session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
28 | 2012-02-03 | Autorizovaná rozprava | 90 | Dubovcová, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Dubovcová | poslankyňa NR SR | Ďalej prosím, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Kollára. | [] | 4,002,338 |
39 | 2014-10-29 | Autorizovaná rozprava | 202 | Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Kadúc | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani predkladateľka a aj pán predkladateľ, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, tak ako povedala pani predkladateľka. Ako spravodajca určený navrhovaným gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. | [] | 4,209,743 |
53 | 2015-06-16 | Autorizovaná rozprava | 104 | Huba, Mikuláš, poslanec NR SR | Mikuláš | Huba | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Aj ja uznávam, že 40 rokov starý a x-krát novelizovaný zákon nie je asi to pravé orechové, najmä keď sa týka takej dôležitej oblasti, ako stavebný zákon. Ale zároveň chcem upozorniť, že to neznamená, že nový zákon musí byť automaticky lepší, ako ten dnešný. To by sme mali mať stále na pamäti, aby nás nemátal len ten samotný fakt, že 40 rokov tu niečo máme, treba to nutne za každú cenu a čo najskôr zmeniť. My sme pred rokom a pol v kinosále Národnej rady organizovali odborný seminár, na ktorom sa zúčastnilo približne 150 účastníkov a účastníčok, čo je samo o sebe dosť unikátne a stáva sa to veľmi zriedka, ale to nie je ani to podstatné. Podstatné je, že to zloženie týchto účastníkov/účastníčok bolo naozaj reprezentatívne, keďže zastupovali stavovské organizácie, komory a ďalšie, zastupovali verejnú správu, najmä teda samosprávu, zastupovali relevantné mimovládky, akademickú obec, expertnú sféru a ďalšie relevantné oblasti vrátane stavebníkov, ktorí majú čo povedať do tejto problematiky. Prečo to spomínam? Nielen preto, že išlo o unikátne podujatie, ale aj preto a najmä preto, že z analýzy tých vystúpení vyplynulo, že približne 90 až 95 % tých hodnotení, ktoré odzneli v tých vystúpeniach, boli kritické a naozaj vytýkali viac či menej zásadné veci tomu návrhu. Je fakt, že je to návrh starý jeden a pol roka, ktorý sa medzičasom zmenil a pevne verím, že mnohé problémové veci sa z neho podarilo odstrániť. Na druhej strane sa obávam, že tá celková filozofia a množstvo tých problémov tam zostalo, takže bude o čom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,956,252 |
26 | 2018-02-01 | Autorizovaná rozprava | 247 | Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR | Ľuboš | Blaha | poslanec NR SR | Vážený pán predseda, dovoľte mi predložiť procedurálny návrh, aby sme zajtra... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,003,892 |
22 | 2011-09-08 | Autorizovaná rozprava | 200 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | Pán poslanec Bastrnák, Novotný, Matovič, Kaliňák s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Pán poslanec Bastrnák. | [] | 3,988,295 |
58 | 2015-12-08 | Autorizovaná rozprava | 190 | Lipšic, Daniel poslanec NR SR | Daniel | Lipšic | poslanec NR SR | Čiže váš, pán predsedajúci, veď nechajte to už na mňa (povedané súbežne s predsedajúcim), čítať návrh zákona, o ktorom rokujeme, nie je podľa vás k veci, hej? To nie je k veci. Návrh zákona, o ktorom rokujeme, nie je k veci. (Smiech v sále.) To je zaujímavé. Ja som si myslel, že o tom rokujeme práve. Keď ho niekto číta, tak nemôže byť viacej k veci. Obávam sa, že tak to je. Takže dobre. Článok I. Bod 1. Za § 140a sa vkladá § 140b, ktorý vrátane nadpisu znie: § 140b... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(povedané súbežne s predsedajúcim)",
"(Smiech v sále.)",
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 3,908,694 |
33 | 2018-06-15 | Autorizovaná rozprava | 78 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Pán poslanec Bublavý, spomenuli ste, že tak ste si poťažkali, že medzi poslancami Národnej rady sa cítite ako segregovaný z dôvodu, že keď niekto podniká alebo má iný príjem, tak nie je obmedzovaný a starostovia a primátori môžu poberať iba minimálny príjem za výkon tej druhej funkcie. Tak rád by som vás upozornil, že poslanci nesmú podnikať, teda nesmú mať príjem z podnikania, teda s výnimkou advokátov a podobne, ale teda to by bol problém, keby poslanci podnikali, a teda keď podnikajú, tak porušujú zákon. To je jedna vec. A druhá vec je, že ide o odmenu poskytovanú z verejných zdrojov aj v jednom, aj v druhom prípade, pričom, ako už teda Vlado Sloboda spomenul, predpokladá sa, že sa tejto funkcii človek venuje naplno. Samozrejme, že ak je starosta na nejaký štvrtinový úväzok, tak sa jej nemusí venovať naplno, ale pokiaľ ide o primátorov miest, ale aj väčšinu starostov, tak sa predpokladá, že sa naplno venujú tej funkcii a teda nie iba čiastočne. No a tak v takom prípade, dobre, zákon to umožňuje. Ja nemám problém s tým, že to zákon umožňuje, a rovnako nemám problém s tým, že je odmena za výkon tej druhej funkcie obmedzená. Áno, pokiaľ to cítite ako svoje poslanie a ľudia vás zvolia a stíhate to časove, tak je to na vás. | [] | 4,106,888 |
32 | 2021-07-02 | Autorizovaná rozprava | 27 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Príjemné dopoludnie prajem za seba všetkým. A udelím slovo pánovi predsedovi Jaroslavovi Karahutovi, nech sa páči. | [] | 4,204,134 |
14 | 2013-01-29 | Autorizovaná rozprava | 194 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca je jedna faktická poznámka. Končím možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pani Vaľová. | [] | 4,160,357 |
25 | 2021-03-31 | Autorizovaná rozprava | 183 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Eduard Kočiš. Nech sa páči. | [] | 4,007,047 |
3 | 2012-07-02 | Autorizovaná rozprava | 32 | Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR | Ľudovít | Kaník | poslanec NR SR | Pani poslankyňa Tomanová vždy nezabudne napadnúť druhý pilier. Tak až je to obchod storočia, tak je to obchod storočia pre občanov tejto krajiny. Pre 1,5 mil. sporiteľov, ale aj pre tých ostatných. Pretože bez neho by dôchodkový systém skolaboval omnoho rýchlejšie. Vďaka nemu už dnes majú ľudia na svojich súkromných účtoch 5 mld. eur, ktoré by tam nikdy inak nemali a ktoré im budú pomáhať v starobe, a vy im to chcete vziať. A chcete to nahradiť prísľubom prvého piliera, tak poviem len jeden vzťah. Dnes na jedného dôchodcu pripadá šesť aktívnych ľudí alebo ľudí v aktívnom veku. Za dvadsať rokov to bude pomer skoro jedna k jednej. Na jedného dôchodcu jeden až dvaja ľudia v aktívnom veku. To aj malé dieťa vie, že takýto systém nemôže fungovať. Že nebude mať v živote nikdy dosť peňazí na to, aby dôchodky zaplatil. Vy ženiete ľudí, ktorí sú dnes mladší ako 50 rokov, do absolútne nezabezpečenej situácie na dôchodku. Vy ich vlastne obetúvate preto, aby ste zohnali pár peňazí dnes. A vy ste vtlačili sociálnemu systému svoju pečať, keď ste boli ministerka, za štyri roky, tak ja ju trošku na niektorých prípadoch pomenujem. Deti dostávajú, ktoré sú z rodín sociálne odkázaných, 17-20 eur len zato, že chodia do školy. Napriek tomu, že máme povinnú školskú dochádzku. Žena, ktorá je tehotná, len zato, že otehotnie, a zato, že je sociálne odkázaná, dostane 13,50. Dostávajú príspevok na zdravotnú starostlivosť, aj keď na to už nie je žiadne opodstatnenie. A toto spôsobilo to, že pracovať sa prestalo oplatiť týmto skupinám ľudí. Pretože dostávajú sociálne dávky, to isté, čo by získali prácou. | [] | 3,949,191 |
51 | 2015-05-19 | Autorizovaná rozprava | 157 | Kuffa, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Kuffa | poslanec NR SR | Myslím si, že mnohé veci sa z politiky vytratili a v ’89. roku ten ideál bol kdesi inde. Keď sa ktosi možno k čomusi takému, Marián, vráti, vieš, tak to ľudia nevedia pochopiť. Ty si to krásne tuná povedal, v podstate renesančných sociálnych filozofov si tu citoval, mnohí sa priznali, že vôbec nevedeli a nemali ani poňatia, že o čom rozprávaš, ale som ťa pozorne počúval a možno aj medzi riadkami je treba potrebné počuť, ale ja ti odpoviem na to tak biblicky, vieš, Marián, nehádžte perly sviniam, lebo keď sviniam hodíš perly, zašliapu ich do blata. To je evanjeliové, nehádžte perly sviniam. Hej, a to je presne to. Vzájomne sa nepočúvame, a to je celý ten problém. Henrieta Crkoňová je naozaj jedinečnou, výnimočnou osobnosťou (ruch v sále) aj po tých morálnych kvalitách, aj kvalifikačných. Bezpochyby tomu tak je a taký humbug, ktorý sa tuná teraz zvrhol tu aj v rámci tej politiky, a tie prestrelky, ktoré sa tuná vedú, naozaj je to veľakrát nedôstojné. Aj tá skazenosť, ktorú si spomínal tuná, tak, myslím si, že naberá skutočne obludné rozmery. Tomáš Morus bol ten, ktorý bol ochotný obetovať svoj vlastný život. Ja to viem, že do toho Toweru, to bola jeho dcéra, ktorá tam chcela ísť, a možno to bola manželka, ako si to hovoril, ale nechcel ju prijať. Nechcel ju prijať kvôli tomu, aby ho citovo nevydierala. On za to presvedčenie položil svoj život, kráľ, ktorý bol jeho priateľom, spriaznencom, dal mu odťať hlavu sekerou. Hej, bolo to veľmi drastické, ale dnes, že by možno v politike bolo možno, čo len jeden alebo dvaja, alebo traja takíto ľudia, tak sa budú len z toho smiať, samozrejme. Ale ten tvoj prejav bol brilantný, ďakujem. | [
"(ruch v sále)"
] | 3,902,892 |
16 | 2011-04-01 | Autorizovaná rozprava | 160 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Číž, neviem teda, čo ste tým chceli povedať, ja som hovoril iba o tom, že nedôjdeme v tejto veci k dohode, koalícia a opozícia. Ak niekto v koalícii má snahu v tejto konkrétnej veci sa dohodnúť s opozíciu, tak iba stráca čas. Ak ste s tým mali nejaký problém, tak sa čudujem, lebo svojím vystúpením ste to potvrdili, že k žiadnej dohode v tejto veci nemôže dôjsť. Pán poslanec Rafaj, ja som úmyselne vystúpil v rozprave, nevystúpil som v záverečnej reči ako spravodajca, pretože moje vystúpenie bolo politické, nebolo zhrňujúce diskusiu nejako objektívne, ja nemám ambíciu byť objektívny, ja som vyslovil svoj názor. Pokiaľ ide o československú ústavu, neviem, či ste mysleli komunistickú ústavu, alebo pôvodnú československú ústavu, tak neviem, či sa máme vracať do obdobia dávnej histórie, alebo treba baviť sa o tom, čo je v súčasnosti. Pokiaľ ide o maďarskú ústavu, to tu zaznelo viackrát, ja keby som bol poslancom maďarského parlamentu, akože nie som, tak by som za taký návrh ústavy, samozrejme, že nehlasoval. A, pán poslanec Čaplovič, koľkokrát som bol na južnom Slovensku? No bol som mnohokrát na južnom Slovensku, mám tam známych, mám tam priateľov, mám tam dokonca rodinu a, samozrejme, že jedným zákonom nemožno vyriešiť všetky problémy, ktoré ľudia majú, ale to nemožno vyriešiť žiadnym zákonom. Ďakujem. | [] | 4,140,856 |
3 | 2012-07-02 | Autorizovaná rozprava | 17 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Poprosím vás rozprávať k téme. Prepáčte. | [] | 3,949,176 |
28 | 2008-11-04 | Autorizovaná rozprava | 8 | D. Gabániová, poslankyňa: | D | Gabániová | poslankyňa | A pán poslanec Miššík, ďakujem za vašu faktickú poznámku a rešpektujem v plnej miere vaše dojmy a pojmy. | [] | 4,097,007 |
6 | 2024-01-23 | Autorizovaná rozprava | 34 | Pollák, Peter, poslanec NR SR | Peter | Pollák | poslanec NR SR | Ospravedlňujem sa, pán predsedajúci. Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za vašu rozpravu a správne ste si kládli tie otázky, že komu má pomôcť tento návrh zákona. Sú to naozaj iba, je to iba pár osôb, ktorí dnes čelia tým závažným trestným činom, alebo teda odsúdeniam, a tento návrh zákona je písaný hlavne pre týchto ľudí. No obyčajní ľudia z toho budú mať problém a nebezpečný návrh tento, tohto zákona bude dôsledok vlastne robenia politiky Roberta Fica, ktorý pred voľbami niečo iné sľuboval a po voľbách niečo iné robí. Táto vládna koalícia počas volieb nasľubovala ľuďom hory-doly, zlacnené potraviny, zlacnené hypotéky a vyššie nejaké sociálne istoty. Bezpečnosť Slovenska bol názov o tom, keď sa predkladal, to keď sa predkladalo programové vyhlásenie vlády, no podľa tohto návrhu zákona to tak vôbec nevyzerá. A tento návrh zákona, bohužiaľ, oni sa tomu bránia, ale je to tak, že sem budú chodiť najväčší gauneri z celého sveta, aby si tu mohli odpykať tresty za závažnú trestnú činnosť, za korupciu, a takýchto ľudí po svete určite behá veľa. My máme dostatok takýchto ľudí na Slovensku, však sa stačí pozrieť iba do okruhu takého Roberta Fica alebo jeho blízkym, ktorí dnes naozaj čelia tým najväčším trestom za ekonomickú trestnú činnosť. A tento návrh zákona, bohužiaľ, poškodí všetkých obyvateľov Slovenskej republiky. Táto vláda si nemôže viac hovoriť a nemôže hovoriť o tom, že chce pre Slovensko bezpečnosť, ako to tvrdila pri programovom vyhlásení vlády. | [] | 4,095,070 |
19 | 2024-09-26 | Autorizovaná rozprava | 176 | Ľupták, Pavel, poslanec NR SR | Pavel | Ľupták | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Toto vystúpenie pána Matoviča treba si stiahnuť a dobre ho archivovať a púšťať ďalším generáciám. Prečo? Teraz dobre počúvajte. Slovensko zbankrotuje. To je iba, to je, toto je holý fakt. Budeme sa akurát, môžme sa dohadovať o tom, kedy, či to bude o 30 rokov, alebo o 15, alebo o osem, alebo o 45. Z tejto dlhovej pasce nie je úniku a zdôvodnenie toho, čo hovorím, je v prejave pána Matoviča. On hovoril, toto som dal, toto sme dali, toto sme dali, toto sme dali. Dokonca vláde sme nechali 8 alebo 10 mld. Ale toto povie jedným dychom a druhým dychom povie, no ale to bolo na pôžičku. Sme si napožičiavali lacno. Ale no dobrý národohospodár musí povedať, za tie požičané peniaze, tie sme pretavili na toľko a toľko investícií a tie investície už prinášajú peniaze alebo za päť rokov začnú prinášať, toľko nových úsekov diaľnic sme rozostavali a tak ďalej. Tak takto sa riadi ekonomika štátu. Ja nevychádzam z úžasu, ja som nový poslanec, ja s tým sajrajtom nemám nič, čo tu bol v minulosti. A kukám sa vedľa, vy tomu ako somárikovia tlieskate. Zdôvodneniu, prečo Slovensko bankrotuje, takto tu capkáte jak idioti. Prepáčte, že sa tu rozčuľujem. Ja si pripadám, že som v nejakom panoptiku. Takto keby sa riadi, keby som riadil moju živnosť, tak skrachujem nie za mesiac, za dva týždne. A toto všetci poslanci, pardon, skoro všetci, čo tu kvákajú, považujú za normálne a vládnu koalíciu, ktorá sa snaží ten nevyhnutný bankrot oddialiť o 50 rokov, tak hovoríte, že my ožobračujeme ľudí. Toto sa mi sníva. Občania Slovenskej republiky, ak ešte raz uveríte tomuto populistovi, Boh ochraňuj Slovensko, druhú šancu už nedostaneme. (Potlesk a reakcie z pléna.) | [
"(Potlesk a reakcie z pléna.)"
] | 3,923,483 |
1 | 2012-04-04 | Autorizovaná rozprava | 99 | Bugár, Béla, doterajší podpredseda NR SR | Béla | Bugár | doterajší podpredseda NR SR | Ján Mičovský. | [] | 4,216,050 |
28 | 2008-10-28 | Autorizovaná rozprava | 217 | A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: | A | Belousovová | podpredsedníčka NR SR | Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Pán poslanec tu nie je? Stráca poradie. Takže, pani poslankyňa Biró, nech sa páči. | [] | 4,226,189 |
23 | 2021-02-04 | Autorizovaná rozprava | 101 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Aha, tak týmto... | [] | 4,079,010 |
45 | 2019-05-13 | Autorizovaná rozprava | 76 | Suchánek, Alan, poslanec NR SR | Alan | Suchánek | poslanec NR SR | Počuli sme tu vyjadrenia k tomu, že sa stali v minulosti ozaj chyby a dneska na ne, na ne doplácame. Ja by som chcel ešte upozorniť na jeden ten dôležitý fakt. Tým, že sa zaviedla praktická sestra, tak zároveň vtedy, ak si dobre spomeniete, sa spravilo aj to, že po strednej zdravotnej škole môže tento človek, ak chce, môže aj hneď alebo potom neskôr študovať aj externe na vysokej škole. Neni to preňho podmienka, že 7 rokov musí študovať a nemôže zarábať. On po 4 rokoch, táto, tento človek môže ísť pracovať, má chlebík v ruke, keď cíti potrebu alebo, alebo cíti, že sa potrebuje alebo chce vzdelávať, alebo chce postupovať v práci a tak ďalej, tak má, má možnosť sa ďalej vzdelávať a nemusí ísť na celodenné štúdium vysokoškolské. To je tiež veľmi dôležitá vec, pretože nie každý má podmienky ekonomické v rodine také, že môže 7 rokov študovať preto, aby mohol robiť zdravotnú sestru. A ešte k tomu, k tej terminológii, praktická sestra, zdravotná sestra a budeme tu vykrikovať, že či taká väčšia sestra, alebo menšia sestra a tak ďalej. Máme lekárov, máme lekárov rovno po škole, máme lekárov s atestáciou, dokonca máme lekárov, poznám ja, ktorí majú päť atestácií, a nerobíme reg..., vôbec to nedelíme, že lekár s jednou, s druhou, máme vedúcich oddelení, tiež je to lekár. Tam ide o to, aby sa mal kto o toho pacienta starať. A to najdôležitejšie, musíme spojiť sily, nie bojovať jeden s druhým a proti sebe, ale spojiť sa pre pacienta. | [] | 3,885,181 |
51 | 2015-05-28 | Autorizovaná rozprava | 89 | Miškov, Juraj, poslanec NR SR | Juraj | Miškov | poslanec NR SR | Zadlžili ho štátom dosadení manažéri, ktorí boli vtedy blízki najmä strane SDĽ. Tej SDĽ, ktorá je dnes plne integrovaná v strane SMER – sociálna demokracia a ktorej predstavitelia sa zjavne ani do dnešného dňa nezmierili s tým, že im skončili zlaté tunelárske časy. A sú to práve tí predstavitelia strany SDĽ v strane SMER, ktorí snívajú o navrátení Slovenských elektrární do štátnych rúk. Elektrárne teda potrebovali investíciu, modernizáciu a splatenie starých dlhov, čo mohol zabezpečiť iba kapitálovo silný investor. Podľa uznesenia vlády č. 707/2002 bolo okrem iného úlohou ministra hospodárstva, citujem: „Zabezpečiť vypracovanie alternatívneho návrhu splácania záväzkov Slovenských elektrární, akciovej spoločnosti, Bratislava v rokoch 2002 a 2003 bez použitia úverov so štátnymi zárukami.“ Čiže po rozkradnutí podniku ľavicovými nominantmi, sa teda pravicoví politici rozhodli, že privatizácia spoločnosti vyrieši problém, odkiaľ vziať finančné prostriedky na krytie rastúcich záväzkov Slovenských elektrární. Po privatizácii spoločnosť vytvorila zisky v celkovej hodnote 1,9 mld. eur, ktoré však neboli rozdelené spoločníkom, to znamená, dividendy neboli vyplatené ani štátu, ani Enelu, ale boli použité práve na splatenie starých záväzkov a investovanie do výstavby III. a IV. bloku Jadrovej elektrárne v Mochovciach, do ktorej dotlačila Slovenské elektrárne prvá vláda Roberta Fica. Mimochodom, dostavba Mochoviec začína pripomínať príbeh diaľnice do Košíc, ktorá mala byť hotová v roku 2010 a nebude možno hotová ani v roku 2020, ale to je už iný príbeh. Aká bola história Vodnej elektrárne Gabčíkovo v tomto procese? V materiáli č. 109/2004 je konštatované, že pred ukončením privatizácie Slovenských elektrární dôjde k stanoveniu kompenzácie pre Slovenské elektrárne za vyňatie ich aktív v rámci Vodnej elektrárne Gabčíkovo z procesu privatizácie. Toto bolo naplnené uzatvorením Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov Vodnej elektrárne Gabčíkovo dňa 24. marca 2006. Následne vládne uznesenie č. 625/2004 z 23. júna 2004, kde sa píše o predaji aktív Vodnej elektrárne Gabčíkovo vo vlastníctve Slovenských elektrární štátnemu podniku Vodohospodárstva výstavba, citujem: „So súčasným uzavretím Zmluvy o nájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo na báze obojstrannej výhodnosti je potvrdením toho, že o tomto postupe, podľa ktorého Vodohospodárska výstavba prenajme Vodnú elektráreň Gabčíkovo novému vlastníkovi Slovenských elektrární, vedeli všetci záujemcovia o kúpu 66 % podielu spoločnosti ešte predtým, ako predložili svoje záväzné ponuky 28. júla 2004.“ Je preto nutné na tomto mieste skonštatovať, že táto skutočnosť mala vplyv na cenu, ktorú záujemcovia o kúpu podielu v Slovenských elektrárňach ponúkli, keďže rátali s tým, že Slovenské elektrárne budú prevádzkovať Vodnú elektráreň Gabčíkovo a budú mať takisto podiel na výnosoch z elektriny, ktorú táto elektráreň vyrobí. O tom, či bola kúpna cena podielu v Slovenských elektrárňach dobrá, alebo nie, si nedovolím špekulovať, nebol som pri tom. Osobne si myslím, že privatizácia v slovenských podmienkach bola často zlyhaním elít a azda nepoznám jediný príklad, kde by som mohol povedať, že som spokojný s jej priebehom na 100 %, a je jedno, či privatizovali modrí, alebo ste privatizovali vy. Musím to opakovať, vždy bol priebeh otázny a transparentnosť nedostatočná. Uvediem však dva podstatné fakty. Fakt prvý. Dzurindova vláda na rozdiel od minulotýždňovej privatizácie vašej vlády podielu v Slovak Telekome predávala podiel slovenských elektrárňach v súťaži. Čiže cena bola vygenerovaná medzinárodnou súťažou, do ktorej sa prihlásili okrem Enelu ešte ďalší dvaja veľkí energetickí hráči, žiadne schránkové firmy. Fakt druhý. Prvá vláda Roberta Fica chcela v novembri 2009 uzavrieť privatizáciu Slovenských elektrární formou tzv. nulového variantu, už to tu kolega Mikuláš Dzurinda niekoľkokrát spomínal. Tento materiál predložil na vládu vtedajší minister hospodárstva Jahnátek a na veľké prekvapenie nepožadoval od talianskeho Enelu žiadny doplatok za privatizáciu. Inak povedané, Ficova vláda považovala cenu, za ktorú získali Taliani Slovenské elektrárne, za zodpovedajúcu realite. Nepožadovali žiadny doplatok, naopak, chceli uzavrieť privatizáciu bez akéhokoľvek doplatku. Ako som spomínal pred chvíľou, narazili na svojho vtedajšieho koaličného partnera Slovenskú národnú stranu, ktorá sa postavila proti. Nebyť Slovenskej národnej strany – a naozaj ja nemám dôvod vyzdvihovať Slovenskú národnú stranu –, ale nebyť Slovenskej národnej strany, vláda Roberta Fica, prvá vláda Roberta Fica jednoducho privatizáciu uzavrie s nulovým doplatkom. To je fakt. Vráťme sa ale k ďalším faktom o Vodnej elektrárni Gabčíkovo. O tom, že dôjde k podpisu Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo medzi Vodohospodárskou výstavbou a Slovenskými elektrárňami, rozhodla vláda ešte 23. júna 2004, čiže predtým, ako boli predložené, ako som spomínal, záväzné ponuky záujemcov o kúpu 66 % podielu v spoločnosti. Čo sa týka rozdelenia výnosov z predaja elektrární, opäť to tu spomínal už pán poslanec Dzurinda, medzi spoločnosťami Vodohospodárska výstavba a Slovenské elektrárne, tak je potrebné upozorniť na to, že dlho pred privatizáciou, ešte v roku 2001 podpísali obidva dotknuté podniky zmluvu o zabezpečení podmienok na výrobu elektrickej energie, ktorá určila pomer rozdelenia výnosov na 65 % pre Vodohospodársku výstavbu a 35 % pre Slovenské elektrárne, tento pomer zostal zachovaný aj po privatizácii v roku 2006. Čiže nie je pravdou to, čo tvrdí vláda, že to bola akási čerešnička na torte, kedy Slovenské elektrárne dostali 35 % podiel na výnosoch z výroby elektrickej energie vo Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Tento pomer bol dohodnutý vo roku 2001. Okrem toho je potrebné pripomenúť, že Slovenské elektrárne boli povinné hradiť kompletné náklady na prevádzku, údržbu, ľudské zdroje, platby za prenájom majetku Vodohospodárskej výstavby, platby za prevádzku majetku Slovenského vodohospodárskeho podniku, poistenie, poplatky za prenos a pripojenie do siete a iné poplatky. Vláda v prípade odstúpenia od zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo urobila naozaj veľmi naozaj veľmi zvláštne rozhodnutia. Najprv dňa 4. 12. 2014 vypovedala Vodohospodárska výstavba zmluvu o prevádzke v súlade s čl. 5 ods. 5.2 zmluvy, teda bez udania dôvodu. Tento postup sa nám všetkým zdal veľmi nepochopiteľný, pretože v prípade odstúpenia od zmluvy bez udania dôvodu by mali Slovenské elektrárne automaticky nárok na odškodnenie na základe zmluvy o odškodnení, ktorá bola uzatvorená 22. marca 2006. Túto istú zmluvu vyhlásil 9. marca 2015 Krajský súd v Bratislave za neplatnú z dôvodu, že uzatvorenie tejto zmluvy neprebehlo v súlade s platným zákonom verejnom obstarávaní. Následne, to znamená ešte v ten istý deň, 9. 3. 2015 štátny podnik Vodohospodárska výstavba ešte raz odstúpil od tejto zmluvy, tentokrát aj s udaním dôvodov. Vynára sa teda otázka, prečo štát čakal na vysvetlenie dôvodov na odstúpenie až do posledného možného dňa. Pripomína to praktiky rôznych víkendových či nástenkových tendrov. Realita je nasledovná. Veľké množstvo renomovaných právnikov, s ktorými sme konzultovali túto problematiku, zastáva názor, že zneplatnením zmluvy o prevádzke súdom sa zneplatnili aj všetky súvisiace zmluvy, ktorých platnosť bola podmienená uzatvorením práve tejto zmluvy o prevádzke. Najdôležitejšou zmluvou, ktorá bola podmienená práve uzatvorením zmluvy o prevádzke, je Zmluva o prevode majetku medzi Slovenskými elektrárňami na strane jednej a Vodohospodársku výstavbou na strane druhej, ktorými sa previedli majetkové práva na Vodné dielo Gabčíkovo na štát. Avšak vzhľadom na vzájomnú podmienenosť týchto zmlúv je možné aj zneplatnenie tejto zmluvy o prevode majetku. Fakticky by to teda znamenalo prechod vlastníctva Vodnej elektrárne Gabčíkovo zo štátu späť do vlastníctva Slovenských elektrární. To znamená, že rozhodnutie vlády vlastne pripravilo Slovensko o Gabčíkovo a dalo ho do rúk Talianom, ktorí možno čoskoro Slovenské elektrárne predajú ďalej. Je teda otázkou, kde skončí napokon Gabčíkovo, či skončí v maďarských rukách, či skončí v ruských rukách, alebo skončí v čínskych rukách. No uznajte sami, veď to napokon vyzerá tak, ako by minister Žiga a vláda konali v záujme Enelu, a nie v záujme Slovenska. Minister životného prostredia Žiga v sobotu 14. marca 2015 v relácii Sobotné dialógy uviedol, že za prvý týždeň od prevzatia dokázali realizovať tržby 640-tisíc eur v čase, keď je v Dunaji normálny stav vodnej hladiny, čo veľmi jednoduchým prepočtom znamená ročné tržby okolo 33 mil. eur. Keď bolo Gabčíkovo v správe Slovenských elektrární, tržby, ktoré Vodohospodárska výstavba dokázala práve vďaka prevádzke Gabčíkova Slovenskými elektrárňami zrealizovať, boli tržby približne 70 alebo 80 mil. eur, čiže raz toľko. Pod správou spoločnosti Vodohospodárska výstavba, akciová spoločnosť, je Vodná elektráreň Gabčíkovo od 10. marca 2015. My sme to už prezentovali a takisto to už odznelo v diskusii, za prvý mesiac dokázala spoločnosť Vodohospodárska výstavba umiestniť na trh prostredníctvom sprostredkovateľa elektrickú energiu v objeme za niečo málo cez 6 mil. eur. Tento objem dokázala Vodná elektráreň Gabčíkovo zrealizovať vďaka vyrobenému objemu 0,19 terawatthodiny elektrickej energie pri cene 31,52 eur za megawatthodinu, čo sa rovnalo približne priemernej spotovej cene energie na trhu. V prípade ponechania prevádzky Vodnej elektrárne Gabčíkovo v správe Slovenských elektrární by boli zrealizované tržby vyššie. Celkový objem tržieb by bol viac ako 7 mil. eur vďaka cene 36,50 eur za megawatthodinu, za ktorú predali Slovenské elektrárne elektrickú energiu približne pred rokom a pol. Takže Vodná elektráreň Gabčíkovo mohla reálne vygenerovať o milión eur vyššie tržby, keby zostala v správe Slovenských elektrární, ako vygenerovala pod správou Vodohospodárskej výstavby. Blahoželám. Naozaj blahoželám k tomuto hospodárnemu rozhodnutiu. Od marca tohto roka takisto Vodohospodárska výstavba znáša prevádzkové náklady na prevádzku Gabčíkova, ktoré sú vo výške približne 9 mil. eur ročne. Tieto náklady od prevzatia znášali, do prevzatia znášali Slovenské elektrárne. Takisto štát prichádza o ďalšie platby so zmluvnou prevádzky vo výške viac ako 11 mil. eur. Prevádzkovaním Gabčíkova pod štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba prichádzajú každým dňom ľudia v tejto krajine o veľké množstvo peňazí. My sme vypočítali projekciu, vychádza to každý rok o minimálne 4 mil. eur a v celkovom vyjadrení za celú zvyšnú dobu prevádzkovania podľa pôvodne platnej zmluvy o prevádzke, čiže ešte asi 20 rokov, príde tento štát iba na prevádzke o približne 80 mil. eur. Skúste mi, prosím vás, vysvetliť, pán minister, lebo tu sedíte, skúste mi vysvetliť, aké má toto ratio, akú má toto logiku, aký zmysel má prevádzkovanie, aký zmysel má prevádzkovanie Vodnej elektrárne Gabčíkovo Vodohospodárskou výstavbou, pokiaľ do verejných financií natečie menej peňazí. Vysvetlite mi, prosím vás, logiku, ja mám naozaj vysokú školu, je mám naozaj doktorát z manažmentu, ale ja tomuto fakt nerozumiem a veľmi rád sa nechám poučiť, v čom je toto výhodné pre Slovenskú republiku. (Potlesk.) Ak je toto podľa pána premiéra a pána ministra Žigu verejný záujem, Slovensko príde iba na prevádzke Gabčíkovo, ako som spomínal, o 80 mil. eur a vy idete ľudí presviedčať, že ste konali vo verejnom záujme. Vy si naozaj myslíte, že sú ľudia takí hlúpi, že im zabalíte akúkoľvek blbosť do trikolóry a že to zhltnú aj s navijakom? Naozaj takto podceňujete ľudí? Keď sme boli v decembri minulého roka s ministrom Žigom v televíznej diskusii, tak som sa ho pýtal, pán minister si na to určite spomenie, či dá tu a teraz, v tej televíznej diskusii, verejný prísľub, či dá verejný prísľub, že ak doplatí Slovensko na kroky, ktoré urobili spoločne so svojím premiérom, ak doplatí Slovensko na tieto kroky a spôsobí škodu tejto krajine, či ju zaplatí z vlastného vrecka. Pán minister Žiga sa krútil ako had, samozrejme, tento verejný prísľub nedal, ale ja chcem povedať, že my mu to spoločne s mojimi kolegami počítame a za dva a pol mesiaca prevádzkovania Gabčíkova je to už 900-tisíc eur na prevádzke. 900-tisíc eur, o ktoré prišiel tento štát, o ktoré prišli títo občania v tejto krajine, 900-tisíc eur, ktoré ho mohli použiť úplne iným spôsobom. Pán minister Žiga je živý dôkaz toho, že potrebujeme zaviesť, nutne potrebujeme zaviesť hmotnú zodpovednosť politikov za svoje rozhodnutia. A to už nehovorím o tom, že štát avizuje generálnu opravu turbín, tá tu tiež bola spomínaná, v Gabčíkove, ktoré podľa zrušenej zmluvy o prevádzke mali znášať Slovenské elektrárne, ak by bola vôbec potrebná. Otázka potrebnosti uvedenej opravy je namieste, pretože turbíny, ktoré sú inštalované vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo, by možno za ideálnej správnej údržby nikdy generálnu opravu nepotrebovali. Napríklad vo Vodnej elektrárni Kráľová pri Seredi, ktorá bola prototypom elektrárne, aká bola postavená v Gabčíkove, boli turbíny nainštalované v roku 1985, čiže o 7 rokov skôr ako v Gabčíkove a doteraz žiadnu generálnu opravu nepotrebovali ani neplánujú. Takisto treba pripomenúť, že v Gabčíkove je 8 turbín, z ktorých sú ale priemerne spustené len dve, čiže každá turbína je používaná len 25 % času, takže reálne časové opotrebenie je, každej z turbín v Gabčíkove je niečo len cez 5 rokov. Nezávislý audítor Det Norske Veritas vo svojej správe konštatuje, že turbíny a ich súčasti sú vo veľmi dobrom technickom stave a údržbu vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo je možné považovať za dôslednú. Dámy a páni, naozaj potrebujú turbíny v Gabčíkove generálnu opravu ? Naozaj potrebuje tento štát minúť peniaze daňových poplatníkov vo výške 80, 100, 120, 150, bohviekoľko miliónov eur alebo je to len ďalší z pripravovaných kšeftov tejto vlády? Aj napriek pochybnostiam o nevyhnutnosti generálnej opravy Slovenské elektrárne už v novembri minulého roka rozhodnutím valného zhromaždenia odsúhlasili generálnu opravu turbín, ktorú by znášali v plnej výške, a vy namiesto toho, aby ste túto generálnu opravu zaplatili, nechali teda zaplatiť Slovenským elektrárňam, tak pán minister životného prostredia Žiga urobil všetko pre to, aby celú opravu zafinancoval z vreciek daňových poplatníkov slovenských občanov. Či to bude 80, 100 alebo 120 mil. eur, nechajme sa prekvapiť. Čiže rozhodli ste, že štát ide opravovať turbíny, ktoré podľa nezávislých odborníkov možno ani opravu nepotrebujú a idete na to minúť peniaze ľudí namiesto toho, aby ste nechali účet zaplatiť Slovenským elektrárňam. Veď keby ste boli agentom Enelu, nekonali by ste inak. Fajn, dostali ste od voličov mandát, vládnete, ale očakávam, že bude férová a transparentná medzinárodná súťaž, aby bolo zabezpečené, že verejné zdroje budú využité efektívne a neskončia v nejakých schránkových firmách. Očakávam, že budete vyberať z viacerých ponúk a nedáte zákazku priamym zadaním vybranému súkromníkovi, ako ste to urobili v prípade privatizácie Slovak Telekomu. Chcem veriť, pretože presvedčený o tom nie som, že pán premiér osobne dohliadne na obstaranie dodávateľa generálnej opravy turbín cez spomínanú férovú a transparentnú súťaž bez diskriminačných podmienok, v dostatočnom čase, aby vyvrátil akékoľvek pochybnosti, ktoré táto situácia vyvoláva. Prevzatie Vodnej elektrárne Gabčíkovo sa pomaly, ale isto stáva pre vládu nočnou morou, to, čo malo vyzerať v médiách ako jasná PR akcia „Slovensko si berie Gabčíkovo späť“, sa totiž pomaly mení na akciu „Zbabrali sme, čo sme mohli.“ Na tlačovej besede sa pán premiér a minister Žiga predbiehali v tom, aby uistili občanov tejto krajiny, že zlí podnikatelia z Talianska obrali túto krajinu o 492 mil. eur a že tieto peniaze budú od ich žiadať naspäť, pretože zmluvu o prevádzke zneplatnil rozsudkom Krajský súd v Bratislave. Naopak, Enel žiada od štátu odškodnenie vo výške 588 mil. eur a je nad slnko jasnejšie, že obidve tieto požiadavky skončia na medzinárodnej arbitráži, ktorá rozhodne, kto vlastne komu a koľko má zaplatiť. Pán predseda vlády a pán minister viackrát zopakovali, že sa medzinárodnej arbitráže neobávajú. Opäť asi staré známe: „Nech si to s nami všetci rozdajú.“ Neobávali ste sa ani iných arbitráží, ktoré Slovenská republika už prehrala a ktoré nás budú stáť mnoho, mnoho miliónov eur. Ďalším dnes už pravdepodobne otvoreným problémom je podstata celej privatizácie Slovenských elektrární, Vodná elektráreň Gabčíkovo prešla do správy Vodohospodárskej výstavby na základe dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov Vodnej elektrárne Gabčíkovo, ktorej platnosť bola však podmienená uzatvorením dvoch vyššie uvedených zmlúv, zmluvy o prevádzke a zmluvy o odškodnení. Keďže na zmluvu o prevádzke sa podľa rozhodnutia súdu pozerá, ako keby nikdy nebola uzatvorená, tak existuje vážne riziko, že aj dohoda o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov Vodnej elektrárne Gabčíkovo nebude platná a všetky platby vyplývajúce z nej bude treba vrátiť, čo sú ďalšie stámilióny eur v neprospech Slovenskej republiky. Otázkou pre právnikov zostáva, či sa vôbec bez tejto dohody, či vôbec bez tejto dohody bude platná celá privatizácia Slovenských elektrární a či Enel nebude mať právo od štátu žiadať 840 mil. eur kúpnu cenu a všetky preinvestované prostriedky a nevyplatené dividendy do Mochoviec, a v tomto prípade už pôjde o miliardy eur. Čiže summa summarum jedna detská roztopaš pána ministra Žigu nieže nič štátu neprinesie, ale s najväčšou pravdepodobnosťou bude stáť nás, naše deti, naše vnúčatá a možno aj naše pravnúčatá stovky miliónov eur. Prevzatie Gabčíkova nedáva žiadny ekonomický zmysel, Vodná elektráreň Gabčíkovo mala najväčšiu hodnotu pre tento štát, keď bola prevádzkovaná v portfóliu s inými zdrojmi energie a takýmto spôsobom boli vytvorené predpoklady na dosiahnutie vysoko pozitívnych hospodárskych výsledkov. Samostatne prevádzkované Gabčíkovo nikdy nedosiahne priaznivejšie výsledky pre Slovenskú republiku. Jediný ekonomický zmysel dáva možno pre tu sediaceho pána ministra Žigu, jeho spriaznených právnikov, spriaznených sprostredkovateľov predaja elektriny, opravárov turbín a bohvieaké schránkové firmy, o ktorých sa možno ešte dozvieme. Poslednou otázkou zostáva, prečo vláda Slovenskej republiky nevymáha od Enelu privatizačný doplatok za Slovenské elektrárne vo výške 229 mil. eur. Počas našej vlády, počas môjho pôsobenia na ministerstve hospodárstva bola realizovaná v spolupráci s Fondom národného majetku nezávislá analýza privatizácie Slovenských elektrární, audit, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že taliansky Enel má Slovensku doplatiť za privatizáciu elektrární 229 mil. eur. Audit, ktorý potvrdzuje, že doplatok za privatizáciu Slovenských elektrární by mal byť 229 mil. eur, leží na ministerstve hospodárstva už tri roky v šuflíku a čuduj sa svete, žiaden z mojich nástupcov, už ani jeden z nich tam nie je, ale ani zastupujúci minister hospodárstva pán Kažimír dodnes neurobil žiadne kroky, aby tieto peniaze pre Slovensko získal. Pýtam sa prečo. Prečo sa vláda nesnaží získať od talianskeho investora spravodlivý doplatok za privatizačnú cenu? Veď ak tvrdíte, že boli Slovenské elektrárne predané pod cenu, nechali sme vám na stole pripravenú a vystavenú faktúru doplatku za privatizáciu v sume 229 mil. eur. Prečo vláda nekoná a nežiada od Enelu tento doplatok, 66 % Slovenských elektrární bolo predaných za 840 mil. eur. Vy máte možnosť doplatku za privatizáciu vo výške jednej tretiny z tých 840 mil. eur. 229 mil. je suma, z ktorej viete zaplatiť hoc aj ďalší sociálny balíček. Dovoľte mi ešte v krátkosti zareagovať na klamstvá, ktoré prezentoval pán minister Žiga, ale ja som už v jeho prípade na to zvyknutý. Počas môjho pôsobenia neodsúhlasilo ani Predstavenstvo, ani Dozorná rada Slovenských elektrární, v ktorej mal štát zástupcov, zvyšovanie výkonu turbín tak, ako to prezentoval vo svojom vystúpení pán minister Žiga. Neexistuje o tom jediné rozhodnutie, pod ktorým bo bolo podpísané Predstavenstvo alebo Dozorná rada Slovenských elektrární. S týmto návrhom prišli zástupcovia Vodohospodárskej výstavby, to znamená vaši predchodcovia, Slovenské elektrárne s týmto návrhom nikdy nesúhlasili. Čiže, pán minister, ak nechcem povedať, že klamete, tak minimálne zavádzate a vy dobre viete prečo. Rovnako s obľubou vyťahujete historku, že jedna z mojich firiem získala v roku 2007 kontrakt na zastupovanie spoločnosti Enel. Zabúdate však dodať, že v tom čase som ešte ani len netušil, že v roku 2010 budem v politike a že budem ministrom hospodárstva. Rovnako ako zabúdate dodať, že po vstupe do politiky som svoj obchodný podiel v tejto firme predal. Na rozdiel od vás, pán minister, ktorý aj naďalej a do dnešného dňa ste súkromným podnikateľom s drevom, a od vášho vstupu do politiky v roku 2006 sa vašej firme začalo zázračne dariť, ako píše napr. Plus-ka 26. mája 2007, Žigova firma Taper, s. r. o., začala ryžovať po nástupe SMER-u k moci. Štátne lesy jej odvtedy prideľujú niekoľkonásobne vyššie dodávky ako predtým. Vzácnu surovinu však odoberá Taper aj napriek zákazu tohto štátneho podniku. V obchodných zmluvách Štátnych lesoch totiž stojí, že nemajú predávať drevo priekupníkom, ale spracovateľom dreva a tým Žigova eseročka evidentne nie je. Čiže, pán minister, keď by sme, keby sme mali hovoriť o etike, tak vy nie ste žiadnym etalónom etiky a vy mi nesiahate v oblasti etiky ani po členky, pán minister. Toto si veľmi dobre zapamätajte. Ja som svoju firmu predal, ja ďalej nepodnikám a vy podnikáte ďalej a bohatnete z politiky. (Potlesk.) Dámy a páni, naozaj ako nemožno vylúčiť, že privatizácia Slovenských elektrární mohla byť zrealizovaná lepšie a Slovensko mohlo získať za privatizáciu viac peňazí. Nevylučujem to, mohlo to tak byť, ja som tam vtedy nebol, neviem, ako prebiehala celá privatizácia, vychádzam iba z dokumentov, ktoré som našiel na ministerstve hospodárstva. Áno, máte pravdu, legitímne za to môžete kritizovať vtedajšiu pravicovú vládu. Nerozumiem však tomu, prečo ani vaša vláda nekoná, keď má možnosť a má na stole audit a máte nárok na doplatok privatizačnej ceny vo výške 229 mil. eur. Tomuto naozaj, naozaj nerozumiem. Osobne to považujem za dôkaz toho, že príbeh Slovenských elektrární, je príbehom zlyhania všetkých vlád, ktoré o osude tohto podniku rozhodovali. Ľavica bola zodpovedná za zlé hospodárenie štátnych elektrární, za rozkrádanie a zhumpľovanie tohto podniku, pravica možno za nie celkom vydarenú privatizáciu a vy ste zodpovední za to, že nevymáhate privatizačný doplatok a, pochopiteľne, za kšefty s Gabčíkovom. Po privatizácii štátnych ropných rezerv, Carga a naposledy aj Telekomu si, páni kolegovia zo SMER-u, nemáte čo vyčítať s pravicovými vládami, privatizujete úplne rovnako, ako privatizovala pravica, ako sa privatizovalo za Dzurindu, tak sa privatizuje za Fica. A možno – a dovolím si to povedať aj vzhľadom na absenciu férovej súťaže a rôzne pofidérne schránky a fondy, ktoré sa objavujú v rôznych karibských a daňových rajoch – by som povedal, že aj horšie. Zdá sa mi, že privatizujete ako za Mečiara. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)",
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,050,867 |
5 | 2016-06-07 | Rozprava | 139 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Verešová. | [] | 3,921,899 |
38 | 2018-11-29 | Autorizovaná rozprava | 278 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona o ochrane majetku v plynárenstve a o doplnení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 . Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1247, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1300. Prosím ministra hospodárstva Slovenskej republiky Petra Žigu, aby návrh zákona uviedol. | [] | 4,099,765 |
8 | 2020-06-03 | Autorizovaná rozprava | 244 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Ďakujem kolegom za reakcie. Pani poslankyňa Cigániková, no je to presne tak, ako si povedala, čo sa týka účasti pána poslanca Mazureka, lebo vtedy ešte nebol poslancom, vtedy bol len bežným extrémistom, na tej vlakovej stanici. Že áno, to nezľahčuje jeho vinu, že teda sám nehádzal kamene. Ty vravíš, že nezabránil tomu, ale tak to je veľmi eufemicky povedané, lebo on v podstate verbálne útočil a to, čo tam jeho, jeho kamaráti robili, robili s kameňmi, on robil slovami, a teda vyzeralo to dosť nebezpečne, a teda nechcel by som byť v tej chvíli v jeho blízkosti, keď tam hovoril o tom Alahovi, čo by s ním robil. Pán poslanec Marek Kotleba, povedali ste veľmi zaujímavú vec, aj mňa to teda fascinuje, že ako, ako sa vy dokážete identifikovať aj teraz s fašistami a nacistami, aj, aj s Ruskom, ktoré v druhej svetovej vojne najprv sa síce s nimi kamarátilo a spoločne, spoločne si rozdelili Poľsko a východnú Európu, ale potom, potom s nimi bojovalo. No je to naozaj fascinujúce, lebo vy máte vo svojich radoch obdivovateľov Tisa, máte stále niečo s tou číslovkou 1 488, ale zároveň sa vám páči Putin a Noční vlci. Dúfam, že budeme pokračovať v tejto rozprave, že, akože na prvý pohľad je to paradoxné, ale, ale je to, je to niečo, čo vás, čo vás charakterizuje, rád sa k tomu aj s vami v nejakej ďalšej rozprave vrátim. Pán poslanec Šimko, no vy ma môžete ubezpečovať, že nie ste extrémista, ale keď ste kandidovali na kandidátke Ľudovej strany Naše Slovensko, tak extrémista v mojich očiach ste. A to nie je žiadny argument, lebo pán poslanec Mazurek si tiež myslí, že nie je extrémista a má na to rozhodnutie súdu, že je extrémista. To, že si niekto niečo myslí, neznamená, že to tak je. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,953,464 |
6 | 2024-01-09 | Autorizovaná rozprava | 22 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Pán poslanec Lackovič, sme v bode návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely Trestného zákona, ale napriek tomu je potrebné aj v tomto bode hovoriť o obsahu toho návrhu zákona, pretože práve cez obsah návrhu zákona je častokrát možné ukázať si, že neexistujú dôvody na skrátené legislatívne konanie, a vy ste to vo viacerých bodoch svojho vystúpenia aj urobili. Napríklad poukázanie na to, že trestnosť skutku sa má posudzovať podľa právnej úpravy pre páchateľa priaznivejšej, znamená, že ak povedzme teraz sa zmiernia tresty za korupciu, tak ak by aj o deň ústavný súd pozastavil účinnosť a potom by si to povedzme parlament rozmyslel a zmenil to, no tak všetci korupčníci už budú posudzovaní podľa, podľa tej miernejšej úpravy, teda tí, čo boli doteraz, doteraz sa dopustili nejakého korupčného konania, ktoré je trestné. A keď to rozviniem ad absurdum, ak by sa v rámci skráteného konania stala nejaká chyba a vypadol by trestný čin vraždy a čo i len jeden deň by trestný čin vraždy nebol v Trestnom zákone, všetci doterajší vrahovia, ktorí doteraz neboli odsúdení, by zrazu boli, by zrazu boli beztrestní, hoci o deň by mohla prísť náprava. Práve preto sa takéto veci nemajú robiť v skrátenom legislatívnom konaní. Má prebehnúť riadny proces, v rámci ktorého sa dajú veci vydiskutovať a v rámci ktorého by sa takého chyby stať nemali. V skrátenom sa môžu. Rovnako s tým domácim väzením. Domáce väzenie samé o sebe je dobrá vec, treba ho širšie využívať aj iné alternatívne tresty, ale nie sme na to pripravení. Toto je opäť iba gesto voči ich ľuďom. | [] | 4,127,002 |
49 | 2015-04-15 | Autorizovaná rozprava | 297 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Muránsky, nech sa páči. | [] | 4,130,680 |
10 | 2016-10-12 | Autorizovaná rozprava | 262 | Adamčík, Eduard, poslanec NR SR | Eduard | Adamčík | poslanec NR SR | Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 9 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. | [] | 4,196,460 |
90 | 2023-05-24 | Autorizovaná rozprava | 123 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | To sú tie nedele, áno. Pani poslankyňa Hatráková. | [] | 4,030,885 |
53 | 2019-11-27 | Autorizovaná rozprava | 15 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo určenému spravodajcovi, a to z výboru pre sociálne veci, pánovi poslancovi Burianovi a prosím ho, aby podal správu o prerokovaní tohto návrhu vo výbore, nech sa páči. | [] | 4,006,454 |
44 | 2009-12-01 | Autorizovaná rozprava | 57 | V. Švidroň, poslanec: | V | Švidroň | poslanec | Teda časť jeden spoločnej správy. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. októbra 2009 č. 1681 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Ako gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Výbory prerokovali návrh zákona v určenej lehote a iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Časť dva. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Časť tri. K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 770 z 19. novembra odporúčal návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 187 z 19. novembra odporúčal návrh zákona schváliť so zmenou, ktorá je uvedená v ďalšej časti tejto správy. Časť štyri. Zmena účinnosti zo 16. decembra 2009 na 15. januára 2010 sa navrhuje z dôvodu trvania legislatívneho procesu, aby bolo možné dodržať požiadavky stanovené ústavou podľa čl. 87 ods. 2 až 4 a čl. 102 ods. 1 písm. o). Gestorský výbor odporúča Národnej rady tento návrh schváliť. Časť 5. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach v tretej časti tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení zahrnujúcom pozmeňujúci návrh v tejto spoločnej správe. Súčasne vás informujem, že spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor 1. decembra 2009 uznesením č. 195. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov a o stanovisku a návrhu gestorského výboru a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 87 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, skončil som. | [] | 4,188,700 |
61 | 2002-07-03 | Autorizovaná rozprava | 159 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Šagáta a Petra Finďa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov . Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1378 a spoločnú správu ako tlač č. 1378a. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Šagátovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči. T. Šagát, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, dovoľte, aby som uviedol návrh poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení. Tak ako ste sa mohli oboznámiť v návrhu a z dôvodovej správy, je zrejmé, že sa snažíme systémovo vyriešiť platenie zdravotného poistenia za tých poistencov, ktorí sú jednak na práceneschopnosti, a vtedy za nich nikto neplatí zdravotné poistenie, a jednak predovšetkým za tých poistencov, ktorých žiada vyšetriť nejaký orgán na iné účely, ako je zdravotná starostlivosť, napr. na účely sociálneho zabezpečenia. Týmto dochádza vlastne k odčerpávaniu zdrojov zdravotného poistenia a okrem toho sa stráca regulácia objednávania týchto výkonov. My sa snažíme toto systémovo riešiť. Iste by prichádzalo toto na riešenie jednotlivým rezortom a predovšetkým vláde, ale, žiaľbohu, ťažko dochádza k dohodám medzi niektorými ministerstvami, a preto sme sa ujali iniciatívy my poslanci. Ďakujem za dôveru a prosím o podporu. | [] | 3,877,503 |
19 | 2017-09-08 | Autorizovaná rozprava | 87 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďakujem. S faktickou nikto. Ukončujem možnosť prihlásiť sa. Ďalší v rozprave, pán poslanec Klus. Nech sa páči. | [] | 3,964,217 |
40 | 2021-10-05 | Autorizovaná rozprava | 22 | Šeliga, Juraj, poslanec NR SR | Juraj | Šeliga | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán poslanec Beluský, kým sa dostaneme k tým ústavným rozmerom, samozrejme, že ten trest je v súlade s ústavou, aby, aby sme tú debatu posunuli ďalej. Ja si myslím, že máme príliš veľa obligatórneho trestu prepadnutia majetku, to znamená, že príliš veľa skutkových podstát je podľa môjho názoru naviazaných na to, že súd musí uložiť tento trest. Myslím si, že ten trest by mal zostať súčasťou nášho právneho poriadku, ale je podľa mňa namieste tá diskusia, že či naozaj pri tých všetkých, a urobil by som to tak, to hovorím ako vstup do tej diskusie, že by som viac posilnil právomoc súdu. Nech súd vzhľadom na okolnosti prípadu sa rozhodne, či uloží, alebo neuloží ten trest. Sú potom, samozrejme, trestné činy, kde by sme to mohli pokojne nechať ako obligatórny trest prepadnutia majetku, ktorý sa uloží s trestom odňatia slobody. A čo sa týka toho, čo hovoril váš kolega, tam sa mi ťažko niečo dodáva, lebo mi to prišlo, že to nie je vstup do diskusie, to je niečo, čo on má uzavreté ako svoj vlastný názor, a tam asi je zbytočné ho nejako presviedčať o tom, že je to inak. Ja len zopakujem to, čo som hovoril predtým. Komunikácia a pochopenie verejnosti je kľúčové pre udržanie právneho poriadku. Nie preto, aby niekto bol za pekného, nie preto, aby niekoho mala verejnosť rada a iného menej rada, ale preto, aby občania, ktorí sa zriekajú časti svojej slobody a odovzdávajú ju štátu, ktorí štátu dávajú autoritu, aby udržiavala koncept pokojného života, ak to takto môžem povedať, rozumeli, čo ten štát robí a prečo v určitých prípadoch zasahuje aj trestnou politikou. V tom je kľúčová tá komunikácia, a preto je dôležitá. | [] | 4,208,265 |
12 | 2020-09-23 | Autorizovaná rozprava | 214 | Kočiš, Eduard, poslanec NR SR | Eduard | Kočiš | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Mazurek, chcem sa poďakovať za príspevok, ktorým si jasne poukázal na to, že poslanci z vládnej koalície, teda najmä z hnutia OĽANO, nemajú záujem diskutovať o tomto predkladanom bode, teda o tomto návrhu zákona, ale jednoducho alibisticky, populisticky len útočia, sú vulgárni, nemiestni, ale to sme si už najmä zo strany pána kolegu Pročka zvykli. Je to jeho štýl vyjadrovania, je to jeho štýl prezentácie a máme ho za to radi. Čo sa týka fondu vzájomnej pomoci, ktorý bol zriadený, ako tuná kolegovia rozprávali, nie len pánom premiérom Igorom Matovičom, ale aj poslancami z klubu OĽANO, tento celý fond mi naozaj príde veľmi, veľmi úsmevný. Ak narážate na to, akým spôsobom pomáhame my ako poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko, tak vám môžem povedať a ubezpečiť vás, že aj my máme naše občianske združenie Naše Slovensko pomáha, do ktorého každý jeden poslanec nášho klubu prispieva značnou sumou peňazí každý mesiac s radosťou a s úsmevom na tvári, pretože tieto peniaze naozaj idú tam, kde ísť majú. A nikto z tohto fondu ešte nevzal ani korunu a určite ani nevezme. Práve naopak, len stále tam tie peniažky pribúdajú a naozaj idú na ten správny účel. A čo sa týka narážok a argumentov na to, akí sme my fašisti, akí my sme populisti, ako si len vytĺkame politické body. Nie je to o vytĺkaní politickej, o politických bodoch, ale je to o tom, že presadzujeme svoje názory, svoje hodnoty. A to, že máte na nás názor, aký máte, je vlastne len vaša vizitka. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 4,010,706 |
48 | 2010-02-09 | Autorizovaná rozprava | 88 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 139 prítomných, 132 za, 3 proti, 4 sa zdržali. Tento návrh sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,978,412 |
11 | 2016-11-30 | Autorizovaná rozprava | 118 | Burian, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Burian | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, poprosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. | [] | 4,119,621 |
20 | 2011-07-06 | Autorizovaná rozprava | 22 | Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Vitteková | poslankyňa NR SR | Ďakujem. Ja by som chcela povedať len toľko, že závery a opatrenia v Správe o činnosti prokuratúry za rok 2010 jednoznačne zodpovedajú realite týchto dní. A to ešte na prokuratúre snáď ani nevedeli, čo sa nám bude diať v Slovenskej televízii. Chcela by som však vyzvať pána prvého námestníka, žeby požiadal pána poslanca Dostála, či by sa u neho nezamestnal na Generálnej prokuratúre, keďže veľmi pekne zhodnotil spisy. Neviem, možno mal možnosť ich vidieť. Ďakujem. | [] | 3,881,748 |
9 | 2024-02-08 | Autorizovaná rozprava | 202 | Gašpar, Tibor, poslanec NR SR | Tibor | Gašpar | poslanec NR SR | Hlasujeme o bode 63 pozmeňujúceho návrhu poslanca Galka. | [] | 3,927,651 |
26 | 2008-09-04 | Autorizovaná rozprava | 173 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 128 prítomných, 53 za, 73 proti, 2 sa zdržali. Vašu námietku sme neakceptovali. A teraz už poprosím pani spravodajkyňu, pani poslankyňu Tóthovú, a pristúpime... A ešte pán poslanec Hrušovský, nech sa páči, procedurálny návrh. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,106,008 |
18 | 2020-12-10 | Autorizovaná rozprava | 50 | Saloň, Marián, poslanec NR SR | Marián | Saloň | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, ja nemám slov. Ja som včera poďakoval vašej kolegyni, lebo som v istej chvíli pri jej vystúpení myslel, že patrí do opozičného tábora a dnes to isté. Keď si robili poznámky predkladateľ a spravodajca z toho, čo ste teraz prečítal tú štatistiku, tak my budeme top jednotka. Ani jeden štát tam nemá 20-dňovú lehotu ex post. Ani jeden a ešte by som vám možno poradil dve také kolónky do tej štatistiky, ak by ste skúsili zistiť, že koľko z tých krajín má v čase núdzového stavu zavedené aj zákaz zhromažďovania a zákaz vyjadrovania slobodného názoru občana, to, čo je u nás. A druhá kolónka, že koľko takýchto krajín má zavedený nútený pobyt v domácom väzení. | [] | 4,152,279 |
67 | 2022-06-16 | Autorizovaná rozprava | 34 | Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR | Richard | Sulík | podpredseda vlády a minister hospodárstva SR | Aha, tak dobre. Po druhé, pán Jarjabek. (Smiech.) No áno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Smiech.)",
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,220,766 |
3 | 2010-08-06 | Autorizovaná rozprava | 112 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Vaľová. | [] | 3,964,616 |
1 | 2010-07-08 | Autorizovaná rozprava | 222 | Číž, Miroslav, doterajší podpredseda NR SR | Miroslav | Číž | doterajší podpredseda NR SR | Pán poslanec Ivan Uhliarik. | [] | 4,053,010 |
78 | 2022-12-06 | Autorizovaná rozprava | 435 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Ďakujem, pán podpredseda. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. | [] | 4,144,081 |
49 | 2010-03-03 | Autorizovaná rozprava | 99 | P. Pavlis, poslanec: | P | Pavlis | poslanec | Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 18, 20, 21, 22, 23, 25 až 35, 37, 38, 41 až 74, 77 až 117 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. | [] | 4,205,937 |
23 | 2011-09-14 | Autorizovaná rozprava | 328 | Žiga, Peter, poslanec NR SR | Peter | Žiga | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister Mikloš, mňa zaujali dve veci na vašom vystúpení. Najprv to hodnotenie konkurencieschopnosti, kedy ste sa prejavili ako statočný demagóg. Ja použijem tiež nejaké rebríčky, podobne ako vy ste použili World Economic Forum, ja použijem rebríček Doing Business od Svetovej banky, kedy sme v roku 2006 boli na 37. mieste, v roku 2007 na 36. mieste po roku vládnutia Roberta Fica, v roku 2008 na 32. mieste, to už nebola zotrvačnosť ekonomiky, predpokladám. Potom v roku 2009 na 36. mieste a po dvoch rokoch krízy sme vám v roku 2010 odovzdávali krajinu na 42. mieste. A keď ešte zoberiem fakt, že tá zotrvačnosť ekonomiky je, tak 2011 to sme boli na 41. mieste. Čiže vy ste tu hovoril o nejakých dramatických a katastrofických scenároch za posledné dva roky vlády Roberta Fica. To sa v týchto rebríčkoch podľa Svetovej banky a podľa rebríčka Doing Business, ktorý, mimochodom, spomínal aj pán podpredseda vlády Figeľ, nič také sa tam neukazuje. A druhú poznámku, ktorú mám, je k tej cene prenájmu v tých Košiciach. Viete, pán Mikloš, ja som Košičan a dosť dobre poznám aj stav realít, aj stav podnikateľských priestorov v Košiciach a musím povedať, že pán predseda Fico si cenu 6,50 nevymyslel. On nie je Košičan, on si to nevymyslel. Ale túto cenu povedali renomované košické realitné agentúry, nie anglické alebo cyperské, ako ste ich spomínali vy, ale košické, ktoré sa zaoberajú realitami v Košiciach a ktoré vedia, kde sa nová budova daňového úradu nachádza a aké prenájmy tam v skutočnosti sú; 6,50 je veľmi korektná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,147,324 |
4 | 2023-11-28 | Autorizovaná rozprava | 32 | Pročko, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Pročko | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Naozaj na záver zaznela veta, že je to pomsta. Presne. Šutaj Eštok dostal príkaz od Fica všetkých, všetkých, ktorí vyšetrovali, vyšetrujú alebo budú vyšetrovať kauzy SMER-u, zastrašiť, aby sa títo policajti báli, o nič iné nejde. Dvanásť rokov ste to tu robili, riadili ste prokuratúru, súdy, riadili ste políciu spôsobom, aký nemá v dejinách Slovenska obdobu. Vy ste tu naozaj z polície urobili rukojemníkov Roberta Fica. Fico čo povedal, tak to robili. Vieš, Šutaj Eštok je odborník, povedal Fico, no ako Šutaj Eštok je odborník na riadenie polície, ako veverička vie riadiť raketoplán, a to tá veverička aspoň vie stláčať gombíky, Šutino má okolo krku Ficov obojok a musí robiť to, čo mu povie Fico. Toto je to smutné! Tu nejde o právo, spravodlivosť, tu ide o to, že Šutino dostal príkaz týchto policajtov potrestať. Jasné, že tu vystup... vystupovať bude Gašpar a teraz v tých faktických poznámkach ďalší a ďalší budú rozprávať o tom, ako vlastne čurillovci sú zlí, ako sú všetci ostatní zlí. My odvolávame Šutaja Eštoka preto, že porušil zákon. A ten zákon porušil preto, pretože, a budem to opakovať stále, sa musia čestní policajti, čestní policajti báť. To je Ficova politika. Šíriť strach, aby sa tu ľudia báli a aby sa mohli robiť veci, ktoré sa tu diali dvanásť rokov. Šírite strach, šírite nenávisť, šírite zlobu. A preto takí ľudia ako Šutaj Eštok nemajú čo robiť v riadení polície. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,102,128 |
10 | 2020-07-24 | Autorizovaná rozprava | 330 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Páni poslanci, poprosím vás, nechajte pána vystupujúceho. | [] | 3,929,133 |
14 | 2013-02-07 | Autorizovaná rozprava | 50 | Matovič, Igor, poslanec NR SR | Igor | Matovič | poslanec NR SR | Pán poslanec Galko, môžte tu hovoriť ixkrát, aj desať razy môžte vystúpiť, že vy ako najbližší kamarát vášho predsedu SaS pána Sulíka ste nevedeli o spise Gorila a vám sa o tom nepochválil. Predpokladám, že keď mne ako úplne neželanému prvku v klube SaS to Sulík minimálne päť, desať razy spomenul, a vždy som to od neho pýtal, však daj mi to, ukáž mi to, tak vám o tom hovoril 100-percentne. A myslím si, že v tejto veci jednoducho klamete. Pán kolega Lipšic, no viete, ja som vždy volil KDH, aj vás osobne som volil, lebo vás považujem, alebo vtedy, keď ste boli v KDH, tak s Jankou Žitňanskou, s Radom Procházkom za to lepšie v KDH. Ja som úplne netakticky, aj pred voľbami, ale iba preto, že som bol o tom presvedčený, aj pred voľbami dva – tri týždne v Na telo povedal, že v KDH sú podľa mňa traja dobrí ľudia, ktorých je škoda, a povedal som vás, Procházku a Janku Žitňanskú. Ale to viete, jednoducho povedal som to preto, lebo vždy lepšie vy traja, ktorí ste tam boli, ako to, čo tam je. Vždy lepšie ako nejakí kšeftári, ako pán Přidal a podobní (Smiech v sále.), ktorí si myslia, že sa tu musia do dôchodku nejakým spôsobom prestravovať, a to je vlastne jediný ich účel bytia v politike. Jednoducho vždy lepšie Lipšic, ktorý možno má aj chyby, ktorý štyri roky po tom, ako sa kupujú poslanci, povie, že sa kupovali poslanci, ale ten Přidal to nedokáže nikdy povedať. Takže vždy lepšie človek, ktorý to povie aspoň po štyroch rokoch, ako taký, ktorý sa tu chce iba prestravovať. | [
"(Smiech v sále.)"
] | 4,071,166 |
7 | 2020-05-19 | Autorizovaná rozprava | 158 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec, nevracajme sa už, prosím, k tomu incidentu. Ďakujem. | [] | 3,968,124 |
4 | 2020-04-01 | Autorizovaná rozprava | 69 | Lukáč, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Lukáč | poslanec NR SR | Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh, predmetný vládny návrh zákona prerokovali ihneď. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu. | [] | 4,042,456 |
39 | 2009-06-30 | Autorizovaná rozprava | 137 | M. Vášáryová, poslankyňa: | M | Vášáryová | poslankyňa | Takisto nemôžeme hlasovať o bode 10, lebo sme schválili 9. bod spoločnej správy. Prosím, aby ste dali hlasovať o bode 11. | [] | 3,909,995 |
52 | 2001-11-06 | Autorizovaná rozprava | 174 | J. Šimko, poslanec: | J | Šimko | poslanec | I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Brocku. Prosím, hlasujte. Páni poslanci, hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 81, za 36, proti 7, zdržalo sa 35, nehlasovali 3. Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Brocku nebol prijatý. Nech sa páči, pán poslanec. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,110,089 |
20 | 2013-06-17 | Autorizovaná rozprava | 59 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Nech sa páči, pán poslanec Vašečka, ktorý je písomne prihlásený do rozpravy za klub OĽaNO, máte slovo. Ale dobre. Pán predkladateľ, poďte zaujať miesto. Pán poslanec Fedor. | [] | 4,008,991 |
6 | 2024-01-16 | Autorizovaná rozprava | 371 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Pán poslanec Mikulec. | [] | 4,023,520 |
27 | 2008-09-16 | Autorizovaná rozprava | 100 | J. Rydlo, poslanec: | J | Rydlo | poslanec | Patrím medzi tých, ktorí sa Dubčekovmu fenoménu venovali aj z odbornej stránky. V roku 1978 som spracoval bibliografiu Dubčekovho obdobia z roku 1968, teda bibliografiu takzvanej Pražskej jari, ktorá by sa skôr mala volať Slovenská jar, a pripravil som aj antológiu básní Dvadsiatyprvý, kde po prvý raz sú zhrnutí v jednej básnickej zbierke slovenskí básnici, ktorí napísali verše o 21. auguste 1968. Skrátka, preštudoval som si aj precítil, kto bol Alexander Dubček. Priznám sa, že som chodil na Hlbokú školu, na základnú deväťročnú školu, čiže 8-ročnú školu svojho času a s Dubčekovými synmi sme voľakedy kopávali aj futbal. Dneska sa to človeku nezdá, ale po 40 rokoch si spomenúť na toto obdobie je naozaj veľmi citové a priznám sa, že ako vari jediný z vás som sa zúčastnil v Bologni na odovzdávaní doktorátu Alexandrovi Dubčekovi, a priznám sa, že som bol vtedy veľmi sklamaný. Sklamaný som bol z toho, čo vtedy Alexander Dubček povedal. Preto aj keď dneska vystupujem pred parlamentom, budem skôr skeptický a kritický k tejto osobnosti našich dejín, ktorá je osobnosť nepomerne veľká a najmä viac žiari v zahraničí ako, povedzme si to, doma. Ale ak žiari v zahraničí, žiari len v určitých kruhoch takzvanej politickej ľavice. Nuž, slávna snemovňa, ako občan som rástol a dospieval v čase, keď Alexander Dubček zastával popredné a vysoké stranícke funkcie. Vďaka osobnej perzekúcii pre konfesionálnu príslušnosť a politickú nespoľahlivosť mojich príbuzných a aj mojich rodičov bol som nútený pozorne sledovať politický život a stranícku scénu rokov najmä šesťdesiatych, keď som bol vyrástol z detských plienok. Napriek tomu nie je mi známy jeden jediný fakt, v ktorom by som si uvedomil, že Alexander Dubček je niekto iný ako všetci funkcionári boľševického razenia, ktorí svojimi primitívnymi deformáciami dokázali skompromitovať jednu z najľudskejších a najšľachetnejších ideológií. To znamená myšlienku socializmu postavenú na celospoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov. Alexander Dubček bol vo vysokých funkciách, keď na Slovensku vrcholila perzekúcia slovenských cirkevných predstaviteľov; bol vo vysokej straníckej funkcii, keď kardinál Korec dostal na základe absurdných obvinení dlhodobý trest väzenie, keď sa na hraniciach strieľalo, ba vraždilo len preto, že človek chcel odísť. Je pozoruhodné, že predkladateľov zákona nijako nerušia aktivity Alexandra Dubčeka pred rokom 1967, respektíve 1968. Nech by bol akokoľvek pasívnym členom či tajomníkom a vedúcim tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a členom vysokých celoštátnych straníckych grémií, to ho nezbaví viny alebo prinajmenšom spoluviny za deformácie, ktoré stáli životy stovky ľudí zastrelených pri pokusoch o útek za hranice a státisícov ľudí, ktorí vďaka kádrovej politike komunistickej strany vedenej Dubčekom nemohli naplno rozvinúť svoje schopnosti. Jedinou a nespornou zásluhou Alexandra Dubčeka bola ochota stať sa symbolom prerodu nepreroditeľného, reformy nezreformateľného a s odpustením demokratizácie protidemokratického režimu. Poslušne hral úlohu bábky, prepáčte mi za tento výraz, ktorú z úzadia poťahovali za motúziky rôzne záujmové skupiny. Toto pozadie dôverne poznal každý, kto sa venoval troška dejinám socialistického Československa a ja som vedel, že Dubček má nôž na krku. Keby bol čo len o krok uhol, boli by ho odstránili. A možnože táto manipulácia alebo obmedzený intelektuálny potenciál spôsobili, že Dubčekov intelektuálny prínos k reformnému hnutiu bol minimálny. Veľká politická nezrelosť spôsobila, že nedokázal odhadnúť skutočné nebezpečenstvo, ktoré hrozí československému štátu a nedokázal naň včas reagovať. Jeden štátnik, ktorý na seba preberie zodpovednosť za osud národa, za osud štátu, musí vedieť odhadnúť silový priestor, v ktorom sa jeho krajina pohybuje, musí vedieť odhadnúť, čo mu dovolia ostatní partneri, s ktorými bol spojený radom zmlúv Pacta sunt servanda, aké sú reálne možnosti akéhokoľvek ideologického, politického a hospodárskeho pohybu. Ak týmto naivným správaním vyprovokoval inváziu spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy, ťažko možno označiť jeho životné dielo ako príspevok k slobode národa a nezávislosti štátu. Pravda, naivnosť a ostentatívnosť, s akou sledoval svoj cieľ, vo mne aj po 40 rokoch vyvolávajú podozrenie, že celý január 1968 bolo veľkolepé divadlo zinscenované KGB, aby sa vytvorila zámienka pre posunutie sovietskych vojsk k západným hraniciam. V tom čase západní spojenci disponovali vyspelou raketovou technikou prvého úderu, na ktorú Varšavská zmluva nemala náležitú odpoveď. Posun sovietskych vojsk na územie Československej socialistickej republiky znovu nastolil strategickú rovnováhu, ktorá bola základom pre Helsinský proces. Pripisovať Alexandrovi Dubčekovi zásluhy za dokončenie procesu federalizácie, ako to robí dôvodová správa, znamená ignorovať historickú skutočnosť. Po auguste 1968 bol Dubčekov vplyv paralyzovaný a samotný proces federalizácie dokončil ten, kto ho začal, nie Dubček, ale doktor Gustáv Husák. Formulácia dôvodovej správy je v tomto kontexte zavádzajúca. Po roku 1970 Dubček pokračoval v rovnakej úlohe, akú plnil do augusta 1968. Hral úlohu symbolu umelo vytvoreného komunistami – najprv domácimi, potom zahraničnými. Deformácie socializmu znamenali veľkú ranu európskej sociálnej demokracii, kompromitovali jej snaženie, a preto to bola ona, ktorá sa snažila pripomenúť, že existuje aj ľudská alternatíva boľševického socializmu reprezentovaná Alexandrom Dubčekom. V skutočnosti ju nikto nepoznal, pretože v priebehu roku 1968 sa ani rodná strana, ani reformní intelektuáli nezmohli na viac ako na nezáväzné táranie o demokratickom klone socializmu. Životnosť tohto deformovaného základu sa prejavuje ešte aj dnes, keď v demokratických podmienkach sa bývalí komunistickí funkcionári snažia učiť národ demokracii. Nech by si sypali koľkokoľvek popola na hlavu, nikto im už neuverí. A napokon ani si ho nesypú. Čomu slúži táto produbčekovská iniciatíva? Socializmus boľševického razenia zamoril primnoho mozgov, než aby ho porazila nejaká nežná revolúcia. Tá skutočná demokratická revolúcia sa ešte neuskutočnila a asi sa ani nikdy neuskutoční, pretože naše myslenie nie je vybavené algoritmami, ktoré sú základom sociálnej spravodlivosti, opierajúcej sa o pravdu. Preto sa postboľševická propaganda pokúsila o prvý trik: dosadiť do nášho historického myslenia deformovaný spoločenský systém, ktorý bol zbavený páchateľov aj obetí. Slovensko by si malo nechať patentovať svoj vynález komunizmu bez komunistov, zločinov proti ľudskosti bez páchateľov a obetí, duchovného teroru bez teroristov a vystrašených. Pri tomto prepieraní mozgov prišla na rad ďalšia etapa. V tejto etape je hlavným cieľom potvrdiť neosobnosť bývalého režimu. Metodika je jednoduchá: hlavní predstavitelia bývalého režimu, tvorcovia boľševickej ideológie, ktorí po dlhé roky masírovali naše mozgy deformovanými poučkami o vedúcej úlohe tej strany, ktorej ideológmi a hlásnymi trúbami boli, sú etablovaní do vysokých štátnických postov, alebo dostávajú vysoké štátne vyznamenania. Aby táto obludná deformácia získala aj medzinárodné uznanie, sú títo strojcovia mravných a morálnych zvráteností vysielaní dokonca na veľvyslanecké miesta. Tým napomôžu zahraničiu pristúpiť na názor, že to, o čo sa boľševici snažili, bolo správne s výnimkou niekoľkých sprievodných nehôd, ktoré už preboleli. Možno ešte v zahraničí svojim diplomatickým partnerom pripomenú, že nebyť ich zásluh, neboli by mali predstavitelia ich štátov u nás čo privatizovať. Národná rada podľa mojej optiky by už nemala viac prijímať zásluhové zákony. História vynesie svoj verdikt, kto sa zaslúžil o národ, o štát, o demokraciu – zákony predsa platia s účinnosťou vpred, nie so spiatočnou platnosťou. | [] | 4,024,564 |
12 | 2017-02-03 | Autorizovaná rozprava | 12 | Fecko, Martin, poslanec NR SR | Martin | Fecko | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Takže ešte raz, pani predsedajúca, pani navrhovateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som pokračoval ďalej, a síce v tom, že teraz nejdeme vymýšľať teplú vodu, aj čo sa týka držby, gazdovania a ďalších vecí, my tu predsa poľnohospodárov máme. Nás nemusí učiť ani Dán, ani Francúz, ani možnože Poliak, ako máme spracovať mäso, ako sa má chovať hydina, ani ako má vyzerať možnože obilný lán. V roku 1928 chodili sa Švajčiari, poľnohospodári, učiť ku nám do Prešova, ako sa orie so železným pluhom. Teraz my sa chodíme pozerať na Milky kravy, ako sú pekne fialové, aké majú jedinečné mlieko, a naša sebestačnosť je, viete kde. Áno, socializmus spôsobil, že sme tu robili pozemkové úpravy, HTÚP takzvané, sceľovanie pozemkov, ktoré neišlo na vlastníckych vzťahoch, ale na užívacích a začalo sa veľkoplošne obrábať. Áno, super, techniku máme, obrobíme všetko, neni problém. A myslím si, že v demokracii to malo pokračovať, malo to pokračovať, ja som bol za. Ja som bol na štátnom majetku v Lipanoch, ktorý bol najväčší vtedy kolos v rámci Československa, ktorý bol 17-tisíc hektárov ako vlastník, ktorý si v reštitúcii uplatnil nárok. Som prišiel za pánom riaditeľom a som mu povedal: „Pán riaditeľ, gazdujte ešte sto rokov na našej pôde, ešte sto rokov, ale formou nájmu. Nie formou modrého z neba, že nič nedostanete akoby vlastníci, lebo my sme tu veľkí páni.“ Viete, čo sa stalo? Keď sme preberali hospodársky dvor v Červenici pri Sabinove, tak v tú sobotu prišli policajti, v novembri 1992, a na môjho otca vytiahli pištoľ, že robí sabotáž. A sme doma, vážení. A to bolo prinavracanie majetku v rámci reštitúcií, lebo nie všetci boli špekulanti. A musím zopakovať znovu ešte jednu vec, pani kolegyňa, že keď mi vstúpil pán Dr. Bornemisza do mojich dverí na pozemkovom úrade v roku 1991 vo veku 72 rokov a ich rodina mala 2,5-tisíc hektára, tak z jeho vystupovaní bolo, sálala múdrosť. On vedel, čo s tým majetkom rodinným má robiť, jeho nebolo treba učiť, ako sa má privatizovať a potom kradnúť. On vedel, že keď budeš brať les, ktorý mal 1 200 ha v Čergove, celú dolinu bral durch, takže tam môže urobiť aj poľovníctvo, aj obory, aj ďalšie a hneď hovoril, čo bude s tým robiť. On to mal jasné v rodine a bolo ich tam 11. A to bol výkvet roku 1948 tu na Slovensku, ktorý sme my vtedy tam sekli a povedali, že dosť, ide socializmus, vážení. To znamená, ľudia neboli nenažratí, len chceli mať pravidlá hry. A takisto bola od neho, z jeho strany bola ponuka Lesov Slovenskej republiky, lebo vtedy boli ešte Štátnej lesy, alebo neviem, čo to vtedy bolo, že nech to gazduje ďalej. No figa borová! Povedali, že ani drevo mu nedajú, nič. Do dneska lesy neplatia nájom. Dodnes neplatia nájom Lesy na nevydaných, na neštátnych pôdach lesných. Tak sa pýtam, kde sme, v akej demokracii, aké vlastnícke právo tu obhajujeme? Vlastnícke právo tých, áno, ktorí si sprivatizovali. Ale vlastnícke právo obyčajného človeka, ktorý zdedil, zreštituoval, prišiel k svojmu majetku, nie halabala, normálne dedičským konaním, naňho sa vykašleme. Tak, vážení, bacha! Buď vlastnícke, alebo nevlastnícke právo. Buď uplatňujem, alebo neuplatňujem. A môžte mi tu hovoriť všetci, že neviem, akú tu máme demokraciu, zatiaľ je výkon mnoho ľudí, toho výkonu vlastníckeho práva v teréne, nevidieť. Aj naším pričinením, beriem to aj na seba. Mali sme byť aktívnejší, mali sme viacej vyhlášok, viacej možnože zákonov dávať. Áno, beriem. Jeden z nich, ktorý, hovorím, už pani Matečnej, dal som jej tu na tomto poste, keď tu sedela a dala programové vyhlásenie vlády, dal som asi deväť podnetov, no, žiaľ, do dneska jeden zákon sme tu mali z nášho rezortu, zákon o potravinách. Ja sa pýtam, kde sme, ľudia boží, kde sme? Však nechcete mi povedať, že rezort nemá žiadne zákony pripravené. Veď ste predsa vláda kontinuity, no. Takže zamyslime sa trošku, že kam kráčame. A musím povedať, že, áno, máme veľký problém s našou rozdrobenosťou pôdy, to je pravda, lebo sme zdedili uhorské právo. Takže máme slíže. Máme, ja som meral najmenší pozemok za mojej nejakej profesionálnej práce, ktorý mal šírku 40 cm a dĺžku 350 metrov. Takže do takýchto anomálií sme dostali cez uhorské právo naše pozemky a rozdrobili sa a to musíme sceliť, samozrejme, to je logika. Máme tu na to zákony. Máme na to zákony a sceľovali aj v Rakúsku, aj v Nemecku, len tam to mali trošku v iných výmerách. Rakúšania sceľujú už od vojny a majú scelených asi 100 %, asi pred desiatimi rokmi
100 % územia Rakúska je scelené. My začíname, začali sme v 91., máme scelených, teda cez pozemkové úpravy zhruba, z tých 3 000 katastrálnych území zhruba 400, nech ich je 450. Ďalších 150 rozbehnutých. To znamená, vážení, tu je roboty ako na kostole, ja hovorím, u týchto pozemkoch a myslím si, že v prvom rade by mali rozhodovať o nich tí vlastníci. Tí vlastníci, ktorí sú tu a mali si uvedomiť akú váhu. Áno, pani kolegyňa, beriem, že berú sa na priemyselné parky a na ďalšie nejaké investičné naše úrodné pôdy, aj proti tomu chcem bojovať. Ale najväčší problém je, viete v čom? V cene pôdy, to je najväčší problém. Lebo Nemec v Trebišove núka za hektár 2 000 eurá a ľudia predávajú, to už opakujem sa. Už sa opakujem späť, v ktorom mesiaci som to hovoril. V Nemecku kúpite pôdu za koľko hektár? Mám tam tetu, tak som sa jej pýtal priamo. Povedz mi koľko? 20- až 25-tisíc. Tak kde sme? Veď to je klondike. Oni tu majú klondike u nás normálne, viete ako. Ukrajina ako je rozkúpená, obilnica? Rumunsko ako je rozkúpené? Viete ako. Veď, vážení, sa spamätajme, veď nejaké hranice tu máme. A ja neviem, či by sme, či budeme silní, či budeme silní ochrániť, keď raz povie, že, počúvajte sem, ja tu mám 15 obcí a tu mám vlastníkov, či budeme silní zákonom ochrániť to územie. Pri výkone nášho práva v reálnom živote rôznych zákonov som skeptický. Bodaj by som nemal pravdu. Nechcem maľovať čerta na stenu, ale neviem, či budeme v stave ochrániť v reálnom živote. Nie tu, že zákonom prijmeme vyhlášky 35, že územie sa nemôže odtrhnúť, autonómia, zvrchovanosť a všecko možné. V reálnom živote, vážení, a o to sa bojím. O to sa bojím, aby sme to naše krásne Slovensko udržali, a preto som aj dával tých desať rokov, ktoré sú v zákone o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, a sme sa o tom debatovali s pánom Jahnátkom na našom výbore, lebo tých desať rokov, že musí tu mať trvalý pobyt nejaká tá akciová spoločnosť alebo nejaká tá firma, že tu musí byť, keď chce nadobudnúť tú pôdu. Tak z výboru sme išli, že zabudnite, že nejakých desať rokov tam bude. A bol som milo prekvapený, keď som zistil, že konečná verzia, ktorá prišla z vlády, bola s tými desiatimi rokmi. Áno, tu som vám to teraz vytkol, ale robili sme maximum, čo sme mohli. Lebo raz, keď budeme na smrteľnej posteli a budeme hodnotiť náš život a si povieme, čo sme tu robili v roku 2015, ´16, ´17, ´12, to je jedno, koľko sme tu boli, ten čas už nevrátiš. A možno si vtedy povieš, však ja som vtedy mohol dvihnúť hlas, ja som mohol vtedy za ten zákon, ja som mohol vtedy povedať Bruselu, že nie, u nás si to predstavujem trošku ináč. A som to neurobil. A to je najväčší problém. A to je najväčší problém, pretože dejiny nevrátiš. A preto by som bol veľmi rád, keby sme túto podporu tomuto zákonu dali, lebo to je zákon novely ústavy, ale trošku musím povedať aj opačne, že dávame tam, ako pani navrhovateľka predniesla, samozrejme, máte to všetci pred sebou, že ideme vkladať aj časť vety, a to o ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy, o podporu vidieckeho charakteru života. A teraz apelujem na koaličných poslancov, aký sem to zákon dával ten Fecko na minulej schôdzi v septembri? Nebol to náhodou laznícky zákon o podpore tohto spôsobu osídlenia na vidieku? Čo ste s ním urobili? Nebudem sa k tomu vyjadrovať. Takže, vážení, vstúpme si trošku do svedomia a tak, ako to bolo povedané, aby tu išli bokom nejaké politické hrátky, lebo je to o budúcnosti našich detí a ďalších generácií, ktoré buď prídu, alebo neprídu po nás a budú mať alebo nebudú mať kde sa nejakým spôsobom rozvíjať. Chcel by som, aby to bol udržateľný rozvoj a aby sme raz, keď budeme hodnotiť naše pôsobenie v Národnej rade, za tento čin, že sme nič neurobili na ochranu pôdy, si to raz nevyčítali navzájom medzi sebou možno niekde na ulici, keď sa stretneme ako 70-roční nejakí dedkovia a babky a si povieme, že, no tak to sme nezvládli. A zistíme, že čas územia nám odíde. A preto ja som aj kvitoval, keď Slovenský pozemkový fond má verejne známych vlastníkov aj štátnej pôdy, neznámych je 400-tisíc, štátnych je 260-tisíc hektárov. To je veľké územie, 600-tisíc hektárov, to je kvantum. Na to mám tiež riešenie. Tiež som to dával pani ministerke, dúfam, že ho bude brať. Tak som veľmi kvitoval, keď pán Fico, áno, pán Fico povedal, že to nepôjde na, neznámi vlastníci ostanú stále neznámymi vlastníkmi a neišlo to na obce, lebo bol by problém. Bol by asi veľký problém. Takže som rád, že tých neznámych vlastníkov tu možnože máme, a jak som už povedal striktne, že to rozdrobenosť momentálne bráni nákupu, možnože tých veľkých nejakých výkupov, ale oni si kľučku nájdu. Takže asi tak. Momentálne, čo viem, zhruba 200-tisíc, 150-tisíc hektárov je už v iných rukách, a to sú údaje neoficiálne. Ďakujem veľmi pekne, že ste ma vypočuli. Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 4,110,489 |
35 | 2021-07-23 | Autorizovaná rozprava | 189 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Ďakujem pani ministerke za záverečné vystúpenie. Pán spravodajca má záujem? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem. (Reakcia spravodajcu.) Áno, pretlmočím slová pána spravodajcu, navrhuje, aby sa o tomto bode hlasovalo o sedemnástej hodine. Čiže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Obom ďakujem. A pristúpime k návrhu na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátení legislatívneho konania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , pod parlamentnou tlačou 614 a s návrhom na prerokovanie vo výboroch v rozhodnutí č. 630. Teraz poprosím pána ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, aby predložil tento návrh. Avšak konštatujem, že momentálne nie je prítomný, takže vyhlasujem krátku prestávku a poprosím organizačný, aby informovali, že kde sa nachádza pán minister. (Krátka prestávka.) | [
"(Reakcia spravodajcu.)",
"(Krátka prestávka.)"
] | 4,139,867 |
6 | 2010-09-08 | Autorizovaná rozprava | 110 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | Pán predseda, poslanec Sulík. | [] | 4,152,143 |
33 | 2014-03-20 | Autorizovaná rozprava | 209 | Fronc, Martin, poslanec NR SR | Martin | Fronc | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Kresťanskodemokratické hnutie je tu dvadsiaty piaty rok. V tých niekoľkých zásadných veciach, ako je ochrana života od narodenia po prirodzenú smrť, slobody svedomia a ochrana manželstva a rodiny, za tých 25 rokov nikdy neuhlo. Tí starší si možno pamätáte, že opakovane niekoľkokrát pred parlamentnými voľbami sa vytiahla téma interrupcií. KDH hlasovalo podľa svojho presvedčenia aj za cenu toho, že stratilo percentá, a teda aj nejakú časť svojich mandátov. Ale jednoducho toto bol postoj KDH v tých zásadných veciach. Ochrana manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy patrí medzi tieto hodnoty. A je to hodnota, za ktorú sme pripravení niesť aj obete. Ale možnože si poviete a zaznelo tu neraz, že prečo teraz to dávame. Viete, možnože sme to niekedy nie celkom dobre vysvetlili, ale tých ktorí trošku sledujú, čo sa deja v takzvanom civilizovanom svete, v Európe, Spojených štátoch deň po dni, ako stále viac a viac v zmysle obalu, dneska už podľa mňa camery obscury, zvaného politická korektnosť, sa mnohé princípy uvoľňujú. K vážnosti manželstva naša civilizácia dospela po dlhých rokoch, civilizácia, ktorá je založená na dvetisícročnej kresťansko-judaistickej tradícii. A chcem povedať, že ochrana manželstva v tejto chvíli nie je cirkevná ani náboženská téma. Z nášho pohľadu je to v prvom rade téma prirodzeného zákona a princípu, ako sa ľudia majú správať a správajú v zmysle zachovania ľudského rodu. A s tým súvisí, samozrejme, aj starostlivosť o deti a podobne. Ale ja by som povedal, aké sú skutočnosti. Prosím vás, tí ktorí sledujú, možnože ste sledovali, čo sa týka ochrany života a rodiny niekoľko medzinárodných dokumentov, v ostatnom čase Lunacek v Európskom parlamente, predtým v Rade Európy report ako správa, McCafferty, to jedno za druhým prichádza. A možnože niektorí ste aj uvideli alebo zistili alebo ste dostali správu na internete, ako to chce pokračovať ďalej, že vznikla inštitúcia, ktorá sa nazýva ČEPEK (Česko-slovenská pedofilná komunita.) Zdá sa, že sa už aj tá začína ozývať o svoje „práva“. A ja nie som ani neznášanlivý, ani netolerantný, ale jednoducho sú veci, ktoré sa ďalej takto robiť nedajú. Viete, toto nie je diskriminovanie. Vezmite si, že niekto má 20 dioptrií. Ja som ešte nevidel takého, aby mu dali povolenie, aby robil rušňovodiča, nemá prvú zmyslovú skupinu. Je to diskriminácia jak hrom, veď on nič ešte nespôsobil. Nie, toto nie je o takejto politickej korektnosti. A, priatelia, to, že cítia to ohrozenie aj iné krajiny, to sme mali možnosť vidieť. Tu už bolo spomínané Poľsko, bolo tu spomínané referendum v Chorvátsku. Ja si len dovolím prečítať ďalšie niečo, mimochodom, niečo, čo možnože si aj mnohí nevšimli a nezaregistrovali. Slovenská republika ratifikovala. A to je protokol o obavách írskeho ľudu týkajúcich sa Lisabonskej zmluvy. V hlave I čl. 1 tohto dokumentu je uvedené: „Žiadne ustanovenie Lisabonskej zmluvy, ktorou sa priznáva Charte základných práv Európskej únie právny štatút, ani žiadne ustanovenie uvedenej zmluvy týkajúce sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sa nedotýka rozsahu a uplatniteľnosti ochrany práva na život, podľa článku 40.3 a ochrany rodiny podľa článku 41...“ A ďalej je tu povedané, že toto po ratifikácii všetkými krajinami bude uložené ako súčasť Lisabonskej zmluvy u depozitára Lisabonskej zmluvy. Nie sme to len my, mnohé iné krajiny začínajú vážne pociťovať obavy z toho, akým spôsobom sa pristupuje k ľudským právam v rámci politickej korektnosti. Viete, počul som aj tuná v rozprave otázku, prečo sa to dáva teraz. Dokonca mám pocit, že kdesi zaznelo, že ide o spájanie sa s diablom. No spájať sa s diablom sa dá len v zlej veci. Takže s diablom o spájanie určite nejde. Ale ja vám poviem príklad. Predstavte si, že máte suseda, ktorý je kriminálnik, zlý a zlostný človek a robí vám neplechu, a zrazu začne kdesi horieť dom a on príde a podá vám vedro s vodou na hasenie. Odmietnete ho? Ja osobne za seba poviem, že nie, že som sa takýmto spôsobom ochotný dohodnúť v dobrej veci aj so svojím politickým rivalom a protivníkom. A tu to verejne bez mihnutia priznávam. Samozrejme, nejaká dohoda v tomto smere vždy je potrebná, aby jedna i druhá strana hľadala kompromis. A musí ustúpiť v istých veciach. Ja viem, že tu zaznieva podozrenie, že strana SMER to robí z dôvodu politickej kampane. Neviem, je to možné, ja to pripúšťam. Ale to v tejto chvíli nie je z môjho pohľadu podstatné, z môjho pohľadu je podstatné to, že je to historická šanca, aby sme takýmto spôsobom ochránili inštitút manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy. (Potlesk.) A ja položím vám aj pravej strane tých, ktorí sú tu, rečnícku otázku. A skúste úprimne si na ňu odpovedať. (Ukázanie pravou rukou na pravú stranu pléna.) Keby táto strana, pravica, mala viac ako 90 mandátov, prešiel by takýto návrh ústavného zákona? (Reakcia z pléna.) Ani ste ma neprekvapili. No takže, veľmi úprimne, áno, je to dohoda v istých veciach, ale určite nie politická koalícia. K ničomu takému nedošlo. Ja viem, že ste spustili krik, keď trafíte do kŕdľa vrán, tak sa spustí krákanie. Takže sa spustilo, beriem to. Budete nás mlátiť, ale musím povedať ešte raz, sme pripravení v tejto veci prinášať i obete. A keď sa vrátim do minulosti, chcem sa opýtať, sú viaceré dokumenty, napríklad dlhová brzda, tam nevadila dohoda? S protivníkom, so stranou SMER bolo to v záujme krajiny? Ale ešte hroznejšiu vec pripomeniem. V smrteľnom zápase o tvár tejto krajiny, v zápase s mečiarizmom ak sme chceli, aby bola ratifikovaná Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie, potrebovali sme referendum, referendum, na ktoré bola potrebná viac ako 50-percentná účasť. Vtedy sa koalícia z pravej strany bola ochotná spojiť a dohodnúť aj s Mečiarom. Bolo to v záujme krajiny alebo to bola koalícia, tak ako hovoríte, koalícia KDH a strany SMER? Skúste sa nad tým zamyslieť, skúste byť trošku medzi sebou úprimní. Aj ja som si kládol niektoré otázky aj sám pred sebou. Ja mnohých ľudí chápem, ja viem, že sa udeje v živote všeličo a hlavne v partnerskom vzťahu a nie je jednoduché to udržať, dochádza aj k rozpadom manželstva. A kládol som si aj otázku, že keby som ja bol v situácii, a to nikdy neviete, pokiaľ nie ste, neboli ste v takej situácii, že čo všetko sa vám môže stať a čo vyvediete, keby som bol trebárs dvakrát rozvedený, či by som tento princíp ctil. Ctil by som ho ako prirodzený zákon i napriek svojmu osobnému zlyhaniu. Takže, dámy a páni, ešte raz, toto nie je naozaj cirkevná téma. Mimochodom, ešte raz, inštitút manželstva ako sviatosť v cirkvi existuje až od 11. storočia. A je to vec, ku ktorej naša civilizácia dospela po mnohých rokoch ako veci, ktorá je v prospech, v prospech celého toho spoločenstva. A ja sa priznám, že v tomto smere som zmätený, nechápem, akým ľahkým spôsobom sa dokážeme zbavovať v priebehu pár rokov, približne niekoľko desiatok rokov veci, ku ktorej sa naša civilizácia dopracovala cez storočia. My sme schopní z tejto našej kultúrnej a civilizačnej tradície bez mihnutia oka odrezávať korene. Áno, ešte pár poznámok predsa k tej justícii. Ja nechcem zabŕdnuť do odborných tém, ale myslím si, že je tu stále priestor na to, aby sme v druhom čítaní, tak ako to nakoniec aj potvrdili z opačnej strany, mohli niektoré veci prediskutovať a upraviť, ale jedno viem, že za celé to obdobie sme chránili justíciu a jej nezávislosť. Len mám obavy, že keď niečo nie je v poriadku, tak sa to nedá chrániť, aby to dobre fungovalo. Všetky sektory spoločnosti prešli transformáciou, či to bolo zdravotníctvo, či to bolo školstvo alebo podobne. Mám obavy, že v justícii táto vnútorná očista nikdy poriadne neprebehla. A to je dôsledok. Nechcem sa zbavovať zodpovednosti, pretože do istej miery nesieme zodpovednosť všetci politici a všetky politické strany za toto, za to, že dnes justícia je v takom stave. Po stáročia štandardný symbol justície je dáma so zaviazanými očami a v ruke drží misku váh, je slepá, a preto aj spravodlivosť podľa justície je slepá. Ale myslím si, že tu už pre Slovensko tento symbol by bolo dobré opraviť. Nemá zaviazané oči, má misku váh, ale pozerá sa tým smerom, kde je moc a kde sú peniaze. V tomto stave je dnes justícia. A preto každý pokus o jej zlepšenie pokladám za dobrý, aj preto, že tá justícia za tých vyše 20 rokov nebola schopná sama urobiť takúto reflexiu a zmenu. Dámy a páni, môžu zaznievať všelijaké reči, môžete písať, môžete nás obviňovať z čohokoľvek, ale svoje presvedčenie nezaprieme a sme pripravení za to priniesť obetu. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Česko-slovenská pedofilná komunita.)",
"(Potlesk.)",
"(Ukázanie pravou rukou na pravú stranu pléna.)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(Potlesk.)"
] | 3,951,110 |
31 | 2004-09-24 | Autorizovaná rozprava | 58 | P. Farkas, poslanec: | P | Farkas | poslanec | Po druhé, príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 120 694 600-tisíc Sk, čo predstavuje 52 percent ich ročného rozpočtu. Po tretie, výdavky štátneho rozpočtu dosiahli hodnotu 133 149 400-tisíc Sk, čo predstavuje 42,9 percenta ich ročného rozpočtu. Po druhé, berie na vedomie správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2004. Nech sa páči, dajte o tom hlasovať, pán predseda. | [] | 4,146,275 |
9 | 2024-02-08 | Autorizovaná rozprava | 255 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujeme o bode číslo 1 druhého pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Galka. (Hlasovanie.) Prítomných 136 poslancov, za 22, proti 76, zdržalo sa 36, nehlasovali 2. Tento bod sme neschválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,927,704 |
6 | 2024-01-08 | Autorizovaná rozprava | 105 | Šimečka, Michal, podpredseda NR SR | Michal | Šimečka | podpredseda NR SR | Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, na vaše vystúpenie 19 faktických poznámok. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Gažovičová. | [] | 3,934,526 |
21 | 2013-06-27 | Autorizovaná rozprava | 123 | Kuffa, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Kuffa | poslanec NR SR | Ja mám ešte na dlhšie. | [] | 4,050,018 |
58 | 2015-11-26 | Autorizovaná rozprava | 103 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Ďakujem pekne. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ako prvý pán poslanec Přidal. | [] | 4,030,563 |
51 | 2015-05-27 | Autorizovaná rozprava | 187 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Blaha. | [] | 4,078,295 |
78 | 2022-12-20 | Autorizovaná rozprava | 110 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 136 poslancov, za 21, proti 96, zdržalo sa 18, nehlasoval 1. Uvedený návrh sme neschválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,935,764 |
20 | 2011-07-08 | Autorizovaná rozprava | 198 | Somogyi, Szilárd, poslanec NR SR | Szilárd | Somogyi | poslanec NR SR | Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Horváth, vo vašom vystúpení ste spomínali aj silu tradícií, to v spojitosti s otváracími časmi, resp. dotkli ste sa do určitej miery aj odborov. Ja by som to spojil v tom ponímaní, že to, čo ste povedali, vychádzajúc z prieskumov verejnej mienky, že ako vnímajú aktuálne občania odbory, zrejme vychádza z tej tradície. Z tej tradície, ktorá v predchádzajúcich desaťročiach pre rokom ´89 z odborového hnutia robila Revolučné odborové hnutie, ale veľmi formálne. A táto tradícia v ponímaní, zrejme aj potvrdené s vašimi číslami, naďalej pretrváva. Preto vítam váš pozmeňujúci návrh, ktorý teda chce dať skutočnú silu alebo skôr váhu odborom na jednotlivých pracoviskách, že ak sa to prijme, tento pozmeňujúci návrh, zrejme nebude možné, že veľmi malá skupina ľudí pod zámienkou zastupovania všetkých alebo väčšiny, väčšej časti zamestnancov bude vyjednávať ako odbory. Čiže to, že minimálne tretina zamestnancov by mala byť zorganizovaná či už v jednom, alebo viacerých odborových združeniach, podľa mňa je prvým krokom k tomu, aby sme tú skutočnú historickú váhu odborom sa snažili aj vrátiť aj z tejto našej strany. Ďakujem. | [] | 4,136,623 |
9 | 2024-02-15 | Autorizovaná rozprava | 229 | Bihariová, Irena, poslankyňa NR SR | Irena | Bihariová | poslankyňa NR SR | Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona, tlač 62. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. | [] | 4,107,731 |
11 | 2007-06-21 | Autorizovaná rozprava | 257 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Mikloško. | [] | 4,120,339 |
4 | 2012-07-27 | Autorizovaná rozprava | 4 | Košútová, Magda, poslankyňa NR SR | Magda | Košútová | poslankyňa NR SR | Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám spoločnú správu výboru k tlači 165a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 139 z 26. júla 2012 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor súhlasil a odporučil ho schváliť bez pripomienok, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s uznesením súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť bez pripomienok. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, ktoré sú uvedené v časti IV. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne. O bodoch spoločnej správy č. 1 až 5 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Pani podpredsedníčka, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu. | [] | 3,884,944 |
7 | 2007-02-01 | Autorizovaná rozprava | 89 | R. Fico, predseda vlády SR: | R | Fico | predseda vlády SR | Vytvorenie druhého súkromného kapitalizačného piliera v dôchodkovom zabezpečení rozdeľuje a bude rozdeľovať slovenskú politickú scénu. Je to prirodzený dôsledok toho, že bývalý minister pán Kaník a ani jeho poradkyňa pani Radičová nedosiahli širokú politickú dohodu medzi opozíciou a vtedajšou vládnou koalíciou. Čiže, je celkom prirodzené, že máme rozdielne pohľady na obsah dôchodkovej reformy. Podľa nás, aj podľa vlády je zákon dosť nevyvážený, je jednoznačne orientovaný v prospech súkromných akciových spoločností – dôchodkových správcovských spoločností a môžeme ho naozaj čítať stokrát odpredu aj odzadu, ale veľmi ťažko v ňom nájdeme rovnováhu záujmov sporiteľov a súkromných spoločností. Nemôže preto nikoho ani prekvapiť, a je to legitímne, naozaj to hovorím s plnou vážnosťou, ak sa pravicová opozícia dnes pri úvahách vládnej koalície o určitých zásahoch do 2. piliera aktivizuje a chráni záujmy súkromných dôchodkových správcovských spoločností. V čom je teda problém v súvislosti s rizikovým kapitálom a kto je na strane tohto rizikového kapitálu? Kto je na strane dôchodkových správcovských spoločností a kto je na strane sporiteľov, ktorí si vkladajú peniaze? Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov vo svojom ustanovení § 14 ods. 1 ukladá povinnosť veľkému okruhu ľudí vstúpiť do 2. piliera a posielať 9 % príspevkov do súkromných fondov. (Ruch v sále.) Ak zákon v roku 2004 niekoho prinútil ukladať si peniaze na dôchodok do súkromných fondov (šum v sále) – cítim sa ako v kostole – očakával by som, že tento zákon bude súčasne obsahovať jasné garancie pre takýchto ľudí, že o svoje peniaze neprídu, ako sa stalo v prípade nebankových subjektov. Opakujem to ešte raz, ak niekoho zákon núti, aby si peniaze ukladal do súkromných dôchodkových správcovských spoločností na fondy, očakávame, že zákon bude obsahovať aj určité garancie, ktoré zachránia v prípade rizika tieto peniaze. Opak je pravdou. Zákon neobsahuje nič osobité, pokiaľ ide o ochranu uložených príspevkov na dôchodkové zabezpečenie. Stačí, keď si ten zákon poriadne prečítame a vieme, že v tom zákone dohromady nič nie je. Tomuto by sa dalo rozumieť vtedy, teda, že tam nie je žiadna významná ochrana vkladov, ak by zákon bol postavený na úplnej dobrovoľnosti a ľudia by si mohli vybrať, či celý svoj dôchodok budú realizovať cez prvý priebežný pilier, teda cez Sociálnu poisťovňu alebo čiastočne aj cez súkromný pilier. Takáto dobrovoľnosť však nie je, pretože, ako som už povedal, významná časť ľudí musí zo zákona svoje peniaze ukladať do súkromných dôchodkových správcovských spoločností. Úprimne poviem, že šokujúca bola pre nás aj mediálna kampaň na vstup do 2. súkromného piliera, ktorá veľkými písmenami hovorila o bohatstve na dôchodok, o dovolenkách dôchodcov na Havaji, či o vození sa dôchodcov na motorkách Harley-Davidson alebo o parašutizme dôchodcov, upozornenie, že výnos v súkromnom pilieri nikto negarantuje, sa však uvádzal iba maličkými písmenami, ktoré nikto nevedel prečítať. Ba čo viac, robili sa prípravy na to, aby súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti mohli peniaze vyzbierané od ľudí investovať v prostredí rizikového kapitálu. Najskôr to bolo uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 389 z 18. mája 2005. V tomto uznesení z mája 2005 vláda uložila úlohu vtedajšiemu ministrovi financií v spolupráci s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, aby identifikovali a pripravili návrh na odstránenie legislatívnych bariér pre investovanie do fondov rizikového kapitálu. Môžem to prečítať ešte raz. Bolo uznesenie vlády z 18. mája 2005, ktoré uložilo ministrovi financií v spolupráci s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny identifikovať a pripraviť návrh na odstránenie legislatívnych bariér pre investovanie do fondu rizikového kapitálu. Potom prišiel úplne jasný list pani ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny pani Radičovej z 9. marca 2006. V tomto liste sa hovorí, že: „V súlade s uznesením vlády“, ktoré som citoval, „vám oznamujem“, je to list, ktorý adresuje vtedajšiemu podpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva pánu Malchárkovi, že „Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súlade s uloženými opatreniami pripraví v termíne do 30. júna 2006 analýzu, ktorá bude identifikovať a analyzovať legislatívne bariéry a možnosti investovania“, a teraz už nie vo všeobecnosti, „investovania dôchodkových správcovských spoločností do fondov rizikového kapitálu.“ Čiže, je tu jasný dôkaz toho, že predchádzajúca vláda pripravovala jasné kroky, aby umožnila dôchodkovým správcovským spoločnostiam zdroje, ktoré tieto správcovské spoločnosti získavajú od ľudí, investovať do rizikového kapitálu. Potvrdzuje to aj uznesenie vlády, potvrdzuje to aj list príslušnej pani ministerky, ktorý som teraz citoval. Budem úprimný a poviem, že dobre sa zabávam, keď dnes na obhajobu týchto pokusov hazardovať s peniazmi ľudí v rizikovom kapitálovom priestore, čítam niekde v novinách, že vraj zákon o starobnom dôchodkovom sporení priamo zakazuje dôchodkovým správcovským spoločnostiam investovať do rizikového kapitálu a vraj naše obavy sú úplne neopodstatnené, keď hovoríme o takomto čosi. Prosím vás, ukážte mi to ustanovenie v zákone, kde je napísané, že dôchodkové správcovské spoločnosti nemôžu investovať v rámci rizikového kapitálu. Práve naopak, vy ste im to chceli ešte uvoľniť a chceli ste im to umožniť tým, lebo ste pripravovali analýzu ako odstrániť akékoľvek bariéry, ktoré ešte existujú v iných právnych predpisoch, pretože v zákone o dôchodkovom starobnom sporení nič nie je, a mohli by brániť takémuto postupu. Úplne opodstatnená potom ale je otázka, vážené dámy a páni, prečo teda predchádzajúca vláda pripravovala vstup 2. piliera do rizikového podnikania a investovania, ak podľa nich v zákone jednoducho taký zákaz je. Tak to jednoducho nejde nejako dohromady. Samozrejme, že zákon nič nezakazuje a umožňuje dôchodkovým správcovským spoločnostiam investovať aj v tomto prostredí. Je pravda, ak dobre a pozorne čítame zákon č. 43/2004, je pravda, že tento zákon hovorí o obozretnom podnikaní. Hovorí o investovaní. Hovorí o obozretnom nakladaní. Hovorí o obozretnej správe, ale nehovorí o zákaze investovania do rizikového kapitálu. (Hlasy v pléne.) A to vedela aj predchádzajúca vláda, a preto chcela ešte viac pomôcť súkromným dôchodkovým správcovským spoločnostiam, aby s týmito zdrojmi mohli primerane nakladať. Čo tam po tom, ak nejaký rizikový obchod s peniazmi ľudí nevyjde, aj na to totiž myslel zákon. Dovoľte mi teda, vážené dámy a páni, aby sme si povedali o tých neuveriteľných zárukách, ktoré zákon o dôchodkovom sporení dáva ľuďom, pretože všetci tvrdia, že sa nemusia ľudia obávať o svoje vklady, že všetko je v poriadku, že keď dôchodková správcovská spoločnosť by náhodou o peniaze prišla, tak ľudia dostanú peniaze naspäť. To je obyčajné klamstvo. Chcem prečítať, čo hovorí zákon, pretože o tomto opozícia úmyselne mlčí. Predovšetkým chcem povedať, že Sociálna poisťovňa ručí v plnom rozsahu z rezervného fondu solidarity za škodu spôsobenú rozhodnutím, postupom alebo konaním dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom. To znamená, ak konanie nie je v rozpore so zákonom, tak vtedy nikto neručí za straty, ktoré sú spôsobené. Ak teda zákon nezakazuje investovanie v rizikovom kapitáli, ak by súkromná dôchodková správcovská spoločnosť zainvestovala v rizikovom kapitáli, neporušila by zákon, došlo by k stratám, nikto ľuďom nevráti ani korunu. (Potlesk a ruch v pléne.) Toto je pravda o dôchodkových správcovských spoločnostiach. Idem ďalej. Dokonca v prípade, že by došlo k porušeniu zákona činnosťou alebo postupom dôchodkovej správcovskej spoločnosti, vtedy nastupuje Sociálna poisťovňa a má garantovať nejakú náhradu škôd, ktoré sú spôsobené. Tak chcem teda povedať, že Sociálna poisťovňa tak urobí len v rozsahu z rezervného fondu solidarity, ktorý ani zďaleka nemusí pokrývať škody, ktoré sú vytvorené, ale čo je najpodstatnejšie ... | [
"(Ruch v sále.)",
"(šum v sále)",
"(Hlasy v pléne.)",
"(Potlesk a ruch v pléne.)"
] | 3,975,555 |
54 | 2002-02-13 | Autorizovaná rozprava | 36 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | Nech sa páči, pán poslanec. T. Šagát, poslanec: Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedeného predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1379 pridelil na prerokovanie zákon zdravotníckemu výboru a ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory vo svojich uzneseniach vyslovili súhlas s pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť s týmito pripomienkami. Máte ich uvedené v spoločnej správe, preto ich nebudem čítať. Gestorský výbor odporučil schváliť body č. 1, 3 a 5 a neodporúča schváliť body č. 2 a 4. Gestorský výbor konštatoval, že body č. 2 a 4, ktoré schválil ústavnoprávny výbor, a body č. 3, 5, ktoré schválil výbor pre zdravotníctvo sú odlišné len v termíne účinnosti dotknutých ustanovení. Prezident Slovenskej republiky vo svojich pripomienkach ponechal schválenie účinnosti na rozhodnutie Národnej rade Slovenskej republiky z dôvodu termínu prerokovania citovaného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené, ako aj predpokladaný termín prerokovania v Národnej rade výbor Slovenskej republiky navrhol termín účinnosti dotknutých ustanovení na 15. marec 2002. Gestorský výbor teda odporučil hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: en bloc schváliť body č. 1, 3, 5 a en bloc neschváliť body č. 2 a 4. Výbor ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Predmetná spoločná správa výborov o prerokovaní zákona z 19. decembra, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 277 o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky prerokoval gestorský výbor 6. februára. Ďakujem pekne, vážený predsedajúci, prosím, keby ste dali hlasovať, tak ako je uvedené v spoločnej správe. | [] | 4,063,822 |
26 | 2018-02-08 | Autorizovaná rozprava | 215 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Na vystúpenie pána poslanca s faktickými štyria, ešte aj pán... (reakcia z pléna), aha, dobre, takže štyria. Pán poslanec Poliačik, nech sa páči. Pani poslankyňa Antošová, znovu vám nefunguje karta. Skúste vybrať, zasunúť... | [
"(reakcia z pléna)"
] | 4,025,550 |
21 | 2004-01-23 | Autorizovaná rozprava | 48 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Evy Černej a Edit Bauer na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov . Návrh zákona ste dostali ako tlač 521. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 529. Dávam slovo poslankyni Edit Bauer, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči. | [] | 4,186,310 |
35 | 2018-10-24 | Autorizovaná rozprava | 63 | Buček, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Buček | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. | [] | 4,204,452 |
29 | 2014-02-07 | Autorizovaná rozprava | 70 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Procedurálny návrh. | [] | 3,961,087 |
9 | 2024-02-08 | Autorizovaná rozprava | 968 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Kolíková. | [] | 3,928,417 |
29 | 2014-01-31 | Autorizovaná rozprava | 140 | Martvoň, Anton, poslanec NR SR | Anton | Martvoň | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, vzhľadom na to, že otvorilo sa viacero tém, myslím si, že je dobré urobiť na chvíľku také zosumarizovanie a aspoň dať nejaké stanovisko k tomu za predkladateľov. V prvom rade chcem poukázať na to, že to, čo tu bolo povedané, znova sa k tomu vrátim, ministerstvo hospodárstva otvorilo úplne inú problematiku, ministerstvo hospodárstva nerieši nebankovky, nerieši dražobné spoločnosti, nerieši úžerníkov, ministerstvo hospodárstva otvorilo problematiku internetového predaja a zásielkového predaja podomového, čo je úplne niečo iné ako to, čo teraz my otvárame. My riešime nebankovky, úžerníkov, exekútorov a dražobné spoločnosti, čiže to je prvý moment. Druhý moment, že niekedy sa objavia na rokovaní parlamentu dva tie isté otvorené zákony, ktoré sa týkajú rôznych vecí, myslím si, že sa stalo viackrát aj za vašej vlády, a dokonca je aj bežné, že niekedy poslanci Národnej rady dajú novelu k tomu istému zákonu, teda dvaja alebo traja rôzni. Aj teraz sa to stalo, Exekučný poriadok dokonca máme otvorený, dá sa povedať, v troch poslaneckých návrhoch. Aj Občiansky zákonník v podstate máme otvorený v dvoch poslaneckých návrhoch, jeden predkladá dokonca, pokiaľ som dobre videl, aj pán poslanec Hlina. Exekučný poriadok predkladáte poslanci, teda bývalí poslanci SDKÚ. Čo sa týka ale, teda k určitým už teda konkrétnym poznámkam. Poukázali ste na to, že v tom návrhu vykonávacieho predpisu máte problém s písmom ako takým, no dovolím si poukázať, že už teraz je prejudikované, že používanie drobného písma je nekalou obchodnou praktikou a dokonca už aj v súčasne platnom Občianskom zákonníku sa spomína alebo pri spotrebiteľských zmluvách, že by mali byť zmluvy uzavreté, teda napísané rovnakým typom písma. Prejdem hneď aj k druhej veci, čo sa deje, v súčasnosti sa deje tak, že zmluva je napísaná nejakým typom písma, v nej je krátky odkaz na všeobecné obchodné podmienky, ktoré občan, keď podpisuje tú zmluvu, nikdy nemá pri sebe, lebo nie sú súčasťou zmluvy, a tie všeobecne obchodné podmienky má potom tá nebankovka alebo banka, alebo ten iný subjekt nebankový niekde na internete zavesený a je písmom pomaly päťkou, že to ani ja, mladý človek, nedokážem prečítať. My čo chceme docieliť, je to, že súčasťou tej zmluvy budú musieť byť aj tie všeobecné obchodné podmienky a budú musieť byť napísané rovnakým písmom aj veľkosťou, čiže zrušíme túto fintu, kde najdôležitejšie ustanovenia zmluvy dajú nebankovky do tých všeobecných obchodných podmienok, ktoré nie sú súčasťou zmluvy. Keď to takto zakotvíme, nebudú už môcť používať nebankovky takúto fintu, ale budú musieť si presne vymedziť to najdôležitejšie, čo teda je aj dôležité pre spotrebiteľa, a pekne to zakotvia do tej zmluvy. To je naša podstata a podstata toho celého. To, že určenie typu písma a veľkosti písma nechávame na vládu, to práve nechávame kvôli tomu, aby sa to v tom nariadení potom dopracovalo v zmysle praxe alebo v zmysle požiadaviek ako takých zo strany aj teda spotrebiteľov alebo aj či už teda druhej strany. Čo sa týka; dražobník. Prečo zakotvujeme dražobníkom vysokoškolské vzdelanie? No nastal nám tu subjekt, teda problém, že pokiaľ v minulosti väčšina, dá sa povedať, predaja nehnuteľností išla cez exekútorov, ktorí v podstate musia mať päťročnú prax a vysokoškolské vzdelanie právnického stupňa, tak objavila sa nám tu znova finta nebankoviek, ktoré zistili, že pri exekútoroch, ktorí už majú aj právne vedomie, exekútori nepôjdu mnohokrát, samozrejme, sú aj výnimky, do protiprávnych vecí a zároveň ich ešte aj kontrolujú súdy. Tak idú cez dražobky, kde dražobku môže mať hocikto v súčasnosti, len musí mať stredoškolské vzdelanie a, samozrejme, tá dražobka už nie je kontrolovaná súdom. Čiže tu nastala situácia, že cez tú dražobnú spoločnosť potom nebankovky a podvodníci prichádzajú, a to je ten problém, že v 99 % prípadov sa deje predaj nehnuteľností potom cez tie dražobné spoločnosti. Tomu chceme zamedziť a, samozrejme, správne, ja uznávam, bolo aj opozíciou poukazované na to, že nie je normálne, aby za drobné pohľadávky prichádzali ľudia o strechu nad hlavou. Hovoríme o tom aj my poslanci, to uznávame za stranu SMER dlhý čas. A práve týmto tomu chceme zabrániť. Čo sa týka toho druhého čítania, samozrejme, viaceré veci sa dajú upresniť. Chcel by som ešte v krátkosti spomenúť, k čomu vystupoval pán poslanec Kadúc. Ten čl. V Ochrana spotrebiteľa, my sme avizovali, že to ustanovenie, ako tam bolo navrhnuté, je na diskusiu. My už máme pripravený teraz v tomto momente pozmeňujúci návrh, ktorý v druhom čítaní nemáme problém dať, len to chceme ešte teda skonzultovať aj s príslušnými reprezentatívnymi skupinami či už spotrebiteľov, alebo aj obchodníkov, že v podstate nepôjdeme do vracania peňazí, ale pôjdeme do výmeny tovaru, to, čo sa aj bežne deje. Samozrejme s tým, že reagujeme aj na to, že určitého typu tovaru sa to týkať nebude. Čo sa týka ešte pána poslanca Kadúca. Ten nápad zavedenia spojenia exekúcií pri viacerých exekúciách, myslím si, že bol dobrý. Vieme o tom diskutovať. Register veriteľov, kolegynka spolupredkladateľka to uznala taktiež. Na tom sa už pracuje a vieme o tom diskutovať. Je to dobrý nápad, ako to platí v Čechách. Pri tých dražbách znižovanie tej hodnoty. Momentálne je problém ten, že pri dražobných spoločnostiach, dražobné spoločnosti začínajú pri predaji nehnuteľnosti určenej na bývanie pri 75 % hodnoty pri prvom kole. Exekútor, keď ide dražiť takú nehnuteľnosť, musí začínať na 100 percentách. My to upresňujeme, že budú musieť začínať aj dražobky na 90 % v tom prvom kole. Pre tie ďalšie kolá to bude tak ako doteraz, že bude sa znižovať tá vyvolávacia cena, keď bude teda nepredajná tá nehnuteľnosť. Ale chceme práve tomu zabrániť, že my pri dražobných spoločnostiach zakotvujeme to, že súčasná prax bola taká, že dražobná spoločnosť si dala nejakému znalcovi urobiť znalecký posudok na príslušnú nehnuteľnosť. Tá nehnuteľnosť bola povedzme kúpená v roku 2000. Znalec urobil znalecký posudok na hodnotu tej nehnuteľnosti, tzv. nadobúdaciu, a vôbec neprihliadal alebo neprihliadal v tom znaleckom posudku pri dražobných spoločnostiach, čo si dávali robiť, na to, že medzitým prešlo desať rokov, tá nehnuteľnosť bola opravená, zhodnotená a ďalšie tieto veci, a urobil znalecký posudok, ktorý nemal, nebol robený na trhovú hodnotu. Potom prišla dražobka a začínala dražiť tú nehnuteľnosť nie na 100 % toho znaleckého posudku hodnoty, ale už na 75 percentách. Čiže už znalec v jednom momente znížil hodnotu nehnuteľnosti a tá dražobka ešte začínala na 75 % tej zníženej hodnoty nehnuteľnosti, ktorú dal znalec. A tu bol problém, že tak sa stalo, že nehnuteľnosť, ktorá mala hodnotu 200-tisíc eur, bola veľakrát vydražená, vydražená za 80-tisíc eur. A tu bol ten problém. Pri exekútoroch je iný postup. Exekútor jednoducho musí vychádzať, tá vyvolávacia cena je zo 100 % hodnoty, trhovej hodnoty znaleckého posudku, určenej teda znaleckým posudkom a ešte ho kontroluje, samozrejme, súd, lebo mu dáva poverenie. Pri dražobkách nebankovky zistili, že to vedia takto krásne cez tie dražobky obchádzať a práve tu je problém, ktorý majú ľudia ako takí, a to chceme zmeniť. Čo sa týka ešte jednej takej okrajovej veci, čo spomenul pán poslanec Kadúc. Dovolím si upozorniť, že tie pojmy, ktoré sme použili pri vymedzení pojmu úžera, ako je neskúsenosť, to je už judikované. Vyspelosť, dôverčivosť sú judikované. Ľahkomyseľnosť je už judikované. My teda nemeníme niečo, ako povedala pani Žitňanská, že prichádzame s niečím, kde bude problém, ako bude sa judikatúra vyvíjať. My tu definíciu úžery už vychádzame z prejudikovaných vecí, plus to ešte rozširujeme aj na pojmy, ako je finančná závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a hrubý pomer, nepomer, ktoré sú tiež judikované nielen našou judikatúrou, ale aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Nehovoriac, že tú časť definície úžery obsahuje už aj Trestný zákon alebo Trestný zákonník, ktorý obsahuje trestný čin úžery, a pri tomto pojme z definície dokonca aj, ak to môžem tak spomenúť, v novele Občianskeho zákonníka z toho Trestného zákona vychádza aj pán poslanec Hlina. Čiže nesúhlasím s pani Žitňanskou, že by sme prichádzali s niečím, čo nebude, čo bude problém s judikatúrou ako takou. Už je to prejudikované a dokonca časť tej definície obsahuje aj Trestný zákonník. Práve aj na to sme my reflektovali. Druhú časť obsahuje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a zároveň aj našich súdov. Toľko k tomu. V podstate na upresnenie niektorých vecí s tým, že chceme poukázať, že v tom druhom čítaní, kto bude mať záujem, myslím si, že spoločne vieme urobiť tento zákon, aby bol v prospech ľudí. Na druhej strane plne chápem, že nebankové spoločnosti, dražobky a banky majú veľký vplyv a tomu vplyvu môžu podľahnúť aj ľudia, ktorí sú v opozícii, ale aj v koalícii. To uznávam. Preto ja osobne som taktiež zvedavý, kto tomu v akej miere podľahne a, samozrejme, už teraz by som vedel poukázať na niektoré zaujímavé praktiky, ktoré práve nebankovky; dám ako príklad. Ešte sme mali iba pracovnú verziu vyhotovenú z pohľadu novely Občianskeho zákonníka a Exekučného poriadku, ktorú sme, samozrejme, konzultovali s ministerstvom príslušným alebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)"
] | 4,152,904 |
20 | 2011-07-07 | Autorizovaná rozprava | 324 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Droba. | [] | 4,152,689 |
41 | 2005-03-15 | Autorizovaná rozprava | 34 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | S. Kropilák, poslanec: Sľubujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,225,308 |
18 | 2020-11-25 | Autorizovaná rozprava | 249 | Osuský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Osuský | poslanec NR SR | Vážená snemovňa, dovolím si zopakovať to, čo som povedal v tom prvom vstupe, že aj akékoľvek kroky z tých prvých dvoch položiek tohto návrhu uznesenia sa budú, dáboh, a aj zaručene budú riešiť v jednote. To znamená, že môžme si reálne predstaviť, že teraz pozostalí po odchode Veľkej Británie, teda takmer tri desiatky krajín na základe takej trošku patetickej výzvy: „Prichystajte sa!“, sa začnú každý prichystávať nejako inak. Bulhari na vývoz paradajok, my na vývoz áut a každý na niečo, niekto na oštiepky alebo nite. Chcem teda povedať, že toto aj tak, aj keď nastane akýkoľvek scenár, nemá byť a podľa mňa by to bolo škodlivé začať po jednom ťukať na dvere. A nieže by som bol posadlý Bank of England, ale kolega Kéry, ktorý je súbežne členom výboru pre európske záležitosti a jeden z predkladateľov, dostal už do rúk stanovisko, a tak si dovolím vám verným, ktorí tu sedíte, prečítať stanovisko o posúdení rizík s uložením devízových rezerv Národnej banky Slovenska v zlate v Bank of England. Stanovisko ministerstva financií a Národnej banky Slovenskej, teda nie moje stanovisko alebo stanovisko kolegu predsedu Valáška. Ponechanie zlata v Národnej banky Slovenskej v Bank of England po Brexite neprevažuje, nepredstavuje žiadne dodatočné riziká, a preto neodporúčame premiestnenie zlata umiestneného v Bank of England do iného štátu v rámci Európskej únie. V súčasnosti v žiadnej z krajín Európskej únie neexistuje relevantný trh so zlatom, kde by mohlo byť umiestnenie zlata Národnej banky Slovenskej zvažované. Presunutie zlata do inej mimoeurópskej krajiny by neprinieslo žiadne relevantné výhody, na základe ktorých by bolo možno uvažovať o premiestnení. Na základe informácií, ktorými disponujeme, a prieskumu medzi centrálnymi bankami eurosystému možno konštatovať, že v súvislosti s Brexitom ani jedna z oslovených centrálnych bánk už neplánuje presun zlata z Bank of England. Doplňujúca informácia, Národná banka Slovenska vlastní 31,694 tisícin tony zlata. Národná banka dlhodobo využíva zlato predovšetkým na trhu swapových transakcií, prostredníctvom ktorých generuje dodatočný finančný príjem banky. V priebehu uplynulého roku tento výnos predstavoval 4,5 mil. eur a k 18. 11. 2020 dosahuje predbežne hodnotu 4,7 mil. eur, teda vyššiu ako za celý rok vlaňajší. Bank of England je druhým najväčším úložiskom zlata na svete po Federal Reserve Bank of New York (ďalej len „FED“) a navyše Bank of England predstavuje svetovo najvýznamnejšie centrum obchodovania so zlatom, ktoré generuje tie peniaze, o ktorých som pred chvíľkou hovoril. Londýnsky trh so zlatom, poskytuje vysoký stupeň likvidity na trhu. Národná banka vykonáva so zlatom FX swapy a likvidita je pre Národnú banku Slovenska dôležitý parameter. Táto stratégia je významným zdrojom pozitívneho úrokového výnosu zo zlatých rezerv. Bank of England poskytuje vysoko bezpečné uloženie zlatých rezerv, čím prispieva k medzinárodnej finančnej stabilite. Veľká Británia dlhodobo poskytuje vysokú ochranu práv investora anglosaským právnym systémom, pričom vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie, nemá na úroveň právnej ochrany priamy dopad. Je tu ešte zopár bodov, ale prečítam už len jeden – Rozhodujúca väčšina centrálnych bánk v Európe má všetko zlato alebo jeho časť deponovanú v Bank of England. Ďakujem, to je všetko. | [
"(ďalej len „FED“)"
] | 4,008,510 |
8 | 2010-11-03 | Autorizovaná rozprava | 289 | Obrimčáková, Bibiána, poslankyňa NR SR | Bibiána | Obrimčáková | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Snáď len krátko. Na rozdiel od vás my sme pracovali na obsahovej reforme systematicky s aktívnou účasťou pedagógov z praxe a načúvali sme tomu, čo by prax si žiada. Hovoria o tom prijaté zákony, nie jeden, ale myslím si, že je ich dosť na to, aby ste sa ubezpečili o tom, že tá naša práca štvorročná nebola až tak zbytočná, ako ju spochybňujete. Na jednej strane chcete, aby sa školy dobrovoľne rozhodli, či chcú mať štátne symboly umiestnené v triedach, alebo nie, no na druhej strane chcete prikázať žiakom povinne, aby sa učili jazyk anglický. To mi nejako nejde dokopy. A na druhej strane možno by som sa spýtala, nevadí vám napríklad to, že v Spojených štátoch amerických alebo v Kanade sa hrá americká či kanadská teda hymna na začiatku vyučovania, dokonca v Kanade aj v anglickom, aj francúzskom jazyku? Ďakujem. | [] | 4,000,657 |
23 | 2017-11-30 | Autorizovaná rozprava | 105 | Jakab, Elemér, poslanec NR SR | Elemér | Jakab | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018. | [] | 4,202,041 |
14 | 2007-10-30 | Autorizovaná rozprava | 118 | Ľ. Rošková, poslankyňa: | Ľ | Rošková | poslankyňa | Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 536 z 24. septembra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh zákona odporučili schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 187 z 11. októbra 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 81 z 15. októbra 2007. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona dňa 10. októbra 2007, ale neprijal platné uznesenie, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol pri hlasovaní o návrhu uznesenia uznášaniaschopný. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch I až III tejto spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor určil spoločnú spravodajkyňu výborov Ľubicu Roškovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a, po prvé, informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a, po druhé, predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2, § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 83 z 15. októbra 2007. Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu. | [] | 4,219,125 |
66 | 2022-06-16 | Autorizovaná rozprava | 107 | Mihalik, Marcel, poslanec NR SR | Marcel | Mihalik | poslanec NR SR | Pán predseda, teraz vás poprosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu poslanca Kyselicu. | [] | 3,915,319 |
24 | 2021-02-25 | Autorizovaná rozprava | 370 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Ja chcem poďakovať, až na pár výnimiek, za kultivovanú rozpravu, špeciálne opozícii, ktorá nás v závere tejto rozpravy predčila, čo sa počtov týka. Rovnako ďakujem pani ministerke aj pánovi ministrovi Krajniakovi a stotožňujem sa s tým, čo povedal pán poslanec Dostál, že je veľká škoda, že tu nebol ani pán premiér, ani pán minister Krajčí. Napriek tomu veľká vďaka. Prerušujem rokovanie o tomto bode a budeme o ňom hlasovať zajtra o 11. hodine. Rokovanie Národnej rady bude pokračovať o 9. hodine ráno podľa schváleného programu. Ďakujem. Pekný večer a dobrú noc. Poznámka: V súvislosti s celosvetovou pandémiou nového koronavírusu COVID-19 počas rokovania NR SR všetci účastníci (t. j. poslanci NR SR, členovia vlády SR) mali povinnosť mať na tvári rúška, resp. aj ochranné rukavice na rukách. Po vstupe do rokovacej sály boli povinní ošetriť si ruky dezinfekčným prostriedkom umiestneným pri dverách. (Rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/2405/84443 zo dňa 09. 03. 2020, ktorým sa verejnou vyhláškou oznámilo vydanie rozhodnutia, a rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/2680/2020 zo dňa 17. 03. 2020, ktorým Národnej rade Slovenskej republiky udelil výnimku.) | [
"(t. j. poslanci NR SR, členovia vlády SR)",
"(Rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/2405/84443 zo dňa 09. 03. 2020, ktorým sa verejnou vyhláškou oznámilo vydanie rozhodnutia, a rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/2680/2020 zo dňa 17. 03. 2020, kto... | 4,230,333 |
37 | 2014-09-18 | Autorizovaná rozprava | 61 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 81 prítomných, 78 bolo za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval. Uznesenie sme schválili. Pán poslanec Daniš uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2013 , je to tlač 1023. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,950,767 |
57 | 2002-04-04 | Autorizovaná rozprava | 45 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | To je otázka, budete mať približne štyri minúty. Nech sa páči. (Hlasy v sále.) Pán minister, áno, nech sa páči, vy ste to správne prečítali na rozdiel odo mňa. Takže, pán minister financií František Hajnovič, nech sa páči, vy ste dostali siedmu otázku. Ale na ďalšiu, pani poslankyňa, už nebude čas. Takže, pán minister, nech sa páči, ospravedlňujem sa vám. F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem. Tá odpoveď bude vlastne na dve otázky. Na otázku č. 7 a 23 z pohľadu možnosti nadobudnutia zhabaných vecí štátnymi a neštátnymi subjektmi. Problematika majetku štátu a predaja tovaru alebo vecí je pomerne podrobne upravená v colnom zákone. Podľa tohto ustanovenia colný úrad vykonáva správu majetku štátu pri tovare, pri ktorom bola uložená sankcia prepadnutia tovaru alebo veci, bolo uložené ochranné opatrenie, zhabanie tovaru alebo veci, alebo ide o tovar, ktorý deklarant prenechal v prospech štátu, prípadne štát nadobudol k tovaru vlastnícke právo podľa § 135, ods. 3 Občianskeho zákonníka. Colný úrad postupuje pri nakladaní s majetkom štátu v súlade so zákonom o správe majetku štátu. Colný zákon v citovanom ustanovení taxatívne vymenuje prípady, v ktorých je colný úrad oprávnený tovar predať. Tovar sa predáva spravidla na dražbách v súlade so zákonom o dražbách mimo exekúcie. Ak však nie je možné alebo vhodné predať tovar na dražbe, môže colný úrad predať tovary za podmienok uvedených v § 398, ods. 5 colného zákona a to vtedy, ak kupujúci bez zbytočného odkladu vykoná colné formality a predaj sa uskutoční za cenu, vrátane dovozných platieb. V tomto prípade sa tovar považuje za prepustený do režimu voľný obeh. Vychádzajúc z uvedeného, právna úprava nebráni colným orgánom realizovať tovar, ktorého správu vykonáva z rôznych titulov, teda nielen v dôsledku zhabania, ale za určitých podmienok aj zaisteného tovaru a tovaru dočasne uskladneného v súlade s citovaným zákonom o správe majetku štátu a zákonom o dražbách mimo exekúcie. Prebytočný majetok štátu, ktorým môže byť zhabaný tovar, je správca podľa § 8 zákona o správe majetku štátu povinný písomne ponúknuť štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám, ktorým by tento majetok mohol účelne slúžiť k naplneniu úloh v rámci predmetu ich činnosti. Ak tieto neprejavia o majetok štátu záujem, vykoná sa osobitné ponukové konanie. Ja som si ešte zisťoval k tomu nejaké údaje, nie všetky mám k dispozícii, ale podľa vyjadrenia z colného riaditeľstva, 90 % z takéhoto majetku je ponúknutých a umiestni sa v štátnych rozpočtových organizáciách alebo štátnych príspevkových organizáciách, len asi 10 % sa dostáva na predaj neštátnym subjektom. Robí sa bezodplatný prevod aj inštitúciám a organizáciám, ktoré majú takýto charakter. | [
"(Hlasy v sále.)"
] | 3,891,261 |
15 | 2017-04-07 | Autorizovaná rozprava | 515 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Pán poslanec Kéry. | [] | 4,151,476 |
4 | 2006-09-06 | Autorizovaná rozprava | 85 | S. Janiš, poslanec: | S | Janiš | poslanec | Pán minister sa na margo toho, prečo to nemajú byť akciové spoločnosti, ale tzv. verejnoprávne inštitúcie, vyjadril, že: „Myslím si, že dobre sa dá hospodáriť aj vo verejnoprávnom sektore.“ Viac ako desaťročná skúsenosť v rezorte zdravotníctva však tieto slová nepotvrdzuje. Ak by to, čo povedal, platilo, tak by stav v zdravotníctve nebol taký, aký je a aký, bohužiaľ, pri tomto vládnom postupe asi aj bude. Je dopyt po zdravotníckych službách? Je. Je ponuka na poskytovanie zdravotníckych služieb? Je. (Ruch v sále.) | [
"(Ruch v sále.)"
] | 4,179,237 |
18 | 2017-06-13 | Autorizovaná rozprava | 200 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Prerušuje rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 571. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 592. Nech sa páči, pán minister dopravy, uveďte tento vládny návrh zákona. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov , tlač 571.) | [
"(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov , tlač 571.)"
] | 4,038,880 |
25 | 2013-10-17 | Autorizovaná rozprava | 323 | Martvoň Anton, poslanec NR SR | Anton | Martvoň | poslanec NR SR | Áno? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)"
] | 3,945,883 |
35 | 2009-04-23 | Autorizovaná rozprava | 80 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | Budeme teraz pokračovať odpoveďami na otázky, ktoré boli vyžrebované na členov vlády. Ako prvá bola vyžrebovaná otázka pána poslanca Lebockého na pána ministra pôdohospodárstva Stanislava Becíka: „Vážený pán minister, 14. apríla Európska komisia rozhodnutím uzavrela prípad konania voči SR vo veci lesohospodárskych aktivít vo Vysokých Tatrách. V tejto súvislosti sa chcem spýtať, či váš rezort bude iniciovať konanie o zodpovednosti za stav ohrozenia slovenských lesov v dôsledku obmedzovania výkonu obranných opatrení po vetrovej kalamite?“ Ešte kým odpoviete, dovoľte mi, aby som privítal na balkóne študentov gymnázia z Topoľčian, ktorí sledujú dnešnú hodinu otázok. (Potlesk.) Pán minister, môžete odpovedať. | [
"(Potlesk.)"
] | 3,972,579 |
20 | 2011-07-07 | Autorizovaná rozprava | 284 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Osuský. | [] | 4,152,649 |
42 | 2009-10-22 | Autorizovaná rozprava | 120 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 141 prítomných, 111 bolo za, 27 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Body sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,089,164 |
54 | 2015-09-18 | Autorizovaná rozprava | 202 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Nech sa páči, Igor Hraško. | [] | 4,179,668 |
1 | 2020-03-20 | Autorizovaná rozprava | 396 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Ďakujem. Pán poslanec Šimko, a chcem upozorniť všetkých nových poslancov, s faktickou poznámkou sa môžete podľa rokovacieho poriadku prihlásiť iba počas rozpravy. Pokračujeme, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Podľa čl. 92 Ústavy Slovenskej republiky predsedov výborov volí Národná rada tajným hlasovaním. Na zvolenie predsedu výboru Národnej rady sa podľa § 15 zákona o rokovacom poriadku vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Postupovať budeme podľa schváleného volebného poriadku. Hlasovanie vykonávame osobitnými hlasovacími lístkami, ktoré sú farebne rozlíšené. Dovoľte mi, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby som opäť pripomenul, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na každom hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete „za“, „proti“ a „zdržiavam sa“. Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh tajného hlasovania. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví. Pristúpime k tajnému hlasovaniu. (Akt tajného hlasovania.) | [
"(Akt tajného hlasovania.)"
] | 4,006,435 |
20 | 2011-07-01 | Autorizovaná rozprava | 165 | Osuský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Osuský | poslanec NR SR | Alegória s tou pôžičkou, povedzme, s tou hypotékou dnes je presne trefná. Som hlboko presvedčený, že zodpovední ľudia, a Slovensko, myslím, má takýchto občanov, si uvedomujú, do čoho idú. A považujú za normálnu ľudskú povinnosť tú pôžičku splácať, aby ich deti a oni mali, povedzme, strechu nad hlavou. Presne o tomto to je. A to sú ľudia, ktorí nie sú bohatí, ktorí si musia zobrať pôžičku, aby mali strechu nad hlavou pre svoju novú rodinu. A presne títo si to uvedomujú a splácajú ju. Ja ale hovorím, povedané alegoricky, o tej časti sveta, ktorá teoreticky, a povedzme si otvorene, v porovnaní so svojimi predkami nie tak dávnymi, žije v palácoch a žije z kaviáru, lebo tých 5 % najbohatších obyvateľov zemegule žije relatívne „z kaviáru“, v porovnaní s ostatnými a napriek tomu si ešte berie na ten kaviár, ďalší kaviár, pôžičku. A to je niečo, čomu chcem celou svojou ďalšou činnosťou čeliť, pretože si myslím, že ak existujú konzervatívne hodnoty, ku ktorým stojí za to vrátiť sa, tak je to sloboda a zodpovednosť. | [] | 4,003,610 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.