Dataset Viewer
Auto-converted to Parquet Duplicate
text
stringlengths
1.34k
8.74k
text_adlam
stringlengths
1.37k
8.85k
KORENTI 1 10 Mise Ƴettaaɗe e Taariika Isra'iilayankeeɓe ɓen Musiɓɓe an, mi faalaaka yo on yejjitu wonde baabiraaɓe men ɓen fow wonno e ley duulere, ɓe fow ɓe taƴitiri ka baharu. Ɓe fow ɓe lootaa maande gomɗinal ka duulere e ka baharu e nder humondiral e Muusaa. Ɓe fow ɓe ɲaami ɲaametee gooto iwruɗo e Alla. Ɓe fow ɓe yari njaram gootan iwruɗan e Alla, ko fii ko e fetere iwrunde e Alla jokkunoonde ɓe nden ɓe yaraynoo. Ko Almasiihu on wonnoo nden fetere. Kono ɓurɓe ɓen e maɓɓe weltinaano Alla, ko ɗun waɗi si ɓe maayi ka wulaa. Awa ɗun fow ko waɗiri ko fii hollugol en mise, fii wota en heɓu faaleeji bonɗi wano ɓe heɓirnoo non. Wota on wonu rewooɓe sanamu, wano woɓɓe wonirnoo e hakkunde maɓɓe, wano windori non: «Jamaa on jooɗii fii ɲaamugol e fii yarugol, ɓawto ɗun ɓe immii fii fijirgol jiiɓaare.» Awa wota en jokku jinaa, wano woɓɓe e maɓɓe waɗirnoo non, haa guluuje noogay e tato maayi ɲande wootere. Wota en ndarndo *Almasiihu on, wano woɓɓe e maɓɓe ndarndornoo non, ɓen ɓe bolle mulunoo. Wota on ŋermu, wano ɓeya ŋermirnoo non, ɓen ɓe malaa'ikaajo muloowo on warunoo. Ɗun, ko heɓiri ɓe ko fii yo wonan en misal, windiraa kadi fii hajagol en, enen ɓee tawaaɓe ka lannoode aduna. Ko ɗun waɗi, on mo no sikki no darii, yo o reeno wota o yanu. Ndarndannde woo heɓaali on nde goɗɗo goo heɓaali. Alla ko Sella-Findeejo, o newnataa ndarndeɗon toonin doole mon ɗen, kono e nder ndarndannde nden o adday feere no sortoron e mun, e no waawiron nde dartorde. Ko ɗun waɗi, yo yiɓɓe an, dogee rewugol sanamu. Ko wa yimɓe faamuɓe mi woni on yewtirde, onon tigi ɲaawee ko mi wi'i kon. Jardukun du'aa kun wonɗen du'orde kun ko yuɓɓondirkun e ƴiiƴan Almasiihu on. Bireedi mo wonɗen taƴitude on, ko yuɓɓondirɗo e ɓandu Almasiihu on. Ɓay ko bireediwal gootal woodi, enen e ɗuuɗude men ko en ɓandu wooturu. Ko fii en fow hiɗen hawti bireediwal gootal. Ndaaree ɓee *Isra'iilayankeeɓe wonɓe ɲaamude daabeeji sakkaaɗi ɗin. Hinaa yuɓɓondirɓe e *layyorde nden? Awa ko honɗun mi woni wi'ude? Wonde tebbeeli sakkaaɗi fii sanamuuji ɗin ko goɗɗun? Kaa sanamuuru ko goɗɗun? Oo'o! Kono kon ko rewooɓe sanamuuji ɓen woni sakkaade, ko jinnaaji ɗin ɓe woni sakkanaade, hinaa Alla. E hin-le mi faalaaka yo on humondir e jinnaaji ɗin. On waawataa yarirde jardukun Joomi on, yariron kadi jardukun jinnaaji ɗin. On waawataa heɓude ka ɲaametee Joomi on, heɓon kadi ka ɲaametee jinnaaji ɗin. En faalaa memminde nawliigu Joomiraaɗo on? Kaa en ɓuru mo dolnude? Fii Hettaare Wonannde Gomɗinɗo on Fow no newnaa, kono hinaa fow wondi e nafa. Fow no newnaa, kono hinaa fow tiiɗinta. Wota gooto ɗaɓɓu nafa mun on, kono yo ɗaɓɓu fii heddiiɓe ɓen. Ɲaamee kala teewu ko yeeyetee ka luumo, hara on sikkitaaki ka ɓernde mon. Ko fii: «Leydi ndin e kala ko ndi wondi ko Joomiraaɗo on wonani.» Si tawii mo gomɗinaa saatinii on, e hin-le hiɗon faalaa yahude, ɲaamee kala ko weeɓitanoyaɗon, hara on sikkitaaki ka ɓernde mon. Kono si goɗɗo wi'ii on: «Ɗunɗoo ko ko ittaa sadaka», haray wota on ɲaamu sabu on andinɗo on e sabu ɓernde nden. Hinaa fii ɓernde mon nden mi woni yewtude ɗoo, kono ko fii ɓernde oya nden. Awa ko fii honɗun ndimankaaku an ngun ɲaawirtee ɓernde oya nden? Si mi jarnii Alla e nder ko mi ɲaamata kon, haray ko honɗun mi felirtee fii on ɲaamete mo mi jarni Alla fii mun? Woni on ɲaamay, woni on yaray, woni kala ko waɗoton, waɗiree piiji ɗin fow fii mangu Alla ngun. Wota on wonan hay gooto peggal, woni *Gereekiyankeeɓe ɓen, woni Yahuudiyankeeɓe ɓen, woni *moftal Alla ngal. Wano mi woniri weloowo wonɗo woo e ɗi fow non, mi alaa ɗaɓɓude nafa an on, kono ko nafa ɓurɓe ɗuuɗude ɓen fii no ɓe dandiree.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥑𞥐 𞤃𞤭𞤧𞤫 𞤎𞤫𞤼𞥆𞤢𞥄𞤯𞤫 𞤫 𞤚𞤢𞥄𞤪𞤭𞥅𞤳𞤢 𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤃𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤶𞥆𞤭𞤼𞤵 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤫 𞤤𞤫𞤴 𞤣𞤵𞥅𞤤𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤰𞤭𞤼𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤦𞤢𞤸𞤢𞤪𞤵. 𞤇𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤩𞤫 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤢𞥄 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤳𞤢 𞤣𞤵𞥅𞤤𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤳𞤢 𞤦𞤢𞤸𞤢𞤪𞤵 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤫 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢𞥄. 𞤇𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤩𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤇𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤪𞤭 𞤲'𞤶𞤢𞤪𞤢𞤥 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤢𞤲 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤯𞤢𞤲 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤫 𞤬𞤫𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤲𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅. 𞤑𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤬𞤫𞤼𞤫𞤪𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤩𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭 𞤳𞤢 𞤱𞤵𞤤𞤢𞥄. 𞤀𞤱𞤢 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫𞤲 𞤥𞤭𞤧𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤫𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤵 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤭 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤲𞤮𞤲. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤪𞤫𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲: «𞤔𞤢𞤥𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤶𞤮𞥅𞤯𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤢𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤩𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫 𞤭𞤥𞥆𞤭𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤭𞤶𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤢𞥄𞤪𞤫.» 𞤀𞤱𞤢 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵 𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤺𞤵𞤤𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤺𞤢𞤴 𞤫 𞤼𞤢𞤼𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤮 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤦𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤥𞤵𞤤𞤵𞤲𞤮𞥅. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤽𞤫𞤪𞤥𞤵⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤩𞤫𞤴𞤢 𞤽𞤫𞤪𞤥𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤥𞤵𞤤𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤪𞤵𞤲𞤮𞥅. 𞤍𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤭 𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤫𞤲 𞤥𞤭𞤧𞤢𞤤⹁ 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤶𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤫𞤲⹁ 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤼𞤢𞤱𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤤𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤲𞤮 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤭 𞤲𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤭𞥅⹁ 𞤴𞤮 𞤮 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮 𞤴𞤢𞤲𞤵. 𞤐'𞤁𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅 𞤸𞤫𞤩𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤸𞤫𞤩𞤢𞥄𞤤𞤭. 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮 𞤅𞤫𞤤𞥆𞤢-𞤊𞤭𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤫𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤮𞥅𞤲𞤭𞤲 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤮 𞤢𞤣𞥆𞤢𞤴 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤲𞤮 𞤧𞤮𞤪𞤼𞤮𞤪𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤫 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫 𞤣𞤢𞤪𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤴𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤣𞤮𞤺𞤫𞥅 𞤪𞤫𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵. 𞤑𞤮 𞤱𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤩𞤫 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤣𞤫⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤭 𞤳𞤮𞤲. 𞤔𞤢𞤪𞤣𞤵𞤳𞤵𞤲 𞤣𞤵'𞤢𞥄 𞤳𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤫𞤲 𞤣𞤵'𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤳𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤴𞤵𞤩𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤳𞤵𞤲 𞤫 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤄𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤭 𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤰𞤭𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤴𞤵𞤩𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮 𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤦𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤭𞤱𞤢𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤢𞤤 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭⹁ 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤫𞤲 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤵𞤪𞤵. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤱𞤼𞤭 𞤦𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤭𞤱𞤢𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤢𞤤. 𞤐'𞤁𞤢𞥄𞤪𞤫𞥅 𞤩𞤫𞥅 *𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵𞤣𞤫 𞤣𞤢𞥄𞤦𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤴𞤵𞤩𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤩𞤫 𞤫 *𞤤𞤢𞤴𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲؟ 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤭'𞤵𞤣𞤫؟ 𞤏𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤫𞤦𞥆𞤫𞥅𞤤𞤭 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤪𞤵 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲؟ 𞤌𞥅'𞤮! 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤪𞤫𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤶𞤭𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤢𞤲𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪 𞤫 𞤶𞤭𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤌𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤴𞤢𞤪𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤶𞤢𞤪𞤣𞤵𞤳𞤵𞤲 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤢𞤪𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤶𞤢𞤪𞤣𞤵𞤳𞤵𞤲 𞤶𞤭𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤌𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤫𞤩𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤶𞤭𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤉𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤥𞤫𞤥𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤲𞤢𞤱𞤤𞤭𞥅𞤺𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤫𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤵 𞤥𞤮 𞤣𞤮𞤤𞤲𞤵𞤣𞤫؟ 𞤊𞤭𞥅 𞤖𞤫𞤼𞥆𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤏𞤮𞤲𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤘𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤊𞤮𞤱 𞤲𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤲𞤢𞤬𞤢. 𞤊𞤮𞤱 𞤲𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤮𞤱 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲𞤼𞤢. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤵 𞤲𞤢𞤬𞤢 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤴𞤮 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤵 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤣𞥆𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. Ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤼𞤫𞥅𞤱𞤵 𞤳𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤴𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤳𞤢 𞤤𞤵𞥅𞤥𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅: «𞤂𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭.» 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤧𞤢𞥄𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤣𞤫⹁ ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤢𞤲𞤮𞤴𞤢𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤧𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤭'𞤭𞥅 𞤮𞤲: «𞤍𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤭𞤼𞥆𞤢𞥄 𞤧𞤢𞤣𞤢𞤳𞤢»⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤮𞥅⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤴𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤭𞤥𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤼𞤫𞥅 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤴𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲؟ 𞤅𞤭 𞤥𞤭 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤥𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤬𞤫𞤤𞤭𞤪𞤼𞤫𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞤼𞤫 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤵𞤲؟ 𞤏𞤮𞤲𞤭 𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢𞤴⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤴𞤢𞤪𞤢𞤴⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤮𞤼𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞤲. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤨𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 *𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤏𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤱𞤫𞤤𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤱𞤮𞥅 𞤫 𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤲𞤢𞤬𞤢 𞤢𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤲𞤢𞤬𞤢 𞤩𞤵𞤪𞤩𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅.
KORENTI 1 11 Awa ɲembee lan, wano min kadi mi woni ɲembirde *Almasiihu on non. Fii no Goɗɗo Haani Wonirde e nder Rewugol Alla Mi mantii on fii ko on yejjitaali fii an kon e ɗi fow, e ko maanditiɗon janndeeji ɗin kon, wano mi hewtiniri on ɗi non. Ko ɗun waɗi si miɗo faalaa yo on andu wonde Almasiihu on ko hooreejo kala neɗɗanke, gorko kadi ko hooreejo e fee ɓeyngu mun, Alla kadi ko hooreejo e fee Almasiihu on. Kala gorko hippiiɗo kufune, nde no toroo Alla, maa no haala ko Alla longini ɗun, haray o yawike hoore makko . Ko wano non kadi, kala debbo wonɗo toraade Alla maa haalude ko Alla longini ɗun, hara o taaraa, haray o yawike hoore makko . Haray no wa'i wa si tawii kanko debbo on himo fembii. Ko fii, si debbo taaraa, haray yo o taƴu sukundu makko ndun. Ko fii, si no hersinanii debbo ka sukundu makko ndun taƴee, maa o femboo, haray yo o tiggo. Kono duhiiɗo haanaa ka hippoo, ko fii ko o mbaadi e darja Alla, debbo non ko darja gorko. Ko ɗun waɗi, gorko hinaa e debbo suutaa, kono ko debbo suutaa e gorko. Awa kadi gorko hinaa sabu debbo tagiraa, kono debbo ko sabu gorko tagiraa. Ko ɗun waɗi, sabu malaa'ikaaɓe ɓen, debbo no haani heɓude ka hoore mun maande laamu ngu o woni e ley mun ngun. Kono e telen-ma humondiral men e Joomiraaɗo on, debbo gasataa e ɓaawo gorko, gorko kadi gasataa e ɓaawo debbo. Ko fii, ko wano debbo suutiraa e gorko non, ko wano non kadi tawi ko debbo daɲata gorko, ɗun fow non ko immorde e Alla. Ɲaawee ɗun onon tigi. E hara no hawri ka debbo toroo Alla, hara o taaraa? E hara aduna on tigi faaminaali on wonde no hersinanii gorko ka o accita saayannde? Kono heɓugol sukundu ko darja debbo, ko fii sukundu ndu o yeɗaa ndun ko ko o buumora. Si tawii goɗɗo no faalaa warrude noone goo, enen en alaa on naamu, *mofte Alla ɗen kadi alaa on naamu. Fii Nafakkaari Joomi on E nder waɗugol non ɗee yamirooje yeeso ɗoo, alaa ko mi mantira on e nder ko mottondirton kon, hara hinaa fii ko ɓuri moƴƴude, kono ko fii ko ɓuri bonude. Ko adii kon non, mi nanii nde mottondirɗon woo sendondiral waɗay hakkunde mon. E baŋŋe goo, ɗun no henanimmi. Bee yeddondire wona hakkunde mon, fii no holniiɓe ɓen feeɲira e hakkunde mon. Jaka nde mottondirɗon woo, hinaa fii ɲaamugol *nafakkaari Joomi on. Ɓay nde hiɗon ɲaama, mo kala kutoto nafakka mun on, ɲaama, hara goɗɗo goo no weelaa, oya kaɲun no mandili. E hara on alaa cuuɗi ka ɲaamon e ka yaron? Kaa on hayfinay woni moftal Alla ngal, hersinon ɓe alaa huunde ɓen? Ko honɗun mi wi'ata on? Mi mantay on? Mi mantataa on e ɗun! Ko fii, ko ko mi heɓiri Joomi on kon mi hewtini on. E nder jemma mo Iisaa Joomi on janfaa e mun on, o ƴettuno bireedi, o jarni Alla, o taƴiti, o wi'i: «Ɗunɗoo ko ɓandu an, wonandu on ndun nii, waɗee ɗunɗoo maande ko anditiron fii an.» Ko wano non kadi, ɓay ɓe gaynii ɲaamude, o ƴetti jardukun waɗorkun njaram, o wi'i: «Kun jardukun ko maande fii *ahadi heyri tippundi e ƴiiƴan an ɗan, waɗee ɗunɗoo maande ko anditiron fii an, saa'i nde yaroton e mun woo.» Ko fii nde ɲaamoton oo bireedi woo, yaron e kun jardukun, on wowlay fii mayde Joomi on haa ɲande o artoyi. Ko ɗun waɗi, kala on ɲaamuɗo on bireedi, yari e kun jardukun Joomi on, hara ko no haaniraa, o wonay felniiɗo e telen-ma ɓandu e ƴiiƴan Joomi on. Awa, yo mo kala miijitano hoore mun si o ɲaama on bireedi, maa o yarira kun jardukun. Ko fii kala on ɲaamuɗo yari e ɓaawo anditugol ɓandu Joomi on, haray ontigi ɲaamii yarii ɲaawoore ɲaawaynde ɗun kaɲun tigi. Ko ɗun waɗi si no e hakkunde mon nawnuɓe buy e kitasolooɓe buy, e on mayraama woɓɓe. Si enen tigi en ɲaawitike, en ɲaawoytaake. Kono Joomiraaɗo on no ɲaawude en donkina, fii wota en ɲaawidoye e aduna on. Ko ɗun waɗi, yo musiɓɓe an, nde mottondirɗon fii nafakkaari ndin woo, habbondiree. On mo tawi no weelaa, yo ɲaamu ka mun, fii wota on mottondir fawon ɲaawoore e hoore mon. Mi jaaboyto ɗeya lande, nde mi hewtoyi.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥑𞥑 𞤀𞤱𞤢 ɲ𞤫𞤲'𞤦𞤫𞥅 𞤤𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 ɲ𞤫𞤲'𞤦𞤭𞤪𞤣𞤫 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤘𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤖𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤏𞤮𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤈𞤫𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤃𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤶𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤮𞤲 𞤯𞤭 𞤲𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤫 𞤬𞤫𞥅 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤫 𞤬𞤫𞥅 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤸𞤭𞤨𞥆𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤳𞤵𞤬𞤵𞤲𞤫⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤲𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤮𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮 𞤴𞤢𞤱𞤭𞤳𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 . 𞤑𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮 𞤼𞤢𞥄𞤪𞤢𞥄⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮 𞤴𞤢𞤱𞤭𞤳𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 . 𞤖𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤲𞤮 𞤱𞤢'𞤭 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤬𞤫𞤲'𞤦𞤭𞥅. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤧𞤭 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤼𞤢𞥄𞤪𞤢𞥄⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤴𞤮 𞤮 𞤼𞤢𞤰𞤵 𞤧𞤵𞤳𞤵𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤧𞤭 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤳𞤢 𞤧𞤵𞤳𞤵𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤼𞤢𞤰𞤫𞥅⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤮 𞤬𞤫𞤲'𞤦𞤮𞥅⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤴𞤮 𞤮 𞤼𞤭𞤺𞥆𞤮. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤣𞤵𞤸𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤸𞤭𞤨𞥆𞤮𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤮 𞤲'𞤦𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤫 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤢 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤼𞤢𞥄 𞤫 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤼𞤢𞤺𞤭𞤪𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤳𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤼𞤢𞤺𞤭𞤪𞤢𞥄. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤲'𞤺𞤵 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤤𞤫𞤴 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤺𞤢𞤧𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮⹁ 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤺𞤢𞤧𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤼𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤫 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤣𞤢ɲ𞤢𞤼𞤢 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢. Ɲ𞤢𞥄𞤱𞤫𞥅 𞤯𞤵𞤲 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭. 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤱𞤪𞤭 𞤳𞤢 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤮𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮 𞤼𞤢𞥄𞤪𞤢𞥄؟ 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤭𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤳𞤢 𞤮 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤼𞤢 𞤧𞤢𞥄𞤴𞤢𞤲𞤣𞤫؟ 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤧𞤵𞤳𞤵𞤲'𞤣𞤵 𞤳𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤢 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤵𞤳𞤵𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵 𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤮 𞤦𞤵𞥅𞤥𞤮𞤪𞤢. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤱𞤢𞤪𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤫𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤲𞤢𞥄𞤥𞤵⹁ *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤲𞤢𞥄𞤥𞤵. 𞤊𞤭𞥅 𞤐𞤢𞤬𞤢𞤳𞥆𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤲𞤮𞤲 𞤯𞤫𞥅 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤯𞤮𞥅⹁ 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤭𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤵𞤣𞤫. 𞤑𞤮 𞤢𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤮𞥅 𞤧𞤫𞤲'𞤣𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤴 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤉 𞤦𞤢𞤽𞥆𞤫 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤲𞤢𞤲𞤭𞤥𞥆𞤭. 𞤄𞤫𞥅 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤸𞤮𞤤𞤲𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤭𞤪𞤢 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤔𞤢𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵𞤺𞤮𞤤 *𞤲𞤢𞤬𞤢𞤳𞥆𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤵𞤼𞤮𞤼𞤮 𞤲𞤢𞤬𞤢𞤳𞥆𞤢 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲⹁ ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤫𞥅𞤤𞤢𞥄⹁ 𞤮𞤴𞤢 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤤𞤭. 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤷𞤵𞥅𞤯𞤭 𞤳𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤢 𞤴𞤢𞤪𞤮𞤲؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤴𞤬𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲؟ 𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤢𞤼𞤢 𞤮𞤲؟ 𞤃𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤢𞤴 𞤮𞤲؟ 𞤃𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤫 𞤯𞤵𞤲! 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤭𞤪𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤮𞤲. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢 𞤥𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤲𞤬𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤵𞤲𞤮 𞤦𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤭⹁ 𞤮 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮 𞤼𞤢𞤰𞤭𞤼𞤭⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤍𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤫𞥅 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤲.» 𞤑𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤺𞤢𞤴𞤲𞤭𞥅 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤮 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤶𞤢𞤪𞤣𞤵𞤳𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤮𞤪𞤳𞤵𞤲 𞤲'𞤶𞤢𞤪𞤢𞤥⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: «𞤑𞤵𞤲 𞤶𞤢𞤪𞤣𞤵𞤳𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 *𞤢𞤸𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤫𞤴𞤪𞤭 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲 𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤫𞥅 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤲⹁ 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤢𞤪𞤮𞤼𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤱𞤮𞥅.» 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤮𞤼𞤮𞤲 𞤮𞥅 𞤦𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤭 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤴𞤢𞤪𞤮𞤲 𞤫 𞤳𞤵𞤲 𞤶𞤢𞤪𞤣𞤵𞤳𞤵𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤴 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤢𞤪𞤼𞤮𞤴𞤭. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤦𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤭⹁ 𞤴𞤢𞤪𞤭 𞤫 𞤳𞤵𞤲 𞤶𞤢𞤪𞤣𞤵𞤳𞤵𞤲 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄⹁ 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤴 𞤬𞤫𞤤𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤫 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤭𞤼𞤢𞤲𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤧𞤭 𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤮𞤲 𞤦𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤭⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤮 𞤴𞤢𞤪𞤭𞤪𞤢 𞤳𞤵𞤲 𞤶𞤢𞤪𞤣𞤵𞤳𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵𞤯𞤮 𞤴𞤢𞤪𞤭 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮𞤲𞤼𞤭𞤺𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤭𞥅 𞤴𞤢𞤪𞤭𞥅 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤪𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤢𞤴𞤲'𞤣𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤲𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲𞤢𞤱𞤲𞤵𞤩𞤫 𞤦𞤵𞤴 𞤫 𞤳𞤭𞤼𞤢𞤧𞤮𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤦𞤵𞤴⹁ 𞤫 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤴𞤪𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫. 𞤅𞤭 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤫𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤼𞤭𞤳𞤫⹁ 𞤫𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞤴𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤵𞤣𞤫 𞤫𞤲 𞤣𞤮𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤫𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤣𞤮𞤴𞤫 𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤢𞤬𞤢𞤳𞥆𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤸𞤢𞤦𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅. 𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤲𞤮 𞤱𞤫𞥅𞤤𞤢𞥄⹁ 𞤴𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤳𞤢 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪 𞤬𞤢𞤱𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤃𞤭 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤮𞤴𞤼𞤮 𞤯𞤫𞤴𞤢 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤮𞤴𞤭.
KORENTI 1 12 Fii Dokke Ruuhu Seniiɗo on E telen-ma dokke iwruɗe e Ruuhu Alla ɗen, yo musiɓɓe an, mi faalaaka yo on ronku andude ɗun. Hiɗon andi fewndo ko on gomɗinaa, hiɗon selnaa, nawraa e sanamuuji mbobooji. Ko ɗun waɗi si mi wi'ay on: kala mo Ruuhu Allaahu on ardii e nder ko o wowlata kon, wi'ataa: «Iisaa ko huɗaaɗo.» Hay gooto kadi waawataa wi'ude: «Iisaa ko Joomi», si hinaa *Ruuhu Seniiɗo on ardii mo. Dokke ɗen no serti, kono Ruuhu Allaahu on ko gooto. Balle ɗen kadi no serti, kono Joomiraaɗo on ko gooto. Golleeji ɗin kadi no serti, kono ko Alla gooto on woni waɗude ɗi fow e yimɓe ɓen fow. E hin-le, mo kala ko Ruuhu Allaahu on feɲɲini e mun kon ko dokkal fii nafa fow. Ko ɗun waɗi, Ruuhu on yeɗay goɗɗo on kongol faamu, on Ruuhu gooto yeɗa oya on kongol gandal, on Ruuhu gooto yeɗa goɗɗo goo gomɗinal, on Ruuhu tigi yeɗa goɗɗo goo ɲawndugol, goɗɗo goo dokkal fii waɗugol kaawakeeji moƴƴi, goɗɗo goo haalugol ko Alla longini ɗun, goɗɗo goo gandal fii sendindirgol noone ruuhuuji, goɗɗo goo noone *haalaaji janani, goɗɗo goo nantingol ɗin haalaaji. Ko on Ruuhu gooto bajjo waɗata ɗii piiji fow, senditana mo kala e ko mun, wano o yiɗiri non. Ko ɗun waɗi, wano tawiri non ɓandu ndun ko wooturu, hindu mari tere buy. Tere ɓandu ndun non kadi e ɗuuɗude, ko ɓandu wooturu ɗe mari. Ko wano non wonirani *Almasiihu on. Ko fii ko Ruuhu gooto *lootiraɗen fii wonugol ɓandu wooturu. En fow yarnaɗen Ruuhu Alla gooto on, woni non Yahuudiyankeeɓe ɓen, woni *Gereekiyankeeɓe ɓen, woni jiyaaɓe ɓen, woni rimɓe ɓen. Ko fii ɓandu ndun wonaali teral gootal, kono tere buy. Si koyngal ngal wi'ii wonde: «Ɓay hinaa mi jungo, mi tawdaaka e ɓandu ndun», ɗun ittataa ko ngal teral e ɓandu ndun. Si nowru ndun kadi wi'ii wonde: «Ɓay hinaa mi yiitere, mi tawdaaka e ɓandu ndun», ɗun ittataa ko ndu teral e ɓandu ndun. Si tawno ɓandu ndun fow wonno yiitere, ko honno ndu naniraynoo? Maa si ɓandu ndun fow waɗano nowru, ko honno ndu faamiraynoo barngol? Kono Alla waɗi teral kala e ɓandu ndun no o faaliraa non. Si fow wonno teral gootal, ko honto ɓandu ndun wonaynoo? Jooni non, tere buy no woodi, kono ɓandu ndun ko wooturu. Yiitere nden waawataa wi'ude jungo ngon: «Mi hatonjinaa e maa.» Hoore nden kadi waawataa wi'ude koyɗe ɗen: «Mi hatonjinaa e mon.» Ɗun-le toode, tere ɓandu wa'uɗe wa si no ɓuri lo'ude ɗen, ko ɗen woni hittuɗe, e ɗe tanƴiniɗen no ɓuri hayfude ɗen e ɓandu ndun, hiɗen hundiri ɗe teddungal ɓurngal tiiɗude. E hin-le tere men ɓurɗe hersinaade ɗen, ko ɗen ɓurɗen surrude, ɗe hersinaaki ɗen kan hatonjinaa e ɗun. Alla waɗiri ɓandu ndun e noone mo ɓureten teddinirde ŋakkiraaɗe ɗen, fii wota liddondiral waɗu e nder ɓandu ndun, kono yo ɗe nafindir. Si teral tampii, ɗeya tere fow tampiday e maggal. Si teral gootal teddinaama, ɗeya tere fow weltoday e maggal. Ko on ɓandu Almasiihu on, mo kala e mon ko teral e mayru. Awa, ko Alla adii waɗude e nder *moftal ngal, ko *sahaabaaɓe, ɗimmun ɗun ko haalooɓe ko Alla longini ɗun, tammun ɗun ko jannooɓe, ɓawto ɗun dokkal fii kaawakeeji moƴƴi, e dokke fii ɲawndugol, e wallugol, e ardagol, e wowlugol e noone haalaaji janani. Hara fow ko sahaabaaɓe? Kaa hara fow ko haalooɓe ko Alla longini ɗun? Kaa hara fow ko jannooɓe? Kaa hara fow waɗay kaawakeeji moƴƴi? Kaa hara fow yeɗa dokke ɲawndugol? Kaa ko fow yeɗaa wowlugol e haalaaji janani? Kaa hara fow ko nantinooɓe ɗin haalaaji? Kono himmanee dokke ɓurɗe moƴƴude ɗen. Awa mi hollay on kadi laawol ɓurngol moƴƴude ngol.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥑𞥒 𞤊𞤭𞥅 𞤁𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤉 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤯𞤫 𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤪𞤮𞤲𞤳𞤵 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤵𞤲. 𞤖𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤧𞤫𞤤𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤲𞤢𞤱𞤪𞤢𞥄 𞤫 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤲'𞤦𞤮𞤦𞤮𞥅𞤶𞤭. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤢𞤴 𞤮𞤲: 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤥𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤣𞤭𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤭'𞤢𞤼𞤢𞥄: «𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤸𞤵𞤯𞤢𞥄𞤯𞤮.» 𞤖𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤱𞤭'𞤵𞤣𞤫: «𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭»⹁ 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤣𞤭𞥅 𞤥𞤮. 𞤁𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤧𞤫𞤪𞤼𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮. 𞤄𞤢𞤤𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤧𞤫𞤪𞤼𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮. 𞤘𞤮𞤤𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤧𞤫𞤪𞤼𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤢𞤬𞤢 𞤬𞤮𞤱. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤯𞤢𞤴 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵⹁ 𞤮𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤢 𞤮𞤴𞤢 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤⹁ 𞤮𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤢 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤⹁ 𞤮𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤴𞤫𞤯𞤢 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅 ɲ𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞥄𞤱𞤢𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭⹁ 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤫𞤲'𞤣𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 *𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭⹁ 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤲𞤢𞤲𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤯𞤭𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭. 𞤑𞤮 𞤮𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤦𞤢𞤶𞥆𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢 𞤯𞤭𞥅 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤧𞤫𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤢𞤲𞤢 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤵𞤪𞤵⹁ 𞤸𞤭𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤦𞤵𞤴. 𞤚𞤫𞤪𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤵𞤪𞤵 𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤪𞤭. 𞤑𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 *𞤤𞤮𞥅𞤼𞤭𞤪𞤢𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤵𞤪𞤵. 𞤉𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤴𞤢𞤪𞤲𞤢𞤯𞤫𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 *𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤶𞤭𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤪𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤼𞤫𞤪𞤢𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤢𞤤⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤦𞤵𞤴. 𞤅𞤭 𞤳𞤮𞤴𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤭'𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫: «𞤇𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤶𞤵𞤲'𞤺𞤮⹁ 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲»⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤭𞤼𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤼𞤫𞤪𞤢𞤤 𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲. 𞤅𞤭 𞤲𞤮𞤱𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤭'𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫: «𞤇𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲»⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤭𞤼𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤵 𞤼𞤫𞤪𞤢𞤤 𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵 𞤲𞤢𞤲𞤭𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅؟ 𞤃𞤢𞥄 𞤧𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤱𞤪𞤵⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤭𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅 𞤦𞤢𞤪𞤲'𞤺𞤮𞤤؟ 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤼𞤫𞤪𞤢𞤤 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲. 𞤅𞤭 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤼𞤫𞤪𞤢𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤢𞤤⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤼𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤴𞤲𞤮𞥅؟ 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤦𞤵𞤴 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤵𞤪𞤵. 𞤒𞤭𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤱𞤭'𞤵𞤣𞤫 𞤶𞤵𞤲'𞤺𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲: «𞤃𞤭 𞤸𞤢𞤼𞤮𞤲'𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤢𞥄.» 𞤖𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤱𞤭'𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲: «𞤃𞤭 𞤸𞤢𞤼𞤮𞤲'𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤮𞤲.» 𞤍𞤵𞤲-𞤤𞤫 𞤼𞤮𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤱𞤢'𞤵𞤯𞤫 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤲𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤤𞤮'𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤵𞤯𞤫⹁ 𞤫 𞤯𞤫 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤸𞤢𞤴𞤬𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤵𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤫 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤩𞤵𞤪𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤣𞤫. 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤯𞤫 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤫𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤧𞤵𞤪𞥆𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤯𞤫 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤲 𞤸𞤢𞤼𞤮𞤲'𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤫 𞤯𞤵𞤲. 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤥𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤫𞤼𞤫𞤲 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤽𞤢𞤳𞥆𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤤𞤭𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤱𞤢𞤯𞤵 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤴𞤮 𞤯𞤫 𞤲𞤢𞤬𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪. 𞤅𞤭 𞤼𞤫𞤪𞤢𞤤 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞥅⹁ 𞤯𞤫𞤴𞤢 𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤣𞤢𞤴 𞤫 𞤥𞤢𞤺𞥆𞤢𞤤. 𞤅𞤭 𞤼𞤫𞤪𞤢𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤢𞤤 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤯𞤫𞤴𞤢 𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤮𞤣𞤢𞤴 𞤫 𞤥𞤢𞤺𞥆𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤮𞤲 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤼𞤫𞤪𞤢𞤤 𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤪𞤵. 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤢𞤣𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤳𞤮 *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤯𞤭𞤥𞥆𞤵𞤲 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤥𞥆𞤵𞤲 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞥄𞤱𞤢𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭⹁ 𞤫 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤬𞤭𞥅 ɲ𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤫 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤢𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤫 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭. 𞤖𞤢𞤪𞤢 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤴 𞤳𞤢𞥄𞤱𞤢𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤬𞤮𞤱 𞤴𞤫𞤯𞤢 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 ɲ𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤴𞤫𞤯𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤭𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭؟ 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤩𞤵𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤫𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤭 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤩𞤵𞤪𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞤤.
KORENTI 1 13 Fii Giggol Hay si mi wowlii e haalaaji yimɓe ɓen e ɗi malaa'ikaaɓe ɓen, si tawii mi alaa giggol, haray ko mi talenhun sila senƴoohun, maa foolifen wonɗo e iidude. Hay si mi yeɗaama dokkal haalugol ko Alla longinimmi kon e faamu fii gundooji ɗin fow e gande ɗen fow, e hay si mi heɓii gomɗinal haa ka tawata mi dillinay pelle ɗen, si tawii mi alaa giggol, haray hinaa mi fus. Hay si mi okkitirii keyeeji an ɗin fow fii ɲammingol miskinɓe ɓen, e hay si mi okkitirii ɓandu an ndun fii yo ndu sunne, si mi alaa giggol, ɗun nafataa lan huunde. Giggol ko muɲal, giggol ko moƴƴuki, giggol nawlataa, giggol mantotaako, hinaa heewungol mawnintinaare. Ngol waasaa needi, ngol ɗaɓɓataa nafa maggol, ngol yaawataa seytinde, ngol marataa bone. Ngol weltortaa angal peewal, kono ko goonga ngol weltorta. Giggol heɲɲay ko woni woo, hingol hoolii ko woni woo, hingol tanƴinii e ko woni woo, hingol wakkilii ko woni woo. Giggol ngol lannataa haa poomaa. Haalugol ko Alla longini ɗun feƴƴay, *haalaaji janani kadi feƴƴay, gandal kadi feƴƴay. Ko fii gandal men ngal hinaa timmungal, ko haaleten kon e nder ko Alla longini en kon kadi hinaa ko timmi. Ko fii, nde ko laatii kon aroyi woo, ko timmaa kon feƴƴay. Wa fewndo ko mi wonnoo paykun, mi wowlirayno wa paykun, mi miijorayno wa paykun, mi ɲaawirayno kadi wa paykun. Ɓay mi wonii mokobaa, mi feƴƴani paykunyaagal. Hande hiɗen tintora ndaarorgal e noone no niɓɓitiri, kono en yi'oyay kene e kene. Ko mi andi kon hande timmaa, kono mi andiroyay wano Alla andirimmi non. Jooni non ko ɗii piiji ɗoo tati luttata: ko gomɗinal e tama'u e giggol. Kono ko ɓuri mawnude kon, ko giggol.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥑𞥓 𞤊𞤭𞥅 𞤘𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤖𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭𞥅 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤯𞤭 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤤𞤫𞤽𞤵𞤲 𞤧𞤭𞤤𞤢 𞤧𞤫𞤲𞤰𞤮𞥅𞤸𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤬𞤮𞥅𞤤𞤭𞤬𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤫 𞤭𞥅𞤣𞤵𞤣𞤫. 𞤖𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤴𞤫𞤯𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤫 𞤸𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤥𞤭 𞤣𞤭𞤤𞥆𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤬𞤵𞤧. 𞤖𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤮𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤳𞤫𞤴𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤬𞤭𞥅 ɲ𞤢𞤥𞥆𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤭𞤧𞤳𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤮𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤲'𞤣𞤵 𞤧𞤵𞤲𞥆𞤫⹁ 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤢𞤬𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤤𞤢𞤲 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫. 𞤘𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤥𞤵ɲ𞤢𞤤⹁ 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤵𞤳𞤭⹁ 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤲𞤢𞤱𞤤𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤵𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤐'𞤘𞤮𞤤 𞤱𞤢𞥄𞤧𞤢𞥄 𞤲𞤫𞥅𞤣𞤭⹁ 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤲𞤢𞤬𞤢 𞤥𞤢𞤺𞥆𞤮𞤤⹁ 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤧𞤫𞤴𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤪𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤦𞤮𞤲𞤫. 𞤐'𞤘𞤮𞤤 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤮𞤪𞤼𞤢𞥄 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤮𞤪𞤼𞤢. 𞤘𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤸𞤫ɲɲ𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤸𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤸𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤸𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞥅. 𞤘𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤢𞤲𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄 𞤨𞤮𞥅𞤥𞤢𞥄. 𞤖𞤢𞥄𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤢𞤴⹁ *𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤢𞤴⹁ 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤢𞤴. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤫𞤼𞤫𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤫𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤭 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤢𞤴. 𞤏𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤨𞤢𞤴𞤳𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤱𞤢 𞤨𞤢𞤴𞤳𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤱𞤢 𞤨𞤢𞤴𞤳𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢 𞤨𞤢𞤴𞤳𞤵𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤳𞤮𞤦𞤢𞥄⹁ 𞤥𞤭 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤨𞤢𞤴𞤳𞤵𞤻𞤢𞥄𞤺𞤢𞤤. 𞤖𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤲𞤼𞤮𞤪𞤢 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤮𞤪𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤲𞤮 𞤲𞤭𞤩𞥆𞤭𞤼𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤫𞤲 𞤴𞤭'𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤳𞤫𞤲𞤫 𞤫 𞤳𞤫𞤲𞤫. 𞤑𞤮 𞤥𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤲𞤮𞤲. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤯𞤭𞥅 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤮𞥅 𞤼𞤢𞤼𞤭 𞤤𞤵𞤼𞥆𞤢𞤼𞤢: 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤫 𞤼𞤢𞤥𞤢'𞤵 𞤫 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤.
KORENTI 1 14 Fii Dokke e Longineede noone Haalaaji Awa ɗaɓɓee giggol ngol, himmanon dokke iwruɗe e Ruuhu Alla ɗen, tentinii haalugol ko Alla longini ɗun. Ɗun, on wowluɗo e *haala janana, haray hinaa yimɓe ɓen o wowlani, ko Alla. Ko fii hay gooto alaa mo faamude, awa kadi ko ruuhu o woni wowlirde ɗin gundooji. Kono haaloowo ko Alla longini ɗun kon ko yimɓe ɓen o woni yewtude, o tiiɗina ɓe, o wakkilina ɓe, o yarlina ɓe. On wowloowo e haala janana non ko hoore mun tun o woni tiiɗinde, kono wonɗo haalude ko Alla longini ɗun kon kaɲun ko *moftal ngal o woni tiiɗinde. Miɗo yiɗi on fow yo on wowlu e haala janana, kono ko mi ɓuri faaleede kon ko yo on wonu haalooɓe ko Alla longini ɗun. Ko fii on haaloowo ko Alla longini ɗun no ɓuri wowloowo e haalaaji janani on mawnude, si hinaa hara on neɗɗo nantin ɗun fii no moftal ngal tiiɗiniree. Jooni non, yo musiɓɓe an, si mi arii ka mon e yewtugol on e haalaaji janani, haray ko honɗun mi nafi on, si wonaa hara ko kongol gandal maa jannde maa haalugol ko Alla longini ɗun maa feɲɲinannde mi woni wowlude? Si tawii aalaaji ɗi wuuraa no waɗude hito, wano serdu maa hoddu, si hito majji on laaɓaali, haray ko honno andirton galli majji on? E si tawii hito *liital ngal laaɓaali, ko hombo eɓɓindantoo hare nden? Onon kadi wano non, si tawii on alaa yewtude haala faamotooka e nder ko wowloton e haalaaji janani kon, ko honno ɓe andirta ko wonɗon wi'ude kon? Ko fii haray ko hendu ndun wonɗon wowlande. Noone haalaaji buy no woodi e oo aduna, kono alaa e majji ngol alaa firo. Si tawii non mi faamataa haala ka goɗɗo woni yewtude lan kan, mi wonanay mo janano, kanko kadi o wonanammi janano. Onon kadi non, ɓay hiɗon himmande dokke iwruɗe e Ruuhu Alla ɗen, yo taw ko fii tiiɗingol moftal ngal wonɗon himmirande ɗen dokke haa feƴƴita. Ko ɗun waɗi, on wonɗo yewtude e *haala janana longinaaka, yo toro fii no waawira nantinirde. Ko fii si miɗo toraade Alla e haala janana longinaaka, haray ruuhu an on no toraade, kono haray mi alaa faamude. Awa ko honɗun mi waɗata? Haray yo mi toror ruuhu, kono yo mi toror kadi faamu, mi beytira ruuhu, kono mi beytira kadi faamu. Si hinaa ɗun, si a mantirii Alla ruuhu on, ko honno jooɗiiɗo tun e hakkunde heɗotooɓe ɓen jaɓirta «aamiina» e nder ko wonɗaa jarnude kon, ɓay o andaa ko honɗun wonɗaa wi'ude? Ko goonga, hiɗa jarnirde no moƴƴiri, kono a tiiɗinaali oya. Mi jarnii Alla ko tawi kon miɗo wowlude e haalaaji janani ɓuri on on fow. Kono ka nder moftal, ko haalirgol hakkille an ɗen konguɗi jowi jannayɗi ɓeya ɓuranimmi haalugol konguɗi guluuji sappo e haala janana. Musiɓɓe an, wota on miijor wa paykoy. E telen-ma ka bone, wonee paykoy tosokoy, kono miijoron wa mokobaaɓe. Ko fii no windii ka Sariya, Joomiraaɗo on no daali: «Ko yimɓe ɓe haalaaji janani e ɓe kundule janane mi wowliranoyta oo jamaa. Hay ɗun ɓe heɗoytaako lan.» Awa, haalaaji janani ɗin ko maande fii ɓe gomɗinaa ɓen, hinaa fii gomɗinɓe ɓen. Kono haalugol ko longinaa kon ko maande fii gomɗinɓe ɓen, hinaa fii ɓe gomɗinaa ɓen. Si tawii moftal ngal fow mottondirii, mo kala no wowlude e haalaaji janani, heɗotooɓe nii tun arii, maa ɓe gomɗinaa, e hara ɓe wi'ataa ko on feetuɓe? Kono si tawii fow no haalude ko Alla longini ɗun, mo gomɗinaa maa heɗotooɗo nii tun aru e taweede, ɗun fow faaminay mo fii junuubaaji makko, ɲaawa mo kadi, gundooji ɓernde makko nden kadi feɲɲinte, onsay o sujjay ka leydi, o rewa Alla, o qirritoo wonde ko goonga Alla no hakkunde mon. Fii no Moftal ngal Haani Wonirde Musiɓɓe an, ko honno non warreten jooni? Nde mottondirɗon woo, mo kala e mon no mari beytol, maa jannde, maa ko feɲɲinanaa, maa haala janana, maa noone nantingol. Yo fow waɗire fii tiiɗingol. Si no wowleede e haala janana, wota ɓuru ɗiɗo maa tato, e yo ɓe lontondir, tawa kadi no woodi nantinoowo. Si nantinoowo alaa, haray yo wowloowo on deƴƴu ka mottondiral, o yewtitoo ka ɓernde makko, o yewta Alla kadi. Fii haalooɓe ko Alla longini ɗun ɓen kaɲun, yo ɗiɗo maa tato yewtu, ɓeya taskoo ko yewtaa kon. Si goɗɗo goo feɲɲinanaama goɗɗun, yo oya on fanku. Ko fii on fow hiɗon waawi lontondirde haalon ko Alla longini on kon, fii no fow jangira wakkiloo. Ruuhuuji haalooɓe ko Alla longini ɗun ɓen no yankinanii ɓen haalooɓe ko Alla longini ɗun. Ko fii Alla hinaa Alla jiiɓoldu, kono ko mo o ɓuttu. Ko yo rewɓe ɓen deƴƴu ka hakkunde mbatu, wano woniri non e nder mofte gomɗinɓe ɓen fow, ɓay newnanaaka ɓe ka ɓe wowla, kono ko yo ɓe wonu yankiniiɓe wano Sariya on kadi wi'iri non. Si tawii kamɓe rewɓe ɓen hiɓe faalaa andude e toɓɓe goo, yo ɓe lando moodiɓɓe maɓɓe ɓen tigi ka cuuɗi. Ko fii no hersinanii debbo yewtugol ka hakkunde mbatu. Kaa ko e mon daaluyee Alla on iwri? Kaa ko haa e mon onon tun o ari? On mo sikki ko haaloowo ko Alla longini ɗun, maa yeɗaaɗo dokkal iwrungal e Ruuhu Alla on, yo o jaɓu wonde ko mi windani on kon ko yamiroore Joomiraaɗo on. On mo itti yiila e ɗun, wattantaake yiila e makko. Ko ɗun waɗi, yo musiɓɓe an, himmanee haalugol ko Alla longini on kon, e wota on haɗu wowlee e haalaaji janani. Kono yo fow warru no haaniri non, hara ko no yaadiri.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥑𞥔 𞤊𞤭𞥅 𞤁𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤫 𞤂𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤖𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤀𞤱𞤢 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤫𞥅 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤢𞤲𞤮𞤲 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤯𞤫 𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤼𞤫𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲. 𞤍𞤵𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤯𞤮 𞤫 *𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤲𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤥𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤯𞤭𞤲 𞤺𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤶𞤭. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲𞤢 𞤩𞤫⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤢 𞤩𞤫⹁ 𞤮 𞤴𞤢𞤪𞤤𞤭𞤲𞤢 𞤩𞤫. 𞤌𞤲 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤼𞤵𞤲 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤳𞤮 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲'𞤣𞤫. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤢⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤼𞤭𞤲 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲𞤭𞤪𞤫𞥅. 𞤔𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤢𞤪𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤲𞤢𞤬𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤 𞤥𞤢𞥄 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤢𞥄 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤣𞤫؟ 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤢𞥄 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤭𞤼𞤮⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤧𞤫𞤪𞤣𞤵 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤮𞤣𞥆𞤵⹁ 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤼𞤮 𞤥𞤢𞤶𞥆𞤭 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞥄𞤤𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤮𞤲 𞤺𞤢𞤤𞥆𞤭 𞤥𞤢𞤶𞥆𞤭 𞤮𞤲؟ 𞤉 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤼𞤮 *𞤤𞤭𞥅𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞥄𞤤𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤫𞤩𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲؟ 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤮𞤼𞤮𞥅𞤳𞤢 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤮𞤼𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤩𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲؟ 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤫. 𞤐𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤦𞤵𞤴 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤢𞤶𞥆𞤭 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤬𞤭𞤪𞤮. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤳𞤢 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤤𞤢𞤲 𞤳𞤢𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤢𞤴 𞤥𞤮 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤮⹁ 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤢𞤥𞥆𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤮. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤯𞤫 𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤼𞤢𞤱 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤭𞤪𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤬𞤫𞤰𞥆𞤭𞤼𞤢. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤫 *𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤢𞥄𞤳𞤢⹁ 𞤴𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤢 𞤲𞤢𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤢𞥄𞤳𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤢𞤲 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤥𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤣𞤫. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢؟ 𞤖𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤴𞤮 𞤥𞤭 𞤼𞤮𞤪𞤮𞤪 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤴𞤮 𞤥𞤭 𞤼𞤮𞤪𞤮𞤪 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵⹁ 𞤥𞤭 𞤦𞤫𞤴𞤼𞤭𞤪𞤢 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤦𞤫𞤴𞤼𞤭𞤪𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵. 𞤅𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤢 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤯𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤼𞤵𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤫𞤯𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤭𞤪𞤼𞤢 «𞤢𞥄𞤥𞤭𞥅𞤲𞤢» 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤢𞥄 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤢𞥄 𞤱𞤭'𞤵𞤣𞤫؟ 𞤑𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢⹁ 𞤸𞤭𞤯𞤢 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤢 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤮𞤴𞤢. 𞤃𞤭 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞥆𞤫 𞤢𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤶𞤮𞤱𞤭 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤢𞤴𞤯𞤭 𞤩𞤫𞤴𞤢 𞤩𞤵𞤪𞤢𞤲𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤺𞤵𞤤𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤧𞤢𞤨𞥆𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤢. 𞤃𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞤪 𞤱𞤢 𞤨𞤢𞤴𞤳𞤮𞤴. 𞤉 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤳𞤢 𞤦𞤮𞤲𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤫𞥅 𞤨𞤢𞤴𞤳𞤮𞤴 𞤼𞤮𞤧𞤮𞤳𞤮𞤴⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞤪𞤮𞤲 𞤱𞤢 𞤥𞤮𞤳𞤮𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤢 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢⹁ 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭: «𞤑𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤫 𞤩𞤫 𞤳𞤵𞤲'𞤣𞤵𞤤𞤫 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤫 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭𞤪𞤢𞤲𞤮𞤴𞤼𞤢 𞤮𞥅 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄. 𞤖𞤢𞤴 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤯𞤮𞤴𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤤𞤢𞤲.» 𞤀𞤱𞤢⹁ 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤮𞤱 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭𞥅⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭⹁ 𞤸𞤫𞤯𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤲𞤭𞥅 𞤼𞤵𞤲 𞤢𞤪𞤭𞥅⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤫 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤩𞤫 𞤱𞤭'𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤵𞤩𞤫؟ 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤮 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤫𞤯𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤼𞤵𞤲 𞤢𞤪𞤵 𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤫𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤥𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ ɲ𞤢𞥄𞤱𞤢 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤺𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤼𞤫⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤮 𞤧𞤵𞤶𞥆𞤢𞤴 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭⹁ 𞤮 𞤪𞤫𞤱𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮 𞤹𞤭𞤪𞥆𞤭𞤼𞤮𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤃𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤖𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤏𞤮𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤃𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤪𞥆𞤫𞤼𞤫𞤲 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭؟ 𞤐'𞤁𞤫 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤦𞤫𞤴𞤼𞤮𞤤⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤶𞤢𞤲𞤣𞤫⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤢⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤲𞤢𞤲𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤. 𞤒𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤. 𞤅𞤭 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤩𞤵𞤪𞤵 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤥𞤢𞥄 𞤼𞤢𞤼𞤮⹁ 𞤫 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤤𞤮𞤲𞤼𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤲𞤢𞤲𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮. 𞤅𞤭 𞤲𞤢𞤲𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤢𞤤𞤢𞥄⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤴𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤮𞤲 𞤣𞤫𞤰𞥆𞤵 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤⹁ 𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤼𞤮𞥅 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤊𞤭𞥅 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤥𞤢𞥄 𞤼𞤢𞤼𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵⹁ 𞤩𞤫𞤴𞤢 𞤼𞤢𞤧𞤳𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲. 𞤅𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤮𞤴𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤢𞤲𞤳𞤵. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤤𞤮𞤲𞤼𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤪𞤢 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤮𞥅. 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤮𞤤𞤣𞤵⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤮 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵. 𞤑𞤮 𞤴𞤮 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤣𞤫𞤰𞥆𞤵 𞤳𞤢 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞤼𞤵⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤭'𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤭𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤼𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤴𞤮 𞤩𞤫 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤮 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤳𞤢 𞤷𞤵𞥅𞤯𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞤼𞤵. 𞤑𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤭𞤱𞤪𞤭؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤼𞤵𞤲 𞤮 𞤢𞤪𞤭؟ 𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤧𞤭𞤳𞥆𞤭 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤴𞤫𞤯𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤮 𞤶𞤢𞤩𞤵 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤭𞤼𞥆𞤭 𞤴𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤢𞤲𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤴𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤮𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤯𞤵 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤫𞥅 𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤭. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤴𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤢𞤪𞥆𞤵 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤲𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤭𞤪𞤭.
KORENTI 1 15 Fii Ummutal Almasiihu on Mi andinii on, yo musiɓɓe, fii oo Kibaaru Moƴƴo mo mi feɲɲinani on, mo jaɓuɗon, on mo catiɗon e mun, tabituɗon, ɗun ko on mo dandiraɗon kadi, si tawii hiɗon jogori mo no mi feɲɲinirani on mo non, si tawii non hinaa non, haray on gomɗinii mo meere. Ko adii kon, ko ko mi hendii kon mi feɲɲinani on: Almasiihu on ko fii junuubaaji men ɗin maayiri, wano windori non ka defte annabaaɓe ɓen, o surraa, o immintinaa ka ɲalaande tammere, wano windori non ka defte annabaaɓe ɓen. Oo wi'eteeɗo Petruusu yi'ii mo. E hoore ɗun kadi sappoo e ɗiɗooɓe ɓen yi'ii mo. Ɓawto ɗun, ɓuri musiɓɓe teemeɗɗe njowo yiidi mo nde wootere, ɓe tawata ɓurɓe ɓen e hakkunde maɓɓe no wuuri fewndo ɗoo, woɓɓe ɓen maayiino. Ɓawto ɗun kadi Yaaquuba yi'i mo. E hoore ɗun, *sahaabaaɓe ɓen fow yi'i mo. Ɓawto ɓenɗon fow, o hollitii e an min kadi oo wa'uɗo wa jibinaaɗo hewtaali. Ko fii hari min mi hewtaa sahaabaaɓe ɓen, mi handaa kadi e noddeede sahaabaajo, ko fii miɗo cukkotonoo *moftal Alla ngal. Ko sabu moƴƴere Alla nden waɗi si mi woni ko mi woni kon. Awa kadi moƴƴere makko nden e telen-ma an wonaali meere. Ka liddu ɗun, mi gollii ɓuri ɓe ɓe fow. Kono fow e mun hinaa min, kono ko moƴƴere Alla wonde e an nden. Ko ɗun waɗi, woni ko min, woni ko kamɓe, ko ɗunɗoo men waajii, ko ɗun kadi gomɗinɗon. Fii Ummutal Mayɓe ɓen E hin-le, si men waajike wonde Almasiihu on immitike e hakkunde mayɓe ɓen, haray ko honno woɓɓe e mon wi'irta wonde ummutal mayɓe alaa? Si tawno ummutal mayɓe alaa, harayno Almasiihu on tigi immitaaki. Awa si tawii Almasiihu on immitaaki, haray waaju amen ngun ko meere, gomɗinal mon ngal kadi ko meere. Haray kadi ko men seeditotooɓe fenaande e fee Alla, ko fii men seeditanike Alla wonde o immintinii Almasiihu on, hara-le o immintinaali mo si tawno mayɓe ɓen immitotaako. Ko fii si tawno mayɓe ɓen immitotaako, harayno Almasiihu on kadi immitaaki. E si tawii Almasiihu on immitaaki, haray gomɗinal mon ngal ko meere, haray haa jooni hiɗon e nder junuubaaji mon ɗin. Harayno mayduɓe e gomɗinal Almasiihu on ɓen ko hayruɓe. Si tawii ko e nder oo aduna tun tanƴinorɗen Almasiihu on, haray e hakkunde yimɓe ɓen fow ko enen ɓuri yurmude. Kono jooni non pellet Almasiihu on immintinaama e hakkunde mayɓe ɓen, ko kanko woni arano e ɗun e nder mayɓe ɓen. Ɓay mayde nden ko sabu neɗɗo gooto ardi, ummutal mayɓe ɓen kadi ko sabu neɗɗo gooto ardi. Wano fow maayiri sabu *Aadama non, ko wano non kadi fow wuuritirta sabu Almasiihu on. Kono mo kala e saffewol mun. Ko Almasiihu on woni arano on, si hikka ɗon jeyaaɓe Almasiihu on ɓen, ɲande ardu makko ndun. Ontuma, darngal daroo, ka o jonnitata ɗon laamu ngun Alla Baabaajo on, ɓawto bonnugol kala laamu e kala bawgal e kala doole. Ko fii bee Almasiihu on laamoo haa tuma o watti ayɓe makko ɓen fow ka ley koyɗe makko. Gaɲo sakkiteteeɗo muleede on, ko mayde nden. Ko ɗun waɗi si Alla waɗii fow ka ley koyɗe makko. Kono si wi'aama fow yankinanaama mo, ka haqiiqa, haray on Yankinanɗo mo kala huunde tawaaka. E nde piiji ɗin fow yankinanoyaa mo, onsay Ɓiɗɗo on tigi yankinanto on Yankinanɗo mo kala huunde, fii no Alla wonira fow e ɗi fow. Awa ko honɗun wonɓe lootanaade mayɓe ɓen maande kisiyee waɗata? Si tawii mayɓe ɓen immitotaako few, haray ko fii honɗun ɓe lootantoo maande kisiyee fii maɓɓe? Enen non fii honɗun saa'i kala hiɗen e masiibo? Ɲande woo miɗo weeɓitanii mayde nden. Miɗo seedintini ɗun, yo musiɓɓe an, wano mi mantori on non e nder humondiral e Iisaa Almasiihu Joomi men on. Si tawii ko e faale neɗɗanke mi haɓiri kulle ɗen ka saare Efeesi, haray ko nafa honɗun mi heɓoyta? Si tawii mayɓe ɓen immitoytaako: «Haray ɲaamen, yaren, ɓay jango en maayay.» Awa wota on ɗaynito, ko fii wondiɓɓe bonɓe bonnay jikkuuji moƴƴi. Awa artee e ko feewi kon, wota on waɗu junuubu. Ko fii woɓɓe ɓen maraa gandal fii andugol Alla, ko fii hersingol on mi wowliri ɗun. Fii Ɓalli Waylaaɗi ɗin ka Ummutal Kono goɗɗo no gasa wi'ude: «Ko honno mayɓe ɓen immitoroyta e ko ɓandu hondu ɓe ardoyta?» Ko an yo njofoojo, ko sankataa kon fuɗataa si maayaali. Ko sankataa kon hinaa ɓandu aroyooru ndun, kono ko abbere nii tun, no gasa ngawri maa awdi goo. E hoore ɗun, Alla yeɗa nden abbere ɓandu no o faaliraa, awdi kala o yeɗa ɗun ɓandu ko hawrani ɗun. Ɓandu fow wonaa gootun: wonndu ko ndu neɗɗanke, wonndu goo ko ndu kulle, wonndu goo kadi ko ndu colli, wonndu goo kadi ko ndu liƴƴi. No woodi kadi tagooje kammuyankeeje e tagooje adunayankeeje, kono ŋari tagooje kammuyankeeje ɗen no serti e ŋari tagooje adunayankeeje ɗen. Naange ngen no mari ŋari mun feere, lewru ndun no mari ŋari mun feere, koode ɗen kadi no mari noone ŋariiji mun sertuɗi. Awa ko nii kadi wonirani ummutal mayɓe ɓen: si ɓandu ɲolayndu sankaama, ko ndu ɲolataa immitoytoo. Si ɓandu ɲiddundu sankaama, ndu immitodoyto e darja. Si ɓandu lo'undu sankaama, ndu immitodoyto e doole. Si ɓandu adunayankeeru sankaama, ndu immitoyto ruuhuyankeeru. Si ɓandu adunayankeeru no woodi, haray ɓandu ruuhuyankeeru no woodi. Ko ɗun waɗi si no windii: «Aaden arano on, ɗun ko Aadama, heɓi ngurndan, o wuuri.» Kono Aadama sakkitoro on ko ruuhuyankeejo yeɗoowo ngurndan. Hinaa arano on woni ruuhuyankeejo on, kono ko ɓanduyankeejo, ko ko hikkii ɗon kon woni ruuhuyankejun ɗun. Neɗɗo arano on ko e leydi ndin suutaa, ko mo ka leydi, neɗɗo ɗimmo on kaɲun ko ka kammu iwri. Ɓen ɓe ka leydi no wa'i wa mo ka leydi on, ɓen ɓe ka kammu kadi no wa'i wa on mo ka kammu. Ko wano nanditirɗen e mo ka leydi on non, ko wano non kadi nanditiroyten e oo mo ka kammu. E hino ko mi woni wi'ude kon yo musiɓɓe an. Ka ɓandu ndun e ƴiiƴan ɗan waawaali heɓude geɓal ka *laamu Alla ɗon, ko ɗon kadi woni ko ɲolata heɓataa geɓal e ko ɲolataa kon. Awa e hino, miɗo wowlande on gundoo: en fow en maayataa, kono en fow en waylete, e nder saa'ihun nii, yeru maƴaango yiitere, ka wuttaandu *liital sakkitoral. Ko fii ngal wuttete, mayɓe ɓen immitoo ko bontataa, onsay enen non en waylete. Onsay bee nduu ɓandu ɲolayndu lontiniree ndu ɲolataa, awa kadi ɓandu maayayndu ndun lontiniree ndu maayataa. Nde ndun ɓandu ɲolayndu lontiniraa ndu ɲolataa, e nde ɓandu maayayndu ndun lontiniraa ndu maayataa, onsay daalol windiingol ngol laatoto, wonde: «Mayde nden moɗaama e nder polgal.» «Ee mayde, ko honto polgal maa ngal woni? Ee mayde, ko honto ndagawal maa ngal woni?» Kono ndagawal mayde ko junuubu, awa kadi doole junuubu ko Sariya. Yo mantoore wonan Alla, on Yeɗuɗo en polgal immorde e Iisaa Almasiihu Joomi men on. Awa yo musiɓɓe an yiɗaaɓe, wonee tabituɓe ɓe dillintaako, ɓurtee ɓeydaade e golle Joomiraaɗo on, e hoore andugol wonde, golle mon ɗen e telen-ma Joomiraaɗo on hinaa meere.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥑𞥕 𞤊𞤭𞥅 𞤓𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤃𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞥅 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤮 𞤶𞤢𞤩𞤵𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤷𞤢𞤼𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤵𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤭 𞤥𞤮 𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫. 𞤑𞤮 𞤢𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲: 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤣𞤫𞤬𞤼𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤧𞤵𞤪𞥆𞤢𞥄⹁ 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤢 ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤥𞥆𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤣𞤫𞤬𞤼𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤌𞥅 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤥𞤮. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤧𞤢𞤨𞥆𞤮𞥅 𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭'𞤭𞥅 𞤥𞤮. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤼𞤫𞥅𞤥𞤫𞤯𞥆𞤫 𞤲'𞤶𞤮𞤱𞤮 𞤴𞤭𞥅𞤣𞤭 𞤥𞤮 𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤩𞤵𞤪𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤯𞤮𞥅⹁ 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭𞥅𞤲𞤮. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤒𞤢𞥄𞤹𞤵𞥅𞤦𞤢 𞤴𞤭'𞤭 𞤥𞤮. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤴𞤭'𞤭 𞤥𞤮. 𞤇𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤩𞤫𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤮 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤫 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮𞥅 𞤱𞤢'𞤵𞤯𞤮 𞤱𞤢 𞤶𞤭𞤦𞤭𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤥𞤭𞤲 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤢𞥄 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤷𞤵𞤳𞥆𞤮𞤼𞤮𞤲𞤮𞥅 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤢𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫. 𞤑𞤢 𞤤𞤭𞤣𞥆𞤵 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞥅 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤱. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤭𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤭𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤯𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤓𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤃𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫⹁ 𞤧𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤭𞤳𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤭𞤳𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤵𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄؟ 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮 𞤵𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤢𞥄⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭. 𞤀𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤵 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫. 𞤖𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤬𞤫𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤬𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞤳𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢-𞤤𞤫 𞤮 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤥𞤮 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭. 𞤉 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤸𞤢𞥄 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲. 𞤖𞤢𞤪𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤵𞤩𞤫 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤴𞤪𞤵𞤩𞤫. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤼𞤵𞤲 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤮𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤴𞤵𞤪𞤥𞤵𞤣𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤫𞤼 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤮 𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤇𞤢𞤴 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤢𞤪𞤣𞤭⹁ 𞤵𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤢𞤪𞤣𞤭. 𞤏𞤢𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭𞤪𞤭 𞤧𞤢𞤦𞤵 *𞤀𞥄𞤣𞤢𞤥𞤢 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭𞤼𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤧𞤢𞤬𞥆𞤫𞤱𞤮𞤤 𞤥𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤳𞥆𞤢 𞤯𞤮𞤲 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲⹁ ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵𞤲. 𞤌𞤲𞤼𞤵𞤥𞤢⹁ 𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤣𞤢𞤪𞤮𞥅⹁ 𞤳𞤢 𞤮 𞤶𞤮𞤲𞥆𞤭𞤼𞤢𞤼𞤢 𞤯𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤱𞤼𞤮 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤦𞤫𞥅 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤮𞥅 𞤸𞤢𞥄 𞤼𞤵𞤥𞤢 𞤮 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤭 𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤘𞤢ɲ𞤮 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤭𞤼𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤥𞤵𞤤𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤧𞤭 𞤱𞤭'𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤬𞤮𞤱 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤥𞤮⹁ 𞤳𞤢 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤒𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤢𞥄𞤳𞤢. 𞤉 𞤲'𞤣𞤫 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤲𞤮𞤴𞤢𞥄 𞤥𞤮⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤲𞤼𞤮 𞤮𞤲 𞤒𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤢 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤱. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤢𞤲𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢؟ 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤬𞤫𞤱⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤫 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫؟ 𞤉𞤲𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤦𞤮؟ Ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤭 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤥𞤭 𞤸𞤢𞤩𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤵𞤤𞥆𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤲𞤢𞤬𞤢 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤮𞤴𞤼𞤢؟ 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤮𞤴𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮: «𞤖𞤢𞤪𞤢𞤴 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤴𞤢𞤪𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤮 𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞤴.» 𞤀𞤱𞤢 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤭𞤼𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤦𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤢𞤴 𞤶𞤭𞤳𞥆𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭. 𞤀𞤱𞤢 𞤢𞤪𞤼𞤫𞥅 𞤫 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤭 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤢𞥄 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤵𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤇𞤢𞤤𞥆𞤭 𞤏𞤢𞤴𞤤𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤢 𞤓𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤺𞤢𞤧𞤢 𞤱𞤭'𞤵𞤣𞤫: «𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤮𞤴𞤼𞤢 𞤫 𞤳𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤸𞤮𞤲'𞤣𞤵 𞤩𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤴𞤼𞤢؟» 𞤑𞤮 𞤢𞤲 𞤴𞤮 𞤲'𞤶𞤮𞤬𞤮𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤧𞤢𞤲𞤳𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤬𞤵𞤯𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤧𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞥄𞤤𞤭. 𞤑𞤮 𞤧𞤢𞤲𞤳𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤮𞥅𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤢𞤦𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤲𞤭𞥅 𞤼𞤵𞤲⹁ 𞤲𞤮 𞤺𞤢𞤧𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤱𞤪𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤢𞤱𞤣𞤭 𞤺𞤮𞥅. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤫𞤯𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤢𞤦𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲𞤮 𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤭𞤪𞤢𞥄⹁ 𞤢𞤱𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤢 𞤯𞤵𞤲 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤱𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤲. 𞤇𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤵𞤲: 𞤱𞤮𞤲𞤣𞤵 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤵 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤣𞤵 𞤺𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤵 𞤳𞤵𞤤𞥆𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤣𞤵 𞤺𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤵 𞤷𞤮𞤤𞥆𞤭⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤣𞤵 𞤺𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤵 𞤤𞤭𞤰𞥆𞤭. 𞤐𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤼𞤢𞤺𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤫 𞤫 𞤼𞤢𞤺𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤽𞤢𞤪𞤭 𞤼𞤢𞤺𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤧𞤫𞤪𞤼𞤭 𞤫 𞤽𞤢𞤪𞤭 𞤼𞤢𞤺𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤫 𞤯𞤫𞤲. 𞤐𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤫 𞤲'𞤺𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤽𞤢𞤪𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤤𞤫𞤱𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤽𞤢𞤪𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤽𞤢𞤪𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤧𞤫𞤪𞤼𞤵𞤯𞤭. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤵𞤥𞥆𞤵𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲: 𞤧𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 ɲ𞤮𞤤𞤢𞤴𞤲'𞤣𞤵 𞤧𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤵 ɲ𞤮𞤤𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤮𞤴𞤼𞤮𞥅. 𞤅𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 ɲ𞤭𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤵 𞤧𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤲'𞤣𞤵 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤮𞤣𞤮𞤴𞤼𞤮 𞤫 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤢. 𞤅𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤤𞤮'𞤵𞤲'𞤣𞤵 𞤧𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤲'𞤣𞤵 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤮𞤣𞤮𞤴𞤼𞤮 𞤫 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫. 𞤅𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤪𞤵 𞤧𞤢𞤲𞤳𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤲'𞤣𞤵 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤮𞤴𞤼𞤮 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤪𞤵. 𞤅𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤪𞤵 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤪𞤵 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅: «𞤀𞥄𞤣𞤫𞤲 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤀𞥄𞤣𞤢𞤥𞤢⹁ 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲⹁ 𞤮 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭.» 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤀𞥄𞤣𞤢𞤥𞤢 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤴𞤫𞤯𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲. 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤸𞤭𞤳𞥆𞤭𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞤶𞤵𞤲 𞤯𞤵𞤲. 𞤐𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤧𞤵𞥅𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭⹁ 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤯𞤭𞤥𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤭𞤱𞤪𞤭. 𞤇𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤱𞤢'𞤭 𞤱𞤢 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤱𞤢'𞤭 𞤱𞤢 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵. 𞤑𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭𞤪𞤮𞤴𞤼𞤫𞤲 𞤫 𞤮𞥅 𞤥𞤮 𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥𞥆𞤵. 𞤉 𞤸𞤭𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤭'𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲. 𞤑𞤢 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤫 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤣𞤫 𞤺𞤫𞤩𞤢𞤤 𞤳𞤢 *𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 ɲ𞤮𞤤𞤢𞤼𞤢 𞤸𞤫𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤺𞤫𞤩𞤢𞤤 𞤫 𞤳𞤮 ɲ𞤮𞤤𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤫 𞤸𞤭𞤲𞤮⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤺𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅: 𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤴𞤤𞤫𞤼𞤫⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤧𞤢𞥄'𞤭𞤸𞤵𞤲 𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤴𞤫𞤪𞤵 𞤥𞤢𞤰𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤢 𞤱𞤵𞤼𞥆𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤵 *𞤤𞤭𞥅𞤼𞤢𞤤 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤵𞤼𞥆𞤫𞤼𞤫⹁ 𞤥𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤼𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤦𞤮𞤲𞤼𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤴𞤤𞤫𞤼𞤫. 𞤌𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤦𞤫𞥅 𞤲'𞤣𞤵𞥅 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 ɲ𞤮𞤤𞤢𞤴𞤲'𞤣𞤵 𞤤𞤮𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤲'𞤣𞤵 ɲ𞤮𞤤𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞤴𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤤𞤮𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞤼𞤢𞥄. 𞤐'𞤁𞤫 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 ɲ𞤮𞤤𞤢𞤴𞤲'𞤣𞤵 𞤤𞤮𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤵 ɲ𞤮𞤤𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞤴𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤤𞤮𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤮𞤲𞤧𞤢𞤴 𞤣𞤢𞥄𞤤𞤮𞤤 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞤼𞤮⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫: «𞤃𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤥𞤮𞤯𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤨𞤮𞤤𞤺𞤢𞤤.» «𞤉𞥅 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤼𞤮 𞤨𞤮𞤤𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤭؟ 𞤉𞥅 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤼𞤮 𞤲'𞤣𞤢𞤺𞤢𞤱𞤢𞤤 𞤥𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤭؟» 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤲'𞤣𞤢𞤺𞤢𞤱𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤳𞤮 𞤅𞤢𞤪𞤭𞤴𞤢. 𞤒𞤮 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤒𞤫𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤫𞤲 𞤨𞤮𞤤𞤺𞤢𞤤 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤫𞥅 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤣𞤭𞤤𞥆𞤭𞤲𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤩𞤵𞤪𞤼𞤫𞥅 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤫 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫.
KORENTI 1 16 Fii ko Faaboraa kon Gomɗinɓe ɓen Yerusalaam E telen-ma mottindirgol fii wallitagol yimɓe Alla ɓen, waɗiree onon kadi wano mi yamiriri *mofte wonɗe Galaasi ɗen non. Yo mo kala e mon heɓu ko anniyii, wallini feere beru maral makko ngal ka ɲallal aranal e nder yontere nden, ɗun ko alattiire nden, fii wota on habbo haa tuma mi ari fii mottindirgol ɗun. Ɗun, nde mi aroyi, mi wattiday e ɓe suɓiɗon ɓen dokke mon ɗen, wondude e ɓataake, ɓe naɓa *Yerusalaam. Si tawoyii non bee mi yaha min tigi, mi yaadoyay e maɓɓe. Fii Eɓɓooje Puulusa ɗen Mi yahoyay ka mon nde mi taƴitoyi Masedonii, ko fii mi rewoyay Masedonii. No gasa mi ɲallidoyay e mon, maa toode mi ruumida e mon, fii no ardoron mi ka mi yahata ton. E ngol laawol ɗoo mi faalaaka rewude ka mon e hoore hawjere, kono miɗo tanƴinii wondugol e mon seeɗa, si Joomiraaɗo on newnii. Kono fow e mun, mi wonay Efeesi haa ka Juldeere *Pentakosta. Ko fii dambugal njanal udditanike golle an nden, awa kadi ayɓe ɓen no ɗuuɗi. Awa si Timotee hewtii, waɗiree noone no o hulirtaa hakkunde mon, ko fii himo gollira wa an min e nder golle Joomiraaɗo on. Awa wota gooto aybin mo. Neltee mo e jam fii no o hewtira ka an. Ko fii miɗo habbodi mo e musiɓɓe ɓen. Telen-ma oo musiɗɗo an Apoloosi, mi wakkilinii mo fota fii yaadugol e musiɓɓe ɓen ka mon, hinaa non ɗun woni faale makko on fewndo ɗoo. Kono o yahoyay nde o heɓi fajuhun. Wattanee yiila tabiton e nder gomɗinal ngal, wakkiloɗon, tiiɗon. Ko waɗoton woo waɗiree giggol. Mi yamirii on kadi yamiroore goo, yo musiɓɓe an. Hiɗon andi ko ɓeynguure Astefaana nden adii gomɗinde e nder Akaaya, ɓe woni kadi e kurkanagol yimɓe Alla ɓen. Awa onon kadi yankinanee ɓen yimɓe e kala gollidooɓe e maɓɓe. Awa miɗo weltori arugol Astefaana ngol, e Fortunaatusa e Akayuuka, ɓay ɓe waɗanii lan ko on waawataano waɗande lan. Ko fii ɓe wallintinii wonkii an kin wano ɓe wallintiniri wonkiiji mon ɗin non. Awa manee sifa ɓen yimɓe. Fii Salminaango ngon ka Waynondiral Moftal ngal *Aazii salminii on. Akiila kadi e Piriskiila, wondude e moftal wongal ka suudu maɓɓe ngal, salminii on fota e innde Joomiraaɗo on. Musiɓɓe ɓen fow salminii on. Salmondiree, hirbondiron hirbondiral laaɓungal. Min Puulusa, mi salminirii on jungo an ngon tigi. On mo yiɗaa Joomi on, yo o laato huɗaaɗo. Yo Joomi on aru! Yo moƴƴere Iisaa Joomi on wonu e mon. Miɗo yiɗi on on fow sabu Iisaa Almasiihu on. Aamiina!
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥑𞥖 𞤊𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤊𞤢𞥄𞤦𞤮𞤪𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲 𞤘𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤉 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭𞤪𞤭 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤫 𞤘𞤢𞤤𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤯𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲. 𞤒𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤵 𞤳𞤮 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤦𞤫𞤪𞤵 𞤥𞤢𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤢 ɲ𞤢𞤤𞥆𞤢𞤤 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤢𞤤 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤴𞤮𞤲𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤢𞤤𞤢𞤼𞥆𞤭𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤦𞥆𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤼𞤵𞤥𞤢 𞤥𞤭 𞤢𞤪𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤯𞤵𞤲. 𞤍𞤵𞤲⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤭⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤭𞤣𞤢𞤴 𞤫 𞤩𞤫 𞤧𞤵𞤩𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤩𞤢 *𞤒𞤫𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤮𞤴𞤭𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤢 𞤥𞤭𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭⹁ 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤊𞤭𞥅 𞤉𞤩𞥆𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤯𞤫𞤲 𞤃𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤰𞤭𞤼𞤮𞤴𞤭 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭 𞤪𞤫𞤱𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤃𞤢𞤧𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞥅. 𞤐𞤮 𞤺𞤢𞤧𞤢 𞤥𞤭 ɲ𞤢𞤤𞥆𞤭𞤣𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤼𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤪𞤵𞥅𞤥𞤭𞤣𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤪𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤳𞤢 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤼𞤢 𞤼𞤮𞤲. 𞤉 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤯𞤮𞥅 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤪𞤫𞤱𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤢𞤱𞤶𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤼𞤢𞤲𞤰𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢⹁ 𞤧𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤭𞥅. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤴 𞤉𞤬𞤫𞥅𞤧𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤔𞤵𞤤𞤣𞤫𞥅𞤪𞤫 *𞤆𞤫𞤲𞤼𞤢𞤳𞤮𞤧𞤼𞤢. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤣𞤢𞤲'𞤦𞤵𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤶𞤢𞤲𞤢𞤤 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭𞤳𞤫 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤭. 𞤀𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤲𞤮 𞤮 𞤸𞤵𞤤𞤭𞤪𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤢 𞤱𞤢 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤢𞤴𞤦𞤭𞤲 𞤥𞤮. 𞤐𞤫𞤤𞤼𞤫𞥅 𞤥𞤮 𞤫 𞤶𞤢𞤥 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤮 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤢 𞤳𞤢 𞤢𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤸𞤢𞤦𞥆𞤮𞤣𞤭 𞤥𞤮 𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤚𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤮𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤲 𞤀𞤨𞤮𞤤𞤮𞥅𞤧𞤭⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤥𞤮 𞤬𞤮𞤼𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤯𞤮𞥅. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤬𞤢𞤶𞤵𞤸𞤵𞤲. 𞤏𞤢𞤼𞥆𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤴𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤮𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤮𞤼𞤮𞤲 𞤱𞤮𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤. 𞤃𞤭 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤺𞤮𞥅⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲. 𞤖𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤢𞤣𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤀𞤳𞤢𞥄𞤴𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤴𞤢𞤲𞤳𞤭𞤲𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤣𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤮𞤪𞤭 𞤢𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤫 𞤊𞤮𞤪𞤼𞤵𞤲𞤢𞥄𞤼𞤵𞤧𞤢 𞤫 𞤀𞤳𞤢𞤴𞤵𞥅𞤳𞤢⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤤𞤢𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤢𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅 𞤢𞤲 𞤳𞤭𞤲 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤳𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤲𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤢𞤲𞤫𞥅 𞤧𞤭𞤬𞤢 𞤩𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫. 𞤊𞤭𞥅 𞤅𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤏𞤢𞤴𞤲𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤃𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 *𞤀𞥄𞥁𞤭𞥅 𞤧𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲. 𞤀𞤳𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤆𞤭𞤪𞤭𞤧𞤳𞤭𞥅𞤤𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤧𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤼𞤢 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤃𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤧𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲. 𞤅𞤢𞤤𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅⹁ 𞤸𞤭𞤪𞤦𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤸𞤭𞤪𞤦𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤃𞤭𞤲 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤥𞤭 𞤧𞤢𞤤𞤥𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤶𞤵𞤲'𞤺𞤮 𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭. 𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮 𞤸𞤵𞤯𞤢𞥄𞤯𞤮. 𞤒𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤢𞤪𞤵! 𞤒𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤀𞥄𞤥𞤭𞥅𞤲𞤢!
KORENTI 1 1 Immorde e an min Puulusa, mo Alla noddiri kodduruyee mun on fii wonugol *sahaabaajo Iisaa Almasiihu on, e oo musiɗɗo wi'eteeɗo Sosteene, haa e ngal *moftal Alla wongal Korenti, suɓiraaɓe humondiral e Iisaa Almasiihu on, noddaaɓe wonugol yimɓe Alla, wondude e kala jantotooɓe innde Iisaa Almasiihu Joomi men on nokku kala ka ɓe woniri, ɗun ko on Joomi maɓɓe e Joomi men. Yo moƴƴere e ɓuttu wonan on, immorde e Alla Baaba men, e Iisaa Almasiihu Joomi on. Fii no Puulusa Jarniri Alla fii ɓe Korenti ɓen Miɗo duumii e jarnugol Alla fii mon, fii moƴƴere nde Alla yeɗi on nden sabu Iisaa Almasiihu on, ɗun ko e nder humondiral e makko alɗirɗon kala huunde e kala kongol e kala gandal. Ko fii seeditoore *Almasiihu on tabintinaama few e mon. Ko ɗun waɗi jooni, dokkal woo ŋakkanaa on e nder ndee habbannde nde wonɗon e mun fii feeɲoygol Iisaa Almasiihu Joomi men on. O tiiɗinay on kadi haa ka rawnoode, fii wota on laatoyo felniiɓe ɲande ardu Iisaa Almasiihu Joomi men on. Alla ko Sella-Findeejo, ɗun ko on Nodduɗo on fii yuɓɓondirgol e Ɓiɗɗo makko on, Iisaa Almasiihu Joomi men on. Fii Sendondiral Mofte Korenti ɗen Mi wakkilinii on, yo musiɓɓe, e innde Iisaa Almasiihu Joomi men on, on fow jogee kongol gootol fii wota sendondiral wonu hakkunde mon, e maanaa fedde-fedde, kono wonee e nder nanondiral tiiɗungal e nder miijo wooto e hakkille goote. Ko fii, yo musiɓɓe an, ɓee yimɓe oo debbo wi'eteeɗo Kuluyee humpitii lan fii mon wonde, yeddondire no hakkunde mon. Mi nanii wonde mo kala e mon no wi'a «min, ko mo mi Puulusa», oya kadi wi'a «ko mo mi Apoloosi», goɗɗo on kadi wi'a «ko mo mi Petruusu», oya on wi'a «ko mo mi Almasiihu on!» E hara Almasiihu on senditino? Kaa Puulusa fempano fii mon? Kaa ko e innde Puulusa *lootiraɗon maande kisiyee? Awa mi weltanike Alla ko tawi kon mi lootaali hay gooto e mon maande kisiyee, si hinaa Kirispuusa e Gayuusi. Ko ɗun waɗi, hay gooto waawataa wi'ude ko e innde an lootiraɗon maande kisiyee. Mi lootii kadi ɓeynguure Astefaana nden, ko heddii kon, mi andaa si mi lootii goɗɗo goo. Ko fii Almasiihu on nulaali lan fii lootugol maande kisiyee, kono ko fii feɲɲingol Kibaaru Moƴƴo on. Ɗun non, hinaa immorde e konguɗi faamu neɗɗanke, fii wota *leggal altindiraangal Almasiihu on meerine. Fii Faamu Aduna on e Faamu Allaahu on Ko fii kibaaru leggal altindiraangal ngal no wa'ani wonɓe mulude ɓen wa feetere. Kono enen, wonaaɓe dandeede ɓen, ko o bawgal Alla. Ko fii no windii: «Mi mulay faamu faamuɓe ɓen, mi mehinɗina hakkillaaji jooma-hakkil en.» Awa ko honto woni faamuɗo on, maa fensitoowo on, maa liddondirteeɗo e nguu jamaanu on woni? E hara Alla waylaali faamu aduna on, watti feetere? Ko fii, ɓay aduna on e faamu mun ngun andaali Alla e nder faamu Alla ngun, tawi no wela Alla ka o dandira gomɗinɓe ɓen waaju men wa'ungu wa feetere ngun. Tawi *Yahuudiyankeeɓe ɓen no landoo fii maandeeji hawniiɗi, *Gereekiyankeeɓe ɓen kaɲun no ɗaɓɓa faamu ngun, kono enen hiɗen waajaade fii Almasiihu fempaaɗo on. Ɗun no wonani Yahuudiyankeeɓe ɓen peggal, wa'ani ɓe wonaa Yahuudiyanke ɓen wa feetere, kono noddaaɓe ɓen, woni ko Yahuudiyanke, woni ko Gereekiyanke, Almasiihu on ko bawgal Alla e faamu makko kanko Alla. Ko wa'i wa feetere iwrunde ka Alla nden no ɓuri faamu yimɓe ɓen. Awa kadi, ko wa'i wa lo'ere iwrunde ka Alla nden no ɓuri doole yimɓe ɓen. Miijitee, yo musiɓɓe, no wonirnoɗon fewndo noddaɗon. E yeeso neɗɗanke, tawi buy e hakkunde mon wonaa faamuɓe, maa marɓe doole, maa rimɓe. Kono Alla suɓike piiji wa'uɗi wa feetuɗi e nder oo aduna fii hersingol faamuɓe ɓen, Alla suɓii kadi piiji wa'uɗi wa lo'uɗi e nder oo aduna fii hersingol dolnuɗi ɗin. Alla suɓii kadi piiji kaanuɗi ɗin e oo aduna, ɗin aɲaaɗi, ɗin ɗi wonaano huunde, fii mehinɗingol woodaaɗi ɗin, fii wota hay gooto mawnintino yeeso Alla. E hin-le, ko kanko humindiri on e Iisaa Almasiihu on, on mo tawata ko e immorde e Alla waɗiraa fii men faamu e peewal e *senaare e cottudi, fii, wano windori non: «On mo no mantoo, yo mantor Joomiraaɗo on.»
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥑 𞤋𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤳𞤮𞤣𞥆𞤵𞤪𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤮𞥅 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤅𞤮𞤧𞤼𞤫𞥅𞤲𞤫⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤮𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤑𞤮𞤪𞤫𞤲𞤼𞤭⹁ 𞤧𞤵𞤩𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤶𞤢𞤲𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤢 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤭⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲. 𞤒𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤩𞤵𞤼𞥆𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤔𞤢𞤪𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤫 𞤑𞤮𞤪𞤫𞤲𞤼𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤭𞥅 𞤫 𞤶𞤢𞤪𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤫𞤯𞤭 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤢𞤤𞤯𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤺𞤢𞤲'𞤣𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤭𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤬𞤫𞤱 𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭⹁ 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤱𞤮𞥅 𞤽𞤢𞤳𞥆𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤸𞤢𞤦𞥆𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤮𞤴𞤺𞤮𞤤 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲. 𞤌 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤪𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞤴𞤮 𞤬𞤫𞤤𞤲𞤭𞥅𞤩𞤫 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤵 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲. 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮 𞤅𞤫𞤤𞥆𞤢-𞤊𞤭𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤐𞤮𞤣𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤵𞤩𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤅𞤫𞤲'𞤣𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤃𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤑𞤮𞤪𞤫𞤲𞤼𞤭 𞤯𞤫𞤲 𞤃𞤭 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤶𞤮𞤺𞤫𞥅 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮𞤤 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤧𞤫𞤲'𞤣𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤫𞤣𞥆𞤫-𞤬𞤫𞤣𞥆𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤫𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲𞤢𞤲𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞥆𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤩𞤫𞥅 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤮𞥅 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤑𞤵𞤤𞤵𞤴𞤫𞥅 𞤸𞤵𞤥𞤨𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤤𞤢𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤃𞤭 𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤭'𞤢 «𞤥𞤭𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢»⹁ 𞤮𞤴𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤭'𞤢 «𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤀𞤨𞤮𞤤𞤮𞥅𞤧𞤭»⹁ 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤭'𞤢 «𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵»⹁ 𞤮𞤴𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤢 «𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲!» 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤧𞤫𞤲'𞤣𞤭𞤼𞤭𞤲𞤮؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 𞤬𞤫𞤥𞤨𞤢𞤲𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤮𞤲؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢 *𞤤𞤮𞥅𞤼𞤭𞤪𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅؟ 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤭 𞤱𞤫𞤤𞤼𞤢𞤲𞤭𞤳𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅⹁ 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤑𞤭𞤪𞤭𞤧𞤨𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤫 𞤘𞤢𞤴𞤵𞥅𞤧𞤭. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤱𞤭'𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤢𞤲 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤭𞤪𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅. 𞤃𞤭 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤀𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤲𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤸𞤫𞤣𞥆𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤲𞤵𞤤𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤤𞤢𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤭𞤴𞤫𞥅⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲. 𞤍𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 *𞤤𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤭𞤲𞤫. 𞤊𞤭𞥅 𞤊𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤫 𞤊𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤤𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲𞤮 𞤱𞤢'𞤢𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤤𞤵𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤫𞤲𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤮 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅: «𞤃𞤭 𞤥𞤵𞤤𞤢𞤴 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤸𞤭𞤲𞤯𞤭𞤲𞤢 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤶𞤮𞥅𞤥𞤢-𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤 𞤫𞤲.» 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤼𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤬𞤫𞤲𞤧𞤭𞤼𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤤𞤭𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞥅 𞤶𞤢𞤥𞤢𞥄𞤲𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭؟ 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤢𞤴𞤤𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤭 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫؟ 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤲𞤮 𞤱𞤫𞤤𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤢 𞤮 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤵 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢'𞤵𞤲'𞤺𞤵 𞤱𞤢 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞤲. 𞤚𞤢𞤱𞤭 *𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤤𞤢𞤲'𞤣𞤮𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤸𞤢𞤱𞤲𞤭𞥅𞤯𞤭⹁ *𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢ɲ𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤸𞤭𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤬𞤫𞤥𞤨𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤍𞤵𞤲 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤨𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤⹁ 𞤱𞤢'𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤘𞤫𞤪𞤫𞥅𞤳𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤑𞤮 𞤱𞤢'𞤭 𞤱𞤢 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤢'𞤭 𞤱𞤢 𞤤𞤮'𞤫𞤪𞤫 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤲𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤃𞤭𞥅𞤶𞤭𞤼𞤫𞥅⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤲𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤢𞤯𞤮𞤲. 𞤉 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤦𞤵𞤴 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤥𞤢𞤪𞤩𞤫 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤪𞤭𞤥𞤩𞤫. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤧𞤵𞤩𞤭𞤳𞤫 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤱𞤢'𞤵𞤯𞤭 𞤱𞤢 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤵𞤯𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤧𞤵𞤩𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤱𞤢'𞤵𞤯𞤭 𞤱𞤢 𞤤𞤮'𞤵𞤯𞤭 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤣𞤮𞤤𞤲𞤵𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤧𞤵𞤩𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤳𞤢𞥄𞤲𞤵𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤯𞤭𞤲 𞤢ɲ𞤢𞥄𞤯𞤭⹁ 𞤯𞤭𞤲 𞤯𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤸𞤭𞤲𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤸𞤵𞤥𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤮𞤲 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮 𞤫 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤫 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤫 *𞤧𞤫𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤫 𞤷𞤮𞤼𞥆𞤵𞤣𞤭⹁ 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲: «𞤌𞤲 𞤥𞤮 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲.»
KORENTI 1 2 Min non, yo musiɓɓe an, fewndo mi yahunoo ka mon fii feɲɲinangol on goonga Alla wirninooɗo on, hinaa ɓurnondiro konguɗi maa faamu mi yaari. Ko fii mi taw moƴƴaa ka mi ndaara goɗɗun goo hakkunde mon, si hinaa Iisaa Almasiihu, fempaaɗo on. Min tigi miɗo wonirnoo takko mon e noone no lo'iri e kulol e diwnol tiiɗungol. Kongol an ngol e waaju an ngun aldaano e konguɗi welɗi e faamu neɗɗanke, kono ko wondunooɗi e maandeeji ɓanginɗi bawgal Ruuhu Alla on, fii wota gomɗinal mon ngal iwru e faamuuji yimɓe ɓen, kono e bawgal Alla ngal. Fii Faamu Haqiiqawu ngun Kono fow e mun, ko faamu men waajotoo mokobaaɓe ɓen, hara ko faamu ngu tawata hinaa ngu oo aduna, hinaa ngu laamuuji oo aduna kadi muloyteeɗi. Ko faamu Alla wonɗen waajaade, ɗun ko ngun wirninoongu e nder gundoo, ngu Alla eɓɓannoo fii darja men on ado aduna on tageede. Laamu woo e ɗii laamuuji oo aduna andaano ɗun. Ko fii si ɓe anduno, ɓe fempataano on Jom mangural. Kono ko wano windori non: «Ko Alla eɓɓani yiɗuɓe mo ɓen kon, ko ɗun woni yiitere yi'aali, nowru nanaali, e ko ɓernde neɗɗanke miijaaki.» Ko e men Alla ɓanginiri ɗun Ruuhu mun on. Ko fii Ruuhu on hollay ko woni woo, hay piiji Alla lugguɗi ɗin. Ko hombo e hakkunde yimɓe ɓen andi ko woni e neɗɗo, si hinaa ruuhu wonɗo e makko on. Ko wano non kadi, gooto waawataa andude ko woni e Alla, si wonaa Ruuhu Allaahu on. E hin-le enen, hinaa ruuhu oo aduna hendiɗen, kono ko Ruuhu iwruɗo e Alla, fii no andiren ko Alla yeɗiri en sulfu makko on kon. En alaa wowlirde ɗun yewtereeji ɗi faamu neɗɗanke jannata, kono ko ɗi Ruuhu Allaahu on jannata ɗin, e nder sifanagol yimɓe ɓe on Ruuhu woni e mun ɓen haqiiqaaji iwruɗi e on Ruuhu. Kono neɗɗo mo aldaa e Ruuhu Allaahu on jaɓataa piiji Ruuhu Alla ɗin, ko fii ko ɗi feetere e makko, o waawataa ɗi andude, ko fii ko Ruuhu Allaahu on ɗi taskortee. Kono neɗɗo mo Ruuhu Allaahu on woni e mun on taskoto ko woni woo, kono kanko hay gooto hewtaa taskagol mo. E hoore ɗun: «Ko hombo andi miijo Joomiraaɗo on fii jannugol mo?» E hin-le enen ko miijo *Almasiihu on jogiɗen.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥒 𞤃𞤭𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤭𞤪𞤲𞤭𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤵𞤪𞤲𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤮 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤪𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤱 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤢𞥄 𞤳𞤢 𞤥𞤭 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤢 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲 𞤺𞤮𞥅 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤬𞤫𞤥𞤨𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤃𞤭𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤲𞤮𞥅 𞤼𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤲𞤮 𞤤𞤮'𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤳𞤵𞤤𞤮𞤤 𞤫 𞤣𞤭𞤱𞤲𞤮𞤤 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤵𞤲'𞤺𞤮𞤤. 𞤑𞤮𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤵 𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤫 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤱𞤫𞤤𞤯𞤭 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅𞤯𞤭 𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤯𞤭 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤭𞤱𞤪𞤵 𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤫 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤊𞤭𞥅 𞤊𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤖𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢𞤱𞤵 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤮𞤼𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤳𞤮𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤲'𞤺𞤵 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤵 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤵 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤵𞤤𞤮𞤴𞤼𞤫𞥅𞤯𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤱𞤭𞤪𞤲𞤭𞤲𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤵 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤵𞤲'𞤣𞤮𞥅⹁ 𞤲'𞤺𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫𞤩𞥆𞤢𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤣𞤢𞤪𞤶𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤢𞤣𞤮 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤺𞤫𞥅𞤣𞤫. 𞤂𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤱𞤮𞥅 𞤫 𞤯𞤭𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤯𞤵𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤭 𞤩𞤫 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤲𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤫𞤥𞤨𞤢𞤼𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤔𞤮𞤥 𞤥𞤢𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤢𞤤. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲: «𞤑𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤫𞤩𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤵𞤩𞤫 𞤥𞤮 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤴𞤭'𞤢𞥄𞤤𞤭⹁ 𞤲𞤮𞤱𞤪𞤵 𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄𞤤𞤭⹁ 𞤫 𞤳𞤮 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤢𞥄𞤳𞤭.» 𞤑𞤮 𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤵𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤸𞤢𞤴 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤵𞤺𞥆𞤵𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮⹁ 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤧𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤫𞤲𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤭𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤫𞤯𞤭𞤪𞤭 𞤫𞤲 𞤧𞤵𞤤𞤬𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲. 𞤉𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤯𞤵𞤲 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤫𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤯𞤭 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤢𞤼𞤢 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤧𞤭𞤬𞤢𞤲𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤮𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤩𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤹𞤭𞥅𞤹𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤭𞤱𞤪𞤵𞤯𞤭 𞤫 𞤮𞤲 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤯𞤭 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤯𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤯𞤭 𞤼𞤢𞤧𞤳𞤮𞤪𞤼𞤫𞥅. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤧𞤳𞤮𞤼𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤸𞤫𞤱𞤼𞤢𞥄 𞤼𞤢𞤧𞤳𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮. 𞤉 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤵𞤲: «𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮؟» 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤭𞤯𞤫𞤲.
KORENTI 1 3 Fii no Kurkaaɗi Alla ɗin Haani Wonirde Kono min non, yo musiɓɓe, mi waawaali on yewtirde wa yimɓe ɓe Ruuhu Allaahu on woni e mun, kono ko wa jokkuɓe mbeleeɗe ɓandu, e boobooɓe e telen-ma gomɗinal *Almasiihu on. Ko ɓiraaɗan mi jonnunoo on, hinaa ɲaametee tedduɗo, ko fii on waawataano mo townude. Hay fewndo ɗoo non on waawataa mo townude. Ko fii haa jooni ko on jokkuɓe mbeleeɗe ɓandu. Ɓay nawliigu e yeddondiral no hakkunde mon, taw si hinaa on jokkuɓe mbeleeɗe ɓandu? Kaa hinaa no neɗɗanke fow wonirta non wonirɗon? Si goɗɗo e mon wi'ii: «min ko mo mi Puulusa», oya on wi'a: «ko mo mi Apoloosi», taw si hara on gerdaali wa yimɓe aduna? Awa ko honɗun woni Apoloosi? E ko honɗun woni Puulusa? Ko kurkaaduuɓe ɓe gomɗinirɗon sabu mun. Mo kala e maɓɓe kurkorani Joomiraaɗo on golle ɗe o halfini mo ɗen. Min mi tutu, Apoloosi yarni, kono ko Allaahu on mawnini. Ko ɗun waɗi hinaa tutuɗo on woni goɗɗun, hinaa kadi yarnuɗo on, kono ko Alla mawninɗo on. Tutuɗo on e yarnuɗo on no fota, mo kala e maɓɓe hendoto njoddi mun ndin tigi tippude e golle ɗe ontigi waɗi ɗen. Ko fii, ko men gollidooɓe fii Alla, onon ko on ngesa Alla, ko on darnoodi makko kadi. Wano Alla yeɗirimmi moƴƴere non, mi golliri wa faamuɗo fii darnugol, mi waɗii ndelo ngon. Goɗɗo kadi darnii e hoore mun, kono yo mo kala reeno e noone no darnirta e hoore mun non. Fii ndelo ngon kan, hay gooto waawataa moƴƴinde ndelo goo si wonaa wongo ɗon ngon, e maanaa ɗun ko Iisaa Almasiihu on. E hin-le, si goɗɗo aru e darnirde e hoore ngon ndelo ɗon maadi kaŋŋe maa kaalisi maa kaaƴe hittuɗe maa leɗɗe maa huɗo kalin maa foron foɲɲe, haray kuugal mo kala feeɲay. Ɲalaande nden ɓanginay ɗun, ko fii yiite ngen feɲɲinoyay ngal, nge ndarndoo kadi noone kuugal mo kala. Si tawii kuugal ngal goɗɗo darni e hoore ndelo ngon tabitii, ontigi heɓay njoddi. Si tawii kuugal goɗɗo sumii, haray o faɗii, kono kanko tigi o daɗiray wa fuutiiɗo yiite. E on andaa ko onon woni suudu Alla ndun, awa kadi Ruuhu Allaahu on no hoɗi e mon? Kala bonnuɗo suudu Alla ndun, Alla bonnay fii makko, ko fii suudu Alla ndun ko hormordu. Awa ko onon woni ndun. Wota gooto ɗaynito. Si goɗɗo e mon miijike wonde ko o faamuɗo e oo aduna fewndiiɗo, haray yo o laato ‹feetuɗo› fii yo o wonu faamuɗo. Ko fii faamu oo aduna ko ‹feetere› yeeso Alla. Ko fii no windii: «O nangiray faamuɓe ɓen ƴoyreeji maɓɓe ɗin.» No windii kadi: «Joomiraaɗo on no andi miijooji faamuɓe ɓen, himo andi kadi ko ɗi meere.» Awa wota hay gooto mantor yimɓe ɓen. Ko fii fow ko onon jeyi: woni ko Puulusa, woni ko Apoloosi, woni ko Petruusu, woni aduna on, woni ngurndan ɗan, woni mayde nden, woni piiji fewndiiɗi ɗin, woni piiji aroyooji ɗin, fow ko onon wonani. Awa kadi, ko on ɓe Almasiihu on, Almasiihu on kadi ko mo Alla.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥓 𞤊𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤑𞤵𞤪𞤳𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤭𞤲 𞤖𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤏𞤮𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤱𞤼𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤱𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤢 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤲'𞤦𞤫𞤤𞤫𞥅𞤯𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵⹁ 𞤫 𞤦𞤮𞥅𞤦𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤩𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤢𞤲 𞤥𞤭 𞤶𞤮𞤲𞥆𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤥𞤮 𞤼𞤮𞤱𞤲𞤵𞤣𞤫. 𞤖𞤢𞤴 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤯𞤮𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤥𞤮 𞤼𞤮𞤱𞤲𞤵𞤣𞤫. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞥄 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤲'𞤦𞤫𞤤𞤫𞥅𞤯𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵. 𞤇𞤢𞤴 𞤲𞤢𞤱𞤤𞤭𞥅𞤺𞤵 𞤫 𞤴𞤫𞤣𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱 𞤧𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤲'𞤦𞤫𞤤𞤫𞥅𞤯𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵؟ 𞤑𞤢𞥄 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤬𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲؟ 𞤅𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤭𞥅: «𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢»⹁ 𞤮𞤴𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤢: «𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤀𞤨𞤮𞤤𞤮𞥅𞤧𞤭»⹁ 𞤼𞤢𞤱 𞤧𞤭 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤺𞤫𞤪𞤣𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤱𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢؟ 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤀𞤨𞤮𞤤𞤮𞥅𞤧𞤭؟ 𞤉 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢؟ 𞤑𞤮 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞥄𞤣𞤵𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤥𞤵𞤲. 𞤃𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤮𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤯𞤫 𞤮 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤯𞤫𞤲. 𞤃𞤭𞤲 𞤥𞤭 𞤼𞤵𞤼𞤵⹁ 𞤀𞤨𞤮𞤤𞤮𞥅𞤧𞤭 𞤴𞤢𞤪𞤲𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤭. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤼𞤵𞤼𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤴𞤢𞤪𞤲𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤚𞤵𞤼𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤫 𞤴𞤢𞤪𞤲𞤵𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤼𞤢⹁ 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤸𞤫𞤲'𞤣𞤮𞤼𞤮 𞤲'𞤶𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤥𞤵𞤲 𞤲'𞤣𞤭𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤼𞤭𞤨𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤯𞤫 𞤮𞤲𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤯𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤣𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤫𞤧𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞤪𞤲𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤏𞤢𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤴𞤫𞤯𞤭𞤪𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤱𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤯𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤣𞤢𞤪𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞤤𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲. 𞤘𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤣𞤢𞤪𞤲𞤭𞥅 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤴𞤮 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤮 𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤲𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤲𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞤤𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤤𞤮 𞤺𞤮𞥅 𞤧𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤲'𞤺𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤲𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲. 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫⹁ 𞤧𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤪𞤵 𞤫 𞤣𞤢𞤪𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤤𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤽𞥆𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤢𞥄𞤤𞤭𞤧𞤭 𞤥𞤢𞥄 𞤳𞤢𞥄𞤰𞤫 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤵𞤯𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤤𞤫𞤯𞥆𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤭𞤲 𞤥𞤢𞥄 𞤬𞤮𞤪𞤮𞤲 𞤬𞤮ɲɲ𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤬𞤫𞥅ɲ𞤢𞤴. Ɲ𞤢𞤤𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤩𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫 𞤲'𞤺𞤫𞤲 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤲'𞤺𞤫 𞤲'𞤣𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤣𞤢𞤪𞤲𞤭 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤤𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤭𞥅⹁ 𞤮𞤲𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤢𞤴 𞤲'𞤶𞤮𞤣𞥆𞤭. 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤧𞤵𞤥𞤭𞥅⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮 𞤬𞤢𞤯𞤭𞥅⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤮 𞤣𞤢𞤯𞤭𞤪𞤢𞤴 𞤱𞤢 𞤬𞤵𞥅𞤼𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫. 𞤉 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞥄𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤸𞤮𞤯𞤭 𞤫 𞤥𞤮𞤲؟ 𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤵𞤲⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤦𞤮𞤲𞥆𞤢𞤴 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤪𞤥𞤮𞤪𞤣𞤵. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤲'𞤣𞤵𞤲. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤭𞤼𞤮. 𞤅𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤭𞤳𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤭𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤴𞤮 𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮 ‹𞤬𞤫𞥅𞤼𞤵𞤯𞤮› 𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤮 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤵 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤯𞤮. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤳𞤮 ‹𞤬𞤫𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫› 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅: «𞤌 𞤲𞤢𞤲'𞤺𞤭𞤪𞤢𞤴 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤰𞤮𞤴𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤭𞤲.» 𞤐𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭: «𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤥𞤮 𞤢𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤯𞤭 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫.» 𞤀𞤱𞤢 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤶𞤫𞤴𞤭: 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤆𞤵𞥅𞤤𞤵𞤧𞤢⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤀𞤨𞤮𞤤𞤮𞥅𞤧𞤭⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤆𞤫𞤼𞤪𞤵𞥅𞤧𞤵⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤲 𞤯𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤥𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤭𞥅𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤨𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢.
KORENTI 1 4 Ko ɗun waɗi, yo men jogore wa kurkaaɗi *Almasiihu on e halfinaaɓe goongaaji Alla wirniiɗi ɗin. Awa halfinaaɓe ɓen non no toraa wonugol sella-findeeɓe. Min non ɲaawoore nde ɲaawotommi nden e nde yimɓe ɓen ɲaawatammi nden hittaa e an, min tigi toode mi ɲaawitotaako. Ko fii fondo an ngon ko laaɓungo, fii kala hinaa ɗun hollata ko mi feewuɗo, ɲaawoowo lan on ko Joomiraaɗo on. Ko ɗun waɗi, wota on ɲaawu huunde ɗoo e saa'i on, maa ɗoo e ardu Joomi on, on Weeɓitoowo ka ndaygu ko suuɗii kon ka niɓe, feɲɲina eɓɓooje ɓerɗe ɗen. Ko fii mantoore mo kala aroyay immorde e Alla. Fii Mawnintinaare ɓe Korenti ɓen Musiɓɓe, mi huutorii ɗii nooneeji ɗoo fii waɗangol on misal e hoore an min e Apoloosi. Ko nii andirton e amen wota mo yawtu ko windii kon, e wota gooto e mon mantor bambindirangol. Ko fii ko hombo ɓurnu-maa? E ko honɗun jogiɗaa ko a okkaaka? E si a okkaama, ko fii honɗun mantantoɗaa, wa si tawii hinaa a okkaaɗo? Ɗun-le wuren on haarii, awa kadi on alɗii, on fuɗɗike laamaade e ɓaawo amen! Pellet mi faaleteno hara nun ko on lamɓe fii menen kadi no men laamodira e mon! Ko fii no wa'animmi wa si tawii Alla wattirii men, menen *sahaabaaɓe ɓen ɓaawo, wa ɲaawaaɓe happanaa wareede e yeeso dental ngal fow, ko fii men wonanii aduna on fow e malaa'ikaaɓe ɓen e yimɓe ɓen jalnori. Ko men jogoraaɓe wa feetuɓe sabu Almasiihu on, kono onon ko on faamuɓe sabu Almasiihu on! Ko men jogoraaɓe wa lo'uɓe, kono onon ko on dolnuɓe. Ko on teddinaaɓe, kono menen ko men hayfinaaɓe! Haa jooni meɗen tampiri heege e ɗonka e kolngal e piggal e yiilagol. Meɗen golliri juuɗe amen ɗen tigi haa meɗen ronki. Tuma men hoynaa woo, men du'anoo. Tuma men cukkaa woo, men wakkiloo. Tuma men ɲo'aa woo, men jaabora no newori. Men woni tuundi oo aduna, men hawkaa e ɗi fow, haa weetaango hande ngoo. Hinaa fii hersingol on mi windiri ɗun, kono miɗo hajorde on wa fayɓe an ɓe mi yiɗi. Ko ɗun waɗi, hay si on heɓoyii guluuje sappo ardotooɓe on fii no jokkiron laawol Almasiihu on, haray on alaa baabaaɓe buy. Ko fii, e telen-ma humondiral mon e Iisaa Almasiihu on, ko min wonti baaba mon e nder ko mi feɲɲinani on Kibaaru Moƴƴo on kon. Awa mi wakkilinii on yo on wonu ɲembooɓe lan. Ko ɗun waɗi si mi imminanii on Timotee, on mo tawata ko paykun an mo mi yiɗi, e sella-findeejo e telen-ma Joomiraaɗo on. O andintinay on laawi an ɗin fow e telen-ma Almasiihu on, wano mi janniri ɗi non hen fow e nder *mofte ɗen fow kadi. Woɓɓe e mon mawnintinike wa si tawii mi yiltitotaako ka mon. Kono mi yahay ka mon ko neeɓaa, si Joomiraaɗo on jaɓii. Hinaa konguɗi mawnintiniiɓe ɓen tun mi andoyta, kono ko bawgal maɓɓe ngal kadi. Ko fii *laamu Alla ngun wonaa haalaaji, kono ko bawgal. Ko honɗun faalaɗon? Ko yo mi yaadu ka mon e sawru, kaa ko giggol e newaare?
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥔 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤴𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤫 𞤱𞤢 𞤳𞤵𞤪𞤳𞤢𞥄𞤯𞤭 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲 𞤫 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤭𞤪𞤲𞤭𞥅𞤯𞤭 𞤯𞤭𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤲𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤢-𞤬𞤭𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤩𞤫. 𞤃𞤭𞤲 𞤲𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞤼𞤮𞤥𞥆𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞤥𞥆𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤢𞥄 𞤫 𞤢𞤲⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤼𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤥𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤼𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤬𞤮𞤲'𞤣𞤮 𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤵𞤲'𞤺𞤮⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤲 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤯𞤮⹁ ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤤𞤢𞤲 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤵 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤯𞤮𞥅 𞤫 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤯𞤮𞥅 𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤏𞤫𞥅𞤩𞤭𞤼𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤢𞤴𞤺𞤵 𞤳𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤯𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤲𞤭𞤩𞤫⹁ 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢 𞤫𞤩𞥆𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤯𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤢𞤪𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤭𞤥𞥆𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤊𞤭𞥅 𞤃𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤩𞤫 𞤑𞤮𞤪𞤫𞤲𞤼𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤃𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤥𞤭 𞤸𞤵𞥅𞤼𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤯𞤭𞥅 𞤲𞤮𞥅𞤲𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤮𞥅 𞤬𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤥𞤭𞤧𞤢𞤤 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤫 𞤀𞤨𞤮𞤤𞤮𞥅𞤧𞤭. 𞤑𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤼𞤮𞤲 𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤥𞤮 𞤴𞤢𞤱𞤼𞤵 𞤳𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅 𞤳𞤮𞤲⹁ 𞤫 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪 𞤦𞤢𞤲'𞤦𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤲'𞤺𞤮𞤤. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲'𞤦𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤲𞤵-𞤥𞤢𞥄؟ 𞤉 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤭𞤯𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤢 𞤮𞤳𞥆𞤢𞥄𞤳𞤢؟ 𞤉 𞤧𞤭 𞤢 𞤮𞤳𞥆𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤢𞤲𞤼𞤮𞤯𞤢𞥄⹁ 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤢 𞤮𞤳𞥆𞤢𞥄𞤯𞤮؟ 𞤍𞤵𞤲-𞤤𞤫 𞤱𞤵𞤪𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤪𞤭𞥅⹁ 𞤢𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮𞤲 𞤢𞤤𞤯𞤭𞥅⹁ 𞤮𞤲 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤭𞤳𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤫 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤢𞤥𞤫𞤲! 𞤆𞤫𞤤𞥆𞤫𞤼 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤫𞤼𞤫𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤲𞤵𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤮𞤣𞤭𞤪𞤢 𞤫 𞤥𞤮𞤲! 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤱𞤢'𞤢𞤲𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤢𞤼𞥆𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 *𞤧𞤢𞤸𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮⹁ 𞤱𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤱𞤢𞤪𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤤𞤲𞤮𞤪𞤭. 𞤑𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤢 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤵𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲! 𞤑𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤢 𞤤𞤮'𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤣𞤮𞤤𞤲𞤵𞤩𞤫. 𞤑𞤮 𞤮𞤲 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤴𞤬𞤭𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫! 𞤖𞤢𞥄 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭𞤪𞤭 𞤸𞤫𞥅𞤺𞤫 𞤫 𞤯𞤮𞤲𞤳𞤢 𞤫 𞤳𞤮𞤤𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤨𞤭𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤫 𞤴𞤭𞥅𞤤𞤢𞤺𞤮𞤤. 𞤃𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤢𞤥𞤫𞤲 𞤯𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤪𞤮𞤲𞤳𞤭. 𞤚𞤵𞤥𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤮𞤴𞤲𞤢𞥄 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤣𞤵'𞤢𞤲𞤮𞥅. 𞤚𞤵𞤥𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤷𞤵𞤳𞥆𞤢𞥄 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤮𞥅. 𞤚𞤵𞤥𞤢 𞤥𞤫𞤲 ɲ𞤮'𞤢𞥄 𞤱𞤮𞥅⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤮𞤪𞤢 𞤲𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤮𞤪𞤭. 𞤃𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤼𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤱𞤳𞤢𞥄 𞤫 𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤱𞤫𞥅𞤼𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤮 𞤸𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞥅. 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤸𞤢𞤶𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤱𞤢 𞤬𞤢𞤴𞤩𞤫 𞤢𞤲 𞤩𞤫 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤭. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤸𞤢𞤴 𞤧𞤭 𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤮𞤴𞤭𞥅 𞤺𞤵𞤤𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤧𞤢𞤨𞥆𞤮 𞤢𞤪𞤣𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭𞤪𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤦𞤵𞤴. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤥𞤭𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤼𞤭 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤬𞤫ɲɲ𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤑𞤭𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤃𞤮𞤰𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤵 ɲ𞤫𞤲'𞤦𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤤𞤢𞤲. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤧𞤭 𞤥𞤭 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫𞥅⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮 𞤨𞤢𞤴𞤳𞤵𞤲 𞤢𞤲 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤭⹁ 𞤫 𞤧𞤫𞤤𞥆𞤢-𞤬𞤭𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲. 𞤌 𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞤴 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤢𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞤲-𞤥𞤢 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤶𞤢𞤲𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤫 𞤯𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤱 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤏𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤳𞤫 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞤤𞤼𞤭𞤼𞤮𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤴 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤲𞤫𞥅𞤩𞤢𞥄⹁ 𞤧𞤭 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤩𞤭𞥅. 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮𞤲'𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤼𞤵𞤲 𞤥𞤭 𞤢𞤲'𞤣𞤮𞤴𞤼𞤢⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤢𞤣𞤭. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 *𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤. 𞤑𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞤯𞤮𞤲؟ 𞤑𞤮 𞤴𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤣𞤵 𞤳𞤢 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤧𞤢𞤱𞤪𞤵⹁ 𞤳𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤺𞤭𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤫 𞤲𞤫𞤱𞤢𞥄𞤪𞤫؟
KORENTI 1 5 Fii Hiwugol Moftal ngal Awa saa'i woo jiiɓaare goo no naneede hakkunde mon, hara ko jiiɓaare nde yi'etaake hay ka ɓe gomɗinaa ɓen, hay goɗɗo e mon no murtini ɓeyngu ben mun! Onon e ndee mawnintinaare mon! Hiɗon haanunoo yoomude! Suuton on waɗuɗo ngal kuugal e hakkunde mon. Min oo mo wondaa e mon ka ɓandu, kono wonduɗo e mon ka ɓernde, mi ɲaawirii waɗuɗo sifa ngal kuugal on toode wa si miɗo wondi e mon. Awa fewndo mottondirɗon e innde Iisaa Joomi on, tawi miɗo wondi e mon ka ɓernde, wondude e bawgal Iisaa Joomi men on, yo on neɗɗo accide e Ibuliisa fii no jikku makko junuubankeejo on halkiree, e fii no ruuhu makko on dandiree ɲande ardu Joomi men on. Nden mawnintinaare mon moƴƴaa. E hara on andaa lewen seeɗa nii no ƴurina farin jiiɓaaɗo fow? Seedee e lewen kiɗɗo on, fii no laatoron farin jiiɓaaɗo keso, ɓay ko on ɓe aldaa e lewen. Ko fii *Almasiihu on, ngin baalii men layya fii *Juldeere Yawtaneede nden, hirsaama. Awa wota en waɗir juldeere nden lewen kiɗɗo, maa lewen bonki e bone, kono waɗiren nde bireedi laaɓal e goonga, ɗe aldaa e lewen. Mi windanii on ka nder ɓatakuru an wonde, wota on humondir e jeenooɓe ɓen. Kono hinaa fii miɗo faalaa wi'ude bee tun selon ɓee yimɓe oo aduna, jeenooɓe, maa reereɗuɓe, maa jattooɓe, maa rewooɓe sanamuuji. Si hinaa ɗun, haray bee yalton e oo aduna. Ko mi windani on kon jooni, ko wota on humondir e goɗɗo wi'uɗo ko musiɗɗo mon e gomɗinal, hara ko jeenoowo, maa ndeereero, maa rewoowo sanamu, maa hoynoowo, maa mandiloowo, maa jattoowo, e hay wota on ɲaamidu toode e sifa on neɗɗo. Ko fii honɗun mi ɲaawanta ɓe gomɗinaa ɓen? Hinaa onon woni ɲaawooɓe gomɗinɓe ɓen? Ɓe gomɗinaa ɓen kan, Alla ɲaaway ɓe. Awa yaltinee bonɗo on hakkunde mon.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥕 𞤊𞤭𞥅 𞤖𞤭𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤃𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤱𞤢 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤱𞤮𞥅 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤺𞤮𞥅 𞤲𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤭'𞤫𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤸𞤢𞤴 𞤳𞤢 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤥𞤵𞤪𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤵 𞤦𞤫𞤲 𞤥𞤵𞤲! 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲! 𞤖𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤴𞤮𞥅𞤥𞤵𞤣𞤫! 𞤅𞤵𞥅𞤼𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤃𞤭𞤲 𞤮𞥅 𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤥𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤯𞤮 𞤧𞤭𞤬𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤮𞤲 𞤼𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤬𞤫𞤱𞤲'𞤣𞤮 𞤥𞤮𞤼𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤴𞤮 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤷𞥆𞤭𞤣𞤫 𞤫 𞤋𞤦𞤵𞤤𞤭𞥅𞤧𞤢 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤶𞤭𞤳𞥆𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤤𞤳𞤭𞤪𞤫𞥅⹁ 𞤫 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫𞥅 ɲ𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤪𞤣𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲. 𞤐'𞤁𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤢𞥄. 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤤𞤫𞤱𞤫𞤲 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢 𞤲𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤰𞤵𞤪𞤭𞤲𞤢 𞤬𞤢𞤪𞤭𞤲 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤬𞤮𞤱؟ 𞤅𞤫𞥅𞤣𞤫𞥅 𞤫 𞤤𞤫𞤱𞤫𞤲 𞤳𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞤪𞤮𞤲 𞤬𞤢𞤪𞤭𞤲 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤳𞤫𞤧𞤮⹁ 𞤩𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤤𞤫𞤱𞤫𞤲. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤲'𞤺𞤭𞤲 𞤦𞤢𞥄𞤤𞤭𞥅 𞤥𞤫𞤲 𞤤𞤢𞤴𞥆𞤢 𞤬𞤭𞥅 *𞤔𞤵𞤤𞤣𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤒𞤢𞤱𞤼𞤢𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤪𞤧𞤢𞥄𞤥𞤢. 𞤀𞤱𞤢 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪 𞤶𞤵𞤤𞤣𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤤𞤫𞤱𞤫𞤲 𞤳𞤭𞤯𞥆𞤮⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤤𞤫𞤱𞤫𞤲 𞤦𞤮𞤲𞤳𞤭 𞤫 𞤦𞤮𞤲𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤪𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤫 𞤦𞤭𞤪𞤫𞥅𞤣𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤢𞤤 𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢⹁ 𞤯𞤫 𞤢𞤤𞤣𞤢𞥄 𞤫 𞤤𞤫𞤱𞤫𞤲. 𞤃𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤳𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤩𞤢𞤼𞤢𞤳𞤵𞤪𞤵 𞤢𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪 𞤫 𞤶𞤫𞥅𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄 𞤱𞤭'𞤵𞤣𞤫 𞤦𞤫𞥅 𞤼𞤵𞤲 𞤧𞤫𞤤𞤮𞤲 𞤩𞤫𞥅 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤶𞤫𞥅𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤪𞤫𞥅𞤪𞤫𞤯𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤶𞤢𞤼𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤪𞤫𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭. 𞤅𞤭 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤦𞤫𞥅 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤮𞤲 𞤫 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢. 𞤑𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪 𞤫 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤭'𞤵𞤯𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤮𞤲 𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞤤⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤶𞤫𞥅𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤪𞤫𞥅𞤪𞤮⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤪𞤫𞤱𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤮𞤴𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤥𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤤𞤮𞥅𞤱𞤮⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤶𞤢𞤼𞥆𞤮𞥅𞤱𞤮⹁ 𞤫 𞤸𞤢𞤴 𞤱𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤥𞤭𞤣𞤵 𞤼𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤫 𞤧𞤭𞤬𞤢 𞤮𞤲 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮. 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤥𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤢𞤲𞤼𞤢 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲؟ 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲؟ 𞤇𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤲⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤢𞤴 𞤩𞤫. 𞤀𞤱𞤢 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲𞤫𞥅 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲.
KORENTI 1 6 Fii Yaafondiral Gomɗinɓe ɓen Si goɗɗo e mon lurridii e goɗɗo, e hara o suusay wullitaade e ɓe feewaa ɓen, o acca yimɓe Alla ɓen? E on andaa yimɓe Alla ɓen ɲaawoyay oo aduna? Si tawii ko onon haani ɲaawude aduna on, hara on waawataa ɲaawugol haajuuji ɗi hittaa ɗin? E on andaa en ɲaawoyay malaa'ikaaɓe ɓen? E ko honɗun non haɗata ɲaawen haajuuji oo aduna? Awa si tawii hiɗon mari lurral hakkunde mon fii haajuuji aduna ɗin, hara ko yimɓe ɓe *moftal ngal hayfini ɓen waɗoton ɲaawooɓe? Ko fii hersingol on mi wowliri ɗun. Taw si hay gooto faamuɗo, waawuɗo ɲaawude hakkunde musiɓɓe mun alaa hakkunde mon? E hin-le goɗɗo no wullitaade e hoore musiɗɗo mun yeeso ɓe gomɗinaa ɓen! Onon non, ko ko waɗi haa ɲaawindirɗon kon holli wonde on foolaama few. Sitta nde waɗaɗon bone, maa hippaɗon. Kono ko onon woni waɗude angal peewal ngal, jatta ɓeya, e hin-le ko musiɓɓe mon. Wota on ɗaynito! E on andaa ɓoyliiɓe ɓen maraa geɓal ka *laamu Alla? Hinaa jiiɓiiɓe ɓen, hinaa kadi rewooɓe sanamu ɓen e jeenooɓe ɓen e worɓe waɗitiiɓe rewɓe ɓen e worɓe jinooɓe worɓe ɓen e wuyɓe ɓen e himmuɓe ɓen e mandilooɓe ɓen e hoynooɓe ɓen e jattooɓe ɓen, woni ko mari geɓal ka laamu Alla. Awa ko ɗun woɓɓe e mon wonnoo. Kono Ruuhu Alla men on lootii on, *laɓɓinii on, o jogorii on feewuɓe e innde Iisaa Almasiihu Joomi on. Fii Woɗɗitagol Jinaa Miɗo newnanaa fow, kono hinaa fow nafata. Miɗo newnanaa fow, kono mi accataa ko woni woo waawammi. Neemaaji ɗin ko fii reedu, reedu ndun kadi fii neemaaji ɗin, Alla kadi mulay ɗi fow. Awa kadi ɓandu ndun hinaa fii jinaa, kono ko ndu fii Joomiraaɗo on, Joomiraaɗo on kadi fii ɓandu ndun. Awa kadi Alla, on Immintinɗo Joomi on, immintiniray en bawgal makko ngal. E hara on andaa wonde ko ɓalli mon ɗin woni tere *Almasiihu on? E hara mi ƴettay tere Almasiihu on, mi yuɓɓindira e cagaajo? Pellet oo'o! E on andaa kadi, mo yuɓɓindiri hoore mun e cagaajo, haray kanko e makko ko ɓe ɓandu wooturu? Ɓay no windii: «Kamɓe ɗiɗo ɓe wonay gooto.» Kono, on humondirɗo e Joomiraaɗo on, haray kanko e makko ko ɓe ruuhu gooto. Woɗɗitee jinaa on! E junuubu goo mo neɗɗo waɗata, hara on junuubu hinaa tabitoowo ka ɓandu. Kono on jokkuɗo jinaa, haray ko ɓandu makko ndun tigi o woni waɗande junuubu. E hari on andaa ɗunɗoo? Ko ɓandu mon ndun woni suudu *Ruuhu Seniiɗo wonɗo e mon on, on mo Alla okki on. Hinaa onon jeyi hoore mon, ko fii on sooditaama coggu sattungu. Awa teddiniree Alla ɓalli mon ɗin.
𞤑𞤌𞤈𞤉𞤐𞤚𞤋 𞥑 𞥖 𞤊𞤭𞥅 𞤒𞤢𞥄𞤬𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤘𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤅𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤤𞤵𞤪𞥆𞤭𞤣𞤭𞥅 𞤫 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮⹁ 𞤫 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤧𞤢𞤴 𞤱𞤵𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤫 𞤩𞤫 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤮 𞤢𞤷𞥆𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲؟ 𞤉 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢؟ 𞤅𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤵𞤣𞤫 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤸𞤭𞤼𞥆𞤢𞥄 𞤯𞤭𞤲؟ 𞤉 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤫𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞤴𞤢𞤴 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲؟ 𞤉 𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤯𞤵𞤲 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤫𞤲 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤮𞥅 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢؟ 𞤀𞤱𞤢 𞤧𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤸𞤭𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤤𞤵𞤪𞥆𞤢𞤤 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫 *𞤥𞤮𞤬𞤼𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤸𞤢𞤴𞤬𞤭𞤲𞤭 𞤩𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤮𞤼𞤮𞤲 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫؟ 𞤑𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤸𞤫𞤪𞤧𞤭𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤱𞤤𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤵𞤲. 𞤚𞤢𞤱 𞤧𞤭 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤵𞤯𞤮 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞤲؟ 𞤉 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤮 𞤱𞤵𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤵𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤩𞤫 𞤺𞤮𞤥𞤯𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤩𞤫𞤲! 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤸𞤢𞥄 ɲ𞤢𞥄𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤲 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤬𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤬𞤫𞤱. 𞤅𞤭𞤼𞥆𞤢 𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤯𞤮𞤲 𞤦𞤮𞤲𞤫⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤭𞤨𞥆𞤢𞤯𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤨𞤫𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤶𞤢𞤼𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤴𞤢⹁ 𞤫 𞤸𞤭𞤲-𞤤𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤵𞤧𞤭𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤮𞤲. 𞤏𞤮𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤯𞤢𞤴𞤲𞤭𞤼𞤮! 𞤉 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤩𞤮𞤴𞤤𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤢𞥄 𞤺𞤫𞤩𞤢𞤤 𞤳𞤢 *𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢؟ 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤶𞤭𞥅𞤩𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤪𞤫𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤧𞤢𞤲𞤢𞤥𞤵 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤶𞤫𞥅𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤭𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤶𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤱𞤵𞤴𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤭𞤥𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤥𞤢𞤲'𞤣𞤭𞤤𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤮𞤴𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲 𞤫 𞤶𞤢𞤼𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤺𞤫𞤩𞤢𞤤 𞤳𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤭𞥅 𞤮𞤲⹁ *𞤤𞤢𞤩𞥆𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤶𞤮𞤺𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤵𞤩𞤫 𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤋𞥅𞤧𞤢𞥄 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲. 𞤊𞤭𞥅 𞤏𞤮𞤯𞥆𞤭𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤔𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤮𞤱 𞤲𞤢𞤬𞤢𞤼𞤢. 𞤃𞤭𞤯𞤮 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤮𞤱⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤢𞤷𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤮𞥅 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤥𞥆𞤭. 𞤐𞤫𞥅𞤥𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤪𞤫𞥅𞤣𞤵⹁ 𞤪𞤫𞥅𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤲𞤫𞥅𞤥𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭𞤲⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤵𞤤𞤢𞤴 𞤯𞤭 𞤬𞤮𞤱. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤭𞥅 𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤵 𞤬𞤭𞥅 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤭𞥅 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤲. 𞤀𞤱𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤋𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤢𞤴 𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤩𞤢𞤤𞥆𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤼𞤫𞤪𞤫 *𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲؟ 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤥𞤭 𞤰𞤫𞤼𞥆𞤢𞤴 𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤴𞤵𞤩𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢 𞤫 𞤷𞤢𞤺𞤢𞥄𞤶𞤮؟ 𞤆𞤫𞤤𞥆𞤫𞤼 𞤮𞥅'𞤮! 𞤉 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤥𞤮 𞤴𞤵𞤩𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤲 𞤫 𞤷𞤢𞤺𞤢𞥄𞤶𞤮⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤵𞤪𞤵؟ 𞤇𞤢𞤴 𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤲'𞤣𞤭𞥅: «𞤑𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮.» 𞤑𞤮𞤲𞤮⹁ 𞤮𞤲 𞤸𞤵𞤥𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤮 𞤫 𞤔𞤮𞥅𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤮𞤲⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮. 𞤏𞤮𞤯𞥆𞤭𞤼𞤫𞥅 𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤮𞤲! 𞤉 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤺𞤮𞥅 𞤥𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢 𞤮𞤲 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵 𞤸𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤳𞤢 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤶𞤭𞤲𞤢𞥄⹁ 𞤸𞤢𞤪𞤢𞤴 𞤳𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤼𞤭𞤺𞤭 𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤶𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤵. 𞤉 𞤸𞤢𞤪𞤭 𞤮𞤲 𞤢𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤲𞤯𞤮𞥅؟ 𞤑𞤮 𞤩𞤢𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤧𞤵𞥅𞤣𞤵 *𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤫 𞤥𞤮𞤲 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤮𞤲. 𞤖𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤶𞤫𞤴𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤧𞤮𞥅𞤣𞤭𞤼𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤷𞤮𞤺𞥆𞤵 𞤧𞤢𞤼𞥆𞤵𞤲'𞤺𞤵. 𞤀𞤱𞤢 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤢𞤤𞥆𞤭 𞤥𞤮𞤲 𞤯𞤭𞤲.
End of preview. Expand in Data Studio
README.md exists but content is empty.
Downloads last month
11