id
stringlengths 3
7
| numeric_id
int64 12.2k
50.2k
⌀ | url
stringlengths 28
32
| speaker
stringclasses 308
values | speaker_party
stringclasses 41
values | speaker_url
stringclasses 309
values | statement
stringlengths 18
1.06k
| statement_date
stringdate 2010-03-14 00:00:00
2025-10-05 00:00:00
⌀ | verdict
stringclasses 4
values | analysis_text
stringlengths 2
12k
| analysis_paragraphs
listlengths 1
84
| analysis_date
stringdate 2010-12-03 00:00:00
2025-10-15 00:00:00
| analysis_sources
dict | scraped_at
stringdate 2025-10-16 19:05:50
2025-10-16 21:00:21
|
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
vr36288
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36288
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
No. To číslo, tá úspora 3,6 miliardy eur je číslo, ktoré vychádza z porovnávania výstavby tej žilinskej diaľnice, čo sú štyri úseky včítane tunela s tým stavom, ako bola vyrokovaná predtým koncesná zmluva s firmou, ktorá to mala stavať a 30 rokov prevádzkovať.
|
2010-12-19 00:00:00
|
Pravda
|
Na základe pôvodnej zmluvy na tretí balík (30 km v okolí Žiliny, pozn.) mal štát zaplatiť za 30 rokov dokopy cca 8,5 mld. eur. V decembri prišla ponuka zo strany koncesionára znížiť ročnú platbu z 277 mil. eur na 219 mil. eur (čo je rozdiel 58 mil. eur) Potom by to vychádzalo, že štát by zaplatil spoločne cca 6,561 mld. eur namiesto predpokladaných 8,5 mld. eur. Ušetrilo by sa 1,939 mld. eur., pričom stavebné náklady sa mali znížiť z takmer 2 mld. eur na 1,6 mld. eur (úspora 400 mil. eur). Podľa týchto informácií by bolo ušetrené okolo (1,939 mld. eur + 400 eur, pozn.) 2,339 mld. eur. Na stane druhej podľa údajov ministerstva dopravy investičné náklady na úseky D1 z tretieho balíka by dosiahli pri klasickom verejnom obstarávaní z eurofondov a štátneho rozpočtu 1,6 mld. eur. Prevádzkové náklady počas 30 rokov by dosiahli okolo 300 mil. eur( teda spolu by to bolo 1,9 mld. eur). Celkové náklady počas koncesného obdobia by tvorili 3,1 mld. eur,(čiže 1,9 mld. eur + 3,1 mld. eur) čo dokopy tvorí 5 mld. eur , čo je oproti predpokladaných 8,5 mld. eur (uvedených v prvom odseku, pozn.) úspora cca 3,5 mld. eur.
|
[
"Na základe pôvodnej zmluvy na tretí balík (30 km v okolí Žiliny, pozn.) mal štát zaplatiť za 30 rokov dokopy cca 8,5 mld. eur. V decembri prišla ponuka zo strany koncesionára znížiť ročnú platbu z 277 mil. eur na 219 mil. eur (čo je rozdiel 58 mil. eur) Potom by to vychádzalo, že štát by zaplatil spoločne cca 6,561 mld. eur namiesto predpokladaných 8,5 mld. eur. Ušetrilo by sa 1,939 mld. eur., pričom stavebné náklady sa mali znížiť z takmer 2 mld. eur na 1,6 mld. eur (úspora 400 mil. eur). Podľa týchto informácií by bolo ušetrené okolo (1,939 mld. eur + 400 eur, pozn.) 2,339 mld. eur. Na stane druhej podľa údajov ministerstva dopravy investičné náklady na úseky D1 z tretieho balíka by dosiahli pri klasickom verejnom obstarávaní z eurofondov a štátneho rozpočtu 1,6 mld. eur. Prevádzkové náklady počas 30 rokov by dosiahli okolo 300 mil. eur( teda spolu by to bolo 1,9 mld. eur). Celkové náklady počas koncesného obdobia by tvorili 3,1 mld. eur,(čiže 1,9 mld. eur + 3,1 mld. eur) čo dokopy tvorí 5 mld. eur , čo je oproti predpokladaných 8,5 mld. eur (uvedených v prvom odseku, pozn.) úspora cca 3,5 mld. eur."
] |
2010-12-20 00:00:00
|
{
"text": [
"základe pôvodnej zmluvy",
"V decembri prišla ponuka",
"Na stane druhej podľa údajov ministerstva dopravy"
],
"url": [
"http://ekonomika.sme.sk/c/5613801/dialnica-zlacnela-o-tretinu.html",
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/figel-treti-balik-ppp-bol-predrazen/268332-clanok.html",
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/figel-treti-balik-ppp-bol-predrazen/268332-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T20:22:00.809720+00:00
|
vr25490
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25490
|
Ivan Štefanec
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec
|
2007 sme mali hospodársky rast cez 10%, v 2008 ešte tiež.
|
2013-09-29 00:00:00
|
Nepravda
|
Podľa údajov Eurostat hospodársky rast Slovenskej republiky bol v roku 2007 nad 10 % HDP. V roku 2008 však hospodársky rast nepresiahol hranicu 10 % HDP a bol výrazne nižší. Ani v žiadnom štvrťroku 2008 nebol rast viac ako 10 % HDP. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Uvádzame údaje Eurostat o hospodárskom raste pre roky 2005 - 2010. Rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 rast HDP v % 6,7 8,3 10,5 5,8 -4,9 4,4 Uvádzame aj údaje o vývoj rastu HDP štvrťročne ( OECD ). Kvartál Q1 2007 Q2 2007 Q3 2007 Q4 2007 Q1 2008 Q2 2008 Q3 2008 Q4 2008 rast % HDP 9,1 9,3 9,9 13,5 8,7 7,4 6,2 1,2 Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Podľa údajov Eurostat hospodársky rast Slovenskej republiky bol v roku 2007 nad 10 % HDP. V roku 2008 však hospodársky rast nepresiahol hranicu 10 % HDP a bol výrazne nižší. Ani v žiadnom štvrťroku 2008 nebol rast viac ako 10 % HDP. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Uvádzame údaje Eurostat o hospodárskom raste pre roky 2005 - 2010. Rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 rast HDP v % 6,7 8,3 10,5 5,8 -4,9 4,4 Uvádzame aj údaje o vývoj rastu HDP štvrťročne ( OECD ). Kvartál Q1 2007 Q2 2007 Q3 2007 Q4 2007 Q1 2008 Q2 2008 Q3 2008 Q4 2008 rast % HDP 9,1 9,3 9,9 13,5 8,7 7,4 6,2 1,2 Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-09-30 00:00:00
|
{
"text": [
"Eurostat",
"OECD"
],
"url": [
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115",
"http://stats.oecd.org/Index.aspx?QueryId=350#"
]
}
|
2025-10-16T20:49:29.395849+00:00
|
vr38911
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38911
|
Rafael Rafaj
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj
|
Správy portálu Wikileaks dosť odhalili pozadie slovenskej politiky, ako je závislá na zahraničných partneroch,keď musia šéfovia slovenských strán volať do Nemecka, že či môžu alebo nemôžu takého alebo onakého koaličného partnera prijať.
|
2011-09-18 00:00:00
|
Pravda
|
Posúdiť čo odhalili správy Wikileaks necháme na čitateľovi. Fakt je, že Wikileaks odhalilo depeše amerických diplomatov v Bratislave, podľa ktorého Mikuláš Dzurinda volal bezprostredne po zverejnení volebných výsledkov Angele Merkelovej s otázkou, či je vhodné ísť do koalície s HZDS. Server publica.cz k tomu píše: " Z depeše plyne informace, že „okamžitě po zveřejnění výsledků Dzurinda telefonoval německé kancléřce Angele Merkelové, aby ji informoval o výsledku a o tom, že SDKÚ uvažuje o spojení s HZDS,“ píše se v depeši. Milan Ježovica, tehdejší zahraničněpolitický poradce Dzurindy, podle depeše popsal odpověď Merkelové takto: „Byla tam dlouhá pauza a potom řekla: Myslím, že to můžeš udělat.“ Po tomto Merkelové souhlasu se složením případné slovenské vlády se Dzurinda snažil sestavit koalici SDKÚ-KDH-SMK-HZDS ."
|
[
"Posúdiť čo odhalili správy Wikileaks necháme na čitateľovi. Fakt je, že Wikileaks odhalilo depeše amerických diplomatov v Bratislave, podľa ktorého Mikuláš Dzurinda volal bezprostredne po zverejnení volebných výsledkov Angele Merkelovej s otázkou, či je vhodné ísť do koalície s HZDS. Server publica.cz k tomu píše: \" Z depeše plyne informace, že „okamžitě po zveřejnění výsledků Dzurinda telefonoval německé kancléřce Angele Merkelové, aby ji informoval o výsledku a o tom, že SDKÚ uvažuje o spojení s HZDS,“ píše se v depeši. Milan Ježovica, tehdejší zahraničněpolitický poradce Dzurindy, podle depeše popsal odpověď Merkelové takto: „Byla tam dlouhá pauza a potom řekla: Myslím, že to můžeš udělat.“ Po tomto Merkelové souhlasu se složením případné slovenské vlády se Dzurinda snažil sestavit koalici SDKÚ-KDH-SMK-HZDS .\""
] |
2011-09-19 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:12:07.091605+00:00
|
vr17754
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17754
|
Denisa Saková
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/denisa-sakova
|
Tento zákon (týkajúci sa zmeny voľby policajného prezidenta, pozn.) bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní. V stredu sa skončilo medzirezortné pripomienkové konanie. Zhruba máme 150 pripomienok, z toho asi 30 zásadných.
|
2018-05-06 00:00:00
|
Pravda
|
Návrh Zákona (týkajúci sa zmeny voľby policajného prezidenta), ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní od 12. apríla 2018. Medzirezortné pripomienkové konanie sa skončilo dňa 3.mája 2018, t.j. vo štvrtok. Počas medzirezortného pripomienkového konania bolo vznesených 186 pripomienok, z toho 40 zásadných ( .docx , s. 1). Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Návrh Zákona (týkajúci sa zmeny voľby policajného prezidenta), ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní od 12. apríla 2018. Medzirezortné pripomienkové konanie sa skončilo dňa 3.mája 2018, t.j. vo štvrtok. Počas medzirezortného pripomienkového konania bolo vznesených 186 pripomienok, z toho 40 zásadných ( .docx , s. 1). Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2018-05-07 00:00:00
|
{
"text": [
"Návrh",
"č. 171/1993",
"skončilo",
".docx"
],
"url": [
"http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=navrh-zakona-ktorym-sa-zmenia-pravidla-vyberu-prezidenta-pz-je-zverejneny",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/20170501.html",
"https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2018/220",
"https://www.slov-lex.sk/static/SK/EL/2018/220/LP-2018-220-vznesene-pripomienky.docx"
]
}
|
2025-10-16T19:25:07.094549+00:00
|
vr26291
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26291
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
Aj v čase najvyššej konjunktúry existovali lokality, najmä osady, kde bola 80, 90%-ná nezamestnanosť.
|
2013-12-01 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa analýzy Svetovej banky, ktorá čerpá údaje z roku 2009 a 2010, bola nezamestnanosť Rómov na Slovenskou na úrovni 80% u mužov a 91% u žien. Podľa ukazovateľov dlhodobej nezamestnanosti a počtu Rómov nezaradených do pracovného trhu, možno vierohodne predpokladať, že nezamestnanosť v osadách bola na úrovni 80 až 90%. Kaliňákov výrok hodnotíme ako pravdivý. Keďže vytváranie štatistiky na základe etnicity nie je na Slovensku povolené potrebnými údajmi nedisponuje ani Ústredie práce ani Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny. Podľa údajov Svetovej banky, ktorá robila výskum o nezamestnanosti Rómov na Slovensku a podľa správy, ktorá bola na základe toho vydaná v roku 2011. Na Slovensku je vyše 80% nezamestných rómskych mužov v produktívnom veku a vyše 91% nezamestnaných žien. Analýza Svetovej Banky (. pdf , s. 12): "Employment rates among Roma are extremely low, especially among women (9%, compared with 20% for men). ...Altogether, an estimated total of 165,000 Slovak working age Roma are without work... In total, there are about 12,000 short-term unemployed Roma in Slovakia, and about 53,000 long-term unemployed (>2.5 years). As many as 104,000 jobless Slovak Roma do not participate in the labor force (est.)." Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Podľa analýzy Svetovej banky, ktorá čerpá údaje z roku 2009 a 2010, bola nezamestnanosť Rómov na Slovenskou na úrovni 80% u mužov a 91% u žien. Podľa ukazovateľov dlhodobej nezamestnanosti a počtu Rómov nezaradených do pracovného trhu, možno vierohodne predpokladať, že nezamestnanosť v osadách bola na úrovni 80 až 90%. Kaliňákov výrok hodnotíme ako pravdivý. Keďže vytváranie štatistiky na základe etnicity nie je na Slovensku povolené potrebnými údajmi nedisponuje ani Ústredie práce ani Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny. Podľa údajov Svetovej banky, ktorá robila výskum o nezamestnanosti Rómov na Slovensku a podľa správy, ktorá bola na základe toho vydaná v roku 2011. Na Slovensku je vyše 80% nezamestných rómskych mužov v produktívnom veku a vyše 91% nezamestnaných žien. Analýza Svetovej Banky (. pdf , s. 12): \"Employment rates among Roma are extremely low, especially among women (9%, compared with 20% for men). ...Altogether, an estimated total of 165,000 Slovak working age Roma are without work... In total, there are about 12,000 short-term unemployed Roma in Slovakia, and about 53,000 long-term unemployed (>2.5 years). As many as 104,000 jobless Slovak Roma do not participate in the labor force (est.).\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-12-02 00:00:00
|
{
"text": [
"údajov",
"pdf"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/6557031/obchadzanie-romov-taha-slovensko-dolu.html",
"http://www.romadecade.org/egy-cikk.php?hir_id=9669"
]
}
|
2025-10-16T19:52:34.744429+00:00
|
vr28338
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28338
|
Ján Richter
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-richter
|
Úmyselne som nechal rozanalyzovať, aký je stav, aká je situácia v súvislosti s týmito mladými ľuďmi (ktorí boli prijatí na základe projektu pre podporu nezamestnanosti, pozn.). Treba povedať, že 80 % týchto mladých ľudí, ktorí takýmto spôsobom dostali prácu, presvedčilo tých svojich zamestnávateľov a oni si ich aj po tejto dobe nechali a sú normálne na dobu neurčitú zamestnaní.
|
2014-09-28 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Nepodarilo sa nám nájsť analýzu, ktorú spomína minister Richter a ktorá potrdzuje, že 80 % mladých ľudí, ktorý našli prácu pomocou tohto projektu, zostali zamestnaní aj po uplynutí dobu, po ktorú si ich podnik musel ponechať. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Nepodarilo sa nám nájsť analýzu, ktorú spomína minister Richter a ktorá potrdzuje, že 80 % mladých ľudí, ktorý našli prácu pomocou tohto projektu, zostali zamestnaní aj po uplynutí dobu, po ktorú si ich podnik musel ponechať. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-10-01 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T19:45:12.825270+00:00
|
vr38712
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38712
|
Ján Počiatek
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-pociatek
|
Ale čo je oveľa zásadnejšie, čo hrozí v tomto roku, že reálne mzdy poklesnú...Dnes bankoví analytici mnohí predpokladajú, že v tomto roku dôjde k poklesu reálnych miezd a to na úrovni možno 0,6 až 1%. To sa uvidí koľko, už za prvý štvrť rok, už za prvý kvartál poklesli podľa štatistického úradu reálne mzdy o 0,4 %
|
2011-06-18 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Štatistický úrad: Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR v 1. štvrťroku 2011 dosiahla 746 Eur. Oproti 1. štvrťroku 2010 nominálne vzrástla o 2,9 %. Vyšší prírastok spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne znížila o 0,4 %. Národná banka Slovenska vo svojej júnovej prognóze nepredpokladá pokles reálnych miezd. Hlavný ekonóm UniCredit Bank nešpecifikuje presné percentá poklesu, predpokladá ale, že nedôjde k zlepšeniu terajšieho poklesu reálnych miezd 0,4%. V prognóze Slovenskej sporiteľne z júna 2011 sme žiadny odhad k vývoju reálnych miezd nenašli. Prognózu ČSOB, Tatra banky, ING Bank sme nenašli. Prognóza VÚB je tu . Počiatek má teda pravdu v údajoch štatistického úradu no nenašli sme informácie, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia o predpokladoch bankových analytikov. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Štatistický úrad: Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR v 1. štvrťroku 2011 dosiahla 746 Eur. Oproti 1. štvrťroku 2010 nominálne vzrástla o 2,9 %. Vyšší prírastok spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne znížila o 0,4 %. Národná banka Slovenska vo svojej júnovej prognóze nepredpokladá pokles reálnych miezd. Hlavný ekonóm UniCredit Bank nešpecifikuje presné percentá poklesu, predpokladá ale, že nedôjde k zlepšeniu terajšieho poklesu reálnych miezd 0,4%. V prognóze Slovenskej sporiteľne z júna 2011 sme žiadny odhad k vývoju reálnych miezd nenašli. Prognózu ČSOB, Tatra banky, ING Bank sme nenašli. Prognóza VÚB je tu . Počiatek má teda pravdu v údajoch štatistického úradu no nenašli sme informácie, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia o predpokladoch bankových analytikov. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2011-06-20 00:00:00
|
{
"text": [
"Štatistický úrad:",
"Národná banka Slovenska",
"UniCredit Bank",
"Slovenskej sporiteľne",
"tu"
],
"url": [
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=36233",
"http://www.tyzden.sk/ekonomicky-servis/ekonomika-nbs-navysila-prognozu-tohtorocneho-rastu-hdp-na-3-6-6.html",
"http://hnonline.sk/firmyafinancie/c1-52087170-rast-miezd-necakame",
"http://slsp.sk/downloads/SK_Dlhodoby_vyhlad/2011/LT1106_SK.pdf",
"http://www.vub.sk/files/pre-firmy/produkty-treasury/analyzy-predikcie/mesacny-komentar/2011/mesiac_s_vub_bankou_maj_11_sk.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:12:53.330393+00:00
|
48498
| 48,498
|
https://demagog.sk/vyrok/48498
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
Včera prepustil Kvietika, o mne rozhodoval 5T, o pánovi Parovi rozhodoval 5T, o Kováčikovi rozhodoval 5T.
|
2022-06-24 00:00:00
|
Pravda
|
Členmi senátu 5T ( .pdf , s. 61) sú sudcovia Juraj Kliment (Riadiaci predseda senátu súdneho oddelenia), Peter Hatala (predseda senátu) a Peter Štift (člen senátu).
Tento senát 11. júna 2022 prepustil na slobodu Martina Kvietika. Pod vedením Juraja Klimenta rozhodoval aj o prípade Mareka Paru. Ten istý senát prepustil Roberta Kaliňáka na slobodu po jeho aprílovom zadržaní, kedy ho obvinili zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a ďalších prečinov. Zároveň odsúdil a uznal Dušana Kováčika vinným zo zločinu prijímania úplatku a poslal ho na 8 rokov do väzby.
|
[
"Členmi senátu 5T ( .pdf , s. 61) sú sudcovia Juraj Kliment (Riadiaci predseda senátu súdneho oddelenia), Peter Hatala (predseda senátu) a Peter Štift (člen senátu).",
"Tento senát 11. júna 2022 prepustil na slobodu Martina Kvietika. Pod vedením Juraja Klimenta rozhodoval aj o prípade Mareka Paru. Ten istý senát prepustil Roberta Kaliňáka na slobodu po jeho aprílovom zadržaní, kedy ho obvinili zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a ďalších prečinov. Zároveň odsúdil a uznal Dušana Kováčika vinným zo zločinu prijímania úplatku a poslal ho na 8 rokov do väzby."
] |
2022-06-24 00:00:00
|
{
"text": [
".pdf",
"prepustil",
"rozhodoval",
"prepustil",
"odsúdil"
],
"url": [
"https://www.nsud.sk/data/att/c04/452689.c55799.pdf",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/630052-najvyssi-sud-rozhodol-o-ukonceni-vazby-obvineneho-martina-kvietika/",
"https://www.sme.sk/minuta/22899640/advokat-marek-para-ide-do-vaezby-rozhodol-najvyssi-sud",
"https://domov.sme.sk/c/22909410/najvyssi-sud-prepustil-obvineneho-exministra-kalinaka-z-vazby.html",
"https://www.noviny.sk/krimi/684166-byvaly-specialny-prokurator-dusan-kovacik-je-vinny-dostal-osem-rokov"
]
}
|
2025-10-16T19:13:20.444881+00:00
|
vr38366
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38366
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Na druhej strane chcem povedať, že a s týmto súhlasím s Jozefom Viskupičom, že som telefonoval a s týmto súhlasí aj on, že jednoducho je mylná predstava, že teraz pri každom jednom bode má byť prítomných 150 poslancov, to nemá zmysel.
|
2011-05-22 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
To či Jozef Viskupič potvrdil Richardovi Sulíkovi, že nemá zmysel, aby bolo v rokovacej sále vždy 150 sa nám nepodarilo zistiť. Z facebookového statusu J. Viskupiča " Skoda, ze Richard nepovedal, ze v otazke ucasti v plene su dlhodobo poslanci z klubu SaS trnom v oku ostatnym poslancom z inych klubov, ze sme ucastou v plene az smiesni, ked tam sedime skoro stale. Boli sme na to hrdi, ze sme ini, ze je to symbol toho ako treba veci robit tak, aby boli vidiet...symbol zmeny, ktoru sme do NR SR prisli reprezentovat... " skôr vyplýva, že nie.
|
[
"To či Jozef Viskupič potvrdil Richardovi Sulíkovi, že nemá zmysel, aby bolo v rokovacej sále vždy 150 sa nám nepodarilo zistiť. Z facebookového statusu J. Viskupiča \" Skoda, ze Richard nepovedal, ze v otazke ucasti v plene su dlhodobo poslanci z klubu SaS trnom v oku ostatnym poslancom z inych klubov, ze sme ucastou v plene az smiesni, ked tam sedime skoro stale. Boli sme na to hrdi, ze sme ini, ze je to symbol toho ako treba veci robit tak, aby boli vidiet...symbol zmeny, ktoru sme do NR SR prisli reprezentovat... \" skôr vyplýva, že nie."
] |
2011-05-23 00:00:00
|
{
"text": [
"facebookového statusu"
],
"url": [
"http://www.facebook.com/jofo.viskupic?sk=wall"
]
}
|
2025-10-16T20:14:09.989092+00:00
|
vr32167
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32167
|
Jozef Kollár
|
SKOK!
|
https://demagog.sk/politik/jozef-kollar
|
SR má druhé najvyššie daňové úniky v EÚ, hneď po Grécku
|
2012-09-16 00:00:00
|
Pravda
|
Podobný výrok sme už overovali v relácii o Päť minút dvanásť z 3. júna 2012: Štúdia Európskej únie (Study on the VAT gap in the EU, str. 45) uvádza, že pri výbere DPH máme vážne problémy a výber tejto dane u nás je druhý najhorší po Grékoch. U nás činí rozdiel medzi vybratou sumou a tou, ktorá by sa mohla vybrať cca 1,3 mld. eur., čo predstavuje 28 % dostupných zdrojov z DPH. Čiže medzera medzi sumou, ktorú vyberieme na DPH a sumou, ktorú by sme v ideálnych podmienkach mohli vybrať (žiadne daňové úniky), je 28 %. U Grékov táto medzera tvorí 30 %. Pre úplnosť dodávame, že dané údaje sú za rok 2006, pretože štúdia, z ktorej vyplývajú tieto čísla analyzovala roky 2000 až 2006, pričom bola vypracovaná v roku 2009.
|
[
"Podobný výrok sme už overovali v relácii o Päť minút dvanásť z 3. júna 2012: Štúdia Európskej únie (Study on the VAT gap in the EU, str. 45) uvádza, že pri výbere DPH máme vážne problémy a výber tejto dane u nás je druhý najhorší po Grékoch. U nás činí rozdiel medzi vybratou sumou a tou, ktorá by sa mohla vybrať cca 1,3 mld. eur., čo predstavuje 28 % dostupných zdrojov z DPH. Čiže medzera medzi sumou, ktorú vyberieme na DPH a sumou, ktorú by sme v ideálnych podmienkach mohli vybrať (žiadne daňové úniky), je 28 %. U Grékov táto medzera tvorí 30 %. Pre úplnosť dodávame, že dané údaje sú za rok 2006, pretože štúdia, z ktorej vyplývajú tieto čísla analyzovala roky 2000 až 2006, pričom bola vypracovaná v roku 2009."
] |
2012-09-17 00:00:00
|
{
"text": [
"Päť minút dvanásť",
"Štúdia Európskej únie"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/295/konsolidacne-opatrenia-vlady/?politik=89",
"http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/09/1655"
]
}
|
2025-10-16T20:03:35.626169+00:00
|
48417
| 48,417
|
https://demagog.sk/vyrok/48417
|
Zuzana Čaputová
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova
|
Potraviny sú jedny, najväčšou položkou, ktoré sú zdražované.
|
2022-05-17 00:00:00
|
Pravda
|
Cena potravín patrí k najvýznamnejšie rastúcim zložkám spotrebného koša v roku 2022 v oboch porovnaniach, medziročnom aj medzimesačnom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Zvyšovanie cien sa v marci 2022 dotklo najviac potravín v medziročnom porovnaní. Konkrétne chleba a obilnín, mlieka, syrov, vajec, olejov a tukov. Cena potravín vzrástla v porovnaní s marcom 2021 o 12 %. Ceny potravín (a nealkoholických nápojov) najvýznamnejšie prispeli k medzimesačnému (v porovnaní s februárom 2022) rastu cien, so zvýšením o 1,8 % (ceny za nealkoholické nápoje sa zvýšili o 1,6 %).
Ceny potravín rástli významne aj vo februári 2022. V porovnaní s januárom 2022) išlo o najvýznamnejšie rastúcu kategóriu, ceny potravín vzrásli o 1,6 %. Pre porovnanie, ceny za bývanie, energiu a vodu v porovnaní s januárom 2022 vzrástli o 0,9 %. Pri medziročnom porovnaní (február 2021) najvýznamnejšie vzrástli ceny za bývanie, energiu a vodu, zvýšili sa o 13,2 %. Ceny potravín vzrástli medziročne o 9,8 %.
Na zvyšovaní inflácie sa ceny potravín podieľali aj v januári 2022. V porovnaní s januárom 2021 išlo o zvýšenie o 8,4 %. Pri medzimesačnom porovnaní s decembrom 2021 sa ceny potravín zvýšili o 2,9 %.
|
[
"Cena potravín patrí k najvýznamnejšie rastúcim zložkám spotrebného koša v roku 2022 v oboch porovnaniach, medziročnom aj medzimesačnom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.",
"Zvyšovanie cien sa v marci 2022 dotklo najviac potravín v medziročnom porovnaní. Konkrétne chleba a obilnín, mlieka, syrov, vajec, olejov a tukov. Cena potravín vzrástla v porovnaní s marcom 2021 o 12 %. Ceny potravín (a nealkoholických nápojov) najvýznamnejšie prispeli k medzimesačnému (v porovnaní s februárom 2022) rastu cien, so zvýšením o 1,8 % (ceny za nealkoholické nápoje sa zvýšili o 1,6 %).",
"Ceny potravín rástli významne aj vo februári 2022. V porovnaní s januárom 2022) išlo o najvýznamnejšie rastúcu kategóriu, ceny potravín vzrásli o 1,6 %. Pre porovnanie, ceny za bývanie, energiu a vodu v porovnaní s januárom 2022 vzrástli o 0,9 %. Pri medziročnom porovnaní (február 2021) najvýznamnejšie vzrástli ceny za bývanie, energiu a vodu, zvýšili sa o 13,2 %. Ceny potravín vzrástli medziročne o 9,8 %.",
"Na zvyšovaní inflácie sa ceny potravín podieľali aj v januári 2022. V porovnaní s januárom 2021 išlo o zvýšenie o 8,4 %. Pri medzimesačnom porovnaní s decembrom 2021 sa ceny potravín zvýšili o 2,9 %."
] |
2022-05-17 00:00:00
|
{
"text": [
"dotklo",
"vzrástla",
"prispeli",
"vzrásli",
"vzrástli",
"vzrástli",
"vzrástli",
"zvýšenie",
"zvýšili"
],
"url": [
"https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/!ut/p/z1/tVLLcpswFP2VZsFS0eUN2eG0AVzGLXbwQ5uOwFJMDQiDAnW_vvIkm7bjRxe9G0mjc-7jnIsJXmPS0KF8obIUDa3Ue0Ocb6kbe5OJHgBMEhPi6efFLHp8MsLMxqvfAd5s_gni5-BrOJ9aOlg2Jur7MQwiy00AvCS0IQ6ibO6npvnlo_XOvwAgt9Q_w4fAvI0PZyKAa_wlJpgUjWzlDm9E3tMdYg0qG47oXmqgLqKrlZpDw1DfdnQ4ajD0TO7Vqds5z7dgIOp6JrLA4ygvGCCP276b5w41dH5K3xblFm9cnVm6b_ko5w5FlsMZotwpkOnovm9xMLau86cdf_dLLk-7OtW7Iui1HG-AIE3TRbJcQrg0niA29RBmWaY6cq4Anh08xeSlEvnb_u2kbB800GAcx_syr-8LUWtQCfnaa9Az2hU7TA6vrDviNRdi-6HtyoL1N1MrUdCK4XW_xxulnntWPd3Fq6FkI86ak6cVXvyjORGcJrvsj-q6_H44kEBtlWgk-yHx-n-sVVtnKmrPPKL9PPqZsBXaTIfxOAZ3d78AQr42EA!!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/#:~:text=v%C2%A0porovnan%C3%AD%20s%C2%A0marcom%202021%20sa%20to%20najviac%20dotklo%20chleba%20a%C2%A0obiln%C3%ADn%2C%20%C4%8Falej%20mlieka%2C%20syrov%20a%20vajec%2C%20a%C2%A0podobne%20ako%20v%C2%A0predo%C5%A1l%C3%BDch%20mesiacoch%20aj%20olejov%20a%C2%A0tukov",
"https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/!ut/p/z1/tVLLcpswFP2VZsFS0eUN2eG0AVzGLXbwQ5uOwFJMDQiDAnW_vvIkm7bjRxe9G0mjc-7jnIsJXmPS0KF8obIUDa3Ue0Ocb6kbe5OJHgBMEhPi6efFLHp8MsLMxqvfAd5s_gni5-BrOJ9aOlg2Jur7MQwiy00AvCS0IQ6ibO6npvnlo_XOvwAgt9Q_w4fAvI0PZyKAa_wlJpgUjWzlDm9E3tMdYg0qG47oXmqgLqKrlZpDw1DfdnQ4ajD0TO7Vqds5z7dgIOp6JrLA4ygvGCCP276b5w41dH5K3xblFm9cnVm6b_ko5w5FlsMZotwpkOnovm9xMLau86cdf_dLLk-7OtW7Iui1HG-AIE3TRbJcQrg0niA29RBmWaY6cq4Anh08xeSlEvnb_u2kbB800GAcx_syr-8LUWtQCfnaa9Az2hU7TA6vrDviNRdi-6HtyoL1N1MrUdCK4XW_xxulnntWPd3Fq6FkI86ak6cVXvyjORGcJrvsj-q6_H44kEBtlWgk-yHx-n-sVVtnKmrPPKL9PPqZsBXaTIfxOAZ3d78AQr42EA!!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/#:~:text=Ceny%20potrav%C3%ADn%20boli%20medziro%C4%8Dne%20vy%C5%A1%C5%A1ieo%C2%A012%C2%A0%25",
"https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/!ut/p/z1/tVLLcpswFP2VZsFS0eUN2eG0AVzGLXbwQ5uOwFJMDQiDAnW_vvIkm7bjRxe9G0mjc-7jnIsJXmPS0KF8obIUDa3Ue0Ocb6kbe5OJHgBMEhPi6efFLHp8MsLMxqvfAd5s_gni5-BrOJ9aOlg2Jur7MQwiy00AvCS0IQ6ibO6npvnlo_XOvwAgt9Q_w4fAvI0PZyKAa_wlJpgUjWzlDm9E3tMdYg0qG47oXmqgLqKrlZpDw1DfdnQ4ajD0TO7Vqds5z7dgIOp6JrLA4ygvGCCP276b5w41dH5K3xblFm9cnVm6b_ko5w5FlsMZotwpkOnovm9xMLau86cdf_dLLk-7OtW7Iui1HG-AIE3TRbJcQrg0niA29RBmWaY6cq4Anh08xeSlEvnb_u2kbB800GAcx_syr-8LUWtQCfnaa9Az2hU7TA6vrDviNRdi-6HtyoL1N1MrUdCK4XW_xxulnntWPd3Fq6FkI86ak6cVXvyjORGcJrvsj-q6_H44kEBtlWgk-yHx-n-sVVtnKmrPPKL9PPqZsBXaTIfxOAZ3d78AQr42EA!!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/#:~:text=K%C2%A0medzimesa%C4%8Dn%C3%A9mu%C2%A0rastu%20prispeli%20predov%C5%A1etk%C3%BDm%20potraviny%20a%C2%A0nealkoholick%C3%A9%20n%C3%A1poje%2C%20potraviny%20boli%20drah%C5%A1ie%20o%C2%A01%2C8%C2%A0%25",
"https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/8a62283f-898c-4c3d-9870-554dec11d77b/!ut/p/z1/tVNNc5swEP0tOXAUWhAguTfsaQDX8RQ7-INLB2MMqg0ioELcX1_R5JKZxKSH6iJp9N7ue7srHOMdjquk43kiuaiSi7rvY-dHSAM2nRouwHRBIJh_Wy_92b3pRTbevgWw5eorBI_ud281twywbBzf5m9wjOO0krUs8F4c2qRA7Rnx6oSSs9RAHURTKjVdlaG2bpLuqkHXZvKsdpY4psnICbEJS5GVkiOaMArItq1jlhrGkdLDEL5O-RHvP4Xejvkd7MAHy4VX_sxzfYsuANjCsyFw_Wg1CQkBl4yV44V_I8EoP_4LuaVgzMMLwA3DcL3YbMDbmPcQEMODZRSplM4I4NHBe-WCfijToHjb8azHUTX09oLX_9gkH_B8rBBqcM3mYfaQq8iJLIaJEnj3qfCKyn8-PcWuGkxRyexZ4t3_mEzlgR9KvU9LHXSqngmlzDKtiWMTMqhwqwNhykCTnbIma_RfjfqQhZR1-0UDDfq-13Mh8kump6LU4D1KIVql_i0S12VUMnLlHJ1X_u_pEnlbJtmVXPK7uz9-NlX8/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/#:~:text=Najv%C3%BDznamnej%C5%A1ie%20k%C2%A0medzimesa%C4%8Dn%C3%A9mu%C2%A0rastu%20cien%20prispeli%20ceny%20potrav%C3%ADn%20a%C2%A0nealkoholick%C3%BDch%20n%C3%A1pojov%2C%20potraviny%20boli%20drah%C5%A1ie%20o%C2%A01%2C6%C2%A0%25",
"https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/8a62283f-898c-4c3d-9870-554dec11d77b/!ut/p/z1/tVNNc5swEP0tOXAUWhAguTfsaQDX8RQ7-INLB2MMqg0ioELcX1_R5JKZxKSH6iJp9N7ue7srHOMdjquk43kiuaiSi7rvY-dHSAM2nRouwHRBIJh_Wy_92b3pRTbevgWw5eorBI_ud281twywbBzf5m9wjOO0krUs8F4c2qRA7Rnx6oSSs9RAHURTKjVdlaG2bpLuqkHXZvKsdpY4psnICbEJS5GVkiOaMArItq1jlhrGkdLDEL5O-RHvP4Xejvkd7MAHy4VX_sxzfYsuANjCsyFw_Wg1CQkBl4yV44V_I8EoP_4LuaVgzMMLwA3DcL3YbMDbmPcQEMODZRSplM4I4NHBe-WCfijToHjb8azHUTX09oLX_9gkH_B8rBBqcM3mYfaQq8iJLIaJEnj3qfCKyn8-PcWuGkxRyexZ4t3_mEzlgR9KvU9LHXSqngmlzDKtiWMTMqhwqwNhykCTnbIma_RfjfqQhZR1-0UDDfq-13Mh8kump6LU4D1KIVql_i0S12VUMnLlHJ1X_u_pEnlbJtmVXPK7uz9-NlX8/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/#:~:text=Medzimesa%C4%8Dn%C3%BD%C2%A0rast%20cien%20na%C4%8Falej%20podporili%20rast%C3%BAce%20ceny%20v%C2%A0odbore%20b%C3%BDvanie%20a%C2%A0energie%2C%20a%C2%A0to%20vplyvom%20drah%C5%A1%C3%ADch%20stavebn%C3%BDch%20materi%C3%A1lov%20v%20imputovanom%20n%C3%A1jomnom%20(zoh%C4%BEad%C5%88uje%20n%C3%A1klady%20na%20vlastn%C3%A9%20b%C3%BDvanie)%20o%C2%A00%2C9%C2%A0%25.",
"https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/8a62283f-898c-4c3d-9870-554dec11d77b/!ut/p/z1/tVNNc5swEP0tOXAUWhAguTfsaQDX8RQ7-INLB2MMqg0ioELcX1_R5JKZxKSH6iJp9N7ue7srHOMdjquk43kiuaiSi7rvY-dHSAM2nRouwHRBIJh_Wy_92b3pRTbevgWw5eorBI_ud281twywbBzf5m9wjOO0krUs8F4c2qRA7Rnx6oSSs9RAHURTKjVdlaG2bpLuqkHXZvKsdpY4psnICbEJS5GVkiOaMArItq1jlhrGkdLDEL5O-RHvP4Xejvkd7MAHy4VX_sxzfYsuANjCsyFw_Wg1CQkBl4yV44V_I8EoP_4LuaVgzMMLwA3DcL3YbMDbmPcQEMODZRSplM4I4NHBe-WCfijToHjb8azHUTX09oLX_9gkH_B8rBBqcM3mYfaQq8iJLIaJEnj3qfCKyn8-PcWuGkxRyexZ4t3_mEzlgR9KvU9LHXSqngmlzDKtiWMTMqhwqwNhykCTnbIma_RfjfqQhZR1-0UDDfq-13Mh8kump6LU4D1KIVql_i0S12VUMnLlHJ1X_u_pEnlbJtmVXPK7uz9-NlX8/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/#:~:text=Najv%C3%A4%C4%8D%C5%A1ia%20polo%C5%BEka%20v%20%C5%A1trukt%C3%BAre%20v%C3%BDdavkov%20slovensk%C3%BDch%20dom%C3%A1cnost%C3%AD%20%E2%80%93%20b%C3%BDvanie%20a%C2%A0energie%C2%A0%20%2D%20mali%20ceny%20rovnako%20ako%20v%C2%A0janu%C3%A1ri%20medziro%C4%8Dne%20vy%C5%A1%C5%A1ie%20o%2013%2C2%C2%A0%25",
"https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/8a62283f-898c-4c3d-9870-554dec11d77b/!ut/p/z1/tVNNc5swEP0tOXAUWhAguTfsaQDX8RQ7-INLB2MMqg0ioELcX1_R5JKZxKSH6iJp9N7ue7srHOMdjquk43kiuaiSi7rvY-dHSAM2nRouwHRBIJh_Wy_92b3pRTbevgWw5eorBI_ud281twywbBzf5m9wjOO0krUs8F4c2qRA7Rnx6oSSs9RAHURTKjVdlaG2bpLuqkHXZvKsdpY4psnICbEJS5GVkiOaMArItq1jlhrGkdLDEL5O-RHvP4Xejvkd7MAHy4VX_sxzfYsuANjCsyFw_Wg1CQkBl4yV44V_I8EoP_4LuaVgzMMLwA3DcL3YbMDbmPcQEMODZRSplM4I4NHBe-WCfijToHjb8azHUTX09oLX_9gkH_B8rBBqcM3mYfaQq8iJLIaJEnj3qfCKyn8-PcWuGkxRyexZ4t3_mEzlgR9KvU9LHXSqngmlzDKtiWMTMqhwqwNhykCTnbIma_RfjfqQhZR1-0UDDfq-13Mh8kump6LU4D1KIVql_i0S12VUMnLlHJ1X_u_pEnlbJtmVXPK7uz9-NlX8/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/#:~:text=Najv%C3%BDznamnej%C5%A1%C3%AD%20vplyv%20mal%20rast%20cien%20potrav%C3%ADn%2C%20ich%20ceny%20boli%20o%C2%A09%2C8%C2%A0%25",
"https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/a232e7f7-58f5-4bf7-a913-35d39bd6a3b9/!ut/p/z1/tVNNc5swEP0tOXAELQiQ6A17EsBxPMUO_uCSETYGYoMIqBD311c0uWQmMemhumg1897ue7srFKMtiivWFRkTBa_YWb53sf0UkoBOJroLMJljCGb3q4U_vTO8yEKbjwC6WN5C8Oj-9JYzUwfTQvF1_hrFKN5XohY52vGkZbnantSiOqrsJBSQAW9KqaarUrWtG9ZdFOjaVJzkzQxspORIVIseLdVMZMQcHavYOmAnOdgMJ86Qvt4XB7T7Fnoz5newA18cF975U8_1TTIHoHPPgsD1o6UTYgwuHmvHG_9KgVF-_BdyTcGYhzeAG4bhar5eg7c27iDAugeLKJIl7RHAo4120gX5UqZO0KYr0h5F1TDbM1r945B8QLOxRsjFNZqH6UMmMzORDxvF0fZb6SW1eH55iV25mLwS6atA2_-xmdJDkZRavy810AglgAmhpmE6toXxoMKtEkylgSY9pk3aaL8a-SFzIer2hwIK9H2vZZxn51Tb81KBzyg5b6X6j0hUl1FJ8aUo1NPS_z1ZqN6GCnrB5-zm5g9s6htV/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/#:~:text=Na%20tejto%20vysokej%20hodnote%20sa%20podie%C4%BEali%20najm%C3%A4%20rasty%20cien%20potrav%C3%ADn%2C%20oproti%20minuloro%C4%8Dn%C3%A9mu%20janu%C3%A1ru%20boli%20vy%C5%A1%C5%A1ie%20o%C2%A08%2C4%C2%A0%25",
"https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/a232e7f7-58f5-4bf7-a913-35d39bd6a3b9/!ut/p/z1/tVNNc5swEP0tOXAELQiQ6A17EsBxPMUO_uCSETYGYoMIqBD311c0uWQmMemhumg1897ue7srFKMtiivWFRkTBa_YWb53sf0UkoBOJroLMJljCGb3q4U_vTO8yEKbjwC6WN5C8Oj-9JYzUwfTQvF1_hrFKN5XohY52vGkZbnantSiOqrsJBSQAW9KqaarUrWtG9ZdFOjaVJzkzQxspORIVIseLdVMZMQcHavYOmAnOdgMJ86Qvt4XB7T7Fnoz5newA18cF975U8_1TTIHoHPPgsD1o6UTYgwuHmvHG_9KgVF-_BdyTcGYhzeAG4bhar5eg7c27iDAugeLKJIl7RHAo4120gX5UqZO0KYr0h5F1TDbM1r945B8QLOxRsjFNZqH6UMmMzORDxvF0fZb6SW1eH55iV25mLwS6atA2_-xmdJDkZRavy810AglgAmhpmE6toXxoMKtEkylgSY9pk3aaL8a-SFzIer2hwIK9H2vZZxn51Tb81KBzyg5b6X6j0hUl1FJ8aUo1NPS_z1ZqN6GCnrB5-zm5g9s6htV/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/#:~:text=Vy%C5%A1%C5%A1ie%20ceny%20v%C2%A0odbore%20ovplyv%C5%88oval%20nielen%20rast%20cien%20potrav%C3%ADn%20o%C2%A02%2C9%C2%A0%25%2C"
]
}
|
2025-10-16T19:13:41.865671+00:00
|
vr16381
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16381
|
Boris Kollár
|
SME RODINA
|
https://demagog.sk/politik/boris-kollar
|
...do roku 1989 sme mali na Slovensku 250, cca 250 tisíc ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve, dnes máme 50 tisíc (...).
|
2017-06-25 00:00:00
|
Nepravda
|
V databázach s počtom pracujúcich na Slovensku sú údaje dostupné až po roku 1993. Web Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra však uvádza nasledovné: "V roku 1989 pracovalo v poľnohospodárstve 360,7 tis. osôb, v roku 2005 len 81,5 tis. osôb a v roku 2014 len 51,5 tis. osôb." (.pdf, s. 2) Najnovší údaj teda uvádza približne rovnaký počet pracujúcich v súčasnosti, aký spomína Boris Kollár, no v poľnohospodárstve do roku 1989 pracovalo výrazne viac ľudí ako Kollár uvádza vo výroku. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"V databázach s počtom pracujúcich na Slovensku sú údaje dostupné až po roku 1993. Web Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra však uvádza nasledovné: \"V roku 1989 pracovalo v poľnohospodárstve 360,7 tis. osôb, v roku 2005 len 81,5 tis. osôb a v roku 2014 len 51,5 tis. osôb.\" (.pdf, s. 2) Najnovší údaj teda uvádza približne rovnaký počet pracujúcich v súčasnosti, aký spomína Boris Kollár, no v poľnohospodárstve do roku 1989 pracovalo výrazne viac ľudí ako Kollár uvádza vo výroku. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-06-26 00:00:00
|
{
"text": [
"uvádza"
],
"url": [
"http://www.uzei.cz/viewFile.asp?file=2325"
]
}
|
2025-10-16T19:29:42.297043+00:00
|
vr34696
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34696
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
V roku 2006, keď sme nastúpili do vlády sme dostali list z Európskej komisie a Európska komisia zastavila čerpanie prostriedkov Európskeho sociálneho fondu na dva roky, na dva roky preto, lebo predchádzajúca vláda zle nakladala s týmito fondmi. Takže.
|
2010-11-14 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa TASR výhrady EK voči čerpaniu z ESF existovali, hovorilo sa o nešpecifikovaných chybách. Nakoniec boli Eurofondy pozastavené, no komisár Špidla sa explicitne nevyjadril, že išlo o chyby po predošlej vláde. Kritika prišla koncom septembra a vláda už bola zhruba 2 mesiace pri moci. Zároveň bolo možné sa pozastaveniu vyhnúť, záležalo na tom ako zareaguje slovenská vláda. :"Správa audítorov zaznamenala určité chyby, teraz očakávame od slovenskej strany reakciu na tieto chyby. Pozastavenie hrozí, ale záleží od reakcie slovenskej strany... Predpokladám, že k ďalšiemu čerpaniu dôjde, ale je to naozaj otázka toho, ako Slovensko zareaguje," vyhlásil Špidla.
|
[
"Podľa TASR výhrady EK voči čerpaniu z ESF existovali, hovorilo sa o nešpecifikovaných chybách. Nakoniec boli Eurofondy pozastavené, no komisár Špidla sa explicitne nevyjadril, že išlo o chyby po predošlej vláde. Kritika prišla koncom septembra a vláda už bola zhruba 2 mesiace pri moci. Zároveň bolo možné sa pozastaveniu vyhnúť, záležalo na tom ako zareaguje slovenská vláda. :\"Správa audítorov zaznamenala určité chyby, teraz očakávame od slovenskej strany reakciu na tieto chyby. Pozastavenie hrozí, ale záleží od reakcie slovenskej strany... Predpokladám, že k ďalšiemu čerpaniu dôjde, ale je to naozaj otázka toho, ako Slovensko zareaguje,\" vyhlásil Špidla."
] |
2010-12-10 00:00:00
|
{
"text": [
"TASR"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A060922_142329_sk_pspravy_p01"
]
}
|
2025-10-16T20:26:20.481059+00:00
|
vr15062
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15062
|
Martin Poliačik
|
toho času nepolitik
|
https://demagog.sk/politik/martin-poliacik
|
... zdržanlivosť na strane vládnych poslancov, lebo do diskusie (v parlamente o programovom vyhlásení vlády, pozn.) sa takmer nezapojili,
|
2016-05-01 00:00:00
|
Pravda
|
Do rozpravy o programovom vyhlásení vlády, ktorá trvala od 18. apríla do 26. apríla, sa zapájala koalícia a koaliční poslanci v oveľa menšej miere, ako opoziční poslanci. Vystúpenie (nie iba faktickú poznámku) mali 8 poslanci z koaličných strán. Počtom ich prevýšili aj samostatne poslanci SaS, ktorých vystúpilo 21, či samostatne poslanci OĽaNO, ktorých vystúpilo 19. Pred plénum nevystúpili dokonca ani všetci ministri vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Diskusia k vládnemu programu v pléne národnej rady trvala od 18. apríla do 26. apríla 2016, rokovalo sa o vyhlásení vlády ako o štvrtom programovom bode druhej schôdze Národnej rady. Programové vyhlásenie predkladal podpredseda vlády Peter Pellegrini, kto zastupoval Roberta Fica, kto z dôvodu zdravotných problémov sa nemohol zúčastniť rokovania.Po predkladaní programového vyhlásenia mali všetky parlamentné výbory rokovania, rozprava o programovom vyhlásení vlády pokračovala 19. apríla. V rozprave k programovému vyhláseniu za koalíciu nevystúpili ani všetci ministri. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (MOST-HÍD) vystúpila v pléne dvakrát, 21. aj 26. apríla, podobne aj minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD). Prvý prejav za koalíciu v rozprave mal minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) 19. apríla, neskoršie vystúpil aj minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS), minister obrany Peter Gajdoš (SNS), ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS). Ako posledný v rozprave vystúpil minister vnútra Robert Kaliňák s hodinovým prejavom.
V rozprave nevystúpil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smer- SD), minister dopravy Roman Brecely (nominant Sieť), minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD), minster sociálnych vecí Ján Richter (Smer- SD), ani minister životného prostredia László Sólymos (Most- HÍD).
Okrem ministrov za koalíciu v rozprave vystúpil už skutočne málo poslancov, vystupovali predsedovia menších koaličných strán, Andrej Danko (SNS), Béla Bugár (Most- HÍD) a Radoslav Prochádza (Sieť) a poslanci Dušan Jarjabek (Smer-SD), Anton Hrnko (SNS), Edita Pfundtner (Most- Híd), Alena Bašistová (Sieť) a Jozef Burian (Smer- SD). Dokonca aj Miroslav Číž prispel k diskusii len s faktickými poznámkami, spolu s ďalšími koaličními poslancami Janou Vaľovou, Oľgou Nachtmannovou, Ľubomírom Petrákom, Jurajom Blanárom, Ľubošom Blahom, Dušanom Muňkom a Jaroslavom Paškom.
Oproti tomu všetkých 21 poslancov za klub SaS a všetkých 19 poslancov za klub OĽaNO-NOVA mali príspevky do rozpravy. Za klub Sme rodina vystúpil v rozprave Boris Kollár, Peter Pčolinský, Milan Krajniak, Petra Krištúfková, Adriana Pčolinská aj Peter Marček. Nezaradení poslanci Zsolt Simon, Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Simona Petrík sa v rozprave tiež vyjadrili k programovému vyhláseniu. Za klub ĽSNS vystúpil len Marian Kotleba, ďalší jeho poslanci sa zapájali do diskusie v rámci faktických poznámok.
Rokovanie o programovom vyhlásení bolo ukončené 26. apríla, vtedy došlo k hlasovaniu o dôvere vlády. Všetci poslanci Smeru hlasovali za podporu programového vyhlásenia vlády, takisto hlasovali za aj poslanci za Most-Híd a SNS, až na jedného neprítomného poslanca. Šiesti poslanci za Sieť, ktorí nemajú poslanecký klub v parlamente, tiež hlasovali za vyhlásenie vlády.
|
[
"Do rozpravy o programovom vyhlásení vlády, ktorá trvala od 18. apríla do 26. apríla, sa zapájala koalícia a koaliční poslanci v oveľa menšej miere, ako opoziční poslanci. Vystúpenie (nie iba faktickú poznámku) mali 8 poslanci z koaličných strán. Počtom ich prevýšili aj samostatne poslanci SaS, ktorých vystúpilo 21, či samostatne poslanci OĽaNO, ktorých vystúpilo 19. Pred plénum nevystúpili dokonca ani všetci ministri vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.",
"Diskusia k vládnemu programu v pléne národnej rady trvala od 18. apríla do 26. apríla 2016, rokovalo sa o vyhlásení vlády ako o štvrtom programovom bode druhej schôdze Národnej rady. Programové vyhlásenie predkladal podpredseda vlády Peter Pellegrini, kto zastupoval Roberta Fica, kto z dôvodu zdravotných problémov sa nemohol zúčastniť rokovania.Po predkladaní programového vyhlásenia mali všetky parlamentné výbory rokovania, rozprava o programovom vyhlásení vlády pokračovala 19. apríla. V rozprave k programovému vyhláseniu za koalíciu nevystúpili ani všetci ministri. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (MOST-HÍD) vystúpila v pléne dvakrát, 21. aj 26. apríla, podobne aj minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD). Prvý prejav za koalíciu v rozprave mal minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) 19. apríla, neskoršie vystúpil aj minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS), minister obrany Peter Gajdoš (SNS), ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS). Ako posledný v rozprave vystúpil minister vnútra Robert Kaliňák s hodinovým prejavom.",
"V rozprave nevystúpil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smer- SD), minister dopravy Roman Brecely (nominant Sieť), minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD), minster sociálnych vecí Ján Richter (Smer- SD), ani minister životného prostredia László Sólymos (Most- HÍD).",
"Okrem ministrov za koalíciu v rozprave vystúpil už skutočne málo poslancov, vystupovali predsedovia menších koaličných strán, Andrej Danko (SNS), Béla Bugár (Most- HÍD) a Radoslav Prochádza (Sieť) a poslanci Dušan Jarjabek (Smer-SD), Anton Hrnko (SNS), Edita Pfundtner (Most- Híd), Alena Bašistová (Sieť) a Jozef Burian (Smer- SD). Dokonca aj Miroslav Číž prispel k diskusii len s faktickými poznámkami, spolu s ďalšími koaličními poslancami Janou Vaľovou, Oľgou Nachtmannovou, Ľubomírom Petrákom, Jurajom Blanárom, Ľubošom Blahom, Dušanom Muňkom a Jaroslavom Paškom.",
"Oproti tomu všetkých 21 poslancov za klub SaS a všetkých 19 poslancov za klub OĽaNO-NOVA mali príspevky do rozpravy. Za klub Sme rodina vystúpil v rozprave Boris Kollár, Peter Pčolinský, Milan Krajniak, Petra Krištúfková, Adriana Pčolinská aj Peter Marček. Nezaradení poslanci Zsolt Simon, Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Simona Petrík sa v rozprave tiež vyjadrili k programovému vyhláseniu. Za klub ĽSNS vystúpil len Marian Kotleba, ďalší jeho poslanci sa zapájali do diskusie v rámci faktických poznámok.",
"Rokovanie o programovom vyhlásení bolo ukončené 26. apríla, vtedy došlo k hlasovaniu o dôvere vlády. Všetci poslanci Smeru hlasovali za podporu programového vyhlásenia vlády, takisto hlasovali za aj poslanci za Most-Híd a SNS, až na jedného neprítomného poslanca. Šiesti poslanci za Sieť, ktorí nemajú poslanecký klub v parlamente, tiež hlasovali za vyhlásenie vlády."
] |
2016-05-02 00:00:00
|
{
"text": [
"schôdze",
"SaS",
"OĽaNO-NOVA",
"Sme rodina",
"Nezaradení",
"ĽSNS",
"hlasovaniu"
],
"url": [
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=334#current",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=43",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=44",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=47",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/nezavisli",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=48",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=37218"
]
}
|
2025-10-16T19:33:32.852634+00:00
|
vr32834
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32834
|
Pavol Paška
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/pavol-paska
|
Šéf OECD povedal, že Slovensko je vzhľadom aj keď na klesajúci rast hrubého produktu stále atraktívnou investične atraktívnou oblasťou.
|
2012-12-09 00:00:00
|
Pravda
|
Generálny tajomník OECD poznamenal, že Slovensko aj naďalej atraktívna krajina pre zahraničné investície. A. Gurria poznamenal, že v eurozóne a vo svete je ekonomický rast nulový alebo negatívny. Generálny tajomník OECD Angelo Gurria bol 6. decembra 2012 na oficiálnej návšteve Slovenska, kde prezentoval výsledky Slovenska v ekonomickej oblasti a premiérovi R. Ficovi odovzdal aktuálnu ekonomickú analýzu OECD o Slovensku. Generálny tajomník OECD poznamenal, že ekonomický rast je v eurozóne a vo svete nulový alebo negatívny. A. Gurria sa dotkol sa viacerých problematických tém, školstva, nedostatkom vo vyberaní a štruktúre daní či nezamestnanosti. Vzhľadom na pretrvávajúcu značnú hospodársku krízu, ďalej ocenil rast slovenskej ekonomiky, ktorý ale má klesajúcu tendenciu. A. Gurria K ekonomickému rastu a zahraničným investíciam sa Gurria vyjadril : "Slovensko má jeden z najväčších rastov ekonomiky spomedzi krajín OECD a je vnímaná ako atraktívna krajina pre zahraničné investície." Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Generálny tajomník OECD poznamenal, že Slovensko aj naďalej atraktívna krajina pre zahraničné investície. A. Gurria poznamenal, že v eurozóne a vo svete je ekonomický rast nulový alebo negatívny. Generálny tajomník OECD Angelo Gurria bol 6. decembra 2012 na oficiálnej návšteve Slovenska, kde prezentoval výsledky Slovenska v ekonomickej oblasti a premiérovi R. Ficovi odovzdal aktuálnu ekonomickú analýzu OECD o Slovensku. Generálny tajomník OECD poznamenal, že ekonomický rast je v eurozóne a vo svete nulový alebo negatívny. A. Gurria sa dotkol sa viacerých problematických tém, školstva, nedostatkom vo vyberaní a štruktúre daní či nezamestnanosti. Vzhľadom na pretrvávajúcu značnú hospodársku krízu, ďalej ocenil rast slovenskej ekonomiky, ktorý ale má klesajúcu tendenciu. A. Gurria K ekonomickému rastu a zahraničným investíciam sa Gurria vyjadril : \"Slovensko má jeden z najväčších rastov ekonomiky spomedzi krajín OECD a je vnímaná ako atraktívna krajina pre zahraničné investície.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-12-10 00:00:00
|
{
"text": [
"Angelo Gurria",
"prezentoval",
"vyjadril"
],
"url": [
"http://www.vlada.gov.sk/generalny-tajomnik-oecd-odovzdal-robertovi-ficovi-aktualnu-ekonomicku-analyzu-oecd-o-slovensku/",
"http://www.ta3.com/clanok/1010828/tb-generalneho-tajomnika-oecd-tema-hodnotenie-slovenska.html",
"https://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=38&id=576"
]
}
|
2025-10-16T20:48:15.665682+00:00
|
vr30125
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30125
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
... zrazu hovorí bavorský premiér, že chce zažalovať spolkovú vládu na čele s pani Merkelovou kvôli tomu, že jednoducho nerobí to, čo by spolková vláda mala robiť.
|
2015-10-11 00:00:00
|
Pravda
|
Bavorský premiér, Horst Seehofer, zo strany Kresťanskosociálnej únie (CSU), ktorá tvorí koalíciu s vládnou Kresťanskodemokratickou úniou Nemecka (CDU), vyhlásil, že spolková vláda porušuje práva nemeckých spolkových krajín. Novinárom v Mníchove povedal, že pravdepodobne dá spolkovú vládu na Ústavný súd , ak nepodniknú kroky na obmedzenie prílevu uchádzačov o azyl do Nemecka. Situácia sa natoľko vyhrotila, že bavorská vláda chcela zavrieť hranice s Rakúskom, Nakoniec tak síce neurobila, no očakáva, že budú dodržiavané normy EÚ, ako sú stanovené v Dublinskej a Schengenskej dohode.
|
[
"Bavorský premiér, Horst Seehofer, zo strany Kresťanskosociálnej únie (CSU), ktorá tvorí koalíciu s vládnou Kresťanskodemokratickou úniou Nemecka (CDU), vyhlásil, že spolková vláda porušuje práva nemeckých spolkových krajín. Novinárom v Mníchove povedal, že pravdepodobne dá spolkovú vládu na Ústavný súd , ak nepodniknú kroky na obmedzenie prílevu uchádzačov o azyl do Nemecka. Situácia sa natoľko vyhrotila, že bavorská vláda chcela zavrieť hranice s Rakúskom, Nakoniec tak síce neurobila, no očakáva, že budú dodržiavané normy EÚ, ako sú stanovené v Dublinskej a Schengenskej dohode."
] |
2015-10-12 00:00:00
|
{
"text": [
"Ústavný súd",
"zavrieť",
"vyhlásení"
],
"url": [
"http://www.spiegel.de/politik/deutschland/horst-seehofer-droht-angela-merkel-mit-verfassungsklage-a-1057085.html",
"http://news.yahoo.com/bavaria-wants-send-refugees-back-austria-merkel-says-165617068.html",
"http://www.bild.de/politik/inland/fluechtlingskrise/seehofer-erklaert-seine-notwehr-drohung-42941014.bild.html"
]
}
|
2025-10-16T20:53:15.469875+00:00
|
vr38142
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38142
|
Marek Maďarič
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/marek-madaric
|
No, nie že to očakávame my, určité mantinely určil jasne Ústavný súd, to znamená, aby som to povedal ľudovo, voľba bude právoplatná a nezpochybniteľná tajná v takom prípade, ak v tých urnách bude toľko lístkov, koľko si ich poslanci prevzali,...
|
2011-05-01 00:00:00
|
Nepravda
|
V rozhodnutí Ústavného súdu SR (.pdf) sa okrem iného píše:
"Ústavnoprávna zodpovednosť národnej rady v okolnostiach danej veci nespočíva v jej priamom zasahovaní do priebehu namietaného tajného hlasovania, ale v nedodržaní jej pozitívnej povinnosti zabezpečiť a garantovať priebeh tajného hlasovania ústavne konformným spôsobom.
Ústavný princíp tajného hlasovania nepôsobí len vertikálne, t.j. voči štátu (jej orgánom, v okolnostiach danej veci národnej rade), ktorý je povinný zabezpečiť a garantovať tajnosť hlasovania, ale tiež horizontálne „to znamená medzi súkromnými osobami, voči zamestnávateľovi, politickej strane a pod.“ (Jan Filip). Porušenia princípu tajného hlasovania v rámci jeho horizontálneho pôsobenia sa nedopustí volič, ktorý napr. sám na verejnosti oznámil, ako bude hlasovať alebo ako hlasoval. To ale podľa názoru ústavného súdu neplatí pre situáciu, v ktorej volič (poslanec) chce obsah svojho hlasovania (pre)ukázať/doložiť. Ústavný súd mal za dostatočne preukázané, že postoj nie zanedbateľnej, ak nie prevažnej časti poslancov národnej rady, nesmeroval k (iba) oznámeniu ako budú hlasovať, či ako hlasovali, ale k odtajneniu voľby samotnej.
Ústavné/zákonné určenie tajnej voľby je nepochybne právny imperatív, ktorý nemôže volič nerešpektovať, a to bez ohľadu na to, či ide o tajnú voľbu napr. zastupiteľských orgánov, prezidenta, predsedu národnej rady alebo kandidáta na funkciu generálneho prokurátora. Volič (pre tento prípad poslanec národnej rady) pri tajnej voľbe disponuje nie subjektívnym právom výberu medzi tajnosťou, či netajnosťou (napr. jej zverejnením), ale právnou povinnosťou rešpektovať legálny spôsob voľby.
Opakovanú tajnú voľbu zo 7. decembra 2010 je treba chápať ako pokračovanie tej istej voľby, teda s tými istými kandidátmi bez potreby opakovania formálnej procedúry. Inými slovami povedané namietané voľby (z 2. a zo 7. decembra 2010) tvoria duálnu jednotu alebo uzavretý, vzájomne podmienený cyklus, t.j. ide o kontinuálny proces tej istej voľby, čo pri ich ústavnom prieskume znamená aj to, že pokiaľ ústavný súd zistí porušenie namietaných práv v súvislosti s tajnou voľbou z 2. decembra 2010, pričom toto porušenie nebolo následne konvalidované vo voľbe opakovanej, vysloví potom porušenie namietaných práv a zruší opakovanú voľbu už len z tohto dôvodu.
Ústavný súd riadiac sa princípom seba obmedzenia a zdržanlivosti nepovažoval pre tento prípad za účelné podrobiť ústavnému prieskumu sťažovateľom nastolené otázky súvisiace s ústavno- konformným výkladom kvóra poslancov národnej rady pri tajnom hlasovaní o návrhu generálneho prokurátora zo 7. decembra 2010 a v tejto spojitosti aj o zmysle a účele parlamentnej obštrukcie. Ústavný prieskum týchto nepochybne relevantných otázok v tomto konaní sa javil ako neúčelný, keďže aj bez neho ústavný súd dospel k záveru o porušení sťažovateľom označených práv a o potrebe zrušiť namietané voľby, teda aj voľby zo 7. decembra 2010. Inými slovami povedané k potrebe vysloviť porušenie označených práv a zrušiť voľby zo 7. decembra 2010 ústavný súd dospel už z dôvodu previazanosti/spojitosti týchto volieb s voľbami z 2. decembra 2010, čím sa dosiahol účel zjednania nápravy, ktorú sťažovateľ požadoval."
V rozhodnutí Ústavného súdu SR sa nikde nič také ako tvrdí Maďarič nepíše.
|
[
"V rozhodnutí Ústavného súdu SR (.pdf) sa okrem iného píše:",
"\"Ústavnoprávna zodpovednosť národnej rady v okolnostiach danej veci nespočíva v jej priamom zasahovaní do priebehu namietaného tajného hlasovania, ale v nedodržaní jej pozitívnej povinnosti zabezpečiť a garantovať priebeh tajného hlasovania ústavne konformným spôsobom.",
"Ústavný princíp tajného hlasovania nepôsobí len vertikálne, t.j. voči štátu (jej orgánom, v okolnostiach danej veci národnej rade), ktorý je povinný zabezpečiť a garantovať tajnosť hlasovania, ale tiež horizontálne „to znamená medzi súkromnými osobami, voči zamestnávateľovi, politickej strane a pod.“ (Jan Filip). Porušenia princípu tajného hlasovania v rámci jeho horizontálneho pôsobenia sa nedopustí volič, ktorý napr. sám na verejnosti oznámil, ako bude hlasovať alebo ako hlasoval. To ale podľa názoru ústavného súdu neplatí pre situáciu, v ktorej volič (poslanec) chce obsah svojho hlasovania (pre)ukázať/doložiť. Ústavný súd mal za dostatočne preukázané, že postoj nie zanedbateľnej, ak nie prevažnej časti poslancov národnej rady, nesmeroval k (iba) oznámeniu ako budú hlasovať, či ako hlasovali, ale k odtajneniu voľby samotnej.",
"Ústavné/zákonné určenie tajnej voľby je nepochybne právny imperatív, ktorý nemôže volič nerešpektovať, a to bez ohľadu na to, či ide o tajnú voľbu napr. zastupiteľských orgánov, prezidenta, predsedu národnej rady alebo kandidáta na funkciu generálneho prokurátora. Volič (pre tento prípad poslanec národnej rady) pri tajnej voľbe disponuje nie subjektívnym právom výberu medzi tajnosťou, či netajnosťou (napr. jej zverejnením), ale právnou povinnosťou rešpektovať legálny spôsob voľby.",
"Opakovanú tajnú voľbu zo 7. decembra 2010 je treba chápať ako pokračovanie tej istej voľby, teda s tými istými kandidátmi bez potreby opakovania formálnej procedúry. Inými slovami povedané namietané voľby (z 2. a zo 7. decembra 2010) tvoria duálnu jednotu alebo uzavretý, vzájomne podmienený cyklus, t.j. ide o kontinuálny proces tej istej voľby, čo pri ich ústavnom prieskume znamená aj to, že pokiaľ ústavný súd zistí porušenie namietaných práv v súvislosti s tajnou voľbou z 2. decembra 2010, pričom toto porušenie nebolo následne konvalidované vo voľbe opakovanej, vysloví potom porušenie namietaných práv a zruší opakovanú voľbu už len z tohto dôvodu.",
"Ústavný súd riadiac sa princípom seba obmedzenia a zdržanlivosti nepovažoval pre tento prípad za účelné podrobiť ústavnému prieskumu sťažovateľom nastolené otázky súvisiace s ústavno- konformným výkladom kvóra poslancov národnej rady pri tajnom hlasovaní o návrhu generálneho prokurátora zo 7. decembra 2010 a v tejto spojitosti aj o zmysle a účele parlamentnej obštrukcie. Ústavný prieskum týchto nepochybne relevantných otázok v tomto konaní sa javil ako neúčelný, keďže aj bez neho ústavný súd dospel k záveru o porušení sťažovateľom označených práv a o potrebe zrušiť namietané voľby, teda aj voľby zo 7. decembra 2010. Inými slovami povedané k potrebe vysloviť porušenie označených práv a zrušiť voľby zo 7. decembra 2010 ústavný súd dospel už z dôvodu previazanosti/spojitosti týchto volieb s voľbami z 2. decembra 2010, čím sa dosiahol účel zjednania nápravy, ktorú sťažovateľ požadoval.\"",
"V rozhodnutí Ústavného súdu SR sa nikde nič také ako tvrdí Maďarič nepíše."
] |
2011-05-02 00:00:00
|
{
"text": [
"rozhodnutí Ústavného súdu SR"
],
"url": [
"http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2011/TS_20110420_3.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:15:01.684549+00:00
|
48659
| 48,659
|
https://demagog.sk/vyrok/48659
|
György Gyimesi
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/györgy-gyimesi
|
V tejto, v tej istej diskusii (v relácii V politike v júni tohto roku, pozn.) som povedal, že namiesto toho, že tu sa bavíme o vlajkách, poďme im reálne pomôcť, aby mohli dediť, nahliadať do zdravotnej dokumentácii atď.
| null |
Zavádzajúce
|
Poslanec Gyimesi sa 12. júna 2022 skutočne vyjadril v relácii V politike k legislatívnym zmenám v prospech LGBTI+ ľudí. V tejto diskusii na otázku moderátora odpovedal nasledovne: „ja som sa vyjadril viackrát, že som za to, aby sme párom rovnakého pohlavia pomohli v ich každodennom bežnom živote tým, že im umožníme dediť po sebe… nahliadať do zdravotnej dokumentácie,“ ( 59:50-1:00:46 ) pričom nadviazal, že podobný návrh zákona ako poslanec podporí, no nepodá. Návrh na zákaz vlajok LGBTI+ na štátnych budovách, ktorého je navrhovateľom, však nemal slúžiť ako provokácia k zameraniu sa na pomoc týmto ľuďom. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.
|
[
"Poslanec Gyimesi sa 12. júna 2022 skutočne vyjadril v relácii V politike k legislatívnym zmenám v prospech LGBTI+ ľudí. V tejto diskusii na otázku moderátora odpovedal nasledovne: „ja som sa vyjadril viackrát, že som za to, aby sme párom rovnakého pohlavia pomohli v ich každodennom bežnom živote tým, že im umožníme dediť po sebe… nahliadať do zdravotnej dokumentácie,“ ( 59:50-1:00:46 ) pričom nadviazal, že podobný návrh zákona ako poslanec podporí, no nepodá. Návrh na zákaz vlajok LGBTI+ na štátnych budovách, ktorého je navrhovateľom, však nemal slúžiť ako provokácia k zameraniu sa na pomoc týmto ľuďom. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."
] |
2022-11-02 00:00:00
|
{
"text": [
"59:50-1:00:46"
],
"url": [
"https://www.ta3.com/relacia/24642/kto-z-koho-v-nr-sr-navrh-na-odvolanie-ministra-hospodarstva-ako-dalej-rodinny-balicek"
]
}
|
2025-10-16T19:12:35.958953+00:00
|
vr31370
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31370
|
Daniel Lipšic
|
Nová väčšina
|
https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic
|
Jedna z tých vecí, ktorú zvažujem pri rozhodovaní, kedy chcem hovoriť s ľuďmi v strane, s kolegami, so známymi. Jedna z tých vecí je, či budem môcť spolu s ďalšími ľudmi byť prínosom pre popularitu KDH. Či naozaj KDH môže prelomiť tých magických osem a pol percenta, ktoré sme získavali možno štyri štyri voľby dozadu.
|
2012-03-18 00:00:00
|
Pravda
|
Nevieme úplne z výroku zistiť či D. Lipšic poukazuje aj na terajšie voľby, alebo nie. V každom prípade uvádzame prehľad výsledkov posledných štyroch parlamentných volieb, v ktorých KDH kandidoval samostatne. Štatistický úrad SR uvádza pre stranu KDH nasledovný podiel získaných hlasov: Rok 2002 : 8,25% Rok 2006: 8,31% Rok 2010: 8,52% Rok 2012: 8,82% D.Lipšic sa mierne pomýlil vo volebných výsledkoch. Štyri voľby dozadu získalo KDH 8,25%. V roku 2010 mierne prekročilo 8,5% a v tohtoročných voľbách KDH túto hranicu presiahlo s výsledkom 8,82%. Ak by sme posledné parlamentné voľby vyňali, D. Lipšic by z miernou odchýlkou hovoril pravdu, ak nie, KDH "magickú" hranicu 8,5% už prekročilo.
|
[
"Nevieme úplne z výroku zistiť či D. Lipšic poukazuje aj na terajšie voľby, alebo nie. V každom prípade uvádzame prehľad výsledkov posledných štyroch parlamentných volieb, v ktorých KDH kandidoval samostatne. Štatistický úrad SR uvádza pre stranu KDH nasledovný podiel získaných hlasov: Rok 2002 : 8,25% Rok 2006: 8,31% Rok 2010: 8,52% Rok 2012: 8,82% D.Lipšic sa mierne pomýlil vo volebných výsledkoch. Štyri voľby dozadu získalo KDH 8,25%. V roku 2010 mierne prekročilo 8,5% a v tohtoročných voľbách KDH túto hranicu presiahlo s výsledkom 8,82%. Ak by sme posledné parlamentné voľby vyňali, D. Lipšic by z miernou odchýlkou hovoril pravdu, ak nie, KDH \"magickú\" hranicu 8,5% už prekročilo."
] |
2012-03-18 00:00:00
|
{
"text": [
"uvádza",
"",
"8,82%"
],
"url": [
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4490",
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4490",
"http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab3.jsp?lang=sk"
]
}
|
2025-10-16T20:47:05.640429+00:00
|
vr15011
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15011
|
Peter Pellegrini
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini
|
... choďte sa pozrieť do Nemecka alebo Rakúska, ja teraz nerád by som povedal zlú informáciu, alebo do niektorých z krajín, my máme napríklad celý kataster, to znamená akékoľvek vlastnenie pozemkov a budov na internete zdigitalizované (...) Vy si myslíte, že takáto úroveň informácií je v okolitých krajinách, vo vyspelých demokraciách k dispozícii? No nie je.
|
2016-04-24 00:00:00
|
Pravda
|
V Nemecku momentálne dochádza k implementácii online katastrálneho systému, v Rakúsku už takýto portál funguje. Podobné online katastrálne systémy však nie sú ani vo vyspelých štátoch samozrejmosťou, len veľmi obmedzený online prístup ku katastrálnym informáciám majú ľudia vo Francúzsku či Veľkej Británii. Z okolitých krajín je to napríklad Česká republika, kde katastrálny systém online funguje, no niektoré služby sú spoplatnené. V Poľsku chcú podobný systém ako na Slovensku ešte len zaviezť. Len v niektorých štátoch, napríklad v Litve, funguje katastrálny systém s podobnou dostupnosťou ako na Slovensku. Vo viacerých štátoch je prekážkou nejednotnosť katastrálnych systémov v jednotlivých častiach krajiny. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V Nemecku bolo plánované spustenie katastrálneho systému ALKIS a ATKIS, ktorý by mal podobné funkcie ako katastrálny portál na Slovensku. Informácie z roku 2012 hovoria o prebiehajúcej implementácii spomenutých i ďalších doplnkových katastrálnych nástrojov a systémov. V Nemecku však najprv bolo treba vyriešiť digitalizáciu a centralizáciu všetkých katastrálnych informácií pod jeden celonárodný systém. Jednotlivé spolkové republiky mali totiž vlastné systémy. Rakúsko má katastrálny portál v elektronickej podobe s názvom eGeodata .
|
[
"V Nemecku momentálne dochádza k implementácii online katastrálneho systému, v Rakúsku už takýto portál funguje. Podobné online katastrálne systémy však nie sú ani vo vyspelých štátoch samozrejmosťou, len veľmi obmedzený online prístup ku katastrálnym informáciám majú ľudia vo Francúzsku či Veľkej Británii. Z okolitých krajín je to napríklad Česká republika, kde katastrálny systém online funguje, no niektoré služby sú spoplatnené. V Poľsku chcú podobný systém ako na Slovensku ešte len zaviezť. Len v niektorých štátoch, napríklad v Litve, funguje katastrálny systém s podobnou dostupnosťou ako na Slovensku. Vo viacerých štátoch je prekážkou nejednotnosť katastrálnych systémov v jednotlivých častiach krajiny. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V Nemecku bolo plánované spustenie katastrálneho systému ALKIS a ATKIS, ktorý by mal podobné funkcie ako katastrálny portál na Slovensku. Informácie z roku 2012 hovoria o prebiehajúcej implementácii spomenutých i ďalších doplnkových katastrálnych nástrojov a systémov. V Nemecku však najprv bolo treba vyriešiť digitalizáciu a centralizáciu všetkých katastrálnych informácií pod jeden celonárodný systém. Jednotlivé spolkové republiky mali totiž vlastné systémy. Rakúsko má katastrálny portál v elektronickej podobe s názvom eGeodata ."
] |
2016-04-25 00:00:00
|
{
"text": [
"plánované",
"2012",
"eGeodata",
"eGeodata",
"Litve",
"Bulharsko",
"Veľká Británia",
"spoplatnený",
"Francúzsku",
"Český",
"Poľsku"
],
"url": [
"http://www.adv-online.de/Products/Real-Estate-Cadastre/ALKIS/",
"http://geospatialworldforum.org/2012/gwf_PDF/Peter%20Creuzer%20Amsterdam_2012_1.pdf",
"https://www.wigeogis.com/en/success_stories/eGeodata_austria_current_geodata_for_Austria",
"http://www.eurocadastre.org/pdf/Rome_december08/presentations/1_austrian_system.pdf",
"https://demagog.sk/vyrok/A cadastral maps web application allows users to obtain information on real property cadastre and register data, property addresses, and valuation zones by searching by unique identifier, address, or geographic location. Private surveyors can also use the application to upload new cadastral (parcel) surveys in a variety of formats and compare them with existing registered parcels to ensure that parcel boundaries are correct.",
"http://www.esri.com/news/arcnews/spring11articles/european-cadastres-and-national-mapping-agencies.html",
"https://www.fig.net/resources/proceedings/2008/verona_am_2008_comm7/papers/12_sept/7_2_grover.pdf",
"https://data.gov.uk/data-request/cadastral-map-uk",
"http://www.french-property.com/guides/france/property-rights/registration/",
"http://www.cuzk.cz/Katastr-nemovitosti/O-katastru-nemovitosti/Informacni-system-katastru-nemovitosti-ISKN.aspx",
"http://www1.agenziaentrate.gov.it/english/revenue_agency/italianp_ppc/pdfrelatori/WYSOCKI_Poland.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:33:43.850559+00:00
|
44186
| 44,186
|
https://demagog.sk/vyrok/44186
|
Peter Pellegrini
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini
|
Slovensko po Francúzsku je druhou krajinou na svete, ktorá má najväčší podiel vyrobenej elektriny z jadra.
|
2020-01-19 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) vyrobilo Slovensko v roku 2018 55 percent zo všetkej elektriny v jadrových elektrárňach. Väčší podiel jadra na energetickom mixe má iba Francúzsko -71,7%. Za Slovenskom nasleduje Ukrajina s 53 percentami elektriny vyrobenej z jadra. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé.
|
[
"Podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) vyrobilo Slovensko v roku 2018 55 percent zo všetkej elektriny v jadrových elektrárňach. Väčší podiel jadra na energetickom mixe má iba Francúzsko -71,7%. Za Slovenskom nasleduje Ukrajina s 53 percentami elektriny vyrobenej z jadra. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé."
] |
2020-01-19 00:00:00
|
{
"text": [
"údajov",
"má"
],
"url": [
"https://pris.iaea.org/PRIS/WorldStatistics/NuclearShareofElectricityGeneration.aspx",
"https://pris.iaea.org/PRIS/WorldStatistics/NuclearShareofElectricityGeneration.aspx"
]
}
|
2025-10-16T19:19:58.200685+00:00
|
49349
| 49,349
|
https://demagog.sk/vyrok/49349
|
Matúš Šutaj Eštok
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok
|
Minulý rok ten počet nelegálnych migrantov bol niekde na úrovni 5600, ktorí prekročili hranicu, dnes k dnešnému dňu je to viac ako 46 000 nelegálnych migrantov, ktorých na Slovensku prešlo.
|
2023-11-05 00:00:00
|
Pravda
|
V roku 2022 od januára do októbra Polícia SR evidovala 5 769 prípadov sekundárnej tranzitnej migrácie, v roku 2023 to bolo k 5. novembru 46 215. Migračná vlna začala až v novembri 2022, výrok hodnotíme ako ešte pravdivý.
Podľa vyjadrenia Ministerstva vnútra pre Demagog.sk bola celková nelegálna migrácia v roku 2023 k 5. 11. 2023 47 339 osôb, z toho sekundárnu tranzitnú pozemnú migráciu (t.j. osoby, ktoré neoprávnene prekročili vonkajšiu schengenskú hranicu a štátnu hranicu Slovenska a naším územím len prechádzajú, ich cieľovou destináciou je iný členský štát EÚ) tvorilo 46 215 osôb.
V roku 2022 evidovala Polícia SR celkovo 11 791 prípadov nelegálnej migrácie (. pdf , s. 27). Sekundárna tranzitná migrácia zo západobalkánskej trasy, teda tá časť migračnej vlny, ktorá sa v poslednom období zvýšila, z toho tvorila 10 872 prípadov. V období od januára do októbra roku 2022 to bolo 5 769 osôb.
Aktuálna migračná vlna začala v novembri 2022 a až tento mesiac výraznejšie narástli prípady sekundárnej tranzitnej migrácie.
Zdroj: Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2022 ( .pdf , s. 51)
|
[
"V roku 2022 od januára do októbra Polícia SR evidovala 5 769 prípadov sekundárnej tranzitnej migrácie, v roku 2023 to bolo k 5. novembru 46 215. Migračná vlna začala až v novembri 2022, výrok hodnotíme ako ešte pravdivý.",
"Podľa vyjadrenia Ministerstva vnútra pre Demagog.sk bola celková nelegálna migrácia v roku 2023 k 5. 11. 2023 47 339 osôb, z toho sekundárnu tranzitnú pozemnú migráciu (t.j. osoby, ktoré neoprávnene prekročili vonkajšiu schengenskú hranicu a štátnu hranicu Slovenska a naším územím len prechádzajú, ich cieľovou destináciou je iný členský štát EÚ) tvorilo 46 215 osôb.",
"V roku 2022 evidovala Polícia SR celkovo 11 791 prípadov nelegálnej migrácie (. pdf , s. 27). Sekundárna tranzitná migrácia zo západobalkánskej trasy, teda tá časť migračnej vlny, ktorá sa v poslednom období zvýšila, z toho tvorila 10 872 prípadov. V období od januára do októbra roku 2022 to bolo 5 769 osôb.",
"Aktuálna migračná vlna začala v novembri 2022 a až tento mesiac výraznejšie narástli prípady sekundárnej tranzitnej migrácie.",
"Zdroj: Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2022 ( .pdf , s. 51)"
] |
2023-11-22 00:00:00
|
{
"text": [
"pdf",
"migračná vlna",
".pdf"
],
"url": [
"https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2022/2022-rocenka-UHCP-SK.pdf",
"https://www.aktuality.sk/clanok/kUfe4lq/migracna-kriza-sa-vracia-do-europy-no-zapad-sa-zatvara-doplacaju-na-to-slovaci-ale-najma-utecenci/",
"https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2022/2022-rocenka-UHCP-SK.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:59:35.888808+00:00
|
49754
| 49,754
|
https://demagog.sk/vyrok/49754
|
Branislav Gröhling
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/branislav-grohling
|
Veď my sme sa o konsolidačnom alebo o tom balíku zdierania ľudí nemohli ani rozprávať. My ako strana SaS sme v parlamente dostali 50 minút, 50 minút sme dostali k tomu, aby sme sa tu vyjadrili k 2.7 miliardy.
|
2024-10-20 00:00:00
|
Pravda
|
Koalícia pri rokovaní o konsolidačnom balíčku rozhodla o skrátení rozpravy na najkratší možný čas 12 hodín. Tento čas sa rozdelil medzi jednotlivé poslanecké kluby podľa počtu poslancov, ktorý ich zastupujú. Poslaneckému klubu SaS tak v rozprave pripadlo 52 minút a 48 sekúnd. Výrok Branislava Gröhlinga preto hodnotíme ako pravdivý.
Poslanci NR SR schválili 3. októbra 2024 konsolidačný balíček , ktorý by mal viesť k zlepšeniu udržateľnosti verejných financií, a zároveň priniesť do štátneho rozpočtu približne 2,7 miliardy eur. Za schválenie návrhu hlasovalo 79 poslancov, proti bolo 62 poslancov zo 141 prítomných.
Koalícia pri rokovaní o konsolidačnom balíčku rozhodla o skrátení rozpravy v prvom čítaní na najkratší možný čas 12 hodín. Tento čas sa rozdelil medzi jednotlivé poslanecké kluby podľa počtu poslancov, ktorý ich zastupujú.
Poslanecký klub SaS disponuje v parlamente 11 poslancami, preto pripadlo jej zástupcom na vyjadrenie v rozprave 52 minút a 48 sekúnd ( 3:07:00-3:07:47 ).
Rokovací poriadok umožňuje obmedziť dĺžku rozpravy na základe uznesenia aspoň dvoch parlamentných klubov, tá však nemôže byť kratšia ako 12 hodín ( § 29a, ods. 1) . Tento čas sa následne rozdelí medzi poslanecké kluby a nezaradených poslancov ( § 29 a ods. 3 ).
|
[
"Koalícia pri rokovaní o konsolidačnom balíčku rozhodla o skrátení rozpravy na najkratší možný čas 12 hodín. Tento čas sa rozdelil medzi jednotlivé poslanecké kluby podľa počtu poslancov, ktorý ich zastupujú. Poslaneckému klubu SaS tak v rozprave pripadlo 52 minút a 48 sekúnd. Výrok Branislava Gröhlinga preto hodnotíme ako pravdivý.",
"Poslanci NR SR schválili 3. októbra 2024 konsolidačný balíček , ktorý by mal viesť k zlepšeniu udržateľnosti verejných financií, a zároveň priniesť do štátneho rozpočtu približne 2,7 miliardy eur. Za schválenie návrhu hlasovalo 79 poslancov, proti bolo 62 poslancov zo 141 prítomných.",
"Koalícia pri rokovaní o konsolidačnom balíčku rozhodla o skrátení rozpravy v prvom čítaní na najkratší možný čas 12 hodín. Tento čas sa rozdelil medzi jednotlivé poslanecké kluby podľa počtu poslancov, ktorý ich zastupujú.",
"Poslanecký klub SaS disponuje v parlamente 11 poslancami, preto pripadlo jej zástupcom na vyjadrenie v rozprave 52 minút a 48 sekúnd ( 3:07:00-3:07:47 ).",
"Rokovací poriadok umožňuje obmedziť dĺžku rozpravy na základe uznesenia aspoň dvoch parlamentných klubov, tá však nemôže byť kratšia ako 12 hodín ( § 29a, ods. 1) . Tento čas sa následne rozdelí medzi poslanecké kluby a nezaradených poslancov ( § 29 a ods. 3 )."
] |
2024-11-01 00:00:00
|
{
"text": [
"konsolidačný balíček",
"hlasovalo",
"rozhodla",
"Poslanecký klub SaS",
"3:07:00-3:07:47",
"§ 29a, ods. 1)",
"§ 29 a ods. 3"
],
"url": [
"https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACNE-OPATRENIA-PREZENTACIA.pdf",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=9955",
"https://domov.sme.sk/c/23389675/parlament-prerokuje-konsolidacny-balik-zrychlene-koalicia-skratila-rozpravu.html",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=58",
"https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/9/19?id=329127",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/350/20210101",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/350/20210101"
]
}
|
2025-10-16T19:07:38.899543+00:00
|
vr25679
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25679
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
Ale to je strašne dôležité pri tých nárastoch dlhu, pretože aj povedať to, že táto krajina mala vždy absolútne nárasty s výnimkou dvoch rokov, keď sa privatizovalo.
|
2013-10-13 00:00:00
|
Pravda
|
Ako uvádza Eurostat , dlh verejnej správy v absolútnych číslach (nominálne) klesal len v roku 2002 (mierne) a v roku 2005. Predaj SPP sa uskutočnil v roku 2002 a predaj Slovenských elektrární v roku 2005. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Ako uvádza Eurostat , dlh verejnej správy v absolútnych číslach (nominálne) klesal len v roku 2002 (mierne) a v roku 2005. Predaj SPP sa uskutočnil v roku 2002 a predaj Slovenských elektrární v roku 2005. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2013-10-14 00:00:00
|
{
"text": [
"Eurostat",
"SPP",
"Slovenských elektrární",
"Eurostat"
],
"url": [
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=0&pcode=tsdde410&language=en",
"http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/199100-privatizeri-zarobili-rychlo-spp-je-opaet-na-predaj/",
"http://www.teraz.sk/ekonomika/gabcikovo-elektrarne-privatiziaca-sud/49306-clanok.html",
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=0&pcode=tsdde410&language=en"
]
}
|
2025-10-16T20:49:39.856393+00:00
|
vr34850
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34850
|
Róbert Madej
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-madej
|
Spoločnosť Hayek Consulting je malá spoločnosť. Podľa Štatistického úradu a registra má nula až dva zamestnancov.
|
2010-10-10 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa registra organizácií , vedeného Štatistickým úradom, má Hayek Consulting 0-2 zamestnancov.
|
[
"Podľa registra organizácií , vedeného Štatistickým úradom, má Hayek Consulting 0-2 zamestnancov."
] |
2010-12-15 00:00:00
|
{
"text": [
"registra organizácií"
],
"url": [
"http://www.statistics.sk/pls/wregis/detail?wxidorg=396384"
]
}
|
2025-10-16T20:25:57.285091+00:00
|
vr32665
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32665
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Politizácia veci začala pánom Figeľom, ktorý obvinil pána Počiatka.
|
2012-11-11 00:00:00
|
Nepravda
|
J. Figeľ a J. Počiatek sa navzájom odvolávali na politickú zodpovednosť toho druhého, pri čom ich útoky sa postupne stávali priamejšie a konkrétnejšie. Prvá správa z ministerstva dopravy z 5.11. tvrdila, že chyba je jednoznačne na strane dodávateľa. 7. 11. potom následne ministerstvo tvrdilo, že dôvodom mohla byť cenová politika bývalej vlády, na čo zase zdroje z prostredia KDH odpovedali odmietavo a vinu videli na strane súčasnej vlády. Prvé vyjadrenie Jána Figeľa sme našli až 8.11. Za politizáciu sa dajú jednoznačne označiť výroky oboch strán z 7.11. a čiastočne aj výrok z 5.11., ktorý pred výsledkami vyšetrovania zvaľoval vinu na určitú stranu. Je v rozpore so skutočnosťou tvrdiť, že "politizáciu" začal Ján Figeľ a Ján Počiatek sa iba bránil, výrok preto považujeme za nepravdivý. Minister dopravy J. Počiatek vo svojom prvom vyjadrení k tragédii v Kurimanoch na tlačovej konferencii v pondelok 5. novembra 2012 povedal, že za zrútenie mosta je zodpovedný zhotoviteľ, za pád mosta mohla podporná konštrukcia a takisto sa vyjadril ( TASR , 5.11.2012): „Budeme skúmať cenové rozdiely takýchto konštrukcií, aby sme mohli vylúčiť, prípadne potvrdiť, že cena mala vplyv na zrútenie stavby,“ (TASR , 7.11.2012) „Jedna z hypotéz je tá, že skruže boli lacnejším riešením. Máme totiž indície, že dodávateľ chcel pôvodne použiť iný spôsob, ktorý by však bol drahší. Pohrávame sa s myšlienkou, či sa práve tie lacné diaľnice, ktoré tak protežoval exminister dopravy Ján Figeľ, nemohli podpísať pod to, že sa využívali lacnejšie riešenia,“ vyhlásil hovorca ministerstva Martin Kóňa. Rovnaká správa však uvádza, že KDH tieto obvinenia popiera a tvrdí, že cena našich diaľnic je rovnaká ako v Nemecku a navyše kontrakt definuje spôsob dozoru stavby na strane Národnej diaľničnej spoločnosti, čo podľa KDH ministerstvo zamlčuje. J. Figeľ na to následne reagoval svojím brífingom ( TASR , 8.11.2012): " V prípade, že chceli stavebníci takto zasiahnuť do zmluvy a zmeniť podpornú konštrukciu, musel úpravu podľa Figeľa odsúhlasiť investor stavby aj dozor, ktorým bola v tomto prípade NDS. A keďže ide o eurofondovú stavbu, musela byť zmena odkonzultovaná aj so sekciou ministerstva dopravy, ktorá ma projekty na starosti. "Kto to dovolil, kto urobil takúto zmenu a prečo? A s akými ďalšími súvislosťami?" Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"J. Figeľ a J. Počiatek sa navzájom odvolávali na politickú zodpovednosť toho druhého, pri čom ich útoky sa postupne stávali priamejšie a konkrétnejšie. Prvá správa z ministerstva dopravy z 5.11. tvrdila, že chyba je jednoznačne na strane dodávateľa. 7. 11. potom následne ministerstvo tvrdilo, že dôvodom mohla byť cenová politika bývalej vlády, na čo zase zdroje z prostredia KDH odpovedali odmietavo a vinu videli na strane súčasnej vlády. Prvé vyjadrenie Jána Figeľa sme našli až 8.11. Za politizáciu sa dajú jednoznačne označiť výroky oboch strán z 7.11. a čiastočne aj výrok z 5.11., ktorý pred výsledkami vyšetrovania zvaľoval vinu na určitú stranu. Je v rozpore so skutočnosťou tvrdiť, že \"politizáciu\" začal Ján Figeľ a Ján Počiatek sa iba bránil, výrok preto považujeme za nepravdivý. Minister dopravy J. Počiatek vo svojom prvom vyjadrení k tragédii v Kurimanoch na tlačovej konferencii v pondelok 5. novembra 2012 povedal, že za zrútenie mosta je zodpovedný zhotoviteľ, za pád mosta mohla podporná konštrukcia a takisto sa vyjadril ( TASR , 5.11.2012): „Budeme skúmať cenové rozdiely takýchto konštrukcií, aby sme mohli vylúčiť, prípadne potvrdiť, že cena mala vplyv na zrútenie stavby,“ (TASR , 7.11.2012) „Jedna z hypotéz je tá, že skruže boli lacnejším riešením. Máme totiž indície, že dodávateľ chcel pôvodne použiť iný spôsob, ktorý by však bol drahší. Pohrávame sa s myšlienkou, či sa práve tie lacné diaľnice, ktoré tak protežoval exminister dopravy Ján Figeľ, nemohli podpísať pod to, že sa využívali lacnejšie riešenia,“ vyhlásil hovorca ministerstva Martin Kóňa. Rovnaká správa však uvádza, že KDH tieto obvinenia popiera a tvrdí, že cena našich diaľnic je rovnaká ako v Nemecku a navyše kontrakt definuje spôsob dozoru stavby na strane Národnej diaľničnej spoločnosti, čo podľa KDH ministerstvo zamlčuje. J. Figeľ na to následne reagoval svojím brífingom ( TASR , 8.11.2012): \" V prípade, že chceli stavebníci takto zasiahnuť do zmluvy a zmeniť podpornú konštrukciu, musel úpravu podľa Figeľa odsúhlasiť investor stavby aj dozor, ktorým bola v tomto prípade NDS. A keďže ide o eurofondovú stavbu, musela byť zmena odkonzultovaná aj so sekciou ministerstva dopravy, ktorá ma projekty na starosti. \"Kto to dovolil, kto urobil takúto zmenu a prečo? A s akými ďalšími súvislosťami?\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-11-12 00:00:00
|
{
"text": [
"TASR",
"(TASR",
"TASR"
],
"url": [
"http://www.topky.sk/cl/10/1329968/Velky-navrat-Pociatka-z-dovolenky--Chce-odskodne-pre-mrtvych-robotnikov-",
"http://aktualne.atlas.sk/figel-a-pociatek-si-pohadzuju-zodpovednost-za-pad-mosta/dnes/doprava/",
"http://www.teraz.sk/slovensko/j-figel-je-klamstvo-ze-stat-ci-n/28118-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T20:48:06.839908+00:00
|
vr16146
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16146
|
Andrej Danko
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/andrej-danko
|
Urobím politicky všetko pre to, aby strany, ako je Kotlebova, nefungovali. Budem požadovať zmenu zákona o politických stranách.
|
2017-04-22 00:00:00
|
Nepravda
|
O novele zákona o politických stranách hovorí predseda parlamentu a SNS Andrej Danko už od apríla minulého roka. SNS zatiaľ so žiadnou novelou tohto zákona neprišla, hoci ju sľubovala predložiť v prvom polroku 2017. Dankov sľub preto zatiaľ hodnotíme ako nesplnený.
|
[
"O novele zákona o politických stranách hovorí predseda parlamentu a SNS Andrej Danko už od apríla minulého roka. SNS zatiaľ so žiadnou novelou tohto zákona neprišla, hoci ju sľubovala predložiť v prvom polroku 2017. Dankov sľub preto zatiaľ hodnotíme ako nesplnený."
] |
2017-04-22 00:00:00
|
{
"text": [
"sľubovala",
"Podstatou",
"otázne.",
"nápade",
"pochválil",
"jednohlasne",
"hlasovania",
"web",
"spresnil:",
"hlasovaniach"
],
"url": [
"http://dennik.hnonline.sk/slovensko/888859-danko-prikaze-stranam-viac-clenov-ak-presadi-tento-hlupy-navrh-obratime-sa-na-sud-odkazuje-matovic",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/415765-danko-chce-podstatne-zmeny-tykajuce-sa-politickych-stran/",
"https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-3/dalsi-zakon-a-la-danko.html",
"https://www.aktuality.sk/clanok/332778/andrej-danko-urobim-vsetko-aby-kotlebova-strana-nefungovala/",
"http://www.ta3.com/clanok/1084470/novela-o-politickych-stranach-podla-danka-skvalitni-nasu-demokraciu.html",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37354",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37549",
"http://www.tvnoviny.sk/domace/1824973_danko-chce-poslat-na-politicky-dochodok-tych-co-sa-nevedia-v-nrsr-spravat?fb_comment_id=978024932234105_978032932233305#f16a32a6e1712cc",
"http://www.ta3.com/clanok/1082531/kotleba-oznacil-vyzvu-stop-fasizmu-za-kabaret-danko-s-nim-v-televiziach-debatovat-nebude.html",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony%2fprehlad%2fneschvalene"
]
}
|
2025-10-16T20:28:35.717731+00:00
|
vr14410
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14410
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
My dnes napríklad môžeme predať štátne dlhopisy za záporný úrok.
|
2016-02-14 00:00:00
|
Pravda
|
Z overovania relácie O 5 minút 12, dňa 6. decembra 2012 sme analyzovali výrok Róberta Fica o predaji štátnych dlhopisov so záporným výnosom. Výrok sme už vtedy na základe dostupných informácií vyhodnotili ako pravdivý.
|
[
"Z overovania relácie O 5 minút 12, dňa 6. decembra 2012 sme analyzovali výrok Róberta Fica o predaji štátnych dlhopisov so záporným výnosom. Výrok sme už vtedy na základe dostupných informácií vyhodnotili ako pravdivý."
] |
2016-02-15 00:00:00
|
{
"text": [
"analyzovali",
"dlhopisy",
"prijatých",
"Kažimír"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/559/povinne-kvoty-protiteroristicke-zakony-a-volby-do-nr-sr",
"http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/352544-stat-si-opat-poziciaval-peniaze-za-zaporny-urok/",
"http://spravy.pozri.sk/clanok/Slovensko-prvykrat-v-historii-predalo-dlhopis-so-zapornym-urokom/372363",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=884"
]
}
|
2025-10-16T19:36:03.938827+00:00
|
vr25706
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25706
|
Jozef Kollár
|
SKOK!
|
https://demagog.sk/politik/jozef-kollar
|
Tu je zapísané (makroekonomická prognóza, pozn.), že na priamych daniach v štátnom rozpočte tento rok vyberiete približne o 450 miliónov eur menej ako ste predpokladali v rozpočte.
|
2013-10-13 00:00:00
|
Nepravda
|
Pokles na všetkých daniach oproti rozpočtu na rok 2013 je 470 miliónov eur. Pokles len na priamych daniach je 322 mil. eur. Výrok J. Kollára hodnotíme ako nepravdivý. Aktuálna prognóza (str. 23) daňových príjmov, ktorá sa nachádza vo vládou (10. októbra 2013) schválenom rozpočte na roky 2014 až 2016, je v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2013 nižšia o 470,5 mil. eur, avšak tento údaj obsahuje príjem zo všetkých daní - teda priamych aj nepriamych . Priame dane sú dane z príjmu, miestne dane a daň z emisných kvót. Pokles na priamych daniach je približne 322,5 mil. eur (dane z príjmu FO a PO, miestne dane). Podľa prognózy Inštitútu finančnej politiky zo septembra 2013 (s. 8) je rozdiel medzi návrhom rozpočtu na rok 2013 a prognózou v prípade výberu priamych daní 322 mil. eur (dane z príjmu FO a PO, miestne dane). Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Pokles na všetkých daniach oproti rozpočtu na rok 2013 je 470 miliónov eur. Pokles len na priamych daniach je 322 mil. eur. Výrok J. Kollára hodnotíme ako nepravdivý. Aktuálna prognóza (str. 23) daňových príjmov, ktorá sa nachádza vo vládou (10. októbra 2013) schválenom rozpočte na roky 2014 až 2016, je v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2013 nižšia o 470,5 mil. eur, avšak tento údaj obsahuje príjem zo všetkých daní - teda priamych aj nepriamych . Priame dane sú dane z príjmu, miestne dane a daň z emisných kvót. Pokles na priamych daniach je približne 322,5 mil. eur (dane z príjmu FO a PO, miestne dane). Podľa prognózy Inštitútu finančnej politiky zo septembra 2013 (s. 8) je rozdiel medzi návrhom rozpočtu na rok 2013 a prognózou v prípade výberu priamych daní 322 mil. eur (dane z príjmu FO a PO, miestne dane). Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-10-14 00:00:00
|
{
"text": [
"prognóza",
"priamych",
"nepriamych",
"prognózy"
],
"url": [
"http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159953?prefixFile=m_",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3836",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3837",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9255"
]
}
|
2025-10-16T19:54:55.230990+00:00
|
vr16211
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16211
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Peter Kažimír zaviedol niekoľko nových daní a zvýšil existujúce dane v takom rozsahu ako to nespravil roky pred ním nikto.
|
2017-04-30 00:00:00
|
Pravda
|
Peter Kažimír je ministrom financií už druhé volebné obdobie, t. j. od roku 2012. Zmenou si od roku 2012 prešli viaceré dane, niektoré nové pribudli. Časť daňového zaťaženia ostáva bez markantnej zmeny alebo, naopak, porastie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Peter Kažimír je ministrom financií už druhé volebné obdobie, t. j. od roku 2012. Zmenou si od roku 2012 prešli viaceré dane, niektoré nové pribudli. Časť daňového zaťaženia ostáva bez markantnej zmeny alebo, naopak, porastie. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2017-05-01 00:00:00
|
{
"text": [
"ministrom",
"Najvýznamnejším",
"príjmov",
"úplnosť",
"zvýšila",
"posilniť",
"rozpočtu",
"zdvojnásobená",
"tabaku",
"náhrady",
"elektronické",
"dividend",
"pokuty",
"paušálnych",
"novú",
"registračná",
"prehlásení",
"postaví",
"nový",
"vodomer",
"domácnosť"
],
"url": [
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3305",
"https://www.etrend.sk/podnikanie/zrusenie-rovnej-dane-prinieslo-menej-ako-sa-ocakavalo.html",
"https://www.etrend.sk/ekonomika/zmeny-v-nasich-daniach-kazimir-navrhol-nizsiu-dan-zo-zisku-firiem-a-vyssie-zdanenie-tabaku.html",
"https://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/2956/category/dan-z-prijmov/article/vyvoj-sadzieb-dane-z-prijmov.xhtml",
"https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/2779/category/pripravovane-zmeny-v-legislative/article/dan-z-prijmov-2017.xhtml",
"http://energia.sk/spravodajstvo/uvod/slovensko-dodatocne-zdani-regulovane-subjekty/7137/",
"https://www.albertova.eu/index.php?pravo=detail&id=11&dat=radyclan",
"https://www.etrend.sk/ekonomika/zmeny-v-nasich-daniach-kazimir-navrhol-nizsiu-dan-zo-zisku-firiem-a-vyssie-zdanenie-tabaku.html",
"https://www.etrend.sk/ekonomika/zmeny-v-nasich-daniach-kazimir-navrhol-nizsiu-dan-zo-zisku-firiem-a-vyssie-zdanenie-tabaku.html",
"http://www.ta3.com/clanok/1090437/dane-za-cigarety-sa-zrejme-zvysia-zdania-aj-tie-elektronicke.html",
"http://www.24hod.sk/vlada-dane-pri-tabakovych-vyrobkoch-sa-budu-zvysovat-cl456889.html",
"https://www.albertova.eu/index.php?pravo=detail&id=11&dat=radyclan",
"https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-2/koho-prekvapia-nove-dane-a-odvody.html",
"https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-2/koho-prekvapia-nove-dane-a-odvody.html",
"https://autobild.cas.sk/clanok/188810/registracna-dan-vsetko-co-potrebujete-vediet/",
"http://slovenskapolitika.oldweb-sulik.sk/nove-dane-petra-kazimira/",
"https://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/2995/category/dan-z-motorovych-vozidiel/article/registracna-dan-auto-1-1-2017.xhtml",
"https://aktualne.atlas.sk/ekonomika/slovenska-ekonomika/5-problemov-ktore-prinesie-nova-dan-pritazi-beznym-ludom-otvori-dvere-korupcii.html",
"http://hnporadna.hnonline.sk/clanky/872939-poplatok-za-vodomer-je-fama-voda-vraj-bude-lacnejsia",
"https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-37/na-novy-poplatok-za-vodomer-doplatia-ti-ktori-setria.html",
"https://byvanie.pravda.sk/peniaze-a-paragrafy/clanok/412165-od-januara-sa-plati-za-vodomer-aj-ti-ktori-nic-nespotrebuju/"
]
}
|
2025-10-16T19:30:20.294005+00:00
|
vr30898
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30898
|
Andrej Danko
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/andrej-danko
|
Hovoria Slováci, že neraňajkujú slovenské deti na zahraničných cestách ako to urobil tu Orbán?
|
2012-02-05 00:00:00
|
Pravda
|
Výrok Viktora Orbána odznel 28. januára 2011, keď návšteva maďarského premiéra prelomila dlhé obdobie mizerných susedských vzťahov. Počas stretnutia s premiérkou Ivetou Radičovou sa preberal maďarský zákon o občianstve, výstavba ciest, ktoré kedysi spájali dve krajiny a bola podpísaná medzivládna dohoda o vybudovaní slovensko-maďarského plynového potrubia. Viktor Orbán zdôraznil, že má úprimnú snahu o dobré vzťahy so Slovenskom a dodal, že: "Správy, podľa ktorých raňajkujem nevinné slovenské deti, nie sú pravdivé."
|
[
"Výrok Viktora Orbána odznel 28. januára 2011, keď návšteva maďarského premiéra prelomila dlhé obdobie mizerných susedských vzťahov. Počas stretnutia s premiérkou Ivetou Radičovou sa preberal maďarský zákon o občianstve, výstavba ciest, ktoré kedysi spájali dve krajiny a bola podpísaná medzivládna dohoda o vybudovaní slovensko-maďarského plynového potrubia. Viktor Orbán zdôraznil, že má úprimnú snahu o dobré vzťahy so Slovenskom a dodal, že: \"Správy, podľa ktorých raňajkujem nevinné slovenské deti, nie sú pravdivé.\""
] |
2012-02-06 00:00:00
|
{
"text": [
"premiéra",
"posmech"
],
"url": [
"http://www.topky.sk/cl/10/1118743/Nevinne-slovenske-deti-neranajkujem--tvrdi-Orban",
"http://www.cas.sk/clanok/190523/slota-nema-zmysel-pre-humor-za-vtip-chce-od-orbana-ospravedlnenie.html"
]
}
|
2025-10-16T20:08:20.616122+00:00
|
50011
| 50,011
|
https://demagog.sk/vyrok/50011
|
Milan Majerský
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/milan-majersky
|
Bolo tu niekoľko zákonov v Národnej rade, ktoré sa potom museli niekoľkokrát opravovať. Začalo to hanebnou novelou trestných kódexov, potom konsolidáciou, transakčnou daňou a medzi tým ďalšie zdravotnícke veci, ktoré sme museli opravovať a žehliť aj my a pomáhať vám, aby to nebolo tak fatálne a keď ako to fatálne bolo pripravené.
|
2025-04-27 00:00:00
|
Pravda
|
Novela trestných kódexov, ale aj niektoré časti konsolidačného balíka, ako napríklad transakčná daň alebo znížené sadzby DPH, prešli úpravami po ich schválení parlamentom. Konsolidačný balík bol schválený v októbri 2024, na decembrovej schôdzi poslanci ešte schvaľovali výnimky z transakčnej dane aj zníženie sadzby DPH na niektoré potraviny. Za zdravotnícky zákon, ktorým koalícia plnila dohodu s lekárskymi odbormi, opozícia nehlasovala, podporilo ho 79 poslancov koalície. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý.
Novelu trestného zákona schválil parlament v skrátenom legislatívnom konaní 8. februára 2024. Do konca roku 2024 ho následne ešte štyrikrát novelizovali , prevažne kvôli výhradám Európskej komisie, ale aj pre nález Ústavného súdu. Zmeny mali zabrániť tomu, aby Slovensko prišlo o eurofondy či peniaze z plánu obnovy. Komisia totiž upozornila vládu, že niektoré zmeny v Trestnom zákone sú problémom, pretože môžu ohroziť finančné záujmy Únie.
Konsolidačný balík bol v NR SR schválený 3. októbra 2024. Balík sa skladal z dvoch legislatívnych návrhov, obidva prerokovali poslanci v skrátenom legislatívnom konaní. Väčšinu opatrení v objeme približne dve miliardy eur obsahuje schválený zákon, ktorým sa novelizujú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií. Väčšina zmien vrátane zvýšenia základnej sadzby DPH mala nadobudnúť účinnosť od 1.1.2025.
Koncom novembra 2024 poslanci pozmeňujúcim návrhom k zákonu o DPH schválili zmeny vo výške DPH na niektoré potraviny. Do zoznamu potravín, na ktoré sa bude uplatňovať znížená päťpercentná sadzba DPH poslanci pridali bezlepkovú múku, chlieb a pečivo. Na decembrovej schôdzi NR SR poslanci schválili aj výnimky z transakčnej dane. K novej dani, ktorá začala platiť od apríla 2025, parlament schválil päť strán výnimiek. Výnimky sa týkajú platieb neziskových organizácií, štátnych inštitúcií, zdravotných poisťovní, Slovenskej pošty a mnohých typov prevodov.
Pri zdravotníckych zákonoch, ktoré boli podmienkou lekárskych odborárov na stiahnutie výpovedí, opozícia za ich schválenie nehlasovala . Nedá sa teda povedať, že by s ich schválením vláde pomáhala. Zmeny sa týkali valorizácie platov lekárov, zavedenia personálnych normatívov v nemocniciach či skrátenia pracovnej doby zamestnancov nemocníc. Legislatíva súvisí s memorandom o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve, ktoré uzavrela vláda a Lekárske odborové združenie.
|
[
"Novela trestných kódexov, ale aj niektoré časti konsolidačného balíka, ako napríklad transakčná daň alebo znížené sadzby DPH, prešli úpravami po ich schválení parlamentom. Konsolidačný balík bol schválený v októbri 2024, na decembrovej schôdzi poslanci ešte schvaľovali výnimky z transakčnej dane aj zníženie sadzby DPH na niektoré potraviny. Za zdravotnícky zákon, ktorým koalícia plnila dohodu s lekárskymi odbormi, opozícia nehlasovala, podporilo ho 79 poslancov koalície. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý.",
"Novelu trestného zákona schválil parlament v skrátenom legislatívnom konaní 8. februára 2024. Do konca roku 2024 ho následne ešte štyrikrát novelizovali , prevažne kvôli výhradám Európskej komisie, ale aj pre nález Ústavného súdu. Zmeny mali zabrániť tomu, aby Slovensko prišlo o eurofondy či peniaze z plánu obnovy. Komisia totiž upozornila vládu, že niektoré zmeny v Trestnom zákone sú problémom, pretože môžu ohroziť finančné záujmy Únie.",
"Konsolidačný balík bol v NR SR schválený 3. októbra 2024. Balík sa skladal z dvoch legislatívnych návrhov, obidva prerokovali poslanci v skrátenom legislatívnom konaní. Väčšinu opatrení v objeme približne dve miliardy eur obsahuje schválený zákon, ktorým sa novelizujú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií. Väčšina zmien vrátane zvýšenia základnej sadzby DPH mala nadobudnúť účinnosť od 1.1.2025.",
"Koncom novembra 2024 poslanci pozmeňujúcim návrhom k zákonu o DPH schválili zmeny vo výške DPH na niektoré potraviny. Do zoznamu potravín, na ktoré sa bude uplatňovať znížená päťpercentná sadzba DPH poslanci pridali bezlepkovú múku, chlieb a pečivo. Na decembrovej schôdzi NR SR poslanci schválili aj výnimky z transakčnej dane. K novej dani, ktorá začala platiť od apríla 2025, parlament schválil päť strán výnimiek. Výnimky sa týkajú platieb neziskových organizácií, štátnych inštitúcií, zdravotných poisťovní, Slovenskej pošty a mnohých typov prevodov.",
"Pri zdravotníckych zákonoch, ktoré boli podmienkou lekárskych odborárov na stiahnutie výpovedí, opozícia za ich schválenie nehlasovala . Nedá sa teda povedať, že by s ich schválením vláde pomáhala. Zmeny sa týkali valorizácie platov lekárov, zavedenia personálnych normatívov v nemocniciach či skrátenia pracovnej doby zamestnancov nemocníc. Legislatíva súvisí s memorandom o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve, ktoré uzavrela vláda a Lekárske odborové združenie."
] |
2025-05-07 00:00:00
|
{
"text": [
"novelizovali",
"zabrániť",
"skladal",
"schválili",
"schválili",
"schválil",
"nehlasovala",
"týkali"
],
"url": [
"https://hnonline.sk/slovensko/96187069-rok-2024-sa-zacal-novelou-trestneho-zakona-pokracoval-jeho-opravami",
"https://dennikn.sk/4098971/parlament-opravil-novelu-trestneho-zakona-vlada-zmenami-reaguje-na-pripomienky-europskej-komisie/",
"https://spravy.stvr.sk/2024/10/parlament-definitivne-schvalil-balik-konsolidacnych-opatreni/",
"https://spravy.stvr.sk/2024/11/poslanci-schvalili-upravu-podmienok-na-odpocitanie-dph-znizi-sa-aj-dan-na-bezlepkove-vyrobky/",
"https://www.ta3.com/clanok/969277/posledna-schodza-v-roku-poslanci-schvalili-vynimky-z-transakcnej-dane-pokuty-za-kradeze-do-700-eur-sa-zvysia",
"https://www.ta3.com/clanok/969277/posledna-schodza-v-roku-poslanci-schvalili-vynimky-z-transakcnej-dane-pokuty-za-kradeze-do-700-eur-sa-zvysia",
"https://dennikn.sk/minuta/4450490/",
"https://domov.sme.sk/c/23445482/schodzu-k-zdravotnickemu-a-stavebnemu-zakonu-sa-zatial-nepodarilo-otvorit.html"
]
}
|
2025-10-16T19:06:30.989954+00:00
|
48329
| 48,329
|
https://demagog.sk/vyrok/48329
|
Tomáš Taraba
|
Život - NS
|
https://demagog.sk/politik/tomas-taraba
|
Po masakri v pôrodnici kde údajne zomrelo 500 detí, aby nakoniec ani jedno, po zbombardovaní údajne 1200 civilistov v divadle, kde nezomrel nakoniec nikto, po zabití 13 statočných vojakoch, ktorí poslali ruskú ľoď do p...le a následne ich vraj zabili, aby sme sa dozvedeli, že všetci žijú, tu máme informácie o masakri v meste Buča.
|
2022-04-07 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Taraba využíva nepravdivé, nekompletné alebo zavádzajúce informácie, aby spochybnil dôkazy o masakri v Buči. V detskej nemocnici v Mariupole bolo 17 zranených a 3 mŕtvi vrátane jedného dieťaťa, médiá a zástupcovia mesta neinformovali o 500 detských obetiach. V mariupoľskom divadle sa ukrývalo podľa rôznych odhadov 500 - 1200 civilistov, nie je možné kvôli obliehaniu mesta zatiaľ nezávislo overiť počet obetí, zástupcovia Mariupoľu však hovoria o 300 mŕtvych podľa očitých svedkov z krytu pod divadlom. O vojakoch na Haďom ostrove ukrajinská armáda informovala, že sú mŕtvi, v priebehu pár dní sa ukázalo, že sú v zajatí a nažive. O masakri v Buči existujú nezávislé informácie a zdroje, keďže do tejto oblasti už majú prístup aj médiá a medzinárodné organizácie. Vytvárať nepravdivý dojem série informácii o obetiach, ktoré sa nepotvrdili, a vzťahovať ich na dianie v Buči či iných mestách, z ktorých ruská armáda odišla, je zavádzajúce.
Ruské jednotky 9. marca zbombardovali detskú nemocnicu s pôrodnicou v Mariupole. Zahraničné ( AFP , Reuters , CNN , France24 ) aj slovenské ( Aktuality.sk , Pravda , RTVS ) 9. marca informovali o 17 zranených a žiadnych obetiach. 10. marca už viaceré médiá ( BBC , Wall Street Journal , SITA ) doplnili informáciu aj o 3 obete vrátane jedného dieťaťa, podľa vyjadrenia Pavla Kyrylenka, lídra Donetskej oblasti, ako aj mestského poslanca Dmytra Gurina. Video z výbuchu zverejnil aj Zelenský, hovoril o deťoch pod troskami, neupresnil počet obetí. Starosta a zástupca starostu v ten deň informovali o celkovom počte 1170 civilných obetí v Mariupole, ktoré však nesúviseli len s výbuchom v nemocnici. Deutsche Welle informovala už 6. marca o presune pôrodníckych oddelení do podzemia nemocníc, ktoré fungujú ako kryty. 14. marca sa potvrdilo aj úmrtie ďalšej tehotnej ženy známej z fotografii a jej dieťaťa, čím sa počet obetí zvýšil na minimálne päť. Výbuch v nemocnici a dostupné zdroje o jeho priebehu dôkladne vysvetlila CNN .
Číslo 500 obsahovala správa o počte rukojemníkov v inej nemocnici v Mariupole, ktorých podľa slov Pavla Kyrylenka držali ruské jednotky 16. marca .
16. marca 2022 došlo tiež k útoku na divadlo v Mariupole, v ktorom sa ukrývali civilisti. Informácie pochádzajúce od zástupcu starostu mesta Sergeja Orlova hovorili o 1000 až 1200 ľudí ukrytých v kryte. Výbuch divadla potvrdzujú videá aj satelitné snímky. Organizácia Human Rights Watch , ktorá vychádzala z očitých svedectiev, informovala o odhade 500 až 800 ľudí v kryte. Médiá v prvých správach informovali, že počet obetí nie je známy . 17. marca sa objavili správy, že z trosiek divadla vychádzajú živí ľudia. 18. marca informoval Zelenský , že sa podarilo zachrániť 130 ľudí, ďalší však ostávajú pod troskami a záchranné operácie sú náročné kvôli ďalšiemu ostreľovaniu a zničenej infraštruktúre. 25. marca informovala mestská rada Mariupoľu, že podľa očitých svedkov v divadle zahynulo 300 civilistov. Túto informáciu zatiaľ nie je možné nezávislo overiť , rovnako však nie je možné konštatovať, že nezomrel nikto.
Úrad vysokého komisára pre ľudské práva OSN (OHCHR) informuje o civilných obetiach na Ukrajine, k 3. aprílu 2022 potvrdil 1418 obetí , z toho 121 detí. OHCHR však upozorňuje, že počet civilných obetí je pravdepodobne oveľa vyšší, v obliehaných oblastiach, akým je Mariupoľ a donedávna aj Buča či Mykolajev, nevie informácie nezávislo overiť. 29. marca informovala Matilda Bogner, šéfka misie OSN pre ľudské práva na Ukrajine, že predbežný odhad obetí v Mariupole je v tisícoch a pracujú na získavaní informácii. Starosta Mariupoľu Vadym Bojčenko ku 28. marcu odhadol počet obetí na minimálne 5000 .
Časť výroku o obrancoch Hadieho ostrova, ktorí neboli mŕtvi, ale zajatí, je pravdivá. 25. februára informovali médiá o nahrávke, podľa ktorej sa vojaci odmietajú vzdať. Zelenský vo videu oznámil , že sú mŕtvi a že dostanú vyznamenanie za obranu vlasti. Už 26. februára sa objavili informácie, že obrancovia ostrova sú nažive a v zajatí. Ruské a ukrajinské zdroje sa líšia v tom, či sa vojaci vzdali dobrovoľne.
Obete z mesta Buča potvrdzujú okrem ukrajinských zdrojov aj The Times a New York Times , ktoré dôkladne zanalyzovali satelitné snímky a videá z terénu, na základe ktorých vidno, že telá ležali na uliciach skôr než 30. marca, kedy ruská armáda podľa vlastných slov opustila mesto. Tento masaker je ešte potrebné nezávislo vyšetriť.
Vytvárať mylný dojem, že v minulosti sa nedokázali obete ruských útokov, a na základe tohto nepravdivého tvrdenia naznačovať pochybnosti o dianí v Buči je zavádzajúce.
|
[
"Taraba využíva nepravdivé, nekompletné alebo zavádzajúce informácie, aby spochybnil dôkazy o masakri v Buči. V detskej nemocnici v Mariupole bolo 17 zranených a 3 mŕtvi vrátane jedného dieťaťa, médiá a zástupcovia mesta neinformovali o 500 detských obetiach. V mariupoľskom divadle sa ukrývalo podľa rôznych odhadov 500 - 1200 civilistov, nie je možné kvôli obliehaniu mesta zatiaľ nezávislo overiť počet obetí, zástupcovia Mariupoľu však hovoria o 300 mŕtvych podľa očitých svedkov z krytu pod divadlom. O vojakoch na Haďom ostrove ukrajinská armáda informovala, že sú mŕtvi, v priebehu pár dní sa ukázalo, že sú v zajatí a nažive. O masakri v Buči existujú nezávislé informácie a zdroje, keďže do tejto oblasti už majú prístup aj médiá a medzinárodné organizácie. Vytvárať nepravdivý dojem série informácii o obetiach, ktoré sa nepotvrdili, a vzťahovať ich na dianie v Buči či iných mestách, z ktorých ruská armáda odišla, je zavádzajúce.",
"Ruské jednotky 9. marca zbombardovali detskú nemocnicu s pôrodnicou v Mariupole. Zahraničné ( AFP , Reuters , CNN , France24 ) aj slovenské ( Aktuality.sk , Pravda , RTVS ) 9. marca informovali o 17 zranených a žiadnych obetiach. 10. marca už viaceré médiá ( BBC , Wall Street Journal , SITA ) doplnili informáciu aj o 3 obete vrátane jedného dieťaťa, podľa vyjadrenia Pavla Kyrylenka, lídra Donetskej oblasti, ako aj mestského poslanca Dmytra Gurina. Video z výbuchu zverejnil aj Zelenský, hovoril o deťoch pod troskami, neupresnil počet obetí. Starosta a zástupca starostu v ten deň informovali o celkovom počte 1170 civilných obetí v Mariupole, ktoré však nesúviseli len s výbuchom v nemocnici. Deutsche Welle informovala už 6. marca o presune pôrodníckych oddelení do podzemia nemocníc, ktoré fungujú ako kryty. 14. marca sa potvrdilo aj úmrtie ďalšej tehotnej ženy známej z fotografii a jej dieťaťa, čím sa počet obetí zvýšil na minimálne päť. Výbuch v nemocnici a dostupné zdroje o jeho priebehu dôkladne vysvetlila CNN .",
"Číslo 500 obsahovala správa o počte rukojemníkov v inej nemocnici v Mariupole, ktorých podľa slov Pavla Kyrylenka držali ruské jednotky 16. marca .",
"16. marca 2022 došlo tiež k útoku na divadlo v Mariupole, v ktorom sa ukrývali civilisti. Informácie pochádzajúce od zástupcu starostu mesta Sergeja Orlova hovorili o 1000 až 1200 ľudí ukrytých v kryte. Výbuch divadla potvrdzujú videá aj satelitné snímky. Organizácia Human Rights Watch , ktorá vychádzala z očitých svedectiev, informovala o odhade 500 až 800 ľudí v kryte. Médiá v prvých správach informovali, že počet obetí nie je známy . 17. marca sa objavili správy, že z trosiek divadla vychádzajú živí ľudia. 18. marca informoval Zelenský , že sa podarilo zachrániť 130 ľudí, ďalší však ostávajú pod troskami a záchranné operácie sú náročné kvôli ďalšiemu ostreľovaniu a zničenej infraštruktúre. 25. marca informovala mestská rada Mariupoľu, že podľa očitých svedkov v divadle zahynulo 300 civilistov. Túto informáciu zatiaľ nie je možné nezávislo overiť , rovnako však nie je možné konštatovať, že nezomrel nikto.",
"Úrad vysokého komisára pre ľudské práva OSN (OHCHR) informuje o civilných obetiach na Ukrajine, k 3. aprílu 2022 potvrdil 1418 obetí , z toho 121 detí. OHCHR však upozorňuje, že počet civilných obetí je pravdepodobne oveľa vyšší, v obliehaných oblastiach, akým je Mariupoľ a donedávna aj Buča či Mykolajev, nevie informácie nezávislo overiť. 29. marca informovala Matilda Bogner, šéfka misie OSN pre ľudské práva na Ukrajine, že predbežný odhad obetí v Mariupole je v tisícoch a pracujú na získavaní informácii. Starosta Mariupoľu Vadym Bojčenko ku 28. marcu odhadol počet obetí na minimálne 5000 .",
"Časť výroku o obrancoch Hadieho ostrova, ktorí neboli mŕtvi, ale zajatí, je pravdivá. 25. februára informovali médiá o nahrávke, podľa ktorej sa vojaci odmietajú vzdať. Zelenský vo videu oznámil , že sú mŕtvi a že dostanú vyznamenanie za obranu vlasti. Už 26. februára sa objavili informácie, že obrancovia ostrova sú nažive a v zajatí. Ruské a ukrajinské zdroje sa líšia v tom, či sa vojaci vzdali dobrovoľne.",
"Obete z mesta Buča potvrdzujú okrem ukrajinských zdrojov aj The Times a New York Times , ktoré dôkladne zanalyzovali satelitné snímky a videá z terénu, na základe ktorých vidno, že telá ležali na uliciach skôr než 30. marca, kedy ruská armáda podľa vlastných slov opustila mesto. Tento masaker je ešte potrebné nezávislo vyšetriť.",
"Vytvárať mylný dojem, že v minulosti sa nedokázali obete ruských útokov, a na základe tohto nepravdivého tvrdenia naznačovať pochybnosti o dianí v Buči je zavádzajúce."
] |
2022-04-07 00:00:00
|
{
"text": [
"zbombardovali",
"detskú nemocnicu",
"AFP",
"Reuters",
"CNN",
"France24",
"Aktuality.sk",
"Pravda",
"RTVS",
"BBC",
"Wall Street Journal",
"SITA",
"zverejnil",
"informovali",
"1170 civilných obetí",
"Deutsche Welle",
"potvrdilo",
"CNN",
"podľa slov",
"16. marca",
"útoku",
"hovorili",
"Human Rights Watch",
"nie je známy",
"vychádzajú",
"Zelenský",
"informovala",
"nezávislo overiť",
"1418 obetí",
"informovala",
"minimálne 5000",
"informovali",
"oznámil",
"nažive",
"líšia",
"ukrajinských zdrojov",
"The Times",
"New York Times"
],
"url": [
"https://www.rferl.org/a/ukraine-mariupol-hosital-bombed-russia/31744934.html",
"https://www.unian.ua/war/u-mariupoli-okupanti-zavdali-artudaru-po-pologovomu-budinku-bagato-zagiblih-video-novini-vtorgnennya-rosiji-v-ukrajinu-11736703.html",
"https://twitter.com/AFP/status/1501607973902299138",
"https://www.reuters.com/world/ukraine-says-russian-hit-mariupol-hospital-during-agreed-ceasefire-2022-03-09/",
"https://edition.cnn.com/europe/live-news/ukraine-russia-putin-news-03-10-22/h_6c63aaf57789d7938ebe1facf22628e7",
"https://www.france24.com/en/europe/20220308-live-zelensky-vows-ukraine-will-not-give-up-will-fight-to-the-end",
"https://www.aktuality.sk/clanok/4k8G8JY/ukrajina-rusky-utok-na-nemocnicu-v-mariupole-si-vyziadal-najmenej-17-zranenych/",
"https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/619517-rusko-zbombardovalo-nemocnicu-a-porodnicu-zelenskyj-pod-troskami-su-deti/",
"https://spravy.rtvs.sk/2022/03/ruske-vojska-zbombardovali-detsku-nemocnicu-v-mariupoli/",
"https://www.bbc.com/news/world-europe-60675599",
"https://www.wsj.com/livecoverage/russia-ukraine-latest-news-2022-03-09/card/russian-attack-on-mariupol-hospital-killed-three-injured-17-mayor-says-CvDqvrfOdQ6sGjHhFk2Z",
"https://www.webnoviny.sk/rusi-zbombardovali-detsku-nemocnicu-v-meste-mariupol-zomrelo-aj-dieta-video/",
"https://twitter.com/ZelenskyyUa/status/1501579520633102349",
"https://edition.cnn.com/europe/live-news/ukraine-russia-putin-news-03-10-22/h_6c63aaf57789d7938ebe1facf22628e7",
"https://dennikn.sk/minuta/2759938/",
"https://www.dw.com/en/ukrainian-maternity-wards-double-as-bomb-shelters/av-61035932",
"https://www.bbc.com/news/world-europe-60734706",
"https://edition.cnn.com/interactive/2022/03/europe/mariupol-maternity-hospital-attack/index.html",
"https://www.huffpost.com/entry/ukraine-hospital-hostages-russian-troops_n_6231bb3ee4b0b628202ad2e9",
"https://news.sky.com/story/ukraine-war-news-russia-china-putin-peace-talks-live-updates-12541713?postid=3549790",
"https://www.theguardian.com/world/2022/mar/16/mariupol-ukraine-russia-seized-hospital",
"https://www.aktuality.sk/clanok/xVstQ23/ukrajina-pocet-obeti-po-ruskom-bombardovani-divadla-v-mariupole-je-zatial-neznamy/",
"https://www.hrw.org/news/2022/03/16/ukraine-mariupol-theater-hit-russian-attack-sheltered-hundreds",
"https://www.aktuality.sk/clanok/xVstQ23/ukrajina-pocet-obeti-po-ruskom-bombardovani-divadla-v-mariupole-je-zatial-neznamy/",
"https://www.bbc.com/news/world-europe-60776929",
"https://www.aljazeera.com/news/2022/3/18/zelenskyy-130-rescued-hundreds-under-mariupol-theatre-rubble",
"https://www.bbc.com/news/world-europe-60873435",
"https://edition.cnn.com/2022/03/25/europe/ukraine-mariupol-theater-dead-intl/index.html",
"https://www.ohchr.org/en/news/2022/04/ukraine-civilian-casualty-update-3-april-2022",
"https://www.reuters.com/world/europe/thousands-civilians-mariupol-may-have-died-past-month-un-tells-reuters-2022-03-29/",
"https://www.reuters.com/world/mariupol-mayor-fears-humanitarian-catastrophe-says-city-must-be-completely-2022-03-28/",
"https://svet.sme.sk/c/22849015/ukrajina-rusko-vojna-armada.html",
"https://youtu.be/Q5acQUXxhw0",
"https://svet.sme.sk/c/22850881/ukrajina-rusko-vojna-hadi-ostrov.html",
"https://www.poynter.org/fact-checking/2022/ukrainian-snake-island-soldiers-are-believed-to-be-alive-but-details-of-their-captivity-are-unclear/",
"https://www.ukrinform.net/rubric-ato/3448854-satellite-images-show-bucha-killings-occurred-during-russian-occupation-nyt.html",
"https://www.thetimes.co.uk/article/satellite-images-show-bodies-in-bucha-before-russian-retreat-from-suburb-of-ukraine-capital-z2lr2tcpl",
"https://www.nytimes.com/2022/04/04/world/europe/bucha-ukraine-bodies.html"
]
}
|
2025-10-16T19:14:07.696161+00:00
|
vr33812
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33812
|
Pavol Paška
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/pavol-paska
|
Pravdou je, že generálna prokuratúra potrebuje novú hlavu bez ohľadu na to, kto to bude, Je to kompetencia pána prezidenta (poz.voľba generálneho prokurátora), do toho Národná rada nijako inak ako ponúknutím riadne zvoleného kandidáta nemôže vstupovať a takisto Národná rada nemá kompetenciu vstupovať do mechanizmov ústavného súdu.
|
2013-05-12 00:00:00
|
Pravda
|
Výrok Pavla Pašku je pravdivý. V Ústave Slovenskej Republiky č. 460/1992 Zb., neskôr novelizovanej zákonmi č.244/1998 Zb. a č.9/1999 Zb. sa v čl. 102 s) a t) uvádza "Prezident:
|
[
"Výrok Pavla Pašku je pravdivý. V Ústave Slovenskej Republiky č. 460/1992 Zb., neskôr novelizovanej zákonmi č.244/1998 Zb. a č.9/1999 Zb. sa v čl. 102 s) a t) uvádza \"Prezident:"
] |
2013-05-13 00:00:00
|
{
"text": [
"Ústave",
"voliť"
],
"url": [
"http://www.prezident.sk/?postavenie-prezidenta-sr",
"http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=39&etype=-1&aid=571"
]
}
|
2025-10-16T19:57:40.889701+00:00
|
49015
| 49,015
|
https://demagog.sk/vyrok/49015
|
Roman Mikulec
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/roman-mikulec
|
Avšak pán Imrecze to aj povedal potom, že ho zneužil pán Zurian pri nejakej nahrávke a že to bolo proste účelová nahrávka.
|
2023-04-02 00:00:00
|
Nepravda
|
Demagóg.SK nedohľadal žiadne vyjadrenie Františka Imreczeho, na ktorom by bývalý šéf Finančnej správy hovoril o zneužití pri nahrávke jeho rozhovoru s exšéfom NAKA Branislavom Zurianom. Imrecze sa na nahrávke, ktorá má hovoriť o údajnom vzatí úplatku Mikulcom, uisťoval, či nie je nahrávaný. K nahrávke sa však pred novinármi nevyjadril, aby neohrozil vyšetrovanie. Tvrdenie Romana Mikulca preto hodnotíme ako nepravdivé.
Dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec hovorí o nahrávke, ktorú zverejnil časopis Plus 7 dní v júli 2021.
Bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze na nej v neformálnom rozhovore s exriaditeľom NAKA Branislavom Zurianom hovorí o tom, ako sa domnieva , že Mikulec mal ešte ako riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby (VSS) vziať úplatok za za zákazku pre nadnárodnú IT firmu.
Imrecze sa na začiatku nahrávky pýta , či si ho Zurian nenahráva. „Prepáčte mi, pán Zurian! Ako mám vnímať tento rozhovor?“ pýta sa Imrecze „Prepáčte mi hlúpe otázky. Ale mal som obavy z tohto rozhovoru. Prepáčte mi.“
Mikulec vzatia úplatku odmietol a hovorí , že Imrecze bol Zurianom zneužitý, keďže bývalý šéf Finančnej správy nesúhlasil s nahrávaním.
Roman Mikulec nahrávku označuje za účelovú, okrem iného aj preto nebola podkladom pre začatie vyšetrovania. Vtedajší policajný prezident Peter Kovařík tvrdil , že polícia touto nahrávkou nedisponuje. Mikulec preto považuje jej účel za diskreditačný .
Portál Demagóg.SK však nenašiel verejné vyjadrenie samotného Františka Imreczeho, v ktorom by konštatoval, že bol Zurianom zneužitý – hoci rozhovory pre média poskytol v posledných mesiacoch opakovane.
V auguste 2021 Imrecze po výsluchu k nahrávke uviedol , že ju nechce komentovať, aby neohrozil vyšetrovanie.
V marci 2022 advokát Františka Imreczeho Miroslav Ivanovič uviedol , že bývalý šéf Finančnej správy vypovedal už aj v súvislosti s údajným úplatkom, o ktorom sa hovorí na nahrávke.
Demagog.SK požiadal cez ministerstvo vnútra o stanovisko aj Romana Mikulca. Rezort vyjadrenie sľúbil, no neposlal ho.
|
[
"Demagóg.SK nedohľadal žiadne vyjadrenie Františka Imreczeho, na ktorom by bývalý šéf Finančnej správy hovoril o zneužití pri nahrávke jeho rozhovoru s exšéfom NAKA Branislavom Zurianom. Imrecze sa na nahrávke, ktorá má hovoriť o údajnom vzatí úplatku Mikulcom, uisťoval, či nie je nahrávaný. K nahrávke sa však pred novinármi nevyjadril, aby neohrozil vyšetrovanie. Tvrdenie Romana Mikulca preto hodnotíme ako nepravdivé.",
"Dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec hovorí o nahrávke, ktorú zverejnil časopis Plus 7 dní v júli 2021.",
"Bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze na nej v neformálnom rozhovore s exriaditeľom NAKA Branislavom Zurianom hovorí o tom, ako sa domnieva , že Mikulec mal ešte ako riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby (VSS) vziať úplatok za za zákazku pre nadnárodnú IT firmu.",
"Imrecze sa na začiatku nahrávky pýta , či si ho Zurian nenahráva. „Prepáčte mi, pán Zurian! Ako mám vnímať tento rozhovor?“ pýta sa Imrecze „Prepáčte mi hlúpe otázky. Ale mal som obavy z tohto rozhovoru. Prepáčte mi.“",
"Mikulec vzatia úplatku odmietol a hovorí , že Imrecze bol Zurianom zneužitý, keďže bývalý šéf Finančnej správy nesúhlasil s nahrávaním.",
"Roman Mikulec nahrávku označuje za účelovú, okrem iného aj preto nebola podkladom pre začatie vyšetrovania. Vtedajší policajný prezident Peter Kovařík tvrdil , že polícia touto nahrávkou nedisponuje. Mikulec preto považuje jej účel za diskreditačný .",
"Portál Demagóg.SK však nenašiel verejné vyjadrenie samotného Františka Imreczeho, v ktorom by konštatoval, že bol Zurianom zneužitý – hoci rozhovory pre média poskytol v posledných mesiacoch opakovane.",
"V auguste 2021 Imrecze po výsluchu k nahrávke uviedol , že ju nechce komentovať, aby neohrozil vyšetrovanie.",
"V marci 2022 advokát Františka Imreczeho Miroslav Ivanovič uviedol , že bývalý šéf Finančnej správy vypovedal už aj v súvislosti s údajným úplatkom, o ktorom sa hovorí na nahrávke.",
"Demagog.SK požiadal cez ministerstvo vnútra o stanovisko aj Romana Mikulca. Rezort vyjadrenie sľúbil, no neposlal ho."
] |
2023-04-30 00:00:00
|
{
"text": [
"zverejnil",
"domnieva",
"pýta",
"pýta",
"odmietol",
"hovorí",
"označuje",
"tvrdil",
"diskreditačný",
"rozhovory",
"poskytol",
"uviedol",
"uviedol"
],
"url": [
"https://plus7dni.pluska.sk/domov/imrecze-uplatku-pre-mikulca-ziskali-sme-tajnu-nahravku-rozhovoru?itm_site=plus7&itm_template=other&itm_modul=najcitanejsie-24&itm_position=1",
"https://dennikn.sk/2468192/mikulec-zobral-uplatok-hovori-na-nahravke-byvaly-sef-daniarov-imrecze-minister-to-opat-odmietol/",
"https://dennikn.sk/2468192/mikulec-zobral-uplatok-hovori-na-nahravke-byvaly-sef-daniarov-imrecze-minister-to-opat-odmietol/",
"https://plus7dni.pluska.sk/domov/imrecze-uplatku-pre-mikulca-ziskali-sme-tajnu-nahravku-rozhovoru?itm_site=plus7&itm_template=other&itm_modul=najcitanejsie-24&itm_position=1",
"https://dennikn.sk/2468192/mikulec-zobral-uplatok-hovori-na-nahravke-byvaly-sef-daniarov-imrecze-minister-to-opat-odmietol/",
"https://spravy.rtvs.sk/2021/07/mikulec-odmieta-prijatie-uplatku-konanie-zuriana-povazuje-za-ucelove/",
"https://spravy.rtvs.sk/2021/07/mikulec-odmieta-prijatie-uplatku-medializovana-nahravka-je-podla-neho-ucelova/",
"https://sita.sk/je-to-antikampan-reaguje-minister-mikulec-na-slova-zuriana-ze-zobral-niekolko-tisic-eur-za-it-system/",
"https://sita.sk/je-to-antikampan-reaguje-minister-mikulec-na-slova-zuriana-ze-zobral-niekolko-tisic-eur-za-it-system/",
"https://www.youtube.com/watch?v=sM1ItjvaY88&ab_channel=SKarch%C3%ADv",
"https://dennikn.sk/3307779/imrecze-utoky-smeru-vnimam-ako-sposob-ako-ma-zastrasit/?ref=mwat",
"https://dennikn.sk/2515929/imrecze-po-vysluchu-nikto-ma-netyral-vypovedam-dobrovolne-je-mi-luto-ze-som-zlyhal/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/Tqnlp3H/kauzu-udajneho-uplatku-pre-ministra-mikulca-riesi-specialna-prokuratura-vysetruje-podozrenie-z-korupcie/"
]
}
|
2025-10-16T20:59:16.114044+00:00
|
vr18328
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr18328
|
Peter Bročka
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/peter-brocka
|
...vedieme diskusie práve s vlastníkom tohto projektu o jeho odpredaní a o tom, aby samotný parkovací dom (na sídlisku Družba, pozn.) vybudovalo mesto (...).
|
2018-10-31 00:00:00
|
Pravda
|
Začiatok výstavby parkovacieho domu bol zastavený v roku 2015 keď investor požiadal o predĺženie termínu začiatku výstavby. Na základe dokumentov o oficiálnej komunikácii mesta so spoločnosťou Fortezza spol. s.r.o., ktoré k nahliadnutiu portálu Demagog.SK poskytol súčasný primátor mesta Trnava Peter Bročka, hodnotíme tento výrok ako pravdivý.
|
[
"Začiatok výstavby parkovacieho domu bol zastavený v roku 2015 keď investor požiadal o predĺženie termínu začiatku výstavby. Na základe dokumentov o oficiálnej komunikácii mesta so spoločnosťou Fortezza spol. s.r.o., ktoré k nahliadnutiu portálu Demagog.SK poskytol súčasný primátor mesta Trnava Peter Bročka, hodnotíme tento výrok ako pravdivý."
] |
2018-10-31 00:00:00
|
{
"text": [
"Fortezza",
"uzavrelo"
],
"url": [
"https://www.finstat.sk/45567018",
"https://trnava.dnes24.sk/parkovaci-dom-sa-na-hlinach-zatial-stavat-nebude-poslanci-nepredlzili-investorovi-termin-209215"
]
}
|
2025-10-16T19:23:10.223105+00:00
|
47888
| 47,888
|
https://demagog.sk/vyrok/47888
|
Jana Bittó Cigániková
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova
|
Prevencia je aj nestretávať sa, nosiť rúška a vy ste v čase najväčšej pandémie zvážali dôchodcov na hromadné podujatia, kde nemali rúška.
|
2021-12-15 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Na proteste v Rimavskej Sobote väčšina prítomných v rozpore s opatreniami nemala rúška. Priaznivcov Smeru na protest zvážali autobusmi, no Demagóg.sk nedisponuje dôkazom, že tieto autobusy zabezpečila práve strana Smer. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Výrok odkazuje na protivládny protest v Rimavskej Sobote, ktorý strana SMER-SD zorganizovala 17. októbra 2021. Protestné zhromaždenie sa konalo v amfiteátri s kapacitou 5-tisíc ľudí, ktorý bol ku koncu zhromaždenia zaplnený. Okrem miestnych sa protestu zúčastnili i ľudia z iných častí Slovenska, ktorých podľa regionálneho denníka Rimava priviezlo viac ako 15 autobusov. Demagóg.sk nedisponuje dôkazom, že tieto autobusy zabezpečila práve strana Smer, aj keď je zrejmé, že vysoká účasť priaznivcov bola v ich záujme. Taktiež podľa nahrávok z poľovníckej chaty vieme, že Robert Fico koordinoval organizáciu protestov s majiteľom SBS Bonul Miroslavom Bödörom. V čase konania protestu sa okres Rimavská Sobota nachádzal v červenej farbe covid automatu, čo znamená povinné rúška aj v exteriéri. Na začiatku programu hovorca Smeru síce vyzval prítomných, aby si prekryli horné dýchacie cesty, tí však túto výzvu vypískali a odmietli tak urobiť. Zhromaždenie tak pokračovalo bez toho, aby veľká časť prítomných vrátane predstaviteľov Smeru mali na tvári rúška. Podľa regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Rimavskej Sobote strana Smer ako organizátor podujatia nekonala dostatočne v súvislosti s pandemickou situáciou a nezabezpečila zásadné opatrenia, za čo jej hrozí 20-tisícová pokuta.
|
[
"Na proteste v Rimavskej Sobote väčšina prítomných v rozpore s opatreniami nemala rúška. Priaznivcov Smeru na protest zvážali autobusmi, no Demagóg.sk nedisponuje dôkazom, že tieto autobusy zabezpečila práve strana Smer. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Výrok odkazuje na protivládny protest v Rimavskej Sobote, ktorý strana SMER-SD zorganizovala 17. októbra 2021. Protestné zhromaždenie sa konalo v amfiteátri s kapacitou 5-tisíc ľudí, ktorý bol ku koncu zhromaždenia zaplnený. Okrem miestnych sa protestu zúčastnili i ľudia z iných častí Slovenska, ktorých podľa regionálneho denníka Rimava priviezlo viac ako 15 autobusov. Demagóg.sk nedisponuje dôkazom, že tieto autobusy zabezpečila práve strana Smer, aj keď je zrejmé, že vysoká účasť priaznivcov bola v ich záujme. Taktiež podľa nahrávok z poľovníckej chaty vieme, že Robert Fico koordinoval organizáciu protestov s majiteľom SBS Bonul Miroslavom Bödörom. V čase konania protestu sa okres Rimavská Sobota nachádzal v červenej farbe covid automatu, čo znamená povinné rúška aj v exteriéri. Na začiatku programu hovorca Smeru síce vyzval prítomných, aby si prekryli horné dýchacie cesty, tí však túto výzvu vypískali a odmietli tak urobiť. Zhromaždenie tak pokračovalo bez toho, aby veľká časť prítomných vrátane predstaviteľov Smeru mali na tvári rúška. Podľa regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Rimavskej Sobote strana Smer ako organizátor podujatia nekonala dostatočne v súvislosti s pandemickou situáciou a nezabezpečila zásadné opatrenia, za čo jej hrozí 20-tisícová pokuta."
] |
2021-12-15 00:00:00
|
{
"text": [
"protest",
"priviezlo",
"koordinoval",
"nachádzal",
"vyzval",
"nekonala"
],
"url": [
"https://www.aktuality.sk/clanok/550qmcj/smer-zvolal-protest-do-rimavskej-soboty-ziada-zastavit-reformy-a-navrat-k-socialnemu-statu/",
"https://www.rimava.sk/spravy-z-regionu/politika/protivladny-protest-rimavska-sobota-smer-sd/",
"https://dennikn.sk/2587039/policia-nahrala-druhu-gorilu-ide-o-odposluchy-fica-kalinaka-aj-bodora-starsieho-na-chate/?ref=inm",
"https://dennikn.sk/2578477/fico-porusil-v-rimavskej-sobote-na-proteste-bez-rusok-pandemicke-opatrenia-smeru-hrozi-pokuta-20-tisic-eur/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/550qmcj/smer-zvolal-protest-do-rimavskej-soboty-ziada-zastavit-reformy-a-navrat-k-socialnemu-statu/",
"https://dennikn.sk/2578477/fico-porusil-v-rimavskej-sobote-na-proteste-bez-rusok-pandemicke-opatrenia-smeru-hrozi-pokuta-20-tisic-eur/"
]
}
|
2025-10-16T19:15:23.609492+00:00
|
vr26227
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26227
|
Pavol Frešo
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/pavol-freso
|
Všetkých 613 tisíc ľudí, ktorí v Bratislavskom kraji žijú...
|
2013-11-24 00:00:00
|
Pravda
|
Podobný výrok sme už overovali v relácii Téma dňa zo 6. novembra 2013. K 31. decembru 2012 bol podľa Štatistického úradu SR počet obyvateľov v Bratislavskom samosprávnom kraji 612 682. Je to približne 614 tisíc ako uvádza Pavol Frešo. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Podobný výrok sme už overovali v relácii Téma dňa zo 6. novembra 2013. K 31. decembru 2012 bol podľa Štatistického úradu SR počet obyvateľov v Bratislavskom samosprávnom kraji 612 682. Je to približne 614 tisíc ako uvádza Pavol Frešo. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-11-25 00:00:00
|
{
"text": [
"Téma dňa",
"Štatistického úradu"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/415/volby-vuc-bratislava",
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=69753"
]
}
|
2025-10-16T19:52:51.772478+00:00
|
vr35958
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35958
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
...fakt je ten, a znovu si to povedzme, že podstatnú časť peňazí, ktoré boli minuté v rámci nástenkového tendra, kto minul? Novinári. Médiá na reklamy.
|
2010-05-16 00:00:00
|
Pravda
|
Z 11 miliónov eur, ktoré mala preplatiť (a nepreplatí) EÚ (a teda, ktoré stihli byť minuté) sa na mediálne služby (tu nerátame len inzerciu, ale aj billboardy, „kreativitu, a pod.) podľa našich prepočtov z faktúr za roky 2007 a 2008 minulo viac ako 173 miliónov SKK (bez DPH).
|
[
"Z 11 miliónov eur, ktoré mala preplatiť (a nepreplatí) EÚ (a teda, ktoré stihli byť minuté) sa na mediálne služby (tu nerátame len inzerciu, ale aj billboardy, „kreativitu, a pod.) podľa našich prepočtov z faktúr za roky 2007 a 2008 minulo viac ako 173 miliónov SKK (bez DPH)."
] |
2010-12-17 00:00:00
|
{
"text": [
"mala",
"faktúr"
],
"url": [
"http://ekonomika.sme.sk/c/5050556/brusel-nastenkovy-tender-definitivne-nepreplati.html",
"http://fair-play.sk/lab/"
]
}
|
2025-10-16T20:37:19.666341+00:00
|
vr36200
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36200
|
Ján Slota
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/jan-slota
|
Viete, teraz pred dvoma rokmi odišiel komisár pre poľnohospodárstvo, pretože zdefraudoval asi 2 alebo 4 miliardy eur.
|
2010-05-02 00:00:00
|
Nepravda
|
Tvrdenie o odstúpení komisára pre poľnohospodárstvo nie je pravdivé, nič také sa (na tomto poste) nestalo.
|
[
"Tvrdenie o odstúpení komisára pre poľnohospodárstvo nie je pravdivé, nič také sa (na tomto poste) nestalo."
] |
2010-12-19 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:40:24.841572+00:00
|
vr25614
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25614
|
Ľubomír Jahnátek
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek
|
V prvom polroku sme prijali 2 kľúčové zákony. Je to zákon o obchodných reťazcoch alebo dodávateľsko-odberateľských vzťahoch a zákon o potravinárstve.
|
2013-10-06 00:00:00
|
Nepravda
|
Je pravdou, že boli prijaté zákony o obchodných reťazcoch a novela o potravinách. Novela zákona o potravinách však nebola prijatá v prvom polroku vlády R. Fica.
Minister Jahnátek mal na mysli Zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch prijatý v októbri 2012, ktorých predmetom sú potraviny a Zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách , prijatá vo februári 2013. Vláda R. Fica začala úradovať v apríli 2012. V prípade zákona o potravinách nemožno hovoriť, že sa prijal v prvom polroku, teda šiestich mesiacoch vlády R. Fica.
|
[
"Je pravdou, že boli prijaté zákony o obchodných reťazcoch a novela o potravinách. Novela zákona o potravinách však nebola prijatá v prvom polroku vlády R. Fica.",
"Minister Jahnátek mal na mysli Zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch prijatý v októbri 2012, ktorých predmetom sú potraviny a Zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách , prijatá vo februári 2013. Vláda R. Fica začala úradovať v apríli 2012. V prípade zákona o potravinách nemožno hovoriť, že sa prijal v prvom polroku, teda šiestich mesiacoch vlády R. Fica."
] |
2013-10-08 00:00:00
|
{
"text": [
"Zákon č. 362/2012 Z. z.",
"Zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách",
"úradovať"
],
"url": [
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-362",
"http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/42-2013-z-z.p-35073.pdf",
"http://en.wikipedia.org/wiki/Robert_Fico"
]
}
|
2025-10-16T19:55:17.258699+00:00
|
vr28651
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28651
|
Peter Gogola
| null |
https://demagog.sk/politik/peter-gogola
|
Zmluva o prenájme parkovacích miest súkromnej spoločnosti bola podpísaná mojim predchodcom (primátorom, pozn.) Ivanom Saktorom, nezávislým s podporom Smeru. (...)Keď prokurátor poukázal na nesúlad so zákonom, hľadal som poctivo riešenie, ako dať veci do poriadku. Ja som pol roka sa snažil dohodnúť so zastupiteľstvom riešenie, nepodarilo sa . Tak som navrhol zastupiteľstvu, aby sme tú zmluvu zrušili a bude si to spravovať samotné mesto, poslanci to nepodporili.
|
2014-11-10 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Napriek tomu, že väcšina faktov, ktoré uvádza primátor Gogola sú pravdivé, jeho celkový odkaz, ktorý sa snaží navodit je zavádzajúci. Primátor sa snaží tvrdit, že problém s parkovaním chce riešit, avšak zastupitelstvo jeho riešenia nepodporuje respektíve blokuje. V skutocnosti však zastupitelstvo schválilo vo februári 2014 návrh primátora ohladom prenájmu parkovného spolocnosti EEI, to isté zastupitelstvo však na zasadnutí v septembri vznieslo otázku, preco chce po polroku primátor zrušit tento prenájom a preco nenechal urobit analýzu financných dopadov vo februári, ktorá bola navrhnutá. Výrok na základe toho hodnotíme ako zavádzajúci. Od 1. 1. 2008 ( .pdf , s. 7) má na starosti parkovanie v meste (vrátane parkovacích automatov) MBB a.s., spolocnost z vyše 99 % vlastnená mestom Banská Bystrica, ktorá následne prenajala v roku 2010 (a teda ešte pocas funkcného obdobia Ivana Saktora) prenajala ( .pdf , s. 12) správu mestských parkovísk súkromnej spolocnosti EEI s.r.o. a následne v roku 2011 schválená Mestským zastupitelstvom Banskej Bystrice. Ivana Saktora okrem Smeru-SD v komunálnych volbách v roku 2006 podporovalo i SNS a Strana zelených. Okresný prokurátor JUDr. Stanislav Mihálech 25. septembra 2013 skutocne poukázal na nesúlad tejto zmluvy so zákonom. Vo februári 2014 mestské zastupitelstvo schválilo uzavretie zmluvy o prenájme parkovacích plôch so súkromnou spolocnostou EEI (a teda bez prostredníka, ktorým predtým bola spolocnost MBB). Tento návrh predložil primátor Gogola ( .pdf , s. 110). Ešte v januári 2011 Gogola tvrdil , že mesto podla neho "nemá problém" s vyberaním parkovného, problémom by ale podla neho bolo zaplatenie už vynaložených nákladov na túto cinnost firme EEI. 26. 8. 2014 však Gogola zmenil názor a prišiel s návrhom na "zrušenie výberu parkovacích poplatkov v Banskej Bystrici súkromnou spolocnostou EEI " s tým, že zisky z parkovného by mali íst priamo mestu Banská Bystrica. Tieto návrhy boli prednesené primátorom na rokovaní mestskej rady a boli prezentované ako jeho zámery . Tento zámer primátora bol následne prerokovaný na mestskom zasadnutí (.pdf s. 44-48) 9.9.2014. Podla zápisnice skutocne poslanci zastupitelstva neschválili návrh primátora, bolo to však z dôvodu toho, že tento jeho návrh prišiel pol roka po odlišnom návrhu. Poslanci zároven schválili nutnost vypracovat analýzu ohladom financných dopadov, ktorú žiadali už vo februári. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Napriek tomu, že väcšina faktov, ktoré uvádza primátor Gogola sú pravdivé, jeho celkový odkaz, ktorý sa snaží navodit je zavádzajúci. Primátor sa snaží tvrdit, že problém s parkovaním chce riešit, avšak zastupitelstvo jeho riešenia nepodporuje respektíve blokuje. V skutocnosti však zastupitelstvo schválilo vo februári 2014 návrh primátora ohladom prenájmu parkovného spolocnosti EEI, to isté zastupitelstvo však na zasadnutí v septembri vznieslo otázku, preco chce po polroku primátor zrušit tento prenájom a preco nenechal urobit analýzu financných dopadov vo februári, ktorá bola navrhnutá. Výrok na základe toho hodnotíme ako zavádzajúci. Od 1. 1. 2008 ( .pdf , s. 7) má na starosti parkovanie v meste (vrátane parkovacích automatov) MBB a.s., spolocnost z vyše 99 % vlastnená mestom Banská Bystrica, ktorá následne prenajala v roku 2010 (a teda ešte pocas funkcného obdobia Ivana Saktora) prenajala ( .pdf , s. 12) správu mestských parkovísk súkromnej spolocnosti EEI s.r.o. a následne v roku 2011 schválená Mestským zastupitelstvom Banskej Bystrice. Ivana Saktora okrem Smeru-SD v komunálnych volbách v roku 2006 podporovalo i SNS a Strana zelených. Okresný prokurátor JUDr. Stanislav Mihálech 25. septembra 2013 skutocne poukázal na nesúlad tejto zmluvy so zákonom. Vo februári 2014 mestské zastupitelstvo schválilo uzavretie zmluvy o prenájme parkovacích plôch so súkromnou spolocnostou EEI (a teda bez prostredníka, ktorým predtým bola spolocnost MBB). Tento návrh predložil primátor Gogola ( .pdf , s. 110). Ešte v januári 2011 Gogola tvrdil , že mesto podla neho \"nemá problém\" s vyberaním parkovného, problémom by ale podla neho bolo zaplatenie už vynaložených nákladov na túto cinnost firme EEI. 26. 8. 2014 však Gogola zmenil názor a prišiel s návrhom na \"zrušenie výberu parkovacích poplatkov v Banskej Bystrici súkromnou spolocnostou EEI \" s tým, že zisky z parkovného by mali íst priamo mestu Banská Bystrica. Tieto návrhy boli prednesené primátorom na rokovaní mestskej rady a boli prezentované ako jeho zámery . Tento zámer primátora bol následne prerokovaný na mestskom zasadnutí (.pdf s. 44-48) 9.9.2014. Podla zápisnice skutocne poslanci zastupitelstva neschválili návrh primátora, bolo to však z dôvodu toho, že tento jeho návrh prišiel pol roka po odlišnom návrhu. Poslanci zároven schválili nutnost vypracovat analýzu ohladom financných dopadov, ktorú žiadali už vo februári. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-11-11 00:00:00
|
{
"text": [
".pdf",
"prenajala",
".pdf",
"podporovalo",
"nesúlad",
"schválilo",
".pdf",
"tvrdil",
"prišiel",
"návrhom",
"zámery",
"zasadnutí (.pdf s. 44-48)"
],
"url": [
"http://www.banskabystrica.sk/download_file_f.php?id=49210",
"http://bystrica.sme.sk/c/7074768/parkovne-patri-mestu-tvrdi-sas-v-banskej-bystrici.html",
"http://www.banskabystrica.sk/download_file_f.php?id=161042",
"http://www.bystricoviny.sk/spravy/komentar-strategicky-tah-ivana-saktora/",
"http://bbonline.sk/sukromna-spolocnost-vybera-parkovne-v-meste-nezakonne-tvrdi-prokurator/",
"http://bbonline.sk/mbb-vypadne-zo-systemu-parkovania-vypadok-prijmov-jej-mesto-vykompenzuje/",
"http://www.banskabystrica.sk/download_file_f.php?id=453686",
"http://bystrica.sme.sk/c/7074768/parkovne-patri-mestu-tvrdi-sas-v-banskej-bystrici.html",
"http://www.banskabystrica.eu/index.php?id_menu=41890&module_action__116125__id_ci=55990#m_116125",
"http://bbonline.sk/primator-meni-nazor-chce-aby-parkovne-vyberalo-priamo-mesto/",
"file:///C:/Users/ricky/Downloads/5._zasadnutie_mestskej_rady_-_26.8.2014.pdf",
"http://www.banskabystrica.sk/download_file_f.php?id=506867"
]
}
|
2025-10-16T19:44:00.426443+00:00
|
vr30422
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30422
|
Ivan Uhliarik
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik
|
Na Slovensku máme 7500 lekárov pri lôžku, zostáva 5500 lekárov, k dnešnému dňu, teraz k piatku máme ešte výpovedí 1969, čiže do 2 tisíc lekárov.
|
2011-11-27 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Informáciu o celkovom počte lekárov pri lôžku sa nám nepodarilo zistiť, preto túto rovnicu o troch neznámych nedokážeme rozlúštiť. Lekárske odborové združenie ( LOZ ), udáva iný počet lekárov vo výpovedií. K dnešnému dňu je podaných 2386 výpovedí lekárov.
|
[
"Informáciu o celkovom počte lekárov pri lôžku sa nám nepodarilo zistiť, preto túto rovnicu o troch neznámych nedokážeme rozlúštiť. Lekárske odborové združenie ( LOZ ), udáva iný počet lekárov vo výpovedií. K dnešnému dňu je podaných 2386 výpovedí lekárov."
] |
2011-11-28 00:00:00
|
{
"text": [
"LOZ"
],
"url": [
"http://loz.sk/"
]
}
|
2025-10-16T20:10:04.383206+00:00
|
vr28313
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28313
|
Ján Richter
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-richter
|
Za vás (za času MIhála v kresle ministra práce, pozn.) bola nezamestnanosť vyššia ako je dnes.
|
2014-09-28 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Je zavádzajúce tvrdiť, že dnešná nezamestnanosť je nižšia ako počas ministrovania Jozefa Mihála. Napriek tomu, že v určitých obdobiach v rokoch 2010-2012 bola nezamestnanosť vyššia ako dnes, pri porovnaní časovo zhodných období to neplatí. Výrok by platil len podľa údajov Úradu práce aj to iba v prípade porovnania s augustom 2011. Tieto čísla však nie je vhodné brať do úvahy ako jediný zdroj kvôli podozreniam o ich umelom znižovaní (viď napr tu , tu , tu alebo tu ). Výrok preto hodnotíme na základe údajov Štatistického úradu ako zavádzajúci.
Jozef Mihál pôsobil na poste ministra práce, sociálnych vecí a rodiny od 9. júla 2010 do 4. apríla 2012.
Podľa Štatistického úradu SR za druhý štvrťrok 2014 je miera nezamestnanosti 13,2 %. V druhom štvrťroku 2011 bola nezamestnanosť na úrovni 13,1 %, v druhom štvrťroku 2012 to bolo 13,6 %, väčšinu tohto obdobia však už ministroval Ján Richter.
Podľa údajov z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny je miera nezamestnanosti v auguste 2014 12,56 %. V auguste 2010 bola nezamestnanosť 12,19 % a v auguste 2011 13,12 %.
|
[
"Je zavádzajúce tvrdiť, že dnešná nezamestnanosť je nižšia ako počas ministrovania Jozefa Mihála. Napriek tomu, že v určitých obdobiach v rokoch 2010-2012 bola nezamestnanosť vyššia ako dnes, pri porovnaní časovo zhodných období to neplatí. Výrok by platil len podľa údajov Úradu práce aj to iba v prípade porovnania s augustom 2011. Tieto čísla však nie je vhodné brať do úvahy ako jediný zdroj kvôli podozreniam o ich umelom znižovaní (viď napr tu , tu , tu alebo tu ). Výrok preto hodnotíme na základe údajov Štatistického úradu ako zavádzajúci.",
"Jozef Mihál pôsobil na poste ministra práce, sociálnych vecí a rodiny od 9. júla 2010 do 4. apríla 2012.",
"Podľa Štatistického úradu SR za druhý štvrťrok 2014 je miera nezamestnanosti 13,2 %. V druhom štvrťroku 2011 bola nezamestnanosť na úrovni 13,1 %, v druhom štvrťroku 2012 to bolo 13,6 %, väčšinu tohto obdobia však už ministroval Ján Richter.",
"Podľa údajov z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny je miera nezamestnanosti v auguste 2014 12,56 %. V auguste 2010 bola nezamestnanosť 12,19 % a v auguste 2011 13,12 %."
] |
2014-09-29 00:00:00
|
{
"text": [
"tu",
"tu",
"tu",
"tu",
"pôsobil",
"údajov"
],
"url": [
"http://www.beblavy.sk/2013/10/vytlacanie-z-evidencie-nezamestnanych-stale-pokracuje-dalsie-svedectvo/",
"http://ekonomika.sme.sk/c/6907219/nezamestnanost-klesla-pod-14-percent-beblavy-vidi-manipulaciu.html",
"http://blog.etrend.sk/pavel-sibyla/ostatny-dokaz-o-podvode-uradnikov-2.html",
"http://aktualne.atlas.sk/print.xml?path%5Barticle%5D=manipuluju-vraj-statistikami-nezamestnanosti-podozrive-uz-aj-pre-ombudsmanku",
"http://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_Mih%C3%A1l",
"http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254"
]
}
|
2025-10-16T19:45:19.081339+00:00
|
42942
| 42,942
|
https://demagog.sk/vyrok/42942
|
Peter Pčolinský
|
SME RODINA
|
https://demagog.sk/politik/peter-pcolinsky
|
...sme v roku 2015 tvrdili, že je to obrovský problém a do Európy môže prísť niekoľko miliónov migrantov (...) Výsledok je, že prišli vyše tri milióny migrantov.
|
2019-05-24 00:00:00
|
Nepravda
|
Z daného výroku nie je celkom jasné, či Peter Pčolinský myslí počet utečencov alebo všetky osoby, ktoré prišli do Európy. Autor výroku taktiež presne neurčil časové obdobie, v ktorom mali prísť do Európy tri milióny migrantov. V roku 2015 bolo v krajinách Európskej únie zaznamenaných približne 1,26 milióna žiadostí o azyl. Počet nelegálnych prekročení hraníc Európskej únie sa v roku 2015 zo všetkých hlavných prúdov vyšplhal na dokopy približne 1,8 miliónov. Spoločne s rokom 2016 dosiahlo číslo žiadateľov o azyl 2,3 miliónov. Nakoľko sa žiadne z uvedených čísel nepribližuje k trom miliónom, hodnotíme výrok ako nepravdivý. V roku 2015 požiadalo o azyl v EÚ 1,26 milióna ľudí. Nelegálnych migrantov prišlo zo všetkých prúdov približne 1,8 milióna. Spoločne s rokom 2016 počet žiadateľov o azyl predstavoval 2,3 milióna. Európsky parlament vychádzajúci z údajov agentúry Frontex zaznamenal približne 2,3 milióna nelegálne prekročených hraníc v rokoch 2015 a 2016, pričom však dodáva, že to “ neznamená, že do EÚ nelegálne prešlo 2,3 milióna migrantov, jedna osoba totiž môže hranice prekročiť viackrát.“ Údaje z roku 2017 odhadujú, že približne 2,4 milióna prisťahovalcov prišlo do krajín Európskej únie z tretích krajín, z toho bolo zaznamenaných 712-tisíc žiadostí o azyl. Znižujúca tendencia žiadostí o azyl sa potvrdila aj v roku 2018, v ktorom podľa údajov Eurostatu bolo podaných 638-tisíc žiadostí o azyl.
|
[
"Z daného výroku nie je celkom jasné, či Peter Pčolinský myslí počet utečencov alebo všetky osoby, ktoré prišli do Európy. Autor výroku taktiež presne neurčil časové obdobie, v ktorom mali prísť do Európy tri milióny migrantov. V roku 2015 bolo v krajinách Európskej únie zaznamenaných približne 1,26 milióna žiadostí o azyl. Počet nelegálnych prekročení hraníc Európskej únie sa v roku 2015 zo všetkých hlavných prúdov vyšplhal na dokopy približne 1,8 miliónov. Spoločne s rokom 2016 dosiahlo číslo žiadateľov o azyl 2,3 miliónov. Nakoľko sa žiadne z uvedených čísel nepribližuje k trom miliónom, hodnotíme výrok ako nepravdivý. V roku 2015 požiadalo o azyl v EÚ 1,26 milióna ľudí. Nelegálnych migrantov prišlo zo všetkých prúdov približne 1,8 milióna. Spoločne s rokom 2016 počet žiadateľov o azyl predstavoval 2,3 milióna. Európsky parlament vychádzajúci z údajov agentúry Frontex zaznamenal približne 2,3 milióna nelegálne prekročených hraníc v rokoch 2015 a 2016, pričom však dodáva, že to “ neznamená, že do EÚ nelegálne prešlo 2,3 milióna migrantov, jedna osoba totiž môže hranice prekročiť viackrát.“ Údaje z roku 2017 odhadujú, že približne 2,4 milióna prisťahovalcov prišlo do krajín Európskej únie z tretích krajín, z toho bolo zaznamenaných 712-tisíc žiadostí o azyl. Znižujúca tendencia žiadostí o azyl sa potvrdila aj v roku 2018, v ktorom podľa údajov Eurostatu bolo podaných 638-tisíc žiadostí o azyl."
] |
2019-05-23 00:00:00
|
{
"text": [
"azyl",
"prišlo",
"Európsky parlament",
"Údaje"
],
"url": [
"https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/7203832/3-04032016-AP-EN.pdf/790eba01-381c-4163-bcd2-a54959b99ed6",
"https://www.aktuality.sk/clanok/374495/grafy-kolko-migrantov-prislo-do-eu/",
"http://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20170629STO78630/migracna-kriza-v-eu-statistiky",
"https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Asylum_statistics"
]
}
|
2025-10-16T20:56:59.686616+00:00
|
vr33548
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33548
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Nezamestnanosť (Slovenska, pozn.) je teraz podľa Eurostatu okolo 14%.
|
2013-04-07 00:00:00
|
Nepravda
|
Robert Fico neuvádza aktuálnu mieru nezamestnanosti. V roku 2012 bola nezamestnanosť na úrovni 14%. Avšak už v štvrtom štvrťroku 2012 dosiahla nezamestnanosť na úroveň 14,4%. Najaktuálnejšie mesačné údaje vykazujú za mesiac mesiac január a február 2013 nezamestnanosť na úrovni 14,6%. Vzhľadom na to, že Robert Fico neuvádza správne aktuálne číslo výrok hodnotíme ako nepravdivý.
|
[
"Robert Fico neuvádza aktuálnu mieru nezamestnanosti. V roku 2012 bola nezamestnanosť na úrovni 14%. Avšak už v štvrtom štvrťroku 2012 dosiahla nezamestnanosť na úroveň 14,4%. Najaktuálnejšie mesačné údaje vykazujú za mesiac mesiac január a február 2013 nezamestnanosť na úrovni 14,6%. Vzhľadom na to, že Robert Fico neuvádza správne aktuálne číslo výrok hodnotíme ako nepravdivý."
] |
2013-04-08 00:00:00
|
{
"text": [
"roku 2012",
"štvrťroku",
"mesačné údaje",
"Eurostat",
"Eurostat"
],
"url": [
"http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_a&lang=en",
"http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_q&lang=en",
"http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_m&lang=en",
"http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_m&lang=en",
"http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_q&lang=en"
]
}
|
2025-10-16T19:58:38.979630+00:00
|
vr34025
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34025
|
Róbert Madej
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-madej
|
Museli zmeniť zákon (vládna koalícia I. Radičovej, pozn.) o rokovacom poriadku a natvrdo tam dali verejnú voľbu, aby sa navzájom kontrolovali.
|
2013-06-16 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
17. mája 2011 v NRSR bola zákonom 153/2011 Z.z. (účinnosť 26. mája 2011) schválená novela zákona o rokovacom poriadku. Tá menila § 123 rokovacieho poriadku o Návrhoch na vymenovanie a odvolanie generálneho prokurátora, keď sa vypustila povinnosť tajnej voľby. Voľba je teda verejná, pokiaľ sa na tajnej voľbe na návrh najmenej 15 poslancov neuznesie NR SR. Neznamená to teda, že by predchádzajúca vláda zaviedla verejnú voľbu generálneho prokurátora "natvrdo" ako hovorí Róbert Madej. Na návrh 15 poslancov sa môže konať voľba verejná. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.
|
[
"17. mája 2011 v NRSR bola zákonom 153/2011 Z.z. (účinnosť 26. mája 2011) schválená novela zákona o rokovacom poriadku. Tá menila § 123 rokovacieho poriadku o Návrhoch na vymenovanie a odvolanie generálneho prokurátora, keď sa vypustila povinnosť tajnej voľby. Voľba je teda verejná, pokiaľ sa na tajnej voľbe na návrh najmenej 15 poslancov neuznesie NR SR. Neznamená to teda, že by predchádzajúca vláda zaviedla verejnú voľbu generálneho prokurátora \"natvrdo\" ako hovorí Róbert Madej. Na návrh 15 poslancov sa môže konať voľba verejná. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."
] |
2013-06-17 00:00:00
|
{
"text": [
"153/2011 Z.z.",
"zmenila",
"Zákon o rokovacom poriadku",
"novela",
"novely",
"tajnej voľby",
"Voľba GP, nevymenovanie Čentéša"
],
"url": [
"http://www.najpravo.sk/zakony/vypis-zakonov/153-2011-z-z-zakon-ktorym-sa-meni-a-doplna-zakon-o-rokovacom-poriadku-narodnej-rady-slovenskej-republiky.html",
"http://www.sme.sk/c/5671273/volbu-generalneho-prokuratora-idu-odtajnit.html",
"http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf",
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-153",
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-153",
"http://www.demagog.sk/temy/1/volba-gp-nevymenovanie-centesa",
"http://www.demagog.sk/temy/1/volba-gp-nevymenovanie-centesa"
]
}
|
2025-10-16T19:56:52.071318+00:00
|
vr14677
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14677
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
...dnes niektoré peniaze (do školstva, pozn.) idú aj cez Ministerstvo vnútra.
|
2016-02-28 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že Ministerstvo vnútra priamo zo svojej kapitoly rozpočtu financuje regionálne školstvo a to konkrétne základné školy, špeciálne školy, reedukačné domovy, bilingválne gymnáziá, cirkevné a súkromné školy od roku 2013 . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Na získanie týchto čísle sme sa pozerali na schválené rozpočty na roky 2016 - 2018 , 2015 - 2017 a 2012 - 2014 (hlavné knihy, kapitoly Ministerstva školstva a Ministerstva vnútra). Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Je pravdou, že Ministerstvo vnútra priamo zo svojej kapitoly rozpočtu financuje regionálne školstvo a to konkrétne základné školy, špeciálne školy, reedukačné domovy, bilingválne gymnáziá, cirkevné a súkromné školy od roku 2013 . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Na získanie týchto čísle sme sa pozerali na schválené rozpočty na roky 2016 - 2018 , 2015 - 2017 a 2012 - 2014 (hlavné knihy, kapitoly Ministerstva školstva a Ministerstva vnútra). Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2016-02-28 00:00:00
|
{
"text": [
"2013",
"2016 - 2018",
"2015 - 2017",
"2012 - 2014"
],
"url": [
"http://www.skolskyportal.sk/clanky/financovanie-je-z-navrhu-rozpoctu-nejasne-tvrdia-odborari",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10249",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10084",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7929"
]
}
|
2025-10-16T19:34:54.430915+00:00
|
49511
| 49,511
|
https://demagog.sk/vyrok/49511
|
Ivan Korčok
|
nominant SaS
|
https://demagog.sk/politik/ivan-korcok
|
To rozhodujúce je pri tomto stretnutí, že ja som sa stretával, teda stretol a nie raz, ale dvakrát s ruským ministrom zahraničných vecí vtedy, keď sa s ním stretával celý svet. Dnes sa s ním stretáva Juraj Blanár, minister zahraničných vecí Severnej Kórey, najbližší spojenec Slovenska Maďarsko a stretávajú sa s predstaviteľom štátu, ktorý Slovensko považuje za nepriateľský štát.
|
2024-03-18 00:00:00
|
Pravda
|
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa začiatkom marca stretol so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Toto stretnutie okrem Korčoka skritizovali aj viacerí naši spojenci. S Lavrovom sa počas svojho pôsobenia na ministerstve zahraničia stretol aj Ivan Korčok. Jeho stretnutia so šéfom ruskej diplomacie sa však odohrali ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu, pre ktorú zaradili štáty EÚ Sergeja Lavrova na sankčný zoznam, ako aj predtým, ako nás Rusko označilo za nepriateľský štát. Výrok Ivana Korčoka preto hodnotíme ako pravdivý
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa začiatkom marca stretol so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Informovalo o tom ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré pripojilo aj spoločnú fotografiu ministrov.
Podľa vyhlásenia ministerstva Blanár informoval Lavrova o postoji vlády SR, že rusko-ukrajinský konflikt nemá vojenské riešenie, a apeloval na čo najskoršie obnovenie mierových rokovaní medzi stranami konfliktu a ukončenie bojov. Toto stretnutie skritizoval napríklad poľský premiér Donald Tusk či český premiér Petr Fiala .
Blanár sa s Lavrovom stretol na diplomaticko fóre v tureckej Antalyi. Okrem slovenského šéfa diplomacie sa Lavrov stretol s ministrami Srbska, Tadžikistanu, Kazachstanu, Kirgizstanu, Uzbekistanu, Azerbajdžanu, Turecka, či kráľom Eswatini.
Ruská štátna spravodajská agentúra TASS informovala , že sa šéf ruskej diplomacie v rámci fóra stretol aj s maďarský ministrom zahraničných vecí Petrom Szijjartom, aj keď v oficiálnom programe ministra Lavrova sa toto stretnutie neuvádza. Predtým sa obaja ministri stretli napríklad v septembri či novembri 2023.
V októbri 2023 sa Lavrov taktiež stretol s ministerkou zahraničných vecí Severnej Kórei ako aj s autoritárskym lídrom Kim Čong-unom v Pyongyangu. V januári 2024 zas rokovali Vladimir Putin a Sergej Lavrov so severokórejskou ministerkou zahraničných vecí v Moskve.
S ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie sa v minulosti stretol aj Ivan Korčok. Stretnutie Korčoka a Lavrova prebehlo na konci septembra 2021 pri príležitosti 76. zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených Národov v New Yorku. O stretnutí vtedy informovali ruské aj slovenské ministerstvá zahraničných vecí v tlačových správach.
Korčok vtedy uviedol , že sme svedkami výrazne negatívneho vývoja vzťahov medzi Ruskou federáciou a EÚ od roku 2014, kedy došlo k anexii Krymu, a že zdôrazňovanie princípu suverenity a teritoriálnej integrity je životným záujmom SR.
Lavrov sa v roku 2021 pri príležitosti 76. zasadnutia Valného zhromaždenie stretol okrem Korčoka aj s vrchnými predstaviteľmi Egypta, Írska, Poľska, Bolívie, Slovinska, Sýrie, Japonska, Francúzska, Saudskej Arábie, Kuby, Cypru, Alžírska, Thajska, Mali, Líbye, Srbska či Singapuru.
V tomto čase sa Lavrov stretával aj s vrchnými predstaviteľmi iných západných štátov. V decembri 2021 sa napríklad stretol s ministrom zahraničných vecí Spojených štátov amerických Antonym Blinkenom a s britskou ministerkou zahraničných vecí Liz Trussovou.
S ministrom USA Blinkenom sa s Lavrovom stretol aj v marci 2023 v Naí Dillí. Blinken ruskému ministrovi zopakoval výzvu na ukončenie vojny a zapojenie sa do diplomacie. Išlo o prvé stretnutie Blinkena a Lavrova od začiatku invázie na Ukrajinu, pričom nebolo vopred plánované a trvalo zhruba 10 minút.
Korčok počas výkonu funkcie ministra absolvoval s Lavrovom aj telefonické rokovanie, ktoré uskutočnilo v júni 2020. Korčok pozval Lavrova na konferenciu GLOBSEC a na návštevu Slovenska zároveň konštatoval, že Slovensko podporuje územnú integritu Ukrajiny a neuznáva anexiu Krymu.
Na svojich sociálnych sieťach Korčok uviedol , že s Lavrovom sa stretol ešte v decembri 2021 v Štokholme, na okraj Rady OBSE.
Korčokove stretnutia s ruským šéfom diplomacie sa odohrali pred 24. februárom, kedy sa začala ruská invázia na Ukrajinu, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí. V reakcii na ruskú inváziu zaradili štáty EÚ ruského prezidenta Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na sankčný zoznam EÚ. V marci 2022 pridala zas Ruská federácia Slovensko na zoznam nepriateľských krajín.
Počiatky ruskej agresie na Ukrajinu však siahajú už do roku 2014, kedy Rusko anektovaním Krymského polostrova porušilo medzinárodné právo a suverenity Ukrajiny.
|
[
"Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa začiatkom marca stretol so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Toto stretnutie okrem Korčoka skritizovali aj viacerí naši spojenci. S Lavrovom sa počas svojho pôsobenia na ministerstve zahraničia stretol aj Ivan Korčok. Jeho stretnutia so šéfom ruskej diplomacie sa však odohrali ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu, pre ktorú zaradili štáty EÚ Sergeja Lavrova na sankčný zoznam, ako aj predtým, ako nás Rusko označilo za nepriateľský štát. Výrok Ivana Korčoka preto hodnotíme ako pravdivý",
"Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa začiatkom marca stretol so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Informovalo o tom ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré pripojilo aj spoločnú fotografiu ministrov.",
"Podľa vyhlásenia ministerstva Blanár informoval Lavrova o postoji vlády SR, že rusko-ukrajinský konflikt nemá vojenské riešenie, a apeloval na čo najskoršie obnovenie mierových rokovaní medzi stranami konfliktu a ukončenie bojov. Toto stretnutie skritizoval napríklad poľský premiér Donald Tusk či český premiér Petr Fiala .",
"Blanár sa s Lavrovom stretol na diplomaticko fóre v tureckej Antalyi. Okrem slovenského šéfa diplomacie sa Lavrov stretol s ministrami Srbska, Tadžikistanu, Kazachstanu, Kirgizstanu, Uzbekistanu, Azerbajdžanu, Turecka, či kráľom Eswatini.",
"Ruská štátna spravodajská agentúra TASS informovala , že sa šéf ruskej diplomacie v rámci fóra stretol aj s maďarský ministrom zahraničných vecí Petrom Szijjartom, aj keď v oficiálnom programe ministra Lavrova sa toto stretnutie neuvádza. Predtým sa obaja ministri stretli napríklad v septembri či novembri 2023.",
"V októbri 2023 sa Lavrov taktiež stretol s ministerkou zahraničných vecí Severnej Kórei ako aj s autoritárskym lídrom Kim Čong-unom v Pyongyangu. V januári 2024 zas rokovali Vladimir Putin a Sergej Lavrov so severokórejskou ministerkou zahraničných vecí v Moskve.",
"S ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie sa v minulosti stretol aj Ivan Korčok. Stretnutie Korčoka a Lavrova prebehlo na konci septembra 2021 pri príležitosti 76. zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených Národov v New Yorku. O stretnutí vtedy informovali ruské aj slovenské ministerstvá zahraničných vecí v tlačových správach.",
"Korčok vtedy uviedol , že sme svedkami výrazne negatívneho vývoja vzťahov medzi Ruskou federáciou a EÚ od roku 2014, kedy došlo k anexii Krymu, a že zdôrazňovanie princípu suverenity a teritoriálnej integrity je životným záujmom SR.",
"Lavrov sa v roku 2021 pri príležitosti 76. zasadnutia Valného zhromaždenie stretol okrem Korčoka aj s vrchnými predstaviteľmi Egypta, Írska, Poľska, Bolívie, Slovinska, Sýrie, Japonska, Francúzska, Saudskej Arábie, Kuby, Cypru, Alžírska, Thajska, Mali, Líbye, Srbska či Singapuru.",
"V tomto čase sa Lavrov stretával aj s vrchnými predstaviteľmi iných západných štátov. V decembri 2021 sa napríklad stretol s ministrom zahraničných vecí Spojených štátov amerických Antonym Blinkenom a s britskou ministerkou zahraničných vecí Liz Trussovou.",
"S ministrom USA Blinkenom sa s Lavrovom stretol aj v marci 2023 v Naí Dillí. Blinken ruskému ministrovi zopakoval výzvu na ukončenie vojny a zapojenie sa do diplomacie. Išlo o prvé stretnutie Blinkena a Lavrova od začiatku invázie na Ukrajinu, pričom nebolo vopred plánované a trvalo zhruba 10 minút.",
"Korčok počas výkonu funkcie ministra absolvoval s Lavrovom aj telefonické rokovanie, ktoré uskutočnilo v júni 2020. Korčok pozval Lavrova na konferenciu GLOBSEC a na návštevu Slovenska zároveň konštatoval, že Slovensko podporuje územnú integritu Ukrajiny a neuznáva anexiu Krymu.",
"Na svojich sociálnych sieťach Korčok uviedol , že s Lavrovom sa stretol ešte v decembri 2021 v Štokholme, na okraj Rady OBSE.",
"Korčokove stretnutia s ruským šéfom diplomacie sa odohrali pred 24. februárom, kedy sa začala ruská invázia na Ukrajinu, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí. V reakcii na ruskú inváziu zaradili štáty EÚ ruského prezidenta Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na sankčný zoznam EÚ. V marci 2022 pridala zas Ruská federácia Slovensko na zoznam nepriateľských krajín.",
"Počiatky ruskej agresie na Ukrajinu však siahajú už do roku 2014, kedy Rusko anektovaním Krymského polostrova porušilo medzinárodné právo a suverenity Ukrajiny."
] |
2024-03-28 00:00:00
|
{
"text": [
"stretol",
"Informovalo",
"vyhlásenia",
"Donald Tusk",
"Petr Fiala",
"stretol",
"informovala",
"oficiálnom programe ministra",
"septembri",
"novembri",
"stretol",
"rokovali",
"informovali",
"slovenské",
"uviedol",
"stretol",
"Spojených štátov amerických",
"britskou",
"stretol",
"absolvoval",
"uviedol",
"vyžiadala",
"zaradili",
"pridala",
"siahajú"
],
"url": [
"https://spravy.rtvs.sk/2024/03/j-blanar-sa-stretol-so-sefom-ruskej-diplomacie-lavrovom-je-to-zvrat-dlhodobeho-smerovania-slovenska-tvrdi-opozicia/",
"https://domov.sme.sk/c/23290133/minister-blanar-sa-pocas-diplomatickeho-fora-v-turecku-stretol-s-lavrovom.html",
"https://www.facebook.com/mzv.sk/posts/pfbid041BpDymtcCWATXnmzJnencxr7DtZxANRBFKu48AGNeYeh82AzZg6BNqcju1P8C4El",
"https://spravy.rtvs.sk/2024/03/polsky-premier-kritizoval-j-blanara-a-p-szijjartoa-za-stretnutie-so-s-lavrovom/",
"https://www.teraz.sk/zahranicie/v-prahe-sa-o-dva-tyzdne-stretnu-minis/779538-clanok.html",
"https://mid.ru/en/press_service/vizity-ministra/",
"https://web.archive.org/save/https://tass.com/politics/1754761",
"https://mid.ru/en/press_service/vizity-ministra/",
"https://mid.ru/en/foreign_policy/news/1905802/",
"https://mid.ru/en/foreign_policy/news/1918423/",
"https://www.reuters.com/world/russias-foreign-minister-thanks-north-korea-supporting-its-war-ukraine-2023-10-18/",
"https://www.teraz.sk/zahranicie/putin-a-lavrov-rokovali-s-ministerkou-za/767869-clanok.html",
"http://bit.ly/LavrovMZVru",
"http://bit.ly/LavrovMZVsk",
"https://mzv.sk/web/sk/pressreleasedetail?p_p_id=sk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet&p_p_lifecycle=0&groupId=10182&articleId=4658664",
"https://mid.ru/en/press_service/vizity-ministra/?activeFrom=08.04.2020&activeTo=24.02.2022&PAGEN_1=5",
"https://www.state.gov/secretary-blinkens-meeting-with-russian-foreign-minister-lavrov-2/",
"https://www.gov.uk/government/news/osce-ministerial-council-2021-uk-foreign-secretary-liz-truss-met-russian-foreign-minister-sergei-lavrov-in-stockholm",
"https://www.trend.sk/spravy/blinken-vyzval-lavrova-ukoncenie-vojny-ukrajine",
"https://www.mzv.sk/pressreleasedetail?p_p_id=sk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet&p_p_lifecycle=0&groupId=10182&articleId=4191812",
"https://www.instagram.com/p/C4EHRfCA7OO/?utm_source=ig_embed&ig_rid=58fe4cb2-b844-4aee-a097-48f957ee01f1",
"https://euractiv.sk/section/zahranicie-a-bezpecnost/news/desiva-dan-ruska-invazia-na-ukrajinu-v-cislach/",
"https://www.teraz.sk/najnovsie/borrell-potvrdil-ze-putin-a-lavrov-su/614982-clanok.html",
"https://www.noviny.sk/zahranicie/666913-rusko-zverejnilo-zoznam-nepriatelskych-krajin-je-na-nom-aj-slovensko",
"https://svet.sme.sk/c/20971935/chronologia-anexia-krymu-konflikt-v-azovskom-mori.html"
]
}
|
2025-10-16T20:59:44.956575+00:00
|
vr17544
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17544
|
Boris Kollár
|
SME RODINA
|
https://demagog.sk/politik/boris-kollar
|
Viete, dosiahli ste akurát tak prekrytie tie kauzy na ministerstve školstva, keď bol odvolaným premiérom pán Plavčan za podozrenie pri rozkrádaní eurofondov, veda a výskum, kde sa malo prideliť 600 miliónov eur,
|
2018-03-25 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Predseda Slovenskej národnej strany, Andrej Danko 7. augusta 2017 vypovedal koaličnú zmluvu s odôvodnením, že "Dobrá sociálno–ekonomická situácia v roku 2017 ukazuje, že je nutné sa zamerať na nové výzvy a priority, ktoré je potrebné premietnuť do koaličnej dohody a nového programového vyhlásenia vlády. Keď sa darí ekonomike štátu, musia to pocítiť aj samotní občania." V tom období sa stupňovali tlaky na odvolanie ministra školstva Petra Plavčana, potom ako vznikli obvinenia ohľadom manipulácie výzvy na eurofondy určené na vedu a výskum. Načasovanie tejto krízy teda hralo v prospech Slovenskej národnej strany, ktorá čelila verejnej kritike na adresu ich ministra. Ten bol aj následne vyzvaný na odchod priamo premiérom Robertom Fico 17. augusta 2017, bez toho aby konzultoval stranu, ktorá nominovala ministra. Dodatok ku koaličnej zmluve bol podpísaný 11. septembra 2017. Neexistujú žiadne dôkazy na to, či cieľom nového dodatku bolo prekrytie kauzy s eurofondami. Výrok hodnotíme preto ako neoveriteľný.
|
[
"Predseda Slovenskej národnej strany, Andrej Danko 7. augusta 2017 vypovedal koaličnú zmluvu s odôvodnením, že \"Dobrá sociálno–ekonomická situácia v roku 2017 ukazuje, že je nutné sa zamerať na nové výzvy a priority, ktoré je potrebné premietnuť do koaličnej dohody a nového programového vyhlásenia vlády. Keď sa darí ekonomike štátu, musia to pocítiť aj samotní občania.\" V tom období sa stupňovali tlaky na odvolanie ministra školstva Petra Plavčana, potom ako vznikli obvinenia ohľadom manipulácie výzvy na eurofondy určené na vedu a výskum. Načasovanie tejto krízy teda hralo v prospech Slovenskej národnej strany, ktorá čelila verejnej kritike na adresu ich ministra. Ten bol aj následne vyzvaný na odchod priamo premiérom Robertom Fico 17. augusta 2017, bez toho aby konzultoval stranu, ktorá nominovala ministra. Dodatok ku koaličnej zmluve bol podpísaný 11. septembra 2017. Neexistujú žiadne dôkazy na to, či cieľom nového dodatku bolo prekrytie kauzy s eurofondami. Výrok hodnotíme preto ako neoveriteľný."
] |
2018-03-26 00:00:00
|
{
"text": [
"vypovedal",
"tlaky",
"vyzvaný",
"Dodatok",
"podpísaný"
],
"url": [
"http://www.teraz.sk/slovensko/predseda-parlamentu-a-danko-vypovedal-k/274099-clanok.html",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/435193-univerzity-a-sav-ziadaju-o-prehodnotenie-vysledkov-na-financovanie-vyskumu/",
"https://domov.sme.sk/c/20627707/styri-vety-ktorymi-fico-odovodnil-koniec-plavcana-hodia-sa-aj-na-kalinaka.html",
"http://www.teraz.sk/slovensko/koalicia-lidri-podpisali-dodatok-ku/279840-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=1",
"http://www.teraz.sk/slovensko/vyberova-chronologia-udalosti-v-sr-v/297661-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T19:25:54.478930+00:00
|
vr17072
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17072
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
Zásadným spôsobom klesla samozrejme kriminalita. Pokiaľ sme mali predtým 1 500 lúpeží, dneska ich je 500.
|
2017-12-10 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa štatistík Ministerstva vnútra SR bolo v roku 2006 spáchaných 1 594 lúpeží ( .xml ). Údaje za rok 2017 sú zatiaľ vedené len do 30. septembra, dokedy bolo zistených 342 lúpeží ( .xml ). Na overenie preto používame štatistiku za rok 2016, kedy sa počet lúpeží oproti roku 2006 znížil na 526 ( .xml ). Keďže sa štatistiky približujú číslam, ktoré uvádza Kaliňák, výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Podľa štatistík Ministerstva vnútra SR bolo v roku 2006 spáchaných 1 594 lúpeží ( .xml ). Údaje za rok 2017 sú zatiaľ vedené len do 30. septembra, dokedy bolo zistených 342 lúpeží ( .xml ). Na overenie preto používame štatistiku za rok 2016, kedy sa počet lúpeží oproti roku 2006 znížil na 526 ( .xml ). Keďže sa štatistiky približujú číslam, ktoré uvádza Kaliňák, výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2017-12-11 00:00:00
|
{
"text": [
".xml",
".xml",
".xml"
],
"url": [
"https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/statistiky/rok_2006/1_statistika_podla_druhu_kriminality_31.12.2006.xml",
"https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/statistiky_2017/09_september/xml_1_statistika_podla_druhu_kriminality_1_30.09.2017.xml",
"https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/statistiky_2016/12_december/xml_1_statistika_podla_druhu_kriminality_1_31.12.2016.xml"
]
}
|
2025-10-16T19:27:28.259780+00:00
|
vr25594
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25594
|
Zsolt Simon
| null |
https://demagog.sk/politik/zsolt-simon
|
" princíp 3x a dosť". Chceli sme ho zaviesť aj do zákona o potravinách. Bolo to na konci druhej Durindovej vlády, ta vláda predčasne končila bolo to v druhom čítaní. Bola to práve politická strana Smer, ktorá povedala, že tento zákon a ďalej o tomto návrhu zákona rokovať sa nebude.
|
2013-10-06 00:00:00
|
Nepravda
|
Zásadu "trikrát a dosť" chcel Z. Simon už počas 2. vlády M. Dzurindu vniesť do zákona o potravinách. Nie je však pravdou, že na konci 2. vlády M. Dzurindu skončila novela zákona o potravinách obsahujúca zásadu "trikrát a dosť" v druhom čítaní. Nedostala sa ani do prvého čítania. Nie je preto ani pravdou, že to bola práve SMER-SD čo zákon potopila v druhom čítaní. Do druhého čítania sa dostala až počas 1. vlády R. Fica. Vtedy však skončila až treťom čítaní. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Zásada "trikrát a dosť" bola predmetom novelizácie Trestného poriadku SR z roku 2006 z dielne vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica.
Novela zákona o potravinách bola podaná už 3. februára 2006 ešte za úradovania ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona ako Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o potravinách. Vláda schválila tento návrh 18. januára 2006.
(1) Orgány úradnej kontroly potravín v rozsahu svojej pôsobnosti na základe zistení pri výkone úradnej kontroly potravín
c) podávajú obvodnému podnety na zrušenie živnostenského oprávnenia alebo pozastavenie prevádzkovania živnosti, ak sa zistili nedostatky podľa písmena a) viac ako tri krát v priebehu jedného kalendárneho roka,
Návrh zákon Z. Simona (tlač číslo 1452), ktorý zavádzal zásadu trikrát a dosť aj do zákona o potravinách sa nedostal počas 2. Dzurindovej vlády ani do prvého čítania. Bol pridelený len do výborov na prerokovanie s dátumom do 17. apríla 2006. Vo februári 2006 KDH odišlo z koalície, 2. vláda M. Dzurindu dovládla do predčasných volieb ako menšinová.
Počas prvej vlády R. Fica vtedajší poslanec za SMK Z. Simon podal návrh novely zákona o potravinách . Išlo o rovnakú úpravu ako predkladal počas 2. vlády M. Dzurindu. Táto novela sa dostala až do 3. čítania, kde bola v hlasovaní o zákone ako celku neschválená . Z 141 prítomných, hlasovalo za 61, proti hlasovalo 70, zdržalo sa hlasovania 10. Zo 48 prítomných poslancov SMERU hlasovalo proti 45 a traja sa hlasovania zdržali.
|
[
"Zásadu \"trikrát a dosť\" chcel Z. Simon už počas 2. vlády M. Dzurindu vniesť do zákona o potravinách. Nie je však pravdou, že na konci 2. vlády M. Dzurindu skončila novela zákona o potravinách obsahujúca zásadu \"trikrát a dosť\" v druhom čítaní. Nedostala sa ani do prvého čítania. Nie je preto ani pravdou, že to bola práve SMER-SD čo zákon potopila v druhom čítaní. Do druhého čítania sa dostala až počas 1. vlády R. Fica. Vtedy však skončila až treťom čítaní. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.",
"Zásada \"trikrát a dosť\" bola predmetom novelizácie Trestného poriadku SR z roku 2006 z dielne vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica.",
"Novela zákona o potravinách bola podaná už 3. februára 2006 ešte za úradovania ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona ako Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o potravinách. Vláda schválila tento návrh 18. januára 2006.",
"(1) Orgány úradnej kontroly potravín v rozsahu svojej pôsobnosti na základe zistení pri výkone úradnej kontroly potravín",
"c) podávajú obvodnému podnety na zrušenie živnostenského oprávnenia alebo pozastavenie prevádzkovania živnosti, ak sa zistili nedostatky podľa písmena a) viac ako tri krát v priebehu jedného kalendárneho roka,",
"Návrh zákon Z. Simona (tlač číslo 1452), ktorý zavádzal zásadu trikrát a dosť aj do zákona o potravinách sa nedostal počas 2. Dzurindovej vlády ani do prvého čítania. Bol pridelený len do výborov na prerokovanie s dátumom do 17. apríla 2006. Vo februári 2006 KDH odišlo z koalície, 2. vláda M. Dzurindu dovládla do predčasných volieb ako menšinová.",
"Počas prvej vlády R. Fica vtedajší poslanec za SMK Z. Simon podal návrh novely zákona o potravinách . Išlo o rovnakú úpravu ako predkladal počas 2. vlády M. Dzurindu. Táto novela sa dostala až do 3. čítania, kde bola v hlasovaní o zákone ako celku neschválená . Z 141 prítomných, hlasovalo za 61, proti hlasovalo 70, zdržalo sa hlasovania 10. Zo 48 prítomných poslancov SMERU hlasovalo proti 45 a traja sa hlasovania zdržali."
] |
2013-10-07 00:00:00
|
{
"text": [
"novelizácie Trestného poriadku SR",
"Novela",
"schválila",
"Návrh",
"nedostal",
"odišlo",
"podal",
"o potravinách",
"neschválená"
],
"url": [
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2006-692",
"http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=3&CPT=1452",
"http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=13105",
"http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=3&CPT=1452",
"http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=3&Text=&CPT=1452&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False",
"http://cs.wikipedia.org/wiki/Druh%C3%A1_vl%C3%A1da_Mikul%C3%A1%C5%A1e_Dzurindy",
"http://www.sme.sk/c/3049472/trikrat-a-dost-v-potravinarstve-neuspelo.html",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=4&Text=&CPT=80&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=20123"
]
}
|
2025-10-16T19:55:23.218607+00:00
|
vr15932
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15932
|
Vladimír Mečiar
|
ĽS-HZDS
|
https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar
|
...po voľbách ´94, pani Nagyová nevstúpila do služieb úradu vlády, a nepracovala tam.(..) Do práce na úrad vlády nastúpila, tuším, v ´95, niekedy začiatkom roka, aj to na jeden rok.
|
2017-03-08 00:00:00
|
Pravda
|
Anna Nagyová, bývalá riaditeľka predsedu vlády a osoba blízka Vladimírovi Mečiarovi po voľbách do NR SR na prelome septembra a októbra 1994 ihneď neprijala Mečiarovu ponuku na svoj bývalý post, a podľa svojich slov si nechala čas na rozmyslenie. Ponuku Nagyová napokon prijala začiatkom roku 1995 a vo funkcii vydržala do septembra roku 1996. Napriek tomu, že riaditeľkou úradu premiéra bola o niečo dlhšie ako rok, výrok hodnotíme ako pravdivý. Anna Nagyová pracovala podľa denníka SME na Úrade vlády už od roku 1988. V januári 1990 sa stala osobnou tajomníčkou predsedu vlády, kde ju po Milanovi Čičovi zdedil Vladimír Mečiar. Keď Mečiara prvý krát odvolali z funkcie v roku 1991, z úradu vlády odišla aj Nagyová, avšak ostala Mečiarovou blízkou spolupracovníčkou. Po voľbách v roku 1992 sa Nagyová stala riaditeľkou kancelárie premiéra a v roku 1993, keď Mečiara odvolal parlament s ním Nagyová opäť odišla. Jej úloha ešte narástla vo volebnej kampani pred voľbami do NR SR v roku 1994. Marián Leško vo svojom článku k tejto kapitole uvádza nasledovné: "Počas volebnej kampane robila Anna Nagyová svojmu šéfovi (V. Mečiarovi, pozn.) moderátorku. Musela absolvovať stovky mítingov a jej výkon bol priam nadľudský." Po úspešných voľbách dostala Nagyová opäť len ponuku pracovať ako šéfka kancelárie premiéra. V inom článku denníka SME z 30. decembra 1994 autor opisuje informáciu krátko po voľbách toho istého roku, podľa ktorej údajne "... Anna Nagyová rozviazala pracovný pomer s HZDS a nenastúpi ako vedúca sekretariátu predsedu vlády na Úrad vlády SR. Podľa týchto informácií si A. Nagyová vybrala dovolenku a po nej mala odcestovať na zahraničný ročný študijný pobyt." Nagyová sa, však po istom váhaní napokon rozhodla ponuku prijať. Z tejto funkcie odišla v septembri 1996, údajne na vlastnú žiadosť a následne absolvovala aj študijný pobyt v zahraničí spomínaný vyššie. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Anna Nagyová, bývalá riaditeľka predsedu vlády a osoba blízka Vladimírovi Mečiarovi po voľbách do NR SR na prelome septembra a októbra 1994 ihneď neprijala Mečiarovu ponuku na svoj bývalý post, a podľa svojich slov si nechala čas na rozmyslenie. Ponuku Nagyová napokon prijala začiatkom roku 1995 a vo funkcii vydržala do septembra roku 1996. Napriek tomu, že riaditeľkou úradu premiéra bola o niečo dlhšie ako rok, výrok hodnotíme ako pravdivý. Anna Nagyová pracovala podľa denníka SME na Úrade vlády už od roku 1988. V januári 1990 sa stala osobnou tajomníčkou predsedu vlády, kde ju po Milanovi Čičovi zdedil Vladimír Mečiar. Keď Mečiara prvý krát odvolali z funkcie v roku 1991, z úradu vlády odišla aj Nagyová, avšak ostala Mečiarovou blízkou spolupracovníčkou. Po voľbách v roku 1992 sa Nagyová stala riaditeľkou kancelárie premiéra a v roku 1993, keď Mečiara odvolal parlament s ním Nagyová opäť odišla. Jej úloha ešte narástla vo volebnej kampani pred voľbami do NR SR v roku 1994. Marián Leško vo svojom článku k tejto kapitole uvádza nasledovné: \"Počas volebnej kampane robila Anna Nagyová svojmu šéfovi (V. Mečiarovi, pozn.) moderátorku. Musela absolvovať stovky mítingov a jej výkon bol priam nadľudský.\" Po úspešných voľbách dostala Nagyová opäť len ponuku pracovať ako šéfka kancelárie premiéra. V inom článku denníka SME z 30. decembra 1994 autor opisuje informáciu krátko po voľbách toho istého roku, podľa ktorej údajne \"... Anna Nagyová rozviazala pracovný pomer s HZDS a nenastúpi ako vedúca sekretariátu predsedu vlády na Úrad vlády SR. Podľa týchto informácií si A. Nagyová vybrala dovolenku a po nej mala odcestovať na zahraničný ročný študijný pobyt.\" Nagyová sa, však po istom váhaní napokon rozhodla ponuku prijať. Z tejto funkcie odišla v septembri 1996, údajne na vlastnú žiadosť a následne absolvovala aj študijný pobyt v zahraničí spomínaný vyššie. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-03-08 00:00:00
|
{
"text": [
"neprijala",
"pracovala",
"článku denníka SME",
"odišla"
],
"url": [
"https://www.sme.sk/c/2094700/v-podstate-sme-sa-nasli-anna-nagyova-dostala-po-siestich-rokoch-tri-mesiace-bud-sa-tym-pribeh-konci-alebo-sa-zacina.html",
"https://www.sme.sk/c/2094700/v-podstate-sme-sa-nasli-anna-nagyova-dostala-po-siestich-rokoch-tri-mesiace-bud-sa-tym-pribeh-konci-alebo-sa-zacina.html",
"https://www.sme.sk/c/2139797/a-nagyova-opat-na-sekretariate-v-meciara.html#ixzz4b8SsfTX2",
"https://www.sme.sk/c/2094700/v-podstate-sme-sa-nasli-anna-nagyova-dostala-po-siestich-rokoch-tri-mesiace-bud-sa-tym-pribeh-konci-alebo-sa-zacina.html"
]
}
|
2025-10-16T19:30:59.763043+00:00
|
vr17724
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17724
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nepatrí pod ministerstvo financií.
|
2018-04-29 00:00:00
|
Pravda
|
Ústavný zákon 493/2011 , čl. 3 stanovuje nasledovné: " Zriaďuje sa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (ďalej len „rada“) ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. " Rada pre rozpočtovú zodpovednosť teda skutočne nepatrí pod Ministerstvo financií SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Ústavný zákon 493/2011 , čl. 3 stanovuje nasledovné: \" Zriaďuje sa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (ďalej len „rada“) ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. \" Rada pre rozpočtovú zodpovednosť teda skutočne nepatrí pod Ministerstvo financií SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2018-04-30 00:00:00
|
{
"text": [
"493/2011"
],
"url": [
"http://www.rozpoctovarada.sk/images/Legislativa_SR/Zakon_493_2011_20121028.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:25:16.392673+00:00
|
vr32669
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32669
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Boli ste v parlamente, pán predseda, a vystúpili ste nielen vy, ale aj všetci ostatní a povedali ste, že ak bude prijatý Zákonník práce, o 100 000 pracovných miest bude zase menej.
|
2012-11-11 00:00:00
|
Pravda
|
Výrok Roberta Fica považujeme za pravdivý, pretože na tlačovej besede k Zákonníku práce z 12. septembra 2012, na ktorej sa zúčastnil Pavol Frešo, Ivan Štefanec a Ľudovít Kaník, vyhlásil Ivan Štefanec, že na Slovensko môžu prísť 80 až 100-tisíc ľudí o prácu.
|
[
"Výrok Roberta Fica považujeme za pravdivý, pretože na tlačovej besede k Zákonníku práce z 12. septembra 2012, na ktorej sa zúčastnil Pavol Frešo, Ivan Štefanec a Ľudovít Kaník, vyhlásil Ivan Štefanec, že na Slovensko môžu prísť 80 až 100-tisíc ľudí o prácu."
] |
2012-11-12 00:00:00
|
{
"text": [
"besede",
"besede"
],
"url": [
"http://www.ta3.com/clanok/1005763/tb-sdku-ds-zakonnik-prace-a-jeho-vplyv-na-zamestnanost.html",
"http://www.ta3.com/clanok/1005872/tb-opozicie-o-zakonniku-prace.html"
]
}
|
2025-10-16T20:01:56.887336+00:00
|
vr33263
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33263
|
Ján Richter
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-richter
|
takých bolo 82%. 82% je kategória živnostníkov, ktorým sa priemerne mesačne od cirka o tých 25 eur zvyšujú odvody.
|
2013-02-24 00:00:00
|
Pravda
|
Ján Richter spomína čísla, ktoré sú veľmi blízko našim zisteniam. Hlavným zdrojom informácií bola správa Slovenského živnostenského zväzu, ktorý rokoval ako zástupca živnostníkov s ministerstvom. Jeho výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dôvodom zmeny odvodového systému pre živnostníkov (SZČO) boli údaje sociálnej poistovne, ktoré boli prezentované aj v slovenských médiách, napríklad v máji minulého roka v denníku Pravda : "Momentálne eviduje Sociálna poisťovňa okolo 227-tisíc samostatne zárobkovo činných osôb, pričom až 87 percent z nich, teda viac ako 196-tisíc, platí odvody na sociálne poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu 329,01 eura." O niečo neskôr Slovenský zväz živnostníkov, informoval o dohode , ktorú s ním uzavrelo: "Paušálne výdavky dohodnuté vo výške maximálne 420,-€/ mesiac, teda ročne maximálne 5 040,-€. Toto jednanie bolo veľmi náročné, keď MF SR vyšlo s prvým návrhom hornej hranice 300 €/mesiac a náš mandát bol 600€. Postupne sme vyjednávaním dospeli k hranici 420, čo predstavuje pri obrate 1.050,-€/mesačne (z toho 40% je 420,-€) predstavuje vymeriavací základ cca 630€/mesiac. Toto považujeme za prijateľné, lebo vieme že do tejto kategórie spadá takmer 80% živnostníkov ." Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Ján Richter spomína čísla, ktoré sú veľmi blízko našim zisteniam. Hlavným zdrojom informácií bola správa Slovenského živnostenského zväzu, ktorý rokoval ako zástupca živnostníkov s ministerstvom. Jeho výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dôvodom zmeny odvodového systému pre živnostníkov (SZČO) boli údaje sociálnej poistovne, ktoré boli prezentované aj v slovenských médiách, napríklad v máji minulého roka v denníku Pravda : \"Momentálne eviduje Sociálna poisťovňa okolo 227-tisíc samostatne zárobkovo činných osôb, pričom až 87 percent z nich, teda viac ako 196-tisíc, platí odvody na sociálne poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu 329,01 eura.\" O niečo neskôr Slovenský zväz živnostníkov, informoval o dohode , ktorú s ním uzavrelo: \"Paušálne výdavky dohodnuté vo výške maximálne 420,-€/ mesiac, teda ročne maximálne 5 040,-€. Toto jednanie bolo veľmi náročné, keď MF SR vyšlo s prvým návrhom hornej hranice 300 €/mesiac a náš mandát bol 600€. Postupne sme vyjednávaním dospeli k hranici 420, čo predstavuje pri obrate 1.050,-€/mesačne (z toho 40% je 420,-€) predstavuje vymeriavací základ cca 630€/mesiac. Toto považujeme za prijateľné, lebo vieme že do tejto kategórie spadá takmer 80% živnostníkov .\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-02-25 00:00:00
|
{
"text": [
"Pravda",
"dohode"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/174362-stat-ma-problem-co-s-prilis-nizkou-penziou-zivnostnikov/",
"http://www.szz.sk/szz/pages/posts/s8Ez-vyjednE1valo-s-ministrom-prE1ce-jE1nom-richterom-o-zmenE1ch-v-odvodovom-systE9me-pre-9EivnostnEDkov-a-szC8o--mE1j-jFAn-2012167.php"
]
}
|
2025-10-16T20:48:36.266619+00:00
|
49821
| 49,821
|
https://demagog.sk/vyrok/49821
|
Marián Viskupič
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/marian-viskupic
|
Sami banky hlásia, že tak ako je to teraz, sa to nedá sprevádzkovať (pozn.: transakčná daň).
|
2024-12-01 00:00:00
|
Pravda
|
Slovenská banková asociácia a Národná banka Slovenka upozorňujú na komplikácie súvisiace so zavedením transakčnej dane v súčasnej podobe. Medzi výzvy patrí nedostatočne pripravená legislatíva, vysoké náklady na úpravu systémov a riziko negatívnych dopadov na klientov bánk aj na ekonomiku. Slovenská banková asociácia uvádza, že implementačná doba je pre väčšinu bánk nedostatočná. Pôvodné znenie zákona sa už menilo novelizáciou z 28. novembra 2024. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Slovenská banková asociácia (SBA) v stanovisku k návrhu dane z finančných transakcií vyjadruje vážne obavy týkajúce sa jej zavedenia. Upozorňuje, že príprava návrhu bola sprevádzaná absenciou odbornej diskusie a štúdií dopadov na slovenskú ekonomiku. SBA upozorňuje na to, že implementácia legislatívy si vyžiada rozsiahle investície do informačných systémov a procesov, pričom „polročná implementačná doba (od schválenia zákona) je s ohľadom na komplexnosť problematiky pre väčšinu bánk nedostatočná.“ Táto neprimeraná záťaž môže navyše podľa SBA zvýšiť náklady pre klientov.
Ďalším rizikom je podľa SBA dopad na správanie klientov. Daň motivuje k zvýšenej preferencii hotovosti na úkor bezhotovostných transakcií, čo môže podporiť rozvoj šedej ekonomiky a zvýšiť riziko daňových únikov. Tiež sa predpokladá, že presun časti transakcií mimo finančný sektor zníži očakávaný výnos dane a zvýši tlak na jej sadzbu či rozšírenie základu.
Podľa Vladimíra Dvořáčka, výkonného riaditeľa úseku dohľadu a finančnej stability Národnej banky Slovenska (NBS), sa transakčná daň v bankovom sektore jednoznačne prejaví nárastom prevádzkových nákladov. Dôvodom je fakt, že banky budú miestom, odkiaľ sa transakčná daň bude odvádzať. Takisto sa im zvýšia jednorazové náklady na úpravu IT systémov.
Európska centrálna banka (ECB) varuje , že zvýšenie ceny nákladov môže mať za následok zvýšenie ceny a oslabenie dopytu po platobných službách na Slovensku a odklonenie finančných aktivít do iných štátov.
V prípade, že začnú svoju daňovú povinnosť optimalizovať podniky, môže mať nová daň dosah aj na pokles likvidity bánk, pretože hrozí hromadný výber vkladov v bankách. Konsolidačný balíček tak môže ovplyvniť schopnosť firiem splácať ich dlhy. Podľa NBS to však banky dokážu ustáť. „Banky majú silné predpoklady zvládnuť v ďalšom období nové výzvy a byť pritom schopné plynulo financovať ekonomiku,“ uvádza NBS ( .pdf , str. 51).
Dvořáček dodáva, že momentálna situácia v likvidite bánk je priaznivá, pričom dosahujú až 200 percentnú krátkodobú likviditu. To znamená, že ani po zavedení dane by banky nemali začať obmedzovať úverovanie. Podľa NBS dokážu banky zabezpečiť úverovanie ekonomiky aj na 20 mesiacov dopredu.
V rámci konsolidačného balíčka sa však bankám zvýši aj daňovo-odvodové zaťaženie. Správa NBS o finančnej stabilite uvádza, že už teraz je daňovo-odvodové zaťaženie vysoké a banky majú aj kvôli nemu menšie čisté zisky ako minulý rok ( .pdf , str. 47). Zároveň platí, že NBS ani v prípade konsolidačného balíka neočakáva významný vplyv na ziskovosť bánk ( .pdf , str. 48).
Podľa ministerstva financií nebude mať zavedenie novej dane zásadný vplyv na financovanie bánk a bankový sektor zasiahne rovnako, ako ďalšie podnikateľské subjekty. ECB vo svojej hodnotiacej správe však vyzýva slovenské orgány, aby zvážili oslobodenie NBS od dane, keďže uplatnenie dane na finančné operácie NBS by ovplyvnilo aj menovú politiku ECB. Podľa ECB nová daň môže tiež obmedziť prístup k hotovosti na Slovensku, čo oslabuje účinnosť postavenia eurobankoviek.
28. novembra 2024 bol prijatý pozmeňovací návrh , ktorým sa novelizoval zákon o transakčnej dani. Okrem doplnenia výnimiek, na ktoré sa transakčná daň vzťahovať nebude, obsahoval implementačné upresnenia, ktoré riešili problémy predchádzajúcej legislatívy.
|
[
"Slovenská banková asociácia a Národná banka Slovenka upozorňujú na komplikácie súvisiace so zavedením transakčnej dane v súčasnej podobe. Medzi výzvy patrí nedostatočne pripravená legislatíva, vysoké náklady na úpravu systémov a riziko negatívnych dopadov na klientov bánk aj na ekonomiku. Slovenská banková asociácia uvádza, že implementačná doba je pre väčšinu bánk nedostatočná. Pôvodné znenie zákona sa už menilo novelizáciou z 28. novembra 2024. Výrok hodnotíme ako pravdivý.",
"Slovenská banková asociácia (SBA) v stanovisku k návrhu dane z finančných transakcií vyjadruje vážne obavy týkajúce sa jej zavedenia. Upozorňuje, že príprava návrhu bola sprevádzaná absenciou odbornej diskusie a štúdií dopadov na slovenskú ekonomiku. SBA upozorňuje na to, že implementácia legislatívy si vyžiada rozsiahle investície do informačných systémov a procesov, pričom „polročná implementačná doba (od schválenia zákona) je s ohľadom na komplexnosť problematiky pre väčšinu bánk nedostatočná.“ Táto neprimeraná záťaž môže navyše podľa SBA zvýšiť náklady pre klientov.",
"Ďalším rizikom je podľa SBA dopad na správanie klientov. Daň motivuje k zvýšenej preferencii hotovosti na úkor bezhotovostných transakcií, čo môže podporiť rozvoj šedej ekonomiky a zvýšiť riziko daňových únikov. Tiež sa predpokladá, že presun časti transakcií mimo finančný sektor zníži očakávaný výnos dane a zvýši tlak na jej sadzbu či rozšírenie základu.",
"Podľa Vladimíra Dvořáčka, výkonného riaditeľa úseku dohľadu a finančnej stability Národnej banky Slovenska (NBS), sa transakčná daň v bankovom sektore jednoznačne prejaví nárastom prevádzkových nákladov. Dôvodom je fakt, že banky budú miestom, odkiaľ sa transakčná daň bude odvádzať. Takisto sa im zvýšia jednorazové náklady na úpravu IT systémov.",
"Európska centrálna banka (ECB) varuje , že zvýšenie ceny nákladov môže mať za následok zvýšenie ceny a oslabenie dopytu po platobných službách na Slovensku a odklonenie finančných aktivít do iných štátov.",
"V prípade, že začnú svoju daňovú povinnosť optimalizovať podniky, môže mať nová daň dosah aj na pokles likvidity bánk, pretože hrozí hromadný výber vkladov v bankách. Konsolidačný balíček tak môže ovplyvniť schopnosť firiem splácať ich dlhy. Podľa NBS to však banky dokážu ustáť. „Banky majú silné predpoklady zvládnuť v ďalšom období nové výzvy a byť pritom schopné plynulo financovať ekonomiku,“ uvádza NBS ( .pdf , str. 51).",
"Dvořáček dodáva, že momentálna situácia v likvidite bánk je priaznivá, pričom dosahujú až 200 percentnú krátkodobú likviditu. To znamená, že ani po zavedení dane by banky nemali začať obmedzovať úverovanie. Podľa NBS dokážu banky zabezpečiť úverovanie ekonomiky aj na 20 mesiacov dopredu.",
"V rámci konsolidačného balíčka sa však bankám zvýši aj daňovo-odvodové zaťaženie. Správa NBS o finančnej stabilite uvádza, že už teraz je daňovo-odvodové zaťaženie vysoké a banky majú aj kvôli nemu menšie čisté zisky ako minulý rok ( .pdf , str. 47). Zároveň platí, že NBS ani v prípade konsolidačného balíka neočakáva významný vplyv na ziskovosť bánk ( .pdf , str. 48).",
"Podľa ministerstva financií nebude mať zavedenie novej dane zásadný vplyv na financovanie bánk a bankový sektor zasiahne rovnako, ako ďalšie podnikateľské subjekty. ECB vo svojej hodnotiacej správe však vyzýva slovenské orgány, aby zvážili oslobodenie NBS od dane, keďže uplatnenie dane na finančné operácie NBS by ovplyvnilo aj menovú politiku ECB. Podľa ECB nová daň môže tiež obmedziť prístup k hotovosti na Slovensku, čo oslabuje účinnosť postavenia eurobankoviek.",
"28. novembra 2024 bol prijatý pozmeňovací návrh , ktorým sa novelizoval zákon o transakčnej dani. Okrem doplnenia výnimiek, na ktoré sa transakčná daň vzťahovať nebude, obsahoval implementačné upresnenia, ktoré riešili problémy predchádzajúcej legislatívy."
] |
2024-12-15 00:00:00
|
{
"text": [
"stanovisku",
"SBA",
"prejaví",
"zvýšia",
"varuje",
"dosah",
"firiem",
".pdf",
"dosahujú",
"dokážu",
"zvýši",
".pdf",
".pdf",
"zavedenie",
"vyzýva",
"obmedziť",
"prijatý",
"návrh"
],
"url": [
"https://www.sbaonline.sk/wp-content/uploads/2024/10/SBA-tema-dan-z-financnych-transakcii-02-10-2024.pdf",
"https://www.sbaonline.sk/wp-content/uploads/2024/10/SBA-tema-dan-z-financnych-transakcii-02-10-2024.pdf",
"https://nbs.sk/aktuality/vladimir-dvoracek-vykonny-riaditel-useku-dohladu-a-financnej-stability-nbs-zdravotna-prehliadka-financneho-sektora-ekonomika-24-stvr-sk/",
"https://e.dennikn.sk/4325250/konsolidacia-neohrozi-domacnosti-ani-firmy-pri-splacani-uverov-tvrdi-nbs/%C3%A4",
"https://index.sme.sk/c/23410680/europska-centralna-banka-ma-vyhrady-k-transakcnej-dani.html",
"https://e.dennikn.sk/4325250/konsolidacia-neohrozi-domacnosti-ani-firmy-pri-splacani-uverov-tvrdi-nbs/",
"https://e.dennikn.sk/4325250/konsolidacia-neohrozi-domacnosti-ani-firmy-pri-splacani-uverov-tvrdi-nbs/",
"https://nbs.sk/publikacie/sprava-o-financnej-stabilite/sprava-o-financnej-stabilite-november-2024/",
"https://nbs.sk/aktuality/vladimir-dvoracek-vykonny-riaditel-useku-dohladu-a-financnej-stability-nbs-zdravotna-prehliadka-financneho-sektora-ekonomika-24-stvr-sk/",
"https://e.dennikn.sk/4325250/konsolidacia-neohrozi-domacnosti-ani-firmy-pri-splacani-uverov-tvrdi-nbs/",
"https://e.dennikn.sk/4325250/konsolidacia-neohrozi-domacnosti-ani-firmy-pri-splacani-uverov-tvrdi-nbs/",
"https://nbs.sk/publikacie/sprava-o-financnej-stabilite/sprava-o-financnej-stabilite-november-2024/",
"https://nbs.sk/publikacie/sprava-o-financnej-stabilite/sprava-o-financnej-stabilite-november-2024/",
"https://www.trend.sk/spravy/ecb-navrhuje-technicke-upravy-nie-zrusenie-transakcnej-dane-upresnil-rezort-financii",
"https://www.trend.sk/spravy/ecb-ma-viacere-vyhrady-novej-transakcnej-dani-slovensku-vyzyva-jej-upravu",
"https://index.sme.sk/c/23410680/europska-centralna-banka-ma-vyhrady-k-transakcnej-dani.html",
"https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96182030-vynimky-z-transakcnej-dane-sa-budu-tykat-17-tisic-organizacii-vycislil-to-kamenickeho-rezort",
"https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=556856"
]
}
|
2025-10-16T19:07:18.419537+00:00
|
vr37179
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37179
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
Takže hovoríme o tom, že nakoniec žiadne pokuty, no ochotníci napríklad, tí, ktorí občania Slovenskej republiky založili ochotnícke divadlo a sú maďarskej národnosti, mali dostať pokutu. Nakoniec ju nedostali.
|
2011-02-06 00:00:00
|
Pravda
|
Maďarské ochotnícke divadlo Új Hajtás z Klasova niekto udal za leták k jednej z ich hier. Ministerstvo kultúry si preto divadelníkov predvolalo na neverejné rokovanie. V apríli nakoniec ministerstvo uviedlo , že zákon o štátnom jazyku neobmedzuje právo divadelných ochotníkov z obce Klasov publikovať svoje tlačoviny v maďarskom jazyku a pokuta nebola udelená.
|
[
"Maďarské ochotnícke divadlo Új Hajtás z Klasova niekto udal za leták k jednej z ich hier. Ministerstvo kultúry si preto divadelníkov predvolalo na neverejné rokovanie. V apríli nakoniec ministerstvo uviedlo , že zákon o štátnom jazyku neobmedzuje právo divadelných ochotníkov z obce Klasov publikovať svoje tlačoviny v maďarskom jazyku a pokuta nebola udelená."
] |
2011-02-07 00:00:00
|
{
"text": [
"predvolalo",
"uviedlo"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/5338593/jazyk-ochotnikov-z-divadla-v-klasove-drazdi-madarica.html",
"http://www.sme.sk/c/5341358/divadelnici-z-klasova-tvrdia-ze-zakon-neporusili.html"
]
}
|
2025-10-16T20:44:21.005648+00:00
|
47186
| 47,186
|
https://demagog.sk/vyrok/47186
|
Eduard Heger
|
Demokrati
|
https://demagog.sk/politik/eduard-heger
|
Sputnik sa riešil koncom januára a vo februári, a všetky vakcíny sa objednávali vlastne koncom minulého roka, my sme mali, pred Vianocami sme mali objednaných 10 000 000 vakcín, takže tam alebo myslím, že ešte tam sa potom doobjednávalo nejakých ďalších 5, čiže 15 miliónov vakcín sme mali v polovičke januára objednaných
|
2021-04-16 00:00:00
|
Nepravda
|
Hospodárske noviny informovali o snahe exministra zdravotníctva Mareka Krajčího zaobstarať vakcínu Sputnik V začiatkom februára 2021. Ministerstvo zdravotníctva SR uvádza v Národnej stratégii očkovania z decembra 2020, že Slovensko malo v tom čase nakontrahovaných bezmála 9,5 mil. vakcín schválených európskou agentúrou EMA, pričom kľúč európskej komisie umožňoval objednanie 17,4 mil. vakcín. ( .pdf , s. 6) Expremiér Igor Matovič oznámil 20. januára 2021, že Slovensko dodatočne objednalo 4 mil. vakcín . Spolu malo teda Slovensko k polovici februára objednaných 13,5 milióna vakcín. Napriek priznanej nepresnosti („nejakých”) hodnotíme tvrdenie Eduarda Hegera pre priveľkú odchýlku ako už nepravdivé.
|
[
"Hospodárske noviny informovali o snahe exministra zdravotníctva Mareka Krajčího zaobstarať vakcínu Sputnik V začiatkom februára 2021. Ministerstvo zdravotníctva SR uvádza v Národnej stratégii očkovania z decembra 2020, že Slovensko malo v tom čase nakontrahovaných bezmála 9,5 mil. vakcín schválených európskou agentúrou EMA, pričom kľúč európskej komisie umožňoval objednanie 17,4 mil. vakcín. ( .pdf , s. 6) Expremiér Igor Matovič oznámil 20. januára 2021, že Slovensko dodatočne objednalo 4 mil. vakcín . Spolu malo teda Slovensko k polovici februára objednaných 13,5 milióna vakcín. Napriek priznanej nepresnosti („nejakých”) hodnotíme tvrdenie Eduarda Hegera pre priveľkú odchýlku ako už nepravdivé."
] |
2021-04-16 00:00:00
|
{
"text": [
"informovali",
".pdf",
"4 mil.",
"vakcín"
],
"url": [
"https://slovensko.hnonline.sk/2292762-slovensko-sa-snazi-zaobstarat-rusku-vakcinu-sputnik-potvrdil-krajci",
"https://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/tlacove_spravy/covid-19/Strategia-ockovania-COVID-19.pdf",
"https://www.ta3.com/clanok/1201194/nakupili-sme-miliony-vakcin-bude-ich-dostatok-ubezpecil-premier.html",
"https://dennikn.sk/2234002/slovensko-kupilo-4-miliony-novych-davok-vakcin-od-pfizeru-a-moderny-spolu-s-doterajsimi-vystacia-pre-85-percent-populacie/"
]
}
|
2025-10-16T20:58:07.769606+00:00
|
vr32491
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32491
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
Vyčlenili sme naozaj obrovské množstvo (na zamestnanie dlhodobo nezamestnaných, pozn.), niekoľko 100 tisíc nezamestnaných.
|
2012-10-21 00:00:00
|
Pravda
|
Prvá časť výroku o vyčlenení zdrojov je pravdivá. V Národnom programe reforiem Slovenskej republiky 2012 (.pdf, s.22) sa uvádza: " Dlhodobú nezamestnanosť budeme riešiť nástrojmi aktívnej politiky trhu práce, najmä zvýšením ich účinnosti u niektorých špecifických cieľových skupín a adresnými projektmi podporujúcimi vznik pracovných miest pre túto znevýhodnenú skupinu uchádzačov o zamestnanie."
|
[
"Prvá časť výroku o vyčlenení zdrojov je pravdivá. V Národnom programe reforiem Slovenskej republiky 2012 (.pdf, s.22) sa uvádza: \" Dlhodobú nezamestnanosť budeme riešiť nástrojmi aktívnej politiky trhu práce, najmä zvýšením ich účinnosti u niektorých špecifických cieľových skupín a adresnými projektmi podporujúcimi vznik pracovných miest pre túto znevýhodnenú skupinu uchádzačov o zamestnanie.\""
] |
2012-10-22 00:00:00
|
{
"text": [
"reforiem",
"schválila",
"Operačného programu",
"počet nezamestnaných"
],
"url": [
"http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nd/nrp2012_slovakia_sk.pdf",
"http://www.daneauctovnictvo.sk/sk/spravodajstvo/kabinet-schvalil-viac-prostriedkov-na-podporu-zamestnanosti.s-722.html",
"http://www.fsr.gov.sk/data/files/ine/OP_ZaSI_verzia-3.pdf",
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48192"
]
}
|
2025-10-16T20:02:31.451405+00:00
|
vr30907
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30907
|
Pavol Pavlík
|
99%
|
https://demagog.sk/politik/pavol-pavlik
|
Mal to môj kamarát. Preto som sa rozhodol, že pokúsim sa to nejakým spôsobom sprostredkovať, aby to dostala SAS, ktorej som úprimne veril, že to s bojom proti korupcii myslí vážne. Oni to dostali, no a ostatné poznáte.
|
2012-02-05 00:00:00
|
Pravda
|
Informácia, podľa ktorej sa spis Gorila dostal k SaS práve prostredníctvom Pavla Pavlíka pred voľbami v roku 2010 priniesol denník SME 2.2.2012. S týmto tvrdením súhlasia aj predstavitelia SaS Richard Sulík a Juraj Miškov.
|
[
"Informácia, podľa ktorej sa spis Gorila dostal k SaS práve prostredníctvom Pavla Pavlíka pred voľbami v roku 2010 priniesol denník SME 2.2.2012. S týmto tvrdením súhlasia aj predstavitelia SaS Richard Sulík a Juraj Miškov."
] |
2012-02-06 00:00:00
|
{
"text": [
"denník"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/6243291/sulikovi-sprostredkoval-gorilu-pavlik-z-99-percent.html"
]
}
|
2025-10-16T20:46:41.769464+00:00
|
vr17058
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17058
|
Jozef Rajtár
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar
|
Keď si zoberieme prípad Bašternák, tak tých 12 miliónov v cashi sa odohralo po voľbách v roku 2012 a nástupu vlády Róberta Fica a Róberta Kaliňáka. Bola tam ta vratka neoprávnená roku 2012. V roku 2013 aj začala polícia vyšetrovanie, na konci roku 2013 Ladislav Bašternák za smiešnu cenu posúva podiel vo firme B.A.Haus s obrovským majetkom, s obrovským majetkom, deväť lukratívnych bytov, jeden rodinný dom. Ladislav, posúva ho Róbertovi Kaliňákovi ako ministrovi vnútra. Vyšetruje to doteraz polícia a čo sa robí v roku 2014, polícia zastavuje vyšetrovanie. Vyšetrovanie bolo obnovené až v roku 2016 na nátlak opozície a tlak médií.
|
2017-12-10 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa medializovaných informácií bol sled udalostí v tzv. kauze Bašternák presne v poradí, aké vo svojom výroku uvádza Jozef Rajtár. Diskutabilné je len tvrdenie o "smiešnej sume," za ktorú Robert Kaliňák kúpil podiel vo firme B.A. Haus, pričom táto predstavovala podľa médií 430 000 eur. Takisto nie je jasné, či spomínaná firma vlastní práve deväť luxusných bytov a jeden rodinný dom. Vzhľadom k skutočnosti, že médiá však zároveň informovali o tom, že vyššie uvedená investovaná suma sa Kaliňákovi môže niekoľkonásobne vrátiť, hodnotíme tento výrok ako pravdivý.
|
[
"Podľa medializovaných informácií bol sled udalostí v tzv. kauze Bašternák presne v poradí, aké vo svojom výroku uvádza Jozef Rajtár. Diskutabilné je len tvrdenie o \"smiešnej sume,\" za ktorú Robert Kaliňák kúpil podiel vo firme B.A. Haus, pričom táto predstavovala podľa médií 430 000 eur. Takisto nie je jasné, či spomínaná firma vlastní práve deväť luxusných bytov a jeden rodinný dom. Vzhľadom k skutočnosti, že médiá však zároveň informovali o tom, že vyššie uvedená investovaná suma sa Kaliňákovi môže niekoľkonásobne vrátiť, hodnotíme tento výrok ako pravdivý."
] |
2017-12-11 00:00:00
|
{
"text": [
"informácií",
"článku",
"kúpil",
"vlastní",
"začala"
],
"url": [
"https://domov.sme.sk/c/20189873/kauza-basternak-vsetko-co-potrebujete-vediet.html",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/423822-policia-obvinila-podnikatela-basternaka-z-danoveho-podvodu/",
"https://dennikn.sk/486066/kalinak-priznal-priamy-obchodny-vztah-basternakom-nic-podla-neho-neznamena/",
"https://dennikn.sk/486921/kalinak-kupil-basternaka-za-430-tisic-podiel-vo-firme-milionovymi-domami-bratislave/",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/423822-policia-obvinila-podnikatela-basternaka-z-danoveho-podvodu/"
]
}
|
2025-10-16T20:27:55.150866+00:00
|
vr14567
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14567
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Poslanec SDKÚ navrhne Trnku (na generálneho prokurátora, pozn.)…
|
2016-02-27 00:00:00
|
Pravda
|
Počas Radičovej vlády, poslanec za SDKÚ-DS Stanislav Janiš navrhol a podporil na post generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Trnka bol generálnym prokurátorom v obodobí 2004-2011. Následne, kvôli právnym obštrukciám súperil Trnka proti kandidátovi na generálneho prokurátora - Jozefovi Čentéšovi. Kandidát nebol vymenovaný a funkciu prevzal v roku 2011 JUDr. Ladislav Tichý, 1. námestník generálneho prokurátora (zastupujúci šéf Generálnej prokuratúry SR. V roku 2013 bol prezidentom vymenovaný GP Jaromír Čižnár. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Počas Radičovej vlády, poslanec za SDKÚ-DS Stanislav Janiš navrhol a podporil na post generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Trnka bol generálnym prokurátorom v obodobí 2004-2011. Následne, kvôli právnym obštrukciám súperil Trnka proti kandidátovi na generálneho prokurátora - Jozefovi Čentéšovi. Kandidát nebol vymenovaný a funkciu prevzal v roku 2011 JUDr. Ladislav Tichý, 1. námestník generálneho prokurátora (zastupujúci šéf Generálnej prokuratúry SR. V roku 2013 bol prezidentom vymenovaný GP Jaromír Čižnár. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2016-02-27 00:00:00
|
{
"text": [
"Janiš",
"Kandidát"
],
"url": [
"http://domov.sme.sk/c/5621794/radicova-bud-trnka-alebo-ja.html",
"http://www.teraz.sk/slovensko/ciznar-generalny-prokurator-volba/52663-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T19:35:21.685471+00:00
|
vr33400
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33400
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
My sme celé mesiace hovorili, že navýšenie dočasného eurovalu nepodporíme.
|
2013-03-17 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že predstavitelia SaS niekoľko mesiacov avizovali, že navýšenie eurovalu nepodporia. Takto sa jej predstavitelia vyjadrovali už v máji roku 2011 pre denník SME. Rovnaká rétorika pokračovala aj v auguste toho istého roku. V októbri bolo hlasovanie o navýšení eurovalu spojené s vyslovením dôvery vláde I. Radičovej. Na tomto hlasovaní vláda I. Radičovej padla . Išlo teda o takmer päť mesačné deklarovanie SaS nepodpori navýšenia eurovalu. Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Je pravdou, že predstavitelia SaS niekoľko mesiacov avizovali, že navýšenie eurovalu nepodporia. Takto sa jej predstavitelia vyjadrovali už v máji roku 2011 pre denník SME. Rovnaká rétorika pokračovala aj v auguste toho istého roku. V októbri bolo hlasovanie o navýšení eurovalu spojené s vyslovením dôvery vláde I. Radičovej. Na tomto hlasovaní vláda I. Radičovej padla . Išlo teda o takmer päť mesačné deklarovanie SaS nepodpori navýšenia eurovalu. Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-03-18 00:00:00
|
{
"text": [
"vyjadrovali",
"rétorika",
"padla"
],
"url": [
"http://ekonomika.sme.sk/c/5892803/sas-nepodpori-zvysenie-prveho-eurovalu.html",
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/sas-tvrdi-ze-pri-eurovale-dodrziavam/392161-clanok.html",
"http://www.sme.sk/c/6091870/minuta-po-minute-utorok-vlada-padla-euroval-nepresiel.html"
]
}
|
2025-10-16T19:59:15.693527+00:00
|
vr38133
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38133
|
Daniel Lipšic
|
Nová väčšina
|
https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic
|
Ten (poslanec Štefanov, pozn.) pôjde na zbavenie imunity za nástenkový tender. To nie je môj podnet, to je podnet špeciálneho prokurátora, pán poslanec.
|
2011-05-01 00:00:00
|
Pravda
|
Podnet na zbavenie imunity prišiel od vyšetrovateľa na špeciálnu prokuratúru, pričom rozhodnúť, ako ďalej (Teda či požiadať o zbavenie imunity alebo nie), má Úrad špeciálnej prokuratúry. Lipšic si síce pomýlil aktérov, podstata ale ostáva rovnaká- s podaním nemá minister nič spoločné.
|
[
"Podnet na zbavenie imunity prišiel od vyšetrovateľa na špeciálnu prokuratúru, pričom rozhodnúť, ako ďalej (Teda či požiadať o zbavenie imunity alebo nie), má Úrad špeciálnej prokuratúry. Lipšic si síce pomýlil aktérov, podstata ale ostáva rovnaká- s podaním nemá minister nič spoločné."
] |
2011-05-02 00:00:00
|
{
"text": [
"Podnet na zbavenie"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/5806170/prokurator-uz-ma-podnet-na-zbavenie-imunity-stefanova.html"
]
}
|
2025-10-16T20:15:05.067358+00:00
|
vr26580
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26580
|
Peter Osuský
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/peter-osusky
|
Jej (strany OKS, pozn.) politické programy boli hodnotené ako ekonomicky najlepšie a najliberálnejšie.
|
2014-01-19 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa INESS bol v roku 2006 bol program vyhodnotený ako najviac protrhovo orientovaný, pričom však nebola hodnotená kvalita programu. V roku 2002 bol program OKS vyhodnotený IVO ako vôbec najlepší. Osuský použil prijateľnú politickú skratku, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. OKS išla do volieb samostatne v rokoch 2002 a 2006. V roku 2012 Osuský kandidoval na kandidátke SaS. V roku 2010 kandidovali členovia OKS na kandidátke Most-Híd (kandidátna listina č. 18). Pre overenie tohto výroku budeme preto posudzovať volebné programy OKS z rokov 2002 a 2006, keď išli do volieb samostatne. Výrok je hodnotený pravdivo a to na základe výsledkov správy vydanej INESS. INESS hodnotil v roku 2006 volebný program OKS na rok 2006. OKS dosiahla najviac bodov v oblasti ekonomika ako protrhovo orientovaný programom. "Podľa ekonomických programov je najviac protrhovo orientovanou stranou OKS." OKS mala v roku 2006 najviac protrhový program zo všetkých strán aj v oblasti zdravotníctvo, školstvo a sociálny systém. INESS nehovoril o kvalite tj. najlepší alebo najhorší program, ale akési odstupňovanie programu od ľavicových programov - kontroly štátu až po liberálne a protrhové programy. Volebný program strany OKS z roku 2002 bol Inštitútom pre verejné otázky(IVO) ohodnotený ako najkvalitnejší a najlepšie spracovaný volebný program. I. Radičová v roku uviedla , že Z hľadiska prepracovanosti mala vo volebnom programe najlepšie podchytenú sociálnu oblasť OKS. Bližšie informácie o hodnotení Demagog.SK nezistil. V hodnotení F.A. Hayeka v roku 2002 sa strana OKS neobjavila Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Podľa INESS bol v roku 2006 bol program vyhodnotený ako najviac protrhovo orientovaný, pričom však nebola hodnotená kvalita programu. V roku 2002 bol program OKS vyhodnotený IVO ako vôbec najlepší. Osuský použil prijateľnú politickú skratku, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. OKS išla do volieb samostatne v rokoch 2002 a 2006. V roku 2012 Osuský kandidoval na kandidátke SaS. V roku 2010 kandidovali členovia OKS na kandidátke Most-Híd (kandidátna listina č. 18). Pre overenie tohto výroku budeme preto posudzovať volebné programy OKS z rokov 2002 a 2006, keď išli do volieb samostatne. Výrok je hodnotený pravdivo a to na základe výsledkov správy vydanej INESS. INESS hodnotil v roku 2006 volebný program OKS na rok 2006. OKS dosiahla najviac bodov v oblasti ekonomika ako protrhovo orientovaný programom. \"Podľa ekonomických programov je najviac protrhovo orientovanou stranou OKS.\" OKS mala v roku 2006 najviac protrhový program zo všetkých strán aj v oblasti zdravotníctvo, školstvo a sociálny systém. INESS nehovoril o kvalite tj. najlepší alebo najhorší program, ale akési odstupňovanie programu od ľavicových programov - kontroly štátu až po liberálne a protrhové programy. Volebný program strany OKS z roku 2002 bol Inštitútom pre verejné otázky(IVO) ohodnotený ako najkvalitnejší a najlepšie spracovaný volebný program. I. Radičová v roku uviedla , že Z hľadiska prepracovanosti mala vo volebnom programe najlepšie podchytenú sociálnu oblasť OKS. Bližšie informácie o hodnotení Demagog.SK nezistil. V hodnotení F.A. Hayeka v roku 2002 sa strana OKS neobjavila Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-01-20 00:00:00
|
{
"text": [
"OKS",
"2010",
"správy",
"INESS",
"2006",
"bol",
"uviedla",
"hodnotení"
],
"url": [
"http://www.oks.sk/section.php?19",
"http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/info/regkand.jsp@lang=sk.htm",
"http://www.iness.sk/media/docs/INESS_volby.pdf",
"http://www.iness.sk/media/docs/INESS_volby.pdf",
"http://www.sme.sk/c/2763289/iness-hodnotil-programy-z-pohladu-dopadu-na-slobodu-obcana.html",
"http://www.sme.sk/c/644618/volebne-programy-sa-zhorsili.html",
"http://hn.hnonline.sk/spolocnost-a-politika-686/volby-imidz-je-v-politike-dolezitejsi-ako-idey-60681",
"http://www.rvp.sk/doc/vzdelavanie/Audit_volebnych_programov_Thomay-Chren.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:51:36.384161+00:00
|
45136
| 45,136
|
https://demagog.sk/vyrok/45136
|
Igor Matovič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
|
Stále nám vychádza, že vlastne jeden človek v priemere odovzdá ďalšiemu 1,6 človeku ten vírus. Podľa tých prepočtov matematikov a teda ľudí z toho Inštitútu zdravotnej politiky. Kým je toto číslo väčšie ako 1 znamená, že vlastne stále sa ten vírus množí.
|
2020-05-02 00:00:00
|
Pravda
|
V poradí druhý model šírenia koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 29. marca 2020. Priznávajú v ňom, že nevedia presne určiť reprodukčnú silu vírusu. Pracujú však s priemernou hodnotou šírenia vírusu (R0) „na úrovni 1.65 pri odhadovanom reálnom scenári berúc do úvahy opatrenia ohlásené 27.3.2020.” Tzv. index nákazlivosti (R0) „reprezentuje priemerný počet ľudí, ktorí sú nakazení jednou infikovanou osobou v infikovateľnej populácii.” Ak je hodnota indexu nákazlivosti vyššia ako 1, nákaza má tendenciu šíriť sa v populácii. Ak je nižšia ako 1, nákaza ustupuje . Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé.
|
[
"V poradí druhý model šírenia koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 29. marca 2020. Priznávajú v ňom, že nevedia presne určiť reprodukčnú silu vírusu. Pracujú však s priemernou hodnotou šírenia vírusu (R0) „na úrovni 1.65 pri odhadovanom reálnom scenári berúc do úvahy opatrenia ohlásené 27.3.2020.” Tzv. index nákazlivosti (R0) „reprezentuje priemerný počet ľudí, ktorí sú nakazení jednou infikovanou osobou v infikovateľnej populácii.” Ak je hodnota indexu nákazlivosti vyššia ako 1, nákaza má tendenciu šíriť sa v populácii. Ak je nižšia ako 1, nákaza ustupuje . Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé."
] |
2020-05-02 00:00:00
|
{
"text": [
"predstavili",
"nevedia",
"index",
"ustupuje"
],
"url": [
"https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/04/CRN_IZP_29-3-2020_final4.pdf",
"https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/04/CRN_IZP_29-3-2020_final4.pdf",
"https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/04/CRN_IZP_29-3-2020_final4.pdf",
"https://www.theatlantic.com/science/archive/2020/01/how-fast-and-far-will-new-coronavirus-spread/605632/"
]
}
|
2025-10-16T19:18:44.980380+00:00
|
vr39127
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr39127
|
Ivan Mikloš
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
|
Nebola to úplne štandardná situácia, to je pravda. Ale zase bola to situácia, ktorú poznáme aj z Maďarska, Poľska v priebehu posledných 15, 20 rokov, dokonca opakovane. (Premiér nie je zároveň predsedom jednej z koaličných strán, pozn. )
|
2011-10-16 00:00:00
|
Pravda
|
Situácia, že by sa po voľbách stal predsedom vlády ten kto nie je súčasne aj predsedom nejakej z koaličných strán, skutočne nastala v Poľsku a to dvakrát. V Maďarsku takáto situácia podľa našich zistení nenastala. Poľsko. Uvádzame predsedov vlády, ktorý v tom čase neboli predsedovia žiadnej koaličnej strany. Táto situácia nastala v dvoch prípadoch (neberieme do úvahy situácie, ktoré nastali v prípadoch rekonštrukcie vlády): 1997 - 2001: - Jerzy Buzek sa od októbra 1997 do októbra 2001 sa stal predsedom vlády. Bol jedným z členov expertov podieľajúci sa na strane Volebnej Aliancie Solidarity a spoluautor jeho ekonomického programu. V tom čase nebol jej predsedom. 2005 - 2007: - Kazimierz Marcinkiewicz sa stal predsedom vlády v októbri 2005 a bol premiérom do júla 2006, potom ho nahradil Jarosław Kaczyński predseda strany Právo a Spravodlivosť. V čase, keď bol Kazimierz Marcinkiewicz predsedom vlády nebol predsedom strany Právo a Spravodlivosť. Len na doplnenie. Premiéri, ktorí nahradili iných predsedov vlády počas jedného funkčného obdobia vlády. 1991 - 1993: - Jan Olszewski sa stal v decembri 1991 do júna 1992 predsedom vlády , v tom čase nebol predsedom žiadnej parlamentnej strany. Až v roku 1995 založil vlastnú politickú stranu. - Hanna Suchocka sa stala v júli 1992 do mája 1993 predsedkyňou vlády . Od roku 1990 bola členom Demokratickej Únie (DU) a neskôr Únie Slobody (UW), nie však predsedkyňou. 1993 - 1997: - Józef Oleksy od marca 1995 do januára 1996 bol predsedom vlády . V tom čase bol členom Sociálnej Demokracie Republiky Poľska (SdRP) ale až od roku 1996 ja predseda strany. 2001 - 2005: - Marek Belka nahradil Leszeka Millera vo funkcie predsedu vlády. Bol predsedom vlády od mája 2004 do októbra 2005. Bol jedným zo zakladateľov Demokratickej strany, nie však jej lídrom. V tom čase nebol predsedom Demokratickej strany. Maďarsko Opäť len na doplnenie, keď došlo k rekonštrukcii. 2002 - 2006 29. septembra 2004 nahradil na pozícii predsedu vlády Ferenc Gyurcsány Pétera Megyessyho. Presedom MSZP bol Lászlo Kovács. 2006 - 2010 po voľbách sa stal premiérom opäť Gyurcsány. Predsedom maťerskej MSZP sa stal až v roku 2008. Gordon Bajnai (člen Maďarskej Socialistickej strany MSZP) sa stal predsedom vlády keď nahradil Ferenca Gyurcsányho (predsedu MSZP). ( SITA , 30. marca 2009) Ivan Mikloš správne uvádza príklad Poľska ako krajiny kde priemér zastával svoju pozíciu bez toho aby bol zároveň predsedom jednej z koaličných strán. Rovnaká situácia nastala v Maďarsku v prípade Ferenca Guyrcsányho vo volebnom období 2002 - 2006 a 2006 - 2010. Pôvodne sme výrok hodnotili ako zavádzanie keď sme našou chybou neidentifikovali prípad Gyurcsányho. Ivanovi Miklošovi sa ospravedlňujeme. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Situácia, že by sa po voľbách stal predsedom vlády ten kto nie je súčasne aj predsedom nejakej z koaličných strán, skutočne nastala v Poľsku a to dvakrát. V Maďarsku takáto situácia podľa našich zistení nenastala. Poľsko. Uvádzame predsedov vlády, ktorý v tom čase neboli predsedovia žiadnej koaličnej strany. Táto situácia nastala v dvoch prípadoch (neberieme do úvahy situácie, ktoré nastali v prípadoch rekonštrukcie vlády): 1997 - 2001: - Jerzy Buzek sa od októbra 1997 do októbra 2001 sa stal predsedom vlády. Bol jedným z členov expertov podieľajúci sa na strane Volebnej Aliancie Solidarity a spoluautor jeho ekonomického programu. V tom čase nebol jej predsedom. 2005 - 2007: - Kazimierz Marcinkiewicz sa stal predsedom vlády v októbri 2005 a bol premiérom do júla 2006, potom ho nahradil Jarosław Kaczyński predseda strany Právo a Spravodlivosť. V čase, keď bol Kazimierz Marcinkiewicz predsedom vlády nebol predsedom strany Právo a Spravodlivosť. Len na doplnenie. Premiéri, ktorí nahradili iných predsedov vlády počas jedného funkčného obdobia vlády. 1991 - 1993: - Jan Olszewski sa stal v decembri 1991 do júna 1992 predsedom vlády , v tom čase nebol predsedom žiadnej parlamentnej strany. Až v roku 1995 založil vlastnú politickú stranu. - Hanna Suchocka sa stala v júli 1992 do mája 1993 predsedkyňou vlády . Od roku 1990 bola členom Demokratickej Únie (DU) a neskôr Únie Slobody (UW), nie však predsedkyňou. 1993 - 1997: - Józef Oleksy od marca 1995 do januára 1996 bol predsedom vlády . V tom čase bol členom Sociálnej Demokracie Republiky Poľska (SdRP) ale až od roku 1996 ja predseda strany. 2001 - 2005: - Marek Belka nahradil Leszeka Millera vo funkcie predsedu vlády. Bol predsedom vlády od mája 2004 do októbra 2005. Bol jedným zo zakladateľov Demokratickej strany, nie však jej lídrom. V tom čase nebol predsedom Demokratickej strany. Maďarsko Opäť len na doplnenie, keď došlo k rekonštrukcii. 2002 - 2006 29. septembra 2004 nahradil na pozícii predsedu vlády Ferenc Gyurcsány Pétera Megyessyho. Presedom MSZP bol Lászlo Kovács. 2006 - 2010 po voľbách sa stal premiérom opäť Gyurcsány. Predsedom maťerskej MSZP sa stal až v roku 2008. Gordon Bajnai (člen Maďarskej Socialistickej strany MSZP) sa stal predsedom vlády keď nahradil Ferenca Gyurcsányho (predsedu MSZP). ( SITA , 30. marca 2009) Ivan Mikloš správne uvádza príklad Poľska ako krajiny kde priemér zastával svoju pozíciu bez toho aby bol zároveň predsedom jednej z koaličných strán. Rovnaká situácia nastala v Maďarsku v prípade Ferenca Guyrcsányho vo volebnom období 2002 - 2006 a 2006 - 2010. Pôvodne sme výrok hodnotili ako zavádzanie keď sme našou chybou neidentifikovali prípad Gyurcsányho. Ivanovi Miklošovi sa ospravedlňujeme. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2011-10-17 00:00:00
|
{
"text": [
"Jerzy Buzek",
"Kazimierz Marcinkiewicz",
"Jan Olszewski",
"Hanna Suchocka",
"Józef Oleksy",
"Marek Belka",
"29. septembra 2004",
"Presedom MSZP",
"Predsedom",
"SITA"
],
"url": [
"http://www.premier.gov.pl/en/prime_minister/history/jerzy_buzek,2076/",
"http://www.premier.gov.pl/en/prime_minister/history/kazimierz_marcinkiewicz,2078/",
"http://www.premier.gov.pl/en/prime_minister/history/jan_olszewski,2070/",
"http://www.premier.gov.pl/en/prime_minister/history/hanna_suchocka,2073/",
"http://www.premier.gov.pl/en/prime_minister/history/",
"http://www.premier.gov.pl/en/prime_minister/history/marek_belka,2077/",
"http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_Prime_Ministers_of_Hungary",
"http://www.exxun.com/afd_hy/Hungary/gv_political_parties.html",
"http://www.exxun.com/afd_hy/Hungary/gv_political_parties.html",
"http://aktualne.centrum.sk/zahranicie/europa/clanek.phtml?id=1178722"
]
}
|
2025-10-16T20:11:14.581077+00:00
|
vr16048
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16048
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
...tiež sme iniciovali, podpísali sme sa pod návrh na Ústavný súd, aby to bolo prehodnotené (Protiextrémistický zákon pozn.)
|
2017-03-26 00:00:00
|
Pravda
|
Pred Vianocami roku 2016 bola na Ústavný súd podaný návrh na preskúmanie niektorých ustanovení "protiextrémistického zákona " Lucie Žitnanskej. Návrh podali spoločne 30 poslanci z poslaneckých klub OĽaNO a SaS. Zastupoval ich právnici Daniel Lipšič a Peter Kubina. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Pred Vianocami roku 2016 bola na Ústavný súd podaný návrh na preskúmanie niektorých ustanovení \"protiextrémistického zákona \" Lucie Žitnanskej. Návrh podali spoločne 30 poslanci z poslaneckých klub OĽaNO a SaS. Zastupoval ich právnici Daniel Lipšič a Peter Kubina. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2017-03-27 00:00:00
|
{
"text": [
"zákona",
"podali",
"považujú",
"kritizoval",
"Názor",
"tu"
],
"url": [
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/316/20170101",
"http://hnonline.sk/slovensko/888853-zitnanskej-balik-napadla-opozicia",
"http://hnonline.sk/slovensko/888853-zitnanskej-balik-napadla-opozicia",
"http://hnonline.sk/slovensko/888853-zitnanskej-balik-napadla-opozicia",
"https://dennikn.sk/657074/lipsic-nebojuje-za-slobodu-prejavu-vzdy-rovnako-ubral-pri-homosexualoch-v-rusku/",
"https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/24453182/41e2b0a1-0064-4bde-a7a2-21f59aba443f"
]
}
|
2025-10-16T19:30:40.086730+00:00
|
48813
| 48,813
|
https://demagog.sk/vyrok/48813
|
Erik Tomáš
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/erik-tomas
|
Tá istá štúdia hovorí, že prvá vlna pandémie, ktorú nastavoval ešte bývalý premiér Peter Pellegrini, tá bola jediná zvládnutá, jediná. Potom prišla druhá vlna, z ktorej prišiel pán Matovič s tou svojou atómovou zbraňou, on to sám nazval atómová zbraň a zdá sa, že tá atómová zbraň teda zabíjala, pretože na začiatku druhej vlny bolo úmrtí 215 a na konci druhej vlny už 12 000 podľa tej štúdie a potom samozrejme došlo k zlyhaniu aj v tretej vlne.
| null |
Zavádzajúce
|
Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa uvedenej štúdie síce došlo k viacerým zlyhaniam, ktoré počas druhej aj tretej vlny pandémie pravdepodobne zapríčinili vysoké počty úmrtí, Matovičovo celoplošné testovanie je však len jedným z mnohých faktorov, ktoré prispeli k nezvládnutiu situácie. Uvedená štúdia nespája celoplošné testovanie a vysoké počty úmrtí ako príčinu a dôsledok.
Poslanec Tomáš spomína štúdiu “Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky” od slovensko-českej poradenskej firmy Pažitný & Kandilaki Healthcare consulting, ktorá bola vydaná v decembri 2022. Tá analyzovala možné dopady rôznych politík na zvýšenú úmrtnosť v rokoch 2020-2022 a dospela k záveru, že prvá vlna bola skutočne najlepšie zvládnutá, keďže opatrenia prišli včas a obyvateľstvo ich ešte dodržiavalo.
Poslanec Tomáš má pravdu v tom, že štúdia považuje ďalšie dve vlny za nezvládnuté (. pdf , s. 94). Druhú vlnu, na konci ktorej sa počet úmrtí vyšplhal takmer k 12 000, štúdia komentuje nasledovne: “druhá vlna sa spája s vyčkávaním, politickou nejednotou, veľmi slabým krízovým manažmentom premiéra Matoviča, stratou dôvery ľudí v opatrenia a zlou komunikáciou” (. pdf , s. 21).
Štúdia identifikuje až 8 rôznych faktorov, ktoré stáli za neúspechom pri zvládnutí druhej a tretej vlny. Patrí medzi ne zanedbanie prípravy, nevhodná komunikácia zo strany vlády, či nefunknčné trasovanie (. pdf , str. 14). Spomínaná “atómová zbraň” - celoplošné testovanie - je len jednou z nich, nemôžeme ju považovať za hlavný či jediný dôvod vysokého počtu úmrtí. Z kontextu štúdie skôr vyplýva, že efektívnejšie testovanie mohlo dopomôcť k záchrane životov, nehovorí však, že by menej efektívne celoplošné testovanie zabíjalo ľudí ( pdf , s. 14).
Vyjadrenie Erika Tomáša z 23. 1. 2023:
Štúdia jasne hovorí, že prvá vlna bola zvládnutá a je dohľadateľné, že opatrenia nastavil Pellegrini. A tiež štúdia hovorí, že druhá a tretia vlna boli nezvládnuté. Ja v tomto výroku explicitne nehovorím, že plošné testovanie je jediným problémom.
|
[
"Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa uvedenej štúdie síce došlo k viacerým zlyhaniam, ktoré počas druhej aj tretej vlny pandémie pravdepodobne zapríčinili vysoké počty úmrtí, Matovičovo celoplošné testovanie je však len jedným z mnohých faktorov, ktoré prispeli k nezvládnutiu situácie. Uvedená štúdia nespája celoplošné testovanie a vysoké počty úmrtí ako príčinu a dôsledok.",
"Poslanec Tomáš spomína štúdiu “Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky” od slovensko-českej poradenskej firmy Pažitný & Kandilaki Healthcare consulting, ktorá bola vydaná v decembri 2022. Tá analyzovala možné dopady rôznych politík na zvýšenú úmrtnosť v rokoch 2020-2022 a dospela k záveru, že prvá vlna bola skutočne najlepšie zvládnutá, keďže opatrenia prišli včas a obyvateľstvo ich ešte dodržiavalo.",
"Poslanec Tomáš má pravdu v tom, že štúdia považuje ďalšie dve vlny za nezvládnuté (. pdf , s. 94). Druhú vlnu, na konci ktorej sa počet úmrtí vyšplhal takmer k 12 000, štúdia komentuje nasledovne: “druhá vlna sa spája s vyčkávaním, politickou nejednotou, veľmi slabým krízovým manažmentom premiéra Matoviča, stratou dôvery ľudí v opatrenia a zlou komunikáciou” (. pdf , s. 21).",
"Štúdia identifikuje až 8 rôznych faktorov, ktoré stáli za neúspechom pri zvládnutí druhej a tretej vlny. Patrí medzi ne zanedbanie prípravy, nevhodná komunikácia zo strany vlády, či nefunknčné trasovanie (. pdf , str. 14). Spomínaná “atómová zbraň” - celoplošné testovanie - je len jednou z nich, nemôžeme ju považovať za hlavný či jediný dôvod vysokého počtu úmrtí. Z kontextu štúdie skôr vyplýva, že efektívnejšie testovanie mohlo dopomôcť k záchrane životov, nehovorí však, že by menej efektívne celoplošné testovanie zabíjalo ľudí ( pdf , s. 14).",
"Vyjadrenie Erika Tomáša z 23. 1. 2023:",
"Štúdia jasne hovorí, že prvá vlna bola zvládnutá a je dohľadateľné, že opatrenia nastavil Pellegrini. A tiež štúdia hovorí, že druhá a tretia vlna boli nezvládnuté. Ja v tomto výroku explicitne nehovorím, že plošné testovanie je jediným problémom."
] |
2023-01-25 00:00:00
|
{
"text": [
"štúdiu",
"pdf",
"pdf",
"pdf",
"pdf"
],
"url": [
"https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf",
"https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf",
"https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf",
"https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf",
"https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:59:04.213955+00:00
|
vr36375
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36375
|
Daniel Krajcer
|
SKOK!
|
https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer
|
Tí ľudia kandidovali v parlamentných voľbách, to je mimochodom dôkaz o tom prepojení na politiku. Každý jeden z nich bol zvolený politickou stranou, ale ja im to nevytýkam. Taký bol systém.
|
2010-10-17 00:00:00
|
Pravda
|
Ako napísala SITA v auguste: Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií dnes začal prešetrovať podnet Aliancie Fair-play, podľa ktorej traja členovia Rozhlasovej rady Slovenského rozhlasu porušili zákon , keď sa vo voľbách snažili dostať do Národnej rady SR. Stanislav Háber a Alexander Koreň kandidovali za ĽS-HZDS, ktorá sa do parlamentu nedostala, Eva Jaššová sa neúspešne snažila presadiť na kandidátke SNS.
|
[
"Ako napísala SITA v auguste: Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií dnes začal prešetrovať podnet Aliancie Fair-play, podľa ktorej traja členovia Rozhlasovej rady Slovenského rozhlasu porušili zákon , keď sa vo voľbách snažili dostať do Národnej rady SR. Stanislav Háber a Alexander Koreň kandidovali za ĽS-HZDS, ktorá sa do parlamentu nedostala, Eva Jaššová sa neúspešne snažila presadiť na kandidátke SNS."
] |
2010-12-24 00:00:00
|
{
"text": [
"napísala SITA",
"Slovenského"
],
"url": [
"http://medialne.etrend.sk/radia-monitoring/clenovia-rozhlasovej-rady-musia-vysvetlit-kandidaturu-do-nr-sr.html",
"http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=293&pr=0.12&wid=198&tstamp=1287517639&pid=817&cd=ec7a65119bcf07fdef6af109f9b0344d"
]
}
|
2025-10-16T20:40:29.565496+00:00
|
vr28128
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28128
|
Peter Pellegrini
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini
|
Naozaj ide o profesie, s ktorými sme nemali nikdy problém. Teraz zamestnávatelia signalizovali, že je veľký problém nájsť zváračov. Vozíme naozaj ľudí z Rumunska a z iných krajín a pracujú tu.
|
2014-09-01 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Niektoré profesie sú skutočne na slovenskom pracovnom trhu vyhľadávané viac než iné, vrátane zváračov. Rumuni zase patria medzi najvačšie skupiny cudzincov, ktoré u nás pracujú. Nie je však správne tvrdiť,že sa jedná o novú situáciu - nedostatok zváračov na Slovensku existuje už minimálne sedem rokov. Výrok ministra z tohto dôvodu hodnotíme ako zavádzajúci.
|
[
"Niektoré profesie sú skutočne na slovenskom pracovnom trhu vyhľadávané viac než iné, vrátane zváračov. Rumuni zase patria medzi najvačšie skupiny cudzincov, ktoré u nás pracujú. Nie je však správne tvrdiť,že sa jedná o novú situáciu - nedostatok zváračov na Slovensku existuje už minimálne sedem rokov. Výrok ministra z tohto dôvodu hodnotíme ako zavádzajúci."
] |
2014-09-04 00:00:00
|
{
"text": [
"informácie",
"údaje",
"zozname",
"informácie",
"SITA"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/3617680/velkym-firmam-pod-tatrami-chybaju-pracovnici.html",
"http://www.sme.sk/c/3329096/firmy-potrebuju-cudzincov.html",
"http://www.dobrenoviny.sk/c/22714/neviete-aku-karieru-zvolit-tychto-profesii-je-na-trhu-nedostatok",
"http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/324810-praca-na-povazi-pre-600-ludi/",
"http://www.topky.sk/cl/7/1283568/Najviac-je-Rumunov--na-Slovensku-pracuje-vyse-20-tisic-cudzincov"
]
}
|
2025-10-16T19:45:47.813963+00:00
|
vr38799
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38799
|
Marek Maďarič
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/marek-madaric
|
Ten istý Ústavný súd, keď pred pár mesiacmi rozhodol o zisku zdravotných poisťovní, vtedy koalícia jásala. A vtedy rozhodnutie vítali.
|
2011-06-26 00:00:00
|
Pravda
|
25.januára rozhodol Ústavný súd SR (ÚS SR) o nesúlade zákona, ktorý zakazoval zdravotným poisťovniam zisk, s Ústavou. Koaliční politici ho vo svojich následných vyjadreniach hodnotili pozitívne.
|
[
"25.januára rozhodol Ústavný súd SR (ÚS SR) o nesúlade zákona, ktorý zakazoval zdravotným poisťovniam zisk, s Ústavou. Koaliční politici ho vo svojich následných vyjadreniach hodnotili pozitívne."
] |
2011-06-27 00:00:00
|
{
"text": [
"TREND",
"SME"
],
"url": [
"http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/ustavny-sud-vratil-zdravotnym-poistovniam-zisk.html",
"http://ekonomika.sme.sk/c/5738425/zdravotne-poistovne-si-mozu-svoj-zisk-nechat.html"
]
}
|
2025-10-16T20:45:47.123888+00:00
|
44446
| 44,446
|
https://demagog.sk/vyrok/44446
|
Michal Truban
|
PS
|
https://demagog.sk/politik/michal-truban
|
Zároveň my hovoríme, že musíme podporovať verejnú dopravu aj železničnú dopravu, lebo tam je predsa len budúcnosť v tom.
|
2020-02-23 00:00:00
|
Pravda
|
V sekcii Doprava, infraštruktúra a bývanie programu Bod zlomu strany PS/Spolu uvádzajú, že „oveľa viac ako dnes sa zameriame na rozvoj verejnej dopravy, opravy a investície do železničnej infraštruktúry, ciest prvej triedy a prímestských tratí. Kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní mobility obyvateľov má verejná doprava. Jej rozvoj bude mať najvyššiu prioritu. Verejná doprava prispieva k zmierňovaniu tvorby emisií a podieľa sa na ochrane životného prostredia (najmä ovzdušia a v rámci krajinotvorby). ” Výrok Michala Trubana preto hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"V sekcii Doprava, infraštruktúra a bývanie programu Bod zlomu strany PS/Spolu uvádzajú, že „oveľa viac ako dnes sa zameriame na rozvoj verejnej dopravy, opravy a investície do železničnej infraštruktúry, ciest prvej triedy a prímestských tratí. Kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní mobility obyvateľov má verejná doprava. Jej rozvoj bude mať najvyššiu prioritu. Verejná doprava prispieva k zmierňovaniu tvorby emisií a podieľa sa na ochrane životného prostredia (najmä ovzdušia a v rámci krajinotvorby). ” Výrok Michala Trubana preto hodnotíme ako pravdivý."
] |
2020-02-23 00:00:00
|
{
"text": [
"Bod zlomu"
],
"url": [
"https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu/doprava-infrastruktura-a-byvanie"
]
}
|
2025-10-16T19:19:36.004827+00:00
|
vr17916
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17916
|
Marian Kotleba
|
ĽSNS
|
https://demagog.sk/politik/marian-kotleba
|
...podporili sme aj zákony z opozičných strán, aj zákony z koaličných strán. Aj vyslovene vládnej iniciatívy, keď to bolo dobré.
|
2018-06-10 00:00:00
|
Pravda
|
Na základe štatistík hlasovania za jednotlivé návrhy zákonov dostupných na stránke Národnej rady SR vieme posúdiť, že jednotliví poslanci za stranu K-ĽSNS naozaj hlasujú za návrhy zákonov, či už zo strany koalície, opozície a za vládne návrhy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Na základe štatistík hlasovania za jednotlivé návrhy zákonov dostupných na stránke Národnej rady SR vieme posúdiť, že jednotliví poslanci za stranu K-ĽSNS naozaj hlasujú za návrhy zákonov, či už zo strany koalície, opozície a za vládne návrhy. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2018-06-11 00:00:00
|
{
"text": [
"hlasujú",
"hlasoval",
"hlasoval",
"Takým",
"zmene"
],
"url": [
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/poslanci_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&Text=&CPT=&CisSchodze=0&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&FullText=True&PoslanecMasterID=944",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/poslanci_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&Text=&CPT=&CisSchodze=0&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&FullText=True&PoslanecMasterID=944",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/poslanci_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&Text=&CPT=&CisSchodze=0&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&FullText=True&PoslanecMasterID=947",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37247",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38304"
]
}
|
2025-10-16T19:24:35.594938+00:00
|
vr26082
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26082
|
Jaroslav Baška
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska
|
Čo sa týka tej cestnej dane, tak ja som to mal vo volebnom programe, mám to vo volebnom programe, že chceme spravodlivejšie rozdelenie tejto cestnej dane do jednotlivých krajov.
|
2013-11-10 00:00:00
|
Pravda
|
Jaroslav Baška skutočne vo svojom volebnom programe (str. 20) uvádza ako jeden z bodov: "Spravodlivejšie prerozdelenie výberu dane z motorových vozidiel (cestná daň), kde jedným z kritérií musí byť aj počet kilometrov ciest v kraji."
|
[
"Jaroslav Baška skutočne vo svojom volebnom programe (str. 20) uvádza ako jeden z bodov: \"Spravodlivejšie prerozdelenie výberu dane z motorových vozidiel (cestná daň), kde jedným z kritérií musí byť aj počet kilometrov ciest v kraji.\""
] |
2013-11-11 00:00:00
|
{
"text": [
"programe"
],
"url": [
"http://www.vaszupan.sk/volebny-program/"
]
}
|
2025-10-16T20:50:01.300673+00:00
|
vr28031
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28031
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
Moderátor: "komisia má dohliadať na to, bude mať 14 členov a práve 5 politických členov z radov teda momentálne vládneho Smeru alebo inač je to koalícia a 5 z opozície." Kaliňák: "Ale hlavne ja som dal priestor, vyzval som mailom všetkých opozičných predstaviteľov, aby nám dodali, mali na to mesiac, návrh ich komisie. Nula návrhov prišlo. ...Jediný návrh, ktorý prišiel bolo, že vymieňal tuším, aby tam nebolo Generálna prokuratúra ako dozorca zákonnosti, ale bol tam ombudsman, ako dozorca ľudských práv."
|
2014-06-15 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Je pravdou, že Žitňanská hovorila, že by bolo lepšie ak by v komisii sedela ombudsmanka. Z verejne dostupných zdrojov sa nám nepodarilo zistiť, či Kaliňák e-mailom vyzval opozíciu na predloženie pozmeňujúcich návrhov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
|
[
"Je pravdou, že Žitňanská hovorila, že by bolo lepšie ak by v komisii sedela ombudsmanka. Z verejne dostupných zdrojov sa nám nepodarilo zistiť, či Kaliňák e-mailom vyzval opozíciu na predloženie pozmeňujúcich návrhov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."
] |
2014-06-17 00:00:00
|
{
"text": [
"SITA",
"tvrdila",
"uviedla",
"schválené"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/299452-volebne-kodexy-presunul-kalinak-na-januar/",
"http://www.teraz.sk/slovensko/volebne-zakony-kalinak-nrsr/62077-clanok.html",
"http://www.24hod.sk/l-zitnanska-statna-volebna-komisia-nebude-nezavisla-cl289266.html",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33973"
]
}
|
2025-10-16T20:31:40.574498+00:00
|
49761
| 49,761
|
https://demagog.sk/vyrok/49761
|
Branislav Gröhling
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/branislav-grohling
|
Diaľničná známka bude dvojnásobná v rámci Švajčiarska a potom uvidíte niečo takéto, že kancelária prezidenta má navýšenie cez 4 a pol milióna?
|
2024-10-20 00:00:00
|
Pravda
|
Ročná diaľničná známka sa zvýši na 90 eur, čo je zhruba dvojnásobne viac ako 14-mesačná diaľničná známka vo Švajčiarsku. Návrh rozpočtu na rok 2025 počíta s výdavkami Kancelárie prezidenta vo výške 11,7 miliónov, čo je o 4,3 milióny viac ako v roku 2024.
Cena ročnej diaľničnej známky (.pdf, str. 16) sa zvýši o 50 %, teda z terajších 60 eur na 90 eur. Mesačná bude ponechaná na 17 eur, 10-dňová zlacnie z 12 eur na 10,80 eur a jednodňová stúpne na 8,10 eur. Pre porovnanie, cena 14-mesačnej diaľničnej známky vo Švajčiarsku (fyzická aj elektronická) je pre vozidlá do 3,5 t v období od 1. decembra 2023 do 31. januára 2025 stanovená na 40 CHF, čo je približne 43 eur. To je o viac ako dvojnásobne menej než nová ročná diaľničná známka na Slovensku.
Kancelárii prezidenta SR bolo v roku 2024 zo štátneho rozpočtu pridelených 7 438 359 eur (. pdf , s. 4), plus dodatočných 2,5 milióna eur. Vládou schválený rozpočet na rok 2025 počíta s navýšením tejto sumy na 11 714 042 eur (. pdf , s. 1), čo je o 4,3 milióny viac. Z toho má byť na platy zamestnancov kancelárie vyhradených 4 331 013 eur, čo je o 977 030 eur viac ako v roku 2024, keďže za rok 2024 platové náklady predstavovali 3 353 074 eur (. pdf , s. 1).
|
[
"Ročná diaľničná známka sa zvýši na 90 eur, čo je zhruba dvojnásobne viac ako 14-mesačná diaľničná známka vo Švajčiarsku. Návrh rozpočtu na rok 2025 počíta s výdavkami Kancelárie prezidenta vo výške 11,7 miliónov, čo je o 4,3 milióny viac ako v roku 2024.",
"Cena ročnej diaľničnej známky (.pdf, str. 16) sa zvýši o 50 %, teda z terajších 60 eur na 90 eur. Mesačná bude ponechaná na 17 eur, 10-dňová zlacnie z 12 eur na 10,80 eur a jednodňová stúpne na 8,10 eur. Pre porovnanie, cena 14-mesačnej diaľničnej známky vo Švajčiarsku (fyzická aj elektronická) je pre vozidlá do 3,5 t v období od 1. decembra 2023 do 31. januára 2025 stanovená na 40 CHF, čo je približne 43 eur. To je o viac ako dvojnásobne menej než nová ročná diaľničná známka na Slovensku.",
"Kancelárii prezidenta SR bolo v roku 2024 zo štátneho rozpočtu pridelených 7 438 359 eur (. pdf , s. 4), plus dodatočných 2,5 milióna eur. Vládou schválený rozpočet na rok 2025 počíta s navýšením tejto sumy na 11 714 042 eur (. pdf , s. 1), čo je o 4,3 milióny viac. Z toho má byť na platy zamestnancov kancelárie vyhradených 4 331 013 eur, čo je o 977 030 eur viac ako v roku 2024, keďže za rok 2024 platové náklady predstavovali 3 353 074 eur (. pdf , s. 1)."
] |
2024-11-01 00:00:00
|
{
"text": [
"diaľničnej známky",
"Švajčiarsku",
"stanovená",
"pdf",
"dodatočných",
"pdf",
"pdf"
],
"url": [
"https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACNE-OPATRENIA-PREZENTACIA.pdf",
"https://www.aktuality.sk/clanok/PljDJyE/svajciarsko-bude-od-augusta-predavat-aj-elektronicke-dialnicne-znamky/",
"https://www.ch.ch/en/vehicles-and-traffic/how-to-behave-in-road-traffic/motorway-vignette/#costs-and-validity",
"https://www.prezident.sk/upload-files/Rozpocet_2024.pdf",
"https://domov.sme.sk/c/23398749/rozpocet-konsolidacia-pellegrini-prezident-kancelaria.html",
"https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=554192",
"https://www.prezident.sk/upload-files/Rozpocet_2024.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:07:34.958726+00:00
|
44550
| 44,550
|
https://demagog.sk/vyrok/44550
|
Igor Matovič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
|
My pri minimálnych dôchodkoch samozrejme treba zaviesť spravodlivosť, lebo teraz Danko zaviedol to, že keď niekto teraz sa 20 rokov bude platiť po jednom eure mesačne, bude mať rovnaký dôchodok ako ten, kto si to naozaj odmakal.
|
2020-02-23 00:00:00
|
Nepravda
|
Po zmene zákona, ktorú iniciovali poslanci SNS, bude môcť dostať minimálny dôchodok každý, kto platil poistné 30 rokov - bez ohľadu na jeho výšku. Minimálne dôchodky sú však naviazané na platenie poistného po dobu 30 - nie 20 - rokov. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako nepravdivé. Po starom mal na minimálny dôchodok nárok každý občan v dôchodkovom veku, ktorý minimálne 30 rokov platil tzv. kvalifikované dôchodkové poistenie - t.j. poistenie z príjmu v určitej výške. Parlament však na jeseň 2019 schválil zmenu zákona, ktorá vynecháva podmienku kvalifikovaného poistenia a priznáva minimálny dôchodok každému, kto 30 rokov platil poistné bez ohľadu na jeho výšku. Nárok na (rovnaký) minimálny dôchodok tak budú mať aj platitelia, ktorých príjem a poistné z neho bolo výrazne odlišné.
|
[
"Po zmene zákona, ktorú iniciovali poslanci SNS, bude môcť dostať minimálny dôchodok každý, kto platil poistné 30 rokov - bez ohľadu na jeho výšku. Minimálne dôchodky sú však naviazané na platenie poistného po dobu 30 - nie 20 - rokov. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako nepravdivé. Po starom mal na minimálny dôchodok nárok každý občan v dôchodkovom veku, ktorý minimálne 30 rokov platil tzv. kvalifikované dôchodkové poistenie - t.j. poistenie z príjmu v určitej výške. Parlament však na jeseň 2019 schválil zmenu zákona, ktorá vynecháva podmienku kvalifikovaného poistenia a priznáva minimálny dôchodok každému, kto 30 rokov platil poistné bez ohľadu na jeho výšku. Nárok na (rovnaký) minimálny dôchodok tak budú mať aj platitelia, ktorých príjem a poistné z neho bolo výrazne odlišné."
] |
2020-02-23 00:00:00
|
{
"text": [
"starom",
"poistenie",
"zmenu"
],
"url": [
"https://openiazoch.zoznam.sk/cl/200568/Minimalne-dochodky-sa-od-buduceho-roka-zvysia-dostane-ich-viac-penzistov",
"https://openiazoch.zoznam.sk/cl/200568/Minimalne-dochodky-sa-od-buduceho-roka-zvysia-dostane-ich-viac-penzistov",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7674"
]
}
|
2025-10-16T19:19:27.653790+00:00
|
vr31743
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31743
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
Tak už v 2010 mali byť diaľnice do Košíc.
|
2012-05-06 00:00:00
|
Pravda
|
Ján Figeľ naráža na vyjadrena Roberta Fica, ktorý v čase svojej prvej vlády povedal, že dokončenie diaľnice do roku 2010 je reálne. V Programovom vyhlásení vlády na roky 2006 až 2010 uvádzala vládna koalícia (zložená zo strán SMER, ĽS - HZDS a SNS) cieľ zabezpečiť do roku 2010 prípravu úseku diaľnice D1 po Košice, čím sa vytvoria vhodné podmienky pre jej bezproblémové a včasné dokončenie (s. 14).
|
[
"Ján Figeľ naráža na vyjadrena Roberta Fica, ktorý v čase svojej prvej vlády povedal, že dokončenie diaľnice do roku 2010 je reálne. V Programovom vyhlásení vlády na roky 2006 až 2010 uvádzala vládna koalícia (zložená zo strán SMER, ĽS - HZDS a SNS) cieľ zabezpečiť do roku 2010 prípravu úseku diaľnice D1 po Košice, čím sa vytvoria vhodné podmienky pre jej bezproblémové a včasné dokončenie (s. 14)."
] |
2012-05-07 00:00:00
|
{
"text": [
"Programovom vyhlásení vlády na roky 2006 až 2010",
"TASR"
],
"url": [
"http://www.zbierka.sk/mediagallery/zbierka_document/file/example/file/2.pdf",
"http://ekonomika.sme.sk/c/3391549/fico-dialnica-bratislava-kosice-do-roku-2010-je-realna.html"
]
}
|
2025-10-16T20:05:06.211211+00:00
|
vr28246
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28246
|
Milan Ftáčnik
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik
|
Pred dvomi rokmi sme založili Radu bratislavských seniorov, ktorá je stálym poradným orgánom primátora Bratislavy pre otázky postavenia seniorov. Zameriava sa napríklad na zvyšovanie podpory, ochrany a dodržiavania práv seniorov, spracúva stanoviská k návrhom právnych predpisov ako aj mestských a ďalších materiálov...
|
2014-10-04 00:00:00
|
Pravda
|
12. decembra 2011 skutočne vznikla Rada bratislavských seniorov, ktorá je tzv. poradným orgánom primátora Bratislavy Milana Ftáčnika. V Rade je 21 členov, pričom každý člen zodpovedá za jednotlivú mestskú časť Bratislavy, medzi nimi je tiež koordinátor Rady seniorov Bohdan Telgársky. V štatúte Rady sa uvádza: "Rada plní úlohy podľa vlastného plánu činnosti a v súlade s postupmi odporúčanými primátorom, ktoré nadväzujú na plán úloh Bratislavy." Ich cieľom je:
Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"12. decembra 2011 skutočne vznikla Rada bratislavských seniorov, ktorá je tzv. poradným orgánom primátora Bratislavy Milana Ftáčnika. V Rade je 21 členov, pričom každý člen zodpovedá za jednotlivú mestskú časť Bratislavy, medzi nimi je tiež koordinátor Rady seniorov Bohdan Telgársky. V štatúte Rady sa uvádza: \"Rada plní úlohy podľa vlastného plánu činnosti a v súlade s postupmi odporúčanými primátorom, ktoré nadväzujú na plán úloh Bratislavy.\" Ich cieľom je:",
"Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2014-09-21 00:00:00
|
{
"text": [
"12. decembra 2011",
"Rade",
"štatúte",
"cieľom"
],
"url": [
"http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11030805&p1=11049969",
"http://www.bratislava.sk/vismo/o_utvar.asp?id_org=700000&id_u=11011027&p1=11049947",
"http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11030805&p1=11049969",
"http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11031195&p1=11049947"
]
}
|
2025-10-16T20:31:28.904484+00:00
|
vr32650
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32650
|
Branislav Ondruš
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus
|
V čase, kedy nadobudol účinnosť nový zákonník práce (Mihálov zákonník práce, pozn.), začala klesať zamestnanosť a začali zanikať pracovné miesta už na konci minulého roka.
|
2012-11-12 00:00:00
|
Nepravda
|
B. Ondruš nehovorí pravdu, pretože po nadobudnutí účinnosti Mihálovho Zákonníka práce, medziročná zamestnanosť rástla aj v prvom aj v druhom štvrťroku 2012. Aj v poslednom štvrťroku 2011, v čase keď ešte Mihálov Zákonník práce nebol účinný, bol medziročný rast zamestnanosti. Zákonník práce, ktorý bol prijatý za exministra práce J. Mihála, nadobudol účinnosť 1. januára 2012. Podľa údajov Štatistického úradu SR však po 1. januári 2012 zamestnanosť rástla. Vzrástol aj počet pracovných miest. " V 1. štvrťroku 2012 pokračoval priaznivý vývoj zamestnanosti z predchádzajúceho roka. Počet pracujúcich sa v porovnaní s 1. štvrťrokom 2011 zvýšil o 28,6 tis. na 2 324,7 tis. osôb. Medziročné tempo rastu sa zmiernilo o 0,9 p. b. na 1,2 %. Po sezónnom očistení oproti 4. štvrťroku 2011 zamestnanosť vzrástla o 1,7 % na 2 346,1 tis. osôb. " Podľa ŠÚ SR rástla zamestnanosť aj v druhom štvrťroku 2012. "Zamestnanosť pokračovala aj v 2. štvrťroku v medziročnom raste. V porovnaní s 2. štvrťrokom 2011 sa zvýšila o 15,5 tis . na 2 334,7 tis. osôb. Medziročné tempo rastu sa zmiernilo o 1,2 p. b. na 0,7 %. Po sezónnom očistení oproti 1. štvrťroku zamestnanosť klesla o 2,7 tis. (o 0,1 %) na 2 341,7 tis. osôb." Zákonník práce ktorý bol prijatý za exministra práce J. Mihála, nadobudol účinnosť 1. januára 2012, preto sa nedá spájať vývoj zamestnanosti s Mihálovým Zákonníkom práce, ktorý koncom roka 2011 nemal účinnosť. Medziročný nárast zamestnanosti ku koncu roka 2011 bol pozitívny, aj keď dosiahol nízke tempo. "Medziročný nárast zamestnanosti dosiahol v 4. štvrťroku 2011 najnižšie tempo rastu za rok 2011. Počet pracujúcich 1) sa v porovnaní so 4. štvrťrokom 2010 zvýšil o 0,5 % (o 12,1 tis.) na 2 351,5 tis. osôb. Po sezónnom očistení oproti 3. štvrťroku 2011 zamestnanosť klesla o 11,2 tis. (o 0,5 %) na 2 339,8 tis. osôb." Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"B. Ondruš nehovorí pravdu, pretože po nadobudnutí účinnosti Mihálovho Zákonníka práce, medziročná zamestnanosť rástla aj v prvom aj v druhom štvrťroku 2012. Aj v poslednom štvrťroku 2011, v čase keď ešte Mihálov Zákonník práce nebol účinný, bol medziročný rast zamestnanosti. Zákonník práce, ktorý bol prijatý za exministra práce J. Mihála, nadobudol účinnosť 1. januára 2012. Podľa údajov Štatistického úradu SR však po 1. januári 2012 zamestnanosť rástla. Vzrástol aj počet pracovných miest. \" V 1. štvrťroku 2012 pokračoval priaznivý vývoj zamestnanosti z predchádzajúceho roka. Počet pracujúcich sa v porovnaní s 1. štvrťrokom 2011 zvýšil o 28,6 tis. na 2 324,7 tis. osôb. Medziročné tempo rastu sa zmiernilo o 0,9 p. b. na 1,2 %. Po sezónnom očistení oproti 4. štvrťroku 2011 zamestnanosť vzrástla o 1,7 % na 2 346,1 tis. osôb. \" Podľa ŠÚ SR rástla zamestnanosť aj v druhom štvrťroku 2012. \"Zamestnanosť pokračovala aj v 2. štvrťroku v medziročnom raste. V porovnaní s 2. štvrťrokom 2011 sa zvýšila o 15,5 tis . na 2 334,7 tis. osôb. Medziročné tempo rastu sa zmiernilo o 1,2 p. b. na 0,7 %. Po sezónnom očistení oproti 1. štvrťroku zamestnanosť klesla o 2,7 tis. (o 0,1 %) na 2 341,7 tis. osôb.\" Zákonník práce ktorý bol prijatý za exministra práce J. Mihála, nadobudol účinnosť 1. januára 2012, preto sa nedá spájať vývoj zamestnanosti s Mihálovým Zákonníkom práce, ktorý koncom roka 2011 nemal účinnosť. Medziročný nárast zamestnanosti ku koncu roka 2011 bol pozitívny, aj keď dosiahol nízke tempo. \"Medziročný nárast zamestnanosti dosiahol v 4. štvrťroku 2011 najnižšie tempo rastu za rok 2011. Počet pracujúcich 1) sa v porovnaní so 4. štvrťrokom 2010 zvýšil o 0,5 % (o 12,1 tis.) na 2 351,5 tis. osôb. Po sezónnom očistení oproti 3. štvrťroku 2011 zamestnanosť klesla o 11,2 tis. (o 0,5 %) na 2 339,8 tis. osôb.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-11-12 00:00:00
|
{
"text": [
"účinnosť",
"údajov",
"druhom",
"účinnosť"
],
"url": [
"http://www.szk.sk/legislativa/zakonnik-prace/",
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48191",
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=52799",
"http://www.szk.sk/legislativa/zakonnik-prace/"
]
}
|
2025-10-16T20:02:03.611214+00:00
|
vr16185
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16185
|
Ján Richter
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-richter
|
Počet starodôchodcov, tých, ktorí išli do dôchodku pred 1. januárom 2004, je 451 tisíc.
|
2017-04-23 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Štatistiku počtu starodôchodcov sa nám neporadilo dohľadať na stránkach ÚPSVaR, Štatistického úradu SR ani Sociálnej poisťovne, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
|
[
"Štatistiku počtu starodôchodcov sa nám neporadilo dohľadať na stránkach ÚPSVaR, Štatistického úradu SR ani Sociálnej poisťovne, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."
] |
2017-04-24 00:00:00
|
{
"text": [
"Starodôchodcami",
"Článok",
"novelou"
],
"url": [
"https://dennikn.sk/738579/po-rokoch-sa-starodochodcovia-dockaju-dorovnania-penzii-nebude-vsak-pre-vsetkych/",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/413426-dockaju-sa-starodochodcovia-konecne-vyssich-penzii/",
"https://dennikn.sk/738579/po-rokoch-sa-starodochodcovia-dockaju-dorovnania-penzii-nebude-vsak-pre-vsetkych/"
]
}
|
2025-10-16T19:30:21.345356+00:00
|
vr36981
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36981
|
Igor Matovič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
|
Robert Fico, ktorý sľúbi ľuďom, že ich odškodní za nebankovky.
|
2011-01-30 00:00:00
|
Pravda
|
R. Fico sa takto vyjadril viackrát, neskôr hovoril o čiastočnom odškodnení. S poškodenými klientami nebankových subjektov aj rokoval . Napríklad na mítingu v Košiciach podľa sme.sk povedal : "...keď bude Smer vo vláde, tak presadí takýto zákon. Dodal však, že škodu možno nahradiť len vo výške daní, ktoré nebankové subjekty odviedli štátu."
|
[
"R. Fico sa takto vyjadril viackrát, neskôr hovoril o čiastočnom odškodnení. S poškodenými klientami nebankových subjektov aj rokoval . Napríklad na mítingu v Košiciach podľa sme.sk povedal : \"...keď bude Smer vo vláde, tak presadí takýto zákon. Dodal však, že škodu možno nahradiť len vo výške daní, ktoré nebankové subjekty odviedli štátu.\""
] |
2011-01-31 00:00:00
|
{
"text": [
"rokoval",
"sme.sk"
],
"url": [
"http://hnonline.sk/c1-26020020-fico-rrokoval-s-poskodenymi-krachom-nebankoviek",
"http://www.sme.sk/c/2805282/koalicne-strany-slubili-klientom-nebankovych-subjektov-odskodne.html#ixzz1CeMek7dF"
]
}
|
2025-10-16T20:20:00.817465+00:00
|
vr25526
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25526
|
Ivan Štefanec
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec
|
Ostatne, to bolo aj v našom volebnom programe (bločková lotéria, pozn.), mimochodom, takže ten nápad podporujeme...
|
2013-09-29 00:00:00
|
Nepravda
|
Podpora daňovej lotérie a teda nástroja ako Národná bločková lotéria sa nachádza v programových tézach SDKÚ z novembra 2012, teda po voľbách v roku 2012. Vo volebnom programe na rok 2012 za nástroj daňovej lotérie nenachádza. I. Štefanec neprávne uvádza, že daňová lotéria sa mala nachádza už vo volebnom programe 2012.
Programové tézy (s. 8):
„SDKÚ-DS bude presadzovať rozšírenie elektronickej faktúry ako dôležitého prostriedku na zvýšenie transparentnosti v účtovnej evidencii a efektívnejšieho výberu daní. Po vzore iných krajín podporujeme zavedenie daňovej lotérie. ”
Volebný program 2012 v oblasti boja s daňovými únikmi uvádza:
"Razantne obmedzíme daňové úniky Vyhýbanie sa plateniu daní a odvodov ubližuje poctivým ľuďom. Okrem dôrazu na apolitickú a profesionálnu daňovú správu preto presunieme kompetenciu vyšetrovať daňové trestné činy na finančnú správu. Posilníme väzbu medzi daňovými kontrolami a trestným stíhaním. Sprísnime definíciu trestných činov súvisiacich s daňovými podvodmi, aby ich bolo možné efektívne dokazovať. Zavedieme náhodné kontroly, aby na miestnej úrovni kamarát nekontroloval kamaráta."
Podobne sa nástroj lotérie nespomína ani vo volebných programoch 2010 , 2006 ani 2002 .
|
[
"Podpora daňovej lotérie a teda nástroja ako Národná bločková lotéria sa nachádza v programových tézach SDKÚ z novembra 2012, teda po voľbách v roku 2012. Vo volebnom programe na rok 2012 za nástroj daňovej lotérie nenachádza. I. Štefanec neprávne uvádza, že daňová lotéria sa mala nachádza už vo volebnom programe 2012.",
"Programové tézy (s. 8):",
"„SDKÚ-DS bude presadzovať rozšírenie elektronickej faktúry ako dôležitého prostriedku na zvýšenie transparentnosti v účtovnej evidencii a efektívnejšieho výberu daní. Po vzore iných krajín podporujeme zavedenie daňovej lotérie. ”",
"Volebný program 2012 v oblasti boja s daňovými únikmi uvádza:",
"\"Razantne obmedzíme daňové úniky Vyhýbanie sa plateniu daní a odvodov ubližuje poctivým ľuďom. Okrem dôrazu na apolitickú a profesionálnu daňovú správu preto presunieme kompetenciu vyšetrovať daňové trestné činy na finančnú správu. Posilníme väzbu medzi daňovými kontrolami a trestným stíhaním. Sprísnime definíciu trestných činov súvisiacich s daňovými podvodmi, aby ich bolo možné efektívne dokazovať. Zavedieme náhodné kontroly, aby na miestnej úrovni kamarát nekontroloval kamaráta.\"",
"Podobne sa nástroj lotérie nespomína ani vo volebných programoch 2010 , 2006 ani 2002 ."
] |
2013-09-30 00:00:00
|
{
"text": [
"programových tézach",
"volebnom programe",
"2010",
"2006",
"2002"
],
"url": [
"http://www.sdku-ds.sk/volby/data/MediaLibrary/0/220/sdku-ds-volebny-program-2012-web.pdf",
"http://www.multikulti.sk/dok/volby/sdku-ds-volebny-program-2012-web.pdf",
"http://www.sdku-ds.sk/data/MediaLibrary/625/2010-04-12_SDKU-DS_program.pdf",
"http://www.sdku-ds.sk/content/volebny-program-2006",
"http://www.sdku-ds.sk/content/volebny-manifest-sdku-2002"
]
}
|
2025-10-16T19:55:35.869914+00:00
|
vr26854
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26854
|
Edit Bauer
|
SMK
|
https://demagog.sk/politik/edit-bauer
|
Štatistiky ukazujú, že 15% párov je neplodných. (týka sa EÚ, pozn.)
|
2014-02-12 00:00:00
|
Pravda
|
Túto informáciu potvrdzuje WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) v publikácii z decembra 2010. Podľa tohto zdroja postihuje neplodnosť celosvetovo až 15% párov v reprodukčnom veku. Aktuálnejší zdroj o neplodnosti párov (celosvetovo, pozn.) sa nám nepodarilo nájsť. Avšak údaj z roku 2013 , týkajúci sa neplodnosti párov v USA, hovorí tiež o pomere približne 15%.
|
[
"Túto informáciu potvrdzuje WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) v publikácii z decembra 2010. Podľa tohto zdroja postihuje neplodnosť celosvetovo až 15% párov v reprodukčnom veku. Aktuálnejší zdroj o neplodnosti párov (celosvetovo, pozn.) sa nám nepodarilo nájsť. Avšak údaj z roku 2013 , týkajúci sa neplodnosti párov v USA, hovorí tiež o pomere približne 15%."
] |
2014-02-12 00:00:00
|
{
"text": [
"publikácii",
"údaj z roku 2013"
],
"url": [
"http://www.who.int/bulletin/volumes/88/12/10-011210/en/",
"http://www.uptodate.com/contents/evaluation-of-the-infertile-couple-beyond-the-basics"
]
}
|
2025-10-16T19:50:34.255580+00:00
|
vr31831
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31831
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
Poslanecký plat je fakticky naviazaný na priemerný plat v národnom hospodárstve, krát bolo tri.
|
2012-05-21 00:00:00
|
Pravda
|
Platy poslancov boli zákonom menené v roku 2010. Podľa portálu NRSR , ktorá uvádza Zákon č. 500/2010 Z. z. z 2. decembra 2010 je poslanecký plat: " trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a pre rok 2011 je znížený o 15 %, od 1. 1. 2011 je stanovený na 1899,00 eur a je pre všetkých poslancov rovnaký" Tento zákon menil zákon z roku 1993. Je to suma bez funkčných príplatkov, ktoré (§ 3) sa nemenili a sú nasledovné:
Poslancom prislúchajú i paušálne náhrady (§ 4):
V hodnotení základného poslaneckého platu teda Béla Bugár hovorí pravdu, je viazaný na priemerný plat v slovenskom hospodárstve a vynásobený tromi, pričom pre rok 2011 bol znížený o 15%.
|
[
"Platy poslancov boli zákonom menené v roku 2010. Podľa portálu NRSR , ktorá uvádza Zákon č. 500/2010 Z. z. z 2. decembra 2010 je poslanecký plat: \" trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a pre rok 2011 je znížený o 15 %, od 1. 1. 2011 je stanovený na 1899,00 eur a je pre všetkých poslancov rovnaký\" Tento zákon menil zákon z roku 1993. Je to suma bez funkčných príplatkov, ktoré (§ 3) sa nemenili a sú nasledovné:",
"Poslancom prislúchajú i paušálne náhrady (§ 4):",
"V hodnotení základného poslaneckého platu teda Béla Bugár hovorí pravdu, je viazaný na priemerný plat v slovenskom hospodárstve a vynásobený tromi, pričom pre rok 2011 bol znížený o 15%."
] |
2012-05-21 00:00:00
|
{
"text": [
"NRSR"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/web/?sid=faq"
]
}
|
2025-10-16T20:04:43.078894+00:00
|
vr28629
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28629
|
Jozef Dvonč
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/jozef-dvonc
|
Bývanie pre mladých, Olympia, 56 bytov, 49 jednoizbových, 7 dvojizbových, odovzdaných 1. novembra, alebo teda v polovičke októbra tohto roka.
|
2014-11-07 00:00:00
|
Pravda
|
Bývalý hotel Olympia nechala radnica v priebehu leta prestavať na bytový dom určený pre mladé rodiny. Do konca júla mohli ľudia do 34 rokov podávať žiadosti o pridelenie nájomného bytu. Bytový dom má poskytnúť 63 nájomných bytov, z toho 56 jednoizbových a 7 garzóniek. (. pdf , s. 3) Prvé byty boli odovzdané novým nájomcom už v polovici októbra. Jozef Dvonč uvádza nesprávne počet bytov, ale pretože si tým nevylepšuje argumentačnú pozíciu, tento výrok považujeme za pravdivý.
|
[
"Bývalý hotel Olympia nechala radnica v priebehu leta prestavať na bytový dom určený pre mladé rodiny. Do konca júla mohli ľudia do 34 rokov podávať žiadosti o pridelenie nájomného bytu. Bytový dom má poskytnúť 63 nájomných bytov, z toho 56 jednoizbových a 7 garzóniek. (. pdf , s. 3) Prvé byty boli odovzdané novým nájomcom už v polovici októbra. Jozef Dvonč uvádza nesprávne počet bytov, ale pretože si tým nevylepšuje argumentačnú pozíciu, tento výrok považujeme za pravdivý."
] |
2014-11-08 00:00:00
|
{
"text": [
"Olympia",
"dom",
"pdf",
"odovzdané"
],
"url": [
"http://www.teraz.sk/regiony/mlade-rodiny-nitra-byty/89556-clanok.html",
"http://www.nitralive.sk/vystavba/budovy/8228-hotel-olympia-prestavuju-na-byty-pohlad-do-interieru",
"http://www.nitra.sk/e107_files/files/mat.%20%C4%8D.%201295-2014%20-%20%20Investi%C4%8Dn%C3%BD%20z%C3%A1mer%20-%20Bytov%C3%BD%20dom%20Olympia.pdf?t=1392377535",
"http://nitra.dnes24.sk/prerabka-olympie-na-startovacie-byty-je-hotova-prvi-najomnici-si-prebrali-kluce-187456"
]
}
|
2025-10-16T19:44:07.770993+00:00
|
vr25763
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25763
|
Jozef Mihál
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/jozef-mihal
|
... výška dôchodkov z priebežného systému zo Sociálnej poisťovne v tej súčasnej relatívnej, relatívnej podotýkam úrovni, je to nejakých tých 46, 48% plus mínus priemernej mzdy v porovnaní so mzdou, tak táto relatívna výška nebude udržateľná ...
|
2013-10-20 00:00:00
|
Pravda
|
Jozef Mihál uvádza výšku starobných dôchodkov ako percento z priemernej mzdy správne. Podľa údajov Štatistického úradu dosiahla priemerná mzda v hospodárstve v druhom štvrťroku 2013 úroveň 818 eur. Sociálna poisťovňa uvádza k 30. septembru 2013 priemernú výšku starobného dôchodku 390,19 eur, čo predstavuje 47,7% priemernej mzdy. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Jozef Mihál uvádza výšku starobných dôchodkov ako percento z priemernej mzdy správne. Podľa údajov Štatistického úradu dosiahla priemerná mzda v hospodárstve v druhom štvrťroku 2013 úroveň 818 eur. Sociálna poisťovňa uvádza k 30. septembru 2013 priemernú výšku starobného dôchodku 390,19 eur, čo predstavuje 47,7% priemernej mzdy. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-10-21 00:00:00
|
{
"text": [
"údajov",
"Sociálna poisťovňa"
],
"url": [
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67074",
"http://www.socpoist.sk/646/1614s"
]
}
|
2025-10-16T19:54:41.822590+00:00
|
vr31749
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31749
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Politika bola jasne zadefinovaná v programovom vyhlásení vlády. Ruší sa rovná daň, chceme zaviesť vyššiu sadzbu dane z príjmu fyzických osôb, ktoré zarábajú nad 2700 mesačne a chceme zvýšiť aj daň z príjmu právnických osôb.
|
2012-05-06 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Robert Fico sa odvoláva na jasné znenie Programového vyhlásenia svojej vlády. Napriek tomu, že téma, o ktorej hovorí, sa v ňom nachádza, citované číslo tam už nie je. Ako v rovnakej relácii uznáva premiér Fico, toto číslo je iba súčasťou volebného programu, aj tam je však mierne odlišné od toho, ktoré spomína. Jeho výrok je zavádzajúci. V programovom vyhlásení vlády sa zavádzanie vyššej sadzbe dane z príjmu pre fyzické a právnické osoby spomína v tretej kapitole v časti Finančná politika: Zvýši sa progresivita daňového systému pre nadštandardné príjmy fyzických osôb, ako aj pre právnické osoby. V tomto vyhlásení sa však nenachádza informácia o tom, že vyššia sadzba dane z príjmu fyzických osôb bude zavedená pre osoby, ktoré zarábajú nad 2700 eur mesačne. Táto príjmová hranica bola zadefinovaná len v Programovom zameraní strany SMER-SD na volebné obdobie 2012-2016 doc.V tretej kapitole, v časti o Finančnej politike sa uvádza, že strana Smer-SD: "Navrhne zvýšenie sadzby dane z príjmov fyzických osôb na úroveň 25 percent, ktorá sa uplatní pri hrubých príjmoch nad 33 000 EUR ročne." To znamená 2 750 eur mesačne, a teda R.Fico neuviedol ani správnu sumu. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci aj vzhľadom nato, že R. Fico sa neskôr v tej istej relácii vyjadril (Na telo , 6.mája 2012, pozn.): "My sme v programovom vyhlásení vlády nedali číslo konkrétne, ale vo volebnom programe sme hovorili o čísle 2750 eur mesačne." Týmto výrokom si teda sám v tej istej relácii vyvrátil predošlé tvrdenie. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Robert Fico sa odvoláva na jasné znenie Programového vyhlásenia svojej vlády. Napriek tomu, že téma, o ktorej hovorí, sa v ňom nachádza, citované číslo tam už nie je. Ako v rovnakej relácii uznáva premiér Fico, toto číslo je iba súčasťou volebného programu, aj tam je však mierne odlišné od toho, ktoré spomína. Jeho výrok je zavádzajúci. V programovom vyhlásení vlády sa zavádzanie vyššej sadzbe dane z príjmu pre fyzické a právnické osoby spomína v tretej kapitole v časti Finančná politika: Zvýši sa progresivita daňového systému pre nadštandardné príjmy fyzických osôb, ako aj pre právnické osoby. V tomto vyhlásení sa však nenachádza informácia o tom, že vyššia sadzba dane z príjmu fyzických osôb bude zavedená pre osoby, ktoré zarábajú nad 2700 eur mesačne. Táto príjmová hranica bola zadefinovaná len v Programovom zameraní strany SMER-SD na volebné obdobie 2012-2016 doc.V tretej kapitole, v časti o Finančnej politike sa uvádza, že strana Smer-SD: \"Navrhne zvýšenie sadzby dane z príjmov fyzických osôb na úroveň 25 percent, ktorá sa uplatní pri hrubých príjmoch nad 33 000 EUR ročne.\" To znamená 2 750 eur mesačne, a teda R.Fico neuviedol ani správnu sumu. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci aj vzhľadom nato, že R. Fico sa neskôr v tej istej relácii vyjadril (Na telo , 6.mája 2012, pozn.): \"My sme v programovom vyhlásení vlády nedali číslo konkrétne, ale vo volebnom programe sme hovorili o čísle 2750 eur mesačne.\" Týmto výrokom si teda sám v tej istej relácii vyvrátil predošlé tvrdenie. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-05-07 00:00:00
|
{
"text": [
"vyhlásení",
"Programovom zameraní strany SMER-SD na volebné obdobie 2012-2016",
"(Na telo"
],
"url": [
"http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf",
"http://www.strana-smer.sk/144/programove-zameranie",
"http://voyo.markiza.sk/produkt/relacie/3571-na-telo-06-05-2012-13-00"
]
}
|
2025-10-16T20:05:07.797652+00:00
|
vr35460
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35460
|
Branislav Ondruš
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus
|
Treba povedať, že aj nárast deficitu bol na Slovensku bol v týchto rokoch bol na priemernej úrovni o 4,5 % rástol deficit v celej Európskej únii, o 4,5 % rástol deficit aj na Slovensku.
|
2010-09-26 00:00:00
|
Pravda
|
Deficit medziročne narástol o 4,5 percentuálneho bodu, tak v prípade Slovenska ako aj v prípade priemeru EÚ 27.
|
[
"Deficit medziročne narástol o 4,5 percentuálneho bodu, tak v prípade Slovenska ako aj v prípade priemeru EÚ 27."
] |
2010-12-15 00:00:00
|
{
"text": [
"Deficit"
],
"url": [
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb080&plugin=1"
]
}
|
2025-10-16T20:43:18.391225+00:00
|
vr26512
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26512
|
Viliam Fischer
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/viliam-fischer
|
Je 14 % obéznych detí na Slovensku. To znamená, že každé 8. až 9.dieťa na Slovensku je obézne, má nadváhu.
|
2014-01-12 00:00:00
|
Pravda
|
Fischerov výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže podľa informácie z Úradu verejného zdravotníctva SR, detí vo veku od 11 do 15 rokov s nadváhou až 13-15%, čo je približne každé ôsme dieťa. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke uverejnil 14. októbra 2013 článok s názvom " Odstráň obezitu! " informujúc o počte detí trpiacich nadváhou na Slovensku. Vo veku od 11 do 15 rokov trpí na Slovensku obezitou a nadváhou 13-15 % detí, čiže takmer každé ôsme dieťa. Údaje za mladšie deti sa neuvádzajú. Prieskum OECD (.pdf, s. 7) z roku 2012 dokonca rozdeľuje obezitu medzi clapcami a dievčatami. Údaje ukazujú, že obezita chlapcov na Slovensku dosiahla úroveň 17, 5 %, zatiaľ čo u dievčat to bolo o vyše percenta menej, konkrétne 16,2 %.
|
[
"Fischerov výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže podľa informácie z Úradu verejného zdravotníctva SR, detí vo veku od 11 do 15 rokov s nadváhou až 13-15%, čo je približne každé ôsme dieťa. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke uverejnil 14. októbra 2013 článok s názvom \" Odstráň obezitu! \" informujúc o počte detí trpiacich nadváhou na Slovensku. Vo veku od 11 do 15 rokov trpí na Slovensku obezitou a nadváhou 13-15 % detí, čiže takmer každé ôsme dieťa. Údaje za mladšie deti sa neuvádzajú. Prieskum OECD (.pdf, s. 7) z roku 2012 dokonca rozdeľuje obezitu medzi clapcami a dievčatami. Údaje ukazujú, že obezita chlapcov na Slovensku dosiahla úroveň 17, 5 %, zatiaľ čo u dievčat to bolo o vyše percenta menej, konkrétne 16,2 %."
] |
2014-01-13 00:00:00
|
{
"text": [
"Odstráň obezitu!",
"OECD"
],
"url": [
"http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=2066:odstra-obezitu&catid=106:aktualne",
"http://www.oecd.org/els/health-systems/49716427.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:50:23.725199+00:00
|
vr13918
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr13918
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
... tak čo si povie? No jasné, tak vláda dala viacej armáde a dala menej školstvu. To nie je pravda,...armáda má v absolútnom vyjadrení medziročne, samozrejme, viac a takisto školstvo. Ale armáda nečerpala európske fondy a školstvo čerpalo európske fondy.
|
2015-11-22 00:00:00
|
Pravda
|
Minister Kažimír naráža na skutočnosť, že rozpočtová kapitola školstva má pre rok 2016 celkovo nižšie výdavky ako pre rok 2015. Faktom však je, že objem prostriedkov priamo poskytnutých štátov (teda nie z fondov EÚ) je v skutočnosti v roku 2016 vyšší ako v roku 2015. Nižšia suma čerpaná z eurofondov spôsobuje zmenšenie celkovej sumy na školstvo. V prípade školstva aj v prípade výdavkov na obranu výlučne z prostriedkov štátu došlo skutočne k medziročnému zvýšeniu. Čo sa týka celkových financií, do rezortu školstva ich pôjde v roku 2016 menej ako 2016. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Minister Kažimír naráža na skutočnosť, že rozpočtová kapitola školstva má pre rok 2016 celkovo nižšie výdavky ako pre rok 2015. Faktom však je, že objem prostriedkov priamo poskytnutých štátov (teda nie z fondov EÚ) je v skutočnosti v roku 2016 vyšší ako v roku 2015. Nižšia suma čerpaná z eurofondov spôsobuje zmenšenie celkovej sumy na školstvo. V prípade školstva aj v prípade výdavkov na obranu výlučne z prostriedkov štátu došlo skutočne k medziročnému zvýšeniu. Čo sa týka celkových financií, do rezortu školstva ich pôjde v roku 2016 menej ako 2016. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-11-23 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:53:27.284364+00:00
|
vr35300
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35300
|
Rafael Rafaj
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj
|
Je to možno na nejakú vzájomnú spriaznenosť, pretože Slovensko podľa oficiálnych údajov v roku 2009 malo vládny dlh na úrovni 35%, áno?
|
2010-10-24 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa aktuálnych dát z Eurostatu (.pdf) sme mali v roku 2009 vládny dlh naozaj 35,4%.
|
[
"Podľa aktuálnych dát z Eurostatu (.pdf) sme mali v roku 2009 vládny dlh naozaj 35,4%."
] |
2010-12-15 00:00:00
|
{
"text": [
"Eurostatu"
],
"url": [
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-22102010-AP/EN/2-22102010-AP-EN.PDF"
]
}
|
2025-10-16T20:24:24.722203+00:00
|
43121
| 43,121
|
https://demagog.sk/vyrok/43121
|
Lucia Ďuriš Nicholsonová
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova
|
V prípade Maďarska a Poľska už bol aktivovaný sankčný mechanizmus (zo strany EÚ, pozn.).
|
2019-05-24 00:00:00
|
Pravda
|
Sankčný mechanizmus zo strany EÚ bol začatý Európskou komisiou proti Poľsku už v roku 2017. Proti Maďarsku tak bolo urobené Európskym parlamentom v septembri 2018. Voči obidvom krajinám sa využíva Článok 7 zmluvy o EÚ , ktorý slúži na prípady ohrozenia demokratických inštitúcií. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Článok 7 slúži EÚ ako nástroj na ochranu zásad právneho štátu vo všetkých členských krajinách. Pri nedodržiavaní zásad právneho štátu môže EÚ podľa nového sankčného mechanizmu , ktorý v máji 2019 predstavila Európska komisia, obmedziť prístup k peniazom z rozpočtu EÚ. Sankčný mechanizmus pozostáva z viacerých častí, pričom udelenie sankcií je jeho posledným krokom, ku ktorému dôjde, ak Európska rada konštatuje pretrvávajúce porušenie hodnôt a ak Rada EÚ rozhodne kvalifikovanou väčšinou o pozastavení práv člena EÚ. Zdroj: euractiv.sk
|
[
"Sankčný mechanizmus zo strany EÚ bol začatý Európskou komisiou proti Poľsku už v roku 2017. Proti Maďarsku tak bolo urobené Európskym parlamentom v septembri 2018. Voči obidvom krajinám sa využíva Článok 7 zmluvy o EÚ , ktorý slúži na prípady ohrozenia demokratických inštitúcií. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Článok 7 slúži EÚ ako nástroj na ochranu zásad právneho štátu vo všetkých členských krajinách. Pri nedodržiavaní zásad právneho štátu môže EÚ podľa nového sankčného mechanizmu , ktorý v máji 2019 predstavila Európska komisia, obmedziť prístup k peniazom z rozpočtu EÚ. Sankčný mechanizmus pozostáva z viacerých častí, pričom udelenie sankcií je jeho posledným krokom, ku ktorému dôjde, ak Európska rada konštatuje pretrvávajúce porušenie hodnôt a ak Rada EÚ rozhodne kvalifikovanou väčšinou o pozastavení práv člena EÚ. Zdroj: euractiv.sk"
] |
2019-05-24 00:00:00
|
{
"text": [
"Poľsku",
"Maďarsku",
"Článok 7 zmluvy o EÚ",
"sankčného mechanizmu",
"euractiv.sk"
],
"url": [
"https://www.reuters.com/article/us-eu-hungary/eu-parliament-pushes-hungary-sanctions-over-orban-policies-idUSKCN1LS1QS",
"https://euobserver.com/political/143359",
"https://www.dw.com/cda/en/what-is-article-7-of-the-eu-treaty/a-41876855",
"https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/hlasovanie-o-zmrazeni-eurofondov-statom-podkopavajucim-pravny-stat-rozdelilo-europarlament/",
"https://euractiv.sk/section/spolocnost/infographic/clanok-7-nastroj-na-ochranu-pravneho-statu/"
]
}
|
2025-10-16T19:21:14.689427+00:00
|
48511
| 48,511
|
https://demagog.sk/vyrok/48511
|
Erik Tomáš
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/erik-tomas
|
To bolo pre nás najväčšie sklamanie, pretože Zuzana Čaputová vlastne ako keby odignorovala šesťsto tisíc podpisov, ktoré vtedy pod to referendum bolo. Áno, rešpektujem rozhodnutie Ústavného súdu, ale mala aj druhú možnosť, nemusela sa na Ústavný súd obrátiť, pretože predčasné voľby sa minimálne 2× na Slovensku predtým.
|
2022-07-01 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Prezidentka Zuzana Čaputová sa na Ústavný súd s otázkou ústavnosti referenda v roku 2021 obrátiť nemusela. Predčasné voľby sa na Slovensku trikrát konali na základe schválenia ústavného zákona o skrátení volebného obdobia tak, ako to navrhovala opozícia. Ani v jednom prípade však nešlo o prijatie zákona na základe výsledkov referenda. Erik Tomáš teda porovnáva dve neporovnateľné situácie - dohodu politických strán o predčasných voľbách s referendom o predčasných voľbách. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.
Podľa Ústavy SR prezident môže podať návrh na Ústavný súd, aby preskúmal ústavnosť referenda, ak má o jeho ústavnosti pochybnosti. Prezidentka tak urobila v máji 2021, teoreticky však referendum vyhlásiť mohla aj bez skúmania ústavnosti referendovej otázky. Ústavný súd dal nakoniec pochybnostiam prezidentky za pravdu a rozhodol o protiústavnosti navrhovanej referendovej otázky.
Cieľom časti opozície, ktorá referendum iniciovala bolo skrátenie volebného obdobia. V takomto scenári by poslanci schválili ústavný zákon, ktorým by jednorázovo skrátili volebné obdobie parlamentu. Ústava s takýmto typom účelového ústavného zákona síce neráta, no v minulosti už bol tento spôsob skrátenia volebného obdobia viackrát využitý.
V roku 1994 , 2006 aj 2011 poslanci schválili návrh ústavného zákona, ktorým si skrátili vlastné volebné obdobie a stanovili dátum predčasných volieb. Vo všetkých prípadoch išlo o dohodu politických strán, nie úspešné referendum s otázkou o skrátení volebného obdobia, tak ako sa o to pokúšala opozícia v roku 2021.
|
[
"Prezidentka Zuzana Čaputová sa na Ústavný súd s otázkou ústavnosti referenda v roku 2021 obrátiť nemusela. Predčasné voľby sa na Slovensku trikrát konali na základe schválenia ústavného zákona o skrátení volebného obdobia tak, ako to navrhovala opozícia. Ani v jednom prípade však nešlo o prijatie zákona na základe výsledkov referenda. Erik Tomáš teda porovnáva dve neporovnateľné situácie - dohodu politických strán o predčasných voľbách s referendom o predčasných voľbách. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.",
"Podľa Ústavy SR prezident môže podať návrh na Ústavný súd, aby preskúmal ústavnosť referenda, ak má o jeho ústavnosti pochybnosti. Prezidentka tak urobila v máji 2021, teoreticky však referendum vyhlásiť mohla aj bez skúmania ústavnosti referendovej otázky. Ústavný súd dal nakoniec pochybnostiam prezidentky za pravdu a rozhodol o protiústavnosti navrhovanej referendovej otázky.",
"Cieľom časti opozície, ktorá referendum iniciovala bolo skrátenie volebného obdobia. V takomto scenári by poslanci schválili ústavný zákon, ktorým by jednorázovo skrátili volebné obdobie parlamentu. Ústava s takýmto typom účelového ústavného zákona síce neráta, no v minulosti už bol tento spôsob skrátenia volebného obdobia viackrát využitý.",
"V roku 1994 , 2006 aj 2011 poslanci schválili návrh ústavného zákona, ktorým si skrátili vlastné volebné obdobie a stanovili dátum predčasných volieb. Vo všetkých prípadoch išlo o dohodu politických strán, nie úspešné referendum s otázkou o skrátení volebného obdobia, tak ako sa o to pokúšala opozícia v roku 2021."
] |
2022-07-01 00:00:00
|
{
"text": [
"môže",
"urobila",
"rozhodol",
"skrátenie",
"1994",
"2006",
"2011"
],
"url": [
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125b.odsek-2",
"https://dennikn.sk/2387710/prezidentka-sa-rozhodla-referendum-o-predcasnych-volbach-posiela-na-ustavny-sud/",
"https://www.pravnenoviny.sk/nesulad-referenda-o-skrateni-volebneho-obdobia-nr-sr-s-ustavou-sr",
"https://dennikn.sk/2387710/prezidentka-sa-rozhodla-referendum-o-predcasnych-volbach-posiela-na-ustavny-sud/",
"https://www.zakonypreludi.sk/zz/1994-70",
"https://www.epi.sk/zz/2006-82",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/330/vyhlasene_znenie.html"
]
}
|
2025-10-16T19:13:18.555240+00:00
|
vr16356
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16356
|
Róbert Madej
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-madej
|
...prezident nevymenoval sudcov Ústavného súdu, čo už povedala aj Benátska komisia, že prezident je povinný vymenovať sudcov Ústavného súdu a nemôže odmietnuť všetkých kandidátov tak, ako to urobil doteraz.
|
2017-06-18 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Prezident Kiska sa patovú situáciu ohľadom kompetencie (ne)vymenovať sudcov Ústavného súdu pokúsil vyriešiť prostredníctvom tretej strany – Benátskej komisie. Tá však nechcela zasahovať do vnútorných záležitostí, avšak zvýraznila, že situáciu je potrebné riešiť a vyzvala na rešpektovanie rozhodnutí ústavného súdu. Výslovne však nepovedala, čo konkrétne prezident robiť má, respektíve nemá. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Ešte v závere roka 2016 prezident požiadal Benátsku komisiu o stanovisko k otázkam týkajúcich sa vymenovania sudcov ústavného súdu. Tá rozhodla, že sa nemôže pasovať do role nadnárodného rozhodcu alebo štvrtej inštancie; môže len poskytnúť svoje stanovisko z komparatívnej a európskej perspektívy. Komisia sa vyjadrila, že " Je to ústavný súd, ktorý s konečnou platnosťou rozhoduje o význame ústavy a táto jeho právomoc sa vzťahuje aj na to, či určitá ústavnoprávna otázka už bola vyriešená a nevyžaduje si výklad podľa čl. 128 ústavy. Ústavný súd je orgánom, ktorý dáva konečné rozhodnutia vo veciach ústavy, dokonca aj v ústavných sporoch s prezidentom." Benátska komisia odporučila, všetkým zúčastneným stranám aby rešpektovali nález ústavného súdu. Komisia tiež prišla s odporúčaním kde navrhuje ústavnému súdu: "1. Zaviesť kvalifikovanú väčšinu pre voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu spolu s vhodnými protiblokovými mechanizmami (potrebná novela ústavy). 2. Umožniť senátom ústavného súdu postúpiť obzvlášť dôležité veci plénu. Plénum by malo mať možnosť odmietnuť takéto postúpenie (potrebná novela ústavy). 3. Prezident Slovenskej republiky a jeho zástupcovia by sa mali aktívne zúčastňovať procesu posudzovania kandidátov v parlamente, aby sa tak zabránilo ďalšiemu posudzovaniu kandidátov. 4. Ústavný súd by mal vyhlásiť svoje rozhodnutie až vtedy, keď už je k dispozícii písomné vyhotovenie (potrebná novela zákona o ústavnom súde)" Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska na začiatku funkčného obdobia vymenoval len jedného zo šiestich navrhnutých kandidátov Smeru na ústavných sudcov, ktorí mali mali zaplniť tri voľné miesta na Ústavnom súde. Svoje rozhodnutie prezident obhájil tým, že vybraní kandidáti nespĺňali kritéria spojené s týmto postom, čo však vládna strana považovala za protiústavné a mimo jeho právomoci, keďže článok 134 ods.2 Ústavy SR zakotvuje: "Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať." Situáciu je však potrebné vyriešiť aj preto, že sa v najbližších rokoch skončí funkčné obdobie takmer všetkým ústavným sudcom. Pravda uvádza: "Na Ústavnom súde už dva roky pracuje desať namiesto trinástich sudcov. (...) V prípade, že sa situácia nevyrieši do roku 2019, hrozí, že na ústavnom súde zostane len jedna sudkyňa. Vtedy sa totiž končí funkčné obdobie až deviatim sudcom." Nedostatočný počet sudcov ohrozuje chod ústavného súdu a možnosť ochrany ústavných práv a slobôd, respektíve ústavnosti ako takej, keďže už teraz Ústavný súd pracuje v troch namiesto štyroch senátov. Taktiež plénum súdu rozhoduje napríklad o výklade ústavy či rozpore právneho predpisu s ústavou, pričom sa zmenšuje počet sudcov rozhodujúcich o dôležitých otázkach nášho základného zákona. V akých veciach plénum rozhoduje je zakotvené v § 4 zákona č. 114/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu. Dátum zverejnenia analýzy: 19.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Prezident Kiska sa patovú situáciu ohľadom kompetencie (ne)vymenovať sudcov Ústavného súdu pokúsil vyriešiť prostredníctvom tretej strany – Benátskej komisie. Tá však nechcela zasahovať do vnútorných záležitostí, avšak zvýraznila, že situáciu je potrebné riešiť a vyzvala na rešpektovanie rozhodnutí ústavného súdu. Výslovne však nepovedala, čo konkrétne prezident robiť má, respektíve nemá. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Ešte v závere roka 2016 prezident požiadal Benátsku komisiu o stanovisko k otázkam týkajúcich sa vymenovania sudcov ústavného súdu. Tá rozhodla, že sa nemôže pasovať do role nadnárodného rozhodcu alebo štvrtej inštancie; môže len poskytnúť svoje stanovisko z komparatívnej a európskej perspektívy. Komisia sa vyjadrila, že \" Je to ústavný súd, ktorý s konečnou platnosťou rozhoduje o význame ústavy a táto jeho právomoc sa vzťahuje aj na to, či určitá ústavnoprávna otázka už bola vyriešená a nevyžaduje si výklad podľa čl. 128 ústavy. Ústavný súd je orgánom, ktorý dáva konečné rozhodnutia vo veciach ústavy, dokonca aj v ústavných sporoch s prezidentom.\" Benátska komisia odporučila, všetkým zúčastneným stranám aby rešpektovali nález ústavného súdu. Komisia tiež prišla s odporúčaním kde navrhuje ústavnému súdu: \"1. Zaviesť kvalifikovanú väčšinu pre voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu spolu s vhodnými protiblokovými mechanizmami (potrebná novela ústavy). 2. Umožniť senátom ústavného súdu postúpiť obzvlášť dôležité veci plénu. Plénum by malo mať možnosť odmietnuť takéto postúpenie (potrebná novela ústavy). 3. Prezident Slovenskej republiky a jeho zástupcovia by sa mali aktívne zúčastňovať procesu posudzovania kandidátov v parlamente, aby sa tak zabránilo ďalšiemu posudzovaniu kandidátov. 4. Ústavný súd by mal vyhlásiť svoje rozhodnutie až vtedy, keď už je k dispozícii písomné vyhotovenie (potrebná novela zákona o ústavnom súde)\" Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska na začiatku funkčného obdobia vymenoval len jedného zo šiestich navrhnutých kandidátov Smeru na ústavných sudcov, ktorí mali mali zaplniť tri voľné miesta na Ústavnom súde. Svoje rozhodnutie prezident obhájil tým, že vybraní kandidáti nespĺňali kritéria spojené s týmto postom, čo však vládna strana považovala za protiústavné a mimo jeho právomoci, keďže článok 134 ods.2 Ústavy SR zakotvuje: \"Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.\" Situáciu je však potrebné vyriešiť aj preto, že sa v najbližších rokoch skončí funkčné obdobie takmer všetkým ústavným sudcom. Pravda uvádza: \"Na Ústavnom súde už dva roky pracuje desať namiesto trinástich sudcov. (...) V prípade, že sa situácia nevyrieši do roku 2019, hrozí, že na ústavnom súde zostane len jedna sudkyňa. Vtedy sa totiž končí funkčné obdobie až deviatim sudcom.\" Nedostatočný počet sudcov ohrozuje chod ústavného súdu a možnosť ochrany ústavných práv a slobôd, respektíve ústavnosti ako takej, keďže už teraz Ústavný súd pracuje v troch namiesto štyroch senátov. Taktiež plénum súdu rozhoduje napríklad o výklade ústavy či rozpore právneho predpisu s ústavou, pričom sa zmenšuje počet sudcov rozhodujúcich o dôležitých otázkach nášho základného zákona. V akých veciach plénum rozhoduje je zakotvené v § 4 zákona č. 114/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu. Dátum zverejnenia analýzy: 19.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-06-19 00:00:00
|
{
"text": [
"stanovisko",
"jedného",
"článok",
"Pravda",
"teraz",
"zákona"
],
"url": [
"https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/992076/stanovisko_BK/af980029-327c-4c49-8ce1-0e5aa633b727",
"https://domov.sme.sk/c/7265309/kiska-odmietol-piatich-kandidatov-na-ustavnych-sudcov-paska-ho-kritizuje.html",
"https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf",
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/398477-pat-na-ustavnom-sude-moze-trvat-aj-dalsi-rok/",
"https://www.ustavnysud.sk/rozvrh-prace-ustavneho-sudu-slovenskej-republiky",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/114/20050514"
]
}
|
2025-10-16T20:55:15.708042+00:00
|
vr29419
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29419
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
Hovoríte, že daň z právnických osôb ste znížili o jedno percento. No prepáčte, my sme mali 19-percentnú daň pre právnické osoby. Vy ste to zvýšili na 23% a teraz o 1% naspäť. Aj tak máme v rámci V4, nielen v rámci V4, ale v rámci V4 určite máme najvyššiu daň pre právnické osoby.
|
2015-04-12 00:00:00
|
Pravda
|
V roku 2013 došlo k zvýšeniu dane z príjmov za 19 na 23 % pre právnické osoby. Od 1. januára 2014 došlo k zníženiu o 1 percentuálny bod, teda právnické osoby platia daň z príjmu vo výške 22 %. Spomedzi krajín V4 má Slovensko najvyššiu daň pre právnické osoby, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"V roku 2013 došlo k zvýšeniu dane z príjmov za 19 na 23 % pre právnické osoby. Od 1. januára 2014 došlo k zníženiu o 1 percentuálny bod, teda právnické osoby platia daň z príjmu vo výške 22 %. Spomedzi krajín V4 má Slovensko najvyššiu daň pre právnické osoby, preto výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2015-04-13 00:00:00
|
{
"text": [
"zvýšeniu",
"zníženiu",
"daň"
],
"url": [
"http://www.ta3.com/clanok/1012556/pravnicke-osoby-uz-na-slovensku-platia-z-prijmu-23-dan.html",
"http://profesia.pravda.sk/zivnost/clanok/304031-firmam-sa-znizuje-dan-z-23-na-22-percent/",
"http://www.kpmg.com/global/en/services/tax/tax-tools-and-resources/pages/corporate-tax-rates-table.aspx"
]
}
|
2025-10-16T20:52:40.326407+00:00
|
vr26472
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26472
|
Igor Matovič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
|
Pán Danko bol nominantom strany SNS v mnohých štátnych podnikoch.
|
2014-01-12 00:00:00
|
Pravda
|
Na základe informácii TASR, Anny Belousovovej a Obchodného registra je pravdou, že A. Danko, predseda SNS bol v dozornej rade vo viacerých štátnych podnikoch resp. v podnikoch kde má štát zastúpenie v dozornej rade. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo svojom životopise (.pdf) Andrej Danko bytom v Alžbetinom dvore neuvádza pôsobenie v štátnych podnikoch, iba ako asistent poslancov v NR SR a nominant strany SNS v Ústredných volebných komisiách a parlamentných komisiách.
|
[
"Na základe informácii TASR, Anny Belousovovej a Obchodného registra je pravdou, že A. Danko, predseda SNS bol v dozornej rade vo viacerých štátnych podnikoch resp. v podnikoch kde má štát zastúpenie v dozornej rade. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo svojom životopise (.pdf) Andrej Danko bytom v Alžbetinom dvore neuvádza pôsobenie v štátnych podnikoch, iba ako asistent poslancov v NR SR a nominant strany SNS v Ústredných volebných komisiách a parlamentných komisiách."
] |
2014-01-13 00:00:00
|
{
"text": [
"svojom životopise",
"Danko",
"TASR,",
"blogu",
"výpisu",
"Obchodného registra",
"akcionárom",
"akcionárom"
],
"url": [
"http://www.sns.sk/engine/assets/uploads/2013/10/CV-JUDr.Andrej_Danko.pdf",
"http://www.sns.sk/aktuality/andrej-danko-keby-prislo-k-predcasnym-volbam-povedal-by-som-ze-sa-znova-ukazalo-ze-boh-ma-slovakov-rad-madarski-politici-ticho-zabijaju-hranice-slovenska/",
"http://www.teraz.sk/slovensko/novym-predsedom-slovenskej-narodnej-st/24538-clanok.html",
"http://belousovova.blog.pravda.sk/2013/10/13/madar-a-privatizer-ma-byt-narodnym-buditelom/",
"http://orsr.sk/vypis.asp?ID=33442&SID=2&P=1",
"http://orsr.sk/hladaj_osoba.asp?PR=Danko&MENO=Andrej&SID=0&T=f4",
"http://www.metroba.sk/?IDe=2522",
"http://www.szrb.sk/Default.aspx?CatID=4"
]
}
|
2025-10-16T19:51:57.192704+00:00
|
vr27408
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27408
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
100 miliárd m3 plynu (kapacita, zrejme rúra cez Slovensko, pozn.)
|
2014-03-24 00:00:00
|
Pravda
|
Podobný výrok hovoril Fico v diskusii HN Clubu 4. marca 2014. Vtedy hovoril o kapacite okolo 90 mld. m3 plynu. Podľa údajov SPP je kapacita prepravnej siete eustream viac ako 90 mld. kubických metrov zemného plynu. Podľa údajov Slovenského plynárenského a naftového zväzu je prepravná ročná kapacita plynovodu Bratstvo vedúceho cez Slovensko 93 mld. m3 ročne, čo možno považovať za takmer 100 mld. m3 plynu.Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Podobný výrok hovoril Fico v diskusii HN Clubu 4. marca 2014. Vtedy hovoril o kapacite okolo 90 mld. m3 plynu. Podľa údajov SPP je kapacita prepravnej siete eustream viac ako 90 mld. kubických metrov zemného plynu. Podľa údajov Slovenského plynárenského a naftového zväzu je prepravná ročná kapacita plynovodu Bratstvo vedúceho cez Slovensko 93 mld. m3 ročne, čo možno považovať za takmer 100 mld. m3 plynu.Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2014-03-25 00:00:00
|
{
"text": [
"HN Clubu",
"SPP",
"údajov"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/456/hn-club-diskusia-prezidentskych-kandidatov/?politik=21&ph=1",
"http://www.spp.sk/sk/velki-zakaznici/zemny-plyn/o-zemnom-plyne/zakladne-informacie/preprava-a-distribucia-plynu/",
"http://www.spnz.sk/sk/o-spnz/fakty-cisla-udaje/preprava-plynu.html"
]
}
|
2025-10-16T20:51:07.326956+00:00
|
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.