text
stringlengths
1.34k
8.74k
text_adlam
stringlengths
1.37k
8.85k
KORENTI 1 10 Mise Ƴettaaɗe e Taariika Isra'iilayankeeɓe ɓen Musiɓɓe an, mi faalaaka yo on yejjitu wonde baabiraaɓe men ɓen fow wonno e ley duulere, ɓe fow ɓe taƴitiri ka baharu. Ɓe fow ɓe lootaa maande gomɗinal ka duulere e ka baharu e nder humondiral e Muusaa. Ɓe fow ɓe ɲaami ɲaametee gooto iwruɗo e Alla. Ɓe fow ɓe yari njaram gootan iwruɗan e Alla, ko fii ko e fetere iwrunde e Alla jokkunoonde ɓe nden ɓe yaraynoo. Ko Almasiihu on wonnoo nden fetere. Kono ɓurɓe ɓen e maɓɓe weltinaano Alla, ko ɗun waɗi si ɓe maayi ka wulaa. Awa ɗun fow ko waɗiri ko fii hollugol en mise, fii wota en heɓu faaleeji bonɗi wano ɓe heɓirnoo non. Wota on wonu rewooɓe sanamu, wano woɓɓe wonirnoo e hakkunde maɓɓe, wano windori non: «Jamaa on jooɗii fii ɲaamugol e fii yarugol, ɓawto ɗun ɓe immii fii fijirgol jiiɓaare.» Awa wota en jokku jinaa, wano woɓɓe e maɓɓe waɗirnoo non, haa guluuje noogay e tato maayi ɲande wootere. Wota en ndarndo *Almasiihu on, wano woɓɓe e maɓɓe ndarndornoo non, ɓen ɓe bolle mulunoo. Wota on ŋermu, wano ɓeya ŋermirnoo non, ɓen ɓe malaa'ikaajo muloowo on warunoo. Ɗun, ko heɓiri ɓe ko fii yo wonan en misal, windiraa kadi fii hajagol en, enen ɓee tawaaɓe ka lannoode aduna. Ko ɗun waɗi, on mo no sikki no darii, yo o reeno wota o yanu. Ndarndannde woo heɓaali on nde goɗɗo goo heɓaali. Alla ko Sella-Findeejo, o newnataa ndarndeɗon toonin doole mon ɗen, kono e nder ndarndannde nden o adday feere no sortoron e mun, e no waawiron nde dartorde. Ko ɗun waɗi, yo yiɓɓe an, dogee rewugol sanamu. Ko wa yimɓe faamuɓe mi woni on yewtirde, onon tigi ɲaawee ko mi wi'i kon. Jardukun du'aa kun wonɗen du'orde kun ko yuɓɓondirkun e ƴiiƴan Almasiihu on. Bireedi mo wonɗen taƴitude on, ko yuɓɓondirɗo e ɓandu Almasiihu on. Ɓay ko bireediwal gootal woodi, enen e ɗuuɗude men ko en ɓandu wooturu. Ko fii en fow hiɗen hawti bireediwal gootal. Ndaaree ɓee *Isra'iilayankeeɓe wonɓe ɲaamude daabeeji sakkaaɗi ɗin. Hinaa yuɓɓondirɓe e *layyorde nden? Awa ko honɗun mi woni wi'ude? Wonde tebbeeli sakkaaɗi fii sanamuuji ɗin ko goɗɗun? Kaa sanamuuru ko goɗɗun? Oo'o! Kono kon ko rewooɓe sanamuuji ɓen woni sakkaade, ko jinnaaji ɗin ɓe woni sakkanaade, hinaa Alla. E hin-le mi faalaaka yo on humondir e jinnaaji ɗin. On waawataa yarirde jardukun Joomi on, yariron kadi jardukun jinnaaji ɗin. On waawataa heɓude ka ɲaametee Joomi on, heɓon kadi ka ɲaametee jinnaaji ɗin. En faalaa memminde nawliigu Joomiraaɗo on? Kaa en ɓuru mo dolnude? Fii Hettaare Wonannde Gomɗinɗo on Fow no newnaa, kono hinaa fow wondi e nafa. Fow no newnaa, kono hinaa fow tiiɗinta. Wota gooto ɗaɓɓu nafa mun on, kono yo ɗaɓɓu fii heddiiɓe ɓen. Ɲaamee kala teewu ko yeeyetee ka luumo, hara on sikkitaaki ka ɓernde mon. Ko fii: «Leydi ndin e kala ko ndi wondi ko Joomiraaɗo on wonani.» Si tawii mo gomɗinaa saatinii on, e hin-le hiɗon faalaa yahude, ɲaamee kala ko weeɓitanoyaɗon, hara on sikkitaaki ka ɓernde mon. Kono si goɗɗo wi'ii on: «Ɗunɗoo ko ko ittaa sadaka», haray wota on ɲaamu sabu on andinɗo on e sabu ɓernde nden. Hinaa fii ɓernde mon nden mi woni yewtude ɗoo, kono ko fii ɓernde oya nden. Awa ko fii honɗun ndimankaaku an ngun ɲaawirtee ɓernde oya nden? Si mi jarnii Alla e nder ko mi ɲaamata kon, haray ko honɗun mi felirtee fii on ɲaamete mo mi jarni Alla fii mun? Woni on ɲaamay, woni on yaray, woni kala ko waɗoton, waɗiree piiji ɗin fow fii mangu Alla ngun. Wota on wonan hay gooto peggal, woni *Gereekiyankeeɓe ɓen, woni Yahuudiyankeeɓe ɓen, woni *moftal Alla ngal. Wano mi woniri weloowo wonɗo woo e ɗi fow non, mi alaa ɗaɓɓude nafa an on, kono ko nafa ɓurɓe ɗuuɗude ɓen fii no ɓe dandiree.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥑𞥐 𞤃𞤭𞤧𞤫 𞤎𞤫𞤼𞥆𞤢𞥄𞤯𞤫 𞤫 𞤚𞤢𞥄𞤪𞤭𞥅𞤳𞤢 𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤃𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤶𞥆𞤭𞤼𞤵 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤫 𞤤𞤫𞤴 𞤣𞤵𞥅𞤤𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤰𞤭𞤼𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤦𞤢𞤸𞤢𞤪𞤵. 𞤇𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤩𞤫 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤢𞥄 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤳𞤢 𞤣𞤵𞥅𞤤𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤳𞤢 𞤦𞤢𞤸𞤢𞤪𞤵 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤫 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄. 𞤇𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤩𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤇𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤪𞤭 𞤲'𞤶𞤢𞤪𞤢𞤥 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤢𞤲 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤯𞤢𞤲 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤫 𞤬𞤫𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤲𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅. 𞤑𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤼𞤫𞤪𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤩𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭 𞤳𞤢 𞤱𞤵𞤤𞤢𞥄. 𞤀𞤱𞤢 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫𞤲 𞤥𞤭𞤧𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤵 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤭 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤲𞤮𞤲. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤪𞤫𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲: «𞤔𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤶𞤮𞥅𞤯𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤢𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤩𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫 𞤭𞤥𞥆𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤭𞤶𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤢𞥄𞤪𞤫.» 𞤀𞤱𞤢 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵 𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤺𞤵𞤤𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤺𞤢𞤴 𞤫 𞤼𞤢𞤼𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤮 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤦𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤥𞤵𞤤𞤵𞤲𞤮𞥅. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤽𞤫𞤪𞤥𞤵⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤩𞤫𞤴𞤢 𞤽𞤫𞤪𞤥𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤥𞤵𞤤𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤪𞤵𞤲𞤮𞥅. 𞤍𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤭 𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤫𞤲 𞤥𞤭𞤧𞤢𞤤⹁ 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤶𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤫𞤲⹁ 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤼𞤢𞤱𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤤𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤲𞤮 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤭 𞤲𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤭𞥅⹁ 𞤴𞤮 𞤮 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮 𞤴𞤢𞤲𞤵. 𞤐'𞤁𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅 𞤸𞤫𞤩𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤸𞤫𞤩𞤢𞥄𞤤𞤭. 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮 𞤅𞤫𞤤𞥆𞤢-𞤊𞤭𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤫𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤮𞥅𞤲𞤭𞤲 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤮 𞤢𞤣𞥆𞤢𞤴 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤲𞤮 𞤧𞤮𞤪𞤼𞤮𞤪𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤫 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤴𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤣𞤮𞤺𞤫𞥅 𞤪𞤫𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵. 𞤑𞤮 𞤱𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤩𞤫 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤣𞤫⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤮𞤲. 𞤔𞤢𞤪𞤣𞤵𞤳𞤵𞤲 𞤣𞤵'𞤢𞥄 𞤳𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤫𞤲 𞤣𞤵'𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤳𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤴𞤵𞤩𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤳𞤵𞤲 𞤫 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤄𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤭 𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤰𞤭𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤴𞤵𞤩𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮 𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤦𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤭𞤱𞤢𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤢𞤤 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭⹁ 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤫𞤲 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤵𞤪𞤵. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤱𞤼𞤭 𞤦𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤭𞤱𞤢𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤢𞤤. 𞤐'𞤁𞤢𞥄𞤪𞤫𞥅 𞤩𞤫𞥅 *𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵𞤣𞤫 𞤣𞤢𞥄𞤦𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤴𞤵𞤩𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤩𞤫 𞤫 *𞤤𞤢𞤴𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲؟ 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤭'𞤵𞤣𞤫؟ 𞤏𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤫𞤦𞥆𞤫𞥅𞤤𞤭 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤪𞤵 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲؟ 𞤌𞥅'𞤮! 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤪𞤫𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤶𞤭𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤢𞤲𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪 𞤫 𞤶𞤭𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤌𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤴𞤢𞤪𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤶𞤢𞤪𞤣𞤵𞤳𞤵𞤲 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤢𞤪𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤶𞤢𞤪𞤣𞤵𞤳𞤵𞤲 𞤶𞤭𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤌𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤫𞤩𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤶𞤭𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤉𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤥𞤫𞤥𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤲𞤢𞤱𞤤𞤭𞥅𞤺𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤫𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤵 𞤥𞤮 𞤣𞤮𞤤𞤲𞤵𞤣𞤫؟ 𞤊𞤭𞥅 𞤖𞤫𞤼𞥆𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤏𞤮𞤲𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤘𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤊𞤮𞤱 𞤲𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤲𞤢𞤬𞤢. 𞤊𞤮𞤱 𞤲𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤮𞤱 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲𞤼𞤢. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤵 𞤲𞤢𞤬𞤢 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤴𞤮 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤵 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤣𞥆𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. Ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤼𞤫𞥅𞤱𞤵 𞤳𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤴𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤳𞤢 𞤤𞤵𞥅𞤥𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅: «𞤂𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭.» 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤧𞤢𞥄𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤣𞤫⹁ ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤢𞤲𞤮𞤴𞤢𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤧𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤭'𞤭𞥅 𞤮𞤲: «𞤍𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤭𞤼𞥆𞤢𞥄 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢»⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤮𞥅⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤴𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤭𞤥𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤼𞤫𞥅 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤴𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲؟ 𞤅𞤭 𞤥𞤭 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤥𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤬𞤫𞤤𞤭𞤪𞤼𞤫𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞤼𞤫 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲؟ 𞤏𞤮𞤲𞤭 𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢𞤴⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤴𞤢𞤪𞤢𞤴⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤮𞤼𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞤲. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤨𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 *𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤏𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤱𞤫𞤤𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤱𞤮𞥅 𞤫 𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤲𞤢𞤬𞤢 𞤢𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤲𞤢𞤬𞤢 𞤩𞤵𞤪𞤩𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅.
KORENTI 1 11 Awa ɲembee lan, wano min kadi mi woni ɲembirde *Almasiihu on non. Fii no Goɗɗo Haani Wonirde e nder Rewugol Alla Mi mantii on fii ko on yejjitaali fii an kon e ɗi fow, e ko maanditiɗon janndeeji ɗin kon, wano mi hewtiniri on ɗi non. Ko ɗun waɗi si miɗo faalaa yo on andu wonde Almasiihu on ko hooreejo kala neɗɗanke, gorko kadi ko hooreejo e fee ɓeyngu mun, Alla kadi ko hooreejo e fee Almasiihu on. Kala gorko hippiiɗo kufune, nde no toroo Alla, maa no haala ko Alla longini ɗun, haray o yawike hoore makko . Ko wano non kadi, kala debbo wonɗo toraade Alla maa haalude ko Alla longini ɗun, hara o taaraa, haray o yawike hoore makko . Haray no wa'i wa si tawii kanko debbo on himo fembii. Ko fii, si debbo taaraa, haray yo o taƴu sukundu makko ndun. Ko fii, si no hersinanii debbo ka sukundu makko ndun taƴee, maa o femboo, haray yo o tiggo. Kono duhiiɗo haanaa ka hippoo, ko fii ko o mbaadi e darja Alla, debbo non ko darja gorko. Ko ɗun waɗi, gorko hinaa e debbo suutaa, kono ko debbo suutaa e gorko. Awa kadi gorko hinaa sabu debbo tagiraa, kono debbo ko sabu gorko tagiraa. Ko ɗun waɗi, sabu malaa'ikaaɓe ɓen, debbo no haani heɓude ka hoore mun maande laamu ngu o woni e ley mun ngun. Kono e telen-ma humondiral men e Joomiraaɗo on, debbo gasataa e ɓaawo gorko, gorko kadi gasataa e ɓaawo debbo. Ko fii, ko wano debbo suutiraa e gorko non, ko wano non kadi tawi ko debbo daɲata gorko, ɗun fow non ko immorde e Alla. Ɲaawee ɗun onon tigi. E hara no hawri ka debbo toroo Alla, hara o taaraa? E hara aduna on tigi faaminaali on wonde no hersinanii gorko ka o accita saayannde? Kono heɓugol sukundu ko darja debbo, ko fii sukundu ndu o yeɗaa ndun ko ko o buumora. Si tawii goɗɗo no faalaa warrude noone goo, enen en alaa on naamu, *mofte Alla ɗen kadi alaa on naamu. Fii Nafakkaari Joomi on E nder waɗugol non ɗee yamirooje yeeso ɗoo, alaa ko mi mantira on e nder ko mottondirton kon, hara hinaa fii ko ɓuri moƴƴude, kono ko fii ko ɓuri bonude. Ko adii kon non, mi nanii nde mottondirɗon woo sendondiral waɗay hakkunde mon. E baŋŋe goo, ɗun no henanimmi. Bee yeddondire wona hakkunde mon, fii no holniiɓe ɓen feeɲira e hakkunde mon. Jaka nde mottondirɗon woo, hinaa fii ɲaamugol *nafakkaari Joomi on. Ɓay nde hiɗon ɲaama, mo kala kutoto nafakka mun on, ɲaama, hara goɗɗo goo no weelaa, oya kaɲun no mandili. E hara on alaa cuuɗi ka ɲaamon e ka yaron? Kaa on hayfinay woni moftal Alla ngal, hersinon ɓe alaa huunde ɓen? Ko honɗun mi wi'ata on? Mi mantay on? Mi mantataa on e ɗun! Ko fii, ko ko mi heɓiri Joomi on kon mi hewtini on. E nder jemma mo Iisaa Joomi on janfaa e mun on, o ƴettuno bireedi, o jarni Alla, o taƴiti, o wi'i: «Ɗunɗoo ko ɓandu an, wonandu on ndun nii, waɗee ɗunɗoo maande ko anditiron fii an.» Ko wano non kadi, ɓay ɓe gaynii ɲaamude, o ƴetti jardukun waɗorkun njaram, o wi'i: «Kun jardukun ko maande fii *ahadi heyri tippundi e ƴiiƴan an ɗan, waɗee ɗunɗoo maande ko anditiron fii an, saa'i nde yaroton e mun woo.» Ko fii nde ɲaamoton oo bireedi woo, yaron e kun jardukun, on wowlay fii mayde Joomi on haa ɲande o artoyi. Ko ɗun waɗi, kala on ɲaamuɗo on bireedi, yari e kun jardukun Joomi on, hara ko no haaniraa, o wonay felniiɗo e telen-ma ɓandu e ƴiiƴan Joomi on. Awa, yo mo kala miijitano hoore mun si o ɲaama on bireedi, maa o yarira kun jardukun. Ko fii kala on ɲaamuɗo yari e ɓaawo anditugol ɓandu Joomi on, haray ontigi ɲaamii yarii ɲaawoore ɲaawaynde ɗun kaɲun tigi. Ko ɗun waɗi si no e hakkunde mon nawnuɓe buy e kitasolooɓe buy, e on mayraama woɓɓe. Si enen tigi en ɲaawitike, en ɲaawoytaake. Kono Joomiraaɗo on no ɲaawude en donkina, fii wota en ɲaawidoye e aduna on. Ko ɗun waɗi, yo musiɓɓe an, nde mottondirɗon fii nafakkaari ndin woo, habbondiree. On mo tawi no weelaa, yo ɲaamu ka mun, fii wota on mottondir fawon ɲaawoore e hoore mon. Mi jaaboyto ɗeya lande, nde mi hewtoyi.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥑𞥑 𞤀𞤱𞤢 ɲ𞤫𞤲'𞤦𞤫𞥅 𞤤𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 ɲ𞤫𞤲'𞤦𞤭𞤪𞤣𞤫 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤘𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤖𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤏𞤮𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤈𞤫𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤃𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤶𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤮𞤲 𞤯𞤭 𞤲𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤫 𞤬𞤫𞥅 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤫 𞤬𞤫𞥅 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤸𞤭𞤨𞥆𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤳𞤵𞤬𞤵𞤲𞤫⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤲𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤮𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮 𞤴𞤢𞤱𞤭𞤳𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 . 𞤑𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮 𞤼𞤢𞥄𞤪𞤢𞥄⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮 𞤴𞤢𞤱𞤭𞤳𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 . 𞤖𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤲𞤮 𞤱𞤢'𞤭 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤬𞤫𞤲'𞤦𞤭𞥅. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤧𞤭 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤼𞤢𞥄𞤪𞤢𞥄⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤴𞤮 𞤮 𞤼𞤢𞤰𞤵 𞤧𞤵𞤳𞤵𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤧𞤭 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤳𞤢 𞤧𞤵𞤳𞤵𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤼𞤢𞤰𞤫𞥅⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤮 𞤬𞤫𞤲'𞤦𞤮𞥅⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤴𞤮 𞤮 𞤼𞤭𞤺𞥆𞤮. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤣𞤵𞤸𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤸𞤭𞤨𞥆𞤮𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤮 𞤲'𞤦𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤫 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤢 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤼𞤢𞥄 𞤫 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤼𞤢𞤺𞤭𞤪𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤳𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤼𞤢𞤺𞤭𞤪𞤢𞥄. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤲'𞤺𞤵 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤤𞤫𞤴 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤺𞤢𞤧𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮⹁ 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤺𞤢𞤧𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤼𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤫 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤣𞤢ɲ𞤢𞤼𞤢 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢. Ɲ𞤢𞥄𞤱𞤫𞥅 𞤯𞤵𞤲 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭. 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤱𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤮𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮 𞤼𞤢𞥄𞤪𞤢𞥄؟ 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤭𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤳𞤢 𞤮 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤼𞤢 𞤧𞤢𞥄𞤴𞤢𞤲𞤣𞤫؟ 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤧𞤵𞤳𞤵𞤲'𞤣𞤵 𞤳𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤢 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤵𞤳𞤵𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵 𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤮 𞤦𞤵𞥅𞤥𞤮𞤪𞤢. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤱𞤢𞤪𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤫𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤲𞤢𞥄𞤥𞤵⹁ *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤲𞤢𞥄𞤥𞤵. 𞤊𞤭𞥅 𞤐𞤢𞤬𞤢𞤳𞥆𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤲𞤮𞤲 𞤯𞤫𞥅 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤯𞤮𞥅⹁ 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤭𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤵𞤣𞤫. 𞤑𞤮 𞤢𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤮𞥅 𞤧𞤫𞤲'𞤣𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤴 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤉 𞤦𞤢𞤽𞥆𞤫 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤲𞤢𞤲𞤭𞤥𞥆𞤭. 𞤄𞤫𞥅 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤸𞤮𞤤𞤲𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤭𞤪𞤢 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤔𞤢𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵𞤺𞤮𞤤 *𞤲𞤢𞤬𞤢𞤳𞥆𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤵𞤼𞤮𞤼𞤮 𞤲𞤢𞤬𞤢𞤳𞥆𞤢 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲⹁ ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤫𞥅𞤤𞤢𞥄⹁ 𞤮𞤴𞤢 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤤𞤭. 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤷𞤵𞥅𞤯𞤭 𞤳𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤢 𞤴𞤢𞤪𞤮𞤲؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤴𞤬𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲؟ 𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤢𞤼𞤢 𞤮𞤲؟ 𞤃𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤢𞤴 𞤮𞤲؟ 𞤃𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤫 𞤯𞤵𞤲! 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤮𞤲. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢 𞤥𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤲𞤬𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤵𞤲𞤮 𞤦𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤭⹁ 𞤮 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮 𞤼𞤢𞤰𞤭𞤼𞤭⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤍𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤫𞥅 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤲.» 𞤑𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤺𞤢𞤴𞤲𞤭𞥅 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤮 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤶𞤢𞤪𞤣𞤵𞤳𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤮𞤪𞤳𞤵𞤲 𞤲'𞤶𞤢𞤪𞤢𞤥⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤑𞤵𞤲 𞤶𞤢𞤪𞤣𞤵𞤳𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 *𞤢𞤸𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤫𞤴𞤪𞤭 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲 𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤫𞥅 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤲⹁ 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤢𞤪𞤮𞤼𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤱𞤮𞥅.» 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤮𞤼𞤮𞤲 𞤮𞥅 𞤦𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤭 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤴𞤢𞤪𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤵𞤲 𞤶𞤢𞤪𞤣𞤵𞤳𞤵𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤴 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤢𞤪𞤼𞤮𞤴𞤭. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤦𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤭⹁ 𞤴𞤢𞤪𞤭 𞤫 𞤳𞤵𞤲 𞤶𞤢𞤪𞤣𞤵𞤳𞤵𞤲 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄⹁ 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤴 𞤬𞤫𞤤𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤫 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤭𞤼𞤢𞤲𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤧𞤭 𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤮𞤲 𞤦𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤭⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤮 𞤴𞤢𞤪𞤭𞤪𞤢 𞤳𞤵𞤲 𞤶𞤢𞤪𞤣𞤵𞤳𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵𞤯𞤮 𞤴𞤢𞤪𞤭 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮𞤲𞤼𞤭𞤺𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤭𞥅 𞤴𞤢𞤪𞤭𞥅 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤪𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤢𞤴𞤲'𞤣𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤲𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲𞤢𞤱𞤲𞤵𞤩𞤫 𞤦𞤵𞤴 𞤫 𞤳𞤭𞤼𞤢𞤧𞤮𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤦𞤵𞤴⹁ 𞤫 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤴𞤪𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫. 𞤅𞤭 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤫𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤼𞤭𞤳𞤫⹁ 𞤫𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞤴𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤵𞤣𞤫 𞤫𞤲 𞤣𞤮𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤫𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤣𞤮𞤴𞤫 𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤢𞤬𞤢𞤳𞥆𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤸𞤢𞤦𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅. 𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤲𞤮 𞤱𞤫𞥅𞤤𞤢𞥄⹁ 𞤴𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤳𞤢 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪 𞤬𞤢𞤱𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤃𞤭 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤮𞤴𞤼𞤮 𞤯𞤫𞤴𞤢 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤮𞤴𞤭.
KORENTI 1 12 Fii Dokke Ruuhu Seniiɗo on E telen-ma dokke iwruɗe e Ruuhu Alla ɗen, yo musiɓɓe an, mi faalaaka yo on ronku andude ɗun. Hiɗon andi fewndo ko on gomɗinaa, hiɗon selnaa, nawraa e sanamuuji mbobooji. Ko ɗun waɗi si mi wi'ay on: kala mo Ruuhu Allaahu on ardii e nder ko o wowlata kon, wi'ataa: «Iisaa ko huɗaaɗo.» Hay gooto kadi waawataa wi'ude: «Iisaa ko Joomi», si hinaa *Ruuhu Seniiɗo on ardii mo. Dokke ɗen no serti, kono Ruuhu Allaahu on ko gooto. Balle ɗen kadi no serti, kono Joomiraaɗo on ko gooto. Golleeji ɗin kadi no serti, kono ko Alla gooto on woni waɗude ɗi fow e yimɓe ɓen fow. E hin-le, mo kala ko Ruuhu Allaahu on feɲɲini e mun kon ko dokkal fii nafa fow. Ko ɗun waɗi, Ruuhu on yeɗay goɗɗo on kongol faamu, on Ruuhu gooto yeɗa oya on kongol gandal, on Ruuhu gooto yeɗa goɗɗo goo gomɗinal, on Ruuhu tigi yeɗa goɗɗo goo ɲawndugol, goɗɗo goo dokkal fii waɗugol kaawakeeji moƴƴi, goɗɗo goo haalugol ko Alla longini ɗun, goɗɗo goo gandal fii sendindirgol noone ruuhuuji, goɗɗo goo noone *haalaaji janani, goɗɗo goo nantingol ɗin haalaaji. Ko on Ruuhu gooto bajjo waɗata ɗii piiji fow, senditana mo kala e ko mun, wano o yiɗiri non. Ko ɗun waɗi, wano tawiri non ɓandu ndun ko wooturu, hindu mari tere buy. Tere ɓandu ndun non kadi e ɗuuɗude, ko ɓandu wooturu ɗe mari. Ko wano non wonirani *Almasiihu on. Ko fii ko Ruuhu gooto *lootiraɗen fii wonugol ɓandu wooturu. En fow yarnaɗen Ruuhu Alla gooto on, woni non Yahuudiyankeeɓe ɓen, woni *Gereekiyankeeɓe ɓen, woni jiyaaɓe ɓen, woni rimɓe ɓen. Ko fii ɓandu ndun wonaali teral gootal, kono tere buy. Si koyngal ngal wi'ii wonde: «Ɓay hinaa mi jungo, mi tawdaaka e ɓandu ndun», ɗun ittataa ko ngal teral e ɓandu ndun. Si nowru ndun kadi wi'ii wonde: «Ɓay hinaa mi yiitere, mi tawdaaka e ɓandu ndun», ɗun ittataa ko ndu teral e ɓandu ndun. Si tawno ɓandu ndun fow wonno yiitere, ko honno ndu naniraynoo? Maa si ɓandu ndun fow waɗano nowru, ko honno ndu faamiraynoo barngol? Kono Alla waɗi teral kala e ɓandu ndun no o faaliraa non. Si fow wonno teral gootal, ko honto ɓandu ndun wonaynoo? Jooni non, tere buy no woodi, kono ɓandu ndun ko wooturu. Yiitere nden waawataa wi'ude jungo ngon: «Mi hatonjinaa e maa.» Hoore nden kadi waawataa wi'ude koyɗe ɗen: «Mi hatonjinaa e mon.» Ɗun-le toode, tere ɓandu wa'uɗe wa si no ɓuri lo'ude ɗen, ko ɗen woni hittuɗe, e ɗe tanƴiniɗen no ɓuri hayfude ɗen e ɓandu ndun, hiɗen hundiri ɗe teddungal ɓurngal tiiɗude. E hin-le tere men ɓurɗe hersinaade ɗen, ko ɗen ɓurɗen surrude, ɗe hersinaaki ɗen kan hatonjinaa e ɗun. Alla waɗiri ɓandu ndun e noone mo ɓureten teddinirde ŋakkiraaɗe ɗen, fii wota liddondiral waɗu e nder ɓandu ndun, kono yo ɗe nafindir. Si teral tampii, ɗeya tere fow tampiday e maggal. Si teral gootal teddinaama, ɗeya tere fow weltoday e maggal. Ko on ɓandu Almasiihu on, mo kala e mon ko teral e mayru. Awa, ko Alla adii waɗude e nder *moftal ngal, ko *sahaabaaɓe, ɗimmun ɗun ko haalooɓe ko Alla longini ɗun, tammun ɗun ko jannooɓe, ɓawto ɗun dokkal fii kaawakeeji moƴƴi, e dokke fii ɲawndugol, e wallugol, e ardagol, e wowlugol e noone haalaaji janani. Hara fow ko sahaabaaɓe? Kaa hara fow ko haalooɓe ko Alla longini ɗun? Kaa hara fow ko jannooɓe? Kaa hara fow waɗay kaawakeeji moƴƴi? Kaa hara fow yeɗa dokke ɲawndugol? Kaa ko fow yeɗaa wowlugol e haalaaji janani? Kaa hara fow ko nantinooɓe ɗin haalaaji? Kono himmanee dokke ɓurɗe moƴƴude ɗen. Awa mi hollay on kadi laawol ɓurngol moƴƴude ngol.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥑𞥒 𞤊𞤭𞥅 𞤁𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤉 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤯𞤫 𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤪𞤮𞤲𞤳𞤵 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤵𞤲. 𞤖𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤧𞤫𞤤𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤲𞤢𞤱𞤪𞤢𞥄 𞤫 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤲'𞤦𞤮𞤦𞤮𞥅𞤶𞤭. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤢𞤴 𞤮𞤲: 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤥𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤣𞤭𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤭'𞤢𞤼𞤢𞥄: «𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤸𞤵𞤯𞤢𞥄𞤯𞤮.» 𞤖𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤱𞤭'𞤵𞤣𞤫: «𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭»⹁ 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤣𞤭𞥅 𞤥𞤮. 𞤁𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤧𞤫𞤪𞤼𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮. 𞤄𞤢𞤤𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤧𞤫𞤪𞤼𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮. 𞤘𞤮𞤤𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤧𞤫𞤪𞤼𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤢𞤬𞤢 𞤬𞤮𞤱. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤯𞤢𞤴 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵⹁ 𞤮𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤢 𞤮𞤴𞤢 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤⹁ 𞤮𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤢 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤⹁ 𞤮𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤴𞤫𞤯𞤢 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅 ɲ𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞥄𞤱𞤢𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭⹁ 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤫𞤲'𞤣𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 *𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭⹁ 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤲𞤢𞤲𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤯𞤭𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭. 𞤑𞤮 𞤮𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤦𞤢𞤶𞥆𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢 𞤯𞤭𞥅 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤧𞤫𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤢𞤲𞤢 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤵𞤪𞤵⹁ 𞤸𞤭𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤦𞤵𞤴. 𞤚𞤫𞤪𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤵𞤪𞤵 𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤪𞤭. 𞤑𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 *𞤤𞤮𞥅𞤼𞤭𞤪𞤢𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤵𞤪𞤵. 𞤉𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤴𞤢𞤪𞤲𞤢𞤯𞤫𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 *𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤶𞤭𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤪𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤼𞤫𞤪𞤢𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤢𞤤⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤦𞤵𞤴. 𞤅𞤭 𞤳𞤮𞤴𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤭'𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫: «𞤇𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤶𞤵𞤲'𞤺𞤮⹁ 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲»⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤭𞤼𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤼𞤫𞤪𞤢𞤤 𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲. 𞤅𞤭 𞤲𞤮𞤱𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤭'𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫: «𞤇𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲»⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤭𞤼𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤵 𞤼𞤫𞤪𞤢𞤤 𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵 𞤲𞤢𞤲𞤭𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅؟ 𞤃𞤢𞥄 𞤧𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤱𞤪𞤵⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤭𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤦𞤢𞤪𞤲'𞤺𞤮𞤤؟ 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤼𞤫𞤪𞤢𞤤 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲. 𞤅𞤭 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤼𞤫𞤪𞤢𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤢𞤤⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤼𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅؟ 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤦𞤵𞤴 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤵𞤪𞤵. 𞤒𞤭𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤱𞤭'𞤵𞤣𞤫 𞤶𞤵𞤲'𞤺𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲: «𞤃𞤭 𞤸𞤢𞤼𞤮𞤲'𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤢𞥄.» 𞤖𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤱𞤭'𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲: «𞤃𞤭 𞤸𞤢𞤼𞤮𞤲'𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤮𞤲.» 𞤍𞤵𞤲-𞤤𞤫 𞤼𞤮𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤱𞤢'𞤵𞤯𞤫 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤲𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤤𞤮'𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤵𞤯𞤫⹁ 𞤫 𞤯𞤫 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤸𞤢𞤴𞤬𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤵𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤫 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤩𞤵𞤪𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤣𞤫. 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤯𞤫 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤫𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤧𞤵𞤪𞥆𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤯𞤫 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤲 𞤸𞤢𞤼𞤮𞤲'𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤯𞤵𞤲. 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤥𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤫𞤼𞤫𞤲 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤽𞤢𞤳𞥆𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤤𞤭𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤱𞤢𞤯𞤵 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤴𞤮 𞤯𞤫 𞤲𞤢𞤬𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪. 𞤅𞤭 𞤼𞤫𞤪𞤢𞤤 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞥅⹁ 𞤯𞤫𞤴𞤢 𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤣𞤢𞤴 𞤫 𞤥𞤢𞤺𞥆𞤢𞤤. 𞤅𞤭 𞤼𞤫𞤪𞤢𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤢𞤤 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤯𞤫𞤴𞤢 𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤮𞤣𞤢𞤴 𞤫 𞤥𞤢𞤺𞥆𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤮𞤲 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤼𞤫𞤪𞤢𞤤 𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤪𞤵. 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤢𞤣𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤳𞤮 *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤯𞤭𞤥𞥆𞤵𞤲 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤥𞥆𞤵𞤲 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞥄𞤱𞤢𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭⹁ 𞤫 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤬𞤭𞥅 ɲ𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤫 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤢𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤫 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭. 𞤖𞤢𞤪𞤢 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤴 𞤳𞤢𞥄𞤱𞤢𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤬𞤮𞤱 𞤴𞤫𞤯𞤢 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 ɲ𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤴𞤫𞤯𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤭𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭؟ 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤩𞤵𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤫𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤭 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤩𞤵𞤪𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞤤.
KORENTI 1 13 Fii Giggol Hay si mi wowlii e haalaaji yimɓe ɓen e ɗi malaa'ikaaɓe ɓen, si tawii mi alaa giggol, haray ko mi talenhun sila senƴoohun, maa foolifen wonɗo e iidude. Hay si mi yeɗaama dokkal haalugol ko Alla longinimmi kon e faamu fii gundooji ɗin fow e gande ɗen fow, e hay si mi heɓii gomɗinal haa ka tawata mi dillinay pelle ɗen, si tawii mi alaa giggol, haray hinaa mi fus. Hay si mi okkitirii keyeeji an ɗin fow fii ɲammingol miskinɓe ɓen, e hay si mi okkitirii ɓandu an ndun fii yo ndu sunne, si mi alaa giggol, ɗun nafataa lan huunde. Giggol ko muɲal, giggol ko moƴƴuki, giggol nawlataa, giggol mantotaako, hinaa heewungol mawnintinaare. Ngol waasaa needi, ngol ɗaɓɓataa nafa maggol, ngol yaawataa seytinde, ngol marataa bone. Ngol weltortaa angal peewal, kono ko goonga ngol weltorta. Giggol heɲɲay ko woni woo, hingol hoolii ko woni woo, hingol tanƴinii e ko woni woo, hingol wakkilii ko woni woo. Giggol ngol lannataa haa poomaa. Haalugol ko Alla longini ɗun feƴƴay, *haalaaji janani kadi feƴƴay, gandal kadi feƴƴay. Ko fii gandal men ngal hinaa timmungal, ko haaleten kon e nder ko Alla longini en kon kadi hinaa ko timmi. Ko fii, nde ko laatii kon aroyi woo, ko timmaa kon feƴƴay. Wa fewndo ko mi wonnoo paykun, mi wowlirayno wa paykun, mi miijorayno wa paykun, mi ɲaawirayno kadi wa paykun. Ɓay mi wonii mokobaa, mi feƴƴani paykunyaagal. Hande hiɗen tintora ndaarorgal e noone no niɓɓitiri, kono en yi'oyay kene e kene. Ko mi andi kon hande timmaa, kono mi andiroyay wano Alla andirimmi non. Jooni non ko ɗii piiji ɗoo tati luttata: ko gomɗinal e tama'u e giggol. Kono ko ɓuri mawnude kon, ko giggol.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥑𞥓 𞤊𞤭𞥅 𞤘𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤖𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭𞥅 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤯𞤭 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤤𞤫𞤽𞤵𞤲 𞤧𞤭𞤤𞤢 𞤧𞤫𞤲𞤰𞤮𞥅𞤸𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤬𞤮𞥅𞤤𞤭𞤬𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤫 𞤭𞥅𞤣𞤵𞤣𞤫. 𞤖𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤴𞤫𞤯𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤫 𞤸𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤥𞤭 𞤣𞤭𞤤𞥆𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤬𞤵𞤧. 𞤖𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤮𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤳𞤫𞤴𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤬𞤭𞥅 ɲ𞤢𞤥𞥆𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤭𞤧𞤳𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤮𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤲'𞤣𞤵 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤫⹁ 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤢𞤬𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤤𞤢𞤲 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫. 𞤘𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤥𞤵ɲ𞤢𞤤⹁ 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤵𞤳𞤭⹁ 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤲𞤢𞤱𞤤𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤵𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤐'𞤘𞤮𞤤 𞤱𞤢𞥄𞤧𞤢𞥄 𞤲𞤫𞥅𞤣𞤭⹁ 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤲𞤢𞤬𞤢 𞤥𞤢𞤺𞥆𞤮𞤤⹁ 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤧𞤫𞤴𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤪𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤦𞤮𞤲𞤫. 𞤐'𞤘𞤮𞤤 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤮𞤪𞤼𞤢𞥄 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤮𞤪𞤼𞤢. 𞤘𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤸𞤫ɲɲ𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤸𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤸𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤸𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞥅. 𞤘𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤢𞤲𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞥄. 𞤖𞤢𞥄𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤢𞤴⹁ *𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤢𞤴⹁ 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤢𞤴. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤫𞤼𞤫𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤫𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤭 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤢𞤴. 𞤏𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤨𞤢𞤴𞤳𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤱𞤢 𞤨𞤢𞤴𞤳𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤱𞤢 𞤨𞤢𞤴𞤳𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢 𞤨𞤢𞤴𞤳𞤵𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤳𞤮𞤦𞤢𞥄⹁ 𞤥𞤭 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤨𞤢𞤴𞤳𞤵𞤻𞤢𞥄𞤺𞤢𞤤. 𞤖𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤲𞤼𞤮𞤪𞤢 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤮𞤪𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤲𞤮 𞤲𞤭𞤩𞥆𞤭𞤼𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤫𞤲 𞤴𞤭'𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤳𞤫𞤲𞤫 𞤫 𞤳𞤫𞤲𞤫. 𞤑𞤮 𞤥𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤲𞤮𞤲. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤯𞤭𞥅 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤮𞥅 𞤼𞤢𞤼𞤭 𞤤𞤵𞤼𞥆𞤢𞤼𞤢: 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤫 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤.
KORENTI 1 14 Fii Dokke e Longineede noone Haalaaji Awa ɗaɓɓee giggol ngol, himmanon dokke iwruɗe e Ruuhu Alla ɗen, tentinii haalugol ko Alla longini ɗun. Ɗun, on wowluɗo e *haala janana, haray hinaa yimɓe ɓen o wowlani, ko Alla. Ko fii hay gooto alaa mo faamude, awa kadi ko ruuhu o woni wowlirde ɗin gundooji. Kono haaloowo ko Alla longini ɗun kon ko yimɓe ɓen o woni yewtude, o tiiɗina ɓe, o wakkilina ɓe, o yarlina ɓe. On wowloowo e haala janana non ko hoore mun tun o woni tiiɗinde, kono wonɗo haalude ko Alla longini ɗun kon kaɲun ko *moftal ngal o woni tiiɗinde. Miɗo yiɗi on fow yo on wowlu e haala janana, kono ko mi ɓuri faaleede kon ko yo on wonu haalooɓe ko Alla longini ɗun. Ko fii on haaloowo ko Alla longini ɗun no ɓuri wowloowo e haalaaji janani on mawnude, si hinaa hara on neɗɗo nantin ɗun fii no moftal ngal tiiɗiniree. Jooni non, yo musiɓɓe an, si mi arii ka mon e yewtugol on e haalaaji janani, haray ko honɗun mi nafi on, si wonaa hara ko kongol gandal maa jannde maa haalugol ko Alla longini ɗun maa feɲɲinannde mi woni wowlude? Si tawii aalaaji ɗi wuuraa no waɗude hito, wano serdu maa hoddu, si hito majji on laaɓaali, haray ko honno andirton galli majji on? E si tawii hito *liital ngal laaɓaali, ko hombo eɓɓindantoo hare nden? Onon kadi wano non, si tawii on alaa yewtude haala faamotooka e nder ko wowloton e haalaaji janani kon, ko honno ɓe andirta ko wonɗon wi'ude kon? Ko fii haray ko hendu ndun wonɗon wowlande. Noone haalaaji buy no woodi e oo aduna, kono alaa e majji ngol alaa firo. Si tawii non mi faamataa haala ka goɗɗo woni yewtude lan kan, mi wonanay mo janano, kanko kadi o wonanammi janano. Onon kadi non, ɓay hiɗon himmande dokke iwruɗe e Ruuhu Alla ɗen, yo taw ko fii tiiɗingol moftal ngal wonɗon himmirande ɗen dokke haa feƴƴita. Ko ɗun waɗi, on wonɗo yewtude e *haala janana longinaaka, yo toro fii no waawira nantinirde. Ko fii si miɗo toraade Alla e haala janana longinaaka, haray ruuhu an on no toraade, kono haray mi alaa faamude. Awa ko honɗun mi waɗata? Haray yo mi toror ruuhu, kono yo mi toror kadi faamu, mi beytira ruuhu, kono mi beytira kadi faamu. Si hinaa ɗun, si a mantirii Alla ruuhu on, ko honno jooɗiiɗo tun e hakkunde heɗotooɓe ɓen jaɓirta «aamiina» e nder ko wonɗaa jarnude kon, ɓay o andaa ko honɗun wonɗaa wi'ude? Ko goonga, hiɗa jarnirde no moƴƴiri, kono a tiiɗinaali oya. Mi jarnii Alla ko tawi kon miɗo wowlude e haalaaji janani ɓuri on on fow. Kono ka nder moftal, ko haalirgol hakkille an ɗen konguɗi jowi jannayɗi ɓeya ɓuranimmi haalugol konguɗi guluuji sappo e haala janana. Musiɓɓe an, wota on miijor wa paykoy. E telen-ma ka bone, wonee paykoy tosokoy, kono miijoron wa mokobaaɓe. Ko fii no windii ka Sariya, Joomiraaɗo on no daali: «Ko yimɓe ɓe haalaaji janani e ɓe kundule janane mi wowliranoyta oo jamaa. Hay ɗun ɓe heɗoytaako lan.» Awa, haalaaji janani ɗin ko maande fii ɓe gomɗinaa ɓen, hinaa fii gomɗinɓe ɓen. Kono haalugol ko longinaa kon ko maande fii gomɗinɓe ɓen, hinaa fii ɓe gomɗinaa ɓen. Si tawii moftal ngal fow mottondirii, mo kala no wowlude e haalaaji janani, heɗotooɓe nii tun arii, maa ɓe gomɗinaa, e hara ɓe wi'ataa ko on feetuɓe? Kono si tawii fow no haalude ko Alla longini ɗun, mo gomɗinaa maa heɗotooɗo nii tun aru e taweede, ɗun fow faaminay mo fii junuubaaji makko, ɲaawa mo kadi, gundooji ɓernde makko nden kadi feɲɲinte, onsay o sujjay ka leydi, o rewa Alla, o qirritoo wonde ko goonga Alla no hakkunde mon. Fii no Moftal ngal Haani Wonirde Musiɓɓe an, ko honno non warreten jooni? Nde mottondirɗon woo, mo kala e mon no mari beytol, maa jannde, maa ko feɲɲinanaa, maa haala janana, maa noone nantingol. Yo fow waɗire fii tiiɗingol. Si no wowleede e haala janana, wota ɓuru ɗiɗo maa tato, e yo ɓe lontondir, tawa kadi no woodi nantinoowo. Si nantinoowo alaa, haray yo wowloowo on deƴƴu ka mottondiral, o yewtitoo ka ɓernde makko, o yewta Alla kadi. Fii haalooɓe ko Alla longini ɗun ɓen kaɲun, yo ɗiɗo maa tato yewtu, ɓeya taskoo ko yewtaa kon. Si goɗɗo goo feɲɲinanaama goɗɗun, yo oya on fanku. Ko fii on fow hiɗon waawi lontondirde haalon ko Alla longini on kon, fii no fow jangira wakkiloo. Ruuhuuji haalooɓe ko Alla longini ɗun ɓen no yankinanii ɓen haalooɓe ko Alla longini ɗun. Ko fii Alla hinaa Alla jiiɓoldu, kono ko mo o ɓuttu. Ko yo rewɓe ɓen deƴƴu ka hakkunde mbatu, wano woniri non e nder mofte gomɗinɓe ɓen fow, ɓay newnanaaka ɓe ka ɓe wowla, kono ko yo ɓe wonu yankiniiɓe wano Sariya on kadi wi'iri non. Si tawii kamɓe rewɓe ɓen hiɓe faalaa andude e toɓɓe goo, yo ɓe lando moodiɓɓe maɓɓe ɓen tigi ka cuuɗi. Ko fii no hersinanii debbo yewtugol ka hakkunde mbatu. Kaa ko e mon daaluyee Alla on iwri? Kaa ko haa e mon onon tun o ari? On mo sikki ko haaloowo ko Alla longini ɗun, maa yeɗaaɗo dokkal iwrungal e Ruuhu Alla on, yo o jaɓu wonde ko mi windani on kon ko yamiroore Joomiraaɗo on. On mo itti yiila e ɗun, wattantaake yiila e makko. Ko ɗun waɗi, yo musiɓɓe an, himmanee haalugol ko Alla longini on kon, e wota on haɗu wowlee e haalaaji janani. Kono yo fow warru no haaniri non, hara ko no yaadiri.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥑𞥔 𞤊𞤭𞥅 𞤁𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤫 𞤂𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤖𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤀𞤱𞤢 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤫𞥅 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤢𞤲𞤮𞤲 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤯𞤫 𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤼𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲. 𞤍𞤵𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤯𞤮 𞤫 *𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤲𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤥𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤯𞤭𞤲 𞤺𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤶𞤭. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲𞤢 𞤩𞤫⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤢 𞤩𞤫⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤪𞤤𞤭𞤲𞤢 𞤩𞤫. 𞤌𞤲 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤼𞤵𞤲 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤳𞤮 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲'𞤣𞤫. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤢⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤼𞤭𞤲 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲𞤭𞤪𞤫𞥅. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤢𞤪𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤲𞤢𞤬𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤 𞤥𞤢𞥄 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤢𞥄 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤣𞤫؟ 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤢𞥄 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤭𞤼𞤮⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤧𞤫𞤪𞤣𞤵 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤮𞤣𞥆𞤵⹁ 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤼𞤮 𞤥𞤢𞤶𞥆𞤭 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞥄𞤤𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤮𞤲 𞤺𞤢𞤤𞥆𞤭 𞤥𞤢𞤶𞥆𞤭 𞤮𞤲؟ 𞤉 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤼𞤮 *𞤤𞤭𞥅𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞥄𞤤𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤫𞤩𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲؟ 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤮𞤼𞤮𞥅𞤳𞤢 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤮𞤼𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤩𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲؟ 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤫. 𞤐𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤦𞤵𞤴 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤢𞤶𞥆𞤭 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤬𞤭𞤪𞤮. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤳𞤢 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤤𞤢𞤲 𞤳𞤢𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤢𞤴 𞤥𞤮 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤮⹁ 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤢𞤥𞥆𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤮. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤯𞤫 𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤼𞤢𞤱 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤭𞤪𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤼𞤢. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤫 *𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤢𞥄𞤳𞤢⹁ 𞤴𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤢 𞤲𞤢𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤢𞥄𞤳𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤢𞤲 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤣𞤫. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢؟ 𞤖𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤴𞤮 𞤥𞤭 𞤼𞤮𞤪𞤮𞤪 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤴𞤮 𞤥𞤭 𞤼𞤮𞤪𞤮𞤪 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵⹁ 𞤥𞤭 𞤦𞤫𞤴𞤼𞤭𞤪𞤢 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤦𞤫𞤴𞤼𞤭𞤪𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵. 𞤅𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤢 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤯𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤼𞤵𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤫𞤯𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤭𞤪𞤼𞤢 «𞤢𞥄𞤥𞤭𞥅𞤲𞤢» 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤢𞥄 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤢𞥄 𞤱𞤭'𞤵𞤣𞤫؟ 𞤑𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤢 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤢 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤮𞤴𞤢. 𞤃𞤭 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞥆𞤫 𞤢𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤶𞤮𞤱𞤭 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤢𞤴𞤯𞤭 𞤩𞤫𞤴𞤢 𞤩𞤵𞤪𞤢𞤲𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤺𞤵𞤤𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤧𞤢𞤨𞥆𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤢. 𞤃𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞤪 𞤱𞤢 𞤨𞤢𞤴𞤳𞤮𞤴. 𞤉 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤳𞤢 𞤦𞤮𞤲𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤫𞥅 𞤨𞤢𞤴𞤳𞤮𞤴 𞤼𞤮𞤧𞤮𞤳𞤮𞤴⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞤪𞤮𞤲 𞤱𞤢 𞤥𞤮𞤳𞤮𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢⹁ 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭: «𞤑𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤫 𞤩𞤫 𞤳𞤵𞤲'𞤣𞤵𞤤𞤫 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤫 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭𞤪𞤢𞤲𞤮𞤴𞤼𞤢 𞤮𞥅 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄. 𞤖𞤢𞤴 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤯𞤮𞤴𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤤𞤢𞤲.» 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤮𞤱 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭𞥅⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭⹁ 𞤸𞤫𞤯𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤲𞤭𞥅 𞤼𞤵𞤲 𞤢𞤪𞤭𞥅⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤫 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤵𞤩𞤫؟ 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤫𞤯𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤼𞤵𞤲 𞤢𞤪𞤵 𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤫𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤥𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ ɲ𞤢𞥄𞤱𞤢 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤺𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤼𞤫⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤧𞤵𞤶𞥆𞤢𞤴 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭⹁ 𞤮 𞤪𞤫𞤱𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮 𞤹𞤭𞤪𞥆𞤭𞤼𞤮𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤃𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤖𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤏𞤮𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤃𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤪𞥆𞤫𞤼𞤫𞤲 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭؟ 𞤐'𞤁𞤫 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤦𞤫𞤴𞤼𞤮𞤤⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤢⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤲𞤢𞤲𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤. 𞤒𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤. 𞤅𞤭 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤩𞤵𞤪𞤵 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤥𞤢𞥄 𞤼𞤢𞤼𞤮⹁ 𞤫 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤤𞤮𞤲𞤼𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤲𞤢𞤲𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮. 𞤅𞤭 𞤲𞤢𞤲𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤢𞤤𞤢𞥄⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤴𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤮𞤲 𞤣𞤫𞤰𞥆𞤵 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤⹁ 𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤼𞤮𞥅 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤊𞤭𞥅 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤥𞤢𞥄 𞤼𞤢𞤼𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵⹁ 𞤩𞤫𞤴𞤢 𞤼𞤢𞤧𞤳𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲. 𞤅𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤮𞤴𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤢𞤲𞤳𞤵. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤤𞤮𞤲𞤼𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤪𞤢 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤮𞥅. 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤮𞤤𞤣𞤵⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤮 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵. 𞤑𞤮 𞤴𞤮 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤣𞤫𞤰𞥆𞤵 𞤳𞤢 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞤼𞤵⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤭'𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤼𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤮 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤳𞤢 𞤷𞤵𞥅𞤯𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞤼𞤵. 𞤑𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤭𞤱𞤪𞤭؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤵𞤲 𞤮 𞤢𞤪𞤭؟ 𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤭 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤴𞤫𞤯𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤮 𞤶𞤢𞤩𞤵 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤭𞤼𞥆𞤭 𞤴𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤢𞤲𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤴𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤯𞤵 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤫𞥅 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤴𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤢𞤪𞥆𞤵 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤲𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤭𞤪𞤭.
KORENTI 1 15 Fii Ummutal Almasiihu on Mi andinii on, yo musiɓɓe, fii oo Kibaaru Moƴƴo mo mi feɲɲinani on, mo jaɓuɗon, on mo catiɗon e mun, tabituɗon, ɗun ko on mo dandiraɗon kadi, si tawii hiɗon jogori mo no mi feɲɲinirani on mo non, si tawii non hinaa non, haray on gomɗinii mo meere. Ko adii kon, ko ko mi hendii kon mi feɲɲinani on: Almasiihu on ko fii junuubaaji men ɗin maayiri, wano windori non ka defte annabaaɓe ɓen, o surraa, o immintinaa ka ɲalaande tammere, wano windori non ka defte annabaaɓe ɓen. Oo wi'eteeɗo Petruusu yi'ii mo. E hoore ɗun kadi sappoo e ɗiɗooɓe ɓen yi'ii mo. Ɓawto ɗun, ɓuri musiɓɓe teemeɗɗe njowo yiidi mo nde wootere, ɓe tawata ɓurɓe ɓen e hakkunde maɓɓe no wuuri fewndo ɗoo, woɓɓe ɓen maayiino. Ɓawto ɗun kadi Yaaquuba yi'i mo. E hoore ɗun, *sahaabaaɓe ɓen fow yi'i mo. Ɓawto ɓenɗon fow, o hollitii e an min kadi oo wa'uɗo wa jibinaaɗo hewtaali. Ko fii hari min mi hewtaa sahaabaaɓe ɓen, mi handaa kadi e noddeede sahaabaajo, ko fii miɗo cukkotonoo *moftal Alla ngal. Ko sabu moƴƴere Alla nden waɗi si mi woni ko mi woni kon. Awa kadi moƴƴere makko nden e telen-ma an wonaali meere. Ka liddu ɗun, mi gollii ɓuri ɓe ɓe fow. Kono fow e mun hinaa min, kono ko moƴƴere Alla wonde e an nden. Ko ɗun waɗi, woni ko min, woni ko kamɓe, ko ɗunɗoo men waajii, ko ɗun kadi gomɗinɗon. Fii Ummutal Mayɓe ɓen E hin-le, si men waajike wonde Almasiihu on immitike e hakkunde mayɓe ɓen, haray ko honno woɓɓe e mon wi'irta wonde ummutal mayɓe alaa? Si tawno ummutal mayɓe alaa, harayno Almasiihu on tigi immitaaki. Awa si tawii Almasiihu on immitaaki, haray waaju amen ngun ko meere, gomɗinal mon ngal kadi ko meere. Haray kadi ko men seeditotooɓe fenaande e fee Alla, ko fii men seeditanike Alla wonde o immintinii Almasiihu on, hara-le o immintinaali mo si tawno mayɓe ɓen immitotaako. Ko fii si tawno mayɓe ɓen immitotaako, harayno Almasiihu on kadi immitaaki. E si tawii Almasiihu on immitaaki, haray gomɗinal mon ngal ko meere, haray haa jooni hiɗon e nder junuubaaji mon ɗin. Harayno mayduɓe e gomɗinal Almasiihu on ɓen ko hayruɓe. Si tawii ko e nder oo aduna tun tanƴinorɗen Almasiihu on, haray e hakkunde yimɓe ɓen fow ko enen ɓuri yurmude. Kono jooni non pellet Almasiihu on immintinaama e hakkunde mayɓe ɓen, ko kanko woni arano e ɗun e nder mayɓe ɓen. Ɓay mayde nden ko sabu neɗɗo gooto ardi, ummutal mayɓe ɓen kadi ko sabu neɗɗo gooto ardi. Wano fow maayiri sabu *Aadama non, ko wano non kadi fow wuuritirta sabu Almasiihu on. Kono mo kala e saffewol mun. Ko Almasiihu on woni arano on, si hikka ɗon jeyaaɓe Almasiihu on ɓen, ɲande ardu makko ndun. Ontuma, darngal daroo, ka o jonnitata ɗon laamu ngun Alla Baabaajo on, ɓawto bonnugol kala laamu e kala bawgal e kala doole. Ko fii bee Almasiihu on laamoo haa tuma o watti ayɓe makko ɓen fow ka ley koyɗe makko. Gaɲo sakkiteteeɗo muleede on, ko mayde nden. Ko ɗun waɗi si Alla waɗii fow ka ley koyɗe makko. Kono si wi'aama fow yankinanaama mo, ka haqiiqa, haray on Yankinanɗo mo kala huunde tawaaka. E nde piiji ɗin fow yankinanoyaa mo, onsay Ɓiɗɗo on tigi yankinanto on Yankinanɗo mo kala huunde, fii no Alla wonira fow e ɗi fow. Awa ko honɗun wonɓe lootanaade mayɓe ɓen maande kisiyee waɗata? Si tawii mayɓe ɓen immitotaako few, haray ko fii honɗun ɓe lootantoo maande kisiyee fii maɓɓe? Enen non fii honɗun saa'i kala hiɗen e masiibo? Ɲande woo miɗo weeɓitanii mayde nden. Miɗo seedintini ɗun, yo musiɓɓe an, wano mi mantori on non e nder humondiral e Iisaa Almasiihu Joomi men on. Si tawii ko e faale neɗɗanke mi haɓiri kulle ɗen ka saare Efeesi, haray ko nafa honɗun mi heɓoyta? Si tawii mayɓe ɓen immitoytaako: «Haray ɲaamen, yaren, ɓay jango en maayay.» Awa wota on ɗaynito, ko fii wondiɓɓe bonɓe bonnay jikkuuji moƴƴi. Awa artee e ko feewi kon, wota on waɗu junuubu. Ko fii woɓɓe ɓen maraa gandal fii andugol Alla, ko fii hersingol on mi wowliri ɗun. Fii Ɓalli Waylaaɗi ɗin ka Ummutal Kono goɗɗo no gasa wi'ude: «Ko honno mayɓe ɓen immitoroyta e ko ɓandu hondu ɓe ardoyta?» Ko an yo njofoojo, ko sankataa kon fuɗataa si maayaali. Ko sankataa kon hinaa ɓandu aroyooru ndun, kono ko abbere nii tun, no gasa ngawri maa awdi goo. E hoore ɗun, Alla yeɗa nden abbere ɓandu no o faaliraa, awdi kala o yeɗa ɗun ɓandu ko hawrani ɗun. Ɓandu fow wonaa gootun: wonndu ko ndu neɗɗanke, wonndu goo ko ndu kulle, wonndu goo kadi ko ndu colli, wonndu goo kadi ko ndu liƴƴi. No woodi kadi tagooje kammuyankeeje e tagooje adunayankeeje, kono ŋari tagooje kammuyankeeje ɗen no serti e ŋari tagooje adunayankeeje ɗen. Naange ngen no mari ŋari mun feere, lewru ndun no mari ŋari mun feere, koode ɗen kadi no mari noone ŋariiji mun sertuɗi. Awa ko nii kadi wonirani ummutal mayɓe ɓen: si ɓandu ɲolayndu sankaama, ko ndu ɲolataa immitoytoo. Si ɓandu ɲiddundu sankaama, ndu immitodoyto e darja. Si ɓandu lo'undu sankaama, ndu immitodoyto e doole. Si ɓandu adunayankeeru sankaama, ndu immitoyto ruuhuyankeeru. Si ɓandu adunayankeeru no woodi, haray ɓandu ruuhuyankeeru no woodi. Ko ɗun waɗi si no windii: «Aaden arano on, ɗun ko Aadama, heɓi ngurndan, o wuuri.» Kono Aadama sakkitoro on ko ruuhuyankeejo yeɗoowo ngurndan. Hinaa arano on woni ruuhuyankeejo on, kono ko ɓanduyankeejo, ko ko hikkii ɗon kon woni ruuhuyankejun ɗun. Neɗɗo arano on ko e leydi ndin suutaa, ko mo ka leydi, neɗɗo ɗimmo on kaɲun ko ka kammu iwri. Ɓen ɓe ka leydi no wa'i wa mo ka leydi on, ɓen ɓe ka kammu kadi no wa'i wa on mo ka kammu. Ko wano nanditirɗen e mo ka leydi on non, ko wano non kadi nanditiroyten e oo mo ka kammu. E hino ko mi woni wi'ude kon yo musiɓɓe an. Ka ɓandu ndun e ƴiiƴan ɗan waawaali heɓude geɓal ka *laamu Alla ɗon, ko ɗon kadi woni ko ɲolata heɓataa geɓal e ko ɲolataa kon. Awa e hino, miɗo wowlande on gundoo: en fow en maayataa, kono en fow en waylete, e nder saa'ihun nii, yeru maƴaango yiitere, ka wuttaandu *liital sakkitoral. Ko fii ngal wuttete, mayɓe ɓen immitoo ko bontataa, onsay enen non en waylete. Onsay bee nduu ɓandu ɲolayndu lontiniree ndu ɲolataa, awa kadi ɓandu maayayndu ndun lontiniree ndu maayataa. Nde ndun ɓandu ɲolayndu lontiniraa ndu ɲolataa, e nde ɓandu maayayndu ndun lontiniraa ndu maayataa, onsay daalol windiingol ngol laatoto, wonde: «Mayde nden moɗaama e nder polgal.» «Ee mayde, ko honto polgal maa ngal woni? Ee mayde, ko honto ndagawal maa ngal woni?» Kono ndagawal mayde ko junuubu, awa kadi doole junuubu ko Sariya. Yo mantoore wonan Alla, on Yeɗuɗo en polgal immorde e Iisaa Almasiihu Joomi men on. Awa yo musiɓɓe an yiɗaaɓe, wonee tabituɓe ɓe dillintaako, ɓurtee ɓeydaade e golle Joomiraaɗo on, e hoore andugol wonde, golle mon ɗen e telen-ma Joomiraaɗo on hinaa meere.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥑𞥕 𞤊𞤭𞥅 𞤓𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤃𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞥅 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤮 𞤶𞤢𞤩𞤵𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤷𞤢𞤼𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤵𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤭 𞤥𞤮 𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫. 𞤑𞤮 𞤢𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲: 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤣𞤫𞤬𞤼𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤧𞤵𞤪𞥆𞤢𞥄⹁ 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤢 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤥𞥆𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤣𞤫𞤬𞤼𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤌𞥅 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤥𞤮. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤧𞤢𞤨𞥆𞤮𞥅 𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤥𞤮. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤼𞤫𞥅𞤥𞤫𞤯𞥆𞤫 𞤲'𞤶𞤮𞤱𞤮 𞤴𞤭𞥅𞤣𞤭 𞤥𞤮 𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤩𞤵𞤪𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤯𞤮𞥅⹁ 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭𞥅𞤲𞤮. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤒𞤢𞥄𞤹𞤵𞥅𞤦𞤢 𞤴𞤭'𞤭 𞤥𞤮. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤴𞤭'𞤭 𞤥𞤮. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤩𞤫𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤮 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤫 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮𞥅 𞤱𞤢'𞤵𞤯𞤮 𞤱𞤢 𞤶𞤭𞤦𞤭𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤥𞤭𞤲 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤢𞥄 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤷𞤵𞤳𞥆𞤮𞤼𞤮𞤲𞤮𞥅 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤢𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫. 𞤑𞤢 𞤤𞤭𞤣𞥆𞤵 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞥅 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤱. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤭𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤭𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤯𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤓𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤃𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫⹁ 𞤧𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤭𞤳𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤵𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄؟ 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮 𞤵𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭. 𞤀𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤵 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫. 𞤖𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤬𞤫𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤬𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞤳𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢-𞤤𞤫 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤥𞤮 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭. 𞤉 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤢𞥄 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲. 𞤖𞤢𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤵𞤩𞤫 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤴𞤪𞤵𞤩𞤫. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤼𞤵𞤲 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤮𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤴𞤵𞤪𞤥𞤵𞤣𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤫𞤼 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤮 𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤢𞤪𞤣𞤭⹁ 𞤵𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤢𞤪𞤣𞤭. 𞤏𞤢𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭𞤪𞤭 𞤧𞤢𞤦𞤵 *𞤀𞥄𞤣𞤢𞤥𞤢 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤼𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤧𞤢𞤬𞥆𞤫𞤱𞤮𞤤 𞤥𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤳𞥆𞤢 𞤯𞤮𞤲 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵𞤲. 𞤌𞤲𞤼𞤵𞤥𞤢⹁ 𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤣𞤢𞤪𞤮𞥅⹁ 𞤳𞤢 𞤮 𞤶𞤮𞤲𞥆𞤭𞤼𞤢𞤼𞤢 𞤯𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤦𞤫𞥅 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤮𞥅 𞤸𞤢𞥄 𞤼𞤵𞤥𞤢 𞤮 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤭 𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤘𞤢ɲ𞤮 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤭𞤼𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤥𞤵𞤤𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤧𞤭 𞤱𞤭'𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤬𞤮𞤱 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤥𞤮⹁ 𞤳𞤢 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤒𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤢𞥄𞤳𞤢. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤲𞤮𞤴𞤢𞥄 𞤥𞤮⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤲𞤼𞤮 𞤮𞤲 𞤒𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤱. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤢𞤲𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢؟ 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤬𞤫𞤱⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫؟ 𞤉𞤲𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤦𞤮؟ Ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤭 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤥𞤭 𞤸𞤢𞤩𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤵𞤤𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤲𞤢𞤬𞤢 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤮𞤴𞤼𞤢؟ 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤮𞤴𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮: «𞤖𞤢𞤪𞤢𞤴 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤴𞤢𞤪𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤮 𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞤴.» 𞤀𞤱𞤢 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤭𞤼𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤦𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤢𞤴 𞤶𞤭𞤳𞥆𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭. 𞤀𞤱𞤢 𞤢𞤪𞤼𞤫𞥅 𞤫 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤭 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤢𞥄 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤵𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤇𞤢𞤤𞥆𞤭 𞤏𞤢𞤴𞤤𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤢 𞤓𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤺𞤢𞤧𞤢 𞤱𞤭'𞤵𞤣𞤫: «𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤮𞤴𞤼𞤢 𞤫 𞤳𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤸𞤮𞤲'𞤣𞤵 𞤩𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤴𞤼𞤢؟» 𞤑𞤮 𞤢𞤲 𞤴𞤮 𞤲'𞤶𞤮𞤬𞤮𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤧𞤢𞤲𞤳𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤵𞤯𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤧𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞥄𞤤𞤭. 𞤑𞤮 𞤧𞤢𞤲𞤳𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤮𞥅𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤢𞤦𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤲𞤭𞥅 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤲𞤮 𞤺𞤢𞤧𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤱𞤪𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤢𞤱𞤣𞤭 𞤺𞤮𞥅. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤫𞤯𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤢𞤦𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲𞤮 𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤭𞤪𞤢𞥄⹁ 𞤢𞤱𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤢 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤱𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲. 𞤇𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤵𞤲: 𞤱𞤮𞤲𞤣𞤵 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤵 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤣𞤵 𞤺𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤵 𞤳𞤵𞤤𞥆𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤣𞤵 𞤺𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤵 𞤷𞤮𞤤𞥆𞤭⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤣𞤵 𞤺𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤵 𞤤𞤭𞤰𞥆𞤭. 𞤐𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤼𞤢𞤺𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤫 𞤫 𞤼𞤢𞤺𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤽𞤢𞤪𞤭 𞤼𞤢𞤺𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤧𞤫𞤪𞤼𞤭 𞤫 𞤽𞤢𞤪𞤭 𞤼𞤢𞤺𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤫 𞤯𞤫𞤲. 𞤐𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤫 𞤲'𞤺𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤽𞤢𞤪𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤤𞤫𞤱𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤽𞤢𞤪𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤽𞤢𞤪𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤧𞤫𞤪𞤼𞤵𞤯𞤭. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤵𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲: 𞤧𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 ɲ𞤮𞤤𞤢𞤴𞤲'𞤣𞤵 𞤧𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤵 ɲ𞤮𞤤𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤮𞤴𞤼𞤮𞥅. 𞤅𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 ɲ𞤭𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤵 𞤧𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤲'𞤣𞤵 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤮𞤣𞤮𞤴𞤼𞤮 𞤫 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤢. 𞤅𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤤𞤮'𞤵𞤲'𞤣𞤵 𞤧𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤲'𞤣𞤵 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤮𞤣𞤮𞤴𞤼𞤮 𞤫 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫. 𞤅𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤪𞤵 𞤧𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤲'𞤣𞤵 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤮𞤴𞤼𞤮 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤪𞤵. 𞤅𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤪𞤵 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤪𞤵 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅: «𞤀𞥄𞤣𞤫𞤲 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤀𞥄𞤣𞤢𞤥𞤢⹁ 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭.» 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤀𞥄𞤣𞤢𞤥𞤢 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲. 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤸𞤭𞤳𞥆𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞤶𞤵𞤲 𞤯𞤵𞤲. 𞤐𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤧𞤵𞥅𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭⹁ 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤯𞤭𞤥𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤭𞤱𞤪𞤭. 𞤇𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤱𞤢'𞤭 𞤱𞤢 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤱𞤢'𞤭 𞤱𞤢 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵. 𞤑𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭𞤪𞤮𞤴𞤼𞤫𞤲 𞤫 𞤮𞥅 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵. 𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤭'𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲. 𞤑𞤢 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤫 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤣𞤫 𞤺𞤫𞤩𞤢𞤤 𞤳𞤢 *𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 ɲ𞤮𞤤𞤢𞤼𞤢 𞤸𞤫𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤺𞤫𞤩𞤢𞤤 𞤫 𞤳𞤮 ɲ𞤮𞤤𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤮⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤺𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅: 𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤴𞤤𞤫𞤼𞤫⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤧𞤢𞥄'𞤭𞤸𞤵𞤲 𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤴𞤫𞤪𞤵 𞤥𞤢𞤰𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤢 𞤱𞤵𞤼𞥆𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤵 *𞤤𞤭𞥅𞤼𞤢𞤤 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤵𞤼𞥆𞤫𞤼𞤫⹁ 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤼𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤴𞤤𞤫𞤼𞤫. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤦𞤫𞥅 𞤲'𞤣𞤵𞥅 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 ɲ𞤮𞤤𞤢𞤴𞤲'𞤣𞤵 𞤤𞤮𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤲'𞤣𞤵 ɲ𞤮𞤤𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞤴𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤤𞤮𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞤼𞤢𞥄. 𞤐'𞤁𞤫 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 ɲ𞤮𞤤𞤢𞤴𞤲'𞤣𞤵 𞤤𞤮𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤵 ɲ𞤮𞤤𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞤴𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤤𞤮𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤮𞤤 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞤼𞤮⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫: «𞤃𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤥𞤮𞤯𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤨𞤮𞤤𞤺𞤢𞤤.» «𞤉𞥅 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤼𞤮 𞤨𞤮𞤤𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤭؟ 𞤉𞥅 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤼𞤮 𞤲'𞤣𞤢𞤺𞤢𞤱𞤢𞤤 𞤥𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤭؟» 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤲'𞤣𞤢𞤺𞤢𞤱𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤳𞤮 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢. 𞤒𞤮 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤒𞤫𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤫𞤲 𞤨𞤮𞤤𞤺𞤢𞤤 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤫𞥅 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤣𞤭𞤤𞥆𞤭𞤲𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤩𞤵𞤪𞤼𞤫𞥅 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤫 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫.
KORENTI 1 16 Fii ko Faaboraa kon Gomɗinɓe ɓen Yerusalaam E telen-ma mottindirgol fii wallitagol yimɓe Alla ɓen, waɗiree onon kadi wano mi yamiriri *mofte wonɗe Galaasi ɗen non. Yo mo kala e mon heɓu ko anniyii, wallini feere beru maral makko ngal ka ɲallal aranal e nder yontere nden, ɗun ko alattiire nden, fii wota on habbo haa tuma mi ari fii mottindirgol ɗun. Ɗun, nde mi aroyi, mi wattiday e ɓe suɓiɗon ɓen dokke mon ɗen, wondude e ɓataake, ɓe naɓa *Yerusalaam. Si tawoyii non bee mi yaha min tigi, mi yaadoyay e maɓɓe. Fii Eɓɓooje Puulusa ɗen Mi yahoyay ka mon nde mi taƴitoyi Masedonii, ko fii mi rewoyay Masedonii. No gasa mi ɲallidoyay e mon, maa toode mi ruumida e mon, fii no ardoron mi ka mi yahata ton. E ngol laawol ɗoo mi faalaaka rewude ka mon e hoore hawjere, kono miɗo tanƴinii wondugol e mon seeɗa, si Joomiraaɗo on newnii. Kono fow e mun, mi wonay Efeesi haa ka Juldeere *Pentakosta. Ko fii dambugal njanal udditanike golle an nden, awa kadi ayɓe ɓen no ɗuuɗi. Awa si Timotee hewtii, waɗiree noone no o hulirtaa hakkunde mon, ko fii himo gollira wa an min e nder golle Joomiraaɗo on. Awa wota gooto aybin mo. Neltee mo e jam fii no o hewtira ka an. Ko fii miɗo habbodi mo e musiɓɓe ɓen. Telen-ma oo musiɗɗo an Apoloosi, mi wakkilinii mo fota fii yaadugol e musiɓɓe ɓen ka mon, hinaa non ɗun woni faale makko on fewndo ɗoo. Kono o yahoyay nde o heɓi fajuhun. Wattanee yiila tabiton e nder gomɗinal ngal, wakkiloɗon, tiiɗon. Ko waɗoton woo waɗiree giggol. Mi yamirii on kadi yamiroore goo, yo musiɓɓe an. Hiɗon andi ko ɓeynguure Astefaana nden adii gomɗinde e nder Akaaya, ɓe woni kadi e kurkanagol yimɓe Alla ɓen. Awa onon kadi yankinanee ɓen yimɓe e kala gollidooɓe e maɓɓe. Awa miɗo weltori arugol Astefaana ngol, e Fortunaatusa e Akayuuka, ɓay ɓe waɗanii lan ko on waawataano waɗande lan. Ko fii ɓe wallintinii wonkii an kin wano ɓe wallintiniri wonkiiji mon ɗin non. Awa manee sifa ɓen yimɓe. Fii Salminaango ngon ka Waynondiral Moftal ngal *Aazii salminii on. Akiila kadi e Piriskiila, wondude e moftal wongal ka suudu maɓɓe ngal, salminii on fota e innde Joomiraaɗo on. Musiɓɓe ɓen fow salminii on. Salmondiree, hirbondiron hirbondiral laaɓungal. Min Puulusa, mi salminirii on jungo an ngon tigi. On mo yiɗaa Joomi on, yo o laato huɗaaɗo. Yo Joomi on aru! Yo moƴƴere Iisaa Joomi on wonu e mon. Miɗo yiɗi on on fow sabu Iisaa Almasiihu on. Aamiina!
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥑𞥖 𞤊𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤊𞤢𞥄𞤦𞤮𞤪𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤘𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤉 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭𞤪𞤭 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤫 𞤘𞤢𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤯𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲. 𞤒𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤵 𞤳𞤮 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤦𞤫𞤪𞤵 𞤥𞤢𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤢 ɲ𞤢𞤤𞥆𞤢𞤤 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤢𞤤 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤴𞤮𞤲𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤢𞤤𞤢𞤼𞥆𞤭𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤦𞥆𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤼𞤵𞤥𞤢 𞤥𞤭 𞤢𞤪𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤯𞤵𞤲. 𞤍𞤵𞤲⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤭⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤭𞤣𞤢𞤴 𞤫 𞤩𞤫 𞤧𞤵𞤩𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤩𞤢 *𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤮𞤴𞤭𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤢 𞤥𞤭𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤊𞤭𞥅 𞤉𞤩𞥆𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤯𞤫𞤲 𞤃𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤰𞤭𞤼𞤮𞤴𞤭 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭 𞤪𞤫𞤱𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅. 𞤐𞤮 𞤺𞤢𞤧𞤢 𞤥𞤭 ɲ𞤢𞤤𞥆𞤭𞤣𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤼𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤪𞤵𞥅𞤥𞤭𞤣𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤪𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤳𞤢 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤼𞤢 𞤼𞤮𞤲. 𞤉 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤯𞤮𞥅 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤪𞤫𞤱𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤢𞤱𞤶𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢⹁ 𞤧𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤭𞥅. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤴 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤔𞤵𞤤𞤣𞤫𞥅𞤪𞤫 *𞤆𞤫𞤲𞤼𞤢𞤳𞤮𞤧𞤼𞤢. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤣𞤢𞤲'𞤦𞤵𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤶𞤢𞤲𞤢𞤤 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞤳𞤫 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤭. 𞤀𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤲𞤮 𞤮 𞤸𞤵𞤤𞤭𞤪𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤢 𞤱𞤢 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤢𞤴𞤦𞤭𞤲 𞤥𞤮. 𞤐𞤫𞤤𞤼𞤫𞥅 𞤥𞤮 𞤫 𞤶𞤢𞤥 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤮 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤢 𞤳𞤢 𞤢𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤸𞤢𞤦𞥆𞤮𞤣𞤭 𞤥𞤮 𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤚𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤮𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤲 𞤀𞤨𞤮𞤤𞤮𞥅𞤧𞤭⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤬𞤮𞤼𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤯𞤮𞥅. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤬𞤢𞤶𞤵𞤸𞤵𞤲. 𞤏𞤢𞤼𞥆𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤴𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤮𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤮𞤼𞤮𞤲 𞤱𞤮𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤. 𞤃𞤭 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲. 𞤖𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤢𞤣𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤀𞤳𞤢𞥄𞤴𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤣𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤮𞤪𞤭 𞤢𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤫 𞤊𞤮𞤪𞤼𞤵𞤲𞤢𞥄𞤼𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤀𞤳𞤢𞤴𞤵𞥅𞤳𞤢⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤤𞤢𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤢𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅 𞤢𞤲 𞤳𞤭𞤲 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤲𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤧𞤭𞤬𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫. 𞤊𞤭𞥅 𞤅𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤏𞤢𞤴𞤲𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤃𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 *𞤀𞥄𞥁𞤭𞥅 𞤧𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲. 𞤀𞤳𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤆𞤭𞤪𞤭𞤧𞤳𞤭𞥅𞤤𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤧𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤼𞤢 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤃𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤧𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲. 𞤅𞤢𞤤𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅⹁ 𞤸𞤭𞤪𞤦𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤪𞤦𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤃𞤭𞤲 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤥𞤭 𞤧𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤶𞤵𞤲'𞤺𞤮 𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭. 𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮 𞤸𞤵𞤯𞤢𞥄𞤯𞤮. 𞤒𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤵! 𞤒𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤀𞥄𞤥𞤭𞥅𞤲𞤢!
KORENTI 1 1 Immorde e an min Puulusa, mo Alla noddiri kodduruyee mun on fii wonugol *sahaabaajo Iisaa Almasiihu on, e oo musiɗɗo wi'eteeɗo Sosteene, haa e ngal *moftal Alla wongal Korenti, suɓiraaɓe humondiral e Iisaa Almasiihu on, noddaaɓe wonugol yimɓe Alla, wondude e kala jantotooɓe innde Iisaa Almasiihu Joomi men on nokku kala ka ɓe woniri, ɗun ko on Joomi maɓɓe e Joomi men. Yo moƴƴere e ɓuttu wonan on, immorde e Alla Baaba men, e Iisaa Almasiihu Joomi on. Fii no Puulusa Jarniri Alla fii ɓe Korenti ɓen Miɗo duumii e jarnugol Alla fii mon, fii moƴƴere nde Alla yeɗi on nden sabu Iisaa Almasiihu on, ɗun ko e nder humondiral e makko alɗirɗon kala huunde e kala kongol e kala gandal. Ko fii seeditoore *Almasiihu on tabintinaama few e mon. Ko ɗun waɗi jooni, dokkal woo ŋakkanaa on e nder ndee habbannde nde wonɗon e mun fii feeɲoygol Iisaa Almasiihu Joomi men on. O tiiɗinay on kadi haa ka rawnoode, fii wota on laatoyo felniiɓe ɲande ardu Iisaa Almasiihu Joomi men on. Alla ko Sella-Findeejo, ɗun ko on Nodduɗo on fii yuɓɓondirgol e Ɓiɗɗo makko on, Iisaa Almasiihu Joomi men on. Fii Sendondiral Mofte Korenti ɗen Mi wakkilinii on, yo musiɓɓe, e innde Iisaa Almasiihu Joomi men on, on fow jogee kongol gootol fii wota sendondiral wonu hakkunde mon, e maanaa fedde-fedde, kono wonee e nder nanondiral tiiɗungal e nder miijo wooto e hakkille goote. Ko fii, yo musiɓɓe an, ɓee yimɓe oo debbo wi'eteeɗo Kuluyee humpitii lan fii mon wonde, yeddondire no hakkunde mon. Mi nanii wonde mo kala e mon no wi'a «min, ko mo mi Puulusa», oya kadi wi'a «ko mo mi Apoloosi», goɗɗo on kadi wi'a «ko mo mi Petruusu», oya on wi'a «ko mo mi Almasiihu on!» E hara Almasiihu on senditino? Kaa Puulusa fempano fii mon? Kaa ko e innde Puulusa *lootiraɗon maande kisiyee? Awa mi weltanike Alla ko tawi kon mi lootaali hay gooto e mon maande kisiyee, si hinaa Kirispuusa e Gayuusi. Ko ɗun waɗi, hay gooto waawataa wi'ude ko e innde an lootiraɗon maande kisiyee. Mi lootii kadi ɓeynguure Astefaana nden, ko heddii kon, mi andaa si mi lootii goɗɗo goo. Ko fii Almasiihu on nulaali lan fii lootugol maande kisiyee, kono ko fii feɲɲingol Kibaaru Moƴƴo on. Ɗun non, hinaa immorde e konguɗi faamu neɗɗanke, fii wota *leggal altindiraangal Almasiihu on meerine. Fii Faamu Aduna on e Faamu Allaahu on Ko fii kibaaru leggal altindiraangal ngal no wa'ani wonɓe mulude ɓen wa feetere. Kono enen, wonaaɓe dandeede ɓen, ko o bawgal Alla. Ko fii no windii: «Mi mulay faamu faamuɓe ɓen, mi mehinɗina hakkillaaji jooma-hakkil en.» Awa ko honto woni faamuɗo on, maa fensitoowo on, maa liddondirteeɗo e nguu jamaanu on woni? E hara Alla waylaali faamu aduna on, watti feetere? Ko fii, ɓay aduna on e faamu mun ngun andaali Alla e nder faamu Alla ngun, tawi no wela Alla ka o dandira gomɗinɓe ɓen waaju men wa'ungu wa feetere ngun. Tawi *Yahuudiyankeeɓe ɓen no landoo fii maandeeji hawniiɗi, *Gereekiyankeeɓe ɓen kaɲun no ɗaɓɓa faamu ngun, kono enen hiɗen waajaade fii Almasiihu fempaaɗo on. Ɗun no wonani Yahuudiyankeeɓe ɓen peggal, wa'ani ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen wa feetere, kono noddaaɓe ɓen, woni ko Yahuudiyanke, woni ko Gereekiyanke, Almasiihu on ko bawgal Alla e faamu makko kanko Alla. Ko wa'i wa feetere iwrunde ka Alla nden no ɓuri faamu yimɓe ɓen. Awa kadi, ko wa'i wa lo'ere iwrunde ka Alla nden no ɓuri doole yimɓe ɓen. Miijitee, yo musiɓɓe, no wonirnoɗon fewndo noddaɗon. E yeeso neɗɗanke, tawi buy e hakkunde mon wonaa faamuɓe, maa marɓe doole, maa rimɓe. Kono Alla suɓike piiji wa'uɗi wa feetuɗi e nder oo aduna fii hersingol faamuɓe ɓen, Alla suɓii kadi piiji wa'uɗi wa lo'uɗi e nder oo aduna fii hersingol dolnuɗi ɗin. Alla suɓii kadi piiji kaanuɗi ɗin e oo aduna, ɗin aɲaaɗi, ɗin ɗi wonaano huunde, fii mehinɗingol woodaaɗi ɗin, fii wota hay gooto mawnintino yeeso Alla. E hin-le, ko kanko humindiri on e Iisaa Almasiihu on, on mo tawata ko e immorde e Alla waɗiraa fii men faamu e peewal e *senaare e cottudi, fii, wano windori non: «On mo no mantoo, yo mantor Joomiraaɗo on.»
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥑 𞤋𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤮𞤣𞥆𞤵𞤪𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤮𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤅𞤮𞤧𞤼𞤫𞥅𞤲𞤫⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤑𞤮𞤪𞤫𞤲𞤼𞤭⹁ 𞤧𞤵𞤩𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤶𞤢𞤲𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤢 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲. 𞤒𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤔𞤢𞤪𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤑𞤮𞤪𞤫𞤲𞤼𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤭𞥅 𞤫 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤫𞤯𞤭 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤢𞤤𞤯𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤬𞤫𞤱 𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭⹁ 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤱𞤮𞥅 𞤽𞤢𞤳𞥆𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤸𞤢𞤦𞥆𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤮𞤴𞤺𞤮𞤤 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲. 𞤌 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤪𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞤴𞤮 𞤬𞤫𞤤𞤲𞤭𞥅𞤩𞤫 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤵 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲. 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮 𞤅𞤫𞤤𞥆𞤢-𞤊𞤭𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤐𞤮𞤣𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤵𞤩𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤅𞤫𞤲'𞤣𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤃𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤑𞤮𞤪𞤫𞤲𞤼𞤭 𞤯𞤫𞤲 𞤃𞤭 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤶𞤮𞤺𞤫𞥅 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤧𞤫𞤲'𞤣𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤫𞤣𞥆𞤫-𞤬𞤫𞤣𞥆𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤫𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲𞤢𞤲𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞥆𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤩𞤫𞥅 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤮𞥅 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤑𞤵𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤸𞤵𞤥𞤨𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤤𞤢𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤃𞤭 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤢 «𞤥𞤭𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢»⹁ 𞤮𞤴𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤭'𞤢 «𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤀𞤨𞤮𞤤𞤮𞥅𞤧𞤭»⹁ 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤭'𞤢 «𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵»⹁ 𞤮𞤴𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤢 «𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲!» 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤧𞤫𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭𞤲𞤮؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤬𞤫𞤥𞤨𞤢𞤲𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 *𞤤𞤮𞥅𞤼𞤭𞤪𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅؟ 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤭 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞤲𞤭𞤳𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅⹁ 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤑𞤭𞤪𞤭𞤧𞤨𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤫 𞤘𞤢𞤴𞤵𞥅𞤧𞤭. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤱𞤭'𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤢𞤲 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤭𞤪𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅. 𞤃𞤭 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤫𞤣𞥆𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤲𞤵𞤤𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤤𞤢𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲. 𞤍𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 *𞤤𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤭𞤲𞤫. 𞤊𞤭𞥅 𞤊𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤫 𞤊𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤤𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲𞤮 𞤱𞤢'𞤢𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤫𞤲𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤮 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅: «𞤃𞤭 𞤥𞤵𞤤𞤢𞤴 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤸𞤭𞤲𞤯𞤭𞤲𞤢 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤮𞥅𞤥𞤢-𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤 𞤫𞤲.» 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤼𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤬𞤫𞤲𞤧𞤭𞤼𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤤𞤭𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞥅 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄𞤲𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭؟ 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤢𞤴𞤤𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤭 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫؟ 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤲𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤢 𞤮 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤵 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢'𞤵𞤲'𞤺𞤵 𞤱𞤢 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞤲. 𞤚𞤢𞤱𞤭 *𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤮𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤸𞤢𞤱𞤲𞤭𞥅𞤯𞤭⹁ *𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤬𞤫𞤥𞤨𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤍𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤨𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤⹁ 𞤱𞤢'𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤑𞤮 𞤱𞤢'𞤭 𞤱𞤢 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤢'𞤭 𞤱𞤢 𞤤𞤮'𞤫𞤪𞤫 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤃𞤭𞥅𞤶𞤭𞤼𞤫𞥅⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤢𞤯𞤮𞤲. 𞤉 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤦𞤵𞤴 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤥𞤢𞤪𞤩𞤫 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤪𞤭𞤥𞤩𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤧𞤵𞤩𞤭𞤳𞤫 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤱𞤢'𞤵𞤯𞤭 𞤱𞤢 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤵𞤯𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤧𞤵𞤩𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤱𞤢'𞤵𞤯𞤭 𞤱𞤢 𞤤𞤮'𞤵𞤯𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤣𞤮𞤤𞤲𞤵𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤧𞤵𞤩𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤳𞤢𞥄𞤲𞤵𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤯𞤭𞤲 𞤢ɲ𞤢𞥄𞤯𞤭⹁ 𞤯𞤭𞤲 𞤯𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤸𞤭𞤲𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤮𞤲 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮 𞤫 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤫 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤫 *𞤧𞤫𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤫 𞤷𞤮𞤼𞥆𞤵𞤣𞤭⹁ 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲: «𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲.»
KORENTI 1 2 Min non, yo musiɓɓe an, fewndo mi yahunoo ka mon fii feɲɲinangol on goonga Alla wirninooɗo on, hinaa ɓurnondiro konguɗi maa faamu mi yaari. Ko fii mi taw moƴƴaa ka mi ndaara goɗɗun goo hakkunde mon, si hinaa Iisaa Almasiihu, fempaaɗo on. Min tigi miɗo wonirnoo takko mon e noone no lo'iri e kulol e diwnol tiiɗungol. Kongol an ngol e waaju an ngun aldaano e konguɗi welɗi e faamu neɗɗanke, kono ko wondunooɗi e maandeeji ɓanginɗi bawgal Ruuhu Alla on, fii wota gomɗinal mon ngal iwru e faamuuji yimɓe ɓen, kono e bawgal Alla ngal. Fii Faamu Haqiiqawu ngun Kono fow e mun, ko faamu men waajotoo mokobaaɓe ɓen, hara ko faamu ngu tawata hinaa ngu oo aduna, hinaa ngu laamuuji oo aduna kadi muloyteeɗi. Ko faamu Alla wonɗen waajaade, ɗun ko ngun wirninoongu e nder gundoo, ngu Alla eɓɓannoo fii darja men on ado aduna on tageede. Laamu woo e ɗii laamuuji oo aduna andaano ɗun. Ko fii si ɓe anduno, ɓe fempataano on Jom mangural. Kono ko wano windori non: «Ko Alla eɓɓani yiɗuɓe mo ɓen kon, ko ɗun woni yiitere yi'aali, nowru nanaali, e ko ɓernde neɗɗanke miijaaki.» Ko e men Alla ɓanginiri ɗun Ruuhu mun on. Ko fii Ruuhu on hollay ko woni woo, hay piiji Alla lugguɗi ɗin. Ko hombo e hakkunde yimɓe ɓen andi ko woni e neɗɗo, si hinaa ruuhu wonɗo e makko on. Ko wano non kadi, gooto waawataa andude ko woni e Alla, si wonaa Ruuhu Allaahu on. E hin-le enen, hinaa ruuhu oo aduna hendiɗen, kono ko Ruuhu iwruɗo e Alla, fii no andiren ko Alla yeɗiri en sulfu makko on kon. En alaa wowlirde ɗun yewtereeji ɗi faamu neɗɗanke jannata, kono ko ɗi Ruuhu Allaahu on jannata ɗin, e nder sifanagol yimɓe ɓe on Ruuhu woni e mun ɓen haqiiqaaji iwruɗi e on Ruuhu. Kono neɗɗo mo aldaa e Ruuhu Allaahu on jaɓataa piiji Ruuhu Alla ɗin, ko fii ko ɗi feetere e makko, o waawataa ɗi andude, ko fii ko Ruuhu Allaahu on ɗi taskortee. Kono neɗɗo mo Ruuhu Allaahu on woni e mun on taskoto ko woni woo, kono kanko hay gooto hewtaa taskagol mo. E hoore ɗun: «Ko hombo andi miijo Joomiraaɗo on fii jannugol mo?» E hin-le enen ko miijo *Almasiihu on jogiɗen.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥒 𞤃𞤭𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤭𞤪𞤲𞤭𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤵𞤪𞤲𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤮 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤱 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤥𞤭 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤢 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲 𞤺𞤮𞥅 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤬𞤫𞤥𞤨𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤃𞤭𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤼𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤲𞤮 𞤤𞤮'𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤳𞤵𞤤𞤮𞤤 𞤫 𞤣𞤭𞤱𞤲𞤮𞤤 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤺𞤮𞤤. 𞤑𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤵 𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤫 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤱𞤫𞤤𞤯𞤭 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅𞤯𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤯𞤭 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤭𞤱𞤪𞤵 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤫 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤊𞤭𞥅 𞤊𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤖𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢𞤱𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤮𞤼𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤳𞤮𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤲'𞤺𞤵 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤵 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤵 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤵𞤤𞤮𞤴𞤼𞤫𞥅𞤯𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤱𞤭𞤪𞤲𞤭𞤲𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤵 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅⹁ 𞤲'𞤺𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫𞤩𞥆𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤢𞤣𞤮 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤺𞤫𞥅𞤣𞤫. 𞤂𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤱𞤮𞥅 𞤫 𞤯𞤭𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤯𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤭 𞤩𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤲𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤫𞤥𞤨𞤢𞤼𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤔𞤮𞤥 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤢𞤤. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲: «𞤑𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫𞤩𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤥𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤴𞤭'𞤢𞥄𞤤𞤭⹁ 𞤲𞤮𞤱𞤪𞤵 𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭⹁ 𞤫 𞤳𞤮 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤢𞥄𞤳𞤭.» 𞤑𞤮 𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤸𞤢𞤴 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤵𞤺𞥆𞤵𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮⹁ 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤧𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤫𞤲𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤭𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤫𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤫𞤲 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲. 𞤉𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤯𞤭 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤢𞤼𞤢 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤧𞤭𞤬𞤢𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤮𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤯𞤭 𞤫 𞤮𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤯𞤭 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤯𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤯𞤭 𞤼𞤢𞤧𞤳𞤮𞤪𞤼𞤫𞥅. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤧𞤳𞤮𞤼𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤢𞥄 𞤼𞤢𞤧𞤳𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲: «𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮؟» 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤭𞤯𞤫𞤲.
KORENTI 1 3 Fii no Kurkaaɗi Alla ɗin Haani Wonirde Kono min non, yo musiɓɓe, mi waawaali on yewtirde wa yimɓe ɓe Ruuhu Allaahu on woni e mun, kono ko wa jokkuɓe mbeleeɗe ɓandu, e boobooɓe e telen-ma gomɗinal *Almasiihu on. Ko ɓiraaɗan mi jonnunoo on, hinaa ɲaametee tedduɗo, ko fii on waawataano mo townude. Hay fewndo ɗoo non on waawataa mo townude. Ko fii haa jooni ko on jokkuɓe mbeleeɗe ɓandu. Ɓay nawliigu e yeddondiral no hakkunde mon, taw si hinaa on jokkuɓe mbeleeɗe ɓandu? Kaa hinaa no neɗɗanke fow wonirta non wonirɗon? Si goɗɗo e mon wi'ii: «min ko mo mi Puulusa», oya on wi'a: «ko mo mi Apoloosi», taw si hara on gerdaali wa yimɓe aduna? Awa ko honɗun woni Apoloosi? E ko honɗun woni Puulusa? Ko kurkaaduuɓe ɓe gomɗinirɗon sabu mun. Mo kala e maɓɓe kurkorani Joomiraaɗo on golle ɗe o halfini mo ɗen. Min mi tutu, Apoloosi yarni, kono ko Allaahu on mawnini. Ko ɗun waɗi hinaa tutuɗo on woni goɗɗun, hinaa kadi yarnuɗo on, kono ko Alla mawninɗo on. Tutuɗo on e yarnuɗo on no fota, mo kala e maɓɓe hendoto njoddi mun ndin tigi tippude e golle ɗe ontigi waɗi ɗen. Ko fii, ko men gollidooɓe fii Alla, onon ko on ngesa Alla, ko on darnoodi makko kadi. Wano Alla yeɗirimmi moƴƴere non, mi golliri wa faamuɗo fii darnugol, mi waɗii ndelo ngon. Goɗɗo kadi darnii e hoore mun, kono yo mo kala reeno e noone no darnirta e hoore mun non. Fii ndelo ngon kan, hay gooto waawataa moƴƴinde ndelo goo si wonaa wongo ɗon ngon, e maanaa ɗun ko Iisaa Almasiihu on. E hin-le, si goɗɗo aru e darnirde e hoore ngon ndelo ɗon maadi kaŋŋe maa kaalisi maa kaaƴe hittuɗe maa leɗɗe maa huɗo kalin maa foron foɲɲe, haray kuugal mo kala feeɲay. Ɲalaande nden ɓanginay ɗun, ko fii yiite ngen feɲɲinoyay ngal, nge ndarndoo kadi noone kuugal mo kala. Si tawii kuugal ngal goɗɗo darni e hoore ndelo ngon tabitii, ontigi heɓay njoddi. Si tawii kuugal goɗɗo sumii, haray o faɗii, kono kanko tigi o daɗiray wa fuutiiɗo yiite. E on andaa ko onon woni suudu Alla ndun, awa kadi Ruuhu Allaahu on no hoɗi e mon? Kala bonnuɗo suudu Alla ndun, Alla bonnay fii makko, ko fii suudu Alla ndun ko hormordu. Awa ko onon woni ndun. Wota gooto ɗaynito. Si goɗɗo e mon miijike wonde ko o faamuɗo e oo aduna fewndiiɗo, haray yo o laato ‹feetuɗo› fii yo o wonu faamuɗo. Ko fii faamu oo aduna ko ‹feetere› yeeso Alla. Ko fii no windii: «O nangiray faamuɓe ɓen ƴoyreeji maɓɓe ɗin.» No windii kadi: «Joomiraaɗo on no andi miijooji faamuɓe ɓen, himo andi kadi ko ɗi meere.» Awa wota hay gooto mantor yimɓe ɓen. Ko fii fow ko onon jeyi: woni ko Puulusa, woni ko Apoloosi, woni ko Petruusu, woni aduna on, woni ngurndan ɗan, woni mayde nden, woni piiji fewndiiɗi ɗin, woni piiji aroyooji ɗin, fow ko onon wonani. Awa kadi, ko on ɓe Almasiihu on, Almasiihu on kadi ko mo Alla.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥓 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤑𞤵𞤪𞤳𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤭𞤲 𞤖𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤏𞤮𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤱𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤢 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤲'𞤦𞤫𞤤𞤫𞥅𞤯𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵⹁ 𞤫 𞤦𞤮𞥅𞤦𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤩𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤢𞤲 𞤥𞤭 𞤶𞤮𞤲𞥆𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤥𞤮 𞤼𞤮𞤱𞤲𞤵𞤣𞤫. 𞤖𞤢𞤴 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤯𞤮𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤥𞤮 𞤼𞤮𞤱𞤲𞤵𞤣𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞥄 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤲'𞤦𞤫𞤤𞤫𞥅𞤯𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵. 𞤇𞤢𞤴 𞤲𞤢𞤱𞤤𞤭𞥅𞤺𞤵 𞤫 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤲'𞤦𞤫𞤤𞤫𞥅𞤯𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲؟ 𞤅𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤭𞥅: «𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢»⹁ 𞤮𞤴𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤢: «𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤀𞤨𞤮𞤤𞤮𞥅𞤧𞤭»⹁ 𞤼𞤢𞤱 𞤧𞤭 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤺𞤫𞤪𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤱𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢؟ 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤀𞤨𞤮𞤤𞤮𞥅𞤧𞤭؟ 𞤉 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢؟ 𞤑𞤮 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞥄𞤣𞤵𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤥𞤵𞤲. 𞤃𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤮𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤯𞤫 𞤮 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤯𞤫𞤲. 𞤃𞤭𞤲 𞤥𞤭 𞤼𞤵𞤼𞤵⹁ 𞤀𞤨𞤮𞤤𞤮𞥅𞤧𞤭 𞤴𞤢𞤪𞤲𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤭. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤼𞤵𞤼𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤴𞤢𞤪𞤲𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤚𞤵𞤼𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤴𞤢𞤪𞤲𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤼𞤢⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤮𞤼𞤮 𞤲'𞤶𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤯𞤫 𞤮𞤲𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤯𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤣𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤫𞤧𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞤪𞤲𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤏𞤢𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤫𞤯𞤭𞤪𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤱𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤯𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤣𞤢𞤪𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞤤𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲. 𞤘𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤣𞤢𞤪𞤲𞤭𞥅 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤴𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤮 𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤲𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤲𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞤤𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤤𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤧𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤲'𞤺𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫⹁ 𞤧𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤪𞤵 𞤫 𞤣𞤢𞤪𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤤𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤽𞥆𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤢𞥄𞤤𞤭𞤧𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤢𞥄𞤰𞤫 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤵𞤯𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤤𞤫𞤯𞥆𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤭𞤲 𞤥𞤢𞥄 𞤬𞤮𞤪𞤮𞤲 𞤬𞤮ɲɲ𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤢𞤴. Ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫 𞤲'𞤺𞤫𞤲 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤲'𞤺𞤫 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤲𞤭 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤤𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤮𞤲𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤢𞤴 𞤲'𞤶𞤮𞤣𞥆𞤭. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤧𞤵𞤥𞤭𞥅⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮 𞤬𞤢𞤯𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤮 𞤣𞤢𞤯𞤭𞤪𞤢𞤴 𞤱𞤢 𞤬𞤵𞥅𞤼𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫. 𞤉 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤸𞤮𞤯𞤭 𞤫 𞤥𞤮𞤲؟ 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤢𞤴 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤪𞤥𞤮𞤪𞤣𞤵. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤲'𞤣𞤵𞤲. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤭𞤼𞤮. 𞤅𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤭𞤳𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤭𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤴𞤮 𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮 ‹𞤬𞤫𞥅𞤼𞤵𞤯𞤮› 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤯𞤮. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤳𞤮 ‹𞤬𞤫𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫› 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅: «𞤌 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤪𞤢𞤴 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤰𞤮𞤴𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲.» 𞤐𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭: «𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤯𞤭 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫.» 𞤀𞤱𞤢 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤶𞤫𞤴𞤭: 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤀𞤨𞤮𞤤𞤮𞥅𞤧𞤭⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤭𞥅𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢.
KORENTI 1 4 Ko ɗun waɗi, yo men jogore wa kurkaaɗi *Almasiihu on e halfinaaɓe goongaaji Alla wirniiɗi ɗin. Awa halfinaaɓe ɓen non no toraa wonugol sella-findeeɓe. Min non ɲaawoore nde ɲaawotommi nden e nde yimɓe ɓen ɲaawatammi nden hittaa e an, min tigi toode mi ɲaawitotaako. Ko fii fondo an ngon ko laaɓungo, fii kala hinaa ɗun hollata ko mi feewuɗo, ɲaawoowo lan on ko Joomiraaɗo on. Ko ɗun waɗi, wota on ɲaawu huunde ɗoo e saa'i on, maa ɗoo e ardu Joomi on, on Weeɓitoowo ka ndaygu ko suuɗii kon ka niɓe, feɲɲina eɓɓooje ɓerɗe ɗen. Ko fii mantoore mo kala aroyay immorde e Alla. Fii Mawnintinaare ɓe Korenti ɓen Musiɓɓe, mi huutorii ɗii nooneeji ɗoo fii waɗangol on misal e hoore an min e Apoloosi. Ko nii andirton e amen wota mo yawtu ko windii kon, e wota gooto e mon mantor bambindirangol. Ko fii ko hombo ɓurnu-maa? E ko honɗun jogiɗaa ko a okkaaka? E si a okkaama, ko fii honɗun mantantoɗaa, wa si tawii hinaa a okkaaɗo? Ɗun-le wuren on haarii, awa kadi on alɗii, on fuɗɗike laamaade e ɓaawo amen! Pellet mi faaleteno hara nun ko on lamɓe fii menen kadi no men laamodira e mon! Ko fii no wa'animmi wa si tawii Alla wattirii men, menen *sahaabaaɓe ɓen ɓaawo, wa ɲaawaaɓe happanaa wareede e yeeso dental ngal fow, ko fii men wonanii aduna on fow e malaa'ikaaɓe ɓen e yimɓe ɓen jalnori. Ko men jogoraaɓe wa feetuɓe sabu Almasiihu on, kono onon ko on faamuɓe sabu Almasiihu on! Ko men jogoraaɓe wa lo'uɓe, kono onon ko on dolnuɓe. Ko on teddinaaɓe, kono menen ko men hayfinaaɓe! Haa jooni meɗen tampiri heege e ɗonka e kolngal e piggal e yiilagol. Meɗen golliri juuɗe amen ɗen tigi haa meɗen ronki. Tuma men hoynaa woo, men du'anoo. Tuma men cukkaa woo, men wakkiloo. Tuma men ɲo'aa woo, men jaabora no newori. Men woni tuundi oo aduna, men hawkaa e ɗi fow, haa weetaango hande ngoo. Hinaa fii hersingol on mi windiri ɗun, kono miɗo hajorde on wa fayɓe an ɓe mi yiɗi. Ko ɗun waɗi, hay si on heɓoyii guluuje sappo ardotooɓe on fii no jokkiron laawol Almasiihu on, haray on alaa baabaaɓe buy. Ko fii, e telen-ma humondiral mon e Iisaa Almasiihu on, ko min wonti baaba mon e nder ko mi feɲɲinani on Kibaaru Moƴƴo on kon. Awa mi wakkilinii on yo on wonu ɲembooɓe lan. Ko ɗun waɗi si mi imminanii on Timotee, on mo tawata ko paykun an mo mi yiɗi, e sella-findeejo e telen-ma Joomiraaɗo on. O andintinay on laawi an ɗin fow e telen-ma Almasiihu on, wano mi janniri ɗi non hen fow e nder *mofte ɗen fow kadi. Woɓɓe e mon mawnintinike wa si tawii mi yiltitotaako ka mon. Kono mi yahay ka mon ko neeɓaa, si Joomiraaɗo on jaɓii. Hinaa konguɗi mawnintiniiɓe ɓen tun mi andoyta, kono ko bawgal maɓɓe ngal kadi. Ko fii *laamu Alla ngun wonaa haalaaji, kono ko bawgal. Ko honɗun faalaɗon? Ko yo mi yaadu ka mon e sawru, kaa ko giggol e newaare?
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥔 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤫 𞤱𞤢 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞥄𞤯𞤭 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤭𞤪𞤲𞤭𞥅𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤢-𞤬𞤭𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤩𞤫. 𞤃𞤭𞤲 𞤲𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞤼𞤮𞤥𞥆𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞤥𞥆𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤢𞥄 𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤼𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤥𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤼𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤮𞤲'𞤣𞤮 𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤲'𞤺𞤮⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤲 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮⹁ ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤤𞤢𞤲 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤵 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤯𞤮𞥅 𞤫 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤯𞤮𞥅 𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤏𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵 𞤳𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤯𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤲𞤭𞤩𞤫⹁ 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢 𞤫𞤩𞥆𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤊𞤭𞥅 𞤃𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤩𞤫 𞤑𞤮𞤪𞤫𞤲𞤼𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤃𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤥𞤭 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤯𞤭𞥅 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤮𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤥𞤭𞤧𞤢𞤤 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤫 𞤀𞤨𞤮𞤤𞤮𞥅𞤧𞤭. 𞤑𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤮𞤲 𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤥𞤮 𞤴𞤢𞤱𞤼𞤵 𞤳𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪 𞤦𞤢𞤲'𞤦𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤲𞤵-𞤥𞤢𞥄؟ 𞤉 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤭𞤯𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤢 𞤮𞤳𞥆𞤢𞥄𞤳𞤢؟ 𞤉 𞤧𞤭 𞤢 𞤮𞤳𞥆𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤢𞤲𞤼𞤮𞤯𞤢𞥄⹁ 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤢 𞤮𞤳𞥆𞤢𞥄𞤯𞤮؟ 𞤍𞤵𞤲-𞤤𞤫 𞤱𞤵𞤪𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤪𞤭𞥅⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮𞤲 𞤢𞤤𞤯𞤭𞥅⹁ 𞤮𞤲 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤭𞤳𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤢𞤥𞤫𞤲! 𞤆𞤫𞤤𞥆𞤫𞤼 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫𞤼𞤫𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤲𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤮𞤣𞤭𞤪𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲! 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤢'𞤢𞤲𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮⹁ 𞤱𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤱𞤢𞤪𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤤𞤲𞤮𞤪𞤭. 𞤑𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤢 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤵𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲! 𞤑𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤢 𞤤𞤮'𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤣𞤮𞤤𞤲𞤵𞤩𞤫. 𞤑𞤮 𞤮𞤲 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤴𞤬𞤭𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫! 𞤖𞤢𞥄 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤪𞤭 𞤸𞤫𞥅𞤺𞤫 𞤫 𞤯𞤮𞤲𞤳𞤢 𞤫 𞤳𞤮𞤤𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤨𞤭𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤫 𞤴𞤭𞥅𞤤𞤢𞤺𞤮𞤤. 𞤃𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤪𞤮𞤲𞤳𞤭. 𞤚𞤵𞤥𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤮𞤴𞤲𞤢𞥄 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤣𞤵'𞤢𞤲𞤮𞥅. 𞤚𞤵𞤥𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤷𞤵𞤳𞥆𞤢𞥄 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤮𞥅. 𞤚𞤵𞤥𞤢 𞤥𞤫𞤲 ɲ𞤮'𞤢𞥄 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤮𞤪𞤢 𞤲𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤮𞤪𞤭. 𞤃𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤼𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤱𞤳𞤢𞥄 𞤫 𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤱𞤫𞥅𞤼𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞥅. 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤸𞤢𞤶𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤱𞤢 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤢𞤲 𞤩𞤫 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤭. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤮𞤴𞤭𞥅 𞤺𞤵𞤤𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤧𞤢𞤨𞥆𞤮 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤦𞤵𞤴. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤥𞤭𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤭 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵 ɲ𞤫𞤲'𞤦𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤤𞤢𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮 𞤨𞤢𞤴𞤳𞤵𞤲 𞤢𞤲 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤭⹁ 𞤫 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤢-𞤬𞤭𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤌 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤢𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤏𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤳𞤫 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤴 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤲𞤫𞥅𞤩𞤢𞥄⹁ 𞤧𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤭𞥅. 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤼𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤮𞤴𞤼𞤢⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 *𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞤯𞤮𞤲؟ 𞤑𞤮 𞤴𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤧𞤢𞤱𞤪𞤵⹁ 𞤳𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤫 𞤲𞤫𞤱𞤢𞥄𞤪𞤫؟
KORENTI 1 5 Fii Hiwugol Moftal ngal Awa saa'i woo jiiɓaare goo no naneede hakkunde mon, hara ko jiiɓaare nde yi'etaake hay ka ɓe gomɗinaa ɓen, hay goɗɗo e mon no murtini ɓeyngu ben mun! Onon e ndee mawnintinaare mon! Hiɗon haanunoo yoomude! Suuton on waɗuɗo ngal kuugal e hakkunde mon. Min oo mo wondaa e mon ka ɓandu, kono wonduɗo e mon ka ɓernde, mi ɲaawirii waɗuɗo sifa ngal kuugal on toode wa si miɗo wondi e mon. Awa fewndo mottondirɗon e innde Iisaa Joomi on, tawi miɗo wondi e mon ka ɓernde, wondude e bawgal Iisaa Joomi men on, yo on neɗɗo accide e Ibuliisa fii no jikku makko junuubankeejo on halkiree, e fii no ruuhu makko on dandiree ɲande ardu Joomi men on. Nden mawnintinaare mon moƴƴaa. E hara on andaa lewen seeɗa nii no ƴurina farin jiiɓaaɗo fow? Seedee e lewen kiɗɗo on, fii no laatoron farin jiiɓaaɗo keso, ɓay ko on ɓe aldaa e lewen. Ko fii *Almasiihu on, ngin baalii men layya fii *Juldeere Yawtaneede nden, hirsaama. Awa wota en waɗir juldeere nden lewen kiɗɗo, maa lewen bonki e bone, kono waɗiren nde bireedi laaɓal e goonga, ɗe aldaa e lewen. Mi windanii on ka nder ɓatakuru an wonde, wota on humondir e jeenooɓe ɓen. Kono hinaa fii miɗo faalaa wi'ude bee tun selon ɓee yimɓe oo aduna, jeenooɓe, maa reereɗuɓe, maa jattooɓe, maa rewooɓe sanamuuji. Si hinaa ɗun, haray bee yalton e oo aduna. Ko mi windani on kon jooni, ko wota on humondir e goɗɗo wi'uɗo ko musiɗɗo mon e gomɗinal, hara ko jeenoowo, maa ndeereero, maa rewoowo sanamu, maa hoynoowo, maa mandiloowo, maa jattoowo, e hay wota on ɲaamidu toode e sifa on neɗɗo. Ko fii honɗun mi ɲaawanta ɓe gomɗinaa ɓen? Hinaa onon woni ɲaawooɓe gomɗinɓe ɓen? Ɓe gomɗinaa ɓen kan, Alla ɲaaway ɓe. Awa yaltinee bonɗo on hakkunde mon.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥕 𞤊𞤭𞥅 𞤖𞤭𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤃𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤱𞤢 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤱𞤮𞥅 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤺𞤮𞥅 𞤲𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤭'𞤫𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤸𞤢𞤴 𞤳𞤢 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤥𞤵𞤪𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵 𞤦𞤫𞤲 𞤥𞤵𞤲! 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲! 𞤖𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤴𞤮𞥅𞤥𞤵𞤣𞤫! 𞤅𞤵𞥅𞤼𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤃𞤭𞤲 𞤮𞥅 𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤥𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤧𞤭𞤬𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤮𞤲 𞤼𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤣𞤫 𞤫 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤶𞤭𞤳𞥆𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤤𞤳𞤭𞤪𞤫𞥅⹁ 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲. 𞤐'𞤁𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤢𞥄. 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤤𞤫𞤱𞤫𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢 𞤲𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤰𞤵𞤪𞤭𞤲𞤢 𞤬𞤢𞤪𞤭𞤲 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤬𞤮𞤱؟ 𞤅𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅 𞤫 𞤤𞤫𞤱𞤫𞤲 𞤳𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞤪𞤮𞤲 𞤬𞤢𞤪𞤭𞤲 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤳𞤫𞤧𞤮⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤤𞤫𞤱𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤲'𞤺𞤭𞤲 𞤦𞤢𞥄𞤤𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤤𞤢𞤴𞥆𞤢 𞤬𞤭𞥅 *𞤔𞤵𞤤𞤣𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤒𞤢𞤱𞤼𞤢𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤪𞤧𞤢𞥄𞤥𞤢. 𞤀𞤱𞤢 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪 𞤶𞤵𞤤𞤣𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤤𞤫𞤱𞤫𞤲 𞤳𞤭𞤯𞥆𞤮⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤤𞤫𞤱𞤫𞤲 𞤦𞤮𞤲𞤳𞤭 𞤫 𞤦𞤮𞤲𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤫 𞤦𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞤤 𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢⹁ 𞤯𞤫 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤤𞤫𞤱𞤫𞤲. 𞤃𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤩𞤢𞤼𞤢𞤳𞤵𞤪𞤵 𞤢𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪 𞤫 𞤶𞤫𞥅𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤱𞤭'𞤵𞤣𞤫 𞤦𞤫𞥅 𞤼𞤵𞤲 𞤧𞤫𞤤𞤮𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤶𞤫𞥅𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤪𞤫𞥅𞤪𞤫𞤯𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤶𞤢𞤼𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤪𞤫𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭. 𞤅𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤦𞤫𞥅 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤮𞤲 𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢. 𞤑𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪 𞤫 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤭'𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤶𞤫𞥅𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤪𞤫𞥅𞤪𞤮⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤪𞤫𞤱𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤮𞤴𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤥𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤤𞤮𞥅𞤱𞤮⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤶𞤢𞤼𞥆𞤮𞥅𞤱𞤮⹁ 𞤫 𞤸𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤭𞤣𞤵 𞤼𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤫 𞤧𞤭𞤬𞤢 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤢𞤲𞤼𞤢 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲؟ 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲؟ 𞤇𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤲⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤢𞤴 𞤩𞤫. 𞤀𞤱𞤢 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲𞤫𞥅 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲.
KORENTI 1 6 Fii Yaafondiral Gomɗinɓe ɓen Si goɗɗo e mon lurridii e goɗɗo, e hara o suusay wullitaade e ɓe feewaa ɓen, o acca yimɓe Alla ɓen? E on andaa yimɓe Alla ɓen ɲaawoyay oo aduna? Si tawii ko onon haani ɲaawude aduna on, hara on waawataa ɲaawugol haajuuji ɗi hittaa ɗin? E on andaa en ɲaawoyay malaa'ikaaɓe ɓen? E ko honɗun non haɗata ɲaawen haajuuji oo aduna? Awa si tawii hiɗon mari lurral hakkunde mon fii haajuuji aduna ɗin, hara ko yimɓe ɓe *moftal ngal hayfini ɓen waɗoton ɲaawooɓe? Ko fii hersingol on mi wowliri ɗun. Taw si hay gooto faamuɗo, waawuɗo ɲaawude hakkunde musiɓɓe mun alaa hakkunde mon? E hin-le goɗɗo no wullitaade e hoore musiɗɗo mun yeeso ɓe gomɗinaa ɓen! Onon non, ko ko waɗi haa ɲaawindirɗon kon holli wonde on foolaama few. Sitta nde waɗaɗon bone, maa hippaɗon. Kono ko onon woni waɗude angal peewal ngal, jatta ɓeya, e hin-le ko musiɓɓe mon. Wota on ɗaynito! E on andaa ɓoyliiɓe ɓen maraa geɓal ka *laamu Alla? Hinaa jiiɓiiɓe ɓen, hinaa kadi rewooɓe sanamu ɓen e jeenooɓe ɓen e worɓe waɗitiiɓe rewɓe ɓen e worɓe jinooɓe worɓe ɓen e wuyɓe ɓen e himmuɓe ɓen e mandilooɓe ɓen e hoynooɓe ɓen e jattooɓe ɓen, woni ko mari geɓal ka laamu Alla. Awa ko ɗun woɓɓe e mon wonnoo. Kono Ruuhu Alla men on lootii on, *laɓɓinii on, o jogorii on feewuɓe e innde Iisaa Almasiihu Joomi on. Fii Woɗɗitagol Jinaa Miɗo newnanaa fow, kono hinaa fow nafata. Miɗo newnanaa fow, kono mi accataa ko woni woo waawammi. Neemaaji ɗin ko fii reedu, reedu ndun kadi fii neemaaji ɗin, Alla kadi mulay ɗi fow. Awa kadi ɓandu ndun hinaa fii jinaa, kono ko ndu fii Joomiraaɗo on, Joomiraaɗo on kadi fii ɓandu ndun. Awa kadi Alla, on Immintinɗo Joomi on, immintiniray en bawgal makko ngal. E hara on andaa wonde ko ɓalli mon ɗin woni tere *Almasiihu on? E hara mi ƴettay tere Almasiihu on, mi yuɓɓindira e cagaajo? Pellet oo'o! E on andaa kadi, mo yuɓɓindiri hoore mun e cagaajo, haray kanko e makko ko ɓe ɓandu wooturu? Ɓay no windii: «Kamɓe ɗiɗo ɓe wonay gooto.» Kono, on humondirɗo e Joomiraaɗo on, haray kanko e makko ko ɓe ruuhu gooto. Woɗɗitee jinaa on! E junuubu goo mo neɗɗo waɗata, hara on junuubu hinaa tabitoowo ka ɓandu. Kono on jokkuɗo jinaa, haray ko ɓandu makko ndun tigi o woni waɗande junuubu. E hari on andaa ɗunɗoo? Ko ɓandu mon ndun woni suudu *Ruuhu Seniiɗo wonɗo e mon on, on mo Alla okki on. Hinaa onon jeyi hoore mon, ko fii on sooditaama coggu sattungu. Awa teddiniree Alla ɓalli mon ɗin.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥖 𞤊𞤭𞥅 𞤒𞤢𞥄𞤬𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤘𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤅𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤤𞤵𞤪𞥆𞤭𞤣𞤭𞥅 𞤫 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮⹁ 𞤫 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤧𞤢𞤴 𞤱𞤵𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤫 𞤩𞤫 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤢𞤷𞥆𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲؟ 𞤉 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢؟ 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤵𞤣𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤢𞥄 𞤯𞤭𞤲؟ 𞤉 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤫𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲؟ 𞤉 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤫𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢؟ 𞤀𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤤𞤵𞤪𞥆𞤢𞤤 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤸𞤢𞤴𞤬𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤮𞤼𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫؟ 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤵𞤲. 𞤚𞤢𞤱 𞤧𞤭 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤵𞤯𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲؟ 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤱𞤵𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤵𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲! 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤸𞤢𞥄 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤬𞤫𞤱. 𞤅𞤭𞤼𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤦𞤮𞤲𞤫⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤭𞤨𞥆𞤢𞤯𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤶𞤢𞤼𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤴𞤢⹁ 𞤫 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤭𞤼𞤮! 𞤉 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤩𞤮𞤴𞤤𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤢𞥄 𞤺𞤫𞤩𞤢𞤤 𞤳𞤢 *𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢؟ 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤪𞤫𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤶𞤫𞥅𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤶𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤱𞤵𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞤴𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤶𞤢𞤼𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤺𞤫𞤩𞤢𞤤 𞤳𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤭𞥅 𞤮𞤲⹁ *𞤤𞤢𞤩𞥆𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤩𞤫 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤏𞤮𞤯𞥆𞤭𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤔𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤢𞤬𞤢𞤼𞤢. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤢𞤷𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞥅 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤥𞥆𞤭. 𞤐𞤫𞥅𞤥𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤪𞤫𞥅𞤣𞤵⹁ 𞤪𞤫𞥅𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤫𞥅𞤥𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤵𞤤𞤢𞤴 𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤱. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤵 𞤬𞤭𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤋𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞤴 𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤩𞤢𞤤𞥆𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤼𞤫𞤪𞤫 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲؟ 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤥𞤭 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤢𞤴 𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤴𞤵𞤩𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢 𞤫 𞤷𞤢𞤺𞤢𞥄𞤶𞤮؟ 𞤆𞤫𞤤𞥆𞤫𞤼 𞤮𞥅'𞤮! 𞤉 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤥𞤮 𞤴𞤵𞤩𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤫 𞤷𞤢𞤺𞤢𞥄𞤶𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤵𞤪𞤵؟ 𞤇𞤢𞤴 𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅: «𞤑𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮.» 𞤑𞤮𞤲𞤮⹁ 𞤮𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮 𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮. 𞤏𞤮𞤯𞥆𞤭𞤼𞤫𞥅 𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤮𞤲! 𞤉 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤺𞤮𞥅 𞤥𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤳𞤢 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵. 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅؟ 𞤑𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤮𞤲. 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤶𞤫𞤴𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤧𞤮𞥅𞤣𞤭𞤼𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤷𞤮𞤺𞥆𞤵 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤵. 𞤀𞤱𞤢 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤢𞤤𞥆𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲.
KORENTI 1 7 Fii Desal e Sunningol Jooni feƴƴen e ko windanɗon mi kon. No moƴƴani gorko hara o meemaali debbo. Kono non fii reenagol e jinaa, yo mo kala heɓu ɓeyngu, debbo kala heɓa moodi. Gorko on jonnita ɓeyngu mun ko handi kon, debbo on kadi wano non e telen-ma moodi mun. Ko fii debbo on jeyaa ɓandu mun ndun, kono ko moodibbo on, gorko on kadi wano non, o jeyaa ɓandu makko ndun, kono ko ɓeyngu makko jeyi ndu. Wota on salondir, si hinaa e saa'i nanondiral mon, fii no heɓiron saa'i no tororon Alla. Ɓawto ɗun yiitidon, fii wota Ibuliisa foolir on angal waawugol hoore mun. Kono mi wowliraali ɗun wa si ko yamiroore, kono ko ko newnaa. Miɗo yelii yo neɗɗo fow wa'u wa an min, kono mo kala no mari dokkal feerewal, ngal Alla yeɗi ɗun, mo kala e noone goo. Ɓe resaa ɓen non e keynguuɓe ɓen, mi wi'ay no moƴƴani ɓe no ɓe wa'ira wa an min. Kono si ɓe waawataa hoore maɓɓe, ko yo ɓe resu, ko fii ko resugol ɓuri ɓittorgol faale feƴƴituɗo. E telen-ma ƴettindirɓe ɓen non, e hino ko mi wi'ata kon, (hinaa non min yamiri, kono ko Joomiraaɗo on), wota debbo sertu e moodi mun. Si kanko debbo on non o aru e serteede, yo o jooɗo hara o ƴettaaka, maa o moƴƴintinida e moodi makko. Awa kadi wota gorko jonnitu ɓeyngu mun. Fii ɓeya, (ɗunɗoo ko min wowli, hinaa Joomiraaɗo on), si musiɗɗo goo no mari debbo mo gomɗinaa, hara on debbo no yiɗi wondugol e makko, wota o seedu e makko. Si tawii kadi debbo no mari moodibbo mo gomɗinaa, hara on gorko no yiɗi wondude e on debbo, wota o seedu e moodi makko. Ko fii moodibbo mo gomɗinaa ko jeyaaɗo Alla sabu debbo makko gomɗinɗo on, debbo mo gomɗinaa on kadi ko jeyaaɗo Alla sabu moodibbo makko gomɗinɗo on. Si hinaa ɗun, ɓiɓɓe mon ɓen wonay woɗɗondirɓe e Alla, e hara-le wurin ko ɓe ɓadondirɓe e Alla. Si tawii mo gomɗinaa on no catii e seedugol, yo gomɗinɗo on newnan mo ɗun. Ko fii hay huunde waɗɗaaki musiɗɗo gomɗinɗo e ɗun, Alla ko noddiri en ko wuurugol e nder ɓuttu. E hoore ɗun, ko honno debbo andirta si o danday moodi makko? Maa si gorko danday ɓeyngu mun? Ko woni tun, yo mo kala jokkir no Joomiraaɗo on waɗirani ɗun non, e noone noddaandu ndu o heɓiri Alla ndun. Ko nii mi yamiriri e nder *mofte ɗen fow. On mo noddeede mun tawi sunninaama, yo o wonir no o sunniniraa non. On mo noddeede mun tawi sunninaaka, wota o eto sunnineede. Sunninegol* ngol wonaa huunde, angal sunninegol kadi wonaa huunde, kono ko ɗoftagol yamirooje Alla ɗen woni goɗɗun. Yo mo kala wonir no wonirnoo non fewndo o noddaa. Si tawii fewndo noddaɗaa ko a jiyaaɗo, wota a aanu, kono si tawii hiɗa waawi rinɗude, haray eto. Ko fii jiyaaɗo mo Joomiraaɗo on noddi, haray o wonii mo Joomiraaɗo on rinɗini. Ko wano non kadi, dimo mo Joomiraaɗo on noddi, haray o wonii jiyaaɗo *Almasiihu on. Awa on sottiraama coggu sattungu, wota on wontu maccuɓe yimɓe ɓen. Yo mo kala, yo musiɓɓe, woniran Alla noone no wonirnoo non wa fewndo ko o noddaa. E telen-ma ɓe ƴettaali ƴettaaka ɓen, wonaa yamiroore Joomiraaɗo on mi hendii. Kono ko fewjoore an nden mi woni on jonnude, wa neɗɗo sella-findeejo sabu yurmeende Joomiraaɗo on. E hino ko mi miijii no moƴƴi kon, sabu satteendeeji fewndiiɗi ɗin: no moƴƴani neɗɗo ka o wonira no o woniri non. Si hiɗa tiggunoo, wota a ɗaɓɓu seedigal. Si a tiggaa, wota a ɗaɓɓu tiggugol. Kono, si a resii, haray a waɗaali junuubu. Si jiwo kadi resaama, haray o waɗaali junuubu. Kono non yimɓe resindirɓe ɓen fottay e tampereeji, mi faalaa on dandude ɗi. E hino ko mi wi'ata kon, yo musiɓɓe an: saa'i on ko raɓɓiɗuɗo. Jooni, on mo no mari suddiiɗo, yo wa'u wa mo alaa. Ɓen wonɓe wullude, yo wa'u wa si ɓe alaano wullude. Ɓen wonɓe kadi weltaade, yo wa'u kadi wa si ɓe alaano weltaade. Soodooɓe ɓen kadi, yo wa'u wa si ɓe maraano, e ɓen wonɓe huutorde oo aduna, ka haqiiqa, yo wa'u wa si tawii ɓe alaano huutorde. Ko fii mbaadi oo aduna feƴƴay. E hin-le mi faalaaka yo on wondu e annde. On mo tiggaali, ko fii haajuuji Joomiraaɗo on hittini, no o weltinira Joomiraaɗo on. On resuɗo non, ko fii haajuuji aduna hittini, no o weltinira ɓeyngu makko. Haray himo senditii. Wano non, debbo mo resaaka maa jiwo, ko fii Joomiraaɗo on hittini, fii no o laatora laaɓuɗo ka ɓandu e ka ruuhu. Debbo resaaɗo on non ko fii haajuuji oo aduna hittini, no o weltinira moodi makko. Ko nafa mon mi wowliri ɗun, hinaa fii faaɗinangol on, kono ko fii addugol on e ko haani kon e ko laaɓi kon, e no humoron e Joomiraaɗo on, hara on dillaali. On mo no tanƴinii ko lo'uɗo e fee jiwo mo o ƴami, feƴƴuɗo duuɓi kellefuyee, o tawi ƴettindirgol e makko no moƴƴi, yo o waɗu ko o faalaa kon, haray o waɗaali junuubu si ɓe resindirii. Kono on anniyiiɗo ka ɓernde mun haa tabiti wonde o tiggataa on jiwo, hara ko e yiɗi makko kanko tigi, e hoore himo wawti faaleeji makko, haray o waɗii ko moƴƴi. Awa ko nii woniri: on tigguɗo jiwo mo o ƴami on, haray o waɗii ko moƴƴi, on mo tiggaali jiwo mo o ƴamaynoo on kadi, ɓurtu moƴƴinde. Debbo no humondiri e moodi mun fannin moodi makko no wuuri. Kono si gorko on maayii, haray no newanii mo reseede ka o faalaa woo, ko woni tun, ko yo taw ko no yaadiri e faale Joomiraaɗo on. E miijo an, ka o ɓurata hettaade, ko si o wonirii wano o woniri non, ɓay min kadi miɗo tanƴinii Ruuhu Allaahu on no e an.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥗 𞤊𞤭𞥅 𞤁𞤫𞤧𞤢𞤤 𞤫 𞤅𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤫𞤲 𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤳𞤮𞤲. 𞤐𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤥𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤫𞤩𞤵 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵⹁ 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤫𞤩𞤢 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭. 𞤘𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤶𞤮𞤲𞥆𞤭𞤼𞤢 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵 𞤥𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤥𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭𞤦𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤶𞤫𞤴𞤭 𞤲'𞤣𞤵. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤧𞤢𞤤𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪⹁ 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤲𞤢𞤲𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤲𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤮𞤪𞤮𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤭𞤣𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤬𞤮𞥅𞤤𞤭𞤪 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭𞤪𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞥄. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤴𞤫𞤤𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤢'𞤵 𞤱𞤢 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫𞤱𞤢𞤤⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤫𞤯𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤺𞤮𞥅. 𞤇𞤫 𞤪𞤫𞤧𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤢𞤴 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤢'𞤭𞤪𞤢 𞤱𞤢 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤧𞤭 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤪𞤫𞤧𞤵⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤪𞤫𞤧𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤩𞤭𞤼𞥆𞤮𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤼𞤵𞤯𞤮. 𞤉 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮𞤲⹁ (𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲)⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤧𞤫𞤪𞤼𞤵 𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤥𞤵𞤲. 𞤅𞤭 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤮 𞤢𞤪𞤵 𞤫 𞤧𞤫𞤪𞤼𞤫𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤴𞤮 𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤢𞥄𞤳𞤢⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤣𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤶𞤮𞤲𞥆𞤭𞤼𞤵 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵 𞤥𞤵𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤴𞤢⹁ (𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤭𞤲 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲)⹁ 𞤧𞤭 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤵 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭𞤦𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤲𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤮𞤲 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤵 𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭𞤦𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭𞤦𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤅𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤩𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤫 𞤸𞤢𞤪𞤢-𞤤𞤫 𞤱𞤵𞤪𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤩𞤢𞤣𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤩𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤷𞤢𞤼𞤭𞥅 𞤫 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤴𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲 𞤥𞤮 𞤯𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤢𞤯𞥆𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤧𞤭 𞤮 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤴 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮؟ 𞤃𞤢𞥄 𞤧𞤭 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤴 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵 𞤥𞤵𞤲؟ 𞤑𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭𞤪 𞤲𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵 𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤴𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪 𞤲𞤮 𞤮 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲. 𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤳𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮 𞤫𞤼𞤮 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫. 𞤅𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲𞤫𞤺𞤮𞤤* 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲𞤫𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲. 𞤒𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤢𞥄. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤢𞤯𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤢 𞤶𞤭𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤢 𞤢𞥄𞤲𞤵⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤢 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤪𞤭𞤲𞤯𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤫𞤼𞤮. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤭𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤪𞤭𞤲𞤯𞤭𞤲𞤭. 𞤑𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤣𞤭𞤥𞤮 𞤥𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤶𞤭𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤮𞤲 𞤧𞤮𞤼𞥆𞤭𞤪𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤷𞤮𞤺𞥆𞤵 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤵⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤵 𞤥𞤢𞤷𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤒𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤢𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤢𞥄. 𞤉 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤩𞤫 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤭𞥅. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞤱𞤶𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤶𞤮𞤲𞥆𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤱𞤢 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤢-𞤬𞤭𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤴𞤵𞤪𞤥𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤭𞥅𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲: 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤳𞤢 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤲𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲. 𞤅𞤭 𞤸𞤭𞤯𞤢 𞤼𞤭𞤺𞥆𞤵𞤲𞤮𞥅⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤢 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤵 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤺𞤢𞤤. 𞤅𞤭 𞤢 𞤼𞤭𞤺𞥆𞤢𞥄⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤢 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤵 𞤼𞤭𞤺𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤. 𞤑𞤮𞤲𞤮⹁ 𞤧𞤭 𞤢 𞤪𞤫𞤧𞤭𞥅⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵. 𞤅𞤭 𞤶𞤭𞤱𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤪𞤫𞤧𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤪𞤫𞤧𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤼𞥆𞤢𞤴 𞤫 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤭. 𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲: 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤪𞤢𞤩𞥆𞤭𞤯𞤵𞤯𞤮. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤧𞤵𞤣𞥆𞤭𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤴𞤮 𞤱𞤢'𞤵 𞤱𞤢 𞤥𞤮 𞤢𞤤𞤢𞥄. 𞤇𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤱𞤵𞤤𞥆𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤴𞤮 𞤱𞤢'𞤵 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤱𞤵𞤤𞥆𞤵𞤣𞤫. 𞤇𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤴𞤮 𞤱𞤢'𞤵 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫. 𞤅𞤮𞥅𞤣𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤱𞤢'𞤵 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤪𞤢𞥄𞤲𞤮⹁ 𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤳𞤢 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢⹁ 𞤴𞤮 𞤱𞤢'𞤵 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤦𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤢𞤴. 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵 𞤫 𞤢𞤲𞤣𞤫. 𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤼𞤭𞤺𞥆𞤢𞥄𞤤𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤭𞤲𞤭⹁ 𞤲𞤮 𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤌𞤲 𞤪𞤫𞤧𞤵𞤯𞤮 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤭𞤲𞤭⹁ 𞤲𞤮 𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤖𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤧𞤫𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭𞥅. 𞤏𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤪𞤫𞤧𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤥𞤢𞥄 𞤶𞤭𞤱𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤭𞤲𞤭⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞤪𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤢 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤫 𞤳𞤢 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵. 𞤁𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤪𞤫𞤧𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤭𞤲𞤭⹁ 𞤲𞤮 𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤑𞤮 𞤲𞤢𞤬𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤢𞥄𞤯𞤭𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤣𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤭 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤲𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤪𞤮𞤲 𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤣𞤭𞤤𞥆𞤢𞥄𞤤𞤭. 𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤤𞤮'𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤬𞤫𞥅 𞤶𞤭𞤱𞤮 𞤥𞤮 𞤮 𞤰𞤢𞤥𞤭⹁ 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤣𞤵𞥅𞤩𞤭 𞤳𞤫𞤤𞥆𞤫𞤬𞤵𞤴𞤫𞥅⹁ 𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤵 𞤳𞤮 𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤧𞤭 𞤩𞤫 𞤪𞤫𞤧𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭𞥅. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤼𞤭𞤺𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤶𞤭𞤱𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤫 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤢𞤱𞤼𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭: 𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤶𞤭𞤱𞤮 𞤥𞤮 𞤮 𞤰𞤢𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤼𞤭𞤺𞥆𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤶𞤭𞤱𞤮 𞤥𞤮 𞤮 𞤰𞤢𞤥𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤩𞤵𞤪𞤼𞤵 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤫. 𞤁𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤬𞤢𞤲𞥆𞤭𞤲 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤧𞤭 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭𞥅⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤲𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤪𞤫𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤴𞤮 𞤼𞤢𞤱 𞤳𞤮 𞤲𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤉 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮 𞤢𞤲⹁ 𞤳𞤢 𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤢𞤼𞤢 𞤸𞤫𞤼𞥆𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤧𞤭 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤫 𞤢𞤲.
KORENTI 1 8 Fii Ɲaamugol Tebbeeli Sakkanaaɗi Sanamuuji E telen-ma tebbeeli sakkanaaɗi sanamuuji, hiɗen andi wonde en fow hiɗen mari gandal, e hin-le gandal adday mawnintinaare, kono giggol tiiɗinay. On mo no sikki no andi goɗɗun, haray fahin o andaali ko honno haanaa andireede. Kono si goɗɗo yiɗii Alla, haray Alla no andi mo. Fii telen-ma huutorgol tebbeeli sakkanaaɗi sanamuuji ɗin, hiɗen andi wonde sanamu wonaa goɗɗun tigi e oo aduna, ko Alla gooto tun woodi. Pellet no woodi piiji reweteeɗi ɗuuɗuɗi ka kammu e ka leydi, jogoraaɗi wa si tawii ko allaaɓe maa joomiraaɓe. Kono enen ko Alla gooto marɗen, on Baabaajo, on mo kala huunde iwri e mun, e on mo wonanɗen, e Joomi gooto, ɗun ko Iisaa Almasiihu on, on mo piiji ɗin fow woniri, e on mo wonirɗen. Kono fow alaa ngal gandal. Ko ɗun waɗi, ɓen wowtuɓe sanamuuji, haa jooni si no ɲaamude ngun teewu anditay fii ko sakkaa kon. Nde tawnoo ɓernde maɓɓe nden no lo'i, ɗun tuuninay ɓe. Hinaa neema ɓannata en e Alla. Si en ɲaamaali, ɗun ɗuytataa en huunde, si en ɲaamii kadi, ɗun ɓeydataa en huunde. Ko woni tun, reenee fii wota ko newnanaɗon waɗugol kon wonan lo'uɓe ɓen peggal. Ko fii si goɗɗo aru e yi'ude ma, an oo jooma gandal, hiɗa nafoo e nder juulirde ka sanamuuji rewetee, taw si nden ɓernde makko lo'unde pooɗataa mo ɲaamugol tebbeeli sakkanaaɗi sanamuuji? Ɗun haray on lo'uɗo mulirii sabu ‹gandal› maa ngal, ɗun ko on musiɗɗo mo *Almasiihu on maayi fii mun! Si on waɗirii non junuubu e telen-ma musiɓɓe ɓen, e nder barmingol ɓernde maɓɓe lo'unde nden, haray on waɗii junuubu e telen-ma Almasiihu on. Ko ɗun waɗi, si tawii ɲaametee wonay sabu peggal musiɗɗo an, haray mi ɲaamataa teewu hande kadi, fii wota mi liɓu musiɗɗo an on.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥘 𞤊𞤭𞥅 Ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤚𞤫𞤦𞥆𞤫𞥅𞤤𞤭 𞤅𞤢𞤳𞥆𞤢𞤲𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤅𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤉 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤼𞤫𞤦𞥆𞤫𞥅𞤤𞤭 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤢𞤲𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤⹁ 𞤫 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤 𞤢𞤣𞥆𞤢𞤴 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲𞤢𞤴. 𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤲𞤮 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤭 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤬𞤢𞤸𞤭𞤲 𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤧𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤮. 𞤊𞤭𞥅 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤫𞤦𞥆𞤫𞥅𞤤𞤭 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤢𞤲𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤼𞤵𞤲 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭. 𞤆𞤫𞤤𞥆𞤫𞤼 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤪𞤫𞤱𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤭 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤯𞤭 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤫 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭⹁ 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤢𞤤𞥆𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤶𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤭𞤱𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤫 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤫 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤯𞤫𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤱𞤼𞤵𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤧𞤭 𞤲𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵𞤣𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤼𞤫𞥅𞤱𞤵 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤢𞤴 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲. 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤤𞤮'𞤭⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤼𞤵𞥅𞤲𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤩𞤫. 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤫𞥅𞤥𞤢 𞤩𞤢𞤲𞥆𞤢𞤼𞤢 𞤫𞤲 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤅𞤭 𞤫𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢𞥄𞤤𞤭⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤯𞤵𞤴𞤼𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤫𞤲 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤧𞤭 𞤫𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤫𞤲 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫. 𞤑𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤫𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤳𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤤𞤮'𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤨𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤪𞤵 𞤫 𞤴𞤭'𞤵𞤣𞤫 𞤥𞤢⹁ 𞤢𞤲 𞤮𞥅 𞤶𞤮𞥅𞤥𞤢 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤢 𞤲𞤢𞤬𞤮𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤪𞤫𞤱𞤫𞤼𞤫𞥅⹁ 𞤼𞤢𞤱 𞤧𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤤𞤮'𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤨𞤮𞥅𞤯𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤥𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤫𞤦𞥆𞤫𞥅𞤤𞤭 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤢𞤲𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭؟ 𞤍𞤵𞤲 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤤𞤮'𞤵𞤯𞤮 𞤥𞤵𞤤𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤧𞤢𞤦𞤵 ‹𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤› 𞤥𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤮 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲! 𞤅𞤭 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤦𞤢𞤪𞤥𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤤𞤮'𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤴 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤨𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤥𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤼𞤫𞥅𞤱𞤵 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤥𞤭 𞤤𞤭𞤩𞤵 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤲 𞤮𞤲.
KORENTI 1 9 Fii ko Haanani Sahaabaajo E hara hinaa mi dimo? Kaa hinaa mi *sahaabaajo? Kaa mi yi'aali Iisaa Joomi men on? Kaa hinaa on kuugal an e telen-ma Joomi on? Hay si tawii hinaa mi sahaabaajo fii woɓɓe ɓen, onon bete ko mi sahaabaajo fii mon. Ko fii ko on maande sahaabankaaku an ngun e telen-ma Joomi on. E hino ɗoo ko mi jaaborta ɲaawooɓe lan ɓen kon: E hara haananaa men ka men ɲaama men yara? Kaa haananaa men ka men yaada e debbo amen mo men kafidi diina, wano ɓeya sahaabaaɓe woni warrude non, e musiɓɓe Joomi men on, e Petruusu? Kaa ko min tun e Barnabaasi haani gollude fii no men wuurira? Ko suufaajo hombo fawtotoo hoore mun e nder suufayaagal mun? Ko hombo tutata leggal *wiiɲu, hara ɲaamataa ɓiɓɓe maggal on? Ko ngaynaako hombo aynata wuro, ronka yarude ɓiraaɗan ɗin daabeeji? Ko mi wowlata kon wonaa ko iwri e miijooji neɗɗanke, ko fii Sariya on kadi ko ɗun wi'i. Ko fii no windii ka Sariya Muusaa: «Wota mo buuma hunduko ngaari ndin nde hindi yaaɓana ɗun maaro.» E hara Alla no aanidi e ga'i ɗin? Kaa ko fii men o wowlirani nii? Hiiyii, ko sabu men enen ɗun windiraa. Mo no remude yo remir tama'u, e on mo no yaaɓude yo yaaɓir tama'u heɓugol geɓal. Si tawii men aawii ko iwri e Alla hakkunde mon, taw si haanaa ka men soɲita e mon piiji aduna? Si tawii ɗun no haanani woɓɓe goo e hoore mon, haray menen ittii e sikke. Kono men huutoraali kon ko haanani men. Kono meɗen ronditii fow, fii wota men fallu Kibaaru Moƴƴo *Almasiihu on. E on andaa wonde ɓen waɗooɓe golle *juulirde mawnde nden ko e ɗun ɲaamata, e wonde gollooɓe ka *layyorde ɓen kadi no mari geɓal ka layyorde? Ko wano non kadi Joomi on no yamiri wonde feɲɲinooɓe Kibaaru Moƴƴo on ko e makko wuurata. Min non mi huutoraali hay huunde e ɗin haananɗi lan, awa mi windiraali ɗun kadi fii yo mi newnane. Ko fii mayde nden no ɓuranimmi edii goɗɗo ittude lan e ndee huunde nde mi mawninorta. Ko fii hewtaa ka mi mantora yottingol Kibaaru Moƴƴo on, ɓay ɗun ko ko waɗɗii mi. Si mi feɲɲinaali Kibaaru Moƴƴo on, bone wonanay lan. Si tawii ko e hoore anniyee mi woni waɗirde, haray miɗo mari njoddi. Si tawii non mi fawa waɗugol ɗun, haray mi waɗay woni golle ɗe mi halfinaa. Awa ko honɗun non jooni woni njoddi an ndin? Ko waajagol fii Kibaaru Moƴƴo on e ɓaawo ƴantugol njoddi e tortagol ko haanani waajotooɗo kon. Ko fii, fii kala miɗo rinɗi e hoore wonɗo woo, mi waɗitii maccuɗo fow fii no adadu ɓurdo mawnude on heɓora. E telen-ma Yahuudiyankeeɓe ɓen, mi wa'a wa Yahuudiyankeejo, fii no mi heɓira Yahuudiyankeeɓe ɓen. E telen-ma wonɓe e ley Sariya on kadi, mi wa'a wa wonɗo e ley Sariya on, fii no mi heɓira wonɓe e ley Sariya on ɓen, fii kala min tigi hinaa mi wonɗo e ley Sariya on. E telen-ma ɓe alaa e ley Sariya on ɓen kadi, mi wa'a wa mo alaa e ley Sariya on, fii no mi heɓira ɓe alaa e ley Sariya on ɓen, e hin-le min tigi wonaa wonde mi alaa e ley Sariya Alla on, kono miɗo e ley Sariya Almasiihu on. Mi lo'ida e lo'uɓe ɓen fii no mi heɓira lo'uɓe ɓen. Mi wonii fow e telen-ma yimɓe ɓen fow, fii no gasirta woo mi wona sabu dandugol woɓɓe. Mi waɗiri fow sabu Kibaaru Moƴƴo on, fii no mi heɓiroya geɓal. E on andaa? Wonɓe foolotirde e dogudu ɓen fow no dogude, kono ko gooto foolata heɓa njoddi. Awa dogiree wano non, fii no heɓiron njoddi. Kala foolotirteeɗo waɗay kala noone eltal ɓandu, fii no o heɓira *meetelol ngol luttataa, kono enen ko meetelol luttoowol. Min non miɗo dogude, kono hinaa dogudu meereeru. Miɗo uttaade, kono hinaa fii uttagol hendu ndun. Liddu ɗun on non, miɗo yangude ɓandu an ndun, miɗo waawi ndu, fii nde mi gaynoyi waajaade ɓeya, min tigi wota mi pottine.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥙 𞤊𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤖𞤢𞥄𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤅𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤣𞤭𞤥𞤮؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤭 *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤴𞤭'𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤢𞤲 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲؟ 𞤖𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤦𞤫𞤼𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤯𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤮𞤪𞤼𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤤𞤢𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮𞤲: 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤥𞤫𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤪𞤢؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤢 𞤫 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤬𞤭𞤣𞤭 𞤣𞤭𞥅𞤲𞤢⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤩𞤫𞤴𞤢 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤢𞤪𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤥𞤭𞤲 𞤼𞤵𞤲 𞤫 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤢؟ 𞤑𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤬𞤢𞤱𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞤴𞤢𞥄𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤵𞤲؟ 𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤼𞤵𞤼𞤢𞤼𞤢 𞤤𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤 *𞤱𞤭𞥅ɲ𞤵⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤩𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤮𞤲؟ 𞤑𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤴𞤲𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤢𞤴𞤲𞤢𞤼𞤢 𞤱𞤵𞤪𞤮⹁ 𞤪𞤮𞤲𞤳𞤢 𞤴𞤢𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤩𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤢𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤦𞤫𞥅𞤶𞤭؟ 𞤑𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤭𞤱𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤭'𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄: «𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤥𞤮 𞤦𞤵𞥅𞤥𞤢 𞤸𞤵𞤲'𞤣𞤵𞤳𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤭𞤲'𞤣𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤩𞤢𞤲𞤢 𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤪𞤮.» 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮 𞤢𞥄𞤲𞤭𞤣𞤭 𞤫 𞤺𞤢'𞤭 𞤯𞤭𞤲؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤲𞤭𞥅؟ 𞤖𞤭𞥅𞤴𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤥𞤫𞤲 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄. 𞤃𞤮 𞤲𞤮 𞤪𞤫𞤥𞤵𞤣𞤫 𞤴𞤮 𞤪𞤫𞤥𞤭𞤪 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵⹁ 𞤫 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤲𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤩𞤵𞤣𞤫 𞤴𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤩𞤭𞤪 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤫𞤩𞤢𞤤. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤢𞥄𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤭𞤱𞤪𞤭 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱 𞤧𞤭 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤧𞤮ɲ𞤭𞤼𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢؟ 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤺𞤮𞥅 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤭𞤼𞥆𞤭𞥅 𞤫 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤫𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤪𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤢𞤤𞥆𞤵 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤉 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 *𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤫 𞤯𞤵𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤢 *𞤤𞤢𞤴𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤺𞤫𞤩𞤢𞤤 𞤳𞤢 𞤤𞤢𞤴𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫؟ 𞤑𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤢𞤼𞤢. 𞤃𞤭𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤯𞤭𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞤲𞤯𞤭 𞤤𞤢𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤥𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤥𞤭 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤢𞤲𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤫𞤣𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤭𞤼𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤤𞤢𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤮𞤪𞤼𞤢. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤢 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞥆𞤭𞥅 𞤥𞤭. 𞤅𞤭 𞤥𞤭 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤦𞤮𞤲𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤢𞤴 𞤤𞤢𞤲. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤲'𞤶𞤮𞤣𞥆𞤭. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞤱𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤯𞤫 𞤥𞤭 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤢𞥄. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤲'𞤶𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤭𞤲؟ 𞤑𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤰𞤢𞤲𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤶𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤳𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤪𞤭𞤲𞤯𞤭 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤷𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤢𞤣𞤢𞤣𞤵 𞤩𞤵𞤪𞤣𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤮𞤪𞤢. 𞤉 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤢'𞤢 𞤱𞤢 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤢 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤉 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤫 𞤤𞤫𞤴 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤢'𞤢 𞤱𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤫 𞤤𞤫𞤴 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤫 𞤤𞤫𞤴 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤥𞤭𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤫 𞤤𞤫𞤴 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲. 𞤉 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤫 𞤤𞤫𞤴 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤢'𞤢 𞤱𞤢 𞤥𞤮 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤫 𞤤𞤫𞤴 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤢 𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤫 𞤤𞤫𞤴 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤥𞤭𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤫 𞤤𞤫𞤴 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤫 𞤤𞤫𞤴 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤃𞤭 𞤤𞤮'𞤭𞤣𞤢 𞤫 𞤤𞤮'𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤢 𞤤𞤮'𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤃𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤺𞤢𞤧𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤱𞤮𞥅 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫. 𞤃𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤬𞤮𞤱 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤮𞤴𞤢 𞤺𞤫𞤩𞤢𞤤. 𞤉 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄؟ 𞤏𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤬𞤮𞥅𞤤𞤮𞤼𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤣𞤮𞤺𞤵𞤣𞤵 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤮 𞤣𞤮𞤺𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤬𞤮𞥅𞤤𞤢𞤼𞤢 𞤸𞤫𞤩𞤢 𞤲'𞤶𞤮𞤣𞥆𞤭. 𞤀𞤱𞤢 𞤣𞤮𞤺𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤲'𞤶𞤮𞤣𞥆𞤭. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤬𞤮𞥅𞤤𞤮𞤼𞤭𞤪𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤫𞤤𞤼𞤢𞤤 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤢 *𞤥𞤫𞥅𞤼𞤫𞤤𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤵𞤼𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤼𞤫𞤤𞤮𞤤 𞤤𞤵𞤼𞥆𞤮𞥅𞤱𞤮𞤤. 𞤃𞤭𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤣𞤮𞤺𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤣𞤮𞤺𞤵𞤣𞤵 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫𞥅𞤪𞤵. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤵𞤼𞥆𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤵𞤼𞥆𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲. 𞤂𞤭𞤣𞥆𞤵 𞤯𞤵𞤲 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤴𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤣𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤲'𞤣𞤵⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤺𞤢𞤴𞤲𞤮𞤴𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤢⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤥𞤭 𞤨𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤫.
YUUHANNA 1 1 Fii Daaluyee Ngurndan ɗan Ko wonnoo kon gila ka fuɗɗoode, ko ɗun men nani, men yi'iri gite amen ɗen, men punnii, men meemiri juuɗe amen ɗen, ɗun ko daaluyee ngurndan ɗan. Awa, ngurndan ɗan feeɲii, men yi'ii ɗan, meɗen seeditanaade ɗan. Meɗen feɲɲinande on *ngurndan poomayankejan ɗan, ɗan wondunooɗan e Baabaajo on, ɗan feɲɲinanaama men. Meɗen hollitude on onon kadi ko men yi'i kon e ko men nani kon fii no laatoron humondirɓe e amen e nder humondiral men e Baabaajo on e Ɓiɗɗo makko on, ɗun ko Iisaa Almasiihu on. Meɗen windude ɗunɗoo fii no weltaare men nden timmira. Fii Wonugol ka Ndaygu E hino kibaaru mo men naniri mo on, meɗen ɓanginande on mo: Alla ko ndaygu, niwre woo alaa e makko. Si en innii hiɗen humondiri e makko, kono hiɗen yahude e nder niwre nden, haray en fenii, en wuuriraali goonga on. Kono si tawii hiɗen yahude e nder ndaygu ngun, wano o woniri non kanko tigi ka nder ndaygu, haray hiɗen humondiri, ɗun haray ƴiiƴan Iisaa Ɓiɗɗo makko on no *laɓɓinde en e kala junuubu. Si en innii en aldaa e junuubu, haray en ɗaynitike enen tigi, ɗun haray goonga on alaa e men. Si en qirritike non junuubaaji men ɗin, Alla ko Sella-Findeejo, Feewuɗo, o yaafanto en junuubaaji men ɗin, o laɓɓina en e kala bonnere. Si en innii en waɗaali junuubu, haray en waɗii mo fenoowo, ɗun haray daaluyee makko on alaa e men.
𞤒𞤓𞥅𞤖𞤀𞤐𞥆𞤀 𞥑 𞥑 𞤊𞤭𞥅 𞤁𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤐'𞤘𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤑𞤮 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤲 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤳𞤢 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤭'𞤭𞤪𞤭 𞤺𞤭𞤼𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤨𞤵𞤲𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤫𞥅𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲. 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤭𞥅⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤯𞤢𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤢𞤲𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤯𞤢𞤲. 𞤃𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲 *𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞤶𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲⹁ 𞤯𞤢𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅𞤯𞤢𞤲 𞤫 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤢𞤲 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤥𞤫𞤲. 𞤃𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤭'𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞤪𞤮𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤩𞤫 𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤃𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭𞤪𞤢. 𞤊𞤭𞥅 𞤏𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢 𞤐'𞤁𞤢𞤴𞤺𞤵 𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤳𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤥𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤥𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤥𞤮: 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵⹁ 𞤲𞤭𞤱𞤪𞤫 𞤱𞤮𞥅 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤅𞤭 𞤫𞤲 𞤭𞤲𞥆𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲𞤭𞤱𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤫𞤲 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 *𞤤𞤢𞤩𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤫𞤲 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵. 𞤅𞤭 𞤫𞤲 𞤭𞤲𞥆𞤭𞥅 𞤫𞤲 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤫𞤲 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤭𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤫𞤲. 𞤅𞤭 𞤫𞤲 𞤹𞤭𞤪𞥆𞤭𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤲𞤮𞤲 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮 𞤅𞤫𞤤𞥆𞤢-𞤊𞤭𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤊𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤬𞤢𞤲𞤼𞤮 𞤫𞤲 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤮 𞤤𞤢𞤩𞥆𞤭𞤲𞤢 𞤫𞤲 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤫𞤪𞤫. 𞤅𞤭 𞤫𞤲 𞤭𞤲𞥆𞤭𞥅 𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤬𞤫𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤫𞤲.
YUUHANNA 1 2 Fayɓe an, miɗo windande on ɗunɗoo fii wota on waɗu junuubu. Kono si goɗɗo aru e waɗude junuubu, haray hiɗen mari Fattantooɗo en moggo Baabaajo on, ɗun ko Iisaa Almasiihu, Feewuɗo on. Ko fii kanko tigi ko o sadaka fii no heɓiren yaafuyee junuubaaji men ɗin, hinaa non fii ɗi men ɗin tun, kono ko fii ɗi ɓe aduna on fow. Si en ɗoftike yamirooje makko ɗen, haray hiɗen felliti wonde hiɗen andi mo. Kala on wi'uɗo no andi mo, hara o ɗoftaaki yamirooje makko ɗen, haray ko o fenoowo, goonga on alaa e makko. Kono kala ɗoftiiɗo daaluyee makko on, haray giggol Alla ngol no timmi e makko, ko non andirten hiɗen humondiri e makko. Kala on wi'uɗo no humondiri e makko, haray no haani wuurirde wano *Almasiihu on wuurirnoo non. Yiɓɓe, hinaa yamiroore heyre mi woni windande on, ko yamiroore hinnde, nde heɓunoɗon gila ka fuɗɗoode. Ndee yamiroore hinnde, ko ngol kongol ngol nanuɗon. Kono fow e mun, ko yamiroore heyre mi woni windande on. Haqiiqa mayre on no ɓangi e makko, no ɓangi e mon, ko fii niwre nden no feƴƴude, awa kadi ndaygu haqiiqawu ngun ndaygii toode. On wi'uɗo no ka ndaygu e hoore aɲugol musiɗɗo mun, haray haa jooni himo ka niwre. On mo yiɗi musiɗɗo mun, haray himo ka ndaygu, peggal woo alanaa mo. Kono on aɲuɗo musiɗɗo mun ko ka niwre woni, ko e nder niwre o woni yahude, o andaa ka o woni yaarude, ko fii niwre nden wuminii gite makko ɗen. Miɗo windande on, yo fayɓe, ɓay junuubaaji mon ɗin yaaforaama sabu innde makko nden. Miɗo windande on, yo baabiraaɓe, ɓay on andii on Woodanooɗo gila ka fuɗɗoode. Miɗo windande on, yo sukaaɓe, ɓay on foolii bonɗo on. Mi windanii on kadi, yo fayɓe, ɓay on andii Baabaajo on. Mi windanii on kadi, yo baabiraaɓe, ɓay on andii Woodanooɗo on gila ka fuɗɗoode. Mi windanii on kadi, yo sukaaɓe, ɓay hiɗon tiiɗi, daaluyee Alla on no e mon, awa kadi on foolii bonɗo on. Fii Aɲugol oo Aduna Ɓoyliiɗo Wota on yiɗu aduna on e ko woni e aduna on kon. On mo yiɗi aduna on, haray giggol Baabaajo on alaa e makko. Ko fii kala ko woni e oo aduna, ɗun ko mbeleeɗe ɓandu e himmangol ko yi'i e mantorgol keyeeji aduna, hinaa e Baabaajo on iwri, kono ko e oo aduna. Awa oo aduna e himmeeji mun ko ko woni feƴƴude, kono on waɗoowo faale Alla on luttay haa poomaa. Fii Reenagol e Dartotooɓe Almasiihu on ɓen Awa, yo fayɓe, ko saa'i sakkitoro on nii. Wano nanirɗon non, liddotooɗo Almasiihu on aray, e hay fewndo ɗoo toode liddotooɓe Almasiihu on ɗuuɗuɓe arii. Ko nii andirten wonde ko saa'i sakkitoro on nii. Ɓen non ko e men iwi, kono hinaa ɓe men, ko fii si ɓe wonno ɓe men, ɓe luttidayno e men. Kono ɗun ɓanginii wonde ɓe fow wonaa ɓe men. Onon kan, *Seniiɗo on yeɗii on Ruuhu mun on, ko ɗun waɗi si on fow hiɗon mari andal. Mi windiranaali on wa si tawii on andaa goonga on, kono ko ɓay hiɗon andi, e hiɗon andi kadi wonde fenaande woo iwataa e goonga. Ko hombo non woni on fenoowo, si hinaa on yedduɗo wonde Iisaa ko Almasiihu? On ko liddotooɗo Almasiihu on, yedduɗo Baabaajo on e Ɓiɗɗo on. Awa kala yedduɗo Ɓiɗɗo on heɓaali Baabaajo on, kala qirritiiɗo Ɓiɗɗo on, haray heɓii Baabaajo on. Onon non, ko nanuɗon kon gila ka fuɗɗoode no haani wonude ka ɓerɗe mon. Si tawii ko nanuɗon kon gila ka fuɗɗoode wonii ka ɓerɗe mon, haray onon kadi on humondirii e Ɓiɗɗo on e Baabaajo on. Awa e hino fodaari ndi o waɗani en ndin: ko *ngurndan poomayankejan ɗan. Mi windiranii on ɗun e telen-ma wonɓe ɗaynude on ɓen. Ko fii onon, Ruuhu mo heɓirɗon Almasiihu on no e mon, ko ɗun waɗi on hatonjinaa e janneede, kono, wano Ruuhu makko on woni jannirde on piiji ɗin fow non, (ko mo goonga, mo aldaa e fenaande), humondiree e Almasiihu on wano Ruuhu makko on janniri on non. Fii Fayɓe Alla ɓen Jooni non, yo fayɓe, humondiree e makko, fii, nde o feeɲoyi, yo en heɓu hoolaare, e nde o ari, wota en hersu yeeso makko. Si tawii hiɗon andi ko o Feewuɗo, haray andee kala waɗuɗo ko feewi ko jibinannde makko.
𞤒𞤓𞥅𞤖𞤀𞤐𞥆𞤀 𞥑 𞥒 𞤊𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤧𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤪𞤵 𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤊𞤢𞤼𞥆𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤫𞤲 𞤥𞤮𞤺𞥆𞤮 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤊𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤳𞤮 𞤮 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤫𞤲 𞤴𞤢𞥄𞤬𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤭 𞤩𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤅𞤭 𞤫𞤲 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤮. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤵𞤯𞤮 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤮 𞤬𞤫𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮⹁ 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲𞤮 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤫𞤲 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤵𞤯𞤮 𞤲𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤱𞤢𞤲𞤮 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤲𞤮𞤲. 𞤒𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤫𞤴𞤪𞤫 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤣𞤫⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤳𞤢 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫. 𞤐'𞤁𞤫𞥅 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲𞤢𞤲𞤵𞤯𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤫𞤴𞤪𞤫 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲. 𞤖𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢 𞤥𞤢𞤴𞤪𞤫 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤲𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤭𞤱𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢𞤱𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤭𞥅 𞤼𞤮𞥅𞤣𞤫. 𞤌𞤲 𞤱𞤭'𞤵𞤯𞤮 𞤲𞤮 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢ɲ𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤢𞥄 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤲𞤭𞤱𞤪𞤫. 𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵⹁ 𞤨𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤱𞤮𞥅 𞤢𞤤𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤮. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤢ɲ𞤵𞤯𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤳𞤢 𞤲𞤭𞤱𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲𞤭𞤱𞤪𞤫 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤭𞤱𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤱𞤵𞤥𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤺𞤭𞤼𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤴𞤢𞥄𞤬𞤮𞤪𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤏𞤮𞥅𞤣𞤢𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤳𞤢 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤧𞤵𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞥅𞤤𞤭𞥅 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤃𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲. 𞤃𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤏𞤮𞥅𞤣𞤢𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤳𞤢 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫. 𞤃𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤧𞤵𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭⹁ 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞥅𞤤𞤭𞥅 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤀ɲ𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤮𞥅 𞤀𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤇𞤮𞤴𞤤𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤵 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲. 𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤲'𞤦𞤫𞤤𞤫𞥅𞤯𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤫 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤴𞤭'𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤫𞤴𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤭𞤱𞤪𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢. 𞤀𞤱𞤢 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤫 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤤𞤵𞤼𞥆𞤢𞤴 𞤸𞤢𞥄 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞥄. 𞤊𞤭𞥅 𞤈𞤫𞥅𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤁𞤢𞤪𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤴𞤮 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤭𞥅. 𞤏𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤤𞤭𞤣𞥆𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤢𞤴⹁ 𞤫 𞤸𞤢𞤴 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤯𞤮𞥅 𞤼𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤤𞤭𞤣𞥆𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤢𞤪𞤭𞥅. 𞤑𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤭𞥅. 𞤇𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤭𞤱𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤭 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤤𞤵𞤼𞥆𞤭𞤣𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤫 𞤥𞤫𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤲⹁ *𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤯𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤. 𞤃𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤮𞤲 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤩𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭⹁ 𞤫 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤫𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅 𞤭𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢. 𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤬𞤫𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮⹁ 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵؟ 𞤌𞤲 𞤳𞤮 𞤤𞤭𞤣𞥆𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤹𞤭𞤪𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤫𞤩𞤭𞥅 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤵𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤳𞤢 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤵𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤳𞤢 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤫 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤲'𞤣𞤭 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤭 𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤭𞤲: 𞤳𞤮 *𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞤶𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲. 𞤃𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤯𞤵𞤲 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤼𞤮𞤲'𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤫𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤮𞤲⹁ (𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢⹁ 𞤥𞤮 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤬𞤫𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫)⹁ 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤊𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫⹁ 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤮𞤴𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤵 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤢𞤪𞤭⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤵 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤮 𞤊𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤢𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤭 𞤳𞤮 𞤶𞤭𞤦𞤭𞤲𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮.
YUUHANNA 1 3 Ndaaree noone giggol ngol Baabaajo on yeɗi en ngol, haa noddaɗen fayɓe Alla. Awa kadi ko en ɗun. E hino ko waɗi kon si aduna on andaa en, ko fii o andaali mo. Yiɓɓe, jooni non ko en fayɓe Alla. Ko wonoyten kon feɲɲinaaka taho. Kono hiɗen andi, nde o feeɲoyi, en nandoyay e makko, ko fii en yi'oyay mo wano o woniri non. Kala jogiiɗo on tama'u e makko, haray no laɓɓintinii wano kanko *Almasiihu on o laaɓiri non. Kala non on waɗuɗo junuubu, haray ontigi bonnii Sariya on, ko fii junuubu ko bonnugol Sariya. Kono hiɗon andi, kanko Almasiihu on ko o feeɲiri ko fii ittugol junuubaaji, e hin-le junuubu alaa e makko. Kala on humondirɗo e makko duumotaako e waɗugol junuubu. Kala non waɗoowo junuubu, haray yi'aali mo, andaali mo. Ko onon, yo fayɓe, wota hay gooto ɗaynu on, ko fii kala on waɗuɗo ko feewi, haray ko feewuɗo, wano kanko Almasiihu on o woniri feewuɗo non. Kala non on waɗoowo junuubu, haray ko mo Ibuliisa, ko fii gila ka fuɗɗoode Ibuliisa no waɗude junuubu. *Ɓiɗɗo Alla on-le ko feeɲiri ko fii mulugol kuuɗe Ibuliisa ɗen. Kala on jibinaaɗo immorde e Alla duumotaako e waɗugol junuubu, ko fii haray awdi Alla ndin no e makko, haray o waawataa waɗude junuubu, ɓay ko e immorde e Alla woni ko o jibinaa. Awa e hino ko ɓangini hakkunde fayɓe Alla ɓen e fayɓe Ibuliisa ɓen: kala on mo waɗataa ko feewi, haray hinaa mo Alla, ko wano non kadi on mo yiɗaa musiɗɗo mun. Fii Yiɗindirgol E hino kibaaru mo nanuɗon on gila ka fuɗɗoode: yiɗindiren. Wota en wa'u wa Qaayiina , on mo Ibuliisa, warunooɗo miɲɲiraawo mun on. E ko fii honɗun o warannoo mo? Ko tawde kuuɗe makko ɗen kanko Qaayiina ko bonɗe, ɗe miɲɲiraawo makko on ɗen kan ko feewuɗe. Musiɓɓe an, si tawii aduna on no aɲi on, haray wota on ŋalɗu. Ko fii hiɗen andi ko e mayde iwuɗen, aruɗen e ngurndan, ɓay hiɗen yiɗi musiɓɓe men ɓen. On mo alaa giggol, haray ko ka mayde woni. Kala on aɲuɗo musiɗɗo mun, haray ko waroowo. Hiɗon andi-le kala waroowo, haray *ngurndan poomayankejan alaa e makko. E hino no andirten ko woni giggol: Almasiihu on okkitirii ngurndan mun ɗan fii men, haray enen kadi hiɗen haani okkitirde ngurndan men ɗan fii musiɓɓe men ɓen. Si tawii goɗɗo no mari ngaluuji aduna, o yi'ii musiɗɗo makko sokolɗo, o ombanii mo gite, haray ko honno giggol Alla ngol wonirta e makko? Ko onon, yo fayɓe, wota en yiɗir kongol maa ɗenngal tun, kono yiɗiren kuugal e goonga. Ko nii andirten ko en ɓe goonga, ɓerɗe men ɗen heɓirta kadi hoolaare yeeso makko. Hay si ɓerɗe men ɗen no felude en, Alla no ɓuri ɓerɗe men ɗen mawnude, e himo andi fow. Awa, yo yiɓɓe, si tawii ɓerɗe men ɗen felaali en, haray hiɗen mari hoolaare yeeso Alla. Kala ko toriɗen mo, en heɓiray mo, ɓay hiɗen ɗoftii yamirooje makko ɗen, hiɗen waɗude ko welata mo. Awa e hino yamiroore makko nden: ko yo en gomɗin innde Ɓiɗɗo makko on, ɗun ko Iisaa Almasiihu on, yiɗindiren kadi wano o yamiri en non. Kala on ɗoftiiɗo yamirooje makko ɗen, haray no humondiri e Alla, Alla kadi no humondiri e makko. Awa kadi e hino no andirten wonde himo humondiri e men: ko *Ruuhu Seniiɗo mo o yeɗi en on andirɗen ɗun.
𞤒𞤓𞥅𞤖𞤀𞤐𞥆𞤀 𞥑 𞥓 𞤐'𞤁𞤢𞥄𞤪𞤫𞥅 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤯𞤭 𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤢𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤫𞤲 𞤯𞤵𞤲. 𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤧𞤭 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤥𞤮. 𞤒𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤫𞤲 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤑𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤮𞤴𞤼𞤫𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤼𞤢𞤸𞤮. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤮𞤴𞤭⹁ 𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤫𞤲 𞤴𞤭'𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤥𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤶𞤮𞤺𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤲𞤮 𞤤𞤢𞤩𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮𞤲𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤭𞥅 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤳𞤮 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭⹁ 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤮 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤭𞤼𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭⹁ 𞤫 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤴𞤭'𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤥𞤮. 𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮 𞤲𞤮𞤲. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤳𞤢 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵. *𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲-𞤤𞤫 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤯𞤫𞤲. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 𞤶𞤭𞤦𞤭𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤢𞤱𞤣𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤲𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤫 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤮 𞤶𞤭𞤦𞤭𞤲𞤢𞥄. 𞤀𞤱𞤢 𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤩𞤫𞤲: 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤵𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤒𞤭𞤯𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤳𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤥𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤵𞤯𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤳𞤢 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫: 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞤲. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤫𞤲 𞤱𞤢'𞤵 𞤱𞤢 𞤗𞤢𞥄𞤴𞤭𞥅𞤲𞤢 ⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢⹁ 𞤱𞤢𞤪𞤵𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤥𞤭ɲɲ𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲. 𞤉 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤮 𞤱𞤢𞤪𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤥𞤮؟ 𞤑𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤫 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤗𞤢𞥄𞤴𞤭𞥅𞤲𞤢 𞤳𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤫⹁ 𞤯𞤫 𞤥𞤭ɲɲ𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤲 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤫. 𞤃𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤢ɲ𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤽𞤢𞤤𞤯𞤵. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤭𞤱𞤵𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤢𞤪𞤵𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲. 𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤳𞤢 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 𞤢ɲ𞤵𞤯𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤪𞤮𞥅𞤱𞤮. 𞤖𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭-𞤤𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤱𞤢𞤪𞤮𞥅𞤱𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 *𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞤶𞤢𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤: 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤮𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤮𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤲'𞤺𞤢𞤤𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤮 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤧𞤮𞤳𞤮𞤤𞤯𞤮⹁ 𞤮 𞤮𞤲'𞤦𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤺𞤭𞤼𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮؟ 𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤪 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞥄 𞤯𞤫𞤲𞤺𞤢𞤤 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤪𞤫𞤲 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢. 𞤑𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢⹁ 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤖𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤬𞤫𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤫𞤲⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤫 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤬𞤮𞤱. 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤴𞤮 𞤴𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤤𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤥𞤮⹁ 𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤢𞤴 𞤥𞤮⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤭𞥅 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤢𞤼𞤢 𞤥𞤮. 𞤀𞤱𞤢 𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲: 𞤳𞤮 𞤴𞤮 𞤫𞤲 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤲𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤫𞤲: 𞤳𞤮 *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤭 𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤯𞤵𞤲.
YUUHANNA 1 4 Fii Ndarndagol Ruuhuuji ɗin Ko onon, yo yiɓɓe, wota on hoolo kala neɗɗo wi'uɗo Ruuhu Alla on no e makko, kono taskee ɓe fii andugol si ruuhu wonɗo e maɓɓe on ko e Alla iwri, ko fii waɗitiiɓe annaba ɗuuɗuɓe arii e oo aduna. E hino no andirton si konguɗi maɓɓe ɗin ko e Ruuhu Alla on iwri: kala qirritiiɗo wonde Iisaa Almasiihu on wontuno neɗɗo, o ari ka aduna, haray ko mo Alla. Kala non mo qirritaaki Iisaa, haray hinaa mo Ruuhu Alla on, haray on ko mo liddotooɗo *Almasiihu on, on mo nanunoɗon no arude. On non jooni no e aduna on. Ko onon, yo fayɓe, ko on ɓe Alla, awa kadi on foolii waɗitiiɓe annaba ɓen, ko fii Wonɗo e mon on no ɓuri mawnude wonɗo e aduna on. Ɓen ko ɓe oo aduna, ko ɗun waɗi konguɗi maɓɓe ɗin ko ɗi oo aduna, awa kadi aduna on no heɗaade ɗi. Enen-le, ko en ɓe Alla. Kala on anduɗo Alla heɗoto en, kono on mo tawata non wonaa mo Alla heɗotaako en. Ko non andirten Ruuhu Goongaajo on e ruuhu fenaandeejo on. Fii Giggol Alla ngol e Yiɗindirgol men ngol Ko onon, yo yiɓɓe, yiɗindiren, ko fii giggol ko ka Alla iwri, awa kala yiɗuɗo ko jibinaaɗo immorde e Alla, haray himo andi Alla. Kala mo aldaa e giggol, haray andaa Alla, ko fii Alla ko giggol. E hino no giggol Alla ngol feeɲiri e men: Allaahu on addii Ɓiɗɗo makko bajjo on e nder oo aduna fii no wuuriren immorde e makko. E hino ko woni ngol giggol kon: hinaa ko yiɗuɗen Alla kon, kono ko ko o yiɗi en kon, o addiri Ɓiɗɗo makko on sadaka fii no heɓiren yaafuyee junuubaaji men ɗin. Ɓay Alla yiɗirii en nii, yo yiɓɓe, haray enen kadi hiɗen haani yiɗindirde. Hay gooto yi'aali Alla haa hande, kono si en yiɗindirii, haray Alla no humondiri e men, giggol makko wonungol e men ngol timma. E hino no andirten hiɗen humondiri e makko, kanko kadi himo humondiri e men: ko sabu Ruuhu makko mo o yeɗi en on. Menen non men yi'ii, meɗen seeditaade wonde Baabaajo on nulii Ɓiɗɗo on fii dandugol aduna on. Kala on qirritiiɗo wonde Iisaa ko *Ɓiɗɗo Alla, haray Alla no humondiri e makko, kanko kadi himo humondiri e Alla. Awa, enen en andii, en gomɗinii giggol ngol Alla yiɗi en ngol. Alla ko giggol. Kala on wonduɗo e giggol, haray himo humondiri e Alla, Alla kadi no humondiri e makko. Ko nii giggol ngol timmiri e men, fii no heɓiren hoolaare ɲande ɲaawoore nden. Wano o woniri non kanko, enen kadi ko non wonirɗen e oo aduna. Kulol alaa e nder giggol, kono giggol timmungol raɗoto kulol, ɓay kulol no tijjii donkineede. Awa kadi, kala on huluɗo, haray giggol ngol timmaa e makko. Enen non hiɗen yiɗi, ɓay ko kanko adii en yiɗude. On mo wi'i no yiɗi Alla, e hoore himo aɲi musiɗɗo makko, haray ko fenoowo. Ko fii on mo yiɗaali musiɗɗo mun mo o renti on, haray o waawataa yiɗude Alla mo o rentaa on. Awa, ko ndee yamiroore ɗoo heɓirɗen mo: mo no yiɗi Alla, yo yiɗu kadi musiɗɗo mun on.
𞤒𞤓𞥅𞤖𞤀𞤐𞥆𞤀 𞥑 𞥔 𞤊𞤭𞥅 𞤐'𞤁𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤴𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤭'𞤵𞤯𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤧𞤳𞤫𞥅 𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤧𞤭 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤭𞤱𞤪𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤢𞤪𞤭𞥅 𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢. 𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤮𞤲 𞤧𞤭 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤭𞤱𞤪𞤭: 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤹𞤭𞤪𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤵𞤲𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮⹁ 𞤮 𞤢𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤹𞤭𞤪𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤤𞤭𞤣𞥆𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤵𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤢𞤪𞤵𞤣𞤫. 𞤌𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮 𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞥅𞤤𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤏𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲. 𞤇𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤯𞤭 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤯𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤯𞤭. 𞤉𞤲𞤫𞤲-𞤤𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤸𞤫𞤯𞤮𞤼𞤮 𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤸𞤫𞤯𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤫𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤘𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤬𞤫𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤘𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤒𞤭𞤯𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤴𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤳𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤭𞤱𞤪𞤭⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤴𞤭𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤮 𞤶𞤭𞤦𞤭𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤥𞤮 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤. 𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤲𞤮 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤫𞤲: 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤢𞤣𞥆𞤭𞥅 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤦𞤢𞤶𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤳𞤮𞤲: 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤵𞤯𞤫𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤫𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤢𞤣𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤫𞤲 𞤴𞤢𞥄𞤬𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤫𞤲 𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤴𞤮 𞤴𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤣𞤫. 𞤖𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤴𞤭'𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤸𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤧𞤭 𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭𞥅⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤢. 𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤫𞤲 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤫𞤲: 𞤳𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤭 𞤫𞤲 𞤮𞤲. 𞤃𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤭'𞤭𞥅⹁ 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤵𞤤𞤭𞥅 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 𞤹𞤭𞤪𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤳𞤮 *𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅⹁ 𞤫𞤲 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤. 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤑𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤫𞤲 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤏𞤢𞤲𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮⹁ 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢. 𞤑𞤵𞤤𞤮𞤤 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤪𞤢𞤯𞤮𞤼𞤮 𞤳𞤵𞤤𞤮𞤤⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤳𞤵𞤤𞤮𞤤 𞤲𞤮 𞤼𞤭𞤶𞥆𞤭𞥅 𞤣𞤮𞤲𞤳𞤭𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤵𞤤𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤉𞤲𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤭⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤢𞤣𞤭𞥅 𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤵𞤣𞤫. 𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤲𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤢ɲ𞤭 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤵𞤲 𞤥𞤮 𞤮 𞤪𞤫𞤲𞤼𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤴𞤭𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤮 𞤮 𞤪𞤫𞤲𞤼𞤢𞥄 𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤮𞥅 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤥𞤮: 𞤥𞤮 𞤲𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤴𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤵 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲.
YUUHANNA 1 5 Fii Gomɗingol Ɓiɗɗo Alla on Kala on gomɗinɗo wonde ko Iisaa woni *Almasiihu on, haray ko jibinaaɗo immorde e Alla, e kala yiɗuɗo Baabaajo on yiɗay Ɓiɗɗo on kadi. E hino no andirten hiɗen yiɗi fayɓe Alla ɓen: ko si en yiɗii Alla, en ɗoftike yamirooje makko ɗen. Ko woni yiɗugol Alla: ko ɗoftagol yamirooje makko ɗen. Yamirooje makko ɗen-le hinaa sattuɗe, ko fii on jibinaaɗo ka Alla foolay oo aduna. Awa e hino polgal foolungal aduna on: ko gomɗinal men ngal. Ko hombo woni on fooluɗo aduna on, si hinaa on gomɗinɗo wonde Iisaa ko *Ɓiɗɗo Alla? Ko kanko Iisaa Almasiihu on ardi e ndiyan e ƴiiƴan, hinaa non ndiyan tun o ardi, kono ko ndiyan e ƴiiƴan. Awa ko Ruuhu Allaahu on woni seeditaade, ɓay on Ruuhu ko o goonga. Ko fii ko piiji tati woni seeditaade: ko Ruuhu Allaahu on e ndiyan ɗan e ƴiiƴan ɗan, ɗin non tati hiɗi fotti. Hiɗen jaɓude seeditooje yimɓe ɓen, kono ko seeditoore Alla nden ɓuri mawnude, ɗun ko seeditoore nde Alla seeditii fii Ɓiɗɗo makko on nden. Kala on gomɗinɗo Ɓiɗɗo Alla on, haray nden seeditoore no e makko. Kono on mo gomɗinaa Alla non, haray o waɗii mo fenoowo, ko fii haray o gomɗinaa seeditoore nde Alla seeditii fii Ɓiɗɗo mun on nden. Awa e hino nden seeditoore: Alla okkii en *ngurndan poomayankejan, ɗan ngurndan non no e Ɓiɗɗo makko on. Kala humondirɗo e Ɓiɗɗo on no mari ngurndan ɗan. Kala mo humondiraa e Ɓiɗɗo Alla on haray alaa ɗan ngurndan. Fii Konguɗi Rawnorɗi ɗin Mi windanii on ɗun fii no andiron wonde hiɗon mari ngurndan poomayankejan, onon ɓee gomɗinɓe e innde Ɓiɗɗo Alla on. Awa e hino hoolaare nde ɓattorten Alla nden: si en torike mo goɗɗun ko yaadi e faale makko on, o heɗoto en. Ɓay non hiɗen andi himo heɗii kala ko toriɗen mo, haray hiɗen andi en heɓii ko toriɗen mo kon. On mo yi'i musiɗɗo mun no waɗa junuubu mo nawrataa e mayde, yo o torano mo, Alla yeɗay mo ngurndan, ɗun non ko ɓen waɗooɓe junuubu mo nawrataa e mayde. Kono no woodi junuubu nawroowo e mayde, hinaa fii on junuubu mi wi'i yo tore. Kala ko aldaa e peewal ko junuubu, kono no woodi non junuubaaji ɗi nawrataa e mayde. Hiɗen andi kala on jibinaaɗo immorde e Alla, o duumotaako e waɗugol junuubu, kono Ɓiɗɗo Alla on reenay mo, danda mo, hara Bonɗo on meemataa mo. Hiɗen andi ko en ɓe Alla, awa kadi aduna on fow no e ley doole Bonɗo on. Hiɗen andi kadi Ɓiɗɗo Alla on arii, o okkii en faamu fii andugol Goongaajo on. Hiɗen humondiri-le e Goongaajo on, ɓay hiɗen humondiri e Ɓiɗɗo makko on, ɗun ko Iisaa Almasiihu. Ko on woni Alla Goongaajo on e ngurndan poomayankejan ɗan. Ko onon, yo fayɓe, reenee e sanamuuji ɗin!
𞤒𞤓𞥅𞤖𞤀𞤐𞥆𞤀 𞥑 𞥕 𞤊𞤭𞥅 𞤘𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤲𞤭 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤶𞤭𞤦𞤭𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤴𞤭𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤢𞤴 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤫𞤲 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲: 𞤳𞤮 𞤧𞤭 𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤫𞤲 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢: 𞤳𞤮 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲. 𞤒𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲-𞤤𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤵𞤯𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤶𞤭𞤦𞤭𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤳𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤮𞥅𞤤𞤢𞤴 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢. 𞤀𞤱𞤢 𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤨𞤮𞤤𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤮𞥅𞤤𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲: 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞥅𞤤𞤵𞤯𞤮 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤳𞤮 *𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢؟ 𞤑𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤣𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤫 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤼𞤵𞤲 𞤮 𞤢𞤪𞤣𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤫 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤳𞤮 𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤼𞤢𞤼𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫: 𞤳𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤫 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲⹁ 𞤯𞤭𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤼𞤭 𞤸𞤭𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤼𞥆𞤭. 𞤖𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤵𞤣𞤫 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤬𞤫𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫: 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤳𞥆𞤭𞥅 𞤫𞤲 *𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞤶𞤢𞤲⹁ 𞤯𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤫 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮 𞤫 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤥𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤫 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤯𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤑𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤈𞤢𞤱𞤲𞤮𞤪𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤃𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞤶𞤢𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤢𞤼𞥆𞤮𞤪𞤼𞤫𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲: 𞤧𞤭 𞤫𞤲 𞤼𞤮𞤪𞤭𞤳𞤫 𞤥𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤸𞤫𞤯𞤮𞤼𞤮 𞤫𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤸𞤫𞤯𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤥𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤥𞤮 𞤳𞤮𞤲. 𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤴𞤭'𞤭 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤥𞤮 𞤲𞤢𞤱𞤪𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫⹁ 𞤴𞤮 𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤮⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤫𞤯𞤢𞤴 𞤥𞤮 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤥𞤮 𞤲𞤢𞤱𞤪𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤲𞤢𞤱𞤪𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤭 𞤴𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤫. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤳𞤮 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤲𞤢𞤱𞤪𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫. 𞤖𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 𞤶𞤭𞤦𞤭𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤢𞤴 𞤥𞤮⹁ 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤢 𞤥𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤄𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤫𞥅𞤥𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤥𞤮. 𞤖𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤮 𞤫 𞤤𞤫𞤴 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫 𞤄𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤖𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤮𞤳𞥆𞤭𞥅 𞤫𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤘𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲. 𞤖𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭-𞤤𞤫 𞤫 𞤘𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵. 𞤑𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤘𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞤶𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲. 𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫⹁ 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤫𞥅 𞤫 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲!
PETRUUSU 1 1 Immorde e an min Petruusu, *sahaabaajo Iisaa Almasiihu on, haa e ɓee suɓaaɓe Alla, tuŋarankeeɓe e oo aduna, e nder ɗee leyɗe Pontii e Galaasi e Kapadoosi e *Aazii e Bitinii. Ko onon yo suɓiranooɓe eɓɓoore Alla, on Ben men, e dow *laɓɓinireede Ruuhu makko on, fii ɗoftagol Iisaa Almasiihu on, wiccee ƴiiƴan makko ɗan: yo moƴƴere e ɓuttu sowindirane on. Fii Tama'u Selluɗo on Mantoore wonanii Alla, Ben Iisaa Almasiihu Joomi men on. Ko yurmeende makko mawnde nden o yeɗiri en jibintineede sabu immintineede Iisaa Almasiihu on e hakkunde mayɓe ɓen fii no heɓiren tama'u selluɗo, e fii no heɓiren ndondi ndi bontataa, ndi tuunataa, ndi mbaadi mun waylotaako, maraniindi on ka kammu, ɗun ko onon ɓee ɓe Alla hiwiri bawgal mun sabu gomɗinal ngal fii kisiyee hebuliiɗo feɲɲineede on ka saa'iiji sakkitori. Ko ɗun wonani on ndee weltaare tiiɗunde, hay si tawii fewndo ɗoo maa satteendeeji seeɗa wona ko aanini on, fii no gomɗinal mon ngal ndarndoree. Gomɗinal mon ngal-le no ɓuri kaŋŋe hittude, ɓay kaŋŋe ko ko mulata, ɗen-le ko yiite ndarndoraa. Ko nii gomɗinal mon ngal wonirta maniniingal, darjingal, e teddungal ɲande Iisaa Almasiihu on feeɲitoyi. On yiɗii mo kanko Iisaa e hoore on yi'aali mo, on hoolike mo kadi e ɓaawo yi'ugol mo. E hoore ɗun, hiɗon hebbinori weltaare tiiɗunde, nde wonkii woo waawataa sifaade fii mun, ɓay hiɗon hendaade faandaare gomɗinal mon ngal, ɗun ko kisiyee wonkiiji mon ɗin. Oo kisiyee ko huunde nde annabaaɓe ɓen ɗaɓɓitunoo tefi fii mun, ɗun ko ɓee *hiitinooɓe fii oo sulfu sutiiɗo on. Hiɓe ɗaɓɓaynoo andugol ko e saa'i hombo maa ko honno ko Ruuhu *Almasiihu on andini ɓe kon waɗiroyta, fewndo on Ruuhu wonɗo e maɓɓe hiitantonoo ɓe fii tampereeji heɓoyaynooɗi Almasiihu on ɗin e darjaaji hikkotooɗi e mun ɗin. Ɓe ɓanginanaa kadi wonde, wonaa fii maɓɓe kamɓe tigi ɓe wonnoo kurkanaade, kono ko fii mon, fewndo ɓe wowli fii ɗii piiji ɗi ɓee waajiiɓe on fii Kibaaru Moƴƴo on yottiniri e mon fewndo ɗoo *Ruuhu Seniiɗo iwruɗo ka kammu on, ɗin piiji ɗi tawata hay malaa'ikaaɓe ɓen tigi no faalaa andude fii mun. Noddaandu fii Wonugol Laaɓuɓe Ko ɗun si mi wi'ay on, hebulinee hakkillaaji mon ɗin, waawon hoore mon, waɗon tama'u mon on fow e oo sulfu mo yeɗoyteɗon ɲande Iisaa Almasiihu on feeɲitoyi. Wa'ee wa paykoy ɗoftiikoy, hara on accaali hande kadi ɗiya himmeeji ardoo on, ɗun ko ɗin ɗi wondunoɗon e nder angal andugol mon. Kono ɓay Nodduɗo on on ko Laaɓuɗo, onon kadi wonee laaɓuɓe e nder jikku mon on, ko fii e hino ko Allaahu on daali kon ka deftere: «Wonee laaɓuɓe, ko fii ko mi Laaɓuɗo.» Ɓay on noddirii oo Fonnuɗo fow «Baaba», ɗun ko on Ɲaawiroowo mo bee embere kuuɗe mun ɗen, haray yo on hulu mo fannin hiɗon koɗii aduna on. Hiɗon andi wonaa huunde bonaynde wano kaalisi maa kaŋŋe sottiraɗon e nder ɗan ngurndan meerejan ɗan ronunoɗon baabiraaɓe mon ɓen, kono ko ƴiiƴan Almasiihu hittuɗan ɗan, on wa'itayɗo wa baalun kun alaa ella, alaa waadere, on adaaɗo toɗɗeede ado fuɗɗoode aduna on, kono o feɲɲinaa ka saa'iiji sakkitori fii mon. Ko sabu on gomɗinirɗon Alla, on Immintinɗo mo e hakkunde mayɓe ɓen, yeɗi mo kadi mangural, fii no gomɗinal mon ngal e tama'u mon on fawora e Alla. Ɓay on laɓɓinirii hoore mon ɗoftagol goonga on, haa on heɓii giggol siɗɗankaaku sellungol, jooni yiɗindiree giggol tiiɗungol ka ɓerɗe mon, ɗun ko onon ɓee jibinaaɓe kesun, ɓe tawata hinaa awdi muloori kono ko luttoori, immorde e daaluyee Alla wuuruɗo tabiti on. E hin-le: «Kala neɗɗo no wa'i wa huɗo, darja makko on fow kadi no wa'i wa piindi kon huɗo. Huɗo kon no yooriri, piindi ndin no saamude, kono daaluyee Joomiraaɗo on ko luttayɗo haa poomaa.» On daaluyee ko Kibaaru Moƴƴo mo feɲɲinanaɗon on.
𞤆𞤉𞤚𞤈𞤓𞥅𞤅𞤓 𞥑 𞥑 𞤋𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵⹁ *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤩𞤫𞥅 𞤧𞤵𞤩𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤼𞤵𞤽𞤢𞤪𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤯𞤫𞥅 𞤤𞤫𞤴𞤯𞤫 𞤆𞤮𞤲𞤼𞤭𞥅 𞤫 𞤘𞤢𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤑𞤢𞤨𞤢𞤣𞤮𞥅𞤧𞤭 𞤫 *𞤀𞥄𞥁𞤭𞥅 𞤫 𞤄𞤭𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅. 𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤧𞤵𞤩𞤭𞤪𞤢𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫𞤩𞥆𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤄𞤫𞤲 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤣𞤮𞤱 *𞤤𞤢𞤩𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤭𞤷𞥆𞤫𞥅 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤢𞤲: 𞤴𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤧𞤮𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤲𞤫 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤚𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤅𞤫𞤤𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤃𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤄𞤫𞤲 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤴𞤵𞤪𞤥𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤫𞤲 𞤶𞤭𞤦𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤼𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤲'𞤣𞤭 𞤼𞤵𞥅𞤲𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤲'𞤣𞤭 𞤲'𞤦𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤴𞤤𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤥𞤢𞤪𞤢𞤲𞤭𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤸𞤭𞤱𞤭𞤪𞤭 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤵𞤲 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤸𞤫𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤧𞤢𞥄'𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤭. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤯𞤮𞥅 𞤥𞤢𞥄 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤳𞤮 𞤢𞥄𞤲𞤭𞤲𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤫𞥅. 𞤘𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤-𞤤𞤫 𞤲𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤳𞤢𞤽𞥆𞤫 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤽𞥆𞤫 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤵𞤤𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤯𞤫𞤲-𞤤𞤫 𞤳𞤮 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤢𞥄. 𞤑𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤥𞤢𞤲𞤭𞤲𞤭𞥅𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤭𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤫 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤭𞤼𞤮𞤴𞤭. 𞤌𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤮𞤲 𞤴𞤭'𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤮𞤲 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤭𞤳𞤫 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤴𞤭'𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤦𞥆𞤭𞤲𞤮𞤪𞤭 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅 𞤱𞤮𞥅 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤧𞤭𞤬𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲. 𞤌𞥅 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤭𞤼𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤼𞤫𞤬𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫𞥅 *𞤸𞤭𞥅𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞥅 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤧𞤵𞤼𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤖𞤭𞤩𞤫 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤫 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤳𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤳𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤮𞤴𞤼𞤢⹁ 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤮𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤸𞤭𞥅𞤼𞤢𞤲𞤼𞤮𞤲𞤮𞥅 𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤮𞤴𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤯𞤭 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤸𞤭𞤳𞥆𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤭𞤲. 𞤇𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞤲𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤭𞥅 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤩𞤫𞥅 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤯𞤮𞥅 *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤭𞤲 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤸𞤢𞤴 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤲𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲. 𞤐𞤮𞤣𞥆𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤵 𞤬𞤭𞥅 𞤏𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤂𞤢𞥄𞤩𞤵𞤩𞤫 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤢𞤴 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤫𞤦𞤵𞤤𞤭𞤲𞤫𞥅 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤮𞤲 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤮𞥅 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤥𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤮𞤴𞤼𞤫𞤯𞤮𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤭𞤼𞤮𞤴𞤭. 𞤏𞤢'𞤫𞥅 𞤱𞤢 𞤨𞤢𞤴𞤳𞤮𞤴 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤭𞥅𞤳𞤮𞤴⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤢𞤷𞥆𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤯𞤭𞤴𞤢 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤪𞤣𞤮𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤯𞤭𞤲 𞤯𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤢𞤴 𞤐𞤮𞤣𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤂𞤢𞥄𞤩𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤫𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤩𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤭𞤳𞥆𞤵 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤣𞤫𞤬𞤼𞤫𞤪𞤫: «𞤏𞤮𞤲𞤫𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤂𞤢𞥄𞤩𞤵𞤯𞤮.» 𞤇𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤮𞥅 𞤊𞤮𞤲𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤬𞤮𞤱 «𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢»⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 Ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤥𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤫𞤲'𞤦𞤫𞤪𞤫 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤵𞤤𞤵 𞤥𞤮 𞤬𞤢𞤲𞥆𞤭𞤲 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤯𞤭𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲. 𞤖𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤦𞤮𞤲𞤢𞤴𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤳𞤢𞥄𞤤𞤭𞤧𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤽𞥆𞤫 𞤧𞤮𞤼𞥆𞤭𞤪𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤯𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫𞤶𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤪𞤮𞤲𞤵𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤵𞤯𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤱𞤢'𞤭𞤼𞤢𞤴𞤯𞤮 𞤱𞤢 𞤦𞤢𞥄𞤤𞤵𞤲 𞤳𞤵𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤫𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤱𞤢𞥄𞤣𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤮𞤲 𞤢𞤣𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤼𞤮𞤯𞥆𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤢𞤣𞤮 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤮 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤧𞤢𞥄'𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤋𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤴𞤫𞤯𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤢𞤤⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤬𞤢𞤱𞤮𞤪𞤢 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤇𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞤩𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤭𞥅 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤧𞤭𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤶𞤭𞤦𞤭𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤳𞤫𞤧𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤢𞤱𞤣𞤭 𞤥𞤵𞤤𞤮𞥅𞤪𞤭 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤤𞤵𞤼𞥆𞤮𞥅𞤪𞤭⹁ 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤵𞤯𞤮 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤭 𞤮𞤲. 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫: «𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤱𞤢'𞤭 𞤱𞤢 𞤸𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤢 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤱𞤢'𞤭 𞤱𞤢 𞤨𞤭𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤸𞤵𞤯𞤮. 𞤖𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤴𞤮𞥅𞤪𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤨𞤭𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤲𞤮 𞤧𞤢𞥄𞤥𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤤𞤵𞤼𞥆𞤢𞤴𞤯𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞥄.» 𞤌𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤮𞤲.
PETRUUSU 1 2 Awa tertee kala bonki e kala kippugu e faasiqiyaagal e nawliigu e kala ɲoore, yiɗiron daaluyee on wano boobo kecco yiɗiri ɓiraaɗan kencan laaɓuɗan, fii no mawniron e nder kisiyee on sabu makko, ɓay on mettike, on andii Joomi on no moƴƴi. Fii Hayre nden ka Soɓɓundu e Jamaa Suɓaaɗo on Ɓadee mo kanko ndee hayre wuurunde, nde yimɓe ɓen bugitinoo, ɗun ko on mo Alla suɓii, hittuɗo yeeso makko. Ɓay onon kadi hiɗon wa'i wa kaaƴe wuuruɗe mahindiraaɗe, woni suudu ndu Ruuhu Alla on hoɗi e mun, fii wonugol *yottinooɓe sadaka laaɓuɓe fii no waɗiranon Alla sadakaaji ruuhuyankeeji, hara ko no hawrirani mo, rewrude e Iisaa Almasiihu on. E hin-le no windii wondema: «Miɗo tippinde ka hoore Fello *Siyuuna hayre wonaynde ka soɓɓundu, ɗun-le ko nden suɓaande hittunde. Kala gomɗinɗo e makko hersinoytaake.» Nden hayre no hittani on, onon ɓee gomɗinɓe. Kono fii ɓe gomɗinaa ɓen: «Hayre nde mahooɓe ɓen hawkunoo nden wontii hittunde ka soɓɓundu, hayre fegginaynde, e fetere liɓaynde.» Ɓe feggike e mayre sabu yeddugol maɓɓe daaluyee on, tawde ko ɗun ɓe muuyananoo. Kono onon, ko on leɲol suɓaangol, yottinooɓe sadaka fii *laamu Alla ngun, awa kadi ko on jamaa laaɓuɗo, yimɓe jeyaaɓe ka Alla fii ko feɲɲina kuuɗe moƴƴe mawɗe on Nodduɗo on fii yo on yaltu ka niwre, aron ka ndaygu makko hawniingu. Ɗun ko onon ɓee ɓe tawata hari hinaa jamaa Alla, kono jooni ko on jamaa makko, ɗun ko onon ɓee ɓe heɓaano yurmeende makko nden, kono jooni on heɓii yurmeende makko nden. Ko onon, yo yiɓɓe, hoɓɓe jananɓe, mi wakkilinii on e reenagol ɗii himmeeji neɗɗanke, ɗi tawata ko haɓooji wonkii. Wuuriree no moƴƴiri e hakkunde ɓe gomɗinaa ɓen fii nde hiɓe tooɲira on wa waɗooɓe ko boni, yo ɓe yi'u kuuɗe mon moƴƴe ɗen, ɗun ɓe mawninoyay Alla nde o aroyi. Fii Yankinanagol Lamɓe ɓen Sabu Joomiraaɗo on, yankinanee kala laamu neɗɗanke, woni lanɗo mawɗo, marɗo mbawdi, woni ɓen ɓe o lammini fii donkingol ɓen waɗooɓe ko boni, manta ɓen waɗooɓe ko moƴƴi. Awa, ko Alla faalaa e nder ko waɗoton ko moƴƴi kon, ko yo ɗun ɗahu fankina majjuɓe ɓe alaa hakkil ɓen. Wuuriree wa rindinaaɓe, e ɓaawo waɗugol ngun ndimu wirngallo buumayngo bonki, kono wa kurkantooɓe Alla. Teddinee fow, yiɗon musiɓɓe gomɗinɓe ɓen, hulon Alla, teddinon lanɗo on. Jiyaaɓe, yankinanee jeyɓe on ɓen e nder teddungal timmungal, hara hinaa non moƴƴuɓe ɓen tun e newiiɓe ɓen, kono e mettuɓe fii ɓen kadi, ko fii, si e nder miijitagol fii Alla, ontigi ŋaɲɲike tampere nde ontigi foddaa, ɗun ko huunde moƴƴere. Ko hongal e teddungal marɗon, si on muɲɲike tampere sabu waɗugol junuubu? Kono si on muɲɲike tampere sabu waɗugol ko moƴƴi, ɗun ko huunde moƴƴere yeeso Alla. Awa, ko fii ɗun noddiraɗon, ko fii *Almasiihu on kadi tampii fii mon, o accanii on misal, fii no jokkiron batteeji makko ɗin, ɗun ko on «mo waɗaali junuubu, mo toni mun jantaaki fenaande», ɗun ko on hoynaaɗo mo yottaaki, tampinaaɗo mo kambaali, kono watti fow e juuɗe on Ɲaawoowo no feewiri non. O ronditanike en junuubaaji men ɗin ka ɓandu makko, ɗun ko ka *leggal altindiraangal, fii no maayiren e telen-ma junuubaaji ɗin, wuuren ngurndan feewuɗan, ko fii, ko sabu barmeeji makko ɗin selliniraɗon. Ɓay hari hiɗon wa'i wa baali saakitaaɗi, kono jooni on artiraama ka Ngaynaako, Hiwoowo wonkiiji mon ɗin.
𞤆𞤉𞤚𞤈𞤓𞥅𞤅𞤓 𞥑 𞥒 𞤀𞤱𞤢 𞤼𞤫𞤪𞤼𞤫𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤦𞤮𞤲𞤳𞤭 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤭𞤨𞥆𞤵𞤺𞤵 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤧𞤭𞤹𞤭𞤴𞤢𞥄𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤲𞤢𞤱𞤤𞤭𞥅𞤺𞤵 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 ɲ𞤮𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤦𞤮𞥅𞤦𞤮 𞤳𞤫𞤷𞥆𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤩𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤢𞤲 𞤳𞤫𞤲𞤷𞤢𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤯𞤢𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤮𞤲 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤼𞥆𞤭𞤳𞤫⹁ 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭. 𞤊𞤭𞥅 𞤖𞤢𞤴𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤅𞤮𞤩𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤵 𞤫 𞤔𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤅𞤵𞤩𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤇𞤢𞤣𞤫𞥅 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤸𞤢𞤴𞤪𞤫 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤵𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤦𞤵𞤺𞤭𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤧𞤵𞤩𞤭𞥅⹁ 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤇𞤢𞤴 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢'𞤭 𞤱𞤢 𞤳𞤢𞥄𞤰𞤫 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤵𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤸𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤮𞤯𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 *𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤢𞤲𞤮𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤱𞤪𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤪𞤫𞤱𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫𞤥𞤢: «𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤊𞤫𞤤𞥆𞤮 *𞤅𞤭𞤴𞤵𞥅𞤲𞤢 𞤸𞤢𞤴𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤴𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤧𞤮𞤩𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤵⹁ 𞤯𞤵𞤲-𞤤𞤫 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤧𞤵𞤩𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲𞤮𞤴𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫.» 𞤐'𞤁𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤴𞤪𞤫 𞤲𞤮 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲: «𞤖𞤢𞤴𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤸𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤱𞤳𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤧𞤮𞤩𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤵⹁ 𞤸𞤢𞤴𞤪𞤫 𞤬𞤫𞤺𞥆𞤭𞤲𞤢𞤴𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤫 𞤬𞤫𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤤𞤭𞤩𞤢𞤴𞤲'𞤣𞤫.» 𞤇𞤫 𞤬𞤫𞤺𞥆𞤭𞤳𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤪𞤫 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫 𞤥𞤵𞥅𞤴𞤢𞤲𞤢𞤲𞤮𞥅. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤤𞤫ɲ𞤮𞤤 𞤧𞤵𞤩𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤬𞤭𞥅 *𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤫 𞤮𞤲 𞤐𞤮𞤣𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤵 𞤳𞤢 𞤲𞤭𞤱𞤪𞤫⹁ 𞤢𞤪𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤸𞤢𞤱𞤲𞤭𞥅𞤲'𞤺𞤵. 𞤍𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤴𞤵𞤪𞤥𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤭𞥅 𞤴𞤵𞤪𞤥𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤴𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤸𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤩𞤫⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤫 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤯𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤯𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤩𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅. 𞤏𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤼𞤮𞥅ɲ𞤭𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤴𞤭'𞤵 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤭. 𞤊𞤭𞥅 𞤒𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤂𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤅𞤢𞤦𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮⹁ 𞤥𞤢𞤪𞤯𞤮 𞤲'𞤦𞤢𞤱𞤣𞤭⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤮 𞤤𞤢𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤣𞤮𞤲𞤳𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤭⹁ 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭. 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤮𞤼𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤴𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤯𞤢𞤸𞤵 𞤬𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢 𞤥𞤢𞤶𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤 𞤩𞤫𞤲. 𞤏𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤱𞤢 𞤪𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤭𞤥𞤵 𞤱𞤭𞤪𞤲'𞤺𞤢𞤤𞥆𞤮 𞤦𞤵𞥅𞤥𞤢𞤴𞤲'𞤺𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤳𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤢 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤚𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲𞤫𞥅 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤴𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤵𞤤𞤮𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲𞤮𞤲 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤔𞤭𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤶𞤫𞤴𞤩𞤫 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤼𞤵𞤲 𞤫 𞤲𞤫𞤱𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤫 𞤥𞤫𞤼𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤧𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤭𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤽𞤢ɲɲ𞤭𞤳𞤫 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤬𞤮𞤣𞥆𞤢𞥄⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫. 𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤪𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤮𞤲 𞤥𞤵ɲɲ𞤭𞤳𞤫 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵؟ 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤧𞤭 𞤮𞤲 𞤥𞤵ɲɲ𞤭𞤳𞤫 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤢𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤢𞤷𞥆𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤥𞤭𞤧𞤢𞤤⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤦𞤢𞤼𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 «𞤥𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵⹁ 𞤥𞤮 𞤼𞤮𞤲𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤶𞤢𞤲𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤬𞤫𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫»⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤮𞤴𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤢𞥄𞤳𞤭⹁ 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤲'𞤦𞤢𞥄𞤤𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤭 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤮𞤲 Ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤲𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲. 𞤌 𞤪𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞤳𞤫 𞤫𞤲 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤢 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤳𞤢 *𞤤𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭𞤪𞤫𞤲 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤢𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤦𞤢𞤪𞤥𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤭𞤲 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞤯𞤮𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢'𞤭 𞤱𞤢 𞤦𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤧𞤢𞥄𞤳𞤭𞤼𞤢𞥄𞤯𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤼𞤭𞤪𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤳𞤢 𞤐'𞤘𞤢𞤴𞤲𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤖𞤭𞤱𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲.
PETRUUSU 1 3 Fii no Ƴettindirɓe Haani Wondirde Onon kadi yo rewɓe wano non, mo kala e mon yo yankinano moodi mun. Ɗun si woɓɓe e maɓɓe ɗoftaaki daaluyee on, ɓe gomɗiniray sabu kuuɗe rewɓe maɓɓe ɓen e ɓaawo kongol, e nder yi'ugol maɓɓe jikku mon laaɓuɗo wonduɗo e teddungal on. Wota on fotin ko woni e kene kon, wano mooragol e cuɗorgol kaŋŋe e conci dimi. Kono yo ŋari mon kin wonu ko marii ka ɓernde, hara ko ŋari halal ki bonataa, ki jikku newiiɗo deeƴuɗo. Ko ɗun ɓuri hittude yeeso Alla. Ko nii rewɓe ɓaawo ɗoo laaɓuɓe, tanƴinornooɓe Alla ɓen, parornoo, ɓe yankinanii moodiɓɓe maɓɓe ɓen, wano Saarata non, on ɗoftinooɗo Ibraahiima, wi'aynooɗo mo koohoojo makko. Onon kadi on laatoto jiwɓe Saarata si on waɗii ko moƴƴi, e ɓaawo on jaɓude jiiɓireede kulol woo. Onon moodiɓɓe ɓen kadi wano non, mo kala e mon yo wondir e sonnaajo mun on e hoore andugol wonde rewɓe ɓen ko ɓe neɗɗanke ɓurɓe lo'ude. Teddiniron ɓe wa ronidooɓe e mon ngurndan ɗan Alla yeɗi on ɗan, fii wota hay huunde haɗu torndeeji mon ɗin. Fii Tampangol ko Moƴƴi Ka rawnoode, on fow heɓee miijo wooto e giggol gootol, heewon giggol siɗɗankaaku e yurmeende e angal mawnintinaare. Wota bone woo yottore bone, maa yennee yottoo, kono ka liddu ɗun, onon ko yo on du'ano, ko fii ko ɗun noddiraɗon fii no roniron barki kin. Ko fii: «Si tawii goɗɗo no faalaa wuurude ngurndan welɗan, e yi'ugol ɲalaaɗe hettaare, haray yo ontigi reenu ɗenngal mun ngal e wowlugol ko boni, o reena toni makko ɗin e janfagol. Yo ontigi woɗɗito ko boni, o waɗa ko moƴƴi, o ɗaɓɓita ɓuttu on, o jokka ɗun, ko fii giiɗe Joomiraaɗo on no e hoore feewuɓe ɓen, awa kadi noppi makko ɗin no udditanii toraaje maɓɓe ɗen, kono yeeso Joomiraaɗo on no huccana ɓen waɗooɓe bone.» Ko hombo tampinta on, si on himmanii waɗugol ko moƴƴi? Ɗun-le wuren hay si on tampii fii peewal ngal, on maloyte. Awa wota on hulu yimɓe ɓen, wota on laato maapiiɓe. Hormoree *Almasiihu on ka ɓerɗe mon wa Joomi on. Wonee ɲande woo hebuliiɓe fii jaabagol landotooɓe on dalil tama'u mon on ɓen. Waɗiron ɗun newaare e teddungal e nder ɓernde mon laaɓunde nden, fii yo wonɓe on wowlude ko boni e hoore jikku mon moƴƴo on e telen-ma Almasiihu on, heɓoy ko hersinta ɓe e fee konguɗi maɓɓe ɗin. Awa kadi, ko ɓuri ko tampugol sabu waɗugol ko moƴƴi, si tawii ɗun ko faale Alla, edii tampugol sabu waɗugol ko boni. E hin-le Almasiihu on kadi maayii fii junuubaaji ɗin nde wootere ko yoni haa poomaa, on Feewuɗo fii ɓe feewaa ɓen, fii addugol on e Alla. O waraama ka ɓandu, o wurnitiraama Ruuhu Allaahu on. Ko on Ruuhu o yaari, o waajoyii ruuhuuji wonɓe ka kaso ɓen, ɗun ko ɓee murtunooɓe wa fewndo tawata muɲal Alla ngal no ɓeydii ka ɲalaaɗe ɗe Nuuhu moƴƴinaynoo laana kan e mun. Ko yimɓe seeɗaaɓe nii, e maanaa ɓe njeetato, ɓe dandiraa rewugol ka ndiyan. Ɗun ko misal *lootagol maande kisiyee wonaɗon dandireede fewndo ɗoo. Ɗun wonaa lootugol tuundi ɓandu ndun, kono ko aadanorgol Alla ɓernde laaɓunde. Ɗun hisiniri on immintineede Iisaa Almasiihu on, on Ƴentuɗo ka kammu, wonirɗo ka sengo ɲaamo Alla, on mo malaa'ikaaɓe ɓen e bawɗe ɗen e doole ɗen yankinanaa.
𞤆𞤉𞤚𞤈𞤓𞥅𞤅𞤓 𞥑 𞥓 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤎𞤫𞤼𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤩𞤫 𞤖𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤏𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤴𞤮 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤥𞤵𞤲. 𞤍𞤵𞤲 𞤧𞤭 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞤴 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤴𞤭'𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤶𞤭𞤳𞥆𞤵 𞤥𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤮𞤲. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤼𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤳𞤫𞤲𞤫 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤮𞥅𞤪𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤷𞤵𞤯𞤮𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞤽𞥆𞤫 𞤫 𞤷𞤮𞤲𞤷𞤭 𞤣𞤭𞤥𞤭. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤴𞤮 𞤽𞤢𞤪𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤭𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤽𞤢𞤪𞤭 𞤸𞤢𞤤𞤢𞤤 𞤳𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤭 𞤶𞤭𞤳𞥆𞤵 𞤲𞤫𞤱𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤣𞤫𞥅𞤰𞤵𞤯𞤮. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤑𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤯𞤮𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤮𞤪𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤨𞤢𞤪𞤮𞤪𞤲𞤮𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤅𞤢𞥄𞤪𞤢𞤼𞤢 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤋𞤦𞤪𞤢𞥄𞤸𞤭𞥅𞤥𞤢⹁ 𞤱𞤭'𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤮𞥅𞤸𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞤼𞤮 𞤶𞤭𞤱𞤩𞤫 𞤅𞤢𞥄𞤪𞤢𞤼𞤢 𞤧𞤭 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭⹁ 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤵𞤣𞤫 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤳𞤵𞤤𞤮𞤤 𞤱𞤮𞥅. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪 𞤫 𞤧𞤮𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤵𞤪𞤩𞤫 𞤤𞤮'𞤵𞤣𞤫. 𞤚𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤱𞤢 𞤪𞤮𞤲𞤭𞤣𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤫𞤯𞤭 𞤮𞤲 𞤯𞤢𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤯𞤵 𞤼𞤮𞤪𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤚𞤢𞤥𞤨𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤑𞤢 𞤪𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤫𞤩𞤫𞥅 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮𞤤⹁ 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤮𞤲 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤧𞤭𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤫 𞤴𞤵𞤪𞤥𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤦𞤮𞤲𞤫 𞤱𞤮𞥅 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤮𞤪𞤫 𞤦𞤮𞤲𞤫⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤴𞤫𞤲𞥆𞤫𞥅 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤮𞥅⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤢 𞤤𞤭𞤣𞥆𞤵 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤣𞤵'𞤢𞤲𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤪𞤮𞤲𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤦𞤢𞤪𞤳𞤭 𞤳𞤭𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅: «𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤱𞤫𞤤𞤯𞤢𞤲⹁ 𞤫 𞤴𞤭'𞤵𞤺𞤮𞤤 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤯𞤫 𞤸𞤫𞤼𞥆𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤴𞤮 𞤮𞤲𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤵 𞤯𞤫𞤲𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤭⹁ 𞤮 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤢 𞤼𞤮𞤲𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤶𞤢𞤲𞤬𞤢𞤺𞤮𞤤. 𞤒𞤮 𞤮𞤲𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤭𞤼𞤮 𞤳𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤭⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭⹁ 𞤮 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤭𞤼𞤢 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤢 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤭𞥅𞤯𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮𞤨𞥆𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤭𞤲 𞤲𞤮 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤼𞤮𞤪𞤢𞥄𞤶𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤸𞤵𞤷𞥆𞤢𞤲𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤦𞤮𞤲𞤫.» 𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤲𞤼𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭؟ 𞤍𞤵𞤲-𞤤𞤫 𞤱𞤵𞤪𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤤𞤮𞤴𞤼𞤫. 𞤀𞤱𞤢 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤵𞤤𞤵 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤨𞤭𞥅𞤩𞤫. 𞤖𞤮𞤪𞤥𞤮𞤪𞤫𞥅 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤱𞤢 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤏𞤮𞤲𞤫𞥅 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅 𞤸𞤫𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞤤𞤭𞤤 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲. 𞤏𞤢𞤯𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤫𞤱𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤫 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤶𞤭𞤳𞥆𞤵 𞤥𞤮𞤲 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤫𞤩𞤮𞤴 𞤳𞤮 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲𞤼𞤢 𞤩𞤫 𞤫 𞤬𞤫𞥅 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤳𞤮 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭⹁ 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤫𞤣𞤭𞥅 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤭. 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤳𞤮 𞤴𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞥄⹁ 𞤮𞤲 𞤊𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤣𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤌 𞤱𞤢𞤪𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤳𞤢 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵⹁ 𞤮 𞤱𞤵𞤪𞤲𞤭𞤼𞤭𞤪𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤮𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤭⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤮𞤴𞤭𞥅 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤧𞤮 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫𞥅 𞤥𞤵𞤪𞤼𞤵𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤱𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤥𞤵ɲ𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲𞤮 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤢 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤯𞤫 𞤯𞤫 𞤐𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤲 𞤫 𞤥𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤲'𞤶𞤫𞥅𞤼𞤢𞤼𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤪𞤫𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲. 𞤍𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤭𞤧𞤢𞤤 *𞤤𞤮𞥅𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤯𞤮𞥅. 𞤍𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤢𞥄𞤣𞤢𞤲𞤮𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤲'𞤣𞤫. 𞤍𞤵𞤲 𞤸𞤭𞤧𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤎𞤫𞤲𞤼𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤯𞤮 𞤳𞤢 𞤧𞤫𞤲'𞤺𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤦𞤢𞤱𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄.
PETRUUSU 1 4 Fii Wuurugol no Alla Yiɗiri non Ɓay *Almasiihu on tampii ka ɓandu mun, onon kadi dolnoree e ngon miijo wooto, (ko fii on tampuɗo e ɓandu seedii e faale waɗugol junuubu), fii no wuuriron wano Alla faaliraa non, hara hinaa e himmeeji neɗɗanke, yeru saa'i heddaniiɗo on wuuridugol e ɓandu on. Awa e saa'i feƴƴunooɗo on, on ɓooyii waɗude ko ɓe gomɗinaa ɓen yiɗi waɗude kon, fewndo jokkondirɗon e maɓɓe e nder jiiɓaare e himmeeji bonɗi e mandilugol e *fasaadu e mottondirgol ka mandiletee e dewal sanamuuji harmungal. Kono jooni ɓe tawi no ŋalɗini ɓe ko on alaa jokkondirde e maɓɓe hande kadi e telen-ma nden ɓoylaare tiiɗunde kon. Ko ɗun waɗi si hiɓe hoynude on. Awa ɓe hunitoyto yeeso on Hebulaniiɗo ɲaawugol wurɓe e mayɓe. Ko ɗun waɗi si hay mayɓe ɓen feɲɲinanaa Kibaaru Moƴƴo on, fii nde ɓe ɲaawiroyaa wa neɗɗanke ka ɓandu, yo ɓe wuuroy ka ruuhu wano Alla wuuriri non. Lannoode piiji ɗin fow hewtii. Awa wonee hakkilanɓe waawon hoore mon fii no waawiron tororde. Ko adii kon, yiɗindiree giggol tabitungol, ko fii giggol ngol no monta adadu junuubaaji ujune ujune. Tolnindiree e ɓaawo dukindirgol. Awa yo mo kala e mon kurkoran heddiiɓe ɓen dokkal ngal o heɓi ngal, ɗun on wonay halfinaaɓe moƴƴere Alla yaajunde nden. Yo taw non, mo yewtay e hakkunde mon, ko daaluyeeji Alla ɗin o woni yewtirde. Mo kurkoto kadi e hakkunde mon yo taw ko mbawdi ndi Allaahu on okki mo ndin woni ko o kurkori. Ɗun fow ko fii yo mantoore wonan Alla, e innde Iisaa Almasiihu on, on mo mangural e bawgal wonani haa pooma. Aamiina! Fii no Almasiiyaajo Haani Wakkilorde Tampereeji ɗin Ko onon, yo yiɓɓe, wota on ŋalɗir nguli heɓuki on kin fii ndarndegol, wa si tawii ko huunde heyre heɓi on. Kono weltoree tawdeede e tampereeji Almasiihu on ɗin, fii no heɓiroyon kadi weltaare ɲande feeɲugol mangu makko ngun. Si on hoynaama fii innde Almasiihu on, haray ko on malaaɓe, ko fii Ruuhu darjinɗo on, ɗun ko on Ruuhu Alla, no e hoore mon. Si goɗɗo e mon tampinaama, wonaa yo taw ko fii himo itti hoore, maa himo wujji, maa himo waɗi ko boni, maa himo ukkii e ko wonaa haaju makko. Kono si tawii o tampinaama sabu ko mo Almasiihu on, haray wota ontigi hersir ɗun, kono yo o mawnin Alla sabu nden innde. Jooni non, saa'i fuɗɗoode ɲaawoore nden hewtii, nde fuɗɗora yimɓe Alla ɓen. Si tawii ko enen nde fuɗɗori, haray ko honno sakkitoode ɓen ɓe ɗoftanooki Kibaaru Moƴƴo Alla on wa'oyta? Si tawii non feewuɗo on dandiraama karahan, haray ko honno woniranta mo rewataa Alla on e junuubankeejo on? Ɗun haray, yo wonɓe tampude no yaadiri e kodduruyee Alla on duumo e waɗugol ko moƴƴi, ɓe watta wonkiiji maɓɓe ɗin e juuɗe Taguɗo on, ɗun ko on Sella-Findeejo.
𞤆𞤉𞤚𞤈𞤓𞥅𞤅𞤓 𞥑 𞥔 𞤊𞤭𞥅 𞤏𞤵𞥅𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤒𞤭𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤇𞤢𞤴 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤣𞤮𞤤𞤲𞤮𞤪𞤫𞥅 𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤮⹁ (𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞥅 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵)⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤴𞤫𞤪𞤵 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤸𞤫𞤣𞥆𞤢𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤫 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤵𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤩𞤮𞥅𞤴𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤫 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 *𞤬𞤢𞤧𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤫 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢 𞤥𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤤𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤫 𞤣𞤫𞤱𞤢𞤤 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤸𞤢𞤪𞤥𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤲𞤮 𞤽𞤢𞤤𞤯𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤩𞤮𞤴𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤸𞤮𞤴𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤩𞤫 𞤸𞤵𞤲𞤭𞤼𞤮𞤴𞤼𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤮𞤲 𞤖𞤫𞤦𞤵𞤤𞤢𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤵𞤪𞤩𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤸𞤢𞤴 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤮𞤴𞤢𞥄 𞤱𞤢 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤳𞤢 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵⹁ 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤮𞤴 𞤳𞤢 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲. 𞤂𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅. 𞤀𞤱𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤫𞥅 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞤲𞤩𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤮𞤲 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤼𞤮𞤪𞤮𞤪𞤣𞤫. 𞤑𞤮 𞤢𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤵𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤲𞤼𞤢 𞤢𞤣𞤢𞤣𞤵 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤵𞤶𞤵𞤲𞤫 𞤵𞤶𞤵𞤲𞤫. 𞤚𞤮𞤤𞤲𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤣𞤵𞤳𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤. 𞤀𞤱𞤢 𞤴𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤮𞤪𞤢𞤲 𞤸𞤫𞤣𞥆𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤴 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤢𞥄𞤶𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤒𞤮 𞤼𞤢𞤱 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤢𞤴 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤭𞤲 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤣𞤫. 𞤃𞤮 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤮𞤼𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤼𞤢𞤱 𞤳𞤮 𞤲'𞤦𞤢𞤱𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤥𞤮 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤮 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤮𞤪𞤭. 𞤍𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤢𞤤 𞤫 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢. 𞤀𞥄𞤥𞤭𞥅𞤲𞤢! 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤴𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤖𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤏𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤚𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤴𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤽𞤢𞤤𞤯𞤭𞤪 𞤲'𞤺𞤵𞤤𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤳𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤭𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤫𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤫𞤴𞤪𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤮𞤪𞤫𞥅 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤫 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤮𞤴𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤵𞤲. 𞤅𞤭 𞤮𞤲 𞤸𞤮𞤴𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤲𞤮 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤅𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤴𞤮 𞤼𞤢𞤱 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤭𞤼𞥆𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤵𞤶𞥆𞤭⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤳𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤭⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤵𞤳𞥆𞤭𞥅 𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤮 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤪 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤴𞤮 𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤭𞤲𞤣𞤫. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤮𞤪𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤮𞤪𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤭𞤼𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤢𞤲𞤮𞥅𞤳𞤭 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤢'𞤮𞤴𞤼𞤢؟ 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤳𞤢𞤪𞤢𞤸𞤢𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤢𞤲𞤼𞤢 𞤥𞤮 𞤪𞤫𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤫 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤮𞤲؟ 𞤍𞤵𞤲 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴⹁ 𞤴𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤵𞤣𞤫 𞤲𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤳𞤮𞤣𞥆𞤵𞤪𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤮 𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤚𞤢𞤺𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤅𞤫𞤤𞥆𞤢-𞤊𞤭𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤮.
PETRUUSU 1 5 Fii no Petruusu Waajori Ardotooɓe ɓen e Sukaaɓe ɓen Awa jooni miɗo yewtude ardotooɓe *moftal wonɓe hakkunde mon ɓen. Min kadi ko mi ardotooɗo, e seedeejo tampereeji *Almasiihu on, e heɓoowo geɓal e darja feɲɲinoyteeɗo on. Mi wakkilinii on aynugol wuro ngo Alla halfini on ngon, hara hinaa e hoore karheede, kono hara ko no Alla yiɗiri non e hoore ɓernde laaɓunde, hara on waɗiraali ɗun miile, kono hara ko e anniyee moƴƴo. Wota on hollu mbawdi e hoore ɓe halfinaɗon ɓen, kono wonanon wuro ngon misal. Ɗun, nde Hooreejo Ngaynaakooɓe ɓen feeɲoyi, on hendoyto *meetelol darja, ngol ŋari mun bontataa haa poomaa. Onon kadi sukaaɓe wano non, yankinanee ardotooɓe moftal ngal, mo kala e mon jippina hoore mun yeeso oya, ko fii: «Alla liddoto mawnintiniiɓe ɓen, kono o yeɗa jippinɓe hoore mun ɓen sulfu.» Awa, jippinee hoore mon e ley jungo Alla dolnungo ngon fii yo o ɓantoy on e saa'i mo o toɗɗii on. Fawee anndeeji mon ɗin fow e hoore makko, ko fii o kippay fii mon. Wonon hakkilanɓe e reeniiɓe, ko fii liddotooɗo on on, ɗun ko Ibuliisa, no waɗude yaha ara, riggora wa ngayuuri, hara no ɗaɓɓa ko seekita. Dartoree mo kanko Ibuliisa no tiiɗiri e nder gomɗinal ngal, e hoore yo on andu ko tampereeji gooti fawaɗon onon e musiɓɓe mon wonɓe e nder aduna on fow. Kono si on tampii e nder saa'ihun nii, Alla Jom sulfu on, on Nodduɗo on ka darja makko poomayankeejo on e nder humondiral e Iisaa Almasiihu on, o heydintinoyay on kanko tigi, o tabintina on, o tiiɗinoya on, o waɗa on ɓe dillintaako. Ko kanko bawgal wonani haa poomaa. Aamiina! Fii Waynitannde Petruusu nden Ko e dow ballal Silaasi, oo musiɗɗo sella-findeejo, mi windirani on nduu ɓatakuru raɓɓiɗundu, fii wakkilingol on e fii seedintingol wonde ko ɗunɗoo woni moƴƴere Alla haqiiqaare nden, awa humee e mayre. Suɓaaɓe wonɓe *Baabiila ɓen e Markuusa ɓiɗɗo an on salminii on. Awa hiwrondiree lunnondiral giggol siɗɗankaaku. Yo ɓuttu wonan on, onon humondirɓe e Almasiihu on ɓen fow.
𞤆𞤉𞤚𞤈𞤓𞥅𞤅𞤓 𞥑 𞥕 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤏𞤢𞥄𞤶𞤮𞤪𞤭 𞤀𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤅𞤵𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤀𞤱𞤢 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲. 𞤃𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤫 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤺𞤫𞤩𞤢𞤤 𞤫 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤢 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤮𞤴𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤃𞤭 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤢𞤴𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤵𞤪𞤮 𞤲'𞤺𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤳𞤢𞤪𞤸𞤫𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭𞥅𞤤𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤵 𞤲'𞤦𞤢𞤱𞤣𞤭 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤵𞤪𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤥𞤭𞤧𞤢𞤤. 𞤍𞤵𞤲⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤖𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤐'𞤘𞤢𞤴𞤲𞤢𞥄𞤳𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤮𞤴𞤭⹁ 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤮𞤴𞤼𞤮 *𞤥𞤫𞥅𞤼𞤫𞤤𞤮𞤤 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤢⹁ 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤽𞤢𞤪𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤦𞤮𞤲𞤼𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞥄. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤧𞤵𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤶𞤭𞤨𞥆𞤭𞤲𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤮𞤴𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅: «𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤭𞤣𞥆𞤮𞤼𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤢 𞤶𞤭𞤨𞥆𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵.» 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤶𞤭𞤨𞥆𞤭𞤲𞤫𞥅 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤤𞤫𞤴 𞤶𞤵𞤲'𞤺𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤣𞤮𞤤𞤲𞤵𞤲'𞤺𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤮 𞤩𞤢𞤲𞤼𞤮𞤴 𞤮𞤲 𞤫 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤥𞤮 𞤮 𞤼𞤮𞤯𞥆𞤭𞥅 𞤮𞤲. 𞤊𞤢𞤱𞤫𞥅 𞤢𞤲𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮 𞤳𞤭𞤨𞥆𞤢𞤴 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲. 𞤏𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞤲𞤩𞤫 𞤫 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤭𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤤𞤭𞤣𞥆𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢⹁ 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤢 𞤢𞤪𞤢⹁ 𞤪𞤭𞤺𞥆𞤮𞤪𞤢 𞤱𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤴𞤵𞥅𞤪𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤲𞤮 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤢 𞤳𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤳𞤭𞤼𞤢. 𞤁𞤢𞤪𞤼𞤮𞤪𞤫𞥅 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤲𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤳𞤮 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤭 𞤬𞤢𞤱𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤧𞤭 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤧𞤢𞥄'𞤭𞤸𞤵𞤲 𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤔𞤮𞤥 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤐𞤮𞤣𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤢 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤸𞤫𞤴𞤣𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤮 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲𞤮𞤴𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢 𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤣𞤭𞤤𞥆𞤭𞤲𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮. 𞤑𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞥄. 𞤀𞥄𞤥𞤭𞥅𞤲𞤢! 𞤊𞤭𞥅 𞤏𞤢𞤴𞤲𞤭𞤼𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤑𞤮 𞤫 𞤣𞤮𞤱 𞤦𞤢𞤤𞥆𞤢𞤤 𞤅𞤭𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤮𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤢-𞤬𞤭𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞥅 𞤩𞤢𞤼𞤢𞤳𞤵𞤪𞤵 𞤪𞤢𞤩𞥆𞤭𞤯𞤵𞤲'𞤣𞤵⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤸𞤵𞤥𞤫𞥅 𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤪𞤫. 𞤅𞤵𞤩𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 *𞤄𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤃𞤢𞤪𞤳𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤩𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤲 𞤮𞤲 𞤧𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤸𞤭𞤱𞤪𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤤𞤵𞤲𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤧𞤭𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤳𞤵. 𞤒𞤮 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤩𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱.
TESALONII 1 1 Immorde e an min Puulusa, wondude e Silaasi e Timotee, haa e ngal *moftal wongal Tesalonii, humondirɓe e Alla Baabaajo on e Iisaa Almasiihu Joomi on. Yo moƴƴere e ɓuttu wonan on. Fii Anditangol ɓe Tesalonii ɓen Gomɗinal maɓɓe ngal Meɗen duumii e jarnugol Alla fii mon on fow, e meɗen anditude fii mon on fow e nder torndeeji amen ɗin. Meɗen anditude soono woo yeeso Alla, on Ben men, kuuɗe gomɗinal mon ngal e golle giggol mon ngol e tama'u mo catorɗon e Iisaa Almasiihu Joomi men on. Meɗen andi, yo musiɓɓe ɓe Alla yiɗi, ko on suɓaaɓe, ko fii Kibaaru Moƴƴo mo men woni feɲɲinde on, men addiranaali on mo kongol tun, kono ko wondude e bawgal e *Ruuhu Seniiɗo on e hoolaare mawnde. E hiɗon andi-le no men wondirnoo e mon fii nafa mon. Onon kadi on ɲembii men, on ɲembii Joomi on. Hay e nder tampereeji mon ɗuuɗuɗi ɗin, on jaɓirii daaluyee on weltaare iwrunde e Ruuhu Seniiɗo on. Ko ɗun waɗi, on wonii ɓe gomɗinɓe ɓen Masedonii e Akaaya fow ɲembinta. Ko fii daaluyee Joomiraaɗo on lollirii immorde ka mon, hinaa non e hoore Masedonii e Akaaya tun, kono gomɗinal mon ngal e Alla andike nokkeeli ɗin fow, haa ka tawata hewtaa ka men wowla fii mun. No sifeede fii jaɓɓo ngo men jaɓɓaa ka mon ngon, e ko honno tuubiranɗon Alla, yiltiɗon e ɓaawo sanamuuji fii rewugol Alla Wuuruɗo Goongaajo on, e fii habbagol ka kammuuli on Ɓiɗɗo makko, mo o immintini e hakkunde mayɓe ɓen, ɗun ko Iisaa, on Jattinɗo en tikkere aroyaynde nden.
𞤚𞤉𞤅𞤀𞤂𞤌𞤐𞤋𞥅 𞥑 𞥑 𞤋𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤅𞤭𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤚𞤫𞤧𞤢𞤤𞤮𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤩𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤒𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤀𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫 𞤚𞤫𞤧𞤢𞤤𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤘𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤃𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤭𞥅 𞤫 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤫 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤼𞤮𞤪𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲. 𞤃𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤧𞤮𞥅𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤄𞤫𞤲 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤥𞤮 𞤷𞤢𞤼𞤮𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲. 𞤃𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤭𞤯𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤧𞤵𞤩𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤢𞤣𞥆𞤭𞤪𞤢𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤫 *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫. 𞤉 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭-𞤤𞤫 𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤢𞤬𞤢 𞤥𞤮𞤲. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮𞤲 ɲ𞤫𞤲'𞤦𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤮𞤲 ɲ𞤫𞤲'𞤦𞤭𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤖𞤢𞤴 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤮𞤲 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤫 𞤀𞤳𞤢𞥄𞤴𞤢 𞤬𞤮𞤱 ɲ𞤫𞤲'𞤦𞤭𞤲𞤼𞤢. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤤𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤫 𞤀𞤳𞤢𞥄𞤴𞤢 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤳𞤫 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤫𞥅𞤤𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲. 𞤐𞤮 𞤧𞤭𞤬𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤢𞤩𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤩𞥆𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤼𞤵𞥅𞤦𞤭𞤪𞤢𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤪𞤫𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤏𞤵𞥅𞤪𞤵𞤯𞤮 𞤘𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤦𞥆𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵𞥅𞤤𞤭 𞤮𞤲 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤥𞤮 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤮𞤲 𞤔𞤢𞤼𞥆𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤳𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤢𞤴𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲.
TESALONII 1 2 Fii Golle Puulusa ɗen e hakkunde ɓe Tesalonii ɓen Hiɗon andi onon tigi, yo musiɓɓe, ardu amen ndun ka mon wonaali meerenteeru. Kono ɓawto men tampude, men tampinee e ndee saare wi'eteende Filipii, wano andirɗon non, men ƴetti hoolaare e Alla men on fii feɲɲinangol on Kibaaru Moƴƴo Alla on e nder tippiro mawngo. E hoore ɗun, waajuuji amen ɗin hinaa e palji iwri, maa e anniyeeji bonɗi, maa e ƴoyre, kono ɓay Alla tawii meɗen foddi e halfineede Kibaaru Moƴƴo on, ko ɗun waɗi si men yewtirtaa no welirta yimɓe ɓen, kono ko no welirta Alla, on ndarndotooɗo ɓerɗe amen ɗen. E hoore ɗun, hiɗon andi men ɗayniraali on mantirgol konguɗi, miile kadi ardaaki men, Alla ko seedee e ɗun. E men ɗaɓɓaali kadi yo yimɓe ɓen teddin men, woni onon, woni heddiiɓe ɓen. Hay si men waawayno hollude on mbawdi sabu ko men *sahaabaaɓe *Almasiihu on, men waɗaali ɗun. Kono fewndo men wondi e mon, men holli on newaare, wano neene dankorta ɓiɓɓe mun. E nder giggol ngol men joganii on ngol, meɗen yiɗunoo yeɗugol on Kibaaru Moƴƴo Alla on, kono kadi ngurndan amen ɗan tigi, hakkee ko men yiɗi on. Onon on anditii, yo musiɓɓe, golle amen ɗen e yangi amen kin fewndo men feɲɲinannoo on Kibaaru Moƴƴo Alla on, men gollirno jemma e ɲalorma, fii wota men wonan hay gooto e mon dongal. Ko on seedee, Alla kadi ko seedee, men wonirno e noone laaɓuɗo e no feewiri e no felnoraa telen-ma mon, onon gomɗinɓe ɓen. Hiɗon andi kadi men woniranno kala e mon wano baaba woniranta fayɓe mun. Men waajino on, men wakkilini on, men jeeji on yo on wuurir noone no welirta Alla, on Nodduɗo on ka *laamateeri mun e ka mangu mun. E hino ko men duumori e jarnugol Alla kon: e nder jaɓugol mon daaluyee mo men feɲɲinannoo on on, on jaɓiraano mo wa iwruɗo e neɗɗanke, kono on jaɓirno mo wa daaluyee Alla, no o woniri haqiiqa non, ko on daaluyee woni gollude e mon onon gomɗinɓe ɓen. On ɓanginno ɗun, yo musiɓɓe, e nder ɲembugol mon *mofte Alla wonɗe ka diiwal Yahuuda ɗen, ɗe tawata ko Iisaa Almasiihu on jeyi, ko fii onon kadi on tampuno e juuɗe ɲokondooɓe mon ɓen sifa tampereeji ɗi *Yahuudiyankeeɓe ɓen tampinnoo ɗen mofte ɗin. Ko ɓen wari Iisaa Joomi on, wari annabaaɓe ɓen, cukkii men, ɗun ko ɓen ɓe welataa Alla, wonɓe ayɓe yimɓe ɓen fow. Hiɓe fanni men yewtugol ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen fii wota ɓen dande, ko nii ɓe jokkiri hebbingol junuubaaji maɓɓe ɗin. Kono tikkere Alla nden sakkitori nangugol ɓe. Fii no Puulusa Nuliri Timotee Menen, telen-ma amen yo musiɓɓe, e nder ko men seedunoo e mon kon e nder saa'ihun e ɓandu, kono hinaa e ɓernde, hakkee ko men marnoo faale tiiɗuɗo fii yi'itugol on, men etino fii ɗun fota. Ko ɗun waɗi si men faalano yahude ka mon, tentinii min Puulusa, mi etino ɗun ɓuri nde wootere. Kono Ibuliisa hanni men. E hara hinaa onon woni tama'u amen on e weltaare amen nden e *meetelol darja amen on yeeso Iisaa Joomi men on ɲande ardu makko ndun? Hiiyii, ko onon woni darja amen on e weltaare amen nden!
𞤚𞤉𞤅𞤀𞤂𞤌𞤐𞤋𞥅 𞥑 𞥒 𞤊𞤭𞥅 𞤘𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫 𞤚𞤫𞤧𞤢𞤤𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤖𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤢𞤪𞤣𞤵 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫𞤲𞤼𞤫𞥅𞤪𞤵. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤲𞤫𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤊𞤭𞤤𞤭𞤨𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞤪𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤺𞤮. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤨𞤢𞤤𞤶𞤭 𞤭𞤱𞤪𞤭⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤭⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤫 𞤰𞤮𞤴𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤢𞤴 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤫 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤼𞤢𞥄 𞤲𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤲𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤫𞤲. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭⹁ 𞤥𞤭𞥅𞤤𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤢𞤪𞤣𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅 𞤫 𞤯𞤵𞤲. 𞤉 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤴𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤮𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤫𞤣𞥆𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤖𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤲'𞤦𞤢𞤱𞤣𞤭 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤯𞤵𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤱𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤫𞥅𞤲𞤫 𞤣𞤢𞤲𞤳𞤮𞤪𞤼𞤢 𞤩𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤵𞤲. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤴𞤫𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤮𞤲. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤴𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤭𞤲 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤮𞤲 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤲𞤮 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢 𞤫 ɲ𞤢𞤤𞤮𞤪𞤥𞤢⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤣𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤮𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤲𞤮 𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤲𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤲𞤮 𞤬𞤫𞤤𞤲𞤮𞤪𞤢𞥄 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤖𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤢𞤲𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤢𞤲𞤼𞤢 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤲. 𞤃𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤭𞤲𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤲𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤐𞤮𞤣𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤢 *𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤫 𞤳𞤢 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤥𞤵𞤲. 𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤮𞤪𞤭 𞤫 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮𞤲: 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤢𞤩𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤥𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤮𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤭𞤪𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤥𞤮 𞤱𞤢 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤭𞤪𞤲𞤮 𞤥𞤮 𞤱𞤢 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤲𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤌𞤲 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞥆𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 ɲ𞤫𞤲'𞤦𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤲 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤫 𞤳𞤢 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤶𞤫𞤴𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤵𞤲𞤮 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 ɲ𞤮𞤳𞤮𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤭𞤬𞤢 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 *𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤯𞤫𞤲 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤯𞤭𞤲. 𞤑𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤪𞤭 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤪𞤭 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤷𞤵𞤳𞥆𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤱𞤫𞤤𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤖𞤭𞤩𞤫 𞤬𞤢𞤲𞥆𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤸𞤫𞤦𞥆𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤭𞤳𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤭 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤐𞤵𞤤𞤭𞤪𞤭 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅 𞤃𞤫𞤲𞤫𞤲⹁ 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤧𞤢𞥄'𞤭𞤸𞤵𞤲 𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤭'𞤭𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤫𞤼𞤭𞤲𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤼𞤢. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞤲𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤲 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤥𞤭 𞤫𞤼𞤭𞤲𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤸𞤢𞤲𞥆𞤭 𞤥𞤫𞤲. 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤫 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 *𞤥𞤫𞥅𞤼𞤫𞤤𞤮𞤤 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤢 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵𞤲؟ 𞤖𞤭𞥅𞤴𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤢 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤫 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲!
TESALONII 1 3 Ko ɗun waɗi si men wawtaano hande kadi habbagol ko ɓuri nii, men tawi no ɓurani men ka men wona menen tun ka saare Atiina, men imminana on oo musiɗɗo amen inneteeɗo Timotee, on wondiɗɗo amen e nder golle Alla ɗen e hoore feɲɲingol Kibaaru Moƴƴo *Almasiihu on. Men fawi mo tiiɗingol on e wakkilingol on ka gomɗinal mon, fii wota hay gooto dilline e nder tampereeji fewndiiɗi ɗin. Ko fii onon tigi hiɗon andi ko ɗun muuyanaɗen. Fewndo ko men wonnoo takko mon, men wowlanayno on wonde en heɓay satteendeeji, ko ɗun woni ko hewti, hiɗon andi. Ko ɗun waɗi, ɓay mi waawataano habbaade hande kadi, mi imminii Timotee fii humpitagol gomɗinal mon ngal, miɗo hulunoo wota taw no gasa hara jarribotooɗo on faljinii on, tawa golle amen ɗen wonii meere. Awa Timotee ko e hewtitude woni ka amen iwrude ka mon, o addoranii men kibaaru moƴƴo fii gomɗinal mon ngal e giggol mon ngol. O innii men, tigi-tigi on, hiɗon joganii men maande moƴƴere, awa kadi hiɗon himmani yi'ugol men, wano men himmirani yi'ugol on non. E hoore ɗun, e nder satteende amen nden fow e tampere amen nden, yo musiɓɓe, men wakkilinaama sabu gomɗinal mon ngal. Jooni non hiɗen wuuri, ko fii hiɗon tabiti few e Joomiraaɗo on. E hara ko honno men waawata jarnirde Alla fii mon, fii ndee weltaare nde weltinɗon men yeeso makko fow? Ko ɗun waɗi, jemma e ɲalorma meɗen toraade mo e nder tentingol fii yo o newnan men yi'itugol on, timmintina ko ŋakki e gomɗinal mon ngal kon. Yo Alla Ben men on tigi, e Iisaa Joomi men on, udditan men laawol haa ka mon. Awa kadi yo Joomiraaɗo on hebbin giggol hakkundeeji mon haa feƴƴita, e telen-ma yimɓe ɓen fow, hara kadi ko sifa giggol ngol men joganii on ngol. Yo o tabintinir nii ɓerɗe mon ɗen fii no woniron laaɓuɓe e ɓe felnaaki yeeso Alla Baabaajo men on, ka ɲalaande nde Iisaa Joomi men on aroyta e mun wondude e laaɓuɓe mun ɓen fow.
𞤚𞤉𞤅𞤀𞤂𞤌𞤐𞤋𞥅 𞥑 𞥓 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤱𞤼𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤢𞤦𞥆𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤲𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤼𞤵𞤲 𞤳𞤢 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤀𞤼𞤭𞥅𞤲𞤢⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤮𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤭𞤲𞥆𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅⹁ 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤃𞤫𞤲 𞤬𞤢𞤱𞤭 𞤥𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤫 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤣𞤭𞤤𞥆𞤭𞤲𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤭𞥅𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤵𞥅𞤴𞤢𞤲𞤢𞤯𞤫𞤲. 𞤊𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤼𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤲𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤢𞤴 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤦𞥆𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤥𞤭 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤵𞤥𞤨𞤭𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤸𞤵𞤤𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤼𞤢𞤱 𞤲𞤮 𞤺𞤢𞤧𞤢 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤶𞤢𞤪𞥆𞤭𞤦𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤢𞤤𞤶𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤢 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫. 𞤀𞤱𞤢 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤫 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤢 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤢𞤣𞥆𞤮𞤪𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤. 𞤌 𞤭𞤲𞥆𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤼𞤭𞤺𞤭-𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤴𞤭'𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤴𞤭'𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤭 𞤬𞤫𞤱 𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤭𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤬𞤮𞤱؟ 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢 𞤫 ɲ𞤢𞤤𞤮𞤪𞤥𞤢 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤼𞤮𞤪𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤥𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤼𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤭'𞤭𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢 𞤳𞤮 𞤽𞤢𞤳𞥆𞤭 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤮𞤲. 𞤒𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤄𞤫𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤴𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤦𞥆𞤭𞤲 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤼𞤢⹁ 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤧𞤭𞤬𞤢 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤. 𞤒𞤮 𞤮 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪 𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤩𞤫 𞤫 𞤩𞤫 𞤬𞤫𞤤𞤲𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤢 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤼𞤢 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱.
TESALONII 1 4 Fii Wuurirgol no Welirta Alla Ka rawnoode, yo musiɓɓe, on andirii men ko honno gasirton wonirde fii no weliron Alla, e hin-le ko non wonirɗon. Jooni men torike on, men jeejii, sabu humondiral men e Iisaa Joomi on, ɓeydee yaarude yeeso soono woo e ɗen baŋŋe. Ko fii hiɗon andi janndeeji ɗi men janni on ɗin immorde e Iisaa Joomi on. Ko Alla faalaa ko yo on laato laaɓuɓe, e fii yo on woɗɗito jinaa, e yo mo kala e mon waawu jogitaade ɓandu mun ndun e nder laaɓal e teddungal, e ɓaawo accugol faaleeji wonkii foola ɗun, wano ɓe gomɗinaa andaa Alla ɓen gerdata non. E telen-ma ɗun, wota hay gooto bonnu musiɗɗo mun maa huutora mo ƴoyre, ko fii Joomiraaɗo on yoɓay sifa ɗin noone ellaaji fow. Hari men wowlaniino on ɗun, men hajike on e ɗun. Ko fii Alla noddiraali en wuurirgol angal laaɓal, kono ko wuurirgol laaɓal. Ko ɗun waɗi, on bugitiiɗo ngal gandal, haray hinaa neɗɗo o bugitii, kono ko Alla, on Yeɗuɗo on *Ruuhu mun Seniiɗo on. E telen-ma giggol siɗɗankaaku musiɓɓe gomɗinɓe ɓen, on hatonjinaa e windaneede fii ɗun, ko fii Alla tigi wawnii on yiɗindirgol. Ko ɗun kadi wonɗon waɗude e fee musiɓɓe men ɓen fow e nder Masedonii no didori, kono men wakkilinii on, yo musiɓɓe, ɓeydugol kadi. Himmanon wuurirgol ɓuttu, jokkon haajuuji mon ɗin tigi, golliron juuɗe mon ɗen, wano men yamiriri on non. Ɗun ko fii no woniron feewuɓe e telen-ma ɓe gomɗinaa ɓen, hara on wonataa dongal hay gooto. Fii Artugol Iisaa Men faalaaka, yo musiɓɓe, yo on ronku andude fii mayɓe ɓen, fii wota on heɓu sokola, wano ɓeya ɓe alaa tama'u ɓen. Ko ɗun waɗi, ɓay hiɗen gomɗini Iisaa maayii, awa kadi o immintinaama, hiɗen gomɗini kadi Alla artiray maayuɓe no gomɗini Iisaa ɓen wondude e makko. Awa e hino ko men wi'ata on, ɗun non ko e kongol Joomi on iwri: enen wurɓe ɓen, luttituɓe haa ɲande ardu Joomi on, en adotaako mayɓe ɓen artireede. Ko fii, Joomi on tigi iwray ka kammu, tippoda e yamiroore ewnaande e hawa malaa'ikaajo mawɗo e hito *liital Alla ngal. Onsay ko maayuɓe no gomɗini *Almasiihu on ɓen adetee immintineede. Ɓawto ɗun, enen wurɓe luttitayɓe ɓen, en ƴettidete e maɓɓe ka nder duule, fii fottoygol e Joomi on ka weeyo. Onsay en wonday e Joomi on haa poomaa. Awa wakkilindiree rewrude e ɗii konguɗi.
𞤚𞤉𞤅𞤀𞤂𞤌𞤐𞤋𞥅 𞥑 𞥔 𞤊𞤭𞥅 𞤏𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤲𞤮 𞤏𞤫𞤤𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤑𞤢 𞤪𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤺𞤢𞤧𞤭𞤪𞤼𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤫 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤳𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤮𞤪𞤭𞤳𞤫 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤫𞥅𞤶𞤭𞥅⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤫𞥅 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤧𞤮𞥅𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅 𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤽𞥆𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤭 𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤭𞤼𞤮 𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤫 𞤴𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤵 𞤶𞤮𞤺𞤭𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞤤 𞤫 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤢𞤷𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅 𞤬𞤮𞥅𞤤𞤢 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤺𞤫𞤪𞤣𞤢𞤼𞤢 𞤲𞤮𞤲. 𞤉 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤵 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤵𞤲 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤢 𞤥𞤮 𞤰𞤮𞤴𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤮𞤩𞤢𞤴 𞤧𞤭𞤬𞤢 𞤯𞤭𞤲 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤫𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤬𞤮𞤱. 𞤖𞤢𞤪𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤲𞤭𞥅𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤶𞤭𞤳𞤫 𞤮𞤲 𞤫 𞤯𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤫𞤲 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞤤⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤮𞤲 𞤦𞤵𞤺𞤭𞤼𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤮 𞤦𞤵𞤺𞤭𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤒𞤫𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲 *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤵𞤲 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤉 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤧𞤭𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤼𞤮𞤲'𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤱𞤢𞤱𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤬𞤫𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤣𞤭𞤣𞤮𞤪𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤖𞤭𞤥𞥆𞤢𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵⹁ 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭𞤪𞤭 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲. 𞤍𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤩𞤫 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤣𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮. 𞤊𞤭𞥅 𞤀𞤪𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤃𞤫𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤳𞤢⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤪𞤮𞤲𞤳𞤵 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤵 𞤧𞤮𞤳𞤮𞤤𞤢⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤩𞤫𞤴𞤢 𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤩𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭𞥅⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤢𞤪𞤼𞤭𞤪𞤢𞤴 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤵𞤩𞤫 𞤲𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤀𞤱𞤢 𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤭'𞤢𞤼𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤫 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤭𞤱𞤪𞤭: 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤱𞤵𞤪𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤤𞤵𞤼𞥆𞤭𞤼𞤵𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤫𞤲 𞤢𞤣𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤢𞤪𞤼𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤭𞤱𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵⹁ 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤮𞤣𞤢 𞤫 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤫𞤱𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞤱𞤢 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤫 𞤸𞤭𞤼𞤮 *𞤤𞤭𞥅𞤼𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤵𞤩𞤫 𞤲𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤢𞤣𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤱𞤵𞤪𞤩𞤫 𞤤𞤵𞤼𞥆𞤭𞤼𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤫𞤲 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭𞤣𞤫𞤼𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤵𞥅𞤤𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤮𞤼𞥆𞤮𞤴𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤱𞤫𞥅𞤴𞤮. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤢𞤴 𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞥄. 𞤀𞤱𞤢 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤪𞤫𞤱𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤯𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭.
TESALONII 1 5 Fii ɲalaaɗe ɗen e saa'iiji ɗin, on hatonjinaa e windaneede fii ɗun, yo musiɓɓe. Ko fii onon tigi hiɗon andi few ɲalaande Joomi on arday wa nde ngujjo no ara jemma. Nde yimɓe wi'i: «Ɓuttu ngun tabitii, tawa kadi masiibo alaa!», ko onsay halakuyee on arata heɲa, yana e maɓɓe wa nde ŋata fiɗi debbo reeduujo, hara ɓe daɗataa-le few. Kono onon, yo musiɓɓe, on alaa e nder niwre nden haa ka nden ɲalaande juhira on wa ngujjo. On fow ko on ɓiɓɓe ndaygu ngun e ɓiɓɓe ɲalorma on. Hinaa en ɓe jemma on maa niwre nden. Awa, wota en ɗaanor wa ɓeya, kono wattanen yiila, wonen hakkilanɓe. Ɗaanotooɓe ɓen ɗaanoto jemma, mandilooɓe ɓen ko jemma mandilirta. Kono enen yimɓe ɲalorma ɓen, wonen hakkilanɓe, ɓornoɗen hiwitorgo gomɗinal ngal e giggol ngol, hippoɗen kunnawal tama'u kisiyee on. Ko fii Alla muuyanaali en tikkere makko nden, kono ko fii no heɓiren kisiyee rewrude e Iisaa Almasiihu Joomi men on, on mayɗo fii men, fii, woni hiɗen ɗaanii, woni en ɗaanaaki, no wuuridiren e makko. Awa, wakkilindiree, tiiɗindiron, wano wonɗon warrude non fewndo ɗoo. Fii Yamirooje Sakkitore ɗen e Salminaango ngon Men torike on, yo musiɓɓe, anditanee wonɓe gollude hakkunde mon ɓen, ɓen ɓe Joomiraaɗo on suɓii ko ardoo on, hajoo on. Joganoɗon ɓe teddungal tiiɗungal e giggol, sabu kuuɗe maɓɓe ɗen. Yo ɓuttu wonu hakkunde mon. Men yamirii on, yo musiɓɓe, hajee puyɓe ɓen, wakkilinon aamituɓe ɓen, wallitoɗon lo'uɓe ɓen, wonon muɲɲiiɓe e fee wonɗo woo. Wattanon yiila fii wota hay gooto yoɓir bone bone, kono waɗee soono woo ko moƴƴi, woni non ko e hakkunde mon, woni e telen-ma wonɗo woo. Wonee saa'i kala weltiiɓe, duumoɗon e toragol, jarnee Alla e fee kala ko woni, ko fii ko ɗun woni faale Alla on fii mon, onon ɓee humondirɓe e Iisaa Almasiihu on. Wota on faaɗinan Ruuhu Allaahu on. Wota on hayfin konguɗi ɗi Alla longini gomɗinɓe ɓen, kono taskee kala huunde, jogitoɗon ko moƴƴi kon. Reenoɗon e bone, noone woo no o wa'i. Yo Alla Jom Ɓuttu on waɗu on yimɓe makko ko timmi, e yo o reenu on e baŋŋeeji ɗin fow, ɗun ko ruuhu mon on e wonkii mon kin e ɓandu mon ndun, fii wota on wonu felniiɓe ɲande ardu Iisaa Almasiihu Joomi men on. Ko fii on Nodduɗo on ko Sella-Findeejo, awa kadi ko on woni Timminoyoowo ɗun fow. Musiɓɓe, awa toranee men menen kadi. Salminiree musiɓɓe ɓen fow hirbondiral laaɓungal. Mi torike on e innde Joomi on: yo musiɓɓe ɓen fow jangu nduu ɓatakuru. Yo moƴƴere Iisaa Almasiihu Joomi men on wonu e mon.
𞤚𞤉𞤅𞤀𞤂𞤌𞤐𞤋𞥅 𞥑 𞥕 𞤊𞤭𞥅 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤧𞤢𞥄'𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤼𞤮𞤲'𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤬𞤫𞤱 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤣𞤢𞤴 𞤱𞤢 𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞤶𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤢𞤪𞤢 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢. 𞤐'𞤁𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭: «𞤇𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤦𞤮 𞤢𞤤𞤢𞥄!»⹁ 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤸𞤢𞤤𞤢𞤳𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤢𞤼𞤢 𞤸𞤫ɲ𞤢⹁ 𞤴𞤢𞤲𞤢 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤱𞤢 𞤲'𞤣𞤫 𞤽𞤢𞤼𞤢 𞤬𞤭𞤯𞤭 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤪𞤫𞥅𞤣𞤵𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤩𞤫 𞤣𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢𞥄-𞤤𞤫 𞤬𞤫𞤱. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤮𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲𞤭𞤱𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤶𞤵𞤸𞤭𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞤶𞥆𞤮. 𞤌𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤩𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤫 𞤩𞤭𞤩𞥆𞤫 ɲ𞤢𞤤𞤮𞤪𞤥𞤢 𞤮𞤲. 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞥄 𞤲𞤭𞤱𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤫𞤲 𞤯𞤢𞥄𞤲𞤮𞤪 𞤱𞤢 𞤩𞤫𞤴𞤢⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤢𞤲𞤫𞤲 𞤴𞤭𞥅𞤤𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞤲𞤩𞤫. 𞤍𞤢𞥄𞤲𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤯𞤢𞥄𞤲𞤮𞤼𞤮 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢⹁ 𞤥𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢 𞤥𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤤𞤭𞤪𞤼𞤢. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 ɲ𞤢𞤤𞤮𞤪𞤥𞤢 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞤲𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤮𞤪𞤲𞤮𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤭𞤱𞤭𞤼𞤮𞤪𞤺𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤸𞤭𞤨𞥆𞤮𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤵𞤲𞥆𞤢𞤱𞤢𞤤 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤵𞥅𞤴𞤢𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤳𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤫𞤲 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤪𞤫𞤱𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤴𞤯𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤯𞤢𞥄𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫𞤲 𞤯𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄𞤳𞤭⹁ 𞤲𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤣𞤭𞤪𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅⹁ 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤪𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤲𞤮𞤲 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤯𞤮𞥅. 𞤊𞤭𞥅 𞤒𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤅𞤢𞤳𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤅𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤃𞤫𞤲 𞤼𞤮𞤪𞤭𞤳𞤫 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤧𞤵𞤩𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤢𞤪𞤣𞤮𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤶𞤮𞥅 𞤮𞤲. 𞤔𞤮𞤺𞤢𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲. 𞤒𞤮 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤃𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤶𞤫𞥅 𞤨𞤵𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤮𞤲 𞤢𞥄𞤥𞤭𞤼𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤼𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤤𞤮'𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤵ɲɲ𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤬𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤱𞤮𞥅. 𞤏𞤢𞤼𞥆𞤢𞤲𞤮𞤲 𞤴𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤴𞤮𞤩𞤭𞤪 𞤦𞤮𞤲𞤫 𞤦𞤮𞤲𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤫𞥅 𞤧𞤮𞥅𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤱𞤮𞥅. 𞤏𞤮𞤲𞤫𞥅 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤬𞤫𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤩𞤫 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤯𞤭𞤲𞤢𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤴𞤬𞤭𞤲 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤯𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤧𞤳𞤫𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤶𞤮𞤺𞤭𞤼𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤳𞤮𞤲. 𞤈𞤫𞥅𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤦𞤮𞤲𞤫⹁ 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤱𞤮𞥅 𞤲𞤮 𞤮 𞤱𞤢'𞤭. 𞤒𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤔𞤮𞤥 𞤇𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵 𞤮𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭⹁ 𞤫 𞤴𞤮 𞤮 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤵 𞤮𞤲 𞤫 𞤦𞤢𞤽𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤭𞤲 𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤬𞤫𞤤𞤲𞤭𞥅𞤩𞤫 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤵 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤐𞤮𞤣𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤅𞤫𞤤𞥆𞤢-𞤊𞤭𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤚𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤮𞤴𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤃𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤅𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤭𞤪𞤦𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤃𞤭 𞤼𞤮𞤪𞤭𞤳𞤫 𞤮𞤲 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲: 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞥅 𞤩𞤢𞤼𞤢𞤳𞤵𞤪𞤵. 𞤒𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤫 𞤥𞤮𞤲.
TIMOTEE 1 1 Immorde e an min Puulusa, mo Alla, on Danduɗo en, e Iisaa Almasiihu, on wonɗo tama'u men, yamiri wonugol *sahaabaajo Iisaa Almasiihu on. Mi salminii ma yo Timotee, an oo ɓiɗɗo an e nder gomɗinal. Yo Alla Baabaajo on e Iisaa Almasiihu Joomi men on yeɗe moƴƴere e yurmeende e ɓuttu. Fii Reenagol e Jandeeji Fenaandeeji Wano mi wakkilinirno-maa non wonugol Efeesi ɗon, fewndo ko mi fokkiti Masedonii, fii yo a yamir woɓɓe goo wota ɓe jannu janndeeji goo, e wota ɓe cato e tindi mehi e lasilankaaku ngu lannataa, ko memminta yeddondire, hara hinaa waɗugol golle Alla ɗen e nder gomɗinal. Ko woni faandaare ndee yamiroore, ko yiɗirgol ɓernde laaɓunde e fondo moƴƴo e gomɗinal ngal aldaa e faasiqankaaku. Woɓɓe ɓen sortii e ɗen pehe, ukkii e haalaaji mehi, hara hiɓe faalaa wonude jannooɓe fii Sariya on, e hin-le ɓe faamanaa hay ko ɓe woni wi'ude kon, e ko ɓe woni tentinde fii mun kon. Hiɗen andi tigi wonde Sariya on no moƴƴi, kono ko e hoore jogitorgol mo no haaniri. Awa kadi anden Sariya on waɗiraaka fii feewuɓe ɓen, kono ko fii bonɓe ɓen e dartiiɓe ɓen e heeferɓe ɓen e junuubankeeɓe ɓen e ɓe rewataa Alla ɓen e hayfinooɓe fii Alla ɓen e warooɓe ben mun e yumma mun ɓen e ittooɓe ko'e ɓen e jeenooɓe ɓen e worɓe jinooɓe worɓe e yeeyooɓe yimɓe e fenooɓe e woondooɓe fenaande ɓen e kala waɗooɓe kuuɗe woopondirɗe e jannde haqiiqaare nden. Ndee jannde no yaadi e Kibaaru Moƴƴo mo o halfinimmi on, on ɓanginɗo mangural Alla moƴƴo on. Fii Moƴƴere nde Alla Yeɗi Puulusa nden Mi jarnii on yeɗɗinɗo lan, ɗun ko Iisaa Almasiihu Joomi men on, jogitorɗo lan wa holniiɗo, toɗɗii mi e ɗee golle makko, min oo hoynaynooɗo, cukkotonooɗo, yennaynooɗo. Kono mi yurminaa, ko fii ko mi wonnoo warrude ɗun, ko angal gandal e angal gomɗinal. Joomiraaɗo on yeɗii lan moƴƴere no yaajiri, wondude e gomɗinal e giggol ko woni e Iisaa Almasiihu on kon. Ngol kongol ɗoo ko haqiiqawol, hingol handi e jaɓeede few, ngol-le e hino ngol: Iisaa Almasiihu on ko ardi ka aduna ko dandugol junuubanke'en. Min non ko mi ɓurɗo bonde e ɓen. Kono mi yurminaa, fii no Iisaa Almasiihu on ɓanginira e an, min oo ɓurɗo bonde, yondinaare makko nden fow, fii no mi wonira misal e gomɗinoyooɓe e makko ɓen, ɓe heɓa *ngurndan poomayankejan. Teddungal e mangu wonanii Lanɗo poomayankeejo, mo maayataa, mo yi'otaako, Alla bajjo, haa poomaa. Aamiina! Ndee yamiroore nde mi yamir-maa, yo Timotee ɓiɗɗo an, wano *hiitoraa fii maa non, ko yo a tippir tippiro moƴƴo ngon e nder gomɗinal wondude e ɓernde laaɓunde. Nden ɓernde laaɓunde non woɓɓe ɓen tertike nde, haa ka tawata gomɗinal maɓɓe ngal yoolike. No tawaa e ɓen Himenee e Aleksander, ɓen ɓe mi accidi e Ibuliisa fii jannugol ɓe wota ɓe hoynu Alla.
𞤚𞤋𞤃𞤌𞤚𞤉𞥅 𞥑 𞥑 𞤋𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤁𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤮 𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤃𞤭 𞤧𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤢 𞤴𞤮 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅⹁ 𞤢𞤲 𞤮𞥅 𞤩𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤. 𞤒𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤴𞤵𞤪𞤥𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵. 𞤊𞤭𞥅 𞤈𞤫𞥅𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤔𞤢𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤊𞤫𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤏𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭𞤪𞤲𞤮-𞤥𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤬𞤮𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤢 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤺𞤮𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤩𞤫 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤵 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤫 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤩𞤫 𞤷𞤢𞤼𞤮 𞤫 𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤫𞤸𞤭 𞤫 𞤤𞤢𞤧𞤭𞤤𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤲'𞤺𞤵 𞤤𞤢𞤲𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤢 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤬𞤮𞤲'𞤣𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤧𞤭𞤹𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤳𞤵. 𞤏𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤮𞤪𞤼𞤭𞥅 𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤨𞤫𞤸𞤫⹁ 𞤵𞤳𞥆𞤭𞥅 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤫𞤸𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤭'𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤼𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲 𞤳𞤮𞤲. 𞤖𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤶𞤮𞤺𞤭𞤼𞤮𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭𞤪𞤭. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤦𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤫𞥅𞤬𞤫𞤪𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤩𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞤴𞤬𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤱𞤢𞤪𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤦𞤫𞤲 𞤥𞤵𞤲 𞤫 𞤴𞤵𞤥𞥆𞤢 𞤥𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤭𞤼𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤮'𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤶𞤫𞥅𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤶𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤴𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤫 𞤬𞤫𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤬𞤫𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤨𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤫 𞤫 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤐'𞤁𞤫𞥅 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤲𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤫 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤮 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤒𞤫𞤯𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤃𞤭 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤯𞥆𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤤𞤢𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤶𞤮𞤺𞤭𞤼𞤮𞤪𞤯𞤮 𞤤𞤢𞤲 𞤱𞤢 𞤸𞤮𞤤𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤼𞤮𞤯𞥆𞤭𞥅 𞤥𞤭 𞤫 𞤯𞤫𞥅 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤮𞥅 𞤸𞤮𞤴𞤲𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤷𞤵𞤳𞥆𞤮𞤼𞤮𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤴𞤫𞤲𞥆𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤵𞤪𞤥𞤭𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤱𞤢𞤪𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤 𞤫 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤. 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤯𞤭𞥅 𞤤𞤢𞤲 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤲𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤶𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲. 𞤐'𞤘𞤮𞤤 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤯𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢𞤱𞤮𞤤⹁ 𞤸𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤶𞤢𞤩𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤬𞤫𞤱⹁ 𞤲'𞤺𞤮𞤤-𞤤𞤫 𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤤: 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤢𞤪𞤣𞤭 𞤳𞤢 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤳𞤮 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞤲𞤳𞤫'𞤫𞤲. 𞤃𞤭𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤩𞤵𞤪𞤯𞤮 𞤦𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤵𞤪𞤥𞤭𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤮𞥅 𞤩𞤵𞤪𞤯𞤮 𞤦𞤮𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤴𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤥𞤭𞤧𞤢𞤤 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤮𞤴𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤢 *𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞤶𞤢𞤲. 𞤚𞤫𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤂𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤥𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤥𞤮 𞤴𞤭'𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤦𞤢𞤶𞥆𞤮⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞥄. 𞤀𞥄𞤥𞤭𞥅𞤲𞤢! 𞤐'𞤁𞤫𞥅 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪-𞤥𞤢𞥄⹁ 𞤴𞤮 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅 𞤩𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 *𞤸𞤭𞥅𞤼𞤮𞤪𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤴𞤮 𞤢 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞤪 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞤪𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤲'𞤣𞤫. 𞤐'𞤁𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤼𞤫𞤪𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤴𞤮𞥅𞤤𞤭𞤳𞤫. 𞤐𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤢𞥄 𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤖𞤭𞤥𞤫𞤲𞤫𞥅 𞤫 𞤀𞤤𞤫𞤳𞤧𞤢𞤲'𞤣𞤫𞤪⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤥𞤭 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤣𞤭 𞤫 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤩𞤫 𞤸𞤮𞤴𞤲𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢.
TIMOTEE 1 2 Fii Dewal e Toraare Alla Ko adii kon taho, miɗo torii yo en landano yimɓe ɓen fow ballal Alla, waɗanen ɓe torndeeji e du'aaji e yettooje Alla, waɗanen ɗun kadi lamɓe e kala yeesooɓe, fii no wuuriren ngurndan newiiɗan e ɓuttuɗan wano Alla faaliraa non e hoore teddungal. Ko ɗun woni ko moƴƴi, ko welata Alla, Danduɗo en on, on Yiɗuɗo yo yimɓe ɓen fow dande, ɓe ara e andugol goonga on. Ko fii ko Alla gooto woodi, no woodi kadi moƴƴintinoowo gooto hakkunde makko e yimɓe ɓen, ɗun ko oo neɗɗo wi'eteeɗo Iisaa Almasiihu, on sakkiiɗo hoore mun fii sottugol fow, ɗun ko seedee waɗaaɗo e saa'i toɗɗaaɗo on. Ko fii feɲɲingol on seedee waɗi si mi waɗiraa waajotooɗo e yottinoowo, (mi wowlay goonga, mi fenataa), fii ko janna ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen ko woni gomɗinal goongawal ngal kon. Miɗo yiɗi kadi yo worɓe ɓen toro Alla ka woni woo, e hoore townugol juuɗe laaɓuɗe e ɓaawo tikkere e yeddondiral. Rewɓe ɓen kadi wano non, ɓe ɓornora no haaniri, hara hinaa no maniree e no hawnori, hara ɓe ukkaaki e morɗi hawniiɗi e cuɗorgol kaŋŋe e koɗe hittuɗe, maa conci satta-cogguuji, kono ko waɗugol kuuɗe moƴƴe, hara ko yaaduɗe e kuuɗe rewɓe qirritiiɓe rewugol Alla. Awa kadi yo debbo jangu e nder deeƴere e yankinaare timmunde. Mi yamiraali non debbo jannugol, maa laamagol gorko, kono ko yo o deeƴu. Ko fii ko *Aadama adaa tageede, si *Hawaa hikki ɗon. Awa kadi wonaa Aadama ɗaynanoo, kono ko debbo on ɗaynanoo, o bonni yamiroore Alla nden. Kono fow e mun, debbo dandirte jiidi mun ndin si o duumike e nder gomɗinal ngal e giggol e laaɓal no haaniri.
𞤚𞤋𞤃𞤌𞤚𞤉𞥅 𞥑 𞥒 𞤊𞤭𞥅 𞤁𞤫𞤱𞤢𞤤 𞤫 𞤚𞤮𞤪𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤑𞤮 𞤢𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤸𞤮⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤫𞤲 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤦𞤢𞤤𞥆𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤫 𞤣𞤵'𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤫 𞤴𞤫𞤼𞥆𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤫𞤲 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤤𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤲𞤫𞤱𞤭𞥅𞤯𞤢𞤲 𞤫 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵𞤯𞤢𞤲 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤢𞤼𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤁𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤮 𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤒𞤭𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤴𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤪𞤢 𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭⹁ 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞥅 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤮𞤲 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤮𞤼𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤫 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤼𞤮𞤯𞥆𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤫 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮⹁ (𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢⹁ 𞤥𞤭 𞤬𞤫𞤲𞤢𞤼𞤢𞥄)⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤢 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤮𞤲. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤴𞤮 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤼𞤮𞤪𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤼𞤮𞤱𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤯𞤫 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤼𞤭𞤳𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤. 𞤈𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤩𞤮𞤪𞤲𞤮𞤪𞤢 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤲𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤫 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤱𞤲𞤮𞤪𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤩𞤫 𞤵𞤳𞥆𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤫 𞤥𞤮𞤪𞤯𞤭 𞤸𞤢𞤱𞤲𞤭𞥅𞤯𞤭 𞤫 𞤷𞤵𞤯𞤮𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞤽𞥆𞤫 𞤫 𞤳𞤮𞤯𞤫 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤵𞤯𞤫⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤷𞤮𞤲𞤷𞤭 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤢-𞤷𞤮𞤺𞥆𞤵𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤵𞤯𞤫 𞤫 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤹𞤭𞤪𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤴𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤫𞥅𞤰𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫. 𞤃𞤭 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤴𞤮 𞤮 𞤣𞤫𞥅𞤰𞤵. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 *𞤀𞥄𞤣𞤢𞤥𞤢 𞤢𞤣𞤢𞥄 𞤼𞤢𞤺𞤫𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤧𞤭 *𞤖𞤢𞤱𞤢𞥄 𞤸𞤭𞤳𞥆𞤭 𞤯𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤀𞥄𞤣𞤢𞤥𞤢 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤢𞤲𞤮𞥅⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤢𞤲𞤮𞥅⹁ 𞤮 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤭 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤫 𞤶𞤭𞥅𞤣𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤧𞤭 𞤮 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤭𞤳𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞤤 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭𞤪𞤭.
TIMOTEE 1 3 Fii no Ardotooɓe e Wallitotooɓe Moftal ngal Haani Wonirde No wi'aa: on mo no yelii wonugol yeesoojo ka *moftal Alla, haray ontigi ko huunde moƴƴere woni ko faalaa. Ngol kongol ko haqiiqawol. Kono fow e mun yo taw ardotooɗo on ko neɗɗo mo felnaaki, hara ko yondinorɗo debbo gooto, waawuɗo hoore mun, hara wonaa uɓɓitoowo, hara ko o teddintooɗo, wernoowo hoɓɓe, waawuɗo jannude, hara hinaa yaroowo mandila, hinaa ɲaaɗuɗo, kono hara ko o newiiɗo, hara hinaa yeddondirteeɗo, hara ko mo haajaaka e ngaluuji aduna, hara ko ardotooɗo moƴƴa ɓeynguure mun nden tigi, e ne'uɗo fayɓe mun ɓen, hara hiɓe yankinanii mo e nder teddungal timmungal. Ko fii si goɗɗo waawataa ardaade ɓeynguure mun nden tigi, haray ko honno ontigi waawata dankorde moftal Alla ngal? Yo taw wonaa gomɗinɗo kesun, fii wota o heewu townitaare, haa o yana e ɲaawoore nde Ibuliisa ɲaawaa nden. Bee o heɓira ɓe gomɗinaa ɓen kadi seeditoore moƴƴere, fii wota o heɓu feloore, o yana e pircol Ibuliisa. Wallitotooɓe moftal ngal ɓen kadi wano non, hiɓe haani wonude tedduɓe, woɗɗitiiɓe faasiqiyaagal e njaram feƴƴituɗan e ɗaɓɓirgol miile. Hiɓe haani humaade e goonga lugguɗo gomɗinal ngal e nder ɓernde laaɓunde. Kamɓe kadi non hiɓe haanaa ndarndeede taho, onsay non si tawii hay huunde alaa ko ɓe feliree, ɓe waɗa non ɗen golle. Rewɓe ɓen kadi wano non, yo ɓe wonu tedduɓe, hara ɓe wonaali ɲo'ooɓe, ɓe wona waawuɓe hoore maɓɓe e sella-findeeɓe e kala huunde. Wallitotooɗo on no haani tawde ko yondinorɗo debbo gooto, e ne'irɗo ɓiɓɓe mun ɓen e ɓeynguure mun nden no moƴƴiri. Ko fii kala wallitotooɗo, golluɗo ɗen golle no moƴƴiri, heɓoyay teddungal tiiɗungal e hoolaare mawnde ka gomɗingol makko Iisaa Almasiihu on. Mi windanii ma ɗunɗoo e hoore tanƴinagol mi yahay ka maa ko neeɓaa. Kono si mi aru e tongaade, ɗun a anday ko honno haanuɗaa wuurirde ka suudu Alla, ndun-le ko moftal Alla Wuuruɗo on, doosal e ɓalal goonga on. Awa kadi no fellitaa wonde gundoo ngal dewal no mawni: «Ɗun ko on feeɲirɗo ɓandu, holliraaɗo Ruuhu Alla ko o feewuɗo, feeɲanɗo malaa'ikaaɓe ɓen, on jantaaɗo fii mun e hakkunde leƴƴi ɗin, o gomɗinaa e nder aduna on, o ƴentinaa ka kammu e nder mangural.»
𞤚𞤋𞤃𞤌𞤚𞤉𞥅 𞥑 𞥓 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤀𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤏𞤢𞤤𞥆𞤭𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤃𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤖𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤏𞤮𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤐𞤮 𞤱𞤭'𞤢𞥄: 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤲𞤮 𞤴𞤫𞤤𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤳𞤢 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮𞤲𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤳𞤮 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄. 𞤐'𞤘𞤮𞤤 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢𞤱𞤮𞤤. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤴𞤮 𞤼𞤢𞤱 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤬𞤫𞤤𞤲𞤢𞥄𞤳𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤴𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤮𞤪𞤯𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮⹁ 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤵𞤯𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤵𞤩𞥆𞤭𞤼𞤮𞥅𞤱𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤮 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤱𞤫𞤪𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤸𞤮𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤵𞤯𞤮 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤴𞤢𞤪𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤤𞤢⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 ɲ𞤢𞥄𞤯𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤭𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤫 𞤲𞤫'𞤵𞤯𞤮 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤢𞤪𞤣𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤮𞤲𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤣𞤢𞤲𞤳𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤؟ 𞤒𞤮 𞤼𞤢𞤱 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤳𞤫𞤧𞤵𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤵 𞤼𞤮𞤱𞤲𞤭𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤮 𞤴𞤢𞤲𞤢 𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤄𞤫𞥅 𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤢 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤵 𞤬𞤫𞤤𞤮𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤲𞤢 𞤫 𞤨𞤭𞤪𞤷𞤮𞤤 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢. 𞤏𞤢𞤤𞥆𞤭𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤧𞤭𞤹𞤭𞤴𞤢𞥄𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤲'𞤶𞤢𞤪𞤢𞤥 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤼𞤵𞤯𞤢𞤲 𞤫 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤭𞥅𞤤𞤫. 𞤖𞤭𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤸𞤵𞤥𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤤𞤵𞤺𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤲'𞤣𞤫. 𞤑𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤸𞤮⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤲𞤮𞤲 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤬𞤫𞤤𞤭𞤪𞤫𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫. 𞤈𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 ɲ𞤮'𞤮𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤵𞤩𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤢-𞤬𞤭𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫. 𞤏𞤢𞤤𞥆𞤭𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤴𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤮𞤪𞤯𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮⹁ 𞤫 𞤲𞤫'𞤭𞤪𞤯𞤮 𞤩𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤪𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤯𞤫𞤲 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤸𞤫𞤩𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤃𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤢 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤴 𞤳𞤢 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤲𞤫𞥅𞤩𞤢𞥄. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤢𞤪𞤵 𞤫 𞤼𞤮𞤲'𞤺𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤢 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤵𞤯𞤢𞥄 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤲'𞤣𞤵𞤲-𞤤𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤏𞤵𞥅𞤪𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤣𞤮𞥅𞤧𞤢𞤤 𞤫 𞤩𞤢𞤤𞤢𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤬𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤺𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤣𞤫𞤱𞤢𞤤 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭: «𞤍𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤭𞤪𞤯𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵⹁ 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮 𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤲𞤼𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤫𞤰𞥆𞤭 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤰𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤢𞤤.»
TIMOTEE 1 4 Fii Yamirooje ɗe Timotee Yamiraa ɗen Kono Ruuhu Allaahu on no holli no laaɓiri wonde, ka saa'iiji sakkitori woɓɓe ɓen tertoyto gomɗinal ngal fii jokkugol ruuhuuji ɗaynayɗi e janndeeji jinna, ɓe ɗayniree faasiqankaaku e waajuuji fenaandeeji, tawa ɓernde maɓɓe nden no jukkiniraa wa ko sunniraa njanɗe wojjiniraaɗe yiite. Ɓen yimɓe wi'oyay wota dese waɗu, ɓe harmina ɲaameteeji ɗi Alla waɗi fii yo gomɗinɓe ɓen e anduɓe goonga on ɓen ɲaamu e nder jarnugol mo ɗin. Hara-le ko Alla tagi kon fow no moƴƴi, huunde wonaa ko bugitetee. Ko jarnugol tun Alla nde hiɗen huutora. Ko fii ko Alla tagi kon fow no *laɓɓiniraa daaluyee on e toraare. Si a weeɓitanii ɗun musiɓɓe ɓen, a wonanay Iisaa Almasiihu on kurkaadu moƴƴuru, eltiraaɗo daaluyeeji gomɗinal ngal wondude e janndeeji moƴƴi ɗi jokkuɗaa ɗin tigi. Kono an, bugito taali neɗɗanke mehi ɗi yummiraaɓe yewtata. Eltiraa hoore maa wuurirgol wano Alla faaliraa non. Ko fii eltugol ɓandu ndun ko seeɗa nafi, kono wuurirgol wano Alla faaliraa non kan no wondi e nafa e nooneeji ɗin fow, no wondi kadi e fodaari ngurndan fewndiiɗan ɗan e aroyayɗan ɗan. Ngol ko kongol haqiiqawol, handungol e jaɓeede few wano ngol woniri non. Ko wonɗen gollirde tippira, ko fii en waɗii tama'u men on e Alla Wuuruɗo on, on Dandoowo yimɓe ɓen fow, tentinii gomɗinɓe ɓen. E hino ko haanuɗaa yamirde, janna kon. Wota hay gooto yawo ma fii ko a suka, kono wonan gomɗinɓe ɓen misal e kongol e jikku e giggol e gomɗinal e laaɓal. Ɗoo e mi arude, cato e jangangol yimɓe ɓen daaluyee on, waajoɗaa ɓe, jannaa ɓe. Wota a weddito e dokkal maa ngal, ngal yeɗiranoɗaa *hiitaango ngal, fewndo ko ardotooɓe *moftal ngal *fawi juuɗe e hoore maa. Huutor, wonaa e ɗun tun, fii no golle maa ɗen ɓangirana fow. Wattaa yiila e hoore maa e ko jannataa kon e nder cataare. Ko fii si a waɗirii non, a danday hoore maa, dandaa heɗotooɓe ma ɓen.
𞤚𞤋𞤃𞤌𞤚𞤉𞥅 𞥑 𞥔 𞤊𞤭𞥅 𞤒𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤯𞤫 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅 𞤒𞤢𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤯𞤫𞤲 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭 𞤲𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤭𞤪𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤢 𞤧𞤢𞥄'𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤭 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤼𞤫𞤪𞤼𞤮𞤴𞤼𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤢𞤴𞤯𞤭 𞤫 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤶𞤭𞤲𞥆𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤬𞤢𞥄𞤧𞤭𞤹𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤬𞤫𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤶𞤵𞤳𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤲'𞤶𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤱𞤮𞤶𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤫 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫. 𞤇𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤣𞤫𞤧𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤵⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤪𞤥𞤭𞤲𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞤼𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤩𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮 𞤯𞤭𞤲. 𞤖𞤢𞤪𞤢-𞤤𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤼𞤢𞤺𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭⹁ 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤦𞤵𞤺𞤭𞤼𞤫𞤼𞤫𞥅. 𞤑𞤮 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤵𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤢. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤼𞤢𞤺𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤮 *𞤤𞤢𞤩𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤮𞤲 𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤅𞤭 𞤢 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤢𞤴 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤵𞤪𞤵⹁ 𞤫𞤤𞤼𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤯𞤭 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤯𞤢𞥄 𞤯𞤭𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤢𞤲⹁ 𞤦𞤵𞤺𞤭𞤼𞤮 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤥𞤫𞤸𞤭 𞤯𞤭 𞤴𞤵𞤥𞥆𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤢𞤼𞤢. 𞤉𞤤𞤼𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤫𞤤𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢 𞤲𞤢𞤬𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤲𞤢𞤬𞤢 𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤬𞤮𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤭𞥅𞤯𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤫 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤢𞤴𞤯𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲. 𞤐'𞤘𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢𞤱𞤮𞤤⹁ 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤶𞤢𞤩𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤬𞤫𞤱 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤫𞤲 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞤪𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤏𞤵𞥅𞤪𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤁𞤢𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤼𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤵𞤯𞤢𞥄 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤣𞤫⹁ 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤢 𞤳𞤮𞤲. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤴𞤢𞤱𞤮 𞤥𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤢 𞤧𞤵𞤳𞤢⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤥𞤭𞤧𞤢𞤤 𞤫 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤶𞤭𞤳𞥆𞤵 𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞤤. 𞤍𞤮𞥅 𞤫 𞤥𞤭 𞤢𞤪𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤷𞤢𞤼𞤮 𞤫 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤮𞤯𞤢𞥄 𞤩𞤫⹁ 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤢𞥄 𞤩𞤫. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤢 𞤱𞤫𞤣𞥆𞤭𞤼𞤮 𞤫 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤥𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤴𞤫𞤯𞤭𞤪𞤢𞤲𞤮𞤯𞤢𞥄 *𞤸𞤭𞥅𞤼𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 *𞤬𞤢𞤱𞤭 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞥄. 𞤖𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤯𞤫𞤲 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤪𞤢𞤲𞤢 𞤬𞤮𞤱. 𞤏𞤢𞤼𞥆𞤢𞥄 𞤴𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤫 𞤳𞤮 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤷𞤢𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤭 𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤢 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤴 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞥄⹁ 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤸𞤫𞤯𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤢 𞤩𞤫𞤲.
TIMOTEE 1 5 Fii no Gomɗinɓe ɓen Haani Wondirde Awa kadi wota a felir nayeejo no sattiri, kono waajor mo wa si ko o ben maa, sukaaɓe worɓe ɓen kadi wa miɲɲiraaɓe maa, rewɓe nayeeɓe ɓen kadi wa neeniraaɓe maa, jiwɓe ɓen kadi wa bandiraaɓe maa e nder laaɓal timmungal. Teddinaa kadi keynguuɓe ɓen, hara ko keynguuɓe ɓe alaa ballo ɓen. Si keynguujo no mari ɓiɓɓe maa taaniraaɓe, yo ɓen ekkito taho wuurirgol wano Alla faaliraa non e telen-ma ɗankagol ɓeynguure maɓɓe nden tigi, ko nii ɓe yoɓitirta mawɓe maɓɓe ɓen, ko fii ɗun no wela Alla. Keynguujo tigi-tigiijo mo alaa ballo on no waɗi tama'u mun on e Alla, duumii e toragol mo jemma e ɲalorma. Kono keynguujo jokkuɗo mbeleeɗe ko mayɗo, fii kala himo wuuri. Ko ɗunɗoo haanuɗaa waajaade fii wota ɓen keynguuɓe wonu felniiɓe. On mo dankaaki siɓɓe mun ɓen, tentinii ɓeynguure mun nden, haray o bugitike gomɗinal ngal, awa kadi haray hay mo gomɗinaa no ɓuri mo. Fii yo keynguujo windodu e keynguuɓe haanaaɓe walliteede ɓen, yo taw ko fanɗi woo himo mari duuɓi cappanɗe jeegoo, hara kadi ko yondinornooɗo gorko gooto, hara kadi ko andiraaɗo kuuɗe moƴƴe, wano ne'ugol fayɓe, wernugol kadi hoɓɓe, sembugol koyɗe yimɓe Alla ɓen, wallitagol tampuɓe ɓen, waɗugol kala kuugal moƴƴal. Kono wota a jaɓu winditude keynguuɓe hecciɗuɓe ɓen, ko fii nde himmeeji maɓɓe ɗin woɗɗintini ɓe *Almasiihu on woo, ɓe faalete ƴetteede, ɓe adda ɲaawoore Alla e hoore maɓɓe, sabu ko ɓe firti *ahadi maɓɓe araniri ndin kon. E hoore ɗun, ɓe wona puyɓe, ɓe wowtinoo naata e nduu, yalta e nduu, ɓe ɓeyda e ɗun ɲooreeji, ɓe wona humpaaɓe, ɓe wona e wowlugol piiji ɗi haanaaka wowleede. Ko ɗun waɗi si mi wi'i yo keynguuɓe hecciɗuɓe ɓen ƴette, ɓe heɓa ɓiɓɓe, ɓe ardoo ɓeynguure maɓɓe nden, fii wota en jonnu liddotooɓe en ɓen jolkun woo no ɓe aybinira en. Ko fii wuren woɓɓe e maɓɓe murtii, jokkii Ibuliisa. Si debbo gomɗinɗo no mari keynguuɓe ka mun, yo o wallito ɓe, hara hinaa *moftal ngal fawtii ɓe, fii no moftal ngal waawira wallitorde keynguuɓe ɓe alaa ballo ɓen. Ardotooɓe moftal ngal moƴƴa no handi e teddungal sowondirngal, tentinii ɓen wakkiliiɓe yangi waajagol e jannugol. Ko fii bindi ɗin no wi'i: «Wota mo buuma hunduko ngaari ndin nde hindi yaaɓana ɗun maaro», awa kadi: «Golloowo no handi e njoddi mun.» Wota a jaɓu tooɲe e hoore ardotooɗo woo, si hinaa a heɓu seeditiiɓe ɗiɗo maa tato. Duumiiɓe e waɗugol junuubu ɓen, wurtu ɓe e yeeso fow, fii no heddiiɓe ɓen kadi hulira. E yeeso Alla e Iisaa Almasiihu on e malaa'ikaaɓe suɓaaɓe ɓen, mi yamirii ma jokkugol ɗee yamirooje e ɓaawo ɓurdindingol maa giɗaale. Wota a hawju *fawugol juuɗe e hoore hay gooto toɗɗoo mo fii golle Alla ɗen. Wota a tawde e junuubaaji woɓɓe. Reeno, wonaa laaɓuɗo. Accu yarugol ndiyan tun, huutoraa kadi njaram *wiiɲu seeɗa, sabu nawnahoy reedu maa jokkondirkoy koy. Junuubaaji yimɓe goo no feeɲi ado ɓe ɲaaweede, woɓɓe ɓen non ɗi feeɲirii woo yeeso. Ko wano non kadi kuuɗe moƴƴe ɗen no feeɲi, hay ɗe feeɲaa ɗen kadi waawataa suuɗaade.
𞤚𞤋𞤃𞤌𞤚𞤉𞥅 𞥑 𞥕 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤘𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤖𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤏𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤢 𞤬𞤫𞤤𞤭𞤪 𞤲𞤢𞤴𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤲𞤮 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤮𞤪 𞤥𞤮 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤳𞤮 𞤮 𞤦𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄⹁ 𞤧𞤵𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢 𞤥𞤭ɲɲ𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤢𞥄⹁ 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤴𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢 𞤲𞤫𞥅𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤢𞥄⹁ 𞤶𞤭𞤱𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢 𞤦𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞤤 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤚𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤳𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤦𞤢𞤤𞥆𞤮 𞤩𞤫𞤲. 𞤅𞤭 𞤳𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤶𞤮 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤩𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤼𞤢𞥄𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤴𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤫𞤳𞥆𞤭𞤼𞤮 𞤼𞤢𞤸𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤯𞤢𞤲𞤳𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤴𞤮𞤩𞤭𞤼𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤥𞤢𞤱𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤑𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤶𞤮 𞤼𞤭𞤺𞤭-𞤼𞤭𞤺𞤭𞥅𞤶𞤮 𞤥𞤮 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤦𞤢𞤤𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤭𞥅 𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢 𞤫 ɲ𞤢𞤤𞤮𞤪𞤥𞤢. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤶𞤮 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤲'𞤦𞤫𞤤𞤫𞥅𞤯𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞤴𞤯𞤮⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤵𞤯𞤢𞥄 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤬𞤫𞤤𞤲𞤭𞥅𞤩𞤫. 𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤣𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤼𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮 𞤦𞤵𞤺𞤭𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤢𞤴 𞤥𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤥𞤮. 𞤊𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤳𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤶𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤮𞤣𞤵 𞤫 𞤳𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤼𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤼𞤢𞤱 𞤳𞤮 𞤬𞤢𞤲𞤯𞤭 𞤱𞤮𞥅 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤣𞤵𞥅𞤩𞤭 𞤷𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤶𞤫𞥅𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤴𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤮𞤪𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤫'𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤫𞤪𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤮𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤧𞤫𞤲'𞤦𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤢𞤤. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤢 𞤶𞤢𞤩𞤵 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤷𞥆𞤭𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫𞤼𞤫 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤫𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤣𞥆𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤬𞤭𞤪𞤼𞤭 *𞤢𞤸𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤳𞤮𞤲. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤨𞤵𞤴𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤱𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤢 𞤫 𞤲'𞤣𞤵𞥅⹁ 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤢 𞤫 𞤲'𞤣𞤵𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤢 𞤫 𞤯𞤵𞤲 ɲ𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤸𞤵𞤥𞤨𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤫 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤫𞥅𞤣𞤫. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤭 𞤴𞤮 𞤳𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤷𞥆𞤭𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤢 𞤩𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤮𞥅 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤲𞥆𞤵 𞤤𞤭𞤣𞥆𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤤𞤳𞤵𞤲 𞤱𞤮𞥅 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤢𞤴𞤦𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤵𞤪𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤵𞤪𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭𞥅 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢. 𞤅𞤭 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤳𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤮 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤼𞤮 𞤩𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤢𞤱𞤼𞤭𞥅 𞤩𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤢 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤳𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤦𞤢𞤤𞥆𞤮 𞤩𞤫𞤲. 𞤀𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤢 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤧𞤮𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤼𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤦𞤭𞤲'𞤣𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤥𞤮 𞤦𞤵𞥅𞤥𞤢 𞤸𞤵𞤲'𞤣𞤵𞤳𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤭𞤲'𞤣𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤩𞤢𞤲𞤢 𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤪𞤮»⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭: «𞤘𞤮𞤤𞥆𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤲'𞤶𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤥𞤵𞤲.» 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤢 𞤶𞤢𞤩𞤵 𞤼𞤮𞥅ɲ𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤢 𞤸𞤫𞤩𞤵 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤥𞤢𞥄 𞤼𞤢𞤼𞤮. 𞤁𞤵𞥅𞤥𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤵𞤪𞤼𞤵 𞤩𞤫 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤣𞥆𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤵𞤤𞤭𞤪𞤢. 𞤉 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤧𞤵𞤩𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤥𞤢 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤯𞤫𞥅 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤣𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞥄 𞤺𞤭𞤯𞤢𞥄𞤤𞤫. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤢 𞤸𞤢𞤱𞤶𞤵 *𞤬𞤢𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤼𞤮𞤯𞥆𞤮𞥅 𞤥𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤫𞤲. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤢 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤫 𞤫 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫. 𞤈𞤫𞥅𞤲𞤮⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤯𞤮. 𞤀𞤷𞥆𞤵 𞤴𞤢𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲'𞤶𞤢𞤪𞤢𞤥 *𞤱𞤭𞥅ɲ𞤵 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤲𞤢𞤱𞤲𞤢𞤸𞤮𞤴 𞤪𞤫𞥅𞤣𞤵 𞤥𞤢𞥄 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤳𞤮𞤴 𞤳𞤮𞤴. 𞤔𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤺𞤮𞥅 𞤲𞤮 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤭 𞤢𞤣𞤮 𞤩𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤫𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤯𞤭 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤱𞤮𞥅 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮. 𞤑𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤴 𞤯𞤫 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤢𞥄 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤧𞤵𞥅𞤯𞤢𞥄𞤣𞤫.
TIMOTEE 1 6 Yo jiyaaɓe ɓen fow jogor jeyɓe ɗun ɓen wa handuɓe e teddungal timmungal, fii wota innde Alla nden e jannde nden hoyne. Ɓen jiyaaɓe, ɓe tawata jeyɓe ɗun ɓen ko gomɗinɓe, ɓe haanaa ka ɓe ronka ɓe teddinde, ɓay ɓen ko musiɓɓe maɓɓe. Kono hiɓe haani ɓurtude kurkanaade ɓe, ko fii ɓen wonɓe nafitorde golle maɓɓe ɗen, ko yiɓɓe maɓɓe gomɗinɓe. Ko ɗun haanuɗaa jannude waajoo. Fii Jandeeji Bonɗi ɗin e Giggol Kaalisi Si goɗɗo no jannirde noone goo, hara o alaa jokkude konguɗi selluɗi Iisaa Almasiihu Joomi men on, e janndeeji yaaduɗi e laawol Alla ngol, haray on ko townitiiɗo, mo andaa huunde, wonduɗo e nawnaare yeddondiral e pooɗotiro haala. Ko ɗun wonata neene nawliigu e pooɗotiro e hoyre e sikkitaareeji bonɗi, e yeddondire ɗe lannataa hakkunde yimɓe ɓe hakkille bonɗe, ɓe andaa goonga, jogorɓe dewal ngal wa ɓundu keɓal. Ko goonga, dewal ngal ko tono moolanaaɗo, si tawii en yondinorii ko jogiɗen kon. Ko fii en addoraano hay huunde e oo aduna, awa kadi en nattortaa hay huunde. Si tawii non hiɗen mari neema e conci, yo ɗun yonu en. Kono ɓen faalaaɓe alɗude yanay e nder jarrabuyee, e nder pircol, e faaleeji ɗuuɗuɗi njofooji, bonnayɗi, ko yollata yimɓe ɓen e nder yeebaare e halkaare. Ko fii giggol kaalisi ko ɗaɗol kala bone. E nder ko woɓɓe ɓen himmani ɗun kon, ɓe woɗɗitii gomɗinal ngal, ɓe waɗitii kamɓe tigi tampereeji. Fii Yamirooje ɗe Timotee Yamiraa ɗen An non, oo aaden Alla, dogu ɗin piiji, ɗaɓɓitaa peewal ngal e wuurirgol no Alla faaliraa non e gomɗinal ngal e giggol ngol e wakkilaare nden e newaare nden. Tippiraa tippiro moƴƴo fii gomɗinal ngal, catoɗaa e *ngurndan poomayankejan ɗan, ɗan noddiraɗaa fii mun ɗan, ɗan qirritorɗaa qirritannde moƴƴere fii mun yeeso seedeeɓe ɗuuɗuɓe. Mi yamirii ma e yeeso Alla, on Yeɗoowo ngurndan kala huunde, e yeeso Iisaa Almasiihu on, on seeditorɗo qirritannde mun moƴƴere nden yeeso Pilaatu Pontii lanɗo on, ɗofto yamiroore nden e hoore laaɓal e no felnoraa, haa nde Iisaa Almasiihu Joomi men on feeɲi. Feeɲugol makko laatoo e saa'i mo Alla happi on, ɗun ko on Yeesoojo bajjo moƴƴo, Lanɗo lamɓe, Koohoojo koohooɓe ɓen, on mo tawata ko kaɲun tun woni maayataa, Hoɗuɗo e jalbeendi ndi ɓadotaako, mo goɗɗo woo yi'aali, waawataa yi'ude kadi, on mo teddungal e bawgal wonani haa poomaa. Aamiina! Yamir alɗuɓe ɓen e oo aduna fewndiiɗo, wota ɓe wonu mawnintiniiɓe, wota ɓe faw tama'u maɓɓe on e ngaluuji ɗi luttataa ɗin, kono yo ɓe waɗu tama'u maɓɓe e Alla, on Yeɗoowo en fow haa feƴƴita fii no weltoroyoɗen. Yo ɓe waɗu ko moƴƴi, ɓe alɗira kuuɗe moƴƴe, ɓe wona okkooɓe e kafidotooɓe. Waɗugol maɓɓe ɗun, ko wa sincugol didol moƴƴol fii ko aroyta kon, e fii no ɓe tamira ngurndan haqiiqajan ɗan. Ko an yo Timotee, jogito koo ko halfinaɗaa, e nder reenagol e haalaaji mehi, ɗi yaadaa e faale Alla on, e yeddondire fii gandal fenaandewal, e nder ko woɓɓe ɓen humii e ngal gandal kon, ɓe seli gomɗinal ngal. Yo moƴƴere Joomiraaɗo on wonu e mon!
𞤚𞤋𞤃𞤌𞤚𞤉𞥅 𞥑 𞥖 𞤒𞤮 𞤶𞤭𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪 𞤶𞤫𞤴𞤩𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤩𞤫 𞤫 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤸𞤮𞤴𞤲𞤫. 𞤇𞤫𞤲 𞤶𞤭𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤶𞤫𞤴𞤩𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤩𞤫 𞤪𞤮𞤲𞤳𞤢 𞤩𞤫 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤩𞤵𞤪𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞤲𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤬𞤭𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤴𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤵𞤯𞤢𞥄 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤮𞥅. 𞤊𞤭𞥅 𞤔𞤢𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤄𞤮𞤲𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤘𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤑𞤢𞥄𞤤𞤭𞤧𞤭 𞤅𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤵𞤯𞤭 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤵𞤯𞤭 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤼𞤮𞤱𞤲𞤭𞤼𞤭𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤥𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤲𞤢𞤱𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤫 𞤨𞤮𞥅𞤯𞤮𞤼𞤭𞤪𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤼𞤢 𞤲𞤫𞥅𞤲𞤫 𞤲𞤢𞤱𞤤𞤭𞥅𞤺𞤵 𞤫 𞤨𞤮𞥅𞤯𞤮𞤼𞤭𞤪𞤮 𞤫 𞤸𞤮𞤴𞤪𞤫 𞤫 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤭⹁ 𞤫 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫 𞤯𞤫 𞤤𞤢𞤲𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞥆𞤫 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢⹁ 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤣𞤫𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤢 𞤩𞤵𞤲'𞤣𞤵 𞤳𞤫𞤩𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢⹁ 𞤣𞤫𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤮 𞤼𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤮𞥅𞤤𞤢𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮⹁ 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤫𞤲 𞤴𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤶𞤮𞤺𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤫𞤲 𞤢𞤣𞥆𞤮𞤪𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤼𞥆𞤮𞤪𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤲𞤫𞥅𞤥𞤢 𞤫 𞤷𞤮𞤲𞤷𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤴𞤮𞤲𞤵 𞤫𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤴𞤢𞤲𞤢𞤴 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤢𞤪𞥆𞤢𞤦𞤵𞤴𞤫𞥅⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤨𞤭𞤪𞤷𞤮𞤤⹁ 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤯𞤭 𞤲'𞤶𞤮𞤬𞤮𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤢𞤴𞤯𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤴𞤮𞤤𞥆𞤢𞤼𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤴𞤫𞥅𞤦𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞤤𞤳𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤳𞤢𞥄𞤤𞤭𞤧𞤭 𞤳𞤮 𞤯𞤢𞤯𞤮𞤤 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤦𞤮𞤲𞤫. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭. 𞤊𞤭𞥅 𞤒𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤯𞤫 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅 𞤒𞤢𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤯𞤫𞤲 𞤀𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤮𞥅 𞤢𞥄𞤣𞤫𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤣𞤮𞤺𞤵 𞤯𞤭𞤲 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤲𞤫𞤱𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤚𞤭𞤨𞥆𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞤪𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤷𞤢𞤼𞤮𞤯𞤢𞥄 𞤫 *𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞤶𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲⹁ 𞤯𞤢𞤲 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤢𞤯𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤢𞤲⹁ 𞤯𞤢𞤲 𞤹𞤭𞤪𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤯𞤢𞥄 𞤹𞤭𞤪𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤩𞤫. 𞤃𞤭 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤥𞤢 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤒𞤫𞤯𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞤪𞤯𞤮 𞤹𞤭𞤪𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤆𞤭𞤤𞤢𞥄𞤼𞤵 𞤆𞤮𞤲𞤼𞤭𞥅 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞤤 𞤫 𞤲𞤮 𞤬𞤫𞤤𞤲𞤮𞤪𞤢𞥄⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤭. 𞤊𞤫𞥅ɲ𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞥅 𞤫 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤸𞤢𞤨𞥆𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤦𞤢𞤶𞥆𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮⹁ 𞤂𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤤𞤢𞤥𞤩𞤫⹁ 𞤑𞤮𞥅𞤸𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤳𞤮𞥅𞤸𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤼𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤖𞤮𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤶𞤢𞤤𞤦𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭 𞤩𞤢𞤣𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤥𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤮𞥅 𞤴𞤭'𞤢𞥄𞤤𞤭⹁ 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤴𞤭'𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞥄. 𞤀𞥄𞤥𞤭𞥅𞤲𞤢! 𞤒𞤢𞤥𞤭𞤪 𞤢𞤤𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤭𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤩𞤫 𞤬𞤢𞤱 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤤𞤵𞤼𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤵 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤒𞤫𞤯𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤢𞥄 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤼𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤮𞤪𞤮𞤴𞤮𞤯𞤫𞤲. 𞤒𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤵 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤯𞤭𞤪𞤢 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤮𞤳𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤳𞤢𞤬𞤭𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫. 𞤏𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤢 𞤧𞤭𞤲𞤷𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤣𞤭𞤣𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤼𞤢 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤥𞤭𞤪𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢𞤶𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲. 𞤑𞤮 𞤢𞤲 𞤴𞤮 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅⹁ 𞤶𞤮𞤺𞤭𞤼𞤮 𞤳𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤢𞤯𞤢𞥄⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤫𞤸𞤭⹁ 𞤯𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤 𞤬𞤫𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞤱𞤢𞤤⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤭𞥅 𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤧𞤫𞤤𞤭 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤒𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤫 𞤥𞤮𞤲!
KORENTI 2 10 Fii no Puulusa Jaabori Aybinooɓe Golle makko ɗen Min Puulusa, mi tororii on newaare e moƴƴuki *Almasiihu on, min oo newiiɗo e yeeso mon, e heewuɗo cuucal fii mon ka woɗɗitii on. Awa mi jeejii on, wota on karhan yo mi ɓangin cuucal nde mi hewtoyi ka mon, ko fii miɗo anniyii seedintinirde hoolaare an nden cuucal e fee ɓen sikkuɓe wonde meɗen wuuriri wa yimɓe aduna. Hay si tawii wonii ko men yimɓe aduna, men haɓirtaa wano ɓe aduna ɓen gerdata non, ko fii aalaaji ɗi men haɓirta ɗin hinaa ɗi oo aduna, kono ko wonduɗi e bawgal iwrungal e Alla fii liɓugol kala ko dartotoo mo. Men liɓay miijooji fenaandeeji ɗin e kala mawnintinaare hawtotoonde dartoo gandal fii Alla ngal, e men ɗahay kala miijo haa ngo ɗoftoo Almasiihu on. Si ɗoftaare mon nden timmii, meɗen hebulanii kadi donkingol kala ko ɗoftaaki. Awa ndaaree no piiji ɗin woniri non. Si goɗɗo fellitanii hoore mun tigi wonde himo humondiri e Almasiihu on, yo o fellitan hoore makko ɗunɗoo: si himo humondiri e Almasiihu on, menen kadi men. E hay si mi mantorii ko ɓurti seeɗa mbawdi ndi Joomiraaɗo on yeɗi men ndin fii tabintingol on, hara hinaa fii liɓugol on, haray mi hersoytaa. Mi faalaaka wa'ude wa hulɓiniroowo on ɓataake an ɗen. Ko fii hiɓe wi'a: «Ɗee ɓataake no tiiɗi no ɲaaɗi, kono si tawii kanko himo ɗoo, haray himo ɗaati, haalaaji makko ɗin no mehiɗi.» Kala non jogiiɗo ngoo miijo, yo andu fota wonde: kala ko men windani on e ɓaawo mon, ko ɗun men waɗata e tawnde mon. Men fotondirtaa maa men eɓɓindirtaa hoore amen e wonɓe hollitaade ɓen, kono e nder etitagol maɓɓe ngol e eɓɓitagol maɓɓe ngol kamɓe tigi, ɗun hollii ko ɓe ŋakkiraaɓe faamu. Menen non, men yiɗaa mawnintinorde ko feƴƴiti etirde, kono men feƴƴataa keerol ngol Alla yeɗi men ngol, ko ɗun kadi hewtini men haa ka mon. Men feƴƴitataa keerol amen ngol, wa si tawii hari men araali haa e mon, ko fii ko goonga, ko haa e mon men ardi e Kibaaru Moƴƴo Almasiihu on. Awa men feƴƴitirtaa keerol mantorgol golleeji woɓɓe goo, kono meɗen mari tama'u wonde si gomɗinal mon ngal ɓeydike, men waaway kadi laatinde golle ɓurɗe mawnuɗe e hakkunde mon, e nder waajagol e ca'e wonɗe toonin mon ɗen, ɗoo yo men mantor ko waɗaa kon ka nokkeeli ɓeya. «On mo no mantoo, yo mantor Joomiraaɗo on.» Ko fii wonaa kuljuɗo hoore mun on jaɓaa, kono ko mo Joomiraaɗo on kulji on.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥒 𞥑𞥐 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤔𞤢𞥄𞤦𞤮𞤪𞤭 𞤀𞤴𞤦𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤘𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲 𞤃𞤭𞤲 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤥𞤭 𞤼𞤮𞤪𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤱𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤵𞤳𞤭 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤮𞥅 𞤲𞤫𞤱𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮 𞤷𞤵𞥅𞤷𞤢𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤭 𞤶𞤫𞥅𞤶𞤭𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤪𞤸𞤢𞤲 𞤴𞤮 𞤥𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲 𞤷𞤵𞥅𞤷𞤢𞤤 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤮𞤴𞤭 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤭𞥅 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤷𞤵𞥅𞤷𞤢𞤤 𞤫 𞤬𞤫𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤭 𞤱𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢. 𞤖𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤩𞤭𞤪𞤼𞤢𞥄 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤺𞤫𞤪𞤣𞤢𞤼𞤢 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤩𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤯𞤭𞤲 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤯𞤭 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤭 𞤫 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤤𞤭𞤩𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅 𞤥𞤮. 𞤃𞤫𞤲 𞤤𞤭𞤩𞤢𞤴 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤬𞤫𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤸𞤢𞤱𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤮𞥅 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤢𞤸𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤮 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤮𞥅 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤅𞤭 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤦𞤵𞤤𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤣𞤮𞤲𞤳𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭. 𞤀𞤱𞤢 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤫𞥅 𞤲𞤮 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲. 𞤅𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤬𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤮 𞤬𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅: 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤫𞤲. 𞤉 𞤸𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤼𞤭 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢 𞤲'𞤦𞤢𞤱𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤯𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤤𞤭𞤩𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤮𞤴𞤼𞤢𞥄. 𞤃𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤱𞤢'𞤵𞤣𞤫 𞤱𞤢 𞤸𞤵𞤤𞤩𞤭𞤲𞤭𞤪𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤮𞤲 𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤢𞤲 𞤯𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤢: «𞤍𞤫𞥅 𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤲𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭 𞤲𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤯𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤯𞤮𞥅⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤯𞤢𞥄𞤼𞤭⹁ 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤭𞤲 𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤸𞤭𞤯𞤭.» 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞥅 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤴𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤬𞤮𞤼𞤢 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫: 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢 𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤃𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤼𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤢𞥄 𞤥𞤢𞥄 𞤥𞤫𞤲 𞤫𞤩𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤫𞤼𞤭𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤫𞤩𞥆𞤭𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤽𞤢𞤳𞥆𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵. 𞤃𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤫𞤼𞤭𞤪𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤫𞥅𞤪𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤫𞤯𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲. 𞤃𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤼𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤫𞥅𞤪𞤮𞤤 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤢𞤪𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤢𞤪𞤣𞤭 𞤫 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤼𞤭𞤪𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤫𞥅𞤪𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤧𞤭 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤭𞤳𞤫⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤩𞤵𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤵𞤯𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤷𞤢'𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤫 𞤼𞤮𞥅𞤲𞤭𞤲 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤮𞥅 𞤴𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤫𞥅𞤤𞤭 𞤩𞤫𞤴𞤢. «𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲.» 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤵𞤤𞤶𞤵𞤯𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤵𞤤𞤶𞤭 𞤮𞤲.
KORENTI 2 11 Fii no Puulusa Ɓanginiri fii Waɗitiiɓe Sahaabaaɓe ɓen Jooni non, miɗo tanƴinii on waawayno muɲɲanaade lan, mi yewta on haalaaji komoyaagal seeɗa. Miɗo felliti on muɲɲanto lan! Ko fii miɗo nawlani on nawliigu iwrungu ka Alla, ɓay mi tananike on gorko gooto, fii weeɓitugol on ka *Almasiihu on, wa jiwo laaɓuɗo mo andaali gorko. Kono miɗo huli fota wota on accu miijooji mon ɗin selnee e humondiral mon laaɓungal e haqiiqawal ngal e telen-ma Almasiihu on, wano *Hawaa acciri mboddi ndin ɗayniri mo ƴoyre mun non. Ko fii si goɗɗo aru on feɲɲinande fii Iisaajo goo, seeduɗo e mo men feɲɲinani on on, maa si on hendike ruuhu goo seeduɗo e mo hendinoɗon on, maa *Linjiila goo seeduɗo e mo jaɓunoɗon on, haray on tewtike mo fota. E hin-le miɗo felliti, ɓen «sahaabaaɓe townitiiɓe» ɓuraa lan hay huunde. Fii kala miɗo hesiɗani waajagol, kono mi hesiɗanaa gandal ngal, men hollirii on ɗun noone fow e ɗi fow. Kaa hara mi waɗii junuubu fewndo mi ɗuytitii fii ɓantugol on, wa fewndo ko mi feɲɲinani on Kibaaru Moƴƴo on e ɓaawo ƴantugol on hay huunde? Mi ittinii *mofte goo fii heɓirgol ɓe njoddi fii wallitagol on. E hin-le fewndo mi ŋakkiraa ka mon, mi wonaano dongal hay gooto, ko fii musiɓɓe iwruɓe Masedonii ɓen faaboranno ko mi ŋakkiraa kon fow. Mi reenino wonugol dongal mon, e mi ɓurtay-le reenaade e ɗun. Fodde goonga Almasiihu on no e an, miɗo wi'i: hay gooto fannataa lan mantorgol ɗun e nder diiwal Akaaya ngal fow. Fii honɗun non? Hara ko fii mi yiɗaa on? Alla no andi miɗo yiɗi on. Ko mi woni waɗude kon, mi jokkay waɗugol ɗun kadi, fii haɗugol ɓen faalaaɓe mantorde fotugol e amen. Ɓen ko waɗitiiɓe sahaabaaɓe, gollooɓe ɗaynooɓe, waɗinkiniiɓe sahaabaaɓe Almasiihu on. Kono ɗun ŋalɗinaa, ko fii Ibuliisa tigi ko waɗinkinotooɗo malaa'ikaajo ndaygu. Haray juhaa kadi ka gollooɓe makko ɓen waɗinkinoo gollooɓe peewal. Kono rawnoode maɓɓe nden wa'ay wa kuuɗe maɓɓe ɗen. Fii Golleeji e Tampereeji Puulusa ɗin Awa miɗo fillitaade kadi: wota gooto ndaariran wa komoojo. Si hinaa ɗun, jogoree lan wa komoojo, fii min kadi no mi mantora seeɗa. Ko mi woni wowlude koo e nder hoolaare heɓugol ko mi mantora, hinaa ko iwri e Joomiraaɗo on, kono ko wa komoojo. Ɓay ɗuuɗuɓe no mantorde piiji aduna, min kadi mi mantoray ɗun. Awa, onon marɓe faamu ɓen, on muɲɲanto no newori komooɓe ɓen! Hiɗon muɲɲaade kadi ko kurketeɗon kon e ko huutorteɗon kon e ko jatteteɗon kon e ko jogorteɗon mawnintinaare kon e hay banteede. Meɗen hersi wi'ugol wonde meɗen lo'i e telen-ma ɗii piiji! Kala ko goɗɗo suusi mantorde, haray min kadi miɗo suusi, (ko wa komoojo mi woni wowlirde). Si ko ɓe *Aabirayankeeɓe? Awa min kadi men. Si ko ɓe *Isra'iilayankeeɓe? Awa min kadi men. Si ko ɓe jurriya Ibraahiima? Awa min kadi men. Kaa ko ɓe kurkaaɗi Almasiihu on? Awa miɗo yewtirde komoyaagal, min kadi ko mi ɓuri ɗun! Telen-ma ka golleeji miɗo ɓuri ɓe, ka kaseede miɗo ɓuri ɓe, ka piyeede, ɗon kadi miɗo ɓuri ɓe, soono woo miɗo weeɓitanii mayde. Laabi jowi miɗo heɓirde Yahuudiyankeeɓe ɓen paatawol cappanɗe nay ŋakkuɗun ngol gooto! Laabi tati miɗo luuboreede bedi, mi fiɗaa kaaƴe nde wootere, laabi tati mi tawaa e nder laaɗe wonɗe lancaade, mi wonii kadi ka ndiyan ɲallal gootal e jemma gooto, miɗo awƴa. Soono woo e nder jinduruuji an ɗin haray miɗo weeɓitanii masiibooji ɗin ka maaje, e masiibooji hippotooɓe ɓen, e masiibooji yimɓe leɲol an ngol, e masiibooji ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen, e masiibooji ɗin ka ca'e, e masiibooji ɗin ka wulaaji, e masiibooji ɗin ka baharu, e masiibooji wi'itiiɓe ɓen ko men musiɓɓe, e ka golle e ka satteende, e jemmaaji ɗi ɗaanaaka, e heege e ɗonka e ŋakkireede ɲaametee, e jaangol e kolngal! E hoore mi wowlaali fii ko heddii e dongal ngal mi rondii ɲande woo fii aanangol mofte ɗen fow. Si goɗɗo lo'ii, hewtay lan. Si goɗɗo yanii e junuubu, ko min muusata. Si tawii bee mi mantoo, haray ko fii lo'ere an nden mi mantotoo. Alla, on wonɗo Ben Iisaa Joomi on, on mo mantoore wonani haa poomaa, no andi wonde mi fenataa. Oo lanɗo Damaasi wi'eteeɗo Aretaasa ittayno ko ayna saare Damaasiyankooɓe ɓen fii nangugol lan. Kono mi tumbaa e debeere, mi tippiniraa e yolnde, jokkinaa maadi ndin, ko nii mi fuutori ɓe.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥒 𞥑𞥑 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤇𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤏𞤢𞤯𞤭𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤅𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤥𞤵ɲɲ𞤢𞤲𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤤𞤢𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤳𞤮𞤥𞤮𞤴𞤢𞥄𞤺𞤢𞤤 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤬𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤮𞤲 𞤥𞤵ɲɲ𞤢𞤲𞤼𞤮 𞤤𞤢𞤲! 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤲𞤢𞤱𞤤𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤲𞤢𞤱𞤤𞤭𞥅𞤺𞤵 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤲'𞤺𞤵 𞤳𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭𞤳𞤫 𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤳𞤢 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢 𞤶𞤭𞤱𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤸𞤵𞤤𞤭 𞤬𞤮𞤼𞤢 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤢𞤷𞥆𞤵 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤧𞤫𞤤𞤲𞤫𞥅 𞤫 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 *𞤖𞤢𞤱𞤢𞥄 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤲'𞤦𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤥𞤮 𞤰𞤮𞤴𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤪𞤵 𞤮𞤲 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤥𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤧𞤭 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤭𞤳𞤫 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤺𞤮𞥅 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤥𞤮 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤢𞥄 *𞤂𞤭𞤲'𞤶𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤺𞤮𞥅 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤥𞤮 𞤶𞤢𞤩𞤵𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤼𞤫𞤱𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤥𞤮 𞤬𞤮𞤼𞤢. 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤬𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤭⹁ 𞤩𞤫𞤲 «𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤼𞤮𞤱𞤲𞤭𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫» 𞤩𞤵𞤪𞤢𞥄 𞤤𞤢𞤲 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫. 𞤊𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤸𞤫𞤧𞤭𞤯𞤢𞤲𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤧𞤭𞤯𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤱. 𞤑𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤥𞤭 𞤯𞤵𞤴𞤼𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤢𞤲𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤰𞤢𞤲𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫؟ 𞤃𞤭 𞤭𞤼𞥆𞤭𞤲𞤭𞥅 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤺𞤮𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫 𞤲'𞤶𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲. 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤥𞤭 𞤽𞤢𞤳𞥆𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤣𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤩𞤫 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤦𞤮𞤪𞤢𞤲𞥆𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤽𞤢𞤳𞥆𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤃𞤭 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤭𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤣𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤥𞤭 𞤩𞤵𞤪𞤼𞤢𞤴-𞤤𞤫 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤫 𞤯𞤵𞤲. 𞤊𞤮𞤣𞥆𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤭'𞤭: 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤬𞤢𞤲𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤤𞤢𞤲 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤯𞤵𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤀𞤳𞤢𞥄𞤴𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤮𞤱. 𞤊𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲؟ 𞤖𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄 𞤮𞤲؟ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤢𞤴 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤬𞤮𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲. 𞤇𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤲𞤳𞤭𞤲𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤽𞤢𞤤𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤲𞤳𞤭𞤲𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵. 𞤖𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤶𞤵𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤢 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤲𞤳𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤪𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤱𞤢'𞤢𞤴 𞤱𞤢 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤘𞤮𞤤𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤫 𞤚𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤯𞤭𞤲 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤬𞤭𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭: 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭𞤪𞤢𞤲 𞤱𞤢 𞤳𞤮𞤥𞤮𞥅𞤶𞤮. 𞤅𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤫𞥅 𞤤𞤢𞤲 𞤱𞤢 𞤳𞤮𞤥𞤮𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤢 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢. 𞤑𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤢⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤭𞤱𞤪𞤭 𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤢 𞤳𞤮𞤥𞤮𞥅𞤶𞤮. 𞤇𞤢𞤴 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤢𞤴 𞤯𞤵𞤲. 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤵ɲɲ𞤢𞤲𞤼𞤮 𞤲𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤮𞤪𞤭 𞤳𞤮𞤥𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲! 𞤖𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤵ɲɲ𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤫𞤼𞤫𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤼𞤫𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤮 𞤶𞤢𞤼𞥆𞤫𞤼𞤫𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤮 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤼𞤫𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞤴 𞤦𞤢𞤲𞤼𞤫𞥅𞤣𞤫. 𞤃𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭 𞤱𞤭'𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤤𞤮'𞤭 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤯𞤭𞥅 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭! 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤧𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤧𞤭⹁ (𞤳𞤮 𞤱𞤢 𞤳𞤮𞤥𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫). 𞤅𞤭 𞤳𞤮 𞤩𞤫 *𞤀𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫؟ 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤫𞤲. 𞤅𞤭 𞤳𞤮 𞤩𞤫 *𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫؟ 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤫𞤲. 𞤅𞤭 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤶𞤵𞤪𞥆𞤭𞤴𞤢 𞤋𞤦𞤪𞤢𞥄𞤸𞤭𞥅𞤥𞤢؟ 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤫𞤲. 𞤑𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲؟ 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤥𞤮𞤴𞤢𞥄𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤯𞤵𞤲! 𞤚𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤳𞤢 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤢 𞤨𞤭𞤴𞤫𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤩𞤫⹁ 𞤧𞤮𞥅𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫. 𞤂𞤢𞥄𞤦𞤭 𞤶𞤮𞤱𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤨𞤢𞥄𞤼𞤢𞤱𞤮𞤤 𞤷𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤲𞤢𞤴 𞤽𞤢𞤳𞥆𞤵𞤯𞤵𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮! 𞤂𞤢𞥄𞤦𞤭 𞤼𞤢𞤼𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤤𞤵𞥅𞤦𞤮𞤪𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤦𞤫𞤣𞤭⹁ 𞤥𞤭 𞤬𞤭𞤯𞤢𞥄 𞤳𞤢𞥄𞤰𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤤𞤢𞥄𞤦𞤭 𞤼𞤢𞤼𞤭 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤤𞤢𞥄𞤯𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤫 𞤤𞤢𞤲𞤷𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 ɲ𞤢𞤤𞥆𞤢𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤢𞤤 𞤫 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤢𞤱𞤰𞤢. 𞤅𞤮𞥅𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤭𞤲'𞤣𞤵𞤪𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤦𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤢 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤫⹁ 𞤫 𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤦𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤸𞤭𞤨𞥆𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤦𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤤𞤫ɲ𞤮𞤤 𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤫 𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤦𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤦𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤢 𞤷𞤢'𞤫⹁ 𞤫 𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤦𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤢 𞤱𞤵𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭⹁ 𞤫 𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤦𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤢 𞤦𞤢𞤸𞤢𞤪𞤵⹁ 𞤫 𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤦𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤱𞤭'𞤭𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤫 𞤳𞤢 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤫 𞤳𞤢 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤫 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤯𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄𞤳𞤢⹁ 𞤫 𞤸𞤫𞥅𞤺𞤫 𞤫 𞤯𞤮𞤲𞤳𞤢 𞤫 𞤽𞤢𞤳𞥆𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞤼𞤫𞥅⹁ 𞤫 𞤶𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤳𞤮𞤤𞤲'𞤺𞤢𞤤! 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤸𞤫𞤣𞥆𞤭𞥅 𞤫 𞤣𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤭 𞤪𞤮𞤲'𞤣𞤭𞥅 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞥄𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤅𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤤𞤮'𞤭𞥅⹁ 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤢𞤴 𞤤𞤢𞤲. 𞤅𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤴𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤫 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵⹁ 𞤳𞤮 𞤥𞤭𞤲 𞤥𞤵𞥅𞤧𞤢𞤼𞤢. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤦𞤫𞥅 𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤤𞤮'𞤫𞤪𞤫 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅. 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤄𞤫𞤲 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞥄⹁ 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤬𞤫𞤲𞤢𞤼𞤢𞥄. 𞤌𞥅 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤁𞤢𞤥𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤀𞤪𞤫𞤼𞤢𞥄𞤧𞤢 𞤭𞤼𞥆𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤢𞤴𞤲𞤢 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤁𞤢𞤥𞤢𞥄𞤧𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤢𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤼𞤵𞤲'𞤦𞤢𞥄 𞤫 𞤣𞤫𞤦𞤫𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤥𞤭 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤫 𞤴𞤮𞤤𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤭 𞤬𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤭 𞤩𞤫.
KORENTI 2 12 Fii Feɲɲinaneede Puulusa Bee mi mantoo, fii kala ɗun nafataa. Kono fow e mun yo mi yewtu fii wirnitanɗe e feɲɲinanɗe iwruɗe ka Joomiraaɗo on. Wonii nii duuɓi sappoo e nay miɗo andi goɗɗo gomɗinɗo *Almasiihu on, naɓanooɗo ka kammu tataɓu, (mi andaa non si ko kanko tigi maa si ko ruuhu makko on, kono Alla kaɲun no andi). Ko mi andi tun, on naɓaama ka aljanna, o nanii konguɗi ɗi sifotaako, ɗi newnanaaka neɗɗo fillagol, (mi andaa non si tawii ko kanko tigi maa si tawii ko ruuhu makko on, kono Alla kaɲun no andi). Ko sifa on neɗɗo mi mantorta, kono mi mantortaa hoore an tigi, si hinaa fii lo'ereeji an ɗin. Si tawii miɗo faalaa mantaade, mi wonataa komoojo, ko fii mi wowloyay goonga, kono mi mantotaako, fii wota goɗɗo tuuman toonin ko o woni yi'irde lan kon, maa ko o woni lan nanirde kon. Sabu ɗee feɲɲinanɗe mawɗe ɗe mi feɲɲinanaa, mi heɓuno ko tampinirimmi wa bullal ka ɓandu an fii wota mi manto, ɗun ko mo Ibuliisa imminnoo fii tampingol lan. Laabiiji tati miɗo jeejude Joomiraaɗo on yo o woɗɗintinan ɗun, o jaabii lan: «Moƴƴere an nden yonii ma, ko fii bawgal an ngal ko e nder lo'ere nden ɓangata.» Awa mi ɓeyday mantaade fii lo'ereeji an ɗin, fii no bawgal Almasiihu on wonira e hoore an. Ko ɗun waɗi si miɗo weltii fii lo'ereeji ɗin e hoyreeji ɗin e sattendeeji ɗin e cukkanɗe ɗen e anndeeji ɗin fii Almasiihu on. Ko fii, nde mi laatii lo'uɗo, ko onsay mi woni dolnuɗo. Fii Annde nde Puulusa Joganii ɓe Korenti ɓen nden Mi wa'uno wa komoojo, kono ko onon karhunoo mi, ɓay ko onon haanuno kuljude lan! Ko fii hay huunde mi seedaa e ɓen «sahaabaaɓe townitiiɓe», fii kala hinaa mi huunde. Maandeeji holluɗi fii sahaabaaɓe ɓen waɗiraama yeeso mon ŋaɲɲannde tiiɗunde, ɗun ko maandeeji e kuuɗe e kaawakeeji moƴƴi. Ko honɗun ɗeya *mofte heɓi ko on heɓaali, si wonaa mi wonanaali on dongal? Awa yaafanee lan on ella ɗon! Awa e hino, miɗo faalaa yahude ka mon tammun, e hoore mi wonoytaa dongal mon, ko fii mi alaa ɗaɓɓude ko mon kon, kono ko onon tigi, ɓay hinaa paykoy koy haani marande mawɓe mun ɓen, kono ko mawɓe ɓen haani marande fayɓe mun ɓen. Min mi wonay anniyiiɗo fii fawtagol, e mi fawtoto hoore an fii wonkiiji mon ɗin. Si mi ɓurtii on yiɗude, e hara giggol mon ngol e telen-ma an ɗuytoto? Awa, mi wonanaali on dongal. E hara mi laatike neɗɗo ƴoyɗo? Kaa mi hendorii on janfa? Kaa mi rewii e goɗɗo e ɓe mi imminani on ɓen fii huutorgol on? Awa, mi wakkilinii Tiituusa fii yahugol ka mon, mi immindinii mo e musiɗɗo goo. Enee, taw si hara Tiituusa huutorii on onon fii heɓugol goɗɗun? E taw si hara kadi men jokkaali anniyee gooto e eɓɓooje goote? No gasa hiɗon sikka gila neeɓii wonde men danditoto woni e telen-ma mon. Awa, ko yeeso Alla e innde Almasiihu on men woni yewtirde. Ɗun fow non, yo yiɓɓe, ko fii tiiɗingol on. Ko fii miɗo huli, nde mi hewtoyi, no gasa mi tawroya on hara hinaa no mi faaliraa non, e min kadi no gasa hara hinaa no faaliraɗon non. Miɗo huli wota taw no gasa hara ko yeddondiral e nawliigu e monee e haasidi e ɲoore e baddi e mawnintinaare e jiiɓoldu woni hakkunde mon. Miɗo huli, nde mi hewtoyi ka mon, wota Alla an on hersinoyan kadi e yeeso mon, mi wona e yoomugol fii waɗunooɓe junuubu ɗuuɗuɓe, ɓe ronki tuubude ngal angal laaɓal e jinaa e jiiɓaare nde ɓe waɗi nden.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥒 𞥑𞥒 𞤊𞤭𞥅 𞤊𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤄𞤫𞥅 𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤢𞤬𞤢𞤼𞤢𞥄. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤴𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤭𞤪𞤲𞤭𞤼𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤫 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤯𞤫 𞤳𞤢 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤏𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤲𞤭𞥅 𞤣𞤵𞥅𞤩𞤭 𞤧𞤢𞤨𞥆𞤮𞥅 𞤫 𞤲𞤢𞤴 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤯𞤮 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤲𞤢𞤩𞤢𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤼𞤢𞤼𞤢𞤩𞤵⹁ (𞤥𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤧𞤭 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤧𞤭 𞤳𞤮 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭). 𞤑𞤮 𞤥𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤲𞤢𞤩𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤳𞤢 𞤢𞤤𞤶𞤢𞤲𞥆𞤢⹁ 𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤯𞤭 𞤧𞤭𞤬𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤯𞤭 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤬𞤭𞤤𞥆𞤢𞤺𞤮𞤤⹁ (𞤥𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭). 𞤑𞤮 𞤧𞤭𞤬𞤢 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤼𞤢⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤤𞤮'𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤲 𞤯𞤭𞤲. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤥𞤮𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤼𞤵𞥅𞤥𞤢𞤲 𞤼𞤮𞥅𞤲𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤴𞤭'𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤤𞤢𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤤𞤢𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲. 𞤅𞤢𞤦𞤵 𞤯𞤫𞥅 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤫 𞤯𞤫 𞤥𞤭 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤱𞤢 𞤦𞤵𞤤𞥆𞤢𞤤 𞤳𞤢 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤢𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤢𞤲. 𞤂𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤼𞤢𞤼𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤶𞤫𞥅𞤶𞤵𞤣𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞤲 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤮 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤤𞤢𞤲: «𞤃𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤴𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤤𞤮'𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤼𞤢.» 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤭 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤢𞤴 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤤𞤮'𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤲 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤤𞤮'𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞤴𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤫𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤷𞤵𞤳𞥆𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤢𞤲𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅 𞤤𞤮'𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤣𞤮𞤤𞤲𞤵𞤯𞤮. 𞤊𞤭𞥅 𞤀𞤲𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤔𞤮𞤺𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤑𞤮𞤪𞤫𞤲𞤼𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤃𞤭 𞤱𞤢'𞤵𞤲𞤮 𞤱𞤢 𞤳𞤮𞤥𞤮𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤪𞤸𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤥𞤭⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤵𞤲𞤮 𞤳𞤵𞤤𞤶𞤵𞤣𞤫 𞤤𞤢𞤲! 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤩𞤫𞤲 «𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤼𞤮𞤱𞤲𞤭𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫»⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫. 𞤃𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤵𞤯𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤮𞤲 𞤽𞤢ɲɲ𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤫 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤫 𞤳𞤢𞥄𞤱𞤢𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭. 𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤯𞤫𞤴𞤢 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤢𞥄𞤤𞤭⹁ 𞤧𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤮𞤲 𞤣𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤؟ 𞤀𞤱𞤢 𞤴𞤢𞥄𞤬𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤤𞤢𞤲 𞤮𞤲 𞤫𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤮𞤲! 𞤀𞤱𞤢 𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤮⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤥𞥆𞤵𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤮𞤴𞤼𞤢𞥄 𞤣𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤨𞤢𞤴𞤳𞤮𞤴 𞤳𞤮𞤴 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤥𞤢𞤪𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤥𞤢𞤪𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲. 𞤃𞤭𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤴 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤢𞤱𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤫 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞤱𞤼𞤮𞤼𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲. 𞤅𞤭 𞤥𞤭 𞤩𞤵𞤪𞤼𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤫 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤢𞤲 𞤯𞤵𞤴𞤼𞤮𞤼𞤮؟ 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤮𞤲 𞤣𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤥𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤰𞤮𞤴𞤯𞤮؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤲𞤬𞤢؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤪𞤫𞤱𞤭𞥅 𞤫 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤫 𞤩𞤫 𞤥𞤭 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲؟ 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤚𞤭𞥅𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅. 𞤉𞤲𞤫𞥅⹁ 𞤼𞤢𞤱 𞤧𞤭 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤚𞤭𞥅𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲؟ 𞤉 𞤼𞤢𞤱 𞤧𞤭 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤫 𞤫𞤩𞥆𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤫؟ 𞤐𞤮 𞤺𞤢𞤧𞤢 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤢 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤲𞤫𞥅𞤩𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤮𞤼𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤥𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤣𞤫. 𞤍𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤴𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤸𞤵𞤤𞤭⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤮𞤴𞤭⹁ 𞤲𞤮 𞤺𞤢𞤧𞤢 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤪𞤮𞤴𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤺𞤢𞤧𞤢 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤭𞤪𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤸𞤵𞤤𞤭 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤼𞤢𞤱 𞤲𞤮 𞤺𞤢𞤧𞤢 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤫 𞤲𞤢𞤱𞤤𞤭𞥅𞤺𞤵 𞤫 𞤥𞤮𞤲𞤫𞥅 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤧𞤭𞤣𞤭 𞤫 ɲ𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤫 𞤦𞤢𞤣𞥆𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤫 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤮𞤤𞤣𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤸𞤵𞤤𞤭⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤮𞤴𞤭 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤢𞤲 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲𞤮𞤴𞤢𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤫 𞤴𞤮𞥅𞤥𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤪𞤮𞤲𞤳𞤭 𞤼𞤵𞥅𞤦𞤵𞤣𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞤤 𞤫 𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲.
KORENTI 2 13 Fii Hajanɗe Puulusa Sakkitore ɗen Miɗo yahude ka mon tammun. Kala kongol ɲaawiroyte konguɗi seedeeɓe ɗiɗo maa tato. Wa fewndo ko mi wonnoo ka mon ɗimmun, hari mi wowliino ɗun. Awa hande kadi, ka tawata mi alaa ton, mi wowlanii ɗun kadi waɗunooɓe junuubu ɓen ado mi yahude: si mi yiltoyike ka mon mi woopoytaa hay gooto, ko fii hiɗon ɗaɓɓude seedee wonde ko *Almasiihu on woni longinde lan ko mi woni wowlude kon, on mo lo'aa e telen-ma mon, kono marɗo bawgal e hakkunde mon. Ko fii fewndo Almasiihu on fempanoo, hari ko o lo'uɗo, kono jooni himo wuuriri bawgal Alla ngal. Menen kadi e nder humondiral amen e makko, ko men lo'uɓe, kono menen e makko men wuuriray bawgal Alla ngal fii mon. Awa taskee hoore mon onon tigi fii andugol si hiɗon wuuriri gomɗinal, ndarnditoɗon onon tigi. E on andaa Iisaa Almasiihu on no e mon? Si hinaa taw on woopu ndarnditagol mon ngol. Kono miɗo tanƴinii on taway wonde en woopaali ndarnditagol men ngol. Ko e nder ɗun men torotoo Alla fii wota on waɗu huunde ko boni. Hinaa non fii hollugol wonde men felnaaki, kono ko fii yo on waɗu ko moƴƴi, hay si tawii menen meɗen wa'i wa woopuɓe. Ko fii men waawanaa goonga on hay huunde. Kono ko wonangol goonga on men waawi. Menen men weltoto nde men lo'i, e hin-le onon hiɗon dolni, e ko men yelotoo e nder torndeeji amen ɗin, ko fii no laatoron timmuɓe. Ko ɗun waɗi si miɗo windande on ɗun si mi alaa ton, fii nde mi aroyi, wota mi sattiniran on huutorgol mbawdi fii laamagol on ndi Joomiraaɗo on yeɗimmi ndin fii tiiɗingol on, hara hinaa fii liɓugol on. Fii Rawnoode Ɓatakuru ndun e Salminaango mun Fii rawnagol, yo musiɓɓe, wonee e nder weltaare, eɓɓanee wonugol timmuɓe, wakkilindiron, heɓon miijo wooto, wondiron ɓuttu. Ɗun, Alla Jom giggol e ɓuttu on wonday e mon. Salmondiree, hirbondiron hirbondiral laaɓungal. Awa kadi gomɗinɓe ɓen fow salminii on. Yo moƴƴere Iisaa Almasiihu Joomi on, e giggol Alla, wonu e mon on fow, wondude e humondiral e *Ruuhu Seniiɗo on.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥒 𞥑𞥓 𞤊𞤭𞥅 𞤖𞤢𞤶𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤅𞤢𞤳𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤥𞥆𞤵𞤲. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤮𞤴𞤼𞤫 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤥𞤢𞥄 𞤼𞤢𞤼𞤮. 𞤏𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤥𞥆𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭𞥅𞤲𞤮 𞤯𞤵𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤳𞤢 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤥𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤼𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤩𞤫𞤲 𞤢𞤣𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤣𞤫: 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤮𞤴𞤭𞤳𞤫 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞥅𞤨𞤮𞤴𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤢𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤤𞤮'𞤢𞥄 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤯𞤮 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤬𞤫𞤥𞤨𞤢𞤲𞤮𞥅⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤳𞤮 𞤮 𞤤𞤮'𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤭 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤃𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤤𞤮'𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤢𞤴 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤼𞤢𞤧𞤳𞤫𞥅 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤭 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤⹁ 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭. 𞤉 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲؟ 𞤅𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤼𞤢𞤱 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞥅𞤨𞤵 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤫𞤲 𞤱𞤮𞥅𞤨𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤. 𞤑𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤮𞤪𞤮𞤼𞤮𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤭. 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤤𞤲𞤢𞥄𞤳𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤢'𞤭 𞤱𞤢 𞤱𞤮𞥅𞤨𞤵𞤩𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭. 𞤃𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤮𞤼𞤮 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤤𞤮'𞤭⹁ 𞤫 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤣𞤮𞤤𞤲𞤭⹁ 𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤫𞤤𞤮𞤼𞤮𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤼𞤮𞤪𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞤪𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵𞤩𞤫. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤯𞤵𞤲 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤼𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤭⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤥𞤭 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞤲 𞤮𞤲 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤦𞤢𞤱𞤣𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤯𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤤𞤭𞤩𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤈𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤇𞤢𞤼𞤢𞤳𞤵𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤫 𞤅𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮 𞤥𞤵𞤲 𞤊𞤭𞥅 𞤪𞤢𞤱𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤫𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤫𞤩𞥆𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤫𞤩𞤮𞤲 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤮⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵. 𞤍𞤵𞤲⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤔𞤮𞤥 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤫 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤢𞤴 𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤅𞤢𞤤𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅⹁ 𞤸𞤭𞤪𞤦𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤪𞤦𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤧𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲. 𞤒𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤫 *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲.
KORENTI 2 1 Immorde e an min Puulusa, mo Alla hoddiri wonugol *sahaabaajo Iisaa Almasiihu on, wondude e oo musiɗɗo wi'eteeɗo Timotee, haa e ngal *moftal Alla wongal Korenti, e gomɗinɓe wonɓe Akaaya ɓen fow. Yo moƴƴere e ɓuttu wonan on immorde e Alla Baaba men, e Iisaa Almasiihu Joomi on. Fii no Puulusa Jarniri Allaahu, Wakkilinoowo on Mantoore wonanii Alla, Ben Iisaa Almasiihu Joomi men on, on Baabaajo yurmeteeɗo e on Alla Jom wakkilaare fow, on wakkilinoowo en e nder kala tampereeji men, fii no enen kadi waawiren wakkilinirde ɓen wonɓe e nder kala noone tampereeji wakkilaare nde heɓirɗen Alla nden enen tigi. Ko fii, ko wano tampereeji *Almasiihu on layirta e hoore men non, ko wano non wakkilaare men nden layirta immorde e Almasiihu on. Si tawii men tampii, ko fii wakkilaare mon nden e fii kisiyee mon on. Si tawii men wakkilinaama, ko fii no wakkilinireɗon, no wawnireɗon ŋaɲɲaade tampereeji gooti e ɗi men woni naɓude ɗin. Tama'u amen on e telen-ma mon ko selluɗo, ko fii meɗen andi, wano tawdiraɗon non e tampereeji amen ɗin, ko wano non tawdiraɗon e wakkilaare amen nden. Men faalaaka yo on ronku andude, yo musiɓɓe amen, tampereeji heɓuɗi men ɗin *Aazii ɗi men sonjiraa, haa ka tawata alaa hattoode toonin doole amen ɗen, haa men taƴii hay wuurugol. Kono menen e hoore amen tigi, meɗen felliti men fawaama mayde, fii wota men fawu hoolaare amen nden e hoore amen menen tigi, kono e Alla on Immintinoowo mayɓe ɓen. Ko on jattini men, jattinoyta men kadi e sifa nden mayde. Hiiyii, meɗen tanƴinii, o jattinoyay men e nder ko faaborton men torndeeji kon. Ko non Alla jaabinirta torndeeji ɗi ɗuuɗuɓe torantoo men ɗin. Ko ɗun waɗi si yimɓe ɗuuɗuɓe jarnay Alla fii amen. Fii no Puulusa Ɓanginiri ko Haɗi o Yiltitoo Korenti Ko men woni mantorde kon, ko ko ɓernde amen nden ɓanginani men kon, wonde men wuuririi e oo aduna, tentinii telen-ma mon, nunɗal e haqiiqa ko iwri ka Alla, hara hinaa ko iwri e faamu neɗɗanke, kono ko e sulfu Alla on. Ko fii ko men woni on windande kon fow, ko ko waawoton jangude faamon. E miɗo tanƴinii on faamay ɗun fota, wano fuɗɗorɗon faamude non wonde ko men ɓe mantorton. Onon kadi ko on ɓe men mantorta ɲande ardu Iisaa Joomi men on. E nder nden hoolaare, hari miɗo faalanoo yahude ka mon, fii no heɓiron faabo Alla goo kadi. Si mi iwriino ka mon, mi feƴƴa Masedonii. Nde miɗo iwta Masedonii, mi artira ka mon kadi fii no walliron mi no mi hewtira ka diiwal Yahuuda. E nder anniyagol an ɗun, taw si hara mi miijitaaki? Kaa hara on sikku ɗen eɓɓooje an ko eɓɓooje neɗɗanke, haa ka tawata no e an «hiiyii» e «oo'o»? No Alla woniri sella-findeejo non, ko non tawiri kongol ngol men hewtini on ngol wonaa ngol «hiiyii» e «oo'o». Ko fii *Ɓiɗɗo Alla on, ɗun ko Iisaa Almasiihu on, mo min e Silaasi e Timotee men waajii on fii mun on, hinaa mo «hiiyii» e «oo'o», kono ko «hiiyii» woni e makko. Fodooje Alla ɗen fow ko «hiiyii» e makko, awa kadi ko kanko wi'irten Alla «aamiina» fii mangu makko ngun. Ko Alla woni fellintinanoowo en fow wonde hiɗen humondiri e Almasiihu on. Ko kanko kadi suɓii en, o maandiniri en maande makko nden, ɗun ko tolmugol Ruuhu makko on ka ɓerɗe men. Alla ko seedee an: ko fii wota mi aanin on haɗi mi yiltitoo Korenti. Hinaa fii meɗen laamii on e hoore gomɗinal mon ngal, kono ko men gollidooɓe e mon fii weltaare mon nden, ɓay hiɗon tabiti e nder gomɗinal ngal.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥒 𞥑 𞤋𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤸𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤮𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤑𞤮𞤪𞤫𞤲𞤼𞤭⹁ 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤀𞤳𞤢𞥄𞤴𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤒𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤔𞤢𞤪𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵⹁ 𞤏𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤮𞤲 𞤃𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤄𞤫𞤲 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤴𞤵𞤪𞤥𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤫 𞤮𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤔𞤮𞤥 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤫𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞤴𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤤𞤢𞤴𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭𞤪𞤫𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤱𞤲𞤭𞤪𞤫𞤯𞤮𞤲 𞤽𞤢ɲɲ𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤭 𞤫 𞤯𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤲𞤢𞤩𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤭𞤲. 𞤚𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤭𞤪𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤭𞤪𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤃𞤫𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤪𞤮𞤲𞤳𞤵 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤯𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲 *𞤀𞥄𞥁𞤭𞥅 𞤯𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤧𞤮𞤲'𞤶𞤭𞤪𞤢𞥄⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤼𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤼𞤮𞥅𞤲𞤭𞤲 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤰𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤴 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤢𞤱𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤢𞤱𞤵 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤋𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤼𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤶𞤢𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞤴𞤼𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤧𞤭𞤬𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫. 𞤖𞤭𞥅𞤴𞤭𞥅⹁ 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤶𞤢𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤦𞤮𞤪𞤼𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤮𞤪𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤳𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞤲𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤼𞤮𞤪𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤢𞤴 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤥𞤫𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤇𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤮 𞤖𞤢𞤯𞤭 𞤮 𞤒𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤮𞥅 𞤑𞤮𞤪𞤫𞤲𞤼𞤭 𞤑𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤼𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤲𞤵𞤲𞤯𞤢𞤤 𞤫 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢 𞤳𞤮 𞤭𞤱𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤭𞤱𞤪𞤭 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤫 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤮𞤼𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤣𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤮𞤲. 𞤉 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤢𞤴 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤼𞤢⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤮𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤣𞤫 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤼𞤮𞤲. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤼𞤢 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤵 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞤲𞤮𞥅 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤦𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤺𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤅𞤭 𞤥𞤭 𞤭𞤱𞤪𞤭𞥅𞤲𞤮 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤢 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅. 𞤐'𞤁𞤫 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤭𞤱𞤼𞤢 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤥𞤭 𞤢𞤪𞤼𞤭𞤪𞤢 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤢 𞤳𞤢 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤢. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤢𞤲 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱 𞤧𞤭 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤥𞤭 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤭𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤵 𞤯𞤫𞤲 𞤫𞤩𞥆𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤢𞤲 𞤳𞤮 𞤫𞤩𞥆𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤲𞤮 𞤫 𞤢𞤲 «𞤸𞤭𞥅𞤴𞤭𞥅» 𞤫 «𞤮𞥅'𞤮»؟ 𞤐𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤢-𞤬𞤭𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤱𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤮𞤤 «𞤸𞤭𞥅𞤴𞤭𞥅» 𞤫 «𞤮𞥅'𞤮». 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 *𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤮 𞤥𞤭𞤲 𞤫 𞤅𞤭𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤮 «𞤸𞤭𞥅𞤴𞤭𞥅» 𞤫 «𞤮𞥅'𞤮»⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 «𞤸𞤭𞥅𞤴𞤭𞥅» 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤊𞤮𞤣𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 «𞤸𞤭𞥅𞤴𞤭𞥅» 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤱𞤭'𞤭𞤪𞤼𞤫𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 «𞤢𞥄𞤥𞤭𞥅𞤲𞤢» 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤬𞤫𞤤𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤧𞤵𞤩𞤭𞥅 𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤼𞤮𞤤𞤥𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤫𞤲. 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅 𞤢𞤲: 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤥𞤭 𞤢𞥄𞤲𞤭𞤲 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤯𞤭 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤮𞥅 𞤑𞤮𞤪𞤫𞤲𞤼𞤭. 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤣𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤.
KORENTI 2 2 Min tigi mi aadii wota mi yiltitodu ka mon e sokola. Ko fii min, si mi sokolinii on, haray ko hombo waawi lan weltinde, si hinaa onon heɓirɓe lan sokola ɓen? Mi windiranii on nii fii wota mi heɓir haanuɓe weltinde lan ɓen sokola nde mi aroyi. Miɗo joganii on fow ndee hoolaare wonde, weltaare an nden ko nde mon on fow. Ko e nder annde tiiɗunde e mettu ɓernde e gonɗi tiiɗuɗi mi windani on, hinaa non fii sokolingol on, kono ko fii no andiron giggol tiiɗungol ngol mi joganii on ngol. Fii Yaafagol Bonnuɗo Si tawii goɗɗo e mon wonii sabu annde, haray hinaa min o aanini, kono ko on fow, maa woɓɓe e mon, (fii wota mi wowlu haa feƴƴita). Feloore nde ɓurɓe ɓen e hakkunde mon fawi mo nden, yonay on neɗɗo. Haray jooni hiɗon haani mo yaafaade wakkilina, fii wota o sonjor sokola feƴƴituɗo. Awa mi torike on hollugol mo giggol. Ko fii, ko mi windirannoo on, ko fii ndarndagol on annda si hiɗon ɗoftii ko woni woo. Ko fii kala mo yaafaniɗon, mi yaafanto mo min kadi. Telen-ma an min, si no woodi ko mi yaafoo, ko fii mon mi yaafori, e yeeso *Almasiihu on, fii wota en accu Ibuliisa foola en, ko fii wonaa wa si en andaa eɓɓooje makko ɗen. Fii Annde Puulusa nden Turuwaasi Fewndo ko mi hewti Turuwaasi fii feɲɲingol Kibaaru Moƴƴo Almasiihu on, mi tawi Joomiraaɗo on no udditanimmi dambugal. Kono tawi ɓernde an nden waalanooki, ɓay mi tawaali ɗon oo musiɗɗo an wi'eteeɗo Tiituusa. Onsay mi waynitii ɓe, mi fokkitani Masedonii. Yo mantoore wonan Alla, on Wonɗo en okkude polgal soono woo e nder humondiral men e Almasiihu on, on Wonɗo en huutorde fii feɲɲingol nokku kala urngol andugol Almasiihu on. Awa e hakkunde wonaaɓe dandeede ɓen, e hakkunde wonɓe mulude ɓen, hiɗen wa'ani Alla wa angiri uurundi ndi Almasiihu on weeɓitani mo: hiɗen wonani woɓɓe ɓen barngol mayde nawrayngol e mayde, hiɗen wonani ɓeya ɓen urngol ngurndan nawrayngol e ngurndan. Ko neɗɗo hombo gaynata sifa ɗen golle? Ko fii men wa'aa wa woɓɓe, baanorɓe daaluyee Alla on, kono ko e nder haqiiqa men yewtirta e innde Alla, e yeeso Alla e nder humondiral amen e Almasiihu on.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥒 𞥒 𞤃𞤭𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤥𞤭 𞤢𞥄𞤣𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤮𞤣𞤵 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤧𞤮𞤳𞤮𞤤𞤢. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤧𞤮𞤳𞤮𞤤𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤤𞤢𞤲 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤩𞤫 𞤤𞤢𞤲 𞤧𞤮𞤳𞤮𞤤𞤢 𞤩𞤫𞤲؟ 𞤃𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤲𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤵𞤩𞤫 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤢𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤮𞤳𞤮𞤤𞤢 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤭. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤶𞤮𞤺𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤑𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤫𞤼𞥆𞤵 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤺𞤮𞤲𞤯𞤭 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤯𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤮𞤳𞤮𞤤𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤭 𞤶𞤮𞤺𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤. 𞤊𞤭𞥅 𞤒𞤢𞥄𞤬𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤄𞤮𞤲𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤢𞤲𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤭𞤲 𞤮 𞤢𞥄𞤲𞤭𞤲𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ (𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵 𞤸𞤢𞥄 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤼𞤢). 𞤊𞤫𞤤𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤵𞤪𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤬𞤢𞤱𞤭 𞤥𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤴𞤮𞤲𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮. 𞤖𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤬𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤢⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮 𞤧𞤮𞤲'𞤶𞤮𞤪 𞤧𞤮𞤳𞤮𞤤𞤢 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤼𞤵𞤯𞤮. 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤭 𞤼𞤮𞤪𞤭𞤳𞤫 𞤮𞤲 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤢𞤲𞤣𞤢 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞥅. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤥𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤬𞤢𞤲𞤭𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤬𞤢𞤲𞤼𞤮 𞤥𞤮 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤚𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤬𞤮𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤬𞤮𞤪𞤭⹁ 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤫𞤲 𞤢𞤷𞥆𞤵 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤬𞤮𞥅𞤤𞤢 𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤫𞤩𞥆𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤀𞤲𞤣𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤚𞤵𞤪𞤵𞤱𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤊𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭 𞤚𞤵𞤪𞤵𞤱𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤣𞤢𞤲'𞤦𞤵𞤺𞤢𞤤. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤤𞤢𞤲𞤮𞥅𞤳𞤭⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤮𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤲 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤚𞤭𞥅𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤴𞤲𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤩𞤫⹁ 𞤥𞤭 𞤬𞤮𞤳𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅. 𞤒𞤮 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤏𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤫𞤲 𞤮𞤳𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤨𞤮𞤤𞤺𞤢𞤤 𞤧𞤮𞥅𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤏𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤫𞤲 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤵𞤪𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤢'𞤢𞤲𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤢 𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤪𞤭 𞤵𞥅𞤪𞤵𞤲'𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮: 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤪𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤲𞤢𞤱𞤪𞤢𞤴𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫𞤴𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤵𞤪𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤲𞤢𞤱𞤪𞤢𞤴𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲. 𞤑𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤺𞤢𞤴𞤲𞤢𞤼𞤢 𞤧𞤭𞤬𞤢 𞤯𞤫𞤲 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫؟ 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢'𞤢𞥄 𞤱𞤢 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤦𞤢𞥄𞤲𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲.
KORENTI 2 3 Fii Yangantooɓe Ahadi Heyri ndin E hara men fuɗɗitoto fahin kuljude hoore amen? Kaa men hatonjinay e ɓataake kuljuɗe fii amen wano woɓɓe goo? Kaa ko onon haani waɗangol men ɗun? Ko onon tigi woni ɓatakuru amen, windiindu ka ɓerɗe amen, ndu yimɓe ɓen fow jangi, faami. No laaɓi, ko on ɓatakuru *Almasiihu on, ndu menen tigi men yottini, ndu tawata hinaa ndaha windiraa, kono ko windiraandu Ruuhu Alla Wuuruɗo on, ndu tawata hinaa e hoore alluuje kaaƴe windaa, kono ko ka ɓerɗe mon. Ko ɗun woni hoolaare nde men jogii immorde e Almasiihu on yeeso Alla. Hinaa wonde meɗen mari feere waɗugol goɗɗun menen tigi, wa ko iwrata e mbawdi amen menen tigi. Kono mbawdi amen ndin ko e Alla iwri. O wawnii men kadi wonugol yangantooɓe *ahadi heyri ndin, hara hinaa tippude e bindol sariya on, kono ko tippude e Ruuhu Allaahu on. Ko fii bindol ngol waray, kono Ruuhu on wurnay. Fii Mangu Ahadi Heyri ndin Sariya Muusaa windiranooɗo kalfe e hoore alluuje kaaƴe on arduno e ngun mangu haa ka tawata *Isra'iilayankeeɓe ɓen waawataa ndaarude yeeso Muusaa ngon sabu on annoora feƴƴoowo wonnooɗo ka yeeso makko. Si tawii golle on Sariya nawroowo e mayde ardii e sifa ngun mangu, haray ko haa honto non golle Ruuhu Allaahu on ɓuri mawnude! Si tawii ko nawrata en e ɲaawoore kon mawninaama, haray ittii e sikke ko haa honto ko waɗata en feewuɓe yeeso Alla kon ɓuri mawnude! Hiɗen waawi hay wi'ude wonde ngun mangu feƴƴungu fuutoraama mangu mun ngun fow, si ngu eɓɓindiraama e ɓurngu mawnude ngu hande ngun. Si tawii ko feƴƴata kon heɓii mangu, haray ko haa honto ko luttata kon mawnata! Awa oo tama'u ɗoo no okki en hoolaare tiiɗunde. En waɗirtaa wano Muusaa non, on waɗaynooɗo tiggaare ka yeeso mun, fii wota Isra'iilayankeeɓe ɓen yi'u rawnoode annoora makko feƴƴoowo on. Kono, e nder miijooji maɓɓe ɗin, ɓerɗe maɓɓe ɗen yoorii. Ko fii, haa weetaango hande ngoo, si *ahadi hinndi ndin janga, taway haa hande nden tiggaare no woodaa. Nde ittaaka, ko fii ko e Almasiihu on tun nde muti. Haa weetaango hande ngoo, si Sariya Muusaa on janga, taway tiggaare no wirni ɓerɗe maɓɓe ɗen. Kono si fewta e Joomiraaɗo on, taway tiggaare nden ittaama ka ɓerɗe maɓɓe. E hin-le Joomiraaɗo on ko Ruuhu, awa kadi ko ka Ruuhu Joomiraaɗo on woni ɗon, ko ɗon ndimu ngun woni. Enen, ɓe geece mun buumaaki ɓen fow, jalbirɓe mangu Joomiraaɗo on wa ndaarorgal, hiɗen e nder wattegol mbaadi makko, mangu e hoore mangu, immorde e Joomiraaɗo on, ɗun ko on Ruuhu.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥒 𞥓 𞤊𞤭𞥅 𞤒𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤀𞤸𞤢𞤣𞤭 𞤖𞤫𞤴𞤪𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤭𞤼𞤮𞤼𞤮 𞤬𞤢𞤸𞤭𞤲 𞤳𞤵𞤤𞤶𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤼𞤮𞤲'𞤶𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤫 𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤳𞤵𞤤𞤶𞤵𞤯𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤺𞤮𞥅؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤵𞤲؟ 𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤩𞤢𞤼𞤢𞤳𞤵𞤪𞤵 𞤢𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅𞤲'𞤣𞤵 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤲'𞤣𞤵 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤭⹁ 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤭. 𞤐𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤩𞤢𞤼𞤢𞤳𞤵𞤪𞤵 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤭⹁ 𞤲'𞤣𞤵 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤢𞤸𞤢 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤵 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤏𞤵𞥅𞤪𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤲'𞤣𞤵 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤤𞥆𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤳𞤢𞥄𞤰𞤫 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤭𞥅 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤭𞤱𞤪𞤢𞤼𞤢 𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞤱𞤣𞤭 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤲'𞤦𞤢𞤱𞤣𞤭 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤭𞤱𞤪𞤭. 𞤌 𞤱𞤢𞤱𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 *𞤢𞤸𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤫𞤴𞤪𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤦𞤭𞤲'𞤣𞤮𞤤 𞤧𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤦𞤭𞤲'𞤣𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤢𞤪𞤢𞤴⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤵𞤪𞤲𞤢𞤴. 𞤊𞤭𞥅 𞤃𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤀𞤸𞤢𞤣𞤭 𞤖𞤫𞤴𞤪𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤬𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤤𞥆𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤳𞤢𞥄𞤰𞤫 𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤣𞤵𞤲𞤮 𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 *𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤮𞤲 𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅𞤪𞤢 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤳𞤢 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤮𞤲 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤲𞤢𞤱𞤪𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤭𞥅 𞤫 𞤧𞤭𞤬𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤸𞤮𞤲𞤼𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤵𞤣𞤫! 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤲𞤢𞤱𞤪𞤢𞤼𞤢 𞤫𞤲 𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤳𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤭𞤼𞥆𞤭𞥅 𞤫 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤸𞤮𞤲𞤼𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢 𞤫𞤲 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤩𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤵𞤣𞤫! 𞤖𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤸𞤢𞤴 𞤱𞤭'𞤵𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤵 𞤬𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤧𞤭 𞤲'𞤺𞤵 𞤫𞤩𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤫 𞤩𞤵𞤪𞤲'𞤺𞤵 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤲'𞤺𞤵 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞤲. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤸𞤮𞤲𞤼𞤮 𞤳𞤮 𞤤𞤵𞤼𞥆𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤢𞤼𞤢! 𞤀𞤱𞤢 𞤮𞥅 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤯𞤮𞥅 𞤲𞤮 𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤫𞤲 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤣𞤫. 𞤉𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤼𞤢𞥄 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤼𞤭𞤺𞥆𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤳𞤢 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭'𞤵 𞤪𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅𞤪𞤢 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤴𞤮𞥅𞤪𞤭𞥅. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤱𞤫𞥅𞤼𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤧𞤭 *𞤢𞤸𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤢⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤴 𞤸𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤺𞥆𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤢𞥄. 𞤐'𞤁𞤫 𞤭𞤼𞥆𞤢𞥄𞤳𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤼𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤼𞤭. 𞤖𞤢𞥄 𞤱𞤫𞥅𞤼𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤧𞤭 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤢⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤴 𞤼𞤭𞤺𞥆𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤪𞤲𞤭 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤧𞤭 𞤬𞤫𞤱𞤼𞤢 𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤴 𞤼𞤭𞤺𞥆𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤭𞤼𞥆𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤳𞤢 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤭𞤥𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭. 𞤉𞤲𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤺𞤫𞥅𞤷𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤦𞤵𞥅𞤥𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤶𞤢𞤤𞤦𞤭𞤪𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤢 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤮𞤪𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤫𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤦𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵⹁ 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵.
KORENTI 2 4 Fii Ngalu Mariingu e nder Looɗe Leydi Ko ɗun waɗi, ɓay Alla yeɗii men ɗen golle e nder yurmeende makko nden, maayu ɓernde heɓataa men. Men sali kala ko suuɗii hersinii, men wuurirtaa kadi ƴoyre, men ɓoylataa kadi daaluyee Alla on, kono ko e nder ko men feɲɲinta goonga on kon, ɗun holnay kala ɓernde neɗɗanke fii amen yeeso Alla. Si tawii haa jooni Kibaaru Moƴƴo mo men waajotoo on no niɓɓitii, haray ko wonɓe mulude ɓen o niɓɓitani, ɗun ko ɓen ɓe gomɗinaa, ɓe tawata alla nguu jamaanu wuminii miijooji mun, fii wota ɓe yi'u jalbeendi Kibaaru Moƴƴo ɓanginɗo mangu *Almasiihu on, on wonɗo mbaadi Alla. Hinaa fii amen tigi men woni waajaade, kono ko fii Iisaa Almasiihu Joomi on men woni waajaade, menen non ko men kurkaaɗi mon sabu Iisaa. Ko fii ko on Alla daaluɗo: «Yo ndaygu ngun jalbu ka nder niwre», ko kanko kadi jalbini ɓerɗe amen ɗen, fii ndaygingol e amen andal mangu Alla wongu e yeeso Almasiihu on ngon. Enen jogiiɓe ngun ngalu, hiɗen wa'i wa looɗe leydi, fii no andiree wonde ngal bawgal mawngal ko e Alla iwi, hinaa e amen. Men ɓittiraama nooneeji ɗin fow, kono men muncaaki. Men jiɓii, kono men taƴaaki. Men cukkaa, kono men hawkaaka. Men liɓaa, kono men hayraali. Meɗen wondi e mayde Iisaa nden saa'i kala ka ɓalli amen, fii no ngurndan Iisaa ɗan feeɲira ka ɓalli amen. Ko fii enen wurɓe ɓen soono woo, hiɗen weeɓitanaa mayde nden sabu Iisaa, fii no ngurndan Iisaa ɗan kadi feeɲira e ɓalli men maayooji ɗin. Ko non men weeɓitorani mayde nden fii no heɓiron ngurndan. Wano windori non: «Mi gomɗinii, ko ɗun waɗi si mi wowli.» Menen kadi ɓay ko noone gomɗinal gootal men mari, meɗen gomɗini, ko ɗun waɗi si meɗen wowlude, e nder andugol wonde, on Immintinɗo Iisaa Joomi on, o immintiniday en kadi e Iisaa, o weeɓitida men e mon yeeso makko. Ko fii, ɗun fow ko woni ardude ko fii mon, fii yo sulfu on ɓurtu hewtude yimɓe ɗuuɗuɓe, fii no yettooje ɗen ka mangu Alla laatora ɗuuɗuɗe. Ko ɗun waɗi si maayu ɓernde heɓataa men. Hay si ɓandu amen ndun ɲolii, kono haray nder amen on no heyɗitude ɲande woo ɲande. Ko fii oo saa'i satteende e fanɗude mun, o rimanay en darja tedduɗo poomayankeejo ɓurɗo oo saa'i satteende. Ko fii menen, wonaa ko yi'otoo kon men waɗi hakkilaaji amen ɗin e mun, kono ko ko yi'otaako kon men waɗi hakkillaaji amen e mun. Ko fii ko yi'otoo kon, ko ko feƴƴata, ko yi'otaako kon, ko ko luttata haa poomaa.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥒 𞥔 𞤊𞤭𞥅 𞤐'𞤘𞤢𞤤𞤵 𞤃𞤢𞤪𞤭𞥅𞤲'𞤺𞤵 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤂𞤮𞥅𞤯𞤫 𞤂𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤫𞤯𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤴𞤵𞤪𞤥𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤵 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤥𞤫𞤲. 𞤃𞤫𞤲 𞤧𞤢𞤤𞤭 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤯𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤰𞤮𞤴𞤪𞤫⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤮𞤴𞤤𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤼𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤸𞤮𞤤𞤲𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤢𞥄 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤮𞤼𞤮𞥅 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤲𞤭𞤩𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤮 𞤲𞤭𞤩𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞥅 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄𞤲𞤵 𞤱𞤵𞤥𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤩𞤫 𞤴𞤭'𞤵 𞤶𞤢𞤤𞤦𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤲'𞤦𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤯𞤮: «𞤒𞤮 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤶𞤢𞤤𞤦𞤵 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲𞤭𞤱𞤪𞤫»⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤶𞤢𞤤𞤦𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤮𞤲'𞤺𞤵 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤲. 𞤉𞤲𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤𞤵⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤢'𞤭 𞤱𞤢 𞤤𞤮𞥅𞤯𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤮 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤭𞤱𞤭⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲. 𞤃𞤫𞤲 𞤩𞤭𞤼𞥆𞤭𞤪𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤵𞤲𞤷𞤢𞥄𞤳𞤭. 𞤃𞤫𞤲 𞤶𞤭𞤩𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤰𞤢𞥄𞤳𞤭. 𞤃𞤫𞤲 𞤷𞤵𞤳𞥆𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤱𞤳𞤢𞥄𞤳𞤢. 𞤃𞤫𞤲 𞤤𞤭𞤩𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤴𞤪𞤢𞥄𞤤𞤭. 𞤃𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤢 𞤩𞤢𞤤𞥆𞤭 𞤢𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤯𞤢𞤲 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤭𞤪𞤢 𞤳𞤢 𞤩𞤢𞤤𞥆𞤭 𞤢𞤥𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤱𞤵𞤪𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤮𞥅𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤯𞤢𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤭𞤪𞤢 𞤫 𞤩𞤢𞤤𞥆𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤑𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤮𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲. 𞤏𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲: «𞤃𞤭 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭.» 𞤃𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤭⹁ 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤮𞤲 𞤋𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤣𞤢𞤴 𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤮 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤭𞤣𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤢𞤪𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤮𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤼𞤵 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤴𞤫𞤼𞥆𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞤪𞤢 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤯𞤫. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤵 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤥𞤫𞤲. 𞤖𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲 ɲ𞤮𞤤𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤴𞤯𞤭𞤼𞤵𞤣𞤫 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞥅 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤬𞤢𞤲𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤮 𞤪𞤭𞤥𞤢𞤲𞤢𞤴 𞤫𞤲 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤢 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤯𞤮 𞤮𞥅 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤴𞤭'𞤮𞤼𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤴𞤭'𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤳𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤴𞤭'𞤮𞤼𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤴𞤭'𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤤𞤵𞤼𞥆𞤢𞤼𞤢 𞤸𞤢𞥄 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞥄.
KORENTI 2 5 Fii Wonunde Kammuyankeere nden Hiɗen andi wonde, si tawii ɗii togooji ɗi hoɗuɗen e mun ka leydi ɗoo, (e maanaa ɓalli men ɗin), aru e bonneede, haray hiɗen mari suudu ndu Alla eɓɓani en, ɗun ko wonunde poomayankeere, nde tawata hinaa juuɗe neɗɗanke moƴƴiniraa. Awa kadi e nder ɗin togooji, hiɗen woytaade fii faale ɓornagol wonunde kammuyankeere nden, tawa ko en ɓorniiɓe, hara tawetaake ko en darorɓe nii. Ko ɗun waɗi, enen wonɓe e nder ɗin togooji, hiɗen woytaade, hiɗen sonjii, ɓay en faalaaka laataade ɓortiiɓe, kono hara ko ɓorniiɓe, fii no ngurndan ɗan moɗira mayde nden. Awa on Hebulinɗo en fii nden eɓɓoore ko Alla, on Tolmuɗo Ruuhu mun on e men. Awa hiɗen heewi soono woo wakkilaare. Hiɗen andi kadi fodde hiɗen wondi e nduu ɓandu, haray hiɗen woɗɗondiri e Joomiraaɗo on. Ko fii, ko gomɗinal ngal woni en ardaade, hinaa giiɗe ɗen. Hiɗen heewi wakkilaare, ko ɓurɗen faaleede ko seedugol e nduu ɓandu hoɗa moggo Joomiraaɗo on. Ko ɗun waɗi, wonduɗen e nduu ɓandu maa seeduɗen e mayru, himme men ɗen ko welegol Joomiraaɗo on. Ko fii en fow en darnete ka yeeso ɲaawirde *Almasiihu on, fii no o jonnitira mo kala njoddi kuuɗe mun ɗe o waɗunoo ka aduna, woni ko ko moƴƴi, woni ko ko boni. Fii Moƴƴintingol hakkunde Yimɓe ɓen e Alla Awa, ɓay men andii ko woni hulugol Joomiraaɗo on, meɗen ɗaɓɓude no men fellintinira yimɓe ɓen. Alla no andi ko men homɓe, awa miɗo tanƴinii onon kadi ka nder ɓerɗe mon hiɗon andi men. Men alaa kuljude hoore amen kadi, kono ko dalil men woni on jonnude fii no mantoron men, fii no waawiron jaaborde ɓen wonɓe mantorde ko woni e kene kon edii ɓe mantorde ko woni e ɓernde kon. Si tawii ko men wiliiɓe, haray andee wonde ko fii Alla men wilanii. Si tawii kadi non meɗen selli, haray andee wonde ko fii mon men sellani. Ko fii giggol Almasiihu on no laamii men, menen ɓee fellituɓe ɗunɗoo: aaden gooto maayanii fow, awa fow maayii. O maayanii fow, fii wota wurɓe ɓen wuuran hoore mun hande kadi, kono yo wuuran Mayɗo immintinaa fii maɓɓe on. Ɗun haray gila jooni men jogoraa hay gooto e noone no yimɓe oo aduna jogorta goɗɗo non. Hay si tawiino hari men jogoriino Almasiihu on wano non, jooni men jogoraa mo non hande kadi. Si tawii goɗɗo no humondiri e Almasiihu on, haray ko o tagudi heyri, haray piiji kiɗɗi ɗin feƴƴirii mo, haray piiji ɗin fow wontii kesi. Ɗun fow ko immorde e Alla woni, on Moƴƴintinɗo hakkunde men e makko rewrude e Almasiihu on. O yeɗi men menen kadi golle moƴƴintingol hakkunde yimɓe ɓen e makko kanko Alla. Ko fii Alla moƴƴintinii hakkunde makko e aduna on rewrude e Almasiihu on, e ɓaawo joganagol yimɓe ɓen bonnereeji maɓɓe ɗin, o halfinii men menen kadi kongol moƴƴintingol hakkunde yimɓe ɓen e makko. Awa ko men ɓe Almasiihu on immini wa si tawii Alla no rewrude e amen fii waajagol. Awa men jeejii on e innde Almasiihu on: wonee weldituɓe e Alla. On mo junuubu alaa e mun, ɗun ko Iisaa Almasiihu on, Alla waɗii mo junuubu fii men, fii, sabu humondiral men e Almasiihu on, no woniren feewuɓe Alla.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥒 𞥕 𞤊𞤭𞥅 𞤏𞤮𞤲𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤑𞤢𞤥𞥆𞤵𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤖𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤯𞤭𞥅 𞤼𞤮𞤺𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤸𞤮𞤯𞤵𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤯𞤮𞥅⹁ (𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤢𞤤𞥆𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲)⹁ 𞤢𞤪𞤵 𞤫 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤫𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫𞤩𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤯𞤭𞤲 𞤼𞤮𞤺𞤮𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤴𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤩𞤮𞤪𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤫𞤲 𞤩𞤮𞤪𞤲𞤭𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤼𞤢𞤱𞤫𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤳𞤮 𞤫𞤲 𞤣𞤢𞤪𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤲𞤭𞥅. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤯𞤭𞤲 𞤼𞤮𞤺𞤮𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤴𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤧𞤮𞤲'𞤶𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤫𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤩𞤮𞤪𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤩𞤮𞤪𞤲𞤭𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤥𞤮𞤯𞤭𞤪𞤢 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤮𞤲 𞤖𞤫𞤦𞤵𞤤𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫𞤩𞥆𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤚𞤮𞤤𞤥𞤵𞤯𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤫𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤭 𞤧𞤮𞥅𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤖𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤮𞤣𞥆𞤫 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤵𞥅 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫𞤲 𞤢𞤪𞤣𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤺𞤭𞥅𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲. 𞤖𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤭 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤲'𞤣𞤵𞥅 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤸𞤮𞤯𞤢 𞤥𞤮𞤺𞥆𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤵𞥅 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞥄 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤵𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤪𞤵⹁ 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤫𞤺𞤮𞤤 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫𞤲 𞤣𞤢𞤪𞤲𞤫𞤼𞤫 𞤳𞤢 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤣𞤫 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤮 𞤶𞤮𞤲𞥆𞤭𞤼𞤭𞤪𞤢 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲'𞤶𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤫 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤢 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤭. 𞤊𞤭𞥅 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤒𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤵𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤤𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤮𞤥𞤩𞤫⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤫𞤲. 𞤃𞤫𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤳𞤵𞤤𞤶𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤣𞤢𞤤𞤭𞤤 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤶𞤮𞤲𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤳𞤫𞤲𞤫 𞤳𞤮𞤲 𞤫𞤣𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤭𞤤𞤭𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤢𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤭𞤤𞤢𞤲𞤭𞥅. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤢𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤢𞤲𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤬𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤵𞤩𞤫 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅: 𞤢𞥄𞤣𞤫𞤲 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤬𞤮𞤱 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭𞥅. 𞤌 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤱𞤵𞤪𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤢𞤲 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤴𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤢𞤲 𞤃𞤢𞤴𞤯𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤮𞤲. 𞤍𞤵𞤲 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤲𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤼𞤢 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤮𞤲. 𞤖𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤭𞥅𞤲𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤢𞥄 𞤥𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤮 𞤼𞤢𞤺𞤵𞤣𞤭 𞤸𞤫𞤴𞤪𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤳𞤭𞤯𞥆𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤫𞤧𞤭. 𞤍𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤭⹁ 𞤮𞤲 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤪𞤫𞤱𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤌 𞤴𞤫𞤯𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤪𞤫𞤱𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤶𞤮𞤺𞤢𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤮 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮 𞤪𞤫𞤱𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞤺𞤮𞤤. 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤫𞥅𞤶𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲: 𞤱𞤮𞤲𞤫𞥅 𞤱𞤫𞤤𞤣𞤭𞤼𞤵𞤩𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤫𞤲 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢.
KORENTI 2 6 Ɓay ko men gollidooɓe, men wakkilinii on wota on jaɓir sulfu Alla on meere. Ko fii himo daali: «Mi jaabinanii ma ka saa'i sulfu, ka ɲalaande kisiyee mi faabike ma.» Awa mi andinii on ko fewndo ɗoo woni saa'i sulfu on, awa kadi ko ɲalaande kisiyee nden nii. Fii Tampereeji Puulusa ɗin Awa men wonataa sabu peggal woo e hoore hay gooto, fii wota golle amen ɗen wonu huunde felniinde. E kala huunde men ɓanginay ko men kurkantooɓe Alla, e nder ŋaɲɲanɗe buy, e nder tampereeji ɗin e ŋakkireede, e nder anndeeji, e nder pigge e kaseede e murtaneede, e golleeji sattuɗi e angal ɗoyngol e heege. Meɗen feɲɲinira ɗun laaɓal e gandal e muɲal e moƴƴuki e *Ruuhu Seniiɗo on e giggol ngol alaa faasiqankaaku, wondude e daaluyee goongaajo on e bawɗe Alla ɗen, peewal ngal wona aala amen haɓirɗo e hiwitorɗo. E hoore meɗen teddinee e meɗen hoynee, meɗen wowlee ko boni e meɗen wowlee ko moƴƴi. Meɗen jogoree wa fenooɓe, hara-le ko men wowlooɓe goonga. Men jogoree wa ɓe andaaka fii kala meɗen andaa, wa wonɓe maayude e hin-le meɗen wuuri, maa wa wonaaɓe letteede fii kala men waraaka, wa sokolnaaɓe e hin-le saa'i kala meɗen weltii, wa ɓilliiɓe hara-le meɗen alɗinde ɗuuɗuɓe, wa ɓe alaa huunde e hin-le meɗen mari fow. Ko onon yo ɓe Korenti, men haalanii on ko woni e amen kon, meɗen yaɲɲani on ɓerɗe amen ɗen. Men faaɗinanaali on ɓerɗe amen ɗen, kono ko onon tigi faaɗinani men ɓerɗe mon ɗen. Awa miɗo yewtira on wa fayɓe an: onon kadi waɗiranee men wano men waɗirani on non, udditanon men ɓerɗe mon ɗen! Fii Woɗɗitagol ko Boni Wota on humondir e ɓe gomɗinaa ɓen. Ko fii ko humondiral hongal woni hakkunde peewal ngal e angal peewal ngal? Maa ko kawtital hongal woni hakkunde ndaygu e niwre? E ko nanondiral hongal woni hakkunde *Almasiihu on e Ibuliisa? E ko geɓal hongal gomɗinɓe ɓen e ɓe gomɗinaa ɓen hawti? E ko *ahadi hondi wondi suudu Alla ndun e sanamuuji ɗin? Ko fii, ko enen woni suudu Alla Wuuruɗo on, wano Alla daaliri non: «Mi hoɗay, mi jinda hakkunde maɓɓe, mi wona Alla maɓɓe, ɓe wona jamaa an.» Ko ɗun waɗi si Joomiraaɗo on daali: «Iwee e hakkunde maɓɓe, seedon, wota on meemu ko laaɓaa, min mi jaɓɓoyto on. «Mi wonanay on Baaba, onon wonanon mi ɓiɓɓe worɓe e ɓiɓɓe rewɓe. Ko Joomiraaɗo Jom Bawgal on daali ɗun.»
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥒 𞥖 𞤇𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤣𞤮𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤭𞤪 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭: «𞤃𞤭 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤢 𞤳𞤢 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵⹁ 𞤳𞤢 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤦𞤭𞤳𞤫 𞤥𞤢.» 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤯𞤮𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤲𞤭𞥅. 𞤊𞤭𞥅 𞤚𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤯𞤭𞤲 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤨𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤱𞤮𞥅 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤫𞤤𞤲𞤭𞥅𞤲'𞤣𞤫. 𞤉 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤽𞤢ɲɲ𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤦𞤵𞤴⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤽𞤢𞤳𞥆𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤢𞤲𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤨𞤭𞤺𞥆𞤫 𞤫 𞤳𞤢𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤵𞤪𞤼𞤢𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤫 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤵𞤯𞤭 𞤫 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤯𞤮𞤴𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤸𞤫𞥅𞤺𞤫. 𞤃𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤯𞤵𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞤤 𞤫 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤 𞤫 𞤥𞤵ɲ𞤢𞤤 𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤵𞤳𞤭 𞤫 *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤬𞤢𞥄𞤧𞤭𞤹𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤳𞤵⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤦𞤢𞤱𞤯𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤩𞤭𞤪𞤯𞤮 𞤫 𞤸𞤭𞤱𞤭𞤼𞤮𞤪𞤯𞤮. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲𞤫𞥅 𞤫 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤮𞤴𞤲𞤫𞥅⹁ 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭. 𞤃𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤫𞥅 𞤱𞤢 𞤬𞤫𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢-𞤤𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢. 𞤃𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤫𞥅 𞤱𞤢 𞤩𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄⹁ 𞤱𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤱𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤤𞤫𞤼𞥆𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤪𞤢𞥄𞤳𞤢⹁ 𞤱𞤢 𞤧𞤮𞤳𞤮𞤤𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤫 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤢 𞤩𞤭𞤤𞥆𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤪𞤢-𞤤𞤫 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤢𞤤𞤯𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤢 𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤬𞤮𞤱. 𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤑𞤮𞤪𞤫𞤲𞤼𞤭⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤴𞤢ɲɲ𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤫𞤲. 𞤃𞤫𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤯𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤯𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤢 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤢𞤲: 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲! 𞤊𞤭𞥅 𞤏𞤮𞤯𞥆𞤭𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤄𞤮𞤲𞤭 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪 𞤫 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤸𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤؟ 𞤃𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤱𞤼𞤭𞤼𞤢𞤤 𞤸𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵 𞤫 𞤲𞤭𞤱𞤪𞤫؟ 𞤉 𞤳𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤸𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤫 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢؟ 𞤉 𞤳𞤮 𞤺𞤫𞤩𞤢𞤤 𞤸𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤱𞤼𞤭؟ 𞤉 𞤳𞤮 *𞤢𞤸𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤫 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲؟ 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤏𞤵𞥅𞤪𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲: «𞤃𞤭 𞤸𞤮𞤯𞤢𞤴⹁ 𞤥𞤭 𞤶𞤭𞤲'𞤣𞤢 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤢𞤲.» 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭: «𞤋𞤱𞤫𞥅 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤥𞤫𞥅𞤥𞤵 𞤳𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞥄⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤥𞤭 𞤶𞤢𞤩𞥆𞤮𞤴𞤼𞤮 𞤮𞤲. «𞤃𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤩𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤫 𞤩𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫. 𞤑𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤔𞤮𞤥 𞤄𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤯𞤵𞤲.»
KORENTI 2 7 Ɓay non hiɗen mari wano ɗii fodaariiji, yo yiɓɓe, laɓɓinoɗen e kala ko tuuninta ɓandu ndun e ruuhu on, e hoore timmingol laaɓal ngal e nder kulol Alla. Fii Tuubuubuyee ɓe Korenti ɓen e Weltaare Puulusa nden Wernee men ka ɓerɗe mon, ko fii men fawɲaaki hay e gooto, men bonnaali kadi hay gooto, awa kadi men huutoraali hay gooto. Hinaa fii felugol on mi wi'iri ɗun, ko fii hari mi wi'uno wonde hiɗon ka ɓerɗe amen, woni ngurndan, woni mayde. Miɗo mari hoolaare tiiɗunde e telen-ma mon, miɗo mari ko mi mantora fii mon fota, miɗo wakkilinaa fota, miɗo heewi weltaare e nder ɗii satteendeeji amen fow. Ko fii gila men hewti Masedonii, men heɓaali feere no men fowtora hay seeɗa, men tampiniraama noone fow, gere ka kene, kulol ka nder. Kono Alla, Wakkilinoowo miskinɓe ɓen, o wakkilinirii men ardu Tiituusa ndun. Wonaa non ardu makko ndun tun o wakkiliniri men, kono kadi, ko wakkilaare nde wakkilinɗon mo nden. O sifanike men faale mon tiiɗuɗo on e gonɗi mon ɗin e cataare mon nden fii an. Ɗun waɗi haa weltaare an nden ɓurti tiiɗude. Hay si tawii mi sokolinirii on ɓatakuru an ndun, mi ninsaa ɗun jooni, hay si tawii miɗo ninsunoo. Ko fii miɗo sutii wonde ndun ɓatakuru ko sokolini on ko haa seeɗa. Fewndo ɗoo miɗo weltii, hinaa non fii ko sokolɗon kon, kono ko fii ko sokola mon on addi on e tuubuubuyee kon, ko fii on sokoliniraama no Alla yiɗiri, ɓay on heɓiraali men bone woo. Ko ɗun waɗi, sokola mo Alla yiɗi on adday tuubuubuyee nawroowo e kisiyee mo en ninsataa, e hin-le sokola oo aduna ko addata ko mayde. Awa on yi'ii ko oo sokola mo Alla yiɗi waɗi e mon kon: ɗun ko wakkilaare, e faale danditagol tooɲe, e ko tikkuɗon kon, e ko ŋalɗuɗon fii bone waɗaaɗo on, e faale mon moƴƴo fii yi'itugol lan, e cataare mon nden, e hebulaare mon nden fii donkingol bonnuɗo on. On holliri noone fow wonde on tawaaka e nduu muraadu. Awa si mi windanii on, hinaa sabu fawɲiiɗo on, maa fawɲaaɗo e mun on, kono ko fii no jogitorɗon men non feeɲirana on onon tigi yeeso Alla. Ko ɗun waɗi si men wakkilinaa. Kono e hoore nden wakkilaare amen, men ɓurti weltorde weltaare nde Tiituusa weltinaa nden, on mo on fow weltinɗon ɓernde mun. Si tawii mi mantorii fii mon yeeso makko seeɗa, haray mi hersiraa ɗun, kono ko wano ko men yewtata on saa'i woo kon woniri goonga non, ko non ko men mantori moggo Tiituusa kon woniri kadi goonga. Awa kadi giggol ngol o joganii on ngol ko tiiɗungol, tuma kala o anditi ko ɗoftiɗon mo kon on fow e noone no tolnirɗon mo non kulol e teddungal. Miɗo weltori waawugol hoolorgol on e kala huunde.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥒 𞥗 𞤇𞤢𞤴 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤯𞤭𞥅 𞤬𞤮𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤴𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤤𞤢𞤩𞥆𞤭𞤲𞤮𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤼𞤵𞥅𞤲𞤭𞤲𞤼𞤢 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤫 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤵𞤤𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤊𞤭𞥅 𞤚𞤵𞥅𞤦𞤵𞥅𞤦𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤩𞤫 𞤑𞤮𞤪𞤫𞤲𞤼𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤏𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤏𞤫𞤪𞤲𞤫𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤢𞤱ɲ𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤸𞤢𞤴 𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮. 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤫𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤵𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤼𞤢⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤮𞤼𞤢⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤭 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤯𞤭𞥅 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱𞤼𞤮𞤪𞤢 𞤸𞤢𞤴 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤺𞤫𞤪𞤫 𞤳𞤢 𞤳𞤫𞤲𞤫⹁ 𞤳𞤵𞤤𞤮𞤤 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤏𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤥𞤭𞤧𞤳𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤢𞤪𞤣𞤵 𞤚𞤭𞥅𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤲'𞤣𞤵𞤲. 𞤏𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤼𞤵𞤲 𞤮 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤌 𞤧𞤭𞤬𞤢𞤲𞤭𞤳𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤺𞤮𞤲𞤯𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤷𞤢𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤲. 𞤍𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤼𞤭 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤣𞤫. 𞤖𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤭 𞤧𞤮𞤳𞤮𞤤𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤩𞤢𞤼𞤢𞤳𞤵𞤪𞤵 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤲𞤭𞤲𞤧𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤲 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤲𞤭𞤲𞤧𞤵𞤲𞤮𞥅. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤧𞤵𞤼𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤩𞤢𞤼𞤢𞤳𞤵𞤪𞤵 𞤳𞤮 𞤧𞤮𞤳𞤮𞤤𞤭𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢. 𞤊𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤯𞤮𞥅 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤧𞤮𞤳𞤮𞤤𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤧𞤮𞤳𞤮𞤤𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤢𞤣𞥆𞤭 𞤮𞤲 𞤫 𞤼𞤵𞥅𞤦𞤵𞥅𞤦𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤧𞤮𞤳𞤮𞤤𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤦𞤮𞤲𞤫 𞤱𞤮𞥅. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤧𞤮𞤳𞤮𞤤𞤢 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤮𞤲 𞤢𞤣𞥆𞤢𞤴 𞤼𞤵𞥅𞤦𞤵𞥅𞤦𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤲𞤢𞤱𞤪𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤥𞤮 𞤫𞤲 𞤲𞤭𞤲𞤧𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤫 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤧𞤮𞤳𞤮𞤤𞤢 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤳𞤮 𞤢𞤣𞥆𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫. 𞤀𞤱𞤢 𞤮𞤲 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤮𞥅 𞤧𞤮𞤳𞤮𞤤𞤢 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲: 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤮𞥅ɲ𞤫⹁ 𞤫 𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤳𞥆𞤵𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤳𞤮 𞤽𞤢𞤤𞤯𞤵𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤦𞤮𞤲𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤭'𞤭𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤢𞤲⹁ 𞤫 𞤷𞤢𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤫𞤦𞤵𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤣𞤮𞤲𞤳𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤌𞤲 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤱𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤫 𞤲'𞤣𞤵𞥅 𞤥𞤵𞤪𞤢𞥄𞤣𞤵. 𞤀𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤬𞤢𞤱ɲ𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤬𞤢𞤱ɲ𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤶𞤮𞤺𞤭𞤼𞤮𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤭𞤪𞤢𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤢𞥄. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤼𞤭 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤚𞤭𞥅𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤭𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤲. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤢𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤱𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤭 𞤥𞤮𞤺𞥆𞤮 𞤚𞤭𞥅𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤳𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮 𞤶𞤮𞤺𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤼𞤵𞤥𞤢 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭 𞤳𞤮 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤳𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤲𞤮 𞤼𞤮𞤤𞤲𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤵𞤤𞤮𞤤 𞤫 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤮𞤪𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤮𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫.
KORENTI 2 8 Fii no Puulusa Wakkiliniri Mofte ɗen fii Okkugol Men andinay on, yo musiɓɓe, fii ndee moƴƴere Alla yeɗaande *mofte makko ɗen Masedonii, e maanaa, noone satteendeeji ɗi ɓe ndarndaa woo, weltaare maɓɓe heewunde nden e ɓillaare maɓɓe tiiɗunde nden no okkude ɓe feere okkirgol no yaajiri. Yeru mbawdi maɓɓe ndin, miɗo seeditii, ɓe waɗii hay toonin mbawdi maɓɓe ndin e hoore anniyee moƴƴo. Ɓe landike men, e nder tentingol no tiiɗiri, yo ɓe tawde e faabagol yimɓe Alla ɓen. Ɗun feƴƴiti ko men tanƴininoo kon. Kamɓe tigi ɓe weeɓitanii Joomi on taho, si ɓe weeɓitanii men no yaadiri e faale Alla on. Ko ɗun waɗi si men wakkilini Tiituusa yahugol ka mon fii wallugol on laatinde ndee moƴƴere, wano o fuɗɗornoo non. Wano tawiri non hiɗon moƴƴi e ɗi fow, ka gomɗinal, ka kongol, ka gandal, ka cataare timmunde, e ka giggol mon e telen-ma amen, moƴƴiniree non kadi ndee moƴƴere. Mi wowliraali ɗun fii waɗugol yamiroore, kono mi wowlan on fii hollugol baɲaare ɓeya nden, mi anda si giggol mon ngol ko haqiiqawol. Ko fii hiɗon andi moƴƴere Iisaa Almasiihu Joomi men on, fii kala ko alɗunooɗo, o waɗitii baaso fii mon, fii yo baasal makko ngal alɗin on. E hino ko mi miijii no hawrani on kon: Ɓay ko onon adinoo anniyaade dokkal gila rowani, ko onon adii waɗugol ɗun kadi. Awa jooni, jokkee ɗun haa timma, naɓon haa joofoya, beru wakkilaare mon nden, wondude e anniyee mo aadiɗon on. Si en okkirii anniyee moƴƴo, haray ɗun ko ko jaɓetee tippude e ko marɗen kon, hara hinaa e ko en maraa kon. Hinaa non fii ɓittingol on, weltina ɓeya, kono ko fii yo fotondiral waɗu. Fewndo ɗoo ko ko ɓurtani on kon wonɗon faaborde baasal ɓeya ngal, fii no kamɓe kadi ɓe faabora baasal mon ngal ko ɓurtani ɓe kon. Si wonirii non, fow fotay, wano windori non: «Marnooɗo buy on wontanii ɗun ko hawri, on marnooɗo kadi seeɗa, huunde ŋakkiraa ɗun.» Fii Tiituusa e ɓe o Immindinaa ɓen Yettoore wonanii Alla fii ko o waɗi e ɓernde Tiituusa kon sifa cataare nde mi joganii on nden. Fii kala non o jaɓii eɓɓoore an nden fii yo o yahu ka mon, kono hari o aadike, wondude e tinnaare tiiɗunde, wonde o yahay kanko tigi ka mon. Men immindinii mo e oo musiɗɗo mo mofte ɗen fow manti fii golle ɗe o waɗani Kibaaru Moƴƴo on ɗen. E hoore ɗun, ko mofte ɗen toɗɗii mo fii ko wona yaadiɗɗo amen, e nder ndee moƴƴere nde tawata meɗen fawtii fii mangu Joomiraaɗo on tigi, e fii seedintingol anniyeeji amen moƴƴi ɗin. Meɗen faalaa reenaade fii wota men fele fii ngal dokkal mawngal ngal men halfinaa. Ko fii ko ko moƴƴi kon men woni ɗaɓɓude, hinaa non yeeso Joomiraaɗo on tun, kono kadi e yeeso yimɓe ɓen. Men immindinii ɓe e oo musiɗɗo amen, on mo men ndarndori noone woo cataare makko nden e laabiiji buy, on wonɗo ɓanginirde ko tiiɗi e ngal ɗoo, hoolaare mawnde nde o joganii on nden. Tiituusa non, ko o wondiɗɗo an e gollidoowo e an fii mon, musiɓɓe ɓe o wondi ɓen non, ko ɓe mofte ɗen immini, ko ɓe darja *Almasiihu on. Awa hollee mofte ɗen fow dalil giggol mon ngol e ko men woni mantorde fii mon kon yeeso maɓɓe.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥒 𞥘 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤏𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤃𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤌𞤳𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤃𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤫𞤯𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤩𞤫 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤩𞤭𞤤𞥆𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤮𞤳𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤩𞤫 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤮𞤳𞥆𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤲𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤶𞤭𞤪𞤭. 𞤒𞤫𞤪𞤵 𞤲'𞤦𞤢𞤱𞤣𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤣𞤭𞤲⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤴 𞤼𞤮𞥅𞤲𞤭𞤲 𞤲'𞤦𞤢𞤱𞤣𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮. 𞤇𞤫 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤳𞤫 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤼𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤫 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤦𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲. 𞤍𞤵𞤲 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤲. 𞤑𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤩𞤫 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤸𞤮⹁ 𞤧𞤭 𞤩𞤫 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭 𞤚𞤭𞥅𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤮 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤮𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤲𞤮𞤲. 𞤏𞤢𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤫 𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤳𞤢 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤⹁ 𞤳𞤢 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤳𞤢 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤⹁ 𞤳𞤢 𞤷𞤢𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤫 𞤳𞤢 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤢𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫. 𞤃𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭𞤪𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤲 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤦𞤢ɲ𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤢 𞤧𞤭 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢𞤱𞤮𞤤. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤢𞤤𞤯𞤵𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤦𞤢𞥄𞤧𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤦𞤢𞥄𞤧𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤢𞤤𞤯𞤭𞤲 𞤮𞤲. 𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤱𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲: 𞤇𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤢𞤣𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤪𞤮𞤱𞤢𞤲𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤢𞤣𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤀𞤱𞤢 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭⹁ 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤫𞥅 𞤯𞤵𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤢⹁ 𞤲𞤢𞤩𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤶𞤮𞥅𞤬𞤮𞤴𞤢⹁ 𞤦𞤫𞤪𞤵 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤥𞤮 𞤢𞥄𞤣𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤮𞤲. 𞤅𞤭 𞤫𞤲 𞤮𞤳𞥆𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤶𞤢𞤩𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤳𞤮 𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲. 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤭𞤼𞥆𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤭𞤲𞤢 𞤩𞤫𞤴𞤢⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤬𞤮𞤼𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤱𞤢𞤯𞤵. 𞤊𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤯𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤼𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤦𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤦𞤢𞥄𞤧𞤢𞤤 𞤩𞤫𞤴𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤦𞤮𞤪𞤢 𞤦𞤢𞥄𞤧𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤼𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤳𞤮𞤲. 𞤅𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤮𞤱 𞤬𞤮𞤼𞤢𞤴⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲: «𞤃𞤢𞤪𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤦𞤵𞤴 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤱𞤪𞤭⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢⹁ 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤽𞤢𞤳𞥆𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤲.» 𞤊𞤭𞥅 𞤚𞤭𞥅𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤫 𞤩𞤫 𞤮 𞤋𞤥𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲 𞤒𞤫𞤼𞥆𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤫 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤚𞤭𞥅𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤳𞤮𞤲 𞤧𞤭𞤬𞤢 𞤷𞤢𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤶𞤮𞤺𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤮 𞤶𞤢𞤩𞤭𞥅 𞤫𞤩𞥆𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤵 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤮 𞤢𞥄𞤣𞤭𞤳𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤼𞤭𞤲𞥆𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲. 𞤃𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤫 𞤮𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤯𞤫 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤭 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤼𞤮𞤯𞥆𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤢𞤱𞤼𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤃𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤤𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤢𞥄. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤃𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤫 𞤮𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤱𞤮𞥅 𞤷𞤢𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤦𞤵𞤴⹁ 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭 𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤯𞤮𞥅⹁ 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤶𞤮𞤺𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤚𞤭𞥅𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤲 𞤫 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤣𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤫 𞤢𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫 𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤢 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤫𞥅 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤣𞤢𞤤𞤭𞤤 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫.
KORENTI 2 9 Nafa alaa miɗo windana on fii ballal fokkintinanaangal yimɓe Alla ɓen. Awa miɗo andi anniyee mon moƴƴo on fii wallugol, ko fii ɗun mi woni mantorde on e yeeso ɓe Masedonii ɓen, mi wi'a wonde, gila rowani ɓee ka diiwal Akaaya no hebulii wallugol. Awa kadi cataare mon nden wakkilinii yimɓe buy okkugol. Mi imminii ɓee musiɓɓe fii wota mantoore nde men mani on nden wonu meere, e yo on wonu hebuliiɓe fii wallugol wano mi wi'iri non. Si tawii men tawoyii on hebulaaki nde min e ɓe Masedonii ɓen men yaadoyi ka mon, haray hoolaare nde men hoolii on nden wontanay men hersa, haray onon hersa mon kan wowlotaako. Awa mi taw no hawri ka mi wakkilina musiɓɓe ɓen ka ɓe adoyoo mi ka mon, ɓe wona e fii ballal ngal foduɗon ngal, fii no ngal hebilora ngal wona okkiraangal anniyee moƴƴo, hara hinaa wa si tawii ko kuugal karahaangal. Fii Fodaari Waɗanaandi Aaden Dokko Andee wonde : mo sankii seeɗa ko seeɗa o wa'ata, mo sankii buy ko buy o wa'ata. Yo mo kala okkir wano o anniyori non ka ɓernde makko, e ɓaawo ninsugol maa karhegol, ko fii Alla no yiɗi on okkiroowo weltaare. Awa Alla no mari bawgal hebbingol e mon kala noone moƴƴere, fii no heɓiron saa'i kala ko hatonjinɗon e mun kon fow, e no waɗiron kadi kala kuugal moƴƴal haa feƴƴita, wano windori non wonde: «O saakitii dokke, o yeɗii miskinɓe ɓen, peewal makko ngal ko luttoowal haa poomaa.» On Jonnoowo remoowo on awdi, jonnay mo kadi ɲaametee ko on ɲaama, o yeɗoyay on onon kadi, o sowindirana on awdi ndin, o ɓeyda battane peewal mon ngal. Ko non alɗiniroyteɗon e kala noone fii no waawiron okkirde no yaajiri. Immorde e ngal ballal ngal men hendorta on men hewtina ɓe, ɗun adday yettooje Alla. Ko fii ngal ballal ngal waɗuɗon faaboto yimɓe Alla ɓen, kono kadi ɓeyday yettooje Alla ɗuuɗuɗe. Ɓay ɗee golle mon taskaama, tawaama ko haqiiqaaje, Alla mawninte sabu yankinaare mon nden e telen-ma qirritagol Kibaaru Moƴƴo *Almasiihu on, e sabu ballal mon yaajungal ngal wallirɗon ɓe ngal, kamɓe e yimɓe ɓen fow. Ɗun, ɓe toranto on wondude e giggol, sabu moƴƴere feƴƴitunde nde Alla waɗani on nden. Yo yettoore wonan Alla fii dokkal makko ngal sifotaako ngal!
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥒 𞥙 𞤐𞤢𞤬𞤢 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤦𞤢𞤤𞥆𞤢𞤤 𞤬𞤮𞤳𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤥𞤮𞤲 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤩𞤫 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤢 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤪𞤮𞤱𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫𞥅 𞤳𞤢 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤀𞤳𞤢𞥄𞤴𞤢 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤷𞤢𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤦𞤵𞤴 𞤮𞤳𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤. 𞤃𞤭 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤫 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤸𞤫𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤱𞤮𞤴𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤦𞤵𞤤𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭𞤲 𞤫 𞤩𞤫 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤮𞤴𞤭 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤢𞤲𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤲 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮. 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤱 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤱𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤢 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤩𞤫 𞤢𞤣𞤮𞤴𞤮𞥅 𞤥𞤭 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤦𞤢𞤤𞥆𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤮𞤣𞤵𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤸𞤫𞤦𞤭𞤤𞤮𞤪𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤮𞤳𞥆𞤭𞤪𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤢𞤪𞤢𞤸𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤊𞤭𞥅 𞤊𞤮𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤏𞤢𞤯𞤢𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤭 𞤀𞥄𞤣𞤫𞤲 𞤁𞤮𞤳𞥆𞤮 𞤀𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 : 𞤥𞤮 𞤧𞤢𞤲𞤳𞤭𞥅 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢 𞤳𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢 𞤮 𞤱𞤢'𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤥𞤮 𞤧𞤢𞤲𞤳𞤭𞥅 𞤦𞤵𞤴 𞤳𞤮 𞤦𞤵𞤴 𞤮 𞤱𞤢'𞤢𞤼𞤢. 𞤒𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤳𞥆𞤭𞤪 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤮 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤮𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤲𞤭𞤲𞤧𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤪𞤸𞤫𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤮𞤲 𞤮𞤳𞥆𞤭𞤪𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤀𞤱𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤸𞤫𞤦𞥆𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤼𞤮𞤲'𞤶𞤭𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤫 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤢𞤤 𞤸𞤢𞥄 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤼𞤢⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫: «𞤌 𞤧𞤢𞥄𞤳𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫⹁ 𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤧𞤳𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤮 𞤤𞤵𞤼𞥆𞤮𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤸𞤢𞥄 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞥄.» 𞤌𞤲 𞤔𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤪𞤫𞤥𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤮𞤲 𞤢𞤱𞤣𞤭⹁ 𞤶𞤮𞤲𞥆𞤢𞤴 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤮 𞤧𞤮𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤢𞤱𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲⹁ 𞤮 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤢 𞤦𞤢𞤼𞥆𞤢𞤲𞤫 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤢𞤤𞤯𞤭𞤲𞤭𞤪𞤮𞤴𞤼𞤫𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤮𞤳𞥆𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤲𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤶𞤭𞤪𞤭. 𞤋𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤦𞤢𞤤𞥆𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞤲𞤢 𞤩𞤫⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤢𞤣𞥆𞤢𞤴 𞤴𞤫𞤼𞥆𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤦𞤢𞤤𞥆𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤦𞤮𞤼𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤢𞤴 𞤴𞤫𞤼𞥆𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤯𞤫. 𞤇𞤢𞤴 𞤯𞤫𞥅 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤧𞤳𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢𞥄𞤶𞤫⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤫 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤹𞤭𞤪𞥆𞤭𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤦𞤢𞤤𞥆𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤴𞤢𞥄𞤶𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤍𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤲𞤼𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤼𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤒𞤮 𞤴𞤫𞤼𞥆𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤧𞤭𞤬𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤!
YUUHANNA 2 1 Salminaango an min oo ardotooɗo, haa e oo suddiiɗo suɓaaɗo tedduɗo e fayɓe mun, mo mi yiɗi e nder goonga, mo tawata non hinaa min tun yiɗi ɗun, kono ko kala anduɗo goonga on, sabu goonga wonɗo e men on, ɗun ko on goonga wonoowo e men haa poomaa. Moƴƴere e yurmeende e ɓuttu wonay e men immorde e Alla Baabaajo on e Iisaa Almasiihu on, ɗun ko Ɓiɗɗo Baabaajo on, e nder goonga e giggol. Mi weltike fota ko mi tawi kon woɓɓe e fayɓe maa ɓen no jokki laawol goonga on, wano Baabaajo on yamiriri en non. Jooni non, an oo suddiiɗo tedduɗo, koo ko mi wonu-maa windande hinaa yamiroore heyre, kono ko ndee nde heɓunoɗen gila ka fuɗɗoode mi tori-maa, ɗun ko yo en yiɗindir. Awa e hino ko woni giggol kon: ko jokkugol yamirooje makko ɗen. E hino yamiroore nde anduɗon gila ka fuɗɗoode nden: ko yo on wuuru e nder giggol. Ko fii ɗaynooɓe ɗuuɗuɓe naatii e nder aduna on, ɓe jaɓaali wonde Iisaa Almasiihu on wontuno neɗɗo o ari ka aduna. Ko ɓee woni ɗaynooɓe e liddotooɓe Almasiihu on ɓen. Awa, reenee onon tigi, fii wota battane golle men ɗen bonu, kono fii yo on heɓu njoddi heewundi. Kala feƴƴituɗo jannde *Almasiihu on, ronki humaade e mayre, haray on wonaa humondirɗo e Alla. Kala non tabituɗo e nden jannde, haray no humondiri e Baaba on e Ɓiɗɗo on. On mo ari e mon, addoraali nden jannde, wota on wernu mo ka suudu mon, awa kadi wota on hiwro mo. Ko fii kala on hiwriiɗo mo, haray tawdaama e kuuɗe makko bonɗe ɗen. Miɗo mari buy ko mi windana on, kono mi yiɗaali windirde ɗun ndaha e kaydi. Kono non miɗo tanƴinii yahugol ka mon, mi yewtira on hunduko, fii no weltaare men nden timmira. Fayɓe jaaja maa suɓaaɗo on salminii ma.
𞤒𞤓𞥅𞤖𞤀𞤐𞥆𞤀 𞥒 𞥑 𞤅𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤮𞥅 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤮𞥅 𞤧𞤵𞤣𞥆𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤧𞤵𞤩𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢⹁ 𞤥𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤭𞤲 𞤼𞤵𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞥄. 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤴𞤵𞤪𞤥𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤴 𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤. 𞤃𞤭 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤬𞤮𞤼𞤢 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭𞤪𞤭 𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤢𞤲 𞤮𞥅 𞤧𞤵𞤣𞥆𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤳𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤵-𞤥𞤢𞥄 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤫𞤴𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤲𞤮𞤯𞤫𞤲 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤳𞤢 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤼𞤮𞤪𞤭-𞤥𞤢𞥄⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤴𞤮 𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪. 𞤀𞤱𞤢 𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤳𞤮𞤲: 𞤳𞤮 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲. 𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤮𞤲 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤳𞤢 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲: 𞤳𞤮 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤵 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤶𞤢𞤩𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤵𞤲𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤮 𞤢𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢. 𞤑𞤮 𞤩𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤤𞤭𞤣𞥆𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲. 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤫𞥅 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤦𞤢𞤼𞥆𞤢𞤲𞤫 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤦𞤮𞤲𞤵⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤵 𞤲'𞤶𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤵𞤲'𞤣𞤭. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤼𞤵𞤯𞤮 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤪𞤮𞤲𞤳𞤭 𞤸𞤵𞤥𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤪𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤲𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢 𞤮𞤲 𞤫 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤮𞤲. 𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤢𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤢𞤣𞥆𞤮𞤪𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤫𞤪𞤲𞤵 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤱𞤪𞤮 𞤥𞤮. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤱𞤪𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤥𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤫 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤦𞤵𞤴 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤢𞤸𞤢 𞤫 𞤳𞤢𞤴𞤣𞤭. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤵𞤲'𞤣𞤵𞤳𞤮⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭𞤪𞤢. 𞤊𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤶𞤢𞥄𞤶𞤢 𞤥𞤢𞥄 𞤧𞤵𞤩𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤧𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤢.
PETRUUSU 2 1 Immorde e an min Sim'uunu Petruusu, *sahaabaajo e kurkaadu Iisaa Almasiihu on, haa e ɓee hendiiɓe gomɗinal fotayngal hittude e ngal amen ngal, immorde e peewal Alla men e Dandoowo on, ɗun ko Iisaa Almasiihu on. Yo moƴƴere e ɓuttu sowindirane on e hoore andugol Alla e Iisaa Joomi men on. Fii Tabintingol Noddaandu men ndun Ko bawgal makko ngal, Alla yeɗiri en kala ko handuɗen fii ngurndan e wuurirgol wano o faaliraa non, e nder andingol en on Noddirɗo en mangural mun ngal e moƴƴuki mun kin. Ko nii o yeɗiri en fodaariiji ɓurɗi hittude e ɓurɗi mawnude ɗin, fii, tippude e ɗin fodaariiji, no tawdireɗon e jikku makko on, kanko Alla, ɗun ko onon fuutinooɓe ɓoylaare aduna iwrunde e himmeeji bonɗi. Ko sabu ɗun waɗi, geree ɓeyditon e gomɗinal mon ngal jikku moƴƴo, e hoore jikku moƴƴo on kadi ɓeyditon ɗon gandal, e hoore gandal ngal kadi ɓeyditon waawugol hoore mun, e hoore waawugol hoore mun ngol kadi ɓeyditon ŋaɲɲagol, e hoore ŋaɲɲagol ngol kadi ɓeyditon wuurirgol wano Alla faaliraa non, e hoore wuurirgol wano Alla faaliraa non ɓeyditon giggol siɗɗankaaku, e hoore giggol siɗɗankaaku ngol ɓeyditon giggol. Si ɗii jikkuuji ɗoo sowondirii e mon, ɗi haɗay on wonude meerenteeɓe ɓe alaa battane moƴƴe fii andugol Iisaa Almasiihu Joomi men on. Kono mo aldaa e ɗin, haray ko bunɗo, mo felsataa, yejjituɗo ko junuubaaji mun ɗin laɓɓinanoo kon. Ko ɗun waɗi, yo musiɓɓe, ɓurtee wakkilaade fii haqinqingol noddaandu ndu noddaɗon ndun e ko suɓaɗon kon. Si on warrii non, on yanataa e nder bone few. Ko nii newniranteɗon no yaajiri naatugol ka laamateeri poomayankeeri Joomi men on, on Dandoowo, ɗun ko Iisaa Almasiihu on. Fii Jannde Yaadunde e Goonga on Ko ɗun waɗi si soono woo mi andintinay on fii ɗii piiji, hay si tawii hiɗon andi ɗi e hiɗon tabiti e goonga mo hendiɗon on. Miɗo sikki no haananimmi ka mi jokka andintingol on, fannin miɗo e nduu togooru, ɗun ko ɓandu an ndun, ko fii miɗo andi mi sertay jooni e nduu ɓandu maayooru, wano Iisaa Almasiihu Joomi men on, ɓanginiranimmi non. Ko ɗun waɗi si mi etoto fota, fii hay si mi iwoyii, no anditiroyon ɗii piiji. Awa, hinaa men ɓaarorɓe taariikaaji sinciraaɗi ƴoyre, fewndo ko men ɓanginani on ardu Iisaa Almasiihu Joomi men on e bawgal makko ngal. Kono men yi'irii gite amen ɗen tigi mangu makko ngun. Ko fii o hendike e juuɗe Alla Baabaajo on teddungal e darja fewndo ko o nanunoo hawa iwrude ka darja heewuɗo ɓural on, ko Allaahu on daalani mo: «Oo ɗoo ko Ɓiɗɗo an yiɗaaɗo, mo mi weltori on.» Menen kadi, men nanii ngol kongol iwrungol ka kammu, fewndo men wondi e makko ka hoore fello hormorteengo. Awa meɗen ɓuri fellitude fii konguɗi ɗi annabaaɓe ɓen longinaa ɗin, ɗin ɗi tawata si on wattanii yiila, haray on waɗii ko moƴƴi, ɓay ɗin konguɗi no wa'i wa lampu huɓɓuɗo e nokkuure niɓɓitunde, haa nde fajiri on feeri, jaawiire nden toowi ndaygini ɓerɗe mon ɗen. Ko adii kon, andee wonde firo konguɗi ɗi annabaaɓe ɓen windi ɗin, ɗun ko daaluyeeji ɗi ɓe longinaa ɗin, hinaa e neɗɗanke iwri. Ko fii kala kongol longinaangol hinaa e miijo neɗɗanke iwi, kono ko *Ruuhu Seniiɗo on yimɓe ɓen haaliri ko Alla longini ɓe kon.
𞤆𞤉𞤚𞤈𞤓𞥅𞤅𞤓 𞥒 𞥑 𞤋𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤅𞤭𞤥'𞤵𞥅𞤲𞤵 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵⹁ *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤫 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤩𞤫𞥅 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤬𞤮𞤼𞤢𞤴𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤁𞤢𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤒𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤧𞤮𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤲𞤫 𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤚𞤢𞤦𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤐𞤮𞤣𞥆𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤑𞤮 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤫𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤫 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤐𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤯𞤮 𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤵𞤳𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤳𞤭𞤲. 𞤑𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤩𞤵𞤪𞤯𞤭 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤩𞤵𞤪𞤯𞤭 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤭𞤪𞤫𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤶𞤭𞤳𞥆𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤬𞤵𞥅𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤮𞤴𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤭. 𞤑𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤺𞤫𞤪𞤫𞥅 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤭𞤼𞤮𞤲 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤶𞤭𞤳𞥆𞤵 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤶𞤭𞤳𞥆𞤵 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤭𞤼𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤭𞤼𞤮𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤭𞤼𞤮𞤲 𞤽𞤢ɲɲ𞤢𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤽𞤢ɲɲ𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤭𞤼𞤮𞤲 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤭𞤼𞤮𞤲 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤧𞤭𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤳𞤵⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤧𞤭𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤭𞤼𞤮𞤲 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤. 𞤅𞤭 𞤯𞤭𞥅 𞤶𞤭𞤳𞥆𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤮𞥅 𞤧𞤮𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤭 𞤸𞤢𞤯𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫𞤲𞤼𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤦𞤢𞤼𞥆𞤢𞤲𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤮 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤦𞤵𞤲𞤯𞤮⹁ 𞤥𞤮 𞤬𞤫𞤤𞤧𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤴𞤫𞤶𞥆𞤭𞤼𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤮 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤤𞤢𞤩𞥆𞤭𞤲𞤢𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤵𞤪𞤼𞤫𞥅 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤹𞤭𞤲𞤹𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤫 𞤳𞤮 𞤧𞤵𞤩𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲. 𞤅𞤭 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤪𞥆𞤭𞥅 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤴𞤢𞤲𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤦𞤮𞤲𞤫 𞤬𞤫𞤱. 𞤑𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤭𞤪𞤢𞤲𞤼𞤫𞤯𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤶𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤁𞤢𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤱𞤮⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤔𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤒𞤢𞥄𞤣𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤘𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤧𞤮𞥅𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅 𞤥𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤭𞥅 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤯𞤭 𞤫 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤭 𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤥𞤮 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤮𞤲. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤭 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞤲𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤳𞤢 𞤥𞤭 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤢 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤢𞤲𞥆𞤭𞤲 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤵𞥅 𞤼𞤮𞤺𞤮𞥅𞤪𞤵⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤭 𞤧𞤫𞤪𞤼𞤢𞤴 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤵𞥅 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤮𞥅𞤪𞤵⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤲𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤫𞤼𞤮𞤼𞤮 𞤬𞤮𞤼𞤢⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤭𞤱𞤮𞤴𞤭𞥅⹁ 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭𞤪𞤮𞤴𞤮𞤲 𞤯𞤭𞥅 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭. 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤢𞥄𞤪𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤼𞤢𞥄𞤪𞤭𞥅𞤳𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤧𞤭𞤲𞤷𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤰𞤮𞤴𞤪𞤫⹁ 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤣𞤵 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤫 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤭'𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤺𞤭𞤼𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤭𞤳𞤫 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤸𞤢𞤱𞤢 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤢 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤢𞤤 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮: «𞤌𞥅 𞤯𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄𞤯𞤮⹁ 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤮𞤪𞤭 𞤮𞤲.» 𞤃𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵⹁ 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤬𞤫𞤤𞥆𞤮 𞤸𞤮𞤪𞤥𞤮𞤪𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤺𞤮. 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤬𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤯𞤭 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤯𞤭𞤲 𞤯𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤧𞤭 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤴𞤭𞥅𞤤𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤲𞤮 𞤱𞤢'𞤭 𞤱𞤢 𞤤𞤢𞤥𞤨𞤵 𞤸𞤵𞤩𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤲𞤭𞤩𞥆𞤭𞤼𞤵𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤢𞤶𞤭𞤪𞤭 𞤮𞤲 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤭⹁ 𞤶𞤢𞥄𞤱𞤭𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤼𞤮𞥅𞤱𞤭 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤢𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤢𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤭𞤪𞤮 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤯𞤭 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤩𞤫 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤭𞤱𞤪𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤭𞤱𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤳𞤮𞤲.
PETRUUSU 2 2 Fii Jannooɓe Penaale ɓen Woodiino e hakkunde jamaa on waɗitiiɓe annabaaɓe. Jannooɓe fenaande woniroyay non e hakkunde mon onon kadi, hara hiɓe ɓisa janndeeji fenaandeeji e nder ko ɓe jannata kon, nawrayɗi e halkaare. Ɓe yedda on Soodituɗo ɓe, ɗun ko Joomi on. Ko nii ɓe pooɗirta e maɓɓe halakuyee yaawuɗo. Buy jokkoyay jiiɓaare maɓɓe nden, laawol goonga on hoynoyee sabu maɓɓe. Immorde e miile maɓɓe ɗen, ɓe hiiliroya on konguɗi sincaaɗi. Kono gila neeɓii ko ɓe happanaa kon no ɓadaade tun, awa hayrannde maɓɓe nden ŋoŋaa. Ko fii Alla dandaali malaa'ikaaɓe waɗunooɓe junuubu ɓen, kono o nangi ɓe, o bugii ka yiite jahannama ka ɓe jolkaa ɗon e nder niwre, ɓe jogoraa ɗon fii ɲaaweede. O dandaali kadi ɓeya yimɓe aranɓe, kono ko njeetato o acci e maɓɓe, goɗɗo on ko Nuuhu, on waajotonooɗo fii peewal ngal, fewndo ko Allaahu on acciti waamere nden e hoore jamaa ɓe rewataa mo ɓen. O happani kadi ɗee ca'e Saduuma e *Amuura mulugol ɗe, watta ɗe ndoondi, fii waɗangol ɓe rewataa mo ɓen kanko Alla misal. Kono o dandi Luutu feewuɗo on, on mo ɓernde mun wondunoo e sokola tiiɗuɗo sabu jikku jiiɓiiɗo ɓee bonɓe, ko fii on ko feewuɗo hoɗunooɗo hakkunde maɓɓe, mo wonkii mun tampintenoo ɲande woo ɲande sabu angal peewal ngal o yi'aynoo ngal e ngal o nanaynoo ngal. Awa ɗunɗoo fow no holli ko Joomiraaɗo on andi ko honno o dandirta yimɓe gomɗinɓe ɓen ndarndeede, o donkina ɓe feewaa ɓen haa ɲande ɲaawoore nden, tentinii ɓen jokkuɓe himmeeji tuunuɗi ɓalli mun, hoyna laamu Joomiraaɗo on, ɗun ko ɓee suusuɓe reedu, mawnintiniiɓe, ɓe hulataa aybinde ruuhuuji ɗin ka kammu. E hin-le malaa'ikaaɓe, ɓurɓe ɓe doole e mbawdi ɓen, ɲaawiraali ɓen yimɓe hoyre yeeso Joomiraaɗo on. Kono ɓen jannooɓe fenaandeeɓe ko wa'uɓe wa kulle buruure ɗe alaa miijoo-miccoo, tagiraaɗe fii nangeede mulee, ko fii hiɓe hoynude ko ɓe andaa. Ɓe muliray wa kulle buruure nii, ko bone wonata njoddi boneeji maɓɓe ɗin. Ɓe tawi faale maɓɓe on ko jiɲangol mbeleeɗe aduna tumbere ɲalorma. Ko ɓe wa'uɓe wa ella e waadere, ɓay hiɓe weltora ɗaynugol on, hay nde hiɓe ɲaamida e mon. Gite maɓɓe ɗen no heewi jinaa, awa kadi ɓe haaɓataa waɗugol junuubu. Hiɓe pooɗa wonkiiji ɗi tabitaa ɗin, nawra ɗi e ko boni. Ɓerɗe ɓen jannooɓe fenaandeeɓe no eltiraa miile, ɓen ko ɓe fayɓe huɗaaɓe, ɓay ɓe accitii laawol feewungol ngol, ɓe majjirii sabu jokkugol laawol Bal'ama ngol, on ɓiɗɗo Be'uura, yiɗunooɗo njoddi heɓorndi bonki. Kono o feliraa sabu geddi makko ɗin tigi, ɗin geddi woni sabu haa mbabun kun, ɗun ko mummuntehun kun, wowliri wa neɗɗo, ɗun haɗi on annabaajo waɗugol kuugal feetere. Ɓen ko ɓe ɓulli ɗi alaa ndiyan, ko ɓe duule ɗe hendu raɗotoo, ɓen no maranaa niwre ɓurnde tekkude nden. Immorde e yewtereeji maɓɓe manti e mehi, hiɓe huutora himmeeji jiiɓaare ɓandu fii pooɗugol ɓen fuutorɓe karahan e juuɗe wuuruɓe e majjere ɓen. Hiɓe foda ɓe ndimu, e hin-le kamɓe tigi ko ɓe maccuɓe ko nawrata e halkaare, ko fii mo kala ko maccuɗo ko fooli ɗun kon. Ko fii si tawii, ɓawto fuutagol tuundiiji oo aduna sabu andugol maɓɓe Joomi on e on Dandoowo, ɗun ko Iisaa Almasiihu on, si ɓe nangike kadi e pircol ɗin tuundiiji haa ɗi foolii ɓe, haray sakkitorde maɓɓe nden ɓuray aranere nden bonude. No ɓurani ɓe ka tawata ɓe andaano laawol peewal ngol, edii, andugol ngol, sela yamiroore hormorteende nde ɓe andinaa nden. Ɗun haray ɓe tentinii ko ngol tindol goongawol wi'i kon wonde: «Saa'i kala bareeru ndun yiltitanto ko ndu tuutunoo kon», awa kadi: «Saa'i kala kosewii arngii e looteede ngin ruttitoto e rukagol ka loope.»
𞤆𞤉𞤚𞤈𞤓𞥅𞤅𞤓 𞥒 𞥒 𞤊𞤭𞥅 𞤔𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤆𞤫𞤲𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤏𞤮𞥅𞤣𞤭𞥅𞤲𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫. 𞤔𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤬𞤫𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤩𞤭𞤧𞤢 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤬𞤫𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤲𞤢𞤱𞤪𞤢𞤴𞤯𞤭 𞤫 𞤸𞤢𞤤𞤳𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤇𞤫 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤅𞤮𞥅𞤣𞤭𞤼𞤵𞤯𞤮 𞤩𞤫⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤨𞤮𞥅𞤯𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤸𞤢𞤤𞤢𞤳𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤴𞤢𞥄𞤱𞤵𞤯𞤮. 𞤄𞤵𞤴 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤮𞤴𞤲𞤮𞤴𞤫𞥅 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤋𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤭𞥅𞤤𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤭𞥅𞤤𞤭𞤪𞤮𞤴𞤢 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤧𞤭𞤲𞤷𞤢𞥄𞤯𞤭. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤲𞤫𞥅𞤩𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤩𞤢𞤣𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤸𞤢𞤴𞤪𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤽𞤮𞤽𞤢𞥄. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤮 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤩𞤫⹁ 𞤮 𞤦𞤵𞤺𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫 𞤶𞤢𞤸𞤢𞤲𞥆𞤢𞤥𞤢 𞤳𞤢 𞤩𞤫 𞤶𞤮𞤤𞤳𞤢𞥄 𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲𞤭𞤱𞤪𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤢𞥄 𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤫𞥅𞤣𞤫. 𞤌 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤫𞤴𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤲'𞤶𞤫𞥅𞤼𞤢𞤼𞤮 𞤮 𞤢𞤷𞥆𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤐𞤵𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤮𞤼𞤮𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤥𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤥𞤮 𞤩𞤫𞤲. 𞤌 𞤸𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤯𞤫𞥅 𞤷𞤢'𞤫 𞤅𞤢𞤣𞤵𞥅𞤥𞤢 𞤫 *𞤀𞤥𞤵𞥅𞤪𞤢 𞤥𞤵𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤯𞤫⹁ 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤢 𞤯𞤫 𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤭⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤥𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤭𞤧𞤢𞤤. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤮 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤂𞤵𞥅𞤼𞤵 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤫 𞤧𞤮𞤳𞤮𞤤𞤢 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤶𞤭𞤳𞥆𞤵 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤩𞤫𞥅 𞤦𞤮𞤲𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮 𞤸𞤮𞤯𞤵𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤲𞤼𞤫𞤲𞤮𞥅 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤮 𞤴𞤭'𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤀𞤱𞤢 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤮 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭 𞤳𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤮 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤮 𞤣𞤮𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢 𞤩𞤫 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤢𞥄 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤼𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤼𞤵𞥅𞤲𞤵𞤯𞤭 𞤩𞤢𞤤𞥆𞤭 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤮𞤴𞤲𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫𞥅 𞤧𞤵𞥅𞤧𞤵𞤩𞤫 𞤪𞤫𞥅𞤣𞤵⹁ 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤵𞤤𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤢𞤴𞤦𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵. 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤵𞤪𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫 𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞤱𞤣𞤭 𞤩𞤫𞤲⹁ ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤸𞤮𞤴𞤪𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤬𞤫𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤢'𞤵𞤩𞤫 𞤱𞤢 𞤳𞤵𞤤𞥆𞤫 𞤦𞤵𞤪𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞥅-𞤥𞤭𞤷𞥆𞤮𞥅⹁ 𞤼𞤢𞤺𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤤𞤫𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤸𞤮𞤴𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄. 𞤇𞤫 𞤥𞤵𞤤𞤭𞤪𞤢𞤴 𞤱𞤢 𞤳𞤵𞤤𞥆𞤫 𞤦𞤵𞤪𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤼𞤢 𞤲'𞤶𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲. 𞤇𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤶𞤭ɲ𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤦𞤫𞤤𞤫𞥅𞤯𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤼𞤵𞤲'𞤦𞤫𞤪𞤫 ɲ𞤢𞤤𞤮𞤪𞤥𞤢. 𞤑𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤢'𞤵𞤩𞤫 𞤱𞤢 𞤫𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤣𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤮𞤪𞤢 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤴 𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤭𞤩𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤭𞤣𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤘𞤭𞤼𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤭 𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵. 𞤖𞤭𞤩𞤫 𞤨𞤮𞥅𞤯𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤢𞥄 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤲𞤢𞤱𞤪𞤢 𞤯𞤭 𞤫 𞤳𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤭. 𞤇𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤬𞤫𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤲𞤮 𞤫𞤤𞤼𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤥𞤭𞥅𞤤𞤫⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤸𞤵𞤯𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤶𞥆𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤄𞤢𞤤'𞤢𞤥𞤢 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤮𞤲 𞤩𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤄𞤫'𞤵𞥅𞤪𞤢⹁ 𞤴𞤭𞤯𞤵𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤲'𞤶𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤮𞤪𞤲'𞤣𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤳𞤭. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤮 𞤬𞤫𞤤𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤺𞤫𞤣𞥆𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤭𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤯𞤭𞤲 𞤺𞤫𞤣𞥆𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤸𞤢𞥄 𞤲'𞤦𞤢𞤦𞤵𞤲 𞤳𞤵𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤵𞤥𞥆𞤵𞤲𞤼𞤫𞤸𞤵𞤲 𞤳𞤵𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭𞤪𞤭 𞤱𞤢 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤸𞤢𞤯𞤭 𞤮𞤲 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫. 𞤇𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤩𞤵𞤤𞥆𞤭 𞤯𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤣𞤵𞥅𞤤𞤫 𞤯𞤫 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤵 𞤪𞤢𞤯𞤮𞤼𞤮𞥅⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤭𞤱𞤪𞤫 𞤩𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤫𞤳𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤋𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤭 𞤫 𞤥𞤫𞤸𞤭⹁ 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤬𞤭𞥅 𞤨𞤮𞥅𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤪𞤢𞤸𞤢𞤲 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤵𞤩𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤶𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤖𞤭𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤣𞤢 𞤩𞤫 𞤲'𞤣𞤭𞤥𞤵⹁ 𞤫 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤷𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤲𞤢𞤱𞤪𞤢𞤼𞤢 𞤫 𞤸𞤢𞤤𞤳𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞤷𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤮 𞤬𞤮𞥅𞤤𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤬𞤵𞥅𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤫 𞤮𞤲 𞤁𞤢𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤱𞤮⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤳𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤨𞤭𞤪𞤷𞤮𞤤 𞤯𞤭𞤲 𞤼𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤯𞤭 𞤬𞤮𞥅𞤤𞤭𞥅 𞤩𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤢𞤴 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤦𞤮𞤲𞤵𞤣𞤫. 𞤐𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤩𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤫𞤣𞤭𞥅⹁ 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤧𞤫𞤤𞤢 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤮𞤪𞤥𞤮𞤪𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤍𞤵𞤲 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤼𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤮𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢𞤱𞤮𞤤 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫: «𞤅𞤢𞥄'𞤭 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤦𞤢𞤪𞤫𞥅𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤢𞤲𞤼𞤮 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤵 𞤼𞤵𞥅𞤼𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤲»⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭: «𞤅𞤢𞥄'𞤭 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮𞤧𞤫𞤱𞤭𞥅 𞤢𞤪𞤲'𞤺𞤭𞥅 𞤫 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤲'𞤺𞤭𞤲 𞤪𞤵𞤼𞥆𞤭𞤼𞤮𞤼𞤮 𞤫 𞤪𞤵𞤳𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢 𞤤𞤮𞥅𞤨𞤫.»
PETRUUSU 2 3 Fii Artugol Almasiihu on Awa e hino ɓatakuru ɗimmuru ndu mi windani on ndun, yo yiɓɓe. E nder majji ɗi ɗiɗii non, mi windiranii on ɗi fii andintingol on, walla on heɓon miijooji laaɓuɗi, fii no anditiron konguɗi ɗi annabaaɓe laaɓuɓe ɓen *hiitinoo ɗin, e yamiroore Joomi on e Dandoowo en on, nden nde sahaabaaɓe ɓen hewtini on. Ko adii kon, andee wonde ka ɲalaaɗe sakkitore, yawitiiɓe aroyay heewuɓe jalnori, wuuriroyayɓe himmeeji maɓɓe ɗin, hara hiɓe wi'oya: «Ko honto ardu makko fodanoondu ndun woni? Ko fii gila baabiraaɓe ɓen maayi, fow no wa'i wano wa'unoo non gila aduna on fuɗɗii.» Kono ɓe tewi ɓe yejjiti wonde, ko daaluyee Alla on waɗi si kammuuli ɗin e leydi ndin woodiranoo, leydi ndin suutaa e ndiyan, ndi moƴƴiniraa ndiyan. Ko ndiyan kadi aduna feƴƴunooɗo on muliraa ndiyan waamere. Kono ko on daaluyee Alla kadi waɗi si kammuuli fewndiiɗi ɗin e aduna fewndiiɗo on maranaa yiite ngen ɲande ɓe rewataa Alla ɓen ɲaawetee halkee. Kono no woodi toɓɓere nde on haanaa yejjitude, yo yiɓɓe: ɲallal gootal ka Joomiraaɗo on ko wa duuɓi wuluure, awa kadi duuɓi wuluure ko wa ɲallal gootal. Awa Joomiraaɗo on alaa nennude hunnugol fodaari makko ndin, wano woɓɓe miijori non. Kono ka liddu ɗun, o muɲɲani on tun, ko fii o yiɗaa hay gooto hayra. Kono ko o yiɗi, ko yo fow aru e tuubuubuyee. Awa, ɲalaande Joomi on arday wa ngujjo. Nden ɲande non kammuuli ɗin muliray hito uuyungo, piiji oo aduna sunnee mula, leydi ndin kadi e kuuɗe ko ndi wondi kon feɲɲinee. Ɓay ɗun fow non no e laawol mulirgol nii, haray pellet hiɗon haani wuurirde laaɓal e no Alla faaliraa non. Awa e nder ko habbiɗon ardu ɲalaande Alla nden kon, etee fii no ɗun yaawira, ɗun ko ka kammuuli ɗin mulirta yiite ɗon, e ka piiji oo aduna taayirta nguleendi yiite ɗon. Kono enen hiɗen habbii fodaari Alla ndin, ɗun ko kammu hesu e leydi heyri ka peewal ngal hoɗoyta ɗon. Ko ɗun waɗi, yo yiɓɓe, e nder nden habbannde, etee fii, nde o aroyi, no o tawira on e nder ɓuttu, hara on aldaa e waadere, on aldaa e ella. Jogoree muɲal Joomiraaɗo men on wa kisiyee, wano Puulusa, oo musiɗɗo men yiɗaaɗo, windirani on non kaɲun kadi, tippude e faamu ngu o yeɗaa ngun. Ko ɗun o woni waɗude e ɓataake ɗen fow, ka o wowli fii ɗin piiji ɗon, e ka windanɗe mettuɗe faamude ɗen woni ɗon, ɗe tawata yimɓe ɓe faamaa ɓen e ɓe tabitaa ɓen ɓoylii noone on, wano ɓe waɗiri non e ko heddii e bindi ɗin kon, fii hayrannde maɓɓe kamɓe tigi. Onon non, yo yiɓɓe, ɓay on hajaama, reenee fii wota on selu jokkon ɗayni ɓe ɗoftaaki yamirooje Alla ɗen, haa ka yoolon tabital mon ngal. Awa ɓeydee yaarude yeeso e nder moƴƴere nden e andugol Joomi men on, on Dandoowo, ɗun ko Iisaa Almasiihu on, on mo mangural wonani jooni e haa poomaa. Aamiina!
𞤆𞤉𞤚𞤈𞤓𞥅𞤅𞤓 𞥒 𞥓 𞤊𞤭𞥅 𞤀𞤪𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤀𞤱𞤢 𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤩𞤢𞤼𞤢𞤳𞤵𞤪𞤵 𞤯𞤭𞤥𞥆𞤵𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤴𞤭𞤩𞥆𞤫. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤢𞤶𞥆𞤭 𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤯𞤭𞥅 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤯𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤮𞤲 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤯𞤭⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤯𞤭 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 *𞤸𞤭𞥅𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤫 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤫 𞤁𞤢𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤫 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤢𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤢𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤯𞤫 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤫⹁ 𞤴𞤢𞤱𞤭𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤵𞤩𞤫 𞤶𞤢𞤤𞤲𞤮𞤪𞤭⹁ 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤮𞤴𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤮𞤴𞤢: «𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤼𞤮 𞤢𞤪𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤬𞤮𞤣𞤢𞤲𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭؟ 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭⹁ 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤮 𞤱𞤢'𞤭 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤢'𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤭𞥅.» 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤼𞤫𞤱𞤭 𞤩𞤫 𞤴𞤫𞤶𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵𞥅𞤤𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭𞤪𞤢𞤲𞤮𞥅⹁ 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤧𞤵𞥅𞤼𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲⹁ 𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲. 𞤑𞤮 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤵𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤵𞤤𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤥𞤫𞤪𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵𞥅𞤤𞤭 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤭𞥅𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫 𞤲'𞤺𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤸𞤢𞤤𞤳𞤫𞥅. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤼𞤮𞤩𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄 𞤴𞤫𞤶𞥆𞤭𞤼𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤴𞤮 𞤴𞤭𞤩𞥆𞤫: ɲ𞤢𞤤𞥆𞤢𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤢𞤤 𞤳𞤢 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤢 𞤣𞤵𞥅𞤩𞤭 𞤱𞤵𞤤𞤵𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤣𞤵𞥅𞤩𞤭 𞤱𞤵𞤤𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤢 ɲ𞤢𞤤𞥆𞤢𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤢𞤤. 𞤀𞤱𞤢 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤲𞤫𞤲𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤵𞤲𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤮𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤭𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤢 𞤤𞤭𞤣𞥆𞤵 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤮 𞤥𞤵ɲɲ𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤸𞤢𞤴𞤪𞤢. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤴𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤢𞤪𞤵 𞤫 𞤼𞤵𞥅𞤦𞤵𞥅𞤦𞤵𞤴𞤫𞥅. 𞤀𞤱𞤢⹁ ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤣𞤢𞤴 𞤱𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞤶𞥆𞤮. 𞤐'𞤁𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵𞥅𞤤𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤥𞤵𞤤𞤭𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤼𞤮 𞤵𞥅𞤴𞤵𞤲'𞤺𞤮⹁ 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤫𞥅 𞤥𞤵𞤤𞤢⹁ 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤫𞥅. 𞤇𞤢𞤴 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤥𞤵𞤤𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤫𞤼 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞤤 𞤫 𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤦𞥆𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤣𞤵 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤴𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤢⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵𞥅𞤤𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤥𞤵𞤤𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤳𞤢 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤼𞤢𞥄𞤴𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞤤𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫 𞤯𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤦𞥆𞤭𞥅 𞤬𞤮𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤸𞤫𞤧𞤵 𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤸𞤫𞤴𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤸𞤮𞤯𞤮𞤴𞤼𞤢 𞤯𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤴𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤦𞥆𞤢𞤲𞤣𞤫⹁ 𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤭⹁ 𞤲𞤮 𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤣𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤮𞤲 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤫𞤤𞥆𞤢. 𞤔𞤮𞤺𞤮𞤪𞤫𞥅 𞤥𞤵ɲ𞤢𞤤 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤱𞤢 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤮𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄𞤯𞤮⹁ 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤲'𞤺𞤵 𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤳𞤢 𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤭𞤲 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤳𞤢 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤥𞤫𞤼𞥆𞤵𞤯𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤮𞤴𞤤𞤭𞥅 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤫𞤣𞥆𞤭𞥅 𞤫 𞤦𞤭𞤲'𞤣𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤴𞤪𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤼𞤭𞤺𞤭. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤴𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤶𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤫𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤧𞤫𞤤𞤵 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤮𞤲 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤴𞤮𞥅𞤤𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤀𞤱𞤢 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤫𞥅 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤁𞤢𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤱𞤮⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞥄. 𞤀𞥄𞤥𞤭𞥅𞤲𞤢!
TESALONII 2 1 Immorde e an min Puulusa, wondude e Silaasi e Timotee, haa e ngal *moftal wongal Tesalonii humondirngal e Alla Baaba men, e Iisaa Almasiihu Joomi on: yo moƴƴere e ɓuttu wonan on immorde e Alla Baaba men, e Iisaa Almasiihu Joomi on. Fii no Alla Ɲaawiroyta Yimɓe ɓen Meɗen haani, yo musiɓɓe, duumaade e jarnugol Alla fii mon, ɗun-le ko ko feewi, ko fii gomɗinal mon ngal no ɓeydaade, awa kadi giggol ngol yiɗindirɗon ngol ko e ɓeydaade tun woni. E hoore ɗun, meɗen mantorde on e nder mofte Alla ɗen, sabu ŋaɲɲaare mon nden e gomɗinal mon ngal e nder cukkanɗe ɗe cukkaɗon ɗen fow e satteendeeji ɗi wakkiliɗon ɗin. Awa, ko ɗunɗoo woni seedee ɲaawoore Alla feewunde nden, fii no woniron rinɗanɓe *laamu Alla ngu wonɗon tampande ngun. Ko fii no feewi yeeso Alla ka o yottorana on ɓee wonɓe on tampinde tampere, e ka o yeɗa on ɓuttu, onon tampinaaɓe ɓen, wondude e amen, nde Iisaa Joomi on feeɲoyi ka kammu, wondude e malaa'ikaaɓe dolnuɓe ɓen e hakkunde joyngol yiite, fii yaggingol ɓe andaa Alla ɓen e ɓe ɗoftanooki Kibaaru Moƴƴo Iisaa Joomi men on. Ɓe lettiree halakuyee poomayankeejo, ɓe woɗɗitoo Joomi on e mangu bawgal makko ngal nde o aroyi e nden ɲalaande, fii yo o darjine immorde e laaɓuɓe makko ɓen, o mugina gomɗinɓe ɓen fow. Onon kadi, on gomɗinii ko men seeditanii on kon. Ko ɗun waɗi, meɗen duumaade e toranagol on, fii no Alla men on waɗira on rinɗanɓe ngurndan ɗan o noddiri on ɗan, e no o laatinira e mon kala eɓɓooje moƴƴe e kuuɗe gomɗinal mon ngal tippude e bawgal makko ngal, fii no innde Iisaa Joomi men on mawniniree e mon, e no onon kadi mawninireɗon e makko, sabu sulfu Alla men on e Iisaa Almasiihu Joomi on.
𞤚𞤉𞤅𞤀𞤂𞤌𞤐𞤋𞥅 𞥒 𞥑 𞤋𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤅𞤭𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤚𞤫𞤧𞤢𞤤𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲: 𞤴𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 Ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤮𞤴𞤼𞤢 𞤒𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤃𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤫 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲-𞤤𞤫 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲𞤮 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤼𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤽𞤢ɲɲ𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤷𞤵𞤳𞥆𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤯𞤫 𞤷𞤵𞤳𞥆𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲. 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤪𞤭𞤲𞤯𞤢𞤲𞤩𞤫 *𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤭 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤢 𞤮 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤮𞤪𞤢𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤫 𞤳𞤢 𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤢 𞤮𞤲 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤮𞤴𞤭 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤣𞤮𞤤𞤲𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤶𞤮𞤴𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤢𞤺𞥆𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤩𞤫 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤢𞤲𞤮𞥅𞤳𞤭 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲. 𞤇𞤫 𞤤𞤫𞤼𞥆𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤸𞤢𞤤𞤢𞤳𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤭𞤼𞤮𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤭𞤲𞤫 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤥𞤵𞤺𞤭𞤲𞤢 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤪𞤭𞤲𞤯𞤢𞤲𞤩𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤮𞤲 𞤯𞤢𞤲⹁ 𞤫 𞤲𞤮 𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫𞤩𞥆𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫 𞤫 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤲𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤭𞤪𞤫𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲.
TESALONII 2 2 Fii Aaden Bonɗo on Fii ardu Iisaa Almasiihu Joomi on, e mottondiral men ngal e makko, men torike on, yo musiɓɓe, wota on jaɓu ɓerɗe mon yaawee jiiɓeede, maa aaninireɗon wi'ugol ɲalaande Joomi on hewtii. Hay si goɗɗo wi'ii on ko Alla longini men maa ko nelal maa ko ɓatakuru ko iwri e amen, wota on hulu. Wota hay gooto faljinir on noone woo, ko fii nden ɲalaande arataa ado murtaldu ndun waɗude, e feeɲugol aaden bonɗo on, on muuyanaaɗo hayrugol, ɗun ko on dartotooɗo immoo daroo e hoore kala ko neɗɗanke inni ko alla e hoore kala ko rewetee, o yaha haa o jooɗoyoo ka juulirde Alla mawnde, o wi'itoo kanko tigi Alla. On anditaali miɗo wowlanaynoo on ɗun, wa fewndo ko mi wondi e mon? Jooni non hiɗon andi tigi ko tongi mo, fii yo o feeɲu e saa'i makko on, ko fii fewndo ɗoo, doole bonɗe suuɗiiɗe ɗen no gollude, ko woni tun fewndo ɗoo goɗɗo no haɗi ɗe taho haa o dira. Ko onsay non aaden bonɗo on feeɲata. Iisaa Joomi on muliray mo wuttugol, o muncira mo jalbeendi ardu makko ndun kanko Iisaa. On aaden bonɗo ardoyay e kuuɗe Ibuliisa, o waɗa noone kaawakeeji e maandeeji e kuuɗe fenaandeeje, o huutoray kala noone bone fii faayingol wonɓe mulude ɓen, ɓay ɓe jaɓaali yiɗude goonga on fii no ɓe dandiree. Ko ɗun waɗi si Alla kadi accidi ɓe e doole ɗaynooje fii no ɓe gomɗinira fenaande nden, fii no yiɗuɓe angal peewal ngal, gomɗinaali goonga on ɓen ɲaawiree. Fii Tabital ɓe Tesalonii ɓen Telen-ma amen menen, yo musiɓɓe ɓe Joomiraaɗo on yiɗi, meɗen haani duumaade e jarnugol Alla fii mon, ko fii Allaahu on suɓino on gila ka fuɗɗoode fii kisiyee on , e hoore *laɓɓinirgol on Ruuhu Allaahu on e gomɗingol goonga on. Ko ɗun o noddiri on Kibaaru Moƴƴo mo men feɲɲinani on on, fii no heɓiron geɓal ka mangu Iisaa Almasiihu Joomi on. Ko ɗun waɗi, yo musiɓɓe, wonee tabituɓe, jogitoɗon janndeeji ɗi men janni on ɗin, woni non ko e konguɗi, woni e ɓataake. Yo Iisaa Almasiihu Joomi men on tigi, e Alla Baaba men, on Yiɗuɗo en, yeɗi en wakkilaare poomayankeere e tama'u moƴƴo immorde e sulfu makko on, wakkilin ɓerɗe mon ɗen, tabintina on e kala kuugal e kala kongol moƴƴol.
𞤚𞤉𞤅𞤀𞤂𞤌𞤐𞤋𞥅 𞥒 𞥒 𞤊𞤭𞥅 𞤀𞥄𞤣𞤫𞤲 𞤄𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤊𞤭𞥅 𞤢𞤪𞤣𞤵 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤮𞤪𞤭𞤳𞤫 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤵 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤴𞤢𞥄𞤱𞤫𞥅 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤫𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤢𞥄𞤲𞤭𞤲𞤭𞤪𞤫𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤵𞤺𞤮𞤤 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅. 𞤖𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤭'𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤲𞤫𞤤𞤢𞤤 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤩𞤢𞤼𞤢𞤳𞤵𞤪𞤵 𞤳𞤮 𞤭𞤱𞤪𞤭 𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤵𞤤𞤵. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤬𞤢𞤤𞤶𞤭𞤲𞤭𞤪 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤪𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤢𞤣𞤮 𞤥𞤵𞤪𞤼𞤢𞤤𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤫 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤢𞥄𞤣𞤫𞤲 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤵𞥅𞤴𞤢𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤸𞤢𞤴𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤮𞥅 𞤣𞤢𞤪𞤮𞥅 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤭𞤲𞥆𞤭 𞤳𞤮 𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤪𞤫𞤱𞤫𞤼𞤫𞥅⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢 𞤸𞤢𞥄 𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤯𞤮𞤴𞤮𞥅 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭𞤼𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤌𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤲𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤮𞤲 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤱𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤮𞤲؟ 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤳𞤮 𞤼𞤮𞤲'𞤺𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤮 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤵 𞤫 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤯𞤮𞥅⹁ 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤫 𞤧𞤵𞥅𞤯𞤭𞥅𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤼𞤵𞤲 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤯𞤮𞥅 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤯𞤭 𞤯𞤫 𞤼𞤢𞤸𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤮 𞤣𞤭𞤪𞤢. 𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤲𞤮𞤲 𞤢𞥄𞤣𞤫𞤲 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤢𞤼𞤢. 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤥𞤵𞤤𞤭𞤪𞤢𞤴 𞤥𞤮 𞤱𞤵𞤼𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤮 𞤥𞤵𞤲𞤷𞤭𞤪𞤢 𞤥𞤮 𞤶𞤢𞤤𞤦𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤢𞤪𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄. 𞤌𞤲 𞤢𞥄𞤣𞤫𞤲 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤫 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤳𞤢𞥄𞤱𞤢𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤫 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤬𞤫𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤫⹁ 𞤮 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤦𞤮𞤲𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤢𞥄𞤴𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤶𞤢𞤩𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤣𞤭 𞤩𞤫 𞤫 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤬𞤫𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤫𞥅. 𞤊𞤭𞥅 𞤚𞤢𞤦𞤭𞤼𞤢𞤤 𞤩𞤫 𞤚𞤫𞤧𞤢𞤤𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤚𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤭⹁ 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤫 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤧𞤵𞤩𞤭𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤳𞤢 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤮𞤲 ⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 *𞤤𞤢𞤩𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤮𞤲 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤺𞤫𞤩𞤢𞤤 𞤳𞤢 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤫𞥅 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤶𞤮𞤺𞤭𞤼𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤭 𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤫 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫. 𞤒𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤒𞤭𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤫𞤲⹁ 𞤴𞤫𞤯𞤭 𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤫 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮𞤤.
TESALONII 2 3 Puulusa Landii ɓe Tesalonii ɓen Torndeeji Ka rawnoode, yo musiɓɓe, toranee men fii no daaluyee Joomiraaɗo on lollira e no mawniniree, wano o lolliri e mawniri ka mon non, fii no men dandiree ɓoyliiɓe ɓen e bonɓe ɓen, ko fii hinaa fow mari gomɗinal. Kono Joomiraaɗo on ko Sella-Findeejo, o tabintinay on, o hisina on bonɗo on. Joomiraaɗo on no okki men hoolaare e telen-ma mon wonde hiɗon waɗude, on waɗoyay kadi ko men yamiri on kon. Yo Joomiraaɗo on ardo ɓerɗe mon ɗen e fee giggol iwrungol e Alla e ŋaɲɲaare iwrunde e *Almasiihu on. Hajannde fii Puyndan Men yamirii on e innde Iisaa Almasiihu Joomi men on, yo musiɓɓe, yo on woɗɗito kala musiɗɗo wuuruɗo e nder puyndan, ko yaadaa e jannde nde hendorɗon men nden. Ko fii hiɗon andi onon tigi ko honno ɲembirton men, ko fii men wuuriraali puyndan hakkunde mon. Men jaɓaali goɗɗo fawtoo men ɲaametee nii tun, kono ko e nder golle sattuɗe e yangi men golliri jemma e ɲalorma, fii wota men wonan hay gooto e mon dongal. Wonaa fii hari ɗun no haanani men men waɗiri ɗun, kono men faalano on accirde menen tigi noone mo ɲembon. E hoore ɗun, fewndo ko men wonnoo ka mon, men waɗanno on ndee yamiroore ɗoo: kala on saliiɗo gollude, wota ɲaamu kadi! E hin-le men nanii woɓɓe e hakkunde mon no jokki puyndan, hiɓe jokki ko wonaa haaju maɓɓe edii ɓe gollude. Men torike ɓen yimɓe, men jeejirii ɓe Iisaa Almasiihu Joomi on, yo ɓe gollu e nder ɓuttu, ɓe ɲaama ko ɓe to'ani hoore maɓɓe kon. Onon non, yo musiɓɓe, wota ɓerɗe mon maayan waɗugol ko moƴƴi. On mo ɗoftaaki ko men wi'i kon e nduu ɓatakuru, haray maandinee fii makko. Wota on huuwondir e makko huuwondiral woo, fii yo o hersu. Wota on jogor mo non wa gaɲo, kono hajoree mo wa musiɗɗo mon. Fii Waynitannde nden Yo Joomiraaɗo, Jom Ɓuttu on, yeɗu on ɓuttu kanko tigi saa'i kala e noone kala. Yo Joomiraaɗo on wondu e mon on fow. Min Puulusa, mi salminirii on jungo an ngon tigi. Ko maande an nden woni e nder ɓataake an ɗen fow, e hino bindi an ɗin. Yo moƴƴere Iisaa Almasiihu Joomi men on wonu e mon on fow.
𞤚𞤉𞤅𞤀𞤂𞤌𞤐𞤋𞥅 𞥒 𞥓 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤂𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤚𞤫𞤧𞤢𞤤𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤚𞤮𞤪𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤑𞤢 𞤪𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤤𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤢 𞤫 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤭𞤪𞤫𞥅⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤮 𞤤𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤩𞤮𞤴𞤤𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤦𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤮𞤱 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤅𞤫𞤤𞥆𞤢-𞤊𞤭𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤮 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤸𞤭𞤧𞤭𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲. 𞤒𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤣𞤮 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤬𞤫𞥅 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤽𞤢ɲɲ𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤫 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤖𞤢𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤆𞤵𞤴𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤃𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤭𞤼𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤨𞤵𞤴𞤲'𞤣𞤢𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 ɲ𞤫𞤲'𞤦𞤭𞤪𞤼𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤨𞤵𞤴𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤃𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤬𞤢𞤱𞤼𞤮𞥅 𞤥𞤫𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤲𞤭𞥅 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤵𞤯𞤫 𞤫 𞤴𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢 𞤫 ɲ𞤢𞤤𞤮𞤪𞤥𞤢⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤣𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤏𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤥𞤮 ɲ𞤫𞤲'𞤦𞤮𞤲. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤮𞥅: 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 𞤧𞤢𞤤𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤳𞤢𞤣𞤭! 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤨𞤵𞤴𞤲'𞤣𞤢𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤵 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤫𞤣𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤵𞤣𞤫. 𞤃𞤫𞤲 𞤼𞤮𞤪𞤭𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤫𞥅𞤶𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤵 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵⹁ 𞤩𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤼𞤮'𞤢𞤲𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤳𞤮𞤲. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭. 𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤵𞥅 𞤩𞤢𞤼𞤢𞤳𞤵𞤪𞤵⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤫𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤵𞥅𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤸𞤵𞥅𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤮 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤵. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪 𞤥𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤢 𞤺𞤢ɲ𞤮⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤶𞤮𞤪𞤫𞥅 𞤥𞤮 𞤱𞤢 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤏𞤢𞤴𞤲𞤭𞤼𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤒𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮⹁ 𞤔𞤮𞤥 𞤇𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤫𞤯𞤵 𞤮𞤲 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢. 𞤒𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤃𞤭𞤲 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤥𞤭 𞤧𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤶𞤵𞤲'𞤺𞤮 𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭. 𞤑𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤢𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤦𞤭𞤲'𞤣𞤭 𞤢𞤲 𞤯𞤭𞤲. 𞤒𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱.
TIMOTEE 2 1 Immorde e an min Puulusa, mo Alla hoddiri wonugol *sahaabaajo Iisaa Almasiihu on, e telen-ma fodaari ngurndan wonɗan e Iisaa Almasiihu on ɗan. Mi salminii maa yo Timotee, an oo boobo an mo mi yiɗi fota. Yo Alla Baabaajo on e Iisaa Almasiihu Joomi men on yeɗe moƴƴere e yurmeende e ɓuttu. Fii no Puulusa Wakkiliniri Timotee Mi yettii Alla, on mo mi woni rewude, wano baabiraaɓe an ɓen non, e dow ɓernde laaɓunde, e hoore mi alaa yejjitude fii maa e nder torndeeji an ɗin jemma e ɲalorma. Ko fii miɗo andita fii gonɗi maa ɗin, awa miɗo faalaa yi'itude ma fota fii no mi heewira weltaare. Miɗo andita kadi gomɗinal wongal e maa ngal, ngal aldaa e faasiqankaaku, wonnoongal e pati maa Lowiisi e yumma maa Eniisi, wano mi fellitiri non hingal e maa. Ko ɗun waɗi si mi wakkilinii ma huɓɓitugol ngal dokkal Alla, ngal hendornoɗaa *fawugol juuɗe an ɗen e hoore maa. Ko fii ruuhu mo Alla yeɗi en on wonaa waɗoowo en huluɓe, kono ko ruuhu okkoowo en doole e giggol e waawugol hoore mun. Awa wota a hersir seeditanagol Joomi men on, e min sokiraaɗo sabu makko on, kono tampidu e an fii Kibaaru Moƴƴo on e dow bawgal Alla, on Danduɗo en, noddi en fii no naɓiren ngurndan men ɗan no laaɓiri, hara hinaa sabu kuuɗe men ɗen, kono ko sabu haajaande makko nden tigi e moƴƴere nde yeɗiraɗen sabu Iisaa Almasiihu on nden, ado saa'iiji poomayankeeji ɗin. Nden moƴƴere ɓanginiraama jooni feeɲugol Iisaa Almasiihu, Danduɗo en on, on muncuɗo doole mayde nden. Ko Kibaaru Moƴƴo on o feɲɲinirani en ngurndan ɗan lannataa ɗan. Ko fii oo Kibaaru Moƴƴo mi waɗiraa waajotooɗo e sahaabaajo e jannoowo. Ko sabu ɗun mi heɓiri ɗii satteendeeji. Kono mi hersaa, ko fii miɗo andi ko hombo mi gomɗini, awa miɗo felliti himo mari bawgal hiwugol ko mi halfinaa kon haa e ɲalaande ɲaawoore nden. Awa jogito sifa ɗii konguɗi selluɗi ɗi hendorɗaa mi, e nder gomɗinal ngal e giggol wongol ngol e Iisaa Almasiihu on. Jogitoɗaa kaliifu moƴƴo mo hendorɗaa *Ruuhu Seniiɗo on, ɗun ko Wonɗo e men on. Hiɗa andi wonɓe leydi *Aazii ɓen fow tertike lan. Figeeli e Hermogaana no tawaa e ɓen. Yo Joomiraaɗo on tippin yurmeende mun nden e hoore ɓeynguure Onesifoora nden, ko fii himo muɲɲinaynoo lan soono woo, awa kadi o hersiraano ko mi sokaa kon. E hoore ɗun, ɓay o arii Roomu, o catino e ɗaɓɓitugol lan haa o yi'immi. Yo Joomiraaɗo on yeɗoy mo yurmeende mun nden ɲande ɲaawoore nden. Hiɗa andi ɓuri wonɗo woo haa honto o wallimmi ko mi woni Efeesi.
𞤚𞤋𞤃𞤌𞤚𞤉𞥅 𞥒 𞥑 𞤋𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤸𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤬𞤮𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤢𞤲 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤯𞤢𞤲. 𞤃𞤭 𞤧𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤢𞥄 𞤴𞤮 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅⹁ 𞤢𞤲 𞤮𞥅 𞤦𞤮𞥅𞤦𞤮 𞤢𞤲 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤼𞤢. 𞤒𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤴𞤵𞤪𞤥𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤏𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅 𞤃𞤭 𞤴𞤫𞤼𞥆𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤪𞤫𞤱𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤣𞤮𞤱 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤴𞤫𞤶𞥆𞤭𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤼𞤮𞤪𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢 𞤫 ɲ𞤢𞤤𞤮𞤪𞤥𞤢. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤲𞤯𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤴𞤭'𞤭𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤥𞤢 𞤬𞤮𞤼𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤭𞤪𞤢 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤧𞤭𞤹𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤳𞤵⹁ 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤨𞤢𞤼𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤂𞤮𞤱𞤭𞥅𞤧𞤭 𞤫 𞤴𞤵𞤥𞥆𞤢 𞤥𞤢𞥄 𞤉𞤲𞤭𞥅𞤧𞤭⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤬𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤥𞤢𞥄. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤢 𞤸𞤵𞤩𞥆𞤭𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤲𞤮𞤯𞤢𞥄 *𞤬𞤢𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤢𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞥄. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤫𞤯𞤭 𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤱𞤢𞤯𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤫𞤲 𞤸𞤵𞤤𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤳𞥆𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤫𞤲 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫 𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤢 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤪 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤢𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤥𞤭𞤲 𞤧𞤮𞤳𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤣𞤵 𞤫 𞤢𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤣𞤮𞤱 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤁𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤮 𞤫𞤲⹁ 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤲𞤢𞤩𞤭𞤪𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤲𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤫𞤯𞤭𞤪𞤢𞤯𞤫𞤲 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤢𞤣𞤮 𞤧𞤢𞥄'𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤐'𞤁𞤫𞤲 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤁𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤮 𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤵𞤲𞤷𞤵𞤯𞤮 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤮 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤤𞤢𞤲𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤯𞤢𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞥅 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤫 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤫 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅𞤱𞤮. 𞤑𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤭𞥅 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤥𞤭 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤬𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤸𞤭𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤫 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤶𞤮𞤺𞤭𞤼𞤮 𞤧𞤭𞤬𞤢 𞤯𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤵𞤯𞤭 𞤯𞤭 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤯𞤢𞥄 𞤥𞤭⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤔𞤮𞤺𞤭𞤼𞤮𞤯𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤤𞤭𞥅𞤬𞤵 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤯𞤢𞥄 *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤏𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲. 𞤖𞤭𞤯𞤢 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 *𞤀𞥄𞥁𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤼𞤫𞤪𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤤𞤢𞤲. 𞤊𞤭𞤺𞤫𞥅𞤤𞤭 𞤫 𞤖𞤫𞤪𞤥𞤮𞤺𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤢𞥄 𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤒𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞤲 𞤴𞤵𞤪𞤥𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤌𞤲𞤫𞤧𞤭𞤬𞤮𞥅𞤪𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤥𞤵ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤤𞤢𞤲 𞤧𞤮𞥅𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤪𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤧𞤮𞤳𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤮 𞤢𞤪𞤭𞥅 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵⹁ 𞤮 𞤷𞤢𞤼𞤭𞤲𞤮 𞤫 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤭𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤢𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤮 𞤴𞤭'𞤭𞤥𞥆𞤭. 𞤒𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤯𞤮𞤴 𞤥𞤮 𞤴𞤵𞤪𞤥𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤖𞤭𞤯𞤢 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤱𞤮𞥅 𞤸𞤢𞥄 𞤸𞤮𞤲𞤼𞤮 𞤮 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭.
TIMOTEE 2 2 An kadi non, yo boobo an, tiiɗinor e moƴƴere wonde e Iisaa Almasiihu on nden. Ko nanirɗaa mi kon e tawnde seedeeɓe ɗuuɗuɓe, halfin ɗun yimɓe holniiɓe, waawayɓe kaɲun kadi jannude woɓɓe goo. Tampidu e an wa suufaajo moƴƴo Iisaa Almasiihu on. Ko fii si suufaajo golloowo golle mun no faalaa weltinde hooreejo mun on, o hilnotaako haajuuji goo. Ko fii foolotirteeɗo e dogudu waɗantaake *meetelol si o waɗiraali no haaniri non. Ko remoowo wakkiliiɗo on haani adaade hendaade geɓal mun ngal ka baagol. Hakkilan koo ko mi woni wi'ude, ko fii Joomiraaɗo on yeɗete faamu e ɗi fow. Anditii fii Iisaa Almasiihu, on immitiiɗo e hakkunde mayɓe ɓen, iwruɗo e bolondaa Daawuuda on, wano Kibaaru Moƴƴo mo mi woni yottinde on wi'iri non, on mo mi tampani haa mi haɓɓiraa wa waɗoowo bone. Kono daaluyee Alla on haɓɓaaka. Ko ɗun waɗi si miɗo wakkilii fow sabu suɓaaɓe ɓen, fii kamɓe kadi no ɓe heɓira kisiyee wonɗo e Iisaa Almasiihu on, wondude e darja poomayankeejo on. Ngol kongol ko haqiiqawol wonde: Si en maayidii e makko, en wuuritidoyay kadi e makko. Si en ŋaɲɲike, en laamodoyay kadi e makko. Si en yeddii kadi fii makko, kanko kadi o yeddoyay fii men. Si tawii en sellaa-finde, kanko ko o sella-findeejo, ko fii o waawataa yedditaade. Fii Golle Moƴƴe E hino ko haanuɗaa andintinde kon: jeejaa yimɓe ɓen yeeso Alla wonde, yo ɓe accu pooɗotiro haala ka aldaa e nafa. Si hinaa ɗun, ɗun nawray heɗotooɓe ɓen e majjere. Eto no weeɓitoraa yeeso Alla wa neɗɗo haanaaɗo jaɓeede, ɗun ko golloowo mo hersaa, e tindinoowo daaluyee goongaajo on no feewiri. Reenoɗaa e haalaaji mehi ɗi yaadaa e faale Alla on, ko fii jokkuɓe ɗi ɓen ɓurtay tun woɗɗitaade Alla. Ko fii konguɗi maɓɓe ɗin no layira wa nawnaare «masara.» Himenee e Fileeti no tawaa e ɓen, ɓen seluɓe goonga on, no bonnira gomɗinal woɓɓe ɓen wi'ugol wonde ummutal ngal waɗiino. E hin-le hayre didol tiiɗunde nde Alla waɗi nden no ɲiiɓi haa jooni, hinde notiraa ɗii konguɗi ɗoo: «Joomiraaɗo on no andi ɓe makko ɓen!», awa kadi: «Kala jantiiɗo innde Joomiraaɗo on yo yilto e angal peewal.» E nder suudu hittundu hinaa miranji tafiraaɗi kaŋŋe maa kaalisi tun woni ton, kono kunnaaje e payanɗe leydi kadi no ton. Miranji arani ɗin ko mariraaɗi fii haaju hittuɗo, kono ɗiya ko huutorteeɗi fii ko woni woo. On laɓɓinɗo hoore mun e ɗii piiji bonɗi, o wonay miran hittuɗo, huutorteeɗo, laaɓuɗo, mo jom mun huutorta, hebulaniiɗo kala kuugal moƴƴal. Awa dogu himmeeji cukankaaku ɗin, ɗaɓɓaa peewal ngal e gomɗinal ngal e giggol ngol e ɓuttu on, wondude e jantorayɓe Joomiraaɗo on ɓernde laaɓunde. Bugitoɗaa yeddondire njofooje ɗe aldaa e nafa ɗen, ɗe anduɗaa adday hawreeji ɗen. Ko fii haanaa ka kurkantooɗo Joomiraaɗo on haɓidee. Himo haani wonde newaniiɗo fow, muɲɲiiɗo, o waawa jannude. Himo haani kadi wurtirde liddotooɓe mo ɓen no newori, e nder tanƴinagol wonde Alla okkay ɓe feere no ɓe tuubira, ɓe anda goonga on, ɓe ruttoo e faamu maɓɓe moƴƴo on, e no ɓe sortora e pircol Ibuliisa nanguɗo ɓe fii waɗugol faale mun on.
𞤚𞤋𞤃𞤌𞤚𞤉𞥅 𞥒 𞥒 𞤀𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤦𞤮𞥅𞤦𞤮 𞤢𞤲⹁ 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲𞤮𞤪 𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤭𞤪𞤯𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲 𞤯𞤵𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤸𞤮𞤤𞤲𞤭𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤺𞤮𞥅. 𞤚𞤢𞤥𞤨𞤭𞤣𞤵 𞤫 𞤢𞤲 𞤱𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤭 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤸𞤭𞤤𞤲𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤺𞤮𞥅. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤮𞥅𞤤𞤮𞤼𞤭𞤪𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤫 𞤣𞤮𞤺𞤵𞤣𞤵 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫 *𞤥𞤫𞥅𞤼𞤫𞤤𞤮𞤤 𞤧𞤭 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤪𞤫𞤥𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤢𞤣𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤺𞤫𞤩𞤢𞤤 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤢 𞤦𞤢𞥄𞤺𞤮𞤤. 𞤖𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞤲 𞤳𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤭'𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤯𞤫𞤼𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤫 𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤱. 𞤀𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤦𞤮𞤤𞤮𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤁𞤢𞥄𞤱𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤢𞤲𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤸𞤢𞤩𞥆𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤱𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤩𞥆𞤢𞥄𞤳𞤢. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞥅 𞤬𞤮𞤱 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤧𞤵𞤩𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤢 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤢 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤮𞤲. 𞤐'𞤘𞤮𞤤 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢𞤱𞤮𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫: 𞤅𞤭 𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭𞤣𞤭𞥅 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤫𞤲 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤼𞤭𞤣𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤅𞤭 𞤫𞤲 𞤽𞤢ɲɲ𞤭𞤳𞤫⹁ 𞤫𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤮𞤣𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤅𞤭 𞤫𞤲 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤫𞤲 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤢𞥄-𞤬𞤭𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤮 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤢-𞤬𞤭𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫. 𞤊𞤭𞥅 𞤘𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤫 𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤵𞤯𞤢𞥄 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲: 𞤶𞤫𞥅𞤶𞤢𞥄 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤢𞤷𞥆𞤵 𞤨𞤮𞥅𞤯𞤮𞤼𞤭𞤪𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤳𞤢 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤲𞤢𞤬𞤢. 𞤅𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤢𞤱𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤫𞤯𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤶𞥆𞤫𞤪𞤫. 𞤉𞤼𞤮 𞤲𞤮 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤮𞤪𞤢𞥄 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤢 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤶𞤢𞤩𞤫𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤥𞤮 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤫 𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤭𞤪𞤭. 𞤈𞤫𞥅𞤲𞤮𞤯𞤢𞥄 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤫𞤸𞤭 𞤯𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤯𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤼𞤢𞤴 𞤼𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲 𞤲𞤮 𞤤𞤢𞤴𞤭𞤪𞤢 𞤱𞤢 𞤲𞤢𞤱𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 «𞤥𞤢𞤧𞤢𞤪𞤢.» 𞤖𞤭𞤥𞤫𞤲𞤫𞥅 𞤫 𞤊𞤭𞤤𞤫𞥅𞤼𞤭 𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤢𞥄 𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤫𞤤𞤵𞤩𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤲𞤮 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤭𞤪𞤢 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤭'𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤵𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅𞤲𞤮. 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤸𞤢𞤴𞤪𞤫 𞤣𞤭𞤣𞤮𞤤 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤲𞤮 ɲ𞤭𞥅𞤩𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭⹁ 𞤸𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤲𞤮𞤼𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤯𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤯𞤮𞥅: «𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤩𞤫𞤲!»⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭: «𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤶𞤢𞤲𞤼𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤮 𞤫 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤.» 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤵 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤭𞤪𞤢𞤲'𞤶𞤭 𞤼𞤢𞤬𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤳𞤢𞤽𞥆𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤢𞥄𞤤𞤭𞤧𞤭 𞤼𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤼𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤵𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤫 𞤫 𞤨𞤢𞤴𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤼𞤮𞤲. 𞤃𞤭𞤪𞤢𞤲'𞤶𞤭 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤵 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤯𞤭𞤴𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤼𞤫𞥅𞤯𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞥅. 𞤌𞤲 𞤤𞤢𞤩𞥆𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤫 𞤯𞤭𞥅 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤭⹁ 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤴 𞤥𞤭𞤪𞤢𞤲 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤥𞤮 𞤶𞤮𞤥 𞤥𞤵𞤲 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤼𞤢⹁ 𞤸𞤫𞤦𞤵𞤤𞤢𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤢𞤤. 𞤀𞤱𞤢 𞤣𞤮𞤺𞤵 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤷𞤵𞤳𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤢𞥄 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤶𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤲'𞤣𞤫. 𞤄𞤵𞤺𞤭𞤼𞤮𞤯𞤢𞥄 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫 𞤲'𞤶𞤮𞤬𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤯𞤫 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤲𞤢𞤬𞤢 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤢𞥄 𞤢𞤣𞥆𞤢𞤴 𞤸𞤢𞤱𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤩𞤭𞤣𞤫𞥅. 𞤖𞤭𞤥𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤲𞤫𞤱𞤢𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤥𞤵ɲɲ𞤭𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤵𞤣𞤫. 𞤖𞤭𞤥𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤵𞤪𞤼𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤤𞤭𞤣𞥆𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤮𞤪𞤭⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤳𞥆𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤼𞤵𞥅𞤦𞤭𞤪𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤪𞤵𞤼𞥆𞤮𞥅 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤧𞤮𞤪𞤼𞤮𞤪𞤢 𞤫 𞤨𞤭𞤪𞤷𞤮𞤤 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤮 𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲.
TIMOTEE 2 3 Fii Sakkitoode Aduna on Awa andu wonde ka sakkitoode aduna, sattoyay fota. Ko fii yimɓe ɓen laatoyto ɓurtintiniiɓe, yiɗuɓe kaalisi, mantiiɓe, hownitiiɓe, hoynooɓe, dartotooɓe mawɓe mun, dulluɓe, hayfinooɓe fii laawol feewungol ngol, ɓe yurmetaake, ɓe rippotaako, aybinooɓe, ɓe waawataa hoore mun, hunƴuɓe, ayɓe moƴƴere, janfotooɓe, huuwirooɓe angal faamu, heewuɓe townitaare, yiɗuɓe faale mun on ɓuri Alla. Hara hiɓe ɓangini e kene dewal ngal, kono hara hiɓe yeddi ko ngal wondi e bawgal kon. Awa pottito ɓen yimɓe ɗon. No woodi e maɓɓe naatooɓe ka cuuɗi, pooɗa rewɓe lo'uɓe fawiiɓe junuubi, ɓe kala noone himmeeji ardii. Ɓen rewɓe no janga ɲande woo, kono hara ɓe waawataa andude goonga on few. Ko wano Janeesi e Jambereesi dartornoo Muusaa non, ko wano non ɓen yimɓe kadi dartorta goonga on. Ɓen ko yimɓe ɓe hakkille mun bonnaa, ɓe gomɗinal mun wonaa haqiiqawal. Kono ɓe yaarataa yeeso, ko fii feetere maɓɓe nden ɓanganay fow, wano no ɓee yimɓe ɗiɗo wowlaaɓe fii mun non. Fii no Timotee Wakkiliniraa e ko Jannaa kon Kono an, a catike fota e janndeeji an ɗin e jikkuuji an ɗin e anniyeeji an ɗin e gomɗinal an ngal e muɲal an ngal e giggol an ngol e ŋaɲɲaare an nden. Hiɗa andi kadi ko mi jokkaa kon e tampereeji an ɗi mi heɓi e ɗee ca'e Antiyoosi-Pisidii, Ikoniim e Listaara ɗin, e cukkanɗe ɗe mi heɓi ɗen e no Joomiraaɗo on yaltinirimmi e ɗun fow. Ɗun-le wuren, kala faalaaɓe wuurude e hoore dewal e nder humondiral e Iisaa Almasiihu on ɓen fow cukkete. Kono yimɓe bonɓe ɓen e ƴoƴuɓe ɓen soono woo ɓurtay tun yaarude e nder bone on, ɓe ɗayna hoore maɓɓe, ɓe ɗaynora heddiiɓe ɓen kadi. Kono an, cato e ko janguɗaa kon, ɗun ko ko hendorɗaa hoolaare, hiɗa andi ko hombo heɓirɗaa ɗun. Gila e paykunyaagal maa hiɗa andi bindi seniiɗi ɗin. Hiɗi waawu-maa okkude faamu fii kisiyee on sabu gomɗingol Iisaa Almasiihu on. Kala daalol windiingol ko foofaango Alla, hingol wondi e nafa fii jannugol e hollugol ellaaji e wurtugol e ne'ugol e nder peewal, fii no aaden Alla on eltiree, hebulanoo waɗugol kala kuugal moƴƴal.
𞤚𞤋𞤃𞤌𞤚𞤉𞥅 𞥒 𞥓 𞤊𞤭𞥅 𞤅𞤢𞤳𞥆𞤭𞤼𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤀𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤀𞤱𞤢 𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤭𞤼𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤬𞤮𞤼𞤢. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞤴𞤼𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤼𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤴𞤭𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤳𞤢𞥄𞤤𞤭𞤧𞤭⹁ 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤸𞤮𞤱𞤲𞤭𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤸𞤮𞤴𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤣𞤵𞤤𞥆𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤴𞤬𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤵𞤪𞤥𞤫𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤪𞤭𞤨𞥆𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤢𞤴𞤦𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤵𞤲𞤰𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤶𞤢𞤲𞤬𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤸𞤵𞥅𞤱𞤭𞤪𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵⹁ 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤵𞤩𞤫 𞤼𞤮𞤱𞤲𞤭𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤴𞤭𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤖𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤫 𞤳𞤫𞤲𞤫 𞤣𞤫𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤭 𞤳𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤨𞤮𞤼𞥆𞤭𞤼𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤯𞤮𞤲. 𞤐𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤷𞤵𞥅𞤯𞤭⹁ 𞤨𞤮𞥅𞤯𞤢 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤤𞤮'𞤵𞤩𞤫 𞤬𞤢𞤱𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤪𞤣𞤭𞥅. 𞤇𞤫𞤲 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤲𞤮 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤢 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤫𞤱. 𞤑𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤔𞤢𞤲𞤫𞥅𞤧𞤭 𞤫 𞤔𞤢𞤲'𞤦𞤫𞤪𞤫𞥅𞤧𞤭 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤮𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤮𞤪𞤼𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲. 𞤇𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞥆𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤢𞥄⹁ 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢𞤱𞤢𞤤. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤲𞤢𞤴 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮 𞤩𞤫𞥅 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅 𞤏𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤫 𞤳𞤮 𞤔𞤢𞤲𞥆𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤢𞤲⹁ 𞤢 𞤷𞤢𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤬𞤮𞤼𞤢 𞤫 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤶𞤭𞤳𞥆𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤥𞤵ɲ𞤢𞤤 𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤽𞤢ɲɲ𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤖𞤭𞤯𞤢 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤲 𞤯𞤭 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤫 𞤯𞤫𞥅 𞤷𞤢'𞤫 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤆𞤭𞤧𞤭𞤣𞤭𞥅⹁ 𞤋𞤳𞤮𞤲𞤭𞥅𞤥 𞤫 𞤂𞤭𞤧𞤼𞤢𞥄𞤪𞤢 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤫 𞤷𞤵𞤳𞥆𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤯𞤫 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤲𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤍𞤵𞤲-𞤤𞤫 𞤱𞤵𞤪𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤣𞤫𞤱𞤢𞤤 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤷𞤵𞤳𞥆𞤫𞤼𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤦𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤰𞤮𞤰𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤮𞥅𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅 𞤩𞤵𞤪𞤼𞤢𞤴 𞤼𞤵𞤲 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤦𞤮𞤲𞤫 𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤮𞤪𞤢 𞤸𞤫𞤣𞥆𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤢𞤲⹁ 𞤷𞤢𞤼𞤮 𞤫 𞤳𞤮 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤯𞤢𞥄 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤢 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤯𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤲. 𞤘𞤭𞤤𞤢 𞤫 𞤨𞤢𞤴𞤳𞤵𞤻𞤢𞥄𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤭𞤯𞤢 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤦𞤭𞤲'𞤣𞤭 𞤧𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤖𞤭𞤯𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤵-𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤳𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤮𞤲 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤮𞤤 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤬𞤮𞥅𞤬𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤸𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤲𞤢𞤬𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤫 𞤱𞤵𞤪𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤲𞤫'𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤢𞥄𞤣𞤫𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤫𞤤𞤼𞤭𞤪𞤫𞥅⹁ 𞤸𞤫𞤦𞤵𞤤𞤢𞤲𞤮𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤢𞤤.
TIMOTEE 2 4 Ko ɗun waɗi, e yeeso Alla e Iisaa Almasiihu on, on ɲaawayɗo wurɓe ɓen e mayɓe ɓen, e sabu ardu makko ndun e *laamu makko ngun, mi yamirii ma, mi tentinii: waajo fii daaluyee on, catoɗaa e ɗun, nde heɓuɗaa fajuhun weeɓukun woo, maa a heɓaa, hollaa ɓe ellaaji maɓɓe ɗin, felaa ɓe, wakkilinaa ɓe e hoore jannugol e nder muɲal timmungal. Ko fii saa'i no aroya nde tawata yimɓe ɓen jaɓataa hande kadi jannde sellunde nden, kono tippude e faaleeji maɓɓe ɗin, ɓe ɓannay takko maɓɓe karamokooɓe ɗuuɗuɓe ko yewta ɓe ko ɓe faalaa nanude kon. Ɓe udda noppi maɓɓe ɗin e goonga on, ɓe fewta tindi mehi ɗin. Kono an non, wonu hakkilanɗo e ɗi fow, wakkiloɗaa tampereeji ɗin, waɗaa kuuɗe waajotooɗo fii Kibaaru Moƴƴo on, timminiraa golle maa ɗen no feewiri. Ko fii min, miɗo itti wonkii an kin wa sadaka hibbaaɗo fii Alla, ko fii saa'i fokkitugol an ngol hewtii. Mi tippirii tippiro moƴƴo ngon, mi timminii dogudu an ndun, mi woni sella-findeejo e telen-ma gomɗinal ngal. Jooni non miɗo maranaa *meetelol peewal ngol. Joomi on, on Ɲaawoowo Feewuɗo, jonnoyay lan ngol ka ɲalaande sakkitorde, ɗun non hinaa min tun, kono ko kala himmanɗo feeɲitugol makko ngol kadi. Fii no Puulusa Waajori Timotee Awa eto araa, tawaa mi ko ɓuri yaawude. Ko fii Demaasi tertike lan, sabu yiɗugol mo oo aduna fewndiiɗo. O yahii Tesalonii. Kiriskiisu kadi yahii Galaasi, Tiituusa kadi yahii Dalamaasi. Ko min tun e Luuka wondi. Ardu e Markuusa, ko fii himo hitti e an fota fii golle ɗen. Mi imminii Tikiiki Efeesi. Nde hiɗa ara, addoraa burmusu mo mi acciri Karpuusi on ka wi'etee ɗon Turuwaasi, e defte ɗen, tentinii guri windeteeɗi e mun ɗin. Oo siyaakeejo wi'eteeɗo Aleksander waɗii lan boneeji buy, kono Joomiraaɗo on jonnitay mo ittiri kuuɗe makko ɗen. An kadi reeno e makko, ko fii o dartike konguɗi men ɗin no tiiɗiri. Ko mi adii dandude hoore an ka ɲaawirdu, hay gooto wallitanooki lan, kono fow tertino lan. Wota ɗun jogitane ɓe. Ko Joomiraaɗo on wallitinoo lan, tiiɗinimmi, fii no mi timminira yottingol Kibaaru Moƴƴo on, e fii no leƴƴi ɗin fow nanira ɗun. Awa kadi mi jattinaa hunduko ngayuuri ndin. Ko Joomiraaɗo on yaltintammi e kala kuugal bongal, o dandammi fii no o naadirammi ka nder laamateeri makko kammuyankeeri. Yo mangural wonan mo haa poomaa. Aamiina! Fii Salminaango ngon Mi salminii Piriskiila e Akiila, e ɓeynguure Onesifoora nden. Awa Arastuusa kaɲun no Korenti. Mi accu kadi Torofiimi no nawni ka saare Miletii. Eto araa ado ndungude. Ebuluusu e Pudeniisi e Linuusa e Kaludiiyata, wondude e musiɓɓe ɓen fow salminii ma. Yo Joomiraaɗo on wondu e maa, awa kadi yo moƴƴere makko nden wonu e mon.
𞤚𞤋𞤃𞤌𞤚𞤉𞥅 𞥒 𞥔 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤢𞤴𞤯𞤮 𞤱𞤵𞤪𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤢𞤪𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤫 *𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤥𞤢⹁ 𞤥𞤭 𞤼𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅: 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤷𞤢𞤼𞤮𞤯𞤢𞥄 𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤯𞤢𞥄 𞤬𞤢𞤶𞤵𞤸𞤵𞤲 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤵𞤳𞤵𞤲 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤢 𞤸𞤫𞤩𞤢𞥄⹁ 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤫𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤬𞤫𞤤𞤢𞥄 𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤵ɲ𞤢𞤤 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤲𞤮 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤢 𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤩𞤢𞤲𞥆𞤢𞤴 𞤼𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤳𞤢𞤪𞤢𞤥𞤮𞤳𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤢 𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤲𞤢𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲. 𞤇𞤫 𞤵𞤣𞥆𞤢 𞤲𞤮𞤨𞥆𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤫𞤱𞤼𞤢 𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤫𞤸𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤢𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤫 𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤮𞤯𞤢𞥄 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤢𞥄 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤯𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤭𞤪𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤲⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤭𞤼𞥆𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅 𞤢𞤲 𞤳𞤭𞤲 𞤱𞤢 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤸𞤭𞤦𞥆𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤬𞤮𞤳𞥆𞤭𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅. 𞤃𞤭 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞤪𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤣𞤮𞤺𞤵𞤣𞤵 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤢-𞤬𞤭𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤢𞤲𞤢𞥄 *𞤥𞤫𞥅𞤼𞤫𞤤𞤮𞤤 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤. 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 Ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤊𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤶𞤮𞤲𞥆𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤤𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤭𞤲 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤭𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤏𞤢𞥄𞤶𞤮𞤪𞤭 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅 𞤀𞤱𞤢 𞤫𞤼𞤮 𞤢𞤪𞤢𞥄⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤳𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤱𞤵𞤣𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤁𞤫𞤥𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤼𞤫𞤪𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤤𞤢𞤲⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤴𞤭𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤭𞥅𞤯𞤮. 𞤌 𞤴𞤢𞤸𞤭𞥅 𞤚𞤫𞤧𞤢𞤤𞤮𞤲𞤭𞥅. 𞤑𞤭𞤪𞤭𞤧𞤳𞤭𞥅𞤧𞤵 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤭𞥅 𞤘𞤢𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤚𞤭𞥅𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤭𞥅 𞤁𞤢𞤤𞤢𞤥𞤢𞥄𞤧𞤭. 𞤑𞤮 𞤥𞤭𞤲 𞤼𞤵𞤲 𞤫 𞤂𞤵𞥅𞤳𞤢 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭. 𞤀𞤪𞤣𞤵 𞤫 𞤃𞤢𞤪𞤳𞤵𞥅𞤧𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤭 𞤫 𞤢𞤲 𞤬𞤮𞤼𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲. 𞤃𞤭 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤚𞤭𞤳𞤭𞥅𞤳𞤭 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭. 𞤐'𞤁𞤫 𞤸𞤭𞤯𞤢 𞤢𞤪𞤢⹁ 𞤢𞤣𞥆𞤮𞤪𞤢𞥄 𞤦𞤵𞤪𞤥𞤵𞤧𞤵 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤑𞤢𞤪𞤨𞤵𞥅𞤧𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤚𞤵𞤪𞤵𞤱𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤫 𞤣𞤫𞤬𞤼𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤼𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤺𞤵𞤪𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤭𞤲. 𞤌𞥅 𞤧𞤭𞤴𞤢𞥄𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤀𞤤𞤫𞤳𞤧𞤢𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤤𞤢𞤲 𞤦𞤮𞤲𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤦𞤵𞤴⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤶𞤮𞤲𞥆𞤭𞤼𞤢𞤴 𞤥𞤮 𞤭𞤼𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲. 𞤀𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤲𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤪𞤭. 𞤑𞤮 𞤥𞤭 𞤢𞤣𞤭𞥅 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤲 𞤳𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤣𞤵⹁ 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲𞤮𞥅𞤳𞤭 𞤤𞤢𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤼𞤫𞤪𞤼𞤭𞤲𞤮 𞤤𞤢𞤲. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤯𞤵𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤭𞤼𞤢𞤲𞤫 𞤩𞤫. 𞤑𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤤𞤢𞤲⹁ 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲𞤭𞤥𞥆𞤭⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤤𞤫𞤰𞥆𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤢𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤯𞤵𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤭 𞤶𞤢𞤼𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤵𞤲'𞤣𞤵𞤳𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤴𞤵𞥅𞤪𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲. 𞤑𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲𞤼𞤢𞤥𞥆𞤭 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤦𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤮 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤥𞥆𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤮 𞤲𞤢𞥄𞤣𞤭𞤪𞤢𞤥𞥆𞤭 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤪𞤭. 𞤒𞤮 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤥𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞥄. 𞤀𞥄𞤥𞤭𞥅𞤲𞤢! 𞤊𞤭𞥅 𞤅𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤃𞤭 𞤧𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤆𞤭𞤪𞤭𞤧𞤳𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤫 𞤀𞤳𞤭𞥅𞤤𞤢⹁ 𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤌𞤲𞤫𞤧𞤭𞤬𞤮𞥅𞤪𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤀𞤪𞤢𞤧𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤑𞤮𞤪𞤫𞤲𞤼𞤭. 𞤃𞤭 𞤢𞤷𞥆𞤵 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤚𞤮𞤪𞤮𞤬𞤭𞥅𞤥𞤭 𞤲𞤮 𞤲𞤢𞤱𞤲𞤭 𞤳𞤢 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤃𞤭𞤤𞤫𞤼𞤭𞥅. 𞤉𞤼𞤮 𞤢𞤪𞤢𞥄 𞤢𞤣𞤮 𞤲'𞤣𞤵𞤲'𞤺𞤵𞤣𞤫. 𞤉𞤦𞤵𞤤𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤫 𞤆𞤵𞤣𞤫𞤲𞤭𞥅𞤧𞤭 𞤫 𞤂𞤭𞤲𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤫 𞤑𞤢𞤤𞤵𞤣𞤭𞥅𞤴𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤧𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤢. 𞤒𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵 𞤫 𞤥𞤢𞥄⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤴𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤫 𞤥𞤮𞤲.
YUUHANNA 3 1 Salminaango an min oo ardotooɗo, haa e maa an oo yiɗaaɗo an Gayuusi, mo mi yiɗi e nder goonga. Giɗo an, e nooneeji ɗin fow miɗo yelani-maa moƴƴere e cellal ɓandu, wano wonkii maa kin selliri non. Mi weltike fota, fewndo musiɓɓe goo ari, ɓe seeditii fii ko humiɗaa e goonga on kon e ko wuurirɗaa goonga on kon. Mi alaa weltaare mawnde ɓuri nanugol no wi'ee wonde fayɓe an ɓen no jokki goonga on. Giɗo an, hiɗa waɗirde no feewiri e nder ko wonɗaa waɗande musiɓɓe ɓen kon, hay ɓe a andaa ɓen. Ɓe seeditike fii giggol maa ngol yeeso *moftal ngal. Haray a waɗii ko moƴƴi si a faaborii ɓe ko haani e nder yaadu maɓɓe ndun, hara ko noone no welirta Alla, ɓay ko fii innde *Almasiihu on ɓe yahi, e ɓaawo hendagol hay huunde e juuɗe ɓe gomɗinaa ɓen. Hiɗen haani jaɓɓaade sifa ɓen yimɓe, fii no gollidiren e maɓɓe fii goonga on. Mi windanii moftal ngal konguɗi seeɗa, kono oo wi'eteeɗo Diyoteriifa, yiɗuɗo wonude arano e hakkunde maɓɓe on, jaɓanaa men. Ko ɗun waɗi, nde mi aroyi, mi humpitoyay on fii kuuɗe makko ɗen, konguɗi bonɗi ɗi o woni ɲo'ude men ɗin. Nde tawnoo ɗun yonanaali mo, o salii wernude musiɓɓe ɓen, o fannani faalaaɓe waɗude ɗun ɓen kadi, o raɗii ɓe ka moftal. Awa yo giɗo an, wota a ɲembu ko boni, kono ɲembu ko moƴƴi. Kala on waɗuɗo ko moƴƴi, haray ko mo Alla, kala non on waɗuɗo ko boni, haray andaali Alla. Yimɓe ɓen fow no joganii Dimitiriyuusa kongol moƴƴol, hay goonga on tigi, menen kadi meɗen seeditanaade mo ɗun. Hiɗa andi-le seeditoore amen nden ko goonga. Miɗo mari buy ko mi windane, kono mi faalaaka waɗirde ɗun ndaha e karambol. Miɗo tanƴinii yi'itugol ma ko woɗɗaa, onsay en yewtiray hunduko. Yo ɓuttu wonane. Yiɓɓe ɓen salminii ma, min kadi mi salminirii yiɓɓe ɓen gooto gooto.
𞤒𞤓𞥅𞤖𞤀𞤐𞥆𞤀 𞥓 𞥑 𞤅𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤮𞥅 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤢𞤲 𞤮𞥅 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤢𞤲 𞤘𞤢𞤴𞤵𞥅𞤧𞤭⹁ 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢. 𞤘𞤭𞤯𞤮 𞤢𞤲⹁ 𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤴𞤫𞤤𞤢𞤲𞤭-𞤥𞤢𞥄 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤷𞤫𞤤𞥆𞤢𞤤 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤭𞤲 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲. 𞤃𞤭 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤬𞤮𞤼𞤢⹁ 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤺𞤮𞥅 𞤢𞤪𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤭𞤯𞤢𞥄 𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤯𞤢𞥄 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲. 𞤃𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤲𞤢𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤢𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲. 𞤘𞤭𞤯𞤮 𞤢𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤲𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤢𞥄 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤢 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲. 𞤇𞤫 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤥𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤖𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤧𞤭 𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤦𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤲𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤭𞤲𞤣𞤫 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤭⹁ 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲. 𞤖𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤶𞤢𞤩𞥆𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤧𞤭𞤬𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤣𞤭𞤪𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲. 𞤃𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤮𞥅 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤁𞤭𞤴𞤮𞤼𞤫𞤪𞤭𞥅𞤬𞤢⹁ 𞤴𞤭𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤮𞤲⹁ 𞤶𞤢𞤩𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤭⹁ 𞤥𞤭 𞤸𞤵𞤥𞤨𞤭𞤼𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤭 𞤯𞤭 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 ɲ𞤮'𞤵𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲. 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤲 𞤴𞤮𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤮 𞤧𞤢𞤤𞤭𞥅 𞤱𞤫𞤪𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤬𞤢𞤲𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤮 𞤪𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤. 𞤀𞤱𞤢 𞤴𞤮 𞤺𞤭𞤯𞤮 𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤢 ɲ𞤫𞤲'𞤦𞤵 𞤳𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 ɲ𞤫𞤲'𞤦𞤵 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤒𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤮 𞤶𞤮𞤺𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤁𞤭𞤥𞤭𞤼𞤭𞤪𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮𞤤⹁ 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤢𞤲𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤥𞤮 𞤯𞤵𞤲. 𞤖𞤭𞤯𞤢 𞤢𞤲'𞤣𞤭-𞤤𞤫 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤦𞤵𞤴 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤢𞤸𞤢 𞤫 𞤳𞤢𞤪𞤢𞤲'𞤦𞤮𞤤. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤴𞤭'𞤭𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤢𞥄⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤫𞤲 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤵𞤲'𞤣𞤵𞤳𞤮. 𞤒𞤮 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤫. 𞤒𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤢⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤭 𞤧𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤴𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮.
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 1 Fii Ƴentineede Iisaa Almasiihu on Ko an yo Tawaafiilu, mi yewtuno ka deftere an aranere fii kala ko Iisaa nangannoo waɗugol e jannugol, haa e ɲalaande ƴentineede makko, ɓawto o yamirde *sahaabaaɓe ɓe o suɓinoo ɓen immorde e *Ruuhu Seniiɗo on, ɗun ko ɓen ɓe o hollitii himo wuuri ɓawto o wareede, ɓe o waɗani seedeeji ɗuuɗuɗi fii ummutal makko ngal. O feeɲani ɓe e nder balɗe cappanɗe nay, himo haalana ɓe fii *laamu Alla ngun. Ɲande goo, ko o wondi e maɓɓe, o yamirno ɓe wota ɓe woɗɗito *Yerusalaam, kono yo ɓe habbo fodaari Baabaajo on, o wi'i ɓe: «Ɗun ko ndin ndi mi wowlani on fii mun. Ko fii Yaayaa kaɲun ko ndiyan lootiraynoo, kono onon e nder balɗe nii ko Ruuhu Seniiɗo on lootirteɗon.» Nde tawnoo hiɓe mottondiri takko makko, ɓe landii mo, ɓe wi'i: «Joomi, hara ko e on saa'i joɗɗintintaa laamu *Isra'iila ngun?» O jaabii ɓe, o wi'i: «Wonaa onon haani andude fewndooji e saa'iiji ɗi Baabaajo on toɗɗori bawgal mun ngal e mun ɗin. Kono onon on heɓay bawgal nde Ruuhu Seniiɗo on ari e mon, wonon seedeeɓe an Yerusalaam e diiwal *Yahuuda ngal fow e diiwal *Samariiya ngal fow haa ka kattuɗe leyɗe.» Ɓay o gaynii ɓe wowlande ɗun, wa fewndo ko ɓe ndaarata mo, o ƴentinaa, onsay duulere wirni mo e gite maɓɓe. Ko ɓe tiggitii ka kammu, fewndo ko o ƴentata, worɓe ɗiɗo ɓorniiɓe daneeji feeɲani ɓe, wi'i ɓe: «Ko onon yo ɓe Jaliilu, ko honɗun dariɗon, hiɗon ndaara nguu kammu? Iisaa oo ƴentinaaɗo ka kammu e hakkunde mon artiroyay wano yiiruɗon o ƴentiniraama ka kammu nii.» Onsay ɓe yiltitii Yerusalaam ɓe iwi e ngon fello wi'eteengo Fello *Zaytuuni woɗɗitorngo Yerusalaam yeru sagara yaadu happaandu e *ɲalaande fowteteende nden. Ɓay wonii ɓe hewtitii, ɓe naatiroyi ka suudu dow-dowru ndu ɓe woni weerude e mun ndun. Tawi ɓen ko Petruusu, e Yuuhanna e Yaaquuba e Andaraawu, kaɲun e Filiipu e Tooma e Bartolomaawu e Matta e Yaaquuba mo Alfaa e Sim'uunu tawdaaɗo e fedde *Zelotiiɓe ɓen, e Yahuuda mo Yaaquuba. Ɓe fow e nder nanondiral maɓɓe, ɓe duumii e toragol Alla, toroda e rewɓe ɓen wondude e Mariyama yumma Iisaa e neene-gootooɓe makko ɓen kanko Iisaa. Fii no Matiyaasa Suɓoraa E ɗen balɗe ɗon, Petruusu immii, o darii hakkunde musiɓɓe ɓen. Tawi ɓen mooɓinooɓe ɗon ko wa ɓe teemedere e noogayo. O wi'i ɓen: «Musiɓɓe, bee ko windanoo kon waɗa, ɗun-le ko ko Ruuhu Seniiɗo on longinnoo Daawuuda kon, o *hiitii fii oo wi'eteeɗo Yudaasi ardinooɗo ɓee nangunooɓe Iisaa. On no tawdanoo e men, awa kadi himo marnoo geɓal e ɗee golle men.» (Yudaasi hendorii ngesa mban njoddi janfa mun kan, ko ɗon fii makko lanniri hippagol, fecco e hakkunde, nder reedu makko ndun fow lancitii. Hakkee ko jeyaaɓe Yerusalaam ɓen fow andunoo fii ɗun, ɓe inni mban ngesa e haala maɓɓe ‹Hakel-Dama›, ko woni firo ɗun ko Ngesa Ƴiiƴan.) «E hin-le no windii ka deftere Zabuura: ‹Yo galle on ɗen caabu, hara hay gooto hoɗataa ɗon.› «No windii kadi: ‹Yo goɗɗo lonto mo ka ardagol.› Kanko Petruusu o wi'i kadi: «Ko ɗun waɗi, bee goɗɗo e ɓee wondunooɓe e men fewndo ko jindideten e Iisaa Joomi on, gila ko Yaayaa lootunoo mo haa ɲande o ƴentinaa hakkunde men, heɓoo ko wonda e men seeditoo fii ummutal makko ngal.» Onsay ɓe ɓanni yimɓe ɗiɗo: goɗɗo on no wi'ee Yuusufu, ɗun ko Barsabaa jammaaɗo Yustuusa, oya on no wi'ee Matiyaasa. Onsay ɓe torii, ɓe wi'i: «Yaa an Joomiraaɗo Anduɗo ɓerɗe yimɓe fow, ɓanginan men ko hombo e ɓee ɗiɗo suɓiɗaa fii ko lontoo Yudaasi e golle e sahaabankaaku mun, ɓay kanko Yudaasi o sortike, o yahii ka o muuyanaa ɗon.» Ɓe waɗi urɓa hakkunde ɓen ɗiɗo, urɓa on hawri e Matiyaasa, on tawtinaa sahaabaaɓe ɓen sappoo e go'o.
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥑 𞤊𞤭𞥅 𞤎𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤑𞤮 𞤢𞤲 𞤴𞤮 𞤚𞤢𞤱𞤢𞥄𞤬𞤭𞥅𞤤𞤵⹁ 𞤥𞤭 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤲𞤮 𞤳𞤢 𞤣𞤫𞤬𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤢𞤲 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤫𞤪𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤫 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤰𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤩𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤣𞤫 *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤮 𞤧𞤵𞤩𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤮 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭 𞤩𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤮 𞤱𞤢𞤪𞤫𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤭 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤯𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤵𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤌 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤷𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤲𞤢𞤴⹁ 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞤲𞤢 𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 *𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞤲. Ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤭𞤼𞤮 *𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤦𞥆𞤮 𞤬𞤮𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫: «𞤍𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤒𞤢𞥄𞤴𞤢𞥄 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤭𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤭𞤪𞤼𞤫𞤯𞤮𞤲.» 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤼𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭: «𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤫 𞤮𞤲 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤶𞤮𞤯𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤼𞤢𞥄 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 *𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞤲؟» 𞤌 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤩𞤫⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤏𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤫 𞤧𞤢𞥄'𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤼𞤮𞤯𞥆𞤮𞤪𞤭 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤭𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤢𞤴 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤣𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤢𞤲 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤫 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 *𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 *𞤅𞤢𞤥𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤼𞥆𞤵𞤯𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤯𞤫.» 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤺𞤢𞤴𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤱𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤢𞤼𞤢 𞤥𞤮⹁ 𞤮 𞤰𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤣𞤵𞥅𞤤𞤫𞤪𞤫 𞤱𞤭𞤪𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤫 𞤺𞤭𞤼𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤑𞤮 𞤩𞤫 𞤼𞤭𞤺𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵⹁ 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤮 𞤰𞤫𞤲𞤼𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤩𞤮𞤪𞤲𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤣𞤢𞤲𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫: «𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤔𞤢𞤤𞤭𞥅𞤤𞤵⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤣𞤢𞤪𞤭𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞥅 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵؟ 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤮𞥅 𞤰𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤼𞤭𞤪𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤴𞤭𞥅𞤪𞤵𞤯𞤮𞤲 𞤮 𞤰𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤲𞤭𞥅.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤩𞤫 𞤭𞤱𞤭 𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤬𞤫𞤤𞥆𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤺𞤮 𞤊𞤫𞤤𞥆𞤮 *𞤟𞤢𞤴𞤼𞤵𞥅𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤲'𞤺𞤮 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤴𞤫𞤪𞤵 𞤧𞤢𞤺𞤢𞤪𞤢 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤸𞤢𞤨𞥆𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤵 𞤫 *ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤮𞤱𞤼𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤭𞤪𞤮𞤴𞤭 𞤳𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤣𞤮𞤱-𞤣𞤮𞤱𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤫𞥅𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵⹁ 𞤫 𞤒𞤵𞥅𞤸𞤢𞤲𞥆𞤢 𞤫 𞤒𞤢𞥄𞤹𞤵𞥅𞤦𞤢 𞤫 𞤀𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤢𞥄𞤱𞤵⹁ 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤫 𞤊𞤭𞤤𞤭𞥅𞤨𞤵 𞤫 𞤚𞤮𞥅𞤥𞤢 𞤫 𞤄𞤢𞤪𞤼𞤮𞤤𞤮𞤥𞤢𞥄𞤱𞤵 𞤫 𞤃𞤢𞤼𞥆𞤢 𞤫 𞤒𞤢𞥄𞤹𞤵𞥅𞤦𞤢 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞤬𞤢𞥄 𞤫 𞤅𞤭𞤥'𞤵𞥅𞤲𞤵 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤫 𞤬𞤫𞤣𞥆𞤫 *𞤟𞤫𞤤𞤮𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤥𞤮 𞤒𞤢𞥄𞤹𞤵𞥅𞤦𞤢. 𞤇𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲𞤢𞤲𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤭𞥅 𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤼𞤮𞤪𞤮𞤣𞤢 𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤃𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢𞤥𞤢 𞤴𞤵𞤥𞥆𞤢 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤫 𞤲𞤫𞥅𞤲𞤫-𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤃𞤢𞤼𞤭𞤴𞤢𞥄𞤧𞤢 𞤅𞤵𞤩𞤮𞤪𞤢𞥄 𞤉 𞤯𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤭𞤥𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤢 𞤩𞤫 𞤼𞤫𞥅𞤥𞤫𞤣𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤺𞤢𞤴𞤮. 𞤌 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫𞤲: «𞤃𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤦𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢⹁ 𞤯𞤵𞤲-𞤤𞤫 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤁𞤢𞥄𞤱𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤮 *𞤸𞤭𞥅𞤼𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞥅 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤒𞤵𞤣𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤢𞤪𞤣𞤭𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤩𞤫𞥅 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄. 𞤌𞤲 𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤢𞤲𞤮𞥅 𞤫 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤺𞤫𞤩𞤢𞤤 𞤫 𞤯𞤫𞥅 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤥𞤫𞤲.» (𞤒𞤵𞤣𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤲'𞤺𞤫𞤧𞤢 𞤲'𞤦𞤢𞤲 𞤲'𞤶𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤬𞤢 𞤥𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤤𞤢𞤲𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤸𞤭𞤨𞥆𞤢𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤬𞤫𞤷𞥆𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤪𞤫𞥅𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤤𞤢𞤲𞤷𞤭𞤼𞤭𞥅. 𞤖𞤢𞤳𞥆𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤭𞤲𞥆𞤭 𞤲'𞤦𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤫𞤧𞤢 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 ‹𞤖𞤢𞤳𞤫𞤤-𞤁𞤢𞤥𞤢›⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤬𞤭𞤪𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤐'𞤘𞤫𞤧𞤢 𞤎𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲.) «𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤣𞤫𞤬𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤟𞤢𞤦𞤵𞥅𞤪𞤢: ‹𞤒𞤮 𞤺𞤢𞤤𞥆𞤫 𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤷𞤢𞥄𞤦𞤵⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤸𞤮𞤯𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤯𞤮𞤲.› «𞤐𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭: ‹𞤒𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤤𞤮𞤲𞤼𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤢𞤪𞤣𞤢𞤺𞤮𞤤.› 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭: «𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤦𞤫𞥅 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤫 𞤩𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤶𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤣𞤫𞤼𞤫𞤲 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤒𞤢𞥄𞤴𞤢𞥄 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤥𞤮 𞤸𞤢𞥄 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤰𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤫𞤩𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤢 𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤵𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤩𞤢𞤲𞥆𞤭 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤮: 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤒𞤵𞥅𞤧𞤵𞤬𞤵⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤄𞤢𞤪𞤧𞤢𞤦𞤢𞥄 𞤶𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤒𞤵𞤧𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢⹁ 𞤮𞤴𞤢 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤃𞤢𞤼𞤭𞤴𞤢𞥄𞤧𞤢. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭: «𞤒𞤢𞥄 𞤢𞤲 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤀𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤮 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤢𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤫 𞤩𞤫𞥅 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤧𞤵𞤩𞤭𞤯𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤤𞤮𞤲𞤼𞤮𞥅 𞤒𞤵𞤣𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤫 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤒𞤵𞤣𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤮 𞤧𞤮𞤪𞤼𞤭𞤳𞤫⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤮 𞤥𞤵𞥅𞤴𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤯𞤮𞤲.» 𞤇𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤵𞤪𞤩𞤢 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤯𞤮⹁ 𞤵𞤪𞤩𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤱𞤪𞤭 𞤫 𞤃𞤢𞤼𞤭𞤴𞤢𞥄𞤧𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤱𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤢𞤨𞥆𞤮𞥅 𞤫 𞤺𞤮'𞤮.
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 2 Fii Arugol Ruuhu Seniiɗo on Nde ɲalaande juldeere wi'eteende *Pentakosta hewtunoo, tawi ɓe fow hiɓe wondi nokkun gootun. Tun nde wootere, hawa wa hendu tiiɗundu iwri ka kammu ari, hebbini suudu ka ɓe woni ɗon. Onsay wa ɗenɗe yiite feeɲani ɓe, ɗe sendondiri, ɗe woni e hoore mo kala e maɓɓe. Ɓe fow ɓe heewi *Ruuhu Seniiɗo on, ɓe nangani wowlugol e *haalaaji goo, mo bee e ko Ruuhu on longini ɗun. Tawi wa nden ɲande *Yahuudiyankeeɓe rewooɓe Alla iwruɓe e leyɗe aduna on fow no Yerusalaam. E nder ko hawa kan waɗata kon, jamaa mooɓinooɗo ɗon on jiiɓii sabu ko mo kala e maɓɓe nanaynoo ɓen no wowla e haala mun kan tigi kon. Ɗun ŋalɗini ɓe haa feƴƴiti, e hoore hiɓe wi'a: «Hara ɓee yimɓe wonɓe wowlude ɗoo fow hinaa ɓe diiwal Jaliilu? Ko honno nanirɗen ɓee no wowla e haala ka muynuɗen kan tigi? Ɗun ko enen ɓee Fartiyankooɓe e Maadiyankooɓe e Elaamiyankooɓe e ɓee hoɗuɓe Mesopotamii e ka diiwal Yahuuda e ɓe Kapadoosi ɓen e ɓe Pontii ɓen e ɓe *Aazii ɓen, e ɓe Firgii ɓen e ɓe Pamfilii ɓen e ɓe Misira ɓen e ɓee jeyaaɓe e ndii leydi Libii kawtirɓe e Sirenii e iwruɓe Roomu ɓen, ɗun ko Yahuudiyankeeɓe ɓen e naatuɓe e diina Yahuudiyanke ɓen e jeyaaɓe Kereeti ɓen e Aarabeeɓe ɓen, enen ɗoo fow en nanii hiɓe wowla e haala mo kala e men fii kuuɗe Alla mawɗe ɗen!» Tawi ɗun no ŋalɗini ɓe fota ɓe fow haa hiɓe jiɓii, ɓe nangi wi'indirgol: «Ko honɗun ɗu'un holli?» Kono woɓɓe no awmotonoo ɓe, wi'a: «Ɓee ko yaruɓe haa mandili!» Fii Waaju Petruusu Aranu ngun Ontuma Petruusu immodi e *sahaabaaɓe ɓen sappoo e go'o, o ewnii jamaa on, o wi'i ɓe: «Ko onon yo Yahuudiyankeeɓe e kala hoɗuɗo Yerusalaam, heɗitee konguɗi an ɗin, andon ɗunɗoo. Ko fii hinaa ko sikkuɗon kon, ɓee wonaa mandiluɓe nii, ko walluhaa on nii. E hino ko annabi Yuu'iila wi'unoo kon, himo wi'i: ‹Alla daalii: Ka balɗe sakkitore mi tippinay Ruuhu an on e hoore kala tagaaɗo haa heewa. Onsay ɓiɓɓe mon worɓe e rewɓe haaloyay ko Alla longini ɗun, sukaaɓe mon ɓen yi'oya feɲɲinanɗe, mawɓe mon ɓen hoydoya koyɗi.› ‹Kanko Alla o daalii kadi: Ko non woniri e ɗen ɲalaaɗe ɗon, mi tippinay Ruuhu an on e hoore jiyaaɓe an ɓen worɓe e rewɓe, ɓe haala ko ɓe longinaa. Mi waɗa kadi kaawakeeji ka kammu dow, e maandeeji ka hoore leydi, ɗun hara ko ƴiiƴan e yiite e duggal curki. Naange ngen wayloo niɓe, lewru ndun kadi wayloo ƴiiƴan, ɗun ko ado ɲalaande Joomiraaɗo on hewtude, ɗun ko nden ɲalaande mawnde teddunde. Onsay kala jantotooɗo innde Joomiraaɗo on dandoyte.› Kanko Petruusu o wi'i kadi: «Ko onon yo *Isra'iilayankeeɓe, heɗitee ɗii konguɗi an! Oo gorko wi'eteeɗo Iisaa, oo jeyaaɗo Naasirata, on mo Allaahu on ɓanginiri yeeso mon kaawakeeji moƴƴi e kuuɗe e maandeeji, kon ko Alla warri e makko e hakkunde mon, wano andirɗon non tigi, ɗun ko on waɗaaɗo e joge tippude e eɓɓoore Alla nden e gandal makko adiingal ngal kanko Alla, warirɗon mo wattugol mo e juuɗe heeferɓe ɓen, ɓen wariri mo fempugol wenga. Allaahu on immintinii mo, o sortii mo e nder ndin muuseendi mayde, ko fii hari gasataa ka nguli mayde kin jogoo mo ton. Ko fii hari Daawuuda wi'irii nii fii makko, woo: ‹Mi yi'ay Joomiraaɗo on saa'i woo yeeso an, ko fii hari himo ka sengo ɲaamo an fii wota mi diwnu. Ko ɗun waɗi si ɓernde an nden no heewi weltaare, ɗenngal an ngal no e nder welo-welo, hay ɓandu an ndun fowtoto e nder tanƴinaare. Ko fii a accoytaa wonkii an kin ka wonunde mayɓe, awa kadi a jaɓataa *Seniiɗo maa on laatoo ɲolɗo. A andinii lan laawi ngurndan ɗin, a hebbinay lan weltaare yeeso maa.› Kanko Petruusu o wi'i kadi: «Musiɓɓe, newnanee lan mi yewta on no laaɓiri fii Daawuuda oo baabiraawo meeɗen, on maynooɗo surraa, mo tawata yenaande mun no woodaa haa jooni hakkunde men. Nde tawnoo ko o annabaajo, himo andi kadi wonde Allaahu on woondanii mo woondoore wonde o joɗɗinay goɗɗo e jurriya makko on ka jullere laamu makko. O *hiitino fii immintinegol *Almasiihu on, on mo accoytaake ka wonunde mayɓe ɓen, ɗun ko on mo ɓandu mun laatoytaako ɲolayndu. Iisaa on non, Allaahu on immintinii mo, men fow ko men seedee ɗun. Alla ɓantirii mo ka sengo mun ɲaamo, o hendike e juuɗe Baabaajo on ko fodanoo kon, ɗun ko Ruuhu Seniiɗo on, kanko kadi o tippinii ɗun, wano wonɗon yiirude nii, e no wonɗon nanirde nii. Fii kala Daawuuda yahaali ka kammu, kono kanko tigi o wi'i: ‹Joomiraaɗo on daalanii Joomi an on: Jooɗor ka sengo an ɲaamo, haa mi waɗa ayɓe maa ɓen ka ley teppe maa.› Kanko Petruusu o wi'i kadi: «Awa yo *bolondaaji Isra'iila ɗin fow andu e nder pellital wonde Allaahu on waɗii Iisaa, oo mo fempunoɗon, Almasiihu e Joomi.» Fii Moftal Aranal ngal Ɓay ɓe nanii ɗun, ɗun naati e ɓerɗe maɓɓe ɗen. Onsay ɓe wi'i Petruusu e ɓeya sahaabaaɓe: «Musiɓɓe, ko honɗun men haani waɗuɗe?» Petruusu wi'i ɓe: «Tuubee, mo kala e mon kadi *lootoo maande kisiyee e innde Iisaa Almasiihu on, fii yaafuyee junuubaaji mon ɗin. Onsay on heɓay dokkal Ruuhu Seniiɗo on. Ko fii fodaari ndin ko fii mon e fii ɓiɓɓe mon ɓen e fii kala woɗɗitiiɗo, ɗun ko kala ɓen ɓe Alla Joomiraaɗo men on noddoyta.» Awa ko konguɗi ɗuuɗuɗi goo kadi o seeditorani ɓe, e himo waajotonoo ɓe kadi, wi'a: «Dandee hoore mon e nguu jamaanu ɓoyliingu.» Ɓen jaɓuɓe kongol makko ngol, lootaa maande kisiyee. Nden ɲande ko wa guluuje tato yimɓe ɓeyditii e maɓɓe. Onsay ɓe duumii e janndeeji ɓen sahaabaaɓe, e mottondirgol fii jokkere enɗan e ɲaamidugol e toragol Alla. Ŋalaw heɓi mo kala e maɓɓe. Tawi sahaabaaɓe ɓen no waɗaynoo kaawakeeji moƴƴi e maandeeji heewuɗi. Onsay gomɗinnooɓe ɓen fow wontidi, ɓe hawti piiji ɗin fow. Ɓe yeeyi keyeeji maɓɓe ɗin e ko wonani ɓe kon, ɓe senditi ɗun hakkunde maɓɓe, mo kala e ko hatonjini kon. Tawi ɲande woo e nder wakkilaare maɓɓe e nanondiral hiɓe wontidi, hiɓe ka *juulirde mawnde, awa kadi ɓe ɲaamidayno ka nder cuuɗi, ɓe ɲaamida e nder welo-welo e ɓernde laaɓunde, ɓe manta Alla, ɓe heɓayno kadi sulfu jamaa on fow. Joomiraaɗo on kadi no ɓeydiraynoo *moftal maɓɓe ngal ɲande woo ɓen wonaaɓe dandeede.
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥒 𞤊𞤭𞥅 𞤀𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤐'𞤁𞤫 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤶𞤵𞤤𞤣𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 *𞤆𞤫𞤲𞤼𞤢𞤳𞤮𞤧𞤼𞤢 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤵𞤲𞤮𞥅⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵𞤲 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤵𞤲. 𞤚𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤱𞤢 𞤱𞤢 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤵 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤣𞤵 𞤭𞤱𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤢𞤪𞤭⹁ 𞤸𞤫𞤦𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤳𞤢 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤯𞤮𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤱𞤢 𞤯𞤫𞤲𞤯𞤫 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫⹁ 𞤯𞤫 𞤧𞤫𞤲'𞤣𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤯𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤇𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤭 *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 *𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤥𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤫 𞤳𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤱𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 *𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤩𞤫 𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤯𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤮 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤭𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤭𞥅 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲𞤢𞤲𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤥𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤳𞤮𞤲. 𞤍𞤵𞤲 𞤽𞤢𞤤𞤯𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤼𞤭⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤢: «𞤖𞤢𞤪𞤢 𞤩𞤫𞥅 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤮𞥅 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤔𞤢𞤤𞤭𞥅𞤤𞤵؟ 𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤭𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤳𞤢 𞤥𞤵𞤴𞤲𞤵𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭؟ 𞤍𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤊𞤢𞤪𞤼𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤃𞤢𞥄𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤉𞤤𞤢𞥄𞤥𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤩𞤫𞥅 𞤸𞤮𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤃𞤫𞤧𞤮𞤨𞤮𞤼𞤢𞤥𞤭𞥅 𞤫 𞤳𞤢 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤫 𞤩𞤫 𞤑𞤢𞤨𞤢𞤣𞤮𞥅𞤧𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤩𞤫 𞤆𞤮𞤲𞤼𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤩𞤫 *𞤀𞥄𞥁𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤩𞤫 𞤊𞤭𞤪𞤺𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤩𞤫 𞤆𞤢𞤥𞤬𞤭𞤤𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤩𞤫 𞤃𞤭𞤧𞤭𞤪𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤩𞤫𞥅 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤂𞤭𞤦𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤱𞤼𞤭𞤪𞤩𞤫 𞤫 𞤅𞤭𞤪𞤫𞤲𞤭𞥅 𞤫 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤩𞤫 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤵𞤩𞤫 𞤫 𞤣𞤭𞥅𞤲𞤢 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤑𞤫𞤪𞤫𞥅𞤼𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤀𞥄𞤪𞤢𞤦𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤯𞤮𞥅 𞤬𞤮𞤱 𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲!» 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤽𞤢𞤤𞤯𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤼𞤢 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤢𞥄 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤶𞤭𞤩𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤱𞤭'𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤: «𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤯𞤵'𞤵𞤲 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭؟» 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤲𞤮 𞤢𞤱𞤥𞤮𞤼𞤮𞤲𞤮𞥅 𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤭'𞤢: «𞤇𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤪𞤵𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤤𞤭!» 𞤊𞤭𞥅 𞤏𞤢𞥄𞤶𞤵 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤀𞤪𞤢𞤲𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤌𞤲𞤼𞤵𞤥𞤢 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤣𞤭 𞤫 *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤢𞤨𞥆𞤮𞥅 𞤫 𞤺𞤮'𞤮⹁ 𞤮 𞤫𞤱𞤲𞤭𞥅 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫: «𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤮𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥⹁ 𞤸𞤫𞤯𞤭𞤼𞤫𞥅 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤢𞤲 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤢𞤲'𞤣𞤮𞤲 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤵𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤤𞤵𞤩𞤫 𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤵𞤸𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤲𞤭𞥅. 𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤭 𞤒𞤵𞥅'𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤱𞤭'𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤭'𞤭: ‹𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭𞥅: 𞤑𞤢 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤫 𞤥𞤭 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤢𞤲 𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤼𞤢𞤺𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤢. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤧𞤵𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭'𞤮𞤴𞤢 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤯𞤫⹁ 𞤥𞤢𞤱𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤮𞤴𞤣𞤮𞤴𞤢 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤭.› ‹𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭: 𞤑𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤯𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤯𞤫 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤢𞤲 𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤶𞤭𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤢𞥄. 𞤃𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤢𞥄𞤱𞤢𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤣𞤮𞤱⹁ 𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤳𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲 𞤫 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫 𞤫 𞤣𞤵𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤷𞤵𞤪𞤳𞤭. 𞤐𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤫 𞤲'𞤺𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤴𞤤𞤮𞥅 𞤲𞤭𞤩𞤫⹁ 𞤤𞤫𞤱𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞤴𞤤𞤮𞥅 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤢𞤣𞤮 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤶𞤢𞤲𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤮𞤴𞤼𞤫.› 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭: «𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤴𞤮 *𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤸𞤫𞤯𞤭𞤼𞤫𞥅 𞤯𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤢𞤲! 𞤌𞥅 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤮𞥅 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤐𞤢𞥄𞤧𞤭𞤪𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤢𞥄𞤱𞤢𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤫 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤢𞤪𞥆𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤫 𞤶𞤮𞤺𞤫 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤫𞤩𞥆𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤢𞤣𞤭𞥅𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤱𞤢𞤪𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤸𞤫𞥅𞤬𞤫𞤪𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤪𞤭𞤪𞤭 𞤥𞤮 𞤬𞤫𞤥𞤨𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤫𞤲'𞤺𞤢. 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤮 𞤧𞤮𞤪𞤼𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤥𞤵𞥅𞤧𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤺𞤢𞤧𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞤤𞤭 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤮𞥅 𞤥𞤮 𞤼𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤁𞤢𞥄𞤱𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤱𞤭'𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤲𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤱𞤮𞥅: ‹𞤃𞤭 𞤴𞤭'𞤢𞤴 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤱𞤮𞥅 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤢𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤧𞤫𞤲'𞤺𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤮 𞤢𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤥𞤭 𞤣𞤭𞤱𞤲𞤵. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤭 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤯𞤫𞤲𞤺𞤢𞤤 𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤱𞤫𞤤𞤮-𞤱𞤫𞤤𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤴 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱𞤼𞤮𞤼𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤢 𞤢𞤷𞥆𞤮𞤴𞤼𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅 𞤢𞤲 𞤳𞤭𞤲 𞤳𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤢 𞤶𞤢𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄 *𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞥅 ɲ𞤮𞤤𞤯𞤮. 𞤀 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤤𞤢𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤢 𞤸𞤫𞤦𞥆𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤤𞤢𞤲 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤢𞥄.› 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭: «𞤃𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤤𞤢𞤲 𞤥𞤭 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤭𞤪𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤁𞤢𞥄𞤱𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤮𞥅 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤧𞤵𞤪𞥆𞤢𞥄⹁ 𞤥𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤴𞤫𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲. 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤮 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮⹁ 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤶𞤮𞤯𞥆𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤫 𞤶𞤵𞤪𞥆𞤭𞤴𞤢 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞤤𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤌 *𞤸𞤭𞥅𞤼𞤭𞤲𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤫𞤺𞤮𞤤 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤢𞤷𞥆𞤮𞤴𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤳𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤵𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞤴𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 ɲ𞤮𞤤𞤢𞤴𞤲'𞤣𞤵. 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅 𞤯𞤵𞤲. 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤢𞤲𞤼𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤧𞤫𞤲'𞤺𞤮 𞤥𞤵𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤮⹁ 𞤮 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤭𞤳𞤫 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤬𞤮𞤣𞤢𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤴𞤭𞥅𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤫 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤲𞤭𞥅. 𞤊𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤁𞤢𞥄𞤱𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤴𞤢𞤸𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: ‹𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤢𞤲 𞤮𞤲: 𞤔𞤮𞥅𞤯𞤮𞤪 𞤳𞤢 𞤧𞤫𞤲'𞤺𞤮 𞤢𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤮⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤢 𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴 𞤼𞤫𞤨𞥆𞤫 𞤥𞤢𞥄.› 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭: «𞤀𞤱𞤢 𞤴𞤮 *𞤦𞤮𞤤𞤮𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤮𞥅 𞤥𞤮 𞤬𞤫𞤥𞤨𞤵𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭.» 𞤊𞤭𞥅 𞤃𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤀𞤪𞤢𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤫 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤢 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫: «𞤃𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤯𞤫؟» 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫: «𞤚𞤵𞥅𞤦𞤫𞥅⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 *𞤤𞤮𞥅𞤼𞤮𞥅 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤢𞥄𞤬𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤢𞤴 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤮𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤮𞤴𞤼𞤢.» 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤯𞤭 𞤺𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫⹁ 𞤫 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤮𞤼𞤮𞤲𞤮𞥅 𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤱𞤭'𞤢: «𞤁𞤢𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞥅 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄𞤲𞤵 𞤩𞤮𞤴𞤤𞤭𞥅𞤲'𞤺𞤵.» 𞤇𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤵𞤩𞤫 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤢𞥄 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅. 𞤐'𞤁𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤢 𞤺𞤵𞤤𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤼𞤢𞤼𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤭𞥅 𞤫 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤫 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤫𞤲𞤯𞤢𞤲 𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤭𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤛𞤢𞤤𞤢𞤱 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤢𞥄𞤱𞤢𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤭. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤭𞤣𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤱𞤼𞤭 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤇𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤴𞤭 𞤳𞤫𞤴𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤧𞤫𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤼𞤮𞤲'𞤶𞤭𞤲𞤭 𞤳𞤮𞤲. 𞤚𞤢𞤱𞤭 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤲𞤢𞤲𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤭𞤣𞤭⹁ 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤳𞤢 *𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤭𞤣𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤷𞤵𞥅𞤯𞤭⹁ 𞤩𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤭𞤣𞤢 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤱𞤫𞤤𞤮-𞤱𞤫𞤤𞤮 𞤫 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤭𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤣𞤫.
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 3 Fii no Jukkunnaajo Ɲawndiraa ka Dambugal Juulirde Mawnde Ɲande goo, tawi Petruusu e Yuuhanna no yahude ka *juulirde mawnde ka waqutu juuleteeɗo e saa'i sappoo e jowaɓo on. Ɗun hawrondiri aaden jibindinaaɗo e boofoyaagal no addeede joɗɗinee ka dambugal juulirde mawnde wi'eteengal Dambugal Fotungal, fii toragol naatooɓe ɓen ka juulirde, wano woowirannoo mo non kanko jukkunnaajo on ɲande woo. No o yiirunoo Petruusu e Yuuhanna no e fii naatugol, o torii yo ɓe okkor mo. Kono Petruusu e Yuuhanna tenƴini mo, ɓe wi'i: «Ndaarii men!» Kanko kadi o tenƴini ɓe, himo tanƴininoo heɓirgol ɓe goɗɗun. Kono Petruusu wi'i mo: «Mi maraa kaalisi maa kaŋŋe, kono non mi okkorte ko mi jogii kon. Immo, waawaa yahude e innde Iisaa Almasiihu on, oo jeyaaɗo Naasirata!» Onsay kanko Petruusu o jogori mo jungo makko ɲaamo ngon, o immini. Tun koyɗe on ɗen e kolɓule mun ɗen sattiti. O hawtii kisan, o nangani yaadu, o naatidi e maɓɓe ka juulirde mawnde e hoore himo yaha hoccoo, manta Alla. Jamaa on fow yi'i himo yaha manta Alla. Ɓay ɓe anditii wonde ko kanko jooɗotonoo toroo ka dambugal juulirde mawnde wi'eteengal Fotungal, ɓe ŋalɗi ɗun, ɓe haawii fii kon ko o waɗanaa. Fii Waaju Petruusu Ɗimmu ngun Kono tawi on jukkunnaajo alaa seedude e Petruusu e Yuuhanna. Jamaa on fow dogiri ka ɓe woniri ton, ɗun ko ka tungarru wi'eteendu *Tungarru Sulaymaana, e hoore hiɓe ŋalɗi. Ɓay Petruusu yi'ii ɗun, o wi'i jamaa on: «Ko onon yo *Isra'iilayankeeɓe, ko fii honɗun ŋalɗanɗon fii ɗun? E ko fii honɗun ndaarirton men nii, wa si ko doole amen maa dewal amen men imminiri oo neɗɗo, o waawi yahude? Awa kadi on Alla Ibraahiima e Issaaqa e Yaaquuba, ɗun ko on Alla baabiraaɓe men ɓen, o mawniniino on Jiyaaɗo makko, ɗun ko Iisaa, on mo hendinnoɗon Pilaatu lanɗo on, yedduɗon, ɗun ko on mo o aadinoo accitugol. Kono onon yedduɗon on *Seniiɗo Feewuɗo, toriɗon sulfu fii yo on accitane warnooɗo yimɓe goo, warɗon on wonɗo daƴƴere ngurndan ɗan. Kono Allaahu on immintinii mo e hakkunde mayɓe ɓen. Ko men seedee ɗun. Ko tippude e gomɗingol innde makko nden kanko Iisaa, waɗi si oo neɗɗo sattiti. Ko e immorde e innde Iisaa nden e gomɗingol e mayre on waɗi si oo neɗɗo yeɗaa cellal timmungal yeeso mon on fow. «Jooni non yo musiɓɓe, miɗo andi, onon e hooreeɓe mon ɓen, ko angal andude warrunoɗon ɗun. Kono ko non Allaahu on laatiniri kon ko o longinnoo annabaaɓe ɓen fow ko adii ɗun, ɗun ko wonde *Almasiihu makko on no haanunoo tampude. Jooni non, tuubee, ruttoɗon fii yo junuubaaji mon ɗin monte, fii no Joomiraaɗo on yeɗira on saa'iiji fowtere immorde e makko, e fii no o additirana on on Almasiihu mo fodanoɗon, ɗun ko Iisaa. Himo haani wonude ka kammu ton haa tuma Allaahu on heydintini ko o daalirnoo annabaaɓe makko laaɓuɓe ɓen kon fow gila law. Muusaa wi'uno: ‹Alla Joomiraaɗo mon on yaltinanoyay on annabaajo wa'uɗo wa an min e hakkunde musiɓɓe mon ɓen. Ko yo on heɗoyo kala ko o wi'oyi on. Kono kala on mo heɗoyaaki on annabaajo, o suutete e hakkunde jamaa on.› Kanko Petruusu o wi'i kadi: «Annabaaɓe *hiitinooɓe ɓen fow, gila e Samu'iila haa e hikkiiɓe e makko ɓen, hari hiitinoke fii ɗee ɲalaaɗe ɗoo. Ko onon woni ɓiɓɓe annabaaɓe ɓen e *ahadi ndi Allaahu on ƴettannoo baabiraaɓe men ɓen, ka o daalannoo Ibraahiima wonde: ‹Ɓeynguureeji aduna on fow barkinte sabu jurriya maa on.› Ko fii mon onon taho Allaahu on addirnoo oo Jiyaaɗo makko, mo o immintini e hakkunde mayɓe ɓen, fii ko barkinira on, sendugol mo kala e mon e waɗugol ko boni.»
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥓 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤔𞤵𞤳𞥆𞤵𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤮 Ɲ𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤁𞤢𞤲'𞤦𞤵𞤺𞤢𞤤 𞤔𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤃𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫 Ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤫 𞤒𞤵𞥅𞤸𞤢𞤲𞥆𞤢 𞤲𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤢 *𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤱𞤢𞤹𞤵𞤼𞤵 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤫 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤧𞤢𞤨𞥆𞤮𞥅 𞤫 𞤶𞤮𞤱𞤢𞤩𞤮 𞤮𞤲. 𞤍𞤵𞤲 𞤸𞤢𞤱𞤪𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤢𞥄𞤣𞤫𞤲 𞤶𞤭𞤦𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤫 𞤦𞤮𞥅𞤬𞤮𞤴𞤢𞥄𞤺𞤢𞤤 𞤲𞤮 𞤢𞤣𞥆𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤶𞤮𞤯𞥆𞤭𞤲𞤫𞥅 𞤳𞤢 𞤣𞤢𞤲'𞤦𞤵𞤺𞤢𞤤 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤁𞤢𞤲'𞤦𞤵𞤺𞤢𞤤 𞤊𞤮𞤼𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤱𞤭𞤪𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤥𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤶𞤵𞤳𞥆𞤵𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅. 𞤐𞤮 𞤮 𞤴𞤭𞥅𞤪𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤫 𞤒𞤵𞥅𞤸𞤢𞤲𞥆𞤢 𞤲𞤮 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤮𞤳𞥆𞤮𞤪 𞤥𞤮. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤫 𞤒𞤵𞥅𞤸𞤢𞤲𞥆𞤢 𞤼𞤫𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭: «𞤐'𞤁𞤢𞥄𞤪𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲!» 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮 𞤼𞤫𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫⹁ 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: «𞤃𞤭 𞤥𞤢𞤪𞤢𞥄 𞤳𞤢𞥄𞤤𞤭𞤧𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤽𞥆𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤮𞤳𞥆𞤮𞤪𞤼𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤶𞤮𞤺𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲. 𞤋𞤥𞥆𞤮⹁ 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞥄 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞥅 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤐𞤢𞥄𞤧𞤭𞤪𞤢𞤼𞤢!» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤮 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤭 𞤥𞤮 𞤶𞤵𞤲'𞤺𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭. 𞤚𞤵𞤲 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤫 𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤳𞤮𞤤𞤩𞤵𞤤𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤭𞤼𞤭. 𞤌 𞤸𞤢𞤱𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤭𞤧𞤢𞤲⹁ 𞤮 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤲𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤵⹁ 𞤮 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤭𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢 𞤸𞤮𞤷𞥆𞤮𞥅⹁ 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤔𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤴𞤭'𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤯𞤮𞤼𞤮𞤲𞤮𞥅 𞤼𞤮𞤪𞤮𞥅 𞤳𞤢 𞤣𞤢𞤲'𞤦𞤵𞤺𞤢𞤤 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤊𞤮𞤼𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤩𞤫 𞤽𞤢𞤤𞤯𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤱𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤢𞥄. 𞤊𞤭𞥅 𞤏𞤢𞥄𞤶𞤵 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤍𞤭𞤥𞥆𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤮𞤲 𞤶𞤵𞤳𞥆𞤵𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤫 𞤒𞤵𞥅𞤸𞤢𞤲𞥆𞤢. 𞤔𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤣𞤮𞤺𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤼𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤳𞤢 𞤼𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤪𞥆𞤵 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤵 *𞤚𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤪𞥆𞤵 𞤅𞤵𞤤𞤢𞤴𞤥𞤢𞥄𞤲𞤢⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤽𞤢𞤤𞤯𞤭. 𞤇𞤢𞤴 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲: «𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤴𞤮 *𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤽𞤢𞤤𞤯𞤢𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲؟ 𞤉 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭𞤪𞤼𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤳𞤮 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄 𞤣𞤫𞤱𞤢𞤤 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤮𞥅 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤣𞤫؟ 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤋𞤦𞤪𞤢𞥄𞤸𞤭𞥅𞤥𞤢 𞤫 𞤋𞤧𞥆𞤢𞥄𞤹𞤢 𞤫 𞤒𞤢𞥄𞤹𞤵𞥅𞤦𞤢⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤭𞥅𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤔𞤭𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤭𞤲𞥆𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤆𞤭𞤤𞤢𞥄𞤼𞤵 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤵𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤮 𞤢𞥄𞤣𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤵𞤯𞤮𞤲 𞤮𞤲 *𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤊𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤼𞤮𞤪𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲𞤫 𞤱𞤢𞤪𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤱𞤢𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤣𞤢𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅 𞤯𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤮𞥅 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤭𞤼𞤭. 𞤑𞤮 𞤫 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤪𞤫 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤮𞥅 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤢𞥄 𞤷𞤫𞤤𞥆𞤢𞤤 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱. «𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤱𞤢𞤪𞥆𞤵𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤯𞤵𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤮 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤢𞤣𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤵𞤣𞤫. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤵𞥅𞤦𞤫𞥅⹁ 𞤪𞤵𞤼𞥆𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤥𞤮𞤲𞤼𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤯𞤭𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤧𞤢𞥄'𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤬𞤮𞤱𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤮 𞤢𞤣𞥆𞤭𞤼𞤭𞤪𞤢𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤮 𞤬𞤮𞤣𞤢𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄. 𞤖𞤭𞤥𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤼𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤼𞤵𞤥𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤴𞤣𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤤𞤢𞤱. 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤱𞤭'𞤵𞤲𞤮: ‹𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲𞤢𞤲𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤱𞤢'𞤵𞤯𞤮 𞤱𞤢 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤯𞤮𞤴𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤮 𞤱𞤭'𞤮𞤴𞤭 𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤸𞤫𞤯𞤮𞤴𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤮𞤲 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮⹁ 𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤼𞤫𞤼𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲.› 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭: «𞤀𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 *𞤸𞤭𞥅𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤫 𞤅𞤢𞤥𞤵'𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤸𞤭𞤳𞥆𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤸𞤭𞥅𞤼𞤭𞤲𞤮𞤳𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤫𞥅 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤯𞤫 𞤯𞤮𞥅. 𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤩𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 *𞤢𞤸𞤢𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤢 𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤋𞤦𞤪𞤢𞥄𞤸𞤭𞥅𞤥𞤢 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫: ‹𞤇𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤦𞤢𞤪𞤳𞤭𞤲𞤼𞤫 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤶𞤵𞤪𞥆𞤭𞤴𞤢 𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲.› 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤸𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤢𞤣𞥆𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤮𞥅 𞤔𞤭𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤥𞤮 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤦𞤢𞤪𞤳𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤧𞤫𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤭.»
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 4 Fii no Petruusu e Yuuhanna Addiraa yeeso Mawɓe ɓen Wa fewndo ko Petruusu e Yuuhanna yewtata ɗun jamaa on, *yottinooɓe sadaka ɓen e hooreejo aynooɓe *juulirde mawnde nden e *Sadduusiyaaɓe ɓen ari. Ko fii hari ɓe haaɓii ko ɓen woni waajaade jamaa on kon e ko ɓen woni ɓanginde kon wonde ko e Iisaa ummutal mayɓe ɓen woni. Ɓe fawi ɓe juuɗe. Ɓay hari niɓɓii, ɓe soki ɓe haa bimbi nden ɲande. Kono buy e nanunooɓe ɗin konguɗi maɓɓe gomɗini, adadu ɓen yimɓe gomɗinɓe ko wa ɓe guluuje njowo. Bimbi nden ɲande yeesooɓe Yahuudiyankeeɓe ɓen e mawɓe maɓɓe ɓen e jannooɓe fii Sariya ɓen mottondiri Yerusalaam, wondude e Hannaana, ɗun ko yottinoowo mawɗo sadaka on, e Qayaafa e Yaayaa e Iskandar, e ɓeya jeyaaɓe e gorol yottinoowo mawɗo sadaka on. Ɓe addi Petruusu e Yuuhanna hakkunde maɓɓe, ɓe landii ɓe, ɓe wi'i: «Hara ko mbawdi hondi maa innde honde waɗirɗon ɗun?» Onsay Petruusu heewuɗo *Ruuhu Seniiɗo on wi'i ɓe: «Ko onon yo yeesooɓe jamaa e mawɓe, ɓay hande meɗen landiteede fii moƴƴere nde men waɗani aaden jukkunnaajo, e noone no o ndikkiniraa, awa andee fota, jamaa *Isra'iila on fow kadi anda, ko e innde Iisaa Almasiihu on, oo jeyaaɗo Naasirata, ɗun ko on mo fempunoɗon, Alla immintini mo e hakkunde mayɓe ɓen, ko sabu on oo neɗɗo selliniraa, o darii yeeso mon ɗoo. Ko Iisaa on woni: ‹Hayre nde onon mahooɓe ɓen hawkunoɗon nden wontii hittunde ka soɓɓundu.› Ko fii kisiyee heɓortaa goɗɗo goo si wonaa Iisaa Almasiihu on, sabu hay gooto okkaaka innde goo ka ley kammu ɗoo, nde waaweten daɗirde sabu mun si wonaa nde makko nden.» Ɓay ɓe yi'ii pellital Petruusu e Yuuhanna ngal, ɗun ŋalɗini ɓe. Ɓe ndaari ɓe tawi ɓee ko ɓe yinkoy koy jangaa, ɓe anditiri ɓe ko ɓe wondaynoo e Iisaa kon. Nde tawnoo ɲawndaaɗo on no darii takko maɓɓe, ɓe tawi alaa fus ko ɓe jaaboo. Ɓe yamiri yo ɓen yaltine, ɓe accana ɓe mbatirdu ndun. Onsay ɓe diisondiri hakkunde maɓɓe, ɓe wi'i: «Ko honɗun waɗeten ɓee? Ko fii no henani kala hoɗuɗo Yerusalaam wonde ɓee waɗii kaawake moƴƴo tiiɗuɗo, en waawataa-le yeddude ɗun. Jooni non, fii wota ɗun lollu ɓuri nii e hakkunde jamaa on, haɗen ɓe, sattinanen ɓe wota ɓe wowlan hay gooto nden innde hande kadi.» Onsay ɓe nulitani Petruusu e Yuuhanna, ɓe toŋani ɓe few waajagol maa janna e innde Iisaa. Kono Petruusu e Yuuhanna jaabii ɓe, wi'i: «Hara no feewi yeeso Alla ka men ɗoftoo on, men acca Alla? Ɲaawanee hoore mon ɗunɗon, ko fii men waawataa ronkude wowlude ko men yi'irnoo gite amen ɗen kon e ko men nanirnoo noppi amen ɗin kon.» Ɓe ɓeydi ɓe sattinande fii ɗun, kono ɓay ɓe heɓaali feere no ɓe donkinira ɓe, sabu ko jamaa on fow wonnoo mawninde Alla fii kon ko waɗi ɗon, ɓe acciti ɓe. Tawi on neɗɗo sellinaaɗo, mo kaawake moƴƴo on waɗaa e hoore mun, ɓurnii duuɓi cappanɗe nay. Fii no Gomɗinɓe ɓen Torori Alla Ɓay Petruusu e Yuuhanna accitaama, ɓe yaari ka ɗimmooɓe maɓɓe ɓen, ɓe fillitanii ɓen kala ko hooreeɓe yottinooɓe sadaka ɓen e mawɓe ɓen wi'i ɓe kon. Ɓay ɓen nanii ko ɓe wi'i kon, ɓe hawtiti, ɓe ewnii Alla, ɓe wi'i: «Ko an yo Joomiraaɗo Taguɗo leydi e kammu e baharu e kala ko woni e mun, ko an daalirnoo Ruuhu Seniiɗo on, longinɗaa oo jiyaaɗo maa, ɗun ko Daawuuda oo baabiraawo amen ɗunɗoo: ‹Ko fii honɗun leƴƴi ɗin monondiranta, e ko honɗun jamaaji ɗin joganii ɗii miijooji mehi? Lamɓe aduna on no dartodi, hikkondirɓe e maɓɓe ɓen no wontidi, dartii Joomiraaɗo on e *Almasiihu makko on.› «Awa yaa an Alla, ka haqiiqa, e nder ndee saare ɗoo, oo wi'eteeɗo *Heroodu e oo wi'eteeɗo Pilaatu Pontii, ɓe wontiduno e ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen, wondude e Isra'iilayankeeɓe ɓen, ɓe dartii oo Kurkantooɗo ma Seniiɗo, ɗun ko Iisaa, on mo suɓiɗaa. Ɓe waɗiri ɗun faale maa on e bawgal maa ngal, fii timmingol kodduruyee maa on. Jooni non, yaa an Joomiraaɗo, wattan yiili fii ɓee jokkuɓe men, newnanaa kadi jiyaaɓe maa ɓen feɲɲinirgol daaluyeeji maa ɗin pellital timmungal. Fontu sookewo maa ngon fii no ɲawndule e maandeeji e kaawakeeji moƴƴi waɗira e innde Kurkantooɗo ma Seniiɗo on, ɗun ko Iisaa.» Ɓay ɓe gaynii toraade, nokkuure nde ɓe wonnoo e mun nden dimbii, ɓe fow ɓe heewi Ruuhu Seniiɗo on, ɓe woni e feɲɲinirgol daaluyee Alla on pellital. Fii Moftal Gomɗinɓe ɓen Gomɗinɓe ɓen fow wonti ɓernde wootere e miijo wooto, tawi hay gooto e maɓɓe wi'ataa ko jeyi kon ko halal mun, tawi ko ɓe kafu e fow. Tawi *sahaabaaɓe ɓen no seeditora bawgal tiiɗungal fii ummutal Iisaa Joomi on, moƴƴere tiiɗunde kadi woni e hoore maɓɓe ɓe fow. Tawi baaso alaa hakkunde maɓɓe, ko fii kala marnooɗo ngesa maa suudu yeeyitayno ɗun, adda coggu ko yeeyi kon, watta e juuɗe sahaabaaɓe ɓen. Ɗun senditee, mo kala hendoo ko handi kon. Yuusufu kadi, ɗun ko on mo sahaabaaɓe ɓen jammi Barnabaasi (ko woni firo ɗun ko «wakkilinoowo»), on ko *Lewiyankeejo mo Siipuru, o yeeyi ngesa himo marnoo, o addi mbuuɗi ɗin, o watti e juuɗe sahaabaaɓe ɓen.
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥔 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤫 𞤒𞤵𞥅𞤸𞤢𞤲𞥆𞤢 𞤀𞤣𞥆𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤃𞤢𞤱𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤏𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤫 𞤒𞤵𞥅𞤸𞤢𞤲𞥆𞤢 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤢𞤼𞤢 𞤯𞤵𞤲 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲⹁ *𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 *𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 *𞤅𞤢𞤣𞥆𞤵𞥅𞤧𞤭𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤢𞤪𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤩𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤵𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭. 𞤇𞤫 𞤬𞤢𞤱𞤭 𞤩𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫. 𞤇𞤢𞤴 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤲𞤭𞤩𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤧𞤮𞤳𞤭 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤦𞤭𞤲'𞤦𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤦𞤵𞤴 𞤫 𞤲𞤢𞤲𞤵𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭⹁ 𞤢𞤣𞤢𞤣𞤵 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤢 𞤩𞤫 𞤺𞤵𞤤𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤲'𞤶𞤮𞤱𞤮. 𞤄𞤭𞤲'𞤦𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤖𞤢𞤲𞥆𞤢𞥄𞤲𞤢⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤗𞤢𞤴𞤢𞥄𞤬𞤢 𞤫 𞤒𞤢𞥄𞤴𞤢𞥄 𞤫 𞤋𞤧𞤳𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤪⹁ 𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤢 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤫 𞤺𞤮𞤪𞤮𞤤 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤮𞤲. 𞤇𞤫 𞤢𞤣𞥆𞤭 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤫 𞤒𞤵𞥅𞤸𞤢𞤲𞥆𞤢 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭: «𞤖𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤲'𞤦𞤢𞤱𞤣𞤭 𞤸𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤸𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤯𞤵𞤲؟» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮 *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫: «𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤭 𞤢𞥄𞤣𞤫𞤲 𞤶𞤵𞤳𞥆𞤵𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤮⹁ 𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤲𞤮 𞤮 𞤲'𞤣𞤭𞤳𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤢𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤬𞤮𞤼𞤢⹁ 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 *𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞥅 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤐𞤢𞥄𞤧𞤭𞤪𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤬𞤫𞤥𞤨𞤵𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤮𞤲 𞤮𞥅 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄⹁ 𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤭𞥅 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤮𞥅. 𞤑𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭: ‹𞤖𞤢𞤴𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤸𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤱𞤳𞤵𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤧𞤮𞤩𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤵.› 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤸𞤫𞤩𞤮𞤪𞤼𞤢𞥄 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤧𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤮𞤳𞥆𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤺𞤮𞥅 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤯𞤮𞥅⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤫𞤼𞤫𞤲 𞤣𞤢𞤯𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤥𞤵𞤲 𞤧𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲.» 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤤 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤫 𞤒𞤵𞥅𞤸𞤢𞤲𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤽𞤢𞤤𞤯𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫. 𞤇𞤫 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤩𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤴𞤭𞤲𞤳𞤮𞤴 𞤳𞤮𞤴 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤢𞥄⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭𞤪𞤭 𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲. 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 ɲ𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤭𞥅 𞤼𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤬𞤵𞤧 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤮𞥅. 𞤇𞤫 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤴𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤷𞥆𞤢𞤲𞤢 𞤩𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞤼𞤭𞤪𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤣𞤭𞥅𞤧𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭: «𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤫𞤼𞤫𞤲 𞤩𞤫𞥅؟ 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤮𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤳𞤢𞥄𞤱𞤢𞤳𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄-𞤤𞤫 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤵𞤲. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤯𞤵𞤲 𞤤𞤮𞤤𞥆𞤵 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤲𞤭𞥅 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤯𞤫𞤲 𞤩𞤫⹁ 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤭𞤲𞤢𞤲𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤲 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤲𞤵𞤤𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤫 𞤒𞤵𞥅𞤸𞤢𞤲𞥆𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤮𞤽𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤬𞤫𞤱 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞥄 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤢 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤫 𞤒𞤵𞥅𞤸𞤢𞤲𞥆𞤢 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤖𞤢𞤪𞤢 𞤲𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤭 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤮𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤢𞤷𞥆𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢؟ Ɲ𞤢𞥄𞤱𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤪𞤮𞤲𞤳𞤵𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤭'𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤺𞤭𞤼𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤲𞤮𞤨𞥆𞤭 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤮𞤲.» 𞤇𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤭𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤣𞤮𞤲𞤳𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤩𞤫⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤳𞤮 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤩𞤫. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞥄𞤱𞤢𞤳𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢𞥄 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤵𞤪𞤲𞤭𞥅 𞤣𞤵𞥅𞤩𞤭 𞤷𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤲𞤢𞤴. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤘𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤚𞤮𞤪𞤮𞤪𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤇𞤢𞤴 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤫 𞤒𞤵𞥅𞤸𞤢𞤲𞥆𞤢 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤯𞤭𞤥𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤭𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫 𞤳𞤮𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤱𞤼𞤭𞤼𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤫𞤱𞤲𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭: «𞤑𞤮 𞤢𞤲 𞤴𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤚𞤢𞤺𞤵𞤯𞤮 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤫 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤫 𞤦𞤢𞤸𞤢𞤪𞤵 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤢𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤯𞤢𞥄 𞤮𞥅 𞤶𞤭𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤥𞤢𞥄⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤁𞤢𞥄𞤱𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤮𞥅 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅: ‹𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤤𞤫𞤰𞥆𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤥𞤮𞤲𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤲𞤼𞤢⹁ 𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤯𞤭𞥅 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤫𞤸𞤭؟ 𞤂𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤮𞤣𞤭⹁ 𞤸𞤭𞤳𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤩𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤭𞤣𞤭⹁ 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤭𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤫 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲.› «𞤀𞤱𞤢 𞤴𞤢𞥄 𞤢𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤳𞤢 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤯𞤮𞥅⹁ 𞤮𞥅 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 *𞤖𞤫𞤪𞤮𞥅𞤣𞤵 𞤫 𞤮𞥅 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤆𞤭𞤤𞤢𞥄𞤼𞤵 𞤆𞤮𞤲𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤭𞤣𞤵𞤲𞤮 𞤫 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤭𞥅 𞤮𞥅 𞤑𞤵𞤪𞤳𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤥𞤢 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤧𞤵𞤩𞤭𞤯𞤢𞥄. 𞤇𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤫 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮𞤣𞥆𞤵𞤪𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤢𞥄 𞤢𞤲 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮⹁ 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤢𞤲 𞤴𞤭𞥅𞤤𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤫𞥅 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤶𞤭𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤯𞤭𞤲 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤤 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤊𞤮𞤲𞤼𞤵 𞤧𞤮𞥅𞤳𞤫𞤱𞤮 𞤥𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 ɲ𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤵𞤤𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤫 𞤳𞤢𞥄𞤱𞤢𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤢 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤑𞤵𞤪𞤳𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤥𞤢 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄.» 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤺𞤢𞤴𞤲𞤭𞥅 𞤼𞤮𞤪𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤣𞤭𞤲'𞤦𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤭 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤤. 𞤊𞤭𞥅 𞤃𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤘𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤘𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤭 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤮⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤱𞤭'𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤶𞤫𞤴𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤤𞤢𞤤 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤬𞤵 𞤫 𞤬𞤮𞤱. 𞤚𞤢𞤱𞤭 *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞤪𞤢 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤵𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤱. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤦𞤢𞥄𞤧𞤮 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤥𞤢𞤪𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤲'𞤺𞤫𞤧𞤢 𞤥𞤢𞥄 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤴𞤫𞥅𞤴𞤭𞤼𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤢𞤣𞥆𞤢 𞤷𞤮𞤺𞥆𞤵 𞤳𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤴𞤭 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤢 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤍𞤵𞤲 𞤧𞤫𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤫𞥅⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮𞤲. 𞤒𞤵𞥅𞤧𞤵𞤬𞤵 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤥𞥆𞤭 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 (𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤬𞤭𞤪𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 «𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮»)⹁ 𞤮𞤲 𞤳𞤮 *𞤂𞤫𞤱𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤥𞤮 𞤅𞤭𞥅𞤨𞤵𞤪𞤵⹁ 𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤴𞤭 𞤲'𞤺𞤫𞤧𞤢 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤲𞤮𞥅⹁ 𞤮 𞤢𞤣𞥆𞤭 𞤲'𞤦𞤵𞥅𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤭 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲.
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 5 Fii ko Heɓi Hanaaniiya e Safiirata kon Onsay gorko goo kadi wi'eteeɗo Hanaaniiya e ɓeyngu mun Safiirata yeeyi ngesa hiɓe marnoo. E nder haldigal makko e ɓeyngu makko, o mari feccere coggu ko yeeyaa kon, o ƴetti ndeya feccere o watti e juuɗe *sahaabaaɓe ɓen. Onsay Petruusu wi'i mo: «Hanaaniiya, ko honno Ibuliisa naatiri ka ɓernde maa haa ka fenanaa *Ruuhu Seniiɗo on, maraa feccere coggu ngesa mban. Ado a yeeyude mba, wonaa an jeyunoo mba? E ɓay a yeeyii mba, wonaa an jeyunoo coggu mabba on? Ko fii honɗun non waɗanɗaa ka ɓernde maa sifa ngal kuugal? Awa hinaa yimɓe ɓen fenanɗaa, kono ko Alla.» Nde Hanaaniiya nanirnoo ɗin konguɗi, o yani, o maayi. Tun kulol njanol heɓi ɓen heɗinooɓe ɗon fow. Onsay sukaaɓe ɓen immii waɗi kasannge e makko, ɓe naɓi mo, ɓe surroyi. Ɓawto ɗun, ɓay wa saa'iiji tati feƴƴii, ɓeyngu makko ari e hoore o andaali kon ko waɗi. Onsay Petruusu wi'i mo kanko debbo on: «Yeeto lan si tawii ko nguu coggu ɗoo yeeyuɗon ngesa mban.» Debbo on jaabii mo, wi'i: «Eyyo, ko nguu coggu ɗoo.» Petruusu wi'i mo fahin: «Ko fii honɗun haldanɗon ndarndagol Ruuhu Joomiraaɗo on? Awa e hino surroyɓe moodi maa ɓen ka dambugal ɗaa. Ɓe naɓete an kadi.» Ɗon kisan o yani e ley koyɗe Petruusu, o maayi. Wa ko sukaaɓe ɓen naatata, ɓe tawi kanko debbo on kadi o maayii. Ɓe naɓi mo, ɓe surroyi takko moodi makko. Kulol moolanaangol kadi heɓi *moftal ngal fow e kala nanunooɓe fii ɗun. Fii Kaawakeeji Moƴƴi ɗi Sahaabaaɓe ɓen Waɗi Tawi sahaabaaɓe ɓen no waɗude maandeeji e kaawakeeji moƴƴi ɗuuɗuɗi hakkunde jamaa on. Hari kamɓe gomɗinɓe ɓen fow hiɓe mottondiri e nder nanondiral maɓɓe ka *Tungarru Sulaymaana. Tawi jamaa on no mantude ɓe fota, kono hay gooto e maɓɓe suusataano ɓe ɓadaade. Tawi ɲande woo wonɓe gomɗinde Joomi on no ɓeydaade fota, hara ko worɓe e rewɓe. Awa kadi nawnuɓe no addetenoo ka sera ballaŋe, wallinee e buutuuji maa e gate, fii nde Petruusu no feƴƴa, hay si ko yo ɗowdi makko ndin hawru e goɗɗo e maɓɓe. Lappi lappi yimɓe no wuggotonoo iwa e ɗeya ca'e heeduɗe e Yerusalaam, ɓe addora nawnuɓe ɓen e ɓe jinna tampini, ɓen fow sellinaa. Fii no Sahaabaaɓe ɓen Ɲaawiraa Onsay *yottinoowo mawɗo sadaka on e kala wondunooɓe e makko, ɗun ko ndee fedde ɓee *Sadduusiyaaɓe, ɓe hawtodi e nawliigu timmungu. Ɓe fawi sahaabaaɓe ɓen juuɗe, ɓe soki ɓe. Kono e nder on jemma, malaa'ikaajo Joomiraaɗo on udditi baafe kaso ngon, o yaltini ɓe, o wi'i ɓe: «Yahee wonoyon ka *juulirde mawnde, feɲɲinanon jamaa on kala konguɗi fii ɗan ngurndan kesan.» Ɓay ɓe nanii ɗun, no weetirnoo, ɓe naatoyi ka juulirde mawnde ɓe woni e waajagol. Onsay yottinoowo mawɗo sadaka on e wondiɓɓe mun ɓen hewti, ɓe nodditi dental fewjooɓe ɓen, e dental mawɓe *Banii-Isra'iila'en ɓen fow, ɓe immini ko yahana sahaabaaɓe ɓen ka kaso. Ɓay ɓen suufaaɓe hewtii, laatii ɓe tawaali ɓeya ka kaso. Ɓe yiltitii ɓe hunitii ɓe, ɓe wi'i: «Men yahuno, men tawi kaso ngon no sokiraa no holnori, ayninaaɓe dame ɗen kadi mo bee e ka woni. Kono ɓay men udditii, men tawaali hay gooto nder ton!» Nde hooreejo aynooɓe juulirde nden e hooreeɓe yottinooɓe sadaka ɓen nanirnoo ɗin konguɗi, ɓe jiɓii fii ɓen e ko honno fii ɗun sakkitoroyta. Tun goɗɗo ari, wi'i ɓe: «E hino yimɓe ɓe sokunoɗon ka kaso ɓen ka waajotoo jamaa on ka juulirde mawnde too!» Onsay hooreejo aynooɓe ɓen e suufaaɓe mun ɓen yahani ɓe, addi e ɓaawo doolugol ɓe, sabu hiɓe hulunoo wota jamaa on fiɗir ɓe kaaƴe. Ɓay ɓe addii ɓe, ɓe darni ɓe yeeso dental fewjooɓe ɓen. Onsay yottinoowo mawɗo sadaka on landori ɓe nii, wi'i: «Hiɗon andi hari men haɗiino on few waajorgol ndee innde! Jooni non e hino on lannii lollinde waajuuji mon ɗin Yerusalaam. E hoore ɗun hiɗon faalaa fawude kii wonkii oo neɗɗo e hoore amen!» Onsay Petruusu e sahaabaaɓe ɓen jaabii ɓe, wi'i: «Ko Alla ɗoftetee edii yimɓe ɓen. On Alla baabiraaɓe men ɓen immintinii Iisaa, on mo warirɗon fempugol e leggal, wenga. Allaahu on ɓantirii mo ka sengo mun ɲaamo, waɗii mo Ardotooɗo e Dandoowo fii okkugol *Isra'iila'en feere no ɓe tuubira e no ɓe yaaforanee junuubaaji. Menen e Ruuhu Seniiɗo mo Allaahu on yeɗi ɓen ɗoftiiɓe mo, ko men seedee ɗun.» Ɓay ɓen nanii ko ɓen sahaabaaɓe wi'i kon, ɓe hiɓɓii haa ɓe faalaa ɓe warude. Kono Fariisiyaajo jannoowo fii Sariya on, wi'eteeɗo Gamaliyiila, mo jamaa on fow hoolii, hawtii ka nder dental, yamiri yo ɓen sahaabaaɓe yaltine ton taho. Onsay o wi'i: «Ko onon yo Isra'iilayankeeɓe, wattanee yiila e ko miijiɗon waɗugol ɓee kon. Ko fii hiɗon andi neeɓaali ko Teyodaasu, waɗitiiɗo ko tedduɗo, immii, mo wa yimɓe teemeɗɗe nayo iwtirnoo ɓaawo mun. Kanko Teyodaasu o waraa, ɗoftinooɓe mo ɓen fow lancaa. E hoore ɗun hay huunde nantaaka. Ɓay feƴƴii e on, wi'eteeɗo Yudaasi, jeyaaɗo Jaliilu, immii ka fewndo windito. O ɗaɓɓi yimɓe ko iwtira ɓaawo makko, on kadi mulaa, ɗoftinooɓe mo ɓen fow kadi saakitaa. Jooni min mi wi'ay on, tertee ɓee yimɓe, acciton ɓe, ɓe yaha. Si tawii ɗee eɓɓooje maa ɗee kuuɗe ko e neɗɗanke'en iwi, ɗe bonoyay. Si tawii non ko e Alla iwri, haray on waawataa ɗe bonnude. Reenee fii wota on wonu haɓidooɓe e Alla!» Ɓe fow ɓe iwtiri e ɓaawo ko o wi'i kon. Onsay ɓe nodditi sahaabaaɓe ɓen, ɓe focci ɓe, ɓe haɗi ɓe wowlugol innde Iisaa, ɓe acciti ɓe. Kamɓe kadi ɓe yalti ka hakkunde dental e hoore hiɓe weltii ko tawi kon hiɓe foddi e aybineede fii innde Iisaa nden. Tawi ɓe haaɓataano waajagol janna ka juulirde mawnde e ka cuuɗi fii Kibaaru Moƴƴo Iisaa Almasiihu on.
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥕 𞤊𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤖𞤫𞤩𞤭 𞤖𞤢𞤲𞤢𞥄𞤲𞤭𞥅𞤴𞤢 𞤫 𞤅𞤢𞤬𞤭𞥅𞤪𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮𞤲 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤖𞤢𞤲𞤢𞥄𞤲𞤭𞥅𞤴𞤢 𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵 𞤥𞤵𞤲 𞤅𞤢𞤬𞤭𞥅𞤪𞤢𞤼𞤢 𞤴𞤫𞥅𞤴𞤭 𞤲'𞤺𞤫𞤧𞤢 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤪𞤲𞤮𞥅. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤢𞤤𞤣𞤭𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤬𞤫𞤷𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤷𞤮𞤺𞥆𞤵 𞤳𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤴𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤴𞤢 𞤬𞤫𞤷𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤮 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤭 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: «𞤖𞤢𞤲𞤢𞥄𞤲𞤭𞥅𞤴𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤬𞤫𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄 *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤢𞤪𞤢𞥄 𞤬𞤫𞤷𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤷𞤮𞤺𞥆𞤵 𞤲'𞤺𞤫𞤧𞤢 𞤲'𞤦𞤢𞤲. 𞤀𞤣𞤮 𞤢 𞤴𞤫𞥅𞤴𞤵𞤣𞤫 𞤲'𞤦𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤢𞤲 𞤶𞤫𞤴𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤲'𞤦𞤢؟ 𞤉 𞤩𞤢𞤴 𞤢 𞤴𞤫𞥅𞤴𞤭𞥅 𞤲'𞤦𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤢𞤲 𞤶𞤫𞤴𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤷𞤮𞤺𞥆𞤵 𞤥𞤢𞤦𞥆𞤢 𞤮𞤲؟ 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤯𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤧𞤭𞤬𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤؟ 𞤀𞤱𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤲𞤢𞤲𞤯𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢.» 𞤐'𞤁𞤫 𞤖𞤢𞤲𞤢𞥄𞤲𞤭𞥅𞤴𞤢 𞤲𞤢𞤲𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤲𞤭⹁ 𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭. 𞤚𞤵𞤲 𞤳𞤵𞤤𞤮𞤤 𞤲'𞤶𞤢𞤲𞤮𞤤 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤯𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤧𞤵𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤳𞤢𞤧𞤢𞤲𞤺𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤩𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤧𞤵𞤪𞥆𞤮𞤴𞤭. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤱𞤢 𞤧𞤢𞥄'𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤼𞤢𞤼𞤭 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤢𞤪𞤭 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤮𞤲: «𞤒𞤫𞥅𞤼𞤮 𞤤𞤢𞤲 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤲'𞤺𞤵𞥅 𞤷𞤮𞤺𞥆𞤵 𞤯𞤮𞥅 𞤴𞤫𞥅𞤴𞤵𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤫𞤧𞤢 𞤲'𞤦𞤢𞤲.» 𞤁𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤉𞤴𞥆𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤲'𞤺𞤵𞥅 𞤷𞤮𞤺𞥆𞤵 𞤯𞤮𞥅.» 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮 𞤬𞤢𞤸𞤭𞤲: «𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤸𞤢𞤤𞤣𞤢𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲؟ 𞤀𞤱𞤢 𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤧𞤵𞤪𞥆𞤮𞤴𞤩𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤣𞤢𞤲'𞤦𞤵𞤺𞤢𞤤 𞤯𞤢𞥄. 𞤇𞤫 𞤲𞤢𞤩𞤫𞤼𞤫 𞤢𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭.» 𞤍𞤮𞤲 𞤳𞤭𞤧𞤢𞤲 𞤮 𞤴𞤢𞤲𞤭 𞤫 𞤤𞤫𞤴 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤫 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵⹁ 𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭. 𞤏𞤢 𞤳𞤮 𞤧𞤵𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭𞥅. 𞤇𞤫 𞤲𞤢𞤩𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤧𞤵𞤪𞥆𞤮𞤴𞤭 𞤼𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤑𞤵𞤤𞤮𞤤 𞤥𞤮𞥅𞤤𞤢𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤭 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤢𞤲𞤵𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤑𞤢𞥄𞤱𞤢𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤯𞤭 𞤅𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤏𞤢𞤯𞤭 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤫 𞤳𞤢𞥄𞤱𞤢𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤯𞤭 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲. 𞤖𞤢𞤪𞤭 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲𞤢𞤲𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤳𞤢 *𞤚𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤪𞥆𞤵 𞤅𞤵𞤤𞤢𞤴𞤥𞤢𞥄𞤲𞤢. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤼𞤢⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤧𞤵𞥅𞤧𞤢𞤼𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤩𞤢𞤣𞤢𞥄𞤣𞤫. 𞤚𞤢𞤱𞤭 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤬𞤮𞤼𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤢𞤱𞤲𞤵𞤩𞤫 𞤲𞤮 𞤢𞤣𞥆𞤫𞤼𞤫𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤢 𞤧𞤫𞤪𞤢 𞤦𞤢𞤤𞥆𞤢𞤽𞤫⹁ 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤲𞤫𞥅 𞤫 𞤦𞤵𞥅𞤼𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤫 𞤺𞤢𞤼𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤲𞤮 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤳𞤮 𞤴𞤮 𞤯𞤮𞤱𞤣𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤸𞤢𞤱𞤪𞤵 𞤫 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤂𞤢𞤨𞥆𞤭 𞤤𞤢𞤨𞥆𞤭 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤲𞤮 𞤱𞤵𞤺𞥆𞤮𞤼𞤮𞤲𞤮𞥅 𞤭𞤱𞤢 𞤫 𞤯𞤫𞤴𞤢 𞤷𞤢'𞤫 𞤸𞤫𞥅𞤣𞤵𞤯𞤫 𞤫 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤣𞥆𞤮𞤪𞤢 𞤲𞤢𞤱𞤲𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤩𞤫 𞤶𞤭𞤲𞥆𞤢 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤲𞤭⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤅𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 Ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 *𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤬𞤫𞤣𞥆𞤫 𞤩𞤫𞥅 *𞤅𞤢𞤣𞥆𞤵𞥅𞤧𞤭𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤱𞤼𞤮𞤣𞤭 𞤫 𞤲𞤢𞤱𞤤𞤭𞥅𞤺𞤵 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤵. 𞤇𞤫 𞤬𞤢𞤱𞤭 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤧𞤮𞤳𞤭 𞤩𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤮𞤲 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢⹁ 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤦𞤢𞥄𞤬𞤫 𞤳𞤢𞤧𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫: «𞤒𞤢𞤸𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤮𞤴𞤮𞤲 𞤳𞤢 *𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤳𞤫𞤧𞤢𞤲.» 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤲𞤮 𞤱𞤫𞥅𞤼𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤮𞤴𞤭 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞤺𞤮𞤤. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤮𞤲 𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤬𞤫𞤱𞤶𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤱𞤩𞤫 *𞤄𞤢𞤲𞤭𞥅-𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢'𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤩𞤫 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤲𞤢 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤧𞤮. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤩𞤫𞤴𞤢 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤧𞤮. 𞤇𞤫 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤸𞤵𞤲𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭: «𞤃𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤲𞤮⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤢𞤧𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤧𞤮𞤳𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤲𞤮 𞤸𞤮𞤤𞤲𞤮𞤪𞤭⹁ 𞤢𞤴𞤲𞤭𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤣𞤢𞤥𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤫 𞤳𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤭. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤱𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤼𞤮𞤲!» 𞤐'𞤁𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤶𞤭𞤩𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤮𞤴𞤼𞤢. 𞤚𞤵𞤲 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤪𞤭⹁ 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫: «𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤧𞤮𞤳𞤵𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤧𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤮𞤼𞤮𞥅 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤮𞥅!» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫⹁ 𞤢𞤣𞥆𞤭 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤸𞤵𞤤𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞤯𞤭𞤪 𞤩𞤫 𞤳𞤢𞥄𞤰𞤫. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤢𞤣𞥆𞤭𞥅 𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤣𞤢𞤪𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤬𞤫𞤱𞤶𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭 𞤩𞤫 𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤖𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤯𞤭𞥅𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤫𞤱 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤮𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤭𞤲𞤣𞤫! 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞤲𞥆𞤭𞥅 𞤤𞤮𞤤𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤬𞤢𞤱𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅 𞤮𞥅 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲!» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤫 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤑𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤫𞤣𞤭𞥅 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤌𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤱𞤢𞤪𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤫𞤥𞤨𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤤𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤⹁ 𞤱𞤫𞤲'𞤺𞤢. 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤩𞤢𞤲𞤼𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤧𞤫𞤲'𞤺𞤮 𞤥𞤵𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤮⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤀𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤫 𞤁𞤢𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤳𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 *𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢'𞤫𞤲 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤼𞤵𞥅𞤦𞤭𞤪𞤢 𞤫 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞥄𞤬𞤮𞤪𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭. 𞤃𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤯𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅 𞤯𞤵𞤲.» 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤭𞤩𞥆𞤭𞥅 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤪𞤵𞤣𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤊𞤢𞤪𞤭𞥅𞤧𞤭𞤴𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤘𞤢𞤥𞤢𞤤𞤭𞤴𞤭𞥅𞤤𞤢⹁ 𞤥𞤮 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤭𞥅⹁ 𞤸𞤢𞤱𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤⹁ 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤴𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲𞤫 𞤼𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤸𞤮. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤴𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫𞥅 𞤳𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤲𞤫𞥅𞤩𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤳𞤮 𞤚𞤫𞤴𞤮𞤣𞤢𞥄𞤧𞤵⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤼𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤳𞤮 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤭𞤥𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤥𞤮 𞤱𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤼𞤫𞥅𞤥𞤫𞤯𞥆𞤫 𞤲𞤢𞤴𞤮 𞤭𞤱𞤼𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤵𞤲. 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤚𞤫𞤴𞤮𞤣𞤢𞥄𞤧𞤵 𞤮 𞤱𞤢𞤪𞤢𞥄⹁ 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤤𞤢𞤲𞤷𞤢𞥄. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤲𞤢𞤲𞤼𞤢𞥄𞤳𞤢. 𞤇𞤢𞤴 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞥅 𞤫 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤒𞤵𞤣𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤔𞤢𞤤𞤭𞥅𞤤𞤵⹁ 𞤭𞤥𞥆𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤮. 𞤌 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤭 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤭𞤱𞤼𞤭𞤪𞤢 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤵𞤤𞤢𞥄⹁ 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤧𞤢𞥄𞤳𞤭𞤼𞤢𞥄. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤥𞤭𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤢𞤴 𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤫𞤪𞤼𞤫𞥅 𞤩𞤫𞥅 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫⹁ 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤼𞤮𞤲 𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤢. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤯𞤫𞥅 𞤫𞤩𞥆𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤯𞤫𞥅 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤳𞤮 𞤫 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫'𞤫𞤲 𞤭𞤱𞤭⹁ 𞤯𞤫 𞤦𞤮𞤲𞤮𞤴𞤢𞤴. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤭𞤱𞤪𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤯𞤫 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤵𞤣𞤫. 𞤈𞤫𞥅𞤲𞤫𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤸𞤢𞤩𞤭𞤣𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢!» 𞤇𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤩𞤫 𞤭𞤱𞤼𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤳𞤮 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤮𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤷𞥆𞤭 𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤯𞤭 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤩𞤫. 𞤑𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭 𞤳𞤢 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤫 𞤢𞤴𞤦𞤭𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤢 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤳𞤢 𞤷𞤵𞥅𞤯𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲.
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 6 Fii no Taalibaaɓe ɓen Toɗɗornoo Yeesooɓe ko Wallitoo ɓe Nde tawnoo taalibaaɓe ɓen no ɓeydaade tun e ɗen balɗe ɗon, Yahuudiyankeeɓe wowlooɓe haala Gereeki wonɓe hakkunde maɓɓe ɓen woni e ŋurŋurtugol ɓeya Yahuudiyankeeɓe, sabu ko ɓe welsindii waɗangol keynguuɓe maɓɓe ɓen ko ɓen handi ɲande woo kon. Onsay *sahaabaaɓe ɓen sappoo e ɗiɗo nodditi taalibaaɓe ɓen no ɓe fotata fodde, ɓe wi'i ɓen: «Haanaa ka acciten daaluyee Alla on fii sendugol ɲaameteeji tun. Ko ɗun waɗi, yo musiɓɓe, suɓee hakkunde mon yimɓe njeeɗiɗo, hara ko holniiɓe, heewuɓe Ruuhu Allaahu on e faamu, ko halfinen ɗee golle. Ɗun, menen men duumoto e toragol e kurkanagol daaluyee on.» Ɗin konguɗi weli ɓe no ɓe fotata fodde. Onsay ɓe suɓii oo wi'eteeɗo Astefaana, on ko neɗɗo heewuɗo gomɗinal e *Ruuhu Seniiɗo on, e Filiipu e Porokoor e Nikanuura e Timuuna e Parmeena e Nikolaasi mo ka wi'etee ɗon Antiyoosi-Sirii, on ko naatunooɗo e diina Yahuudiyanke. Onsay ɓe weeɓitani ɓe sahaabaaɓe ɓen, ɓen *fawi juuɗe mun ɗen e hoore maɓɓe, du'anii ɓe. Tawi daaluyee Alla on no layude tun, adadu taalibaaɓe ɓen no ɓeydaade fota e nder Yerusalaam. E hoore ɗun jamaa *yottinooɓe sadaka ɗuuɗuɗo no ɗoftaade gomɗinal ngal. Fii no Astefaana Nangiraa Tawi Astefaana, on heewuɗo sulfu e bawɗe, no waɗaynoo kaawakeeji moƴƴi mawɗi e maandeeji e hakkunde jamaa on. Onsay woɓɓe ɓe Sirenii e ɓe Aleksandiri e ɓee ɓe Silisii e ɓe *Aazii, wonnooɓe ka juulirde wi'eteende Juulirde Rinɗinaaɓe, ɓe woni e yeddondirgol e Astefaana. Kono tawi ɓe alaa kutu dartagol faamu makko ngun e konguɗi ɗi Ruuhu Allaahu on longinaynoo mo ɗin. Onsay ɓe yeeni woɓɓe yo wi'u: «Men nanirii mo konguɗi hoynuɗi Muusaa e Alla!» Ko nii ɓe ƴuuniri jamaa on e mawɓe ɓen e jannooɓe fii Sariya on, ɓen ari nangiri Astefaana doole, ɓe naɓi mo ka dental fewjooɓe ɓen. Tawi hiɓe eɓɓi woɓɓe ko seeditoo fenaande, ɓen wi'i: «Oo neɗɗo no jokki aybingol nokkuure hormorde nden e Sariya on. Ko fii men nanii himo wi'a wonde, Iisaa, oo jeyaaɗo Naasirata, lancay ndee nokkuure, o wayla kadi naamuuji ɗi Muusaa waɗani en ɗin.» Onsay ɓen wonnooɓe ka dental ɗon ndaari mo kanko Astefaana, tawi yeeso makko ngon wa'itii wa yeeso malaa'ikaajo.
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥖 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤚𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤚𞤮𞤯𞥆𞤮𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤏𞤢𞤤𞥆𞤭𞤼𞤮𞥅 𞤩𞤫 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤼𞤵𞤲 𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤽𞤵𞤪𞤽𞤵𞤪𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫𞤴𞤢 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤫𞤤𞤧𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤭 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤢𞤨𞥆𞤮𞥅 𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤼𞤢𞤼𞤢 𞤬𞤮𞤣𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫𞤲: «𞤖𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤼𞤫𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤫𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞤼𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤼𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤧𞤵𞤩𞤫𞥅 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤲'𞤶𞤫𞥅𞤯𞤭𞤯𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤤𞤲𞤭𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤵𞤩𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤫𞤲 𞤯𞤫𞥅 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫. 𞤍𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤮𞤼𞤮 𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤮𞤲.» 𞤍𞤭𞤲 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤱𞤫𞤤𞤭 𞤩𞤫 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤼𞤢𞤼𞤢 𞤬𞤮𞤣𞥆𞤫. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤧𞤵𞤩𞤭𞥅 𞤮𞥅 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤫 *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤊𞤭𞤤𞤭𞥅𞤨𞤵 𞤫 𞤆𞤮𞤪𞤮𞤳𞤮𞥅𞤪 𞤫 𞤐𞤭𞤳𞤢𞤲𞤵𞥅𞤪𞤢 𞤫 𞤚𞤭𞤥𞤵𞥅𞤲𞤢 𞤫 𞤆𞤢𞤪𞤥𞤫𞥅𞤲𞤢 𞤫 𞤐𞤭𞤳𞤮𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤅𞤭𞤪𞤭𞥅⹁ 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤵𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤫 𞤣𞤭𞥅𞤲𞤢 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫𞤲 *𞤬𞤢𞤱𞤭 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤣𞤵'𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤤𞤢𞤴𞤵𞤣𞤫 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤢𞤣𞤢𞤣𞤵 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤬𞤮𞤼𞤢 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 *𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤲𞤮 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤐𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤫 𞤦𞤢𞤱𞤯𞤫⹁ 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤢𞥄𞤱𞤢𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫 𞤅𞤭𞤪𞤫𞤲𞤭𞥅 𞤫 𞤩𞤫 𞤀𞤤𞤫𞤳𞤧𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤩𞤫𞥅 𞤩𞤫 𞤅𞤭𞤤𞤭𞤧𞤭𞥅 𞤫 𞤩𞤫 *𞤀𞥄𞥁𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤔𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤈𞤭𞤲𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤳𞤵𞤼𞤵 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤫 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤯𞤭 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤥𞤮 𞤯𞤭𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤴𞤮 𞤱𞤭'𞤵: «𞤃𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤸𞤮𞤴𞤲𞤵𞤯𞤭 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢!» 𞤑𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤰𞤵𞥅𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤢𞤪𞤭 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤪𞤭 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤩𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤬𞤫𞤱𞤶𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤫𞤩𞥆𞤭 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤳𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞥅 𞤬𞤫𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤭'𞤭: «𞤌𞥅 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤢𞤴𞤦𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤮𞤪𞤥𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤭'𞤢 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤮𞥅 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤐𞤢𞥄𞤧𞤭𞤪𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤤𞤢𞤲𞤷𞤢𞤴 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞤴𞤤𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤢𞥄𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤭 𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤱𞤢'𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤱𞤢 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮.
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 7 Fii Yewtere Astefaana nden Onsay *yottinoowo mawɗo sadaka on landii mo, wi'i: «Hara ɗun ko non woniri?» Astefaana jaabii, wi'i: «Ko onon yo musiɓɓe an e baabiraaɓe an, heɗitee! Alla Jom Mangural on feeɲanno Ibraahiima ben men fewndo ko o wonnoo Mesopotamii, ɗun ko ado o hoɗoyde Haraana. O daalanno mo, o wi'i: «Yaltu ka leydi maa e ka bolondaa maa, yahaa haa e leydi ndi mi holloyte.› Kanko Astefaana o wi'i kadi: «Onsay o yalti e ndin leydi ɓen Kaldiyankeeɓe, o hoɗoyi Haraana. Ɓay ben makko faatike, Allaahu on addi mo kanko Ibraahiima haa e ndii leydi ndi wonɗon e mun jooni. E hoore ɗun o yeɗaali mo ndondi woo e ndii leydi, hay non yeru ka o tippa koyngal. Kono o fodi mo okkugol mo ndi, ndi wona halal makko kanko e jurriya makko aroyoowo ɓaawo makko on. Wa fewndo ko Alla daalani mo ɗun, hari o maraa ɓiɗɗo. Allaahu on daalani mo kadi wondema jurriya makko on aroyay nde daakoyii e leydi jananiri, wonɓe e ndin leydi kurkoya ɓe, tampina e nder duuɓi teemeɗɗe nay. Kono o daalani mo kadi, o wi'i: ‹Ko min ɲaawata on jamaa kurkoyɗo ɓe. Ɓawto ɗun, ɓe yaltoya ton, ɓe rewoyammi e ndee nokkuure ɗoo.› E hoore ɗun Allaahu on ƴettodi e makko *ahadi ndi maande mun woni *sunninegol. Ko e nder ɗun Ibraahiima daɲi Issaaqa, o sunnini mo ka ɲalaande jeetataɓere. Issaaqa waɗiri non Yaaquuba, Yaaquuba kadi waɗiri non e maamiraaɓe men ɓen, ɗun ko ɓiɓɓe makko ɓen sappoo e ɗiɗo. «Ɓen maamiraaɓe men nawli Yuusufu, ɓe yeeyi mo fii naɓegol *Misira. Kono tawi Alla no wondi e makko, o sorti mo e nder ɗin tampereeji makko fow, Alla okki mo sulfu e faamu yeeso Fir'awna. On lanɗo Misira waɗi mo ardotooɗo leydi Misira ndin, e ka galle makko kanko lanɗo on. Ɓawto ɗun, heege waɗi e nder leydi Misira ndin fow haa hewtoyi *Kanaana, tampere nden tiiɗi, tawi ɓen maamiraaɓe men alaa heɓude ko ɲaama. Yaaquuba nani wonde ɲaametee no woodi Misira. Ka laawol aranol, o immini fayɓe makko ɓen, ɗun ko maamiraaɓe men ɓen. Ka laawol ɗimmol, Yuusufu andintinii ben-gootooɓe mun ɓen, ko onsay Fir'awna andi iwdi Yuusufu ndin. Onsay Yuusufu immini ko yahana ben makko Yaaquuba e ɓeynguure mun nden fow, tawi ɓen no yonunoo cappanɗe njeeɗiɗo e njowo. Kanko Yaaquuba o yahi Misira. Ko ɗon kanko e ɓen maamiraaɓe men ɓe faatii. Ɓe naɓaa Sakiima, ɓe wattinoyaa ka berɗe ɗe Ibraahiima ittunoo kaalisi soodi Sakiima ɗon e juuɗe ɓiɓɓe Hamuura ɓen. «Nde tawnoo saa'i on ɓadike ka Allaahu on hunna ko o fodunoo Ibraahiima kon, tawi jamaa makko wonɗo Misira on, no ɓurtude tun ɗuuɗude, haa nde goɗɗo mo andaano Yuusufu laamii Misira. On lanɗo ɗayni leɲol men ngol, o tampini maamiraaɓe men ɓen haa o hawkini ɓe ɓiɓɓe maɓɓe ɓen fii wota ɓen wuuru. Ko fewndo on saa'i ɗon Muusaa jibinaa, tawi himo labaa yeeso Alla. O muyninaa lebbi tati ka galle ben makko. Ɓay o accaama ka yaasi, jiwo Fir'awna on hocci mo, ne'iri mo wa ɓiɗɗo mun. Onsay Muusaa jannaa gande Misirayankooɓe ɓen fow, o woni tiiɗa-konguɗi e kuuɗe. «Ɓay wonii o timminii duuɓi cappanɗe nay, o miijii e ɓernde makko fii ƴewtoyagol musiɓɓe makko ɓen, ɗun ko *Banii-Isra'iila'en. O yi'i goɗɗo e ɓen musiɓɓe makko no tampinee. O ari dandugol mo, o yottanii mo, o wari Misirayankoojo on. Tawi himo sikka musiɓɓe makko ɓen faamay wonde Allaahu on yeɗii ɓe kisiyee tippude e sookeeje makko ɗen, kono kamɓe ɓe faamaali ɗun. Bimbi nden ɲande, o yaltiti e hakkunde woɓɓe e ɓen musiɓɓe makko ka piirata, o woni e moƴƴintingol hakkunde maɓɓe, o wi'i ɓe: ‹Ko onon woni musiɓɓe, ko fii honɗun mo kala e mon no tampina oya?› «Kono wonnooɗo tampinde ɲokondo mun on wiggii Muusaa, wi'i: ‹Ko hombo waɗu-maa lanɗo e ɲaawoowo e hoore amen? Kaa a faalaa lan warude, wano warirɗaa Misirayankoojo on non hanki?› Sabu ngol kongol, Muusaa dogi, yahi daakoyii e ndii leydi wi'eteendi Midiyaani, o daɲi ɗon ɓiɓɓe ɗiɗo. «Duuɓi cappanɗe nay ɓawto ɗun, malaa'ikaajo feeɲani mo e loyngol yiite ka pitahun woni sumude ka wulaa fello *Sinaayi. Ɓay o yi'ii ɗun, kanko Muusaa o ŋalɗi fii kon ko o yi'i. Nde tawnoo himo ɓadaade fii tenƴingol, o nani Joomiraaɗo on no wi'a: ‹Ko min woni Alla Joomiraaɗo baabiraaɓe maa ɓen, Alla Ibraahiima e Issaaqa e Yaaquuba.› Onsay Muusaa diwni, tawi suusataa ndaarirde ton. «Joomiraaɗo on daalani mo kadi, wi'i: ‹Solu paɗe maa ɗen, ko fii ndee nokkuure nde wonɗaa e mun ko nokkuure hormorde.› O daalani mo kadi, o wi'i: ‹Mi yi'ii tampere jamaa maa wonɗo Misira on, mi nanii woytaango maɓɓe ngon, mi jippike fii jattingol ɓe.› O daalani mo kanko Muusaa, o wi'i: ‹Miɗo imminde ma Misira.› Kanko Astefaana o wi'i kadi: «Ko Muusaa on mo ɓe hayfinnoo ɓe wi'i: ‹ko hombo waɗu-maa lanɗo maa ɲaawoowo?›, ko on Alla immini tippude e ballal malaa'ikaajo feeɲannooɗo mo ka pitahun on fii wonugol lanɗo e sottoowo. Ko on yaltini ɓe e hoore waɗugol kaawakeeji e maandeeji e nder leydi Misira, haa naɓani ka *Baharu Boɗeejo e ka wulaa e nder duuɓi cappanɗe nay. Ko Muusaa wi'unoo Banii-Isra'iila'en wonde: ‹Alla yaltinanoyay on annabaajo wa'uɗo wa an min e hakkunde musiɓɓe mon ɓen.› Fewndo ko jamaa on mottondirnoo ka wulaa, ko kanko wondunoo e malaa'ikaajo yewtaynooɗo mo on ka fello Sinaayi, wondude kadi e maamiraaɓe men ɓen. Ko kanko kadi Alla yeɗi daaluyeeji ngurndan ɗin fii hewtingol en ɗi. Kono tawi maamiraaɓe men ɓen faalaaka mo ɗoftaade, ɓe bugitii mo, tawi ɓerɗe maɓɓe ko Misira fewti. Ɓe wi'i *Haaruuna: ‹Moƴƴinan men allaaji ko ardoo men. Ko fii men andaa ko heɓi Muusaa oo yaltinɗo men leydi Misira.› E nder ɗen balɗe ɗon ɓe moƴƴini nandolla ga'un nagge, ɓe addani ndun nandollaaru sadaka, ɓe weltori kon ko ɓe moƴƴiniri juuɗe maɓɓe. Onsay Allaahu on hucci ɓe, o accidi ɓe e rewugol koode ɗen ka kammu, wano windori non ka deftere annabaaɓe ɓen, ka o daali ɗon: ‹Ko onon yo bolondaa *Isra'iila, fewndo hirsaynoɗon waɗon sadakaaji ka wulaa e nder duuɓi cappanɗe nay, hara ko min waɗanaynoɗon ɗun? Kono ɓay on rewii oo allaajo wi'eteeɗo Muluuka, on rewii kadi ndee hoodere oo allaajo mon wi'eteeɗo Ronfa, ɗin nandollaaji ɗi moƴƴinɗon fii ko rewon, min kadi mi bugoto on toonin *Baabiila.› «Tawi maamiraaɓe men ɓen no wondi e *rewirdu ndu seeditoore nden woni e mun ndun ka wulaa ton, wano yewtidaynooɗo e Muusaa on yamirirnoo mo yo ndu moƴƴinire non, e sifa no o hollirnoo mo non kadi. Ɓay maamiraaɓe men hikkiiɓe e ɓenɗon ɓen ƴettitii ndu, ɓe yaadi e mayru, tippude e yamiroore Yaasuwa, e ndii leydi ɗii leƴƴi ɗi Alla bugitinoo yeeso maɓɓe, ndu lutti ɗon haa hewti e Daawuuda, on mo Allaahu on yeɗi sulfu, o torii ka o darnana Alla Yaaquuba on suudu, kono ko Sulaymaana wonnoo ko darnani mo suudu. E hin-le Jom Ɓural on hoɗataa e ko goɗɗo mahiri juuɗe, wano annabaajo on holliri non wonde, Alla daali: ‹Ko kammu ngun woni jullere laamu an nden, leydi ndin wonanimmi ka mi tippa.› Joomiraaɗo on daaluno: ‹Ko suudu hondu darnanton mi, maa ko nokkuure honde wonantammi fowtorde? E hara hinaa bawgal an mi warri ɗun fow?› «Ko onon yo yimɓe yoora-hooreeɓe, ɓe ɓerɗe mun e ɓe noppi mun uddi, onon non ko on dartotooɓe soono woo *Ruuhu Seniiɗo on, wano baabiraaɓe mon ɓen dartoraynoo non! E hara, ko hombo e annabaaɓe ɓen wonnoo mo baabiraaɓe mon ɓen ɓittinaano? Hay ɓe warno ɓen adinooɓe *hiitaade fii arugol Feewuɗo on, on mo janfiɗon warɗon, ɗun ko onon ɓe huutoraali Sariya mo malaa'ikaaɓe ɓen hewtinnoo on on!» Fii Piyeede Astefaana Ɓay ɓen nanii ɗun, ɓerɗe maɓɓe ɗen sokii, ɓe ŋatindiri ɲiiƴe maɓɓe ɗen, monee makko kanko Astefaana. Kono kanko Astefaana o ɓurti heewude Ruuhu Seniiɗo on, o tiggitii ka kammu, o yi'i annoora Alla on, o yi'i kadi Iisaa no darii ka sengo ɲaamo Alla. Kanko Astefaana, o wi'i: «Mi yi'ii kammu ngun no udditii. E hino ka *Ɓii-Aaden on darii ka sengo ɲaamo Alla!» Onsay ɓe fow ɓe uddi noppi, ɓe sonki e makko, ɓe wubbani mo. Ɓe raɗii mo haa ka ɓaawo saare, ɓe wariri mo kaaƴe. Seedeeɓe ɓen acci conci mun ɗin e ley koyɗe suka no wi'ee Saawulu. Wa fewndo ko ɓe fiɗata mo kanko Astefaana kaaƴe, tawi himo tororde nii, wi'a: «Ko an yo Joomi an Iisaa, jaɓɓo wonkii an kin!» Onsay o jiccii kadi, o ewnii ko tiiɗi, o wi'i: «Joomi, wota a faw oo junuubu e hoore ɓee!» No o gaynirnoo wowlude ɗun, o timmi.
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥗 𞤊𞤭𞥅 𞤒𞤫𞤱𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 *𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤖𞤢𞤪𞤢 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭؟» 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲 𞤫 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤸𞤫𞤯𞤭𞤼𞤫𞥅! 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤔𞤮𞤥 𞤃𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤢𞤤 𞤮𞤲 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤢𞤲𞥆𞤮 𞤋𞤦𞤪𞤢𞥄𞤸𞤭𞥅𞤥𞤢 𞤦𞤫𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤃𞤫𞤧𞤮𞤨𞤮𞤼𞤢𞤥𞤭𞥅⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤢𞤣𞤮 𞤮 𞤸𞤮𞤯𞤮𞤴𞤣𞤫 𞤖𞤢𞤪𞤢𞥄𞤲𞤢. 𞤌 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤢𞤲𞥆𞤮 𞤥𞤮⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤒𞤢𞤤𞤼𞤵 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤫 𞤳𞤢 𞤦𞤮𞤤𞤮𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤥𞤢𞥄⹁ 𞤴𞤢𞤸𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤭 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤮𞤴𞤼𞤫.› 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭: «𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤑𞤢𞤤𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤮 𞤸𞤮𞤯𞤮𞤴𞤭 𞤖𞤢𞤪𞤢𞥄𞤲𞤢. 𞤇𞤢𞤴 𞤦𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤼𞤭𞤳𞤫⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤢𞤣𞥆𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤋𞤦𞤪𞤢𞥄𞤸𞤭𞥅𞤥𞤢 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤥𞤮 𞤲'𞤣𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤱𞤮𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤴 𞤲𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤪𞤵 𞤳𞤢 𞤮 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤢 𞤳𞤮𞤴𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤮 𞤬𞤮𞤣𞤭 𞤥𞤮 𞤮𞤳𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮 𞤲'𞤣𞤭⹁ 𞤲'𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤸𞤢𞤤𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤫 𞤶𞤵𞤪𞥆𞤭𞤴𞤢 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲. 𞤏𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤢𞥄 𞤩𞤭𞤯𞥆𞤮. 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫𞤥𞤢 𞤶𞤵𞤪𞥆𞤭𞤴𞤢 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤲'𞤣𞤫 𞤣𞤢𞥄𞤳𞤮𞤴𞤭𞥅 𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤮𞤴𞤢 𞤩𞤫⹁ 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤲𞤢 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤵𞥅𞤩𞤭 𞤼𞤫𞥅𞤥𞤫𞤯𞥆𞤫 𞤲𞤢𞤴. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: ‹𞤑𞤮 𞤥𞤭𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤮𞤴𞤯𞤮 𞤩𞤫. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤮𞤴𞤢 𞤼𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤮𞤴𞤢𞤥𞥆𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤮𞥅.› 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤮𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 *𞤢𞤸𞤢𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 *𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲𞤫𞤺𞤮𞤤. 𞤑𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤯𞤵𞤲 𞤋𞤦𞤪𞤢𞥄𞤸𞤭𞥅𞤥𞤢 𞤣𞤢ɲ𞤭 𞤋𞤧𞥆𞤢𞥄𞤹𞤢⹁ 𞤮 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤶𞤫𞥅𞤼𞤢𞤼𞤢𞤩𞤫𞤪𞤫. 𞤋𞤧𞥆𞤢𞥄𞤹𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤒𞤢𞥄𞤹𞤵𞥅𞤦𞤢⹁ 𞤒𞤢𞥄𞤹𞤵𞥅𞤦𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤢𞤨𞥆𞤮𞥅 𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤮. «𞤇𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤱𞤤𞤭 𞤒𞤵𞥅𞤧𞤵𞤬𞤵⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤴𞤭 𞤥𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤢𞤩𞤫𞤺𞤮𞤤 *𞤃𞤭𞤧𞤭𞤪𞤢. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤮 𞤧𞤮𞤪𞤼𞤭 𞤥𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤯𞤭𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤥𞤮 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤊𞤭𞤪'𞤢𞤱𞤲𞤢. 𞤌𞤲 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤃𞤭𞤧𞤭𞤪𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤥𞤮 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤃𞤭𞤧𞤭𞤪𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤲⹁ 𞤫 𞤳𞤢 𞤺𞤢𞤤𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤫𞥅𞤺𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤃𞤭𞤧𞤭𞤪𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤢𞥄 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤮𞤴𞤭 *𞤑𞤢𞤲𞤢𞥄𞤲𞤢⹁ 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢. 𞤒𞤢𞥄𞤹𞤵𞥅𞤦𞤢 𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤃𞤭𞤧𞤭𞤪𞤢. 𞤑𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤮𞤤⹁ 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲. 𞤑𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤯𞤭𞤥𞥆𞤮𞤤⹁ 𞤒𞤵𞥅𞤧𞤵𞤬𞤵 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤦𞤫𞤲-𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤊𞤭𞤪'𞤢𞤱𞤲𞤢 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤭𞤱𞤣𞤭 𞤒𞤵𞥅𞤧𞤵𞤬𞤵 𞤲'𞤣𞤭𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤒𞤵𞥅𞤧𞤵𞤬𞤵 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤲𞤢 𞤦𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤒𞤢𞥄𞤹𞤵𞥅𞤦𞤢 𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤴𞤮𞤲𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤷𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤲'𞤶𞤫𞥅𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤫 𞤲'𞤶𞤮𞤱𞤮. 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤒𞤢𞥄𞤹𞤵𞥅𞤦𞤢 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤃𞤭𞤧𞤭𞤪𞤢. 𞤑𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅. 𞤇𞤫 𞤲𞤢𞤩𞤢𞥄 𞤅𞤢𞤳𞤭𞥅𞤥𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞤴𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤦𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤯𞤫 𞤋𞤦𞤪𞤢𞥄𞤸𞤭𞥅𞤥𞤢 𞤭𞤼𞥆𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤢𞥄𞤤𞤭𞤧𞤭 𞤧𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤅𞤢𞤳𞤭𞥅𞤥𞤢 𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤩𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤖𞤢𞤥𞤵𞥅𞤪𞤢 𞤩𞤫𞤲. «𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤮𞤲 𞤩𞤢𞤣𞤭𞤳𞤫 𞤳𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤸𞤵𞤲𞥆𞤢 𞤳𞤮 𞤮 𞤬𞤮𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤋𞤦𞤪𞤢𞥄𞤸𞤭𞥅𞤥𞤢 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤃𞤭𞤧𞤭𞤪𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤲𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤼𞤵𞤲 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤒𞤵𞥅𞤧𞤵𞤬𞤵 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤭𞥅 𞤃𞤭𞤧𞤭𞤪𞤢. 𞤌𞤲 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤭 𞤤𞤫ɲ𞤮𞤤 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤮 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤲𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤮 𞤸𞤢𞤱𞤳𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤩𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤵. 𞤑𞤮 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤮𞤲 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤶𞤭𞤦𞤭𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤤𞤢𞤦𞤢𞥄 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤌 𞤥𞤵𞤴𞤲𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤤𞤫𞤦𞥆𞤭 𞤼𞤢𞤼𞤭 𞤳𞤢 𞤺𞤢𞤤𞥆𞤫 𞤦𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤢𞤷𞥆𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤳𞤢 𞤴𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤶𞤭𞤱𞤮 𞤊𞤭𞤪'𞤢𞤱𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤮𞤷𞥆𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤲𞤫'𞤭𞤪𞤭 𞤥𞤮 𞤱𞤢 𞤩𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤵𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤢𞥄 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤃𞤭𞤧𞤭𞤪𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤢-𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤫 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫. «𞤇𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤮 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤣𞤵𞥅𞤩𞤭 𞤷𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤲𞤢𞤴⹁ 𞤮 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤭𞥅 𞤫 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤰𞤫𞤱𞤼𞤮𞤴𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 *𞤄𞤢𞤲𞤭𞥅-𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢'𞤫𞤲. 𞤌 𞤴𞤭'𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤲𞤫𞥅. 𞤌 𞤢𞤪𞤭 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮⹁ 𞤮 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞤪𞤭 𞤃𞤭𞤧𞤭𞤪𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤮𞤲. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤢 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤯𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤧𞤮𞥅𞤳𞤫𞥅𞤶𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤯𞤵𞤲. 𞤄𞤭𞤲'𞤦𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭𞤼𞤭 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢 𞤨𞤭𞥅𞤪𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫: ‹𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤲𞤢 𞤮𞤴𞤢؟› «𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤲'𞤣𞤫 ɲ𞤮𞤳𞤮𞤲'𞤣𞤮 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲 𞤱𞤭𞤺𞥆𞤭𞥅 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤱𞤭'𞤭: ‹𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤵-𞤥𞤢𞥄 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤤𞤢𞤲 𞤱𞤢𞤪𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤪𞤭𞤪𞤯𞤢𞥄 𞤃𞤭𞤧𞤭𞤪𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤲𞤳𞤭؟› 𞤅𞤢𞤦𞤵 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤣𞤮𞤺𞤭⹁ 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤣𞤢𞥄𞤳𞤮𞤴𞤭𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤃𞤭𞤣𞤭𞤴𞤢𞥄𞤲𞤭⹁ 𞤮 𞤣𞤢ɲ𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤩𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤮. «𞤁𞤵𞥅𞤩𞤭 𞤷𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤲𞤢𞤴 𞤩𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤫 𞤤𞤮𞤴𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫 𞤳𞤢 𞤨𞤭𞤼𞤢𞤸𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤧𞤵𞤥𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤱𞤵𞤤𞤢𞥄 𞤬𞤫𞤤𞥆𞤮 *𞤅𞤭𞤲𞤢𞥄𞤴𞤭. 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤮 𞤽𞤢𞤤𞤯𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤮 𞤴𞤭'𞤭. 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤩𞤢𞤣𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤼𞤫𞤲𞤰𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤢: ‹𞤑𞤮 𞤥𞤭𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤋𞤦𞤪𞤢𞥄𞤸𞤭𞥅𞤥𞤢 𞤫 𞤋𞤧𞥆𞤢𞥄𞤹𞤢 𞤫 𞤒𞤢𞥄𞤹𞤵𞥅𞤦𞤢.› 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤣𞤭𞤱𞤲𞤭⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤧𞤵𞥅𞤧𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤼𞤮𞤲. «𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤱𞤭'𞤭: ‹𞤅𞤮𞤤𞤵 𞤨𞤢𞤯𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤮𞤪𞤥𞤮𞤪𞤣𞤫.› 𞤌 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: ‹𞤃𞤭 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤥𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤃𞤭𞤧𞤭𞤪𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤴𞤼𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤶𞤭𞤨𞥆𞤭𞤳𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤢𞤼𞥆𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫.› 𞤌 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: ‹𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢 𞤃𞤭𞤧𞤭𞤪𞤢.› 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭: «𞤑𞤮 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤴𞤬𞤭𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭: ‹𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤵-𞤥𞤢𞥄 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤢𞥄 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤱𞤮؟›⹁ 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤦𞤢𞤤𞥆𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤨𞤭𞤼𞤢𞤸𞤵𞤲 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤫 𞤧𞤮𞤼𞥆𞤮𞥅𞤱𞤮. 𞤑𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞥄𞤱𞤢𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤃𞤭𞤧𞤭𞤪𞤢⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤲𞤢𞤩𞤢𞤲𞤭 𞤳𞤢 *𞤄𞤢𞤸𞤢𞤪𞤵 𞤄𞤮𞤯𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤫 𞤳𞤢 𞤱𞤵𞤤𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤵𞥅𞤩𞤭 𞤷𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤲𞤢𞤴. 𞤑𞤮 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤱𞤭'𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤄𞤢𞤲𞤭𞥅-𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢'𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫: ‹𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲𞤢𞤲𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤱𞤢'𞤵𞤯𞤮 𞤱𞤢 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲.› 𞤊𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤢 𞤱𞤵𞤤𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤫 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤬𞤫𞤤𞥆𞤮 𞤅𞤭𞤲𞤢𞥄𞤴𞤭⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤫𞤯𞤭 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫𞤲 𞤯𞤭. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤥𞤮 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤦𞤵𞤺𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤳𞤮 𞤃𞤭𞤧𞤭𞤪𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤼𞤭. 𞤇𞤫 𞤱𞤭'𞤭 *𞤖𞤢𞥄𞤪𞤵𞥅𞤲𞤢: ‹𞤃𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤢𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤢𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤳𞤮 𞤢𞤪𞤣𞤮𞥅 𞤥𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤮𞥅 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤃𞤭𞤧𞤭𞤪𞤢.› 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤯𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤮𞤤𞥆𞤢 𞤺𞤢'𞤵𞤲 𞤲𞤢𞤺𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤣𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤮𞤤𞥆𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤮𞤪𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤸𞤵𞤷𞥆𞤭 𞤩𞤫⹁ 𞤮 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤣𞤭 𞤩𞤫 𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤣𞤫𞤬𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤢 𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤯𞤮𞤲: ‹𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤦𞤮𞤤𞤮𞤲'𞤣𞤢𞥄 *𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢⹁ 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤸𞤭𞤪𞤧𞤢𞤴𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤳𞤢 𞤱𞤵𞤤𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤵𞥅𞤩𞤭 𞤷𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤲𞤢𞤴⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤥𞤭𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤢𞤴𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤯𞤵𞤲؟ 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤪𞤫𞤱𞤭𞥅 𞤮𞥅 𞤢𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤃𞤵𞤤𞤵𞥅𞤳𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤪𞤫𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤸𞤮𞥅𞤣𞤫𞤪𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤥𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤈𞤮𞤲𞤬𞤢⹁ 𞤯𞤭𞤲 𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤮𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤪𞤫𞤱𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤭 𞤦𞤵𞤺𞤮𞤼𞤮 𞤮𞤲 𞤼𞤮𞥅𞤲𞤭𞤲 *𞤄𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅𞤤𞤢.› «𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 *𞤪𞤫𞤱𞤭𞤪𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤳𞤢 𞤱𞤵𞤤𞤢𞥄 𞤼𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤣𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤫 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤥𞤮 𞤴𞤮 𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤫 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤧𞤭𞤬𞤢 𞤲𞤮 𞤮 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤥𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤢𞥄𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤭𞤳𞥆𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤩𞤫𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤵⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤪𞤵⹁ 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤒𞤢𞥄𞤧𞤵𞤱𞤢⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤯𞤭𞥅 𞤤𞤫𞤰𞥆𞤭 𞤯𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤦𞤵𞤺𞤭𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤲'𞤣𞤵 𞤤𞤵𞤼𞥆𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭 𞤫 𞤁𞤢𞥄𞤱𞤵𞥅𞤣𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤯𞤭 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵⹁ 𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤲𞤢𞤲𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤒𞤢𞥄𞤹𞤵𞥅𞤦𞤢 𞤮𞤲 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤅𞤵𞤤𞤢𞤴𞤥𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵. 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤔𞤮𞤥 𞤇𞤵𞤪𞤢𞤤 𞤮𞤲 𞤸𞤮𞤯𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤫 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤸𞤭𞤪𞤭 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭: ‹𞤑𞤮 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤶𞤵𞤤𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤳𞤢 𞤥𞤭 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤢.› 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤲𞤮: ‹𞤑𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤸𞤮𞤲'𞤣𞤵 𞤣𞤢𞤪𞤲𞤢𞤲𞤼𞤮𞤲 𞤥𞤭⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤼𞤢𞤥𞥆𞤭 𞤬𞤮𞤱𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫؟ 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤢𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤪𞥆𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱؟› «𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤴𞤮𞥅𞤪𞤢-𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤫 𞤩𞤫 𞤲𞤮𞤨𞥆𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤵𞤣𞥆𞤭⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤮𞥅𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅 *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤮𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤲𞤮𞤲! 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤥𞤮 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤭𞤼𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤲𞤮؟ 𞤖𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤪𞤲𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤢𞤣𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 *𞤸𞤭𞥅𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤊𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤶𞤢𞤲𞤬𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤪𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤥𞤮 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤮𞤲 𞤮𞤲!» 𞤊𞤭𞥅 𞤆𞤭𞤴𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤧𞤮𞤳𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤽𞤢𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 ɲ𞤭𞥅𞤰𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤮𞤲𞤫𞥅 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤼𞤭 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤵𞤣𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤼𞤭𞤺𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵⹁ 𞤮 𞤴𞤭'𞤭 𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅𞤪𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤴𞤭'𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤲𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤧𞤫𞤲'𞤺𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤃𞤭 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅. 𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤳𞤢 *𞤇𞤭𞥅-𞤀𞥄𞤣𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞤪𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤧𞤫𞤲'𞤺𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢!» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤩𞤫 𞤵𞤣𞥆𞤭 𞤲𞤮𞤨𞥆𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤧𞤮𞤲𞤳𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤵𞤦𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮. 𞤇𞤫 𞤪𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤪𞤭𞤪𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞥄𞤰𞤫. 𞤅𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤢𞤷𞥆𞤭 𞤷𞤮𞤲𞤷𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤤𞤫𞤴 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤫 𞤧𞤵𞤳𞤢 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵. 𞤏𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤬𞤭𞤯𞤢𞤼𞤢 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤳𞤢𞥄𞤰𞤫⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤭'𞤢: «𞤑𞤮 𞤢𞤲 𞤴𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤢𞤲 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤶𞤢𞤩𞥆𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅 𞤢𞤲 𞤳𞤭𞤲!» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤶𞤭𞤷𞥆𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤮 𞤫𞤱𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤢 𞤬𞤢𞤱 𞤮𞥅 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤩𞤫𞥅!» 𞤐𞤮 𞤮 𞤺𞤢𞤴𞤲𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤮 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭.
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 8 Tawi Saawulu no wonani fii mayde Astefaana nden. Fii no Saawulu cukkori Moftal ngal Nden ɲande jokkere mawnde heɓi dental gomɗinɓe wongal ngal Yerusalaam haa ɓe fow ɓe saakitii ɓe yaari e ngal diiwal Yahuuda e Samariiya, si wonaa *sahaabaaɓe ɓen. Onsay yimɓe ɓe dewal ɓen surri Astefaana, ɓe fesi mo kadi fota. Tawi Saawulu kaɲun ko lancaynooɗo *moftal gomɗinɓe ɓen, ko fii himo naataynoo e cuuɗi fii wippitugol gomɗinɓe ɓen, worɓe e rewɓe, o feroo ka kaso. Ko ɓen saakitanooɓe yahaynoo nokkeeli fow waajoo fii Kibaaru Moƴƴo on. Fii no Kibaaru Moƴƴo on Lolliri Samariiya Filiipu kadi yahi e saare jeyaande e diiwal *Samariiya, o waajii ɗon fii *Almasiihu on. Ɓay jamaa on nanii ko Filiipu yewtata kon, ɓe yi'ii kadi maandeeji ɗi o woni waɗude ɗin, ɓe haɓɓitii e konguɗi ɗi o woni yewtude ɗin. Sabu tawde jinnaaji no yaltaynoo e yimɓe ɗuuɗuɓe ɓe ɗi wonnoo e mun, e hoore hiɗi haaca ko tiiɗi, awa kadi maaya-ɓanduuɓe buy e boofooɓe sellinaama. Onsay welo-welo moolanaango waɗi e nden saare. Kono tawi ado ɗun, gorko wi'eteeɗo Sim'uunu no e nden saare, waɗaynooɗo mbilankaaku ŋalɗina jamaa Samariiya on, waɗitiiɗo ko tedduɗo. Hari ɓe fow, gila e tosooko on haa e ɓurɗo mawnude on, hiɓe haɓɓii e makko, hiɓe wi'a: «Oo ko bawgal Alla wi'eteengal Mawngal ngal!» Tawi hiɓe haɓɓinoo e makko sabu tawde gila neeɓii himo ŋalɗiniraynoo ɓe mbilankaakuuji makko. Kono ɓay ɓe hoolike Filiipu on feɲɲinanɗo ɓe innde Iisaa Almasiihu on e Kibaaru Moƴƴo fii *laamu Alla ngun, onsay worɓe e rewɓe *lootaa maande kisiyee. Sim'uunu kadi gomɗini. Ɓay o lootaama maande kisiyee, tawi o seedataa e Filiipu. O watti yi'ude maandeeji mawɗi e kaawakeeji moƴƴi ka waɗata, o ŋalɗi fii ɗun. Nde ɓee sahaabaaɓe wonɓe Yerusalaam nanirnoo wonde hoɗuɓe Samariiya ɓen jaɓii daaluyee Alla on, ɓe imminani ɓe Petruusu e Yuuhanna. Ɓen ari ka maɓɓe, ɓe toranii ɓe fii yo ɓe heɓu *Ruuhu Seniiɗo on. Ko fii hari Ruuhu Allaahu on jippaaki e hoore hay gooto e maɓɓe taho, hari ko maande kisiyee tun ɓe lootaa e innde Iisaa Joomi on. Onsay Petruusu e Yuuhanna *fawi juuɗe mun ɗen e hoore maɓɓe, ɓen heɓi Ruuhu Seniiɗo on. Ɓay Sim'uunu ndaarii tawii ko nde sahaabaaɓe ɓen fawunoo juuɗe mun ɗen e hoore maɓɓe si ɓe okkaa Ruuhu Allaahu on, onsay o addani ɓe mbuuɗi, o wi'i ɓe: «Yeɗee lan min kadi ngal bawgal, fii yo tawu kala mo mi fawi juuɗe an ɗen e hoore mun heɓay Ruuhu Seniiɗo on!» Kono Petruusu wi'i mo: «Yo kaalisiiji maa ɗin halkodu e maa, ɓay hiɗa sikka dokkal Alla ngal ko kaalisi heɓorta! Ko fii a alaa geɓal, a alaa ndondi e nder ɗun, ɓay ɓernde maa nden laaɓaa yeeso Alla. Tuubu fii ɗii miijooji bonɗi wonɗi ka ɓernde maa, toroɗaa Joomiraaɗo on no ɗi yaaforee si no gasa. Ko fii mi yi'ii hiɗa tumbii e nder hahhannde, hiɗa humondiri e angal peewal.» Onsay Sim'uunu jaabii, wi'i: «Onon tigi toranee lan Joomiraaɗo on fii kon ko wi'uɗon wota hewtan.» Ɓay ɓen ɗiɗo ɓe sahaabaaɓe ɓen imminnoo gaynii feɲɲinde daaluyee Joomiraaɗo on e seeditanagol mo, ɓe yiltitii Yerusalaam. E nder yiltitagol maɓɓe ton, ɓe waajii fii Kibaaru Moƴƴo on e nder koɗooli Samariyankeeɓe ɗuuɗuɗi. Fii ko Waɗi kon hakkunde Filiipu e Nuunaaɗo mo Ecopii on Malaa'ikaajo Joomiraaɗo on feeɲani Filiipu, wi'i mo: «Immo jokkaa laawol iwungol Yerusalaam yaari Gaaza, ɗun ko ngol ka sengo ley, yaarungol ngol ka wulaa.» Onsay o immii o yahi, o haccii gorko *nuunaaɗo mo Ecopii toowa ndarndeejo e nder laamateeri ndi debbo wi'eteeɗo Kandaas laamii e mun Ecopii. Tawi ko on gorko halfinaa ngaluuji on debbo fow, tawi on no arnoo Yerusalaam fii rewugol Alla. Ko on yiltitotoo Ecopii, tawi himo jooɗii e hoore *giri-giriwal makko ngal pucci pooɗata, himo jangora deftere annabi Isaaya nden. Onsay Ruuhu Allaahu on yamiri Filiipu, wi'i: «Wuggo, hewtitoɗaa oo mo giri-giriwal.» Onsay Filiipu dogi. Ɓay o ɓadike on mo Ecopii, o nani on no janga deftere annabi Isaaya nden. O landii mo, o wi'i: «Hara hiɗa faamude koo ko wonɗaa jangude?» On gorko jaabii, wi'i: «Ko honno mi faamirta si goɗɗo sifanaaki lan?» Onsay o noddi Filiipu yo o ƴawu, o jooɗoo takko makko. Tawi ko oo aaya ɗoo o wonnoo jangude: «Himo ɗowiraa wa baalii hirsoyteengii, hara o udditaali hunduko, wa baalun mbobiɗankun taƴoowo kun leeɓi. E nder ko o hayfinaa kon, ɓe fanni mo goonga. Hara non ko hombo fillitotoo fii jamaanu makko ngun? Ko fii ngurndan makko ɗan taƴaama ka hoore leydi.» Ɓay kanko nuunaaɗo on o gaynii jangude ɗun, onsay o wi'i Filiipu: «Mi torike ma, andinan ko hombo oo annabaajo wowli fii mun, si ko kanko tigi maa si ko goɗɗo goo?» Onsay Filiipu ƴetti haala kan, o fuɗɗorani mo on aaya mo o jangi, o feɲɲinani mo Kibaaru Moƴƴo Iisaa on. E nder yaadu maɓɓe ndun, ɓe yi'oyi ka ndiyan woni. Onsay nuunaaɗo on wi'i: «E hino ndiyan, ko honɗun haɗatammi *looteede maande kisiyee?» Onsay on nuunaaɗo yamiri yo giri-giriwal ngal darne, o ukkodi e Filiipu ka ndiyan, on looti mo ɗon maande kisiyee. Ɓay ɓe ƴawii ka ndiyan, Ruuhu Joomiraaɗo on jilii Filiipu, nuunaaɗo on yiitaali mo hande kadi. O jokkiti laawol makko e hoore himo weltii. Filiipu kaɲun taw tun no Asduuda. Gila ɗon o waajii fii Kibaaru Moƴƴo on e ca'e ɗe o rewi e mun ɗen fow haa o hewti Seezariiya.
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥘 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵 𞤷𞤵𞤳𞥆𞤮𞤪𞤭 𞤃𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤐'𞤁𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤩𞤫 𞤧𞤢𞥄𞤳𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤫 𞤅𞤢𞤥𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢⹁ 𞤧𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤣𞤫𞤱𞤢𞤤 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤵𞤪𞥆𞤭 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤫𞤧𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤮𞤼𞤢. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤤𞤢𞤲𞤷𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤫 𞤷𞤵𞥅𞤯𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤭𞤨𞥆𞤭𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫⹁ 𞤮 𞤬𞤫𞤪𞤮𞥅 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤧𞤮. 𞤑𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤢𞥄𞤳𞤭𞤼𞤢𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤫𞥅𞤤𞤭 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤮𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤂𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤅𞤢𞤥𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢 𞤊𞤭𞤤𞤭𞥅𞤨𞤵 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤫 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 *𞤅𞤢𞤥𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤊𞤭𞤤𞤭𞥅𞤨𞤵 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤩𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤫 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤯𞤭 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤭𞤲. 𞤅𞤢𞤦𞤵 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤫 𞤶𞤭𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤲𞤮 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤯𞤭 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤯𞤭 𞤸𞤢𞥄𞤷𞤢 𞤳𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢-𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵𞥅𞤩𞤫 𞤦𞤵𞤴 𞤫 𞤦𞤮𞥅𞤬𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤱𞤫𞤤𞤮-𞤱𞤫𞤤𞤮 𞤥𞤮𞥅𞤤𞤢𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤢𞤣𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤅𞤭𞤥'𞤵𞥅𞤲𞤵 𞤲𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤲'𞤦𞤭𞤤𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤽𞤢𞤤𞤯𞤭𞤲𞤢 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤅𞤢𞤥𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤼𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤳𞤮 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤯𞤮. 𞤖𞤢𞤪𞤭 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤫 𞤼𞤮𞤧𞤮𞥅𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤩𞤵𞤪𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤩𞥆𞤭𞥅 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤢: «𞤌𞥅 𞤳𞤮 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤃𞤢𞤱𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤!» 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤩𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤫 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤲𞤫𞥅𞤩𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤽𞤢𞤤𞤯𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤩𞤫 𞤲'𞤦𞤭𞤤𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤳𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤭𞤳𞤫 𞤊𞤭𞤤𞤭𞥅𞤨𞤵 𞤮𞤲 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤩𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤫 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤬𞤭𞥅 *𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 *𞤤𞤮𞥅𞤼𞤢𞥄 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅. 𞤅𞤭𞤥'𞤵𞥅𞤲𞤵 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭. 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤫 𞤊𞤭𞤤𞤭𞥅𞤨𞤵. 𞤌 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤭 𞤴𞤭'𞤵𞤣𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤭 𞤫 𞤳𞤢𞥄𞤱𞤢𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤳𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤮 𞤽𞤢𞤤𞤯𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲. 𞤐'𞤁𞤫 𞤩𞤫𞥅 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤲𞤢𞤲𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤮𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤅𞤢𞤥𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤭𞥅 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤫 𞤒𞤵𞥅𞤸𞤢𞤲𞥆𞤢. 𞤇𞤫𞤲 𞤢𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤵 *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤶𞤭𞤨𞥆𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤼𞤢𞤸𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤼𞤵𞤲 𞤩𞤫 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤢𞥄 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤫 𞤒𞤵𞥅𞤸𞤢𞤲𞥆𞤢 *𞤬𞤢𞤱𞤭 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤅𞤭𞤥'𞤵𞥅𞤲𞤵 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭𞥅 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤫 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤢𞤱𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤧𞤭 𞤩𞤫 𞤮𞤳𞥆𞤢𞥄 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤢𞤣𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤲'𞤦𞤵𞥅𞤯𞤭⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫: «𞤒𞤫𞤯𞤫𞥅 𞤤𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤵 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞤱𞤭 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤢𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤢𞤴 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲!» 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: «𞤒𞤮 𞤳𞤢𞥄𞤤𞤭𞤧𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤯𞤭𞤲 𞤸𞤢𞤤𞤳𞤮𞤣𞤵 𞤫 𞤥𞤢𞥄⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤯𞤢 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤢 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞥄𞤤𞤭𞤧𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤮𞤪𞤼𞤢! 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤢 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤺𞤫𞤩𞤢𞤤⹁ 𞤢 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞥄 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤚𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤭𞥅 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤭 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞥄⹁ 𞤼𞤮𞤪𞤮𞤯𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤯𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤬𞤮𞤪𞤫𞥅 𞤧𞤭 𞤲𞤮 𞤺𞤢𞤧𞤢. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤢 𞤼𞤵𞤲'𞤦𞤭𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤢𞤸𞥆𞤢𞤲𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤢 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤅𞤭𞤥'𞤵𞥅𞤲𞤵 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤤𞤢𞤲 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤭'𞤵𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤢𞤲.» 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤺𞤢𞤴𞤲𞤭𞥅 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤢𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤼𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮𞤯𞤮𞥅𞤤𞤭 𞤅𞤢𞤥𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤯𞤭. 𞤊𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤏𞤢𞤯𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤊𞤭𞤤𞤭𞥅𞤨𞤵 𞤫 𞤐𞤵𞥅𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤉𞤷𞤮𞤨𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤃𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤢𞤲𞤭 𞤊𞤭𞤤𞤭𞥅𞤨𞤵⹁ 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: «𞤋𞤥𞥆𞤮 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤢𞥄 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤭𞤱𞤵𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤘𞤢𞥄𞥁𞤢⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢 𞤧𞤫𞤲'𞤺𞤮 𞤤𞤫𞤴⹁ 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢 𞤱𞤵𞤤𞤢𞥄.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞥅 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤭⹁ 𞤮 𞤸𞤢𞤷𞥆𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 *𞤲𞤵𞥅𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤉𞤷𞤮𞤨𞤭𞥅 𞤼𞤮𞥅𞤱𞤢 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤲'𞤣𞤭 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤑𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤧 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤭𞥅 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤉𞤷𞤮𞤨𞤭𞥅. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤤𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤮𞤲 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤢𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤬𞤭𞥅 𞤪𞤫𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤑𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅 𞤉𞤷𞤮𞤨𞤭𞥅⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤯𞤭𞥅 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 *𞤺𞤭𞤪𞤭-𞤺𞤭𞤪𞤭𞤱𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤨𞤵𞤷𞥆𞤭 𞤨𞤮𞥅𞤯𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤪𞤢 𞤣𞤫𞤬𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤭 𞤋𞤧𞤢𞥄𞤴𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤊𞤭𞤤𞤭𞥅𞤨𞤵⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤏𞤵𞤺𞥆𞤮⹁ 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞤼𞤮𞤯𞤢𞥄 𞤮𞥅 𞤥𞤮 𞤺𞤭𞤪𞤭-𞤺𞤭𞤪𞤭𞤱𞤢𞤤.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤊𞤭𞤤𞤭𞥅𞤨𞤵 𞤣𞤮𞤺𞤭. 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤩𞤢𞤣𞤭𞤳𞤫 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤉𞤷𞤮𞤨𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤢 𞤣𞤫𞤬𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤭 𞤋𞤧𞤢𞥄𞤴𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤌 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤖𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤯𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤢𞥄 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤣𞤫؟» 𞤌𞤲 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤧𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤧𞤭𞤬𞤢𞤲𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤤𞤢𞤲؟» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤊𞤭𞤤𞤭𞥅𞤨𞤵 𞤴𞤮 𞤮 𞤰𞤢𞤱𞤵⹁ 𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤯𞤮𞥅 𞤼𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤮 𞤮𞥅 𞤢𞥄𞤴𞤢 𞤯𞤮𞥅 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤣𞤫: «𞤖𞤭𞤥𞤮 𞤯𞤮𞤱𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤱𞤢 𞤦𞤢𞥄𞤤𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤪𞤧𞤮𞤴𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤺𞤭𞥅⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤸𞤵𞤲'𞤣𞤵𞤳𞤮⹁ 𞤱𞤢 𞤦𞤢𞥄𞤤𞤵𞤲 𞤲'𞤦𞤮𞤦𞤭𞤯𞤢𞤲𞤳𞤵𞤲 𞤼𞤢𞤰𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤳𞤵𞤲 𞤤𞤫𞥅𞤩𞤭. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤮 𞤸𞤢𞤴𞤬𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤢𞤲𞥆𞤭 𞤥𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢. 𞤖𞤢𞤪𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤬𞤭𞤤𞥆𞤭𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄𞤲𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤵𞤲؟ 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤢𞤲 𞤼𞤢𞤰𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤳𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭.» 𞤇𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤲𞤵𞥅𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤮 𞤺𞤢𞤴𞤲𞤭𞥅 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤊𞤭𞤤𞤭𞥅𞤨𞤵: «𞤃𞤭 𞤼𞤮𞤪𞤭𞤳𞤫 𞤥𞤢⹁ 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤢𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤮𞥅 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤧𞤭 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅؟» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤊𞤭𞤤𞤭𞥅𞤨𞤵 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤳𞤢𞤲⹁ 𞤮 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤮𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤮𞤲 𞤢𞥄𞤴𞤢 𞤥𞤮 𞤮 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤭⹁ 𞤮 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤮𞤲. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤭'𞤮𞤴𞤭 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤲𞤵𞥅𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤭: «𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤸𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢𞤥𞥆𞤭 *𞤤𞤮𞥅𞤼𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅؟» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤲𞤵𞥅𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤴𞤮 𞤺𞤭𞤪𞤭-𞤺𞤭𞤪𞤭𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤣𞤢𞤪𞤲𞤫⹁ 𞤮 𞤵𞤳𞥆𞤮𞤣𞤭 𞤫 𞤊𞤭𞤤𞤭𞥅𞤨𞤵 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤭 𞤥𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤰𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲⹁ 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤶𞤭𞤤𞤭𞥅 𞤊𞤭𞤤𞤭𞥅𞤨𞤵⹁ 𞤲𞤵𞥅𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤥𞤮 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤌 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤭𞥅. 𞤊𞤭𞤤𞤭𞥅𞤨𞤵 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤼𞤢𞤱 𞤼𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤀𞤧𞤣𞤵𞥅𞤣𞤢. 𞤘𞤭𞤤𞤢 𞤯𞤮𞤲 𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤷𞤢'𞤫 𞤯𞤫 𞤮 𞤪𞤫𞤱𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤢𞥄 𞤮 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭 𞤅𞤫𞥅𞥁𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢.
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 9 Fii no Saawulu Gomɗiniri Kono tawi Saawulu kaɲun no waɗi ka wonkii mun kambirangol taalibaaɓe Joomi on mayde. Kanko Saawulu o yahi ka *yottinoowo mawɗo sadaka on, o wi'i on yo o windu ɓataake haa e ɗee juulirɗe Yahuudiyankeeɓe wonɗe Damaasi, fii no o andira si tawii no woodi ton worɓe maa rewɓe jokkuɓe laawol Iisaa ngol, o yaha o haɓɓoya ɓe, o adda Yerusalaam. Ɓawto ɗun, ɓay o yahii haa o ɓadike Damaasi, tun nde wootere ndaygu iwri ka kammu ari, hundi mo. O yani kisan ka leydi, o nani hawa no wi'a mo: «Saawulu, Saawulu, ko fii honɗun wonɗaa mi cukkanaade?» On jaabii, o wi'i: «Ko an hombo nii, yaa an Joomi an?» Onsay kanko Joomi on o jaabii mo, o wi'i: «Ko min woni Iisaa on mo wonɗaa cukkaade. Immo naataa e ndee saare ɗoo, ɓen yeetoto ma ko haanuɗaa waɗude.» Tawi ɓen ɓe o yaadaynoo no darii mbobiɗi hakkee kulol. Hiɓe nanaynoo kadi kan hawa, kono ɓe alaa yi'ude hay gooto. Onsay Saawulu immii ka leydi. Fii kala gite makko ɗen no udditinoo, kono tawi o alaano yi'ude hay huunde. Ɓe ɗowiri mo juuɗe makko ɗen haa Damaasi. O woniri non balɗe tati o yi'aali, e hoore ɗun o ɲaamaa, o yaraa. Kono tawi taalibaajo no Damaasi ɗon wi'eteeɗo Hanaaniiya. Joomi on feɲɲinani mo, wi'i: «Hanaaniiya!» O jaabii: «Naamu, yaa an Joomi!» Kanko Joomi on o wi'i mo: «Immo yahaa e ngal ɗatal wi'eteengal Feewungal, landoɗaa fii oo wi'eteeɗo Saawulu mo Tarsiisu wonɗo ka galle Yahuuda, himo toraade ɗon. E nder ko o torotoo kon, o feɲɲinanaa, o yi'i goɗɗo no wi'ee Hanaaniiya, on no naata *fawa juuɗe mun ɗen e hoore makko fii yo o wuntu.» Hanaaniiya jaabii, wi'i: «Joomi an, mi nanirii buy no wi'a wonde on neɗɗo waɗii boneeji ɗuuɗuɗi e hoore laaɓuɓe maa ɓen Yerusalaam. Awa ɗoo kadi hooreeɓe yottinooɓe sadaka ɓen no newnani mo haɓɓugol kala jantotooɗo innde maa nden.» Kono Joomi on wi'i mo: «Yahu, ko fii on neɗɗo ko aala mo mi suɓii fii ko lollina innde an nden yeeso ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen e lamɓe ɓen e yeeso *Banii-Isra'iila'en. Awa kadi mi hollay mo ko ittiri haa honto o tampirta innde an nden.» Onsay Hanaaniiya yahi. Ɓay o hewtii e ndun suudu ka on woni ɗon, o fawi juuɗe makko ɗen e hoore Saawulu, o wi'i: «Ko an yo Saawulu musiɗɗo an, ko Joomi Iisaa, on feeɲanɗo ma ka laawol fewndo arataa, woni ko imminimmi fii yo a wuntu, awa kadi fii yo a heewu *Ruuhu Seniiɗo on.» Ɗon kisan ko wa'itata wa koɓolle iwi ka gite makko, saami, o wunti, o immii, o *lootaa maande kisiyee. Ɓawto ɗun ɓay o ɲaamii, o hetti doole makko ɗen. Fii no Saawulu Seeditorani Iisaa Almasiihu on O wontidi e taalibaaɓe wonnooɓe Damaasi ɗon ɓen e nder balɗe. O fuɗɗii kisan waajaade fii Iisaa ka juulirɗe, o wi'a jaka ko oo nun woni *Ɓiɗɗo Alla on. Nanunooɓe ɗun ɓen fow ŋalɗi fota, ɓe wi'i: «Hinaa oo giddanaynoo mulugol ɓen jantotooɓe ndee innde Yerusalaam? Hinaa ko addunoo mo kadi ko fii nangugol ɓen wonnooɓe jantaade nde, naɓa ɓe yeeso hooreeɓe yottinooɓe sadaka ɓen?» Tawi kanko Saawulu himo ɓurtude tun ɓeydaade, himo ŋalɗiniraynoo Yahuudiyankeeɓe wonnooɓe Damaasi ɓen e dow ɓanginirangol ɓe pellital wonde ko Iisaa woni *Almasiihu on. Ɓay wontii ɗon haa neeɓii, Yahuudiyankeeɓe ɓen diisondiri fii warugol mo. Kono Saawulu humpitii fii kan janfa maɓɓe. Tawi ɓen no aynunoo dame ɗen jemma e ɲalorma fii no ɓe warira mo. Onsay taalibaaɓe ɓen ƴettiri mo jemma, tumbi e nder debeere, ɓe yawtini mo maadi ndin. Ɓay kanko Saawulu o hewtii Yerusalaam, o ɗaɓɓi no o wontidira e taalibaaɓe ɓen, kono tawi fow no hulunoo mo, awa kadi hari ɓe hoolaaki o wontii taalibaajo. Onsay Barnabaasi ƴetti mo, naɓi takko *sahaabaaɓe ɓen. O sifanii ɓe ko honno kanko Saawulu o yiidiri e Joomi on fewndo o yahata Damaasi e ko honɗun Joomi on yewti mo e ko pellital hongal o waajori Damaasi e innde Iisaa. Gila ɗun, tawi o hayloday e maɓɓe Yerusalaam, o yewtira kadi pellital e innde Joomi on. Tawi himo yewtidaynoo kadi, yeddondira e Yahuudiyankeeɓe wowlooɓe haala Gereeki ɓen, kono tawi ɓen kadi no ɗaɓɓude no warira mo. Ɓay kamɓe siɓɓe wonɓe e laawol gootol ɓen ɓe humpitike ɗun, ɓe nawri mo Seezariiya, ɓe itti mo ɗon kadi, ɓe naɓi mo Tarsiisu. Tawi ɓuttu no wonani *moftal ngal e nder ɗee leyɗe ɗoo fow, ɗun ko ɗee diiwe Yahuuda e Jaliilu e Samariiya. Tawi hiɓe mawnude e nder gomɗinal ngal, awa kadi hiɓe wuuri e nder yankinaare Joomiraaɗo on, hiɓe ɓeydorde kadi ballal Ruuhu Seniiɗo on. Fii no Iiniiya Ndikkiri e fii Wurniteede Taabiita E nder ko Petruusu jindata e nokkeeli ɗin fow kon, o yahi ka ɓee gomɗinɓe hoɗuɓe Lidaa. O tawi ɗon goɗɗo, maaya-ɓanduujo, no waalii e danki gila duuɓi jeetati, on no wi'ee Iiniiya. Kanko Petruusu o wi'i mo: «Iiniiya, Iisaa Almasiihu on sellinii ma! Immo an tigi, weƴƴitaa danki maa kin!» O immii kisan. Ɓay hoɗuɓe Lidaa ɓen e ɓee ka hollaande Saruuna fow yi'ii ɗun, ɓe gomɗini Joomi on. Tawi kadi debbo okkaynooɗo fota, waɗa kuuɗe moƴƴe, no hoɗunoo Jaffaa, on no wi'ee Taabiita. (Ko woni firo ɗun e haala Gereeki ko Dorkaas.) On debbo nawni e ɗen balɗe ɗon, o maayi. Ɓay ɓe gaynii fewnude mo, ɓe naɓi mo, ɓe wallinoyi e nder suudu goo ka koore dow. Nde tawnoo Lidaa e Jaffaa woɗɗondiraa, awa kadi hari taalibaaɓe ɓen andii wonde Petruusu no Lidaa ɗon, ɓe immini yimɓe ɗiɗo ko yahana mo, wi'a: «Yandi men torike ma arugol tinna, hara a neeɓaali.» Onsay Petruusu immii, yaadi e maɓɓe. Ɓay o hewtii, ɓe ƴawni mo ka koore e ndun suudu. Rewɓe keynguuɓe ɓen fow ɓadii mo no wulla, e hoore hiɓe holla mo dolokkaaji e burmusuuji ɗi kanko Dorkaas o moƴƴinaynoo wa fewndo ko o wondi e maɓɓe. Onsay kanko Petruusu o yaltini ɓe fow ka yaasi, o jiccii, o torii. Ɓawto ɗun o fewtiti furee on, o wi'i: «Taabiita, immo!» Onsay kanko Taabiita o udditi gite ɗen, o yi'i Petruusu, o immii, o jooɗii. Kanko Petruusu o nangi mo jungo ngon, o immini, o noddi gomɗinɓe ɓen e keynguuɓe ɓen, o watti mo e juuɗe maɓɓe e hoore ko o wurɗo. Ɗun andii e nder Jaffaa fow, buy gomɗini Joomi on. Kanko Petruusu o weeri Jaffaa ɗon seeɗa ka garankeejo no wi'ee Sim'uunu.
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥙 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵 𞤘𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤳𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤲'𞤦𞤭𞤪𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫. 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤳𞤢 *𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤵 𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤯𞤫𞥅 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤯𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤫 𞤁𞤢𞤥𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤼𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢 𞤮 𞤸𞤢𞤩𞥆𞤮𞤴𞤢 𞤩𞤫⹁ 𞤮 𞤢𞤣𞥆𞤢 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤭𞥅 𞤸𞤢𞥄 𞤮 𞤩𞤢𞤣𞤭𞤳𞤫 𞤁𞤢𞤥𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤼𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵 𞤭𞤱𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤢𞤪𞤭⹁ 𞤸𞤵𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤮. 𞤌 𞤴𞤢𞤲𞤭 𞤳𞤭𞤧𞤢𞤲 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭⹁ 𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤸𞤢𞤱𞤢 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤢 𞤥𞤮: «𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵⹁ 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤷𞤵𞤳𞥆𞤢𞤲𞤢𞥄𞤣𞤫؟» 𞤌𞤲 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤑𞤮 𞤢𞤲 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤴𞤢𞥄 𞤢𞤲 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤢𞤲؟» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤮 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤑𞤮 𞤥𞤭𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤢𞥄 𞤷𞤵𞤳𞥆𞤢𞥄𞤣𞤫. 𞤋𞤥𞥆𞤮 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤯𞤮𞥅⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤼𞤮𞤼𞤮 𞤥𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤵𞤯𞤢𞥄 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫.» 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤲𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤭𞥅 𞤲'𞤦𞤮𞤦𞤭𞤯𞤭 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤫𞥅 𞤳𞤵𞤤𞤮𞤤. 𞤖𞤭𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤲𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤲 𞤸𞤢𞤱𞤢⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤴𞤭'𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵 𞤭𞤥𞥆𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭. 𞤊𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤺𞤭𞤼𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤮 𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤴𞤭'𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫. 𞤇𞤫 𞤯𞤮𞤱𞤭𞤪𞤭 𞤥𞤮 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤁𞤢𞤥𞤢𞥄𞤧𞤭. 𞤌 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤼𞤢𞤼𞤭 𞤮 𞤴𞤭'𞤢𞥄𞤤𞤭⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢𞥄⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤪𞤢𞥄. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤲𞤮 𞤁𞤢𞤥𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤖𞤢𞤲𞤢𞥄𞤲𞤭𞥅𞤴𞤢. 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤖𞤢𞤲𞤢𞥄𞤲𞤭𞥅𞤴𞤢!» 𞤌 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅: «𞤐𞤢𞥄𞤥𞤵⹁ 𞤴𞤢𞥄 𞤢𞤲 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭!» 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: «𞤋𞤥𞥆𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤯𞤢𞤼𞤢𞤤 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤊𞤫𞥅𞤱𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤮𞤯𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞥅 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵 𞤥𞤮 𞤚𞤢𞤪𞤧𞤭𞥅𞤧𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤳𞤢 𞤺𞤢𞤤𞥆𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤢⹁ 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤯𞤮𞤲. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤮𞤼𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤮 𞤴𞤭'𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤖𞤢𞤲𞤢𞥄𞤲𞤭𞥅𞤴𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤢 *𞤬𞤢𞤱𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤮 𞤱𞤵𞤲𞤼𞤵.» 𞤖𞤢𞤲𞤢𞥄𞤲𞤭𞥅𞤴𞤢 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤢𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤲𞤢𞤲𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤦𞤵𞤴 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤢 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤦𞤮𞤲𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤯𞤭 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤩𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥. 𞤀𞤱𞤢 𞤯𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤸𞤢𞤩𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤶𞤢𞤲𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫𞤲.» 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: «𞤒𞤢𞤸𞤵⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤳𞤮 𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤧𞤵𞤩𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤤𞤮𞤤𞥆𞤭𞤲𞤢 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤤𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 *𞤄𞤢𞤲𞤭𞥅-𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢'𞤫𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤭 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤢𞤴 𞤥𞤮 𞤳𞤮 𞤭𞤼𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤸𞤮𞤲𞤼𞤮 𞤮 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤖𞤢𞤲𞤢𞥄𞤲𞤭𞥅𞤴𞤢 𞤴𞤢𞤸𞤭. 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤳𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤬𞤢𞤱𞤭 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤑𞤮 𞤢𞤲 𞤴𞤮 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤮𞤲 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤢 𞤳𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤢𞤪𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤢 𞤱𞤵𞤲𞤼𞤵⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤢 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤵 *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲.» 𞤍𞤮𞤲 𞤳𞤭𞤧𞤢𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤢'𞤭𞤼𞤢𞤼𞤢 𞤱𞤢 𞤳𞤮𞤩𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤭𞤱𞤭 𞤳𞤢 𞤺𞤭𞤼𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤧𞤢𞥄𞤥𞤭⹁ 𞤮 𞤱𞤵𞤲𞤼𞤭⹁ 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤮 *𞤤𞤮𞥅𞤼𞤢𞥄 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤢𞤴 𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤸𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵 𞤅𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤌 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤭𞤣𞤭 𞤫 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤁𞤢𞤥𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫. 𞤌 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤭𞥅 𞤳𞤭𞤧𞤢𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤯𞤫⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤢 𞤶𞤢𞤳𞤢 𞤳𞤮 𞤮𞥅 𞤲𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 *𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲. 𞤐𞤢𞤲𞤵𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤽𞤢𞤤𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤼𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭: «𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤮𞥅 𞤺𞤭𞤣𞥆𞤢𞤲𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤥𞤵𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤲𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥؟ 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤢𞤣𞥆𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤶𞤢𞤲𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤲𞤢𞤩𞤢 𞤩𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤲؟» 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤼𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤽𞤢𞤤𞤯𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤁𞤢𞤥𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤣𞤮𞤱 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤲𞤭 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤲𞤫𞥅𞤩𞤭𞥅⹁ 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤣𞤭𞥅𞤧𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵 𞤸𞤵𞤥𞤨𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤲 𞤶𞤢𞤲𞤬𞤢 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤢𞤴𞤲𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤣𞤢𞤥𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢 𞤫 ɲ𞤢𞤤𞤮𞤪𞤥𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤪𞤭𞤪𞤢 𞤥𞤮. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤥𞤮 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢⹁ 𞤼𞤵𞤲'𞤦𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤫𞤦𞤫𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤱𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵 𞤮 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥⹁ 𞤮 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤭 𞤲𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤭𞤣𞤭𞤪𞤢 𞤫 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤮 𞤸𞤵𞤤𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤩𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤭𞥅 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤲𞤢𞤩𞤭 𞤼𞤢𞤳𞥆𞤮 *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤌 𞤧𞤭𞤬𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵 𞤮 𞤴𞤭𞥅𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤼𞤢 𞤁𞤢𞤥𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭 𞤥𞤮 𞤫 𞤳𞤮 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤤 𞤸𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤮𞤪𞤭 𞤁𞤢𞤥𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄. 𞤘𞤭𞤤𞤢 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤮 𞤸𞤢𞤴𞤤𞤮𞤣𞤢𞤴 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥⹁ 𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤤 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤣𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢 𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤪𞤭𞤪𞤢 𞤥𞤮. 𞤇𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮𞤤 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤸𞤵𞤥𞤨𞤭𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤱𞤪𞤭 𞤥𞤮 𞤅𞤫𞥅𞥁𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤭𞤼𞥆𞤭 𞤥𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤩𞤭 𞤥𞤮 𞤚𞤢𞤪𞤧𞤭𞥅𞤧𞤵. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤯𞤫𞥅 𞤤𞤫𞤴𞤯𞤫 𞤯𞤮𞥅 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤯𞤫𞥅 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤫 𞤔𞤢𞤤𞤭𞥅𞤤𞤵 𞤫 𞤅𞤢𞤥𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤦𞤢𞤤𞥆𞤢𞤤 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤋𞥅𞤲𞤭𞥅𞤴𞤢 𞤐'𞤁𞤭𞤳𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤏𞤵𞤪𞤲𞤭𞤼𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤚𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅𞤼𞤢 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤶𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤼𞤢 𞤫 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤫𞥅𞤤𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞥅 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤸𞤮𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤂𞤭𞤣𞤢𞥄. 𞤌 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮⹁ 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢-𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤤𞤭𞥅 𞤫 𞤣𞤢𞤲𞤳𞤭 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤣𞤵𞥅𞤩𞤭 𞤶𞤫𞥅𞤼𞤢𞤼𞤭⹁ 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤋𞥅𞤲𞤭𞥅𞤴𞤢. 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: «𞤋𞥅𞤲𞤭𞥅𞤴𞤢⹁ 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤢! 𞤋𞤥𞥆𞤮 𞤢𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤱𞤫𞤰𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄 𞤣𞤢𞤲𞤳𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤭𞤲!» 𞤌 𞤭𞤥𞥆𞤭𞥅 𞤳𞤭𞤧𞤢𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤸𞤮𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤂𞤭𞤣𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤩𞤫𞥅 𞤳𞤢 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤅𞤢𞤪𞤵𞥅𞤲𞤢 𞤬𞤮𞤱 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤮𞤳𞥆𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤬𞤮𞤼𞤢⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤢 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫⹁ 𞤲𞤮 𞤸𞤮𞤯𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤔𞤢𞤬𞥆𞤢𞥄⹁ 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤚𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅𞤼𞤢. (𞤑𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤬𞤭𞤪𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭 𞤳𞤮 𞤁𞤮𞤪𞤳𞤢𞥄𞤧.) 𞤌𞤲 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤲𞤢𞤱𞤲𞤭 𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤺𞤢𞤴𞤲𞤭𞥅 𞤬𞤫𞤱𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤥𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤩𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤲𞤮𞤴𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤺𞤮𞥅 𞤳𞤢 𞤳𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤣𞤮𞤱. 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤂𞤭𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤔𞤢𞤬𞥆𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤲𞤮 𞤂𞤭𞤣𞤢𞥄 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤲𞤢 𞤥𞤮⹁ 𞤱𞤭'𞤢: «𞤒𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤮𞤪𞤭𞤳𞤫 𞤥𞤢 𞤢𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤭𞤲𞥆𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤢 𞤲𞤫𞥅𞤩𞤢𞥄𞤤𞤭.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤭𞤥𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤰𞤢𞤱𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤳𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵. 𞤈𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤳𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤩𞤢𞤣𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤲𞤮 𞤱𞤵𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤮 𞤣𞤮𞤤𞤮𞤳𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤫 𞤦𞤵𞤪𞤥𞤵𞤧𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤁𞤮𞤪𞤳𞤢𞥄𞤧 𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤱𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤮 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤢 𞤴𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤮 𞤶𞤭𞤷𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤭𞥅. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤮 𞤬𞤫𞤱𞤼𞤭𞤼𞤭 𞤬𞤵𞤪𞤫𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤚𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅𞤼𞤢⹁ 𞤭𞤥𞥆𞤮!» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤚𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅𞤼𞤢 𞤮 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤺𞤭𞤼𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤴𞤭'𞤭 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵⹁ 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤯𞤭𞥅. 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤮 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤥𞤮 𞤶𞤵𞤲'𞤺𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭⹁ 𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤳𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤭 𞤥𞤮 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤳𞤮 𞤮 𞤱𞤵𞤪𞤯𞤮. 𞤍𞤵𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤔𞤢𞤬𞥆𞤢𞥄 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤦𞤵𞤴 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤮 𞤱𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤔𞤢𞤬𞥆𞤢𞥄 𞤯𞤮𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢 𞤳𞤢 𞤺𞤢𞤪𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤅𞤭𞤥'𞤵𞥅𞤲𞤵.
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 10 Fii no Korneliyuusu Gomɗiniri Tawi goɗɗo no Seezariiya ɗon kadi wi'eteeɗo Korneliyuusu, on ko yeesoojo goo e nder dental suufaaɓe wi'eteengal dental ɓe Italii. Tawi on ko dewo, kanko e yimɓe suudu makko ndun fow hiɓe hulaynoo Alla, awa kadi himo wallaynoo miskinɓe fota, duumoo e toragol Alla. Fewndo ka ɓaawo fanaa, o feɲɲinanaa, o yi'i ko laaɓi poy, malaa'ikaajo Alla no naata ka makko. On malaa'ikaajo noddi mo, wi'i: «Korneliyuusu!» Kanko Korneliyuusu o punnii mo e hoore himo huli. O wi'i malaa'ikaajo on: «Ko honɗun waɗi Koohoojo?» Kaɲun malaa'ikaajo on wi'i mo: «Torndeeji maa ɗin e dokke ɗe okkorɗaa miskinɓe ɓen ƴentinaama fii ko anditee yeeso Alla. Jooni immin woɓɓe ko yaha Jaffaa addanoye goɗɗo no ton no wi'ee Sim'uunu jammaaɗo Petruusu. Himo weeri ka garankeejo wi'eteeɗo kadi Sim'uunu, on no hoɗi ka daande baharu.» Nde on malaa'ikaajo yewtuɗo mo ɗun yahirnoo, kanko Korneliyuusu o noddi kisan kurkaaduuɓe makko ɗiɗo e suufaajo dewo Alla goo tawanooɗo e ɓen ɓe o halfinaa. Ɓay o gaynii ɓe sifanaade ɗun fow, o immini ɓe Jaffaa. Fii ko Petruusu Feɲɲinanaa kon Bimbi nden ɲande nde tawnoo hiɓe ka laawol, awa kadi ɓe ɓadike saare nden, Petruusu kadi ƴawi ka fowtorde hoore suudu tumbere ɲalorma fii toragol Alla. O weelaa, o faalaa ko o ɲaama. Wa fewndo ko o defantee, o feɲɲinanaa goɗɗun, o yi'i kammu ngun no udditii, o haynii huunde nanditaynde e sollewol fontiingol njanol jogaangol e coɓɓi ɗin nay no tippoo waaloo ka hoore leydi. Tawi no e maggol kulle yaarayɗe koyɗe nay ɗen fow e kala kulle daasotooɗe ka hoore leydi e colli wiirooji ɗin fow. O nani hawa no wi'a mo: «Petruusu! Immo waraa, ɲaamaa!» Kono kanko Petruusu o wi'i: «Oo'o Joomiraaɗo! Ko fii mi ɲaamaali haa hande ko tuuni maa ko laaɓaa!» Ka ɗimmun o nani hawa kan no wi'a mo: «Wota a jogor ko Allaahu on laɓɓini kon wa ko tuuni.» Ɗun waɗiri non haa laabi tati. Ɓawto ɗun, nden huunde ƴentinaa kisan ka kammu. Wa fewndo ko kanko Petruusu o jiɓii fii ko o feɲɲinanaa kon, tawi e hino yimɓe ka dambugal, ɗun ko ɓee ɓe Korneliyuusu immini, humpitiiɓe fii nduu suudu Sim'uunu. Ɓe noddi, ɓe landii si ko ɗoo oo wi'eteeɗo Sim'uunu jammaaɗo Petruusu weeri. Fewndo ko Petruusu miijotoo fii ko o feɲɲinanaa kon, Ruuhu Allaahu on wi'i mo: «E hino yimɓe tato ka landotoo fii maa. Immo tippoɗaa, yaadaa e maɓɓe, hara a sikkitaaki, ko fii ko min immini ɓe.» Onsay kanko Petruusu o tippii, o wi'i ɓe: «E hino lan. Ko min wonɗon landaade fii mun. Ko fii honɗun addi on ɗoo?» Ɓe jaabii mo, ɓe wi'i: «Ko hooreejo dental suufaaɓe wi'eteeɗo Korneliyuusu, aaden feewuɗo, huloowo Alla, mo jamaa Yahuudiyanke fow joganii kongol moƴƴol, woni ko malaa'ikaajo laaɓuɗo andini wonde yo o adde ka suudu makko fii heɗagol konguɗi maa ɗin.» Onsay kanko Petruusu o werni ɓe. Bimbi nden ɲande, o immii, o yaadi e maɓɓe. Siɓɓe goo ɓe Jaffaa ɗowti mo. Bimbiti nden ɲande o hewtoyi Seezariiya, tawi kanko Korneliyuusu himo habbii ɓe, tawi himo nodditi siɓɓe makko ɓen e yiɓɓe makko hiɓɓuɓe ɓen ka makko. Ɓay kanko Petruusu o hewtii, Korneliyuusu yahi jaɓɓagol mo, yani ka ley koyɗe makko, o sujjani mo. Kono kanko Petruusu o ɓanti mo, o wi'i: «Immo, min kadi ko mi neɗɗo!» E nder ko o yewtidata e makko kon, ɓay ɓe naatii, ɓe tawi yimɓe buy no mooɓii ton. Onsay kanko Petruusu o wi'i ɓe: «Hiɗon andi Yahuudiyankeejo no toŋanaa ka takkondira e mo wonaa Yahuudiyanke maa ka on naata ka makko. Kono min, Alla hollii lan, haanaa ka goɗɗo wi'a hay gooto no tuuni maa laaɓaa. Ko ɗun waɗi, ɓay on imminii ko yahanammi, mi arii e hoore mi sattinaali. Jooni non mi landike on, ko fii honɗun addirɗon mi?» Korneliyuusu wi'i mo: «Hari miɗo toroo Alla ka suudu an ka ɓaawo fanaa, mi yi'i gorko ɓorniiɗo conci jalbuɗi no darii yeeso an, gila ɗun waɗii nii balɗe nay. On wi'immi: ‹Korneliyuusu, torndeeji maa ɗin jaɓaama, Alla kadi maanditike dokke ɗe okkorɗaa miskinɓe ɓen. Jooni immin ko yaha Jaffaa, addane oo wi'eteeɗo Sim'uunu jammaaɗo Petruusu. On no weeri e suudu garankeejo no wi'ee kadi Sim'uunu ka daande baharu.› Ɗon kisan mi immini ko yahane, an kadi a moƴƴinii ko arɗaa kon. Jooni non, men fow meɗen ɗoo yeeso Alla fii heɗagol ko Joomiraaɗo on yamir-maa kon fow.» Onsay Petruusu ƴetti haala kan, wi'i: «Ka haqiiqa mi faamii ɗun, fow no fota yeeso Alla. E nder leƴƴi ɗin fow, kala huluɗo mo, jokki peewal, o jaɓanay ontigi. O tippinanii *Banii-Isra'iila'en daaluyee on, fii ko feɲɲinana ɓe Kibaaru Moƴƴo wonduɗo e ɓuttu on, rewrude e Iisaa Almasiihu on, on Joomi yimɓe ɓen fow. Onon tigi hiɗon andi ko feƴƴunoo kon Jaliilu, haa hewtoyi diiwal Yahuuda ngal fow, ɓawto *lootagol maande tuubuubuyee ko Yaayaa waajinoo fii mun kon. E ko honno Allaahu on yeɗiri Iisaa, oo jeyaaɗo Naasirata, *Ruuhu Seniiɗo on wondude e bawgal, ɗun ko on yahaynooɗo hen fow, waɗa moƴƴere, sellina ɓe jinna nangunoo fow, sabu tawde Alla no wondunoo e makko. «Ko men seedee kadi ko o waɗi kon fow e nder ndii leydi Yahuudiyankeeɓe haa naɓani Yerusalaam. Ɓe wariri mo fempugol mo e leggal, wenga. Allaahu on immintini mo ka ɲalaande tammere, o newnani mo kadi hollitagol, hinaa non e yimɓe ɓen fow, kono e seedeeɓe ɓe Allaahu on suɓinoo aranun ɓen, ɗun ko menen ɓee ɲaamiduɓe e makko, yaridi ɓawto immintineede makko e hakkunde mayɓe ɓen. Kanko Iisaa o yamiri men waajagol jamaa on, fellintinana ɓe wonde Allaahu on toɗɗike mo kanko tigi ɲaawoowo wurɓe e mayɓe. Awa kadi annabaaɓe ɓen fow seeditaninoke mo wonde kala gomɗinɗo mo heɓay yaafuyee junuubaaji e innde makko.» Nde tawnoo Petruusu no waajaade fii ɗun, Ruuhu Seniiɗo on tippii e ɓen wonnooɓe heɗaade ngol kongol ɗon fow. Gomɗinnooɓe sunninaa ɓen fow, ɗun ko ɓee ɓe Petruusu ardii, ŋalɗi fii ko ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen okkaa kon Ruuhu Seniiɗo on. Ko fii hari hiɓe nanaynoo hiɓe wowla e *haalaaji janani, manta Alla. Onsay Petruusu ƴetti haala kan, wi'i: «E hara en salanto ɓee heɓuɓe Ruuhu Seniiɗo on ndiyan ko ɓe lootora maande kisiyee wano heɓirɗen non enen kadi?» Onsay o yamiri yo ɓe loote maande kisiyee e innde Iisaa Almasiihu on. Kamɓe kadi ɓe torii mo wondugol e maɓɓe e nder balɗe.
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥑𞥐 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤑𞤮𞤪𞤲𞤫𞤤𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤘𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤅𞤫𞥅𞥁𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢 𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤑𞤮𞤪𞤲𞤫𞤤𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤵⹁ 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤩𞤫 𞤋𞤼𞤢𞤤𞤭𞥅. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤣𞤫𞤱𞤮⹁ 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤸𞤵𞤤𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤥𞤭𞤧𞤳𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤼𞤢⹁ 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤮𞥅 𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤊𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤢 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤬𞤢𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤮 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤮 𞤴𞤭'𞤭 𞤳𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤭 𞤨𞤮𞤴⹁ 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤢 𞤳𞤢 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤌𞤲 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤑𞤮𞤪𞤲𞤫𞤤𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤵!» 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤑𞤮𞤪𞤲𞤫𞤤𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤮 𞤨𞤵𞤲𞥆𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤸𞤵𞤤𞤭. 𞤌 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲: «𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤑𞤮𞥅𞤸𞤮𞥅𞤶𞤮؟» 𞤑𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: «𞤚𞤮𞤪𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤯𞤫 𞤮𞤳𞥆𞤮𞤪𞤯𞤢𞥄 𞤥𞤭𞤧𞤳𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤰𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤫𞥅 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢 𞤔𞤢𞤬𞥆𞤢𞥄 𞤢𞤣𞥆𞤢𞤲𞤮𞤴𞤫 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤼𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤅𞤭𞤥'𞤵𞥅𞤲𞤵 𞤶𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵. 𞤖𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤺𞤢𞤪𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤅𞤭𞤥'𞤵𞥅𞤲𞤵⹁ 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤸𞤮𞤯𞤭 𞤳𞤢 𞤣𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤦𞤢𞤸𞤢𞤪𞤵.» 𞤐'𞤁𞤫 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤴𞤢𞤸𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅⹁ 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤑𞤮𞤪𞤲𞤫𞤤𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤳𞤭𞤧𞤢𞤲 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞥄𞤣𞤵𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤫 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤣𞤫𞤱𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤺𞤮𞥅 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤮 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤢𞥄. 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤺𞤢𞤴𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤧𞤭𞤬𞤢𞤲𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤔𞤢𞤬𞥆𞤢𞥄. 𞤊𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤊𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤄𞤭𞤲'𞤦𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤫 𞤩𞤢𞤣𞤭𞤳𞤫 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤰𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤢 𞤬𞤮𞤱𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤼𞤵𞤲'𞤦𞤫𞤪𞤫 ɲ𞤢𞤤𞤮𞤪𞤥𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤌 𞤱𞤫𞥅𞤤𞤢𞥄⹁ 𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢. 𞤏𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤮 𞤣𞤫𞤬𞤢𞤲𞤼𞤫𞥅⹁ 𞤮 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲⹁ 𞤮 𞤴𞤭'𞤭 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤸𞤢𞤴𞤲𞤭𞥅 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤢𞤴𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤧𞤮𞤤𞥆𞤫𞤱𞤮𞤤 𞤬𞤮𞤲𞤼𞤭𞥅𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤶𞤢𞤲𞤮𞤤 𞤶𞤮𞤺𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤷𞤮𞤩𞥆𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤲𞤢𞤴 𞤲𞤮 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤮𞥅 𞤱𞤢𞥄𞤤𞤮𞥅 𞤳𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤲𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤳𞤵𞤤𞥆𞤫 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤢𞤴𞤯𞤫 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤫 𞤲𞤢𞤴 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤵𞤤𞥆𞤫 𞤣𞤢𞥄𞤧𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤫 𞤳𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤫 𞤷𞤮𞤤𞥆𞤭 𞤱𞤭𞥅𞤪𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤌 𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤸𞤢𞤱𞤢 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤢 𞤥𞤮: «𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵! 𞤋𞤥𞥆𞤮 𞤱𞤢𞤪𞤢𞥄⹁ ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢𞥄!» 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤌𞥅'𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮! 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤼𞤵𞥅𞤲𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞥄!» 𞤑𞤢 𞤯𞤭𞤥𞥆𞤵𞤲 𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤸𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤢 𞤥𞤮: «𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤢 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞤩𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤼𞤵𞥅𞤲𞤭.» 𞤍𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤤𞤢𞥄𞤦𞤭 𞤼𞤢𞤼𞤭. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤰𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤭𞤧𞤢𞤲 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵. 𞤏𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤮 𞤶𞤭𞤩𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤮 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤣𞤢𞤲'𞤦𞤵𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫𞥅 𞤩𞤫 𞤑𞤮𞤪𞤲𞤫𞤤𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭⹁ 𞤸𞤵𞤥𞤨𞤭𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤵𞥅 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤅𞤭𞤥'𞤵𞥅𞤲𞤵. 𞤇𞤫 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤧𞤭 𞤳𞤮 𞤯𞤮𞥅 𞤮𞥅 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤅𞤭𞤥'𞤵𞥅𞤲𞤵 𞤶𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤱𞤫𞥅𞤪𞤭. 𞤊𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞤼𞤮𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤮 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: «𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤼𞤮 𞤳𞤢 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞥄. 𞤋𞤥𞥆𞤮 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤮𞤯𞤢𞥄⹁ 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤢 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤭𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤮 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫: «𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤤𞤢𞤲. 𞤑𞤮 𞤥𞤭𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤢𞤣𞥆𞤭 𞤮𞤲 𞤯𞤮𞥅؟» 𞤇𞤫 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭: «𞤑𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤑𞤮𞤪𞤲𞤫𞤤𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤵⹁ 𞤢𞥄𞤣𞤫𞤲 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤸𞤵𞤤𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤥𞤮 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤶𞤮𞤺𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮𞤤⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤯𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤮 𞤮 𞤢𞤣𞥆𞤫 𞤳𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤯𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤯𞤭𞤲.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤮 𞤱𞤫𞤪𞤲𞤭 𞤩𞤫. 𞤄𞤭𞤲'𞤦𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤅𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤺𞤮𞥅 𞤩𞤫 𞤔𞤢𞤬𞥆𞤢𞥄 𞤯𞤮𞤱𞤼𞤭 𞤥𞤮. 𞤄𞤭𞤲'𞤦𞤭𞤼𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤮𞤴𞤭 𞤅𞤫𞥅𞥁𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤑𞤮𞤪𞤲𞤫𞤤𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤸𞤢𞤦𞥆𞤭𞥅 𞤩𞤫⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤴𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤸𞤭𞤩𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤇𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤮 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤑𞤮𞤪𞤲𞤫𞤤𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤶𞤢𞤩𞥆𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮⹁ 𞤴𞤢𞤲𞤭 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤮 𞤧𞤵𞤶𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤮 𞤩𞤢𞤲𞤼𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤋𞤥𞥆𞤮⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮!» 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤣𞤢𞤼𞤢 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤦𞤵𞤴 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤭𞥅 𞤼𞤮𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫: «𞤖𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤲𞤮 𞤼𞤮𞤽𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤼𞤢𞤳𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢 𞤫 𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤮𞤲 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤢 𞤳𞤢 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭𞤲⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭𞥅 𞤤𞤢𞤲⹁ 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤭'𞤢 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤲𞤮 𞤼𞤵𞥅𞤲𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞥄. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤲𞤢𞤥𞥆𞤭⹁ 𞤥𞤭 𞤢𞤪𞤭𞥅 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤭 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤳𞤫 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤢𞤣𞥆𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤭؟» 𞤑𞤮𞤪𞤲𞤫𞤤𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: «𞤖𞤢𞤪𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤮𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤢𞤲 𞤳𞤢 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤬𞤢𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤥𞤭 𞤴𞤭'𞤭 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤩𞤮𞤪𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤷𞤮𞤲𞤷𞤭 𞤶𞤢𞤤𞤦𞤵𞤯𞤭 𞤲𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤭𞥅 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤢𞤲⹁ 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤲𞤭𞥅 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤲𞤢𞤴. 𞤌𞤲 𞤱𞤭'𞤭𞤥𞥆𞤭: ‹𞤑𞤮𞤪𞤲𞤫𞤤𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤵⹁ 𞤼𞤮𞤪𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤯𞤭𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤯𞤫 𞤮𞤳𞥆𞤮𞤪𞤯𞤢𞥄 𞤥𞤭𞤧𞤳𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢 𞤔𞤢𞤬𞥆𞤢𞥄⹁ 𞤢𞤣𞥆𞤢𞤲𞤫 𞤮𞥅 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤅𞤭𞤥'𞤵𞥅𞤲𞤵 𞤶𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵. 𞤌𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤫 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤺𞤢𞤪𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤅𞤭𞤥'𞤵𞥅𞤲𞤵 𞤳𞤢 𞤣𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤦𞤢𞤸𞤢𞤪𞤵.› 𞤍𞤮𞤲 𞤳𞤭𞤧𞤢𞤲 𞤥𞤭 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤲𞤫⹁ 𞤢𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤢 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤢𞤪𞤯𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤯𞤮𞥅 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤯𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪-𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤳𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤑𞤢 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤼𞤢 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤤𞤫𞤰𞥆𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞤤𞤵𞤯𞤮 𞤥𞤮⹁ 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤⹁ 𞤮 𞤶𞤢𞤩𞤢𞤲𞤢𞤴 𞤮𞤲𞤼𞤭𞤺𞤭. 𞤌 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 *𞤄𞤢𞤲𞤭𞥅-𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢'𞤫𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢 𞤩𞤫 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤪𞤫𞤱𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤲 𞤔𞤢𞤤𞤭𞥅𞤤𞤵⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤮𞤴𞤭 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤩𞤢𞤱𞤼𞤮 *𞤤𞤮𞥅𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤵𞥅𞤦𞤵𞥅𞤦𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤒𞤢𞥄𞤴𞤢𞥄 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲 𞤳𞤮𞤲. 𞤉 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤮𞥅 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤐𞤢𞥄𞤧𞤭𞤪𞤢𞤼𞤢⹁ *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤸𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤢 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤭𞤲𞤢 𞤩𞤫 𞤶𞤭𞤲𞥆𞤢 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. «𞤑𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤲𞤢𞤩𞤢𞤲𞤭 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥. 𞤇𞤫 𞤱𞤢𞤪𞤭𞤪𞤭 𞤥𞤮 𞤬𞤫𞤥𞤨𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮 𞤫 𞤤𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤⹁ 𞤱𞤫𞤲'𞤺𞤢. 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤥𞥆𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤫 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤧𞤵𞤩𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤩𞤫𞥅 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤭𞤣𞤵𞤩𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤴𞤢𞤪𞤭𞤣𞤭 𞤩𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤫𞤤𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤼𞤮𞤯𞥆𞤭𞤳𞤫 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤺𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤱𞤵𞤪𞤩𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞤲𞤮𞤳𞤫 𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤢𞤴 𞤴𞤢𞥄𞤬𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮.» 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞥅 𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤯𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤘𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫𞥅 𞤩𞤫 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤢𞤪𞤣𞤭𞥅⹁ 𞤽𞤢𞤤𞤯𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤮𞤳𞥆𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤲𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢 𞤫 *𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭⹁ 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤳𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤫𞤲 𞤧𞤢𞤤𞤢𞤲𞤼𞤮 𞤩𞤫𞥅 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤩𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤮𞤪𞤢 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭؟» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤑𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫.
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 11 Fii no Petruusu Siforani Gomɗinɓe ɓen Yerusalaam Sahaabaaɓe* wonɓe ka diiwal Yahuuda ɓen e ɓe ɓe wondi e laawol gootol ɓen, nani wonde ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen jaɓii daaluyee Alla on. Ɓay kanko Petruusu o yahii Yerusalaam, gomɗinɓe sunninaa ɓen ɓanniti mo, feli, ɓe wi'i: «A naatii ka ɓe *sunninaaka ɓen, awa kadi a ɲaamidii e maɓɓe!» Onsay Petruusu nangi ɓe sifanagol fii ɗun, o wi'i: «Fewndo ko mi woni ka saare Jaffaa, hari miɗo toroo Alla, mi feɲɲinanaa goɗɗun. E nder ɗun, mi yi'i huunde nanditaynde e sollewol fontiingol njanol jogaangol e coɓɓi ɗin nay no tippoo tawammi. Ɓay mi ndaarii ɗun, mi tenƴinii, mi yi'i ton kulle yaarayɗe koyɗe nay ɗen ka hoore leydi e kulle buruure ɗen e kulle daasotooɗe ɗen e colli wiirooji ɗin. Mi nani hawa no wi'ammi: ‹Petruusu, immo waraa, ɲaamaa!› Kono mi wi'i: ‹Oo'o Joomiraaɗo! Ko fii haa hande ko tuuni maa ko laaɓaa naataali ka hunduko an!› Ka ɗimmun hawa kan fillitii ka kammu, wi'immi: ‹Wota a jogor ko Allaahu on laɓɓini kon wa ko tuuni.› Ɗun warri non haa laabi tati, onsay fow ƴentinaa ka kammu. «Tun mi yi'i yimɓe tato imminaaɓe e an iwruɓe Seezariiya no ara ka suudu ka men woni ɗon. Ruuhu Allaahu on yamirimmi yaadugol e maɓɓe, hara mi sikkitaaki. Ko ɓee musiɓɓe ɗoo njeegoo ɗowtimmi haa men naatoyi ka galle Korneliyuusu. On sifanii men ko honno o yiiri malaa'ikaajo on no darii ka suudu makko, e ko o wi'i mo: ‹Immin ko yahana oo wi'eteeɗo Sim'uunu jammaaɗo Petruusu wonɗo on Jaffaa. On yeetoto ma konguɗi ɗi daɗirtaa ɗin, an e ɓeynguure maa nden fow.› «Ɓay min kadi mi nanganii yewtugol, *Ruuhu Seniiɗo on tippii e wonɓe ɗon ɓen wano o tippornoo non e men ka fuɗɗoode. Onsay mi anditi ngol daalol ngol Joomi on wi'unoo wonde: ‹Yaayaa kaɲun ko ndiyan lootiraynoo, kono onon ko Ruuhu Seniiɗo on lootirteɗon.› Ɓay Allaahu on yeɗii ɓe kamɓe kadi ko o yeɗunoo en kon, enen ɓee gomɗinɓe Iisaa Almasiihu Joomi on, hari ko mi hombo haa ka mi dartoo Alla?» Ɓay gomɗinɓe sunninaa ɓen nanii ɗun, ɓe fanki, ɓe manti Alla, e hoore hiɓe wi'a: «Allaahu on yeɗii ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen tuubuubuyee fii no ɓe heɓira ngurndan!» Fii no Moftal ngal Sinciraa ka saare Antiyoosi-Sirii Saakitinooɓe ɓen sabu ɓittineede ɓawto waregol Astefaana, ɓe yahi haa Fenisii e ka suriire Siipuru e haa Antiyoosi-Sirii. Tawi ɓe alaa ɓanginande hay gooto daaluyee on si wonaa Yahuudiyankeeɓe ɓen. Heɓii ton e hakkunde ɓen saakitinooɓe, ɓe Siipuru e ɓe Sirenii, arɓe Antiyoosi-Sirii, yewti ɓee *Gereekiyankeeɓe, feɲɲinani ɓe fii Kibaaru Moƴƴo Iisaa Joomi on. Tawi jungo Joomiraaɗo on no e hoore maɓɓe, yimɓe buy gomɗini, jaɓi Joomi on. Nde *moftal ngal Yerusalaam humpitinoo ɗun, ɓen kadi immini Barnabaasi ko yaha Antiyoosi-Sirii. Ɓay o hewtii, o yi'ii moƴƴere Alla nden, o weltii, o wakkilini ɓe fow catorgol e Joomi on ɓernde tabitunde, ko fii hari on ko aaden moƴƴo heewuɗo gomɗinal e Ruuhu Seniiɗo on. Konu yimɓe ɗuuɗungu jokki Joomi on. Onsay Barnabaasi yaari Tarsiisu fii yahangol Saawulu. Ɓay o tawii mo, o ardi e makko Antiyoosi-Sirii. E nder hitaande fow hiɓe tawdeede e tumbondire moftal ngal, e hoore ɗun hiɓe jannude jamaa yimɓe ɗuuɗuɓe. (Ko Antiyoosi-Sirii ɗon taalibaaɓe ɓen attaa noddeede *Almasiiyaaɓe.) E nder ɗen balɗe ɗon, haalooɓe ko Alla longini ɗun iwi Yerusalaam, ari Antiyoosi-Sirii. Goɗɗo e ɓen no wi'ee Agabuusi, on immii *hiitii tippude e Ruuhu Allaahu on, o wi'i wonde heege moolanaange waɗay e aduna on fow. (Ɗun waɗi-le e fewndo laamu Kuloodiyuusu.) Taalibaaɓe ɓen anniyii wonde mo bee e maɓɓe wallitoto musiɓɓe maɓɓe wonɓe ɓen ka diiwal Yahuuda embere taaqa maɓɓe on. Ɓe waɗi ɗun, ɓe watti e juuɗe Barnabaasi e Saawulu yo ɓen naɓu, jonna ardotooɓe moftal ngal ɓen.
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥑𞥑 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤅𞤭𞤬𞤮𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤘𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤅𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫* 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮𞤤 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤭𞥅 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤭𞥅 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥⹁ 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤢𞤲𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤬𞤫𞤤𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭: «𞤀 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤩𞤫 *𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤭𞤣𞤭𞥅 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫!» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤩𞤫 𞤧𞤭𞤬𞤢𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤊𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤢 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤔𞤢𞤬𞥆𞤢𞥄⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤮𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤥𞤭 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤴𞤭'𞤭 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤢𞤴𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤧𞤮𞤤𞥆𞤫𞤱𞤮𞤤 𞤬𞤮𞤲𞤼𞤭𞥅𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤶𞤢𞤲𞤮𞤤 𞤶𞤮𞤺𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤷𞤮𞤩𞥆𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤲𞤢𞤴 𞤲𞤮 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤮𞥅 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤥𞥆𞤭. 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤼𞤫𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤥𞤭 𞤴𞤭'𞤭 𞤼𞤮𞤲 𞤳𞤵𞤤𞥆𞤫 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤢𞤴𞤯𞤫 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤫 𞤲𞤢𞤴 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤫 𞤳𞤵𞤤𞥆𞤫 𞤦𞤵𞤪𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤳𞤵𞤤𞥆𞤫 𞤣𞤢𞥄𞤧𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤷𞤮𞤤𞥆𞤭 𞤱𞤭𞥅𞤪𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤃𞤭 𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤸𞤢𞤱𞤢 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤢𞤥𞥆𞤭: ‹𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵⹁ 𞤭𞤥𞥆𞤮 𞤱𞤢𞤪𞤢𞥄⹁ ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢𞥄!› 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤭: ‹𞤌𞥅'𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮! 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤼𞤵𞥅𞤲𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞥄 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤳𞤢 𞤸𞤵𞤲'𞤣𞤵𞤳𞤮 𞤢𞤲!› 𞤑𞤢 𞤯𞤭𞤥𞥆𞤵𞤲 𞤸𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤲 𞤬𞤭𞤤𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵⹁ 𞤱𞤭'𞤭𞤥𞥆𞤭: ‹𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤢 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞤩𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤼𞤵𞥅𞤲𞤭.› 𞤍𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤪𞥆𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤤𞤢𞥄𞤦𞤭 𞤼𞤢𞤼𞤭⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤬𞤮𞤱 𞤰𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵. «𞤚𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤴𞤭'𞤭 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤼𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤫 𞤢𞤲 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤩𞤫 𞤅𞤫𞥅𞥁𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢 𞤲𞤮 𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤳𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤯𞤮𞤲. 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤥𞤭 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭. 𞤑𞤮 𞤩𞤫𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤮𞥅 𞤲'𞤶𞤫𞥅𞤺𞤮𞥅 𞤯𞤮𞤱𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤫𞤲 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤮𞤴𞤭 𞤳𞤢 𞤺𞤢𞤤𞥆𞤫 𞤑𞤮𞤪𞤲𞤫𞤤𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤵. 𞤌𞤲 𞤧𞤭𞤬𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤮 𞤴𞤭𞥅𞤪𞤭 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤫 𞤳𞤮 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: ‹𞤋𞤥𞥆𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤲𞤢 𞤮𞥅 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤅𞤭𞤥'𞤵𞥅𞤲𞤵 𞤶𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤔𞤢𞤬𞥆𞤢𞥄. 𞤌𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤼𞤮𞤼𞤮 𞤥𞤢 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤯𞤭 𞤣𞤢𞤯𞤭𞤪𞤼𞤢𞥄 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤢𞤲 𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱.› «𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤭 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞥅 𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤮 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤮𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫: ‹𞤒𞤢𞥄𞤴𞤢𞥄 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤭𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤭𞤪𞤼𞤫𞤯𞤮𞤲.› 𞤇𞤢𞤴 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤯𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤫𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤥𞤭 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤮𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢؟» 𞤇𞤢𞤴 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤢𞤲𞤳𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤢: «𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤯𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤼𞤵𞥅𞤦𞤵𞥅𞤦𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲!» 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤃𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤅𞤭𞤲𞤷𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤅𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤅𞤢𞥄𞤳𞤭𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤩𞤭𞤼𞥆𞤭𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤩𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤱𞤢𞤪𞤫𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤊𞤫𞤲𞤭𞤧𞤭𞥅 𞤫 𞤳𞤢 𞤧𞤵𞤪𞤭𞥅𞤪𞤫 𞤅𞤭𞥅𞤨𞤵𞤪𞤵 𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤅𞤭𞤪𞤭𞥅. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤮𞤲 𞤧𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤖𞤫𞤩𞤭𞥅 𞤼𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤢𞥄𞤳𞤭𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤅𞤭𞥅𞤨𞤵𞤪𞤵 𞤫 𞤩𞤫 𞤅𞤭𞤪𞤫𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤢𞤪𞤩𞤫 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤅𞤭𞤪𞤭𞥅⹁ 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭 𞤩𞤫𞥅 *𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤶𞤵𞤲'𞤺𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤦𞤵𞤴 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭⹁ 𞤶𞤢𞤩𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤐'𞤁𞤫 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤸𞤵𞤥𞤨𞤭𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤅𞤭𞤪𞤭𞥅. 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤷𞤢𞤼𞤮𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤵𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤢𞥄𞤣𞤫𞤲 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤵 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤺𞤵 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤚𞤢𞤪𞤧𞤭𞥅𞤧𞤵 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵. 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤮 𞤢𞤪𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤅𞤭𞤪𞤭𞥅. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤭𞤼𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤫 𞤼𞤵𞤲'𞤦𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤩𞤫. (𞤑𞤮 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤅𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤢𞤼𞥆𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤫𞥅𞤣𞤫 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫.) 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤯𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤭𞤱𞤭 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥⹁ 𞤢𞤪𞤭 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤅𞤭𞤪𞤭𞥅. 𞤘𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤀𞤺𞤢𞤦𞤵𞥅𞤧𞤭⹁ 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞥅 *𞤸𞤭𞥅𞤼𞤭𞥅 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤫𞥅𞤺𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤤𞤢𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤴 𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱. (𞤍𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭-𞤤𞤫 𞤫 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤑𞤵𞤤𞤮𞥅𞤣𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤵.) 𞤚𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤼𞤮𞤼𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤫𞤲'𞤦𞤫𞤪𞤫 𞤼𞤢𞥄𞤹𞤢 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤮𞤲. 𞤇𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤭 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵 𞤴𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤩𞤵⹁ 𞤶𞤮𞤲𞥆𞤢 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤩𞤫𞤲.
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 12 Fii no Yaaquuba Wariraa e no Petruusu Sokiraa Ko e fewndo on saa'i, oo lanɗo wi'eteeɗo *Heroodu nangi woɓɓe e *moftal ngal fii lettugol ɓe. O wariri Yaaquuba kaafa, ɗun ko oo kotiraawo Yuuhanna. Nde o ndaarunoo o tawi ɗun no wela Yahuudiyankeeɓe ɓen, o nangi Petruusu kadi. Ɗun hawrondiri e *Juldeere Bireedi ɗe Aldaa e Lewen nden. Ɓay o nangii mo, o ferii mo ka kaso, o itti mojobe nay ko ayna mo, mojobere kala suufaaɓe nayo. Hari e miijo makko ko si *Juldeere Yawtaneede nden feƴƴii o ɲaawa mo yeeso jamaa on. Ko kanko Petruusu o woni ka kaso, moftal ngal duumii e toranagol mo Alla. Weetaynoo Heroodu ɲaawa mo, e on jemma mun, tawi kanko Petruusu himo jolkaa jolokooje ɗiɗi, ɗaanii hakkunde suufaaɓe ɗiɗo, tawi aynooɓe kaso ngon no dartori ka dambugal. Onsay malaa'ikaajo Joomiraaɗo on feeɲani mo, ka o wonnoo ɗon ndaygi. O findiniri mo kanko Petruusu mbaɓɓugol mo ka becce, o wi'i mo, «Immo tinna!» Jolokooje wonnooɗe ka juuɗe makko ɗen yani. Malaa'ikaajo on wi'i mo kadi: «Haɓɓu duhol maa ngol, wattoɗaa paɗe maa ɗen.» O waɗi ɗun. Malaa'ikaajo on wi'i mo: «Waano burmusu maa on, jokkaa mi.» Petruusu yalti, jokki mo, tawi o andaa si ballal malaa'ikaajo on ko goonga, tawi himo sikka ko feɲɲinannde tun o heɓi. Ɓay ɓe feƴƴii ayninaaɓe yeeso ɓen e hikkuɓe ɗon ɓen, haa ɓe hewtii ka baafal njandi feƴƴeteengal si yahee ka saare, onsay ngal udditanii hoore maggal yeeso maɓɓe, ɓe yalti, ɓe yaadi haa e laawol. Tun malaa'ikaajo on seedi e makko. Kanko Petruusu o hetti non hakkil, o wi'i: «Jooni non, ka haqiiqa, mi andii wonde Joomiraaɗo on imminii malaa'ikaajo mun on, o sortii lan e juuɗe Heroodu e kala ko jamaa Yahuudiyankeeɓe ɓen tijjinoo e hoore an.» Ɓay o faamii ko waɗi kon, o yahi ka galle Mariyama yumma Yuuhanna jammaaɗo Markuusa, ka woɓɓe mooɓinoo no toroo. Ɓay o hoɗɗike baafal ngal ka naatirgal, jiwo kurkaaduujo no wi'ee Rodaasi ɓadoyii fii andugol ko hombo. Ɓay o anditii hawa Petruusu kan, hakkee ko o weltii, ɗoo yo o udditu baafal ngal, o yahi taho, o andinoyi ɓeya wonde Petruusu no ka naatirgal. Ɓen wi'i mo: «A feetii!» Kono o wi'i ko goonga. Ɓen wi'i: «Awa ko malaa'ikaajo makko on!» Kono tawi Petruusu no jokki tun hoɗɗagol. Ɓay ɓe udditoyii, ɓe yi'ii mo, ɓe ŋalɗi fota. O fankiniri ɓe yeƴangol ɓe juuɗe makko ɗen, o sifanii ɓe ko honno Joomiraaɗo on yaltiniri mo ka kaso. O yamiri ɓe, o wi'i: «Andinee ɗun Yaaquuba e musidal ngal.» Onsay o yalti ɗon, o yaari nokku goo. Ɓay weetii, jiiɓoldu tiiɗundu waɗi e hakkunde suufaaɓe ɓen, ɓe woni e landondirgol ko honto Petruusu woni. Heroodu kadi ɗaɓɓiti mo, kono o yi'aali mo. O landii suufaaɓe ɓen, o yamiri yo ɓe ware. Onsay kanko Heroodu o iwi ka diiwal Yahuuda ɗon, o yaari Seezariiya fii wonugol ton. Fii no Heroodu Maayiri Tawi kanko Heroodu himo haɓidi e Tiiriyankooɓe ɓen e Siduunayankooɓe ɓen. Ɓe ari ɓe tawi mo e nder nanondiral maɓɓe. Ɓay ɓe hettii Balastuusa oo dankotooɗo kaybonru lanɗo on, ɓe torii ɓuttu, sabu tawde ko leydi on lanɗo tambitinoo leydi maɓɓe ndin. Ɓay ɲalaande nde ɓe haldunoo nden hewtii, kanko Heroodu o ɓornii conci makko laamu ɗin, o jooɗii ka jullere makko laamu, o yewti ɓe kamɓe jamaa on. Jamaa on nangi ewnagol wi'a: «Kaa hawa ko hito allaajo nii, hinaa hawa neɗɗo!» Ɗon kisan malaa'ikaajo Joomiraaɗo on liɓi nawnaare e makko, sabu tawde o jonnitaali Alla mangural ngal, o yilmi, o maayi. Kono daaluyee Alla on ɓurti yaajude. Ɓay Barnabaasi e Saawulu gaynii golle mun ɗen Yerusalaam, ɓe yiltitii Antiyoosi-Sirii, ɓe naɓori Yuuhanna oo jammaaɗo Markuusa.
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥑𞥒 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤒𞤢𞥄𞤹𞤵𞥅𞤦𞤢 𞤏𞤢𞤪𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤫 𞤲𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤅𞤮𞤳𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤑𞤮 𞤫 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤮𞤲 𞤧𞤢𞥄'𞤭⹁ 𞤮𞥅 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 *𞤖𞤫𞤪𞤮𞥅𞤣𞤵 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤤𞤫𞤼𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫. 𞤌 𞤱𞤢𞤪𞤭𞤪𞤭 𞤒𞤢𞥄𞤹𞤵𞥅𞤦𞤢 𞤳𞤢𞥄𞤬𞤢⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤼𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤒𞤵𞥅𞤸𞤢𞤲𞥆𞤢. 𞤐'𞤁𞤫 𞤮 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤢 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤍𞤵𞤲 𞤸𞤢𞤱𞤪𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 *𞤔𞤵𞤤𞤣𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤄𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤭 𞤯𞤫 𞤀𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤂𞤫𞤱𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤮 𞤬𞤫𞤪𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤧𞤮⹁ 𞤮 𞤭𞤼𞥆𞤭 𞤥𞤮𞤶𞤮𞤦𞤫 𞤲𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤢𞤴𞤲𞤢 𞤥𞤮⹁ 𞤥𞤮𞤶𞤮𞤦𞤫𞤪𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤴𞤮. 𞤖𞤢𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤮 𞤧𞤭 *𞤔𞤵𞤤𞤣𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤒𞤢𞤱𞤼𞤢𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞥅 𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤢 𞤥𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤧𞤮⹁ 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤭𞥅 𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤏𞤫𞥅𞤼𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤖𞤫𞤪𞤮𞥅𞤣𞤵 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤢 𞤥𞤮⹁ 𞤫 𞤮𞤲 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤶𞤮𞤤𞤳𞤢𞥄 𞤶𞤮𞤤𞤮𞤳𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤭⹁ 𞤯𞤢𞥄𞤲𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤮⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤧𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤮𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤣𞤢𞤲'𞤦𞤵𞤺𞤢𞤤. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤳𞤢 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤭. 𞤌 𞤬𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤲'𞤦𞤢𞤩𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤦𞤫𞤷𞥆𞤫⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮⹁ «𞤋𞤥𞥆𞤮 𞤼𞤭𞤲𞥆𞤢!» 𞤔𞤮𞤤𞤮𞤳𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅𞤯𞤫 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤲𞤭. 𞤃𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭: «𞤖𞤢𞤩𞥆𞤵 𞤣𞤵𞤸𞤮𞤤 𞤥𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤮𞤯𞤢𞥄 𞤨𞤢𞤯𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤯𞤫𞤲.» 𞤌 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤯𞤵𞤲. 𞤃𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: «𞤏𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤦𞤵𞤪𞤥𞤵𞤧𞤵 𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲⹁ 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤢𞥄 𞤥𞤭.» 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭⹁ 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤧𞤭 𞤦𞤢𞤤𞥆𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤢 𞤳𞤮 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤼𞤵𞤲 𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞥅 𞤢𞤴𞤲𞤭𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤭𞤳𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤦𞤢𞥄𞤬𞤢𞤤 𞤲'𞤶𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤧𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤫𞥅 𞤳𞤢 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤. 𞤚𞤵𞤲 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤮 𞤸𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤢 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢⹁ 𞤥𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤧𞤮𞤪𞤼𞤭𞥅 𞤤𞤢𞤲 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤖𞤫𞤪𞤮𞥅𞤣𞤵 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤶𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤲.» 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤳𞤢 𞤺𞤢𞤤𞥆𞤫 𞤃𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢𞤥𞤢 𞤴𞤵𞤥𞥆𞤢 𞤒𞤵𞥅𞤸𞤢𞤲𞥆𞤢 𞤶𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤃𞤢𞤪𞤳𞤵𞥅𞤧𞤢⹁ 𞤳𞤢 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤲𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤮𞥅. 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤸𞤮𞤯𞥆𞤭𞤳𞤫 𞤦𞤢𞥄𞤬𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤢 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤭𞤪𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤶𞤭𞤱𞤮 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞥄𞤣𞤵𞥅𞤶𞤮 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤈𞤮𞤣𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤩𞤢𞤣𞤮𞤴𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮. 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤱𞤢 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤳𞤢𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤯𞤮𞥅 𞤴𞤮 𞤮 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤵 𞤦𞤢𞥄𞤬𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤼𞤢𞤸𞤮⹁ 𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤮𞤴𞤭 𞤩𞤫𞤴𞤢 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤲𞤮 𞤳𞤢 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤭𞤪𞤺𞤢𞤤. 𞤇𞤫𞤲 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: «𞤀 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤭𞥅!» 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢. 𞤇𞤫𞤲 𞤱𞤭'𞤭: «𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲!» 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤲𞤮 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤼𞤵𞤲 𞤸𞤮𞤯𞥆𞤢𞤺𞤮𞤤. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤮𞤴𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤽𞤢𞤤𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤼𞤢. 𞤌 𞤬𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤩𞤫 𞤴𞤫𞤰𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤧𞤭𞤬𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤧𞤮. 𞤌 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤩𞤫⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤀𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤫𞥅 𞤯𞤵𞤲 𞤒𞤢𞥄𞤹𞤵𞥅𞤦𞤢 𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤣𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵 𞤺𞤮𞥅. 𞤇𞤢𞤴 𞤱𞤫𞥅𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤮𞤤𞤣𞤵 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤣𞤵 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤼𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤭. 𞤖𞤫𞤪𞤮𞥅𞤣𞤵 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤮 𞤴𞤭'𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤥𞤮. 𞤌 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤪𞤫. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤖𞤫𞤪𞤮𞥅𞤣𞤵 𞤮 𞤭𞤱𞤭 𞤳𞤢 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤅𞤫𞥅𞥁𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤖𞤫𞤪𞤮𞥅𞤣𞤵 𞤃𞤢𞥄𞤴𞤭𞤪𞤭 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤖𞤫𞤪𞤮𞥅𞤣𞤵 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤸𞤢𞤩𞤭𞤣𞤭 𞤫 𞤚𞤭𞥅𞤪𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤅𞤭𞤣𞤵𞥅𞤲𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤇𞤫 𞤢𞤪𞤭 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤥𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲𞤢𞤲𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤼𞥆𞤭𞥅 𞤄𞤢𞤤𞤢𞤧𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤮𞥅 𞤣𞤢𞤲𞤳𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤳𞤢𞤴𞤦𞤮𞤲𞤪𞤵 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤼𞤢𞤲'𞤦𞤭𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤣𞤭𞤲. 𞤇𞤢𞤴 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤤𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤖𞤫𞤪𞤮𞥅𞤣𞤵 𞤮 𞤩𞤮𞤪𞤲𞤭𞥅 𞤷𞤮𞤲𞤷𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤯𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞤤𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵⹁ 𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭 𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲. 𞤔𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤫𞤱𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤭'𞤢: «𞤑𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤭𞤼𞤮 𞤢𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤱𞤢 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮!» 𞤍𞤮𞤲 𞤳𞤭𞤧𞤢𞤲 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤤𞤭𞤩𞤭 𞤲𞤢𞤱𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤫 𞤮 𞤶𞤮𞤲𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤮 𞤴𞤭𞤤𞤥𞤭⹁ 𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤼𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤶𞤵𞤣𞤫. 𞤇𞤢𞤴 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵 𞤺𞤢𞤴𞤲𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤅𞤭𞤪𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤩𞤮𞤪𞤭 𞤒𞤵𞥅𞤸𞤢𞤲𞥆𞤢 𞤮𞥅 𞤶𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤃𞤢𞤪𞤳𞤵𞥅𞤧𞤢.
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 13 Fii no Ruuhu Seniiɗo on Suɓori Barnabaasi e Saawulu Tawi haalooɓe ko Alla longini ɗun e jannooɓe no e nder *moftal wongal ngal Antiyoosi-Sirii, ɓen-le ko Barnabaasi e Sim'uunu jammaaɗo Ɓaleejo, e Lukiyuusi, oo mo Sirenii, e Saawulu e Manayiina, ɗun ko oo ne'idaaɗo e *Heroodu lanɗo diiwal ngal. E nder ko ɓe rewaynoo Joomiraaɗo on kon, ɓe hoora, *Ruuhu Seniiɗo on wi'i ɓe: «Waɗanee lan Barnabaasi e Saawulu feere fii golle ɗe mi noddiri ɓe ɗen.» Ɓay ɓe gaynii hoorude toroo, ɓe *fawi juuɗe maɓɓe ɗen e hoore Barnabaasi e Saawulu, ɓe nuli ɓe. Fii no Barnabaasi e Saawulu Yaari ka Suriire Siipuru Ɓen ɓe Ruuhu Seniiɗo on immini, ɗun ko Barnabaasi e Saawulu, ɓe yahi Seluusi, ɓe bakii ɗon e laana ndiyan fii yahugol Siipuru. Ɓay ɓe hewtii Saalamini, ɓe feɲɲini daaluyee Alla on ka juulirɗe Yahuudiyankeeɓe ɓen. Tawi hiɓe wondi e oo wi'eteeɗo Yuuhanna jammaaɗo Markuusa fii ko wallitoo ɓe. Ɓawto ɗun, ɓay ɓe taƴitoyii ndee suriire fow haa ɓe hewtoyii Paafuusa, ɓe tawi ɗon mbileejo goo, tawi on ko Yahuudiyankeejo waɗitiiɗo annabaajo, tawi on no wi'ee Bar-Iisaa. Tawi himo wondi e on addaaɗo lamminaa ngal diiwal, ɗun ko oo wi'eteeɗo Sargiisu Puulusa, tawi on lanɗo ko jooma-hakkiljo. On lanɗo noddi Barnabaasi e Saawulu ɓay himo faalanoo nanude daaluyee Alla on. Kono oo wi'eteeɗo Elimaasi, ɗun ko mbileejo on, (ko fii ko non innde makko nden firiraa), o dartii ɓe, tawi himo ɗaɓɓude fii no o bonnira gomɗinal lanɗo on. Onsay Saawulu, himo wi'ee kadi Puulusa, heewuɗo Ruuhu Seniiɗo on, tenƴini on mbileejo, o wi'i: «Ko an yo heewuɗo kala noone ƴoyre e bonki, ɓiɗɗo Ibuliisa, gaɲo kala peewal, a accataa bonnugol laawi feewuɗi Joomiraaɗo on? Jooni non heɗo! Joomiraaɗo on fawete jungo, wumaa, wona e saa'i mo a yi'ataa naange ngen.» Ɗon kisan niɓɓitani mo, niwre tiiɗunde yani e makko, o woni e memugol, tawi himo ɗaɓɓa woɓɓe ko ɗowa mo. Ɓay on lanɗo yi'ii kon ko waɗi, o ŋalɗi fii jannde Joomi on, o gomɗini. Fii no Puulusa e Barnabaasi Waajori ka Saare Antiyoosi-Pisidii Ɓay kanko Puulusa e wondiɓɓe makko ɓen ɓe iwii Paafuusa, ɓe bakii ɗon e laana ndiyan fii yahugol Pergii, ɗun ko e nder ndii leydi wi'eteendi Pamfilii. Ɓay ɓe hewtii ɗon, Yuuhanna jammaaɗo Markuusa on seedi ɗon e maɓɓe, o yiltitii Yerusalaam. Ɓay ɓe iwii Pergii, ɓe jokkitii laawol maɓɓe haa ɓe hewti ka saare Antiyoosi-Pisidii. Ɓe naati ɗon e nder juulirde, ɓe jooɗii, ɗun hawri e *ɲalaande fowteteende, ɗun ko e *aseweere nden. Ɓay fii Sariya on e fii annabaaɓe ɓen gaynaama jangeede, yeesooɓe juulirde nden immini woɓɓe e maɓɓe ko wi'a ɓe: «Musiɓɓe, si tawii hiɗon mari konguɗi wakkilinayɗi jamaa on, haray yewtee.» Onsay kanko Puulusa o immii, o townani ɓe jungo, o wi'i: «Ko onon yo *Banii-Isra'iila'en e onon ɓee hulooɓe Alla, heɗitee! Alla oo jamaa Isra'iilayankeeɓe suɓike baabiraaɓe men ɓen, on Yaɲɲuɗo kadi oo jamaa fewndo ko ɓe woni tuŋarankeeɓe e nder ndii leydi *Misira, o yaltiniri ɓe ton kadi sookewo makko dolnungo ngon. O muɲɲanii ɓe kadi wa telen duuɓi cappanɗe nay ka wulaa. Onsay ɓay o mulii leƴƴi jeeɗiɗi e nder ndii leydi *Kanaana, o yeɗi baabiraaɓe men ɓen laral leydi ɓen ndin. Ɗun fow waɗi e nder duuɓi teemeɗɗe nay e cappanɗe jowi. «Ɓawto ɗun o addani ɓe hooreeɓe, haa e fewndo annabi Samu'iila. Ɓawto ɗun ɓe torii heɓugol lanɗo. Onsay Alla addani ɓe Saawulu ɓiɗɗo Kiisi on, jeyaaɗo e oo bolondaa *Buniyamiinu, ko laamoo ɓe e nder duuɓi cappanɗe nay. Ɓay o follii onɗon, o lamminani ɓe Daawuuda, ɗun ko on mo o seeditornoo ɗunɗoo, o daali: ‹Mi taw Daawuuda mo Yassaa'u ko neɗɗo waalaniiɗo lan e ɓernde, timminoowo faaleeji an ɗin fow.› Kanko Puulusa o wi'i kadi: «Ko tippude e fodoore makko nden kanko Alla waɗi si Iisaa jibinaa e nder bolondaa Daawuuda on, fii ko wonana Isra'iila'en dandoowo. Ado o arude, hari Yaayaa waajike jamaa Isra'iilayankeeɓe ɓen fow fii *lootagol maande tuubuubuyee. Fewndo kanko Yaayaa o timminaynoo golle makko ɗen, o wi'uno: ‹Hinaa min woni on mo sikkuɗon, kono on no ara ɓaawo an ɗoo, on mo mi hewtaa hay firtugol ɓoggi paɗe mun!› Kanko Puulusa o wi'i kadi: «Ko onon yo musiɓɓe an, ɓiɓɓe bolondaa Ibraahiima, e hulooɓe Alla wonɓe hakkunde mon, ko haa e men enen ngol daalol kisiyee addaa. Ko fii yimɓe Yerusalaam ɓen e lamɓe mun ɓen andaali ko hombo woni Iisaa, awa kadi ɓe faamaali konguɗi annabaaɓe wonaaɗi jangeede ɗin asewe kala, ɓe laatiniri ɗi ɲaawugol mo. E hoore ɓe heɓaali hujja happanɗo mo wareede, kono ɓe torii Pilaatu yo o waru mo. Ɓe laatiniri nii ko windinoo kon fii makko. Onsay ɓe tippini mo ka *leggal altindiraangal, ɓe wallini mo e nder qaburu. Kono Allaahu on immintini mo e hakkunde mayɓe ɓen. Ɓen yaadaynooɓe e makko gila Jaliilu haa Yerusalaam, yi'itike mo e nder balɗe buy, ɓen ko seedeeɓe makko jooni yeeso jamaa on. «Menen, meɗen feɲɲinande on wonde: Alla hunnii ko o fodunoo baabiraaɓe men ɓen kon e fayɓe maɓɓe ɓen, ɗun ko enen. O hunniri ɗun immintingol Iisaa, tippude e ko windii kon ka beytol ɗimmol Zabuura, ka o wi'i ɗon: ‹Ko an woni Ɓiɗɗo an on, hande a wonii mo an.› «Kon ko Alla immintini Iisaa e hakkunde mayɓe ɓen, hara o luttaali ka ɲolu, ko ɗun o daalunoo, o wi'i: ‹Mi yeɗay on barkiiji laaɓuɗi holniiɗi ɗi mi fodunoo Daawuuda ɗin.› Kanko Puulusa o wi'i: «E hoore ɗun, no wi'aa nokku goo kadi: ‹Yaa an Alla, a jaɓataa Seniiɗo maa on laatoo ɲolɗo.› Puulusa wi'i fahin: «Kono nde Daawuuda waɗunoo faaleeji Alla ɗin e nder jamaanu makko ngun, o maayuno, o tawtinaa baabiraaɓe makko ɓen, o ɲoli. Kono on mo Allaahu on immintini laataaki ɲolɗo. «Ko onon non, yo musiɓɓe amen, andee dey ko sabu makko kanko Iisaa feɲɲiniranaɗon yaafuyee junuubaaji ɗin. Kala on hooliiɗo mo jogorte feewuɗo e hoore kala ko on waawetanooke jogoreede feewuɗo e nder Sariya Muusaa on. Ko ɗun waɗi si men wi'ay on, reenee fii wota ko wi'aa kon ka defte annabaaɓe ɓen hawru e mon, ɗun-le ko ɗunɗoo: ‹Ndaaree onon ɓee yawitiiɓe, wonee ŋalɗuɓe, mulon! Ko fii e fewndo mon, mi waɗay kuugal ngal on sikkataano hay si on sifanaama!› » Ɓay Puulusa e Barnabaasi fokkitii yaltude ka juulirde ɗon, ɓe saatinaa e aseweere aroore nden, ɗun ko ɲalaande fowteteende nden, fii yewtugol fii ɗun. Ɓay mottondiral ngal lannii, Yahuudiyankeeɓe buy e naatuɓe e diina Yahuudiyanke buy jokki Puulusa e Barnabaasi, ɓe yewtidi e maɓɓe. Onsay Puulusa e Barnabaasi wakkilini ɓe fii tabitugol, haɓɓitoo e moƴƴere Alla nden. E aseweere hikkunde ɗon nden, fayda saare nden fow mottondiri fii heɗagol daaluyee Joomiraaɗo on. Ɓay Yahuudiyankeeɓe ɓen yi'ii on jamaa, ɓe nawli, ɓe yeddi ko Puulusa yewtaynoo kon, ɓe hoyni mo. Onsay Puulusa e Barnabaasi yewtiri pellital, wi'i ɓe: «Hari ko e mon taho daaluyee Allaahu on haananoo yottineede. Kono ɓay on bugitike, awa kadi on waɗaali hoore mon handuɓe e *ngurndan poomayankejan ɗan, men yaaray ka ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen. Ko fii, ko nii Joomiraaɗo on yamiriri men, o daali: ‹Mi suɓike on fii yo on wonan leƴƴi ɗin ndaygu, e naɓugol kisiyee on haa ka kattudi leyɗe.› » Ɓay ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen nanii ɗun, ɓe weltii, ɓe manti daaluyee Joomiraaɗo on, tawnooɓe no muuyanaa ngurndan poomayankejan ɗan ɓen fow gomɗini. Tawi daaluyee Joomiraaɗo on no layude e nder leydi ndin fow. Kono Yahuudiyankeeɓe ɓen ƴuuni e maɓɓe rewɓe teddinaaɓe rewooɓe Alla, e mokobaaɓe saare nden, ɓen waɗi jokke e hoore Puulusa e Barnabaasi, ɓe raɗii ɓe ka diiwal maɓɓe. Ko ɗun waɗi si Puulusa e Barnabaasi honki mbullaari paɗe mun ɗen e Yahuudiyankeeɓe wonɓe ton ɓen, ɓe yaari Ikoniim. Fii kala ɗun waɗii, tawi taalibaaɓe wonɓe Antiyoosi-Pisidii ɓen kan no heewi weltaare e Ruuhu Seniiɗo on.
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥑𞥓 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤅𞤵𞤩𞤮𞤪𞤭 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤫 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤲𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤅𞤭𞤪𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫𞤲-𞤤𞤫 𞤳𞤮 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤅𞤭𞤥'𞤵𞥅𞤲𞤵 𞤶𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤇𞤢𞤤𞤫𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤫 𞤂𞤵𞤳𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤭⹁ 𞤮𞥅 𞤥𞤮 𞤅𞤭𞤪𞤫𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤫 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵 𞤫 𞤃𞤢𞤲𞤢𞤴𞤭𞥅𞤲𞤢⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞥅 𞤲𞤫'𞤭𞤣𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤫 *𞤖𞤫𞤪𞤮𞥅𞤣𞤵 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤢⹁ *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫: «𞤏𞤢𞤯𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤤𞤢𞤲 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤯𞤫 𞤥𞤭 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤩𞤫 𞤯𞤫𞤲.» 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤺𞤢𞤴𞤲𞤭𞥅 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤮𞥅⹁ 𞤩𞤫 *𞤬𞤢𞤱𞤭 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤵𞤤𞤭 𞤩𞤫. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵 𞤒𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤅𞤵𞤪𞤭𞥅𞤪𞤫 𞤅𞤭𞥅𞤨𞤵𞤪𞤵 𞤇𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤅𞤫𞤤𞤵𞥅𞤧𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤦𞤢𞤳𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤅𞤭𞥅𞤨𞤵𞤪𞤵. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅 𞤅𞤢𞥄𞤤𞤢𞤥𞤭𞤲𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤭 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤯𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤮𞥅 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤒𞤵𞥅𞤸𞤢𞤲𞥆𞤢 𞤶𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤃𞤢𞤪𞤳𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤼𞤮𞥅 𞤩𞤫. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤰𞤭𞤼𞤮𞤴𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤧𞤵𞤪𞤭𞥅𞤪𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤮𞤴𞤭𞥅 𞤆𞤢𞥄𞤬𞤵𞥅𞤧𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤦𞤭𞤤𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤼𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤄𞤢𞤪-𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤮𞤲 𞤢𞤣𞥆𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤤𞤢𞤥𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞥅 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤅𞤢𞤪𞤺𞤭𞥅𞤧𞤵 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤳𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤥𞤢-𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤶𞤮. 𞤌𞤲 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵 𞤩𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞤲𞤮𞥅 𞤲𞤢𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤮𞥅 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤉𞤤𞤭𞤥𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤲'𞤦𞤭𞤤𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤮𞤲⹁ (𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤬𞤭𞤪𞤭𞤪𞤢𞥄)⹁ 𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤭𞥅 𞤩𞤫⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤮 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤭𞤪𞤢 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵⹁ 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤫𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤲'𞤦𞤭𞤤𞤫𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤑𞤮 𞤢𞤲 𞤴𞤮 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤰𞤮𞤴𞤪𞤫 𞤫 𞤦𞤮𞤲𞤳𞤭⹁ 𞤩𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢⹁ 𞤺𞤢ɲ𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤⹁ 𞤢 𞤢𞤷𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲؟ 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤯𞤮! 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤢𞤱𞤫𞤼𞤫 𞤶𞤵𞤲'𞤺𞤮⹁ 𞤱𞤵𞤥𞤢𞥄⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤫 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤥𞤮 𞤢 𞤴𞤭'𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤫 𞤲'𞤺𞤫𞤲.» 𞤍𞤮𞤲 𞤳𞤭𞤧𞤢𞤲 𞤲𞤭𞤩𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤲𞤭𞤱𞤪𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤢𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤫𞤥𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤢 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤳𞤮 𞤯𞤮𞤱𞤢 𞤥𞤮. 𞤇𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤮 𞤽𞤢𞤤𞤯𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤏𞤢𞥄𞤶𞤮𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤅𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤆𞤭𞤧𞤭𞤣𞤭𞥅 𞤇𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤭𞤱𞤭𞥅 𞤆𞤢𞥄𞤬𞤵𞥅𞤧𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤦𞤢𞤳𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤆𞤫𞤪𞤺𞤭𞥅⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤆𞤢𞤥𞤬𞤭𞤤𞤭𞥅. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤒𞤵𞥅𞤸𞤢𞤲𞥆𞤢 𞤶𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤃𞤢𞤪𞤳𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤮𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤮 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤭𞤱𞤭𞥅 𞤆𞤫𞤪𞤺𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭 𞤳𞤢 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤆𞤭𞤧𞤭𞤣𞤭𞥅. 𞤇𞤫 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤶𞤮𞥅𞤯𞤭𞥅⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤸𞤢𞤱𞤪𞤭 𞤫 *ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤮𞤱𞤼𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤫 *𞤢𞤧𞤫𞤱𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤬𞤭𞥅 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤺𞤢𞤴𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤫𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤭'𞤢 𞤩𞤫: «𞤃𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤢𞤴𞤯𞤭 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤫𞥅.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤼𞤮𞤱𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤶𞤵𞤲'𞤺𞤮⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤴𞤮 *𞤄𞤢𞤲𞤭𞥅-𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢'𞤫𞤲 𞤫 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤸𞤵𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤸𞤫𞤯𞤭𞤼𞤫𞥅! 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞥅 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤵𞤩𞤭𞤳𞤫 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤒𞤢ɲɲ𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮𞥅 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤼𞤵𞤽𞤢𞤪𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 *𞤃𞤭𞤧𞤭𞤪𞤢⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤩𞤫 𞤼𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤧𞤮𞥅𞤳𞤫𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤣𞤮𞤤𞤲𞤵𞤲'𞤺𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲. 𞤌 𞤥𞤵ɲɲ𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲 𞤣𞤵𞥅𞤩𞤭 𞤷𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤲𞤢𞤴 𞤳𞤢 𞤱𞤵𞤤𞤢𞥄. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤢𞤴 𞤮 𞤥𞤵𞤤𞤭𞥅 𞤤𞤫𞤰𞥆𞤭 𞤶𞤫𞥅𞤯𞤭𞤯𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 *𞤑𞤢𞤲𞤢𞥄𞤲𞤢⹁ 𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤭 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤤𞤢𞤪𞤢𞤤 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤭𞤲. 𞤍𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤵𞥅𞤩𞤭 𞤼𞤫𞥅𞤥𞤫𞤯𞥆𞤫 𞤲𞤢𞤴 𞤫 𞤷𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤶𞤮𞤱𞤭. «𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤮 𞤢𞤣𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤭 𞤅𞤢𞤥𞤵'𞤭𞥅𞤤𞤢. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤢𞤣𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵 𞤩𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤑𞤭𞥅𞤧𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤫 𞤮𞥅 𞤦𞤮𞤤𞤮𞤲'𞤣𞤢𞥄 *𞤄𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞤥𞤭𞥅𞤲𞤵⹁ 𞤳𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤮𞥅 𞤩𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤵𞥅𞤩𞤭 𞤷𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤲𞤢𞤴. 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤬𞤮𞤤𞥆𞤭𞥅 𞤮𞤲𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤤𞤢𞤥𞥆𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤁𞤢𞥄𞤱𞤵𞥅𞤣𞤢⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅⹁ 𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭: ‹𞤃𞤭 𞤼𞤢𞤱 𞤁𞤢𞥄𞤱𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤥𞤮 𞤒𞤢𞤧𞥆𞤢𞥄'𞤵 𞤳𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤤𞤢𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤤𞤢𞤲 𞤫 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱.› 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭: «𞤑𞤮 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤬𞤮𞤣𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤶𞤭𞤦𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤦𞤮𞤤𞤮𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤁𞤢𞥄𞤱𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤢 𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢'𞤫𞤲 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤱𞤮. 𞤀𞤣𞤮 𞤮 𞤢𞤪𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤒𞤢𞥄𞤴𞤢𞥄 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤭𞤳𞤫 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤬𞤭𞥅 *𞤤𞤮𞥅𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤵𞥅𞤦𞤵𞥅𞤦𞤵𞤴𞤫𞥅. 𞤊𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤒𞤢𞥄𞤴𞤢𞥄 𞤮 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤵𞤲𞤮: ‹𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤭𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤵𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤢𞤪𞤢 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤢𞤲 𞤯𞤮𞥅⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤴 𞤬𞤭𞤪𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤮𞤺𞥆𞤭 𞤨𞤢𞤯𞤫 𞤥𞤵𞤲!› 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭: «𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤩𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤦𞤮𞤤𞤮𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤋𞤦𞤪𞤢𞥄𞤸𞤭𞥅𞤥𞤢⹁ 𞤫 𞤸𞤵𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤮𞤤 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤢𞤣𞥆𞤢𞥄. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤤𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤯𞤭𞤲 𞤢𞤧𞤫𞤱𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤸𞤵𞤶𞥆𞤢 𞤸𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤱𞤢𞤪𞤫𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤆𞤭𞤤𞤢𞥄𞤼𞤵 𞤴𞤮 𞤮 𞤱𞤢𞤪𞤵 𞤥𞤮. 𞤇𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢 *𞤤𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤹𞤢𞤦𞤵𞤪𞤵. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤇𞤫𞤲 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤔𞤢𞤤𞤭𞥅𞤤𞤵 𞤸𞤢𞥄 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥⹁ 𞤴𞤭'𞤭𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤥𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤦𞤵𞤴⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲. «𞤃𞤫𞤲𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫: 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤸𞤵𞤲𞥆𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤮 𞤬𞤮𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤫𞤲𞤫𞤲. 𞤌 𞤸𞤵𞤲𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤦𞤫𞤴𞤼𞤮𞤤 𞤯𞤭𞤥𞥆𞤮𞤤 𞤟𞤢𞤦𞤵𞥅𞤪𞤢⹁ 𞤳𞤢 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤯𞤮𞤲: ‹𞤑𞤮 𞤢𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤢𞤲.› «𞤑𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮 𞤤𞤵𞤼𞥆𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤳𞤢 ɲ𞤮𞤤𞤵⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤲𞤮𞥅⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: ‹𞤃𞤭 𞤴𞤫𞤯𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤦𞤢𞤪𞤳𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤯𞤭 𞤸𞤮𞤤𞤲𞤭𞥅𞤯𞤭 𞤯𞤭 𞤥𞤭 𞤬𞤮𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤁𞤢𞥄𞤱𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤯𞤭𞤲.› 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵 𞤺𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭: ‹𞤒𞤢𞥄 𞤢𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤢 𞤶𞤢𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞥅 ɲ𞤮𞤤𞤯𞤮.› 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤱𞤭'𞤭 𞤬𞤢𞤸𞤭𞤲: «𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤲'𞤣𞤫 𞤁𞤢𞥄𞤱𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄𞤲𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤵𞤲⹁ 𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤵𞤲𞤮⹁ 𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 ɲ𞤮𞤤𞤭. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭 ɲ𞤮𞤤𞤯𞤮. «𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤢𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤣𞤫𞤴 𞤳𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞤲𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤴𞤢𞥄𞤬𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤼𞤫 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤫𞤼𞤢𞤲𞤮𞥅𞤳𞤫 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤭'𞤢𞤴 𞤮𞤲⹁ 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤫𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤭'𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤣𞤫𞤬𞤼𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤱𞤪𞤵 𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲-𞤤𞤫 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅: ‹𞤐'𞤁𞤢𞥄𞤪𞤫𞥅 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤴𞤢𞤱𞤭𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤫𞥅 𞤽𞤢𞤤𞤯𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤥𞤵𞤤𞤮𞤲! 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤫 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤴 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤮𞤲 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤮𞤲 𞤧𞤭𞤬𞤢𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢!› » 𞤇𞤢𞤴 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤬𞤮𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤧𞤢𞥄𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤢𞤧𞤫𞤱𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤮𞤱𞤼𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤤𞤢𞤲𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤦𞤵𞤴 𞤫 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤵𞤩𞤫 𞤫 𞤣𞤭𞥅𞤲𞤢 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤦𞤵𞤴 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤸𞤢𞤩𞥆𞤭𞤼𞤮𞥅 𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤉 𞤢𞤧𞤫𞤱𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤢𞤴𞤣𞤢 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤯𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤱𞤤𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤭 𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤮𞤴𞤲𞤭 𞤥𞤮. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤭 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤤⹁ 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫: «𞤖𞤢𞤪𞤭 𞤳𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤸𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞤲𞤮𞥅 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤦𞤵𞤺𞤭𞤼𞤭𞤳𞤫⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤩𞤫 𞤫 *𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞤶𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤢 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭𞤪𞤭 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭: ‹𞤃𞤭 𞤧𞤵𞤩𞤭𞤳𞤫 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤤𞤫𞤰𞥆𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵⹁ 𞤫 𞤲𞤢𞤩𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤼𞥆𞤵𞤣𞤭 𞤤𞤫𞤴𞤯𞤫.› » 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤭 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤲𞤮 𞤥𞤵𞥅𞤴𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞤶𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤤𞤢𞤴𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤰𞤵𞥅𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤫 𞤥𞤮𞤳𞤮𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤪𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤸𞤮𞤲𞤳𞤭 𞤲'𞤦𞤵𞤤𞥆𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤨𞤢𞤯𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤼𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤋𞤳𞤮𞤲𞤭𞥅𞤥. 𞤊𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤆𞤭𞤧𞤭𞤣𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤲 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤭 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲.
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 14 Fii Yaadu Puulusa e Barnabaasi ndun Ikoniim Ɓay Puulusa e Barnabaasi hewtii Ikoniim, ɓe naatiri ka juulirde Yahuudiyankeeɓe ɓen. Noone no ɓe yewtiri non waɗi haa Yahuudiyankeeɓe ɗuuɗuɓe e *Gereekiyankeeɓe gomɗini. Kono Yahuudiyankeeɓe ɓe gomɗinaali ɗun ɓen ƴuuni ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen fii yo ɓen waɗu gomɗinɓe ɓen bone. Kono laatii, ɓe woni Ikoniim ko neeɓi, tawi hiɓe yewtiraynoo pellital fii Joomiraaɗo on, on Seeditantooɗo daaluyee mun sulfu on, himo newnannoo ɓe waɗirgol juuɗe maɓɓe ɗen maandeeji e kaawakeeji moƴƴi yi'otooɗi. Onsay yimɓe saare nden senditii, woɓɓe wontidi e Yahuudiyankeeɓe ɓen, woɓɓe kadi wontidi e *sahaabaaɓe ɓen. Ɓay Puulusa e Barnabaasi humpitike wonde Yahuudiyankeeɓe ɓen e ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen wondude e yeesooɓe maɓɓe ɓen immanike ɓe e feragol ɓe kaaƴe, ɓe tawi yo ɓe yahu, ɓe fattoyoo e ɗee ca'e jeyaaɗe e ndii leydi wi'eteendi Likayonii, ɗun ko Listaara e Derbata, e ca'e heeduɗe ɗon ɗen, ɓe woni e waajagol ton fii Kibaaru Moƴƴo on. Fii no Puulusa Imminiri Maaya-Koyɗeejo on Listaara Tawi maaya-koyɗeejo no Listaara ɗon, heɓidaaɗo e boofoyaagal, mo yahaali haa hande, tawi on no heɗii ko Puulusa yewtaynoo kon. Puulusa tenƴini mo, ndaari tawi himo mari gomɗinal sellinayngal mo. Onsay kanko Puulusa o ewnii, o wi'i: «Immo daroɗaa e hoore koyɗe maa ɗen!» Tun o hawtii nde wootere, o nangi jindugol. Ɓay ɓe yi'ii kon ko Puulusa waɗi, jamaa on ewnii e haala Likayonii, ɓe wi'i: «Allaaɓe ɓe mbaadi neɗɗanke tippike e men!» Ɓe inni Barnabaasi Zafsa, Puulusa kaɲun Hermiisi, ɓay ko kanko joginoo kongol ngol. Onsay oo waɗoowo sadakaaji fii nduu allaaru maɓɓe wi'eteendu Zafsa, wondu ka yeeso saare, addi ga'i e *meetelli telen ka dambuɗe saare, tawi kanko e jamaa on hiɓe woniri waɗangol Puulusa e Barnabaasi sadaka. Ɓay sahaabaaɓe ɓen nanii ɗun, ɗun ko Barnabaasi e Puulusa, ɓe seeki dolokkaaji maɓɓe ɗin, ɓe wubbi, ɓe ukkitoyii e hakkunde jamaa on e hoore hiɓe sonkana yimɓe ɓen, wi'a: «Ko honɗun waɗanton ɗun? Menen kadi ko men yimɓe wano mo'on! Meɗen waajorde on wa Kibaaru Moƴƴo fii ittugol on e ɗii piiji mehi, ruttoɗon e Alla Wuuruɗo on, on Taguɗo kammu e leydi e baharu e kala ko woni e mun. E ɗii jamaanuuji feƴƴuɗi, o accuno leƴƴi ɗin fow jokki faaleeji mun, e hoore o accaali seeditorgol moƴƴere nde o waɗata nden, ɗun ko yeɗugol on ndiyan saaƴoojan iwrude ka kammu e saa'iiji moƴƴooji fii demal, e timminangol on neemaaji e hebbingol ɓerɗe mon ɗen welo-welo.» Fii kala ɓe yewtirii non, ko karahan ɓe waawiri haɗirde ɓen yimɓe waɗangol ɓe sadakaaji. Onsay Yahuudiyankeeɓe iwri Antiyoosi-Pisidii e Ikoniim, ɓe murtini jamaa on, ɓe hawtiti, ɓe fiɗi Puulusa kaaƴe haa ɓe sikki o maayii, ɓe daasi mo, ɓe naɓi ka ɓaawo saare. Kono taalibaaɓe ɓen hundi mo, o immii, o naatiti ka saare. Bimbi nden ɲande kanko Puulusa e Barnabaasi ɓe yahi Derbata. Fii Yiltitagol Puulusa e Barnabaasi Antiyoosi-Sirii Ɓay Puulusa e Barnabaasi waajike fii Kibaaru Moƴƴo on e nden saare haa ɓe heɓii taalibaaɓe ɗuuɗuɓe, onsay ɓe yiltitii e ɗee ca'e ɗoo, ɗun ko Listaara e Ikoniim e Antiyoosi-Pisidii. Ɓe wallitii taalibaaɓe ɓen fii tiiɗingol ɓerɗe maɓɓe ɗen, ɓe wakkilini ɓe e duumagol e gomɗinal ngal, ɓe wi'i ɓe: «Ko e nder tampereeji buy naateten ka *laamu Alla!» Ɓe toɗɗanii *moftal kala ko wonana ɗun ardotooɓe. Ɓay ɓe gaynii hoorude toroo, ɓe halfini ɓe Joomiraaɗo mo ɓe gomɗini on. Ɓawto ɗun, ɓe taƴitoyi ngal diiwal Pisidii, ɓe yahi Pamfilii. Ɓay ɓe waajike fii daaluyee Alla on ka saare Pergii, onsay ɓe yahi Atalii. Ɓe bakii ɗon e laana fii yiltitagol Antiyoosi-Sirii, ka ɓe ƴettanoo ɗon ɓe halfinaa sulfu Alla on fii ɗee golle ɗe ɓe ari e laatinde ɗoo. Ɓay ɓe hewtii, ɓe mottindiri moftal ngal, ɓe fillitanii ɓe ko Alla waɗini ɓe kon fow, e ko honno o udditirani ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen dambugal gomɗinal ngal. Onsay ɓe wontidi e taalibaaɓe ɓen ɗon ko neeɓi.
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥑𞥔 𞤊𞤭𞥅 𞤒𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤋𞤳𞤮𞤲𞤭𞥅𞤥 𞤇𞤢𞤴 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅 𞤋𞤳𞤮𞤲𞤭𞥅𞤥⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤐𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤫 *𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤰𞤵𞥅𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤦𞤮𞤲𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤋𞤳𞤮𞤲𞤭𞥅𞤥 𞤳𞤮 𞤲𞤫𞥅𞤩𞤭⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤅𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤥𞤵𞤲 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤫 𞤳𞤢𞥄𞤱𞤢𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤴𞤭'𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤭. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤧𞤫𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤭𞤣𞤭 𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤭𞤣𞤭 𞤫 *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤸𞤵𞤥𞤨𞤭𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤢𞤲𞤭𞤳𞤫 𞤩𞤫 𞤫 𞤬𞤫𞤪𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫 𞤳𞤢𞥄𞤰𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤵⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤢𞤼𞥆𞤮𞤴𞤮𞥅 𞤫 𞤯𞤫𞥅 𞤷𞤢'𞤫 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤯𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤂𞤭𞤳𞤢𞤴𞤮𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤂𞤭𞤧𞤼𞤢𞥄𞤪𞤢 𞤫 𞤁𞤫𞤪𞤦𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤫 𞤷𞤢'𞤫 𞤸𞤫𞥅𞤣𞤵𞤯𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤋𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤃𞤢𞥄𞤴𞤢-𞤑𞤮𞤴𞤯𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤂𞤭𞤧𞤼𞤢𞥄𞤪𞤢 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢-𞤳𞤮𞤴𞤯𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤲𞤮 𞤂𞤭𞤧𞤼𞤢𞥄𞤪𞤢 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤣𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤫 𞤦𞤮𞥅𞤬𞤮𞤴𞤢𞥄𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤥𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤯𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤲. 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤼𞤫𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤭𞤲𞤢𞤴𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤮. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤮 𞤫𞤱𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤋𞤥𞥆𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤮𞤯𞤢𞥄 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤯𞤫𞤲!» 𞤚𞤵𞤲 𞤮 𞤸𞤢𞤱𞤼𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤮 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤶𞤭𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤫𞤱𞤲𞤭𞥅 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤂𞤭𞤳𞤢𞤴𞤮𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭: «𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞤳𞤫 𞤫 𞤥𞤫𞤲!» 𞤇𞤫 𞤭𞤲𞥆𞤭 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤟𞤢𞤬𞤧𞤢⹁ 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤖𞤫𞤪𞤥𞤭𞥅𞤧𞤭⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤶𞤮𞤺𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤵𞥅 𞤢𞤤𞥆𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤵 𞤟𞤢𞤬𞤧𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵 𞤳𞤢 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤢𞤣𞥆𞤭 𞤺𞤢'𞤭 𞤫 *𞤥𞤫𞥅𞤼𞤫𞤤𞥆𞤭 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤣𞤢𞤲'𞤦𞤵𞤯𞤫 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤫 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢. 𞤇𞤢𞤴 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤧𞤫𞥅𞤳𞤭 𞤣𞤮𞤤𞤮𞤳𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤵𞤦𞥆𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤵𞤳𞥆𞤭𞤼𞤮𞤴𞤭𞥅 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤧𞤮𞤲𞤳𞤢𞤲𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤭'𞤢: «𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤼𞤮𞤲 𞤯𞤵𞤲؟ 𞤃𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤮'𞤮𞤲! 𞤃𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤱𞤢 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤭𞤼𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤫 𞤯𞤭𞥅 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤫𞤸𞤭⹁ 𞤪𞤵𞤼𞥆𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤏𞤵𞥅𞤪𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤚𞤢𞤺𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤫 𞤦𞤢𞤸𞤢𞤪𞤵 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲. 𞤉 𞤯𞤭𞥅 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄𞤲𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤵𞤯𞤭⹁ 𞤮 𞤢𞤷𞥆𞤵𞤲𞤮 𞤤𞤫𞤰𞥆𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤮 𞤢𞤷𞥆𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤧𞤢𞥄𞤰𞤮𞥅𞤶𞤢𞤲 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤫 𞤧𞤢𞥄'𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤣𞤫𞤥𞤢𞤤⹁ 𞤫 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞥅𞤥𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤫 𞤸𞤫𞤦𞥆𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤫𞤤𞤮-𞤱𞤫𞤤𞤮.» 𞤊𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤩𞤫 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤪𞤢𞤸𞤢𞤲 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤭 𞤸𞤢𞤯𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢𞥄𞤶𞤭. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤭𞤱𞤪𞤭 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤆𞤭𞤧𞤭𞤣𞤭𞥅 𞤫 𞤋𞤳𞤮𞤲𞤭𞥅𞤥⹁ 𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤪𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤱𞤼𞤭𞤼𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤭𞤯𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤳𞤢𞥄𞤰𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤭 𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤣𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤩𞤭 𞤳𞤢 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤵𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤭𞤼𞤭 𞤳𞤢 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤄𞤭𞤲'𞤦𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤁𞤫𞤪𞤦𞤢𞤼𞤢. 𞤊𞤭𞥅 𞤒𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤅𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤇𞤢𞤴 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤭𞤳𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤭𞥅 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤫 𞤯𞤫𞥅 𞤷𞤢'𞤫 𞤯𞤮𞥅⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤂𞤭𞤧𞤼𞤢𞥄𞤪𞤢 𞤫 𞤋𞤳𞤮𞤲𞤭𞥅𞤥 𞤫 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤆𞤭𞤧𞤭𞤣𞤭𞥅. 𞤇𞤫 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤫 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫: «𞤑𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤦𞤵𞤴 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤫𞤼𞤫𞤲 𞤳𞤢 *𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢!» 𞤇𞤫 𞤼𞤮𞤯𞥆𞤢𞤲𞤭𞥅 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤢 𞤯𞤵𞤲 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤺𞤢𞤴𞤲𞤭𞥅 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤮𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭 𞤮𞤲. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤰𞤭𞤼𞤮𞤴𞤭 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤆𞤭𞤧𞤭𞤣𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤆𞤢𞤥𞤬𞤭𞤤𞤭𞥅. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤭𞤳𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤆𞤫𞤪𞤺𞤭𞥅⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤀𞤼𞤢𞤤𞤭𞥅. 𞤇𞤫 𞤦𞤢𞤳𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤅𞤭𞤪𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤢 𞤩𞤫 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤢𞤲𞤮𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤫𞥅 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤯𞤫 𞤩𞤫 𞤢𞤪𞤭 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤯𞤮𞥅. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤭𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤮 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤣𞤢𞤲'𞤦𞤵𞤺𞤢𞤤 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤭𞤣𞤭 𞤫 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤲𞤫𞥅𞤩𞤭.
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 15 Fii Yewtere nden Yerusalaam Onsay woɓɓe iwri ka diiwal Yahuuda ari e jannugol musiɓɓe ɓen, wi'a: «Si on sunninaaka tippude e aada Muusaa on, haray on waawetaake dandeede.» Ɓay yeddondiral njanal e yewtere tiiɗunde wonii hakkunde maɓɓe e Puulusa e Barnabaasi fii ɗun, onsay musiɓɓe ɓen aadii yo Puulusa e Barnabaasi e woɓɓe goo hakkunde maɓɓe yaadu Yerusalaam, ɓe tawoya *sahaabaaɓe ɓen e ardotooɓe *moftal ngal fii nden huunde. Ɓay moftal ngal wattii ɓe e laawol, ɓe yahi ɓe taƴitoyi Fenisii e Samariiya, e hoore hiɓe fillitanoo ɓen musiɓɓe wonɓe e ɗen ca'e, ɓe fensita ko honno ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen jaɓiri laawol ngol. Ɗun wonani musiɓɓe ɓen fow weltaare njande. Ɓay ɓe hewtii Yerusalaam, moftal ngal e sahaabaaɓe ɓen e ardotooɓe moftal ngal tolni ɓe, kamɓe kadi ɓe fillitanii ɓen ko Allaahu on waɗini ɓe kon fow. Onsay woɓɓe e fedde *Fariisiyaaɓe gomɗinɓe ɓen hawtii, wi'i: «No haani ka ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen sunninee, ɓe yamiree ɗoftagol Sariya Muusaa on.» Onsay sahaabaaɓe ɓen e ardotooɓe moftal ngal yiitidi fii ndaarangol ndun muraadu. Ɓay yeddondiral ngal tiiɗii hakkunde maɓɓe, onsay Petruusu hawtii, wi'i ɓe: «Musiɓɓe, hiɗon andi wonde, gila ka ɲalaaɗe arane, Allaahu on suɓino lan e hakkunde mon fii no ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen nanira daaluyee Kibaaru Moƴƴo on, ɓe gomɗina. Alla, on Anduɗo ko woni e ɓerɗe, o seeditoranike ɓe yeɗugol ɓe *Ruuhu Seniiɗo on wano men non. O waɗaali hay fus ko serti hakkunde men e maɓɓe, ko fii ko gomɗinal maɓɓe ngal o laɓɓiniri ɓerɗe maɓɓe ɗen. Jooni non, ko honɗun ndarndoranton Alla rondugol taalibaaɓe ɓen dongal ngal enen tigi e baabiraaɓe men ɓen en waawaali townude? Kono ko moƴƴere Iisaa Joomi on tanƴinorɗen dandeede, kamɓe kadi-le wano non.» Onsay mbatu ngun fow deƴƴiti, ɓe heɗii Barnabaasi e Puulusa, ɓen fillitanii ɓe kala maandeeji e kaawakeeji moƴƴi ɗi Allaahu on waɗini ɓe e hakkunde ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen. Ɓay ɓe gaynii yewtude, Yaaquuba kadi ƴetti haala kan, wi'i: «Heɗee lan yo musiɓɓe an! En nanii ko Sim'uunu Petruusu fillitanii en kon, ko honno Allaahu on haajiraa e ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen gila ka fuɗɗoode, o ƴetti jamaa e hakkunde maɓɓe ko wona e innde makko. Konguɗi annabaaɓe ɓen no fotti e ɗun-le, ko fii no windii: ‹Ɓawto ɗun mi artoyay, mi ɓanta suudu laamu Daawuuda yanunoondu ndun, mi ɓanta kadi ko yirbi kon, mi fewna, fii no yimɓe heddiiɓe ɓen ɗaɓɓira Joomiraaɗo on, e kala leƴƴi ɗi innde an nden jantaa e mun. Ko Joomiraaɗo on daali ɗun, on Waɗunooɗo ɗii piiji andanooɗi gila ko ɓooyi.› » Yaaquuba wi'i kadi: «Ko ɗun waɗi si mi miijii wonde moƴƴaa ka sincanen ɓen ɓe wonaa Yahuudiyanke tuubanɓe Alla satteende. Kono windanen ɓe tun, wi'en ɓe yo ɓe terto tuunintinorgol sanamuuji e jinaa e ɲaamugol jiibe e ƴiiƴan. Ko fii, gila e ɗiya jamaanuuji feƴƴuɗi, Muusaa no mari yimɓe e saare kala ko waajoo fii makko, ɓay hiɗen jangude fii ɗun e aseweere kala ka juulirɗe.» Ɓatakuru Naɓanaandu Gomɗinɓe ɓen Antiyoosi-Sirii Onsay sahaabaaɓe ɓen e ardotooɓe moftal ngal e moftal ngal fow ndaari tawi no moƴƴi ka ɓe suɓa woɓɓe e hakkunde maɓɓe, ɓe wattida ɓe e Puulusa e Barnabaasi fii ko yaha Antiyoosi-Sirii. Onsay ɓe suɓii Yahuuda, jammaaɗo Barsabaa, e Silaasi, tawi ɓen ɗiɗo ko ɓe ɓe musiɓɓe ɓen teddini fota. Ɓe wattidi ɓe e ɓatakuru ndu tawata ko ɗunɗoo windii ton: «Menen ɓee musiɓɓe mon, ɗun ko sahaabaaɓe ɓen e ardotooɓe moftal ngal, men salminii on onon ɓee musiɓɓe amen wonɓe e hakkunde ɓee ɓe wonaa Yahuudiyanke, hoɗuɓe Antiyoosi-Sirii e Sirii e Silisii. «Men nanii wonde woɓɓe e amen jiiɓiroyii on konguɗi maɓɓe haa ɓe aaninii wonkiiji mon ɗin, ɓen-le wonaa menen yamiri ɓe ɗun. Men taw no moƴƴi, e nder nanondiral amen, ka men suɓoo woɓɓe, men immindinana on ɓe e ɓee yiɓɓe amen, ɗun ko Barnabaasi e Puulusa, ɗun ko ɓee weeɓituɓe ngurndan mun ɗan fii innde Iisaa Almasiihu Joomi men on haa takko mayde. Ko men imminiri Yahuuda e Silaasi, ko ko yewta on e hunduko fii ko woni kon ka ɓatakuru. Ko fii menen e Ruuhu Seniiɗo on men taw no moƴƴi ka men ronka on fawude dongal goo, si hinaa ɗii haanuɗi ɗoo: ɗun non ko yo on terto tebbeeli sakkanaaɗi sanamuuji e ƴiiƴan e mummunteeji jiibuɗi e jinaa. Si on reenike e ɗun, haray on waɗii ko moƴƴi. Yo jam wonu e mon!» Onsay kamɓe imminaaɓe ɓen ɓe waynii, ɓe yahi Antiyoosi-Sirii, ɓe wattoyi ɓatakuru ndun e juuɗe mbatu mooɓiingu ɗon ngun. Ɓay ɓatakuru ndun jangaama, ɓe weltori kon ko ɓe wakkilinaa. Nde tawnoo Yahuuda e Silaasi ko haalooɓe ko Alla longini ɗun, ɓe ɓeydi wakkilinde musiɓɓe ɓen, ɓe tiiɗiniri ɓe kadi konguɗi buy. Ɓay ɓe neeɓidii e maɓɓe seeɗa, musiɓɓe ɓen newnitani ɓe ruttagol ka imminnooɓe ɓe ɓen e dow ɓuttu. Kono Silaasi kaɲun tawi luttugol mo ton no moƴƴi. Puulusa kadi e Barnabaasi lutti koɗaade Antiyoosi-Sirii ɗon e jannugol feɲɲindina e yimɓe buy fii daaluyee Joomiraaɗo on. Fii Ɗatal Puulusa Ɗimmal ngal Aazii Balɗe seeɗa ɓawto ɗun, Puulusa wi'i Barnabaasi: «Yiltitoɗen, ndartoyen musiɓɓe ɓen e nder ca'e ɗe waajiɗen fii daaluyee Joomiraaɗo on e mun ɗen fow, fii andugol ko honno ɓe fewndori.» Tawi Barnabaasi no faalaa yo ɓe yaadu e Yuuhanna jammaaɗo Markuusa. Kono Puulusa ndaari tawi haanaa ka ɓe yaada e on yiltinooɗo ɓaawo maɓɓe gila Pamfilii, salii ɓe ɗowtude ka golleeji maɓɓe. Hakkee yeddondiral ngal tiiɗii hakkunde maɓɓe, ɓe sakkitori seedugol. Onsay Barnabaasi ƴetti Markuusa, ɓe bakii ɗon e laana ndiyan fii yahugol Siipuru. Puulusa kaɲun suɓii Silaasi ko o yaada, ɓawto musiɓɓe ɓen halfinde mo kanko Puulusa sulfu Joomiraaɗo on. Onsay ɓe yahi, ɓe taƴitoyi Sirii e Silisii, e hoore hiɓe tiiɗina mofte ɗen.
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥑𞥕 𞤊𞤭𞥅 𞤒𞤫𞤱𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤭𞤱𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤢𞤪𞤭 𞤫 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤭'𞤢: «𞤅𞤭 𞤮𞤲 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤢𞥄𞤣𞤢 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤫𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤣𞤫.» 𞤇𞤢𞤴 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤲'𞤶𞤢𞤲𞤢𞤤 𞤫 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤢𞥄𞤣𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤺𞤮𞥅 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤮𞤴𞤢 *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫. 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤰𞤭𞤼𞤮𞤴𞤭 𞤊𞤫𞤲𞤭𞤧𞤭𞥅 𞤫 𞤅𞤢𞤥𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤬𞤭𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲𞤮𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤷𞤢'𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤫𞤲𞤧𞤭𞤼𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤭𞤪𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤. 𞤍𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤶𞤢𞤲'𞤣𞤫. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥⹁ 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤼𞤮𞤤𞤲𞤭 𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤫 𞤬𞤭𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤬𞤫𞤣𞥆𞤫 *𞤊𞤢𞤪𞤭𞥅𞤧𞤭𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤱𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤐𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤳𞤢 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲𞤫𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤮𞤲.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤭𞤣𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤥𞤵𞤪𞤢𞥄𞤣𞤵. 𞤇𞤢𞤴 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤸𞤢𞤱𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫: «𞤃𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤳𞤢 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤯𞤫 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤫⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤧𞤵𞤩𞤭𞤲𞤮 𞤤𞤢𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢. 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤀𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫⹁ 𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞤪𞤢𞤲𞤭𞤳𞤫 𞤩𞤫 𞤴𞤫𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫 *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲. 𞤌 𞤱𞤢𞤯𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤸𞤢𞤴 𞤬𞤵𞤧 𞤳𞤮 𞤧𞤫𞤪𞤼𞤭 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤮 𞤤𞤢𞤩𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤢𞤲𞤼𞤮𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤪𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤣𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤫 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤼𞤮𞤱𞤲𞤵𞤣𞤫؟ 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤮𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭-𞤤𞤫 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤲'𞤦𞤢𞤼𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤣𞤫𞤰𞥆𞤭𞤼𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤯𞤭𞥅 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤭𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤫 𞤳𞤢𞥄𞤱𞤢𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤯𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤺𞤢𞤴𞤲𞤭𞥅 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤒𞤢𞥄𞤹𞤵𞥅𞤦𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤳𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤖𞤫𞤯𞤫𞥅 𞤤𞤢𞤲 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲! 𞤉𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤅𞤭𞤥'𞤵𞥅𞤲𞤵 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤬𞤭𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤫𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤫 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤳𞤢 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤮 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤑𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤼𞥆𞤭 𞤫 𞤯𞤵𞤲-𞤤𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅: ‹𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤢𞤪𞤼𞤮𞤴𞤢𞤴⹁ 𞤥𞤭 𞤩𞤢𞤲𞤼𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤁𞤢𞥄𞤱𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤴𞤢𞤲𞤵𞤲𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤩𞤢𞤲𞤼𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤴𞤭𞤪𞤦𞤭 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤬𞤫𞤱𞤲𞤢⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤣𞥆𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤭𞤪𞤢 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤤𞤫𞤰𞥆𞤭 𞤯𞤭 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤲𞤼𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤏𞤢𞤯𞤵𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤯𞤭𞥅 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤮𞥅𞤯𞤭 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤩𞤮𞥅𞤴𞤭.› » 𞤒𞤢𞥄𞤹𞤵𞥅𞤦𞤢 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭: «𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤧𞤭𞤲𞤷𞤢𞤲𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤼𞤵𞥅𞤦𞤢𞤲𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤱𞤭'𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤼𞤫𞤪𞤼𞤮 𞤼𞤵𞥅𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤮𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤫 𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤶𞤭𞥅𞤦𞤫 𞤫 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤫 𞤯𞤭𞤴𞤢 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄𞤲𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤵𞤯𞤭⹁ 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤫 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤮𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲 𞤫 𞤢𞤧𞤫𞤱𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤯𞤫.» 𞤇𞤢𞤼𞤢𞤳𞤵𞤪𞤵 𞤐𞤢𞤩𞤢𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤵 𞤘𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤅𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤮𞤱 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤳𞤢 𞤩𞤫 𞤧𞤵𞤩𞤢 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤭𞤣𞤢 𞤩𞤫 𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤅𞤭𞤪𞤭𞥅. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤧𞤵𞤩𞤭𞥅 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤢⹁ 𞤶𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤄𞤢𞤪𞤧𞤢𞤦𞤢𞥄⹁ 𞤫 𞤅𞤭𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤬𞤮𞤼𞤢. 𞤇𞤫 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤭𞤣𞤭 𞤩𞤫 𞤫 𞤩𞤢𞤼𞤢𞤳𞤵𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤼𞤮𞤲: «𞤃𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤧𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫𞥅 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤸𞤮𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤅𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤫 𞤅𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤫 𞤅𞤭𞤤𞤭𞤧𞤭𞥅. «𞤃𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤭𞤪𞤮𞤴𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤢𞥄𞤲𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤩𞤫𞤲-𞤤𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤩𞤫 𞤯𞤵𞤲. 𞤃𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤱 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲𞤢𞤲𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤢𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤧𞤵𞤩𞤮𞥅 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤫 𞤩𞤫𞥅 𞤴𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫𞥅 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤵𞤩𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤼𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫. 𞤑𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤫 𞤅𞤭𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤵𞤲'𞤣𞤵𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤩𞤢𞤼𞤢𞤳𞤵𞤪𞤵. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤱 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤳𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤪𞤮𞤲𞤳𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤢𞤱𞤵𞤣𞤫 𞤣𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤯𞤭𞥅 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤵𞤯𞤭 𞤯𞤮𞥅: 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤼𞤫𞤪𞤼𞤮 𞤼𞤫𞤦𞥆𞤫𞥅𞤤𞤭 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤢𞤲𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤫 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲 𞤫 𞤥𞤵𞤥𞥆𞤵𞤲𞤼𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤶𞤭𞥅𞤦𞤵𞤯𞤭 𞤫 𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄. 𞤅𞤭 𞤮𞤲 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤭𞤳𞤫 𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭. 𞤒𞤮 𞤶𞤢𞤥 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤫 𞤥𞤮𞤲!» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤴𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤅𞤭𞤪𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤮𞤴𞤭 𞤩𞤢𞤼𞤢𞤳𞤵𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞤼𞤵 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤭𞥅𞤲'𞤺𞤵 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤢𞤼𞤢𞤳𞤵𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤮𞤪𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤢𞥄. 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤫 𞤅𞤭𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤦𞤵𞤴. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤲𞤫𞥅𞤩𞤭𞤣𞤭𞥅 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢⹁ 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤪𞤵𞤼𞥆𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤣𞤮𞤱 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤅𞤭𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤤𞤵𞤼𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮 𞤼𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭. 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤤𞤵𞤼𞥆𞤭 𞤳𞤮𞤯𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤅𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤢 𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤦𞤵𞤴 𞤬𞤭𞥅 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤍𞤢𞤼𞤢𞤤 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤍𞤭𞤥𞥆𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤀𞥄𞥁𞤭𞥅 𞤄𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢 𞤩𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤱𞤭'𞤭 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭: «𞤒𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤮𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤼𞤮𞤴𞤫𞤲 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤷𞤢'𞤫 𞤯𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤩𞤫 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭.» 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤲𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤫 𞤒𞤵𞥅𞤸𞤢𞤲𞥆𞤢 𞤶𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤃𞤢𞤪𞤳𞤵𞥅𞤧𞤢. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤢 𞤫 𞤮𞤲 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤆𞤢𞤥𞤬𞤭𞤤𞤭𞥅⹁ 𞤧𞤢𞤤𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤯𞤮𞤱𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤖𞤢𞤳𞥆𞤫𞥅 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤭 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤃𞤢𞤪𞤳𞤵𞥅𞤧𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤦𞤢𞤳𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤅𞤭𞥅𞤨𞤵𞤪𞤵. 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤧𞤵𞤩𞤭𞥅 𞤅𞤭𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤳𞤮 𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤢⹁ 𞤩𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤰𞤭𞤼𞤮𞤴𞤭 𞤅𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤫 𞤅𞤭𞤤𞤭𞤧𞤭𞥅⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲𞤢 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤯𞤫𞤲.
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 16 Fii Ruttagol Puulusa ngol Derbata e Listaara Kanko Puulusa o hewtoyi kadi Derbata e Listaara, o tawi no ɗon taalibaajo wi'eteeɗo Timotee. Tawi on yumma mun ko Yahuudiyankeejo gomɗinɗo, kono ben makko ko *Gereekiyankeejo. Tawi musiɓɓe ɓe Listaara e ɓe Ikoniim ɓen no joganii mo kanko Timotee kongol moƴƴol. Tawi Puulusa no faalaa naɓorde mo. Onsay o ƴetti mo, o sunnini sabu Yahuudiyankeeɓe wonɓe e ɗin nokkeeli ɗon ɓen, ko fii hari fow no andi wonde ben makko kanko Timotee ko Gereekiyankeejo. Tawi kanko Puulusa e Timotee, hiɓe hollitude e nder ca'e ɗe ɓe rewi e mun ɗen, pehe ɗe *sahaabaaɓe ɓen e ardotooɓe *moftal ngal Yerusalaam ƴetti ɗen fii yo ɗe huutore. Tawi mofte ɗen no tiiɗude tun e nder gomɗinal ngal, awa kadi hiɓe ɓeydaade ɗuuɗugol ɲande woo ɲande. Fii Ruttagol Puulusa ngol Firgii e Galaasi Nde tawnoo *Ruuhu Seniiɗo on newnanaali ɓe feɲɲinoygol daaluyee on e nder *Aazii on, ɓe yahi ɓe taƴitoyi Firgii wondude e leydi Galaasi ndin. Ɓay ɓe hewtii takko Misii, ɓe etii fii yahugol Bitinii, kono laatii Ruuhu Iisaa on newnanaali ɓe. Onsay ɓe taƴitiri Misii ɗon, ɓe yahi Turuwaasi. E nder jemma on, kanko Puulusa o yi'i e nder koyɗol, goɗɗo mo Masedonii no darii no jeeja mo, wi'a: «Rewu Masedonii gaa, faaboɗaa men!» Ɓawto ngol koyɗol Puulusa, men ɗaɓɓi kisan feere no men hewtira Masedonii, sabu meɗen felliti ko Alla noddi men ton, fii yo men waajo fii Kibaaru Moƴƴo on. Fii no Linda Gomɗiniri ka Saare Filipii Ɓawto ɗun, men bakii Turuwaasi ɗon e laana ndiyan, men sutori Samotiraasi. Bimbi nden ɲande kadi men sutori Neyapolii. Ɓay men iwii ɗon, men yahi Filipii, ɗun ko saare wonde e diiwal aranal ngal ka leydi Masedonii, jeyaande e ley laamu Roomu, men woni Filipii ɗon e nder balɗe. Ɲande *ɲalaande fowteteende nden, ɗun ko *aseweere nden, men yahi e binde caangol, ɗun ko ka ɓaawo saare, ka men tanƴininoo ko ɗon wonnoo ka juuletee. Ɓay men jooɗike, men yewti rewɓe mooɓinooɓe ɗon ɓen. Tawi no e ɓen debbo rewoowo Alla, on no wi'ee Linda, jeyaaɗo e ndee saare wi'eteende Saayatiira, yeeyoowo gaara baka. Tawi himo heɗinoo, Joomiraaɗo on kadi udditi ɓernde makko nden fii yo o wonan ko Puulusa yewtaynoo kon. Ɓay o *lootidaama e ɓeynguure makko nden maande kisiyee, o saatini men e hoore himo wi'a: «Si tawii hiɗon jogori lan wa gomɗinɗo Joomi on, haray naatee ka suudu an, weeron ka ɓeynguure an ɗoo.» O jeeji men e ɗun haa men jaɓi. Fii no Puulusa e Silaasi Jogoraa ka Kaso Ɓawto ɗun, ko men yahata ka juuletee ɗon, korɗo mo jinnawii *hiitinoowii nangi, ari fotti e amen, tawi kon ko o hiitotonoo no okkoraynoo jeyɓe mo ɓen jawle buy. O woni e jokkugol men, menen e Puulusa, e hoore himo ewnoo, wi'a: «Ɓee yimɓe ko kurkaaɗi Alla Jom Ɓural on, awa hiɓe feɲɲinande on laawol kisiyee on!» O waɗi ɗun e nder balɗe buy. Ɓay Puulusa haaɓii ɗun, o yeƴƴitii, o wi'i ngin jinnawii: «Mi yamirii ma e innde Iisaa Almasiihu on, yaltu e oo debbo!» Jinnawii ngin yalti e makko e on saa'i tigi. Ɓay jeyɓe kurkaadu ndun tawii ka ɓe tanƴininoo heɓugol ɗon bonii, ɓe nangi Puulusa e Silaasi, ɓe pooɗi ɓe, ɓe addi yeeso hooreeɓe ɓen ka nokkuure fottirde. Onsay ɓe addi ɓe ka ɲaawooɓe ɓen, ɓe wi'i: «Ɓee yimɓe ko Yahuudiyankeeɓe, hiɓe jiiɓude saare men nden, ɓe janna naamuuji ɗi en newnanaaka jaɓugol maa waɗugol, enen ɓee jeyaaɓe e laamateeri Roomu!» Jamaa on kadi immanii ɓe kamɓe ɗiɗo. Ɓay ɲaawooɓe ɓen waɗii haa ɓe ɓortii ɓe dolokkaaji ɗin, ɓe yamiri yo ɓe luubor ɓe bedi. Ɓay ɓe gaynii ɓe luubaade, ɓe bugii ɓe ka kaso. Ɓe yamiri aynuɗo kaso on yo o jogo ɓe, o ayna fota. On yamiraaɗo ɗun bugii ɓe ka nder kaso nder-nderwo, o dumbi ɓe ka koyɗe. Ɓay wonii tumbere jemma, Puulusa e Silaasi woni e toragol Alla, beytana mo. Tawi kasooɓe ɓen no heɗii ɓe. Tun, nde wootere leydi ndin dimbii ko tiiɗi, didoodi kaso ngon yergi. E on saa'i tigi baafe kaso ngon fow udditii, jolokooje ɗe kasooɓe ɓen jolkanoo ɗen kadi jolkitii. Aynuɗo kaso ngon fini. Ɓay o yi'ii baafe kaso ngon udditike, o sorti kaafa makko kan fii wartagol, ko fii hari himo sikka kasooɓe ɓen dogii. Kono Puulusa ewnii mo e hawa tiiɗuka, wi'i: «Wota a waɗito bone woo! Men fow meɗen ɗoo!» Onsay kanko aynuɗo kaso ngon o torii ndaygu, o wubbi o naati, o yani yeeso Puulusa e Silaasi e hoore himo diwna. Onsay o yaltini ɓe ka yaasi, o wi'i: «Koohooɓe, ko honɗun mi waɗata fii yo mi dande?» Ɓe jaabii mo, ɓe wi'i: «Gomɗin Iisaa Joomi on, ɗun a dandete, an e ɓeynguure maa nden.» Onsay ɓe feɲɲindinani mo e kala wonɗo ka suudu makko daaluyee Joomiraaɗo on. Kanko kadi o ƴetti ɓe e on saa'i tigi e nder on jemma, o lootani ɓe barmeeji maɓɓe ɗin. E on saa'i tigi kanko kadi o *lootaa maande kisiyee, kanko e yimɓe suudu makko ndun fow. O werni ɓe ka suudu makko, o ɓannani ɓe ɲaametee, o weltodi e ɓeynguure makko nden fow fii ko ɓe gomɗini Alla kon. Ɓay weetii, ɲaawooɓe ɓen immini mbatulaaɓe mun ɓen ko yaha wi'a aynuɗo kaso on: «Accitu ɓen yimɓe.» Onsay aynuɗo kaso on fillitanii Puulusa kon ko ɓe wi'i, o wi'i mo: «Ɲaawooɓe ɓen imminii woɓɓe ko wi'ammi yo mi accitu on. Jooni yaltee, yahon e hoore ɓuttu.» Kono Puulusa wi'i ɓen mbatulaaɓe: «Ɓay ɓe foccii men ka tumbere mbatu e ɓaawo ɲaawugol men, menen ɓee jeyaaɓe e laamateeri Roomu, e hoore ɗun ɓe bugike men ka kaso, e hara jooni ɓe yaltinay men ka kene e dow gundoo? Waawaa wonude! Kamɓe tigi yo ɓe aru, ɓe yaltina men!» Onsay ɓen mbatulaaɓe yahi hollitoyi ɗun ɲaawooɓe ɓen. Ɓen huli ɓay ɓe andii ɓen ko jeyaaɓe e laamateeri Roomu. Onsay ɓen ari, ɓe jeeji ɓe, ɓe acciti ɓe, ɓe torii ɓe kadi yaltugol saare nden. Ɓay ɓe yaltii ka kaso, ɓe naatiri ka oo debbo wi'eteeɗo Linda, ɓe yiidi e musiɓɓe ɓen, ɓe wakkilini ɓe. Onsay ɓe yahi.
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥑𞥖 𞤊𞤭𞥅 𞤈𞤵𞤼𞥆𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤁𞤫𞤪𞤦𞤢𞤼𞤢 𞤫 𞤂𞤭𞤧𞤼𞤢𞥄𞤪𞤢 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤮 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤮𞤴𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤁𞤫𞤪𞤦𞤢𞤼𞤢 𞤫 𞤂𞤭𞤧𞤼𞤢𞥄𞤪𞤢⹁ 𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤲𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤮𞤲 𞤴𞤵𞤥𞥆𞤢 𞤥𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤯𞤮⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤦𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤮 *𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫 𞤂𞤭𞤧𞤼𞤢𞥄𞤪𞤢 𞤫 𞤩𞤫 𞤋𞤳𞤮𞤲𞤭𞥅𞤥 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤶𞤮𞤺𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮𞤤. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤲𞤢𞤩𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤮. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤮 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤫 𞤯𞤭𞤲 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤫𞥅𞤤𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤦𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅⹁ 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤷𞤢'𞤫 𞤯𞤫 𞤩𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤨𞤫𞤸𞤫 𞤯𞤫 *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤯𞤫 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤫. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤼𞤵𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫. 𞤊𞤭𞥅 𞤈𞤵𞤼𞥆𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤊𞤭𞤪𞤺𞤭𞥅 𞤫 𞤘𞤢𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤩𞤫 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤮𞤴𞤺𞤮𞤤 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 *𞤀𞥄𞥁𞤭𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤰𞤭𞤼𞤮𞤴𞤭 𞤊𞤭𞤪𞤺𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤘𞤢𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅 𞤼𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤃𞤭𞤧𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤫𞤼𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤄𞤭𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤩𞤫. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤰𞤭𞤼𞤭𞤪𞤭 𞤃𞤭𞤧𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤚𞤵𞤪𞤵𞤱𞤢𞥄𞤧𞤭. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤮 𞤴𞤭'𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤮𞤤⹁ 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤶𞤫𞥅𞤶𞤢 𞤥𞤮⹁ 𞤱𞤭'𞤢: «𞤈𞤫𞤱𞤵 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤺𞤢𞥄⹁ 𞤬𞤢𞥄𞤦𞤮𞤯𞤢𞥄 𞤥𞤫𞤲!» 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤮𞤤 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤭 𞤳𞤭𞤧𞤢𞤲 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤢 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤂𞤭𞤲'𞤣𞤢 𞤘𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤅𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤊𞤭𞤤𞤭𞤨𞤭𞥅 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤳𞤭𞥅 𞤚𞤵𞤪𞤵𞤱𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤧𞤵𞤼𞤮𞤪𞤭 𞤅𞤢𞤥𞤮𞤼𞤭𞤪𞤢𞥄𞤧𞤭. 𞤄𞤭𞤲'𞤦𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤧𞤵𞤼𞤮𞤪𞤭 𞤐𞤫𞤴𞤢𞤨𞤮𞤤𞤭𞥅. 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤭𞤱𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤊𞤭𞤤𞤭𞤨𞤭𞥅⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤤𞤫𞤴 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤊𞤭𞤤𞤭𞤨𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫. Ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 *ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤮𞤱𞤼𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 *𞤢𞤧𞤫𞤱𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤫 𞤦𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤷𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤳𞤢 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤫𞤼𞤫𞥅. 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤮𞥅𞤯𞤭𞤳𞤫⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤲𞤮 𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤪𞤫𞤱𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤂𞤭𞤲'𞤣𞤢⹁ 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤅𞤢𞥄𞤴𞤢𞤼𞤭𞥅𞤪𞤢⹁ 𞤴𞤫𞥅𞤴𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤺𞤢𞥄𞤪𞤢 𞤦𞤢𞤳𞤢. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤸𞤫𞤯𞤭𞤲𞤮𞥅⹁ 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤮 *𞤤𞤮𞥅𞤼𞤭𞤣𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅⹁ 𞤮 𞤧𞤢𞥄𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤭'𞤢: «𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤭 𞤤𞤢𞤲 𞤱𞤢 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤫𞥅 𞤳𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤫𞥅𞤪𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤲 𞤯𞤮𞥅.» 𞤌 𞤶𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤭. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤅𞤭𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤔𞤮𞤺𞤮𞤪𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤑𞤢𞤧𞤮 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤪𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤶𞤭𞤲𞥆𞤢𞤱𞤭𞥅 *𞤸𞤭𞥅𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤭𞥅 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭⹁ 𞤢𞤪𞤭 𞤬𞤮𞤼𞥆𞤭 𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤮 𞤸𞤭𞥅𞤼𞤮𞤼𞤮𞤲𞤮𞥅 𞤲𞤮 𞤮𞤳𞥆𞤮𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤶𞤫𞤴𞤩𞤫 𞤥𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤱𞤤𞤫 𞤦𞤵𞤴. 𞤌 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤫𞤱𞤲𞤮𞥅⹁ 𞤱𞤭'𞤢: «𞤇𞤫𞥅 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤔𞤮𞤥 𞤇𞤵𞤪𞤢𞤤 𞤮𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤮𞤲!» 𞤌 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤦𞤵𞤴. 𞤇𞤢𞤴 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤸𞤢𞥄𞤩𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤮 𞤴𞤫𞤰𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤲'𞤺𞤭𞤲 𞤶𞤭𞤲𞥆𞤢𞤱𞤭𞥅: «𞤃𞤭 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤥𞤢 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤵 𞤫 𞤮𞥅 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮!» 𞤔𞤭𞤲𞥆𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤲'𞤺𞤭𞤲 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤫 𞤮𞤲 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤼𞤭𞤺𞤭. 𞤇𞤢𞤴 𞤶𞤫𞤴𞤩𞤫 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤯𞤮𞤲 𞤦𞤮𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤅𞤭𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤨𞤮𞥅𞤯𞤭 𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤣𞥆𞤭 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤬𞤮𞤼𞥆𞤭𞤪𞤣𞤫. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤢𞤣𞥆𞤭 𞤩𞤫 𞤳𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭: «𞤇𞤫𞥅 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤵𞤣𞤫 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤢 𞤲𞤢𞥄𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤫𞤲 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤶𞤢𞤩𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞥄 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵!» 𞤔𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤭𞤥𞥆𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤮. 𞤇𞤢𞤴 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤩𞤮𞤪𞤼𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤣𞤮𞤤𞤮𞤳𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤤𞤵𞥅𞤦𞤮𞤪 𞤩𞤫 𞤦𞤫𞤣𞤭. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤺𞤢𞤴𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤤𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤦𞤵𞤺𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤧𞤮. 𞤇𞤫 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤢𞤴𞤲𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤢𞤧𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤮 𞤶𞤮𞤺𞤮 𞤩𞤫⹁ 𞤮 𞤢𞤴𞤲𞤢 𞤬𞤮𞤼𞤢. 𞤌𞤲 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤦𞤵𞤺𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤢𞤧𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤪-𞤲'𞤣𞤫𞤪𞤱𞤮⹁ 𞤮 𞤣𞤵𞤲'𞤦𞤭 𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤫. 𞤇𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤼𞤵𞤲'𞤦𞤫𞤪𞤫 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢⹁ 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤅𞤭𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤦𞤫𞤴𞤼𞤢𞤲𞤢 𞤥𞤮. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤢𞤧𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤯𞤭𞥅 𞤩𞤫. 𞤚𞤵𞤲⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤣𞤭𞤲'𞤦𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭⹁ 𞤣𞤭𞤣𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤧𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤪𞤺𞤭. 𞤉 𞤮𞤲 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤦𞤢𞥄𞤬𞤫 𞤳𞤢𞤧𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤶𞤮𞤤𞤮𞤳𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤯𞤫 𞤳𞤢𞤧𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤤𞤳𞤢𞤲𞤮𞥅 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤶𞤮𞤤𞤳𞤭𞤼𞤭𞥅. 𞤀𞤴𞤲𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤢𞤧𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤬𞤭𞤲𞤭. 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤦𞤢𞥄𞤬𞤫 𞤳𞤢𞤧𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤭𞤳𞤫⹁ 𞤮 𞤧𞤮𞤪𞤼𞤭 𞤳𞤢𞥄𞤬𞤢 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤪𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤢 𞤳𞤢𞤧𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤣𞤮𞤺𞤭𞥅. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫𞤱𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤱𞤢 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤳𞤢⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤼𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤫 𞤱𞤮𞥅! 𞤃𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤯𞤮𞥅!» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤢𞤴𞤲𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤢𞤧𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵⹁ 𞤮 𞤱𞤵𞤦𞥆𞤭 𞤮 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤭⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤲𞤭 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤅𞤭𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤣𞤭𞤱𞤲𞤢. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤴𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤑𞤮𞥅𞤸𞤮𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤥𞤭 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤫؟» 𞤇𞤫 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭: «𞤘𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤢 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤫𞤼𞤫⹁ 𞤢𞤲 𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫𞤲.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤳𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤩𞤫 𞤫 𞤮𞤲 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤮𞤲 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢⹁ 𞤮 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤦𞤢𞤪𞤥𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲. 𞤉 𞤮𞤲 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮 *𞤤𞤮𞥅𞤼𞤢𞥄 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅⹁ 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤌 𞤱𞤫𞤪𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤮 𞤩𞤢𞤲𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞤼𞤫𞥅⹁ 𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤮𞤣𞤭 𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤱𞤫𞥅𞤼𞤭𞥅⹁ ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤲'𞤦𞤢𞤼𞤵𞤤𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢 𞤱𞤭'𞤢 𞤢𞤴𞤲𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤢𞤧𞤮 𞤮𞤲: «𞤀𞤷𞥆𞤭𞤼𞤵 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤢𞤴𞤲𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤢𞤧𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: «Ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤭'𞤢𞤥𞥆𞤭 𞤴𞤮 𞤥𞤭 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤼𞤵 𞤮𞤲. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤫𞥅⹁ 𞤴𞤢𞤸𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵.» 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤲'𞤦𞤢𞤼𞤵𞤤𞤢𞥄𞤩𞤫: «𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤷𞥆𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤼𞤵𞤲'𞤦𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞤼𞤵 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫 𞤦𞤵𞤺𞤭𞤳𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤧𞤮⹁ 𞤫 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤳𞤫𞤲𞤫 𞤫 𞤣𞤮𞤱 𞤺𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅؟ 𞤏𞤢𞥄𞤱𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤣𞤫! 𞤑𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤢𞤪𞤵⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲𞤢 𞤥𞤫𞤲!» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫𞤲 𞤲'𞤦𞤢𞤼𞤵𞤤𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭𞤼𞤮𞤴𞤭 𞤯𞤵𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤇𞤫𞤲 𞤸𞤵𞤤𞤭 𞤩𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫𞤲 𞤢𞤪𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤶𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤧𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤮𞥅 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤂𞤭𞤲'𞤣𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤭𞥅𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤭.
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 17 Fii Yaadu Puulusa ndun Tesalonii Ɓe rewoyi Amfipolii e Apolonii, ɓe hewti Tesalonii ka Yahuudiyankeeɓe ɓen mari juulirde ɗon. Puulusa naati ɗon wano woowirani mo non, o wondi e maɓɓe e nder aseweeje tati, himo yewtidude e maɓɓe fii ko bindi ɗin wi'i kon. O sifii, o weeɓiti wonde *Almasiihu on no haanunoo tampude e immintineede kadi e hakkunde mayɓe ɓen, o wi'i ɓe: «Iisaa oo mo mi woni on wowlande fii mun, ko on woni Almasiihu on.» Woɓɓe e maɓɓe hoolii ɗun, ɓe tawti Puulusa e Silaasi, e hoore ɗun *Gereekiyankeeɓe ɗuuɗuɓe rewooɓe Alla, e rewɓe buy jeyaaɓe e ɓurɓe teddude ɓen kadi hoolii. Kono Yahuudiyankeeɓe ɓen nawli ɗun, ɓe ƴetti woɓɓe e bonɓe wonɓe ka fottirde ɓen, ɓe wattidi e maɓɓe, ɓe waɗi haa sonko waɗi e nder saare nden e haa yimɓe ɓen dilliri hen fow. Ɓe yahi ka suudu oo wi'eteeɗo Yaasuunu fii ɗaɓɓitugol Puulusa e Silaasi ɓe adda ɓe e yeeso jamaa on. Laatii ɓe tawaali ɓe ton. Onsay ɓe pooɗi Yaasuunu e musiɓɓe goo, ɓe addi ɓe yeeso hooreeɓe saare nden, e hoore hiɓe sonka, wi'a: «Ɓee jiiɓuɓe aduna on fow arii ɗoo kadi, Yaasuunu wernii ɓe! Ɓe fow hiɓe dartaade yamirooje lanɗo mawɗo Roomu on, e hoore hiɓe wi'a lanɗo goo no woodi wi'eteeɗo Iisaa.» Ɗin konguɗi jiɓi jamaa on e ɲaawooɓe ɓen. Laatii ɓe accitude Yaasuunu e ɓeya woo nde ɓe yoɓunoo alamaani. Fii Yaadu Puulusa ndun Biriyata E on jemma kisan musiɓɓe ɓen watti Puulusa e Silaasi e laawol Biriyata. Ɓay ɓen hewtoyii, ɓe naatiri ka juulirde Yahuudiyankeeɓe ɓen. Tawi ɓerɗe ɓen ɗen no ɓuri ɓe Tesalonii ɓen udditaade. Ɓe jaɓiri daaluyee on heɲaare tiiɗunde e hoore hiɓe taskotonoo ɲande woo bindi ɗin fii andugol ko ɓe wi'aa kon si ko non woniri. Onsay buy e hakkunde maɓɓe gomɗini, ɓe gomɗindini e rewɓe Gereekiyankeeɓe tedduɓe e worɓe Gereekiyankeeɓe ɗuuɗuɓe. Kono nde Yahuudiyankeeɓe ɓe Tesalonii ɓen andunoo wonde Puulusa no feɲɲinde kadi daaluyee Alla on Biriyata, ɓen kadi ari, ɓe memmini jamaa on, ɓe jiiɓindiri. Kisan, musiɓɓe gomɗinɓe ɓen waɗi feere no Puulusa yaara ka daande baharu, kono Silaasi e Timotee kaɲun lutti ɗon. Ɓen wonnooɓe ɗowtude Puulusa, ɓe ardii mo haa Atiina. Onsay ɓen yiltitii, ɓay ɓe yamiraama wi'ugol Silaasi e Timotee wonde yo ɓen tawtoy mo ko yaawi. Fii Arugol Puulusa ngol Atiina Nde tawnoo Puulusa no habbii ɓeya Atiina, tawi ɓernde makko nden no aani fota kon ko o yi'aynoo saare nden no jokki sanamuuji. Onsay o yewtidi e Yahuudiyankeeɓe ɓen e rewooɓe Alla ɓen ka juulirde e yimɓe fottaynooɓe ɓen ka nokkuure fottirde nden, ɗun non tawi ko ɲande woo. Faamuɓe goo e nder fedde Epikuriiɓe ɓen e fedde Sitoyikiiɓe ɓen nangi e yewtidugol e makko. Onsay woɓɓe e maɓɓe wi'i: «Ko honɗun oo wowloowo faalaa wowlude?» Tawi woɓɓe e maɓɓe no wi'a: «Himo wa'i wa waajotooɗo fii allaaɓe jananɓe goo.» Tawi ɗun fow ko fii himo waajaade fii Iisaa e kibaaru mun moƴƴo on e fii ummutal ngal. Onsay ɓe ƴetti mo, ɓe naɓi ka mbatirde wi'eteende Areyopaasi, ɓe wi'i mo: «A waaway men andinde ko honɗun woni ndee jannde heyre nde wonɗaa wowlude fii mun? Ko fii hiɗa waɗude e noppi amen piiji ɗi men woowaa nanude, meɗen faalaa andude ko honɗun woni ɗun.» Tawi ɓe Atiina ɓen fow e hoɓɓe wondunooɓe e maɓɓe ɓen ko jokkunoo woo ko wowlugol maa heɗagol piiji hesi. Onsay Puulusa darii ka tumbo mbatirde, o wi'i: «Ko onon yo ɓe Atiina, mi ndaarii e cenɗe ɗen fow, mi tawii ko on ɓe diina fota. Awa kadi e nder ko mi feƴƴata kon, mi yi'ii kala ko rewoton, e hay mi yi'ii *layyorde ka ɗunɗoo windii: ‹Ko ko allaajo mo andaaka.› Ɗun ko on mo wonɗon teddinde, mo tawata on andaa, mi woni on feɲɲinande. Ɗun ko on Alla taguɗo aduna on e kala ko woni e mun, on wonɗo Joomiraaɗo kammuuli ɗin e leyɗeele ɗen, on ko mo hoɗataa e nder juulirɗe ɗe yimɓe moƴƴiniri juuɗe mun. Hinaa neɗɗanke waɗanta mo, wa si tawii himo hatonjini e goɗɗun, ko on woni Yeɗoowo mo kala ngurndan e poopaali e kala huunde. Ko immorde e aaden gooto o tagiri leƴƴi neɗɗanke ɗin fow, yo ɓen hoɗu e hoore ndelo leydi ndin fow. Awa o happiino saa'iiji maɓɓe ɗin e ittiri ko ɓe hoɗata e mun kon, fii no ɓe ɗaɓɓira Alla, ɓe yi'a mo si no hawri e nder memugol, fii kala o woɗɗaaki hay gooto e men. Ko fii ko kanko heɓirɗen ngurndan, waawirɗen memminaade, ko e makko kadi woodaɗen. Ko ɗun yuɓɓooɓe gimɗi mon goo no wi'i: ‹Ko en fayɓe makko kadi.› «Ɓay non ko en fayɓe Alla, haanaa ka miijoɗen wonde Alla no nandi e kaŋŋe e kaalisi maa e kaaƴe lesaaɗe fotinaa, hara ko e immorde e miijo neɗɗanke. Hari Allaahu on jogoraano yimɓe ɓen ko ɓe andaano mo kon, kono jooni o daalanii yimɓe ɓen fow e nder nokkeeli ɗin fow yo ɓe tuubu. Ko fii o happii ɲalaande nde o ɲaawirta aduna on peewal, rewrude e on neɗɗo mo o toɗɗii, ɗun ko on mo o waɗirani fow seedee timmuɗo immintingol mo e hakkunde mayɓe ɓen.» Nde ɓe nanunoo himo wowla fii ummutal mayɓe ɓen, woɓɓe e maɓɓe jali mo, woɓɓe ɓen wi'i: «Men heɗoto ma ɲande goo fii ɗun.» Onsay kanko Puulusa o sortii hakkunde maɓɓe. Kono fow e mun, ɗun haɗaali woɓɓe humoo e makko, gomɗina. Tawi no tawaa e ɓen oo wi'eteeɗo Denuusi, tawdaaɗo e dental fewjooɓe Areyopaasi ɓen, e debbo no wi'ee Damaari, kaɲun e woɓɓe goo kadi.
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥑𞥗 𞤊𞤭𞥅 𞤒𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤚𞤫𞤧𞤢𞤤𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤇𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤮𞤴𞤭 𞤀𞤥𞤬𞤭𞤨𞤮𞤤𞤭𞥅 𞤫 𞤀𞤨𞤮𞤤𞤮𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭 𞤚𞤫𞤧𞤢𞤤𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤯𞤮𞤲. 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤱𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤢𞤧𞤫𞤱𞤫𞥅𞤶𞤫 𞤼𞤢𞤼𞤭⹁ 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤦𞤭𞤲'𞤣𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤮𞤲. 𞤌 𞤧𞤭𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫: «𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤮𞥅 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲.» 𞤏𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤼𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤅𞤭𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲 *𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤦𞤵𞤴 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤫 𞤩𞤵𞤪𞤩𞤫 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤭𞥅. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤱𞤤𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤦𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤬𞤮𞤼𞥆𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤭𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤧𞤮𞤲𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤣𞤭𞤤𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤸𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤇𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤳𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤮𞥅 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤒𞤢𞥄𞤧𞤵𞥅𞤲𞤵 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤭𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤅𞤭𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤩𞤫 𞤢𞤣𞥆𞤢 𞤩𞤫 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲. 𞤂𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤩𞤫 𞤼𞤮𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤨𞤮𞥅𞤯𞤭 𞤒𞤢𞥄𞤧𞤵𞥅𞤲𞤵 𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤣𞥆𞤭 𞤩𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤧𞤮𞤲𞤳𞤢⹁ 𞤱𞤭'𞤢: «𞤇𞤫𞥅 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤵𞤩𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤢𞤪𞤭𞥅 𞤯𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤒𞤢𞥄𞤧𞤵𞥅𞤲𞤵 𞤱𞤫𞤪𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫! 𞤇𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤢 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄.» 𞤍𞤭𞤲 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤶𞤭𞤩𞤭 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤂𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤒𞤢𞥄𞤧𞤵𞥅𞤲𞤵 𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤢 𞤱𞤮𞥅 𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫 𞤴𞤮𞤩𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤢𞤤𞤢𞤥𞤢𞥄𞤲𞤭. 𞤊𞤭𞥅 𞤒𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤄𞤭𞤪𞤭𞤴𞤢𞤼𞤢 𞤉 𞤮𞤲 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢 𞤳𞤭𞤧𞤢𞤲 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤅𞤭𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤄𞤭𞤪𞤭𞤴𞤢𞤼𞤢. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤮𞤴𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤩𞤫 𞤚𞤫𞤧𞤢𞤤𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫. 𞤇𞤫 𞤶𞤢𞤩𞤭𞤪𞤭 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤮𞤲 𞤸𞤫ɲ𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤧𞤳𞤮𞤼𞤮𞤲𞤮𞥅 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅 𞤦𞤭𞤲'𞤣𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤧𞤭 𞤳𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤦𞤵𞤴 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤭 𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤫 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤩𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤲'𞤣𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤚𞤫𞤧𞤢𞤤𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲𞤮 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤄𞤭𞤪𞤭𞤴𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤢𞤪𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭. 𞤑𞤭𞤧𞤢𞤲⹁ 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤢 𞤳𞤢 𞤣𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤦𞤢𞤸𞤢𞤪𞤵⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤅𞤭𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤤𞤵𞤼𞥆𞤭 𞤯𞤮𞤲. 𞤇𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤮𞤱𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤀𞤼𞤭𞥅𞤲𞤢. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤱𞤭'𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤅𞤭𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤱𞤼𞤮𞤴 𞤥𞤮 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤱𞤭. 𞤊𞤭𞥅 𞤀𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤼𞤭𞥅𞤲𞤢 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤦𞥆𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤴𞤢 𞤀𞤼𞤭𞥅𞤲𞤢⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤬𞤮𞤼𞤢 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤮 𞤴𞤭'𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤣𞤭 𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤼𞥆𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤬𞤮𞤼𞥆𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤮 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅. 𞤊𞤢𞥄𞤥𞤵𞤩𞤫 𞤺𞤮𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤬𞤫𞤣𞥆𞤫 𞤉𞤨𞤭𞤳𞤵𞤪𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤬𞤫𞤣𞥆𞤫 𞤅𞤭𞤼𞤮𞤴𞤭𞤳𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤫 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤱𞤭'𞤭: «𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤮𞥅 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤣𞤫؟» 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤢: «𞤖𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤢'𞤭 𞤱𞤢 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤤𞥆𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤩𞤫 𞤺𞤮𞥅.» 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤫 𞤳𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤥𞤵𞤲 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤵𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤩𞤭 𞤳𞤢 𞤲'𞤦𞤢𞤼𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤪𞤫𞤴𞤮𞤨𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: «𞤀 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤸𞤫𞤴𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲؟ 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤲𞤮𞤨𞥆𞤭 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞥅𞤱𞤢𞥄 𞤲𞤢𞤲𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲.» 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤩𞤫 𞤀𞤼𞤭𞥅𞤲𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤸𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤱𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤫𞤯𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤸𞤫𞤧𞤭. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤣𞤢𞤪𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤼𞤵𞤲'𞤦𞤮 𞤲'𞤦𞤢𞤼𞤭𞤪𞤣𞤫⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤀𞤼𞤭𞥅𞤲𞤢⹁ 𞤥𞤭 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭𞥅 𞤫 𞤷𞤫𞤲𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤣𞤭𞥅𞤲𞤢 𞤬𞤮𞤼𞤢. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤪𞤫𞤱𞤮𞤼𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤴𞤭'𞤭𞥅 *𞤤𞤢𞤴𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅: ‹𞤑𞤮 𞤳𞤮 𞤢𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤥𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢.› 𞤍𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤥𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤫. 𞤍𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤼𞤢𞤺𞤵𞤯𞤮 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵𞥅𞤤𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤯𞤫𞥅𞤤𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤸𞤮𞤯𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤯𞤫 𞤯𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤵𞤲. 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤼𞤢 𞤥𞤮⹁ 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤸𞤢𞤼𞤮𞤲'𞤶𞤭𞤲𞤭 𞤫 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤒𞤫𞤯𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤫 𞤨𞤮𞥅𞤨𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫. 𞤑𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤢𞥄𞤣𞤫𞤲 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤮 𞤼𞤢𞤺𞤭𞤪𞤭 𞤤𞤫𞤰𞥆𞤭 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤴𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤮𞤯𞤵 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤤𞤮 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤀𞤱𞤢 𞤮 𞤸𞤢𞤨𞥆𞤭𞥅𞤲𞤮 𞤧𞤢𞥄'𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤭𞤼𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤸𞤮𞤯𞤢𞤼𞤢 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤭𞤪𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤭'𞤢 𞤥𞤮 𞤧𞤭 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤱𞤪𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤫𞤥𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤮 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤫 𞤥𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤥𞤫𞤥𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤢𞤯𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤴𞤵𞤩𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤺𞤭𞤥𞤯𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤺𞤮𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤭: ‹𞤑𞤮 𞤫𞤲 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭.› «𞤇𞤢𞤴 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤫𞤲 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮 𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤳𞤢𞤽𞥆𞤫 𞤫 𞤳𞤢𞥄𞤤𞤭𞤧𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤫 𞤳𞤢𞥄𞤰𞤫 𞤤𞤫𞤧𞤢𞥄𞤯𞤫 𞤬𞤮𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤫 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫. 𞤖𞤢𞤪𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤫𞥅𞤤𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤼𞤵𞥅𞤦𞤵. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮 𞤸𞤢𞤨𞥆𞤭𞥅 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤⹁ 𞤪𞤫𞤱𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤮 𞤼𞤮𞤯𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤬𞤮𞤱 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲.» 𞤐'𞤁𞤫 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤲𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤵𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤶𞤢𞤤𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤭'𞤭: «𞤃𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤯𞤮𞤼𞤮 𞤥𞤢 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤺𞤮𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤮 𞤧𞤮𞤪𞤼𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤸𞤢𞤯𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤸𞤵𞤥𞤮𞥅 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤢𞥄 𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤮𞥅 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤁𞤫𞤲𞤵𞥅𞤧𞤭⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤫 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤬𞤫𞤱𞤶𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤀𞤪𞤫𞤴𞤮𞤨𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤁𞤢𞤥𞤢𞥄𞤪𞤭⹁ 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤫 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤺𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭.
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 18 Fii Yaadu Puulusa ndun Korenti Ɓawto ɗun, Puulusa iwi Atiina, o yahi Korenti. O tawi ɗon Yahuudiyankeejo wi'eteeɗo Akiila, mo iwdi mun woni Pontii, tawi neeɓaali ko on yaltidi e sonna mun Piriskiila leydi Italii, sabu ko Kuloodiyuusu lanɗo Roomu on yamiri Yahuudiyankeeɓe ɓen fow yaltugol Roomu kon. Onsay Puulusa yahi yiidoyi e maɓɓe, ɓay tawii ko mecce goote ɓe mari, o weeri ka maɓɓe, ɓe woni e gollidugol. Tawi ko wonnoo mecce maɓɓe ko moƴƴingol cuuɗi bagi. Tawi kanko Puulusa himo yewtaynoo yewtereeji e aseweere kala ka juulirde fii fellintingol Yahuudiyankeeɓe ɓen e *Gereekiyankeeɓe ɓen. Kono ɓay Silaasi e Timotee iwii Masedonii hewtii, Puulusa jokkii e daaluyee on tun e seeditanagol Yahuudiyankeeɓe ɓen wonde ko Iisaa woni *Almasiihu on. Kono nde tawnoo Yahuudiyankeeɓe ɓen no liddaade mo, hoyna, o fiɗɗi conci makko ɗin, o wi'i ɓe: «Yo ƴiiƴan mon ɗan yantu e hoore mon, min mi laaɓii. Kono gila jooni ko ka ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen mi yaarata.» O iwi ɗon, o yahi e suudu aaden rewoowo Alla no wi'ee Titiyuusu Yustuusa, tawi kadi suudu makko ndun no ɓadondiri e juulirde nden. Onsay oo wi'eteeɗo Kirispuusa, ɗun ko ardiiɗo juulirde nden, kaɲun e ɓeynguure mun nden fow gomɗini Joomi on. Korentiyankooɓe ɗuuɗuɓe kadi heɗotonooɓe Puulusa gomɗini, *lootaa maande kisiyee. Ɓawto ɗun, Joomiraaɗo on daalani Puulusa e nder jemmaare goo e nder koyɗol, o wi'i mo: «Wota a hulu, yewtu, wota a fanku. Ko fii min miɗo wondi e maa, gooto fawataa ma jungo fii waɗugol ma ko boni, ko fii miɗo mari jamaa ɗuuɗuɗo e nder ndee saare ɗoo.» Onsay kanko Puulusa o daakii hakkunde maɓɓe e nder hitaande e lebbi jeegoo, himo janna daaluyee Alla on. Wa fewndo on saa'i tawi ko Galiyuunu lamminaa Akaaya. Onsay Yahuudiyankeeɓe ɓen immanii Puulusa e nder nanondiral maɓɓe, ɓe addi mo ka yeeso ɲaawirdu, e hoore hiɓe wi'a: «Oo neɗɗo no fellintinde yimɓe ɓen no ɓe rewira Alla e noone no woopondiriri e Sariya on!» Fewndo ko Puulusa udditata hunduko mun kon, tawi Galiyuunu wi'ii Yahuudiyankeeɓe ɓen: «Ko onon yo Yahuudiyankeeɓe, si tawiino ko angal peewal goo maa bonnere goo, mi heɗotono on e hoore no newori. Kono ɓay ko yeddondiral fii haalaaji e fii inɗe e sariyaaji mon onon tigi, yo ɗun wonu haaju mon. Mi faaletaake wonande on ɲaawoowo ɗun.» Onsay o yaltini ɓe ka ɲaawirdu. Tun, ɓe fow ɓe nangi Sosteene, ɗun ko ardiiɗo juulirde nden, ɓe woni e piyugol mo ka yeeso ɲaawirdu. Tawi Galiyuunu haajaaka e ɗun. Fii Yiltitagol Puulusa Antiyoosi-Sirii Laatii Puulusa daakii Korenti ɗon kadi ko neeɓi. Ɓawto ɗun, o waynitii musiɓɓe ɓen. Onsay o fembii ka wi'etee ɗon Kenkere, sabu himo woondunoo woondoore. Ontuma o bakodi e Piriskiila e Akiila e laana ndiyan fii Sirii. Ɓe hewti Efeesi. Puulusa acci ɗon ɓe o wondunoo ɓen, o naatoyi ka juulirde, o yewtidi e Yahuudiyankeeɓe ɓen. Ɓen torii mo wonugol ɗon seeɗa, kono laatii o jaɓaali. O waynitii ɓe, o wi'i: «Mi aroyay ka mon si Allaahu on jaɓii.» Ɓay o iwii Efeesi ɗon e laana ndiyan, o tippoyii Seezariiya. O yahi, o hiwroyii *moftal ngal, onsay o yahi Antiyoosi-Sirii. Fii no Apoloosi Waajori ka saare Efeesi e Korenti Ɓay o wonii ɗon seeɗa, o yiltitii, o jindi e ca'e Galaasi e Firgii ɗen, o wakkilini taalibaaɓe ɓen fow. Ɓawto ɗun, Yahuudiyankeejo waawuɗo haala, anduɗo kadi bindi daaluyee on, wi'eteeɗo Apoloosi jeyaaɗo Aleksandiri hewti Efeesi. Tawi on no jangi fii laawol Joomi on, himo wowliraynoo jiɲo tiiɗungo, himo feɲɲinaynoo kadi janna no feewiri fii Iisaa, tawi e hoore ɗun fow ko ko Yaayaa lootaynoo kon tun o andi. Onsay o yewtiri pellital ka nder juulirde. Ɓay Piriskiila e Akiila heɗike mo, ɓe yaadi e makko, ɓe feɲɲinanoyi mo no woniri non tigi fii laawol Alla ngol. Kono ɓay tawii Apoloosi no faalanoo yahugol Akaaya, musiɓɓe ɓen wakkilini mo, ɓe windani kadi taalibaaɓe ɓen wonde yo ɓe wernu mo no moƴƴiri. Ɓay o hewtii ɗon, o nafi ɓen gomɗinirɓe sabu sulfu Alla on, e hoore himo yeddondiraynoo e Yahuudiyankeeɓe ɓen ka tumbondiral no tiiɗiri, e himo ɓanginira bindi ɗin wonde ko Iisaa woni Almasiihu on.
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥑𞥘 𞤊𞤭𞥅 𞤒𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤑𞤮𞤪𞤫𞤲𞤼𞤭 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤭𞤱𞤭 𞤀𞤼𞤭𞥅𞤲𞤢⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤑𞤮𞤪𞤫𞤲𞤼𞤭. 𞤌 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤀𞤳𞤭𞥅𞤤𞤢⹁ 𞤥𞤮 𞤭𞤱𞤣𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤆𞤮𞤲𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤲𞤫𞥅𞤩𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭𞤣𞤭 𞤫 𞤧𞤮𞤲𞥆𞤢 𞤥𞤵𞤲 𞤆𞤭𞤪𞤭𞤧𞤳𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤋𞤼𞤢𞤤𞤭𞥅⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤳𞤮 𞤑𞤵𞤤𞤮𞥅𞤣𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵 𞤮𞤲 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵 𞤳𞤮𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤴𞤭𞥅𞤣𞤮𞤴𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤷𞥆𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤫 𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤪𞤭⹁ 𞤮 𞤱𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤥𞤫𞤷𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤷𞤵𞥅𞤯𞤭 𞤦𞤢𞤺𞤭. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤫 𞤢𞤧𞤫𞤱𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤫𞤤𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 *𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤢𞤴 𞤅𞤭𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅 𞤭𞤱𞤭𞥅 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭𞥅 𞤫 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤮𞤲 𞤼𞤵𞤲 𞤫 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤢𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤲𞤭 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤤𞤭𞤣𞥆𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤥𞤮⹁ 𞤸𞤮𞤴𞤲𞤢⹁ 𞤮 𞤬𞤭𞤯𞥆𞤭 𞤷𞤮𞤲𞤷𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫: «𞤒𞤮 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤴𞤢𞤲𞤼𞤵 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤥𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤭𞥅. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤳𞤢 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤢𞤼𞤢.» 𞤌 𞤭𞤱𞤭 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤫 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤢𞥄𞤣𞤫𞤲 𞤪𞤫𞤱𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤚𞤭𞤼𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤒𞤵𞤧𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤩𞤢𞤣𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮𞥅 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤑𞤭𞤪𞤭𞤧𞤨𞤵𞥅𞤧𞤢⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤢𞤪𞤣𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤪𞤫𞤲𞤼𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤫𞤯𞤮𞤼𞤮𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭⹁ *𞤤𞤮𞥅𞤼𞤢𞥄 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤢𞤲𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤺𞤮𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤮𞤤⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: «𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤢 𞤸𞤵𞤤𞤵⹁ 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤢 𞤬𞤢𞤲𞤳𞤵. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤲 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞥄⹁ 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤬𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤥𞤢 𞤶𞤵𞤲'𞤺𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢 𞤳𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤯𞤮𞥅.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤳𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤭𞤼𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤤𞤫𞤦𞥆𞤭 𞤶𞤫𞥅𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤢 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲. 𞤏𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤮𞤲 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤮 𞤘𞤢𞤤𞤭𞤴𞤵𞥅𞤲𞤵 𞤤𞤢𞤥𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤀𞤳𞤢𞥄𞤴𞤢. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲𞤢𞤲𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤣𞥆𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤣𞤵⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤢: «𞤌𞥅 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤬𞤫𞤤𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤭𞤪𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤨𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲!» 𞤊𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤢𞤼𞤢 𞤸𞤵𞤲'𞤣𞤵𞤳𞤮 𞤥𞤵𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤘𞤢𞤤𞤭𞤴𞤵𞥅𞤲𞤵 𞤱𞤭'𞤭𞥅 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲: «𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤺𞤮𞥅 𞤥𞤢𞥄 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤯𞤮𞤼𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤮𞤪𞤭. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤭𞤲𞤯𞤫 𞤫 𞤧𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤵 𞤥𞤮𞤲. 𞤃𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤯𞤵𞤲.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤳𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤣𞤵. 𞤚𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤅𞤮𞤧𞤼𞤫𞥅𞤲𞤫⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤢𞤪𞤣𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤨𞤭𞤴𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤣𞤵. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤘𞤢𞤤𞤭𞤴𞤵𞥅𞤲𞤵 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤫 𞤯𞤵𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤒𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤅𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤂𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤣𞤢𞥄𞤳𞤭𞥅 𞤑𞤮𞤪𞤫𞤲𞤼𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤲𞤫𞥅𞤩𞤭. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞤴𞤲𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤬𞤫𞤲'𞤦𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤑𞤫𞤲𞤳𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤱𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤪𞤫. 𞤌𞤲𞤼𞤵𞤥𞤢 𞤮 𞤦𞤢𞤳𞤮𞤣𞤭 𞤫 𞤆𞤭𞤪𞤭𞤧𞤳𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤫 𞤀𞤳𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤅𞤭𞤪𞤭𞥅. 𞤇𞤫 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭. 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤢𞤷𞥆𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤮𞤴𞤭 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫⹁ 𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤣𞤭 𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤇𞤫𞤲 𞤼𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤯𞤮𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅 𞤮 𞤶𞤢𞤩𞤢𞥄𞤤𞤭. 𞤌 𞤱𞤢𞤴𞤲𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤩𞤫⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤃𞤭 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤧𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤭𞥅.» 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤭𞤱𞤭𞥅 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲⹁ 𞤮 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤮𞤴𞤭𞥅 𞤅𞤫𞥅𞥁𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢. 𞤌 𞤴𞤢𞤸𞤭⹁ 𞤮 𞤸𞤭𞤱𞤪𞤮𞤴𞤭𞥅 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤴𞤮𞥅𞤧𞤭-𞤅𞤭𞤪𞤭𞥅. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤀𞤨𞤮𞤤𞤮𞥅𞤧𞤭 𞤏𞤢𞥄𞤶𞤮𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭 𞤫 𞤑𞤮𞤪𞤫𞤲𞤼𞤭 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢⹁ 𞤮 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤶𞤭𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤷𞤢'𞤫 𞤘𞤢𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤊𞤭𞤪𞤺𞤭𞥅 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤵𞤯𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢⹁ 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤦𞤭𞤲'𞤣𞤭 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤀𞤨𞤮𞤤𞤮𞥅𞤧𞤭 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤀𞤤𞤫𞤳𞤧𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤶𞤭ɲ𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤺𞤮⹁ 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤢 𞤲𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤭𞤪𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤒𞤢𞥄𞤴𞤢𞥄 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤲 𞤼𞤵𞤲 𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤭 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤤 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫. 𞤇𞤢𞤴 𞤆𞤭𞤪𞤭𞤧𞤳𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤫 𞤀𞤳𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤸𞤫𞤯𞤭𞤳𞤫 𞤥𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤮𞤴𞤭 𞤥𞤮 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤮𞤤. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤢𞤴 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤀𞤨𞤮𞤤𞤮𞥅𞤧𞤭 𞤲𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞤲𞤮𞥅 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤳𞤢𞥄𞤴𞤢⹁ 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤫𞤪𞤲𞤵 𞤥𞤮 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤪𞤭. 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤲𞤢𞤬𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭𞤪𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤼𞤵𞤲'𞤦𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤲𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤫 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤦𞤭𞤲'𞤣𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲.
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 19 Fii no Puulusa Janniroyi ka saare Efeesi Fewndo ko Apoloosi on woni Korenti, tawi Puulusa kaɲun taƴitoyii leyɗe dowje ɗen, haa o hewtoyii Efeesi, o fotti ɗon e taalibaaɓe goo. O wi'i ɓen: «Hara on heɓii Ruuhu Seniiɗo on wa ko gomɗinɗon?» Ɓen jaabii mo, ɓe wi'i: «Menen hari hay men nanaali wonde Ruuhu Seniiɗo no woodi.» Onsay o wi'i ɓe: «Awa ko honno lootiranoɗon?» Ɓen kadi jaabii mo, wi'i: «Ko no Yaayaa lootiraynoo non.» Puulusa wi'i: «Yaayaa ko fii tuubuubuyee looti, e hoore ɗun himo wi'aynoo yimɓe ɓen yo ɓe gomɗin aroyoowo ɓaawo makko on, ɗun ko Iisaa.» Ɓay ɓe nanii ɗin konguɗi makko, ɓe *lootaa maande kisiyee e innde Iisaa Joomi on. Onsay Puulusa *fawi juuɗe mun ɗen e hoore maɓɓe, Ruuhu Seniiɗo on ari e maɓɓe, ɓe woni e wowlugol e *haalaaji janani, wowla ko Alla longini ɓe. Tawi ɓen yimɓe ko wa ɓe sappoo e ɗiɗo. Onsay Puulusa naati ka juulirde, o yewtiri ɗon pellital. E nder lebbi tati himo yewtidude e maɓɓe o fellintinana ɓe ko yowitii e fii *laamu Alla ngun. Kono ɓay woɓɓe wonii e sattinkinagol e angal gomɗingol e aybingol laawol Joomi on e hakkunde jamaa on, o sortii hakkunde maɓɓe, o ƴetti taalibaaɓe ɓen o waɗi ɓe feere, o woni e yewtidugol e maɓɓe ɲande woo ka duɗal oo wi'eteeɗo Tiranuusu. Ɗun neeɓi yeru duuɓi ɗiɗi, haa kala hoɗuɗo *Aazii humpitii fii daaluyee Joomiraaɗo on, ɗun ko Yahuudiyankeeɓe ɓen e *Gereekiyankeeɓe ɓen fow. Tawi Allaahu on no waɗaynoo kaawakeeji moƴƴi hawniiɗi rewrude e Puulusa, haa ka tawata hiɓe yahaynoo ɓe ƴetta disaaje maa lince ɗe Puulusa meemaynoo ɗen, ɓe adda, ɓe waɗa e nawnuɓe ɓen, ɓen ndikka, jinnaaji bonɗi ɗin kadi yalta e maɓɓe. Yahuudiyankeeɓe goo, jindaynooɓe wi'a no raɗoo jinna, woni e jantagol e hoore ɓen ɓe jinnaaji woni e mun innde Iisaa Joomi on, hara hiɓe wi'a: «Mi yamirii on yaltugol e innde Iisaa, on mo Puulusa woni waajaade fii mun!» Tawi ɓen waɗaynooɓe ɗun ko ɓe njeeɗiɗo, ɓen-le ko ɓe ɓiɓɓe oo wi'eteeɗo Sekubaa, tawaaɗo e hooreeɓe *yottinooɓe sadaka Yahuudiyankeeɓe ɓen. Ngin jinnawii jaabii ɓe, wi'i: «Miɗo andi Iisaa, miɗo andi kadi ko hombo woni Puulusa, kono onon ko on homɓe?» Onsay on neɗɗo mo ngin jinnawii woni e mun yani e maɓɓe, o waawi ɓe fow e hoore doole tiiɗuɗe, haa ɓen dogi yalti e ndun suudu ɓe ɓornaaki, e hoore hiɓe barminaa. Kala Yahuudiyankeejo e Gereekiyankeejo hoɗuɗo Efeesi andi fii ɗun, kulol nangi ɓe ɓe fow, onsay innde Iisaa Joomi on mawninaa. Onsay buy e aruɓe e gomɗinde ari qirritii, weeɓiti boneeji ɗi ɓe waɗunoo. Ɓawto ɗun, yimɓe buy waɗaynooɓe mbilankaaku, addi defte mun, ɓe sunni ɗe yeeso fow. Coggu majje on jittaa, tawaa ko tammaaji kaalisi guluuji cappanɗe jowi. Ko nii, daaluyee Joomiraaɗo on woni layirde semba e hoore doole. Ɓawto ɗun Puulusa eɓɓani fii yahugol Yerusalaam, hara ko Masedonii e Akaaya o rewri. O wi'i: «Si mi iwii ɗon, bee mi hewtoya Roomu.» Onsay o immini wallindirteeɓe makko ɗiɗo Masedonii, ɗun ko Timotee e Arastuusa, kanko o luttiti Aazii ɗon seeɗa. Fii no oo Siyaakeejo wi'eteeɗo Dimitiriyuusu Imminiri Gere Onsay jiiɓoldu tiiɗundu waɗi sabu laawol Joomi on. Tawi no e nden saare siyaakeejo wi'eteeɗo Dimitiriyuusu, tafaynooɗo rewirkoy tosokoy tafiraakoy kaalisi, hara ko nandintinaakoy e rewirdu allaajo maɓɓe debbo wi'eteeɗo *Artemiisi on. Tawi ɗun no wondannoo e ɓe o tafidaynoo ɓen tono tiiɗuɗo. On mooɓindiri ɓe o tafidaynoo ɓen, kamɓe e ɓe ɓe kafidunoo mecce goote ɓen, o wi'i ɓe: «On fow hiɗon andi, fii men on ko e ɗee golle ɗoo humii, awa kadi hiɗon yi'ude, hiɗon nanude ko woni feƴƴude kon, hara hinaa Efeesi ɗoo tun, fayda ko e nder Aazii on fow wonde, oo wi'eteeɗo Puulusa no murtinde jamaa ɗuuɗuɗo, fellintinira ɓe wi'ugol wonde allaaji moƴƴiniraaɗi juuɗe neɗɗanke wonaa allaaji. Ɗun non hinaa fii hayfingol mecce men ɗen tun, kono ko liɓugol fii nduu rewirdu oo allaajo debbo mawɗo wi'eteeɗo Artemiisi e ɓoorugol teddungal makko ngal, on mo Aazii fow e aduna on fow woni rewude.» Ɓay ɓe nanii ɗin konguɗi, ɓe heewi tikkere, ɓe nangi e ewnagol, wi'a: «Artemiisi Efeesiyankooɓe ɓen ko mawɗo!» Onsay saare nden fow jiiɓondiri, ɓe wubbidi, ɓe saalori ɓee Masedoniyankooɓe ɓe Puulusa jindidaynoo, ɗun ko Gayuusi e Aristarke, ɓe naɓori ɓe ka fijirde mawnde. Puulusa kadi faalaa hollitaade jamaa on, kono laatii taalibaaɓe ɓen jaɓaali. Hay woɓɓe e hooreeɓe Aazii ɓen, ɓe tawata ko yiɓɓe makko kanko Puulusa, ɓe nuli woɓɓe e makko ko jeeja mo fii wota o yahu ka fijirde mawnde. Tawi woɓɓe no ewnoo goɗɗun goo, ɓeya kadi no ewnoo goɗɗun goo, ko fii jiiɓaare nden no woni hakkunde dental ngal, e hoore ɗun ɓurɓe ɓen andaa wuren ko honɗun mooɓindiri ɓe. Onsay woɓɓe e hakkunde jamaa on lowi oo wi'eteeɗo Aleksander mo Yahuudiyankeeɓe ɓen feƴƴini yeeso dental ngal. Kanko Aleksander o towni jungo, tawi himo faalaa sifanaade jamaa on. Ɓay ɓeya andii ko o Yahuudiyankeejo, fow ewnodi wa saa'iiji ɗiɗi, hiɓe wi'a: «Artemiisi Efeesiyankooɓe ɓen ko mawɗo!» Onsay hoore kaydi on ɗahi yimɓe ɓen, o wi'i ɓe: «Ko onon yo Efeesiyankooɓe, hara ko hombo woni andaa wonde saare Efeesi nden ko ngaynaakoore rewirdu oo allaajo debbo mawɗo wi'eteeɗo Artemiisi, awa kadi ko nde ngaynaakoore nandolla makko iwruɗo ka kammu on? Ɓay ɗun hinaa ko yeddinii, wonee deeƴuɓe, hara on waɗiraali huunde hawjere. Ko fii on addii ɓee yimɓe, ɓe tawata bonnaa ka hormorde, ɓe hoynaa kadi allaajo men debbo on. Si tawii non Dimitiriyuusu oo, e siyaakeeɓe ɓe o kafidi mecce ɓen no galdidi e goɗɗo, haray no woodi ɲaawirɗi e ɲaawooɓe lamminaaɓe fii mun, yo ɓe wullito e ɓen. Si tawii non hiɗon mari goɗɗun ko ɓeyditii e ɗun, haray ko ka dental ardinaangal ngal ɗunɗon moƴƴintee. Ko fii hiɗen waawi heɓude feloore fii nduu murtaldu waɗundu hande, ɓay dalil woo alaa mo holloyen ko honɗun waɗirɗen nduu jiiɓoldu.» Ɓay o gaynii wowlude ɗun, o yilti jamaa on.
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥑𞥙 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤔𞤢𞤲𞥆𞤭𞤪𞤮𞤴𞤭 𞤳𞤢 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭 𞤊𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤀𞤨𞤮𞤤𞤮𞥅𞤧𞤭 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤑𞤮𞤪𞤫𞤲𞤼𞤭⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤼𞤢𞤰𞤭𞤼𞤮𞤴𞤭𞥅 𞤤𞤫𞤴𞤯𞤫 𞤣𞤮𞤱𞤶𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤮 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤮𞤴𞤭𞥅 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭⹁ 𞤮 𞤬𞤮𞤼𞥆𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤺𞤮𞥅. 𞤌 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫𞤲: «𞤖𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤭𞥅 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤯𞤮𞤲؟» 𞤇𞤫𞤲 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭: «𞤃𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤸𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫: «𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤭𞤪𞤢𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲؟» 𞤇𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤑𞤮 𞤲𞤮 𞤒𞤢𞥄𞤴𞤢𞥄 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤭𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤲𞤮𞤲.» 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤱𞤭'𞤭: «𞤒𞤢𞥄𞤴𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤼𞤵𞥅𞤦𞤵𞥅𞤦𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤭⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤭'𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄.» 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤩𞤫 *𞤤𞤮𞥅𞤼𞤢𞥄 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 *𞤬𞤢𞤱𞤭 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 *𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭⹁ 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤢 𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤨𞥆𞤮𞥅 𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤮. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫⹁ 𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤤. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤤𞤫𞤦𞥆𞤭 𞤼𞤢𞤼𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤮 𞤬𞤫𞤤𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢 𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤴𞤮𞤱𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤫 𞤬𞤭𞥅 *𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤫 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤭𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤢𞤴𞤦𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤧𞤮𞤪𞤼𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤮 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤩𞤫 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅 𞤳𞤢 𞤣𞤵𞤯𞤢𞤤 𞤮𞥅 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤚𞤭𞤪𞤢𞤲𞤵𞥅𞤧𞤵. 𞤍𞤵𞤲 𞤲𞤫𞥅𞤩𞤭 𞤴𞤫𞤪𞤵 𞤣𞤵𞥅𞤩𞤭 𞤯𞤭𞤯𞤭⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤮𞤯𞤵𞤯𞤮 *𞤀𞥄𞥁𞤭𞥅 𞤸𞤵𞤥𞤨𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 *𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤢𞥄𞤱𞤢𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤸𞤢𞤱𞤲𞤭𞥅𞤯𞤭 𞤪𞤫𞤱𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤩𞤫 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤢 𞤣𞤭𞤧𞤢𞥄𞤶𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤤𞤭𞤲𞤷𞤫 𞤯𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤥𞤫𞥅𞤥𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤣𞥆𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤢 𞤫 𞤲𞤢𞤱𞤲𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤭𞤳𞥆𞤢⹁ 𞤶𞤭𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤢 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤶𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤢 𞤲𞤮 𞤪𞤢𞤯𞤮𞥅 𞤶𞤭𞤲𞥆𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤶𞤢𞤲𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤶𞤭𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤢: «𞤃𞤭 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲!» 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤲'𞤶𞤫𞥅𞤯𞤭𞤯𞤮⹁ 𞤩𞤫𞤲-𞤤𞤫 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤩𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤮𞥅 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤅𞤫𞤳𞤵𞤦𞤢𞥄⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤩𞤫 *𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤐'𞤘𞤭𞤲 𞤶𞤭𞤲𞥆𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤮𞤥𞤩𞤫؟» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤲'𞤺𞤭𞤲 𞤶𞤭𞤲𞥆𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤴𞤢𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤯𞤫⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲 𞤣𞤮𞤺𞤭 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤩𞤫 𞤩𞤮𞤪𞤲𞤢𞥄𞤳𞤭⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤦𞤢𞤪𞤥𞤭𞤲𞤢𞥄. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤫 𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤸𞤮𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤵𞤤𞤮𞤤 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤢𞥄. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤦𞤵𞤴 𞤫 𞤢𞤪𞤵𞤩𞤫 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤪𞤭 𞤹𞤭𞤪𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤲𞤮𞥅. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤦𞤵𞤴 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤲'𞤦𞤭𞤤𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤳𞤵⹁ 𞤢𞤣𞥆𞤭 𞤣𞤫𞤬𞤼𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭 𞤯𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤬𞤮𞤱. 𞤕𞤮𞤺𞥆𞤵 𞤥𞤢𞤶𞥆𞤫 𞤮𞤲 𞤶𞤭𞤼𞥆𞤢𞥄⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤼𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤳𞤢𞥄𞤤𞤭𞤧𞤭 𞤺𞤵𞤤𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤷𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤶𞤮𞤱𞤭. 𞤑𞤮 𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤤𞤢𞤴𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤧𞤫𞤲'𞤦𞤢 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫𞤩𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤫 𞤀𞤳𞤢𞥄𞤴𞤢 𞤮 𞤪𞤫𞤱𞤪𞤭. 𞤌 𞤱𞤭'𞤭: «𞤅𞤭 𞤥𞤭 𞤭𞤱𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤦𞤫𞥅 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤮𞤴𞤢 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅 𞤫 𞤀𞤪𞤢𞤧𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢⹁ 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤮 𞤤𞤵𞤼𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤀𞥄𞥁𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤮𞥅 𞤅𞤭𞤴𞤢𞥄𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤁𞤭𞤥𞤭𞤼𞤭𞤪𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤋𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤘𞤫𞤪𞤫 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤮𞤤𞤣𞤵 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤣𞤵 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤲𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤧𞤭𞤴𞤢𞥄𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤁𞤭𞤥𞤭𞤼𞤭𞤪𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤵⹁ 𞤼𞤢𞤬𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤪𞤫𞤱𞤭𞤪𞤳𞤮𞤴 𞤼𞤮𞤧𞤮𞤳𞤮𞤴 𞤼𞤢𞤬𞤭𞤪𞤢𞥄𞤳𞤮𞤴 𞤳𞤢𞥄𞤤𞤭𞤧𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤳𞤮𞤴 𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤭𞤪𞤣𞤵 𞤢𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 *𞤀𞤪𞤼𞤫𞤥𞤭𞥅𞤧𞤭 𞤮𞤲. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤫 𞤩𞤫 𞤮 𞤼𞤢𞤬𞤭𞤣𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤼𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤯𞤮. 𞤌𞤲 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤩𞤫 𞤮 𞤼𞤢𞤬𞤭𞤣𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤫 𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤬𞤭𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤥𞤫𞤷𞥆𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫: «𞤌𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤫 𞤯𞤫𞥅 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤯𞤮𞥅 𞤸𞤵𞤥𞤭𞥅⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤴𞤭'𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭 𞤯𞤮𞥅 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤬𞤢𞤴𞤣𞤢 𞤳𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤀𞥄𞥁𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤮𞥅 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲𞤮 𞤥𞤵𞤪𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤬𞤫𞤤𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤢𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭. 𞤍𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤴𞤬𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤫𞤷𞥆𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤤𞤭𞤩𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤵𞥅 𞤪𞤫𞤱𞤭𞤪𞤣𞤵 𞤮𞥅 𞤢𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤀𞤪𞤼𞤫𞤥𞤭𞥅𞤧𞤭 𞤫 𞤩𞤮𞥅𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤀𞥄𞥁𞤭𞥅 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤪𞤫𞤱𞤵𞤣𞤫.» 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤭 𞤼𞤭𞤳𞥆𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤫 𞤫𞤱𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤱𞤭'𞤢: «𞤀𞤪𞤼𞤫𞤥𞤭𞥅𞤧𞤭 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮!» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤵𞤦𞥆𞤭𞤣𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤧𞤢𞥄𞤤𞤮𞤪𞤭 𞤩𞤫𞥅 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤶𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤣𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤘𞤢𞤴𞤵𞥅𞤧𞤭 𞤫 𞤀𞤪𞤭𞤧𞤼𞤢𞤪𞤳𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤩𞤮𞤪𞤭 𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤬𞤭𞤶𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫. 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤢𞥄𞤤𞤭. 𞤖𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤀𞥄𞥁𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮 𞤴𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤵𞤤𞤭 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤮 𞤶𞤫𞥅𞤶𞤢 𞤥𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤵 𞤳𞤢 𞤬𞤭𞤶𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤲𞤮 𞤫𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤩𞤫𞤴𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤫𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤱𞤵𞤪𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤩𞤫. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤤𞤮𞤱𞤭 𞤮𞥅 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤀𞤤𞤫𞤳𞤧𞤢𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤮 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤀𞤤𞤫𞤳𞤧𞤢𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤮 𞤼𞤮𞤱𞤲𞤭 𞤶𞤵𞤲'𞤺𞤮⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤧𞤭𞤬𞤢𞤲𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫𞤴𞤢 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤮 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤬𞤮𞤱 𞤫𞤱𞤲𞤮𞤣𞤭 𞤱𞤢 𞤧𞤢𞥄'𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤯𞤭⹁ 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤢: «𞤀𞤪𞤼𞤫𞤥𞤭𞥅𞤧𞤭 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮!» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤳𞤢𞤴𞤣𞤭 𞤮𞤲 𞤯𞤢𞤸𞤭 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫: «𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤴𞤲𞤢𞥄𞤳𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤭𞤪𞤣𞤵 𞤮𞥅 𞤢𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤀𞤪𞤼𞤫𞤥𞤭𞥅𞤧𞤭⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤴𞤲𞤢𞥄𞤳𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤮𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤮𞤲؟ 𞤇𞤢𞤴 𞤯𞤵𞤲 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤫𞥅 𞤣𞤫𞥅𞤰𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤱𞤶𞤫𞤪𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤢𞤣𞥆𞤭𞥅 𞤩𞤫𞥅 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤸𞤮𞤪𞤥𞤮𞤪𞤣𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤮𞤴𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤢𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤮𞤲. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤁𞤭𞤥𞤭𞤼𞤭𞤪𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤮𞥅⹁ 𞤫 𞤧𞤭𞤴𞤢𞥄𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤮 𞤳𞤢𞤬𞤭𞤣𞤭 𞤥𞤫𞤷𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤺𞤢𞤤𞤣𞤭𞤣𞤭 𞤫 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤯𞤭 𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤤𞤢𞤥𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤵𞤤𞥆𞤭𞤼𞤮 𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤳𞤢 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤢𞤪𞤣𞤭𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤼𞤫𞥅. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤣𞤫 𞤬𞤫𞤤𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤵𞥅 𞤥𞤵𞤪𞤼𞤢𞤤𞤣𞤵 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤲'𞤣𞤵 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤣𞤢𞤤𞤭𞤤 𞤱𞤮𞥅 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤥𞤮 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤮𞤴𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞥅 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤮𞤤𞤣𞤵.» 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤺𞤢𞤴𞤲𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤮 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲.
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 20 Fii Yaadu Puulusa Masedonii e Gereesi Ɓay murtaldu ndun accii, Puulusa ɓanniti taalibaaɓe ɓen. Ɓay o gaynii ɓe wakkilinde, o waynii ɓe, o immii, o fokkitani yahugol Masedonii. O taƴitoyi ɗen leyɗe e hoore himo yewta yimɓe ɓen nooneeji no ɓe wakkilora, onsay o hewtoyi Gereesi. Onsay o koɗii ɗon lebbi tati, hari himo woniri ƴettugol ɗon laana ndiyan, yaara Sirii. Kono nde tawnoo Yahuudiyankeeɓe ɓen no eɓɓani mo janfa, o aadii yiltitagol Masedonii. Hari ko o wondi ko ɗowta mo, ko oo ɓiɗɗo Piruusi mo Biriyata wi'eteeɗo Sopateere, e Aristarke e Sekondiisu, on ko mo Tesalonii, e Gayuusi, on kadi ko mo Derbata, e Timotee e Tikiiki e Torofiimi, ɓee fow ko ɓe iwdi *Aazii. Ɓen woni yeeso, ɓe habboyii men Turuwaasi. Menen kadi, ɓay *Juldeere Bireedi ɗe Aldaa e Lewen nden feƴƴii, men bakii e laana ndiyan Filipii. E nder balɗe jowi men tawoyi ɓe Turuwaasi, men waɗi ɗon balɗe jeeɗiɗi. Fii Wurniteede oo wi'eteeɗo Etikuusi E asewe kiikiiɗe, men mooɓondiri fii ɲaamidugol. Nde tawnoo Puulusa ruttoto bimbi nden ɲande, o yewtidi e tawanooɓe ɓen, o junni yewtere makko nden haa tumbere jemma. Tawi lampuuji ɗuuɗuɗi no ka suudu dow-dowru ka men mottondirnoo ɗon. Tawi kadi suka no wi'ee Etikuusi no jooɗinoo e damun tosokun e on koore tammo. O ƴetti ɗoyngol luggungol e nder ko Puulusa juutini yewtere nden kon, o accitii ka koore ton sabu ɗoyngol ngol, o yani. O imminaa, tawi o maayii. Onsay Puulusa tippii, o ugginii e hoore makko, o ƴetti mo, o tambii, o wi'i: «Wota on aanu, ko fii himo wuuri.» Ɓay kanko Puulusa o ƴawitoyii, o taƴiti bireedi on, o ɲaami. Ɓawto ɗun, o yewti kadi ko juuti haa wa ka peeral fajiri. Onsay o yahi. Ɓawto ɗun, suka on nattaa ko o wurɗo, ɗun wonani ɓe welo-welo mawngo. Fii Iwugol Puulusa Efeesi Yaha Miletii Onsay menen men hikkanii men yeeso, men bakii ɗon e laana ndiyan fii yahugol Asoosi ka men haanunoo yiitidude e Puulusa ɗon, ɓay hari kanko o aadike wonde o seppay. Ɓay o tawoyii men Asoosi, men ƴawni mo ka laana fii yaadugol e makko Mitileeni. Ɓay men iwii ɗon, men jokki baharu on haa men hewtoyi bimbi nden ɲande yeeso Kiyoo. E ɲallal hikkungal ɗon ngal kadi, men meemoyi ka wi'etee ɗon Samoosi. Ɓawto ngal ɲallal ɗon kadi, men hewtoyi Miletii. Tawi Puulusa no miijinoo feƴƴugol Efeesi tun hara daraaki, fii wota o tongo e nder Aazii on. Ko fii hari himo hawji hewtoygol Yerusalaam fii Juldeere *Pentakosta nden, si tawii ɗun no waawi mo gasande. Ko onsay, ko o woni Miletii ɗon, kanko Puulusa o immini ko yahana ardotooɓe *moftal ngal Efeesi. Ɓay ɓen arii, o wi'i ɓe: «Hiɗon andi ko honno mi wondiri e mo'on yeru ko mi woni ɗoo kon, gila ɲande mi tippi Aazii. E hoore ɗun mi kurkanike Joomiraaɗo on, e hoore yankinaare fow, e nder gonɗi, e hakkunde ndarndeede wonanɗun lan janfaaji immorde e Yahuudiyanke'en. E ɓaawo suuɗugol on hay huunde, miɗo feɲɲinande on, janna on e hakkunde fow e ka cuuɗi kala ko wondani on e nafa, e seedintinangol Yahuudiyankeeɓe ɓen e *Gereekiyankeeɓe ɓen fii tuubangol Alla e gomɗingol Iisaa Joomi men on. «Jooni yo mi yahu Yerusalaam, ɓay Ruuhu Allaahu on no haɓɓitii e ɗun, e hoore mi andaa ko heɓoytammi ton. Ko woni tun, gila saare heɓi e saare, *Ruuhu Seniiɗo on no seedintinande lan wi'ammi wonde, kaɓɓi e satteendeeji no sabbii lan. Kono mi waɗaa ngurndan an ɗan ko goɗɗun, wa si tawii hiɗan hitti e an, fii tun yo mi timmin jinduruuji an ɗin e golle ɗe mi heɓiri Iisaa Joomi on ɗen, ɗun ko seeditagol fii Kibaaru Moƴƴo fii moƴƴere Alla nden. «Jooni miɗo andi, on yi'itataa lan hande kadi, ɗun ko onon ɓee ɓe mi rewi hakkunde mun, mi waajii fii *laamu Alla ngun. Ko ɗun waɗi, miɗo seedaade hande wonde si goɗɗo e mon halkike, haray wonaa min waɗi. Ko fii mi suuɗaali on hay huunde, mi ɓanginanii on eɓɓoore Alla nden fow. Jooni reenee, reenidon hoore mon e wuro ngo Ruuhu Seniiɗo on waɗi on e hoore mun ngon, fii no ayniron moftal Alla ngal o heɓiri ƴiiƴan ɓiɗɗo makko on tigi. Miɗo andi si mi iwoyii ɗoo, caapaali hunƴuɗi aroyay hakkunde mon ɗi tawata accoytaa wuro ngon. Awa kadi woɓɓe hawtoyto e hakkunde mon, hara hiɓe wowla haalaaji ɓoyliiɗi fii pooɗugol taalibaaɓe ɓen e maɓɓe. Awa on wattanoyay yiila, anditon, e nder duuɓi tati jemma e ɲalorma mi accaali waajagol mo kala e mon e hoore gonɗi. «Jooni mi ƴettii on, mi halfinii Alla e daaluyee moƴƴere makko nden, ko on mari bawgal fii mawningol on e yeɗugol on ndondi wondude e yimɓe Alla ɓen fow. Mi himmanaali kaalisi e kaŋŋe e conci hay gooto. Onon tigi hiɗon andi ko juuɗe an ɗen mi golliri fii ko mi hatonjini e mun kon e ko wondiɓɓe an ɓen hatonjini e mun kon. E nder ɗun fow, mi hollii on yo on gollir nii fii yo on wallito lo'uɓe ɓen, anditon kadi konguɗi Iisaa Joomi on ko o wi'i kon kanko tigi wonde: ‹Ko okkugol ɓuri moƴƴude edii okkoreede.› » Ɓay o gaynii yewtude ɗun, onsay o jiccii fii du'ondirgol e maɓɓe ɓe fow. Onsay ɓe fow ɓe hirbii mo kanko Puulusa, ɓe lunnii e hoore gonɗi tiiɗuɗi. Ko ɓurnoo ɓe sokolinde kon, ko ko o wi'unoo ɓe kon wonde ɓe yi'itataa mo hande kadi. Onsay ɓe ɗowtiti mo haa ka laana ndiyan.
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥒𞥐 𞤊𞤭𞥅 𞤒𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤫 𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤧𞤭 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤵𞤪𞤼𞤢𞤤𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤢𞤷𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤩𞤢𞤲𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤺𞤢𞤴𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞤴𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫⹁ 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤬𞤮𞤳𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅. 𞤌 𞤼𞤢𞤰𞤭𞤼𞤮𞤴𞤭 𞤯𞤫𞤲 𞤤𞤫𞤴𞤯𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤮𞤪𞤢⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤮𞤴𞤭 𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤧𞤭. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤳𞤮𞤯𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤤𞤫𞤦𞥆𞤭 𞤼𞤢𞤼𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤯𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲⹁ 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤢 𞤅𞤭𞤪𞤭𞥅. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤫𞤩𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤶𞤢𞤲𞤬𞤢⹁ 𞤮 𞤢𞥄𞤣𞤭𞥅 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅. 𞤖𞤢𞤪𞤭 𞤳𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤯𞤮𞤱𞤼𞤢 𞤥𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤮𞥅 𞤩𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤆𞤭𞤪𞤵𞥅𞤧𞤭 𞤥𞤮 𞤄𞤭𞤪𞤭𞤴𞤢𞤼𞤢 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤅𞤮𞤨𞤢𞤼𞤫𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤫 𞤀𞤪𞤭𞤧𞤼𞤢𞤪𞤳𞤫 𞤫 𞤅𞤫𞤳𞤮𞤲'𞤣𞤭𞥅𞤧𞤵⹁ 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤚𞤫𞤧𞤢𞤤𞤮𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤫 𞤘𞤢𞤴𞤵𞥅𞤧𞤭⹁ 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤁𞤫𞤪𞤦𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤫 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅 𞤫 𞤚𞤭𞤳𞤭𞥅𞤳𞤭 𞤫 𞤚𞤮𞤪𞤮𞤬𞤭𞥅𞤥𞤭⹁ 𞤩𞤫𞥅 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤭𞤱𞤣𞤭 *𞤀𞥄𞥁𞤭𞥅. 𞤇𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤦𞥆𞤮𞤴𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤚𞤵𞤪𞤵𞤱𞤢𞥄𞤧𞤭. 𞤃𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤩𞤢𞤴 *𞤔𞤵𞤤𞤣𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤄𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤭 𞤯𞤫 𞤀𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤂𞤫𞤱𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤳𞤭𞥅 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤊𞤭𞤤𞤭𞤨𞤭𞥅. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤶𞤮𞤱𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤱𞤮𞤴𞤭 𞤩𞤫 𞤚𞤵𞤪𞤵𞤱𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤶𞤫𞥅𞤯𞤭𞤯𞤭. 𞤊𞤭𞥅 𞤏𞤵𞤪𞤲𞤭𞤼𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤮𞥅 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤉𞤼𞤭𞤳𞤵𞥅𞤧𞤭 𞤉 𞤢𞤧𞤫𞤱𞤫 𞤳𞤭𞥅𞤳𞤭𞥅𞤯𞤫⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤬𞤭𞥅 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤭𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤. 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤪𞤵𞤼𞥆𞤮𞤼𞤮 𞤦𞤭𞤲'𞤦𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤣𞤭 𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤶𞤵𞤲𞥆𞤭 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤼𞤵𞤲'𞤦𞤫𞤪𞤫 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤤𞤢𞤥𞤨𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤯𞤭 𞤲𞤮 𞤳𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤣𞤮𞤱-𞤣𞤮𞤱𞤪𞤵 𞤳𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤯𞤮𞤲. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤧𞤵𞤳𞤢 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤉𞤼𞤭𞤳𞤵𞥅𞤧𞤭 𞤲𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤯𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤫 𞤣𞤢𞤥𞤵𞤲 𞤼𞤮𞤧𞤮𞤳𞤵𞤲 𞤫 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤼𞤢𞤥𞥆𞤮. 𞤌 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤯𞤮𞤴𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤵𞤺𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤳𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤼𞤮𞤲 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤯𞤮𞤴𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤲𞤭. 𞤌 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭𞥅. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤵𞤺𞥆𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤮 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤮 𞤼𞤢𞤲'𞤦𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤢𞥄𞤲𞤵⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭.» 𞤇𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤮 𞤰𞤢𞤱𞤭𞤼𞤮𞤴𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤼𞤢𞤰𞤭𞤼𞤭 𞤦𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤭. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤶𞤵𞥅𞤼𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤱𞤢 𞤳𞤢 𞤨𞤫𞥅𞤪𞤢𞤤 𞤬𞤢𞤶𞤭𞤪𞤭. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤭. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤧𞤵𞤳𞤢 𞤮𞤲 𞤲𞤢𞤼𞥆𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤮 𞤱𞤵𞤪𞤯𞤮⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤱𞤫𞤤𞤮-𞤱𞤫𞤤𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤺𞤮. 𞤊𞤭𞥅 𞤋𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭 𞤒𞤢𞤸𞤢 𞤃𞤭𞤤𞤫𞤼𞤭𞥅 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤭𞤳𞥆𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤳𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤧𞤮𞥅𞤧𞤭 𞤳𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤭𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤮 𞤢𞥄𞤣𞤭𞤳𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤧𞤫𞤨𞥆𞤢𞤴. 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤮𞤴𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤀𞤧𞤮𞥅𞤧𞤭⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤰𞤢𞤱𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤃𞤭𞤼𞤭𞤤𞤫𞥅𞤲𞤭. 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤭𞤱𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤦𞤢𞤸𞤢𞤪𞤵 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤮𞤴𞤭 𞤦𞤭𞤲'𞤦𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤑𞤭𞤴𞤮𞥅. 𞤉 ɲ𞤢𞤤𞥆𞤢𞤤 𞤸𞤭𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤫𞥅𞤥𞤮𞤴𞤭 𞤳𞤢 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤅𞤢𞤥𞤮𞥅𞤧𞤭. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤 ɲ𞤢𞤤𞥆𞤢𞤤 𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤮𞤴𞤭 𞤃𞤭𞤤𞤫𞤼𞤭𞥅. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲𞤮 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭 𞤼𞤵𞤲 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤣𞤢𞤪𞤢𞥄𞤳𞤭⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮 𞤼𞤮𞤲'𞤺𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤀𞥄𞥁𞤭𞥅 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤸𞤢𞤱𞤶𞤭 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤮𞤴𞤺𞤮𞤤 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤬𞤭𞥅 𞤔𞤵𞤤𞤣𞤫𞥅𞤪𞤫 *𞤆𞤫𞤲𞤼𞤢𞤳𞤮𞤧𞤼𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤥𞤮 𞤺𞤢𞤧𞤢𞤲'𞤣𞤫. 𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴⹁ 𞤳𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤃𞤭𞤤𞤫𞤼𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤲𞤢 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫𞤲 𞤢𞤪𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫: «𞤖𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤮'𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤪𞤵 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤯𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤺𞤭𞤤𞤢 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭 𞤀𞥄𞥁𞤭𞥅. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞤲𞤭𞤳𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞤲𞤯𞤭⹁ 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤤𞤢𞤲 𞤶𞤢𞤲𞤬𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫'𞤫𞤲. 𞤉 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲⹁ 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤳𞤢 𞤷𞤵𞥅𞤯𞤭 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤫 𞤲𞤢𞤬𞤢⹁ 𞤫 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 *𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤼𞤵𞥅𞤦𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲. «𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤴𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤵 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤩𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤮𞤴𞤼𞤢𞤥𞥆𞤭 𞤼𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤫 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤢𞤲 𞤱𞤭'𞤢𞤥𞥆𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤢𞤩𞥆𞤭 𞤫 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤲𞤮 𞤧𞤢𞤦𞥆𞤭𞥅 𞤤𞤢𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲⹁ 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤢𞤲 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤭 𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤼𞤵𞤲 𞤴𞤮 𞤥𞤭 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲 𞤶𞤭𞤲'𞤣𞤵𞤪𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤯𞤫 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤭 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲. «𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭⹁ 𞤮𞤲 𞤴𞤭'𞤭𞤼𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤤𞤢𞤲 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤩𞤫 𞤥𞤭 𞤪𞤫𞤱𞤭 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 *𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤧𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤤𞤳𞤭𞤳𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤭𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭 𞤧𞤵𞥅𞤯𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤥𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤫𞤩𞥆𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤫𞥅⹁ 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤭𞤣𞤮𞤲 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤱𞤵𞤪𞤮 𞤲'𞤺𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤢𞤴𞤲𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤭 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲 𞤩𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤭𞤱𞤮𞤴𞤭𞥅 𞤯𞤮𞥅⹁ 𞤷𞤢𞥄𞤨𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤸𞤵𞤲𞤰𞤵𞤯𞤭 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤢𞤷𞥆𞤮𞤴𞤼𞤢𞥄 𞤱𞤵𞤪𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤸𞤢𞤱𞤼𞤮𞤴𞤼𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤩𞤮𞤴𞤤𞤭𞥅𞤯𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤨𞤮𞥅𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤀𞤱𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤢𞤲𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤴𞤭𞥅𞤤𞤢⹁ 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤵𞥅𞤩𞤭 𞤼𞤢𞤼𞤭 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢 𞤫 ɲ𞤢𞤤𞤮𞤪𞤥𞤢 𞤥𞤭 𞤢𞤷𞥆𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤺𞤮𞤲𞤯𞤭. «𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤥𞤭 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤫 𞤴𞤫𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤃𞤭 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤢𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤳𞤢𞥄𞤤𞤭𞤧𞤭 𞤫 𞤳𞤢𞤽𞥆𞤫 𞤫 𞤷𞤮𞤲𞤷𞤭 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤢𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤥𞤭 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤸𞤢𞤼𞤮𞤲'𞤶𞤭𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤼𞤮𞤲'𞤶𞤭𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤳𞤮𞤲. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤥𞤭 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪 𞤲𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤼𞤮 𞤤𞤮'𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫: ‹𞤑𞤮 𞤮𞤳𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫𞤣𞤭𞥅 𞤮𞤳𞥆𞤮𞤪𞤫𞥅𞤣𞤫.› » 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤺𞤢𞤴𞤲𞤭𞥅 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤶𞤭𞤷𞥆𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤣𞤵'𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤱. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤩𞤫 𞤸𞤭𞤪𞤦𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤤𞤵𞤲𞥆𞤭𞥅 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤺𞤮𞤲𞤯𞤭 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤯𞤭. 𞤑𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤩𞤫 𞤧𞤮𞤳𞤮𞤤𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤮 𞤱𞤭'𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤩𞤫 𞤳𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫 𞤴𞤭'𞤭𞤼𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤥𞤮 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤯𞤮𞤱𞤼𞤭𞤼𞤭 𞤥𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲.
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 21 Fii Yaadu Puulusa ndun Tiiri e Seezariiya Ɓay men sertii e maɓɓe, men bakii ɗon e laana ndiyan, men fewni haa Koosi. Bimbi nden ɲande men yahi Rodeesi. Ɓay men iwii ɗon kadi, men yahi Patara. Ɓay men tawii ɗon laana lumbooha yaara Fenisii, men bakii ɗon, men yahi. Ɓay men ɓattike Siipuru, onsay men acciri ɗon ka nano, men yaari telen Sirii fii tippinoygol ko laana kan rondii kon Tiiri. Ɓay men tawii taalibaaɓe ɓen ɗon, men woni balɗe jeeɗiɗi. Immorde e Ruuhu Allaahu on ɓe wi'i Puulusa: «Wota yahu Yerusalaam.» Ɓay ɗen balɗe jeeɗiɗi timmii, men yahi. Onsay kamɓe fow e rewɓe maɓɓe ɓen e ɓiɓɓe maɓɓe ɓen, ɓe ɗowtiti men, men yaadi haa men yalti saare nden, ɗun ko ka sera ndiyan, men jiccii, men du'ondiri. Onsay men waynondiri e maɓɓe, men bakii ka laana, kamɓe ɓe yiltitii ka maɓɓe. Ɓay men gaynii ko yaaretee laana ndiyan kon, ɗun ko gila Tiiri haa Potolemaayi, men hiwrondiri e musiɓɓe gomɗinɓe wonɓe ɗon ɓen, men wondi e maɓɓe ɲallal. Bimbi nden ɲande, men yahi men hewtoyi Seezariiya, men naatiri ka suudu Filiipu oo waajotooɗo fii Kibaaru Moƴƴo on, tawdaaɗo e njeeɗiɗooɓe ɓen, men weeri ka makko. Tawi himo mari jiwɓe nayo haalooɓe ko Alla longini ɗun ɓe andaali gorko. Nde tawnoo men waɗii ɗon balɗe buy, haaloowo ko Alla longini ɗun wi'eteeɗo Agabuusi, iwruɗo ka diiwal Yahuuda, ari tawi men. O ƴetti dattol Puulusa ngol, o haɓɓitii juuɗe e koyɗe, o wi'i: «E hino ko *Ruuhu Seniiɗo on wi'i kon: ‹Oo neɗɗo jeyɗo ngol dattol, Yahuudiyankeeɓe ɓen haɓɓiray mo nii Yerusalaam, ɓe watta mo e juuɗe ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen.› » Ɓay menen e ɓen yimɓe hoɗuɓe e nden nokkuure men nanii ɗun, men jeeji Puulusa fii wota o yahu Yerusalaam. Kono Puulusa jaabii men, wi'i: «Ko honɗun wulloton, bonnon mi ɓernde? Ko fii min hinaa fii haɓɓegol tun mi hebulanii, kono ko hay maayugol Yerusalaam fii innde Iisaa Joomi on.» Nde tawnoo o jaɓaali yilteede e ko o anniyii kon, men haɓɓitaaki hande kadi, kono men wi'i: «Yo kodduruyee Joomiraaɗo on waɗu!» Ɓay ɗen balɗe ɗon feƴƴii, men eɓɓindii, men yahi Yerusalaam. Taalibaaɓe goo ɓe Seezariiya ɗowti men ka goɗɗo no wi'ee Manasuuna mo Siipuru, on ko taalibaajo gila ko neeɓi, fii ko werna men. Fii Hewtugol Puulusa Yerusalaam Ɓay men hewtii Yerusalaam, musiɓɓe ɓen jaɓɓori men weltaare. Bimbi nden ɲande menen e Puulusa men ari ka Yaaquuba, ardotooɓe *moftal ngal kadi fow ari ɗon. Ɓay Puulusa gaynii ɓe hiwraade, o nangi e fillitanagol ɓe, fensita ko Allaahu on waɗi e hakkunde ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen e nder golle makko ɗen. E nder ko ɓe heɗii mo kon, ɓe mawnini Alla, e hoore ɗun ɓe wi'i mo: «Musiɗɗo, a yi'ii ittiri guluuje guluuje Yahuudiyankeeɓe ko gomɗini, e hoore ɓe fow hiɓe haɓɓitii e Sariya on. E hoore ɓe yeetaama wonde hiɗa jannude Yahuudiyankeeɓe wonɓe e hakkunde ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen fow wota ɓe jokku Sariya Muusaa on, ɗun ko wi'ugol ɓe wota ɓe sunnin fayɓe maɓɓe ɓen e wota ɓe jokku naamuuji ɗin. Hara ko honɗun waɗeten? Ko fii pellet ɓe anday wonde a arii. Ko ɗun waɗi si men wi'ete yo a waɗu ko men wi'u-maa kon. No e hakkunde amen yimɓe nayo woonduɓe woondoore. Ƴettu ɓen, laɓɓindinoɗaa e maɓɓe, fawtoɗaa njoddi fembagol maɓɓe ngol, ɗun fow anday goonga alaa e ko ɓe wowlanaa kon fii maa, kono an kadi hiɗa ɗoftii Sariya on. Kono fii ɓe wonaa Yahuudiyanke, gomɗinɓe ɓen, men tawi no moƴƴi ka men windana ɓe, yo ɓe reeno e tebbeeli sakkanaaɗi sanamuuji e ƴiiƴan e mummunteeji jiibuɗi e jinaa.» Bimbi nden ɲande, Puulusa ƴetti ɓen yimɓe nayo, o laɓɓindinodi e maɓɓe, o naati ka *juulirde mawnde. O feɲɲini ko honde tuma e ɲalaaɗe ɗen laɓɓinagol maɓɓe ngol timmata, sadaka mo bee e maɓɓe waɗee. Fii no Puulusa Nangiraa Ka balɗe jeeɗiɗi ɗen timmata ɗon, ɓay Yahuudiyankeeɓe ɓe *Aazii ɓen yi'ii mo ka juulirde mawnde, ɓe ƴuuni jamaa on fow, ɓe fawi mo juuɗe, e hoore hiɓe ewnoo, wi'a: «Isra'iilayankeeɓe*, wallee men! E hino neɗɗo wonɗo jannude fow on nokku woo nokku fii liddagol jamaa on, liddoo Sariya on, liddoo kadi ndee nokkuure. E hay o naadii *Gereekiyankeeɓe ka juulirde mawnde, o tuuninii ndee nokkuure hormorde!» (Ko woni sabu ɗun ko tawde hari ɓe yiidiino mo e oo Efeesiyankoojo wi'eteeɗo Torofiimi ka saare, haa ɓe sikki wonde Puulusa naadii mo ka juulirde mawnde.) Onsay saare nden fow memminii, yimɓe ɓen dogi iwri e cenɗe ɗen fow, ɓe nangi Puulusa, ɓe pooɗi mo, ɓe itti ka juulirde mawnde, baafe ɗen ombaa kisan. Wa ko ɓe eɓɓata fii warugol mo, tawi hooreejo dental suufaaɓe Roomu ɓen nanii wonde jiiɓoldu waɗii e nder Yerusalaam fow. Ɗon kisan, o ƴetti suufaaɓe e yeesooɓe mun, ɓe wubbani ɓen eɓɓunooɓe warugol Puulusa. No ɓe yiirunoo on hooreejo e ɓen suufaaɓe, ɓe acciti piyugol mo. Onsay on hooreejo ɓadii mo kanko Puulusa, o nangi mo, o yamiri yo ɓe jolku mo jolokooje ɗiɗi. O landii non ko hombo woni oo e ko honɗun o waɗi. Kono tawi e nder jamaa on, woɓɓe no ewnoo wi'a goɗɗun, ɓeya kadi no wi'a goɗɗun goo, tawi kanko hooreejo on o waawaali andude ko woni haqiiqa fii murtaldu ndun. Onsay o yamiri yo ɓe naɓu mo ka daaka suufaaɓe ɓen. Wa ko Puulusa ƴawata ɓorɗi ɗin, suufaaɓe ɓen kutii mo tambii sabu hunƴeendi jamaa on. Ko fii hari konu yimɓe ɓen no jokki mo, no ewnoo, wi'a: «Waree mo!» Fii Yewtere nde Puulusa Yewti Jamaa Yerusalaam on Wa ko kanko Puulusa o naadetee ka daaka suufaaɓe ɓen, o landii hooreejo dental suufaaɓe ɓen, o wi'i: «E hara a newnanay lan yeetagol ma goɗɗun?» On jaabii mo, wi'i: «Hiɗa waawi haala Gereeki? E hara hinaa an woni oo Misirayankoojo, wonuɗo sabu nduu murtaldu ko feƴƴi koo, dogidi e ɓee ittooɓe ko'e guluuje nayo ka wulaa?» Kanko Puulusa o wi'i mo: «Min, ko mi Yahuudiyankeejo mo Tarsiisu, ɗun ko e nder Silisii, jeyaaɗo e saare nde tawata wonaa hayfunde. Mi jeejii ma newnanan yewtugol jamaa on.» Onsay on hooreejo newnani mo. Kanko Puulusa o immii, o darii ka hoore ɓorɗi, o yeƴani jamaa on jungo, deeƴaango tiiɗungo waɗi. Onsay o hewtini ɓe yewtere nden e haala Yahuudiyanke, o wi'i:
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥒𞥑 𞤊𞤭𞥅 𞤒𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤚𞤭𞥅𞤪𞤭 𞤫 𞤅𞤫𞥅𞥁𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤧𞤫𞤪𞤼𞤭𞥅 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤳𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤱𞤲𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤑𞤮𞥅𞤧𞤭. 𞤄𞤭𞤲'𞤦𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤈𞤮𞤣𞤫𞥅𞤧𞤭. 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤭𞤱𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤆𞤢𞤼𞤢𞤪𞤢. 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤤𞤵𞤲'𞤦𞤮𞥅𞤸𞤢 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤢 𞤊𞤫𞤲𞤭𞤧𞤭𞥅⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤳𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤸𞤭. 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤢𞤼𞥆𞤭𞤳𞤫 𞤅𞤭𞥅𞤨𞤵𞤪𞤵⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤲𞤢𞤲𞤮⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲 𞤅𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞤲𞤮𞤴𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤲 𞤪𞤮𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲 𞤚𞤭𞥅𞤪𞤭. 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤶𞤫𞥅𞤯𞤭𞤯𞤭. 𞤋𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢: «𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤴𞤢𞤸𞤵 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥.» 𞤇𞤢𞤴 𞤯𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤶𞤫𞥅𞤯𞤭𞤯𞤭 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤸𞤭. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤩𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤯𞤮𞤱𞤼𞤭𞤼𞤭 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤳𞤢 𞤧𞤫𞤪𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤭𞤷𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤣𞤵'𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤴𞤲𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤳𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢⹁ 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤺𞤢𞤴𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤚𞤭𞥅𞤪𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤆𞤮𞤼𞤮𞤤𞤫𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤭𞤱𞤪𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 ɲ𞤢𞤤𞥆𞤢𞤤. 𞤄𞤭𞤲'𞤦𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤮𞤴𞤭 𞤅𞤫𞥅𞥁𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤊𞤭𞤤𞤭𞥅𞤨𞤵 𞤮𞥅 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤫 𞤲'𞤶𞤫𞥅𞤯𞤭𞤯𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤶𞤭𞤱𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤴𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮. 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤦𞤵𞤴⹁ 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤀𞤺𞤢𞤦𞤵𞥅𞤧𞤭⹁ 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤢 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤢⹁ 𞤢𞤪𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤥𞤫𞤲. 𞤌 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤣𞤢𞤼𞥆𞤮𞤤 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤮 𞤸𞤢𞤩𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤫 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤫⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤳𞤮 *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤮𞤲: ‹𞤌𞥅 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤶𞤫𞤴𞤯𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤣𞤢𞤼𞥆𞤮𞤤⹁ 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤩𞥆𞤭𞤪𞤢𞤴 𞤥𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤢 𞤥𞤮 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲.› » 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤸𞤮𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤵 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤵𞤤𞥆𞤮𞤼𞤮𞤲⹁ 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫؟ 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤲 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤩𞥆𞤫𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤦𞤵𞤤𞤢𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤴 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤬𞤭𞥅 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲.» 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤮 𞤶𞤢𞤩𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤫 𞤳𞤮 𞤮 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤩𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤭'𞤭: «𞤒𞤮 𞤳𞤮𞤣𞥆𞤵𞤪𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵!» 𞤇𞤢𞤴 𞤯𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤫𞤩𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥. 𞤚𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤺𞤮𞥅 𞤩𞤫 𞤅𞤫𞥅𞥁𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢 𞤯𞤮𞤱𞤼𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤃𞤢𞤲𞤢𞤧𞤵𞥅𞤲𞤢 𞤥𞤮 𞤅𞤭𞥅𞤨𞤵𞤪𞤵⹁ 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤲𞤫𞥅𞤩𞤭⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤱𞤫𞤪𞤲𞤢 𞤥𞤫𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤖𞤫𞤱𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥⹁ 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤩𞥆𞤮𞤪𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤄𞤭𞤲'𞤦𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤢𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤒𞤢𞥄𞤹𞤵𞥅𞤦𞤢⹁ 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤮𞤱 𞤢𞤪𞤭 𞤯𞤮𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤺𞤢𞤴𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤸𞤭𞤱𞤪𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤮 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤫 𞤬𞤭𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫⹁ 𞤬𞤫𞤲𞤧𞤭𞤼𞤢 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤯𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: «𞤃𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮⹁ 𞤢 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤭𞤼𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤺𞤵𞤤𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤺𞤵𞤤𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤩𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤫 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤩𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤼𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤭𞤯𞤢 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤩𞤫 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤭'𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤩𞤫 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤩𞤫 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵 𞤲𞤢𞥄𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤖𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤫𞤼𞤫𞤲؟ 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤫𞤼 𞤩𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤢 𞤢𞤪𞤭𞥅. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫 𞤴𞤮 𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤵 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤭'𞤵-𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲. 𞤐𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤴𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤵𞤩𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤪𞤫. 𞤎𞤫𞤼𞥆𞤵 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤤𞤢𞤩𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤮𞤯𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤬𞤢𞤱𞤼𞤮𞤯𞤢𞥄 𞤲'𞤶𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤬𞤫𞤲'𞤦𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤫 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤢𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤭𞤯𞤢 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤭𞥅 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤳𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤢 𞤩𞤫⹁ 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤮 𞤫 𞤼𞤫𞤦𞥆𞤫𞥅𞤤𞤭 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤢𞤲𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤫 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲 𞤫 𞤥𞤵𞤥𞥆𞤵𞤲𞤼𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤶𞤭𞥅𞤦𞤵𞤯𞤭 𞤫 𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄.» 𞤄𞤭𞤲'𞤦𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤴𞤮⹁ 𞤮 𞤤𞤢𞤩𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤮𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤮 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤳𞤢 *𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫. 𞤌 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤵𞤥𞤢 𞤫 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤤𞤢𞤩𞥆𞤭𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤥𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤫𞥅. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤐𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤑𞤢 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤶𞤫𞥅𞤯𞤭𞤯𞤭 𞤯𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤢𞤼𞤢 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫 *𞤀𞥄𞥁𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤰𞤵𞥅𞤲𞤭 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤢𞤱𞤭 𞤥𞤮 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤫𞤱𞤲𞤮𞥅⹁ 𞤱𞤭'𞤢: «𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫*⹁ 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤫𞥅 𞤥𞤫𞤲! 𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵 𞤱𞤮𞥅 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵 𞤬𞤭𞥅 𞤤𞤭𞤣𞥆𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲⹁ 𞤤𞤭𞤣𞥆𞤮𞥅 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤤𞤭𞤣𞥆𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵𞥅𞤪𞤫. 𞤉 𞤸𞤢𞤴 𞤮 𞤲𞤢𞥄𞤣𞤭𞥅 *𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤮 𞤼𞤵𞥅𞤲𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤮𞤪𞤥𞤮𞤪𞤣𞤫!» (𞤑𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤩𞤫 𞤴𞤭𞥅𞤣𞤭𞥅𞤲𞤮 𞤥𞤮 𞤫 𞤮𞥅 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤚𞤮𞤪𞤮𞤬𞤭𞥅𞤥𞤭 𞤳𞤢 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲𞤢𞥄𞤣𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫.) 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤥𞤫𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤣𞤮𞤺𞤭 𞤭𞤱𞤪𞤭 𞤫 𞤷𞤫𞤲𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤨𞤮𞥅𞤯𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤭𞤼𞥆𞤭 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤦𞤢𞥄𞤬𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤮𞤲'𞤦𞤢𞥄 𞤳𞤭𞤧𞤢𞤲. 𞤏𞤢 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤫𞤩𞥆𞤢𞤼𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤮𞤤𞤣𞤵 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤬𞤮𞤱. 𞤍𞤮𞤲 𞤳𞤭𞤧𞤢𞤲⹁ 𞤮 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤵𞤦𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤫𞤩𞥆𞤵𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢. 𞤐𞤮 𞤩𞤫 𞤴𞤭𞥅𞤪𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤮𞤲 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤨𞤭𞤴𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤩𞤢𞤣𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤮 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤶𞤮𞤤𞤳𞤵 𞤥𞤮 𞤶𞤮𞤤𞤮𞤳𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤭. 𞤌 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤮𞥅 𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤲𞤮 𞤫𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤱𞤭'𞤢 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫𞤴𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤢 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤪𞤼𞤢𞤤𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤩𞤵 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤏𞤢 𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤰𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤩𞤮𞤪𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤵𞤼𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤼𞤢𞤲'𞤦𞤭𞥅 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤸𞤵𞤲𞤰𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤳𞤮𞤲𞤵 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤲𞤮 𞤫𞤱𞤲𞤮𞥅⹁ 𞤱𞤭'𞤢: «𞤏𞤢𞤪𞤫𞥅 𞤥𞤮!» 𞤊𞤭𞥅 𞤒𞤫𞤱𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤒𞤫𞤱𞤼𞤭 𞤔𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤮𞤲 𞤏𞤢 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤮 𞤲𞤢𞥄𞤣𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤳𞤢 𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤢 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲𞤢𞤴 𞤤𞤢𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲؟» 𞤌𞤲 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤖𞤭𞤯𞤢 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭؟ 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤢𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤮𞥅 𞤃𞤭𞤧𞤭𞤪𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤯𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞥅 𞤥𞤵𞤪𞤼𞤢𞤤𞤣𞤵 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭 𞤳𞤮𞥅⹁ 𞤣𞤮𞤺𞤭𞤣𞤭 𞤫 𞤩𞤫𞥅 𞤭𞤼𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤮'𞤫 𞤺𞤵𞤤𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤲𞤢𞤴𞤮 𞤳𞤢 𞤱𞤵𞤤𞤢𞥄؟» 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: «𞤃𞤭𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤥𞤮 𞤚𞤢𞤪𞤧𞤭𞥅𞤧𞤵⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤅𞤭𞤤𞤭𞤧𞤭𞥅⹁ 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤫 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤴𞤬𞤵𞤲'𞤣𞤫. 𞤃𞤭 𞤶𞤫𞥅𞤶𞤭𞥅 𞤥𞤢 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲𞤢𞤲 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮. 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤩𞤮𞤪𞤯𞤭⹁ 𞤮 𞤴𞤫𞤰𞤢𞤲𞤭 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤶𞤵𞤲'𞤺𞤮⹁ 𞤣𞤫𞥅𞤰𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤺𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭:
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 22 «Ko onon yo musiɓɓe an e baabiraaɓe an, jooni heɗee mi yewta on fii jaabannde an nden.» Nde ɓe nanunoo ko e haala Yahuudiyanke o woni ɓe yewtude, deeƴaango ngon ɓurti kadi. Onsay Puulusa wi'i: «Min ko mi Yahuudiyankeejo heɓaaɗo Tarsiisu, ɗun ko e nder Silisii, kono ko e nder ndee saare ɗoo mi ne'aa. Ko e fee Gamaliyiila kadi mi jangi fii jokkugol Sariya baabiraaɓe men ɓen tigi. Hari miɗo huminoo e Alla fota wano wonirɗon non on fow hande. Miɗo cukkotonoo ɓen jokkuɓe laawol Iisaa haa woɓɓe maayori, mi haɓɓa, mi soka worɓe e rewɓe. Yottinoowo* mawɗo sadaka on e dental mawɓe ɓen fow ko seedee an e ɗun. Mi hendorii ɓe hay ɓataake fii musiɓɓe Yahuudiyankeeɓe wonɓe Damaasi ɓen. Onsay mi yahi fii haɓɓugol jokkuɓe ngol laawol wonɓe ton ɓen, mi adda Yerusalaam fii donkingol ɓe. «Wa fewndo ko mi woni ka ɗatal, ɓay mi ɓadike Damaasi, ɗun ko wa naange e hoore, tun ndaygu moolanaangu iwri ka kammu, hunditi lan. Mi yani ka leydi, onsay mi nani hawa no wi'ammi: ‹Saawulu! Saawulu! Ko fii honɗun wonɗaa mi cukkanaade?› «Mi jaabii: ‹Ko an hombo nii Joomi an?› «O wi'immi: ‹Ko min woni Iisaa jeyaaɗo Naasirata, on mo wonɗaa cukkaade.› Ɓen wondunooɓe e an yi'uno ngun ndaygu, kono ɓe alaano nanude hawa on Wonɗo lan wowlande. «Onsay mi wi'i: ‹Ko honɗun mi waɗata, yaa an Joomi?› «Joomi on jaabii lan, wi'i: ‹Immo yahaa Damaasi, ko ɗon ɓe yeetoto-maa kala ko haanuɗaa waɗude.› «Tawi mi alaa yi'ude han kadi, ko fii hari jalbeendi ngun ndaygu wuminii lan. Onsay wondunooɓe e an ɓen ɗowimmi haa mi hewti Damaasi. «Tawi goɗɗo no ɗon no wi'ee Hanaaniiya, on ko gorko dewo ɗoftotooɗo Sariya on, mo Yahuudiyankeeɓe wonɓe Damaasi ɓen fow joganii kongol moƴƴol. On ari darii takko an, wi'immi: ‹Ko an yo Saawulu musiɗɗo an, wuntu!› E on saa'i tigi mi wunti, mi yi'i mo. «O wi'immi kadi: ‹Alla baabiraaɓe men ɓen suɓike ma fii yo a andu faale makko on e fii yo a yi'u Feewuɗo on, nanaa konguɗi iwruɗi ka hunduko makko ɗin. Ko fii a wonay seeditantooɗo mo e yeeso yimɓe ɓen fow fii ko yi'uɗaa kon e ko nanuɗaa kon. Jooni non ko honɗun wonɗaa nennanaade? Immo *looteɗaa maande kisiyee, laɓɓineɗaa junuubaaji maa ɗin e nder jantagol innde makko nden.› » Puulusa wi'i kadi: «Ɓay mi yiltitike Yerusalaam, e nder ko mi torotoo Alla kon ka *juulirde mawnde, mi feɲɲinanaa goɗɗun. Onsay mi yi'i Joomi on, o wi'immi: ‹Hittin yaltugol Yerusalaam, ko fii ɓe jaɓataa seeditoore maa nden fii an.› Kono mi wi'i: ‹Joomi an, hiɓe andi kamɓe tigi wonde mi yahayno gila e juulirde heɓi e juulirde fii piyugol soka ɓen gomɗinɓe ma. Awa fewndo kadi ɓe hibbi ƴiiƴan Astefaana ɗan, ɗun ko on seeditantonooɗo ma, hari min tigi miɗo ɗon e miɗo jaɓi ɗun. Awa kadi hari miɗo joganii ɓen wonɓe mo warude conci mun ɗin.› Kono o wi'immi, ‹Yahu, ko fii mi imminte ka woɗɗi, ɗun ko haa e ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen.› » Laatii ɓe heɗii mo kanko Puulusa haa e ngol kongol ɗon, onsay ɓe ewnii, ɓe wi'i: «Yo sifa oo neɗɗo itte aduna! O haanaa wuurude!» Ɓe ɓeydi sonko, ɓe ferii kadi conci maɓɓe ɗin, e hoore hiɓe bugoo kadi mbullaari dow. Onsay hooreejo dental suufaaɓe ɓen yamiri yo ɓe naadu Puulusa ka nder daaka suufaaɓe ɓen, ɓe landora mo cabbi fii andugol ko honɗun wonaa sonkireede nii fii makko. E nder ko ɓe haɓɓata mo kon fii foccugol mo, kanko Puulusa o wi'i yeesoojo sufaaɓe wonnooɗo ɗon on: «E hara hiɗon newnanaa foccugol jeyaaɗo e laamateeri Roomu, mo on ɲaawaali toode?» Ɓay on yeesoojo nanii ngol kongol, o yahi, o wi'oyi hooreejo dental ngal: «Ko honno gerdataa, ko fii oo neɗɗo ko jeyaaɗo e laamateeri Roomu.» Onsay on hooreejo ari wi'i mo kanko Puulusa: «Yeeto lan, e hara ko a jeyaaɗo e laamateeri Roomu?» O jaabii: «Hiiyii, ko mi ɗun.» Kanko hooreejo on o wi'i mo: «Min ko kaalisi buy mi itti fii yo mi wonu jeyaaɗo e laamateeri Roomu.» Puulusa kadi wi'i mo: «Min non mi jibina ko mi ɗun.» Onsay kisan landotonooɓe mo ɓen diri, hooreejo dental ngal kadi huli, ɓay o andii Puulusa ko jeyaaɗo e laamateeri Roomu, awa kadi o waɗii haa o haɓɓaama. Fii Yewtere Puulusa nden yeeso Dental Mawɓe ɓen Jango mun, nde tawnoo kanko hooreejo dental suufaaɓe Roomu ɓen himo faalaa andude e haqiiqa ko honɗun Yahuudiyankeeɓe ɓen wonnoo mo tooɲirde, o hoynitani mo, o yamiri kadi hooreeɓe yottinooɓe sadaka ɓen e dental fewjooɓe ɓen fow mottondirgol. Onsay o addi Puulusa, o joɗɗini mo yeeso maɓɓe.
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥒𞥒 «𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲 𞤫 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤸𞤫𞤯𞤫𞥅 𞤥𞤭 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲.» 𞤐'𞤁𞤫 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤲𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤣𞤫𞥅𞤰𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤼𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤱𞤭'𞤭: «𞤃𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤚𞤢𞤪𞤧𞤭𞥅𞤧𞤵⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤅𞤭𞤤𞤭𞤧𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤯𞤮𞥅 𞤥𞤭 𞤲𞤫'𞤢𞥄. 𞤑𞤮 𞤫 𞤬𞤫𞥅 𞤘𞤢𞤥𞤢𞤤𞤭𞤴𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤭 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭. 𞤖𞤢𞤪𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤮𞤼𞤢 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤷𞤵𞤳𞥆𞤮𞤼𞤮𞤲𞤮𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤮𞤪𞤭⹁ 𞤥𞤭 𞤸𞤢𞤩𞥆𞤢⹁ 𞤥𞤭 𞤧𞤮𞤳𞤢 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫. 𞤒𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮* 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤮𞤲 𞤫 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤱𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅 𞤢𞤲 𞤫 𞤯𞤵𞤲. 𞤃𞤭 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤴 𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤁𞤢𞤥𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤩𞤫𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤩𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤼𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤢𞤣𞥆𞤢 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤬𞤭𞥅 𞤣𞤮𞤲𞤳𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫. «𞤏𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤢 𞤯𞤢𞤼𞤢𞤤⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤩𞤢𞤣𞤭𞤳𞤫 𞤁𞤢𞤥𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤢 𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤼𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵 𞤥𞤮𞥅𞤤𞤢𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤵 𞤭𞤱𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵⹁ 𞤸𞤵𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭 𞤤𞤢𞤲. 𞤃𞤭 𞤴𞤢𞤲𞤭 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤸𞤢𞤱𞤢 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤢𞤥𞥆𞤭: ‹𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵! 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵! 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤷𞤵𞤳𞥆𞤢𞤲𞤢𞥄𞤣𞤫؟› «𞤃𞤭 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅: ‹𞤑𞤮 𞤢𞤲 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤢𞤲؟› «𞤌 𞤱𞤭'𞤭𞤥𞥆𞤭: ‹𞤑𞤮 𞤥𞤭𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤐𞤢𞥄𞤧𞤭𞤪𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤢𞥄 𞤷𞤵𞤳𞥆𞤢𞥄𞤣𞤫.› 𞤇𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤢𞤲 𞤴𞤭'𞤵𞤲𞤮 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤱𞤢 𞤮𞤲 𞤏𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤤𞤢𞤲 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤫. «𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤭: ‹𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤴𞤢𞥄 𞤢𞤲 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭؟› «𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤤𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤭'𞤭: ‹𞤋𞤥𞥆𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢𞥄 𞤁𞤢𞤥𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤼𞤮𞤼𞤮-𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤵𞤯𞤢𞥄 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫.› «𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤥𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤴𞤭'𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤶𞤢𞤤𞤦𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵 𞤱𞤵𞤥𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤤𞤢𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤢𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤯𞤮𞤱𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭 𞤁𞤢𞤥𞤢𞥄𞤧𞤭. «𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤖𞤢𞤲𞤢𞥄𞤲𞤭𞥅𞤴𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤣𞤫𞤱𞤮 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤮 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤁𞤢𞤥𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤶𞤮𞤺𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮𞤤. 𞤌𞤲 𞤢𞤪𞤭 𞤣𞤢𞤪𞤭𞥅 𞤼𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤭'𞤭𞤥𞥆𞤭: ‹𞤑𞤮 𞤢𞤲 𞤴𞤮 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤵𞤲𞤼𞤵!› 𞤉 𞤮𞤲 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤵𞤲𞤼𞤭⹁ 𞤥𞤭 𞤴𞤭'𞤭 𞤥𞤮. «𞤌 𞤱𞤭'𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭: ‹𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤵𞤩𞤭𞤳𞤫 𞤥𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤢 𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤢 𞤴𞤭'𞤵 𞤊𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤯𞤭 𞤳𞤢 𞤸𞤵𞤲'𞤣𞤵𞤳𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤭𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤴 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤴𞤭'𞤵𞤯𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤵𞤯𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤢𞥄 𞤲𞤫𞤲𞥆𞤢𞤲𞤢𞥄𞤣𞤫؟ 𞤋𞤥𞥆𞤮 *𞤤𞤮𞥅𞤼𞤫𞤯𞤢𞥄 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅⹁ 𞤤𞤢𞤩𞥆𞤭𞤲𞤫𞤯𞤢𞥄 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤢𞤲𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲.› » 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭: «𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤼𞤮𞤪𞤮𞤼𞤮𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤢 *𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤥𞤭 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤴𞤭'𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭𞤥𞥆𞤭: ‹𞤖𞤭𞤼𞥆𞤭𞤲 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤶𞤢𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤲.› 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤭: ‹𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤢𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤨𞤭𞤴𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤧𞤮𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤥𞤢. 𞤀𞤱𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤫 𞤸𞤭𞤦𞥆𞤭 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤯𞤢𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤢𞤲𞤼𞤮𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤥𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤥𞤭𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤶𞤢𞤩𞤭 𞤯𞤵𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤶𞤮𞤺𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤥𞤮 𞤱𞤢𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤷𞤮𞤲𞤷𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤭𞤲.› 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤮 𞤱𞤭'𞤭𞤥𞥆𞤭⹁ ‹𞤒𞤢𞤸𞤵⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤫 𞤳𞤢 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤭⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲.› » 𞤂𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤯𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤫𞤱𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭: «𞤒𞤮 𞤧𞤭𞤬𞤢 𞤮𞥅 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤭𞤼𞥆𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢! 𞤌 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤵𞤣𞤫!» 𞤇𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤧𞤮𞤲𞤳𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤫𞤪𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤷𞤮𞤲𞤷𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤦𞤵𞤺𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲'𞤦𞤵𞤤𞥆𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤣𞤮𞤱. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤢 𞤥𞤮 𞤷𞤢𞤦𞥆𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤧𞤮𞤲𞤳𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤲𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤩𞥆𞤢𞤼𞤢 𞤥𞤮 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤮𞤷𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮⹁ 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤧𞤵𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤮𞤲: «𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤮𞤷𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵⹁ 𞤥𞤮 𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤼𞤮𞥅𞤣𞤫؟» 𞤇𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤭⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤮𞤴𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤: «𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤺𞤫𞤪𞤣𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞥅 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤳𞤮 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤢𞤪𞤭 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢: «𞤒𞤫𞥅𞤼𞤮 𞤤𞤢𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤢 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵؟» 𞤌 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅: «𞤖𞤭𞥅𞤴𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤯𞤵𞤲.» 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: «𞤃𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞥄𞤤𞤭𞤧𞤭 𞤦𞤵𞤴 𞤥𞤭 𞤭𞤼𞥆𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵.» 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: «𞤃𞤭𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤶𞤭𞤦𞤭𞤲𞤢 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤯𞤵𞤲.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤳𞤭𞤧𞤢𞤲 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤮𞤼𞤮𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤣𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤵𞤤𞤭⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤳𞤮 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤸𞤢𞥄 𞤮 𞤸𞤢𞤩𞥆𞤢𞥄𞤥𞤢. 𞤊𞤭𞥅 𞤒𞤫𞤱𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤁𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤃𞤢𞤱𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤔𞤢𞤲'𞤺𞤮 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤥𞤮 𞤼𞤮𞥅ɲ𞤭𞤪𞤣𞤫⹁ 𞤮 𞤸𞤮𞤴𞤲𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤬𞤫𞤱𞤶𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤢𞤣𞥆𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤮 𞤶𞤮𞤯𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫.
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 23 Ɓay Puulusa tenƴinii dental fewjooɓe ɓen, o wi'i: «Musiɓɓe, ko e hoore ɓernde laaɓunde mi wonirani Alla haa handeere ndee.» Tun *yottinoowo mawɗo sadaka on, ɗun ko Hanaaniiya, yamiri wonɓe takko makko ɓen bantagol mo. Puulusa kadi wi'i mo: «An kadi, Allaahu on bantoto ma yo maadi rawninaandi! Hiɗa jooɗii ɲaawirgol lan Sariya on, e hin-le a bonnirii Sariya on ko yamirɗaa yo ɓe banto lan kon!» Wonnooɓe ɗon ɓen wi'i: «A hoynii yottinoowo mawɗo sadaka fii Alla on!» Onsay Puulusa jaabii, wi'i: «Musiɓɓe, hari mi andaa wonde ko yottinoowo mawɗo sadaka on nii, ko fii no windii: Wota mo wowla yeesoojo jamaa mun on ko boni.» Ɓay kanko Puulusa o faamii wonde feccere e wonnooɓe ɗon ɓen ko fedde *Sadduusiyaaɓe e ndeya feccere kadi ko fedde *Fariisiyaaɓe, onsay kanko Puulusa o ewnii ka hakkunde dental fewjooɓe ɓen, o wi'i: «Musiɓɓe, min ko mi Fariisiyaajo ɓii Fariisiyaajo kadi. Ko sabu tanƴinaare ummutal mayɓe ɓen waɗi si miɗo ɲaaweede.» Ɓay kanko Puulusa o wi'ii ɗun, yeddondiral waɗi hakkunde Fariisiyaaɓe ɓen e Sadduusiyaaɓe ɓen, onsay mbatu ngun senditii. (Tawi Sadduusiyaaɓe ɓen no wi'a ummutal alaa, malaa'ika alaa, awa kadi ruuhu alaa. Fariisiyaaɓe ɓen kaɲun no wi'a ɗun fow no woodi.) Sonko njano waɗi, woɓɓe e yeesooɓe dental Fariisiyaaɓe ɓen hawtii, ɓe immini yewtoore tiiɗunde, ɓe wi'i: «Men yi'aali bone woo e hoore oo neɗɗo. No gasa non hara ko ruuhu maa malaa'ika wowlani mo.» Nde tawnoo yeddondiral ngal no tiiɗude tun, hooreejo dental suufaaɓe ɓen huli wota ɓe seekitu Puulusa. O yamiri suufaaɓe ɓen tippagol, ittoya mo hakkunde maɓɓe, ɓe naɓa mo ka daaka suufaaɓe ɓen. E on jemma hikkiiɗo ɗon, Joomi on ɓadii Puulusa, wi'i mo: «Wakkilo, ko fii wano seeditorɗaa non fii an Yerusalaam, bee seeditoroyaa non kadi Roomu.» Fii Janfa Yahuudiyankeeɓe ɓen e hoore Puulusa Ɓay weetii, Yahuudiyankeeɓe ɓen waɗi janfa, ɓe woondi wota ɓe ɲaamu hay huunde maa ɓe yara, ɗoo e ɓe warude Puulusa. Ɓen eɓɓunooɓe kan janfa no ɓurnoo cappanɗe nayo. Ɓe yahi, ɓe tawoyi hooreeɓe yottinooɓe sadaka ɓen e mawɓe ɓen, ɓe wi'i ɓe: «Men aadike e hoore woondoore tiiɗunde wonde, men ɲaamataa men yarataa hay huunde fannin men waraali Puulusa. Jooni nanondiree e dental fewjooɓe ɓen, yiidon e hooreejo suufaaɓe ɓen, faaminanon mo wonde on ndaaray fii nduu muraadu Puulusa hara ko no woniri non, fii no o addira mo yeeso mon. Menen haray meɗen hebulii warugol mo ɗoo yo o hewtu.» Kono laatii ɓiɗɗo bandiraawo Puulusa on nani hiɓe yewta fii kan janfa, o yahi o naatoyi ka daaka suufaaɓe ɓen, o humpiti ɗun Puulusa. Puulusa kadi noddi goɗɗo e yeesooɓe suufaaɓe ɓen, o wi'i on: «Ɗowtu oo ka hooreejo dental suufaaɓe ɓen, ko fii himo jogii ko o hollita mo.» On yeesoojo kadi ƴetti mo, ɗowti mo ka on hooreejo, o wi'i mo: «Ko oo kasoojo wi'eteeɗo Puulusa noddimmi wi'immi yo mi ɗowtu oo suka ka mon, himo mari goɗɗun ko o yeetoo on.» On hooreejo kadi jogii mo jungo ngon, ɓe pottitii sera, o wi'i mo: «Ko honɗun jogiɗaa ko yeetoɗaa mi?» On suka jaabii mo, wi'i: «Yahuudiyankeeɓe ɓen nanondirii fii toragol on yo on naɓan ɓe Puulusa jango ka yeeso dental fewjooɓe ɓen, wa si tawii hiɓe faalaa humpitaade ko laaɓi fii nduu muraadu makko. Awa wota on jaɓu ko ɓe toroytoo on kon, ko fii ɓuri yimɓe cappanɗe nayo hakkunde maɓɓe no eɓɓi janfa e hoore makko. Hiɓe aadii e nder woondoore wonde ɓe ɲaamataa ɓe yarataa ɗoo e ɓe warude mo. Hiɓe hebulanii non ɗun. Jooni ko newnugol mon ngol tun ɓe heɗii.» Onsay hooreejo dental suufaaɓe ɓen newnitani suka on, e hoore o wi'i mo wota o wowlan hay gooto kon ko o humpiti mo ɗon. Fii no Puulusa Feƴƴiniraa Seezariiya Kanko hooreejo on o noddi kadi ɗiɗo e hakkunde yeesooɓe suufaaɓe ɓen, o wi'i ɓe: «Hebulinee suufaaɓe teemeɗɗe ɗiɗo e doginooɓe pucci cappanɗe njeeɗiɗo e ɓe conkenje teemeɗɗe ɗiɗo fii ko yaha Seezariiya hande jemma ka saa'i jeenayaɓo. Eɓɓon kadi pucci ka Puulusa ƴawa, naɓon mo lawnon haa ka Felikiisa yeesoojo diiwal ngal.» O windirani nii kadi lanɗo on ɓatakuru, o wi'i: «Salminaango an min Kuloodu Lisiyaasi, haa e mo'on onon Felikiisa, yo yeesoojo tedduɗo. «Awa oo neɗɗo mo mi naɓani on, ko Yahuudiyankeeɓe ɓen wonnoo ko nangi mo fii warugol. Nde mi humpitinoo wonde ko o jeyaaɗo e laamateeri Roomu, mi ardi e mojobere suufaaɓe, mi jattini mo ɓe. Nde tawnoo miɗo faalaa andude ko e hoore honɗun ɓe wonnoo mo tooɲirde, mi naɓi mo e yeeso dental fewjooɓe maɓɓe ɓen. Mi tawi tooɲe maɓɓe ɗen ko e baŋŋe yeddondire fii Sariya maɓɓe on. Kono tawi ella woo fawaaki mo fodduɗo e wareede maa sokeede. Ɓay mi andinaama janfa no eɓɓaa e hoore oo neɗɗo, mi imminani on mo kisan, mi yamiri ɓen tooɲuɓe mo yo ɓe wullito e hoore makko ka mon.» Onsay, suufaaɓe ɓen waɗi ko ɓe yamiraa kon, ɓe ƴetti Puulusa, ɓe nawri mo jemma haa Antipatiri. Bimbi nden ɲande ɓe yiltitii ka daaka suufaaɓe ɓen e hoore ɓe accu ɓe pucci ɓen yaadii e makko. Ɓay ɓen hewtii Seezariiya, ɓe jonni yeesoojo diiwal ngal ɓatakuru ndun, ɓe watti Puulusa e juuɗe makko. Ɓay kanko yeesoojo on o jangii ɓatakuru ndun, o landii Puulusa ko mo o diiwal hongal. Ɓay o andii ko mo o Silisii, o wi'i: «Nde tooɲuɓe ma ɓen aroyi woo mi heɗoyto ma.» Onsay o yamiri yo ɓe maroy Puulusa ka suudu laamu *Heroodu lanɗo on.
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥒𞥓 𞤇𞤢𞤴 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤼𞤫𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤬𞤫𞤱𞤶𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤃𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤸𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞥅.» 𞤚𞤵𞤲 *𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤖𞤢𞤲𞤢𞥄𞤲𞤭𞥅𞤴𞤢⹁ 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤲𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮. 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: «𞤀𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤦𞤢𞤲𞤼𞤮𞤼𞤮 𞤥𞤢 𞤴𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤪𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤭! 𞤖𞤭𞤯𞤢 𞤶𞤮𞥅𞤯𞤭𞥅 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤢𞤲 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤢 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤯𞤢𞥄 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤦𞤢𞤲𞤼𞤮 𞤤𞤢𞤲 𞤳𞤮𞤲!» 𞤏𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤭'𞤭: «𞤀 𞤸𞤮𞤴𞤲𞤭𞥅 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲!» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤃𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤥𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤮𞤲 𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅: 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤭.» 𞤇𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤫𞤷𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞤣𞥆𞤫 *𞤅𞤢𞤣𞥆𞤵𞥅𞤧𞤭𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤴𞤢 𞤬𞤫𞤷𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞤣𞥆𞤫 *𞤊𞤢𞤪𞤭𞥅𞤧𞤭𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤮 𞤫𞤱𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤬𞤫𞤱𞤶𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤃𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤊𞤢𞤪𞤭𞥅𞤧𞤭𞤴𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤩𞤭𞥅 𞤊𞤢𞤪𞤭𞥅𞤧𞤭𞤴𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤑𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤵𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤫𞥅𞤣𞤫.» 𞤇𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤮 𞤱𞤭'𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤊𞤢𞤪𞤭𞥅𞤧𞤭𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤅𞤢𞤣𞥆𞤵𞥅𞤧𞤭𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤲'𞤦𞤢𞤼𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤧𞤫𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭𞥅. (𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤅𞤢𞤣𞥆𞤵𞥅𞤧𞤭𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤢 𞤵𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤢𞤤𞤢𞥄⹁ 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢 𞤢𞤤𞤢𞥄⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤢𞤤𞤢𞥄. 𞤊𞤢𞤪𞤭𞥅𞤧𞤭𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤢 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭.) 𞤅𞤮𞤲𞤳𞤮 𞤲'𞤶𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤊𞤢𞤪𞤭𞥅𞤧𞤭𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤱𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭: «𞤃𞤫𞤲 𞤴𞤭'𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤫 𞤱𞤮𞥅 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤮𞥅 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮. 𞤐𞤮 𞤺𞤢𞤧𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤢𞥄 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮.» 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤵𞤤𞤭 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤩𞤫 𞤧𞤫𞥅𞤳𞤭𞤼𞤵 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢. 𞤌 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤢𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤭𞤼𞥆𞤮𞤴𞤢 𞤥𞤮 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤩𞤢 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤉 𞤮𞤲 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢 𞤸𞤭𞤳𞥆𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤩𞤢𞤣𞤭𞥅 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: «𞤏𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞤪𞤯𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤲 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥⹁ 𞤦𞤫𞥅 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞤪𞤮𞤴𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵.» 𞤊𞤭𞥅 𞤔𞤢𞤲𞤬𞤢 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤇𞤢𞤴 𞤱𞤫𞥅𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤬𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤩𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤪𞤢⹁ 𞤯𞤮𞥅 𞤫 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢. 𞤇𞤫𞤲 𞤫𞤩𞥆𞤵𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤲 𞤶𞤢𞤲𞤬𞤢 𞤲𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤷𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤲𞤢𞤴𞤮. 𞤇𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤮𞤴𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫: «𞤃𞤫𞤲 𞤢𞥄𞤣𞤭𞤳𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤥𞤫𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤪𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤢𞤲𞥆𞤭𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤪𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤢𞤲𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤫 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤬𞤫𞤱𞤶𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤴𞤭𞥅𞤣𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤭𞤲𞤢𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤢𞤴 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤵𞥅 𞤥𞤵𞤪𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤮 𞤢𞤣𞥆𞤭𞤪𞤢 𞤥𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤮𞤲. 𞤃𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮 𞤯𞤮𞥅 𞤴𞤮 𞤮 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤵.» 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅 𞤩𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤦𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤮𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤲 𞤶𞤢𞤲𞤬𞤢⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤮 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤮𞤴𞤭 𞤳𞤢 𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤨𞤭𞤼𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢. 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤮𞤲: «𞤍𞤮𞤱𞤼𞤵 𞤮𞥅 𞤳𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤶𞤮𞤺𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤮 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢 𞤥𞤮.» 𞤌𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤯𞤮𞤱𞤼𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: «𞤑𞤮 𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤱𞤭'𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤴𞤮 𞤥𞤭 𞤯𞤮𞤱𞤼𞤵 𞤮𞥅 𞤧𞤵𞤳𞤢 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤼𞤮𞥅 𞤮𞤲.» 𞤌𞤲 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤶𞤮𞤺𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤶𞤵𞤲'𞤺𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤨𞤮𞤼𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤧𞤫𞤪𞤢⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: «𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤭𞤯𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤼𞤮𞤯𞤢𞥄 𞤥𞤭؟» 𞤌𞤲 𞤧𞤵𞤳𞤢 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤢𞤩𞤢𞤲 𞤩𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤮 𞤳𞤢 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤬𞤫𞤱𞤶𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤸𞤵𞤥𞤨𞤭𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤵𞥅 𞤥𞤵𞤪𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤀𞤱𞤢 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤵 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤮𞤴𞤼𞤮𞥅 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤷𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤲𞤢𞤴𞤮 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲𞤮 𞤫𞤩𞥆𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤬𞤢 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤖𞤭𞤩𞤫 𞤢𞥄𞤣𞤭𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤱𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤪𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤯𞤮𞥅 𞤫 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤥𞤮. 𞤖𞤭𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤦𞤵𞤤𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤯𞤵𞤲. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤵𞤲 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤯𞤭𞥅.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭 𞤧𞤵𞤳𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤲 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤨𞤭𞤼𞤭 𞤥𞤮 𞤯𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤊𞤫𞤰𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤅𞤫𞥅𞥁𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤩𞤫: «𞤖𞤫𞤦𞤵𞤤𞤭𞤲𞤫𞥅 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤼𞤫𞥅𞤥𞤫𞤯𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤫 𞤣𞤮𞤺𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤨𞤵𞤷𞥆𞤭 𞤷𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤲'𞤶𞤫𞥅𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤫 𞤩𞤫 𞤷𞤮𞤲𞤳𞤫𞤲'𞤶𞤫 𞤼𞤫𞥅𞤥𞤫𞤯𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢 𞤅𞤫𞥅𞥁𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢 𞤳𞤢 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤶𞤫𞥅𞤲𞤢𞤴𞤢𞤩𞤮. 𞤉𞤩𞥆𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤨𞤵𞤷𞥆𞤭 𞤳𞤢 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤰𞤢𞤱𞤢⹁ 𞤲𞤢𞤩𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤤𞤢𞤱𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤊𞤫𞤤𞤭𞤳𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤.» 𞤌 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤩𞤢𞤼𞤢𞤳𞤵𞤪𞤵⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤅𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤑𞤵𞤤𞤮𞥅𞤣𞤵 𞤂𞤭𞤧𞤭𞤴𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤮'𞤮𞤲 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤊𞤫𞤤𞤭𞤳𞤭𞥅𞤧𞤢⹁ 𞤴𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤯𞤮. «𞤀𞤱𞤢 𞤮𞥅 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤲𞤢𞤩𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤥𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤. 𞤐'𞤁𞤫 𞤥𞤭 𞤸𞤵𞤥𞤨𞤭𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤮 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵⹁ 𞤥𞤭 𞤢𞤪𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤮𞤶𞤮𞤦𞤫𞤪𞤫 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤥𞤭 𞤶𞤢𞤼𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤩𞤫. 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤥𞤮 𞤼𞤮𞥅ɲ𞤭𞤪𞤣𞤫⹁ 𞤥𞤭 𞤲𞤢𞤩𞤭 𞤥𞤮 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤬𞤫𞤱𞤶𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤃𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤼𞤮𞥅ɲ𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤫 𞤦𞤢𞤽𞥆𞤫 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤫𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤮𞥅 𞤬𞤢𞤱𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤥𞤮 𞤬𞤮𞤣𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤱𞤢𞤪𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤧𞤮𞤳𞤫𞥅𞤣𞤫. 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤶𞤢𞤲𞤬𞤢 𞤲𞤮 𞤫𞤩𞥆𞤢𞥄 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤮𞥅 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮⹁ 𞤥𞤭 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤳𞤭𞤧𞤢𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤼𞤮𞥅ɲ𞤵𞤩𞤫 𞤥𞤮 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤵𞤤𞥆𞤭𞤼𞤮 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴⹁ 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤱𞤪𞤭 𞤥𞤮 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢 𞤸𞤢𞥄 𞤀𞤲𞤼𞤭𞤨𞤢𞤼𞤭𞤪𞤭. 𞤄𞤭𞤲'𞤦𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤩𞤫 𞤢𞤷𞥆𞤵 𞤩𞤫 𞤨𞤵𞤷𞥆𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤭𞥅 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅 𞤅𞤫𞥅𞥁𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤶𞤮𞤲𞥆𞤭 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤩𞤢𞤼𞤢𞤳𞤵𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤇𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤮 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤭𞥅 𞤩𞤢𞤼𞤢𞤳𞤵𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤮 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤮 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤸𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤮 𞤅𞤭𞤤𞤭𞤧𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤮𞥅ɲ𞤵𞤩𞤫 𞤥𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤭 𞤱𞤮𞥅 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤯𞤮𞤴𞤼𞤮 𞤥𞤢.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤪𞤮𞤴 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤳𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 *𞤖𞤫𞤪𞤮𞥅𞤣𞤵 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲.
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 24 Fii no Puulusa Naɓiraa ka Yeesoojo Diiwal ngal Balɗe jowi ɓawto ɗun, *yottinoowo mawɗo sadaka on, ɗun ko Hanaaniiya, ardi e mawɓe seeɗaaɓe e yewtoowo no wi'ee Tertuula. Ɓe wullitii e hoore Puulusa ka yeesoojo on. Ɓay kanko Puulusa o noddaama, oo wi'eteeɗo Tertuula nangi tooɲirde mo nii, wi'a: «Yaa an Felikiisa lanɗo tedduɗo, ko sabu mon men heɓiri oo ɓuttu timmuɗo, ko faamu mon ngun kadi woni sabu si ɗee waylanɗe fii nafa oo jamaa waɗi. Meɗen jaɓidi ɗi, ɗi fow ka woni woo e hoore anditangol on fota. Kono fow e mun, men faalaaka on tongude haa neeɓa, mi torike on tun, tippude e newaare mon nden, yo on newnan men heɗitoɗon men seeɗa. «Men taw oo neɗɗo ko gerenteejo, memminoowo yeddondire e hakkunde Yahuudiyankeeɓe aduna on fow. Ko o yeesoojo fedde Naasirayaaɓe ɓen kadi. O etike hay no o tuuninira *juulirde mawnde nden. Onsay men nangi mo. Onon tigi Felikiisa hiɗon waawi mo landaade kanko Puulusa, andon fii ko men tooɲiri mo kon fow.» Yahuudiyankeeɓe ɓen bambani mo kanko Tertuula, ɓe wi'i: «Ko nii tigi woniri!» Onsay Puulusa ƴetti haala kan, ɓay yeesoojo on jonnirii mo haala kan ɓaaƴugol mo, o wi'i: «Miɗo andi waɗii nii duuɓi buy ko onon woni ɲaawoowo e hoore oo jamaa. Awa ko e nder hoolaare mi weeɓitirta jaabannde an nden. Waɗaali nii ɓuri balɗe sappoo e ɗiɗi gila mi yahi Yerusalaam fii rewoygol Alla, hiɗon waawi tefude ɗun non onon tigi. E hoore ɗun ɓe tawaali miɗo yeddondira e goɗɗo maa miɗo ƴuuna yimɓe, ɗun non woni ka juulirde mawnde, maa e ɗeya juulirɗe, maa ka nder saare. Ɓe waawataa kadi hollude ko honɗun ɓe tooɲirimmi. Miɗo qirritaade yeeso mon wonde ko Alla baabiraaɓe an ɓen mi woni rewude, e hoore jokkugol laawol ngol ɓe wi'i ko fedde ngol. Miɗo gomɗini kadi kala ko windii ka Sariya e ka defte annabaaɓe ɓen. Awa kadi miɗo mari on tama'u e fee Alla, wano kamɓe kadi ɓe tijjori non: on-le ko fii ummutal feewuɓe ɓen e ɓoyliiɓe ɓen. Ko ɗun waɗi si min kadi mi etoto fii heɓugol ɓernde nde aldaa e feloore yeeso Alla e yeeso yimɓe ɓen. «Ɓay waɗii duuɓi buy mi artaali ka leydi an, mi arti fii addangol yimɓe an ɓen kaalisi fii ko ɓe wallitora, e fii weeɓitangol Alla dokke. Ko onsay ɓe tawimmi ka juulirde mawnde e hoore ko mi laɓɓiniiɗo. Mi wondaa kadi e yimɓe maa murtaldu. Kono ko Yahuudiyankeeɓe ɓe *Aazii goo haanunoo arude hollitoo yeeso mon, ɓe liɓa haala e an, si tawii hiɓe jogii goɗɗun ko ɓe fawa e an. Si hinaa ɗun, yo ɓee ɗoo wowlu ko ella hombo ɓe tawi miɗo waɗi wa fewndo ko mi addaa yeeso dental fewjooɓe ɓen. Si hinaa taw hara ko fii ngol kongol ngol mi ewninoo e hakkunde maɓɓe tun, mi wi'i: Ko sabu ummutal mayɓe ɓen waɗi si mi waɗaa ɲaaweteeɗo yeeso mon hande!» Nde tawnoo Felikiisa no humpitii fii laawol ngol moƴƴa, o yamiri ɓe yiltagol taho, o wi'i: «Nde hooreejo dental suufaaɓe ɓen ari woo, ɗun ko Lisiyaasi, mi ndartay muraadu mon ndun.» O yamiri kadi yeesoojo suufaaɓe ɓen yo o maroy Puulusa e hoore hoynangol mo seeɗa, hara o salaaki kadi ɓe Puulusa ɓen kurkanoo mo. Ɓay balɗe seeɗa feƴƴii, kanko Felikiisa o ardi e ɓeyngu makko, ɗun ko Duruusiila, tawi on debbo ko Yahuudiyankeejo. Kanko Felikiisa, o immini ko yahana Puulusa, o heɗii mo fii ko yowitii e gomɗingol Iisaa Almasiihu on. Nde tawnoo Puulusa ko fii peewal e waawugol hoore mun e fii ɲaawoore aroyaynde nden wonnoo yewtude, kulol heɓi Felikiisa, o wi'i: «Hiɗa waawi yahude taho! Nde mi hettindoyii woo, mi noddete.» E himo tanƴininoo kadi wonde Puulusa yeenay mo, ko ɗun waɗi si himo imminaynoo ko yahana mo soono woo fii yo ɓe yewtidu. Duuɓi ɗiɗi feƴƴiri nii. Ɓawto ɗun Felikiisa lontiniraa Perkuusi Festuusa. Nde tawnoo kanko Felikiisa himo faalaa sulfinande Yahuudiyankeeɓe ɓen, o acci Puulusa ka kaso.
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥒𞥔 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤐𞤢𞤩𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤁𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤄𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤶𞤮𞤱𞤭 𞤩𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ *𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤖𞤢𞤲𞤢𞥄𞤲𞤭𞥅𞤴𞤢⹁ 𞤢𞤪𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤩𞤫 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤫 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤚𞤫𞤪𞤼𞤵𞥅𞤤𞤢. 𞤇𞤫 𞤱𞤵𞤤𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤳𞤢 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤮𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤮𞥅 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤚𞤫𞤪𞤼𞤵𞥅𞤤𞤢 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤼𞤮𞥅ɲ𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤮 𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤭'𞤢: «𞤒𞤢𞥄 𞤢𞤲 𞤊𞤫𞤤𞤭𞤳𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤥𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤭 𞤮𞥅 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤧𞤭 𞤯𞤫𞥅 𞤱𞤢𞤴𞤤𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤢𞤬𞤢 𞤮𞥅 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤱𞤢𞤯𞤭. 𞤃𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤭𞤣𞤭 𞤯𞤭⹁ 𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞥅 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤼𞤢. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤮𞤲 𞤼𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤲𞤫𞥅𞤩𞤢⹁ 𞤥𞤭 𞤼𞤮𞤪𞤭𞤳𞤫 𞤮𞤲 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤲𞤫𞤱𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤯𞤭𞤼𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢. «𞤃𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤱 𞤮𞥅 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤳𞤮 𞤺𞤫𞤪𞤫𞤲𞤼𞤫𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤥𞤫𞤥𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤑𞤮 𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤬𞤫𞤣𞥆𞤫 𞤐𞤢𞥄𞤧𞤭𞤪𞤢𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤌 𞤫𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤸𞤢𞤴 𞤲𞤮 𞤮 𞤼𞤵𞥅𞤲𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢 *𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭 𞤥𞤮. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤊𞤫𞤤𞤭𞤳𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤥𞤮 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤢𞤲'𞤣𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤮𞥅ɲ𞤭𞤪𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱.» 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤲'𞤦𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤚𞤫𞤪𞤼𞤵𞥅𞤤𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭: «𞤑𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭!» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤳𞤢𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤶𞤮𞤲𞥆𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤳𞤢𞤲 𞤩𞤢𞥄𞤰𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤲𞤭𞥅 𞤣𞤵𞥅𞤩𞤭 𞤦𞤵𞤴 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤮𞥅 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤭 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤏𞤢𞤯𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤧𞤢𞤨𞥆𞤮𞥅 𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤭 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤬𞤭𞥅 𞤪𞤫𞤱𞤮𞤴𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤼𞤫𞤬𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢 𞤫 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤢𞥄 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤰𞤵𞥅𞤲𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤫 𞤯𞤫𞤴𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤯𞤫⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤇𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫 𞤼𞤮𞥅ɲ𞤭𞤪𞤭𞤥𞥆𞤭. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤹𞤭𞤪𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤪𞤫𞤱𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞤣𞥆𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞤤. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤫 𞤳𞤢 𞤣𞤫𞤬𞤼𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤫 𞤬𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤫 𞤼𞤭𞤶𞥆𞤮𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲: 𞤮𞤲-𞤤𞤫 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤵𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤩𞤮𞤴𞤤𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤭 𞤫𞤼𞤮𞤼𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤬𞤫𞤤𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. «𞤇𞤢𞤴 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤣𞤵𞥅𞤩𞤭 𞤦𞤵𞤴 𞤥𞤭 𞤢𞤪𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤢𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤢𞤪𞤼𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤣𞥆𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤢𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞥄𞤤𞤭𞤧𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤢⹁ 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫. 𞤑𞤮 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤤𞤢𞤩𞥆𞤭𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮. 𞤃𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤥𞤵𞤪𞤼𞤢𞤤𞤣𞤵. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫 *𞤀𞥄𞥁𞤭𞥅 𞤺𞤮𞥅 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤢𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭𞤼𞤮𞥅 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤤𞤭𞤩𞤢 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤶𞤮𞤺𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤬𞤢𞤱𞤢 𞤫 𞤢𞤲. 𞤅𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤩𞤫𞥅 𞤯𞤮𞥅 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵 𞤳𞤮 𞤫𞤤𞥆𞤢 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤱𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤢𞤣𞥆𞤢𞥄 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤬𞤫𞤱𞤶𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤅𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤼𞤢𞤱 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤭 𞤫𞤱𞤲𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤭: 𞤑𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤵𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤢𞥄 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫!» 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤊𞤫𞤤𞤭𞤳𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤲𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤨𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤢⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤩𞤫 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤢𞤸𞤮⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤐'𞤁𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤢𞤪𞤭 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤂𞤭𞤧𞤭𞤴𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤥𞤭 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤼𞤢𞤴 𞤥𞤵𞤪𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲.» 𞤌 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤮 𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤮𞤴 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤮𞤴𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮 𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞤲𞤮𞥅 𞤥𞤮. 𞤇𞤢𞤴 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤊𞤫𞤤𞤭𞤳𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤮 𞤢𞤪𞤣𞤭 𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤁𞤵𞤪𞤵𞥅𞤧𞤭𞥅𞤤𞤢⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤮𞤲 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤳𞤮 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮. 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤊𞤫𞤤𞤭𞤳𞤭𞥅𞤧𞤢⹁ 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤲𞤢 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤮 𞤸𞤫𞤯𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤴𞤮𞤱𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤫 𞤬𞤭𞥅 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤢𞤴𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤵𞤤𞤮𞤤 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤊𞤫𞤤𞤭𞤳𞤭𞥅𞤧𞤢⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤖𞤭𞤯𞤢 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤸𞤮! 𞤐'𞤁𞤫 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤼𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤮𞤴𞤭𞥅 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤥𞤭 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤫𞤼𞤫.» 𞤉 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤴𞤫𞥅𞤲𞤢𞤴 𞤥𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤲𞤢 𞤥𞤮 𞤧𞤮𞥅𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤣𞤵. 𞤁𞤵𞥅𞤩𞤭 𞤯𞤭𞤯𞤭 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤭𞥅. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤊𞤫𞤤𞤭𞤳𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤤𞤮𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤆𞤫𞤪𞤳𞤵𞥅𞤧𞤭 𞤊𞤫𞤧𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢. 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤊𞤫𞤤𞤭𞤳𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤭𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤢𞤷𞥆𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤧𞤮.
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 25 Fii Yewtere nden hakkunde Puulusa e Festuusa Ɓay kanko Festuusa o hewtii e ngal diiwal Seezariiya, o woni ɗon balɗe tati si o yahi Yerusalaam. Onsay hooreeɓe *yottinooɓe sadaka ɓen e mokobaaɓe Yahuudiyankeeɓe ɓen yahi ka makko, wullitii e hoore Puulusa. Ɓe torii mo, ɓe jeeji yo o sulfinan ɓe, o addana ɓe Puulusa Yerusalaam, tawi hiɓe eɓɓunoo janfa no ɓe warira mo ka laawol. Kono Festuusa jaabii ɓe, wi'i: «Puulusa no sokii Seezariiya, awa min kadi mi yiltoto ton ko neeɓaa.» O wi'i kadi: «Miɗo waawi yaadude e woɓɓe e hooreeɓe mon ɓen, si on neɗɗo no waɗi bone, ɓe wullitoo e hoore makko!» Laatii kanko Festuusa o wondaali e maɓɓe ɓuri balɗe jeetati haa sappo, onsay o yiltitii Seezariiya. Bimbi nden ɲande ɓay o jooɗike ka ɲaawirdu, o yamiri yo Puulusa adde. Ɓay on addaama, Yahuudiyankeeɓe iwruɓe Yerusalaam ɓen hundi mo, ɓe liɓi e hoore makko tooɲe ɗuuɗuɗe tiiɗuɗe, ɗe ɓe waawataa fensitude fii mun. Puulusa jaabori nii, wi'i: «Mi waɗaali ella liddiiɗo Sariya Yahuudiyankeeɓe ɓen, maa *juulirde mawnde nden, maa lanɗo mawɗo Roomu on.» Nde tawnoo kanko Festuusa himo faalaa sulfinande Yahuudiyankeeɓe ɓen, o jaabii Puulusa, o wi'i mo: «Hiɗa faalaa yahude Yerusalaam ɲaaweɗaa ton e tawnde an?» Puulusa jaabii mo, wi'i: «Miɗo ka yeeso ɲaawirdu lanɗo mawɗo Roomu on, ko ton mi haanaa ɲaaweede. Mi waɗaali Yahuudiyankeeɓe ɓen ella woo, wano gelorɗon non onon tigi fota. Kono si miɗo mari ellaaji, e si mi waɗii kuuɗe fodduɗe e mayde, haray mi salotaako wareede. Kono si tawii goonga woo alaa e tooɲe ɗe ɓe tooɲimmi ɗen, haray hay gooto waawataa lan wattude e juuɗe maɓɓe. Ɗun haray yo mi feƴƴu ka *Seezar lanɗo mawɗo Roomu on.» Ɓay Festuusa yewtidii e ɓe o fewjodata ɓen, o jaabii Puulusa, o wi'i: «Ɓay a feƴƴinii hoore maa ka Seezar, a yahay yeeso Seezar.» Fii no Puulusa Addiraa yeeso Agiriipa Balɗe seeɗa ɓawto ɗun, Agiriipa lanɗo on e Bereniise hewti Seezariiya fii hiwragol Festuusa. Nde tawnoo ɓe wonay ɗon balɗe buy, Festuusa weeɓitani on lanɗo muraadu Puulusa ndun, o wi'i: «Felikiisa no accunoo ɗoo goɗɗo ka kaso. Fewndo non ko mi yahi Yerusalaam, hooreeɓe yottinooɓe sadaka ɓen e dental mawɓe Yahuudiyankeeɓe ɓen wullitino e hoore makko kanko Puulusa, tawi hiɓe landii happangol mo. Kono mi jaabii ɓe, mi wi'i: ‹Roomiyankooɓe ɓen woowaa warirgol nii tun, ado ɓe tumbindirde tooɲuɓe ɓen e tooɲaaɗo on, e newnangol on tooɲaaɗo fii no o jaabora ɗen tooɲe maɓɓe.› Onsay mi ardi e maɓɓe ɗoo, tawi mi faalaaka juutinde muraadu ndun. Bimbi nden ɲande kisan mi joɗɗini ɲaawoore nden, mi yamiri yo on neɗɗo adde. Ɓay tooɲuɓe mo ɓen hewtii, laatii ɓe fawaali mo kuuɗe bonɗe woo, wano mi sikkirnoo non. Tawi yeddondiral wongal hakkunde maɓɓe e makko ngal ko yuɓɓondirngal e fii diina maɓɓe kan tun, e aaden mayɗo goo kadi no wi'ee Iisaa, mo Puulusa kaɲun wi'i no wuuri. Tawi min miɗo jiɓii fii sifa nden yewtere. Onsay mi landii mo si tawii himo faalaa yahude Yerusalaam, o ɲaawoyee ton fii ɗun. Kono Puulusa feƴƴini nden yewtere yeeso fii yo muraadu makko ndun wonu e andal lanɗo mawɗo Roomu on. Onsay mi yamiri yo ɓe maru mo haa nde miɗo feƴƴina mo ka lanɗo mawɗo Roomu on woo.» Onsay Agiriipa wi'i Festuusa: «Min kadi miɗo faalaa heɗaade on neɗɗo.» Festuusa kadi jaabii mo: «A heɗoto mo jango.» Bimbi nden ɲande Agiriipa e Bereniise ardi e hollitaare mawnde, ɓe naatidi e hooreeɓe suufaaɓe toowuɓe ɓen e mokobaaɓe saare nden ka suudu tolnirdu. E yamiroore Festuusa, Puulusa addaa. Onsay Festuusa wi'i: «Ko an yo Agiriipa lanɗo, e onon fow yo wonduɓe e amen, on yi'ii oo neɗɗo mo fii mun waɗi haa jamaa Yahuudiyanke on Yerusalaam fow e ɗoo kadi ari toriimi, hara hiɓe wi'a wonde o haanaa hande kadi wuurugol. Kono min mi faamii o waɗaali hay huunde ko foddi e wareede, kono laatii kanko tigi o feƴƴini hoore makko ka laamu dow-dowwu, mi tawi no moƴƴi naɓugol mo. Kono mi tawi, mi alaa hay huunde ko mi windana hooreejo dow-dowjo on, hara ko ko haqinqini fii makko. Ko ɗun waɗi si mi weeɓiti mo yeeso mon, tentinii yeeso mon onon Agiriipa yo lanɗo on, fii heɓugol goɗɗun ko mi winda nde lande ɗen lanni. Ko fii mi taw wa si tawii no ɓoylii ka naɓa kasoojo, hara hollaali ko ella honɗun woni e hoore makko.»
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥒𞥕 𞤊𞤭𞥅 𞤒𞤫𞤱𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤊𞤫𞤧𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤇𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤊𞤫𞤧𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤮 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅 𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤅𞤫𞥅𞥁𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢⹁ 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤼𞤢𞤼𞤭 𞤧𞤭 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤩𞤫 *𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤮𞤳𞤮𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤳𞤢 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤱𞤵𞤤𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢. 𞤇𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤶𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤴𞤮 𞤮 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤭𞤲𞤢𞤲 𞤩𞤫⹁ 𞤮 𞤢𞤣𞥆𞤢𞤲𞤢 𞤩𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤫𞤩𞥆𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤶𞤢𞤲𞤬𞤢 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤪𞤭𞤪𞤢 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤊𞤫𞤧𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲𞤮 𞤧𞤮𞤳𞤭𞥅 𞤅𞤫𞥅𞥁𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤮𞤼𞤮 𞤼𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤲𞤫𞥅𞤩𞤢𞥄.» 𞤌 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭: «𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤵𞤤𞥆𞤭𞤼𞤮𞥅 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮!» 𞤂𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤊𞤫𞤧𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤶𞤫𞥅𞤼𞤢𞤼𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤧𞤢𞤨𞥆𞤮⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤅𞤫𞥅𞥁𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢. 𞤄𞤭𞤲'𞤦𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤢𞤴 𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤯𞤭𞤳𞤫 𞤳𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤣𞤵⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤴𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤢𞤣𞥆𞤫. 𞤇𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤢𞤣𞥆𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤩𞤫 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤵𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤤𞤭𞤩𞤭 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤼𞤮𞥅ɲ𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤯𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤯𞤫⹁ 𞤯𞤫 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤬𞤫𞤲𞤧𞤭𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲. 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤮𞤪𞤭 𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤃𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤫𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤭𞤣𞥆𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤢𞥄 *𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵 𞤮𞤲.» 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤊𞤫𞤧𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤭𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤥𞤮: «𞤖𞤭𞤯𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤣𞤫 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤫𞤯𞤢𞥄 𞤼𞤮𞤲 𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤲؟» 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤳𞤢 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤣𞤵 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤼𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤫𞥅𞤣𞤫. 𞤃𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤺𞤫𞤤𞤮𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤬𞤮𞤼𞤢. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤧𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤫𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭⹁ 𞤫 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤬𞤮𞤣𞥆𞤵𞤯𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤧𞤢𞤤𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤪𞤫𞥅𞤣𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤱𞤮𞥅 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤫 𞤼𞤮𞥅ɲ𞤫 𞤯𞤫 𞤩𞤫 𞤼𞤮𞥅ɲ𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤤𞤢𞤲 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤍𞤵𞤲 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤴𞤮 𞤥𞤭 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤵 𞤳𞤢 *𞤅𞤫𞥅𞥁𞤢𞤪 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵 𞤮𞤲.» 𞤇𞤢𞤴 𞤊𞤫𞤧𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤣𞤭𞥅 𞤫 𞤩𞤫 𞤮 𞤬𞤫𞤱𞤶𞤮𞤣𞤢𞤼𞤢 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤇𞤢𞤴 𞤢 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤅𞤫𞥅𞥁𞤢𞤪⹁ 𞤢 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤴 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤅𞤫𞥅𞥁𞤢𞤪.» 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤀𞤣𞥆𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤺𞤭𞤪𞤭𞥅𞤨𞤢 𞤄𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢 𞤩𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤀𞤺𞤭𞤪𞤭𞥅𞤨𞤢 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤄𞤫𞤪𞤫𞤲𞤭𞥅𞤧𞤫 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭 𞤅𞤫𞥅𞥁𞤢𞤪𞤭𞥅𞤴𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤱𞤪𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤊𞤫𞤧𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢. 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤴 𞤯𞤮𞤲 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤦𞤵𞤴⹁ 𞤊𞤫𞤧𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤵𞤪𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤊𞤫𞤤𞤭𞤳𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤲𞤮 𞤢𞤷𞥆𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤯𞤮𞥅 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤧𞤮. 𞤊𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥⹁ 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤱𞤩𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤵𞤤𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤮 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤩𞤫⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤭: ‹𞤈𞤮𞥅𞤥𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞥅𞤱𞤢𞥄 𞤱𞤢𞤪𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤲𞤭𞥅 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤢𞤣𞤮 𞤩𞤫 𞤼𞤵𞤲'𞤦𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤼𞤮𞥅ɲ𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤼𞤮𞥅ɲ𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤼𞤮𞥅ɲ𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤮 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤮𞤪𞤢 𞤯𞤫𞤲 𞤼𞤮𞥅ɲ𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫.› 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤢𞤪𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤮𞥅⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤪𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲. 𞤄𞤭𞤲'𞤦𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤢𞤲 𞤥𞤭 𞤶𞤮𞤯𞥆𞤭𞤲𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤣𞥆𞤫. 𞤇𞤢𞤴 𞤼𞤮𞥅ɲ𞤵𞤩𞤫 𞤥𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤬𞤢𞤱𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤫 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤲𞤮𞤲. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤮 𞤴𞤵𞤩𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤣𞤭𞥅𞤲𞤢 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤳𞤢𞤲 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤫 𞤢𞥄𞤣𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤴𞤯𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤥𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤱𞤭'𞤭 𞤲𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤥𞤭𞤲 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤶𞤭𞤩𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤭𞤬𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤫𞤪𞤫. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤣𞤫 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥⹁ 𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞤴𞤫𞥅 𞤼𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤪𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵 𞤮𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤪𞤵 𞤥𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤲𞤢 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞥅.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤀𞤺𞤭𞤪𞤭𞥅𞤨𞤢 𞤱𞤭'𞤭 𞤊𞤫𞤧𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢: «𞤃𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤸𞤫𞤯𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮.» 𞤊𞤫𞤧𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤥𞤮: «𞤀 𞤸𞤫𞤯𞤮𞤼𞤮 𞤥𞤮 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤮.» 𞤄𞤭𞤲'𞤦𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤺𞤭𞤪𞤭𞥅𞤨𞤢 𞤫 𞤄𞤫𞤪𞤫𞤲𞤭𞥅𞤧𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤭 𞤫 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤭𞤣𞤭 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤼𞤮𞥅𞤱𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤮𞤳𞤮𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤼𞤮𞤤𞤲𞤭𞤪𞤣𞤵. 𞤉 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤊𞤫𞤧𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢⹁ 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤢𞤣𞥆𞤢𞥄. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤊𞤫𞤧𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤱𞤭'𞤭: «𞤑𞤮 𞤢𞤲 𞤴𞤮 𞤀𞤺𞤭𞤪𞤭𞥅𞤨𞤢 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮⹁ 𞤫 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤴𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤩𞤫 𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤮𞥅 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤮𞤲 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤯𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤢𞤪𞤭 𞤼𞤮𞤪𞤭𞥅𞤥𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤢 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭𞤲 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤭𞥅 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤬𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤫 𞤱𞤢𞤪𞤫𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤮 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤣𞤮𞤱-𞤣𞤮𞤱𞥆𞤵⹁ 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤲𞤢𞤩𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭⹁ 𞤥𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤣𞤮𞤱-𞤣𞤮𞤱𞤶𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤹𞤭𞤲𞤹𞤭𞤲𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤭 𞤥𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤀𞤺𞤭𞤪𞤭𞥅𞤨𞤢 𞤴𞤮 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢 𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤤𞤢𞤲𞥆𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤱 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤩𞤮𞤴𞤤𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤲𞤢𞤩𞤢 𞤳𞤢𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤳𞤮 𞤫𞤤𞥆𞤢 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮.»
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 26 Onsay Agiriipa wi'i Puulusa: «Hiɗa newnanaa yewtangol hoore maa.» Ontuma Puulusa towni jungo, o fuɗɗii jaabaade, o wi'i: «Hande miɗo weltori heɓugol feere weeɓitangol on jaabannde an nden, yo onon Agiriipa Lanɗo, fii ɗee tooɲe ɗe Yahuudiyankeeɓe ɓen liɓi e hoore an fow. Ko fii hiɗon andi haa yaltoyi naamuuji Yahuudiyankeeɓe ɓen fow e yeddondire maɓɓe ɗen fow. Ko ɗun waɗi si mi torike on, jebbilagol heɗoo lan. «Yahuudiyankeeɓe ɓen fow no andi ko honno mi wuurirnoo Yerusalaam e ka leydi an gila ka fuɗɗoode cukaaku an. Hiɓe andunoo lan gila ko neeɓi, hiɓe waawi non seeditaade. Miɗo wuurirnoo wa *Fariisiyaajo, mo fedde mun ɓurnoo cataade e diina amen kan. Jooni non, miɗo ɲaaweede sabu tama'u fodaari ndi Allaahu on fodi baabiraaɓe amen ɓen ndin. Bolondaaji* amen ɗin sappoo e ɗiɗi, ɗin duumiiɗi e rewugol Alla jemma e ɲalorma, no tanƴinii yi'ugol laatagol ndin fodaari. Yaa an Lanɗo, ko fii nden tanƴinaare Yahuudiyankeeɓe ɓen tooɲirimmi. Ko honno waawuɗon miijorde wonde Alla immintintaa mayɓe ɓen? «Min tigi hari miɗo miijoo wonde miɗo haani rewude pehe ɗen fow fii liddagol ndee innde Iisaa, oo jeyaaɗo Naasirata. Ko ɗun mi waɗi Yerusalaam. Min tigi mi sokii gomɗinɓe mo buy ka kasooji, wano hooreeɓe *yottinooɓe sadaka ɓen newniranimmi non. Nde ɓe ɲaawetenoo fii wareede woo, min kadi tawayno miɗo wonani nden fewjoore. Awa kadi mi jokkayno ɓe soono woo e juulirɗe ɗen fow fii donkingol ɓe, miɗo ɓittinaynoo ɓe fii no ɓe yeddira gomɗinal maɓɓe ngal. E nder ko mi monantoo ɓe haa feƴƴita kon kadi, mi cukkotono ɓe haa ka ca'e janane. «Ko e nder ɗun mi yahi Damaasi e hoore nelal e yamiroore hooreeɓe yottinooɓe sadaka ɓen. E nder yaadu ndun tumbere ɲalorma, mi yi'i jalbeendi no hundi lan, min e ɓe mi yaadaynoo ɓen ka ɗatal, ɗun ko ndaygu iwrungu ka kammu, ɓurngu naange ngen jalbude, yo Lanɗo on. Men fow men yani ka leydi. Onsay mi nani hawa no wi'ammi e haala Yahuudiyanke: ‹Saawulu! Saawulu! Ko fii honɗun wonɗaa mi cukkanaade? Ko fii no mettan-maa fii dartorgol wa ngaari dartotoondi soggirdu jom mun.› «Mi jaabii mo: ‹Ko an hombo nii, yaa an Joomi an?› «Joomi on jaabii lan, wi'i: ‹Ko min woni Iisaa, on mo wonɗaa cukkaade. Kono immo daroɗaa e hoore koyɗe maa ɗen. Ko fii e hino ko mi feeɲiran-maa kon: Miɗo suɓaade ma fii yo a wonu kurkaadu an, e yo a wonu seedee piiji ɗi yi'uɗaa ɗin e hoore an, e ɗi mi hollay-maa ɗin. Mi jattinoyte e hakkunde oo jamaa Yahuudiyanke, e ɓe wonaa Yahuudiyanke, ɓe mi imminoyay maa haa e mun, kamɓe ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen, fii udditugol gite maɓɓe ɗen, ɓe yiltoo ka niɓe, ɓe arda ka ndaygu, ɓe iwa e laamu Ibuliisa, ɓe fewta Alla, ɓe heɓa yaafuyee junuubaaji, ɓe tawdee e yimɓe Alla ɓen, ɓay ɓe gomɗinii lan.› «Ko ɗun waɗi yo Agiriipa Lanɗo on, si mi salaaki ɗoftaade ko mi feɲɲinanaa iwrude ka kammu kon. Mi fuɗɗorani feɲɲinangol ɓee ɓe Damaasi taho, si mi arani ɓee ɓe Yerusalaam, haa naɓani e diiwal Yahuuda ngal fow, e ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen, fii yo ɓe tuubu, ɓe ruttoo e Alla, ɓe waɗa kuuɗe holluɗe wonde ɓe tuubii. Awa ko fii ɗunɗoo Yahuudiyankeeɓe ɓen yaniri e an ka *juulirde mawnde, haa ɓe etii no ɓe mulirammi. «Kono haa hande Alla no wallimmi, ko ɗun waɗi si miɗo darii, miɗo seeditaade e yeeso sewɓe ɓen e mawɓe ɓen, e hoore mi alaa wowlude hay huunde ko wonaa ko Muusaa e annabaaɓe ɓen wi'unoo waɗay kon wonde *Almasiihu on tampoyay, awa kadi o attee immintineede e hakkunde mayɓe ɓen, o ɓanginana jamaa Yahuudiyankeeɓe ɓen e ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen, ndaygu ngun.» Nde tawnoo ko nii o wonnoo jaaborde, Festuusa ewnii no tiiɗiri, o wi'i: «Puulusa a feetii! Gandal maa tiiɗungal ngal feetinii ma!» Puulusa jaabii mo, wi'i: «Yaa an Festuusa tedduɗo, mi feetaa. Ko konguɗi goongaaji holniiɗi mi yewti. Lanɗo on no humpitii fii koo ko waɗi, mi yewtiray mo woni pellital. Ko fii miɗo hoolii o majjaaka huunde, ɓay ɗun wonaa e qunuutu waɗi. Agiriipa Lanɗo on, wonaa hiɗon gomɗini annabaaɓe ɓen? Miɗo andi pellet hiɗon gomɗini ɓe.» Onsay Agiriipa wi'i Puulusa: «Hiɗa sikka ko e nder saa'ihun nii waawataami wattude *Almasiiyaajo?» Puulusa kadi jaabii mo, wi'i: «Woni ko jooni woni ko onsay, ko mi torii Alla, ko yo onon e heɗiiɓe lan ɓen fow hande, on wa'u wano mi wa'i nii, hara hinaa e sifa ɗee jolkanɗe ɗoo.» Onsay lanɗo on e yeesoojo diiwal ngal e Bereniise e jooɗodunooɓe e maɓɓe ɓen immii. Ko ɓe pottitotoo, ɓe woni e wi'indirgol: «Oo neɗɗo waɗaali hay huunde ko foddi e wareede maa jolkeede.» Agiriipa kadi wi'i Festuusa: «Si oo neɗɗo feƴƴinaano hoore mun ka lanɗo mawɗo Roomu on, hanno himo haanaa acciteede.»
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥒𞥖 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤀𞤺𞤭𞤪𞤭𞥅𞤨𞤢 𞤱𞤭'𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢: «𞤖𞤭𞤯𞤢 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞥄.» 𞤌𞤲𞤼𞤵𞤥𞤢 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤼𞤮𞤱𞤲𞤭 𞤶𞤵𞤲'𞤺𞤮⹁ 𞤮 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤭𞥅 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤖𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤮𞤪𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤀𞤺𞤭𞤪𞤭𞥅𞤨𞤢 𞤂𞤢𞤲𞤯𞤮⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤫𞥅 𞤼𞤮𞥅ɲ𞤫 𞤯𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤤𞤭𞤩𞤭 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤮𞤴𞤭 𞤲𞤢𞥄𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤼𞤮𞤪𞤭𞤳𞤫 𞤮𞤲⹁ 𞤶𞤫𞤦𞥆𞤭𞤤𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤫𞤯𞤮𞥅 𞤤𞤢𞤲. «𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤫 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤢𞤲 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤳𞤢 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤷𞤵𞤳𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤢𞤲. 𞤖𞤭𞤩𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤤𞤢𞤲 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤲𞤫𞥅𞤩𞤭⹁ 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤱𞤢 *𞤊𞤢𞤪𞤭𞥅𞤧𞤭𞤴𞤢𞥄𞤶𞤮⹁ 𞤥𞤮 𞤬𞤫𞤣𞥆𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤷𞤢𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤫 𞤣𞤭𞥅𞤲𞤢 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤲. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤬𞤮𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤲'𞤣𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤣𞤭 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤭𞤲. 𞤄𞤮𞤤𞤮𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤶𞤭* 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤧𞤢𞤨𞥆𞤮𞥅 𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤭⹁ 𞤯𞤭𞤲 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤭𞥅𞤯𞤭 𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢 𞤫 ɲ𞤢𞤤𞤮𞤪𞤥𞤢⹁ 𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤴𞤭'𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭. 𞤒𞤢𞥄 𞤢𞤲 𞤂𞤢𞤲𞤯𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤼𞤮𞥅ɲ𞤭𞤪𞤭𞤥𞥆𞤭. 𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤵𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤼𞤢𞥄 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲؟ «𞤃𞤭𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤪𞤫𞤱𞤵𞤣𞤫 𞤨𞤫𞤸𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤬𞤭𞥅 𞤤𞤭𞤣𞥆𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤮𞥅 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤐𞤢𞥄𞤧𞤭𞤪𞤢𞤼𞤢. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥. 𞤃𞤭𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤥𞤭 𞤧𞤮𞤳𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤥𞤮 𞤦𞤵𞤴 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤧𞤮𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤩𞤫 *𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤲𞤮𞤲. 𞤐'𞤁𞤫 𞤩𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤫𞤼𞤫𞤲𞤮𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤪𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤱𞤶𞤮𞥅𞤪𞤫. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤭 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤧𞤮𞥅𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤬𞤭𞥅 𞤣𞤮𞤲𞤳𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤩𞤭𞤼𞥆𞤭𞤲𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤭𞤪𞤢 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤥𞤮𞤲𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤼𞤢 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤥𞤭 𞤷𞤵𞤳𞥆𞤮𞤼𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤷𞤢'𞤫 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤫. «𞤑𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤭 𞤁𞤢𞤥𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲𞤫𞤤𞤢𞤤 𞤫 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤲. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤼𞤵𞤲'𞤦𞤫𞤪𞤫 ɲ𞤢𞤤𞤮𞤪𞤥𞤢⹁ 𞤥𞤭 𞤴𞤭'𞤭 𞤶𞤢𞤤𞤦𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤸𞤵𞤲'𞤣𞤭 𞤤𞤢𞤲⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤫 𞤩𞤫 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤯𞤢𞤼𞤢𞤤⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤲'𞤺𞤵 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵⹁ 𞤩𞤵𞤪𞤲'𞤺𞤵 𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤫 𞤲'𞤺𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤤𞤦𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤴𞤮 𞤂𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤃𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤲𞤭 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤸𞤢𞤱𞤢 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤢𞤥𞥆𞤭 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫: ‹𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵! 𞤅𞤢𞥄𞤱𞤵𞤤𞤵! 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤷𞤵𞤳𞥆𞤢𞤲𞤢𞥄𞤣𞤫؟ 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤼𞥆𞤢𞤲-𞤥𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤮𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤧𞤮𞤺𞥆𞤭𞤪𞤣𞤵 𞤶𞤮𞤥 𞤥𞤵𞤲.› «𞤃𞤭 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤥𞤮: ‹𞤑𞤮 𞤢𞤲 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤴𞤢𞥄 𞤢𞤲 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤢𞤲؟› «𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤤𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤭'𞤭: ‹𞤑𞤮 𞤥𞤭𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤢𞥄 𞤷𞤵𞤳𞥆𞤢𞥄𞤣𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤮𞤯𞤢𞥄 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤯𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤭𞤪𞤢𞤲-𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲: 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤧𞤵𞤩𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤥𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤢𞤲⹁ 𞤫 𞤴𞤮 𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤴𞤭'𞤵𞤯𞤢𞥄 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤫 𞤯𞤭 𞤥𞤭 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤢𞤴-𞤥𞤢𞥄 𞤯𞤭𞤲. 𞤃𞤭 𞤶𞤢𞤼𞥆𞤭𞤲𞤮𞤴𞤼𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞥅 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤫 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤥𞤭 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤭𞤼𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤮𞥅 𞤳𞤢 𞤲𞤭𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤢 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵⹁ 𞤩𞤫 𞤭𞤱𞤢 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤫𞤱𞤼𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤢 𞤴𞤢𞥄𞤬𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤫𞥅 𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤤𞤢𞤲.› «𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤴𞤮 𞤀𞤺𞤭𞤪𞤭𞥅𞤨𞤢 𞤂𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤳𞤮𞤲. 𞤃𞤭 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤮𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫𞥅 𞤩𞤫 𞤁𞤢𞤥𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤸𞤮⹁ 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫𞥅 𞤩𞤫 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤲𞤢𞤩𞤢𞤲𞤭 𞤫 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤫 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤼𞤵𞥅𞤦𞤵⹁ 𞤩𞤫 𞤪𞤵𞤼𞥆𞤮𞥅 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤢 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤵𞤯𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫 𞤼𞤵𞥅𞤦𞤭𞥅. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤢𞤲 𞤳𞤢 *𞤶𞤵𞥅𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤫𞤼𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤤𞤭𞤪𞤢𞤥𞥆𞤭. «𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤥𞥆𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤭𞥅⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤧𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤭'𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤴 𞤳𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤮𞤴𞤢𞤴⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮 𞤢𞤼𞥆𞤫𞥅 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲.» 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤮𞤪𞤣𞤫⹁ 𞤊𞤫𞤧𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤫𞤱𞤲𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤢 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤭𞥅! 𞤘𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤 𞤥𞤢𞥄 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤢!» 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤒𞤢𞥄 𞤢𞤲 𞤊𞤫𞤧𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤥𞤭 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤢𞥄. 𞤑𞤮 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤸𞤮𞤤𞤲𞤭𞥅𞤯𞤭 𞤥𞤭 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭. 𞤂𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤨𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤥𞤭 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤢𞤴 𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤭𞥅 𞤮 𞤥𞤢𞤶𞥆𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤹𞤵𞤲𞤵𞥅𞤼𞤵 𞤱𞤢𞤯𞤭. 𞤀𞤺𞤭𞤪𞤭𞥅𞤨𞤢 𞤂𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲؟ 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤫𞤼 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤀𞤺𞤭𞤪𞤭𞥅𞤨𞤢 𞤱𞤭'𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢: «𞤖𞤭𞤯𞤢 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤢 𞤳𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤧𞤢𞥄'𞤭𞤸𞤵𞤲 𞤲𞤭𞥅 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤵𞤣𞤫 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤴𞤢𞥄𞤶𞤮؟» 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤏𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴⹁ 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤼𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤴𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤫𞤯𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤤𞤢𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤮𞤲 𞤱𞤢'𞤵 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤢'𞤭 𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤧𞤭𞤬𞤢 𞤯𞤫𞥅 𞤶𞤮𞤤𞤳𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤯𞤮𞥅.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤄𞤫𞤪𞤫𞤲𞤭𞥅𞤧𞤫 𞤫 𞤶𞤮𞥅𞤯𞤮𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞥅. 𞤑𞤮 𞤩𞤫 𞤨𞤮𞤼𞥆𞤭𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤱𞤭'𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤: «𞤌𞥅 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤬𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤫 𞤱𞤢𞤪𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤶𞤮𞤤𞤳𞤫𞥅𞤣𞤫.» 𞤀𞤺𞤭𞤪𞤭𞥅𞤨𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤭'𞤭 𞤊𞤫𞤧𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢: «𞤅𞤭 𞤮𞥅 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤳𞤢 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤲𞥆𞤮 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤼𞤫𞥅𞤣𞤫.»
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 27 Fii no Puulusa Fokkitiri Yahugol Roomu Ɓay wonii aadaama men bakoto ɗon e laana ndiyan fii yahugol Italii, ɓe ƴetti Puulusa e kasooɓe goo, ɓe watti e juuɗe Yuliyuusu, ɗun ko yeesoojo dental suufaaɓe jeyaangal ka lanɗo mawɗo Roomu on. Men bakii ɗon e laana iwruka Adiramiyuuna rewoyayka Aazii. Men yahi, tawi meɗen wondi e Masedoniyankoojo wi'eteeɗo Aristarke mo Tesalonii. Bimbi nden ɲande, men hewti Siduuna. Sabu ko Yuliyuusu jogornoo Puulusa no moƴƴiri non, o newnani mo kanko Puulusa yahugol ka yiɓɓe makko ɓen, ɓen waɗana mo faale makko on. Ɓay men iwii ɗon, men takkii suriire Siipuru nden, ko fii hari hendu ndun no alindaade men. Ɓay men takkike daande baharu hunduɗo Silisii e Pamfilii on, men hewti Miira, ɗun ko e nder Lisii. Yeesoojo konu on tawi ɗon laana iwruka Aleksandiri, yahayka Italii, o ƴawni men ɗon. Tawi e nder balɗe buy ko doy men woni yaarude, men ɓattori ndee saare Kinidii karahan. Kono nde tawnoo hendu ndun jaɓaali men jokka ngol laawol, onsay men takkii soɓɓundu Salamonee ndun, men acciri Kereeti ka ɲaamo. Ɓay men serindorii ɗon karahan, men hewti e nokkuure no wi'ee Darorɗe Labaaɗe, ɗun ko takko ndee saare wi'eteende Lasaayata. Fii no Kenii ngin Sorori ɓe e no Laana kan Lancori Ɓay saa'i juutuɗo feƴƴii, tawi yaadu amen ndun ka nder ndiyan wondii e nawaare, ko fii hari saa'i korka kan feƴƴii. Ko ɗun waɗi si Puulusa hajii ɓe, wi'i: «Mi yi'ii wonde nduu yaadu nder ndiyan gasataa e ɓaawo masiibo e kasaara, ɗun non hinaa fii laana kan e dolle ɗen tun, kono fii wonkiiji men ɗin enen kadi.» Kono yeesoojo dental suufaaɓe ɓen hoolori doginoowo laana kan e yeesoojo makka on edii o heɗaade yewtereeji Puulusa ɗin. Nde tawnoo ngal dingiral laaɗe ndiyan moƴƴaa ndungu, ɓurɓe ɓen e maɓɓe aadii yo ɓe yahu ɓe hettoya si tawii no gasa, ka wi'etee ɗon Feniika, e ngal dingiral laaɗe wongal Kereeti hikkorngal hirnaange ɲaamo e hirnaange nano, fii yo ɓe feƴƴin ɗon ndungu ngun. Onsay kenun wifi iwri ka sengo ɲaamo, ɓe sikki wonde ɓe heɓii ko ɓe faandinoo kon. Onsay ɓe towni darnirɗun laana kan, ɓe serindii binde Kereeti. Kono ɓawto ɗun seeɗa, kenii moolanaangii wifi sortori ka suriire, ngin no wi'ee kenii funnaange nano. Laatii laana kan waawaali tiindaade hendu ndun, ndu naɓi ka, menen kadi men acci ka naɓi men. Men yaari non haa men bakitori ka sengo ɲaamo wirnitorngo surihun tosokun no wi'ee Kawda, ka men wawtii laakun danditorkun kun ɗon e hoore karahan. Ɓay kun ƴawnaama, men heɓi feere ƴettugol ɓoggi ɗin, haɓɓa laana kan. Nde tawnoo kadi meɗen hulnoo saggoygol ka njaareendi Sirtisi, onsay men tippini darnirɗun laana kan ka nder ndiyan, ko nii men yaari. Nde tawnoo kenii ngin no yeƴude men fota, bimbi nden ɲande men woni e bugagol dolle ɗen ka ndiyan. Ɲande timmunoo nden balɗe tati, gollooɓe ɓen ƴettani hoore mun aalaaji gollirɗi ka laana ɗin, ɓe bugii ka ndiyan. Tawi e nder balɗe buy, hinaa naange hinaa koode woni ko yalti. Tawi kenii ngin ɓurtu tabitude tiiɗa haa men taƴii hisugol few. E hoore ɗun, tawi neeɓii men ɲaamaali. Onsay Puulusa hawtii darii e hakkunde yimɓe ɓen, o wi'i: «On jaɓanayno lan, hara en iwaali Kereeti, ɗun on daɗayno oo masiibo e oo kasaara. Jooni mi ɓeydii on wakkilinde, ko fii on fow wonkiiji mon ɗin daɗay, ko laana kan tun woni daɗataa. Ko fii oo Alla Jeyɗo lan, on mo mi rewata, malaa'ikaajo mun on arii e an e oo jemma, o wi'immi: ‹Wota a hulu yo Puulusa, ko fii bee daroɗaa yeeso lanɗo mawɗo Roomu on. Awa kadi Alla yeɗete sulfu fii ɓe wonduɗaa ka ndiyan ɓen fow.› Ko ɗun waɗi, si mi wi'ay on wakkilee, ko fii miɗo hoolii ko Alla wi'immi kon waɗiray non. Kono fow e mun, bee saggoyen e suriire.» Ka jemmaare sappoo e nayaɓere gila hendu ndun woni men bugondirde e on baharu Adriyatiika, gollooɓe ka laana ɓen sogitii ɓadagol amen leydi ndin tumbere jemma. Onsay ɓe yolli sawru eɓɓirdu ndun, ɓe tawi luggeendi ndin ko sogone cappanɗe jeetati. Ɓay men woɗɗitike ɗon seeɗa, ɓe yolliti ndu kadi, ɓe tawi luggeendi ndin ko sogone cappanɗe jeegoo. Nde tawnoo hiɓe hulunoo yi'ugol ka laana kan lancotoo e kaaƴe, onsay ɓe bugori darnirɗe nay laana kan ɓaawo, tawi ko ɓe habbii woo ko weetugol ngol. Tawi gollooɓe ka laana ɓen no ɗaɓɓude no seedira e makka. Onsay ɓe tippini laakun danditorkun kun ka nder ndiyan, wa si tawii hiɓe yahude waɗoya darnirɗe laana kan yeeso makka. Onsay Puulusa wi'i yeesoojo suufaaɓe ɓen e suufaaɓe ɓen: «Wattanee yiila, ko fii si ɓee yimɓe wonaali ka nder laana gaa, haray on waawataa daɗude hande kadi.» Onsay suufaaɓe ɓen taƴi ɓoggi laakun danditorkun kun, ɓe acci kun yoolii. Ado weetude, Puulusa wakkilini fow fii ɲaamugol e hoore himo wi'a ɓe: «Ko hande woni ɲalaande sappoo e nayaɓere nden hiɗon habbii e hoore on ɲaamaali hay huunde haa jooni. Mi wakkilinii on jooni ɲaamugol, ko fii ɗun no haani fii no daɗiron, awa kadi hay gooto e mon cukulol hoore mun hayrataa.» Ɓay o gaynii wi'ude ɗun, o ƴetti bireedi on, o jarni Alla yeeso maɓɓe ɓe fow. Onsay o senditi, o nangani ɲaamugol. Ɓay ɓe wakkilinaama, ɓe fow ɓe ɲaami. Tawi wonnooɓe ka laana ɓen fow ko ɓe yimɓe teemeɗɗe ɗiɗo e cappanɗe njeeɗiɗo e njeegoo. Ɓay wonii ɓe ɲaamii haa, ɓe hayfiniri laana kan bugagol ɲaametee on ka baharu. Ɓay weetii, laatii ɓe anditaali leydi ndin, kono ɓe haccii salndu baharu on e pencen mun, ɓe fottani nawrugol ton laana kan si no hawri. Onsay ɓe taƴi ɓoggi darnirɗe laana kan ɗin, ɓe acci ɗe ka ndiyan, ɓe acciti kadi kaɓɓi ardorɗe laana kan. Onsay ɓe fonti bagi wonɗo on ka leggal laana kan, ɓe fewtini e hendu ndun, ɓe yaari ka pencen salndu baharu on. Kono ɓe hawroyi e mowre njaare e hakkunde waameeji ɗiɗi, ɓe acci laana kan saggi ɗon. Hakkee ko yeeso laana kan irii, tawi ka waawataa dillude, awa kadi hakkee ko morlooɗe ndiyan ɗen tiiɗunoo ɓaawo laana kan lancii. Tawi kadi suufaaɓe ɓen no miijinoo warugol kasooɓe ɓen, fii wota hay gooto e maɓɓe fubbo laawoo. Kono tawi yeesoojo suufaaɓe ɓen no aadii dandugol Puulusa, o falli ɓe waɗugol kon ko ɓe eɓɓi. O yamiri yo wawɓe fubbaade ɓen atto ukkaade fii hettoygol gaɗa, heddiiɓe ɓen kadi huutora pecce maa goɗɗun e kunte laana kan. Ko nii fow hewtiroyi gaɗa e hoore jam.
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥒𞥗 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤊𞤮𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭𞤪𞤭 𞤒𞤢𞤸𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵 𞤇𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤢𞥄𞤣𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤳𞤮𞤼𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤋𞤼𞤢𞤤𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤳𞤢𞤧𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤭 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤒𞤵𞤤𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤵⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤢 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵 𞤮𞤲. 𞤃𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤳𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤳𞤢 𞤀𞤣𞤭𞤪𞤢𞤥𞤭𞤴𞤵𞥅𞤲𞤢 𞤪𞤫𞤱𞤮𞤴𞤢𞤴𞤳𞤢 𞤀𞥄𞥁𞤭𞥅. 𞤃𞤫𞤲 𞤴𞤢𞤸𞤭⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤀𞤪𞤭𞤧𞤼𞤢𞤪𞤳𞤫 𞤥𞤮 𞤚𞤫𞤧𞤢𞤤𞤮𞤲𞤭𞥅. 𞤄𞤭𞤲'𞤦𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭 𞤅𞤭𞤣𞤵𞥅𞤲𞤢. 𞤅𞤢𞤦𞤵 𞤳𞤮 𞤒𞤵𞤤𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢 𞤴𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤢 𞤥𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤭𞤱𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤳𞥆𞤭𞥅 𞤧𞤵𞤪𞤭𞥅𞤪𞤫 𞤅𞤭𞥅𞤨𞤵𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤢𞤤𞤭𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤳𞥆𞤭𞤳𞤫 𞤣𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤦𞤢𞤸𞤢𞤪𞤵 𞤸𞤵𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤮 𞤅𞤭𞤤𞤭𞤧𞤭𞥅 𞤫 𞤆𞤢𞤥𞤬𞤭𞤤𞤭𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭 𞤃𞤭𞥅𞤪𞤢⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤂𞤭𞤧𞤭𞥅. 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤳𞤮𞤲𞤵 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤳𞤢 𞤀𞤤𞤫𞤳𞤧𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤴𞤳𞤢 𞤋𞤼𞤢𞤤𞤭𞥅⹁ 𞤮 𞤰𞤢𞤱𞤲𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤮𞤲. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤦𞤵𞤴 𞤳𞤮 𞤣𞤮𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤢𞤼𞥆𞤮𞤪𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤑𞤭𞤲𞤭𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤪𞤢𞤸𞤢𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤳𞥆𞤭𞥅 𞤧𞤮𞤩𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤵 𞤅𞤢𞤤𞤢𞤥𞤮𞤲𞤫𞥅 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤑𞤫𞤪𞤫𞥅𞤼𞤭 𞤳𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤮. 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤧𞤫𞤪𞤭𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤪𞤢𞤸𞤢𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭 𞤫 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤁𞤢𞤪𞤮𞤪𞤯𞤫 𞤂𞤢𞤦𞤢𞥄𞤯𞤫⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤼𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤂𞤢𞤧𞤢𞥄𞤴𞤢𞤼𞤢. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤑𞤫𞤲𞤭𞥅 𞤲'𞤺𞤭𞤲 𞤅𞤮𞤪𞤮𞤪𞤭 𞤩𞤫 𞤫 𞤲𞤮 𞤂𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤲 𞤂𞤢𞤲𞤷𞤮𞤪𞤭 𞤇𞤢𞤴 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤶𞤵𞥅𞤼𞤵𞤯𞤮 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤫 𞤲𞤢𞤱𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤳𞤮𞤪𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤲 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞥅. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤸𞤢𞤶𞤭𞥅 𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤃𞤭 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤵𞥅 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤺𞤢𞤧𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤦𞤮 𞤫 𞤳𞤢𞤧𞤢𞥄𞤪𞤢⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤲 𞤫 𞤣𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭.» 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤮𞤪𞤭 𞤣𞤮𞤺𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤲 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤫𞤣𞤭𞥅 𞤮 𞤸𞤫𞤯𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤯𞤭𞤲. 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤣𞤭𞤲'𞤺𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤯𞤫 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤵𞤲'𞤺𞤵⹁ 𞤩𞤵𞤪𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤢𞥄𞤣𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤵 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤼𞥆𞤮𞤴𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤺𞤢𞤧𞤢⹁ 𞤳𞤢 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤊𞤫𞤲𞤭𞥅𞤳𞤢⹁ 𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤣𞤭𞤲'𞤺𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤯𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤑𞤫𞤪𞤫𞥅𞤼𞤭 𞤸𞤭𞤳𞥆𞤮𞤪𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤸𞤭𞤪𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤮 𞤫 𞤸𞤭𞤪𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤫 𞤲𞤢𞤲𞤮⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲'𞤺𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤳𞤫𞤲𞤵𞤲 𞤱𞤭𞤬𞤭 𞤭𞤱𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤧𞤫𞤲'𞤺𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤼𞤮𞤱𞤲𞤭 𞤣𞤢𞤪𞤲𞤭𞤪𞤯𞤵𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤧𞤫𞤪𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤦𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤑𞤫𞤪𞤫𞥅𞤼𞤭. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢⹁ 𞤳𞤫𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮𞥅𞤤𞤢𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤭𞥅 𞤱𞤭𞤬𞤭 𞤧𞤮𞤪𞤼𞤮𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤧𞤵𞤪𞤭𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤲'𞤺𞤭𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤳𞤫𞤲𞤭𞥅 𞤬𞤵𞤲𞥆𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤫 𞤲𞤢𞤲𞤮. 𞤂𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤼𞤭𞥅𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤲'𞤣𞤵 𞤲𞤢𞤩𞤭 𞤳𞤢⹁ 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤢𞤷𞥆𞤭 𞤳𞤢 𞤲𞤢𞤩𞤭 𞤥𞤫𞤲. 𞤃𞤫𞤲 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤳𞤭𞤼𞤮𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤧𞤫𞤲'𞤺𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤮 𞤱𞤭𞤪𞤲𞤭𞤼𞤮𞤪𞤲'𞤺𞤮 𞤧𞤵𞤪𞤭𞤸𞤵𞤲 𞤼𞤮𞤧𞤮𞤳𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤑𞤢𞤱𞤣𞤢⹁ 𞤳𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤱𞤼𞤭𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤳𞤵𞤲 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤮𞤪𞤳𞤵𞤲 𞤳𞤵𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤳𞤢𞤪𞤢𞤸𞤢𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤳𞤵𞤲 𞤰𞤢𞤱𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤮𞤺𞥆𞤭 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤩𞥆𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤲. 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤵𞤤𞤲𞤮𞥅 𞤧𞤢𞤺𞥆𞤮𞤴𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢 𞤲'𞤶𞤢𞥄𞤪𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤅𞤭𞤪𞤼𞤭𞤧𞤭⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤣𞤢𞤪𞤲𞤭𞤪𞤯𞤵𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤲 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤭. 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤫𞤲𞤭𞥅 𞤲'𞤺𞤭𞤲 𞤲𞤮 𞤴𞤫𞤰𞤵𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤼𞤢⹁ 𞤦𞤭𞤲'𞤦𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤦𞤵𞤺𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤣𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲. Ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤼𞤢𞤼𞤭⹁ 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤯𞤭 𞤳𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤦𞤵𞤺𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤦𞤵𞤴⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤫𞤲𞤭𞥅 𞤲'𞤺𞤭𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤼𞤵 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤢 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤰𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤧𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤫𞤱. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤲𞤫𞥅𞤩𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢𞥄𞤤𞤭. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤸𞤢𞤱𞤼𞤭𞥅 𞤣𞤢𞤪𞤭𞥅 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤌𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤢𞤲𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤤𞤢𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤫𞤲 𞤭𞤱𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤑𞤫𞤪𞤫𞥅𞤼𞤭⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞤯𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤮𞥅 𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤦𞤮 𞤫 𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤧𞤢𞥄𞤪𞤢. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤥𞤭 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤣𞤢𞤯𞤢𞤴⹁ 𞤳𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤲 𞤼𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤣𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢𞥄. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤔𞤫𞤴𞤯𞤮 𞤤𞤢𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤪𞤫𞤱𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤭𞥅 𞤫 𞤢𞤲 𞤫 𞤮𞥅 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭𞤥𞥆𞤭: ‹𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤢 𞤸𞤵𞤤𞤵 𞤴𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤦𞤫𞥅 𞤣𞤢𞤪𞤮𞤯𞤢𞥄 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵 𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤫𞤯𞤫𞤼𞤫 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱.› 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤫𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤭'𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤢𞤴 𞤲𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤦𞤫𞥅 𞤧𞤢𞤺𞥆𞤮𞤴𞤫𞤲 𞤫 𞤧𞤵𞤪𞤭𞥅𞤪𞤫.» 𞤑𞤢 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤧𞤢𞤨𞥆𞤮𞥅 𞤫 𞤲𞤢𞤴𞤢𞤩𞤫𞤪𞤫 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤦𞤵𞤺𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤮𞤲 𞤦𞤢𞤸𞤢𞤪𞤵 𞤀𞤣𞤪𞤭𞤴𞤢𞤼𞤭𞥅𞤳𞤢⹁ 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤮𞤺𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤩𞤢𞤣𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤼𞤵𞤲'𞤦𞤫𞤪𞤫 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤴𞤮𞤤𞥆𞤭 𞤧𞤢𞤱𞤪𞤵 𞤫𞤩𞥆𞤭𞤪𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤤𞤵𞤺𞥆𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤧𞤮𞤺𞤮𞤲𞤫 𞤷𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤶𞤫𞥅𞤼𞤢𞤼𞤭. 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤭𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤮𞤤𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤲'𞤣𞤵 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤤𞤵𞤺𞥆𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤧𞤮𞤺𞤮𞤲𞤫 𞤷𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤶𞤫𞥅𞤺𞤮𞥅. 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤸𞤵𞤤𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤴𞤭'𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤲 𞤤𞤢𞤲𞤷𞤮𞤼𞤮𞥅 𞤫 𞤳𞤢𞥄𞤰𞤫⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤦𞤵𞤺𞤮𞤪𞤭 𞤣𞤢𞤪𞤲𞤭𞤪𞤯𞤫 𞤲𞤢𞤴 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤲 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤦𞥆𞤭𞥅 𞤱𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤱𞤫𞥅𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤲𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤪𞤢 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤢. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤳𞤵𞤲 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤮𞤪𞤳𞤵𞤲 𞤳𞤵𞤲 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤣𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤮𞤴𞤢 𞤣𞤢𞤪𞤲𞤭𞤪𞤯𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤢. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤱𞤭'𞤭 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲: «𞤏𞤢𞤼𞥆𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤴𞤭𞥅𞤤𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤭 𞤩𞤫𞥅 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤺𞤢𞥄⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤣𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤰𞤭 𞤩𞤮𞤺𞥆𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤳𞤵𞤲 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤮𞤪𞤳𞤵𞤲 𞤳𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤷𞥆𞤭 𞤳𞤵𞤲 𞤴𞤮𞥅𞤤𞤭𞥅. 𞤀𞤣𞤮 𞤱𞤫𞥅𞤼𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭 𞤬𞤮𞤱 𞤬𞤭𞥅 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤭'𞤢 𞤩𞤫: «𞤑𞤮 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤧𞤢𞤨𞥆𞤮𞥅 𞤫 𞤲𞤢𞤴𞤢𞤩𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤦𞥆𞤭𞥅 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭. 𞤃𞤭 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤣𞤢𞤯𞤭𞤪𞤮𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤷𞤵𞤳𞤵𞤤𞤮𞤤 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤸𞤢𞤴𞤪𞤢𞤼𞤢𞥄.» 𞤇𞤢𞤴 𞤮 𞤺𞤢𞤴𞤲𞤭𞥅 𞤱𞤭'𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤮 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤦𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤱. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤧𞤫𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭⹁ 𞤮 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤲𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵𞤺𞤮𞤤. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤩𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤭. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤼𞤫𞥅𞤥𞤫𞤯𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤫 𞤷𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤲'𞤶𞤫𞥅𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤫 𞤲'𞤶𞤫𞥅𞤺𞤮𞥅. 𞤇𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤭𞥅 𞤸𞤢𞥄⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤴𞤬𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤲 𞤦𞤵𞤺𞤢𞤺𞤮𞤤 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤦𞤢𞤸𞤢𞤪𞤵. 𞤇𞤢𞤴 𞤱𞤫𞥅𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤷𞥆𞤭𞥅 𞤧𞤢𞤤𞤲'𞤣𞤵 𞤦𞤢𞤸𞤢𞤪𞤵 𞤮𞤲 𞤫 𞤨𞤫𞤲𞤷𞤫𞤲 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤼𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤲𞤢𞤱𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤲 𞤧𞤭 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤱𞤪𞤭. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤰𞤭 𞤩𞤮𞤺𞥆𞤭 𞤣𞤢𞤪𞤲𞤭𞤪𞤯𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤲 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤷𞥆𞤭 𞤯𞤫 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤩𞥆𞤭 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤪𞤯𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤲. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤲𞤼𞤭 𞤦𞤢𞤺𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤫𞤱𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤫 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤨𞤫𞤲𞤷𞤫𞤲 𞤧𞤢𞤤𞤲'𞤣𞤵 𞤦𞤢𞤸𞤢𞤪𞤵 𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤱𞤪𞤮𞤴𞤭 𞤫 𞤥𞤮𞤱𞤪𞤫 𞤲'𞤶𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤥𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤯𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤷𞥆𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤲 𞤧𞤢𞤺𞥆𞤭 𞤯𞤮𞤲. 𞤖𞤢𞤳𞥆𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤲 𞤭𞤪𞤭𞥅⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤢 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤣𞤭𞤤𞥆𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤪𞤤𞤮𞥅𞤯𞤫 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤲 𞤤𞤢𞤲𞤷𞤭𞥅. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤱𞤢𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞤧𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤬𞤵𞤦𞥆𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤢𞥄𞤣𞤭𞥅 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤮 𞤬𞤢𞤤𞥆𞤭 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤫𞤩𞥆𞤭. 𞤌 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭 𞤴𞤮 𞤱𞤢𞤱𞤩𞤫 𞤬𞤵𞤦𞥆𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤢𞤼𞥆𞤮 𞤵𞤳𞥆𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤼𞥆𞤮𞤴𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤢𞤯𞤢⹁ 𞤸𞤫𞤣𞥆𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤢 𞤨𞤫𞤷𞥆𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲 𞤫 𞤳𞤵𞤲𞤼𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤲. 𞤑𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤮𞤴𞤭 𞤺𞤢𞤯𞤢 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤶𞤢𞤥.
KUUƊE SAHAABAAƁE ƁEN 28 Fii no Puulusa Hewtiri ka Suriire Malta Ɓay men daɗii, men andi wonde suriire nde men woni e mun nden ko Malta wi'etee. Yimɓe hoɗuɓe ɗon ɓen holli men teddungal mawngal, ɓe ɓanniti men fow, ɓe huɓɓi yiite sabu ndiyan ɗan e jaangol ngol. Onsay Puulusa ƴetti donkun leɗɗe, ukki ka yiite. Kono sabu nguleendi yiite ngen, kuuraari sortii ton siŋii jungo makko ngon. Ɓay ɓen yimɓe nden suriire yi'ii ngin kullii no siŋii mo jungo ngon, ɓe wi'indiri: «Wa jooni oo neɗɗo ko ittoowo hoore, ko fii ko karahan o daɗiri ka baharu, kono ɲaawoore nden accataa o wuura.» Kono laatii Puulusa piɗɗii kullii ngin ka nder yiite e hoore o heɓaali bone woo. Tawi ɓen yimɓe ko habbii woo ko yi'ugol ka o ɓuuti maa ka o yanata, o maaya kisan. Kono ɓay ɓe habbike haa, ɓe yi'aali hay huunde ko heɓi mo, ɓe yiltitii, ɓe wi'i ko o allaajo. Tawi nokkuure no moggo ɗon, nde ɓurɗo teddude e suriire nden no wi'ee Pubiliyuusa jeyi. On jaɓɓii men, o werni men ɗon e hoore giggol e nder balɗe tati. Tawi ben Pubiliyuusa no nawni, waalii nguli-ɓandu e dogu-reedu. Onsay Puulusa naati ka makko, *fawi juuɗe ɗen e hoore makko, o toranii mo Alla, o ndikkini mo. Ɓawto ɗun nawnuɓe ɓen ka suriire fow ari e makko, o ndikkini ɓen kadi. Onsay ɓe waɗani men teddungal njanal. Ɓay wonii men fokkitii kadi, ɓe waɗani men dokke ɗe men handi e mun. Fii no Puulusa Hewtiri Roomu Ɓawto koɗagol amen e nder lebbi tati, men ƴawi ɗon e laana iwruka Aleksandiri, ruumunooka e nden suriire, maandiniranooka sanamuuji funeeji ɗin. Ɓay men hewtoyii Sirakuusa, men woni ɗon balɗe tati. Ɓay men iwii ɗon, e nder ko men takkotoo kon, men hewti Regiyuuna. Bimbi nden ɲande hendu ndun immori ka ɲaamo ɓaawo amen, e nder balɗe ɗiɗi tawi men hewtii Pusolii. Men tawi ɗon musiɓɓe goo, ɓen torii men wondugol e maɓɓe ɗon balɗe jeeɗiɗi, ko nii men yaari Roomu. Musiɓɓe wonɓe e nden saare, humpitinooɓe fii amen ɓen, ari haa e ndee nokkuure fottirde wonde Apiyuusu e haa e ngoo hoɗo wi'eteengo Cuuɗi Tati Hoɓɓe, fii fottugol e amen. Ɓay Puulusa yi'ii ɓe, o jarni Alla, o ɓeydi wakkilaare. Ɓay men hewtii Roomu, Puulusa newnanaa wonugol feere wondude e suufaajo goo ko ayna mo. Fii no Puulusa Waajori Roomu Balɗe tati ɓawto ɗun, kanko Puulusa o nodditi mokobaaɓe Yahuudiyankeeɓe ɓen. Ɓay wonii ɓe mooɓondirii, onsay o hewtini ɓe ndee yewtere ɗoo, o wi'i: «Musiɓɓe, e ɓaawo waɗugol an jamaa on hay huunde maa dartagol aadaaji maamiraaɓe men ɓen, mi wattaama e juuɗe Roomiyankooɓe ɓen, mi sokaa gila Yerusalaam. Ɓay ɓen gaynii landaade lan, ɓe faalaa lan accitude, ɓay ɓe yi'aali e an huunde ko foddi e mayde. Kono Yahuudiyankeeɓe ɓen dartii. Mi tawi min kadi bee mi hewta lanɗo mawɗo Roomu on e hoore mi miijaaki tooɲude jamaa an on. Ko fii ɗun mi faaliranoo on yiirude, mi yewta on, ko fii ko sabu tanƴinaare *Isra'iilayankeeɓe ɓen mi jolkiraa ngal jolokowal.» Ɓen kadi jaabii mo, wi'i: «Men hendaaki ɓataake woo iwruɗe ka diiwal Yahuuda fii maa, awa kadi hay gooto e musiɓɓe ɓen araali hewtini men goɗɗun maa wowlu-maa ko boni. Kono meɗen faalaa andirde ma ko miijiɗaa. Ko fii meɗen andi ndee fedde ko liddondirteende ka woni woo.» Onsay ɓe bugitii e ɲalaande goo. Ɓay wonii nden ɲalaande nde ɓe haldi hewtii, ɗuuɗuɓe ari ka makko ɓuri aranun. E nder ko o sifotoo kon, tawi himo seeditaade fii *laamu Alla ngun, awa kadi himo rewrude e Sariya Muusaa on e defte annabaaɓe ɓen fii holnugol ɓe fii Iisaa, ɗun waɗi gila bimbi haa kiikiiɗe. Woɓɓe felliti sabu ko o wowli kon, woɓɓe ronki hoolaade. Ɓay wonii ɓe fokkitii e ɓaawo nanondiral maɓɓe, Puulusa ɓeyditi ɗii konguɗi ɗoo, o wi'i: «Ruuhu Seniiɗo on yewtiri baabiraaɓe mon ɓen haqiiqa, rewrude e annabi Isaaya, o wi'i: ‹Yahu e oo jamaa, wi'aa: On nanay, kono on faamataa, on ndaaray kadi, kono on yi'ataa. Ko fii ɗee ɓerɗe oo jamaa wonii yooruɗe, ɓe uddii noppi maɓɓe ɗin, awa kadi ɓe ombii gite ɗen, sakko ɓe yiira gite maɓɓe ɗen, maa ɓe nanira noppi maɓɓe ɗin, maa ɓe faamira ɓerɗe maɓɓe ɗen haa ɓe tuuba, mi sellina ɓe.› Kanko Puulusa o ɓeyditi, o wi'i: «Andee, oo kisiyee Alla addanaama ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen, awa-le kamɓe ɓe heɗoto mo.» Ɓawto ɗun, Puulusa daakii ka o woni ɗon e nder duuɓi ɗiɗi timmuɗi, e hoore himo tolna kala araynooɗo ka makko. O waajoo fii laamu Alla ngun, o jannira kadi fii Iisaa Almasiihu Joomi on pellital timmungal e ɓaawo haɗeede woo kadi.
𞤑𞤓𞥅𞤍𞤉 𞤅𞤀𞤖𞤀𞥄𞤄𞤀𞥄𞤇𞤉 𞤇𞤉𞤐 𞥒𞥘 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤖𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤅𞤵𞤪𞤭𞥅𞤪𞤫 𞤃𞤢𞤤𞤼𞤢 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤣𞤢𞤯𞤭𞥅⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤧𞤵𞤪𞤭𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤃𞤢𞤤𞤼𞤢 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅. 𞤒𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤸𞤮𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤩𞤫 𞤩𞤢𞤲𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤵𞤩𞥆𞤭 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤫 𞤶𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤣𞤮𞤲𞤳𞤵𞤲 𞤤𞤫𞤯𞥆𞤫⹁ 𞤵𞤳𞥆𞤭 𞤳𞤢 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤤𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫 𞤲'𞤺𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤵𞥅𞤪𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤧𞤮𞤪𞤼𞤭𞥅 𞤼𞤮𞤲 𞤧𞤭𞤽𞤭𞥅 𞤶𞤵𞤲'𞤺𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤧𞤵𞤪𞤭𞥅𞤪𞤫 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤲'𞤺𞤭𞤲 𞤳𞤵𞤤𞥆𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤧𞤭𞤽𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤶𞤵𞤲'𞤺𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭: «𞤏𞤢 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤮𞥅 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤳𞤮 𞤭𞤼𞥆𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤪𞤢𞤸𞤢𞤲 𞤮 𞤣𞤢𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤦𞤢𞤸𞤢𞤪𞤵⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤢𞤷𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤢.» 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤨𞤭𞤯𞥆𞤭𞥅 𞤳𞤵𞤤𞥆𞤭𞥅 𞤲'𞤺𞤭𞤲 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤫 𞤱𞤮𞥅. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤦𞥆𞤭𞥅 𞤱𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤴𞤭'𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢 𞤮 𞤩𞤵𞥅𞤼𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤮 𞤴𞤢𞤲𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢 𞤳𞤭𞤧𞤢𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤦𞥆𞤭𞤳𞤫 𞤸𞤢𞥄⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤭'𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤥𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤮 𞤮 𞤢𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤮. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤺𞥆𞤮 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤵𞤪𞤯𞤮 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤧𞤵𞤪𞤭𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞥅 𞤆𞤵𞤦𞤭𞤤𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤶𞤫𞤴𞤭. 𞤌𞤲 𞤶𞤢𞤩𞥆𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤫𞤪𞤲𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤼𞤢𞤼𞤭. 𞤚𞤢𞤱𞤭 𞤦𞤫𞤲 𞤆𞤵𞤦𞤭𞤤𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤲𞤮 𞤲𞤢𞤱𞤲𞤭⹁ 𞤱𞤢𞥄𞤤𞤭𞥅 𞤲'𞤺𞤵𞤤𞤭-𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤫 𞤣𞤮𞤺𞤵-𞤪𞤫𞥅𞤣𞤵. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤳𞤢 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ *𞤬𞤢𞤱𞤭 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮 𞤲'𞤣𞤭𞤳𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤥𞤮. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤢𞤱𞤲𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤧𞤵𞤪𞤭𞥅𞤪𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤢𞤪𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤮 𞤲'𞤣𞤭𞤳𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤶𞤢𞤲𞤢𞤤. 𞤇𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤯𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤖𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤭 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤳𞤮𞤯𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤤𞤫𞤦𞥆𞤭 𞤼𞤢𞤼𞤭⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤰𞤢𞤱𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤳𞤢 𞤀𞤤𞤫𞤳𞤧𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤪𞤵𞥅𞤥𞤵𞤲𞤮𞥅𞤳𞤢 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤧𞤵𞤪𞤭𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞤲𞤮𞥅𞤳𞤢 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤬𞤵𞤲𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤮𞤴𞤭𞥅 𞤅𞤭𞤪𞤢𞤳𞤵𞥅𞤧𞤢⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤼𞤢𞤼𞤭. 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤭𞤱𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤳𞥆𞤮𞤼𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭 𞤈𞤫𞤺𞤭𞤴𞤵𞥅𞤲𞤢. 𞤄𞤭𞤲'𞤦𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤭 𞤳𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤮 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤢𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅 𞤆𞤵𞤧𞤮𞤤𞤭𞥅. 𞤃𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤼𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤶𞤫𞥅𞤯𞤭𞤯𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵. 𞤃𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤸𞤵𞤥𞤨𞤭𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤢𞤪𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤬𞤮𞤼𞥆𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤨𞤭𞤴𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞥅 𞤸𞤮𞤯𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤺𞤮 𞤕𞤵𞥅𞤯𞤭 𞤚𞤢𞤼𞤭 𞤖𞤮𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤮𞤼𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤩𞤫⹁ 𞤮 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵⹁ 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤧𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤢𞤴𞤲𞤢 𞤥𞤮. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤏𞤢𞥄𞤶𞤮𞤪𞤭 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵 𞤄𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤼𞤢𞤼𞤭 𞤩𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤥𞤮𞤳𞤮𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭𞥅⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤯𞤮𞥅⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤃𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤢𞤲 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤢𞥄𞤣𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤧𞤮𞤳𞤢𞥄 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥. 𞤇𞤢𞤴 𞤩𞤫𞤲 𞤺𞤢𞤴𞤲𞤭𞥅 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤤𞤢𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤤𞤢𞤲 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤼𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤴𞤭'𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤫 𞤢𞤲 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤬𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤭𞥅. 𞤃𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤦𞤫𞥅 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤢 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤈𞤮𞥅𞤥𞤵 𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤭 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤼𞤮𞥅ɲ𞤵𞤣𞤫 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤢𞤲 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤭𞤪𞤢𞤲𞤮𞥅 𞤮𞤲 𞤴𞤭𞥅𞤪𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤥𞤭 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 *𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤥𞤭 𞤶𞤮𞤤𞤳𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤶𞤮𞤤𞤮𞤳𞤮𞤱𞤢𞤤.» 𞤇𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤭𞥅 𞤥𞤮⹁ 𞤱𞤭'𞤭: «𞤃𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤱𞤮𞥅 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤯𞤫 𞤳𞤢 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞥄⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤢𞤪𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲 𞤥𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵-𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤭. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤢 𞤳𞤮 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤭𞤯𞤢𞥄. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤬𞤫𞤣𞥆𞤫 𞤳𞤮 𞤤𞤭𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞥅.» 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤦𞤵𞤺𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤫 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤺𞤮𞥅. 𞤇𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞤲 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤤𞤣𞤭 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤢𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤵𞤲. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤮 𞤧𞤭𞤬𞤮𞤼𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 *𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤪𞤫𞤱𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤫 𞤣𞤫𞤬𞤼𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤤𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤦𞤭𞤲'𞤦𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤭𞥅𞤳𞤭𞥅𞤯𞤫. 𞤏𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤬𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤳𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤪𞤮𞤲𞤳𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤣𞤫. 𞤇𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤭𞤼𞤭 𞤯𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤯𞤮𞥅⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤭 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢⹁ 𞤪𞤫𞤱𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤭 𞤋𞤧𞤢𞥄𞤴𞤢⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: ‹𞤒𞤢𞤸𞤵 𞤫 𞤮𞥅 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄⹁ 𞤱𞤭'𞤢𞥄: 𞤌𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤢𞤴⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤭'𞤢𞤼𞤢𞥄. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤫𞥅 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤮𞥅 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤴𞤮𞥅𞤪𞤵𞤯𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤵𞤣𞥆𞤭𞥅 𞤲𞤮𞤨𞥆𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤫 𞤮𞤲'𞤦𞤭𞥅 𞤺𞤭𞤼𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤩𞤫 𞤴𞤭𞥅𞤪𞤢 𞤺𞤭𞤼𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤲𞤮𞤨𞥆𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤭𞤪𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤼𞤵𞥅𞤦𞤢⹁ 𞤥𞤭 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤭𞤲𞤢 𞤩𞤫.› 𞤑𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤮 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤭𞤼𞤭⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤀𞤲'𞤣𞤫𞥅⹁ 𞤮𞥅 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤢𞤣𞥆𞤢𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢-𞤤𞤫 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤯𞤮𞤼𞤮 𞤥𞤮.» 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤣𞤢𞥄𞤳𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤵𞥅𞤩𞤭 𞤯𞤭𞤯𞤭 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵𞤯𞤭⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤼𞤮𞤤𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤢𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤳𞤢 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤌 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤮𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞤲⹁ 𞤮 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤭𞤪𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤤 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤸𞤢𞤯𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭.
KOLOOSI 1 Immorde e an min Puulusa, mo Alla hoddiri wonugol *sahaabaajo Iisaa Almasiihu on, wondude e oo musiɗɗo men wi'eteeɗo Timotee, haa e mon onon, ɓee musiɓɓe amen humondirɓe e *Almasiihu on, gomɗinɓe wonɓe Koloosi, sella-findeeɓe. Yo moƴƴere e ɓuttu wonan on immorde e Alla Baaba men. Fii no Puulusa Jarniri Alla Meɗen duumi e jarnugol Alla, on Ben Iisaa Almasiihu Joomi men on, e nder ko men torantoo on kon. Ko fii men nanii fii ko gomɗinɗon Iisaa Almasiihu on kon no wowlee, e giggol ngol yiɗuɗon yimɓe Alla ɓen fow ngol, sabu tama'u mo maranaɗon on ka kammu, on mo daaluyee goongaajo on andinnoo on fii mun, ɗun ko Kibaaru Moƴƴo hewtuɗo ka mon on. Ko wano o woni waɗirde batte, o laya e aduna on fow non, ko wano non o woni waɗirde batte e hakkunde mon gila ɲande nanuɗon anduɗon moƴƴere Alla nden e nder goonga on, ɓawto Epafaraasi, oo giɗo amen e gollidoowo e amen, hewtinde on ɗii janndeeji. Himo wonani on golloowo sella-findeejo e telen-ma Almasiihu on, awa kadi o ɓanginanii men fii giggol ngol Ruuhu Allaahu on waɗi e mon ngol. Ko ɗun waɗi, menen kadi, gila ɲande men humpitii ɗun, meɗen duumii e toranagol on Alla, e toragol yo on hebbine gandal fii faale makko on, wondude e kala faamu e hakkil iwruɗun e Ruuhu Allaahu on, fii no wuuriron noone no hawrirani Joomiraaɗo on, e no welira mo e kala noone, ngurnɗan mon ɗan rima kala noone kuuɗe moƴƴe, ɓeydoɗon e andugol Alla, bawgal mangu makko ngun tiiɗina on e kala huunde, fii no woniron ŋaɲɲiiɓe e muɲɲiiɓe, e hoore hiɗon jarnira Baabaajo on weltaare, on Wawnuɗo on heɓugol geɓal ka ndondi ndi o marani gomɗinɓe ɓen ka laamateeri ndaygu, on Jattinɗo en mbawdi niɓe ɗen, o addii en ka laamateeri Ɓiɗɗo makko yiɗaaɗo on, on mo heɓirɗen cottudi wonkii e yaafuyee junuubaaji. Fii Ɓural Iisaa ngal Ko on Ɓiɗɗo woni mbaadi Alla mo yi'otaako on, ko kanko woni afo e hoore kala ko tagaa. Ko fii ko e makko kala huunde tagiraa ka kammu e ka hoore leydi, ko yi'otoo e ko yi'otaako, ɗun ko julle laamu e laamuuji e hooreyaagal e bawɗe, fow ko e makko tagiraa, e fii makko kadi tagiraa. Ko kanko adii kala huunde, e kala huunde ko e makko woniri. Ko kanko woni hoore ɓandu ndun, ɗun ko *moftal ngal. Ko kanko woni Fuɗɗoode nden, e adaaɗo immintineede e hakkunde mayɓe ɓen, fii no o wonira Arano e ɗi fow. Ko fii welii Alla ka ko woni e Alla kon fow wona e Almasiihu on, e moƴƴintinirgol fow e makko kanko tigi, ko woni ka hoore leydi kon e ko woni ka kammu kon, e nder waɗugol ɓuttu rewrude e ƴiiƴan makko hibbaaɗan ɗan ka hoore *leggal makko altindiraangal. Onon kadi, ɓee woɗɗitinooɓe Alla e ayɓe makko sabu miijooji mon ɗin e kuuɗe mon bonɗe ɗen, jooni non ko mayde ɓandu makko ndun o moƴƴintiniri hakkunde mon e makko, fii no laatoron yeeso makko kanko Alla laaɓuɓe, ɓe aldaa e ella e ɓe felnaaki, kono non, ko si tawii hiɗon duumii e gomɗinal ngal, hiɗon tabintinaa, ɲiiɓinaa e maggal, hara on woɗɗitaaki tama'u mo heɓirɗon Kibaaru Moƴƴo mo nanuɗon on. On Kibaaru feɲɲinanaaɗo kala tagaaɗo ka ley kammu, ko on min Puulusa mi wonti kurkaadu mun. Fii no Puulusa Yangorani Moftal ngal Jooni miɗo weltii e nder tampereeji an ɗin fii mon. Ko fii, e an min, mi timminirii ɓandu an ndun ko ŋakkunoo e tampereeji Almasiihu on, fii ɓandu makko ndun, ndun-le ko moftal ngal. Ko ngal moftal mi wonani kurkaadu, wano Alla nelirimmi non fii feɲɲinangol on daaluyee makko on e ko woni e mun kon fow, ɗun ko on gundoo neeɓunooɗo suuɗaade e nder jamaanuuji ɗin fow, kono jooni o feɲɲinanaama laaɓuɓe makko ɓen, ɓen ɓe Alla faalaa andinde ko honɗun woni ngalu mangu on gundoo e hakkunde leƴƴi ɗin fow. Ko woni on gundoo: Almasiihu on no e mon, ko ɗun woni tama'u mangu ngun. Ko on men woni feɲɲinde fii mun e nder hajagol, janna kala neɗɗo e dow faamu timmungu, fii no kala neɗɗo laatora mokobaa e nder humondiral e Almasiihu on. Ko ɗun mi woni gollande, e nder tippirgol e doole makko wonɗe gollude e an no tiiɗiri ɗen.
𞤑𞤌𞤂𞤌𞥅𞤅𞤋 𞥑 𞤋𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤸𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤮𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤩𞤫 𞤫 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤑𞤮𞤤𞤮𞥅𞤧𞤭⹁ 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤢-𞤬𞤭𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤩𞤫. 𞤒𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢 𞤥𞤫𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤔𞤢𞤪𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤃𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤭 𞤫 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤄𞤫𞤲 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤫𞥅⹁ 𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤭𞤯𞤵𞤯𞤮𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤥𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤢𞤲𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤦𞤢𞤼𞥆𞤫⹁ 𞤮 𞤤𞤢𞤴𞤢 𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤦𞤢𞤼𞥆𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤺𞤭𞤤𞤢 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤲𞤢𞤲𞤵𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤉𞤨𞤢𞤬𞤢𞤪𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤮𞥅 𞤺𞤭𞤯𞤮 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤣𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤯𞤭𞥅 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭. 𞤖𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤢-𞤬𞤭𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤺𞤭𞤤𞤢 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤨𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤭𞥅 𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤦𞥆𞤭𞤲𞤫 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤯𞤵𞤲 𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤱𞤪𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤲𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤭𞤪𞤢 𞤥𞤮 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫⹁ 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲𞤯𞤢𞤲 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤪𞤭𞤥𞤢 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫⹁ 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤽𞤢ɲɲ𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤥𞤵ɲɲ𞤭𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤮𞤲 𞤏𞤢𞤱𞤲𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤫𞤩𞤢𞤤 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭 𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵⹁ 𞤮𞤲 𞤔𞤢𞤼𞥆𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤫𞤲 𞤲'𞤦𞤢𞤱𞤣𞤭 𞤲𞤭𞤩𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤢𞤣𞥆𞤭𞥅 𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤷𞤮𞤼𞥆𞤵𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅 𞤫 𞤴𞤢𞥄𞤬𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭. 𞤊𞤭𞥅 𞤇𞤵𞤪𞤢𞤤 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤑𞤮 𞤮𞤲 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤲'𞤦𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤮 𞤴𞤭'𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤢𞤬𞤮 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤼𞤢𞤺𞤢𞥄. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤺𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤫 𞤳𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤴𞤭'𞤮𞤼𞤮𞥅 𞤫 𞤳𞤮 𞤴𞤭'𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤶𞤵𞤤𞥆𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞤴𞤢𞥄𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤦𞤢𞤱𞤯𞤫⹁ 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤼𞤢𞤺𞤭𞤪𞤢𞥄⹁ 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤼𞤢𞤺𞤭𞤪𞤢𞥄. 𞤑𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤢𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭. 𞤑𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤊𞤵𞤯𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤢𞤣𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤀𞤪𞤢𞤲𞤮 𞤫 𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤱. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤫𞤤𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤪𞤫𞤱𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤸𞤭𞤦𞥆𞤢𞥄𞤯𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤳𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 *𞤤𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤩𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞤪𞤮𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤫𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤩𞤫 𞤬𞤫𞤤𞤲𞤢𞥄𞤳𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤭𞥅 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄⹁ ɲ𞤭𞥅𞤩𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤢𞤺𞥆𞤢𞤤⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤥𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤵𞤯𞤮𞤲 𞤮𞤲. 𞤌𞤲 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤼𞤢𞤺𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵⹁ 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤭 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤥𞤵𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤒𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤃𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤭𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤫 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤽𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤫 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤲'𞤣𞤵𞤲-𞤤𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞥄𞤣𞤵⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤫𞤤𞤭𞤪𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤺𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅 𞤲𞤫𞥅𞤩𞤵𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤯𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄𞤲𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤮 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤲'𞤺𞤢𞤤𞤵 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤮𞤲 𞤺𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤫𞤰𞥆𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤑𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤺𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅: 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤢𞤶𞤢𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤢 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤫 𞤣𞤮𞤱 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤵⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞤪𞤢 𞤥𞤮𞤳𞤮𞤦𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤢𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤫 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤢𞤲 𞤲𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤫𞤲.
KOLOOSI 2 Awa, mi faalaa yo on andu ko tippiro hongo mi rondii fii mon, onon e ɓee ɓe Laa'udiisa e ɓe yi'aali lan haa hande ɓen. Ɗun ko fii no ɓerɗe maɓɓe ɗen wakkilora, e no ɓe tamondirira e nder giggol, ɓe heɓa kala ko woni e pellital heewungal iwrungal e faamu, fii andugol gundoo Alla on, ɗun ko *Almasiihu on tigi, on mo ngaluuji faamu ngun e gandal ngal fow suuɗii e mun. Ko mi wi'iri ɗun, ko fii wota hay gooto faljinir on yewtereeji welɗi. Ko fii, si tawii mi tawdaaka e mon e ɓandu, kono haray miɗo wondi e mon ka ɓernde, miɗo weltori yi'ugol nanondiral yaadungal wongal hakkunde mon ngal, e tiiɗeendi gomɗinal mon ngal e telen-ma Almasiihu on. Fii Heɓirgol Almasiihu on Ngurndan Heewuɗan Nde tawnoo on jaɓii Iisaa Almasiihu on wona Joomi mon, awa duumee e humagol e makko. Iree ɗaɗi mon ɗin e didoodi mon ndin e makko, tabiton e nder gomɗinal ngal wano janniraɗon non, wonon heewuɓe jarnugol. Reenee, wota hay gooto e mon hiile, nangiree faamu neɗɗanke e ɗayni meereeji immorde e aadaaji neɗɗanke e mbawdiiji adunayankeeji, ɗi tawata wonaa e Almasiihu on iwri. Ko fii allankaaku Alla ngun fow no e neɗɗankaaku Almasiihu on, awa kadi on wonii timmuɓe e kala huunde e nder yuɓɓondiral mon e makko, ɗun ko on Wonɗo yeesoojo kala laamu e kala bawgal. Ko e nder humondiral mon e makko kadi sunniniraɗon *sunninannde nde waɗiraaka juuɗe neɗɗanke, kono hara ko sunninannde nde Almasiihu on waɗi nden, ɗun ko ɓoorugol ɓandu junuubankeeru ndun. On surridaama e makko, e nder *looteede maande kisiyee, on immintinidaama e makko sabu ko gomɗinɗon bawgal Alla ngal kon, on Immintinɗo mo e hakkunde mayɓe ɓen. Onon, ɓe tawata maayiino sabu bonnereeji mon e sabu angal sunninegol mon, kanko Alla o wurnitidii on e Almasiihu on. O yaafanike en bonnereeji men ɗin fow. O montii derol ɲamaale windanoongol e hoore men ngol, ngol ngol tawata yamirooje mun no ŋannani en, o ittiri ngol fempugol ngol ka *leggal altindiraangal. O ɓoorii laamuuji ɗin e bawɗe ɗen, o weeɓitii ɗe e kene e yeeso fow e nder foolirgol ɗe leggal altindiraangal ngal. Awa ko ɗun waɗi, wota gooto ɲaawu on fii ko ɲaamoton kon e ko yaroton kon, maa fii juldeere, maa lewru heyru, maa ɲalaaɗe fowteteeɗe e mun ɗen. Ɗun fow ko ɗowdi piiji aroyayɗi ɗin, kono haqiiqa on ko ɗi Almasiihu on ɗin. Wota on jaɓu ɓen yimɓe yiɗuɓe yankinorde tampingol ɓandu ndun e rewugol malaa'ika hippoo on mbuuɲaari mon ndin. Sifa ɓen yimɓe ko hoolorɓe koyɗi mun. Hiɓe hebbinora mawnintinaare nde alaa nafa, immorde e miijooji neɗɗanke, edii ɓe humaade e Hooreejo on, on mo ɓandu ndun fow jogondiriri sabu mun, fottiri jokke ɗen e ɗaɗi ɗin, mawni no Alla yiɗiri non. Fii Wuurugol e nder Humondiral e Almasiihu on Nde tawnoo on maayidiino e Almasiihu on, on sertii e ɗii mbawdiiji adunayankeeji, ko honɗun jaɓanton ɓe fawa on ɗii aadaaji, wa si tawii hiɗon wuurani aduna, ɗun ko «wota a meemu ɗunɗoo!», «wota a mettu ɗunɗaa!», «wota a foppo ɗuntoo!» Ɗii aadaaji fow si huutoraama ko ɗi bontayɗi, ɓay ko ɗi yamirooje e janndeeji neɗɗanke. Pellet, ko goonga, ɗin aadaaji no nandi e faamu, ɓay hiɗi catii e dewal anniyaangal immorde e neɗɗanke, e yankinaare e yangugol ɓandu, kono ɗi alanaa neɗɗanke no o wawtora hoore makko.
𞤑𞤌𞤂𞤌𞥅𞤅𞤋 𞥒 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞤪𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤺𞤮 𞤥𞤭 𞤪𞤮𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤩𞤫𞥅 𞤩𞤫 𞤂𞤢𞥄'𞤵𞤣𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤫 𞤩𞤫 𞤴𞤭'𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤤𞤢𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤍𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤮𞤪𞤢⹁ 𞤫 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭𞤪𞤢 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤⹁ 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤢 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤤 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤫 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤮𞤱 𞤧𞤵𞥅𞤯𞤭𞥅 𞤫 𞤥𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤬𞤢𞤤𞤶𞤭𞤲𞤭𞤪 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤱𞤫𞤤𞤯𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤮𞤪𞤭 𞤴𞤭'𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤲𞤢𞤲𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤖𞤫𞤩𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤐'𞤘𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤖𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤢𞤲 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤭𞥅 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤫𞥅 𞤫 𞤸𞤵𞤥𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤋𞤪𞤫𞥅 𞤯𞤢𞤯𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤣𞤭𞤣𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤭𞤪𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤵𞤩𞤫 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤. 𞤈𞤫𞥅𞤲𞤫𞥅⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤸𞤭𞥅𞤤𞤫⹁ 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤫 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤭 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤢𞥄𞤣𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞤱𞤣𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤯𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤭𞤱𞤪𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤤𞥆𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤮 𞤫 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤴𞤵𞤩𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤏𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞤯𞤮𞤲 *𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤮𞥅𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲. 𞤌𞤲 𞤧𞤵𞤪𞥆𞤭𞤣𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 *𞤤𞤮𞥅𞤼𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅⹁ 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤣𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤋𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤌𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭𞥅𞤲𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲𞤫𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮 𞤱𞤵𞤪𞤲𞤭𞤼𞤭𞤣𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤌 𞤴𞤢𞥄𞤬𞤢𞤲𞤭𞤳𞤫 𞤫𞤲 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤌 𞤥𞤮𞤲𞤼𞤭𞥅 𞤣𞤫𞤪𞤮𞤤 ɲ𞤢𞤥𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤽𞤢𞤲𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤭𞤼𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤫𞤥𞤨𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢 *𞤤𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤌 𞤩𞤮𞥅𞤪𞤭𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤦𞤢𞤱𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤯𞤫 𞤫 𞤳𞤫𞤲𞤫 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤬𞤮𞥅𞤤𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤯𞤫 𞤤𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤵 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤮𞤼𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤪𞤮𞤼𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤵𞤤𞤣𞤫𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤤𞤫𞤱𞤪𞤵 𞤸𞤫𞤴𞤪𞤵⹁ 𞤥𞤢𞥄 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤯𞤫 𞤬𞤮𞤱𞤼𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤫 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤫𞤲. 𞤍𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤯𞤮𞤱𞤣𞤭 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤢𞤴𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤯𞤭 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤵 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤴𞤭𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢 𞤸𞤭𞤨𞥆𞤮𞥅 𞤮𞤲 𞤲'𞤦𞤵𞥅ɲ𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤭𞤲. 𞤅𞤭𞤬𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤭 𞤥𞤵𞤲. 𞤖𞤭𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤦𞥆𞤭𞤲𞤮𞤪𞤢 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤲𞤢𞤬𞤢⹁ 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤫𞤣𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤸𞤵𞤥𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤫 𞤖𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭𞤪𞤭 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤬𞤮𞤼𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤯𞤢𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭 𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤏𞤵𞥅𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤖𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭𞤣𞤭𞥅𞤲𞤮 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤧𞤫𞤪𞤼𞤭𞥅 𞤫 𞤯𞤭𞥅 𞤲'𞤦𞤢𞤱𞤣𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤢𞤲𞤼𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤬𞤢𞤱𞤢 𞤮𞤲 𞤯𞤭𞥅 𞤢𞥄𞤣𞤢𞥄𞤶𞤭⹁ 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 «𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤢 𞤥𞤫𞥅𞤥𞤵 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅!»⹁ «𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤢 𞤥𞤫𞤼𞥆𞤵 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤢𞥄!»⹁ «𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤢 𞤬𞤮𞤨𞥆𞤮 𞤯𞤵𞤲𞤼𞤮𞥅!» 𞤍𞤭𞥅 𞤢𞥄𞤣𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤬𞤮𞤱 𞤧𞤭 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤳𞤮 𞤯𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤼𞤢𞤴𞤯𞤭⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤯𞤭 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤫 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫. 𞤆𞤫𞤤𞥆𞤫𞤼⹁ 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢⹁ 𞤯𞤭𞤲 𞤢𞥄𞤣𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤲𞤮 𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤯𞤭 𞤷𞤢𞤼𞤭𞥅 𞤫 𞤣𞤫𞤱𞤢𞤤 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤫 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤫 𞤴𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤯𞤭 𞤢𞤤𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤲𞤮 𞤮 𞤱𞤢𞤱𞤼𞤮𞤪𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮.
KOLOOSI 3 Fii Ɓooragol Kuuɗe Bonɗe ɗen, Ɓornoo Kuuɗe Moƴƴe ɗen Ɓay non on wurnitidaama e *Almasiihu on, haray ɗaɓɓee piiji wonɗi ka dow ɗin, ka Almasiihu on jooɗori ka sengo ɲaamo Alla ton. Miijee fii ko woni ka dow kon, hara hinaa fii ko woni ka hoore leydi kon. Ko fii on maayii, ngurndan mon ɗan no suuɗii e Almasiihu on ka Alla. Awa, nde Almasiihu on, ɗun ko ngurndan mon ɗan, feeɲiti, haray on feeɲiday e makko ka mangural. Awa waree piiji adunayankeeji wonɗi e mon ɗin, ɗun ko wano: jinaa e angal laaɓal e himmeeji e faaleeji bonɗi e miile, (ko fii miile ko rewugol sanamu). Ko ɗun addata tikkere Alla nden e hoore murtuɓe ɓen. Ko nii wuurirnoɗon oya tuma, wa fewndo junuubu ardinoo ngurndan mon ɗan. Kono jooni non, onon kadi bugitee ɗun fow: ɗun ko tikkere nden e monee on e hunƴeendi ndin e hoyre nden e haalaaji bonɗi yaltaynooɗi e kundule mon ɗin. Wota on fenindiran, onon ɓee ɓortiiɓe tagu hinngu ngun e kuuɗe mun, ɓornii tagu hesu heyɗintinaangu e noone mbaadi on Taguɗo ngu, fii no waawiron mo andude haa timma. Ɗon alaa *Gereekiyankeejo maa *Yahuudiyankeejo, maa sunninaaɗo maa mo sunninaaka, maa leɲol ngol finaa maa leɲol kaana-jikkuwol, maa maccuɗo maa dimo, kono ko Almasiihu on woni fow, woni e fow. Ɓay ko on suɓaaɓe Alla, laaɓuɓe, e yiɗaaɓe makko, ɓornee yurmeende tiiɗunde e moƴƴuki e yankinaare e newaare e yondinaare. Muɲɲondiranee, yaafondiron si tawii goɗɗo no mari ko wullitoo e hoore oya. Wano Almasiihu on yaaforani on non, onon kadi waɗiree wano non. Kono, e hoore ɗunɗoo fow, ɓornee giggol, sabu ko ngol yuɓɓindirta haa timma. Yo ɓuttu Almasiihu ngu noddiraɗon fii wonugol ɓandu wooturu ngun ardo ɓerɗe mon ɗen. Wonee anditanooɓe. Yo kongol Almasiihu on hebbin ɓerɗe mon ɗen. Jannindiree, hajondiron e dow faamu fow e nder ko beytiranton Alla beyti Zabuura e jaarooje e beyti hormorɗi, yettiron Alla beytirangol mo ɓerɗe mon ɗen fow. Kala ko waɗoton, e kongol maa e kuugal, waɗee fow e innde Iisaa Joomi on, e jarnirgol mo Alla Baabaajo on. Fii no Ɓeynguure Almasiiyaaɓe Haani Wonirde Rewɓe, mo kala e mon, yo yankinano moodi mun, wano hawrirani Joomiraaɗo on non. Onon kadi worɓe, mo kala e mon yo yiɗu ɓeyngu mun, hara on hunƴanaali ɓe. Onon kadi fayɓe, ɗoftee mawɓe mon ɓen e ɗi fow, ko fii ɗun no wela Joomiraaɗo on. Onon kadi baabiraaɓe, wota on mettin ɓerɗe fayɓe mon ɓen, fii wota ɓerɗe maɓɓe maayu. Onon kadi yo jiyaaɓe, ɗoftee jeyɓe on jeyal adunayankewal ɓen e ɗi fow, hara hinaa non e gite maɓɓe tun, wa si tawii on ɗaɓɓay woni no yimɓe ɓen yiɗira on, kono hara ko ɓernde laaɓunde e nder kulol Joomiraaɗo on. Kala ko waɗoton, waɗiree ɗun ittiri wonkii mon kin fow, wa si tawii ko Joomiraaɗo on wonɗon waɗande, hara hinaa yimɓe ɓen, e hoore andugol mon on heɓiray Joomiraaɗo on ndondi wa ngeenaari. Ko Almasiihu Joomi on wonɗon kurkanaade. Ko fii kala on waɗuɗo ko boni, o hettay njoddi bonnere makko nden, awa kadi giɗaale alaa ton.
𞤑𞤌𞤂𞤌𞥅𞤅𞤋 𞥓 𞤊𞤭𞥅 𞤇𞤮𞥅𞤪𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤑𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤄𞤮𞤲𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤇𞤮𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤑𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤇𞤢𞤴 𞤲𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤱𞤵𞤪𞤲𞤭𞤼𞤭𞤣𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤫 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤫𞥅 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤭 𞤳𞤢 𞤣𞤮𞤱 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤳𞤢 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤶𞤮𞥅𞤯𞤮𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤧𞤫𞤲'𞤺𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤼𞤮𞤲. 𞤃𞤭𞥅𞤶𞤫𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤢 𞤣𞤮𞤱 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤳𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭𞥅⹁ 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤲𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤯𞤭𞥅 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤢𞤲⹁ 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤭𞤼𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤭𞤣𞤢𞤴 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤢𞤤. 𞤀𞤱𞤢 𞤱𞤢𞤪𞤫𞥅 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤭 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮: 𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞤤 𞤫 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤭 𞤫 𞤥𞤭𞥅𞤤𞤫⹁ (𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭𞥅𞤤𞤫 𞤳𞤮 𞤪𞤫𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵). 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤢𞤣𞥆𞤢𞤼𞤢 𞤼𞤭𞤳𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤪𞤼𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤮𞤴𞤢 𞤼𞤵𞤥𞤢⹁ 𞤱𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤢𞤪𞤣𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤢𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤦𞤵𞤺𞤭𞤼𞤫𞥅 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱: 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤳𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤮𞤲𞤫𞥅 𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤵𞤲𞤰𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞤴𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤭 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤯𞤭 𞤫 𞤳𞤵𞤲'𞤣𞤵𞤤𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤫𞤲𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤩𞤮𞤪𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤺𞤵 𞤸𞤭𞤲𞤺𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤫 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤮𞤪𞤲𞤭𞥅 𞤼𞤢𞤺𞤵 𞤸𞤫𞤧𞤵 𞤸𞤫𞤴𞤯𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤵 𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤮𞤲 𞤚𞤢𞤺𞤵𞤯𞤮 𞤲'𞤺𞤵⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤢. 𞤍𞤮𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 *𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤥𞤢𞥄 *𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤥𞤢𞥄 𞤥𞤮 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤳𞤢⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤤𞤫ɲ𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤢𞥄 𞤤𞤫ɲ𞤮𞤤 𞤳𞤢𞥄𞤲𞤢-𞤶𞤭𞤳𞥆𞤵𞤱𞤮𞤤⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤥𞤢𞤷𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤥𞤢𞥄 𞤣𞤭𞤥𞤮⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤬𞤮𞤱. 𞤇𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤧𞤵𞤩𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤫 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤩𞤮𞤪𞤲𞤫𞥅 𞤴𞤵𞤪𞤥𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤵𞤳𞤭 𞤫 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤫 𞤲𞤫𞤱𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤫 𞤴𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤃𞤵ɲɲ𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤲𞤫𞥅⹁ 𞤴𞤢𞥄𞤬𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤳𞤮 𞤱𞤵𞤤𞥆𞤭𞤼𞤮𞥅 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤮𞤴𞤢. 𞤏𞤢𞤲𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤴𞤢𞥄𞤬𞤮𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤩𞤮𞤪𞤲𞤫𞥅 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤳𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤵𞤩𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤸𞤢𞥄 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤢. 𞤒𞤮 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤲'𞤺𞤵 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤵𞤪𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤢𞤪𞤣𞤮 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲. 𞤏𞤮𞤲𞤫𞥅 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤢𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫. 𞤒𞤮 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤦𞥆𞤭𞤲 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲. 𞤔𞤢𞤲𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅⹁ 𞤸𞤢𞤶𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤫 𞤣𞤮𞤱 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤦𞤫𞤴𞤼𞤭𞤪𞤢𞤲𞤼𞤮𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤦𞤫𞤴𞤼𞤭 𞤟𞤢𞤦𞤵𞥅𞤪𞤢 𞤫 𞤶𞤢𞥄𞤪𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤫 𞤦𞤫𞤴𞤼𞤭 𞤸𞤮𞤪𞤥𞤮𞤪𞤯𞤭⹁ 𞤴𞤫𞤼𞥆𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤦𞤫𞤴𞤼𞤭𞤪𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤮𞤼𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞥄 𞤫 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤫𞥅 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤇𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤖𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤏𞤮𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤈𞤫𞤱𞤩𞤫⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤱𞤪𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤵 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤵𞤲𞤰𞤢𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤩𞤫. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫⹁ 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤫𞥅 𞤥𞤢𞤱𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤢 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤼𞥆𞤭𞤲 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤵. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤴𞤮 𞤶𞤭𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤫𞥅 𞤶𞤫𞤴𞤩𞤫 𞤮𞤲 𞤶𞤫𞤴𞤢𞤤 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞤱𞤢𞤤 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤺𞤭𞤼𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤲𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤪𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤵𞤤𞤮𞤤 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤮𞤼𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤯𞤵𞤲 𞤭𞤼𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤢𞤴 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤱𞤢 𞤲'𞤺𞤫𞥅𞤲𞤢𞥄𞤪𞤭. 𞤑𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞤲𞤢𞥄𞤣𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤭⹁ 𞤮 𞤸𞤫𞤼𞥆𞤢𞤴 𞤲'𞤶𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤺𞤭𞤯𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤼𞤮𞤲.
KOLOOSI 4 Onon kadi yo jeyɓe, jogoree jiyaaɓe mon ɓen no feewiri e no nunɗiri, e hoore andugol wonde onon kadi hiɗon mari Jeyɗo on ka kammu. Fii Waajuuji Puulusa Goo Duumee e toragol Alla, hakkilanon e ɗun e dow yettugol mo. Toranoɗon men kadi, fii yo Alla udditan konguɗi amen ɗin dambugal fii no men waawira feɲɲinirde goonga lugguɗo *Almasiihu on, on goonga mo mi jolkaa fii mun, e no mi yewtira fii on goonga no laaɓiri, wano haaniranimmi non. E telen-ma ɓe gomɗinaa ɓen, wondiree faamu, hara on accaali fajuhun woo feƴƴira on. Yo taw soono woo konguɗi mon ɗin ko welɗi, hara hiɗi weliri wa lanɗan, fii no andiron ko honno jaaborton mo kala. Fii Rawnoode nden e Salminaango ngon Tikiiki, oo musiɗɗo an yiɗaaɗo, golloowo holniiɗo mo mi kurkodata fii golle Joomiraaɗo on, o andinoyay on fow fii no mi fewndori. Ko waɗi si mi immini mo haa e mon, ko fii no andiron no men fewndori, e fii yo o wakkilin ɓerɗe mon ɗen. Mi immindinanii on mo e oo musiɗɗo yiɗaaɗo sella-findeejo wi'eteeɗo Onesiima, on ko mo mon. Ɓe andinoyay on ko woni feƴƴude gaa kon fow. Oo wondiɗɗo an e joge wi'eteeɗo Aristarke salminii on, wondude e Markuusa, oo denɗiraawo Barnabaasi, on mo tindinanaɗon fii mun. Si o hewtoyii ka mon, wernee mo moƴƴa. Iisaa jammaaɗo Yustuusa kadi salminii on. E nder leɲol *Yahuuda ngol, ko ɓee ɗoo tun woni gollidude e an fii *laamateeri Alla ndin, ɓe woni wakkilinɓe lan. Oo kurkaadu Iisaa Almasiihu on wi'eteeɗo Epafaraasi salminii on, on ko mo mon. Himo duumii e tippiro fii mon e nder torndeeji makko ɗin, fii no tabitiron wa mokobaaɓe, heewuɓe hoolaare e telen-ma faale Alla on fow. Miɗo seeditanii mo ɗun, wonde o yanganike on fota, e fii ɓee ɓe Laa'udiisa e fii ɓee ɓe Hiirapoliisa. Awa kadi, oo ɲawndoowo yiɗaaɗo wi'eteeɗo Luuka, wondude e Demaasi, salminii on. Salminanee lan musiɓɓe wonɓe Laa'udiisa ɓen, kaɲun e oo debbo wi'eteeɗo Nimfaasi, e *moftal wongal ka suudu makko ngal. Si nduu ɓatakuru jangaama ka mon, etee kadi no ndu jangiree ka moftal wongal Laa'udiisa. Jangon kadi iwranayndu on ndun Laa'udiisa. Wi'on kadi oo wi'eteeɗo Arkiipe yo o eto no o timminira ɗee golle ɗe o heɓiri Joomiraaɗo on. Min Puulusa, mi salminirii on jungo an ngon tigi. Awa anditee fii jolokooje an ɗen. Yo moƴƴere wonan on.
𞤑𞤌𞤂𞤌𞥅𞤅𞤋 𞥔 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤴𞤮 𞤶𞤫𞤴𞤩𞤫⹁ 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤫𞥅 𞤶𞤭𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤲𞤮 𞤲𞤵𞤲𞤯𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤔𞤫𞤴𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵. 𞤊𞤭𞥅 𞤏𞤢𞥄𞤶𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤘𞤮𞥅 𞤁𞤵𞥅𞤥𞤫𞥅 𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤫 𞤣𞤮𞤱 𞤴𞤫𞤼𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮. 𞤚𞤮𞤪𞤢𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤣𞤢𞤲'𞤦𞤵𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤢 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤤𞤵𞤺𞥆𞤵𞤯𞤮 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤶𞤮𞤤𞤳𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤫 𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤲𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤲𞤮𞤲. 𞤉 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤢𞤷𞥆𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤬𞤢𞤶𞤵𞤸𞤵𞤲 𞤱𞤮𞥅 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤪𞤢 𞤮𞤲. 𞤒𞤮 𞤼𞤢𞤱 𞤧𞤮𞥅𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤯𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤯𞤭 𞤱𞤫𞤤𞤭𞤪𞤭 𞤱𞤢 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤢𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤮𞤪𞤼𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢. 𞤊𞤭𞥅 𞤈𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤅𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤚𞤭𞤳𞤭𞥅𞤳𞤭⹁ 𞤮𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄𞤯𞤮⹁ 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤸𞤮𞤤𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤮𞤣𞤢𞤼𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭. 𞤑𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭⹁ 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤮 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲. 𞤃𞤭 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤫 𞤮𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤢-𞤬𞤭𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤌𞤲𞤫𞤧𞤭𞥅𞤥𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤥𞤮𞤲. 𞤇𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤺𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤌𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤲 𞤫 𞤶𞤮𞤺𞤫 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤀𞤪𞤭𞤧𞤼𞤢𞤪𞤳𞤫 𞤧𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤃𞤢𞤪𞤳𞤵𞥅𞤧𞤢⹁ 𞤮𞥅 𞤣𞤫𞤲𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤄𞤢𞤪𞤲𞤢𞤦𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲. 𞤅𞤭 𞤮 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤮𞤴𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤫𞤪𞤲𞤫𞥅 𞤥𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤢. 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤶𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤒𞤵𞤧𞤼𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤧𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤤𞤫ɲ𞤮𞤤 *𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤳𞤮 𞤩𞤫𞥅 𞤯𞤮𞥅 𞤼𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤢𞤲 𞤬𞤭𞥅 *𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤤𞤢𞤲. 𞤌𞥅 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤉𞤨𞤢𞤬𞤢𞤪𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤧𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤥𞤮𞤲. 𞤖𞤭𞤥𞤮 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤭𞥅 𞤫 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞤪𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤼𞤮𞤪𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤱𞤢 𞤥𞤮𞤳𞤮𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤵𞤩𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤴𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤲𞤭𞤳𞤫 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤼𞤢⹁ 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤫𞥅 𞤩𞤫 𞤂𞤢𞥄'𞤵𞤣𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤫𞥅 𞤩𞤫 𞤖𞤭𞥅𞤪𞤢𞤨𞤮𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤮𞥅 ɲ𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤂𞤵𞥅𞤳𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤁𞤫𞤥𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤧𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲. 𞤅𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤤𞤢𞤲 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤂𞤢𞥄'𞤵𞤣𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤫 𞤮𞥅 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤐𞤭𞤥𞤬𞤢𞥄𞤧𞤭⹁ 𞤫 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤅𞤭 𞤲'𞤣𞤵𞥅 𞤩𞤢𞤼𞤢𞤳𞤵𞤪𞤵 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤲'𞤣𞤵 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤂𞤢𞥄'𞤵𞤣𞤭𞥅𞤧𞤢. 𞤔𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤭𞤱𞤪𞤢𞤲𞤢𞤴𞤲'𞤣𞤵 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤂𞤢𞥄'𞤵𞤣𞤭𞥅𞤧𞤢. 𞤏𞤭'𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮𞥅 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤀𞤪𞤳𞤭𞥅𞤨𞤫 𞤴𞤮 𞤮 𞤫𞤼𞤮 𞤲𞤮 𞤮 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤯𞤫𞥅 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤯𞤫 𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤃𞤭𞤲 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤥𞤭 𞤧𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤶𞤵𞤲'𞤺𞤮 𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭. 𞤀𞤱𞤢 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤫𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤮𞤤𞤮𞤳𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤢𞤲 𞤯𞤫𞤲. 𞤒𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤮𞤲.
EFEESI 1 Immorde e an min Puulusa, mo Alla hoddiri wonugol *sahaabaajo Iisaa Almasiihu on, haa e ɓee yimɓe Alla, sella-findeeɓe e nder humondiral maɓɓe e Iisaa Almasiihu on, wonɓe Efeesi. Yo moƴƴere e ɓuttu wonan on immorde e Alla Baaba men, e Iisaa Almasiihu Joomi on. Fii Barkiiji Immorde e Iisaa Almasiihu on Mantoore wonanii Alla, Ben Iisaa Almasiihu Joomi men on, on Hebbinɗo en kala barki iwruki e Alla ka kammuuli sabu Almasiihu on. Ko sabu makko Allaahu on suɓori en ko adii fuɗɗoode aduna on, fii no woniren laaɓuɓe, ɓe aldaa e ella yeeso makko. E nder giggol makko ngol o muuyanno en wonugol ɓe makko sabu Iisaa Almasiihu on, wano o faaliraa non e nder eɓɓoore makko moƴƴere nden, fii no mantiren mangu sulfu makko mo o yeɗiri en yiɗaaɗo makko on. Ko e nder humondiral e makko sottiraɗen ƴiiƴan makko ɗan, ko ɗan heɓirɗen yaafuyee junuubaaji no yaadiri e ngalu sulfu makko, mo Alla waɗiri e hoore men faamu yaajungu e hakkil timmuki, haa yoni. O andinii en gundoo kodduruyee makko on, no yaadiri e faale makko moƴƴo, mo o eɓɓirnoo Iisaa Almasiihu on on, fii huuwugol mo, nde saa'i on timmoyi, mottindira kala ko woni ka kammuuli e ka hoore leydi, waɗa ɗi ley yeesoojo gooto, ɗun ko *Almasiihu on. Enen humondirɓe e Almasiihu on ɓen, en suɓaama fii wonugol ɓe makko e nder muuyiraneede eɓɓoore on Timminiroowo kala huunde no yaadiri e anniyee faale makko on, fii no menen ɓee attiiɓe tanƴinorde Almasiihu on men mantira mangu makko ngun. Onon kadi hiɗon e makko, ɓay on nanii daaluyee goongaajo on, ɗun ko kibaaru hisinɗo on on. Onon kadi on gomɗinii, awa kadi Alla waɗii *Ruuhu Seniiɗo on maande e mon, ɗun ko on mo fodanoɗon. Ko on Ruuhu woni seeke ndondi men ndin, haa ɲande cottudi ɓen ɓe Alla suɓii tabiti, fii mantugol mangu makko ngun. Fii no Puulusa Du'orani ɓe Efeesi ɓen Ko ɗun waɗi si min kadi, ɓay mi nanii fii ko gomɗinɗon Iisaa Joomi on kon, e giggol ngol yiɗuɗon yimɓe Alla ɓen fow ngol, mi alaa fowtaade e jarnugol Alla fii mon, mi maandinii kadi fii mon e nder torndeeji an ɗin, fii no Jom Mangural ngal, ɗun ko Alla Iisaa Almasiihu Joomi men on, okkira on ruuhu wonduɗo e faamu e feɲɲinaneede, fii no andiron mo, e yo o hentin giiɗe ɓerɗe mon ɗen, fii no andiron on tama'u mo o noddi on fii mun, e no andiron ngalu darja ndondi makko ndin e hakkunde yimɓe Alla ɓen, e no andiron mangu bawgal makko feƴƴitungu wongu gollude e men ngun, enen ɓee gomɗinɓe. Ko ngal bawgal o huutori doole makko ɗen fewndo o immintini Iisaa Almasiihu on e hakkunde mayɓe ɓen, o joɗɗiniri mo ka sengo makko ɲaamo ka kammuuli. O waɗi mo e dow kala laamu, e kala ko jogii mbawdi, e kala ko jogii doole, e kala ko ardotoo, e hoore kala innde waaweteende janteede, hinaa non e oo aduna fewndiiɗo hande on tun, kono hay e aduna aroyoowo on. O waɗi fow e ley koyɗe makko, o toɗɗii mo kadi Hooreejo Toowuɗo fii *moftal ngal. Ko ngal moftal woni ɓandu makko ndun, ngal hebbiniraama on Hebbinoowo fow e noone fow.
𞤉𞤊𞤉𞥅𞤅𞤋 𞥑 𞤋𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤸𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤩𞤫𞥅 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤢-𞤬𞤭𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭. 𞤒𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤄𞤢𞤪𞤳𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤋𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤃𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤄𞤫𞤲 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤖𞤫𞤦𞥆𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤦𞤢𞤪𞤳𞤭 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤳𞤭 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵𞥅𞤤𞤭 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤧𞤵𞤩𞤮𞤪𞤭 𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤢𞤣𞤭𞥅 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤫𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤫𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮 𞤥𞤵𞥅𞤴𞤢𞤲𞥆𞤮 𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤫𞤩𞥆𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤭𞤪𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤧𞤮𞤼𞥆𞤭𞤪𞤢𞤯𞤫𞤲 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤢𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤢𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤴𞤢𞥄𞤬𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤲𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤𞤵 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤴𞤢𞥄𞤶𞤵𞤲'𞤺𞤵 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵𞤳𞤭⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤴𞤮𞤲𞤭. 𞤌 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤫𞤲 𞤺𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅 𞤳𞤮𞤣𞥆𞤵𞤪𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤲𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮⹁ 𞤥𞤮 𞤮 𞤫𞤩𞥆𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤵𞥅𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤮𞤴𞤭⹁ 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵𞥅𞤤𞤭 𞤫 𞤳𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤢 𞤯𞤭 𞤤𞤫𞤴 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤉𞤲𞤫𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤩𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤫𞤲 𞤧𞤵𞤩𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤵𞥅𞤴𞤭𞤪𞤢𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤫𞤩𞥆𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤮𞤲 𞤚𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤲𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤢𞤼𞥆𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤭𞤪𞤢 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤵𞤲. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤳𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤸𞤭𞤧𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤮𞤲. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤬𞤮𞤣𞤢𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤮𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤧𞤫𞥅𞤳𞤫 𞤲'𞤣𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤭𞤲⹁ 𞤸𞤢𞥄 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤷𞤮𞤼𞥆𞤵𞤣𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤧𞤵𞤩𞤭𞥅 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤭⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤵𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤁𞤵'𞤮𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤭𞤯𞤵𞤯𞤮𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤥𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤬𞤮𞤱𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤫 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤼𞤮𞤪𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤲 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤔𞤮𞤥 𞤃𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤳𞥆𞤭𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤫 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤥𞤮⹁ 𞤫 𞤴𞤮 𞤮 𞤸𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲 𞤺𞤭𞥅𞤯𞤫 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤥𞤮 𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤫 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤𞤵 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤢 𞤲'𞤣𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤼𞤵𞤲'𞤺𞤵 𞤱𞤮𞤲'𞤺𞤵 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤲⹁ 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫. 𞤑𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤮 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤭 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤶𞤮𞤯𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤧𞤫𞤲'𞤺𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵𞥅𞤤𞤭. 𞤌 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤥𞤮 𞤫 𞤣𞤮𞤱 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵⹁ 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤶𞤮𞤺𞤭𞥅 𞤲'𞤦𞤢𞤱𞤣𞤭⹁ 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤶𞤮𞤺𞤭𞥅 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫⹁ 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤶𞤢𞤲𞤼𞤫𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤴 𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤮𞤲. 𞤌 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤤𞤫𞤴 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤮 𞤼𞤮𞤯𞥆𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤖𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤚𞤮𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮 𞤬𞤭𞥅 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤸𞤫𞤦𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤮𞤲 𞤖𞤫𞤦𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤬𞤮𞤱.
EFEESI 2 Fii Wurnitideede e Almasiihu on Onon non hari on maayii sabu bonnereeji mon ɗin e junuubaaji mon ɗin, ɗi wuurunoɗon e mun, fewndo jokkunoɗon laawol oo aduna, wondude e bawgal oo lanɗo jinnaaji ɗin. Ko ruuhu on lanɗo woni gollude e ɓen yedduɓe jooni. En fow kadi hiɗen tawdanoo e maɓɓe, hari hiɗen jokkunoo himmeeji ɓandu, hiɗen jokkunoo faaleeji ɓandu men ndun e miijooji men ɗin, hari ko en mbaadi fayɓe handunooɓe e tikkere wa ɓeya. Kono Alla ko Heewuɗo yurmeende. Ko sabu giggol makko mawngol, ngol o yiɗi en ngol, o wurnintinidii en e *Almasiihu on, enen ɓe tawata maayiino sabu bonnereeji men ɗin: ko sulfu makko on dandiraɗon. O immintinidii en e Iisaa Almasiihu on, o joɗɗindinii en e makko ka kammuuli, fii no o feɲɲinira ka jamaanuuji aroyayɗi ngalu sulfu makko feƴƴitungu ngun e nder moƴƴuki makko ki yeɗiraɗen Iisaa Almasiihu on. Ko sulfu on dandiraɗon sabu gomɗinal ngal, ɗun non hinaa e mon iwri, kono ko dokkal Alla. Hinaa sabu kuuɗe ɗen few fii wota gooto mawnintino. Ko fii ko en tagudi makko. Ko e humondiral men e Iisaa Almasiihu on tagaɗen fii no waɗiren kuuɗe moƴƴe, ɗe kanko Alla o eɓɓunoo gila law. Fii no Woɗɗitiiɓe ɓen e Ɓadiiɓe ɓen Waɗiraa Gooto Awa, onon ɓee ɓe wonaa Yahuudiyanke e leɲol, ɓe *Yahuudiyankeeɓe wi'uɓe no sunninaa jogitori wa ɓe sunninaaka, hara kamɓe non, ko ɓe sunninaa ka ɓandu kon, ko ko waɗiraa juuɗe neɗɗanke, anditee wonde: hari on alaa Almasiihu, on jeyaaka e leydi Isra'iila ndin, hari ko on jananɓe e telen-ma *ahadiiji fodaari ndin, ɓe aldaa e tama'u, ɓe alaa Alla e oo aduna. Kono jooni non, sabu Iisaa Almasiihu on, onon woɗɗitinooɓe ɓen on wontii ɓadiiɓe rewrude e ƴiiƴan Almasiihu on. Ko fii ko kanko woni ɓuttu men on, on waɗuɗo ɗiɗooɓe ɓen gooto, on liɓirɗo maadi ngayngu heedunoondi ɓe ndin okkitirgol ɓandu makko ndun. O mehinɗinii Sariya on e yamirooje mun ɗen e farillaaji mun ɗin fii yo o sincir ɓen ɗiɗo aaden gooto keso humondirɗo e makko. Ko nii o woni tabintinirde ɓuttu, o moƴƴintina hakkunde maɓɓe e Alla, kamɓe ɗiɗo ɓe wona ɓandu wooturu rewrude e *leggal altindiraangal ngal o wariri ngayngu ngal. O ari, o waajii on onon woɗɗitinooɓe ɓen ɓuttu, o waajii ɓattiiɓe kadi ɓen ɓuttu, ko fii rewrude e makko en fow hiɗen mari naatirgal takko Baabaajo on e nder Ruuhu gooto. Ko ɗun waɗi, hinaa on jananɓe hande kadi, maa tuŋarankeeɓe, kono ko on jeyduɓe e yimɓe Alla ɓen, tawdaaɓe e suudu Alla ndun, darnaaɓe e hoore didol sahaabaaɓe ɓen e annabaaɓe ɓen, tawi ko Iisaa Almasiihu on tigi woni hayre nden ka soɓɓundu. Ko e makko kala mahoodi yuɓɓindiraandi no moƴƴiri ɓantorta, wona nokkuure hormorde fii Joomiraaɗo on. Onon kadi, hiɗon mahideede e makko fii no woniron wonunde nde kanko Alla o hoɗiri Ruuhu makko on.
𞤉𞤊𞤉𞥅𞤅𞤋 𞥒 𞤊𞤭𞥅 𞤏𞤵𞤪𞤲𞤭𞤼𞤭𞤣𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭𞥅 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤯𞤭 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤵𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤮𞥅 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤶𞤭𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤑𞤮 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭. 𞤉𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤢𞤲𞤮𞥅 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤫 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤳𞤮 𞤫𞤲 𞤲'𞤦𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤼𞤭𞤳𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤱𞤢 𞤩𞤫𞤴𞤢. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮 𞤖𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮 𞤴𞤵𞤪𞤥𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫. 𞤑𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤮 𞤱𞤵𞤪𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤣𞤭𞥅 𞤫𞤲 𞤫 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭𞥅𞤲𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲: 𞤳𞤮 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤯𞤮𞤲. 𞤌 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤣𞤭𞥅 𞤫𞤲 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤶𞤮𞤯𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵𞥅𞤤𞤭⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤮 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤳𞤢 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄𞤲𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤢𞤴𞤯𞤭 𞤲'𞤺𞤢𞤤𞤵 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤼𞤵𞤲'𞤺𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤵𞤳𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤭 𞤴𞤫𞤯𞤭𞤪𞤢𞤯𞤫𞤲 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤭𞤱𞤪𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤱 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤮. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤺𞤵𞤣𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤑𞤮 𞤫 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤺𞤢𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤫𞤲 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫⹁ 𞤯𞤫 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮 𞤫𞤩𞥆𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤤𞤢𞤱. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤏𞤮𞤯𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤇𞤢𞤣𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤏𞤢𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤘𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤫 𞤤𞤫ɲ𞤮𞤤⹁ 𞤩𞤫 *𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤵𞤩𞤫 𞤲𞤮 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤶𞤮𞤺𞤭𞤼𞤮𞤪𞤭 𞤱𞤢 𞤩𞤫 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤳𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫: 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤮𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤮𞤲 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤲'𞤣𞤭𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤩𞤫 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 *𞤢𞤸𞤢𞤣𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤬𞤮𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵⹁ 𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤭𞥅 𞤩𞤢𞤣𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤯𞤭𞤯𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮⹁ 𞤮𞤲 𞤤𞤭𞤩𞤭𞤪𞤯𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤲'𞤺𞤢𞤴𞤲'𞤺𞤵 𞤸𞤫𞥅𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤩𞤫 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤮𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵𞤲. 𞤌 𞤥𞤫𞤸𞤭𞤲𞤯𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲 𞤫 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤬𞤢𞤪𞤭𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤮 𞤧𞤭𞤲𞤷𞤭𞤪 𞤩𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤢𞥄𞤣𞤫𞤲 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤳𞤫𞤧𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤑𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵⹁ 𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤵𞤪𞤵 𞤪𞤫𞤱𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤫 *𞤤𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤮 𞤱𞤢𞤪𞤭𞤪𞤭 𞤲'𞤺𞤢𞤴𞤲'𞤺𞤵 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤌 𞤢𞤪𞤭⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤭𞥅 𞤩𞤢𞤼𞥆𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤪𞤫𞤱𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤭𞤪𞤺𞤢𞤤 𞤼𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤼𞤵𞤽𞤢𞤪𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤶𞤫𞤴𞤣𞤵𞤩𞤫 𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤫 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤣𞤢𞤪𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤣𞤭𞤣𞤮𞤤 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤢𞤴𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤧𞤮𞤩𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤵. 𞤑𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤥𞤢𞤸𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤴𞤵𞤩𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤩𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤼𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤮𞤪𞤥𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤸𞤭𞤣𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮 𞤸𞤮𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲.
EFEESI 3 Fii no Puulusa Feɲɲiniri Gundoo Alla on Sabu ɗun, min Puulusa, oo kasoojo Iisaa Almasiihu on fii mon, onon ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen, miɗo tanƴinii, on nanii fii ɗee golle moƴƴere Alla, ɗe mi halfinaa fii mon. Ko feɲɲinaneede mi andiri gundoo on, wano mi windiri non e nder konguɗi seeɗaaji. E nder jangugol ɗi, on waaway faamude hakkil ki mi heɓi e telen-ma gundoo *Almasiihu on. On gundoo feɲɲinananooka ɓii neɗɗanke'en e ɗiya jamaanuuji, wano Ruuhu Alla on feɲɲinirani non jooni sahaabaaɓe makko laaɓuɓe ɓen e annabaaɓe ɓen wonde: ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen no kafidi e Yahuudiyankeeɓe ɓen ndondi wootiri, ɓe ɓandu mun woni wooturu, tawdaaɓe e fodaari wootiri ndin e nder humondiral e Iisaa Almasiihu on sabu Kibaaru Moƴƴo on. Ko on Kibaaru Moƴƴo mi wontani kurkaadu sabu dokkal sulfu Alla mo mi yeɗiraa bawgal doole makko ɗen. Ko min, oo ɓurɗo hayfude e hakkunde yimɓe Alla ɓen fow yeɗaa ndee moƴƴere: ɗun ko yottingol e ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen Kibaaru Moƴƴo fii ngalu Almasiihu ngu alaa kattudi ngun, e feɲɲingol fensita no Alla, on Taguɗo kala huunde, laatinirta eɓɓoore gundoore mun suuɗinoonde gila law nden. Ɗun, gila jooni, yo laamuuji ɗin e bawɗe ɗen ka kammuuli andu cenɗe faamu Alla mawngu ngun, tippude e *moftal Alla ngal, hara ko no yaadiri e eɓɓoore makko poomayankeere nde o laatiniri Iisaa Almasiihu Joomi men on, on mo heɓirɗen hettaare fii no ɓadoren Alla e nder hoolaare sabu gomɗinal men ngal. Awa kadi miɗo torii on wota maayu ɓernde heɓu on sabu ko mi woni tampude fii mon kon, ko ɗun woni darja mon. Fii Andugol Giggol Alla ngol Ko ɗun waɗi si mi jiccii yeeso Baabaajo on, on mo ɓeynguureeji wonɗi ka kammu e ka leydi ɗin fow inniraa, fii yo o yeɗu on, immorde e mangural makko tiiɗungal ngal, no tiiɗinireɗon ka ɓerɗe mon bawgal Ruuhu makko on. Yo Almasiihu on hoɗir ka ɓerɗe mon gomɗinal mon ngal, yo on tute kadi ɲiiɓineɗon e nder giggol, fii no onon e yimɓe Alla ɓen fow waawiron faamirde ko honɗun woni yanji giggol Almasiihu on e junndi maggol on e luggeendi maggol on e tooweendi maggol on, e no andiron ngol giggol Almasiihu feƴƴitungol kala faamu, fii no heewiron ko woni e Alla kon fow. Ko kanko Alla, mo bawgal mun woni gollude e men on, waawi waɗude ɓuri ko toriɗen mo kon maa ko miijiɗen kon haa feƴƴita, ko kanko mangural wonani ka moftal immorde e Iisaa Almasiihu on haa e jamaanuuji ɗin fow haa poomaa. Aamiina!
𞤉𞤊𞤉𞥅𞤅𞤋 𞥓 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤊𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤘𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤅𞤢𞤦𞤵 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤮𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤫𞥅 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤯𞤫 𞤥𞤭 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤺𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢𞥄𞤶𞤭. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤯𞤭⹁ 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤴 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤 𞤳𞤭 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤺𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤌𞤲 𞤺𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞤲𞤮𞥅𞤳𞤢 𞤩𞤭𞥅 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫'𞤫𞤲 𞤫 𞤯𞤭𞤴𞤢 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄𞤲𞤵𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫: 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤬𞤭𞤣𞤭 𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤩𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤵𞤪𞤵⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤫 𞤬𞤮𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤭𞤪𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤮𞤲 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤢𞤲𞤭 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤫𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤥𞤭𞤲⹁ 𞤮𞥅 𞤩𞤵𞤪𞤯𞤮 𞤸𞤢𞤴𞤬𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤴𞤫𞤯𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫: 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤺𞤢𞤤𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤲'𞤺𞤵 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤼𞥆𞤵𞤣𞤭 𞤲'𞤺𞤵𞤲⹁ 𞤫 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤫𞤲𞤧𞤭𞤼𞤢 𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤚𞤢𞤺𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤫𞤩𞥆𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤺𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤧𞤵𞥅𞤯𞤭𞤲𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤤𞤢𞤱 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤍𞤵𞤲⹁ 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤦𞤢𞤱𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵𞥅𞤤𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤷𞤫𞤲𞤯𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤺𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲⹁ 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤲𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤫𞤩𞥆𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤼𞥆𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤩𞤢𞤣𞤮𞤪𞤫𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤵 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤵 𞤮𞤲 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤵𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤢 𞤥𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤀𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤘𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤶𞤭𞤷𞥆𞤭𞥅 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤭 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤫 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤭𞤲𞥆𞤭𞤪𞤢𞥄⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤲𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲𞤭𞤪𞤫𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲. 𞤒𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤸𞤮𞤯𞤭𞤪 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤼𞤵𞤼𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 ɲ𞤭𞥅𞤩𞤭𞤲𞤫𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤴𞤢𞤲'𞤶𞤭 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤫 𞤶𞤵𞤲𞤣𞤭 𞤥𞤢𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤫 𞤤𞤵𞤺𞥆𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤢𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤫 𞤼𞤮𞥅𞤱𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤢𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤼𞤵𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤑𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤥𞤮 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤳𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤥𞤮 𞤳𞤮𞤲 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤼𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄𞤲𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤢𞥄 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞥄. 𞤀𞥄𞤥𞤭𞥅𞤲𞤢!
EFEESI 4 Fii Wonugol Gooto ka Moftal Iisaa Awa, mi wakkilinii on, min oo kasoojo sabu humondiral an e Joomi on, wuurugol ngurndan yaaduɗan e noddaandu ndu noddaɗon ndun, e nder yankinaare e no newori e yondinaare fow. Muɲɲondiranee e nder giggol. Etee no tabintiniron pottal, ngal Ruuhu on yeɗata, e nder ɓuttu yuɓɓindirɗo on on. On fow on heɓii Ruuhu gooto, on laatike ɓandu wooturu, wano tawiri non kadi hiɗon mari tama'u gooto mo noddiraɗon fewndo noddaɗon on. Ko Joomi gooto kadi woodi, e gomɗinal gootal, e *lootannde maande kisiyee wootere, e Alla gooto woodi, ɗun ko on Baabaajo fow, on Wonɗo dow fow e hakkunde fow e ɗi fow. Kono mo kala e men yeɗaama moƴƴere nden, embere dokkal ngal *Almasiihu on yeɗi en ngal. Ko ɗun waɗi si no wi'aa: «O ƴawii ka asama, o naɓori maccuɓe, o waɗanii yimɓe ɓen dokke.» (E hin-le ko honɗun «o ƴawii» firi si wonaa wonde o tippike haa ka nokkeeli ɓurɗi luggude ka leydi? On non Tippiiɗo, ko on ƴawi e dow kammuuli ɗin fow, fii hebbingol kala huunde.) Ko kanko yeɗi woɓɓe wonugol sahaabaaɓe, woɓɓe ɓen wonugol annabaaɓe, woɓɓe ɓen feɲɲinooɓe Kibaaru Moƴƴo on, woɓɓe ɓen aynooɓe e jannooɓe, fii hebulingol yimɓe Alla ɓen fii golleeji kurkagol ngol e fii tiiɗingol ɓandu Almasiihu on haa en fow yuɓɓondiren e nder gomɗinal ngal e andugol *Ɓiɗɗo Alla on, mawnen, wonen mokobaaɓe, haa hewten mawnannde tooweendi ko woni e Almasiihu on kon fow. Ɗun, hande kadi en wontataa fayɓe yiilindirteeɓe, ruynirteeɓe kala noone janndeeji ɗi yimɓe eɓɓiri ƴoyre e kuuɗe maɓɓe ɗaynooje. Kono, wowlugol goonga e nder giggol, en mawnay e kala huunde e telen-ma on wonɗo hoore, ɗun ko Almasiihu on. Ko sabu makko tere *moftal wongal ɓandu makko ndun fottiri tiiɗi, humondiri moƴƴa ka jokke, ɗe ndu woni e mun. Ko ɗun waɗi, nde teral kala waɗiri no haanirani ɗun non, ɓandu ndun fow mawnay, hettoo e nder giggol. Fii Ngurndan Kiɗɗan ɗan e Ngurndan Kesan ɗan Awa e hino ko mi wi'ata on, mi andina on e innde Joomiraaɗo on: On haanaa wuurirde han kadi wa ɓe gomɗinaa ɓen, ɓen jokkuɓe miijooji mun mehi. Miijooji maɓɓe ɗin ko niɓɓituɗi, ko ɓe jananɓe e ngurndan Alla ɗan, sabu majjere maɓɓe nden e yoorere maɓɓe ɓernde nden. Ɓe alaa leeɓol liimanaaku few, ɓe jokkii jiiɓaare, fii waɗugol kala ko laaɓaa ko yuɓɓondiri e himme. Kono onon, hinaa non andirɗon Almasiihu on. Ɓay pellet on nanii fii makko no wowlee, on jannaama fii makko ko yaadi e goonga wonɗo e makko on, haray hiɗon haani ɓortaade jikku mon feƴƴuɗo on e tagudi mon hindi ndin, ɗun ko on tuuniniroowo on himmeeji faljinooji, accon ruuhuuji mon ɗin e hakkilaaji mon ɗin heyɗintinee, ɓornoɗon tagudi mon heyri ndi Alla tagiri mbaadi mun e nder peewal e laaɓal ko rimata goonga. Ko ɗun waɗi ko yo on seedu e fenaande, mo kala e mon yo wowlan ɗimmo mun on goonga, ko fii ko en tere ɗe ɓandu wooturu. Si on aru seytinde, wota on waɗu junuubu, haray wota naange ngen mutu hiɗon tikki. Wota on jonnu Ibuliisa yolnde. Wujjaynooɗo woo wota wujju han kadi, kono yo o gollir juuɗe makko ɗen e nder nunɗal, o waɗa goɗɗun ko nafi, o okkora hatonjinɗo. Wota on accu kongol barminoowol woo yalta ka hunduko mon, kono wowlee konguɗi moƴƴinayɗi tun, addayɗi nafa, wallayɗi ɓeya mawnugol ka nder gomɗinal, ɗun ɗi waɗay ko moƴƴi e heɗotooɓe on ɓen. Wota on aanin Ruuhu Alla *Seniiɗo on, on mo maandiniraɗon fii ndee ɲalaande cottudi wonkii. Yo kala metteeɗe e tikkere e monee e sonko e hoyre e kala bonki iwu hakkunde mon. Moƴƴondiree, yurmondiron, yaafondiron, wano Alla yaafori on non sabu Almasiihu on.
𞤉𞤊𞤉𞥅𞤅𞤋 𞥔 𞤊𞤭𞥅 𞤏𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤘𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤳𞤢 𞤃𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤧𞤮𞥅𞤶𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤢𞤲 𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤵𞤯𞤢𞤲 𞤫 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤫 𞤲𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤮𞤪𞤭 𞤫 𞤴𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤬𞤮𞤱. 𞤃𞤵ɲɲ𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤. 𞤉𞤼𞤫𞥅 𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤨𞤮𞤼𞥆𞤢𞤤⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤯𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤴𞤵𞤩𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤮𞤲. 𞤌𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤭𞥅 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮⹁ 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤵𞤪𞤵⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤥𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭⹁ 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤢𞤤⹁ 𞤫 *𞤤𞤮𞥅𞤼𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤮𞤲 𞤏𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤣𞤮𞤱 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤱. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤫𞤯𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤫𞤲'𞤦𞤫𞤪𞤫 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤯𞤭 𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤢𞥄: «𞤌 𞤰𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤢𞤧𞤢𞤥𞤢⹁ 𞤮 𞤲𞤢𞤩𞤮𞤪𞤭 𞤥𞤢𞤷𞥆𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫.» (𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 «𞤮 𞤰𞤢𞤱𞤭𞥅» 𞤬𞤭𞤪𞤭 𞤧𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤭𞤳𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤫𞥅𞤤𞤭 𞤩𞤵𞤪𞤯𞤭 𞤤𞤵𞤺𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭؟ 𞤌𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤚𞤭𞤨𞥆𞤭𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤰𞤢𞤱𞤭 𞤫 𞤣𞤮𞤱 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵𞥅𞤤𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤦𞥆𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫.) 𞤑𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤭 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤦𞤵𞤤𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤴𞤵𞤩𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 *𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤫𞤲 𞤥𞤮𞤳𞤮𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤼𞤮𞥅𞤱𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤍𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤴𞤭𞥅𞤤𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤫𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤪𞤵𞤴𞤲𞤭𞤪𞤼𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤫𞤩𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤰𞤮𞤴𞤪𞤫 𞤫 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤶𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮⹁ 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤⹁ 𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤢𞤴 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤼𞤫𞤪𞤫 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤼𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭⹁ 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤢 𞤳𞤢 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤫⹁ 𞤯𞤫 𞤲'𞤣𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤫𞤪𞤢𞤤 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤢𞤴⹁ 𞤸𞤫𞤼𞥆𞤮𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤. 𞤊𞤭𞥅 𞤐'𞤘𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤑𞤭𞤯𞥆𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤫 𞤐'𞤘𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤑𞤫𞤧𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤀𞤱𞤢 𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤢𞤼𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲: 𞤌𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤥𞤫𞤸𞤭. 𞤃𞤭𞥅𞤶𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤲𞤭𞤩𞥆𞤭𞤼𞤵𞤯𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤩𞤫 𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤢𞤲⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤥𞤢𞤶𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤴𞤮𞥅𞤪𞤫𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤇𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤤𞤫𞥅𞤩𞤮𞤤 𞤤𞤭𞥅𞤥𞤢𞤲𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤬𞤫𞤱⹁ 𞤩𞤫 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭𞥅 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤴𞤵𞤩𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤫𞤼 𞤮𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤫𞥅⹁ 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤩𞤮𞤪𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤶𞤭𞤳𞥆𞤵 𞤥𞤮𞤲 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤼𞤢𞤺𞤵𞤣𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤲'𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤼𞤵𞥅𞤲𞤭𞤲𞤭𞤪𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤬𞤢𞤤𞤶𞤭𞤲𞤮𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤢𞤷𞥆𞤮𞤲 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤸𞤫𞤴𞤯𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤫𞥅⹁ 𞤩𞤮𞤪𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤺𞤵𞤣𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤴𞤪𞤭 𞤲'𞤣𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤼𞤢𞤺𞤭𞤪𞤭 𞤲'𞤦𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞤤 𞤳𞤮 𞤪𞤭𞤥𞤢𞤼𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤳𞤮 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤵 𞤫 𞤬𞤫𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤲 𞤯𞤭𞤥𞥆𞤮 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤫𞤲 𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤯𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤵𞤪𞤵. 𞤅𞤭 𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤵 𞤧𞤫𞤴𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤫 𞤲'𞤺𞤫𞤲 𞤥𞤵𞤼𞤵 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤳𞥆𞤭. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤶𞤮𞤲𞥆𞤵 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤴𞤮𞤤𞤲'𞤣𞤫. 𞤏𞤵𞤶𞥆𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤱𞤮𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤱𞤵𞤶𞥆𞤵 𞤸𞤢𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤴𞤮 𞤮 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲𞤵𞤲𞤯𞤢𞤤⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤲𞤢𞤬𞤭⹁ 𞤮 𞤮𞤳𞥆𞤮𞤪𞤢 𞤸𞤢𞤼𞤮𞤲'𞤶𞤭𞤲𞤯𞤮. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤢𞤷𞥆𞤵 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤦𞤢𞤪𞤥𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮𞤤 𞤱𞤮𞥅 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤢 𞤳𞤢 𞤸𞤵𞤲'𞤣𞤵𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤫𞥅 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲𞤢𞤴𞤯𞤭 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤢𞤣𞥆𞤢𞤴𞤯𞤭 𞤲𞤢𞤬𞤢⹁ 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤢𞤴𞤯𞤭 𞤩𞤫𞤴𞤢 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤯𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤫 𞤸𞤫𞤯𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤢𞥄𞤲𞤭𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 *𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞥅 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤷𞤮𞤼𞥆𞤵𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅. 𞤒𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤥𞤫𞤼𞥆𞤫𞥅𞤯𞤫 𞤫 𞤼𞤭𞤳𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤥𞤮𞤲𞤫𞥅 𞤫 𞤧𞤮𞤲𞤳𞤮 𞤫 𞤸𞤮𞤴𞤪𞤫 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤦𞤮𞤲𞤳𞤭 𞤭𞤱𞤵 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅⹁ 𞤴𞤵𞤪𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤢𞥄𞤬𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤢𞥄𞤬𞤮𞤪𞤭 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲.
EFEESI 5 Fii Hakkunde Niwre e Ndaygu Awa wonee ɲembooɓe Alla wa fayɓe yiɗaaɓe, wuuron e nder giggol wano *Almasiihu on yiɗiri en non. O wattitii kanko tigi e sookeeje Alla fii wonangol en sadaka sakkaaɗo wa angiri uurundi. Wota jinaa e kala noone angal laaɓal maa himme maandine toode e hakkunde mon, ɓay ɗii piiji haananaa yimɓe Alla ɓen. Wota haalaaji bonɗi maa ɗi aldaa e faamu wowle, hay non si ko awmagol, ɗun hinaa ko haani, kono yo Alla yette. Ko fii, andee fota, kala jinoowo maa mo laaɓaa maa himmuɗo, e maanaa rewoowo sanamu, alaa geɓal ka *laamateeri Alla e Almasiihu on. Awa wota hay gooto ɗaynir on haalaaji mehi, ɓay ko fii ɗun tikkere Alla nden ardata e hoore murtuɓe ɓen. Awa wota on kafidu e maɓɓe geɓal woo. Hari ko on niɓe, kono jooni ko on ndaygu sabu humondiral mon e Joomiraaɗo on. Awa wuuriree wa fayɓe ndaygu ngun, ko fii ndaygu ngun no funtina kala noone moƴƴere e peewal e goonga. Awa hakkilanee e ko welata Joomiraaɗo on kon. Wota on humondir e kuuɗe meereeje woo ɗe niɓe, kono feɲɲinee fii majje. Ko fii ko ɓen yimɓe waɗata kon e gundoo no hersinii toode hay wowlugol. Kono kala ko feeɲi ka ndaygu, yaltitay, ko fii ndaygu ngun hentinay fow. Ko ɗun waɗi si no wi'aa: «Finu, yo an ɗaaniiɗo, immo e hakkunde mayɓe ɓen, Almasiihu on ndaygay e hoore maa.» Awa wattanee yiila e ngurndan mon ɗan, hara on wuuriraali wa komooɓe ɓen, kono ko wa jooma-faamu'en. Awa wota on accu fajuhun woo feƴƴira on, ko fii ɲalaaɗe ɗen ko bonɗe. Ko ɗun waɗi, wota on wonu faaɗa-hakkilɓe, kono faamee ko honɗun woni faale Joomiraaɗo on. Wota on yaru haa mandilon, ɗun ko ɓoylaare, kono hebbinoree Ruuhu Allaahu on. Yewtiree beyti Zabuura e jaarooje e beyti hormorɗi. Beytanon, jaaranon Joomiraaɗo on ka ɓerɗe mon, saa'i kala yetton Alla, on Baabaajo, e kala huunde e innde Iisaa Almasiihu Joomi men on. Fii Duhiiɓe e Sonnaaɓe mun Ɗoftondiree e dow teddingol Almasiihu on. Onon kadi, yo sonnaaɓe, mo kala yo yankinano moodi mun wano yankinorani non Joomiraaɗo on. Ko fii ko gorko woni hoore debbo, wano Almasiihu on woniri non hoore *moftal ngal, ngal-le ko ɓandu makko, ko kanko woni dandoowo ngal. Wano moftal ngal yankinorani non Almasiihu on, yo mo kala e sonnaaɓe ɓen kadi yankinoran non moodi mun e ɗi fow. Onon kadi, yo duhiiɓe, mo kala e mon yo yiɗu sonnaajo mun on wano Almasiihu on yiɗiri moftal ngal non, haa o okkitiri hoore makko fii maggal. O waɗiri ɗun fii no ngal wonira ngal Alla e hoore *laɓɓinirgol ngal lootirgol ndiyan e daaluyee on, fii feɲɲinoygol ngal moftal darjungal e makko, hara ngal aldaa e waadere woo e ɲuɗagol e huunde ko nandi e ɗun, kono hara ko laaɓungal, ngal aldaa e ella. Wano non kadi, duhiiɓe ɓen haani yiɗirde sonnaaɓe mun ɓen wa ɓalli maɓɓe ɗin tigi. Kala on yiɗuɗo sonnaajo mun on, haray no yiɗitii kaɲun tigi. Ko fii hay gooto aɲataa ɓandu mun ndun, kono o ɲamminay ndu, o dankoo wano Almasiihu on waɗirani *moftal ngal non. Ko fii ko en tere ɓandu makko. «Ko ɗun waɗi si gorko selay ben mun e yumma mun, humoo e ɓeyngu mun, onsay kamɓe ɗiɗo ɓe wona gooto.» On gundoo no mawni, kono ko hakkunde Almasiihu on e moftal mun ngal mi woni eɓɓindirde ɗun. Ko heddii kon, yo mo kala e mon yiɗir sonnaajo mun on wa hoore mun, awa kadi yo sonnaajo on teddin moodi mun.
𞤉𞤊𞤉𞥅𞤅𞤋 𞥕 𞤊𞤭𞥅 𞤖𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤐𞤭𞤱𞤪𞤫 𞤫 𞤐'𞤁𞤢𞤴𞤺𞤵 𞤀𞤱𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤫𞥅 ɲ𞤫𞤲'𞤦𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤢 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤱𞤢𞤲𞤮 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲. 𞤌 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤫 𞤧𞤮𞥅𞤳𞤫𞥅𞤶𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫𞤲 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤱𞤢 𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤪𞤭 𞤵𞥅𞤪𞤵𞤲'𞤣𞤭. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞤤 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤫 𞤼𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤯𞤭𞥅 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤯𞤭 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤴 𞤲𞤮𞤲 𞤧𞤭 𞤳𞤮 𞤢𞤱𞤥𞤢𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤴𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤫𞤼𞥆𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤢𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤬𞤮𞤼𞤢⹁ 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤶𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤥𞤢𞥄 𞤥𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞥄 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄 𞤪𞤫𞤱𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵⹁ 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤺𞤫𞤩𞤢𞤤 𞤳𞤢 *𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤭𞤪 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤫𞤸𞤭⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲 𞤼𞤭𞤳𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤢𞤪𞤣𞤢𞤼𞤢 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤪𞤼𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤬𞤭𞤣𞤵 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤺𞤫𞤩𞤢𞤤 𞤱𞤮𞥅. 𞤖𞤢𞤪𞤭 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤭𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤱𞤢 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤬𞤵𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢. 𞤀𞤱𞤢 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤢𞤼𞤢 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪 𞤫 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤫 𞤱𞤮𞥅 𞤯𞤫 𞤲𞤭𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤫𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤶𞥆𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤺𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤼𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤭 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵⹁ 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭𞤼𞤢𞤴⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤸𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤬𞤮𞤱. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤢𞥄: «𞤊𞤭𞤲𞤵⹁ 𞤴𞤮 𞤢𞤲 𞤯𞤢𞥄𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤭𞤥𞥆𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤢𞤴 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞥄.» 𞤀𞤱𞤢 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤴𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤢𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤪𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤱𞤢 𞤳𞤮𞤥𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤢 𞤶𞤮𞥅𞤥𞤢-𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵'𞤫𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤢𞤷𞥆𞤵 𞤬𞤢𞤶𞤵𞤸𞤵𞤲 𞤱𞤮𞥅 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤪𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤫. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤬𞤢𞥄𞤯𞤢-𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤴𞤢𞤪𞤵 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤤𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤮𞤴𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤦𞥆𞤭𞤲𞤮𞤪𞤫𞥅 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤒𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤦𞤫𞤴𞤼𞤭 𞤟𞤢𞤦𞤵𞥅𞤪𞤢 𞤫 𞤶𞤢𞥄𞤪𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤫 𞤦𞤫𞤴𞤼𞤭 𞤸𞤮𞤪𞤥𞤮𞤪𞤯𞤭. 𞤄𞤫𞤴𞤼𞤢𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤶𞤢𞥄𞤪𞤢𞤲𞤮𞤲 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤴𞤫𞤼𞥆𞤮𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮⹁ 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤁𞤵𞤸𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤅𞤮𞤲𞥆𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤍𞤮𞤬𞤼𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤫 𞤣𞤮𞤱 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤧𞤮𞤲𞥆𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤴𞤮 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤮𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤤-𞤤𞤫 𞤳𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤏𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤮𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤧𞤮𞤲𞥆𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤮𞤪𞤢𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤫 𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤱. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤣𞤵𞤸𞤭𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤵 𞤧𞤮𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤮 𞤮𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭𞤪𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤺𞥆𞤢𞤤. 𞤌 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 *𞤤𞤢𞤩𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲 𞤫 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤮𞤴𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤣𞤫𞤪𞤫 𞤱𞤮𞥅 𞤫 ɲ𞤵𞤯𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤫𞤤𞥆𞤢. 𞤏𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤣𞤵𞤸𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤧𞤮𞤲𞥆𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢 𞤩𞤢𞤤𞥆𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤧𞤮𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤲𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤢ɲ𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤮 ɲ𞤢𞤥𞥆𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤲'𞤣𞤵⹁ 𞤮 𞤣𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤫𞤲 𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. «𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤧𞤫𞤤𞤢𞤴 𞤦𞤫𞤲 𞤥𞤵𞤲 𞤫 𞤴𞤵𞤥𞥆𞤢 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤵𞤥𞤮𞥅 𞤫 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮.» 𞤌𞤲 𞤺𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫𞤩𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤯𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤸𞤫𞤣𞥆𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤪 𞤧𞤮𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲 𞤱𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤴𞤮 𞤧𞤮𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤥𞤵𞤲.
EFEESI 6 Fii Fayɓe e Mawɓe mun Onon kadi fayɓe, ɗoftee mawɓe mon ɓen sabu Joomiraaɗo on, ko fii ɗun ko ko feewi. Ko fii «Teddin yumma maa e ben maa», ko yamiroore aranere nden non wondude e fodaari, fii no ontigi malira, o heɓa duuɓi buy ka hoore leydi. Onon kadi non, yo baabiraaɓe, wota on mettin ɓerɗe fayɓe mon ɓen, kono ne'iree ɓe waajagol ɓe, eltira laawol Joomiraaɗo on. Fii Jiyaaɗo e Jeyɗo ɗun Onon kadi, yo jiyaaɓe, ɗoftee jeyɓe on jeyal adunayankewal ɓen e nder kulol e teddungal, e hoore ɓernde laaɓunde, wano ɗoftorɗon *Almasiihu on non. Ɗun non, hara hinaa e gite maɓɓe tun, maa wano welirta yimɓe ɓen non, kono wa kurkaaɗi Almasiihu on, waɗirooɓe faale Alla on ɓerɗe mun ɗen fow. Golliranon ɓe anniyee moƴƴo wa si tawii ko Joomiraaɗo on wonɗon gollande, hara hinaa yimɓe ɓen, e hoore andugol, kala jiyaaɗo maa dimo, Joomiraaɗo on yoɓoyay mo embere moƴƴi ɗi o waɗi ɗin. Onon non kadi, yo rimɓe, waɗiree wano non e telen-ma jiyaaɓe mon ɓen, reenoɗon e kambugol, e nder andugol wonde Jeyɗo ɓe on e Jeyɗo on on no ka kammu, awa kadi yeeso makko giɗaale alaa. Fii Ɓornagol Aalaaji Iwruɗi ka Alla Ka rawnoode, awa dolnoree Joomiraaɗo on e bawgal makko tiiɗungal ngal. Ɓornoɗon aalaaji Alla ɗin fow, fii no waawiron catorde dartoo pehe Ibuliisa ɗen. Tippiro men ngon wonaa hakkunde men e ɓandu e ƴiiƴan woni, kono ko hakkunde men e laamuuji ɗin e mbawdiiji ɗin e laamuuji oo aduna wonɗo e nder niɓe e mbawdiiji ruuhuuyankeeji bonɗi ɗin ka kammuuli. Ko ɗun waɗi si mi wi'ay on: ƴettee aalaaji Alla ɗin fow, fii no waawiron dartorde tuma ɲalaande bone nden aroyi woo, e fii no waawiron darorde tabita ɓawto waɗugol fow. Awa daree catoɗon. Yo goonga on wonu dattol keeci mon ɗin, peewal ngal wona dolokke mon hiwitorɗo on. Yo paɗe mon ɗen wonu hebulaare iwrunde e Kibaaru Moƴƴo yeɗoowo ɓuttu on. E nder kala huunde, jogoree gomɗinal ngal wa hiwitorgo, ngo waawoton ɗanninirde ndagaaje yiite Ibuliisa ɗen fow. Hippoɗon kadi kunnawal kisiyee ngal, jogoɗon kaafa Ruuhu on, kan-le ko daaluyee Alla on. Saa'i kala toroɗon wano Ruuhu Allaahu on woni ardorde on non e kala noone torndeeji, landoɗon ballal Alla, findinon hakkillaaji mon ɗin fii ɗun, duumoɗon e ɗun fota, toranoɗon yimɓe Alla ɓen fow. Toranoɗon mi min kadi, fii, nde mi udditi hunduko an kon woo, yo mi yeɗe konguɗi fii yottingol gundoo Kibaaru Moƴƴo on e nder cuucal. Ko fii on Kibaaru Moƴƴo mi wonani nulaaɗo e nder jolokooje. Toranoɗon mi kadi no mi yewtira pellital, wano haaniranimmi non. Fii Salminaango ngon ka Rawnorde Tikiiki, oo musiɗɗo men yiɗaaɗo, kurkaadu holniindu e nder golle Joomiraaɗo on, o humpitoyay on no mi fewndori e ko mi woni waɗude kon. Ko waɗi si mi immini mo haa e mon, ko fii no andiron no men fewndori, e fii yo o ɓuttin ɓerɗe mon ɗen. Yo ɓuttu e giggol yeɗe musiɓɓe ɓen, wondude e gomɗinal, immorde e Alla Baabaajo on e Iisaa Almasiihu Joomi on. Yo moƴƴere wonan kala yiɗirɗo Iisaa Almasiihu Joomi men on, giggol ngol bontataa.
𞤉𞤊𞤉𞥅𞤅𞤋 𞥖 𞤊𞤭𞥅 𞤊𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤫 𞤃𞤢𞤱𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫⹁ 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤫𞥅 𞤥𞤢𞤱𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 «𞤚𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲 𞤴𞤵𞤥𞥆𞤢 𞤥𞤢𞥄 𞤫 𞤦𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄»⹁ 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤬𞤮𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤮𞤲𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤥𞤢𞤤𞤭𞤪𞤢⹁ 𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤢 𞤣𞤵𞥅𞤩𞤭 𞤦𞤵𞤴 𞤳𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤥𞤫𞤼𞥆𞤭𞤲 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤲𞤫'𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤫⹁ 𞤫𞤤𞤼𞤭𞤪𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤔𞤭𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤫 𞤔𞤫𞤴𞤯𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤶𞤭𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤫𞥅 𞤶𞤫𞤴𞤩𞤫 𞤮𞤲 𞤶𞤫𞤴𞤢𞤤 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞤱𞤢𞤤 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤵𞤤𞤮𞤤 𞤫 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤯𞤮𞤬𞤼𞤮𞤪𞤯𞤮𞤲 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲. 𞤍𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤺𞤭𞤼𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤢 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤘𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤢𞤲𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤢𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤶𞤭𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤥𞤢𞥄 𞤣𞤭𞤥𞤮⹁ 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤮𞤩𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤥𞤮 𞤫𞤲'𞤦𞤫𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭 𞤯𞤭 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤪𞤭𞤥𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤶𞤭𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤢𞤲'𞤦𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤔𞤫𞤴𞤯𞤮 𞤩𞤫 𞤮𞤲 𞤫 𞤔𞤫𞤴𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤺𞤭𞤯𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄. 𞤊𞤭𞥅 𞤇𞤮𞤪𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤀𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤋𞤱𞤪𞤵𞤯𞤭 𞤳𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤑𞤢 𞤪𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤣𞤮𞤤𞤲𞤮𞤪𞤫𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤇𞤮𞤪𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤷𞤢𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤮𞥅 𞤨𞤫𞤸𞤫 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤯𞤫𞤲. 𞤚𞤭𞤨𞥆𞤭𞤪𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤫 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞤱𞤣𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲𞤭𞤩𞤫 𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞤱𞤣𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵𞥅𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵𞥅𞤤𞤭. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤢𞤴 𞤮𞤲: 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤫𞥅 𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤼𞤵𞤥𞤢 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤦𞤮𞤲𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤭 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤣𞤢𞤪𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤢 𞤩𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤮𞤱. 𞤀𞤱𞤢 𞤣𞤢𞤪𞤫𞥅 𞤷𞤢𞤼𞤮𞤯𞤮𞤲. 𞤒𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤣𞤢𞤼𞥆𞤮𞤤 𞤳𞤫𞥅𞤷𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤣𞤮𞤤𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤱𞤭𞤼𞤮𞤪𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤒𞤮 𞤨𞤢𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤸𞤫𞤦𞤵𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤮𞤲. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤫𞥅 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤢 𞤸𞤭𞤱𞤭𞤼𞤮𞤪𞤺𞤮⹁ 𞤲'𞤺𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤮𞤼𞤮𞤲 𞤯𞤢𞤲𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤢𞤺𞤢𞥄𞤶𞤫 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤖𞤭𞤨𞥆𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤵𞤲𞥆𞤢𞤱𞤢𞤤 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤢𞥄𞤬𞤢 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤢𞤲-𞤤𞤫 𞤳𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲. 𞤅𞤢𞥄'𞤭 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤼𞤮𞤪𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤼𞤮𞤪𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤦𞤢𞤤𞥆𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤬𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤼𞤢⹁ 𞤼𞤮𞤪𞤢𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤚𞤮𞤪𞤢𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤸𞤵𞤲'𞤣𞤵𞤳𞤮 𞤢𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤫𞤯𞤫 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤷𞤵𞥅𞤷𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤲𞤵𞤤𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤮𞤤𞤮𞤳𞤮𞥅𞤶𞤫. 𞤚𞤮𞤪𞤢𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤢 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤤⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤲𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤅𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤈𞤢𞤱𞤲𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤚𞤭𞤳𞤭𞥅𞤳𞤭⹁ 𞤮𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄𞤯𞤮⹁ 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤸𞤮𞤤𞤲𞤭𞥅𞤲'𞤣𞤵 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤨𞤭𞤼𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭 𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭⹁ 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤮 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤭𞤲 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲. 𞤒𞤮 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤴𞤫𞤯𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤⹁ 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤒𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤪𞤯𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤦𞤮𞤲𞤼𞤢𞤼𞤢𞥄.