id
stringlengths
3
7
numeric_id
int64
12.2k
50.2k
url
stringlengths
28
32
speaker
stringclasses
308 values
speaker_party
stringclasses
41 values
speaker_url
stringclasses
309 values
statement
stringlengths
18
1.06k
statement_date
stringdate
2010-03-14 00:00:00
2025-10-05 00:00:00
verdict
stringclasses
4 values
analysis_text
stringlengths
2
12k
analysis_paragraphs
listlengths
1
84
analysis_date
stringdate
2010-12-03 00:00:00
2025-10-15 00:00:00
analysis_sources
dict
scraped_at
stringdate
2025-10-16 19:05:50
2025-10-16 21:00:21
49313
49,313
https://demagog.sk/vyrok/49313
Igor Matovič
OĽaNO
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
A tým sme znížili podvody pri neplatení DPH alebo tzv. daňovú medzeru pri DPH z 18,5 % na 12,1 %.
2023-10-08 00:00:00
Pravda
Daňová medzera v roku 2019, v čase, keď sa Matovič stal premiérom, bola na úrovni 18,5 %. Podľa posledných dostupných dát bola daňová medzera v roku 2021, teda v čase keď bol Matovič ministrom financií, na úrovni 12,1 %. V roku 2022, keď Matovič prezentoval zníženie daňovej medzery zo 16,8 % na 12,1 %, uviedol , že toto zlepšenie výberu DPH podľa ministra prinieslo do štátneho rozpočtu, navyše, 360 miliónov eur. Prezident Finančnej správy Jiří Žežulka na margo zníženia daňovej medzery uviedol , že k zlepšeniu dochádza bez zmeny legislatívy, pomocou častejších bezhotovostných platieb a používaním e-kasy. Finančná správa na svojom webovom sídle zároveň píše o „zavedených desiatkach opatrení z akčných plánov boja proti daňovým podvodom (napr. daňová kobra, Kontrolný výkaz DPH či obmedzenie platieb v hotovosti),“ ktoré pomáhajú pri výbere daní a znižovaniu daňovej medzery už od roku 2012.
[ "Daňová medzera v roku 2019, v čase, keď sa Matovič stal premiérom, bola na úrovni 18,5 %. Podľa posledných dostupných dát bola daňová medzera v roku 2021, teda v čase keď bol Matovič ministrom financií, na úrovni 12,1 %.", "V roku 2022, keď Matovič prezentoval zníženie daňovej medzery zo 16,8 % na 12,1 %, uviedol , že toto zlepšenie výberu DPH podľa ministra prinieslo do štátneho rozpočtu, navyše, 360 miliónov eur.", "Prezident Finančnej správy Jiří Žežulka na margo zníženia daňovej medzery uviedol , že k zlepšeniu dochádza bez zmeny legislatívy, pomocou častejších bezhotovostných platieb a používaním e-kasy. Finančná správa na svojom webovom sídle zároveň píše o „zavedených desiatkach opatrení z akčných plánov boja proti daňovým podvodom (napr. daňová kobra, Kontrolný výkaz DPH či obmedzenie platieb v hotovosti),“ ktoré pomáhajú pri výbere daní a znižovaniu daňovej medzery už od roku 2012." ]
2023-10-28 00:00:00
{ "text": [ "bola", "uviedol", "na margo zníženia daňovej medzery uviedol", "webovom sídle" ], "url": [ "https://opendata.financnasprava.sk/opendata/category/148-dan-z-pridanej-hodnoty", "https://www.teraz.sk/ekonomika/medzera-vo-vybere-dph-vlani-medzirocne/625410-clanok.html", "https://www.teraz.sk/ekonomika/medzera-vo-vybere-dph-vlani-medzirocne/625410-clanok.html", "https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/ekasa" ] }
2025-10-16T19:09:39.320634+00:00
vr27330
null
https://demagog.sk/vyrok/vr27330
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
S výnimkou Maďarska nie je registrovaná a uznávaná ani v ostatných krajinách V4.
2014-03-18 00:00:00
Nepravda
DAME TO AKO NEPRAVDU, KEDZE V MADARSKU SA TO MEDZICASOM ZMENILO ?? Scientologická cirkev sa spravidla angažuje ako nezisková organizácia, napriek tomu, že nie je vo väčšine krajín riadne registrovaná (resp. o registráciu zatiaľ ani nepožiadali, pozn.). K tomuto sa otvorene hlási na svojich internetových stránkach . Podľa ich vlastného zdroja (z roku 2007) sú oficiálne registrovaní vo viacerých krajinách, napr. aj v Maďarsku (str. 3) a v iných krajinách zatiaľ nepožiadali o registráciu, napr. Slovensko, Česko, Poľsko (str. 19). S platnosťou novo schválenej legislatívy v Maďarsku od roku 2012 sme zistili, že boli v jej rámci zavedené nové podmienky, upravujúce klasifikáciu cirkví. Novým prvkom v legislatíve je, že štatút cirkvi môže byť udelený až po schválení na hlasovaní parlamentu. Zmienené uznanie Scientologická organizácia po uvedení legislatívy neobdržala, a teda rozhodnutie o jej uznaní ako cirkvi z roku 1991 bolo zvrátené. Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "DAME TO AKO NEPRAVDU, KEDZE V MADARSKU SA TO MEDZICASOM ZMENILO ?? Scientologická cirkev sa spravidla angažuje ako nezisková organizácia, napriek tomu, že nie je vo väčšine krajín riadne registrovaná (resp. o registráciu zatiaľ ani nepožiadali, pozn.). K tomuto sa otvorene hlási na svojich internetových stránkach . Podľa ich vlastného zdroja (z roku 2007) sú oficiálne registrovaní vo viacerých krajinách, napr. aj v Maďarsku (str. 3) a v iných krajinách zatiaľ nepožiadali o registráciu, napr. Slovensko, Česko, Poľsko (str. 19). S platnosťou novo schválenej legislatívy v Maďarsku od roku 2012 sme zistili, že boli v jej rámci zavedené nové podmienky, upravujúce klasifikáciu cirkví. Novým prvkom v legislatíve je, že štatút cirkvi môže byť udelený až po schválení na hlasovaní parlamentu. Zmienené uznanie Scientologická organizácia po uvedení legislatívy neobdržala, a teda rozhodnutie o jej uznaní ako cirkvi z roku 1991 bolo zvrátené. Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2014-03-18 00:00:00
{ "text": [ "stránkach", "zdroja", "legislatívy", "uznaní" ], "url": [ "http://www.scientologie.cz/tisk/index.php?display=page&ID=5&version=CZ&PHPSESSID=fms28s5b6oef7jj97462bs1ka0", "http://www.scientology.cz/uznani_scientologie.pdf", "http://hungarianspectrum.wordpress.com/2011/08/14/the-new-law-on-churches-and-the-church-of-scientology/", "http://www.scientologie.cz/tisk/index.php?display=page&ID=5&version=CZ&PHPSESSID=fms28s5b6oef7jj97462bs1ka0" ] }
2025-10-16T20:32:03.762566+00:00
vr33348
null
https://demagog.sk/vyrok/vr33348
Pavol Frešo
SDKÚ-DS
https://demagog.sk/politik/pavol-freso
Kompletne sme (SDKÚ-SD, pozn.) po voľbách vymenili vedenie.
2013-03-10 00:00:00
Pravda
Výrok predsedu SDKÚ hodnotíme ako pravdivý. Dňa 19.mája 2012 sa na kongrese strany SDKÚ-DS vo Zvolene, sa na predsednícku a podpredsednícke stoličky posadili nový ľudia.
[ "Výrok predsedu SDKÚ hodnotíme ako pravdivý. Dňa 19.mája 2012 sa na kongrese strany SDKÚ-DS vo Zvolene, sa na predsednícku a podpredsednícke stoličky posadili nový ľudia." ]
2013-03-11 00:00:00
{ "text": [ "TASR", "potvrdili" ], "url": [ "http://www.teraz.sk/slovensko/p-freso-ideme-cestou-navratu-do-prve/8917-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/168373-v-nasej-strane-nevladne-bic-tvrdi-predseda-sdku/" ] }
2025-10-16T19:59:25.450965+00:00
vr29656
null
https://demagog.sk/vyrok/vr29656
Vazil Hudák
null
https://demagog.sk/politik/vazil-hudak
Tak jednak čo sa týka daní z právnických osôb, tam veľmi dobre viete, že keď sa zdvihla táto daň a vlastne minulý rok sa znížila akurát o ten jeden percentuálny bod, hneď bolo, už pri tom zdvíhaní bolo jasne povedané, že ak sa zlepší situácia v rámci verejných financií, táto daň bude klesať postupne, čo sa stalo teda minulý rok.
2015-06-15 00:00:00
Zavádzajúce
Neexistuje dostupná informácia o tom, že by zvyšovanie dane z príjmov právnických osôb na začiatku roku 2013 bolo mienené ako prechodné riešenie. Vyjadrenie o možnom znižovaní dane je známe až po prvom znižovaní na konci roku 2013, keď premiér Fico pripustil možnosť poklesu jej sadzby na hodnotu až 20% v prípade priaznivého vývoja ekonomickej a finančnej situácie na Slovensku. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Sadzba dane z príjmov pre právnické osoby v priebehu rokov 1993 až 2002 klesla zo 45 % na 25%. V roku 2004 sa pristúpilo k zníženiu daňovej sadzby pre právnické osoby z 25 % na 19 % na základe daňovej reformy druhej Dzurindovej vlády, ktorá zaviedla jednotnú sadzbu dane z príjmov pre právnické i fyzické osoby. Od roku 2004 po 2012 sa daňové zisky zdaňovali sadzbou 19% . Na začiatku roku 2013 došlo k zvýšeniu dane z príjmov právnických osôb na hodnotu 23 %, a pri fyzických osobách bola zavedená progresívna daň, čím bola zrušená rovná daň. Štát mal úpravou daní navyše získať 366 miliónov eur. V júni toho istého roku R. Fico vyhlásil, že dane sa ďalej meniť nebudú napriek námietkam opozičného SDKÚ, ktoré trvalo na 19-percentnej rovnej dani z príjmov právnických osôb: " Vôbec nerátame s tým, že by sme mali znižovať alebo zvyšovať dane. Zostávame na tej istej úrovni ako teraz. " ( TASR ) Od 1. januára 2014 bola daň z príjmu právnických osôb znížená z 23 na 22 %, teda na jej súčasnú hodnotu. Fico v decembri 2013 avizoval, že podnikatelia by sa ešte mohli dočkať ďalšieho zníženia. Podľa neho , pokiaľ sa bude na Slovensku dobre vyvíjať ekonomická a finančná situácia, existuje možnosť poklesu sadzby na hodnotu 21 až 20 %. Podľa svojich nedávnych vyhlásení ( apríl 2015 ) Fico žiadne zmeny v rámci daňových sadzieb pre právnické osoby nepredpokladá.
[ "Neexistuje dostupná informácia o tom, že by zvyšovanie dane z príjmov právnických osôb na začiatku roku 2013 bolo mienené ako prechodné riešenie. Vyjadrenie o možnom znižovaní dane je známe až po prvom znižovaní na konci roku 2013, keď premiér Fico pripustil možnosť poklesu jej sadzby na hodnotu až 20% v prípade priaznivého vývoja ekonomickej a finančnej situácie na Slovensku. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Sadzba dane z príjmov pre právnické osoby v priebehu rokov 1993 až 2002 klesla zo 45 % na 25%. V roku 2004 sa pristúpilo k zníženiu daňovej sadzby pre právnické osoby z 25 % na 19 % na základe daňovej reformy druhej Dzurindovej vlády, ktorá zaviedla jednotnú sadzbu dane z príjmov pre právnické i fyzické osoby. Od roku 2004 po 2012 sa daňové zisky zdaňovali sadzbou 19% . Na začiatku roku 2013 došlo k zvýšeniu dane z príjmov právnických osôb na hodnotu 23 %, a pri fyzických osobách bola zavedená progresívna daň, čím bola zrušená rovná daň. Štát mal úpravou daní navyše získať 366 miliónov eur. V júni toho istého roku R. Fico vyhlásil, že dane sa ďalej meniť nebudú napriek námietkam opozičného SDKÚ, ktoré trvalo na 19-percentnej rovnej dani z príjmov právnických osôb: \" Vôbec nerátame s tým, že by sme mali znižovať alebo zvyšovať dane. Zostávame na tej istej úrovni ako teraz. \" ( TASR )", "Od 1. januára 2014 bola daň z príjmu právnických osôb znížená z 23 na 22 %, teda na jej súčasnú hodnotu. Fico v decembri 2013 avizoval, že podnikatelia by sa ešte mohli dočkať ďalšieho zníženia. Podľa neho , pokiaľ sa bude na Slovensku dobre vyvíjať ekonomická a finančná situácia, existuje možnosť poklesu sadzby na hodnotu 21 až 20 %.", "Podľa svojich nedávnych vyhlásení ( apríl 2015 ) Fico žiadne zmeny v rámci daňových sadzieb pre právnické osoby nepredpokladá." ]
2015-06-15 00:00:00
{ "text": [ "klesla", "získať", "TASR", "neho", "apríl 2015" ], "url": [ "http://www.investujeme.sk/prehlad-danovych-zmien-od-roku-1993-progresivna-dan-sa-nevracia-stale-tu-bola/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/200132-stat-zvysi-firmam-dan-z-prijmu-na-23-percent/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6849655/fico-dane-uz-nebudeme-zvysovat-ani-znizovat.html", "http://profesia.pravda.sk/zivnost/clanok/304031-firmam-sa-znizuje-dan-z-23-na-22-percent/", "http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/fico-chcel-znizit-dane-do-volieb-to-uz-nestihne-742541" ] }
2025-10-16T19:40:26.412767+00:00
vr32313
null
https://demagog.sk/vyrok/vr32313
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Viete, koľko je na Slovensku ľudí, percentuálne, ktorí zarábajú viac ako 1100 eur , je to iba 11 alebo 12%.
2012-09-30 00:00:00
Nepravda
R. Fico nehovorí pravdu, ak za smerodajné údaje budeme brať platy zamestnancov, a nie iných foriem pracovného pomeru. Podľa analýzy Štruktúry miezd v SR v roku 2011 (s. 1) nevieme presne určiť koľko ľudí zamestnaných na Slovensku zarába nad 1100 eur. Analýza ŠÚ SR uvádza interval od 1000,01 - 1200 eur, ktorú zarábalo 7,6 percenta zamestnancov na Slovensku. V tomto intervale sa nachádza aj mzda 1100 eur. Na overenie výroku však postačuje ak overíme počet zamestnancov na Slovensku, ktorí zarábali mzdu v intervale od 1200,01 do 2300 a viac eur. Mzdu v intervale od 1200,01 do 2300 a viac zarábalo 13,9 % zamestnancov na Slovensku. R. Fico nehovorí pravdu, keďže už len v intervale 1200,01 do 2300 a viac eur sa nachádzalo o takmer 2 p.b. viac zamestnancov na Slovensku. Je teda zrejmé, že v prípade ak by sme do tohoto intervalu vedeli započítať aj zamestnancov zarabajúcich od 1100 - 1200 eur percentuálny rozdiel oproti tomu čo tvrdí R. Fico by bol ešte väčší. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "R. Fico nehovorí pravdu, ak za smerodajné údaje budeme brať platy zamestnancov, a nie iných foriem pracovného pomeru. Podľa analýzy Štruktúry miezd v SR v roku 2011 (s. 1) nevieme presne určiť koľko ľudí zamestnaných na Slovensku zarába nad 1100 eur. Analýza ŠÚ SR uvádza interval od 1000,01 - 1200 eur, ktorú zarábalo 7,6 percenta zamestnancov na Slovensku. V tomto intervale sa nachádza aj mzda 1100 eur. Na overenie výroku však postačuje ak overíme počet zamestnancov na Slovensku, ktorí zarábali mzdu v intervale od 1200,01 do 2300 a viac eur. Mzdu v intervale od 1200,01 do 2300 a viac zarábalo 13,9 % zamestnancov na Slovensku. R. Fico nehovorí pravdu, keďže už len v intervale 1200,01 do 2300 a viac eur sa nachádzalo o takmer 2 p.b. viac zamestnancov na Slovensku. Je teda zrejmé, že v prípade ak by sme do tohoto intervalu vedeli započítať aj zamestnancov zarabajúcich od 1100 - 1200 eur percentuálny rozdiel oproti tomu čo tvrdí R. Fico by bol ešte väčší. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2012-10-01 00:00:00
{ "text": [ "analýzy" ], "url": [ "http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/Struktura_miezd_v%20SR_2011.pdf" ] }
2025-10-16T20:47:50.150401+00:00
vr30024
null
https://demagog.sk/vyrok/vr30024
Proti-imigrantská pozícia .
null
https://demagog.sk/politik/proti-imigrantska-pozicia
Bohaté krajiny Perzského zálivu neprijali ani jedného utečenca.
2015-10-20 00:00:00
Pravda
Fakt, že bohaté krajiny Perzského zálivu neprijali žiadnych utečencov zo Sýrie a Iraku sa objavuje v médiách často a tieto krajiny sú za svoj prístup kritizované . Argument preto hodnotíme ako pravdivý. Bohaté krajiny zálivu naozaj neakceptujú sýrskych utečencov - a to najmä z dôvodu, že pri migrácii sýrskych občanov do týchto krajín musia utečenci požiadať o víza , ktoré sa za súčasnej situácie udeľujú veľmi zriedka. Regionálny reprezentant Zálivu v OSN povedal : "V Saudskej Arábii je približne 500 000 Sýrčanov, avšak pôvod väčšiny z nich nie je známy. Taktiež nie je známe, či prišli do Saudskej Arábie v priebehu občianskej vojny. Ich status je "arabskí bratia a sestry v tiesni"..." Pre sýrskych utečencov je preto Európa oveľa prijateľnejšia voľba ako arabské krajiny. Dátum zverejnenia analýzy: 04.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Fakt, že bohaté krajiny Perzského zálivu neprijali žiadnych utečencov zo Sýrie a Iraku sa objavuje v médiách často a tieto krajiny sú za svoj prístup kritizované . Argument preto hodnotíme ako pravdivý. Bohaté krajiny zálivu naozaj neakceptujú sýrskych utečencov - a to najmä z dôvodu, že pri migrácii sýrskych občanov do týchto krajín musia utečenci požiadať o víza , ktoré sa za súčasnej situácie udeľujú veľmi zriedka. Regionálny reprezentant Zálivu v OSN povedal : \"V Saudskej Arábii je približne 500 000 Sýrčanov, avšak pôvod väčšiny z nich nie je známy. Taktiež nie je známe, či prišli do Saudskej Arábie v priebehu občianskej vojny. Ich status je \"arabskí bratia a sestry v tiesni\"...\" Pre sýrskych utečencov je preto Európa oveľa prijateľnejšia voľba ako arabské krajiny. Dátum zverejnenia analýzy: 04.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2015-10-04 00:00:00
{ "text": [ "kritizované", "víza", "povedal", "voľba" ], "url": [ "https://www.youtube.com/attribution_link?a=8gsOSOZDb6U&u=%2Fwatch%3Fv%3DRvOnXh3NN9w%26feature%3Dshare", "https://www.washingtonpost.com/news/worldviews/wp/2015/09/04/the-arab-worlds-wealthiest-nations-are-doing-next-to-nothing-for-syrias-refugees/", "http://www.bloomberg.com/news/articles/2015-09-04/syria-s-refugees-feel-more-welcome-in-europe-than-in-the-gulf", "http://www.bbc.com/news/world-middle-east-34132308" ] }
2025-10-16T20:30:24.356169+00:00
vr18076
null
https://demagog.sk/vyrok/vr18076
Eduard Kukan
SDKÚ-DS
https://demagog.sk/politik/eduard-kukan
Maďarsko nie je jediná krajina, voči ktorej sa spustil tento proces podľa článku VII., Poľsko, je už v tom procese, takže v januári tohto roku sme odhlasovali rezolúciu, kedy sme požiadali Európsku komisiu o spustenie článku VII., takže Maďarsko nie je výnimočné.
2018-09-16 00:00:00
Pravda
Európsky parlament neodhlasoval rezolúciu ohľadom Poľska, ktorá sa týka článku 7 Zmluvy o Európskej únii, v januári. Najskôr odsúhlasil uznesenie v novembri 2017 a následne v marci 2018 podporil v tejto veci Európsku komisiu. Výrok napriek časovej nepresnosti hodnotíme ako pravdivý. Čo sa týka Poľska, Európsky parlament (EP) už v novembri 2017 začal podnikať formálne kroky na spustenie prvej etapy postupu podľa článku č. 7 europskych zmlúv , čo znamenalo požiadanie Európskej komisie o spustenie spomínaného článku. Podľa uznesenia EP poľská vláda pod taktovkou strany Právo a spravodlivosť pokračovala v spochybňovaní zásad právneho štátu a nezávislosti súdnictva. Následne 20. decembra minulého roka Európska komisia aktivovala tento článok , ktorý by mohol viesť k sankciám Európskej únie proti Poľsku. Komisia zdôraznila, že aj napriek jej opakovanému úsiliu, ktoré bolo už takmer dva roky zamerané na poľské orgány v rámci konštruktívneho dialógu o stave právneho štátu, dospela k záverom, že existuje riziko závažného porušenia zásad právneho štátu v Poľsku. V marci 2018 Európsky parlament odhlasoval podporu krokov Európskej komisie voči Poľsku. Čo sa týka Maďarska, Európsky parlament na možnosť aktivácie článku 7 upozornil v rámci výboru EP pre občianske slobody v júni 2018, ktorý týmto apeloval na Radu EÚ, aby konala. Návrh, ktorý výbor predložil, neskôr europarlament schválil v septembri 2018. Podľa spomínaného článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, je samotné konanie podľa predpisov EÚ rozdelené do niekoľkých fáz. Po spustení článku 7 voči Maďarsku Komisia zároveň vydala doplnkové (štvrté) odporúčanie týkajúce sa právneho štátu, v ktorom jasne stanovila kroky, ktoré môžu poľské orgány prijať na nápravu súčasnej situácie. Ak poľské orgány vykonajú odporúčané opatrenia, Komisia je po dôkladnej konzultácii s Európskym parlamentom a Radou EÚ pripravená prehodnotiť svoj odôvodnený návrh. Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Európsky parlament neodhlasoval rezolúciu ohľadom Poľska, ktorá sa týka článku 7 Zmluvy o Európskej únii, v januári. Najskôr odsúhlasil uznesenie v novembri 2017 a následne v marci 2018 podporil v tejto veci Európsku komisiu. Výrok napriek časovej nepresnosti hodnotíme ako pravdivý. Čo sa týka Poľska, Európsky parlament (EP) už v novembri 2017 začal podnikať formálne kroky na spustenie prvej etapy postupu podľa článku č. 7 europskych zmlúv , čo znamenalo požiadanie Európskej komisie o spustenie spomínaného článku. Podľa uznesenia EP poľská vláda pod taktovkou strany Právo a spravodlivosť pokračovala v spochybňovaní zásad právneho štátu a nezávislosti súdnictva. Následne 20. decembra minulého roka Európska komisia aktivovala tento článok , ktorý by mohol viesť k sankciám Európskej únie proti Poľsku. Komisia zdôraznila, že aj napriek jej opakovanému úsiliu, ktoré bolo už takmer dva roky zamerané na poľské orgány v rámci konštruktívneho dialógu o stave právneho štátu, dospela k záverom, že existuje riziko závažného porušenia zásad právneho štátu v Poľsku. V marci 2018 Európsky parlament odhlasoval podporu krokov Európskej komisie voči Poľsku. Čo sa týka Maďarska, Európsky parlament na možnosť aktivácie článku 7 upozornil v rámci výboru EP pre občianske slobody v júni 2018, ktorý týmto apeloval na Radu EÚ, aby konala. Návrh, ktorý výbor predložil, neskôr europarlament schválil v septembri 2018. Podľa spomínaného článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, je samotné konanie podľa predpisov EÚ rozdelené do niekoľkých fáz. Po spustení článku 7 voči Maďarsku Komisia zároveň vydala doplnkové (štvrté) odporúčanie týkajúce sa právneho štátu, v ktorom jasne stanovila kroky, ktoré môžu poľské orgány prijať na nápravu súčasnej situácie. Ak poľské orgány vykonajú odporúčané opatrenia, Komisia je po dôkladnej konzultácii s Európskym parlamentom a Radou EÚ pripravená prehodnotiť svoj odôvodnený návrh. Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2018-09-17 00:00:00
{ "text": [ "kroky", "článku č. 7 europskych zmlúv", "článok", "odhlasoval", "júni", "septembri", "spustení" ], "url": [ "http://http://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20171110IPR87824/rule-of-law-and-democracy-in-poland-at-risk-parliament-ready-for-next-steps", "http://https://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:2bf140bf-a3f8-4ab2-b506-fd71826e6da6.0011.02/DOC_1&format=PDF", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-5367_en.htm", "http://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20180226IPR98615/rule-of-law-in-poland-parliament-supports-eu-action", "http://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20180625IPR06503/rule-of-law-in-hungary-parliament-should-ask-council-to-act-say-committee-meps", "http://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20180906IPR12104/rule-of-law-in-hungary-parliament-calls-on-the-eu-to-act", "http://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20180906IPR12104/rule-of-law-in-hungary-parliament-calls-on-the-eu-to-act" ] }
2025-10-16T20:27:26.738469+00:00
vr28316
null
https://demagog.sk/vyrok/vr28316
Ján Richter
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/jan-richter
My keď sme prijali tú ponuku Európskej únie, musíme garantovať, že mladý človek, absolvent, ktorý je evidovaný na úrade práce minimálne štyri mesiace, mal by dostať ponuku práce, rekvalifikácie alebo samozrejme ďalšieho vzdelávania.
2014-09-28 00:00:00
Pravda
Minister Richter hovorí o ponuke (.pdf) Rady EÚ, ktorá odporučila členským štátom program Záruka pre mladých , "ktorý má zabezpečiť, aby mladí ľudia do 25 rokov dostali v lehote štyroch mesiacov od skončenia formálneho vzdelania pracovnú ponuku „dobrej kvality, alebo ponuku ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže". Je pravdou, že Slovensko toto odporúčanie prijalo formou (.rtf) "Národného plánu implementácie Záruky pre mladých ľudí v Slovenskej republike". Prijaté rezortné opatrenia sa budú realizovať v dvoch fázach: 1. Prevenčná fáza - v rezorte školstva, vedy, výskumu a športu. 2. Nápravná fáza - v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny. (viď Informácia o situácii mladých ľudí na trhu práce v SR (.rtf)) Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Minister Richter hovorí o ponuke (.pdf) Rady EÚ, ktorá odporučila členským štátom program Záruka pre mladých , \"ktorý má zabezpečiť, aby mladí ľudia do 25 rokov dostali v lehote štyroch mesiacov od skončenia formálneho vzdelania pracovnú ponuku „dobrej kvality, alebo ponuku ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže\". Je pravdou, že Slovensko toto odporúčanie prijalo formou (.rtf) \"Národného plánu implementácie Záruky pre mladých ľudí v Slovenskej republike\". Prijaté rezortné opatrenia sa budú realizovať v dvoch fázach: 1. Prevenčná fáza - v rezorte školstva, vedy, výskumu a športu. 2. Nápravná fáza - v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny. (viď Informácia o situácii mladých ľudí na trhu práce v SR (.rtf)) Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2014-09-29 00:00:00
{ "text": [ "ponuke", "odporučila", "Záruka pre mladých", "formou", "Informácia o situácii mladých ľudí na trhu práce v SR" ], "url": [ "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/csr2014/csr2014_slovakia_sk.pdf", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32013H0426(01)&from=SK", "http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1079&langId=sk", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-162248", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-162249" ] }
2025-10-16T20:51:50.589967+00:00
vr38881
null
https://demagog.sk/vyrok/vr38881
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Napriek tomu, že bolo leto (2011 pozn.), stúpala nezamestnanosť, to sa nikdy nestáva.
2011-09-18 00:00:00
Nepravda
Miera evidovanej nezamestnanosti podľa štatistiky ÚPSVaR v lete stúpala. V júli stúpla na 13,15% v porovnaní s júnom (12,98%) a májom (12,84%). Údaj za august zatiaľ nie je dostupný. Nie je však pravdou, že sa to nikdy nestáva. Posledným rokom, kedy nezamestnanosť stúpala v identických mesiacoch je rok 2009 .
[ "Miera evidovanej nezamestnanosti podľa štatistiky ÚPSVaR v lete stúpala. V júli stúpla na 13,15% v porovnaní s júnom (12,98%) a májom (12,84%). Údaj za august zatiaľ nie je dostupný. Nie je však pravdou, že sa to nikdy nestáva. Posledným rokom, kedy nezamestnanosť stúpala v identických mesiacoch je rok 2009 ." ]
2011-09-19 00:00:00
{ "text": [ "ÚPSVaR", "2009" ], "url": [ "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2011.html?page_id=31010", "http://profesia.pravda.sk/nezamestnanost-na-slovensku-je-najvyssia-za-sest-rokov-p22-/sk-przam.asp?c=A110221_122744_sk_ekonomika_p01" ] }
2025-10-16T20:45:50.976564+00:00
vr29671
null
https://demagog.sk/vyrok/vr29671
Andrej Kiska
Za ľudí
https://demagog.sk/politik/andrej-kiska
Vďaka obom vládam po roku 2010 sú dnes pod kontrolou verejné financie. Určite aj vďaka prezieravej správnej dohode politikov naprieč celým spektrom na ústavnom zákone o dlhovej brzde.
2015-06-18 00:00:00
Pravda
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ku ktorému referuje Kiska ako k zákonu o dlhovej brzde, bol prijatý počas vlády Ivety Radičovej v decembri 2011. Za zákon sa v poslednom hlasovaní vyslovilo 146 zo 147 prítomných poslancov. Podobne širokú podporu zákon získal aj v prvom a druhom čítaní. V tom čase bolo v parlamente šesť poslaneckých klubov, ktoré všetky hlasovali za prijatie tohto zákona. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
[ "Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ku ktorému referuje Kiska ako k zákonu o dlhovej brzde, bol prijatý počas vlády Ivety Radičovej v decembri 2011. Za zákon sa v poslednom hlasovaní vyslovilo 146 zo 147 prítomných poslancov. Podobne širokú podporu zákon získal aj v prvom a druhom čítaní. V tom čase bolo v parlamente šesť poslaneckých klubov, ktoré všetky hlasovali za prijatie tohto zákona. Výrok hodnotíme ako pravdivý." ]
2015-06-18 00:00:00
{ "text": [ "zákon", "hlasovaní", "prvom", "druhom", "deficit", "Pakt", "53,6 %", "pdf", "označila" ], "url": [ "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-493", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29604", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29520", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29603", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf", "http://www.europskaunia.sk/pakt_stability_a_rastu", "http://www.tradingeconomics.com/slovakia/government-debt-to-gdp", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-14-2226_en.htm" ] }
2025-10-16T19:40:24.777179+00:00
48804
48,804
https://demagog.sk/vyrok/48804
Igor Matovič
OĽaNO
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
Ja som mal za cieľ presadiť 200 EUR na dieťa, urobiť zo Slovenska najviac prorodinný štát v celej Európe. To sa mi podarilo.
null
Neoveriteľné
Igor Matovič pracuje s veľmi diskutovaným a komplikovaným termínom o najviac “prorodinnom štáte” v celej Európe, podobne sa vyjadril aj minister Krajniak, ktorý povedal rovnaké tvrdenie v úvode roka. Existuje však široké spektrum štátnych politík, podľa ktorých sa dá určovať prorodinné nastavenie štátu, príspevok na dieťa je len jedna z nich. Napríklad UNICEF zaraďuje medzi faktory aj dĺžku platenej rodičovskej dovolenky (kde sa Slovensko pravidelne umiestňuje v top 5), či dostupnosť a kvalitu predškolských zariadení. Eurostat meria predovšetkým koľko percent zo sociálnych dávok je minutých na dávky pre rodiny. Iné štatistiky merajú rodinné benefity ako podiel z HDP . Ako príklad sa dajú použiť severské krajiny, ktoré dlhodobo dávajú najvyššie percentá HDP na rodinné politiky, avšak prídavok na deti je u nich nižší ako 200€. V Dánsku to je napríklad pri deťoch do dvoch rokov okolo 150€ na mesiac a zvyšujúcim vekom sa táto suma znižuje, vo Švédsku to je okolo 112€ na každé dieťa. Hoci je pravda, že 200€ na dieťa je na pomery Európy nadpriemerná suma, mnohé krajiny v Európe majú príspevky na dieťa vyššie ako 200€, napríklad Luxembursko dáva 285,41€ na dieťa alebo Nemecko , kde je to od 1. 1. 2023 už 250 € na dieťa. V oboch prípadoch nie je táto suma na rozdiel od Slovenska podmienená príjmom rodiča. Zároveň je ale potrebné pri takýchto údajoch brať do úvahy faktory ako sila ekonomiky, priemerné platy alebo HDP a preto je náročné porovnávať sumy v čistých číslach, ako to nepriamo robí Igor Matovič. Väčšina komparatívnych dát na portáloch ako Eurostat alebo vo vedeckých výskumoch siahajú zatiaľ len do roku 2020, maximálne 2021. Zvýšenie bonusu na dieťa bolo presadené až v roku 2022 a jeho výsledky uvidíme až o nejakú dobu. Je preto obtiažne vyhodnotiť pravdivosť či nepravdivosť Matovičovho výroku.
[ "Igor Matovič pracuje s veľmi diskutovaným a komplikovaným termínom o najviac “prorodinnom štáte” v celej Európe, podobne sa vyjadril aj minister Krajniak, ktorý povedal rovnaké tvrdenie v úvode roka. Existuje však široké spektrum štátnych politík, podľa ktorých sa dá určovať prorodinné nastavenie štátu, príspevok na dieťa je len jedna z nich.", "Napríklad UNICEF zaraďuje medzi faktory aj dĺžku platenej rodičovskej dovolenky (kde sa Slovensko pravidelne umiestňuje v top 5), či dostupnosť a kvalitu predškolských zariadení. Eurostat meria predovšetkým koľko percent zo sociálnych dávok je minutých na dávky pre rodiny. Iné štatistiky merajú rodinné benefity ako podiel z HDP .", "Ako príklad sa dajú použiť severské krajiny, ktoré dlhodobo dávajú najvyššie percentá HDP na rodinné politiky, avšak prídavok na deti je u nich nižší ako 200€. V Dánsku to je napríklad pri deťoch do dvoch rokov okolo 150€ na mesiac a zvyšujúcim vekom sa táto suma znižuje, vo Švédsku to je okolo 112€ na každé dieťa.", "Hoci je pravda, že 200€ na dieťa je na pomery Európy nadpriemerná suma, mnohé krajiny v Európe majú príspevky na dieťa vyššie ako 200€, napríklad Luxembursko dáva 285,41€ na dieťa alebo Nemecko , kde je to od 1. 1. 2023 už 250 € na dieťa. V oboch prípadoch nie je táto suma na rozdiel od Slovenska podmienená príjmom rodiča. Zároveň je ale potrebné pri takýchto údajoch brať do úvahy faktory ako sila ekonomiky, priemerné platy alebo HDP a preto je náročné porovnávať sumy v čistých číslach, ako to nepriamo robí Igor Matovič.", "Väčšina komparatívnych dát na portáloch ako Eurostat alebo vo vedeckých výskumoch siahajú zatiaľ len do roku 2020, maximálne 2021. Zvýšenie bonusu na dieťa bolo presadené až v roku 2022 a jeho výsledky uvidíme až o nejakú dobu. Je preto obtiažne vyhodnotiť pravdivosť či nepravdivosť Matovičovho výroku." ]
2023-01-25 00:00:00
{ "text": [ "rovnaké tvrdenie", "UNICEF zaraďuje", "Eurostat meria", "podiel z HDP", "dlhodobo dávajú", "Dánsku", "Švédsku", "Luxembursko", "Nemecko" ], "url": [ "https://www.teraz.sk/import/krajniakvlani-sr-prijala-historicky-naj/684465-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253BsImport", "https://www.unicef.org/press-releases/sweden-norway-iceland-and-estonia-rank-highest-family-friendly-policies-oecd-and-eu", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/edn-20200601-1?language=sk", "https://www.comparethemarket.com.au/home-loans/features/best-countries-for-parents/", "https://data.oecd.org/socialexp/family-benefits-public-spending.htm", "https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1107&intPageId=4485&langId=en", "https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1130&langId=en&intPageId=4804#:~:text=Child%20allowance%20is%20SEK%201%2C250,child%20is%2016%20years%20old.", "https://guichet.public.lu/en/citoyens/famille/parents/allocation-naissance/allocations-familiales.html", "https://www.finanztip.de/kindergeld/" ] }
2025-10-16T20:59:03.938022+00:00
vr31795
null
https://demagog.sk/vyrok/vr31795
Zsolt Simon
null
https://demagog.sk/politik/zsolt-simon
Chce ísť (súčasná vláda, pozn.) podporou veľkých investícií a veľkých aktivít, vyplýva to aj z programového vyhlásenia vlády, ktoré nám predložili...Chcú výstavbu diaľníc prostredníctvom PPP projektov, teda partnerských projektov dostavať komplex Rásochy, na ktoré malo ísť 500 miliónov.
2012-05-13 00:00:00
Pravda
Výrok hodnotíme ako pravdivý, obidve skutočnosti, ktoré uvádza Zs. Simon sú pravdivé. V programovom vyhlásení vlády (.pdf) sa nachádza aj zámer výstavby diaľnic pomocou PPP. s. 24 : Využije overené formy výstavby dialnic formou PPP projektov." Webnoviny (SITA) včera (13. mája 2012) napísali , že Ministerstvo zdravotníctva stojí za dostavbou nemocničného komplexu Rázsochy v Bratislave. A ktualne.sk informovalo 27.11.2009 o audite, ktorý uvádza Ministerstvo zdravotníctva v materiáli o návrhu riešenia dostavby nemocnice a ktorý odhadoval, že dobudovanie Fakultnej nemocnice s poliklinikou Rázsochy bude stáť 480 miliónov eur bez DPH. Sumu, ktorú uvádza Z.Simon, spomína opozícia, SME : "Slovenské zdravotníctvo sa nachádza v ťažkej finančnej situácii, v nemocniciach máme obrovský modernizačný dlh, investície tam chýbajú ako soľ. V tejto chvíli chce Ficova vláda vyhodiť z okna 500 miliónov eur,“ povedal poslanec za SDKÚ Viliam Novotný. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Výrok hodnotíme ako pravdivý, obidve skutočnosti, ktoré uvádza Zs. Simon sú pravdivé. V programovom vyhlásení vlády (.pdf) sa nachádza aj zámer výstavby diaľnic pomocou PPP. s. 24 : Využije overené formy výstavby dialnic formou PPP projektov.\" Webnoviny (SITA) včera (13. mája 2012) napísali , že Ministerstvo zdravotníctva stojí za dostavbou nemocničného komplexu Rázsochy v Bratislave. A ktualne.sk informovalo 27.11.2009 o audite, ktorý uvádza Ministerstvo zdravotníctva v materiáli o návrhu riešenia dostavby nemocnice a ktorý odhadoval, že dobudovanie Fakultnej nemocnice s poliklinikou Rázsochy bude stáť 480 miliónov eur bez DPH. Sumu, ktorú uvádza Z.Simon, spomína opozícia, SME : \"Slovenské zdravotníctvo sa nachádza v ťažkej finančnej situácii, v nemocniciach máme obrovský modernizačný dlh, investície tam chýbajú ako soľ. V tejto chvíli chce Ficova vláda vyhodiť z okna 500 miliónov eur,“ povedal poslanec za SDKÚ Viliam Novotný. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2012-05-14 00:00:00
{ "text": [ "(.pdf)", "napísali", "ktualne.sk", "SME" ], "url": [ "http://www.vlada.gov.sk/programove-vyhlasenie-vlady-sr-na-roky-2012-2016/?day=2012-04-01&art_datum_od=2012-05-11&art_datum_do=2012-05-11", "http://m.webnoviny.sk/ekonomika/razsochy-naplnia-vrecka-sponzorov-smer/498246-clanok.html", "http://aktualne.atlas.sk/audit-dobudovanie-razsoch-ma-stat-pol-miliardy-eur/slovensko/spolocnost/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6373880/ministerstvo-brani-dostavbu-nemocnice-razsochy.html#ixzz1upmV2AAO" ] }
2025-10-16T20:47:27.522742+00:00
49477
49,477
https://demagog.sk/vyrok/49477
Peter Pellegrini
Hlas
https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini
Aj keď z titulu ústavy veľký manévrovací priestor prezident nemá. Ak kandidát (na šéfa SIS, pozn.) navrhnutý predsedom vlády zodpovedá všetkým požiadavkám zákonným na jeho vymenovanie, prezident v tom plní skôr úlohu tak, ako hovorí ústava alebo zákony, vymenúva na návrh predsedu vlády.
2024-03-06 00:00:00
Neoveriteľné
Podľa zákona o SIS riaditeľa tajnej služby vymenúva a odvoláva prezident na návrh vlády. Názory odborníkov na otaźku, či je prezident povinný kandidáta automaticky, pokiaľ spĺňa zákonné podmienky, alebo má prezident možnosť skúmať aj nedostatky v kvalifikácii , sa líšia. Definitívnu odpoveď však v tomto prípade môže dať len Ústavný súd SR. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa zákona o Slovenskej informačnej službe riaditeľa SIS vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky. Bývalý šéf Ústavného súdu (ÚS) Ján Mazák sa v relácii Na telo plus vyjadril , že ide skôr o povinnosť prezidenta rozhodnúť sa, či je uchádzač vhodne navrhnutý a nie o vymenovávaciu povinnosť. Ak prezident zistí nedostatky v kvalifikácii, má podľa Mazáka právo odmietnuť kandidáta. Sudca ÚS Ladislav Orosz konštatuje , že menovanie šéfa tajnej služby upravuje len zákon o SIS a ústava túto právomoc nedefinuje. V takejto situácii je podľa Orosza potrebné hľadať odpoveď na otázku, aké má prezidentka možnosti v ústavných zvyklostiach odvádzaných aj od judikatúry ÚS. Orosz odkazuje na uznesenie ÚS, ktoré sa týka nevymenovania Jozefa Čentéša. V roku 2011 bol Čentéš zvolený za generálneho prokurátora. Po takmer piatich mesiacoch, keď ho vtedajší prezident Ivan Gašparovič odmietal vymenovať, podal Čentéš ústavnú sťažnosť. Ústavný súd v októbri 2013 rozhodol, že Gašparovič porušil Čentéšove základné práva a bolo mu priznané finančné odškodnenie vo výške 60-tisíc eur. ÚS vtedy rozhodol, že prezident je povinný zaoberať sa návrhom na vymenovanie nového generálneho prokurátora a ak bol kandidát zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť NR SR, že tohto kandidáta nevymenuje. ÚS ďalej konštatoval, že nevymenovať kandidáta môže prezident len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta. Na rozdiel od Generálnej prokuratúry však Slovenská informačná služba nie je zriadená na základe ústavy. Je preto na otaźne, či sa na ňu vzťahuje povinnosť prezidentky zabezepečovať riadny chod ústavných orgánov. Vedúcy Katedry ústavného práva Trnavskej univerzity Marek Káčer konštatuje , že je možné nájsť argumenty pre obe možnosti. Situácia, keď prezident odmietol vymenovať kandidáta na šéfa SIS, sa u nás odohrala v deväťdesiatych rokoch. Michal Kováč vtedy nevyhovel návrhu vtedajšej vládnej koalície a odmietol do tejto funkcie vymenovať Ivana Lexu. Lexa sa napokon na post dostal až po zmene zákona.
[ "Podľa zákona o SIS riaditeľa tajnej služby vymenúva a odvoláva prezident na návrh vlády. Názory odborníkov na otaźku, či je prezident povinný kandidáta automaticky, pokiaľ spĺňa zákonné podmienky, alebo má prezident možnosť skúmať aj nedostatky v kvalifikácii , sa líšia. Definitívnu odpoveď však v tomto prípade môže dať len Ústavný súd SR. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Podľa zákona o Slovenskej informačnej službe riaditeľa SIS vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky.", "Bývalý šéf Ústavného súdu (ÚS) Ján Mazák sa v relácii Na telo plus vyjadril , že ide skôr o povinnosť prezidenta rozhodnúť sa, či je uchádzač vhodne navrhnutý a nie o vymenovávaciu povinnosť. Ak prezident zistí nedostatky v kvalifikácii, má podľa Mazáka právo odmietnuť kandidáta.", "Sudca ÚS Ladislav Orosz konštatuje , že menovanie šéfa tajnej služby upravuje len zákon o SIS a ústava túto právomoc nedefinuje. V takejto situácii je podľa Orosza potrebné hľadať odpoveď na otázku, aké má prezidentka možnosti v ústavných zvyklostiach odvádzaných aj od judikatúry ÚS.", "Orosz odkazuje na uznesenie ÚS, ktoré sa týka nevymenovania Jozefa Čentéša. V roku 2011 bol Čentéš zvolený za generálneho prokurátora. Po takmer piatich mesiacoch, keď ho vtedajší prezident Ivan Gašparovič odmietal vymenovať, podal Čentéš ústavnú sťažnosť. Ústavný súd v októbri 2013 rozhodol, že Gašparovič porušil Čentéšove základné práva a bolo mu priznané finančné odškodnenie vo výške 60-tisíc eur.", "ÚS vtedy rozhodol, že prezident je povinný zaoberať sa návrhom na vymenovanie nového generálneho prokurátora a ak bol kandidát zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť NR SR, že tohto kandidáta nevymenuje. ÚS ďalej konštatoval, že nevymenovať kandidáta môže prezident len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta.", "Na rozdiel od Generálnej prokuratúry však Slovenská informačná služba nie je zriadená na základe ústavy. Je preto na otaźne, či sa na ňu vzťahuje povinnosť prezidentky zabezepečovať riadny chod ústavných orgánov.", "Vedúcy Katedry ústavného práva Trnavskej univerzity Marek Káčer konštatuje , že je možné nájsť argumenty pre obe možnosti.", "Situácia, keď prezident odmietol vymenovať kandidáta na šéfa SIS, sa u nás odohrala v deväťdesiatych rokoch. Michal Kováč vtedy nevyhovel návrhu vtedajšej vládnej koalície a odmietol do tejto funkcie vymenovať Ivana Lexu. Lexa sa napokon na post dostal až po zmene zákona." ]
2024-03-15 00:00:00
{ "text": [ "zákona o Slovenskej informačnej službe", "vyjadril", "konštatuje", "nie je", "konštatuje", "nevyhovel" ], "url": [ "https://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-46", "https://tvnoviny.sk/na-telo/clanok/881560-j-mazak-novy-sef-sis-prezidentka-ma-povinnost-rozhodnut-nie-vymenovat-ho-na-telo-plus", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/700512-volba-sefa-sis-ako-mocensky-boj-pripad-gaspara-ilustruje-aj-kauza-centes-skoncit-sa-to-moze-aj-ustavnou-staznostou/", "https://domov.sme.sk/c/23282374/sis-gaspar-riaditel-prezidentka.html", "https://domov.sme.sk/c/23282374/sis-gaspar-riaditel-prezidentka.html", "https://dennikn.sk/572447/zomrel-michal-kovac-muz-ktory-sa-nezlakol-meciara-a-jeho-moci/" ] }
2025-10-16T19:08:55.979355+00:00
vr36455
null
https://demagog.sk/vyrok/vr36455
Iveta Radičová
SDKÚ-DS
https://demagog.sk/politik/iveta-radicova
. Z európskych fondov môžeme teraz čerpať financie na stavbu diaľnic a v tom, v čom sa rozlišujeme naozaj môžem tu prehlásiť, tá stavba diaľnic vtedy bola zastavená...
2010-04-25 00:00:00
Pravda
V otázkach financovania z eurofondov má Radičová, ako je uvedené vyššie pri Maďaričovi, pravdu.
[ "V otázkach financovania z eurofondov má Radičová, ako je uvedené vyššie pri Maďaričovi, pravdu." ]
2010-12-25 00:00:00
{ "text": [], "url": [] }
2025-10-16T20:36:30.907338+00:00
vr27405
null
https://demagog.sk/vyrok/vr27405
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Najbližší priateľ a svedok na svadbe (Igor Brossman, pozn.) povedal, že Kiska zneužil charitu.
2014-03-24 00:00:00
Pravda
Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Duel Kiska vs Fico , 22. marca 2014). Denník Pravda p riniesol vyjadrenie Igora Brossmana v publikovanom krátkom rozhovore. Brossman označil Kisku za blízkeho priateľa, ale "absolútne nevhodného" kandidáta a uviedol: ,,My sme sa na tomto rozišli. Nepáčilo sa mi, že sa chystá zneužiť anjela. Vedel som to dva roky dopredu". Ďalšie informácie priniesol týždeník Trend, ktorý sa venoval podrobnejšie rozkolu bývalých spolupracovníkov. Brossman zopakoval kritické vyjadrenia na Kiskovu adresu: ,,Ak si vezmete Kiskove reči a vyškrknete z nich Dobrého anjela, nič neostane." Podľa správy T ASR, uverejnenej na pluska.sk, bol Brossman skutočne svedkom na Kiskovej svadbe. Igor Brossman spolu s Andrejom Kiskom založili organizáciu Dobrý anjel v roku 2006, v ktorej dlhodobo spolupracovali až po dobu ich rozporov ohľadom ďalšieho smerovania organizácie. Brossman organizáciu opustil ako prvý, už v roku 2011. Hoci Brossman kritizuje Kiskove politické ambície, v minulosti sa sám v politike angažoval, hoci netradičným spôsobom: "V roku 2010 I. Brossmann založil bizarnú politickú stranu Paliho Kapurková."
[ "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Duel Kiska vs Fico , 22. marca 2014). Denník Pravda p riniesol vyjadrenie Igora Brossmana v publikovanom krátkom rozhovore. Brossman označil Kisku za blízkeho priateľa, ale \"absolútne nevhodného\" kandidáta a uviedol: ,,My sme sa na tomto rozišli. Nepáčilo sa mi, že sa chystá zneužiť anjela. Vedel som to dva roky dopredu\".", "Ďalšie informácie priniesol týždeník Trend, ktorý sa venoval podrobnejšie rozkolu bývalých spolupracovníkov. Brossman zopakoval kritické vyjadrenia na Kiskovu adresu: ,,Ak si vezmete Kiskove reči a vyškrknete z nich Dobrého anjela, nič neostane.\"", "Podľa správy T ASR, uverejnenej na pluska.sk, bol Brossman skutočne svedkom na Kiskovej svadbe.", "Igor Brossman spolu s Andrejom Kiskom založili organizáciu Dobrý anjel v roku 2006, v ktorej dlhodobo spolupracovali až po dobu ich rozporov ohľadom ďalšieho smerovania organizácie. Brossman organizáciu opustil ako prvý, už v roku 2011. Hoci Brossman kritizuje Kiskove politické ambície, v minulosti sa sám v politike angažoval, hoci netradičným spôsobom: \"V roku 2010 I. Brossmann založil bizarnú politickú stranu Paliho Kapurková.\"" ]
2014-03-25 00:00:00
{ "text": [ "Duel Kiska vs Fico", "Pravda p", "Trend,", "správy T" ], "url": [ "http://www.demagog.sk/diskusie/463/prezidentsky-duel-rtvs-kiska-vs-fico", "http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/310959-brossmann-kiska-je-absolutne-nevhodny-kandidat/", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/kiska-brossmann-preco-sa-rozisli-dvaja-anjeli.html", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/spoluzakladatel-dobreho-anjela-kiska-brutalne-porusil-dohodu.html" ] }
2025-10-16T19:48:30.617456+00:00
vr35872
null
https://demagog.sk/vyrok/vr35872
Robert Kaliňák
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
No tak rozhodli sa oni, že ten pochod neuskutočnia. (Puškárová, moderátorka: Ale z obavy pred extrémistami a podľa všetkého teda ste ich možno nedokázali až tak stopercentne chrániť)
2010-05-23 00:00:00
Pravda
Podľa slov hlavnej organizátorky pochodu Romany Schlessinger: "Polícia nám to (zrušiť pochod mestom, pozn.) odporučila z dôvodu bezpečnosti." Pluska k tomu ďalej píše: "Organizátori sa podľa jej slov rozhodli, že nepôjdu pôvodne plánovanou trasou cez Staré Mesto, pretože asi hodinu po začatí pochodu získali informáciu, že v meste je veľa roztrúsených ľudí, ktorí mali záujem pochod nejakým spôsobom narušiť. "Preto sme sa rozhodli, že si spravíme Pride z Hviezdoslavovho námestia na Tyršovo nábrežie, ktorý prebehol, trval pol hodiny až 40 minút a bol skvelý," zdôraznila organizátorka."
[ "Podľa slov hlavnej organizátorky pochodu Romany Schlessinger: \"Polícia nám to (zrušiť pochod mestom, pozn.) odporučila z dôvodu bezpečnosti.\" Pluska k tomu ďalej píše: \"Organizátori sa podľa jej slov rozhodli, že nepôjdu pôvodne plánovanou trasou cez Staré Mesto, pretože asi hodinu po začatí pochodu získali informáciu, že v meste je veľa roztrúsených ľudí, ktorí mali záujem pochod nejakým spôsobom narušiť. \"Preto sme sa rozhodli, že si spravíme Pride z Hviezdoslavovho námestia na Tyršovo nábrežie, ktorý prebehol, trval pol hodiny až 40 minút a bol skvelý,\" zdôraznila organizátorka.\"" ]
2010-12-17 00:00:00
{ "text": [ "Podľa" ], "url": [ "http://www.pluska.sk/slovensko/regiony/bratislavu-obsadili-homosexuali.html" ] }
2025-10-16T20:40:14.900151+00:00
vr30622
null
https://demagog.sk/vyrok/vr30622
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Táto vláda znižuje napr. platby štátu za svojich poistencov. Optimálne je, keby to bolo 5%. My sme sa blížili k tej hranici, bolo to 4,9% v rokoch 2006-2010. Teraz v roku 2011 to bolo iba 4,3% myslím a plán na rok je 4,04 alebo presne 4%.
2011-12-18 00:00:00
Zavádzajúce
Podobný výrok sme overovali už v minulosti v relácií o 5 minút 12 z 20. novembra 2011. SITA z 25. novembra 2010 uvádza: " Sadzba 5 % bola za predchádzajúcej vlády realitou iba krátke obdobie, a to prvé štyri mesiace roku 2007 . Následne sa však znížila na 4 %, takže priemerne štát za celý rok platil za svojich poistencov 4,33 % . V roku 2008 sa sadzba dostala na 4,5 % a v roku 2009 na 4,9 % ." ... " Podľa vládou schváleného rozpočtu by to v roku 2011 malo byť 4,32 % (sadzba za štátu za poistencov pozn.) z vymeriavacieho základu, teda mesačne na jedného poistenca 32,16 eur. V nasledujúcich dvoch rokoch by mala podľa vládou schváleného rozpočtu sadzba za štátnych poistencov klesnúť na 4 %. " Poslanci NR SR neschválili pozmeňujúci návrh, ktorý predložil Alojz Přidal z poslaneckého klubu KDH. Tento návrh bol predložený v rámci novely zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Za hlasovali všetci prítomní poslanci poslaneckého klubu SMER-SD, traja poslanci SNS a R. Púčik, väčšina poslancom koaličných strán sa zdržala alebo hlasovala proti. R. Fico tvrdí, že platba štátu za svojich poistencov dosahovala v rokoch 2006-2010 4,9 % , čo nie je pravda, keďže túto výšku dosiahla len v roku 2009. Priemerná platba štátu za svojho poistenca bola v období vlády (počítame celé roky) R. Fica na úrovni 4, 58 %. Túto časť výroku hodnotíme ako zavádzanie. Pravdou je, že v roku 2011 je sadzba resp. platba štátu za svojho poistenca na úrovni 4,32 % a v nasledujúcom roku 2012 dosiahne výšku 4 %. Dátum zverejnenia analýzy: 19.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Podobný výrok sme overovali už v minulosti v relácií o 5 minút 12 z 20. novembra 2011. SITA z 25. novembra 2010 uvádza: \" Sadzba 5 % bola za predchádzajúcej vlády realitou iba krátke obdobie, a to prvé štyri mesiace roku 2007 . Následne sa však znížila na 4 %, takže priemerne štát za celý rok platil za svojich poistencov 4,33 % . V roku 2008 sa sadzba dostala na 4,5 % a v roku 2009 na 4,9 % .\" ... \" Podľa vládou schváleného rozpočtu by to v roku 2011 malo byť 4,32 % (sadzba za štátu za poistencov pozn.) z vymeriavacieho základu, teda mesačne na jedného poistenca 32,16 eur. V nasledujúcich dvoch rokoch by mala podľa vládou schváleného rozpočtu sadzba za štátnych poistencov klesnúť na 4 %. \" Poslanci NR SR neschválili pozmeňujúci návrh, ktorý predložil Alojz Přidal z poslaneckého klubu KDH. Tento návrh bol predložený v rámci novely zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Za hlasovali všetci prítomní poslanci poslaneckého klubu SMER-SD, traja poslanci SNS a R. Púčik, väčšina poslancom koaličných strán sa zdržala alebo hlasovala proti. R. Fico tvrdí, že platba štátu za svojich poistencov dosahovala v rokoch 2006-2010 4,9 % , čo nie je pravda, keďže túto výšku dosiahla len v roku 2009. Priemerná platba štátu za svojho poistenca bola v období vlády (počítame celé roky) R. Fica na úrovni 4, 58 %. Túto časť výroku hodnotíme ako zavádzanie. Pravdou je, že v roku 2011 je sadzba resp. platba štátu za svojho poistenca na úrovni 4,32 % a v nasledujúcom roku 2012 dosiahne výšku 4 %. Dátum zverejnenia analýzy: 19.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2011-12-19 00:00:00
{ "text": [ "v relácií o 5 minút 12", "SITA", "neschválili", "hlasovali" ], "url": [ "http://www.demagog.sk/diskusie/210/jan-figel-vs-robert-fico", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/98528/Sadzba-za-poistencov-statu-bude", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-53896110-poslanci-nezvysili-odvod-za-poistencov-statu-nehlasovalo-zan-ani-kdh", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=29470" ] }
2025-10-16T20:09:21.846188+00:00
vr25597
null
https://demagog.sk/vyrok/vr25597
Zsolt Simon
null
https://demagog.sk/politik/zsolt-simon
Za mňa bola najvyššia vtedy boli maximálna možná hranica pokút bolo 1 milión korún.
2013-10-06 00:00:00
Pravda
Už počas úradovania Z. Simona na poste ministra pôdohospodárstva počas vlády I. Radičovej (posledné 4 mesiace úradu) bola možná maximálna pokuta vo výške 2 mil. eur. Počas pôsobenia Z. Simona ako ministra pôdohospodárstva za 2. Dzurindovej vlády bola maximálna pokuta vo výške jedného milióna korún. Vzhľadom na to, že Z. Simon hovorí v korunách, má na mysli obdobie jeho pôsobenia počas 2. vlády M. Dzurindu, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Už od novembra 2011, teda v čase pôsobenia Z. Simona ako ministra pôdohospodárstva (4 mesiace pred predčasnými voľbami) bola účinná novela zákona o potravinách, ktorá upravovala výšku pokuty na úrovni aj na úrovni 100 tisíc eur. Ide o odsek 3 a 4 § 28. Najvyššia hranica bola dokonca 2 mil. eur (odsek 6 § 28). V čase pôsobenia ako ministra pôdohospodárstva počas 2. Dzurindovej vlády bol maximálna výška pokuty 1 milión korún. Novela zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách bola prijatá vo februári 2013, s účinnosťou od 1. apríla 2013. Táto novela zvyšovala postihy až na úroveň maximálne 5 miliónov eur. Vládny návrh zákona kritizovala aj RÚZ (Republiková únia zamestnávateľov). "Hroziace následky ukladania takýchto pokút môžu byť až katastrofálne. Pokuta vo výške 1 milión eur je prakticky likvidačná pre väčšinu maloobchodných predajní v SR, pretože výšku týchto pokút je orgán kontroly povinný zo zákona uložiť každému prevádzkovateľovi maloobchodu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o právnickú osobu – obchodný reťazec, alebo o fyzickú osobu (FO) – malého podnikateľa obvykle s 1 až 2 zamestnancami," zdôvodnili v materiáli zamestnávatelia. Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Už počas úradovania Z. Simona na poste ministra pôdohospodárstva počas vlády I. Radičovej (posledné 4 mesiace úradu) bola možná maximálna pokuta vo výške 2 mil. eur. Počas pôsobenia Z. Simona ako ministra pôdohospodárstva za 2. Dzurindovej vlády bola maximálna pokuta vo výške jedného milióna korún. Vzhľadom na to, že Z. Simon hovorí v korunách, má na mysli obdobie jeho pôsobenia počas 2. vlády M. Dzurindu, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Už od novembra 2011, teda v čase pôsobenia Z. Simona ako ministra pôdohospodárstva (4 mesiace pred predčasnými voľbami) bola účinná novela zákona o potravinách, ktorá upravovala výšku pokuty na úrovni aj na úrovni 100 tisíc eur. Ide o odsek 3 a 4 § 28. Najvyššia hranica bola dokonca 2 mil. eur (odsek 6 § 28). V čase pôsobenia ako ministra pôdohospodárstva počas 2. Dzurindovej vlády bol maximálna výška pokuty 1 milión korún. Novela zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách bola prijatá vo februári 2013, s účinnosťou od 1. apríla 2013. Táto novela zvyšovala postihy až na úroveň maximálne 5 miliónov eur. Vládny návrh zákona kritizovala aj RÚZ (Republiková únia zamestnávateľov). \"Hroziace následky ukladania takýchto pokút môžu byť až katastrofálne. Pokuta vo výške 1 milión eur je prakticky likvidačná pre väčšinu maloobchodných predajní v SR, pretože výšku týchto pokút je orgán kontroly povinný zo zákona uložiť každému prevádzkovateľovi maloobchodu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o právnickú osobu – obchodný reťazec, alebo o fyzickú osobu (FO) – malého podnikateľa obvykle s 1 až 2 zamestnancami,\" zdôvodnili v materiáli zamestnávatelia. Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2013-10-07 00:00:00
{ "text": [ "pokuty", "zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách", "kritizovala" ], "url": [ "http://www.sme.sk/c/3049472/trikrat-a-dost-v-potravinarstve-neuspelo.html", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/42-2013-z-z.p-35073.pdf", "http://www.hlavnespravy.sk/ruz-navrhuje-vratit-pokuty-v-zakone-o-potravinach-do-stavu-pred-1-aprilom-2013/146191/" ] }
2025-10-16T19:55:24.138824+00:00
vr25959
null
https://demagog.sk/vyrok/vr25959
Juraj Blanár
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/juraj-blanar
Čo sa týka cestovného ruchu tak ŽSK je absolútne top po Bratislave.
2013-10-30 00:00:00
Pravda
Je pravdou, že v roku 2012 bol ŽSK druhým najlepším krajom čo sa týka celkového počtu návštevníkov za Bratislavským samosprávnym krajom (BSK). Nové údaje z 1. štvrťroka 2013 dávajú ŽSK dokonca na prvé miesto pred BSK. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa údajov ŠÚ SR (. pdf ) z roku 2012 bol Žilinský samosprávny kraj s 20 % krajom s druhým najvyšším podielom celkového počtu ubytovaných návštevníkov SR. S podielom 24,9 % bol úspešnejší už len BSK. "Podľa údajov Štatistického úradu SR v roku 2012 zariadenia cestovného ruchu v Žilinskom kraji ubytovali 756 621 návštevníkov a tretí rok po sebe zaznamenávajú prírastok ubytovaných návštevníkov. Viac ako tretinu tvoria zahraniční návštevníci. Zariadenia cestovného ruchu v Žilinskom kraji ubytovali 20 % z celkového počtu návštevníkov Slovenskej republiky, čo je druhý najvyšší podiel po Bratislavskom kraji s 24,9 %. Ďalšími v poradí sú kraje Prešovský s podielom 17,6 % a Banskobystrický s 10,6 %." Ak by sme brali ako indikátor počet prenocovaní tak ŽSK by bol úplne najlepší zo všetkých krajov. Zdroj: regionálna štatistika ŠÚ SR Najnovšie čísla za obdobie 1. štvrťroka 2013 sú priaznivejšie pre ŽSK, ktorý bol v tomto období skutočne najnavštevovanejší spomedzi krajov. Slová Juraja Blanára potvrdzuje ŠÚ SR (. pdf ) "[...] v Žilinskom kraji ubytovali 219 401 návštevníkov, čo predstavuje najvyšší 25,6 % podiel z ubytovaných návštevníkov v SR. Na druhom mieste bol Bratislavský kraj s podielom 22,6 % [...]" Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Je pravdou, že v roku 2012 bol ŽSK druhým najlepším krajom čo sa týka celkového počtu návštevníkov za Bratislavským samosprávnym krajom (BSK). Nové údaje z 1. štvrťroka 2013 dávajú ŽSK dokonca na prvé miesto pred BSK. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa údajov ŠÚ SR (. pdf ) z roku 2012 bol Žilinský samosprávny kraj s 20 % krajom s druhým najvyšším podielom celkového počtu ubytovaných návštevníkov SR. S podielom 24,9 % bol úspešnejší už len BSK. \"Podľa údajov Štatistického úradu SR v roku 2012 zariadenia cestovného ruchu v Žilinskom kraji ubytovali 756 621 návštevníkov a tretí rok po sebe zaznamenávajú prírastok ubytovaných návštevníkov. Viac ako tretinu tvoria zahraniční návštevníci. Zariadenia cestovného ruchu v Žilinskom kraji ubytovali 20 % z celkového počtu návštevníkov Slovenskej republiky, čo je druhý najvyšší podiel po Bratislavskom kraji s 24,9 %. Ďalšími v poradí sú kraje Prešovský s podielom 17,6 % a Banskobystrický s 10,6 %.\" Ak by sme brali ako indikátor počet prenocovaní tak ŽSK by bol úplne najlepší zo všetkých krajov. Zdroj: regionálna štatistika ŠÚ SR Najnovšie čísla za obdobie 1. štvrťroka 2013 sú priaznivejšie pre ŽSK, ktorý bol v tomto období skutočne najnavštevovanejší spomedzi krajov. Slová Juraja Blanára potvrdzuje ŠÚ SR (. pdf ) \"[...] v Žilinskom kraji ubytovali 219 401 návštevníkov, čo predstavuje najvyšší 25,6 % podiel z ubytovaných návštevníkov v SR. Na druhom mieste bol Bratislavský kraj s podielom 22,6 % [...]\" Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2013-10-31 00:00:00
{ "text": [ "pdf", "štatistika", "pdf" ], "url": [ "http://portal.statistics.sk/files/KrajskeSpravy/ZA/cestovny-ruch-v-zilinskom-kraji-v-roku-2012.pdf", "http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/", "http://portal.statistics.sk/files/KrajskeSpravy/ZA/cestovny-ruch-v-zilinskom-kraji-v-1-stvrtroku-2013.pdf" ] }
2025-10-16T19:53:54.103703+00:00
45708
45,708
https://demagog.sk/vyrok/45708
Peter Žiga
Hlas
https://demagog.sk/politik/peter-ziga
Verejný dlh sa vždy meria ku veľkosti HDP. Všade na svete to tak je.
2020-06-05 00:00:00
Pravda
Verejný dlh v pomere HDP je štandardným ukazovateľom zadlženia krajín. Tvrdenie Petra Žigu hodnotíme ako pravdivé. Podľa definície OECD je verejný dlh „súhrn záväzkov verejného sektora z minulých rokov, ktoré vznikli v dôsledku financovania rozpočtových schodkov verejného sektora”. Môže byť vyjadrený aj v množstve peňazí, ktoré štát dlží - to je tzv. nominálny dlh. Štandardnejšie je však jeho vyjadrenie v pomere k HDP krajiny. Vzhľadom na rôznu veľkosť svetových ekonomík je tak o.i. ľahšie porovnávať jednotlivé krajiny medzi sebou. Tento spôsob vyjadrenia dlhu zohľadňuje aj Európska únia pri prístupových rokovaniach štátov. Podľa Paktu stability a rastu by verejný dlh členskej krajiny nemal presiahnuť 60%. Vyjadrenie verejného dlhu v pomere k HDP používa aj OECD , Európska centrálna banka, CIA či Medzinárodný menový fond .
[ "Verejný dlh v pomere HDP je štandardným ukazovateľom zadlženia krajín. Tvrdenie Petra Žigu hodnotíme ako pravdivé. Podľa definície OECD je verejný dlh „súhrn záväzkov verejného sektora z minulých rokov, ktoré vznikli v dôsledku financovania rozpočtových schodkov verejného sektora”. Môže byť vyjadrený aj v množstve peňazí, ktoré štát dlží - to je tzv. nominálny dlh. Štandardnejšie je však jeho vyjadrenie v pomere k HDP krajiny. Vzhľadom na rôznu veľkosť svetových ekonomík je tak o.i. ľahšie porovnávať jednotlivé krajiny medzi sebou. Tento spôsob vyjadrenia dlhu zohľadňuje aj Európska únia pri prístupových rokovaniach štátov. Podľa Paktu stability a rastu by verejný dlh členskej krajiny nemal presiahnuť 60%. Vyjadrenie verejného dlhu v pomere k HDP používa aj OECD , Európska centrálna banka, CIA či Medzinárodný menový fond ." ]
2020-06-05 00:00:00
{ "text": [ "definície", "nominálny", "zohľadňuje", "presiahnuť", "OECD", "Európska", "CIA", "fond" ], "url": [ "http://economicworld.eu/financie/verejny-dlh", "https://www.google.com/publicdata/explore?ds=ds22a34krhq5p_&ctype=l&met_y=gd_mio_eur#!ctype=l&strail=false&bcs=d&nselm=h&met_y=gd_mio_eur&scale_y=lin&ind_y=false&rdim=country_group&idim=country:sk&ifdim=country_group&hl=sk&dl=sk&ind=false", "https://www.ecb.europa.eu/ecb/orga/escb/html/convergence-criteria.en.html", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/linksdossier/pakt-stability-a-rastu/", "https://data.oecd.org/gga/general-government-debt.htm", "https://sdw.ecb.europa.eu/home.do?chart=t1.11", "https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/227rank.html", "https://www.imf.org/external/datamapper/GG_DEBT_GDP@GDD/SWE" ] }
2025-10-16T19:17:57.933588+00:00
vr39060
null
https://demagog.sk/vyrok/vr39060
Radoslav Procházka
#SIEŤ
https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka
Keďže tá rámcová zmluva sa riadi právom VB, tak sú tam rôzne technické možnosti akejsi výnimky. To je ale opäť tá účtovnícka perspektíva, kedy sa pozeráme na takú vec cez prizmu nejakej excelovskej tabuľky. O to tu nejde či existujú technické možnosti ako sa zbaviť svojho záväzku. Ide tu o európsku perspektívu SR, či bude vnímané ako dôveryhodný partner, s ktorým sa dajú robiť dohody a dá sa na tie dohody spoľahnúť.
2011-10-10 00:00:00
Neoveriteľné
Toto tvrdenie sa nám nepodarilo overiť.
[ "Toto tvrdenie sa nám nepodarilo overiť." ]
2011-10-10 00:00:00
{ "text": [], "url": [] }
2025-10-16T20:11:35.002379+00:00
vr36137
null
https://demagog.sk/vyrok/vr36137
Robert Kaliňák
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
Toto boli pravidlá (tajná voľba, pozn.) ktoré sme zaviedli pred 20. rokmi a my ich musíme dodržiavať. Bez ohľadu na to všetci politológovia sa vyjadrili s tým, že toto je zásadný problém.
2010-12-12 00:00:00
Zavádzajúce
Agentúra SITA uvádza: „Politológ považuje avizovanú zmenu rokovacieho poriadku za nešťastný ústup demokracii totalitným spôsobom. Nepáči sa mu, že koalícia mení vyššie demokratické princípy len preto, že sa sama nevie dohodnúť. Tajné hlasovanie v prípadoch, ako je voľba prokurátora, podľa neho má svoje opodstatnenie. Kritizuje aj zablokovanie voľby, ktoré koalícia plánuje na utorok. "Keď sa robí obštrukcia vo vlastnej koalícii, je to trápne, keďže normálne sa robia obštrukcie voči opozícii," poznamenal Kusý s tým, že je to už druhý raz, čo táto koalícia robí obštrukcie vo vnútri.“ Iné mediálne vyjadrenie politológa v tomto duchu sa nám vyhľadať nepodarilo. Mimo tento fakt, je Kaliňákove tvrdenie zavádzajúce aj preto, lebo ovytvára z politológov homogénnu skupinu ľudí s identickým názorom na problematiku. Napríklad autori tohoto webu sú politológovia a v zmene spôsobu voľby zásadný problém vo vzťahu k ústave a demokratickému zriadeniu spoločnosti nevidia. Zmena spôsobu hlasovania z tajného na verejné je Ústavou definovaným priestorom, v ktorom môže legitímne oscilovať. Robert Kaliňák by mal byť špecifický v adresnosti vyjadrení politológov.
[ "Agentúra SITA uvádza: „Politológ považuje avizovanú zmenu rokovacieho poriadku za nešťastný ústup demokracii totalitným spôsobom. Nepáči sa mu, že koalícia mení vyššie demokratické princípy len preto, že sa sama nevie dohodnúť. Tajné hlasovanie v prípadoch, ako je voľba prokurátora, podľa neho má svoje opodstatnenie. Kritizuje aj zablokovanie voľby, ktoré koalícia plánuje na utorok. \"Keď sa robí obštrukcia vo vlastnej koalícii, je to trápne, keďže normálne sa robia obštrukcie voči opozícii,\" poznamenal Kusý s tým, že je to už druhý raz, čo táto koalícia robí obštrukcie vo vnútri.“ Iné mediálne vyjadrenie politológa v tomto duchu sa nám vyhľadať nepodarilo. Mimo tento fakt, je Kaliňákove tvrdenie zavádzajúce aj preto, lebo ovytvára z politológov homogénnu skupinu ľudí s identickým názorom na problematiku. Napríklad autori tohoto webu sú politológovia a v zmene spôsobu voľby zásadný problém vo vzťahu k ústave a demokratickému zriadeniu spoločnosti nevidia. Zmena spôsobu hlasovania z tajného na verejné je Ústavou definovaným priestorom, v ktorom môže legitímne oscilovať. Robert Kaliňák by mal byť špecifický v adresnosti vyjadrení politológov." ]
2010-12-19 00:00:00
{ "text": [ "SITA" ], "url": [ "http://www.webnoviny.sk/politika/koalicia-v-utorok-zablokuje-volbu-gene/262842-clanok.html" ] }
2025-10-16T20:22:28.668152+00:00
vr14627
null
https://demagog.sk/vyrok/vr14627
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
...rok 2015 bol v cestovnom ruchu historicky najlepší pre Slovensko...
2016-02-28 00:00:00
Pravda
ŠÚ SR zatiaľ nemá zverejnené odvetvové štatistiky pre cestovný ruch za rok 2015. Nie je tak zatiaľ možné presne porovnať počet návštevníkov, ciest, priemerný počet prenocovaní a celkový výkon zariadení oproti predchádzajúcim rokom, čiastkové výsledky však ukazujú, že skutočne došlo k historickému zvýšeniu. Čisto z hľadiska návštevnosti však došlo podľa EK za január až október 2015 k nárastu o 16 %. 2015 ako najlepší hodnotil aj Zväz cestovného ruchu a ďalšie organizácie pôsobiace v odvetví. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
[ "ŠÚ SR zatiaľ nemá zverejnené odvetvové štatistiky pre cestovný ruch za rok 2015. Nie je tak zatiaľ možné presne porovnať počet návštevníkov, ciest, priemerný počet prenocovaní a celkový výkon zariadení oproti predchádzajúcim rokom, čiastkové výsledky však ukazujú, že skutočne došlo k historickému zvýšeniu. Čisto z hľadiska návštevnosti však došlo podľa EK za január až október 2015 k nárastu o 16 %. 2015 ako najlepší hodnotil aj Zväz cestovného ruchu a ďalšie organizácie pôsobiace v odvetví. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý." ]
2016-02-28 00:00:00
{ "text": [ "cestovný ruch", "podľa EK", "ZCRSR", "Slovenskej agentúry", "hodnotí" ], "url": [ "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=xts.run&m=portal/cc.xts&cpstarget=FAAAAGf8GCoWjmpaBveihASXBJPG1SemnNKczxMLQSAbrqe-K2fYFp7zDLo_|H4sIAAAAAAAAAAMAAAAAAAAAAAA_&cps-portlet=8BF18D3F4BF799274CE22265E78C4028&wsrp-navigationalState=FAAAAGf8GCoWjmpaBveihASXBJPG1Semt2oaWY7sBSVnEMFllT8QcT03Wpc_%7cH4sIAAAAAAAAAG3MWwoCIQBG4a2EG8h%2bLyiYoJnbEEEDYaYZ1Jd23wV6m%2bfD%2bcyee15Pz7zWKylt7Et%2bpce2lNqJTU1B%2bBjkjXKAMwoF6bkEnFM8Ok%2fN%2bfdbc8S0ksbMs34hLSFEBPNSqw8kXeAaKjJ4aHq%2fhENobH0S%2b09v6StpWasAAAA%3d&wsrp-urlType=render&backURL=&wsrp-windowState=wsrp:normal", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/rok-2015-bol-najlepsi-pre-cestovny-ruch-na-slovensku", "http://www.zcrsr.sk/tlacova-sprava-zo-6-valneho-zhromazdenia-zcr-sr-02-02-2016/", "http://www.zcrsr.sk/slovensky-cestovny-ruch-vo-vynikajucej-kondicii/", "http://www.zcrsr.sk/ts-tatranci-hodnotia-rok-2015-excelentne/" ] }
2025-10-16T20:54:04.293051+00:00
vr26151
null
https://demagog.sk/vyrok/vr26151
Milan Belica
Nestraníci
https://demagog.sk/politik/milan-belica
Máme okolo 500 km ciest, áno, do ktorých treba investovať. Sám ste povedal 250 km ciest, 250 km ciest, pozor, sme opravili.
2013-11-14 00:00:00
Neoveriteľné
Na stránke Slovenskej správy ciest sú k dispozícii iba informácie o stave ciest do roku 2009 . Novšie materiály správa ciest poskytuje na požiadanie (momentálne očakávame odpoveď na našu žiadosť). Číslo 250 km opravených ciest spomínajú obaja kandidáti, Tomáš Galbavý v súvislosťou s rokmi 2006-2013. Podľa informácii správy ciest bolo v roku 2009 bolo 80 km ciest II. triedy vedených ako "nevyhovujúcich" a 25 km ako "havarijných" (čo predstavuje kategóriu ešte horšiu ako "nevyhovujúce"). Z ciest III. triedy bolo vedených ako "nevyhovujúce" 397 km, 4 km boli v havarijnom stave. Po spočítaní týchto čísel nám vychádza, že v roku 2009 bolo približne 504 km ciest vedených ako nevyhovujúcich, alebo havarijných. Toto číslo je prakticky totožne s tým, ktoré uvádza Milan Belica. Keďže však zatiaľ nemáme k dispozícii aktuálne údaje, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 15.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Na stránke Slovenskej správy ciest sú k dispozícii iba informácie o stave ciest do roku 2009 . Novšie materiály správa ciest poskytuje na požiadanie (momentálne očakávame odpoveď na našu žiadosť). Číslo 250 km opravených ciest spomínajú obaja kandidáti, Tomáš Galbavý v súvislosťou s rokmi 2006-2013. Podľa informácii správy ciest bolo v roku 2009 bolo 80 km ciest II. triedy vedených ako \"nevyhovujúcich\" a 25 km ako \"havarijných\" (čo predstavuje kategóriu ešte horšiu ako \"nevyhovujúce\"). Z ciest III. triedy bolo vedených ako \"nevyhovujúce\" 397 km, 4 km boli v havarijnom stave. Po spočítaní týchto čísel nám vychádza, že v roku 2009 bolo približne 504 km ciest vedených ako nevyhovujúcich, alebo havarijných. Toto číslo je prakticky totožne s tým, ktoré uvádza Milan Belica. Keďže však zatiaľ nemáme k dispozícii aktuálne údaje, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 15.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2013-11-15 00:00:00
{ "text": [ "stránke", "2009" ], "url": [ "http://www.cdb.sk/sk/Hospodarenie-s-vozovkami/Dokumenty.alej", "http://www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/system-hospodarenia/hlapre_2009-podrobny.pdf" ] }
2025-10-16T19:53:11.692202+00:00
44624
44,624
https://demagog.sk/vyrok/44624
Andrej Kiska
Za ľudí
https://demagog.sk/politik/andrej-kiska
Rast HDP, všetci v okolí rastú rýchlejšie.
2020-02-25 00:00:00
Nepravda
Podľa štatistík Eurostatu ( .pdf , s.3) bol medziročný rast HDP v roku 2019 na Slovensku 1,9 %. V Česku dosahoval rast 1,7 %, Maďarsku 4,6 %, Poľsku 3,5 % a Rakúsku 1 %. Rast HDP Ukrajiny v treťom kvartáli 2019 predstavoval 4,2 %. Z našich susedov tak rýchlejšie rastie len Poľsko, Ukrajina a Maďarsko. Tvrdenie Andreja Kisku preto hodnotíme ako nepravdivý.
[ "Podľa štatistík Eurostatu ( .pdf , s.3) bol medziročný rast HDP v roku 2019 na Slovensku 1,9 %. V Česku dosahoval rast 1,7 %, Maďarsku 4,6 %, Poľsku 3,5 % a Rakúsku 1 %. Rast HDP Ukrajiny v treťom kvartáli 2019 predstavoval 4,2 %. Z našich susedov tak rýchlejšie rastie len Poľsko, Ukrajina a Maďarsko. Tvrdenie Andreja Kisku preto hodnotíme ako nepravdivý." ]
2020-02-25 00:00:00
{ "text": [ ".pdf", "Ukrajiny" ], "url": [ "https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/10159400/2-14022020-AP-EN.pdf/f9d9764c-bd84-e8f9-90b1-24b12ecee7a4", "https://www.kyivpost.com/ukraine-politics/growth-of-ukraines-gdp-slows-down-to-4-2-in-q3-2019.html?cn-reloaded=1" ] }
2025-10-16T19:19:23.096806+00:00
vr37782
null
https://demagog.sk/vyrok/vr37782
Lucia Žitňanská
MOST-HÍD
https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska
Slovíčko nezávislý, to máme pred súdmi, máme to dokonca sformulované pri ombudsmanovi, ale nie pri prokuratúre a dokonca v tomto zmysle sa už raz vyjadril aj Ústavný súd v jednom zo svojich nálezov.
2011-03-26 00:00:00
Pravda
Slovo nezávislý sa v Ústave Slovenskej republiky (.pdf) vyskytuje pri Verejnom ochrancovi práv (ombudsmanovi), pri Ústavnom súde SR a pri Najvyššom kontrolnom úrade SR: Čl. 60 "(1) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý orgán kontroly hospodárenia s ..." Čl. 124 " Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti." Čl. 151a "(1) Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom." Čo sa týka nálezu Ústavného súdu, Lucia Žitňanská mala pravdepodobne na mysli Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. februára 1998 (.pdf) v ktorom sa uvádza: "Ustanovenia § 2 ods. 1 a 2 a § 5 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z. o prokuratúre n i e s ú v súlade s čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 149 a 151 Ústavy Slovenskej republiky , len pokiaľ ide o použité slová v texte „ nezávislý “ (§ 2 ods. 1), „nezávisle od iných orgánov“ (§ 2 ods. 2) a „nezávislosť“ (§ 5 ods. 2) v texte zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z."
[ "Slovo nezávislý sa v Ústave Slovenskej republiky (.pdf) vyskytuje pri Verejnom ochrancovi práv (ombudsmanovi), pri Ústavnom súde SR a pri Najvyššom kontrolnom úrade SR: Čl. 60 \"(1) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý orgán kontroly hospodárenia s ...\" Čl. 124 \" Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\" Čl. 151a \"(1) Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom.\" Čo sa týka nálezu Ústavného súdu, Lucia Žitňanská mala pravdepodobne na mysli Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. februára 1998 (.pdf) v ktorom sa uvádza: \"Ustanovenia § 2 ods. 1 a 2 a § 5 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z. o prokuratúre n i e s ú v súlade s čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 149 a 151 Ústavy Slovenskej republiky , len pokiaľ ide o použité slová v texte „ nezávislý “ (§ 2 ods. 1), „nezávisle od iných orgánov“ (§ 2 ods. 2) a „nezávislosť“ (§ 5 ods. 2) v texte zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z.\"" ]
2011-03-28 00:00:00
{ "text": [ "Ústave Slovenskej republiky", "Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. februára 1998" ], "url": [ "http://www.government.gov.sk/data/files/6486.pdf", "http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=14333&FileName=98-z078&Rocnik=1998&AspxAutoDetectCookieSupport=1" ] }
2025-10-16T20:16:32.803498+00:00
vr28434
null
https://demagog.sk/vyrok/vr28434
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
... (Sefčovič, pozn.) mal byť komisárom pre dopravu a vesmírne záležitosti alebo skrátime to na vesmír. ...muselo dôjsť k určitým rošádam, ale v tomto prípade opäť v prospech nášho kandidáta, pretože bude jedným z podpredsedov Európskej komisie a bude zodpovedať prakticky za najvýznamnejšiu oblasť Európskej komisie a to je za energetiku. Naviac mu zostane v portfóliu aj koordinácia dopravy, teda to čo mal robiť predtým.
2014-10-19 00:00:00
Pravda
Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič skutočne mal pôvodne zastávať pozíciu komisára pre dopravu, mobilitu a politiku pre vesmír. Dnes však už figuruje v novom zložení ako podpredseda EK pre energetiku, ktorú možno podobne ako dopravu a vesmír považovať za veľmi významné pozície. Šefčovič by však mal podľa dostupných informácií taktiež dozerať na koordináciu dopravy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
[ "Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič skutočne mal pôvodne zastávať pozíciu komisára pre dopravu, mobilitu a politiku pre vesmír. Dnes však už figuruje v novom zložení ako podpredseda EK pre energetiku, ktorú možno podobne ako dopravu a vesmír považovať za veľmi významné pozície. Šefčovič by však mal podľa dostupných informácií taktiež dozerať na koordináciu dopravy. Výrok hodnotíme ako pravdivý." ]
2014-10-20 00:00:00
{ "text": [ "pozíciu", "zložení", "informácií", "rezignovala", "určil", "vyjadrenie" ], "url": [ "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/slovensko-ziskalo-v-novej-komisii-dopravu-mobilitu-a-vesmir-022860", "http://ec.europa.eu/about/juncker-commission/structure/index_en.htm", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/sefcovic-by-mohol-byt-podpredsedom-komisie-pre-energeticku-uniu-022985", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/sefcovic-prisiel-o-vesmir-a-caka-ho-novy-vysluch-usiel-sa-mu-podpredseda.html", "http://www.energypost.eu/team-juncker-eu-unveils-new-energy-commissioners/", "http://online.wsj.com/articles/european-lawmakers-reject-former-slovenian-prime-minister-as-eu-energy-chief-1412791464" ] }
2025-10-16T19:44:55.096454+00:00
vr26550
null
https://demagog.sk/vyrok/vr26550
Ján Richter
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/jan-richter
Je to (finančná náročnosť zákona o hmotnej núdze, pozn.) spolu 15 miliónov s tým, že cirka 8 miliónov pôjde na koordinátorov, to znamená na tých cirka 840 ľudí, ktorí budú zabezpečovať organizáciu a 7 miliónov sú tie náklady s tým súvisiace.
2014-01-19 00:00:00
Pravda
V právnej úprave zákona o hmotnej núdzi, ktorý je účinný od 1. januára 2014 sa uvádza, že celkový predpokladaný rozpočet novely zákona je 15 miliónov EUR (14 918 805,57). Z tejto sumy je na mzdy zamestnancov úradov práce je vyčlenených 8 miliónov eur. Na ochranné pomôcky (pracovné rukavice, vesty a pod.) a pracovné pomôcky, prípadne úrazové poistenie poberateľov dávky v hmotnej núdzi je vyčlenených takmer 7 milonov EUR (6 839 214 EUR). V správe agentúry SITA z 20. októbra 2013 sa uvádza, že obciam má pomáhať viac ako 800 koordinátorov.
[ "V právnej úprave zákona o hmotnej núdzi, ktorý je účinný od 1. januára 2014 sa uvádza, že celkový predpokladaný rozpočet novely zákona je 15 miliónov EUR (14 918 805,57). Z tejto sumy je na mzdy zamestnancov úradov práce je vyčlenených 8 miliónov eur. Na ochranné pomôcky (pracovné rukavice, vesty a pod.) a pracovné pomôcky, prípadne úrazové poistenie poberateľov dávky v hmotnej núdzi je vyčlenených takmer 7 milonov EUR (6 839 214 EUR).", "V správe agentúry SITA z 20. októbra 2013 sa uvádza, že obciam má pomáhať viac ako 800 koordinátorov." ]
2014-01-20 00:00:00
{ "text": [ "úprave", "SITA" ], "url": [ "http://www.google.hu/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=web&cd=3&cad=rja&ved=0CD0QFjAC&url=http%3A%2F%2Fwww.zmos.sk%2Fdownload_file_f.php%3Fid%3D435440&ei=DDHdUvPPEY-BhAeSl4GoDQ&usg=AFQjCNHCMaXBnCPTv0EuHrIFri94PSPiQg", "http://romovia.sme.sk/c/6976674/obce-sa-boja-noveho-zakona-o-socialnych-davkach-ministerstvo-slubuje-pomoc.html" ] }
2025-10-16T19:51:41.824045+00:00
vr27776
null
https://demagog.sk/vyrok/vr27776
Jozef Viskupič
OĽaNO
https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic
Portugalsko využilo inštitút reason opinion 227 krát a Slovensko 3+1 krát.
2014-05-13 00:00:00
Nepravda
Jozef Viskupič má na mysli tzv. odôvodnené stanoviská (reasoned opinions), ktoré môžu národné parlamenty podávať vo vzťahu k prijímanej európskej legislatíve. Je síce pravdou, že NR SR využila túto možnosť štyrikrát (resp. trikrát) od jej zavedenia prostredníctvom Lisabonskej zmluvy (LZ), avšak portugalský parlament poskytol týchto stanovísk 227 len v roku 2012, celkový počet ním podaných stanovísk je až 518. Navyše, ak započítavame len odôvodnené stanoviská riadiace sa príslušnými ustanoveniami LZ, portugalský parlament ich za celé obdobie existencie tohto inštitútu poskytol iba tri. Výrok J. Viskupiča je nepresný pri uplatnení hociktorého z dvoch prístupov pre počítanie stanovísk, preto ho hodnotíme ako nepravdivý. Pre postavenie a právomoci národných parlamentov vo vzťahu k európskej legislatíve a jej pripomienkovaniu sú relevantné najmä Protokoly 1 a 2 k LZ. V článku 6 Protokolu 2 sa zakotvuje právomoc, o ktorej sa zmieňuje volebný líder OĽaNO: "Do ôsmich týždňov od doručenia návrhu legislatívneho aktu v úradných jazykoch Únie môže ktorýkoľvek národný parlament alebo ktorákoľvek komora národného parlamentu poslať predsedom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie odôvodnené stanovisko s uvedením dôvodov, pre ktoré sú presvedčení, že daný návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Je vecou každého národného parlamentu alebo každej komory národného parlamentu, aby sa prípadne poradili s regionálnymi parlamentmi so zákonodarnými právomocami." Podľa databázy odôvodnených stanovísk využila NR SR túto možnosť naozaj v štyroch prípadoch. V tabuľke , ktorú z dostupných údajov zostavil britský parlament figurujú pri Slovensku tri "reasoned opinion". Presne v tejto istej tabuľke figuruje aj číslo 227 v súvislosti s portugalským parlamentom, avšak vzťahuje sa iba na rok 2012, pričom zahŕňa všetky pripomienky zaslané touto inštitúciou (reasoned opinions + contributions) , nielen tie, ktoré spĺňajú podmienky článku 6 protokolu 2 (rozdiel je vysvetlený napr. v tabuľke stanovísk za rok 2014). Navyše, pre získanie celkového čísla pre Portugalsko je k tomuto údaju nutné pripočítať 106 stanovísk za rok 2010, 184 za 2011 a jedno za 2013, čím dostávame súhrnné číslo 518. Databáza odôvodnených stanovísk, ktorá eviduje iba tie, spĺňajúce podmienky stanovené príslušným článkom LZ, zasa eviduje pre portugalský parlament (Assembleia da República) iba 3 odôvodnené stanoviská, čo je menej než pri NR SR. Údaj, ktorý uvádza J. Viskupič, teda nemožno považovať za správny ani ak zohľadníme všetky stanoviská, ani ak započítavame iba odôvodnené stanoviská podľa článku 6 Protokolu 2 LZ.
[ "Jozef Viskupič má na mysli tzv. odôvodnené stanoviská (reasoned opinions), ktoré môžu národné parlamenty podávať vo vzťahu k prijímanej európskej legislatíve. Je síce pravdou, že NR SR využila túto možnosť štyrikrát (resp. trikrát) od jej zavedenia prostredníctvom Lisabonskej zmluvy (LZ), avšak portugalský parlament poskytol týchto stanovísk 227 len v roku 2012, celkový počet ním podaných stanovísk je až 518. Navyše, ak započítavame len odôvodnené stanoviská riadiace sa príslušnými ustanoveniami LZ, portugalský parlament ich za celé obdobie existencie tohto inštitútu poskytol iba tri. Výrok J. Viskupiča je nepresný pri uplatnení hociktorého z dvoch prístupov pre počítanie stanovísk, preto ho hodnotíme ako nepravdivý. Pre postavenie a právomoci národných parlamentov vo vzťahu k európskej legislatíve a jej pripomienkovaniu sú relevantné najmä Protokoly 1 a 2 k LZ. V článku 6 Protokolu 2 sa zakotvuje právomoc, o ktorej sa zmieňuje volebný líder OĽaNO: \"Do ôsmich týždňov od doručenia návrhu legislatívneho aktu v úradných jazykoch Únie môže ktorýkoľvek národný parlament alebo ktorákoľvek komora národného parlamentu poslať predsedom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie odôvodnené stanovisko s uvedením dôvodov, pre ktoré sú presvedčení, že daný návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Je vecou každého národného parlamentu alebo každej komory národného parlamentu, aby sa prípadne poradili s regionálnymi parlamentmi so zákonodarnými právomocami.\" Podľa databázy odôvodnených stanovísk využila NR SR túto možnosť naozaj v štyroch prípadoch. V tabuľke , ktorú z dostupných údajov zostavil britský parlament figurujú pri Slovensku tri \"reasoned opinion\". Presne v tejto istej tabuľke figuruje aj číslo 227 v súvislosti s portugalským parlamentom, avšak vzťahuje sa iba na rok 2012, pričom zahŕňa všetky pripomienky zaslané touto inštitúciou (reasoned opinions + contributions) , nielen tie, ktoré spĺňajú podmienky článku 6 protokolu 2 (rozdiel je vysvetlený napr. v tabuľke stanovísk za rok 2014). Navyše, pre získanie celkového čísla pre Portugalsko je k tomuto údaju nutné pripočítať 106 stanovísk za rok 2010, 184 za 2011 a jedno za 2013, čím dostávame súhrnné číslo 518. Databáza odôvodnených stanovísk, ktorá eviduje iba tie, spĺňajúce podmienky stanovené príslušným článkom LZ, zasa eviduje pre portugalský parlament (Assembleia da República) iba 3 odôvodnené stanoviská, čo je menej než pri NR SR. Údaj, ktorý uvádza J. Viskupič, teda nemožno považovať za správny ani ak zohľadníme všetky stanoviská, ani ak započítavame iba odôvodnené stanoviská podľa článku 6 Protokolu 2 LZ." ]
2014-05-13 00:00:00
{ "text": [ "Protokoly", "databázy", "tabuľke", "tabuľke", "Databáza" ], "url": [ "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=uriserv:OJ.C_.2007.306.01.0001.01.SLK#C_2007306SK.01014701", "http://www.ipex.eu/IPEXL-WEB/search.do#_e=dHlwZT1BTEwmZmFjZXRlZD10cnVlJnN0YXJ0PTAmcm93cz0xMCZ0ZXh0PSZzbGFuZz0mZG9jdW1lbnRDb2RlPSZkb2N1bWVudFllYXI9MCZkb2N1bWVudE51bWJlcj0mX2RlYWRMaW5lUHJlc2VudD1mYWxzZSZmcm9tRGF0ZT0mdG9EYXRlPSZzY3J1dGlueUNoYW1iZXI9SU5JVF8xMDgmc2NydXRpbnlTdGF0dXM9Jl9yZWFzb25lZE9waW5pb249ZmFsc2UmcmVhc29uZWRPcGluaW9uPXRydWUmX2VjUmVwbGllcz1mYWxzZSZfaW1wb3J0YW50SW5mbz1mYWxzZSZfYWRvcHRlZExlZ2lzbGF0aW9uPWZhbHNl&_rnd=29730864428", "http://www.publications.parliament.uk/pa/ld201314/ldselect/ldeucom/151/15116.htm", "http://www.ipex.eu/IPEXL-WEB/epdoc.do", "http://www.ipex.eu/IPEXL-WEB/search.do#_e=dHlwZT1BTEwmZmFjZXRlZD10cnVlJnN0YXJ0PTAmcm93cz0xMCZ0ZXh0PSZzbGFuZz0mZG9jdW1lbnRDb2RlPSZkb2N1bWVudFllYXI9MCZkb2N1bWVudE51bWJlcj0mX2RlYWRMaW5lUHJlc2VudD1mYWxzZSZmcm9tRGF0ZT0mdG9EYXRlPSZzY3J1dGlueUNoYW1iZXI9SU5JVF8xMDUmc2NydXRpbnlTdGF0dXM9Jl9yZWFzb25lZE9waW5pb249ZmFsc2UmcmVhc29uZWRPcGluaW9uPXRydWUmX2VjUmVwbGllcz1mYWxzZSZfaW1wb3J0YW50SW5mbz1mYWxzZSZfYWRvcHRlZExlZ2lzbGF0aW9uPWZhbHNl&_rnd=798062521081" ] }
2025-10-16T19:47:04.318590+00:00
vr28223
null
https://demagog.sk/vyrok/vr28223
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Keď nastúpila vláda pani Radičovej, tak vláda Ivety Radičovej vymenila troch predstaviteľov v Súdnej rade. Títo predstavitelia sa obrátili na Ústavný súd a Ústavný súd konštatoval, že ten, kto nominuje do Súdnej rady, či to je napríklad vláda, parlament alebo je to prezident, môže prijať rozhodnutie o zmene týchto ľudí. Stalo sa to hneď potom, ako nastúpil pán prezident. Pán prezident tiež vymenil myslím troch členov Súdnej rady, hovorím teraz o pánovi prezidentovi Kiskovi.
2014-09-14 00:00:00
Pravda
Vláda I. Radičovej v januári 2011 skutočne odvolala troch členov Súdnej rady (Richard Molnár, Daniel Hudák a Viliam Dohňanský), ktorí boli do funkcie nominovaní ešte vládou R. Fica. Bývalí členovia Súdnej rady podali sťažnosť na Ústavný súd, ktorá však bola zamietnutá ako neopodstatnená. Ústavný súd uznáva právo tých subjektov čo menovali aj odvolať. Rovnako je pravdou, že súčasný slovenský prezident A. Kiska odvolal troch členov Súdnej rady (Mária Bujňáková, Gabriela Šimonová a Eduard Barány - sám odstúpil), ktorých do funkcie menoval bývalý prezident I. Gašparovič. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa článku 141a ods. 1. Ústavy SR (.pdf): "Súdna rada pozostáva z 18-tich členov. Na čele Súdnej rady je predseda, ktorý je súčasne predsedom Najvyššieho súdu. Zvyšnými 17-timi členmi sú a) ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky, b) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, c) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky, d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky." SITA , 19. januára 2011: "Vláda Ivety Radičovej odvolala Richarda Molnára, Daniela Hudáka a Viliama Dohňanského z funkcie členov Súdnej rady pred uplynutím ich päťročného funkčného obdobia. Títo traja členovia boli menovaní ešte vládou Roberta Fica v rokoch 2007 a 2009. Za nových členov vláda Radičovej vymenovala Ľudmilu Babjakovú, Jozefa Vozára a Alexandra Bröstla." TASR , 7. februára 2011: "Sudcovia Richard Molnár, Viliam Dohňanský a Daniel Hudák tvrdia, že ich odvolanie vládou z rady pred skončením ich funkčného obdobia je protiústavné. ... Môžem potvrdiť, že takáto sťažnosť bola dnes podaná, " uviedol právny zástupca sťažovateľov Bohumil Novák. Sťažovatelia zároveň žiadajú, aby ÚS SR odložil vykonateľnosť uznesenia vlády SR, ktorá 19. januára tohto roku odvolala svojich troch nominantov v Súdnej rade." Uznesenie (pdf.) Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 46/2011 zo 17. februára 2011: "Ústavou Slovenskej republiky ustanovená vnútorná konštrukcia (zloženie) Súdnej rady Slovenskej republiky by stratila svoje racionálne opodstatnenie, ak by členovia Súdnej rady Slovenskej republiky po svojom ustanovení (zvolení, resp. vymenovaní) nemali žiadnu väzbu na tých, ktorí ich do tejto funkcie ustanovili (zvolili, vymenovali). Zloženie Súdnej rady Slovenskej republiky a spôsob jej uznášania vychádzajú teda (logicky a vedome) z požiadavky zachovania vzťahu (politickej) dôvery medzi členmi Súdnej rady Slovenskej republiky a subjektmi, ktoré ich do ich funkcií ustanovili, čomu zodpovedá oprávnenie týchto subjektov odvolať ich z funkcie aj z dôvodu „straty dôvery“, resp. aj z iného Ústavou Slovenskej republiky alebo zákonom neustanoveného dôvodu. Podaná sťažnosť bola zamietnutá z dôvodu neopodstatnenosti." TASR , 18. júna 2014: "Súčasný slovenský prezident Andrej Kiska taktiež odvolal troch členov Súdnej rady, Máriu Bujňákovú, Gabrielu Šimonovú a Eduarda Barányho, ktorí boli menovaní I. Gašparovičom. Za nových členov boli vymenovaní Ján Kľučka, Jozef Vozár a Elena Berthotyová." Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Vláda I. Radičovej v januári 2011 skutočne odvolala troch členov Súdnej rady (Richard Molnár, Daniel Hudák a Viliam Dohňanský), ktorí boli do funkcie nominovaní ešte vládou R. Fica. Bývalí členovia Súdnej rady podali sťažnosť na Ústavný súd, ktorá však bola zamietnutá ako neopodstatnená. Ústavný súd uznáva právo tých subjektov čo menovali aj odvolať. Rovnako je pravdou, že súčasný slovenský prezident A. Kiska odvolal troch členov Súdnej rady (Mária Bujňáková, Gabriela Šimonová a Eduard Barány - sám odstúpil), ktorých do funkcie menoval bývalý prezident I. Gašparovič. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa článku 141a ods. 1. Ústavy SR (.pdf): \"Súdna rada pozostáva z 18-tich členov. Na čele Súdnej rady je predseda, ktorý je súčasne predsedom Najvyššieho súdu. Zvyšnými 17-timi členmi sú a) ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky, b) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, c) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky, d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.\" SITA , 19. januára 2011: \"Vláda Ivety Radičovej odvolala Richarda Molnára, Daniela Hudáka a Viliama Dohňanského z funkcie členov Súdnej rady pred uplynutím ich päťročného funkčného obdobia. Títo traja členovia boli menovaní ešte vládou Roberta Fica v rokoch 2007 a 2009. Za nových členov vláda Radičovej vymenovala Ľudmilu Babjakovú, Jozefa Vozára a Alexandra Bröstla.\" TASR , 7. februára 2011: \"Sudcovia Richard Molnár, Viliam Dohňanský a Daniel Hudák tvrdia, že ich odvolanie vládou z rady pred skončením ich funkčného obdobia je protiústavné. ... Môžem potvrdiť, že takáto sťažnosť bola dnes podaná, \" uviedol právny zástupca sťažovateľov Bohumil Novák. Sťažovatelia zároveň žiadajú, aby ÚS SR odložil vykonateľnosť uznesenia vlády SR, ktorá 19. januára tohto roku odvolala svojich troch nominantov v Súdnej rade.\" Uznesenie (pdf.) Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 46/2011 zo 17. februára 2011: \"Ústavou Slovenskej republiky ustanovená vnútorná konštrukcia (zloženie) Súdnej rady Slovenskej republiky by stratila svoje racionálne opodstatnenie, ak by členovia Súdnej rady Slovenskej republiky po svojom ustanovení (zvolení, resp. vymenovaní) nemali žiadnu väzbu na tých, ktorí ich do tejto funkcie ustanovili (zvolili, vymenovali). Zloženie Súdnej rady Slovenskej republiky a spôsob jej uznášania vychádzajú teda (logicky a vedome) z požiadavky zachovania vzťahu (politickej) dôvery medzi členmi Súdnej rady Slovenskej republiky a subjektmi, ktoré ich do ich funkcií ustanovili, čomu zodpovedá oprávnenie týchto subjektov odvolať ich z funkcie aj z dôvodu „straty dôvery“, resp. aj z iného Ústavou Slovenskej republiky alebo zákonom neustanoveného dôvodu. Podaná sťažnosť bola zamietnutá z dôvodu neopodstatnenosti.\" TASR , 18. júna 2014: \"Súčasný slovenský prezident Andrej Kiska taktiež odvolal troch členov Súdnej rady, Máriu Bujňákovú, Gabrielu Šimonovú a Eduarda Barányho, ktorí boli menovaní I. Gašparovičom. Za nových členov boli vymenovaní Ján Kľučka, Jozef Vozár a Elena Berthotyová.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2014-09-15 00:00:00
{ "text": [ "Ústavy", "SITA", "TASR", "Uznesenie", "TASR" ], "url": [ "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2014.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169125-vlada-vymenila-troch-clenov-sudnej-rady-harabin-to-kritizuje/", "http://www.sme.sk/c/5756477/traja-sudcovia-tvrdia-ze-ich-odvolanie-vladou-bolo-protiustavne.html", "http://portal.concourt.sk/Zbierka/2011/97_11s.pdf", "http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-odvolanie-sudna-rada-clenovia/88561-clanok.html" ] }
2025-10-16T19:45:31.599433+00:00
vr35372
null
https://demagog.sk/vyrok/vr35372
Béla Bugár
MOST-HÍD
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
Keď pani ministerka Tomanová, jej štátna tajomníčka, to znamená, že vtedy, keď obidvaja alebo obidve teda boli na ministerstve, podpísali pre seba zmluvy, dve zmluvy na 130 tisíc eur. Toto je konflikt záujmov.
2010-09-26 00:00:00
Pravda
Exministerka práce Viera Tomanová SMER-SD a bývalá štátna tajomníčka ministerstva práce Emília Kršíková SMER-SD zarábali na projektoch financovaných aj z eurofondov. Tomanová ešte ako ministerka podpísala príkaznú zmluvu so svojím podriadeným, šéfom Centra vzdelávania Ivanom Bernátkom. Za prácu na projekte Centrum sociálneho dialógu mala dostať takmer 60 tisíc eur. Jej štátna tajomníčka Kršíková mala na tom istom projekte zarobiť viac ako 77 tisíc eur. Za hodinovú prácu mali dostávať 37,5 eura. Zmluva, ktorú obe uzatvorili v máji tohto roka, mala trvať až do roku 2013, stihli si vyplatiť vyše 4700 eur.
[ "Exministerka práce Viera Tomanová SMER-SD a bývalá štátna tajomníčka ministerstva práce Emília Kršíková SMER-SD zarábali na projektoch financovaných aj z eurofondov. Tomanová ešte ako ministerka podpísala príkaznú zmluvu so svojím podriadeným, šéfom Centra vzdelávania Ivanom Bernátkom. Za prácu na projekte Centrum sociálneho dialógu mala dostať takmer 60 tisíc eur. Jej štátna tajomníčka Kršíková mala na tom istom projekte zarobiť viac ako 77 tisíc eur. Za hodinovú prácu mali dostávať 37,5 eura. Zmluva, ktorú obe uzatvorili v máji tohto roka, mala trvať až do roku 2013, stihli si vyplatiť vyše 4700 eur." ]
2010-12-15 00:00:00
{ "text": [ "zarábali" ], "url": [ "http://ekonomika.sme.sk/c/5537259/tomanova-si-privyrabala-na-projektoch-z-eurofondov.html" ] }
2025-10-16T20:43:15.138518+00:00
vr26310
null
https://demagog.sk/vyrok/vr26310
Marian Kotleba
ĽSNS
https://demagog.sk/politik/marian-kotleba
... pretože si musíme povedať na rovinu, že dnes sú niektorí poberatelia sociálnych dávok ohodnotení, keď to musím tak povedať, možno aj dvojnásobne oproti ľuďom, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, čiže tento sociálny systém je dnes úplne zlý.
2013-12-01 00:00:00
Nepravda
Výrok Mariana Kotlebu hodnotíme ako nepravdivý, keďže neexistuje podľa zákona prípad, v ktorom by človek poberajúci dávky v hmotnej núdzi dostával dvojnásobok minimálnej mzdy. Minimálna mzda na Slovensku od 1. januára 2013 je 337,7 eur, v čistom to predstavuje sumu 290,7 eur . Jej dvojnásobok v čistom by bol teda 581,4 eur. Základnou "sociálnou" dávkou na Slovensku je dávka v hmotnej núdzi (DvHM). Nárok na túto dávku má občan, ak jeho príjem nedosahuje životné minimum (198,09 eur mesačne pre jednu osobu, 138,19 eur mesačne pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu a 90,42 eur mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa) a zároveň ak si svojím majetkom nedokáže zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi. Výška dávky mesačne podľa úpravy zákona platnej do 31. 12. 2013: 60,50 eur pre jednotlivca, 115,10 eur pre jednotlivca s 1 až 4 deťmi, 168,20 eur pre jednotlivca s viac ako 4 deťmi, 105,20 eur pre dvojicu, 157,60 eur pre dvojicu s 1 až 4 deťmi, 212,30 eur pre dvojicu s viac ako 4 deťmi. Ku DvHM prináležia aj ďalšie dávky, na ktoré však nie je automatický nárok: - príspevok na bývanie - podmienkou je vlastníctvo alebo nájom bytu alebo rodinného domu: 55,80 eur mesačne pre jednotlivca 89,20 eur mesačne, ak je viac spoločne posudzovaných osôb. - aktivačný príspevok, ktorý sa poskytuje zamestnanej osobe alebo osobe v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ak sa osoba aktívne pripravuje na zamestnanie (t.j. vykonáva rekvalifikačné kurzy zadané MPSVaR) alebo je zamestnaná a študuje popri práci, alebo osoba vykonáva rôzne “pracovné služby” v prospech obce, teda príspevok funguje ako kvázi odmena za vykonanú prácu pre obec či VÚC - 63,07 eur - príspevok na dieťa, ak dodržiava školskú dochádzku - 17,20 eur - príspevok pre tehotnú ženu (ak je plnoletá a chodí pravidelne na prehliadky) - 13,50 eur - príspevok pre rodiča dieťaťa do jedného roka (ak chodí pravidelne na pediatrické prehliadky) - 13,50 eur - príspevok na zdravotnú starostlivosť - 2 eur Príklady rôznych situácii a čo najvyššej kombinácie sociálnych dávok: 1. jednotlivec bez detí, poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť 181,37 eur 2. dvojica bez detí, obaja poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť 324,54 eur 3. dvojica s dvomi deťmi, obaja poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť a príspevky na dieťa 441,34 eur 4. dvojica s piatimi deťmi, obaja poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, žena je tehotná aj má dieťa do jedného roka 540,64 eur 5. jednotlivec s piatimi deťmi, z toho jedno do jedného roka, poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť 425,97 eur Sociálne dávky nedosahujú dvojnásobok minimálnej mzdy. Štátne sociálne dávky, ako ich definuje ÚPSVaR , zahŕňajú napríklad prídavky na deti či príplatky k prídavkom na deti, príspevok pri narodení dieťaťa, alebo aj rodičovský príspevok, tieto sa však priznávajú bez ohľadu na status prijímateľa dávky v hmotnej núdzi či príjem - dostáva ich aj zamestnanec s minimálnou či akoukoľvek inou mzdou. Rovnicu, či sú vyššie sociálne dávky, alebo dvojnásobok minimálnej mzdy, teda neovplyvňujú. Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Výrok Mariana Kotlebu hodnotíme ako nepravdivý, keďže neexistuje podľa zákona prípad, v ktorom by človek poberajúci dávky v hmotnej núdzi dostával dvojnásobok minimálnej mzdy. Minimálna mzda na Slovensku od 1. januára 2013 je 337,7 eur, v čistom to predstavuje sumu 290,7 eur . Jej dvojnásobok v čistom by bol teda 581,4 eur. Základnou \"sociálnou\" dávkou na Slovensku je dávka v hmotnej núdzi (DvHM). Nárok na túto dávku má občan, ak jeho príjem nedosahuje životné minimum (198,09 eur mesačne pre jednu osobu, 138,19 eur mesačne pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu a 90,42 eur mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa) a zároveň ak si svojím majetkom nedokáže zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi. Výška dávky mesačne podľa úpravy zákona platnej do 31. 12. 2013: 60,50 eur pre jednotlivca, 115,10 eur pre jednotlivca s 1 až 4 deťmi, 168,20 eur pre jednotlivca s viac ako 4 deťmi, 105,20 eur pre dvojicu, 157,60 eur pre dvojicu s 1 až 4 deťmi, 212,30 eur pre dvojicu s viac ako 4 deťmi. Ku DvHM prináležia aj ďalšie dávky, na ktoré však nie je automatický nárok: - príspevok na bývanie - podmienkou je vlastníctvo alebo nájom bytu alebo rodinného domu: 55,80 eur mesačne pre jednotlivca 89,20 eur mesačne, ak je viac spoločne posudzovaných osôb. - aktivačný príspevok, ktorý sa poskytuje zamestnanej osobe alebo osobe v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ak sa osoba aktívne pripravuje na zamestnanie (t.j. vykonáva rekvalifikačné kurzy zadané MPSVaR) alebo je zamestnaná a študuje popri práci, alebo osoba vykonáva rôzne “pracovné služby” v prospech obce, teda príspevok funguje ako kvázi odmena za vykonanú prácu pre obec či VÚC - 63,07 eur - príspevok na dieťa, ak dodržiava školskú dochádzku - 17,20 eur - príspevok pre tehotnú ženu (ak je plnoletá a chodí pravidelne na prehliadky) - 13,50 eur - príspevok pre rodiča dieťaťa do jedného roka (ak chodí pravidelne na pediatrické prehliadky) - 13,50 eur - príspevok na zdravotnú starostlivosť - 2 eur Príklady rôznych situácii a čo najvyššej kombinácie sociálnych dávok: 1. jednotlivec bez detí, poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť 181,37 eur 2. dvojica bez detí, obaja poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť 324,54 eur 3. dvojica s dvomi deťmi, obaja poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť a príspevky na dieťa 441,34 eur 4. dvojica s piatimi deťmi, obaja poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, žena je tehotná aj má dieťa do jedného roka 540,64 eur 5. jednotlivec s piatimi deťmi, z toho jedno do jedného roka, poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť 425,97 eur Sociálne dávky nedosahujú dvojnásobok minimálnej mzdy. Štátne sociálne dávky, ako ich definuje ÚPSVaR , zahŕňajú napríklad prídavky na deti či príplatky k prídavkom na deti, príspevok pri narodení dieťaťa, alebo aj rodičovský príspevok, tieto sa však priznávajú bez ohľadu na status prijímateľa dávky v hmotnej núdzi či príjem - dostáva ich aj zamestnanec s minimálnou či akoukoľvek inou mzdou. Rovnicu, či sú vyššie sociálne dávky, alebo dvojnásobok minimálnej mzdy, teda neovplyvňujú. Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2013-12-02 00:00:00
{ "text": [ "Minimálna mzda", "čistom", "dávka v hmotnej núdzi", "životné minimum", "ÚPSVaR" ], "url": [ "http://www.podnikam.webnoviny.sk/uctovnictvo/uctovne-veliciny/minimalna-mzda-zvysi-vladou-nesuhlasia-vsetci-partneri/24703", "http://openiazoch.zoznam.sk/kalkulacky/vypocet-cistej-mzdy", "http://www.upsvar.sk/bs/socialne-veci-a-rodina/oddelenie-pomoci-v-hmotnej-nudzi/davka-v-hmotnej-nudzi-a-prispevky-k-davke.html?page_id=295243", "http://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/zivotne-minimum/", "http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina/statne-socialne-davky/prehlad-statnych-socialnych-davok.html?page_id=149429" ] }
2025-10-16T19:52:33.295345+00:00
vr36433
null
https://demagog.sk/vyrok/vr36433
Pál Csáky
SMK
https://demagog.sk/politik/pal-csaky
...my do tej doby, do tohto momentu, kým tlačový zákon nebol zle odsúhlasený v slovenskom parlamente, my sme do tej doby neboli ochotní ani hovoriť o tom ako budeme ako sa, ako sa budeme správať v prípade Lisabonskej zmluvy, takže netreba, netreba spájať tieto veci...
2010-04-25 00:00:00
Nepravda
Tlačový zákon sa od svojho pôvodného návrhu zmenil. Otázne však je nakoľko, a na koho tlak. Koncom júna 2007 ministerstvo zverejnilo prvú verziu tlačového zákona. Do konca roka sa ku nemu podľa slov ministerstva vyjadrilo v 194 pripomienkach 23 inštitúcií, z ktorých akceptoval 72. Zákon sa dostal do parlamentu do prvého čítania 12.2.2008. Vyvolal búrlivú diskusiu v spoločnosti, ostré protesty v novinárskej obci , občianskej spoločnosti, odsúdený bol zahraničnými pozorovateľmi (medzi nimi aj OBSE ) a v neposlednej rade opozíciou . V rámci druhého čítania, ktoré sa uskutočnilo v apríli, boli prijaté niektoré pozmeňovacie návrhy takmer výlučne z dielne vlády. 9. apríla bola tiež schválená definitívna verzia tlačového zákona . Hlasovanie o Lisabonskej zmluve prebehlo deň na to, 10. apríla. SMK v deň hlasovania avizovala, že napriek opozičnej obštrukcii zmluvu podporí . SMK sa však už v januári vyjadrilo, že pre tlačový zákon Lisabonskú zmluvu nepodporí. Csáky nehovorí pravdu, ak tvrdí, že sa o hlasovaní o Lisabonskej zmluve pred schválením tlačového zákona SMK nevyjadrovalo. Vyjadrovalo a odmietalo hlasovať.
[ "Tlačový zákon sa od svojho pôvodného návrhu zmenil. Otázne však je nakoľko, a na koho tlak. Koncom júna 2007 ministerstvo zverejnilo prvú verziu tlačového zákona. Do konca roka sa ku nemu podľa slov ministerstva vyjadrilo v 194 pripomienkach 23 inštitúcií, z ktorých akceptoval 72. Zákon sa dostal do parlamentu do prvého čítania 12.2.2008. Vyvolal búrlivú diskusiu v spoločnosti, ostré protesty v novinárskej obci , občianskej spoločnosti, odsúdený bol zahraničnými pozorovateľmi (medzi nimi aj OBSE ) a v neposlednej rade opozíciou . V rámci druhého čítania, ktoré sa uskutočnilo v apríli, boli prijaté niektoré pozmeňovacie návrhy takmer výlučne z dielne vlády. 9. apríla bola tiež schválená definitívna verzia tlačového zákona . Hlasovanie o Lisabonskej zmluve prebehlo deň na to, 10. apríla. SMK v deň hlasovania avizovala, že napriek opozičnej obštrukcii zmluvu podporí . SMK sa však už v januári vyjadrilo, že pre tlačový zákon Lisabonskú zmluvu nepodporí. Csáky nehovorí pravdu, ak tvrdí, že sa o hlasovaní o Lisabonskej zmluve pred schválením tlačového zákona SMK nevyjadrovalo. Vyjadrovalo a odmietalo hlasovať." ]
2010-12-25 00:00:00
{ "text": [ "prvú verziu", "vyjadrilo", "novinárskej obci", "zahraničnými pozorovateľmi", "OBSE", "opozíciou", "niektoré", "pozmeňovacie", "tlačového zákona", "podporí", "odmietalo" ], "url": [ "http://medialne.etrend.sk/tlac-clanky/tlacovy-zakon-spoznal-internet.html", "http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/novy-tlacovy-zakon-v-parlamente-buduci-rok.html", "http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/novy-tlacovy-zakon-robi-zo-slobody-prejavu-fiktivne-pravo-tvrdi-syndikat-novinarov.html", "http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/tlacovy-zakon-obmedzuje-slobodu-prejavu-tvrdi-freedom-house.html", "http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/novy-tlacovy-zakon-moze-ohrozit-slobodu-medii-tvrdi-si-obse.html", "http://www.sme.sk/c/3700428/opozicia-ziada-stiahnut-tlacovy-zakon-a-lisabonsku-zmluvu.html", "http://www.nrsr.sk/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=22692", "http://www.nrsr.sk/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=22693", "http://www.nrsr.sk/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=4&Popis=&CPT=526&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False", "http://dnes.atlas.sk/slovensko/187157/smk-hodila-dzurindu-cez-palubu-lisabonsku-zmluvu-podporia", "http://www.sme.sk/c/3701373/opozicia-hrozi-lisabonskou-zmluvou.html" ] }
2025-10-16T20:36:37.400593+00:00
vr16073
null
https://demagog.sk/vyrok/vr16073
Martin Klus
SaS
https://demagog.sk/politik/martin-klus
Európska komisia má 33 tisíc zamestnancov na 28 komisariátov.
2017-04-02 00:00:00
Pravda
Európska komisia po mnohých transformáciach, čo sa týka počtu členov komisie, sa ich počet ustálil po vstupe Chorvátska do EÚ v roku 2013 na čísle 28. Podľa dokumentu Európskej komisie HR Key Figures (staff members) 2017, ku dňu 01. 01. 2017 v komisii pracovalo 32 546 ľudí. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Počet komisárov sa menil v závislosti od počtu členov Európskej únie. Pred vstupom desať nových členov v roku 2004 mala Európska komisia 20 komisárov: 5 najväčších štátov - Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Španielsko a Veľká Británia - malo v EK dvoch komisárov, ostatné členské krajiny EÚ po jednom. Po vstupe nových členov 1. mája 2004 se zvýšil počet komisárov na 30 (plus jeden komisár z každej novej členskej krajiny). 18. septembra 2004, kedy se ujala vlády nová Európska komisia, sa počet komisárov znížil na 25 (každá členská krajina má už len po jednom komisárovi). Od 1. januára 2007 do 30. júna 2013 mala Komisia celkom 27 členov (po vstupe Bulharska a Rumunska do EÚ). Od 1. júla 2013 má Komisia 28 komisárov (po vstupe Chorvátska do EÚ). Európska komisia sídli v Bruseli, ústrednou budovou je palác Berlaymont , niektoré časti sú dislokované v Luxemburgu. Člení sa na množstvo generálnych riaditeľstiev a služieb. Úlohou Európskej komisie je dbať na dodržovanie zakladajúcich zmlúv EÚ a z úradnej povinnosti podávať žaloby v prípade zisteného porušenia. Dôležitou právomocou je účasť na tvorbe legislativy, právo predkladať návrhy legislatívnych predpisov má výhradne Komisia. Ďalšími právomocami sú vydávanie doporučení a stanovísk. Komisári pochádzajú z členských štátov EÚ a sú týmito štátmi do svojej funkcie navrhovaní. V čele stojí predseda navrhnutý Európskou radou, následne schválený voľbou v Európskou parlamente, kde musí získať väčšinu hlasov poslancov. Ostatní komisári sú spoločne menovaní Radou Európskej únie a predsedom Európskej komisie, ktorý sám prideľuje komisárom rezorty.
[ "Európska komisia po mnohých transformáciach, čo sa týka počtu členov komisie, sa ich počet ustálil po vstupe Chorvátska do EÚ v roku 2013 na čísle 28. Podľa dokumentu Európskej komisie HR Key Figures (staff members) 2017, ku dňu 01. 01. 2017 v komisii pracovalo 32 546 ľudí. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Počet komisárov sa menil v závislosti od počtu členov Európskej únie. Pred vstupom desať nových členov v roku 2004 mala Európska komisia 20 komisárov: 5 najväčších štátov - Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Španielsko a Veľká Británia - malo v EK dvoch komisárov, ostatné členské krajiny EÚ po jednom. Po vstupe nových členov 1. mája 2004 se zvýšil počet komisárov na 30 (plus jeden komisár z každej novej členskej krajiny). 18. septembra 2004, kedy se ujala vlády nová Európska komisia, sa počet komisárov znížil na 25 (každá členská krajina má už len po jednom komisárovi). Od 1. januára 2007 do 30. júna 2013 mala Komisia celkom 27 členov (po vstupe Bulharska a Rumunska do EÚ). Od 1. júla 2013 má Komisia 28 komisárov (po vstupe Chorvátska do EÚ). Európska komisia sídli v Bruseli, ústrednou budovou je palác Berlaymont , niektoré časti sú dislokované v Luxemburgu. Člení sa na množstvo generálnych riaditeľstiev a služieb. Úlohou Európskej komisie je dbať na dodržovanie zakladajúcich zmlúv EÚ a z úradnej povinnosti podávať žaloby v prípade zisteného porušenia. Dôležitou právomocou je účasť na tvorbe legislativy, právo predkladať návrhy legislatívnych predpisov má výhradne Komisia. Ďalšími právomocami sú vydávanie doporučení a stanovísk. Komisári pochádzajú z členských štátov EÚ a sú týmito štátmi do svojej funkcie navrhovaní. V čele stojí predseda navrhnutý Európskou radou, následne schválený voľbou v Európskou parlamente, kde musí získať väčšinu hlasov poslancov. Ostatní komisári sú spoločne menovaní Radou Európskej únie a predsedom Európskej komisie, ktorý sám prideľuje komisárom rezorty." ]
2017-04-03 00:00:00
{ "text": [ "HR", "Európska", "Berlaymont", "Komisári" ], "url": [ "http://ec.europa.eu/civil_service/docs/hr_key_figures_en.pdf", "https://europa.eu/european-union/about-eu/institutions-bodies/european-parliament_en", "http://www.brussels.info/european-commission/", "https://ec.europa.eu/commission/commissioners/2014-2019_sk" ] }
2025-10-16T19:30:33.401271+00:00
vr38103
null
https://demagog.sk/vyrok/vr38103
Peter Zajac
MOST-HÍD
https://demagog.sk/politik/peter-zajac
My sme odovzdali ministrovi financií taký veľký katalóg, rozsiahly katalóg, ktorý sme nazvali Balíček 5+1.
2011-05-01 00:00:00
Pravda
Podľa oficiálnej stránky OKS 21. marca 2011 odovzdali predstavitelia OKS ministrovi financií Ivanovi Miklošovi Balíček 5+1 . Podľa autorov balíček predstavuje "najreálnejšiu cestu k zdravým verejným financiám a hospodárskemu rozvoju Slovenska." Celý obsah balíčka nájdete tu (pdf.).
[ "Podľa oficiálnej stránky OKS 21. marca 2011 odovzdali predstavitelia OKS ministrovi financií Ivanovi Miklošovi Balíček 5+1 . Podľa autorov balíček predstavuje \"najreálnejšiu cestu k zdravým verejným financiám a hospodárskemu rozvoju Slovenska.\" Celý obsah balíčka nájdete tu (pdf.)." ]
2011-05-02 00:00:00
{ "text": [ "OKS", "tu" ], "url": [ "http://www.oks.sk/article.php?1400", "http://www.oks.sk/upload/doc/OKS_5+1.pdf" ] }
2025-10-16T20:15:13.800424+00:00
vr25838
null
https://demagog.sk/vyrok/vr25838
Jozef Mihalčin
SĽS
https://demagog.sk/politik/jozef-mihalcin
Poplatky pre občanov, seniorov je v niektorých seniorských zariadeniach je viac ako 500 eur.
2013-10-25 00:00:00
Nepravda
Seniorské zariadenia alebo domovy sociálnych služieb sa riadia nariadením PSK z roku 2012. Od januára 2013 sa poplatky zvýšili, no podľa dostupných zdrojov išlo o navýšenie na hranicu 400 eur (špecializované zariadenia). Nie je teda pravdou, že v niektorých seniorských domovoch k kompetencii PSK sú poplatky viac ako 500 eur. J. Mihalčin značne hyperbolizuje poplatky, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Presne určené cenníky pre konkrétne domovy sociálnych služieb nie sú dostupné. Od 1. januára 2013 sa však cenník služieb v zariadeniach pre seniorov v Prešovskom kraji podriaďuje novému Všeobecnému záväznému nariadeniu PSK č. 28/2012 o podmienkach poskytovania sociálnych služieb, určení sumy úhrady, spôsobe jej určenia a platenia v zariadeniach sociálnych služieb a v krízových strediskách v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja v znení VZN č. 30/2012. Ceny za služby sa odvíjajú od stavu jednotlivých pacientov, od pobytovej formy, či veľkosti obytnej miestnosti. Denníka Pravda (5. júna 2012) sa odvoláva na nariadenie PSK, pričom sa ceny od januára 2013 pre seniorov v domovoch sociálnych služieb pohybujú na úrovni od 200 do 400 eur. "Prešovská župa tiež posunula zvyšovanie až na prvý január 2013. Ak sa zákon o sociálnych službách dovtedy nezmení, klienti by platili o 70 až 100 percent viac. V zariadeniach pre seniorov by mesačný poplatok stúpol zo 190 na 322 eur, v špecializovanom zariadení zo 199 až na 398 eur. " Podľa denníka SME (14. decembra 2012) sa poplatky za domovy sociálnych služieb zvýšili o 10%, pričom v priemere išlo o nárast o 20 eur. To znamená že počiatočné poplatky boli približne 200 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 28.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Seniorské zariadenia alebo domovy sociálnych služieb sa riadia nariadením PSK z roku 2012. Od januára 2013 sa poplatky zvýšili, no podľa dostupných zdrojov išlo o navýšenie na hranicu 400 eur (špecializované zariadenia). Nie je teda pravdou, že v niektorých seniorských domovoch k kompetencii PSK sú poplatky viac ako 500 eur. J. Mihalčin značne hyperbolizuje poplatky, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Presne určené cenníky pre konkrétne domovy sociálnych služieb nie sú dostupné. Od 1. januára 2013 sa však cenník služieb v zariadeniach pre seniorov v Prešovskom kraji podriaďuje novému Všeobecnému záväznému nariadeniu PSK č. 28/2012 o podmienkach poskytovania sociálnych služieb, určení sumy úhrady, spôsobe jej určenia a platenia v zariadeniach sociálnych služieb a v krízových strediskách v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja v znení VZN č. 30/2012. Ceny za služby sa odvíjajú od stavu jednotlivých pacientov, od pobytovej formy, či veľkosti obytnej miestnosti. Denníka Pravda (5. júna 2012) sa odvoláva na nariadenie PSK, pričom sa ceny od januára 2013 pre seniorov v domovoch sociálnych služieb pohybujú na úrovni od 200 do 400 eur. \"Prešovská župa tiež posunula zvyšovanie až na prvý január 2013. Ak sa zákon o sociálnych službách dovtedy nezmení, klienti by platili o 70 až 100 percent viac. V zariadeniach pre seniorov by mesačný poplatok stúpol zo 190 na 322 eur, v špecializovanom zariadení zo 199 až na 398 eur. \" Podľa denníka SME (14. decembra 2012) sa poplatky za domovy sociálnych služieb zvýšili o 10%, pričom v priemere išlo o nárast o 20 eur. To znamená že počiatočné poplatky boli približne 200 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 28.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2013-10-28 00:00:00
{ "text": [ "nariadeniu", "Pravda", "SME" ], "url": [ "http://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/udaje/legislativa/vseobecne-zavazne-nariadenia/vzn-c-28-2012.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/174641-domovy-zvysuju-poplatky-seniori-odchadzaju-prec/", "http://presov.korzar.sme.sk/c/6637378/presovska-zupa-zvysila-poplatky-za-socialne-sluzby-o-desat-percent.html" ] }
2025-10-16T19:54:26.672763+00:00
vr33675
null
https://demagog.sk/vyrok/vr33675
null
null
https://demagog.sk/politik/
Zvýšili sme transparentnosť a efektivitu verejného obstarávania.
2013-04-23 00:00:00
Neoveriteľné
Výrok hodnotíme ako neoveriteľný keďže efekty novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorú pasujú predstavitelia SMER-SD za zákon, ktorý má zvýšiť transparentnosť a efektivitu verejného obstarávania, ešte nemožno hodnotiť - časť novely nadobudla účinnosť 18. februára 2013, daľšie časti 1. júla 2013 a 1 januára 2014. Opozícia novelu ostro kritizovala. R. Kaliňák predstavil verejnosti novelu zákona o verejnom obstarávaní 30. júla 2012. Samotné pripomienkové konanie prebiehalo dva týždne, pretože novela bola predložená na skrátené pripomienkové konanie od 3. septembra do 14. septembra 2012. Dôvodom skráteného pripomienkového konania bola naliehavá potreba z dôvodu zníženia výdavkov verejného rozpočtu. Podľa TA3 bolo k tejto novele Zákona o verejnom obstarávaní odoslaných viac ako 1200 pripomienok, z toho 500 zásadných. Novela zákona o verejnom obstarávaní bola ostro kritizovaná opozíciou. Prvú časť novely zákona o verejnom obstarávaní schválila NR SR už vo februári 2013, schválená časť novely zákona o verejnom obstarávaní mala nadobudla účinnosť 18. februára 2013. Opozičný poslanci túto novelu ostro kritizovali. Novela zákona o verejnom obstarávaní bola schválená 19. marca 2013. Spolu prešlo až 80 pozmeňovacích návrhov, niekoľko bolo aj opozičných. Most-Híd sa vyjadril , že zákon nespĺňa kritéria transparentnosti. Niektoré časti novela zákona o verejnom obstarávaní nadobúdajú účinnosť už v 1. júla 2013, ďalšie časti až od 1. januára 2013. K dnešnému dňu tak nie je možné vyhodnotiť skutočný efekt novely na transparentnosť a efektivitu verejného obstarávania. INESS sa k údajemu zvýšeniu transparentnosti a efektivity verejného obstarávania vyjadril: " Posledné správy hovoria o modifikovaní zmlúv na internete, a v rezorte školstva dokonca o ich sťahovaní z internetu. Ani medializovaný prípad Horné Plachtince, za ktorým stojí Ministerstvo vnútra, nenaznačuje, žeby sa v tejto oblasti udial významný posun." Transparency international Slovensko vo svojej analýze porovnalo efektívnosť a transparentnosť verejného obstarávania v polrokoch roka 2012. V druhom polroku oproti prvému polroku (vláda I. Radičovej do marca) 2012 klesol priemerný počet súťažiacich a taktiež klesla aj cenová úspora. Inými slovami, transparentnosť a efektívnosť verejného obstarávania skôr poklesla v 2. polroku 2012, kedy vládla 2. vláda R. Fica. Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný keďže efekty novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorú pasujú predstavitelia SMER-SD za zákon, ktorý má zvýšiť transparentnosť a efektivitu verejného obstarávania, ešte nemožno hodnotiť - časť novely nadobudla účinnosť 18. februára 2013, daľšie časti 1. júla 2013 a 1 januára 2014. Opozícia novelu ostro kritizovala. R. Kaliňák predstavil verejnosti novelu zákona o verejnom obstarávaní 30. júla 2012. Samotné pripomienkové konanie prebiehalo dva týždne, pretože novela bola predložená na skrátené pripomienkové konanie od 3. septembra do 14. septembra 2012. Dôvodom skráteného pripomienkového konania bola naliehavá potreba z dôvodu zníženia výdavkov verejného rozpočtu. Podľa TA3 bolo k tejto novele Zákona o verejnom obstarávaní odoslaných viac ako 1200 pripomienok, z toho 500 zásadných. Novela zákona o verejnom obstarávaní bola ostro kritizovaná opozíciou. Prvú časť novely zákona o verejnom obstarávaní schválila NR SR už vo februári 2013, schválená časť novely zákona o verejnom obstarávaní mala nadobudla účinnosť 18. februára 2013. Opozičný poslanci túto novelu ostro kritizovali. Novela zákona o verejnom obstarávaní bola schválená 19. marca 2013. Spolu prešlo až 80 pozmeňovacích návrhov, niekoľko bolo aj opozičných. Most-Híd sa vyjadril , že zákon nespĺňa kritéria transparentnosti. Niektoré časti novela zákona o verejnom obstarávaní nadobúdajú účinnosť už v 1. júla 2013, ďalšie časti až od 1. januára 2013. K dnešnému dňu tak nie je možné vyhodnotiť skutočný efekt novely na transparentnosť a efektivitu verejného obstarávania. INESS sa k údajemu zvýšeniu transparentnosti a efektivity verejného obstarávania vyjadril: \" Posledné správy hovoria o modifikovaní zmlúv na internete, a v rezorte školstva dokonca o ich sťahovaní z internetu. Ani medializovaný prípad Horné Plachtince, za ktorým stojí Ministerstvo vnútra, nenaznačuje, žeby sa v tejto oblasti udial významný posun.\" Transparency international Slovensko vo svojej analýze porovnalo efektívnosť a transparentnosť verejného obstarávania v polrokoch roka 2012. V druhom polroku oproti prvému polroku (vláda I. Radičovej do marca) 2012 klesol priemerný počet súťažiacich a taktiež klesla aj cenová úspora. Inými slovami, transparentnosť a efektívnosť verejného obstarávania skôr poklesla v 2. polroku 2012, kedy vládla 2. vláda R. Fica. Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2013-04-24 00:00:00
{ "text": [ "skráteného", "TA3", "kritizovaná", "schválila", "schválená", "vyjadril", "INESS", "analýze" ], "url": [ "https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=-1&matEID=5453&docEID=264200&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1", "http://www.ta3.com/clanok/1006101/kalinakova-novela-o-verejnom-obstaravani-narazila.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/257567-obstaravatelom-sa-otvori-cesta-nakupovat-ako-chcu-tvrdi-beblavy/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/258923-obstaravat-sa-bude-po-novom-opoziciou-kritizovana-novela-presla/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31763", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/257567-obstaravatelom-sa-otvori-cesta-nakupovat-ako-chcu-tvrdi-beblavy/", "http://www.iness.sk/stranka/8327-Rok-vlady-ocami-SMERu-a-INESS.html", "http://www.transparency.sk/sk/transparency-e-aukcie-zachovat-nestrannost-uvo-posilnit/" ] }
2025-10-16T19:58:12.557073+00:00
vr32945
null
https://demagog.sk/vyrok/vr32945
Béla Bugár
MOST-HÍD
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
My sme síce nehlasovali za Ústavu kvôli tomu, že nám všetky návrhy boli odmietnuté. Podali sme asi dohromady 80 návrhov, ani jeden neprešiel, kvôli tomu sme nehlasovali.
2013-01-13 00:00:00
Nepravda
Nie je možné fyzicky spočítať všetky návrhy a pripomienky, keďže tie boli predkladané nielen na schôdzi samotnej, ale aj v rámci rokovania výborov, z ktorých nie je verejne dostupná presná dokumentácia. Prijaté však boli dva pozmeňujúce návrhy Bauerovej z Maďarsko kresťansko - demokratického hnutia a Spolužitia, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Vládny návrh Ústavy Slovenskej republiky, bol prejednávaný a schválený na 5. schôdzi Slovenskej národnej rady v dňoch 31.8 a 1.9. 1992, z ktorej je dostupná presná stenografická správa . Na tomto zasadaní boli skutočne členmi Maďarského kresťansko - demokratického hnutia a hnutia Spolužitie predkladané návrhy na zmenu znenia Ústavy, ktoré vo väčšine prípadov neboli prijaté. Výnimkou sú však napríklad 2 návrhy poslankyne Bauerovej, ktoré boli priiaté, i keď v rámci hlasovania o spoločnej správe výborov (str. 258 pdf dokumentu). "Ďalšie návrhy dávala pani Bauerová - vynechať odsek 3 z článku 34. To sa už realizovalo. Vyňať pozmeňujúci návrh číslo 33 zo spoločného hlasovania - realizovalo sa." Poslankyňa E. Bauerova k vyňatiu návrhu číslo 33 povedala (s. 113): "Neprijať pozmeňujúci návrh číslo 33 z tlače 24a, najmä preto, lebo zbytočne vzbudzuje nedôveru k menšinám." Poslanec Ernö Rózsa k návrhu vyňať odsek 3 z článku 34, ktorý navrhovala aj Bauer, povedal (s. 37): "V návrhu uvedený odsek 3 článku 34 vytvára ústavne možnosti na negovanie práv uvedených v týchto článkoch a stáva sa zárodkom nedorozumenia, vytvára ovzdušie nedôvery a zbytočného napätia. Navrhujem preto odsek 3 článku 34 vynechať." Stanovisko Pála Csákyho, ktoré bližšie prezentuje a osvetľuje dôvody MKDH k nehlasovaniu z návrh Ústavy je dostupné na stranách 26 - 33, a stanovisko Arpáda Duka - Zólyomyiho prezentujúce postoj hnutia Spolužitie na stranách 5 - 7. Neprijatie pozmeňujúcich návrhov, opravujúce národnostne menšiny, bolo prezentované ako ako dôvod nehlasovania za Ústavu SR. (pozn. uvedené strany sú určené pre zobrazený pdf dokument, nie číslovanie v samotnom prepise schôdze)
[ "Nie je možné fyzicky spočítať všetky návrhy a pripomienky, keďže tie boli predkladané nielen na schôdzi samotnej, ale aj v rámci rokovania výborov, z ktorých nie je verejne dostupná presná dokumentácia. Prijaté však boli dva pozmeňujúce návrhy Bauerovej z Maďarsko kresťansko - demokratického hnutia a Spolužitia, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Vládny návrh Ústavy Slovenskej republiky, bol prejednávaný a schválený na 5. schôdzi Slovenskej národnej rady v dňoch 31.8 a 1.9. 1992, z ktorej je dostupná presná stenografická správa . Na tomto zasadaní boli skutočne členmi Maďarského kresťansko - demokratického hnutia a hnutia Spolužitie predkladané návrhy na zmenu znenia Ústavy, ktoré vo väčšine prípadov neboli prijaté. Výnimkou sú však napríklad 2 návrhy poslankyne Bauerovej, ktoré boli priiaté, i keď v rámci hlasovania o spoločnej správe výborov (str. 258 pdf dokumentu).", "\"Ďalšie návrhy dávala pani Bauerová - vynechať odsek 3 z článku 34. To sa už realizovalo. Vyňať pozmeňujúci návrh číslo 33 zo spoločného hlasovania - realizovalo sa.\"", "Poslankyňa E. Bauerova k vyňatiu návrhu číslo 33 povedala (s. 113):", "\"Neprijať pozmeňujúci návrh číslo 33 z tlače 24a, najmä preto, lebo zbytočne vzbudzuje nedôveru k menšinám.\"", "Poslanec Ernö Rózsa k návrhu vyňať odsek 3 z článku 34, ktorý navrhovala aj Bauer, povedal (s. 37):", "\"V návrhu uvedený odsek 3 článku 34 vytvára ústavne možnosti na negovanie práv uvedených v týchto článkoch a stáva sa zárodkom nedorozumenia, vytvára ovzdušie nedôvery a zbytočného napätia. Navrhujem preto odsek 3 článku 34 vynechať.\"", "Stanovisko Pála Csákyho, ktoré bližšie prezentuje a osvetľuje dôvody MKDH k nehlasovaniu z návrh Ústavy je dostupné na stranách 26 - 33, a stanovisko Arpáda Duka - Zólyomyiho prezentujúce postoj hnutia Spolužitie na stranách 5 - 7. Neprijatie pozmeňujúcich návrhov, opravujúce národnostne menšiny, bolo prezentované ako ako dôvod nehlasovania za Ústavu SR.", "(pozn. uvedené strany sú určené pre zobrazený pdf dokument, nie číslovanie v samotnom prepise schôdze)" ]
2013-01-14 00:00:00
{ "text": [ "stenografická správa" ], "url": [ "http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=71567&Type=DocVar&DocVarID=12491&DocID=285997" ] }
2025-10-16T20:00:56.556736+00:00
vr28774
null
https://demagog.sk/vyrok/vr28774
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Počas prvej vlády 2006-2010 poslal preč, ak som dobre rátal, 11 ministrov.
2014-11-23 00:00:00
Pravda
Podobný výrok sme overovali napríklad 22. januára 2012 v O5M12 . Počas Ficovej vlády bolo skutočne odvolaných 11 ministrov . Najväčšie zmeny nastali u koaličného partnera SNS, ktorý musel vymeniť až 5 ministrov, a napokon SNS prišla o celý rezort Ministerstva životného prostredia. Rezorty HZDS museli opustiť 3 ministri a 3 nominanti SMER-SD
[ "Podobný výrok sme overovali napríklad 22. januára 2012 v O5M12 . Počas Ficovej vlády bolo skutočne odvolaných 11 ministrov . Najväčšie zmeny nastali u koaličného partnera SNS, ktorý musel vymeniť až 5 ministrov, a napokon SNS prišla o celý rezort Ministerstva životného prostredia. Rezorty HZDS museli opustiť 3 ministri a 3 nominanti SMER-SD" ]
2014-11-24 00:00:00
{ "text": [ "O5M12", "11 ministrov" ], "url": [ "http://www.demagog.sk/diskusie/231/mikulas-dzurinda-pavol-abrhan-robert-kalinak", "http://mesto.sk/prispevky_velke/vranov_nad_toplou/zmenyvovladerober1250696700.phtml" ] }
2025-10-16T19:43:34.366331+00:00
vr25666
null
https://demagog.sk/vyrok/vr25666
Peter Kažimír
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
Minulý rok, keď nám vypadlo 700 miliónov na príjmoch rozpočtu, ktorý ste robili vy.
2013-10-13 00:00:00
Pravda
Podobný výrok sme overovali v relácií O 5 minút 12 (16. december 2012) a Na telo (10. februára 2013):
[ "Podobný výrok sme overovali v relácií O 5 minút 12 (16. december 2012) a Na telo (10. februára 2013):" ]
2013-10-14 00:00:00
{ "text": [ "O 5 minút 12", "Na telo", "Prognóza december", "návrh" ], "url": [ "http://www.demagog.sk/diskusie/344/statny-rozpocet-na-rok-2013", "http://www.demagog.sk/diskusie/354/konsolidacne-opatrenia-a-vplyv-na-nezamestnanost", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8706&documentId=9206", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159953?prefixFile=m_" ] }
2025-10-16T19:55:07.728776+00:00
vr29670
null
https://demagog.sk/vyrok/vr29670
Andrej Kiska
Za ľudí
https://demagog.sk/politik/andrej-kiska
Počet ľudí bez práce sa znižuje.
2015-06-18 00:00:00
Pravda
Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a Štatistického úradu SR sa počet aj podiel ľudí bez práce skutočne znižuje. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
[ "Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a Štatistického úradu SR sa počet aj podiel ľudí bez práce skutočne znižuje. Výrok hodnotíme ako pravdivý." ]
2015-06-18 00:00:00
{ "text": [ "ŠÚ SR" ], "url": [ "http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg" ] }
2025-10-16T19:40:24.455970+00:00
vr35567
null
https://demagog.sk/vyrok/vr35567
Béla Bugár
MOST-HÍD
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
Pani Mišíkovú sme oslovili my, ostatní partneri, teda aj KDH aj SaS sa pripojili, no a výsledok je taký, že máme jedného kandidáta alebo teda pani Mišíkovú, ktorá má 51 hlasov, teda predpokladáme a zatiaľ SDKÚ sa nerozhodlo, koho podporí a či vôbec teda sa bude snažiť o to, aby bol spoločný kandidát.
2010-10-31 00:00:00
Neoveriteľné
Mišíkovú navrhlo 51 poslancov za KDH, Most-Híd a SaS. Špeciálnu zmienku o oslovení zo strany Most-Híd sa nám nepodarilo dohľadať.
[ "Mišíkovú navrhlo 51 poslancov za KDH, Most-Híd a SaS. Špeciálnu zmienku o oslovení zo strany Most-Híd sa nám nepodarilo dohľadať." ]
2010-12-16 00:00:00
{ "text": [ "Mišíkovú", "navrhlo" ], "url": [ "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1218755", "http://www.skg.sk/sk/detail-28-61119.html" ] }
2025-10-16T20:23:23.280236+00:00
vr27636
null
https://demagog.sk/vyrok/vr27636
Ján Figeľ
KDH
https://demagog.sk/politik/jan-figel
Napríklad obce a mestá skončili za minulý rok s prebytkami.
2014-04-27 00:00:00
Pravda
Mestá a obce naozaj hospodárili v roku 2013 s prebytkom 121 miliónov eur. Informovala o tom agentúra TASR : "Rozpočtové hospodárenie samospráv v spoločnej európskej metodike ESA 95 skončilo v roku 2013 s prebytkom 121,7 milióna eur, čo takmer zodpovedá výške plánovaného prebytku v sume 136,1 milióna eur. Na rokovaní Predsedníctva a Rady Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) v Žiline o tom informoval predseda ZMOS Jozef Dvonč."
[ "Mestá a obce naozaj hospodárili v roku 2013 s prebytkom 121 miliónov eur. Informovala o tom agentúra TASR : \"Rozpočtové hospodárenie samospráv v spoločnej európskej metodike ESA 95 skončilo v roku 2013 s prebytkom 121,7 milióna eur, čo takmer zodpovedá výške plánovaného prebytku v sume 136,1 milióna eur. Na rokovaní Predsedníctva a Rady Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) v Žiline o tom informoval predseda ZMOS Jozef Dvonč.\"" ]
2014-04-28 00:00:00
{ "text": [ "TASR" ], "url": [ "http://www.teraz.sk/ekonomika/zmos-samospravy-hospodarenie-2013/80683-clanok.html" ] }
2025-10-16T19:47:38.302519+00:00
vr15091
null
https://demagog.sk/vyrok/vr15091
Martin Poliačik
toho času nepolitik
https://demagog.sk/politik/martin-poliacik
A keď vám to ukážem na príklade školstva, ja som začal rozprávať o potrebe orientácie vzdelávania na potreby dieťaťa v roku 2010.
2016-05-01 00:00:00
Neoveriteľné
Dôležitú časť politickej agendy Martina Poliačika tvorí školstvo, potrebné zmeny v školstve, postavenie učiteľov a potreby žiakov, študentov. Martin Poliačik je zástancom aj alternatívnych systémov a metód vzdelávania, v parlamente je ( a bol) členom Výboru pre vzdelávanie, vedu, mládeže a šport, rok pôsobil aj na Súkormnej základnej škole s materskou školou Montessori v Bratislave. Na jeho súčasnej webstránke prezentuje myšlienku potreby zmien vo fungovaní škôl a celého vzdelávacieho procesu: " Priority vo vzdelávaní sa posunuli. Deti a študenti už nie sú odkázaní na učiteľa ako jediný zdroj informácií, majú nepreberné množstvo spôsobov, ako sa k novým vedomostiam dostať – vďaka internetu majú celý svet na špičkách svojich prstov. Ako však informácie triediť? Ako overovať, či sú pravdivé? Ako si vytvoriť názor, ak si jednotlivé zdroje informácií navzájom protirečia? A prečo majú vôbec chcieť niečo vedieť? Na tieto otázky by mal učiteľ vedieť v prvom rade odpovedať. Má byť fakľou, ktorá v deťoch zapáli túžbu poznávať svet okolo seba a dať im nástroje, ako to robiť." Po prehľadaní vystúpení a faktických poznámok Martina Poliačika v parlamente počas vlády Ivety Radičovej a hlavne jeho príspevky z roku 2010, nepodarili sa nám nájsť vyjadrenia, v kotrých by bolo doslova uvedená " potreba orientácie vzdelávania na potreby dieťaťa ." Je ale pravda, že k novelám zákonov a k návrhom týkajúcich sa vzdelávania vystupoval, a bojoval za väčšiu slobodu pre učiteľov a školy:
[ "Dôležitú časť politickej agendy Martina Poliačika tvorí školstvo, potrebné zmeny v školstve, postavenie učiteľov a potreby žiakov, študentov. Martin Poliačik je zástancom aj alternatívnych systémov a metód vzdelávania, v parlamente je ( a bol) členom Výboru pre vzdelávanie, vedu, mládeže a šport, rok pôsobil aj na Súkormnej základnej škole s materskou školou Montessori v Bratislave. Na jeho súčasnej webstránke prezentuje myšlienku potreby zmien vo fungovaní škôl a celého vzdelávacieho procesu: \" Priority vo vzdelávaní sa posunuli. Deti a študenti už nie sú odkázaní na učiteľa ako jediný zdroj informácií, majú nepreberné množstvo spôsobov, ako sa k novým vedomostiam dostať – vďaka internetu majú celý svet na špičkách svojich prstov. Ako však informácie triediť? Ako overovať, či sú pravdivé? Ako si vytvoriť názor, ak si jednotlivé zdroje informácií navzájom protirečia? A prečo majú vôbec chcieť niečo vedieť? Na tieto otázky by mal učiteľ vedieť v prvom rade odpovedať. Má byť fakľou, ktorá v deťoch zapáli túžbu poznávať svet okolo seba a dať im nástroje, ako to robiť.\" Po prehľadaní vystúpení a faktických poznámok Martina Poliačika v parlamente počas vlády Ivety Radičovej a hlavne jeho príspevky z roku 2010, nepodarili sa nám nájsť vyjadrenia, v kotrých by bolo doslova uvedená \" potreba orientácie vzdelávania na potreby dieťaťa .\" Je ale pravda, že k novelám zákonov a k návrhom týkajúcich sa vzdelávania vystupoval, a bojoval za väčšiu slobodu pre učiteľov a školy:" ]
2016-05-02 00:00:00
{ "text": [ "pôsobil", "webstránke", "24. schôdzi", "28. schôdzi", "vyjadrenie", "blogových príspevkov", "vyjadrenia" ], "url": [ "http://www.eurovolby2014.sk/kandidati-na-europoslancov/martin-poliacik-zivotopis/", "http://www.poliacik.sk/#activity-box", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=473", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=575", "http://domov.sme.sk/c/5601525/poliacik-z-sas-madari-by-sa-mali-slovencinu-ucit-ako-cudzi-jazyk.html", "http://poliacik.blog.sme.sk/c/225486/Sloboda-a-zodpovednost-nemozu-existovat-jedna-bez-druhej.html", "http://domov.sme.sk/c/5322268/sns-mame-privela-slobody-treba-ju-nahradit.html" ] }
2025-10-16T20:29:49.590547+00:00
vr36250
null
https://demagog.sk/vyrok/vr36250
Viera Tomanová
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/viera-tomanova
Ja nikdy nezabudnem slová pána ministra Portugalska a podpredsedu vlády, ktorý mi povedal, uchránili sme sa pred finančnou lobby a radšej sme zvýšili dôchodky, aby sme boli išli do takéhoto rizika.
2010-12-19 00:00:00
Neoveriteľné
Nepodarilo sa nám získať informácie o tom, či portugalský minister a podpredseda vlády Viere Tomanovej takéto niečo povedal, ale pravda je, že Viera Tomanová ako ministerka absolvovala v apríli roku 2007 trojdňovú pracovnú návštevu Portugalska, takže sa tento rozhovor mohol uskutočniť.
[ "Nepodarilo sa nám získať informácie o tom, či portugalský minister a podpredseda vlády Viere Tomanovej takéto niečo povedal, ale pravda je, že Viera Tomanová ako ministerka absolvovala v apríli roku 2007 trojdňovú pracovnú návštevu Portugalska, takže sa tento rozhovor mohol uskutočniť." ]
2010-12-20 00:00:00
{ "text": [ "absolvovala" ], "url": [ "http://www.sme.sk/c/3297456/tomanova-si-poslala-auto-na-kraj-europy-video.html" ] }
2025-10-16T20:22:06.813423+00:00
45618
45,618
https://demagog.sk/vyrok/45618
Milan Krajniak
SME RODINA
https://demagog.sk/politik/milan-krajniak
Oni priemerne boli zvyknutí vzhľadom na ten informačný systém, ktorý tam majú a informačné systémy, spracovávať 1300 žiadostí denne. Dnes sú už schopní spracovať 7000 žiadostí denne.
2020-06-03 00:00:00
Neoveriteľné
Milan Krajniak uvádzal tieto údaje viackrát. Z verejných zdrojov nie sú spoľahlivo overiteľné. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ich pre Demagóg.SK priamo nepotvrdilo. Uviedlo, že „ide o interné údaje Ústredia práce, o ktorých bol informovaný minister.” Keďže sme pre tvrdenie Milana Krajniaka nenašli dôkaz z aspoň jedného ďalšieho zdroja, hodnotíme ho ako neoveriteľné.
[ "Milan Krajniak uvádzal tieto údaje viackrát. Z verejných zdrojov nie sú spoľahlivo overiteľné. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ich pre Demagóg.SK priamo nepotvrdilo. Uviedlo, že „ide o interné údaje Ústredia práce, o ktorých bol informovaný minister.” Keďže sme pre tvrdenie Milana Krajniaka nenašli dôkaz z aspoň jedného ďalšieho zdroja, hodnotíme ho ako neoveriteľné." ]
2020-06-03 00:00:00
{ "text": [ "uvádzal" ], "url": [ "https://e.dennikn.sk/minuta/1885215" ] }
2025-10-16T19:18:01.861222+00:00
vr29883
null
https://demagog.sk/vyrok/vr29883
Martin Poliačik
toho času nepolitik
https://demagog.sk/politik/martin-poliacik
V Tunisku napríklad v roku 2014 je podpísané partnerstvo mobility a už tam existuje tábor pre viac ako 18 000 utečencov, na základe ktorého by sa dalo budovať ďalšie partnerstvo.
2015-09-13 00:00:00
Pravda
Partnerstvo mobility bolo v roku 2014 medzi EÚ a Tuniskom skutočne podpísané. Je taktiež pravdou, že v Tunisku sa stále nachádza tábor s kapacitou 18 000 utečencov. Ten vznikol ešte pred podpísaním tejto dohody existoval tábor so spomínanou kapacitou, no oficiálne bol uzatvorený, aj keď dnes na jeho mieste stále prebýva niekoľko utečencov. Vzhľadom na to, že Poliačik vo výroku nereferuje k súčasnému fungovaniu tábora, len k jeho existencii, hodnotíme výrok ako pravdivý. 3. marca 2014 bolo medzi Tuniskom a EÚ podpísané partnerstvo mobility , ktoré hovorí o spoločnom riadení migračných vĺn, ktoré prúdia z Tuniska do Európy. Ide najmä o zjednodušenie vízových procedúr. Podľa vyhlásenia, EÚ pomôže Tunisku so zriadením fungujúceho azylového systému na ochranu utečencov.
[ "Partnerstvo mobility bolo v roku 2014 medzi EÚ a Tuniskom skutočne podpísané. Je taktiež pravdou, že v Tunisku sa stále nachádza tábor s kapacitou 18 000 utečencov. Ten vznikol ešte pred podpísaním tejto dohody existoval tábor so spomínanou kapacitou, no oficiálne bol uzatvorený, aj keď dnes na jeho mieste stále prebýva niekoľko utečencov. Vzhľadom na to, že Poliačik vo výroku nereferuje k súčasnému fungovaniu tábora, len k jeho existencii, hodnotíme výrok ako pravdivý. 3. marca 2014 bolo medzi Tuniskom a EÚ podpísané partnerstvo mobility , ktoré hovorí o spoločnom riadení migračných vĺn, ktoré prúdia z Tuniska do Európy. Ide najmä o zjednodušenie vízových procedúr. Podľa vyhlásenia, EÚ pomôže Tunisku so zriadením fungujúceho azylového systému na ochranu utečencov." ]
2015-09-14 00:00:00
{ "text": [ "partnerstvo mobility", "dostupných informácii", "Viaceré", "stále", "migrationpolicy.org" ], "url": [ "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-14-208_en.htm", "http://www.aljazeera.com/news/middleeast/2014/11/refugees-left-behind-tunisias-desert-2014111092139463992.html", "http://www.allincluded.nl/posts/choucha-refugee-camp-closed/", "https://voiceofchoucha.wordpress.com/", "http://www.migrationpolicy.org/article/revolution-and-political-transition-tunisia-migration-game-changer" ] }
2025-10-16T20:53:03.548622+00:00
vr36824
null
https://demagog.sk/vyrok/vr36824
Peter Kažimír
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
Na to, aby mohli ľudí informovať, zrejme ma slúžiť aj v tej novele aj to, že sa im uvoľnia ruky čo sa týka marketingových nákladov, pretože minulá vláda im zviazala. Dala im limity na marketingové výdavky. Určite ste si všetci všimli, že tých reklám na DSS ako ubudlo aj v elektronických médiách.
2011-01-16 00:00:00
Pravda
Zákonom č. 677/2006 Z. z. boli zavedené obmedzenia na výdavky na propagáciu a reklamu dôchodkových fondov. Konkrétne, zavedenie obmedzenia výdavkov DSS súvisiacich s uzatváraním zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení (na jednu zmluvu max. 6% priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uzatvorila zmluva; pre rok 2007 je to max. 1 036 Sk) a výdavkov na propagáciu a reklamu dôchodkových fondov (max. 1000-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa tieto výdavky vynaložili; pre rok 2007 je to max. 17,274 mil. Sk), uvádza dokument INEKO ( .doc ): Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení - charakteristiky opatrení, strana 24.
[ "Zákonom č. 677/2006 Z. z. boli zavedené obmedzenia na výdavky na propagáciu a reklamu dôchodkových fondov. Konkrétne, zavedenie obmedzenia výdavkov DSS súvisiacich s uzatváraním zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení (na jednu zmluvu max. 6% priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uzatvorila zmluva; pre rok 2007 je to max. 1 036 Sk) a výdavkov na propagáciu a reklamu dôchodkových fondov (max. 1000-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa tieto výdavky vynaložili; pre rok 2007 je to max. 17,274 mil. Sk), uvádza dokument INEKO ( .doc ): Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení - charakteristiky opatrení, strana 24." ]
2011-01-17 00:00:00
{ "text": [ "Zákonom č. 677/2006 Z. z.", ".doc" ], "url": [ "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=19818&FileName=06-z677&Rocnik=2006", "http://www.google.com/url?sa=t&source=web&cd=5&ved=0CDkQFjAE&url=http%3A%2F%2Fwww.ineko.sk%2Ffile_download%2F207%2FHESOcharakteristiky3-4Q06-web.doc&ei=2nw1TcfCIdD4sgaD8qmGCg&usg=AFQjCNHWYJfhwRnygk6lCWVjGmYdxJ2uyQ&sig2=qFWr8NAevofVlyexkAAW4A" ] }
2025-10-16T20:44:00.640249+00:00
48252
48,252
https://demagog.sk/vyrok/48252
Peter Kmec
Hlas
https://demagog.sk/politik/peter-kmec
…pretože to vylúčili dokonca aj ukrajinský minister obrany a náčelník Generálneho štábu, štábu, že nevidia tam momentálne útočné zoskupenia, ktoré by mali bezprostredne zaútočiť na Ukrajinu.
2022-02-24 00:00:00
Zavádzajúce
Peter Kmec sa vo výroku odvoláva na vyjadrenie ukrajinského ministra obrany Alexeja Reznikova z januára 2022. Ten vtedy skutočne povedal, že nevidí ruské útočné zoskupenia, ktoré by išli bezprostredne zaútočiť na Ukrajinu. Zároveň však nevylúčil, že v budúcnosti sa situácia môže zmeniť. Jeho neskoršie vyjadrenia z februára 2022 sú už omoho kritickejšie. Ukrajinský generálny poručík Valerij Zalužnyj hovorí, že situáciu na hraniciach monitorujú a v prípade útoku sú pripravení krajinu brániť. Keďže Kmec nepoužil aktuálne, ale staršie stanoviská ukrajinských predstaviteľov, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Minister obrany Alexej Reznikov ešte v januári 2022 podľa portálu Politico zľahčoval riziko rozsiahlej ruskej invázie. Ruské ozbrojené sily podľa neho nevytvorili úderné skupiny, ktoré by naznačovali, že sú pripravené okamžite začať ofenzívu. Reznikov dodal, že existujú rizikové scenáre, ktoré sa možno naplnia v budúcnosti. Pre dané časové obdobie, teda január 2022 však hrozbu nepokladal za reálnu. V januárovom rozhovore pre Sky News generálny poručík Valerij Zalužnyj povedal, že Ukrajinu budú pred Ruskom brániť do poslednej kvapky krvi. Poznamenal, že aktivity ruských síl v blízkosti hraníc monitorujú, ale z bezpečnostných dôvodov nechcel hovoriť o detailoch. Zároveň vyzval ľudí k pokoju. Ukrajinská armáda je vo vojne už 8 rokov od anexie Krymu a súčasná situácia podľa neho nie je novinkou. Vyhlásenia ministra obrany a náčelníka generálneho štábu ukrajinskej armády zo soboty, 12. februára , sú oproti januárovým kritickejšie. Vo vyhlásení ukrajinského ministerstva obrany uviedli , že ukrajinská armáda je pripravená odolať nepriateľovi, ktorému nedovolí obsadiť Kyjev, Odesu, Charkov, ani žiadne iné ukrajinské mesto. Ukrajinská spravodajská služba i armáda uvádzajú, že majú situáciu na hraniciach pod kontrolou a že Kyjev koordinuje ďalšie kroky so svojimi spojencami.
[ "Peter Kmec sa vo výroku odvoláva na vyjadrenie ukrajinského ministra obrany Alexeja Reznikova z januára 2022. Ten vtedy skutočne povedal, že nevidí ruské útočné zoskupenia, ktoré by išli bezprostredne zaútočiť na Ukrajinu. Zároveň však nevylúčil, že v budúcnosti sa situácia môže zmeniť. Jeho neskoršie vyjadrenia z februára 2022 sú už omoho kritickejšie. Ukrajinský generálny poručík Valerij Zalužnyj hovorí, že situáciu na hraniciach monitorujú a v prípade útoku sú pripravení krajinu brániť. Keďže Kmec nepoužil aktuálne, ale staršie stanoviská ukrajinských predstaviteľov, hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "Minister obrany Alexej Reznikov ešte v januári 2022 podľa portálu Politico zľahčoval riziko rozsiahlej ruskej invázie. Ruské ozbrojené sily podľa neho nevytvorili úderné skupiny, ktoré by naznačovali, že sú pripravené okamžite začať ofenzívu. Reznikov dodal, že existujú rizikové scenáre, ktoré sa možno naplnia v budúcnosti. Pre dané časové obdobie, teda január 2022 však hrozbu nepokladal za reálnu.", "V januárovom rozhovore pre Sky News generálny poručík Valerij Zalužnyj povedal, že Ukrajinu budú pred Ruskom brániť do poslednej kvapky krvi. Poznamenal, že aktivity ruských síl v blízkosti hraníc monitorujú, ale z bezpečnostných dôvodov nechcel hovoriť o detailoch. Zároveň vyzval ľudí k pokoju. Ukrajinská armáda je vo vojne už 8 rokov od anexie Krymu a súčasná situácia podľa neho nie je novinkou.", "Vyhlásenia ministra obrany a náčelníka generálneho štábu ukrajinskej armády zo soboty, 12. februára , sú oproti januárovým kritickejšie. Vo vyhlásení ukrajinského ministerstva obrany uviedli , že ukrajinská armáda je pripravená odolať nepriateľovi, ktorému nedovolí obsadiť Kyjev, Odesu, Charkov, ani žiadne iné ukrajinské mesto. Ukrajinská spravodajská služba i armáda uvádzajú, že majú situáciu na hraniciach pod kontrolou a že Kyjev koordinuje ďalšie kroky so svojimi spojencami." ]
2022-02-25 00:00:00
{ "text": [ "Minister obrany", "Reznikov", "Sky News", "12. februára", "uviedli" ], "url": [ "https://www.politico.eu/article/russia-accuses-washington-of-fueling-ukraine-tensions-amid-us-troop-deployment/", "https://nypost.com/2022/01/25/ukraine-no-reason-to-panic-as-russia-invasion-fears-grow/", "https://news.sky.com/story/ukraine-we-will-defend-ourselves-against-russia-until-the-last-drop-of-blood-says-countrys-army-chief-12513397", "https://www.kmu.gov.ua/en/news/zayava-ministra-oboroni-ukrayini-ta-golovnokomanduvacha", "https://www.teraz.sk/spravy/tisice-ludi-sa-zisli-v-centre-kyjeva/611561-clanok.html" ] }
2025-10-16T19:14:30.820101+00:00
48461
48,461
https://demagog.sk/vyrok/48461
Matúš Šutaj Eštok
Hlas
https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok
Ja som v strane Smer nikdy nebol členom, to vám môžem povedať.
2022-06-09 00:00:00
Neoveriteľné
Šutaj-Eštok bol podľa svojich vlastných slov členom mladých sociálnych demokratov, mládežníckej organizácie Smeru, zhruba od roku 2008. V roku 2015 sa stal jej podpredsedom. V tej dobe bol Šutaj-Eštok už vysokopostaveným úradníkom na ministerstve školstva. V roku 2016 kandidoval na 137. mieste kandidátky Smeru v parlamentných voľbách. Po nástupe Petra Pellegriniho do funkcie premiéra sa stal v roku 2018 vedúcim úradu vlády. V roku 2020 už kandidoval z 10. miesta. V rozhovore pre Pravdu z roku 2020 sa o Smere vyjadruje ako o “nás”. Z dostupných informácií však nevieme jeho tvrdenie o členstve v strane vyvrátiť ani potvrdiť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dnes je Šutaj Eštok generálnym manažérom a zakladajúcim členom strany Hlas - SD.
[ "Šutaj-Eštok bol podľa svojich vlastných slov členom mladých sociálnych demokratov, mládežníckej organizácie Smeru, zhruba od roku 2008. V roku 2015 sa stal jej podpredsedom. V tej dobe bol Šutaj-Eštok už vysokopostaveným úradníkom na ministerstve školstva.", "V roku 2016 kandidoval na 137. mieste kandidátky Smeru v parlamentných voľbách. Po nástupe Petra Pellegriniho do funkcie premiéra sa stal v roku 2018 vedúcim úradu vlády. V roku 2020 už kandidoval z 10. miesta. V rozhovore pre Pravdu z roku 2020 sa o Smere vyjadruje ako o “nás”.", "Z dostupných informácií však nevieme jeho tvrdenie o členstve v strane vyvrátiť ani potvrdiť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Dnes je Šutaj Eštok generálnym manažérom a zakladajúcim členom strany Hlas - SD." ]
2022-06-09 00:00:00
{ "text": [ "bol", "stal", "kandidoval", "stal", "kandidoval", "rozhovore", "generálnym manažérom", "zakladajúcim členom" ], "url": [ "https://dennikn.sk/59605/mladi-socialisti-si-statom-rozumeju/", "https://dennikn.sk/59605/mladi-socialisti-si-statom-rozumeju/", "https://dennikn.sk/313876/kandidatna-listina-smeru-parlamentne-volby-2016/#:~:text=%20Kandid%C3%A1tna%20listina%20Smeru%20pre%20parlamentn%C3%A9%20vo%C4%BEby%202016,Dunaji%206%20Peter%20%C5%BDiga%2C%20minister%2C%20Ko%C5%A1ice%20More%20", "https://www.vlada.gov.sk/mgr-matus-sutaj-estok/", "https://dennikn.sk/1681530/kandidatna-listina-strany-smer-pre-parlamentne-volby-2020/", "https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/539417-sutaj-estok-smer-sa-z-chyb-musi-poucit-a-pokracovat-v-praci-pre-ludi/", "https://strana-hlas.sk/o-nas/predsednictvo/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/562582-ministerstvo-vnutra-zaregistrovalo-pellegriniho-stranu/" ] }
2025-10-16T19:13:32.670771+00:00
vr28532
null
https://demagog.sk/vyrok/vr28532
Igor Choma
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/igor-choma
Ak sme mali na začiatku 16 škôl a z toho tri boli v relatívne dobrých číslach. Dnes máme 13 škôl a deväť škôl je už v čiernych číslach.
2014-11-03 00:00:00
Nepravda
Demagog. SK nezistili informácie o hospodárení škôl . Choma však neuvádza presne číslo základných škôl a základných škôl s materskými školami. Stránka mesta uvádza celkovo 15 škôl a len 3. novembra 2014 schválený rozpočet na rok 2015 uvádza počet 14 a to aj nasledujúce roky 2016 a 2017. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Stránka mesta Žilina uvádza celkovo 9 základných škôl (resp. 10, no jedno elokované pracovisko jednej ZŠ - nepočítame) a 6 základných škôl spolu s materskými školami. Spolu teda 15 základných škôl. V roku 2013 bolo ešte celkovo 18 základných škôl a základných škôl spolu s materskými školami. Potvrdzuje to aj záverečný účet mesta za rok 2013 (.pdf, s. 100) 3. novembra 2014 poslanci mesta Žilina schválili rozpočet na rok 2015 (.pdf, s. 97). V ňom sa uvádza plán počtu základných škôl na rok 2015 na číslo 14. Podľa rozpočtu na rok 2014 (.pdf, 97) bol počet škôl v roku 2014 plánovaný na počet 17, v roku 2015 celkovo 16 a s roku 2017 počet 14 škôl. O zrušení škôl informoval v auguste 2014 hovorca mesta Žilina (všetky tieto zmeny sú zohľadnené na stránke mesta), pričom tieto zámery boli známe už v roku 2013 : "Mesto Žilina v rámci racionalizácie zrušilo Základnú školu s materskou školou Zádubnie a od 1. septembra 2014 to bude iba MŠ Zádubnie. Zo ZŠ Gaštanová a ZŠ s MŠ Na stanicu 27 bude od 1. septembra 2014 ZŠ s MŠ Gaštanová a ZŠ Hollého bude v novom školskom roku pripojená k ZŠ Do Stošky 8, Žilina-Bánová,“ uviedol Čorba." Mesto v dokumentoch o rozpočtoch mestských organizácii neuvádza údaje pre jednotlivé školské zariadenia samostatne. Komisia školstva a mládeže v Žiline uvádza len zápisnice zo stretnutí, ktoré neuvádzajú potrebné informácie. Ministerstvo školstva vydáva každoročné správu o hospodárení škôl, no tato správa neuvádza detailnejšie informácie za jednotlivé školy alebo mesta. Ide o agregované údaje za celé SR. INEKO neuvádza celkové hospodárenie, ale len celkové finančné zdroje, ktorými školy disponujú v školskom roku. Taktiež ani na stránkach škôl sa takéto dokumenty nenachádzajú. Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Demagog. SK nezistili informácie o hospodárení škôl . Choma však neuvádza presne číslo základných škôl a základných škôl s materskými školami. Stránka mesta uvádza celkovo 15 škôl a len 3. novembra 2014 schválený rozpočet na rok 2015 uvádza počet 14 a to aj nasledujúce roky 2016 a 2017. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Stránka mesta Žilina uvádza celkovo 9 základných škôl (resp. 10, no jedno elokované pracovisko jednej ZŠ - nepočítame) a 6 základných škôl spolu s materskými školami. Spolu teda 15 základných škôl. V roku 2013 bolo ešte celkovo 18 základných škôl a základných škôl spolu s materskými školami. Potvrdzuje to aj záverečný účet mesta za rok 2013 (.pdf, s. 100) 3. novembra 2014 poslanci mesta Žilina schválili rozpočet na rok 2015 (.pdf, s. 97). V ňom sa uvádza plán počtu základných škôl na rok 2015 na číslo 14. Podľa rozpočtu na rok 2014 (.pdf, 97) bol počet škôl v roku 2014 plánovaný na počet 17, v roku 2015 celkovo 16 a s roku 2017 počet 14 škôl. O zrušení škôl informoval v auguste 2014 hovorca mesta Žilina (všetky tieto zmeny sú zohľadnené na stránke mesta), pričom tieto zámery boli známe už v roku 2013 : \"Mesto Žilina v rámci racionalizácie zrušilo Základnú školu s materskou školou Zádubnie a od 1. septembra 2014 to bude iba MŠ Zádubnie. Zo ZŠ Gaštanová a ZŠ s MŠ Na stanicu 27 bude od 1. septembra 2014 ZŠ s MŠ Gaštanová a ZŠ Hollého bude v novom školskom roku pripojená k ZŠ Do Stošky 8, Žilina-Bánová,“ uviedol Čorba.\" Mesto v dokumentoch o rozpočtoch mestských organizácii neuvádza údaje pre jednotlivé školské zariadenia samostatne. Komisia školstva a mládeže v Žiline uvádza len zápisnice zo stretnutí, ktoré neuvádzajú potrebné informácie. Ministerstvo školstva vydáva každoročné správu o hospodárení škôl, no tato správa neuvádza detailnejšie informácie za jednotlivé školy alebo mesta. Ide o agregované údaje za celé SR. INEKO neuvádza celkové hospodárenie, ale len celkové finančné zdroje, ktorými školy disponujú v školskom roku. Taktiež ani na stránkach škôl sa takéto dokumenty nenachádzajú. Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2014-11-04 00:00:00
{ "text": [ "škôl", "základných škôl", "základných škôl spolu s materskými školami.", "18", "účet", "2015", "2014", "informoval", "2013", "Komisia", "správu", "INEKO" ], "url": [ "http://skoly.ineko.sk/skola/?ID=2071&h=2014&d=2012", "http://www.zilina.sk/zoznam-zakladnych-skol/", "http://www.zilina.sk/zakladne-skoly-s-materskymi-skolami/", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/257455-v-ziline-zrusia-menej-skol-ako-bolo-v-plane-zatial/", "http://www.zilina.sk/dokumenty/DokumentyProgramyMZ_20140528111353.pdf", "http://www.zilina.sk/dokumenty/DokumentyProgramyMZ_20141029094124.pdf", "http://www.zilina.sk/dokumenty/RozpocetMesta_20131217124600.pdf", "http://skolskyservis.teraz.sk/skoly-sr/skolstvo-zilina-racionalizovala-skol/12446-clanok.html", "http://www.zilinadnes.sk/spravodajstvo/zilina-planuje-rusit-skoly", "http://www.zilina.sk/komisia-skolstva-mladeze-a-sportu/", "https://www.minedu.sk/data/att/6466.pdf", "http://skoly.ineko.sk/skola/?ID=2071&h=2014&d=2012" ] }
2025-10-16T19:44:27.437586+00:00
vr37216
null
https://demagog.sk/vyrok/vr37216
Ivan Gašparovič
Nestraníci
https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic
Dokonca aj Nemci boli v takej pozícii, aj Francúzi (vládnutia veľkej koalície, pozn.).
2011-02-13 00:00:00
Zavádzajúce
Nemecko (NSR) malo veľkú koalíciu v rokoch 1923, 1928–1930, 1966–1969, 2005–2009 zväčša medzi Kresťanskými demokratmi CDU (spolu s Bavorskou CSU) a Sociálnymi demokratmi (SPD). Vo Francúzsku sa žiadna podobná dlhodobá a často opakovaná veľká koalícia medzi konzervatívcami a socialistami ako v Nemecku alebo Rakúsku nevytvorila, De Gaullova vláda z roku 1958 mohla takúto koalíciu pripomínať, ale tá sa rozpadla po novej ústave. Porovnávanie s Francúzskom však sťažuje aj ten fakt, že vo Francúzsku funguje prezidentský systém. Aj keď by teda mohol byť prezident z inej strany ako väčšina v parlamente, stále sa jedná o niečo iné (nazýva sa to spolužitie - kohabitácia ), ako o veľkú koalíciu.
[ "Nemecko (NSR) malo veľkú koalíciu v rokoch 1923, 1928–1930, 1966–1969, 2005–2009 zväčša medzi Kresťanskými demokratmi CDU (spolu s Bavorskou CSU) a Sociálnymi demokratmi (SPD). Vo Francúzsku sa žiadna podobná dlhodobá a často opakovaná veľká koalícia medzi konzervatívcami a socialistami ako v Nemecku alebo Rakúsku nevytvorila, De Gaullova vláda z roku 1958 mohla takúto koalíciu pripomínať, ale tá sa rozpadla po novej ústave. Porovnávanie s Francúzskom však sťažuje aj ten fakt, že vo Francúzsku funguje prezidentský systém. Aj keď by teda mohol byť prezident z inej strany ako väčšina v parlamente, stále sa jedná o niečo iné (nazýva sa to spolužitie - kohabitácia ), ako o veľkú koalíciu." ]
2011-02-14 00:00:00
{ "text": [ "kohabitácia" ], "url": [ "http://en.wikipedia.org/wiki/Cohabitation_(government)" ] }
2025-10-16T20:18:58.778957+00:00
44448
44,448
https://demagog.sk/vyrok/44448
Béla Bugár
MOST-HÍD
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
My sme zdedili ministerstvo, kde neboli pripravené projekty, preto napr. pán minister (Érsek, pozn.) hovoril, že rok 2018-19 bol hlavne teda 2018, o príprave projektov. A fakt, môžem povedať, že rozostaval Slovensko.
2020-02-23 00:00:00
Pravda
Arpád Érsek bol menovaný ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ako nominant strany MOST - HÍD v auguste 2016. Za obdobie jeho pôsobenia na čele ministerstva dopravy bolo na Slovensku odštartovaných viacero veľkých stavebných projektov, medzi ktoré patria napríklad D1 západný obchvat Prešova, R2 rýchlostná cesta Kriváň - Lovinobaňa či R4 Prešov - severný obchvat. Érsek zároveň v roku 2018 nechal pripraviť projekty pre 170 kilometrov diaľnic. Ešte v roku 2017 analytik INEKO Ján Kovalčík tvrdil , že „ je len minimum projektov, ktoré sú reálne pripravené“ . Výrok Bélu Bugára preto hodnotíme ako pravdivý.
[ "Arpád Érsek bol menovaný ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ako nominant strany MOST - HÍD v auguste 2016. Za obdobie jeho pôsobenia na čele ministerstva dopravy bolo na Slovensku odštartovaných viacero veľkých stavebných projektov, medzi ktoré patria napríklad D1 západný obchvat Prešova, R2 rýchlostná cesta Kriváň - Lovinobaňa či R4 Prešov - severný obchvat. Érsek zároveň v roku 2018 nechal pripraviť projekty pre 170 kilometrov diaľnic. Ešte v roku 2017 analytik INEKO Ján Kovalčík tvrdil , že „ je len minimum projektov, ktoré sú reálne pripravené“ . Výrok Bélu Bugára preto hodnotíme ako pravdivý." ]
2020-02-23 00:00:00
{ "text": [ "D1", "R2", "R4", "projekty", "tvrdil" ], "url": [ "https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/presov-zapad-presov-juh", "https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/r2-mytna-lovinobana-tomasovce", "https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/r4-presov-severny-obchvat-i-etapa", "https://e.dennikn.sk/1148082/ersek-objednava-projekty-pre-170-kilometrov-dialnic-znova-protezuje-tie-kde-ma-volicov/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/ersek-bez-uvolnenia-dlhovej-brzdy-nem/258002-clanok.html" ] }
2025-10-16T19:19:36.275027+00:00
vr33177
null
https://demagog.sk/vyrok/vr33177
Pavol Frešo
SDKÚ-DS
https://demagog.sk/politik/pavol-freso
Vaša vláda z 80% tieto peniaze (na konsolidáciu verejných financií - pozn. demagog.sk) berie ľuďom.
2013-02-10 00:00:00
Zavádzajúce
Pavol Frešo tvrdí, že na rozdiel od predošlej vlády, vláda SMERu-SD konsoliduje predovšetkým na strane príjmov, a to až na úrovni 80%. Tento výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože súčasná vláda, tak ako predošlá, síce konsoliduje predovšetkým na strane príjmov, no príjmová časť tvorí 64% z plánovanej konsolidovanej sumy. Podľa analytického pohľadu (.pdf,s.4) na rozpočet vypracovaného Inštitútom finančnej politiky je potrebných 2,2 mld. eur na konsolidáciu v roku 2013. Príjmové opatrenia sú vo výške 1,8 mld. eur a konsolidácia na strane verejných výdavkov je v hodnote 1 mld. eur. Príjmová časť tak tvorí 64% plánovanej konsolidácie. Podrobnejšie o tom hovorí spomínaný pohľad (.pdf,s.5) na rozpočet vypracovaný Inštitútom finančnej politiky. "Rozpočet verejnej správy v roku 2013 obsahuje príjmové opatrenia v celkovej výške 1,8 mld. eur. Ide napríklad o zmeny v zákone o sociálnom poistení, zmeny v zákone o dani z príjmov (zvýšenie sadzby dane z príjmov právnických osôb na 23%, zavedenie druhej sadzby dane z príjmov fyzických osôb vo výške 25%), rozšírenie osobitného odvodu v bankovom sektore a zavedenie dočasného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach. V rámci nedaňových príjmov sa očakáva najmä jednorazový príjem z digitálnej dividendy a príjmy z nového systému financovania núdzových zásob ropy. Na strane výdavkov ide o konsolidačné opatrenia v celkovej výške 1,0 mld. eur, ktoré spočívajú najmä v úsporách osobných a prevádzkových výdavkov štátneho rozpočtu a úsporách výdavkov samosprávy. Zároveň tu došlo aj k vytvoreniu dvoch druhov rezerv. Prvá rezerva slúži na krytie prípadných výpadkov spojených s otvorením druhého piliera, čo súvisí s neistotou ohľadom počtu ľudí, ktorí sa rozhodnú prestúpiť výlučne do priebežného dôchodkového piliera a jeho rozloženia medzi rokmi 2012 a 2013. Druhá rezerva slúži na pokrytie prípadných rizík zo zhoršenia makroekonomického vývoja." Dátum zverejnenia analýzy: 14.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Pavol Frešo tvrdí, že na rozdiel od predošlej vlády, vláda SMERu-SD konsoliduje predovšetkým na strane príjmov, a to až na úrovni 80%. Tento výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože súčasná vláda, tak ako predošlá, síce konsoliduje predovšetkým na strane príjmov, no príjmová časť tvorí 64% z plánovanej konsolidovanej sumy. Podľa analytického pohľadu (.pdf,s.4) na rozpočet vypracovaného Inštitútom finančnej politiky je potrebných 2,2 mld. eur na konsolidáciu v roku 2013. Príjmové opatrenia sú vo výške 1,8 mld. eur a konsolidácia na strane verejných výdavkov je v hodnote 1 mld. eur. Príjmová časť tak tvorí 64% plánovanej konsolidácie. Podrobnejšie o tom hovorí spomínaný pohľad (.pdf,s.5) na rozpočet vypracovaný Inštitútom finančnej politiky. \"Rozpočet verejnej správy v roku 2013 obsahuje príjmové opatrenia v celkovej výške 1,8 mld. eur. Ide napríklad o zmeny v zákone o sociálnom poistení, zmeny v zákone o dani z príjmov (zvýšenie sadzby dane z príjmov právnických osôb na 23%, zavedenie druhej sadzby dane z príjmov fyzických osôb vo výške 25%), rozšírenie osobitného odvodu v bankovom sektore a zavedenie dočasného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach. V rámci nedaňových príjmov sa očakáva najmä jednorazový príjem z digitálnej dividendy a príjmy z nového systému financovania núdzových zásob ropy. Na strane výdavkov ide o konsolidačné opatrenia v celkovej výške 1,0 mld. eur, ktoré spočívajú najmä v úsporách osobných a prevádzkových výdavkov štátneho rozpočtu a úsporách výdavkov samosprávy. Zároveň tu došlo aj k vytvoreniu dvoch druhov rezerv. Prvá rezerva slúži na krytie prípadných výpadkov spojených s otvorením druhého piliera, čo súvisí s neistotou ohľadom počtu ľudí, ktorí sa rozhodnú prestúpiť výlučne do priebežného dôchodkového piliera a jeho rozloženia medzi rokmi 2012 a 2013. Druhá rezerva slúži na pokrytie prípadných rizík zo zhoršenia makroekonomického vývoja.\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2013-02-14 00:00:00
{ "text": [ "analytického pohľadu", "pohľad" ], "url": [ "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8330&documentId=8519", "http://www.demagog.sk/diskusie/203/ivan-miklos-vs-peter-kazimir" ] }
2025-10-16T20:33:20.685301+00:00
vr27423
null
https://demagog.sk/vyrok/vr27423
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Samotné zamestnávateľské zväzy povedali, že Zákonník práce nemal žiadny vplyv na zamestnanosť alebo nezamestnanosť.
2014-03-24 00:00:00
Nepravda
Agentúra TASR informovala o prieskume spoločnosti Ade.co, podľa ktorej zamestnávatelia hodnotia dopady Zákonníka práce negatívne. Nejedná sa o vyjadrenie zamestnávateľských zväzov, tie sa však ku Zákonníku práce vyjadrovali kriticky už pred jeho prijatím a aj deň po prijatí. Výrok Roberta Fica považujeme za nepravdivý. Podobný výrok o vyjadreniach zamestnávateľských zväzov k zákonníku práce sme overovali už v minulosti. Celkovo už štyrikrát predstavitelia Smeru nesprávne opakovali, že zástupcovia zamestnávateľov sa vyjadrili, že novela Zákonníka práce nemá vplyv na zamestnanosť( O5M12 , 26. mája 2013, O5M12 , 27. január 2013; O5M12 13. januára 2013; O5M12 28. októbra 2012). Zamestnávateľské zväzy vyjadrili nesúhlas so zákonníkom práce. RUZ (republiková únia zamestnávateľov) vo svojom oficiálnom vyhlásení hovorí, že od novely zákonníka práce: “Nie je možné očakávať ani pozitívny vplyv na rasť zamestnanosti…" Etrend.sk o názore Republikovej únie zamestnávateľov na návrh novely zákonníka práce napr. píše (30.júl 2012): "Odmietame túto novelu. Považujeme ju za škodlivú, zvlášť v tomto neistom ekonomickom období." To sú slová predsedu Republikovej únie zamestnávateľov, Mariána Juska. Jednoznačný nesúhlas zo strany zamestnávateľov k predkladanej novele vyjadril aj viceprezident Zamestnávateľskej únie Ľuboš Sirota, ktorý označil túto novela za "bezprecedentný útok na pracovný trh". RTVS , (26. októbra 2012): "Zamestnávatelia vnímajú prijatú novelu negatívne. Podľa nich zhorší flexibilitu trhu práce a zdraží zamestnávanie. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov: „Je nepochopiteľné, že vláda, ktorá nesie na pleciach problém riešenia 398.000 nezamestnaných, prijme takú legislatívu, ktorá riešenie tohto problému a možnosť nezamestnaných nájsť si prácu ešte viac sťažuje.“ Prezident RÚZ Marián Jusko už koncom júla 2012 vyhlásil, že v dôsledku zmien v Zákonníku, môže dôjsť k ohrozeniu 35 až 50 tisíc pracovných miest, následkom čoho sa zvýši nezamestnanosť na Slovensku. Novela zákonníka práce bola schválená 25. októbra 2012.
[ "Agentúra TASR informovala o prieskume spoločnosti Ade.co, podľa ktorej zamestnávatelia hodnotia dopady Zákonníka práce negatívne. Nejedná sa o vyjadrenie zamestnávateľských zväzov, tie sa však ku Zákonníku práce vyjadrovali kriticky už pred jeho prijatím a aj deň po prijatí. Výrok Roberta Fica považujeme za nepravdivý.", "Podobný výrok o vyjadreniach zamestnávateľských zväzov k zákonníku práce sme overovali už v minulosti. Celkovo už štyrikrát predstavitelia Smeru nesprávne opakovali, že zástupcovia zamestnávateľov sa vyjadrili, že novela Zákonníka práce nemá vplyv na zamestnanosť( O5M12 , 26. mája 2013, O5M12 , 27. január 2013; O5M12 13. januára 2013; O5M12 28. októbra 2012).", "Zamestnávateľské zväzy vyjadrili nesúhlas so zákonníkom práce. RUZ (republiková únia zamestnávateľov) vo svojom oficiálnom vyhlásení hovorí, že od novely zákonníka práce: “Nie je možné očakávať ani pozitívny vplyv na rasť zamestnanosti…\"", "Etrend.sk o názore Republikovej únie zamestnávateľov na návrh novely zákonníka práce napr. píše (30.júl 2012):", "\"Odmietame túto novelu. Považujeme ju za škodlivú, zvlášť v tomto neistom ekonomickom období.\" To sú slová predsedu Republikovej únie zamestnávateľov, Mariána Juska. Jednoznačný nesúhlas zo strany zamestnávateľov k predkladanej novele vyjadril aj viceprezident Zamestnávateľskej únie Ľuboš Sirota, ktorý označil túto novela za \"bezprecedentný útok na pracovný trh\".", "RTVS , (26. októbra 2012):", "\"Zamestnávatelia vnímajú prijatú novelu negatívne. Podľa nich zhorší flexibilitu trhu práce a zdraží zamestnávanie. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov: „Je nepochopiteľné, že vláda, ktorá nesie na pleciach problém riešenia 398.000 nezamestnaných, prijme takú legislatívu, ktorá riešenie tohto problému a možnosť nezamestnaných nájsť si prácu ešte viac sťažuje.“", "Prezident RÚZ Marián Jusko už koncom júla 2012 vyhlásil, že v dôsledku zmien v Zákonníku, môže dôjsť k ohrozeniu 35 až 50 tisíc pracovných miest, následkom čoho sa zvýši nezamestnanosť na Slovensku.", "Novela zákonníka práce bola schválená 25. októbra 2012." ]
2014-03-25 00:00:00
{ "text": [ "Agentúra TASR", "O5M12", "O5M12", "O5M12", "O5M12", "vyhlásení", "Etrend.sk", "RTVS", "35 až 50", "schválená" ], "url": [ "http://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000161/1356179/Zmeny-v-Zakonniku-prace-maju-negativny-dopad", "http://www.demagog.sk/diskusie/387/diskusia-o-nezamestnanosti-a-dalsich-aktualnych-temach", "http://www.demagog.sk/diskusie/350/nezamestnanost-a-vyber-dani-na-slovensku", "http://www.demagog.sk/diskusie/347/politicke-dianie-v-uplynulych-tyzdnoch", "http://www.demagog.sk/diskusie/326/zakonnik-prace-generalny-prokurator", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=14&cad=rja&ved=0CE0QFjADOAo&url=http%3A%2F%2Fhsr.rokovania.sk%2Fdata%2Fatt%2F136266_subor.doc&ei=vyL4UN_hPI_c4QSgi4DoCw&usg=AFQjCNFq4GsPTbKpCcG0ktix3B8artAz_g&sig2=k8npf32gHOcs6OYyDu5kXg&bvm=bv.41018144,d.bGE", "http://profit.etrend.sk/biznis-pribehy/kanik-krmi-barana.html", "http://www.rozhlas.sk/spravy/-Zakonnik-prace-sa-od-januara-zmeni?l=1&i=49602&p=78", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/novy-zakonnik-prace-moze-pripravi/525231-clanok.html?from=suggested_articles", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=30977" ] }
2025-10-16T19:48:24.356447+00:00
vr29885
null
https://demagog.sk/vyrok/vr29885
Robert Kaliňák
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
A čo sa týka táborov v Afrike, povedzte mi, koľko Sýrčanov uteká z Afriky? Lebo teraz je problém so Sýrčanmi. Tí, ktorých chceme, sú Sýrčania. Koľkí konkrétne utekajú z Afriky? Ani jeden.
2015-09-13 00:00:00
Nepravda
Kaliňák vo výroku referuje k Sýrijským utečencom, ktorí do Európy prichádzajú z Afriky, takzvanou stredomorskou trasou. Podľa dát dostupných z agentúry Frontex utieklo len v roku 2014 centrálnou stredomorskou cestou (migranti sa nalodia v prístavoch v Líbyi či Egypte a preplavia sa na talianske pobrežie alebo Maltu) 39 651 sýrskych utečencov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Zdroj: Frontex
[ "Kaliňák vo výroku referuje k Sýrijským utečencom, ktorí do Európy prichádzajú z Afriky, takzvanou stredomorskou trasou. Podľa dát dostupných z agentúry Frontex utieklo len v roku 2014 centrálnou stredomorskou cestou (migranti sa nalodia v prístavoch v Líbyi či Egypte a preplavia sa na talianske pobrežie alebo Maltu) 39 651 sýrskych utečencov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Zdroj: Frontex" ]
2015-09-14 00:00:00
{ "text": [ "Frontex", "Frontex", "Frontex", "prišlo", "", "prišlo" ], "url": [ "http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annual_Risk_Analysis_2015.pdf#page=18&zoom=auto,-107,687", "http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annual_Risk_Analysis_2015.pdf#page=18&zoom=auto,-107,687", "http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annual_Risk_Analysis_2015.pdf#page=18&zoom=auto,-107,687", "http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annual_Risk_Analysis_2015.pdf#page=18&zoom=auto,-107,687", "http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annual_Risk_Analysis_2015.pdf#page=18&zoom=auto,-107,687", "http://frontex.europa.eu/trends-and-routes/migratory-routes-map/" ] }
2025-10-16T19:39:39.296321+00:00
vr35233
null
https://demagog.sk/vyrok/vr35233
Pavol Hrušovský
KDH
https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky
Pani doktorka Mišíková získala podporu 51 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
2010-10-31 00:00:00
Pravda
E.Mišíkovú navrhlo 51 poslancov za KDH, Most-Híd a SaS.
[ "E.Mišíkovú navrhlo 51 poslancov za KDH, Most-Híd a SaS." ]
2010-12-15 00:00:00
{ "text": [ "E.Mišíkovú", "navrhlo" ], "url": [ "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1218755", "http://www.skg.sk/sk/detail-28-61119.html" ] }
2025-10-16T20:24:43.767758+00:00
vr33094
null
https://demagog.sk/vyrok/vr33094
Robert Kaliňák
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
Keď prišiel Smer do vlády v roku 2006, nechal na čele úradu (NKÚ, pozn.) pravicového nominanta, pravicových nominantov za SMK a SDKÚ v tom čase a nechali sme ich celé obdobie.
2013-02-03 00:00:00
Pravda
Výrok Róberta Kaliňáka je pravdivý. Po voľbách v roku 2006, kedy sa dostala strana Smer do vlády, sa obsadenie predsedu a podpredsedu Úradu verejného obstarávania nezmenilo.
[ "Výrok Róberta Kaliňáka je pravdivý. Po voľbách v roku 2006, kedy sa dostala strana Smer do vlády, sa obsadenie predsedu a podpredsedu Úradu verejného obstarávania nezmenilo." ]
2013-02-04 00:00:00
{ "text": [ "Predsedom", "obdobie" ], "url": [ "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/165614-angyal-zatial-zostava-na-cele-uvo/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166796-bela-angyal-konci-sefom-uvo-sa-stal-roman-sipos/http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166796-bela-angyal-konci-sefom-uvo-sa-stal-roman-sipos/" ] }
2025-10-16T20:00:23.744414+00:00
vr25895
null
https://demagog.sk/vyrok/vr25895
Vladimír Maňka
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/vladimir-manka
Nám odbúda v kraji ročne 1500 až 1700 žiakov. ... desať rokov si to spočítajte, to je nejakých 16 000 detí.
2013-10-29 00:00:00
Pravda
Kedže v kompetencii VÚC je zriaďovanie stredných škôl, predpokladáme, že Vladimír Maňka hovoril o úbytku žiakov na stredných školách. Podľa našich výpočtov ubúdalo v posledných rokoch v BBSK približne 1300 až 1800 žiakov. Na základe nižšie uvedenej tabuľky sme vypočítali, že v posledných rokoch ubúdalo na stredných školách v priemere 1558,5 žiakov za rok. Toto číslo je v zásade v súlade s intervalom, ktorý uvádza Vladimír Maňka. Podľa Štatistickej ročenky školstva , ktorú vydáva Ústav informácií a prognóz školstva, boli počty žiakov na stredných odborných školách a gymnáziách v BBSK v posledných rokoch nasledujúce: Rok SOŠ Gymnáziá Spolu Rozdiel 2009 19 009 8 613 27622 2010 17 925 8 161 26086 -1536 2011 16 803 7 484 24287 -1799 2012 15 760 6 959 22719 -1568 2013 15 007 6 381 21388 -1331 (údaje sú vždy k 15. septembru daného roka, pozn.) Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Kedže v kompetencii VÚC je zriaďovanie stredných škôl, predpokladáme, že Vladimír Maňka hovoril o úbytku žiakov na stredných školách. Podľa našich výpočtov ubúdalo v posledných rokoch v BBSK približne 1300 až 1800 žiakov. Na základe nižšie uvedenej tabuľky sme vypočítali, že v posledných rokoch ubúdalo na stredných školách v priemere 1558,5 žiakov za rok. Toto číslo je v zásade v súlade s intervalom, ktorý uvádza Vladimír Maňka. Podľa Štatistickej ročenky školstva , ktorú vydáva Ústav informácií a prognóz školstva, boli počty žiakov na stredných odborných školách a gymnáziách v BBSK v posledných rokoch nasledujúce: Rok SOŠ Gymnáziá Spolu Rozdiel 2009 19 009 8 613 27622 2010 17 925 8 161 26086 -1536 2011 16 803 7 484 24287 -1799 2012 15 760 6 959 22719 -1568 2013 15 007 6 381 21388 -1331 (údaje sú vždy k 15. septembru daného roka, pozn.) Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2013-10-30 00:00:00
{ "text": [ "Štatistickej ročenky školstva" ], "url": [ "http://www.uips.sk/prehlady-skol/statisticka-rocenka---zakladne-skoly" ] }
2025-10-16T19:54:12.400480+00:00
vr14296
null
https://demagog.sk/vyrok/vr14296
Andrej Danko
SNS
https://demagog.sk/politik/andrej-danko
My (strana SNS, pozn.) sa už v niektorých prieskumoch hýbeme okolo 8-9, dokonca bol jeden prieskum, kde sme sa dotkli 10 (...).
2016-01-31 00:00:00
Pravda
Podľa výsledkov zverejnených Agentúrou gcore.sk sa volebné preferencie strany SNS približujú spomínaným 10 % (9,9 %), pričom Agentúra sociálnych analýz prišla 18.1.2016 s výsledkom 8,4 %. Na základe týchto údajov hodnotíme Dankov výrok ako pravdivý. Danko svojím výrokom reagoval na otázku moderátorky, či ho prekvapil výsledok SNS podľa posledného prieskumu pre RTVS - SNS by podľa neho získala 10,7% hlasov. Podľa Agentúry sociálnych analýz (ASA) by strana SNS získala 8,4 % preferenčných hlasov. Prieskum bol uskutočnený na vzorke 1 046 respondentov vo veku 18 a viac rokov v dňoch 5.- 12. januára 2016. Z prieskumov Agentúry gcore.sk (Graphics Core), z 29. januára 2016 vyplýva, že strana SNS by na základe volebných preferencií vzorky 1037 oslovených respondentov získala 9,9 %. Prieskum Agentúry FOCUS pre RTVS z 23. januára naznačuje, že SNS by získala 7,2 %. Dátum zverejnenia analýzy: 01.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Podľa výsledkov zverejnených Agentúrou gcore.sk sa volebné preferencie strany SNS približujú spomínaným 10 % (9,9 %), pričom Agentúra sociálnych analýz prišla 18.1.2016 s výsledkom 8,4 %. Na základe týchto údajov hodnotíme Dankov výrok ako pravdivý. Danko svojím výrokom reagoval na otázku moderátorky, či ho prekvapil výsledok SNS podľa posledného prieskumu pre RTVS - SNS by podľa neho získala 10,7% hlasov. Podľa Agentúry sociálnych analýz (ASA) by strana SNS získala 8,4 % preferenčných hlasov. Prieskum bol uskutočnený na vzorke 1 046 respondentov vo veku 18 a viac rokov v dňoch 5.- 12. januára 2016. Z prieskumov Agentúry gcore.sk (Graphics Core), z 29. januára 2016 vyplýva, že strana SNS by na základe volebných preferencií vzorky 1037 oslovených respondentov získala 9,9 %. Prieskum Agentúry FOCUS pre RTVS z 23. januára naznačuje, že SNS by získala 7,2 %. Dátum zverejnenia analýzy: 01.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2016-02-01 00:00:00
{ "text": [ "prieskumu", "Agentúry sociálnych analýz (ASA)", "gcore.sk", "Agentúry FOCUS" ], "url": [ "http://www.teraz.sk/slovensko/prieskum-volby2016-median/179371-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/1030852-najnovsi-prieskum-do-parlamentu-by-isla-aj-sdku-ds/", "http://www.gcore.sk/prieskum_januar_2016.pdf", "http://www.focus-research.sk/files/200_Volebne%20preferencie%20politickych%20stran_janu%C3%A1r%202016.pdf" ] }
2025-10-16T19:36:30.736539+00:00
47557
47,557
https://demagog.sk/vyrok/47557
Vladimír Lengvarský
nominant OĽaNO
https://demagog.sk/politik/vladimir-lengvarsky
Sme asi na desiatich percentách toho peaku pri druhej vlne (v počte pacientov v nemocniciach, pozn.)...
2021-10-12 00:00:00
Pravda
Podľa údajov NZCI bolo na Slovensku najviac hospitalizovaných pacientov s potvrdeným ochorením COVID-19 1. marca 2021. Nemocničnú starostlivosť potrebovalo 3 836 ľudí. V čase relácie, t.j. 24. septembra 2021, bolo v slovenských nemocniciach hospitalizovaných 397 pacientov s ochorením COVID-19, čo predstavuje asi 10,35 % z vrcholu druhej vlny. Tvrdenie Vladimíra Lengvarského hodnotíme preto ako pravdivé.
[ "Podľa údajov NZCI bolo na Slovensku najviac hospitalizovaných pacientov s potvrdeným ochorením COVID-19 1. marca 2021. Nemocničnú starostlivosť potrebovalo 3 836 ľudí. V čase relácie, t.j. 24. septembra 2021, bolo v slovenských nemocniciach hospitalizovaných 397 pacientov s ochorením COVID-19, čo predstavuje asi 10,35 % z vrcholu druhej vlny. Tvrdenie Vladimíra Lengvarského hodnotíme preto ako pravdivé." ]
2021-10-24 00:00:00
{ "text": [ "údajov", "3 836", "397" ], "url": [ "https://covid-19.nczisk.sk/sk", "https://app.powerbi.com/view?r=eyJrIjoiZmVhNjM2ZmQtMDQ2NS00NDBjLWJkMjItYjNkZTZiNzY4NzQyIiwidCI6IjMxMGJhNTk1LTAxM2MtNDAyZC05ZWYyLWI1N2Q1ZjFkY2Q2MyIsImMiOjl9", "https://app.powerbi.com/view?r=eyJrIjoiZmVhNjM2ZmQtMDQ2NS00NDBjLWJkMjItYjNkZTZiNzY4NzQyIiwidCI6IjMxMGJhNTk1LTAxM2MtNDAyZC05ZWYyLWI1N2Q1ZjFkY2Q2MyIsImMiOjl9" ] }
2025-10-16T19:15:44.039020+00:00
vr16620
null
https://demagog.sk/vyrok/vr16620
Marek Krajčí
OĽaNO
https://demagog.sk/politik/marek-krajci
...a samozrejme to hovorí aj o tom, že prečo napríklad tieto CT MRI vyšetrenia sú také u nás drahé v porovnaní s inými krajinami alebo boli, pretože vlastne ten bodovník je taký starý...
2017-09-18 00:00:00
Neoveriteľné
Je síce pravdou, že CT a MRI vyšetrenia sú na Slovensku najdrahšie (v rámci krajín V4), ale nenašli sme údaje, ktoré by potvrdzovali alebo vyvrátili, že je to v dôsledku starého bodovníka. Jeden zdroj uvádza, že neodborným prebratím bodovníka v 90. rokoch došlo aj k deformácii cien. Výrok však hodnotíme ako neoveriteľný. Tento tzv. bodovník vznikol adaptáciou nemeckého katalógu zdravotných výkonov 1. apríla 1993, pričom podľa Prof. MUDr. Gustáva Kováča, Csc., MBA zostali ponechané i pôvodné nemecké bodové sadzby bez stanovenia slovenskej hodnoty bodu. V dokumente ( .pdf , s. 2) „Monitoring médii 11. júl 2017“ Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb sa ďalej uvádza, že po štúdiách bol v septembri 1997 katalóg zdravotných výkonov adaptovaný na slovenské pomery, pričom ale nemecké definície výkonov i bodové sadzby (v rámci proporcií) zostali zachované, hodnota bodu však bola pozmenená na 27 halierov. Profesor Kováč ďalej v texte spomína, že odvtedy žiadna rozsiahla štúdia nebola publikovaná a uskutočnené zásahy do zoznamu neboli dostatočne odborné. Ako dôsledok toho uvádza i deformáciu cien a dvojnásobná cena CT vyšetrení na Slovensku v porovnaní s Nemeckom. Marek Krajčí vo výroku spomína cenu vyšetrení CT (výpočetná tomografia) a MRI (magnetická rezonancia). Ak by sme chceli porovnať cenu jedného vyšetrenia CT / MRI v rámci krajín V4, Slovensko je krajinou s jednoznačne najvyššou cenou týchto vyšetrení. Podľa Transparency International , "...zatiaľ čo slovenský poskytovateľ dostane od Všeobecnej zdravotnej poisťovne za MR sken hlavy 160 eur, české pracovisko dostane od najväčšej poisťovne VZP približne 120 eur, maďarské iba okolo 50 eur. Za CT sken hlavy dostane slovenské zariadenie približne 80 eur, poľské polovicu, Česi a Maďari platia ešte menej". V článku označujú za najväčšieho poskytovateľa služieb MR firmu Dr. Magent, pričom jej väčšinovým spoluvlastníkom je spoločnosť Pro Diagnostic Group. Zisk skupiny v roku 2013 tvoril tretinu všetkých tržieb. Analytik inštitútu INEKO, Dušan Zachar, však v správe označil maržu firmy Pro Diagnostic Group za výnimočnú a naznačil možnosť "...zneužívania postavenia diagnostických služieb, ako aj nákupcov týchto služieb, teda poisťovní" . Podľa mediweb.hnonline.sk znižuje k 1. júlu 2017 Všeobecná zdravotná poisťovňa ceny bodu pri MRI a CT vyšetreniach. Poskytovatelia týchto služieb tak dostanú sumu nižšiu o 25% pri CT, pri MRI to bude úprava cien v rozpätí od 10 do 20 percent. Dátum zverejnenia analýzy: 19.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Je síce pravdou, že CT a MRI vyšetrenia sú na Slovensku najdrahšie (v rámci krajín V4), ale nenašli sme údaje, ktoré by potvrdzovali alebo vyvrátili, že je to v dôsledku starého bodovníka. Jeden zdroj uvádza, že neodborným prebratím bodovníka v 90. rokoch došlo aj k deformácii cien. Výrok však hodnotíme ako neoveriteľný. Tento tzv. bodovník vznikol adaptáciou nemeckého katalógu zdravotných výkonov 1. apríla 1993, pričom podľa Prof. MUDr. Gustáva Kováča, Csc., MBA zostali ponechané i pôvodné nemecké bodové sadzby bez stanovenia slovenskej hodnoty bodu. V dokumente ( .pdf , s. 2) „Monitoring médii 11. júl 2017“ Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb sa ďalej uvádza, že po štúdiách bol v septembri 1997 katalóg zdravotných výkonov adaptovaný na slovenské pomery, pričom ale nemecké definície výkonov i bodové sadzby (v rámci proporcií) zostali zachované, hodnota bodu však bola pozmenená na 27 halierov. Profesor Kováč ďalej v texte spomína, že odvtedy žiadna rozsiahla štúdia nebola publikovaná a uskutočnené zásahy do zoznamu neboli dostatočne odborné. Ako dôsledok toho uvádza i deformáciu cien a dvojnásobná cena CT vyšetrení na Slovensku v porovnaní s Nemeckom. Marek Krajčí vo výroku spomína cenu vyšetrení CT (výpočetná tomografia) a MRI (magnetická rezonancia). Ak by sme chceli porovnať cenu jedného vyšetrenia CT / MRI v rámci krajín V4, Slovensko je krajinou s jednoznačne najvyššou cenou týchto vyšetrení. Podľa Transparency International , \"...zatiaľ čo slovenský poskytovateľ dostane od Všeobecnej zdravotnej poisťovne za MR sken hlavy 160 eur, české pracovisko dostane od najväčšej poisťovne VZP približne 120 eur, maďarské iba okolo 50 eur. Za CT sken hlavy dostane slovenské zariadenie približne 80 eur, poľské polovicu, Česi a Maďari platia ešte menej\". V článku označujú za najväčšieho poskytovateľa služieb MR firmu Dr. Magent, pričom jej väčšinovým spoluvlastníkom je spoločnosť Pro Diagnostic Group. Zisk skupiny v roku 2013 tvoril tretinu všetkých tržieb. Analytik inštitútu INEKO, Dušan Zachar, však v správe označil maržu firmy Pro Diagnostic Group za výnimočnú a naznačil možnosť \"...zneužívania postavenia diagnostických služieb, ako aj nákupcov týchto služieb, teda poisťovní\" . Podľa mediweb.hnonline.sk znižuje k 1. júlu 2017 Všeobecná zdravotná poisťovňa ceny bodu pri MRI a CT vyšetreniach. Poskytovatelia týchto služieb tak dostanú sumu nižšiu o 25% pri CT, pri MRI to bude úprava cien v rozpätí od 10 do 20 percent. Dátum zverejnenia analýzy: 19.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2017-09-19 00:00:00
{ "text": [ ".pdf", "Transparency International", "správe", "mediweb.hnonline.sk" ], "url": [ "http://www.sozzass.sk/userfiles/10_monitoring_medii/2017/3Q/2017-07-11%20Monitoring%20m%C3%A9di%C3%AD.pdf", "http://transparency.sk/sk/cetecko-je-u-nas-isty-a-velmi-vyhodny-biznis/", "http://transparency.sk/sk/cetecko-je-u-nas-isty-a-velmi-vyhodny-biznis/", "http://mediweb.hnonline.sk/spravy/aktualne/statna-poistovna-znizuje-ceny-poskytovatelom" ] }
2025-10-16T19:29:02.067368+00:00
vr34864
null
https://demagog.sk/vyrok/vr34864
Róbert Madej
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-madej
Ale tu sa bavíme len o trestnoprávnej imunite, kde na druhej strane vám poviem, že pokiaľ by bol poslanec Národnej rady stíhaný za trestný čin, nič ho to nezachráni, jednoducho pôjde návrh do Národnej rady a Národná rada vydala súhlas na trestné stíhanie.
2010-10-10 00:00:00
Pravda
Podľa Ústavy SR (5. hlava 1.oddiel čl. 78) poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať , ani vziať ho do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. V takomto prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie.
[ "Podľa Ústavy SR (5. hlava 1.oddiel čl. 78) poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať , ani vziať ho do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. V takomto prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie." ]
2010-12-15 00:00:00
{ "text": [ "Ústavy SR" ], "url": [ "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/" ] }
2025-10-16T20:25:49.726248+00:00
vr29489
null
https://demagog.sk/vyrok/vr29489
null
null
https://demagog.sk/politik/
V realizácii je výber koncesionára na obchvat Bratislavy D4 a s ním súvisiacu rýchlostnú cestu R7 v celkovej dĺžke približne 59 km.
2015-05-11 00:00:00
Pravda
Cieľom výstavby diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 je vybudovanie južnej časti obchvatu Bratislavy a južnej siete rýchlostných ciest medzi západným a východným Slovenskom. Podľa štúdie (. pdf ) uskutočniteľnosti má mať projekt celkovú dĺžku 59,1 km a jeho výstavba by mala trvať štyri roky. Koncesia na výstavu obchvatu Bratislavy a cesty R7 bola zverejnená v januári 2015 vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie a verejné obstarávanie začalo 31. januára. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
[ "Cieľom výstavby diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 je vybudovanie južnej časti obchvatu Bratislavy a južnej siete rýchlostných ciest medzi západným a východným Slovenskom. Podľa štúdie (. pdf ) uskutočniteľnosti má mať projekt celkovú dĺžku 59,1 km a jeho výstavba by mala trvať štyri roky. Koncesia na výstavu obchvatu Bratislavy a cesty R7 bola zverejnená v januári 2015 vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie a verejné obstarávanie začalo 31. januára. Výrok hodnotíme ako pravdivý." ]
2015-04-17 00:00:00
{ "text": [ "výstavby", "pdf", "Koncesia" ], "url": [ "http://www.obchvatbratislavy.sk/sk/o-projekte", "http://www.obchvatbratislavy.sk/uploads/files/ppp-d4r7-feasibility-study-103.pdf", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/284220" ] }
2025-10-16T19:41:11.588901+00:00
vr35860
null
https://demagog.sk/vyrok/vr35860
Iveta Radičová
SDKÚ-DS
https://demagog.sk/politik/iveta-radicova
trvám na tom, že tie diaľnice zastavené neboli. Že bola jedna časť úseku zakonzervovaná a stavba išla ďalej, kým sa zaplatili dlhy z predchádzajúcej vlády. My totiž dlhy nerobíme a tá časť privatizácie, o ktorej toľko rozprávate, časť bola práve daná na to, aby sa splatili veľké dlhy tejto krajiny.
2010-05-30 00:00:00
Pravda
rozoberané vyššie
[ "rozoberané vyššie" ]
2010-12-17 00:00:00
{ "text": [], "url": [] }
2025-10-16T20:37:48.299561+00:00
vr33325
null
https://demagog.sk/vyrok/vr33325
Ján Richter
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/jan-richter
Bohužiaľ nedostali sme sa k projektom, ktoré robíme, pre mladých ľudí do 29 rokov. Veľmi dobre sa vyvíjajú, máme tu 4 tisíc podpísaných dohôd, to znamená, že vlastne 4 tisíc nových mladých ľudí má šancu nastúpiť.
2013-03-03 00:00:00
Nepravda
Rovnaký výrok ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera sme overovali pred týždňom .
[ "Rovnaký výrok ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera sme overovali pred týždňom ." ]
2013-03-04 00:00:00
{ "text": [ "týždňom", "článok", "projektoch" ], "url": [ "http://www.demagog.sk/diskusie/360/politicke-problemy-uplynuleho-tyzdna/?ph=2&politik=96", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-59386010-richterov-projekt-zamestnal-iba-12-ludi", "http://www.upsvar.sk/europsky-socialny-fond/narodne-projekty-v-programovom-obdobi-2007-2013/narodny-projekt-xx-podpora-zamestnavania-nezamestnanych-v-samosprave.html?page_id=234468" ] }
2025-10-16T19:59:30.993243+00:00
vr37571
null
https://demagog.sk/vyrok/vr37571
Rafael Rafaj
SNS
https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj
Tento návrh zákona nie je problémový len v tom, že znižuje kvórum účelovo. To je technická záležitosť. Kľudne môžme hovoriť o 50% ako je to v Poľsku napríklad...
2011-03-06 00:00:00
Nepravda
V Poľsku platí 20% kvórum na používanie jazyka menšín v úradnom styku a na dvojjazyčné označovanie obcí.
[ "V Poľsku platí 20% kvórum na používanie jazyka menšín v úradnom styku a na dvojjazyčné označovanie obcí." ]
2011-03-07 00:00:00
{ "text": [ "Poľsku" ], "url": [ "http://www.rjp.pan.pl/images/stories/pliki/broszury/jp_slowacki.pdf" ] }
2025-10-16T20:17:29.358050+00:00
vr18279
null
https://demagog.sk/vyrok/vr18279
Igor Kašper
null
https://demagog.sk/politik/igor-kasper
V Banskej Bystrici sa v posledných 15 rokoch nepostavili prakticky žiadne dostupné nájomné byty.
2018-10-25 00:00:00
Nepravda
Aj keď je otázne, čo považovať za "dostupný" byt, nie je pravda, že by sa za posledných 15 rokov, teda v rozmedzí rokov 2003 až 2018 v Bystrici nepostavili pod taktovkou mesta nové nájomné byty. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2006 sa dokončila výstavba 40 nájomných bytov. A v roku 2009 ich pribudlo ďalších 16. Mesto tiež investovalo vyše 2,6 milióna do dokončenia 30 bytov v roku 2015. Tie však boli eventuálne odpredané ( .pdf , s. 10; viď ostatné výroky z diskusie). Dátum zverejnenia analýzy: 25.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Aj keď je otázne, čo považovať za \"dostupný\" byt, nie je pravda, že by sa za posledných 15 rokov, teda v rozmedzí rokov 2003 až 2018 v Bystrici nepostavili pod taktovkou mesta nové nájomné byty. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2006 sa dokončila výstavba 40 nájomných bytov. A v roku 2009 ich pribudlo ďalších 16. Mesto tiež investovalo vyše 2,6 milióna do dokončenia 30 bytov v roku 2015. Tie však boli eventuálne odpredané ( .pdf , s. 10; viď ostatné výroky z diskusie). Dátum zverejnenia analýzy: 25.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2018-10-25 00:00:00
{ "text": [ "2006", "2009", "30 bytov", ".pdf" ], "url": [ "https://reality.etrend.sk/byvanie/v-banskej-bystrici-odovzdali-40-najomnych-bytov.html", "http://www.banskabystrica.sk/?program=51&module_action__0__id_ci=4693", "https://bbonline.sk/na-severnej-v-novembri-dokoncia-30-najomnych-bytov/", "http://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/5030027" ] }
2025-10-16T20:56:43.454349+00:00
vr14991
null
https://demagog.sk/vyrok/vr14991
Marian Kotleba
ĽSNS
https://demagog.sk/politik/marian-kotleba
Lenže v tej vašej iniciatívy z toho fašizmu, alebo ako to nazývajte, je napísané, že nemôžete hlasovať za žiadnu iniciatívu alebo za žiadny návrh zákona, ktorý podporia poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko.
2016-04-24 00:00:00
Zavádzajúce
V texte výzvy Stop fašizmu sa spomína záväzok nepodpísať sa pod návrhy iniciované poslancami Kotleba ĽSNS a nepodporiť žiadny návrh, pod ktorým by bol poslanec zo spomínanej strany podpísaný. Avšak výzva sa nevzťahuje na návrhy, ktoré len podporia (nenavrhnú a nepodpíšu sa pod návrh) poslanci Kotleba ĽSNS, čiže neplatí všeobecne, že poslanci nemôžu hlasovať za žiadny návrh zákona, ktorý by podporili poslanci strany ĽSNS. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.
[ "V texte výzvy Stop fašizmu sa spomína záväzok nepodpísať sa pod návrhy iniciované poslancami Kotleba ĽSNS a nepodporiť žiadny návrh, pod ktorým by bol poslanec zo spomínanej strany podpísaný. Avšak výzva sa nevzťahuje na návrhy, ktoré len podporia (nenavrhnú a nepodpíšu sa pod návrh) poslanci Kotleba ĽSNS, čiže neplatí všeobecne, že poslanci nemôžu hlasovať za žiadny návrh zákona, ktorý by podporili poslanci strany ĽSNS. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci." ]
2016-04-25 00:00:00
{ "text": [ "Stop fašizmu" ], "url": [ "http://stopfasizmu.sk/vyzva/" ] }
2025-10-16T19:33:49.992289+00:00
vr35248
null
https://demagog.sk/vyrok/vr35248
Dušan Čaplovič
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic
To nie je naťahovanie, to je principiálna otázka, dokonca však veľmi dobre viete, že mnohí členovia vlády sú vlastne im spočíva mandát poslanca, oni boli zvolení ako poslanci a znovu opakujem, toto je najpodstatnejšie, pretože výnimku môže dostať jedine vládne zahraničné delegácie, zdravotnícka služba rýchla, policajti keď robia nejaký zásah, respektíve požiarne vozidlá, keď zachraňujú životy občanov Slovenskej republiky.
2010-10-31 00:00:00
Nepravda
Podľa zákona z 3. decembra 2008 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 40 (2) Vozidlá s právom prednostnej jazdy sú aj ďalšie vozidlá, ktoré D. Čaplovič nemenuje napr. aj vozidlá Ústavného súdu, Najvyššieho súdu, NKÚ, NBÚ, GP SR, pri preprave ich predsedov resp. generálneho prokurátora.
[ "Podľa zákona z 3. decembra 2008 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 40 (2) Vozidlá s právom prednostnej jazdy sú aj ďalšie vozidlá, ktoré D. Čaplovič nemenuje napr. aj vozidlá Ústavného súdu, Najvyššieho súdu, NKÚ, NBÚ, GP SR, pri preprave ich predsedov resp. generálneho prokurátora." ]
2010-12-15 00:00:00
{ "text": [ "o cestnej premávke" ], "url": [ "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=208782&FileName=zz2009-00008-0208782&Rocnik=2009" ] }
2025-10-16T20:24:37.317198+00:00
vr16971
null
https://demagog.sk/vyrok/vr16971
Andrej Danko
SNS
https://demagog.sk/politik/andrej-danko
... pretože je to väčší výsledok a najväčší výsledok, aký SNS vo VÚC-kárskych voľbách mala
2017-11-19 00:00:00
Pravda
Dp volieb do orgánov VÚC v roku 2005 už SNS a Pravá SNS išli v koalíciách. SNS v rámci koalície KDH, ĽS-HZDS, SDKÚ, SNS, SMER-SD získala až 34 kresiel ()8,25 % podpora z celkového počtu 412. Koalícia HZD, SNS, SMER-SD získala 27 mandátov (6,55 %), koalícia HZD, KDH, SF, SNS, SMER-SD získala 21 kresiel (5,09 %) a koalícia ANO, HZD, SNS, SMER- SD získala 15 poslaneckých mandátov (3,64 %). Voľby 2009 priniesli pre poslancov kandidujúcich za SNS 6 kresiel z celkového počtu 408 (1,47 %). V koalícií s inými stranami (HZD,SNS) získala SNS 3 mandáty (0,73 %) a 10 mandáto v v koalícii HZD, ĽS-HZDS,SNS,SMER-SD (2,45 %). Vo voľbách v roku 2013 získala strana zo 408 poslaneckých kresiel 5 mandátov (1,22 %). V voľbách v roku 2017 získala strana 9 mandátov (2,16 %), v niektorých krajoch SNS bola súčasťou koalície SMER-SD, Most-Híd a SNS. Táto koalícia získala 17 mandátov (4,08 %). Porovnanie volebného výsledku kandidátov, ktorí sa uchádzali len s podporou SNS, skutoče potvrdzuje, že SNS má za sebou z tohto hľadiska najlepšie VÚC voľby (nehodnotíme pritom výsledky kandidátov SNS na posty predsedov).
[ "Dp volieb do orgánov VÚC v roku 2005 už SNS a Pravá SNS išli v koalíciách. SNS v rámci koalície KDH, ĽS-HZDS, SDKÚ, SNS, SMER-SD získala až 34 kresiel ()8,25 % podpora z celkového počtu 412. Koalícia HZD, SNS, SMER-SD získala 27 mandátov (6,55 %), koalícia HZD, KDH, SF, SNS, SMER-SD získala 21 kresiel (5,09 %) a koalícia ANO, HZD, SNS, SMER- SD získala 15 poslaneckých mandátov (3,64 %).", "Voľby 2009 priniesli pre poslancov kandidujúcich za SNS 6 kresiel z celkového počtu 408 (1,47 %). V koalícií s inými stranami (HZD,SNS) získala SNS 3 mandáty (0,73 %) a 10 mandáto v v koalícii HZD, ĽS-HZDS,SNS,SMER-SD (2,45 %).", "Vo voľbách v roku 2013 získala strana zo 408 poslaneckých kresiel 5 mandátov (1,22 %).", "V voľbách v roku 2017 získala strana 9 mandátov (2,16 %), v niektorých krajoch SNS bola súčasťou koalície SMER-SD, Most-Híd a SNS. Táto koalícia získala 17 mandátov (4,08 %).", "Porovnanie volebného výsledku kandidátov, ktorí sa uchádzali len s podporou SNS, skutoče potvrdzuje, že SNS má za sebou z tohto hľadiska najlepšie VÚC voľby (nehodnotíme pritom výsledky kandidátov SNS na posty predsedov)." ]
2017-11-20 00:00:00
{ "text": [ "prvých župných volieb", "rozpor,", "3", "2", "34", "27", "21", "15", "", "3 mandáty", "10 mandáto", "5 mandátov", "2017" ], "url": [ "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/320/20010823", "https://www.sme.sk/c/3898596/slovenska-narodna-strana-profil.html", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2001/webdata/slov/tab/tab2.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2001/webdata/slov/tab/tab2.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2005/slov/results/tab3.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2005/slov/results/tab3.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2005/slov/results/tab3.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2005/slov/results/tab3.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka3_sk.html", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2009/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2009/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka3_sk.html", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2017/sk/" ] }
2025-10-16T19:27:45.834323+00:00
vr36222
null
https://demagog.sk/vyrok/vr36222
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
...keď súhlasil s tým (J. Čentéš), že prvým námestníkom na generálnej prokuratúre bude kandidát Hídu-Most pán Szabó a druhým námestníkom bude kandidát KDH pán Lauko a že vymení všetkých riaditeľov odborov.
2010-12-19 00:00:00
Neoveriteľné
K dispozícií nie je žiadne vyjadrenie J. Čentéša, kde by komentoval alebo vyjadril súhlas s možnými spolupracovníkmi na poste námestníkov.
[ "K dispozícií nie je žiadne vyjadrenie J. Čentéša, kde by komentoval alebo vyjadril súhlas s možnými spolupracovníkmi na poste námestníkov." ]
2010-12-20 00:00:00
{ "text": [], "url": [] }
2025-10-16T20:22:15.273328+00:00
vr25484
null
https://demagog.sk/vyrok/vr25484
Peter Kažimír
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
Hlavne sa teším z toho, že sa nám podarilo po 10 rokoch obrátiť trend (zlého výberu DPH, pozn.). Od roku 2005 nám o 20% prepadla úspešnosť hlavne výberu dane z pridanej hodnoty.
2013-09-29 00:00:00
Zavádzajúce
P. Kažimír správne uvádza prepad úspešnosti výberu DPH od roku 2005 o 20 %. Nesprávne však uvádza, že trend klesajúceho výberu DPH sa obrátil po desiatich rokoch. Podľa IFP išlo o sedem ročný trend. Výrok vzhľadom na nepresnosť hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa komentáru IFP zo septembra 2013 úspešnosť výberu DPH prepadla z úrovne 15,4 v roku 2005 na 12,4 v roku 2012. Ide o čo je približne pokles o 19%. Kažimír teda správne uvádza, že od roku 2005 do roku 2012 klesla úspešnosť výberu DPH o 20 %. Na druhej strane, nie je pravdou, že až desať rokov je trend negatívneho výberu DPH. Úspešnosť výberu DPH klesá od roku 2006 čo je sedem rokov a nie desať ako uvádza minister financií. Ak by sme brali do úvahy rok aj 2013, stále od roku 2006 ide o negatívny trend trvajúci osem rokov. Zdroj: IFP Štúdia Study to quantify and analyse the VAT Gap ( .pdf ) z júla 2013, ktorú si nechala vypracovať Európska komisia sa v časti venovanej Slovensku (strany 80-81) uvádza medzera vo výbere DPH ako podiel teoretického výnosu z DPH a nevybraného objemu DPH. V roku 2002 bol podiel únikov DPH na teoretickom výnose z DPH 28 % zatiaľ čo o desať rokov v roku 2011 to bolo už 37%. Ide o nárast o 9 p.b. čo predstavujem nárast o 32 %. O dlhodobom negatívnom trende výberu DPH možno hovoriť až od roku 2006. Ide teda o šesť rokov a nie desať ako uvádza Kažimír. Zdroj: Európska komisia Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "P. Kažimír správne uvádza prepad úspešnosti výberu DPH od roku 2005 o 20 %. Nesprávne však uvádza, že trend klesajúceho výberu DPH sa obrátil po desiatich rokoch. Podľa IFP išlo o sedem ročný trend. Výrok vzhľadom na nepresnosť hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa komentáru IFP zo septembra 2013 úspešnosť výberu DPH prepadla z úrovne 15,4 v roku 2005 na 12,4 v roku 2012. Ide o čo je približne pokles o 19%. Kažimír teda správne uvádza, že od roku 2005 do roku 2012 klesla úspešnosť výberu DPH o 20 %. Na druhej strane, nie je pravdou, že až desať rokov je trend negatívneho výberu DPH. Úspešnosť výberu DPH klesá od roku 2006 čo je sedem rokov a nie desať ako uvádza minister financií. Ak by sme brali do úvahy rok aj 2013, stále od roku 2006 ide o negatívny trend trvajúci osem rokov. Zdroj: IFP Štúdia Study to quantify and analyse the VAT Gap ( .pdf ) z júla 2013, ktorú si nechala vypracovať Európska komisia sa v časti venovanej Slovensku (strany 80-81) uvádza medzera vo výbere DPH ako podiel teoretického výnosu z DPH a nevybraného objemu DPH. V roku 2002 bol podiel únikov DPH na teoretickom výnose z DPH 28 % zatiaľ čo o desať rokov v roku 2011 to bolo už 37%. Ide o nárast o 9 p.b. čo predstavujem nárast o 32 %. O dlhodobom negatívnom trende výberu DPH možno hovoriť až od roku 2006. Ide teda o šesť rokov a nie desať ako uvádza Kažimír. Zdroj: Európska komisia Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2013-09-30 00:00:00
{ "text": [ "IFP", "IFP", ".pdf", "Európska komisia" ], "url": [ "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9255", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9255", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/common/publications/studies/vat-gap.pdf", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/common/publications/studies/vat-gap.pdf" ] }
2025-10-16T19:55:47.828670+00:00
vr36049
null
https://demagog.sk/vyrok/vr36049
Ján Počiatek
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/jan-pociatek
A čo sa týka toho nehorázneho plytvania, ktoré tu pán Mikloš stále vyťahuje. Sami konštatujú v materiáloch, že nárast deficitu bol spôsobený globálnou krízou, pretože vypadli daňové príjmy a navyše iné subjekty verejnej správy hospodárili zle.
2010-12-12 00:00:00
Zavádzajúce
V analýze Inštitútu finančnej politiky sú uvedené faktory, ktoré mali vplyv na zvýšenie štátneho deficitu v roku 2009. Medzi hlavné negatívne faktory patrí "hotovostný deficit štátneho rozpočtu, pokles prostriedkov z refinančného systému Štátnej pokladnice použitých na krytie dlhu a nárast zadlženia obcí a vyšších územných celkov." O globálnej kríze sa v tomto dokumente nehovorí. Ďalší materiál, ktorý by mohol mať Počiatek na mysli je Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2010 a predikcia vývoja do konca roka zo dňa 30.08.2010. Tá mierne mení očakávanú výšku deficitu na tento rok z 5,5% HDP na 7,8% HDP, nehovorí však o výpadku príjmov ako o hlavnej príčine odchýlky, ale hovorí o ňom ako o jednom z viacerých faktorov. Správa konštatuje, že: "Časť prekročenia deficitu je spôsobená objektívne – ťažko predvídateľnými skutočnosťami. Významná časť nenaplnenia rozpočtu je však spôsobená aj zlou prípravou rozpočtu na rok 2010. Konkrétne dôvody sú uvedené nižšie: A. V rozpočte sa predpokladalo vyrovnané hospodárenie miest, obcí a VÚC. Tento predpoklad bol pri tvorbe rozpočtu jednoznačne nereálny. V tomto roku je vysoký výpadok príjmov všetkých samospráv, mestá a obce majú navyše volebný rok. Vysoký deficit dosiahli samosprávy aj v roku 2009. Pri predpoklade, že hospodárenie samospráv skončí tento rok s rovnakým výsledkom ako vlani, v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy to spôsobí nárast deficitu o 404 mil. Eur. B. Predchádzajúca vláda urobila v štátnom rozpočte na rok 2010 niektoré triky, ktoré do verejných financií nepatria. Vláda napríklad „zabudla“ v rozpočte počítať s tým že v roku 2010 sa budú čerpať zdroje prenesené z roku 2009. Pri tvorbe rozpočtu bolo pritom zrejmé, že toto čerpanie výrazne zvýši deficit. Podľa dnešných predpokladov to bude až o 394 mil. Eur. S využitím niektorých zdrojov sa pritom explicitne počítalo napríklad na posilnenie výdavkov ministerstva dopravy alebo na splátku návratnej finančnej výpomoci mestu Žilina. C. Rozpočet verejných financií počítal so zavedením príplatku k cene elektriny na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení a s príjmami na úrovni 16,6 mil. Eur. Takýto príplatok však vláda „zabudla“ zaviesť. D. Podobne sa v rozpočte počítalo s príjmami z predaja emisií CO2 v objeme 66 mil. Eur, nijaké aktivity smerujúce k predaju však vláda neurobila. E. Predchádzajúca vláda železničným spoločnostiam požičiavala obrovské zdroje, tieto pôžičky však „zabudla“ započítať do deficitu. V roku 2009 to bolo 235,9 mil. Eur. Železničné spoločnosti pritom vytvárali opakované nekryté straty za výkony vo verejnom záujme, ktorých rozpočtom nekrytá výška za tento a dva predchádzajúce roky predstavuje 256 mil. Eur. F. Predchádzajúca vláda sa pred voľbami rozhodla zvýšiť rodičovský príspevok, v rozpočte však nevyčlenila na tento účel dostatočné výdavky. V rozpočte takto vznikne v tomto roku diera na úrovni približne 60 mil. Eur. G. Viaceré rezorty mali pri nástupe novej vlády neuhradené faktúry po lehote splatnosti, ktoré nie sú rozpočtovo kryté. Ide napríklad o platby pre znalcov, advokátov, ale dokonca aj za energie na ministerstve spravodlivosti vo výške 21 mil. Eur. H. Májové a júnové povodne si tiež vyžiadajú významné zvýšenie výdavkov nad rozpočtovanú úroveň. Hoci celkové škody bude možné vyčísliť až koncom roku, predpokladá sa, že tohtoročný deficit sa kvôli povodniam zvýši o 100 mil. Eur."
[ "V analýze Inštitútu finančnej politiky sú uvedené faktory, ktoré mali vplyv na zvýšenie štátneho deficitu v roku 2009. Medzi hlavné negatívne faktory patrí \"hotovostný deficit štátneho rozpočtu, pokles prostriedkov z refinančného systému Štátnej pokladnice použitých na krytie dlhu a nárast zadlženia obcí a vyšších územných celkov.\" O globálnej kríze sa v tomto dokumente nehovorí. Ďalší materiál, ktorý by mohol mať Počiatek na mysli je Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2010 a predikcia vývoja do konca roka zo dňa 30.08.2010. Tá mierne mení očakávanú výšku deficitu na tento rok z 5,5% HDP na 7,8% HDP, nehovorí však o výpadku príjmov ako o hlavnej príčine odchýlky, ale hovorí o ňom ako o jednom z viacerých faktorov. Správa konštatuje, že: \"Časť prekročenia deficitu je spôsobená objektívne – ťažko predvídateľnými skutočnosťami. Významná časť nenaplnenia rozpočtu je však spôsobená aj zlou prípravou rozpočtu na rok 2010. Konkrétne dôvody sú uvedené nižšie: A. V rozpočte sa predpokladalo vyrovnané hospodárenie miest, obcí a VÚC. Tento predpoklad bol pri tvorbe rozpočtu jednoznačne nereálny. V tomto roku je vysoký výpadok príjmov všetkých samospráv, mestá a obce majú navyše volebný rok. Vysoký deficit dosiahli samosprávy aj v roku 2009. Pri predpoklade, že hospodárenie samospráv skončí tento rok s rovnakým výsledkom ako vlani, v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy to spôsobí nárast deficitu o 404 mil. Eur. B. Predchádzajúca vláda urobila v štátnom rozpočte na rok 2010 niektoré triky, ktoré do verejných financií nepatria. Vláda napríklad „zabudla“ v rozpočte počítať s tým že v roku 2010 sa budú čerpať zdroje prenesené z roku 2009. Pri tvorbe rozpočtu bolo pritom zrejmé, že toto čerpanie výrazne zvýši deficit. Podľa dnešných predpokladov to bude až o 394 mil. Eur. S využitím niektorých zdrojov sa pritom explicitne počítalo napríklad na posilnenie výdavkov ministerstva dopravy alebo na splátku návratnej finančnej výpomoci mestu Žilina. C. Rozpočet verejných financií počítal so zavedením príplatku k cene elektriny na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení a s príjmami na úrovni 16,6 mil. Eur. Takýto príplatok však vláda „zabudla“ zaviesť. D. Podobne sa v rozpočte počítalo s príjmami z predaja emisií CO2 v objeme 66 mil. Eur, nijaké aktivity smerujúce k predaju však vláda neurobila. E. Predchádzajúca vláda železničným spoločnostiam požičiavala obrovské zdroje, tieto pôžičky však „zabudla“ započítať do deficitu. V roku 2009 to bolo 235,9 mil. Eur. Železničné spoločnosti pritom vytvárali opakované nekryté straty za výkony vo verejnom záujme, ktorých rozpočtom nekrytá výška za tento a dva predchádzajúce roky predstavuje 256 mil. Eur. F. Predchádzajúca vláda sa pred voľbami rozhodla zvýšiť rodičovský príspevok, v rozpočte však nevyčlenila na tento účel dostatočné výdavky. V rozpočte takto vznikne v tomto roku diera na úrovni približne 60 mil. Eur. G. Viaceré rezorty mali pri nástupe novej vlády neuhradené faktúry po lehote splatnosti, ktoré nie sú rozpočtovo kryté. Ide napríklad o platby pre znalcov, advokátov, ale dokonca aj za energie na ministerstve spravodlivosti vo výške 21 mil. Eur. H. Májové a júnové povodne si tiež vyžiadajú významné zvýšenie výdavkov nad rozpočtovanú úroveň. Hoci celkové škody bude možné vyčísliť až koncom roku, predpokladá sa, že tohtoročný deficit sa kvôli povodniam zvýši o 100 mil. Eur.\"" ]
2010-12-19 00:00:00
{ "text": [ "Inštitútu finančnej politiky", "Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2010 a predikcia vývoja do konca roka" ], "url": [ "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7627&documentId=4315", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-124134?prefixFile=m_" ] }
2025-10-16T20:22:52.183886+00:00
vr31859
null
https://demagog.sk/vyrok/vr31859
Peter Kažimír
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
Napríklad aj minulý a tento rok sú zmrazené platy štátnych úradníkov. Na budúci rok to bude jedno z mojich prvých rozhodnutí bolo, že takisto východiska rozpočtu sme dokonca znížili mzdovú obálku pre úrady štátnej správy o 5 % a bežné tovary a služby o 10%.
2012-05-27 00:00:00
Pravda
Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko obe jeho faktické časti zodpovedajú dostupným informáciám. Platy štátnych zamestnancov (s výnimkou pedagogických) sú momentálne zmrazené na úrovni roku 2011 a na tejto úrovni majú zostať aj počas najbližších dvoch rokoch, podľa Prílohy č. 2 Východisk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 - 2014. Podľa informácii Konfederácii odborových združení, sa platy štátnym zamestnancom naposledy zvyšovali v roku 2010. Čo sa týka znižovania objemu miezd spomínaných v druhej časti výroku, agentúra SITA priniesla v apríli 2012 správu o tom, že: "... vládny kabinet Roberta Fica vymyslel spôsob, ako motivovať jednotlivé rozpočtové kapitoly k zvýšeniu efektívnosti vynakladania výdavkov štátneho rozpočtu a pri napĺňaní cieľov reformy štátnej správy. Urobiť to chce plošným viazaním prostriedkov na tovary a služby v objeme 10 % a prostriedkov na mzdy vo výške 5 % z úrovne roka 2012." *doplnené a zmenená hodnota z neoveriteľné na pravda 8. januára 2013 Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko obe jeho faktické časti zodpovedajú dostupným informáciám. Platy štátnych zamestnancov (s výnimkou pedagogických) sú momentálne zmrazené na úrovni roku 2011 a na tejto úrovni majú zostať aj počas najbližších dvoch rokoch, podľa Prílohy č. 2 Východisk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 - 2014. Podľa informácii Konfederácii odborových združení, sa platy štátnym zamestnancom naposledy zvyšovali v roku 2010. Čo sa týka znižovania objemu miezd spomínaných v druhej časti výroku, agentúra SITA priniesla v apríli 2012 správu o tom, že: \"... vládny kabinet Roberta Fica vymyslel spôsob, ako motivovať jednotlivé rozpočtové kapitoly k zvýšeniu efektívnosti vynakladania výdavkov štátneho rozpočtu a pri napĺňaní cieľov reformy štátnej správy. Urobiť to chce plošným viazaním prostriedkov na tovary a služby v objeme 10 % a prostriedkov na mzdy vo výške 5 % z úrovne roka 2012.\" *doplnené a zmenená hodnota z neoveriteľné na pravda 8. januára 2013 Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2012-05-28 00:00:00
{ "text": [ "Prílohy č. 2", "informácii", "SITA" ], "url": [ "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7930&documentId=6268", "http://aktualne.atlas.sk/koz-statni-a-verejni-zamestnanci-si-zvysenie-platov-o-10-percent-zasluzia/ekonomika/financie/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6357351/vlada-chce-motivovat-rezorty-viazanim-prostriedkov.html" ] }
2025-10-16T20:04:38.923917+00:00
vr37757
null
https://demagog.sk/vyrok/vr37757
Ivan Mikloš
SDKÚ-DS
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
V súvislosti s protipovodňovým programom už bolo vytvorených niekoľko tisíc pracovných príležitostí.
2011-03-20 00:00:00
Nepravda
V clánku sme.sk z augusta 2010 sa v súvislosti s prácami na protipovodnových opatreniach píše: "Predpokladáme, že bude vytvorených asi pättisíc pracovných miest, “ hovorí Devanová, hovorkyna ministerstva práce. Další clánok na s24.sk z marca 2011 uvádza: " Drobné vodné toky a odvodnovacie systémy na Slovensku tento rok caká údržba, ktorá má zabezpecit prevenciu pred povodnami a dat prácu až 1 200 ludom. Vyplýva to z materiálu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorý v stredu [2. 3. 2011] schválila vláda. ... Podla predpokladov rezortu vdaka údržbe vznikne v období od 1. apríla do 30. septembra tohto roku 1 100 až 1 200 sezónnych pracovných príležitostí ... " V dalšom clánku sme.sk z 10. marca 2011 sa uvádza: " 'Vytvorenie vodozádržných prvkov a realizácia revitalizacných opatrení si vyžiada vytvorenie minimálne 2500 pracovných príležitostí v roku 2011 sezónneho a prechodného charakteru vrátane rozšírenia existujúcich odborných kapacít,' uvádza sa v návrhu prvého realizacného projektu. " (Pod projektom sa myslí Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR).
[ "V clánku sme.sk z augusta 2010 sa v súvislosti s prácami na protipovodnových opatreniach píše: \"Predpokladáme, že bude vytvorených asi pättisíc pracovných miest, “ hovorí Devanová, hovorkyna ministerstva práce. Další clánok na s24.sk z marca 2011 uvádza: \" Drobné vodné toky a odvodnovacie systémy na Slovensku tento rok caká údržba, ktorá má zabezpecit prevenciu pred povodnami a dat prácu až 1 200 ludom. Vyplýva to z materiálu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorý v stredu [2. 3. 2011] schválila vláda. ... Podla predpokladov rezortu vdaka údržbe vznikne v období od 1. apríla do 30. septembra tohto roku 1 100 až 1 200 sezónnych pracovných príležitostí ... \" V dalšom clánku sme.sk z 10. marca 2011 sa uvádza: \" 'Vytvorenie vodozádržných prvkov a realizácia revitalizacných opatrení si vyžiada vytvorenie minimálne 2500 pracovných príležitostí v roku 2011 sezónneho a prechodného charakteru vrátane rozšírenia existujúcich odborných kapacít,' uvádza sa v návrhu prvého realizacného projektu. \" (Pod projektom sa myslí Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR)." ]
2011-03-21 00:00:00
{ "text": [ "sme.sk", "sme.sk" ], "url": [ "http://ekonomika.sme.sk/c/5510632/odstranovat-nasledky-povodni-by-mali-nezamestnani.html#ixzz1HEg7cKqj", "http://ekonomika.sme.sk/c/5801826/realizacia-protipovodnovych-opatreni-vytvori-2500-pracovnych-miest.html#ixzz1HEk18Sif" ] }
2025-10-16T20:16:37.685396+00:00
vr33102
null
https://demagog.sk/vyrok/vr33102
Radoslav Procházka
#SIEŤ
https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka
Súčasné vedenie je pripravené minúť takmer 5 miliónov eur na vlastnú propagáciu.
2013-02-03 00:00:00
Pravda
R. Procházka správne uvádza sumu, ktorú sa štátna spoločnosť chystá minúť na reklamné služby, informuje v druhej polovici januára denník SME . Na stránkach Úradu pre verejné obstarávanie je tento tender opísaný: "Informácie o rámcovej dohode Rámcová dohoda s jediným uchádzačom Trvanie rámcovej dohody v mesiacoch Hodnota: 24 Predpokladaná celková hodnota nákupov na celé obdobie trvania rámcovej dohody Hodnota 4 760 000 ,0000 EUR Stručný opis zákazky alebo nákupu (nákupov) Poskytovanie reklamných a marketingových služieb pre spoločnosť TIPOS." Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "R. Procházka správne uvádza sumu, ktorú sa štátna spoločnosť chystá minúť na reklamné služby, informuje v druhej polovici januára denník SME . Na stránkach Úradu pre verejné obstarávanie je tento tender opísaný: \"Informácie o rámcovej dohode Rámcová dohoda s jediným uchádzačom Trvanie rámcovej dohody v mesiacoch Hodnota: 24 Predpokladaná celková hodnota nákupov na celé obdobie trvania rámcovej dohody Hodnota 4 760 000 ,0000 EUR Stručný opis zákazky alebo nákupu (nákupov) Poskytovanie reklamných a marketingových služieb pre spoločnosť TIPOS.\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2013-02-05 00:00:00
{ "text": [ "SME", "stránkach" ], "url": [ "http://www.sme.sk/c/6674074/tipos-ma-podozrivy-reklamny-tender-chce-rozhadzovat-miliony.html", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/189459" ] }
2025-10-16T20:00:19.754836+00:00
vr38518
null
https://demagog.sk/vyrok/vr38518
Marek Maďarič
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/marek-madaric
Deklarácie sú právne nevýznamné.
2011-06-05 00:00:00
Neoveriteľné
Akú právnu silu majú deklarácie, nevieme posúdiť.
[ "Akú právnu silu majú deklarácie, nevieme posúdiť." ]
2011-06-06 00:00:00
{ "text": [], "url": [] }
2025-10-16T20:13:36.248174+00:00
vr14028
null
https://demagog.sk/vyrok/vr14028
Marek Maďarič
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/marek-madaric
...je správne, že to bolo prijaté v skrátenom konaní (takzvaný protiteroristický balíček, pozn.).
2015-12-13 00:00:00
Pravda
Balíček tzv. protiteroristických opatrení bol naozaj schválený v skrátenom legislatívnom procese. Právnou a politickou otázkou, či bolo využitie skráteného konania správne, sa nezaoberáme. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Protiteroristický balíček bol naozaj schválený v skrátenom legislatívnom procese a bol súčasťou novely trestného zákona schválenej 9. decembra 2015. Podľa informácií denníka SME z 9. decembra 2015 bude schválenie protiteroristických opatrení v praxi znamenať posilnenie tajných služieb, taktiež sa predĺži obdobie, počas ktorého môže polícia zadržiavať osobu podozrivú z terorizmu, a to zo 48 na 96 hodín. Novela zákona upravuje právomoci polície a tajných služieb aj pri výkonoch, akými sú prehľadávanie áut, či autobusov, vypínanie "nevhodných" webov, presadzovanie prísnejších trestov, zvýši sa ochrana svedkov a taktiež kompetencie tajných služieb v súčinnosti opatrení stanovených zákonom. Portál HNonline taktiež informuje o schválenom protiteroristickom balíčku. Dátum zverejnenia analýzy: 14.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Balíček tzv. protiteroristických opatrení bol naozaj schválený v skrátenom legislatívnom procese. Právnou a politickou otázkou, či bolo využitie skráteného konania správne, sa nezaoberáme. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Protiteroristický balíček bol naozaj schválený v skrátenom legislatívnom procese a bol súčasťou novely trestného zákona schválenej 9. decembra 2015. Podľa informácií denníka SME z 9. decembra 2015 bude schválenie protiteroristických opatrení v praxi znamenať posilnenie tajných služieb, taktiež sa predĺži obdobie, počas ktorého môže polícia zadržiavať osobu podozrivú z terorizmu, a to zo 48 na 96 hodín. Novela zákona upravuje právomoci polície a tajných služieb aj pri výkonoch, akými sú prehľadávanie áut, či autobusov, vypínanie \"nevhodných\" webov, presadzovanie prísnejších trestov, zvýši sa ochrana svedkov a taktiež kompetencie tajných služieb v súčinnosti opatrení stanovených zákonom. Portál HNonline taktiež informuje o schválenom protiteroristickom balíčku. Dátum zverejnenia analýzy: 14.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2015-12-14 00:00:00
{ "text": [ "skrátenom legislatívnom procese", "novely trestného zákona", "SME", "HNonline" ], "url": [ "http://www.nrsr.sk/web/?sid=zakony/prehlad/slk", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5806", "http://domov.sme.sk/c/8099258/protiteroristicky-balicek-schvalil-smer-sam-aj-s-chybami.html", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/parlamentom-presiel-protiteroristicky-balicek-1002880" ] }
2025-10-16T19:37:33.085393+00:00
vr37063
null
https://demagog.sk/vyrok/vr37063
Radoslav Procházka
#SIEŤ
https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka
Moderátor: "Pán predseda výboru, porušuje Richard Sulík zákon, ak by túto voľbu nevypísal?" Zákon (o voľbe GP pozn.) neukladá lehotu.
2011-01-30 00:00:00
Pravda
Zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR ani Ústava SR sa o lehote nezmieňuje.
[ "Zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR ani Ústava SR sa o lehote nezmieňuje." ]
2011-01-31 00:00:00
{ "text": [ "Zákon č. 350/1996 Z. z.", "Ústava SR" ], "url": [ "http://zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=13816&FileName=96-z350&Rocnik=1996&AspxAutoDetectCookieSupport=1", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/" ] }
2025-10-16T20:19:38.817180+00:00
50053
50,053
https://demagog.sk/vyrok/50053
Tomáš Szalay
SaS
https://demagog.sk/politik/tomas-szalay
Lebo sme iniciovali toto hlasovanie (o padnemickej dohode, pozn.).
2025-05-25 00:00:00
Pravda
Členské krajiny Svetovej zdravotníckej organizácie po vypuknutí pandémie covidu-19 začali spolupracovať na príprave medzinárodnej dohody, ktorá by zlepšila prevenciu a pripravenosť v prípade budúcich pandémií. Schváleniu dohody predchádzalo hlasovanie, ktoré vyvolala delegácia Slovenskej republiky. Predseda vlády Robert Fico uviedol , že vláda inštruovala národnú delegáciu aby na zhromaždení Svetovej zdravotníckej organizácie v Ženeve v máji 2025 požadovala hlasovanie o dohode. Slovensko sa zdržalo hlasovania, no dohoda bola napriek tomu formálne prijatá 20. mája 2025. V prospech dohody hlasovalo 124 štátov. S nápadom vytvoriť medzinárodnú zmluvu, ktorá by uľahčila prevenciu a kooperáciu pri ďalšej globálnej pandémii, prišli bývalý predseda Európskej rady Charles Michel a generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Dr. Tedros Adhan Ghebreyesus. Vyjednávanie o globálnej pandemickej dohode bolo iniciované spoločným rozhodnutím členských štátov Svetovej zdravotníckej organizácie v roku 2021. Zmluva by mala zlepšiť koordináciu laboratórnych a výskumných kapacít pre monitorovanie hrozieb a systém včasného varovania. Ďalej si dohoda kladie za cieľ zvýšiť spoluprácu v oblasti zdravotníctva a zabezpečiť lepšie zdieľanie zdravotníckych kapacít či zdravotníckeho materiálu. Dohoda má takisto posilniť spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja. Pandemická dohoda zapríčinila rozkol vo vládnej koalícii. Koaličná strana Smer sa vo svojom vyjadrení vymedzila voči pandemickej dohode, keďže podľa nich okliešťuje suverenitu krajiny. Naopak minister zdravotníctva Kamil Šaško, nominant strany Hlas, dohodu podporil a uviedol, že nikomu neberie slobodu v rozhodovaní. Rovnaký postoj vyjadril aj prezident Peter Pellegrini. Obaja politici sa zhodli , že odmietnutie dohody zo strany Slovenskej republiky je nezodpovedné. Slovenská akadémia vied vydala 19. mája k dohode stanovisko, v ktorom upozornila , že: „ignorovanie mnohokrát overených vedeckých faktov a postupov, nerešpektovanie logického myslenia, podporovanie nezmyselných dezinformačných tvrdení a narušenie medzinárodnej vedeckej a odbornej spolupráce povedie k ohrozeniu zdravia obyvateľov Slovenskej republiky.” Dohoda mala byť pôvodne prijatá na 78. zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v Ženeve takzvaným globálnym súhlasom. Predseda vlády Robert Fico však pred začiatkom zasadnutia avizoval , že slovenská delegácia bude žiadať , aby sa o dohode hlasovalo. Slovensko nakoniec vyvolalo hlasovanie o zmluve , no hlasovania sa zdržalo . Za prijatie zmluvy hlasovalo 124 krajín. Žiadna krajina nehlasovala proti zmluve, jedenásť krajín sa zdržalo hlasovania.
[ "Členské krajiny Svetovej zdravotníckej organizácie po vypuknutí pandémie covidu-19 začali spolupracovať na príprave medzinárodnej dohody, ktorá by zlepšila prevenciu a pripravenosť v prípade budúcich pandémií. Schváleniu dohody predchádzalo hlasovanie, ktoré vyvolala delegácia Slovenskej republiky. Predseda vlády Robert Fico uviedol , že vláda inštruovala národnú delegáciu aby na zhromaždení Svetovej zdravotníckej organizácie v Ženeve v máji 2025 požadovala hlasovanie o dohode. Slovensko sa zdržalo hlasovania, no dohoda bola napriek tomu formálne prijatá 20. mája 2025. V prospech dohody hlasovalo 124 štátov.", "S nápadom vytvoriť medzinárodnú zmluvu, ktorá by uľahčila prevenciu a kooperáciu pri ďalšej globálnej pandémii, prišli bývalý predseda Európskej rady Charles Michel a generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Dr. Tedros Adhan Ghebreyesus. Vyjednávanie o globálnej pandemickej dohode bolo iniciované spoločným rozhodnutím členských štátov Svetovej zdravotníckej organizácie v roku 2021. Zmluva by mala zlepšiť koordináciu laboratórnych a výskumných kapacít pre monitorovanie hrozieb a systém včasného varovania. Ďalej si dohoda kladie za cieľ zvýšiť spoluprácu v oblasti zdravotníctva a zabezpečiť lepšie zdieľanie zdravotníckych kapacít či zdravotníckeho materiálu. Dohoda má takisto posilniť spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja.", "Pandemická dohoda zapríčinila rozkol vo vládnej koalícii. Koaličná strana Smer sa vo svojom vyjadrení vymedzila voči pandemickej dohode, keďže podľa nich okliešťuje suverenitu krajiny. Naopak minister zdravotníctva Kamil Šaško, nominant strany Hlas, dohodu podporil a uviedol, že nikomu neberie slobodu v rozhodovaní. Rovnaký postoj vyjadril aj prezident Peter Pellegrini. Obaja politici sa zhodli , že odmietnutie dohody zo strany Slovenskej republiky je nezodpovedné. Slovenská akadémia vied vydala 19. mája k dohode stanovisko, v ktorom upozornila , že: „ignorovanie mnohokrát overených vedeckých faktov a postupov, nerešpektovanie logického myslenia, podporovanie nezmyselných dezinformačných tvrdení a narušenie medzinárodnej vedeckej a odbornej spolupráce povedie k ohrozeniu zdravia obyvateľov Slovenskej republiky.”", "Dohoda mala byť pôvodne prijatá na 78. zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v Ženeve takzvaným globálnym súhlasom. Predseda vlády Robert Fico však pred začiatkom zasadnutia avizoval , že slovenská delegácia bude žiadať , aby sa o dohode hlasovalo. Slovensko nakoniec vyvolalo hlasovanie o zmluve , no hlasovania sa zdržalo . Za prijatie zmluvy hlasovalo 124 krajín. Žiadna krajina nehlasovala proti zmluve, jedenásť krajín sa zdržalo hlasovania." ]
2025-06-04 00:00:00
{ "text": [ "spolupracovať", "vyvolala", "uviedol", "zdržalo", "prijatá", "hlasovalo", "vytvoriť", "prišli", "iniciované", "zlepšiť", "zvýšiť", "vymedzila", "podporil", "zhodli", "vydala", "upozornila", "prijatá", "avizoval", "žiadať", "vyvolalo", "zmluve", "zdržalo", "nehlasovala", "zdržalo" ], "url": [ "https://www.consilium.europa.eu/sk/infographics/towards-an-international-treaty-on-pandemics/", "https://www.reuters.com/business/healthcare-pharmaceuticals/world-health-organization-members-vote-favour-global-pandemic-agreement-2025-05-19/#:~:text=One%20hundred%20twenty%2Dfour%20countries%20voted%20in%20favour%2C%20after%20Slovakia%20called%20for%20a%20vote%20on%20Monday%2C%20as%20its%20COVID%2D19%20vaccine%20sceptic%20prime%20minister%20demanded%20that%20his%20country%20challenge%20the%20adoption%20of%20the%20agreement.", "https://www.reuters.com/business/healthcare-pharmaceuticals/slovakia-challenge-adoption-critical-global-pandemic-agreement-2025-05-19/#:~:text=%22I%20reiterated%20that%20the%20Slovak%20delegation%20is%20bound%20by%20the%20Slovak%20government%27s%20instructions%20to%20demand%20a%20vote%20on%20the%20pandemic%20treaty%2C%22%20the%20statement%20said%2C%20adding%20that%20if%20the%20vote%20takes%20place%2C%20the%20delegation%20was%20instructed%20to%20oppose%20the%20treaty.", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/752590-who-formalne-prijala-pandemicku-dohodu-nikto-nehlasoval-proti/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/752590-who-formalne-prijala-pandemicku-dohodu-nikto-nehlasoval-proti/", "https://hnonline.sk/svet/96212867-staty-who-prijali-pandemicku-dohodu-slovensko-sa-hlasovania-zdrzalo", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/coronavirus-pandemic/pandemic-treaty/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/coronavirus-pandemic/pandemic-treaty/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/coronavirus-pandemic/pandemic-treaty/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/coronavirus-pandemic/pandemic-treaty/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/coronavirus-pandemic/pandemic-treaty/", "https://www.teraz.sk/slovensko/koalicny-smer-sd-odmieta-navrh-pandem/879182-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/koalicny-smer-sd-odmieta-navrh-pandem/879182-clanok.html#:~:text=Pod%C4%BEa%20neho%20dohoda%20neobmedzuje%20zvrchovanos%C5%A5%20krajiny%20a%20nikomu%20neberie%20slobodu%20v%20rozhodovan%C3%AD%2C%20ako%20bude%20postupova%C5%A5%20v%20pr%C3%ADpade%20pand%C3%A9mie.", "https://www.aktuality.sk/clanok/qU8UtAq/premier-fico-na-poslednu-chvilu-otocil-slovensko-pandemicku-dohodu-neodmietlo-co-to-znamena-a-co-bude-nasledovat/", "https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=12800", "https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=12800", "https://www.teraz.sk/slovensko/koalicny-smer-sd-odmieta-navrh-pandem/879182-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/koalicny-smer-sd-odmieta-navrh-pandem/879182-clanok.html#:~:text=Premi%C3%A9r%20Robert%20Fico%20(Smer%2DSD)%20u%C5%BE%20v%20sobotu%20(17.%205.)%20avizoval%2C%20%C5%BEe%20Slovensko%20nepl%C3%A1nuje%20na%20zasadnut%C3%AD%20Svetov%C3%A9ho%20zdravotn%C3%ADckeho%20zhroma%C5%BEdenia%20vo%20%C5%A1vaj%C4%8Diarskej%20%C5%BDeneve%20dohodu%20podpori%C5%A5.%20Z%C3%A1rove%C5%88%20chce%20na%20%C5%88om%20%C5%BEiada%C5%A5%2C%20aby%20sa%20dohoda%20neprij%C3%ADmala%20tzv.%20glob%C3%A1lnym%20s%C3%BAhlasom%2C%20ale%20aby%20sa%20o%20nej%20hlasovalo.", "https://www.reuters.com/business/healthcare-pharmaceuticals/slovakia-challenge-adoption-critical-global-pandemic-agreement-2025-05-19/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/752552-schvalili-pandemicku-dohodu-slovensko-sa-zdrzalo-nebolo-jedine-aj-polsko-iran-ci-izrael/", "https://www.ta3.com/clanok/995019/staty-who-prijali-pandemicku-dohodu-slovensko-sa-hlasovania-zdrzalo", "https://www.teraz.sk/kaleidoskop/who-formalne-prijala-dohodu-o-prevencii/879447-clanok.html", "https://www.reuters.com/business/healthcare-pharmaceuticals/landmark-global-pandemic-agreement-adopted-by-world-health-organization-members-2025-05-20/", "https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/968847-hlasovanie-o-pandemickej-dohode-okrem-slovenska-sa-zdrzalo-aj-tychto-10-krajin-vratane-polska" ] }
2025-10-16T19:06:19.773690+00:00
vr15555
null
https://demagog.sk/vyrok/vr15555
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Povedali sme (SMER pred voľbami, pozn.), že budeme riešiť problematiku regionálnych rozdielov, zaviedli sme zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov.
2016-11-20 00:00:00
Pravda
Smer-SD riešil regionálne rozdiely v rámci svojho druhého sociálneho balíka , ktorý bol predstavený na jeseň roku 2015 a výsledkom je zákon o podpore najmenej rozvinutých regiónov, ktorý bol schválený 11. novembra 2015. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
[ "Smer-SD riešil regionálne rozdiely v rámci svojho druhého sociálneho balíka , ktorý bol predstavený na jeseň roku 2015 a výsledkom je zákon o podpore najmenej rozvinutých regiónov, ktorý bol schválený 11. novembra 2015. Výrok hodnotíme ako pravdivý." ]
2016-11-20 00:00:00
{ "text": [ "druhého sociálneho balíka", "zákon", "spomínala", "dokumente", "Programové zameranie SMER", "druhom sociálnom balíčku", "Zákon č. 336/2015", "stanovuje", "kritizoval", "hodnotí", "absolvovala", "Reálne výsledky", "Aktuality.sk" ], "url": [ "http://www.vlada.gov.sk/robert-fico-odstartoval-druhy-socialny-balik/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-336", "http://strana-smer.sk/smer-sd-ciel-ucasti-vo-vlade-sr-2016-2020-0", "http://strana-smer.sk/programove-zameranie-strany-smer-socialna-demokracia-na-roky-2010-2014", "http://strana-smer.sk/sites/default/files/programove_zameranie_2010_-_2014.doc", "http://www.vlada.gov.sk/robert-fico-odstartoval-druhy-socialny-balik/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-336", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-336", "http://www.teraz.sk/slovensko/skok-navrh-zakona-o-podpore-najmenej/148263-clanok.html", "http://www.tyzden.sk/casopis/272/eurofondy-a-regionalne-rozdiely/", "http://www.teraz.sk/regiony/vlada-vyjazdove-rokovanie/213604-clanok.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/367777/co-priniesli-vyjazdove-rokovania-vlady-ludom-v-hladovych-dolinach/", "http://www.aktuality.sk/clanok/367777/co-priniesli-vyjazdove-rokovania-vlady-ludom-v-hladovych-dolinach/" ] }
2025-10-16T20:54:48.122743+00:00
vr15008
null
https://demagog.sk/vyrok/vr15008
Martin Klus
SaS
https://demagog.sk/politik/martin-klus
... tým 350 tisíc Slovákom žijúcim v zahraničí ...
2016-04-24 00:00:00
Pravda
Fakt, koľko Slovákov žije (pracuje alebo študuje) v zahraničí, používajú politici v politických debatách, ale aj v parlamentných rozpravách veľmi často -a s obľubou. Demagog.SK preto už niekoľkokrát podobné tvrdenie hodnotil, argumentovali s tým predsedovia strán aj v predvolebných diskusiach. Denník SME priniesol správu o prieskume Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), z ktorej vyplýva, že približne 300 000 ľudí v zahraničí pracuje, ďalších 30 000 študuje. Aliancia upozonila aj na štatistiky zdravotných poisťovní , z ktorých vyplýva, že od roku 2009 každoročne odchádza do zahraničia približne 30 000 mladých ľudí (tzn. do 30 rokov). Keďže nie sú to presné údaje, ide o odhady, hodnotíme výrok Martina Klusa ako pravdivý. Počet Slovákov v zahraničí bol témou aj pri odhadovaní výsledkov do parlamentných volieb, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) vtedy odhadoval to číslo na 200-tisíc až do 300-tisíc.
[ "Fakt, koľko Slovákov žije (pracuje alebo študuje) v zahraničí, používajú politici v politických debatách, ale aj v parlamentných rozpravách veľmi často -a s obľubou. Demagog.SK preto už niekoľkokrát podobné tvrdenie hodnotil, argumentovali s tým predsedovia strán aj v predvolebných diskusiach. Denník SME priniesol správu o prieskume Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), z ktorej vyplýva, že približne 300 000 ľudí v zahraničí pracuje, ďalších 30 000 študuje. Aliancia upozonila aj na štatistiky zdravotných poisťovní , z ktorých vyplýva, že od roku 2009 každoročne odchádza do zahraničia približne 30 000 mladých ľudí (tzn. do 30 rokov). Keďže nie sú to presné údaje, ide o odhady, hodnotíme výrok Martina Klusa ako pravdivý. Počet Slovákov v zahraničí bol témou aj pri odhadovaní výsledkov do parlamentných volieb, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) vtedy odhadoval to číslo na 200-tisíc až do 300-tisíc." ]
2016-04-25 00:00:00
{ "text": [ "Demagog.SK", "Denník SME", "zdravotných poisťovní", "výsledkov", "odhadoval" ], "url": [ "http://www.demagog.sk/diskusie/575/predvolebna-debata-ta3-bugar-most-hid-danko-sns-fico-smer-sd-figel-kdh-prochazka-siet", "http://ekonomika.sme.sk/c/20065870/v-zahranici-pracuju-statisice-slovakov-malo-z-nich-sa-chce-vratit.html", "http://www.uszz.sk/sk/stranka/3964/prieskum-pas-vaecsina-slovakov-pracujucich-v-zahranici-by-sa-nevratila", "http://www.etrend.sk/ekonomika/mnohi-slovaci-v-zahranici-uz-volili-z-letargie-ich-prebudila-aplikacia-it-nadsencov.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/311316/300-tisic-slovakov-v-zahranici-moze-ovplyvnit-vysledok-volieb-maju-na-to-uz-len-par-dni/" ] }
2025-10-16T19:33:42.987028+00:00
vr27548
null
https://demagog.sk/vyrok/vr27548
Anna Záborská
Kresťanská únia (klub OĽaNO)
https://demagog.sk/politik/anna-zaborska
Táto správa (Zuber, pozn.) zašla príliš ďaleko. ... ale táto správa hovorila o tom, že materstvo je hendikepom ženy, že ženy, ktoré sa rozhodnú pre materstvo, tak je to niečo čo im bráni v ich profesionálnom rozvoji. A toto nemohli proste prijať ani kolegovia, ktorí za normálnych okolností nie sú nejakí ani dokonca z kresťansko-demokratickej frakcie aj z frakcie Európskej ľudovej strany, proti tomu hlasovali česká ODS alebo britskí konzervatívci ...
2014-05-01 00:00:00
Pravda
Anna Záborská síce doslovne necituje Správu o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2012, avšak jej parafrázovanie je v súlade s obsahom Správy. Navyše za najpodstatnejší fakt pre argument A. Záborskej považujeme to, že proti Správe naozaj hlasovali poslanci ODS a britskí konzervatívci, tak ako to uvádza poslankyňa. Správa portugalskej europoslankyne Ines Cristiny Zuber vznikla ako pravidelná správa o rovnosti mužov a žien v Európskej únii, konkrétne za rok 2012. Rozhodujúce hlasovanie o nej sa uskutočnilo 11. marca 2014. Protokol z hlasovania na str. 86-87 uvádza konečný výsledok 289 hlasov za a 298 proti, čo zodpovedá informáciám z médií. Z prehľadu hlasovaní vyplýva, že drvivá väčšina poslankýň a poslancov zo skupiny ECR (Európski konzervatívci a reformisti), kam patria poslanci českej ODS aj britskí konzervatívci , hlasovali proti. V Správe sa síce nepíše priamo o "hendikepe" a "profesionálnom rozvoji", tak ako uvádza A. Záborská, avšak píše sa v nej o "prekážke zamestnanosti" a "kariérnych vyhliadok žien". Toto možno hodnotiť ako prijateľné parafrázovanie. Citácia zo Správy (str. 9), na ktoré zrejme poukazovala A. Záborská: " keďže podľa Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok viac ako šesť miliónov žien v Európe tvrdí, že pre rodinné povinnosti nemôžu pracovať na plný pracovný čas ; keďže táto úloha opatrovateľky je často prekážkou zamestnanosti a kariérnych vyhliadok žien " Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Anna Záborská síce doslovne necituje Správu o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2012, avšak jej parafrázovanie je v súlade s obsahom Správy. Navyše za najpodstatnejší fakt pre argument A. Záborskej považujeme to, že proti Správe naozaj hlasovali poslanci ODS a britskí konzervatívci, tak ako to uvádza poslankyňa. Správa portugalskej europoslankyne Ines Cristiny Zuber vznikla ako pravidelná správa o rovnosti mužov a žien v Európskej únii, konkrétne za rok 2012. Rozhodujúce hlasovanie o nej sa uskutočnilo 11. marca 2014. Protokol z hlasovania na str. 86-87 uvádza konečný výsledok 289 hlasov za a 298 proti, čo zodpovedá informáciám z médií. Z prehľadu hlasovaní vyplýva, že drvivá väčšina poslankýň a poslancov zo skupiny ECR (Európski konzervatívci a reformisti), kam patria poslanci českej ODS aj britskí konzervatívci , hlasovali proti. V Správe sa síce nepíše priamo o \"hendikepe\" a \"profesionálnom rozvoji\", tak ako uvádza A. Záborská, avšak píše sa v nej o \"prekážke zamestnanosti\" a \"kariérnych vyhliadok žien\". Toto možno hodnotiť ako prijateľné parafrázovanie. Citácia zo Správy (str. 9), na ktoré zrejme poukazovala A. Záborská: \" keďže podľa Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok viac ako šesť miliónov žien v Európe tvrdí, že pre rodinné povinnosti nemôžu pracovať na plný pracovný čas ; keďže táto úloha opatrovateľky je často prekážkou zamestnanosti a kariérnych vyhliadok žien \" Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2014-04-09 00:00:00
{ "text": [ "Správa", "uskutočnilo", "Protokol", "informáciám", "českej ODS", "britskí konzervatívci" ], "url": [ "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-%2f%2fEP%2f%2fNONSGML%2bREPORT%2bA7-2014-0073%2b0%2bDOC%2bPDF%2bV0%2f%2fSK", "http://www.europarl.europa.eu/oeil/popups/ficheprocedure.do?lang=en&reference=2013/2156%28INI%29", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-%2f%2fEP%2f%2fNONSGML%2bPV%2b20140311%2bRES-RCV%2bDOC%2bPDF%2bV0%2f%2fSK", "http://www.euractiv.sk/slovensko-v-ep/clanok/europarlament-odmietol-spravu-o-rodovej-rovnosti-022166", "http://www.ods.cz/nasi-lide/europoslanci", "http://www.conservatives.com/People/Members_of_the_European_Parliament.aspx" ] }
2025-10-16T19:47:53.221849+00:00
46009
46,009
https://demagog.sk/vyrok/46009
Milan Krajniak
SME RODINA
https://demagog.sk/politik/milan-krajniak
Keď ste vy boli prvý rok vo vláde zdvihli ste minimálnu mzdu o 11 eur. Dneska nie je ekonomická kríza? Najväčšia od druhej svetovej vojny a napriek tomu dvíham minimálnu mzdu o 43 eur.
2020-09-09 00:00:00
Pravda
Svetová banka uvádza , že pandémia koronavírusu spôsobila najväčšiu svetovú recesiu od Druhej svetovej vojny. Globálna ekonomika sa podľa jej odhadov v tomto roku zníži o 5,2 percenta. Vláda Igora Matoviča schválila zvýšenie minimálnej mzdy pre rok 2021 na 623 eur. Oproti roku 2020 tak stúpne o 43 eur. Keď bol Ján Richter prvýkrát ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, stúpla v prvom roku jeho úradovania minimálna mzda z 327 na 338 eur. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé.
[ "Svetová banka uvádza , že pandémia koronavírusu spôsobila najväčšiu svetovú recesiu od Druhej svetovej vojny. Globálna ekonomika sa podľa jej odhadov v tomto roku zníži o 5,2 percenta. Vláda Igora Matoviča schválila zvýšenie minimálnej mzdy pre rok 2021 na 623 eur. Oproti roku 2020 tak stúpne o 43 eur. Keď bol Ján Richter prvýkrát ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, stúpla v prvom roku jeho úradovania minimálna mzda z 327 na 338 eur. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé." ]
2020-09-09 00:00:00
{ "text": [ "uvádza", "schválila", "stúpne", "stúpla" ], "url": [ "https://www.worldbank.org/en/news/press-release/2020/06/08/covid-19-to-plunge-global-economy-into-worst-recession-since-world-war-ii", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/minimalna-mzda-stupne-623-eur.html", "https://www.podnikajte.sk/pracovne-pravo-bozp/minimalna-mzda-2020-tabulka", "https://www.minimalnamzda.sk/minimalna-mzda-historia.php" ] }
2025-10-16T19:17:31.899074+00:00
vr31279
null
https://demagog.sk/vyrok/vr31279
Béla Bugár
MOST-HÍD
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
Poďme na tie stimuly, pán predseda, aj my to máme v programe, lebo tie skúsenosti napríklad teraz so Samsungom, žiada 28 miliónov, lebo ináč odíde.
2012-03-05 00:00:00
Neoveriteľné
Program strany Most-Híd obsahuje nasledujúcu pasáž: "Podporu podnikania sústrediť na malé a stredné podniky, ktoré tvoria chrbtovú kosť ekonomiky. Zaviesť vzdelávacie a ekonomické stimuly pre malé a stredné domáce podniky, ktoré sa vďaka svojej flexibilite najrýchlejšie prispôsobia zmeneným podmienkam a sú zdrojom tvorby nových pracovných miest v regiónoch." 23. februára Pravda uverejnila správu podľa ktorej skutočne spoločnosť Samsung žiada od vlády investičnú pomoc vo výške 28 mil. eur vo forma úľavy na daniach, určenú na modernizáciu svojho závodu v Galante. Hovorca prezidenta SR, M. Trubač sa po stretnutí s predstaviteľmi Samsungu vyjadril, že "v žiadnom prípade nepadlo ani slovo o tom, že Samsung chce odísť zo Slovenska. Práve naopak, Samsung na Slovensku sústredil svoje logistické centrum a má záujem o túto investíciu, ale žiada investičný stimul." V rozpore s týmto tvrdením sa vyjadrila Radičová, podľa ktorej v jednaniach so Samsungom o ďalších investičných stimuloch padla aj možnosť odchodu. Výrok Bélu Bugára hodnotíme ako neoveriteľný. Samsung skutočne žiada dodáciu a možnosť jeho odchodu je aj podľa premiérky v hre. O tom, ako prebiehajú jednania však informácie nemáme. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Program strany Most-Híd obsahuje nasledujúcu pasáž: \"Podporu podnikania sústrediť na malé a stredné podniky, ktoré tvoria chrbtovú kosť ekonomiky. Zaviesť vzdelávacie a ekonomické stimuly pre malé a stredné domáce podniky, ktoré sa vďaka svojej flexibilite najrýchlejšie prispôsobia zmeneným podmienkam a sú zdrojom tvorby nových pracovných miest v regiónoch.\" 23. februára Pravda uverejnila správu podľa ktorej skutočne spoločnosť Samsung žiada od vlády investičnú pomoc vo výške 28 mil. eur vo forma úľavy na daniach, určenú na modernizáciu svojho závodu v Galante. Hovorca prezidenta SR, M. Trubač sa po stretnutí s predstaviteľmi Samsungu vyjadril, že \"v žiadnom prípade nepadlo ani slovo o tom, že Samsung chce odísť zo Slovenska. Práve naopak, Samsung na Slovensku sústredil svoje logistické centrum a má záujem o túto investíciu, ale žiada investičný stimul.\" V rozpore s týmto tvrdením sa vyjadrila Radičová, podľa ktorej v jednaniach so Samsungom o ďalších investičných stimuloch padla aj možnosť odchodu. Výrok Bélu Bugára hodnotíme ako neoveriteľný. Samsung skutočne žiada dodáciu a možnosť jeho odchodu je aj podľa premiérky v hre. O tom, ako prebiehajú jednania však informácie nemáme. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2012-03-05 00:00:00
{ "text": [ "Program", "správu", "vyjadrila" ], "url": [ "http://www.most-hid.sk/sk/tema/program-strany", "http://spravy.pravda.sk/samsung-neplanuje-odchod-zo-slovenska-odkazala-firma-cez-gasparovica-126-/sk_ekonomika.asp?c=A120223_191134_sk_ekonomika_p01", "http://ekonomika.sme.sk/c/6270630/samsung-sa-vyhrazal-vlada-mu-brzdi-pomoc.html" ] }
2025-10-16T20:06:51.325243+00:00
49166
49,166
https://demagog.sk/vyrok/49166
Boris Kollár
SME RODINA
https://demagog.sk/politik/boris-kollar
My sme schválili inflačnú pomoc 100 eur pre tých, ktorí ju ešte nedostali, sú to ľudia v hmotnej núdzi a môžu o túto pomoc požiadať, nie je automatická, musia o ňu požiadať na úradoch práce, sociálnych vecí do 30. júla, takže tí, ktorí sú v hmotnej núdzi, ešte dostanú 100 eur, keď o to požiadajú.
null
Pravda
23 Z. z. o jednorazovom poskytnutí príspevku v hodnote 100 eur. Nárok naň majú nízkopríjmové domácnosti, ktoré v roku 2022 nedostali inú formu inflačnej pomoci od štátu. Občania, ktorí majú nárok na 100-eurový príspevok, oň musia požiadať príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Žiadateľ musí mať vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom, nesmie mať neuhradené pohľadávky voči sociálnej a zdravotnej poisťovni a nemôže byť voči nemu vedený súdny výkon rozhodnutia. Žiadosť o jednorazový inflačný príspevok je možné podať od 1.mája 2023 do 31. júla 2023. Cieľom tohto nariadenia je poskytnutie finančnej pomoci okolo 50 000 Slovákom aby zvládli zdražovanie spôsobené infláciou. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny upresnilo, že pomoc je pre domácnosti, ktorých mesačný príjem za posledných 6 mesiacov bol najviac na úrovni 1,81-násobku životného minima. Poverený minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak zo strany Sme rodina priblížil, že sa to týka najmä ľudí s príjmom medzi hranicou hmotnej núdze a hranicou chudoby.
[ "23 Z. z. o jednorazovom poskytnutí príspevku v hodnote 100 eur. Nárok naň majú nízkopríjmové domácnosti, ktoré v roku 2022 nedostali inú formu inflačnej pomoci od štátu. Občania, ktorí majú nárok na 100-eurový príspevok, oň musia požiadať príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Žiadateľ musí mať vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom, nesmie mať neuhradené pohľadávky voči sociálnej a zdravotnej poisťovni a nemôže byť voči nemu vedený súdny výkon rozhodnutia. Žiadosť o jednorazový inflačný príspevok je možné podať od 1.mája 2023 do 31. júla 2023.", "Cieľom tohto nariadenia je poskytnutie finančnej pomoci okolo 50 000 Slovákom aby zvládli zdražovanie spôsobené infláciou. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny upresnilo, že pomoc je pre domácnosti, ktorých mesačný príjem za posledných 6 mesiacov bol najviac na úrovni 1,81-násobku životného minima. Poverený minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak zo strany Sme rodina priblížil, že sa to týka najmä ľudí s príjmom medzi hranicou hmotnej núdze a hranicou chudoby." ]
2023-06-30 00:00:00
{ "text": [ "23 Z. z.", "Nárok", "vysporiadané", "poskytnutie", "minister" ], "url": [ "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2023/155/20230501.html", "https://index.sme.sk/c/23152905/ludia-ktori-nedostali-inflacnu-pomoc-maju-narok-na-100-eurovy-prispevok.html", "https://www.upsvr.gov.sk/social-affairs-and-family/socialne-veci/inflacna-dotacia-v-sume-100-eur-od-maja-2023.html?page_id=1264911", "https://www.startitup.sk/az-50-000-slovakov-dostane-po-100-eur-maj-bude-cas-rozdavania-mnozstvo-prispevkov-porastie/", "https://www.noviny.sk/ekonomika/785536-vybrane-nizkoprijmove-domacnosti-dostanu-jednorazovu-dotaciu-100-eur" ] }
2025-10-16T19:10:20.118314+00:00
vr35521
null
https://demagog.sk/vyrok/vr35521
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Takýto podvod nebol nikdy spáchaný ako bol. Počkajte. Takýto podvod nebol nikdy spáchaný pokiaľ ide o predreferendovú kampaň.
2010-09-19 00:00:00
Nepravda
Nie je úplne zrejmé ako predseda Smeru definuje predreferendovú kampaň (vzhľadom k tejto skutočnosti výrok nehodnotíme), ale v súvislosti s referendom bol v minulosti „spáchaný“ väčší podvod. V roku 1997 poverilo HZDS podporované SNS prezidenta vypísaním referenda s otázkami či sú či sú ľudia za vstup do NATO, či chcú, aby boli rozmiestnené jadrové zbrane na našom území a či sú za rozmiestnenie vojenských základní na našom území. V predreferendom období sa tiež konala petičná akcia vtedajšej opozície za vypísanie referenda o priamej voľbe hlavy štátu. Prezident Michal Kováč sa rozhodol spojiť tieto otázky do jedného referenda, ale vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči do referenda zasiahol a vyškrtol otázku vtedajšej opozície. Nakoniec sa referendum konalo 23. - 24. mája 1997 a referendové lístky boli distribuované bez otázky o priamej voľbe a Ústredná komisia pre referendum zkonštatovala, že referendum bolo zmarené. Neskôr vtedajší premiér Vladimír Mečiar dal amnestiu ľuďom, ktorí sa podieľal na zmarení.
[ "Nie je úplne zrejmé ako predseda Smeru definuje predreferendovú kampaň (vzhľadom k tejto skutočnosti výrok nehodnotíme), ale v súvislosti s referendom bol v minulosti „spáchaný“ väčší podvod. V roku 1997 poverilo HZDS podporované SNS prezidenta vypísaním referenda s otázkami či sú či sú ľudia za vstup do NATO, či chcú, aby boli rozmiestnené jadrové zbrane na našom území a či sú za rozmiestnenie vojenských základní na našom území. V predreferendom období sa tiež konala petičná akcia vtedajšej opozície za vypísanie referenda o priamej voľbe hlavy štátu. Prezident Michal Kováč sa rozhodol spojiť tieto otázky do jedného referenda, ale vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči do referenda zasiahol a vyškrtol otázku vtedajšej opozície. Nakoniec sa referendum konalo 23. - 24. mája 1997 a referendové lístky boli distribuované bez otázky o priamej voľbe a Ústredná komisia pre referendum zkonštatovala, že referendum bolo zmarené. Neskôr vtedajší premiér Vladimír Mečiar dal amnestiu ľuďom, ktorí sa podieľal na zmarení." ]
2010-12-15 00:00:00
{ "text": [ "V roku 1997" ], "url": [ "http://www.sme.sk/c/2196652/referenda-na-slovensku.html#ixzz1068v1STZ" ] }
2025-10-16T20:43:22.695680+00:00
vr30058
null
https://demagog.sk/vyrok/vr30058
Peter Kažimír
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
A ak hovoríme, pán poslanec nepozná krajinu, no tak stačí ísť do Rajky a do Maďarska, ďakujem, stačí ísť tam a tam je na mlieko nižšia sadzba DPH (než je štandardná sadzba DPH v Maďarsku, pozn.).
2015-10-04 00:00:00
Pravda
Bežná sadzba DPH v Maďarsku (.pdf, s.3) je 27 %. DPH na lieky je 5 % a na vybrané potraviny 18 %. Mlieko a vybrané mliečne výrobky sú zaradené (.pdf, s.2) medzi tieto potraviny, a v tomto roku sa uvažovalo o znížení ich DPH až na úroveň 5 %. Nakoľko sadzba na mlieko je v Maďarsku skutočne nižšia než bežná sadzba DPH, hodnotíme výrok ako pravdivý.
[ "Bežná sadzba DPH v Maďarsku (.pdf, s.3) je 27 %. DPH na lieky je 5 % a na vybrané potraviny 18 %. Mlieko a vybrané mliečne výrobky sú zaradené (.pdf, s.2) medzi tieto potraviny, a v tomto roku sa uvažovalo o znížení ich DPH až na úroveň 5 %. Nakoľko sadzba na mlieko je v Maďarsku skutočne nižšia než bežná sadzba DPH, hodnotíme výrok ako pravdivý." ]
2015-10-05 00:00:00
{ "text": [ "Maďarsku", "zaradené", "správ", "mohla" ], "url": [ "http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/vat/how_vat_works/rates/vat_rates_en.pdf", "http://en.nav.gov.hu/data/cms294590/VAT_obligations_for_foreigner_marketer_at_markets_and_fairs_in_Hungary.pdf", "http://www.customstoday.com.pk/hungary-to-decrease-5-vat-on-milk-products-in-2015-4/", "http://www.trademagazin.hu/en/hirek-es-cikkek/piaci-hirek/afacsokkentest-surget-a-tej-termektanacs.html" ] }
2025-10-16T19:39:00.914629+00:00
vr26101
null
https://demagog.sk/vyrok/vr26101
Zdenko Trebuľa
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/zdenko-trebula
Na tejto škole sa pán riaditeľ rozhodol mimo pána Žarnaya rozviazať pracovný pomer dohodov z orgnaizačno-právnych dôvodov s ďalšími štyrmi pracovníkmi, takže dokopy 5 pracovníkov zo školy dokopy odchádzalo.
2013-11-12 00:00:00
Pravda
Zdenko Trebuľa nie je úplne stopercentný, keď počet prepustených na spomínanej škole je podľa medializovaných informácii v skutočnosti sedem a nie päť. Výrok napriek tomu považujeme za pravdivý, pretože Trebuľa si realitu nemení spôsobom, ktorý by mu pomáhal. Portál TASR o situácií na obchodnej akadémií v článku uvádza: " Troch učiteľov a jedného nepedagogického zamestnanca prepustil riaditeľ už v marci, keďže po zmene prerozdeľovania peňazí od Košického samosprávneho kraja (KSK) škola dostala menej peňazí na mzdy. „Po prijímacom konaní v máji 2013 bol počet zapísaných žiakov pre školský rok 2013/2014 nižší než naše očakávania, a tak bolo nevyhnutné vykonať ďalšie organizačné zmeny, ktoré viedli k zrušeniu dvoch pracovných miest stredoškolských učiteľov a jedného pracovného miesta nepedagogického zamestnanca , “ uviedol Ivan." Napriek tomu že Trebuľa uvádza prepustenie piatich zamestnancov školy (v skutočnosti ich bolo sedem), túto časť výroku hodnotíme ako pravdivú, pretože jej odkaz zodpovedá skutočnosti, keďže rozprával o dôvodoch ukončenia pracovného pomeru učiteľov. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Zdenko Trebuľa nie je úplne stopercentný, keď počet prepustených na spomínanej škole je podľa medializovaných informácii v skutočnosti sedem a nie päť. Výrok napriek tomu považujeme za pravdivý, pretože Trebuľa si realitu nemení spôsobom, ktorý by mu pomáhal. Portál TASR o situácií na obchodnej akadémií v článku uvádza: \" Troch učiteľov a jedného nepedagogického zamestnanca prepustil riaditeľ už v marci, keďže po zmene prerozdeľovania peňazí od Košického samosprávneho kraja (KSK) škola dostala menej peňazí na mzdy. „Po prijímacom konaní v máji 2013 bol počet zapísaných žiakov pre školský rok 2013/2014 nižší než naše očakávania, a tak bolo nevyhnutné vykonať ďalšie organizačné zmeny, ktoré viedli k zrušeniu dvoch pracovných miest stredoškolských učiteľov a jedného pracovného miesta nepedagogického zamestnanca , “ uviedol Ivan.\" Napriek tomu že Trebuľa uvádza prepustenie piatich zamestnancov školy (v skutočnosti ich bolo sedem), túto časť výroku hodnotíme ako pravdivú, pretože jej odkaz zodpovedá skutočnosti, keďže rozprával o dôvodoch ukončenia pracovného pomeru učiteľov. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2013-11-13 00:00:00
{ "text": [ "článku" ], "url": [ "http://skolskyservis.teraz.sk/skolstvo/riaditel-oa-kosice-prepustenie-ucitel/3736-clanok.html" ] }
2025-10-16T19:53:21.237974+00:00
vr31870
null
https://demagog.sk/vyrok/vr31870
Peter Kažimír
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
Priemer európskej "27" (priamej dane z príjmov právnických osôb, pozn.) dnes, pán Štefanec, je 23,5 %, čiže my stále pod priemerom sadzby.
2012-05-27 00:00:00
Pravda
Priemerná sadzba dane z príjmov právnických osôb je podľa publikácie Eurostatu Daňové trendy v Európskej Únii (.pdf), s. 29, v roku 2012 vo výške 23,5%. V Slovenskej republike platia právnické osoby nižšiu daň ako je priemer EÚ. Sadzba dane z príjmov právnických osôb a sadzba dane z príjmov fyzických osôb je podľa Zákona o dani z príjmov v súčasnosti na Slovensku vo výške 19% a po novom by mala byť výška dane 23%. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Priemerná sadzba dane z príjmov právnických osôb je podľa publikácie Eurostatu Daňové trendy v Európskej Únii (.pdf), s. 29, v roku 2012 vo výške 23,5%. V Slovenskej republike platia právnické osoby nižšiu daň ako je priemer EÚ. Sadzba dane z príjmov právnických osôb a sadzba dane z príjmov fyzických osôb je podľa Zákona o dani z príjmov v súčasnosti na Slovensku vo výške 19% a po novom by mala byť výška dane 23%. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2012-05-28 00:00:00
{ "text": [ "Daňové trendy v Európskej Únii", "Zákona o dani z príjmov" ], "url": [ "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-EU-12-001/EN/KS-EU-12-001-EN.PDF", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-595#f6136170" ] }
2025-10-16T20:04:34.925737+00:00
vr16248
null
https://demagog.sk/vyrok/vr16248
Boris Kollár
SME RODINA
https://demagog.sk/politik/boris-kollar
...porovnanie minimálnej mzdy. Na Slovensku je to 435 euro, Slovinsko 804. Keď si zobereme produktivitu práce Slovensko má 82 % produktivity EÚ, Nemeck 106 % a Slovinsko len 81 %.
2017-05-07 00:00:00
Pravda
Podľa štatistiky Eurostatu o výške minimálnej mzdy v krajinách Európskej únie je minimálna mzda na Slovensku v roku 2017 skutočne 435 EUR. V Slovinsku je minimálna mzda tento rok vo výške 804, 96 EUR. Eurostat vedie taktiež štatistiky produktivity práce, najnovšie z roku 2015. Produktivita na Slovensku v tom čase dosahovala 83,2 % produktivity Európskej únie, v Slovinsku to bolo 81,5 % a v Nemecku 105,9 %. Aj napriek malej nepresnosti výrok Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivý.
[ "Podľa štatistiky Eurostatu o výške minimálnej mzdy v krajinách Európskej únie je minimálna mzda na Slovensku v roku 2017 skutočne 435 EUR. V Slovinsku je minimálna mzda tento rok vo výške 804, 96 EUR. Eurostat vedie taktiež štatistiky produktivity práce, najnovšie z roku 2015. Produktivita na Slovensku v tom čase dosahovala 83,2 % produktivity Európskej únie, v Slovinsku to bolo 81,5 % a v Nemecku 105,9 %. Aj napriek malej nepresnosti výrok Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivý." ]
2017-05-08 00:00:00
{ "text": [ "Eurostatu", "Eurostat", "Eurostatu" ], "url": [ "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=earn_mw_cur&lang=en", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00116&plugin=1", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=earn_mw_cur&lang=en" ] }
2025-10-16T19:30:10.255125+00:00
vr29599
null
https://demagog.sk/vyrok/vr29599
Robert Kaliňák
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
Čiže považujem tento návrh za aj pokrytecký, poslednú vetu, ktorú poviem, hlavne v spojení s neprijatím Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru. Tam povedali politické elity západných štátov, že sa obávajú migrácie bulharských a rumunských Rómov do Európy a neprijali ich kvôli tomu do Schengenu, napriek tomu, že aj Bulharsko a Rumunsko plnia všetky kritériá na prijatie do schengenského priestoru a teda aby mohli využívať slobodu pohybu.
2015-05-31 00:00:00
Zavádzajúce
Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože blokovanie vstupu Bulharska a Rumunska do Schengenského priestoru niektorými krajinami Európskej Únie sa nezakladalo vyslovene na problematike rómskych imigrantov z týchto krajín. Medzi ďalšie faktory patrili napríklad nedostatky v rámci ich právnych systémov, korupcia, organizovaný zločin, ktoré však taktiež prispievali k nárastu nelegálnej imigrácie (nielen Rómov) do krajín Schengenského priestoru. Ako pokrytecké pritom Kaliňák označuje rozhodnutie o kvótach na imigrantov z južných členských štátov, ktorí by mali byť rozdelení do krajín Únie.
[ "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože blokovanie vstupu Bulharska a Rumunska do Schengenského priestoru niektorými krajinami Európskej Únie sa nezakladalo vyslovene na problematike rómskych imigrantov z týchto krajín. Medzi ďalšie faktory patrili napríklad nedostatky v rámci ich právnych systémov, korupcia, organizovaný zločin, ktoré však taktiež prispievali k nárastu nelegálnej imigrácie (nielen Rómov) do krajín Schengenského priestoru. Ako pokrytecké pritom Kaliňák označuje rozhodnutie o kvótach na imigrantov z južných členských štátov, ktorí by mali byť rozdelení do krajín Únie." ]
2015-06-01 00:00:00
{ "text": [ "Kooperačným a verifikačným mechanizmom", "nesúvisiace veci", "nespĺňajú kritéria", "", "Spiegel", "", "nárast kriminality", "vyjadril obavy", "vysťahovaných", "nemožnosti integrácie", "Francúzsku", "marci 2015", "Schengenské acquis" ], "url": [ "http://ec.europa.eu/cvm/progress_reports_en.htm", "http://www.euractiv.com/sections/justice-home-affairs/romania-mixes-germany-france-berlin-still-ready-discuss-schengen", "http://www.economist.com/blogs/easternapproaches/2013/03/romania-and-eu", "http://www.spiegel.de/international/europe/western-europe-fearful-of-roma-immigrants-from-romania-and-bulgaria-a-884760.html)", "http://www.spiegel.de/international/europe/western-europe-fearful-of-roma-immigrants-from-romania-and-bulgaria-a-884760.html", "http://www.spiegel.de/international/europe/western-europe-fearful-of-roma-immigrants-from-romania-and-bulgaria-a-884760.html)", "http://www.dailymail.co.uk/news/article-2290480/Romanian-migrants-blamed-rise-crime-German-town-Duisburg.html", "http://www.teraz.sk/zahranicie/francuzsko-schengen-bulharsko-rumunsko/59764-clanok.html", "http://www.errc.org/article/violent-unfair-unlawful-and-shameful-france-evicted-close-to-3-romani-settlements-per-week-in-2014/4351", "http://www.bbc.com/news/world-europe-24273380", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/france/10358319/The-Roma-invasion-of-Paris...-next-stop-Britain.html", "http://www.focus-fen.net/news/2015/03/10/365648/germany-open-to-schengen-talks-with-bulgaria-romania.html", "http://www.minv.sk/?a-z-index&sprava=schengenske-acquis" ] }
2025-10-16T19:40:45.238163+00:00
48912
48,912
https://demagog.sk/vyrok/48912
Ondrej Dostál
OKS
https://demagog.sk/politik/ondrej-dostal
Vojenskí experti hovorili pred rokom, že Ukrajina sa nemá šancu ubrániť, že v priebehu niekoľkých dní maximálne týždňov. Padne, áno, vyzeralo to tak a nestalo sa tak.
null
Pravda
Na začiatku vojny sa mnohí komentátori zhodli v tom, že ruská vojenská invázia na Ukrajinu je naplánovaná na rýchly postup. Predpokladalo sa, že Ukrajina bude dobitá pomerne bez boja. Tvrdili, že Ukrajina sa nachádza v ťažkej pozícii. Nemá dostatok zbraní ani mužov na svoju obranu. Začiatkom roka 2022 uvádzali viaceré médiá porovnania oficiálnych informácii o ruskej a ukrajinskej armáde, z ktorých Ukrajina vychádzala ako niekoľkonásobne slabšia v rôznych jednotkách. Keď sa v prvých mesiacoch vojny hovorilo o najpravdepodobnejsich scenároch ukončenia vojny, experti uvádzali, že týmito sú buď absolútne obsadenie Ukrajiny alebo porazenie ukrajinských vojsk a nastolenie bábkovej vlády . Ruská vojna na Ukrajine dodnes ukončená nebola .
[ "Na začiatku vojny sa mnohí komentátori zhodli v tom, že ruská vojenská invázia na Ukrajinu je naplánovaná na rýchly postup. Predpokladalo sa, že Ukrajina bude dobitá pomerne bez boja. Tvrdili, že Ukrajina sa nachádza v ťažkej pozícii. Nemá dostatok zbraní ani mužov na svoju obranu. Začiatkom roka 2022 uvádzali viaceré médiá porovnania oficiálnych informácii o ruskej a ukrajinskej armáde, z ktorých Ukrajina vychádzala ako niekoľkonásobne slabšia v rôznych jednotkách.", "Keď sa v prvých mesiacoch vojny hovorilo o najpravdepodobnejsich scenároch ukončenia vojny, experti uvádzali, že týmito sú buď absolútne obsadenie Ukrajiny alebo porazenie ukrajinských vojsk a nastolenie bábkovej vlády .", "Ruská vojna na Ukrajine dodnes ukončená nebola ." ]
2023-03-17 00:00:00
{ "text": [ "boja.", "obranu.", "médiá", "vlády", "nebola" ], "url": [ "https://news.sky.com/story/ukraine-russia-crisis-what-will-happen-if-vladimir-putin-chooses-all-out-war-12548722", "https://www.bbc.com/news/world-europe-60492860", "https://www.independent.co.uk/news/world/europe/russia-ukraine-military-size-comparison-b2015701.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/t2XEe3X/experti-pre-cnn-nacrtli-5-scenarov-ktore-mozu-ovplyvnit-vojnu-na-ukrajine/", "https://www.bbc.com/news/world-europe-60506682" ] }
2025-10-16T19:11:27.948879+00:00
vr29359
null
https://demagog.sk/vyrok/vr29359
Juraj Miškov
SKOK!
https://demagog.sk/politik/juraj-miskov
Je to naozaj vážny problém, pretože na Slovensku mnohé strany fungujú jednoducho ako business model. Sú to strany, ktoré nemajú žiadnych členov, teda respektíve strana, ktorá má povedzme štyroch členov, kde stanovy má predseda postavené tak, že je prakticky neodvolateľný, pretože ho musí odvolať väčšina členov strany, z toho jeden člen je jeho bratranec. Táto strana je v parlamente, táto strana má príspevok zo štátneho rozpočtu.
2015-03-15 00:00:00
Nepravda
Juraj Miškov vo svojom výroku naráža na stranu Igora Matoviča OĽaNO. Táto strana by však bola jedinou podobnou stranou s nárokom na štátnu podporu. Preto tento výrok nepovažujeme za pravdivý.
[ "Juraj Miškov vo svojom výroku naráža na stranu Igora Matoviča OĽaNO. Táto strana by však bola jedinou podobnou stranou s nárokom na štátnu podporu. Preto tento výrok nepovažujeme za pravdivý." ]
2015-03-16 00:00:00
{ "text": [ "zaregistrovaná", "listine", "OĽaNO", "bratrancom", "zákona", "Demagog.s", "pdf", "2012", "2013" ], "url": [ "http://www.ives.sk/registre/detailuplnyps.do?action=uplny&formular=&id=201471", "http://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/volby_a_referendum/100_nr_sr/KL05.htm", "http://obycajniludia.sk/o-nas/", "http://www.tyzden.sk/casopis/2012/7/matovicova-volba.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-85", "http://www.demagog.sk/diskusie/281/igor-matovic-pavol-freso/#6394", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/Finance/2013/OLaNO.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/Finance/2012/OLaNO.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/Finance/2013/OLaNO.pdf" ] }
2025-10-16T20:30:40.900690+00:00
vr26162
null
https://demagog.sk/vyrok/vr26162
Milan Belica
Nestraníci
https://demagog.sk/politik/milan-belica
Už je rozpočet schválený na budúci rok a na ďalšie 3 roky je strednodobý rozpočet rovnako schválený.
2013-11-14 00:00:00
Pravda
Strednodobý rozpočet na obdobie rokov 2014-2016 je v skutočne už v Nitrianskom kraji schválený, rovnako ako rozpočet na nasledujúci rok.
[ "Strednodobý rozpočet na obdobie rokov 2014-2016 je v skutočne už v Nitrianskom kraji schválený, rovnako ako rozpočet na nasledujúci rok." ]
2013-11-15 00:00:00
{ "text": [ "rozpočet" ], "url": [ "http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=162" ] }
2025-10-16T19:53:09.022515+00:00
vr16105
null
https://demagog.sk/vyrok/vr16105
Martin Klus
SaS
https://demagog.sk/politik/martin-klus
...už dnes tu máme inštitúciu (OLAF pozn.), ktorá sa má starať o tie veci, ktoré má dnes riešiť generálny prokurátor, akurát že tá inštitúcia nemala žiadne kompetencie.
2017-04-02 00:00:00
Pravda
Spomínanou inštitúciou je Európsky úrad na boj proti podvodom (OLAF), ktorý má skutočne malé kompetencie, medzi ktoré nepatrí stíhanie ani sankcionovanie osôb. Už niekoľko rokov sa napríklad česká komisárka Věra Jourová snaží presadiť ustanovenie funkcie generálneho prokurátora, ktorý by tieto kompetencie mal. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Európsky úrad pre boj proti podvodom ( OLAF ) bol zriadený 28. apríla 1998 rozhodnutím ( .pdf ) Komisie EÚ. Jeho úlohou je vyšetrovanie podvodov, korupcie a iných priestupkov, ktoré majú vplyv na finančné záujmy EÚ. V jeho kompetencii sú len podvody týkajúce sa rozpočtu EÚ a korupcia zahŕňajúca zamestnancov EÚ. Problémom je, že vyšetrovanie je len administratívne, OLAF nemá mandát na trestné stíhanie, preto štátom dáva odporúčania, no nič nezaväzuje členské štáty nasledovať ich. Toto by mal zmeniť generálny prokurátor . Má mať v kompetencii vyšetrovanie a žalobu podvodov, týkajúcich sa finančných záujmov EÚ, narozdiel od OLAF-u však má kombinovať európske a vnútroštátne prostriedky presadzovania práva s cieľom spoločného a efektívneho prístupu k boju s podvodom v rámci EÚ. Návrh na vytvorenie funkcie generálneho prokurátora predstavila aliancia šestnástich štátov na čele s Nemeckom a Francúzskom, medzi nimi aj Slovenská republika. Prvý krát sa myšlienky na spoločného prokurátora objavili už v roku 2009. Cieľom je zabrániť podvodom, ktoré úniu, podľa navrhovateľov, stoja takmer 900 miliónov eur každý rok. Návrh sa, ale nestretol so sympatiami napr. v Holandsku alebo Taliansku. Krajiny sa obávajú straty suverenity, keďže prokurátor bude mť moc operovať priamo v danej krajine. Táto funkcia môže byť vytvorená na základe Lisabonskej zmluvy z roku 2007 jednohlasným rozhodnutím Rady po súhlase Európskeho parlamentu spomedzi radov členov organizácie Eurojust , ktorej úlohou je koordinácia a zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi vo veciach vyšetrovania a trestného stíhania, nie len pokiaľ ide o financie EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 05.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Spomínanou inštitúciou je Európsky úrad na boj proti podvodom (OLAF), ktorý má skutočne malé kompetencie, medzi ktoré nepatrí stíhanie ani sankcionovanie osôb. Už niekoľko rokov sa napríklad česká komisárka Věra Jourová snaží presadiť ustanovenie funkcie generálneho prokurátora, ktorý by tieto kompetencie mal. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Európsky úrad pre boj proti podvodom ( OLAF ) bol zriadený 28. apríla 1998 rozhodnutím ( .pdf ) Komisie EÚ. Jeho úlohou je vyšetrovanie podvodov, korupcie a iných priestupkov, ktoré majú vplyv na finančné záujmy EÚ. V jeho kompetencii sú len podvody týkajúce sa rozpočtu EÚ a korupcia zahŕňajúca zamestnancov EÚ. Problémom je, že vyšetrovanie je len administratívne, OLAF nemá mandát na trestné stíhanie, preto štátom dáva odporúčania, no nič nezaväzuje členské štáty nasledovať ich. Toto by mal zmeniť generálny prokurátor . Má mať v kompetencii vyšetrovanie a žalobu podvodov, týkajúcich sa finančných záujmov EÚ, narozdiel od OLAF-u však má kombinovať európske a vnútroštátne prostriedky presadzovania práva s cieľom spoločného a efektívneho prístupu k boju s podvodom v rámci EÚ. Návrh na vytvorenie funkcie generálneho prokurátora predstavila aliancia šestnástich štátov na čele s Nemeckom a Francúzskom, medzi nimi aj Slovenská republika. Prvý krát sa myšlienky na spoločného prokurátora objavili už v roku 2009. Cieľom je zabrániť podvodom, ktoré úniu, podľa navrhovateľov, stoja takmer 900 miliónov eur každý rok. Návrh sa, ale nestretol so sympatiami napr. v Holandsku alebo Taliansku. Krajiny sa obávajú straty suverenity, keďže prokurátor bude mť moc operovať priamo v danej krajine. Táto funkcia môže byť vytvorená na základe Lisabonskej zmluvy z roku 2007 jednohlasným rozhodnutím Rady po súhlase Európskeho parlamentu spomedzi radov členov organizácie Eurojust , ktorej úlohou je koordinácia a zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi vo veciach vyšetrovania a trestného stíhania, nie len pokiaľ ide o financie EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 05.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2017-04-05 00:00:00
{ "text": [ "presadiť", "úrad", "OLAF", ".pdf", "úlohou", "prokurátor", "Návrh", "Lisabonskej zmluvy", "Eurojust" ], "url": [ "http://www.euractiv.com/section/justice-home-affairs/opinion/we-urgently-need-a-european-public-prosecutor-s-office/", "http://www.olaf.vlada.gov.sk/olaf/", "http://ec.europa.eu/anti-fraud//home_en", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:31999D0352&from=EN", "http://ec.europa.eu/anti-fraud/about-us/mission_en", "http://ec.europa.eu/justice/criminal/judicial-cooperation/public-prosecutor/index_en.htm", "http://www.euractiv.com/section/future-eu/news/16-states-to-create-eu-prosecutors-office/", "http://www.lisbon-treaty.org/wcm/the-lisbon-treaty/treaty-on-the-functioning-of-the-european-union-and-comments/part-3-union-policies-and-internal-actions/title-v-area-of-freedom-security-and-justice/chapter-4-judicial-cooperation-in-criminal-matters/354-article-86.html", "http://www.eurojust.europa.eu/about/background/Pages/mission-tasks.aspx" ] }
2025-10-16T20:42:14.455796+00:00
vr25849
null
https://demagog.sk/vyrok/vr25849
Vladimír Gürtler
7 statočných
https://demagog.sk/politik/vladimir-gurtler
Program náš je jasný, žiadne reči – zavedenie paralelnej meny – Košický dukát a modrá ekonomika.
2013-10-28 00:00:00
Nepravda
Program strany 7 statočných a samotného Vladimíra Gürtlera má v skutočnosti viac bodov, tém a celkovo "rečí". Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Pri pohľade na web strany 7 statočných vieme nájsť odkza na program strany, ktorý má dve strany, obsahuje 7 bodov prvej strane a ďalšie 3 písmená a text s malým písmemo na strane druhej. Niektoré z týchto bodov a tém spomína aj hovorca strany Ladislav Miko pre TASR . Patrí medzi nich napríklad boj proti bratislavskému centralizmu, nezdanenie prvých 700 eur platu, presun ministerstviev do regiónov, obmedzenie počtu funkcií politikov na dve. Samotný Gürtler v správe SITA uvádza ako svoj program "ekonomický rozvoj košického kraja, zníženie nezamestnanosti a dôsledné riešenie otázky neprispôsobivých občanov." Následne správa uvádza košický dukát ako hlavný nástroj riešenia týchto problémov. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Program strany 7 statočných a samotného Vladimíra Gürtlera má v skutočnosti viac bodov, tém a celkovo \"rečí\". Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Pri pohľade na web strany 7 statočných vieme nájsť odkza na program strany, ktorý má dve strany, obsahuje 7 bodov prvej strane a ďalšie 3 písmená a text s malým písmemo na strane druhej. Niektoré z týchto bodov a tém spomína aj hovorca strany Ladislav Miko pre TASR . Patrí medzi nich napríklad boj proti bratislavskému centralizmu, nezdanenie prvých 700 eur platu, presun ministerstviev do regiónov, obmedzenie počtu funkcií politikov na dve. Samotný Gürtler v správe SITA uvádza ako svoj program \"ekonomický rozvoj košického kraja, zníženie nezamestnanosti a dôsledné riešenie otázky neprispôsobivých občanov.\" Následne správa uvádza košický dukát ako hlavný nástroj riešenia týchto problémov. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2013-10-29 00:00:00
{ "text": [ "web", "TASR", "SITA" ], "url": [ "http://7statocnych.sk/", "http://www.teraz.sk/slovensko/strana-7-statocnych-program-clenovia/49372-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/gurtler-je-kandidatom-7-statocnych-n/730741-clanok.html" ] }
2025-10-16T20:32:40.798100+00:00
vr16802
null
https://demagog.sk/vyrok/vr16802
József Berényi
SMK
https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi
...cesty prvej triedy v niektorých okresoch sú v oveľa horšom stave, ako cesty druhej a tretej triedy. Napríklad v (v okrese, pozn.) Dunajskej Strede (...).
2017-10-17 00:00:00
Nepravda
Podľa dokumentu Slovenskej správy ciest Prehľad stavu ciest I., II. a III. triedy (stav ciest k júnu 2017) sa nachádza na území TTSK skoro 268 km cesty I. triedy, z toho 13,1% úseku je označené za havarijný. Najviac havarijných a nevyhovujúcich úsekov ciest I. triedy( .pdf , s. 12) je v okrese Skalica (49,66%), Senica (47,59%) a Dunajská Streda (38,09%). V niektorých okresoch Berényiho tvrdenie platí (napríklad spomenutý okres Dunajská Streda alebo Trnava), avšak nie je až taký veľký rozdiel v pomere nevyhovujúcich alebo havarijných úsekov k celkovej siete ciest I. alebo II. a III. triedy. V niektorých okresoch, naopak, jeho tvrdenie vôbec neplatí. Je to napríklad okres Piešťany či Galanta. Berényiho výrok hodnotíme ako nepravdivý.
[ "Podľa dokumentu Slovenskej správy ciest Prehľad stavu ciest I., II. a III. triedy (stav ciest k júnu 2017) sa nachádza na území TTSK skoro 268 km cesty I. triedy, z toho 13,1% úseku je označené za havarijný. Najviac havarijných a nevyhovujúcich úsekov ciest I. triedy( .pdf , s. 12) je v okrese Skalica (49,66%), Senica (47,59%) a Dunajská Streda (38,09%). V niektorých okresoch Berényiho tvrdenie platí (napríklad spomenutý okres Dunajská Streda alebo Trnava), avšak nie je až taký veľký rozdiel v pomere nevyhovujúcich alebo havarijných úsekov k celkovej siete ciest I. alebo II. a III. triedy. V niektorých okresoch, naopak, jeho tvrdenie vôbec neplatí. Je to napríklad okres Piešťany či Galanta. Berényiho výrok hodnotíme ako nepravdivý." ]
2017-10-18 00:00:00
{ "text": [ "dokumentu", ".pdf", ".pdf", "písal" ], "url": [ "http://www.ssc.sk/files/documents/shv/hl_prehl_ciest_2017.pdf", "http://www.ssc.sk/files/documents/shv/hl_prehl_ciest_2017.pdf", "http://www.ssc.sk/files/documents/shv/hl_prehl_ciest_2017.pdf", "https://myzahorie.sme.sk/c/20641861/kraj-obnovil-desiatky-kilometrov-ciest-za-viac-ako-23-milionov-eur.html#ixzz4weSfiR54" ] }
2025-10-16T19:28:27.500928+00:00
vr16302
null
https://demagog.sk/vyrok/vr16302
Martin Klus
SaS
https://demagog.sk/politik/martin-klus
...pán Uhrík, lebo vy ste doposiaľ stále nepredložili, aká je alternatíva tej Európskej únii.
2017-05-16 00:00:00
Pravda
Kvôli názorovým nezhodám a rozdielnym víziám o budúcnosti Slovenska či Európy sa s Kotlebom a jeho prívržencami rozišla aj Slovenska Pospolitosť. Kým SP vyznáva myšlienku projektu Intermarium a geopolitiku medzimoria maršála Jozefa Pilsudského, prívrženci ĽSNS majú silné proruské cítenie. Jedinou parlamentnou stranou, ktorá predložila komplexný program reformy EÚ, bola práve strana Klusa, SaS. Dokument nesie názov Manifest slovenského eurorealizmu.
[ "Kvôli názorovým nezhodám a rozdielnym víziám o budúcnosti Slovenska či Európy sa s Kotlebom a jeho prívržencami rozišla aj Slovenska Pospolitosť. Kým SP vyznáva myšlienku projektu Intermarium a geopolitiku medzimoria maršála Jozefa Pilsudského, prívrženci ĽSNS majú silné proruské cítenie.", "Jedinou parlamentnou stranou, ktorá predložila komplexný program reformy EÚ, bola práve strana Klusa, SaS. Dokument nesie názov Manifest slovenského eurorealizmu." ]
2017-05-17 00:00:00
{ "text": [ "politickom programe", "spustila", "harmonogram", "Denník N", "napísali", "SP", "Intermarium", "Dokument" ], "url": [ "http://www.naseslovensko.net/wp-contentuploads201501volebny-program-2016-pdf/", "http://www.naseslovensko.net/nase-nazory/zaciname-so-zberom-podpisov-pod-peticie-za-referendum-o-vystupeni-z-eu-a-o-vystupeni-z-nato/", "http://www.naseslovensko.net/nasa-praca/harmonogram-zberu-peticii/", "https://dennikn.sk/blog/o-co-vsetko-by-sme-prisli-ak-by-slovensko-vystupilo-z-europskej-unie/", "http://www.topky.sk/cl/10/1556537/Ako-by-hlasovalo-Slovensko-v-pripade-referenda-o-vystupeni-z-EU--Vysledky-vas-mozno-prekvapia", "https://pospolitost.wordpress.com/2016/07/07/sp-na-konferencii-v-kyjeve-intermarium/", "http://www.newslettereuropean.eu/intermarium-vital-security-alternative-eastern-europe/", "http://www.strana-sas.sk/manifest-eu" ] }
2025-10-16T19:30:04.193680+00:00