id
stringlengths 3
7
| numeric_id
int64 12.2k
50.2k
⌀ | url
stringlengths 28
32
| speaker
stringclasses 308
values | speaker_party
stringclasses 41
values | speaker_url
stringclasses 309
values | statement
stringlengths 18
1.06k
| statement_date
stringdate 2010-03-14 00:00:00
2025-10-05 00:00:00
⌀ | verdict
stringclasses 4
values | analysis_text
stringlengths 2
12k
| analysis_paragraphs
listlengths 1
84
| analysis_date
stringdate 2010-12-03 00:00:00
2025-10-15 00:00:00
| analysis_sources
dict | scraped_at
stringdate 2025-10-16 19:05:50
2025-10-16 21:00:21
|
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
vr14447
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14447
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
Ja som predčasne odišiel z Bruselu, aby som v roku 2009 pomohol kresťanským demokratom vo voľbách.
|
2016-02-14 00:00:00
|
Pravda
|
Ján Figeľ bol 19. septembra 2009 zvolený za predsedu KDH po odporúčaní vtedajšieho predsedu hnutia Pavla Hrušovského. Následne sa rozhodol abdikovať na funkciu eurokomisára. Vo februári toho roku sa stihol vyjadriť , že "keď dokončím prácu, tak môžem hovoriť o druhej, ale nie o dvoch naraz, alebo nie pred tým." Reagoval tak vtedy na poznámku, že avizoval návrat do slovenskej politiky. Jeho vyjadrenie teda považujeme za pravdivé, pričom nehodnotíme motiváciu v ňom uvedenú, to znamená, či z pozície eurokomisára odišiel preto, aby pomohol KDH vo voľbách.
|
[
"Ján Figeľ bol 19. septembra 2009 zvolený za predsedu KDH po odporúčaní vtedajšieho predsedu hnutia Pavla Hrušovského. Následne sa rozhodol abdikovať na funkciu eurokomisára. Vo februári toho roku sa stihol vyjadriť , že \"keď dokončím prácu, tak môžem hovoriť o druhej, ale nie o dvoch naraz, alebo nie pred tým.\" Reagoval tak vtedy na poznámku, že avizoval návrat do slovenskej politiky. Jeho vyjadrenie teda považujeme za pravdivé, pričom nehodnotíme motiváciu v ňom uvedenú, to znamená, či z pozície eurokomisára odišiel preto, aby pomohol KDH vo voľbách."
] |
2016-02-15 00:00:00
|
{
"text": [
"zvolený",
"vyjadriť"
],
"url": [
"http://domov.sme.sk/c/5024849/novym-predsedom-kdh-sa-podla-ocakavani-stal-jan-figel.html",
"http://www.cas.sk/clanok/107381/figel-kym-som-eurokomisar-nechcem-byt-predsedom-kdh"
]
}
|
2025-10-16T19:35:51.478797+00:00
|
vr34841
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34841
|
Mikuláš Dzurinda
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda
|
Prvý krát, prvý krát neverím, že neviete, lebo som to povedal včera na kongrese. Vy ste pozorne sledovali náš kongres. Povedal som to veľa krát predtým. Povedal som to vo februári. Odôvodnil som to. Rozhodol som sa, že ochránim politickú stranu a perspektívne porazím nenávistnú politiku. Preto som to urobil. Chránil som moje dieťa. Moju politickú stranu. Tak som sa rohodol.
|
2010-11-07 00:00:00
|
Pravda
|
Vyjadrenie M. Dzurindu: „...som sa rozhodol, že ochránim svoju politickú stranu a ja ju ochránim.“ Toto vyhlásenie je dostupné aj na portály spravy.pravda.sk.
|
[
"Vyjadrenie M. Dzurindu: „...som sa rozhodol, že ochránim svoju politickú stranu a ja ju ochránim.“ Toto vyhlásenie je dostupné aj na portály spravy.pravda.sk."
] |
2010-12-15 00:00:00
|
{
"text": [
"portály"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/dzurindova-volba-bola-jasna-len-ju-nechce-prezradit-fx5-/sk_domace.asp?c=A100227_125753_sk_domace_p01"
]
}
|
2025-10-16T20:25:59.967850+00:00
|
vr31597
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31597
|
Pavol Frešo
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/pavol-freso
|
Moderátorka: "Lucia Žitňanská keď oznámila svoju kandidatúru, Mikuláš Dzurinda povedal, že to víta, ako reagoval na tu vašu?" Pavol Frešo: "Ja si myslím, že sa vyjadril pomerne dobre, myslím, v Starom Meste sme mali konferenciu a povedal, že pred tými všetkými zúčastnenými, že nebude zasahovať do tohoto súboja a jeho poznatkom to, že do toho zasahovať nebude, že to slovo dodrží."
|
2012-04-22 00:00:00
|
Pravda
|
Mikuláš Dzurinda doteraz vyjadril oficiálnu podporu iba Lucii Žitňanskej. Ku kandidatúre Pavla Freša a Viliama Novotného na post predsedu strany sa nevyjadruje.
Na rokovaní predsedníctva SDKÚ-DS, ktoré sa konalo 23. apríla 2012 v Bratislave reagoval , že bude "predovšetkým pozorne počúvať". Ako sa vyjadril na spomínanej konferencii v Starom Meste však nie je možné zistiť. Mikuláš Dzurinda však po oznámení kandidatúry Pavla Freša, či Viliama Novotného opätovne neoznámil podporu Lucii Žitňanskej. Z jeho opatrných vyjadrení je teda možné predpokladať, že do súboja zasahovať nebude.
|
[
"Mikuláš Dzurinda doteraz vyjadril oficiálnu podporu iba Lucii Žitňanskej. Ku kandidatúre Pavla Freša a Viliama Novotného na post predsedu strany sa nevyjadruje.",
"Na rokovaní predsedníctva SDKÚ-DS, ktoré sa konalo 23. apríla 2012 v Bratislave reagoval , že bude \"predovšetkým pozorne počúvať\". Ako sa vyjadril na spomínanej konferencii v Starom Meste však nie je možné zistiť. Mikuláš Dzurinda však po oznámení kandidatúry Pavla Freša, či Viliama Novotného opätovne neoznámil podporu Lucii Žitňanskej. Z jeho opatrných vyjadrení je teda možné predpokladať, že do súboja zasahovať nebude."
] |
2012-04-23 00:00:00
|
{
"text": [
"podporu",
"reagoval"
],
"url": [
"http://www.sdku-ds.sk/video/showVideo/dzurinda-nebude-kandidovat-na-predsedu-podpori-luciu-zitnansku",
"http://www.aktuality.sk/clanok/205287/dzurinda-do-volby-predsedu-sdku-ds-zasahovat-nebude/"
]
}
|
2025-10-16T20:05:42.781715+00:00
|
vr14642
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14642
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
My sme sa pokúsili zastaviť zisk zdravotných poisťovní, ale Ústavný súd to zastavil.
|
2016-02-28 00:00:00
|
Pravda
|
Podobný výrok sme už overovali 26. februára u L. Žitňanskej. V októbri 2007 koaliční poslanci prvej Ficovej vlády schválili novelu Zákona o poisťovňach, ktorá mala zastaviť zisk zdravotných poisťovní . Určovala, že zisk sa má vrátiť a použiť v zdravotnom systéme. V januári 2011 vyšlo rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý rozhodol o protiústavnosti zákona v zmysle čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR (.pdf). Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Podobný výrok sme už overovali 26. februára u L. Žitňanskej. V októbri 2007 koaliční poslanci prvej Ficovej vlády schválili novelu Zákona o poisťovňach, ktorá mala zastaviť zisk zdravotných poisťovní . Určovala, že zisk sa má vrátiť a použiť v zdravotnom systéme. V januári 2011 vyšlo rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý rozhodol o protiústavnosti zákona v zmysle čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR (.pdf). Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2016-02-28 00:00:00
|
{
"text": [
"overovali",
"zisk zdravotných poisťovní",
"Ústavy SR",
"pdf"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/hladat?q=zisk+zdravotn%C3%BDch+pois%C5%A5ovn%C3%AD",
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/155538-fico-pohrozil-poistovniam-zakazali-zisk/",
"https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf",
"https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0ahUKEwixmKaXhJjLAhXJbRQKHS08D6gQFggbMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.socpoist.sk%2Fext_dok-250-2011-z-zp-34209%2F54558c&usg=AFQjCNGSobtxZOHsYrFkvNwqCrVflk0rxQ&sig2=ojOOGnZQZAOTlcScSpyucQ&cad=rja"
]
}
|
2025-10-16T19:35:01.844853+00:00
|
vr32029
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32029
|
Miroslav Beblavý
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy
|
No len tie škrty španielsky premiér robí aj bez toho balíka, tak mu ich nemusia predpisovať, viete, Španielsko, bolo by treba povedať, že pravicový premiér ich teraz robí...
|
2012-06-17 00:00:00
|
Pravda
|
Zahraničnými médiami BBC (17. jún 2012) bola uverejnená správa, že španielsky minister Mariano Rajoy má v pláne podporiť pružnejšiu a konkurencieschopnejšiu ekonomiku Španielska, ktorá je v tomto čase potrebná. Ich plánom je znížiť deficit z úrovne 8,5% z roku 2011 na 5,3%. Zmeny ktoré premiér Rajoy zaviedol sa týkali zmrazenia dávok v nezamestnanosti a zníženiu platov pracovníkom vo verejnom sektore, zníženie rezortného rozpočtu a zvýšenie daní pre veľké spoločnosti. Avšak, všetky tieto reformy oslabili ekonomickú obnovu Španielska. Krajina je späť v recesii a má najvyššiu nezamestnanosť v eurozóne.
|
[
"Zahraničnými médiami BBC (17. jún 2012) bola uverejnená správa, že španielsky minister Mariano Rajoy má v pláne podporiť pružnejšiu a konkurencieschopnejšiu ekonomiku Španielska, ktorá je v tomto čase potrebná. Ich plánom je znížiť deficit z úrovne 8,5% z roku 2011 na 5,3%. Zmeny ktoré premiér Rajoy zaviedol sa týkali zmrazenia dávok v nezamestnanosti a zníženiu platov pracovníkom vo verejnom sektore, zníženie rezortného rozpočtu a zvýšenie daní pre veľké spoločnosti. Avšak, všetky tieto reformy oslabili ekonomickú obnovu Španielska. Krajina je späť v recesii a má najvyššiu nezamestnanosť v eurozóne."
] |
2012-06-18 00:00:00
|
{
"text": [
"BBC"
],
"url": [
"http://www.bbc.co.uk/news/business-18477464"
]
}
|
2025-10-16T20:47:38.086753+00:00
|
vr33221
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33221
|
Ján Počiatek
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-pociatek
|
Faktom však zostáva, že už 7. 12. 2011 vás upozornila Európska komisia, že tieto projekty nevyhovujú parametrom na financovanie Európskej únie. Vy ste do apríla 2012 sa nezmohli ani na to, aby ste im odpovedali.
|
2013-02-24 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Minister dopravy hovorí o upozornení z decembra 2011. Demagog.sk nezistil znenie upozornenia a ani tlačovú správu, ktorá by hovorila o takomto upozornení. J. Počiatek sa odvoláva na listovú dokumentáciu medzi Ministerstvom dopravy a EK. Minister dopravy by mal najskôr zverejniť údajné listy, na základe ktorých by mohol Demagog.sk výrok overiť. Posledné upozornenie, ktoré zverejňuje Ministerstvo dopravy na svojom portály je z augusta 2011 . V elektronickej verzií Eurokompasu (str. 13) problematiku upozornení ministerstva dopravy Európskou komisiou upozorňuje manažérka pre komunikáciu OPD. Ministerstvo dopravy dostalo varovný list od EK v auguste 2011, v ktorom bola spomenutá hrozba pozastavenia čerpania eurofondov. "Ministerstvo dopravy vo svojej odpovedi informovalo generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku (DG REGIO) o prijatí nápravných opatrení. V ďalšej reakcii – v liste z 11. júna 2012 – uistilo ministerstvo dopravy Európsku komisiu, že vykonáva systematické kroky pri implementácii nápravných a preventívnych opatrení." SITA , 10 augusta 2012: "Európskej komisii sa nepáči, ako ministerstvo dopravy pod vedením Jána Figeľ (KDH) peniaze použilo. Tie mali ísť len na opravu kritických úsekov a nie rekonštrukciu ciest ako takých. Komisia preto požiadala ministerstvo o vysvetlenie. ... Slovenská strana poskytla Európskej komisii svoje odpovede v apríli tohto roku. Tieto odpovede sú v tejto chvíli vyhodnocované a stanovisko bude v priebehu niekoľkých týždňov," uviedla pre TA3 tlačová tajomníčka Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludviková." Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Minister dopravy hovorí o upozornení z decembra 2011. Demagog.sk nezistil znenie upozornenia a ani tlačovú správu, ktorá by hovorila o takomto upozornení. J. Počiatek sa odvoláva na listovú dokumentáciu medzi Ministerstvom dopravy a EK. Minister dopravy by mal najskôr zverejniť údajné listy, na základe ktorých by mohol Demagog.sk výrok overiť. Posledné upozornenie, ktoré zverejňuje Ministerstvo dopravy na svojom portály je z augusta 2011 . V elektronickej verzií Eurokompasu (str. 13) problematiku upozornení ministerstva dopravy Európskou komisiou upozorňuje manažérka pre komunikáciu OPD. Ministerstvo dopravy dostalo varovný list od EK v auguste 2011, v ktorom bola spomenutá hrozba pozastavenia čerpania eurofondov. \"Ministerstvo dopravy vo svojej odpovedi informovalo generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku (DG REGIO) o prijatí nápravných opatrení. V ďalšej reakcii – v liste z 11. júna 2012 – uistilo ministerstvo dopravy Európsku komisiu, že vykonáva systematické kroky pri implementácii nápravných a preventívnych opatrení.\" SITA , 10 augusta 2012: \"Európskej komisii sa nepáči, ako ministerstvo dopravy pod vedením Jána Figeľ (KDH) peniaze použilo. Tie mali ísť len na opravu kritických úsekov a nie rekonštrukciu ciest ako takých. Komisia preto požiadala ministerstvo o vysvetlenie. ... Slovenská strana poskytla Európskej komisii svoje odpovede v apríli tohto roku. Tieto odpovede sú v tejto chvíli vyhodnocované a stanovisko bude v priebehu niekoľkých týždňov,\" uviedla pre TA3 tlačová tajomníčka Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludviková.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-02-25 00:00:00
|
{
"text": [
"augusta 2011",
"Eurokompasu",
"SITA"
],
"url": [
"http://www.mindop.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=126529&sword=&date%5Bod%5D=1&date%5Bom%5D=1&date%5Bor%5D=2005&date%5Bdd%5D=16&date%5Bdm%5D=02&date%5Bdr%5D=2013",
"https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CDMQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.nsrr.sk%2Fdownload.php%3FFNAME%3D1354095117.upl%26ANAME%3DEK3_2012_verWeb.pdf&ei=4twrUZ72CMmD4AT2mIDABg&usg=AFQjCNHd_Qo6JKCTK2OB76icQ9pSwss-6A&bvm=bv.42768644,d.Yms&cad=rja",
"http://ekonomika.sme.sk/c/6492461/brusel-nemusi-preplatit-200-milionov-eur-na-cesty-prvej-triedy.html"
]
}
|
2025-10-16T19:59:56.625895+00:00
|
49675
| 49,675
|
https://demagog.sk/vyrok/49675
|
Matúš Šutaj Eštok
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok
|
Vaša rodina (pozn. Michala Šimečku) dostala 1 200 000 eur.
|
2024-09-15 00:00:00
|
Nepravda
|
Projekt Fórum, ktorý riadi matka Michala Šimečku, získal sumu približne v hodnote 315 tisíc eur a občianske združenie BOD.Y, ktoré vedie jeho partnerka Soňa Ferienčíková, dostalo 190-tisíc eur. Šutaj Eštok do sumy 1,2 milióna eur započítava aj dotácie, ktoré v rokoch 2020-2024 (počas vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovita Ódora) získala Nadácia Milana Šimečku, konkrétne 676-tisíc eur. Nadácia je pomenovaná po starom otcovi Michala Šimečku, no jeho rodina na udeľovanie dotácii nemá vplyv a z nadácie finančne neprofitovala a neprofituje. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
V auguste 2024 predseda vlády Robert Fico upozornil na štátne dotácie, ktoré medzi rokmi 2020 - 2023 dostali tri združenia spojené s rodinnými príslušníkmi Michala Šimečku. Podľa strán Smer-SD a SNS tieto dotácie z ministerstva kultúry a spravodlivosti dokazujú konflikt záujmov predsedu strany PS. Na tieto skutočnosti poukazovalo aj odôvodnenie návrhu na odvolanie Šimečku z pozície podpredsedu parlamentu, odvolaný bol 17. septembra 2024.
Nadácia Milana Šimečku je pomenovaná podľa disidenta, filozofa a publicistu, ktorý je starým otcom Michala Šimečku. Vznikla rok po jeho smrti. Organizáciu založili Martin Bútora, Juraj Flamík, Fedor Gál, Miroslav Kusý, František Mikloško, Peter Tatár a Peter Zajac, priatelia Milana Šimečku. Nadácia sa zameriava na podporu demokracie a občianskej spoločnosti. Členom správnej rady nadácie je Peter Šimečka, strýko Michala Šimečku. Ide o neplatenú funkciu, ktorá nemá vplyv na udeľovanie dotácií. Podľa nadačnej listiny nemôžu byť členom správnej rady poskytované peňažné prostriedky z majetku nadácie (. pdf , s. 18).
Nadácia Milana Šimečku získala dotácie aj počas vlády Smeru-SD, SNS a Most-Híd. V rokoch 2012 - 2020, počas druhej a tretej vlády Roberta Fica, a za vlády Petra Pellegriniho, ktorý bol v tom čase členom strany Smer-SD, získala nadácia spolu asi 770-tisíc eur. Napríklad v roku 2018 schválil Fond na podporu umenia dotáciu v hodnote 35-tisíc eur v súvislosti s organizáciou festivalu [fjúžn]. Festival [fjúžn] organizuje nadácia Milana Šimečku od roku 2006, jeho cieľom je zvyšovanie povedomia o menšinách a scitlivovanie verejnosti ohľadom migrácie a multikulturalizmu.
Občianske združenie Projekt Fórum vzniklo v roku 2006, jeho predsedníčkou je Marta Šimečková, mama Michala Šimečku. Združenie k výročiu 17. novembra každoročne organizuje medzinárodné podujatie Stredoeurópske fórum, ktoré širokej verejnosti ponúka diskusie so spisovateľmi, umelcami a vedcami z rôznych krajín. Prvýkrát sa konalo v roku 2009, jeho prvým hosťom bol Václav Havel. Od roku 2017 náklady na organizáciu z najväčšej časti pokryl grant z Fondu pre ľudské práva, ktoré spravuje ministerstvo spravodlivosti. V roku 2017, keď bol predsedom vlády Robert Fico, získalo združenie na organizáciu fóra dotáciu 36-tisíc eur (. pdf , s. 1). V roku 2024 bola ministerstvo spravodlivosti výzvu na uchádzanie sa o túto podporu zrušil. Časť finančných výdavkov v roku 2024 pokryje crowdfundingová kampaň.
Nezisková organizácia BOD.Y, ktorú založila partnerka Michala Šimečku Soňa Ferienčíková, sa zameriava na tvorbu a produkciu nových tanečných diel mladých slovenských a zahraničných umelcov. Diela organizácie sú prezentované na Slovensku aj v zahraničí. Toto občianske združenie získalo dotáciu z Fondu na podporu umenia už v roku 2016, počas vlády strán Smer-SD, SNS a Most-Híd. Združeniu bola schválená podpora vo výške 8-tisíc eur. V tomto čase Michal Šimečka ešte nepôsobil v politike - v tej začal byť aktívny ako zvolený europoslanec v roku 2019.
Granty sú bežným a zároveň kľúčovým zdrojom financovania rôznych občianskych združení, podujatí a projektov.
V roku 2023 schválil Fond na podporu umenia 2 193 žiadostí o dotáciu na podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu, dotácie predstavovali celkovú sumu 17 823 912 eur (. pdf , s. 20).
Ministerstvo spravodlivosti SR poskytlo v roku 2023 dotácie na podporu ľudských práv 45 projektom v celkovej výške 769 500 eur.
|
[
"Projekt Fórum, ktorý riadi matka Michala Šimečku, získal sumu približne v hodnote 315 tisíc eur a občianske združenie BOD.Y, ktoré vedie jeho partnerka Soňa Ferienčíková, dostalo 190-tisíc eur. Šutaj Eštok do sumy 1,2 milióna eur započítava aj dotácie, ktoré v rokoch 2020-2024 (počas vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovita Ódora) získala Nadácia Milana Šimečku, konkrétne 676-tisíc eur. Nadácia je pomenovaná po starom otcovi Michala Šimečku, no jeho rodina na udeľovanie dotácii nemá vplyv a z nadácie finančne neprofitovala a neprofituje. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.",
"V auguste 2024 predseda vlády Robert Fico upozornil na štátne dotácie, ktoré medzi rokmi 2020 - 2023 dostali tri združenia spojené s rodinnými príslušníkmi Michala Šimečku. Podľa strán Smer-SD a SNS tieto dotácie z ministerstva kultúry a spravodlivosti dokazujú konflikt záujmov predsedu strany PS. Na tieto skutočnosti poukazovalo aj odôvodnenie návrhu na odvolanie Šimečku z pozície podpredsedu parlamentu, odvolaný bol 17. septembra 2024.",
"Nadácia Milana Šimečku je pomenovaná podľa disidenta, filozofa a publicistu, ktorý je starým otcom Michala Šimečku. Vznikla rok po jeho smrti. Organizáciu založili Martin Bútora, Juraj Flamík, Fedor Gál, Miroslav Kusý, František Mikloško, Peter Tatár a Peter Zajac, priatelia Milana Šimečku. Nadácia sa zameriava na podporu demokracie a občianskej spoločnosti. Členom správnej rady nadácie je Peter Šimečka, strýko Michala Šimečku. Ide o neplatenú funkciu, ktorá nemá vplyv na udeľovanie dotácií. Podľa nadačnej listiny nemôžu byť členom správnej rady poskytované peňažné prostriedky z majetku nadácie (. pdf , s. 18).",
"Nadácia Milana Šimečku získala dotácie aj počas vlády Smeru-SD, SNS a Most-Híd. V rokoch 2012 - 2020, počas druhej a tretej vlády Roberta Fica, a za vlády Petra Pellegriniho, ktorý bol v tom čase členom strany Smer-SD, získala nadácia spolu asi 770-tisíc eur. Napríklad v roku 2018 schválil Fond na podporu umenia dotáciu v hodnote 35-tisíc eur v súvislosti s organizáciou festivalu [fjúžn]. Festival [fjúžn] organizuje nadácia Milana Šimečku od roku 2006, jeho cieľom je zvyšovanie povedomia o menšinách a scitlivovanie verejnosti ohľadom migrácie a multikulturalizmu.",
"Občianske združenie Projekt Fórum vzniklo v roku 2006, jeho predsedníčkou je Marta Šimečková, mama Michala Šimečku. Združenie k výročiu 17. novembra každoročne organizuje medzinárodné podujatie Stredoeurópske fórum, ktoré širokej verejnosti ponúka diskusie so spisovateľmi, umelcami a vedcami z rôznych krajín. Prvýkrát sa konalo v roku 2009, jeho prvým hosťom bol Václav Havel. Od roku 2017 náklady na organizáciu z najväčšej časti pokryl grant z Fondu pre ľudské práva, ktoré spravuje ministerstvo spravodlivosti. V roku 2017, keď bol predsedom vlády Robert Fico, získalo združenie na organizáciu fóra dotáciu 36-tisíc eur (. pdf , s. 1). V roku 2024 bola ministerstvo spravodlivosti výzvu na uchádzanie sa o túto podporu zrušil. Časť finančných výdavkov v roku 2024 pokryje crowdfundingová kampaň.",
"Nezisková organizácia BOD.Y, ktorú založila partnerka Michala Šimečku Soňa Ferienčíková, sa zameriava na tvorbu a produkciu nových tanečných diel mladých slovenských a zahraničných umelcov. Diela organizácie sú prezentované na Slovensku aj v zahraničí. Toto občianske združenie získalo dotáciu z Fondu na podporu umenia už v roku 2016, počas vlády strán Smer-SD, SNS a Most-Híd. Združeniu bola schválená podpora vo výške 8-tisíc eur. V tomto čase Michal Šimečka ešte nepôsobil v politike - v tej začal byť aktívny ako zvolený europoslanec v roku 2019.",
"Granty sú bežným a zároveň kľúčovým zdrojom financovania rôznych občianskych združení, podujatí a projektov.",
"V roku 2023 schválil Fond na podporu umenia 2 193 žiadostí o dotáciu na podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu, dotácie predstavovali celkovú sumu 17 823 912 eur (. pdf , s. 20).",
"Ministerstvo spravodlivosti SR poskytlo v roku 2023 dotácie na podporu ľudských práv 45 projektom v celkovej výške 769 500 eur."
] |
2024-09-30 00:00:00
|
{
"text": [
"získala",
"upozornil",
"dokazujú",
"poukazovalo",
"bol",
"pomenovaná",
"Vznikla",
"založili",
"priatelia",
"je",
"Ide",
"pdf",
"získala",
"získala",
"schválil",
"je",
"vzniklo",
"konalo",
"pokryl",
"pdf",
"pokryje",
"sa zameriava",
"prezentované",
"získalo",
"schválená",
"pdf",
"poskytlo"
],
"url": [
"https://www.aktuality.sk/clanok/8OHtbAN/ako-mohol-michal-simecka-pomoct-rodine-kde-zaraba-jeho-stryko-a-co-smer-zamlcal-vysvetlujeme-o-co-ide-v-kauze-dotacii/",
"https://domov.sme.sk/c/23374171/fico-simecka-dotacia-nadacia.html#:~:text=Fico%20na%20tla%C4%8Dovej%20konferencii%20uk%C3%A1zal%20tabu%C4%BEky%20s%20v%C3%BD%C5%A1kami%20dot%C3%A1ci%C3%AD%2C%20ktor%C3%A9%20tri%20organiz%C3%A1cie%20z%C3%ADskavali%20od%20roku%202020%20z%20dota%C4%8Dn%C3%BDch%20sch%C3%A9m%20ministerstva%20kult%C3%BAry%20a%20ministerstva%20spravodlivosti.",
"https://www.aktuality.sk/clanok/8OHtbAN/ako-mohol-michal-simecka-pomoct-rodine-kde-zaraba-jeho-stryko-a-co-smer-zamlcal-vysvetlujeme-o-co-ide-v-kauze-dotacii/",
"https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=551706",
"https://domov.sme.sk/c/23384786/simecka-odvolany-parlament-podpredseda.html",
"https://nadaciamilanasimecku.sk/o-nas/#:~:text=Nesie%20meno%20v%C3%BDznamn%C3%A9ho%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho%20disidenta%2C%20filozofa%20a%C2%A0spisovate%C4%BEa%20Milana%20%C5%A0ime%C4%8Dku%20(1930%20%E2%80%93%201990).",
"https://nadaciamilanasimecku.sk/o-nas/",
"https://ives.minv.sk/rmno/detail?id=bo8pM8ziMq1tzHoxE7KbIo0Rk3kn%2fkoIysapQyR0niDe%2b%2fsX8kh3UHG4TZqBzgO3",
"https://nadaciamilanasimecku.sk/o-nas/#:~:text=1990).%20Nad%C3%A1ciu%20zalo%C5%BEili-,siedmi%20priatelia,-Milana%20%C5%A0ime%C4%8Dku%20kr%C3%A1tko",
"https://nadaciamilanasimecku.sk/kontakt/#:~:text=B%C3%BAtora%0AAndrej%20Findor-,Peter%20%C5%A0ime%C4%8Dka,-Peter%20Tat%C3%A1r%0AEva",
"https://www.aktuality.sk/clanok/8OHtbAN/ako-mohol-michal-simecka-pomoct-rodine-kde-zaraba-jeho-stryko-a-co-smer-zamlcal-vysvetlujeme-o-co-ide-v-kauze-dotacii/",
"https://ives.minv.sk/rmno/download?file=nbsWR%2fGp5dQnJZS4EQO5%2fhTszGm3NfBiL45lolNP9LpsFyaqG%2fQXyaIVOlad9QqQMI0xa68lB00R4keShqXYi7wuM3x8gd8I8XMSHLgYeCdES7QyXqEFUloofK6N99uRVr3yvZIIN%2bSYfSONb3PHDcOfjAYSYHKhyhoggrorPDeOptFMyxIORyUTE7pgixpj#page=18",
"https://podpora.fpu.sk/statistiky/view-project/13832",
"https://dennikn.sk/4159948/ako-je-to-s-klanom-simeckovcov-pokrikmi-do-basy-a-ficovym-sustredenym-tlakom-na-predsedu-ps/#:~:text=Z%C2%A0centr%C3%A1lneho%20registra%20zml%C3%BAv%20vypl%C3%BDva%2C%20%C5%BEe%20za%20druhej%20a%C2%A0tretej%20vl%C3%A1dy%20Roberta%20Fica%20a%C2%A0za%20vl%C3%A1dy%20Petra%20Pellegriniho%20(vtedy%20nominant%20Smeru)%2C%20teda%20v%C2%A0rokoch%202012%20a%C5%BE%202020%2C%20z%C3%ADskala%20Nad%C3%A1cia%20Milana%20%C5%A0ime%C4%8Dku%20z%C2%A0verejn%C3%BDch%20zdrojov%20asi%20770%2Dtis%C3%ADc%20eur%2C",
"https://podpora.fpu.sk/statistiky/view-project/13832",
"https://kultura.pravda.sk/festivaly/clanok/466836-festival-novych-mensin-fjuzn-vola-po-dovere/",
"https://ives.minv.sk/rmno/detail?id=QnryzsX1EG%2ffwfipx0ggCXKJWKZ%2fdQDI9bQa2tqMJadBV6Vvdx69NPt97gjrG6dF",
"https://www.startlab.sk/projekty/3721-pomozte-nam-zorganizovat-svetove-stredoeuropske-forum-2024/#:~:text=%C3%9Aplne%20na%20za%C4%8Diatku,v%20listopadu%202009",
"https://ceeforum.eu/2024/09/nedame-si-vziat-17-november/#:~:text=Ka%C5%BEd%C3%A9%20f%C3%B3rum%2C%20to,najvy%C5%A1%C5%A1ie%20ohodnoten%C3%BDch%20projektov.",
"http://crz.gov.sk",
"https://www.startlab.sk/projekty/3721-pomozte-nam-zorganizovat-svetove-stredoeuropske-forum-2024/",
"https://www.danceplatform.sk/company/bod-y/",
"https://www.danceplatform.sk/company/bod-y/#:~:text=Diela%20BOD.Y%20s%C3%BA%20prezentovan%C3%A9%20na%20Slovensku%2C%20v%20%C4%8Ceskej%20republike%2C%20Po%C4%BEsku%2C%20Belgicku%2C%20Ma%C4%8Farsku%2C%20Nemecku%2C%20%C5%A0panielsku%20a%20Loty%C5%A1sku.",
"https://podpora.fpu.sk/statistiky/view-project/930",
"https://podpora.fpu.sk/statistiky/view-project/930#:~:text=Pridelen%C3%A1%20suma,8%20000%2C00%20%E2%82%AC",
"https://www.fpu.sk/wp-content/uploads/vyrocna-sprava-2023-final.pdf#page=20",
"https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/02/Zoznam-prijimatelov-dotacie-LP2023-final.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:07:57.415004+00:00
|
vr14629
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14629
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Verejný sektor, ten je v rukách štátu, to je 350-tisic zamestnancov.
|
2016-02-28 00:00:00
|
Nepravda
|
Podľa schváleného rozpočtu verejnej správy na roky 2016-2018 (s. 44) je pravdou, že počet zamestnancov vo verejnom sektore bol v roku 2014 na úrovni 353-tisíc. Na rok 2015 bol rozpočtovaný na 360-tisíc zamestnancov. Schválený rozpočet však uvádza, že v roku 2015 bol v skutočnosti počet zamestnancov vo verejnom sektore o 40-tisíc väčší, celkovo až 404-tisíc. Aj v rokoch 2016 či 2017 sa počíta s rovnakým počtom. Nárast nastal predovšetkým v kategórii ostatné kam patria štátne zdravotnícke zariadenia, Železnice Slovenskej republiky, RTVS, Národná diaľničná spoločnosť, fondy atď. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
|
[
"Podľa schváleného rozpočtu verejnej správy na roky 2016-2018 (s. 44) je pravdou, že počet zamestnancov vo verejnom sektore bol v roku 2014 na úrovni 353-tisíc. Na rok 2015 bol rozpočtovaný na 360-tisíc zamestnancov. Schválený rozpočet však uvádza, že v roku 2015 bol v skutočnosti počet zamestnancov vo verejnom sektore o 40-tisíc väčší, celkovo až 404-tisíc. Aj v rokoch 2016 či 2017 sa počíta s rovnakým počtom. Nárast nastal predovšetkým v kategórii ostatné kam patria štátne zdravotnícke zariadenia, Železnice Slovenskej republiky, RTVS, Národná diaľničná spoločnosť, fondy atď. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."
] |
2016-02-28 00:00:00
|
{
"text": [
"rozpočtu"
],
"url": [
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397"
]
}
|
2025-10-16T19:35:03.776543+00:00
|
vr37992
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37992
|
Ivan Mikloš
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
|
Namiesto osem druhov poistenia, ktoré máme dnes budú len dva druhy poistenia.
|
2011-04-10 00:00:00
|
Pravda
|
Návrh koncepcie reformy daňovo-odvodového systému, zverejnenej Ministerstvom financií dňa 11. apríla 2011, si môžete prečítať tu (.pdf). Krátke zhrnutie si viete prečítať tu (.doc). V nich sa píše: "Súčasný stav: 8 druhov poistenia Navrhovaný stav: 2 druhy poistenia (+ úrazové) Základné predpoklady a myšlienky návrhu zmien daňovo-odvodového systému: - zavedenie jedného zdravotného odvodu vo výške 9% (fyzické osoby); - zavedenie jedného sociálneho odvodu vo výške 19% (fyzické osoby);"
|
[
"Návrh koncepcie reformy daňovo-odvodového systému, zverejnenej Ministerstvom financií dňa 11. apríla 2011, si môžete prečítať tu (.pdf). Krátke zhrnutie si viete prečítať tu (.doc). V nich sa píše: \"Súčasný stav: 8 druhov poistenia Navrhovaný stav: 2 druhy poistenia (+ úrazové) Základné predpoklady a myšlienky návrhu zmien daňovo-odvodového systému: - zavedenie jedného zdravotného odvodu vo výške 9% (fyzické osoby); - zavedenie jedného sociálneho odvodu vo výške 19% (fyzické osoby);\""
] |
2011-04-11 00:00:00
|
{
"text": [
"tu",
"tu"
],
"url": [
"http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7909&documentId=6039",
"http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Gera/reforma%28zhrnutie_kratke%29.rtf"
]
}
|
2025-10-16T20:15:41.092330+00:00
|
vr31099
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31099
| null | null |
https://demagog.sk/politik/
|
Ak by nepokračovala konsolidácia verejných financií, už rok po voľbách môže nová vláda dostať sankcie vo výške približne 140 mil. €.
|
2012-03-09 00:00:00
|
Pravda
|
Európskymi lídrami v januári schválená nová fiškálna zmluva - Zmluve o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, zavádza prísnejšie rozpočtové pravidlá.
|
[
"Európskymi lídrami v januári schválená nová fiškálna zmluva - Zmluve o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, zavádza prísnejšie rozpočtové pravidlá."
] |
2012-02-27 00:00:00
|
{
"text": [
"dohody",
"Mikloš",
"Mikloš"
],
"url": [
"http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-142049?prefixFile=m_",
"http://spravy.pravda.sk/dlhovu-brzdu-bude-treba-zmenit-dzn-/sk_ekonomika.asp?c=A120223_110601_sk_ekonomika_p01",
"http://spravy.pravda.sk/dlhovu-brzdu-bude-treba-zmenit-dzn-/sk_ekonomika.asp?c=A120223_110601_sk_ekonomika_p01"
]
}
|
2025-10-16T20:07:35.399152+00:00
|
vr37540
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37540
|
Zsolt Simon
| null |
https://demagog.sk/politik/zsolt-simon
|
Táto vláda videla, že tá kríza sa približuje, preto sme už v novembri rozhodli o tom, že požiadame Európsku úniu o uvoľnenie intervenčných zásob,ktoré sú na území Slovenskej republiky, aby sme tlmili ten rýchly nárast cien potravín, preto sme uvoľnili 80 tisíc ton obilia z intervenčných zásob.
|
2011-03-06 00:00:00
|
Pravda
|
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR od novembra 2010 predalo počas šiestich kôl intervenčného predaja obilnín celkovo 80 112 ton jačmeňa , čím sa tender na predaj obilnín ukončil. Štvrté a piate kolo predaja sa uskutočnilo v januári. Šieste kolo predaja sa konalo vo februári.
|
[
"Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR od novembra 2010 predalo počas šiestich kôl intervenčného predaja obilnín celkovo 80 112 ton jačmeňa , čím sa tender na predaj obilnín ukončil. Štvrté a piate kolo predaja sa uskutočnilo v januári. Šieste kolo predaja sa konalo vo februári."
] |
2011-03-07 00:00:00
|
{
"text": [
"80 112 ton jačmeňa",
"Štvrté",
"piate",
"Šieste"
],
"url": [
"http://www.mpsr.sk/sk/?navID=1&id=4347",
"http://www.fuu.sk/2011/01/56827-vo-stvrtej-vlne-predalo-ministerstvo-12-230-ton-jacmena/",
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/v-piatom-kole-slovensko-predalo-12-260-t/293001-clanok.html",
"http://www.mpsr.sk/sk/?navID=1&id=4347"
]
}
|
2025-10-16T20:17:36.966579+00:00
|
vr27463
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27463
|
Andrej Kiska
|
Za ľudí
|
https://demagog.sk/politik/andrej-kiska
|
Časopis SME ukázal ako je prepojená vládna strana, že tá istá spoločnosť, ktorá vydávala a distribuovala letáky na podporu premiéra vydávala a distribuovala aj letáky s antikampaňou.
|
2014-03-25 00:00:00
|
Pravda
|
Dňa 18. marca 2014 denník SME uverejnil článok , v ktorom priniesli informácie týkajúce sa letákov spojených s antikampaňou proti Andrejovi Kiskovi. Taktiež uvádzajú, že za distribúciou letákov bola tá istá firma, ktorá mala zabezpečovala distribúciu letákov Roberta Fica s názvom: "Pripravený pre Slovensko" . Išlo o firmy GS Servis a Exhold.
|
[
"Dňa 18. marca 2014 denník SME uverejnil článok , v ktorom priniesli informácie týkajúce sa letákov spojených s antikampaňou proti Andrejovi Kiskovi. Taktiež uvádzajú, že za distribúciou letákov bola tá istá firma, ktorá mala zabezpečovala distribúciu letákov Roberta Fica s názvom: \"Pripravený pre Slovensko\" . Išlo o firmy GS Servis a Exhold."
] |
2014-03-25 00:00:00
|
{
"text": [
"článok"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/7140780/letaky-za-fica-a-proti-kiskovi-isli-jednym-smerom.html"
]
}
|
2025-10-16T20:51:10.500070+00:00
|
47682
| 47,682
|
https://demagog.sk/vyrok/47682
|
Peter Pellegrini
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini
|
Nesúvisí toto obvinenie s aktivitami jeho ako guvernéra (Petra Kažimíra, pozn.).
|
2021-11-11 00:00:00
|
Pravda
|
Portál aktuality.sk 12. októbra 2021 informoval , že Špeciálna prokuratúra obvinila guvernéra Národnej banky Petra Kažimíra z podplácania. „ Kažimír mal v korupčnom prípade zohrať úlohu akéhosi kuriéra a priniesť vtedajšiemu šéfovi Finančnej správy Františkovi Imreczemu úplatok vo výške zhruba 50-tisíc eur. Vypovedá o tom práve spomínaný Imrecze, ktorý je obvinený vo viacerých kauzách a spolupracuje s políciou,” píšu aktuality. Skutok sa mal udiať v čase, keď Imrecze šéfoval Finančnej správe a Kažimír bol ministrom financií. Z funkcie odišiel v roku 2019 do Národnej banky Slovenska. Guvernér NBS reagoval, že je nevinný. „Skutkový stav v uznesení je nepravdivý a v samotnom odôvodnení chýbajú potvrdzujúce dôkazy. Nemám žiadne informácie a nie som si ani vedomý porušenia zákona, zároveň som nikdy nemal ani žiadny záujem vplývať na akékoľvek konania,“ povedal podľa Denníka N. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé.
|
[
"Portál aktuality.sk 12. októbra 2021 informoval , že Špeciálna prokuratúra obvinila guvernéra Národnej banky Petra Kažimíra z podplácania. „ Kažimír mal v korupčnom prípade zohrať úlohu akéhosi kuriéra a priniesť vtedajšiemu šéfovi Finančnej správy Františkovi Imreczemu úplatok vo výške zhruba 50-tisíc eur. Vypovedá o tom práve spomínaný Imrecze, ktorý je obvinený vo viacerých kauzách a spolupracuje s políciou,” píšu aktuality. Skutok sa mal udiať v čase, keď Imrecze šéfoval Finančnej správe a Kažimír bol ministrom financií. Z funkcie odišiel v roku 2019 do Národnej banky Slovenska. Guvernér NBS reagoval, že je nevinný. „Skutkový stav v uznesení je nepravdivý a v samotnom odôvodnení chýbajú potvrdzujúce dôkazy. Nemám žiadne informácie a nie som si ani vedomý porušenia zákona, zároveň som nikdy nemal ani žiadny záujem vplývať na akékoľvek konania,“ povedal podľa Denníka N. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé."
] |
2021-11-11 00:00:00
|
{
"text": [
"informoval",
"mal",
"odišiel",
"povedal"
],
"url": [
"https://www.aktuality.sk/clanok/14hk5sp/specialna-prokuratura-obvinila-exministra-financii-a-guvernera-narodnej-banky-petra-kazimira-z-podplacania/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/14hk5sp/specialna-prokuratura-obvinila-exministra-financii-a-guvernera-narodnej-banky-petra-kazimira-z-podplacania/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/14hk5sp/specialna-prokuratura-obvinila-exministra-financii-a-guvernera-narodnej-banky-petra-kazimira-z-podplacania/",
"https://dennikn.sk/2575972/preco-kazimira-obvinili-a-pellegriniho-nie-rozdiel-je-v-sile-svedectiev/"
]
}
|
2025-10-16T19:15:32.499139+00:00
|
49193
| 49,193
|
https://demagog.sk/vyrok/49193
|
Michal Šimečka
|
PS
|
https://demagog.sk/politik/michal-simecka
|
Preto nám utekajú ľudia preč, preto je toľko študentov v zahraničí. 2× toľko než v roku 2010, lebo tie slovenské školy sú v takom stave, v akom sú.
| null |
Nepravda
|
Podiel študentov, ktorí sa rozhodli odísť za štúdiom na vysoké školy v zahraničí, od roku 2010 vyrástol zo 14 % na 19,2 % v roku 2022. Nevzrástol teda dvojnásobne. Výrok Michala Šimečku preto označujeme ako nepravdivý.
Podľa štúdie Ministerstva financií SR v roku 2022 v zahraničí študovalo 19,2 % všetkých vysokoškolských študentov, čo je dvojnásobok priemeru krajín OECD-EÚ (. pdf , s. 43).
V roku 2010 tento podiel predstavoval 14 % a v roku 2017 17 %.
Podľa výsledkov dotazníkového prieskumu mimovládneho projektu To dá rozum považujú študenti vysoké školy v zahraničí za prestížnejšie a veria, že získajú kvalitnejšie vzdelanie mimo hraníc Slovenska. Výsledky prieskumu indikujú, že študenti v zahraničí získajú aj lepší prístup a podmienky pre štúdium.
|
[
"Podiel študentov, ktorí sa rozhodli odísť za štúdiom na vysoké školy v zahraničí, od roku 2010 vyrástol zo 14 % na 19,2 % v roku 2022. Nevzrástol teda dvojnásobne. Výrok Michala Šimečku preto označujeme ako nepravdivý.",
"Podľa štúdie Ministerstva financií SR v roku 2022 v zahraničí študovalo 19,2 % všetkých vysokoškolských študentov, čo je dvojnásobok priemeru krajín OECD-EÚ (. pdf , s. 43).",
"V roku 2010 tento podiel predstavoval 14 % a v roku 2017 17 %.",
"Podľa výsledkov dotazníkového prieskumu mimovládneho projektu To dá rozum považujú študenti vysoké školy v zahraničí za prestížnejšie a veria, že získajú kvalitnejšie vzdelanie mimo hraníc Slovenska. Výsledky prieskumu indikujú, že študenti v zahraničí získajú aj lepší prístup a podmienky pre štúdium."
] |
2023-07-17 00:00:00
|
{
"text": [
"pdf",
"predstavoval",
"považujú"
],
"url": [
"https://www.mfsr.sk/files/archiv/25/Reformny-kompas.pdf",
"https://domov.sme.sk/c/22387283/slovakov-v-zahranici-studuje-osemnasobne-viac-ako-je-priemer-oecd.html",
"https://analyza.todarozum.sk/docs/382410002tu0a/"
]
}
|
2025-10-16T19:10:10.569304+00:00
|
vr27122
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27122
|
Helena Mezenská
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/helena-mezenska
|
Posledný rozhovor medzi estónskym ministrom zahraničných vecí a ministerkou zahraničných vecí EÚ ukazuje pravý opak, že ozbrojené zložky, ostreľovači, ktorí spôsobili ozbrojený puč na Ukrajine, boli objednaní súčasnou dočasnou vládou.
|
2014-03-06 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Uniknutý záznam z rozhovoru medzi estónskym ministrom zahraničných vecí U. Paetom a vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku C. Ashtonovou sa skutočne týka témy, ktorú spomína Helena Mezenská. V skutočnosti však estónsky premiér hovoril o tom, že existuje rastúce podozrenie, že nová koalícia bola "za" snajpermi. Nejedná sa teda o dôkaz, ktorý by mal "ukazovať", že títo snajperi boli "objednaní" súčasnou vládou, ako hovorí Helena Mezenská, ale o názor o nejakom existujúcom spojení. Jej výrok na základe toho považujeme za zavádzajúci.
|
[
"Uniknutý záznam z rozhovoru medzi estónskym ministrom zahraničných vecí U. Paetom a vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku C. Ashtonovou sa skutočne týka témy, ktorú spomína Helena Mezenská. V skutočnosti však estónsky premiér hovoril o tom, že existuje rastúce podozrenie, že nová koalícia bola \"za\" snajpermi. Nejedná sa teda o dôkaz, ktorý by mal \"ukazovať\", že títo snajperi boli \"objednaní\" súčasnou vládou, ako hovorí Helena Mezenská, ale o názor o nejakom existujúcom spojení. Jej výrok na základe toho považujeme za zavádzajúci."
] |
2014-03-07 00:00:00
|
{
"text": [
"Uniknutý záznam z rozhovoru"
],
"url": [
"http://voiceofrussia.com/news/2014_03_05/Estonia-confirms-authenticity-of-Paet-Ashton-conversation-on-Kiev-snipers-0339/"
]
}
|
2025-10-16T19:49:35.084869+00:00
|
vr18179
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr18179
|
Martin Petruško
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/martin-petrusko
|
My sme dnes podali odvolanie (voči žiadosti EEI o predbežné opatrenie na súde vo veci sporom medzi EEI a mestom Košice)
|
2018-10-22 00:00:00
|
Pravda
|
Najnovšia správa, uverejnená na webe mesta Košice týkajúca sa vzťahov s firmou EEI, ktorá mala zabezpečiť parkovacie miesta a systém parkovania v Košiciach, je zo septembra 2018. Keďže web mesta neobsahuje aktuálnejšie informácie, požiadali sme o vyjadrenie magistrát a pravdivosť výroku nám potvrdil riaditeľ magistrátu mesta Košice. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. O spore s firmou EEI informuje správa zo septembra 2018 nasledovne: " Od februárového zasadnutia mestského zastupiteľstva prebiehajú rokovania, za akých podmienok môže mesto prevziať od EEI parkovací systém. Finančné nároky EEI však boli doteraz pre mesto neprijateľné. Keďže k dohode na finančnom vyrovnaní nedošlo, dalo mesto spoločnosti EEI veľmi ústretový návrh. Podľa neho by mesto odkúpilo od spoločnosti EEI všetky zariadenia a prevzalo prevádzkovanie celého parkovacieho systému. A výšku finančného vyrovnania, na ktorom sa nevie mesto a EEI dohodnúť, by určil nezávislý súd. Takáto dohoda by naviac zabránila vzniku akýchkoľvek ďalších škôd.
|
[
"Najnovšia správa, uverejnená na webe mesta Košice týkajúca sa vzťahov s firmou EEI, ktorá mala zabezpečiť parkovacie miesta a systém parkovania v Košiciach, je zo septembra 2018. Keďže web mesta neobsahuje aktuálnejšie informácie, požiadali sme o vyjadrenie magistrát a pravdivosť výroku nám potvrdil riaditeľ magistrátu mesta Košice. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. O spore s firmou EEI informuje správa zo septembra 2018 nasledovne: \" Od februárového zasadnutia mestského zastupiteľstva prebiehajú rokovania, za akých podmienok môže mesto prevziať od EEI parkovací systém. Finančné nároky EEI však boli doteraz pre mesto neprijateľné. Keďže k dohode na finančnom vyrovnaní nedošlo, dalo mesto spoločnosti EEI veľmi ústretový návrh. Podľa neho by mesto odkúpilo od spoločnosti EEI všetky zariadenia a prevzalo prevádzkovanie celého parkovacieho systému. A výšku finančného vyrovnania, na ktorom sa nevie mesto a EEI dohodnúť, by určil nezávislý súd. Takáto dohoda by naviac zabránila vzniku akýchkoľvek ďalších škôd."
] |
2018-10-22 00:00:00
|
{
"text": [
"septembra",
"schválilo"
],
"url": [
"http://kosice.sk/article.php?id=21732",
"https://static.kosice.sk/meeting/resolve/ca2DsirbVdwheP/rAqkOZrXbzPlO0/bUrpP32EC5EUOmui7Pt/uzn1215.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:56:38.642698+00:00
|
vr28230
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28230
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Na čele NKÚ sedí alebo je stále pán predseda Jasovský. Plus sú tam dvaja podpredsedovia Najvyššieho kontrolného úradu.
|
2014-09-14 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že NKÚ v súčasnosti stále vedie Ján Jasovský , ktorému funkčné obdobie uplynulo pred viac než dvoma rokmi. Dvaja podpredsedovia NKÚ sú Igor Šulaj , ktorý je vo funkcii od roku 2013, a Vladimír Tóth , takisto od roku 2013. Obaja podpredsedovia boli zvolení v NR SR v septembri 2013. Oboch navrhla SMER-SD a opozícia sa na voľne nezúčastnila. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Je pravdou, že NKÚ v súčasnosti stále vedie Ján Jasovský , ktorému funkčné obdobie uplynulo pred viac než dvoma rokmi. Dvaja podpredsedovia NKÚ sú Igor Šulaj , ktorý je vo funkcii od roku 2013, a Vladimír Tóth , takisto od roku 2013. Obaja podpredsedovia boli zvolení v NR SR v septembri 2013. Oboch navrhla SMER-SD a opozícia sa na voľne nezúčastnila. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-09-15 00:00:00
|
{
"text": [
"Jasovský",
"uplynulo",
"Šulaj",
"Tóth",
"zvolení"
],
"url": [
"https://www.nku.gov.sk/en/predseda-nku-sr",
"http://www.sme.sk/c/7120914/volba-predsedu-nku-v-marci-nebude-paskovi-sa-nepaci-kandidat.html",
"http://www.nku.gov.sk/sk/ing.-igor-sulaj",
"http://www.nku.gov.sk/sk/ing.-vladimir-toth",
"http://www.teraz.sk/ekonomika/nku-podpredseda-sulaj-toth/58073-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T20:51:47.647996+00:00
|
vr32771
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32771
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
U.S.Steel povedal, že odchádza zo Slovenska preto alebo naznačil, že odchádza zo Slovenska preto, lebo je veľmi prísna legislatíva z Bruselu, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia a veľmi veľa sú vstupy pre nich pokiaľ ide o energie
|
2012-11-25 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Aj napriek tomu, že Róbert Fico tvrdí, že jedným z dôvodov pravdepodobného odchodu U.S.Steel z Košíc je okrem iného aj ekologická politika EÚ , predstavitelia U.S.Steelu na čele s Davidom Rintoulom a Jánom Bačom ako hovorcom tohto koncernu sa k dôvodom odchodu verejne nevyjadrujú, preto považujeme daný výrok za neoveriteľný.
|
[
"Aj napriek tomu, že Róbert Fico tvrdí, že jedným z dôvodov pravdepodobného odchodu U.S.Steel z Košíc je okrem iného aj ekologická politika EÚ , predstavitelia U.S.Steelu na čele s Davidom Rintoulom a Jánom Bačom ako hovorcom tohto koncernu sa k dôvodom odchodu verejne nevyjadrujú, preto považujeme daný výrok za neoveriteľný."
] |
2012-11-26 00:00:00
|
{
"text": [
"ekologická politika EÚ"
],
"url": [
"http://ekonomika.sme.sk/c/6610649/preco-u-s-steel-odchadza-na-zisky-mu-siaha-aj-brusel.html"
]
}
|
2025-10-16T20:01:31.343110+00:00
|
vr30405
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30405
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Všimnite si, že za tie 4 roky nášho vládnutia sa urobili obrovské rozhodnutia. Zoberte si rekonštrukciu hradu.
|
2011-11-20 00:00:00
|
Pravda
|
SITA z dňa 20. decembra 2007: "Rekonštrukcia Bratislavského hradu bude stáť jeden a pol až dve miliardy korún bez DPH . Vyplýva to z podmienok, ktoré dnes zverejnil európsky vestník verejného obstarávania." V decembri 2008 sa vláda rozhodla zvýšiť rozsah stavby na 3,8 mld. Sk . Rekonštrukcia Bratislavského hradu začala v apríli 2008. Za rekonštrukciu bola zodpovedná firma Váhostav - SK. Dátum zverejnenia analýzy: 21.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"SITA z dňa 20. decembra 2007: \"Rekonštrukcia Bratislavského hradu bude stáť jeden a pol až dve miliardy korún bez DPH . Vyplýva to z podmienok, ktoré dnes zverejnil európsky vestník verejného obstarávania.\" V decembri 2008 sa vláda rozhodla zvýšiť rozsah stavby na 3,8 mld. Sk . Rekonštrukcia Bratislavského hradu začala v apríli 2008. Za rekonštrukciu bola zodpovedná firma Váhostav - SK. Dátum zverejnenia analýzy: 21.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2011-11-21 00:00:00
|
{
"text": [
"SITA",
"zvýšiť",
"začala"
],
"url": [
"http://aktualne.centrum.sk/domov/regiony/clanek.phtml?id=1148763",
"http://bratislava.sme.sk/c/4229430/rekonstrukcia-hradu-bude-drahsia.html",
"http://www.bratislava-hrad.sk/sk/rekonstrukcia-hradu/fazy-rekonstrukcie/2-stvrtrok-2008-april-jun"
]
}
|
2025-10-16T20:10:11.488971+00:00
|
49231
| 49,231
|
https://demagog.sk/vyrok/49231
|
Peter Pellegrini
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini
|
Naši policajti boli a slúžili v Maďarsku s maďarskou políciou.
|
2023-09-07 00:00:00
|
Pravda
|
Od októbra 2015 začalo na maďarsko-srbskej hranici pôsobiť 50 slovenských policajtov, ktorí pomáhali Maďarsku so strážením vonkajšej hranie Európskej únie a zamedzením nelegálnej migrácie. V auguste 2016 odišlo na maďarsko-srbskú hranicu 25 slovenských policajtov. Táto pomoc sa podľa dohody predlžovala na požiadanie Maďarska. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Od októbra 2015 začalo na maďarsko-srbskej hranici pôsobiť 50 slovenských policajtov, ktorí pomáhali Maďarsku so strážením vonkajšej hranie Európskej únie a zamedzením nelegálnej migrácie. V auguste 2016 odišlo na maďarsko-srbskú hranicu 25 slovenských policajtov. Táto pomoc sa podľa dohody predlžovala na požiadanie Maďarska. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2023-09-20 00:00:00
|
{
"text": [
"začalo",
"odišlo"
],
"url": [
"https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=slovenskych-policajtov-pomahajucich-chranit-vonkajsiu-schengensku-hranicu-v-madarsku-po-mesiaci-vystriedali-kolegovia",
"https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=nasi-policajti-znovu-pomahaju-chranit-madarsko-srbsku-hranicu"
]
}
|
2025-10-16T19:10:00.004044+00:00
|
vr14660
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14660
|
Boris Kollár
|
SME RODINA
|
https://demagog.sk/politik/boris-kollar
|
Zo zmluvy nám vyplýva chrániť Schengen… my máme 100 kilometrovú hranicu…
|
2016-02-28 00:00:00
|
Pravda
|
Ukrajinská hranica je skutočne zároveň schengenskou hranicou, pričom jej dĺžka je takmer 100km. Výrok hodnotíme ako pravdivý Povinnosť ochrany štátnej hranice s Ukrajinou, ktorá je zároveň hranicou Shengenu, vyplýva Slovensku na základe tzv. Shengenského protokolu . Ministerstvo vnútra na web-stránke uvádza: "Dňom 21.decembra 2007 sa úsek štátnej hranice Slovenskej republiky s Ukrajinou stal vonkajšou pozemnou hranicou schengenského priestoru. " Údaje ministerstva vnútra SR tiež informujú, že dĺžka Schengenskej hranice s Ukrajinou je celkovo 97,8km. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Ukrajinská hranica je skutočne zároveň schengenskou hranicou, pričom jej dĺžka je takmer 100km. Výrok hodnotíme ako pravdivý Povinnosť ochrany štátnej hranice s Ukrajinou, ktorá je zároveň hranicou Shengenu, vyplýva Slovensku na základe tzv. Shengenského protokolu . Ministerstvo vnútra na web-stránke uvádza: \"Dňom 21.decembra 2007 sa úsek štátnej hranice Slovenskej republiky s Ukrajinou stal vonkajšou pozemnou hranicou schengenského priestoru. \" Údaje ministerstva vnútra SR tiež informujú, že dĺžka Schengenskej hranice s Ukrajinou je celkovo 97,8km. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2016-02-28 00:00:00
|
{
"text": [
"Shengenského protokolu",
"Ministerstvo vnútra",
"Údaje"
],
"url": [
"http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/schengen/Protokol%20o%20schengenskom%20acquis%20zaclenenom%20do%20ramca%20EU.pdf",
"http://www.minv.sk/?schengenske-hranice-a-cestovanie",
"http://www.minv.sk/?statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach"
]
}
|
2025-10-16T19:34:55.316502+00:00
|
50071
| 50,071
|
https://demagog.sk/vyrok/50071
|
Erik Tomáš
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/erik-tomas
|
Hromadných prepúšťaní za prvé 4 mesiace tohto roka je omnoho nižšia ako za prvé 4 mesiace predchádzajúceho roka.
|
2025-06-08 00:00:00
|
Pravda
|
Tlačová správa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z mája 2025 uvádza , že za prvé štyri mesiace roka nahlásili zamestnávatelia 22 hromadných prepúšťaní. Počet ohrozených pracovných miest v dôsledku prepúšťaní dosiahol číslo 2635. Ak tieto čísla porovnáme s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka, ide o zníženie . Údaje z ústredia práce ukazujú , že za prvé štyri mesiace roku 2024 zamestnávatelia úradu nahlásili 36 hromadných prepúšťaní, v dôsledku čoho bolo ohrozených 3596 pracovných miest. Napokon bola v danom období ukončená spolupráca s 2766 zamestnancami.
Podľa Zákonníka práce sa za hromadné prepúšťanie považuje, ak zamestnávateľ v priebehu 90 dní ukončí pracovný pomer s presne stanoveným minimálnym počtom zamestnancov, ktorý sa odvíja od celkovej veľkosti podniku. Zákon zamestnávateľom ukladá povinnosť nahlásiť hromadné prepúsťanie na príslušnom úrade práce sociálnych vecí a rodiny z dôvodu sledovania dlhodobých trendov.
|
[
"Tlačová správa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z mája 2025 uvádza , že za prvé štyri mesiace roka nahlásili zamestnávatelia 22 hromadných prepúšťaní. Počet ohrozených pracovných miest v dôsledku prepúšťaní dosiahol číslo 2635. Ak tieto čísla porovnáme s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka, ide o zníženie . Údaje z ústredia práce ukazujú , že za prvé štyri mesiace roku 2024 zamestnávatelia úradu nahlásili 36 hromadných prepúšťaní, v dôsledku čoho bolo ohrozených 3596 pracovných miest. Napokon bola v danom období ukončená spolupráca s 2766 zamestnancami.",
"Podľa Zákonníka práce sa za hromadné prepúšťanie považuje, ak zamestnávateľ v priebehu 90 dní ukončí pracovný pomer s presne stanoveným minimálnym počtom zamestnancov, ktorý sa odvíja od celkovej veľkosti podniku. Zákon zamestnávateľom ukladá povinnosť nahlásiť hromadné prepúsťanie na príslušnom úrade práce sociálnych vecí a rodiny z dôvodu sledovania dlhodobých trendov."
] |
2025-06-18 00:00:00
|
{
"text": [
"správa",
"uvádza",
"porovnáme",
"zníženie",
"Údaje",
"ukazujú",
"Zákonníka práce",
"ukladá"
],
"url": [
"https://www.upsvr.gov.sk/media/medialne-spravy/hromadne-prepustania-ohrozuju-menej-pracovnych-miest-ako-v-roku-2024.html?page_id=1437902",
"https://www.upsvr.gov.sk/media/medialne-spravy/hromadne-prepustania-ohrozuju-menej-pracovnych-miest-ako-v-roku-2024.html?page_id=1437902",
"https://www.teraz.sk/najnovsie/hromadne-prepustanie-ohrozuje-menej/879621-clanok.html",
"https://www.teraz.sk/najnovsie/hromadne-prepustanie-ohrozuje-menej/879621-clanok.html",
"https://sita.sk/slovenski-zamestnanci-si-mozu-vydychnut-hromadne-prepustania-ohrozuju-menej-pracovnych-miest-ako-vlani/",
"https://www.upsvr.gov.sk/media/medialne-spravy/hromadne-prepustania-ohrozuju-menej-pracovnych-miest-ako-v-roku-2024.html?page_id=1437902",
"https://www.upsvr.gov.sk/zamestnavatel/hromadne-prepustanie/kedy-vznika-hromadne-prepustanie-a-ake-ma-zamestnavatel-povinnosti.html?page_id=129939",
"https://www.upsvr.gov.sk/media/medialne-spravy/hromadne-prepustania-ohrozuju-menej-pracovnych-miest-ako-v-roku-2024.html?page_id=1437902#:~:text=V%C2%A0pr%C3%ADpade%2C%20ak%20sa%20zamestn%C3%A1vate%C4%BE%20rozhodne%20zru%C5%A1i%C5%A5%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1%C3%AD%20po%C4%8Det%20pracovn%C3%BDch%20miest%2C%20platn%C3%A1%20legislat%C3%ADva%20mu%20uklad%C3%A1%20povinnos%C5%A5%20nahl%C3%A1si%C5%A5%20tak%C3%A9to%20hromadn%C3%A9%20prep%C3%BA%C5%A1%C5%A5anie%20na%20pr%C3%ADslu%C5%A1nom%20%C3%BArade%20pr%C3%A1ce%2C%20soci%C3%A1lnych%20vec%C3%AD%20a%C2%A0rodiny."
]
}
|
2025-10-16T19:06:13.447890+00:00
|
vr37744
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37744
|
Ján Počiatek
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-pociatek
|
Pravdou zostáva, že ten zisk bánk naozaj narástol na úrovne, ktoré aj podľa posledných údajov na základe januárových čísel hovorí, že medziročný januárový nárast ziskovosti bánk je až o 30%, to znamená, že v roku 2011 je možné očakávať ešte väčšiu ziskovosť bánk ako v roku 2010.
|
2011-03-20 00:00:00
|
Pravda
|
Ako uvádza správa SITA : "Bankový sektor dosiahol v januári tohto roka na Slovensku čistý zisk 61,28 mil. eur a v medziročnom porovnaní sa zvýšil o 32,5%."
|
[
"Ako uvádza správa SITA : \"Bankový sektor dosiahol v januári tohto roka na Slovensku čistý zisk 61,28 mil. eur a v medziročnom porovnaní sa zvýšil o 32,5%.\""
] |
2011-03-21 00:00:00
|
{
"text": [
"SITA"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/v-januari-sa-bankam-darilo-zisk-zvysili-o-tretinu-f7i-/sk_ekonomika.asp?c=A110228_110227_sk_ekonomika_p01"
]
}
|
2025-10-16T20:44:52.929861+00:00
|
vr25758
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25758
|
Ján Richter
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-richter
|
Sme tu spodnú hranicu možného uloženia pokuty z 2000 eur zvýšili na 5 tisíc eur. Za predpokladu, že opakovateľne sa zistí u podnikateľa, že zamestnáva pracovníkov v úvodzovkách načierno.
|
2013-10-20 00:00:00
|
Nepravda
|
Je síce pravdou, že novelou zákona o inšpekcii práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní došlo k zmene výšky minimálnej sadzby pokuty, no táto vyššia sadzba na úrovni 5 tisíc eur je len v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých fyzických osôb. Pre ostatné delikty ostáva minimálna sadzba 2 tisíc eur. Výška sadzby v prípade opakovaného zistenia je na zvážení inšpektorátu. Richter priraďuje zvýšenú minimálnu hranicu pokuty 5 tisíc eur, nesprávnemu deliktu, výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Pred novelizáciou z roku 2013, bola najnižšia hranica 2 tisíc eur. Úplné znenie Zákona č. 48/2012 o inšpekcii práce a č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ešte pred novelizáciou (Zbierka zákonov 2012), vo svojom paragrafovom znení uvádza nasledovné skutočnosti.
§ 19 Správne delikty
(2) Inšpektorát práce uloží pokutu
a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za
1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur.
Novela (.pdf) zákona o inšpekcií práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní z 13. septembra 2013 mení spodnú hranicu pokuty u 2 tisíc eur na 5 tisíc eur, avšak len v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých FO..
Čl. I
8. V § 19 ods. 2 písm. a) prvom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur,“.
Uvedená zmena minimálnej hranice na 5 tisíc eur sa týka len pre delikty nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých fyzických osôb. Ide len o dodatok k pôvodnému zneniu. To znamená, že minimálna hranica 2 tisíc eur stále platí pre ostatné delikty a teda aj pre opakované porušovanie. V prípade opakovaného porušenia novela nestanovuje minimálnu hranicu pokuty. V praxi ide o zváženie inšpektorátu.
Novela nezavádza nové pokuty pri opakovanom zistení. V pôvodnom konsolidovanom znení z roku 2012 je definovaná správna právomoc pri určovaní výšky pokuty za opakované porušovanie zákonných ustanovení bez konkrétnych čísiel.
(6) Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
...e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
|
[
"Je síce pravdou, že novelou zákona o inšpekcii práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní došlo k zmene výšky minimálnej sadzby pokuty, no táto vyššia sadzba na úrovni 5 tisíc eur je len v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých fyzických osôb. Pre ostatné delikty ostáva minimálna sadzba 2 tisíc eur. Výška sadzby v prípade opakovaného zistenia je na zvážení inšpektorátu. Richter priraďuje zvýšenú minimálnu hranicu pokuty 5 tisíc eur, nesprávnemu deliktu, výrok hodnotíme ako nepravdivý.",
"Pred novelizáciou z roku 2013, bola najnižšia hranica 2 tisíc eur. Úplné znenie Zákona č. 48/2012 o inšpekcii práce a č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ešte pred novelizáciou (Zbierka zákonov 2012), vo svojom paragrafovom znení uvádza nasledovné skutočnosti.",
"§ 19 Správne delikty",
"(2) Inšpektorát práce uloží pokutu",
"a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za",
"1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur.",
"Novela (.pdf) zákona o inšpekcií práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní z 13. septembra 2013 mení spodnú hranicu pokuty u 2 tisíc eur na 5 tisíc eur, avšak len v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých FO..",
"Čl. I",
"8. V § 19 ods. 2 písm. a) prvom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur,“.",
"Uvedená zmena minimálnej hranice na 5 tisíc eur sa týka len pre delikty nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých fyzických osôb. Ide len o dodatok k pôvodnému zneniu. To znamená, že minimálna hranica 2 tisíc eur stále platí pre ostatné delikty a teda aj pre opakované porušovanie. V prípade opakovaného porušenia novela nestanovuje minimálnu hranicu pokuty. V praxi ide o zváženie inšpektorátu.",
"Novela nezavádza nové pokuty pri opakovanom zistení. V pôvodnom konsolidovanom znení z roku 2012 je definovaná správna právomoc pri určovaní výšky pokuty za opakované porušovanie zákonných ustanovení bez konkrétnych čísiel.",
"(6) Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na",
"...e) opakované zistenie toho istého nedostatku."
] |
2013-10-21 00:00:00
|
{
"text": [
"Zákona č. 48/2012 o inšpekcii práce a č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní",
"Novela"
],
"url": [
"http://www.ajuva.sk/TEXT/Zak_48_2012.pdf",
"https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CCwQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F308-2013-z-z.p-35358.pdf&ei=c0VlUurGJ4qs4ATV2YGABw&usg=AFQjCNG9DvAfCZhvRHDLNL5Tp8nRUSmapA&sig2=1DRXmlk7CgbqIWEMcbN_Xg&bvm=bv.54934254,d.bGE"
]
}
|
2025-10-16T19:54:46.490542+00:00
|
vr35461
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35461
|
Branislav Ondruš
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus
|
Ja by som mohol citovať predstaviteľa každej jednej strany, ale poviem len jedného. Pán Bugár 30. mája v jednej televíznej relácii povedal, že nová vláda bude musieť šetriť, pretože táto vláda to nevedela, vláda však nebude musieť podľa neho zvyšovať dane, škrtať mandatorné výdavky alebo predlžovať vek odchodu do dôchodku, ak sa odstráni súčasná korupcia, prinesie to zdroje do rozpočtu.
|
2010-09-26 00:00:00
|
Pravda
|
Béla Bugár to naozaj povedal v relácii Na Telo 30. Mája 2010.
|
[
"Béla Bugár to naozaj povedal v relácii Na Telo 30. Mája 2010."
] |
2010-12-15 00:00:00
|
{
"text": [
"relácii"
],
"url": [
"http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/na-telo/42983"
]
}
|
2025-10-16T20:43:18.735507+00:00
|
vr29244
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29244
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Vznikol projekt, s ktorým veľmi intenzívne pracujeme a prezentujeme ho na každej úrovni, ktorý sa nevolá South Stream, teda že Južný prúd, ale Eastring, akože východný okruh a spočíva v tom, že by sa prepojilo Bulharsko, Rumunsko a potom cez Maďarsko by sme sa vrátili naspäť do Veľkých Kapušian, čo by umožňovalo opäť v objeme asi 25 - 30 miliárd metrov kubických doručovať plyn cez územie Slovenska ďalej. Nebolo by to 60 miliárd, ale bolo by to minimálne 20 - 25.
|
2015-02-22 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Projekt Eastring by mal prepojiť terajšie plynovodné trasy zo západoeurópskych uzlov cez Slovensko na Ukrajinu a odtiaľ do Rumunska a do Bulharska. Kapacita plynovodu by mala byť spočiatku 10 miliárd metrov kubických s možnosťou rozšírenia na 20 miliárd metrov kubických. Fico uvádza kapacitu 20-25 miliárd ako minimum, čím sa dopúšťa zavádzania, nakoľko toto je len potenciálna kapacita do budúcnosti a nie v súčasnosti projektovaná. Súčasná projektovaná kapacita plynovodu Eastring podľa údajov na jeho oficiálnej stránke dosahuje 10 miliárd kubických metrov ročne, pričom sa jedná o jednosmerný prúd. Jeho cena je odhadovaná na 750 mil. Eur v najkratšom variante. Výstavba by mohla trvať približne tri roky. Prostredníctvom Eastringu bude v prvej fáze do regiónu balkánskych štátov možné prepravovať plyn zo západných plynárenských uzlov, ako je napríklad rakúsky Baumgarten, nemecké NCG a Gaspool, alebo taliansky PSV. Spoločnosť poukazuje na možnosť dodatočného rozšírenia kapacity na 20 miliárd metrov kubických a zavedenia obojsmerného prúdu. Eastring by mal merať 570 kilometrov a viesť v podstate terajšími plynovodnými trasami zo západoeurópskych uzlov cez Slovensko na Ukrajinu a odtiaľ do Rumunska a do Bulharska. Zdroj: eastring.com Dátum zverejnenia analýzy: 23.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Projekt Eastring by mal prepojiť terajšie plynovodné trasy zo západoeurópskych uzlov cez Slovensko na Ukrajinu a odtiaľ do Rumunska a do Bulharska. Kapacita plynovodu by mala byť spočiatku 10 miliárd metrov kubických s možnosťou rozšírenia na 20 miliárd metrov kubických. Fico uvádza kapacitu 20-25 miliárd ako minimum, čím sa dopúšťa zavádzania, nakoľko toto je len potenciálna kapacita do budúcnosti a nie v súčasnosti projektovaná. Súčasná projektovaná kapacita plynovodu Eastring podľa údajov na jeho oficiálnej stránke dosahuje 10 miliárd kubických metrov ročne, pričom sa jedná o jednosmerný prúd. Jeho cena je odhadovaná na 750 mil. Eur v najkratšom variante. Výstavba by mohla trvať približne tri roky. Prostredníctvom Eastringu bude v prvej fáze do regiónu balkánskych štátov možné prepravovať plyn zo západných plynárenských uzlov, ako je napríklad rakúsky Baumgarten, nemecké NCG a Gaspool, alebo taliansky PSV. Spoločnosť poukazuje na možnosť dodatočného rozšírenia kapacity na 20 miliárd metrov kubických a zavedenia obojsmerného prúdu. Eastring by mal merať 570 kilometrov a viesť v podstate terajšími plynovodnými trasami zo západoeurópskych uzlov cez Slovensko na Ukrajinu a odtiaľ do Rumunska a do Bulharska. Zdroj: eastring.com Dátum zverejnenia analýzy: 23.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-02-23 00:00:00
|
{
"text": [
"dosahuje",
"eastring.com"
],
"url": [
"http://www.eastring.eu/page.php?page=facts",
"http://www.eastring.eu/page.php?page=routing"
]
}
|
2025-10-16T19:42:08.581679+00:00
|
vr27305
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27305
|
Pavol Frešo
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/pavol-freso
|
Za druhé, narástla nezamestnanosť.
|
2014-03-16 00:00:00
|
Pravda
|
Frešo už tentokrát presnejšie hovorí o nezamestnanosti za éry druhej vlády R. Fica. Podľa štvrťročných ako aj ročných údajov, je pravdou, že nezamestnanosť na druhej vlády R. Fica narástla. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa štvrťročných údajov zo Štatistického úradu bola v 2. štvrťroku nezamestnanosť na úrovni 13,6% a v 4. štvrťroku 2013 dosahovala úroveň 14,2%. V roku 2012 bola nezamestnanosť na úrovni 14% a v roku 2013 na úrovni 14,2%. Miera nezamestnanosti podľa ŠÚ SR (uvedené štvrťročné aj ročné údaje): Podľa mesačných údajov Eurostat nezamestnanosť medziročne neklesá. Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Frešo už tentokrát presnejšie hovorí o nezamestnanosti za éry druhej vlády R. Fica. Podľa štvrťročných ako aj ročných údajov, je pravdou, že nezamestnanosť na druhej vlády R. Fica narástla. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa štvrťročných údajov zo Štatistického úradu bola v 2. štvrťroku nezamestnanosť na úrovni 13,6% a v 4. štvrťroku 2013 dosahovala úroveň 14,2%. V roku 2012 bola nezamestnanosť na úrovni 14% a v roku 2013 na úrovni 14,2%. Miera nezamestnanosti podľa ŠÚ SR (uvedené štvrťročné aj ročné údaje): Podľa mesačných údajov Eurostat nezamestnanosť medziročne neklesá. Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-03-17 00:00:00
|
{
"text": [
"údajov",
"Eurostat"
],
"url": [
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67076",
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teilm020&plugin=1"
]
}
|
2025-10-16T19:48:52.916980+00:00
|
49397
| 49,397
|
https://demagog.sk/vyrok/49397
|
Tomáš Valášek
|
PS
|
https://demagog.sk/politik/tomas-valasek
|
Rusko bolo 3 či 4 štvrťroky po sebe v poklese hospodárskom, Rusko je dnes chudobnejšou krajinou vďaka tým sankciám.
|
2023-11-18 00:00:00
|
Pravda
|
Ruská ekonomika bola približne od tretieho štvrťroku 2022 do druhého štvrťroku 2023 v recesii, kúpna sila obyvateľov je dnes nižšia ako v roku 2013 a inflácia za rok 2022 je na úrovni 11,9 %. Niektoré ukazatele sú ovplyvnené nárastom v odvetviach spojených s vojnou, po ich odčítaní je pravda, že Rusko je chudobnejšou krajinou.
V reakcii na ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022 Európska únia spolu so Spojenými štátmi, Veľkou Britániou a mnohými ďalšími krajinami zaviedli voči Rusku ekonomické sankcie. Ruská ekonomika sa v roku 2022 prepadla o 2,1 % po 5,6 % náraste v roku 2021. Podľa údajov Trading Economics , hrubý domáci produkt (HDP) Ruska bol v období približne od apríla 2022 do apríla 2023 v poklese. Najvýraznejší pokles bol zaznamenaný v období krátko po začiatku invázie na Ukrajinu, kedy rast HDP klesol v porovnaní s rokom 2021 v tomto období o 4,5 %.
Ako ukázali predbežné odhady agentúry, HDP Ruska naopak vzrástol v treťom štvrťroku 2023 o 5,5 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom a zrýchlil sa zo 4,9 % rastu v predchádzajúcom trojmesačnom období. Bolo to najrýchlejšie tempo rastu od druhého štvrťroka 2021, k čomu prispeli vyššie referenčné ceny kľúčových ruských komodít, obnovenie dodávateľských reťazcov po vylúčení Ruska z kľúčových finančných trhov a na základe nízkych úrovní rastu HDP v predchádzajúcom roku v dôsledku ekonomických opatrení.
Odborníci predpokladajú , že ruská ekonomika sa po prvotnom šoku z uvalených sankcií zotavuje. V prvom kvartáli tohto roku HDP prvotne pokleslo o 1,8 %, kým v druhom kvartáli stúplo o 4,9 %. Ruské ministerstvo hospodárstva očakáva, že HDP v tomto roku vzrastie o 2,8 %, Medzinárodný menový fond (MMF) predpokladá nárast o 1,5 %. Podľa predpokladov MMF ruská ekonomika v roku 2024 porastie o 1,1 %, čo je menej, než boli predchádzajúce predpoklady. Ruské ministerstvo hospodárstva predpovedá v budúcom roku rast o 2,3 %, zatiaľ čo predpovede Centrálnej banky Ruskej federácie sú v rozpätí 0,5 – 1,5 %. Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) odhaduje , že ruská ekonomika vzrastie o 1,5 %. EBOR pritom pôvodne očakávala, že sankcie uvalené na Rusko z dôvodu ich invázie na Ukrajinu budú viac efektívne. EBOR tiež poznamenala, že aktivita Ruska „zostala silná – najmä spotreba domácností a verejné výdavky spojené s pokračujúcim konfliktom.“
Údaje agentúry Statista zaznamenali taktiež pokles HDP na osobu v roku 2023, avšak naďalej predpokladajú nárast.
Podľa MMF je nárast odrazom výrazného fiškálneho stimulu, silných investícií a odolnej spotreby v kontexte napätého pracovného trhu. Vysoké výdavky na vojnu krátkodobo napomáhajú ekonomike Ruska, avšak z dlhodobého hľadiska sú tieto výdavky vynakladané na úkor iných odvetví. Ekonómovia tvrdia, že z dlhodobého hľadiska príde k zmrazeniu výdavkov v sektore školstva či zdravotníctva. Rovnako sa sankcie prejavujú na nižšej hodnote ruskej meny, klesajúcej kúpnej sile, vyšších nákladoch na dovoz a na obmedzenejšom vývoze ropy a plynu.
Samotný Putin prezentuje krajinu ako odolnú voči západným sankciám. Aj napriek tomu však očakáva dvojpercentný deficit, nakoľko výdavky prevýšia príjmy. Ruská ekonomika dočasne rastie najmä vďaka vojnovému hospodárstvu a masívne zvýšenej produkcii zbraní a munície. Podniky sa však sťažujú na nedostatok pracovnej sily, nakoľko množstvo mužov bolo mobilizovaných do vojny. V neposlednom rade ruskú ekonomiku naďalej obmedzuje aj zdĺhavý vývoz, zvýšené clá a nevýhodné výmenné kurzy.
Pretrvávajúca vojna najviac ubližuje obyčajným Rusom a Ruskám. Centrálna banka vypočítala minulý rok mieru inflácie v Rusku na úrovni 11,9 %, za tento rok sa očakáva nárast o 7 – 7,5 %. Podľa údajov Nezavisimaja gazeta, kúpna sila obyvateľov Ruska je dnes o 6,5 % nižšia, než v roku 2013. Súčasná miera inflácie je dnes výrazne vyššia, ako ruská centrálna banka pôvodne očakávala.
Nakoľko krajina je vo vojne, zameranie na ekonomické ukazovatele, ako je HDP, je podľa niektorých expertov nepresné , práve pre vysoké výdaje na zbrojenie a s tým spojené prudké nafúknutie ekonomiky. Analýza Centra pre výskum politiky odhaduje, že pri odpočítaní vojenských výdavkov by bola minuloročná recesia dvakrát horšia ako ukazujú súčasné údaje.
|
[
"Ruská ekonomika bola približne od tretieho štvrťroku 2022 do druhého štvrťroku 2023 v recesii, kúpna sila obyvateľov je dnes nižšia ako v roku 2013 a inflácia za rok 2022 je na úrovni 11,9 %. Niektoré ukazatele sú ovplyvnené nárastom v odvetviach spojených s vojnou, po ich odčítaní je pravda, že Rusko je chudobnejšou krajinou.",
"V reakcii na ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022 Európska únia spolu so Spojenými štátmi, Veľkou Britániou a mnohými ďalšími krajinami zaviedli voči Rusku ekonomické sankcie. Ruská ekonomika sa v roku 2022 prepadla o 2,1 % po 5,6 % náraste v roku 2021. Podľa údajov Trading Economics , hrubý domáci produkt (HDP) Ruska bol v období približne od apríla 2022 do apríla 2023 v poklese. Najvýraznejší pokles bol zaznamenaný v období krátko po začiatku invázie na Ukrajinu, kedy rast HDP klesol v porovnaní s rokom 2021 v tomto období o 4,5 %.",
"Ako ukázali predbežné odhady agentúry, HDP Ruska naopak vzrástol v treťom štvrťroku 2023 o 5,5 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom a zrýchlil sa zo 4,9 % rastu v predchádzajúcom trojmesačnom období. Bolo to najrýchlejšie tempo rastu od druhého štvrťroka 2021, k čomu prispeli vyššie referenčné ceny kľúčových ruských komodít, obnovenie dodávateľských reťazcov po vylúčení Ruska z kľúčových finančných trhov a na základe nízkych úrovní rastu HDP v predchádzajúcom roku v dôsledku ekonomických opatrení.",
"Odborníci predpokladajú , že ruská ekonomika sa po prvotnom šoku z uvalených sankcií zotavuje. V prvom kvartáli tohto roku HDP prvotne pokleslo o 1,8 %, kým v druhom kvartáli stúplo o 4,9 %. Ruské ministerstvo hospodárstva očakáva, že HDP v tomto roku vzrastie o 2,8 %, Medzinárodný menový fond (MMF) predpokladá nárast o 1,5 %. Podľa predpokladov MMF ruská ekonomika v roku 2024 porastie o 1,1 %, čo je menej, než boli predchádzajúce predpoklady. Ruské ministerstvo hospodárstva predpovedá v budúcom roku rast o 2,3 %, zatiaľ čo predpovede Centrálnej banky Ruskej federácie sú v rozpätí 0,5 – 1,5 %. Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) odhaduje , že ruská ekonomika vzrastie o 1,5 %. EBOR pritom pôvodne očakávala, že sankcie uvalené na Rusko z dôvodu ich invázie na Ukrajinu budú viac efektívne. EBOR tiež poznamenala, že aktivita Ruska „zostala silná – najmä spotreba domácností a verejné výdavky spojené s pokračujúcim konfliktom.“",
"Údaje agentúry Statista zaznamenali taktiež pokles HDP na osobu v roku 2023, avšak naďalej predpokladajú nárast.",
"Podľa MMF je nárast odrazom výrazného fiškálneho stimulu, silných investícií a odolnej spotreby v kontexte napätého pracovného trhu. Vysoké výdavky na vojnu krátkodobo napomáhajú ekonomike Ruska, avšak z dlhodobého hľadiska sú tieto výdavky vynakladané na úkor iných odvetví. Ekonómovia tvrdia, že z dlhodobého hľadiska príde k zmrazeniu výdavkov v sektore školstva či zdravotníctva. Rovnako sa sankcie prejavujú na nižšej hodnote ruskej meny, klesajúcej kúpnej sile, vyšších nákladoch na dovoz a na obmedzenejšom vývoze ropy a plynu.",
"Samotný Putin prezentuje krajinu ako odolnú voči západným sankciám. Aj napriek tomu však očakáva dvojpercentný deficit, nakoľko výdavky prevýšia príjmy. Ruská ekonomika dočasne rastie najmä vďaka vojnovému hospodárstvu a masívne zvýšenej produkcii zbraní a munície. Podniky sa však sťažujú na nedostatok pracovnej sily, nakoľko množstvo mužov bolo mobilizovaných do vojny. V neposlednom rade ruskú ekonomiku naďalej obmedzuje aj zdĺhavý vývoz, zvýšené clá a nevýhodné výmenné kurzy.",
"Pretrvávajúca vojna najviac ubližuje obyčajným Rusom a Ruskám. Centrálna banka vypočítala minulý rok mieru inflácie v Rusku na úrovni 11,9 %, za tento rok sa očakáva nárast o 7 – 7,5 %. Podľa údajov Nezavisimaja gazeta, kúpna sila obyvateľov Ruska je dnes o 6,5 % nižšia, než v roku 2013. Súčasná miera inflácie je dnes výrazne vyššia, ako ruská centrálna banka pôvodne očakávala.",
"Nakoľko krajina je vo vojne, zameranie na ekonomické ukazovatele, ako je HDP, je podľa niektorých expertov nepresné , práve pre vysoké výdaje na zbrojenie a s tým spojené prudké nafúknutie ekonomiky. Analýza Centra pre výskum politiky odhaduje, že pri odpočítaní vojenských výdavkov by bola minuloročná recesia dvakrát horšia ako ukazujú súčasné údaje."
] |
2023-12-21 00:00:00
|
{
"text": [
"prepadla",
"údajov Trading Economics",
"",
"predpokladajú",
"predpokladov",
"odhaduje",
"",
"prejavujú",
"vypočítala",
"nepresné"
],
"url": [
"https://tradingeconomics.com/russia/full-year-gdp-growth",
"https://tradingeconomics.com/russia/gdp-growth-annual",
"https://tradingeconomics.com/russia/gdp-growth-annual",
"https://www.reuters.com/markets/europe/russias-q3-gdp-growth-estimated-55-rosstat-2023-11-15/",
"https://www.reuters.com/markets/europe/imf-lowers-russia-2024-gdp-growth-forecast-11-2023-10-10/",
"https://www.euronews.com/business/2023/09/27/russian-economy-expected-to-grow-despite-ukraine-war-sanctions",
"https://www.statista.com/statistics/263777/gross-domestic-product-gdp-per-capita-in-russia/",
"https://e.dennikn.sk/minuta/3561817",
"https://e.dennikn.sk/minuta/3687639",
"https://www.theguardian.com/world/2023/apr/10/is-the-ukraine-war-boosting-or-damaging-the-russian-economy"
]
}
|
2025-10-16T19:09:17.991796+00:00
|
vr38503
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38503
|
Jozef Mikuš
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/jozef-mikus
|
Pán kolega, štát (Slovensko pozn.) sa práve že nezadlžuje.
|
2011-06-05 00:00:00
|
Nepravda
|
Slovensko sa zadlžovalo a zadlžuje. Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2011 až 2014 (.pdf), vypracovaná ministerstvom financií uvádza, že "verejný dlh by mal kulminovať na úrovni 47% HDP v roku 2012 a následne klesať."
|
[
"Slovensko sa zadlžovalo a zadlžuje. Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2011 až 2014 (.pdf), vypracovaná ministerstvom financií uvádza, že \"verejný dlh by mal kulminovať na úrovni 47% HDP v roku 2012 a následne klesať.\""
] |
2011-06-06 00:00:00
|
{
"text": [
"Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2011 až 2014"
],
"url": [
"http://www.ardal.sk/_img/Documents/O%20n%C3%A1s%5CStrategia%20riadenia%20dlhu%5CStrategia%20riadenia%20dlhu%202011_2014.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:13:43.661029+00:00
|
vr29524
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29524
| null | null |
https://demagog.sk/politik/
|
Poľnohospodári a farmári získali finančnú podporu po extrémnom suchu v objeme 70 mil. eur vo forme výhodných úverov na založenie novej úrody, obnovený bol inštitút tzv. červenej nafty, ako aj nový systém centrálnej evidencie hospodárskych zvierat.
|
2015-05-11 00:00:00
|
Pravda
|
Výrok o štátnej podpore poľnohospodárov a farmárov zahŕňa opatrenia vlády, zrealizované v lete 2012. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Vláda v auguste 2012 schválila opatrenia na zmiernenie následkov sucha v objeme vyše 70 mil. eur. Podľa správy agentúry SITA tak poľnohospodári mohli čerpať doplnkové priame platby za vyše 1,67 mil. eur, zvýhodnené pôžičky za 30 mil. eur, či štátnu pomoc na zamestnávanie znevýhodnených zamestnancov v sume 660 tis. eur. Štátnou pomocou pre poľnohospodárov bolo aj opätovné zavedenie daňovo zvýhodnenej červenej nafty, čo v nasledujúcom roku predstavovalo zhruba o 10 mil. eur menej na príjmoch spotrebných daní z minerálnych olejov – nafty, uvádza sa v článku na portáli pravda.sk.
Súčasťou opatrení bol aj návrh na skvalitnenie systému centrálnej evidencie hospodárskych zvierat a maximálneho využívania údajov z kontroly úžitkovosti s cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti živočíšnej výroby. Zámerom nového systému evidencie bola podľa materiálu vlády (kapitola 2.5) registrácia fariem a zvierat, pohybu zvierat a vysledovateľnosť chorôb a zvierat v prípade výskytu nákaz a tým ochrana zdravia spotrebiteľov živočíšnych produktov na Slovensku. Rokovací materiál vlády obsahuje podrobné údaje o jednotlivých formách štátnej pomoci, vrátane sumáru navrhovaných opatrení:
K uvedeným formám štátnej pomoci odzneli aj pripomienky (zdroj: pravda ): „ Kvitujeme snahu vlády pomôcť nám, ale treba si uvedomiť, že niektoré veľkoryso vyzerajúce opatrenia sú pre časť poľnohospodárskych podnikov jednoducho nedostupné,“ povedal podpredseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Nitre Ivan Oravec. Napríklad o zvýhodnené pôžičky v celkovom objeme 30 miliónov eur mohli požiadať len malé a stredné podniky, ktoré zamestnávajú nie viac ako 50 pracovníkov. Veľké družstvá s farmami hovädzieho dobytka a ošípaných však zamestnávajú spravidla viac ako sto ľudí a podľa pravidiel Európskej únie nemajú nárok na lacné úvery len s polpercentným úrokom.
„ Podstatou problému červenej nafty je to, či sa na Slovensku živočíšna výroba zachová alebo nie, či budeme konzumovať slovenské alebo zahraničné mlieko, jogurty, syry a mäso, “ podotýka podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Alexander Pastorek. Ak sa zrúti živočíšna výroba, v poľnohospodárstve sa podľa Pastoreka stratí 10–tisíc pracovných miest. Títo ľudia sa len ťažko uplatnia v iných odvetviach ekonomiky.
|
[
"Výrok o štátnej podpore poľnohospodárov a farmárov zahŕňa opatrenia vlády, zrealizované v lete 2012. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.",
"Vláda v auguste 2012 schválila opatrenia na zmiernenie následkov sucha v objeme vyše 70 mil. eur. Podľa správy agentúry SITA tak poľnohospodári mohli čerpať doplnkové priame platby za vyše 1,67 mil. eur, zvýhodnené pôžičky za 30 mil. eur, či štátnu pomoc na zamestnávanie znevýhodnených zamestnancov v sume 660 tis. eur. Štátnou pomocou pre poľnohospodárov bolo aj opätovné zavedenie daňovo zvýhodnenej červenej nafty, čo v nasledujúcom roku predstavovalo zhruba o 10 mil. eur menej na príjmoch spotrebných daní z minerálnych olejov – nafty, uvádza sa v článku na portáli pravda.sk.",
"Súčasťou opatrení bol aj návrh na skvalitnenie systému centrálnej evidencie hospodárskych zvierat a maximálneho využívania údajov z kontroly úžitkovosti s cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti živočíšnej výroby. Zámerom nového systému evidencie bola podľa materiálu vlády (kapitola 2.5) registrácia fariem a zvierat, pohybu zvierat a vysledovateľnosť chorôb a zvierat v prípade výskytu nákaz a tým ochrana zdravia spotrebiteľov živočíšnych produktov na Slovensku. Rokovací materiál vlády obsahuje podrobné údaje o jednotlivých formách štátnej pomoci, vrátane sumáru navrhovaných opatrení:",
"K uvedeným formám štátnej pomoci odzneli aj pripomienky (zdroj: pravda ): „ Kvitujeme snahu vlády pomôcť nám, ale treba si uvedomiť, že niektoré veľkoryso vyzerajúce opatrenia sú pre časť poľnohospodárskych podnikov jednoducho nedostupné,“ povedal podpredseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Nitre Ivan Oravec. Napríklad o zvýhodnené pôžičky v celkovom objeme 30 miliónov eur mohli požiadať len malé a stredné podniky, ktoré zamestnávajú nie viac ako 50 pracovníkov. Veľké družstvá s farmami hovädzieho dobytka a ošípaných však zamestnávajú spravidla viac ako sto ľudí a podľa pravidiel Európskej únie nemajú nárok na lacné úvery len s polpercentným úrokom.",
"„ Podstatou problému červenej nafty je to, či sa na Slovensku živočíšna výroba zachová alebo nie, či budeme konzumovať slovenské alebo zahraničné mlieko, jogurty, syry a mäso, “ podotýka podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Alexander Pastorek. Ak sa zrúti živočíšna výroba, v poľnohospodárstve sa podľa Pastoreka stratí 10–tisíc pracovných miest. Títo ľudia sa len ťažko uplatnia v iných odvetviach ekonomiky."
] |
2015-04-17 00:00:00
|
{
"text": [
"správy",
"článku",
"materiálu",
"pravda"
],
"url": [
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/vlada-pomoze-farmarom-za-sucho-dost/534073-clanok.html?from=section_article",
"http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/248875-v-baliku-pomoci-farmarom-je-aj-cervena-nafta/",
"http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-146937?prefixFile=m_",
"http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/248875-v-baliku-pomoci-farmarom-je-aj-cervena-nafta/"
]
}
|
2025-10-16T20:52:46.381861+00:00
|
45485
| 45,485
|
https://demagog.sk/vyrok/45485
|
Erik Tomáš
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/erik-tomas
|
Aj pán Matovič hlasoval za pád vlády Ivety Radičovej.
|
2020-05-29 00:00:00
|
Pravda
|
Keď vláda Ivety Radičovej spojila hlasovanie o eurovale s vyslovením dôvery, Igor Matovič (a takmer celý poslanecký klub SaS) nehlasoval. Vláda tak nezískala - a s ohľadom na parlamentné počty ani nemohla získať - v parlamente nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov, ktorú potrebovala. Igorova Matovičova neúčasť - hoci nebol proti - teda prispela k nedostatočnej podpore vlády. Tvrdenie Erika Tomáša, podľa ktorého Matovič hlasoval za pád Radičovej vlády, teda hodnotíme ako ešte pravdivé. Vláda Ivety Radičovej padla 11. októbra 2011 po tom, čo premiérka spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. K eurovalu mali zásadné výhrady poslanci klubu SaS, v takomto spojenom hlasovaní preto vládu (okrem Martina Fecka) nepodporili - zo sály predtým odišli. Igor Matovič sa dostal do parlamentu na kandidátke SaS, v tom čase bol však nezaradeným poslancom - nepatril do žiadneho klubu. Pri spojenom hlasovaní o eurovale dôvere vláde v sále aj on chýbal. Vláda dostala 55 zo 124 hlasov - nezískala teda nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov, ktorú potrebovala . Nadpolovičná väčšina všetkých poslancov je potrebná pri vyslovovaní nedôvery vláde. Keďže poslanecký klub SaS mal 21 členov a Igor Matovič bol 22 koaličný poslanec, z parlamentných počtov je zrejmé, že bez ich hlasov vláda nemohla získať podporu - či by nehlasovali alebo hlasovali proti. Ústava hovorí , že „ ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví vláde nedôveru, alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident Slovenskej republiky vládu odvolá.”
|
[
"Keď vláda Ivety Radičovej spojila hlasovanie o eurovale s vyslovením dôvery, Igor Matovič (a takmer celý poslanecký klub SaS) nehlasoval. Vláda tak nezískala - a s ohľadom na parlamentné počty ani nemohla získať - v parlamente nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov, ktorú potrebovala. Igorova Matovičova neúčasť - hoci nebol proti - teda prispela k nedostatočnej podpore vlády. Tvrdenie Erika Tomáša, podľa ktorého Matovič hlasoval za pád Radičovej vlády, teda hodnotíme ako ešte pravdivé. Vláda Ivety Radičovej padla 11. októbra 2011 po tom, čo premiérka spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. K eurovalu mali zásadné výhrady poslanci klubu SaS, v takomto spojenom hlasovaní preto vládu (okrem Martina Fecka) nepodporili - zo sály predtým odišli. Igor Matovič sa dostal do parlamentu na kandidátke SaS, v tom čase bol však nezaradeným poslancom - nepatril do žiadneho klubu. Pri spojenom hlasovaní o eurovale dôvere vláde v sále aj on chýbal. Vláda dostala 55 zo 124 hlasov - nezískala teda nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov, ktorú potrebovala . Nadpolovičná väčšina všetkých poslancov je potrebná pri vyslovovaní nedôvery vláde. Keďže poslanecký klub SaS mal 21 členov a Igor Matovič bol 22 koaličný poslanec, z parlamentných počtov je zrejmé, že bez ich hlasov vláda nemohla získať podporu - či by nehlasovali alebo hlasovali proti. Ústava hovorí , že „ ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví vláde nedôveru, alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident Slovenskej republiky vládu odvolá.”"
] |
2020-05-29 00:00:00
|
{
"text": [
"Vláda",
"nepodporili",
"dostal",
"nepatril",
"potrebovala",
"je",
"hovorí"
],
"url": [
"https://domov.sme.sk/c/6091870/minuta-po-minute-utorok-vlada-padla-euroval-nepresiel.html",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/167097-sulik-lutuje-ze-matovic-dostal-miesto-na-kandidatke-sas/",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245",
"https://dennikn.sk/1868373/matovicova-vlada-ziskala-doveru-v-parlamente-ju-podporilo-93-poslancov-48-bolo-proti/",
"https://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=3",
"https://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-460"
]
}
|
2025-10-16T19:18:17.247425+00:00
|
vr29387
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29387
|
Miroslav Lajčák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak
|
V tomto chcem pripomenúť našu iniciatívu, to je projekt, ktorý sa nazýva Eastring. To je ponuka vybudovať prepojenie plynové zo Slovenska, z Veľkých Kapušian cez Maďarsko alebo Ukrajinu, Rumunsko, Bulharsko až na turecké hranice, ktoré by naozaj veľkým spôsobom preklenulo súčasnú chýbajúcu infraštruktúru a bolo by kľúčovou súčasťou prepojenia severo-južného.
|
2015-03-22 00:00:00
|
Pravda
|
Plynovod Eastring ako iniciatíva spoločnosti Eustream má do roku 2018 prepojiť Veľké Kapušany s hranicami Turecka práve cez Maďarsko alebo Ukrajinu, Rumunsko a Bulharsko. Má byť alternatívou za zrušený projekt South Stream a zároveň prinesie severo-južné prepojenie plynovodov, ktoré dlhodobo podporuje Európska komisia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Plynovod Eastring ako iniciatíva spoločnosti Eustream má do roku 2018 prepojiť Veľké Kapušany s hranicami Turecka práve cez Maďarsko alebo Ukrajinu, Rumunsko a Bulharsko. Má byť alternatívou za zrušený projekt South Stream a zároveň prinesie severo-južné prepojenie plynovodov, ktoré dlhodobo podporuje Európska komisia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."
] |
2015-03-23 00:00:00
|
{
"text": [
"Eastring",
"podporuje",
"22.februára 2015",
"Eustream",
"trasovaním",
"stáť",
"zrušilo",
"Eastring"
],
"url": [
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/928831-novy-plynovod-eastring-by-mali-spustit-koncom-roka-2018/",
"http://ekonomika.sme.sk/c/7542637/eastring-moze-byt-nahradny-plynovod-pre-balkan.html",
"http://www.demagog.sk/diskusie/523/?ph=3",
"http://www.eustream.sk/sk_investori/sk_akcionari",
"http://www.eastring.eu/page.php?page=routing",
"http://www.teraz.sk/ekonomika/projekt-plynovodu-eastring-ma-podla-eu/112393-clanok.html",
"http://www.teraz.sk/ekonomika/slovensko-ukrajina-south-stream/108792-clanok.html",
"http://www.eastring.eu/page.php?page=routing"
]
}
|
2025-10-16T20:52:38.693086+00:00
|
vr16172
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16172
|
Jozef Mihál
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/jozef-mihal
|
...pána Ledeckého, starostu Spišského Hrhova, ktorý vybudoval obecný podnik a takto zamestnal sám bez nejakej štátnej pomoci, zdôrazňujem bez jedného eura štátnej pomoci, vybudoval pracovné miesta pre desiatky Rómov...
|
2017-04-23 00:00:00
|
Pravda
|
V obci Spišský Hrhov pred pár rokmi vznikol za pomoci starostu Vladimíra Ledeckého, tzv.obecný podnik. Obecná firma v obci Spišský Hrhov funguje na princípe sociálneho podniku , pričom investície do neho prichádzali z obecného rozpočtu a výnosy následne zostávali v obecnej firme na realizáciu ďalšieho rozvoja v obci, príp. z niektorých fondov a nadácií ako napr. Phare , nadácia Európske komisie zameraná na podporu cestovného ruchu. Okrem obrovského úspechu fungujúceho sociálneho podniku obce, je jej výnimočnosť aj vo vyriešení rómskej problematiky v regióne a v ich začlenení do chodu obce. Na základe získaných informácií hodnotíme výrok ako pravdivý.
|
[
"V obci Spišský Hrhov pred pár rokmi vznikol za pomoci starostu Vladimíra Ledeckého, tzv.obecný podnik. Obecná firma v obci Spišský Hrhov funguje na princípe sociálneho podniku , pričom investície do neho prichádzali z obecného rozpočtu a výnosy následne zostávali v obecnej firme na realizáciu ďalšieho rozvoja v obci, príp. z niektorých fondov a nadácií ako napr. Phare , nadácia Európske komisie zameraná na podporu cestovného ruchu. Okrem obrovského úspechu fungujúceho sociálneho podniku obce, je jej výnimočnosť aj vo vyriešení rómskej problematiky v regióne a v ich začlenení do chodu obce. Na základe získaných informácií hodnotíme výrok ako pravdivý."
] |
2017-04-24 00:00:00
|
{
"text": [
"podniku",
"Phare",
"rozhovore",
"Rómov",
"investora",
"Dedina",
"Gypsy",
"Európska",
"Svetovej"
],
"url": [
"http://www.scmagazine.cz/casopis/04-14/chodit-s-otvorenymi-ocami?locale=cs",
"http://www.minv.sk/?phare-1",
"http://www.scmagazine.cz/casopis/04-14/chodit-s-otvorenymi-ocami?locale=cs",
"https://spis.korzar.sme.sk/c/6575143/spissky-hrhov-vybudovali-romovia-a-dnes-ho-davaju-za-priklad.html",
"https://www.etrend.sk/ekonomika/spissky-hrhov-ako-podnik-starosta-ako-topmanazer.html",
"http://www.ta3.com/clanok/1073916/titul-mu-uz-nikto-nezoberie-spissky-hrhov-si-prebral-ocenenie-dedina-roka.html",
"http://www.tvnoviny.sk/domace/1807109_slovenska-dedina-roka-prezradime-vam-tajomstvo-jej-uspechu",
"http://www.obecne-noviny.sk/clanky/spissky-hrhov-ziskal-mimoriadnu-cenu-v-sutazi-europska-cena-obnovy-dediny",
"https://spis.korzar.sme.sk/c/6575143/spissky-hrhov-vybudovali-romovia-a-dnes-ho-davaju-za-priklad.html"
]
}
|
2025-10-16T20:55:07.608677+00:00
|
vr31303
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31303
|
Mikuláš Dzurinda
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda
|
Taliani teraz rozhodli, že ženy pôjdu do dôchodku vo veku 67 rokov.
|
2012-03-04 00:00:00
|
Pravda
|
Ešte v októbri 2011, sa Taliansko zaručilo EÚ, že bude postupne zvyšovať vek nástupu do dôchodku. Cieľom je dosiahnuť dôchodkový vek 67 rokov pre mužov aj ženy do roku 2025.
|
[
"Ešte v októbri 2011, sa Taliansko zaručilo EÚ, že bude postupne zvyšovať vek nástupu do dôchodku. Cieľom je dosiahnuť dôchodkový vek 67 rokov pre mužov aj ženy do roku 2025."
] |
2012-03-05 00:00:00
|
{
"text": [
"zvyšovať"
],
"url": [
"http://www.boston.com/business/articles/2011/10/26/berlusconi_reaches_deal_on_pensions/"
]
}
|
2025-10-16T20:47:02.493838+00:00
|
48116
| 48,116
|
https://demagog.sk/vyrok/48116
|
Branislav Gröhling
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/branislav-grohling
|
Minulý týždeň NCZI evidovalo najviac nakazených v skupinách nad 35 rokov a najmenej v skupine pod 9 rokov.
|
2022-01-27 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Minister školstva nesprávne používa údaje NCZI a zavádzajúco navodzuje dojem, ako keby v skupine detí do 9 rokov bolo najmenej prípadov Covidu-19 spomedzi všetkých vekových skupín za aktuálne obdobie. NCZI však píše o najnižšej miere pozitivity v tejto skupine, navyše za celé obdobie pandémie od marca 2020. V diskusii o zatváraní škôl je podstatné pozerať sa na aktuálne údaje, pre ktoré tvrdenie Branislava Gröhlinga neplatí: najviac pozitívnych prípadov za ostatný týždeň je vo vekovej skupine 45-49 rokov, druhou najčastejšou kategóriou sú deti od 10 do 14 rokov, pričom deti od 5 do 9 rokov sú siedmou najčastejšou skupinou spomedzi 20.
NCZI zverejnilo 18. novembra 2021 údaje, podľa ktorej je priemerný vek človeka pozitívne testovaného PCR testom na Covid-19 40 rokov. V tlačovej správe tiež spomenulo mieru pozitivity: „Najvyššiu mieru pozitivity eviduje NCZI u vekovej skupiny 35 až 44 rokov a u 45- až 54-ročných osôb. Naopak, najmenej pozitívnych PCR testy odhalili u detí do deväť rokov.”
Minister školstva tieto informácie použil ako argument na nezatváranie škôl. Jeho formulácia “minulý týždeň evidovalo NCZI” tiež vytvára dojem, ako keby išlo o aktuálne údaje, podľa ktorých treba robiť rozhodnutia. NCZI pritom zverejnilo informácie o celom priebehu pandémie, ktorý nie je výpovedný pre súčasnú situáciu, delta variant a otvorené školy.
Spomedzi pozitívnych v priebehu týždňa od 17. novembra do 23. novembra je najsilnejšie zastúpená veková skupina 40 – 44 rokov. Po nej nasledujú deti vo veku 10-14 rokov, tretí sú ľudia od 45 do 49. Skupina detí od 5 do 9 rokov je na 7. mieste spomedzi 20 vekových kategórii, podľa ktorých dáta NCZI usporiadava. Nie je preto pravda, že nakazených do 9 rokov je najmenej, neplatí to ani pre vekovú skupinu 0-4 roky.
Ministerstvo školstva sme požiadali o stanovisko, odkázali nás na tlačovú správu NCZI, ktorú zverejnila TASR .
|
[
"Minister školstva nesprávne používa údaje NCZI a zavádzajúco navodzuje dojem, ako keby v skupine detí do 9 rokov bolo najmenej prípadov Covidu-19 spomedzi všetkých vekových skupín za aktuálne obdobie. NCZI však píše o najnižšej miere pozitivity v tejto skupine, navyše za celé obdobie pandémie od marca 2020. V diskusii o zatváraní škôl je podstatné pozerať sa na aktuálne údaje, pre ktoré tvrdenie Branislava Gröhlinga neplatí: najviac pozitívnych prípadov za ostatný týždeň je vo vekovej skupine 45-49 rokov, druhou najčastejšou kategóriou sú deti od 10 do 14 rokov, pričom deti od 5 do 9 rokov sú siedmou najčastejšou skupinou spomedzi 20.",
"NCZI zverejnilo 18. novembra 2021 údaje, podľa ktorej je priemerný vek človeka pozitívne testovaného PCR testom na Covid-19 40 rokov. V tlačovej správe tiež spomenulo mieru pozitivity: „Najvyššiu mieru pozitivity eviduje NCZI u vekovej skupiny 35 až 44 rokov a u 45- až 54-ročných osôb. Naopak, najmenej pozitívnych PCR testy odhalili u detí do deväť rokov.”",
"Minister školstva tieto informácie použil ako argument na nezatváranie škôl. Jeho formulácia “minulý týždeň evidovalo NCZI” tiež vytvára dojem, ako keby išlo o aktuálne údaje, podľa ktorých treba robiť rozhodnutia. NCZI pritom zverejnilo informácie o celom priebehu pandémie, ktorý nie je výpovedný pre súčasnú situáciu, delta variant a otvorené školy.",
"Spomedzi pozitívnych v priebehu týždňa od 17. novembra do 23. novembra je najsilnejšie zastúpená veková skupina 40 – 44 rokov. Po nej nasledujú deti vo veku 10-14 rokov, tretí sú ľudia od 45 do 49. Skupina detí od 5 do 9 rokov je na 7. mieste spomedzi 20 vekových kategórii, podľa ktorých dáta NCZI usporiadava. Nie je preto pravda, že nakazených do 9 rokov je najmenej, neplatí to ani pre vekovú skupinu 0-4 roky.",
"Ministerstvo školstva sme požiadali o stanovisko, odkázali nás na tlačovú správu NCZI, ktorú zverejnila TASR ."
] |
2022-01-27 00:00:00
|
{
"text": [
"zverejnilo",
"pozitívnych",
"TASR"
],
"url": [
"https://www.teraz.sk/slovensko/priemerny-vek-pozitivne-otestovanych/591323-clanok.html",
"https://github.com/Institut-Zdravotnych-Analyz/covid19-data",
"https://www.teraz.sk/slovensko/priemerny-vek-pozitivne-otestovanych/591323-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T19:15:04.192217+00:00
|
vr37461
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37461
|
Zsolt Simon
| null |
https://demagog.sk/politik/zsolt-simon
|
Máme najvyššie ceny energie, elektrickej energie a prepravy práve na Slovensku.
|
2011-02-27 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Finance.gov.sk: Podľa analýzy (,pdf) Inštitútu finančnej politiky má Slovensko po Cypre druhú najdrahšiu elektrinu pre firmy. Cena elektriny pre domácnosti sa dlhodobo pohybuje v priemere EÚ. "Cena elektriny pre firmy je u nás druhá najvyššia dlhodobo nad priemerom krajín EÚ. V prvom polroku 2010 bola podľa Eurostatu cena elektriny pre firmu s priemernou spotrebou (od 500 do 2000 MWh) o 26% vyššia ako v ostatných členských štátoch a po Cypre druhá najvyššia v EÚ. V druhom polroku 2009 si výrobcovia dokonca priplatili viac ako 50% oproti európskemu priemeru. Na druhej strane regulovaný segment domácností dlhodobo kolíše okolo priemeru EÚ." Ceny sú druhé najvyššie len pre firmy a nie pre domácnosti, ako môže vyplývať zo Simonovho tvrdenia .
|
[
"Finance.gov.sk: Podľa analýzy (,pdf) Inštitútu finančnej politiky má Slovensko po Cypre druhú najdrahšiu elektrinu pre firmy. Cena elektriny pre domácnosti sa dlhodobo pohybuje v priemere EÚ. \"Cena elektriny pre firmy je u nás druhá najvyššia dlhodobo nad priemerom krajín EÚ. V prvom polroku 2010 bola podľa Eurostatu cena elektriny pre firmu s priemernou spotrebou (od 500 do 2000 MWh) o 26% vyššia ako v ostatných členských štátoch a po Cypre druhá najvyššia v EÚ. V druhom polroku 2009 si výrobcovia dokonca priplatili viac ako 50% oproti európskemu priemeru. Na druhej strane regulovaný segment domácností dlhodobo kolíše okolo priemeru EÚ.\" Ceny sú druhé najvyššie len pre firmy a nie pre domácnosti, ako môže vyplývať zo Simonovho tvrdenia ."
] |
2011-02-28 00:00:00
|
{
"text": [
"Finance.gov.sk: Podľa analýzy (,pdf)"
],
"url": [
"http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7857&documentId=5677"
]
}
|
2025-10-16T20:17:55.227089+00:00
|
44698
| 44,698
|
https://demagog.sk/vyrok/44698
|
Igor Matovič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
|
(odpoveď na otázku, koľko rokov je v politike, pozn.) 10 rokov.
|
2020-02-25 00:00:00
|
Pravda
|
Igor Matovič do politiky vstúpil v roku 2010, keď v parlamentných voľbách kandidoval za stranu SaS ako člen občianskeho hnutia Obyčajní ľudia. Vďaka preferenčným hlasom sa mu zo 150. miesta podarilo dostať až na štvrté miesto kandidátky. Do nasledujúcich volieb išlo hnutie OĽaNO už ako samostatný politický subjekt. Keďže Igor Matovič skutočne pôsobí v politike približne 10 rokov, hodnotíme jeho tvrdenie ako pravdivé.
|
[
"Igor Matovič do politiky vstúpil v roku 2010, keď v parlamentných voľbách kandidoval za stranu SaS ako člen občianskeho hnutia Obyčajní ľudia. Vďaka preferenčným hlasom sa mu zo 150. miesta podarilo dostať až na štvrté miesto kandidátky. Do nasledujúcich volieb išlo hnutie OĽaNO už ako samostatný politický subjekt. Keďže Igor Matovič skutočne pôsobí v politike približne 10 rokov, hodnotíme jeho tvrdenie ako pravdivé."
] |
2020-02-26 00:00:00
|
{
"text": [
"vstúpil",
"dostať",
"samostatný"
],
"url": [
"https://www.sme.sk/os/51/igor-matovic",
"https://www.sme.sk/os/51/igor-matovic",
"https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/strana/119-obycajni-ludia-a-nezavisle-osobnosti-olano/2012"
]
}
|
2025-10-16T19:19:16.987968+00:00
|
vr14306
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14306
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
...keď si pozriete, že ako výrazne nižšia alebo takmer žiadna korupcia bola počas našej vlády...
|
2016-01-31 00:00:00
|
Nepravda
|
Na základe indexu vnímania korupcie (CPI) podľa Transparency International bolo vnímanie korupcie na Slovensku počas vlády Ivety Radičovej horšie ako v predchádzajúce roky a tiež horšie ako v roky nasledujúce. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
|
[
"Na základe indexu vnímania korupcie (CPI) podľa Transparency International bolo vnímanie korupcie na Slovensku počas vlády Ivety Radičovej horšie ako v predchádzajúce roky a tiež horšie ako v roky nasledujúce. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."
] |
2016-02-01 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T19:36:28.049095+00:00
|
vr37337
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37337
|
Ivan Mikloš
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
|
Pán Kažimír, musím povedať, že dosť začínate dosahovať veľkosť k demagógii vášho šéfa. Vy citujete z nášho materiálu niečo, čo som ja potvrdil, čo som povedal. My nie sme proti zavedeniu bankovej dane. Len o tejto bankovej dani rokujeme v rámci Európskej únie. Vy citujete, že o tom rokujeme a toto kladiete ako dôkaz toho, že ja nechcem bankovú daň a že som dvojtvárny. Ja som povedal, že tak, ako ste vy túto bankovú daň navrhli, to považujem za nezmyselné, za škodlivé.
|
2011-02-20 00:00:00
|
Pravda
|
Podla sme.sk z 11. januára 2011 prezentoval hovorca ministerstva financií Jaroš toto stanovisko k zdaneniu bánk: „Rezort financií si vie takúto dan predstavit, ale dáva prednost koordinovanej celoeurópskej diskusii.“ Portál hnonline.sk 10. februára 2011 uvádza dalšie stanovisko ministerstva: "'Návrh poslancov (za SMER, pozn.) bol nekoncepcný, zle pripravený a vychádzal z nesprávnych údajov ,' hovorí hovorca ministerstva financií Martin Jaroš. Keby sa zaviedla dan podla návrhu Smeru-SD, zdanenie bánk by bolo mnohonásobne vyššie ako v iných krajinách. Mohol by sa zopakovat príklad z Madarska, kde z bankového sektora ustupovali investori, prípadne by sa preniesli dane na klientov vo forme vyšších poplatkov. 'Banky sme nemuseli vdaka ozdraveniu a privatizácii spred desiatich rokov v case krízy zachranovat, preto z principiálneho hladiska nemá teraz zmysel banky zdanovat ,' uviedol Jaroš." Podobné informácie uvádza 2. novembra 2010 aj agentúra SITA . Úplné stanovisko ministerstva financií k návrhu SMERu si môžete pozriet tu . Z týchto príkladov by sa dalo usudzovat, že ministerstvo financií je v princípe proti zavedeniu bankovej dane na Slovensku, no túto možnost úplne nevylucuje, ak by rozhodnutie o jej zavedení bolo založené na koordinovanom postupe štátov EÚ.
|
[
"Podla sme.sk z 11. januára 2011 prezentoval hovorca ministerstva financií Jaroš toto stanovisko k zdaneniu bánk: „Rezort financií si vie takúto dan predstavit, ale dáva prednost koordinovanej celoeurópskej diskusii.“ Portál hnonline.sk 10. februára 2011 uvádza dalšie stanovisko ministerstva: \"'Návrh poslancov (za SMER, pozn.) bol nekoncepcný, zle pripravený a vychádzal z nesprávnych údajov ,' hovorí hovorca ministerstva financií Martin Jaroš. Keby sa zaviedla dan podla návrhu Smeru-SD, zdanenie bánk by bolo mnohonásobne vyššie ako v iných krajinách. Mohol by sa zopakovat príklad z Madarska, kde z bankového sektora ustupovali investori, prípadne by sa preniesli dane na klientov vo forme vyšších poplatkov. 'Banky sme nemuseli vdaka ozdraveniu a privatizácii spred desiatich rokov v case krízy zachranovat, preto z principiálneho hladiska nemá teraz zmysel banky zdanovat ,' uviedol Jaroš.\" Podobné informácie uvádza 2. novembra 2010 aj agentúra SITA . Úplné stanovisko ministerstva financií k návrhu SMERu si môžete pozriet tu . Z týchto príkladov by sa dalo usudzovat, že ministerstvo financií je v princípe proti zavedeniu bankovej dane na Slovensku, no túto možnost úplne nevylucuje, ak by rozhodnutie o jej zavedení bolo založené na koordinovanom postupe štátov EÚ."
] |
2011-02-21 00:00:00
|
{
"text": [
"sme.sk",
"hnonline.sk",
"SITA",
"tu"
],
"url": [
"http://ekonomika.sme.sk/c/5715018/miklos-si-vie-predstavit-bankovu-dan.html",
"http://hnonline.sk/firmyafinancie/c1-49991520-briti-zvysili-bankovu-dan",
"http://spravy.pravda.sk/miklos-odmietol-ficov-navrh-zdanit-banky-fpn-/sk_ekonomika.asp?c=A101102_143341_sk_ekonomika_p01",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatId=84&NewsID=387"
]
}
|
2025-10-16T20:18:29.989122+00:00
|
vr14686
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14686
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
Vaša (Smer-SD, pozn.) podmienka bola, aby to začalo platiť až po voľbách (zákon o zvýšení platov učiteľov o 5,7 % z konca roka 2011, pozn).
|
2016-02-28 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Je pravdou, že v roku 2012 stúpli učiteľom platy o 5,7 % . Za vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov hlasovali aj poslanci Smeru. Predmetný zákon mal nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia okrem niekoľkých bodov, ktoré mali nadobudnúť účinnosť 1. januára 2012, 1. septembra 2012, resp. 1. januára 2013, tie sa však netýkajú daného zvýšenia platov. Nepodarilo sa nám nájsť informáciu o tom, že by Smer požadoval, aby zvýšenie malo oneskorenú účinnosť, nedá sa však vylúčiť, že túto podmienku v niektorom štádiu novelizácie zákona mali. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa SITA
|
[
"Je pravdou, že v roku 2012 stúpli učiteľom platy o 5,7 % . Za vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov hlasovali aj poslanci Smeru. Predmetný zákon mal nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia okrem niekoľkých bodov, ktoré mali nadobudnúť účinnosť 1. januára 2012, 1. septembra 2012, resp. 1. januára 2013, tie sa však netýkajú daného zvýšenia platov. Nepodarilo sa nám nájsť informáciu o tom, že by Smer požadoval, aby zvýšenie malo oneskorenú účinnosť, nedá sa však vylúčiť, že túto podmienku v niektorom štádiu novelizácie zákona mali. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa SITA"
] |
2016-03-01 00:00:00
|
{
"text": [
"5,7 %",
"hlasovali",
"SITA",
"SME"
],
"url": [
"http://www.aktuality.sk/clanok/199385/skolstvo-ucitelom-stupaju-platy-v-priemere-o-5-7-percenta/",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29377",
"http://www.skolskyportal.sk/clanky/ucitelom-stupaju-platy-v-priemere-o-57-percenta",
"http://domov.sme.sk/c/6107201/vacsina-ucitelov-si-od-noveho-roka-prilepsi-k-platu-o-dve-percenta.html"
]
}
|
2025-10-16T19:34:51.331815+00:00
|
vr25721
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25721
|
József Berényi
|
SMK
|
https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi
|
V Maďarsku len fyzické osoby môžu kúpiť poľnohospodársku pôdu.
|
2013-10-13 00:00:00
|
Pravda
|
Výrok hodnotíme ako pravdivý. Stanislav Nemec, hovorca Slovenskej poľnohospodárskej komory, 1. novembra 2012 povedal:
|
[
"Výrok hodnotíme ako pravdivý. Stanislav Nemec, hovorca Slovenskej poľnohospodárskej komory, 1. novembra 2012 povedal:"
] |
2013-10-14 00:00:00
|
{
"text": [
"stránke",
"maďarské znenie"
],
"url": [
"http://www.mpsr.sk/sk/index.php?start&language=sk&navID=265&id=6896",
"http://njt.hu/cgi_bin/njt_doc.cgi?docid=132222.244815"
]
}
|
2025-10-16T19:54:53.861954+00:00
|
vr38306
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38306
|
Rafael Rafaj
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj
|
Keď som na zahraničnom výbore po tom našom prerokovaní a vládnou koalíciou odmietnutom návrhu, si pozrel, čo vlastne zahraničný výbor navrhuje, tak bohužiaľ som bol šokovaný, pretože tu sa hovorí v tomto návrhu, že "berieme na vedomie prijatie základného maďarského zákona."
|
2011-05-15 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
V návrhu vyhlásenia predloženého zahraničným výborom (.doc) sa píše: "Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc z ústavného poriadku Slovenskej republiky s cieľom zabezpečiť naplnenie základných práv a slobôd všetkých svojich občanov, zdôrazňujúc zodpovednosť Slovenskej republiky za svojich občanov, vyjadrujúc presvedčenie, že občania Slovenskej republiky všetkých národností považujú Slovenskú republiku za svoj domov, a podčiarkujúc odhodlanie Slovenskej republiky konať tak, aby Slovensko bolo vlasťou všetkých občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na ich národnosť, majúc v centre záujmu jednotlivca, jeho individuálne práva, slobodu a prosperitu v duchu idey európskej jednoty a spolupráce štátov Európskej únie, majúc na zreteli rozvoj dobrých susedských vzťahov, ktoré považuje za príspevok k upevňovaniu európskej integrácie, oceňujúc lojalitu príslušníkov národnostných menšín k Slovenskej republike, ako jediný zákonodarný a ústavodarný orgán Slovenskej republiky potvrdzuje záujem na rozvoji dobrých susedských vzťahov s Maďarskou republikou v duchu moderného európanstva, hodnôt, na ktorých je založená Európska únia, a Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, berie na vedomie prijatie Základného zákona Maďarska, potvrdzuje záväzok rozvíjať Slovenskú republiku na princípe individuálnych práv ako zvrchovaný štát zaručujúci slobodu a rovnosť pred zákonom všetkým jednotlivcom nachádzajúcim sa pod jej jurisdikciou, vyjadruje odhodlanie chrániť a rozvíjať ľudské práva občanov Slovenskej republiky vrátane práv občanov patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám, poskytuje osobám patriacim k národnostným menšinám žijúcim na území Slovenskej republiky práva v súlade s medzinárodnými normami, umožňujúce im rozvíjať svoju kultúru, jazykovú identitu a vzdelanosť, ktoré vníma ako zdroj bohatstva Slovenskej republiky, odmieta akékoľvek exteritoriálne účinky legislatívy iných krajín vrátane Základného zákona Maďarska a ubezpečuje všetkých občanov Slovenskej republiky, že na jej území platia a budú platiť výlučne Ústava Slovenskej republiky, jej právny poriadok a medzinárodnoprávne záväzky, ktoré prijala Slovenská republika. " Hoci R. Rafaj korektným spôsobom citoval z návrhu vyhlásenia predloženého zahraničným výborom, opomenul však tú časť návrhu, v ktorej sa píše o odmietnutí akýchkoľvek exteritoriálnych účinkoch legislatívy iných krajín vrátane Základného zákona Maďarska. Citácia R. Rafaja môže vytvárať dojem, že vyhlásenie berie na vedomie novú maďarskú ústavu bez pripomienok.
|
[
"V návrhu vyhlásenia predloženého zahraničným výborom (.doc) sa píše: \"Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc z ústavného poriadku Slovenskej republiky s cieľom zabezpečiť naplnenie základných práv a slobôd všetkých svojich občanov, zdôrazňujúc zodpovednosť Slovenskej republiky za svojich občanov, vyjadrujúc presvedčenie, že občania Slovenskej republiky všetkých národností považujú Slovenskú republiku za svoj domov, a podčiarkujúc odhodlanie Slovenskej republiky konať tak, aby Slovensko bolo vlasťou všetkých občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na ich národnosť, majúc v centre záujmu jednotlivca, jeho individuálne práva, slobodu a prosperitu v duchu idey európskej jednoty a spolupráce štátov Európskej únie, majúc na zreteli rozvoj dobrých susedských vzťahov, ktoré považuje za príspevok k upevňovaniu európskej integrácie, oceňujúc lojalitu príslušníkov národnostných menšín k Slovenskej republike, ako jediný zákonodarný a ústavodarný orgán Slovenskej republiky potvrdzuje záujem na rozvoji dobrých susedských vzťahov s Maďarskou republikou v duchu moderného európanstva, hodnôt, na ktorých je založená Európska únia, a Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, berie na vedomie prijatie Základného zákona Maďarska, potvrdzuje záväzok rozvíjať Slovenskú republiku na princípe individuálnych práv ako zvrchovaný štát zaručujúci slobodu a rovnosť pred zákonom všetkým jednotlivcom nachádzajúcim sa pod jej jurisdikciou, vyjadruje odhodlanie chrániť a rozvíjať ľudské práva občanov Slovenskej republiky vrátane práv občanov patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám, poskytuje osobám patriacim k národnostným menšinám žijúcim na území Slovenskej republiky práva v súlade s medzinárodnými normami, umožňujúce im rozvíjať svoju kultúru, jazykovú identitu a vzdelanosť, ktoré vníma ako zdroj bohatstva Slovenskej republiky, odmieta akékoľvek exteritoriálne účinky legislatívy iných krajín vrátane Základného zákona Maďarska a ubezpečuje všetkých občanov Slovenskej republiky, že na jej území platia a budú platiť výlučne Ústava Slovenskej republiky, jej právny poriadok a medzinárodnoprávne záväzky, ktoré prijala Slovenská republika. \" Hoci R. Rafaj korektným spôsobom citoval z návrhu vyhlásenia predloženého zahraničným výborom, opomenul však tú časť návrhu, v ktorej sa píše o odmietnutí akýchkoľvek exteritoriálnych účinkoch legislatívy iných krajín vrátane Základného zákona Maďarska. Citácia R. Rafaja môže vytvárať dojem, že vyhlásenie berie na vedomie novú maďarskú ústavu bez pripomienok."
] |
2011-05-16 00:00:00
|
{
"text": [
"návrhu vyhlásenia predloženého zahraničným výborom"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/nrdk/Download.aspx?MasterID=230494"
]
}
|
2025-10-16T20:14:27.739279+00:00
|
vr35947
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35947
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Uvedomme si, že priemerný dlh v eurozóne bol 60 % a vzrástol v priebehu krízy na 80 %.
|
2010-05-16 00:00:00
|
Nepravda
|
Počas krízy (teda od roku 2008) narástol priemerný dlh pre eurozónu zo 69,4 na 78,7 percenta z HDP v minulom roku. (tých šesťdesiat, konkrétne 61,6, platí pre celú EU).
|
[
"Počas krízy (teda od roku 2008) narástol priemerný dlh pre eurozónu zo 69,4 na 78,7 percenta z HDP v minulom roku. (tých šesťdesiat, konkrétne 61,6, platí pre celú EU)."
] |
2010-12-17 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:37:22.222273+00:00
|
vr14009
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14009
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
...minulý rok bol naplánovaný na tento rok v rozpočte v roku teda 2015 2,49 deficit a nakoniec aj podľa rozpočtovej rady vlády, ale aj podľa Európskej komisie budeme mať nad 2,7 (...) Na budúci rok (2016, pozn.) pôvodne bolo naplánovaných 1 % a teraz už vláda pri rozpočte plánuje 1,96% deficit.
|
2015-12-06 00:00:00
|
Nepravda
|
Bugár správne uviedol plánovaný rozpočet pre rok 2015 aj úroveň deficitu predpokladanú Európskou komisiou a Rozpočtovou radou. Nepresne však uviedol pôvodne plánovaný deficit pre rok 2016- ten bol až na úrovni 1,43 % a nie jedno percento. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017 ukazuje, že pôvodne bol plánovaný deficit pre rok 2015 vo výške 2,49%. Európska komisia vo svojej správe( .pdf , s.111) uviedla predpoklad o deficite Slovenska ku koncu roka 2015 pravdepodobne na úrovni 2,8 %. Rozpočtová rada dokonca predpovedala deficit ku koncu roka 2015 na úrovni 2,8 % HDP. Pôvodne plánovaný rozpočet na rok 2016 nájdeme takisto v Rozpočte verejnej správy na roky 2015-2017 . Pre rok 2016 predpokladal deficit vo výške 1,43 % HDP. Novší rozpočet, teda ten pre roky 2016-2018 , už predpokladá deficit pre rok 2016 na úrovni 1,93%. Bugár sa teda pomýlil v jednom údaji: plánovaný pre rok 2016 bol podľa staršieho rozpočtu deficit 1,43 % HDP, nie 1 %. Menšiu odchýlku mal aj v deficite pre rok 2016 plánovanom v najnovšom rozpočte - je to 1,93 % a nie 1,96%. Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Bugár správne uviedol plánovaný rozpočet pre rok 2015 aj úroveň deficitu predpokladanú Európskou komisiou a Rozpočtovou radou. Nepresne však uviedol pôvodne plánovaný deficit pre rok 2016- ten bol až na úrovni 1,43 % a nie jedno percento. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017 ukazuje, že pôvodne bol plánovaný deficit pre rok 2015 vo výške 2,49%. Európska komisia vo svojej správe( .pdf , s.111) uviedla predpoklad o deficite Slovenska ku koncu roka 2015 pravdepodobne na úrovni 2,8 %. Rozpočtová rada dokonca predpovedala deficit ku koncu roka 2015 na úrovni 2,8 % HDP. Pôvodne plánovaný rozpočet na rok 2016 nájdeme takisto v Rozpočte verejnej správy na roky 2015-2017 . Pre rok 2016 predpokladal deficit vo výške 1,43 % HDP. Novší rozpočet, teda ten pre roky 2016-2018 , už predpokladá deficit pre rok 2016 na úrovni 1,93%. Bugár sa teda pomýlil v jednom údaji: plánovaný pre rok 2016 bol podľa staršieho rozpočtu deficit 1,43 % HDP, nie 1 %. Menšiu odchýlku mal aj v deficite pre rok 2016 plánovanom v najnovšom rozpočte - je to 1,93 % a nie 1,96%. Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-12-07 00:00:00
|
{
"text": [
"2015 až 2017",
".pdf",
"Rozpočtová rada",
"2015-2017",
"2016-2018"
],
"url": [
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10084",
"http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2015/pdf/ee1_en.pdf",
"http://aktualne.atlas.sk/rozpoctu-dominuju-negativne-rizika-sekera-moze-poriadne-rast/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10084",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397"
]
}
|
2025-10-16T19:37:39.479762+00:00
|
vr18196
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr18196
|
Pavel Hagyari
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/pavel-hagyari
|
... sme riešili problém IPZ Záborské, ktoré som zdedil po bývalom primátorovi, alebo po bývalom vedení...
|
2018-10-23 00:00:00
|
Pravda
|
Post primátora prebral Pavel Hagyari v roku 2006 po Milanovi Benčovi . Mesto pod Benčovým vedením mesto v roku 2005 žiadalo v prepočte 7,6 milióna eur z eurofondov na priemyselný park IPZ Prešov - Záborské, pričom v ňom nemalo podiel a nevlastnilo ani pozemky pod parkom. Keď sa pri kontrole prišlo na tieto chyby, platby z EÚ boli pozastavené a výstavba sa zastavila. Pod vedením Pavla Hagyariho mesto schválilo v roku 2008 kúpu firmy, ktorá IPZ Záborské vlastnila. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Mesto Prešov sa stalo stopercentným akcionárom správcovskej spoločnosti a zároveň malo úplnú kontrolu nad projektom priemyselný park Záborské. Odkúpením priemyselného parku sa ale problémy nevyriešili. Keďže peniaze z eurofondov stále blokovala agentúra pre rozvoj investícií a park neprinášal výnosy, mesto v roku 2010 uvažovalo o jeho predaji. V roku 2013 mala akciová spoločnosť IPZ Prešov na účte 3-tisíc eur, záväzky za 216-tisíc a pohľadávky vo výške 6-tisíc eur. " V priemyselnom parku je zatiaľ len spoločnosť Honeywell, ktorá sama nedokáže zabezpečiť mestskej firme taký príjem, aby bola v zisku. To zapríčiňuje aj dlhodobé neplnenie záväzkov voči veriteľovi, teda mestu Prešov, “ uviedol vtedajší riaditeľ sekcie vnútornej správy a verejných činností Maroš Handzo. Kvôli neziskovosti bol podaný návrh na zrušenie spoločnosti s likvidáciou. Mestská rada odporučila zastupiteľstvu návrh schváliť. " Zároveň poverila primátora Pavla Hagyariho, aby zvolal valné zhromaždenie v spoločnosti IPZ Prešov a na ňom ako jediný akcionár rozhodol o jej zrušení likvidáciou. " Akciová spoločnosť je v súčasnosti zrušená . Bývalý primátor Benč bol v kauze prešovského priemyselného parku odsúdený na 5 rokov odňatia slobody za subvenčný podvod. Vinným bol Benč uznaný trikrát - vo februári 2013, v novembri 2014 a v marci 2016. Najvyšší súd SR v decembri 2017 Benča nakoniec spod obžaloby oslobodil . Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Post primátora prebral Pavel Hagyari v roku 2006 po Milanovi Benčovi . Mesto pod Benčovým vedením mesto v roku 2005 žiadalo v prepočte 7,6 milióna eur z eurofondov na priemyselný park IPZ Prešov - Záborské, pričom v ňom nemalo podiel a nevlastnilo ani pozemky pod parkom. Keď sa pri kontrole prišlo na tieto chyby, platby z EÚ boli pozastavené a výstavba sa zastavila. Pod vedením Pavla Hagyariho mesto schválilo v roku 2008 kúpu firmy, ktorá IPZ Záborské vlastnila. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Mesto Prešov sa stalo stopercentným akcionárom správcovskej spoločnosti a zároveň malo úplnú kontrolu nad projektom priemyselný park Záborské. Odkúpením priemyselného parku sa ale problémy nevyriešili. Keďže peniaze z eurofondov stále blokovala agentúra pre rozvoj investícií a park neprinášal výnosy, mesto v roku 2010 uvažovalo o jeho predaji. V roku 2013 mala akciová spoločnosť IPZ Prešov na účte 3-tisíc eur, záväzky za 216-tisíc a pohľadávky vo výške 6-tisíc eur. \" V priemyselnom parku je zatiaľ len spoločnosť Honeywell, ktorá sama nedokáže zabezpečiť mestskej firme taký príjem, aby bola v zisku. To zapríčiňuje aj dlhodobé neplnenie záväzkov voči veriteľovi, teda mestu Prešov, “ uviedol vtedajší riaditeľ sekcie vnútornej správy a verejných činností Maroš Handzo. Kvôli neziskovosti bol podaný návrh na zrušenie spoločnosti s likvidáciou. Mestská rada odporučila zastupiteľstvu návrh schváliť. \" Zároveň poverila primátora Pavla Hagyariho, aby zvolal valné zhromaždenie v spoločnosti IPZ Prešov a na ňom ako jediný akcionár rozhodol o jej zrušení likvidáciou. \" Akciová spoločnosť je v súčasnosti zrušená . Bývalý primátor Benč bol v kauze prešovského priemyselného parku odsúdený na 5 rokov odňatia slobody za subvenčný podvod. Vinným bol Benč uznaný trikrát - vo februári 2013, v novembri 2014 a v marci 2016. Najvyšší súd SR v decembri 2017 Benča nakoniec spod obžaloby oslobodil . Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2018-10-24 00:00:00
|
{
"text": [
"Benčovi",
"podiel",
"vedením",
"neprinášal",
"pohľadávky",
"zrušená",
"Vinným",
"oslobodil"
],
"url": [
"https://www.presov.sk/najvyssi-predstavitelia-mesta.html",
"https://www.teraz.sk/slovensko/exprimator-presova-benc-pojde-do-vezenia/184488-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0",
"https://spis.korzar.sme.sk/c/4426646/hagyari-dal-zelenu-priemyselnemu-parku.html",
"https://www.webnoviny.sk/presov-uvazuje-o-predaji-priemyselneho-parku-ipz/",
"http://www.povecernik.sk/nas-tip/74702/obchodnu-spolocnost-ipz-presov-a-s-zrusia-pravdepodobne-s-likvidaciou",
"https://www.finstat.sk/36492841/udalosti",
"https://www.teraz.sk/slovensko/exprimator-presova-benc-pojde-do-vezenia/184488-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0",
"http://www6.teraz.sk/regiony/brief-byvaleho-primatora-presova-m/297727-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T19:23:41.239787+00:00
|
43950
| 43,950
|
https://demagog.sk/vyrok/43950
|
Gábor Grendel
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/gabor-grendel
|
Prvý obvinený v tejto kauze (Gorila, pozn.) bol Pavol Rusko. Bolo mu vznesené obvinenie ešte za vlády Ivety Radičovej. To bola v podstate dá sa povedať posledná taká rozlúčková tlačovka Daniela Lipšica pred ministerstvom vnútra (...) Len potom prišli voľby, prišla nová vláda, voči Ruskovi bolo zrušené obvinenie.
|
2019-12-08 00:00:00
|
Nepravda
|
Pavol Rusko bol skutočne prvým obvineným v kauze Gorila. Obvinenie voči nemu však špeciálna prokuratúra zrušila ešte počas vlády Ivety Radičovej - nie počas novej vlády. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Prvou obvinenou osobou v kauze Gorila bol exminister hospodárstva Pavol Rusko. Vyšetrovateľ ho podozrieval z toho, že sa spolupodieľal na podvode pri nevýhodnej privatizácii Paroplynového cyklu v roku 2004. Ruskove obvinenie oznámil verejnosti vtedajší minister vnútra za vlády Ivety Radičovej Daniel Lipšic 15. marca 2012. O týždeň neskôr prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ruskovo obvinenie zrušil . Podľa neho bolo nezákonné a neopodstatnené. „ Keďže na realizáciu privatizácie spoločnosti Paroplynový cyklus bol oprávnený výlučne príslušný orgán - Fond národného majetku Slovenskej republiky (FNM SR) a (...) z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že obvinený na uzatváraní zmluvy o kúpe akcií medzi predávajúcim a kupujúcim zo dňa 04.03.2004 participovať nemal ani nemohol,” uviedol ÚŠP v rozhodnutí. ÚŠP zrušil Ruskovo obvinenie po parlamentných voľbách 10. marca 2012, v čase tohto rozhodnutia však ešte vládli ministri Ivety Radičovej - nie nová vláda. Noví ministri nastúpili do funkcie 4. apríla 2012. Gábor Grendel pre Demagóg.SK 3. decembra 2019 uznal, že jeho tvrdenie bolo nepresné. Dodal, že „ merito veci sa však nemení: po voľbách už bolo jasné, že Slovensku bude vládnuť jednofarebná vláda Smeru.”
|
[
"Pavol Rusko bol skutočne prvým obvineným v kauze Gorila. Obvinenie voči nemu však špeciálna prokuratúra zrušila ešte počas vlády Ivety Radičovej - nie počas novej vlády. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Prvou obvinenou osobou v kauze Gorila bol exminister hospodárstva Pavol Rusko. Vyšetrovateľ ho podozrieval z toho, že sa spolupodieľal na podvode pri nevýhodnej privatizácii Paroplynového cyklu v roku 2004. Ruskove obvinenie oznámil verejnosti vtedajší minister vnútra za vlády Ivety Radičovej Daniel Lipšic 15. marca 2012. O týždeň neskôr prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ruskovo obvinenie zrušil . Podľa neho bolo nezákonné a neopodstatnené. „ Keďže na realizáciu privatizácie spoločnosti Paroplynový cyklus bol oprávnený výlučne príslušný orgán - Fond národného majetku Slovenskej republiky (FNM SR) a (...) z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že obvinený na uzatváraní zmluvy o kúpe akcií medzi predávajúcim a kupujúcim zo dňa 04.03.2004 participovať nemal ani nemohol,” uviedol ÚŠP v rozhodnutí. ÚŠP zrušil Ruskovo obvinenie po parlamentných voľbách 10. marca 2012, v čase tohto rozhodnutia však ešte vládli ministri Ivety Radičovej - nie nová vláda. Noví ministri nastúpili do funkcie 4. apríla 2012. Gábor Grendel pre Demagóg.SK 3. decembra 2019 uznal, že jeho tvrdenie bolo nepresné. Dodal, že „ merito veci sa však nemení: po voľbách už bolo jasné, že Slovensku bude vládnuť jednofarebná vláda Smeru.”"
] |
2019-12-08 00:00:00
|
{
"text": [
"podozrieval",
"oznámil",
"zrušil",
"uviedol",
"nastúpili"
],
"url": [
"https://domov.sme.sk/c/6300711/prvym-obvinenym-v-kauze-gorila-je-pavol-rusko.html",
"https://domov.sme.sk/c/6300711/prvym-obvinenym-v-kauze-gorila-je-pavol-rusko.html",
"https://www.teraz.sk/slovensko/prokuratura-tvdi-ze-zrusenie-ruskov/2833-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=1",
"https://www.teraz.sk/slovensko/prokuratura-tvdi-ze-zrusenie-ruskov/2833-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=1",
"https://www.vlada.gov.sk//vlada-sr-od-04-04-2012-do-23-03-2016/"
]
}
|
2025-10-16T19:20:17.916001+00:00
|
vr28790
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28790
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
...ste tu nechali skoro 8% deficit. Za jeden rok 1,6 miliardy sme museli ušetriť.
|
2014-11-23 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že deficit v roku 2010 dosiahol takmer 8 % (7,54%). V roku 2011 minuli oproti plánovanému rozpočtu o 1,68 mld. menej. Možno teda tvrdiť, že ušetrili. Ešte v júli oznámila misia Medzinárodného menového fondu na základe svojho prieskumu začiatkom júla, že deficit sa môže pohybovať medzi siedmimi a ôsmimi percentami. Ivan Miloš následne oznámil, že predpokladá deficit vo výške 7,3 percenta. V septembri 2010 však nová vláda oznámila, že odhad deficitu narástol až na vyše 5 miliárd EUR, čo predstavovalo 7,8 % HDP. Pôvodný rozpočet počítal s deficitom 5,5 %. V skutočnosti Slovensko nakoniec vykázalo deficit za rok 2010 7,54% . Podľa Eurostat bol deficit v roku 2010 na úrovni 7,5 %. Je pravdou, že v roku 2011 vláda podľa portálu cenastatu.sme.sk ušetrila vyše 1,6 miliardy na výdavkoch oproti rozpočtu. Pre doplnenie uvádzame prepočet koľko o koľko za svoje funkčné obdobie znížila deficit vláda I. Radičovej. TASR uvádza, že deficit verejných financií počas vlády Ivety Radičovej klesol na 4,6 % . Eurostat v štatistike uvádza mieru deficitu v roku 2011 na úrovni 4,1 %, v roku 2012 na úrovni 4,2 %. Podľa údajov Ministerstva financií v dobe nástupu Ivety Radičovej na post premiérky 8. júla 2010 bola výška deficitu štátneho rozpočtu 2,913 mld. eur. V čase odovzdávania vlády 4. apríla 2012 bola výška deficitu 1,404 mld. eur. Celkovo bol teda za dobu vlády Ivety Radičovej znížený deficit štátneho rozpočtu o 1,509 mld. eur. Zároveň upozorňujeme, že Eurostat pracuje s novou metodikou ESA2010, ktorá nahradila ESA95. Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Je pravdou, že deficit v roku 2010 dosiahol takmer 8 % (7,54%). V roku 2011 minuli oproti plánovanému rozpočtu o 1,68 mld. menej. Možno teda tvrdiť, že ušetrili. Ešte v júli oznámila misia Medzinárodného menového fondu na základe svojho prieskumu začiatkom júla, že deficit sa môže pohybovať medzi siedmimi a ôsmimi percentami. Ivan Miloš následne oznámil, že predpokladá deficit vo výške 7,3 percenta. V septembri 2010 však nová vláda oznámila, že odhad deficitu narástol až na vyše 5 miliárd EUR, čo predstavovalo 7,8 % HDP. Pôvodný rozpočet počítal s deficitom 5,5 %. V skutočnosti Slovensko nakoniec vykázalo deficit za rok 2010 7,54% . Podľa Eurostat bol deficit v roku 2010 na úrovni 7,5 %. Je pravdou, že v roku 2011 vláda podľa portálu cenastatu.sme.sk ušetrila vyše 1,6 miliardy na výdavkoch oproti rozpočtu. Pre doplnenie uvádzame prepočet koľko o koľko za svoje funkčné obdobie znížila deficit vláda I. Radičovej. TASR uvádza, že deficit verejných financií počas vlády Ivety Radičovej klesol na 4,6 % . Eurostat v štatistike uvádza mieru deficitu v roku 2011 na úrovni 4,1 %, v roku 2012 na úrovni 4,2 %. Podľa údajov Ministerstva financií v dobe nástupu Ivety Radičovej na post premiérky 8. júla 2010 bola výška deficitu štátneho rozpočtu 2,913 mld. eur. V čase odovzdávania vlády 4. apríla 2012 bola výška deficitu 1,404 mld. eur. Celkovo bol teda za dobu vlády Ivety Radičovej znížený deficit štátneho rozpočtu o 1,509 mld. eur. Zároveň upozorňujeme, že Eurostat pracuje s novou metodikou ESA2010, ktorá nahradila ESA95. Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-11-24 00:00:00
|
{
"text": [
"oznámila",
"narástol",
"7,54%",
"Eurostat",
"miliardy",
"TASR",
"Eurostat",
"bola",
"bola"
],
"url": [
"http://aktualne.atlas.sk/mmf-slovensku-hrozi-deficit-az-osem-percent/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/",
"http://aktualne.atlas.sk/deficit-prekroci-5-miliard-eur-co-je-7-8-percenta-hdp/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/",
"http://www.finance.sk/hospodarstvo/statny-rozpocet/prijmy-a-vydavky/",
"http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=gov_10dd_edpt1&lang=en",
"http://cenastatu.sme.sk/km-sr-vm/2011/Eur/diff",
"http://ekonomika.sme.sk/c/6233047/deficit-klesol-viac-ako-sa-planovalo-na-46-percenta-hdp.html",
"http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=gov_10dd_edpt1&lang=en",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7628",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8195"
]
}
|
2025-10-16T20:52:14.233281+00:00
|
vr26727
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26727
|
Pavol Hrušovský
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky
|
Štefan Harabin bol ten, ktorý v parlamente vulgárnym spôsobom sa vyhrážal poslancovi, že pôjde do basy.
|
2014-02-02 00:00:00
|
Pravda
|
Podobný výrok sme overovali v relácii V politike 8. septembra 2013
|
[
"Podobný výrok sme overovali v relácii V politike 8. septembra 2013"
] |
2014-02-03 00:00:00
|
{
"text": [
"V politike",
"povedal",
"odmietol"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/397/politicka-nekulturnost-a-volebne-zakony",
"https://www.youtube.com/watch?v=BC-OiWcmY4I",
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/158824-harabin-zostava-vo-funkcii-lipsicovi-sa-vyhrazal-pojdes-do-basy-ty-hajzel/"
]
}
|
2025-10-16T19:51:03.074015+00:00
|
vr36831
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36831
|
Ivan Švejna
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/ivan-svejna
|
A prezident Európskej banky vlastne vyzval všetky krajiny Európskej únie, aby v prvom rade bojovali s týmto verejným deficitom.
|
2011-01-16 00:00:00
|
Pravda
|
I keď nevieme presne, akú konkrétnu výzvu má pán Švejna na mysli, prezident ECB Trichet vyzýva štáty EÚ k prijatiu rôznych opatrení na ozdravenie ich ekonomík, predovšetkým takých, ktoré povedú k dodržiavaniu Pakty stability a rastu. Trichet podľa hnonline.sk hovorí, že: " vlády krajín eurozóny musia začať s konsolidáciou verejných financií najneskôr v roku 2011. Znižovanie schodku bude musieť byť podľa neho podstatne vyššie než 0,5 % HDP ročne, ktoré ako minimum vyžaduje Pakt stability a rastu. Podľa prezidenta ECB sa vlády musia zamerať predovšetkým na reformy výdavkov." Podobné vyjadrenia môžeme nájsť vo viacerých Trichetovych prejavoch, napríklad tu alebo tu .
|
[
"I keď nevieme presne, akú konkrétnu výzvu má pán Švejna na mysli, prezident ECB Trichet vyzýva štáty EÚ k prijatiu rôznych opatrení na ozdravenie ich ekonomík, predovšetkým takých, ktoré povedú k dodržiavaniu Pakty stability a rastu. Trichet podľa hnonline.sk hovorí, že: \" vlády krajín eurozóny musia začať s konsolidáciou verejných financií najneskôr v roku 2011. Znižovanie schodku bude musieť byť podľa neho podstatne vyššie než 0,5 % HDP ročne, ktoré ako minimum vyžaduje Pakt stability a rastu. Podľa prezidenta ECB sa vlády musia zamerať predovšetkým na reformy výdavkov.\" Podobné vyjadrenia môžeme nájsť vo viacerých Trichetovych prejavoch, napríklad tu alebo tu ."
] |
2011-01-17 00:00:00
|
{
"text": [
"hnonline.sk",
"tu",
"tu"
],
"url": [
"http://m.hnonline.sk/c3-40353390-kw0000_d-trichet-grecko-financne-problemy-zvladne",
"http://http://www.ecb.int/press/key/date/2011/html/sp110107.en.html",
"http://www.ecb.int/press/pressconf/2010/html/is100114.en.html"
]
}
|
2025-10-16T20:20:42.929094+00:00
|
vr34552
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34552
|
Iveta Radičová
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/iveta-radicova
|
My sme si dali do vienka a dali sme sľub, že urobíme zmenu. Že navrátime dôveru v justíciu, v spravodlivosť, v inštitúcie, ktoré majú túto spravodlivosť garantovať.
|
2010-12-05 00:00:00
|
Pravda
|
V programovom vyhlásení vlády sa okrem iného píše: "Vláda SR chce obnoviť dôveru občanov v právny štát. Vláda SR bude preto presadzovať dôsledné dodržiavanie princípu, že štátne orgány môžu konať len v medziach zákona, a bude vytvárať priestor a mechanizmy na účinné uplatňovanie práv občanov a ľudských práv vrátane efektívneho prístupu k spravodlivosti. ... Cieľom vlády SR je dlhodobo zvýšiť dôveryhodnosť demokratických inštitúcií vrátane justície a zvýšiť vymáhateľnosť práva. Vláda SR má preto záujem na dlhodobej udržateľnosti zmien v justícii a bude sa usilovať získať širšiu spoločenskú podporu pre svoje návrhy a opatrenia v tejto oblasti."
|
[
"V programovom vyhlásení vlády sa okrem iného píše: \"Vláda SR chce obnoviť dôveru občanov v právny štát. Vláda SR bude preto presadzovať dôsledné dodržiavanie princípu, že štátne orgány môžu konať len v medziach zákona, a bude vytvárať priestor a mechanizmy na účinné uplatňovanie práv občanov a ľudských práv vrátane efektívneho prístupu k spravodlivosti. ... Cieľom vlády SR je dlhodobo zvýšiť dôveryhodnosť demokratických inštitúcií vrátane justície a zvýšiť vymáhateľnosť práva. Vláda SR má preto záujem na dlhodobej udržateľnosti zmien v justícii a bude sa usilovať získať širšiu spoločenskú podporu pre svoje návrhy a opatrenia v tejto oblasti.\""
] |
2010-12-09 00:00:00
|
{
"text": [
"programovom vyhlásení"
],
"url": [
"http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:26:53.762756+00:00
|
vr26133
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26133
|
József Berényi
|
SMK
|
https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi
|
VÚC-ka nemá v kompetencii poľnohospodárstvo, je pravda ...
|
2013-11-13 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa zákona č. 416/2001 §3 ani podľa zákona č. 302/2001 §4 nie je v pôsobnosti samosprávnych krajov poľnohospodárstvo. Je teda pravdou, že VÚC nemajú v kompetencii poľnohospodárstvo. Najdôležitejšie kompetencie zhrnul denník SME . Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Podľa zákona č. 416/2001 §3 ani podľa zákona č. 302/2001 §4 nie je v pôsobnosti samosprávnych krajov poľnohospodárstvo. Je teda pravdou, že VÚC nemajú v kompetencii poľnohospodárstvo. Najdôležitejšie kompetencie zhrnul denník SME . Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2013-11-14 00:00:00
|
{
"text": [
"zákona",
"zákona",
"SME"
],
"url": [
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-416",
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-302",
"http://www.sme.sk/c/6999355/pat-dovodov-preco-by-ste-mali-ist-volit.html"
]
}
|
2025-10-16T19:53:13.321971+00:00
|
vr27695
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27695
|
Maroš Šefčovič
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic
|
Ak Gréci nesplnia svoje záväzky, tak sa jednoducho odloží tranža - stalo sa to veľmi veľa krat.
|
2014-04-28 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Vzhľadom k tomu že Medzinárodný menový fond, ani Európska Únia nezverejňuje oficiálne správy, ktoré pojednávajú priamo o odklade tranže, tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný. MMF zverejňuje iba tlačové správy týkajúce sa vyplatenia pôžičiek.
|
[
"Vzhľadom k tomu že Medzinárodný menový fond, ani Európska Únia nezverejňuje oficiálne správy, ktoré pojednávajú priamo o odklade tranže, tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný. MMF zverejňuje iba tlačové správy týkajúce sa vyplatenia pôžičiek."
] |
2014-04-28 00:00:00
|
{
"text": [
"vyplatenia"
],
"url": [
"http://www.imf.org/external/np/sec/pr/2013/pr13280.htm"
]
}
|
2025-10-16T19:47:24.726186+00:00
|
48240
| 48,240
|
https://demagog.sk/vyrok/48240
|
Juraj Krúpa
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/juraj-krupa
|
Zhromažďovanie síl, (...) lenže to musí byť v určitých normách, v určitom rámci medzinárodne uznanom, a na to existuje tzv. viedenský dokument OBSE, ktorý bol aktualizovaný v roku 2011, ktorý definuje, aké môžu byť cvičenia, a aké môžu byť zhluky vojenské.
|
2022-02-24 00:00:00
|
Pravda
|
Viedenský dokument prvýkrát podpísali krajiny OBSE (Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe) v roku 1990. V roku 2011 57 štátov, vrátane Ruskej federácie, podpísalo jeho aktualizovanú verziu.
Podpísané krajiny sa v dokumente okrem iného zaviazali informovať zvyšné krajiny OBSE o vojenských cvičeniach presahujúcich určitý rozsah. Dokument presne vymedzuje , ktoré obranné cvičenia musia byť ohlásené, a to podľa počtu vojakov (nad 9-tisíc) a vojenskej techniky, ktorá sa pri cvičení zhromaždí (s. 20).
V Dokumente je taktiež vymedzené, koľko cvičení väčšieho rozsahu môže krajina vykonávať súčasne, alebo v priebehu jedného kalendárneho roka (s. 30). Všetky cvičenia pritom spadajú pod oznamovaciu povinnosť voči ostatným štátom.
Rusko v blízkosti Ukrajinských hraníc sústredilo vyše 100-tisíc vojakov.
Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Viedenský dokument prvýkrát podpísali krajiny OBSE (Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe) v roku 1990. V roku 2011 57 štátov, vrátane Ruskej federácie, podpísalo jeho aktualizovanú verziu.",
"Podpísané krajiny sa v dokumente okrem iného zaviazali informovať zvyšné krajiny OBSE o vojenských cvičeniach presahujúcich určitý rozsah. Dokument presne vymedzuje , ktoré obranné cvičenia musia byť ohlásené, a to podľa počtu vojakov (nad 9-tisíc) a vojenskej techniky, ktorá sa pri cvičení zhromaždí (s. 20).",
"V Dokumente je taktiež vymedzené, koľko cvičení väčšieho rozsahu môže krajina vykonávať súčasne, alebo v priebehu jedného kalendárneho roka (s. 30). Všetky cvičenia pritom spadajú pod oznamovaciu povinnosť voči ostatným štátom.",
"Rusko v blízkosti Ukrajinských hraníc sústredilo vyše 100-tisíc vojakov.",
"Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2022-02-25 00:00:00
|
{
"text": [
"podpísalo",
"vymedzuje",
"sústredilo"
],
"url": [
"https://www.osce.org/fsc/86597",
"https://www.osce.org/files/f/documents/a/4/86597.pdf",
"https://dennikn.sk/minuta/2357922/"
]
}
|
2025-10-16T19:14:32.970945+00:00
|
vr17827
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17827
|
Eugen Jurzyca
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/eugen-jurzyca
|
Švédsko má tzv. "oranžovú obálku", každý rok občan dostane informáciu, aký dôchodok bude mať a tam sa mu potom aj, alebo aký sa predpokladá,..
|
2018-05-27 00:00:00
|
Pravda
|
Eugen Jurzyca v tomto výroku hovorí, ako funguje informovanie občanov o dôchodku vo Švédsku. Raz ročne býva občanom Švédska odoslaná tzv. oranžová obálka, ktorá ich oboznamuje o výške dôchodku, respektíve jeho predpokladanej výške. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Od roku 1999 funguje vo Švédsku systém nazvaný Oranžová obálka, ktorého cieľom je poskytnúť občanom kvalitné informácie o získaných daňových právach. Oranžová obálka v sebe nesie informácie, ako napríklad stav dôchodkového účtu alebo výšku budúceho dôchodku. Taktiež zhrňuje informácie, ako dôchodkový systém funguje a upozorňuje občanov na dôležité skutočnosti týkajúce sa dôchodkových práv ( .pdf , s. 20). Táto oranžová obálka je posielaná občanom raz ročne. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Eugen Jurzyca v tomto výroku hovorí, ako funguje informovanie občanov o dôchodku vo Švédsku. Raz ročne býva občanom Švédska odoslaná tzv. oranžová obálka, ktorá ich oboznamuje o výške dôchodku, respektíve jeho predpokladanej výške. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Od roku 1999 funguje vo Švédsku systém nazvaný Oranžová obálka, ktorého cieľom je poskytnúť občanom kvalitné informácie o získaných daňových právach. Oranžová obálka v sebe nesie informácie, ako napríklad stav dôchodkového účtu alebo výšku budúceho dôchodku. Taktiež zhrňuje informácie, ako dôchodkový systém funguje a upozorňuje občanov na dôležité skutočnosti týkajúce sa dôchodkových práv ( .pdf , s. 20). Táto oranžová obálka je posielaná občanom raz ročne. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2018-05-28 00:00:00
|
{
"text": [
"oranžová",
".pdf"
],
"url": [
"https://www.thenewbieguide.se/how-you-read-the-orange-envelope/",
"http://praha.vupsv.cz/Fulltext/vz_393.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:24:47.672337+00:00
|
vr34535
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34535
|
Iveta Radičová
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/iveta-radicova
|
...riešil pán štátny tajomník tým, že sám predtým, ako boli zmluvy zverejnené, predtým, ako sa tomu začali venovať médiá, túto zmluvu sám zrušil.
|
2010-10-17 00:00:00
|
Pravda
|
Rovnako ako premiérka Iveta Radičová, tak aj Richard Sulík uznal , že v čase podpisu poslednej zmluvy na 8100 eur išlo o konflikt záujmov. "Môj názor je, že pri tej poslednej zmluve konflikt bol, ale opakujem, že len čo sa o nej Martin Chren dozvedel, tak zariadil jej vypovedanie. Nedošlo teda k jej plneniu a ani k platbe.“ Predseda SaS priznal, že zmluva nemala byť podpísaná, no dodáva, že "keď sa to Martin Chren dozvedel, tak ju vypovedal. To je čisté konanie, určite to nie je dôvod na odstúpenie." Spoločnosť Hayek Consulting podpísala v júli tohto roka zmluvu na 8100 eur s Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania . Tá patrí pod ministerstvo hospodárstva , ktorému šéfuje Juraj Miškov (SaS) a jeho štátnym tajomníkom je Chren. Štátni tajomníci odišli z firmy až po podpísaní kontraktu. Chren tvrdí , že po vstupe do vysokej politiky prácu firmy nesledoval a keď zistil, že to bolo podpísané, požiadal kolegov, aby zmluvu vypovedali. Zmluva bola vypovedaná dňa 16. augusta. Ako prvý na kauzu upozornil Pavel Sibyla 3. septembra v eTrende . Na zákazku, ktorú dostala firma Hayek Consulting už po voľbách upozornil 17. septembra Matúš Burčík zo SME. Teda v dobe, kedy už firma od zmluvy odstúpila a rovnako aj obaja štátni tajomníci neboli spolumateľmi firmy.
|
[
"Rovnako ako premiérka Iveta Radičová, tak aj Richard Sulík uznal , že v čase podpisu poslednej zmluvy na 8100 eur išlo o konflikt záujmov. \"Môj názor je, že pri tej poslednej zmluve konflikt bol, ale opakujem, že len čo sa o nej Martin Chren dozvedel, tak zariadil jej vypovedanie. Nedošlo teda k jej plneniu a ani k platbe.“ Predseda SaS priznal, že zmluva nemala byť podpísaná, no dodáva, že \"keď sa to Martin Chren dozvedel, tak ju vypovedal. To je čisté konanie, určite to nie je dôvod na odstúpenie.\" Spoločnosť Hayek Consulting podpísala v júli tohto roka zmluvu na 8100 eur s Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania . Tá patrí pod ministerstvo hospodárstva , ktorému šéfuje Juraj Miškov (SaS) a jeho štátnym tajomníkom je Chren. Štátni tajomníci odišli z firmy až po podpísaní kontraktu. Chren tvrdí , že po vstupe do vysokej politiky prácu firmy nesledoval a keď zistil, že to bolo podpísané, požiadal kolegov, aby zmluvu vypovedali. Zmluva bola vypovedaná dňa 16. augusta. Ako prvý na kauzu upozornil Pavel Sibyla 3. septembra v eTrende . Na zákazku, ktorú dostala firma Hayek Consulting už po voľbách upozornil 17. septembra Matúš Burčík zo SME. Teda v dobe, kedy už firma od zmluvy odstúpila a rovnako aj obaja štátni tajomníci neboli spolumateľmi firmy."
] |
2010-12-09 00:00:00
|
{
"text": [
"uznal",
"podpísala",
"tvrdí",
"eTrende",
"upozornil"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/5554344/sulik-zakazka-hayek-consulting-nie-je-dovod-na-odstupenie-chrena.html",
"http://www.tasr.sk/23.axd?k=20100920TBB00188",
"http://www.sme.sk/c/5552061/hayekovci-dostali-zakazku-aj-po-volbach.html",
"http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/biznis-od-pociatka-dostali-aj-pravicovi-hayekovci.html",
"http://www.sme.sk/c/5552061/hayekovci-dostali-zakazku-aj-po-volbach.html"
]
}
|
2025-10-16T20:39:50.617457+00:00
|
vr15431
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15431
|
Igor Matovič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
|
Tí ľudia, ktorí odišli od Kollára, hlasujú so zlepencom.
|
2016-10-02 00:00:00
|
Pravda
|
Na poslednej schôdzi (6-23.9.) došlo k 163 hlasovaniam, z ktorých sa pri 103 hlasovaniach nezávislí poslanci Holúbek , Šimkovičová a Marček rozhodli pri hlasovaní totožne ako poslanci koalície. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Poslanecký klub Sme rodina podnikateľa Borisa Kollára 8. júna opustila nútene trojica poslancov, konkrétne išlo o Rastislava Holúbeka, Martinu Šimkovičovú a Petra Marčeka. Dôvodom ich vylúčenia bola údajná neúčasť na rokovaniach poslaneckého klubu a ich protichodné hlasovanie so zvyškom klubu. Na poslednej schôdzi zo 6.9. prebehlo 163 hlasovaní, z ktorých pri 103 hlasovaniach všetci traja, momentálne nezávislí poslanci hlasovali rovnako ako poslanci koalície . Pri analýze sme nezohľadňovali, kto návrh podával. Príkladom toho, že poslanci nehlasovali spolu s klubom je hlasovanie o návrhu na vyslovenie nedôvery Robertovi Kaliňákovi zo 7. júna, vtedy poslanci Holúbek, Šimkovičová a Marček zdržali sa hlasovania. 23. septemra sa konalo pokračovanie prerušenej schôdze za odvolanie Kaliňáka, vtedy Holúbek a Marček hlasovali proti odvolaniu, kým Šimkovičová nebola prítomná. V prípade návrhu na vyslovenie nedôvery Robertovi Ficovi, o ktorom sa hlasovalo 23. septembra, Holúbek a Marček zdržali sa hlasovania. V prípade návrhu na zmenu rokovacieho poriadku zo 14.9. hlasovali všetci spomínaní poslanci "za" rovnako ako poslanci koalície. Rovnaký súlad s hlasovaním koalície preukázali spomínaní poslanci aj pri medializovanom niekoľkonásobnom pokuse o otvorenie schôdze 7.7. kde sa pri prezentácii rovnako ako poslanci koalície zdržali hlasovania alebo boli neprítomní. Dátum zverejnenia analýzy: 02.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Na poslednej schôdzi (6-23.9.) došlo k 163 hlasovaniam, z ktorých sa pri 103 hlasovaniach nezávislí poslanci Holúbek , Šimkovičová a Marček rozhodli pri hlasovaní totožne ako poslanci koalície. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Poslanecký klub Sme rodina podnikateľa Borisa Kollára 8. júna opustila nútene trojica poslancov, konkrétne išlo o Rastislava Holúbeka, Martinu Šimkovičovú a Petra Marčeka. Dôvodom ich vylúčenia bola údajná neúčasť na rokovaniach poslaneckého klubu a ich protichodné hlasovanie so zvyškom klubu. Na poslednej schôdzi zo 6.9. prebehlo 163 hlasovaní, z ktorých pri 103 hlasovaniach všetci traja, momentálne nezávislí poslanci hlasovali rovnako ako poslanci koalície . Pri analýze sme nezohľadňovali, kto návrh podával. Príkladom toho, že poslanci nehlasovali spolu s klubom je hlasovanie o návrhu na vyslovenie nedôvery Robertovi Kaliňákovi zo 7. júna, vtedy poslanci Holúbek, Šimkovičová a Marček zdržali sa hlasovania. 23. septemra sa konalo pokračovanie prerušenej schôdze za odvolanie Kaliňáka, vtedy Holúbek a Marček hlasovali proti odvolaniu, kým Šimkovičová nebola prítomná. V prípade návrhu na vyslovenie nedôvery Robertovi Ficovi, o ktorom sa hlasovalo 23. septembra, Holúbek a Marček zdržali sa hlasovania. V prípade návrhu na zmenu rokovacieho poriadku zo 14.9. hlasovali všetci spomínaní poslanci \"za\" rovnako ako poslanci koalície. Rovnaký súlad s hlasovaním koalície preukázali spomínaní poslanci aj pri medializovanom niekoľkonásobnom pokuse o otvorenie schôdze 7.7. kde sa pri prezentácii rovnako ako poslanci koalície zdržali hlasovania alebo boli neprítomní. Dátum zverejnenia analýzy: 02.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2016-10-02 00:00:00
|
{
"text": [
"Holúbek",
"Šimkovičová",
"Marček",
"8. júna",
"koalície",
"hlasovanie",
"proti",
"zdržali",
"návrhu",
"otvorenie"
],
"url": [
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/poslanci_vysledok&CisObdobia=7&PoslanecMasterID=925",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/poslanci_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&Text=&CPT=&CisSchodze=0&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&FullText=True&PoslanecMasterID=918",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/poslanci_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&Text=&CPT=&CisSchodze=0&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&FullText=True&PoslanecMasterID=921",
"http://www.ta3.com/clanok/1085277/zo-sme-rodina-vyhodili-cast-poslancov-simkovicova-hlasovala-za-kolegu.html",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37471",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37363",
"http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37650",
"http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37647",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37577",
"http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CisSchodze=8&ShowCisloSchodze=False"
]
}
|
2025-10-16T20:29:31.776639+00:00
|
vr37134
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37134
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
V prvom čítaní ani slovo nepovedali. Hlasovali za (Obyčajní ľudia za novelu zákona o štátnom občianstve, pozn.).
|
2011-02-06 00:00:00
|
Pravda
|
Pri návrhu novely zákona o štátnom občianstve hlasovala v prvom čítaní za celá koalícia (tí, čo tam boli pozn.), vrátane štyroch Obyčajných ľudí. V rozprave (nutné nastaviť dátum 5. novembra 2010 vo vyhľadávaní pozn.) pred hlasovaním o tomto návrhu novely zákona nešla zo strany OL žiadna kritika ani poznámky.
|
[
"Pri návrhu novely zákona o štátnom občianstve hlasovala v prvom čítaní za celá koalícia (tí, čo tam boli pozn.), vrátane štyroch Obyčajných ľudí. V rozprave (nutné nastaviť dátum 5. novembra 2010 vo vyhľadávaní pozn.) pred hlasovaním o tomto návrhu novely zákona nešla zo strany OL žiadna kritika ani poznámky."
] |
2011-02-07 00:00:00
|
{
"text": [
"novely zákona o štátnom občianstve",
"v prvom čítaní za",
"rozprave"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=149",
"http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27478",
"http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/rozprava"
]
}
|
2025-10-16T20:19:23.765713+00:00
|
vr29562
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29562
|
Ján Richter
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-richter
|
Pozerám sa na tú štatistiku, evidujem tu, 7 krajín v Európskej únii nemá minimálnu mzdu.
|
2015-05-04 00:00:00
|
Nepravda
|
Podľa Eurostatu a ďalších dostupných zdrojov 22 krajín EÚ má univerzálnu minimálnu mzdu. Týmto pádom je v EÚ iba šesť krajín bez minimálnej mzdy. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Aktuálne dáta Eurostatu uvádzajú, " že všetkých 22 krajín s výnimkou Belgicka vládne presadzuje stanovenú minimálnu mzu, často po konzultácii so sociálnymi partnermi. V samotnom Belgicku je univerzálna minimálna mzda stanovená na základe štátnej medzirezortnej dohody a nadobúda platnosť vďaka kráľovskému dekrétu ." Krajiny EÚ, ktoré nemajú štátom stanovenú univerzálnu minimálnu mzdu, sú Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Donedávna bolo štátov bez minimálnej mzdy skutočne sedem. Poslednou krajinou, ktorá zaviedla minimálnu mzdu len v januári tohto roku je Nemecko . Dátum zverejnenia analýzy: 04.05.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Podľa Eurostatu a ďalších dostupných zdrojov 22 krajín EÚ má univerzálnu minimálnu mzdu. Týmto pádom je v EÚ iba šesť krajín bez minimálnej mzdy. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Aktuálne dáta Eurostatu uvádzajú, \" že všetkých 22 krajín s výnimkou Belgicka vládne presadzuje stanovenú minimálnu mzu, často po konzultácii so sociálnymi partnermi. V samotnom Belgicku je univerzálna minimálna mzda stanovená na základe štátnej medzirezortnej dohody a nadobúda platnosť vďaka kráľovskému dekrétu .\" Krajiny EÚ, ktoré nemajú štátom stanovenú univerzálnu minimálnu mzdu, sú Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Donedávna bolo štátov bez minimálnej mzdy skutočne sedem. Poslednou krajinou, ktorá zaviedla minimálnu mzdu len v januári tohto roku je Nemecko . Dátum zverejnenia analýzy: 04.05.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-05-04 00:00:00
|
{
"text": [
"Eurostatu",
"ďalších",
"dostupných",
"zdrojov",
"Eurostatu",
"Nemecko"
],
"url": [
"http://ec.europa.eu/eurostat/cache/metadata/en/earn_minw_esms.htm",
"http://www.cato.org/publications/commentary/let-data-speak-truth-behind-minimum-wage-laws",
"http://unitedexplanations.org/english/2013/02/04/minimum-wages-in-europe-2013/",
"http://library.fes.de/pdf-files/id-moe/10558.pdf",
"http://ec.europa.eu/eurostat/cache/metadata/en/earn_minw_esms.htm",
"https://www.destatis.de/EN/FactsFigures/NationalEconomyEnvironment/EarningsLabourCosts/MinimumWages/Current.html;jsessionid=22A11CFFA78911383DA9A720EF5EDA00.cae1"
]
}
|
2025-10-16T19:40:52.281168+00:00
|
vr32017
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32017
|
Jozef Kollár
|
SKOK!
|
https://demagog.sk/politik/jozef-kollar
|
Veď Grécko neplní podmienky memoranda o porozumení práve ktoré bolo podmienkou získania finančnej pomoci už viac ako 2 roky. V Grécku bol zastavený proces privatizácie, úplne pozastavený, pritom to bola jedna z kľúčových podmienok (memoranda o porozumení, pozn.).
|
2012-06-17 00:00:00
|
Pravda
|
Memorandum o porozumení , ktoré vzniklo v roku 2010 ako dohoda medzi Gréckom a tzv."Veľkou trojkou" (EÚ, MMF a ECB) obsahuje pod hlavičkou: Rozpočtová konsolidácia aj podmienku, v ktorej sa hovorí, že grécka vláda pripraví privatizačný plán pre prerozdelenie štátneho majetku a podnikov, s cieľom navýšenia o jeden miliardy eur ročne v období medzi rokmi 2011- 2013.
|
[
"Memorandum o porozumení , ktoré vzniklo v roku 2010 ako dohoda medzi Gréckom a tzv.\"Veľkou trojkou\" (EÚ, MMF a ECB) obsahuje pod hlavičkou: Rozpočtová konsolidácia aj podmienku, v ktorej sa hovorí, že grécka vláda pripraví privatizačný plán pre prerozdelenie štátneho majetku a podnikov, s cieľom navýšenia o jeden miliardy eur ročne v období medzi rokmi 2011- 2013."
] |
2012-06-18 00:00:00
|
{
"text": [
"Memorandum o porozumení",
"GreekReporter.com",
"Ashiinvestments.com",
"Salon.com"
],
"url": [
"http://peter.fleissner.org/Transform/MoU.pdf",
"http://greece.greekreporter.com/2012/03/28/with-privatization-lagging-greece-ready-to-burn-the-furniture/",
"http://www.ashiinvestments.com/2012-05-17/greece-stops-privatization-elections/",
"http://www.salon.com/2012/05/16/greek_election_delays_key_privatization_program/"
]
}
|
2025-10-16T20:47:37.258999+00:00
|
vr31938
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31938
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
Už v tomto roku je možné prijať opatrenia, ktoré vytvoria tlak na celú podnikateľskú sféru, aby daňový únik bol vnímaný nielen ako problém, ale čosi, čo poškodzuje Slovensko. My sme už v máji minulého roku, tu mám materiál z vlády. ...obsahuje 13 legislatívnych a 24 nelegislatívnych opatrení.
|
2012-06-10 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa údajov, ktoré spomína Ján Figeľ predpokladáme, že hovorí o Návrhu koncepcie boja proti daňovým podvodom na dani z pridanej hodnoty, ktorá obsahuje 13 legislatívnych a 24 nelegislatívnych opatrení. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vláda Ivety Radičovej vypracovala tieto koncepcie boja proti daňovým únikom:
Všetky tri návrhy boli schválené 4. mája 2011.
|
[
"Podľa údajov, ktoré spomína Ján Figeľ predpokladáme, že hovorí o Návrhu koncepcie boja proti daňovým podvodom na dani z pridanej hodnoty, ktorá obsahuje 13 legislatívnych a 24 nelegislatívnych opatrení. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vláda Ivety Radičovej vypracovala tieto koncepcie boja proti daňovým únikom:",
"Všetky tri návrhy boli schválené 4. mája 2011."
] |
2012-06-11 00:00:00
|
{
"text": [
"Návrh koncepcie boja proti daňovým únikom v oblasti dane z práce",
"Návrh koncepcie boja proti daňovým únikom na spotrebných daniach",
"Návrh koncepcie boja proti daňovým podvodom na dani z pridanej hodnoty"
],
"url": [
"http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=19564",
"http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=19563",
"http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=19562"
]
}
|
2025-10-16T20:47:33.634990+00:00
|
vr16540
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16540
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
Strana Most-Híd presadila výrazné zvýšenie dôchodkov.
|
2017-08-26 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Zvyšovanie kvality života starších ľudí patrí medzi priority vládnej strany Most-Híd. Zvýšenie dôchodkov, ktoré bolo možné aktuálne zaznamenať, však neprebehlo z výlučnej iniciatívy strany, ale pod hlavičkou vládnej koalície, resp. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR SR), netýka sa plošne všetkých dôchodcov, a nepredstavuje dlhodobé opatrenie. Preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Vo svojom najdôležitejšom programovom dokumente Občianska vízia z roku 2016 strana predstavila tri kľúčové body týkajúce sa zmien v dôchodkovom poistení: posilniť druhý pilier v zmysle zvýšenia veľkosti odvodov, ktoré doň smerujú; rozšíriť možnosť programového výberu peňazí z druhého piliera na viac sporiteľov; zaviesť inštitút minimálnych dôchodkov v rámci prvého piliera (.pdf, s. 25-26). Hoci zvýšenie dôchodkov nie je priamo menované, pomoc seniorom je pre stranu Most-Híd jednou z hlavných programových priorít (ako ostatne pripomenula 1. augusta 2017 ). Tejto oblasti sa za stranu dlhodobo venuje štátny tajomník rezortu práce Ivan Švejna. NR SR doposiaľ od nástupu súčasnej vládnej koalície schválila dva vládne návrhy zákona ( 11. októbra 2016 a 20. júna 2017 ) doplňujúce zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré majú na zvyšovanie dôchodkov priamy vplyv. Návrhy konkrétne podalo MPSVR SR, na čele ktorého stojí Ján Richter (SMER-SD). Prvou zmenou je zvýšenie dôchodkov tzv. starodôchodcom, t.j. tým, ktorí odišli do dôchodku pred 1. januárom 2004. Jedná sa o približne 116 tisíc dôchodcov, ktorí si polepšia o priemernú sumu 47 eur. Dôležitou je ďalej zmena vo valorizácii dôchodkov; tie sa budú zvyšovať o dôchodcovskú infláciu, resp. o pevnú sumu 8,40 eura. „Účelom takto definovanej minimálnej miery valorizácie dôchodkov je garantovať istú minimálnu sumu zvýšenia dôchodku, ktorá by bola akceptovateľná dôchodcovskou verejnosťou, najmä ak by miera dôchodcovskej inflácie bola veľmi nízka, a zároveň garantovať zachovanie kúpnej sily dôchodkov všetkých dôchodcov,“ konštatoval minister práce Ján Richter. Programové zameranie strany SMER-SD na roky 2016-2020 priamo výraz "zvyšovanie dôchodkov" neobsahuje. Hovorí sa v ňom primárne o finančnej udržateľnosti dôchodkového systému, udržaní sumy príjmu seniorov, resp. o zabezpečení ich "udržateľnej kvality života" (.doc, s. 39-40). Strana SNS vo svojom programe na dané volebné obdobie spomína len zavedenie nového doplnkového penzijného systému (.pdf, s. 13), ktorý bližšie nešpecifikuje. Samotné programové vyhlásenie vlády počíta v danej oblasti s nasledovnými opatreniami: „Vláda vytvorí možnosť programového výberu v II. dôchodkovom pilieri. [...] Vláda uskutoční úpravu valorizácie dôchodkov pri zachovaní dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Súčasný vývoj makroekonomického prostredia, ktorý je značne poznačený stagnáciou či dokonca poklesom cien, vedie k príliš nízkej valorizácii dôchodkov. Vláda chce tento stav zlepšiť. [...] Vláda si uvedomuje, že je potrebné pozornosť naďalej zameriavať na poberateľov nízkych dôchodkov a zlepšovať ich životnú situáciu. Vláda zabezpečí zvýšenie vianočného príspevku pre dôchodcov s dôrazom na starodôchodcov.“ (.pdf, s. 41) Hoci sa téma (zvyšovania) dôchodkov javí byť najprepracovanejšou u strany Most-Híd, ktorá sa teda prirodzene najsilnejšie angažuje v jej presadzovaní , narážame na niekoľko faktov, ktoré nás prikláňajú k hodnoteniu tohto výroku ako zavádzajúceho. Po prvé, v rámci mediálneho pokrytia tejto témy sa neuvádza akákoľvek výlučná iniciatíva strany Most-Híd; najčastejšie sa uvádza meno ministra práce, jeho hovorcu Michala Stušku, resp. samotné MPSVR SR. Ďalej, presadené zvyšovanie dôchodku by sa od budúceho roka malo týkať len určitej skupiny dôchodcov, konkrétne tých, ktorých dôchodok presahuje 1050 eur mesačne. Most-Híd správne poukazuje na to , že oproti pôvodnej sume 1,3 eura je nová suma 8,4 eura výrazne vyššia. Na druhej strane ale nemôžeme zabúdať na to, že sa týka len vymedzenej skupiny penzistov. Nakoniec, mechanizmus navyšovania dôchodkov o pevnú sumu sa bude uplatňovať len najbližšie 4 roky (teda do roku 2021), po ktorých uplynutí bude nutné daný systém valorizácie opätovne analyzovať a prehodnotiť. Dátum zverejnenia analýzy: 26.08.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Zvyšovanie kvality života starších ľudí patrí medzi priority vládnej strany Most-Híd. Zvýšenie dôchodkov, ktoré bolo možné aktuálne zaznamenať, však neprebehlo z výlučnej iniciatívy strany, ale pod hlavičkou vládnej koalície, resp. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR SR), netýka sa plošne všetkých dôchodcov, a nepredstavuje dlhodobé opatrenie. Preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Vo svojom najdôležitejšom programovom dokumente Občianska vízia z roku 2016 strana predstavila tri kľúčové body týkajúce sa zmien v dôchodkovom poistení: posilniť druhý pilier v zmysle zvýšenia veľkosti odvodov, ktoré doň smerujú; rozšíriť možnosť programového výberu peňazí z druhého piliera na viac sporiteľov; zaviesť inštitút minimálnych dôchodkov v rámci prvého piliera (.pdf, s. 25-26). Hoci zvýšenie dôchodkov nie je priamo menované, pomoc seniorom je pre stranu Most-Híd jednou z hlavných programových priorít (ako ostatne pripomenula 1. augusta 2017 ). Tejto oblasti sa za stranu dlhodobo venuje štátny tajomník rezortu práce Ivan Švejna. NR SR doposiaľ od nástupu súčasnej vládnej koalície schválila dva vládne návrhy zákona ( 11. októbra 2016 a 20. júna 2017 ) doplňujúce zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré majú na zvyšovanie dôchodkov priamy vplyv. Návrhy konkrétne podalo MPSVR SR, na čele ktorého stojí Ján Richter (SMER-SD). Prvou zmenou je zvýšenie dôchodkov tzv. starodôchodcom, t.j. tým, ktorí odišli do dôchodku pred 1. januárom 2004. Jedná sa o približne 116 tisíc dôchodcov, ktorí si polepšia o priemernú sumu 47 eur. Dôležitou je ďalej zmena vo valorizácii dôchodkov; tie sa budú zvyšovať o dôchodcovskú infláciu, resp. o pevnú sumu 8,40 eura. „Účelom takto definovanej minimálnej miery valorizácie dôchodkov je garantovať istú minimálnu sumu zvýšenia dôchodku, ktorá by bola akceptovateľná dôchodcovskou verejnosťou, najmä ak by miera dôchodcovskej inflácie bola veľmi nízka, a zároveň garantovať zachovanie kúpnej sily dôchodkov všetkých dôchodcov,“ konštatoval minister práce Ján Richter. Programové zameranie strany SMER-SD na roky 2016-2020 priamo výraz \"zvyšovanie dôchodkov\" neobsahuje. Hovorí sa v ňom primárne o finančnej udržateľnosti dôchodkového systému, udržaní sumy príjmu seniorov, resp. o zabezpečení ich \"udržateľnej kvality života\" (.doc, s. 39-40). Strana SNS vo svojom programe na dané volebné obdobie spomína len zavedenie nového doplnkového penzijného systému (.pdf, s. 13), ktorý bližšie nešpecifikuje. Samotné programové vyhlásenie vlády počíta v danej oblasti s nasledovnými opatreniami: „Vláda vytvorí možnosť programového výberu v II. dôchodkovom pilieri. [...] Vláda uskutoční úpravu valorizácie dôchodkov pri zachovaní dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Súčasný vývoj makroekonomického prostredia, ktorý je značne poznačený stagnáciou či dokonca poklesom cien, vedie k príliš nízkej valorizácii dôchodkov. Vláda chce tento stav zlepšiť. [...] Vláda si uvedomuje, že je potrebné pozornosť naďalej zameriavať na poberateľov nízkych dôchodkov a zlepšovať ich životnú situáciu. Vláda zabezpečí zvýšenie vianočného príspevku pre dôchodcov s dôrazom na starodôchodcov.“ (.pdf, s. 41) Hoci sa téma (zvyšovania) dôchodkov javí byť najprepracovanejšou u strany Most-Híd, ktorá sa teda prirodzene najsilnejšie angažuje v jej presadzovaní , narážame na niekoľko faktov, ktoré nás prikláňajú k hodnoteniu tohto výroku ako zavádzajúceho. Po prvé, v rámci mediálneho pokrytia tejto témy sa neuvádza akákoľvek výlučná iniciatíva strany Most-Híd; najčastejšie sa uvádza meno ministra práce, jeho hovorcu Michala Stušku, resp. samotné MPSVR SR. Ďalej, presadené zvyšovanie dôchodku by sa od budúceho roka malo týkať len určitej skupiny dôchodcov, konkrétne tých, ktorých dôchodok presahuje 1050 eur mesačne. Most-Híd správne poukazuje na to , že oproti pôvodnej sume 1,3 eura je nová suma 8,4 eura výrazne vyššia. Na druhej strane ale nemôžeme zabúdať na to, že sa týka len vymedzenej skupiny penzistov. Nakoniec, mechanizmus navyšovania dôchodkov o pevnú sumu sa bude uplatňovať len najbližšie 4 roky (teda do roku 2021), po ktorých uplynutí bude nutné daný systém valorizácie opätovne analyzovať a prehodnotiť. Dátum zverejnenia analýzy: 26.08.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-08-26 00:00:00
|
{
"text": [
"Občianska vízia",
"1. augusta 2017",
"11. októbra 2016",
"20. júna 2017",
"116 tisíc",
"konštatoval",
"Programové zameranie",
"programe",
"programové vyhlásenie vlády",
"presadzovaní",
"1050 eur",
"poukazuje na to",
"najbližšie 4 roky"
],
"url": [
"http://obcianskavizia.sk/sites/default/files/obcianska_vizia.pdf",
"http://www.most-hid.sk/sk/most-hid-dochodky-su-uz-vyssie",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5988",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6345",
"http://hnporadna.hnonline.sk/clanky/1010566-20-otazok-o-penziach-starodochodcov",
"https://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/437570-rok-2018-prinesie-v-penziach-opat-zmeny/",
"http://strana-smer.sk/programove-zameranie-strany-smer-socialna-demokracia-na-roky-2012-2016",
"http://www.sns.sk/engine/assets/uploads/2016/01/volebny_program_2016.pdf",
"http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf",
"http://www.teraz.sk/ekonomika/most-hid-starodochodcovia-sa-dockaj/233935-clanok.html",
"https://ekonomika.sme.sk/c/20627902/zvysovanie-dochodkov-slovensko-2018.html",
"http://www.most-hid.sk/sk/most-hid-dochodky-su-uz-vyssie",
"https://ekonomika.sme.sk/c/20627902/zvysovanie-dochodkov-slovensko-2018.html"
]
}
|
2025-10-16T20:28:10.809818+00:00
|
vr25685
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25685
|
Ivan Švejna
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/ivan-svejna
|
Samozrejme rastie zadlženosť, to proste je evidentná vec.
|
2013-10-13 00:00:00
|
Pravda
|
Eurostat uvádza verejný dlh SR za prvý kvartál 2013 v hodnote 54,9 % HDP, to znamená stúpajúcu tendenciu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Keďže zadlženosť SR rastie, výrok hodnotíme ako pravdivý. ZDROJ: Eurostat Podľa údajov, ktoré ďalej uvádza Eurostat rastie v SR verejný dlh konštante od roku 2009 (v percentuálnom vyjadrení). V nominálnom vyjadrení rástol dlh bez prerušenia od roku 2005. ZDROJ: Eurostat ZDROJ: Eurostat Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Eurostat uvádza verejný dlh SR za prvý kvartál 2013 v hodnote 54,9 % HDP, to znamená stúpajúcu tendenciu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Keďže zadlženosť SR rastie, výrok hodnotíme ako pravdivý. ZDROJ: Eurostat Podľa údajov, ktoré ďalej uvádza Eurostat rastie v SR verejný dlh konštante od roku 2009 (v percentuálnom vyjadrení). V nominálnom vyjadrení rástol dlh bez prerušenia od roku 2005. ZDROJ: Eurostat ZDROJ: Eurostat Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-10-14 00:00:00
|
{
"text": [
"Eurostat",
"Eurostat",
"Eurostat",
"Eurostat"
],
"url": [
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina230&plugin=0",
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina230&plugin=0",
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina225&plugin=0",
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina225&plugin=0"
]
}
|
2025-10-16T19:55:01.745066+00:00
|
vr17492
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17492
|
Marian Kotleba
|
ĽSNS
|
https://demagog.sk/politik/marian-kotleba
|
...my (ĽSNS, pozn.) sme hlavne dlhšie neboli v žiadnej televíznej debate, v žiadnej diskusii (...) Kým napríklad strana Smer-SD bola vo Vašej tejto relácii O päť minút dvanásť, za posledné volebné obdobie 61-krát, Sloboda a Solidarita 40-krát, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti 39-krát, Slovenská národná strana 24-krát, Most-Híd 24-krát, SME RODINA - Boris Kollár 17-krát, tak my sme boli raz.
|
2018-03-18 00:00:00
|
Nepravda
|
Výrok odkazuje na účasť politických strán na politických diskusiách v poslednom volebnom období. Podľa našich výpočtov sa strana ĽSNS zúčastnila relácii O 5 minút 12 raz v období od 20. marca 2016 do 11. marca 2018. Strana SMER-SD sa v tom istom období zúčastnila 55-krát, SNS 24-krát, OĽaNO 31-krát, SaS 40-krát, MOST-HÍD 24-krát, Sme rodina 17-krát. Pomerné zastúpenie strán v relácií O 5 minút 12 je podobné aj s ostatnými politickými reláciami. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa dostupných štatistických údajov z Newton media sa v období od 5. marca 2016 do 29. decembra 2016, teda počas tretej vlády Roberta Fica, najviac politických diskusií zúčastnil práve Robert Fico. Sledované politické diskusie zahŕňali relácie O 5 minút 12, V politike, Sobotné dialógy, Na telo a Naživo s Braňom Závodským. Robert Fico sa v tomto období zúčastnil celkovo 19 diskusií, za ním nasledovali Richard Sulík a Andrej Danko, obaja s účasťou na 16 diskuiách a na treťom mieste bol Béla Bugár s 12 účasťami. Rovnako ako pri porovnaní účasti predstaviteľov politických strán na politických diskusiách tak aj pri pohľade na jednotlivé strany sa najviac diskusií zúčastnila strana SMER-SD, nasledovala Sas, SNS, OĽaNO, Most-Híd, Sme rodina, Sieť, NOVA, KDH, ĽS-NS, SDKÚ-DS a SMK. Pri pohľade na účasť politických strán vedie strana SMER-SD s účasťou na 94 diskusiách, strana SaS sa zúčastnila 64 diskusií, SNS a jej nominanti sa zúčastnili 43 diskusií, OĽaNO sa zúčastnilo 41 diskusií, Most-Híd sa zúčastnil 34 diskusií, Sme rodina sa zúčastnila 17 diskusií, Sieť sa zúčastnila 14 diskusií, Daniel Lipšic ako reprezentant strany NOVA sa zúčastnil 7 diskusií, KDH sa zúčastnilo 5 diskusií, ĽSNS sa zúčastnilo 2 diskusií, SDKÚ-DS sa zúčastnilo 2 diskusií a SMK sa zúčastnilo jednej diskusie. Celkovo sa predstavitelia koalície zúčastnili nadpolovičnej väčšiny politických diskusií, 56% a opozícia sa zúčastnila 43%. Zvyšné 1% patrilo prezidentovi Andrejovi Kiskovi, ktorý sa v politických diskusiách prezentoval päťkrát. Výrok Mariana Kotlebu nadväzuje aj na sťažnsť ĽS-NS na RTVS z marca 2017. ĽSNS v nej obvinila RTVS, že účelovo ignoruje a cenzuruje ĽS Naše Slovensko. "Dôkazom ignorácie ĽS Naše Slovensko zo strany RTVS je aj fakt, že za posledný rok, t.j. od konania parlamentných volieb, nebol do relácie „O 5 minút 12“ pozvaný ani jeden náš zástupca. Celkovo bola od posledných parlamentných volieb (t.j. od 5. marca 2016) relácia „O 5 minút 12“ vysielaná 40-krát. Dokopy sa v nej prezentovalo 118 predstaviteľov parlamentných politických strán a 37 hostí z mimoparlamentných strán a hnutí. ĽS Naše Slovensko však za toto obdobie nedostala do relácie ani jednu pozvánku." Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Výrok odkazuje na účasť politických strán na politických diskusiách v poslednom volebnom období. Podľa našich výpočtov sa strana ĽSNS zúčastnila relácii O 5 minút 12 raz v období od 20. marca 2016 do 11. marca 2018. Strana SMER-SD sa v tom istom období zúčastnila 55-krát, SNS 24-krát, OĽaNO 31-krát, SaS 40-krát, MOST-HÍD 24-krát, Sme rodina 17-krát. Pomerné zastúpenie strán v relácií O 5 minút 12 je podobné aj s ostatnými politickými reláciami. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa dostupných štatistických údajov z Newton media sa v období od 5. marca 2016 do 29. decembra 2016, teda počas tretej vlády Roberta Fica, najviac politických diskusií zúčastnil práve Robert Fico. Sledované politické diskusie zahŕňali relácie O 5 minút 12, V politike, Sobotné dialógy, Na telo a Naživo s Braňom Závodským. Robert Fico sa v tomto období zúčastnil celkovo 19 diskusií, za ním nasledovali Richard Sulík a Andrej Danko, obaja s účasťou na 16 diskuiách a na treťom mieste bol Béla Bugár s 12 účasťami. Rovnako ako pri porovnaní účasti predstaviteľov politických strán na politických diskusiách tak aj pri pohľade na jednotlivé strany sa najviac diskusií zúčastnila strana SMER-SD, nasledovala Sas, SNS, OĽaNO, Most-Híd, Sme rodina, Sieť, NOVA, KDH, ĽS-NS, SDKÚ-DS a SMK. Pri pohľade na účasť politických strán vedie strana SMER-SD s účasťou na 94 diskusiách, strana SaS sa zúčastnila 64 diskusií, SNS a jej nominanti sa zúčastnili 43 diskusií, OĽaNO sa zúčastnilo 41 diskusií, Most-Híd sa zúčastnil 34 diskusií, Sme rodina sa zúčastnila 17 diskusií, Sieť sa zúčastnila 14 diskusií, Daniel Lipšic ako reprezentant strany NOVA sa zúčastnil 7 diskusií, KDH sa zúčastnilo 5 diskusií, ĽSNS sa zúčastnilo 2 diskusií, SDKÚ-DS sa zúčastnilo 2 diskusií a SMK sa zúčastnilo jednej diskusie. Celkovo sa predstavitelia koalície zúčastnili nadpolovičnej väčšiny politických diskusií, 56% a opozícia sa zúčastnila 43%. Zvyšné 1% patrilo prezidentovi Andrejovi Kiskovi, ktorý sa v politických diskusiách prezentoval päťkrát. Výrok Mariana Kotlebu nadväzuje aj na sťažnsť ĽS-NS na RTVS z marca 2017. ĽSNS v nej obvinila RTVS, že účelovo ignoruje a cenzuruje ĽS Naše Slovensko. \"Dôkazom ignorácie ĽS Naše Slovensko zo strany RTVS je aj fakt, že za posledný rok, t.j. od konania parlamentných volieb, nebol do relácie „O 5 minút 12“ pozvaný ani jeden náš zástupca. Celkovo bola od posledných parlamentných volieb (t.j. od 5. marca 2016) relácia „O 5 minút 12“ vysielaná 40-krát. Dokopy sa v nej prezentovalo 118 predstaviteľov parlamentných politických strán a 37 hostí z mimoparlamentných strán a hnutí. ĽS Naše Slovensko však za toto obdobie nedostala do relácie ani jednu pozvánku.\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2018-03-19 00:00:00
|
{
"text": [
"media",
"pohľade",
"obvinila"
],
"url": [
"http://www.newtonmedia.sk/sk/novinky/novinky/analyza-temy-kdo-sa-najviac-prezentoval-v-politickych-diskusiach",
"http://www.newtonmedia.sk/sk/novinky/novinky/analyza-temy-kdo-sa-najviac-prezentoval-v-politickych-diskusiach",
"http://www.naseslovensko.net/nasa-praca/pravny-boj/staznost-na-rtvs-kvoli-medialnej-ignoracii-a-cenzure-ls-nase-slovensko/"
]
}
|
2025-10-16T19:26:05.648995+00:00
|
vr14883
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14883
|
Ľuboš Blaha
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/lubos-blaha
|
Ale v prípade Ukrajincov zrazu veľké referendá, veľké petície proti tomu, aby východoeurópčania prúdili do Holandska, čo ani nebolo predmetom asociačnej dohody (...)
|
2016-04-10 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Aj keď referendum oficiálne bolo o schválení asociačnej dohody, v diskusii o ňom sa skutočne objavovali argumenty o "prívale Ukrajincov" do EÚ, čo bolo využité na mobilizáciu voličov. Asociačná dohoda skutočne nie je o slobodnom vstupe Ukrajincov do EÚ. V dohode sa jednotlivé strany zaviazali k tomu, že si zachovajú dnes platné bilaterálne zmluvy a že sa budú snažiť, aby vízová povinnosť mohla byť odstránená pri dodržovaní istých pravidiel zo stranu Ukrajiny. Uskutočnila sa však len jedna veľká petícia, ktorá viedla k jednému referendu, neuskutočnilo sa ich viacero. Preto celkovo hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci. Zmena zákona o referende , ktorá platí od júla 2015 umožňuje holandským občanom inicializovať nezáväzné referendum o kontroverzných otázkach, v prípade, že na podporu referenda sa im podarí pozbierať aspoň 300 000 podpisov. Tento zjednodušený proces vytvorenia referenda využili holandskí euroskeptici k inicializovaniu referenda o prijatí asociačnej dohody. Koncom septembra 2015 oznámili , že ich petíciu o vyhlásení referenda podporuje už viac ako 400 000 ľudí. Propagácia referenda zo strany iniciátorov bola vedená v duchu proti dohody (" Tegen het associatieverdrag met Oekraine "), a bola aj zavádzajúca. Výskumov verejnej mienky už v marci ukázali , že mnohí, ktorí plánovali hlasovať za neprijatie dohody, vnímali asociačnú dohodu ako nejaký prvý krok k členstve Ukrainy v EÚ, čo by potom viedlo aj k otvorerenému trhu s prácou. Dá sa preto povedať, že aj keď referendum oficiálne nebol Ukrajincoch, ktorí pricestujú do Holandske, kampaň v mnohých mohol vyvolať tento pocit. Požadované kvórum pre nezáväzné referendá je 30 %-ná účasť. Účasť v referende o asociačnej dohode bola 32,2%, preto výsledok je platný, ale nezáväzný. Proti prijatiu asociačnej dohody hlasovalo 62 % zúčastnených, za 38 %. Podľa serveru Bloomberg bolo hlavním dôvodom takého výsledku narušenie vzťahov medzi Holandskom a EÚ, pričom asociačná dohoda s Ukrajinou mala slúžiť iba ako zámienka. Asociačná dohoda (.pdf) síce nepíše nič o "prúdení východoeurópčanov do Holandska" avšak články 18 a 19 ( Asociačnej dohody (.pdf), s. 9) sú venované uľahčeniu mobiliy pracovníkov a iných osôb do členských štátov EÚ, a teda aj do Holandska. Článok 18 bod 1 uvádza: " the existing facilities of access to employment for Ukrainian workers accorded by Member States under bilateral agreements should be preserved and, if possible, improved; " ( Asociačná dohoda (.pdf), s. 9) to znamená, že sa majú zachovať, a ak je možné, tak vylepšiť možnosti Ukrajincov získať zamestnanie na základe bilaterálnych zmlúv s členskými štátmi. V článku 19 sa strany zaviažu k presadeniu Dohody medzi Európskou komisiou a Ukrajinou o readmisii z 18. júna 2007 a k zlepšeniu mobility obyvateľov. Ďalej avizujú, že budú k odstráneniu vízovej povinnosti, ale len v prípade, ak budú dodržané podmienky predstavené na summite EÚ-Ukrajina v 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Aj keď referendum oficiálne bolo o schválení asociačnej dohody, v diskusii o ňom sa skutočne objavovali argumenty o \"prívale Ukrajincov\" do EÚ, čo bolo využité na mobilizáciu voličov. Asociačná dohoda skutočne nie je o slobodnom vstupe Ukrajincov do EÚ. V dohode sa jednotlivé strany zaviazali k tomu, že si zachovajú dnes platné bilaterálne zmluvy a že sa budú snažiť, aby vízová povinnosť mohla byť odstránená pri dodržovaní istých pravidiel zo stranu Ukrajiny. Uskutočnila sa však len jedna veľká petícia, ktorá viedla k jednému referendu, neuskutočnilo sa ich viacero. Preto celkovo hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci. Zmena zákona o referende , ktorá platí od júla 2015 umožňuje holandským občanom inicializovať nezáväzné referendum o kontroverzných otázkach, v prípade, že na podporu referenda sa im podarí pozbierať aspoň 300 000 podpisov. Tento zjednodušený proces vytvorenia referenda využili holandskí euroskeptici k inicializovaniu referenda o prijatí asociačnej dohody. Koncom septembra 2015 oznámili , že ich petíciu o vyhlásení referenda podporuje už viac ako 400 000 ľudí. Propagácia referenda zo strany iniciátorov bola vedená v duchu proti dohody (\" Tegen het associatieverdrag met Oekraine \"), a bola aj zavádzajúca. Výskumov verejnej mienky už v marci ukázali , že mnohí, ktorí plánovali hlasovať za neprijatie dohody, vnímali asociačnú dohodu ako nejaký prvý krok k členstve Ukrainy v EÚ, čo by potom viedlo aj k otvorerenému trhu s prácou. Dá sa preto povedať, že aj keď referendum oficiálne nebol Ukrajincoch, ktorí pricestujú do Holandske, kampaň v mnohých mohol vyvolať tento pocit. Požadované kvórum pre nezáväzné referendá je 30 %-ná účasť. Účasť v referende o asociačnej dohode bola 32,2%, preto výsledok je platný, ale nezáväzný. Proti prijatiu asociačnej dohody hlasovalo 62 % zúčastnených, za 38 %. Podľa serveru Bloomberg bolo hlavním dôvodom takého výsledku narušenie vzťahov medzi Holandskom a EÚ, pričom asociačná dohoda s Ukrajinou mala slúžiť iba ako zámienka. Asociačná dohoda (.pdf) síce nepíše nič o \"prúdení východoeurópčanov do Holandska\" avšak články 18 a 19 ( Asociačnej dohody (.pdf), s. 9) sú venované uľahčeniu mobiliy pracovníkov a iných osôb do členských štátov EÚ, a teda aj do Holandska. Článok 18 bod 1 uvádza: \" the existing facilities of access to employment for Ukrainian workers accorded by Member States under bilateral agreements should be preserved and, if possible, improved; \" ( Asociačná dohoda (.pdf), s. 9) to znamená, že sa majú zachovať, a ak je možné, tak vylepšiť možnosti Ukrajincov získať zamestnanie na základe bilaterálnych zmlúv s členskými štátmi. V článku 19 sa strany zaviažu k presadeniu Dohody medzi Európskou komisiou a Ukrajinou o readmisii z 18. júna 2007 a k zlepšeniu mobility obyvateľov. Ďalej avizujú, že budú k odstráneniu vízovej povinnosti, ale len v prípade, ak budú dodržané podmienky predstavené na summite EÚ-Ukrajina v 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2016-04-11 00:00:00
|
{
"text": [
"Zmena zákona o referende",
"oznámili",
"petíciu",
"ukázali",
"hlasovalo",
"Bloomberg",
"Asociačná dohoda",
"Asociačnej dohody",
"Asociačná dohoda",
"Dohody medzi Európskou komisiou a Ukrajinou o readmisii",
"summite EÚ-Ukrajina"
],
"url": [
"https://www.kiesraad.nl/en/news/advisory-referendum-act-force",
"http://www.dutchnews.nl/news/archives/2015/09/over-440000-dutch-call-for-referendum-on-ukraine-eu-treaty/",
"http://www.burgercomite-eu.nl/referendum-associatieverdrag-eu-met-oekraine/",
"http://www.dutchnews.nl/news/archives/2016/03/no-vote-makes-gains-ahead-of-dutch-ukraine-referendum/",
"http://www.dutchnews.nl/news/archives/2016/04/dutch-reject-the-eu-treaty-with-ukraine-in-referendum/",
"http://www.bloomberg.com/news/articles/2016-04-06/all-you-need-to-know-about-the-dutch-referendum-on-ukraine-q-a",
"http://eeas.europa.eu/ukraine/docs/association_agreement_ukraine_2014_en.pdf",
"http://eeas.europa.eu/ukraine/docs/association_agreement_ukraine_2014_en.pdf",
"http://eeas.europa.eu/ukraine/docs/association_agreement_ukraine_2014_en.pdf",
"http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=URISERV%3Al14163",
"http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-4949_en.htm"
]
}
|
2025-10-16T19:34:09.178293+00:00
|
vr35528
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35528
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Dobre viete, že keď došlo rozhodnutie ohľadne krízy, tak jedno z prvých rozhodnutí, ktoré sme urobili, hovorím teraz o mojej vláde a vládnej koalícii, kde som bol na čele tejto vládnej koalície. Zastavili sme valorizáciu platov.
|
2010-09-19 00:00:00
|
Pravda
|
Parlament koncom roka 2008 presadil pozastavenie valorizácie platov poslancom Národnej rady SR, poslancom Európskeho parlamentu, prezidentovi SR a členom vlády. Platy im tak v roku 2009 ostali na úrovni roku 2008. Týmto opatrením chcela vláda reagovať na svetovú ekonomickú krízu, ktorá mala a stále má dopad aj na ekonomiku Slovenska.
|
[
"Parlament koncom roka 2008 presadil pozastavenie valorizácie platov poslancom Národnej rady SR, poslancom Európskeho parlamentu, prezidentovi SR a členom vlády. Platy im tak v roku 2009 ostali na úrovni roku 2008. Týmto opatrením chcela vláda reagovať na svetovú ekonomickú krízu, ktorá mala a stále má dopad aj na ekonomiku Slovenska."
] |
2010-12-15 00:00:00
|
{
"text": [
"Parlament",
"presadil"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze%2fhlasovanie%2fposlanci_vysledok&CisObdobia=4&PoslanecMasterID=226&Popis=&CPT=&CisSchodze=&DatumOd=2008-11-24+0%3a0%3a0&DatumDo=2008-11-29+0%3a0%3a0&FullText=True",
"http://www.sme.sk/c/4194084/poslanci-si-pre-hospodarsku-krizu-zmrazili-platy.html#ixzz106nrDZW6http://www.sme.sk/c/4194084/poslanci-si-pre-hospodarsku-krizu-zmrazili-platy.html"
]
}
|
2025-10-16T20:23:34.319727+00:00
|
vr27479
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27479
|
Ivan Šimko
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/ivan-simko
|
to je tá personálna únia, teda spojenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu, teda akéhosi manažéra celého súdnictva a spojenie šéfa, predsedu Súdnej rady, ktorá je vlastne akýmsi predovšetkým kontrolným orgánom, ale má aj veľké právomocí na to, aby tú kontrolu, aby z tej kontroly vyvodila dôsledky.
|
2014-04-06 00:00:00
|
Pravda
|
Ivan Šimko pravdivo interpretuje príslušný clánok ústavy o spojení funkcií predsedu Najvyššieho súdu SR (NS SR) a predsedu Súdnej rady SR, rovnako ako úlohy, ktoré tieto orgány, resp. ich predstavitelia vykonávajú. Treba dodat, že právomoci Súdnej rady nie sú vycerpané zoznamom spomínaným Šimkom; kedže však ten hovorí o "predovšetkým", nie "výlucne" týchto právomociach, jeho výrok hodnotíme ako pravdivý. Ústavný zákon 90/2001 Z.z. v cl. 88 zaviedol do slovenského ústavného systému nový orgán - Súdnu radu SR - ktorej predsedu vymedzil nasledovne: "Cl. 141a Súdna rada Slovenskej republiky (1) Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky." Právomoci a zodpovednosti predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady sú roztrúsené v nasledujúcich zákonoch:
Pri predsedovi Najvyššieho súdu možno hovorit o nasledovných právomociach :
"Predseda Najvyššieho súdu SR vykonáva súdnictvo v pôsobnosti Najvyššieho súdu SR tým, že
Z uvedeného vyplýva, že mnohé právomoci (riadny chod súdu, vydávanie rozvrhu práce, organizacného poriadku a pod.) majú manažérsky charakter. Oznacit predsedu NS SR za manažéra "celého súdnictva" je možno zvelicením, ale v niektorých ohladoch (napr. predkladania podnetov na novú právnu úpravu za celý sudcovský stav, rovnako ako samotného postavenia NS SR ako "najvyššieho orgánu súdnej moci v SR" ) táto metafora platí.
Predseda Súdnej rady SR stojí na cele najvyššieho orgánu sudcovskej samosprávy, kompetencie ktorého sú predovšetkým kontrolné (definované v cl. 141a Ústavy SR ). Zahrnajú napríklad rozhodovanie o predložení návrhu na vymenovanie kandidáta na sudcu, ktorý prešiel úspešným výberovým konaním, prezidentom SR, volbu a odvolávanie clenov a predsedov disciplinárnych senátov ci rozhodovanie o pridelovaní a prekladaní sudcov. Mnohé tieto právomoci by sa však dali interpretovat ako aktívne, podielajúce sa na správe súdnictva a na jeho regulácii. Takúto interpretáciu potvrdil Ústavný súd SR, ked v náleze (.pdf) III. ÚS 79/04, citujúc aj dôvodovú správu k ústavnému zákonu 90/2001 Z.z., uviedol: " Súdna rada je orgánom verejnej moci, ústavným orgánom, ktorý zabezpecuje nezávislé postavenie súdnej moci vo vztahu k iným orgánom štátu. 'Zmyslu obsahového naplnenia princípu nezávislosti súdnictva a jeho oddelenia od ostatných orgánov štátu zodpovedá aj ustanovený okruh kompetencií, ktorý zabezpecuje jej zásadný vplyv na riešenie najzákladnejších a pre organizáciu, výkon a správu súdnictva existencných otázok' (z dôvodovej správy k novele ústavy v roku 2001)."
|
[
"Ivan Šimko pravdivo interpretuje príslušný clánok ústavy o spojení funkcií predsedu Najvyššieho súdu SR (NS SR) a predsedu Súdnej rady SR, rovnako ako úlohy, ktoré tieto orgány, resp. ich predstavitelia vykonávajú. Treba dodat, že právomoci Súdnej rady nie sú vycerpané zoznamom spomínaným Šimkom; kedže však ten hovorí o \"predovšetkým\", nie \"výlucne\" týchto právomociach, jeho výrok hodnotíme ako pravdivý. Ústavný zákon 90/2001 Z.z. v cl. 88 zaviedol do slovenského ústavného systému nový orgán - Súdnu radu SR - ktorej predsedu vymedzil nasledovne: \"Cl. 141a Súdna rada Slovenskej republiky (1) Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\" Právomoci a zodpovednosti predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady sú roztrúsené v nasledujúcich zákonoch:",
"Pri predsedovi Najvyššieho súdu možno hovorit o nasledovných právomociach :",
"\"Predseda Najvyššieho súdu SR vykonáva súdnictvo v pôsobnosti Najvyššieho súdu SR tým, že",
"Z uvedeného vyplýva, že mnohé právomoci (riadny chod súdu, vydávanie rozvrhu práce, organizacného poriadku a pod.) majú manažérsky charakter. Oznacit predsedu NS SR za manažéra \"celého súdnictva\" je možno zvelicením, ale v niektorých ohladoch (napr. predkladania podnetov na novú právnu úpravu za celý sudcovský stav, rovnako ako samotného postavenia NS SR ako \"najvyššieho orgánu súdnej moci v SR\" ) táto metafora platí.",
"Predseda Súdnej rady SR stojí na cele najvyššieho orgánu sudcovskej samosprávy, kompetencie ktorého sú predovšetkým kontrolné (definované v cl. 141a Ústavy SR ). Zahrnajú napríklad rozhodovanie o predložení návrhu na vymenovanie kandidáta na sudcu, ktorý prešiel úspešným výberovým konaním, prezidentom SR, volbu a odvolávanie clenov a predsedov disciplinárnych senátov ci rozhodovanie o pridelovaní a prekladaní sudcov. Mnohé tieto právomoci by sa však dali interpretovat ako aktívne, podielajúce sa na správe súdnictva a na jeho regulácii. Takúto interpretáciu potvrdil Ústavný súd SR, ked v náleze (.pdf) III. ÚS 79/04, citujúc aj dôvodovú správu k ústavnému zákonu 90/2001 Z.z., uviedol: \" Súdna rada je orgánom verejnej moci, ústavným orgánom, ktorý zabezpecuje nezávislé postavenie súdnej moci vo vztahu k iným orgánom štátu. 'Zmyslu obsahového naplnenia princípu nezávislosti súdnictva a jeho oddelenia od ostatných orgánov štátu zodpovedá aj ustanovený okruh kompetencií, ktorý zabezpecuje jej zásadný vplyv na riešenie najzákladnejších a pre organizáciu, výkon a správu súdnictva existencných otázok' (z dôvodovej správy k novele ústavy v roku 2001).\""
] |
2014-04-07 00:00:00
|
{
"text": [
"zákon",
"385/2000 Z.z.",
"757/2004 Z.z.",
"185/2002 Z.z.",
"právomociach",
"postavenia",
"Ústavy SR",
"náleze"
],
"url": [
"http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CC4QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F90-2001-z-z.p-5629.pdf&ei=Tr1CU7aSJuOw4QTqwICwDw&usg=AFQjCNGpSJjgLSAF-PMMRDhslIYUz173lA&bvm=bv.64125504,d.bGE",
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2000-385",
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-757",
"http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CDQQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F185-2002-z-z.p-6344.pdf&ei=LdBCU_3VC4GR4ASL3YDwDg&usg=AFQjCNFWiSqTnOXdjFPvZuwc3hql7zEUZA&bvm=bv.64125504,d.bGE",
"http://www.nsud.sk/predseda-najvyssieho-sudu-sr/",
"http://www.nsud.sk/sustava-sudov-sr/",
"http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/",
"http://portal.concourt.sk/Zbierka/2004/II/90_04s.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:48:11.279692+00:00
|
vr29614
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29614
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Pani Mogheriniová má pod sebou 4 000 úradníkov, čiže minimálne diplomatickou cestou nech sa, nech sa, nech sa snaží zlepšiť, respektíve prispieť k stabilizácii situácie v Severnej Afrike.
|
2015-05-31 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Richard Sulík hovorí o Federice Mogherini, najvyššej predstaviteľke Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnosť. Počet úradníkov, ktorých má pod sebou alebo s ktorými môže kooperovať sa dá určiť viacerými spôsobmi. Jej kabinet má 35 spolupracovníkov . Z jej funkcie ďalej vyplýva , že môže koordinovať prácu komisárov, ktorých portfólio sa zaoberá zahraničnou a bezpečnostnou politikou Únie. Najvyššej predstaviteľke sa nakoniec priamo zodpovedajú špeciálni predstavitelia EÚ, ktorí sú vysielaní ako zástupcovia do krajín mimo Únie. Z dostupných údajov nie je možné určiť presný počet úradníkov, ktorých činnosť má Mogherini možnosť ovplyvňovať, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
|
[
"Richard Sulík hovorí o Federice Mogherini, najvyššej predstaviteľke Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnosť. Počet úradníkov, ktorých má pod sebou alebo s ktorými môže kooperovať sa dá určiť viacerými spôsobmi. Jej kabinet má 35 spolupracovníkov . Z jej funkcie ďalej vyplýva , že môže koordinovať prácu komisárov, ktorých portfólio sa zaoberá zahraničnou a bezpečnostnou politikou Únie. Najvyššej predstaviteľke sa nakoniec priamo zodpovedajú špeciálni predstavitelia EÚ, ktorí sú vysielaní ako zástupcovia do krajín mimo Únie. Z dostupných údajov nie je možné určiť presný počet úradníkov, ktorých činnosť má Mogherini možnosť ovplyvňovať, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."
] |
2015-06-01 00:00:00
|
{
"text": [
"spolupracovníkov",
"ďalej",
"vyplýva",
"zamestnávali",
"zamestnáva"
],
"url": [
"http://ec.europa.eu/commission/2014-2019/mogherini/team_en",
"http://cenaa.org/analysis/the-role-of-the-new-high-representative-and-the-external-action-service-in-european-foreign-and-security-policy-eu-as-a-strong-global-player-finally/",
"http://ec.europa.eu/commission/2014-2019/mogherini_en",
"http://ec.europa.eu/civil_service/docs/europa_sp2_bs_cat-sexe_x_dg_en.pdf",
"https://www.mzv.sk/sk/europske_zalezitosti/praca_v_instituciach_eu"
]
}
|
2025-10-16T19:40:38.087451+00:00
|
44282
| 44,282
|
https://demagog.sk/vyrok/44282
|
Tomáš Drucker
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/tomas-drucker
|
Návrh ministra neznamená, že o tom minister rozhoduje. Ten návrh (návrh strany Dobrá voľba o pozastavení výkonu sudcu pri návrhu ministra, pozn.) bol o tom, aby disciplinárny senát rozhodoval na základe niečoho. A my sme povedali, tak ako súčasné znenie zákona bolo, že len v prípade, že tam bol úmyselný trestný čin atď. My sme povedali, že v prípade, že tu je podozrenie zo skutkových podstát činov korupcie alebo obzvlášť závažných zločinov, môže podať minister návrh na Súdnu radu - ani nie Disciplinárnemu senátu lebo nie je nič vyššie ako je samotná Súdna rada - a Súdna rada o tom rozhodne.
|
2020-02-14 00:00:00
|
Pravda
|
Dobrá voľba v jeseni 2019 navrhla, aby mal štát možnosť pozastaviť výkon funkcie sudcom už pri podozreniach z vážnych zločinov. Tvrdenie Tomáša Drucker preto hodnotíme ako pravdivé. Mimoparlamentná strana Dobrá voľba Tomáša Druckera predstavila v októbri 2019 zmenu, ktorá by umožnila pozastaviť výkon funkcie už pri podozreniach sudcov z niektorých zločinov. Strana tak reagovala na komunikáciu sudkyne Moniky Jankovskej a ďalších sudcov s Mariánom Kočnerom. Dovtedy bolo podľa Zákona o sudcoch možné odvolať sudcu len na základe právoplatného rozsudku za úmyselný trestný čin alebo rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom sudcovskej funkcie. Podľa návrhu Dobrej voľby by Súdna rada mohla na návrh ministra spravodlivosti pozastaviť sudcovi výkon funkcie na tri mesiace, ak by existovalo dôvodné podozrenie zo spáchania niektorého z trestných činov korupcie alebo obzvlášť závažného zločinu. Parlament nakoniec v decembri 2019 schválil iný - vládny - návrh, podľa ktorého môže sudca prísť o talár, ak môže byť jeho konaním vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva.
|
[
"Dobrá voľba v jeseni 2019 navrhla, aby mal štát možnosť pozastaviť výkon funkcie sudcom už pri podozreniach z vážnych zločinov. Tvrdenie Tomáša Drucker preto hodnotíme ako pravdivé. Mimoparlamentná strana Dobrá voľba Tomáša Druckera predstavila v októbri 2019 zmenu, ktorá by umožnila pozastaviť výkon funkcie už pri podozreniach sudcov z niektorých zločinov. Strana tak reagovala na komunikáciu sudkyne Moniky Jankovskej a ďalších sudcov s Mariánom Kočnerom. Dovtedy bolo podľa Zákona o sudcoch možné odvolať sudcu len na základe právoplatného rozsudku za úmyselný trestný čin alebo rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom sudcovskej funkcie. Podľa návrhu Dobrej voľby by Súdna rada mohla na návrh ministra spravodlivosti pozastaviť sudcovi výkon funkcie na tri mesiace, ak by existovalo dôvodné podozrenie zo spáchania niektorého z trestných činov korupcie alebo obzvlášť závažného zločinu. Parlament nakoniec v decembri 2019 schválil iný - vládny - návrh, podľa ktorého môže sudca prísť o talár, ak môže byť jeho konaním vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva."
] |
2020-02-15 00:00:00
|
{
"text": [
"predstavila",
"reagovala",
"Zákona",
"návrhu",
"decembri",
"schválil"
],
"url": [
"https://dobravolba2020.sk/wp-content/uploads/2020/01/DOBRA%CC%81-VOL%CC%8CBA-PRINA%CC%81S%CC%8CA-NA%CC%81VRH-AKO-DOC%CC%8CASNE-POZASTAVIT%CC%8C-VY%CC%81KON-FUNKCIE-PODOZRIVY%CC%81CH-SUDCOV.pdf",
"https://domov.sme.sk/c/22238905/dobra-volba-prichadza-s-navrhom-ako-pozastavit-vykon-funkcie-podozrivych-sudcov.html",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/20140901.html",
"https://dobravolba2020.sk/wp-content/uploads/2020/01/DOBR%C3%81-VO%C4%BDBA-PRIN%C3%81%C5%A0A-N%C3%81VRH-AKO-DO%C4%8CASNE-POZASTAVI%C5%A4-V%C3%9DKON-FUNKCIE-PODOZRIV%C3%9DCH-SUDCOV.pdf",
"https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=475078",
"https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=474703"
]
}
|
2025-10-16T20:57:19.667335+00:00
|
vr26337
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26337
|
Oldřich Vlasák
|
ODS
|
https://demagog.sk/politik/oldrich-vlasak
|
Dříve jsem v [Evropském] parlamentu realizoval výstavu k třetímu odboji,..
|
2013-12-05 00:00:00
|
Pravda
|
Na stránkách Oldřicha Vlasáka najdeme projev k zahájení výstavy III. odboj v Československu z roku 2006. Projev je k otevření výstavy v Hradci Králové, ale zmiňuje se v něm i skutečnost, že před Hradcem Králové byla výstava právě v Evropském parlamentu.
|
[
"Na stránkách Oldřicha Vlasáka najdeme projev k zahájení výstavy III. odboj v Československu z roku 2006. Projev je k otevření výstavy v Hradci Králové, ale zmiňuje se v něm i skutečnost, že před Hradcem Králové byla výstava právě v Evropském parlamentu."
] |
2013-12-05 00:00:00
|
{
"text": [
"stránkách"
],
"url": [
"http://www.vlasak.net/tp/texty-1/medium/629"
]
}
|
2025-10-16T19:52:23.575772+00:00
|
vr30686
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30686
|
Ivan Mikloš
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
|
moderátor:"Dobre, keď bol hlas podobný Róbertovi Ficovi, to vám nevadilo pán Mikloš?" IM: "Vtedy sme, vtedy sme, áno ale zároveň sme žiadali, aby sa to prešetrilo."
|
2012-01-22 00:00:00
|
Pravda
|
Stanovisko v médiach k danej kauze zaujal najmä Stanislav Janiš (SDKÚ), ktorý však výslovne nežiada prešetrenie kauzy ale skôr abdikáciu vtedajšieho premiéra R. Fica. "Ale premiér by mal večer navštíviť prezidenta s abdikačným listom. To sa nedá ustáť na medzinárodnom fóre. Ako budú na nás pozerať ostatné krajiny EÚ, keď zaznie nahrávka, o pravosti ktorej, kto ju počul, asi ťažko môže pochybovať? Predseda vlády je zrelý na abdikáciu a zachráni Slovensko a možno aj Smer," vyhlásil Janiš. Za dôsledné prešetrenie kauzy bol D. Lipšic, ktorý nahrávku po tom ako mu bola zaslaná médiami ju odovzdal orgánom činným v trestnom konaní.
|
[
"Stanovisko v médiach k danej kauze zaujal najmä Stanislav Janiš (SDKÚ), ktorý však výslovne nežiada prešetrenie kauzy ale skôr abdikáciu vtedajšieho premiéra R. Fica. \"Ale premiér by mal večer navštíviť prezidenta s abdikačným listom. To sa nedá ustáť na medzinárodnom fóre. Ako budú na nás pozerať ostatné krajiny EÚ, keď zaznie nahrávka, o pravosti ktorej, kto ju počul, asi ťažko môže pochybovať? Predseda vlády je zrelý na abdikáciu a zachráni Slovensko a možno aj Smer,\" vyhlásil Janiš. Za dôsledné prešetrenie kauzy bol D. Lipšic, ktorý nahrávku po tom ako mu bola zaslaná médiami ju odovzdal orgánom činným v trestnom konaní."
] |
2012-01-23 00:00:00
|
{
"text": [
"abdikáciu vtedajšieho premiéra R. Fica.",
"D. Lipšic,"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/janis-to-je-neslychane-fico-by-mal-okamzite-abdikovat-z-postu-premiera-1ek-/sk_domace.asp?c=A100610_155142_sk_domace_p23",
"http://www.sme.sk/c/5416129/fica-ma-usvedcovat-tajna-nahravka-odmieta-ju.html"
]
}
|
2025-10-16T20:35:05.697465+00:00
|
vr28505
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28505
|
Richard Rybníček
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek
|
O pár mesiacov, myslím o dva, bude kolaudovať spoločnosť Akebono trade industry svoj závod v Trenčíne. Je to jedna z najväčších investícií v tomto roku, ktorá bola získaná na Slovensku ... v AU Optronics v dnešnej chvíli pracuje, okrem 170 zamestancov AU Optronics, spoločnosť Johnsons controls, ktorá tam má niekoľko stoviek zamestnancov a aj plus spoločnosť AAF, ktorá tam je.
|
2014-10-31 00:00:00
|
Pravda
|
Spolocnost Akebono chce v Trencíne zamestnat 350 ludí a podla prehladu investícií v tomto roku môžeme konštatovat, že sa týka o jednu z najväcších. Informácie o tejto investícií možno nájst aj na stránke SARIO , v prehlade úspešných projektov. Podla navrhovaného Zámeru spolocnosti Akebono (.pdf, s.9), plánované skúšobné zacatie prevádzky by malo byt v Decembri 2014. Podla výrocnej správy AU Optronics (.pdf, str. 4), za rok 2013 pracuje v spolocnosti 161 zamestnancov. V budove spolocnosti sídlia aj dalšie spolocnosti. Podla Obchodného registra SR majú sídlo v budove AU Obtronics aj dalšie dve firmy: AAF International a Veeser Plastic Slovakia. V roku 2014 prestahovala svoju výrobu do priestorov AU Optronics aj spolocnost Johnson Controls, ktorá zamestnáva približne 500 zamestnancov. Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Spolocnost Akebono chce v Trencíne zamestnat 350 ludí a podla prehladu investícií v tomto roku môžeme konštatovat, že sa týka o jednu z najväcších. Informácie o tejto investícií možno nájst aj na stránke SARIO , v prehlade úspešných projektov. Podla navrhovaného Zámeru spolocnosti Akebono (.pdf, s.9), plánované skúšobné zacatie prevádzky by malo byt v Decembri 2014. Podla výrocnej správy AU Optronics (.pdf, str. 4), za rok 2013 pracuje v spolocnosti 161 zamestnancov. V budove spolocnosti sídlia aj dalšie spolocnosti. Podla Obchodného registra SR majú sídlo v budove AU Obtronics aj dalšie dve firmy: AAF International a Veeser Plastic Slovakia. V roku 2014 prestahovala svoju výrobu do priestorov AU Optronics aj spolocnost Johnson Controls, ktorá zamestnáva približne 500 zamestnancov. Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-11-01 00:00:00
|
{
"text": [
"zamestnat",
"prehladu investícií",
"SARIO",
"Zámeru spolocnosti Akebono",
"správy",
"AU Optronics",
"Obchodného registra",
"prestahovala"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/287635-trencianski-poslanci-odsuhlasili-vykup-pozemkov-pre-investiciu-roka/",
"http://www.cfo.sk/articles/prehlad-investicii-a-akvizicii-na-slovensku-7-2013#.VMvIllc1HIU",
"http://www.sario.sk/sk/investicie/pzi-pribehy-uspesnych/prehlad-uspesnych-projektov-sario",
"http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=10&ved=0CFwQFjAJ&url=http%3A%2F%2Fwww.enviroportal.sk%2Feia%2Fdokument%2F182068&ei=KS1VVPinLOPg7QaItoD4Bw&usg=AFQjCNEKW2y1qWkX_VGIk0GStMlv4gayQw&sig2=PVlUx2qy6yNBJFQubXDi8g&bvm=bv.78677474,d.ZGU",
"http://finstat.sk/44461496/zavierka",
"http://finstat.sk/44461496/zavierka",
"http://orsr.sk/hladaj_sidlo.asp?ULICA=Bratislavsk%E1+&CISLO=517&OBEC=Tren%E8%EDn&SID=0&R=on",
"http://www.teraz.sk/ekonomika/johnson-controls-trencin-stahovanie/80607-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T19:44:37.662348+00:00
|
vr15835
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15835
|
Jaroslav Paška
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska
|
A že je napadnutá alebo spochybnená legitimita tej vyhlášky, ktorá je z 8.2. Pretože naozaj funkcia mala zaniknúť pánovi Holjenčíkovi 7.2.
|
2017-02-19 00:00:00
|
Pravda
|
Funkcia Holjenčíkovi podľa znenia abdikačného listu mala v súlade zo zákonom zaniknúť 8. februára 2017, teda legitimita vyhlášky ním podpísanej v ten istý deň (8. 2. 2017) je z toho dôvodu spochybnená. Výrok z toho dôvodu hodnotíme ako pravdivý. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zverejnil rozsiahlu vyhlášku , ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike. Vyhláška nadobúda platnosť i účinnosť 8. februára 2017, čo vyplýva z § 48 predmetnej vyhlášky. Holjenčík poslal prezidentovi abdikačný list, ktorý bol síce doručený Kancelárii prezidenta SR už 7. februára 2017 avšak Holjenčík sa vzdáva funkcie až ku 8. februáru 2017. Uvedené konanie nie je v rozpore so zákonom – § 5 ods. 10 zákona č. 250/ 2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach stanovuje: "Predseda úradu sa môže vzdať funkcie písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky. Výkon funkcie sa skončí dňom doručenia písomného oznámenia predsedu úradu o vzdaní sa funkcie prezidentovi Slovenskej republiky, ak v oznámení nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie" "V abdikačnom liste, ktorý doručil prezidentovi 7. 2. , sa totiž vzdal svojej funkcie k 8. 2. , čo by malo znamenať, že prvou sekundou tohto dňa už bol odstúpený a vyhlášku tak už podpisovať nemal," tvrdí na svojom blogu Galek. Na čele ÚRSO stojí predseda, ktorý je vymenovaný a odvolaný prezidentom Slovenskej republiky na návrh vlády SR. (§ 5) Predseda ÚRSO je štátnym zamestnanecom a zároveň predsedom rady tohto úradu. Funkčné obdobie predsedu trvá šesť rokov, ten môže byť vymenovaný za predsedu úradu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Predsedu úradu v čase jeho neprítomnosti zastupuje podpredseda úradu. Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Funkcia Holjenčíkovi podľa znenia abdikačného listu mala v súlade zo zákonom zaniknúť 8. februára 2017, teda legitimita vyhlášky ním podpísanej v ten istý deň (8. 2. 2017) je z toho dôvodu spochybnená. Výrok z toho dôvodu hodnotíme ako pravdivý. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zverejnil rozsiahlu vyhlášku , ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike. Vyhláška nadobúda platnosť i účinnosť 8. februára 2017, čo vyplýva z § 48 predmetnej vyhlášky. Holjenčík poslal prezidentovi abdikačný list, ktorý bol síce doručený Kancelárii prezidenta SR už 7. februára 2017 avšak Holjenčík sa vzdáva funkcie až ku 8. februáru 2017. Uvedené konanie nie je v rozpore so zákonom – § 5 ods. 10 zákona č. 250/ 2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach stanovuje: \"Predseda úradu sa môže vzdať funkcie písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky. Výkon funkcie sa skončí dňom doručenia písomného oznámenia predsedu úradu o vzdaní sa funkcie prezidentovi Slovenskej republiky, ak v oznámení nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie\" \"V abdikačnom liste, ktorý doručil prezidentovi 7. 2. , sa totiž vzdal svojej funkcie k 8. 2. , čo by malo znamenať, že prvou sekundou tohto dňa už bol odstúpený a vyhlášku tak už podpisovať nemal,\" tvrdí na svojom blogu Galek. Na čele ÚRSO stojí predseda, ktorý je vymenovaný a odvolaný prezidentom Slovenskej republiky na návrh vlády SR. (§ 5) Predseda ÚRSO je štátnym zamestnanecom a zároveň predsedom rady tohto úradu. Funkčné obdobie predsedu trvá šesť rokov, ten môže byť vymenovaný za predsedu úradu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Predsedu úradu v čase jeho neprítomnosti zastupuje podpredseda úradu. Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-02-20 00:00:00
|
{
"text": [
"vyhlášku",
"poslal",
"prezidentovi",
"zákona",
"tvrdí"
],
"url": [
"http://www.urso.gov.sk/sites/default/files/ZZ_2017_18_20170210.pdf",
"https://ekonomika.sme.sk/c/20453310/holjencik-dorucil-kiskovi-abdikacny-list-vzdal-sa-funkcie-predsedu.html",
"https://www.aktuality.sk/clanok/413887/kiska-prijal-jozefa-holjencika-a-vypocul-si-dovody-jeho-odstupenia/",
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-250#p5",
"https://galek.blog.sme.sk/c/447618/ceny-energii-rastu-robert-fico-sa-nehybe.html"
]
}
|
2025-10-16T19:31:15.633350+00:00
|
49499
| 49,499
|
https://demagog.sk/vyrok/49499
|
Peter Pellegrini
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini
|
Samozrejme, že je jasné, že agresorom je Rusko a jednoducho vojensky zabralo územie inej krajiny, čo Slovensko nikdy nemôže akceptovať a nikto nemôže nikdy uznať územia, ktoré sú zamerané vojenskou silou tak ako sme neuznali Kosovo. Jednostranné rozhodnutie jednej časti zabrať jedno územie.
|
2024-03-18 00:00:00
|
Pravda
|
Rusko vojenskou inváziou na Ukrajinu 24. februára 2022 porušilo základný dokument medzinárodného práva, Chartu OSN, ktorá zaväzuje štáty rešpektovať teritoriálnu integritu a politickú nezávislosť iných štátov ( Čl. 2, ods. 4 ). K zaručeniu zvrchovanosti, územnej celistvosti, nedotknuteľnosti hraníc, zdržaniu sa zastrašovania a použitia sily sa Rusko prihlásilo aj v Helsinskom záverečnom akte a Minských dohodách . Rusko porušuje rámce stanovené medzinárodným právom a medzinárodne uznávanými dohodami a dohovormi, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Ruská federácia sa k rešpektovaniu nezávislosti, zvrchovanosti a hraníc Ukrajiny zaviazala aj v Budapeštianskom memorande podpísanom v roku 1994. Tento záväzok Rusko porušilo už v roku 2014 anexiou Krymu a podporou proruských rebelov v pokuse o vytvorenie separatistických republík Doneck a Luhansk.
Kosovská republika vyhlásila nezávislosť 17. februára 2008. Oficiálna stránka kosovského Ministerstva zahraničných vecí uvádza 105 krajín, ktoré doteraz uznali Kosovo ako samostatný štát. Stránka Kosovothanksyou.com uvádza, že doteraz ich republiku uznalo 117 zo 193 členov Organizácie spojených národov a 23 štátov EÚ vrátane Nemecka a Francúzska . Z členov Európskej únie Kosovo doteraz neuznalo Slovensko, Španielsko, Rumusko, Grécko a Cyprus.
|
[
"Rusko vojenskou inváziou na Ukrajinu 24. februára 2022 porušilo základný dokument medzinárodného práva, Chartu OSN, ktorá zaväzuje štáty rešpektovať teritoriálnu integritu a politickú nezávislosť iných štátov ( Čl. 2, ods. 4 ). K zaručeniu zvrchovanosti, územnej celistvosti, nedotknuteľnosti hraníc, zdržaniu sa zastrašovania a použitia sily sa Rusko prihlásilo aj v Helsinskom záverečnom akte a Minských dohodách . Rusko porušuje rámce stanovené medzinárodným právom a medzinárodne uznávanými dohodami a dohovormi, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.",
"Ruská federácia sa k rešpektovaniu nezávislosti, zvrchovanosti a hraníc Ukrajiny zaviazala aj v Budapeštianskom memorande podpísanom v roku 1994. Tento záväzok Rusko porušilo už v roku 2014 anexiou Krymu a podporou proruských rebelov v pokuse o vytvorenie separatistických republík Doneck a Luhansk.",
"Kosovská republika vyhlásila nezávislosť 17. februára 2008. Oficiálna stránka kosovského Ministerstva zahraničných vecí uvádza 105 krajín, ktoré doteraz uznali Kosovo ako samostatný štát. Stránka Kosovothanksyou.com uvádza, že doteraz ich republiku uznalo 117 zo 193 členov Organizácie spojených národov a 23 štátov EÚ vrátane Nemecka a Francúzska . Z členov Európskej únie Kosovo doteraz neuznalo Slovensko, Španielsko, Rumusko, Grécko a Cyprus."
] |
2024-03-27 00:00:00
|
{
"text": [
"porušilo",
"Čl. 2, ods. 4",
"Helsinskom záverečnom akte",
"Minských dohodách",
"zaviazala",
"porušilo",
"stránka",
"Kosovothanksyou.com",
"Nemecka",
"Francúzska",
"neuznalo"
],
"url": [
"https://unsdg.un.org/latest/announcements/russias-invasion-ukraine-violation-un-charter-un-chief-tells-security-council",
"http://mepoforum.sk/wp-content/uploads/2015/01/Charta_OSN_sk.pdf",
"https://www.csce.gov/country/russian-federation/?nation=RU&group=europe#:~:text=Russia%20is%20failing%20repeatedly%20to%20live%20up%20to%20its%20commitments%20of%20the%201975%20Helsinki%20Act%2C%20such%20as%20respecting%20territorial%20integrity%2C%20refraining%20from%20the%20threat%20or%20use%20of%20force%2C%20respecting%20human%20rights%20and%20fundamental%20freedoms%2C%20and%20fulfilling%20obligations%20under%20international%20law.",
"https://cepa.org/article/dont-let-russia-fool-you-about-the-minsk-agreements/",
"https://treaties.un.org/doc/Publication/UNTS/Volume%203007/Part/volume-3007-I-52241.pdf",
"https://www.atlanticcouncil.org/in-depth-research-reports/report/hiding-in-plain-sight/",
"https://mfa-ks.net/lista-e-njohjeve/",
"http://www.kosovothanksyou.com/",
"http://www.dw.de/germany-recognizes-independent-kosovo/a-3138042-1",
"http://www.spiegel.de/international/europe/suspense-is-over-france-germany-and-uk-to-recognize-kosovo-a-536119.html",
"https://www.aljazeera.com/news/2023/2/17/mapping-the-countries-that-recognise-kosovo-as-a-state-2"
]
}
|
2025-10-16T19:08:50.090762+00:00
|
vr38856
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38856
|
Anton Marcinčin
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/anton-marcincin
|
Chcem len pripomenúť, že poslanecký klub KDH vtedy hlasoval ináč ako poslanecké kluby ostatných troch strán (v otázke pôžičke Grécku pozn.). My ako klub sme sa vtedy zdržali a neboli sme proti ako ostatné tri kluby, čiže nepoužívam nejaký plural majestatikus, ale hovorím skôr teda o parlamentnej pôde, o poslaneckom klube.
|
2011-09-11 00:00:00
|
Pravda
|
Výsledky hlasovania v tejto veci je možné nájsť tu : Všetci z klubu KDH okrem poslanca Marcinčina sa pri hlasovaní zdržali (poslankyňa Sabolová svoj hlas stiahla , vraj sa pomýlila). Všetci ostatní koaliční poslanci hlasovali proti.
|
[
"Výsledky hlasovania v tejto veci je možné nájsť tu : Všetci z klubu KDH okrem poslanca Marcinčina sa pri hlasovaní zdržali (poslankyňa Sabolová svoj hlas stiahla , vraj sa pomýlila). Všetci ostatní koaliční poslanci hlasovali proti."
] |
2011-09-12 00:00:00
|
{
"text": [
"je možné nájsť tu",
"svoj hlas stiahla"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27084",
"http://spravy.pravda.sk/za-pozicku-grecku-hlasoval-jediny-poslanec-fk2-/sk_domace.asp?c=A100811_165539_sk_ekonomika_p58"
]
}
|
2025-10-16T20:12:21.072435+00:00
|
vr14586
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14586
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Odovzdávame verejné financie v lepšom stave, ako sme prebrali v roku 2012.
|
2016-02-27 00:00:00
|
Nepravda
|
Zatiaľ čo dlh verejnej správy od roku 2013 klesá, nie je pravdou, že by bol nižší než za minulej vlády. V roku 2012 bol na úrovni pod 52 % a v roku 2013 už dosahoval takmer 55 %. V súčasnej dobe je na úrovni 52,6 %. Deficit verejných financií za súčasnej vlády je nižší ako za vlády Radičovej. Taktiež oproti roku 2012 mierne stúpa hospodársky rast. IFP taktiež hodnotí, že sa zvýšila efektivita výberu daní. Výrok ako celok vzhľadom na mieru dlhu hodnotíme ako nepravdivý. Dlh počas súčasnej vlády stúpol aj v absolútnych číslach. Deficit verejných financií v porovnaní s predchádzajúcou vládou klesol. Podľa IFP (.pdf, s 11) sa počas súčasnej vlády zvýšila efektivita výberu daní ako aj ich podiel na HDP. Ako informovala napríklad TASR : " Daňové príjmy boli na rok 2014 rozpočtované v celkovej výške 19,97 miliardy eur. Ako však uviedol IFP, príjmy vlani dosiahli 21,32 miliardy eur, čo je o 6,7 percent viac, ako sa rozpočtovalo. Pod rast príjmov sa podpísal najmä lepší výber daní. "Vyššia úspešnosť výberu daní sa v roku 2014 pozitívne prejavila na skutočnom plnení vo výške 968 miliónov eur. Pozitívnym prekvapením bol najmä analytikmi neočakávaný pokračujúci rast očistenej efektívnej sadzby u DPH a korporátnej dane ." Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Zatiaľ čo dlh verejnej správy od roku 2013 klesá, nie je pravdou, že by bol nižší než za minulej vlády. V roku 2012 bol na úrovni pod 52 % a v roku 2013 už dosahoval takmer 55 %. V súčasnej dobe je na úrovni 52,6 %. Deficit verejných financií za súčasnej vlády je nižší ako za vlády Radičovej. Taktiež oproti roku 2012 mierne stúpa hospodársky rast. IFP taktiež hodnotí, že sa zvýšila efektivita výberu daní. Výrok ako celok vzhľadom na mieru dlhu hodnotíme ako nepravdivý. Dlh počas súčasnej vlády stúpol aj v absolútnych číslach. Deficit verejných financií v porovnaní s predchádzajúcou vládou klesol. Podľa IFP (.pdf, s 11) sa počas súčasnej vlády zvýšila efektivita výberu daní ako aj ich podiel na HDP. Ako informovala napríklad TASR : \" Daňové príjmy boli na rok 2014 rozpočtované v celkovej výške 19,97 miliardy eur. Ako však uviedol IFP, príjmy vlani dosiahli 21,32 miliardy eur, čo je o 6,7 percent viac, ako sa rozpočtovalo. Pod rast príjmov sa podpísal najmä lepší výber daní. \"Vyššia úspešnosť výberu daní sa v roku 2014 pozitívne prejavila na skutočnom plnení vo výške 968 miliónov eur. Pozitívnym prekvapením bol najmä analytikmi neočakávaný pokračujúci rast očistenej efektívnej sadzby u DPH a korporátnej dane .\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2016-02-27 00:00:00
|
{
"text": [
"absolútnych",
"IFP",
"TASR"
],
"url": [
"http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teina225&language=en",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10490",
"http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii/545513-vyber-dani-predcil-ocakavania-stat-ziskal-o-vyse-miliardy-viac"
]
}
|
2025-10-16T19:35:15.723916+00:00
|
vr38962
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38962
|
Ivan Štefanec
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec
|
Po prvé a po druhé, veľmi, veľmi dôležité, nechceme to urobiť preto, lebo ak to niektorá krajina zablokuje, tak spadne celý systém ako, tak ratifikácia predchádzajúcich 6 krajín doteraz, ktoré to urobili - Francúzsko, Belgicko, Taliansko, Luxembursko, Španielsko, Írsko a ďalšie krajiny sa očakáva, že to prijmú tento týždeň ...
|
2011-09-26 00:00:00
|
Pravda
|
I. Štefanec tvrdí správne, že dané krajiny už ratifikovali nové kompetencie a navýšenie balíka peňazí pre Európsky fond finančnej stability (EFSF). Konkrétne tak urobili krajiny spomínané p. Štefancom - Francúzsko, Belgicko, Taliansko, Španielsko, Luxembursko a Írsko. V súčasnosti nové kompetencie pre EFSF odsúhlasili aj v krajinách Portugalsko a Grécko. T.z., že celkovo 8 zo 17 krajín doposiaľ danú dohodu ratifikovali, uvádza msn news .
|
[
"I. Štefanec tvrdí správne, že dané krajiny už ratifikovali nové kompetencie a navýšenie balíka peňazí pre Európsky fond finančnej stability (EFSF). Konkrétne tak urobili krajiny spomínané p. Štefancom - Francúzsko, Belgicko, Taliansko, Španielsko, Luxembursko a Írsko. V súčasnosti nové kompetencie pre EFSF odsúhlasili aj v krajinách Portugalsko a Grécko. T.z., že celkovo 8 zo 17 krajín doposiaľ danú dohodu ratifikovali, uvádza msn news ."
] |
2011-09-26 00:00:00
|
{
"text": [
"msn news",
"Podľa článku Trendu",
"podľa aktuálne.sk"
],
"url": [
"http://news.ph.msn.com/business/article.aspx?cp-documentid=5318041",
"http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/parlament-nemoze-zablokovat-eurovaly.html",
"http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1241739"
]
}
|
2025-10-16T20:11:55.565491+00:00
|
vr31020
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31020
|
Marek Maďarič
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/marek-madaric
|
Našťastie sa môžem oprieť o stanovisko Výboru ministrov spravodlivosti z decembra 2010, keď sa skonštatovalo v tomto stanovisku, že sa skrátili súdne prieťahy zo 17 na 13 mesiacov, vďaka opatreniam, ktoré boli prijímané v rokoch 2007 a 2008.
|
2012-02-19 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O 5 minút 12 , 13. februára 2011) Vychádzame zo stanoviska Rady ministrov z decembra 2010, ktoré spomína a na ktoré sa odvoláva M. Madarič. V stanovisku sa uvádza, priemerná dĺžka občiansko právnych sporov od roku 2002 do roku 2009, ktorá je nasledovná: Rok priemerná dĺžka občiansko právneho sporu 2002 15,18 mesiacov 2003 16,56 mesiacov 2004 17,56 mesiacov 2005 16,86 mesiacov 2006 15,40 mesiacov 2007 15,06 mesiacov 2008 14,07 mesiacov 2009 13 mesiacov Zdroj: Stanovisko Rady ministrov, 2. december 2010 M. Maďarič hovorí o skrátení súdnych prieťahoch zo 17 na 13 mesiacov, vďaka opatrením z rokov 2007 a 2008. Z uvedeného je však evidentné, že trend poklesu súdnych prieťahov začal v roku 2005, resp. klesá priemerná dĺžka občiansko právnych sporov od roku 2004 kedy bola najvyššia. M. Maďarič zavádza. Spomínané skrátenie súdnych prieťahov je od roku 2004 (17,5 mesiacov) do roku 2009 (13 mesiacov). Inými slovami trend skracovanie súdnych prieťahov začal v od roku 2004 v období druhej Dzurindovej vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O 5 minút 12 , 13. februára 2011) Vychádzame zo stanoviska Rady ministrov z decembra 2010, ktoré spomína a na ktoré sa odvoláva M. Madarič. V stanovisku sa uvádza, priemerná dĺžka občiansko právnych sporov od roku 2002 do roku 2009, ktorá je nasledovná: Rok priemerná dĺžka občiansko právneho sporu 2002 15,18 mesiacov 2003 16,56 mesiacov 2004 17,56 mesiacov 2005 16,86 mesiacov 2006 15,40 mesiacov 2007 15,06 mesiacov 2008 14,07 mesiacov 2009 13 mesiacov Zdroj: Stanovisko Rady ministrov, 2. december 2010 M. Maďarič hovorí o skrátení súdnych prieťahoch zo 17 na 13 mesiacov, vďaka opatrením z rokov 2007 a 2008. Z uvedeného je však evidentné, že trend poklesu súdnych prieťahov začal v roku 2005, resp. klesá priemerná dĺžka občiansko právnych sporov od roku 2004 kedy bola najvyššia. M. Maďarič zavádza. Spomínané skrátenie súdnych prieťahov je od roku 2004 (17,5 mesiacov) do roku 2009 (13 mesiacov). Inými slovami trend skracovanie súdnych prieťahov začal v od roku 2004 v období druhej Dzurindovej vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-02-20 00:00:00
|
{
"text": [
"O 5 minút 12",
"stanoviska"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/109/radoslav-prochazka-vs-robert-kalinak/?ph=1",
"https://wcd.coe.int/ViewDoc.jsp?id=1715985&Site=CM"
]
}
|
2025-10-16T20:46:48.335472+00:00
|
vr37862
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37862
|
Pavol Hrušovský
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky
|
Nikto nevyslovil tézu, že nebudeme privatizovať. Ak boli vyslovené názory, nebudeme privatizovať strategické podniky.
|
2011-03-27 00:00:00
|
Pravda
|
Žiadna zo strán súčasnej koalície alebo jej predstavitelia sa pred voľbami explicitne nevyjadrili, že sa nebude privatizovať. Buď privatizáciu priamo spomenuli vo svojich volebných programoch, alebo ju nespomenuli vôbec. SDKÚ-DS: R. Fico ( a nielen on , pozn.) už v minulosti kritizoval I. Radičovú za to, že sa pred voľbami mala vyjadriť v tom zmysle, že (citujúc R. Fica, pozn.) "nebudeme privatizovať" . Podľa Fica, sa tak mala Radičová vyjadriť v relácii Voľby 2010 – Okrúhle stoly. Žiaľ túto reláciu si nie je možné pozrieť v archíve STV . Vo volebnom programe SDKÚ-DS (.pdf) sa okrem iného píše: "Zachránime bratislavské letisko a Cargo Štyri roky terajšej vlády jasne ukázali, že štát nedokáže tieto firmy dobre riadiť. Získame pre tieto firmy strategických partnerov, a tým ich zachránime. Výsledkom bude zásadné zlepšenie ich služieb a zabezpečenie ich strategického rozvoja. Hlavným slovenským letiskom by sa mala stať Bratislava, a nie Viedeň." V programe sa teda nepíše explicitne, že strana bude privatizovať, ale uvádza, že získa strategických partnerov pre letisko a Cargo, čo de facto znamená, že tieto dve spoločnosti chcú privatizovať. KDH: Vo volebnom programe KDH (.pdf) sa privatizácia nespomína. Most-Híd: V programe strany Most-Híd (.pdf) sa v časti Infraštruktúra a energetika alebo "Štát nepodniká, štát vytvára podmienky" okrem iného píše: Dôkladná analýza priorít prípravy výstavby infraštruktúry s hlavným dôrazom na potreby jednotlivých regiónov: - cestná doprava – dobudovanie siete diaľnic a rýchlostných ciest a rekonštrukcia a zvýšenie kapacity ciest 1. triedy. Ide hlavne o južné rýchlostné cesty, o spojenie Košíc s východnou a južnou štátnou hranicou, o dobudovanie D1, o výstavbu mostov cez Ipeľ a cez Dunaj. - železničná doprava – pokračovať v transformácii a v privatizácii železníc a obnove železničných tratí a staníc - vodná doprava – podporiť jej rozsiahlejšie využitie (napr. dobudovanie Vážškej vodnej cesty – napojenie na Poľsko) - letecká doprava – privatizácia letísk alebo ich prevádzkovanie súkromným sektorom" SaS: Vo volebnom programe SaS (.pdf) sa okrem iného píše: "54. BOD PROGRAMU Čiastočná privatizácia energetických podnikov a vytvorenie nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví situáciu výrazne zlepšili, no od roku 2006 sa opätovne zvyšuje vplyv štátu na fungovanie energetických podnikov a Úrad je tlačený do politických rozhodnutí. SaS navrhuje: - zrušiť väčšinu legislatívnych zmien neprimerane zasahujúcich do hospodárenia energetických podnikov a dôsledne pokračovať v liberalizácii energetického trhu. Zabránime tak ďalším deformáciám slovenského energetického trhu a zvýšime šancu na jeho konkurencieschopnosť v európskom priestore." V programovom vyhlásení vlády (.pdf) stojí: "Vláda SR nebude privatizovať strategické podniky. Podporí však kroky k zefektívneniu fungovania vybraných podnikov so štátnou účasťou vrátane odštátnenia teplární či zostávajúcich zvyšných podielov v podnikoch s vplyvom vlády, napríklad v autobusovej doprave."
|
[
"Žiadna zo strán súčasnej koalície alebo jej predstavitelia sa pred voľbami explicitne nevyjadrili, že sa nebude privatizovať. Buď privatizáciu priamo spomenuli vo svojich volebných programoch, alebo ju nespomenuli vôbec. SDKÚ-DS: R. Fico ( a nielen on , pozn.) už v minulosti kritizoval I. Radičovú za to, že sa pred voľbami mala vyjadriť v tom zmysle, že (citujúc R. Fica, pozn.) \"nebudeme privatizovať\" . Podľa Fica, sa tak mala Radičová vyjadriť v relácii Voľby 2010 – Okrúhle stoly. Žiaľ túto reláciu si nie je možné pozrieť v archíve STV . Vo volebnom programe SDKÚ-DS (.pdf) sa okrem iného píše: \"Zachránime bratislavské letisko a Cargo Štyri roky terajšej vlády jasne ukázali, že štát nedokáže tieto firmy dobre riadiť. Získame pre tieto firmy strategických partnerov, a tým ich zachránime. Výsledkom bude zásadné zlepšenie ich služieb a zabezpečenie ich strategického rozvoja. Hlavným slovenským letiskom by sa mala stať Bratislava, a nie Viedeň.\" V programe sa teda nepíše explicitne, že strana bude privatizovať, ale uvádza, že získa strategických partnerov pre letisko a Cargo, čo de facto znamená, že tieto dve spoločnosti chcú privatizovať. KDH: Vo volebnom programe KDH (.pdf) sa privatizácia nespomína. Most-Híd: V programe strany Most-Híd (.pdf) sa v časti Infraštruktúra a energetika alebo \"Štát nepodniká, štát vytvára podmienky\" okrem iného píše: Dôkladná analýza priorít prípravy výstavby infraštruktúry s hlavným dôrazom na potreby jednotlivých regiónov: - cestná doprava – dobudovanie siete diaľnic a rýchlostných ciest a rekonštrukcia a zvýšenie kapacity ciest 1. triedy. Ide hlavne o južné rýchlostné cesty, o spojenie Košíc s východnou a južnou štátnou hranicou, o dobudovanie D1, o výstavbu mostov cez Ipeľ a cez Dunaj. - železničná doprava – pokračovať v transformácii a v privatizácii železníc a obnove železničných tratí a staníc - vodná doprava – podporiť jej rozsiahlejšie využitie (napr. dobudovanie Vážškej vodnej cesty – napojenie na Poľsko) - letecká doprava – privatizácia letísk alebo ich prevádzkovanie súkromným sektorom\" SaS: Vo volebnom programe SaS (.pdf) sa okrem iného píše: \"54. BOD PROGRAMU Čiastočná privatizácia energetických podnikov a vytvorenie nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví situáciu výrazne zlepšili, no od roku 2006 sa opätovne zvyšuje vplyv štátu na fungovanie energetických podnikov a Úrad je tlačený do politických rozhodnutí. SaS navrhuje: - zrušiť väčšinu legislatívnych zmien neprimerane zasahujúcich do hospodárenia energetických podnikov a dôsledne pokračovať v liberalizácii energetického trhu. Zabránime tak ďalším deformáciám slovenského energetického trhu a zvýšime šancu na jeho konkurencieschopnosť v európskom priestore.\" V programovom vyhlásení vlády (.pdf) stojí: \"Vláda SR nebude privatizovať strategické podniky. Podporí však kroky k zefektívneniu fungovania vybraných podnikov so štátnou účasťou vrátane odštátnenia teplární či zostávajúcich zvyšných podielov v podnikoch s vplyvom vlády, napríklad v autobusovej doprave.\""
] |
2011-03-28 00:00:00
|
{
"text": [
"a nielen on",
"kritizoval",
"archíve STV",
"volebnom programe SDKÚ-DS",
"volebnom programe KDH",
"programe strany Most-Híd",
"volebnom programe SaS",
"programovom vyhlásení vlády"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/116/jozef-kollar-vs-dusan-caplovic",
"http://www.demagog.sk/diskusie/7/robert-fico",
"http://www.stv.sk/online/archiv/",
"http://www.sdku-ds.sk/data/MediaLibrary/626/2010-04-12_SDKU-DS_program.pdf",
"http://www.kdh.sk/data/upload/documents/KDH_volebny-program_2010.pdf",
"http://www.most-hid.sk/webfm_send/37",
"http://old.strana-sas.sk/tmp/asset_cache/link/0000015070/Program%20SaS.pdf",
"http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:16:13.274733+00:00
|
vr37186
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37186
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Ústavný súd povedal súčasne, že cieľ je legitímny, pretože aj rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo viacerých prípadoch potvrdilo, že ten, kto spravuje verejné zdroje a to sa týka aj zdravotného poistenia nepodniká, čiže nemôže z toho vytvárať žiadny zisk.
|
2011-02-06 00:00:00
|
Nepravda
|
V tlačovej správe Ústavného súdu sa okrem iného uvádza, že " došlo k ústavne neakceptovateľnému zásahu do základného práva súkromných zdravotných poisťovní podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy ". Rozhodovanie Európskeho súdneho dvora vo svojom odôvodnení ÚS nespomína.
|
[
"V tlačovej správe Ústavného súdu sa okrem iného uvádza, že \" došlo k ústavne neakceptovateľnému zásahu do základného práva súkromných zdravotných poisťovní podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy \". Rozhodovanie Európskeho súdneho dvora vo svojom odôvodnení ÚS nespomína."
] |
2011-02-07 00:00:00
|
{
"text": [
"správe"
],
"url": [
"http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2011/TS_20110126_2.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:19:08.534863+00:00
|
46655
| 46,655
|
https://demagog.sk/vyrok/46655
|
Peter Pellegrini
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini
|
(ja som si vôbec nemyslel, že návštevou zatvoreného krajčírstva, kde som sa šel spýtať pána majiteľa, ktorého poznám, že či by mi mohol upraviť obleky, že s tým som porušil nejaký zákon) a dodnes ma ani teda nekontaktoval nikto z Úradu verejného zdravotníctva ani nezačal voči me nejaké konanie (vo veci návštevy krajčírstva počas lockdownu, pozn.)
|
2021-02-11 00:00:00
|
Pravda
|
Petra Pellegriniho pre možné porušenie zákazu vychádzania Úrad verejného zdravotníctva nekontaktoval. Prípad nepreverovala ani polícia. Tvrdenie expremiéra preto hodnotíme ako pravdivé. Pellegrini hovoril o svojej návšteve krajčírstva v čase zákazu vychádzania 20. januára, pri ktorej ho prichytil Nový čas. Expremiér mal predajňu navštíviť v sprievode dvoch osôb a stráviť tam asi hodinu. „ Vzhľadom na to, že po prekonaní ochorenia COVID-19 výrazne schudol a oblečenie je pre politika pracovným nástrojom, bol sa informovať o možnostiach riešenia situácie,” vysvetľovala jeho hovorkyňa. Úrad verejného zdravotníctva pre portál Demagóg.SK uviedol, že „orgány verejného zdravotníctva nekonajú na základe medializovaných informácií, pričom tunajšiemu úradu nebol do dnešného dňa doručený podnet na p. Petra Pellegriniho vo veci návštevy krajčírstva počas zákazu vychádzania.” Odkázal nás na políciu. Hovorkyňa mesta Bratislave v stanovisku uviedla, že „mestská polícia v prípade, že zistí pri plnení svojich úloh porušenie právnych noriem, ktorých porušenie nepatrí do pôsobnosti obce, oznamuje toto príslušným orgánom. Pokiaľ ide o danú prevádzku, pri jej kontrole, ktorá bola vykonaná zo strany mestskej polície, porušenia neboli zistené, prevádzka bola uzatvorená.” Prezídium policajného zboru odkázalo na Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave. To v reakcii uviedlo, že „polícia nepreveruje možné porušenie, nakoľko príslušným orgánom na objasnenie takéhoto konania je Okresný úrad Bratislava.” Okresný úrad Bratislava na otázky portálu Demagóg.SK neodpovedal.
|
[
"Petra Pellegriniho pre možné porušenie zákazu vychádzania Úrad verejného zdravotníctva nekontaktoval. Prípad nepreverovala ani polícia. Tvrdenie expremiéra preto hodnotíme ako pravdivé. Pellegrini hovoril o svojej návšteve krajčírstva v čase zákazu vychádzania 20. januára, pri ktorej ho prichytil Nový čas. Expremiér mal predajňu navštíviť v sprievode dvoch osôb a stráviť tam asi hodinu. „ Vzhľadom na to, že po prekonaní ochorenia COVID-19 výrazne schudol a oblečenie je pre politika pracovným nástrojom, bol sa informovať o možnostiach riešenia situácie,” vysvetľovala jeho hovorkyňa. Úrad verejného zdravotníctva pre portál Demagóg.SK uviedol, že „orgány verejného zdravotníctva nekonajú na základe medializovaných informácií, pričom tunajšiemu úradu nebol do dnešného dňa doručený podnet na p. Petra Pellegriniho vo veci návštevy krajčírstva počas zákazu vychádzania.” Odkázal nás na políciu. Hovorkyňa mesta Bratislave v stanovisku uviedla, že „mestská polícia v prípade, že zistí pri plnení svojich úloh porušenie právnych noriem, ktorých porušenie nepatrí do pôsobnosti obce, oznamuje toto príslušným orgánom. Pokiaľ ide o danú prevádzku, pri jej kontrole, ktorá bola vykonaná zo strany mestskej polície, porušenia neboli zistené, prevádzka bola uzatvorená.” Prezídium policajného zboru odkázalo na Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave. To v reakcii uviedlo, že „polícia nepreveruje možné porušenie, nakoľko príslušným orgánom na objasnenie takéhoto konania je Okresný úrad Bratislava.” Okresný úrad Bratislava na otázky portálu Demagóg.SK neodpovedal."
] |
2021-02-11 00:00:00
|
{
"text": [
"hovoril",
"vysvetľovala"
],
"url": [
"https://www.cas.sk/clanok/1076783/pellegrini-nacapany-pocas-zakazu-vychadzania-co-robil-expremier-hodinu-v-prevadzke-s-panskymi-oblekmi/",
"https://www.cas.sk/clanok/1076783/pellegrini-nacapany-pocas-zakazu-vychadzania-co-robil-expremier-hodinu-v-prevadzke-s-panskymi-oblekmi/"
]
}
|
2025-10-16T19:16:49.279769+00:00
|
vr32747
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32747
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Komisia nám dáva 105 miliónov eur, ale za to, že sme dôveryhodný partner, že naozaj aj konsolidujeme aj uznáva európska komisia, že náš plán je zdravý do roku 2013, tak je tam ďalší návrh, aby Slovensko malo navýšené o 100%. Teda nie 105 ale 200 miliónov eur na Jaslovské Bohunice.
|
2012-11-25 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
V súčasnosti sa dianie v EÚ točí okolo rozpočtu na roky 2014-2020 . Podľa najnovšieho návrhu,ktorý predložil van Rompuy hlavám členských štátov EÚ má Slovensko naozaj dostať 200 miliónov eúr z pôvodných 105 miliónov na vyradenie z činnosti jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Navýšenie v súvislosti s odstavením jadrových elektrární majú prisľúbené aj Litovci (jadrová elektráreň Ignalina) či Bulharsko (jadrová elektráreň Kozloduj). Či sa tak však stalo kvôli tomu, že Európska komisia uznáva, že dobre konsolidujeme a považuje nás za dôveryhodného partnera sa nám zistiť nepodarilo. Preto považujeme tento výrok za neoveriteľný.
|
[
"V súčasnosti sa dianie v EÚ točí okolo rozpočtu na roky 2014-2020 . Podľa najnovšieho návrhu,ktorý predložil van Rompuy hlavám členských štátov EÚ má Slovensko naozaj dostať 200 miliónov eúr z pôvodných 105 miliónov na vyradenie z činnosti jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Navýšenie v súvislosti s odstavením jadrových elektrární majú prisľúbené aj Litovci (jadrová elektráreň Ignalina) či Bulharsko (jadrová elektráreň Kozloduj). Či sa tak však stalo kvôli tomu, že Európska komisia uznáva, že dobre konsolidujeme a považuje nás za dôveryhodného partnera sa nám zistiť nepodarilo. Preto považujeme tento výrok za neoveriteľný."
] |
2012-11-26 00:00:00
|
{
"text": [
"rozpočtu na roky 2014-2020"
],
"url": [
"http://www.euractiv.com/priorities/leaders-confessions-impact-eu-bu-news-516241"
]
}
|
2025-10-16T20:01:36.573081+00:00
|
50097
| 50,097
|
https://demagog.sk/vyrok/50097
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
Po tom, čo my sme ako prví sťahovali vojakov z Iraku, sa ukázalo, že to bolo proste postavené celé na lži. Blair sa ospravedlnil, jednoducho ukázalo sa, že máme pravdu.
|
2025-06-21 00:00:00
|
Pravda
|
Slovensko začalo diskusie o stiahnutí vojakov z vojny v Iraku v roku 2006, k ich definitívnemu odchodu došlo v roku 2007. Ešte predtým, v roku 2004, Irak opustili jednotky Španielska a v roku 2005 odišli holandské jednotky. Britská vyšetrovacia komisia v takzvanej Chilcotovej správe v roku 2016 uviedla, že k invázii došlo na základe nesprávnych informácií, pričom neboli prehodnotené iné alternatívy riešenia sporu. Vtedajší britský premiér Blair sa za vzniknuté škody ospravedlnil, vyjadril ľútosť ale tiež obhajoval rozhodnutie zasiahnuť. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Vojna v Iraku začala 20. marca 2003 inváziou koaličných síl vedených Spojenými štátmi americkými s cieľom zvrhnúť režim Saddáma Husajna. Medzi dôvody invázie patrilo podozrenie, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia.
V máji 2003 prijalo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky pozvanie Poľskej republiky na zapojenie sa do mnohonárodnej divízie pôsobiacej v rámci stabilizačných síl v Iraku. Slovenská republika sa na operácii podieľala prostredníctvom ženijnej jednotky, ktorá pôsobila v oblasti al-Hilla. Jej hlavnou úlohou bolo odmínovanie plôch a cestných komunikácií.
Diskusia o stiahnutí slovenských jednotiek začala po zmene vlády v roku 2006, pričom hlavná časť kontingentu odišla vo februári 2007. Definitívne stiahnutie potvrdil slovenský parlament v decembri 2007. Slovensko nebolo prvou krajinou, ktorá stiahla vojakov z Iraku; pred ním tak urobilo napríklad Španielsko, ktoré vojakov stiahlo už v roku 2004, ale aj Holandsko, ktoré ukončilo vojenskú misiu v roku 2005.
Významným dokumentom pre hodnotenie pozadia vojny v Iraku je tzv. Chilcotova správa , ktorú v roku 2016 zverejnila britská vyšetrovacia komisia. Správa okrem iného konštatuje, že rozhodnutie o invázii do Iraku bolo prijaté na základe zveličených spravodajských informácií. Irak podľa správy nepredstavoval bezprostrednú hrozbu a neboli dostatočne preskúmané alternatívy k vojenskej intervencii.
Tony Blair, ktorý bol v čase vojny v Iraku britským premiérom, odmietol väčšinu kritiky Chilcotovej komisie. Na tlačovej konferencii síce vyjadril ľútosť, ospravedlnenie a prevzal plnú zodpovednosť za chyby v plánovaní konfliktu a jeho následkov, no zároveň s presvedčením obhajoval samotné rozhodnutie zasiahnuť. „Nemôžem a ani nechcem povedať, že sme sa rozhodli zle... Ako je zrejmé z tejto správy, nešlo o žiadne klamstvo, ani o podvod,“ uviedol Blair. Dodal, že jeho cieľom bolo zbaviť Irak režimu Saddáma Husajna a ochrániť svet pred hrozbou zbraní hromadného ničenia. Trval na tom, že konal v dobrej viere a že vtedajšie obavy boli reálne - rástla hrozba terorizmu a dôkazy o zbraniach sa zdali byť presvedčivé.
|
[
"Slovensko začalo diskusie o stiahnutí vojakov z vojny v Iraku v roku 2006, k ich definitívnemu odchodu došlo v roku 2007. Ešte predtým, v roku 2004, Irak opustili jednotky Španielska a v roku 2005 odišli holandské jednotky. Britská vyšetrovacia komisia v takzvanej Chilcotovej správe v roku 2016 uviedla, že k invázii došlo na základe nesprávnych informácií, pričom neboli prehodnotené iné alternatívy riešenia sporu. Vtedajší britský premiér Blair sa za vzniknuté škody ospravedlnil, vyjadril ľútosť ale tiež obhajoval rozhodnutie zasiahnuť. Výrok hodnotíme ako pravdivý.",
"Vojna v Iraku začala 20. marca 2003 inváziou koaličných síl vedených Spojenými štátmi americkými s cieľom zvrhnúť režim Saddáma Husajna. Medzi dôvody invázie patrilo podozrenie, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia.",
"V máji 2003 prijalo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky pozvanie Poľskej republiky na zapojenie sa do mnohonárodnej divízie pôsobiacej v rámci stabilizačných síl v Iraku. Slovenská republika sa na operácii podieľala prostredníctvom ženijnej jednotky, ktorá pôsobila v oblasti al-Hilla. Jej hlavnou úlohou bolo odmínovanie plôch a cestných komunikácií.",
"Diskusia o stiahnutí slovenských jednotiek začala po zmene vlády v roku 2006, pričom hlavná časť kontingentu odišla vo februári 2007. Definitívne stiahnutie potvrdil slovenský parlament v decembri 2007. Slovensko nebolo prvou krajinou, ktorá stiahla vojakov z Iraku; pred ním tak urobilo napríklad Španielsko, ktoré vojakov stiahlo už v roku 2004, ale aj Holandsko, ktoré ukončilo vojenskú misiu v roku 2005.",
"Významným dokumentom pre hodnotenie pozadia vojny v Iraku je tzv. Chilcotova správa , ktorú v roku 2016 zverejnila britská vyšetrovacia komisia. Správa okrem iného konštatuje, že rozhodnutie o invázii do Iraku bolo prijaté na základe zveličených spravodajských informácií. Irak podľa správy nepredstavoval bezprostrednú hrozbu a neboli dostatočne preskúmané alternatívy k vojenskej intervencii.",
"Tony Blair, ktorý bol v čase vojny v Iraku britským premiérom, odmietol väčšinu kritiky Chilcotovej komisie. Na tlačovej konferencii síce vyjadril ľútosť, ospravedlnenie a prevzal plnú zodpovednosť za chyby v plánovaní konfliktu a jeho následkov, no zároveň s presvedčením obhajoval samotné rozhodnutie zasiahnuť. „Nemôžem a ani nechcem povedať, že sme sa rozhodli zle... Ako je zrejmé z tejto správy, nešlo o žiadne klamstvo, ani o podvod,“ uviedol Blair. Dodal, že jeho cieľom bolo zbaviť Irak režimu Saddáma Husajna a ochrániť svet pred hrozbou zbraní hromadného ničenia. Trval na tom, že konal v dobrej viere a že vtedajšie obavy boli reálne - rástla hrozba terorizmu a dôkazy o zbraniach sa zdali byť presvedčivé."
] |
2025-07-04 00:00:00
|
{
"text": [
"začala",
"prijalo",
"stiahnutí",
"odišla",
"potvrdil",
"stiahlo",
"ukončilo",
"správa",
"odmietol",
"uviedol"
],
"url": [
"https://www.ta3.com/clanok/261827/foto-tisicky-udi-prisli-o-zivot-zbytocne-vojna-v-iraku-pomohla-iba-radikalom-tvrdia-experti",
"https://lrv.rokovania.sk/data/att/23426_subor.rtf",
"https://www.sme.sk/c/2856180/fico-sa-necakane-vybral-do-iraku.html",
"https://www.mod.gov.sk/vojaci-skoncili-v-iraku-pretoze-to-povazujeme-za-spravne/?pg=7",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=22224",
"https://www.nbcnews.com/id/wbna4845463",
"https://www.abc.net.au/news/2005-10-06/dutch-govt-rethinks-iraq-invasion-support/2118678#:~:text=The%20Dutch%20mission%20in%20Iraq%20formally%20ended%20in%20March%20of%20this%20year.",
"https://assets.publishing.service.gov.uk/media/5a80f42ced915d74e6231626/The_Report_of_the_Iraq_Inquiry_-_Executive_Summary.pdf",
"https://www.theguardian.com/uk-news/2016/jul/06/tony-blair-deliberately-exaggerated-threat-from-iraq-chilcot-report-war-inquiry",
"https://www.theguardian.com/uk-news/2016/jul/06/tony-blair-deliberately-exaggerated-threat-from-iraq-chilcot-report-war-inquiry#:~:text=%E2%80%9CWhat%20I%20cannot%20and%20will%20not%20do%20is%20say%20we%20took%20the%20wrong%20decision%20...%20As%20this%20report%20makes%20clear%2C%20there%20were%20no%20lies%2C%20there%20was%20no%20deceit.%E2%80%9D"
]
}
|
2025-10-16T21:00:19.113398+00:00
|
vr29200
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29200
|
Viliam Čislák
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/viliam-cislak
|
...tak ja si myslím, že bolo by na mieste, aby všeobecní lekári si pozývali týchto pacientov aktívne, keď majú za jednu preventívnu prehliadku 10 eur.
|
2015-02-16 00:00:00
|
Nepravda
|
Podľa Pravdy navýšili zdravotné poisťovne začiatkom roka 2014 platby za preventívne prehliadky u všeobecných lekárov na 14 eur. Nie sú teda na úrovni 10 eur, ako to uvádza Viliam Čislák. Podľa Denníka N prepláca poisťovňa Dôvera preventívnu prehliadku dokonca sumou 15,6 €. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
|
[
"Podľa Pravdy navýšili zdravotné poisťovne začiatkom roka 2014 platby za preventívne prehliadky u všeobecných lekárov na 14 eur. Nie sú teda na úrovni 10 eur, ako to uvádza Viliam Čislák. Podľa Denníka N prepláca poisťovňa Dôvera preventívnu prehliadku dokonca sumou 15,6 €. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."
] |
2015-02-16 00:00:00
|
{
"text": [
"Pravdy",
"Denníka"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/308189-lekarom-pridali-aby-lakali-pacientov-na-preventivky/",
"https://dennikn.sk/46781/lekari-dostanu-od-poistovni-rovnako-po-cely-rok/"
]
}
|
2025-10-16T19:42:20.107072+00:00
|
vr31049
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31049
|
Ivan Mikloš
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
|
Ak dovolíte, ak dovolíte, druhý argument, pre ktorý si myslím, že je to naozaj politizované, je ten, že my sme požiadali aj pán Krnáč o iný termín, aj ja osobne listom. Pán Krnáč mal presne v čase rokovania výboru pohreb svojej svokry. V Lučenci. Napriek tomu, že žiadal, napriek tomu, že ja som žiadal, bolo to odmietnuté. Nie je toto politizácia?
|
2012-02-19 00:00:00
|
Pravda
|
Informácia o tom, že Krnáč nemohol príjsť na jednanie výboru z dôvodu pohrebu rodinného príslušníka potvrdila vo svojej reportáži TA3.
|
[
"Informácia o tom, že Krnáč nemohol príjsť na jednanie výboru z dôvodu pohrebu rodinného príslušníka potvrdila vo svojej reportáži TA3."
] |
2012-02-20 00:00:00
|
{
"text": [
"potvrdila"
],
"url": [
"http://www.ta3.com/clanok/9717/rokovanie-financneho-vyboru-nr-sr-aj-o-informacnom-systeme-financnej-spravy.html"
]
}
|
2025-10-16T20:46:49.206092+00:00
|
vr33376
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33376
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Predovšetkým pán predseda nehovoríte dobre, že stúpa inflácia, práve naopak, inflácia klesá. Inflácia je vo všeobecnosti, ja teraz nehovorím o jednotlivých položkách, hovorím o inflácii ako o celku. Inflácia je na úrovni 2,6% a pokiaľ ide o priemerný rast cien, tak ide to smerom dole.
|
2013-03-10 00:00:00
|
Pravda
|
Robert Fico hovorí o pomerne čerstvom údaji štatistického úradu. Je pravda, že jeho údaj 2,6% miery inflácie sa veľmi blíži k číslu, ktoré štatisti vydali v správe na konci februára: " V januári 2013 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien dosiahla hodnotu 2,5 %, v porovnaní s jej hodnotou v decembri 2012 sa znížila o 0,9 percentuálneho bodu." Ako pravdivú teda hodnotíme aj druhú časť výroku o poklese inflácie na Slovensku. Celkovo jeho výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Robert Fico hovorí o pomerne čerstvom údaji štatistického úradu. Je pravda, že jeho údaj 2,6% miery inflácie sa veľmi blíži k číslu, ktoré štatisti vydali v správe na konci februára: \" V januári 2013 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien dosiahla hodnotu 2,5 %, v porovnaní s jej hodnotou v decembri 2012 sa znížila o 0,9 percentuálneho bodu.\" Ako pravdivú teda hodnotíme aj druhú časť výroku o poklese inflácie na Slovensku. Celkovo jeho výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-03-11 00:00:00
|
{
"text": [
"správe"
],
"url": [
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=62742"
]
}
|
2025-10-16T19:59:21.275418+00:00
|
42903
| 42,903
|
https://demagog.sk/vyrok/42903
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Slovenská akadémia vied to prepočítala, aj MESA10 to prepočítala, aj ja tiež a všetkým nám vyšli rovnaké výsledky (ohľadom fiškálneho dopadu odvodového bonusu v čase jeho uvedenia, pozn.).
|
2019-05-17 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Na prepočítaní fiškálneho dopadu prípadneho zavedenia odvodového bonusu sa skutočne podieľali všetky spomínané subjekty. Ich konkrétne vyčíslenia celkového dopadu odvodového bonusu boli v čase jeho uvedenia najmä vďaka rozdielnosti použitej metodiky a vstupných dát jednotlivých analýz rozdielne, avšak zhodli sa na tom, že odvodový bonus by po zavedení mal neutrálny dopad na štátny a verejný rozpočet (s výnimkou ročného prechodného obdobia v analýze SAV, pozn.). Vo svojom vyjadrení pre Demagog.SK Richard Sulík zdôraznil, že maximálny rozdiel medzi jednotlivými výpočtami fiškálneho dopadu predstavuje 56,43 mil. eur (1,7 mld. Sk), čo vzhľadom na celkové štátne výdavky v roku 2015 (15,65 mld. eur) zodpovedá 0,36 % štátnych výdavkov. Keďže analýzy Richarda Sulíka, SAV a MESA10 sa vo všeobecnosti zhodujú na neutrálnom fiškálnom dopade obvodového bonusu, avšak uvádzajú rozdielne konkrétne hodnoty dopadu, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. V kontexte Sulíkom navrhovaného modelu odvodového bonusu (ďalej len OB), ktorý prezentoval v roku 2006 prostredníctvom práce Odvodový bonus: zmena paradigmy (dostupná v .pdf ), môžeme o prepočítaní a prognóze jeho výsledkov hovoriť najmä v oblasti makrodopadov (s. 59-67). Na prepočítaní dát sa skutočne podieľali 3 subjekty – autor práce Richard Sulík a organizácie SAV, respektíve MESA10, ktorých k vyčísleniu vplyvu na verejné financie vyzvala RÚZ (Republiková únia zamestnávateľov), ale aj samotný autor práce. Čo sa týka konkrétnych výsledkov analýz návrhu OB, nezhodujú sa najmä v odhadoch celkového vplyvu na verejné financie. Túto skutočnosť dokladá aj obsah Sulíkovej práce v podobe nasledujúcej tabuľky (s. 67; vrátane výdavkov na výrazne vyššiu podporu detí +124%): Tabuľka 1: : Celkový dopad zavedenia OB na verejné financie. (Zdroj: https://www.ruzsr.sk/app/webroot/files/odvodovy-bonus-richard-sulik.pdf ). Pre úplnosť však hodnotenie výroku doplníme o prehľad kvantitatívnych výsledkov analýz, ktoré sme prekontrolovali vo vzťahu k originálnym dokumentom. Konštatujeme, že výsledky výpočtov sa líšia najmä na základe rozdielnosti v metodike a vstupných dátach, ktoré subjekty pri analýze využili. V prípade záujmu pripájame plnú verziu hodnotenia OB zo strany SAV (konkrétnym číslam sa venujú najmä strany 6-18), a taktiež aj pohľad MESA10, ktorý figuruje ako príloha č. 5 v .pdf verzii Sulíkovej práce (s. 190-194). Musíme však dodať, že SAV a rovnako aj MESA10 vyhodnotili pozitívny vplyv Sulíkovho návrhu odvodového bonusu na bilanciu verejných financií. Najväčšie výhrady voči OB mala SAV predovšetkým ohľadne neistých sociálnych dôsledkov reformy. Spomínaná tabuľka kvantitatívnych výsledkov jednotlivých analýz, ktorú vo svojej diplomovej práci ponúkla Anna Mitterová: Tabuľka 2: Prehľad výsledkov analýz. (Zdroj: Anna Mitterová: Systém odvodového bonusu a jeho dopady na makroúrovni. Dostupné na internete: < https://diplomovka.sme.sk/zdroj/3191.doc >, s. 33). Jednotlivé tabuľky finálnych bilancií: Tabuľka 3: Sulíkov model. (Zdroj: Odvodový bonus: zmena paradigmy , s. 65). Tabuľka 4: Model MESA10. (Zdroj: Odvodový bonus: zmena paradigmy , s. 66). Tabuľka 5: Model SAV. (Zdroj: Hodnotenie fiškálnych dopadov zavedenia systému odvodového bonusu , s. 11).
|
[
"Na prepočítaní fiškálneho dopadu prípadneho zavedenia odvodového bonusu sa skutočne podieľali všetky spomínané subjekty. Ich konkrétne vyčíslenia celkového dopadu odvodového bonusu boli v čase jeho uvedenia najmä vďaka rozdielnosti použitej metodiky a vstupných dát jednotlivých analýz rozdielne, avšak zhodli sa na tom, že odvodový bonus by po zavedení mal neutrálny dopad na štátny a verejný rozpočet (s výnimkou ročného prechodného obdobia v analýze SAV, pozn.). Vo svojom vyjadrení pre Demagog.SK Richard Sulík zdôraznil, že maximálny rozdiel medzi jednotlivými výpočtami fiškálneho dopadu predstavuje 56,43 mil. eur (1,7 mld. Sk), čo vzhľadom na celkové štátne výdavky v roku 2015 (15,65 mld. eur) zodpovedá 0,36 % štátnych výdavkov. Keďže analýzy Richarda Sulíka, SAV a MESA10 sa vo všeobecnosti zhodujú na neutrálnom fiškálnom dopade obvodového bonusu, avšak uvádzajú rozdielne konkrétne hodnoty dopadu, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. V kontexte Sulíkom navrhovaného modelu odvodového bonusu (ďalej len OB), ktorý prezentoval v roku 2006 prostredníctvom práce Odvodový bonus: zmena paradigmy (dostupná v .pdf ), môžeme o prepočítaní a prognóze jeho výsledkov hovoriť najmä v oblasti makrodopadov (s. 59-67). Na prepočítaní dát sa skutočne podieľali 3 subjekty – autor práce Richard Sulík a organizácie SAV, respektíve MESA10, ktorých k vyčísleniu vplyvu na verejné financie vyzvala RÚZ (Republiková únia zamestnávateľov), ale aj samotný autor práce. Čo sa týka konkrétnych výsledkov analýz návrhu OB, nezhodujú sa najmä v odhadoch celkového vplyvu na verejné financie. Túto skutočnosť dokladá aj obsah Sulíkovej práce v podobe nasledujúcej tabuľky (s. 67; vrátane výdavkov na výrazne vyššiu podporu detí +124%): Tabuľka 1: : Celkový dopad zavedenia OB na verejné financie. (Zdroj: https://www.ruzsr.sk/app/webroot/files/odvodovy-bonus-richard-sulik.pdf ). Pre úplnosť však hodnotenie výroku doplníme o prehľad kvantitatívnych výsledkov analýz, ktoré sme prekontrolovali vo vzťahu k originálnym dokumentom. Konštatujeme, že výsledky výpočtov sa líšia najmä na základe rozdielnosti v metodike a vstupných dátach, ktoré subjekty pri analýze využili. V prípade záujmu pripájame plnú verziu hodnotenia OB zo strany SAV (konkrétnym číslam sa venujú najmä strany 6-18), a taktiež aj pohľad MESA10, ktorý figuruje ako príloha č. 5 v .pdf verzii Sulíkovej práce (s. 190-194). Musíme však dodať, že SAV a rovnako aj MESA10 vyhodnotili pozitívny vplyv Sulíkovho návrhu odvodového bonusu na bilanciu verejných financií. Najväčšie výhrady voči OB mala SAV predovšetkým ohľadne neistých sociálnych dôsledkov reformy. Spomínaná tabuľka kvantitatívnych výsledkov jednotlivých analýz, ktorú vo svojej diplomovej práci ponúkla Anna Mitterová: Tabuľka 2: Prehľad výsledkov analýz. (Zdroj: Anna Mitterová: Systém odvodového bonusu a jeho dopady na makroúrovni. Dostupné na internete: < https://diplomovka.sme.sk/zdroj/3191.doc >, s. 33). Jednotlivé tabuľky finálnych bilancií: Tabuľka 3: Sulíkov model. (Zdroj: Odvodový bonus: zmena paradigmy , s. 65). Tabuľka 4: Model MESA10. (Zdroj: Odvodový bonus: zmena paradigmy , s. 66). Tabuľka 5: Model SAV. (Zdroj: Hodnotenie fiškálnych dopadov zavedenia systému odvodového bonusu , s. 11)."
] |
2019-05-17 00:00:00
|
{
"text": [
".pdf",
"https://www.ruzsr.sk/app/webroot/files/odvodovy-bonus-richard-sulik.pdf",
"hodnotenia OB zo strany SAV",
".pdf verzii",
"výhrady",
"diplomovej práci",
"https://diplomovka.sme.sk/zdroj/3191.doc",
"Odvodový bonus: zmena paradigmy",
"Odvodový bonus: zmena paradigmy",
"Hodnotenie fiškálnych dopadov zavedenia systému odvodového bonusu"
],
"url": [
"https://www.ruzsr.sk/app/webroot/files/odvodovy-bonus-richard-sulik.pdf",
"https://www.ruzsr.sk/app/webroot/files/odvodovy-bonus-richard-sulik.pdf",
"http://www.ekonom.sav.sk/uploads/journals/ES61%20old.pdf",
"https://www.ruzsr.sk/app/webroot/files/odvodovy-bonus-richard-sulik.pdf",
"https://blogy.hnonline.sk/viliam-palenik/kto-vlastne-zo-sav-odporuca-sulikov-odvodovy-bonus-a-vobec",
"https://diplomovka.sme.sk/zdroj/3191.doc",
"https://diplomovka.sme.sk/zdroj/3191.doc",
"https://www.ruzsr.sk/app/webroot/files/odvodovy-bonus-richard-sulik.pdf",
"https://www.ruzsr.sk/app/webroot/files/odvodovy-bonus-richard-sulik.pdf",
"http://www.ekonom.sav.sk/uploads/journals/ES61%20old.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:21:26.572811+00:00
|
vr35219
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35219
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Áno, áno to čakal som túto otázku, tak doniesol som takúto vec z roku 2002, keby ste to mohli dať na chvíľočku na kameru a tu je dole napísané v tej dolnej časti, v prípade, že poslanec NR zvolenej v septembrových voľbách 2002 za stranu Smer opustí poslanecký klub, že vráti mandát. Tu je napísané presne to, čo sme my dohodli.
|
2010-10-31 00:00:00
|
Pravda
|
Kandidáti na poslancov za stranu SMER, krátko pred voľbami do NR SR prijali dňa 6. septembra 2002 záväzok , že po vystúpení z poslaneckého klubu strany sa vzdajú svojho mandátu.
|
[
"Kandidáti na poslancov za stranu SMER, krátko pred voľbami do NR SR prijali dňa 6. septembra 2002 záväzok , že po vystúpení z poslaneckého klubu strany sa vzdajú svojho mandátu."
] |
2010-12-15 00:00:00
|
{
"text": [
"záväzok"
],
"url": [
"http://www.imagebam.com/image/bfbef1104216749"
]
}
|
2025-10-16T20:24:45.466863+00:00
|
vr25455
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25455
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
Verejný dlh klesal za druhej vlády Mikuláša Dzurindu.
|
2013-09-22 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že počas druhej vlády M. Dzurindu verejný dlh Slovenska klesal. Uvádzame grafické znázornenie vývoja verejného dlhu od roku 2000 štvrťročne (Údaje Eurostat ).
|
[
"Je pravdou, že počas druhej vlády M. Dzurindu verejný dlh Slovenska klesal. Uvádzame grafické znázornenie vývoja verejného dlhu od roku 2000 štvrťročne (Údaje Eurostat )."
] |
2013-09-23 00:00:00
|
{
"text": [
"Eurostat"
],
"url": [
"http://datamarket.com/data/set/1v1r/government-debt-in-of-gdp-quarterly-data#!display=table&ds=1v1r!1wcp=q"
]
}
|
2025-10-16T19:55:53.254600+00:00
|
vr25656
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25656
|
Jozef Kollár
|
SKOK!
|
https://demagog.sk/politik/jozef-kollar
|
Sa nám zhusťujú takzvané výjazdové zasadnutia vlády.
|
2013-10-13 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Je síce pravdou, že len v mesiaci október 2013 mala vláda až dve výjazdové rokovania v Košiciach a v Handlovej, no za približne rovnaké obdobie roka 2012 mala vláda až päť výjazdových rokovaní. Považovať dve výjazdové rokovania vlády v októbri ako zhusťovanie, je v porovnaní s množstvom výjazdových rokovaní v roku 2012 zavádzajúce.
Výrok hodnotíme na základe registra rokovaní vlády SR . Podľa spomínaného zdroja sa tzv. výjazdové rokovania vlády počas 2. vlády Roberta Fica uskutočnili doteraz (4.4.2012-16.10.2013) celkovo 7 krát. Išlo o rokovania vlády číslo: 10. zasadnutie v Poltári, 21. v Nových Sadoch, 26. v Michalovciach, 31. v Gabčíkove, 37. v Krásne nad Kysucou, 76. v Košiciach a 77. v Handlovej.
Ak hovoríme o periodicite týchto rokovaní vlády, pravdou je, že sa zasadnutia na inom mieste, než sú budova Úradu vlády SR (resp. Zrkadlová sála historickej budovy Úradu vlády SR) v Bratislave, konali v mesiaci október 2013 dva krát. Išlo iba o dve výjazdové rokovania vlády v tomto roku, čiže za desať mesiacov. V období od apríla 2012 do decembra ( 5.12.2012), čiže za deväť mesiacov mala vláda až päť výjazdových rokovaní.
|
[
"Je síce pravdou, že len v mesiaci október 2013 mala vláda až dve výjazdové rokovania v Košiciach a v Handlovej, no za približne rovnaké obdobie roka 2012 mala vláda až päť výjazdových rokovaní. Považovať dve výjazdové rokovania vlády v októbri ako zhusťovanie, je v porovnaní s množstvom výjazdových rokovaní v roku 2012 zavádzajúce.",
"Výrok hodnotíme na základe registra rokovaní vlády SR . Podľa spomínaného zdroja sa tzv. výjazdové rokovania vlády počas 2. vlády Roberta Fica uskutočnili doteraz (4.4.2012-16.10.2013) celkovo 7 krát. Išlo o rokovania vlády číslo: 10. zasadnutie v Poltári, 21. v Nových Sadoch, 26. v Michalovciach, 31. v Gabčíkove, 37. v Krásne nad Kysucou, 76. v Košiciach a 77. v Handlovej.",
"Ak hovoríme o periodicite týchto rokovaní vlády, pravdou je, že sa zasadnutia na inom mieste, než sú budova Úradu vlády SR (resp. Zrkadlová sála historickej budovy Úradu vlády SR) v Bratislave, konali v mesiaci október 2013 dva krát. Išlo iba o dve výjazdové rokovania vlády v tomto roku, čiže za desať mesiacov. V období od apríla 2012 do decembra ( 5.12.2012), čiže za deväť mesiacov mala vláda až päť výjazdových rokovaní."
] |
2013-10-14 00:00:00
|
{
"text": [
"základe registra rokovaní vlády SR",
"10.",
"21.",
"26.",
"31.",
"37.",
"76.",
"77."
],
"url": [
"http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx",
"http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/640",
"http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/652",
"http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/657",
"http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/662",
"http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/669",
"http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/711",
"http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/713"
]
}
|
2025-10-16T20:32:46.200715+00:00
|
vr29540
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29540
| null | null |
https://demagog.sk/politik/
|
Zriadený bol Fond na podporu umenia, ktorý zdvojnásobuje zdroje na podporu neštátnej kultúry.
|
2015-05-11 00:00:00
|
Pravda
|
Počas vlády Roberta Fica skutočne došlo na základe zákona schváleného 12. septembra 2014 k zriadeniu Fondu na podporu umenia, ako hlavného finančného zdroja zameraného výlučne na podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže zdroje na podporu neštátnej kultúry skutočne majú zahŕňať rozpočet MK vo výške 10 mil. eur a ďalších 10 mil. eur. vo forme osobitného štátneho príspevku, poskytovaného z úhrad odvodov prevádzkovateľov hazardných hier. Ministerstvo kultúry SR : " Fond nahradí podstatnú časť súčasného dotačného systému ministerstva kultúry. Pod správou ministerstva kultúry by po zriadení fondu malo ostať poskytovanie dotácií na ochranu, obnovu a rozvoj kultúrneho dedičstva... Pod správou ministerstva kultúry naďalej ostane aj podpora kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva a kultúrne poukazy. Na fond by sa mala presunúť podpora tvorby a šírenia umeleckých diel a ich reflexií. Fond bude podporovať aj projekty z oblasti kreatívneho priemyslu. M inisterstvo bude poskytovať v rámci schválených limitov na príslušné rozpočtové obdobie príspevok minimálne vo výške 10 000 000 eur a osobitný príspevok, ktorý bude poskytovaný prioritne z prostriedkov uhradených do štátneho rozpočtu vo forme odvodov prevádzkovateľov hazardných hier ." Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Počas vlády Roberta Fica skutočne došlo na základe zákona schváleného 12. septembra 2014 k zriadeniu Fondu na podporu umenia, ako hlavného finančného zdroja zameraného výlučne na podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže zdroje na podporu neštátnej kultúry skutočne majú zahŕňať rozpočet MK vo výške 10 mil. eur a ďalších 10 mil. eur. vo forme osobitného štátneho príspevku, poskytovaného z úhrad odvodov prevádzkovateľov hazardných hier. Ministerstvo kultúry SR : \" Fond nahradí podstatnú časť súčasného dotačného systému ministerstva kultúry. Pod správou ministerstva kultúry by po zriadení fondu malo ostať poskytovanie dotácií na ochranu, obnovu a rozvoj kultúrneho dedičstva... Pod správou ministerstva kultúry naďalej ostane aj podpora kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva a kultúrne poukazy. Na fond by sa mala presunúť podpora tvorby a šírenia umeleckých diel a ich reflexií. Fond bude podporovať aj projekty z oblasti kreatívneho priemyslu. M inisterstvo bude poskytovať v rámci schválených limitov na príslušné rozpočtové obdobie príspevok minimálne vo výške 10 000 000 eur a osobitný príspevok, ktorý bude poskytovaný prioritne z prostriedkov uhradených do štátneho rozpočtu vo forme odvodov prevádzkovateľov hazardných hier .\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-04-17 00:00:00
|
{
"text": [
"zriadeniu",
"zdroje",
"Ministerstvo kultúry SR"
],
"url": [
"http://www.culture.gov.sk/podpora-projektov-dotacie/fond-pre-umenie-12a.html",
"http://www.teraz.sk/kultura/m-madaric-fond-na-podporu-umenia-bud/112502-clanok.html",
"http://www.culture.gov.sk/podpora-projektov-dotacie/fond-pre-umenie-12a.html"
]
}
|
2025-10-16T19:40:57.918410+00:00
|
vr31431
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31431
|
Iveta Radičová
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/iveta-radicova
|
Viete, my sme začínali nie len obrovskými povodňami... výdavky napr. na protipovodňové opatrenia, na škody, ktoré len po tom prvom lete presiahli 680 mil. €.
|
2012-03-25 00:00:00
|
Pravda
|
V roku 2010 spôsobili povodne podľa riaditeľa likvidácie poistných udalostí v neživotnom poistení Allianz – Slovenská poisťovňa Jozefa Hrdého škody vo výške 700 miliónov eur. Presné údaje o výške týchto škôd sú však nedostupné. Podľa portálu aktualne.sk vláda vyčlenila na záchranné práce po týchto povodniach najskôr 17. augusta 11 miliónov eur a potom 19. augusta ďalších 13,3 milióna eur. Z rezervy predsedníčky vlády bolo na tieto účely vyčlenených takmer 300 tisíc eur. Keďže povodne v roku 2010 spôsobili približne 700 miliónové škody a vláda musela na záchranné práce po týchto povodniach vyčleniť cca 24 miliónov eur, čo predstavovalo zvýšené výdavky, výrok hodnotíme ako pravdivý. Výroku by ale pomohlo keby bol prezentovaný presnejšie, keďže je ľahké nadobudnúť dojem, že vládne výdavky na povodne boli vo výške 680 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 26.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"V roku 2010 spôsobili povodne podľa riaditeľa likvidácie poistných udalostí v neživotnom poistení Allianz – Slovenská poisťovňa Jozefa Hrdého škody vo výške 700 miliónov eur. Presné údaje o výške týchto škôd sú však nedostupné. Podľa portálu aktualne.sk vláda vyčlenila na záchranné práce po týchto povodniach najskôr 17. augusta 11 miliónov eur a potom 19. augusta ďalších 13,3 milióna eur. Z rezervy predsedníčky vlády bolo na tieto účely vyčlenených takmer 300 tisíc eur. Keďže povodne v roku 2010 spôsobili približne 700 miliónové škody a vláda musela na záchranné práce po týchto povodniach vyčleniť cca 24 miliónov eur, čo predstavovalo zvýšené výdavky, výrok hodnotíme ako pravdivý. Výroku by ale pomohlo keby bol prezentovaný presnejšie, keďže je ľahké nadobudnúť dojem, že vládne výdavky na povodne boli vo výške 680 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 26.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-03-26 00:00:00
|
{
"text": [
"700",
"11",
"13,3",
"300"
],
"url": [
"http://m.hnonline.sk/2-52192450-kw0000_hndetail-fc",
"http://aktualne.atlas.sk/vlada-vycleni-na-povodne-jedenast-milionov-eur/slovensko/politika/",
"http://aktualne.atlas.sk/vlada-vyclenila-na-povodne-dalsich-13-3-miliona-eur/slovensko/politika/",
"http://aktualne.atlas.sk/vlada-vycleni-na-povodne-jedenast-milionov-eur/slovensko/politika/"
]
}
|
2025-10-16T20:47:08.497989+00:00
|
49509
| 49,509
|
https://demagog.sk/vyrok/49509
|
Peter Pellegrini
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini
|
A viac ako 83 % občanov chce koniec vojnovej aktivity a prestanie zabíjania na Ukrajine.
|
2024-03-18 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Prieskum, ktorý by hovoril, že 83 percent Slovákov chce koniec vojnovej aktivity a ukončenie zabíjania na Ukrajine, sa nám nepodarilo vo verejných zdrojoch nájsť. Nie je jasné, na akú štúdiu či výskum sa Peter Pellegrini odvoláva. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
V auguste 2023 vypracovala agentúra AKO pre televíziu JOJ 24 prieskum , či by mala „budúca vláda pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine. Výsledky prieskumu ukázali, že celkom 43,2 % respondentov si myslí, že budúca vláda by mala pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine, z toho 23,8 % si myslí, že by určite mala a 19,4 % uviedlo, že by asi mala pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine. Naopak 51,5 % si myslí, že budúca vláda by nemala pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine, z toho 37,3 % si myslí, že by určite nemala a 14,2 % uviedlo, že by asi nemala pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine. Napokon 4,7 % respondentov nevedelo posúdiť a 0,6% na otázku nechcelo odpovedať.
Agentúra YouGov skúmala, ako obyvatelia európskych krajín predpokladajú ukončenie vojny. Dáta boli zbierané z Poľska, Švédska, Portugalska, Holandska, Nemecka, Španielska, Rumunska, Francúzska, Rakúska, Talianska, Maďarska a Grécka. Tento prieskum neskúmal nálady obyvateľov Slovenska. Výsledky ukázali, že v priemere obyvatelia týchto krajín predpokladajú ukončenie vojny kompromisom.
|
[
"Prieskum, ktorý by hovoril, že 83 percent Slovákov chce koniec vojnovej aktivity a ukončenie zabíjania na Ukrajine, sa nám nepodarilo vo verejných zdrojoch nájsť. Nie je jasné, na akú štúdiu či výskum sa Peter Pellegrini odvoláva. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.",
"V auguste 2023 vypracovala agentúra AKO pre televíziu JOJ 24 prieskum , či by mala „budúca vláda pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine. Výsledky prieskumu ukázali, že celkom 43,2 % respondentov si myslí, že budúca vláda by mala pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine, z toho 23,8 % si myslí, že by určite mala a 19,4 % uviedlo, že by asi mala pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine. Naopak 51,5 % si myslí, že budúca vláda by nemala pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine, z toho 37,3 % si myslí, že by určite nemala a 14,2 % uviedlo, že by asi nemala pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine. Napokon 4,7 % respondentov nevedelo posúdiť a 0,6% na otázku nechcelo odpovedať.",
"Agentúra YouGov skúmala, ako obyvatelia európskych krajín predpokladajú ukončenie vojny. Dáta boli zbierané z Poľska, Švédska, Portugalska, Holandska, Nemecka, Španielska, Rumunska, Francúzska, Rakúska, Talianska, Maďarska a Grécka. Tento prieskum neskúmal nálady obyvateľov Slovenska. Výsledky ukázali, že v priemere obyvatelia týchto krajín predpokladajú ukončenie vojny kompromisom."
] |
2024-03-28 00:00:00
|
{
"text": [
"prieskum",
"",
"YouGov",
""
],
"url": [
"https://joj24.noviny.sk/volby/parlamentne-volby-2023/joj24-volebna-encyklopedia-slovenska/820189-exkluzivny-prieskum-agentury-ako-pre-tv-joj-24-ma-buduca-vlada-pokracovat-vo-vojenskej-pomoci-ukrajine?_gl=1%2A1tdca6h%2A_ga%2AMTYyNDA0MjMzOS4xNjkwOTcwOTI4%2A_ga_RHR53MHYFE%2AMTY5MDk3MDkyOC4xLjEuMTY5MDk3MjUwOS4wLjAuMA..",
"https://joj24.noviny.sk/volby/parlamentne-volby-2023/joj24-volebna-encyklopedia-slovenska/820189-exkluzivny-prieskum-agentury-ako-pre-tv-joj-24-ma-buduca-vlada-pokracovat-vo-vojenskej-pomoci-ukrajine?_gl=1%2A1tdca6h%2A_ga%2AMTYyNDA0MjMzOS4xNjkwOTcwOTI4%2A_ga_RHR53MHYFE%2AMTY5MDk3MDkyOC4xLjEuMTY5MDk3MjUwOS4wLjAuMA..",
"https://ecfr.eu/publication/wars-and-elections-how-european-leaders-can-maintain-public-support-for-ukraine/",
"https://ecfr.eu/publication/wars-and-elections-how-european-leaders-can-maintain-public-support-for-ukraine/"
]
}
|
2025-10-16T19:08:47.446205+00:00
|
vr33483
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33483
|
František Šebej
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej
|
Tam je 23 000 000 ľudí potenciálne zúfalých a hladných a keď ten režim skolabuje, tak Číňanom hrozia dve veci. Jedna z nich je zjednotená Kórea, ale demokratická a spojenec Spojených štátov. Tento krát priamo na hranici, 1200 km hranici s Čínou.
|
2013-04-02 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa CIA World Factbook, hranica Severnej Kórei s Čínou je 1416 km, populácia je 24,7 miliónov. František Šebej nie je úplne presný vo svojich údajoch, ale jeho odchýlky mu nijako nezlepšujú agrumentačnú pozíciu a výrok preto považujeme za pravdivý.
|
[
"Podľa CIA World Factbook, hranica Severnej Kórei s Čínou je 1416 km, populácia je 24,7 miliónov. František Šebej nie je úplne presný vo svojich údajoch, ale jeho odchýlky mu nijako nezlepšujú agrumentačnú pozíciu a výrok preto považujeme za pravdivý."
] |
2013-04-03 00:00:00
|
{
"text": [
"CIA"
],
"url": [
"https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/kn.html"
]
}
|
2025-10-16T20:48:48.355329+00:00
|
vr15507
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15507
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
Pred voľbami 2012 sme dali jasný sľub, že vyšetrovací tím Gorily, ktorý bol vytvorený na poslednú chvíľu Danielom Lipšicom po vyslovení nedôvery vlády Ivety Radičovej, že nebudeme ju meniť.
|
2016-10-23 00:00:00
|
Pravda
|
Marek Gajdoš, vyšetrovateľ kauzy Gorila, pred pár dňami ohlásil , že podal žiadosť o svoj odchod do civilu. Špecializovaný tím pod jeho vedením zriadil ešte Daniel Lipšic ako minister vnútra 9. januára 2012. Vláde Ivety Radičovej nevyslovili dôveru v hlasovaní poslanci NR SR v októbri 2011 . Demagog.SK nehodnotí, či bolo zriadenie vyšetrovacieho tímu "na poslednú chvíľu". Robert Kaliňák aj Robert Fico v poslednej dobe sa nechali počuť, že dali jasný sľub na to, že nebudú vyšetrovací tím meniť a že zabezpečia všetko, čo tím bude potrebovať. Pomocou našich čitateľov sme sa dopátrali aj k rozhovoru Fica pre SME z roku 2012, kde sľubuje, že vyšetrovací tím nebudú meniť. Kaliňákov výrok hodnotíme ako pravdivý. Robert Fico krátko pred predčasnými voľbami v marci 2012 v rozhovoru vyhlásil: " Lipšic – Cattani, postavil tím, ktorý vraj Gorilu vyšetrí. Tak ako som tu, vám hovorím, že ak pôjdeme do vlády, my sa tohto tímu nedotkneme ." Robert Kaliňák mal podobné vyjadrenie už po voľbách v apríli 2012: " Chcem nechať vyšetrovateľom čo najširší priestor. Ministerstvo vnútra je hlavne logistické zabezpečenie vyšetrovateľov. Právne velenie je na Špeciálnej prokuratúre, ktorá dozoruje tento prípad ". Januárovému vytvorenie špeciálneho tímu predchádzala medialiazácia kauzy Gorila počas Vianoc 2011 , čo mohlo byť popudom pre Lipšica. V skutočnosti už spis Gorila na ministerstve bol aj predtým- a to počas pôsobenia práve Roberta Kaliňáka , ktorý ju vtedy vyšetrovať odmietol. " Za prvej vlády Roberta Fica polícia pod Kaliňákovým vedením Gorilu vyšetrovať odmietla. Konať policajti začali, až keď v decembri 2011 niekto spis o prepojení Penty na politikov druhej vlády Mikuláša Dzurindu zverejnil na internete. Ministrom bol vtedy Daniel Lipšic z KDH ." Z vyšetrovacieho tímu Gorily odišlo v roku 2013 osem ľudí, podľa informácií od šéfa tímu to boli dobrovoľné odchody. „ Zmeny sú motivované zdravotnými dôvodmi, zmenou miesta bydliska niektorých policajtov alebo ich ustanovením do riadiacej funkcie, “ K pôvodnému tímu vytvorenému Lipšicom pribudli dodatočne ďalší ľudia, no pôvodné obsadenie nebolo podľa dostupných informácií vymenené vládou. Mierne nejasný bol odchod odborného garanta vyšetrovania Rudolfa Cádru . Pôvodne bol šéfom Úradu boja proti organizovanej kriminalise, z tohto postu bol odvolaný a stal sa z neho rádový policajt. Odborným garantom vyšetrovania však naďalej ostal, neskôr sám podal výpoveď. Lipšic kritizoval práve jeho odvolanie, policajný prezident zas tvrdil, že ho odvolali, aby sa mohol naplno venovať Gorile. Samotný Cádra tvrdí, že garantom bol potom už iba na papieri, reálne túto funkciu zastával štyri mesiace. " Papierovo rok, reálne štyri alebo päť mesiacov. Po voľbách 2012 ma však odvolali z funkcie zástupcu riaditeľa ÚBOK a preložili na odbor boja proti extrémizmu. Od tohto momentu už bola moja činnosť v tíme Gorila skôr symbolická: ak ma jeho šéf s niečím oslovil, snažil som sa mu poradiť ." V posledných dňoch sa o kauze a o postavení tímu hovorí kvôli odchodu vyšetrovateľa NAKA Mareka Gajdoša. Gajdoš bol vedúcim vyšetrovacieho tímu, ochádza na vlastnú žiadosť. O vzťahoch tímu a špeciálneho prokurátora hovorí takto: " Prácu vyšetrovateľa som vždy mal a stále mám rád, avšak podmienky, v ktorých som sa vzhľadom na prístup viacerých osôb majúcich vplyv na moju prácu a nepriamo aj na jej výsledky ocitol, sú z dlhodobého hľadiska mnou subjektívne netolerovateľné "
|
[
"Marek Gajdoš, vyšetrovateľ kauzy Gorila, pred pár dňami ohlásil , že podal žiadosť o svoj odchod do civilu. Špecializovaný tím pod jeho vedením zriadil ešte Daniel Lipšic ako minister vnútra 9. januára 2012. Vláde Ivety Radičovej nevyslovili dôveru v hlasovaní poslanci NR SR v októbri 2011 . Demagog.SK nehodnotí, či bolo zriadenie vyšetrovacieho tímu \"na poslednú chvíľu\". Robert Kaliňák aj Robert Fico v poslednej dobe sa nechali počuť, že dali jasný sľub na to, že nebudú vyšetrovací tím meniť a že zabezpečia všetko, čo tím bude potrebovať. Pomocou našich čitateľov sme sa dopátrali aj k rozhovoru Fica pre SME z roku 2012, kde sľubuje, že vyšetrovací tím nebudú meniť. Kaliňákov výrok hodnotíme ako pravdivý. Robert Fico krátko pred predčasnými voľbami v marci 2012 v rozhovoru vyhlásil: \" Lipšic – Cattani, postavil tím, ktorý vraj Gorilu vyšetrí. Tak ako som tu, vám hovorím, že ak pôjdeme do vlády, my sa tohto tímu nedotkneme .\" Robert Kaliňák mal podobné vyjadrenie už po voľbách v apríli 2012: \" Chcem nechať vyšetrovateľom čo najširší priestor. Ministerstvo vnútra je hlavne logistické zabezpečenie vyšetrovateľov. Právne velenie je na Špeciálnej prokuratúre, ktorá dozoruje tento prípad \". Januárovému vytvorenie špeciálneho tímu predchádzala medialiazácia kauzy Gorila počas Vianoc 2011 , čo mohlo byť popudom pre Lipšica. V skutočnosti už spis Gorila na ministerstve bol aj predtým- a to počas pôsobenia práve Roberta Kaliňáka , ktorý ju vtedy vyšetrovať odmietol. \" Za prvej vlády Roberta Fica polícia pod Kaliňákovým vedením Gorilu vyšetrovať odmietla. Konať policajti začali, až keď v decembri 2011 niekto spis o prepojení Penty na politikov druhej vlády Mikuláša Dzurindu zverejnil na internete. Ministrom bol vtedy Daniel Lipšic z KDH .\" Z vyšetrovacieho tímu Gorily odišlo v roku 2013 osem ľudí, podľa informácií od šéfa tímu to boli dobrovoľné odchody. „ Zmeny sú motivované zdravotnými dôvodmi, zmenou miesta bydliska niektorých policajtov alebo ich ustanovením do riadiacej funkcie, “ K pôvodnému tímu vytvorenému Lipšicom pribudli dodatočne ďalší ľudia, no pôvodné obsadenie nebolo podľa dostupných informácií vymenené vládou. Mierne nejasný bol odchod odborného garanta vyšetrovania Rudolfa Cádru . Pôvodne bol šéfom Úradu boja proti organizovanej kriminalise, z tohto postu bol odvolaný a stal sa z neho rádový policajt. Odborným garantom vyšetrovania však naďalej ostal, neskôr sám podal výpoveď. Lipšic kritizoval práve jeho odvolanie, policajný prezident zas tvrdil, že ho odvolali, aby sa mohol naplno venovať Gorile. Samotný Cádra tvrdí, že garantom bol potom už iba na papieri, reálne túto funkciu zastával štyri mesiace. \" Papierovo rok, reálne štyri alebo päť mesiacov. Po voľbách 2012 ma však odvolali z funkcie zástupcu riaditeľa ÚBOK a preložili na odbor boja proti extrémizmu. Od tohto momentu už bola moja činnosť v tíme Gorila skôr symbolická: ak ma jeho šéf s niečím oslovil, snažil som sa mu poradiť .\" V posledných dňoch sa o kauze a o postavení tímu hovorí kvôli odchodu vyšetrovateľa NAKA Mareka Gajdoša. Gajdoš bol vedúcim vyšetrovacieho tímu, ochádza na vlastnú žiadosť. O vzťahoch tímu a špeciálneho prokurátora hovorí takto: \" Prácu vyšetrovateľa som vždy mal a stále mám rád, avšak podmienky, v ktorých som sa vzhľadom na prístup viacerých osôb majúcich vplyv na moju prácu a nepriamo aj na jej výsledky ocitol, sú z dlhodobého hľadiska mnou subjektívne netolerovateľné \""
] |
2016-10-23 00:00:00
|
{
"text": [
"ohlásil",
"zriadil",
"októbri 2011",
"Robert Fico",
"SME",
"rozhovoru",
"vyjadrenie",
"2011",
"Kaliňáka",
"2013",
"Rudolfa Cádru",
"šéfom",
"Cádra",
"odchodu"
],
"url": [
"https://dennikn.sk/589808/konciaci-sef-timu-gorila-gajdos-je-pripraveny-prist-pred-poslancov/",
"https://dennikn.sk/14250/tri-roky-timu-gorila-pente-sa-vysledok-pacit-nebude-no-vazenie-nikomu-nehrozi/",
"http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243573-vlada-ivety-radicovej-stratila-doveru-poslanci-neschvalili-euroval/",
"https://www.youtube.com/watch?v=Eo8wXycHxUc",
"http://domov.sme.sk/c/6290213/robert-fico-cattaniho-timu-sa-nedotknem.html#ixzz4ONKJQTEh",
"http://domov.sme.sk/c/6290213/robert-fico-cattaniho-timu-sa-nedotknem.html#ixzz4ONKJQTEh",
"http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/kalinak-ponecha-vysetrovaci-tim-gorily-bezo-zmien.html",
"https://dennikn.sk/14250/tri-roky-timu-gorila-pente-sa-vysledok-pacit-nebude-no-vazenie-nikomu-nehrozi/",
"http://domov.sme.sk/c/20196661/basternakov-znamy-kalinak-zavadza-o-gorile.html",
"http://domov.sme.sk/c/6744019/z-vysetrovacieho-timu-gorily-odide-osem-ludi.html",
"http://domov.sme.sk/c/6659745/garant-vysetrovacieho-timu-gorila-odchadza-do-civilu.html",
"http://aktualne.atlas.sk/vysetrovaci-tim-gorila-sa-oslabi-garant-odchadza-do-civilu/dnes/kauzy/",
"http://www.tyzden.sk/nazory/23678/vysetrovatel-gorily-preco-ma-odstavili/",
"https://dennikn.sk/586577/kovacik-vystval-sefa-timu-gorila-z-policie/"
]
}
|
2025-10-16T19:32:05.181119+00:00
|
44300
| 44,300
|
https://demagog.sk/vyrok/44300
|
Štefan Harabin
|
Vlasť
|
https://demagog.sk/politik/stefan-harabin
|
… rozsudok, ktorým som ja za komunizmu (...) oslobodil kňaza Bystríka Janíka. Senát Štefana Harabina oslobodzuje Bystríka Janíka. Tu máte originál, predseda senátu 15. októbra (Harabin ukazuje na dokument - pozn.)...
|
2020-02-14 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Senát Štefana Harabina františkánskeho kňaza Bystríka Janíka skutočne najprv oslobodil . Prípad mu však neskôr vrátil krajský súd, aby rozhodol nanovo - a tam už Harabinov senát Janíka odsúdil. Štefan Harabin teda - opakovane - opomína vážne faktické okolnosti, ktoré na prípad a jeho konanie vrhajú iné svetlo. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. Štefan Harabin bol predsedom senátu, ktorý v roku 1985 oslobodil stíhaného františkána Bystríka Janíka. Janík bol obžalovaný za podvod, Ústav pamäti národa píše o „vykonštruovanom pláne ŠtB”. Janík bol tajne vysväteným franktiškánskym kňazom, kvôli čomu sa o neho v rámci „akcie Vír” zaujímala ŠtB. Po jednom z jej zásahov prerušil kontakt s laikmi, aby ich neohrozoval. Jednou z nich bola aj žena, ktorá mu predtým pomáhala - dávala mu peniaze. Po Janíkovom odchode si jeho konanie vysvetlila tak, že ich od nej chcel vylákať. A rozpovedala to príbuznému, ktorý pracoval v ŠtB. Podľa zhrnutia prípadu Ústavu pamäti národa žena vypovedala zmätočne, no peniaze podľa nej neboli pôžičkou. ŠtB chcela Janíka najprv obviniť z marenia dozoru nad cirkvou, neskôr sa podľa ÚPN priklonila k obvineniu z podvodu. Po oslobodzujúcom rozsudku sa prípad dostal na Krajský súd. Podľa ÚPN ho kraj vrátil Harabinovmu senátu s odôvodnením „podrobnejšie ozrejmiť rozsah vecí a peňazí, poskytnutých poškodenou obvinenému”. „Prokurátor sa odvolal a nadriadený odvolací súd vyslovil právny názor, že pána Bystríka Janíka treba odsúdiť, pretože je vinný z podvodu”, stálo na Harabinovom webe, keď tento kandidoval za prezidenta. Vo februári 1986 Harabinov senát Janíka odsúdil na 28 mesiacov nepodmienečne za podvod. Prispela k tomu zmenená výpoveď ženy, ktorá Janíkovi dala peniaze. „Pravý dôvod tkvel však v objednávke režimu potrestať takto aspoň jedného z tajných františkánov”, uvádza Fórum Pamäť národa ÚPN. „Boží človek vadil komunistickému zriadeniu. Prečo mu vadil? Kvôli svojej viere alebo kvôli tomu, že dokázal poukázať na nedostatky ministerstva kultúry, ktoré sa malo starať o kultúrne pamiatky,“ spomínal Harabin po rokoch pre DenníkN.
|
[
"Senát Štefana Harabina františkánskeho kňaza Bystríka Janíka skutočne najprv oslobodil . Prípad mu však neskôr vrátil krajský súd, aby rozhodol nanovo - a tam už Harabinov senát Janíka odsúdil. Štefan Harabin teda - opakovane - opomína vážne faktické okolnosti, ktoré na prípad a jeho konanie vrhajú iné svetlo. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. Štefan Harabin bol predsedom senátu, ktorý v roku 1985 oslobodil stíhaného františkána Bystríka Janíka. Janík bol obžalovaný za podvod, Ústav pamäti národa píše o „vykonštruovanom pláne ŠtB”. Janík bol tajne vysväteným franktiškánskym kňazom, kvôli čomu sa o neho v rámci „akcie Vír” zaujímala ŠtB. Po jednom z jej zásahov prerušil kontakt s laikmi, aby ich neohrozoval. Jednou z nich bola aj žena, ktorá mu predtým pomáhala - dávala mu peniaze. Po Janíkovom odchode si jeho konanie vysvetlila tak, že ich od nej chcel vylákať. A rozpovedala to príbuznému, ktorý pracoval v ŠtB. Podľa zhrnutia prípadu Ústavu pamäti národa žena vypovedala zmätočne, no peniaze podľa nej neboli pôžičkou. ŠtB chcela Janíka najprv obviniť z marenia dozoru nad cirkvou, neskôr sa podľa ÚPN priklonila k obvineniu z podvodu. Po oslobodzujúcom rozsudku sa prípad dostal na Krajský súd. Podľa ÚPN ho kraj vrátil Harabinovmu senátu s odôvodnením „podrobnejšie ozrejmiť rozsah vecí a peňazí, poskytnutých poškodenou obvinenému”. „Prokurátor sa odvolal a nadriadený odvolací súd vyslovil právny názor, že pána Bystríka Janíka treba odsúdiť, pretože je vinný z podvodu”, stálo na Harabinovom webe, keď tento kandidoval za prezidenta. Vo februári 1986 Harabinov senát Janíka odsúdil na 28 mesiacov nepodmienečne za podvod. Prispela k tomu zmenená výpoveď ženy, ktorá Janíkovi dala peniaze. „Pravý dôvod tkvel však v objednávke režimu potrestať takto aspoň jedného z tajných františkánov”, uvádza Fórum Pamäť národa ÚPN. „Boží človek vadil komunistickému zriadeniu. Prečo mu vadil? Kvôli svojej viere alebo kvôli tomu, že dokázal poukázať na nedostatky ministerstva kultúry, ktoré sa malo starať o kultúrne pamiatky,“ spomínal Harabin po rokoch pre DenníkN."
] |
2020-02-15 00:00:00
|
{
"text": [
"oslobodil",
"opakovane",
"píše",
"rozpovedala",
"zhrnutia",
"ÚPN",
"stálo na",
"uvádza",
"spomínal"
],
"url": [
"https://www.facebook.com/harabinstefan/photos/pcb.2675110532765775/2675055966104565/?type=3&theater",
"https://demagog.sk/vyrok/43823/",
"https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-02-2007.pdf",
"https://dennikn.sk/1399392/do-komunistickej-strany-vstupil-harabin-pre-karieru-pri-vycitkach-spominal-oslobodenie-knaza-ktoreho-napokon-aj-tak-odsudil-ukazka-z-knihy/",
"https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-02-2007.pdf",
"https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-02-2007.pdf",
"https://www.harabin-2019.sk/najcastejsie-medialne-lzi-o-harabinovi-a-upozornenie-pre-ich-siritelov/",
"https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-02-2007.pdf",
"https://dennikn.sk/1399392/do-komunistickej-strany-vstupil-harabin-pre-karieru-pri-vycitkach-spominal-oslobodenie-knaza-ktoreho-napokon-aj-tak-odsudil-ukazka-z-knihy/"
]
}
|
2025-10-16T19:19:51.649935+00:00
|
48779
| 48,779
|
https://demagog.sk/vyrok/48779
|
Zuzana Čaputová
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova
|
Ale to, o čo by sme prišli z hľadiska plánu obnovy, tak tie čísla môžu byť pomerne veľké, veď tam hovoríme o miliardách, ktoré môžme z plánu obnovy získať, takže dúfam, že v rámci toho procesu, áno, malo to byť už v návrhu rozpočtu zohľadnené (výdavkové limity, pozn.), žiaľ, nie je to tak.
| null |
Pravda
|
V pláne obnovy a odolnosti bolo celkovo pre Slovensko alokovaných 6,3 miliardy eur, ktoré môže Slovensko v postupných investíciách získať. ( pdf , s. 7)
Koľko by Slovensko stratilo, nie je jasné, pretože tento záväzok zavedenia výdavkových limitov bol súčasťou cieľov, ktoré už boli splnené a za ktoré Slovensko už získalo prvú platbu. Nezavedenie výdavkových limitov je teda považované za zvrátenie míľnika a nasledovať by mohlo zastavenie ďalších platieb. Nasledujúca platba mala hodnotu 815 miliónov eur .
Slovansko sa v pláne obnovy zaviazalo zaviesť výdavkové limity - “výdavkové stropy” ( pdf s. 21, 22, 30, 707, 708, 710) - do konca 4. kvartálu roka 2021 (s. 718). Ako upozornila Európska komisia, nezavedenie výdavkových limitov v návrhu rozpočtu na budúci rok môže ohroziť čerpanie z plánu obnovy. Je to totiž nesplnenie cieľa, ktorý sa Slovensko zaviazalo splniť.
|
[
"V pláne obnovy a odolnosti bolo celkovo pre Slovensko alokovaných 6,3 miliardy eur, ktoré môže Slovensko v postupných investíciách získať. ( pdf , s. 7)",
"Koľko by Slovensko stratilo, nie je jasné, pretože tento záväzok zavedenia výdavkových limitov bol súčasťou cieľov, ktoré už boli splnené a za ktoré Slovensko už získalo prvú platbu. Nezavedenie výdavkových limitov je teda považované za zvrátenie míľnika a nasledovať by mohlo zastavenie ďalších platieb. Nasledujúca platba mala hodnotu 815 miliónov eur .",
"Slovansko sa v pláne obnovy zaviazalo zaviesť výdavkové limity - “výdavkové stropy” ( pdf s. 21, 22, 30, 707, 708, 710) - do konca 4. kvartálu roka 2021 (s. 718). Ako upozornila Európska komisia, nezavedenie výdavkových limitov v návrhu rozpočtu na budúci rok môže ohroziť čerpanie z plánu obnovy. Je to totiž nesplnenie cieľa, ktorý sa Slovensko zaviazalo splniť."
] |
2022-12-21 00:00:00
|
{
"text": [
"pdf",
"zvrátenie",
"zastavenie",
"815 miliónov eur",
"pdf",
"upozornila"
],
"url": [
"https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1019/kompletny-plan-obnovy.pdf",
"https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/647465-komisia-varuje-slovensko-zavedte-vydavkove-limity-inak-pridu-financne-a-reputacne-nasledky/",
"https://hn24.hnonline.sk/hn24/96050534-chybajuce-vydavkove-limity-ohrozuju-platby-z-planu-obnovy-potvrdil-premier",
"https://www.aktuality.sk/clanok/07TfG1S/slovensko-ziada-o-druhu-platbu-z-planu-obnovy-vo-vyske-815-milionov-eur/",
"https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1019/kompletny-plan-obnovy.pdf",
"https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/pre-chybajuce-vydavkove-limity-je-ohrozene-cerpanie-penazi-z-planu-obnovy/"
]
}
|
2025-10-16T19:12:03.774667+00:00
|
vr30086
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30086
|
Andrej Kiska
|
Za ľudí
|
https://demagog.sk/politik/andrej-kiska
|
Domnievam sa, že preto predstavitelia viacerých krajín kritizujúcich a odmietajúcich takzvané dočasné kvóty hneď bezprostredne po ich schválení Radou ministrov Európskej únie oznámili, že budú rozhodnutie rešpektovať.
|
2015-10-07 00:00:00
|
Pravda
|
22. septembra Rada EÚ schválila plán na premiestnenie 120.000 migrantov do členských štátov EÚ počas ďalších dvoch rokov. Proti migračným kvótam hlasovalo Česko, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko. Fínsko sa zdržalo hlasovania a Poľsko, ktoré pôvodne bolo proti plánu, nakoniec ustúpilo a rozhodlo sa podporiť Nemecko. Napriek nesúhlasu s prijatým kvótnym systémom Slovensko ostalo jedinou z krajín hlasujúcich proti, ktorá odmietla rozhodnutie Rady EÚ rešpektovať. Výrok hodnotíme ako pravdivý. R. Fico vyhlásil 23. septembra 2015, že Slovensko nebude rešpektovať povinné kvóty a podá žalobu na súd v Luxemburgu proti právne záväznému aktu o kvótach. Taktiež dodal, že SR neimplementuje do svojej legislatívy prijatý záväzný právny akt, čím podstúpi konanie proti členským krajinám (infringement). Potom ako sa Poľsko rozhodlo podporiť kvóty, Slovensko bolo medzi štyrmi krajinami (Slovensko, Česko, Maďarsko, Rumunsko), ktoré nesúhlasili s povinným kvótnym systémom na prerozdelenie 120.000 utečencov z Grécka a Talianska medzi členské štáty EÚ. Český premiér, B. Sobotka , napriek nesúhlasu s kvótami, nepristúpil k podaniu žaloby, keďže nemal v záujme vyeskalovať právny konflikt s európskymi partnermi. Maďarsko napriek kritike kvótneho systému žalobu nepodstúpilo . Slovensko teda ostáva jediným zo štátov odmietajúcich kvóty, ktoré sa bude s EÚ súdiť. Rumunský prezident, K. Iohannis , sa po schválení plánu vyjadril ,že: „ Rozhodnutie padlo. Rozumiem, že iné krajiny majú v pláne sa proti nemu postaviť a my počkáme na výsledok .“
Neskôr dodal, že: „ V skutočnosti počet utečencov, ktoré Rumunsko prijme počas obdobia 1-2 rokov...nie je veľmi veľké. Je to zvládnuteľné a myslím si, že Rumunsko musí ukázať solidaritu .“
Maďarský premiér V. Orbán sa vyjadril kriticky smerom k Nemecku, keď hovoril o Merkelovej morálnom imperializme. Z maďarskej strany napriek nesúhlasu s kvótnym systémom nezazneli striktné postoje, že by mali v záujme sa súdiť s EÚ.
|
[
"22. septembra Rada EÚ schválila plán na premiestnenie 120.000 migrantov do členských štátov EÚ počas ďalších dvoch rokov. Proti migračným kvótam hlasovalo Česko, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko. Fínsko sa zdržalo hlasovania a Poľsko, ktoré pôvodne bolo proti plánu, nakoniec ustúpilo a rozhodlo sa podporiť Nemecko. Napriek nesúhlasu s prijatým kvótnym systémom Slovensko ostalo jedinou z krajín hlasujúcich proti, ktorá odmietla rozhodnutie Rady EÚ rešpektovať. Výrok hodnotíme ako pravdivý. R. Fico vyhlásil 23. septembra 2015, že Slovensko nebude rešpektovať povinné kvóty a podá žalobu na súd v Luxemburgu proti právne záväznému aktu o kvótach. Taktiež dodal, že SR neimplementuje do svojej legislatívy prijatý záväzný právny akt, čím podstúpi konanie proti členským krajinám (infringement). Potom ako sa Poľsko rozhodlo podporiť kvóty, Slovensko bolo medzi štyrmi krajinami (Slovensko, Česko, Maďarsko, Rumunsko), ktoré nesúhlasili s povinným kvótnym systémom na prerozdelenie 120.000 utečencov z Grécka a Talianska medzi členské štáty EÚ. Český premiér, B. Sobotka , napriek nesúhlasu s kvótami, nepristúpil k podaniu žaloby, keďže nemal v záujme vyeskalovať právny konflikt s európskymi partnermi. Maďarsko napriek kritike kvótneho systému žalobu nepodstúpilo . Slovensko teda ostáva jediným zo štátov odmietajúcich kvóty, ktoré sa bude s EÚ súdiť. Rumunský prezident, K. Iohannis , sa po schválení plánu vyjadril ,že: „ Rozhodnutie padlo. Rozumiem, že iné krajiny majú v pláne sa proti nemu postaviť a my počkáme na výsledok .“",
"Neskôr dodal, že: „ V skutočnosti počet utečencov, ktoré Rumunsko prijme počas obdobia 1-2 rokov...nie je veľmi veľké. Je to zvládnuteľné a myslím si, že Rumunsko musí ukázať solidaritu .“",
"Maďarský premiér V. Orbán sa vyjadril kriticky smerom k Nemecku, keď hovoril o Merkelovej morálnom imperializme. Z maďarskej strany napriek nesúhlasu s kvótnym systémom nezazneli striktné postoje, že by mali v záujme sa súdiť s EÚ."
] |
2015-10-07 00:00:00
|
{
"text": [
"schválila",
"vyhlásil",
"rozhodlo",
"bolo",
"nepodstúpilo",
"vyjadril",
"kriticky"
],
"url": [
"http://www.bbc.com/news/world-europe-34329825",
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/368492-fico-slovensko-poda-zalobu-do-luxemburgu-kvoty-nebude-respektovat/",
"http://www.nytimes.com/2015/09/24/world/europe/opposition-to-refugee-quotas-softens-in-europes-old-communist-bloc.html",
"http://www.reuters.com/article/2015/09/23/us-europe-migrants-slovakia-idUSKCN0RN13Q20150923",
"http://www.nytimes.com/2015/09/24/world/europe/opposition-to-refugee-quotas-softens-in-europes-old-communist-bloc.html",
"http://www.theguardian.com/world/live/2015/sep/23/refugee-crisis-eu-summit-amid-resentment-over-quota-deal-live-updates",
"http://news.yahoo.com/hungary-pm-rejects-merkels-moral-imperialism-refugee-crisis-130722708.html"
]
}
|
2025-10-16T19:38:56.146784+00:00
|
vr36886
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36886
|
Igor Matovič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
|
Podľa mňa teda to je to, čo jej slúži ku cti, je to, že myslím si osobne, že nekradla, na druhej strane veľmi poslušne dlhé roky, pomaly desiatky rokov, kryla chrbát ľuďom ako Slota a spol. a nepovedala nič.
|
2011-01-23 00:00:00
|
Nepravda
|
A. Malíková, v čase rozkolu SNS a PSNS, ako predsedníčka SNS vysvetľovala verejnosti, že vylúčením Slotu a spol. došlo k očiste strany, lebo "SNS sa očistila o ľudí, čo využívali príslušnosť k strane na obohacovanie" . Zároveň vyzvala novinárov, aby sa pýtali, kde si tak lacno požičiavajú slotovci zahraničné autá, kde im tak lacno ponúkajú jachty a ako získali blahobyt, v ktorom žijú. Formulácia o desiatkoch rokov krytia chrbátu tak nie je presná.
|
[
"A. Malíková, v čase rozkolu SNS a PSNS, ako predsedníčka SNS vysvetľovala verejnosti, že vylúčením Slotu a spol. došlo k očiste strany, lebo \"SNS sa očistila o ľudí, čo využívali príslušnosť k strane na obohacovanie\" . Zároveň vyzvala novinárov, aby sa pýtali, kde si tak lacno požičiavajú slotovci zahraničné autá, kde im tak lacno ponúkajú jachty a ako získali blahobyt, v ktorom žijú. Formulácia o desiatkoch rokov krytia chrbátu tak nie je presná."
] |
2011-01-24 00:00:00
|
{
"text": [
"vysvetľovala"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/589331/trapna-dohoda-slotu-s-malikovou.html"
]
}
|
2025-10-16T20:20:25.011066+00:00
|
vr36820
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36820
|
Mikuláš Dzurinda
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda
|
Napriek tomu som si dovolil ho požiadať hodinu pred tým (pred schôdzkou európskych ministrov zahraničných vecí v Budapešti, pozn.) o bilaterálny rozhovor. Ten rozhovor bol venovaný dvom témam. Mediálnemu zákon a zamýšľanému volebnému právu Maďarom v susedných krajinách.
|
2011-01-16 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Nepodarilo sa nám nájsť zmienku o takomto stretnutí. 13. januára 2011 sa v Budapešti skutočne konalo neformálne stretnutie ministrov zahraničných vecí.
|
[
"Nepodarilo sa nám nájsť zmienku o takomto stretnutí. 13. januára 2011 sa v Budapešti skutočne konalo neformálne stretnutie ministrov zahraničných vecí."
] |
2011-01-17 00:00:00
|
{
"text": [
"konalo"
],
"url": [
"http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=CLDR/11/1&type=HTML"
]
}
|
2025-10-16T20:20:45.916795+00:00
|
vr35098
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35098
|
Ivan Mikloš
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
|
V absolútnom vyjadrení je náš podiel aj na pôžičke, aj na vale a s tým sa už nedalo nič robiť štyrikrát vyšší ako podiel Luxemburska...
|
2010-09-12 00:00:00
|
Pravda
|
náš podiel na pôžičke a vale je štyri krát vyšší ako podiel Luxemburska.
|
[
"náš podiel na pôžičke a vale je štyri krát vyšší ako podiel Luxemburska."
] |
2010-12-15 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:39:00.534409+00:00
|
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.