id
stringlengths 3
7
| numeric_id
int64 12.2k
50.2k
⌀ | url
stringlengths 28
32
| speaker
stringclasses 308
values | speaker_party
stringclasses 41
values | speaker_url
stringclasses 309
values | statement
stringlengths 18
1.06k
| statement_date
stringdate 2010-03-14 00:00:00
2025-10-05 00:00:00
⌀ | verdict
stringclasses 4
values | analysis_text
stringlengths 2
12k
| analysis_paragraphs
listlengths 1
84
| analysis_date
stringdate 2010-12-03 00:00:00
2025-10-15 00:00:00
| analysis_sources
dict | scraped_at
stringdate 2025-10-16 19:05:50
2025-10-16 21:00:21
|
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
49874
| 49,874
|
https://demagog.sk/vyrok/49874
|
Denisa Saková
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/denisa-sakova
|
Ruský plyn je pre nás drahší, ako keď plyn kúpime niekde v Nemecku, lenže keď zaplatíme tranzitné poplatky pri ruskom plyne, tieto tranzitné poplatky neplatíme.
|
2025-02-02 00:00:00
|
Pravda
|
Hoci Slovensko má s Gazpromom dlhodobé kontrakty, cena dodávok sa mení podobne ako pri iných dodávateľoch, pričom sa odvíja od situácie na burze. V minulosti dokonca nastali situácie, keď bol ruský plyn drahší ako plyn nakúpený na burze. Na konečnú cenu plynu vplývajú aj tranzitné poplatky. Napriek tomu, že pri nákupe plynu priamo na Slovensku sa tranzitné poplatky neplatia, pri dovoze z iných zdrojov sa ich náklady musia zohľadniť. Podľa Vojtecha Ferenca, predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa SPP, je tak pre slovenského spotrebiteľa najvýhodnejší tranzit plynu cez Ukrajinu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Cena ruského plynu sa taktiež odvíja od ceny na burze
Hoci má eustream a Gazprom uzavreté dlhodobé kontrakty o dodávkach plynu na Slovensko, cena ruského plynu nie je stabilne nízka, ale odvíja sa od vývoja na burzách, podobne ako u iných dodávateľov.
Tento fakt potvrdzuje aj hovorca Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), Ondrej Šebesta, ktorý pre Energie-portal.sk uviedol : „Pri obchodovaní so zemným plynom neexistuje delenie podľa zdroja na ruský, nórsky, americký alebo katarský plyn. Cenovo sa každý zdroj prispôsobuje európskym burzám. To platí aj pre ruský plyn, ktorý má veľmi podobnú cenu ako ostatné zdroje.“
Gazprom tak nepredáva plyn za stabilnú a garantovanú cenu, ale reaguje na pohyby trhu podobne ako iní dodávatelia. Pohyby v platbách za dovoz plynu dokazujú aj dáta Štatistického úradu SR.
Rast cien plynu v Európe sa začal už v druhej polovici roku 2021. Situáciu zhoršil Gazprom, ktorý nenaplnil rezervované európske zásobníky a spôsobil napätie na trhu. Ceny plynu na kľúčovej burze TTF začali prudko rásť. V októbri 2021 cena prekročila 100 eur/MWh, v decembri 2021 cena vzrástla na 170 eur/MWh a v auguste 2022 po začiatku vojny na Ukrajine sa cena dostala na rekordných 330 eur/MWh.
Tento rast cien sa s oneskorením prejavil aj v platbách Slovenska za ruský plyn. Keď ceny na burze rástli, Gazprom inkasoval viac. Keď ceny klesali, platby Gazpromu sa znížili.
V roku 2022 bol tak dokonca ruský plyn drahší, než plyn na burze. „Ja vám možno teraz odhalím trošku malé obchodné tajomstvo. Aktuálne je ruský potrubný plyn k nám dodávaný drahšie, ako je nákup trhu na spotových trhoch alebo na LNG,“ povedal v relácii Na telo 25. septembra 2022 vtedajší minister hospodárstva Karel Hirman. Dodal tiež, že odbodná situácia nastala mnohokrát aj v predošlom období.
V októbri 2022 pritom burzové ceny plynu už padali z rekordných hodnôt z konca leta, no úhrady Gazpromu zohľadňovali oneskorene práve cenovú hladinu z predošlých mesiacov.
Na celkovú cenu vplývajú aj tranzitné poplatky
Ondrej Šebesta z SPP vysvetľuje , že „dôležitým faktorom, ktorý odlišuje celkovú cenu plynu, je vzdialenosť medzi dodacím bodom plynu a miestom jeho spotreby. Čím väčšiu vzdialenosť a počet krajín musí plyn v potrubí prekonať, tým je vyššia aj jeho koncová cena.“
Podľa Vojtecha Ferenca, predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa SPP je pre slovenského spotrebiteľa najvýhodnejší dovoz plynu cez Ukrajinu. „Ak by SPP, ktorý má približne 65 %-ný podiel na našom trhu, prišiel o dodávky plynu z východu a celý potrebný objem by sme nakúpili z iného zdroja a fyzicky prepravili na Slovensko, stálo by nás to navyše ďalších 150 miliónov eur. V prípade celého slovenského trhu by to bolo navyše viac ako 220 miliónov eur. Rozdiel spôsobujú najmä tranzitné poplatky, ktoré do budúceho roku zrejme porastú, pričom ešte stále nie je známa ich finálna výška,“ uvádza Ferencz v Deklarácii o podpore prepravy plynu cez územie Ukrajiny, ktorej signatármi sú „významní dodávatelia a prepravcovia energií, dôležité obchodné zväzy a veľkí priemyselní odberatelia z Maďarska, Rakúska, Talianska a Slovenska.“
Riaditeľ divízie obchodu SPP Michal Ľalík v rozhovore pre Euractiv uviedol , že „ak plyn odoberáme na Slovensku, nemáme žiadne tranzitné poplatky a nie sme ani vystavení ich zmenám. Ak by sme po 1. januári nedostali zemný plyn z Ruska, museli by sme nakupovať na iných trhoch a platiť prepravu na Slovensku, takže akákoľvek zmena tranzitných poplatkov by sa dotkla nás a našich zákazníkov.“
|
[
"Hoci Slovensko má s Gazpromom dlhodobé kontrakty, cena dodávok sa mení podobne ako pri iných dodávateľoch, pričom sa odvíja od situácie na burze. V minulosti dokonca nastali situácie, keď bol ruský plyn drahší ako plyn nakúpený na burze. Na konečnú cenu plynu vplývajú aj tranzitné poplatky. Napriek tomu, že pri nákupe plynu priamo na Slovensku sa tranzitné poplatky neplatia, pri dovoze z iných zdrojov sa ich náklady musia zohľadniť. Podľa Vojtecha Ferenca, predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa SPP, je tak pre slovenského spotrebiteľa najvýhodnejší tranzit plynu cez Ukrajinu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.",
"Cena ruského plynu sa taktiež odvíja od ceny na burze",
"Hoci má eustream a Gazprom uzavreté dlhodobé kontrakty o dodávkach plynu na Slovensko, cena ruského plynu nie je stabilne nízka, ale odvíja sa od vývoja na burzách, podobne ako u iných dodávateľov.",
"Tento fakt potvrdzuje aj hovorca Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), Ondrej Šebesta, ktorý pre Energie-portal.sk uviedol : „Pri obchodovaní so zemným plynom neexistuje delenie podľa zdroja na ruský, nórsky, americký alebo katarský plyn. Cenovo sa každý zdroj prispôsobuje európskym burzám. To platí aj pre ruský plyn, ktorý má veľmi podobnú cenu ako ostatné zdroje.“",
"Gazprom tak nepredáva plyn za stabilnú a garantovanú cenu, ale reaguje na pohyby trhu podobne ako iní dodávatelia. Pohyby v platbách za dovoz plynu dokazujú aj dáta Štatistického úradu SR.",
"Rast cien plynu v Európe sa začal už v druhej polovici roku 2021. Situáciu zhoršil Gazprom, ktorý nenaplnil rezervované európske zásobníky a spôsobil napätie na trhu. Ceny plynu na kľúčovej burze TTF začali prudko rásť. V októbri 2021 cena prekročila 100 eur/MWh, v decembri 2021 cena vzrástla na 170 eur/MWh a v auguste 2022 po začiatku vojny na Ukrajine sa cena dostala na rekordných 330 eur/MWh.",
"Tento rast cien sa s oneskorením prejavil aj v platbách Slovenska za ruský plyn. Keď ceny na burze rástli, Gazprom inkasoval viac. Keď ceny klesali, platby Gazpromu sa znížili.",
"V roku 2022 bol tak dokonca ruský plyn drahší, než plyn na burze. „Ja vám možno teraz odhalím trošku malé obchodné tajomstvo. Aktuálne je ruský potrubný plyn k nám dodávaný drahšie, ako je nákup trhu na spotových trhoch alebo na LNG,“ povedal v relácii Na telo 25. septembra 2022 vtedajší minister hospodárstva Karel Hirman. Dodal tiež, že odbodná situácia nastala mnohokrát aj v predošlom období.",
"V októbri 2022 pritom burzové ceny plynu už padali z rekordných hodnôt z konca leta, no úhrady Gazpromu zohľadňovali oneskorene práve cenovú hladinu z predošlých mesiacov.",
"Na celkovú cenu vplývajú aj tranzitné poplatky",
"Ondrej Šebesta z SPP vysvetľuje , že „dôležitým faktorom, ktorý odlišuje celkovú cenu plynu, je vzdialenosť medzi dodacím bodom plynu a miestom jeho spotreby. Čím väčšiu vzdialenosť a počet krajín musí plyn v potrubí prekonať, tým je vyššia aj jeho koncová cena.“",
"Podľa Vojtecha Ferenca, predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa SPP je pre slovenského spotrebiteľa najvýhodnejší dovoz plynu cez Ukrajinu. „Ak by SPP, ktorý má približne 65 %-ný podiel na našom trhu, prišiel o dodávky plynu z východu a celý potrebný objem by sme nakúpili z iného zdroja a fyzicky prepravili na Slovensko, stálo by nás to navyše ďalších 150 miliónov eur. V prípade celého slovenského trhu by to bolo navyše viac ako 220 miliónov eur. Rozdiel spôsobujú najmä tranzitné poplatky, ktoré do budúceho roku zrejme porastú, pričom ešte stále nie je známa ich finálna výška,“ uvádza Ferencz v Deklarácii o podpore prepravy plynu cez územie Ukrajiny, ktorej signatármi sú „významní dodávatelia a prepravcovia energií, dôležité obchodné zväzy a veľkí priemyselní odberatelia z Maďarska, Rakúska, Talianska a Slovenska.“",
"Riaditeľ divízie obchodu SPP Michal Ľalík v rozhovore pre Euractiv uviedol , že „ak plyn odoberáme na Slovensku, nemáme žiadne tranzitné poplatky a nie sme ani vystavení ich zmenám. Ak by sme po 1. januári nedostali zemný plyn z Ruska, museli by sme nakupovať na iných trhoch a platiť prepravu na Slovensku, takže akákoľvek zmena tranzitných poplatkov by sa dotkla nás a našich zákazníkov.“"
] |
2025-02-18 00:00:00
|
{
"text": [
"odvíja",
"uviedol",
"dáta",
"zhoršil",
"platbách",
"povedal",
"padali",
"vysvetľuje",
"najvýhodnejší",
"uvádza",
"uviedol"
],
"url": [
"https://www.energie-portal.sk/Dokument/plyn-rusko-gazprom-cena-110663.aspx",
"https://www.energie-portal.sk/Dokument/plyn-rusko-gazprom-cena-110663.aspx",
"https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_INTERN/zo0009ms/v_zo0009ms_00_00_00_sk",
"https://www.energie-portal.sk/Dokument/plyn-rusko-gazprom-cena-110663.aspx",
"https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_INTERN/zo0009ms/v_zo0009ms_00_00_00_sk",
"https://voyo.markiza.sk/relacie/119-na-telo/epizoda/95482-25-9-2022",
"https://www.energie-portal.sk/Dokument/plyn-rusko-gazprom-cena-110663.aspx",
"https://www.energie-portal.sk/Dokument/plyn-rusko-gazprom-cena-110663.aspx",
"https://www.spp.sk/deklaracia-spp-s-partnermi-podporuju-zachovanie-tranzitu-plynu-cez-uzemie-ukrajiny/",
"https://www.spp.sk/deklaracia-spp-s-partnermi-podporuju-zachovanie-tranzitu-plynu-cez-uzemie-ukrajiny/#:~:text=%E2%80%9EAk%20by,dodal%20Vojtech%20Ferencz.",
"https://euractiv.sk/section/energetika/interview/riadi-obchody-spp-ak-sa-sem-rusku-podari-dopravit-plyn-musime-zan-platit-az-do-roku-2034/#:~:text=Ak%20plyn%20odober%C3%A1me,a%20na%C5%A1ich%20z%C3%A1kazn%C3%ADkov."
]
}
|
2025-10-16T19:07:05.539959+00:00
|
46716
| 46,716
|
https://demagog.sk/vyrok/46716
|
Igor Matovič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
|
Takisto tam návrh na koalícii bol alebo teda na vláde, že od 17. 12. SaS povedal nie, až od 21. decembra môžme sprísniť opatrenia. Keďže sme chceli, aby sme stáli spoločne ako jeden muž, ako jeden tím za tými opatreniami, tak nakoniec horko-ťažko sme si vydobyli, že 19. 12. od decembra od soboty začne platiť ten lockdown, ktorý sme mali počas sviatkov. Potom, keď sme videli, že to nestačí, tak SaS navrhovala, že od štvrtého najskôr, že zmeňme, že aby si ešte ľudia mohli užiť Silvestra a Nový rok a podobne. Tak som si ja buchol vtedy po stole a povedal som nie. Prísne opatrenia budú od 1. januára od piatej hodiny rannej.
|
2021-02-19 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Igor Matovič vykresľuje schvaľovanie opatrení obmedzujúcich šírenie koronavírusu spôsobom, akoby SaS viackrát bola (iba) proti čo najskoršiemu prijatiu. Opomína pritom upozornenie, že pravidlá sú príliš laxné a štátu chýba plán, ktoré v kritickom čase pred Vianocami vláde adresoval Richard Sulík. Rovnako nespomína, že sprísnenie lockdownu až pár dní po Novom roku navrhol (aj) jeho vlastný spolustraník a minister zdravotníctva Marek Krajčí. Keďže premiér ponúka len výsek toho, čo sa dialo a skresľuje tým celkový obraz, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. 8. decembra 2020 Ústredný krízový štáb rokoval o zavedení vianočného lockdownu. Podľa medializovaných informácii bol v hre začiatok lockdownu 16., respektíve 18. decembra, navrhnúť ho mal Igor Matovič. 9. decembra vláda prijala sprísnila opatrenia - no neobmedzila mobilitu. Od 11. decembra mali byť zatvorené terasy reštaurácii. Od 14. decembra platili prísnejšie podmienky pre prevádzky hotelov, vlekov a lanoviek. Od 21. decembra sa zatvorili obchody a začať mali školské prázdniny. 16. decembra vláda schválila uznesenie , že od 19. decembra bude platiť desaťdňový zákaz vychádzania. Podľa Sulíka tento dátum navrhol Matovič, SaS presadzovala 21. december. Sulík neskôr uviedol , že ešte 10. decembra upozorňoval vládu, že treba konať. Kritizoval, že kabinet neprijal konkrétny plán, ako bojovať s prírastkami nakazených, že nechal otvorené kostoly a lyžiarske strediská a že obchody chce zatvárať až cez Vianoce. Potvrdil tiež, že v druhej polovici decembra bol za prijatie lockdownu až od 21. decembra, pretože „ opatrenia nejde zase prijímať zo dňa na deň, ľudia sa musia vedieť nejako zariadiť.“ Sprísnenie lockdownu s termínom od 4. januára navrhol minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO). Reagoval tak na predikciu konzília odborníkov o 4500 hospitalizovaných pacientoch k 11. januáru 2021. So sprísnením súhlasili strany SaS, Za ľudí aj Sme rodina. V dôsledku nepriaznivej pandemickej situácie vláda o sprísnení opatrení mimoriadne rokovala 31.decembra 2020. Schválila ho so začiatkom od 5:00 1. januára. Zatvorenie lyžiarskych stredísk, kostolov a obmedzenie ubytovávania vláde navrhla SaS.
|
[
"Igor Matovič vykresľuje schvaľovanie opatrení obmedzujúcich šírenie koronavírusu spôsobom, akoby SaS viackrát bola (iba) proti čo najskoršiemu prijatiu. Opomína pritom upozornenie, že pravidlá sú príliš laxné a štátu chýba plán, ktoré v kritickom čase pred Vianocami vláde adresoval Richard Sulík. Rovnako nespomína, že sprísnenie lockdownu až pár dní po Novom roku navrhol (aj) jeho vlastný spolustraník a minister zdravotníctva Marek Krajčí. Keďže premiér ponúka len výsek toho, čo sa dialo a skresľuje tým celkový obraz, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. 8. decembra 2020 Ústredný krízový štáb rokoval o zavedení vianočného lockdownu. Podľa medializovaných informácii bol v hre začiatok lockdownu 16., respektíve 18. decembra, navrhnúť ho mal Igor Matovič. 9. decembra vláda prijala sprísnila opatrenia - no neobmedzila mobilitu. Od 11. decembra mali byť zatvorené terasy reštaurácii. Od 14. decembra platili prísnejšie podmienky pre prevádzky hotelov, vlekov a lanoviek. Od 21. decembra sa zatvorili obchody a začať mali školské prázdniny. 16. decembra vláda schválila uznesenie , že od 19. decembra bude platiť desaťdňový zákaz vychádzania. Podľa Sulíka tento dátum navrhol Matovič, SaS presadzovala 21. december. Sulík neskôr uviedol , že ešte 10. decembra upozorňoval vládu, že treba konať. Kritizoval, že kabinet neprijal konkrétny plán, ako bojovať s prírastkami nakazených, že nechal otvorené kostoly a lyžiarske strediská a že obchody chce zatvárať až cez Vianoce. Potvrdil tiež, že v druhej polovici decembra bol za prijatie lockdownu až od 21. decembra, pretože „ opatrenia nejde zase prijímať zo dňa na deň, ľudia sa musia vedieť nejako zariadiť.“ Sprísnenie lockdownu s termínom od 4. januára navrhol minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO). Reagoval tak na predikciu konzília odborníkov o 4500 hospitalizovaných pacientoch k 11. januáru 2021. So sprísnením súhlasili strany SaS, Za ľudí aj Sme rodina. V dôsledku nepriaznivej pandemickej situácie vláda o sprísnení opatrení mimoriadne rokovala 31.decembra 2020. Schválila ho so začiatkom od 5:00 1. januára. Zatvorenie lyžiarskych stredísk, kostolov a obmedzenie ubytovávania vláde navrhla SaS."
] |
2021-02-19 00:00:00
|
{
"text": [
"rokoval",
"prijala",
"uznesenie",
"Sulíka",
"uviedol",
"navrhol",
"predikciu",
"rokovala",
"Schválila",
"navrhla"
],
"url": [
"https://www.aktuality.sk/clanok/846623/koronavirus-v-hre-je-navrh-na-vyhlasenie-lockdownu-od-druhej-polovice-buduceho-tyzdna/",
"https://dennikn.sk/2180313/od-piatku-zatvoria-terasy-restauracii-pred-vianocami-najmenej-na-tri-tyzdne-obchody-lyzovacky-maju-byt-s-testami/?ref=in",
"https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/18956/1",
"https://dennikn.sk/minuta/2191143/?ref=pop",
"https://dennikn.sk/2224749/sas-zostava-vo-vlade-no-matovic-uz-prekracuje-hranice-vyhlasilo-vedenie-koalicnej-strany/?ref=list",
"https://www.tvnoviny.sk/koronavirus/2016864_marek-krajci-navrhne-vlade-sprisnenie-opatreni-od-4-januara",
"https://www.aktuality.sk/clanok/852183/koronavirus-minister-zdravotnictva-reaguje-na-vyhlasenie-konzilia-je-za-tvrdsie-opatrenia/",
"https://dennikn.sk/2207663/od-polnoci-bude-prisnejsi-lockdown-vlada-zakaze-domace-navstevy/",
"https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=od-1-januara-plati-prisny-zakaz-vychadzania-okruh-vynimiek-je-zuzeny-nove-obmedzenia",
"https://dennikn.sk/2207663/od-polnoci-bude-prisnejsi-lockdown-vlada-zakaze-domace-navstevy/"
]
}
|
2025-10-16T19:16:48.033488+00:00
|
vr29031
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29031
|
Ján Richter
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-richter
|
V prvom balíčku ministerstvo školstva ide realizovať podporu pre samosprávy s jediným cieľom, zvýšiť celkové kapacity predškolských zariadení, pretože 8-9-tisíc minimálne ročne sa javí byť nedostatok a to nezahŕňam do toho súkromné zariadenia, kde sú cenové relácie úplne iné, ako v tých štandardných, použijem tento výraz.
|
2015-01-18 00:00:00
|
Pravda
|
Na začiatku roka 2012 sa do predškolských zariadení nepodarilo umiestniť vyše 8 tisíc detí. Tento výrok Jána Richtera preto hodnotíme ako pravdivý. Od roku 1989 počet predškolských zariadení podľa správy (.pdf, s. 12-14) ministerstva školstva klesal z počtu 4133 k počtu 2969 v roku 2006 a 2861 v roku 2012. Takisto spočiatku klesal počet detí umiestnených v týchto zariadeniach, od roku 2009 však začal opätovne stúpať, a mala by stúpať až do roku 2017. Správa (pdf, s. 16) taktiež upozorňuje, že podľa školské zákona sú síce určené maximálne počty detí pre triedy v škôlkach, no od 1. septembra 2013 riaditelia môžu prijať až o tri deti viac do každej triedy. Dôvodom pre toto opatrenie je práve nedostatočný počet miest v predškolských zariadeniach. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Na začiatku roka 2012 sa do predškolských zariadení nepodarilo umiestniť vyše 8 tisíc detí. Tento výrok Jána Richtera preto hodnotíme ako pravdivý. Od roku 1989 počet predškolských zariadení podľa správy (.pdf, s. 12-14) ministerstva školstva klesal z počtu 4133 k počtu 2969 v roku 2006 a 2861 v roku 2012. Takisto spočiatku klesal počet detí umiestnených v týchto zariadeniach, od roku 2009 však začal opätovne stúpať, a mala by stúpať až do roku 2017. Správa (pdf, s. 16) taktiež upozorňuje, že podľa školské zákona sú síce určené maximálne počty detí pre triedy v škôlkach, no od 1. septembra 2013 riaditelia môžu prijať až o tri deti viac do každej triedy. Dôvodom pre toto opatrenie je práve nedostatočný počet miest v predškolských zariadeniach. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-01-19 00:00:00
|
{
"text": [
"nepodarilo",
"správy",
"Správa"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/7004373/v-skolkach-nie-je-miesto-nova-navrhuje-detske-skupiny.html",
"https://www.minedu.sk/data/att/4759.pdf",
"https://www.minedu.sk/data/att/4759.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:42:50.921114+00:00
|
vr39119
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr39119
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Áno, ale aj záruky niečo stoja a nesplatené záruky budú mať samozrejme za následok výpadok. A teraz to pokračuje ďalej. Keď bude trvalý euroval, tak odíde 600 miliónov eur v cash.
|
2011-10-16 00:00:00
|
Pravda
|
Zdroj TASR : "Slovenská republika bude svoj hotovostný podiel v novom Európskom stabilizačnom mechanizme (ESM) vo výške 659,2 milióna eur splácať v piatich splátkach v priebehu piatich rokov, pričom prvá zo splátok by mala odísť do Luxemburgu v júli 2013. Vyplýva to z návrhu na uzavretie zmluvy o založení ESM, ktorý dnes napriek nesúhlasu SaS schválil vládny kabinet." (22. júna 2011, pozn.) "Do nového mechanizmu, ktorý má od roku 2013 nahradiť aktuálny dočasný euroval (EFSF), sa bude prispievať priamo formou upisovania akcií na základnom imaní 700 miliárd eur. Z tejto sumy budú 80 miliárd eur predstavovať splatené akcie, zvyšných 620 miliárd eur akcie splatné na vyzvanie. Celková výška akcií upísaných SR bude predstavovať sumu 5,768 miliardy eur, z čoho spomínaných takmer 660 miliónov eur musí Slovensko do eurovalu 2 vložiť v hotovosti." Ako vyplýva z vyššie uvedeného, SR bude musieť vložiť v hotovosti do ESM takmer 660 mil. eur v priebehu piatich rokov. R. Sulík hovorí o 600 mil. eur, čo rádovo môžeme hodnotiť ako pravdivé. Dĺžku obdobia splácania nespomína (5 rokov), ale aj napriek tomu môžeme výrok hodnotiť ako pravdivý. Zároveň oceňujeme vedomostný pokrok R.Sulíka oproti minulému týždňu , keď v súvislosti s ESM a podieľom Slovenska hovoril o 800 mil. eur.
|
[
"Zdroj TASR : \"Slovenská republika bude svoj hotovostný podiel v novom Európskom stabilizačnom mechanizme (ESM) vo výške 659,2 milióna eur splácať v piatich splátkach v priebehu piatich rokov, pričom prvá zo splátok by mala odísť do Luxemburgu v júli 2013. Vyplýva to z návrhu na uzavretie zmluvy o založení ESM, ktorý dnes napriek nesúhlasu SaS schválil vládny kabinet.\" (22. júna 2011, pozn.) \"Do nového mechanizmu, ktorý má od roku 2013 nahradiť aktuálny dočasný euroval (EFSF), sa bude prispievať priamo formou upisovania akcií na základnom imaní 700 miliárd eur. Z tejto sumy budú 80 miliárd eur predstavovať splatené akcie, zvyšných 620 miliárd eur akcie splatné na vyzvanie. Celková výška akcií upísaných SR bude predstavovať sumu 5,768 miliardy eur, z čoho spomínaných takmer 660 miliónov eur musí Slovensko do eurovalu 2 vložiť v hotovosti.\" Ako vyplýva z vyššie uvedeného, SR bude musieť vložiť v hotovosti do ESM takmer 660 mil. eur v priebehu piatich rokov. R. Sulík hovorí o 600 mil. eur, čo rádovo môžeme hodnotiť ako pravdivé. Dĺžku obdobia splácania nespomína (5 rokov), ale aj napriek tomu môžeme výrok hodnotiť ako pravdivý. Zároveň oceňujeme vedomostný pokrok R.Sulíka oproti minulému týždňu , keď v súvislosti s ESM a podieľom Slovenska hovoril o 800 mil. eur."
] |
2011-10-17 00:00:00
|
{
"text": [
"TASR",
"minulému týždňu"
],
"url": [
"http://www.pluska.sk/ekonomika/slovenska-ekonomika/zaruky-slovenska-eurovale-maju-zvysit-772-mld-eur.html",
"http://www.demagog.sk/politici/26/richard-sulik/?page=1=1=1page=1"
]
}
|
2025-10-16T20:11:18.095755+00:00
|
49786
| 49,786
|
https://demagog.sk/vyrok/49786
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Mysleli sme si, že sankcie výrazne poškodia Ruskú federáciu, že ekonomika ruskej federácii nebude fungovať, že to poškodí popularitu ruského prezidenta. Ale predsa opak je pravdou.
|
2024-10-30 00:00:00
|
Nepravda
|
Podpora Vladimira Putina podľa prieskumov od začiatku vojny na Ukrajine vzrástla. Nárast popularity sa však odohráva na pozadí rozsiahlej štátnej propagandy a represií, ktoré podľa organizácie Freedom House výrazne obmedzujú slobodu prejavu a otvorenú diskusiu v krajine.
Západné sankcie majú dokázateľne negatívny vplyv na ruskú ekonomiku. Prvotné predpovede o rýchlom krachu ekonomiky sa nenaplnili, z dlhodobého hľadiska sú však sankcie pre Rusko problematické. Ruská ekonomika však aj kvôli západným sankciám zápasí s vysokou infláciou, nedostatkom tovarov či mladej pracovnej sily. Ruský ekonomický rast je ťahaný vojnovou výrobou, ktorá však ide na úkor životnej úrovne bežného obyvateľstva. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
Európska Únia uvalila na Rusko už niekoľko balíkov sankčných opatrení. Tie majú väčšinou dlhodobý charakter a následky by sa mali dostaviť až v dlhšom časovom horizonte. Deklarovaným cieľom týchto opatrení je obmedziť schopnosť Ruska nahradiť zničené vojenské vybavenie a financovať vojenskú kampaň.
Podľa Medzinárodného menového fondu (IMF) sú možnosti rastu Ruska obmedzené v dôsledku izolácie od globálneho finančného systému, odchodu kvalifikovaných pracovníkov a obmedzeného prístupu k technológiám.
Rusko čiastočne kompenzuje zníženie príjmov z vývozu fosílnych palív do EÚ predajom do Číny a Indie, hoci za nižšie ceny. Tieto príjmy sú však nižšie ako pred vojnou a nenahrádzajú úplne výpadky z európskeho trhu. Pred inváziou vyvážalo Rusko do EÚ približne polovicu exportov ropy, tretinu exportov uhlia a tri štvrtiny exportov zemného plynu . V súčasnosti väčšinu ruskej ropy kupuje Čína (45 %) a India (33 %), na EÚ pripadá len 7 %.
V roku 2022 sa ruská ekonomika zmenšila o 2,1%. V roku 2023 už rástla o 3,6% a na rok 2024 je predpokladaný rast o 2,6%. Tento rast je však do veľkej miery umelý a ťahaný zbrojením a vojnovou produkciou. Oproti tomu v roku 2022 rástla ekonomika EÚ o 3,4%, v roku 2023 podľa odhadov o 0,4% a v roku 2024 je predpokladaný rast na úrovni 1,6 % HDP.
Rusko po začatí invázie na Ukrajinu transformovalo svoj priemysel, aby maximalizovalo vojenskú produkciu. Kvôli tomu ekonomický rast Ruska nie je dlhodobo udržateľný, čo sa podľa ruských zdrojov už prejavuje na poklese životnej úrovne.
Závažným problémom pre ruskú ekonomiku je aj inflácia. Zatiaľ čo sa infláciu v Eurozóne podarilo dostať pod kontrolu a v roku 2024 nepresiahla úroveň 2,8 %, v Ruskej federácii od januára 2024 neklesla pod úroveň 7,4 %.
Ruská centrálna banka oznámila zvýšenie úrokových sadzieb na úroveň 21 %. Dôvodom je kombinácia vysokej inflácie, tlak vyplývajúci zo sankcií a rekordné výdavky na zbrojenie.
Ruská centrálna banka sa prostredníctvom zvýšenia úrokových sadzieb snaží znížiť vysokú infláciu. Vyššia úroková sadzba pritom vo všeobecnosti spomaľuje ekonomický rast. Vysoké základné úrokové miery značne predražujú požičiavanie peňazí pre obyvateľov a firmy, keďže úvery a hypotéky majú vyššie úroky. Pre porovnanie Európska centrálna banka v júni 2024 znížila základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentného bodu na 4,25 %.
Aj ruská Federálna služba štátnej štatistiky (Rosstat) uznala problémy s rastúcou infláciou. Okrem toho hlási problémy s aktivitou v niektorých oblastiach ekonomiky, a nedostatkom pracovných síl. Tie chýbajú hlavne kvôli náboru mužov do armády. Podľa Ruského ekonomického inštitútu akadémie vied malo v roku 2023 chýbať v Rusku aj 4,8 milióna pracovníkov.
Okrem toho sa Kremľu znižuje úroveň Ruského národného fondu bohatstva. Pred vojnou ešte ruská vláda hospodárila s prebytkom, dnes si pri krytí rastúceho deficitu vypomáha zdrojmi z fondu národného bohatstva. Jeho obnos v októbri 2024 klesol na 131,1 miliardy dolárov, čo je najnižšie od začiatku invázie Ukrajiny. Rusko z tohto fondu vyčerpalo kvôli vojne už viac než 4 bilióny rubľov, čiže takmer polovicu likvidnej časti fondu.
Sankcie sa zásadne dotkli aj výroby automobilov. Na jar 2022 sa ich produkcia v Rusku prepadla o 90 % v porovnaní s obdobím pred inváziou. Podobne klesla aj produkcia elektroniky a strojov. Produkcia týchto tovarov sa síce zotavila, ale iba čiastočne.
Ruská mimovládna agentúra Levada Centre pre prieskum verejnej mienky uvádza, že v októbri 2024 dosiahla verejná podpora Vladimira Putina 87 %. V porovnaní s obdobím pred ruskou inváziou na Ukrajinu ide o nárast, keďže vo februári 2022 dosahovala podpora prezidenta Ruskej federácie podľa Levada Centre 71 %.
Organizácia Freedom House , ktorá sa zaoberá stavom politickej slobody vo svete, vo svojej výročnej správe o stave slobody v Rusku uvádza, že štátna propaganda a politické represie majú vážny vplyv na otvorenú diskusiu v krajine. Podľa organizácie v súčasnosti neexistuje žiadna sloboda vyjadrenia nielen na verejnosti, ale ani v osobných konverzáciách. Freedom House v indexe slobody, ktorý meria širokú škálu politických, občianskych aj osobných slobôd, udelil Rusku 13 zo 100 bodov, čím krajinu zaradil medzi neslobodné štáty.
|
[
"Podpora Vladimira Putina podľa prieskumov od začiatku vojny na Ukrajine vzrástla. Nárast popularity sa však odohráva na pozadí rozsiahlej štátnej propagandy a represií, ktoré podľa organizácie Freedom House výrazne obmedzujú slobodu prejavu a otvorenú diskusiu v krajine.",
"Západné sankcie majú dokázateľne negatívny vplyv na ruskú ekonomiku. Prvotné predpovede o rýchlom krachu ekonomiky sa nenaplnili, z dlhodobého hľadiska sú však sankcie pre Rusko problematické. Ruská ekonomika však aj kvôli západným sankciám zápasí s vysokou infláciou, nedostatkom tovarov či mladej pracovnej sily. Ruský ekonomický rast je ťahaný vojnovou výrobou, ktorá však ide na úkor životnej úrovne bežného obyvateľstva. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.",
"Európska Únia uvalila na Rusko už niekoľko balíkov sankčných opatrení. Tie majú väčšinou dlhodobý charakter a následky by sa mali dostaviť až v dlhšom časovom horizonte. Deklarovaným cieľom týchto opatrení je obmedziť schopnosť Ruska nahradiť zničené vojenské vybavenie a financovať vojenskú kampaň.",
"Podľa Medzinárodného menového fondu (IMF) sú možnosti rastu Ruska obmedzené v dôsledku izolácie od globálneho finančného systému, odchodu kvalifikovaných pracovníkov a obmedzeného prístupu k technológiám.",
"Rusko čiastočne kompenzuje zníženie príjmov z vývozu fosílnych palív do EÚ predajom do Číny a Indie, hoci za nižšie ceny. Tieto príjmy sú však nižšie ako pred vojnou a nenahrádzajú úplne výpadky z európskeho trhu. Pred inváziou vyvážalo Rusko do EÚ približne polovicu exportov ropy, tretinu exportov uhlia a tri štvrtiny exportov zemného plynu . V súčasnosti väčšinu ruskej ropy kupuje Čína (45 %) a India (33 %), na EÚ pripadá len 7 %.",
"V roku 2022 sa ruská ekonomika zmenšila o 2,1%. V roku 2023 už rástla o 3,6% a na rok 2024 je predpokladaný rast o 2,6%. Tento rast je však do veľkej miery umelý a ťahaný zbrojením a vojnovou produkciou. Oproti tomu v roku 2022 rástla ekonomika EÚ o 3,4%, v roku 2023 podľa odhadov o 0,4% a v roku 2024 je predpokladaný rast na úrovni 1,6 % HDP.",
"Rusko po začatí invázie na Ukrajinu transformovalo svoj priemysel, aby maximalizovalo vojenskú produkciu. Kvôli tomu ekonomický rast Ruska nie je dlhodobo udržateľný, čo sa podľa ruských zdrojov už prejavuje na poklese životnej úrovne.",
"Závažným problémom pre ruskú ekonomiku je aj inflácia. Zatiaľ čo sa infláciu v Eurozóne podarilo dostať pod kontrolu a v roku 2024 nepresiahla úroveň 2,8 %, v Ruskej federácii od januára 2024 neklesla pod úroveň 7,4 %.",
"Ruská centrálna banka oznámila zvýšenie úrokových sadzieb na úroveň 21 %. Dôvodom je kombinácia vysokej inflácie, tlak vyplývajúci zo sankcií a rekordné výdavky na zbrojenie.",
"Ruská centrálna banka sa prostredníctvom zvýšenia úrokových sadzieb snaží znížiť vysokú infláciu. Vyššia úroková sadzba pritom vo všeobecnosti spomaľuje ekonomický rast. Vysoké základné úrokové miery značne predražujú požičiavanie peňazí pre obyvateľov a firmy, keďže úvery a hypotéky majú vyššie úroky. Pre porovnanie Európska centrálna banka v júni 2024 znížila základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentného bodu na 4,25 %.",
"Aj ruská Federálna služba štátnej štatistiky (Rosstat) uznala problémy s rastúcou infláciou. Okrem toho hlási problémy s aktivitou v niektorých oblastiach ekonomiky, a nedostatkom pracovných síl. Tie chýbajú hlavne kvôli náboru mužov do armády. Podľa Ruského ekonomického inštitútu akadémie vied malo v roku 2023 chýbať v Rusku aj 4,8 milióna pracovníkov.",
"Okrem toho sa Kremľu znižuje úroveň Ruského národného fondu bohatstva. Pred vojnou ešte ruská vláda hospodárila s prebytkom, dnes si pri krytí rastúceho deficitu vypomáha zdrojmi z fondu národného bohatstva. Jeho obnos v októbri 2024 klesol na 131,1 miliardy dolárov, čo je najnižšie od začiatku invázie Ukrajiny. Rusko z tohto fondu vyčerpalo kvôli vojne už viac než 4 bilióny rubľov, čiže takmer polovicu likvidnej časti fondu.",
"Sankcie sa zásadne dotkli aj výroby automobilov. Na jar 2022 sa ich produkcia v Rusku prepadla o 90 % v porovnaní s obdobím pred inváziou. Podobne klesla aj produkcia elektroniky a strojov. Produkcia týchto tovarov sa síce zotavila, ale iba čiastočne.",
"Ruská mimovládna agentúra Levada Centre pre prieskum verejnej mienky uvádza, že v októbri 2024 dosiahla verejná podpora Vladimira Putina 87 %. V porovnaní s obdobím pred ruskou inváziou na Ukrajinu ide o nárast, keďže vo februári 2022 dosahovala podpora prezidenta Ruskej federácie podľa Levada Centre 71 %.",
"Organizácia Freedom House , ktorá sa zaoberá stavom politickej slobody vo svete, vo svojej výročnej správe o stave slobody v Rusku uvádza, že štátna propaganda a politické represie majú vážny vplyv na otvorenú diskusiu v krajine. Podľa organizácie v súčasnosti neexistuje žiadna sloboda vyjadrenia nielen na verejnosti, ale ani v osobných konverzáciách. Freedom House v indexe slobody, ktorý meria širokú škálu politických, občianskych aj osobných slobôd, udelil Rusku 13 zo 100 bodov, čím krajinu zaradil medzi neslobodné štáty."
] |
2024-11-17 00:00:00
|
{
"text": [
"niekoľko",
"obmedziť",
"obmedzené",
"predajom",
"vyvážalo",
"zmenšila",
"umelý",
"rástla",
"odhadov",
"transformovalo",
"prejavuje",
"nepresiahla",
"neklesla",
"oznámila",
"spomaľuje",
"predražujú",
"znížila",
"uznala",
"chýbajú",
"chýbať",
"vláda",
"klesol",
"vyčerpalo",
"prepadla",
"Levada Centre",
"dosahovala",
"Freedom House",
"správe",
"neexistuje",
"udelil"
],
"url": [
"https://finance.ec.europa.eu/eu-and-world/sanctions-restrictive-measures/sanctions-adopted-following-russias-military-aggression-against-ukraine_en#what-the-eu-is-doing-and-why",
"https://www.consilium.europa.eu/sk/infographics/impact-sanctions-russian-economy/",
"https://www.imf.org/en/News/Articles/2024/02/22/tr022224-com-press-briefing-transcript",
"https://dennikn.sk/blog/3812877/rusku-klesli-prijmy-z-vyvozu-fosilnych-paliv-o-37-percent/",
"https://dennikn.sk/blog/3812877/rusku-klesli-prijmy-z-vyvozu-fosilnych-paliv-o-37-percent/",
"https://e.dennikn.sk/3846818/graf-dna-ruska-ekonomika-po-dvoch-rokoch-vojny-prilis-nekrvaca-ale-zaklada-si-na-buduce-problemy/?ref=inc",
"https://e.dennikn.sk/3849437/ekonomicky-newsfilter-ruska-ekonomika-sice-prekvapivo-stale-rastie-ale-sankcie-ju-dobehnu/",
"https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tec00115/default/table?lang=en",
"https://economy-finance.ec.europa.eu/economic-forecast-and-surveys/economic-forecasts/spring-2024-economic-forecast-gradual-expansion-amid-high-geopolitical-risks_en",
"https://theconversation.com/russias-economy-is-now-completely-driven-by-the-war-in-ukraine-it-cannot-afford-to-lose-but-nor-can-it-afford-to-win-221333",
"https://index.sme.sk/c/23282090/rusko-ekonomika-vojna-ukrajina.html",
"https://tradingeconomics.com/euro-area/inflation-cpi",
"https://tradingeconomics.com/russia/inflation-cpi",
"https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/russias-economy-is-overheating-but-putin-cannot-change-course/",
"https://e.dennikn.sk/3849437/ekonomicky-newsfilter-ruska-ekonomika-sice-prekvapivo-stale-rastie-ale-sankcie-ju-dobehnu/#p_lock",
"https://www.barrons.com/articles/russian-central-bank-raises-key-interest-rate-to-16-to-counter-inflation-06a7bbbf",
"https://e.dennikn.sk/minuta/4034611",
"https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/russias-economy-is-overheating-but-putin-cannot-change-course/",
"https://index.sme.sk/c/23282090/rusko-ekonomika-vojna-ukrajina.html",
"https://www.reuters.com/world/europe/russia-short-around-48-million-workers-2023-crunch-persist-izvestia-2023-12-24/",
"https://e.dennikn.sk/3849437/ekonomicky-newsfilter-ruska-ekonomika-sice-prekvapivo-stale-rastie-ale-sankcie-ju-dobehnu/#p_lock",
"https://tradingeconomics.com/russia/national-wealth-fund-assets",
"https://www.sme.sk/minuta/23272606/fond-narodneho-bohatstva-ruska-sa-pocas-invazie-na-ukrajinu-prudko-scvrkol",
"https://cedmohub.eu/sk/sankcie-tvrdo-dopadaju-na-rusko-ktore-vo-vojne-pokracuje-na-ukor-zivotnej-urovne-obyvatelstva/",
"https://www.levada.ru/en/ratings/",
"https://www.levada.ru/en/ratings/",
"https://freedomhouse.org/",
"https://freedomhouse.org/country/russia/freedom-world/2024#CL",
"https://freedomhouse.org/country/russia/freedom-world/2024#CL",
"https://freedomhouse.org/country/russia/freedom-world/2024#CL"
]
}
|
2025-10-16T19:07:30.601478+00:00
|
vr37835
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37835
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
Prehlasujem, že to je bohapustá lož, to je proste nezmysel a dokážem vám tu na Eurovale jednotke, kde momentálne je 400 miliárd celkových garancií všetkých krajín eurozóny, má to kapacitu niečo cez 250 miliárd eur. Ak by celý tento úver zlyhal, z Eurovalu, poskytnutej nejakej členskej krajine, tak by sme sa určite podieľali na, na tej strate 250 miliárd a nie na 400, čiže to je holá, holá lož.
|
2011-03-27 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Podľa financnik.sk : "Celý záchranný systéme v Eurozóne má niekoľko zložiek. European Financial Stability Facility (EFSF) v objeme 440 mld. EURo (t.j. systém finančných záruk krajín eurozóny; pre SR z neho vyplýva záruka 4, 37 mld. eur, pozn.), European Financial Stabilization Mechanism (EFSM) v objeme 60 mld. EURo (pre celú EU) a 250 mld. EURo ako garancie a úver od MMF. Celkovo sa tak dostávame na objem 750 mld. EURo." Podľa sme.sk je maximálna pôžička s nízkym úrokom 250 mld. eur. Nájsť odpoveď na otázku, koľko by sme zaplatili, ak by "úver z Eurovalu zlyhal" sa nám nepodarilo.
|
[
"Podľa financnik.sk : \"Celý záchranný systéme v Eurozóne má niekoľko zložiek. European Financial Stability Facility (EFSF) v objeme 440 mld. EURo (t.j. systém finančných záruk krajín eurozóny; pre SR z neho vyplýva záruka 4, 37 mld. eur, pozn.), European Financial Stabilization Mechanism (EFSM) v objeme 60 mld. EURo (pre celú EU) a 250 mld. EURo ako garancie a úver od MMF. Celkovo sa tak dostávame na objem 750 mld. EURo.\" Podľa sme.sk je maximálna pôžička s nízkym úrokom 250 mld. eur. Nájsť odpoveď na otázku, koľko by sme zaplatili, ak by \"úver z Eurovalu zlyhal\" sa nám nepodarilo."
] |
2011-03-28 00:00:00
|
{
"text": [
"financnik.sk",
"sme.sk"
],
"url": [
"http://www.financnik.sk/?did=607&id=1739",
"http://ekonomika.sme.sk/c/5731559/na-euroval-si-mozno-budeme-musiet-pozicat.html"
]
}
|
2025-10-16T20:16:18.058760+00:00
|
vr27940
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27940
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
Vidíte a ja 459 tisíc. (hovorí o preferenčných hlasov vo voľbách do NR SR 2012, pozn.)
|
2014-06-01 00:00:00
|
Nepravda
|
Informácie o zisku preferenčných hlasov vo voľbách do NR SR v roku 2012 uvádza portál topky.sk (zdroj TASR). Robert Kaliňák dostal 485 594 preferenčných hlasov, teda približne o 25 tisíc viac ako uvádza. V prípadoch keď sa politici nesnažia uvádzať presné čísla, tolerujeme istú odchýlku, v tomto prípade sa však R. Kaliňák snažil uviesť čo najpresnejší údaj o počte preferenčných hlasov, a preto jeho výrok hodnotíme ako nepravdivý.
|
[
"Informácie o zisku preferenčných hlasov vo voľbách do NR SR v roku 2012 uvádza portál topky.sk (zdroj TASR). Robert Kaliňák dostal 485 594 preferenčných hlasov, teda približne o 25 tisíc viac ako uvádza. V prípadoch keď sa politici nesnažia uvádzať presné čísla, tolerujeme istú odchýlku, v tomto prípade sa však R. Kaliňák snažil uviesť čo najpresnejší údaj o počte preferenčných hlasov, a preto jeho výrok hodnotíme ako nepravdivý."
] |
2014-06-02 00:00:00
|
{
"text": [
"topky.sk"
],
"url": [
"http://www.topky.sk/cl/1000051/1302888/Preferencne-hlasy--Po-Ficovi-ziskal-najviac-Matovic"
]
}
|
2025-10-16T19:46:30.322220+00:00
|
vr36899
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36899
|
Peter Zajac
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/peter-zajac
|
V Českej republike jednoznačne a evidentne sa zistilo, že tá kumulácia tých sudcov s komunistickou minulosťou aj vo vysokých špičkových pozíciách je veľmi vysoká a dá sa predpokladať, že to ja na Slovensku to nebude ináč.
|
2011-01-23 00:00:00
|
Pravda
|
Denník MF DNES prišiel so správou, že v Česku pôsobí 3 076 sudcov, z ktorých má 618 komunistickú minulosť, čo je približne pätina. Pri štátnych zástupcoch, ktorých je celkovo v Česku 1 272 je tento pomer ešte vyšší. Komunistickú minulosť z nich má 359, čo je takmer tretina. Prítomnosť sudcov s komunistickou minulosťou je fakt. To, či je to číslo veľmi vysoké nechávame na posúdenie čitateľom.
|
[
"Denník MF DNES prišiel so správou, že v Česku pôsobí 3 076 sudcov, z ktorých má 618 komunistickú minulosť, čo je približne pätina. Pri štátnych zástupcoch, ktorých je celkovo v Česku 1 272 je tento pomer ešte vyšší. Komunistickú minulosť z nich má 359, čo je takmer tretina. Prítomnosť sudcov s komunistickou minulosťou je fakt. To, či je to číslo veľmi vysoké nechávame na posúdenie čitateľom."
] |
2011-01-24 00:00:00
|
{
"text": [
"MF DNES"
],
"url": [
"http://zpravy.idnes.cz/v-ksc-byla-tretina-statnich-zastupcu-a-petina-soudcu-seznamy-jsou-na-webu-1l7-/domaci.asp?c=A110107_140624_domaci_bar"
]
}
|
2025-10-16T20:20:23.072527+00:00
|
vr30714
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30714
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
Vy nemôžete kritizovať čerpanie eurofondov, lebo keď sme nastúpili do vlády, bolo na úrovni 8 % po 3 rokoch.
|
2012-01-23 00:00:00
|
Pravda
|
SITA z dňa 17. januára 2012 : "Z celkovej alokovanej sumy 11,498 mld. eur Slovensko ku koncu minulého roka vyčerpalo 2,877 mld. eur, čo je 25,02 % . V porovnaní s 30. júnom 2010, pred výmenou vlády, keď využívanie eurofondov bolo na úrovni 8,39 % , za jeden a pol roka čerpanie vzrástlo o 16,63 percentuálneho bodu."
|
[
"SITA z dňa 17. januára 2012 : \"Z celkovej alokovanej sumy 11,498 mld. eur Slovensko ku koncu minulého roka vyčerpalo 2,877 mld. eur, čo je 25,02 % . V porovnaní s 30. júnom 2010, pred výmenou vlády, keď využívanie eurofondov bolo na úrovni 8,39 % , za jeden a pol roka čerpanie vzrástlo o 16,63 percentuálneho bodu.\""
] |
2012-01-23 00:00:00
|
{
"text": [
"SITA z dňa 17. januára 2012",
"čo je 25,02 %",
"8,39 %"
],
"url": [
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/slovensko-musi-podla-ministra-pridat/451008-clanok.html",
"http://eurofondy.webnode.sk/news/cerpanie-eurofondov-bolo-ku-koncu-roku-2011-na-urovni-25-02-najlepsie-je-zdravotnictvo/",
"http://www.euroinfo.gov.sk/cerpanie-eurofondov-ku-koncu-novembra-dosiahlo-2348-percenta/?pg=2"
]
}
|
2025-10-16T20:08:55.112956+00:00
|
vr16261
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16261
|
Branislav Ondruš
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus
|
Znížila sa o 1 % daň z príjmu právnických osôb.
|
2017-05-07 00:00:00
|
Pravda
|
Vo februári v roku 2017 došlo k zníženiu dane z príjmu právnických osôb z pôvodnej sadzby 22% na 21% a teda o jedno percento. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Aj keď je pravda, že daň z príjmu právnických osôb sa znížila na 21%, je nutné podotknúť, že druhá vláda Roberta Fica túto daň navýšila o 4% z pôvodnej 19% sadzby. Počas druhej Ficovej vlády došlo k navýšeniu dane z príjmov právnických osôb z 19% na 23% s platnosťou od 1.januára 2013. Od 1.januára 2014 bola táto daňová sadzba znížená na 22%. Podľa novely zákonu o dani z príjmov sa od 1.februára 2017 do 31.decembra 2017 upravila hodnota sadzby dane podľa § 15 pre právnické osoby na 21% zo základu dane zníženého o daňovú stratu. V rozhovore pre denník Pravda z konca apríla sa Robert Fico vyslovil, že pokiaľ sa bude ekonomike dariť, vláda sadzbu dane zníži na 20 %. Dátum zverejnenia analýzy: 08.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Vo februári v roku 2017 došlo k zníženiu dane z príjmu právnických osôb z pôvodnej sadzby 22% na 21% a teda o jedno percento. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Aj keď je pravda, že daň z príjmu právnických osôb sa znížila na 21%, je nutné podotknúť, že druhá vláda Roberta Fica túto daň navýšila o 4% z pôvodnej 19% sadzby. Počas druhej Ficovej vlády došlo k navýšeniu dane z príjmov právnických osôb z 19% na 23% s platnosťou od 1.januára 2013. Od 1.januára 2014 bola táto daňová sadzba znížená na 22%. Podľa novely zákonu o dani z príjmov sa od 1.februára 2017 do 31.decembra 2017 upravila hodnota sadzby dane podľa § 15 pre právnické osoby na 21% zo základu dane zníženého o daňovú stratu. V rozhovore pre denník Pravda z konca apríla sa Robert Fico vyslovil, že pokiaľ sa bude ekonomike dariť, vláda sadzbu dane zníži na 20 %. Dátum zverejnenia analýzy: 08.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-05-08 00:00:00
|
{
"text": [
"zníženiu",
"navýšeniu",
"znížená",
"§ 15",
"rozhovore"
],
"url": [
"https://ekonomika.sme.sk/c/20281555/schvalila-znizenie-dane-z-prijmu-pravnickych-osob-na-21-percent.html",
"http://www.ta3.com/clanok/1012556/pravnicke-osoby-uz-na-slovensku-platia-z-prijmu-23-dan.html",
"http://www.danovecentrum.sk/aktuality/Novela-zakona-o-dani-z-prijmov-od-1-1-2014-aktualita-DC.htm",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20170201#predpis.cast-tretia",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/428042-fico-ak-by-som-mal-pochybnosti-o-kalinakovi-konam/"
]
}
|
2025-10-16T19:30:07.666805+00:00
|
vr32515
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32515
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
Dnes aj ja ako predstaviteľ jedného z ministerstiev vlastne máme v spolupráci so splnomocnencom vlády vypracúvame vlastne systém, ktorý má mať nejakú odozvu. Nikdy predtým sa takýmto spôsobom vláda zásadne k tejto téme nepostavila.
|
2012-10-21 00:00:00
|
Pravda
|
Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý. Minister vnútra spolu s Petrom Pollákom pripravujú Správnu cestu politikmi a médiami prezentovanú ako rómsku reformu, prostredníctvom ktorej chcú vyriešiť problémy s vylúčenými komunitami. Nie sú nám známe kroky predchádzajúcich vlád, ktoré by takýmto komplexným spôsobom riešili uvedenú problematiku. SME (18. septembra 2012):
Matovič s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom zo Smeru a Pollákom v utorok predstavili desať základných pilierov , na ktoré sa chce nový splnomocnenec spoliehať pri riešení problémov s vylúčenými komunitami.
TASR (22. októbra 2012):
Vzdelávania by sa mala týkať približne šestina z celkového počtu asi stovky opatrení celej rómskej reformy. Reforma bude predstavená postupne po častiach do konca novembra. Okrem spomínaného vzdelávania to budú zmeny v oblasti vymožiteľnosti práva, bývania, sociálneho systému, zamestnania a podpornej politiky.
Nie sú nám dostupné infomácie o tom, že by sa niektorá predchádzajúca vláda postavila takýmto komplexným spôsobom k danej problematike.
|
[
"Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý. Minister vnútra spolu s Petrom Pollákom pripravujú Správnu cestu politikmi a médiami prezentovanú ako rómsku reformu, prostredníctvom ktorej chcú vyriešiť problémy s vylúčenými komunitami. Nie sú nám známe kroky predchádzajúcich vlád, ktoré by takýmto komplexným spôsobom riešili uvedenú problematiku. SME (18. septembra 2012):",
"Matovič s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom zo Smeru a Pollákom v utorok predstavili desať základných pilierov , na ktoré sa chce nový splnomocnenec spoliehať pri riešení problémov s vylúčenými komunitami.",
"TASR (22. októbra 2012):",
"Vzdelávania by sa mala týkať približne šestina z celkového počtu asi stovky opatrení celej rómskej reformy. Reforma bude predstavená postupne po častiach do konca novembra. Okrem spomínaného vzdelávania to budú zmeny v oblasti vymožiteľnosti práva, bývania, sociálneho systému, zamestnania a podpornej politiky.",
"Nie sú nám dostupné infomácie o tom, že by sa niektorá predchádzajúca vláda postavila takýmto komplexným spôsobom k danej problematike."
] |
2012-10-22 00:00:00
|
{
"text": [
"SME",
"Robertom Kaliňákom",
"desať základných pilierov",
"postupne",
"Prvá",
"predstavených",
"TASR"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/6536917/matovic-si-tapol-s-kalinakom-idu-na-romov.html",
"http://www.sme.sk/storm/itextg.asp?idh=10798551&ids=5",
"http://www.sme.sk/c/6537509/desat-pilierov-noveho-romskeho-splnomocnenca.html",
"http://www.sme.sk/c/6569042/pollak-romsku-reformu-predstavime-po-castiach.html",
"http://www.romovia.vlada.gov.sk/",
"http://www.ta3.com/clanok/1008157/pollak-predstavil-spravnu-cestu-ocakavanu-romsku-reformu.html",
"http://www.teraz.sk/zo-skol/kalinak-a-polak-dnes-zverejnili-roms/26322-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T20:02:25.914921+00:00
|
vr36059
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36059
|
Ivan Mikloš
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
|
To sú verejné výdavky. Verejné výdavky.
|
2010-12-12 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Aký graf Ivan Mikloš v relácii použil nevieme.
|
[
"Aký graf Ivan Mikloš v relácii použil nevieme."
] |
2010-12-19 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:22:49.105981+00:00
|
vr18316
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr18316
|
Richard Rybníček
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek
|
Je to plán (výstavby futbalového štadióna, pozn.) futbalového klubu AS Trenčín, je to súkromná investícia, mesto do toho nedáva ani cent.
|
2018-10-29 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Mesto Trenčín disponuje pozemkami a nehnuteľnosťami, ktoré dalo spoločnosti do užívania kvôli stavbe nového futbalového štadióna. Výstavba nového futbalového štadiónu je investičný zámer AS Trenčín, a.s.
|
[
"Mesto Trenčín disponuje pozemkami a nehnuteľnosťami, ktoré dalo spoločnosti do užívania kvôli stavbe nového futbalového štadióna. Výstavba nového futbalového štadiónu je investičný zámer AS Trenčín, a.s."
] |
2018-10-29 00:00:00
|
{
"text": [
"užívania",
"zámer",
"akciu"
],
"url": [
"https://trencin.sk/wp-content/uploads/2018/04/Zmluvy-AS-Tren%C4%8D%C3%ADn-def-9-10-2014_zmluva-s-pozme%C5%88ov%C3%A1kom.pdf",
"https://trencin.sk/wp-content/uploads/2018/03/Priloha-navrh-uzneseni-k-futbalovemu-stadionu.pdf",
"https://trencin.sk/wp-content/uploads/2018/04/bod-15_N%C3%A1vrh-na-schv%C3%A1lenie-z%C3%A1meru-vyhl%C3%A1si%C5%A5-VO_B%C3%BAranie-ochozov.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:23:13.232907+00:00
|
42789
| 42,789
|
https://demagog.sk/vyrok/42789
|
Igor Matovič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
|
Vieme o tom, že rokoval priamo Kotleba s Ficom, s Bugárom a s Dankom. To bolo verejne oznámené.
|
2019-04-25 00:00:00
|
Nepravda
|
Marian Kotleba tvrdí, že rokoval s predsedom NR SR Dankom v jeho kancelárii, kde mal byť prítomný aj Robert Fico a Béla Bugár. Toto rokovanie však nebolo verejne oznámené, Kotlebovu verziu dokonca nikto zo spomenutých politikov nepotvrdil. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Marian Kotleba vo vysielaní Slobodného vysielača v októbri 2018 hovoril o dôvodoch, prečo jeho strana hlasovala najprv za a potom proti zmene ústavného zákona o voľbe ústavných sudcov. Jeho vysvetlením bolo, že za nimi prišiel podpredseda SNS Hrnko, ktorému tlmočili svoje požiadavky. „Trikrát bol na klube za nami poslanec Hrnko s tým, že aké máme podmienky,“ tvrdil vo vysielaní Kotleba. Jednou z podmienok bolo stiahnutie uznesenia, ktoré má jasne vymedziť, čo je to antisemitizmus, ktorého predkladateľom bol Andrej Danko. Potom mal za Kotlebom opäť prísť Hrnko s tým, že splnia ich podmienky. Následnú situáciu na parlamentnom grémiu opisoval Kotleba takto: „Predseda tam s hrdosťou v hlase oznámil, že presúva hlasovanie o uznesení na novembrovú schôdzu. To som vôbec nechápal, pretože preloženie hlasovania nie je to isté ako stiahnutie.“ Potom mal Danko cez Hrnka Kotlebu zavolať na rokovanie do jeho kancelárie. „Než bola otvorená táto rozprava, prišiel už priamo v pléne za nami poslanec Hrnko z SNS, ktorý mi povedal, že pán predseda Andrej Danko ma prosí o stretnutie v jeho kancelárii.“ Tam sa mu Danko podľa Kotlebu snažil vysvetliť, prečo je prijatie návrhu uznesenia o antisemitizme národnoštátnym záujmom SR. Neskôr vo vysielaní začal Kotleba opisovať, ako do Dankovej kancelárie prišli ďalší predstavitelia strany Smer-SD Glváč a Fico a napokon aj predseda Mosta-Híd Bugár. O Bugárovej prítomnosti povedal Kotleba toto: „Na pár chvíľ sa tam zdržal aj predseda Mosta-Híd, ktorý však po nejakej výmene názorov s predsedom SNS odtiaľ odišiel.“ Glváč toto rokovanie poprel, Dankova SNS sa nevyjadrila, no Anton Hrnko Novému Času tvrdil toto: „Kotlebovci prišli za nami, že ak stiahne Danko ten návrh, tak že oni zahlasujú, a Danko nestiahol. Mali by vysvetliť, prečo hlasovali v prospech pána prezidenta.“ Most-Híd v reakcii uviedol, že Béla Bugár ani minister Gál s Kotlebom nerokovali. „ S lídrom alebo členmi extrémistickej strany Mariana Kotlebu o podpore novely nerokoval ani on, ani predseda Béla Bugár ,“ napísala pre Denník N hovorkyňa Mosta-Híd.
|
[
"Marian Kotleba tvrdí, že rokoval s predsedom NR SR Dankom v jeho kancelárii, kde mal byť prítomný aj Robert Fico a Béla Bugár. Toto rokovanie však nebolo verejne oznámené, Kotlebovu verziu dokonca nikto zo spomenutých politikov nepotvrdil. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Marian Kotleba vo vysielaní Slobodného vysielača v októbri 2018 hovoril o dôvodoch, prečo jeho strana hlasovala najprv za a potom proti zmene ústavného zákona o voľbe ústavných sudcov. Jeho vysvetlením bolo, že za nimi prišiel podpredseda SNS Hrnko, ktorému tlmočili svoje požiadavky. „Trikrát bol na klube za nami poslanec Hrnko s tým, že aké máme podmienky,“ tvrdil vo vysielaní Kotleba. Jednou z podmienok bolo stiahnutie uznesenia, ktoré má jasne vymedziť, čo je to antisemitizmus, ktorého predkladateľom bol Andrej Danko. Potom mal za Kotlebom opäť prísť Hrnko s tým, že splnia ich podmienky. Následnú situáciu na parlamentnom grémiu opisoval Kotleba takto: „Predseda tam s hrdosťou v hlase oznámil, že presúva hlasovanie o uznesení na novembrovú schôdzu. To som vôbec nechápal, pretože preloženie hlasovania nie je to isté ako stiahnutie.“ Potom mal Danko cez Hrnka Kotlebu zavolať na rokovanie do jeho kancelárie. „Než bola otvorená táto rozprava, prišiel už priamo v pléne za nami poslanec Hrnko z SNS, ktorý mi povedal, že pán predseda Andrej Danko ma prosí o stretnutie v jeho kancelárii.“ Tam sa mu Danko podľa Kotlebu snažil vysvetliť, prečo je prijatie návrhu uznesenia o antisemitizme národnoštátnym záujmom SR. Neskôr vo vysielaní začal Kotleba opisovať, ako do Dankovej kancelárie prišli ďalší predstavitelia strany Smer-SD Glváč a Fico a napokon aj predseda Mosta-Híd Bugár. O Bugárovej prítomnosti povedal Kotleba toto: „Na pár chvíľ sa tam zdržal aj predseda Mosta-Híd, ktorý však po nejakej výmene názorov s predsedom SNS odtiaľ odišiel.“ Glváč toto rokovanie poprel, Dankova SNS sa nevyjadrila, no Anton Hrnko Novému Času tvrdil toto: „Kotlebovci prišli za nami, že ak stiahne Danko ten návrh, tak že oni zahlasujú, a Danko nestiahol. Mali by vysvetliť, prečo hlasovali v prospech pána prezidenta.“ Most-Híd v reakcii uviedol, že Béla Bugár ani minister Gál s Kotlebom nerokovali. „ S lídrom alebo členmi extrémistickej strany Mariana Kotlebu o podpore novely nerokoval ani on, ani predseda Béla Bugár ,“ napísala pre Denník N hovorkyňa Mosta-Híd."
] |
2019-04-24 00:00:00
|
{
"text": [
"vysielaní",
"vysvetlením",
"tvrdil",
"napísala"
],
"url": [
"https://www.youtube.com/watch?v=aJm6pZ7F6to",
"https://dennikn.sk/1281050/kotleba-tvrdi-ze-s-nim-rokovali-vladni-lidri-sns-mlci-bugar-a-glvac-to-popieraju/",
"https://www.cas.sk/clanok/761541/koalicia-mala-rokovat-s-fasistami-za-zatvorenymi-dverami-tajna-spolupraca-s-kotlebom/",
"https://dennikn.sk/1281050/kotleba-tvrdi-ze-s-nim-rokovali-vladni-lidri-sns-mlci-bugar-a-glvac-to-popieraju/"
]
}
|
2025-10-16T20:56:57.717757+00:00
|
vr32410
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32410
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
V piatok by sa malo spisovať memorandum s vyššími územnými celkami so ZMOSom o tom, že aj samospráva sa bude správať tak ako štát v budúcom roku, to znamená, že pôjde o 10% šetrenie. O 10% dole z bežných výdavkami a 5% zo mzdovými.
|
2012-10-07 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Nepodarilo sa nám zistiť či sa bude 12. októbra 2012 spisovať memorandum s VÚC a so ZMOSom.
|
[
"Nepodarilo sa nám zistiť či sa bude 12. októbra 2012 spisovať memorandum s VÚC a so ZMOSom."
] |
2012-10-08 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:33:55.503382+00:00
|
vr34944
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34944
|
Anna Belousovová
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/anna-belousovova
|
Tak pri zbavovaní, teda pri zákone o zbavení poslaneckej imunity ja som vtedy hlasovala, dokonca pán Štefanov hlasoval za to, aby ten zákon prešiel do druhého čítania. Ostatní v poslaneckom klubu tak nehlasovali.
|
2010-10-03 00:00:00
|
Pravda
|
Belousovová a Štefanov hlasovali za posunutie návrhu zákona do druhého čítania na 14. hlasovaní NRSR 11. augusta 2010.
|
[
"Belousovová a Štefanov hlasovali za posunutie návrhu zákona do druhého čítania na 14. hlasovaní NRSR 11. augusta 2010."
] |
2010-12-15 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:25:32.575875+00:00
|
vr29556
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29556
|
Jozef Mihál
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/jozef-mihal
|
Pripomínam, máme siedmu najvyššiu nezamestnanosť v Európskej únii...
|
2015-05-04 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa posledných dostupných údajov Eurostatu (.pdf) z marca 2015 je Slovenská republika skutočne na siedmom mieste v miere nezamestnanosti. Vyššiu nezamestnanosť má Taliansko, Portugalsko, Cyprus, Chorvátsko, Španielsko a Grécko. Mieru nezamestnanosti krajín EÚ uvádzame v grafe nižšie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Podľa posledných dostupných údajov Eurostatu (.pdf) z marca 2015 je Slovenská republika skutočne na siedmom mieste v miere nezamestnanosti. Vyššiu nezamestnanosť má Taliansko, Portugalsko, Cyprus, Chorvátsko, Španielsko a Grécko. Mieru nezamestnanosti krajín EÚ uvádzame v grafe nižšie. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2015-05-04 00:00:00
|
{
"text": [
"Eurostatu"
],
"url": [
"http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/6807651/3-30042015-AP-EN.pdf/c619bed7-7d9d-4992-95c3-f84e91bfcc1d"
]
}
|
2025-10-16T20:52:48.166947+00:00
|
vr30722
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30722
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
To naozaj mám teraz, pán predseda, konfrontovať vás, Ivetu Radičovú a všetkých, ktorí ste vykrikovali, že ten zákonník práce, ktorý teraz ste prijali, ten zlý, ten neoliberálny, prinesie desäťtisíce nových pracovných miest. Všetci ste to opakovali dokola.
|
2012-01-23 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Iveta Radičová pre Aktualne.sk 10.2. 2011: "Zákonník práce nie je najdôležitejší faktor tvorby zamestnanosti, je len nápomocný. Máme vyše 14 percentnú nezamestnanosť. Preto hľadáme spôsoby, overené v krajinách EÚ, ktoré zvýšia pružnosť tvorby pracovných mies." Minister Mihál po schválení novely ( SME ): 13:30 Minister práce Mihál po hlasovaní povedal, že dôsledkom prijatia novely bude vznik tisícov pracovných miest. Premiérka Radičová: "Myslím si, že je to Zákonník práce, ktorý pomôže v raste zamestnanosti a zvyšuje zamestnancom istotu v ich zamestnaní. Je ústretovejší k zamestnancov aj k rodinám. Chráni tých, ktorí to potrebujú." Veľká novela Zákonníka práce nadobudla účinnosť v septembri 2011. Vládni politici uvádzali, že zákonník práce je dôležitý prostriedok v boji proti nezamestnanosti. Netvrdili však, že prinesie "desatisíce" miest ako to uvádza Robert Fico. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Iveta Radičová pre Aktualne.sk 10.2. 2011: \"Zákonník práce nie je najdôležitejší faktor tvorby zamestnanosti, je len nápomocný. Máme vyše 14 percentnú nezamestnanosť. Preto hľadáme spôsoby, overené v krajinách EÚ, ktoré zvýšia pružnosť tvorby pracovných mies.\" Minister Mihál po schválení novely ( SME ): 13:30 Minister práce Mihál po hlasovaní povedal, že dôsledkom prijatia novely bude vznik tisícov pracovných miest. Premiérka Radičová: \"Myslím si, že je to Zákonník práce, ktorý pomôže v raste zamestnanosti a zvyšuje zamestnancom istotu v ich zamestnaní. Je ústretovejší k zamestnancov aj k rodinám. Chráni tých, ktorí to potrebujú.\" Veľká novela Zákonníka práce nadobudla účinnosť v septembri 2011. Vládni politici uvádzali, že zákonník práce je dôležitý prostriedok v boji proti nezamestnanosti. Netvrdili však, že prinesie \"desatisíce\" miest ako to uvádza Robert Fico. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-01-23 00:00:00
|
{
"text": [
"Aktualne.sk",
"SME"
],
"url": [
"http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1225804&online",
"http://ekonomika.sme.sk/c/5974337/minuta-po-minute-poslanci-schvalili-zakonnik-prace.html"
]
}
|
2025-10-16T20:46:34.078824+00:00
|
vr27527
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27527
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
V apríli 2012 sme zdedili krajinu s druhým najrýchlejším zdražovaním v Európe.
|
2014-04-08 00:00:00
|
Nepravda
|
Podľa Eurostat (harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien - medziročná zmena) bola inflácia v apríli 2012 až 6. najvyššia v EÚ27, keď inflácia na Slovensku bola rovnako vysoká ako v Taliansku na úrovni 3,7%. Nie je preto pravdou, že inflácia v apríli 2012 boli druhá najvyššia v Európe. Od januára 2012 do apríla 2012 klesla inflácia na Slovensku zo 4,1% na 3,7%. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
|
[
"Podľa Eurostat (harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien - medziročná zmena) bola inflácia v apríli 2012 až 6. najvyššia v EÚ27, keď inflácia na Slovensku bola rovnako vysoká ako v Taliansku na úrovni 3,7%. Nie je preto pravdou, že inflácia v apríli 2012 boli druhá najvyššia v Európe. Od januára 2012 do apríla 2012 klesla inflácia na Slovensku zo 4,1% na 3,7%. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."
] |
2014-04-08 00:00:00
|
{
"text": [
"Eurostat"
],
"url": [
"http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=prc_hicp_manr&lang=en"
]
}
|
2025-10-16T19:47:59.886059+00:00
|
vr30839
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30839
| null | null |
https://demagog.sk/politik/
|
SMER po vstupe do vlády: znížil DPH na lieky a na zdravotnícke pomôcky
|
2012-03-09 00:00:00
|
Pravda
|
Od roku 2007 vláda zaviedla nižšiu, 10%-tnú sadzbu DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky.
|
[
"Od roku 2007 vláda zaviedla nižšiu, 10%-tnú sadzbu DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky."
] |
2012-02-05 00:00:00
|
{
"text": [
"HPI",
"10%"
],
"url": [
"http://www.hpi.sk/hpi/sk",
"http://www.ruzsr.sk/?pageid=9199&"
]
}
|
2025-10-16T20:08:37.462049+00:00
|
vr37130
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37130
|
Ján Slota
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/jan-slota
|
Páčilo sa mi, jak náš predseda parlamentu prišiel v piatok na nejaký bál v Banskej Štiavnici ako pekný Superman.
|
2011-02-06 00:00:00
|
Pravda
|
Ako uviedla pluska.sk : "Politici v piatok plesali na maškarnom bále v Banskej Štiavnici, ktorý zorganizoval poslanec za SDKÚ Ľudovít Kaník s manželkou. Predseda parlamentu Richard Sulík z SaS si naň pripravil niečo špeciálne. Prezliekol sa za komixovú postavičku z bilbordu. A všetkých prekvapil aký je to superman!"
|
[
"Ako uviedla pluska.sk : \"Politici v piatok plesali na maškarnom bále v Banskej Štiavnici, ktorý zorganizoval poslanec za SDKÚ Ľudovít Kaník s manželkou. Predseda parlamentu Richard Sulík z SaS si naň pripravil niečo špeciálne. Prezliekol sa za komixovú postavičku z bilbordu. A všetkých prekvapil aký je to superman!\""
] |
2011-02-07 00:00:00
|
{
"text": [
"pluska.sk"
],
"url": [
"http://www.pluska.sk/slovensko/politika/sulik-svoju-muznost-vypchal-ponozkami.html"
]
}
|
2025-10-16T20:19:22.747881+00:00
|
vr37677
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37677
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
Pri živnosti, ktorá má, živnostník, ktorý má 10 000 hrubý príjem, 10 000 eur ročne, to naozaj nemôžme ho považovať za nejakého boháča, tam je návrh ministerstva financií zvýšiť odvody o 662 eur ročne, to je 55 eur mesačne, to je nárast daní a odvodov o 50%, tam sa niekto zblázni ako z nich.
|
2011-03-13 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa prepočtu sme.sk Kažimírove čísla sedia. Pri hrubom ročnom príjme 10 000 eur, živnostníci podľa nového návrhu stratia na odvodoch 390,38 eur, na daniach 271,23 eur, spolu 661,61 eur. Zatiaľ čo podľa súčasne platného systému zaplatia živnostníci na daniach a odvodoch spolu 1329,78, po novom zaplatia 1991,39 eur, čo je 50% nárast.
|
[
"Podľa prepočtu sme.sk Kažimírove čísla sedia. Pri hrubom ročnom príjme 10 000 eur, živnostníci podľa nového návrhu stratia na odvodoch 390,38 eur, na daniach 271,23 eur, spolu 661,61 eur. Zatiaľ čo podľa súčasne platného systému zaplatia živnostníci na daniach a odvodoch spolu 1329,78, po novom zaplatia 1991,39 eur, čo je 50% nárast."
] |
2011-03-14 00:00:00
|
{
"text": [
"sme.sk"
],
"url": [
"http://ekonomika.sme.sk/zobrazfoto.asp?src=http://i.sme.sk/cdata/7/57/5797147/big.jpg&par="
]
}
|
2025-10-16T20:17:01.524216+00:00
|
vr38558
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38558
|
Ľubomír Galko
|
Demokratická strana
|
https://demagog.sk/politik/lubomir-galko
|
Vy idete mne rozprávať niečo o nejakých 7 alebo 5% poklesu v roku 2010 na rok 2011, keď my sme našli jeden veľký chliev po vás.
|
2011-06-11 00:00:00
|
Pravda
|
Pre rozpočtový rok 2011 bolo na výdavky Ministerstva obrany SR vyčlenených 759 774 575 EUR, čo je oproti roku 2010 o 7,67% menej (v roku 2010 boli pokryté výdavky ministerstva do výšky 822 943 926 EUR).
|
[
"Pre rozpočtový rok 2011 bolo na výdavky Ministerstva obrany SR vyčlenených 759 774 575 EUR, čo je oproti roku 2010 o 7,67% menej (v roku 2010 boli pokryté výdavky ministerstva do výšky 822 943 926 EUR)."
] |
2011-06-12 00:00:00
|
{
"text": [
"Ministerstva obrany SR",
""
],
"url": [
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6958",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6958"
]
}
|
2025-10-16T20:13:25.561954+00:00
|
vr15027
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15027
|
Marian Kotleba
|
ĽSNS
|
https://demagog.sk/politik/marian-kotleba
|
... ak mňa keď tu mám kolegu z SaS, zaujali na vystúpeniach práve poslancov za SaS dve veci. Jedna, že skoro každé vystúpenie poslanca za SaS sa týkalo práv, podpory a hodnôt LGBTI a podobných skupín (...)
|
2016-04-24 00:00:00
|
Nepravda
|
V rozprave k programovému vyhláseniu vlády vystupovala už väčšina poslancov za SaS, ale len jediná z nich, Natália Blahová spomenula práva LGBTI komunity. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Na druhej schôdzi parlamentu (od 18.apríla 2016) sa poslanci venujú programovému vyhláseniu vlády, po skončení rozpravy budú hlasovať o vyslovení dôvery vláde. Uvádzame iba vystúpenia v rozprave počas druhej schôdzi (do dňa 24. apríla), keďže Kotleba v diskusii upresnil, že hovorí o skúsenosti pošas tých piatich dňoch, počas ktorých sa -zatiaľ- rokuje o programovom vyhlásení. Poslanci za SaS aktívne vystupovali v rozprave, ale nie je pravda, že väčšina z nich sa v rozprave venovala (aj) komunite, právam a postaveniu LGBTI. Nie je jasné, ako " podobné skupiny " mal na mysli Marian Kotleba, niektorí poslanci krajne spomenuli otázky rómskej probelmatiky alebo migračnej krízy. Poslanci vystupovali k oblastiam a témam, v ktorých pôsobia, kde sú odborníkmi. Alojz Baránik sa venoval spravodlivosti a súdnictve, Karol Galek sa vyjadril k téme energetiky, Branislav Grohling sa venoval školstvu a duálnemu vzdelávaniu. Programové vyhlásenie z pohľadu dopravy a regionálneho rozvoja hodnotil Miroslav Ivan , regionálnemu rozvoju sa venovala aj Renáta Kaščáková , ktorá hodnotila zároveň aj oblasť kultúry. Príspevok Eugena Jurzycu smeroval k hodnoteniu oblasti verejných financií. O verejných financiach, podnikateľskom prostredí, sociálnom systéme a zamestnanosti rozprával Jozef Mihál . Záväzky vlády v oblasti podnikateľského prostredia hodnotila Jana Kiššová , kým oblasti ekonomiky a verejnej správe analyozval Jozef Rajtár a Vladimír Sloboda . Peter Osuský sa vyjadroval k témam školstva, zdravotníctva a zarhraničnopolitickej orientácii, Anna Zemanová hodnotila pôdohospodárstvo a životné prostredie. Príspevok Ľubomíra Galka bol všeobecnejší, rozprával o okolnostiach vzniku vlády, pokuazoval na rôzne aktuálne kauzy, mierne sa dotkol aj absencii vízie riešenia rómskej problematiky. Martin Klus hodnotil vyhlásenie z hľadiska zahraničnopolitickej vízie, podporoval humanitárnu pomoc, ktorú Slovensko ponúka: " Je dôležité, aby sme my Slovenská republika ako relatívne bohatá krajina, hoci to tak možno na prvý pohľad nevyzerá, zdieľali naše bohatstvo s tými, ktorí to potrebujú najviac a ako sa ukazuje aj v súvislosti s utečeneckou krízou je takých ľudí momentálne vo svete viac než dosť. " O víziách vlády v oblasti sociálnej politiky rozprávala Lucia Nicholsonová , ktorá medzi inými hovorila o rómskej otázke, o problémoch slobodných matiek, o zdravotne postihnutých a o integráciu takýchto ľudí do spoločnosti. Martin Poliačik vyjadril obavy, že ľudia, občania krajiny stratili vieru v štát, a toto považuje za jeden z dôvodov, prečo volili stranu ĽSNS. Natália Blahová vo svojom vystúpení hodnotila programové vyhlásnie z pohľadu ľudských práv, práv ľudí so zdravotným postihnutím, ale vyjadrila sa v jednej časti aj o podpore LGBTI komunity: " Hovorme o ľudských právach LGBT ľudí plnohodnotných členoch našej spoločnosti ktorí ako všetci ostatní odvádzajú dane a za ne oprávnene očakávajú to, aby štát chránil ich právo na pokojný život. Legislatívne a inštitucionálne opatrenia , ktoré by im ho zaručovali sú dlhé roky odsúvané. lebo máme politikov bez odvahy, bez vízie, bez invencie. Nie je tu žiadne líder, ktorí by silou svojej osobnosti predniesol: Vážené dámy a páni títo ľudia na majú právo na pokojný partnerský život rovnako ako všetci ostatní. Prestaňte im ho komplikovať. A ak si myslíte, že to ohrozí vašu rodinu tak problém je vo vašej rodine. zrejme nie je tak pevná ako ste si mysleli. "
|
[
"V rozprave k programovému vyhláseniu vlády vystupovala už väčšina poslancov za SaS, ale len jediná z nich, Natália Blahová spomenula práva LGBTI komunity. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Na druhej schôdzi parlamentu (od 18.apríla 2016) sa poslanci venujú programovému vyhláseniu vlády, po skončení rozpravy budú hlasovať o vyslovení dôvery vláde. Uvádzame iba vystúpenia v rozprave počas druhej schôdzi (do dňa 24. apríla), keďže Kotleba v diskusii upresnil, že hovorí o skúsenosti pošas tých piatich dňoch, počas ktorých sa -zatiaľ- rokuje o programovom vyhlásení. Poslanci za SaS aktívne vystupovali v rozprave, ale nie je pravda, že väčšina z nich sa v rozprave venovala (aj) komunite, právam a postaveniu LGBTI. Nie je jasné, ako \" podobné skupiny \" mal na mysli Marian Kotleba, niektorí poslanci krajne spomenuli otázky rómskej probelmatiky alebo migračnej krízy. Poslanci vystupovali k oblastiam a témam, v ktorých pôsobia, kde sú odborníkmi. Alojz Baránik sa venoval spravodlivosti a súdnictve, Karol Galek sa vyjadril k téme energetiky, Branislav Grohling sa venoval školstvu a duálnemu vzdelávaniu. Programové vyhlásenie z pohľadu dopravy a regionálneho rozvoja hodnotil Miroslav Ivan , regionálnemu rozvoju sa venovala aj Renáta Kaščáková , ktorá hodnotila zároveň aj oblasť kultúry. Príspevok Eugena Jurzycu smeroval k hodnoteniu oblasti verejných financií. O verejných financiach, podnikateľskom prostredí, sociálnom systéme a zamestnanosti rozprával Jozef Mihál . Záväzky vlády v oblasti podnikateľského prostredia hodnotila Jana Kiššová , kým oblasti ekonomiky a verejnej správe analyozval Jozef Rajtár a Vladimír Sloboda . Peter Osuský sa vyjadroval k témam školstva, zdravotníctva a zarhraničnopolitickej orientácii, Anna Zemanová hodnotila pôdohospodárstvo a životné prostredie. Príspevok Ľubomíra Galka bol všeobecnejší, rozprával o okolnostiach vzniku vlády, pokuazoval na rôzne aktuálne kauzy, mierne sa dotkol aj absencii vízie riešenia rómskej problematiky. Martin Klus hodnotil vyhlásenie z hľadiska zahraničnopolitickej vízie, podporoval humanitárnu pomoc, ktorú Slovensko ponúka: \" Je dôležité, aby sme my Slovenská republika ako relatívne bohatá krajina, hoci to tak možno na prvý pohľad nevyzerá, zdieľali naše bohatstvo s tými, ktorí to potrebujú najviac a ako sa ukazuje aj v súvislosti s utečeneckou krízou je takých ľudí momentálne vo svete viac než dosť. \" O víziách vlády v oblasti sociálnej politiky rozprávala Lucia Nicholsonová , ktorá medzi inými hovorila o rómskej otázke, o problémoch slobodných matiek, o zdravotne postihnutých a o integráciu takýchto ľudí do spoločnosti. Martin Poliačik vyjadril obavy, že ľudia, občania krajiny stratili vieru v štát, a toto považuje za jeden z dôvodov, prečo volili stranu ĽSNS. Natália Blahová vo svojom vystúpení hodnotila programové vyhlásnie z pohľadu ľudských práv, práv ľudí so zdravotným postihnutím, ale vyjadrila sa v jednej časti aj o podpore LGBTI komunity: \" Hovorme o ľudských právach LGBT ľudí plnohodnotných členoch našej spoločnosti ktorí ako všetci ostatní odvádzajú dane a za ne oprávnene očakávajú to, aby štát chránil ich právo na pokojný život. Legislatívne a inštitucionálne opatrenia , ktoré by im ho zaručovali sú dlhé roky odsúvané. lebo máme politikov bez odvahy, bez vízie, bez invencie. Nie je tu žiadne líder, ktorí by silou svojej osobnosti predniesol: Vážené dámy a páni títo ľudia na majú právo na pokojný partnerský život rovnako ako všetci ostatní. Prestaňte im ho komplikovať. A ak si myslíte, že to ohrozí vašu rodinu tak problém je vo vašej rodine. zrejme nie je tak pevná ako ste si mysleli. \""
] |
2016-04-25 00:00:00
|
{
"text": [
"Alojz Baránik",
"Karol Galek",
"Branislav Grohling",
"Miroslav Ivan",
"Renáta Kaščáková",
"Eugena Jurzycu",
"Jozef Mihál",
"Jana Kiššová",
"Jozef Rajtár",
"Vladimír Sloboda",
"Peter Osuský",
"Anna Zemanová",
"Ľubomíra Galka",
"Martin Klus",
"Lucia Nicholsonová",
"Martin Poliačik",
"Natália Blahová",
""
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=967&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=Vystupenie",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=966&ShowTopItems=True",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=971&ShowTopItems=True",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=968&ShowTopItems=True",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=964&ShowTopItems=True",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=796&ShowTopItems=True",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=809&ShowTopItems=True",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=799&ShowTopItems=True",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=965&ShowTopItems=True",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=970&ShowTopItems=True",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=100&ShowTopItems=True",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=969&ShowTopItems=True",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=785&ShowTopItems=True",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=963&ShowTopItems=True",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&CPT=&CisSchodze=2&PoslanecID=812&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=Rozprava",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=759&ShowTopItems=True",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=777&ShowTopItems=True",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=799&ShowTopItems=True"
]
}
|
2025-10-16T19:33:41.084979+00:00
|
vr36984
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36984
|
Daniel Krajcer
|
SKOK!
|
https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer
|
Pri informáciách, ktoré sa objavujú napríklad v posledných dňoch, čo ste vy dokázali robiť s emisiami, čiže s teplým vzduchom, keď sa ukazuje, že nielen tie megaškandály z predávaním emisií zo strany ministerstva, ale dokonca ešte aj teplárne predávali za zlomkové ceny, dvetisícnásobne nižšie, ako boli reálne trhové, pán Maďarič, veď vy ste dokázali kšeftovať ešte aj s teplým vzduchom.
|
2011-01-30 00:00:00
|
Pravda
|
Sme.sk zverejnilo 29. januára 2011 informácie, že " trojica štátnych teplární – Trnavská, Zvolenská a Žilinská – predávali za vlády Roberta Fica emisné povolenky za neuveriteľne nízke ceny. Väčšinou len za štvrtinu či polovicu priemerných trhových cien." Zmieňovaným teplárňam vtedy šéfovali nominanti SNS a HZDS. Súvislosť so stranou SMER-SD sa v tejto kauze viaže na skutočnosť, že vo Fonde národného majetku, pod ktorý teplárenské spoločnosti spadajú, mali počas Ficovej vlády prevahu nominanti SMER-SD. Fond si mohol tieto obchody preveriť, no podľa zistení sme.sk tak neurobil.
|
[
"Sme.sk zverejnilo 29. januára 2011 informácie, že \" trojica štátnych teplární – Trnavská, Zvolenská a Žilinská – predávali za vlády Roberta Fica emisné povolenky za neuveriteľne nízke ceny. Väčšinou len za štvrtinu či polovicu priemerných trhových cien.\" Zmieňovaným teplárňam vtedy šéfovali nominanti SNS a HZDS. Súvislosť so stranou SMER-SD sa v tejto kauze viaže na skutočnosť, že vo Fonde národného majetku, pod ktorý teplárenské spoločnosti spadajú, mali počas Ficovej vlády prevahu nominanti SMER-SD. Fond si mohol tieto obchody preveriť, no podľa zistení sme.sk tak neurobil."
] |
2011-01-31 00:00:00
|
{
"text": [
"Sme.sk"
],
"url": [
"http://ekonomika.sme.sk/c/5742766/emisie-predavali-aj-za-cent.html"
]
}
|
2025-10-16T20:20:01.716194+00:00
|
48429
| 48,429
|
https://demagog.sk/vyrok/48429
|
Mária Kolíková
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/maria-kolikova
|
Faktom je, že jednoducho tisícka subjektov od nás odišla, išla do Poľska, do Maďarska a do Rakúska. Tzn. to podnikateľské prostredie sme tu devastovali, to sa proste stalo.
|
2022-06-01 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa dostupných zdrojov z roku 2017 odišlo zo Slovenska 2 389 firiem. Ich najčastejšou destináciou bolo Maďarsko (622 firiem), nasledovalo Česko (514) a Bulharsko (129).
Poradenská spoločnosť Bisnode uviedla, že dôvodmi na odchod sú najmä jednoduchšie podmienky na biznis, prijateľnejšia legislatíva, nižšie dane, lepšie súdy, menej korupcie, nižšie náklady na ľudí alebo vyšší dopyt.
Konkrétne v prípade Maďarska je kľúčovou podmienkou daňové zaťaženie firiem na úrovni 9 %, zatiaľ čo na Slovensku je to 21 %. Poľsko sa umiestnilo na 5. priečke v rebríčku krajín, do ktorých odchádzajú firmy zo Slovenska. Tu môže byť príčinou nižšia cena práce.
Od roku 2014 do roku 2018 odišlo 9 522 slovenských firiem. Najvyšší počet firiem (2 425) odišiel v roku 2016.
Odliv firiem zo Slovenska do Maďarska je však dlhodobou záležitosťou. Okrem nízkeho daňového zaťaženia je to aj vďaka elektronizácií obchodného trhu.
Z uvedených dôvodov hodnotíme výrok ministerky Kolíkovej ako pravdivý.
|
[
"Podľa dostupných zdrojov z roku 2017 odišlo zo Slovenska 2 389 firiem. Ich najčastejšou destináciou bolo Maďarsko (622 firiem), nasledovalo Česko (514) a Bulharsko (129).",
"Poradenská spoločnosť Bisnode uviedla, že dôvodmi na odchod sú najmä jednoduchšie podmienky na biznis, prijateľnejšia legislatíva, nižšie dane, lepšie súdy, menej korupcie, nižšie náklady na ľudí alebo vyšší dopyt.",
"Konkrétne v prípade Maďarska je kľúčovou podmienkou daňové zaťaženie firiem na úrovni 9 %, zatiaľ čo na Slovensku je to 21 %. Poľsko sa umiestnilo na 5. priečke v rebríčku krajín, do ktorých odchádzajú firmy zo Slovenska. Tu môže byť príčinou nižšia cena práce.",
"Od roku 2014 do roku 2018 odišlo 9 522 slovenských firiem. Najvyšší počet firiem (2 425) odišiel v roku 2016.",
"Odliv firiem zo Slovenska do Maďarska je však dlhodobou záležitosťou. Okrem nízkeho daňového zaťaženia je to aj vďaka elektronizácií obchodného trhu.",
"Z uvedených dôvodov hodnotíme výrok ministerky Kolíkovej ako pravdivý."
] |
2022-06-01 00:00:00
|
{
"text": [
"odišlo",
"Slovensku",
"odišlo",
"Odliv"
],
"url": [
"https://www.trend.sk/biznis/stovky-slovenskych-firiem-odchadzaju-madarska-bulharska-najma-kvoli-daniam",
"https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/dan-z-prijmov/pravnicke-osoby/informovanie-dan-prijem-po#ZakladDane",
"https://www.dnb.com/sk-sk/o-bisnode/o-nas/novinky/madarsko-ako-raj-rocne-tam-odchadza-najviac-firiem/#:~:text=Od%20roku%202014%20sa%20rozhodlo%20pres%C3%ADdli%C5%A5%20takmer%2010%2Dtis%C3%ADc%20slovensk%C3%BDch%20spolo%C4%8Dnost%C3%AD%2C",
"http://www.sbagency.sk/podnikanie-v-madarsku-vyhladava-coraz-viac-slovenskych-firiem-mozu-za-to-dane-aj-e-commerce#.Yo-YU1TP1Pa"
]
}
|
2025-10-16T19:13:39.892997+00:00
|
49215
| 49,215
|
https://demagog.sk/vyrok/49215
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Ja som vtedy robil daňovú reformu pre vtedajšieho ministra financií a tá platila od januára 2004 a stalo sa to, že pomerne jednoducho reformou by sme mali celé za rok zbúchané, pomerne jednoduchou reformou zrazu vyletel ten ekonomický rast, my sme mali 6 percentné, 8 percentné nárasty HDP v tej dobe.
|
2023-08-13 00:00:00
|
Pravda
|
Predseda SaS Richard Sulík pôsobil v roku 2004 na ministerstve financií a podieľal sa na daňovej reforme. V jej dôsledku zaznamenal hrubý domáci produkt nárast okolo 6-8%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
V roku 2003 prišlo Ministerstvo financií SR s daňovou reformou, ministrom bol Ivan Mikloš a Richard Sulík pôsobil ako poradca. Vláda reformu schválila 5. júna 2003. Hlavnými opatreniami bolo zavedenie jednotnej sadzby dane z príjmov na 19% a zjednotenie daní z pridanej hodnoty (. pdf , str.5). Medzi ďalšie opatrenia patrilo zvyšovanie spotrebnej dane či zrušenie dane z dividend (. pdf . str.9).
Autorom reformy bol Richard Sulík, ktorý pre ňu získal podporu aj v podnikateľskom prostredí. Už v roku 2004 aj v dôsledku tejto reformy zaznamenal HDP rast o 5,5% ( .pdf , str. 5-8). Rast vyšší ako 8% sa podarilo dosiahnuť v roku 2006.
Daňové príjmy v období 2003 až 2007 stúpli o 44,8% a ekonomický nárast dosiahol v roku 2007 10,4% ( .pdf , str. 1-2). Reforma prispela k stabilnému a dlhodobému ekonomickému rastu a zaviedla efektívnejší daňový systém.
Naviazala tiež na nárast HDP, ktoré sa zvyšovalo od masívneho prepadu v roku 1999. Rast HDP tak aj po roku 2003 naďalej stúpal do roku 2007.
Okrem daňovej reformy k tomu prispelo aj zvýšenie domáceho dopytu ( .pdf , str. 13), priaznivý vývoj na trhu práce a dynamické zmeny exportu a importu po vstupe do Európskej únie ( .pdf , str. 14-15).
|
[
"Predseda SaS Richard Sulík pôsobil v roku 2004 na ministerstve financií a podieľal sa na daňovej reforme. V jej dôsledku zaznamenal hrubý domáci produkt nárast okolo 6-8%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.",
"V roku 2003 prišlo Ministerstvo financií SR s daňovou reformou, ministrom bol Ivan Mikloš a Richard Sulík pôsobil ako poradca. Vláda reformu schválila 5. júna 2003. Hlavnými opatreniami bolo zavedenie jednotnej sadzby dane z príjmov na 19% a zjednotenie daní z pridanej hodnoty (. pdf , str.5). Medzi ďalšie opatrenia patrilo zvyšovanie spotrebnej dane či zrušenie dane z dividend (. pdf . str.9).",
"Autorom reformy bol Richard Sulík, ktorý pre ňu získal podporu aj v podnikateľskom prostredí. Už v roku 2004 aj v dôsledku tejto reformy zaznamenal HDP rast o 5,5% ( .pdf , str. 5-8). Rast vyšší ako 8% sa podarilo dosiahnuť v roku 2006.",
"Daňové príjmy v období 2003 až 2007 stúpli o 44,8% a ekonomický nárast dosiahol v roku 2007 10,4% ( .pdf , str. 1-2). Reforma prispela k stabilnému a dlhodobému ekonomickému rastu a zaviedla efektívnejší daňový systém.",
"Naviazala tiež na nárast HDP, ktoré sa zvyšovalo od masívneho prepadu v roku 1999. Rast HDP tak aj po roku 2003 naďalej stúpal do roku 2007.",
"Okrem daňovej reformy k tomu prispelo aj zvýšenie domáceho dopytu ( .pdf , str. 13), priaznivý vývoj na trhu práce a dynamické zmeny exportu a importu po vstupe do Európskej únie ( .pdf , str. 14-15)."
] |
2023-09-05 00:00:00
|
{
"text": [
"pôsobil",
"pdf",
"pdf",
"bol",
".pdf",
"podarilo",
".pdf",
"zaviedla",
"Naviazala",
"stúpal",
"prispelo",
".pdf",
".pdf"
],
"url": [
"https://domov.sme.sk/c/4170206/jeden-z-autorov-danovej-reformy-sulik-zaklada-novu-stranu.html",
"https://www.mfsr.sk/files/archiv/priloha-stranky/20000/2/EA8_TAX_REFORM.pdf",
"https://www.mfsr.sk/files/archiv/priloha-stranky/20000/2/EA8_TAX_REFORM.pdf",
"https://www.sme.sk/c/1770090/sulikova-reforma-ma-uz-podporu-firiem.html",
"https://ekonom.sav.sk/uploads/journals/198_hv_sr2004_-_slovenska_verzia.pdf",
"https://www.ekonomicky.sk/vyvoj-hdp-v-obdobi-od-roku-2000-po-rok-2007/",
"http://www.upms.sk/media/Rovn_da_na_Slovensku_funguje_to_1.pdf",
"https://skdp.sk/webnew/main.nsf/0/79FE0D515040F2E1C12582470036ED90",
"https://www.macrotrends.net/countries/SVK/slovak-republic/gdp-growth-rate",
"https://data.worldbank.org/indicator/NY.GDP.MKTP.KD.ZG?end=2007&locations=G7-SK&start=2003",
"https://www.ekonomicky.sk/vyvoj-hdp-v-obdobi-od-roku-2000-po-rok-2007/",
"https://ekonom.sav.sk/uploads/journals/198_hv_sr2004_-_slovenska_verzia.pdf",
"https://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/pdf/20_scps/2007-08/01_programme/2007-11-29_sk_cp_en.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:10:06.112428+00:00
|
vr34565
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34565
|
Marek Maďarič
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/marek-madaric
|
...hovoria to zatiaľ odborníci, ktorí sa k tomu vyjadrili, odborne, nekompetentný minimálne z hľadiska toho času, kedy má byť zrealizovaný bez samozrejme príslušných analýz, auditov...
|
2010-10-17 00:00:00
|
Pravda
|
Miroslav Kollár z Inštitútu pre verejné otázky rozhodnutie o zlúčení podľa SME vníma "ako prekvapujúce v prvom rade a vzhľadom na tie časové predstavy pre realizáciu tohto rozhodnutia ako veľmi odvážne a ak mám byť úprimný ako nezodpovedné."
|
[
"Miroslav Kollár z Inštitútu pre verejné otázky rozhodnutie o zlúčení podľa SME vníma \"ako prekvapujúce v prvom rade a vzhľadom na tie časové predstavy pre realizáciu tohto rozhodnutia ako veľmi odvážne a ak mám byť úprimný ako nezodpovedné.\""
] |
2010-12-09 00:00:00
|
{
"text": [
"vníma"
],
"url": [
"http://kultura.sme.sk/c/5590335/zrusenie-radia-fm-normalny-napad.html"
]
}
|
2025-10-16T20:39:36.480418+00:00
|
vr18382
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr18382
|
Milan Lučanský
| null |
https://demagog.sk/politik/milan-lucansky
|
...máme dosť značný deficit policajtov mladých, ktorí sa hlásia policajnému zboru a máme dosť veľa policajtov starších nám odchádza (...).
|
2018-11-18 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Výrokom chcel policajný prezident poukázať na dlhodobú tendenciu nenaplnenosti tabuľkových miest, o ktorej prostredníctvom médií pravidelne informuje ministerstvo vnútra. Nie je však verejne známe, aké je vekové zloženie policajtov v policajnom zbore, a teda ani to, ktorá veková kategória je v nich najmenej zastúpená. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
|
[
"Výrokom chcel policajný prezident poukázať na dlhodobú tendenciu nenaplnenosti tabuľkových miest, o ktorej prostredníctvom médií pravidelne informuje ministerstvo vnútra. Nie je však verejne známe, aké je vekové zloženie policajtov v policajnom zbore, a teda ani to, ktorá veková kategória je v nich najmenej zastúpená. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."
] |
2018-11-18 00:00:00
|
{
"text": [
"informácií",
"informácii",
"súčasnosti",
"oficiálnej stránke"
],
"url": [
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/477252-praca-v-policii-nelaka-zboru-chybaju-stovky-ludi/",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/477252-praca-v-policii-nelaka-zboru-chybaju-stovky-ludi/",
"https://www.teraz.sk/slovensko/mvsr-policia-potrebuje-mladych-zauje/355921-clanok.html",
"https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=chces-sa-stat-policajtom-mas-uz-len-par-dni-na-podanie-prihlasky"
]
}
|
2025-10-16T19:22:57.248465+00:00
|
vr9843
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr9843
|
Peter Pellegrini
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini
|
Na Slovensko by ten dopad mohol (podľa analýz dôsledkov tvrdého brexitu, pozn.) byť menší pod jedno percento hrubého domáceho produktu.
|
2018-12-15 00:00:00
|
Pravda
|
Viaceré analýzy ( Medzinárodný menový fond , Britská obchodná komora , NBS ) potvrdili, že dopad brexitu na Slovensko by sa mal pohybovať do 1 % HDP, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Viaceré analýzy ( Medzinárodný menový fond , Britská obchodná komora , NBS ) potvrdili, že dopad brexitu na Slovensko by sa mal pohybovať do 1 % HDP, výrok preto hodnotíme ako pravdivý."
] |
2018-12-17 00:00:00
|
{
"text": [
"Medzinárodný menový fond",
"Britská obchodná komora",
"NBS",
"predpokladov",
"hľadiska",
"vyjadril",
"dopad",
"správy"
],
"url": [
"https://blogs.imf.org/2018/08/10/the-long-term-impact-of-brexit-on-the-european-union/#post/0",
"https://www.ta3.com/clanok/1143449/tvrdy-brexit-moze-aj-na-slovensku-ohrozit-tisice-pracovnych-miest.html",
"https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/news/slovenska-vlada-sa-musi-pripravit-na-vsetky-scenare-brexitu-firmy-su-zatial-vlazne/",
"https://blogs.imf.org/2018/08/10/the-long-term-impact-of-brexit-on-the-european-union/#post/0",
"https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/news/dosledky-tvrdeho-brexitu-pociti-aj-slovensko-vlada-chysta-opatrenia/",
"https://www.ta3.com/clanok/1143449/tvrdy-brexit-moze-aj-na-slovensku-ohrozit-tisice-pracovnych-miest.html",
"https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/news/slovenska-vlada-sa-musi-pripravit-na-vsetky-scenare-brexitu-firmy-su-zatial-vlazne/",
"http://www.coface.sk/Novinky-a-publikacie/Novinky/Brexit-by-mal-vyznamny-dopad-na-slovensky-autosektor"
]
}
|
2025-10-16T19:22:42.148049+00:00
|
vr35840
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35840
|
Iveta Radičová
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/iveta-radicova
|
Vaša vláda preberala prvý raz v histórii Slovenska krajinu v situácii, že nemusela začať s uťahovaním opaskov.
|
2010-05-30 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Nie je úplne jasné, na základe čoho Iveta Radičová klasifikuje obdobie vlády Roberta Fica pred krízou ako prvé, kedy vláda nemusela uťahovať opasky. Ak je kritériom hospodársky rast, ako Radičová ďalej uvádzala, je nutné dodať, že tá bola naštartovaná už počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Ak mala Radičová na mysli niečo iné, mala to zmieniť. Takto formulované vyhlásenie je zavádzajúce.
|
[
"Nie je úplne jasné, na základe čoho Iveta Radičová klasifikuje obdobie vlády Roberta Fica pred krízou ako prvé, kedy vláda nemusela uťahovať opasky. Ak je kritériom hospodársky rast, ako Radičová ďalej uvádzala, je nutné dodať, že tá bola naštartovaná už počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Ak mala Radičová na mysli niečo iné, mala to zmieniť. Takto formulované vyhlásenie je zavádzajúce."
] |
2010-12-17 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:37:54.015672+00:00
|
vr18169
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr18169
|
Juraj Blanár
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/juraj-blanar
|
...táto verzia (o talianskej mafii, pozn.), ktorú sme povedali, je nateraz vylúčená. Nehovoril o tom, ani generálny prokurátor na svojej tlačovke.
|
2018-10-07 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Blanár sa odvoláva na tlačovú konferenciu , na ktorej začiatkom októbra Robert Fico novinárom povedal, že za dôveryhodné "musíme považovať vylúčenie verzie, že za vraždou mohla stáť talianska mafia prepojená na úrad vlády" . Súvis s generálnym prokurátorom však neuviedol, nevysvetlil ani zdroj, ktorý by dokazoval toto tvrdenie. Je síce pravdou, že na tlačovej konferencii z 1. októbra generálny prokurátor o talianskej stope nehovoril, avšak to nemusí znamenať, že je vylúčená. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. 2 .októbra Robert Fico na tlačovej konferencii, na ktorej sa zúčastnili okrem neho takmer všetci hlavní predstavitelia strany Smer-SD, uviedol: „Tak ako považujeme doterajšie výsledky oficiálneho vyšetrovania za dôveryhodné, za rovnako dôveryhodné musíme považovať vylúčenie verzie, že za vraždou mohla stáť talianska mafia prepojená na úrad vlády.“ Toto jeho tvrdenie vyvolalo vlnu kritiky, keďže sa neopiera o žiadny zdroj. To, odkiaľ mal Fico takúto informáciu, nevedela 3. októbra povedať ani ministerka vnútra Denisa Saková. Tlačová konferencia generálneho prokurátora , na ktorú sa Blanár odvoláva, sa uskutočnila 1. októbra. Oznámil na nej, kto sú v prípade vraždy obvinení, akým podielom sa na vražde pravdepodobne podieľali, či koľko za ňu dostali. To, od koho šli peniaze, a teda totožnosť objednávateľa, na konferencii neuviedol : "Robí sa na tom, aby sme zistili, odkiaľ tá objednávka prišla, nezostane to len v tejto polohe. Kam to povedie, aký bude výsledok, je predčasné hovoriť. Je pravdepodobnosť veľmi vysoká, že ona vyplatila peniaze, ale je otázka, odkiaľ mala peniaze." Je pravda, že k talianskej stope sa generálny prokurátor počas tejto tlačovej konferencie nevyjadril. To však ešte neznamená, že je vylúčená, ako to uviedol Robert Fico o deň neskôr. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Blanár sa odvoláva na tlačovú konferenciu , na ktorej začiatkom októbra Robert Fico novinárom povedal, že za dôveryhodné \"musíme považovať vylúčenie verzie, že za vraždou mohla stáť talianska mafia prepojená na úrad vlády\" . Súvis s generálnym prokurátorom však neuviedol, nevysvetlil ani zdroj, ktorý by dokazoval toto tvrdenie. Je síce pravdou, že na tlačovej konferencii z 1. októbra generálny prokurátor o talianskej stope nehovoril, avšak to nemusí znamenať, že je vylúčená. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. 2 .októbra Robert Fico na tlačovej konferencii, na ktorej sa zúčastnili okrem neho takmer všetci hlavní predstavitelia strany Smer-SD, uviedol: „Tak ako považujeme doterajšie výsledky oficiálneho vyšetrovania za dôveryhodné, za rovnako dôveryhodné musíme považovať vylúčenie verzie, že za vraždou mohla stáť talianska mafia prepojená na úrad vlády.“ Toto jeho tvrdenie vyvolalo vlnu kritiky, keďže sa neopiera o žiadny zdroj. To, odkiaľ mal Fico takúto informáciu, nevedela 3. októbra povedať ani ministerka vnútra Denisa Saková. Tlačová konferencia generálneho prokurátora , na ktorú sa Blanár odvoláva, sa uskutočnila 1. októbra. Oznámil na nej, kto sú v prípade vraždy obvinení, akým podielom sa na vražde pravdepodobne podieľali, či koľko za ňu dostali. To, od koho šli peniaze, a teda totožnosť objednávateľa, na konferencii neuviedol : \"Robí sa na tom, aby sme zistili, odkiaľ tá objednávka prišla, nezostane to len v tejto polohe. Kam to povedie, aký bude výsledok, je predčasné hovoriť. Je pravdepodobnosť veľmi vysoká, že ona vyplatila peniaze, ale je otázka, odkiaľ mala peniaze.\" Je pravda, že k talianskej stope sa generálny prokurátor počas tejto tlačovej konferencie nevyjadril. To však ešte neznamená, že je vylúčená, ako to uviedol Robert Fico o deň neskôr. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2018-10-08 00:00:00
|
{
"text": [
"konferenciu",
"prokurátor",
"povedať",
"prokurátora",
"neuviedol"
],
"url": [
"https://dennikn.sk/1248678/fico-vyhlasil-ze-talianska-stopa-je-v-pripade-vrazdy-vylucena-odkial-to-vie-neprezradil/",
"https://www.etrend.sk/ekonomika/prokurator-vrazda-kuciaka-stala-minimalne-70-tisic.html",
"https://www.etrend.sk/ekonomika/sakova-netusi-odkial-mal-fico-informaciu-o-vyluceni-talianskej-stopy.html",
"https://www.etrend.sk/ekonomika/prokurator-vrazda-kuciaka-stala-minimalne-70-tisic.html",
"https://www.teraz.sk/slovensko/gp-vrazda-kuciak-vrahovia-vysetrovanie/351880-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T20:56:37.971840+00:00
|
46887
| 46,887
|
https://demagog.sk/vyrok/46887
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Aj Maďarsko bolo sľúbených nejaké nejaké počet počty vakcín (Sputnik, pozn.) a neboli dodané tak ako boli sľúbené,
|
2021-03-19 00:00:00
|
Pravda
|
Maďarsko pôvodne zazmluvnilo dva milióny očkovacích dávok vakcíny Sputnik V, do 21. februára ich malo obdržať 600-tisíc. V polovici mesiaca líder Fideszu Gergely Gulyás uviedol , že Maďarsko vo februári očakáva od Ruska len 200-tisíc vakcín. K 20. februáru však do Maďarska dorazilo iba niečo cez 45-tisíc dávok vakcíny, stotisíc malo byť v tom čase na ceste. Pôvodné čísla teda naplnené neboli. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé.
|
[
"Maďarsko pôvodne zazmluvnilo dva milióny očkovacích dávok vakcíny Sputnik V, do 21. februára ich malo obdržať 600-tisíc. V polovici mesiaca líder Fideszu Gergely Gulyás uviedol , že Maďarsko vo februári očakáva od Ruska len 200-tisíc vakcín. K 20. februáru však do Maďarska dorazilo iba niečo cez 45-tisíc dávok vakcíny, stotisíc malo byť v tom čase na ceste. Pôvodné čísla teda naplnené neboli. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé."
] |
2021-03-19 00:00:00
|
{
"text": [
"zazmluvnilo",
"uviedol",
"dorazilo"
],
"url": [
"https://444.hu/2021/02/20/az-oroszok-a-szerzodes-elso-utemeben-vallalt-600-ezer-vakcinanak-csak-a-negyedet-szallitjak-le",
"https://telex.hu/koronavirus/2021/02/13/orosz-vakcina-szputnyik-szallitas-szijjarto-peter-gulyas-gergely",
"https://444.hu/2021/02/20/az-oroszok-a-szerzodes-elso-utemeben-vallalt-600-ezer-vakcinanak-csak-a-negyedet-szallitjak-le"
]
}
|
2025-10-16T19:16:33.392307+00:00
|
49813
| 49,813
|
https://demagog.sk/vyrok/49813
|
Tomáš Taraba
|
Život - NS
|
https://demagog.sk/politik/tomas-taraba
|
To, že Slovensku hrozí bankrot, netvrdíme my primárne, to tvrdila vláda, ktorá odovzdala moc. Ódor povedal, že ak za 10 miliárd nedôjde k úsporám, tak Slovensko zbankrotuje.
|
2024-11-24 00:00:00
|
Nepravda
|
Vláda Ľudovíta Ódora v októbri minulého roka predstavila balík konsolidačných opatrení v celkovej hodnote 10 miliárd eur. Nová vláda si z predstavených návrhov konsolidačných opatrení mohla vybrať vzhľadom na ich politické smerovanie. V dokumente navrhli optimálne konsolidovať v priebehu volebného obdobia v celkovej sume okolo 6 miliárd eur. Podľa dokumentu je nevyhnutná fiškálne zodpovedná politika, v inom prípade by sa zvyšovalo riziko bankrotu.
V októbri minulého roka Ódor predstavil balík konsolidačných opatrení zameraných na ozdravenie verejných financií, ktoré ponúkol novej vláde ako nástroj pri zostavovaní štátneho rozpočtu v nasledujúcom volebnom období. Ministerstvo financií SR v Návrhu na ozdravenie verejných financií navrhlo plán znižovania deficitu na najbližšie štyri roky.
Počas predstavenia tohto návrhu bol očakávaný schodok hospodárenia v roku 2023 na úrovni 7 % HDP, čo bolo „najviac v cele Európskej únii“. Dlh a deficit by vplyvom nepriaznivého starnutia populácie mal ďalej rásť, pričom „bez fiškálne zodpovednej reakcie budúcich vlád by sa dlh už do dvoch dekád zdvojnásobil a skončil výraznejšie nad hranicou 100 % HDP. Ide o veľmi prudký nárast zadlženia, výrazne zvyšujúceho riziko bankrotu,“ uvádza sa v úvode dokumentu .
Na zastavenie rastu dlhu na Slovensku by malo postačiť zníženie deficitu k úrovni 2 % HDP do troch rokov. Podľa vtedajšieho ministra financií Michala Horvátha by sa to dalo dosiahnuť prijatím konsolidačných opatrení vo výške 5 % HDP, teda šesť miliárd eur. Návrh obsahuje takmer 100 konkrétnych konsolidačných opatrení v objeme 7 % HDP, čo predstavuje dokopy takmer desať miliárd eur. Rozsah navrhovaných opatrení bol väčší, ako je optimálne potrebné na zníženie dlhu, aby si nový vládny kabinet mohol vybrať opatrenia vzhľadom na ich politické smerovanie. Ódor návrh prirovnával k lego kockám, ktoré si vláda môže vyskladať, podľa vlastnej potreby. Kocky si aj zobral na tlačovú konferenciu ako vizuálnu pomôcku.
V dokumente je uvedené, že „nová vláda sa v rámci poskytnutého menu opatrení môže inšpirovať viac tými, ktoré sú jej ekonomickému programu bližšie. Niektoré strany sa môžu zamerať o niečo viac na škrtanie výdavkov štátu, aby sa vyhli razantnejšiemu zvyšovaniu daní. Iné sa naopak môžu inšpirovať viac opatreniami na príjmovej strane“ ( .pdf , s. 9).
Konsolidačné menu predstavovalo balík opatrení , ktoré by na jednej strane zvýšili príjmy štátu, napríklad vyšším zdanením negatívnych externalít ako je vyššia spotrebná daň z tabakových výrobkov, vína, piva či zvýšené odvody z hazardu ( .pdf , s. 12-33); zvýšením príjmov menej škodlivých pre ekonomiku ako je zvýšenie základnej sadzby DPH alebo zrušenie znížených sadzieb na DPH ( .pdf , s. 34-55); a zavedením efektívnejšieho, spravodlivejšieho a jednoduchšieho daňového systému, napríklad zvýšením sadzby z dividend alebo znovuzavedením dane z dedičstva ( .pdf , s. 56-70).
Na druhej strane mal návrh konsolidácie znížiť výdavky štátu zoštíhlením verejnej správy, napríklad znížením počtu zamestnancov vo verejnej správe ( .pdf , s. 71-80); efektívnou prevádzkou, napríklad optimalizáciou nákladov alebo znížením nákladov na výber mýta ( .pdf , s. 81-90); zacielením sociálnych výdavkov, napríklad v podobe zmien v daňovom bonuse na dieťa či zrušením trinásteho dôchodku ( .pdf , s. 91-107); a znížením neefektívnych dotácií, napríklad vo forme zrušenia vlakov zadarmo alebo zrušením rekreačných poukazov ( .pdf , s. 108-121).
|
[
"Vláda Ľudovíta Ódora v októbri minulého roka predstavila balík konsolidačných opatrení v celkovej hodnote 10 miliárd eur. Nová vláda si z predstavených návrhov konsolidačných opatrení mohla vybrať vzhľadom na ich politické smerovanie. V dokumente navrhli optimálne konsolidovať v priebehu volebného obdobia v celkovej sume okolo 6 miliárd eur. Podľa dokumentu je nevyhnutná fiškálne zodpovedná politika, v inom prípade by sa zvyšovalo riziko bankrotu.",
"V októbri minulého roka Ódor predstavil balík konsolidačných opatrení zameraných na ozdravenie verejných financií, ktoré ponúkol novej vláde ako nástroj pri zostavovaní štátneho rozpočtu v nasledujúcom volebnom období. Ministerstvo financií SR v Návrhu na ozdravenie verejných financií navrhlo plán znižovania deficitu na najbližšie štyri roky.",
"Počas predstavenia tohto návrhu bol očakávaný schodok hospodárenia v roku 2023 na úrovni 7 % HDP, čo bolo „najviac v cele Európskej únii“. Dlh a deficit by vplyvom nepriaznivého starnutia populácie mal ďalej rásť, pričom „bez fiškálne zodpovednej reakcie budúcich vlád by sa dlh už do dvoch dekád zdvojnásobil a skončil výraznejšie nad hranicou 100 % HDP. Ide o veľmi prudký nárast zadlženia, výrazne zvyšujúceho riziko bankrotu,“ uvádza sa v úvode dokumentu .",
"Na zastavenie rastu dlhu na Slovensku by malo postačiť zníženie deficitu k úrovni 2 % HDP do troch rokov. Podľa vtedajšieho ministra financií Michala Horvátha by sa to dalo dosiahnuť prijatím konsolidačných opatrení vo výške 5 % HDP, teda šesť miliárd eur. Návrh obsahuje takmer 100 konkrétnych konsolidačných opatrení v objeme 7 % HDP, čo predstavuje dokopy takmer desať miliárd eur. Rozsah navrhovaných opatrení bol väčší, ako je optimálne potrebné na zníženie dlhu, aby si nový vládny kabinet mohol vybrať opatrenia vzhľadom na ich politické smerovanie. Ódor návrh prirovnával k lego kockám, ktoré si vláda môže vyskladať, podľa vlastnej potreby. Kocky si aj zobral na tlačovú konferenciu ako vizuálnu pomôcku.",
"V dokumente je uvedené, že „nová vláda sa v rámci poskytnutého menu opatrení môže inšpirovať viac tými, ktoré sú jej ekonomickému programu bližšie. Niektoré strany sa môžu zamerať o niečo viac na škrtanie výdavkov štátu, aby sa vyhli razantnejšiemu zvyšovaniu daní. Iné sa naopak môžu inšpirovať viac opatreniami na príjmovej strane“ ( .pdf , s. 9).",
"Konsolidačné menu predstavovalo balík opatrení , ktoré by na jednej strane zvýšili príjmy štátu, napríklad vyšším zdanením negatívnych externalít ako je vyššia spotrebná daň z tabakových výrobkov, vína, piva či zvýšené odvody z hazardu ( .pdf , s. 12-33); zvýšením príjmov menej škodlivých pre ekonomiku ako je zvýšenie základnej sadzby DPH alebo zrušenie znížených sadzieb na DPH ( .pdf , s. 34-55); a zavedením efektívnejšieho, spravodlivejšieho a jednoduchšieho daňového systému, napríklad zvýšením sadzby z dividend alebo znovuzavedením dane z dedičstva ( .pdf , s. 56-70).",
"Na druhej strane mal návrh konsolidácie znížiť výdavky štátu zoštíhlením verejnej správy, napríklad znížením počtu zamestnancov vo verejnej správe ( .pdf , s. 71-80); efektívnou prevádzkou, napríklad optimalizáciou nákladov alebo znížením nákladov na výber mýta ( .pdf , s. 81-90); zacielením sociálnych výdavkov, napríklad v podobe zmien v daňovom bonuse na dieťa či zrušením trinásteho dôchodku ( .pdf , s. 91-107); a znížením neefektívnych dotácií, napríklad vo forme zrušenia vlakov zadarmo alebo zrušením rekreačných poukazov ( .pdf , s. 108-121)."
] |
2024-12-06 00:00:00
|
{
"text": [
"predstavil",
"balík",
"Návrhu na ozdravenie verejných financií",
"dokumentu",
"postačiť",
"Horvátha",
"Návrh",
"objeme",
"prirovnával",
".pdf",
"opatrení",
".pdf",
".pdf",
".pdf",
".pdf",
".pdf",
".pdf",
".pdf"
],
"url": [
"https://hnonline.sk/slovensko/96105433-odor-hovori-o-ozdraveni-verejnych-financii-predstavi-konsolidacne-ciele",
"https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf",
"https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf",
"https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf",
"https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/mf-sr-predstavilo-mozne-opatrenia-ozdravenie-verejnych-financii.html",
"https://www.tyzden.sk/politika/101267/ludovit-odor-predstavil-konsolidacne-opatrenia-za-takmer-10-mld-eur/",
"https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf",
"https://index.sme.sk/c/23227369/konsolidacii-by-pomohlo-takmer-sto-opatreni-za-takmer-desat-miliard-eur.html",
"https://e.dennikn.sk/3605161/odor-ukazal-lego-kocky-je-tam-vyssia-dph-mensie-rodinne-davky-aj-dan-z-cukru-zoznam/",
"https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf",
"https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf",
"https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf",
"https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf",
"https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf",
"https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf",
"https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf",
"https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf",
"https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:07:21.659808+00:00
|
vr26188
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26188
|
Vladimír Maňka
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/vladimir-manka
|
My sme pred rokom zdvihli všetkým našim zamestnancom o 20 eur plat.
|
2013-11-18 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Demagog.SK sa nepodarilo nájsť žiadnu relevantnú informáciu o zvýšení alebo znížení platov zamestnancov BBSK.
|
[
"Demagog.SK sa nepodarilo nájsť žiadnu relevantnú informáciu o zvýšení alebo znížení platov zamestnancov BBSK."
] |
2013-11-18 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T19:52:59.048458+00:00
|
48458
| 48,458
|
https://demagog.sk/vyrok/48458
|
Jana Bittó Cigániková
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova
|
Ja by som chcela povedať len toľko, že po prvé má pravdu v tom, že je to, je to otázne z hľadiska pravidiel alebo až by som povedala, že nedovoľujú to pravidlá Európskej únie ako také, ale tie dovoľujú výnimky a napr. takouto výnimkou je momentálne Poľsko, ktoré má takúto osempercentnú daň. (pozn. znižovanie sadzby DPH)
|
2022-06-09 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že znížená sadzba DPH na pohonné hmoty je v rozpore s pravidlami EÚ. Zároveň však platí, že Poľsko už tak s tichým súhlasom Bruselu urobilo a znížilo ju na 8%. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Jana Bittó Cigániková hovorí o znižovaní DPH na pohonné hmoty, ktoré navrhoval Richard Sulík.
Podľa pravidiel EÚ môžu mať členské krajiny jednu základnú sadzbu DPH, ktorá nemôže byť nižšia ako 15%.
Zároveň môžu mať jednu alebo dve znížené sadzby, ktoré zase nemôžu byť nižšie ako 5%. Zníženú sadzbu DPH však možno uplatniť len na vymedzený počet tovarov a služieb (Príloha III), pohonné hmoty medzi ne nepatria.
Napriek tomu Poľsko vo februári 2022 znížilo DPH na benzín a diesel z 23% na 8%. Zároveň znížilo DPH na základné potraviny až na nulu, čo je taktiež v rozpore s pravidlami EÚ.
V decembri 2021 poľský minister financií tvrdil , že na znižovanie sadzieb DPH majú tichý súhlas Bruselu.
|
[
"Je pravdou, že znížená sadzba DPH na pohonné hmoty je v rozpore s pravidlami EÚ. Zároveň však platí, že Poľsko už tak s tichým súhlasom Bruselu urobilo a znížilo ju na 8%. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.",
"Jana Bittó Cigániková hovorí o znižovaní DPH na pohonné hmoty, ktoré navrhoval Richard Sulík.",
"Podľa pravidiel EÚ môžu mať členské krajiny jednu základnú sadzbu DPH, ktorá nemôže byť nižšia ako 15%.",
"Zároveň môžu mať jednu alebo dve znížené sadzby, ktoré zase nemôžu byť nižšie ako 5%. Zníženú sadzbu DPH však možno uplatniť len na vymedzený počet tovarov a služieb (Príloha III), pohonné hmoty medzi ne nepatria.",
"Napriek tomu Poľsko vo februári 2022 znížilo DPH na benzín a diesel z 23% na 8%. Zároveň znížilo DPH na základné potraviny až na nulu, čo je taktiež v rozpore s pravidlami EÚ.",
"V decembri 2021 poľský minister financií tvrdil , že na znižovanie sadzieb DPH majú tichý súhlas Bruselu."
] |
2022-06-09 00:00:00
|
{
"text": [
"navrhoval",
"môžu",
"uplatniť",
"znížilo",
"znížilo",
"tvrdil"
],
"url": [
"https://spravy.rtvs.sk/2022/05/sulik-hovori-o-znizovani-spotrebnej-dane-na-naftu-a-benzin/",
"https://europa.eu/youreurope/business/taxation/vat/vat-rules-rates/index_sk.htm#:~:text=Ka%C5%BEd%C3%A1%20krajina%20E%C3%9A%20m%C3%A1%20%C5%A1tandardn%C3%BA%20(z%C3%A1kladn%C3%BA)%20sadzbu%2C%20ktor%C3%A1%20sa%20uplat%C5%88uje%20na%20dod%C3%A1vky%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1iny%20tovarov%20a%20slu%C5%BEieb.%20T%C3%A1to%20sadzba%20nem%C3%B4%C5%BEe%20by%C5%A5%20ni%C5%BE%C5%A1ia%20ako%2015%C2%A0%25",
"https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:02006L0112-20190116&from=SK#tocId578:~:text=vyu%C4%8Dovania%20na%20dia%C4%BEku.-,PR%C3%8DLOHA%20III,-ZOZNAM%20DODAN%C3%8D%20TOVAROV",
"https://hnonline.sk/finweb/zahranicna-ekonomika/18592748-polsko-docasne-zrusi-dph-na-potraviny-a-znizi-dan-na-motorove-paliva",
"https://www.gov.pl/web/primeminister/we-are-doing-all-we-can-to-keep-prices-lower-and-fight-raging-inflation-says-polish-prime-minister?fbclid=IwAR2-OUNsJEFVrpV_bgFByRbq0BMnU99X1PLViZae4ECAfVPvudGl_UmE3TQ#:~:text=The%20key%20features%20of%20the%20Government%20Anti%2DInflation%20Shield%202.0%20will%20apply%20from%201%20February%20to%2031%20July",
"https://www.reuters.com/markets/europe/poland-cut-vat-food-zero-february-finance-minister-2021-12-22/"
]
}
|
2025-10-16T19:13:31.766253+00:00
|
vr33001
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33001
|
Vladimír Beskid
| null |
https://demagog.sk/politik/vladimir-beskid
|
Je vydaná kompletná programová kniha v slovenčine a v angličtine, ktorú sme prezentovali na tlačovej besede pri otváracom ceremoniáli.
|
2013-01-22 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Výrok Vladimíra Beskyda hodnotíme ako zavádzajúci predovšetkým z dôvodu, že dopracovať sa ku spomínanej knihe, vzhľadom na jej údajnú prezentáciu, je mimoriadne ťažké a o jej prezentácii na spomínanej akcii neexistujú žiadne dohľadateľné verejné doklady. Niektoré zdroje potvrdzujú, že organizátori EHMK Košice 2013 by publikáciu, o ktorej hovorí Vladimír Beskid, mali vydať. Nedopátrali sme sa však k informácii o tom, či táto kniha bola naozaj vydaná a rovnako sme nenašli žiadnu informáciu o tejto knihe medzi správami z tlačových konferencií. Správa o tlačovej konferencii na stránkach EHMK 2013 neuvádza prezentovanú knihu, jediným náznakom je fotografia , na ktorej je prezentovaná monografia architekta Oeschlägera a na stole je položená ďalšia neidentifikovateľná kniha. Aj v prípade, že by táto kniha skutočne bola tou, ktorú spomína Vladimír Beskid je to trochu málo na označenie, že bola prezentovaná. Televízia TA3 priniesla záznam inej tlačovej konferenie pri príležitosti otváracieho ceremoniálu za účasti ministra kultúry SR, európskej komisárky a primátora mesta. Na tomto videu nedošlo k žiadnej prezentácii spomínanej knihy. Kanceláriu EHMK 2013 sme v tejto veci kontaktovali a až takto sa nám podarilo overiť, že uvedená publikácia skutočne existuje. Kancelária nám pohotovo v elektronickej podobe publikáciu poskytla. Výrok napriek tomu hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko spomenutá kniha sa nedá nijako verejne dohľadať, rovnako ako neexistuje žiadna informácia o nej, čo sa nezlučuje s tým, že mala byť verejne prezentovaná na tlačovej besede, ako to tvrdí Vladimír Beskid. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Výrok Vladimíra Beskyda hodnotíme ako zavádzajúci predovšetkým z dôvodu, že dopracovať sa ku spomínanej knihe, vzhľadom na jej údajnú prezentáciu, je mimoriadne ťažké a o jej prezentácii na spomínanej akcii neexistujú žiadne dohľadateľné verejné doklady. Niektoré zdroje potvrdzujú, že organizátori EHMK Košice 2013 by publikáciu, o ktorej hovorí Vladimír Beskid, mali vydať. Nedopátrali sme sa však k informácii o tom, či táto kniha bola naozaj vydaná a rovnako sme nenašli žiadnu informáciu o tejto knihe medzi správami z tlačových konferencií. Správa o tlačovej konferencii na stránkach EHMK 2013 neuvádza prezentovanú knihu, jediným náznakom je fotografia , na ktorej je prezentovaná monografia architekta Oeschlägera a na stole je položená ďalšia neidentifikovateľná kniha. Aj v prípade, že by táto kniha skutočne bola tou, ktorú spomína Vladimír Beskid je to trochu málo na označenie, že bola prezentovaná. Televízia TA3 priniesla záznam inej tlačovej konferenie pri príležitosti otváracieho ceremoniálu za účasti ministra kultúry SR, európskej komisárky a primátora mesta. Na tomto videu nedošlo k žiadnej prezentácii spomínanej knihy. Kanceláriu EHMK 2013 sme v tejto veci kontaktovali a až takto sa nám podarilo overiť, že uvedená publikácia skutočne existuje. Kancelária nám pohotovo v elektronickej podobe publikáciu poskytla. Výrok napriek tomu hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko spomenutá kniha sa nedá nijako verejne dohľadať, rovnako ako neexistuje žiadna informácia o nej, čo sa nezlučuje s tým, že mala byť verejne prezentovaná na tlačovej besede, ako to tvrdí Vladimír Beskid. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-01-23 00:00:00
|
{
"text": [
"zdroje",
"Správa",
"fotografia",
"TA3",
"publikáciu"
],
"url": [
"http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/kosice-maju-byt-kreativne-019530",
"http://oc.kosice2013.sk/metropola-vychodu-ozije-pocas-vikendu-otvaracim-ceremonialom-na-planete-kosice/otvorenie-bober-5-copy/",
"http://cdn.oc.kosice2013.sk/wp-content/uploads/2013/01/Otvorenie-Bober-3-copy.jpg",
"http://www.ta3.com/clanok/1013417/tb-hostitelov-a-organizatorov-otvaracieho-ceremonialu-projektu-kosice-ehmk.html",
"http://www.uschovna.cz/sk/zasielka/L4CMBP5PWHE5F7TZ-FR6"
]
}
|
2025-10-16T20:00:40.749673+00:00
|
vr16380
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16380
|
Boris Kollár
|
SME RODINA
|
https://demagog.sk/politik/boris-kollar
|
...my sme priamo otvorená ekonomika, my sme priamo naviazaní na Nemcov, máme až 85% export a tým pádom keď sa darí nemeckej ekonomike, tak my automaticky rastieme aj na HDP.
|
2017-06-25 00:00:00
|
Nepravda
|
Kollár síce pravdivo uvádza, že sme otvorenou ekonomikou a najviac statkov vyvážame práve do Nemecka, avšak vo výroku aplikuje údaj o celkovom exporte na vývoz do Nemecka. Export do Nemecka predstavuje len 22 %. Z dostupných údajov tiež nevieme posúdiť, či nám automaticky rastie HDP, keď sa darí slovenskej ekonomike. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V prvej časti výroku Boris Kollár tvrdí, že Slovensko je otvorenou ekonomikou. Podľa definície za otvorenú ekonomiku sa považuje: „ Ekonomika, ktorá obchoduje s inými krajinami, t. j. dováža a vyváža statky a kapitál. Uzatvorená ekonomika naproti tomu ani nedováža ani nevyváža." Až 85% exportu Slovenska v roku 2015 smerovalo na európske trhy. Podľa SARIO v roku 2016 na európske trhy smerovalo o niečo menej exportu - konkrétne 82,81%. Najväčšia časť exportu smerovala práve na nemecký trh, a to konkrétne 22% za rok 2016 podľa štatistiky Trading Economics. Nasledujúca tabuľka zobrazuje export Slovenska do krajín Európskej únie za rok 2016. Ekonomika Slovenska je značne naviazaná na Nemecko z dôvodu, že najväčšia časť slovenského exportu v rámci Európskej únie smeruje práve na nemecké trhy. Podľa slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu mala Slovenská republika za rok 2016 najvyššie obchodné saldo práve s Nemeckom a konkrétne v hodnote 4 204,8 mil. Eur a počas roku 2016 sa vývoz do tejto krajiny zvýšil o 1%. Podľa Hospodárskych novín, je pre Slovensko a rast HDP dôležitý aj vývoz do krajín silne prepojených s Nemeckom: „ Slovensko sa radí medzi malé otvorené ekonomiky extrémne závislé od vývoja externého prostredia. Vzhľadom na teritoriálnu štruktúru vývozov je pre slovenskú ekonomiku dôležitý najmä vývoj nemeckej ekonomiky. Naviazanosť na nemeckú ekonomiku však môžu zvyšovať aj nepriame vývozy do Nemecka, resp. vývozy do krajín, ktoré sú silno prepojené na nemeckú ekonomiku." Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Kollár síce pravdivo uvádza, že sme otvorenou ekonomikou a najviac statkov vyvážame práve do Nemecka, avšak vo výroku aplikuje údaj o celkovom exporte na vývoz do Nemecka. Export do Nemecka predstavuje len 22 %. Z dostupných údajov tiež nevieme posúdiť, či nám automaticky rastie HDP, keď sa darí slovenskej ekonomike. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V prvej časti výroku Boris Kollár tvrdí, že Slovensko je otvorenou ekonomikou. Podľa definície za otvorenú ekonomiku sa považuje: „ Ekonomika, ktorá obchoduje s inými krajinami, t. j. dováža a vyváža statky a kapitál. Uzatvorená ekonomika naproti tomu ani nedováža ani nevyváža.\" Až 85% exportu Slovenska v roku 2015 smerovalo na európske trhy. Podľa SARIO v roku 2016 na európske trhy smerovalo o niečo menej exportu - konkrétne 82,81%. Najväčšia časť exportu smerovala práve na nemecký trh, a to konkrétne 22% za rok 2016 podľa štatistiky Trading Economics. Nasledujúca tabuľka zobrazuje export Slovenska do krajín Európskej únie za rok 2016. Ekonomika Slovenska je značne naviazaná na Nemecko z dôvodu, že najväčšia časť slovenského exportu v rámci Európskej únie smeruje práve na nemecké trhy. Podľa slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu mala Slovenská republika za rok 2016 najvyššie obchodné saldo práve s Nemeckom a konkrétne v hodnote 4 204,8 mil. Eur a počas roku 2016 sa vývoz do tejto krajiny zvýšil o 1%. Podľa Hospodárskych novín, je pre Slovensko a rast HDP dôležitý aj vývoz do krajín silne prepojených s Nemeckom: „ Slovensko sa radí medzi malé otvorené ekonomiky extrémne závislé od vývoja externého prostredia. Vzhľadom na teritoriálnu štruktúru vývozov je pre slovenskú ekonomiku dôležitý najmä vývoj nemeckej ekonomiky. Naviazanosť na nemeckú ekonomiku však môžu zvyšovať aj nepriame vývozy do Nemecka, resp. vývozy do krajín, ktoré sú silno prepojené na nemeckú ekonomiku.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-06-26 00:00:00
|
{
"text": [
"definície",
"Podľa",
"štatistiky",
"Podľa",
"Podľa"
],
"url": [
"http://banky.sk/otvorena-ekonomika-open-economy/",
"http://www.sario.sk/sk/exportujte-do-zahranicia/exportne-trhy",
"https://tradingeconomics.com/slovakia/exports-by-country",
"http://www.sario.sk/sk/exportujte-do-zahranicia/exportne-trhy",
"http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/578206-vsetci-su-zavisli-od-nemcov-slovensko-az-prilis"
]
}
|
2025-10-16T19:29:42.070055+00:00
|
vr35419
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35419
|
Dušan Čaplovič
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic
|
...bol som na výstave v Benátkach, výstavu, ktorú robila Európska komisia volá sa Ríma Barbari, ... kde na mape z deviateho storočia, zo začiatku deviateho storočia v angličtine, samozrejme aj v taliančine, vo francúzštine aj v nemčine, ja ten katalóg mám. V roku 814, keď zomrel Karol veľký je uvedené nad Dunajom dve, dve etniká a dve národnosti. Slováci a Moravani.
|
2010-09-26 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Nevieme na akej výstave poslanec Čaplovič bol a čo na nej videl. Napríklad Ján Steinhübel by s jeho tvrdením nesúhlasil. Ako píše vo svojom názore na sochu Svätopluka (pdf): "S obrovskou dávkou naivity nám strkajú pod nos niekoľko novodobých máp, na ktorých vidíme meno Slováci. Tie sú však len ilustráciou a nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu. Dôkaz v rukách by mohli mať vtedy, ak by aspoň jedna z týchto máp pochádzala z 9. storočia."
|
[
"Nevieme na akej výstave poslanec Čaplovič bol a čo na nej videl. Napríklad Ján Steinhübel by s jeho tvrdením nesúhlasil. Ako píše vo svojom názore na sochu Svätopluka (pdf): \"S obrovskou dávkou naivity nám strkajú pod nos niekoľko novodobých máp, na ktorých vidíme meno Slováci. Tie sú však len ilustráciou a nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu. Dôkaz v rukách by mohli mať vtedy, ak by aspoň jedna z týchto máp pochádzala z 9. storočia.\""
] |
2010-12-15 00:00:00
|
{
"text": [
"vo svojom názore na sochu Svätopluka"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/Static/sk-SK/NRSR/Posudky/posudok_02_Steinhubel.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:43:16.586034+00:00
|
vr16415
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16415
|
Marian Kotleba
|
ĽSNS
|
https://demagog.sk/politik/marian-kotleba
|
Pán poslanec Mizík v prvom rade vyslovil svoj nesúhlas s výberom ľudí, ktorým prezident Kiska udelil vyznamenania, či tam boli nejakí židia, to on v podstate len konštatoval, on nikoho nehanobil.
|
2017-07-18 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Vyjadrenie, ktoré Kotleba zmienil v diskusii na TA3, Mizík uverejnil na Facebook po tom, ako prezident Kiska odovzdal štátne ocenenia 20 významným osobnostiam z rôznych spoločenských oblastí, pri príležitosti 24. výročia vzniku Slovenskej republiky. Mizík kritizoval výber ocenených vzhľadom na ich židovský pôvod či príslušnosť k rómskemu etniku. Status bol odsúdený verejnosťou, Mizík riešil aj Mandátový a imunitný výbor NR SR a bolo voči nemu prokurátorom vznesené obvinenie. Či status napĺňa skutkovú podstatu trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia však môže vysloviť jedine súd. Keďže vyšetrovanie ešte prebieha, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Po zverejnení mien ocenených, Mizík na Facebook pridal status , v ktorom v negatívnom tóne zvýraznil niektorých ocenených, konkrétne historika, Ivana Kamenca; preživšiu holokaustu, Evu Mosnákovú; organizátora Pohody, Michala Kaščáka; českého režiséra, Juraja Herzu; Michaela Kocába, ktorý sa významne zaslúžil o odchod sovietskych vojsk a zosnulú spisovateľku a zakladateľku rómskeho divadla Romathan, Danielu Šilanovú: Príspevok zachytili aj kompetentné inštitúcie, keď 27.apríla 2017 polícia na svojom Facebooku informovala , že v Mizíkovej kancelárii urobili prehliadku, zaistili mu veci a oznámili mu, že ho obvinili pre trestné činy extrémizmu, konkrétne pre prečin výroby extrémistických materiálov a prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Vyšetrovanie v súčasnosti (august 2017) ešte stále prebieha. Daniel Milo, expert Globsec Policy Institute na extrémizmus a bývalý národný koordinátor protiextrémistických politík na ministerstve vnútra sa domnieva , že: " Vyjadrenia poslanca Mizíka sú nechutné, rasistické a antisemitské a je dobré, že ich odsúdil predseda Národnej rady a ostaní politickí predstavitelia,“ (...) Z právneho hľadiska však vidím problém s postihom tohto konkrétneho výroku. “ Ďalej vysvetľuje, že ako Mizík, tak aj Kotleba vo svojich výrokoch dávajú pozor na formuláciu: „ Negatívne hodnotenie Židov, ktoré by bolo možné hodnotiť ako hanobenie či podnecovanie, uvádza ako hodnotenie nie vlastné, ale ako hodnotenie slovenských historických osobností, ktorých antisemitizmus je známy. (...) Pri uvádzaní jednotlivých ocenených osôb a ich príslušnosti zasa absentuje hanobiaca časť. “ Mizíkove vyjadrenie komentoval aj Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv: „ Nie je žiadna pochybnosť o odôvodnenosti stíhania. Na druhej strane je smutné, že máme v parlamente ľudí, ktorí zaťahujú extrémizmus a kriminálnu činnosť do parlamentu. “ Na Mizíkove slová tiež reagovala aj šéfka rezortu spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). „ Nemusí každý súhlasiť s vyznamenaniami, ktoré udelil prezident Kiska, ale kádrovanie ich držiteľov podľa pôvodu, ako to urobil poslanec Mizík (ĽSNS) na internete, je už ďaleko za hranicami, ktoré môžeme ako spoločnosť akceptovať.“ Mizík už v minulosti platil pokutu 1000 €, po tom, čo toto rozhodnutie 6. apríla 2017 odhlasovali poslanci. Dôvodom bolo, že spolu so straníckym kolegom Mazurekom vlani v rokovacej sále okrem iného vyhlásili , že islam je „krutým, odporným a neľudským politickým systémom“ a „satansko-pedofilným dielom diabla“. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Vyjadrenie, ktoré Kotleba zmienil v diskusii na TA3, Mizík uverejnil na Facebook po tom, ako prezident Kiska odovzdal štátne ocenenia 20 významným osobnostiam z rôznych spoločenských oblastí, pri príležitosti 24. výročia vzniku Slovenskej republiky. Mizík kritizoval výber ocenených vzhľadom na ich židovský pôvod či príslušnosť k rómskemu etniku. Status bol odsúdený verejnosťou, Mizík riešil aj Mandátový a imunitný výbor NR SR a bolo voči nemu prokurátorom vznesené obvinenie. Či status napĺňa skutkovú podstatu trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia však môže vysloviť jedine súd. Keďže vyšetrovanie ešte prebieha, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Po zverejnení mien ocenených, Mizík na Facebook pridal status , v ktorom v negatívnom tóne zvýraznil niektorých ocenených, konkrétne historika, Ivana Kamenca; preživšiu holokaustu, Evu Mosnákovú; organizátora Pohody, Michala Kaščáka; českého režiséra, Juraja Herzu; Michaela Kocába, ktorý sa významne zaslúžil o odchod sovietskych vojsk a zosnulú spisovateľku a zakladateľku rómskeho divadla Romathan, Danielu Šilanovú: Príspevok zachytili aj kompetentné inštitúcie, keď 27.apríla 2017 polícia na svojom Facebooku informovala , že v Mizíkovej kancelárii urobili prehliadku, zaistili mu veci a oznámili mu, že ho obvinili pre trestné činy extrémizmu, konkrétne pre prečin výroby extrémistických materiálov a prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Vyšetrovanie v súčasnosti (august 2017) ešte stále prebieha. Daniel Milo, expert Globsec Policy Institute na extrémizmus a bývalý národný koordinátor protiextrémistických politík na ministerstve vnútra sa domnieva , že: \" Vyjadrenia poslanca Mizíka sú nechutné, rasistické a antisemitské a je dobré, že ich odsúdil predseda Národnej rady a ostaní politickí predstavitelia,“ (...) Z právneho hľadiska však vidím problém s postihom tohto konkrétneho výroku. “ Ďalej vysvetľuje, že ako Mizík, tak aj Kotleba vo svojich výrokoch dávajú pozor na formuláciu: „ Negatívne hodnotenie Židov, ktoré by bolo možné hodnotiť ako hanobenie či podnecovanie, uvádza ako hodnotenie nie vlastné, ale ako hodnotenie slovenských historických osobností, ktorých antisemitizmus je známy. (...) Pri uvádzaní jednotlivých ocenených osôb a ich príslušnosti zasa absentuje hanobiaca časť. “ Mizíkove vyjadrenie komentoval aj Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv: „ Nie je žiadna pochybnosť o odôvodnenosti stíhania. Na druhej strane je smutné, že máme v parlamente ľudí, ktorí zaťahujú extrémizmus a kriminálnu činnosť do parlamentu. “ Na Mizíkove slová tiež reagovala aj šéfka rezortu spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). „ Nemusí každý súhlasiť s vyznamenaniami, ktoré udelil prezident Kiska, ale kádrovanie ich držiteľov podľa pôvodu, ako to urobil poslanec Mizík (ĽSNS) na internete, je už ďaleko za hranicami, ktoré môžeme ako spoločnosť akceptovať.“ Mizík už v minulosti platil pokutu 1000 €, po tom, čo toto rozhodnutie 6. apríla 2017 odhlasovali poslanci. Dôvodom bolo, že spolu so straníckym kolegom Mazurekom vlani v rokovacej sále okrem iného vyhlásili , že islam je „krutým, odporným a neľudským politickým systémom“ a „satansko-pedofilným dielom diabla“. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-07-18 00:00:00
|
{
"text": [
"zmienil",
"odovzdal",
"riešil",
"hanobenia národa, rasy a presvedčenia",
"status",
"informovala",
"domnieva",
"komentoval",
"reagovala",
"vyhlásili"
],
"url": [
"https://www.youtube.com/watch?v=zZarNmIYNdc",
"https://dennikn.sk/651889/kiska-rozdal-vyznamenania-ocenil-michaela-kocaba-martina-hubu-tomasa-janovica-aj-prenasledovanych/",
"https://domov.sme.sk/c/20438429/policia-presetruje-vyroky-poslanca-mizika.html",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20170101#paragraf-423",
"https://dennikn.sk/656186/mizikove-kadrovanie-vyznamenanych-sa-bude-stihat-tazko-vravi-pravnik/",
"https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/a.1522428691120681.1073741828.1488631054500445/1555448371152046/?type=3",
"https://dennikn.sk/656186/mizikove-kadrovanie-vyznamenanych-sa-bude-stihat-tazko-vravi-pravnik/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/406140/poslancovi-lsns-prekazaju-vyznamenania-pre-zidov-aj-zenu-ktora-prezila-holokaust/",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/427861-poslanec-stanislav-mizik-je-obvineny-z-extremistickych-trestnych-cinov/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/461143/kotlebovci-mazurek-a-mizik-zaplatia-pokutu-1000-eur-za-hanlive-vyroky/"
]
}
|
2025-10-16T19:29:34.732981+00:00
|
vr33432
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33432
|
Marek Maďarič
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/marek-madaric
|
Podstata je v tom, že môj nástupca túto zmluvu vypovedal takým právnym právne šlendriánskym babráckym spôsobom, že zmluva z právneho hľadiska nezanikla. Čiže ja som ju ani nemusel obnoviť. Pretože pán Krajcer túto zmluvu vypovedal svojim osobným rozhodnutím, ako osoba, nie ako tá druhá stránka kontraktu.
|
2013-03-20 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Demagog.sk získal k nahliadnutiu výpoveď , ktorou skutočne Daniel Krajcer, ako minister kultúry, vypovedal zmluvu spoločnosti Tender Media Group. Je pravdou, že výpoveď nie je daná v mene ministerstva, ale ministra. Nakoľko je toto dôvodom pre spochybnenie platnosti tejto výpovede, demagog.sk nedokáže posúdiť. Výrok ministra Maďariča preto hodnotíme ako neoveriteľný.
|
[
"Demagog.sk získal k nahliadnutiu výpoveď , ktorou skutočne Daniel Krajcer, ako minister kultúry, vypovedal zmluvu spoločnosti Tender Media Group. Je pravdou, že výpoveď nie je daná v mene ministerstva, ale ministra. Nakoľko je toto dôvodom pre spochybnenie platnosti tejto výpovede, demagog.sk nedokáže posúdiť. Výrok ministra Maďariča preto hodnotíme ako neoveriteľný."
] |
2013-03-21 00:00:00
|
{
"text": [
"výpoveď"
],
"url": [
"https://docs.google.com/file/d/0B9Nfmr4MMA6eLVhpQnJIcEs4aEE/edit?usp=sharing"
]
}
|
2025-10-16T19:59:06.727839+00:00
|
vr35991
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35991
|
Ivan Mikloš
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
|
Mali sme v roku 2008 historicky najnižší dlh voči hrubému domácemu produktu, za dva roky, v roku 2010 vzrástol na historicky najvyšší. Nikdy v histórii Slovenská republika taký dlh nemala. Len za toto obdobie vzrástol tento dlh o 15,5 miliardy eur. Čo znamená, na jedného jediného občana nárast za dva roky o 87 tisíc korún.
|
2010-05-09 00:00:00
|
Nepravda
|
V roku 2008 sme nemali historicky najnižší dlh k HDP. Jeho úroveň bola 27,6%, nižší bol v rokoch 1994 a 1995. Minulý rok to bolo 35,66%. Rovnako nie je pravda, že tento rok (teda oficiálne čísla máme za rok minulý) je dlh v porovnaní s HDP najvyšší - vyšší bol v rokoch 1999 až 2004. Ak by sme do neho zarátali aj PPP projekty, ktoré ho majú zvyšovať nad päťdesiat percent HDP, tak porovnateľný by bol rok 2000 s 50,4%.
|
[
"V roku 2008 sme nemali historicky najnižší dlh k HDP. Jeho úroveň bola 27,6%, nižší bol v rokoch 1994 a 1995. Minulý rok to bolo 35,66%. Rovnako nie je pravda, že tento rok (teda oficiálne čísla máme za rok minulý) je dlh v porovnaní s HDP najvyšší - vyšší bol v rokoch 1999 až 2004. Ak by sme do neho zarátali aj PPP projekty, ktoré ho majú zvyšovať nad päťdesiat percent HDP, tak porovnateľný by bol rok 2000 s 50,4%."
] |
2010-12-17 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:37:11.189399+00:00
|
vr27176
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27176
|
Gyula Bárdos
|
SMK
|
https://demagog.sk/politik/gyula-bardos
|
Čo sa udialo na zápase Dunajskej Stredy, kde zbili fanúšikov, len preto, že boli napríklad maďarskej národnosti. To čo sa udialo s Hedvigou Malinovou. To čo sa udialo v Nitre. A pán prezident je ticho, nepovie svoj názor.
|
2014-03-09 00:00:00
|
Nepravda
|
Prezident Ivan Gašparovič sa podľa jeho oficiálnych stránok vyjadril k prípadu napadnutia fanúšikov Slovanu v Dunajskej Strede i v kauze Hedvigy Malinovej. Výrok Bárdosa preto považujeme za nepravdivý. Podľa prezidenta dianie okolo zápasu medzi DAC Dunajská Streda a bratislavským Slovanom sa zbytočne politizuje. Podľa neho policajti zasiahli oprávnene. "Štát musí svoju silu v prípade, že sa stretne s intoleranciou a násilím, ukázať," dodal na tlačovej konferencii 3.11.2008. Celé vyjadrenie prezidenta si môžeme vypočuť tu (.mp3). V prípade Hedvigy Malinovej sa nám oficiálne vyjadrenie v podobe tlačovej konferencie nájsť nepodarilo. Ivan Gašparovič však 9.9.2006 a 2.6.2007 poskytol rozhovor pre Slovenský rozhlas, ktorého ústrednou témou boli slovensko-maďarské vzťahy a prípad Hedvigy Malinovej. K prípadu útoku neonacistov na nitriansky bar Mariatchi sa nám nepodarilo nájsť žiadne oficiálne stanovisko, prezidenta SR.
|
[
"Prezident Ivan Gašparovič sa podľa jeho oficiálnych stránok vyjadril k prípadu napadnutia fanúšikov Slovanu v Dunajskej Strede i v kauze Hedvigy Malinovej. Výrok Bárdosa preto považujeme za nepravdivý. Podľa prezidenta dianie okolo zápasu medzi DAC Dunajská Streda a bratislavským Slovanom sa zbytočne politizuje. Podľa neho policajti zasiahli oprávnene. \"Štát musí svoju silu v prípade, že sa stretne s intoleranciou a násilím, ukázať,\" dodal na tlačovej konferencii 3.11.2008. Celé vyjadrenie prezidenta si môžeme vypočuť tu (.mp3). V prípade Hedvigy Malinovej sa nám oficiálne vyjadrenie v podobe tlačovej konferencie nájsť nepodarilo. Ivan Gašparovič však 9.9.2006 a 2.6.2007 poskytol rozhovor pre Slovenský rozhlas, ktorého ústrednou témou boli slovensko-maďarské vzťahy a prípad Hedvigy Malinovej. K prípadu útoku neonacistov na nitriansky bar Mariatchi sa nám nepodarilo nájsť žiadne oficiálne stanovisko, prezidenta SR."
] |
2014-03-09 00:00:00
|
{
"text": [
"tlačovej konferencii",
"tu",
"9.9.2006",
"2.6.2007"
],
"url": [
"https://www.prezident.sk/?tlacova-konferencia-prezidenta-sr-ivana-gasparovica-po-skonceni-rokovania-s-ministrom-vnutra-robertom-kalinakom-bratislava-3-11-2008",
"https://www.prezident.sk/swift_data/source/audio_archiv/mp3/14-27-56.mp3",
"http://www.prezident.sk/?rozhovor-s-prezidentom-sr-ivanom-gasparovicom-o-situacii-v-slovenskomadarskych-vztahoch-9-9-2006",
"http://www.prezident.sk/?rozhovor-pre-slovensky-rozhlas-2-6-2007"
]
}
|
2025-10-16T19:49:22.170410+00:00
|
vr37810
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37810
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
Problém je, že koalícia sa vo svojich zámeroch zamyká do istého akvária, v ktorom hovorí, že to má byť projekt (zrušenie 40 % paušálnych výdavkov, pozn.), ktorý má byť fiškálne neutrálny, všimnite si, že všetky reformátorské chúťky končia pri bráne fiškálnej neutrality, to znamená, že sa má vybrať minimálne množstvo peňazí ...
|
2011-03-27 00:00:00
|
Pravda
|
Reforma daní a odvodov má byť podľa jej autorov a takisto aj viacerých vyjadrení OKS fiškálne neutrálna - keďže ale jej presné parametre nie sú známe, je to stále len deklarácia v zmysle želania do budúcnosti.
|
[
"Reforma daní a odvodov má byť podľa jej autorov a takisto aj viacerých vyjadrení OKS fiškálne neutrálna - keďže ale jej presné parametre nie sú známe, je to stále len deklarácia v zmysle želania do budúcnosti."
] |
2011-03-28 00:00:00
|
{
"text": [
"autorov",
"vyjadrení"
],
"url": [
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/stat-vezme-zivnostnikom-viac-penaz/314542-clanok.html",
"http://www.webnoviny.sk/slovensko/oks-nepodpori-zvysenie-dani-a-odvodo/315502-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T20:16:23.206376+00:00
|
vr28529
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28529
|
Martin Barčík
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/martin-barcik
|
Žilinskí učitelia sú chudobní príbuzní učiteľov v Bytči alebo Kysuckého Nového Mesta (osobné ohodnotenie, pozn.).
|
2014-11-03 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Projektu Demagog.SK sa nepodarilo zistiť informácie o osobných ohodnoteniach učiteľov v Žiline, Bytči a Kysuckom Novom Meste. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. INEKO uvádza na portály príjmy škôl celkové a prepočítané na jedného žiaka. Výšku ohodnotenia pre pedagogických zamestnancov portál neuvádza. Portál platy.sk uvádza porovnanie platov, no len v rámci krajov a pre stredné školy. Ministerstvo školstva vydáva každoročné správu o hospodárení škôl, no tato správa neuvádza detailnejšie informácie za jednotlivé školy alebo mesta. Ani Ústav informácií a prognóz školstva neuvádza štatistiky platov za jednotlivé školy a mestá. Ide o agregované údaje za celé SR. Rovnako existujú aj medzinárodné štúdie o platoch učiteľov aj na základných školách, nie tie tiež pracujú s dátami za celé Slovensko. Barčík rovnako argumentoval aj na svojom blogu na SME : "Podľa mojich informácií majú osobné príplatky učitelia, napríklad, v Bytči alebo Kysuckom Novom Meste." Barčík však neuvádza zdroj svojich informácií. Na tento blog reagoval Choma nasledovne : "Pedagógovia sú financovaní z preneseného výkonu štátnej správy, teda zo štátneho rozpočtu, kapitoly ministerstva školstva. Rozpočet školy určuje počet žiakov vynásobený normatívom na žiaka. Ak škola má v triedach malý počet žiakov, má nižší celkový normatív a teda finančný balík vychádza iba na funkčné platy. Školy s väčším počtom žiakov dokážu šetriť a prideliť nadtarifné zložky mzdy (odmeny) zamestnancom. Keďže tieto financie sú zo zdrojov štátu, nie je možné, aby mesto dofinancovávalo objem peňazí z preneseného výkonu štátnej správy – teda zo svojich vlastných peňazí. V roku 2013 dostali školy na konci kalendárneho roka prostriedky na nadtarifné zložky v originálnych kompetenciách, a to len vďaka úsporným opatreniam, ktoré sme na našich školách vykonali. Mimochodom - osobné príplatky na školách zakázal vyplácať v roku 2003 primátor Slota. Prvé koncoročné odmeny sa vyplatili v roku 2013." Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Projektu Demagog.SK sa nepodarilo zistiť informácie o osobných ohodnoteniach učiteľov v Žiline, Bytči a Kysuckom Novom Meste. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. INEKO uvádza na portály príjmy škôl celkové a prepočítané na jedného žiaka. Výšku ohodnotenia pre pedagogických zamestnancov portál neuvádza. Portál platy.sk uvádza porovnanie platov, no len v rámci krajov a pre stredné školy. Ministerstvo školstva vydáva každoročné správu o hospodárení škôl, no tato správa neuvádza detailnejšie informácie za jednotlivé školy alebo mesta. Ani Ústav informácií a prognóz školstva neuvádza štatistiky platov za jednotlivé školy a mestá. Ide o agregované údaje za celé SR. Rovnako existujú aj medzinárodné štúdie o platoch učiteľov aj na základných školách, nie tie tiež pracujú s dátami za celé Slovensko. Barčík rovnako argumentoval aj na svojom blogu na SME : \"Podľa mojich informácií majú osobné príplatky učitelia, napríklad, v Bytči alebo Kysuckom Novom Meste.\" Barčík však neuvádza zdroj svojich informácií. Na tento blog reagoval Choma nasledovne : \"Pedagógovia sú financovaní z preneseného výkonu štátnej správy, teda zo štátneho rozpočtu, kapitoly ministerstva školstva. Rozpočet školy určuje počet žiakov vynásobený normatívom na žiaka. Ak škola má v triedach malý počet žiakov, má nižší celkový normatív a teda finančný balík vychádza iba na funkčné platy. Školy s väčším počtom žiakov dokážu šetriť a prideliť nadtarifné zložky mzdy (odmeny) zamestnancom. Keďže tieto financie sú zo zdrojov štátu, nie je možné, aby mesto dofinancovávalo objem peňazí z preneseného výkonu štátnej správy – teda zo svojich vlastných peňazí. V roku 2013 dostali školy na konci kalendárneho roka prostriedky na nadtarifné zložky v originálnych kompetenciách, a to len vďaka úsporným opatreniam, ktoré sme na našich školách vykonali. Mimochodom - osobné príplatky na školách zakázal vyplácať v roku 2003 primátor Slota. Prvé koncoročné odmeny sa vyplatili v roku 2013.\" Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-11-04 00:00:00
|
{
"text": [
"INEKO",
"platy.sk",
"správu",
"Ústav",
"štúdie",
"SME",
"nasledovne"
],
"url": [
"http://skoly.ineko.sk/skola/?ID=2071&h=2014&d=2012",
"http://www.platy.sk/analyzy/ucitelia-strednych-a-zakladnych-skol-zarobia-o-stvrtinu-menej-ako-je-celoslovensky-priemer/50061",
"https://www.minedu.sk/data/att/6466.pdf",
"http://www.uips.sk/statistiky/casove-rady",
"http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/facts_and_figures/salaries.pdf",
"http://martinbarcik.blog.sme.sk/c/367148/primator-zaraba-viac-ako-premier-ucitelia-v-ziline-nedostavaju-osobne-ohodnotenie.html",
"http://www.igorchoma.sk/moj-nazor/129"
]
}
|
2025-10-16T19:44:32.665527+00:00
|
vr28176
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28176
|
Milan Ftáčnik
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik
|
Bratislavskú mestskú hromadnú dopravu môžu od začiatku roku 2014 využívať zadarmo nielen hendikepovaní občania, držitelia preukazu ŤZP, ale aj darcovia krvi minimálne so zlatou Janského plaketou či účastníci protikomunistického i protifašistického odboja a ich priami rodinní príslušníci.
|
2014-10-04 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že od 1. januára 2014 platí, že držitelia preukazov ŤZP a ŤZP-S môžu naďalej cestovať bezplatne. Taktiež platí, že od začiatku roka 2014 majú bezplatné cestovanie aj účastníci protifašistického a protikomunistického odboja spolu s ich rodinnými príslušníkmi v priamej línii a tiež darcovia krvi, ktorí sú držiteľmi minimálne zlatej Janského plakety. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Od 1. januára 2014 môžu na základe schváleného návrhu poslancov mestského zastupiteľstva zo dňa 12. decembra 2013, bezplatne cestovať okrem držiteľov preukazov ŤZP a ŤZP-S aj účastníci protifašistického a protikomunistického odboja spolu s ich rodinnými príslušníkmi v priamej línii s trvalým pobytom v SR a tiež darcovia krvi, ktorí sú držiteľmi minimálne zlatej Janského plakety a majú trvalé bydlisko v Bratislave. Dodávame, že podľa materiálu (s. 4) z rokovania o tomto návrhu, ŤZP a ŤZP-S sú od poplatkov za využívanie MHD dlhodobo.
Dopravný podnik informoval o zmenách platných o 1. januára 2014:
"Poslanci Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy na svojom decembrovom zasadnutí dňa 12.12.2013 schválili predĺženie prechodného obdobia, počas ktorého môžu držitelia preukazov ŤZP a ŤZP-S cestovať bezplatne mestskou hromadnou dopravou v Bratislave na území zón 100 a 101 len na základe preukázania sa týmito preukazmi.
K tarifnej výnimke na bezplatné cestovanie boli na základe poslaneckých návrhov pridané aj nasledujúce kategórie cestujúcich: - účastníci protifašistického a protikomunistického odboja a ich rodinní príslušníci v priamej línii s trvalým pobytom v SR, - bezpríspevkoví darcovia krvi, ktorí sú držiteľmi minimálne Zlatej Jánskeho plakety a majú trvalé bydlisko v Bratislave."
Je však treba konštatovať, že bezplatná preprava neplatí na medzinárodných linkách či na linkách do Marianky, resp. Chorvátskeho Grobu platí v obmedzenom rozsahu.
|
[
"Je pravdou, že od 1. januára 2014 platí, že držitelia preukazov ŤZP a ŤZP-S môžu naďalej cestovať bezplatne. Taktiež platí, že od začiatku roka 2014 majú bezplatné cestovanie aj účastníci protifašistického a protikomunistického odboja spolu s ich rodinnými príslušníkmi v priamej línii a tiež darcovia krvi, ktorí sú držiteľmi minimálne zlatej Janského plakety. Výrok hodnotíme ako pravdivý.",
"Od 1. januára 2014 môžu na základe schváleného návrhu poslancov mestského zastupiteľstva zo dňa 12. decembra 2013, bezplatne cestovať okrem držiteľov preukazov ŤZP a ŤZP-S aj účastníci protifašistického a protikomunistického odboja spolu s ich rodinnými príslušníkmi v priamej línii s trvalým pobytom v SR a tiež darcovia krvi, ktorí sú držiteľmi minimálne zlatej Janského plakety a majú trvalé bydlisko v Bratislave. Dodávame, že podľa materiálu (s. 4) z rokovania o tomto návrhu, ŤZP a ŤZP-S sú od poplatkov za využívanie MHD dlhodobo.",
"Dopravný podnik informoval o zmenách platných o 1. januára 2014:",
"\"Poslanci Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy na svojom decembrovom zasadnutí dňa 12.12.2013 schválili predĺženie prechodného obdobia, počas ktorého môžu držitelia preukazov ŤZP a ŤZP-S cestovať bezplatne mestskou hromadnou dopravou v Bratislave na území zón 100 a 101 len na základe preukázania sa týmito preukazmi.",
"K tarifnej výnimke na bezplatné cestovanie boli na základe poslaneckých návrhov pridané aj nasledujúce kategórie cestujúcich: - účastníci protifašistického a protikomunistického odboja a ich rodinní príslušníci v priamej línii s trvalým pobytom v SR, - bezpríspevkoví darcovia krvi, ktorí sú držiteľmi minimálne Zlatej Jánskeho plakety a majú trvalé bydlisko v Bratislave.\"",
"Je však treba konštatovať, že bezplatná preprava neplatí na medzinárodných linkách či na linkách do Marianky, resp. Chorvátskeho Grobu platí v obmedzenom rozsahu."
] |
2014-09-08 00:00:00
|
{
"text": [
"schváleného návrhu",
"materiálu",
"Dopravný podnik",
"linkách"
],
"url": [
"http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11039917&p1=11049953",
"http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_13_12_12/MsZ_body_121213_ANONYM/20_Prechod_obdobie_TZP.pdf",
"http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12876/Drzitelia-preukazov-TZP-TZP-S-budu-cestovat-v-MHD-bez-zmien-aj-po-31-12-2013.html",
"http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/10070/Zlavy.html"
]
}
|
2025-10-16T19:45:40.005083+00:00
|
vr15894
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15894
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
Slovenská akadémia vied robila prieskum, kde porovnávala roky 2008 s rokmi 2016. Ten prvý údaj hovorí o tom, že podľa občanov do korupcie sú zapletení skoro všetci politici, tak v roku 2008 asi 55,8% povedzme 56% občanov tvrdilo, že áno, v roku 2016 59%...V roku 2008 hovorilo, že 38,7% sa nestretlo s tým, že by, to znamená väčšina sa stretla, že sa nestretlo s tým, že by si od nich pýtali nejaký úplatok. V roku 2016 už to bolo skoro dvojnásobok 56,6% tvrdí, že sa nestretlo s tým, že museli nejaké peniaze dať.
|
2017-03-05 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa prieskumu SAV (.pdf, str. 2-3) sa v roku 2008 vyjadrilo 16,6% občanov, že" takmer všetci" politici na Slovensku sú zapletení do korupcie. V roku 2016 to bolo 21,5%. Tvrdenie Bélu Bugára, ale sedí na súčet kategórií "mnohí" a "takmer všetci", ktorá skutočne udáva 55,8 % pre rok 2008 a 59% pre rok 2016. 38,7% respondentov skutočne v roku 2008 tvrdilo, že sa nestretli s tým, že by si verejný činiteľ pýtal úplatok, v roku 2016 to tvrdilo 56,6% opýtaných. Napriek malej nepresnosti výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Podľa prieskumu SAV (.pdf, str. 2-3) sa v roku 2008 vyjadrilo 16,6% občanov, že\" takmer všetci\" politici na Slovensku sú zapletení do korupcie. V roku 2016 to bolo 21,5%. Tvrdenie Bélu Bugára, ale sedí na súčet kategórií \"mnohí\" a \"takmer všetci\", ktorá skutočne udáva 55,8 % pre rok 2008 a 59% pre rok 2016. 38,7% respondentov skutočne v roku 2008 tvrdilo, že sa nestretli s tým, že by si verejný činiteľ pýtal úplatok, v roku 2016 to tvrdilo 56,6% opýtaných. Napriek malej nepresnosti výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2017-03-06 00:00:00
|
{
"text": [
"SAV",
"konferencia",
"ISSP"
],
"url": [
"http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/2543_attach_Bahna_Zagrapan_korupcia.pdf",
"http://www.sociologia.sav.sk/podujatia.php?id=2543&r=1",
"http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/2543_attach_Bahna_Zagrapan_korupcia.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:54:58.272633+00:00
|
47359
| 47,359
|
https://demagog.sk/vyrok/47359
|
Ladislav Kamenický
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky
|
viete, kde má Paksi a Böhm vilu? Vedľa pána Zemana, vedľa Zemáka v Chorvátsku na jednej ulici.
|
2021-09-17 00:00:00
|
Nepravda
|
Ladislav Kamenický pravdepodobne hovorí o zisteniach časopisu Plus 7 dní. Noviny píšu o tom, že Norbert Paksi a František Böhm majú / mal apartmán v apartmánovom dome (nie vo vile) v Chorvátsku. Podľa reportérky sú tieto apartmány „o pár uličiek ďalej” (nie vedľa a nie na tej istej ulici) než dom Mateja Zemana. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme pre priveľké nepresnosti ako nepravdivé. Kto bol Paksi, Böhm a Zeman Norbert Paksi, bývalý zástupca šéfa policajných odposluchov, bol obvinený zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti, zneužitia právomoci verejného činiteľa aj z brania úplatkov. Paksi podľa Denníka N vynášal informácie o tom, kto bol políciou odpočúvaný, o.i. mafiánskej skupine takáčovcov. K činom sa priznal , začal spolupracovať s políciou a usvedčovať ostatných. Špecializovaný súd potvrdil jeho dohodu o vine a treste a poslal ho na päť rokov do väzenia. Tiež mu prepadla časť majetku. Jedna z výpovedí Paksiho smerovala aj proti exprezidentovi polície, zosnulému Milanovi Lučanskému. František Böhm , bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby, donášal podľa Denníka N takáčovcom „informácie o pripravovaných akciách, kupoval si cez nich aj krytie vlastnej trestnej činnosti.” NAKA ho obvinila, následne začal s políciou spolupracovať. Böhm však spáchal samovraždu. Majetky v Chorvátsku Podľa zistení týždenníka Plus 7 dní sa 30. augusta 2021 Matej Zeman alias „Zemák“ zdržiaval v Chorvátsku na ostrove Pag v meste Novalja. Noviny tvrdia , že tam má veľké sídlo, do ktorého podľa odhadu miestnych investoval státisíce eur. Plus 7 dní ďalej píše : „Aj o pár uličiek ďalej, rovno nad morom, sme našli zaujímavý apartmánový dom. Jeden z apartmánov patril svedkovi - kajúcnikovi Františkovi Böhmovi (...) Druhý apartmán v tom istom dome patrí bývalému policajnému funkcionárovi Norbertovi Paksimu”.
|
[
"Ladislav Kamenický pravdepodobne hovorí o zisteniach časopisu Plus 7 dní. Noviny píšu o tom, že Norbert Paksi a František Böhm majú / mal apartmán v apartmánovom dome (nie vo vile) v Chorvátsku. Podľa reportérky sú tieto apartmány „o pár uličiek ďalej” (nie vedľa a nie na tej istej ulici) než dom Mateja Zemana. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme pre priveľké nepresnosti ako nepravdivé. Kto bol Paksi, Böhm a Zeman Norbert Paksi, bývalý zástupca šéfa policajných odposluchov, bol obvinený zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti, zneužitia právomoci verejného činiteľa aj z brania úplatkov. Paksi podľa Denníka N vynášal informácie o tom, kto bol políciou odpočúvaný, o.i. mafiánskej skupine takáčovcov. K činom sa priznal , začal spolupracovať s políciou a usvedčovať ostatných. Špecializovaný súd potvrdil jeho dohodu o vine a treste a poslal ho na päť rokov do väzenia. Tiež mu prepadla časť majetku. Jedna z výpovedí Paksiho smerovala aj proti exprezidentovi polície, zosnulému Milanovi Lučanskému. František Böhm , bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby, donášal podľa Denníka N takáčovcom „informácie o pripravovaných akciách, kupoval si cez nich aj krytie vlastnej trestnej činnosti.” NAKA ho obvinila, následne začal s políciou spolupracovať. Böhm však spáchal samovraždu. Majetky v Chorvátsku Podľa zistení týždenníka Plus 7 dní sa 30. augusta 2021 Matej Zeman alias „Zemák“ zdržiaval v Chorvátsku na ostrove Pag v meste Novalja. Noviny tvrdia , že tam má veľké sídlo, do ktorého podľa odhadu miestnych investoval státisíce eur. Plus 7 dní ďalej píše : „Aj o pár uličiek ďalej, rovno nad morom, sme našli zaujímavý apartmánový dom. Jeden z apartmánov patril svedkovi - kajúcnikovi Františkovi Böhmovi (...) Druhý apartmán v tom istom dome patrí bývalému policajnému funkcionárovi Norbertovi Paksimu”."
] |
2021-09-15 00:00:00
|
{
"text": [
"bol",
"vynášal",
"priznal",
"poslal",
"smerovala",
"donášal",
"Plus 7 dní",
"tvrdia",
"ďalej píše"
],
"url": [
"https://dennikn.sk/2377652/expolicajt-vynasal-za-uplatky-mafii-usvedcoval-aj-milana-lucanskeho-norberta-paksiho-odsudili-na-pat-rokov/",
"https://dennikn.sk/2377652/expolicajt-vynasal-za-uplatky-mafii-usvedcoval-aj-milana-lucanskeho-norberta-paksiho-odsudili-na-pat-rokov/",
"https://dennikn.sk/2377652/expolicajt-vynasal-za-uplatky-mafii-usvedcoval-aj-milana-lucanskeho-norberta-paksiho-odsudili-na-pat-rokov/",
"https://dennikn.sk/2377652/expolicajt-vynasal-za-uplatky-mafii-usvedcoval-aj-milana-lucanskeho-norberta-paksiho-odsudili-na-pat-rokov/",
"https://dennikn.sk/2377652/expolicajt-vynasal-za-uplatky-mafii-usvedcoval-aj-milana-lucanskeho-norberta-paksiho-odsudili-na-pat-rokov/",
"https://dennikn.sk/2271227/policajny-exprezident-lucansky-podla-vypovedi-svedkov-uplatky-nielen-bral-ale-aj-rozdaval/",
"https://plus7dni.pluska.sk/domov/nasli-sme-kovarikovho-mafiana-zasahu-policajneho-prezidenta-chorvatsku-uziva-slobodu",
"https://plus7dni.pluska.sk/domov/nasli-sme-kovarikovho-mafiana-zasahu-policajneho-prezidenta-chorvatsku-uziva-slobodu",
"https://plus7dni.pluska.sk/domov/nasli-sme-kovarikovho-mafiana-zasahu-policajneho-prezidenta-chorvatsku-uziva-slobodu"
]
}
|
2025-10-16T19:15:57.846225+00:00
|
vr25963
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25963
|
Rudolf Bauer
|
KDS
|
https://demagog.sk/politik/rudolf-bauer
|
V tom návrhu (o Memorande k dostavaniu nemocnice v Michalovciach, pozn.), ktorý bol predložený naozaj na poslednú chvíľu v piatok a v pondelok už sa rokovalo.
|
2013-10-28 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Navrh schvaľovalo krajské zastupiteľstvo skutočne v pondelok 21.10 ( program schôdze ). Nevieme však, kedy a akým spôsobom bol návrh, keďže predošlé zasadnutie bolo ešte 30.9. Podľa zákona musia byť všetky materiály k rokovaniu poskytnuté poslancom najmenej 15 dní vopred.
|
[
"Navrh schvaľovalo krajské zastupiteľstvo skutočne v pondelok 21.10 ( program schôdze ). Nevieme však, kedy a akým spôsobom bol návrh, keďže predošlé zasadnutie bolo ešte 30.9. Podľa zákona musia byť všetky materiály k rokovaniu poskytnuté poslancom najmenej 15 dní vopred."
] |
2013-10-31 00:00:00
|
{
"text": [
"program schôdze",
"bolo ešte"
],
"url": [
"http://zastupitelstvo.vucke.sk/Lists/Zasadnutia/JednoZasadnutieB.aspx?zsID=54",
"http://zastupitelstvo.vucke.sk/Lists/Zasadnutia/ZasadnutiaViewB.aspx"
]
}
|
2025-10-16T19:53:54.893584+00:00
|
49212
| 49,212
|
https://demagog.sk/vyrok/49212
|
Igor Matovič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
|
Svojho času, keď kandidovala Zuzana Čaputová, mala podporu 4 %, Robert Mistrík mal možno vtedy 18 %, my sme ich zavolali z jeden okrúhly stôl a chceli sme sprostredkovať medzi nimi dohodu (...) tá dohoda vznikla a vlastne odvtedy aj médiá sa začali zaujímať o Zuzanu Čaputovú.
| null |
Zavádzajúce
|
Igor Matovič v príspevku vyvoláva zavádzajúci dojem, že až jeho iniciatíva na spoluprácu medzi Zuzanou Čaputovou a Robertom Mistríkom viedla k záujmu médií o Čaputovú. Médiá však o jej kandidatúre a podpore informovali priebežne. Percentá podpory v prieskumoch, ktoré Matovič udáva, nie sú presné, v januári 2019 v čase spomínaného stretnutia mala Čaputová podporu 6,6 - 9 % a Mistrík 15-16,5 %.
15. januára 2019 Matovič pozval Zuzanu Čaputovú a Roberta Mistríka na stretnutie. Cieľom bolo dohodnúť sa na mene jedného prezidentského kandidáta, k takejto dohode však napokon nedospeli. Po stretnutí Mistrík aj Čaputová uviedli, že pred prvým kolom preferenčne slabší kandidát podporí toho silnejšieho.
Podľa prieskumu agentúry Fokus z januára 2019 boli preferencie Zuzany Čaputovej 9 %, Mistríka by za prezidenta volilo 16,5 % opýtaných. V decembri 2018 by Čaputovú volilo 6,6 % respondentov, Mistríka takmer 15 %. Vo februári 2019 Čaputovej preferencie vzrástli na 14,4 %, výrazne stúpli na viac ako 40 % po tom, čo Mistrík odstúpil v jej prospech.
4,1 % podpory získala Čaputová jedine v prieskume agentúry Focus z novembra 2018 (. pdf ), nie v januári, kedy sa uskutočnilo stretnutie medzi Matovičom, Čaputovou a Mistríkom. Mistríka by podľa tohto prieskumu volilo 11,7 % opýtaných.
O oznámení kandidatúry Zuzany Čaputovej v máji 2018 informovali denník SME , Pravda , Aktuality, ale aj Pluska . Pravda informovala aj o podpore bývalého acribiskupa Bezáka v septembri 2018 a o odovzdaní podpisov 24. januára 2019. Nedá sa preto konštatovať, že Čaputovej kandidatúru si média začali všímať až po apele OĽaNO na zjednotenie.
Vyjadrenie mediálneho tímu OĽaNO z 23. 7. 2023 pre Demagog.sk: „ K časti výroku Igora Matoviča „Svojho času, keď kandidovala Zuzana Čaputová, mala podporu 4 %,“ – V prieskume agentúry Focus z novembra 2018 mala Zuzana Čaputová nameranú podporu 4,1 %. Keďže Igora Matovič povedal „svojho času“, bez toho, aby sa vyjadril, k akému dátumu mala danú podporu, jeho tvrdenie je pravdivé. Pán Matovič nikde neuviedol, že sa jednalo o posledný prieskum pred januárovým spoločným stretnutím. Následné tvrdenie „ Robert Mistrík mal možno vtedy 18 %,“ nemožno označiť za nepravdivé, keďže Igor Matovič použil slovo „možno“, čím svoj výrok jasne označil za domnienku a teda účelovo neklamal, a preto nemožno tento výrok označiť za nepravdu. Nasledovný výrok „my sme ich zavolali z jeden okrúhly stôl a chceli sme sprostredkovať medzi nimi dohodu (...) tá dohoda vznikla “ je pravdivý, pretože s týmto zámerom sme stretnutie zorganizovali a Robert Mistrík sa na základe tejto dohody vzdal kandidatúry v prospech Zuzany Čaputovej, čo je jednoducho overiteľné. Následná časť výroku „ a vlastne odvtedy aj médiá sa začali zaujímať o Zuzanu Čaputovú.“ sa nedá označiť ako nepravdivá. Uviedli ste niekoľko článkov spred spoločného stretnutia, ktoré však len informujú o tom, že Z. Čaputová bude kandidovať, resp., že jej vyjadrila podporu verejne známa osobnosť p. Bezák. Takéto strohé články zverejňovali médiá o viacerých kandidátoch. Výrazný nárast záujmu médií o Z. Čaputovú nastal až po spoločnom stretnutí s p. Mistríkom. Z celého výroku Igora Matoviča vyplýva, že výrazný preferenčný nárast Zuzany Čaputovej v prieskumoch nastal až po nami organizovanom spoločnom stretnutí s Robertom Mistríkom, čo je pravda."
|
[
"Igor Matovič v príspevku vyvoláva zavádzajúci dojem, že až jeho iniciatíva na spoluprácu medzi Zuzanou Čaputovou a Robertom Mistríkom viedla k záujmu médií o Čaputovú. Médiá však o jej kandidatúre a podpore informovali priebežne. Percentá podpory v prieskumoch, ktoré Matovič udáva, nie sú presné, v januári 2019 v čase spomínaného stretnutia mala Čaputová podporu 6,6 - 9 % a Mistrík 15-16,5 %.",
"15. januára 2019 Matovič pozval Zuzanu Čaputovú a Roberta Mistríka na stretnutie. Cieľom bolo dohodnúť sa na mene jedného prezidentského kandidáta, k takejto dohode však napokon nedospeli. Po stretnutí Mistrík aj Čaputová uviedli, že pred prvým kolom preferenčne slabší kandidát podporí toho silnejšieho.",
"Podľa prieskumu agentúry Fokus z januára 2019 boli preferencie Zuzany Čaputovej 9 %, Mistríka by za prezidenta volilo 16,5 % opýtaných. V decembri 2018 by Čaputovú volilo 6,6 % respondentov, Mistríka takmer 15 %. Vo februári 2019 Čaputovej preferencie vzrástli na 14,4 %, výrazne stúpli na viac ako 40 % po tom, čo Mistrík odstúpil v jej prospech.",
"4,1 % podpory získala Čaputová jedine v prieskume agentúry Focus z novembra 2018 (. pdf ), nie v januári, kedy sa uskutočnilo stretnutie medzi Matovičom, Čaputovou a Mistríkom. Mistríka by podľa tohto prieskumu volilo 11,7 % opýtaných.",
"O oznámení kandidatúry Zuzany Čaputovej v máji 2018 informovali denník SME , Pravda , Aktuality, ale aj Pluska . Pravda informovala aj o podpore bývalého acribiskupa Bezáka v septembri 2018 a o odovzdaní podpisov 24. januára 2019. Nedá sa preto konštatovať, že Čaputovej kandidatúru si média začali všímať až po apele OĽaNO na zjednotenie.",
"Vyjadrenie mediálneho tímu OĽaNO z 23. 7. 2023 pre Demagog.sk: „ K časti výroku Igora Matoviča „Svojho času, keď kandidovala Zuzana Čaputová, mala podporu 4 %,“ – V prieskume agentúry Focus z novembra 2018 mala Zuzana Čaputová nameranú podporu 4,1 %. Keďže Igora Matovič povedal „svojho času“, bez toho, aby sa vyjadril, k akému dátumu mala danú podporu, jeho tvrdenie je pravdivé. Pán Matovič nikde neuviedol, že sa jednalo o posledný prieskum pred januárovým spoločným stretnutím. Následné tvrdenie „ Robert Mistrík mal možno vtedy 18 %,“ nemožno označiť za nepravdivé, keďže Igor Matovič použil slovo „možno“, čím svoj výrok jasne označil za domnienku a teda účelovo neklamal, a preto nemožno tento výrok označiť za nepravdu. Nasledovný výrok „my sme ich zavolali z jeden okrúhly stôl a chceli sme sprostredkovať medzi nimi dohodu (...) tá dohoda vznikla “ je pravdivý, pretože s týmto zámerom sme stretnutie zorganizovali a Robert Mistrík sa na základe tejto dohody vzdal kandidatúry v prospech Zuzany Čaputovej, čo je jednoducho overiteľné. Následná časť výroku „ a vlastne odvtedy aj médiá sa začali zaujímať o Zuzanu Čaputovú.“ sa nedá označiť ako nepravdivá. Uviedli ste niekoľko článkov spred spoločného stretnutia, ktoré však len informujú o tom, že Z. Čaputová bude kandidovať, resp., že jej vyjadrila podporu verejne známa osobnosť p. Bezák. Takéto strohé články zverejňovali médiá o viacerých kandidátoch. Výrazný nárast záujmu médií o Z. Čaputovú nastal až po spoločnom stretnutí s p. Mistríkom. Z celého výroku Igora Matoviča vyplýva, že výrazný preferenčný nárast Zuzany Čaputovej v prieskumoch nastal až po nami organizovanom spoločnom stretnutí s Robertom Mistríkom, čo je pravda.\""
] |
2023-07-21 00:00:00
|
{
"text": [
"pozval",
"boli",
"volilo",
"vzrástli",
"stúpli",
"odstúpil",
"pdf",
"SME",
"Pravda",
"Pluska",
"podpore",
"odovzdaní"
],
"url": [
"https://domov.sme.sk/c/22029459/matovic-pozval-na-rokovanie-mistrika-mikloska-a-caputovu.html",
"https://dennikn.sk/1390407/olano-nepodpori-jedneho-kandidata-mistrik-caputova-aj-miklosko-by-boli-podla-matovica-dobrym-prezidentom/",
"https://volby.sme.sk/g/118049/prieskum-preferencii-prezidentskych-kandidatov-vo-volbach-prezidenta-sr-2019?photo=p4007675&gref=https%253A%252F%252Fvolby.sme.sk%252Fdok%252Fi%252Fprieskumy-preferencie",
"https://dennikn.sk/1393622/obrat-vo-volbach-mistrik-odstupuje-a-podporuje-caputovu/",
"https://domov.sme.sk/c/22063152/vyvoj-preferencii-kandidatov-volba-prezidenta-sr-2019.html",
"https://domov.sme.sk/c/22061876/prezidentske-volby-2019-mistrik-caputova.html",
"https://www.focus-research.sk/files/256_Preferencie%20moznych%20prezidentskych%20kandidatov_november_2018.pdf",
"https://domov.sme.sk/c/20836946/caputova-ohlasila-kandidaturu-prezidentske-volby.html",
"https://www.aktuality.sk/clanok/593593/zuzana-caputova-bude-kandidovat-za-prezidentku/",
"https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/sok-post-prezidenta-chce-kandidovat-aj-tato-zena",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/483326-bezak-vyjadril-podporu-caputovej-spaja-ich-boj-za-spravodlivost/",
"https://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2019/clanok/499641-caputova-odovzdala-podpisy-fica-za-ustavneho-sudcu-by-nevymenovala/"
]
}
|
2025-10-16T19:10:05.294667+00:00
|
vr38177
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38177
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
Aj ministri za rôzne koaličné strany schválili takzvaný dokument, takzvaný program stability, aj program reforiem. Tento dokument bol prerokovaný aj v parlamente, v dvoch výboroch, aj v našom rozpočtovom, pán kolega určite si pamätá. No tam som nepočul od koaličných poslancov zásadné výhrady k tomuto dokumentu v oblastiach, ktoré ste vymenovali. A tento dokument je schválený, to znamená, je to scenár, podľa ktorého by sa malo postupovať. Tento dokument bol odoslaný na posúdenie do Európskej komisie.
|
2011-05-07 00:00:00
|
Pravda
|
Na webstránke Výboru NR SR pre rozpočet a financie chýbajú zápisnice zo schôdzí od decembra 2010, takže nie je možné overiť súhlasné alebo nesúhlasné postoje vyjadrené v rámci rokovania výboru. Podľa pozvánok s uvedením programov boli materiály Program stability (.pdf) a Národný program reforiem (.pdf) prerokované 14. apríla 2011. Na zasadnutí vlády bol Program stability prerokovaný 20. apríla 2011 . Uznesenie vlády ukladá povinnosť ministrovi financií SR predložiť ho Európskej komisii.
|
[
"Na webstránke Výboru NR SR pre rozpočet a financie chýbajú zápisnice zo schôdzí od decembra 2010, takže nie je možné overiť súhlasné alebo nesúhlasné postoje vyjadrené v rámci rokovania výboru. Podľa pozvánok s uvedením programov boli materiály Program stability (.pdf) a Národný program reforiem (.pdf) prerokované 14. apríla 2011. Na zasadnutí vlády bol Program stability prerokovaný 20. apríla 2011 . Uznesenie vlády ukladá povinnosť ministrovi financií SR predložiť ho Európskej komisii."
] |
2011-05-09 00:00:00
|
{
"text": [
"Výboru NR SR pre rozpočet a financie",
"Program stability",
"Národný program reforiem",
"prerokovaný 20. apríla 2011",
"Uznesenie vlády"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/nrdk/dk.aspx?VyborID=105",
"http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/sp_apr2011_sk.pdf",
"http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Halus/NPR%20SR%202011-2014.pdf",
"http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=19532",
"http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-11648?listName=Uznesenia&prefixFile=m_"
]
}
|
2025-10-16T20:14:53.170760+00:00
|
vr33878
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33878
|
Ján Richter
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-richter
|
Keď pred rokom bol rast HDP nejaké 2%, dnes je to cirka polovičný rast.
|
2013-05-26 00:00:00
|
Pravda
|
Medziročný rast bol v 1. štvrťroku 2012 2,2% HDP a o rok neskôr 0,9% HDP. Ján Richter uvádza približné čísla. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Medziročný rast Slovenska v prvom štvrťroku 2012, na konci ktorého nastupovala vlády R. Fica dosahoval podľa eurostatu 2,2% HDP. Za celý rok 2012 potom priemerne 2,0% HDP. Podľa májových údajov Eurostatu bol ekonomický rast v prvom štvrťroku 2013 na úrovni 0,9% HDP. Taktiež Štatistický úrad uvádza v rýchlom odhade rastu HDP rast HDP v 1. štvrťroku 2013 na úrovni 0,9% HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Medziročný rast bol v 1. štvrťroku 2012 2,2% HDP a o rok neskôr 0,9% HDP. Ján Richter uvádza približné čísla. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Medziročný rast Slovenska v prvom štvrťroku 2012, na konci ktorého nastupovala vlády R. Fica dosahoval podľa eurostatu 2,2% HDP. Za celý rok 2012 potom priemerne 2,0% HDP. Podľa májových údajov Eurostatu bol ekonomický rast v prvom štvrťroku 2013 na úrovni 0,9% HDP. Taktiež Štatistický úrad uvádza v rýchlom odhade rastu HDP rast HDP v 1. štvrťroku 2013 na úrovni 0,9% HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-05-27 00:00:00
|
{
"text": [
"eurostatu",
"2012",
"údajov",
"odhade"
],
"url": [
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=0&language=en&pcode=tipsbp40&tableSelection=1",
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115",
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-15052013-AP/EN/2-15052013-AP-EN.PDF",
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=66216"
]
}
|
2025-10-16T19:57:27.824648+00:00
|
vr15314
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15314
|
František Šebej
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej
|
Článok 50, ktorý vraví, že v tom okamihu, keď krajina oznámi svoj úmysel vystúpiť, oznámi ho Rade Európskej únie, tak sa začnú rokovania o podmienkach vystúpenia a teda uzavrení zmluvy o vystúpení. A tá zmluva zároveň musí obsahovať aj definovanie budúcich vzťahov, čiže napríklad to, či Veľká Británia zostane súčasťou vnútorného trhu Európskej únie. Ak sa nedohodne na tej zmluve proste, ktorá, tie rokovania prebiehajú už medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou, nie jednotlivými členskými štátmi. Ak sa nedohodne žiadna takáto zmluva, tak automaticky do dvoch rokov od okamihu oznámenia vystúpenia prestanú platiť zmluvy a Británia bude vonku.
|
2016-06-26 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Pre overenie výroku vychádzame zo spomínaného článku 50 Zmluvy o Európskej únii. Tento článok ustanovuje mechanizmus vystúpenia krajiny z EÚ. Z tohto pohľadu František Šebej uviedol dve nepresnosti, úmysel vystúpiť z EÚ sa má oznámiť Európskej rade a existuje možnosť predĺžiť dvojročnú lehotu na vystúpenie. Preto výrok považujeme za zavádzajúci. Šebej nesprávne uviedol, že vystupujúca krajina oznamuje svoj úmysel Rade Európskej Únie - podľa Zmluvy oznámenie o vystúpení dostáva Európska rada . Ďalej má následovať vyjednávanie dohody o vystúpení a budúcich vzťahov s EÚ. František Šebej tiež správne uviedol. že rokovania prebiehajú medzi vystupujúcim štátom a EÚ (Rada EÚ tvorená vládami štátov, a Európsky parlament). Vstupom do platnosti vyjednanou zmluvou potom krajina prestáva byť členom EÚ, tak ako uviedol Šebej. Avšak v zmluve je zakotvené, že lehotu dvoch rokov od oznámenia úmyslu vystúpiť z EÚ je možné predĺžiť, pokiaľ to členské štáty odsúhlasia. Nie je teda úplnou pravdou, že Británia musí byť po dvoch rokoch od oznámenia von z EÚ. Plný text článku 50 Zmluvy o Európskej Únii (s 43, .pdf ) znie: "Článok 50 1. Každý členský štát sa môže rozhodnúť vystúpiť z Únie v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami. 2. Členský štát, ktorý sa rozhodne vystúpiť, oznámi svoj úmysel Európskej rade . V zmysle usmernení Európskej rady Únia dojedná a uzavrie s takým štátom dohodu, ktorá ustanoví spôsob jeho vystúpenia, pričom zohľadní rámec jeho budúcich vzťahov s Úniou. Táto dohoda sa dojedná v súlade s článkom 218 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Uzatvára ju v mene Únie Rada, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou po udelení súhlasu Európskeho parlamentu. 3. Zmluvy sa prestanú vzťahovať na dotknutý členský štát odo dňa nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení alebo v prípade, ak sa tak nestane, dva roky po oznámení uvedenom v odseku 2, pokiaľ Európska rada jednomyseľne nerozhodne o predĺžení tejto lehoty po dohode s dotknutým členským štátom. 4. Na účely odsekov 2 a 3 sa člen Európskej rady alebo Rady, ktorý zastupuje vystupujúci členský štát, nezúčastňuje na rokovaniach alebo rozhodnutiach Rady alebo Európskej rady, ktoré sa ho týkajú. Kvalifikovaná väčšina je vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 5. Ak štát, ktorý vystúpil z Únie, opätovne požiada o pristúpenie, takáto žiadosť podlieha postupu uvedenému v článku 49. " Dátum zverejnenia analýzy: 27.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Pre overenie výroku vychádzame zo spomínaného článku 50 Zmluvy o Európskej únii. Tento článok ustanovuje mechanizmus vystúpenia krajiny z EÚ. Z tohto pohľadu František Šebej uviedol dve nepresnosti, úmysel vystúpiť z EÚ sa má oznámiť Európskej rade a existuje možnosť predĺžiť dvojročnú lehotu na vystúpenie. Preto výrok považujeme za zavádzajúci. Šebej nesprávne uviedol, že vystupujúca krajina oznamuje svoj úmysel Rade Európskej Únie - podľa Zmluvy oznámenie o vystúpení dostáva Európska rada . Ďalej má následovať vyjednávanie dohody o vystúpení a budúcich vzťahov s EÚ. František Šebej tiež správne uviedol. že rokovania prebiehajú medzi vystupujúcim štátom a EÚ (Rada EÚ tvorená vládami štátov, a Európsky parlament). Vstupom do platnosti vyjednanou zmluvou potom krajina prestáva byť členom EÚ, tak ako uviedol Šebej. Avšak v zmluve je zakotvené, že lehotu dvoch rokov od oznámenia úmyslu vystúpiť z EÚ je možné predĺžiť, pokiaľ to členské štáty odsúhlasia. Nie je teda úplnou pravdou, že Británia musí byť po dvoch rokoch od oznámenia von z EÚ. Plný text článku 50 Zmluvy o Európskej Únii (s 43, .pdf ) znie: \"Článok 50 1. Každý členský štát sa môže rozhodnúť vystúpiť z Únie v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami. 2. Členský štát, ktorý sa rozhodne vystúpiť, oznámi svoj úmysel Európskej rade . V zmysle usmernení Európskej rady Únia dojedná a uzavrie s takým štátom dohodu, ktorá ustanoví spôsob jeho vystúpenia, pričom zohľadní rámec jeho budúcich vzťahov s Úniou. Táto dohoda sa dojedná v súlade s článkom 218 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Uzatvára ju v mene Únie Rada, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou po udelení súhlasu Európskeho parlamentu. 3. Zmluvy sa prestanú vzťahovať na dotknutý členský štát odo dňa nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení alebo v prípade, ak sa tak nestane, dva roky po oznámení uvedenom v odseku 2, pokiaľ Európska rada jednomyseľne nerozhodne o predĺžení tejto lehoty po dohode s dotknutým členským štátom. 4. Na účely odsekov 2 a 3 sa člen Európskej rady alebo Rady, ktorý zastupuje vystupujúci členský štát, nezúčastňuje na rokovaniach alebo rozhodnutiach Rady alebo Európskej rady, ktoré sa ho týkajú. Kvalifikovaná väčšina je vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 5. Ak štát, ktorý vystúpil z Únie, opätovne požiada o pristúpenie, takáto žiadosť podlieha postupu uvedenému v článku 49. \" Dátum zverejnenia analýzy: 27.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2016-06-27 00:00:00
|
{
"text": [
"Európska rada",
".pdf"
],
"url": [
"http://europa.eu/about-eu/institutions-bodies/infographics/abc_eu_institutions_large_sk.jpg",
"https://www.ecb.europa.eu/ecb/legal/pdf/c_32620121026sk.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:54:37.539212+00:00
|
vr33433
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33433
|
Daniel Krajcer
|
SKOK!
|
https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer
|
Ministerstvo kultúry pod vedením pána Maďariča deň pred voľbami v roku 2010 podpísalo zmluvu na 170 miliónov eur.
|
2013-03-20 00:00:00
|
Pravda
|
Tvrdenie Daniela Krajcera je pravdivé .
|
[
"Tvrdenie Daniela Krajcera je pravdivé ."
] |
2013-03-21 00:00:00
|
{
"text": [
"sa konali",
"zmluve o dielo",
"správa ÚVO"
],
"url": [
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4490",
"http://www.zmluvy.gov.sk/data/att/49337_dokument.pdf",
"http://www.uvo.gov.sk/evestnik?p_p_id=evestnik_WAR_eVestnikPortlets&p_p_lifecycle=0&p_p_state=pop_up&p_p_mode=view&_evestnik_WAR_eVestnikPortlets_view=detail&_evestnik_WAR_eVestnikPortlets_oznId=142978"
]
}
|
2025-10-16T19:59:06.996540+00:00
|
vr15069
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15069
|
Miroslav Číž
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/miroslav-ciz
|
...váš terajší veľký koaličný partner vám vysypal striekačky na hlavu...
|
2016-05-01 00:00:00
|
Pravda
|
Igor Matovič v septembri 2012 vysypal Martinovi Poliačikovi na hlavu injekčné striekačky. Celé sa to odohralo v rokovacej sále Národnej rady SR počas schôdze. Na základe dostupných informácií hodnotíme výrok ako pravdivý. Matoviča rozhneval výrok Martina Poliačika v rozhovore pre SME o tom, že čistý heroín je pre telo neškodný. „Chcem požiadať Národnú radu, aby sme uvoľnili poslanca Poliačika na dlhodobé neplatené voľno, aby sa takto mohol dostatočne venovať drogovo závislým deťom, ktoré podľahnú pokušeniu odskúšať si podľa poslanca Poliačika pre ich telo vraj úplne neškodný heroín,“ vyhlásil Matovič v Národnej rade Slovenskej republiky. Predseda parlamentu Pavol Paška o tomto návrhu hlasovať nedal. Igor Matovič tiež Martinovi Poliačikovi: " Kolegu Poliačika upozorňujem, že ak ešte raz bude nabádať naše deti na užívanie heroínu, tak aj keď bude na neho zákon krátky, moja ruka bude dostatočne dlhá ". Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Igor Matovič v septembri 2012 vysypal Martinovi Poliačikovi na hlavu injekčné striekačky. Celé sa to odohralo v rokovacej sále Národnej rady SR počas schôdze. Na základe dostupných informácií hodnotíme výrok ako pravdivý. Matoviča rozhneval výrok Martina Poliačika v rozhovore pre SME o tom, že čistý heroín je pre telo neškodný. „Chcem požiadať Národnú radu, aby sme uvoľnili poslanca Poliačika na dlhodobé neplatené voľno, aby sa takto mohol dostatočne venovať drogovo závislým deťom, ktoré podľahnú pokušeniu odskúšať si podľa poslanca Poliačika pre ich telo vraj úplne neškodný heroín,“ vyhlásil Matovič v Národnej rade Slovenskej republiky. Predseda parlamentu Pavol Paška o tomto návrhu hlasovať nedal. Igor Matovič tiež Martinovi Poliačikovi: \" Kolegu Poliačika upozorňujem, že ak ešte raz bude nabádať naše deti na užívanie heroínu, tak aj keď bude na neho zákon krátky, moja ruka bude dostatočne dlhá \". Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2016-05-02 00:00:00
|
{
"text": [
"výrok",
"SME"
],
"url": [
"http://domov.sme.sk/c/6511505/martin-poliacik-skusil-som-heroin-aj-pervitin.html",
"http://domov.sme.sk/c/6511505/martin-poliacik-skusil-som-heroin-aj-pervitin.html"
]
}
|
2025-10-16T19:33:29.221532+00:00
|
vr28090
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28090
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Dnes máte, 53 % poslancov je nových...
|
2014-07-06 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Dostupné informácie o počte nových poslancov v Európskom parlamente sa rozchádzajú, a preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa oficiálnych údajov je podiel nových poslancov nižší ako uvádza Richard Sulík, avšak rovnaký údaj uviedol vo svojom inauguračnom prejave predseda EP. Údaje sa pravdepodobne nezhodujú z toho dôvodu, že viacero zvolených poslancov sa vzdalo mandátu, keďže budú pôsobiť v Komisii. Podľa informácií stránky TheParliamentMagazine.eu z 1. júla 2014 o výsledkoch volieb do Európskeho parlamentu 2014 je 49,4% poslancov nových a 50,6% znovuzvolených. V najaktuálnejšej správe EP z 9. júla 2014 sa však uvádza opačný pomer: 50,6% nových a 49,4% znovuzvolených. V inauguračnom prejave predsedu EP z 1. júla 2014 uviedol Martin Schulz počet 396 nových poslancov, čo by predstavovalo 53% (z celkového počtu 751 poslancov). "Obzvlášť srdečne by som chcel na ich prvej schôdzi privítať 396 novo zvolených kolegýň a kolegov, medzi ktorými je mnoho mladých žien a mužov, ktorí sem určite prinesú závan nového nadšenia." Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Dostupné informácie o počte nových poslancov v Európskom parlamente sa rozchádzajú, a preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa oficiálnych údajov je podiel nových poslancov nižší ako uvádza Richard Sulík, avšak rovnaký údaj uviedol vo svojom inauguračnom prejave predseda EP. Údaje sa pravdepodobne nezhodujú z toho dôvodu, že viacero zvolených poslancov sa vzdalo mandátu, keďže budú pôsobiť v Komisii. Podľa informácií stránky TheParliamentMagazine.eu z 1. júla 2014 o výsledkoch volieb do Európskeho parlamentu 2014 je 49,4% poslancov nových a 50,6% znovuzvolených. V najaktuálnejšej správe EP z 9. júla 2014 sa však uvádza opačný pomer: 50,6% nových a 49,4% znovuzvolených. V inauguračnom prejave predsedu EP z 1. júla 2014 uviedol Martin Schulz počet 396 nových poslancov, čo by predstavovalo 53% (z celkového počtu 751 poslancov). \"Obzvlášť srdečne by som chcel na ich prvej schôdzi privítať 396 novo zvolených kolegýň a kolegov, medzi ktorými je mnoho mladých žien a mužov, ktorí sem určite prinesú závan nového nadšenia.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-07-07 00:00:00
|
{
"text": [
"informácií",
"správe",
"prejave"
],
"url": [
"https://www.theparliamentmagazine.eu/articles/sponsored_article/summary-facts-and-figures-new-meps",
"http://www.elections2014.eu/en/news-room/content/20140708STO51844/html/Parliament-figured-out-the-facts-on-new-MEPs",
"http://www.europarl.europa.eu/the-president/en-sk/press/press_release_speeches/speeches/speeches-2014/speeches-2014-july/html/inaugura-ny-prejav-martina-schulza-ako-predsedu-europskeho-parlamentu"
]
}
|
2025-10-16T19:45:56.095855+00:00
|
vr37889
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37889
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
Nájomníkom (ktorí žijú v bytoch s regulovaným nájomným a nezvládnu platiť vyššiu cenu deregulovaného nájomného pozn.) do roku 2017 musí byť poskytnuté zo strany obce, tam je povinnosť, nie možnosť ale povinnosť, náhradné bývanie.
|
2011-04-03 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa návrhu zákona (.docx) o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, je obec do roku 2017 povinná v prípadoch preukázanej materiálnej bytovej núdze, poskytnúť náhradné bývanie: "§12 ods.1 Obec je povinná poskytnúť bytovú náhradu žiadateľovi, ktorý je zapísaný v zozname podľa § 9 ods. 8 , do 31. decembra 2017 okrem prípadov podľa odsekov 2 a 3."
|
[
"Podľa návrhu zákona (.docx) o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, je obec do roku 2017 povinná v prípadoch preukázanej materiálnej bytovej núdze, poskytnúť náhradné bývanie: \"§12 ods.1 Obec je povinná poskytnúť bytovú náhradu žiadateľovi, ktorý je zapísaný v zozname podľa § 9 ods. 8 , do 31. decembra 2017 okrem prípadov podľa odsekov 2 a 3.\""
] |
2011-04-04 00:00:00
|
{
"text": [
"návrhu zákona"
],
"url": [
"https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=191&matEID=3236&docEID=137115&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1"
]
}
|
2025-10-16T20:16:04.228413+00:00
|
vr16594
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16594
|
Tomáš Drucker
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/tomas-drucker
|
...v týchto veľkých nemocniciach percent peniazi, ktoré dostávajú, idú na mzdy, 80%, (...).
|
2017-09-18 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Výrok ministra zdravotníctva môžeme v tejto formulácii interpretovať rôzne, čo vedie k rozličným výsledkom. Z rozhovoru nie je jednoznačný menovateľ, na základe ktorého minister uvedené percento vypočítal. Okrem toho je nedefinovateľná aj kategória "veľké nemocnice". V 13 najväčších zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva (MZ SR) tvoria mzdy na celkových nákladoch približne 60%, na osobných nákladoch 70%, na výnosoch zo zdravotných poisťovní približne 80%. Okrem toho je však potrebné mať na zreteli fakt, že medzi jednotlivými nemocnicami sú rozdiely, ktoré sa zároveň menia v čase. Výrok z týchto dôvodov a po konzultácii s riaditeľom Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku, Tomášom Szalaym hodnotíme ako neoveriteľný. Ako ukazujú výkazy ziskov a strát z účtovných závierok 13 najväčších zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti MZ SR k 31.12.2016, uvedených 80% môže približne zodpovedať podielu miezd na výnosoch z poisťovní. Na druhú stranu, na celkových nákladoch nemocníc mzdy tvoria okolo 60%. A podiel mzdových nákladov na celkových osobných nákladoch je zhruba 70%. Na okraj, kapitola štátneho rozpočtu pre MZ SR predpokladala na rok 2017 celkové výdavky v hodnote 1,37 mld. eur. Na pokrytie miezd vyčlenila sumu 25 980 211 eur, ktorá tvorí necelé 2% výdajov ( .pdf , s. 76). Podľa poslednej Zdravotníckej ročenky boli celkové náklady organizácií v zdravotníctve v roku 2015 4,7 mld. eur. Mzdy z tejto sumy tvorili 25,26% , teda 1 187 643 678 eur ( .pdf , s. 8). Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Výrok ministra zdravotníctva môžeme v tejto formulácii interpretovať rôzne, čo vedie k rozličným výsledkom. Z rozhovoru nie je jednoznačný menovateľ, na základe ktorého minister uvedené percento vypočítal. Okrem toho je nedefinovateľná aj kategória \"veľké nemocnice\". V 13 najväčších zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva (MZ SR) tvoria mzdy na celkových nákladoch približne 60%, na osobných nákladoch 70%, na výnosoch zo zdravotných poisťovní približne 80%. Okrem toho je však potrebné mať na zreteli fakt, že medzi jednotlivými nemocnicami sú rozdiely, ktoré sa zároveň menia v čase. Výrok z týchto dôvodov a po konzultácii s riaditeľom Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku, Tomášom Szalaym hodnotíme ako neoveriteľný. Ako ukazujú výkazy ziskov a strát z účtovných závierok 13 najväčších zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti MZ SR k 31.12.2016, uvedených 80% môže približne zodpovedať podielu miezd na výnosoch z poisťovní. Na druhú stranu, na celkových nákladoch nemocníc mzdy tvoria okolo 60%. A podiel mzdových nákladov na celkových osobných nákladoch je zhruba 70%. Na okraj, kapitola štátneho rozpočtu pre MZ SR predpokladala na rok 2017 celkové výdavky v hodnote 1,37 mld. eur. Na pokrytie miezd vyčlenila sumu 25 980 211 eur, ktorá tvorí necelé 2% výdajov ( .pdf , s. 76). Podľa poslednej Zdravotníckej ročenky boli celkové náklady organizácií v zdravotníctve v roku 2015 4,7 mld. eur. Mzdy z tejto sumy tvorili 25,26% , teda 1 187 643 678 eur ( .pdf , s. 8). Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-09-18 00:00:00
|
{
"text": [
"účtovných závierok",
".pdf",
".pdf"
],
"url": [
"http://www.registeruz.sk",
"http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959",
"http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/2015/ekonomicke_ukazovatele.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:29:07.533331+00:00
|
vr37660
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37660
|
Ivan Švejna
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/ivan-svejna
|
Naša strana alebo moja strana Most-Híd jasne deklarovala, že podporí len takú zmenu odvodov, ktorá sa zásadným spôsobom nedotkne odvodov živnostníkov.
|
2011-03-13 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Agentúra SITA priniesla 10. marca 2011 vyjadrenie I. Švejnu, podla ktorého sa skutocne Most-Híd snaží o dosiahnutie dohody o odvodoch, ktorá by situáciu živnostníkov brala do úvahy: "'Most je ten, kto presadzuje iný pohlad na živnostníkov a dohodárov v koalícii. Snažíme sa nájst rozumný kompromis, aby sme nieco akceptovali a nieco presadili. To, že sa zacalo inak pozerat na živnostníkov, je zásluhou Mosta. Otázka, do akej miery nájdeme s partnermi prienik,' zdôraznil." Z tohto vyjadrenia však nevyplýva, že by Most-Híd kládol v tejto otázke ultimátum, ako to môže z Švejnovho výroku v relácii pôsobit. Inú informáciu o ultimatívnom postoji sme nenašli. Je možné, že takýto postoj zaznel v rámci koalicnej rady. Ci sa tak stalo, overit nevieme.
|
[
"Agentúra SITA priniesla 10. marca 2011 vyjadrenie I. Švejnu, podla ktorého sa skutocne Most-Híd snaží o dosiahnutie dohody o odvodoch, ktorá by situáciu živnostníkov brala do úvahy: \"'Most je ten, kto presadzuje iný pohlad na živnostníkov a dohodárov v koalícii. Snažíme sa nájst rozumný kompromis, aby sme nieco akceptovali a nieco presadili. To, že sa zacalo inak pozerat na živnostníkov, je zásluhou Mosta. Otázka, do akej miery nájdeme s partnermi prienik,' zdôraznil.\" Z tohto vyjadrenia však nevyplýva, že by Most-Híd kládol v tejto otázke ultimátum, ako to môže z Švejnovho výroku v relácii pôsobit. Inú informáciu o ultimatívnom postoji sme nenašli. Je možné, že takýto postoj zaznel v rámci koalicnej rady. Ci sa tak stalo, overit nevieme."
] |
2011-03-14 00:00:00
|
{
"text": [
"SITA"
],
"url": [
"http://www.ta3.com/sk/reportaze/172579_most-hid-chce-zmenu-v-navrhu-odvodov-pre-zivnostnikov"
]
}
|
2025-10-16T20:44:48.111374+00:00
|
vr38895
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38895
|
Rafael Rafaj
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj
|
Momentálne vidíme dosahy, že úrad sa rúti do problémov, komunita Slovákov sa musí schádzať v Maďarsku a jednoducho nie je tu spolupráca medzi Slovenskom a zahraničnými Slovákmi.
|
2011-09-18 00:00:00
|
Nepravda
|
Komunita Slovákov v zahraničí organizuje každoročne viacero kultúrno-spoločenských akcií. Tieto akcie sa uskutočňujú prevažne v krajinách, kde je slovenská komunita početnejšia. K týmto krajinám podľa štatistík zverejnených na stránke Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí patria štáty ako USA, Kanada, Česko, Srbsko, Maďarsko, Rumunsko, Írsko, Nemecko ako aj iné štáty sveta. V týchto štátoch pôsobia aj viaceré slovenské spolky, ktoré dané akcie často v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí alebo rôznymi miestnymi spolkami spoluorganizujú.
Jednou z takýchto akcií bol aj XV. Celoštátny folklórny festival v Maďarsku, aj za účasti predsedu Úradu p. M Vetráka. Podobné stretnutie sa uskutočnilo napr. aj počas leta v Báčskom Petrovci od 31. júla do 7. augusta 2011. Išlo o jubilejné 50. Slovenské národné slávnosti .
Počas leta sa uskutočnilo aj stretnutie Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave v dňoch 4.-6. júla 2011 pod názvom Deň zahraničných Slovákov , kde sa predstavili viacerí slovenskí umelci a remeselníci zo zahraničia, aby prezentovali svoje nadanie a zručnosti.
Z dostupných zdrojov vyplýva, že akcie konané pre komuniy zahraničných Slovákov sú usporadúvané v krajinách, kde žije mnoho zahraničných Slovákov. K takýmto krajinám patrí aj Maďarsko, ale aj mnohé ďalšie. Rovnako sa však takéto stretnutie konalo tiež v Bratislave. Nie je tak pravda, že sa komunita "musí schádzať v Maďarsku."
|
[
"Komunita Slovákov v zahraničí organizuje každoročne viacero kultúrno-spoločenských akcií. Tieto akcie sa uskutočňujú prevažne v krajinách, kde je slovenská komunita početnejšia. K týmto krajinám podľa štatistík zverejnených na stránke Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí patria štáty ako USA, Kanada, Česko, Srbsko, Maďarsko, Rumunsko, Írsko, Nemecko ako aj iné štáty sveta. V týchto štátoch pôsobia aj viaceré slovenské spolky, ktoré dané akcie často v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí alebo rôznymi miestnymi spolkami spoluorganizujú.",
"Jednou z takýchto akcií bol aj XV. Celoštátny folklórny festival v Maďarsku, aj za účasti predsedu Úradu p. M Vetráka. Podobné stretnutie sa uskutočnilo napr. aj počas leta v Báčskom Petrovci od 31. júla do 7. augusta 2011. Išlo o jubilejné 50. Slovenské národné slávnosti .",
"Počas leta sa uskutočnilo aj stretnutie Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave v dňoch 4.-6. júla 2011 pod názvom Deň zahraničných Slovákov , kde sa predstavili viacerí slovenskí umelci a remeselníci zo zahraničia, aby prezentovali svoje nadanie a zručnosti.",
"Z dostupných zdrojov vyplýva, že akcie konané pre komuniy zahraničných Slovákov sú usporadúvané v krajinách, kde žije mnoho zahraničných Slovákov. K takýmto krajinám patrí aj Maďarsko, ale aj mnohé ďalšie. Rovnako sa však takéto stretnutie konalo tiež v Bratislave. Nie je tak pravda, že sa komunita \"musí schádzať v Maďarsku.\""
] |
2011-09-19 00:00:00
|
{
"text": [
"Úradu",
"festival",
"Slovenské národné slávnosti",
"Deň zahraničných Slovákov"
],
"url": [
"http://www.diaspora.sk/?page_id=519",
"http://www.uszz.sk/index.php?ID=1680&l=sk",
"http://www.uszz.sk/index.php?ID=1689&l=sk",
"http://www.uszz.sk/index.php?ID=1556"
]
}
|
2025-10-16T20:12:08.954485+00:00
|
45804
| 45,804
|
https://demagog.sk/vyrok/45804
|
Lucia Ďuriš Nicholsonová
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova
|
Ak Vy hovoríte, že by sme mali zvýšiť informovanosť žien a osvetu, aby proste vôbec nedochádzalo k týmto interrupciám, tak úplne najlepší spôsob na to je výchova k zodpovednému rodičovstvu, sexuálna výchova na školách. To nie je, že to hovorí Nicholsonová alebo Beňová, to na to sú štatistiky, na to sú analýzy OSN Svetovej zdravotníckej organizácie.
|
2020-06-25 00:00:00
|
Pravda
|
Svetová zdravotnícka organizácia uvádza ako jeden zo spôsobov prevencie voči nebezpečným potratom komplexné sexuálne vzdelávanie. OSN tvrdí , že mladí, ktorí prešli sexuálnym vzdelávaním, sa ľahšie vyhnúť nechceným tehotenstvám a nebezpečným potratom. Hoci žiadna z týchto organizácii nehovorí, že sexuálna výchova je „najlepším” spôsob om, ako sa vyhnúť (nebezpečným) interrupciám, hodnotíme tvrdenie Lucie Ďuriš Nicholsonovej ako ešte pravdivé.
|
[
"Svetová zdravotnícka organizácia uvádza ako jeden zo spôsobov prevencie voči nebezpečným potratom komplexné sexuálne vzdelávanie. OSN tvrdí , že mladí, ktorí prešli sexuálnym vzdelávaním, sa ľahšie vyhnúť nechceným tehotenstvám a nebezpečným potratom. Hoci žiadna z týchto organizácii nehovorí, že sexuálna výchova je „najlepším” spôsob om, ako sa vyhnúť (nebezpečným) interrupciám, hodnotíme tvrdenie Lucie Ďuriš Nicholsonovej ako ešte pravdivé."
] |
2020-06-25 00:00:00
|
{
"text": [
"uvádza",
"tvrdí"
],
"url": [
"https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/preventing-unsafe-abortion",
"https://www.un.org/esa/socdev/documents/youth/fact-sheets/youth-sexuality-education.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:17:49.006265+00:00
|
44312
| 44,312
|
https://demagog.sk/vyrok/44312
|
Tomáš Drucker
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/tomas-drucker
|
Toto je Všeobecná zdravotná poisťovňa. Takto sme ju dostali, mínus 180 miliónov eur, dostali sme ju do zisku.
|
2020-02-14 00:00:00
|
Pravda
|
Všeobecná zdravotná poisťovňa už - aj vďaka príspevkom štátu - hospodári so ziskom, vykrýva však ešte straty z minulých období. Tvrdenie Tomáša Druckera preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Po nástupe do funkcie šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) v máji 2016 dal Miroslav Kočan vypracovať internú finančnú analýzu . Z tej vyplynulo, že VšZP sa v júli 2016 dostala do rekordnej straty 137 miliónov eur, pričom do konca roka sa mala strata vyšplhať na 225 až 250 miliónov eur. Preto Kočan predložil na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ozdravný plán , po ktorom však mala byť strata VŠZP stále 180 miliónov eur. Výročná správa o hospodárení VŠZP za rok 2016 stratu nakoniec vyčíslila na 112,3 miliónov eur. Za rok 2017 sa vlastné imanie štátnej poisťovne medziročne zvýšilo o 35,4 milióna eur, a to aj vďaka štátnemu dofinancovaniu vo výške 100 miliónov eur. V roku 2018 skončila VšZP s prebytkom 90 miliónov eur. Použitý bol na zníženie straty z predošlých období. Výročná správa o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2018 (.pdf, str. 29) určila svoju stratu ku dňu 31.12.2018 na 193,7 miliónov eur, strata bola zmiernená využitím rezervného fondu vo výške 90 miliónov eur.
|
[
"Všeobecná zdravotná poisťovňa už - aj vďaka príspevkom štátu - hospodári so ziskom, vykrýva však ešte straty z minulých období. Tvrdenie Tomáša Druckera preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Po nástupe do funkcie šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) v máji 2016 dal Miroslav Kočan vypracovať internú finančnú analýzu . Z tej vyplynulo, že VšZP sa v júli 2016 dostala do rekordnej straty 137 miliónov eur, pričom do konca roka sa mala strata vyšplhať na 225 až 250 miliónov eur. Preto Kočan predložil na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ozdravný plán , po ktorom však mala byť strata VŠZP stále 180 miliónov eur. Výročná správa o hospodárení VŠZP za rok 2016 stratu nakoniec vyčíslila na 112,3 miliónov eur. Za rok 2017 sa vlastné imanie štátnej poisťovne medziročne zvýšilo o 35,4 milióna eur, a to aj vďaka štátnemu dofinancovaniu vo výške 100 miliónov eur. V roku 2018 skončila VšZP s prebytkom 90 miliónov eur. Použitý bol na zníženie straty z predošlých období. Výročná správa o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2018 (.pdf, str. 29) určila svoju stratu ku dňu 31.12.2018 na 193,7 miliónov eur, strata bola zmiernená využitím rezervného fondu vo výške 90 miliónov eur."
] |
2020-02-15 00:00:00
|
{
"text": [
"analýzu",
"plán",
"správa",
"zvýšilo",
"dofinancovaniu",
"skončila",
"správa"
],
"url": [
"https://www.etrend.sk/ekonomika/vszp-bude-na-dofinancovanie-potrebovat-150-milionov.html",
"https://www.noviny.sk/slovensko/bratislava/171997-vseobecna-zdravotna-poistovna-ziada-na-dofinancovanie-150-milionov-eur",
"https://www.vszp.sk/files/Vyr_spr/vseobecna-zdravotna-poistovna-vs-sk-2017.pdf",
"https://www.aktuality.sk/clanok/587275/zdravotne-poistovne-minuly-rok-dosiahli-zisk-vyse-58-milionov-eur/",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/471510-olano-dava-podnet-na-nku-pre-hospodarenie-vseobecnej-zdravotnej-poistovne/",
"https://finstat.sk/35937874",
"https://www.vszp.sk/files/Vyr_spr/vseobecna_zdravotna_poistovna_vs_31_12_2018.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:19:47.509448+00:00
|
vr15432
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15432
|
Igor Matovič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
|
Teraz, keď ste si všimli, Slovensko dopadlo ako druhé najhoršie v korupcii v rámci celej Európy. Albánsko nás dramaticky predbehlo v boji proti korupcii. Rumunsko, Litva, Lotyšsko, jednoducho krajiny, ktoré niekedy sme dávali za nás.
|
2016-10-02 00:00:00
|
Pravda
|
Igor Matovič komentuje výsledky najnovšieho Global Competitiveness Report (.pdf), ktorý každoročne vydáva Svetové ekonomické fórum. Súčasťou reportu je Globálny index konkurencieschopnosti, ktorý zachytáva mimo iného aj index Etika a korupci a. V rámci tohto subindexu sa skutočne Slovensko umiestnilo ako druhé najhoršie v Európe za Moldavskom. Od roku 2009/ 2010 v boji proti korupcii sústavne zaostáva za Albánskom, Rumunskom, Litvou aj Lotyšskom. Výrok Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivý. Globálny index konkurencieschopnosti (GCI, z angl. Global Competitiveness Index) zachytáva konkurencieschopnosť 141 ekonomík sveta a jeho výsledky sú založené na prieskume verejnej mienky , v ktorom poskytlo odpoveď 14 723 biznis lídrov v období február až jún 2016. Index nadobúda hodnoty 1 až 7, pričom 7 je najlepšie. Pre potreby merania korupčného indexu boli položené nasledujúce otázky:
1. In your country, how common is illegal diversion of public funds to companies, individuals, or groups?
2. In your country, how do you rate the ethical standards of politicians?
3. In your country, how common is it for firms to make undocumented extra payments or bribes?
|
[
"Igor Matovič komentuje výsledky najnovšieho Global Competitiveness Report (.pdf), ktorý každoročne vydáva Svetové ekonomické fórum. Súčasťou reportu je Globálny index konkurencieschopnosti, ktorý zachytáva mimo iného aj index Etika a korupci a. V rámci tohto subindexu sa skutočne Slovensko umiestnilo ako druhé najhoršie v Európe za Moldavskom. Od roku 2009/ 2010 v boji proti korupcii sústavne zaostáva za Albánskom, Rumunskom, Litvou aj Lotyšskom. Výrok Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivý. Globálny index konkurencieschopnosti (GCI, z angl. Global Competitiveness Index) zachytáva konkurencieschopnosť 141 ekonomík sveta a jeho výsledky sú založené na prieskume verejnej mienky , v ktorom poskytlo odpoveď 14 723 biznis lídrov v období február až jún 2016. Index nadobúda hodnoty 1 až 7, pričom 7 je najlepšie. Pre potreby merania korupčného indexu boli položené nasledujúce otázky:",
"1. In your country, how common is illegal diversion of public funds to companies, individuals, or groups?",
"2. In your country, how do you rate the ethical standards of politicians?",
"3. In your country, how common is it for firms to make undocumented extra payments or bribes?"
] |
2016-10-02 00:00:00
|
{
"text": [
"Global Competitiveness Report",
"Etika a korupci",
"Globálny index konkurencieschopnosti",
"prieskume verejnej mienky"
],
"url": [
"http://www3.weforum.org/docs/GCR2016-2017/05FullReport/TheGlobalCompetitivenessReport2016-2017_FINAL.pdf",
"http://reports.weforum.org/global-competitiveness-index/competitiveness-rankings/#series=GCI.A.01.01.02",
"http://reports.weforum.org/global-competitiveness-index/appendix-a-methodology-and-computation-of-the-global-competitiveness-index-2016-2017/",
"http://reports.weforum.org/global-competitiveness-index/the-executive-opinion-survey-the-voice-of-the-business-community/"
]
}
|
2025-10-16T20:29:32.052846+00:00
|
vr16478
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16478
|
Milan Ftáčnik
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik
|
Z 90 stredných škôl, ktoré prebral kraj v roku 2002, je dnes 59 v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja.
|
2017-07-18 00:00:00
|
Nepravda
|
Výrok pochádza z Ftáčnikovho blogu z 10. júla 2017 . Zriaďovateľská pôsobnosť ku školám a školským zariadeniam prešla na samosprávne kraje od 1. júla 2002. Dokument z roku 2003 (údaje k školskému roku 2002/2003) s názvom Súčasný stav a dlhodobý zámer rozvoja stredného školstva BSK ( .doc , s. 24 – 26) uvádza, že BSK zriaďoval 78 stredných škôl. V pôsobnosti iných zriaďovateľov bolo v tom čase 68 stredných škôl. Racionalizácia siete škôl k 1. septembru 2010 a zmena školskej legislatívy priniesli v BSK zníženie počtu škôl, v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja ostalo 62 škôl a školských zariadení. V školskom roku 2016/2017 bolo v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja 56 stredných škôl. Aj keď súčasný počet stredných škôl v pôsobnosti BSK sa približuje proklamovanému údaju, počet škôl v pôsobnosti kraja v roku 2002 bol v skutočnosti nižší, ako uvádza Ftáčnik. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
|
[
"Výrok pochádza z Ftáčnikovho blogu z 10. júla 2017 . Zriaďovateľská pôsobnosť ku školám a školským zariadeniam prešla na samosprávne kraje od 1. júla 2002. Dokument z roku 2003 (údaje k školskému roku 2002/2003) s názvom Súčasný stav a dlhodobý zámer rozvoja stredného školstva BSK ( .doc , s. 24 – 26) uvádza, že BSK zriaďoval 78 stredných škôl. V pôsobnosti iných zriaďovateľov bolo v tom čase 68 stredných škôl. Racionalizácia siete škôl k 1. septembru 2010 a zmena školskej legislatívy priniesli v BSK zníženie počtu škôl, v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja ostalo 62 škôl a školských zariadení. V školskom roku 2016/2017 bolo v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja 56 stredných škôl. Aj keď súčasný počet stredných škôl v pôsobnosti BSK sa približuje proklamovanému údaju, počet škôl v pôsobnosti kraja v roku 2002 bol v skutočnosti nižší, ako uvádza Ftáčnik. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."
] |
2017-07-18 00:00:00
|
{
"text": [
"10. júla 2017",
"prešla",
".doc",
"2010",
"2016/2017"
],
"url": [
"https://milanftacnik.blog.sme.sk/c/459289/skolstvo-v-bratislavskom-kraji-potrebuje-pomoc-statu.html",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/416/vyhlasene_znenie.html",
"http://www.region-bsk.sk/SCRIPT/ViewFile.aspx?docid=1903",
"http://www.region-bsk.sk/clanok/p%C3%B4sobnost-kompetencie-odboru-skolstva-mladeze-a-sportu.aspx",
"http://www.region-bsk.sk/clanok/na-zupnych-skolach-dnes-odovzdaju-takmer-18-000-vysvedceni-556624.aspx"
]
}
|
2025-10-16T20:55:21.391700+00:00
|
vr15916
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15916
|
Lucia Ďuriš Nicholsonová
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova
|
...kontrolné zistenia ministerstva práce predsa zistili, že oni (Čistý deň, pozn.) nemali psychológa, čo je podmienka akreditácie. Nemali vypracované individuálne resocializačné plány, mali postrácané zápisy psychologických sedení, ako som povedala.
|
2017-03-05 00:00:00
|
Nepravda
|
Ústredie práce po kontrole v kontroverznom resocializačnom zariadení síce poukázalo na to, že v určitom období v stredisku chýbal psychológ, čo je podľa zákona potrebná odborná spôsobilosť pre akreditáciu, Čistý deň sa však voči zisteniu odvolal a zoznam zamestnancov (no spochybnený verejnou ochrankyňou práv Janou Dubovcovou) dodatočne predložil.Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Udelenie či odobratie akreditácie resocializačným strediskám (RS) upravuje zákon o sociálnoprávnej ochrane detí . Čo sa týka prvej časti výroku, podmienkou akreditácie resocializačných stredísk podľa tohto zákona je aj odborná spôsobilosť zamestnanca (§ 79 ods. 5 písmeno a), keďže v § 63 ods. 4 sa ako jedna z činností resocializačného strediska udáva aj vykonávanie psychologickej starostlivosti. Vo svojej mimoriadnej správe verejná ochrankyňa správ Jana Dubovcová navyše upozornila na tzv. Protokol o výsledku kontroly ústredia práce zo dňa 29. apríla 2016, kde "je uvedené, že v období od 01.05.2015 do 31.07.2015 nebol v RS Čistý deň zamestnaný žiadny psychológ a zariadenie zároveň nezaznamenávalo vyhodnotenie podrobností o priebehu individuálneho resocializačného procesu raz za tri mesiace v spolupráci s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately." (.pdf, str.16) Práve spomínané hodnotenie priebehu individuálneho resocializačného procesu, ktoré spomína aj Nicholsonová, v § 63 ods. 7 vyžaduje aj zákon. Avšak tieto spomenuté tvrdenia sa v zákone vzťahujú na § 85 ods. 2, kedy v prípade nedodržania podmienok pre udelenie akreditácie môže ministerstvo začať konanie o jej zrušení a nie ju rovno zrušiť. Dubovcová vo svojej správe ďalej uvádza a spochybňuje dodatočne priložený zoznam odborných zamestnancov RS: "RS Čistý deň sa voči zisteniam ústredia odvolalo a ústrediu predložilo zoznam zamestnancov za obdobie od 01.01.2015 do 31.10.2015, spolu s opisom ich pracovných zaradení. Z predmetného zoznamu vyplývalo, že v období od 01.05.2015 do 31.07.2015 boli na pozícii psychológa v RS Čistý deň zamestnaní pán Mgr. Mário Kolesár a pán Mgr. Peter Tománek". ... "Podľa pečiatky na sprievodnom liste, prílohou ktorého mal byť zoznam zamestnancov, bol tento sprievodný list ústrediu doručený ešte dňa 29.02.2016. Protokol ústredie pritom vypracovalo až 29.04.2016 a RS Čistý deň námietky vypracovalo až 15.06.2016. Je teda otázne ako RS Čistý deň vedelo už dňa 29.02.2016, že ústrediu má zaslať zoznam zamestnancov. Ďalej nie je zrejmé, prečo ústredie považovalo predmetný zoznam za relevantný dôkaz toho, že obaja zamestnanci vykonávali v danom čase pozíciu psychológa, ak im neboli predložené ich pracovné zmluvy. Ak obaja v tom čase na danej pozícií naozaj pracovali, nie je jasné, z akého dôvodu RS Čistý deň pracovné zmluvy nepredložilo už počas kontroly, ale až v rámci námietok k protokolu." (pdf, str.17) Čo sa týka tvrdenia Nicholsonovej ohľadom nevypracovania individuálnych resocializačných plánov, tie sa vypracovávajú raz mesačne. Podľa zistení vypracované aj boli, ale je otázna ich indivdualita. Vo všetkých plánoch sú totožné metódy a formy práce a tak sú pochybnosti o zabezpečovaní individuálnych potrieb detí (.pdf, s. 16 - 17), Ministerstvo sa rozhodlo ponechať RS akreditáciu z toho dôvodu, že nemá dostatočné informácie na to, aby mohlo dôjsť k jej odobraniu. Správu verejnej ochrankyne práv navyše označilo ministerstvo za účelovú a jasne politickú. Dátum zverejnenia analýzy: 06.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Ústredie práce po kontrole v kontroverznom resocializačnom zariadení síce poukázalo na to, že v určitom období v stredisku chýbal psychológ, čo je podľa zákona potrebná odborná spôsobilosť pre akreditáciu, Čistý deň sa však voči zisteniu odvolal a zoznam zamestnancov (no spochybnený verejnou ochrankyňou práv Janou Dubovcovou) dodatočne predložil.Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Udelenie či odobratie akreditácie resocializačným strediskám (RS) upravuje zákon o sociálnoprávnej ochrane detí . Čo sa týka prvej časti výroku, podmienkou akreditácie resocializačných stredísk podľa tohto zákona je aj odborná spôsobilosť zamestnanca (§ 79 ods. 5 písmeno a), keďže v § 63 ods. 4 sa ako jedna z činností resocializačného strediska udáva aj vykonávanie psychologickej starostlivosti. Vo svojej mimoriadnej správe verejná ochrankyňa správ Jana Dubovcová navyše upozornila na tzv. Protokol o výsledku kontroly ústredia práce zo dňa 29. apríla 2016, kde \"je uvedené, že v období od 01.05.2015 do 31.07.2015 nebol v RS Čistý deň zamestnaný žiadny psychológ a zariadenie zároveň nezaznamenávalo vyhodnotenie podrobností o priebehu individuálneho resocializačného procesu raz za tri mesiace v spolupráci s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.\" (.pdf, str.16) Práve spomínané hodnotenie priebehu individuálneho resocializačného procesu, ktoré spomína aj Nicholsonová, v § 63 ods. 7 vyžaduje aj zákon. Avšak tieto spomenuté tvrdenia sa v zákone vzťahujú na § 85 ods. 2, kedy v prípade nedodržania podmienok pre udelenie akreditácie môže ministerstvo začať konanie o jej zrušení a nie ju rovno zrušiť. Dubovcová vo svojej správe ďalej uvádza a spochybňuje dodatočne priložený zoznam odborných zamestnancov RS: \"RS Čistý deň sa voči zisteniam ústredia odvolalo a ústrediu predložilo zoznam zamestnancov za obdobie od 01.01.2015 do 31.10.2015, spolu s opisom ich pracovných zaradení. Z predmetného zoznamu vyplývalo, že v období od 01.05.2015 do 31.07.2015 boli na pozícii psychológa v RS Čistý deň zamestnaní pán Mgr. Mário Kolesár a pán Mgr. Peter Tománek\". ... \"Podľa pečiatky na sprievodnom liste, prílohou ktorého mal byť zoznam zamestnancov, bol tento sprievodný list ústrediu doručený ešte dňa 29.02.2016. Protokol ústredie pritom vypracovalo až 29.04.2016 a RS Čistý deň námietky vypracovalo až 15.06.2016. Je teda otázne ako RS Čistý deň vedelo už dňa 29.02.2016, že ústrediu má zaslať zoznam zamestnancov. Ďalej nie je zrejmé, prečo ústredie považovalo predmetný zoznam za relevantný dôkaz toho, že obaja zamestnanci vykonávali v danom čase pozíciu psychológa, ak im neboli predložené ich pracovné zmluvy. Ak obaja v tom čase na danej pozícií naozaj pracovali, nie je jasné, z akého dôvodu RS Čistý deň pracovné zmluvy nepredložilo už počas kontroly, ale až v rámci námietok k protokolu.\" (pdf, str.17) Čo sa týka tvrdenia Nicholsonovej ohľadom nevypracovania individuálnych resocializačných plánov, tie sa vypracovávajú raz mesačne. Podľa zistení vypracované aj boli, ale je otázna ich indivdualita. Vo všetkých plánoch sú totožné metódy a formy práce a tak sú pochybnosti o zabezpečovaní individuálnych potrieb detí (.pdf, s. 16 - 17), Ministerstvo sa rozhodlo ponechať RS akreditáciu z toho dôvodu, že nemá dostatočné informácie na to, aby mohlo dôjsť k jej odobraniu. Správu verejnej ochrankyne práv navyše označilo ministerstvo za účelovú a jasne politickú. Dátum zverejnenia analýzy: 06.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-03-06 00:00:00
|
{
"text": [
"zákon o sociálnoprávnej ochrane detí",
"Vo svojej mimoriadnej správe verejná ochrankyňa správ",
"akreditáciu"
],
"url": [
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/305/20160701",
"http://www.vop.gov.sk/files/mimoriadna%20sprava%20deti.pdf",
"https://dennikn.sk/659658/dubovcova-richtera-nepresvedcila-jej-spravu-oznacil-ako-pocitovu/"
]
}
|
2025-10-16T20:54:59.273494+00:00
|
vr27853
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27853
|
Maroš Šefčovič
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic
|
Sme najväčším exportérom, najväčším importérom...
|
2014-05-17 00:00:00
|
Nepravda
|
Podľa štatistiky Eurostat a posledných čísiel za rok 2012 si EÚ28 udržala vedúcu pozíciu vo svetovom exporte no vo svetovom importe ju predbehli USA (v mil. eur). To platí aj v prípade ak sa na import a exporte pozrieme ako percentuálny podiel na celkovom svetovom importe resp. exporte. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý, keďže Šefčovič pracuje zo starými číslami. Európska komisia na svojej stránke uvádza, že Európska únia dosahuje prvenstvo v objeme importu a exportu, v porovnaní s najbližšími hospodárskymi konkurentmi. Presahuje export, ako i importy USA, Číny, Japonska a taktiež Južnej Kórei. Ide o údaje za export a import z roku 2010. "The EU is in prime position when it comes to global trade. The openness of our trade regime has meant that the EU is the biggest player on the global trading scene and remains a good region to do business with." Podľa štatistiky Eurostat a posledných čísiel za rok 2012 si EÚ28 udržala vedúcu pozíciu vo svetovom exporte no vo svetovom importe ju predbehli USA. Nižšie uvádzame najväčších svetových exportétov: Nižšie uvádzame najväčších svetových importérov: Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Podľa štatistiky Eurostat a posledných čísiel za rok 2012 si EÚ28 udržala vedúcu pozíciu vo svetovom exporte no vo svetovom importe ju predbehli USA (v mil. eur). To platí aj v prípade ak sa na import a exporte pozrieme ako percentuálny podiel na celkovom svetovom importe resp. exporte. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý, keďže Šefčovič pracuje zo starými číslami. Európska komisia na svojej stránke uvádza, že Európska únia dosahuje prvenstvo v objeme importu a exportu, v porovnaní s najbližšími hospodárskymi konkurentmi. Presahuje export, ako i importy USA, Číny, Japonska a taktiež Južnej Kórei. Ide o údaje za export a import z roku 2010. \"The EU is in prime position when it comes to global trade. The openness of our trade regime has meant that the EU is the biggest player on the global trading scene and remains a good region to do business with.\" Podľa štatistiky Eurostat a posledných čísiel za rok 2012 si EÚ28 udržala vedúcu pozíciu vo svetovom exporte no vo svetovom importe ju predbehli USA. Nižšie uvádzame najväčších svetových exportétov: Nižšie uvádzame najväčších svetových importérov: Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-05-17 00:00:00
|
{
"text": [
"Eurostat",
"komisia",
"Eurostat"
],
"url": [
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tet00018&language=en",
"http://ec.europa.eu/trade/policy/eu-position-in-world-trade/",
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tet00018&language=en"
]
}
|
2025-10-16T19:46:49.421859+00:00
|
vr27087
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27087
|
Milan Kňažko
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/milan-knazko
|
Dnes si trúfne veľvyslanec ruský v Bezpečnostnej rade OSN prečítať list Viktora Janukovyča.
|
2014-03-04 00:00:00
|
Pravda
|
Na zasadaní bezpečnostnej rady OSN ruský veľvyslanec Vitaly Churkin prečítal list , ktorý adresoval zosadený ukrajinský prezident Janukovič ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi, v ktorom žiadal o použitie vojenskej sily na nastolenie práva a poriadku na Ukrajine. Na zasadnutí ruský veľvyslanec citoval list , podľa ktorého sa "Ukrajina nachádza na pokraji občianskej vojny" a sú tam "otvorené akty teroru a násilia" .
|
[
"Na zasadaní bezpečnostnej rady OSN ruský veľvyslanec Vitaly Churkin prečítal list , ktorý adresoval zosadený ukrajinský prezident Janukovič ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi, v ktorom žiadal o použitie vojenskej sily na nastolenie práva a poriadku na Ukrajine. Na zasadnutí ruský veľvyslanec citoval list , podľa ktorého sa \"Ukrajina nachádza na pokraji občianskej vojny\" a sú tam \"otvorené akty teroru a násilia\" ."
] |
2014-03-05 00:00:00
|
{
"text": [
"ruský veľvyslanec",
"Vitaly Churkin",
"list",
"citoval list"
],
"url": [
"http://rt.com/news/churkin-unsc-russia-ukraine-683/",
"http://www.bbc.com/news/world-europe-26427848",
"http://www.thanhniennews.com/world/russia-calls-ukraine-intervention-legal-citing-yanukovych-letter-24328.html",
"http://www.ottawacitizen.com/news/Security+Council+hold+open+meeting+Ukraine+crisis+Monday/9572273/story.html"
]
}
|
2025-10-16T19:49:43.193229+00:00
|
vr35705
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35705
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
My hovoríme o zastavení najväčšieho investičného projektu v histórii Slovenskej republiky. Pán Figeľ v priamom prenose klamal keď povedal, že konzorcium nepredložilo nejaké potvrdenie o tom, že má peniaze. Konzorcium veľmi jasne povedalo nielenže má peniaze na to, ale sú tak výhodné podmienky na finančných trhoch, že dnes tá cena ešte mohla byť nižšia, ako by vyzerala.
|
2010-09-05 00:00:00
|
Pravda
|
či Figeľ klamal alebo nie zhodnotiť nevieme, každopádne konzorcium Slovenské diaľnice sa v tomu vyjadrilo : "V snahe naplniť očakávania vlády v najvyššej možnej miere sme urobili ústupky, výsledkom ktorých je zníženie ceny za dostupnosť (každoročná suma platená štátom koncesionárovi za používanie diaľnic), výrazne pod úroveň našej konečnej ponuky, ktorá bola vysúťažená v tendri uzavretom v januári 2009“. „Konzorcium vyslovilo sklamanie nad rozhodnutím, pričom tvrdí, že dokázalo zabezpečiť plné financovanie projektu vo variante so štátnou garanciou, alebo bez nej,“ napísala Pravda.
|
[
"či Figeľ klamal alebo nie zhodnotiť nevieme, každopádne konzorcium Slovenské diaľnice sa v tomu vyjadrilo : \"V snahe naplniť očakávania vlády v najvyššej možnej miere sme urobili ústupky, výsledkom ktorých je zníženie ceny za dostupnosť (každoročná suma platená štátom koncesionárovi za používanie diaľnic), výrazne pod úroveň našej konečnej ponuky, ktorá bola vysúťažená v tendri uzavretom v januári 2009“. „Konzorcium vyslovilo sklamanie nad rozhodnutím, pričom tvrdí, že dokázalo zabezpečiť plné financovanie projektu vo variante so štátnou garanciou, alebo bez nej,“ napísala Pravda."
] |
2010-12-16 00:00:00
|
{
"text": [
"sa v tomu vyjadrilo"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/sukromna-dialnica-medzi-martinom-a-presovom-nebude-figel-ju-zrusil-1f2-/sk_ekonomika.asp?c=A100902_161751_sk_ekonomika_p01"
]
}
|
2025-10-16T20:38:14.030289+00:00
|
vr35734
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35734
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Tu sú oficiálne vyjadrenia konzorcia, ktoré potvrdilo, že ponúklo nielen významnú zľavu na tejto cene, pretože teraz sú výhodnejšie finančné podmienky na finančných trhoch, ako to bolo, ale rovnako potvrdilo, že všetky financie, ktoré boli potrebné na tuto stavbu, boli kryté príslušnými bankami.
|
2010-09-05 00:00:00
|
Pravda
|
Ku tomuto sme už napísali v inej relácii :
Konzorcium Slovenské diaľnice sa k tomu vyjadrilo : "V snahe naplniť očakávania vlády v najvyššej možnej miere sme urobili ústupky, výsledkom ktorých je zníženie ceny za dostupnosť (každoročná suma platená štátom koncesionárovi za používanie diaľnic), výrazne pod úroveň našej konečnej ponuky, ktorá bola vysúťažená v tendri uzavretom v januári 2009." "Konzorcium vyslovilo sklamanie nad rozhodnutím, pričom tvrdí, že dokázalo zabezpečiť plné financovanie projektu vo variante so štátnou garanciou, alebo bez nej," napísala Pravda.
|
[
"Ku tomuto sme už napísali v inej relácii :",
"Konzorcium Slovenské diaľnice sa k tomu vyjadrilo : \"V snahe naplniť očakávania vlády v najvyššej možnej miere sme urobili ústupky, výsledkom ktorých je zníženie ceny za dostupnosť (každoročná suma platená štátom koncesionárovi za používanie diaľnic), výrazne pod úroveň našej konečnej ponuky, ktorá bola vysúťažená v tendri uzavretom v januári 2009.\" \"Konzorcium vyslovilo sklamanie nad rozhodnutím, pričom tvrdí, že dokázalo zabezpečiť plné financovanie projektu vo variante so štátnou garanciou, alebo bez nej,\" napísala Pravda."
] |
2010-12-16 00:00:00
|
{
"text": [
"relácii",
"sa k tomu vyjadrilo"
],
"url": [
"http://demagog.sk/2010/09/iveta-radicova-vs-robert-fico-na-telo-5-9-2010/#ekonomika",
"http://spravy.pravda.sk/sukromna-dialnica-medzi-martinom-a-presovom-nebude-figel-ju-zrusil-1f2-/sk_ekonomika.asp?c=A100902_161751_sk_ekonomika_p01"
]
}
|
2025-10-16T20:23:09.777435+00:00
|
vr30417
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30417
|
Marek Maďarič
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/marek-madaric
|
Viete prečo? (nezvyšovali dane, pozn.) Lebo sme mali takú opozíciu, špeciálne pán Mikloš a pán Tvaroška, ktorý bol členom našej rady pre krízu, ktorí navrhovali, že Slovensko má dokonca znížiť daň na 16 %.
|
2011-11-21 00:00:00
|
Pravda
|
Ivan Mikloš v roku 2009 povedal , že Slovensko by malo ako súčasť protikrízového balíčka znížiť rovnú daň na 16%. Toto opatrenie bolo predostrené ako názor strany SDKÚ-DS, ktorej členom je aj Vladimír Tvaroška. Presné vyjadrenie Tvarošku, v ktorom by explicitne podporoval zníženie dane na 16% sme nenašli, v rozhovore pre server aktualne.sk sa však vyjadril, že takéto zníženie daní by nemuselo mať žiaden vplyv na výšku výnosov a tým aj deficitu. Jednalo by sa pri tom o silný podnikateľský impulz.
|
[
"Ivan Mikloš v roku 2009 povedal , že Slovensko by malo ako súčasť protikrízového balíčka znížiť rovnú daň na 16%. Toto opatrenie bolo predostrené ako názor strany SDKÚ-DS, ktorej členom je aj Vladimír Tvaroška. Presné vyjadrenie Tvarošku, v ktorom by explicitne podporoval zníženie dane na 16% sme nenašli, v rozhovore pre server aktualne.sk sa však vyjadril, že takéto zníženie daní by nemuselo mať žiaden vplyv na výšku výnosov a tým aj deficitu. Jednalo by sa pri tom o silný podnikateľský impulz."
] |
2011-11-21 00:00:00
|
{
"text": [
"povedal",
"aktualne.sk"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A090123_110129_sk_pspravy_p01",
"http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1180722&online"
]
}
|
2025-10-16T20:46:19.062449+00:00
|
vr31028
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31028
|
Ivan Mikloš
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
|
Na to napríklad sme zaviedli ešte v druhej Dzurindovej vláde pravidlá, ktoré hovorili, že investičné stimuly budeme oveľa viac alebo len poskytovať vtedy, keď pôjdu tieto investície do menej rozvinutých regiónov. Čo sa stalo ale potom, počas vlády Roberta Fica skoro všetky investičné stimuly do rozvinutejších regiónov.
|
2012-02-19 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Kritériá na poskytovanie investičných stimulov, ktoré sú stanovené v Zákone č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch za druhej Dzurindovej vlády boli nasledovné:
|
[
"Kritériá na poskytovanie investičných stimulov, ktoré sú stanovené v Zákone č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch za druhej Dzurindovej vlády boli nasledovné:"
] |
2012-02-20 00:00:00
|
{
"text": [
"Kritériá"
],
"url": [
"http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/nove-pravidla-pre-investicne-stimuly.html"
]
}
|
2025-10-16T20:34:49.574958+00:00
|
vr36348
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36348
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
Predtým tu bolo toľko vulgárnosti, toľko netransparentnosti. 12 ministrov odišlo z vlády...
|
2010-10-17 00:00:00
|
Pravda
|
V minulosti sme už podobné Figeľovo vyhlásenie analyzovali. Vtedy sme uviedli: "Vládu Roberta Fica opustilo 12 ministrov. Prehľad odstúpivších do mája 2009 zverejňuje portál tvnoviny.sk: Miroslav Jureňa (HZDS) odstúpil pre podozrivé prevody pôdy v Slovenskom pozemkovom fonde, František Kašický (SMER-SD) kvôli miliardovým tendrom na upratovanie, Ivan Valentovič (SMER) podal demisiu z osobných dôvodov, Jaroslav Izák (SNS) odstúpil za sporné dotácie na ochranu životného prostredia, Zdenka Kramplová (HZDS) za miliónové dary pre HZDS, Ján Kubiš (Smer-SD) sa stal tajomníkom Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve, Marián Janušek (SNS) za miliardový tender na ministerstve životného prostredia a Ján Chrbet za spornú zmluvu na predaj prebytočných emisných kvót oxidu uhličitého. Štefan Harabin (HZDS) sa stal v auguste 2009 predsedom najvyššieho súdu, Viliam Turský bol odvolaný za kontroverzné obchody a tendre, ktoré sprevádzali rezort životného prostredia. Stanislava Becíka stiahlo materské HZDS bez udania bližších dôvodov v septembri 2009. Posledným odvolaným ministrom je Igor Štefanov (SNS), pre nástenkový tender na ministerstve výstavby. Z 12 ministrov 8 odstúpilo za kauzu súvisejúcu s plytvaním verejných peňazí."
|
[
"V minulosti sme už podobné Figeľovo vyhlásenie analyzovali. Vtedy sme uviedli: \"Vládu Roberta Fica opustilo 12 ministrov. Prehľad odstúpivších do mája 2009 zverejňuje portál tvnoviny.sk: Miroslav Jureňa (HZDS) odstúpil pre podozrivé prevody pôdy v Slovenskom pozemkovom fonde, František Kašický (SMER-SD) kvôli miliardovým tendrom na upratovanie, Ivan Valentovič (SMER) podal demisiu z osobných dôvodov, Jaroslav Izák (SNS) odstúpil za sporné dotácie na ochranu životného prostredia, Zdenka Kramplová (HZDS) za miliónové dary pre HZDS, Ján Kubiš (Smer-SD) sa stal tajomníkom Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve, Marián Janušek (SNS) za miliardový tender na ministerstve životného prostredia a Ján Chrbet za spornú zmluvu na predaj prebytočných emisných kvót oxidu uhličitého. Štefan Harabin (HZDS) sa stal v auguste 2009 predsedom najvyššieho súdu, Viliam Turský bol odvolaný za kontroverzné obchody a tendre, ktoré sprevádzali rezort životného prostredia. Stanislava Becíka stiahlo materské HZDS bez udania bližších dôvodov v septembri 2009. Posledným odvolaným ministrom je Igor Štefanov (SNS), pre nástenkový tender na ministerstve výstavby. Z 12 ministrov 8 odstúpilo za kauzu súvisejúcu s plytvaním verejných peňazí.\""
] |
2010-12-24 00:00:00
|
{
"text": [
"opustilo",
"tvnoviny.sk:",
"Štefan Harabin (HZDS)",
"odvolaný",
"septembri",
"odvolaným"
],
"url": [
"http://www.government.sk/",
"http://tvnoviny.sk/spravy/domace/prehlad-zmien-ministrov-ficovej-vlady.html",
"http://www.prezident.sk/?demisia-ministra-spravodlivosti-stefana-harabina-bratislava-prezidentsky-palac-23-6-2009",
"http://mesto.sk/prispevky_velke/vranov_nad_toplou/zmenyvovladerober1250696700.phtml",
"http://www.sme.sk/c/5020215/ministra-becika-nahradil-vladimir-chovan.html",
"http://www.sme.sk/c/5277743/fico-poziadal-stefanova-aby-odstupil.html"
]
}
|
2025-10-16T20:36:44.104228+00:00
|
vr25644
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25644
|
Maroš Šefčovič
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic
|
Veď máme spoločnú menu, veď máme spoločnú ochranu vonkajších hraníc, veď máme spoločné právo pre našich občanov pracovať, pobývať v ktorejkoľvek krajine Európskej únie.
|
2013-10-05 00:00:00
|
Pravda
|
Vo výroku sú uvedené atributy vychádzajúce z rôznych aktivít EU.Spoločná mena, ochrana hraníc, sloboda pohybu a pobytu. Výrok je hodnotený ako pravdivý, jednotlivé atribúty sú rozvedené nižšie.
Spoločná mena: spoločnú menu euro, Slovensko prialo v roku 2009 .
Spoločná ochrana vonkajších hraníc: správa spoločných hraníc vychdádza zo Schengenských pravidiel: Schengenská dohoda 1985, Prevádzacia dohoda a Schengenský protokol, Amsterodamskej zmluvy. Do Schengenského priestoru vstúpila Slovenská republika v roku 2007. Schengenská dohoda v článku 5 uvádza:
" na protiľahlých vnútroštátnych staniciach hraničnej kontroly zriadia spoločné kontrolné stanice, pokiaľ k tomu už nedošlo, v rozsahu, v akom to dovolia priestorové možnosti. Následne sa posúdi, či je možné vzhľadom na miestne pomery zaviesť spoločné kontrolné stanice na ďalších priechodoch."
Sloboda pohybu a pobytu: Zmluva o fungovaní EU v článku 45 odsek 1 a 2:
"1. Zabezpečí sa voľný pohyb pracovníkov v rámci Únie."
"2. Voľný pohyb pracovníkov zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkov členských štátov na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky. "
|
[
"Vo výroku sú uvedené atributy vychádzajúce z rôznych aktivít EU.Spoločná mena, ochrana hraníc, sloboda pohybu a pobytu. Výrok je hodnotený ako pravdivý, jednotlivé atribúty sú rozvedené nižšie.",
"Spoločná mena: spoločnú menu euro, Slovensko prialo v roku 2009 .",
"Spoločná ochrana vonkajších hraníc: správa spoločných hraníc vychdádza zo Schengenských pravidiel: Schengenská dohoda 1985, Prevádzacia dohoda a Schengenský protokol, Amsterodamskej zmluvy. Do Schengenského priestoru vstúpila Slovenská republika v roku 2007. Schengenská dohoda v článku 5 uvádza:",
"\" na protiľahlých vnútroštátnych staniciach hraničnej kontroly zriadia spoločné kontrolné stanice, pokiaľ k tomu už nedošlo, v rozsahu, v akom to dovolia priestorové možnosti. Následne sa posúdi, či je možné vzhľadom na miestne pomery zaviesť spoločné kontrolné stanice na ďalších priechodoch.\"",
"Sloboda pohybu a pobytu: Zmluva o fungovaní EU v článku 45 odsek 1 a 2:",
"\"1. Zabezpečí sa voľný pohyb pracovníkov v rámci Únie.\"",
"\"2. Voľný pohyb pracovníkov zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkov členských štátov na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky. \""
] |
2013-10-12 00:00:00
|
{
"text": [
"2009",
"Schengenská dohoda",
"Zmluva o fungovaní EU"
],
"url": [
"http://ec.europa.eu/economy_finance/euro/index_sk.htm",
"http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/schengen/Schengenska%20dohoda.pdf",
"http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2010:083:0047:0200:sk:PDF"
]
}
|
2025-10-16T19:55:12.975462+00:00
|
vr26387
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26387
|
Eugen Jurzyca
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/eugen-jurzyca
|
Vyzerá to tak, keď porovnáme nielen priemerné platy, ale platy učiteľov v porovnaní s platmi vysokoškolsky vzdelaných ľudí, tak vidíme, že ten priemer v OECD krajinách je zhruba od 80 do 90%, u nás je toto 44.
|
2013-12-08 00:00:00
|
Pravda
|
Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Eugen Jurzyca uvádza správne údaje. Podľa analýzy OECD Education at Glance 2013, predstavuje v krajinách OECD priemerný plat učiteľa od 80 do 89% (v závislosti od stupňa základnej alebo strednej školy, pozn.) z platu vysokoškolsky vzdelaných 3. stupňa (PhD., PhDr. a iné). Na Slovensku predstavuje plat učiteľa cca 45%-ný podiel z priemerného platu vysokoškolsky vzdelaných (3. stupeň, pozn.) ľudí pracujúcich v iných oblastiach. (Viac informácií v analýze OECD, strana 378) Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Eugen Jurzyca uvádza správne údaje. Podľa analýzy OECD Education at Glance 2013, predstavuje v krajinách OECD priemerný plat učiteľa od 80 do 89% (v závislosti od stupňa základnej alebo strednej školy, pozn.) z platu vysokoškolsky vzdelaných 3. stupňa (PhD., PhDr. a iné). Na Slovensku predstavuje plat učiteľa cca 45%-ný podiel z priemerného platu vysokoškolsky vzdelaných (3. stupeň, pozn.) ľudí pracujúcich v iných oblastiach. (Viac informácií v analýze OECD, strana 378) Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-12-09 00:00:00
|
{
"text": [
"analýzy"
],
"url": [
"http://www.oecd.org/edu/eag2013%20(eng)--FINAL%2020%20June%202013.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:52:14.142235+00:00
|
43857
| 43,857
|
https://demagog.sk/vyrok/43857
|
Štefan Harabin
|
Vlasť
|
https://demagog.sk/politik/stefan-harabin
|
Jankovskú do justície viete kto dostal? Pán Lipšic, najprv na 4 roky a potom pani Žitňanská s pánom Lipšicom na doživotie.
|
2019-11-10 00:00:00
|
Nepravda
|
Monika Jankovská sa stala sudkyňou v októbri 2000. V tom čase sudcov ešte volil parlament na návrh vlády na 4 roky. Ministrom spravodlivosti bol Ján Čarnogurský, Daniel Lipšic bol vedúci úradu ministerstva. Pri vzniku Súdnej rady v roku 2002 za zákon zmenil . Sudcov po novom vymenoval prezident na návrh Súdnej rady - a to bez časového obmedzenia. Moniku Jankovskú prezident vymenoval „na doživotie” v októbri 2004. V tom čase bol Daniel Lipšic ministrom spravodlivosti. Lucia Žitňanská bola v rezorte štátnou tajomníčkou. V roku 2000 volil sudcov parlament na návrh vlády - nie Daniel Lipšic. Rovnako, v roku 2004 Moniku Jankovskú vymenoval prezident na návrh Súdnej rady - nie Lipšic so Žitňanskou. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
|
[
"Monika Jankovská sa stala sudkyňou v októbri 2000. V tom čase sudcov ešte volil parlament na návrh vlády na 4 roky. Ministrom spravodlivosti bol Ján Čarnogurský, Daniel Lipšic bol vedúci úradu ministerstva. Pri vzniku Súdnej rady v roku 2002 za zákon zmenil . Sudcov po novom vymenoval prezident na návrh Súdnej rady - a to bez časového obmedzenia. Moniku Jankovskú prezident vymenoval „na doživotie” v októbri 2004. V tom čase bol Daniel Lipšic ministrom spravodlivosti. Lucia Žitňanská bola v rezorte štátnou tajomníčkou. V roku 2000 volil sudcov parlament na návrh vlády - nie Daniel Lipšic. Rovnako, v roku 2004 Moniku Jankovskú vymenoval prezident na návrh Súdnej rady - nie Lipšic so Žitňanskou. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."
] |
2019-11-10 00:00:00
|
{
"text": [
"stala",
"volil",
"bol",
"zmenil",
"vymenoval",
"bol",
"bola"
],
"url": [
"https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=461405",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/20010101.html",
"https://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/21951/daniel-lipsic.html",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/20020416.html",
"https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=461405",
"https://www.vlada.gov.sk//daniel-lipsic/",
"https://osobnost.aktuality.sk/lucia-zitnanska/"
]
}
|
2025-10-16T19:20:23.608141+00:00
|
vr30410
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30410
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
K tomu dlhu, prosím vás, lebo. No ten dlh je veľmi dôležitý, pretože, keď ste začínali vládu, spolu s HZDS a SNS, Slovensko bolo na úrovni cez 30% verejného dlhu oproti HDP a odovzdávali ste ju cez 40%.
|
2011-11-20 00:00:00
|
Pravda
|
Podla nasledujúcej tabulky vidíme, že dlh Slovenska v roku 2006 dosahoval úroven 30,45% HDP. V roku 2010 bola táto úroven 40,97%HDP.
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
HDP (mld. €)
55,08
61,56
67,01
63,05
65,91
70,17
75,30
81,20
87,50
Dlh (mld. €)
16,77
18,05
18,62
22,33
27,00
30,97
34,08
36,73
39,58
Dlh (% HDP)
30,45%
29,33%
27,78%
35,42%
40,97%
44,13%
45,26%
45,23%
45,23%
Zdroj: ŠÚ SR, Program stability SR na roky 2011 až 2014
|
[
"Podla nasledujúcej tabulky vidíme, že dlh Slovenska v roku 2006 dosahoval úroven 30,45% HDP. V roku 2010 bola táto úroven 40,97%HDP.",
"2006",
"2007",
"2008",
"2009",
"2010",
"2011",
"2012",
"2013",
"2014",
"HDP (mld. €)",
"55,08",
"61,56",
"67,01",
"63,05",
"65,91",
"70,17",
"75,30",
"81,20",
"87,50",
"Dlh (mld. €)",
"16,77",
"18,05",
"18,62",
"22,33",
"27,00",
"30,97",
"34,08",
"36,73",
"39,58",
"Dlh (% HDP)",
"30,45%",
"29,33%",
"27,78%",
"35,42%",
"40,97%",
"44,13%",
"45,26%",
"45,23%",
"45,23%",
"Zdroj: ŠÚ SR, Program stability SR na roky 2011 až 2014"
] |
2011-11-21 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:10:07.232929+00:00
|
vr37250
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37250
|
Radoslav Procházka
|
#SIEŤ
|
https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka
|
A som si včera všimol, že pán poslanec Fico publikoval v dennej tlači komentár, kde hovoril veľmi podobné veci, že vládna koalícia pestuje normalizáciu a politizáciu justície a ako jeden z prvých príkladov uviedol pokus ministra financií vykonať kontrolu nakladania s verejnými zdrojmi na Najvyššom súde.
|
2011-02-13 00:00:00
|
Pravda
|
Nevieme, kde Robert Fico takýto komentár publikoval, oficiálnu verziu sme nenašli. Na stránke strany Smer sme našli článok sumarizujúci Ficove vyjadrenia, kde sa píše: "Najsilnejšia opozičná strana SMER-SD považuje súčasné kroky vlády SR v oblasti justície a prokuratúry za normalizáciu súdnictva a prokuratúry , za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani tí, ktorí normalizovali v sedemdesiatych rokoch minulého storočia." V závere sa uvádza aj príklad, ktorým argumentuje poslanec Procházka: "Šokujúce pre stranu SMER-SD je aj to, ako dopadol prípad Štefana Harabína. Keď mu na Najvyššom súde v jednom kuse búchal na dvere Ivan Mikloš a vytváral sa obraz, že Ministerstvo financií SR má mať právo kontrolovať Najvyšší súd SR. Ale už nikto nepovedal, že Krajský súd právoplatne rozhodol, že zrušil pokutu, ktorú Ministerstvo financií dalo Najvyššiemu súdu a Krajský súd dokonca konštatoval, že Ministerstvo financií nikdy nemalo právo vykonať žiadnu kontrolu na Najvyššom súde SR. Tu sa ukazuje, kde je zodpovednosť pani Žitňanskej a pána Mikloša."
|
[
"Nevieme, kde Robert Fico takýto komentár publikoval, oficiálnu verziu sme nenašli. Na stránke strany Smer sme našli článok sumarizujúci Ficove vyjadrenia, kde sa píše: \"Najsilnejšia opozičná strana SMER-SD považuje súčasné kroky vlády SR v oblasti justície a prokuratúry za normalizáciu súdnictva a prokuratúry , za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani tí, ktorí normalizovali v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.\" V závere sa uvádza aj príklad, ktorým argumentuje poslanec Procházka: \"Šokujúce pre stranu SMER-SD je aj to, ako dopadol prípad Štefana Harabína. Keď mu na Najvyššom súde v jednom kuse búchal na dvere Ivan Mikloš a vytváral sa obraz, že Ministerstvo financií SR má mať právo kontrolovať Najvyšší súd SR. Ale už nikto nepovedal, že Krajský súd právoplatne rozhodol, že zrušil pokutu, ktorú Ministerstvo financií dalo Najvyššiemu súdu a Krajský súd dokonca konštatoval, že Ministerstvo financií nikdy nemalo právo vykonať žiadnu kontrolu na Najvyššom súde SR. Tu sa ukazuje, kde je zodpovednosť pani Žitňanskej a pána Mikloša.\""
] |
2011-02-14 00:00:00
|
{
"text": [
"článok"
],
"url": [
"http://www.strana-smer.sk/303/2090/r-fico-zitnanska-a-radicova-su-zodpovedne-za-normalizaciu-sudnictva-a-prokuratury.html"
]
}
|
2025-10-16T20:18:51.423321+00:00
|
vr17258
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17258
|
Martina Lubyová
| null |
https://demagog.sk/politik/martina-lubyova
|
...10% (kvóta na osemročné gymnázia, pozn.) vzišlo, opakujem opäť, z poslaneckého návrhu, to nie je vládny návrh, to nie je návrh nášho rezortu, my tam nemáme kompetenciu riešiť túto metodiku rozdelenia a teraz bola, bol Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, na ktorý bol tento poslanecký návrh predložený, minulý týždeň a zablokovali ste ho osobne Vy, osobne pán poslanec Gröhling, pán poslanec Sopko a všetci poslanci opozície, ktorí ho jednoducho zbojkotovali a nezahlasovali zaňho, to znamená zdržali sa hlasovania, (...).
|
2018-01-28 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Posledný výbor pre vzdelávanie, mládež a šport sa uskutočnil dňa 25. januára 2018. Podľa zverejnených informácií na stránke Národnej rady SR bol predložený aj pozmeňujúci návrh poslanca Galisa (SMER-SD), ktorý sa týkal kvót na osemročných gymnázií. Podľa zápisnice z výboru tento návrh neboj prijatý (4 poslanci boli za, 1 proti a 4 sa zdržali hlasovania), avšak ďalšie detaily hlasovania nie sú známe. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa oficiálneho vyjadrenia Ministerstvo školstva pre Demagog.SK: "Na zasadnutí školského výboru NR SR 25. 1. 2018 sa zúčastnili Petrák, Ľubomír (SMER - SD), Remišová, Veronika (OĽANO), Cséfalvayová, Katarína (MOST - HÍD), Čaplovič, Dušan (SMER - SD), Galis, Dušan (SMER - SD), Sopko, Miroslav (OĽANO), Vörös, Péter (MOST - HÍD), Goga, Ľudovít (SME RODINA), Gröhling, Branislav (SaS). Pozmeňovací návrh k novele školského zákona týkajúci sa zvýšenia kvóty na 10 % pre prijímanie žiakov do 1. ročníkov osemročných gymnázií predniesol poslanec Dušan Galis, pričom 4 poslanci boli za, 1 proti a 4 sa zdržali hlasovania." Podľa zápisnice zo zasadnutia výboru všetky tieto tvrdenia sú pravdivé. Presný rozpis hlasovania, ktorí poslanci boli za, proti alebo sa zdržali nie je súčasťou zápisnice a nie je ani verejný. Prvá časť výroku je však pravdivá, nakoľko ministerkyňa Lubyová správne podotkla, že ministerstvo nemá kompetenciu riešiť metodiku rozdelenia, kedže štatút Ministerstva školstva SR v článku 8 jasne určuje právomoci ministerstva vo vzťahu k orgánom verejnej správy ( .rtf , s.8): „(1) Ministerstvo pri plnení úloh spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy a ostatnými orgánmi a organizáciami.) (2) Ministerstvo má právo požadovať od miestnych orgánov štátnej správy a od ďalších organizácií podklady potrebné pre svoju riadiacu činnosť. (3) Ministerstvo je povinné na požiadanie ústredných orgánov štátnej správy vypracovať podklady potrebné pre výkon ich činnosti v súlade so zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov." Ministerstvo môže vypracovať metodiku na rozdelenie len na požiadanie od týchto úradov. Preto výbor pre vzdelávanie je správnym miestom na riešenie tohoto problému keďže si to vyžaduje novelu zákona a nie len zásah ministerstva školstva v rámci svojich kompetencií. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Posledný výbor pre vzdelávanie, mládež a šport sa uskutočnil dňa 25. januára 2018. Podľa zverejnených informácií na stránke Národnej rady SR bol predložený aj pozmeňujúci návrh poslanca Galisa (SMER-SD), ktorý sa týkal kvót na osemročných gymnázií. Podľa zápisnice z výboru tento návrh neboj prijatý (4 poslanci boli za, 1 proti a 4 sa zdržali hlasovania), avšak ďalšie detaily hlasovania nie sú známe. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa oficiálneho vyjadrenia Ministerstvo školstva pre Demagog.SK: \"Na zasadnutí školského výboru NR SR 25. 1. 2018 sa zúčastnili Petrák, Ľubomír (SMER - SD), Remišová, Veronika (OĽANO), Cséfalvayová, Katarína (MOST - HÍD), Čaplovič, Dušan (SMER - SD), Galis, Dušan (SMER - SD), Sopko, Miroslav (OĽANO), Vörös, Péter (MOST - HÍD), Goga, Ľudovít (SME RODINA), Gröhling, Branislav (SaS). Pozmeňovací návrh k novele školského zákona týkajúci sa zvýšenia kvóty na 10 % pre prijímanie žiakov do 1. ročníkov osemročných gymnázií predniesol poslanec Dušan Galis, pričom 4 poslanci boli za, 1 proti a 4 sa zdržali hlasovania.\" Podľa zápisnice zo zasadnutia výboru všetky tieto tvrdenia sú pravdivé. Presný rozpis hlasovania, ktorí poslanci boli za, proti alebo sa zdržali nie je súčasťou zápisnice a nie je ani verejný. Prvá časť výroku je však pravdivá, nakoľko ministerkyňa Lubyová správne podotkla, že ministerstvo nemá kompetenciu riešiť metodiku rozdelenia, kedže štatút Ministerstva školstva SR v článku 8 jasne určuje právomoci ministerstva vo vzťahu k orgánom verejnej správy ( .rtf , s.8): „(1) Ministerstvo pri plnení úloh spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy a ostatnými orgánmi a organizáciami.) (2) Ministerstvo má právo požadovať od miestnych orgánov štátnej správy a od ďalších organizácií podklady potrebné pre svoju riadiacu činnosť. (3) Ministerstvo je povinné na požiadanie ústredných orgánov štátnej správy vypracovať podklady potrebné pre výkon ich činnosti v súlade so zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.\" Ministerstvo môže vypracovať metodiku na rozdelenie len na požiadanie od týchto úradov. Preto výbor pre vzdelávanie je správnym miestom na riešenie tohoto problému keďže si to vyžaduje novelu zákona a nie len zásah ministerstva školstva v rámci svojich kompetencií. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2018-01-29 00:00:00
|
{
"text": [
"informácií",
"zápisnice",
"zápisnice",
".rtf"
],
"url": [
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/schodze&Text=&CisObdobia=7&DatumOd=2018-1-22%200:0:0&DatumDo=2018-1-26%200:0:0&FullText=True&ViewID=NRVyb.Timetable",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/stat_result&Text=&CisObdobia=7&FullText=True&CommitteeID=145&MeetingNr=35.%20sch%C3%B4dza%2025.%201.%202018&DocType=0",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/stat_result&Text=&CisObdobia=7&FullText=True&CommitteeID=145&MeetingNr=35.%20sch%C3%B4dza%2025.%201.%202018&DocType=0",
"https://www.minedu.sk/data/att/3403.rtf"
]
}
|
2025-10-16T19:26:50.895583+00:00
|
vr30648
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30648
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
Pán predseda, samozrejme môžte o tom hovoriť, že my sme dali tomu toľko, my sme tam zvýšili toľko. Výsledok bolo, že 2-krát za sebou 8% deficit.
|
2012-01-08 00:00:00
|
Nepravda
|
Ak vychádzame z údajov Eurostatu tak v rokoch 2009 a 2010 bol verejný deficit nasledovný: V roku 2009 bol verejný deficit na úrovni 8 % HDP. V roku 2010 bol verejný deficit na úrovni 7,7 % HDP. Napriek tomu, že v roku 2009 bol verejný deficit presne 8 % a v roku na úrovni blížiacej sa 8 percentám (resp. o tri desatiny nižší), hodnotíme Bugárov výrok ako nepravdivý. Politici by sa mali vo verejnom priestore naučiť používať presné čísla. Dátum zverejnenia analýzy: 09.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Ak vychádzame z údajov Eurostatu tak v rokoch 2009 a 2010 bol verejný deficit nasledovný: V roku 2009 bol verejný deficit na úrovni 8 % HDP. V roku 2010 bol verejný deficit na úrovni 7,7 % HDP. Napriek tomu, že v roku 2009 bol verejný deficit presne 8 % a v roku na úrovni blížiacej sa 8 percentám (resp. o tri desatiny nižší), hodnotíme Bugárov výrok ako nepravdivý. Politici by sa mali vo verejnom priestore naučiť používať presné čísla. Dátum zverejnenia analýzy: 09.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-01-09 00:00:00
|
{
"text": [
"verejný deficit"
],
"url": [
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb080&plugin=1"
]
}
|
2025-10-16T20:09:11.629603+00:00
|
vr27197
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27197
|
Milan Kňažko
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/milan-knazko
|
Kvôli neúčasti pána Kisku odpadla diskusia v istom týždenníku
|
2014-03-06 00:00:00
|
Pravda
|
Milan Kňažko pravdepodobne naráža na diskusiu prezidentských kandidátov, ktorú sa snažil zorganizovať týždenník Trend. Andrej Kiska a Robert Fico sa jej rozhodli nezúčastniť, pričom Kiska argumentoval tým, že bez Roberta Fica jeho účasť nemá zmysel. Kvôli neúčasti dvoch kandidátov s najvyššími predvolebnými preferenciami Trend následne debatu, naplánovanú na 20. februára, zrušil . Denník Sme následne prizval zástupcov Trendu do organizačného a moderátorského tímu ním pripravovanej diskusie, ktorá sa uskutočnila 3. marca 2014. Keďže týždenník Trend svoju diskusiu nezrušil po odmietnutí R. Fica, ale až po odmietnutí A. Kisku, hodnotíme výrok Milana Kňažka ako pravdivý.
|
[
"Milan Kňažko pravdepodobne naráža na diskusiu prezidentských kandidátov, ktorú sa snažil zorganizovať týždenník Trend. Andrej Kiska a Robert Fico sa jej rozhodli nezúčastniť, pričom Kiska argumentoval tým, že bez Roberta Fica jeho účasť nemá zmysel. Kvôli neúčasti dvoch kandidátov s najvyššími predvolebnými preferenciami Trend následne debatu, naplánovanú na 20. februára, zrušil . Denník Sme následne prizval zástupcov Trendu do organizačného a moderátorského tímu ním pripravovanej diskusie, ktorá sa uskutočnila 3. marca 2014. Keďže týždenník Trend svoju diskusiu nezrušil po odmietnutí R. Fica, ale až po odmietnutí A. Kisku, hodnotíme výrok Milana Kňažka ako pravdivý."
] |
2014-03-10 00:00:00
|
{
"text": [
"argumentoval",
"nemá",
"zrušil",
"uskutočnila"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/309458-kandidati-debatuju-cez-odkazy/",
"http://www.sme.sk/c/7112101/kiska-sa-stretne-s-konkurentmi-na-debate-sme.html",
"http://medialne.etrend.sk/televizia/kiska-si-do-prezidentskej-diskusie-trendu-netrufol.html",
"http://tv.sme.sk/v/29346/prezidentska-debata-s-kiskom-prochazkom-knazkom-a-hrusovskym-1-cast.html"
]
}
|
2025-10-16T19:49:16.113399+00:00
|
vr16654
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16654
|
Veronika Remišová
|
Za ľudí
|
https://demagog.sk/politik/veronika-remisova
|
Tak isto niektorí verejní funkcionári v súčasnosti nemusia podávať majetkové priznania.
|
2017-09-24 00:00:00
|
Pravda
|
Povinnosť podať majetkové priznanie pre verejných funkcionárov stanovuje ústavný zákon č. 357/2004. Zoznam verejných funkcionárov na ktorých sa zákon vzťahuje neobsahuje viacero iných funkcií v štátnej správe, a tým verejných činiteľov zbavuje povinnosti podať majetkové priznanie. Výrok Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivý.
Ústavný zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov ustanovuje nezlučiteľnosť funkcií, povinnosti a obmedzenia verejných funkcionárov a zodpovednosť pri nesplnení týchto povinností a obmedzení. Zákon ďalej stanovuje na ktorých verejných činiteľov sa vzťahuje. Medzi verejných funkcionárov patrí prezident Slovenskej republiky, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, členovia vlády a mnohí ďalší. Verejní funkcionári sú podľa čl. 7 ods. 1 písm. e povinní priznať „ svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti ." Majetkovými pomermi sa podľa čl. 7 ods. 4 písm. a - d rozumie: „ vlastníctvo nehnuteľnosti vrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru, vlastníctvo hnuteľnej veci, ktorej zvyčajná cena presahuje 35-násobok minimálnej mzdy, vlastníctvo majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, ktorých menovitá hodnota presahuje 35-násobok minimálnej mzdy, alebo existencia záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie v menovitej hodnote presahujúcej 35-násobok minimálnej mzdy ."
Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. upravujúci povinnosť majetkového priznania vymenováva funkcie verejných činiteľov, pre ktorých táto povinnosť platí (čl. 2), no nie je pripravený na prípad vzniku novej funkcie. Viacerí verejní činitelia tak do kategórie verejných funkcionárov nespadajú , a tým sú zbavení povinnosti podávať majetkové priznania. Ide napríklad o funkcie Policajného prezidenta, šéfa Finančnej správy, špeciálneho prokurátora či riaditeľa RTVS.
|
[
"Povinnosť podať majetkové priznanie pre verejných funkcionárov stanovuje ústavný zákon č. 357/2004. Zoznam verejných funkcionárov na ktorých sa zákon vzťahuje neobsahuje viacero iných funkcií v štátnej správe, a tým verejných činiteľov zbavuje povinnosti podať majetkové priznanie. Výrok Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivý.",
"Ústavný zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov ustanovuje nezlučiteľnosť funkcií, povinnosti a obmedzenia verejných funkcionárov a zodpovednosť pri nesplnení týchto povinností a obmedzení. Zákon ďalej stanovuje na ktorých verejných činiteľov sa vzťahuje. Medzi verejných funkcionárov patrí prezident Slovenskej republiky, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, členovia vlády a mnohí ďalší. Verejní funkcionári sú podľa čl. 7 ods. 1 písm. e povinní priznať „ svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti .\" Majetkovými pomermi sa podľa čl. 7 ods. 4 písm. a - d rozumie: „ vlastníctvo nehnuteľnosti vrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru, vlastníctvo hnuteľnej veci, ktorej zvyčajná cena presahuje 35-násobok minimálnej mzdy, vlastníctvo majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, ktorých menovitá hodnota presahuje 35-násobok minimálnej mzdy, alebo existencia záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie v menovitej hodnote presahujúcej 35-násobok minimálnej mzdy .\"",
"Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. upravujúci povinnosť majetkového priznania vymenováva funkcie verejných činiteľov, pre ktorých táto povinnosť platí (čl. 2), no nie je pripravený na prípad vzniku novej funkcie. Viacerí verejní činitelia tak do kategórie verejných funkcionárov nespadajú , a tým sú zbavení povinnosti podávať majetkové priznania. Ide napríklad o funkcie Policajného prezidenta, šéfa Finančnej správy, špeciálneho prokurátora či riaditeľa RTVS."
] |
2017-09-25 00:00:00
|
{
"text": [
"ústavný zákon",
"Ústavný zákon",
"Ústavný zákon",
"nespadajú"
],
"url": [
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/20060101",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/20060101",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/20060101",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/442287-olano-ziada-vytvorenie-uradu-ktory-dohliadne-na-etiku-politikov/"
]
}
|
2025-10-16T20:28:05.635989+00:00
|
vr35267
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35267
|
Igor Matovič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
|
Tak je svojský, ale poviem, že to bola taká politická taktika, nazvime to. Ako ono ja som sa Ivete Radičovej nepozeral do očí možno z celej hodiny 5 minút. Čiže na začiatku ten rozhovor bol normálny. V momente, ako povedala, že ten náš problém so SAS-kou, je náš nejaký vnútrostranícky problém a že máme si ho riešiť so SAS-kou, tak vtedy som bol sklamaný a už som sa jej nepozeral do očí.
|
2010-10-24 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Nenašli sme informácie, ktoré by tento výrok potvrdzovali alebo vyvracali.
|
[
"Nenašli sme informácie, ktoré by tento výrok potvrdzovali alebo vyvracali."
] |
2010-12-15 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:43:08.969713+00:00
|
vr35944
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35944
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Ak teraz Slovensko v roku 2010 je vnímané v Európe, a to je oficiálna informácia Európskej komisie a Eurostatu, že Slovensko v roku 2010 a 2011 dokonca bude mať najvyšší hospodársky rast v Európskej únii…
|
2010-05-16 00:00:00
|
Nepravda
|
V roku 2010 budeme mať najvyšší spolu s Poľskom, v roku 2011 nás má predbehnúť Estónsko o 0,2% (pričom Estónci majú mať medziročný rast 2,9%, Slovensko 0,9%).
|
[
"V roku 2010 budeme mať najvyšší spolu s Poľskom, v roku 2011 nás má predbehnúť Estónsko o 0,2% (pričom Estónci majú mať medziročný rast 2,9%, Slovensko 0,9%)."
] |
2010-12-17 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:37:21.325874+00:00
|
vr35319
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35319
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
...sú pripravené návrhy na zvyšovanie cien energií, vy to veľmi dobre viete.
|
2010-09-26 00:00:00
|
Pravda
|
Ako informuje Pravda , „Ministerstvo financií pripravilo aj novelu zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu. Uhlie a zemný plyn použité teplárenskými spoločnosťami na výrobu tepla sa budú na základe novely zdaňovať spotrebnou daňou, a to zemný plyn vo výške 1,32 eura / MWh a uhlie vo výške 10,62 eura / t. Zemný plyn (CNG) používaný ako pohonná látka sa bude zdaňovať spotrebnou daňou vo výške 13,27 eura / MWh.“
|
[
"Ako informuje Pravda , „Ministerstvo financií pripravilo aj novelu zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu. Uhlie a zemný plyn použité teplárenskými spoločnosťami na výrobu tepla sa budú na základe novely zdaňovať spotrebnou daňou, a to zemný plyn vo výške 1,32 eura / MWh a uhlie vo výške 10,62 eura / t. Zemný plyn (CNG) používaný ako pohonná látka sa bude zdaňovať spotrebnou daňou vo výške 13,27 eura / MWh.“"
] |
2010-12-15 00:00:00
|
{
"text": [
"Pravda",
"novelu"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/vlada-schvalila-zvysenie-dph-na-20-percent-fpr-/sk_ekonomika.asp?c=A100922_121737_sk_ekonomika_p01",
"http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=29&itemid=1009170282&AspxAutoDetectCookieSupport=1"
]
}
|
2025-10-16T20:24:18.833269+00:00
|
vr28149
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28149
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
To čo urobil premiér Sobotka a čo som urobil ja, bolo prakticky ako cez kopirák, ak to môžem použiť takýto výraz. Obidvaja sme použili rovnakú formuláciu. Všade tam, kde to bude poškodzovať naše národné záujmy, lebo máme výhrady k systému a k myšlienke aj k idei sankcii ako takej, tak tam si vyhradzujeme právo vzniesť námietku, veto, blokovať konkrétnu sankciu alebo konkrétnu časť sankcií.
|
2014-09-07 00:00:00
|
Pravda
|
Premiér Robert Fico si vyhradil právo odmietnuť také návrhy na sankcie Európskej únie, ktoré by mohli poškodzovať národné záujmy Slovenska. Vyhlásil to po mimoriadnom summite európskych lídrov v Bruseli, ktorý sa konal 30. augusta. Pred uvalením sankcií na Rusko v súvislosti s ukrajinskou krízou uprednostňuje diplomatické riešenie konfliktu.
|
[
"Premiér Robert Fico si vyhradil právo odmietnuť také návrhy na sankcie Európskej únie, ktoré by mohli poškodzovať národné záujmy Slovenska. Vyhlásil to po mimoriadnom summite európskych lídrov v Bruseli, ktorý sa konal 30. augusta. Pred uvalením sankcií na Rusko v súvislosti s ukrajinskou krízou uprednostňuje diplomatické riešenie konfliktu."
] |
2014-09-08 00:00:00
|
{
"text": [
"vyhradil",
"vyjadril",
"povedal"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/7359417/fico-si-vyhradil-pravo-odmietnut-europske-sankcie-voci-rusku.html",
"http://zpravy.idnes.cz/sobotka-belobradek-kritika-sankce-rusko-evropska-unie-pps-/domaci.aspx?c=A140831_135124_domaci_hv",
"http://zpravy.idnes.cz/sankce-eu-cr-veto-rusko-ukrajina-da6-/zahranicni.aspx?c=A140830_080310_lidicky_hv#utm_source=sph.idnes&utm_medium=richtext&utm_content=top6"
]
}
|
2025-10-16T19:45:45.975341+00:00
|
vr31793
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31793
|
Zsolt Simon
| null |
https://demagog.sk/politik/zsolt-simon
|
To čo mňa v tejto chvíli znepokojuje je skutočnosť, že nové vedenie Francúzska hovorí o tom, že chce otvoriť fiškálnu zmluvu. Fiškálna zmluva vrámci EÚ bola schválená z 25 členskými krajinami.
|
2012-05-13 00:00:00
|
Pravda
|
Francois Hollande vo svojom volebnom programe uvádza zámer otvoriť fiškálnu zmluvu EÚ , preto bola jej ratifikácia v súčasnej podobe po zvolení Hollanda zastavená . Fiškálnu zmluvu už schválilo 25 členských krajín EÚ. Výrok Zsolta Simona preto hodnotíme ako pravdivý. Ratifikácia fiškálnej zmluvy sa podľa denníka Sme 3 dni po zvolení Francoisa Hollanda zastavila:
|
[
"Francois Hollande vo svojom volebnom programe uvádza zámer otvoriť fiškálnu zmluvu EÚ , preto bola jej ratifikácia v súčasnej podobe po zvolení Hollanda zastavená . Fiškálnu zmluvu už schválilo 25 členských krajín EÚ. Výrok Zsolta Simona preto hodnotíme ako pravdivý. Ratifikácia fiškálnej zmluvy sa podľa denníka Sme 3 dni po zvolení Francoisa Hollanda zastavila:"
] |
2012-05-14 00:00:00
|
{
"text": [
"Sme",
"Trend",
"SITA a TASR"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/6369766/fiskalnu-zmluvu-pariz-neschvali.html",
"http://ekonomika.etrend.sk/svet/francuzsko-povedie-socialista-hollande.html",
"http://ekonomika.sme.sk/c/6282607/lidri-25-krajin-unie-podpisali-fiskalnu-zmluvu.html"
]
}
|
2025-10-16T20:04:56.646307+00:00
|
vr27921
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27921
|
Ján Oravec
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/jan-oravec
|
Posledný graf: ceny elektriny a plynu, keď sa na to pozrieme a odmyslíme si Japonsko ako ostrovný štát, EÚ má vyššie ceny elektriny a plynu v porovnaní s Indiou, Čínou, ale aj USA.
|
2014-05-18 00:00:00
|
Pravda
|
Ján Oravec cituje Business Europe Reform Barometer (.pdf), uverejnený 13. marca 2014:
|
[
"Ján Oravec cituje Business Europe Reform Barometer (.pdf), uverejnený 13. marca 2014:"
] |
2014-05-19 00:00:00
|
{
"text": [
"Business Europe Reform Barometer"
],
"url": [
"http://www.businesseurope.eu/content/default.asp?PageID=568&DocID=32780"
]
}
|
2025-10-16T19:46:31.884013+00:00
|
vr18301
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr18301
|
Richard Rybníček
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek
|
Podarilo sa nám zasypať jamu, bola to štvorročná trauma mesta Trenčín.
|
2018-10-29 00:00:00
|
Pravda
|
Výrok kandidáta Rybníčka je pravdivý. Tzv. "Cellerova" jama vznikla v septembri roku 2008 pri bývalom dome Armády v Trenčíne počas úradovania bývalého starostu Branislava Cellera. Počas výkopových prác sa na území objavilo opevnenie hradu zo 17. storočia v hĺbke dva metre.
|
[
"Výrok kandidáta Rybníčka je pravdivý. Tzv. \"Cellerova\" jama vznikla v septembri roku 2008 pri bývalom dome Armády v Trenčíne počas úradovania bývalého starostu Branislava Cellera. Počas výkopových prác sa na území objavilo opevnenie hradu zo 17. storočia v hĺbke dva metre."
] |
2018-10-29 00:00:00
|
{
"text": [
"vznikla",
"začalo",
"zasypaná"
],
"url": [
"https://slovensko.hnonline.sk/457386-trencin-zasype-cellerovu-jamu",
"http://www.teraz.sk/najnovsie/trencin-dnes-zacal-zasypavat-jamu-p/27303-clanok.html",
"http://www.trencianska.tv/v-trencine/jama-v-centre-mesta-zmizla#.W9i4SGhKiUk"
]
}
|
2025-10-16T19:23:19.824319+00:00
|
vr32244
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32244
|
Ivan Uhliarik
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik
|
Pani ministerka (zdravotníctva, pozn.) alebo ministerstvo v súčasnosti pripravilo 3 vyhlášky v skrátenom konaní.
|
2012-09-23 00:00:00
|
Pravda
|
Voľby do NR SR 2012 sa konali 10. marca 2012. Menovanie novej vlády v apríli 2012. V období po voľbách bolo vydaných viac ako 3 vyhlášiek Ministerstva zdravotníctva:
Zbierka zákonov č. 267/2012 :
"V Y H L Á Š K A Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 7. septembra 2012, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o mesačnom prerozdeľovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a o ročnom prerozdeľovaní poistného na verejné zdravotné poistenie."
Zbierka zákonov č. 266/2012 :
"V Y H L Á Š K A Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 7. septembra 2012, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte indexu rizika nákladov."
Zbierka zákonov č. 265/2012 :
"V Y H L Á Š K A Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 7. septembra 2012, ktorou sa ustanovuje index rizika nákladov na zdravotnú starostlivosť na obdobie od 1. júla 2012 do 31. decembra 2012."
Preto hodnotíme výrok ako pravdivý.
|
[
"Voľby do NR SR 2012 sa konali 10. marca 2012. Menovanie novej vlády v apríli 2012. V období po voľbách bolo vydaných viac ako 3 vyhlášiek Ministerstva zdravotníctva:",
"Zbierka zákonov č. 267/2012 :",
"\"V Y H L Á Š K A Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 7. septembra 2012, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o mesačnom prerozdeľovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a o ročnom prerozdeľovaní poistného na verejné zdravotné poistenie.\"",
"Zbierka zákonov č. 266/2012 :",
"\"V Y H L Á Š K A Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 7. septembra 2012, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte indexu rizika nákladov.\"",
"Zbierka zákonov č. 265/2012 :",
"\"V Y H L Á Š K A Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 7. septembra 2012, ktorou sa ustanovuje index rizika nákladov na zdravotnú starostlivosť na obdobie od 1. júla 2012 do 31. decembra 2012.\"",
"Preto hodnotíme výrok ako pravdivý."
] |
2012-09-24 00:00:00
|
{
"text": [
"Zbierka zákonov č. 267/2012",
"Zbierka zákonov č. 266/2012",
"Zbierka zákonov č. 265/2012"
],
"url": [
"http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&sqi=2&ved=0CCEQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F267-2012-z-z.p-34821.pdf&ei=7cRgULmdJ4iM4gTUl4C4AQ&usg=AFQjCNEXGc3IIF4lp3Q8dk90848vC2X-eA&sig2=uZI6ltfMrjCI1RxgZusc2Q&cad=rja",
"http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CCEQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F266-2012-z-z.p-34820.pdf&ei=osVgUNDuFILatAa8nIDYAQ&usg=AFQjCNFHB5309QE05FDFbdScTkGoA8bMRg&sig2=YRJCmNGYSz0K0D2nz4n5gg&cad=rja",
"http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CCEQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F265-2012-z-z.p-34819.pdf&ei=AsZgUIvjCcT0sgavt4CIBA&usg=AFQjCNFuBdvef-5s8hwsCDel4Tqqed7Khw&sig2=a2pR8NlZgCjOHOEESGTryQ&cad=rja"
]
}
|
2025-10-16T20:03:20.095334+00:00
|
vr29689
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29689
|
Andrej Kiska
|
Za ľudí
|
https://demagog.sk/politik/andrej-kiska
|
Vláda a ministerstvo obrany urobili v nedávnom čase viaceré rozhodnutia o modernizácii našej armády, respektíve o nákupoch vojenskej techniky.
|
2015-06-18 00:00:00
|
Pravda
|
O tom, že Slovensko plánuje zásadnú modernizáciu ozbrojených síl informoval aj prestížny vojensko-strategický portál janes.com. Informoval o tom aj minister obrany Glváč. Čo sa týka konkrétnych položiek, minister obrany Glváč podpísal zmluvu na dodávku dvoch vojenských lietadiel Spartan. Zmluvu však verejnosti neukázal s odvolaním sa na to, že predstavuje obchodné tajomstvo. Koncom roku 2014 zase ministerstvo oznámilo nákup terénnych vozidiel Land Rover. Ministerstvo okrem toho plánuje nákup vrtuľníkov Black Hawks, na ktoré dostalo ponuku od USA. Na tento plán napríklad reagoval aj bývalý minister Galko , ktorému sa nepáči spôsob nákupu. U stíhačiek je situácia odlišná, nakoľko podľa posledných správ minister Glváč jednal so svojim švédskym kolegom o "prenájme" stíhačiek Grippen, pretože ich nákup označil za finančne neúnosný ( ČTK ): „ Slovenská republika si nemôže dovoliť nakúpiť nové stíhačky . Švédska strana ako jediná nám ponúka najviac vyváženú variantu, a to prenájom letových hodín,“ povedal Glváč, podľa ktorého Slovensko považuje český model prenájmu stíhačiek za veľmi výhodný. Minister ale upozornil, že prenájom lietadiel sa nestihne uviesť do praxe za súčasnej vlády, ktorá bude úradovať do marca 2016. " Podobne to ohľadom plánovanej novej koncepcie leteckých síl SR komentoval aj poslanec Fedor začiatkom roku 2014. Článok zároveň uvádza aj možnosť prenájmu lietadiel, čo už aj v tom čase naznačoval minister Glváč. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"O tom, že Slovensko plánuje zásadnú modernizáciu ozbrojených síl informoval aj prestížny vojensko-strategický portál janes.com. Informoval o tom aj minister obrany Glváč. Čo sa týka konkrétnych položiek, minister obrany Glváč podpísal zmluvu na dodávku dvoch vojenských lietadiel Spartan. Zmluvu však verejnosti neukázal s odvolaním sa na to, že predstavuje obchodné tajomstvo. Koncom roku 2014 zase ministerstvo oznámilo nákup terénnych vozidiel Land Rover. Ministerstvo okrem toho plánuje nákup vrtuľníkov Black Hawks, na ktoré dostalo ponuku od USA. Na tento plán napríklad reagoval aj bývalý minister Galko , ktorému sa nepáči spôsob nákupu. U stíhačiek je situácia odlišná, nakoľko podľa posledných správ minister Glváč jednal so svojim švédskym kolegom o \"prenájme\" stíhačiek Grippen, pretože ich nákup označil za finančne neúnosný ( ČTK ): „ Slovenská republika si nemôže dovoliť nakúpiť nové stíhačky . Švédska strana ako jediná nám ponúka najviac vyváženú variantu, a to prenájom letových hodín,“ povedal Glváč, podľa ktorého Slovensko považuje český model prenájmu stíhačiek za veľmi výhodný. Minister ale upozornil, že prenájom lietadiel sa nestihne uviesť do praxe za súčasnej vlády, ktorá bude úradovať do marca 2016. \" Podobne to ohľadom plánovanej novej koncepcie leteckých síl SR komentoval aj poslanec Fedor začiatkom roku 2014. Článok zároveň uvádza aj možnosť prenájmu lietadiel, čo už aj v tom čase naznačoval minister Glváč. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-06-18 00:00:00
|
{
"text": [
"portál",
"Informoval",
"podpísal",
"dvoch",
"oznámilo",
"plánuje",
"Galko",
"ČTK",
"komentoval"
],
"url": [
"http://defence.pk/threads/slovakia-prepares-for-major-defence-acquisitions.314963/",
"http://www.vlada.gov.sk/martin-glvac-musime-zmenit-myslenie-najskor-projekty-potom-peniaze-=-modernizacia-ozbrojenych-sil/",
"https://dennikn.sk/20227/glvac-hra-tajnostkara-neukaze-zmluvu-na-lietadla-ktora-je-v-cesku-verejna/",
"http://www.noviny.sk/c/slovensko/glvac-popdisal-zmluvu-na-nakup-novych-lietadiel",
"https://dennikn.sk/27302/zbrojime-ako-na-vojnu-glvac-objednal-nove-dzipy/",
"https://dennikn.sk/23651/glvaca-uhranul-cierny-jastrab-zvazuje-nakup-vrtulnikov-black-hawk/",
"http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/910786-galko-si-chce-posvietit-na-nakup-vrtulnikov-chyba-mu-sutaz/",
"http://www.etrend.sk/ekonomika/zbrojne-nakupy-pokracuju-pozrite-si-stihacky-ktorych-prenajom-ide-glvac-vyjednavat.html",
"http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/808301-obmena-stihaciek-musi-byt-kryta-peniazmi-upozornuje-fedor/"
]
}
|
2025-10-16T19:40:18.585541+00:00
|
vr28265
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28265
|
Andrej Kiska
|
Za ľudí
|
https://demagog.sk/politik/andrej-kiska
|
V referende sa totiž nemôže rozhodovať o takých veciach ako je napríklad rozpočet, dane, ale aj základné ľudské práva a slobody.
|
2014-09-21 00:00:00
|
Pravda
|
Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Ústava Slovenskej republiky skutočne uvádza, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Ústava Slovenskej republiky čl. 93 : "(3) Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet ."
|
[
"Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Ústava Slovenskej republiky skutočne uvádza, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Ústava Slovenskej republiky čl. 93 : \"(3) Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet .\""
] |
2014-09-22 00:00:00
|
{
"text": [
"Ústava"
],
"url": [
"http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"
]
}
|
2025-10-16T19:45:26.649069+00:00
|
vr37627
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37627
|
Ľubomír Jahnátek
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek
|
Pán minister, vaša vláda, váš minister Miškov hospodárstva sa dobrovoľne vzdal tým, že ste na vláde odsúhlasili jednovetový zákon o cenových konaniach, kde ste sa dobrovoľne vzdali cenového konania na úrovni podniku, to znamená schvaľovania cien cez valnú hromadu. Práve cez valnú hromadu ste si mohli vydiskutovať s manažmentom každého regulovaného subjektu či sú to plynárne, elektrárne, distribučné spoločnosti, ste si mohli práve vy vydiskutovať, prečo je tá cena taká, prečo nie je iná.
|
2011-03-06 00:00:00
|
Pravda
|
Desiatym bodom rokovania Legislatívnej rady vlády SR (zo štvrtého januára 2011, pozn.) bol návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Znenie čl. I § 1 tohto zákona (.pdf) bol nasledovné: "Obchodná spoločnosť môže podať návrh ceny podľa osobitného predpisu a iné návrhy v cenovom konaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví iba na základe uznesenia valného zhromaždenia."
|
[
"Desiatym bodom rokovania Legislatívnej rady vlády SR (zo štvrtého januára 2011, pozn.) bol návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Znenie čl. I § 1 tohto zákona (.pdf) bol nasledovné: \"Obchodná spoločnosť môže podať návrh ceny podľa osobitného predpisu a iné návrhy v cenovom konaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví iba na základe uznesenia valného zhromaždenia.\""
] |
2011-03-07 00:00:00
|
{
"text": [
"Desiatym bodom rokovania Legislatívnej rady vlády SR",
"tohto zákona (.pdf)"
],
"url": [
"http://www.poziadavka.sk/spravy/sprava-11914/OZNAMENIE:-Komunike-z-rokovania-Legislativnej-rady-vlady-SR-zo-4.-januara",
"http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=208462&FileName=zz2008-00429-0208462&Rocnik=2008"
]
}
|
2025-10-16T20:17:10.932785+00:00
|
vr28237
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28237
|
Alojz Hlina
| null |
https://demagog.sk/politik/alojz-hlina
|
Prečo naši občania platia najvyššiu DPH za potraviny v Európe?
|
2015-01-17 00:00:00
|
Nepravda
|
Ak sa pozrieme na aktuálne údaje zverejnených Európskou komisiou (.pdf, s. 4) 1. júla 2014 a berieme do úvahy najnižšiu sadzbu DPH na potraviny, nie je pravdou, že Slovensko má najvyššiu DPH na potraviny v Európe. V Dánsku, Lotyšku, Litve sa DPH za potraviny pohybuje v rozmedzí 21% až 25%. V Bulharsku a Estónsku je daň na potraviny na rovnakej úrovni ako na Slovensku. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
|
[
"Ak sa pozrieme na aktuálne údaje zverejnených Európskou komisiou (.pdf, s. 4) 1. júla 2014 a berieme do úvahy najnižšiu sadzbu DPH na potraviny, nie je pravdou, že Slovensko má najvyššiu DPH na potraviny v Európe. V Dánsku, Lotyšku, Litve sa DPH za potraviny pohybuje v rozmedzí 21% až 25%. V Bulharsku a Estónsku je daň na potraviny na rovnakej úrovni ako na Slovensku. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."
] |
2014-09-21 00:00:00
|
{
"text": [
"Európskou komisiou",
"návrh",
"najvyššia"
],
"url": [
"http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/vat/how_vat_works/rates/vat_rates_en.pdf",
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/840151-alojz-hlina-chce-znizit-dph-na-cerstve-potraviny-o-polovicu/",
"http://www.cas.sk/clanok/192785/mame-najvyssiu-dan-na-potraviny-z-krajin-eu-klesli-by-ceny-ak-by-sa-znizila-dph.html"
]
}
|
2025-10-16T19:45:29.576758+00:00
|
vr32631
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32631
|
Pavol Frešo
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/pavol-freso
|
Keď som tu stranu (SDKÚ-DS, pozn.) prebral, tak naozaj ona bola niekde ku 3 % (prieskum verejnej mienky, pozn.).
|
2012-11-12 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Interný prieskum agentúry Focus pre stranu SDKÚ-SD v koncom apríla 2012 prisúdil strane len 3,3 %, no v čase preberania strany v máji 2012, tak agentúra Focus ako aj Polis uvádzali preferencie strany na úrovni 6,9% resp. 4,8%. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže P. Frešo zámerne poukazuje len výsledky aprílového prieskumu, pričom v čase preberania strany v máji 2012, prieskumy dávali strane vyššie preferencie.
Pavol Frešo bol zvolený predsedom SDKÚ-DS 19. mája 2012. Agentúra Focus uskutočnila prieskum verejnej mienky, ktorý si objednala strana v apríli 2012 SDKÚ-DS. V tomto prieskume agentúry Focus získala len 3,3%. 3.-9.mája 2012 (.pdf), v ktorej by SDKÚ-DS získalo 6,9% potencionálnych voličov. V takom istom prieskume, ale v júni (.pdf) by SDKÚ-DS získalo 6,5% potencionálnych voličov.
Agentúra Polis uvádza vo svojom prieskume, zo 16. mája 2012, 4,8% potencionálnych voličov pre SDKÚ-DS.
MVK robila prieskum v júli 2012. Júlové preferencie pre SDKÚ-DS boli na úrovni 5%.
Podľa agentúry Medián SK by SDKÚ-DS získalo v júni 2012 6,3% hlasov.
Všetky prieskumy môžete nájsť tu .
|
[
"Interný prieskum agentúry Focus pre stranu SDKÚ-SD v koncom apríla 2012 prisúdil strane len 3,3 %, no v čase preberania strany v máji 2012, tak agentúra Focus ako aj Polis uvádzali preferencie strany na úrovni 6,9% resp. 4,8%. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže P. Frešo zámerne poukazuje len výsledky aprílového prieskumu, pričom v čase preberania strany v máji 2012, prieskumy dávali strane vyššie preferencie.",
"Pavol Frešo bol zvolený predsedom SDKÚ-DS 19. mája 2012. Agentúra Focus uskutočnila prieskum verejnej mienky, ktorý si objednala strana v apríli 2012 SDKÚ-DS. V tomto prieskume agentúry Focus získala len 3,3%. 3.-9.mája 2012 (.pdf), v ktorej by SDKÚ-DS získalo 6,9% potencionálnych voličov. V takom istom prieskume, ale v júni (.pdf) by SDKÚ-DS získalo 6,5% potencionálnych voličov.",
"Agentúra Polis uvádza vo svojom prieskume, zo 16. mája 2012, 4,8% potencionálnych voličov pre SDKÚ-DS.",
"MVK robila prieskum v júli 2012. Júlové preferencie pre SDKÚ-DS boli na úrovni 5%.",
"Podľa agentúry Medián SK by SDKÚ-DS získalo v júni 2012 6,3% hlasov.",
"Všetky prieskumy môžete nájsť tu ."
] |
2012-11-12 00:00:00
|
{
"text": [
"uskutočnila",
"3.-9.mája 2012",
"v júni (.pdf)",
"Agentúra Polis",
"Júlové",
"Medián SK",
"tu"
],
"url": [
"http://www.webnoviny.sk/slovensko/pad-sdku-sa-nezastavil-ani-po-volbac/492421-clanok.html",
"http://www.focus-research.sk/files/145_Preferencie%20politickych%20stran_maj_2012.pdf",
"http://www.focus-research.sk/files/146_Preferencie%20politickych%20stran_jun_2012.pdf",
"http://spravy.pravda.sk/prieskum-sdku-by-ostala-pred-branami-parlamentu-ftq-/sk_domace.asp?c=A120516_133638_sk_domace_p58",
"http://www.sme.sk/c/6450102/pravici-sa-lider-nerysuje.html",
"http://spravy.pravda.sk/smer-lame-rekordy-popularity-volilo-by-ho-takmer-50-percent-slovakov-1gz-/sk_domace.asp?c=A120713_152418_sk_domace_p12",
"http://volby-nrsr.szm.com/volby-do-nrsr-parlament-prieskum-verejnej-mienky-preferencie-politickych-stran/"
]
}
|
2025-10-16T20:02:05.507424+00:00
|
vr33564
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33564
|
Pavol Frešo
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/pavol-freso
|
Pri druhej voľbe (NKÚ, pozn.) 63 za. To znamená 63 za, nejakí ľudia chýbali, celá opozícia má 67 ľudí. Takisto 59 ľudí pri tretej voľbe zahlasovalo za.
|
2013-04-07 00:00:00
|
Pravda
|
Podobný výrok sme overovali v už v minulosti ( O 5 minút 12 , 3. februára). Pavol Frešo hovorí o druhej a tretej voľbe šéfa NKÚ. Jeho čísla o počte hlasov, ktoré získali kandidáti na šéfa NKÚ sú presné. V druhej voľbe hlasovalo za Krnáča 53 poslancov a v tretej za kandidáta Klimeša 59. Opozícia má 67 poslancov. Údaje v nasledujúcej tabuľke vychádzajú zo stenografických prepisov schôdzí NR SR z 26.7.2012 , 18.9.2012 a 11.12.2012 . Dátum schôdze Kandidát Počet hlas. lístkov Neplatných Za Proti Zdržalo sa Počet potrebných hlasov 26.7.2012 Kamil Krnáč 146 9 53 33 51 74 18.9.2012 Kamil Krnáč 148 9 63 49 27 75 11.12.2012 Vladimír Klimeš 136 6 59 31 40 69 SMER -SD deklaroval, že podporí kandidáta opozície 10 hlasmi. Krnáč by tak získal v prvej voľbe opzície podporu 43 poslancov hlasov opozície a v druhých voľbách 53 poslancov, zatiaľčo Klimeš 49 poslancov. Tento počet hlasov 10 hlasov deklarovali predstavitelia SMER-SD v diskusných reláciách. To či desiati poslanci SMER-SD skutočne hlasovali za kandidáta na šéfa NKÚ, vzhľadom na tajnú voľbu nevieme overiť. Nedávno, 14. marca 2013, sa uskutočnila štvrtá voľba predsedu NKÚ. Opäť bol kandidátom opozície Vladimír Klimeš, ale získal len 39 hlasov: "Zo 124 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 28 neplatných. Z 96 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Vladimíra Klimeša za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky hlasovalo za 39 poslancov, proti 40 poslancov, zdržalo sa hlasovania 17 poslancov." Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Podobný výrok sme overovali v už v minulosti ( O 5 minút 12 , 3. februára). Pavol Frešo hovorí o druhej a tretej voľbe šéfa NKÚ. Jeho čísla o počte hlasov, ktoré získali kandidáti na šéfa NKÚ sú presné. V druhej voľbe hlasovalo za Krnáča 53 poslancov a v tretej za kandidáta Klimeša 59. Opozícia má 67 poslancov. Údaje v nasledujúcej tabuľke vychádzajú zo stenografických prepisov schôdzí NR SR z 26.7.2012 , 18.9.2012 a 11.12.2012 . Dátum schôdze Kandidát Počet hlas. lístkov Neplatných Za Proti Zdržalo sa Počet potrebných hlasov 26.7.2012 Kamil Krnáč 146 9 53 33 51 74 18.9.2012 Kamil Krnáč 148 9 63 49 27 75 11.12.2012 Vladimír Klimeš 136 6 59 31 40 69 SMER -SD deklaroval, že podporí kandidáta opozície 10 hlasmi. Krnáč by tak získal v prvej voľbe opzície podporu 43 poslancov hlasov opozície a v druhých voľbách 53 poslancov, zatiaľčo Klimeš 49 poslancov. Tento počet hlasov 10 hlasov deklarovali predstavitelia SMER-SD v diskusných reláciách. To či desiati poslanci SMER-SD skutočne hlasovali za kandidáta na šéfa NKÚ, vzhľadom na tajnú voľbu nevieme overiť. Nedávno, 14. marca 2013, sa uskutočnila štvrtá voľba predsedu NKÚ. Opäť bol kandidátom opozície Vladimír Klimeš, ale získal len 39 hlasov: \"Zo 124 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 28 neplatných. Z 96 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Vladimíra Klimeša za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky hlasovalo za 39 poslancov, proti 40 poslancov, zdržalo sa hlasovania 17 poslancov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-04-08 00:00:00
|
{
"text": [
"O 5 minút 12",
"26.7.2012",
"18.9.2012",
"11.12.2012",
"SMER",
"deklarovali",
"štvrtá voľba",
"získal"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/353/verejne-obstaravanie",
"http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=84100&ViewType=content&",
"http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=87532&ViewType=content&",
"http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=94094&ViewType=content&",
"http://www.sme.sk/c/6689383/kalinak-o-nku-nebudeme-predsa-pomahat-opozicii.html",
"http://www.demagog.sk/diskusie/313/igor-matovic-vs-robert-kalinak",
"http://www.teraz.sk/slovensko/nku-klimes-volba-neuspesna/40310-clanok.html",
"http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=98952&ViewType=content&"
]
}
|
2025-10-16T19:58:36.364597+00:00
|
vr15951
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15951
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
...ale viete, čo hovorí napríklad prvý senát pána Šafárika na Ústavnom súde, keď pán Dzurinda za našej vlády ako ešte vykonával, pokiaľ nebol zvolený vtedajší prezident Schuster, vykonával jeho právomoci, takt o zrušil. A práve pán Šafárik povedal, teda Ústavný súd fakticky, prvý senát, že nie je možné sa vrátiť, to znamená, prezident alebo zastupujúci prezident nemá právo zmeniť predchádzajúcu, povedzme, amnestiu.
|
2017-03-08 00:00:00
|
Pravda
|
V decembri 1998 nastúpila nová vláda, ktorej predseda Mikuláš Dzurinda, v zastúpení prezidenta, naozaj zrušil články z rozhodnutí o amnestii, čl. V a VI z 3. marca 1998 a čl. I a II zo 7. júla 1998, ktoré zabraňovali vyšetreniu podozrení z trestných činov, ktoré mali byť, okrem iného, spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml. Po zrušení amnestií sa trestné konanie opäť spustilo, čo viedlo k vzatiu do väzby a neskôr obžalovaniu Ivana Lexu. Šafárikov senát Ústavného súdu na podnet poslancov NR SR podal výklad ústavy, v ktorom dôvodí, že súčasťou práva prezidenta udeľovať amnestie nie je aj právo do nich akokoľvek zasahovať ani meniť rozhodnutie o ich vydaní.Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"V decembri 1998 nastúpila nová vláda, ktorej predseda Mikuláš Dzurinda, v zastúpení prezidenta, naozaj zrušil články z rozhodnutí o amnestii, čl. V a VI z 3. marca 1998 a čl. I a II zo 7. júla 1998, ktoré zabraňovali vyšetreniu podozrení z trestných činov, ktoré mali byť, okrem iného, spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml. Po zrušení amnestií sa trestné konanie opäť spustilo, čo viedlo k vzatiu do väzby a neskôr obžalovaniu Ivana Lexu. Šafárikov senát Ústavného súdu na podnet poslancov NR SR podal výklad ústavy, v ktorom dôvodí, že súčasťou práva prezidenta udeľovať amnestie nie je aj právo do nich akokoľvek zasahovať ani meniť rozhodnutie o ich vydaní.Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-03-08 00:00:00
|
{
"text": [
"decembri",
"podal"
],
"url": [
"http://meciaroveamnestie.sk/",
"https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/6b3f71de-7947-4f13-b1a6-1ededbf40b8a/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20v%C3%BDklade%20I.%20%C3%9AS%2030_99.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:30:58.878590+00:00
|
vr26887
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26887
|
Jozef Kollár
|
SKOK!
|
https://demagog.sk/politik/jozef-kollar
|
A k samotnému číslu 289 miliónov eur, je to približne 10 až 15% tej sekery na nevybranej DPH, ktorú ste urobili v rokoch vlády Roberta Fica 01, čIže v rokoch 2006-2010.
|
2014-02-16 00:00:00
|
Nepravda
|
289 miliónov eur tvorí približne 13% zo straty príjmov z DPH len v roku 2010. Kollár však tvrdí, že 289 miliónov má byť 10 až 15% zo straty na DPH za obdobie prvej vlády R. Fica v rokoch 2006-2010. Za toto obdobie ide len o 4%. Výrok vzhľadom na nepresnosť označujeme ako nepravdivý. Analýza (pdf.) Inštitútu finančnej politiky skúmala celkovú stratu DPH v rokoch 2000-2010.
|
[
"289 miliónov eur tvorí približne 13% zo straty príjmov z DPH len v roku 2010. Kollár však tvrdí, že 289 miliónov má byť 10 až 15% zo straty na DPH za obdobie prvej vlády R. Fica v rokoch 2006-2010. Za toto obdobie ide len o 4%. Výrok vzhľadom na nepresnosť označujeme ako nepravdivý. Analýza (pdf.) Inštitútu finančnej politiky skúmala celkovú stratu DPH v rokoch 2000-2010."
] |
2014-02-17 00:00:00
|
{
"text": [
"Analýza",
"IFP",
"komentár"
],
"url": [
"http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8181&documentId=7171",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8181",
"http://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=9546&documentId=11207"
]
}
|
2025-10-16T19:50:28.637544+00:00
|
vr35964
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35964
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Já musím rešpektovať názor každého jedného voliča a ja sa s nimi stretám veľmi často. Ale minule som sa stretol v Liptovskom Mikuláši s mladými ľuďmi a postavil som im takúto otázku. Mali asi 17 rokov. "Čo viete o Slovenskom národnom povstaní a viete o hlávnych predstaviteľoch tejto najvýznamnejšie udalosti v histórii Slovenska?" Pán redaktor, nemali ani predstavu, o čom hovorím.
|
2010-05-16 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Nedokážeme overiť tento výrok.
|
[
"Nedokážeme overiť tento výrok."
] |
2010-12-17 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:37:15.938124+00:00
|
vr37607
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37607
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Ale nároky, nároky na odstupné sú vo výške jedného milióna eur. Z toho 750 tisíc nominanti Smeru.
|
2011-03-06 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Denník SME prišiel 24. februára 2011 s informáciou, že podľa FNM piati členovia predstavenstva štátnej Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) dostali odstupné 730 000 eur. Medzi nimi bol aj Štefan Lovas, ten mal zo zmienenej čiastky dostať 146 000 eur. SEPS, ktorý počas pôsobenia Š. Lovasa sprevádzali rôzne škandály, odmietol zverejniť výšku odstupného. Rovnako aj Lovasova manželka, Ružena Lovasová, zarobila v roku 2010 na odstupnom nemalé peniaze. Tá bola od decembra 2006 ekonomickou šéfkou Bratislavskej teplárenskej (BAT) a členkou jej predstavenstva. Potom, ako ju po voľbách 2010 nové vedenie Fondu národného majetku odvolalo, musela jej podľa pravidiel, stanovených za jej pôsobenia, firma vyplatiť vysoké odstupné. Presnú sumu firma nezverejnila. Podľa hovorkyne BAT Jarmily Galandákovej spoločnosť odchádzajúcim členom vyplatila odstupné v celkovej výške 216 894 eur. Denník však uvádza, že vo firme boli len dvaja manažéri, ktorí boli zároveň v predstavenstve - Lovasová a generálny riaditeľ Vladimír Raček. Z toho vyplýva, že o približne 217-tisíc eur sa tak delili len oni. Podľa denníka SME dostala z tejto čiastky Lovasová približne 98-tisíc eur. Obaja manželia boli nominantmi Smeru-SD. Navyše ak, k týmto čiastkam pripočítame aj odstupné koaličných nominantov I. Zicha (SaS) a J. Podhorského (SDKÚ), obaja približne po 90 000 eur, tak sa dopracujeme k čiastke približne 1127 000 eur. Vzhľadom na to, že nie je verejne známe o ktoré všetky sa jednalo, ktoré mali dostať odstupné, nie je možné overiť výrok, že 750 000 dostali nominanti Smer-u.
|
[
"Denník SME prišiel 24. februára 2011 s informáciou, že podľa FNM piati členovia predstavenstva štátnej Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) dostali odstupné 730 000 eur. Medzi nimi bol aj Štefan Lovas, ten mal zo zmienenej čiastky dostať 146 000 eur. SEPS, ktorý počas pôsobenia Š. Lovasa sprevádzali rôzne škandály, odmietol zverejniť výšku odstupného. Rovnako aj Lovasova manželka, Ružena Lovasová, zarobila v roku 2010 na odstupnom nemalé peniaze. Tá bola od decembra 2006 ekonomickou šéfkou Bratislavskej teplárenskej (BAT) a členkou jej predstavenstva. Potom, ako ju po voľbách 2010 nové vedenie Fondu národného majetku odvolalo, musela jej podľa pravidiel, stanovených za jej pôsobenia, firma vyplatiť vysoké odstupné. Presnú sumu firma nezverejnila. Podľa hovorkyne BAT Jarmily Galandákovej spoločnosť odchádzajúcim členom vyplatila odstupné v celkovej výške 216 894 eur. Denník však uvádza, že vo firme boli len dvaja manažéri, ktorí boli zároveň v predstavenstve - Lovasová a generálny riaditeľ Vladimír Raček. Z toho vyplýva, že o približne 217-tisíc eur sa tak delili len oni. Podľa denníka SME dostala z tejto čiastky Lovasová približne 98-tisíc eur. Obaja manželia boli nominantmi Smeru-SD. Navyše ak, k týmto čiastkam pripočítame aj odstupné koaličných nominantov I. Zicha (SaS) a J. Podhorského (SDKÚ), obaja približne po 90 000 eur, tak sa dopracujeme k čiastke približne 1127 000 eur. Vzhľadom na to, že nie je verejne známe o ktoré všetky sa jednalo, ktoré mali dostať odstupné, nie je možné overiť výrok, že 750 000 dostali nominanti Smer-u."
] |
2011-03-07 00:00:00
|
{
"text": [
"SME"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/5779876/stat-rozdal-sefom-firiem-statisice-eur.html"
]
}
|
2025-10-16T20:17:17.058547+00:00
|
49778
| 49,778
|
https://demagog.sk/vyrok/49778
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
My sme zvýšili zdroje do rozpočtu zdravotníctva o jednu miliardu eur.
|
2024-10-27 00:00:00
|
Nepravda
|
Vláda schválila výrazné navýšenie rozpočtu zdravotníctva pre rok 2024. Toto navýšenie ale predstavovalo sumu 807 miliónov eur, nie jednu miliardu, ako hovorí Robert Kaliňák. Jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
Návrh rozpočtu na rok 2024 počíta pre zdravotníctvo s finančnými prostriedkami na úrovni až 8,9 mld. eur. To predstavuje rast o 807 miliónov eur oproti rozpočtu v roku 2023. V roku 2024 sa zvýšia aj výdavky na verejné zdravotné poistenie, ktoré oproti rozpočtu roku 2023 vzrastú o 1,06 mld. eur ( .pdf, s. 79 ).
Do zdravotníctva však v roku 2023 smerovalo až takmer 8,7 mld. eur. Rozpočet tak na rok 2024 počíta s reálnym navýšeným len o 200-tisíc eur oproti skutočným výdavkom v roku 2023 ( .pdf, s. 104 ).
Masívne zvyšovanie prostriedkov do zdravotníctva nie je v posledných rokoch ojedinelým javom. Podobne sa počas vlády Eduarda Hegera v roku 2023 rozpočet pre zdravotníctvo zvýšil oproti predchádzajúcemu roku až o 1,72 mld eur. Aj v tomto prípade sa skutočné výdavky zdravotníctva medziročne zvýšili len o niečo viac ako 900 miliónov eur.
|
[
"Vláda schválila výrazné navýšenie rozpočtu zdravotníctva pre rok 2024. Toto navýšenie ale predstavovalo sumu 807 miliónov eur, nie jednu miliardu, ako hovorí Robert Kaliňák. Jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.",
"Návrh rozpočtu na rok 2024 počíta pre zdravotníctvo s finančnými prostriedkami na úrovni až 8,9 mld. eur. To predstavuje rast o 807 miliónov eur oproti rozpočtu v roku 2023. V roku 2024 sa zvýšia aj výdavky na verejné zdravotné poistenie, ktoré oproti rozpočtu roku 2023 vzrastú o 1,06 mld. eur ( .pdf, s. 79 ).",
"Do zdravotníctva však v roku 2023 smerovalo až takmer 8,7 mld. eur. Rozpočet tak na rok 2024 počíta s reálnym navýšeným len o 200-tisíc eur oproti skutočným výdavkom v roku 2023 ( .pdf, s. 104 ).",
"Masívne zvyšovanie prostriedkov do zdravotníctva nie je v posledných rokoch ojedinelým javom. Podobne sa počas vlády Eduarda Hegera v roku 2023 rozpočet pre zdravotníctvo zvýšil oproti predchádzajúcemu roku až o 1,72 mld eur. Aj v tomto prípade sa skutočné výdavky zdravotníctva medziročne zvýšili len o niečo viac ako 900 miliónov eur."
] |
2024-11-11 00:00:00
|
{
"text": [
"Návrh rozpočtu",
".pdf, s. 79",
".pdf, s. 104",
"zvýšil"
],
"url": [
"https://www.mfsr.sk/files/archiv/83/Hlavna-kniha.pdf",
"https://www.mfsr.sk/files/archiv/83/Hlavna-kniha.pdf",
"https://www.mfsr.sk/files/archiv/29/Hlavna-kniha.pdf",
"https://www.health.gov.sk/Clanok?vyhlaska-zdravotnictvo-financie-prerozdelenie#:~:text=Vypl%C3%BDva%20z%20nej%2C%20%C5%BEe%20zdravotn%C3%ADctvo%20bude%20ma%C5%A5%20tento%20rok%20o%201%2C72%20mld.%20eur%2C%20teda%20o%2027%20%25%20viac%20finan%C4%8Dn%C3%BDch%20zdrojov%20ako%20bolo%20rozpo%C4%8Dtovan%C3%A9%20vlani.%20Na%20zdravotn%C3%BA%20starostlivos%C5%A5%20p%C3%B4jde%20o%20950%20mil.%20eur%20viac%20oproti%20roku%202022."
]
}
|
2025-10-16T20:59:59.927659+00:00
|
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.