Dataset Viewer
Auto-converted to Parquet Duplicate
Texte
stringlengths
1
42.9k
Source
stringclasses
83 values
krik, krak, yé krik, yé krak, yé mistikrik, yé mistikrak
Famibelle Médhi
Fwiyapen
Famibelle Médhi
Sentanj, potomitan an nou, ou ké toujou an tchè an nou.
Famibelle Médhi
Pran Klavyé Kréyòl Karukera pou ou pé maké an bèl Kréyòl an nou.
Famibelle Médhi
Dé mòn pa ka jwenn mé dé moun toujou ka jwenn
Raphaël CONFIANT
Mi mwen, an sé on kréz an-tè nwè la tè bawo dlo é lanmè avanni ka bout mofwazé a tout sèl a yo dèpi manman-ma anmitan bwa sèk jis ora foujè doré.
Wobè FONTES (jen 2025), MANGWÒV
An sé bònnaj koulè kako, an lanmwatyé chimen an two lanmè tangé é bod-lanmè pyé-mouyé otila palétivyé wouj ka fè flòès é lévé asèlfè pwonmlé rasin a'y adan on zódimofwazé dékonposé.
Wobè FONTES (jen 2025), MANGWÒV
An sé on bougann byen doubout èvè dlo somach ka dodo, èvè bòdlanmè byen nèyé, liman touplen épi limyè/oben marékaj plen nwèsè, on koté silans ka kaché an fenfò a dlo bwak.
Wobè FONTES (jen 2025), MANGWÒV
An sé on lazil tan pasé si'y / la krab an mouvman ka montédésann an létan-labou.
Wobè FONTES (jen 2025), MANGWÒV
Sé sirik blé la, mantou toujou plen labou é pilo touloulou kon foyé-difé anbrann.
Wobè FONTES (jen 2025), MANGWÒV
An sé la tout zozyo pé pran on ti kanpo san pè, an tan a migrasyon anrita touprè lanmè.
Wobè FONTES (jen 2025), MANGWÒV
An sé on bik a falyòn fawouch é détiké blan ka fè tapi asi fèyaj.
Wobè FONTES (jen 2025), MANGWÒV
An sé on gran bayè vè, ni on kounan tan moun pa enmé mwen menm, davwa lizyè an mwen ka fè yo pè magré tousa sé mang falfwèt la ka bay.
Wobè FONTES (jen 2025), MANGWÒV
An sé nich an fon dlo klendendé pou jenn grantékay hadi.
Wobè FONTES (jen 2025), MANGWÒV
Pou milé ka pijézyé bon enpè tan an zèb-lanmè.
Wobè FONTES (jen 2025), MANGWÒV
An sé fòs a lanati ki ka filtré dlo somach é ka voyé lavi monté.
Wobè FONTES (jen 2025), MANGWÒV
Mé gadé kijan moun san konsyans ka mofwazé lagon an mwen an déchaj dégouatan é maré-dlo konpi.
Wobè FONTES (jen 2025), MANGWÒV
apendis ki ka ouvè è fèmé kon founèt : founèt lasa laj é pres won pou fimèl krab la.
Robert FONTES, Convergence théâtrale, 2024
Sé la i ka poté 150 mil zé é, ou ni rézon, moun ka di krab la wogé. Mé la sé zé la éklo, manman krab la pé pa okipé'y dè tousa ti krab, é sé lanmè la ki ka fè tout transfo masyon pou sé zòt la vin krab pou bon !
Robert FONTES, Convergence théâtrale, 2024
Pou mal krab la, founèt la ka sanm on triang é lè founèt la ouvè ou pé vwè on ti pwent ki ka sèvi lè on mal krab ka monté si on fimèl krab pou pitité.
Robert FONTES, Convergence théâtrale, 2024
An pa ni twòp tan pou rétè èvè'w, an ni étidyan adan on ti moman. Annou ay adan laboratwa la gadé sé krab an nou la !
Robert FONTES, Convergence théâtrale, 2024
Sé dé madanm la k'ay sòti an biwo la é Léontin ni aparèy foto a'y an men a'y : Sé an moman-lasa i ka touné é ka gadé piblik la an sal la é i ka pran plizyé foto a yo.
Robert FONTES, Convergence théâtrale, 2024
LÉONTIN - Mésyé ! An k'ay adan on laboratwa ! Fout an chanslè, dèpi mwen ay achte paké krab an mwen anba mawché a Man Réo.
Robert FONTES, Convergence théâtrale, 2024
An té lwen imaginé an té ké aprann tousa zafè anlè krab. Jòdijou mi sé mwen ki ka pozé pwoblèm kèsyon. Ess zòt ki la konnét tomali a krab ? Sé on mo zansèt karayib an nou té ka sèvi pou likid vè la ki andidan karapass a sé mal krab la.
Robert FONTES, Convergence théâtrale, 2024
Adan on matété fò pa zòt jen oubliyé mélanjé zépiss a zòt avè zé fimèl krab la, é sa bon toubonman !
Robert FONTES, Convergence théâtrale, 2024
Zò vwè mwen talè la, an pran foto a zòt ! Konyéla, an ni on dènyé kèsyon, mé sé pou zòt menm, kou lasa : Nou toutt ki an sal lasa, ess nou sèten nou pa pititt a krab ?
Robert FONTES, Convergence théâtrale, 2024
On vidéo ka montré moun ki ka travay anba mawché Lapwent. Ou ka tann son a mawché la : « Doudou chéri, vin fè mwen vann on kilo zyannm pakala, Mwen ni adò osi ! Chéri, vin achte de bèl fle Gwadeloup pou fléri kaz a'w é pou lanmou pa jen sòti la ou ka rétè ! Mwen ni zéb razé, mwen ni kannèl, an ka vann poban luit karapa...
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Pannan vidéo la ka kontinyé, anba mawché lasa Léontin, on madanm bien doubout, bien abiyé èvè on wòb gòl è tèt a'y maré épi on foulard madras ka rantré si senn. I ni on bèl pangné-zobay kon misyon pann an bra dvèt a'y ni on ti sak a men pou i touvé pyés é biyé lajan adan é pye sa i k'a achte. I ka maché pyannm-pyanm an...
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Ô, Ejèni, sé ou ki la, alò ? An ka vwè ou ni onlo krab an pa vlè krab a bab, babèt kon sa ki ka fè moun dòmi lontan, ka touvé an farmasi. Ess ou ni krab DONORMIL oben VALERIANE ou sa moun ki syantifik ka kriyé Cardisoma. Ni on zanmi ki di mwen sé krab blan, krab blé, lasa ki wa asi tout tab Gwadeloup an moun a Pak, le...
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Konmè, b'an di'w sa : An rivé anba mawché a Man Réo bomaten douvan jou. A lè ki yé an ja vann 30 paké krab ! Mwen memm sa ka fè plis ki 20 lanne an ka vann krab kotési, anba mawché lasa é anba dòt mawché kon Moul, Ti Bou, é an ka jiss ay Bastè ! An pé di'w, é sa sé bon vérité memm, an ka vann yenki krab té ! Pri a paké...
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Manman ! Tousa èwo pou 5 maléré krab ? Mé yo pli chè ki lò an magazen a bijou Kontinan oben aka nenpòt machann lò ! Pa ni mwayen ou bésé pri la titak ? An bizwen 2 paké krab é an ni dòt biten kon siv, bouké garni, lay, pèsi, loryé, tomat sitwon, piman, é an pa ka memn di'w tout ! É ou sav byen pou fè on bon matété fò o...
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Ou ka vwè, tout moun an konnèt ka mandé mwen memm biten la. Mé zò pa sav komen krabyèl la ka mandé mwen pye pou chak krab an ka achte an men a'y : 2 èwo, ma fi ! É kijan an ké fè on ti bénéfiss lèwvè an ja pye tax a mawché, transpò an komen ? É an plis fò mwen achte on sandwich pou manjé, é bwè on bon jus lokal an nou ...
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Gadé ! Ejèni ! an on tijan présé ! Ban mwen dé bèl paké krab té, mi on biyé 50 èwo, pran lajan a'w, é rèmèt mwen monné an mwen.
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Mi dé paké la ! Sé byen sa ou mandé mwen, épa ? Mé pannan ou la, ou pa ka achte bouké garni an mwen ? An ké fè'w on bon pri : Ou dakò ?
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
An pwomèt Albertina ki toujou anba mawché la vin achte déotwa mango Jili é on kilo marakoudja é ponm lyan, davwa sé zéson a sé fuitaj lasa. E si i ni on bon kowosol pété an ké achte'y osi ! An k'alé vwè koté'y. Mèsi onpil.
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
On jou apré Léontin té ay anba mawché fè komisyon, on zanmi a'y, Dèdèt, ka frapé akaz a'y. Léontin ka poté on bèl ti bo vè é i an shot wouj. I ka sòti é yo ka sizé yo ka galri a kaz la. Dèdèt ni on kaba plen komisyon ; kaba la on jan lou é i ka fòsé pou poté'y !
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Bonjou Dèdèt, wi ni lontan an pa vwè'w akaz an mwen ! Ess ni on labé ki mò ?
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Ka ou fè Titin ? Awa, ma chè, pa ni p'on labé ki mò an pye an nou ! Ou pé pa konprann pouki mwen koté'w jòdijou ! (I ka dépozé kaba la tou dousman ; i ka gadé si on boutèy pa kasé adan kaba la)
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Kouté sa : Simenn pasé mwen enscri mwen si Entènet adan on pwogram pou dékouvrè Mangrov Gwadeloup, é sé Zyé a mangrov la ki té òganizé sa, on koté yo ka kriyé Baben asi téritwa a komin Mònalo, mé sit la sa pa gé lwen Gripon. Nou té a 20 adan on bis klimatizé nou té loué è lè nou rivé Baben, on madanm, Michèl sé tinon a...
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Mwen memm, prèmyé biten an vwè sé onlo bwè a krab toupatou an mang la é té jiss ni déotwa moun ki té ka vérifié si té ni krab ki té ja pri. An pa té konnèt bwè a krab é on chaben san chivé ki té èvè man Michèl espliké nou sé memm biten ki sa moun ka kriyé ratyé Matinik, belette an Frans.
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Man Michèl Mangrov, fè nou konprann ni moun ki pa ka toujou respèkté lanati. Ni krabyèl ka pran gwo krab an bwè a yo, sa bèl ! Ni dòt ka gadé ti krab, mwayen krab ki pri an bwè a krab a yo, sa pa bèl é man Michèl di nou sé krabyèl lasa sé krabyèl léd ! Lè nou komansé rantré andidan mang la, an vwè omwens 1000 piti krab...
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Mé ti krab lasa, p'on moun pa ka manjé'y isi davwa i pa gè gra pa niprès krab sémafòt, mé non la ka changé ! Toupatou asi latè, ou ka konté pass ou pé di sé vyolon i ka jwé.
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Serten koté yo ka kriyé'y Vyolonis. Apré nou maché déotwa mè talè kayboti la an bwa la, nou komansé vwè gwo tou a krab èvè ti montagn tè mouyé é gwo krab ki té ka sòti an tou a yo pou yo chèché manjé.
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Sé dwèt moun ka di krab ka kouri, mé man Michèl espliké nou lèwvè krab ka kouri sé pou yo ay lagè zé a yo an dlo a mangrov la, pou ni dòt krab an péyi-la. I di nou osi, lè nou té ka fè foto a sé gwo tou a krab anmèm tou, ki vlè di lè on moun pouvwè i pa ka pawtajé'y !
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Selman, Titin, pou krab, té ni krab ! Sé dèyè krab ki té ni krab ! Té ni krab a bab, krab blan, krab blé, krab tout koulè ! Ou té é di yo pa té menm pè déplasé douvan tousa moun ki té si kayboti la ! Mé té ni onlo karkas a krab osi ! Dapré sa yo di nou, sé manglous ka manjé yo ! Ami Wowo ki ni on manni kréyòl dapré'y, ...
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Sa ou sòti di mwen la bel toubwonman. Sé on pawòl A.S.P. (A Sa Place), oben kon yo ka di Fòdfrans, pawòl la OBIDJOUL ! Sé moun a zòt la, man Michèl è ami Wowo a'y la ka sanm sa ki byen okouran asi tout kèsyon ou pé mandé yo si krab ! Jan ou pati la, an ja konprann ou dwèt ké pran kat a'y adan asosyasyon Zyé a mangwòv l...
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Konmè, b'an di'w sa : An rivé anba mawché a Man Réo bomaten douvan jou. A lè ki yé an ja vann 30 paké krab ! Mwen memm sa ka fè plis ki 20 lanne an ka vann krab kotési, anba mawché lasa é anba dòt mawché kon Moul, Ti Bou, é an ka jiss ay Bastè !
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
An pé di'w, é sa sé bon vérité memm, an ka vann yenki krab té ! Pri a paké la sé 20 èwo, é ni 4 bèl bòkò adan yo tout, plis yonn ki mwayen. Sa sé krab ki ja manjé rasin kon patat, piman é zongnon dépi twa jou, yo ja dégouté, é sé avan an té vin vann yo jòdijou.
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Manman ! Tousa èwo pou 5 maléré krab ? Mé yo pli chè ki lò an magazen a bijou Kontinan oben aka nenpòt machann lò ! Pa ni mwayen ou bésé pri la titak ? An bizwen 2 paké krab é an ni dòt biten kon siv, bouké garni, lay, pèsi, loryé, tomat sitwon, piman, é an pa ka memn di'w tout !
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Ou ka vwè, tout moun an konnèt ka mandé mwen memm biten la. Mé zò pa sav komen krabyèl la ka mandé mwen pye pou chak krab an ka achte an men a'y : 2 èwo, ma fi ! É kijan an ké fè on ti bénéfiss lèwvè an ja pye tax a mawché, transpò an komen ? É an plis fò mwen achte on sandwich pou manjé, é bwè on bon jus lokal an nou ...
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Gadé ! Ejèni ! an on tijan présé ! Ban mwen dé bèl paké krab té, mi on biyé 50 èwo, pran lajan a'w, é rèmèt mwen monné an mwen.
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Mi dé paké la ! Sé byen sa ou mandé mwen, épa ? Mé pannan ou la, ou pa ka achte bouké garni an mwen ? An ké fè'w on bon pri : Ou dakò ?
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Sén-lasa ka fèt adan biwo a on pwofésè Linivèsité Antiy. Léontin k'ay vwè Man AZOÉ, on espésyalis a Krab (i ka poté non a pli jenn krab ki komansé dévlopé : Zoé !)
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Byen Bonjou Man AZOÉ, é mèsi pass ou ka wousouvwè mwen an biwo a'w, jòdijou. An pa gran grèk mé an té ké vlé tann vou palé asi krab toupatou, krab an nou, krab Gwadeloup. Ess sé on zannimo ki enpòtan an péyi an nou ?
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
An ké komansé pa di'w tout zanimo ki an péyi la ni plass a yo, ni wòl a yo pa ni yonn ki pli enpòtan ki lé zot. Krab sé on katégori espésyal, nou ka kriyé yo Kristasé dawya yo ni on kwout ki ka sèvi yo po é jénéralman yo ni dis pyé, sé pousa nou ka di yo sé kapòd. Ni onlo krab an péyi la é yo tout pa ka sam, sé kon mou...
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Moun pé manjé tout krab memn si ni adan yo ki pa ka gè gra pa niprès krab sémafòt, mé non la ka changé ! Toupatou asi latè, ou ka konté pass ou pé di sé vyolon i ka jwé.
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Ki kantité zé on filé krab ka poté ? Ess sé sa yo ka kriyé ?
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Avan an réponn vou an ké di'w kijan ou ka kriyé krab a yo tou. Sa Gwadeloupéyen ka kriyé krab té, blé, jòn, sé toujou tout bizwen ay an lanmè pou lagé. An menm tan, an ni limonad èdwinè byen sikré. An ni tousa ou vlé.
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Dayè, mi René, mari an mwen ka kivé asi grèna a'y la. I dwèt ké pran on fé èvè'w avan i ay piké sé krab la pou démén, vandrédi sen !
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
koré grèna la si masson la, i pran sak a pen la ki té maré si pòt bagaj la, déyè sèl la, i rantré an kaz ka konsidéré i pa té memm vwè sé dé madanm la ki té ka bokanté pawòl asi véranda la. I ka rantré si senn la é ka travésé douvan Dèdèt é Léontin...)
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Ka ki rivé'w ? Ou vlé fè mwen kwè ou pa vwè nou ka fè on ti kozé asi véranda la ? Vin di Dèdèt bonjou kantmèm !
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
An ka vin onfwa memm, mé an ni on paké krab-babèt on zanmi trapé an zatrap a krab a'y Mònalo koté kannal Déwotou ! I ban mwen 3 mantou pou près ayen lajan ! 6 èwo sèlman ! Ban mwen on ti hak tan, an ka vin !
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
ka pwenté asi véranda la, i ni on kabarè, èvè twa vè, on boutèy ji sitè vè Ti Pwou, on lit Bologne, oben Bielle, on moso sitwon vè é on boutèy siwo batri Marigalant.
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Mi mwen, byen bonjou Manzè Dèdèt, an pé ba'w on ti bo ? (René ka bésé dousman konsidéré i ni mal ren, é i ka bo Dèdèt). An ka ba'w on ti bo, 2 ti bo, 3 ti bo, Dèdèt !! (I ka chanté sa konsidéré i té ka chanté Ban mwen on ti bo, dé ti bo) ... Mi on ji sitè vè an pran an frijidè la, mwen sé on lagout an ké pran èvè zòt. ...
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Ou sav Pak sé dimanch ka vin ? d-det é mwen nou té ka bokanté pawòl asi krab ki ni an péyi la ! Ka ou vlé fè, dépi sé Pak, sé tan a krab, plis ki krèyòl é plaj, sé krab moun ka palé !
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
An gadé sé la ka ni sèy la déyè kuizin la é yo ja byen dégouté, i ja lè pou piké yo èvè on koutou pwenti. Krab sé zannimo an konnèt dépi an té ti gason.
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
An ka sonjé on kèsyon papa pa té pozé nou, on jou : Pouki krab pa ni tèt é kò kont dòt zannimo ? Nou chèché, nou chèché répons la é nou pa jen touvé. Alò, papa té tou kontan lèwvè i bay répons la : Bondyé té fè on réyinyon a tout zannimo é i té ba yo chak on sigré (sèkrè) é i té mandé pa jen di p'on moun ayen asi sigré...
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Adan tout sé zannimo la, enki yonn ki pa tyenn lang a'y, sé krab. Pou pini'y, Bondyé chanché kò a'y é sé konsa yo ka di : sé pass i palé twòp krab péd tèt a'y ! A, si krab té sav ! I pa té ké bon pou paté !
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Mé papa té ka ban nou on paké pawòl si krab. Ess zòt konnèt chofi, on maladi ou ka trapé an pyé ? E ben i ni on dòt non an kréyòl an nou : sé krab.
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
An tann asi Radio Gwadeloup on misyé, Edwa PANITÒ, on wouchachè, ki té ka fè on émisyion anlyé krab tout kalté péyi é dapré sa i té ka di, ni omwens 7 milyon èspès diféran a krab asi latè, é si moun té ka manjé yenki krab té ké ni asé pou p'on moun pa mò fen !
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
(René ka ri krak kra kra é lèv a'y ka manké chiré !) Misyé di nenpòt ki pawòl an radyo la é an ka kwè è byen i ka mal poté non a'y mem ! PANITÒ ! Eben, an ka kwè i byen ni tò ! An tann i di zagaya, krab-hontèz, babèt, sirik, mantou, sémafòt, touloulou.
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
Jisteman, Dèdèt, ess ou konnèt chanté la Wojé FANFANT, on gran mizisyen Gwadeloupéyen, fè asi Touloulou avan 1950, lèwvè lagè 39-45 té sòti bout ? (René ka komansé chanté) « A, té ni on mistè ki té ni o bòd lanmè ; dépi yonn, dé ou twa jou, nou ka vwè on touloulou. Nou tout déyè li, mé touloulou ka kouri, dépi ou bòdè ...
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
(Yo ka wousizé ka woupran lapawòl) Dèdèt, ma chè, sé anlè bigin-lasa an kontré Léontin adan on bal é nou mayé ! Mé si sé pou palé'w asi krab, nou ké rété la tout la jouné, é pétèt memm jous a Pak. Alò, an ka aresté la, é avan Pak rivé, an ka pran ti lagout an mwen, pass an pa dékolé bomaten ! Avan an ay manjé krab, ban...
Dialogue entre Léontin, Dèdèt, René, Ejèni, et Man Azoé
É vou, ka ou ka di ?
Marga ANZALA, Zyé a Mangrov'la
An ja la an ké rété !
Marga ANZALA, Zyé a Mangrov'la
On bèl ti paradis konsa, mangwòv la, yo ka wongné'y toupatou.
Marga ANZALA, Zyé a Mangrov'la
- Poukisa ?
Marga ANZALA, Zyé a Mangrov'la
Pou wouvè magazen, garaj, dépô, é menm lotisman. I ka vini pli piti dè jou an jou ! A pa sa tou sèl nou ka sali ! Pa sèten koté, moun ka pran'y pou on déchaj !
Marga ANZALA, Zyé a Mangrov'la
- Fò sa chanje !
Marga ANZALA, Zyé a Mangrov'la
Fòs an nou sé sé timoun la, an lékòl la ; sé mèt la é sé mètrès la ja konn sé aprann yo valè a tout sé mangwòv la ki ka pwotéjé nou lèwvè on sonnami anwout si péyi an nou. Asiré nou ké disparèt si pa ni rasin a palétivyé wouj la pou baré manman lanm è gwo dlo tranblann tè pé pwovoké !
Marga ANZALA, Zyé a Mangrov'la
- Onlo adan nou tout ké néyé !
Marga ANZALA, Zyé a Mangrov'la
Sé sé piti la ki ké aprann sé gran la chaldéviré konpòtasyon a yo.
Marga ANZALA, Zyé a Mangrov'la
- Alèkilé, toupannan nou ka a tann piti lévé é vini gran
Marga ANZALA, Zyé a Mangrov'la
Sé pwosévèbal pou ba tout moun ki ka sali é malpwòté mangwòv an nou, pas ni dwòn, ni rada, ni gad-literal é tout aparèy ka pran foto !
Marga ANZALA, Zyé a Mangrov'la
- Fò mèt anwout si yo pou sové mangwòv la !
Marga ANZALA, Zyé a Mangrov'la
Mèsi bèl mangwòv pou tousa ou ka fè pou mwen !
André ALIDOR (2024), Zyé a Mangrov'la
Mèsi pou tousa ou ka fè pou tout moun !
André ALIDOR (2024), Zyé a Mangrov'la
Mèsi pou sa ou ka fè pou zwazo !
André ALIDOR (2024), Zyé a Mangrov'la
Mèsi pou sa ou ka fè pou pwason !
André ALIDOR (2024), Zyé a Mangrov'la
Mèsi pou sa ou ka fè pou krab !
André ALIDOR (2024), Zyé a Mangrov'la
Mèsi pou sa ou ka fè pou koray !
André ALIDOR (2024), Zyé a Mangrov'la
Ou ka aprann nou goumé pou lavi.
André ALIDOR (2024), Zyé a Mangrov'la
Lè ou ka ranjé'w pou viv an dlo salé,
André ALIDOR (2024), Zyé a Mangrov'la
Ou ka baré van a siklon pou pwotéjé nou.
André ALIDOR (2024), Zyé a Mangrov'la
Moun té ka pran bwa a'w pou yo té fè zafè a yo,
André ALIDOR (2024), Zyé a Mangrov'la
Moun té ka mété zòdi an pyé a'w, akaz a'w.
André ALIDOR (2024), Zyé a Mangrov'la
Moun anko ka mété pwazon an tè a'w !
André ALIDOR (2024), Zyé a Mangrov'la
Men, si yo té fléchi, kalkilé, yo té ké konprann
André ALIDOR (2024), Zyé a Mangrov'la
Sé yo menm yo ka pwazonné !
André ALIDOR (2024), Zyé a Mangrov'la
Yo ka mété konblaj an pyé a'w pou yo konstui asi tè a'w.
André ALIDOR (2024), Zyé a Mangrov'la
End of preview. Expand in Data Studio

Analyse Lexicographique du Kreyòl Guadeloupéen

Métadonnées du Corpus

  • Date de génération : 06 November 2025 à 20:55
  • Version du pipeline : 3.0 - Pipeline Unique
  • Source des données : Dataset POTOMITAN/PawolKreyol-gfc (Hugging Face)
  • Nombre de textes : 427
  • Tokens totaux : 22,058
  • Types lexicaux : 3,680

1. Corpus et Échantillonnage

1.1 Taille et Couverture

  • Total des tokens : 239,808
  • Types lexicaux uniques : 3,680
  • Type-Token Ratio (TTR) : 0.0153
  • Richesse lexicale : Faible

2. Analyse Morphologique

2.1 Distribution par Longueur

Longueur Nombre de mots Pourcentage
2 lettres 82 2.2% █
3 lettres 303 8.2% ████
4 lettres 524 14.2% ███████
5 lettres 657 17.9% ████████
6 lettres 644 17.5% ████████
7 lettres 487 13.2% ██████
8 lettres 354 9.6% ████
9 lettres 251 6.8% ███
10 lettres 156 4.2% ██
11 lettres 78 2.1% █
12 lettres 56 1.5%
13 lettres 50 1.4%
14 lettres 15 0.4%
15 lettres 11 0.3%
16 lettres 6 0.2%
17 lettres 2 0.1%
18 lettres 1 0.0%
19 lettres 1 0.0%
21 lettres 1 0.0%
22 lettres 1 0.0%

2.2 Mots Composés (avec trait d'union)

  • Total : 752 mots (20.4%)
  • Exemples : a-y, fi-la, an-nou, rann-nou, a-yo, an-mwen, a-w, kaz-la, ba-w, ba-y, fè-nou, lanmè-la, travayè-la, kapitalis-la, di-nou

3. Analyse Phonographématique

3.1 Caractères Diacritiques

Caractère Fréquence Usage
é 1,542 Très fréquent
è 818 Très fréquent
ò 333 Très fréquent
à 6 Rare
ê 1 Rare
ô 1 Rare

3.2 Digrammes les Plus Fréquents

Digramme Fréquence
an 866
la 602
ou 581
on 420
-l 332
en 323
ma 254
ko 250
nn 242
ch 228
ra 213
é- 209
196
190
189
as 184
al 183
ka 168
nm 167
yo 165

4. Analyse Lexicale Stratifiée

4.1 Distribution de Fréquence (Loi de Zipf)

  • Hapax legomena (freq=1) : 0 mots (0.0%)
  • Dis legomena (freq=2) : 81 mots (2.2%)
  • Mots rares (freq 3-5) : 112 mots
  • Mots fréquents (freq 6-20) : 2,188 mots
  • Mots très fréquents (freq >20) : 1,299 mots

4.2 Principe de Pareto

  • 635 mots (17.3%) représentent 80% des occurrences
  • Vocabulaire fondamental : Les 1000 mots les plus fréquents

4.3 Vocabulaire Fondamental (Top 50)

Rang Mot Fréquence % Cumul
1 ka 12,174 5.08%
2 an 8,584 8.66%
3 5,632 11.00%
4 on 5,418 13.26%
5 5,349 15.49%
6 yo 4,713 17.46%
7 pou 4,531 19.35%
8 nou 4,515 21.23%
9 pa 4,107 22.94%
10 ki 3,579 24.44%
11 mwen 3,242 25.79%
12 ou 2,929 27.01%
13 sa 2,616 28.10%
14 2,557 29.17%
15 la 1,982 29.99%
16 di 1,834 30.76%
17 ni 1,800 31.51%
18 kon 1,756 32.24%
19 adan 1,653 32.93%
20 1,630 33.61%
21 1,595 34.28%
22 si 1,587 34.94%
23 moun 1,446 35.54%
24 tout 1,418 36.13%
25 1,384 36.71%
26 a-y 1,288 37.25%
27 kou 1,237 37.76%
28 1,152 38.24%
29 vwè 1,151 38.72%
30 menm 1,121 39.19%
31 zòt 1,047 39.63%
32 pran 982 40.04%
33 viktò 950 40.43%
34 jan 916 40.81%
35 tini 901 41.19%
36 ti 865 41.55%
37 850 41.90%
38 san 841 42.26%
39 782 42.58%
40 ja 743 42.89%
41 rivé 733 43.20%
42 épi 725 43.50%
43 fanm 678 43.78%
44 èvè 678 44.06%
45 men 658 44.34%
46 ba 643 44.61%
47 anba 619 44.87%
48 palé 592 45.11%
49 pyè 590 45.36%
50 576 45.60%

5. Analyse Syntaxique et Collocations

5.1 Bigrammes les Plus Fréquents

Rang Bigramme Fréquence
1 té ka 152
2 ka fè 86
3 yo ka 81
4 an mwen 75
5 sé on 59
6 pè pyè 59
7 an nou 58
8 pa té 52
9 an ka 47
10 ou ka 47
11 pa ka 45
12 an té 42
13 ki té 41
14 nou ka 40
15 ka di 39
16 pa ni 39
17 adan on 38
18 ka pran 33
19 pou nou 33
20 yo té 33
21 ka vwè 32
22 té ni 31
23 sé té 31
24 pou yo 30
25 moun ka 29
26 ou pa 29
27 ni on 27
28 sa ki 27
29 kou kou 27
30 ou té 26

5.2 Marqueurs Temps-Mode-Aspect (TMA)

Marqueur Fonction Fréquence Collocations principales
ka Aspect progressif/habituel 12,174 fè, di, pran
Passé 5,349 ka, ni, ké
Futur 1,595
kay Futur 121
pa Négation 4,107 té, ka, ni
ja Déjà (accompli) 743

5.3 Exemples de Prédictions Contextuelles

Mot source Prédictions (probabilité)
ka fè (0.08), di (0.04), pran (0.03), vwè (0.03), palé (0.02)
nou ka (0.10), ké (0.06), pa (0.05), pé (0.04), té (0.04)
mwen ka (0.09), té (0.07), pa (0.05), an (0.04), sé (0.04)
yo ka (0.18), té (0.07), pa (0.05), pé (0.03), sé (0.03)
an mwen (0.10), nou (0.08), ka (0.07), té (0.06), pa (0.02)
la ka (0.13), pou (0.04), ki (0.04), yo (0.03), an (0.03)
ka (0.31), ni (0.06), ké (0.05), ja (0.03), pé (0.03)
pa té (0.14), ka (0.12), ni (0.10), tini (0.02), menm (0.02)
tout sé (0.12), biten (0.06), biten-la (0.04), ti (0.02), pakèt (0.02)
pou nou (0.08), yo (0.07), kou (0.03), fè (0.03), mwen (0.03)

6. Mots Longs et Complexité Morphologique

6.1 Mots de 10 Lettres et Plus (378 mots)

Rang Mot Longueur Fréquence
1 diz-nèf-san-swasannsèt 22 lettres 2
2 sèvis-ladministrasyon 21 lettres 15
3 rèsponsabilité-lasa 19 lettres 10
4 lagyè-lendépandans 18 lettres 15
5 konkou-agrégasyon 17 lettres 15
6 propriyétè-fonsyé 17 lettres 10
7 toutmoun-bouliki 16 lettres 17
8 fanm-laplenn-lin 16 lettres 15
9 pawòl-senk-é-kat 16 lettres 15
10 konsititisyon-la 16 lettres 15
11 bazil-lanmòsibit 16 lettres 2
12 lawa-a-gran-tété 16 lettres 2
13 kréyòl-gwadloup 15 lettres 60
14 véridik-véritab 15 lettres 30
15 pipirit-chantan 15 lettres 17
16 pè-dè-bòn-famiy 15 lettres 17
17 lapèldéchanpyon 15 lettres 17
18 popilasyon-moun 15 lettres 15
19 sitiyasyon-lasa 15 lettres 15
20 konstitisyon-la 15 lettres 15
21 dèmen-spéra-dyé 15 lettres 10
22 tout-sòt-kalité 15 lettres 10
23 charlottesville 15 lettres 6
24 rèsponsabilité 14 lettres 20
25 gratèdpapyé-la 14 lettres 20
26 gratèdjouné-la 14 lettres 20
27 lagyè-sésésyon 14 lettres 15
28 konchonni-lasa 14 lettres 15
29 minis-lajistis 14 lettres 15
30 andidanbway-la 14 lettres 10

7. Évolution Diachronique du Lexique

  • Mots conservés : 3,680 (100.0% de l'ancien dictionnaire)
  • Mots ajoutés : 0
  • Mots supprimés : 0

8. Qualité et Validation Linguistique

8.1 Analyse de Qualité

  • Mots de 2 lettres : 82
  • Mots avec chiffres : 0
  • Cohérence orthographique : ✓ Bonne

9. Métriques Linguistiques Avancées

  • Type-Token Ratio (TTR) : 0.0153
  • Entropie lexicale (Shannon) : 9.14 bits
  • Diversité lexicale : Moyenne

10. Recommandations Linguistiques

10.1 Forces du Corpus

  • Couverture lexicale importante (3,680 types)
  • Richesse des bigrammes (14,759 patterns)
  • Présence des marqueurs TMA caractéristiques du créole

10.2 Axes d'Amélioration

  • Enrichir le vocabulaire technique et scientifique
  • Documenter les variantes orthographiques
  • Ajouter des métadonnées sémantiques (catégories grammaticales)
  • Développer un système de lemmatisation

Rapport généré automatiquement par Kreyòl Potomitan™ Pipeline v3.0 - Pipeline Unique

Pou an kreyòl ki ka viv é ka evolyé !

Downloads last month
222