, ak „ zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu , alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, " Podľa § 5 ods 2 písm. f) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov patrí medzi všeobecné zásady prevencie „ prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku, " a podľa § 6 ods.1 písm. o) všeobecnou povinnosťou zamestnávateľa v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinnosť „ zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek...a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu,...schopnostiam, na ktoré nemajú vek ." Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Ak interpretujeme výrok Veroniky Remišovej v kontexte celej diskusie, je potrebné napísať, že Zákonník práce nešpecifikuje pracovné podmienky pre starších ľudí, ale vo všeobecnosti umožňuje zamestnávateľovi preradiť zamestnancov na inú pozíciu kvôli zdravotným dôvodom po predložení lekárskeho posudku. Okrem toho zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov obsahuje ustanovenia, ktoré ukladajú zamestnávateľovi povinnosť zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, ako aj na ich vek . Výrok môžeme hodnotiť ako pravdivý. Obsahom § 55 ods.2 ZP je taxatívny výpočet dôvodov v prípade ktorých je povinný zamestnávateľ preradiť zamestnanca na inú prácu. Podľa písm a) vzniká zamestnávateľovi povinnosť preradiť zamestnanca na inú prácu, ak „ zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu , alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, \" Podľa § 5 ods 2 písm. f) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov patrí medzi všeobecné zásady prevencie „ prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku, \" a podľa § 6 ods.1 písm. o) všeobecnou povinnosťou zamestnávateľa v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinnosť „ zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek...a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu,...schopnostiam, na ktoré nemajú vek .\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2018-05-21 00:00:00
{ "text": [ "Zákonník práce", "zákon č. 124/2006", "§ 55 ods.2", "zákona č. 124/2006" ], "url": [ "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20180501.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/20150701.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20180501#predpis.cast-druha.skupinaParagrafov-preradenie_na_inu_pracu", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/20150701.html" ] }
2025-10-16T19:25:03.493610+00:00
vr15541
null
https://demagog.sk/vyrok/vr15541
Andrej Danko
SNS
https://demagog.sk/politik/andrej-danko
...Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, ktorí zrazu minulý týždeň hovorili o etickom kódexe pre poslancov v samosprávach...
2016-11-13 00:00:00
Pravda
Návrh o vydanie tzv. etického kódexu predložili poslanci klubu OĽaNO-Nova Viera Dubačová, Oto Žarnay a Ján Budaj. Má ísť o vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Návrh bol do parlamentu doručený 2. novembra 2016. Poslanci svoj návrh a očakávania od tejto úpravy prezentovali na tlačovej konferencii 15. novembra 2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa dôvodovej správy je " Cieľom predkladanej novely zákona je: a) regulácia eticky korektného správania poslancov miestnej samosprávy, b) realizácia práva na dobrú správu vecí verejných prostredníctvom priamej bezbariérovej komunikácie fyzických a právnických osôb s obecným zastupiteľstvom, c) uloženie povinnosti obecnému zastupiteľstvu vytvoriť skutočný priestor na realizáciu oprávnenia poslanca pracovať aspoň v jednej komisii obecného zastupiteľstva, d) explicitná deklarácia oprávnenia poslanca obecného zastupiteľstva pracovať aspoň v jednej komisii obecného zastupiteľstva ." Presnejšie by malo ísť o povinnost obcí prijať Etický kódex poslanca ktorý bude pre poslanca záväzný, o povinnosť obcí zaradiť do programu zasadnutia zastupiteľstva bod, kedy môžu fyzické a právnické osoby vystúpiť na verejnom zasadnutí bez obmedzení, ďalej by sa mali zriaďovať komisie tak, aby poslanci mohli pracovať aspoň v jednej z takých komisií. Poslanci o návrhu povedali , že "Potreba tohto priameho komunikačného inštitútu sa javí v súčasnosti ako dôležitý faktor dobrej správy vecí verejných, ako aj prostriedok na posilnenie občianskej spoločnosti.(...) Etický kódex privedie zastupiteľstvá k tomu, že tu bude nejaký imperatív, voči ktorému sa bude možné stavať. Novela nemá slúžiť ako bakuľa na umlčanie poslancov, ale je to krok k otvorenej samospráve. Chceme pomôcť najmä v malých obciach a mestách tým, ktorí sa nemôžu dočkať väčšiny ani podpory médií"
[ "Návrh o vydanie tzv. etického kódexu predložili poslanci klubu OĽaNO-Nova Viera Dubačová, Oto Žarnay a Ján Budaj. Má ísť o vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Návrh bol do parlamentu doručený 2. novembra 2016. Poslanci svoj návrh a očakávania od tejto úpravy prezentovali na tlačovej konferencii 15. novembra 2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa dôvodovej správy je \" Cieľom predkladanej novely zákona je: a) regulácia eticky korektného správania poslancov miestnej samosprávy, b) realizácia práva na dobrú správu vecí verejných prostredníctvom priamej bezbariérovej komunikácie fyzických a právnických osôb s obecným zastupiteľstvom, c) uloženie povinnosti obecnému zastupiteľstvu vytvoriť skutočný priestor na realizáciu oprávnenia poslanca pracovať aspoň v jednej komisii obecného zastupiteľstva, d) explicitná deklarácia oprávnenia poslanca obecného zastupiteľstva pracovať aspoň v jednej komisii obecného zastupiteľstva .\" Presnejšie by malo ísť o povinnost obcí prijať Etický kódex poslanca ktorý bude pre poslanca záväzný, o povinnosť obcí zaradiť do programu zasadnutia zastupiteľstva bod, kedy môžu fyzické a právnické osoby vystúpiť na verejnom zasadnutí bez obmedzení, ďalej by sa mali zriaďovať komisie tak, aby poslanci mohli pracovať aspoň v jednej z takých komisií. Poslanci o návrhu povedali , že \"Potreba tohto priameho komunikačného inštitútu sa javí v súčasnosti ako dôležitý faktor dobrej správy vecí verejných, ako aj prostriedok na posilnenie občianskej spoločnosti.(...) Etický kódex privedie zastupiteľstvá k tomu, že tu bude nejaký imperatív, voči ktorému sa bude možné stavať. Novela nemá slúžiť ako bakuľa na umlčanie poslancov, ale je to krok k otvorenej samospráve. Chceme pomôcť najmä v malých obciach a mestách tým, ktorí sa nemôžu dočkať väčšiny ani podpory médií\"" ]
2016-11-14 00:00:00
{ "text": [ "doručený", "tlačovej konferencii", "dôvodovej správy", "povedali" ], "url": [ "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=312", "http://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/7/2205", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=432029", "http://domov.sme.sk/c/20384813/budaj-z-olano-samosprava-je-roky-aj-hniezdom-korupcie-treba-ju-otvorit.html" ] }
2025-10-16T19:31:57.575104+00:00
vr27620
null
https://demagog.sk/vyrok/vr27620
Peter Kažimír
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
Pán Figeľ si mýli roky. Ak hovorí o jednorazových opatreniach, tak je podľa mňa v trošku v atmosfére schvaľovania rozpočtu na tento rok, keď som bol ja ako minister financií pod paľbou kritiky z hľadiska jednorazových opatrení. To je rok 2014.
2014-04-27 00:00:00
Pravda
Peter Kažimír hovorí pravdu, keď poukazuje na viacero kritických názorov adresovaných na rozpočet pre rok 2014, ktoré okrem iného poukazovali na vysokú frekvenciu jednorazových opatrení.
[ "Peter Kažimír hovorí pravdu, keď poukazuje na viacero kritických názorov adresovaných na rozpočet pre rok 2014, ktoré okrem iného poukazovali na vysokú frekvenciu jednorazových opatrení." ]
2014-04-28 00:00:00
{ "text": [ "kritizovala", "blogu", "nepodporila", "(TASR" ], "url": [ "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/299134-rozpoctova-rada-rozpocet-stoji-na-jednorazovych-opatreniach/", "http://radoslavprochazka.blog.sme.sk/c/315945/Vieme-prvi-Rozpocet-pisala-Suvadova.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/vlada-rozpocet-opozicia-kritika/66741-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7037684/rozpocet-je-rizikovy-a-dokazuje-bezradnost-vlady-odkazuje-opozicia.html" ] }
2025-10-16T19:47:40.115317+00:00
vr26530
null
https://demagog.sk/vyrok/vr26530
Jaroslav Paška
SNS
https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska
Európska únia však rokuje už od roku 2009 s Kanadou aj o podmienkach obchodnej dohody.
2014-01-15 00:00:00
Pravda
Dohoda medzi Kanadou a Európskou úniou s názvom Comprehensive and Economic Trade Agreement (CETA) je výsledkom štúdie z roku 2008 s názvom: Assesing the Costs and Benefits of a Closer EU-Canada Economic Partnership . Je pravdou, že Kanada rokuje s EÚ o tejto dohode od roku 2009. Za začiatok negociácii je stanovený EÚ-Kanada summit v Prahe 6. mája 2009, kde bola prejednávaná práve obchodná dohoda. Výrok Jaroslava Pašku teda hodnotíme ako pravdivý.
[ "Dohoda medzi Kanadou a Európskou úniou s názvom Comprehensive and Economic Trade Agreement (CETA) je výsledkom štúdie z roku 2008 s názvom: Assesing the Costs and Benefits of a Closer EU-Canada Economic Partnership . Je pravdou, že Kanada rokuje s EÚ o tejto dohode od roku 2009. Za začiatok negociácii je stanovený EÚ-Kanada summit v Prahe 6. mája 2009, kde bola prejednávaná práve obchodná dohoda. Výrok Jaroslava Pašku teda hodnotíme ako pravdivý." ]
2014-01-15 00:00:00
{ "text": [ "Assesing the Costs and Benefits of a Closer EU-Canada Economic Partnership", "EÚ-Kanada summit" ], "url": [ "http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2008/october/tradoc_141032.pdf", "http://www.canadainternational.gc.ca/eu-ue/bilateral_relations_bilaterales/2009_05_06_summit-sommet.aspx" ] }
2025-10-16T19:51:43.179340+00:00
vr33901
null
https://demagog.sk/vyrok/vr33901
Martin Poliačik
toho času nepolitik
https://demagog.sk/politik/martin-poliacik
Tak sa, takým spôsobom sa ten zákon vykladal aj doteraz. V momente, keď, keď išlo o predaj, tak to bolo ako priťažujúca, priťažujúca okolnosť a na základe toho tie tresty potom išli vyššie.
2013-05-26 00:00:00
Neoveriteľné
Túto informáciu sa nám nepodarilo overiť zo žiadneho hodnoverného zdroja. Výrok Martina Poliačika teda označujeme za neoveriteľný.
[ "Túto informáciu sa nám nepodarilo overiť zo žiadneho hodnoverného zdroja. Výrok Martina Poliačika teda označujeme za neoveriteľný." ]
2013-05-27 00:00:00
{ "text": [], "url": [] }
2025-10-16T19:57:22.691978+00:00
49113
49,113
https://demagog.sk/vyrok/49113
Ľudovít Ódor
nestranník
https://demagog.sk/politik/ludovit-odor
Bohužiaľ, programové obdobie 2014-2020, teraz je vlastne máj 2023 a stále máme čerpanie len 70 %, takto to nemôže pokračovať do budúcnosti.
null
Pravda
V marci 2023 sme mali schválené čerpanie 68,76 % eurofondov za obdobie 2014-2020, výrok Ľudovíta Ódora preto hodnotíme ako pravdivý. Národná Banka Slovenska už v roku 2022 informovala, že Slovensko zaostáva za inými členskými štátmi v čerpaní eurofondov. V máji minulého roka Slovensko stále nemalo vyčerpaných okolo 7 miliárd eur z programového obdobia 2014-2020. V júni 2022 v čerpaní eurofondov na tom boli horšie iba Chorváti. V čerpaní eurofondov sme veľmi nepokročili ani v roku 2023. V apríli 2023 boli podľa ministerstva financií schválené prostriedky vo výške 9 972,65 mil. EUR, čo predstavuje čerpanie na úrovni 68,76% (. pdf , s. 1). Vyčerpanie všetkých zvyšných eurofondov je podľa mnohých nemožné, a predĺženie oprávnenosti programového obdobia Európska Únia nepodporuje kvôli potenciálnemu negatívnemu vplyvu na budúce programové obdobie. Keďže čerpanie eurofondov je skutočne na úrovni cca. 70%, výrok hodnotíme ako pravdivý.
[ "V marci 2023 sme mali schválené čerpanie 68,76 % eurofondov za obdobie 2014-2020, výrok Ľudovíta Ódora preto hodnotíme ako pravdivý.", "Národná Banka Slovenska už v roku 2022 informovala, že Slovensko zaostáva za inými členskými štátmi v čerpaní eurofondov. V máji minulého roka Slovensko stále nemalo vyčerpaných okolo 7 miliárd eur z programového obdobia 2014-2020. V júni 2022 v čerpaní eurofondov na tom boli horšie iba Chorváti.", "V čerpaní eurofondov sme veľmi nepokročili ani v roku 2023. V apríli 2023 boli podľa ministerstva financií schválené prostriedky vo výške 9 972,65 mil. EUR, čo predstavuje čerpanie na úrovni 68,76% (. pdf , s. 1).", "Vyčerpanie všetkých zvyšných eurofondov je podľa mnohých nemožné, a predĺženie oprávnenosti programového obdobia Európska Únia nepodporuje kvôli potenciálnemu negatívnemu vplyvu na budúce programové obdobie. Keďže čerpanie eurofondov je skutočne na úrovni cca. 70%, výrok hodnotíme ako pravdivý." ]
2023-06-02 00:00:00
{ "text": [ "zaostáva", "7", "horšie", "pdf", "nepodporuje" ], "url": [ "https://www.nbs.sk/_img/documents/_komentare/analytickekomentare/2022/ak119_kolko_stoji_zlyhane_cerpanie_eurofondov.pdf", "https://www.nbs.sk/_img/documents/_komentare/analytickekomentare/2022/ak119_kolko_stoji_zlyhane_cerpanie_eurofondov.pdf", "https://www.euractiv.com/section/politics/short_news/slovakia-second-worst-in-eu-funds-absorption-after-croatia/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/39/Cerpanie-SF-a-KF_tlacova-sprava_31.pdf", "https://www.trend.sk/spravy/cerpani-eurofondov-sme-umiestnili-predposlednom-mieste-horsie-je-tom-iba-chorvatsko" ] }
2025-10-16T19:10:33.096560+00:00
vr17299
null
https://demagog.sk/vyrok/vr17299
Béla Bugár
MOST-HÍD
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
My sme napríklad prijali zákon, podľa ktorého (...) vyše sto tisíc eur nemusíte robiť čisto v škole alebo zdravotné zariadenie, verejné obstarávanie, čo sa týka potravín...
2018-02-04 00:00:00
Nepravda
Zákon o verejnom obstarávaní síce zakotvuje finančné limity pre zákazky na nákup potravín pre školské zariadenia, no nie pre zdravotnícke zariadenia. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Béla Bugár hovorí o zákone , ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona predložili Peter Antal, Béla Bugár a Gábor Gál v máji 2017 a schválený bol 14. septembra 2017. Predmetný návrh zákona podporilo 78 zo 135 prítomných poslancov. Zmenám finančných limitov pre zákazky na nákup potravín pre školské zariadenia, o ktorých hovorí Béla Bugár, je venovaný § 5 odsek 3 písm. c). Finančným limitom je "200 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru, ktorým sú potraviny určené pre zariadenia školského stravovania, zariadenia pre seniorov, domovy sociálnych služieb alebo zariadenia podľa osobitného predpisu,27a) ak tieto poskytujú stravovanie, a ak ide o zákazku na poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1." Táto zmena by mala zjednodušiť nákup potravín a podporiť využívanie ponuky regionálnych výrobcov a overených dodávateľov. Avšak zákon sa nevzťahuje na nemocnice či zdravotnícke zariadenia ako tvrdí Bugár, hoci i táto možnosť bola v hre: " Päťnásobné zvýšenie limitu kritizovalo hnutie OĽaNO ako neadekvátne a žiadalo zvýšenie iba na dvojnásobok, teda na 80 tis. eur. Zároveň navrhovalo rozšíriť pôsobnosť limitu pre potraviny okrem škôl na nemocnice a sociálne zariadenia. O tomto, ako aj ďalšom pozmeňujúcom návrhu OĽaNO poslanci napokon nehlasovali, keďže už predtým odsúhlasili spoločnú správu s príslušnými bodmi. " Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Zákon o verejnom obstarávaní síce zakotvuje finančné limity pre zákazky na nákup potravín pre školské zariadenia, no nie pre zdravotnícke zariadenia. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Béla Bugár hovorí o zákone , ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona predložili Peter Antal, Béla Bugár a Gábor Gál v máji 2017 a schválený bol 14. septembra 2017. Predmetný návrh zákona podporilo 78 zo 135 prítomných poslancov. Zmenám finančných limitov pre zákazky na nákup potravín pre školské zariadenia, o ktorých hovorí Béla Bugár, je venovaný § 5 odsek 3 písm. c). Finančným limitom je \"200 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru, ktorým sú potraviny určené pre zariadenia školského stravovania, zariadenia pre seniorov, domovy sociálnych služieb alebo zariadenia podľa osobitného predpisu,27a) ak tieto poskytujú stravovanie, a ak ide o zákazku na poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1.\" Táto zmena by mala zjednodušiť nákup potravín a podporiť využívanie ponuky regionálnych výrobcov a overených dodávateľov. Avšak zákon sa nevzťahuje na nemocnice či zdravotnícke zariadenia ako tvrdí Bugár, hoci i táto možnosť bola v hre: \" Päťnásobné zvýšenie limitu kritizovalo hnutie OĽaNO ako neadekvátne a žiadalo zvýšenie iba na dvojnásobok, teda na 80 tis. eur. Zároveň navrhovalo rozšíriť pôsobnosť limitu pre potraviny okrem škôl na nemocnice a sociálne zariadenia. O tomto, ako aj ďalšom pozmeňujúcom návrhu OĽaNO poslanci napokon nehlasovali, keďže už predtým odsúhlasili spoločnú správu s príslušnými bodmi. \" Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2018-02-05 00:00:00
{ "text": [ "zákone", "podporilo", "venovaný", "zmena", "nevzťahuje" ], "url": [ "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6396", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=39156", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20171108", "http://www.vssr.sk/clanok-z-titulky/schvalene-zmeny-by-mali-zjednodusit-verejne-obstaravanie.htm", "http://www.vssr.sk/clanok-z-titulky/schvalene-zmeny-by-mali-zjednodusit-verejne-obstaravanie.htm" ] }
2025-10-16T19:26:42.470730+00:00