title
stringlengths 13
172
| sum
stringlengths 16
2.18k
| text
stringlengths 143
229k
| url
stringlengths 77
269
|
|---|---|---|---|
Matka zabila seba a svoje deti, tvrdia nemeckí vyšetrovatelia.
|
Vyšetrovatelia vychádzajú z tézy, že žena zabila svoje deti vo veku dvoch a štyroch rokov a následne skoncovala so sebou, pričom založila v dome požiar.
|
Denný prehľad správ emailom Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu. Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.
|
http://web.archive.org/web/20200115003354/https://hnonline.sk/svet/908106-matka-zabila-seba-a-svoje-deti-tvrdia-nemecki-vysetrovatelia
|
Dodávatelia chcú pre oddlžovanie nemocníc podať podnet na Eurokomisiu
|
Dodávatelia chcú podať podnet, pretože koncept oddlžovania porušuje Smernice EÚ o boji proti oneskoreným platbám.
|
Dodávatelia zdravotníckych pomôcok sa pre koncepciu oddlženia nemocníc obrátia na Európsku komisiu (EK). Koncepciu vo štvrtok odsúhlasil parlament. V podnete plánujú upozorniť na konanie štátu v rozpore s ustanoveniami Smernice EÚ o boji proti oneskoreným platbám. Nepáči sa im, že oddlženie je podmieňované miliónovými zľavami z dlhov, ktoré musia dodávatelia poskytnúť, ak sa budú chcieť doň zapojiť. Trvajú tiež na oddlžení všetkých pohľadávok po lehote splatnosti bez kompromisov. „Schválenou koncepciou štát okráda svojich veriteľov,“ píšu v stanovisku dodávatelia pomôcok a špeciálneho zdravotníckeho materiálu združení v asociácii SK+MED. Dodávatelia sa voči koncepcii plánujú brániť právnymi nástrojmi, označili ju za nezákonnú. „Niektorí z nich si už začali uplatňovať svoje vlastnícke práva v plnej miere aj súdnou cestou, vrátane úrokov z omeškania a pokút,“ píše SK+MED. Koncepcia oddlženia rieši podľa dodávateľov len čiastočne pohľadávky splatné ku koncu roka 2016. Upozorňujú tiež, že dlh nemocníc bol ku koncu minulého roka približne 650 miliónov eur, pričom koncepcia počíta s objemom 585 miliónov eur. „Chýbajúcich 65 miliónov musia automaticky poskytnúť dodávatelia v podobe zliav z istiny,“ uvádza asociácia SK+MED, ktorá s tým nesúhlasí. Dodávateľom sa nepáči i to, že segment medicínskych technológií je v reťazci splatnosti pohľadávok na absolútnom konci a práve títo dodávatelia sú najväčšími veriteľmi a zároveň sponzormi slovenského zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) považuje koncepciu za správnu a korektnú, založenú na princípoch rovnakého prístupu a zaobchádzania pre všetkých, dobrovoľnosti a transparentnosti. „Rezort ju pripravoval v spolupráci s ministerstvom financií a konzultoval so všetkými zainteresovanými stranami, vrátane SK+MED-u,“ povedala hovorkyňa MZ Zuzana Eliášová. Štát chce nemocnice oddlžovať dvoma formami - takzvanou dohodou o fixnom diskonte a elektronickou aukciou, bude hľadieť na dlhy vzniknuté do konca minulého roka. Tento proces chce rozdeliť na viacero kôl. Celkovo na oddlženie pôjde najviac 585 miliónov eur, to bude dobrovoľné a nemocnice sa musia zaviazať k splneniu viacerých podmienok - napríklad plnením ozdravného plánu. Nemocnice sa v minulosti oddlžovali už viackrát. Dlh v zdravotníctve napriek tomu vlani narástol na 647,24 milióna eur.
|
http://web.archive.org/web/20180101200711/https://www.aktuality.sk/clanok/543510/dodavatelia-chcu-pre-oddlzovanie-nemocnic-podat-podnet-na-eurokomisiu/
|
Ponuka ukážok z aktuálnych trendov v domácej i zahraničnej literatúre
|
Druhý ročník medzinárodného festivalu Novotvar sa uskutoční v Bratislave a Budmericiach od 30. novembra do 2. decembra.
|
V dňoch 30. novembra až 2. decembra 2017 sa v Bratislave a Budmericiach uskutoční druhý ročník festivalu Novotvar, ktorý si kladie ambíciu predstavovať to najzaujímavejšie z aktuálnych trendov v súčasnej domácej i v zahraničnej literatúre. Festival organizujú občianske združenia Vlna a Literárnyklub.sk v spolupráci s Literárnym informačným centrom, A4 – priestorom súčasnej kultúry, Poľským inštitútom v Bratislave a Balassiho inštitútom – Maďarským inštitútom v Bratislave. Ako už napovedá názov festivalu, organizátori Novotvaru sa pri koncipovaní programu sústredili na novú literatúru – a to hneď z niekoľkých hľadísk. Predstavia sa autori, ktorým v uplynulom roku vyšla nová knižná publikácia, autori, ktorí bývajú zaraďovaní k progresívnemu prúdu súčasnej tvorby, ako aj najmladšia nastupujúca generácia autorov-debutantov. Z domácich mien na Novotvare vystúpia napríklad básnici a poetky Katarína Kucbelová, Peter Šulej, Michal Habaj, Michal Tallo, Peter Brezňan, Marcel Lacko, Juliana Sokol, prozaičky Denisa Fulmeková, Mária Modrovich a Ivana Gibová. Na festivale vystúpia aj zahraniční hostia z viacerých krajín Európy – Island – Ásta Fanney Sigurdardóttir, Poľsko – Zbigniew Machej a Aleksandra Zielińska, Maďarsko – Roland Orcsik, Česká republika – Jitka N. Srbová a Marek Torčík. Autorské čítania prebiehajúce v priestoroch Poľského inštitútu a v centre A4 – priestor súčasnej kultúry na Karpatskej ulici doplnia tiež viaceré sprievodné aktivity. Návštevníci sa môžu tešiť napríklad na krst zborníka literárnej súťaže Básne 2017 a vypočuť si jej finalistov, v programe je aj diskusia o multižánrových prepojeniach poézie s choreografkou, tanečníčkou a herečkou Petrou Fornayovou a poetkou Zuzanou Husárovou, alebo koncert jednej z najúspešnejších banskobystrických kapiel 100 múch. 17.00 | Józef Czechowicz: Balada z tamtej strany | Krst slovenského vydania knihy. Hostia: Marian Andričík a Zbigniew Machej 19.00 | Literárny večer | Aleksandra Zielińska (PL) | Roland Orcsik (HU) | Marcel Lacko | Ivana Gibová | Mária Modrovich | Denisa Fulmeková 21.00 | Cafe Kút | Nada El – DJ Set | Rezidentná DJ-ka z Nuspirit Clubu hrá techno a minimal. 17.00 | Diskusia | Medzižánrové prepojenia poézie | Nora Ružičková | Petra Fornayová| Zuzana Husárová | Moderuje Michal Tallo 18.00 | Básne 2017 | Krst zborníka literárnej súťaže. 19.00 | Literárny večer | Jitka N. Srbová (CZ)| Katarína Kucbelová|Ásta Fanney Sigurdardóttir (ISL) | Marek Torčík (CZ) | Zbigniew Machej (PL) | Juliana Sokolová 20.45 | Michal Tallo & Nada El: Prežívanie boha (performance) | Ja však nie som slobodný vo svojich gestách, vo svojich slovách, záľubách. Nerád o tom hovorím, no je to pravda. 21.00 | Art Debut | Peter Brezňan: Skúsenosti týchto dní (zvierat) Predstavenie debutovej zbierky básní 22.00 | Koncert | 100 múch Banskobystrická legenda po rokoch opäť v Bratislave! 19.00 | Literárny večer | Ásta Fanney Sigurdardóttir (ISL) | Zbigniew Machej (PL) | Aleksandra Zielińska (PL) | Roland Orcsik (HU) | Marek Torčík (CZ) | Peter Šulej | Peter Brezňan | Michal Tallo | Michal Habaj Józef Czechowicz (1903 – 1939), jedna z popredných postáv poľskej medzivojnovej poézie a básnickej avantgardy. Autor siedmich básnických zbierok, spolu s Czesławom Miłoszom predstaviteľ katastrofického prúdu v poľskej poézii. Czechowiczove básne sú nezvyčajné koncentráty lyrizmu. Vo väčšine z nich nastáva špecifická, harmonická syntéza významov a prostriedkov básnického výrazu, ktoré tie významy evokujú. Ale ešte viac než významy básnik evokuje pocity a nálady, privolavané je to, čo je nevyjadriteľné a nejasné. Konkrétno prízemnej, provinčnej každodennosti sa tu magickým spôsobom spája s majestátnym tajomstvom vesmíru, túžbou po láske s vedomím nevyhnutnosti smrti, politické presvedčenia s metafyzickými ideami, sukromná mytológia s tajomnou prefiguráciou osudu. Vyber Balada z tamtej strany je prvým slovenským knižným prekladom Czechowiczovej poézie. Aleksandra Zielińska (1989), absolvovala Farmaceutickú fakultu Jagelovskej univerzity, v súčasnosti študuje grafiku na Fakulte umení Pedagogickej univerzity v Krakove. Je autorkou dvoch románov: Alicin prípad (Przypadek Alicji 2014), ktorý bol nominovaný na cenu Conrad i cenu Stefana Grabińského a Bura a šialenstvo (Bura i szał 2016 ), ktorý bol nominovaný na cenu Witolda Gombrowicza. Jej treťou knihou je zbierka poviedok Žubrienky a krtince (Kijanki i kretowiska 2017). Roland Orcsik (1975), pochádza z bývalej Juhoslávie. Od roku 1992 žije v Maďarsku. Je odborným asistentom na Inštitúte slovanských filológií Szegedskej univerzity. Píše básne, eseje, štúdie, kritiky a zároveň prekladá z juhoslovanských jazykov. Od roku 2011 je jedným z redaktorov literárneho časopisu Tiszatáj. Za svoje diela získal viacero literárnych ocenení: 2004 cenu Györgya Faludyho, 2007 cenu Ervina Šinka, 2010 cenu Jánosa Sziveriho, 2017 cenu Gejzu Csátha. Vydal zbierky básní: Odhrdzovač (Rozsdamaró 2002), Tvárou k mesiacu (Holdnak, Arccal 2007), Mahler stiahnutý (Mahler letöltve 2011), Trisekcia (Harmadolás 2015). V roku 2016 vydal svoj prvý román Fantómové komando (Fantomkomanndó). Je členom hudobných skupín Médeia Fiai a Lajka. Marcel Lacko je básnik, filmár, kultúrny aktivista a redaktor časopisu ENTER. Jeho básnická tvorba bola preložená do anglického, slovinského, maďarského, poľského a českého jazyka. Režíroval celovečerný film Zrkadlo a krátky film New Left; je autorom divadelnej hry Moderná láska. Debutoval básnickou zbierkou Hľadanie autora (2016, EDPK). V súčasnosti pracuje na rukopise románu. Ivana Gibová (1985, Prešov) vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Debutovala zbierkou poviedok Usadenina (2013), ktorá v ankete Knižnej revue získala cenu Debut roka. Jej novela Bordeline (2015) sa stala predlohou pre rovnomennú inscenáciu divadla Stoka. So svojou zatiaľ poslednou knihou Barbora, boch & katarzia (2016) sa ocitla vo finálovej desiatke ceny Anasoft litera. Žije najmä v Bratislave. Mária Modrovich (1977), pochádza z Bratislavy, je absolventkou Filozofickej fakulty UK. V roku 2011 debutovala zbierkou poviedok Lu & Mira, nasledoval krátky román Tichý režim (2013). Jej prozaické a publicistické texty vyšli v periodikách na Slovensku, v USA a vo Veľkej Británii. Flešbek je jej tretia kniha. Denisa Fulmeková vyštudovala žurnalistiku na FiF UK v Bratislave. Je v slobodnom povolaní, venuje sa publicistike a literárnej tvorbe. Dosiaľ vydala štrnásť kníh. Z bibliografie: zbierka básní Som takmer preč (2004), romány Dve čiarky nádeje (2006), Jedy (2007), Topánky z papiera (2009), Materská (2011), Štrikovaní frajeri (2015), poviedkový cyklus Posledná polnoc v Pivonke (2013), sprievodca poverami Magická sila bylín (2014), sprievodca sviatkami Magická sila sviatkov (2014). Minulý rok jej vyšiel román Konvália s podtitulom Zakázaná láska Rudolfa Dilonga. Jitka N. Srbová (1976) Vlastným menom Jitka Bret Srbová. Vyštudovala bakalársky program na FHS UK. Publikovala časopisecky, na internete pod nickom Natasha, básňami je zastúpená v niekoľkých zborníkoch. Vydala básnické zbierky Někdo se loudá po psím (Dauphin 2011), Světlo vprostřed těla (Dauphin 2013) a Les (Dauphin 2016). Pracuje ako reklamná textárka, žije v Hořoviciach. Katarína Kucbelová (1979) je jednou z najvýraznejších slovenských poetiek. Študovala filmovú dramaturgiu a scenáristiku na FTF VŠMU. V minulosti sa venovala organizovaniu literárnych akcií a manažovaniu kultúrnych projektov. V roku 2006 založila literárnu cenu za prózu Anasoft Litera, ktorú do roku 2012 aj viedla. Je autorkou štyroch kritikou mimoriadne priaznivo prijatých kníh poézie: Duály (2003), Šport (2006), Malé veľké mesto (2008) a Vie, čo urobí (2013). Jej básne boli preložené do desiatky jazykov a sú uverejňované v zahraničných zborníkoch poézie a antológiách. V súčasnosti je autorkou na voľnej nohe a venuje sa svojej rodine. Ásta Fanney Sigurdardóttir , poetka, multimediálna umelkyňa a performerka. Absolvovala Islandskú akadémiu umenia. Vo svojej tvorbe prepája poéziu s vizuálnym umením a performance. Je laureátkou islandskej literárnej ceny Ljódstafur Jóns úr vör. Svoje diela vystavovala na výstavách na Islande, vo Fínsku, Dánsku, Švédsku i v Čechách. Ako performerka vystupovala na festivaloch na Islande, v Dánsku, Anglicku, Írsku, Škótsku, Francúzsku i Taliansku. Je autorkou štyroch kníh poézie. Marek Torčík (1993, Přerov) žije v Prahe, kde momentálne študuje na katedre anglofónnych literatúr a kultúr. Je autorom básnickej zbierky Rhizomy (2016, Nakladatelství Šimon Ryšavý), básne a prózu publikoval napríklad v časopisoch Host, Tvar alebo Psí Víno. Zbigniew Machej (1958), poľský básnik, prekladateľ a esejista. Pochádza z Cieszyna, starého sliezskeho mesta na poľsko-česko-slovenskom pohraničí. Vyštudoval polonistiku a religionistiku na Jagelovskej univerzite v Krakove. V osemdesiatych rokoch minulého storočia spolupracoval s poľskou demokratickou opozíciou a nezávislými vydavateľstvami. Okrem iného bol aktivistom disidentskej poľsko-československej Solidarity. Po roku 1989 pracoval ako nezávislý novinár, venoval sa manažmentu kultúry a pôsobil ako diplomat – viac ako deväť rokov ako zástupca riaditeľa Poľského inštitútu v Prahe, neskôr ako riaditeľ Poľského inštitútu v Bratislave a zástupca riaditeľa Medzinárodného vyšehradského fondu. Básne začal publikovať v roku 1980. Jeho prvá kniha Smakosze, kochankowie i płatni mordercy (Labužníci, milenci a nájomní vrahovia) vyšla v roku 1984. V osemdesiatych rokoch publikoval predovšetkým v nezávislých a emigrantských vydavateľstvách. Je autorom štrnástich básnických zbierok pre dospelých (okrem iného Legendy pražského metra, Prolegomena, Spomienky z modernej poézie, Básne proti zdaňovaniu poézie, Zima v malom meste na hranici, Temný predmet služby) a dvoch zbierok pre deti (Príhody prírody, Hmyzizmy a špinérie). Do poľštiny preložil a vydal výber piesní Juraja Tranovského Georgius Tranoscius, Pieśni duchowe. Juliana Sokolová (1981) je poetka a filozofka. V r. 2013 vo vydavateľstve Fra vydala zbierku básní My house will have a roof / Môj dom bude mať strechu. Na festivale bude čítať z rukopisu pripravovanej knihy Fyzkultúra. Žije v Košiciach, prednáša na Fakulte umení. V Kine Úsmev je kurátorkou čítaní a premietaní Literatúra a film. Michal Tallo , pôsobí ako interný doktorand na FTF VŠMU v Bratislave. Organizačne pracoval na niekoľkých filmových festivaloch, je redaktorom časopisu Vlna, programovým riaditeľom Kina KLAP a organizátorom literárneho projektu Medziriadky. Básne, kritiky a texty o filmoch publikuje v časopisoch (Vlna, Glosolália, Vertigo, RAK, Host, Kino-Ikon, .týždeň) a v rozhlase (Rádio_FM, Rádio Devín). V roku 2016 vydal debutovú zbierku básní Antimita. Peter Brezňan (1978, Rožňava), vyštudoval estetiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde získal i PhD. Dlhodobo sa aktívne venoval divadlu. V súčasnosti „na voľnej nohe“ publikuje odborné články, spoluorganizuje vedecké konferencie. Je editorom zborníka Umenie a estetično ako sociálne a autonómne fakty. Aktuálnosť diela Jana Mukařovského (2017). Jeho básne boli publikované v časopisoch Vlna, Romboid, Rak i Tvar. V roku 2016 získal v literárnej súťaži Krídla Ivana Laučíka uznanie za poéziu. Zbierka básní Skúsenosti týchto dní (zvierat) (2017) je jeho knižným debutom. Peter Šulej sa narodil v roku 1967 v Banskej Bystrici. Doteraz mu vyšli básnické zbierky: prvá trilógia Porno (1994), Kult (1996), Pop (1998), v jednom vydaní ako Prvá trilógia (2010) a tzv. Modrá trilógia Návrat veľkého romantika (2001), Archetypálne leto (2003) a Koniec modrého obdobia (2008). Je spoluautorom projektu Generator x: Hmlovina (1999) a autorom dvoch zbierok sci-fi poviedok: Misia (1995), za ktorú získal Cenu Karla Čapka za najlepšiu novelu a Elektronik Café (2001). V roku 2003 mu v katovickom vydavateľstve Ars Cameralis vyšiel výber z poézie pod názvom Wierzse. Je spoluautorom štyroch tanečných predstavení: Love In Bilingual Motion (námet, texty 2004) a Anjel 2 (koncept, texty 2008), Všetko, čo mám rada (texty 2012) a Objekty výskumu (koncept 2013). V roku 2009 mu vyšiel vo vydavateľstve LCA román História. V roku 2013 vychádza Generator x_2: Nové kódexy v autorskom zložení Habaj / Macsovszký / Šulej. Je aj autorom viacerých rozhlasových hier. Jeho poézia a próza bola preložená do mnohých európskych jazykov a odznela na medzinárodných festivaloch. Naposledy výbery z jeho poézie knižne vyšli v chorvátskom preklade pod názvom Povratak velikog romantičara (2013) a v macedónskom preklade pod názvom Industrijalna ljubav (2015). Autor je jedným z hlavných predstaviteľov experimentálnej poézie. Je šéfredaktorom časopisu o súčasnej kultúre a umení Vlna. Posledná zbierka poézie vyšla na konci roku 2014 s názvom Nódy. V roku 2015 mu vyšiel román Spolu (nominácia na cenu Anasoft litera). Žije v Bratislave. Michal Habaj (1974) básnik a literárny vedec. Vydal básnické zbierky 80-967760 4-5 (1997), Gymnazistky. Prázdniny trinásťročnej (1999), Korene neba. Básne z posledného storočia (2000), Básne pre mŕtve dievčatá (2004), Michal Habaj (2012) a Caput Mortuum (2015). Pod gynonymom Anna Snegina publikoval zbierky poézie Pas de deux (2003) a Básne z pozostalosti (2009); je jedným zo spoluautorov básnického projektu Generator X: Hmlovina (1999) a Generator X_2: Nové kódexy (2013). Je tiež spoluautorom medzinárodného projektu The European Constitution in Verse (2009). Jeho básne boli preložené do väčšiny európskych jazykov a zaradené do mnohých zahraničných antológií a výberov. Je autorom vedeckých monografií Druhá moderna (2005), Model človeka a sveta v básnickom diele Jána Smreka (2013) a Básnik v čase. Smrek – Lukáč – Novomeský – Poničan (2016). Nada El Rezidentná DJ-ka z Nu spirit Clubu je na hudobnej scéne aktívna už niekoľko rokov. Jej pohľad na hudbu je dokonale striktný a drží sa v hladinách techna a minimálu. 100 múch Muchy sú späť. Po 4 rokoch, 3 deťoch, 2 albumoch (skupina Adela: Pozvanie do vane a Maca a Kapela roka: Platňa roka) a 1 luxusnom večierku sa členovia skupiny Sto múch opäť stretli v skúšobni. Niekoľko rokov dospelého života v rolách matiek, otcov, manželiek, manželov, milencov, opustených milencov, navrátených milencov, umelcov na voľnej nohe, učiteľov, psychologičiek, hercov, herečiek a záhradkárov začiatočníkov… im prinieslo nápad, že to chce vyslovene nejaký úlet. A tak vám chcú, obohatení životnými skúsenosťami (ale aj vráskami a kilogramami navyše), zaspievať a zatancovať svoje piesne o láske … o láske…
|
http://web.archive.org/web/20171230214706/https://dennikn.sk/955815/ponuka-ukazok-z-aktualnych-trendov-v-domacej-i-zahranicnej-literature/
|
Mikulec neodstúpi. Podnikateľ, ktorý robil pre OĽaNO, dohodil štátu firmu na pomoc s utečencami
|
Aktualizované 21:07 o stanovisko ÚVO. Koalícia sa v pondelok na koaličnej rade bude rozprávať o štátnej zákazke, v ktorej pozadí je podnikateľ s väzbami na OĽaNO Július Slovák. Okrem Hegera sa s ním pozná aj Matovič. Minister vnútra z funkcie neodíde, pretože Slovák sa má na zákazke podieľať iba nepatrne.
|
Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) priznal, že pri riešení štátnej zákazky na manažovanie utečencov zohral kľúčovú rolu podnikateľ a premiérov známy Július Slovák, ktorý robil pre OĽaNO. Predtým to zapieral. Odstúpiť nemieni, lebo Slovák sa na zákazke nepodieľa vo veľkom. Slovák bol ten, kto odporučil ministerstvu vnútra, aby si najala na riešenie utečeneckej krízy eventovú firmu Dustream production. Keď s ňou štát priamo bez súťaže podpísal rámcovú zmluvu na 2,5 milióna eur, obratom sa s ňou dohodol, že na štátnej zákazke bude robiť aj jeho kreatívna agentúra GD Identity. Slovákova GD Identity má blízko k OĽaNO. Hnutiu ozvučovala napríklad volebnú noc v roku 2020, keď Igor Matovič vyhral voľby. Slovák je evanjelizátor, pozná sa s predsedom vlády Eduardom Hegerom aj lídrom OĽaNO. Mikulec cez týždeň povedal, že eventovú firmu Dustream production odporúčali neziskové organizácie Maltézska pomoc Slovensko a skauti. Tí jeho slová vzápätí popreli. V piatok na tlačovej besede v Michalovciach, ktorú zvolal priamo do krízového centra pre utečencov, k tomu, že zavádzal, vyhlásil: „Nepamätám si úplne všetko.“ Mikulec
|
http://web.archive.org/web/20220416214034/https://dennikn.sk/2783565/minister-mikulec-nemieni-odstupit-hegerov-znamy-ktory-robil-pre-olano-dohodil-statu-firmu-na-pomoc-s-utecencami/
|
Dlhodobá bolesť krížov značí zápal chrbtice
|
Prvé príznaky prichádzajú už medzi 20. a 30. rokom života.
|
Ostrú bolesť v krížoch a dlhodobo stuhnuté telo netreba podľa lekárov podceňovať. Ide totiž o problém, ak sa človek po vstaní z postele musí najprv ponaťahovať, rozcvičiť a dať si liek od bolesti. "Tieto príznaky môžu signalizovať zápalové ochorenie chrbtice, jednoznačne to treba konzultovať s odborníkom," povedal reumatológ Zdenko Killinger z Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB). Ak sa táto choroba nelieči, môže dôjsť ku zvápenatiu chrbtice, čo "má dramatický vplyv na pohyblivosť". Viaceré reumatologické centrá sa dnes preto rozhodli vyšetriť pacientov bez výmenného lístka, zorganizovali Deň otvorených dverí. Zápalové ochorenie chrbtice sa najprv prejavuje nenápadne. Mnohí to prehliadajú alebo pripisujú inej chorobe. Ľudia by mali spozornieť, ak sa v noci alebo ráno budia na bolesti krížov. "Tie pretrvávajú, sú pomerne silné, pomáha na ňu rozcvičenie. Pre lekárov je dôležité vedieť, že bolesť je hlavne v pokoji a po rozhýbaní sa zlepšuje. Ide o predzvesť zápalovej bolesti, ktorú treba liečiť inak ako tú degeneratívnu či platničkovú," objasnil Killinger. Za varovné signály označil aj nešpecifické príznaky ako zápal oka, psoriáza, zápaly čriev, kĺbov či šliach. "Ostražití by mali byť najmä mladí ľudia," upozornil reumatológ. Prvé príznaky prichádzajú medzi 20. a 30. rokom života, choroba sa naplno prejaví do štyridsiatky. Muži na zápalové ochorenie chrbtice trpia trikrát častejšie ako ženy. Za bolesťou možno hľadať rôzne príčiny - napríklad môže ísť o dôsledok úrazu, prílišného stresu, napätia, nezdravého spôsobu života, v hre je aj genetická predispozícia. Viac ako trojmesačné bolesti chrbta sú podľa Killingera dôvodom na návštevu lekára. Konkrétne dnes ju využijú viacerí pacienti. Reumatologické centrá, ktoré dnes vyšetrujú bez výmenného lístka, budú mať plno od rána. Záujem pacientov bol veľký, všetky voľné termíny sa už v rámci Dňa otvorených dverí obsadili.
|
http://web.archive.org/web/20180909045422/https://www.aktuality.sk/clanok/484436/dlhodoba-bolest-krizov-znaci-zapal-chrbtice/
|
Bývalá víťazka Vyvolených už nemá zábrany v ničom: Do spoločnosti s holými silikónovými bombami!
|
Kto by si nepamätal na prostorekú čiernovlásku z jojkárskej reality šou VyVolení Lindu Drevenkovú (32)? Odvtedy ubehlo už 11 rokov a z rodáčky z Nových Zámkov sa stala úplne iná žena. A najnovšie sa pretŕča s holými prsami.
|
Linda Drevenková si už počas účinkovania vo VyVolených nekládla servítku pred ústa a exhibicionizmus jej tiež nechýbal. A buduje si ho dodnes. Len či tým správnym smerom. To, ako sa predvádza na sociálnych sieťach, už nemá žiadne hranice. Z čiernovlásky je dnes úplne iná žena. Foto: instagram Drevenková sa totižto najnovšie nahodila do šiat, pod ktoré si zjavne „zabudla“ dať podprsenku. „Buď som zabudla niečo k tomu kúpiť, alebo oni dokončiť. Hmm. Nesedí mi tam niečo,“ napísala k šokujúcej fotografii exvyvolená Linda, ktorá si holé silikónové bomby hneď „vycapila“ na internet. Drevenková to totálne prehnala. Takto chcela ísť medzi ľudí. Foto: instagram
|
http://web.archive.org/web/20161122051913/http://www.pluska.sk:80/soubiznis/domaci-soubiznis/foto-vnutri-byvala-vitazka-vyvolenych-nema-zabrany-nicom-do-spolocnosti-holymi-silikonovymi-bombami.html
|
Studne v obci Chrámec sú prázdne, vodu musia miestnym voziť v cisternách
|
Väčšina ľudí podľa starostky využíva na pitie a varenie balenú vodu. V čase mimoriadnej situácie pitnú vodu do obce vozia cisterny, náklady hradí samospráva.
|
Vďaka Aktualitám má každý človek prístup k overeným informáciám zadarmo. RIMAVSKÁ SOBOTA: V obci Chrámec v okrese Rimavská Sobota vyhlásili ešte 27. júna pre nedostatok vody mimoriadnu situáciu. Studne v dedine sú takmer prázdne a pitnú vodu ľuďom dovážajú trikrát do týždňa pomocou cisterny. Pre TASR to uviedla starostka obce Marta Benedeková. Samospráva vyhlásila mimoriadnu situáciu v dôsledku nedostatku vody v studniach. Tie sú podľa starostky prázdne najmä pre dlhotrvajúci nedostatok zrážok. "Máme aj nájomné sociálne byty, kde žije vyše 80 ľudí a vôbec nemajú vodu. Museli sme to takto riešiť, aby tam nevznikla nejaká infekcia," dodala Benedeková. V obci Chrámec doposiaľ chýba vodovod, voda v studniach navyše nie je pitná a obyvatelia ju využívajú len ako úžitkovú vodu. Obsahuje totiž vysoké hodnoty dusičnanov a dusitanov. Väčšina ľudí podľa starostky využíva na pitie a varenie balenú vodu. V čase mimoriadnej situácie pitnú vodu do obce vozia cisterny, náklady hradí samospráva. "Finančne to nezvládame, neviem, čo budeme robiť už na budúci týždeň. Riešením je vodovod, ktorý by sa sem mohol potiahnuť," uviedla starostka. Ako dodala, v minulosti sa samospráva chcela uchádzať o dotáciu na vybudovanie vodovodu, ktorý by pitnou vodou zabezpečil aspoň časť domov. Na vypracovanie projektovej dokumentácie však obec s približne 460 obyvateľmi nenašla dosť financií.
|
http://web.archive.org/web/20220817164449/https://www.aktuality.sk/clanok/7d7caiE/studne-v-obci-chramec-su-prazdne-vodu-musia-miestnym-vozit-v-cisternach/
|
Islamský štát potvrdil smrť svojho vodcu Baghdádího
|
Teroristická organizácia zároveň oznámila, že jej novým vodcom sa stal Abí Ibráhím al-Hášimí al-Kurajší.
|
Teroristická organizácia Islamský štát potvrdila smrť svojho vodcu abú Bakra Baghdádího, informovala vo štvrtok agentúra AFP s odvolaním sa na zvukovú nahrávku IS. Denný prehľad správ emailom Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu. Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.
|
http://web.archive.org/web/20210117190734/https://hnonline.sk/svet/2034048-islamsky-stat-potvrdil-smrt-svojho-vodcu-baghdadiho
|
Danko dá na Bratislavský hrad ďalšie milióny, Váhostav to vraj nemá isté
|
Kancelária Národnej rady už rozdala zadanie projektu architektom za pol milióna eur. Váhostav, ktorý doteraz robil všetky veľké práce na obnove Hradu od roku 2008, vraj ešte nevie, či sa prihlási do súťaže.
|
Podzemnými garážami na keltsko-rímskom nálezisku a kritizovanou Barokovou záhradou sa veľká prestavba Bratislavského hradu neskončila. Prispieť chce aj nový šéf parlamentu Andrej Danko. Národná rada pod jeho novým vedením bude pokračovať v obnove pamiatky. Na rade je dlhá budova na Severných hradbách, na ktorú je výhľad z novej Barokovej záhrady, ale aj z časti hradného paláca. Zmluvu na prípravu projektu za vyše pol milióna eur dostala opäť architektonická kancelária Bouda a Masár. Nesúťažili o ňu, Národná rada iba formou dodatku predĺžila pôvodnú zmluvu na vypracovanie projektu obnovy Hradu ešte z roku 2008. Potvrdzuje sa tak monopol týchto architektov na rekonštrukciu Bratislavského hradu a ide zároveň o jednu z najväčších zákaziek. Architekt Ivan Masár tvrdí, že stanovená cena je adekvátna a bola vypočítaná podrobne a poctivo podľa sadzobníka UNIKA, vydavateľa odborných príručiek v stavebníctve. „Je primeraná rozsahu projektu. Ide o veľkú prerábku pôvodného projektu. Teraz sa zmenilo funkčné využitie a treba spraviť nový projekt. Časť z toho je zohľadnená v cene,“ hovorí Masár. Okrem architektonickej kancelárie Bouda a Masár na rekonštrukcii Hradu už roky zarába aj Váhostav. Ak by aj v tejto prerábke pokračoval Váhostav, oproti minulosti by išlo o zmenu. K Váhostavu sa totiž len tento rok oficiálne priznal Juraj Široký, považovaný za mecenáša Smeru. Ide však len o formalitu, s firmou ho spájali už dávno. Váhostav už za obnovu Bratislavského hradu od roku 2009 utŕžil spolu zhruba 100 miliónov eur. Kritické boli najmä posledné roky, keď
|
http://web.archive.org/web/20170211104539/https://dennikn.sk/674475/danko-pokracuje-v-obnove-bratislavskeho-hradu-vahostav-vraj-nema-dalsie-miliony-iste/
|
Počas Východného ekonomického fóra sa stretne Putin s japonským premiérom
|
Ide o schôdzku, ktorá by sa mala zrealizovať do konca tohto kalendárneho roka. Cieľom je vyriešenie územného sporu.
|
Japonský premiér Šinzó Abe bude začiatkom septembra vo Vladivostoku na východe Ruska rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, uviedla dnes japonská tlačová agentúra Kjódó. Dvojica politikov sa stretne 2. septembra počas zasadnutia Východného ekonomického fóra (EEF). Japonská agentúra Kjódó sa odvolala na vyhlásenie ministra zodpovedného za rozvoj ruského Ďalekého východu Alexandra Galuška. Japonské médiá uviedli, že témou neformálneho rozhovoru Putina s Abem na rokovaniach vo Vladivostoku by mohlo byť pripravované oficiálne stretnutie v Japonsku. Ide o schôdzku, ktorá by sa mala zrealizovať do konca tohto kalendárneho roka. Abe sa už dlhodobo pokúša rozriešiť územný spor medzi týmito dvoma krajinami ohľadne Kurilských ostrovov. Kurilské ostrovy medzi ruským polostrovom Kamčatka a japonským ostrovom Hokkaidó obsadila Červená armáda po sovietsko-japonskej vojne v roku 1945. ZSSR toto súostrovie anektoval o rok neskôr s odvolaním sa na výsledky Jaltskej konferencie a Postupimskej konferencie, ktorá vymedzila územie Japonska len na hlavné ostrovy Honšu, Kjúšu, Šikoku a Hokkaidó. Rusko a Japonsko pre spory o Kurily dodnes neuzavreli mierovú dohodu po skončení druhej svetovej vojny. Kurilské ostrovy sú v Japonsku nazývané Severné teritóriá.
|
http://web.archive.org/web/20160820165338/http://www.aktuality.sk/clanok/366079/pocas-vychodneho-ekonomickeho-fora-sa-stretne-putin-s-japonskym-premierom/
|
Samovražedný útočník zabil na západe Iraku najmenej sedem ľudí
|
Pri útoku zahynuli traja príslušníci irackých bezpečnostných síl a traja civilisti.
|
Najmenej sedem ľudí zabil v stredu v meste al-Káim na západe Iraku samovražedný útočník, ktorý odpálil nálož vo svojom vozidle pri kontrolnom stanovišti bezpečnostných síl. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na irackú armádu. Pri výbuchu prišli o život štyria príslušníci irackých bezpečnostných síl a traja civilisti, vyplýva z oznámenia armády. Štyria ďalší vojaci utrpeli zranenia. Zdroj z bezpečnostných síl pre DPA však povedal, že uvedené kontrolné stanovište na okraji mesta napadla skupina militantov, pričom zahynulo až 21 ľudí, z nich 15 bolo členmi provládnych milícií známych ako Sily ľudovej mobilizácie.
|
http://web.archive.org/web/20180830115157/https://www.aktuality.sk/clanok/618694/samovrazedny-utocnik-zabil-na-zapade-iraku-najmenej-sedem-ludi/
|
Koronavírus: Pri zhoršení situácie bude pri bohoslužbách potrebný zoznam účastníkov
|
V čiernej fáze bude môcť byť na omšiach maximálne 100 kompletne zaočkovaných.
|
Pri významnom zhoršení epidemiologickej situácie by aj v prípade kompletne zaočkovaných osôb bol na bohoslužbách potrebný zoznam účastníkov. Kompletne zaočkované osoby sa na bohoslužbách, s výnimkou okresov v treťom stupni ohrozenia, teda v čiernej fáze, budú môcť zúčastniť bez limitu. V čiernej fáze bude môcť byť na omšiach maximálne 100 kompletne zaočkovaných.
|
http://web.archive.org/web/20210817211051/https://www.aktuality.sk/clanok/3lb1t00/koronavirus-pri-zhorseni-situacie-bude-pri-bohosluzbach-potrebny-zoznam-ucastnikov/
|
Podľa prieskumu je asi 43 percent Ukrajincov pripravených na boj v rôznych formách
|
Celoštátny prieskum sa konal od 17. do 22. decembra 2021 vo všetkých regiónoch Ukrajiny okrem Krymu.
|
V prípade invázie Ruskej federácie na Ukrajinu je približne 43 percent Ukrajincov pripravených zapojiť sa do boja v rôznych formách, vyplýva z prieskumu Nadácie Iľku Kučeriva-Demokratické iniciatívy a Ukrajinského centra ekonomických a politických štúdií O. Razumkova. Informovala o tom v stredu agentúra Ukrinform. Analytička spomínanej nadácie Maria Zolkinová počas verejnej diskusie "Ukrajina v roku 2022: aké očakávania spájajú Ukrajincov s civilizovaným svetom" spresnila, že 10,5 percenta Ukrajincov by bolo pripravených vstúpiť do ozbrojených síl a ísť na front, deväť percent by sa pridalo k dobrovoľníckym silám a ďalších 23 percent by bolo pripravených poskytnúť všetku možnú nevojenskú pomoc (peniaze, prácu, darovať krv a pod.). "Celkovo 43 percent opýtaných je pripravených na aktívnu vojenskú alebo nevojenskú účasť. Zároveň 22,5 percenta opýtaných neverí, že dôjde k novej invázii. To znamená, že ukrajinská spoločnosť má určitú úroveň znepokojenia. Avšak 20 percent ľudí, ktorí sú pripravení aktívne vstúpiť do ozbrojených síl alebo dobrovoľníckych práporov, je veľmi vážne číslo, prinajmenšom to svedčí o vážnom šírení takýchto aktívnych nálad. Navyše 23 percent je ochotných pomôcť na dobrovoľníckej báze," dodala Zolkinová. Celoštátny prieskum sa konal od 17. do 22. decembra 2021 vo všetkých regiónoch Ukrajiny okrem Krymu a okupovaných území Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti. Na prieskume sa zúčastnilo 2018 respondentov vo veku 18 a viac rokov. Štatistická chyba nepresiahla 2,3 percenta.
|
http://web.archive.org/web/20220202211834/https://www.aktuality.sk/clanok/v4w7hsc/podla-prieskumu-je-asi-43-percent-ukrajincov-pripravenych-na-boj-v-roznych-formach/
|
Matovič je ochotný k poukazu pridať 100 eur pre dôchodcov na energie
|
Matovič pripustil, že prehrali súboj o presviedčanie najrizikovejších ľudí, aby sa zaočkovali.
|
K poukazu v hodnote 500 eur za očkovanie pre ľudí nad 60 rokov by sa mohol pridať bonus 100 eur na energie pre dôchodcov, bez ohľadu na to, či sú zaočkovaní. Navrhol to vo štvrtok v rozprave v pléne Národnej rady (NR) SR minister financií Igor Matovič (OĽANO). Tento návrh podľa neho stojí za zváženie. Dodal, že ruka je podaná voči všetkým v sále vrátane SaS a opozičných poslancov. Matovič skonštatoval, že ak si vedia poslanci predstaviť dohodu na takomto návrhu, je pripravený o tom rokovať. „Sme otvorení, áno, pridať nejaký bonus pre všetkých dôchodcov bez ohľadu na to, či budú zaočkovaní alebo nebudú zaočkovaní, na energie," vyhlásil s tým, že by to stálo približne 110 miliónov eur navyše. Minister financií poukázal na mimoriadne napätú situáciu v nemocniciach. Pripustil, že prehrali súboj o presviedčanie najrizikovejších ľudí. „My sme neargumentovali dostatočne, my sme dostatočne nepresviedčali a prehrali sme ten súboj argumentov s ľuďmi, ktorí týchto dôchodcov strašili čipmi a bludmi. Preto my sme zodpovední za ich životy. My si tú zodpovednosť zo seba ako Pilát nezmyjeme, aj keby sme sa akokoľvek snažili," zdôraznil. Bol by rád, keby poslanci mali otvorené „duše a srdcia" pri tomto návrhu. Verí, že sa budú pri prijímaní zákonov, ktoré majú chrániť zdravie a život, rozhodovať záujmom spoločnosti a nie vlastným záujmom. Mrzí ho, že aj koaličná SaS kritizuje toto opatrenie a tiež, že nehovoria, ako inak dosiahnuť vyššiu zaočkovanosť dôchodcov a odľahčiť prácu zdravotníkov. Nezaradený poslanec Miroslav Urban si nemyslí, že 500-eurový príspevok má nejaký zmysel. Nepovažuje to za systémové riešenie. Peniaze by radšej investoval do zdravotníctva. „Tu asi nejde z vašej strany o žiadnu snahu ekonomicky pomôcť dôchodcom," tvrdí nezaradený poslanec Erik Tomáš. Tomáš Taraba (nezaradený) poukázal na to, že je jedna skupina ľudí, ktorí by sa očkovať dali, ale majú problém s vakcínami, ktoré sú dostupné na Slovensku. „Je to tá skupina ľudí, ktorí majú problém s etickými stránkami vakcíny," dodal. Poslanec Radovan Kazda (SaS) nepovažuje dôvody na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu za správne. Spomenul, že už sa hovorí o štvrtej dávke a možno budú potrebné aj ďalšie. Ľudia tak aj potom budú podľa neho očakávať nejaký príspevok. „Finančná motivácia je nebezpečná cesta," dodal Kazda. Predseda parlamentu a líder Sme rodina Boris Kollár vyhlásil, že Sme rodina nebude za povinné očkovanie, a vyzval všetkých občanov, aby sa dali zaočkovať. „Ja vítam, že to (minister financií – pozn. TASR) robí takto a že to nechce nakázať, s tým by som mal problém," podotkol Kollár. Pripustil, že po očkovaní sa aj zomiera, dodal však, že ide o sedem ľudí v porovnaní so 14-tisíc ľuďmi, ktorí zomreli na COVID-19. Kollár sa zároveň obrátil na dôchodcov a vyzval ich, aby si pozreli, ako hlasovala opozícia pri tomto návrhu. „Keď tento zákon prejde a opozícia ho podporí aj spolu s koalíciou, 870-tisíc dôchodcov dostane 500 eur a ešte 100 eur na elektrinu. A keď to neprejde, tak to sú len také 'žvásty' opozície, ako za vás bojujú," tvrdí.
|
http://web.archive.org/web/20220124164816/https://www.aktuality.sk/clanok/140b831/matovic-je-ochotny-k-poukazu-pridat-100-eur-pre-dochodcov-na-energie/
|
Za Milošom Krekovičom (1981 – 2021)
|
Vo veku 40 rokov zomrel náš kolega z Denníka N a kamarát.
|
Tak ako? Postupne. Týmito slovami sa začínala väčšina našich rozhovorov. To „postupne“ bolo jeho veľmi obľúbené slovo. Vlastne aj takmer univerzálna odpoveď na väčšinu otázok týkajúcich sa práce. Čakal som ju aj včera, keď som mu posielal správu, že nový slovenský film Čiary vyhral hlavnú cenu na festivale v Jihlave. Odpoveď na esemesku som už však nedostal, večer ani celý dnešný deň. Mal som z toho zlý pocit, ale s týmto som nerátal. Ani nikto z nás, jeho kolegov z Denníka N a kamarátov. Miloš Krekovič zomrel. V lete mal len štyridsať rokov. Stále sa tomu nedá veriť. Na takýto typ správ vás nikto nikdy nepripraví. Cez týždeň prišiel do redakcie na poradu. Všetci sme sa tešili, lebo sme sa zase všetci kultúrni redaktori spolu stretli po dlhšej pauze. Vrátil sa v správnom čase, keď malo v krátkom čase za sebou premiéru niekoľko výborných nových filmov, zahraničných aj slovenských. A len málokto vedel filmy rozoberať ako on. Premýšľať o nich z úplne iných uhlov než väčšina filmových recenzentov, neuhnúť pri napísaní vlastného názoru, aj keď mohol ísť proti väčšine ostatných. Nepísal veľa, ale písal skvele a výborne formuloval. Nemuseli ste s ním súhlasiť, ale vždy dodal výborný text. Mal rád artové veci, ale zároveň sa nikdy intelektuálne nepovyšoval a neignoroval fenomény popkultúry. Nik ho napríklad nenútil ísť na film Päťdesiat odtieňov sivej , on sám cítil ako svoju povinnosť pozrieť si ho a urobiť o ňom text. Bol výborný rovnako ako aj iný starší článok o konci časopisu Bravo. Poňal ho ako list na rozlúčku s kultom niekoľkých generácií tínedžerov. A teraz nás absolútne neplánovane čaká rozlúčka s ním. Prečítajte si archívne texty Miloša Krekoviča Bol rodený Bratislavčan, z dobrej rodiny. Obaja rodičia univerzitní profesori, starší brat Slávo jeden z pilierov nezávislej kultúrnej scény. Miloš chodil na akcie do A4ky, ktorú jeho brat spoluzakladal, a písať začal do kultúrneho časopisu 3/4 revue. Tam som ho zaregistroval prvýkrát, od začiatku bol výrazným autorom. Navyše ľudí, ktorí sa v kultúre a umení vyznajú a ešte to dokážu aj zaujímavo popisovať, na Slovensku nikdy veľa nebolo. Preto som bol veľmi rád, keď začal pracovať s nami v SME a hneď od začiatku aj v Denníku N. Vyštudoval estetiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a vždy sa esteticky aj obliekal. Mal svoj štýl, v lete pásikavé tričká, takmer nonstop počas celého roka čapica. Na oslave tridsiatky ukázal aj trochu iného Miloša. Kamaráti ho vyhecovali, aby sa chytil gitary, tak sa v klube postavil na pódium a zahral – Hendrixa. Volali ho Kvetoš, nikdy som sa nepýtal prečo, ale odkedy si ho pamätám, vždy to k nemu patrilo. Bol jedným z najväčších flegmatikov, akých som poznal, taliansko-maďarsko-balkánska krv predkov u neho urobila výhybku. Pôsobil, že ho nikdy nič nedokáže rozhádzať. Od denníkových novinárov sa očakáva schopnosť čo najrýchlejšie reagovať, tou práve neoplýval, ale vyvažoval to tým, že potom obvykle ako v nejakej kartárskej partii uzatvoril partiu esom – ďalším silným textom. Aj keď išiel za niekým na rozhovor, doniesol úplne iné odpovede, ako ste mohli čítať predtým. Za všetky mi ako prvý napadá príklad s Mariánom Vargom, dialóg sršiaci neformálnymi otázkami aj nečakanými odpoveďami. Písať nekrológ za vlastným kolegom, navyše priateľom, je ten najhorší novinársky žáner. Šok a smútok tým nikdy nevytesníte. Nemalo by sa to stávať, takto nečakane a v takomto veku už vôbec nie. Rodičia by nemali prežiť svoje deti a malé deti zo dňa na deň stratiť svojich rodičov.
|
http://web.archive.org/web/20220706222719/https://dennikn.sk/2593888/za-milosom-krekovicom-1981-2021/
|
V jeruzalemskom Starom Meste absolvovali tisíce pútnikov krížovú cestu
|
Tisíce katolíkov a protestantov si dnes v uliciach jeruzalemského Starého Mesta pri príležitosti Veľkého piatka pripomenuli ukrižovanie Ježiša Krista prejdením trasy, ktorou podľa tradície Kristus niesol kríž k miestu svojho ukrižovania na vrchu Golgota.
|
Informuje o tom agentúra AP. Procesia vedie po tzv. krížovej ceste, známej aj pod názvom Via Dolorosa. Pútnici z celého sveta - niektorí aj s dreveným krížom na pleciach - v rámci trasy prechádzajú cez 14 zastavení označujúcich udalosti, ktoré Krista stretli na jeho poslednej ceste. Finálnych päť zastavení je vo vnútri Baziliky Svätého hrobu. Svätostánok sa podľa veriacich nachádza na mieste Kristovho ukrižovania a uloženia jeho tela do hrobky pred zmŕtvychvstaním na veľkonočnú nedeľu. Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev si Veľkú noc pripomenú 1. mája. Izraelská polícia v dôsledku procesie uzavrela niekoľko ulíc Starého Mesta so zámerom obmedziť počet ľudí prichádzajúcich do tejto časti Jeruzalema. Moslimovia, ktorí zvyčajne využívajú tú istú trasu k mešite al-Aksá, kde sa zúčastňujú na piatkových modlitbách, boli odklonení na inú cestu.
|
http://web.archive.org/web/20160408022802/http://www.aktuality.sk/clanok/324901/v-jeruzalemskom-starom-meste-absolvovali-tisice-putnikov-krizovu-cestu/
|
Slovensku sa na východe vytvára priestor na rozvíjanie investícií, tvrdí Danko
|
Heslom utorkového stretnutia predsedov parlamentov euroázijských krajín je "Väčšia Eurázia: Dialóg. Dôvera. Partnerstvo".
|
Slovensko je na eurázijských trhoch veľmi dobre vnímané, čo vytvára veľký priestor na rozvíjanie spolupráce a investícií. Počas návštevy Kazachstanu to vyhlásil predseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko. Pripomenul, že oblasťou na spoluprácu s Kazachstanom je napríklad zalesňovanie. Šéf parlamentu doplnil, že v utorok má vystúpiť v hlavnom bloku na 4. samite predsedov parlamentov euro-ázijských krajín v Kazachstane. „ ,“ povedal Danko novinárom. „ ,“ doplnil. Danko pripomenul, že sa mu podarilo iniciovať príchod ďalších európskych lídrov na summit. To mu podľa neho dodáva pozíciu, z ktorej sa dá ťažiť v oblasti rozvíjania investícií, napríklad v zalesňovaní. „Slovensko je historicky štátom, kde boli prvé školy lesníctva. Je tu veľký záujem na systéme zalesňovania, sú tu intenzívne kontakty so štátnymi lesmi. Budem sa snažiť, aby aj s takýmto niečím Slováci prerazili,“ skonštatoval. „ ,“ pripomenul šéf slovenského parlamentu s tým, že na samite zisťuje, že problémy, ktoré trápia napríklad Čínu, Indonéziu, Ruskú Federáciu či Kazachstan, sú rovnaké ako naše. „ ,“ doplnil. Danko tiež v pondelok absolvoval oficiálny obed s predsedom dolnej komory kazašského parlamentu (Mažilisu) Nurlanom Nigmatulinom, na ktorom sa predstavili miestni umelci so slovenskými piesňami. „ ,“ povedal Danko. Verí, že raz lídri týchto krajín prídu aj do Bratislavy. Okrem Nigmatulina sa Danko v pondelok stretol aj s predsedníčkou hornej komory kazašského parlamentu (Senátu) Darigou Nazarbajevovou a predsedom vlády Kazachstanu Askarom Maminom. Účastníci na rokovaniach predstavia svoju víziu a tiež spôsoby, ako trvalo zabezpečiť udržateľný rozvoj euroázijského priestoru. Okrem NR SR bude mať na samite zastúpenie aj ďalších vyše 60 parlamentov, napríklad z Rakúska, Maďarska, Francúzska, Nemecka, Talianska, Kórejskej republiky, Japonska či Ruska. Denný prehľad správ emailom Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu. Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.
|
http://web.archive.org/web/20210305103813/https://hnonline.sk/svet/2011324-slovensku-sa-na-vychode-vytvara-priestor-na-rozvijanie-investicii-tvrdi-danko
|
Na Sihle u Bučkovcov to vrie: Po kom vrieskajú tentoraz?
|
Názov Habovřesky má jojkárska novinka, ktorá spojila rodinku Bučkovcov a neurotického kuchára Vila Habu (43), opodstatnene. O krik tam totiž vôbec nie je núdza. Najnovšie to schytá mladučká Erika (19), Janova (32) nová frajerka.
|
Dostane sa do konfliktu s ráznou rodinou v momente, keď ju začnú obviňovať, že nevie variť. Erika mala prichystať pre Vila držkový perkelt, no Janovi Bučkovi vôbec nechutil. A keď sa do celej veci zapletie aj mama Anka, ktorá chce, aby si Erika svoj výtvor ochutnala, začne sa kričať. Dievčina to totiž rázne odmietne so slovami, že by sa z toho povracala. „Janko, čo si mi to doniesol do domu? Ďalšie decko?“ húkala mama, čo zas nestrpela Erika a začne kričať tiež. A tak to dnes večer pôjde dokola. Nuž, zdá sa, že Habovřesky sú viac o konfliktoch než o varení.
|
http://web.archive.org/web/20160814030522/http://www.pluska.sk:80/soubiznis/domaci-soubiznis/na-sihle-buckovcov-vrie-po-kom-vrieskaju-tentoraz.html
|
Poľský prezident vrátil úder ruskému premiérovi, obvinil Moskvu
|
Poľský prezident Andrzej Duda tvrdí, že Rusko rozdúchava novú studenú vojnu, a to prostredníctvom svojich akcií na Ukrajine a v Sýrii.
|
V dnes zverejnenom rozhovore pre agentúru Reuters Duda takto reagoval na vyhlásenie ruského premiéra Dmitrija Medvedeva z minulého týždňa počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. "Skĺzli sme do obdobia novej studenej vojny ... Politika NATO voči Rusku zostáva nepriateľská... Takmer denne sme označovaní za najväčšiu hrozbu voči NATO ako celku, alebo jednotlivo voči Európe, Amerike či iným krajinám. Pritom skutočné hrozby, ktoré existujú v našom malom svete, a dúfam, že tomu rozumiete, spočívajú v niečom celkom inom," povedal ruský premiér. Jeho slová zazneli niekoľko dní po tom, čo šéf NATO Jens Stoltenberg oznámil, že aliancia zvýši svoju prítomnosť v Čiernom mori. "Ak pán Medvedev hovorí o studenej vojne, potom pri pohľade na ruské akcie je zrejmé, kto sa snaží o novú studenú vojnu," povedal poľský prezident, spriaznený s vládnucou stranou Právo a spravodlivosť (PiS). "Ak niekto podniká agresívne vojenské aktivity na Ukrajine a v Sýrii, ak niekto posilňuje svoju vojenskú prítomnosť v blízkosti svojich susedov, potom máme jednoznačnú odpoveď na otázku, kto chce začať novú studenú vojnu. Samozrejme, nie je to Poľsko alebo NATO," uviedol Duda. Poľsko je už dlhú dobu jedným z najúpornejších kritikov ruských akcií a strana PiS je obzvlášť nedôverčivá voči Moskve. Od tohtoročného summitu vo Varšave očakáva posilnenie prítomnosti NATO v strednej a východnej Európe, konkrétne umiestnením jednotiek a vybavenia na poľskej pôde. Duda zopakoval ambície pre "intenzívnu" prítomnosť NATO na poľskom území, čo by sa mohlo dohodnúť na júlovom summite. Niektorí členovia NATO sa však zdráhajú, keďže majú obavy jednak z nákladov, ale aj z ďalšieho zhoršenia vzťahov s Moskvou, k čomu by pravdepodobne došlo.
|
http://web.archive.org/web/20160604122706/http://www.aktuality.sk/clanok/314899/polsky-prezident-vratil-uder-ruskemu-premierovi/
|
Je chyba v Mikloškovi alebo v konzervatívcoch?
|
Bývalý predseda parlamentu nemá šancu vyhrať voľby a ani sa o to v podstate nepokúsil. Konzervatívci však nikoho lepšieho nenašli.
|
František Mikloško sa nezadržateľne blíži k neúspechu v ďalších prezidentských voľbách. Nielen jeho ctihodný osobný príbeh by mal byť prekážkou v tom, aby z takéhoto výsledku mohol mať ktokoľvek radosť. Mikloško by bol dobrý prezident, ale nebude ním. Aj preto, lebo pre časť jeho „vlastných“ je príliš liberálny a liberáli nemajú žiadny dôvod, aby ho volili. Pretože majú na výber omnoho prirodzenejšiu voľbu ako síce múdreho a umierneného, ale predsa len konzervatívca. Určite by však zaňho masovo hlasovali, keby sa dostal do druhého kola napríklad s Harabinom. Mnohí by ho v takej situácii volili aj proti liberálovi Marošovi Šefčovičovi, len aby nevyhral kandidát Smeru. Presne tak, ako Zuzanu Čaputovú budú voliť mnohí konzervatívci, len aby nevyhral kandidát Smeru. Lenže nič z toho sa v prípade Mikloška nestane. Bývalý člen VPN, predseda parlamentu a podpredseda KDH má v prieskumoch približne štvorpercentnú podporu. Konzervatívci, ktorí by ho teoreticky mali voliť, sa rozlejú medzi iných kandidátov. Mnohí k fašistovi Kotlebovi, ešte viacerí k zlému snu Harabinovi, iní ku križiakovi Krajniakovi. Lenže podľa Focusu má aj liberál Šefčovič dve tretiny konzervatívnych voličov (lebo ho podporuje de facto konzervatívny Smer) a dokonca aj čistá liberálka Čaputová približne
|
http://web.archive.org/web/20190605190959/https://dennikn.sk/1399731/je-chyba-v-mikloskovi-alebo-v-konzervativcoch/
|
Milujete pásiky všade okolo seba? Po tomto zistení vedcov si to asi rozmyslíte!
|
Pásiky sú všade okolo nás. Pruhované tričká, priechody pre chodcov, ploty, schody či moderná architektúra – tam všade ich nájdeme. Zistenie, na ktoré teraz prišli vedci, poriadne prekvapuje! Ukazuje sa, že pásiky nám dokážu spôsobiť nevoľnosť, ktorá môže vyústiť až do migrény a záchvatu!
|
K tomuto šokujúcemu záveru dospeli spoločne výskumníci z Holandska a Spojených štátov amerických. Zistili, že pre niektorých ľudí sa jednoducho stačí pozerať na vertikálne čiary, či už ide o pohyblivý alebo statický obraz, a to u nich vyvolá nezvyčajnú aktivitu neurónov v mozgu. Vo veľmi vážnych prípadoch to môže viesť dokonca k epilepsii! Vedci sú presvedčení, že pásiky sú u niektorých ľudí zodpovedné aj za časté migrény. Hoci príčina neznesiteľnej bolesti hlavy doteraz nie je známa, výskumníci sa prikláňajú k myšlienke, že práve pásiky môžu byť jej spúšťačom. Ohrození sú mimoriadne citliví ľudia, ktorých „vyruší“ už aj svetlo. Pruhy nosíme na oblečení, sú na budovách, ale aj na verejných miestach. Pruhované sú aj žalúzie, eskalátory, radiátory či dlážka. Vidíte ich často aj vy? Ak cítite pri tom nepokoj, práve tu môže byť problém. „Naše zistenia predpokladajú, že pri zostrojovaní budov je dôležité vyhnúť sa vizuálnym vzorom, ktoré môžu aktivovať tieto pocity a spôsobiť skľúčenosť, nepokoj, migrény či záchvaty,“ uvádza Dora Hermes z Univerzitného medického centra v holandskom Utrechte na portáli Telegraph. „Dokonca aj úplne zdraví ľudia môžu cítiť mierny nepokoj z obrázkov, ktoré najpravdepodobnejšie vyvolávajú záchvaty u fotosenzitívnych epileptikov,“ dodala. Epileptický záchvat u nich dokáže spustiť napríklad blikanie monitoru či svetla. Pri istej nehode v roku 1997 takto epizóda kreslenej rozprávky Pokémon spustila záchvat u 685 ľudí v Japonsku! Vedci sa domnievajú, že účinok pásikov na naše telo vyvoláva určitý stále sa opakujúci vzor, ktorý vyvolá aktivitu neurónov v mozgu známu ako gamma kmitanie. Neurológovia však doteraz nezistili, či je toto kmitanie pre nás dobré na udržanie pozornosti alebo je to len vedľajší produkt mozgovej aktivity, ako napríklad výfuk z áut. V jednom sa však vedci jednoznačne zhodli. „Vertikálne zoradenie pásikov je vo všeobecnosti horšie ako horizontálne,“ povedala doktorka Dorothée Kasteleijn-Nolst Trenité, epileptologička z Univerzity v Utrechte.
|
http://web.archive.org/web/20170923152401/http://www.pluska.sk/rady-tipy/varovanie-vedcov-pasiky-mozu-vyvolat-migrenu-aj-zachvat.html
|
Medvede chceli strielať aj ľudia, od ktorých sa to nečakalo
|
Diskusia o medveďoch pripomína dišputy o ťažbe dreva v slovenských lesoch. Namiesto jasne položenej otázky, čo chce väčšina spoločnosti a koľko je za to ochotná zaplatiť, sa donekonečna dáva priestor emocionálnym vyjadreniam.
|
Po prvom tunajšom smrteľnom útoku medveďa na človeka za posledné storočie a opakovaných výpadoch našich najväčších šeliem do miest sa opäť raz rozpútala debata, ako zosúladiť civilizačné potreby so živelnosťou prírody.
|
http://web.archive.org/web/20210724041532/https://www.aktuality.sk/clanok/901786/medvede-chceli-strielat-aj-ludia-od-ktorych-sa-to-necakalo/
|
Jiří Drahoš nemá istú podporu od voličov Fischera, Horáčka a Hilšera
|
Len približne polovica voličov Pavla Fischera, Michala Horáčka, Marka Hilšera i Mirka Topolánka je pripravená ísť v druhom kole podporiť Jiřího Drahoša, vyplýva z prieskumu.
|
Časť voličov neúspešných prezidentských kandidátov sa nechce zúčastniť druhého kola volieb prezidenta Českej republiky. Ďalší nie sú úplne presvedčení o tom, koho podporiť. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v priebehu prvého kola ešte pred uzavretím volebných miestností uskutočnili spoločnosti STEM/MARK a Median pre Inštitút pre demokraciu 21, uvádza server Novinky.cz. Približne šesť až sedem percent ľudí, ktorí v prvom kole nehlasovali za Miloša Zemana ani za Jiřího Drahoša, v priebehu prvého kola uviedlo, že ak títo dvaja uchádzači postúpia do druhého kola, volieb sa nezúčastnia. Častejšie zaznieval tento názor od voličov Michala Horáčka (deväť percent) a Mirka Topolánka (sedem percent). Približne polovica voličov Pavla Fischera, Michala Horáčka, Marka Hilšera i Mirka Topolánka bola pripravená ísť v druhom kole podporiť Drahoša. Ďalších okolo 20 percent voličov týchto kandidátov by Drahoša „skôr volilo“. Zemanova podpora u voličov týchto kandidátov kolíše okolo 15-20 percent. Prieskum nezohľadňuje odporúčanie, ktoré neúspešní kandidáti dali po prvom kole svojim voličom. Fischer, Horáček, Hilšer aj Topolánek ich vyzvali, aby v druhom kole podporili Drahoša. Na rovnaký krok vyzval svojich voličov i Vratislav Kulhánek, zatiaľ čo Petr Hannig odporučil voliť Zemana. Jiří Hynek odporúčanie zatiaľ nedal. V piatkovom a sobotňajšom prvom kole priamych zvíťazil súčasný prezident Zeman so ziskom 38,56 percenta hlasov, na druhom postupovom mieste skončil akademik Drahoš, ktorého podporilo 26,6 percenta zúčastnených voličov. Obaja tak postúpili do druhého kola, ktoré sa uskutoční v dňoch 26. a 27. januára.
|
http://web.archive.org/web/20200804001801/https://www.aktuality.sk/clanok/556049/jiri-drahos-nema-istu-podporu-od-volicov-fischera-horacka-a-hilsera/
|
Tanky z II. svetovej ničí dážď aj ľudia, na ochranu pamiatok nie sú peniaze
|
Minimálne 65 percent štátnych depozitárov je v nevyhovujúcom stave. O peniaze na priestory pre ohrozené zbierky žiadajú múzeá roky. Neúspešne.
|
BANSKÁ BYSTRICA/BANSKÁ ŠTIAVNICA: Viaceré slovenské múzeá opakovane upozorňujú, že stav časti ich zbierok degraduje v nevyhovujúcich podmiekach. Môžu to byť exteriérové expozície, ale aj predmety v depozitároch, ktoré nespĺňajú štandardy. Ak štát chce, aby sa jeho kultúrne dedičstvo zachovalo, mal by podľa riaditeľov múzeí pristúpiť k väčším investíciám čím skôr, inak hrozí, že nebude čo ochraňovať.
|
http://web.archive.org/web/20220129215235/https://www.aktuality.sk/clanok/862715/tanky-z-ii-svetovej-nici-dazd-aj-ludia-zbierky-su-natlacene-v-policiach-peniaze-na-zachranu-nie-su/
|
Odborník na extrémizmus Mareš: Demokracia pri Kotlebovi obstála, volanie po drakonickom odsúdení nie je adekvátne
|
Podmienečné tresty sú v stredoeurópskom priestore za verbálne trestné činy oveľa bežnejšie ako tresty odňatia slobody, vraví profesor z brnianskej politológie Miroslav Mareš.
|
Miroslav Mareš (48) je profesor na katedre politológie Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Zameriava sa na výskum terorizmu, extrémizmu, futbalového chuligánstva a straníckych systémov. V rozhovore hovorí: Ako ste spoza hraníc vnímali Mariana Kotlebu a jeho politickú dráhu? Kotleba sa vynoril v štruktúrach Slovenskej pospolitosti, aj keď v jej začiatkoch nebol – alebo aspoň nie taký viditeľný. Registroval som aj zmenu z lídra polovojensky vyzerajúcich formácií, ktorými sa prezentovala Slovenská pospolitosť, na politika, ktorý nemal paramilitaristické sklony tohto typu, ale začal sa silne profilovať na rómskej otázke. Mám na mysli protesty na východnom Slovensku na prelome prvej a druhej dekády 21. storočia, ktoré viedli k založeniu ĽSNS. V tom období ma osobne zaujalo, že prekonal antimaďarský diskurz a dokázal nadviazať kontakty s časťou maďarských pravicových extrémistov. Už od roku 2012, keď jeho nová strana ĽSNS vo voľbách prekročila 1,4 percenta, som mal pocit, že by jeho strana mohla rásť. To sa nakoniec aj stalo. Ešte v roku 2013, keď sa stal županom v Banskej Bystrici, som bol prekvapený. Ale úspech ĽSNS vo voľbách v roku 2016 už pre mňa až taký prekvapivý nebol, najmä po tom, čo som videl masovú protiimigrantskú demonštráciu v Bratislave v lete v roku 2015, na ktorej mal Kotleba prejav. Táto demonštrácia v slovenskej spoločnosti silno rezonovala, koniec koncov, tam sa prvýkrát verejne profiloval aj neskorší poslanec Milan Mazurek či ďalšie osoby. Po roku 2016 Kotlebova strana zažívala svoje zlaté obdobie. Pred voľbami v roku 2020 sme videli silnú kampaň, javilo sa, že by strana mohla výrazne uspieť, ale namiesto toho prišla stagnácia. Ako na vás pôsobil Kotleba v posledných rokoch? Zdá sa mi, že Kotleba zostal skôr na svojich tradičných pozíciách, i keď aj v jeho prípade vidíme, aspoň navonok, isté umiernenie. Samozrejme, keď vynecháme exces s číslami 14 a 88, ku ktorému sa určite ešte dostaneme. Dnes mám pocit
|
http://web.archive.org/web/20220629123125/https://dennikn.sk/2802891/odbornik-na-extremizmus-mares-demokracia-pri-kotlebovi-obstala-volanie-po-drakonickom-odsudeni-nie-je-adekvatne/
|
Ministerstvo spravodlivosti nevidí ústavnoprávnu prekážku pri povinnom očkovaní
|
Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR pri otázke zavedenia povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19 ústavnoprávnu prekážku nevidí. Potvrdil to hovorca MS Peter Bubla.
|
Ústavnoprávne je určite priestor rozprávať sa o zavedení povinného očkovania, či už pre vybrané skupiny ľudí s ohľadom na ich prácu nevyhnutnú na riadny chod štátu, a to osobitne pri zdravotníckych pracovníkoch a pri ozbrojených silách, ale dá sa uvažovať aj o všeobecnej povinnosti," uviedla ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Zdôraznila však, že naďalej zostáva dôležité spoločnosti vysvetľovať, prečo je očkovanie tá správna cesta na ochranu zdravia a života ľudí. Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) v sobotu uviedol, že o povinnom očkovaní pre seniorov aktuálne diskutuje s právnikmi či s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou. Zároveň nevylúčil aj plošné povinné očkovanie na Slovensku. Momentálne vedie diskusie o tom, či by boli tieto kroky v súlade s Ústavou SR. Uviedol to v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.
|
http://web.archive.org/web/20221203201641/https://www.aktuality.sk/clanok/w7lerrv/ministerstvo-spravodlivosti-nevidi-ustavnopravnu-prekazku-pri-povinnom-ockovani/
|
Toto je domáci terorizmus, vyhlásil Trump. Protestujúcim pohrozil armádou
|
George Floyd zomrel pred týždňom v Minneapolise v štáte Minnesota pri zásahu belošských policajtov.
|
Americký prezident Donald Trump odsúdil "domáci terorizmus" po tom, čo vo viacerých mestách pokračovali protesty vyvolané smrťou Afroameričana Georgea Floyda. Toho minulý pondelok v meste Minneapolis počas zásahu usmrtil belošský policajt. Informovala o tom v utorok agentúra AP. povedal Trump v Bielom dome vo Washingtone v čase, keď polícia pred sídlom amerických prezidentov rozháňala demonštrantov slzotvorným plynom. Trump tiež vyzval guvernérov jednotlivých štátov Únie, aby v záujme obnovenia poriadku nasadili proti protestujúcim , ktorí Ak podľa Trumpa guvernéri nezakročia, povolá do ulíc príslušníkov ozbrojených síl USA, ktorí Trump následne prešiel pešo z Bieleho domu ku Kostolu svätého Jána známeho ako ktorý v nedeľu počas nepokojov čiastočne poškodil požiar. povedal pred kostolom americký prezident s Bibliou v ruke. V meste New York vyhlásili od pondelka 23.00 h do utorka 05.00 h miestneho času zákaz vychádzania s cieľom zabrániť ďalším násilným protestom. George Floyd zomrel pred týždňom v Minneapolise v štáte Minnesota pri zásahu belošských policajtov, keď ležal spútaný na zemi a jeden policajt mu niekoľko minút kľačal na krku. Po zatknutí sa sťažoval, že nemôže dýchať, nakoniec prestal rozprávať a v nemocnici ho vyhlásili za mŕtveho. Jeho smrť, ktorú okolostojaci nakrútili na video, vyvolala v mestách po celých USA protesty, ktoré vyústili do násilností. Pravdepodobný kandidát americkej Demokratickej strany na prezidenta USA Joe Biden v pondelok vedúcim predstaviteľom afroamerickej komunity v štáte Delaware prisľúbil, že v prípade svojho zvolenia zriadi výbor na kontrolu polície. Informovala o tom agentúra Reuters. Biden zdôraznil, že takýto výbor by vytvoril v priebehu prvých 100 dní po svojom prípadnom nástupe do prezidentského úradu. Podľa vlastných slov tiež čoskoro predstaví hospodársky plán, ktorý má pomôcť afroamerickým a hispánskym komunitám obzvlášť tvrdo zasiahnutým pandémiou koronavírusu.
|
http://web.archive.org/web/20220630072557/https://hnonline.sk/svet/2156814-toto-je-domaci-terorizmus-vyhlasil-trump-protestujucim-pohrozil-armadou
|
Svetlo pred zotmením Jima Harrisona
|
Jedinečné nie sú údery osudu, ktoré sa nedajú zmeniť, ale špecifický je spôsob, ako ich zvládame.
|
Editori a redaktori vydavateľstva Skalná ruža si dávajú záležať nielen na vysoko estetickej grafickej úprave kníh poézie, ale aj na tzv. rámcových častiach, a z nich osobitne kvalitné sú doslovy. V prípade knihy Jima Harrisona Básne ho napísala prekladateľka tejto Harrisonovej poézie – Jana Kantorová-Báliková – a dala mu názov Svetlo pred zotmením. Jim Harrison (1937 – 2016) je zaujímavá a obdivuhodná osobnosť životom i v tvorbe. Začínal esejami, novelami a filmovými scenármi pre Hollywood, neskôr vydal romány a iné prozaické knihy, novinové a časopisecké príspevky, aby sa napokon venoval výlučne poézii (vyšli mu takmer dve desiatky básnických kníh). Pozornosť vzbudil, ako pripomína Jana Kantorová-Báliková, básnickou zbierkou Listy Jeseninovi , „ktorá sa na dlhý čas stala jeho najuznávanejšou knihou poézie“. Harrison bol napriek svojim fyzickým hendikepom úžasne plodným autorom – vydal vyše štyridsať kníh beletrie a literatúry faktu, dvadsať scenárov, ale poézia je tou oblasťou jeho tvorby, cez ktorú sa stal známym a uznávaným aj vo svete. Už témou jeho doktorandskej práce (študoval komparatívnu literatúru) bola esej o vlastných básňach. Jeho život sa ukončil v roku 2016 pri písaní básne ešte bez názvu, ktorá je aj v rukopisnej podobe súčasťou tejto knihy. Nielen jeho tvorba bola rôznorodá a bohatá; takým rozmanitým, pozoruhodným a do značnej miery i tragickým bol aj jeho život. Ako osemročný prišiel o oko, v dospelosti prežil autohaváriu, ktorá popri strate otca a sestry zanechala v ňom celoživotnú depresiu. Univerzitné štúdiá niekoľko ráz prerušil, veľa cestoval, zoznámil sa napríklad s Jackom Kerouacom, manuálne si zarábal v rôznych remeslách, aby sa napokon vrátil na univerzitu, kde po skončení štúdia pôsobil ako pedagóg. Napriek na udalosti bohatému životu „uprednostňoval život v ústraní“, osobitne v prírode, ktorá sa mu stala do istej miery aj tragicky osudnou, keď v nej utrpel ťažké zranenie a podstúpil operáciu chrbtice; popritom ešte iným neuralgickým ochorením trpel do konca života. Kantorová-Báliková však hovorí, že v jeho básnickej tvorbe je hlad po živote v každej z jeho možných podôb. „V posledných, básnicky veľmi produktívnych rokoch bolo umenie hlavným zmyslom jeho života.“ V jednom z rozhovorov sa vyjadril, že „jedinečné nie sú údery osudu, ktoré sa nedajú zmeniť, ale špecifický je spôsob, ako ich zvládame“. Harrison bol neustále spätý s prírodou, priam s ňou splýval, vnímal ju detailne, všetkými zmyslami, s asociáciami a predstavami, lebo „dospel k vedomiu, že človek sám seba najlepšie spozná tak, že na seba zabudne a zjednotí sa s množstvom iných veci“. Najčastejšími motívmi v jeho veršoch sú: búrka, dážď, vietor, vtáky, stromy, had štrkáč, obdobia dňa i roka, závidí zvieratám (vtákom i svojmu psovi) ohybnosť, rýchlosť, pohyb, z jeho myšlienok súčasne cítiť pravdu, aký je človek voči prírode slabý. „Odkryl som / tajomstvá, ktoré som si nezaslúžil spoznať.“ Až do takej miery sa cíti byť súčasťou prírody, vesmíru, že si predstavuje svoj pohyb dohora a do hĺbky. Uvedomuje si nemohúcnosť človeka pochopiť veci a javy, o ktorých premýšľa, chcel by porozumieť tomu základnému, čo sú v podstate len domnienky. Človek sa musí uspokojiť, poddať tomu, čo je dané a nemenné. Ani smutné spomienky z detstva nevyvolávajú žiaľ, ale uspokojenie, stotožnenie sa s tým, že to tak malo byť. Jeho lyrický hrdina (v podstate autobiografický) sa konfrontuje (najmä v starobe) so síce meniacou sa a umierajúcou, ale stále sa obnovujúcou prírodou. Chvíľami sebou opovrhuje („Starec je kopa navŕšeného odpadu. / Je taký krehký, že sa môže zrútiť / sám do seba, dnu – odhora až nadol.“), aby vzápätí pookrial s prírodou („Život je život, prežitý / uprostred vtáctva, lesov a polí.“). Smútok za ubiehajúcim časom má v sebe kúsok sentimentu i žiaľu, aby ho vzápätí potlačil kus irónie a neodvratnej pravdy. Zaznievajú aj bezútešné myšlienky, žaloby na vlastné telo poznačené ťažkou diagnózou a bolesťami. („Bolesť dôsledne usmerňuje naše životy.“) V starobe sa vracia do minulosti, do detstva, do chatky, ktorú najradšej obýval spolu s manželkou a deťmi. Postavenie lyrického hrdinu je ťažké – pre chorobu, neskôr pre starobu. S pribúdajúcimi rokmi stále silnejšie uvažuje, čo potom. („Chcem to vedieť. / […] Galaxie sú husté kroviny hviezd, / v ktorých sa môžeme ukryť naveky.“) Z veršov cítiť, že ich napísal starý človek, ale necítiť z nich rezignáciu ani smútok, ani zlosť, naopak: sú v nich spomienky na pokojné, múdre chvíle, ktoré lyrickému subjektu poskytovala príroda, prostredie a dobré rodinné vzťahy. Básne majú aj silný filozofický podtext, hoci častejšie pôsobia, akoby stvárňovali banálne príbehy, prerozprávané priamo, bez symbolov, alegórií a podobne. Niektoré básne sú v svojej podstate minipoviedkami, o čom svedčia aj viaceré veršové výpovede („A tento príbeh sa nekončí príliš dobre.“) alebo fakt, že lyrický hrdina má od stvárňovaného deja taký epický odstup ako prozaik. Pritom si vyberá z minulosti predovšetkým zmyslovo, citovo silné „príbehy“, vytvorené zväčša „iba“ statickým opisom z reality alebo predstáv, prírodné opisy majú často charakter impresionistických obrazov. Všetko to zaujme svojou sémantickou jemnosťou a schopnosťou vytvoriť príjemcovi pocit, že sa nachádza práva tam a vtedy. Ohromujúce zážitky zo silnej prírody, ktorá vie človeka aj vystrašiť, vyvolávajú v lyrickom subjekte otázky o nepoznanom, neprebádanom, tisícročia nevysvetlenom. Fascinuje ho nepredstaviteľná veľkosť vesmíru, zrod a umieranie človeka. Premýšľanie lyrického subjektu sa pohybuje po sínusoide – to hore, to sú zväčša spomienky na príjemné chvíle z minulosti, ale je tu aj vôľa („Dni ešte stále plynú. Tak uchop chvíľu / nežne, akoby si ju miloval.“) a čas, nie ten ľudský, ale vesmírny, nekonečný. Zákonitosti prírody prijíma v celej sile, zásahy do nej odsudzuje, sú nezmyselné. Harrisonova poézia, ktorá sa vyznačuje voľným veršom, množstvom reálií a minimom (ale pekných) metafor („Úsvit nastal, až keď už noc bola vyčerpaná.“), bola uznávaná pomaly a možno aj oneskorene vzhľadom na okolnosti života autora a jeho aktivity v iných literárnych druhoch a žánroch. Sám sa však vyjadril, že napriek tomu „naplno prináležal len poézii“. Príjemca má na základe jeho veršov pocit, že ho veľmi dobre pozná ako človeka zrasteného s prírodou, so životom, úprimného, otvoreného, a chcel by sa s ním častejšie stretávať. Okrem esteticky stvárnenej skutočnosti aj pre jeho životné kréda, z ktorých mnohé sú zakomponované v jeho veršoch. („[…] ak človek odmietne naplniť svoje poslanie, do jeho života sa dostáva negatívna energia.“) [ Knihy od Denníka N pod stromček: Vydávame len to, čo sami čítame.]
|
http://web.archive.org/web/20211209225014/https://dennikn.sk/2217498/svetlo-pred-zotmenim-jima-harrisona/
|
Nobelov výbor ocenil objav gravitačných vĺn
|
Albert Einstein ich predpovedal v roku 1916 a ich prvá detekcia prebehla v roku 2015. Tento rok udelili za pozorovanie gravitačných vĺn najprestížnejšie vedecké ocenenie.
|
Autor je fyzik Nobelovu cenu za fyziku si odniesli fyzici Rainer Weiss, Barry C. Barish a Kip S. Thorne za pozorovanie gravitačných vĺn. Všetci traja vedci sú z kolaborácie LIGO/Virgo. Ak vám meno Kipa Thorna znie povedome, nebude to náhoda. V minulosti pracoval ako vedecký konzultant filmu Interstellar, o fyzike vo filme napísal aj populárnu knihu Science of Interstellar . Predstavovať gravitačné vlny je možno trochu zbytočné. Za posledné dva roky o nich počúvame pomerne pravidelne. Ak vás však doteraz obchádzali (nielen doslovne), tu je krátke zhrnutie. Okolo hmotných objektov cítime gravitačné pôsobenie, ktoré je pri extrémne hmotných objektoch extrémne silné. Najlepší príklad sú čierne diery, z okolia ktorých nedokáže uniknúť ani svetlo. Albert Einstein odhalil, že gravitačné pôsobenie je len prejavom deformácie časopriestoru. Pri dynamických udalostiach, ako napríklad zrážkach, sa časopriestorová deformácia môže utrhnúť a rýchlosťou svetla letieť priestorom. Tento jav voláme gravitačné vlny. Čo sa stane, keď gravitačná vlna preletí cez nás? Spôsobí, že sa mierne zdeformujeme – nohy sa priblížia o malý kúsok k hlave, no ramená zas budú trochu širšie. O chvíľu to bude naopak – gravitačné vlny periodicky naťahujú a sťahujú. Že ste si niečo takéto doteraz nevšimli? Buďte radi, efekt gravitačných vĺn je veľmi malý. Ich zdroj totiž pochádza z úplne inej časti vesmíru. Všetky štyri pozorovania gravitačných vĺn majú veľmi podobné parametre, šlo o zrážku dvoch čiernych dier, z ktorých obe mali niekoľko desaťnásobkov hmotnosti Slnka. Spája ich aj podobná vzdialenosť – zhruba miliarda svetelných rokov. Gravitačné vlny k nám museli letieť takmer desatinu veku vesmíru. Zrazu začína byť prekvapivé, že ich na takú vzdialenosť vôbec dokážeme zachytiť. Vtip spočíva v ich energii. Princíp atómovej bomby je založený na tom, že sa malá časť hmotnosti paliva zmení na energiu, podľa Einsteinovho E = mc^2. Niekoľko gramov stačí na úplnú deštrukciu pomerne veľkej oblasti. Pri zrážke čiernych dier sa na energiu zmení hmotnosť niekoľkých sĺnk (typicky tak troch) a následne vyžiari vo forme gravitačných vĺn. Môžeme byť radi, že to sledujeme pekne z odstupu. Čím stojíte od ohňa ďalej, tým menej cítite jeho teplo a vidíte jeho svetlo. Podobne klesá aj efekt gravitačných vĺn. Kým dorazia na Zem, naťahovania a sťahovania, ktoré spôsobujú, sú takmer nebadané. Aby sa ich podarilo zaznamenať, vznikol experiment LIGO (Virgo sa pridal trochu neskôr ), ktorého základom sú niekoľko kilometrov dlhé ramená – ktoré sa pri prechode gravitačných vĺn o malý kúsok opakovane skrátia a predĺžia. O aký malý? Menší než jadro atómu. Geniálnosť experimentu spočíva v technických vychytávkach, ktoré umožnia tento drobný rozdiel zaznamenať (a zároveň odfiltrujú všetky ruchy okolia). Prečítajte si Gravitačné vlny potvrdil nezávislý experiment if (typeof cabrioST=="function") cabrioST(893782,""); Aby sa zabránilo omylu, experiment prebiehal v dvoch kópiách – v Handforde na severozápade USA a v juhovýchodnej Lousiane (nedávno sa pripojilo aj Taliansko). Geologický ruch či vplyv človeka môžu nastať na jednom z detektorov, no neobjavia sa na všetkých naraz. Signál z gravitačných vĺn však nie je len jednoduché pípnutie, ide o zložitý profil, z ktorého sa (porovnávaním so simulovanými dátami) môžeme dozvedieť veľa o parametroch zrážky, ktorá ich vyvolala. Tak napríklad poznáme hmotnosti čiernych dier, ktoré sa zrazili. Zároveň ide aj o prvý nepriestrelný dôkaz čiernych dier. Doteraz sme si boli takmer stopercentne istí, že sme ich pozorovali nepriamo, no vždy existovalo síce veľmi nepravdepodobné, no alternatívne vysvetlenie. Cenu za uvedený objav si rozdelili noví nobelisti – Rainer Weiss, Barry C. Barish a Kip S. Thorne. Je týmto téma gravitačných vĺn uzavretá? Ani zďaleka nie. Nedávno sme písali o tom , že v komunite sa hovorí o zatiaľ neoznámenom pozorovaní zrážky neutrónových hviezd. Neutrónové hviezdy sú takmer ako čierne diery, no nie úplne – svetlo z nich stále dokáže uniknúť. Podľa všetkého sa tak okrem gravitačného signálu podarilo zachytiť aj signál optický. Na detaily si však budeme musieť počkať, kým experimentátori spracujú a vyhodnotia dáta. Posledné roky v astrofyzike patrili gravitačným vlnám – a aspoň niekoľko rokov to bude platiť tiež. Nobelova cena sa udeľuje od roku 1901. Do minulého roku sa ich udelilo 579, ceny boli prerozdelené medzi 911 laureátov. Udeľujú sa v kategóriách: medicína alebo fyziológia, fyzika, chémia, ekonómia, literatúra a mier. Týždeň udeľovania Nobelových cien dnes pokračoval cenou za fyziku . Ocenená bola trojica vedcov Rainer Weiss, Barry C. Barish a Kip S. Thorne za jednoznačné pozorovanie gravitačných vĺn. Do dnešného dňa bolo udelených 111 Nobelových cien za fyziku, 47 z nich dostal iba jeden laureát. John Bardeen dostal za svoj život dve Nobelove ceny za fyziku – v roku 1965 za objav tranzistora a v roku 1972 za teóriu supravodivosti. Najmladším laureátom bol Lawrence Bragg (cena za röntgenovú spektroskopiu v roku 1915), ktorý dostal cenu vo veku 25 rokov. Priemerný vek laureáta ceny za fyziku je 55 rokov. Žena ju dostala zatiaľ dvakrát – Maria Curie a Maria Goeppert-Mayer. Polovicu minuloročnej ceny si odniesol David Thouless, druhú si rozdelili Duncan Haldane a Michael Kosterlitz. Študovali exotické formy hmoty a jej topológiu.
|
http://web.archive.org/web/20221004130027/https://dennikn.sk/896955/nobelov-vybor-ocenil-objav-gravitacnych-vln/
|
Nemýľte si zápas Slovan - Ferencváros s ringom, vyzýva Mikulec fanúšikov
|
Minister požiadal ľudí, aby v tejto súvislosti rešpektovali isté obmedzenia.
|
Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) apeluje na fanúšikov, aby si stredajší (27. 7.) futbalový zápas medzi Slovanom Bratislava a Ferencvárosom Budapešť nemýlili s ringom na adrenalínové športy. „Vyzývam všetkých, aby dodržiavali slušné správanie a pokyny Policajného zboru," doplnil. Zároveň požiadal ľudí, aby v tejto súvislosti rešpektovali isté obmedzenia. Pripomenul, že polícia pripravuje bezpečnostné opatrenia a bude prihliadať na dodržiavanie verejného poriadku, ako aj na plynulosť cestnej premávky. „Polícia sa na zápas zodpovedne pripravuje s cieľom udržať poriadok v uliciach. Cieľom je primárne ochrana života, zdravia ľudí a zabezpečenie verejného poriadku," uviedol. Policajti upozornili, že na narušenia verejného poriadku a obmedzenia v cestnej premávke spôsobené fanúšikmi oboch klubov budú adekvátne reagovať a využijú všetky zákonné možnosti na dosiahnutie nápravy. „Touto cestou občanov zároveň žiadame, aby počas bezpečnostného opatrenia rešpektovali prípadné pokyny a výzvy polície a boli ohľaduplní voči ostatným občanom," podotkla polícia na sociálnej sieti.
|
http://web.archive.org/web/20221130030734/https://www.aktuality.sk/clanok/oYUC3lZ/nemylte-si-zapas-slovan-ferencvaros-s-ringom-vyzyva-mikulec-fanusikov/
|
Na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou boli tisícky ľudí
|
Slávnosti boli oslavou a sviatkom tradičnej kultúry.
|
DETVA: Po dvoch vynechaných ročníkoch sa počas tohto víkendu uskutočnil 55. ročník Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve a nenechali si ho ujsť tisícky návštevníkov. Rovnako ani záverečný program v nedeľu podvečer v areáli prírodného amfiteátra v Detve, kde dominovali folklórne súbory a účinkujúci najmä z Podpoľania. TASR o tom informoval hovorca Detvy Milan Suja. Ako organizátori uviedli, slávnosti boli oslavou a sviatkom tradičnej kultúry. Pri programovej skladbe 55. ročníka vzali do úvahy, že festival sa pre ochorenie COVID-19 dva roky neuskutočnil. Preto navrhli osem scénických programov na hlavnej scéne. V nich mali svoje miesto domáce kolektívy a interpreti z Podpoľania, detské súbory, ľudové hudby i folklórne súbory a tanečníci. Predstavili sa tiež skupiny z regiónov kraja a aj Slováci žijúci v zahraničí. Medzi sprievodné podujatia podľa Suju patrila aj výstava tradičných ženských sviatočných záster z Podpoľania v Podpolianskom múzeu. V Detvianskom ľudovom umení v historickej časti mesta si návštevníci mohli pozrieť detviansku výšivku na súčasných odevoch a doplnkoch z dielne a zbierky Ivety Smilekovej. Centrum tradičnej kultúry v Detve pripravilo pre deti náučno-zábavné aktivity. V areáli amfiteátra boli počas tohto víkendu súčasťou remeselné dielne, škola tanca, spevu i praktické ukážky detského detvianskeho účesu. Prvý ročník Podpolianskych folklórnych slávností, v súčasnosti Folklórnych slávností pod Poľanou, sa uskutočnil v priestoroch detvianskeho kúpaliska Štrand v roku 1966. V roku 1967 sa slávnosti presunuli do priestorov súčasného amfiteátra, kde bolo najskôr jednoduchšie javisko a hľadisko. Väčšia scéna súčasného amfiteátra je v Detve od roku 1976.
|
http://web.archive.org/web/20221130144825/https://www.aktuality.sk/clanok/hW3jjV3/na-folklornych-slavnostiach-pod-polanou-boli-tisicky-ludi/
|
Násilie v Nikarague si vyžiadalo už 448 obetí, tvrdia ľudskoprávni aktivisti
|
Vlna násilností sprevádzajúcich protivládne protesty, ktorá v Nikagarue trvá už tri mesiace, si doposiaľ vyžiadala 448 obetí na životoch. Uviedla to vo štvrtok Nikaragujské združenie pre ľudské práva (ANPDH).
|
Medzi obeťami je 383 civilistov, 40 členov provládnych polovojenských skupín, 24 policajtov a jeden vojak, spresnil šéf ANPDH Álvaro Leiva, ktorého citovala agentúra DPA. Väčšina obetí z radov civilistov patrí k protivládnym demonštrantom. Z týchto 448 obetí bolo 425 ľudí zavraždených. Takmer 360 zomrelo na strelné poranenia, 115 z nich zasiahla guľka do hlavy. Ďalší zo zabitých mali bodné zranenia či boli upálení. Medzi obeťami sú aj traja cudzinci z Guatemaly, Brazílie a Spojených štátov. Pri nepokojoch utrpelo zranenia vyše 2800 ľudí, 72 z nich má trvalé následky. Polovojenské skupiny blízke vláde podľa Leivu uniesli 718 ľudí, z nich je 595 stále nezvestných. Nepokoje v Nikarague vypukli ešte 18. apríla a vyvolali ich kontroverzné sociálne reformy. Demonštranti však medzičasom žiadajú odstúpenie autoritatívneho prezidenta Daniela Ortegu, ukončenie násilia a slobodu tlače. Ortega, ktorý od zámerov znížiť dôchodky v snahe vyplniť trhliny v sociálnom poistení ustúpil, výzvy na rezignáciu a vypísanie predčasných volieb odmieta.
|
http://web.archive.org/web/20180728115408/https://www.aktuality.sk/clanok/610110/nasilie-v-nikarague-si-vyziadalo-uz-448-obeti-tvrdia-ludskopravni-aktivisti/
|
Nechali ste si dôležité záležitosti na koniec roka? 8 vecí, ktoré ešte musíte stihnúť
|
Nechávate si veci na poslednú chvíľu? Do konca kalendárneho roka ostávajú už len tri pracovné dni a vy ste možno pozabudli na niečo podstatné. Ešte stále máte čas. Aby bol ďalší rok ešte lepší, najprv si treba upratať v koncoročných povinnostiach. Vybavte týchto 8 vecí a do nového roka vykročte s čistým štítom.
|
Máte už za sebou návštevu všeobecného lekára, zubára, gynekológa či urológa? Okrem zdravia si šetríte aj peniaze. Ak napríklad vynecháte povinnú ročnú preventívku u zubára, na budúci rok si všetko zaplatíte z vlastného vrecka. Vďaka pravidelnej kontrole za vás napríklad plombovanie zubného kazu preplatí poisťovňa. Ak ste plánovali poistiť svoj nehnuteľný majetok či auto, urobte tak ešte pred začiatkom roka 2017. Neživotné poistenie totiž pre novelu zákona môže výrazne zdražieť. Týkať sa to bude havarijného poistenia automobilov, poistenia domácnosti, poistenia nehnuteľnosti, zodpovednosti za škodu, ale napríklad aj cestovného poistenia. Štát totiž zaťaží poisťovne až 8 % poplatkami z každého neživotného poistenia. Maximálna štátna prémia na stavebnom sporení je vo výške 66,39 eura. Na to, aby ste ju získali, museli ste na svojom účte nasporiť aspoň 1 327,80 eura. Ak vám to z hlavy vyfučalo, stíhate ešte túto sumu jednorazovo previesť na vaše stavebné sporenie. Dôchodkový vek sa od budúceho roka predĺži o 76 dní. Oficiálny dôchodkový vek pre mužov a bezdetné ženy je 62 rokov, do predčasnej penzie môžete ísť o dva roky skôr. Ak o ňu požiadate ešte v tomto roku, ušetríte si dva a pol mesiaca v práci. Ak teda teraz na odchod do predčasného dôchodku potrebujete vek 60 rokov, od budúceho roka to už bude 60 rokov a 76 dní. Ak uvažujete nad vlastným bývaním, vezmite si hypotéku čím skôr, kým ešte platia výhodné sadzby. Od nového roka budú pôžičky drahšie. Už dve slovenské banky ohlásili zvýšenie úrokových sadzieb. Vo svojej peňaženke to pocítite na vyššej mesačnej splátke. Aby vám na konci roka neprepadli stravné lístky, mali by ste ich buď minúť, alebo rýchlo vymeniť. Výmena nespotrebovaných stravných lístkov prebieha v období od 1. januára do 31. januára 2017 po skončení ich platnosti v roku 2016 v spoločnosti DOXX - Stravné lístky, s. r. o., LE CHECQUE DEJEUNER, s. r. o. a Vaša stravovacia, s. r. o. V spoločnosti Edenred Slovakia, s. r. o., môžete stravné lístky Ticket Restaurant vymeniť len do 20. januára. Ak ešte v tomto roku potrebujete zaplatiť dane, vložiť peniaze či poslať inú dôležitú platbu, poponáhľajte sa. Zadať platobný príkaz síce môžete aj na Silvestra vo vybraných pobočkách alebo prostredníctvom elektronického bankovníctva do 12.00, ale ak si chcete byť istí, že peniaze prídu načas, urobte tak skôr. Aby platba prišla na účet príjemcu v inej banke na Slovensku ešte do konca roka, preveďte ju najneskôr 29. decembra. Patríte medzi vorkoholikov a ostala vám ešte nevyčerpaná dovolenka z vlaňajšieho roka? Radšej si ju rýchlo vyberte, zvyšné voľné dni z roka 2015 vám totiž po novom roku prepadnú. Strávte čas s rodinou alebo sa vyberte na hory, v práci to bez vás pár dní prežijú. Lieky na opicu Ak sa tento rok chystáte poriadne osláviť Silvestra, vopred myslite na následky, ktoré prídu na druhý deň ráno. Lieky proti bolesti či na pokazený žalúdok by ste mali mať poruke. Diaľničná známka Známky na rok 2017 môžete kúpiť v predpredaji už teraz. Ročná má platnosť od 1. januára 2017 až do 31. januára 2018. Dobrou správou je, že ceny sa nezmenili. Ročná známka stojí 50 €, 30-dňová je za 14 € a za 10-dňovú zaplatíte 10 €.
|
http://web.archive.org/web/20161230154554/http://www.pluska.sk:80/rady-tipy/nechali-ste-si-dolezite-zalezitosti-nakoniec-roka-8veci-ktore-este-musite-stihnut.html
|
Lídri Únie sa chcú stretávať častejšie. Tusk ocenil ich proaktívny prístup
|
Zámer spolupracovať dnes na summite dali šéfovia 27 krajín únie najavo v jednomyseľne prijatej deklarácii.
|
Členské krajiny Európskej únie a ich politickí lídri dali pred blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu (EP) jasne najavo, že to chcú byť predovšetkým oni, kto chce v nasledujúcich rokoch určovať, ako EÚ funguje a akým smerom sa vyvíja. Predseda Európskej rady Donald Tusk po skončení dnešného neformálneho summitu 27 krajín bloku v Sibiu novinárom povedal, že si je aktívnym prístupom štátov únie úplne istý. V Sedmohradskom Sibiu dnes dokonca padol návrh, aby sa premiéri a prezidenti členských krajín stretávali aj častejšie ako doteraz. Podľa českého premiéra Andreja Babiša s nápadom prišla nemecká kancelárka Angela Merkelová. Krátko pred európskymi voľbami plánovanými na koniec mája tak dnes v Sibiu vrcholní predstavitelia členských krajín zdôraznili, že sú to oni, kto chce v nasledujúcich rokoch určovať strategickú agendu Európskej únie. Dnes prvýkrát - na základe Tuskových stručných podkladov - diskutovali o tom, ako by mal program práce EÚ do roku 2024 vyzerať. Tusk predpokladá, že finálnu verziu dokumentu schváli riadny summit EÚ na konci júna. Merkelová novinárom po rokovaní povedala, že členské krajiny únie už v minulosti v množstve kríz preukázali schopnosť prekonať rozdiely a držať pospolu. podotkla nemecká kancelárka. Merkelová tiež potvrdila, že finálnu podobu pracovnej náplne EÚ na obdobie po blížiacich sa európskych voľbách plánujú šéfovia štátov a vlád schváliť na summite v júni. poznamenala. Francúzsky prezident Emmanuel Macron si myslí, že v najbližších týždňoch by mala vzniknúť agenda EÚ na nasledujúcich päť rokov. povedal na tlačovej konferencii. Napriek rozdielom medzi pohľadmi rôznych krajín by existujúca proeurópska koalícia podľa neho nemala ustupovať silám, ktorých cieľom je Babiš pred novinármi zdôraznil, že v mnohých ohľadoch sú pre budúcnosť únie európske voľby zásadné. Pripustil tiež, že na začiatku debaty o strategických prioritách pretrvávajú medzi európskymi krajinami rozdiely. pripustil. Podľa Tuska dnes summit prebral nielen vnútorné záležitosti únie, ale aj globálnu problematiku. podotkol. upozornil Tusk. Takýto prístup je podľa neho žiadúci, aby mohlo byť spoločenstvo skutočne funkčné. V nej uvádzajú, že spolu budú držať v dobrom i zlom, budú brániť európsky spôsob života, demokraciu a právny štát a pri rozhodovaní budú hľadať spoločné riešenia.
|
http://web.archive.org/web/20221203015324/https://hnonline.sk/svet/1938386-lidri-unie-sa-chcu-stretavat-castejsie-tusk-ocenil-ich-proaktivny-pristup
|
Putin získal vo voľbách jasnú väčšinu hlasov
|
Vladimir Putin získal viac než tri štvrtiny hlasov.
|
Kandidatúru Vladimira Putina podporilo v nedeľných voľbách prezidenta Ruskej federácie 76,6 percenta voličov. Informovala o tom v pondelok v Moskve Ústredná volebná komisia (ÚVK) na základe výsledkov spracovania 99,83 percenta protokolov z volebných komisií. Predsedníčka ÚVK Ella Pamfilovová podľa agentúry Interfax spresnila, že Putina volilo 56,2 milióna ruských voličov. Ide o najvyššiu podporu, akú Putin od voličov dostal vo všetkých voľbách, v ktorých doteraz kandidoval. Ako dodala agentúra Interfax, v roku 2000 Putina podporilo 52,94 percenta voličov, v roku 2004 ich bolo 71,31 percenta a pred šiestimi rokmi, v roku 2012, zaňho hlasovalo 63,6 percenta voličov. Na druhom mieste podľa predbežných výsledkov skončil Pavel Grudinin (11,90%) a tretiu priečku obsadil Vladimir Žirinovskij (5,66%). Xenija Sobčaková skončila na štvrtom mieste s 1,67 percentami hlasov. Grigorij Javlinskij obsadil piate miesto s 1,04 percentami hlasov. Menej ako jedno percento voličov hlasovalo za Borisa Titova (0,76%), Maxima Surajkina (0,68%) a Sergeja Baburina (0,65%). Na voľbách sa podľa Pamfilovovej zúčastnilo 73,4 milióna ruských voličov, čo je 67,47 percenta zo všetkých zaregistrovaných. Agentúra AP však s odvolaním sa na pozorovateľov volieb pripomenula, že mnohí voliči - najmä zamestnanci štátnych inštitúcií a študenti - boli vystavení tlaku, aby šli voliť. Pamfilovová dodala, že oficiálne výsledky prezidentských volieb ÚVK zverejní do desiatich dní. Pamfilovová súčasne vyhlásila, že ÚVK momentálne neregistruje žiadne sťažnosti na závažné porušenie volebného zákona počas nedeľného hlasovania. Štáb ruského opozičného politika Alexeja Navaľného pritom tvrdí, že počas nedeľných prezidentských volieb v Rusku došlo k tisícom prípadom porušenia zákona o voľbách. K podobnému záveru na základe monitorovania vo volebných miestnostiach dospela aj mimovládna organizácia Golos (Hlas). Prípady, keď voliči alebo dokonca aj členovia volebných komisií vhodili do volebných urien balíček hlasovacích lístkov alebo robili ich fotokópie, hlásili Navaľného aktivisti najmä z Moskvy, Petrohradu a Baškirskej republiky na Urale, ale aj z viacerých ďalších miest a regiónov. K dispozícii majú aj videozáznamy týchto skutkov. Niektoré z nich boli zverejnené na sociálnej sieti Twitter. Rozhlasová stanica Echo Moskvy medzičasom informovala, že moskovská volebná komisia anulovala výsledky volieb v meste Ľubercy v Podmoskovskej oblasti, kde došlo k hromadnému vhadzovaniu hlasovacích lístkov do volebnej urny, čo dosvedčil aj videozáznam. Dvaja členovia volebnej komisie boli zbavení funkcie a hrozí im trestné stíhanie. Agentúra Interfax píše o anulovaní výsledkov volieb v jednom z volebných obvodov v Dagestanskej republike na Kaukaze. Podľa agentúry AP Pamfilovová na tlačovej konferencii v Moskve vyhlásila, že v nedeľných voľbách bolo minimálne dvakrát menej prípadov porušenia volebného zákona než vo voľbách v roku 2012. Odmietla súčasne, že by došlo k útokom na volebných pozorovateľov alebo ich vyhadzovaniu z volebných miestností. Vyhlásila to aj napriek videozáznamom zverejneným aktivistami na internete, konštatovala agentúra AP.
|
http://web.archive.org/web/20180319164236/https://www.aktuality.sk/clanok/573893/putin-ziskal-vo-volbach-jasnu-vacsinu-hlasov/
|
Na Filipínach sa začali voľby, hlasovať môže 54 miliónov ľudí
|
Pre ostrovnú krajinu juhovýchodnej Ázie sú najnovšie všeobecné voľby veľmi dôležité. Ide o veľa po tom, ako za odchádzajúceho prezidenta Benigna Aquina dosiahli Filipíny vysoký hospodársky rast, naďalej ich však sužuje rozsiahla chudoba, nerovnosť a povstania.
|
Prezidentské, parlamentné, regionálne i komunálne voľby sa dnes začali na Filipínach. Viac než 54 miliónov registrovaných voličov rozhoduje okrem novej hlavy štátu a poslancoch dolnej komory parlamentu o tisícoch ďalších volených postov za prísnych bezpečnostných opatrení. Favoritom medzi piatimi prezidentskými kandidátmi je Rodrigo Duterte, dlhoročný starosta z mesta Davao na juhofilipínskom ostrove Mindanao. V prieskumoch vedie s 33 percentami. S odstupom vyše desiatich percent nasledujú kandidát terajšej vlády a bývalý minister vnútra Mar Roxas a senátorka Grace Poeová. Viceprezident Jejomar Binay a senátorka Miriam Santiagová nádej na úspech nemajú. Voliči rozhodujú aj o viceprezidentovi, guvernéroch provincií a provinčných zastupiteľstvách, starostoch a mestských zastupiteľstvách - celkovo o obsadení približne 18.000 postov. Voľby na Filipínach v minulosti obvykle poznačovalo násilie a obvinenia z podvodov, najmä vo vidieckych oblastiach. "Ukážme svetu, že napriek našej hlbokej vášni a podpore pre našich kandidátov môžeme uskutočniť voľby, ktoré budú pokojné a čestné a budú odrážať ducha demokracie," apeloval Aquino, ktorého šesťročné funkčné obdobie sa končí v júni. Duterte je známy tvrdými vyjadreniami, počas búrlivej kampane sa nevyhol nadávkam, vyhrážal sa zabíjaním zločincov a opakovane hovoril o možnosti rozpustiť parlament, aby sa vyhol prípadnému odvolaniu pre porušovanie ľudských práv, píše agentúra DPA. Vyhlásil, že do pol roka skoncuje s obchodom s drogami, kriminalitou a korupciou - a s páchateľmi urobí krátky proces.
|
http://web.archive.org/web/20160510113045/http://www.aktuality.sk/clanok/336701/na-filipinach-sa-zacali-volby-hlasovat-moze-54-milionov-ludi/
|
Vodič bratislavskej MHD mal nehodu, namerali mu zostatkový alkohol
|
Vodičovi bratislavského autobusu zistili policajti zostatkový alkohol po tom, ako spôsobil nehodu na Kopčianskej ulici v Bratislave.
|
Dychovou skúškou mu namerali 0,31 promile alkoholu. Pri nehode sa nikto nezranil. Polícia Bratislavského kraja o tom informuje na sociálnej sieti. Vodičovi podľa polície hrozí pokuta vo výška od 150 do 800 eur a tiež trojročný zákaz činnosti. „Za bezpečnú prepravu cestujúcich v mestskej hromadnej doprave zodpovedá vodič. Okrem toho, že musí spĺňať odbornú spôsobilosť, má počas jazdy dodržiavať predpisy a byť sústredený a maximálne zodpovedný," uvádza polícia. Bratislavská polícia pripomína, aby boli vodiči zodpovední k sebe aj ostatným účastníkom premávky.
|
http://web.archive.org/web/20191119165230/https://www.aktuality.sk/clanok/741949/vodic-bratislavskej-mhd-mal-nehodu-namerali-mu-zostatkovy-alkohol/
|
Tomáš Hanák končí s biznisom: Štát podnikanie iba komplikuje
|
Tomáš Hanák (60) chce zatvoriť svoju štýlovú reštauráciu. „Štát podnikanie iba komplikuje,“ tvrdí znechutene.
|
Herec Tomáš Hanák sa chystá zatvoriť svoju štýlovú reštauráciu Zastávka Nižbor, ktorá roky výrazne podporovala turistický ruch v obci. Známy herec podľa vlastných slov už nemá silu čeliť podnikateľskému prostrediu, ktoré považuje za likvidačné. Ak sa teda nestane niečo mimoriadne a neočakávané, obec Nižbor na Berounsku príde o jednu zo svojich najväčších atrakcií. Hostinec tak vo svojej súčasnej podobe čaká posledná sezóna, píše server lidovky.cz. „Rekonštrukcia objektu reštaurácie bola veľmi náročná, no potom prišlo niečo ešte strašnejšie. Prevádzka. Nezmyselná, vyčerpávajúca a jednoznačne znechucujúca byrokracia, komplikovanosť daní, odvody, obmedzovanie fajčiarov, ponuka nápojov, hygiena, povinný internet. Pocit, že štát, od ktorého nechcem celkom nič, ma len podozrieva z nesvojprávnosti a nepoctivosti. Pomoc či uľahčenie nula. Radosť sa vytráca a prihláška na ,pracák’ začína lákať,“ vysvetlil svoje rozhodnutie Hanák. Štýlovú krčmičku, českú „hospůdku“, jeden z najznámejších českých hercov vytvoril na vlastné náklady z rozpadajúceho sa dreveného železničného skladu vybudovaného v roku 1876. Pri náročnej rekonštrukcii ctil pôvodný štýl z obdobia rakúsko-uhorskej monarchie, čím mu do určitej miery vrátil jeho pôvodný nádych. Podnik otvorený po piatich rokoch, v roku 2013, si rýchlo získal veľkú popularitu miestnych, súčasne sa stal vyhľadávaným cieľom turistov. Reštauráciu Tomáša Hanáka chváli aj starostka mesta Nižbor Kateřina Zusková. „Je to miesto, kde je neustále plno. Nižbor vďaka tomu získal na popularite a stal sa známym,“ uviedla. Sama je pravidelnou návštevníčkou podniku. Hostinec ponúka aj ubytovanie, no tento rok zrejme končí. Tomáš Hanák s manželkou dokonca zvažovali, či vôbec tento rok podnik ešte otvoria. Napokon sa rozhodli, že to ešte skúsia. K rozhodnutiu ukončiť podnikanie doviedol Hanáka predovšetkým pocit, že štát z neho už v úvode spomínanými nástrojmi robí sprostého a podozrivého podnikateľa. V takom prostredí sa podľa jeho slov ťažko hľadá motivácia pokračovať. „Keď je ,hospoda´ v zime zatvorená, rád cestujem. A, samozrejme, zaujímam sa o to, ako sú na tom ostatní súkromníci. Či sú tie volebné heslá typu „zdaníme úspešných“ normálne. Sme krásna, ale divná krajina,“ približuje herec. Objekt v Nižbore kupoval Hanák ako chátrajúci drevený staničný sklad. Starostka chce herca prehovoriť, aby nekončil. Hanák však pripúšťa, že podobne ho vyčerpáva aj kontakt s niektorými ľuďmi, ktorí jeho podnik navštevujú. Nemá však na mysli bežných hostí, ktorých je väčšina. „Niektorí ľudia majú pocit, že si za peniaze môžu dovoliť všetko. Nie sme žiadna snobská reštaurácia, varíme chutné jedlá, ale mnohí ľudia z obrovských áut bývajú občas nechutní. S Hanákom hovoria slušne, ale ak tam nie je, tak sa správajú otrasne, viem to od zamestnancov, a to je smutné,“ podotkol. Aby v podniku Tomáš Hanák zachoval genius loci, materiál pre jeho rekonštrukciu hľadal s architektmi a remeselníkmi i na šrotoviskách alebo v zdevastovaných staničných železničných objektoch. Výsledkom je skutočný zážitok v podobe oživenej rakúsko-uhorskej železnice, ktorú dala dokonca Obec architektov ČR za príklad využitia podobných budov. V podniku sa dá posedieť na nákladných rampách, v starých vozňoch či vo vagónovom kupé. V Zastávke je možné tiež ubytovať sa v služobnej časti vagónu ČSD z roku 1948. Všetky náklady na obnovu objektu financoval herec zo svojho. A teraz s manželkou premýšľajú, čo so svojím podnikom urobia. Ideálnym variantom podľa nich by bol predaj záujemcovi, ktorý by zachoval osobitú poetiku daného miesta. To by ich oboch potešilo najviac. „Ak by sa stal zázrak a našli by sme niekoho, kto sa skutočne vcítil do nášho projektu, a chcel by ho zachovať, tak je v hre predaj alebo nejaká forma ,kontrolovaného‘ prenájmu,“ zvažuje Hanák. Starostka Nižboru však túži, aby všetko zostalo ešte pár rokov po starom. Obaja sa dobre poznajú, zasadajú totiž spoločne v mestskej rade. Herec Tomáš Hanák sa okrem podnikania venuje aj komunálnej politike, a tak všetci dúfajú, že si to manželia rozmyslia. Domáci i turisti si totiž jeho Zastávku zamilovali, a zhodujú sa, že zatvoriť takýto podnik by bola škoda.
|
http://web.archive.org/web/20170516183744/https://www.aktuality.sk/clanok/487415/tomas-hanak-konci-s-biznisom-stat-podnikanie-iba-komplikuje/
|
Keď Čechy ovládli boží bojovníci: Husitské vojny zastavili hospodársky vývoj krajiny
|
Patria k najvýznamnejším udalostiam poslednej fázy stredoveku, spája sa s nimi veľa mýtov a dodnes sú predmetom sporov. Husitské vojny, ktoré sa naplno rozhoreli pred 600 rokmi, mali pre České kráľovstvo ďalekosiahle dôsledky.
|
Tretí deň sa trmácajú krajinou, v nohách majú desiatky kilometrov a cieľ je v nedohľadne. Viac než únava sa ich však v tejto chvíli zmocňuje strach. Húf asi štyroch stoviek husitov, presúvajúci sa z Plzne do Tábora, sa dozvedá, že ho prenasleduje vojsko. A vzápätí prichádza druhá Jóbova zvesť – ďalšie jednotky smerujú proti nim. Sú v pasci. Vo voľnej krajine útočisko nenájdu a proti presile, navyše oveľa lepšie vyzbrojenej, nemajú v otvorenom boji šancu. Pred istou záhubou ich môže zachrániť iba zázrak. Hajtman Jan Žižka, ktorý túto skupinu mužov, žien a detí vedie, si však zachováva chladnú hlavu. „Zabočte doprava a medzi tými dvoma rybníkmi rozostavte vozy,“ prikazuje. Škaredý a Markovec, tak sa tie dva rybníky neďaleko dedinky Sudoměř v južných Čechách volajú, sa popoludní 25. marca 1420 stávajú nemými svedkami bitky, ktorá sa zapíše do dejín. Husiti sa rozostavia tak, že z jednej strany ich chráni vodná hladina, z druhej bahnité dno vypusteného rybníka, zozadu hrádza a v úzkom priestore pred sebou vytvárajú z tucta vozov improvizovanú hradbu. Asi sedem stoviek rytierov, jazdcov i pešiakov z kráľovského vojska a jednotiek strakonických johanitov na ňu opakovane útočí, no márne. Zlyháva aj ich pokus o obídenie hradby cez dno vypusteného rybníka. Uviaznu tam v bahne. S hustnúcou hmlou a po zotmení sa napokon takzvané panské vojsko z bojiska sťahuje. Bitku pri Sudoměři si história pamätá nielen vďaka úspešnému použitiu taktiky vozovej hradby, ale tiež ako prvé väčšie bojové stretnutie husitských vojen. Tie boli výsledkom revolučného kvasenia a vnútornej krízy, v ktorej sa České kráľovstvo ocitlo na začiatku 15. storočia. Napätie v spoločnosti začalo eskalovať najmä po upálení kazateľa Jana Husa počas kostnického koncilu v júli 1415. Jeho učenie, obsahujúce kritiku mravného úpadku katolíckej cirkvi a hovoriace o nutnosti jej reformy, sa v krajine však naďalej šírilo a zí...
|
http://web.archive.org/web/20221220232145/https://hnonline.sk/history/starsie-dejiny/2119980-ked-cechy-ovladli-bozi-bojovnici-husitske-vojny-zastavili-hospodarsky-vyvoj-krajiny
|
Merkelovú vystriedal Scholz. Nemecko má nového kancelára
|
Olaf Scholz získal z celkových 707 odovzdaných hlasov 395.
|
Za nového nemeckého kancelára zvolili poslanci Spolkového snemu (Bundestagu) v stredu Olafa Scholza zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), ktorý z celkových 707 odovzdaných hlasov získal 395. Informoval o tom na svojej webstránke denník Süddeutsche Zeitung. Na zvolenie potreboval Scholz získať v 736-člennom Bundestagu najmenej 369 hlasov. Proti hlasovalo 303 poslancov, šesť sa zdržalo a tri hlasy boli neplatné. Poslanci Scholzovi k zvoleniu zagratulovali dlhým potleskom. Bezprostredne po zvolení odovzdá Scholzovi menovací dekrét prezident Frank-Walter Steinmeier na zámku Bellevue, uviedla agentúra DPA. Scholz následne zloží v Spolkovom sneme slávnostnú prísahu. Po tom, čo prezident vymenuje ministrov nového kabinetu, sa proces vzniku vlády po približne desiatich týždňoch od septembrových parlamentných volieb ukončí. Prvé zasadnutie novej vlády sa uskutoční v stredu o 18.00 hod. Na mieste pre hostí v Spolkovom sneme sedela i končiaca konzervatívna kancelárka Angela Merkelová, ktorá po tom, čo ju predsedníčka dolnej komory parlamentu Bärbel Basová privítala, zožala od zákonodarcov takisto dlhý potlesk. Scholz sa stal štvrtým kancelárom z radov sociálnych demokratov po Willym Brandtovi, Helmutovi Schmidtovi a Gerhardovi Schröderovi. Scholz, ktorý pôsobil dosiaľ ako vicekancelár a minister financií, bude stáť na čele vlády zloženej z SPD, Zelených a Slobodnej demokratickej strany (FDP).
|
http://web.archive.org/web/20220705151800/https://hnonline.sk/svet/15764662-merkelovu-vystriedal-scholz-nemecko-ma-noveho-kancelara
|
Koronavírus: Od pondelka sa uvoľňujú opatrenia
|
Do maloobchodných predajní alebo prevádzok je potrebný negatívny najviac sedemdňový test.
|
Od pondelka platia nové výnimky zo zákazu vychádzania. Cesta do prírody a na individuálnu rekreáciu je možná aj medzi okresmi s podmienkou najviac sedemdňového negatívneho testu v prípade okresu vo štvrtom stupni varovania. Navštíviť možno obchody, múzeá, galérie, knižnice, zoologické, botanické záhrady, plavárne. Otvárajú sa kurzy autoškoly, umožnili sa návštevy bohoslužieb, plavární a športovísk. Väčšina nových výnimiek je podmienená negatívnym testom. Zmena podmienok zrušila povinnú prácu z domu, po novom je odporúčaná. Rozhodnutie je na zamestnávateľovi. Na cestu do zamestnania je naďalej potrebné potvrdenie s určením pracovnej doby a miesta výkonu práce. Zamestnanci škôl potrebujú najviac sedemdňový negatívny test. Pri ostatných zamestnaniach záleží platnosť testu od zaradenia okresu podľa COVID automatu. V IV. alebo III. stupni varovania platí najviac sedemdňový, v II. stupni varovania 14-dňový a v I. stupni varovania 21-dňový test. Bez testu je v čase od 5.00 do 20.00 h možný nákup nevyhnutných životných potrieb, napríklad potravín, drogérie, liekov či pohonných látok. Rovnaké podmienky budú platiť aj pri návšteve bohoslužieb. Do maloobchodných predajní alebo prevádzok je potrebný negatívny najviac sedemdňový test. Preukázať sa ním treba aj na plavárni alebo inej vodnej ploche, v múzeách, galériách, knižniciach, botanických záhradách či zoo, ale aj na kurze v autoškole. Všetky aktivity sú obmedzené od 20.00 do 5.00 h. Časovo obmedzený je tiež pobyt v prírode a individuálny šport, pohybovať sa však možno aj mimo okresu. V čiernych okresoch je potrebný test, aktuálne sa to netýka žiadneho. Vyžaduje sa tiež pri individuálnej rekreácii či rekreácii členov spoločnej domácnosti. Alternatívou k negatívnemu testu je očkovanie proti ochoreniu COVID-19. V prípade mRNA vakcíny sa bude akceptovať 14 dní po druhej dávke, pri vektorovej vakcíne musia uplynúť štyri týždne po prvej dávke. Test nepotrebujú ani osoby zaočkované prvou dávkou, ktoré prekonali v posledných 180 dňoch ochorenie COVID-19 a majú o tom potvrdenie. Náhradou testu je tiež potvrdenie o prekonaní ochorenia nie staršie ako 180 dní. Výnimku z povinného testu majú tiež osoby, ktorým ho zdravotný stav alebo kontraindikácia neumožňuje absolvovať. Zmiernenie opatrení v piatok (16. 4.) schválila vláda. Detailné pravidlá pre otvorenie prevádzok či realizáciu hromadných podujatí vrátane športu upravuje vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR. Zákaz vychádzania platí do odvolania, najneskôr do konca núdzového stavu, teda uplynutím 28. apríla 2021. Medzi 1.00 a 5.00 h neplatí.
|
http://web.archive.org/web/20210510214843/https://www.aktuality.sk/clanok/883231/koronavirus-od-pondelka-sa-uvolnuju-opatrenia/
|
Budujú zariadenie, ktoré má byť spásou ľudstva
|
Obyvateľstvo pribúda a budeme potrebovať čoraz viac energie
|
Fosílne palivá sa míňajú a škodia životnému prostrediu, atómové elektrárne zase produkujú veľmi nebezpečný rádioaktívny odpad. Hotovou spásou ľudstva sa preto mal stať nový jadrový reaktor. Namiesto štiepnej reakcie energiu vyprodukuje fúziou jadier, tak ako sa to deje na Slnku. V akej fáze je jeho výstavba a kedy sa dočkáme komerčného využitia, sa dozviete v videu s titulkami
|
http://web.archive.org/web/20181003171328/https://www.aktuality.sk/clanok/502711/buduju-zariadenie-ktore-ma-byt-spasou-ludstva/
|
Starostu istanbulského obvodu Bešiktaš odvolali z funkcie
|
Starosta istanbulskej mestskej časti Bešiktaš Murat Hazinedar bol vo štvrtok na základe nariadenia tureckého ministerstva vnútra odvolaný z funkcie.
|
Hazinedara, politika opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP), z úradu odvolali pre podozrenie z napojenia na sieť vedenú duchovným Fethullahom Gülenom žijúcim v americkom exile. Okrem toho je Hazinedar podozrivý z možného zneužitia úradu a korupcie. Podľa tureckej agentúry DHA Hazinedar uviedol, že spolu so svojou manželkou a synom nemôžu opustiť krajinu. Zároveň dôrazne poprel všetky voči nemu vznesené obvinenia. Okrem Hazinedara odvolali z funkcií aj ďalších dvoch členov miestneho parlamentu, píše DHA. Ankara označuje Gülena za organizátora neúspešného pokusu o vojenský prevrat v Turecku z júla 2016, čo však on sám popiera. Po zmarení pokusu o prevrat bol v Turecku vyhlásený výnimočný stav a začali sa rozsiahle zákroky proti údajným pučistom. Približne 50.000 osôb bolo odvtedy zadržaných, zatiaľ čo vyše 110.000 ľudí prišlo o pracovné miesta v štátnych zložkách vrátane armády. V decembri vláda vymenila starostu istanbulskej mestskej časti Atašehir, ktorý bol tiež členom opozičnej CHP. O miesto tiež prišlo viacero starostov obcí na juhovýchode Turecka z prokurdskej Ľudovej demokratickej strany (HDP). Starostovia Istanbulu a Ankary, ktorí boli obaja členmi vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, tiež museli pod jeho tlakom odstúpiť z funkcie.
|
http://web.archive.org/web/20180106202554/https://www.aktuality.sk/clanok/552609/starostu-istanbulskeho-obvodu-besiktas-odvolali-z-funkcie/
|
Prezidentka sa zúčastní na pohrebe zosnulej britskej kráľovnej Alžbety II.
|
Slovensko bude na štátnom pohrebe britskej kráľovnej Alžbety II. budúci pondelok 19. septembra zastupovať prezidentka Zuzana Čaputová. Na pozvanie britskej strany sa na ňom zúčastní aj so svojím partnerom Jurajom Rizmanom.
|
V redakcii Aktuality.sk sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu. aj vy kúpou predplatného Aktuality Navyše. Obrad sa bude konať o 11.00 h miestneho času (12.00 h SELČ) vo Westminsterskom opátstve v Londýne. Ľudia v Spojenom kráľovstve dostanú deň voľna. Kráľovnú následne uložia na posledné miesto odpočinku v Kaplnke sv. Juraja na hrade Windsor. Alžbeta II. zomrela vo štvrtok 8. septembra vo veku 96 rokov. Jej syn a následník britského trónu princ Charles sa automaticky stal novým kráľom, Karolom III. Na štátnom pohrebe očakávajú množstvo hláv štátov a vlád z celého sveta vrátane niekoľkých európskych kráľovien a kráľov.
|
http://web.archive.org/web/20220913163920/https://www.aktuality.sk/clanok/A0dJ0SB/prezidentka-sa-zucastni-na-pohrebe-zosnulej-britskej-kralovnej-alzbety-ii/
|
Poprad modernizuje služby. Jeho internetová stránka má mobilnú verziu
|
Mesto Poprad oficiálne spustilo mobilnú verziu svojej webovej stránky pre tých, ktorí ju navštevujú zo svojich smartfónov. Napriek tomu zostáva stránka pod drobnohľadom odborníkov.
|
POPRAD. Mesto Poprad spustilo do oficiálnej prevádzky mobilnú verziu svojho webového sídla. "Keďže stále viac používateľov vstupuje na internet zo svojich mobilných telefónov, rozhodli sme sa dať mestskému webu aj mobilnú verziu. Tá prináša v zjednodušenej forme prehľadnú podobu najžiadanejších informácií o meste," povedal komunikačný manažér popradskej samosprávy Marián Galajda. "Dominujú aktuality, prehľadne usporiadané sú podstránky Samospráva, Život v meste, Voľný čas a O meste. Na úvodnú stránku sme vytiahli aj Kalendár podujatí usporiadaný prehľadne podľa dátumov a Napíšte nám – formulár pre komunikáciu obyvateľov s mestom," dodal. Mobilná verzia mestských stránok bude aj naďalej pod drobnohľadom odborníkov. "Obsah a štruktúra webového sídla mesta Poprad boli optimalizované pre mobilné zariadenia. V ďalšej fáze chceme využívanie stránok verejnosťou štatisticky vyhodnocovať a systém na základe získaných poznatkov ďalej vylepšovať," doplnil vedúci oddelenia informatiky na Mestskom úrade v Poprade Jaroslav Maitner. Mobilná verzia mestského webu je podľa Galajdu ďalším krokom k zvýšeniu kvality vzájomnej komunikácie popradskej samosprávy s verejnosťou. Po redizajne a úprave štruktúry mestského webového sídla a spustení oficiálneho účtu mesta Poprad na sieti Twitter, pribudla v súčasnosti mobilná verzia webovej stránky. Pred spustením je oficiálny účet mesta aj na ďalšej sociálnej sieti.
|
http://web.archive.org/web/20180701022605/http://www.pluska.sk/regiony/stredne-slovensko/poprad-modernizuje-sluzby-jeho-internetova-stranka-ma-mobilnu-verziu.html
|
Niekoľko vojenských základní v Sýrii zasiahli rakety, zranených a mŕtvych môžu byť desiatky
|
Najmenej 26 bojovníkov z radov provládnych jednotiek, prevažne Iráncov, zabili rakety, ktorých terčom sa v nedeľu večer stali vojenské základne síl sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Oznámila to dnes podľa agentúry AFP Sýrska organizácia pre ľudské práva (SOHR), ktorá monitoruje situáciu zo zahraničia. Na sýrske základne milícií podporovaných Iránom v minulosti opakovane útočil Izrael, ktorý však spravidla tieto útoky nepriznáva.
|
Terčom ostreľovania sa stala aj vojenská základňa Brigáda 47 v provincii Hamá v centrálnej časti krajiny, kde rakety zabili 26 bojovníkov, spresnila SOHR. Štátne médiá informovali o , bez toho aby spresnili, kto ju spáchal. Izraelský minister Jisrael Katz, zodpovedný za činnosť spravodajských služieb, v armádnom rozhlase tvrdil, že o nie je informovaný. Avšak dodal, že , a tiež varoval, že , ktorý by mohol ohroziť krajinu. Na niekoľko sýrskych vojenských základní v provinciách Hamá a Aleppo dopadli v nedeľu neskoro večer rakety. Oznámila to podľa agentúry Reuters sýrska štátna televízia, ktorá útok označila za ďalšiu nepriateľov Sýrie. Podľa opozičného zdroja, ktorý citovala agentúra Reuters, sa terčom striel stala okrem iného vojenská základňa slúžiaca ako náborové stredisko pre šiitske milície podporované Iránom. Oficiálne informácie o škodách alebo obetiach nie sú známe. Zdroj zo spravodajských služieb, ktorý dianie v Sýrii podrobne sleduje, Reuters povedal, že cieľom úderov bolo zrejme niekoľko veliacich stredísk jednotiek podporovaných Teheránom. Útoky si podľa tohto zdroja vyžiadali desiatky zranených a mŕtvych. Toto tvrdenie však nebolo možné overiť, uviedol Reuters. Na sýrske základne milícií podporovaných Iránom v minulosti opakovane útočil Izrael. V tomto mesiaci Izrael údajne podnikol úder na sýrsku leteckú základňu v Homse, zahynulo pri ňom sedem členov iránskeho personálu. Útok sa síce pripisuje Izraelu, ten to však oficiálne nepotvrdil, ale ani nepoprel. Teherán pohrozil odvetou. Izrael v minulosti niekoľkokrát zdôraznil, že nedopustí, aby v Sýrii staval základne znepriatelený Irán a pomáhal tam vo vyzbrojovaní radikálneho libanonského hnutia Hizballáh, ktoré rovnako ako Teherán stojí vo vojne na strane sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Vlani v auguste šéf izraelského letectva oznámil, že Izrael podnikol v Sýrii asi stovku náletov. Izraelská armáda však podrobnosti o svojich operáciách väčšinou nezverejňuje. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu tento mesiac vyhlásil, že jeho krajina bude . Denný prehľad správ emailom Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu. Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.
|
http://web.archive.org/web/20201128055647/https://hnonline.sk/svet/1737115-niekolko-vojenskych-zakladni-v-syrii-zasiahli-rakety-zranenych-a-m-tvych-mozu-byt-desiatky
|
Ľudoprázdny Egypt. Pyramídy si pozriete lacnejšie ako kedykoľvek predtým, hovorí cestovateľ
|
Ceny padli na takú úroveň, že vôbec neriešite, či si to kúpiť alebo nie. Celá dovolenka v Egypte vyjde aspoň o polovicu lacnejšie ako pred pandémiou. Negatívny test na Covid-19 potrebujete len ak letíte do Káhiry.
|
Viete si predstaviť, že by ste mali pyramídy alebo Údolie kráľov v Egypte len a len pre seba? Nikde nikoho, len vy a monumentálne kamenné stavby. 17 dní som cestoval v tejto africkej krajine a videl Egypt tak, ako keby to bol sen. „Korona zasiahla náš turistický priemysel drasticky,“ začne rozprávať Mohammed a prstom ukazuje na prázdne parkovisko. „Pred pandémiou boli na parkovisku v Karnaku už zrána desiatky, ak nie stovky autobusov. Dnes tu nie je žiadny a nikde ani nohy,“ povie smutne pred svojím obchodom so suvenírmi, ktoré zapadajú prachom. Ten, kto bol v Karnaku, vie, o čom je táto pamiatka. Veľkolepé stĺpy, pri ktorých sa človek 21. storočia stále cíti veľmi maličký. Nejeden turista si predstavoval, aký by to bol pocit - byť tu sám. Ja som ho zažil a poviem vám, že som sa cítil ešte viac maličký. Kamenní strážcovia chrámov, ktorí sa na vás pozerajú z výšky je umocnený púštnym tichom. V tento deň ani neviem, či ma viac dostalo to ticho v Karnaku alebo pocit samoty v kráľovských hrobkách na západnom brehu. Najväčšia archeologická lokalita na svete, kde sa od 19. storočia vykonávajú výkopové práce, je dnes opusteným miestom. Ako v nejakom strašidelnom filme si vyberám, do ktorej opustenej hrobky pôjdem. Nakoniec vyhráva podzemie Ramsesa IX. Zostupujem dole k jeho hrobke, ktorá je obkolesená nádhernými maľbami z egyptskej mytológie. Sadám si na podlahu a pozerám na tu krásu okolo seba. Bez toho, aby moje myšlienky prerušoval tlmený hluk desiatok turistov, vnímam silu priestoru. Dokonca zabudnem na čas tam vonku. Neuveriteľný pocit, ktorý som nedokázal precítiť pred niekoľkými rokmi, keď som tu bol. Na jednej strane sa teším z tohto malého egoistického nič nehovoriaceho víťazstva, ale na druhej si uvedomujem, že domáci trpia. Nielen prázdne parkoviská pred pamiatkami, ktoré sú vlajkovými loďami svetového dedičstva UNESCO, ale aj hotely, ktoré zívajú prázdnotou. Už len to, že získate izbu v kvalitnom 5-hviezdičkovom hoteli západnej siete s raňajkami za 28 eur? Celé je to bizarné a bizarnosť umocňuje aj informácia z recepcie, že dnes majú obsadené len 4 izby. Táto situácia nevládne len v Luxore, ale aj v celom Egypte. Pred svetoznámymi pyramídami v Gíze sa s priateľkou prechádzame hodiny a nestretávame turistov. Nemusíme robiť kompromisy v podobe skorého vstávania, aby sme si odfotili pamiatky ako tak prázdne. „Nás, Egypťanov, to zasiahlo tragicky. V našom štáte nemáme niečo také ako sociálne zabezpečenie a to, čo si nezarobíš, nemáš. Tento rok je pre mnohých ľudí tragický,“ povie neznámy predajca suvenírov a pokúsi sa mi predať ťavu z alabastru. Možno aj preto Egypt uvoľnil svoje reštrikcie a chce sem nahnať čo najviac turistov. Ak neletíte do Káhiry, kde sa treba preukázať negatívnym testom na Covid-19, ale do Hurghady, tak ani neplatíte za víza a test vám spravia na mieste za menej peňazí ako na Slovensku. Pre dychtivých turistov je destinácia lákavá aj z toho dôvodu, že všetko je brutálne lacné. Nielen, že prepadla miestna mena, ale aj ceny služieb padli na úroveň, kedy neriešite, či si to kúpite alebo nie. Proste dovolenka v Egypte vás vyjde minimálne o polovicu lacnejšie ako pred koronou. Čo sa týka opatrení pred vírusom, ľudia nosia rúška len v interiéri. My sme však nosili aj v exteriéri a nikto nás za to neodsudzoval. V rámci opatrení sa väčšina mešít rozhodla presunúť modlitby do vonkajšieho priestoru. Ten, kto by chcel zažiť Egypt prázdny, tak choďte. Ale pripravte sa na to, že po chvíli vám to príde celé také zvláštne. Ako celý rok 2020. Chceli by ste vidieť Egypt v tomto období? Pozrite na cestovateľské rady na
|
http://web.archive.org/web/20221209051352/https://www.aktuality.sk/clanok/849614/ludoprazdny-egypt-pyramidy-si-pozriete-lacnejsie-ako-kedykolvek-predtym-hovori-cestovatel/
|
Holubica vo vojne: Pred pätnástimi rokmi zavraždili najznámejšiu kritičku Putina Annu Politkovskú
|
Ako naložíme s poznaním, že v Rusku naďalej vládne muž, ktorý má na rukách krv?
|
Premlčacia doba sa teraz vo štvrtok naplnila, objednávateľ vraždy Politkovskej však naďalej nie je známy. Príbeh statočnej novinárky smeruje ako leporelo k otvorenému koncu bez spoznania pravdy. Siedmy október je pozoruhodný dátum. Svojho času v tento deň vznikla Nemecká demokratická republika, teda produkt Jalty, ktorý si vďaka replike o umelohmotnej lyžičke („Kde udělali soudruzi z NDR chybu “) pamätajú aj diváci Hřebejkovho filmu Pelíšky. Okrem toho sa siedmeho októbra dožil pekných 69 rokov Vladimir Putin. Gratulácie si odpustíme. A zhodou okolností siedmeho októbra 2006 bola na chodbe svojho domu v Moskve zavraždená jeho zásadná kritička, novinárka Anna Politkovská. Sotva nájdeme výstižnejšiu polaritu. Silný muž, ktorému videl nebohý americký senátor John McCain pri uprenom pohľade v očiach tri písmená – KGB. A proti nemu (zdanlivo) slabá žena. O čečenskom ťažení Politkovská vravievala, že to je koloniálna vojna Ruska proti národu, ktorý už dvesto rokov bojuje za svoju nezávislosť.
|
http://web.archive.org/web/20211117150440/https://dennikn.sk/2567105/holubica-vo-vojne-pred-patnastimi-rokmi-zavrazdili-najznamejsiu-kriticku-putina-annu-politkovsku/
|
Mladá Slovenka odišla do Británie, aby tam porodila a dala dieťa na adopciu
|
Tínedžerka odcestovala tesne pred pôrodom do Británie. Svojho syna tam chcela dať na adopciu.
|
Sedemnásťročná tínedžerka zo Slovenska pricestovala ku koncu svojej gravidity do Anglicka a porodila tam syna, ktorého chcela dať na adopciu. Informovala o tom v utorok tlačová agentúra Press Association (PA) s odvolaním sa na vyhlásenie súdu v anglickom meste Derby. Mladá žena podľa sudcu rodinného súdu Clifforda Bellamyho povedala sociálnym pracovníkom v Derby, že otehotnela v dôsledku znásilnenia, ku ktorému došlo na Slovensku. Svojho syna priviedla na svet v marci 2018. Tri dni po pôrode ho nechala v opatere zdravotných sestier v Derby s úmyslom dať ho na adopciu. Sudca však rozhodol, že bábätko by sa malo vrátiť na Slovensko, pričom o jeho ďalšom osude by mala rozhodnúť práve slovenská justícia. Dospel totiž z záveru, že dieťa je slovenským občanom a že jeho príbuzní žijú na Slovensku. Podrobnosti prípadu odhalil sudca po pojednávaní na rodinnom súde v Derby. Meno dieťaťa nezverejnil. Dodal však, že chlapca po narodení zverili do opatery mestskej rady v Derby.
|
http://web.archive.org/web/20180613075208/https://www.aktuality.sk/clanok/597814/mlada-slovenka-odisla-do-britanie-aby-tam-porodila-a-dala-dieta-na-adopciu/
|
ONLINE vojna na Ukrajine: Česko potvrdilo smrť dobrovoľníka
|
Začal sa 108. deň Putinovej vojenskej invázie na Ukrajinu. Ukrajinské sily zaostávajú na fronte v sile delostrelectva, Kyjev volá po urgentných dodávkach ťažkých zbraní zo Západu. Dianie na Ukrajine sledujeme aj dnes ONLINE.
|
Vďaka Aktualitám má každý človek prístup k overeným informáciám zadarmo. Zhruba 10 000 ukrajinských vojakov už podľa Kyjeva prišlo o život od začiatku ruskej invázie. Poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč to uviedol v rozhovore na sociálnych sieťach v reakcii na otázku, o koľko vojakov Ukrajina prišla počas prvých 100 dní invázie, teda do 3. júna. Informuje o tom v sobotu stanica BBC. Ukrajina tvrdí, že v bojoch s Ruskom prichádza denne o zhruba 100 vojakov, pričom ďalšie stovky utrpia zranenia. Arestovyč však zdôraznil, že straty na ruskej strane sú niekoľkonásobne vyššie. Ukrajina v sobotu uviedla, že počas invázie zahynulo už 32.050 ruských vojakov, informuje stanica Sky News. Odhady britských tajných služieb sú v tomto smere značne nižšie, hovoria o vyše 15.000 zabitých ruských vojakoch, približuje BBC. (TASR) Európska komisia (EK) zverejní na budúci týždeň svoje stanovisko k tomu, či by mal byť Ukrajine udelený štatút kandidátskej krajiny EÚ. Po rokovaniach s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve to v sobotu uviedla šéfka EK. Podľa jej slov aj rokovania so Zelenským prispeli k tomu, že „budeme schopní už do konca budúceho týždňa ukončiť naše zhodnotenie" toho, či by mal byť Ukrajine udelený štatút kandidátskej krajiny, ktorý by jej umožnil začať rokovania o vstupe do EÚ. (TASR) Úrady v Ruskom okupovaných častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti na Ukrajine vydali v sobotu tamojším obyvateľom prvé ruské pasy. Informovali o tom stanica BBC a agentúra AFP s odvolaním sa na ruské médiá. V Chersonskej oblasti predstavitelia proruskej "vojensko-civilnej správy" odovzdali ruské pasy 23 obyvateľom, ktorí ako prví požiadali o ruské občianstvo, uviedla agentúra RIA Novosti. Ako prvý ho dostal šéf správy Vladimir Saľdo. „Je to nová éra, ktorá sa pre nás začína... Je to najdôležitejší dokument, ktorý môže človek vo svojom živote vlastniť," povedal Saľdo. (TASR) Odpoveď Moskvy na budovanie síl Severoatlantickej aliancie (NATO) v Poľsku bude primeraná, uviedlo v sobotu ruské ministerstvo zahraničných vecí. TASR správu prevzala z agentúry Reuters. „Odpoveď bude ako vždy primeraná, zameraná na neutralizáciu potenciálnych hrozieb pre bezpečnosť Ruskej federácie," citovala agentúra Interfax šéfa oddelenia ruského rezortu diplomacie pre vzťahy s Európou Olega Tiapkina. (TASR) Potvrdené - v bojoch na Ukrajine padol prvý český dobrovoľník. O život prišiel v piatok vo východoukrajinskom regióne Donbas počas bojov s ruskou armádou, potvrdil v sobotu český minister zahraničných vecí Jan Lipavský. Jeho telo bolo prevezená do Charkovskej oblasti. Česko je podľa Lipavského v kontakte s ukrajinskými úradmi a pokúša sa skontaktovať s rodinou. (TASR) Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová , aby s tamojším prezidentom Volodymyrom Zelenským diskutovala o úsilí jeho krajiny pripojiť sa k Európskej únii (EÚ). (TASR) , ktorý do krajiny odišiel bojovať. Ministerstvo zahraničných vecí ČR informáciu dostalo a overuje ju, napísal v sobotu spravodajský server Novinky.cz. Český dobrovoľník podľa servera padol počas ťažkých bojov, ktoré v súčasnosti prebiehajú vo východoukrajinskom regióne Donbas. V súčasnom konflikte na Ukrajine už jeden Čech zomrel, pripomína server. Ten však na mieste zrejme nebojoval. Jeho telo našli v máji v hromadnom hrobe pri ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. (TASR) Čo je to strategická komunikácia? A ako sa líši od „bežnej" komunikácie? Z akého dôvodu je dôležitá pre štáty? Na akých hodnotách a udalostiach môže strategická komunikácia na Slovensku budovať? Ako sa v strategickej komunikácii darí Ukrajine počas súčasného konfliktu? A čomu sa venuje Centrum výnimočnosti NATO pre strategickú komunikáciu? Aj o tom v novej organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsgimondová a národný expert v Centre výnimočnosti NATO pre strategickú komunikáciu v Rige Mário Nicolini. Americký prezident uviedol, že jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj pred ruskou inváziou na Ukrajinu „nechcel počúvať" varovania Ameriky. „Viem, že si mnoho ľudí myslelo, že zveličujem," povedal v Biden v piatok počas fundraisingovej recepcie v Los Angeles v súvislosti s jeho predchádzajúcimi varovaniami o možnom ruskom útoku na Ukrajinu. „Vedel som však, že máme údaje, ktoré tieto odhady potvrdzovali," uviedol ďalej reportérom. (TASR) Moskva v piatok oficiálne oznámila svoje vystúpenie zo Svetovej organizácie cestovného ruchu (UNWTO), ktorá v apríli pozastavila Rusku členstvo v nej pre jeho vojenskú operáciu na Ukrajine. (TASR) Ruská továreň na trollov má stovky zamestnancov. Tá, ktorú fínska novinárka odhalila, však nie je jediná v krajine. Odhalila ruskú továreň na trollov ale sami sa jej potom začali rovnakí trollovia vyhrážať. Fínska novinárka a spisovateľka roky upozorňuje na to, akým spôsobom funguje ruská informačná vojna. „Nemusia vás presvedčiť. Stačí im, že rozdelia našu spoločnosť," tvrdí Aro . Ukrajinské jednotky robia všetko pre to, aby zastavili ruskú ofenzívu, pričom na východe a juhu krajiny prebiehajú ťažké boje, uviedol v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Kyjev v piatok uviedol, že podnikol nové nálety na okupovanú južnú Chersonskú oblasť - jedno z prvých území, ktoré Rusko po začatí vojenskej ofenzívy na Ukrajine obsadilo. Zelenskyj však upozornil, že "veľmi ťažké boje" zúria aj vo východnom regióne Donbas, a to najmä v okolí priemyselného mesta Severodoneck. (TASR) Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že pre Kyjev sú kľúčovou prioritou urgentné dodávky ťažkých zbraní. Sú dôležité nielen na porážku ruského agresora, ale aj na obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny. Zelenskyj sa takto vyjadril počas piatkového rozhovoru s britským ministrom obrany Benom Wallaceom.
|
http://web.archive.org/web/20220813090758/https://www.aktuality.sk/clanok/torefmy/online-vojna-na-ukrajine-cesko-potvrdilo-smrt-dobrovolnika/
|
Čerstvý sneh na západe Slovenska
|
Slováci sa dnes ráno zobudili do mrazivého rána. Na západe krajiny zaznamenali veľmi slabé sneženie.
|
Ak máte fotografie, videá alebo zaujímavé informácie z aktuálnej situácie na mieste, kde sa nachádzate, neváhajte a podeľte sa s nimi aj s ostatnými čitateľmi Aktuality.sk. Vaše podnety očakávame na: Slabé sneženie však možno najmä z rána očakávať v nadmorskej výške od 300 m a cez deň sa táto hranica zvýši na 500 m. Neočakáva sa, že by sa padajúci sneh mohol cez deň udržať. Snehové zrážky majú pokračovať aj počas dňa, nebudú však výrazné. Sneh v nízkych polohách do pár hodín zmizne, píše sever . Výstrahy SHMÚ pred poľadovicou sú v platnosti do 10:00 h ráno pre západnú polovicu Slovenska. Pre Banskobystrický kraj je výstraha 1. stupňa v platnosti po celý deň. Výstrahy platia aj v piatok. Zmiznúť z ciest by mohla zhruba okolo obeda. Cesty začnú namŕzať opäť večer, a to v Bratislavskom, Banskobystrickom, Trenčianskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji. Poľadovica by sa mala udržať až do nasledujúceho rána, uviedol Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). V piatok treba s poľadovicou počítať vo všetkých krajoch okrem Žilinského. Zmiznúť z ciest by mala okolo obeda.
|
http://web.archive.org/web/20161117031922/http://www.aktuality.sk:80/clanok/389174/pocasie-situacia-na-cestach-10-november-2016/
|
Na severe Slovenska hrozia intenzívne zrážky
|
Dnes bude oblačno až zamračené a na mnohých miestach dážď alebo prehánky.
|
Ojedinele, najmä na severných návetriach hôr severného Slovenska, aj intenzívne zrážky. Najvyššia denná teplota vystúpi na 21 až 26, v Žilinskom kraji a na Spiši 17 až 21 stupňov Celzia. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 13 stupňov Celzia. Bude fúkať prevažne severozápadný vietor 2 až 7 m/s (5 až 25 km/h), na západe 7 až 13 m/s (20 až 45 km/h) a tu v nárazoch 17 až 22 m/s (60 až 80 km/h).
|
http://web.archive.org/web/20180719114645/https://www.aktuality.sk/clanok/607514/na-severe-slovenska-hrozia-intenzivne-zrazky/
|
Pred rokom bol hrdinom, teraz chcú, aby odišiel. Guvernér New Yorku čelí obvineniam z obťažovania
|
Andrew Cuomo bol počas prvej vlny pandémie jedným z najviditeľnejších lídrov v USA. Po tom, čo sa objavili obvinenia zo sexuálneho obťažovania a informácie o nepresnostiach v počte obetí covidu, čelí tlaku, aby rezignoval.
|
Keď Spojené štáty pred rokom zasiahla prvá vlna pandémie, najväčšiu pozornosť pútal New York. Štát na východnom pobreží sa stal ohniskom, v ktorom rýchlo pribúdali nové prípady aj obete. V amerických, ale aj svetových televíziách a novinách sa začala čoraz častejšie objavovať tvár, ktorá nebola dovtedy za hranicami New Yorku veľmi známa. Guvernér New Yorku Andrew Cuomo bol protikladom prezidenta Donalda Trumpa, ktorý komunikoval chaoticky, hrozbu koronavírusu zľahčoval a spochybňoval opatrenia aj vedcov. Cuomove pravidelné brífingy o aktuálnej situácii a o riešeniach sledovali desiatky miliónov ľudí. Dokonca sa začala aj debata o tom, či by práve on nebol lepší kandidát na prezidenta ako Joe Biden. Prípadne, či si nezaslúži aspoň viceprezidentskú nomináciu. Cuomo ako zodpovedný líder vystrelil vysoko a dokonca napísal knihu o tom, aké sú poučenia z koronakrízy. Po rýchlom vzostupe však prišiel náhly pád. Najprv sa ukázalo, že Cuomov úrad nebol úplne transparentný pri počtoch obetí v domovoch sociálnych služieb. A potom prišli obvinenia zo sexuálneho obťažovania, po ktorých ho na odchod z funkcie vyzvalo hneď niekoľko vplyvných demokratov. Cuoma doteraz z obťažovania a nevhodného správania obvinilo osem žien. Ide najmä o bývalé poradkyne a zamestnankyne. Najzávažnejší prípad už rieši polícia. Týka sa nemenovanej poradkyne, ktorú si vraj guvernér zavolal do svojho sídla, pretože potreboval pomôcť s mobilom. Potom zavrel dvere a začal ju
|
http://web.archive.org/web/20210325070724/https://dennikn.sk/2324095/pred-rokom-bol-hrdinom-teraz-chcu-aby-odisiel-guverner-new-yorku-celi-obvineniam-z-obtazovania/
|
Video: Rozzúrený býk takmer pripravil mladú krásku o život!
|
Ródeo je obrovskou záľubou po celom svete, no jeho najväčší nadšenci pochádzajú zo Španielska, Strednej a Južnej Ameriky. Práve v Kostarike sa pred pár dňami konal festival, na ktorom došlo takmer k tragédií!
|
Nedávno sa v Kostarike konal obrovský rodeo festival s názvom Zapote, ktorý je každoročne navštevovaný veľkým množstvom fanúšikov tohto adrenalínového športu. Ten so sebou prináša aj obrovské riziká, s ktorými sú spojená rôzne zranenia. O tie sa zvyčajne postará rozzúrený býk, ktorému sa dokážu postaviť len tí najodvážnejší. Jednou z nich bola na spomínanej šou aj krásna mladá žena, ktorá sa postavila priamo do arény k nebezpečnému býkovi. Tomu však zrejme nebola príliš sympatická a okamžite sa za ňou rozbehol. Žena bohužiaľ nestihla pred rozzúreným zvieraťom ujsť a býk ju prehodil cez okraj arény, ako keby bola pierko. Zo začiatku to vyzeralo na vážne zranenia šarmantnej ženy, no po čase sa postavila na vlastné nohy a dokonca podávala rozhovory pre rôzne televízie. To chce naozaj guráž, čo poviete?
|
http://web.archive.org/web/20140112065233/http://www.aktuality.sk:80/clanok/243311/video-rozzureny-byk-takmer-pripravil-mladu-krasku-o-zivot/
|
Polícia zadržala od konca septembra 801 migrantov a 14 prevádzačov
|
Minister vnútra Roman Mikulec zdôraznil, že Slovensko predstavuje pre tieto osoby iba tranzitnú krajinu. Ich cieľovou destináciou sú štáty západnej Európy.
|
náš nový exkluzívny obsah Aktuality Navyše a užívajte si obsah bez reklám spolu s ďalšími benefitmi. Od 29. septembra tohto roka bolo zadržaných na území Slovenskej republiky 801 migrantov a 14 prevádzačov. V piatok o tom informovali z tlačového odboru Ministerstva vnútra. „Po zadržaní nelegálnych migrantov sa tieto osoby podrobia snímaniu daktyloskopických odtlačkov a fotografovaniu do informačného systému, aby nedochádzalo k zámene osoby. Zároveň ide o preverenie, či nejde o osobu, ktorá by predstavovala hrozbu pre verejný poriadok a bezpečnosť Slovenska a Európskej únie,“ priblížil minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). Zdôraznil, že Slovensko predstavuje pre tieto osoby iba tranzitnú krajinu a ich cieľovou destináciou sú štáty západnej Európy. Ministerstvo zopakovalo, že na základe rokovaní ministrov vnútra Mikulec prisľúbil pomoc pri ochrane vonkajšej hranice Schengenu vyslaním policajtov na maďarsko-srbskú hranicu. „V súčasnosti prebieha intenzívna komunikácia s maďarskými partnermi o počtoch nasadených príslušníkov Policajného zboru, ako aj o najoptimálnejšom dátume vyslania a jeho dĺžky,“ informovali z ministerstva. Vyslaní policajti budú poskytnutí zo služby hraničnej a cudzineckej polície, ale aj krajských riaditeľstiev Policajného zboru.
|
http://web.archive.org/web/20221024083152/https://www.aktuality.sk/clanok/jghYXvv/policia-zadrzala-od-konca-septembra-801-migrantov-a-14-prevadzacov/
|
Koronavírus: Počet nových prípadov covidu celosvetovo klesol, tvrdí WHO
|
Celosvetovo bolo za uplynulý týždeň zaznamenaných 5,4 milióna nových prípadov nákazy koronavírusom, čo je pokles o 24 percent v porovnaní s predchádzajúcim týždňom.
|
Počet nových prípadov nákazy koronavírusom celosvetovo za uplynulý týždeň klesol takmer o štvrtinu, zatiaľ čo úmrtia klesli o šesť percent. Vo štvrtok to uviedla Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v týždennom hodnotení koronavírusovej pandémie. Informovala o tom agentúra AP. Celosvetovo bolo za uplynulý týždeň zaznamenaných 5,4 milióna nových prípadov nákazy, čo je pokles o 24 percent v porovnaní s predchádzajúcim týždňom. Počet nakazených klesol takmer o 40 percent v Afrike a Európe a o tretinu na Blízkom východe. Úmrtia spojené s ochorením COVID-19 vzrástli o 31 percent v západnom Tichomorí a v juhovýchodnej Ázii o 12 percent, no všade inde vo svete klesli alebo zostali stabilné. Vo štvrtok poradná skupina expertov v oblasti vakcinácie WHO po prvý raz odporučila pre najzraniteľnejšie skupiny vrátane starších ľudí druhú posilňujúcu dávku vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Rovnaké odporúčanie pred mesiacmi vydalo množstvo ďalších zdravotníckych agentúr a krajín.
|
http://web.archive.org/web/20221203233640/https://www.aktuality.sk/clanok/8IA8yPn/koronavirus-pocet-novych-pripadov-covidu-celosvetovo-klesol-tvrdi-who/
|
Lídri EÚ zmarili nádeje Ukrajiny na rýchle získanie členstva
|
Nič také ako rýchla cesta neexistuje," povedal holandský premiér Mark Rutte.
|
Lídri Európskej únie vo štvrtok zmarili nádeje Ukrajiny na rýchle získanie členstva v EÚ, keď na summite vo francúzskom Versailles riešili dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu. TASR prevzala správu od agentúry AFP. Dvojdňovému neformálnemu summitu hláv štátov alebo vlád členských krajín EÚ, ktorý sa končí v piatok, dominovala vojna na Ukrajine a dodávky energií do EÚ. Slovensko na summite zastupuje premiér Eduard Heger. AFP konštatovala, že hoci ruská invázia na Ukrajinu viedla k nárastu podpory ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, lídri EÚ využili rozhovory na to, aby zopakovali, že rýchla cesta k členstvu nie je možná. "Nič také ako rýchla cesta neexistuje," povedal holandský premiér Mark Rutte. "Chcem sa zamerať na to, čo môžeme urobiť pre Volodymyra Zelenského dnes večer, zajtra, vstup Ukrajiny do EÚ je niečo dlhodobé, ak vôbec," dodal. Lídri EÚ sa v piatok pokúsia pokročiť v tom, ako môže Európa získať nezávislosť vo veľmi citlivých sektoroch vrátane polovodičov, výroby potravín a predovšetkým obrany, dodala AFP. Súčasnú situáciu spojenú s vojenským konfliktom monitorujú naši kolegovia a usilujú sa o to, aby vám poskytli všetky dôležité správy o aktuálnom dianí. Našou hlavnou úlohou je prinášať vám predovšetkým dôveryhodné a spoľahlivé informácie, ktoré dôsledne overujeme. Vaša podpora nám umožňuje, aby tento obsah mohli zadarmo čítať aj ľudia, ktorí si ho nemôžu dovoliť. Podporte našu prácu a spojte sa spolu s nami za dobrú a spravodlivú vec.
|
http://web.archive.org/web/20220317205125/https://www.aktuality.sk/clanok/Sg0RVTg/lidri-eu-zmarili-nadeje-ukrajiny-na-rychle-ziskanie-clenstva/
|
Perníková vila: Toto sídlo si môže dovoliť len zámožná ježibaba
|
Les ako z rozprávky a perníková chalúpka priamo na recepcii! Takto to vyzerá vo vchode hotela Fairmont v San Franciscu. Janko a Marienka by sa však poriadne zapotili, kým by z nej odjedli. Chalúpka totiž pripomína poriadnu vilu.
|
Nevedno, na koľko rokov si americká ježibaba zobrala hypotéku, aby si mohla vybudovať takéto domisko, no šikovný tím cukrárov a konštruktérov strávil 375 hodín jeho pečením a 520 hodín stavaním trámov, ktoré ho držia pokope. Súčasťou je aj balkónik. Foto: Facebook Poschodovú perníkovú vilu postavili vo viktoriánskom štýle. Na výšku dom meria 6,7 metra a dlhý je 7 metrov. Do chalúpky sa dá normálne vojsť. Jej súčasťou je aj kuchyňa s koláčikmi, ktoré ešte len čakajú na upečenie. Celkovo sladký domček tvorí 7 750 kúskov perníka, 317 kíl cukríkov a 680 kíl polevy. Nechýba tam ani vianočný strom. Foto: Facebook
|
http://web.archive.org/web/20160404083130/http://www.pluska.sk/magazin/zaujimavosti/zaujimavosti/pernikova-vila-toto-sidlo-si-moze-dovolit-zamozna-jezibaba.html
|
Cenu za najlepšiu európsku architektúru získal starý panelák
|
Mies van der Rohe Award – európska cena architektúry ide do Holandska, kde architekti prerobili jeden z najväčších panelových domov.
|
Po prvý raz nevyhrala nová stavba, ale rekonštrukcia starej. Bol to jeden z najväčších panelákov v celom Holandsku. Kleiburg, celá hradba uniformných bytov, ktoré azda najdlhšie zo všetkých vo svojom okolí odolávali renovácii. Ostatné bloky sa začali rekonštruovať ešte v deväťdesiatych rokoch. Všetci sa chceli zbaviť strohosti a vniesť do svojho panelu trochu viac ľudskosti a odlíšiť sa od ostatných. Nie vždy to však dopadlo dobre. Kleiburg čakal a urobil dobre. A namiesto toho, aby sa odlišoval, stavil na to, v čom bol vždy najlepší – na jednoduchú strohosť. Teraz za svoju renováciu získal cenu európskej súčasnej architektúry – Mies van der Rohe Award – a stal sa tak prvou víťaznou rekonštrukciou v histórii ocenenia. Fakt je však aj ten, že cena nejde do rúk iba tímu architektov NL architects a štúdiu XVW architectuur, ale i nájomcom a vlastníkom bytov v Kleiburgu, ktorí sa o toto všetko zaslúžili. Pred renováciou totiž založili konzorcium DeFlat a rozhodli sa zrenovovať svoj dom svojpomocne. Nielenže ho tak zachránili pred demolíciou, ktorá mu hrozila, ale vytvorili aj rozličné modely dostupného bývania, ktoré zaujali aj medzinárodnú porotu. Holandský panelák je podľa nej odpoveďou na výzvy bývania v 21. storočí – ukazuje, čo sa dá robiť so starými panelovými domami, ako využiť ich prednosti s čo najmenším zásahom, a zároveň reaguje na otázku, ako zabezpečiť dostupné bývanie pre rôzne skupiny ľudí. V bytovom dome je päťsto bytov, dlho odolával rekonštrukcii. Žiadne „farebné zateplenie“ ho však našťastie nepostihlo. Foto – Marcel van der Burg Architekti stavili na jednoduchosť a horizontálnu líniu balkónov, ktorá udáva charakter celej budovy. Foto – Marcel van der Burg Prízemie kedysi znefunkčnili pivnice, architekti ich teraz rovnomerne rozmiestnili na každé podlažie a prízemie tak mohlo ožiť. Foto – Marcel van der Burg Zadanie konzorcia bolo jasné: postarať sa o spoločné priestory, exteriér a interiér. Každý byt si nájomník (či vlastník) renovoval sám. Foto – Marcel van der Burg Kleiburg ako posledný odolával renovácii, ale oplatilo sa počkať. Teraz má aj prestížnu cenu. Foto – Marcel van der Burg Medzinárodná porota odborníkov vyberala víťaza spomedzi piatich finálových diel, medzi ktorými boli Katynské múzeum v Poľsku, bytové domy Ely Court v Británii, Rivesaltské múzeum vo Francúzsku a kultúrne multifunkčné centrum Kannikegården v Dánsku. „Jedinou ambíciou európskych miest, ktoré čelia bytovej kríze, je často iba snaha postaviť každý rok čo najviac domov. Oveľa dôležitejšia otázka, aké typy domov vlastne stavať, ostáva nezodpovedaná,“ hovorí šéf poroty Stephen Bates. DeFlat Kleiburg je podľa neho pravým opakom. „Vďaka Kleiburgu si môžeme predstaviť nový druh architektonických projektov, ktoré reagujú na meniace sa vzorce bývania a životného štýlu dvadsiateho prvého storočia. Revitalizácia typológií z minulosti je rovnako dôležitá ako experimentovanie s novými, neoverenými modelmi a radikálna transformácia existujúcich budov,“ hovorí Bates. Architekti v tomto prípade stavili na výraznú horizontálnu líniu domu. Pristavené výťahy, ktoré ju narúšali zvonka, odstránili a skryli ich do vnútra budovy. Rovnako zmenili dispozičné riešenie. Kedysi boli na prízemí pivnice patriace k bytom, tie však úplne budovu odrezali od svojho okolia. Architekti pivnice rovnomerne rozložili na každom podlaží, prízemie tak mohlo ožiť novými prevádzkami. O rekonštrukcie samotných bytov sa starali nájomníci či vlastníci. Vstupné náklady sa tak konzorcium snažilo znížiť na minimum, aby vystačili na úpravu spoločných priestorov interiéru a exteriéru. Dom má spolu päťsto bytov a fungujú tu pritom rozličné formy nájomného vzťahu – od dotovaného bývania pre sociálne slabšie skupiny cez zdieľané nájomné byty až po vlastníctvo. Ocenený projekt kategórie mladých začínajúcich architektov MSA / V+ v Bruseli. Foto – MSA / V+ Projekt Navez architektov MSA / V+. Požiadavka bola vytvoriť byty pre veľké rodiny pri vstupe do mesta. Foto – MSA / V+ Špeciálnu cenu pre mladých začínajúcich architektov získalo bruselské štúdio MSA/V+ za svoj projekt Navez, ktorý realizovali ako zadanie od mestskej časti Schaerbeek. Požiadavka bola postaviť výraznú budovu pri vstupe do mesta, ktorá by poskytovala bývanie pre veľké rodiny. Na pomerne malom území postavili budovu s piatimi bytmi, vysokou kvalitou bývania a krásnymi výhľadmi na mesto. Porota ocenila najmä snahu architektov zapadnúť s budovou do svojho okolia, no zároveň ju urobiť neprehliadnuteľnou. Počas nasledujúcich dní – od 20. do 25. mája – budú prebiehať vo víťazných budovách aj v tých, ktoré boli nominované, rôzne sprievodné podujatia a prehliadky. Slávnostné odovzdávanie cien prebehne 26. mája v Mies van der Rohe Pavilionin v Barcelone. Cenu Mies van der Rohe Award každé dva roky udeľuje nadácia Mies van der Rohe v spolupráci s Európskou úniou. Jej začiatky siahajú do roku 1988. Tento rok sa do užšieho výberu štyridsiatich budov, ktoré budú aj v katalógu, dostali aj štyri projekty zo Slovenska.
|
http://web.archive.org/web/20170721033649/https://dennikn.sk/766062/cenu-za-najlepsiu-europsku-architekturu-ziskal-stary-panelak/
|
Až 38 % ľudí by sa vzdalo sociálnych sietí za doživotné súkromie
|
Obavy z ochrany súkromia donútili užívateľov nedôverovať sociálnym sieťam.
|
Až 38 % spotrebiteľov by sa vzdalo svojich účtov na sociálnych sieťach, ak by to znamenalo, že ich údaje zostanú súkromnými po zvyšok ich života. Obavy z ochrany digitálneho súkromia spôsobili väčšiu nedôveru spotrebiteľov voči používaniu a distribúcii ich osobných údajov na internete. Ukázala to správa spoločnosti Kaspersky „Skutočná hodnota digitálneho súkromia: poznajú spotrebitelia svoju cenu?" Sociálne médiá ako Facebook, Instagram alebo Twitter sa stali významnou súčasťou životov. Podľa správy - údaje o svojich používateľoch poskytujú tieto platformy ľuďom možnosť vyjadriť sa, komunikovať so svojimi priateľmi a rodinou a zároveň sú zdrojom aktuálnych informácií, nápadov a trendov - a to všetko bez toho, aby opustili pohodlie svojho domova. Napriek týmto početným výhodám by sa však niektorí používatelia boli ochotní vzdať svojich účtov na sociálnych sieťach, ak by im to navždy vrátilo ich digitálne súkromie. Jeden z desiatich používateľov (12 %), ktorý zdieľa svoje osobné údaje, aby si mohol napríklad urobiť zábavný kvíz, ktorý mu povie, na akú celebritu sa podobá, či aké je jeho obľúbené jedlo, by tak už nemohol urobiť. Problém by vznikol aj pre 58 % ľudí, ktorí používajú svoje prihlásené účty na sociálnych sieťach na rýchlu a pohodlnú autorizáciu na rôznych webových stránkach. Ešte prekvapivejšie vyznieva zistenie, že v čase, keď počet používateľov mobilných telefónov medziročne narastá o 2 %, by bol jeden z piatich (19 %) respondentov ochotný úplne sa rozlúčiť s mobilným telefónom, ak by mu to zaručilo, že jeho údaje zostanú súkromnými po zvyšok jeho života. Sociálne médiá sú dnes v štádiu, keď kvalita používateľského zážitku závisí od veľkého množstva osobných informácií. Či už ide o financie, lokalitu, nákupné modely, preferencie stravovania, stav vzťahu. Avšak ani obetovanie všetkých aktivít na sociálnych sieťach by na ochranu digitálneho súkromia nestačilo. Je to proces, nie jednorazová záležitosť. Podľa Mariny Titovej z bezpečnostnej spoločnosti pred niekoľkými rokmi zdieľali ľudia svoje osobné informácie s prevádzkovateľmi sociálnych sietí výmenou za rôzne benefity bez toho, aby vôbec pomysleli na potenciálne hrozby a ich dôsledky. S rastúcim počtom únikov údajov na celom svete možno pozorovať medzi spotrebiteľmi nový trend. Sú čoraz opatrnejší, čo sa týka toho, aké údaje zdieľajú online a niektoré informácie si úzkostlivejšie strážia a neželajú si, aby boli verejne dostupné. Aj napriek tomu však väčšina ľudí stále nevie, ako chrániť svoje digitálne súkromie a bola by ochotná sa radšej sociálnych médií vzdať. Pravidelná aktualizácia hesiel a používanie bezpečnostných riešení pomáhajú zabezpečiť osobné informácie a mať ich pod kontrolou.
|
http://web.archive.org/web/20190706175459/https://www.aktuality.sk/clanok/706680/it-az-38-ludi-by-sa-vzdalo-socialnych-sieti-za-dozivotne-sukromie/
|
Saakašvili: O osude Európy sa rozhoduje v Odese
|
Kremeľ sa podľa nového gubernátora Odeskej oblasti pokúsi ochromiť Ukrajinu aj zo západu – z chudobnej a nerozvinutej Besarábie, ktorej súčasťou je aj nikým neuznaná separatistická republika Podnestersko.
|
Polovicu Ukrajincov jeho vymenovanie za gubernátora Odeskej oblasti šokovalo, druhá od neho čaká zázraky. Bývalý gruzínsky prezident Michail Saakašvili sľubuje, že oblasť okolo liberálneho prístavu pri Čiernom mori zbaví obrovskej korupcie v polícii a priláka investorov aj turistov. Čím je pre bývalého prezidenta Gruzínska zaujímavé stať sa gubernátorom Odeskej oblasti? Pretože je to miesto, kde sa teraz rozhoduje o osude Európy. Ešte si to neuvedomuje ani Kyjev a istotne to netušia v Európe. Hovoríme o oblasti, ktorá je väčšia ako Belgicko a ktorá je Putinovým hlavným snom v jeho prístupe voči Ukrajine. Ak zatvorí Ukrajinu od Čierneho mora, to by znamenalo, že padne celý región. Ovplyvní to situáciu na Kaukaze, v Moldavsku a Ukrajine, ktoré budú po veľkou hrozbou. Sme vo vojne, a preto som sa rozhodol ujať tejto výzvy. Odmietol som ponuku byť prvým vicepremiérom Ukrajiny, pretože sedieť v úrade v Kyjeve nie je pre mňa zaujímavé. Chcem, aby sa nám podarilo presadiť zmeny priamo v teréne. Skadiaľ prichádza podľa vás hrozba pre Odesu? Z Podnesterska, neuznaného územia v Moldavsku? Je to veľmi rôznorodý región. Hovoríme o Odese, ale v rámci tejto oblasti je viacero oblastí. Odesa je mesto, koré má obrovský potenciál, ale ľudia majú rôzne postoje. Patrí k nej napríklad región Besarábie, kde žijú etnickí Rusi, Gagauzi, Bulhari a Moldavci. Väčšinu 400-tisícového regiónu tvoria práve Rusi a Gagauzi. Momentálne prežívame celkom kritickú situáciu, kedže zvyšok Ukrajiny je s oblasťou prepojený len dvomi mostami. Ak by ste ich zavreli, región je odrezaný od zvyšku krajiny. Obávam sa, že nasledujúci projekt Putina je Besarábia, obklopujúca Odesu zo západu a Moldavsko zo severu. Putin nechce len Mariupoľ, to by bola preňho veľká chyba. Chce mať pod kontrolou celé Čierne more. Potom by chcel aj Kaukaz. Už krátko po nástupe do guvernérskej stoličky ste vyhlásili, že hranice s Podnesterskom sú slabo strážené. Čo s tým chcete robiť? Šéfovi miestnej polície, ktorého som sem priviedol z Gruzínska, som dal príkaz zastaviť pašovanie, a dal som mu na to dva týždne. Riskujeme pritom konflikt, keďže pašeráci sa tak ľahko vzdať nebudú chcieť. Ako chcete bojovať proti korupcii miestnej polície? Podobným scenárom ako v Gruzínsku, kde ste kompletne vymenili políciu, najmä tú dopravnú? Áno, lokálna polícia v Odese prejde úplnou výmenou. Gruzínsky policajný generál už teraz naberá nových ľudí z celej Ukrajiny. Je polícia v Odese naozaj taká skorumpovaná, ako sa hovorí? Je tam obrovská korupcia. Nový šéf polície to vedie dobre, nech idú preč z polície a skúsia radšej podnikať. Môžete povedať nejaký príklad? Každý veľký obchod v Odese je blokovaný miestnymi byrokratmi. Všetko pašovanie mali pod kontrolou, lokálnu výstavbu riadili miestni prokurátori, obchod s drogami kontrolovala polícia, čo všetci vedia. Nebude problém zháňať nových ľudí? Situácia v policajných hliadkach ukázala, že je veľa mladých ľudí, ktorí by v nich chceli pracovať, a sú oveľa lepší ako staré kádre. Bude to veľká zmena v regióne. A bude mať aj nové vedenie hraničnej polície. Nebojíte sa odporu starej polície? Nemáme na výber. Ak by zostali, sabotovali by všetko naše úsilie. Jedna z prvých vecí, čo sme urobili, bolo zrušenie policajných kontrolných stanovíšť, ktoré neslúžili pre bezpečnosť, ale na to, aby zastavovali bežných ľudí a pýtali si od nich peniaze. Skorumpovaná polícia je zdrojom nestability. Ruské médiá tak hovoria o vás, že vás nasadili, aby ste vyprovokovali vojnu o Podnestersko, tak ako ste sa nechali vtiahnuť do vojny o Južné Osetsko v Gruzínsku v roku 2008 (2006) … Práveže som tu, aby som tej vojne, ktorú chcú Rusi, zabránil. To je dôvod, prečo chcem do všetkého angažovať ľudí – nie oligarchov, ako to doteraz robila centrálna vláda. Chcem sa o tom s miestnymi rozprávať priamo. Identita miestnych je veľmi špecifická. Hovoríme o rusky hovoriacej oblasti, ale nejde o Rusov. Toto je vec, ktorú sa snažím vysvetliť mojim priateľom v Kyjeve, ktorých irituje, keď rozprávam po rusky a nie ukrajinsky. Oni odmietajú hovoriť v Odese po rusky, to je však veľmi zlý príklad elitárstva. Ako dlho vám trvalo, kým ste sa rozhodli vziať ponuku od Porošenka? On mi ju neponúkol, ja som mu to navrhol (smiech). Máte nejaké väzby na Odesu? Práveže nie, a to je moja výhoda. Nie som ani člen žiadnej politickej strany, nemám politické ambície na Ukrajine, ale mám veľkú podporu. Ako na vás reagovali ľudia? Hneď po vašom vymenovaní sa objavili nejaké demonštrácie, na jednej z nich ľudia povešali postrihané kravaty, ako spomienku na to, ako ste jednu zhúžvali počas rozhovoru s BBC počas vojny v roku 2006… Pripravili to Rusi. Myslím, že máme extrémnu podporu, a plánujem si ju udržať. Majú novú situáciu, gubernátora, ktorý nie je ani politik, ani oligarcha. To je signál, ktorý im posiela signál. Vo svojej histórii Odesa mala zahraničných gubernátorov. Keď však hovoríme o Besarábii, je to iný príbeh, ľudia tam žijú v chudobe. Veľmi ťažko pracujú a sú zúfalí, preto je ľahké tam vyvolať nejaké trenice. Objavili sa však fámy, že by ste raz mohli nahradiť premiéra Arsenija Jaceňuka. Myslím, že ukrajinskí politici by si mali vyčistiť svoj vlastný neporiadok. Gruzínec na najvyššej pozícii by nepomohol. A navyše, ja sa plánujem vrátiť do Gruzínska, o tom niet pochýb. Najskôr tu však chcem zmeniť situáciu na mieste. Mimochodom, aj v Odese žije veľa Gruzíncov. A vy veríte, že sa vám to podarí zvrátiť? Áno, v Gruzínsku to bolo oveľa horšie… Čo všetko ešte chcete zmeniť? Musíme prilákať veľkých investorov. Odesa je v lepšej pozícii, ako bolo Gruzínsko na začiatku reforiem. Ak dáme investorom z celého sveta šancu, myslím, že prídu veľmi radi, Odesa má skvelú pozíciu. Problémom bolo, že celé územie kontrolovali miestni gauneri, prokurátori a skorumpovaní vládni úradníci. Porošenko mi dal voľné ruky – väčšinou gubernátori takú príležitosť nemajú. Kedy to chcete stihnúť? Veľmi veľa záleží na tom, či sa nerozšíri vojna na juh. Ale ak bude situácia aspoň taká stabilná, ako je teraz, podarí sa nám obrat do roka. Odesa má pekné pláže, chcete na ne lákať investorov a turistov? Má jedny z posledných nedotknutých pláží v Európe, ešte tak možno Albánsku ostali. Ale len tu, pri Čiernom mori ešte zostala divoká príroda. Máme skoro sto kilometrov totálne nerozvinutých pláží, dobrú klímu, jedlo aj víno. A po strate Krymu plán vybudovať vojenský prístav… Áno, to je pravda. Máme tu vojenskú flotilu. Staviame pre ňu hangáre, pretože teraz spia na dekách a nemajú kam ísť. Chceme predať nejaké nehnuteľnosti v meste, aby sme im mohli postaviť základňu, tú by mali mať na mieste minuloročného tragického požiaru v Dome odborov. Odesa bolo vždy liberálne mesto. Je to dôvod na to, že sa tam separatistické nálady neujali? Je tam veľa proruských elementov. Ale identita mesta nie je ruská. Žije tam veľa podnikateľov, ktorí chcú rozvíjať svoje mesto. Iná situácia jev Besarábii. Chcete tam dotlačiť nejaké investície? Je to náš cieľ, ale väčšina Európanov tomu nevenuje pozornosť. Napriek tomu, že ide o akési pokračovanie Rumunska a Bulharska, nemáme tam cesty a ide o odrezaný región od Európy. Už vám volal oligarcha a bývalý dnepropetrovský gubernátor Ihor Kolomojskyj? Práve s ním bol spájaný váš predchodca vo vedení Odesy… Nie, ale v televízii na mňa stále útočí. Ale zatiaľ mi to u ľudí nepoškodilo. Dobrá vec na Ukrajine je, že má veľa televízií a funguje tu pluralizmus, takže vás nikto nemôže umlčať. Môžete napríklad nahodiť video na Youtube a máte tri milióny videní za jeden týždeň. Aký máte pocit z toho, čo sa deje na Donbase? Putin si odhrýza kúsok po kúsku. Pôjde ďalej ? Pokúsi sa útočiť na nové a nové miesta. Myslím si, že skôr ako pôjde ďalej na Donbase, pokúsi sa ovládnuť Besarábiu, aby nás obkľúčil zo západu. Ako by sa to dalo zastaviť? Reformami v Kyjeve, tie musia ísť oveľa rýchlejšie, čo prinesie len väčšiu podporu od verejnosti. Ukrajina tiež potrebuje silnejšiu ekonomickú pomoc od Európy a vojenskú podporu Spojených štátov. Tieto tri faktory môžu zastaviť Putina. Porošenkove reformy nejdú tak rýchlo, ako by mali? Určite, a Porošenko by mal byť prvý, kto to prizná. Prečo to ide tak pomaly? Je to zotrvačnosťou, ktorá tam bola posledných 25 rokov. Ukrajinské elity to doteraz neprelomili. A to je dôvod, prečo Porošenko siahol po zahraničných poradcoch. Priviesť nových ľudí, ktorí nemajú nijaké väzby na staré elity, a tí zase privedú viac nových mladých ukrajinských síl. Nebáli ste sa vycestovať do Bratislavy? V Gruzínsku na vás vydali zatykač. To je smiešne. Vyšetrujú ma za to, že som si kúpil štyri obleky pre prezidentskú kanceláriu, nevedia už osem mesiacov pre ten prípad nájsť miestnosť na súde, tak je to odročené. To vám všetko o tom povie. Lobovali veľa so zahraničnými poradcami, aby presadili prípad v Interpole, ale nepodarilo sa to. Keby išlo o seriózne obvinenia, dopadlo by to inak.
|
http://web.archive.org/web/20210506154312/https://dennikn.sk/167117/saakasvili-o-osude-europy-sa-rozhoduje-v-odese/
|
Polícia vyšetruje okolnosti úmrtia dvoch ľudí, zahynuli po zrážke s vlakmi
|
Rušňovodič nedokázal zrážke s osobou na koľajisku zabrániť.
|
Polícia vyšetruje okolnosti úmrtia dvoch ľudí, ktorí počas víkendu zahynuli po zrážke s vlakmi na tratiach v Liptovskom Mikuláši a Martine. TASR v nedeľu informoval žilinský krajský policajný hovorca Radko Moravčík. K prvej udalosti došlo v nedeľu po 4.30 h v úseku železničnej trate Okoličné - Liptovský Mikuláš, po zrážke s vlakom tam zahynul 30-ročný muž z Liptovského Mikuláša. „Na základe doteraz vykonaného šetrenia bolo zistené, že 35-ročný rušňovodič nákladného vlaku pri prechode úseku spozoroval osobu v koľajisku. Ihneď použil rýchločinné brzdenie, ale pre krátku vzdialenosť už nedokázal zrážke s osobou zabrániť. Tridsaťročný muž utrpel zranenia nezlučiteľné so životom," uviedol Moravčík s tým, že u rušňovodiča vykonali policajti dychovú skúšku s negatívnym výsledkom. K druhej tragickej udalosti došlo v sobotu (1.12.) pred 19.30 h v úseku železničnej trate Vrútky – Martin, zrážku s vlakom tam neprežila 47-ročná žena z Martina. „Na základe doteraz vykonaného šetrenia bolo zistené, že 41-ročný rušňovodič rýchlika pri prechode úseku spozoroval osobu v koľajisku. Ihneď použil zvukové výstražné znamenie a rýchločinné brzdenie, ale pre krátku vzdialenosť už nedokázal zrážke s osobou zabrániť. Štyridsaťsedemročná žena utrpela zranenia nezlučiteľné so životom," doplnil Moravčík. U rušňovodiča podľa neho polícia vykonala dychovú skúšku s negatívnym výsledkom. „V súvislosti s udalosťami prebieha vyšetrovanie vo veci prečinu usmrtenia," dodal.
|
http://web.archive.org/web/20181203211113/https://www.aktuality.sk/clanok/646872/policia-vysetruje-okolnosti-umrtia-dvoch-ludi-zahynuli-po-zrazke-s-vlakmi/
|
Facebookom sa šíri propaganda, ako migranti rozvrátili Švédsko
|
Česko-slovenský web Parlamentní listy zverejňuje rozhovory s členom švédskej krajnej pravice, ktorého vydáva za novinára.
|
Vo švédskom meste Malmö kúsok od železničnej stanice stojí socha: veľký revolver so zauzlenou hlavňou. Krátko po zavraždení Johna Lennona ju vytvoril Carl Fredrik Reuterswärd a nazval ju „Non Violence“. Kópie dnes už celosvetovo známej sochy inštalovali v ôsmich švédskych mestách, symbolizujú odmietavý postoj Švédov k násiliu. V súčasnosti oveľa viac než zauzlené revolvery ilustrujú Švédsko kresby, na ktorých jeden prisťahovalec drží pištoľ pri hlave muža, zatiaľ čo druhý znásilňuje miestne dievča. Tak aspoň vyzerá Švédsko z pohľadu tých, pre ktorých sa hlavným zdrojom informácií stal Facebook a konšpiračné weby. Neprejde týždeň, aby sa sociálnymi sieťami neprehnal článok, ktorý tradične pokojnú krajinu vykreslí ako Somálsko na európsky spôsob. Len niekoľko titulkov z posledných mesiacov: Švédsko je v šoku z ďalšej vraždy mladého dievčaťa, Osemdesiat percent švédskych policajtov zvažuje odchod, Vláda vyhodila miestnu rodinu z domu, ktorý následne dala moslimským migrantom. Mnohé zo správ zo Švédska majú pravdivý základ; aj seriózne zahraničné médiá informujú, že zo Švédska pochádzajú stovky bojovníkov Islamského štátu , alebo že v polícii rastie nespokojnosť . Iné správy, ako napríklad príbeh švédskej rodiny , ktorá musí odovzdať dom migrantom, sú však nafúknuté. Azda najväčší ohlas sa podarilo vzbudiť českému portálu Parlamentní listy, ktorý má od vlaňajška aj slovenskú verziu. Jeho redakcia priniesla sériu rozhovorov so Švédom Björnom Herstadom, ktorého označila za švédskeho novinára. Herstad opisuje Švédsko ako krajinu, ktorá stojí takmer pred občianskou vojnou. V prvom rozhovore z 8. septembra hovoril o výtržnostiach migrantov, strachu obyčajných ľudí chodiť po zotmení von, či o neschopnosti polície akokoľvek zakročiť. „Polícia je viac-menej zmrzačená politickou korektnosťou. Bežný policajt sa podľa mňa bojí. A pokiaľ občas robia policajti svoju prácu, sú okamžite napadnutí multikultúrnymi liberálnymi médiami,“ rozprával Herstad. Čitateľov presviedča, že do imigrantmi ovládaných predmestí „normálny Švéd nevstúpi“. Napríklad Štokholm je podľa Herstada bezpečný už len cez deň – v noci by už nikomu neodporučil ísť von osamote. „Sú tu, samozrejme, bezpečné „biele“ oblasti, tam však bývajú bohatí ľudia, často liberáli alebo multikulturalisti. Oni sú zatiaľ v bezpečí, ale musíte zaplatiť aspoň 750-tisíc eur, aby ste si tam kúpili dom.“ Aby jeho svedectvo pôsobilo presvedčivo, pridal niekoľko čísel. „Vo Švédsku je denne 50 policajných hlásení o sexuálnom zločine, tretina z toho je klasifikovaná ako znásilnenie. To znamená, že nejaká žena je znásilnená každú hodinu a pol, každý deň, každú noc, počas celého roka.“ O dva týždne neskôr publikovali Parlamentní listy (vrátane ich slovenskej verzie) ďalší rozhovor . Herstad v ňom hovorí, že švédske školy nabádajú dievčatá, aby mali sex s prisťahovalcami. „Štátom financovaná organizácia RFSU produkuje pornografické kresby, ktoré prezentujú v školách deťom. Napríklad „Sex på kartan“ zobrazuje mladé švédske dievča, ktoré má sex s imigrantom.“ Čitateľov varuje, aby sa zo situácie v jeho krajine poučili a migrantov do krajiny nepúšťali. „Vláde by ste nemali dovoliť, aby prijímala imigrantov, ktorí budú žiť z bohatstva, čo akumulovali predchádzajúce generácie. Nie je správne, aby sme im dávali svoje peniaze,“ dodáva Herstad. Naposledy prehovoril v Parlamentných listoch v článku zo 17. októbra . Komentoval široko medializovaný prípad z ostrova Gotland , kde malo dôjsť k hromadnému znásilneniu ženy na vozíčku. Podľa miestnych novinárov sa znásilnenia dopustili šiesti žiadatelia azyl. Po tom, ako ich polícia prepustila, zaútočilo asi sto Švédov kameňmi na miestne utečenecké centrum. Herstad čitateľom priblížil, čo sa o prípade píše vo Švédsku, a dodal niektoré súvislosti. „Toto leto už bolo na Gotlande niekoľko znásilnení. Uvedomte si, že je to ostrov, ktorý bol predtým veľmi bezpečný.“ Parlamentní listy charakterizujú Herstada ako „novinára švédsko-nórskeho pôvodu“. „V minulosti pôsobil v strane Kresťanskí demokrati, kde bol jedným zo zakladateľov konzervatívnej mládežníckej platformy Engelbrekt. Dnes je predsedom Dackeho inštitútu, ktorého cieľom je vzdelávanie a šírenie sociálneho učenia Cirkvi,“ píšu v jeho životopise. V každom rozhovore zároveň opakujú, že Herstad „žije s manželkou a piatimi deťmi v Štokholme“. Rozhovory ilustrujú fotografiou, na ktorej je so synom. V skutočnosti je Herstadov životopis oveľa pestrejší, než ako ho spozná bežný čitateľ Parlamentních listov. Podľa webu švédskej nadácie Expo , ktorá sa venuje extrémizmu, pôsobil Herstad od roku 2003 v krajne pravicovej strane Národní demokrati (Nationaldemokraterna), ktorá bola obviňovaná z xenofóbie a rasizmu. Vo voľbách získavala len minimálnu podporu a v roku 2014 ju rozpustili. Označenie „novinár“ si vyslúžil zrejme vďaka tomu, že sa podieľal na vydávaní antisemitsky ladených novín Folkets Nyheter (Ľudové noviny). Neskôr viedol noviny Nationell Idag (Nacionalista dneška), ktoré založila strana Národných demokratov. Krátko po jej rozpustení noviny skrachovali . Dackeninstitut, ktorý v súvislosti s Herstadom spomínajú aj Parlamentní listy, sa podľa nadácie Expo venuje školeniam ľudí zo švédskej nacionalistickej scény. Popritom udržiava kontakty s krajne pravicovou organizáciou Nordická mládež, ktorá prevádzkuje napríklad antimigrantský web Koling.nu alebo facebookový profil Refugees not welcome – Scandinavia. Denník N oslovil šéfredaktora Marka Bláhu, prečo si ako respondenta vybrali práve Björna Herstada a prečo neinformovali, že bol významným členom strany Národní demokrati. Šéfredaktor na otázky nereagoval. Preložené do našich reálií: je to podobná situácia, ako keby švédske noviny chceli čitateľom ponúknuť obrázok súčasného Slovenska a ako vhodného komentátora by oslovili Mariana Kotlebu. Rozhovory s Herstadom zabrali a pre redakciu sa stali stávkou na istotu. Na Facebooku zbierajú tisíce lajkov a odkazujú na ne aj ďalšie konšpiračné weby. „Multikultúrna spoločnosť spravila z kedysi pokojnej severskej krajiny ‚hlavné mesto‘ sveta v znásilňovaní žien a vysokej kriminality. Desivé svedectvo popisuje švédsky novinár Björn Herstad,“ citovali jeden z rozhovorov slovenské Hlavné správy. Herstad sa slovenskému a zvlášť českému publiku prihovoril v správnej chvíli. V Česku v septembri vrcholila kampaň pred krajskými a senátnymi voľbami. Do nich išlo mnoho kandidátov len s jednou témou: nevpustíme do krajiny žiadnych migrantov, zavrieme pred nimi hranice. Obrázok Švédska, ktoré migranti premenili na rozvrátenú krajinu, preto viacerým z nich prišiel vhod. Rozhovor s Herstadom na Facebooku zdieľal Martin Konvička, hlavná postava iniciatívy Islam v Českej republike nechceme. „Desivé svedectvo“ pomáhali šíriť aj ďalšie antiimigrantské alebo antieurópske profily. „Multikultúrne Švédsko sa stáva nebezpečnou a rozvojovou krajinou. Nedopusťme, aby sa to stalo u nás,“ napísali do statusu k rozhovoru napríklad administrátori skupiny Hlasujem pre czexit. Denník N chcel vedieť, ako by Herstadov obrázok ich krajiny vnímali bežní Švédi. Kľúčové pasáže rozhovorov sme preložili do angličtiny a ukázali Kristine z mesta Lund na juhozápade krajiny. Jej názor nie je reprezentatívny, výpovedný je však už tým, že žije ako slobodná matka v jednej z chudobnejších štvrtí mesta, kde bývajú aj prisťahovalci. „Musím sa smiať tvrdeniu, že by bežní Švédi nechodili do miest, kde žijú imigranti,“ zareagovala hneď na Herstadove tvrdenia. Kristina pravidelne stretáva v meste skupiny tínedžerov, predovšetkým z Afganistanu. „Nepozerám sa na nich ako na hrozbu, len ako na tínedžerov. Nepoznám nikoho, komu by niečo zlé spravili,“ hovorí. V jej štvrti sa nachádza aj škôlka, ktorú navštevovala Kristinina dcéra. „Nikdy sme nezažili žiadnu nepríjemnosť, napriek tomu, že vedľa žijú aj prisťahovalci. Jeden pár zo Sýrie patrí medzi mojich priateľov,“ poznamenáva. Lund leží neďaleko mesta Malmö, cez ktoré vlani prúdili tisíce migrantov v smere z Dánska. Kristina spomína, aké dojmy to v nej zanechalo. „Videla som na hlavnej stanici spať deti na podlahe uprostred noci. Dobrovoľníci tam pracovali každý deň a každú noc, aby týmto ľuďom pomohli. Vojna v Sýrii sa tak stala pre mňa veľmi osobnou záležitosťou,“ spomína Kristina. Krátko na to švédska vláda zaviedla na hraniciach kontroly a do krajiny začala púšťať len ľudí, ktorí mali v poriadku doklady. Voľný pohyb medzi Malmö a Kodaňou sa tým skončil, čo zasiahlo aj bežných obyvateľov. „Prestali k nám jazdiť priame vlaky z Dánska. Až donedávna bolo bežné jazdiť do Kodane na výlety, chcela som tam ísť aj toto leto, ale nestihla som vybaviť pas pre dcéru,“ hovorí. Kristina pripúšťa, že prisťahovalci sa vo Švédsku podieľajú na kriminalite. V Malmö a v niektorých ďalších mestách operujú prisťahovalecké gangy, s ktorými sú spojené aj vraždy a streľba na ulici. Podľa Kristiny to však súvisí primárne s ich sociálnymi pomermi, a nie s pôvodom. „Áno, prisťahovalci sú nadpriemerne zastúpení v policajných štatistikách, lenže za to môže primárne ich chudoba.“ Postoje Björna Herstada považuje za typický názor človeka z krajnej pravice. „Úprimne, ja sama sa viac obávam našej krajnej pravice než vecí okolo migrantov, na ktoré sa ma pýtate.“ Práve z obáv pred extrémistami si Kristina nepriala zverejniť svoje priezvisko (Denník N pozná jej totožnosť) . „Pokiaľ verejne šírite také názory na utečencov, aké mám ja, zvlášť pokiaľ ste žena, riskujete, že vám cez internet budú chodiť rôzne vyhrážky,“ vysvetľuje Kristina, prečo je opatrná. Nie je jedinou Švédkou, ktorá sa štíti švédskych nacionalistov. Minulý rok niekoľko krajne pravicových skupín ohlásilo, že v uliciach postavia „občianske hliadky“ a ochránia tak švédske ženy pred migrantmi. Reakciou bola kampaň #inteerkvinna („nie som tvoja žena“), v ktorej tisíce Švédok podpísali petíciu proti tomu, aby ich nacionalisti využívali ako zámienku pre svoje aktivity. „Tieto ženy dali najavo, že nepotrebujú ochranu od rasistických gangov,“ hovorí Kristina. Rozhovory, aké urobili Parlamentní listy s Björnom Herstadom, patria medzi najúčinnejšie spôsoby propagandy. Konšpiračné weby zvyčajne vytvárajú články z toho, čo nájdu na internete. Vtedy sa dá skontrolovať, z akého zdroja informácia pochádza (nezriedka ide o proruský web), prípadne či pôvodná informácia nie je prekrútená. Pri rozhovore je to iné: zdrojom informácie je samotný respondent. Z pohľadu čitateľa, ktorý detailne nepozná situáciu vo Švédsku, je takmer nemožné rozoznať, čo je pravda a čo propaganda. Herstad totiž kombinuje svoje názory, pri ktorých nie je jasné, z čoho vychádzajú (napríklad, že švédska polícia sa bojí proti migrantom zasahovať), s faktami. Tie zase prezentuje bez širších súvislosti, ktoré ich stavajú do úplne inej roviny. Konkrétne: prvý rozhovor s Herstadom je predovšetkým o kriminalite prisťahovalcov. Herstad najprv priblíži, že ľudia s prisťahovaleckým pôvodom páchajú až 69 percent lúpeží a 77 percent znásilnení – zdroj informácie však chýba, švédska polícia oficiálne nezhromažďuje údaje o pôvode páchateľov. Následne zopakuje, že vo Švédsku je každý deň hlásených 50 sexuálnych útokov, z čoho tretinu tvoria znásilnenia. „To znamená, že nejaká žena je znásilnená každú hodinu a pol, každý deň, každú noc,“ hovorí. Štatistiky kriminality vo Švédsku zhromažďuje štátna organizácia Národná rada pre prevenciu kriminality. Na jej stránkach skutočne zistíte, že za rok 2015 bolo hlásených 18 100 sexuálnych útokov, z čoho 5900 tvorili znásilnenia. A ak si čísla spriemerujete, skutočne vychádza, že vo Švédsku je každú hodinu a pol hlásené znásilnenie, presne ako hovorí Herstad. V čom je teda problém? V tom, že počet ohlásených znásilnení sa už šesť rokov pohybuje na rovnakej úrovni. Napríklad v roku 2014 išlo o 6700 prípadov, za rok 2013 o zhruba 6000 prípadov. Nijak sa na týchto číslach doteraz nepodpísala vlaňajšia migračná kríza, keď vo Švédsku požiadalo o azyl 156-tisíc ľudí, čo bol stopercentný nárast oproti predošlému roku. Údaj o zhruba šesťtisíc znásilneniach ročne aj napriek tomu vyzerá hrozivo – napríklad na Slovensku bolo vlani evidovaných len 163 prípadov znásilnenia a sexuálneho násilia. Toto vysoké číslo však vysvetľuje najmä skutočnosť, že vo Švédsku bola v roku 2005 zavedená jedna z najprísnejších definícií toho, čo je to znásilnenie. „Počty hlásených prípadov znásilnenia máme vysoké v porovnaní s inými krajinami, ale to neodzrkadľuje skutočný stav kriminality,“ vysvetľuje Monica Landergård, hovorkyňa Národnej rady pre prevenciu kriminality. Vo Švédsku je za znásilnenie považovaný aj sex s osobou, ktorá nemá pätnásť rokov, na Slovensku by šlo o trestný čin „sexuálneho zneužitia“. Znásilnenia sa automaticky dopustí muž, ktorý využije, že je žena ťažko opitá. „Vo všeobecnosti ide o prípady, keď je obeť v bezmocnom stave,“ vysvetľuje hovorkyňa. Video: Letný kemp Nordickej mládeže, kde vystupoval aj Herstad https://www.youtube.com/watch?v=MBD0pgQpjWY Ďalej: Švédska polícia ako samostatný čin eviduje každý jednotlivý akt. To znamená, že ak jeden páchateľ zneužil dievča päťkrát, v štatistikách sa to objaví ako päť rôznych prípadov. „Napríklad znásilňovanie v rámci partnerského vzťahu bude v štatistike niekoľkokrát, zatiaľ čo vo väčšine iných krajín by to bolo evidované ako jeden prípad,“ približuje Landergård. Pri posudzovaní švédskych štatistík treba tiež pripomenúť, že švédska vláda dlhodobo vyzýva ženy, aby sa nebáli takéto prípady ohlasovať. „Tolerancia voči tomuto fenoménu sa dlhodobo znižuje. Vidíme rastúcu tendenciu obetí hlásiť znásilnenia i v prípade, že obeť nebola fyzicky zranená a nedošlo k použitiu násilia,“ dodáva hovorkyňa. O tom, že Švédsko nie je možné mechanicky porovnávať s inými krajinami, je známe už niekoľko rokov v súvislosti s prípadom zakladateľa portálu Wikileaks Juliana Assangea, ktorého vo Švédsku v roku 2010 obvinili zo sexuálneho obťažovania a znásilnenia (nemalo ísť o fyzické znásilnenie, s jednou zo žien mal mať nechránený sex, keď bola rozospatá). Svetové médiá si už v tom čase všímali, že švédske štatistiky sú v porovnaní s inými štátmi oveľa vyššie. „Švédsko eviduje trikrát viac znásilnení na 100-tisíc obyvateľov než susedné Nórsko a dvakrát viac než Spojené štáty alebo Veľká Británia,“ informovala napríklad v roku 2012 britská BBC . Migračná kríza na švédske štatistiky kriminality znovu upriamila pozornosť. Herstad totiž nie je zďaleka jediný, kto ich využíva ako argument. „Vieme, že v zahraničných médiách koluje i k tejto téme množstvo informácií, ktoré nie sú pravdivé,“ dodáva Landergård. Ďalšie Herstadovo „výbušné“ svedectvo sa týka videa, ktoré má údajne nabádať švédske dievčatá, aby mali sex s prisťahovalcami. Video „Sex på kartan“ (Mapa sexu) skutočne existuje . Ide o kreslenú inštruktážnu nahrávku, v ktorej je scénka, ako má mladý muž afrického pôvodu styk s bielym dievčaťom. Na videu je znázornené, čo sa počas vzrušenia odohráva v ľudskom tele, alebo ako si má muž nasadiť prezervatív. Video v roku 2011 vyrobila nezisková organizácia Švédska asociácia pre sexuálnu výchovu (RFSU). Podľa zástupcov organizácie vzniklo na základe podnetov od tínedžerov. „Cieľom videa je vyvolať debaty o témach, ktoré sú spojené s láskou, pubertou či so sexualitou,“ uvádza Urban Rybrink, hovorca RFSU. Video môžu podľa neho využívať učitelia ako pomôcku v rámci sexuálnej výchovy, nie je však povinné. „Nepovzbudzujeme nikoho, aby mal sex v mladom veku. Medzi mladými ľuďmi je však na túto tému veľa otázok a video na to reaguje,“ tvrdí Rybrink. Na fakte, že „hrdinom“ videa je muž tmavej pleti, nevidí nič zvláštne – prisťahovalci sú preňho bežnou súčasťou švédskej spoločnosti. „Naozaj nevieme, akú má táto vec relevanciu,“ dodáva Rybrink. Server Parlamentní listy je v súčasnosti ôsmym načítanejším spravodajským portálom v Česku (s mesačnou návštevnosťou viac než pol milióna ľudí). Nepatrí medzi typické konšpiračné weby, akými sú slovenské Hlavné správy či český Aeronet. Na rozdiel od nich sa nesústredí len na šírenie proruskej propagandy a existoval už dlhé roky pred vypuknutím vojny na Ukrajine. Na papieri vznikli v roku 2003, v roku 2008 rozbehli web, vlani v lete pridali aj slovenskú verziu. Od bežných konšpiračných webov sa líši aj tým, že má známych vlastníkov. Server Mediaguru vlani informoval , že časť podielu v Parlamentných listoch kúpil podnikateľ a politik Ivo Valenta, majiteľ hazardnej skupiny Synot, ktorý bol v roku 2014 zvolený aj do českého Senátu. „Parlamentní listy sú skutočne nezávislé médium, ktorému nikto nediktuje, čo a ako má písať,“ povedal Valenta. Druhým spolumajiteľom je Michal Voráček, ktorý predtým pôsobil v spoločnosti Ringier, ktorá donedávna v Česku vydávala najčítanejší český denník Blesk. Parlamentní listy sa profilujú ako politický bulvár. Ich názov navodzuje dojem, že ide o oficiálne médium parlamentu, v skutočnosti to tak nie je. „Obchodný model Parlamentných listov je jednoduchý: čo najvyššia čítanosť a na ňu naviazaná inzercia s minimálnymi nákladmi,“ napísali vlani české Lidové noviny . Čítanosť sa snažia dosahovať chytľavými titulkami a vyhrocovaním konfliktov. „Ako hlavný článok väčšinou publikujeme text, kde sú dva názory proti sebe. To znamená, že jeden človek povie jeden extrémny názor a druhý iný extrémny názor,“ povedal Lidovým novinám Voráček. Okrem toho sú Parlamentní listy známe aj tým, že občas šíria zavádzajúce, ak nie priamo vymyslené informácie. Vo februári 2012 publikovali správu o tom, že novo vznikajúcej rómskej politickej strane utiekol pokladník aj s peniazmi. Správa bola úplne vymyslená, Parlamentní listy sa za ňu aj ospravedlnili – napísal ju vraj externý spolupracovník, ktorého prepustili. Najnovšie sa ich veľkou témou sa stala migračná kríza. Vlani v septembri napríklad publikovali článok s titulkom: Odhaduje sa príchod 100-miliónov utečencov. Európa končí, dopadneme ako Indiáni. Išlo o anketu medzi politikmi na tému povinných kvót. Poslankyňa strany TOP 09 Jitka Chalánková serveru povedala, že bez porážky Islamského štátu môže zaplaviť Európu odhadom až 100 miliónov migrantov. Napriek tomu, že ide o zjavný nezmyslel (tento rok má podľa odhadu Vysokého komisára OSN prísť 250-tisíc utečencov) Parlamentní listy si jej slová nijak neoverovali a dali ich do titulku ako fakt. Článok sa následne masovo šíril Facebookom. K článku pridali aj sugestívnu kresbu, ako sa ruka so symbolom Európskej únie chniape po Pražskom hrade. Učiteľ a aktivista Juraj Smatana poukázal na to, že kresba pripomína nacistický plagát z čias protektorátu, v ktorom varovali pred sovietskou armádou. Parlamentní listy neskôr fotku zmenili. Navonok však Parlamentní listy pôsobia ako nestranné médium, ktoré oslovuje politikov z rôznych častí spektra. Ich slovenskej verzii poskytli v poslednej dobe rozhovory napríklad Ľubomír Galko (SaS), Andrej Hrnčiar (Sieť) alebo bývalá premiéra Iveta Radičová. Popri tom majú dlhodobo blízko k českému prezidentovi Milošovi Zemanovi, ktorý im na rozdiel od viacerých iných médií poskytuje rozhovory. Zeman zároveň patrí medzi politikov, ktorí aktívne komentujú migračnú krízu, prezident ju označuje za „ organizovanú inváziu “.
|
http://web.archive.org/web/20201025194739/https://dennikn.sk/592909/facebookom-sa-siri-propaganda-ako-migranti-rozvratili-svedsko/
|
Dobrá ZOO Dobrého anjela opäť dorazila na detské onkológie.
|
V Poprade už po druhýkrát vznikla najväčšia ZOO na svete. Počas mája mohli posielať ľudia do Dobrej ZOO kresby zvierat ako pozdrav pre pacientov na detských onkológiách.
|
Celá kampaň sa nesie v duchu hesla: Ak nemôžu ísť deti do ZOO, pošleme ZOO k nim! A je to veru tak. Na Deň detí chodievajú zdravé deti na výlety aj do zoologickej záhrady. Malí onkologickí pacienti však trávia dlhé obdobie v nemocnici a ani na Deň detí nie sú nemocnice prázdne. A tak ľudia z Dobrého anjela spolu s ďalšími dobrými ľuďmi doručili desaťtisíce zvieratiek na detské onkológie v Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici. Keďže bol sviatok detí, pripravili si aj sprievodný program a vybudovali dom pre riaditeľa ZOO. „Kampaň sa snaží pozitívnym spôsobom prepojiť svet zdravých a chorých. Sme veľmi radi, že sa zapája toľko ľudí. Zapojili aj stovky kolektívou. Školy. Škôlky. Rozprávajú sa s pedagógmi o tom, že ich kamaráti sú teraz v nemocnici a aké to je. Učia sa empatii a zároveň rozvíjajú kreativitu. A nezapojili sa len detské kolektívy ale aj pracovné. Dokonca aj pracovníci jedného poľnohospodárskeho družstva. Sme veľmi vďační Slovenskej pošte, Novartisu a ďalším partnerom, ktoý nám s touto peknou kampaňou pomohli. “ hovorí marketingová manažérka Dobrého anjela Ing. Ľudmila Kolesárová a dodáva „ Deň detí sme strávili na detských onkológiách a bolo tam naozaj veľmi dobre. Neviem, kto dáva komu viac. Či my tým deťom, alebo oni nám. Ďakujem každému, kto sa do ZOO zapojil, lebo tým vyčaril deťom úsmev na tvári v pre nich tak ťažkých časoch.“
|
http://web.archive.org/web/20221205205317/https://www.aktuality.sk/clanok/230016/dobra-zoo-dobreho-anjela-opat-dorazila-na-detske-onkologie/
|
Rafael Rafaj ako M. R. Štefánik - čudná kampaň SNS alebo súkromný projekt?
|
Rafael Rafaj, bývalý poslanec NR SR za SNS, zabáva internet. Jeho fotografie v uniforme generála Milana Rastislava Štefánika pôsobia ako recesia. Nie je to však vtip.
|
kandiduje do europarlamentu a kampaň si robí naozaj svojsky - obliekol sa do uniformy Milana Rastislava Štefánika. A to v období, keď si pripomíname 95. výročie úmrtia tejto veľkej osobnosti slovenskej histórie. Rafaj patril k najbližším a najvernejším spolupracovníkom bývalého predsedu "národniarov" Jána Slotu. V roku 2008 ho denník SME obvinil, že podpisuje svojho predsedu Slotu do prezenčnej listy NR SR. Ten to poprel. Nakoniec neprebehlo disciplináne konanie. „Je pod našu úroveň, aby sme my tu robili nejakých žiačikov v škole v kúte a zapisovali si poznámky do žiackej knižky," reagoval vtedy Rafaj. V septembri 2012, keď Slota ohlásil svoj odchod z SNS, práve Rafaj bol spolu so súčasným predsedom SNS Andrejom Dankom, najväčším kandidátom na jeho nástupcu. Prezliekanie sa do kostýmov v prospech strany mu nerobilo problém ani v minulosti, keď sa objavil v slovenskom drese, ako hokejista. Mnohí nezabudnú (OĽaNO). Vo februári 2012 došlo k incidentu, keď medzi zohnevaných kohútov mala skočiť ochranka NR SR a dať ich od seba. Matovič mal Rafaja provokovať v parlamente, keď pri svojom vystúpení držal transparent "Gorily, patríte do basy". Niektorých poslancov sa to dotklo. Zástupcovia Smeru-SD mu vraj odkázali, že on bude prvý, ktorý v base skončí. Poslanec, ktorý niečo také povie, je podľa Matoviča debil a chudák. Poslancov obviňoval zo zneužívania imunity. Procedurálny návrh mal v tom čase predseda klubu SNS Rafaj. "Chcem ním vyzvať poslancov, ktorí vyznávajú kresťanské hodnoty, aby rešpektovali 1. prikázanie z Desatora. Nevyslovíš meno Božie nadarmo Matovič," uviedol Rafaj. Ani o jeho návrhu plénum nehlasovalo .
|
http://web.archive.org/web/20221107164942/https://www.aktuality.sk/clanok/252394/rafael-rafaj-ako-m-r-stefanik-cudna-kampan-sns/
|
Zelenského vláda začína plánovať povojnovú obnovu Ukrajiny
|
Ukrajinský prezident plánuje rekonštrukciu vojnou zničenej krajiny.
|
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že jeho vláda začala plánovať povojnovú budúcnosť Ukrajiny. Informovala o tom americká spravodajská televízia CNN. V príhovore zverejnenom v noci na nedeľu Zelenskyj informoval, že v sobotu mal stretnutie venované „rekonštrukcii našich miest“. Uznal, že ide „o obrovské množstvo práce, ale (je to) stále menej, ako brániť štát vo vojne.“ Podľa CNN Zelenskyj označil súčasné obdobie za „historický okamih, okamih, keď môžeme raz a navždy vyriešiť mnohé staré problémy“ a začať so „skutočnou modernizáciou našich miest“. Spomenul v tejto súvislosti „kvalitné územné plánovanie tam, kde neexistovalo“, zohľadnenie tokov v doprave, zaručenie energetickej účinnosti, použitie ekologických materiálov i inkluzívnosť. Pripomenul aj problémy, s akými ľudia zápasia, keď sa snažia získať financie na to, aby mali vlastný byt alebo si postavili dom. Informoval, že si stanovil úlohu poskytnúť dočasné bývanie všetkým vnútorne vysídleným osobám, ktorých príbytok bol zničený vo vojne. Vysvetlil, že pôjde o dočasné bývanie, „kým im domy znovu nepostavíme“. Prioritou by podľa neho mali byť byty a domy pre veteránov vojen alebo tých, ktorí pracovali alebo pracujú v záujme spoločnosti a nemajú vlastné bývanie. Zelenskyj tiež informoval, že v pláne je aj výstavba pamätníkov, z ktorých jeden „bude vypovedať o zničenom moste v Kyjevskej oblasti, ktorý spájal mestá Irpiň a Buča s Kyjevom“. CNN pripomenula, že tento most bol únikovou cestou pre tisíce civilistov, ktorí v marci utekali pred ruským bombardovaním. Ukrajinský prezident sa v príhovore venoval aj situácii v obliehanom prístavnom meste Mariupol. Označil ju za „naďalej veľmi ťažkú“. „Je to jednoducho nehumánne. Ruská federácia to tak urobila. Zámerne. A vedome pokračuje v ničení miest. Vedome sa snaží zničiť každého, kto sa tam nachádza,“ vyhlásil Zelenskyj. Uviedol, že existujú len dva spôsoby, ako situáciu v meste ovplyvniť. „Buď partneri poskytnú Ukrajine všetky ťažké zbrane a lietadlá, ktoré potrebuje, a to bez preháňania okamžite, aby sme mohli znížiť tlak útočníkov na Mariupol a ukončiť blokádu,“ vyhlásil Zelenskyj. Ako druhý spôsob riešenia uviedol vyjednávanie, v ktorom by partneri Ukrajiny mali tiež zohrávať rozhodujúcu rolu. Ukrajinský prezident súčasne deklaroval: „Od začiatku blokády Mariupola nebolo dňa, aby sme nehľadali riešenie. Vojensky alebo diplomaticky - čokoľvek, čo je potrebné na záchranu ľudí“. Dodal, že nájsť takéto riešenie je veľmi ťažké. Zatiaľ podľa neho „neexistujú žiadne úplne reálne možnosti“, a to ani vo vojenskej a ani v diplomatickej oblasti. Roky odkrývame veľké kauzy, zaoberáme sa vplyvom oligarchov a organizovaným zločinom. Vytvárame priestor pre komplexné a nezávislé spravodajstvo, aby ste mali jednoduchší prístup k dôležitým informáciám. Vaša podpora, nech je akákoľvek veľká, nám pomáha naďalej sa rozvíjať a poskytovať bezplatný obsah pre ľudí, ktorí si ho nemôžu dovoliť.
|
http://web.archive.org/web/20220418103928/https://www.aktuality.sk/clanok/3pluCSI/zelenskeho-vlada-zacina-planovat-povojnovu-obnovu-ukrajiny/
|
Navaľnyj je presvedčený, že v spravodlivých voľbách by Putina porazil
|
Ruský opozičný líder Alexej Navaľnyj je presvedčený, že v spravodlivých prezidentských voľbách by porazil prezidenta Vladimira Putina. Uviedol to v pondelok v rozhovore pre agentúru AP.
|
Navaľnyj tvrdil, že vo voľbách nemôže vyhrať, pokiaľ Kremeľ bude kontrolovať obsah televízneho vysielania, odkiaľ dostáva informácie väčšina Rusov. Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý realizovalo a minulý týždeň zverejnilo ruské Centrum Jurija Levadu, by za Putina hlasovalo 75 percent Rusov, dodala AP. Navaľnyj sa vzhľadom na usvedčenie z trestného činu nemôže uchádzať o prezidentský úrad najbližších desať rokov, ak ho súd nezbaví viny i trestu. Zverejnením uznesenia Rady federácie o vypísaní volieb sa v pondelok v Rusku oficiálne začala predvolebná kampaň pred voľbami ruského prezidenta. Úmysel kandidovať vo voľbách ruského prezidenta, ktoré sa uskutočnia 18. marca 2018, už oznámilo 23 osôb vrátane terajšieho prezidenta Vladimira Putina. Ten minulý štvrtok na výročnej tlačovej konferencii oznámil, že do volieb ide ako nezávislý kandidát.
|
http://web.archive.org/web/20171223053309/https://www.aktuality.sk/clanok/549080/navalnyj-je-presvedceny-ze-v-spravodlivych-volbach-by-putina-porazil/
|
Päť ľudí zahynulo pri havárii malého lietadla v Keni
|
Na jeho palube bol kenský pilot a štyria turisti, z toho traja Američania.
|
Päť ľudí zahynulo pri havárii malého lietadla, ktoré sa v stredu zrútilo na západe Kene. Tri z obetí boli občania Spojených štátov, informovala agentúra AP. K havárii lietadla typu Cessna, ktoré smerovalo do mesta Lodwar ležiaceho na severe Kene, došlo v oblasti Kamwingi na západe krajiny. Na jeho palube bol kenský pilot a štyria turisti, z toho traja Američania. Národnosť štvrtého cestujúceho sa zatiaľ nepodarilo zistiť, uviedol predstaviteľ polície v meste Kericho James Mugera, podľa ktorého bude identita obetí zverejnená, keď budú upovedomení ich rodinní príslušníci. Havárií malých lietadiel v Keni v poslednom čase pribúda, mnohé z nich však nemajú smrteľné následky, konštatovala agentúra AP.
|
http://web.archive.org/web/20190214142943/https://www.aktuality.sk/clanok/667071/paet-ludi-zahynulo-pri-havarii-maleho-lietadla-v-keni/
|
Kalifornské mesto premenia na marihuanový raj
|
Americké mesto má získať originálny prívlastok.
|
Ani banské, ani kúpeľné, ani priemyselné. Ale marihuanové. Firma American Green Inc., ktorá sa zameriava na výrobu marihuanových výrobkov na liečebné účely, kupuje maličké kalifornské mestečko Nipton. Obchod za približne 5 miliónov dolárov (približne 4,2 milióna eur) je takmer na konci a po ďalších investíciách by sa malo niekdajšie mesto zlatokopov premeniť na . „Marihuanová revolúcia, ktorou prechádzajú Spojené štáty má rovnakú silu oživiť verejnosť, ako sa to v priebehu 19. storočia podarilo zlatu,“ neskrýva nadšenie z nových plánov riaditeľ spoločnosti David Gwyther. American Green chce v meste postaviť novú vlastnú továreň poháňanú obnoviteľnou energiou a dúfa, že postupne do oblasti pritiahne aj iných podnikateľov obchodujúcich s marihuanovými produktmi. V Kalifornii dekriminalizovali užívanie marihuany už v roku 1996 a do dnešného dňa tak pre lekárske účely urobilo 29 amerických štátov a hlavné mesto Washington D.C.. Mestečko Nipton ležiace 96 kilometrov od Las Vegas chcú investori premeniť na lákavú turistickú destináciu, ktorá bude „energeticky nezávislá a priateľská k marihuane“. Očakáva sa, že Nipton s príchodom nového investora doslova ožije. Mestečko, kde sa počet obyvateľstva zvykol pohybovať od 30 do 70 ľudí, v súčasnosti pripomína skôr mesto duchov. Pri poslednom sčítaní obyvateľstva narátali iba šesť osôb a domáci majú k dispozícii jednu kaviareň a malý hotel.
|
http://web.archive.org/web/20181215210847/https://www.aktuality.sk/clanok/511651/kalifornske-mesto-premenia-na-marihuanovy-raj/
|
Desať rokov bez povinnej vojny: Radšej platiť 12-tisíc profesionálov, ako báť sa stotisíc Švejkov
|
Za povinnú vojenskú službu sme vďačili cisárovi Františkovi Jozefovi I., ale najmä pruskej rozpínavosti. Všeobecná branná povinnosť vydržala s obmenami takmer 140 rokov.
|
Dnešným dňom mladí ľudia nebudú musieť chodiť na základnú vojenskú službu a naša armáda sa stala plne profesionalizovanou, oznámil minister obrany Juraj Liška v polovici roku 2005 na festivale Pohoda koniec povolávania brancov a prechod na malú, ale profesionálnu armádu. V tom čase slúžilo v kasárňach posledných 1600 odvedených vojakov. Minister povedal len to, na čo rozmýšľajúca časť Slovenska čakala roky. Vojakmi budú tí, ktorí to z akéhokoľvek dôvodu chcú, a nie tí, ktorí to z akéhokoľvek dôvodu nechcú. Vojenčina nebude nezmyselnou dvojročnou stratou času a peňazí, ale plateným zamestnaním. Z 53-tisícovej armády z roku 1993 sa stala podstatne štíhlejšia. Ubudlo približne 40-tisíc vojakov. Podľa dlhodobých strategických plánov by počet nemal prekročiť 24,5 tisíca. [poll id=“132″] Pred desiatimi rokmi prestala armáda povolávať na výkon povinnej vojenskej služby a zanikol systém odvodov platný od roku 1949. Profesionálny vojak je odvtedy dobrovoľné povolanie. Zostali problémy najmä s financovaním, modernizáciou a vytváraním aktívnych záloh z radov bývalých profesionálnych vojakov. Po desiatich rokoch začali funkcionári rezortu obrany uvažovať opäť o zmene. Objavili sa individuálne názory od znovuzavedenia povinnej vojenčiny až po aktívne zálohy a cvičiacich dobrovoľníkov. Minister obrany Martin Glváč (Smer) v polovici minulého roku vyhlásil, že je fanúšikom povinnej vojenskej služby. Neskôr doplnila hovorkyňa, že o povinnej vojenskej službe známej z minulosti neuvažujú. Zákon o dobrovoľnej vojenskej príprave je v pripomienkovom konaní. Podľa návrhu zákona by mala trvať tri mesiace. Otvorená je otázka, či zamestnávatelia budú musieť záujemcov uvoľniť, alebo nie. „Cieľom je, aby záujemcovia neboli negatívne postihovaní v súvisiacich osobných alebo pracovných aspektoch,“ konštatovala hovorkyňa rezortu Martina Balleková. Dobrovoľníci by počas troch mesiacov prípravy dostávali „istý“ finančný príspevok, ale ešte nie je jasné, koľko. Objavila sa suma do 400 eur za tri mesiace. Ročne by mohli vycvičiť okolo 150 dobrovoľníkov. Pozitívom by mohlo byť zvýhodnenie pri získavaní zamestnania, napríklad v polícii, ako povedal premiér Robert Fico. Vytváranie aktívnych záloh, ale výhradne na báze dobrovoľnosti, podporuje aj exminister obrany Ľubomír Galko. Mohlo by sa zdať, že profesionálne armády sú v západnej Európe „odjakživa“, ale nie je to tak. Prví sprofesionalizovali armádu Angličania v roku 1962, a potom bolo dlho ticho. Belgičania a Holanďania to urobili až v polovici 90. rokov, Francúzi, Španieli a Slovinci až v prvých rokoch 21. storočia. Maďari a Česi profesionalizovali armádu len krátko pred Slovenskom. Za posledné dve desaťročia sa zmenili od základov hrozby, konflikty aj spôsoby vedenia vojny – len pocit, že existuje priama úmera medzi počtom vojakov a mierou bezpečnosti, zostal. Podľa niekoľkých prieskumov verejnosť hlasuje za zavedenie brannej povinnosti väčšinovo kladne. A nielen na Slovensku. Česká televízia Nova urobila v uplynulom roku prieskum na Facebooku s jednoduchou otázkou: „Ste za znovuzavedenie povinnej vojenskej dochádzky?“ Z vyše 16-tisíc respondentov odpovedalo viac ako 11-tisíc kladne a len menej ako päť tisíc záporne. Aj 60 percent Rakúšanov sa vyslovilo v referende (2013) za zachovanie povinnej šesťmesačnej vojenskej služby. Švajčiari, ktorí nezažili dvesto rokov žiadny ozbrojený konflikt, tiež odmietli v referende zrušenie povinnej vojenčiny. Proti bolo vyše 73 percent. Alternatívou – tak ako v Rakúsku – je dlhšia, ale civilná služba. 1848 – branný zákon zaviedol všeobecnú brannú povinnosť. Dĺžka služby bola tri roky, v námorníctve štyri 1912 – službu skrátili na dva roky 1920 – povinná služba 14 mesiacov 1924 – 18 mesiacov 1933 – dva roky 1949 – nový branný zákon stanovil pre mužov od 17 do 60 rokov povinnú službu na 24 mesiacov 1990 – skrátili službu na 18 mesiacov 1992 – na 12 mesiacov 2001 – na deväť mesiacov 2004 – na šesť mesiacov 2006 – v januári sa skončila povinná vojenská služba Ako vyzerala povinná vojenčina a na čo bola dobrá? Dva roky povinnej vojenskej služby znamenali absolútnu zmenu života. Mladí muži, ak neskončili po vojne vo väzení, nikdy predtým a nikdy potom nezažili takú deštrukčnú zrážku princípov. Na jednej strane sloboda jednotlivca a filozofia nenásilia, na druhej „povinná“ armáda, ktorá je slovníkom sociológa Ervinga Goffmana „totálna inštitúcia“. Goffmanova totálna inštitúcia je priestor, spravidla ohraničený, kde sú všetky stránky života jednotlivca podriadené a riadené vlastnými pravidlami, diametrálne odlišnými od civilného života. Československá armáda sovietskeho typu, začlenená do socialistického Varšavského paktu, cielene od príchodu brancov pracovala na odstránení individuality. Pôvodné „ja“ úspešne nahradzovali novým, použiteľným len v úzkom uzavretom priestore kasární. Jednotlivca zbavili najprv všetkého, čo si so sebou priniesol, a potom ostrihali. Rovnaký odev, rovnaký účes… Tri mesiace v takzvanom „prijímači“ za múrom kasární, bez akejkoľvek možnosti kontaktu s vonkajším svetom, a ďalšie mesiace ponižujúcej „mazáckej“ vojny urobili postupne z individuality objekt, ktorým sa dala „nakŕmiť“ administratívna mašinéria armády. Päťdesiatnička Olga Majerová zo Žiaru nad Hronom je dnes vydatá matka troch detí. Po vyše tridsiatich rokoch si spomína, ako jej terajší manžel odchádzal na vojnu. Keď odchádzal na Moravu, vôbec si to neuvedomovala. Išla na druhý deň do školy a povedala kamarátke, že Ivan odišiel na dva roky. „Prvý raz som ho videla po troch mesiacoch. Schudnutý, možno o pätnásť kilogramov, strhaný, iný… zľakla som sa ho,“ hovorí. Neskôr sa občas stretli. Nejaké „opušťáky“, dve dovolenky, návštevy, v najhoršom útek z kasární na pár hodín. Mobilné telefóny, internet a email neexistovali. Len listy. „Jednotlivci sú tu dlhodobo izolovaní, ich individualita je potlačená a ich životy sú riadené vedením inštitúcie,“ opísal systém fungovania totálnej inštitúcie Goffman. Od príchodu do kasární je už všetko vynútené, dopredu naplánované a podriadené splneniu akéhokoľvek, aj absurdného cieľa totálnej inštitúcie. „Bariéry oddeľujúce rôzne sféry života – ako napríklad spánok, hra, práca – sú odstránené. Všetky sa odohrávajú v totálnej inštitúcii,“ uviedol Goffman. Česká antropologička Hana Červinková, autorka zaujímavej knihy Playing Soldiers in Bohemia (Hra na vojakov v Česku), dlhodobo pracovala na vedeckej úlohe priamo v „predprofesionálnej“ armáde. Ťažiskom štúdie je grotesknosť, absurdita a „prízrak“ dobrého vojaka Švejka, ktorý transformujúcu sa českú armádu prenasleduje na ceste k novému „řádu věcí“. Červinková tvrdí, že verejnosť nevnímala bývalú Československú ľudovú armádu – najmä nie po roku 1968 – ako úctyhodnú inštitúciu na obranu územia a občanov, ale naopak, ako spojenca nepriateľa. „Československá armáda, pešiak sovietskej koloniálnej ríše, nikdy vo svojej histórii nebojovala – prvý raz bola demobilizovaná pri nemeckej a neskôr pri sovietskej okupácii,“ napísala antropologička v knihe. Vstup do NATO a začlenenie do demokratických štruktúr postavil post-socialistickú armádu pred novú úlohu. Totálnu zmenu, ktorej prostriedkom je profesionalizácia a zrušenie brannej povinnosti. Preprogramovanie zhrdzaveného stroja trvalo roky. Od novembrovej revolúcie ich ubehlo šestnásť. Antropológ a účastník misií v bývalej Juhoslávii a Afganistane Radan Haluzík presúva pocit absurdity aj do súčasnosti. Hovorí o známej úvahe, že armády trénujú na vojnu minulú, a nie na tú budúcu, o ktorej charaktere zatiaľ nevedia. Na cvičiskách sa podľa neho odohráva teda ritualizované predstavenie, politické divadlo, alebo ako uvádza názov knihy, akási hra na vojakov. „Moderná armáda…, ktorá celé dekády trénuje a čaká na svoju príležitosť, o ktorej nikto nevie, či vôbec príde a ako bude vyzerať, je… inštitúciou, ktorá pocit absurdity magneticky priťahuje,“ myslí si Haluzík.
|
http://web.archive.org/web/20200922085834/https://dennikn.sk/208946/desat-rokov-bez-povinnej-vojny-radsej-platit-12-tisic-profesionalov-ako-bat-sa-stotisic-svejkov/
|
Brusel je nadávka neprávom
|
Slovenská polročná európska šanca sa premárnila. Európski úradníci a bruselskí umelci sú sklamaní, ako biedne Slovensko využilo svoje predsedníctvo.
|
Holanďan Abram Muller vyštudoval slavistiku, v osemdesiatych rokoch v Rotterdame skôr obskúrny odbor. Na rozdiel od väčšiny pedagógov a študentov sa nezameriaval na preferovaný ruský ani poľský jazyk a literatúru, ale lákali ho oveľa menší susedia. Už ako študent začal objavovať Česko i Slovensko a neprestal dodnes. Po Nežnej revolúcii na univerzite pomáhal zakladať holandské štúdiá. Oženil sa so Slovenkou. Pre našu kultúru predstavuje jeho zameranie veľký dar. Už preložil Rudolfa Slobodu aj Ballu a jedno sympatické vydavateľstvo dokonca presvedčil na založenie slovenskej knižnej edície. Najnovšie vyšla antológia súčasných poviedok, ktorú sme so Zuskou Kepplovou a Pavlom Rankovom predstavili v Bruseli. Podujatie sa konalo v monumentálnom paláci krásnych umení Bozar z roku 1927, kde sa nachádzajú výstavné priestory, divadlo, kiná aj kultová koncertná sála, kde pár dní predtým spievali Cecilia Bartoli či Magdaléna Kožená. Na prelome novembra a decembra sa v Bozari konali tri podujatia venované slovenskej kultúre. Astorka hosťovala s vydarenou Jamou deravou. Filmár Dušan Hanák mal trocha smolu, pretože mu na poslednú chvíľu zmenili premietacie časy Papierových hláv a Obrazov starého sveta. Našu debatu moderovala známa belgická spisovateľka Annelies Verbeke, ktorej knižky vyšli aj v češtine, a ktorá zbierku našich poviedok pochválila v dôležitých flámskych novinách. Hlavnú zásluhu na organizácii mal Stanislav Vallo, veľvyslanec v Belgicku a jeden z našich najlepších kultúrnych diplomatov. Vystačil si na to s mikroskopickým rozpočtom. Ani na veľké podujatia nepotreboval sprostredkovateľské agentúry. Prekladateľ Umberta Eca a ďalších významných autorov po pôsobení v Ríme a Paríži pochopil, že krajiny najviac zblíži tvorivosť. Jeho enormná snaha si zaslúži poďakovanie a obdiv. Dramaturgovia Bozara aj európski úradníci však vyjadrili sklamanie, ako biedne Slovensko – napriek predsedníckemu personálu a rozpočtu – počas uplynulého polroka odprezentovalo svoju kultúru. Aj oveľa menšie pobaltské štáty pripravili omnoho bohatšie a pestrejšie programy. Miestni nechápali, prečo slovenskí politici hovoria o predsedníctve ako o úspechu, oni ho považujú za premárnenú šancu. Slovo Brusel sa u nás, žiaľ, stalo nadávkou. Pritom je to fascinujúce európske veľkomesto. Prijalo nás ako väčšinu svojich cudzincov: trocha s obavami, no otvorene, tolerantne a zvedavo.
|
http://web.archive.org/web/20221205142842/https://dennikn.sk/631030/brusel-je-nadavka-nepravom/
|
Na severe Slovenska sa zrazilo 5 áut, cestu na čas uzavreli
|
Na ceste medzi Tatranskou a Veľkou Lomnicou došlo v sobotu predpoludním k dopravnej nehode piatich motorových vozidiel. Cestu tam na čas uzavreli.
|
Ako TASR informovala operačná dôstojníčka Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Prešove, na mieste zasahovali štyria kežmarskí hasiči s jedným kusom techniky. „Z účastníkov nehody sme ošetrili a do nemocnice v Poprade previezli 9-ročné dieťa. Dôvodom bolo podozrenie z poranenia chrbtice,“ uviedla v tejto súvislosti pre TASR hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR Alena Krčová.
|
http://web.archive.org/web/20180101164153/https://www.aktuality.sk/clanok/551545/na-severe-slovenska-sa-zrazilo-5-aut-cestu-na-cas-uzavreli/
|
V Alabame popravili muža za vraždu dievčaťa, ktorú spáchal v roku 1995
|
V americkom štáte Alabama popravili vo štvrtok 42-ročného Dominiqua Raya odsúdeného na smrť za znásilnenie a vraždu 15-ročného dievčaťa, ktorú spáchal v roku 1995. Informovala o tom v piatok agentúra AP.
|
Raya, ktorý bol moslim, popravili smrtiacou injekciou v štátnej väznici v meste Atmore po tom, čo Najvyšší súd Spojených štátov zrušil stredajšie rozhodnutie súdu nižšieho stupňa o odklade výkonu popravy z dôvodu porušenia jeho náboženských práv. Ray totiž argumentoval, že systém výkonu popráv v Alabame zvýhodňuje kresťanov, pretože väzenský kaplán môže byť prítomný pri aplikácii smrtiacej injekcie odsúdenému, zatiaľ čo jeho imámovi vedenie väznice účasť na poprave nepovolilo. Raya odsúdili v roku 1999 za znásilnenie a vraždu Tiffany Harvillovej, ktorá zmizla z miesta svojho bydliska v meste Selma 15. júla 1995. Jej telo v pokročilom štádiu rozkladu sa našlo o mesiac neskôr.
|
http://web.archive.org/web/20190213004938/https://www.aktuality.sk/clanok/665532/v-alabame-popravili-muza-za-vrazdu-dievcata-ktoru-spachal-v-roku-1995/
|
Koronavírus: WHO kritizuje bohaté krajiny za tretie dávky vakcín
|
Podávanie tretích dávok prirovnali k rozdávaniu záchranných viest pre tých, ktorí ich už majú a zanechaniu ďalších bez záchranných viest, aby sa utopili.
|
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v stredu kritizovala bohaté krajiny za to, že sa náhlia s podávaním tretích dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19. Milióny ľudí na svete ešte nedostali ani prvú dávku, pripomína WHO, informovala agentúra AFP. Podľa expertov WHO nie je k dispozícii dostatok dôkazov o tom, že dodatočné dávky vakcín sú potrebné. Ich podávanie v období, keď mnohí ľudia na svoje prvé dávky stále len čakajú, experti označili za nemorálne. „Plánujeme rozdať ďalšie záchranné vesty ľuďom, ktorí už záchranné vesty majú, a ďalších ľudí nechávame utopiť sa bez jedinej záchrannej vesty," povedal riaditeľ programu WHO pre mimoriadne situácie Mike Ryan. Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus povedal, že „rozhodujúce je" zaočkovať a chrániť najviac zraniteľných ľudí predtým, ako sa začne s podávaním tretích dávok. Tedros ešte v stredu 4. augusta vyzval na odloženie podávania tretích dávok vakcín proti koronavírusu, aby boli očkovacie látky dostupné aj pre chudobné krajiny. Viaceré krajiny však s podávaním tretej dávky už začali s cieľom bojovať proti delta variantu koronavírusu. Predstavitelia amerických zdravotníckych úradov v stredu oznámili, že Spojené štáty začnú na budúci mesiac distribuovať tretie dávky očkovacích látok proti covidu, pretože nové dáta ukazujú, že ochrana proti ochoreniu sa časom zhoršuje.
|
http://web.archive.org/web/20211207095113/https://www.aktuality.sk/clanok/pep4hj7/koronavirus-who-kritizuje-bohate-krajiny-za-tretie-davky-vakcin/
|
SaS nesúhlasí so všetkými návrhmi konzília. Je proti zavedeniu núdzového stavu a zákazu vychádzania
|
Zásadné nie hovoria liberáli zatváraniu škôl mimo pravidiel školského automatu, zatváraniu prevádzok po 22.00 hod. aj pre očkovaných či zavedeniu núdzového stavu a zákazu vychádzania.
|
Koaličná strana Sloboda a Solidarita (SaS) nesúhlasí so všetkými návrhmi konzília odborníkov, ako riešiť zhoršujúcu sa pandemickú situáciu na Slovensku. Vyslať jasný signál Systémovým krokom na zvýšenie motivácie na očkovanie proti ochoreniu , a tým aj na zvládnutie pandémie, je podľa SaS vyslať spoločnosti jasný signál, že pre zaočkovaných sa pandémia skončila. Konzíliu odborníkov, ako strana tvrdí, navrhla viaceré opatrenia. Niektoré boli akceptované, iné nie. " ," uviedla poslankyňa Národnej rady a predsedníčka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková. SaS vidí prioritu najmä v motivácii ľudí očkovať sa a nie v zatváraní všetkých prevádzok v bordových a čiernych okresoch aj pre zaočkovaných. Liberáli nevidia riešenie v povinnom očkovaní rizikových skupín, pretože vzhľadom na akútny nedostatok pracovníkov na Slovensku to môže znamenať kolaps zdravotníctva a sociálnej starostlivosti. " ," uviedla Bittó Cigániková. Riešením podľa nej je tiež rozšírené zverejňovanie COVID štatistík o mŕtvych a ľuďoch napojených na umelú pľúcnu ventiláciu v rozdelení očkovaní a neočkovaní, otvorenie čakárne na tretiu dávku vakcíny pre všetky vekové kategórie a maximálna sloboda pre očkovaných. Konzílium odborníkov navrhuje obmedziť pohyb neočkovaných v čiernych okresoch. Odporúča tiež obmedziť prezenčnú výučbu v školách s horšou situáciou. Odborníci by tiež zvážili povinné očkovanie pre vybrané skupiny obyvateľov. V červenej a horšej farbe okresu by sa mal podľa odborníkov vyžadovať od zamestnancov test, potvrdenie o očkovaní alebo prekonaní ochorenia.
|
http://web.archive.org/web/20220630104126/https://hnonline.sk/slovensko/12667739-sas-nesuhlasi-so-vsetkymi-navrhmi-konzilia-je-proti-zavedeniu-nudzoveho-stavu-a-zakazu-vychadzania
|
Kollár: O zvrchovanosť by sme mali bojovať viac
|
O zvrchovanosť by sme mali viac bojovať a neodovzdať všetky kompetencie do Bruselu.
|
Pre TASR to vyhlásil predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár v súvislosti s dnešným Výročím Deklarácie o zvrchovanosti SR. Prijatie deklarácie si Kollár bude pripomínať. "A budem si veľmi želať, aby sme zvrchovanosť nestratili! Lebo aký smer nabrala EÚ, tak si o chvíľu budeme pripomínať stratu zvrchovanosti a toto ma podstatne viacej trápi. Či si ju uchováme," uviedol Kollár. Prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR si pripomína aj predseda SNS a parlamentu Andrej Danko. „Tento okamih sa vpísal do našich dejín ako začiatok budovania nášho moderného štátu. Už aj pre tragické udalosti posledných dní, treba byť o to viac hrdý na územie v ktorom žijeme, na národ, ktorý spoločne tvoríme, na hodnoty a históriu, na ktorú nezabúdame a ktorú si musíme pripomínať,“ píše na sociálnej sieti Facebook Danko. Deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR si pripomíname už 24-krát. Slovenská národná rada (SNR) ju schválila v roku 1992 v rámci bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vyhlásila ňou zvrchovanosť SR. Deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR - 17. júl je na základe zákona NR SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom SR. Na oslavu prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR sa každoročne stretávali viacerí občania pri vatrách, ktoré dostali názov Vatry zvrchovanosti.
|
http://web.archive.org/web/20160729030927/http://www.aktuality.sk:80/clanok/356558/kollar-o-zvrchovanost-by-sme-mali-bojovat-viac/
|
Budúci vinári získali cennú podporu
|
Lidl spolu so svojimi zákazníkmi opäť podporil Strednú odbornú školu vinársko-ovocinárskej
|
Recept na propagáciu mladých slovenských vinárov je úspešne zvládnutý. V poradí už tretia akcia, v rámci ktorej zaradil Lidl do predaja vína od Strednej odbornej školy vinársko-ovocinárskej, dopadla mimoriadne dobre. Študenti jedinej slovenskej školy, ktorá vzdeláva budúcich vinárov, opäť získali hodnotnú podporu, tentoraz v hodnote 5 500 €. povedala Ing. Monika Kisová, riaditeľka spomenutej školy. Časť získaných prostriedkov použije škola na organizáciu zahraničnej odbornej exkurzie. Budúci vinohradníci sa môžu inšpirovať a získať cenné poznatky priamo z praxe. Druhá časť bude slúžiť na vybudovanie študentskej oddychovej zóny vo vnútrobloku SOŠ v Modre. vysvetlila M. Kisová. Lidl ponúkal od 31. augusta vo všetkých svojich 157 predajniach štyri biele vína z produkcie spomínanej SOŠ, jedinej svojho zamerania na Slovensku, a za každú predanú fľašu venoval škole 1 € na skvalitnenie vzdelávacieho procesu. Konkrétne to boli Rulandské šedé, Tramín červený, Chardonnay a Muškát Ottonel s jednotnou cenou 4,99 €. Za podporu v prvom roku projektu si škola zakúpila nerezový lis hydrolis, vďaka ktorému dokáže z rmutu získať viacej kvalitného muštu než predtým. O rok neskôr si vďaka prostriedkom od Lidla SOŠ zaobstarala barikové sudy, ktoré sú určené na výrobu červeného vína. Škola môže aj vďaka tejto podpore vyrábať červené víno z mladej slovenskej odrody Dunaj v lahodnej kvalite. povedal Martin Nagy, konateľ Lidl Slovenská republika zodpovedný za rezort nákupu. Lidl dlhodobo realizuje viacero projektov určených na podporu slovenských dodávateľov. Všetky z nich pritom platia vo všetkých 157 predajniach Lidla na Slovensku, čím sa odlišujú od viacerých podobných iniciatív. Lidl má vo svojej ponuke obľúbené „domáce“ tematické týždne „Vyrobené na Slovensku“ a „Retro“, oslovuje slovenských dodávateľov výzvou „Dajte o sebe vedieť“ a organizuje pre nich tiež vzdelávacie podujatia. V roku 2021 uviedol Lidl na trh novú privátnu značku – Slovenskô, pod ktorou zákazníkom ponúka typicky slovenské výrobky od domácich dodávateľov. Svoju ponuku môžu reťazcu poslať prostredníctvom elektronického formulára: . V predošlom obchodnom roku zvýšil diskont počet slovenských dodávateľov o štvrtinu a obrat s nimi narástol o viac ako 16%. Lidl aktuálne spolupracuje s 279 slovenskými dodávateľmi, ktorým za ich výrobky zaplatil v roku 2021 bezmála 450 miliónov eur v nákupných cenách. To znamená, že presne takúto sumu dostali dodávatelia od Lidlu na svoje účty. Firmy zo Slovenska zároveň zaviezli 36% zo všetkého potravinového tovaru pre Lidl Slovenská republika, čo predstavuje najväčší podiel závozu pre diskontný reťazec. Druhú priečku obsadili firmy z Českej republiky, tretí boli nemeckí dodávatelia. O aktivitách Strednej odbornej školy vinársko-ovocinárskej v Modre sa dozviete viac na jej webovej stránke: . Vždy aktuálne a zaujímavé informácie o spoločnosti Lidl Slovenská republika nájdete na www.lidl.sk, a na sociálnych sieťach. Facebook: Instagram: YouTube Lidl Slovensko: YouTube Kuchynalidla: LinkedIn:
|
http://web.archive.org/web/20221128175833/https://www.aktuality.sk/clanok/D7nCWMC/buduci-vinari-ziskali-cennu-podporu/
|
Nulové znečisťovanie ovzdušia, vody a pôdy. Európska zelená dohoda
|
V Európe i vo svete pociťujeme čoraz viac dosahy meniacej sa klímy i zhoršovania stavu životného prostredia. Tieto zmeny predstavujú existenčnú hrozbu pre nás všetkých. V odpovedi na túto situáciu prišla Európska komisia s novým plánom na dosiahnutie nulového znečistenia ovzdušia, vody a pôdy v Európe.
|
Plán na dosiahnutie nulového znečistenia ovzdušia, vody a pôdy je kľúčovou súčasťou Európskej zelenej dohody a hlavnou témou tohtoročného Zeleného týždňa EÚ, ktorý sa koná online počas prvého júnového týždňa. V Európskej zelenej dohode sa podrobne uvádza, ako dosiahnuť, aby sa Európa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Obsahuje návrh novej stratégie udržateľného a inkluzívneho rastu na podporu hospodárstva, zlepšenie zdravia a kvality života ľudí, starostlivosti o prírodu a kladie dôraz na to, aby sa na nikoho nezabudlo. Plán nulového znečisťovania sa týka nielen vzduchu, vody a pôdy, ale aj spotrebného tovaru alebo otázky znečisťovania hlukom. V Európskej zelenej dohode sa stanovil cieľ dosiahnuť nulové znečisťovanie do roku 2050, aby sme všetci mohli žiť na čistej planéte a v netoxickom prostredí. Ak sa nám to má podariť, musíme zaručiť zníženie miery znečisťovania na úrovne, ktoré by už nemali byť škodlivé pre zdravie a prírodné ekosystémy, a neprekračovať hranice toho, čo naša planéta dokáže uniesť. Znamená to, že musíme nanovo premyslieť spôsob navrhovania výrobkov a služieb, ako aj spôsoby ich výroby, dodávania, poskytovania, ale aj využívania a zneškodňovania. Všetky relevantné politiky EÚ tak budú musieť rešpektovať aspekty prevencie znečisťovania. ►1 z 8 úmrtí v EÚ je spôsobené znečistením? ► znečistenie môže spôsobovať rakovinu, ochorenia srdca, pľúcne ochorenia, duševné a neurologické choroby či cukrovku? ► znečistenie prispieva k prehlbovaniu nerovností v spoločnosti a najviac dolieha na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov? ► znečistenie je 1 z 5 hlavných príčin straty biodiverzity a ohrozuje prežitie viac ako 1 milióna z odhadovaných 8 miliónov druhov rastlín a živočíchov na planéte? Cieľom Európskeho plánu nulového znečistenia je do roku 2050 dosiahnuť takú nízku úroveň znečistenia, že nebude predstavovať hrozbu pre zdravie ľudí a pre prírodné ekosystémy. Plán predstavil niekoľko čiastkových cieľov, ktoré pomôžu znižovať dosahy znečistenia v rôznych oblastiach. Napríklad znečistené ovzdušie spôsobuje množstvo predčasných úmrtí. Plán prispeje k zlepšeniu kvality ovzdušia a jeho cieľom je znížiť straty na ľudských životoch o 55 %. O 25 % by sa mal znížiť aj počet ekosystémov, v ktorých znečistené ovzdušie ohrozuje biodiverzitu. Plán obsahuje aj cieľ zredukovať na polovicu množstvo odpadov a plastov, ktoré sa dostávajú do oceánov. V prípade mikroplastov uvoľňovaných do životného prostredia by malo dôjsť k zníženiu o 30 %. Ambíciou je aj výrazná redukcia miery vzniku odpadov a zníženie objemu zvyškového komunálneho odpadu o 50 %. Čo sa týka znečisťovania pôd, európsky plán upozorňuje aj na vysokú mieru straty živín v dôsledku intenzívneho používania pesticídov. Plán navrhuje aj zníženie množstva ľudí chronicky vystavených škodlivému hluku z dopravy o takmer jednu tretinu. Okrem cieľov plán načrtáva aj viaceré iniciatívy a opatrenia, ako tieto ciele dosiahnuť. Dôležitým krokom je zladenie európskych noriem kvality ovzdušia s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie, ale aj preskúmanie noriem, ktoré posudzujú kvalitu európskych vôd. Pôdu potrebujeme nielen neznečisťovať, ale napredovať v jej revitalizácii. Komisia odporúča preskúmanie väčšiny právnych predpisov o odpade, ktoré by mali byť prispôsobené zásadám čistého a obehového hospodárstva. Európska komisia v pláne navrhla zriadiť aj tzv. živé laboratóriá. Sú to laboratóriá zamerané na hľadanie zelených digitálnych a inteligentných riešení na dosiahnutie nulového znečisťovania. Na to, aby sme zastavili znečisťovanie kontinentu, musíme spojiť sily a zdieľať medzi sebou svoje skúsenosti. Pri presadzovaní pravidiel o nulovom znečisťovaní bude potrebná spolupráca medzi jednotlivými orgánmi životného prostredia. Stredobodom Európskej zelenej dohody je stratégia „Z farmy na stôl“, ktorá predstavuje prechod na zdravší a udržateľný potravinový systém EÚ. Táto stratégia ponúka komplexné riešenia výziev súvisiacich s udržateľnosťou potravinových systémov, pričom konštatuje neoddeliteľné puto medzi zdravím ľudí, zdravím spoločností a zdravím planéty. Európska zelená dohoda zlepší kvalitu života a zdravie občanov a budúcich generácií: ► Čistejší vzduch, voda a pôda ► Čistejšia energia ► Opätovne použiteľné alebo recyklovateľné obaly, menej odpadu ► Zdravšie potraviny ► Menej pesticídov, antibiotík a hnojív ► Renovované obydlia, školy a nemocnice ► Lepšie alternatívy verejnej dopravy ► Viac nabíjacích staníc pre elektromobily ► Lepšie zdravie pre súčasné a budúce generácie ► Viac výrobkov šetrných k životnému prostrediu v našich obchodoch Keď hovoríme o stratégii Z farmy na stôl, tak hovoríme aj o potravinách, a teda téme, ktorá sa týka úplne každého Európana. Bez potravín jednoducho nemôžeme žiť. Nechceme, aby naše potraviny obsahovali toxické látky alebo boli inak nebezpečné. Naše životné prostredie však niekedy ide proti našim požiadavkám. Znamená to, že práve znečisťovaním životného prostredia, či už vody, ovzdušia alebo pôdy, vytvárame prostredie, ktoré môže naše potraviny nepriaznivo ovplyvniť. Preto stratégia komplexne pozerá na to, ako dosiahnuť vysokú mieru bezpečnosti a kvality potravín. Nie je pritom rozumné primárne vytvoriť a potom následne riešiť problémy, je, samozrejme, lepšie im predchádzať, a to do takej miery, ako je to len možné. Pre mňa osobne je mimoriadne dôležité, že sa konečne dostáva do povedomia aj problematika pôdy a pridáva sa k štandardným odvetviam životného prostredia, akými sú ovzdušie, voda alebo odpady, ktoré už dlhšie sledujeme. Domnievame sa, že pôda je večná a bude večne napĺňať svoju funkciu. No neuvedomujeme si, že svojimi postupmi ju často poškodzujeme a degradujeme. Tým strácame jednak jej produkčnú schopnosť, ale aj schopnosť zadržiavať vodu či uvoľňovať živiny, ktoré sú prospešné pre pestované plodiny. Doteraz v Európe neexistovali žiadne dohodnuté normy, ktoré by sa komplexne pozerali na problematiku ochrany pôdy. Práve nový akčný plán, ktorý je súčasťou Európskej zelenej dohody, je prvým náznakom, ktorý pôde prikladá širšiu dôležitosť. Pôda má totiž, samozrejme, význam pre pestovanie potravín, ale rovnako dôležitá je aj pre celý ekosystém. Akčný plán, ktorý je súčasťou celoeurópskej stratégie, naznačuje prvky, na ktoré sa potrebujeme zamerať. Patrí sem napríklad zníženie objemu minerálnych hnojív, ktoré vytvárajú problémy s eutrofizáciou vôd, alebo zníženie používania toxických látok vrátane pesticídov. Tieto problémy už v povedomí máme a uvedomujeme si ich dôležitosť, no naše poľnohospodárske systémy sú často práve od týchto spôsobov pestovania potravín závislé. Musíme preto hľadať nové cesty pestovania potravín a práve nový akčný plán prináša jednu z odpovedí, ako na to. Denný prehľad správ emailom Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu. Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.
|
http://web.archive.org/web/20210921040408/https://hnonline.sk/pr-clanky/7748909-nulove-znecistovanie-ovzdusia-vody-a-pody-europska-zelena-dohoda
|
ANALÝZA: Ako sa zmení východ, ak získa piatu automobilku?
|
Už v minulosti Volvo, pôvodom švédska značka s čínskym majiteľom, ohlasovalo veľké zmeny.
|
povedal vlani v novembri finančný riaditeľ spoločnosti Volvo Bjorn Annwall nemeckému portálu Automobilwoche. Kde by mohol stáť, nešpecifikoval. Firma sa zrejme vtedy pozerala aj po možných lokalitách. A do hľadáčika sa dostalo aj Slovensko. V medzinárodnej konkurencii sa mal ocitnúť aj nový strategický park Valaliky pri Košiciach, o čom ako prvý informoval Denník N. Rovnakú informáciu potvrdili viaceré zdroje aj pre HN. Má ísť o jedného z troch možných záujemcov. Presné parametre investície nie sú známe. Niečo sa však dá vyčítať z plánov, ktoré automobilka komunikovala v minulosti. Aktuálne má Volvo, ktoré vlastní čínsky Geely Holding, šesť závodov. V Európe sú dva z nich – jeden v švédskej...
|
http://web.archive.org/web/20220704111140/https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/24199827-analyza-ako-sa-zmeni-vychod-ak-ziska-piatu-automobilku
|
Írsky premiér a Únia reagujú na zabitie novinárky v Londonderry
|
Na štvrtkovú streľbu, pri ktorej zomrela 29-ročná novinárka Lyra McKeeová, reagovala aj britská premiérka Theresa Mayová.
|
Belfast/Dublin/Brusel 19. apríla (TASR) - Írsky premiér Leo Varadkar v reakcii na nepokoje v severoírskom meste Londonderry v piatok upozornil, že „nemôžeme dovoliť tým, ktorí chcú šíriť násilie, strach a nenávisť, aby nás vtiahli späť do minulosti“. Napísala o tom agentúra AFP. Na štvrtkovú streľbu, pri ktorej zomrela 29-ročná novinárka Lyra McKeeová, reagovala aj britská premiérka Theresa Mayová s tým, že šlo o „šokujúce a naozaj nezmyselné“ zabitie. Streľbu v Severnom Írsku odsúdil aj hovorca Európskej komisie (EK). "Odsudzujeme takéto násilie a sme presvedčení, že príslušné britské orgány zistia presné okolnosti tejto tragickej udalosti," dodal. Neznámy strelec vypálil v meste Londonderry vo štvrtok večer okolo 23.00 h miestneho času niekoľko rán smerom na policajtov a novinárku McKeeovú, ktorú postrelil. Zranenú novinárku okamžite previezli do nemocnice, kde však zraneniam podľahla. Polícia Severného Írska (PSNI) krátko po polnoci v noci na piatok v správe na Twitteri potvrdila, že pri večernej prestrelke v štvrti írskych nacionalistov Creggan zastrelili 29-ročnú ženu. Neskôr spresnila, že obeťou je McKeeová. Podľa polície šlo o teroristický čin. Incident sa stal krátko pred veľkonočným víkendom, počas ktorého si írski republikáni nesúhlasiaci s britskou prítomnosťou v Severnom Írsku pripomínajú výročie veľkonočného povstania proti britskej nadvláde v roku 1916.
|
http://web.archive.org/web/20190420142928/https://www.aktuality.sk/clanok/685956/irsky-premier-i-eu-reaguju-na-zabitie-novinarky-pocas-strelby-v-londonderry/
|
Hlucháne už nemajú kam preletieť, tlačia sa na posledných kúskoch
|
Úhyn hlucháňa už nezastaví ani okamžitý zákaz ťažby. Program záchrany hlucháňa, ktorý si dalo vypracovať ministerstvo životného prostredia, za 2 roky ochránil územie iba pre 15 hlucháňov. Hynú však stovky.
|
V najbližších rokoch sa zníži počet hlucháňov aj o polovicu. Ťažba, ktorá v jeho biotopoch stále pokračuje, ho však môže aj úplne vyhubiť. Ak by sme hlucháňa nechceli chrániť, v lesoch by to vyzeralo presne tak, ako teraz, tvrdí tvorca strategického dokumentu Program záchrany hlucháňa hôrneho a vedec Martin Mikoláš. Hoci máme viaceré nástroje na jeho ochranu, v praxi chránime ani nie štvrtinu územia, kde sa hlucháň vyskytuje, čo predstavuje zhruba 123 kilometrov štvorcových (lesy v 5. stupni ochrany). Zvyšné územia, hoci väčšinou ide o územia európskeho významu, naše zákony proti ťažbe nechránia. Za to nám hrozí aj žaloba na Súdnom dvore, ku ktorej sa má tento týždeň Európska komisia vyjadriť. Áno, skôr sa ale môžeme prikláňať k tej spodnej hranici, pretože sčítanie platilo pre rok 2015 a odvtedy vyťažili ďalšie hluchánie lesy. Vo väčšine prípadov dôjde ku kompletnému zániku lokality. Ak aj mali hlucháne, kde preletieť, nemusí ísť o najlepší biotop. Takže, na niektorých lokalitách mohla jeho populácia stúpnuť, ale je to len dočasný stav. Ak si pozriete súčasnú rozlohu holín a mladších hustých hospodárskych lesov, ktoré sú pre hlucháňa nevhodné, je evidentné, že hlucháne už nemajú kam preletieť. Tlačia sa v posledných fragmentoch vhodných lesov, a to dokonca aj v jadrovej zóne jeho výskytu. Jeden hlucháň využíva zhruba 550 hektárov. Ich teritóriá sa samozrejme prekrývajú, ale dá sa povedať, že v stredoerurópskych podmienkach na 100 hektárov pripadnú najviac dva jedince, pričom 1 hektár si môžeme predstaviť ako približne dve futbalové ihriská. Na to, aby sme hlucháňovu populáciu stabilizovali, potrebujeme v prvom rade urýchlene zastaviť ťažbu hlucháních lesov na území približne 30 až 40-tisíc hektároch, čo je menej ako 2 % lesov. A sú to predovšetkým lesy ochranné, v ktorých sa v minulosti takmer vôbec nezasahovalo, práve z dôvodu prioritných ochranných funkcií lesa (voda, pôda). Odkedy je tento dokument platný, podarilo sa ochrániť iba približne 750 hektárov hlucháních lesov, prevažne v súkromnom vlastníctve, kde boli majitelia lesa ochotní zastaviť ťažbu za kompenzácie, ktoré im hradí štát. To znamená, že sa podarilo stabilizovať životný priestor pre zhruba 15 jedincov hlucháňa. Aké sú teda vyhliadky na prežitie tohto vzácneho druhu je asi pri týchto číslach jasné každému. Paradoxne, na štátnych lesoch sú zatiaľ aktivity na ochranu hlucháňa minimálne, pritom ide o celospoločenský záujem zachovania druhu a štát má nástroje ako ťažbu biotopov hlucháňa zastaviť celoplošne. Využíva predovšetkým staré a presvetlené horské lesy s bohatou pokryvnosťou čučoriedky. Hlucháň môže žiť aj v prirodzených lesoch narušených vetrom alebo lykožrútom. Poznáme výskumy napríklad zo Šumavy, kde vďaka ponechaniu lesa na samovývoj došlo k nárastu hluchánej populácie. Môžeme povedať, že rovnaký trend sa ukazuje napríklad aj v Tichej a Kôprovej doline. Hlucháne sa tu ukazujú už aj na miestach, kde predtým neboli. Konkrétny výskum v tejto oblasti však zatiaľ nerobím. Áno, v Nízkych Tatrách ubudlo od roku 2004 zhruba 70 kilometrov štvorcových vhodných biotopov. Všetko to boli ochranné lesy v 3. stupni ochrany, kde dnes zákon umožňuje ťažbu. Boli to prirodzené lesy, staršie ako 150 rokov. Treba povedať, že Nízke Tatry majú vzhľadom na svoju centrálnu polohu a rozlohu lesov (cca 1132 kilometrov štvorcových) kľúčový význam pre prežitie hlucháňa. Narušenie tejto populácie je hrozbou pre celú populáciu hlucháňa v Západných Karpatoch. Veľkoplošne sa však vyťažili aj biotopy v Levočských vrchoch, Stolických vrchoch, Muránskej planine, Volovských vrchoch, Kysuciach, Tatrách, dokonca aj na niektorých lokalitách vo Veľkej či Malej Fatre. Išlo hlavne o kalamitnú, ale i plánovanú ťažbu. Pri kalamitnej ťažbe je potrebné si uvedomiť, že pri silných kalamitách jedinou alternatívou voči suchým a čiastočne preschnutým lesom sú práve tie holiny, a nie zelený les, ako je to často prezentované. Príkladov vidíme po celom Slovensku dostatok. Suchý les je pre hlucháňa a pre mnoho ohrozených druhov podstatne vhodnejší ako holina. Často môže znamenať dokonca vylepšenie podmienok. Ak by sme aj hneď teraz zastavili ťažbu, populácia hlucháňa bude stále klesať. Už prišiel o toľko prirodzených území, že mu ostávajú už len malé fragmenty (často menšie ako 50 hektárov), kde síce naďalej prežívajú staré jedince hlucháňa, nedochádza však k úspešnej reprodukcii a populácia prežíva na tzv. extinkčný dlh. Áno, na zastabilizovanie jeho populácie potrebujeme prijať ďalšie opatrenia ako je napríklad prepojenie populácie a tvorbu nových biotopov. Populácia je geneticky fragmentovaná, to znamená, že nedochádza ku komunikácii medzi pohoriami a stav populácie sa zhoršuje už aj z pohľadu ich genetiky. Na mnohých lokalitách, kde prežívajú posledné jedince, dochádza k príbuzenskému kríženiu. Jedine prepojené populácie majú šancu dlhodobo prežiť. Predpokladáme, že v najbližších 10 až 15 rokch počet jedincov hlucháňa v Nízkych Tatrách klesne na 50 až 60 % počtu z pred roku 2004. Pokles populácie však môže byť ešte výraznejší, lebo v území sa plánujú a vykonávajú ďalšie ťažby vhodných biotopov hlucháňa. Vzhľadom na to, že pre Národný park (NP) Nízke Tatry nebola doposiaľ schválená zonácia hrozí, že v krátkej dobe budú zničené alebo poškodené všetky vhodné biotopy hlucháňa mimo malých území, ktoré sú súčasťou prírodných rezervácií a platí tam 5. stupeň ochrany. Ak sa nepodarí situáciu stabilizovať, v najbližšej dobe dôjde k zániku hlucháňových lokalít, najmä v tých okrajových ako sú Malá Fatra, Kysuce, Levočské vrchy, Stolické vrchy, Poľana, Volovské vrchy, Slovenský raj, Kremnické vrchy, Klenovský Vepor, Spišská Magura. Presne tak, nejde len o záchranu hlucháňa. Ide o systém lesov, vrátane vtáctva, vzácnych húb, lišajníkov, machov, motýľov… Takže ťažbou dochádza k omnoho väčšej škode na životnom prostredí, ako dokáže vyvážiť predaj dreva. Okrem toho ide hlavne o ochranné lesy, ktorých prvoradou funkciou nie je drevo, ale ochrana kvality vody, ochrana pôdy pred eróziou... Pri veľkoplošnej ťažbe sú tieto funkcie značne narušené, obzvlášť keď je drevo ťahané prameniskami, ako je u nás stále zvykom… Hlucháň sa stal symbolom celkovej devastácie slovenských lesov.
|
http://web.archive.org/web/20210414031024/https://www.aktuality.sk/clanok/677188/program-zachrany-hluchana-za-2-roky-ochranil-asi-15-hluchanov-hynu-stovky/
|
Talianskeho exministra vnútra čaká súd pre blokovanie lode so zachránenými migrantmi
|
Obžaloba súvisí s aférou okolo lode so zachránenými migrantmi, ktorej Salvini v roku 2019 nepovolil zakotviť v talianskom prístave.
|
Sicílsky sudca nariadil v sobotu konanie súdneho procesu, v ktorom sa bude taliansky exminister vnútra Matteo Salvini zodpovedať z obvinení z únosu, nezákonného zadržiavania a zanedbania úradných povinností. Obžaloba súvisí s aférou okolo lode so zachránenými migrantmi, ktorej Salvini v roku 2019 nepovolil zakotviť v talianskom prístave a na mori tak musela zostať 19 dní.
|
http://web.archive.org/web/20210508075839/https://www.aktuality.sk/clanok/883049/talianskeho-exministra-vnutra-caka-sud-pre-blokovanie-lode-so-zachranenymi-migrantmi/
|
Voľby 2022: Jozef Konkoly volil poslednýkrát ako starosta obce Kechnec
|
Komunálne voľby vyhral prvýkrát v roku 1990.
|
KECHNEC: Jozef Konkoly je starostom obce Kechnec v okrese Košice-okolie od roku 1990. V komunálnych voľbách v roku 2018 mal len jedného vyzývateľa a získal vyše 96,6 percenta hlasov. V týchto voľbách už nekandiduje, a tak poslednýkrát volil ako starosta obce. Konkoly najprv pôsobil na čele miestneho národného výboru, pod ktorý spadali tri susediace obce – Kechnec, Seňa, Milhosť. Koncom roku 1990 vyhral prvé komunálne voľby a stal sa v Kechneci starostom. Za 32 rokov sa mu v dedine s vyše 1100 obyvateľmi podarilo postaviť vlastnú materskú a základnú školu aj polikliniku s lekárňou a rehabilitáciou. V Kechneci vznikol jeden z prvých priemyselných parkov na Slovensku o rozlohe 332 hektárov, ktorý patrí priamo obci. Zamestnaných je v ňom vyše 3-tisíc ľudí. Zároveň v Kechneci za spomenuté obdobie vybudovali kompletnú infraštruktúru, teda vodovod, kanalizáciu, vodojem, čističku odpadových vôd, 40 bytovú jednotku, ale aj obchodné centrum, amfiteáter aj dom smútku. „Mám zmiešané pocity, že odchádzam. Potrebujem si oddýchnuť, venoval som sa vedeniu obce naplno celých 32 rokov. Môj nástupca, ktokoľvek to bude, musí byť najmä manažér, ekonóm a musí vedieť cudzie jazyky,“ konštatuje. Kechnec sa nachádza takmer na hranici s Maďarskom, a tak by starosta mal ovládať jazyk južných susedov a zároveň, najmä pre rokovanie s partnermi v priemyselnom parku alebo prípadnými ďalšími investormi, po anglicky. „Bez toho to nejde." „Obec je ako fabrika. Sami zamestnávame 38 až 46 ľudí v našich prevádzkach. Pre porovnanie, od štátu dostávame podielové dane vo výške 460-tisíc eur, my štátu ročne odvádzame viac ako 800-tisíc eur,“ poznamenal Konkoly. Sedieť doma už onedlho exstarosta nebude. „Určite si oddýchnem a zrelaxujem. Ale chcem odovzdávať skúsenosti, ktoré mám, mám aj rôzne ponuky. Budem sa venovať poradenskej činnosti,“ dodáva Konkoly.
|
http://web.archive.org/web/20221105233542/https://www.aktuality.sk/clanok/Auou8Li/volby-2022-jozef-konkoly-volil-poslednykrat-ako-starosta-obce-kechnec/
|
Keby Slováci zmenili spôsob užívania liekov, ušetrili by sa milióny eur
|
Desiatky miliónov eur by sa vraj ušetrili na liekoch, keby ich Slováci užívali toľko ako Česi.
|
Slovensko má jedny z najnižších cien liekov v EÚ, no v prepočte na obyvateľa dáva na lieky viac než okolité krajiny,“ vyplýva to z priebežnej správy z revízie výdavkov v zdravotníctve. Odhaduje sa v nej, že ak by spotreba bola na úrovni Česka, na lieky by išlo približne o 137 až 197 miliónov eur menej. Podľa správy sa na Slovensku dáva na lieky a zdravotnícke pomôcky v prepočte na obyvateľa viac peňazí ako v Česku, Poľsku a Maďarsku. Kým ich priemer je 465 amerických dolárov na obyvateľa, výdavky na Slovensku mali dosiahnuť 719 dolárov. Slováci nadpriemerne užívajú lieky na tráviaci trakt, kardiovaskulárny, nervový, muskuloskeletárny a respiračný systém a viac antiinfektív. Tieto čísla sa však nezdajú prezidentovi Slovenskej lekárnickej komory Ondrejovi Sukeľovi. Ako vyplynulo z jeho vyjadrenia, náklady nemuseli byť také vysoké. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií v roku 2013 predstavovali náklady na lieky 1,53 miliardy eur, teda 380 dolárov na obyvateľa, priblížil. Sukeľ má pocit, že kompetentné inštitúcie zrejme nemajú dostatok relevantných údajov o pohybe a spotrebe liekov na realizáciu kvalifikovaných rozhodnutí. „Som na pochybách, či v aktuálnej situácii dokážeme zodpovedne povedať, že sa užíva zbytočne veľa liekov a takéto tvrdenie považujem v kontexte uvedeného za zjednodušujúce,“ povedal. Pri odpovedi na túto otázku treba podľa neho zohľadniť osobitne spotrebu liekov vydávaných na lekársky predpis, bez predpisu a nemocničných liekov. Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Katarína Kafková vidí ako príčinu vysokej spotreby liekov chýbajúcu edukáciu pacientov o ich ochoreniach, zdravom životnom štýle či liečebnom režime. „Slovenskí lekári majú na svojich pacientov málo času. A nám pacientom zase chýba motivácia starať sa o svoje zdravie, aby sme svoje zdravotné problémy neriešili len tabletkami,“ poznamenala. Podľa vládnej analýzy môže byť dôvodom situácie s vysokými nákladmi na lieky nielen veľká spotreba, ale aj neefektívny systém úhrad. Platiť sa má aj za nákladné a neefektívne lieky. Pripisuje ju i nadmernej preskripcii. „Príčinou neštandardného predpisovania môže byť skutočná medicínska potreba, ale i nedostatočný manažment pacienta, duplikácie v predpisovaní, indukovaná preskripcia či iné nezrovnalosti. Revízia výdavkov v oblasti liekov sa preto hlbšie zameria na analýzu spotreby liekov,“ konštatuje sa v správe. Za situáciou môžu byť aj očakávania pacientov, že im lieky predpíšu, myslí si zdravotná poisťovňa Dôvera. „Časť nadmernej preskripcie je daná aj tým, že vysoký je aj počet návštev u lekára a zakorenené očakávanie, že každá návšteva v ambulancii má byť ukončená predpisom lieku. Dôvodom je aj chýbajúci eHealth, ktorý by jednoducho zabránil duplicitnému predpisovaniu liekov," uviedol PR špecialista poisťovne Matej Štepianský. K efektívnejšiemu využívaniu peňazí v zdravotníctve by mohli prispieť aj generiká, teda náhrady originálnych liekov. Napriek tomu, že na Slovensku sa v porovnaní s ostatnými krajinami OECD užíva viac generík, ktoré sú lacnejšie, ich spotreba klesá. „Spomedzi sledovaných krajín OECD v rokoch 2000 a 2013 nedošlo k poklesu podielu generík na celkovom množstve spotrebovaných liekov v žiadnej inej krajine okrem Slovenska,“ konštatuje sa v správe z revízie. Ich väčšiemu využívaniu malo pomôcť zavedenie generickej preskripcie v rámci liekovej reformy z roku 2011.
|
http://web.archive.org/web/20160902115600/http://www.aktuality.sk:80/clanok/359844/keby-slovaci-zmenili-sposob-uzivania-liekov-usetrili-by-sa-miliony-eur/
|
Primátor Rimavskej Soboty nepustí do mesta výstavu proti totalitným režimom
|
Výstava o štrnástich ľuďoch, ktorí zažili totalitné režimy, nevzdali sa a bojovali, v Rimavskej Sobote nebude. Primátor Jozef Šimko nesúhlasil s jej umiestnením, dôvodom sú údajne turisti.
|
Pilot Imrich Gablech odletel s kolegami zo Slovenského štátu, aby bojovali proti Hitlerovi, Valéria Slezáková prežila koncentračné tábory v Osvienčime a Birkenau, Štefánia Lorándová zachránila stovky ľudí. O ich osudoch a o príbehoch ďalších 11 ľudí mala byť výstava v Rimavskej Sobote. Štrnásť príbehov s fotografiami na štyroch panelových vežiach vystavuje v slovenských mestách nezisková organizácia Post Bellum SK pod názvom Bez pamäti niet identity, aby sa nezabudlo na príčiny a následky totalitných režimov. Výstavu uvidia v Leviciach, Brezne, Tisovci… Mala byť aj v Rimavskej Sobote, ale nie je. Primátor Jozef Šimko ju nepovolil najprv na Hlavnom a potom ani na Daxnerovom námestí. „Na Námestí Š. M. Daxnera sa nachádza Alej dejateľov, ktorá je navštevovaná najmä počas letnej turistickej sezóny, a preto umiestnenie navrhovanej výstavy nie je v uvedenej lokalite a v uvedenom termíne vhodné,“ uviedol Šimko v málo zrozumiteľnom odôvodnení konečného, v poradí už druhého zamietavého stanoviska. Sandra Polovková z Post Bellum problémy očakávala. Na výstavu v Banskej Bystrici podala Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko pred viac ako dvoma rokmi trestné oznámenie pre údajnú podporu a propagáciu sionizmu, polícia však oznámenie odmietla. Šimko je dlhoročný podporovateľ Mariana Kotlebu a jeho strany. Napriek tomu nezisková organizácia poslala vedeniu Rimavskej Soboty žiadosť na zaujatie verejného priestoru. Najprv mesto žiadalo komerčný nájom vyše 2300 eur ako za reklamnú plochu. Keď neziskovka Post Bellum požiadala o odpustenie poplatku, pretože výstava nie je komerčná reklama, dozvedeli sa, že o tom rozhodne Mestská rada. „Na základe výsledkov prerokovaní vašich žiadostí mesto Rimavská Sobota nesúhlasí s umiestnením putovnej výstavy na Hlavnom námestí,“ oznámilo mesto e-mailom. Keď Polovková žiadala zdôvodnenie od pracovníčky mestského úradu Evy Murárikovej, ktorá to mala na starosti, tá jej do telefónu povedala, že primátor a Mestská rada nesúhlasia len s umiestnením na Hlavnom námestí. Minimálne štyria členovia Mestskej rady, Ladislav Rigó, Andrea Andrášiová, Zoltán Cziprusz a Miroslav Bitala, ktorí sa zúčastnili rokovania, si nespomenuli, že by rada rokovala, schvaľovala či neschvaľovala spomínanú výstavu a priestor Hlavného námestia. Väčšina z nich ani nevedela, o akú výstavu ide. Podľa Polovkovej im po neschválení Hlavného námestia presun výstavy na Daxnerovo námestie pri Aleji dejateľov dokonca odporučila pani Muráriková.
|
http://web.archive.org/web/20190914185836/https://dennikn.sk/1135274/primator-rimavskej-soboty-nepusti-do-mesta-vystavu-proti-totalitnym-rezimom/
|
Ďalšia u Krajniaka, čo straší rodom
|
Nová nominácia sa už nedá vnímať ako snaha o vyvažovanie, ale o ideologicky jednotné ministerstvo.
|
Odbor rovnosti žien a mužov na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny povedie od augusta právnička Zuzana Brixová , ktorej predchádzajúcim zamestnávateľom bola Konferencia biskupov Slovenska. Nahradí tak dlhoročnú riaditeľku Oľgu Pietruchovú, ktorá odišla sama, lebo tušila, že pre súčasné vedenie nebude prijateľná. Napokon, nepriamo to naznačil aj poslanec Sme rodina a stranícky kolega šéfa rezortu Milana Krajniaka Peter Pčolinský, ktorý na Facebooku napísal, že ju aj tak chceli vyhodiť. Hoci Brixová Denníku N povedala, že na odpoveď na otázku, ako si predstavuje budúcnosť tohto odboru, potrebuje viac času, mnohé sa dá vyčítať z jej publicistickej činnosti v konzervatívnom denníku Postoj, kde písala o nebezpečnom používaní slova rod a dokonca na to použila biblické prirovnanie o „vlku v ovčom rúchu“. Signifikantné je aj to, že pracovala pre KBS, ktorá má dlhodobo problém s pojmom rod, Istanbulským dohovorom a ďalšími „hrozbami liberalizmu, feminizmu a genderizmu“ a tieto názory šíri aj medzi katolíckymi veriacimi. Nominácia Brixovej, ktorá prišla krátko po tom, čo do Inštitútu pre výskum práce a rodiny nastúpil konzervatívny publicista Roman Joch s viac ako povážlivými názormi na rodovú problematiku, sa už len ťažko dá považovať za
|
http://web.archive.org/web/20200817143256/https://dennikn.sk/1983195/dalsia-u-krajniaka-co-strasi-rodom/
|
Stovky študentov pomôžu s testovaním, mladým medikom a farmaceutom však nedovolili robiť odbery
|
Študentov farmácie najskôr ministerstvo zdravotníctva volalo na pomoc, neskôr ich vyškrtlo zo zoznamu zdravotníkov. Do služby sa hlásili aj štvrtáci na medicíne či veterinári, no aj ich ministerstvo odmietlo.
|
Zdravotníkov je málo, tak prečo nepomôcť, keď môžem?“ pýta sa 20-ročná študentka Miroslava Zimanová, ktorá robí už dva týždne covidové odbery v nitrianskej nemocnici. Cez víkend pomôže aj s celoplošným testovaním. Odbery robí aj napriek tomu, že má autoimunitné ochorenie. „Neberiem to na ľahkú váhu, viem, že som rizikovejšia. Chránim sa, mám plášť, štít, všetko,“ hovorí. Pôvodne sa chcela rizikovému prostrediu vyhnúť a nepracovať priamo v nemocnici. Keď však pre pandémiu zavreli bar, kde popri škole pracovala, musela si nájsť novú prácu. „Musím platiť nájom, účty,“ hovorí Miroslava, ktorá zmaturovala ako praktická sestra a teraz je prváčkou na odbore rádiologický asistent na Strednej zdravotníckej škole v Nitre. Verí, že plošné testovanie má zmysel už len preto, že pomôže odhaliť viacerých pozitívnych, o ktorých dnes ešte nevieme. Na hoaxoch o čipovaní ľudí sa smeje. „Niektorí ľudia naozaj veria, že na tej štetôčke, ktorú im dávame do nosa, je čip a že ich tým začipujeme. Je to zaujímavé, ktovie, ako by to malo fungovať,“ smeje sa. V testovacích tímoch
|
http://web.archive.org/web/20201205230330/https://dennikn.sk/2113552/stovky-studentov-pomozu-s-testovanim-mladym-medikom-a-farmaceutom-vsak-nedovolili-robit-odbery/
|
V Ženeve sa prvýkrát stretnú prezidenti Biden a Putin
|
Lídri USA a Ruska sa na neutrálnej švajčiarskej pôde zídu po 36 rokoch.
|
Prezident Spojených štátov Joe Biden a ruský prezident Vladimir Putin sa stretnú v stredu vo švajčiarskej Ženeve. Bude to ich prvá schôdzka ako prezidentov. Lídri USA a Ruska sa tak na neutrálnej švajčiarskej pôde zídu po 36 rokoch. Naposledy tam v roku 1985 rokovali ich predchodcovia - americký prezident Ronald Reagan a vtedajší šéf Kremľa Michail Gorbačov.
|
http://web.archive.org/web/20210806033443/https://www.aktuality.sk/clanok/899871/v-zeneve-sa-prvykrat-stretnu-prezidenti-biden-a-putin/
|
Teplota stúpne až k 35 stupňom, odborníci vydali výstrahy
|
V pondelok môžu teploty v niektorých okresoch na západe, juhu a časti východného Slovenska dosiahnuť až 35 stupňov Celzia.
|
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal v tejto súvislosti výstrahy druhého stupňa. Výstrahy druhého stupňa platia pre celý Bratislavský kraj a pre niektoré okresy v Banskobystrickom, Košickom, Nitrianskom a Trnavskom kraji v čase od 15.00 do 18.00 h. V týchto okresoch očakáva dosahovanie maximálnej teploty vzduchu 35 stupňov Celzia. „Vysoká teplota predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a tvorbu požiarov. Uvedená teplota vzduchu je v danej ročnej dobe a oblasti zriedkavá a pravdepodobnosť poškodenia zdravia nadmerným zaťažením organizmu u niektorých osôb je vysoká,“ upozorňuje SHMÚ. Zároveň v pondelok od 14.00 do 18.00 h platí výstraha pred vysokými teplotami aj v niektorých okresoch najmä na strednom, východnom a časti západného Slovenska. Výnimkou sú iba severné okresy. Teplota môže dosiahnuť do 33, miestami až do 34 stupňov Celzia.
|
http://web.archive.org/web/20220622035223/https://www.aktuality.sk/clanok/ShnWQ2k/teplota-stupne-az-k-35-stupnom-odbornici-vydali-vystrahy/
|
V Grécku umožnia homosexuálnym párom stať sa pestúnmi detí
|
Grécky parlament schválil v stredu legislatívu, ktorá umožní homosexuálnym párom žijúcim v registrovanom partnerstve vziať si do pestúnskej starostlivosti dieťa.
|
Za návrh zákona, v súlade s ktorým sa z takýchto párov stanú pestúni, nie však adoptívni rodičia, sa v 300-členom parlamente vyslovilo 161 poslancov, proti hlasovali 103. Opatrenie je súčasťou rozsiahlejších zmien v gréckych zákonoch o adopciách a pestúnskej starostlivosť. V súlade s novou legislatívou by malo byť zároveň ľahšie i rýchlejšie deti si adoptovať či vziať do pestúnskej starostlivosti. Predošlý systém adopcií v krajine bol natoľko zložitý, že sa ho viaceré páry pokúšali obísť a deti si osvojiť nelegálnym spôsobom. Grécko sa dlhodobo borí s nízkou pôrodnosťou a rýchlo starnúcou populáciou.
|
http://web.archive.org/web/20180616000524/https://www.aktuality.sk/clanok/588038/v-grecku-umoznia-homosexualnym-parom-stat-sa-pestunmi-deti/
|
Marián Christenko: Vládna podpora energetického zhodnocovania je zásadným míľnikom
|
Programové vyhlásenie vlády v časti venovanej životnému prostrediu obsahuje zmienku o podpore energetického zhodnocovania odpadu. O tom aké ďalšie kroky by v tejto oblasti mala vláda podniknúť, sme sa zhovárali s Ing. Mariánom Christenkom - odborníkom na odpadové hospodárstvo.
|
natívna informácia) Denný prehľad správ emailom Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu. Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.
|
http://web.archive.org/web/20200524054441/https://hnonline.sk/pr-clanky/2143155-marian-christenko-vladna-podpora-energetickeho-zhodnocovania-je-zasadnym-milnikom
|
Tajfún zanechal v Japonsku najmenej 40 mŕtvych
|
Najmenej 40 mŕtvych a 189 zranených si vyžiadal ničivý tajfún Hagibis, ktorý cez víkend zasiahol oblasť Tokia na hlavnom japonskom ostrove Honšu.
|
Nezvestných je podľa najnovšej bilancie 16 osôb, informovala v pondelok televízia NHK. Meteorológovia uviedli, že v mnohých oblastiach spadlo za jeden alebo dva dni až 40 percent ročného úhrnu zrážok. Japonské ministerstvo dopravy správy oznámilo, že na 21 vodných tokoch vrátane rieky Čikuma v prefektúre Nagano sa pretrhli hrádze a voda zaplavila okolie. Domy v postihnutých oblastiach boli zaplavené do výšky dva až tri metre. V dôsledku vyčíňania tajfúnu sa zrútil aj jeden železničný most. Železnice na východe Japonska oznámili, že voda zničila desať súprav s celkovým počtom 120 vozňov. Z ošetrovateľského zariadenia v prefektúre Saitama ležiacej severne od Tokia museli evakuovať viac ako 220 jeho klientov a zamestnancov. V prefektúre Fukušima prišla o život staršia žena, ktorá vypadla z nezaisteného záchranárskeho postroja. Japonský premiér Šinzó Abe nariadil úradom, aby v zaplavených oblastiach nasadili viac čerpacích vozidiel. Na pátracích a záchranných operáciách sa podľa neho zúčastňuje viac ako 110 000 policajtov, hasičov, príslušníkov pobrežnej stráže a civilnej ochrany. Popoludní miestneho času sa očakávajú v postihnutých oblastiach ďalšie dažde. Úrady vyzvali obyvateľov žijúcich v blízkosti rozvodnených na opatrnosť pred možnými zosuvmi pôdy.
|
http://web.archive.org/web/20200422002201/https://www.aktuality.sk/clanok/732033/tajfun-zanechal-v-japonsku-najmenej-40-mrtvych/
|
Zosnulý izraelský prezident mal Netanjahuovi zabrániť v útoku na Irán
|
Šimon Peres pred smrťou povedal pre jeden z izraelských denníkov, že zabránil Benjaminovi Netanjahuovi v napadnutí Iránu.
|
Bývalý izraelský prezident Šimon Peres, ktorý zomrel v stredu vo veku 93 rokov, údajne pred svojou smrťou prezradil, že práve vďaka nemu Izrael neuskutočnil zvažovaný útok na jadrové zariadenia Iránu. Podľa informácie, ktorú priniesol dnes denník Jerusalem Post, takéto tvrdenie zaznelo v rozhovore s Peresom z augusta 2014, keď však trval na tom, že ho nemajú zverejniť pred tým, ako zomrie. Vláda na čele s terajším izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom sa podľa denníka pripravovala zaútočiť na Irán pre obavy z možného vývoja jadrových zbraní, tento plán však nakoniec zastavil Peres. „Chcel nariadiť útok a ja som ho zastavil. Povedal som mu, že dôsledky by boli katastrofálne," citovala z článku Jerusalem Post agentúra DPA. Peres údajne počas rozhovoru nechcel uviesť žiadne podrobnosti a požadoval, aby jeho slová zverejnili až vtedy, keď „bude mŕtvy". Novinár David Linde, ktorý s Peresom viedol predmetný rozhovor, podľa vlastných slov „veľmi dlho premýšľal" o tom, či má túto časť naozaj zverejniť, nakoniec však dospel k záveru, že by exprezident o chystanom útoku nehovoril, ak by si to neželal. Hovorca premiéra Netanjahua, ktorý je známy ako tvrdý odporca medzinárodnej jadrovej dohody s Iránom, sa podľa DPA zatiaľ k tejto záležitosti nevyjadril. Laureát Nobelovej ceny mieru Peres, ktorý bol prezidentom Izraela v rokoch 2007-14, zomrel stredu po tom, ako pred dvoma týždňami utrpel silnú mŕtvicu s krvácaním do mozgu. Za účasti osobností z celého sveta ho pochovali dnes na národnom cintoríne v západnej časti Jeruzalema.
|
http://web.archive.org/web/20161002125640/http://www.aktuality.sk/clanok/377752/zosnuly-izraelsky-prezident-mal-netanjahuovi-zabranit-v-utoku-na-iran/
|
Netflix zverejnil 10 najsledovanejších titulov. Nájdete tam ten svoj?
|
Hoci sa online video služba Netflix nerada delí s verejnosťou o sledovanosť svojich filmov a seriálov, teraz urobila výnimku. Má sa totiž čím pochváliť.
|
Aj vďaka koronakríze, ktorá zavrela kiná a milióny ľudí proti ich vôli zavrela medzi štyri steny ich bytov, Netflix zažíva zlaté časy. Jeho výsledky v druhom štvrťroku tak prekonali už aj tak vysoké očakávania.
|
http://web.archive.org/web/20210401102226/https://www.aktuality.sk/clanok/807733/netflix-zverejnil-10-najsledovanejsich-titulov-najdete-tam-ten-svoj/
|
Saudská Arábia je pripravená vyslať do Sýrie pozemné jednotky
|
Saudská Arábia je pripravená vyslať svoje pozemné sily do Sýrie v rámci boja proti militantom z organizácie Islamský štát (IŠ), ak s tým budú súhlasiť lídri koalície počas nadchádzajúcej schôdzky v Bruseli. Pre agentúru AP to dnes povedal hovorca saudskoarabskej armády Ahmad Asírí.
|
Brigádny generál Asírí uviedol, že Saudská Arábia za zapojila do leteckých útokov proti IS, ktoré sa začali v septembri 2014 pod vedením USA, a teraz ponúka pozemné jednotky. „Sme odhodlaní bojovať a poraziť Dáiš,“ vyhlásil Asírí. Nespresnil, koľko vojakov by Saudskoarabské kráľovstvo poslalo do Sýrie. Dáiš je pejoratívna arabská skratka extrémistickej skupiny IŠ. Spojené štáty plánujú zvolať schôdzku ministrov obrany krajín, ktoré sú súčasťou koalície, ešte tento mesiac.
|
http://web.archive.org/web/20160310130314/http://www.aktuality.sk:80/clanok/313160/saudska-arabia-je-pripravena-vyslat-do-syrie-pozemne-jednotky/
|
Pellegriniho úrad: Buď silnejší, alebo vôbec
|
Vláda chce informatizovať spôsobom, čo nerieši hlavné problémy, ktoré sme tu počas posledných rokov videli.
|
Na úvod varovanie pred konfliktom záujmov: keď autor tohto textu písal rigoróznu prácu o digitalizácii verejnej správy, jej pointou bolo, že by sa zišlo špeciálne ministerstvo pre informatizáciu. Na ospravedlnenie – bolo to dávno (2005), bolo to len na papieri a bolo to pod dojmom mladíckeho nadšenia. Súčasná koalícia žiadnu z týchto výhovoriek nemá. S informatizáciou je už dosť skúseností a mali by vedieť lepšie, než budovať Petrovi Pellegrinimu jeho ministerstvo-neministerstvo („úrad“) tým spôsobom, ako to robia. Podstatou schváleného návrhu je, že podpredseda vlády bude pod sebou koncentrovať kompetencie, ktoré doteraz malo v oblasti informatizácie ministerstvo financií a úrad vlády. To však nerieši hlavné problémy, ktoré sme tu počas posledných rokov videli – zmena trvalého bydliska a komunikácia s byrokraciou sa nedajú poriadne robiť cez počítač, lebo ministerstvo vnútra nezvládlo zadefinovať, ako majú v internetovej ére vyzerať úlohy a služby štátu. eHealth sa naťahuje pre problémy na ministerstve zdravotníctva. Ján Počiatek si sám objednával svoje dopravné apky. A TechMatch spadal pod ministerstvo hospodárstva. Inými slovami – nikto zvonka nedokáže jednotlivým rezortom povedať, ako najlepšie využívať počítače a internet na zlepšenie služieb štátu v tej oblasti, ktorú majú na starosti. Na to musia prísť sami. Ale keby to aj išlo, a keby sme mysleli úprimne aspoň snahu vytvoriť jednotnú kostru, na ktorú sa bude všetko ostatné nabaľovať, nestačia na to kompetencie, ktoré dodnes mali financie a úrad vlády. Samozrejme, Pellegrini môže svojou politickou váhou prelomiť obmedzenia paragrafov, hoci ako „digitálnemu lídrovi“, ktorým bol aj doteraz, sa mu to veľmi nepodarilo. Len aby sa to neskončilo, ako to býva s tými rigorózkami – niečo sa napíše, niekto dostane titul pred meno, a to je tak aj celé.
|
http://web.archive.org/web/20191022051428/https://dennikn.sk/446678/pellegriniho-urad-bud-silnejsi-vobec/
|
Z vraždy troch detí v Záhrebe je podozrivý 56-ročný Rakúšan
|
Podľa chorvátskeho spravodajského serveru index.hr polícia našla na byte usmrtené sedemročné dvojčatá (chlapca a dievča) a ich štvorročného brata.
|
Chorvátska polícia v sobotu informovala, že z vraždy troch malých detí v hlavnom meste Záhreb je podozrivý 56-ročný rakúsky občan. Podľa miestnych médií ide o ich vlastného otca, píše agentúra AP. Polícia predtým uviedla, že jej príslušníci našli telá detí a muža v zlom zdravotnom stave v byte v záhrebskej štvrti Mlinovi okolo 02.00 h ráno po tom, ako niekto nahlásil pokus o samovraždu. Podľa polície boli deti usmrtené a dospelú osobu previezli do miestnej nemocnice. Podľa chorvátskeho spravodajského serveru index.hr polícia našla na byte usmrtené sedemročné dvojčatá (chlapca a dievča) a ich štvorročného brata. Vražda šokovala Chorvátsko a vyvolala otázky o potenciálnom predchádzaní domáceho násilia. Miestna sociálna pracovníčka Margareta Maderičová pre televíziu HRT uviedla, že rodičia detí sa v roku 2018 rozviedli a dohodli sa na spoločnej starostlivosti o deti. Podľa tamojších médií muž na Facebooku zverejnil príspevok, v ktorom uviedol, že už nemôže pokračovať ďalej z dôvodu finančných a emocionálnych problémov. Médiá ďalej uviedli, že muž je finančným expertom a deti trávili s otcom víkend.
|
http://web.archive.org/web/20211020104657/https://www.aktuality.sk/clanok/nqrs6d4/z-vrazdy-troch-deti-v-zahrebe-je-podozrivy-56-rocny-rakusan/
|
Tragický prípad Michaely ešte nevychladol a je tu ďalší: Toto už je naozaj prilíš!
|
Polícia zadržala 6. júna v obci Utekáč v okrese Poltár 23-ročnú ženu po tom, ako havarovala. Pri dychovej skúške jej namerala 2,63 promile alkoholu.
|
Žena viedla v obci osobné motorové vozidlo BMV. "Pri prejazde pravotočivou zákrutou neprispôsobila rýchlosť jazdy a s vozidlom zišla mimo cesty vľavo na trávnatú krajnicu, kde narazila do kvetináča, betónových lavičiek a do stromu, následkom čoho došlo k prevráteniu auta na pravý bok," priblížila banskobystrická krajská policajná hovorkyňa Mária Faltániová. Vodička utrpela pri nehode ľahké zranenia s desaťdňovou dobou liečenia, ak nenastanú komplikácie. Polícia v Lučenci ju už obvinila z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Na vozidle a na obecnom majetku vznikla škoda odhadnutá na 2500 eur. Nehoda je v štádiu vyšetrovania, za tento prečin hrozí trest odňatia slobody až na jeden rok.
|
http://web.archive.org/web/20160610112527/http://www.pluska.sk:80/krimi/krimi/tragicky-pripad-michaely-este-nevychladol-je-tu-dalsi-toto-je-naozaj-prilis.html
|
Protestovalo sa aj pred Bielym domom. Trump sa demonštrantom vyhrážal zlými psami
|
Niekoľko obrancov Bieleho domu utrpelo drobné zranenia, keď sa snažili demonštrantov vytlačiť.
|
Jedna z celoamerických demonštrácií vyvolaných smrťou černocha Georgea Floyda sa v noci na dnes konala aj pri Bielom dome, kde sa dav niekoľko hodín pretláčal s ostrahou. Tá podľa CNN najmenej raz použila proti protestujúcim slzný sprej. Americký prezident Donald Trump na twitteri ocenil prácu bezpečnostných zborov a demonštrantom pohrozil "tými najhoršími psami a najstrašnejšími zbraňami". Strety s Tajnou službou Spojených štátov (USSS), ktorá je ochrankou prezidenta a ďalších ústavných činiteľov, pred Bielym domom trvali viac ako päť hodín. Davu sa podarilo odstrániť mobilné kovové bariéry a dostať sa až k strážnici, ktorá bola vybavená poriadkovými štítmi. Pri jednom z vyhrotených momentov USSS použila slzný sprej. Trump na twitteri ostrahe poďakoval za skvelú prácu a napísal, že všetko pozorne sledoval a že sa nemohol cítiť bezpečnejšie. " uviedol prezident. K zásahu ďalej Trump poznamenal, že tajná služba pravidelne a "rýchlo ako kúzlom" striedala agentov v prvej línii, že mladých agentov nasadenie bavilo a poslúžilo im k ich výcviku a že nikomu sa nepodarilo dostať cez plot. uviedol Trump. Trump v celej sérii tweetov, ktoré o demonštráciách dnes napísal, kritizoval tiež washingtonskou starostku Muriel Bowserovú. Napísal o nej, že síce stále žiada o peniaze a pomoc, ale mestskú políciu k ochrane Bieleho domu neposlala, pretože to podľa nej nebola ich práca. Prezident tiež uviedol, že za demonštráciami stoja organizovanej skupiny, ktoré o pamiatku Floyda nestoja. V ďalšom tweete obvinil krajne ľavicové hnutie Antifa a extrémnu ľavicu. Denný prehľad správ emailom Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu. Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.
|
http://web.archive.org/web/20200617111744/https://hnonline.sk/svet/2155798-protestovalo-sa-aj-pred-bielym-domom-trump-sa-demonstrantom-vyhrazal-zlymi-psami
|
Medzi Považskou Bystricou a Púchovom pôjdu vlaky 160-kou, uzávierky vzali klientov kúpeľom v Nimnici
|
Rekonštrukcia trate medzi Púchovom a Považskou Bystricou je najnáročnejšou stavbou železníc. Kúpele v Nimnici však pre uzávierky prišli takmer o polovicu víkendových zákazníkov.
|
Modernizácia železnice od Púchova po Považskú Teplú, ktorá práve prebieha, je aj celoslovensky výnimočný projekt. Samotné Železnice Slovenskej republiky hovoria, že pre nich je to „investične aj technicky najnáročnejšia stavba od ich samostatnosti“. Z pohľadu regiónu je to zasa najväčší projekt od päťdesiatych rokov minulého storočia, keď bola v Nosiciach vybudovaná Priehrada mládeže. Úsek Púchov – Považská Teplá má doplniť už zrekonštruované úseky Púchov – Beluša a Považská Teplá – Žilina a umožní, aby vlaky na trati Bratislava – Žilina dosahovali rýchlosť 160 km/h s víziou do budúcnosti až 200 km/h. „Po dokončení kompletnej modernizácie trate Bratislava – Žilina, čo by malo byť do roku 2020, sa skráti čas jazdy rýchlikom, resp. IC vlakom na tomto úseku o tridsať minút,“ tvrdí hovorkyňa ŽSR Martina Pavlíková. Súčasná dvojkoľajová trať medzi Púchovom a Považskou Bystricou prechádza popri úbočí Strážovských vrchov na ľavom brehu rieky Váh a Nosickej priehrady. Plán zrýchlenia si však vyžiadal úplné preloženie existujúcej trate, ktorá bude kratšia o 2,7 km, bude merať 8,3 kilometra. Zložitosti stavby porozumieme pri výpočte plánovaných mostov a tunelov. Na úseku Púchov – Považská Bystrica sa budujú tri hlavné mosty: železničný most nad nosickým kanálom, nad Váhom a nad Priehradou mládeže v Nosiciach. V súčasnosti na nich prebieha vŕtanie a injektáž mikropilót, pilót základu pilierov a armovanie a betonáž základov a pilierov. Tunely budú dva – prvý nazvaný Diel pri Nimnici a druhý Milochov na opačnej strane Váhu. Podľa doterajších plánov ŽSR budú obidva raziť pomocou skalných bagrov so skalnou lyžicou alebo s hydraulickým kladivom, takzvaným impaktorom. Pavlíková však pripúšťa, že ak to inak nepôjde, použijú aj trhaviny. „Na schválenie daných prác je vydané povolenie od Obvodného banského úradu.“ Kvôli výstavbe tunela pri obci Nimnica boli na ceste medzi Považskou Bystricou a Púchovom tento rok čiastočné a úplné uzávierky cesty. Úplných uzávierok plánovali dokopy päť počas vybraných víkendov v marci, apríli, máji a v júni, pričom ich dátumy sa dodatočne menili a trvali vždy od piatka jedenástej večer do pondelka rána do piatej hodiny. Od polovice februára je v tomto úseku prejazdný iba jeden jazdný pruh, ktorý budú do septembra riadiť signalizačné svetlá. Úplné uzávierky však skomplikovali život obyvateľov, ktorí pravidelne cestovali počas víkendov do Púchova zo smeru Považská Bystrica, hlavne z dedín v Marikovskej doline. Futbalista Púchova Marcel Rak musel napríklad na súťaž v sobotu cestovať najskôr do Považskej Bystrice a odtiaľ po diaľnici D1 do Púchova. Bežne len 10-kilometrová cesta sa mu tak predĺžila o ďalších približne 20 kilometrov. Ešte viac pocítili uzávierky v Kúpeľoch Nimnica. „Napriek tomu, že uzávierky boli dopredu plánované a mohli sme sa na ne s časovým predstihom pripraviť, spôsobilo nám to viaceré problémy. Počas uzávierky sa počet víkendových zákazníkov znížil takmer o polovicu,“ reagovalo vedenie kúpeľov. „Služby v kúpeľoch vykonávali zamestnanci, ktorí bývajú prevažne na opačnej strane uzávierky (v okolí Púchova – pozn. red.) , alebo prichádzali vlastnými autami obchádzkou. Formálne sťažnosti na obmedzený prístup do kúpeľov sme nezaznamenali, mrzí nás však, že počet uzávierok sa dodatočne zvýšil, o čom nás informovali na poslednú chvíľu,“ dodali. Napriek tomu, že výstavba tunela spôsobila aj prerušenie chodníkového spojenia medzi kúpeľmi a obcou Nimnica, hodnotia kúpele celý projekt rekonštrukcie vo všeobecnosti dobre. „Vybudovanie tunela vnímame ako veľký prínos pre naše zariadenie, lebo sa výrazne zníži hluk z prechádzajúcich vlakov, na ktorý sa naši klienti občas sťažujú.“ Na problémy spojené s rekonštrukciou železnice sa sťažovali aj obyvatelia Horného Milochova, mestskej časti Považskej Bystrice. Podľa nich stavebné mechanizmy poškodzujú životné prostredie a obydlia. Obyvateľka mestskej časti Iveta Bučková pre agentúru TASR povedala: „Po úzkej ceste nemôžu chodiť deti ani dospelí, deti sa nemôžu bicyklovať. Cesta je taká úzka, že sa tam nevyhnú automá. Vodiči nákladných vozidiel sú dosť arogantní, nemajú záujem byť ohľaduplní, jednoducho idú hrubou silou. Máme informáciu, že ťažké mechanizmy chodia preťažené, doslova sa obtierajú o plot rodinných domov. Chodia tam nákladné autá s ťahačmi, buldozéry, domiešavače. Je tam aj tranzitná doprava a nie je možné, aby sa na tej úzkej ceste vyhli.“ Obyvatelia dokázali prostredníctvom petície presadiť aspoň osadenie dopravnej značky s maximálnou rýchlosťou 30 kilometrov na hodinu, ale podľa Bučkovej ju vodiči nerešpektujú. Zástupca prednostu Mestského úradu v Považskej Bystrici Anton Kňažko povedal, že mesto upozornilo dodávateľa a subdodávateľov na potrebu dodržiavania obmedzenej rýchlosti. „V prípade nedodržiavania rýchlosti budeme požadovať dodávateľa na umiestnenie meračov rýchlosti. Tie síce rýchlosť neznížia, ale aspoň upozornia vodičov na jej prekročenie. Uvedomujeme si, že situácia tam nie je dobrá a keď sa začne raziť tunel, môže sa ešte zhoršiť,“ povedal. Celú situáciu komplikuje aj to, že je to jediná prístupová cesta do mestskej časti. Tento úsek sa menil už v minulosti. Železnicu medzi Trenčínom a Žilinou otvorili v roku 1883 a pôvodne v aktuálnom mieste priehrady prechádzala do Nimnice. Pre výstavbu priehrady ju museli presunúť do súčasnej polohy, ktorá však nedovoľuje vyššiu rýchlosť vlaku ako 100 km/h. O výstavbu sa stará konzorcium Združenie Nimnica s jej vedúcim členom spoločnosťou Doprastav. Ďalšími členmi sú TSS Grade (Bratislava), Subterra (Praha) a Elektrizace železnic Praha. Celá modernizácia trate bude stáť 364,9 milióna eur bez DPH. Podľa hovorkyne Železníc Slovenskej republiky Martiny Pavlíkovej stavba postupuje podľa plánu a všetko by malo byť hotové za 40 mesiacov, teda do januára 2020. Súčasťou projektu je aj rekonštrukcia druhého nástupišťa na železničnej stanici v Považskej Bystrici. Pre stavebné práce vlaky zo smeru Bratislava často čakajú približne desať minút niekoľko desiatok metrov pred stanicou, ale podľa ŽSR bude nástupište čiastočne sprístupnené od 9. septembra. Posledných 75 metrov nástupišťa však plánujú dokončovať až budúci rok od marca do konca júla.
|
http://web.archive.org/web/20220810114413/https://dennikn.sk/849046/medzi-povazskou-bystricou-a-puchovom-pojdu-vlaky-po-prestavbe-160-kou-uzavierky-vsak-vzali-klientov-kupelom-v-nimnici/
|
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.