id
stringlengths
3
7
numeric_id
int64
12.2k
50.2k
url
stringlengths
28
32
speaker
stringclasses
308 values
speaker_party
stringclasses
41 values
speaker_url
stringclasses
309 values
statement
stringlengths
18
1.06k
statement_date
stringdate
2010-03-14 00:00:00
2025-10-05 00:00:00
verdict
stringclasses
4 values
analysis_text
stringlengths
2
12k
analysis_paragraphs
listlengths
1
84
analysis_date
stringdate
2010-12-03 00:00:00
2025-10-15 00:00:00
analysis_sources
dict
scraped_at
stringdate
2025-10-16 19:05:50
2025-10-16 21:00:21
vr14888
null
https://demagog.sk/vyrok/vr14888
Martin Klus
SaS
https://demagog.sk/politik/martin-klus
Tí, ktorí vyslovene hrotili tú diskusiu proti asociačnej dohode s Ukrajinou, tak tí zdôrazňovali aj to, že je to posilnenie ideí európskeho superštátu.
2016-04-10 00:00:00
Pravda
Holandské občianske iniciatívy presadili uskutočnenie nezáväzného referenda týkajúceho sa podpisu asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou, ktoré majú vplyv aj na občanov Holandska. Toto referendum sa uskutočnilo 6. apríla 2016, a nakoľko účasť dosiahla 32,25 %, výsledok referenda je platný, ale nie je legislatívne záväzný. Vo výzve k referendu sa v jednom bode hovorilo aj o zastavení európskeho "superštátu", výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Referendum inicializoval bloger GeenStijl , think-thank Forum voor Democratie a Burgercomite EU . Na stránkach referenda v holandčine. sa vyskytuje výraz "EU-superstaat" v bode 8 v zozname s názvom Naše hlavné argumenty, prečo nepodporovať asociačnú dohodu (" Onze belangrijkste argumenten om tegen het associatieverdrag te zijn "). Tento bod varuje práve pred vytvorením takéhoto útvaru:
[ "Holandské občianske iniciatívy presadili uskutočnenie nezáväzného referenda týkajúceho sa podpisu asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou, ktoré majú vplyv aj na občanov Holandska. Toto referendum sa uskutočnilo 6. apríla 2016, a nakoľko účasť dosiahla 32,25 %, výsledok referenda je platný, ale nie je legislatívne záväzný. Vo výzve k referendu sa v jednom bode hovorilo aj o zastavení európskeho \"superštátu\", výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Referendum inicializoval bloger GeenStijl , think-thank Forum voor Democratie a Burgercomite EU . Na stránkach referenda v holandčine. sa vyskytuje výraz \"EU-superstaat\" v bode 8 v zozname s názvom Naše hlavné argumenty, prečo nepodporovať asociačnú dohodu (\" Onze belangrijkste argumenten om tegen het associatieverdrag te zijn \"). Tento bod varuje práve pred vytvorením takéhoto útvaru:" ]
2016-04-11 00:00:00
{ "text": [ "iniciatívy", "uskutočnilo", "GeenStijl", "Forum voor Democratie", "Burgercomite EU", "stránkach", "policyreview.eu", "diskusiach", "článkami" ], "url": [ "http://www.dutchnews.nl/news/archives/2015/09/over-440000-dutch-call-for-referendum-on-ukraine-eu-treaty/", "http://euractiv.sk/rozsirovanie/holandske-referendum-nemusi-torpedovat-dohodu-s-ukrajinou/", "http://www.dutchnews.nl/dictionary/geenstijl/", "http://forumvoordemocratie.nl/", "http://www.burgercomite-eu.nl/", "http://www.burgercomite-eu.nl/referendum-associatieverdrag-eu-met-oekraine/", "http://www.policyreview.eu/dutch-referendum-signals-deep-distrust-of-the-eu/", "http://www.kyivpost.com/article/opinion/op-ed/jan-surotchak-only-moscow-benefits-from-dutch-referendum-on-ukraine-411497.html", "http://www.nltimes.nl/2016/04/07/european-commission-dutch-referendum-has-no-effect-on-ukraine-agreement/" ] }
2025-10-16T19:34:04.874835+00:00
vr15704
null
https://demagog.sk/vyrok/vr15704
null
null
https://demagog.sk/politik/
Vláda bude vytvárať alebo posilňovať vhodné inštitucionálne rámce pre národnú implementáciu Agendy OSN 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj.
2017-01-29 00:00:00
Zavádzajúce
Agenda 2030 je rozvojová agenda Organizácie Spojených národov (OSN). Dokument zaväzuje aj Slovenskú republiku. Koordináciu implementácie tejto agendy má na starosti Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Slovenská vláda prijala doposiaľ dva dokumenty, ktoré by mali slúžiť ako podklad k implementácii, avšak konkrétne kroky ani financovanie nie sú zatiaľ známe. Tento sľub preto hodnotíme ako čiastočne splnený. Agenda 2030 je historický dokument , ktorý pozostáva zo 17 cieľov udržiavateľného rozvoja (Sustainable Development Goals – SDGs). Jedná sa o rozvojový program OSN na obdobie 2015-2030, ktorý nadväzuje na úspešnú agendu Miléniových rozvojových cieľov (MDGs). Ciele udržateľného rozvoja sú výsledkom trojročného procesu vyjednávania, ktorý začal na Konferencii OSN o udržateľnom rozvoji v roku 2012 v Riu de Janeiro. Na formulácii SDGs sa podieľali všetky členské štáty OSN, zástupcovia občianskej spoločnosti, podnikateľskej sféry, akademickej obce a občania zo všetkých kontinentov. Agendu udržateľného rozvoja oficiálne schválil summit OSN 25. septembra 2015 v New Yorku. Presným názvom dokumentu je „ Premena nášho sveta: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj “, ktorý je doposiaľ najkomplexnejším súborom priorít pre dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja. 17 cieľov udržateľného rozvoja jednohlasne prijalo 193 krajín. Zapojené krajiny Agendu vnímajú skôr ako morálny a etický záväzok. Oproti minulosti sú sa však tieto ciele zameriavajú na celý svet, nielen na rozvojové krajiny. „ Kľúčovými princípmi novej Agendy 2030 sú transformácia, integrácia a univerzálnosť. Transformačnú silu Agendy 2030 predstavuje 17 cieľov udržateľného rozvoja, rozpracovaných do 169 súvisiacich čiastkových cieľov, ktoré majú za ambíciu usmerňovať štrukturálnu politickú, ekonomickú a sociálnu premenu jednotlivých krajín sveta v reakcii na hrozby, ktorým ľudstvo dnes čelí. Integračný prvok sa v Agende prejavuje ako prepojenie všetkých troch dimenzií udržateľného rozvoja: ekonomickej, sociálnej a environmentálnej. V neposlednom rade sa nová Agenda a jej ciele vyznačujú značnou univerzálnosťou, čo ich najviac odlišuje od Miléniových rozvojových cieľov. Kým prvotným zámerom MDGs bolo odstránenie extrémnej chudoby a hladu v rozvojových krajinách, heslom Agendy pre udržateľný rozvoj sa stal výrok "nenechať nikoho bokom" a plnenie jej cieľov sa očakáva od všetkých, teda aj rozvinutých štátov. “ Slovenská republika sa tiež prihlásila k plneniu SDGs, ich plnenie koordinuje Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Na webovej stránke www.rokovania.sk je prístupný rozsiahly materiál , ktorý obsahuje podrobné informácie o Agende 2030 a plánovaných aktivitách súvisiacich s implementáciou Agendy na Slovensku. Podľa tohto rokovacieho materiálu rok 2016 bol len prechodným rokom a 2017 bude prvým rokom implementácie a monitorovania cieľov. V marci 2016 schválila slovenská vláda „ Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj “. Stanovili sa v nich základné kroky realizácie SDGs. Ich presadenie však podľa východísk nie je pre jednotlivé rezorty povinné. Ďalší plán zavedenia cieľov do praxe prijala slovenská vláda na začiatku tohto roka pod názvom „ Koncepcia implementácie Agendy 2030 v medzinárodnom prostredí“, ktorý však nie je konkrétnym plánom. Ním by mala byť, podľa tohto dokumentu, až „Národná stratégia implementácie Agendy 2030 “, ktorá by určila aj vhodnú inštitucionálnu štruktúru pre celkové monitorovanie.
[ "Agenda 2030 je rozvojová agenda Organizácie Spojených národov (OSN). Dokument zaväzuje aj Slovenskú republiku. Koordináciu implementácie tejto agendy má na starosti Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Slovenská vláda prijala doposiaľ dva dokumenty, ktoré by mali slúžiť ako podklad k implementácii, avšak konkrétne kroky ani financovanie nie sú zatiaľ známe. Tento sľub preto hodnotíme ako čiastočne splnený.", "Agenda 2030 je historický dokument , ktorý pozostáva zo 17 cieľov udržiavateľného rozvoja (Sustainable Development Goals – SDGs). Jedná sa o rozvojový program OSN na obdobie 2015-2030, ktorý nadväzuje na úspešnú agendu Miléniových rozvojových cieľov (MDGs). Ciele udržateľného rozvoja sú výsledkom trojročného procesu vyjednávania, ktorý začal na Konferencii OSN o udržateľnom rozvoji v roku 2012 v Riu de Janeiro. Na formulácii SDGs sa podieľali všetky členské štáty OSN, zástupcovia občianskej spoločnosti, podnikateľskej sféry, akademickej obce a občania zo všetkých kontinentov. Agendu udržateľného rozvoja oficiálne schválil summit OSN 25. septembra 2015 v New Yorku.", "Presným názvom dokumentu je „ Premena nášho sveta: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj “, ktorý je doposiaľ najkomplexnejším súborom priorít pre dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja. 17 cieľov udržateľného rozvoja jednohlasne prijalo 193 krajín. Zapojené krajiny Agendu vnímajú skôr ako morálny a etický záväzok. Oproti minulosti sú sa však tieto ciele zameriavajú na celý svet, nielen na rozvojové krajiny.", "„ Kľúčovými princípmi novej Agendy 2030 sú transformácia, integrácia a univerzálnosť. Transformačnú silu Agendy 2030 predstavuje 17 cieľov udržateľného rozvoja, rozpracovaných do 169 súvisiacich čiastkových cieľov, ktoré majú za ambíciu usmerňovať štrukturálnu politickú, ekonomickú a sociálnu premenu jednotlivých krajín sveta v reakcii na hrozby, ktorým ľudstvo dnes čelí. Integračný prvok sa v Agende prejavuje ako prepojenie všetkých troch dimenzií udržateľného rozvoja: ekonomickej, sociálnej a environmentálnej. V neposlednom rade sa nová Agenda a jej ciele vyznačujú značnou univerzálnosťou, čo ich najviac odlišuje od Miléniových rozvojových cieľov. Kým prvotným zámerom MDGs bolo odstránenie extrémnej chudoby a hladu v rozvojových krajinách, heslom Agendy pre udržateľný rozvoj sa stal výrok \"nenechať nikoho bokom\" a plnenie jej cieľov sa očakáva od všetkých, teda aj rozvinutých štátov. “", "Slovenská republika sa tiež prihlásila k plneniu SDGs, ich plnenie koordinuje Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Na webovej stránke www.rokovania.sk je prístupný rozsiahly materiál , ktorý obsahuje podrobné informácie o Agende 2030 a plánovaných aktivitách súvisiacich s implementáciou Agendy na Slovensku. Podľa tohto rokovacieho materiálu rok 2016 bol len prechodným rokom a 2017 bude prvým rokom implementácie a monitorovania cieľov.", "V marci 2016 schválila slovenská vláda „ Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj “. Stanovili sa v nich základné kroky realizácie SDGs. Ich presadenie však podľa východísk nie je pre jednotlivé rezorty povinné. Ďalší plán zavedenia cieľov do praxe prijala slovenská vláda na začiatku tohto roka pod názvom „ Koncepcia implementácie Agendy 2030 v medzinárodnom prostredí“, ktorý však nie je konkrétnym plánom. Ním by mala byť, podľa tohto dokumentu, až „Národná stratégia implementácie Agendy 2030 “, ktorá by určila aj vhodnú inštitucionálnu štruktúru pre celkové monitorovanie." ]
2017-01-29 00:00:00
{ "text": [ "Agenda 2030", "zaväzuje", "Koordináciu", "dokument", "17 cieľov udržiavateľného rozvoja", "rozvojový program", "schválil", "www.rokovania.sk", "materiál", "schválila", "prijala" ], "url": [ "http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/69/L.85&Lang=E", "https://euractiv.sk/nazory/zahranicie-a-bezpecnost/rozvojova-agenda-2030-sa-tyka-aj-slovenska/", "http://hnonline.sk/slovensko/803176-pellegrini-ma-riadit-premenu-slovenska", "http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/69/L.85&Lang=E", "http://www.unis.unvienna.org/unis/sk/topics/sustainable_development_goals.html", "http://www.who.sk/agenda-2030/", "http://www.minzp.sk/files/oblasti/udrzatelny-rozvoj/sdgs-dokument-sk-verzia-final.pdf", "http://www.rokovania.sk/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-198021?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=25381", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=26175" ] }
2025-10-16T20:29:12.689967+00:00
vr25776
null
https://demagog.sk/vyrok/vr25776
Peter Žiga
Hlas
https://demagog.sk/politik/peter-ziga
Pretože my sme cenu uzatvárali (so Španielskou vládou, pozn.) ešte niekedy koncom minulého roka v rámci tých rokovaní, takže ona ta cena medzitým veľmi klesla na trhu.
2013-10-20 00:00:00
Pravda
Slovensko naozaj začalo rokovanie o predaji emisií španielskej vláde už minulý rok a cena emisií na trhoch rapídne klesala.
[ "Slovensko naozaj začalo rokovanie o predaji emisií španielskej vláde už minulý rok a cena emisií na trhoch rapídne klesala." ]
2013-10-21 00:00:00
{ "text": [ "2008", "2012", "2013", "sme.sk" ], "url": [ "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/slovensko-by-nemalo-teraz-predavat-emisie-cena-je-minimalna-585115", "http://www.energia.sk/redakcny-komentar/legislativa-a-regulacia/vyhliadky-cien-emisii-v-roku-2012-zostavaju-negativne/5556/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6906687/smer-neda-emisnu-zmluvu-na-web-hned-zakon-neporusi.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6906687/smer-neda-emisnu-zmluvu-na-web-hned-zakon-neporusi.html" ] }
2025-10-16T20:32:39.352684+00:00
vr25857
null
https://demagog.sk/vyrok/vr25857
Ivan Kuhn
OKS
https://demagog.sk/politik/ivan-kuhn
Ja som poslancom mestského zastupiteľstva v Rožňave, aj u nás sa robil taký projekt hrádzok a verejné obstarávanie vyhrala firma z Bratislavy. Ako je možné, že bratislavavská firma dokáže niečo takéto poskytnúť efektívnejšie.
2013-10-28 00:00:00
Pravda
S odkazom na informácie uvedené v dokumente na internetovej stránke mesta Rožňava usudzujeme, že mesto skutočne vyhlasovalo verejnú súťaž ,,Revitalizácia krajiny". Konalo tak výzvou, dostupnou v nasledovnom dokumente , z obdobia február 2012. Zámerom mesta bolo vybudovanie preventívnych protipovodňových opatrení. Mesto obdržalo súhrne tri ponuky, pričom jedna bola z Rožňavy, ďalšia bola z Dobšinej a posledná, víťazná bola z Bratislavy - menovite od spoločnosti Stentor, s. r. o., ktorá zvíťazila na základe predloženia najnižšej cenovej ponuky.
[ "S odkazom na informácie uvedené v dokumente na internetovej stránke mesta Rožňava usudzujeme, že mesto skutočne vyhlasovalo verejnú súťaž ,,Revitalizácia krajiny\". Konalo tak výzvou, dostupnou v nasledovnom dokumente , z obdobia február 2012. Zámerom mesta bolo vybudovanie preventívnych protipovodňových opatrení. Mesto obdržalo súhrne tri ponuky, pričom jedna bola z Rožňavy, ďalšia bola z Dobšinej a posledná, víťazná bola z Bratislavy - menovite od spoločnosti Stentor, s. r. o., ktorá zvíťazila na základe predloženia najnižšej cenovej ponuky." ]
2013-10-29 00:00:00
{ "text": [ "dokumente", "dokumente" ], "url": [ "http://www.roznava.sk/sk/files/2012-06-13-102034-Stentor_s.r.o.pdf", "http://www.roznava.sk/sk/files/2012-02-03-182621-VO_-_v__zva_-_Revitaliz__cia_krajiny__v_k.__._Ro____ava.pdf" ] }
2025-10-16T19:54:19.125836+00:00
vr26477
null
https://demagog.sk/vyrok/vr26477
Andrej Danko
SNS
https://demagog.sk/politik/andrej-danko
Podľa paragrafu 2 zákona o politických stranách musí strana konať v súlade s ústavou.
2014-01-12 00:00:00
Pravda
Demagog SK cituje Zákon č.85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov : PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA § 2 Strana nesmie svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy. A. Danko správne uvádza, že podľa §2 zákona o politických stranách, musí politická strana konať v súlade s ústavou SR- Výrok hodnotíme ako pravdivý.
[ "Demagog SK cituje Zákon č.85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov :", "PRVÁ ČASŤ", "ZÁKLADNÉ USTANOVENIA", "§ 2", "Strana nesmie svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy.", "A. Danko správne uvádza, že podľa §2 zákona o politických stranách, musí politická strana konať v súlade s ústavou SR- Výrok hodnotíme ako pravdivý." ]
2014-01-13 00:00:00
{ "text": [ "Zákon č.85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov" ], "url": [ "http://www.infovolby.sk/data/_media/Zakon%20o%20politickych%20stranach%20a%20politickych%20hnutiach.pdf" ] }
2025-10-16T20:50:21.820404+00:00
vr32735
null
https://demagog.sk/vyrok/vr32735
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Keďže tam (na mimoriadnom summite EÚ, pozn.) boli všetci premiéri, musím povedať, že situácia v Európe je mimoriadne vážna.
2012-11-25 00:00:00
Pravda
Na mimoriadnom summite EÚ, ktorý sa konal 22.-23. novembra 2012 sa zúčastnilo všetkých 27 členských štátov (.pdf). Summitu sa zúčastnilo aj Chorvátsko, ktoré sa stane 1. júla 2013 v poradí 28 členom EÚ. 24 krajín zastupovali premiéri, zvyšné krajiny zastupovali prezidenti. Konkrétne Cyprus, Lotyšsko, Rumunsko, Chorvátsko a Francúzsko.
[ "Na mimoriadnom summite EÚ, ktorý sa konal 22.-23. novembra 2012 sa zúčastnilo všetkých 27 členských štátov (.pdf). Summitu sa zúčastnilo aj Chorvátsko, ktoré sa stane 1. júla 2013 v poradí 28 členom EÚ. 24 krajín zastupovali premiéri, zvyšné krajiny zastupovali prezidenti. Konkrétne Cyprus, Lotyšsko, Rumunsko, Chorvátsko a Francúzsko." ]
2012-11-26 00:00:00
{ "text": [ "summite", "zúčastnilo", "28 členom" ], "url": [ "http://www.european-council.europa.eu/council-meetings?meeting=ce76542f-cb09-45c0-a2ec-f1597aa0da38&tab=People&lang=en", "http://www.european-council.europa.eu/media/851522/web_bce_22-23novembre2012.pdf", "http://www.euractiv.sk/rozsirovanie/analyza/chorvatsko-ako-28-clen-eu-radsej-neskoro-ako-nikdy-017380" ] }
2025-10-16T20:01:39.811179+00:00
vr17432
null
https://demagog.sk/vyrok/vr17432
Lucia Ďuriš Nicholsonová
SaS
https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova
U Talianov našli legálne držané zbrane.
2018-03-04 00:00:00
Pravda
Po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej zadržala polícia 1. marca 2018 sedem podozrivých osôb v Michalovciach a v Trebišove. Bol medzi nimi aj Antonino Vadala, o ktorého činnostiach písal vo svojich článkoch zavraždený novinár Kuciak. Policajný prezident Tibor Gašpar po zadržaní podozrivých osôb na tlačovej konferencii vyhlásil, že spolu s podozrivými osobami polícia zaistila aj dve krátke guľové zbrane, ktoré mali podozrivé osoby v legálnej držbe. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
[ "Po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej zadržala polícia 1. marca 2018 sedem podozrivých osôb v Michalovciach a v Trebišove. Bol medzi nimi aj Antonino Vadala, o ktorého činnostiach písal vo svojich článkoch zavraždený novinár Kuciak. Policajný prezident Tibor Gašpar po zadržaní podozrivých osôb na tlačovej konferencii vyhlásil, že spolu s podozrivými osobami polícia zaistila aj dve krátke guľové zbrane, ktoré mali podozrivé osoby v legálnej držbe. Výrok hodnotíme ako pravdivý." ]
2018-03-04 00:00:00
{ "text": [ "legálnej" ], "url": [ "https://dennikn.sk/1045513/policia-sa-pustila-po-talianskej-stope-a-zatykala-na-vychode-objavuju-sa-cudne-verzie/" ] }
2025-10-16T20:56:03.471104+00:00
49438
49,438
https://demagog.sk/vyrok/49438
Robert Kaliňák
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
A spomenuli ste 150 000 000 (pozn. mierový nástroj EÚ) v tom balíku. Vážne o nich pochybujem. Ešte pred polrokom to bolo 500 000 000, čo hovorila bývalá vláda o tom, čo my dostaneme za zbrane, ktoré sme tam dali (pozn. na Ukrajinu).
2024-01-28 00:00:00
Nepravda
Bývalé vlády komunikovali náhradu za stíhačky MiG-29 a časť systému Kub, ktoré Slovensko odoslalo na Ukrajinu, vo forme finančnej kompenzácie z Európskeho mierového nástroja vo výške 150 miliónov eur a zľavy na nákup vrtuľníkov Viper od spojených štátov vo výške približne 686 miliónov eur. Náhradu z EPF doposiaľ blokuje Maďarsko a rozhodnutie o prijatí kompenzácie v podobe zľavy prináleží ministrovi obrany Kaliňákovi. Ide o dve rozdielne a vzájomne nezávislé formy kompenzácie za zbrane, ktoré Slovensko poslalo na Ukrajinu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Slovensko odovzdalo v roku 2023 Ukrajine spolu trinásť stíhačiek MiG-29 a časť systému protivzdušnej obrany Kub, zodpovedajúce náhradné diely a muníciu. Na odovzdaní sa dohodla vláda Eduarda Hegera v marci 2023. Podľa vtedajšieho ministra Naďa sa Slovensko uchádza o kompenzáciu v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF) a na základe bilaterálnej zmluvy so Spojenými štátmi. Finančná kompenzácia z EPF vo výške 150 miliónov eur je zahrnutá v balíku pomoci Ukrajine, na ktorého schválenie je potrebná jednomyseľná zhoda všetkých lídrov členských krajín EÚ. Dohodu a tak aj finančnú kompenzáciu pre Slovensko doposiaľ blokuje maďarský premiér Viktor Orbán. Bývalí ministri obrany Jaroslav Naď a neskôr aj Martin Sklenár komunikovali kompenzáciu aj na základe bilaterálnej dohody so Spojenými štátmi o zvýhodnenom poskytnutí konkrétnej vojenskej techniky. USA poskytlo Slovensku dvanásť bojových vrtuľníkov BELL AH-1Z Viper s príslušenstvom, výcvikom pilotov a technikov a vyše 500 rakiet AGM-114 Hellfire vo výraznej zľave. Cenová hodnota ponúknutej kompenzácie od USA podľa Sklenára predstavuje približne jednu miliardu eur, Slovensko by však malo uhradiť čiastku približne 340 miliónov dolárov, čo dnes predstavuje približne 314 miliónov eur. Ide tak o poskytnutú zľavu zo strany USA približne vo výške 686 miliónov eur ako náhradu za odoslanie stíhačiek a systému Kub na Ukrajinu. Akceptovanie ponuky zo strany Spojených štátov odporúča aj náčelník generálneho štábu OS SR Daniel Zmeko. Podľa neho majú vrtuľníky „nezastupiteľný význam pre obranu SR“. Rozhodnutie o prijatí tejto ponuky dnes prináleží ministrovi obrany Kaliňákovi.
[ "Bývalé vlády komunikovali náhradu za stíhačky MiG-29 a časť systému Kub, ktoré Slovensko odoslalo na Ukrajinu, vo forme finančnej kompenzácie z Európskeho mierového nástroja vo výške 150 miliónov eur a zľavy na nákup vrtuľníkov Viper od spojených štátov vo výške približne 686 miliónov eur. Náhradu z EPF doposiaľ blokuje Maďarsko a rozhodnutie o prijatí kompenzácie v podobe zľavy prináleží ministrovi obrany Kaliňákovi. Ide o dve rozdielne a vzájomne nezávislé formy kompenzácie za zbrane, ktoré Slovensko poslalo na Ukrajinu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Slovensko odovzdalo v roku 2023 Ukrajine spolu trinásť stíhačiek MiG-29 a časť systému protivzdušnej obrany Kub, zodpovedajúce náhradné diely a muníciu. Na odovzdaní sa dohodla vláda Eduarda Hegera v marci 2023. Podľa vtedajšieho ministra Naďa sa Slovensko uchádza o kompenzáciu v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF) a na základe bilaterálnej zmluvy so Spojenými štátmi.", "Finančná kompenzácia z EPF vo výške 150 miliónov eur je zahrnutá v balíku pomoci Ukrajine, na ktorého schválenie je potrebná jednomyseľná zhoda všetkých lídrov členských krajín EÚ. Dohodu a tak aj finančnú kompenzáciu pre Slovensko doposiaľ blokuje maďarský premiér Viktor Orbán.", "Bývalí ministri obrany Jaroslav Naď a neskôr aj Martin Sklenár komunikovali kompenzáciu aj na základe bilaterálnej dohody so Spojenými štátmi o zvýhodnenom poskytnutí konkrétnej vojenskej techniky. USA poskytlo Slovensku dvanásť bojových vrtuľníkov BELL AH-1Z Viper s príslušenstvom, výcvikom pilotov a technikov a vyše 500 rakiet AGM-114 Hellfire vo výraznej zľave. Cenová hodnota ponúknutej kompenzácie od USA podľa Sklenára predstavuje približne jednu miliardu eur, Slovensko by však malo uhradiť čiastku približne 340 miliónov dolárov, čo dnes predstavuje približne 314 miliónov eur. Ide tak o poskytnutú zľavu zo strany USA približne vo výške 686 miliónov eur ako náhradu za odoslanie stíhačiek a systému Kub na Ukrajinu.", "Akceptovanie ponuky zo strany Spojených štátov odporúča aj náčelník generálneho štábu OS SR Daniel Zmeko. Podľa neho majú vrtuľníky „nezastupiteľný význam pre obranu SR“. Rozhodnutie o prijatí tejto ponuky dnes prináleží ministrovi obrany Kaliňákovi." ]
2024-02-10 00:00:00
{ "text": [ "stíhačiek", "systému", "dohodla", "kompenzáciu", "výške", "blokuje", "Naď", "Sklenár", "Sklenára", "odporúča" ], "url": [ "https://domov.sme.sk/c/23158299/ukrajina-mig-slovensko.html", "https://www.sme.sk/minuta/23158381/na-ukrajine-je-aj-cast-protivzdusnej-obrany-kub-zo-slovenska?ref=mnt", "https://dennikn.sk/minuta/3287373/", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-slovensko-posle-na-ukrajinu-stihacky-mig-29-a-cast-systemu-kub/?csrt=18338730485644198304", "https://spravy.rtvs.sk/2024/01/slovensko-stale-caka-na-kompenzaciu-za-odovzdanu-techniku-ukrajine-vedenie-rezortu-obrany-hovori-ze-ohrozene-su-stovky-milionov-eur/", "https://www.theguardian.com/world/2023/dec/15/hungary-blocks-50bn-in-eu-aid-for-ukraine-hours-after-membership-talks-were-approved", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-slovensko-posle-na-ukrajinu-stihacky-mig-29-a-cast-systemu-kub/?csrt=18338730485644198304", "https://www.teraz.sk/spravy/m-sklenar-rezort-obrany-uz-poziadal/726500-clanok.html", "https://www.teraz.sk/spravy/m-sklenar-rezort-obrany-uz-poziadal/726500-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/udqR6GO/ponuka-na-vrtulniky-viper-je-vyhodna-novemu-ministrovi-ju-odporucim-hovori-nacelnik-daniel-zmeko/" ] }
2025-10-16T19:09:07.150968+00:00
vr38442
null
https://demagog.sk/vyrok/vr38442
Pavol Paška
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/pavol-paska
Zo zákulisia je jasné, že najmä KDH, ktoré má vysoké personálne ambície, aby si obsadilo tento úrad (ÚRSO pozn.) a nedospelo k dohode, malo tendenciu tento zákon ( upravujúci činnosť ÚRSO pozn.) stiahnuť.
2011-05-29 00:00:00
Neoveriteľné
Aké sú personálne ambície v zmysle obsadenia ÚRSO stranou KDH nie je možné overiť.
[ "Aké sú personálne ambície v zmysle obsadenia ÚRSO stranou KDH nie je možné overiť." ]
2011-05-30 00:00:00
{ "text": [], "url": [] }
2025-10-16T20:13:53.206772+00:00
50154
50,154
https://demagog.sk/vyrok/50154
Branislav Ondruš
Hlas
https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus
Za minulý rok globálne sme zaznamenali najvyšší objem emisií CO2 v histórii.
2025-10-05 00:00:00
Pravda
V roku 2024 bol zaznamenaný historicky najvyšší objem emisií CO₂. Podľa správy výskumníkov zo Spoločného výskumného centra Európskej komisie dosiahli emisie v roku 2024 hodnotu 53,2 gigaton ekvivalentu oxidu uhličitého, čo predstavuje medziročný nárast o 1,3 percent oproti roku 2023. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. S iba dvoma výnimkami, rokmi 2009 (globálna finančná kríza) a 2020 (COVID-19), globálne emisie skleníkových plynov od začiatku 21. storočia neustále rastú , najmä v dôsledku nárastu emisií fosílneho CO₂ v Číne, Indii a ďalších rozvíjajúcich sa ekonomikách. V roku 2024 osem ekonomík s najvyššími emisiami – Čína, USA, India, EÚ, Rusko, Indonézia, Brazília a Japonsko – spoločne prispelo k 66,2 percentám globálnych emisií skleníkových plynov. Európska únia a Japonsko v roku 2024 znížili svoje emisie v porovnaní s predchádzajúcim rokom, emisie Číny a USA zostali stabilné, zatiaľ čo India, Rusko a Indonézia zaznamenali nárast emisií CO₂. Výskumníci zo Spoločného výskumného centra Európskej komisie vo svojej správe používajú mierku ekvivalentu oxidu uhličitého (CO₂eq), ktorá označuje množstvo všetkých vypustených skleníkových plynov prepočítaných podľa ich globálneho otepľovacieho potenciálu na CO₂.
[ "V roku 2024 bol zaznamenaný historicky najvyšší objem emisií CO₂. Podľa správy výskumníkov zo Spoločného výskumného centra Európskej komisie dosiahli emisie v roku 2024 hodnotu 53,2 gigaton ekvivalentu oxidu uhličitého, čo predstavuje medziročný nárast o 1,3 percent oproti roku 2023. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "S iba dvoma výnimkami, rokmi 2009 (globálna finančná kríza) a 2020 (COVID-19), globálne emisie skleníkových plynov od začiatku 21. storočia neustále rastú , najmä v dôsledku nárastu emisií fosílneho CO₂ v Číne, Indii a ďalších rozvíjajúcich sa ekonomikách.", "V roku 2024 osem ekonomík s najvyššími emisiami – Čína, USA, India, EÚ, Rusko, Indonézia, Brazília a Japonsko – spoločne prispelo k 66,2 percentám globálnych emisií skleníkových plynov. Európska únia a Japonsko v roku 2024 znížili svoje emisie v porovnaní s predchádzajúcim rokom, emisie Číny a USA zostali stabilné, zatiaľ čo India, Rusko a Indonézia zaznamenali nárast emisií CO₂.", "Výskumníci zo Spoločného výskumného centra Európskej komisie vo svojej správe používajú mierku ekvivalentu oxidu uhličitého (CO₂eq), ktorá označuje množstvo všetkých vypustených skleníkových plynov prepočítaných podľa ich globálneho otepľovacieho potenciálu na CO₂." ]
2025-10-15 00:00:00
{ "text": [ "rastú", "prispelo", "znížili", "zostali", "označuje" ], "url": [ "https://edgar.jrc.ec.europa.eu/report_2025#:~:text=With%20only%20two%20exceptions%2C%202009%20(global%20financial%20crisis)", "https://www.co2news.sk/2025/09/08/svetove-emisie-dosiahli-rekordnu-vysku/", "https://www.co2news.sk/2025/09/08/svetove-emisie-dosiahli-rekordnu-vysku/", "https://www.co2news.sk/2025/09/08/svetove-emisie-dosiahli-rekordnu-vysku/", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/globalne-emisie-sklenikovych-plynov-111864.aspx" ] }
2025-10-16T19:05:51.297670+00:00
46410
46,410
https://demagog.sk/vyrok/46410
Eduard Heger
Demokrati
https://demagog.sk/politik/eduard-heger
Pozrite sa, boli situácie už v prvej vlne, ja mám viac takých príkladov, že to dostali na druhý deň (po vyplnení žiadosti, pozn.), na druhý dostali peniaze (z prvej pomoci, pozn.)
2020-11-06 00:00:00
Neoveriteľné
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré vypláca pomoc súvisiacu s pandémiou, portálu Demagóg.SK neodpovedalo, či eviduje prípady žiadateľov, o ktorých hovoril Eduard Heger. Dôkaz neposkytol ani on sám. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné. Program tzv. „ Prvej pomoci ” pre zamestnancov, podnikateľov a živnostníkov zasiahnutých koronakrízou spustil rezort práce počas 6. apríla 2020. Prvé dohody o poskytnutí pomoci sú v Centrálnom registri zmlúv z 21. apríla. Podľa ministra Krajniaka úrady začali posielať peniaze hneď ďalší deň. Mnoho firiem sa počas prvej vlny sťažovalo, že vyplácanie bolo pomalé . Krajniak v polovici mája uviedol, že „spracovanie kompletnej žiadosti od jej podania, spracovania, cez podpis dohody medzi štátom a žiadateľom až po pripísanie peňazí na účet prijímateľa trvá približne 14 dní”. Proces sa zrýchlil v máji, kedy opätovní žiadatelia úradu práce namiesto novej dohody doručili iba vyplnený výkaz . V takýchto prípadoch trvalo poslanie peňazí pár dní. Ministerstvo práce odkázalo portál Demagóg.SK na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré pomoc vypláca. Ústredie neodpovedalo na otázku, či eviduje prípady pomoci, kedy žiadatelia dostali peniaze na druhý deň. Tlačový odbor Ministerstva financií v reakcii uviedol, že „ Eduard Heger má za sebou bohaté skúsenosti s podnikaním, a preto je prirodzené, že pozná mnohých podnikateľov. U nich si vedel teda aj verifikovať účinnosť a rýchlosť pomoci. Vzhľadom na prirodzenú diskrétnosť nechcel menovať subjekty, ktoré mu dali spomenutú spätnú väzbu.”
[ "Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré vypláca pomoc súvisiacu s pandémiou, portálu Demagóg.SK neodpovedalo, či eviduje prípady žiadateľov, o ktorých hovoril Eduard Heger. Dôkaz neposkytol ani on sám. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné. Program tzv. „ Prvej pomoci ” pre zamestnancov, podnikateľov a živnostníkov zasiahnutých koronakrízou spustil rezort práce počas 6. apríla 2020. Prvé dohody o poskytnutí pomoci sú v Centrálnom registri zmlúv z 21. apríla. Podľa ministra Krajniaka úrady začali posielať peniaze hneď ďalší deň. Mnoho firiem sa počas prvej vlny sťažovalo, že vyplácanie bolo pomalé . Krajniak v polovici mája uviedol, že „spracovanie kompletnej žiadosti od jej podania, spracovania, cez podpis dohody medzi štátom a žiadateľom až po pripísanie peňazí na účet prijímateľa trvá približne 14 dní”. Proces sa zrýchlil v máji, kedy opätovní žiadatelia úradu práce namiesto novej dohody doručili iba vyplnený výkaz . V takýchto prípadoch trvalo poslanie peňazí pár dní. Ministerstvo práce odkázalo portál Demagóg.SK na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré pomoc vypláca. Ústredie neodpovedalo na otázku, či eviduje prípady pomoci, kedy žiadatelia dostali peniaze na druhý deň. Tlačový odbor Ministerstva financií v reakcii uviedol, že „ Eduard Heger má za sebou bohaté skúsenosti s podnikaním, a preto je prirodzené, že pozná mnohých podnikateľov. U nich si vedel teda aj verifikovať účinnosť a rýchlosť pomoci. Vzhľadom na prirodzenú diskrétnosť nechcel menovať subjekty, ktoré mu dali spomenutú spätnú väzbu.”" ]
2020-11-06 00:00:00
{ "text": [ "Prvej pomoci", "registri", "posielať", "pomalé", "Krajniak", "výkaz" ], "url": [ "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/spustame-prvu-pomoc.html", "https://www.crz.gov.sk/2171273-sk/centralny-register-zmluv/?art_zs2=&art_predmet=&art_ico=&art_suma_spolu_od=&art_suma_spolu_do=&art_datum_zverejnene_od=01.04.2020&art_datum_zverejnene_do=21.04.2020&art_rezort=114533&art_zs1=&nazov=&art_ico1=&ID=2171273&odoslat=Vyh%C4%BEada%C5%A5&frm_id_frm_filter_3=5f91c1de8a0be", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2135140-krajniak-prva-pomoc-uz-funguje-na-ucty-zamestnavatelov-zacali-nabiehat-peniaze", "https://www.finreport.sk/financie/pomoc-od-statu-komplikovana-a-plna-byrokracie/", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/o-prvu-pomoc-od-statu-za-marec-mozete-poziadat-do-15-5-2020.html", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/aprilova-pomoc-od-statu-odchadza-ucty-do-par-dni.html" ] }
2025-10-16T20:57:56.158969+00:00
vr27586
null
https://demagog.sk/vyrok/vr27586
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Pamätám si, že Poľsko je možno nejaký 1,5 miliardy metrov kubických schopné reverzným tokom, Maďari, ta kapacita je väčšia, okolo 7 miliard metrov kubických.
2014-04-13 00:00:00
Nepravda
Podľa údajov agentúry Reuters má Poľsko skutočne reverznú kapacitu 1,5 miliardy metrov kubických ale Maďarsko "iba" 3,5 miliardy. Poľsko a Maďarsko majú dokopy kapacitu okolo 7 miliárd metrov kubickych. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Reuters , 4. apríl 2014: "Poland has a reverse capacity of 1.5 bcm to Ukraine, while Hungary is able to send 3.5 bcm. Romania has the potential for 1.8 bcm, but there has been no firm agreement on its use." Dátum zverejnenia analýzy: 14.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Podľa údajov agentúry Reuters má Poľsko skutočne reverznú kapacitu 1,5 miliardy metrov kubických ale Maďarsko \"iba\" 3,5 miliardy. Poľsko a Maďarsko majú dokopy kapacitu okolo 7 miliárd metrov kubickych. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Reuters , 4. apríl 2014: \"Poland has a reverse capacity of 1.5 bcm to Ukraine, while Hungary is able to send 3.5 bcm. Romania has the potential for 1.8 bcm, but there has been no firm agreement on its use.\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2014-04-14 00:00:00
{ "text": [ "Reuters" ], "url": [ "http://www.reuters.com/article/2014/04/04/ukraine-crisis-gas-idUSL5N0MW2GI20140404" ] }
2025-10-16T19:47:45.894649+00:00
vr27469
null
https://demagog.sk/vyrok/vr27469
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
...bol som pri hlasovaní o Ústave SR a deklarácii zvrchovanosti SR
2014-03-25 00:00:00
Pravda
R. Fico rád opakuje, že hlasoval za Ústavu Slovenskej republiky a deklaráciu zvrchovanosti v roku 1992. Hovoril to napríklad vo svojom prejave , v ktorom ohlásil kandidatúru na prezidenta (18. decembra 2013) a v novoročnej diskusii s vtedajším premiérom ČR Nečasom (1. januára 2013), v debate o stave súdnictva 2. februára 2014 alebo v prezidentskej debate 9. marca 2014. Je pravdou, že R. Fico bol pri hlasovaní a dokonca hlasoval za Ústavu SR v roku 1992 a zvrchovanosť SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
[ "R. Fico rád opakuje, že hlasoval za Ústavu Slovenskej republiky a deklaráciu zvrchovanosti v roku 1992. Hovoril to napríklad vo svojom prejave , v ktorom ohlásil kandidatúru na prezidenta (18. decembra 2013) a v novoročnej diskusii s vtedajším premiérom ČR Nečasom (1. januára 2013), v debate o stave súdnictva 2. februára 2014 alebo v prezidentskej debate 9. marca 2014. Je pravdou, že R. Fico bol pri hlasovaní a dokonca hlasoval za Ústavu SR v roku 1992 a zvrchovanosť SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý." ]
2014-03-26 00:00:00
{ "text": [ "prejave", "diskusii", "debate", "debate", "pdf", "pdf", "Aktuality.sk", "SME", "Hospodárske noviny", "Pravda", "zápisnice", "SME" ], "url": [ "http://www.demagog.sk/diskusie/432/ohlasenie-kandidatury-roberta-fica", "http://www.demagog.sk/diskusie/345/novorocny-special-z-villy-tugendhat", "http://www.demagog.sk/diskusie/444/fico-a-hrusovsky-o-doveryhodnodnosti-justicie", "http://www.demagog.sk/diskusie/458/prezidentska-debata-ta3", "http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=75382", "http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=75413", "http://www.aktuality.sk/clanok/210489/vyrocie-deklaracia-zvrchovanosti-slovenska-1992-pavol-paska-robert-fico/", "http://www.sme.sk/c/6459672/fico-nebude-20-vyrocie-zvrchovanosti-oslavovat-vatrou.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-59038110-slovensko-je-daleko-od-pravneho-statu", "http://spravy.pravda.sk/kdh-obhajuje-nehlasovanie-za-ustavu-dbu-/sk_domace.asp?c=A120827_095625_sk_domace_p70#ixzz2GuLi1FyF", "http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=75378", "http://www.sme.sk/c/4938157/pred-sedemnastimi-rokmi-bola-prijata-deklaracia-o-zvrchovanosti-sr.html" ] }
2025-10-16T19:48:13.987778+00:00
vr29934
null
https://demagog.sk/vyrok/vr29934
Robert Kaliňák
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
Keď tento problém, tá migračná vlna bola s Čečencami, všetci Čečenci dostali v Rakúsku azyl, každý jeden. A dneska má Rakúsko...300 bojovníkov ISIS, ktorí sú vonku a sú rakúskymi občanmi.
2015-09-13 00:00:00
Nepravda
Aktuálne dostupné údaje nepreukazujú, že by sa k ISIS doposiaľ pripojilo až 300 občanov či azylantov z Rakúska, a rovnako ani nie je pravdou, že Rakúsko v rokoch počas a po nepokojoch v Čečensku udelilo azyl každému žiadateľovi z tejo oblasti. Daný výrok je preto nepravdivý. Informácia zo septembra 2014 hovorí v odhade o 130 občanoch Rakúska, ktorí sú bojovníkmi džihádu nachádzajúcimi sa mimo túto krajinu. Experti koncom roku 2014 odhadovali, že približne polovica z nich má pôvod v kaukazskom regióne, teda aj v Čečensku, pričom Čečencom bol poskytovávaný azyl po roku 2003, teda po občianskej vojne s Ruskom. Je pravdou, že Rakúsko takmer celoplošne garantovalo Čečencom azyl, či minimálne patrilo medzi najčastejších udeľovateľov azylu pre Čečencov, no neudelilo ho každému jednému Čečencovi, tak ako v tomto prípade tvrdí minister Kaliňák. Napríklad, v roku 2009 bolo Rakúsko kritizované práve za nedostatočné množstvo schválených žiadostí o azyl pre utečencov z Čečenska, keď miera schválenia klesla až na 30% (v porovnaní s 80% z roku 2007). O relatívne veľkom počte Čečencov medzi bojovníkmi ISIS odchádzajúcimi z Rakúska hovorí aj BBC . Podľa novších informácií sa z Rakúska pridalo k ISIS vyše 200 ľudí a okolo 70 z nich sa už vrátilo naspät, pričom s viacerými z nich je vedený súdny proces. Skutočný počet bojovníkov ISIS z Rakúska sa teda odlišuje od tvrdenia Roberta Kaliňáka, zároveň tak ani nemá pravdu v otázke udelenia azylu všetkým žiadateľom z Čečenska. Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Aktuálne dostupné údaje nepreukazujú, že by sa k ISIS doposiaľ pripojilo až 300 občanov či azylantov z Rakúska, a rovnako ani nie je pravdou, že Rakúsko v rokoch počas a po nepokojoch v Čečensku udelilo azyl každému žiadateľovi z tejo oblasti. Daný výrok je preto nepravdivý. Informácia zo septembra 2014 hovorí v odhade o 130 občanoch Rakúska, ktorí sú bojovníkmi džihádu nachádzajúcimi sa mimo túto krajinu. Experti koncom roku 2014 odhadovali, že približne polovica z nich má pôvod v kaukazskom regióne, teda aj v Čečensku, pričom Čečencom bol poskytovávaný azyl po roku 2003, teda po občianskej vojne s Ruskom. Je pravdou, že Rakúsko takmer celoplošne garantovalo Čečencom azyl, či minimálne patrilo medzi najčastejších udeľovateľov azylu pre Čečencov, no neudelilo ho každému jednému Čečencovi, tak ako v tomto prípade tvrdí minister Kaliňák. Napríklad, v roku 2009 bolo Rakúsko kritizované práve za nedostatočné množstvo schválených žiadostí o azyl pre utečencov z Čečenska, keď miera schválenia klesla až na 30% (v porovnaní s 80% z roku 2007). O relatívne veľkom počte Čečencov medzi bojovníkmi ISIS odchádzajúcimi z Rakúska hovorí aj BBC . Podľa novších informácií sa z Rakúska pridalo k ISIS vyše 200 ľudí a okolo 70 z nich sa už vrátilo naspät, pričom s viacerými z nich je vedený súdny proces. Skutočný počet bojovníkov ISIS z Rakúska sa teda odlišuje od tvrdenia Roberta Kaliňáka, zároveň tak ani nemá pravdu v otázke udelenia azylu všetkým žiadateľom z Čečenska. Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2015-09-14 00:00:00
{ "text": [ "septembra 2014", "garantovalo", "kritizované", "BBC", "novších" ], "url": [ "http://www.hngn.com/articles/42048/20140911/isis-two-austrian-girls-story-joining-islamic-state-inspiring-teenagers.htm", "http://www.chechnyaadvocacy.org/refugees.html", "http://www.waynakh.com/eng/2009/08/unhcr-criticizes-austria-chechen-asylum-seekers-under-fire/", "http://www.bbc.com/news/world-europe-28871771", "http://www.straitstimes.com/world/europe/boy-14-jailed-in-austria-over-alleged-ties-to-isis-planning-of-bomb-attack" ] }
2025-10-16T19:39:32.063067+00:00
vr16405
null
https://demagog.sk/vyrok/vr16405
Andrej Gmitter
Nestraníci
https://demagog.sk/politik/andrej-gmitter
Priemerná mzda tu (pozn. v PSK) dosahuje 796 eur, pričom celoslovenský priemer je 912 eur.
2017-07-18 00:00:00
Pravda
Najnovší údaj o priemernej mzde zamestnanca v PSK je podľa verejne dostupných informácii vedený za rok 2016, pričom hodnota mzdy dosiahla 798 eur. Keďže novšie údaje, ako za rok 2016 nie sú o PSK známe, máme za to, že Andrej Gmitter chcel aj o celoslovenskej priemernej mzde uviesť údaj za rok 2016. V roku 2016 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 912 eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Výrok Andreja Gmittera sme zaznamenali 10. júla 2017. Do úvahy preto budeme brať predovšetkým tie údaje, ktoré boli zverejnené k začiatku júla 2017. Čo sa týka priemernej mzdy, SITA uvádza, že v štvrtom kvartáli roku (2016) bola najnižšia práve v Prešovskom samosprávnom kraji (PSK), pričom dosiahla hodnotu 798 eur . "V roku 2016 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 912 eur," uvádza SITA. Správu o mzde za rok 2016 prebral aj denník SME , portál finance.sk , aj minimalnamzda.sk . Štatistický úrad SR udáva na svojom internetovom sídle najnovší údaj o priemernej mzde zamestnanca v SR k prvému kvartálu roku 2017. Úrad udáva hodnotu 897 eur. Pre úplnosť dodávame, že k novšiemu údaju, ako za rok 2016 o priemernej mzde v PSK sa nám nepodarilo dostať,respektíve z verejne dostupných zdrojov nie je známa. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Najnovší údaj o priemernej mzde zamestnanca v PSK je podľa verejne dostupných informácii vedený za rok 2016, pričom hodnota mzdy dosiahla 798 eur. Keďže novšie údaje, ako za rok 2016 nie sú o PSK známe, máme za to, že Andrej Gmitter chcel aj o celoslovenskej priemernej mzde uviesť údaj za rok 2016. V roku 2016 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 912 eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Výrok Andreja Gmittera sme zaznamenali 10. júla 2017. Do úvahy preto budeme brať predovšetkým tie údaje, ktoré boli zverejnené k začiatku júla 2017. Čo sa týka priemernej mzdy, SITA uvádza, že v štvrtom kvartáli roku (2016) bola najnižšia práve v Prešovskom samosprávnom kraji (PSK), pričom dosiahla hodnotu 798 eur . \"V roku 2016 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 912 eur,\" uvádza SITA. Správu o mzde za rok 2016 prebral aj denník SME , portál finance.sk , aj minimalnamzda.sk . Štatistický úrad SR udáva na svojom internetovom sídle najnovší údaj o priemernej mzde zamestnanca v SR k prvému kvartálu roku 2017. Úrad udáva hodnotu 897 eur. Pre úplnosť dodávame, že k novšiemu údaju, ako za rok 2016 o priemernej mzde v PSK sa nám nepodarilo dostať,respektíve z verejne dostupných zdrojov nie je známa. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2017-07-18 00:00:00
{ "text": [ "zaznamenali", "SITA", "SME", "finance.sk", "minimalnamzda.sk", "kvartálu" ], "url": [ "https://presov.korzar.sme.sk/c/20578672/aj-bardejovcan-andrej-gmitter-kandiduje-na-presovskeho-zupana.html", "https://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/422202-primerna-mzda-v-slovenskom-hospodarstve-dosiahla-vlani-912-eur/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20476978/priemerna-mzda-na-slovensku-vlani-dosiahla-912-eur.html", "https://www.finance.sk/179478-priemerna-mzda-na-slovensku-aj-odvetvia/", "http://www.minimalnamzda.sk/priemerna-mzda.php", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=1411&m_sso=2&m_so=15&ic=40" ] }
2025-10-16T19:29:37.956545+00:00
vr32928
null
https://demagog.sk/vyrok/vr32928
Dušan Čaplovič
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic
Je pravda aj o tom, že naozaj kvalita nášho učiteľa aj v tých ťažkých finančných podmienkach je hodnotená druhá v rebríčku po Chorvátsku, čo sa týka financií. Predbiehame Spojené štáty americké a vyspelejšie krajiny, čo sa týka financií vložených na jedného učiteľa alebo na jedného žiaka v regionálnom školstve.
2013-01-04 00:00:00
Zavádzajúce
Tvrdenie Dušana Čaploviča o hodnotení kvality slovenských učiteľov ako druhej po Chorvátsku, je zavádzajúce, keďže podľa štúdie spoločnosti McKinsey & Company ( .PDF , graf na strane 15) je Slovensko druhé iba v porovnaní s krajinami s približne rovnakými a nižšími príspevkami do školstva na jedného študenta. V tejto skupine bolo Slovensko porovnávané iba s Chorvátskom, Bulharskom, Iránom, Ománom, Botswanou a Argentínou. Pri celkovom hodnotení je pred Slovenskom viac ako dvadsať krajín. Ďalší výrok ministra školstva, že Slovensko vo veľkosti investícií do školstva predbieha Spojené štáty americké a ďalšie vyspelé krajiny, hodnotíme ako nepravdivý. USA investujú do školstva na jedného žiaka trojnásobne až štvornásobne viac než Slovensko. V rebríčku za Slovenskom nie je žiadna z vyspelých krajín Západnej Európy či Severnej Ameriky. Tvrdenie Dušana Čaploviča (SMER-SD) je pravdepodobne interpretáciou grafu zo štúdie spoločnosti McKinsey & Company. Ten o Slovensku vypovedá dva fakty. Prvým je, že sa Slovensko radí medzi krajiny, ktoré do školstva investujú 2-3-tisíc dolárov na študenta, čo je tretí najnižší interval v grafe. Spomedzi krajín pohybujúcich sa v rovnakom intervale dosahuje Slovensko skutočne druhú najvyššiu efektivitu (a teda aj kvalitu) po Chorvátsku. Za Slovenskom zaostalo Bulharsko, Irán, Omán, Botswana a Argentína. Dušan Čaplovič tvrdí, že „kvalita nášho učiteľa aj v tých ťažkých finančných podmienkach je hodnotená druhá v rebríčku po Chorvátsku, čo sa týka financií.“ Tento výrok by bol správny po doplnení faktu, že hodnotí kvalitu učiteľov v krajinách, ktorých príspevok do školstva je približne rovnaký, prípadne nižší, ako slovenský. Vo všeobecnosti je však výrok nepravdivý, kvalitnejšími učiteľmi disponujú podľa grafu napríklad Fínsko, Litva, Poľsko, Anglicko a ďalšie krajiny. Druhým faktom je objektivizované porovnanie kvality školstva. Pri kvalitatívnom porovnaní, bez ohľadu na štátne investície, sa Slovensko s hodnotením 490 bodov zaraďuje ku krajinám s priemernou kvalitou školstva. Do rovnakej skupiny sa zaraďuje USA, v bodovom vyjadrení však USA dosahuje mierne vyššie hodnotenie, a to 498 bodov. USA spolu s Nórskom do školstva investujú najviac finančných prostriedkov zo všetkých krajín zahrnutých v štúdii, celkovo nad 10-tisíc dolárov. Výrok Dušana Čaploviča, že „predbiehame Spojené štáty americké a vyspelejšie krajiny, čo sa týka financií vložených na jedného učiteľa alebo na jedného žiaka v regionálnom školstve,“ je teda možné hodnotiť ako nepravdivý. Z grafu totiž jednoznačne vyplýva, že USA prispievajú na žiaka trikrát až štyrikrát vyššou sumou ako Slovensko (USA – 10-tisíc dolárov, Slovensko – 2-3-tisíc dolárov). Podľa grafu Slovensko nepredbieha výškou financií investovanou do školstva žiadnu vyspelú krajinu západného sveta.
[ "Tvrdenie Dušana Čaploviča o hodnotení kvality slovenských učiteľov ako druhej po Chorvátsku, je zavádzajúce, keďže podľa štúdie spoločnosti McKinsey & Company ( .PDF , graf na strane 15) je Slovensko druhé iba v porovnaní s krajinami s približne rovnakými a nižšími príspevkami do školstva na jedného študenta. V tejto skupine bolo Slovensko porovnávané iba s Chorvátskom, Bulharskom, Iránom, Ománom, Botswanou a Argentínou. Pri celkovom hodnotení je pred Slovenskom viac ako dvadsať krajín.", "Ďalší výrok ministra školstva, že Slovensko vo veľkosti investícií do školstva predbieha Spojené štáty americké a ďalšie vyspelé krajiny, hodnotíme ako nepravdivý. USA investujú do školstva na jedného žiaka trojnásobne až štvornásobne viac než Slovensko. V rebríčku za Slovenskom nie je žiadna z vyspelých krajín Západnej Európy či Severnej Ameriky.", "Tvrdenie Dušana Čaploviča (SMER-SD) je pravdepodobne interpretáciou grafu zo štúdie spoločnosti McKinsey & Company. Ten o Slovensku vypovedá dva fakty. Prvým je, že sa Slovensko radí medzi krajiny, ktoré do školstva investujú 2-3-tisíc dolárov na študenta, čo je tretí najnižší interval v grafe. Spomedzi krajín pohybujúcich sa v rovnakom intervale dosahuje Slovensko skutočne druhú najvyššiu efektivitu (a teda aj kvalitu) po Chorvátsku. Za Slovenskom zaostalo Bulharsko, Irán, Omán, Botswana a Argentína.", "Dušan Čaplovič tvrdí, že „kvalita nášho učiteľa aj v tých ťažkých finančných podmienkach je hodnotená druhá v rebríčku po Chorvátsku, čo sa týka financií.“ Tento výrok by bol správny po doplnení faktu, že hodnotí kvalitu učiteľov v krajinách, ktorých príspevok do školstva je približne rovnaký, prípadne nižší, ako slovenský. Vo všeobecnosti je však výrok nepravdivý, kvalitnejšími učiteľmi disponujú podľa grafu napríklad Fínsko, Litva, Poľsko, Anglicko a ďalšie krajiny.", "Druhým faktom je objektivizované porovnanie kvality školstva. Pri kvalitatívnom porovnaní, bez ohľadu na štátne investície, sa Slovensko s hodnotením 490 bodov zaraďuje ku krajinám s priemernou kvalitou školstva. Do rovnakej skupiny sa zaraďuje USA, v bodovom vyjadrení však USA dosahuje mierne vyššie hodnotenie, a to 498 bodov. USA spolu s Nórskom do školstva investujú najviac finančných prostriedkov zo všetkých krajín zahrnutých v štúdii, celkovo nad 10-tisíc dolárov.", "Výrok Dušana Čaploviča, že „predbiehame Spojené štáty americké a vyspelejšie krajiny, čo sa týka financií vložených na jedného učiteľa alebo na jedného žiaka v regionálnom školstve,“ je teda možné hodnotiť ako nepravdivý. Z grafu totiž jednoznačne vyplýva, že USA prispievajú na žiaka trikrát až štyrikrát vyššou sumou ako Slovensko (USA – 10-tisíc dolárov, Slovensko – 2-3-tisíc dolárov). Podľa grafu Slovensko nepredbieha výškou financií investovanou do školstva žiadnu vyspelú krajinu západného sveta." ]
2013-01-04 00:00:00
{ "text": [ ".PDF" ], "url": [ "http://mckinseyonsociety.com/downloads/reports/Education/How-the-Worlds-Most-Improved-School-Systems-Keep-Getting-Better_Download-version_Final.pdf" ] }
2025-10-16T20:33:29.006447+00:00
vr33884
null
https://demagog.sk/vyrok/vr33884
Ján Richter
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/jan-richter
Tá štatistika, október, november, december sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2011 menej ľudí prepustilo.
2013-05-26 00:00:00
Zavádzajúce
Podľa údajov ÚPSVaR je síce pravdou, že v roku 2012 v mesiacoch október až december, bol počet nových uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa prišli evidovať na úrady práce - prítok UoZ, nižší ako v roku 2011. Výrok ministra práce však hodnotíme ako zavádzajúci, pretože nekorektne hovorí o prítoku UoZ ako o tých, ktorí mali byť prepustení. V skutočnosti je tento prítok ovplyvnený aj vývojom v náraste resp. poklese dočasne práceneschopných ľudí, absolventských praxí. Inými slovami, nie všetci čo pribudli do evidencie museli nevyhnutne stratiť prácu resp. byť prepustení. IFP upozorňuje, že nárast počtu uchádzačov o zamestnanie môže byť do značnej miery ovplyvnený poklesom resp. nárastom dočasne práce neschopných ľudí. Taktiež ak by sme sa pozreli na celkový vývoj UoZ resp. disponibilných uchádzačov o zamestnanie, tak v mesiacoch október, november, december 2011 možno hovoriť skôr o nižšom celkovom náraste UoZ resp. disponibilných uchádzačov o zamestnanie ako tomu bolo v tých istých mesiacoch 2012. Výrok by sme hodnotili ako pravdivý ak by minister podobne ako R. Fico ( O5M12 , 10.marca 2013) hovoril o "prichádzajúcich do evidencie", nie o prepustených. Ako však upozorňuje IFP , nárast uchádzačov o zamestnanie je spôsobený aj poklesom dočasne práce neschopných ľudí. V skutočnosti tak v decembri 2012 nedošlo k odchodu 13 500 pracovných miest, ale skutočný úbytok pracovných miest bol výrazne nižší. Inými slovami, v decembri nárast nezamestnaných nebol taký výrazný, len im skončili PN-ky. " Štatistický ukazovateľ disponibilná nezamestnanosť stúpol, ale reálne sa počet ľudí bez práce z novembra na december nezmenil. Reálny rast nezamestnanosti bol tak v polovici roka oveľa výraznejší ako naznačovali štatistiky a naopak v decembri sa nezamestnanosť už stabilizovala."
[ "Podľa údajov ÚPSVaR je síce pravdou, že v roku 2012 v mesiacoch október až december, bol počet nových uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa prišli evidovať na úrady práce - prítok UoZ, nižší ako v roku 2011. Výrok ministra práce však hodnotíme ako zavádzajúci, pretože nekorektne hovorí o prítoku UoZ ako o tých, ktorí mali byť prepustení. V skutočnosti je tento prítok ovplyvnený aj vývojom v náraste resp. poklese dočasne práceneschopných ľudí, absolventských praxí. Inými slovami, nie všetci čo pribudli do evidencie museli nevyhnutne stratiť prácu resp. byť prepustení. IFP upozorňuje, že nárast počtu uchádzačov o zamestnanie môže byť do značnej miery ovplyvnený poklesom resp. nárastom dočasne práce neschopných ľudí. Taktiež ak by sme sa pozreli na celkový vývoj UoZ resp. disponibilných uchádzačov o zamestnanie, tak v mesiacoch október, november, december 2011 možno hovoriť skôr o nižšom celkovom náraste UoZ resp. disponibilných uchádzačov o zamestnanie ako tomu bolo v tých istých mesiacoch 2012. Výrok by sme hodnotili ako pravdivý ak by minister podobne ako R. Fico ( O5M12 , 10.marca 2013) hovoril o \"prichádzajúcich do evidencie\", nie o prepustených.", "Ako však upozorňuje IFP , nárast uchádzačov o zamestnanie je spôsobený aj poklesom dočasne práce neschopných ľudí. V skutočnosti tak v decembri 2012 nedošlo k odchodu 13 500 pracovných miest, ale skutočný úbytok pracovných miest bol výrazne nižší. Inými slovami, v decembri nárast nezamestnaných nebol taký výrazný, len im skončili PN-ky.", "\" Štatistický ukazovateľ disponibilná nezamestnanosť stúpol, ale reálne sa počet ľudí bez práce z novembra na december nezmenil. Reálny rast nezamestnanosti bol tak v polovici roka oveľa výraznejší ako naznačovali štatistiky a naopak v decembri sa nezamestnanosť už stabilizovala.\"" ]
2013-05-27 00:00:00
{ "text": [ "údajov", "O5M12", "IFP" ], "url": [ "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://www.demagog.sk/diskusie/365/rok-od-poslednych-parlamentnych-volieb", "http://ekonomika.sme.sk/c/6694773/graf-dna-v-decembri-nezamestnanych-nepribudlo-len-im-skoncili-pn-ky.html" ] }
2025-10-16T19:57:23.942752+00:00
vr29329
null
https://demagog.sk/vyrok/vr29329
Andrej Danko
SNS
https://demagog.sk/politik/andrej-danko
Tak pre korektnosť je treba povedať, že Slovenská národná strava prvá snívala o slovenskom štáte a Slovenskej republike, napríklad môj podpredseda Anton Hrnko v čase, kedy ešte ho mohli zavrieť, tak podpisovali Šurianske memorandnum a pre korektnosť je treba povedať, že naozaj Slovenská národná strana historicky od 1871 o samostatnom Slovensku snívala.
2015-03-15 00:00:00
Pravda
Ak hovoríme o politickom subjekte, ktorý požadoval suverenitu Slovenskej republiky, potom môžme hovoriť o SNS ako o prvej politickej strane, ktorá požadovala samostatnosť Slovenska. Taktiež je pravda, že vznikla v roku 1871 . Pravdou je tiež výrok o Šurianskom memorande , aj to, že od vzniku SNS bolo základným bodom v jej stanovách je boj za národné záujmy Slovákov ( pdf ., 2011, s. 2). Anton Hrnko : „ Už koncom roka 1989 sa objavovali tendencie, požadujúce vytvorenie samostatnej slovenskej ústavy, ktorá by bola vyjadrením suverenity Slovenskej republiky. Hlavná myšlienka ešte nebola samostatnosť, išlo o to, aby Slovensko dosiahlo vlastnú suverenitu, aby si veci mohlo riešiť podľa vlastných potrieb a predstáv. Razantnejšia verejná výzva k suverenite Slovenska a uznaniu slovenského jazyka ako reprezentanta štátnosti vznikla začiatkom marca 1990 v Šuranoch na masovom zhromaždení Slovákov z juhu. Šurianske memorandum patrilo medzi prvé návrhy vyhlásenia zvrchovanosti Slovenska. Vznikali aj ďalšie iniciatívy - najmä v spoločnosti Korene, kde sa združovali národné intelektuálne vrstvy ."
[ "Ak hovoríme o politickom subjekte, ktorý požadoval suverenitu Slovenskej republiky, potom môžme hovoriť o SNS ako o prvej politickej strane, ktorá požadovala samostatnosť Slovenska. Taktiež je pravda, že vznikla v roku 1871 . Pravdou je tiež výrok o Šurianskom memorande , aj to, že od vzniku SNS bolo základným bodom v jej stanovách je boj za národné záujmy Slovákov ( pdf ., 2011, s. 2). Anton Hrnko : „ Už koncom roka 1989 sa objavovali tendencie, požadujúce vytvorenie samostatnej slovenskej ústavy, ktorá by bola vyjadrením suverenity Slovenskej republiky. Hlavná myšlienka ešte nebola samostatnosť, išlo o to, aby Slovensko dosiahlo vlastnú suverenitu, aby si veci mohlo riešiť podľa vlastných potrieb a predstáv. Razantnejšia verejná výzva k suverenite Slovenska a uznaniu slovenského jazyka ako reprezentanta štátnosti vznikla začiatkom marca 1990 v Šuranoch na masovom zhromaždení Slovákov z juhu. Šurianske memorandum patrilo medzi prvé návrhy vyhlásenia zvrchovanosti Slovenska. Vznikali aj ďalšie iniciatívy - najmä v spoločnosti Korene, kde sa združovali národné intelektuálne vrstvy .\"" ]
2015-03-16 00:00:00
{ "text": [ "1871", "Šurianskom memorande", "pdf", "Hrnko" ], "url": [ "http://www.globalpolitics.cz/clanky/slovenska-narodni-strana", "http://archiv.extraplus.sk/1497/17-7-1992", "http://www.nas2kriz.sk/uploads/docs/140.pdf", "http://archiv.extraplus.sk/1497/17-7-1992" ] }
2025-10-16T20:30:43.942607+00:00
vr35823
null
https://demagog.sk/vyrok/vr35823
Iveta Radičová
SDKÚ-DS
https://demagog.sk/politik/iveta-radicova
Tie opatrenia totiž pri raste zamestnanosti, ktorá práve silným štátom a tou jednou cestou, pre ktorú sa vláda rozhodla, viedla k rastu zamestnanosti u nás predovšetkým vo verejnej správe. Ten nárast bol 11,5 % ale výrazný pokles nezamestnanosti, a zamestnanosti v ostatných sektoroch
2010-05-30 00:00:00
Neoveriteľné
Nie je úplne jasné, ktoré obdobie má Iveta Radičová na mysli. Predpokladajme však, že porovnáva obdobie od nástupu Roberta Fica do vlády po dnešok. Štatistický úrad zaznamenáva údaje o nezamestnanosti v dvoch štatistikách. V demografických štatistikách Priemerný evidenčný počet zamestnaných osôb podľa ekonomických činností ( SK NACE ) v osobách a v makroekonomických štatistikách, Celková zamestnanosť (ESNÚ95) podľa ekonomických činností ( OKEČ ) v osobách, indexy (1995Q1 - 2009Q4) . Rozdiel medzi týmito štatistikami je (možno prekvapujúco) zásadný. Pri porovnaní medziročných údajov priemerného evidenčného počtu zamestnaných vo verejnej sfére, je zrejmé, že Radičová má pravdu, že nastal prudký rast zamestnanosti vo verejnej sfére. Medzi rokmi 2006 až 2009 (viď tabuľka) to bolo 16%. (obdobie od vstupu Roberta Fica do vlády vzhľadom na chýbajúce kvartálne štatistiky nie je možné dohľadať, údaj o 11,5% je neoveriteľný.)
[ "Nie je úplne jasné, ktoré obdobie má Iveta Radičová na mysli. Predpokladajme však, že porovnáva obdobie od nástupu Roberta Fica do vlády po dnešok. Štatistický úrad zaznamenáva údaje o nezamestnanosti v dvoch štatistikách. V demografických štatistikách Priemerný evidenčný počet zamestnaných osôb podľa ekonomických činností ( SK NACE ) v osobách a v makroekonomických štatistikách, Celková zamestnanosť (ESNÚ95) podľa ekonomických činností ( OKEČ ) v osobách, indexy (1995Q1 - 2009Q4) . Rozdiel medzi týmito štatistikami je (možno prekvapujúco) zásadný. Pri porovnaní medziročných údajov priemerného evidenčného počtu zamestnaných vo verejnej sfére, je zrejmé, že Radičová má pravdu, že nastal prudký rast zamestnanosti vo verejnej sfére. Medzi rokmi 2006 až 2009 (viď tabuľka) to bolo 16%. (obdobie od vstupu Roberta Fica do vlády vzhľadom na chýbajúce kvartálne štatistiky nie je možné dohľadať, údaj o 11,5% je neoveriteľný.)" ]
2010-12-17 00:00:00
{ "text": [ "Štatistický úrad", "SK NACE", "OKEČ" ], "url": [ "http://www.statistics.sk/pls/elisw/MetaInfo.explorer?obj=39&cmd=go&s=1002&sso=2&so=15", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=2828&m_sso=2&m_so=15&ic=39", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=1934&m_sso=3&m_so=81&ic=248" ] }
2025-10-16T20:40:12.282926+00:00
vr29676
null
https://demagog.sk/vyrok/vr29676
Andrej Kiska
Za ľudí
https://demagog.sk/politik/andrej-kiska
Uvediem príklad z nedávneho obdobia, kedy sa parlament rozhodol zakázať jeden z poplatkov – za prednostné objednanie sa u lekára. Bez ohľadu na to, čo si o tomto konkrétnom poplatku myslíme, existuje popri ňom veľké množstvo ďalších neprehľadných poplatkov v našom zdravotníctve.
2015-06-18 00:00:00
Pravda
Od 1. apríla 2015 lekári nemôžu požadovať úhradu za určité výkony. Zrušili sa poplatky za vydanie výmenného lístka, potvrdenie o návšteve lekára pre zamestnávateľa alebo poplatok za prednostné ošetrenie. Iné poplatky však ostali zachované, a ich výška nie je pevne stanovená zákonom. N ový zákon bol označený za nejasný aj samotnými lekármi. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
[ "Od 1. apríla 2015 lekári nemôžu požadovať úhradu za určité výkony. Zrušili sa poplatky za vydanie výmenného lístka, potvrdenie o návšteve lekára pre zamestnávateľa alebo poplatok za prednostné ošetrenie. Iné poplatky však ostali zachované, a ich výška nie je pevne stanovená zákonom. N ový zákon bol označený za nejasný aj samotnými lekármi. Výrok hodnotíme ako pravdivý." ]
2015-06-18 00:00:00
{ "text": [ "nemôžu", "Zrušili sa poplatky", "článku", "Ministerstva zdravotníctva" ], "url": [ "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/poplatky-u-lekara-maju-oddnes-nove-pravidla-709730", "http://www.health.gov.sk/?poplatky-v-zdravotnictve", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/poplatky-u-lekara-maju-oddnes-nove-pravidla-709730", "http://www.health.gov.sk/?poplatky-v-zdravotnictve" ] }
2025-10-16T20:52:55.125441+00:00
vr34000
null
https://demagog.sk/vyrok/vr34000
József Nagy
MOST-HÍD
https://demagog.sk/politik/jozsef-nagy
Mali by sme počkať tak, ako ste prisľúbili (SMER-SD, pozn.), že počkáte na rozhodnutie Ústavného súdu.
2013-06-09 00:00:00
Pravda
Je pravdou, že predseda vlády Fico ešte v januári 2013 sľuboval, nebude voliť náhradu za Čentéša, kým Ústavný súd neposúdi Čentéšov podnet, či môže byť nová voľba. SMER chcel prostredníctvom novely urýchliť proces rozhodnutia vo veci Čentéšovej sťažnosti. Účinnosť novelu však Ústavný súd pozastavil a následne sa Robert Fico rozhodol nečakať na rozhodnutie ÚS vo veci sťažnosti Čentéša a vyhlásil, že prebehne nová voľba GP.
[ "Je pravdou, že predseda vlády Fico ešte v januári 2013 sľuboval, nebude voliť náhradu za Čentéša, kým Ústavný súd neposúdi Čentéšov podnet, či môže byť nová voľba. SMER chcel prostredníctvom novely urýchliť proces rozhodnutia vo veci Čentéšovej sťažnosti. Účinnosť novelu však Ústavný súd pozastavil a následne sa Robert Fico rozhodol nečakať na rozhodnutie ÚS vo veci sťažnosti Čentéša a vyhlásil, že prebehne nová voľba GP." ]
2013-06-10 00:00:00
{ "text": [ "podal", "vyhlásil", "zákon", "uvádza", "pozastavil", "tvrdil", "vyhlásil" ], "url": [ "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/252611-novu-volbu-prokuratora-moze-zastavit-sud/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/smer-zablokuje-mimoriadnu-schodzu-potv/610448-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4435", "http://portal.concourt.sk/plugins/servlet/get/attachment/main/ts_data/Tlacove_+informacie__11_13_namietky_Gasparovic.pdf", "http://www.ta3.com/clanok/1021038/ustavny-sud-pozastavil-ucinnost-novely-ktora-mala-posunut-kauzu-centes.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/281285-fico-blizi-sa-cas-ked-budeme-volit-generalneho-prokuratora/", "http://tvnoviny.sk/sekcia/domace/archiv/ustavny-sud-klepol-ficovi-po-prstoch-ten-sa-tvari-akoby-sa-znechumelilo.html" ] }
2025-10-16T19:56:57.717799+00:00
vr31044
null
https://demagog.sk/vyrok/vr31044
Ján Počiatek
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/jan-pociatek
My sme na výbore o tejto téme (informačný systém Daňového úradu, pozn.) diskutovali už dávno predtým. A bolo úplne jasné, do čoho sa to valí.
2012-02-19 00:00:00
Neoveriteľné
Keďže bol zákon na ktorý reagoval Ján Počiatek prijatý NR 12. júla 2011, demagog.sk prezrel Uznesenia zasadnutí Výboru pre financie a rozpočet od 24. augusta do 15. novembra 2011. Ani v jednom dokumente VFR sa však nemenil ani nedopĺňal spomínaný zákon.
[ "Keďže bol zákon na ktorý reagoval Ján Počiatek prijatý NR 12. júla 2011, demagog.sk prezrel Uznesenia zasadnutí Výboru pre financie a rozpočet od 24. augusta do 15. novembra 2011. Ani v jednom dokumente VFR sa však nemenil ani nedopĺňal spomínaný zákon." ]
2012-02-20 00:00:00
{ "text": [ "zákon" ], "url": [ "http://www.reserves.gov.sk/sk/system/files/file/prispevok/zakon-256-2011.pdf" ] }
2025-10-16T20:34:45.400730+00:00
vr16812
null
https://demagog.sk/vyrok/vr16812
Tibor Mikuš
Nestraníci
https://demagog.sk/politik/tibor-mikus
...v nemocnici Galanta nový majiteľ o 20 % zvýšil úväzky lekárov (...), viac špecialistov tam pôsobí.
2017-10-17 00:00:00
Neoveriteľné
Nemocnica v Galante bola v roku 2015 odkúpená spoločnosťou Svet zdravia a.s., ktorá v nasledujúcom období začala s rekonštrukciou a modernizáciou nemocnice. Výrok kandidáta na predsedu Trnavského kraja sa týka zvýšenia pracovných úväzkov lekárskych pracovníkov nemocnice a zvýšenia počtu špecialistov, resp. celkovo vyššiu špecializáciu lekárskeho personálu. Neexistuje oficiálna správa, ktorá by avízovala alebo potvrdzovala navýšenie úväzkov v spomínanej nemocnici. Nevieme preto jednoznačne overiť výrok Tibora Mikuša o navýšení pracovných úväzkov lekárov o 20 %, prípadne o navýšení počtu špecialistov. Výrok súčasného predsedu TTSK Tibora Mikuša hodnotíme ako neoveriteľný. Predsedom Trnavského samosprávneho kraja je od roku 2005 Ing. Tibor Mikuš, PhD. V nastávajúcich voľbách opätovne (po štvrtý krát) kandiduje na post predsedu TTSK. Nemocnica v Galante bola v roku 2015 kúpená spoločnosťou Svet zdravia a. s. (Penta Investments), pričom sa zaviazala k investíciam vo výške asi 8,7 milióna eur v období najbližších piatich rokov (2015 – 2020). Ako uvádza napríklad regionálne vydanie denníka SME, pod novým vedením bolo napríklad zrekonštruované a vybavené rádiologické oddelenie či znovuotvorené pracovisko jednodňovej chirurgie oka. Výška pracovného úväzku väčšia ako 1,0 znamená, že lekár pracuje "...popri nadčasoch a pohotovostných službách vo svojom hlavnom zamestnaní ešte aj lekársku prácu pre iných zamestnávateľov". Článok inštitútu INEKO ďalej analyzuje optimálnu výšku pracovného úväzku v lekárskej oblasti, respektíve negatíva súbežných pracovných úväzkov. Tibor Mikuš vo výroku problematiku navyšovania úväzkov formuluje ako pozitívum vo vzťahu k počtu špecialistov, ktorí v nemocnici pôsobia. O navýšení pracovných úväzkov oficiálne neinformuje spoločnosť Svet zdravia, nemocnica v Galante ani orgány ministerstva zdravotníctva. Nevieme preto výrok jednoznačne zhodnotiť, a teda potvrdiť či vyvrátiť. Dátum zverejnenia analýzy: 18.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Nemocnica v Galante bola v roku 2015 odkúpená spoločnosťou Svet zdravia a.s., ktorá v nasledujúcom období začala s rekonštrukciou a modernizáciou nemocnice. Výrok kandidáta na predsedu Trnavského kraja sa týka zvýšenia pracovných úväzkov lekárskych pracovníkov nemocnice a zvýšenia počtu špecialistov, resp. celkovo vyššiu špecializáciu lekárskeho personálu. Neexistuje oficiálna správa, ktorá by avízovala alebo potvrdzovala navýšenie úväzkov v spomínanej nemocnici. Nevieme preto jednoznačne overiť výrok Tibora Mikuša o navýšení pracovných úväzkov lekárov o 20 %, prípadne o navýšení počtu špecialistov. Výrok súčasného predsedu TTSK Tibora Mikuša hodnotíme ako neoveriteľný. Predsedom Trnavského samosprávneho kraja je od roku 2005 Ing. Tibor Mikuš, PhD. V nastávajúcich voľbách opätovne (po štvrtý krát) kandiduje na post predsedu TTSK. Nemocnica v Galante bola v roku 2015 kúpená spoločnosťou Svet zdravia a. s. (Penta Investments), pričom sa zaviazala k investíciam vo výške asi 8,7 milióna eur v období najbližších piatich rokov (2015 – 2020). Ako uvádza napríklad regionálne vydanie denníka SME, pod novým vedením bolo napríklad zrekonštruované a vybavené rádiologické oddelenie či znovuotvorené pracovisko jednodňovej chirurgie oka. Výška pracovného úväzku väčšia ako 1,0 znamená, že lekár pracuje \"...popri nadčasoch a pohotovostných službách vo svojom hlavnom zamestnaní ešte aj lekársku prácu pre iných zamestnávateľov\". Článok inštitútu INEKO ďalej analyzuje optimálnu výšku pracovného úväzku v lekárskej oblasti, respektíve negatíva súbežných pracovných úväzkov. Tibor Mikuš vo výroku problematiku navyšovania úväzkov formuluje ako pozitívum vo vzťahu k počtu špecialistov, ktorí v nemocnici pôsobia. O navýšení pracovných úväzkov oficiálne neinformuje spoločnosť Svet zdravia, nemocnica v Galante ani orgány ministerstva zdravotníctva. Nevieme preto výrok jednoznačne zhodnotiť, a teda potvrdiť či vyvrátiť. Dátum zverejnenia analýzy: 18.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2017-10-18 00:00:00
{ "text": [ "Ing. Tibor Mikuš, PhD.", "Svet zdravia a. s.", "8,7 milióna eur", "regionálne vydanie", "Výška pracovného úväzku" ], "url": [ "https://www.trnava-vuc.sk/predseda-trnavskeho-samospravneho-kraja", "http://svetzdravia.com/domov", "http://svetzdravia.com/aktuality/a216_svet-zdravia-sa-rozsiruje-o-nemocnice-v-galante-a-v-dunajskej-strede", "https://mytrnava.sme.sk/c/20183722/do-galantskej-nemocnice-sa-vratili-ocne-operacie.html", "http://www.ineko.sk/clanky/viete-kde-vsade-pracuje-vas-doktor" ] }
2025-10-16T19:28:23.922379+00:00
vr36894
null
https://demagog.sk/vyrok/vr36894
Robert Kaliňák
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
A jedna vec je, že jednoducho minister, minister prvýkrát uviedol na trh vakcínu bez doporučenia jednotlivých komisií, ktoré o tom rozhodujú kategorizačných. Tak isto nie som žiadny liekový odborník, len faktom je, že doteraz ministri, všetci. Predchádzajú aj za bývalej vlády aj za vlády Mikuláša Dzurindu podpisovali takéto súhlasy so zaradením vakcíny na trh vždycky po súhlase tých komisií, ktoré liekovú politiku majú nastarosti a toto sa samozrejme v tomto prípade neudialo.
2011-01-23 00:00:00
Neoveriteľné
SME píše: "O 10­-dávkových baleniach Prevenaru rozhodovalo len ministerstvo, kategorizačná komisia o tom nerokovala. V minulosti sa tak rýchlo rozhodovalo len raz. Bolo to v roku 2008, keď šlo o vakcínu Infanrix Polio výrobcu GlaxoSmithKline." Presné okolnosti schvaľovania vakcíny Infanrix Polio nie sú k dispozícií. Dátum zverejnenia analýzy: 24.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "SME píše: \"O 10­-dávkových baleniach Prevenaru rozhodovalo len ministerstvo, kategorizačná komisia o tom nerokovala. V minulosti sa tak rýchlo rozhodovalo len raz. Bolo to v roku 2008, keď šlo o vakcínu Infanrix Polio výrobcu GlaxoSmithKline.\" Presné okolnosti schvaľovania vakcíny Infanrix Polio nie sú k dispozícií. Dátum zverejnenia analýzy: 24.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2011-01-24 00:00:00
{ "text": [ "SME" ], "url": [ "http://ekonomika.sme.sk/c/5719975/minister-uhliarik-zvyhodnil-pfizer.html" ] }
2025-10-16T20:44:04.850359+00:00
vr14393
null
https://demagog.sk/vyrok/vr14393
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
(...) stojím si za tým, čo sme povedali, že v rokoch 2012-2016 tu bolo 130 tisíc pracovných miest.
2016-02-14 00:00:00
Pravda
Štatistiky skutočne potvrdzujú údaj uvádzaný Ficom- vyše 130 000 nových pracovných miest od roku 2012. Viacerí odborníci, politici i novinári toto číslo spochybňujú, v prípade veľkého počtu týchto údajne nových pracovných miest sa jedná o dočasné pracovné miesta. Výrok však hodnotíme ako pravdivý kvôli údajom Sociálnej poisťovne, ktoré hovoria o vzniku 131 605 pracovných miest za obdobie 2012-2016.
[ "Štatistiky skutočne potvrdzujú údaj uvádzaný Ficom- vyše 130 000 nových pracovných miest od roku 2012. Viacerí odborníci, politici i novinári toto číslo spochybňujú, v prípade veľkého počtu týchto údajne nových pracovných miest sa jedná o dočasné pracovné miesta. Výrok však hodnotíme ako pravdivý kvôli údajom Sociálnej poisťovne, ktoré hovoria o vzniku 131 605 pracovných miest za obdobie 2012-2016." ]
2016-02-15 00:00:00
{ "text": [ "130-tisíc", "Richter", "kritike", "Navrátilová", "Kaník", "Trend" ], "url": [ "http://www.ta3.com/clanok/1077908/najvacsi-podvod-ci-vyrazny-ubytok-smer-vraj-pri-nezamestnanosti-zavadza.html", "https://dennikn.sk/minuta/364706/", "http://domov.sme.sk/c/20090093/miskov-smer-pri-novych-pracovnych-miestach-zavadza.html", "http://blog.etrend.sk/lubica-navratilova/fico-prikrasluje-uspechy-v-politike-zamestnanosti-nad-hranicu-rozumneho-spravania.html", "https://dennikn.sk/minuta/364706/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/100-tisic-novych-pracovnych-miest-na-papieri-sa-da-vycarovat-vsetko.html" ] }
2025-10-16T19:36:05.758124+00:00
vr38460
null
https://demagog.sk/vyrok/vr38460
Rafael Rafaj
SNS
https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj
Ja vám zasa zacitujem exministra zahraničných vecí, ktorý pôsobí momentálne vo vysokých medzinárodných organizáciách, Jána Kubiša, ktorý povedal. Presadzovanie kolektívnych práv menšín ponad hranice môže vniesť napätie do medzištátnych a vnútroštátnych vzťahov a doterajší postup slovenskej vlády označil za škodlivý pre záujmy tohto štátu.
2011-05-29 00:00:00
Pravda
Kubiš v rozhovore pre denník Pravda odpovedá okrem iných aj na túto otázku: Do akej miery vás znepokojuje maďarská ústava? "Dejiny posledných 100 alebo 150 rokov nás poučili, aké je nebezpečné stavať sa do úlohy cezhraničného ochrancu určitého etnika. Bohužiaľ, vládnuci Fidesz presadil svoje tézy do ústavy a v najbližšom období uvidíme, do akej miery sú zhubné. Presadzovanie kolektívnych práv menšín ponad hranice môže vniesť napätie do medzištátnych a vnútroštátnych vzťahov, zvlášť to môže platiť o Slovensku. Pre mňa je to veľkomaďarská nacionalistická ústava." Zároveň povedal, že "Doterajší postup slovenskej vlády považujem za škodlivý pre záujmy nášho štátu,"
[ "Kubiš v rozhovore pre denník Pravda odpovedá okrem iných aj na túto otázku: Do akej miery vás znepokojuje maďarská ústava? \"Dejiny posledných 100 alebo 150 rokov nás poučili, aké je nebezpečné stavať sa do úlohy cezhraničného ochrancu určitého etnika. Bohužiaľ, vládnuci Fidesz presadil svoje tézy do ústavy a v najbližšom období uvidíme, do akej miery sú zhubné. Presadzovanie kolektívnych práv menšín ponad hranice môže vniesť napätie do medzištátnych a vnútroštátnych vzťahov, zvlášť to môže platiť o Slovensku. Pre mňa je to veľkomaďarská nacionalistická ústava.\" Zároveň povedal, že \"Doterajší postup slovenskej vlády považujem za škodlivý pre záujmy nášho štátu,\"" ]
2011-05-30 00:00:00
{ "text": [ "denník Pravda" ], "url": [ "http://spravy.pravda.sk/kubis-slovensko-strka-hlavu-do-piesku-dx6-/sk_svet.asp?c=A110512_093433_sk_svet_p09" ] }
2025-10-16T20:13:51.083677+00:00
vr37124
null
https://demagog.sk/vyrok/vr37124
Pavol Hrušovský
KDH
https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky
Pán predseda, ja som zažil minulé volebné obdobie teror väčšinny. Mne niekoľko krát jeden z vašich koaličných partnerov viete čo povedal? Držte hubu, máme väčšinu a my máme pravdu. A vy buďte ticho a poslúchajte.
2011-02-06 00:00:00
Neoveriteľné
O takomto výroku sme nenašli žiadne mediálne záznamy.
[ "O takomto výroku sme nenašli žiadne mediálne záznamy." ]
2011-02-07 00:00:00
{ "text": [], "url": [] }
2025-10-16T20:44:17.934235+00:00
vr28039
null
https://demagog.sk/vyrok/vr28039
Andrej Kiska
Za ľudí
https://demagog.sk/politik/andrej-kiska
...aby nemusela (matka s malými deťmi, pozn.) hľadať náhradné riešenie, ktoré často ani nevie nájsť v škôlkach, pretože my máme málo miest v škôlkach.
2014-06-22 00:00:00
Pravda
Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva pre školský rok 2013/2014 je pravdou, že nie všetky žiadosti na umiestnenie detí do škôlok boli schválené, a to z dôvodu slabej kapacity škôlok. Inými slovami, nie všetky deti sa mohli dostať do materskej školy pre nedostatočnú kapacitu. Výrok A. Kisku hodnotíme ako pravdivý. Údaje Ústavu (.xlsx) informácií a prognóz školstva ukazujú, že záujem o umiestňovanie deti v škôlkach stúpa. Z roku 2012 na rok 2013 sa zvýšil počet detí navštevujúcich materské školy o viac ako 3 500 a to zo 149 511 na 153 059 detí (nárast 2,3%). Výrazne však stúpol aj počet nevybavených žiadostí o viac než 1 500 (z 8 144 na 9 682, čo je nárast o 18,4%). V roku 2013 bolo okolo 4 600 (resp. takmer 50%) z celkového počtu nevybavených žiadostí v Bratislavskom kraji. SITA , 21. marca 2014: "Záujem rodičov o umiestnenie detí do škôlky je vo viacerých mestách väčší, ako sú kapacity materských škôl. Pre školský rok 2013/2014 podľa údajov z Ústavu informácií a prognóz školstva nevyhoveli škôlky pod samosprávami okolo 8 900 žiadostiam." Dátum zverejnenia analýzy: 23.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva pre školský rok 2013/2014 je pravdou, že nie všetky žiadosti na umiestnenie detí do škôlok boli schválené, a to z dôvodu slabej kapacity škôlok. Inými slovami, nie všetky deti sa mohli dostať do materskej školy pre nedostatočnú kapacitu. Výrok A. Kisku hodnotíme ako pravdivý. Údaje Ústavu (.xlsx) informácií a prognóz školstva ukazujú, že záujem o umiestňovanie deti v škôlkach stúpa. Z roku 2012 na rok 2013 sa zvýšil počet detí navštevujúcich materské školy o viac ako 3 500 a to zo 149 511 na 153 059 detí (nárast 2,3%). Výrazne však stúpol aj počet nevybavených žiadostí o viac než 1 500 (z 8 144 na 9 682, čo je nárast o 18,4%). V roku 2013 bolo okolo 4 600 (resp. takmer 50%) z celkového počtu nevybavených žiadostí v Bratislavskom kraji. SITA , 21. marca 2014: \"Záujem rodičov o umiestnenie detí do škôlky je vo viacerých mestách väčší, ako sú kapacity materských škôl. Pre školský rok 2013/2014 podľa údajov z Ústavu informácií a prognóz školstva nevyhoveli škôlky pod samosprávami okolo 8 900 žiadostiam.\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2014-06-23 00:00:00
{ "text": [ "Ústavu", "SITA" ], "url": [ "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JH/vyvoj_ukazovatelov_m___z__a_s_13.xlsx", "http://www.sme.sk/c/7143953/v-skolkach-nie-je-dost-miesta-nevyhoveli-tisickam-ziadosti.html" ] }
2025-10-16T19:46:11.233467+00:00
vr31719
null
https://demagog.sk/vyrok/vr31719
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Tak teraz mi napríklad pán podpredseda Národnej rady vyčíta, že programové vyhlásenie vlády nie je 5 %, to znamená, výška odvodov, alebo poistenia, ktoré štát platí za svojich poistencov v prípade zdravotného poistenia. Pán podpredseda, veď vy ste to znížili späť na 4 %. My sme boli pri 5 %. Vy ste to znížili na 4 %.
2012-05-06 00:00:00
Pravda
Výška odvodov poistného za poistencov štátu počas vlády R. Fica bola presne 5 % len štyri mesiace roku 2007. V roku 2010, keď došlo k výmene vlády, bola sadzba na úrovni 4.78 %. Za vlády I. Radičovej, v roku 2011, klesla táto sadzba na 4.32 % a v roku 2012 na 4 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože percentuálna výška odvodov za Ficovej vlády sa skutočne blíížila k 5 % a po zmene vlád klesala. Štát je platiteľom zdravotného poistenia za tzv. poistencov štátu a za určitých podmienok aj za zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby. Zákon č. 580/2004 Z. z . o zdravotnom poistení, v § 11 ods. 7 definuje skupiny obyvateľov, za ktoré je štát platiteľom poistného. Medzi ne patria napr. nezaopatrené deti, osoby poberajúce dôchodok či osoby, ktoré sú vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie. O výške sadzby poistného pre poistencov štátu sa rozhoduje pri schvaľovaní štátneho rozpočtu. Uvádza sa ako určité percento z vymeriavacieho základu, ktorým je priemerná mzda v ekonomike spred dvoch rokov. Podľa SITA , v roku 2006, za druhej Dzurindovej vlády, bola sadzba poistného 4 %. V júni 2006 sa konali parlamentné voľby a premiérom sa stal R. Fico. Výška odvodov sa následne pohybovala takto: V júni 2010 došlo k zmene vlády a premiérkou sa stala I. Radičová. Nová vláda na rok 2011 odsúhlasila výšku sadzby poistného na 4.32 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Na rok 2012, ako ďalej uvádza SITA , bola schválená sadzba poistného na úrovni 4 %. V Programovom vyhlásení vlády SR z mája 2012, sa neuvádza, akú sadzbu poistného za poistencov štátu plánuje nová vláda R. Fica na ďalšie roky.
[ "Výška odvodov poistného za poistencov štátu počas vlády R. Fica bola presne 5 % len štyri mesiace roku 2007. V roku 2010, keď došlo k výmene vlády, bola sadzba na úrovni 4.78 %. Za vlády I. Radičovej, v roku 2011, klesla táto sadzba na 4.32 % a v roku 2012 na 4 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože percentuálna výška odvodov za Ficovej vlády sa skutočne blíížila k 5 % a po zmene vlád klesala. Štát je platiteľom zdravotného poistenia za tzv. poistencov štátu a za určitých podmienok aj za zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby. Zákon č. 580/2004 Z. z . o zdravotnom poistení, v § 11 ods. 7 definuje skupiny obyvateľov, za ktoré je štát platiteľom poistného. Medzi ne patria napr. nezaopatrené deti, osoby poberajúce dôchodok či osoby, ktoré sú vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie. O výške sadzby poistného pre poistencov štátu sa rozhoduje pri schvaľovaní štátneho rozpočtu. Uvádza sa ako určité percento z vymeriavacieho základu, ktorým je priemerná mzda v ekonomike spred dvoch rokov. Podľa SITA , v roku 2006, za druhej Dzurindovej vlády, bola sadzba poistného 4 %. V júni 2006 sa konali parlamentné voľby a premiérom sa stal R. Fico. Výška odvodov sa následne pohybovala takto:", "V júni 2010 došlo k zmene vlády a premiérkou sa stala I. Radičová. Nová vláda na rok 2011 odsúhlasila výšku sadzby poistného na 4.32 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Na rok 2012, ako ďalej uvádza SITA , bola schválená sadzba poistného na úrovni 4 %.", "V Programovom vyhlásení vlády SR z mája 2012, sa neuvádza, akú sadzbu poistného za poistencov štátu plánuje nová vláda R. Fica na ďalšie roky." ]
2012-05-07 00:00:00
{ "text": [ "Zákon č. 580/2004 Z. z", "SITA", "4,33%", "4,5%", "4,9%", "4,78%", "SITA", "Programovom vyhlásení vlády SR" ], "url": [ "http://www.porada.sk/t16146-zakon-o-zdravotnom-poisteni-od-01-08-2011-a.html", "http://www.poistovne.sk/22044-sk/mz-chce-zvysit-platby-statu-za-svojich-poistencov.php", "http://www.webnoviny.sk/zdravie/sadzba-za-poistencov-statu-klesne-az/231571-clanok.html?from=suggested_articleshttp://", "http://www.webnoviny.sk/zdravie/sadzba-za-poistencov-statu-klesne-az/231571-clanok.html?from=suggested_articles", "http://www.webnoviny.sk/zdravie/sadzba-za-poistencov-statu-klesne-az/231571-clanok.html?from=suggested_articleshttp://", "http://www.webnoviny.sk/zdravie/sadzba-za-poistencov-statu-klesne-az/231571-clanok.html?from=suggested_articles", "http://www.zakon.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=lwTArticles.ascx&LngID=0&phContent=lwArtShowTopStory.ascx&ArtID=41570&CatID=2", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-143508?prefixFile=m" ] }
2025-10-16T20:05:11.134493+00:00
vr37580
null
https://demagog.sk/vyrok/vr37580
Zsolt Simon
null
https://demagog.sk/politik/zsolt-simon
Už sme v tomto roku odsúhlasili predaj pôdy pre Volkswagen pri Martine, kde sa zaviazal, že umožnenie nákupu tej pôdy pri ich výrobnom závode vytvorí ďalších 400 pracovných príležitostí.
2011-03-06 00:00:00
Neoveriteľné
Zsolt Simon sa rovnako vyjadril aj pre Hospodárske noviny : "Slovenský pozemkový fond podľa slov šéfa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zsolta Simona odpredá spoločnosti Volkswagen Slovakia, a. s., 6,39 hektára ornej pôdy z vlastníctva Slovenskej republiky za cenu 1,06 milióna eur. Na nej plánuje spoločnosť VW v rámci svojho martinského závodu investovať do rozšírenia výrobných kapacít. Investícia prispeje k vytvoreniu takmer 400 nových pracovných miest." Oficiálne vyhlásenie automobilovej spoločnosti o približnom počte pracovných miest sa však nájsť nepodarilo.
[ "Zsolt Simon sa rovnako vyjadril aj pre Hospodárske noviny : \"Slovenský pozemkový fond podľa slov šéfa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zsolta Simona odpredá spoločnosti Volkswagen Slovakia, a. s., 6,39 hektára ornej pôdy z vlastníctva Slovenskej republiky za cenu 1,06 milióna eur. Na nej plánuje spoločnosť VW v rámci svojho martinského závodu investovať do rozšírenia výrobných kapacít. Investícia prispeje k vytvoreniu takmer 400 nových pracovných miest.\" Oficiálne vyhlásenie automobilovej spoločnosti o približnom počte pracovných miest sa však nájsť nepodarilo." ]
2011-03-07 00:00:00
{ "text": [ "Hospodárske noviny" ], "url": [ "http://hnonline.sk/c1-48695450-simon-predaj-statnej-pody-prinesie-do-martina-pracovne-miesta" ] }
2025-10-16T20:17:26.207918+00:00
vr28536
null
https://demagog.sk/vyrok/vr28536
Ján Slota
SNS
https://demagog.sk/politik/jan-slota
Zrekonštruovali sme futbalový štadión a osvetlenie a stali sme sa dvakrát majstrami Slovenska, za primátorovanie (Slotu, pozn.). Až potom to dostal niekto, ten, ktorý to ďalej zveľaďoval.
2014-11-03 00:00:00
Pravda
Žilina sa stala počas primátorovania Jána Slotu niekoľkonásobným majstrom Slovenska, dvakrát ešte ako klub, ktorý nevlastnil Antošík. V roku 2002 začalo mesto s rekonštrukciou štadióna, dobudovalo osvetlenie a zrekonštruovalo dve tribúny štadiónu. Klub v v roku 2004 prevzal sponzor Jozef Antošík a v rekonštrukcii od roku 2006 pokračoval. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ján Stola bol primátorom Žiliny v rokoch 1990 - 2006. Počas jeho funkčného obdobia sa Žilina stala majstrom Slovenska vo futbale trikrát v rokoch 2001/2002, 2002/2003 a 2003/2004. V sezóne 2003/2004 však do klubu vstúpil už Antošík. V roku 2002 bolo v štadióne nainštalované umelé osvetlenie a zrekonštruované obe tribúny štadiónu. Veľká rekonštrukcia začala v roku 2006 a trvala do roku 2009, kedy došlo k rozšíreniu tribún a nainštalovaniu vyhrievania trávnika. Od roku 2004 je stopercentným majiteľom Mestského športového klubu, ktorý spravuje futbalový štadión, Jozef Antošík.
[ "Žilina sa stala počas primátorovania Jána Slotu niekoľkonásobným majstrom Slovenska, dvakrát ešte ako klub, ktorý nevlastnil Antošík. V roku 2002 začalo mesto s rekonštrukciou štadióna, dobudovalo osvetlenie a zrekonštruovalo dve tribúny štadiónu. Klub v v roku 2004 prevzal sponzor Jozef Antošík a v rekonštrukcii od roku 2006 pokračoval. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ján Stola bol primátorom Žiliny v rokoch 1990 - 2006. Počas jeho funkčného obdobia sa Žilina stala majstrom Slovenska vo futbale trikrát v rokoch 2001/2002, 2002/2003 a 2003/2004. V sezóne 2003/2004 však do klubu vstúpil už Antošík. V roku 2002 bolo v štadióne nainštalované umelé osvetlenie a zrekonštruované obe tribúny štadiónu. Veľká rekonštrukcia začala v roku 2006 a trvala do roku 2009, kedy došlo k rozšíreniu tribún a nainštalovaniu vyhrievania trávnika. Od roku 2004 je stopercentným majiteľom Mestského športového klubu, ktorý spravuje futbalový štadión, Jozef Antošík." ]
2014-11-04 00:00:00
{ "text": [ "majstrom", "nainštalované", "tribúny", "majiteľom" ], "url": [ "http://www.mskzilina.sk/index.php?url=static&stranka=6", "http://www.ultraszilina.sk/stadion-pod-dubnom/", "http://www.mskzilina.sk/index.php?url=static&stranka=8", "http://hnporadna.hnonline.sk/muz-ktory-zoznamil-europu-so-zilinou-305025" ] }
2025-10-16T19:44:28.582882+00:00
vr29616
null
https://demagog.sk/vyrok/vr29616
Robert Kaliňák
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
Ak teraz sme nešťastní, že zomrelo 1 700 ľudí na mori...
2015-05-31 00:00:00
Pravda
Odhadovaný počet obetí za rok 2015 je zatiaľ okolo 1800. Najväčšie tragédie sa odohrali v apríli 2015, kedy sa 200 km od talianskeho ostrova Lampedusa potopila loď so 700 migrantami a pár dní predtým sa prevrhla loď plaviaca sa z Líbye na Sicíliu so 550 migrantami. Zachrániť sa podarilo iba 150 . Podľa článku z 31. mája tohto roku je počet úmrtí odhadovaný na 1 770. Nakoľko odhady hovoria len o niečo vyššom čísle než uvádza Kaliňák, hodnotíme výrok ako pravdivý.
[ "Odhadovaný počet obetí za rok 2015 je zatiaľ okolo 1800. Najväčšie tragédie sa odohrali v apríli 2015, kedy sa 200 km od talianskeho ostrova Lampedusa potopila loď so 700 migrantami a pár dní predtým sa prevrhla loď plaviaca sa z Líbye na Sicíliu so 550 migrantami. Zachrániť sa podarilo iba 150 . Podľa článku z 31. mája tohto roku je počet úmrtí odhadovaný na 1 770. Nakoľko odhady hovoria len o niečo vyššom čísle než uvádza Kaliňák, hodnotíme výrok ako pravdivý." ]
2015-06-01 00:00:00
{ "text": [ "Odhadovaný", "počet", "700", "150", "článku" ], "url": [ "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/356827-priliv-utecencov-neustava-od-piatka-zachranili-v-stredozemnom-mori-4-200-ludi/", "http://www.nytimes.com/interactive/2015/04/20/world/europe/surge-in-refugees-crossing-the-mediterranean-sea-maps.html?_r=0", "https://dennikn.sk/105479/pri-libyi-sa-prevratila-lod-so-700-utecencami-zachranili-zatial-menej-ako-50/", "https://dennikn.sk/101724/najvacsim-cintorinom-utecencov-je-stredozemne/", "http://www.aljazeera.com/news/2015/05/eu-ships-rescue-4200-migrants-mediterranean-sea-150530024828279.html" ] }
2025-10-16T19:40:38.734574+00:00
vr35170
null
https://demagog.sk/vyrok/vr35170
Mikuláš Dzurinda
Nestraníci
https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda
...koniec koncov pán redaktor, ja som túto nahrávku počul už niekedy pred desiatimi rokmi. To bolo v rádiu...
2010-11-07 00:00:00
Pravda
V správe ČTK sa okrem iného informuje aj o tomto : „ Nahrávka nie je nová, médiá o nej informovali a citovali z nej už v roku 1999. Uvádzalo sa, že pochádza z nelegálnych odposluchov. Na polícii v tom čase záznamy odovzdal vtedajší mediálny zástupca HZDS Marián Kardoš, ktorý tvrdil, že ich do centrály strany doručila neznáma osoba. Stalo sa tak na jar pred prezidentskými voľbami. Dzurinda vtedy i dnes pripustil, že s Miškovským telefonoval, bránil sa však, že išlo o štandardný rozhovor. Polícia vo veci nikoho neobvinila. Samotný záznam pochádza asi z obdobia krátko pred parlamentnými voľbami v roku 1998, keď Dzurinda stál na čele stredopravej SDK, v ktorej sa združili strany stojace v opozícii proti vláde Vladimíra Mečiara (HZDS). K pravici patril aj Kresánek. Miškovský pôsobil začiatkom 90. rokov v SNS, neskôr v Demokratickej únii, ktorá spoluvytvorila SDK“.
[ "V správe ČTK sa okrem iného informuje aj o tomto : „ Nahrávka nie je nová, médiá o nej informovali a citovali z nej už v roku 1999. Uvádzalo sa, že pochádza z nelegálnych odposluchov. Na polícii v tom čase záznamy odovzdal vtedajší mediálny zástupca HZDS Marián Kardoš, ktorý tvrdil, že ich do centrály strany doručila neznáma osoba. Stalo sa tak na jar pred prezidentskými voľbami. Dzurinda vtedy i dnes pripustil, že s Miškovským telefonoval, bránil sa však, že išlo o štandardný rozhovor. Polícia vo veci nikoho neobvinila. Samotný záznam pochádza asi z obdobia krátko pred parlamentnými voľbami v roku 1998, keď Dzurinda stál na čele stredopravej SDK, v ktorej sa združili strany stojace v opozícii proti vláde Vladimíra Mečiara (HZDS). K pravici patril aj Kresánek. Miškovský pôsobil začiatkom 90. rokov v SNS, neskôr v Demokratickej únii, ktorá spoluvytvorila SDK“." ]
2010-12-15 00:00:00
{ "text": [ "V správe ČTK" ], "url": [ "http://www.topky.sk/cl/10/830712/VIDEO-Fico-Dzurinda-prikryval-velky-biznis-usvedcuje-ho-nahravka-" ] }
2025-10-16T20:24:59.089149+00:00
vr14357
null
https://demagog.sk/vyrok/vr14357
Jozef Kollár
SKOK!
https://demagog.sk/politik/jozef-kollar
(...) máme na Slovensku jedny, vôbec jedny z najvyšších odvodov, aby sme to videli, na svete vôbec (...)
2016-02-07 00:00:00
Nepravda
Aj na svetovej, aj na európskej úrovni nájdeme príklady krajín, ktoré majú oveľa vyššiu odvodovú záťaž. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku sa odhaduje v 2015 roku podľa Svetovej banky na 51,2 %, čo predstavuje mierny pokles oproti 51,3 % v roku 2013, no nárast v porovnaní s 2013, kedy bol tento údaj na úrovni 49,3 %. Podľa správy "Analýza, monitor finančného zaťaženia podnikania" AZZZ SR sa Slovensko so svojím daňovo-odvodovým zaťažením nachádza na 10. priečke krajín Európskej únie, no krajiny ako Francúzsko (62,7 %) a Taliansko (64,8 %) majú značne vyššiu záťaž odvodového systému ako Slovensko. Globálne sa dane a odvody pohybujú v značne vyšších reláciách v Argentíne (137%), Benine (63,3 %), Brazílii (69,2 %), Stredoafrickej republike (73,3 %), Guinei (68,3 %), Tadžikistane (81,8 %), Venezuele (65,1 %).
[ "Aj na svetovej, aj na európskej úrovni nájdeme príklady krajín, ktoré majú oveľa vyššiu odvodovú záťaž. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku sa odhaduje v 2015 roku podľa Svetovej banky na 51,2 %, čo predstavuje mierny pokles oproti 51,3 % v roku 2013, no nárast v porovnaní s 2013, kedy bol tento údaj na úrovni 49,3 %. Podľa správy \"Analýza, monitor finančného zaťaženia podnikania\" AZZZ SR sa Slovensko so svojím daňovo-odvodovým zaťažením nachádza na 10. priečke krajín Európskej únie, no krajiny ako Francúzsko (62,7 %) a Taliansko (64,8 %) majú značne vyššiu záťaž odvodového systému ako Slovensko. Globálne sa dane a odvody pohybujú v značne vyšších reláciách v Argentíne (137%), Benine (63,3 %), Brazílii (69,2 %), Stredoafrickej republike (73,3 %), Guinei (68,3 %), Tadžikistane (81,8 %), Venezuele (65,1 %)." ]
2016-02-08 00:00:00
{ "text": [ "Svetovej banky", "\"Analýza, monitor finančného zaťaženia podnikania\"", "Globálne" ], "url": [ "http://data.worldbank.org/indicator/IC.TAX.TOTL.CP.ZS", "http://www.azzz.sk/wp-content/uploads/2015/05/Anal%C3%BDza-monitor-finan%C4%8Dn%C3%A9ho-da%C5%88ov%C3%A9ho-odvodov%C3%A9ho-poplatkov%C3%A9ho-za%C5%A5a%C5%BEenia-podnikania.pdf?3fc9fd", "http://data.worldbank.org/indicator/IC.TAX.TOTL.CP.ZS" ] }
2025-10-16T19:36:13.095063+00:00
50150
50,150
https://demagog.sk/vyrok/50150
Branislav Ondruš
Hlas
https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus
Ja upozorňujem, že v Národnej rade dnes sedí tretina poslancov z jedného mesta slovenského, z Bratislavy, tretina poslancov.
2025-10-05 00:00:00
Pravda
Podľa zoznamu poslancov NR SR má bydlisko v Bratislave 47 poslancov. Zo 150 poslancov NR SR to predstavuje 31,3 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Najviac, a to 19 poslancov s bydliskom v Bratislave, má poslanecký klub Progresívneho Slovenska. Sedem poslancov z Bratislavy má SaS a päť Hnutie Slovensko. Po štyroch poslancoch z Bratislavy majú SNS, Smer-SD, Hlas-SD a KDH.
[ "Podľa zoznamu poslancov NR SR má bydlisko v Bratislave 47 poslancov. Zo 150 poslancov NR SR to predstavuje 31,3 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Najviac, a to 19 poslancov s bydliskom v Bratislave, má poslanecký klub Progresívneho Slovenska. Sedem poslancov z Bratislavy má SaS a päť Hnutie Slovensko. Po štyroch poslancoch z Bratislavy majú SNS, Smer-SD, Hlas-SD a KDH." ]
2025-10-15 00:00:00
{ "text": [ "poslancov" ], "url": [ "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&ListType=1&CisObdobia=9" ] }
2025-10-16T21:00:22.348655+00:00
vr14579
null
https://demagog.sk/vyrok/vr14579
Igor Matovič
OĽaNO
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
S Danielom Lipšicom sme si dali taký záväzok, že ak neprekročíme hranicu 7 % vo voľbách, nenastúpime do parlamentu.
2016-02-27 00:00:00
Pravda
Je pravdou, že v čase predstavenia zámeru spoločnej kandidátky OĽaNO-NOVA v decembri 2015 sa Matovič spolu s Lipšicom zaviazali , že v prípade ak neprekročia 7 % vo voľbách, neuplatnia si mandát poslanca NR SR. TASR , 16. februára 2016: „Ja by som to osobne považoval za prehru, takže zrejme by som predsedom nezostal. Novým šéfom by bol pravdepodobne automaticky ten, kto by mal druhý najvyšší počet preferenčných krúžkov,“ povedal Matovič. Okrem toho platí sľub, ktorý dal aj s lídrom NOVA Danielom Lipšicom, že ak ich kandidátka nezíska aspoň sedem percent, ani jeden z tejto dvojice si poslanecký mandát neprevezme." Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Je pravdou, že v čase predstavenia zámeru spoločnej kandidátky OĽaNO-NOVA v decembri 2015 sa Matovič spolu s Lipšicom zaviazali , že v prípade ak neprekročia 7 % vo voľbách, neuplatnia si mandát poslanca NR SR. TASR , 16. februára 2016: „Ja by som to osobne považoval za prehru, takže zrejme by som predsedom nezostal. Novým šéfom by bol pravdepodobne automaticky ten, kto by mal druhý najvyšší počet preferenčných krúžkov,“ povedal Matovič. Okrem toho platí sľub, ktorý dal aj s lídrom NOVA Danielom Lipšicom, že ak ich kandidátka nezíska aspoň sedem percent, ani jeden z tejto dvojice si poslanecký mandát neprevezme.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2016-02-27 00:00:00
{ "text": [ "zaviazali", "TASR" ], "url": [ "https://dennikn.sk/311876/matovic-lipsicom-slubuju-ze-nedostanu-7-percent-nebudu-poslanci/", "http://www.aktuality.sk/clanok/313845/matovic-ak-neziskame-aspon-7-percent-zrejme-odstupim-z-postu-predsedu/" ] }
2025-10-16T19:35:19.478990+00:00
vr30132
null
https://demagog.sk/vyrok/vr30132
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
...my sme ponúkli 20 miliónov eur na operáciu Frontex a na podobné operácie na ochranu vonkajších hraníc
2015-10-11 00:00:00
Neoveriteľné
Premiér Fico podľa svojich slov aj v relácii televízie Markíza ponúkol v telefonickom rozhovore s Angelou Merkelovou 20 miliónov eur na operáciu Frontex ako jeden z príspevkov Slovenska ako kompenzáciu toho, že by Slovensko nepodporilo povinné kvóty, píše Denník N . Po stretnutí s poslancami zo Strany európskych socialistov zas vyhlásil, že pôvodne prisľúbil príspevok 21 miliónov pre Frontex, informuje EurActiv . O oboch týchto ponukách však hovoril len samotný Fico, nie sú uvádzané nejakým iným zdrojom. Návrh rozpočtu pre roky 2016- 2018 hovorí o čiastke 20 miliónov eur celkovo ako o rezerve na výdavky súvisiace s riešením migračnej krízy. Keďže o skutočnej sume, ktorej sa týkal pôvodný prísľub Roberta Fica, nie sú informácie z iných zdrojov, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.
[ "Premiér Fico podľa svojich slov aj v relácii televízie Markíza ponúkol v telefonickom rozhovore s Angelou Merkelovou 20 miliónov eur na operáciu Frontex ako jeden z príspevkov Slovenska ako kompenzáciu toho, že by Slovensko nepodporilo povinné kvóty, píše Denník N . Po stretnutí s poslancami zo Strany európskych socialistov zas vyhlásil, že pôvodne prisľúbil príspevok 21 miliónov pre Frontex, informuje EurActiv . O oboch týchto ponukách však hovoril len samotný Fico, nie sú uvádzané nejakým iným zdrojom. Návrh rozpočtu pre roky 2016- 2018 hovorí o čiastke 20 miliónov eur celkovo ako o rezerve na výdavky súvisiace s riešením migračnej krízy. Keďže o skutočnej sume, ktorej sa týkal pôvodný prísľub Roberta Fica, nie sú informácie z iných zdrojov, hodnotíme výrok ako neoveriteľný." ]
2015-10-12 00:00:00
{ "text": [ "Denník N", "EurActiv", "Návrh" ], "url": [ "https://dennikn.sk/245711/fico-volal-s-merkelovou-ponukol-20-milionov-eur-na-ochranu-hranic/", "http://www.euractiv.sk/slovensko-v-ep/clanok/fico-sa-s-eurosocialistami-v-otazke-zaloby-nezhodol-024319", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397" ] }
2025-10-16T19:38:48.589844+00:00
vr27702
null
https://demagog.sk/vyrok/vr27702
Maroš Šefčovič
Nestraníci
https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic
...nám pomaly hrozí deflácia.
2014-04-28 00:00:00
Pravda
Podľa indexu HICP , ktorý je bežne používaný na medzinárodné porovnávanie inflácie spotrebiteľských cien, je pravdou, že inflácia Slovenska je v súčasnosti blízko hranice deflácie. Posledné marcové čísla hovoria o inflácii na úrovni -0,1 %, čo teda znamená prakticky defláciu. Nízka inflácia na úrovni 0,5% je aj v eurozóne.
[ "Podľa indexu HICP , ktorý je bežne používaný na medzinárodné porovnávanie inflácie spotrebiteľských cien, je pravdou, že inflácia Slovenska je v súčasnosti blízko hranice deflácie. Posledné marcové čísla hovoria o inflácii na úrovni -0,1 %, čo teda znamená prakticky defláciu. Nízka inflácia na úrovni 0,5% je aj v eurozóne." ]
2014-04-30 00:00:00
{ "text": [ "indexu HICP" ], "url": [ "http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=teicp000" ] }
2025-10-16T19:47:20.877423+00:00
vr32064
null
https://demagog.sk/vyrok/vr32064
Ján Richter
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/jan-richter
Mínus 18 % výnosnosť v porovnaní s prvým pilierom. Opakujem. 18 % mínus.
2012-06-24 00:00:00
Neoveriteľné
Nepodarilo sa nám nájsť žiadny relevantný zdroj, ktorý by hovoril o strate druhého piliera voči prvému. Výrok tak nevieme overiť.
[ "Nepodarilo sa nám nájsť žiadny relevantný zdroj, ktorý by hovoril o strate druhého piliera voči prvému. Výrok tak nevieme overiť." ]
2012-06-25 00:00:00
{ "text": [], "url": [] }
2025-10-16T20:47:39.752438+00:00
vr25468
null
https://demagog.sk/vyrok/vr25468
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Máte v predstavenstve 7 ľudí a z toho máte 4 za menšinového akcionára a 3 máte za väčšinového akcionára, traja sú za štát a štyria sú za menšieho akcionára.
2013-09-22 00:00:00
Pravda
Robert Fico správne uvádza zloženie predstavenstva SPP, čo dokazuje nová akcionárska zmluva z decembra 2012, kde sa v časti sedem týkajúcej sa Predstavensta píše v článku dva: 'Pokiaľ Investor vlastní aspoň štyridsaťosem celých deväť desatín percent (48,9 %) akcií, je oprávnený navrhnúť štyroch (4) kandidátov na voľbu za členov Predstavenstva', a článku tri: 'Pokiaľ Slovenská strana vlastní viac ako jednu tretinu (1/3) Akcií, je oprávnená navrhnúť troch (3) kandidátov na voľbu za členov Predstavenstva.'
[ "Robert Fico správne uvádza zloženie predstavenstva SPP, čo dokazuje nová akcionárska zmluva z decembra 2012, kde sa v časti sedem týkajúcej sa Predstavensta píše v článku dva: 'Pokiaľ Investor vlastní aspoň štyridsaťosem celých deväť desatín percent (48,9 %) akcií, je oprávnený navrhnúť štyroch (4) kandidátov na voľbu za členov Predstavenstva', a článku tri: 'Pokiaľ Slovenská strana vlastní viac ako jednu tretinu (1/3) Akcií, je oprávnená navrhnúť troch (3) kandidátov na voľbu za členov Predstavenstva.'" ]
2013-09-23 00:00:00
{ "text": [ "zmluva", "predstavenstve" ], "url": [ "http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:Js9oKMDAnbUJ:crz.gov.sk/index.php%3FID%3D603%26doc%3D744700%26text%3D1+&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk", "http://www.spp.sk/sk/vsetky-segmenty/o-spp/profil-a-struktura/vedenie-spolocnosti/" ] }
2025-10-16T19:55:51.025270+00:00
43637
43,637
https://demagog.sk/vyrok/43637
Michal Truban
PS
https://demagog.sk/politik/michal-truban
Treba znížiť dane, ktoré ľuďom môžu pomôcť, napríklad menej zdaniť prácu. To máme my v programe, čiže znížiť zdravotné odvody.
2019-10-10 00:00:00
Pravda
V čase Trubanovho výroku (polovica septembra 2019) nemala koalícia PS/Spolu zverejnený volebný program. V dokumente, kde Progresívne Slovensko opisuje svoju víziu pre krajinu, strana navrhuje znížiť zaťaženie práce. „Daňová a odvodová záťaž práce by mala byť postupne znížená na úkor vyšších daní v iných oblastiach.” ( pdf , s.85) Rovnako PS v materiáli navrhuje „zvážiť zrušenie zdravotného odvodu a jeho zahrnutie do daňovej sústavy.” ( pdf , s.85) Výrok Michala Trubana preto hodnotíme ako pravdivý.
[ "V čase Trubanovho výroku (polovica septembra 2019) nemala koalícia PS/Spolu zverejnený volebný program. V dokumente, kde Progresívne Slovensko opisuje svoju víziu pre krajinu, strana navrhuje znížiť zaťaženie práce. „Daňová a odvodová záťaž práce by mala byť postupne znížená na úkor vyšších daní v iných oblastiach.” ( pdf , s.85) Rovnako PS v materiáli navrhuje „zvážiť zrušenie zdravotného odvodu a jeho zahrnutie do daňovej sústavy.” ( pdf , s.85) Výrok Michala Trubana preto hodnotíme ako pravdivý." ]
2019-10-10 00:00:00
{ "text": [ "pdf", "pdf" ], "url": [ "https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf", "https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf" ] }
2025-10-16T19:20:41.353233+00:00
vr31131
null
https://demagog.sk/vyrok/vr31131
null
null
https://demagog.sk/politik/
Na druhej strane, samostatné riadenie tejto oblasti hospodárstva do veľkej miery závisí od Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ktorej prijatie je dôsledkom vstupu Slovenskej republiky do EÚ. Najväčším problémom tejto politiky EÚ je nerovnosť podmienok medzi starými a novými členskými štátmi EÚ, ktoré mali byť odstránené do konca roka 2012, pričom už dnes je zrejmé, že sa tak nestane.
2012-03-09 00:00:00
Pravda
Nerovnosť medzi starými a novými členskými krajinami v otázke Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) sú často diskutovanou a aj kritizovanou témou. Portál reginvest.sk opisuje vo svojom sprievodcovi po SPP túto situáciu takto:
[ "Nerovnosť medzi starými a novými členskými krajinami v otázke Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) sú často diskutovanou a aj kritizovanou témou. Portál reginvest.sk opisuje vo svojom sprievodcovi po SPP túto situáciu takto:" ]
2012-02-27 00:00:00
{ "text": [ "reginvest.sk", "Historicky", "Oficiálna", "ECIPE" ], "url": [ "http://www.reginvest.sk/05-sprievodca/?page=zakladna-prirucka", "http://www.reformthecap.eu/study/guide-to-cap-politics", "http://www.visegrad.info/agriculture-and-cap-reform/factsheet/present-and-future-of-common-agricultural-policy-in-visegrad.html", "http://www.ecipe.org/files/New%20member%20states%20media%20release%20ECIPE.pdf" ] }
2025-10-16T20:07:27.669562+00:00
vr14061
null
https://demagog.sk/vyrok/vr14061
Viktor Stromček
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/viktor-stromcek
Je to fakt, je to nespochybniteľný fakt, že dnes je na Slovensku lepšie podnikateľské prostredie ako bolo za vás. Je lepší výber daní ako bol za vás (podľa hodnotenia Doing Business, pozn.).
2015-12-13 00:00:00
Pravda
V rebríčku hodnotiacom podnikateľské prostredie krajín sveta je Slovensko v súčasnosti skutočne vyššie ako bolo počas vlády I. Radičovej. Podobne sa zlepšila pozícia v rebríčku ukazujúcom výber daní.Výrok hodnotíme ako pravdivý. Celkové hodnotenia podnikateľského prostredia krajín sveta sú dohľadateľné na stránke doingbusiness.com . V celkovom hodnotení v roku 2015 sa Slovenská republika na 29 mieste. Slovom vás myslí Stromček Radičovej vládu, ktorá bola na Slovensku od polky roka 2010 do apríla 2012. V roku 2010 sa Slovensko umiestnilo na 42 mieste (pričom oproti predchádzajúcemu roku to bol pokles). V roku 2011 sa umiestnilo na 41. mieste a v roku 2012 na 48. mieste. Výsledok pre rok 2015 bol teda lepší ako výsledky počas vlády I. Radičovej.
[ "V rebríčku hodnotiacom podnikateľské prostredie krajín sveta je Slovensko v súčasnosti skutočne vyššie ako bolo počas vlády I. Radičovej. Podobne sa zlepšila pozícia v rebríčku ukazujúcom výber daní.Výrok hodnotíme ako pravdivý. Celkové hodnotenia podnikateľského prostredia krajín sveta sú dohľadateľné na stránke doingbusiness.com . V celkovom hodnotení v roku 2015 sa Slovenská republika na 29 mieste. Slovom vás myslí Stromček Radičovej vládu, ktorá bola na Slovensku od polky roka 2010 do apríla 2012. V roku 2010 sa Slovensko umiestnilo na 42 mieste (pričom oproti predchádzajúcemu roku to bol pokles). V roku 2011 sa umiestnilo na 41. mieste a v roku 2012 na 48. mieste. Výsledok pre rok 2015 bol teda lepší ako výsledky počas vlády I. Radičovej." ]
2015-12-14 00:00:00
{ "text": [ "doingbusiness.com", "2010", "2011", "2015", "2012", "2011", "2010" ], "url": [ "http://www.doingbusiness.org/rankings", "http://www.doingbusiness.org/~/media/GIAWB/Doing%20Business/Documents/Annual-Reports/English/DB10-FullReport.pdf", "http://www.doingbusiness.org/~/media/GIAWB/Doing%20Business/Documents/Annual-Reports/English/DB11-FullReport", "http://www.doingbusiness.org/~/media/GIAWB/Doing%20Business/Documents/Annual-Reports/English/DB15-Full-Report.pdf", "http://www.doingbusiness.org/~/media/GIAWB/Doing%20Business/Documents/Annual-Reports/English/DB12-FullReport.pdf", "http://www.doingbusiness.org/~/media/GIAWB/Doing%20Business/Documents/Annual-Reports/English/DB11-FullReport", "http://www.doingbusiness.org/~/media/GIAWB/Doing%20Business/Documents/Annual-Reports/English/DB10-FullReport.pdf" ] }
2025-10-16T19:37:24.644156+00:00
vr26170
null
https://demagog.sk/vyrok/vr26170
Tomáš Galbavý
SDKÚ-DS
https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy
Máme v správe 600 mostov, ktoré sú v havarijnom stave.
2013-11-14 00:00:00
Nepravda
T. Galbavý neuvádza presný počet mostov v správe Nitrianskeho samosprávneho kraja a ani ich technický stav. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa Slovenskej správy ciest (SCS), sa v správe Nitrianskeho samosprávneho kraja k roku 2012 nachádzalo presne 526 mostov ako súčasť 2. a 3. triedy. Galbavý uvádza vyššie číslo mostov v správe Nitrianskeho samosprávneho kraja. Nie pravda, že je tento počet, teda všetkých 526 mostov je v havarijnom stave . SCS rozdeľuje stav mostov do siedmich kategórií, pri čom havarijný stav predstavuje kategóriu poslednú. Podľa štatistík sa od roku 2005 neobjavil ani jeden most v správe Nitrianskeho samosprávneho kraja v havarijnom stave. Počet mostov vo veľmi zlom stave (4) a zlom stave (28) je na úrovni 32 mostov. Nie je teda pravdou, že všetky mosty sú v havarijnom stave. Dátum zverejnenia analýzy: 17.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "T. Galbavý neuvádza presný počet mostov v správe Nitrianskeho samosprávneho kraja a ani ich technický stav. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa Slovenskej správy ciest (SCS), sa v správe Nitrianskeho samosprávneho kraja k roku 2012 nachádzalo presne 526 mostov ako súčasť 2. a 3. triedy. Galbavý uvádza vyššie číslo mostov v správe Nitrianskeho samosprávneho kraja. Nie pravda, že je tento počet, teda všetkých 526 mostov je v havarijnom stave . SCS rozdeľuje stav mostov do siedmich kategórií, pri čom havarijný stav predstavuje kategóriu poslednú. Podľa štatistík sa od roku 2005 neobjavil ani jeden most v správe Nitrianskeho samosprávneho kraja v havarijnom stave. Počet mostov vo veľmi zlom stave (4) a zlom stave (28) je na úrovni 32 mostov. Nie je teda pravdou, že všetky mosty sú v havarijnom stave. Dátum zverejnenia analýzy: 17.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2013-11-17 00:00:00
{ "text": [ "Slovenskej správy ciest", "mostov", "stave" ], "url": [ "http://www.cdb.sk/sk/Vystupy-CDB/Statisticke-prehlady/Cestne-objekty-pocty-a-stav.alej", "http://www.cdb.sk/files/img/shm/statistika_grafy/mosty_podlatriedyck.jpg", "http://www.cdb.sk/files/img/shm/statistika_grafy/nr-sk_grafy_mosty.jpg" ] }
2025-10-16T19:53:05.481510+00:00
vr15413
null
https://demagog.sk/vyrok/vr15413
Béla Bugár
MOST-HÍD
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
...v prípade návrhu na odvolanie pána ministra Kaliňáka (na schôdzi 23. septembra, pozn. ). Ani jeden poslanec opozičný sa neprihlásil ústne do rozpravy.
2016-09-25 00:00:00
Pravda
23. septembra pokračovala 7. schôdza NR SR, v ktorej sa po letnej prestávke opäť diskutoval návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Robertovi Kaliňákovi. NR SR návrh uznesenia neschválila, kde z prítomných 120 poslancov iba 40 hlasovalo za odvolanie Roberta Kaliňáka oproti 78, ktorí hlasovali proti. Počas schôdze vystúpilo 13 rečníkov v rozprave, z ktorých všetci boli opoziční poslanci. Návrh uviedol Jozef Rajtár (SaS). Žiaden poslanec sa však do rozpravy neprihlásil ústne. Výrok Béla Bugára hodnotíme ako pravdivý. Konkrétne na písomné prihlásenie v rozprave vystúpili : Karol Galek (SaS) Natália Blahová (SaS) Veronika Remišová (OĽaNO) Jozef Mihál (SaS) Vladimír Sloboda (SaS) Eduard Heger (OĽaNO) Ján Budaj (OĽaNO) Alan Suchánek (OĽaNO) Jozef Viskupič (SaS) Boris Kollár (SME Rodina) Anna Zemanová (SaS) Martin Poliačik (SaS) Jana Cigániková (SaS) V rozprave k odvolaniu ministra vnútra nevystúpil ani jeden koaličný poslanec, dokonca ani sám odvolávaný minster . Dátum zverejnenia analýzy: 26.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "23. septembra pokračovala 7. schôdza NR SR, v ktorej sa po letnej prestávke opäť diskutoval návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Robertovi Kaliňákovi. NR SR návrh uznesenia neschválila, kde z prítomných 120 poslancov iba 40 hlasovalo za odvolanie Roberta Kaliňáka oproti 78, ktorí hlasovali proti. Počas schôdze vystúpilo 13 rečníkov v rozprave, z ktorých všetci boli opoziční poslanci. Návrh uviedol Jozef Rajtár (SaS). Žiaden poslanec sa však do rozpravy neprihlásil ústne. Výrok Béla Bugára hodnotíme ako pravdivý. Konkrétne na písomné prihlásenie v rozprave vystúpili : Karol Galek (SaS) Natália Blahová (SaS) Veronika Remišová (OĽaNO) Jozef Mihál (SaS) Vladimír Sloboda (SaS) Eduard Heger (OĽaNO) Ján Budaj (OĽaNO) Alan Suchánek (OĽaNO) Jozef Viskupič (SaS) Boris Kollár (SME Rodina) Anna Zemanová (SaS) Martin Poliačik (SaS) Jana Cigániková (SaS) V rozprave k odvolaniu ministra vnútra nevystúpil ani jeden koaličný poslanec, dokonca ani sám odvolávaný minster . Dátum zverejnenia analýzy: 26.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2016-09-26 00:00:00
{ "text": [ "návrh na vyslovenie nedôvery", "hlasovalo", "vystúpili", "odvolávaný minster" ], "url": [ "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=157", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37650", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/informacia_denne_rokovanie_vysledok&Text=&CisObdobia=7&CPT=157&DatumOd=2016-9-22%200:0:0&DatumDo=2016-9-24%200:0:0&FullText=True&CisSchodze=0", "http://hnonline.sk/slovensko/830522-opozicii-odvolavanie-nevyslo-za-koniec-kalinaka-nehlasoval-ani-matovic" ] }
2025-10-16T20:54:41.620976+00:00
vr36612
null
https://demagog.sk/vyrok/vr36612
Daniel Lipšic
Nová väčšina
https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic
(Kaliňák: Sadikiho sme zatkli) Utiekol Vám do Kosova.
2011-01-09 00:00:00
Pravda
Ako uvádza portál aktualne.centrum.sk "údajný šéf albánskej drogovej mafie Baki Sadiki, ktorý ušiel zo Slovenska, mohol byť informovaný, že sa ho polícia chystá v jeho dome v Novej lesnej zatknúť. Počas domovej prehliadky jeho manželka povedala, že sa už dlhšiu dobu na Slovensku nezdržiava."
[ "Ako uvádza portál aktualne.centrum.sk \"údajný šéf albánskej drogovej mafie Baki Sadiki, ktorý ušiel zo Slovenska, mohol byť informovaný, že sa ho polícia chystá v jeho dome v Novej lesnej zatknúť. Počas domovej prehliadky jeho manželka povedala, že sa už dlhšiu dobu na Slovensku nezdržiava.\"" ]
2011-01-09 00:00:00
{ "text": [ "aktualne.centrum.sk" ], "url": [ "http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1204238" ] }
2025-10-16T20:43:48.505261+00:00
vr18455
null
https://demagog.sk/vyrok/vr18455
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Veď to bol pán minister obrany pán Galko, ktorý dal odpočúvať sekretárky, dal odpočúvať novinárov.
2018-12-09 00:00:00
Nepravda
Výrok sa týka kauzy odpočúvania civilistov Vojenským obranným spravodajstvom (VOS) z roku 2011. Po prevalení kauzy bol odvolaný z funkcie vtedajší minister obrany Ľubomír Galko a šéf VOS Pavol Brychta. Súdny rozsudok doteraz nebol vydaný, avšak Galko nebol v prípade obžalovaný ani obvinený . Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
[ "Výrok sa týka kauzy odpočúvania civilistov Vojenským obranným spravodajstvom (VOS) z roku 2011. Po prevalení kauzy bol odvolaný z funkcie vtedajší minister obrany Ľubomír Galko a šéf VOS Pavol Brychta. Súdny rozsudok doteraz nebol vydaný, avšak Galko nebol v prípade obžalovaný ani obvinený . Výrok hodnotíme ako nepravdivý." ]
2018-12-10 00:00:00
{ "text": [ "obvinený", "výroku", "autonómne", "bývalý šéf", "trestné stíhanie", "kauza" ], "url": [ "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/429569-kontrola-odpocuvania-sa-zasekla-na-galkovi/", "http://www.demagog.sk/hladat?q=galko", "https://www.aktuality.sk/clanok/564014/galko-je-pripraveny-celit-obvineniam-zo-zneuzivania-vojenskeho-spravodajstva/", "https://www.aktuality.sk/clanok/564952/galko-bol-po-kauze-odpocuvanie-na-detektore-lzi/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/458013-sud-v-kauze-odpocuvania-zamrzol/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/344350-stav-vysetrovania-odpocuvania-novinarov-znovu-preveria/" ] }
2025-10-16T19:22:47.106494+00:00
vr36958
null
https://demagog.sk/vyrok/vr36958
Marek Maďarič
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/marek-madaric
...ja si veľmi dobre pamätám, keď tento náš tlačový zákon pán Dzurinda označil za nehanebný...
2011-01-23 00:00:00
Pravda
"Je to zákon hanebný , zjavne obmedzujúci slobodu slova, umenšujúci demokraciu na Slovensku," takto sa vyjadril o tlačovom zákone Mikuláš Dzurinda. Správa je z dňa 9. apríla 2008. Tlačový zákon bol schválený 9. apríla 2008.
[ "\"Je to zákon hanebný , zjavne obmedzujúci slobodu slova, umenšujúci demokraciu na Slovensku,\" takto sa vyjadril o tlačovom zákone Mikuláš Dzurinda. Správa je z dňa 9. apríla 2008. Tlačový zákon bol schválený 9. apríla 2008." ]
2011-01-24 00:00:00
{ "text": [ "hanebný", "schválený" ], "url": [ "http://www.topky.sk/cl/10/234766/Poslanci-schvalili-sporny-tlacovy-zakon", "http://dnes.atlas.sk/slovensko/vlada-a-parlament/186997/sporny-tlacovy-zakon-presiel" ] }
2025-10-16T20:20:05.797925+00:00
42892
42,892
https://demagog.sk/vyrok/42892
Michal Truban
PS
https://demagog.sk/politik/michal-truban
Je to desaťročný starý nápad (odvodové koliesko SaS), za tých 10 rokov si tento nápad nedokázal zaistiť širokú politickú podporu.
2019-05-17 00:00:00
Pravda
V ýrok Michala Trubana hodnotíme ako pravdivý, keďže odvodové koliesko Richarda Sulíka je známou snahou o komplexnú zmenu odvodov, ktorá za zhruba 10 rokov svojej existencie nenašla širokú podporu ako medzi politikmi, tak aj medzi časťou odbornej verejnosti. Predseda strany SaS sa tomuto nápadu podľa týždenníka Trend venuje už viac ako dekádu. „ Rovnomennú štúdiu obhájil na Ekonomickej univerzite v Bratislave ako svoju diplomovú prácu.“ Trend ďalej uvádza, že okrem pádu vlády Ivety Radičovej mohol za neuskutočnenie tohto návrhu aj odpor vtedajších koaličných strán. Túto reformu kritizoval aj Erik Tomáš na svojom blogu v ktorom uvádza, že daná reforma by pomohla najmä horným 10% bohatých. Kritika zaznela aj zo strany odbornej verejnosti. Išlo napríklad o ekonóma Jánoša , ktorý upozornil na viaceré, často až banálne chyby vo výpočtoch. Podobne na tom bol inštitút INEKO . „ Podľa prepočtov INEKO založených na mikrodátach Sulík nadhodnotil kvôli nesprávnemu výberu vstupných dát príjmy verejných financií pri svojom najnovšom prepočte o vyše miliardu eur a pri staršom dokonca o tri.“ Ministerstvo financií k odvodovému bonusu pripravilo analýzu , v ktorej napríklad uvádza, že “ Odvodový bonus by významne ovplyvnil príjmy a zvýšil výdavky s celkovo negatívnym vplyvom na verejné financie. Oproti súčasnému systému by zhoršil hospodárenie o približne 1,5 mld. Eur..Nižšie príjmové skupiny, ako napríklad dôchodcovia a poberatelia iných dávok, v novom systéme stratia. “ Analýza MF sa však zamerala na odvodový bonus ako celok a teda aj na jeho pozitíva. “ Pozitívom systému OB je zjednodušenie administrácie pre štát, zamestnávateľov a občanov, zúženie motivácie pre daňovo-odvodovú optimalizáciu ako aj vyrovnanejšie daňové a odvodové zaťaženie práce a kapitálu. “
[ "V ýrok Michala Trubana hodnotíme ako pravdivý, keďže odvodové koliesko Richarda Sulíka je známou snahou o komplexnú zmenu odvodov, ktorá za zhruba 10 rokov svojej existencie nenašla širokú podporu ako medzi politikmi, tak aj medzi časťou odbornej verejnosti. Predseda strany SaS sa tomuto nápadu podľa týždenníka Trend venuje už viac ako dekádu. „ Rovnomennú štúdiu obhájil na Ekonomickej univerzite v Bratislave ako svoju diplomovú prácu.“ Trend ďalej uvádza, že okrem pádu vlády Ivety Radičovej mohol za neuskutočnenie tohto návrhu aj odpor vtedajších koaličných strán. Túto reformu kritizoval aj Erik Tomáš na svojom blogu v ktorom uvádza, že daná reforma by pomohla najmä horným 10% bohatých. Kritika zaznela aj zo strany odbornej verejnosti. Išlo napríklad o ekonóma Jánoša , ktorý upozornil na viaceré, často až banálne chyby vo výpočtoch. Podobne na tom bol inštitút INEKO . „ Podľa prepočtov INEKO založených na mikrodátach Sulík nadhodnotil kvôli nesprávnemu výberu vstupných dát príjmy verejných financií pri svojom najnovšom prepočte o vyše miliardu eur a pri staršom dokonca o tri.“ Ministerstvo financií k odvodovému bonusu pripravilo analýzu , v ktorej napríklad uvádza, že “ Odvodový bonus by významne ovplyvnil príjmy a zvýšil výdavky s celkovo negatívnym vplyvom na verejné financie. Oproti súčasnému systému by zhoršil hospodárenie o približne 1,5 mld. Eur..Nižšie príjmové skupiny, ako napríklad dôchodcovia a poberatelia iných dávok, v novom systéme stratia. “ Analýza MF sa však zamerala na odvodový bonus ako celok a teda aj na jeho pozitíva. “ Pozitívom systému OB je zjednodušenie administrácie pre štát, zamestnávateľov a občanov, zúženie motivácie pre daňovo-odvodovú optimalizáciu ako aj vyrovnanejšie daňové a odvodové zaťaženie práce a kapitálu. “" ]
2019-05-06 00:00:00
{ "text": [ "Trend", "blogu", "Jánoša", "INEKO", "analýzu" ], "url": [ "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-31/odvodovy-bonus-nezomrel-len-odpociva.html", "http://www.strana-smer.sk/aktuality/blogy/post/v-sas-maju-o-koliesko-menej", "https://www.aktuality.sk/clanok/547205/muz-co-znicil-pychu-sas-odvodovy-bonus-je-antisocialny/", "http://www.ineko.sk/clanky/dospel-sulik-k-spravnemu-vysledku-pri-vypocte-prijmov-po-zavedeni-odvodoveho-bonusu", "https://www.finance.gov.sk/sk/media/tlacove-spravy/mf-sr-pripravilo-analyzu-odvodoveho-bonusu.html" ] }
2025-10-16T19:21:31.294719+00:00
47615
47,615
https://demagog.sk/vyrok/47615
Eduard Heger
Demokrati
https://demagog.sk/politik/eduard-heger
viete, prečo robíme opatrenia kvôli skupine 50+? Pretože vyše 90 % týchto ľudí končia v nemocniciach, teda tí, čo skončia v nemocniciach, vyše 90 percent z nich sú 50+ a nemocnice sú to úzke hrdlo celej pandémie
2021-11-03 00:00:00
Pravda
K dňu vysielania relácie, t.j. k 23. októbru 2021, sme mali v nemocniciach 1076 hospitalizovaných pacientov s ochorením covid-19. Regionálny úrad verejného zdravotníctva vydal aktuálne informácie o epidemiologickej situácii na Slovensku vo štvrtok, 21. októbra 2021. V prezentácii použil dáta k zastúpeniu vekových skupín pacientov z 15. októbra 2021. Z čísel vyplýva , že 69 percent hospitalizovaných pacientov tvoria ľudia starší ako 60 rokov. Ďalších 23 percent tvoria 40-nici a 50-nici, túto kategóriu však tabuľka uvádza spolu. Koncom septembra 2021 tvoril podiel pacientov v nemocniciach s covidom starších ako 50 rokov 81 percent. Z dlhodobých trendov / dát od mája 2021 vyplýva že podiel pacientov 50+ v nemocnicach tvorí od 8é do 90 percent, častejšie bližšie k 80 percentám. Materiál Ministerstva zdravotníctva uvádza, že „ až 90% všetkých hospitalizácií počas predošlej vlny bolo u pacientov vo veku nad 50 rokov.” Napriek nepresnosti a s ohľadom na trend, čísla z druhej vlny pandémie a dostupné dáta o vekovej štruktúre hospitalizovaných pacientov v nemocniciach hodnotíme tvrdenie Eduarda Hegera ako ešte pravdivé.
[ "K dňu vysielania relácie, t.j. k 23. októbru 2021, sme mali v nemocniciach 1076 hospitalizovaných pacientov s ochorením covid-19. Regionálny úrad verejného zdravotníctva vydal aktuálne informácie o epidemiologickej situácii na Slovensku vo štvrtok, 21. októbra 2021. V prezentácii použil dáta k zastúpeniu vekových skupín pacientov z 15. októbra 2021. Z čísel vyplýva , že 69 percent hospitalizovaných pacientov tvoria ľudia starší ako 60 rokov. Ďalších 23 percent tvoria 40-nici a 50-nici, túto kategóriu však tabuľka uvádza spolu. Koncom septembra 2021 tvoril podiel pacientov v nemocniciach s covidom starších ako 50 rokov 81 percent. Z dlhodobých trendov / dát od mája 2021 vyplýva že podiel pacientov 50+ v nemocnicach tvorí od 8é do 90 percent, častejšie bližšie k 80 percentám. Materiál Ministerstva zdravotníctva uvádza, že „ až 90% všetkých hospitalizácií počas predošlej vlny bolo u pacientov vo veku nad 50 rokov.” Napriek nepresnosti a s ohľadom na trend, čísla z druhej vlny pandémie a dostupné dáta o vekovej štruktúre hospitalizovaných pacientov v nemocniciach hodnotíme tvrdenie Eduarda Hegera ako ešte pravdivé." ]
2021-11-01 00:00:00
{ "text": [ "mali", "informácie", "15. októbra 2021.", "vyplýva", "tvoril" ], "url": [ "https://covid-19.nczisk.sk/sk", "https://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4901:aktualna-epidemiologicka-situacia-na-slovensku-a-zaradenie-okresov-v-covid-automate-20102021&catid=250:koronavirus-2019-ncov&Itemid=153", "https://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/TK_Covid_automat_a_epid_situacia_211021.pdf", "https://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/TK_Covid_automat_a_epid_situacia_211021.pdf", "https://korona.gov.sk/wp-content/uploads/2021/10/tk_covid_automat_a_epid_situacia_210930.pdf" ] }
2025-10-16T19:15:38.068806+00:00
vr16239
null
https://demagog.sk/vyrok/vr16239
Peter Žiga
Hlas
https://demagog.sk/politik/peter-ziga
Lehota na odhlásenie zamestnanca zo Sociálnej poisťovne sa má predĺžiť z 1 dňa na 8 dní. A lehota, dokedy má zamestnávateľ predložiť poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia, sa má zase predĺžiť z 3 na 8 dní od skončenia pracovného pomeru.
2017-04-22 00:00:00
Zavádzajúce
Jedná sa o aktívny sľub, ktorého splnenie či nesplnenie zatiaľ nie je možné vyhodnotiť. Tento sľub je zahrnutý v zozname úloh v balíčku opatrení pre podnikateľov zverejnených 4.mája 2017. Podľa Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí materiál vychádza z Programového vyhlásenia vlády, ktorým sa vláda zaviazala prijímať opatrenia na zníženie byrokracie. Podľa ministerstva by takéto opatrenia mali pomôcť ušetriť podnikateľskému sektoru viac ako 44 mil. eur ročne. Predstavené opatrenia budú rozdelené do piatich skupín. Budú sa týkať zlepšenia konkurencieschopnosti, daní, podpory podnikania a zamestnávania a služieb verejnej správy. Podľa ministra hospodárstva Petra Žigu nepôjde o veľké štrukturálne zmeny v systéme ani o zásadné novely zákonov, bude sa jednať len o drobné zmeny a vylepšenia. Cieľom opatrení by malo byť vytvorenie stabilného prostredia bez zbytočnej byrokracie. Žiga avizoval, že v súčasnej dobe sa pracuje už aj na ďalšom balíčku, ktorý by mal byť predstavený v prvom kvartáli budúceho roka. Podľa súčasného znenia Zákonu o sociálnom poistení je podľa § 231 Povinnosti zamestnávateľa, zamestnávateľ povinný odhlásiť zamestnanca po skončení pracovného pomeru do jedného dňa: „ zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c)" Podľa súčasného zákona má zamestnávateľ tri dni na predloženie evidenčného listu dôchodkového poistenia: „ viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu pobočke do troch dní od uplatnenia nároku na dávku alebo od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi," Podľa sadzobníku pokút môže byť zamestnávateľovi za každý omeškaný deň odhlásenia zamestnanca z evidencie sociálnej poisťovne priznaná pokuta vo výške 0,30 – 16,60 eur za deň, pričom najviac spolu môže táto pokuta predstavovať 16 596,96 eur. V prípade oneskoreného predloženia výkazu na starobné dôchodkové sporenie sa pokura pohybuje v rozmedzí 1,60 – 663,80 eur za jeden výkaz. Podnikatelia a odborníci sú k týmto zmenám vcelku naklonení. Podľa daňovej poradkyne Alice Ordy Oravcovej budú opatrenia priaznivé: „Opatrenie bude prínosom pre podnikateľov, avšak je potrebné zvážiť predĺženie lehoty aj pre prihlasovanie do Sociálnej poisťovne. Práve tento úkon predstavuje pre zamestnávateľa väčšie riziká v podobe pokút za nedodržanie časových lehôt.“ Richard Sulík zareagoval na predstavené vládne opatrenia v rámci tlačovej besedy nasledovne : „Časť návrhov od nás ‚opajcli‘, časť návrhov sú typu ‚svetový mier‘, a časť je jednoducho nezmyselných. Z návrhov kričí ideová prázdnota, chýba konzistentnosť a vôbec niečo, čo by sa len náznakom podobalo na nejakú stratégiu, na nejaký premyslený postup,“ Sulík tak poukázal na skutočnosť, že niektoré opatrenia ako aj predĺženie lehoty na odhlásenie zamestnanca zo Sociálnej poisťovne na osem dní strana SaS už v minulosti predložila vo svojej Agende 2020 ( .pdf, s.10 ). Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Jedná sa o aktívny sľub, ktorého splnenie či nesplnenie zatiaľ nie je možné vyhodnotiť. Tento sľub je zahrnutý v zozname úloh v balíčku opatrení pre podnikateľov zverejnených 4.mája 2017. Podľa Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí materiál vychádza z Programového vyhlásenia vlády, ktorým sa vláda zaviazala prijímať opatrenia na zníženie byrokracie. Podľa ministerstva by takéto opatrenia mali pomôcť ušetriť podnikateľskému sektoru viac ako 44 mil. eur ročne. Predstavené opatrenia budú rozdelené do piatich skupín. Budú sa týkať zlepšenia konkurencieschopnosti, daní, podpory podnikania a zamestnávania a služieb verejnej správy. Podľa ministra hospodárstva Petra Žigu nepôjde o veľké štrukturálne zmeny v systéme ani o zásadné novely zákonov, bude sa jednať len o drobné zmeny a vylepšenia. Cieľom opatrení by malo byť vytvorenie stabilného prostredia bez zbytočnej byrokracie. Žiga avizoval, že v súčasnej dobe sa pracuje už aj na ďalšom balíčku, ktorý by mal byť predstavený v prvom kvartáli budúceho roka. Podľa súčasného znenia Zákonu o sociálnom poistení je podľa § 231 Povinnosti zamestnávateľa, zamestnávateľ povinný odhlásiť zamestnanca po skončení pracovného pomeru do jedného dňa: „ zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c)\" Podľa súčasného zákona má zamestnávateľ tri dni na predloženie evidenčného listu dôchodkového poistenia: „ viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu pobočke do troch dní od uplatnenia nároku na dávku alebo od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi,\" Podľa sadzobníku pokút môže byť zamestnávateľovi za každý omeškaný deň odhlásenia zamestnanca z evidencie sociálnej poisťovne priznaná pokuta vo výške 0,30 – 16,60 eur za deň, pričom najviac spolu môže táto pokuta predstavovať 16 596,96 eur. V prípade oneskoreného predloženia výkazu na starobné dôchodkové sporenie sa pokura pohybuje v rozmedzí 1,60 – 663,80 eur za jeden výkaz. Podnikatelia a odborníci sú k týmto zmenám vcelku naklonení. Podľa daňovej poradkyne Alice Ordy Oravcovej budú opatrenia priaznivé: „Opatrenie bude prínosom pre podnikateľov, avšak je potrebné zvážiť predĺženie lehoty aj pre prihlasovanie do Sociálnej poisťovne. Práve tento úkon predstavuje pre zamestnávateľa väčšie riziká v podobe pokút za nedodržanie časových lehôt.“ Richard Sulík zareagoval na predstavené vládne opatrenia v rámci tlačovej besedy nasledovne : „Časť návrhov od nás ‚opajcli‘, časť návrhov sú typu ‚svetový mier‘, a časť je jednoducho nezmyselných. Z návrhov kričí ideová prázdnota, chýba konzistentnosť a vôbec niečo, čo by sa len náznakom podobalo na nejakú stratégiu, na nejaký premyslený postup,“ Sulík tak poukázal na skutočnosť, že niektoré opatrenia ako aj predĺženie lehoty na odhlásenie zamestnanca zo Sociálnej poisťovne na osem dní strana SaS už v minulosti predložila vo svojej Agende 2020 ( .pdf, s.10 ). Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2017-05-07 00:00:00
{ "text": [ "Podľa", "Podľa", "§ 231", "sadzobníku", "Podľa", "nasledovne", ".pdf, s.10" ], "url": [ "https://www.mzv.sk/podnikajme_v_zahranici/ekonomicke_spravy/-/asset_publisher/MKfYUaOfnKvu/content/mh-sr-predstavilo-balik-34-opatreni-na-zlepsenie-podnikatelskeho-prostredia?p_p_auth=CWML7AO7&_101_INSTANCE_MKfYUaOfnKvu_redirect=%2Fpodnikajme_v_zahranici%2Fprehlad_podnikajme_v_zahranici%2F-%2Fasset_publisher%2Fetst%2Fcontent%2Fvyzva-statneho-tajomnika-mzvaez-sr-pre-slovenskych-podnikatelov-dajte-nam-vediet-ako-vam-mozeme-pomoct-%3F_101_INSTANCE_etst_redirect%3D%252Fpodnikajme-v-zahranici", "http://www.teraz.sk/ekonomika/hospodarstvo-mh-sr-predstavilo-opatren/257979-clanok.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20170501#predpis.cast-stvrta", "http://www.socpoist.sk/poistne-a-pokuty/55439s", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/955405-cim-chce-vlada-podnikatelom-ulahcit-biznis", "http://www.strana-sas.sk/niektori-vladne-navrhy-mozu-poskodit-podnikatelske-prostredie/5968", "http://www.strana-sas.sk/file/4329/agenda2020_A5.pdf" ] }
2025-10-16T20:28:30.665338+00:00
vr28122
null
https://demagog.sk/vyrok/vr28122
Peter Pellegrini
Hlas
https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini
Rozpočet, tak ako je nastavený, je prvý nástrel. Stále je ešte priestor do 15. októbra, keď ho má schváliť vláda, aby sme vyjednávali s ministerstvom financií.
2014-09-01 00:00:00
Pravda
Prvú podobu štátneho rozpočtu na budúci rok predložilo Ministerstvo financií v polovici augusta, ide však o predbežný návrh, ktorý do októbra upravuje vláda. Rezort školstva má podľa neho k dispozícii sumu asi 1,47 mld. eur, čo je menej oproti roku 2014 približne o 16,6 mil. eur. Je však, že návrh rozpočtu verejnej správy sa môže do 15. októbra ešte zmeniť.
[ "Prvú podobu štátneho rozpočtu na budúci rok predložilo Ministerstvo financií v polovici augusta, ide však o predbežný návrh, ktorý do októbra upravuje vláda. Rezort školstva má podľa neho k dispozícii sumu asi 1,47 mld. eur, čo je menej oproti roku 2014 približne o 16,6 mil. eur. Je však, že návrh rozpočtu verejnej správy sa môže do 15. októbra ešte zmeniť." ]
2014-09-04 00:00:00
{ "text": [ "predložilo", "TASR" ], "url": [ "http://ekonomika.sme.sk/c/7335756/kazimir-ukazal-prvy-navrh-rozpoctu-otazky-a-odpovede.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/259672/vlada-schvalila-rozpocet-na-rok-2015-kto-kolko-dostane/" ] }
2025-10-16T19:45:52.226265+00:00
vr26913
null
https://demagog.sk/vyrok/vr26913
Pravda Denník
null
https://demagog.sk/politik/pravda-dennik
Cez Kiskovo Quatro si zase mohli ľudia požičať napríklad pri úroku 33 percent. Tento úrok platil napríklad v prípade, že si spotrebiteľ požičal na kúpu televízora vtedajších 10-tisíc korún a po šiestich mesiacoch Quatru vrátil 11 150 korún.
2014-02-14 00:00:00
Nepravda
Dané tvrdenie v denníku Pravda označujeme za nepravdivé. Aj keď sme sa nedostali k relevantným zdrojom, odkiaľ autor čerpal hodnoty do výpočtu, avšak pri pôžičke 10 000 sk a pri úroku 33 percent a výslednej sume po pol roku 11 150sk, je jedna z týchto hodnôt nesprávna. Ak by pôžička a úrok boli správne údaje, v tomto prípade by bola výsledná suma po pol roku 11 650 sk (rozdiel 500 sk oproti tvrdeniu). V situácii, že by pôžička a výsledná suma boli správne, výška úroku 24,32 percenta. Modelový príklad pôžičky 333 eur pri výške úroku 33 percent na dobu 6 mesiacov by vyzeral takto: 333 / 100 = 3,33 (určenie základnej jednotky) 3,33 * 33 % = 109,89 ( za celý rok) 109,89 /2 = 54,945 (za 6 mesiacov) 333 + 54,945 = 387,945 Takže pri pôžičke 333 eur a úroku 33% by klient po 6 mesiacoch vrátil danej spoločnosti 387, 945 eura.
[ "Dané tvrdenie v denníku Pravda označujeme za nepravdivé. Aj keď sme sa nedostali k relevantným zdrojom, odkiaľ autor čerpal hodnoty do výpočtu, avšak pri pôžičke 10 000 sk a pri úroku 33 percent a výslednej sume po pol roku 11 150sk, je jedna z týchto hodnôt nesprávna. Ak by pôžička a úrok boli správne údaje, v tomto prípade by bola výsledná suma po pol roku 11 650 sk (rozdiel 500 sk oproti tvrdeniu). V situácii, že by pôžička a výsledná suma boli správne, výška úroku 24,32 percenta. Modelový príklad pôžičky 333 eur pri výške úroku 33 percent na dobu 6 mesiacov by vyzeral takto: 333 / 100 = 3,33 (určenie základnej jednotky) 3,33 * 33 % = 109,89 ( za celý rok) 109,89 /2 = 54,945 (za 6 mesiacov) 333 + 54,945 = 387,945 Takže pri pôžičke 333 eur a úroku 33% by klient po 6 mesiacoch vrátil danej spoločnosti 387, 945 eura." ]
2014-02-17 00:00:00
{ "text": [], "url": [] }
2025-10-16T20:41:27.396283+00:00
vr39036
null
https://demagog.sk/vyrok/vr39036
Daniel Krajcer
SKOK!
https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer
No, myslím si, že my sme stabilnou súčasťou vlády. Naši poslanci najdisciplinovanejšie hlasujú v súlade s programovým vyhlásením. To sú fakty.
2011-10-02 00:00:00
Neoveriteľné
Daniel Krajcer nešpecifikoval ako by sa takáto disciplinovanosť mala merať. Aj vzhľadom na to, že programové vyhlásenie vlády je formulovane vágne sa domnievame, že takéto hodnotenie sa nedá spraviť. Zároveň neexistujé žiadny renomovaný zdroj, ktorý by takéto hodnotenie pravidelne robil o ktorého výsledky by sa dalo pri takomto hodnotení oprieť. Výrok nehodnotíme. Nejedná sa tak podľa nášho názoru o fakt, ale o Krajcerov dojem.
[ "Daniel Krajcer nešpecifikoval ako by sa takáto disciplinovanosť mala merať. Aj vzhľadom na to, že programové vyhlásenie vlády je formulovane vágne sa domnievame, že takéto hodnotenie sa nedá spraviť. Zároveň neexistujé žiadny renomovaný zdroj, ktorý by takéto hodnotenie pravidelne robil o ktorého výsledky by sa dalo pri takomto hodnotení oprieť. Výrok nehodnotíme. Nejedná sa tak podľa nášho názoru o fakt, ale o Krajcerov dojem." ]
2011-10-03 00:00:00
{ "text": [], "url": [] }
2025-10-16T20:11:39.801103+00:00
vr27312
null
https://demagog.sk/vyrok/vr27312
Radoslav Procházka
#SIEŤ
https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka
...pán premiér sľuboval, že bude (diaľnica, pozn.) do Košíc do roku 2010 tak tu, keď som išiel sem, tak ešte nebola.
2014-03-16 00:00:00
Pravda
Robert Fico skutočne 12. júla 2007 vyhlásil, že diaľnica Bratislava-Košice môže byť hotová do roku 2010. Od tlačových agentúr tieto informácie prebrali SME a Topky :
[ "Robert Fico skutočne 12. júla 2007 vyhlásil, že diaľnica Bratislava-Košice môže byť hotová do roku 2010. Od tlačových agentúr tieto informácie prebrali SME a Topky :" ]
2014-03-17 00:00:00
{ "text": [ "SME", "Topky", "popiera", "hovoril", "nespomínal" ], "url": [ "http://ekonomika.sme.sk/c/3391549/fico-dialnica-bratislava-kosice-do-roku-2010-je-realna.html", "http://www.topky.sk/cl/10/164369/Fico--Dialnica-D1-do-Kosic-bude-o-tri-roky", "http://www.sme.sk/c/3473032/fico-si-nepamata-co-slubil-dokoncit-do-2010.html", "http://www.cas.sk/clanok/151985/fico-dialnica-medzi-bratislavou-a-kosicami-by-mala-byt-do-roku-2014.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/199784-kedy-bude-dokoncena-dialnica-do-kosic-fico-o-termine-nehovori/" ] }
2025-10-16T19:48:49.347160+00:00
vr30690
null
https://demagog.sk/vyrok/vr30690
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Tu je predstaviteľ politickej strany, ktorá má plnú mieru zodpovednosti za to, že máme za posledných 8 rokov najvyššiu nezamestnanosť.
2012-01-23 00:00:00
Nepravda
Štatistický úrad, Eurostat aj ÚPSVaR má odlišné štatistiky. Pre porovnanie a relevantnosť uvádzame údaje všetkých troch zdrojov. Ficov výrok nie pravdivý vo vzťahu ku žiadnemu zdroju. Najviac sa blíži pravdivosti vzhľadom na mesačnú štatistiku ÚPSVaR. Miera nezamestnanosti podľa nej bola v decembri 2011 na úrovni 13,59%. Horšia miera nezamestnanosti bola naposledy v mesiaci júl 2004 čo je 7 rokov a 5 mesiacov. Nezamestnanosť ÚPSVaR, mesačná, v %: 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 December 13,07 11.36 9.4 7.99 8.39 12.66 12,46 13,59 November 12,58 10.86 9.12 7.76 7.8 12.4 12,22 13,33 Október 12,72 10.93 9.27 7.92 7.51 12.4 12,29 13,29 September 13,14 11.2 9.75 8.3 7.54 12.45 12,42 13,37 August 13,24 10.88 9.85 8.19 7.36 12.05 12,19 13,12 Júl 13,65 11.03 10.2 8.3 7.47 12.07 12.33 13,15 Jún 13,91 11.09 10.36 8.33 7.42 11.81 12.34 12,98 Máj 14,47 11.33 10.56 8.33 7.44 11.39 12.24 12,84 Apríl 15,26 11.87 11.04 8.5 7.38 10.92 12.52 12,94 Marec 16,01 12.71 11.42 8.89 7,59 10.33 12.88 13,13 Február 16,51 13.08 11.66 9.2 7,84 9.72 12.97 13,16 Január 1 6,60 13.39 11.82 9.45 8.06 9.03 12.89 12,98 Nezamestnanosť OECD/Eurostat, mesačná, v %: podľa najnovších údajov eurostatu bola vyššia nezamestnanosť naposledy pred piatimi rokmi šesť mesiacmi. 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 December 15.3 12 10.5 9.1 14.3 13.8 - November 15.6 12.6 10.6 8.9 14.2 14 13,5 Október 15.9 12.6 10.9 8.8 13.8 14.2 13,5 September 16.1 12.8 11.2 8.8 13.3 14.3 13.4 August 15.8 12.9 11.4 9 12.6 14.3 13.4 Júl 16 13.1 11.4 9.3 12.2 15 13.3 Jún 16.4 13.3 11.3 9.7 11.6 14.9 13.3 Máj 16.4 13.6 11.2 10 11.2 14.8 13.2 Apríl 16.6 13.9 11.2 10.1 10.9 14.7 13.2 Marec 16.8 14.2 11.1 10.26 10.5 14.7 13.3 Február 17 14.5 11.3 10.28 10.1 14.7 13.4 Január 17.2 14.9 11.6 10.3 9.6 14.5 13.6 Nezamestnanosť ŠÚ, štvrťročná, v %: 3.kvartál 2011: 13,1% 2.kvartál 2011: 13,1% 1.kvartál 2011: 13,9% 4.kvartál 2010: 13,9% 3.kvartál 2010: 14,1% 2.kvartál 2010: 14,4% 1.kvartál 2010: 15,1% Podľa Štatistického úradu bola vyššia nezamestnanosť v prvej štvrtine roka 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Štatistický úrad, Eurostat aj ÚPSVaR má odlišné štatistiky. Pre porovnanie a relevantnosť uvádzame údaje všetkých troch zdrojov. Ficov výrok nie pravdivý vo vzťahu ku žiadnemu zdroju. Najviac sa blíži pravdivosti vzhľadom na mesačnú štatistiku ÚPSVaR. Miera nezamestnanosti podľa nej bola v decembri 2011 na úrovni 13,59%. Horšia miera nezamestnanosti bola naposledy v mesiaci júl 2004 čo je 7 rokov a 5 mesiacov. Nezamestnanosť ÚPSVaR, mesačná, v %: 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 December 13,07 11.36 9.4 7.99 8.39 12.66 12,46 13,59 November 12,58 10.86 9.12 7.76 7.8 12.4 12,22 13,33 Október 12,72 10.93 9.27 7.92 7.51 12.4 12,29 13,29 September 13,14 11.2 9.75 8.3 7.54 12.45 12,42 13,37 August 13,24 10.88 9.85 8.19 7.36 12.05 12,19 13,12 Júl 13,65 11.03 10.2 8.3 7.47 12.07 12.33 13,15 Jún 13,91 11.09 10.36 8.33 7.42 11.81 12.34 12,98 Máj 14,47 11.33 10.56 8.33 7.44 11.39 12.24 12,84 Apríl 15,26 11.87 11.04 8.5 7.38 10.92 12.52 12,94 Marec 16,01 12.71 11.42 8.89 7,59 10.33 12.88 13,13 Február 16,51 13.08 11.66 9.2 7,84 9.72 12.97 13,16 Január 1 6,60 13.39 11.82 9.45 8.06 9.03 12.89 12,98 Nezamestnanosť OECD/Eurostat, mesačná, v %: podľa najnovších údajov eurostatu bola vyššia nezamestnanosť naposledy pred piatimi rokmi šesť mesiacmi. 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 December 15.3 12 10.5 9.1 14.3 13.8 - November 15.6 12.6 10.6 8.9 14.2 14 13,5 Október 15.9 12.6 10.9 8.8 13.8 14.2 13,5 September 16.1 12.8 11.2 8.8 13.3 14.3 13.4 August 15.8 12.9 11.4 9 12.6 14.3 13.4 Júl 16 13.1 11.4 9.3 12.2 15 13.3 Jún 16.4 13.3 11.3 9.7 11.6 14.9 13.3 Máj 16.4 13.6 11.2 10 11.2 14.8 13.2 Apríl 16.6 13.9 11.2 10.1 10.9 14.7 13.2 Marec 16.8 14.2 11.1 10.26 10.5 14.7 13.3 Február 17 14.5 11.3 10.28 10.1 14.7 13.4 Január 17.2 14.9 11.6 10.3 9.6 14.5 13.6 Nezamestnanosť ŠÚ, štvrťročná, v %: 3.kvartál 2011: 13,1% 2.kvartál 2011: 13,1% 1.kvartál 2011: 13,9% 4.kvartál 2010: 13,9% 3.kvartál 2010: 14,1% 2.kvartál 2010: 14,4% 1.kvartál 2010: 15,1% Podľa Štatistického úradu bola vyššia nezamestnanosť v prvej štvrtine roka 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2012-01-23 00:00:00
{ "text": [], "url": [] }
2025-10-16T20:09:00.777167+00:00
vr13988
null
https://demagog.sk/vyrok/vr13988
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Nikto nám nemôže zobrať fondy. Rozhodovanie o fondoch v rámci Európskej únie na základe jednomyseľnosti.
2015-12-06 00:00:00
Pravda
Z kontextu relácie vyplýva, že Fico pravdepodobne naráža na eurofondy a ich čerpanie. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý na základe vyjadrení predstaviteľa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Na tento krok by bola potrebná náročnejšia revízia viacročného finančného rámca, čo by si vyžadovalo jednomyseľné hlasovanie, tak, ako tvrdí aj Fico. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podobné výroky sme overovali už v minulosti. Vyjadrenia o krátení eurofondov vyvrátil aj Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. „Toto nie je návrh Európskej komisie, EK ani jej predseda Juncker o takejto možnosti neuvažuje,“ uviedol Králik. Komisia skôr ako sankcie preferuje podľa jej aktuálneho stanoviska „hľadanie pozitívnych stimulov pre prijatie utečencov“, informuje TA3 a TASR . " Európske pravidlá o čerpaní eurofondov ani Partnerské dohody s členskými štátmi neumožňujú krátenie fondov EÚ na základe tohto dôvodu. Na to by bola potrebná revízia celého viacročného finančného rámca na roky 2014-2020, a to naozaj nie je možnosť, ktorú by EK bližšie skúmala ,“ doplnil Andrej Králik. Proti kráteniu eurofondov sa vyslovila napríklad aj Angela Merkelová. Čo sa týka Ficovho tvrdenia o jednomyseľnosti, naráža práve na prípad, ktorý spomína aj Andrej Králik- prípadnú potrebu revidovať viacročný finančný rámec. Takáto revízia by si totiž vyžadovala jednomyseľné hlasovanie v Rade ministrov, informuje stránka Európskeho parlamentu : "Formally, the MFF is approved by a unanimous decision of the Council of Ministers, but not before Parliament has given it its blessing ("consent") by the votes of half of its constituent members plus one. " Podrobnejšie o procese schvaľovania Nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, informuje databáza Eur-Lex .
[ "Z kontextu relácie vyplýva, že Fico pravdepodobne naráža na eurofondy a ich čerpanie. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý na základe vyjadrení predstaviteľa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Na tento krok by bola potrebná náročnejšia revízia viacročného finančného rámca, čo by si vyžadovalo jednomyseľné hlasovanie, tak, ako tvrdí aj Fico. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podobné výroky sme overovali už v minulosti. Vyjadrenia o krátení eurofondov vyvrátil aj Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. „Toto nie je návrh Európskej komisie, EK ani jej predseda Juncker o takejto možnosti neuvažuje,“ uviedol Králik. Komisia skôr ako sankcie preferuje podľa jej aktuálneho stanoviska „hľadanie pozitívnych stimulov pre prijatie utečencov“, informuje TA3 a TASR . \" Európske pravidlá o čerpaní eurofondov ani Partnerské dohody s členskými štátmi neumožňujú krátenie fondov EÚ na základe tohto dôvodu. Na to by bola potrebná revízia celého viacročného finančného rámca na roky 2014-2020, a to naozaj nie je možnosť, ktorú by EK bližšie skúmala ,“ doplnil Andrej Králik. Proti kráteniu eurofondov sa vyslovila napríklad aj Angela Merkelová.", "Čo sa týka Ficovho tvrdenia o jednomyseľnosti, naráža práve na prípad, ktorý spomína aj Andrej Králik- prípadnú potrebu revidovať viacročný finančný rámec. Takáto revízia by si totiž vyžadovala jednomyseľné hlasovanie v Rade ministrov, informuje stránka Európskeho parlamentu : \"Formally, the MFF is approved by a unanimous decision of the Council of Ministers, but not before Parliament has given it its blessing (\"consent\") by the votes of half of its constituent members plus one. \" Podrobnejšie o procese schvaľovania Nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, informuje databáza Eur-Lex ." ]
2015-12-07 00:00:00
{ "text": [ "výroky", "TA3 a TASR", "vyslovila", "Európskeho parlamentu", "Eur-Lex" ], "url": [ "http://www.demagog.sk/diskusie/545/fico-vs-bugar-o-utecencoch-a-migrantoch/?ph=1", "http://www.ta3.com/clanok/1069226/ek-nenavrhla-redukovat-eurofondy-statom-ktore-nesuhlasia-s-kvotami.html", "http://europskenoviny.sk/2015/09/19/merkelova-nechce-obmedzovat-eurofondy-krajinam-odmietajuce-kvoty/", "http://www.europarl.europa.eu/news/en/news-room/content/20131118BKG25549/html/An-introduction-to-the-EU", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/HIS/?uri=uriserv:OJ.L_.2013.347.01.0884.01.ENG" ] }
2025-10-16T20:53:30.320302+00:00
vr33248
null
https://demagog.sk/vyrok/vr33248
Ján Figeľ
KDH
https://demagog.sk/politik/jan-figel
Rozhodnutia typu ružomberský úsek, kde štvrtý vyhráva ako pri mýtnom tendri, nie prvý, nie druhý, nie tretí, štvrtý. Váhostav.
2013-02-24 00:00:00
Pravda
Je pravdou, že podobne ako pri mýtnom tendri, tak aj v prípade ružomberského úseku vyhrala najdrahšia ponuka a lacnejšie tri ponuky boli zo súťaže vyradené. Podobný výrok ohľadom rozhodnutia v ružomberskom úseku, sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 10. februára 2013). Ružomberský úsek diaľnice D1 medzi Hubová - Ivachnová má stavať Váhostav-SK s partnermi. Ponuka, čo sa týka ceny, bola skutočne až štvrtá. Prvá bola talianska firma HANT BA DS+ INC s ponukou 207,5 mil.€ . Druhé boli Inžinierske stavby Košice + TuCon Žilina za 215,4 mil.€ . Tretie Dúha Prešov+ Impregilo (tiež Talianska spoločnosť) za 224,9 mil.€ a až štvrtý bol Združenie Čebrať (Váhostav – SK Žilina + OHL ŽS) za 227,26 mil.€ . Vedúci oddelenia marketingu Inžinierskych stavieb Pavol Peško uviedol , že dôvodom pre zrušenie ponuky jedného z uchádzačov bola "cena niektorých objektov (ktorá) bola niekoľkonásobne nižšia ako cena za dané objekty ponúknutá ostatnými uchádzačmi. Napríklad u jedného objektu bola cena za daný objekt o 90 % nižšia ako bola cena ostatných uchádzačov za ten istý objekt." Podľa analytika inštitútu INEKO Petra Goliáša by štát mal svoje rozhodnutie jasne vysvetliť v podrobnej analýze. "Vylúčenie ponúk z dôvodu, že boli lacnejšie, pričom rozdiel oproti cene víťazného uchádzača nie je zásadný, totiž vyvoláva podozrenia z neférového prístupu a nehospodárnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami.“ Neúspešné firmy Hant a Inžinierske stavby Košice, sa plánujú sa odvolať . Mýtny tender vyhrala najdrahšia ponuka SanToll a lacnejšie tri ponuky boli vyradené. Ide teda o podobný finálny výsledok tendra, kedy najdrahšia ponuka vyhrala a tri lacnejšie boli vyradené. SME , 14. januára 2009: "Národná diaľničná spoločnosť s víťazom ­ spoločnosťou SanToll ­ podpísala zmluvu v utorok. Ide o firmu, ktorú založili členovia konzorcia SanToll - Ibertax. Ich ponuka je oproti najlacnejšej drahšia o 221 miliónov eur (6,66 miliardy korún). ...Európska komisia žiada dodatočné informácie o tendri na elektronický systém výberu mýta. Ako tvrdí jeden zo súťažiacich, komisii poslal podnet. Nepáčilo sa mu, že Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vyradila zo súťaže troch záujemcov a súťažila iba jedna ponuka - najdrahšia." Trend 20. januára 2009: "Zvíťazilo konzorcium, v ktorom sa zúčastnila francúzska spoločnosť Sanef cez spoločnosť SanToll a bratislavská firma Ibertax. Jej pozadie zatiaľ nie je známe. Práve Ibertax má byť spoločnosťou, ktorá projekt finančne podporí. Dvojica si za projekt zapýtala najvyššiu cenu, 716 miliónov eur. O 186 mil. € viac ako bola najnižšia ponuka." Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Je pravdou, že podobne ako pri mýtnom tendri, tak aj v prípade ružomberského úseku vyhrala najdrahšia ponuka a lacnejšie tri ponuky boli zo súťaže vyradené. Podobný výrok ohľadom rozhodnutia v ružomberskom úseku, sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 10. februára 2013). Ružomberský úsek diaľnice D1 medzi Hubová - Ivachnová má stavať Váhostav-SK s partnermi. Ponuka, čo sa týka ceny, bola skutočne až štvrtá. Prvá bola talianska firma HANT BA DS+ INC s ponukou 207,5 mil.€ . Druhé boli Inžinierske stavby Košice + TuCon Žilina za 215,4 mil.€ . Tretie Dúha Prešov+ Impregilo (tiež Talianska spoločnosť) za 224,9 mil.€ a až štvrtý bol Združenie Čebrať (Váhostav – SK Žilina + OHL ŽS) za 227,26 mil.€ . Vedúci oddelenia marketingu Inžinierskych stavieb Pavol Peško uviedol , že dôvodom pre zrušenie ponuky jedného z uchádzačov bola \"cena niektorých objektov (ktorá) bola niekoľkonásobne nižšia ako cena za dané objekty ponúknutá ostatnými uchádzačmi. Napríklad u jedného objektu bola cena za daný objekt o 90 % nižšia ako bola cena ostatných uchádzačov za ten istý objekt.\" Podľa analytika inštitútu INEKO Petra Goliáša by štát mal svoje rozhodnutie jasne vysvetliť v podrobnej analýze. \"Vylúčenie ponúk z dôvodu, že boli lacnejšie, pričom rozdiel oproti cene víťazného uchádzača nie je zásadný, totiž vyvoláva podozrenia z neférového prístupu a nehospodárnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami.“ Neúspešné firmy Hant a Inžinierske stavby Košice, sa plánujú sa odvolať . Mýtny tender vyhrala najdrahšia ponuka SanToll a lacnejšie tri ponuky boli vyradené. Ide teda o podobný finálny výsledok tendra, kedy najdrahšia ponuka vyhrala a tri lacnejšie boli vyradené. SME , 14. januára 2009: \"Národná diaľničná spoločnosť s víťazom ­ spoločnosťou SanToll ­ podpísala zmluvu v utorok. Ide o firmu, ktorú založili členovia konzorcia SanToll - Ibertax. Ich ponuka je oproti najlacnejšej drahšia o 221 miliónov eur (6,66 miliardy korún). ...Európska komisia žiada dodatočné informácie o tendri na elektronický systém výberu mýta. Ako tvrdí jeden zo súťažiacich, komisii poslal podnet. Nepáčilo sa mu, že Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vyradila zo súťaže troch záujemcov a súťažila iba jedna ponuka - najdrahšia.\" Trend 20. januára 2009: \"Zvíťazilo konzorcium, v ktorom sa zúčastnila francúzska spoločnosť Sanef cez spoločnosť SanToll a bratislavská firma Ibertax. Jej pozadie zatiaľ nie je známe. Práve Ibertax má byť spoločnosťou, ktorá projekt finančne podporí. Dvojica si za projekt zapýtala najvyššiu cenu, 716 miliónov eur. O 186 mil. € viac ako bola najnižšia ponuka.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2013-02-25 00:00:00
{ "text": [ "O5M12", "Váhostav-SK", "uviedol", "Petra Goliáša", "odvolať", "SME", "Trend" ], "url": [ "http://www.demagog.sk/diskusie/355/eurorozpocet", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/sirokeho-vahostav-ma-dalsiu-dialnicu-troch-lacnejsich-vylucili.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6578829/nds-opat-posudi-najlacnejsiu-ponuku-pre-d1-pri-ruzomberku.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/vahostav-moze-dostat-zakazku-na-d1/626598-clanok.html", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/tri-ponuky-boli-lacnejsie-siroky-aj-tak-dostal-zakazku-za-stovky-milionov.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/4263449/najdrahsi-vyhral-brusel-sa-pyta-preco-vaznemu-to-neprekaza.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/myto-zmluva-s-najdrahsim.html" ] }
2025-10-16T19:59:51.419558+00:00
vr26776
null
https://demagog.sk/vyrok/vr26776
Tomáš Borec
Nestraníci
https://demagog.sk/politik/tomas-borec
Je tu ešte ďalšia otázka, ktorá bola riešená právnou úpravou v roku 2011 s časovým plánom do roku 2017 a to výstavba nových nájomných bytov pre tých, ktorí vlastne dnes sú obyvateľmi alebo nájomcami týchto reštituovaných nehnuteľností.
2014-02-02 00:00:00
Pravda
Zákona č. 260/2011 Z.z.skutočne navrhuje výstavbu nových bytov pre občanov, ktorí po 20 rokov bývali v nájomných nehnuteľnostiach s regulovaným nájmom. Zákon priamo nespomína rok 2017 ako termín ukončenia výstavby, podľa správy SITA však v roku 2017 skončí regulovaný nájom, čo môže predstavovať dátum dostavby nových bytov. Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko sa minister odvoláva na existujúcu právnu úpravu. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Zákona č. 260/2011 Z.z.skutočne navrhuje výstavbu nových bytov pre občanov, ktorí po 20 rokov bývali v nájomných nehnuteľnostiach s regulovaným nájmom. Zákon priamo nespomína rok 2017 ako termín ukončenia výstavby, podľa správy SITA však v roku 2017 skončí regulovaný nájom, čo môže predstavovať dátum dostavby nových bytov. Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko sa minister odvoláva na existujúcu právnu úpravu. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2014-02-03 00:00:00
{ "text": [ "260/2011", "SITA" ], "url": [ "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-260", "http://byvanie.pravda.sk/peniaze-a-paragrafy/clanok/20199-regulovany-najom-v-restituovanych-domoch-ma-konecny-datum-rok-2017/" ] }
2025-10-16T20:50:36.206934+00:00
vr37541
null
https://demagog.sk/vyrok/vr37541
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Problém je, ale v tom pán redaktor, že 15 členských štátov EÚ ceny znižuje a v priemere v januári v celej EÚ klesli ceny o 0,4 %, kým na SR išli ceny prudko hore to najvyššie zdražovanie v EÚ.
2011-03-06 00:00:00
Pravda
Podľa Eurostatu v januári 2011 znižovalo infláciu 14 členských štátov a v januári v EÚ ceny priemerne klesli o 0,4%. Na Slovensku bol v januári zaznamenaný medzimesačný nárast inflácie o 2,1%, čo je najvyšší medzimesačný nárast v EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Podľa Eurostatu v januári 2011 znižovalo infláciu 14 členských štátov a v januári v EÚ ceny priemerne klesli o 0,4%. Na Slovensku bol v januári zaznamenaný medzimesačný nárast inflácie o 2,1%, čo je najvyšší medzimesačný nárast v EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2011-03-07 00:00:00
{ "text": [ "Eurostatu" ], "url": [ "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en" ] }
2025-10-16T20:17:37.283220+00:00
47501
47,501
https://demagog.sk/vyrok/47501
Zuzana Čaputová
Nestraníci
https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova
...tu máme románsky model (prokuratúry, pozn.), ktorý nie je dotiahnutý, že sú tam niektoré prvky sovietskeho modelu...
2021-10-14 00:00:00
Pravda
Odborná právnická obec sa zhoduje na tom, že slovenskú prokuratúru možno zaradiť k tzv. románskemu modelu. Zároveň experti dlhodobo poukazujú na viaceré sporné prvky monokratického riadenia z čias socializmu. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivé. Postavenie prokuratúry na Slovensku určuje ústava , celkovú organizáciu úradu, ako aj práva a povinnosti prokurátorov upravuje zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Odborníci sa nezhodujú na jednoznačnom delení typov prokuratúry. Základné delenia však hovorí o germánskom a románskom modeli. Germánsky model nájdeme napríklad v Rakúsku, Nemecku či Českej republike. „V týchto prípadoch predstavuje prokuratúra, resp. štátne zastupiteľstvo len orgán verejnej obžaloby, pôsobnosť v iných oblastiach je výrazne obmedzená. Zároveň sú organizačne prepojené s inými orgánmi verejnej moci.” (s. 117). V románskom modeli je naopak prokuratúra nezávislá a nespadá pod žiadnu zložku štátnej moci. „Rovnako, jej pôsobnosť je rozšírená aj na netrestné oblasti a z hľadiska verejnej správy predstavuje spôsob jej vonkajšej kontroly” (s.117) Ako uvádza analýza Parlamentného Inštitútu Kancelárie NR SR, prokuratúra SR je oddelená od súdnej aj výkonnej moci, nepodlieha tak Ministerstvu spravodlivosti, ako tomu je napríklad v Českej republike (s.5). Má postavenie sui generis v rámci ústavného zakotvenia a je možné ju začleniť pod románsky model úradu verejného žalobcu (s. 6). V odborných kruhoch zároveň existuje diskusia o miere vplyvu predošlej, socialistickej (občas aj sovietskej) úpravy prokuratúry na dnešné fungovanie prokuratúry na Slovensku - napríklad pri právomociach Generálneho prokurátora alebo pri prísne hierarchickej štruktúre prokuratúry. Postupný nástup sovietskeho typu prokuratúry v socialistickom Československu zavŕšilo prijatie novej legislatívy v roku 1952, ktorá prokuratúru pretvorila na „samostatný, jednotný, monokratický orgán nezávislý na miestnych a ostatných orgánoch štátnej správy. Legislatívne bol vytvorený tzv. všeobecný dozor nad zachovávaním zákonnosti vo verejnej správe.” (s. 110). Zavedený bol napríklad inštitút protestu prokurátora, ktorý naša legislatíva pozná dodnes.
[ "Odborná právnická obec sa zhoduje na tom, že slovenskú prokuratúru možno zaradiť k tzv. románskemu modelu. Zároveň experti dlhodobo poukazujú na viaceré sporné prvky monokratického riadenia z čias socializmu. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivé. Postavenie prokuratúry na Slovensku určuje ústava , celkovú organizáciu úradu, ako aj práva a povinnosti prokurátorov upravuje zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Odborníci sa nezhodujú na jednoznačnom delení typov prokuratúry. Základné delenia však hovorí o germánskom a románskom modeli. Germánsky model nájdeme napríklad v Rakúsku, Nemecku či Českej republike. „V týchto prípadoch predstavuje prokuratúra, resp. štátne zastupiteľstvo len orgán verejnej obžaloby, pôsobnosť v iných oblastiach je výrazne obmedzená. Zároveň sú organizačne prepojené s inými orgánmi verejnej moci.” (s. 117). V románskom modeli je naopak prokuratúra nezávislá a nespadá pod žiadnu zložku štátnej moci. „Rovnako, jej pôsobnosť je rozšírená aj na netrestné oblasti a z hľadiska verejnej správy predstavuje spôsob jej vonkajšej kontroly” (s.117) Ako uvádza analýza Parlamentného Inštitútu Kancelárie NR SR, prokuratúra SR je oddelená od súdnej aj výkonnej moci, nepodlieha tak Ministerstvu spravodlivosti, ako tomu je napríklad v Českej republike (s.5). Má postavenie sui generis v rámci ústavného zakotvenia a je možné ju začleniť pod románsky model úradu verejného žalobcu (s. 6). V odborných kruhoch zároveň existuje diskusia o miere vplyvu predošlej, socialistickej (občas aj sovietskej) úpravy prokuratúry na dnešné fungovanie prokuratúry na Slovensku - napríklad pri právomociach Generálneho prokurátora alebo pri prísne hierarchickej štruktúre prokuratúry. Postupný nástup sovietskeho typu prokuratúry v socialistickom Československu zavŕšilo prijatie novej legislatívy v roku 1952, ktorá prokuratúru pretvorila na „samostatný, jednotný, monokratický orgán nezávislý na miestnych a ostatných orgánoch štátnej správy. Legislatívne bol vytvorený tzv. všeobecný dozor nad zachovávaním zákonnosti vo verejnej správe.” (s. 110). Zavedený bol napríklad inštitút protestu prokurátora, ktorý naša legislatíva pozná dodnes." ]
2021-10-14 00:00:00
{ "text": [ "ústava", "153/2001", "nezhodujú", "nájdeme", "analýza", "zavŕšilo", "pozná" ], "url": [ "https://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-460#hlava8", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/20190901.html", "https://www.law.muni.cz/sborniky/weyr/weyr2018.pdf", "https://www.law.muni.cz/sborniky/weyr/weyr2018.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=479674#4_0", "https://www.law.muni.cz/sborniky/weyr/weyr2018.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/20210101.html#paragraf-22.odsek-1" ] }
2025-10-16T19:15:45.646391+00:00
vr32094
null
https://demagog.sk/vyrok/vr32094
Pavol Paška
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/pavol-paska
Pomôžem si politológom Andrew Heywoodom, britským politológom, ktorý povedal a myslím, že to absolútne platí aj pre slovenskú Ústavu, že ústava je vždy cestou k zásadným politickým zmenám a usporiadaniu spoločnosti a o majestáte spoločnosti môžme hovoriť z rôznych uhlov pohľadu.
2012-09-02 00:00:00
Neoveriteľné
Tento výrok sa nám nepodarilo overiť.
[ "Tento výrok sa nám nepodarilo overiť." ]
2012-09-03 00:00:00
{ "text": [], "url": [] }
2025-10-16T20:47:41.359645+00:00
vr28466
null
https://demagog.sk/vyrok/vr28466
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
SMK a Béla Bugár boli minimálne 3-krát vo vláde.
2014-10-19 00:00:00
Nepravda
Bugár bol v troch vládach (1. a 2. Dzurindovej a Radičovej), no nie je pravda, že aj SMK bolo v troch vládach. Výrok ako celok preto hodnotíme ako nepravdivý. SMK od svojho vzniku v roku 1998 ocitla vo vládnej koalícii celkovo dvakrát - vo vláde Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 - 2002 a opäť v období 2002 - 2006. Predchodcovia SMK sa od roku 1993 zúčastnili volieb no vždy sa ocitli v opozícii. Od roku 2006 pôsobili buď v opozícii alebo mimo parlamentu. Béla Bugár, ktorý predsedal SMK v rokoch 1998 - 2007 a v Radičovej vláde sedel vo vládnej koalícii ako predseda Most-Híd sa vo vláde ocitol trikrát. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Bugár bol v troch vládach (1. a 2. Dzurindovej a Radičovej), no nie je pravda, že aj SMK bolo v troch vládach. Výrok ako celok preto hodnotíme ako nepravdivý. SMK od svojho vzniku v roku 1998 ocitla vo vládnej koalícii celkovo dvakrát - vo vláde Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 - 2002 a opäť v období 2002 - 2006. Predchodcovia SMK sa od roku 1993 zúčastnili volieb no vždy sa ocitli v opozícii. Od roku 2006 pôsobili buď v opozícii alebo mimo parlamentu. Béla Bugár, ktorý predsedal SMK v rokoch 1998 - 2007 a v Radičovej vláde sedel vo vládnej koalícii ako predseda Most-Híd sa vo vláde ocitol trikrát. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2014-10-20 00:00:00
{ "text": [ "SMK", "vládnej koalícii", "SMK", "Most-Híd" ], "url": [ "http://sk.wikipedia.org/wiki/Strana_ma%C4%8Farskej_komunity_%E2%80%93_Magyar_K%C3%B6z%C3%B6ss%C3%A9g_P%C3%A1rtja", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/475936-tieto-vlady-panovali-na-slovensku-od-roku-1993/", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=112", "http://tema.novinky.cz/bela-bugar" ] }
2025-10-16T19:44:45.767109+00:00
vr33679
null
https://demagog.sk/vyrok/vr33679
Peter Kažimír
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
No dobrou správou je vyhlásenie Eurostatu tento týždeň, Eurostat je niečo ako európsky štatistický úrad, ktorý potvrdil výšku nášho deficitu v roku 2012 na úrovni 4,35% HDP, čo je lepšie číslo ako bolo naplánované predchádzajúcou vládou, lebo viete, že rozpočet horko-ťažko v politických šarvátkach prijímaný na jeseň v roku 2011 si stanovil métu 4,6%. Viete, že v lete sme signalizovali, že bez dostatočných opatrení skončíme na 5,3.
2013-04-28 00:00:00
Pravda
Je pravdou, že správa Eurostatu zverejnená 22. apríla 2013 uvádza vládny deficit na úrovni 4,3% HDP. Minister tiež správne uviedol, že v štátnom rozpočte (.pdf) na rok 2012 bol stanovený cielený deficit na úrovni 4,6% HDP. Pravdou je taktiež, že Smer v lete upozorňoval na možnosť, že deficit dosiahne 5,3% HDP, ak nebudú prijaté dodatočné finančné opatrenia. (napr. článok v denníku Pravda, 31. júla 2012) Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Je pravdou, že správa Eurostatu zverejnená 22. apríla 2013 uvádza vládny deficit na úrovni 4,3% HDP. Minister tiež správne uviedol, že v štátnom rozpočte (.pdf) na rok 2012 bol stanovený cielený deficit na úrovni 4,6% HDP. Pravdou je taktiež, že Smer v lete upozorňoval na možnosť, že deficit dosiahne 5,3% HDP, ak nebudú prijaté dodatočné finančné opatrenia. (napr. článok v denníku Pravda, 31. júla 2012) Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2013-04-29 00:00:00
{ "text": [ "správa", "štátnom rozpočte", "článok" ], "url": [ "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-22042013-AP/EN/2-22042013-AP-EN.PDF", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7973&documentId=6973", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/248670-fico-slovensku-hrozi-dokonala-kriza/" ] }
2025-10-16T19:58:07.935513+00:00
vr37916
null
https://demagog.sk/vyrok/vr37916
Marek Maďarič
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/marek-madaric
STV mala na brífingu svoju redaktorku a neviem o tom, že by priniesla verejnoprávna TV alebo verejnoprávny rozhlas informácie.
2011-04-03 00:00:00
Zavádzajúce
STV v deň zvolania tlačovej besedy o iniciatíve zvolať mimoriadnu schôdzu sa hneď v prvom príspevku v hlavnom spravodajstve s názvom Smer chce mimoriadnu schôdzu NR SR. Čo sa týka obsahu uznesenia bol uverejnený úryvok Roberta Fica z tlačovej besedy kde hovorí: "Budeme v uznesení národnej rady žiadať, aby vláda slovenskej republiky využila všetky diplomatické možnosti, všetky medzinárodné možnosti, ktoré máme k dispozícii ako členský štát Európskej únie a NATO." Video zo správ STV z 31. marca 2011 si môžete pozrieť tu . Video z tlačovej besedy z 31. marca 2011 si môžete pozrieť tu . Správy Slovenského rozhlasu z daného dňa sa nám nájsť nepodarilo.
[ "STV v deň zvolania tlačovej besedy o iniciatíve zvolať mimoriadnu schôdzu sa hneď v prvom príspevku v hlavnom spravodajstve s názvom Smer chce mimoriadnu schôdzu NR SR. Čo sa týka obsahu uznesenia bol uverejnený úryvok Roberta Fica z tlačovej besedy kde hovorí: \"Budeme v uznesení národnej rady žiadať, aby vláda slovenskej republiky využila všetky diplomatické možnosti, všetky medzinárodné možnosti, ktoré máme k dispozícii ako členský štát Európskej únie a NATO.\" Video zo správ STV z 31. marca 2011 si môžete pozrieť tu . Video z tlačovej besedy z 31. marca 2011 si môžete pozrieť tu . Správy Slovenského rozhlasu z daného dňa sa nám nájsť nepodarilo." ]
2011-04-04 00:00:00
{ "text": [ "tu", "tu" ], "url": [ "http://www.stv.sk/online/archiv/spravy-stv/?date=2011-03-31&id=44771#35", "http://www.smertv.sk/c/109/1/1/smer-sd-zvola-mimoriadnu-schodzu-nr-sr,-ako-protireakciu-na-orbanovu-snahu-udelit-volebne-pravo-aj-madarom-zijucim-na-slovensku.htm" ] }
2025-10-16T20:16:00.452013+00:00
vr33686
null
https://demagog.sk/vyrok/vr33686
Peter Kažimír
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
To išlo (v roku 2012 - pozn.) o stovky miliónov dole na dani z pridanej hodnoty, dokonca aj na právnických osobách, na výbere odvodov. Nám sa naozaj prepadli, pán poslanec, daňovo-odvodové príjmy o 700 miliónov eur, nedaňové príjmy o ďalších skoro 200 miliónov eur.
2013-04-28 00:00:00
Zavádzajúce
Podľa plnenia štátnych príjmov ŠR k 31.12.2012 ( .pdf , s. 1) predstavovali daňovo-odvodové príjmy v roku 2012 8 463 810 miliónov eur, čo bolo o 764 miliónov eúr menej ako sa predpokladalo. Pokiaľ však ide o nedaňové príjmy, v priebežnom plnení štátneho rozpočtu na rok 2012, ktoré vydáva Ministerstvo financií, sa za mesiac december uvádza:
[ "Podľa plnenia štátnych príjmov ŠR k 31.12.2012 ( .pdf , s. 1) predstavovali daňovo-odvodové príjmy v roku 2012 8 463 810 miliónov eur, čo bolo o 764 miliónov eúr menej ako sa predpokladalo. Pokiaľ však ide o nedaňové príjmy, v priebežnom plnení štátneho rozpočtu na rok 2012, ktoré vydáva Ministerstvo financií, sa za mesiac december uvádza:" ]
2013-04-29 00:00:00
{ "text": [ ".pdf", "december" ], "url": [ "http://www.drsr.sk/drsr/slovak/statistiky/analyzy/data/an_12_12.pdf", "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=8775" ] }
2025-10-16T19:58:09.537084+00:00
vr25492
null
https://demagog.sk/vyrok/vr25492
Peter Kažimír
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
Dostávame sa k číslam, ktoré hovoria o raste reálnych miezd po dvoch rokoch, hovoria o domácej spotrebe oživenej v druhom štvrťroku tohto roka vo výške 1,6%, čo je najväčšie číslo od roku 2009.
2013-09-29 00:00:00
Pravda
Reálne mzdy skutočne po dvoch rokoch narástli a oživila sa i spotreba domácností o 1,5 %, pričom išlo o prvý nárast od tretieho štvrťroka 2009. Kažimír uvádza pri domácej spotrebe o 0,1 p.b. vyššie číslo. Výrok napriek miernej odchýlke hodnotíme ako pravdivý. O raste reálnych miezd informuje správa Inštitútu finančnej politiky Spotreba domácností pomáha oživovať ekonomiku (s. 4): "Reálna mzda sa v tomto roku po dvoch rokoch poklesu zvýši . Vyšší rast produktivity práce tlačí rast nominálnych miezd smerom hore. Navyše, postupný pokles rastu cien má priaznivý vplyv na reálne mzdy a kúpyschopnosť obyvateľstva. Reálna mzda by mala rásť aj v nasledujúcich rokoch." Rast indexu reálnej mzdy zachytávame v tabuľke spracovanej podľa databázy Slovstat :
[ "Reálne mzdy skutočne po dvoch rokoch narástli a oživila sa i spotreba domácností o 1,5 %, pričom išlo o prvý nárast od tretieho štvrťroka 2009. Kažimír uvádza pri domácej spotrebe o 0,1 p.b. vyššie číslo. Výrok napriek miernej odchýlke hodnotíme ako pravdivý. O raste reálnych miezd informuje správa Inštitútu finančnej politiky Spotreba domácností pomáha oživovať ekonomiku (s. 4): \"Reálna mzda sa v tomto roku po dvoch rokoch poklesu zvýši . Vyšší rast produktivity práce tlačí rast nominálnych miezd smerom hore. Navyše, postupný pokles rastu cien má priaznivý vplyv na reálne mzdy a kúpyschopnosť obyvateľstva. Reálna mzda by mala rásť aj v nasledujúcich rokoch.\" Rast indexu reálnej mzdy zachytávame v tabuľke spracovanej podľa databázy Slovstat :" ]
2013-09-30 00:00:00
{ "text": [ "Spotreba domácností pomáha oživovať ekonomiku", "Slovstat", "Správy", "SITA", "ŠÚ SR" ], "url": [ "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9245", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=2785&m_sso=2&m_so=15&ic=40", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=22923", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/slovenske-hospodarstvo-nadalej-taha/725371-clanok.html?from=panel_imgarticle", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=1940&m_sso=3&m_so=81&ic=209" ] }
2025-10-16T20:49:29.577274+00:00
vr26915
null
https://demagog.sk/vyrok/vr26915
Pravda Denník
null
https://demagog.sk/politik/pravda-dennik
Obchodná inšpekcia pri udelení jednej z pokút vo výške 30-tisíc eur uvádza aj viacero príkladov porušenia zákona spomínaným holdingom. Napríklad jeden z klientov nebankovej spoločnosti QuatroCar bol podľa inšpekcie v októbri 2011 nepríjemne prekvapený pri žiadosti o predčasné splatenie úveru zobratého na kúpu ojazdenej Škody Octavia. Až doma si totiž všimol poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 280 eur. Celková výška nákladov na úver (RPMN) tak podľa obchodnej inšpekcie nebola na úrovni 14,34 percenta, ale viac ako 36 percent. Ďalšia klientka zas podľa inšpekcie tvrdila, že by nikdy nepodpísala zmluvu o úvere na VW Polo, ak by vedela o poplatku 150 eur za pristavenie vozidla. Pri ďalšej pokute vo výške 40-tisíc eur boli konštatované porušenia zákona, ako ukladanie povinnosti bez právneho dôvodu, upieranie práva spotrebiteľa, uvádzanie nepravdivých, nedoložených, neúplných údajov či nekalé obchodné praktiky.
2014-02-14 00:00:00
Pravda
Spory majiteľa Škody Octavia a majiteľky VW Polo sa viažu na rozhodnutie SOI - pokuta 30 tisíc eur. Druhý spor sa zase viaže na iné rozhodnutie SOI, ktorým bola holdingu taktiež udelená pokuta 40 tisíc eur.
[ "Spory majiteľa Škody Octavia a majiteľky VW Polo sa viažu na rozhodnutie SOI - pokuta 30 tisíc eur. Druhý spor sa zase viaže na iné rozhodnutie SOI, ktorým bola holdingu taktiež udelená pokuta 40 tisíc eur." ]
2014-02-17 00:00:00
{ "text": [ "rozhodnutie", "iné rozhodnutie" ], "url": [ "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&ved=0CDUQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.soi.sk%2Ffiles%2Fdocuments%2Fpravoplatne-rozhodnutie%2F%25C3%25BAvery%2Fconsumer%2520finance%2520holding.rtf&ei=76gCU6f5HrGw7Abb4oHADA&usg=AFQjCNG5GsQPnswl5iiIEE9DdNv3_ZzWXQ&sig2=YrOZVjEwcWjXUQozRW-1TQ&bvm=bv.61535280,d.ZGU", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&ved=0CDwQFjAC&url=http%3A%2F%2Fwww.soi.sk%2Ffiles%2Fdocuments%2Fpravoplatne-rozhodnutie%2F%25C3%25BAvery%2Fconsumer%2520finance%2520holding%2C%2520a.%2520s.rtf&ei=76gCU6f5HrGw7Abb4oHADA&usg=AFQjCNHh8JGme2tjnFeED9_qnd1oFo6Z3w&sig2=N38kPXfZeL1jo28_8a-SUw&bvm=bv.61535280,d.ZGU&cad=rja" ] }
2025-10-16T20:32:12.103938+00:00
vr33401
null
https://demagog.sk/vyrok/vr33401
Richard Sulík
SaS
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
Predvečerom (15. marca 2013, pozn.) v noci bolo schválených 10 miliárd eur pre Cyprus.
2013-03-17 00:00:00
Pravda
Je pravdou, že v piatok resp. v sobotu v skorých ranných hodinách bolo schválených ministrami financií eurozóny 10 miliárd euro pre Cyprus. Výšku tejto pomoci musia odobriť jednotlivé členské štáty eurozóny. Ministri financií eurozóny a predstavitelia Medzinárodného menového fondu (MMF) schválili v skorých ranných hodinách 16. marca 2013 záchrannú pôžičku pre Cyprus vo výške 10 miliárd eur. Rokovali prebiehalo v Bruseli a trvalo desať hodín. Pôvodne bolo zo strany Cypru požadovaných 17 miliárd eur, nakoniec bola schválená nižšia čiastka. Vláda požiadala o pomoc v júni 2012 po tom, ako musela zachraňovať svoje dve najväčšie banky. Jednou z podmienok poskytnutia pôžičky je zvýšenie dane z právnických osôb, ako aj jednorázové zdanenie vkladov majiteľov účtov v cyperských bankách. Táto možnosť zdanenia zaskočila obyvateľov Cypru, ktorí začali hromadne vyberať peniaze z bánk. Cyperská vláda bude mimoriadne rokovať a ešte len rozhodne o tom, či vklady zdaní a v akej výške. Dohodu o úvere Cypru musia ešte schváliť všetky štáty eurozóny a v mnohých prípadoch aj národné parlamenty. Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Je pravdou, že v piatok resp. v sobotu v skorých ranných hodinách bolo schválených ministrami financií eurozóny 10 miliárd euro pre Cyprus. Výšku tejto pomoci musia odobriť jednotlivé členské štáty eurozóny. Ministri financií eurozóny a predstavitelia Medzinárodného menového fondu (MMF) schválili v skorých ranných hodinách 16. marca 2013 záchrannú pôžičku pre Cyprus vo výške 10 miliárd eur. Rokovali prebiehalo v Bruseli a trvalo desať hodín. Pôvodne bolo zo strany Cypru požadovaných 17 miliárd eur, nakoniec bola schválená nižšia čiastka. Vláda požiadala o pomoc v júni 2012 po tom, ako musela zachraňovať svoje dve najväčšie banky. Jednou z podmienok poskytnutia pôžičky je zvýšenie dane z právnických osôb, ako aj jednorázové zdanenie vkladov majiteľov účtov v cyperských bankách. Táto možnosť zdanenia zaskočila obyvateľov Cypru, ktorí začali hromadne vyberať peniaze z bánk. Cyperská vláda bude mimoriadne rokovať a ešte len rozhodne o tom, či vklady zdaní a v akej výške. Dohodu o úvere Cypru musia ešte schváliť všetky štáty eurozóny a v mnohých prípadoch aj národné parlamenty. Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2013-03-18 00:00:00
{ "text": [ "schválili", "požadovaných", "pôžičky", "dane", "schváliť" ], "url": [ "http://www.ta3.com/clanok/1016455/cyprus-dostane-zachrannu-pozicku-10-miliard-eur.html", "http://www.cnbc.com/id/100559091", "http://finweb.hnonline.sk/c1-59518660-o-bankovom-poplatku-rozhodne-cyprus-zajtra", "http://www.telegraph.co.uk/finance/9934565/Cypriot-savers-hit-as-eurozone-agrees-10-billion-bail-out.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/274379-cyprus-dostane-pomoc-do-vysky-10-miliard-eur/" ] }
2025-10-16T19:59:16.031148+00:00
vr28404
null
https://demagog.sk/vyrok/vr28404
József Berényi
SMK
https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi
Momentálne zákon, ktorý bol ešte prijatý v roku ´99 a k malej novele došlo počas Radičovej vlády a táto novela veľká nebola, skôr kozmetická úprava, nepripisuje používanie menšinových jazykov, len umožňuje používanie menšinových jazykov.
2014-10-13 00:00:00
Zavádzajúce
V obciach, v ktorých podiel národnostných menšín presahuje 15% , majú obyvatelia právo dorozumievať sa v úradnom styku aj v jazyku menšiny . Zároveň sa môže úradná agenda viesť v jazyku národnostnej menšiny. V prípadoch, kedy obec nespĺňa uvedenú požiadavku, môžu národnostné menšiny používať svoj jazyk v ústnom úradnom styku, pokiaľ s tým súhlasia zamestnanci a zúčastnené osoby. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Podľa zákona 204/2011 Z.z. § 2 ods. 1) "Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine a majú trvalý pobyt v danej obci, tvoria podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov v obci najmenej 15 % obyvateľov, majú právo v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny." Podľa ods. 3) "Orgán verejnej správy vytvorí podmienky na uplatnenie práva (...) adekvátnym spôsobom, pričom si môže určiť časový priestor na vybavovanie vecí v jazyku národnostnej menšiny." Podľa ods. 6) "Označenie orgánu verejnej správy umiestnené na budovách sa v obci podľa odseku 1 uvádza popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny." V § 3 ods. 4) " Úradná agenda (...) určená pre verejnosť okrem matriky, sa v obci podľa § 2 ods. 1 môže viesť popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny.". Podľa § 5a ods. 1) "Oznamy určené na informovanie verejnosti prostredníctvom miestneho rozhlasu alebo prostredníctvom iných technických zariadení sa v obci podľa § 2 ods. 1 môžu zverejňovať popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny." Zákon nenariaďuje požívanie jazyka národnostnej menšiny , pokiaľ obec nespĺňa minimálny podiel obyvateľstva národnostnej menšiny, ale umožňuje obci používanie jazyka národnostnej menšiny. Ods. 8) "Občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, môžu v úradnom styku v obci, ktorá nespĺňa podmienky podľa odseku 1, pri ústnej komunikácii používať jazyk menšiny, ak s tým zamestnanec orgánu verejnej správy a osoby zúčastnené na konaní súhlasia." Hoci zákon nenariaďuje použitie jazyka národnostnej menšiny vo všetkých prípadoch komunikácie a toto používanie jazyka je na zvážení obce, vo vymedzených prípadoch majú národnostné menšiny právo používať svoj materinský jazyk.
[ "V obciach, v ktorých podiel národnostných menšín presahuje 15% , majú obyvatelia právo dorozumievať sa v úradnom styku aj v jazyku menšiny . Zároveň sa môže úradná agenda viesť v jazyku národnostnej menšiny. V prípadoch, kedy obec nespĺňa uvedenú požiadavku, môžu národnostné menšiny používať svoj jazyk v ústnom úradnom styku, pokiaľ s tým súhlasia zamestnanci a zúčastnené osoby. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Podľa zákona 204/2011 Z.z. § 2 ods. 1) \"Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine a majú trvalý pobyt v danej obci, tvoria podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov v obci najmenej 15 % obyvateľov, majú právo v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny.\" Podľa ods. 3) \"Orgán verejnej správy vytvorí podmienky na uplatnenie práva (...) adekvátnym spôsobom, pričom si môže určiť časový priestor na vybavovanie vecí v jazyku národnostnej menšiny.\" Podľa ods. 6) \"Označenie orgánu verejnej správy umiestnené na budovách sa v obci podľa odseku 1 uvádza popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny.\" V § 3 ods. 4) \" Úradná agenda (...) určená pre verejnosť okrem matriky, sa v obci podľa § 2 ods. 1 môže viesť popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny.\". Podľa § 5a ods. 1) \"Oznamy určené na informovanie verejnosti prostredníctvom miestneho rozhlasu alebo prostredníctvom iných technických zariadení sa v obci podľa § 2 ods. 1 môžu zverejňovať popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny.\" Zákon nenariaďuje požívanie jazyka národnostnej menšiny , pokiaľ obec nespĺňa minimálny podiel obyvateľstva národnostnej menšiny, ale umožňuje obci používanie jazyka národnostnej menšiny. Ods. 8) \"Občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, môžu v úradnom styku v obci, ktorá nespĺňa podmienky podľa odseku 1, pri ústnej komunikácii používať jazyk menšiny, ak s tým zamestnanec orgánu verejnej správy a osoby zúčastnené na konaní súhlasia.\" Hoci zákon nenariaďuje použitie jazyka národnostnej menšiny vo všetkých prípadoch komunikácie a toto používanie jazyka je na zvážení obce, vo vymedzených prípadoch majú národnostné menšiny právo používať svoj materinský jazyk." ]
2014-10-13 00:00:00
{ "text": [ "zákona" ], "url": [ "http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k2&skupina=1" ] }
2025-10-16T20:31:19.146686+00:00
vr30347
null
https://demagog.sk/vyrok/vr30347
Viliam Novotný
Šanca
https://demagog.sk/politik/viliam-novotny
od 1.1.2008 do 30.4.2011, áno, je tam aj Uhliarikova časť, vyrobili celkovú stratu 350 mil. € a to ste im ešte na konci roka 2009 dali 130 mil návratnej finančnej výpomoci.
2011-11-13 00:00:00
Pravda
Podľa údajov ministerstva zdravotníctva celkový dlh na zdravotných zariadeniach k 31. marcu 2011 je 239,5 mil. euro. Ministerstvo zdravotníctva sa rozhodlo poskytnúť 25 nemocniciam návratnú finančnú výpomoc určenú na oddlženie vo výške približne 130 mil. eur koncom roka 2009. Z týchto 130 mil. euro išlo na oddlženie štátnych nemocníc 109 mil euro. Túto návratnú pôžičku súčasná vláda prekvalifikovala na nenávratnú. Spomínaný údaj o celkovom dlhu na úrovni 350 mil. euro by sedel ak by sme doň zarátali aj spomínanú už nenávratnú finančnú výpomoc na oddlženie štátnych nemocníc teda 109 mil. euro.
[ "Podľa údajov ministerstva zdravotníctva celkový dlh na zdravotných zariadeniach k 31. marcu 2011 je 239,5 mil. euro. Ministerstvo zdravotníctva sa rozhodlo poskytnúť 25 nemocniciam návratnú finančnú výpomoc určenú na oddlženie vo výške približne 130 mil. eur koncom roka 2009. Z týchto 130 mil. euro išlo na oddlženie štátnych nemocníc 109 mil euro. Túto návratnú pôžičku súčasná vláda prekvalifikovala na nenávratnú. Spomínaný údaj o celkovom dlhu na úrovni 350 mil. euro by sedel ak by sme doň zarátali aj spomínanú už nenávratnú finančnú výpomoc na oddlženie štátnych nemocníc teda 109 mil. euro." ]
2011-11-14 00:00:00
{ "text": [ "kalkulácii" ], "url": [ "http://www.hpi.sk/cdata/IntoBalance/zdravotna_politika_04-2011.pdf" ] }
2025-10-16T20:35:13.145136+00:00
vr25665
null
https://demagog.sk/vyrok/vr25665
Peter Kažimír
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
Máme lepšiu úspešnosť výberu (daní, pozn.) o 130 miliónov eur.
2013-10-13 00:00:00
Pravda
Inštitút finančnej politiky v septembrovej prognóze uvádzal: "Daňové a odvodové príjmy by mali v rokoch 2013 až 2015 v porovnaní s našou júnovou prognózou vzrásť v priemere o 130 mil. eur (0,2% HDP) . Zmena odhadu na rok 2016 je minimálna. Najvýraznejšie k zvýšeniu prognózy prispel makroekonomický vývoj a zlepšenie výberu DPH." Je pravdou, že odhad výberu daní na rok 2013 je o 130 miliónov eur vyšší. Ide o vyšší výber daní oproti prognóze z júna 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý . Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Inštitút finančnej politiky v septembrovej prognóze uvádzal: \"Daňové a odvodové príjmy by mali v rokoch 2013 až 2015 v porovnaní s našou júnovou prognózou vzrásť v priemere o 130 mil. eur (0,2% HDP) . Zmena odhadu na rok 2016 je minimálna. Najvýraznejšie k zvýšeniu prognózy prispel makroekonomický vývoj a zlepšenie výberu DPH.\" Je pravdou, že odhad výberu daní na rok 2013 je o 130 miliónov eur vyšší. Ide o vyšší výber daní oproti prognóze z júna 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý . Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2013-10-14 00:00:00
{ "text": [ "Inštitút finančnej politiky" ], "url": [ "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=9255" ] }
2025-10-16T19:55:07.533033+00:00
vr14290
null
https://demagog.sk/vyrok/vr14290
null
null
https://demagog.sk/politik/
(Vláda, pozn.) vypracuje novú legislatívnu úpravu pre zriaďovanie, činnosť a financovanie športových škôl a športových tried.
2016-02-15 00:00:00
Pravda
Schválením zákona o športe, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2016, vláda Roberta Fica dodržala svoj sľub z programového vyhlásenia z mája 2012, v ktorom sa zaviazala vypracovať novú legislatívu pre športové školy a triedy a celkovo upravovať postavenie športu na Slovensku. Na základe implementácie do podoby reálneho zákona hodnotíme sľub ako dodržaný. Vláda schválila 26.11.2015 nový zákon o športe , ktorý by športu na Slovensku mal predovšetkým priniesť sprehľadnenie financovania a viac peňazí. Ministerstvo s cieľom zefektívnenia a skvalitnenia činnosti útvarov športovo talentovanej mládeže navrhlo v zákone o športe opatrenia, v rámci ktorých chce upraviť vzdelávanie na strednej športovej škole a v športových triedach na základných školách, schválený zákon napríklad navrhuje, aby čo najviac peňazí do športu bolo prerozdeľovaných automaticky, podľa vzorca. Ten definuje kritériá, ako napríklad masovú (členskú) základňu, športové úspechy, popularitu daného športu a ďalšie faktory. Do tvorby nového zákona, ktorého návrh prednieslo ministerstvo školstva, sa zapojili i známe osobnosti športu, ako športová strelkyňa Dana Barteková či hokejový obranca Richard Lintner . Zákon o športe nadobudol platnosť 1. januára 2016, s výnimkou bodu o novom type strednej školy- stredná športová škola , ktorej zriadenie by malo nadobudnúť účinnosť 1. januára 2019. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Schválením zákona o športe, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2016, vláda Roberta Fica dodržala svoj sľub z programového vyhlásenia z mája 2012, v ktorom sa zaviazala vypracovať novú legislatívu pre športové školy a triedy a celkovo upravovať postavenie športu na Slovensku. Na základe implementácie do podoby reálneho zákona hodnotíme sľub ako dodržaný. Vláda schválila 26.11.2015 nový zákon o športe , ktorý by športu na Slovensku mal predovšetkým priniesť sprehľadnenie financovania a viac peňazí. Ministerstvo s cieľom zefektívnenia a skvalitnenia činnosti útvarov športovo talentovanej mládeže navrhlo v zákone o športe opatrenia, v rámci ktorých chce upraviť vzdelávanie na strednej športovej škole a v športových triedach na základných školách, schválený zákon napríklad navrhuje, aby čo najviac peňazí do športu bolo prerozdeľovaných automaticky, podľa vzorca. Ten definuje kritériá, ako napríklad masovú (členskú) základňu, športové úspechy, popularitu daného športu a ďalšie faktory. Do tvorby nového zákona, ktorého návrh prednieslo ministerstvo školstva, sa zapojili i známe osobnosti športu, ako športová strelkyňa Dana Barteková či hokejový obranca Richard Lintner . Zákon o športe nadobudol platnosť 1. januára 2016, s výnimkou bodu o novom type strednej školy- stredná športová škola , ktorej zriadenie by malo nadobudnúť účinnosť 1. januára 2019. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2016-01-29 00:00:00
{ "text": [ "zákon o športe", "Richard Lintner", "stredná športová škola" ], "url": [ "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-440", "https://dennikn.sk/255826/lintner-sport-ma-mat-u-nas-vynimocne-postavenie/", "http://sport.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/375071-schvalili-novy-zakon-o-sporte-prinasa-sprehladnenie-financovania/" ] }
2025-10-16T20:53:45.756236+00:00
vr18203
null
https://demagog.sk/vyrok/vr18203
Andrea Turčanová
KDH
https://demagog.sk/politik/andrea-turcanova
Takisto v rezervnom fonde bolo nejakých 600-tisíc eur, dnes je tam viac ako päť miliónov eur.
2018-10-23 00:00:00
Pravda
Údaje o sume peňazí v rezervnom fonde sú uvedené v správach o záverečnom účte mesta Prešov. O použití rezervného fondu rozhoduje mestské zastupiteľstvo a v rozsahu splnomocnenia schváleného MsZ mesta Prešov č. 89/2015 aj primátor/ka mesta. Konečný stav na rezervnom fonde predstavoval k 31. decembru 2013 (posledný celý rok vo funkcii primátora Hagyariho, pozn.) 608 790,34 eur ( .pdf , s. 29). V prípade primátorky Turčanovej bol k 31. decembru 2017 konečný zostatok na rezervnom fonde mesta 3 804 204,47 eur ( .pdf , s. 32). V tejto sume však nie je zarátaný zákonný rezervný fond PO. Na svojej oficiálnej stránke mesto v máji 2018 uviedlo, že " z prebytku v sume cez 1,8 milióna eur pôjde 1,6 milióna eur do rezervného fondu, v ktorom bude celkovo 5,4 milióna eu r". Výrok po zohľadnení tejto správy hodnotíme ako pravdivý.
[ "Údaje o sume peňazí v rezervnom fonde sú uvedené v správach o záverečnom účte mesta Prešov. O použití rezervného fondu rozhoduje mestské zastupiteľstvo a v rozsahu splnomocnenia schváleného MsZ mesta Prešov č. 89/2015 aj primátor/ka mesta. Konečný stav na rezervnom fonde predstavoval k 31. decembru 2013 (posledný celý rok vo funkcii primátora Hagyariho, pozn.) 608 790,34 eur ( .pdf , s. 29). V prípade primátorky Turčanovej bol k 31. decembru 2017 konečný zostatok na rezervnom fonde mesta 3 804 204,47 eur ( .pdf , s. 32). V tejto sume však nie je zarátaný zákonný rezervný fond PO. Na svojej oficiálnej stránke mesto v máji 2018 uviedlo, že \" z prebytku v sume cez 1,8 milióna eur pôjde 1,6 milióna eur do rezervného fondu, v ktorom bude celkovo 5,4 milióna eu r\". Výrok po zohľadnení tejto správy hodnotíme ako pravdivý." ]
2018-10-24 00:00:00
{ "text": [ ".pdf", ".pdf", "oficiálnej" ], "url": [ "https://www.presov.sk/download_file_f.php?id=730935", "https://www.presov.sk/download_file_f.php?id=986123", "https://www.presov.sk/oznamy/presov-vlani-hospodaril-s-prebytkom-cez-4-miliony-eur.html" ] }
2025-10-16T19:23:37.321643+00:00
vr29289
null
https://demagog.sk/vyrok/vr29289
Daniel Krajcer
SKOK!
https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer
A druhý argument, ktorý uvádzam v súvislosti s financovaním sa explicitne o celkovom financovaní, ktoré sa týka teda platov duchovných, ..., sa hovorí akurát v článku 20 odsek 1 (zmluvy so Svätou stolicou, pozn.), jedna jediná veta, v ktorej sa uvádza nasledovné: zmluvné strany uzavrú osobitnú medzinárodnú zmluvu o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi, bodka. To znamená, že do budúcna je tu nejaký záväzok, kde nie je stanovený ani obsah, ani čas, kedy obe strany takúto zmluvu uzavrú.
2015-03-09 00:00:00
Pravda
Výrok považujeme za pravdivý, pretože článok 20 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou znie: (1) "Zmluvné strany uzavrú osobitnú medzinárodnú zmluvu o finančnom zabezpečení Katolíckej cirkvi." Pretože zmluva nestanovuje žiadne iné podmienky ani ohľadom rozsahu, ani času schválenia osobitnej zmluvy o finančnom zabezpečení, výrok Daniela Krajcera považujeme za pravdivý. Dnes financovanie cirkví upravuje zákon 218/1949 Sb. zo dňa 14.októbra 1949, ktorého § 1 uvádza: "Štát poskytuje podľa ďalších ustanovení tohto zákona registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam ustanovenú úhradu osobných požitkov duchovných pôsobiacich ako zamestnanci cirkví a náboženských spoločností v duchovnej správe, v cirkevnej administratíve alebo v ústavoch pre výchovu duchovných, ak o to cirkev alebo náboženská spoločnosť požiada." Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Výrok považujeme za pravdivý, pretože článok 20 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou znie: (1) \"Zmluvné strany uzavrú osobitnú medzinárodnú zmluvu o finančnom zabezpečení Katolíckej cirkvi.\" Pretože zmluva nestanovuje žiadne iné podmienky ani ohľadom rozsahu, ani času schválenia osobitnej zmluvy o finančnom zabezpečení, výrok Daniela Krajcera považujeme za pravdivý. Dnes financovanie cirkví upravuje zákon 218/1949 Sb. zo dňa 14.októbra 1949, ktorého § 1 uvádza: \"Štát poskytuje podľa ďalších ustanovení tohto zákona registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam ustanovenú úhradu osobných požitkov duchovných pôsobiacich ako zamestnanci cirkví a náboženských spoločností v duchovnej správe, v cirkevnej administratíve alebo v ústavoch pre výchovu duchovných, ak o to cirkev alebo náboženská spoločnosť požiada.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2015-03-09 00:00:00
{ "text": [ "Základnej", "zákon" ], "url": [ "http://www.culture.gov.sk/vdoc/251/zakladna-zmluva-medzi-sr-a-svatou-stolicou-5b.html.html", "http://old.culture.gov.sk/cirkev-nabozenske-spolocnosti/legislatva/zkony/218/1949" ] }
2025-10-16T19:41:55.961996+00:00
vr25536
null
https://demagog.sk/vyrok/vr25536
Vladimír Maňka
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/vladimir-manka
Pán Kaník hovorí, že aby župa opticky vylepšila svoje hospodárenie, spláca bankové úvery, ale prestáva uhrádzať záväzky voči dodávateľom. Hovorí, že rastie zadĺženosť voči dodávateľom, je to prelievanie peňazí z jedného vrecka do druhého, čo nie je dobrý signál.
2013-09-26 00:00:00
Pravda
Ľudovít Kaník hovorí podobný odkaz aj priamo počas duelu s Vladimírom Maňkom, ktorý ho interpretuje správne: "... Teraz sa pozrime na to, ako sa dosahuje ten pozitívny ukazovateľ a to je, že voči bankám zadlženosť klesá. Vidíme tu, ako sa vyvíjajú bankové úvery , ale vidíme ako sa vyvíja (tou žltou čiarov) krátkodobé a dlhodobé záväzky a to jednoducho je pravda. Čísla neoklameme. Môžme s tým narábať presúvať ich zo šuflíčka do šuflíčka, ale jednoducho tá pravda je taká, že župa, aj podľa INEKA je najhoršie na tom, z hľadiska plniť dlhodobé záväzky, platiť svojim dodávateľom , platiť za služby, ktoré si objednáva...." Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Ľudovít Kaník hovorí podobný odkaz aj priamo počas duelu s Vladimírom Maňkom, ktorý ho interpretuje správne: \"... Teraz sa pozrime na to, ako sa dosahuje ten pozitívny ukazovateľ a to je, že voči bankám zadlženosť klesá. Vidíme tu, ako sa vyvíjajú bankové úvery , ale vidíme ako sa vyvíja (tou žltou čiarov) krátkodobé a dlhodobé záväzky a to jednoducho je pravda. Čísla neoklameme. Môžme s tým narábať presúvať ich zo šuflíčka do šuflíčka, ale jednoducho tá pravda je taká, že župa, aj podľa INEKA je najhoršie na tom, z hľadiska plniť dlhodobé záväzky, platiť svojim dodávateľom , platiť za služby, ktoré si objednáva....\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2013-09-30 00:00:00
{ "text": [ "duelu" ], "url": [ "http://www.youtube.com/watch?v=3ABdL8n08ck" ] }
2025-10-16T19:55:38.086564+00:00
vr34742
null
https://demagog.sk/vyrok/vr34742
Dušan Čaplovič
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic
...pán Bugár bol predsedom SMK a bol podpredsedom parlamentu a pán Csáky bol podpredsedom vlády a vtedy s ním súhlasili (s návrhom zákona o používaní jazykov národnostných menšín)...
2010-11-21 00:00:00
Nepravda
Z SMK 14 poslancov hlasovalo proti a jeden poslanec (Béla Bugár) nebol prítomný na hlasovaní.
[ "Z SMK 14 poslancov hlasovalo proti a jeden poslanec (Béla Bugár) nebol prítomný na hlasovaní." ]
2010-12-10 00:00:00
{ "text": [ "hlasovalo proti" ], "url": [ "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=754" ] }
2025-10-16T20:42:47.641094+00:00
vr29168
null
https://demagog.sk/vyrok/vr29168
Radoslav Procházka
#SIEŤ
https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka
Referendum vyhlásené prezidentom republiky na siedmeho februára 2015 je vôbec prvé slovenské referendum, ktoré priamo či nepriamo neorganizujú politické strany.
2015-02-01 00:00:00
Pravda
Referendum o rodine je v poradí ôsmim referendom, ktoré sa uskutoční na Slovensku. Predchádzajúce referendá boli buď organizované politickými stranami (1994 - Združenie robotníkov Slovenska, 1997 - SNS a HZDS, 1998 a 2000 - HZDS, 2010 - SaS), alebo nimi organizačne podporované (2003 - o vstupe SR do EÚ, 2004 - o skrátení volebného obdobia). Podľa verejne dostupných údajov, vyjadrení, mediálnych správ a oficiálnej stránky Aliancie za rodinu sa na referende o rodine organizačne priamo ani nepriamo (t.j. finančnými darmi) nepodieľala žiadna politická strana. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
[ "Referendum o rodine je v poradí ôsmim referendom, ktoré sa uskutoční na Slovensku. Predchádzajúce referendá boli buď organizované politickými stranami (1994 - Združenie robotníkov Slovenska, 1997 - SNS a HZDS, 1998 a 2000 - HZDS, 2010 - SaS), alebo nimi organizačne podporované (2003 - o vstupe SR do EÚ, 2004 - o skrátení volebného obdobia). Podľa verejne dostupných údajov, vyjadrení, mediálnych správ a oficiálnej stránky Aliancie za rodinu sa na referende o rodine organizačne priamo ani nepriamo (t.j. finančnými darmi) nepodieľala žiadna politická strana. Výrok hodnotíme ako pravdivý." ]
2015-02-02 00:00:00
{ "text": [ "Predchádzajúce", "referendá", "stránky" ], "url": [ "http://tema.aktuality.sk/referenda-na-slovensku/", "http://spravy.pravda.sk/domace/stranka/8408-referenda-na-slovensku/", "http://www.alianciazarodinu.sk/" ] }
2025-10-16T20:52:29.646091+00:00
vr26676
null
https://demagog.sk/vyrok/vr26676
Jozef Šimko
Nestraníci
https://demagog.sk/politik/jozef-simko
Pozrite sa, ja som v tom čase vykonával funkciu riaditeľa Okresného riaditeľstva policajného zboru, tam bola jednoznačne podmienka, určite si diváci budú na to pamätať, ešte vtedy pán minister Sacher vydal jednoznačne rozkaz, to bol federálny minister, ktorý jednoznačne povedal, lebo rozkaz znel potom, že ten, ktorý neodovzdá knižku KSČ, odchádza zo Zboru národnej bezpečnosti, teda už z policajného zboru.
2014-01-26 00:00:00
Neoveriteľné
Richard Sacher bol federálnym ministrom vnútra od 30. decembra 1989 do júna 1990. Týmu Demagog.SK sa však nepodarilo získať informácie o tom, že Sacher vydal rozkaz, kde by ne/prikazoval príslušníkom policajného zboru odovzdať knižku KSČ.
[ "Richard Sacher bol federálnym ministrom vnútra od 30. decembra 1989 do júna 1990. Týmu Demagog.SK sa však nepodarilo získať informácie o tom, že Sacher vydal rozkaz, kde by ne/prikazoval príslušníkom policajného zboru odovzdať knižku KSČ." ]
2014-01-27 00:00:00
{ "text": [ "Richard Sacher" ], "url": [ "http://www.upn.gov.sk/obdobie-1945-1989/rozkazy-ministrov-vnutra-1948-1989/" ] }
2025-10-16T20:50:31.168190+00:00
vr35694
null
https://demagog.sk/vyrok/vr35694
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Pani predsedníčka vlády tvrdí, že budú teraz financovať diaľnice z prostriedkov štátneho rozpočtu a z eurofondov. A ja som na to odpovedal veľmi jasne, že to nie je možné a nie je to pravda. Po prvé na ministerstve dopravy, ak si porovnáte rozpočet na ministerstve dopravy v roku 2010 z rozpočtom na rok 2011, dochádza k poklesu výdavkov.
2010-09-05 00:00:00
Neoveriteľné
Rozpočet pre ministerstvo dopravy na ďalší rok zatiaľ verejne predstavený nebol, nemáme teda ako overiť toto tvrdenie.
[ "Rozpočet pre ministerstvo dopravy na ďalší rok zatiaľ verejne predstavený nebol, nemáme teda ako overiť toto tvrdenie." ]
2010-12-16 00:00:00
{ "text": [], "url": [] }
2025-10-16T20:40:07.376851+00:00
vr25809
null
https://demagog.sk/vyrok/vr25809
Ľubomír Vasilišin
7 statočných
https://demagog.sk/politik/lubomir-vasilisin
V roku 2011 (Program revitalizácie krajiny, pozn.) pod vedením jedného z mojich kolegov Kravčíka, opatreniam protipovodňovými, protieróznymi, zamestnali dlhodobo nezamestnaných a vytvorili približne 7 000 pracovných miest. Bohužiaľ, tento program bol skončený.
2013-10-25 00:00:00
Pravda
Je pravdou, že Kravčík, tiež ako Ľ. Vasilišin je člen strany 7 statočných bol manažérom Programu revitalizácie krajiny. V roku 2011 sa zamestnalo cez tento projekt 7 700 nezamestnaných. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
[ "Je pravdou, že Kravčík, tiež ako Ľ. Vasilišin je člen strany 7 statočných bol manažérom Programu revitalizácie krajiny. V roku 2011 sa zamestnalo cez tento projekt 7 700 nezamestnaných. Výrok hodnotíme ako pravdivý." ]
2013-10-26 00:00:00
{ "text": [ "správy", "správa", "manažér", "člena", "TASR" ], "url": [ "http://www.vuvh.sk/download/ManazmentPovodi_rizik/zbornikPrispevkov/Konferencia/Prispevky/SekciaA/Kovac.pdf", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/VLASTN%C3%9D%20%20MATERI%C3%81L_doc.pdf?instEID=-1&attEID=43134&docEID=230630&matEID=4829&langEID=1&tStamp=20120125073043633", "http://www.vlada.gov.sk/narodna-vodna-konferencia-o-revitalizacii-krajiny-a-integrovanom-manazmente-povodi/", "http://7statocnych.sk/dipl-ing-michal-kravcik-csc/", "http://www.teraz.sk/slovensko/p-ziga-program-revitalizacie-krajiny/14010-clanok.html" ] }
2025-10-16T19:54:29.947978+00:00
vr14533
null
https://demagog.sk/vyrok/vr14533
Ján Figeľ
KDH
https://demagog.sk/politik/jan-figel
Vláda už bola v parlamente v menšinovom postavení, fungovala na báze lietajúcich hlasov (v čase pádu vlády v roku 2006, pozn.)
2016-02-26 00:00:00
Pravda
Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko vláda v roku 2006 ešte pred odchodom KDH z vlády do opozície vo februári stratila záruku jednoduchej väčšiny. Zatiaľ čo po voľbách koaličné strany mali spolu 78 poslancov, začiatkom roka 2006 to už podľa obsadenia poslaneckých klubov v rozmedzí 68-71. To pri plnom obsadení NR SR nestačí na jednoduchú väčšinu, ktorá je v tomto prípade 76 poslancov. V tomto výroku sa hovorí o vláde v období 2002 - 2006. Táto vláda nastúpila 16.10 2002 a trvala do 4.7.2006. Premiérom bol Mikuláš Dzurinda a koalíciu tvorili strany SDKÚ - DS, ANO, KDH a SMK.
[ "Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko vláda v roku 2006 ešte pred odchodom KDH z vlády do opozície vo februári stratila záruku jednoduchej väčšiny. Zatiaľ čo po voľbách koaličné strany mali spolu 78 poslancov, začiatkom roka 2006 to už podľa obsadenia poslaneckých klubov v rozmedzí 68-71. To pri plnom obsadení NR SR nestačí na jednoduchú väčšinu, ktorá je v tomto prípade 76 poslancov. V tomto výroku sa hovorí o vláde v období 2002 - 2006. Táto vláda nastúpila 16.10 2002 a trvala do 4.7.2006. Premiérom bol Mikuláš Dzurinda a koalíciu tvorili strany SDKÚ - DS, ANO, KDH a SMK." ]
2016-02-26 00:00:00
{ "text": [ "obsadenia", "vláda", "len 68", "poslanecký klub SDKÚ", "poslanecký klub KDH", "poslanecký klub SMK", "poslanecký klub ANO", "vznikol", "Vo februári 2006", "výhrade vo svedomí", "8. februára 2006" ], "url": [ "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=69", "https://sk.wikipedia.org/wiki/Vl%C3%A1da_Slovenskej_republiky_od_16._okt%C3%B3bra_2002_do_4._j%C3%BAla_2006", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=19048", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=15", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=14", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=17", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=18", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=21", "http://www.sme.sk/c/2579273/vlada-mikulasa-dzurindu-sa-rozpada.html", "https://vatikanskezmluvy.wordpress.com/konkordaty/vyhrada-vo-svedomi/", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/486768-na-slovensku-boli-predcasne-volby-dvakrat" ] }
2025-10-16T20:53:58.964529+00:00
48539
48,539
https://demagog.sk/vyrok/48539
Richard Raši
Hlas
https://demagog.sk/politik/richard-rasi
Keď bude referendum platné, bude to ako keď prebehnú voľby, keď bude nadpolovičná väčšina a vyjadrí súhlas, tak ja si myslím, že to bude asi pre každú stranu zaväzujúce.
2022-07-08 00:00:00
Zavádzajúce
Výrok hodnotíme vzhľadom na možnosti referenda ako zavádzanie. Výsledok referenda o odvolaní vlády nijak nezaväzuje vládnuce strany k odchodu z parlamentu. Ústava popisuje účinnosť výsledkov referenda v dvoch bodoch: „Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.” „Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon.” Pomocou nadpolovičnej väčšiny môže tiež vyhrať kandidát v prvom kole prezidentských volieb. Hoci je referendum o odvolaní prezidenta možné ( pdf , s. 54), referendum o skrátení volebného obdobia je podľa vyjadrenia ústavného súdu z júla 2021 ( pdf , s. 31) je v rozpore s ústavou. Predpokladá totiž právnu úpravu pre skrátenie volebného obdobia, ktorá sa v ústave, ani medzi zákonmi nenachádza.
[ "Výrok hodnotíme vzhľadom na možnosti referenda ako zavádzanie. Výsledok referenda o odvolaní vlády nijak nezaväzuje vládnuce strany k odchodu z parlamentu.", "Ústava popisuje účinnosť výsledkov referenda v dvoch bodoch: „Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.”", "„Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon.”", "Pomocou nadpolovičnej väčšiny môže tiež vyhrať kandidát v prvom kole prezidentských volieb.", "Hoci je referendum o odvolaní prezidenta možné ( pdf , s. 54), referendum o skrátení volebného obdobia je podľa vyjadrenia ústavného súdu z júla 2021 ( pdf , s. 31) je v rozpore s ústavou. Predpokladá totiž právnu úpravu pre skrátenie volebného obdobia, ktorá sa v ústave, ani medzi zákonmi nenachádza." ]
2022-07-08 00:00:00
{ "text": [ "Ústava", "vyhrať", "pdf", "pdf" ], "url": [ "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-93", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/180/", "https://www.minv.sk/?predpisy-odvolanieprezidentasr", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/148989446/PL.US7_2021_nalez.pdf" ] }
2025-10-16T19:13:09.566673+00:00
vr14843
null
https://demagog.sk/vyrok/vr14843
Gábor Gál
MOST-HÍD
https://demagog.sk/politik/gabor-gal
(...) vo verejnej správe (vo Výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pozn.) je 7:6 (pomer opozičných a koaličných poslancov,pozn.).
2016-04-03 00:00:00
Pravda
Na základe dostupných údajov o zložení poslaneckého výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj v 7. volebnom období hodnotí Demagog.SK výrok Gábora Gála ako pravdivý. Pomer koaličných a opozičných poslancov vo výbore NRSR pre verejnú správu a regionálny rozvoj predstavuje hodnotu 7:6. Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Na základe dostupných údajov o zložení poslaneckého výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj v 7. volebnom období hodnotí Demagog.SK výrok Gábora Gála ako pravdivý. Pomer koaličných a opozičných poslancov vo výbore NRSR pre verejnú správu a regionálny rozvoj predstavuje hodnotu 7:6. Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2016-04-04 00:00:00
{ "text": [ "výbore NRSR pre verejnú správu a regionálny rozvoj" ], "url": [ "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=140" ] }
2025-10-16T19:34:16.318489+00:00
vr35396
null
https://demagog.sk/vyrok/vr35396
Dušan Čaplovič
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic
...o strane SaS, že tí nominanti, ktorí sú minimálne na tých dvoch ministerstvách, ktoré sú vždy problémové, to je ministerstvo hospodárstva, ministerstvo práce a sociálnych vecí dokázal do aj pán Mihál, ktorý vlastnej firme, lebo vlastníctvo mu zostalo, len konateľstvo previedol na ženu robil propagandu
2010-09-26 00:00:00
Pravda
Poslanec Braňo Ondruš (SMER-SD) obvinil ministra práce Jozefa Mihála (SaS), že stále podporuje komerčné záujmy firmy Relia, s.r.o., ktorej konateľom je jeho manželka. Šéf rezortu práce previedol svoje konateľstvo v spoločnosti Relia na svoju manželku ešte koncom júna. Mediálne oddelenie ministerstva prišlo s informáciou, že Firma Relia nevyvíja žiadnu činnosť a všetky budúce aktivity má riadiť manželka ministra. Jozef Mihál na facebookej stránke svojej (bývalej) firmy pozýval na druhý ročník odborného seminára s odôvodnením, že tak nemohla urobiť jeho manželka (ako nová konateľka firmy), pretože nemá založený účet na tejto sociálnej sieti. Podľa ORSR Mihál skončil ako konateľ spoločnosti 27.06.2010. Alena Mihálová je konateľom od 7.7.2010. Od 6.2.2010 je minister Mihál stále vedený ako spoločník.
[ "Poslanec Braňo Ondruš (SMER-SD) obvinil ministra práce Jozefa Mihála (SaS), že stále podporuje komerčné záujmy firmy Relia, s.r.o., ktorej konateľom je jeho manželka. Šéf rezortu práce previedol svoje konateľstvo v spoločnosti Relia na svoju manželku ešte koncom júna. Mediálne oddelenie ministerstva prišlo s informáciou, že Firma Relia nevyvíja žiadnu činnosť a všetky budúce aktivity má riadiť manželka ministra. Jozef Mihál na facebookej stránke svojej (bývalej) firmy pozýval na druhý ročník odborného seminára s odôvodnením, že tak nemohla urobiť jeho manželka (ako nová konateľka firmy), pretože nemá založený účet na tejto sociálnej sieti. Podľa ORSR Mihál skončil ako konateľ spoločnosti 27.06.2010. Alena Mihálová je konateľom od 7.7.2010. Od 6.2.2010 je minister Mihál stále vedený ako spoločník." ]
2010-12-15 00:00:00
{ "text": [ "obvinil", "previedol", "stránke", "ORSR" ], "url": [ "http://spravy.pravda.sk/mihal-nadalej-podnika-tvrdi-ondrus-hovadina-brani-si-ministra-sulik-11f-/sk_domace.asp?c=A100924_152120_sk_domace_p29", "http://tvnoviny.sk/spravy/ekonomika/mihal-relia-od-volieb-nevyvija-ziadnu-cinnost.html", "http://www.facebook.com/pages/Bratislava-Slovakia/Seminare-Jozefa-Mihala/226514912709", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=8962&SID=2&P=1" ] }
2025-10-16T20:24:01.714581+00:00
48686
48,686
https://demagog.sk/vyrok/48686
Igor Matovič
OĽaNO
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
Iba doplniť k tomu je poctivé povedať, že vrah, ktorý zabil dvoch ľudí na Zámockej a naozaj mi to je ľúto, predtým do pol šiestej čakal na premiéra Eduarda Hegera pred jeho bytovkou a chcel zavraždiť jeho, len neprišiel včas.
null
Pravda
Policajný prezident Štefan Hamran potvrdil , že polícia má informácie o tom, že vrah zo Zámockej ulice bol pred aj po vražde Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča pred panelovým bytom, kde býva premiér Eduard Heger. Ďalej policajný prezident Hamran uviedol , že Eduard Heger mal byť primárnym cieľom útočnika.
[ "Policajný prezident Štefan Hamran potvrdil , že polícia má informácie o tom, že vrah zo Zámockej ulice bol pred aj po vražde Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča pred panelovým bytom, kde býva premiér Eduard Heger. Ďalej policajný prezident Hamran uviedol , že Eduard Heger mal byť primárnym cieľom útočnika." ]
2022-11-03 00:00:00
{ "text": [ "potvrdil", "uviedol" ], "url": [ "https://www.noviny.sk/krimi/712486-vojenska-spravodajska-sluzba-poznala-extremisticku-komunitu-ku-ktorej-sa-hlasil-terorista-ktory-strielal-na-zamockej-ulici", "https://dennikn.sk/minuta/3062475/" ] }
2025-10-16T19:12:26.949345+00:00
vr38252
null
https://demagog.sk/vyrok/vr38252
Juraj Droba
SaS
https://demagog.sk/politik/juraj-droba
Je to človek, ktorého si osvojila pani premiérka. (Paludu, pozn.)
2011-05-14 00:00:00
Pravda
Premiérka podporuje Petra Paludu aj naďalej, napriek odmietnutiu zo strany SDKÚ-DS. Vo štvrtok 12. mája 2011 sa vyjadrila pre agentúri SITA : "Považujem ho za principiálneho a zásadového človeka a na mojom postoji na túto nomináciu sa nič nemení."
[ "Premiérka podporuje Petra Paludu aj naďalej, napriek odmietnutiu zo strany SDKÚ-DS. Vo štvrtok 12. mája 2011 sa vyjadrila pre agentúri SITA : \"Považujem ho za principiálneho a zásadového človeka a na mojom postoji na túto nomináciu sa nič nemení.\"" ]
2011-05-15 00:00:00
{ "text": [ "SITA" ], "url": [ "http://www.webnoviny.sk/slovensko/radicova-stoji-za-paludom-napriek-odm/348507-clanok.html" ] }
2025-10-16T20:14:37.761560+00:00
vr28260
null
https://demagog.sk/vyrok/vr28260
Andrej Kiska
Za ľudí
https://demagog.sk/politik/andrej-kiska
...som menoval z navrhnutých kandidátov jednu sudkyňu a požiadal som parlament, aby na voľné dve miesta mi navrhol ďalších štyroch kandidátov. Medzičasom tí kandidáti, z ktorých neboli vybraní, podali návrh na Ústavný súd.
2014-09-21 00:00:00
Pravda
Prezident Andrej Kiska zo šiestich navrhnutých kandidátov do funkcie sudcov ÚS SR skutočne vymenoval len Janu Baricovú. Odpoveďou piatich nevymenovaných kandidátov bola sťažnosť podaná na Ústavný súd. Rozhodnutie súdu ešte nie je známe. Kiska požiadal NR SR o navrhnutie ďalších štyroch kandidátov do funkcie ústavných sudcov, z ktorých by vyberal dvoch. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa čl. 134 odst. 2 Ústavy SR sú kandidáti na post sudcu Ústavného súdu volení v NR SR. Poslanci volia dvojnásobný počet kandidátov, z ktorých polovicu následne vymenúva prezident (.pdf). V apríli a máji 2014 sa v NR SR konala voľba kandidátov do funkcie ústavných sudcov, keďže 4. júla uplynulo funkčné obdobie troch sudcov ÚS SR (Jána Lubyho, Jána Auxta a Juraja Horvátha). V apríli boli v NR SR zvolení piati kandidáti: Jana Baricová, Ján Bernát, Miroslav Ďuriš, Eva Fulcová a Imrich Volkai. V máji sa šiestym kandidátom stal Juraj Sopoliga. SITA , 10. júla 2014: "Andrej Kiska v júni 2014 vymenoval zo šestice kandidátov na sudcov ÚS, ktorí boli zvolení v NR SR len Janu Baricovú. Podľa jeho slov: "ostatní kandidáti nie sú dostatočne odborne spôsobilí na zastávanie postu sudcu ústavného súdu." TASR , 15. septembra 2014: "Nevymenovaní kandidáti sa obrátili na ÚS SR, kde podali sťažnosť. "Boli doručené sťažnosti od všetkých piatich nevymenovaných kandidátov. Boli pridelené sudcom spravodajcom," uviedla pre TA3 Martina Demčáková z tlačového odboru ÚS SR." SITA , 18. septembra 2014: " Prezident požiadal NR SR, aby na voľné dve miesta navrhli ďalších štyroch kandidátov. Predseda parlamentu Pavol Paška však nové voľby ešte nevyhlásil, čaká, kým Ústavný súd o danej veci rozhodne." Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "Prezident Andrej Kiska zo šiestich navrhnutých kandidátov do funkcie sudcov ÚS SR skutočne vymenoval len Janu Baricovú. Odpoveďou piatich nevymenovaných kandidátov bola sťažnosť podaná na Ústavný súd. Rozhodnutie súdu ešte nie je známe. Kiska požiadal NR SR o navrhnutie ďalších štyroch kandidátov do funkcie ústavných sudcov, z ktorých by vyberal dvoch. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa čl. 134 odst. 2 Ústavy SR sú kandidáti na post sudcu Ústavného súdu volení v NR SR. Poslanci volia dvojnásobný počet kandidátov, z ktorých polovicu následne vymenúva prezident (.pdf). V apríli a máji 2014 sa v NR SR konala voľba kandidátov do funkcie ústavných sudcov, keďže 4. júla uplynulo funkčné obdobie troch sudcov ÚS SR (Jána Lubyho, Jána Auxta a Juraja Horvátha). V apríli boli v NR SR zvolení piati kandidáti: Jana Baricová, Ján Bernát, Miroslav Ďuriš, Eva Fulcová a Imrich Volkai. V máji sa šiestym kandidátom stal Juraj Sopoliga. SITA , 10. júla 2014: \"Andrej Kiska v júni 2014 vymenoval zo šestice kandidátov na sudcov ÚS, ktorí boli zvolení v NR SR len Janu Baricovú. Podľa jeho slov: \"ostatní kandidáti nie sú dostatočne odborne spôsobilí na zastávanie postu sudcu ústavného súdu.\" TASR , 15. septembra 2014: \"Nevymenovaní kandidáti sa obrátili na ÚS SR, kde podali sťažnosť. \"Boli doručené sťažnosti od všetkých piatich nevymenovaných kandidátov. Boli pridelené sudcom spravodajcom,\" uviedla pre TA3 Martina Demčáková z tlačového odboru ÚS SR.\" SITA , 18. septembra 2014: \" Prezident požiadal NR SR, aby na voľné dve miesta navrhli ďalších štyroch kandidátov. Predseda parlamentu Pavol Paška však nové voľby ešte nevyhlásil, čaká, kým Ústavný súd o danej veci rozhodne.\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2014-09-22 00:00:00
{ "text": [ "Ústavy", "apríli", "máji", "SITA", "TASR", "SITA" ], "url": [ "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://www.teraz.sk/slovensko/us-sr-kandidat-sudcovia/82827-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=53109", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/323476-kiska-vymenoval-janu-baricovu-za-ustavnu-sudkynu/", "http://www.teraz.sk/slovensko/sr-us-neuspesni-kandidati-staznost/98101-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/7391306/paska-pocka-s-volbou-ustavnych-sudcov-nie-ako-pri-centesovi.html" ] }
2025-10-16T20:51:48.701215+00:00
49945
49,945
https://demagog.sk/vyrok/49945
Vladimíra Marcinková
SaS
https://demagog.sk/politik/vladimira-marcinkova
Doteraz naši predstavitelia vlády hovorili, že Zelenskyj je ten, ktorý bráni prímeriu. No nie. Jediný, na koho hlas sa čaká, je momentálne Putin, to je dôkaz toho, že on tú vojnu začal, on ju vedie a chce ju viesť aj naďalej, pretože ak by stál za prímerie, ak by chcel zložiť zbrane a riešiť to diplomaticky, už by sa tak stalo, ale jeho poradca sám povedal, že táto vojna sa pre nich koná na bojisku a toto je podľa mňa ten ich postoj.
2025-03-16 00:00:00
Pravda
Premiér Robert Fico opakovane vyhlásil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si podľa neho neželá mierové riešenie vojnového konfliktu na Ukrajine. V diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy premiér vyhlásil , že ukrajinský prezident sa bojí, že skončí vojna: „Vy ste už niekedy videli človeka, ktorý sa bojí, že skončí vojna? Tak ja som ho videl a volá sa Volodymyr Zelenskyj,“ vyhlásil Fico. Po samite lídrov EÚ v decembri zas premiér vyhlásil , že Volodymyr Zelenskyj odmieta akékoľvek prímerie. Zelenský sa pritom opakovane vyjadril za ukončenie vojny. Po amerických voľbách v novembri 2024 vyslovil presvedčenie, že vojna s Ruskom sa po nástupe Trumpa skončí skôr. Zároveň vyjadril nádej, že vojna s Ruskom sa skončí v roku 2025 diplomatickou cestou. Uviedol, že Ukrajina musí urobiť všetko pre to, aby sa vojna v roku 2025 ukončila prostredníctvom rozhovorov, a nie vojenskou silou. Vo svojom novoročnom príhovore zas vyhlásil , že Ukrajina urobí všetko pre to, aby v roku 2025 ukončila agresiu ruských síl a posilnila svoju pozíciu vo vojenskej oblasti i pred rokovaniami o skončení vojny. „Nech je rok 2025 naším rokom. Rokom Ukrajiny. Vieme, že mier nám nikto nedaruje, ale urobíme všetko pre to, aby sme zastavili Rusko a ukončili vojnu,“ povedal Zelenskyj. V polovici januára 2025 zas Zelenskyj zopakoval jeho presvedčenie, že Ukrajina má príležitosť ukončiť rozsiahlu vojnu v tomto roku. „Áno, existuje (možnosť ukončenia vojny v roku 2025, pozn.). Trump chce ukončiť vojnu. Toto sú jeho posolstvá, verejné aj neverejné. Je schopný vyvíjať tlak na Rusko. Ja som istý, že Rusko sa bojí Ameriky a Číny a bojí sa zjednotenej Európy,“ povedal Zelenskyj. Zelenskyj však opakovane zdôrazňoval, že mier dosiahnutí na Ukrajine musí byť spravodlivý , trvalý a udržateľný, čo znamená, že nesmie byť založený len na ústupkoch Ukrajiny alebo na legitimizácii ruských anexií. Taktiež by mal byť podporovaný pevnými bezpečnostnými zárukami, aby sa zabránilo ďalšej agresii zo strany Ruska. Ukrajinský prezident bezpečnostné záruky opakovane požadoval aj v prípade prímeria. Začiatkom marca 2025 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol , že on a jeho tím sú pripravení pracovať pod vedením amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby dosiahli trvalý mier. Ako prvý krok k nemu navrhol prímerie s Ruskom vo vzdušnom aj námornom priestore. Po rokovaniach v Saudskej Arábii Ukrajina 11. marca Ukrajina vyhlásila , že je pripravená prijať americký návrh na okamžité dočasné 30-dňové prímerie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval, že ide o pokoj zbraní v Čiernom mori aj pozdĺž frontovej línie, nebude sa týkať iba bojov na mori a vo vzduchu, ako Kyjev navrhoval predtým. Po rokovaniach americký šéf diplomacie Marco Rubio uviedol, že „loptička je na strane Ruska“. Poradca prezidenta Vladimira Putina Jurij Ušakov označil 30-dňové prímerie za nič iné ako „dočasné vydýchnutie“ pre ukrajinskú armádu. Návrh prímeria podľa neho nedáva Rusku „nič“. „Akurát tak dáva Ukrajincom príležitosť preskupiť sa, posilniť sa a pokračovať v tom istom,“ povedal neskôr podľa agentúry Reuters. Zdôraznil však, že išlo o jeho osobný názor. Ruský prezident Vladimir Putin dohodu neskôr de facto odmietol , keď si určil viacero aj nerealistických podmienok. Medzi nimi je i zastavenie mobilizácie a výcviku ukrajinských vojakov či pozastavenie dodávok zbraní Ukrajine. Ruský prezident však napokon súhlasil aspoň s 30-dňovým prerušením útokov na energetickú infraštruktúru. Taktiež malo prísť k výmene 175 ruských a ukrajinských zajatcov.
[ "Premiér Robert Fico opakovane vyhlásil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si podľa neho neželá mierové riešenie vojnového konfliktu na Ukrajine.", "V diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy premiér vyhlásil , že ukrajinský prezident sa bojí, že skončí vojna: „Vy ste už niekedy videli človeka, ktorý sa bojí, že skončí vojna? Tak ja som ho videl a volá sa Volodymyr Zelenskyj,“ vyhlásil Fico.", "Po samite lídrov EÚ v decembri zas premiér vyhlásil , že Volodymyr Zelenskyj odmieta akékoľvek prímerie. Zelenský sa pritom opakovane vyjadril za ukončenie vojny.", "Po amerických voľbách v novembri 2024 vyslovil presvedčenie, že vojna s Ruskom sa po nástupe Trumpa skončí skôr. Zároveň vyjadril nádej, že vojna s Ruskom sa skončí v roku 2025 diplomatickou cestou. Uviedol, že Ukrajina musí urobiť všetko pre to, aby sa vojna v roku 2025 ukončila prostredníctvom rozhovorov, a nie vojenskou silou.", "Vo svojom novoročnom príhovore zas vyhlásil , že Ukrajina urobí všetko pre to, aby v roku 2025 ukončila agresiu ruských síl a posilnila svoju pozíciu vo vojenskej oblasti i pred rokovaniami o skončení vojny. „Nech je rok 2025 naším rokom. Rokom Ukrajiny. Vieme, že mier nám nikto nedaruje, ale urobíme všetko pre to, aby sme zastavili Rusko a ukončili vojnu,“ povedal Zelenskyj.", "V polovici januára 2025 zas Zelenskyj zopakoval jeho presvedčenie, že Ukrajina má príležitosť ukončiť rozsiahlu vojnu v tomto roku. „Áno, existuje (možnosť ukončenia vojny v roku 2025, pozn.). Trump chce ukončiť vojnu. Toto sú jeho posolstvá, verejné aj neverejné. Je schopný vyvíjať tlak na Rusko. Ja som istý, že Rusko sa bojí Ameriky a Číny a bojí sa zjednotenej Európy,“ povedal Zelenskyj.", "Zelenskyj však opakovane zdôrazňoval, že mier dosiahnutí na Ukrajine musí byť spravodlivý , trvalý a udržateľný, čo znamená, že nesmie byť založený len na ústupkoch Ukrajiny alebo na legitimizácii ruských anexií.", "Taktiež by mal byť podporovaný pevnými bezpečnostnými zárukami, aby sa zabránilo ďalšej agresii zo strany Ruska. Ukrajinský prezident bezpečnostné záruky opakovane požadoval aj v prípade prímeria.", "Začiatkom marca 2025 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol , že on a jeho tím sú pripravení pracovať pod vedením amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby dosiahli trvalý mier. Ako prvý krok k nemu navrhol prímerie s Ruskom vo vzdušnom aj námornom priestore.", "Po rokovaniach v Saudskej Arábii Ukrajina 11. marca Ukrajina vyhlásila , že je pripravená prijať americký návrh na okamžité dočasné 30-dňové prímerie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval, že ide o pokoj zbraní v Čiernom mori aj pozdĺž frontovej línie, nebude sa týkať iba bojov na mori a vo vzduchu, ako Kyjev navrhoval predtým.", "Po rokovaniach americký šéf diplomacie Marco Rubio uviedol, že „loptička je na strane Ruska“.", "Poradca prezidenta Vladimira Putina Jurij Ušakov označil 30-dňové prímerie za nič iné ako „dočasné vydýchnutie“ pre ukrajinskú armádu. Návrh prímeria podľa neho nedáva Rusku „nič“. „Akurát tak dáva Ukrajincom príležitosť preskupiť sa, posilniť sa a pokračovať v tom istom,“ povedal neskôr podľa agentúry Reuters. Zdôraznil však, že išlo o jeho osobný názor.", "Ruský prezident Vladimir Putin dohodu neskôr de facto odmietol , keď si určil viacero aj nerealistických podmienok. Medzi nimi je i zastavenie mobilizácie a výcviku ukrajinských vojakov či pozastavenie dodávok zbraní Ukrajine.", "Ruský prezident však napokon súhlasil aspoň s 30-dňovým prerušením útokov na energetickú infraštruktúru. Taktiež malo prísť k výmene 175 ruských a ukrajinských zajatcov." ]
2025-03-21 00:00:00
{ "text": [ "vyhlásil", "vyhlásil", "vyhlásil", "vyslovil", "vyjadril", "vyhlásil", "zopakoval", "spravodlivý", "trvalý", "požadoval", "uviedol", "vyhlásila", "označil", "odmietol", "súhlasil" ], "url": [ "https://hn24.hnonline.sk/hn24/96178560-hn24-fico-stvr", "https://www.startitup.sk/zelenskyj-sa-boji-ze-skonci-vojna-udrel-fico-ukrajinsky-prezident-je-podla-premiera-sokovany-ze-trump-vyhral-volby/", "https://dennikn.sk/minuta/4371943/", "https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/936084-zelenskyj-vyhlasil-ze-vojna-s-ruskom-sa-po-nastupe-trumpa-skonci-skor?campaignsrc=tn_clipboard", "https://www.netky.sk/clanok/zelenskyj-veri-v-diplomaticky-koniec-vojny-s-ruskom-v-roku-2025-ukrajina-musi-vyuzit-sancu-na-rokovania--video", "https://spravy.stvr.sk/2025/01/v-zelenskyj-v-novorocnom-prihovore-urobime-vsetko-pre-to-aby-sme-ukoncili-vojnu-nech-je-rok-2025-rokom-ukrajiny/", "https://www.sme.sk/minuta/23436932/zelenskyj-o-konci-vojny-v-roku-2025-je-tu-sanca", "https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/956394-zelenskyj-pred-rokovaniami-s-usa-vyhlasil-ze-ukrajina-chce-mier", "https://www.ta3.com/clanok/983353/zelenskyj-vyzyva-na-mier-je-ochotny-rokovat-pod-trumpovym-vedenim-navrhuje-primerie-a-vymenu-zajatcov", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/742793-zelenskyj-po-hadke-s-trumpom-chceme-mier-ale-s-bezpecnostnymi-zarukami/", "https://www.ta3.com/clanok/983353/zelenskyj-vyzyva-na-mier-je-ochotny-rokovat-pod-trumpovym-vedenim-navrhuje-primerie-a-vymenu-zajatcov", "https://dennikn.sk/4516779/ukrajina-je-pripravena-prijat-americky-navrh-na-30-dnove-primerie-usa-obnovia-vojensku-pomoc-aj-spravodajske-informacie/", "https://dennikn.sk/4520714/poradca-kremla-primerie-odmietol-putin-aj-vojenskym-outfitom-vyslal-signal-ze-je-pripraveny-dalej-bojovat/", "https://dennikn.sk/4529176/putin-ovladol-rokovania-s-trumpom-nechal-ho-hodinu-cakat-odmietol-okamzite-primerie-s-ukrajinou/", "https://dennikn.sk/minuta/4529979/" ] }
2025-10-16T21:00:10.532661+00:00
vr16026
null
https://demagog.sk/vyrok/vr16026
Béla Bugár
MOST-HÍD
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
Slovenská akadémia vied robila a porovnávala v prieskume rok 2016 s rokom 2008 a v roku 2016 o tri percentá sa zvýšil počet tých, ktorí tvrdia, že skoro každý politik je ako korupčný, že priamo je v korupcii. (...) takisto porovnávali, že koľko ľudí v roku 2016 sa stretlo s tým, že muselo niečo dať, že pýtali od neho za vybavenie. Viete čo, 18% oproti roku 2008. O 18% viac ľudí povedalo, že sa s tým nestretlo.
2017-03-26 00:00:00
Pravda
Sociologický ústav Slovenskej Akadémie Vied realizoval v období od októbra do novembra 2016 výskum v oblasti názorov občanov na korupciu a ich osobnej skúsenosti s ňou. Tento výskum prebiehal v spolupráci s Fakultou sociálnych a ekonomických vied UK v rámci medzinárodných komparatívnych výskumov (International Social Survey Programme ISSP ) s podporou Agentúry na podporu vedy a výskumu. Podpredseda parlamentu sa v tomto tvrdení a ani v konkrétnych číslach takmer vôbec nemýlil, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
[ "Sociologický ústav Slovenskej Akadémie Vied realizoval v období od októbra do novembra 2016 výskum v oblasti názorov občanov na korupciu a ich osobnej skúsenosti s ňou. Tento výskum prebiehal v spolupráci s Fakultou sociálnych a ekonomických vied UK v rámci medzinárodných komparatívnych výskumov (International Social Survey Programme ISSP ) s podporou Agentúry na podporu vedy a výskumu. Podpredseda parlamentu sa v tomto tvrdení a ani v konkrétnych číslach takmer vôbec nemýlil, výrok preto hodnotíme ako pravdivý." ]
2017-03-27 00:00:00
{ "text": [ "výskum", "ISSP", "prieskume", ".pdf", ".pdf", ".pdf" ], "url": [ "https://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=6722", "http://www.issp.org/", "http://www.teraz.sk/slovensko/mieru-korupcnosti-vnimaju-slovaci-ro/241725-clanok.html", "http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/2543_attach_Bahna_Zagrapan_korupcia.pdf", "http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/2543_attach_Bahna_Zagrapan_korupcia.pdf", "http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/2543_attach_Bahna_Zagrapan_korupcia.pdf" ] }
2025-10-16T19:30:45.037643+00:00
vr34171
null
https://demagog.sk/vyrok/vr34171
Lucia Žitňanská
MOST-HÍD
https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska
Zákon hovorí jasne, rokovací poriadok, že pri interpeláciách majú byť ministri prítomní...
2013-09-08 00:00:00
Pravda
Rokovací poriadok hovorí, že interpelovaní ministri, ako aj všetci členovia vlády sú povinní byť na rozprave prítomní. V prípade odôvodneného ospravedlnenia je interpelovaní minister/ministerka zastupovaná iným členom vlády. Výrok L. Žitňanskej hodnotíme ako pravdivý. Rokovací poriadok NRSR uvádza v § 130 odsek 4 a 7: (1) Interpelovaný je povinný písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní interpelujúcemu a predsedovi národnej rady. Svoju odpoveď môže predniesť aj ústne v rámci bodu programu schôdze národnej rady určeného na interpelácie; ústne prednesenie odpovede na interpeláciu nezbavuje interpelovaného povinnosti podať odpoveď písomne (4) Na najbližšiu schôdzu národnej rady sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný . (7) Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám.
[ "Rokovací poriadok hovorí, že interpelovaní ministri, ako aj všetci členovia vlády sú povinní byť na rozprave prítomní. V prípade odôvodneného ospravedlnenia je interpelovaní minister/ministerka zastupovaná iným členom vlády. Výrok L. Žitňanskej hodnotíme ako pravdivý.", "Rokovací poriadok NRSR uvádza v § 130 odsek 4 a 7:", "(1) Interpelovaný je povinný písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní interpelujúcemu a predsedovi národnej rady. Svoju odpoveď môže predniesť aj ústne v rámci bodu programu schôdze národnej rady určeného na interpelácie; ústne prednesenie odpovede na interpeláciu nezbavuje interpelovaného povinnosti podať odpoveď písomne", "(4) Na najbližšiu schôdzu národnej rady sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný .", "(7) Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám." ]
2013-09-09 00:00:00
{ "text": [ "Rokovací poriadok NRSR" ], "url": [ "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf" ] }
2025-10-16T20:49:23.168910+00:00
vr36002
null
https://demagog.sk/vyrok/vr36002
Mikuláš Dzurinda
Nestraníci
https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda
...to bol asi jediný prípad, kedy som bol, ak sa nemýlim s kolegyňou Žitňanskou, ja osobne za generálnym prokurátorom Trnkom...
2010-11-07 00:00:00
Neoveriteľné
Či v tomto prípade Dzurinda spolu s Luciou Žitňanskou šiel za Trnkom, nevieme.
[ "Či v tomto prípade Dzurinda spolu s Luciou Žitňanskou šiel za Trnkom, nevieme." ]
2010-12-17 00:00:00
{ "text": [], "url": [] }
2025-10-16T20:23:01.842873+00:00
48939
48,939
https://demagog.sk/vyrok/48939
Boris Kollár
SME RODINA
https://demagog.sk/politik/boris-kollar
Najvyšší súd mu dal za pravdu (Haščákovi) a dokonca v Štrasburgu, u vás v Štrasburgu rozhodli, že boli porušené jeho ľudské práva, tzn. že ten súd dal za pravdu generálnemu prokurátorovi, že správne rozhodol. 
null
Pravda
Najvyšší súd v roku 2021 prepustil Jaroslava Haščáka na slobodu, pričom konštatoval nedôvodnosť jeho väzby. Haščák sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý síce neuznal všetky jeho sťažnosti voči postupu slovenských inštitúcií, avšak konštatoval, že odpočúvaním bolo porušené jeho právo na súkromie. Spoluzakladateľa Penty Jaroslava Haščáka v rokoch 2005 a 2006 nahrala Slovenská informačná služba (SIS). Odposluchy nasadila do bytu na Vazovovej ulici v Bratislave, kde sa podnikateľ stretával s rôznymi ľuďmi. Tieto nahrávky sa neskôr stali dôležitou súčasťou kauzy Gorila. Začiatkom decembra 2020 bol Haščák následne zadržaný a obvinený z korupcie a prania špinavých peňazí. Za úplatok 200-tisíc eur mal totižto získať nahrávku spisu Gorila od bývalého príslušníka SIS Ľubomíra Arpáša a jeho manželky. Najvyšší súd v januári roku 2021 rozhodol , že „existencia väzobných dôvodov u obvineného nie je daná“ a Haščáka prepustil na slobodu. V auguste toho istého roku sa s rozsudkom stotožnil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka a dodal, že bol podľa neho porušený zákon v neprospech Haščáka. Haščák sa neskôr obrátil na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Sťažoval sa na „realizáciu dvoch súhlasov na odpočúvanie, na vytvorenie a uchovávanie rôznych materiálov na základe tohto odpočúvania, na nedostatok záruk proti zneužitiu, na údajný únik informácií a na neexistenciu účinného prostriedku nápravy." Súd v Štrasburgu dal Haščákovi čiastočne za pravdu. ESĽP sa vo svojom rozsudku odkázal vo veľkej miere na svoje závery v rozsudku Zoltán Varga proti Slovenskej republike z 20. júla 2021, ktoré sa podľa neho primerane vzťahovali aj na námietky Haščáka v tomto konkrétnom prípade. ESĽP v Haščákovom prípade konštatoval porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach ( pdf , s.11), ktoré sa týkalo výlučne procesných pochybení pri nasadení informačno-technických prostriedkov SIS a uschovania analytických prepisov odpočutých rozhovorov SIS bez jasného zákonného podkladu. Časť sťažnosti, ktorá sa týkala práva na spravodlivé súdne konanie ESĽP vyhlásil za neprípustnú.
[ "Najvyšší súd v roku 2021 prepustil Jaroslava Haščáka na slobodu, pričom konštatoval nedôvodnosť jeho väzby. Haščák sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý síce neuznal všetky jeho sťažnosti voči postupu slovenských inštitúcií, avšak konštatoval, že odpočúvaním bolo porušené jeho právo na súkromie.", "Spoluzakladateľa Penty Jaroslava Haščáka v rokoch 2005 a 2006 nahrala Slovenská informačná služba (SIS). Odposluchy nasadila do bytu na Vazovovej ulici v Bratislave, kde sa podnikateľ stretával s rôznymi ľuďmi. Tieto nahrávky sa neskôr stali dôležitou súčasťou kauzy Gorila. Začiatkom decembra 2020 bol Haščák následne zadržaný a obvinený z korupcie a prania špinavých peňazí. Za úplatok 200-tisíc eur mal totižto získať nahrávku spisu Gorila od bývalého príslušníka SIS Ľubomíra Arpáša a jeho manželky.", "Najvyšší súd v januári roku 2021 rozhodol , že „existencia väzobných dôvodov u obvineného nie je daná“ a Haščáka prepustil na slobodu. V auguste toho istého roku sa s rozsudkom stotožnil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka a dodal, že bol podľa neho porušený zákon v neprospech Haščáka. Haščák sa neskôr obrátil na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Sťažoval sa na „realizáciu dvoch súhlasov na odpočúvanie, na vytvorenie a uchovávanie rôznych materiálov na základe tohto odpočúvania, na nedostatok záruk proti zneužitiu, na údajný únik informácií a na neexistenciu účinného prostriedku nápravy.\"", "Súd v Štrasburgu dal Haščákovi čiastočne za pravdu. ESĽP sa vo svojom rozsudku odkázal vo veľkej miere na svoje závery v rozsudku Zoltán Varga proti Slovenskej republike z 20. júla 2021, ktoré sa podľa neho primerane vzťahovali aj na námietky Haščáka v tomto konkrétnom prípade. ESĽP v Haščákovom prípade konštatoval porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach ( pdf , s.11), ktoré sa týkalo výlučne procesných pochybení pri nasadení informačno-technických prostriedkov SIS a uschovania analytických prepisov odpočutých rozhovorov SIS bez jasného zákonného podkladu. Časť sťažnosti, ktorá sa týkala práva na spravodlivé súdne konanie ESĽP vyhlásil za neprípustnú." ]
2023-03-20 00:00:00
{ "text": [ "obvinený", "úplatok 200-tisíc eur", "rozhodol", "porušený", "obrátil", "rozsudku", "porušenie", "pdf" ], "url": [ "https://www.aktuality.sk/clanok/844684/jaroslava-hascaka-z-penty-zadrzali-a-obvinili-z-korupcie-a-prania-spinavych-penazi/", "https://dennikn.sk/2278207/senat-najvyssieho-sudu-ktory-prepustil-hascaka-z-vazby-ma-pochybnosti-aj-o-jeho-trestnom-stihani/", "https://www.forbes.sk/druhy-najbohatsi-slovak-hascak-je-na-slobode-najvyssi-sud-nevidi-dovod-na-jeho-vazbu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/pgj7mxs/jaroslav-hascak-uz-viac-nie-je-obvineny-zauradoval-generalny-prokurator-maros-zilinka/", "https://www.startitup.sk/hascakovi-zaplati-slovensko-tisicky-eur-rozhodol-europsky-sud-pre-ludske-prava/", "https://dennikn.sk/minuta/2474388/", "https://www.aktuality.sk/clanok/jNfVQKv/kauza-gorila-jaroslav-hascak-ciastocne-uspel-na-sude-v-strasburgu/", "https://www.echr.coe.int/documents/convention_slk.pdf" ] }
2025-10-16T19:11:18.757407+00:00
vr38889
null
https://demagog.sk/vyrok/vr38889
Ján Figeľ
KDH
https://demagog.sk/politik/jan-figel
Samozrejme pri slovenskej otvorenosti, 81 % HDP sa realizuje cez export, my to prežívame, pociťujeme.
2011-09-18 00:00:00
Neoveriteľné
Nepoznáme, čo presne myslí J. Figeľ pod pojmom "sa realizuje cez export". Pomer celkového exportu ku celkovému HDP v roku 2010 však bol 74%. ( 48,791 / 65,91 ;celkový vývoz/HDP bežné ceny)
[ "Nepoznáme, čo presne myslí J. Figeľ pod pojmom \"sa realizuje cez export\". Pomer celkového exportu ku celkovému HDP v roku 2010 však bol 74%. ( 48,791 / 65,91 ;celkový vývoz/HDP bežné ceny)" ]
2011-09-19 00:00:00
{ "text": [ "48,791", "65,91" ], "url": [ "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=16555", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24132" ] }
2025-10-16T20:12:12.834185+00:00
vr35114
null
https://demagog.sk/vyrok/vr35114
Ján Slota
SNS
https://demagog.sk/politik/jan-slota
Slovenská národná strana už dávno dala zákon, návrh zákona, kde proste štát si ponecháva právo dáva súhlas.
2010-10-10 00:00:00
Neoveriteľné
Nie je jasné, o akom zákone Slota hovorí.
[ "Nie je jasné, o akom zákone Slota hovorí." ]
2010-12-15 00:00:00
{ "text": [], "url": [] }
2025-10-16T20:38:58.441463+00:00
vr29684
null
https://demagog.sk/vyrok/vr29684
Andrej Kiska
Za ľudí
https://demagog.sk/politik/andrej-kiska
V priebehu roka došlo v našej justícii k viacerým zmenám – a viackrát som povedal, že vidím svetielko na konci tunela. Vláda navrhla a parlament schválil niektoré nové pravidlá. Ako prezident som vo vzťahu k justícii využil svoje kompetencie. Výsledkom sú predovšetkým personálne zmeny na najvyšších postoch súdnictva.
2015-06-18 00:00:00
Pravda
V priebehu posledého roka získali najvyššie súdne orgány na Slovensku - Najvyšší súd a Súdna rada - nové vedenie. Andrej Kiska do súdnictva zasiahol hneď niekoľkými formálnymi spôsobmi - menoval novú predsedníčku NS, vymenil troch členov Súdnej rady a odmietol alebo pozdržal menovanie za sudcov a ústavných sudcov. Prezident rovnako podpísal minimálne jeden vládny návrh zákona v oblasti súdnictva. Najvyšší súd SR a Súdna rada SR majú od septembra 2014 nové vedenie. Prezident Kiska vymenoval za predsedníčku Najvyššieho súdu JUDr. Danielu Ševcovú, predsednáčkou Súdnej rady sa stala Jana Bajánková. Obe boli zvolené Súdnou radou. Prezident Kiska po tom čo nastúpil na post prezindeta SR vymenil troch členov Súdnej rady, ktorý absolvovali danú voľbu. Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska podpísal zákon z 21. októbra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii. novela zákona o sudcoch zavádza ďalšiu podmienku pre účasť vo výberovom konaní na funkciu sudcu iných osôb než justičných čakateľov alebo vyšších súdnych úradníkov, ktorým je absolvovanie prípravného vzdelávania v Justičnej akadémii Slovenskej republiky zameraného na osvojenie si zručností potrebných na výkon funkcie sudcu; podmienka prípravného vzdelávania sa nevzťahuje na osobu, ktorá vykonáva alebo vykonávala funkciu justičného čakateľa alebo vyššieho súdneho úradníka aspoň jeden rok. Prezident Andrej Kiska vrátil Súdnej rade návrh na vymenovanie sudkyne Judity Gaboniovej Hrenčukovej za sudkyňu v roku 2014. Chcel, aby členovia rady prešetrili, či pri jej výbere nedošlo k rodinkárstvu. Vo výberovom konaní vyhrala totiž na Okresnom súde v Rožňave, kde pôsobí jej matka. Prezident prinútil Súdnu radu zamyslieť sa nad tým, či netreba upraviť pravidlá na prijímanie sudcov. Vznikla komisia, ktorá má nové kritériá nachystať. Je teda predpoklad, že výber sudcov bude transparentnejší. Andrej Kiska upozornil na povinnú bezpečnostnú previerku. Tou sa výber sudcov "momentálne objektívne predlžuje". Prezident chce preto uplatniť svoju právomoc odvolávania sudcov nad 65 rokov tak, aby umožnil súdom pripraviť sa na ich odchod. Prezident Kiska verí, že transparentné zásady odvolávania sudcov nad 65 rokov všetkým umožnia, aby sa v budúcnosti zodpovedne pripravili na prirodzenú generačnú výmenu. Tú považuje za prirodzenú súčasť zmien v slovenskom súdnictve. Kiska však upozorňuje, že odvolávanie sudcov z "dôvodu veku nie je za trest". Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "V priebehu posledého roka získali najvyššie súdne orgány na Slovensku - Najvyšší súd a Súdna rada - nové vedenie. Andrej Kiska do súdnictva zasiahol hneď niekoľkými formálnymi spôsobmi - menoval novú predsedníčku NS, vymenil troch členov Súdnej rady a odmietol alebo pozdržal menovanie za sudcov a ústavných sudcov. Prezident rovnako podpísal minimálne jeden vládny návrh zákona v oblasti súdnictva. Najvyšší súd SR a Súdna rada SR majú od septembra 2014 nové vedenie. Prezident Kiska vymenoval za predsedníčku Najvyššieho súdu JUDr. Danielu Ševcovú, predsednáčkou Súdnej rady sa stala Jana Bajánková. Obe boli zvolené Súdnou radou. Prezident Kiska po tom čo nastúpil na post prezindeta SR vymenil troch členov Súdnej rady, ktorý absolvovali danú voľbu. Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska podpísal zákon z 21. októbra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii. novela zákona o sudcoch zavádza ďalšiu podmienku pre účasť vo výberovom konaní na funkciu sudcu iných osôb než justičných čakateľov alebo vyšších súdnych úradníkov, ktorým je absolvovanie prípravného vzdelávania v Justičnej akadémii Slovenskej republiky zameraného na osvojenie si zručností potrebných na výkon funkcie sudcu; podmienka prípravného vzdelávania sa nevzťahuje na osobu, ktorá vykonáva alebo vykonávala funkciu justičného čakateľa alebo vyššieho súdneho úradníka aspoň jeden rok. Prezident Andrej Kiska vrátil Súdnej rade návrh na vymenovanie sudkyne Judity Gaboniovej Hrenčukovej za sudkyňu v roku 2014. Chcel, aby členovia rady prešetrili, či pri jej výbere nedošlo k rodinkárstvu. Vo výberovom konaní vyhrala totiž na Okresnom súde v Rožňave, kde pôsobí jej matka. Prezident prinútil Súdnu radu zamyslieť sa nad tým, či netreba upraviť pravidlá na prijímanie sudcov. Vznikla komisia, ktorá má nové kritériá nachystať. Je teda predpoklad, že výber sudcov bude transparentnejší. Andrej Kiska upozornil na povinnú bezpečnostnú previerku. Tou sa výber sudcov \"momentálne objektívne predlžuje\". Prezident chce preto uplatniť svoju právomoc odvolávania sudcov nad 65 rokov tak, aby umožnil súdom pripraviť sa na ich odchod. Prezident Kiska verí, že transparentné zásady odvolávania sudcov nad 65 rokov všetkým umožnia, aby sa v budúcnosti zodpovedne pripravili na prirodzenú generačnú výmenu. Tú považuje za prirodzenú súčasť zmien v slovenskom súdnictve. Kiska však upozorňuje, že odvolávanie sudcov z \"dôvodu veku nie je za trest\". Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2015-06-18 00:00:00
{ "text": [ "majú", "vymenoval", "stala", "vymenil", "zákon", "pravidlá", "odvolávania" ], "url": [ "http://www.sme.sk/c/7385777/novou-predsednickou-najvyssieho-sudu-je-daniela-svecova.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/331868-prezident-vymenoval-svecovu-za-sefku-najvyssieho-sudu/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/867666-predsednickou-sudnej-rady-je-jana-bajankova/", "http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-odvolanie-sudna-rada-clenovia/88561-clanok.html", "http://agentury.sme.sk/c/7503439/prezident-k-zakonu-o-justicnej-akademii.html", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2014/cislo-50/harabin-je-historia-sudy-na-tom-horsie-nebudu.html", "http://www.info.sk/sprava/64301/prezident-andrej-kiska-zacne-odvolavat-sudcov-nad-65-rokov/" ] }
2025-10-16T19:40:22.931749+00:00
vr36052
null
https://demagog.sk/vyrok/vr36052
Ján Počiatek
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/jan-pociatek
DPH určite nie. (odpoveď na otázku moderátorky, či pred voľbami nemala strana Smer-SD zámer zvyšovať DPH, pozn.)
2010-12-12 00:00:00
Neoveriteľné
Nepodarilo sa nájsť, o ktorý rozhovor išlo.
[ "Nepodarilo sa nájsť, o ktorý rozhovor išlo." ]
2010-12-19 00:00:00
{ "text": [], "url": [] }
2025-10-16T20:22:53.166724+00:00
vr28459
null
https://demagog.sk/vyrok/vr28459
Robert Fico
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-fico
Ja viem, že dnes Rusko podpísalo gigantické zmluvy s Čínou...
2014-10-19 00:00:00
Pravda
Je pravdou, že Rusko podpísalo s Čínou niekoľko zmlúv aj že dané zmluvy mali "gigantickú" hodnotu, v desiatkách až stovkách miliárd USD. Ide o zmluvu o dodávkach plynu, dopravnú infraštruktúru a výrobu energie.
[ "Je pravdou, že Rusko podpísalo s Čínou niekoľko zmlúv aj že dané zmluvy mali \"gigantickú\" hodnotu, v desiatkách až stovkách miliárd USD. Ide o zmluvu o dodávkach plynu, dopravnú infraštruktúru a výrobu energie." ]
2014-10-20 00:00:00
{ "text": [ "Putina", "400", "BBC", "Wall Street Journal", "Reuters" ], "url": [ "http://www.reuters.com/article/2014/05/21/us-china-russia-gas-idUSBREA4K07K20140521", "http://online.wsj.com/news/articles/SB10001424052702303749904579575820607872000", "http://www.bbc.co.uk/news/business-27503017", "http://online.wsj.com/articles/an-isolated-russia-signs-pacts-with-china-for-business-finance-1413226026", "http://uk.reuters.com/article/2014/10/13/russia-china-banks-idUKL6N0S82EJ20141013" ] }
2025-10-16T19:44:49.444107+00:00
vr15705
null
https://demagog.sk/vyrok/vr15705
null
null
https://demagog.sk/politik/
Vláda si uvedomuje potrebu každoročného zvyšovania prostriedkov na rozvojovú pomoc v súlade so záväzkami SR v EÚ, OSN a Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
2017-01-29 00:00:00
Pravda
V septembri 2000 sa konal Miléniový summit OSN, kde sa medzi inými krajinami zaviazala aj SR k intenzívnemu riešeniu globálnych úloh (str. 6). V roku 2014 schválila vláda program Strednodobej stratégie rozvojovej spolupráce SR na obdobie 2014-2018. Tento program je považovaný za kľúčový a strategický dokument v oblasti rozvojovej spolupráce. Sú v ňom zadefinované ciele, princípy a vízie, zároveň sú v ňom predstavené programy, nástroje a mechanizmy rozvojovej spolupráce. Program vychádza z programu pre predošlé obdobie 2009-2013, zo strednodobej stratégie rozvojovej pomoci. Zameranie bilaterálnej rozvojovej pomoci na rok 2017 je momentálne (1. februára 2017) v štádiu vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania. V tomto materiáli (.doc, s. 1, príloha č. 1) sú uvedené aj predpokladané výdavky na bilaterálnu oficiálnu rozjovojú pomoc pre roky 2017-2019. Plánované výdavky neukazujú zvyšujúcu sa tendenciu. Podľa materiálu Zameranie bilaterálnej rozvojovej spolupráce SR na rok 2017 (sekcia 1 - vlastný návrh) vieme, že hlavnými výzvami je: - nadväzovať na obdobie predsedníctva SR v Rade EÚ, kedy sme mali možnosť na celoeurópskej úrovni ovplyvňovať plánovanie a obsah politík rozvojovej spolupráce. - implementácia SR do Európskeho investičného plánu a Európskeho fondu udržateľného rozvoja - Parížska klimatická dohoda a jej hlavné ciele - začlenenie klimatickej dohody a energetickej politiky EÚ - migrácia - cieľom je dať doterajším ad hoc aktivitám systémový základ. - rozvoj humanitárnej pomoci - aktivity vo väzbe na tematické priority SK PRES, digitalizáciu rozvojovej spolupráce, agendu reformy bezpečnostného sektora, rodovej rovnosti, či pokračujúcej účasti SR na rozvojových prioritách krajín akými sú Afganistan a Južný Sudán. Teritoriálne priority ostávajú nezmenené - v programových krajinách zotrváva Afganistan, Keňa a Moldavsko, zohľadňujúc situáciu bola k týmto krajinám pridaná aj Sýria a Južný Sudán. " Predpokladáme, že naliehavosť humanitárnej krízy v priestore Sýrie a okolitých krajinách, rovnako tak Južného Sudánu, bude pretrvávať aj v r. 2017, a preto tieto krajiny zostanú naďalej našimi teritoriálnymi prioritami. V centre našej pozornosti však budú aj krajiny na tzv. balkánskej trase, prednostne Srbsko a Macedónsko, kde však naše aktivity budú organizované primárne na báze humanitárnej pomoci, nie rozvojovej spolupráce ." Projektové krajiny, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Gruzínsko, Ukrajina a Bielorusko, čelia nižšiemu záujmu našich partnerov, výzvou bude na toto adekvátne reagovať (Vlastný materiál, str. 5) Zo spomínaného dokumentu taktiež poznáme rozpočet. Na rok 2017 bolo vyčlenených 20 476 940 €, na rok 2018 sa ráta so sumou 14 616 330 € a na rok 2019 sa predpokladá rozpočet vo výške 14 982 330 €. Schválené zameranie bilaterálnej pomoci na rok 2016 (.pdf) pritom ešte počítal s prostriedkami vo výške 15 miliónov eur v roku 2016, 14 miliónov eur v roku 2017 a bezmála 13 miliónov v roku 2018. V porovnaní s prognózami zo zamerania z minulého roku sa skutočne plánuje investovať viac do rozvojovej pomoci. Materiál ešte neprešiel vládou. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
[ "V septembri 2000 sa konal Miléniový summit OSN, kde sa medzi inými krajinami zaviazala aj SR k intenzívnemu riešeniu globálnych úloh (str. 6). V roku 2014 schválila vláda program Strednodobej stratégie rozvojovej spolupráce SR na obdobie 2014-2018. Tento program je považovaný za kľúčový a strategický dokument v oblasti rozvojovej spolupráce. Sú v ňom zadefinované ciele, princípy a vízie, zároveň sú v ňom predstavené programy, nástroje a mechanizmy rozvojovej spolupráce. Program vychádza z programu pre predošlé obdobie 2009-2013, zo strednodobej stratégie rozvojovej pomoci. Zameranie bilaterálnej rozvojovej pomoci na rok 2017 je momentálne (1. februára 2017) v štádiu vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania. V tomto materiáli (.doc, s. 1, príloha č. 1) sú uvedené aj predpokladané výdavky na bilaterálnu oficiálnu rozjovojú pomoc pre roky 2017-2019. Plánované výdavky neukazujú zvyšujúcu sa tendenciu. Podľa materiálu Zameranie bilaterálnej rozvojovej spolupráce SR na rok 2017 (sekcia 1 - vlastný návrh) vieme, že hlavnými výzvami je: - nadväzovať na obdobie predsedníctva SR v Rade EÚ, kedy sme mali možnosť na celoeurópskej úrovni ovplyvňovať plánovanie a obsah politík rozvojovej spolupráce. - implementácia SR do Európskeho investičného plánu a Európskeho fondu udržateľného rozvoja - Parížska klimatická dohoda a jej hlavné ciele - začlenenie klimatickej dohody a energetickej politiky EÚ - migrácia - cieľom je dať doterajším ad hoc aktivitám systémový základ. - rozvoj humanitárnej pomoci - aktivity vo väzbe na tematické priority SK PRES, digitalizáciu rozvojovej spolupráce, agendu reformy bezpečnostného sektora, rodovej rovnosti, či pokračujúcej účasti SR na rozvojových prioritách krajín akými sú Afganistan a Južný Sudán. Teritoriálne priority ostávajú nezmenené - v programových krajinách zotrváva Afganistan, Keňa a Moldavsko, zohľadňujúc situáciu bola k týmto krajinám pridaná aj Sýria a Južný Sudán. \" Predpokladáme, že naliehavosť humanitárnej krízy v priestore Sýrie a okolitých krajinách, rovnako tak Južného Sudánu, bude pretrvávať aj v r. 2017, a preto tieto krajiny zostanú naďalej našimi teritoriálnymi prioritami. V centre našej pozornosti však budú aj krajiny na tzv. balkánskej trase, prednostne Srbsko a Macedónsko, kde však naše aktivity budú organizované primárne na báze humanitárnej pomoci, nie rozvojovej spolupráce .\" Projektové krajiny, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Gruzínsko, Ukrajina a Bielorusko, čelia nižšiemu záujmu našich partnerov, výzvou bude na toto adekvátne reagovať (Vlastný materiál, str. 5) Zo spomínaného dokumentu taktiež poznáme rozpočet. Na rok 2017 bolo vyčlenených 20 476 940 €, na rok 2018 sa ráta so sumou 14 616 330 € a na rok 2019 sa predpokladá rozpočet vo výške 14 982 330 €. Schválené zameranie bilaterálnej pomoci na rok 2016 (.pdf) pritom ešte počítal s prostriedkami vo výške 15 miliónov eur v roku 2016, 14 miliónov eur v roku 2017 a bezmála 13 miliónov v roku 2018. V porovnaní s prognózami zo zamerania z minulého roku sa skutočne plánuje investovať viac do rozvojovej pomoci. Materiál ešte neprešiel vládou. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2017 Naspäť Nahlásiť chybu" ]
2017-01-29 00:00:00
{ "text": [ "úloh", "schválila", "Zameranie bilaterálnej rozvojovej pomoci na rok 2017", "materiáli", "Zameranie", "Sýrie", "zameranie bilaterálnej pomoci" ], "url": [ "http://www.europedirectsnv.eu/wp-content/uploads/2015/04/Rozvojova-pomoc-EU-Publikacia_c_2_2015-Prirucka.pdf", "http://www.slovakaid.sk/sk/novinky/488-vlada-schvalila-strednodobu", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2017/1", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.1777271&_processDetail_WAR_portletsel_file=Vlastny-material.doc&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2017-1", "http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:gsBjqw7xzYUJ:www.slovakaid.sk/sites/default/files/zameranie_bilateralne_oda_2016_vlastny_materila_final_17_12_2015.pdf+&cd=5&hl=sk&ct=clnk&gl=sk", "http://www.slovakaid.sk/sites/default/files/indikativne_vydavky_oda_2016_2018.pdf" ] }
2025-10-16T20:29:13.024366+00:00
vr38037
null
https://demagog.sk/vyrok/vr38037
Robert Kaliňák
SMER-SD
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
Ivan Mikloš samozrejme prikryl toto rozhodnutie riaditeľa daňového úradu a od stredy tento stranícky kšeft pre SDKÚ prikryla aj premiérka, ktorá povedala, že je všetko v poriadku.
2011-04-16 00:00:00
Pravda
I. Mikloš napríklad vo vyjadrení, ktoré sprostredkovala TASR , zdôraznil, že sa zmluvou ušetria peniaze oproti zmluve, ktorá bola podpísaná pred voľbami a prípad za kauzu nepokladá. Ďalej tvrdil , že bolo konané vo verejnom záujme a postupom nebol porušený zákon. I. Radičová sa k téme budovy daňového úradu v stredu 13. apríla 2011 vyjadrila podľa TASR tak, že podľa nej bola vybratá najlacnejšia budova, no daňový úrad zverejní výzvu na nové výberové konanie: " Ak tu niekto chce vyrábať škandály, nech sa páči. Pre mňa týmto táto téma definitívne končí. Daňový úrad bude mať výzvu, nech sa páči s ponukami, ak budú spĺňať kritéria, bude to cenovo výhodnejšie, nie je problém. Vedomosť daňového úradu, moja vedomosť z dokladov, ktoré som videla je, že tam lacnejšia budova jednoducho nie je, ale nech sa páči." Premiérka neskôr svoje stanovisko zmenila. Túto informáciu uvádza aj R. Kaliňák a je súčasťou jeho ďalšieho výroku.
[ "I. Mikloš napríklad vo vyjadrení, ktoré sprostredkovala TASR , zdôraznil, že sa zmluvou ušetria peniaze oproti zmluve, ktorá bola podpísaná pred voľbami a prípad za kauzu nepokladá. Ďalej tvrdil , že bolo konané vo verejnom záujme a postupom nebol porušený zákon. I. Radičová sa k téme budovy daňového úradu v stredu 13. apríla 2011 vyjadrila podľa TASR tak, že podľa nej bola vybratá najlacnejšia budova, no daňový úrad zverejní výzvu na nové výberové konanie: \" Ak tu niekto chce vyrábať škandály, nech sa páči. Pre mňa týmto táto téma definitívne končí. Daňový úrad bude mať výzvu, nech sa páči s ponukami, ak budú spĺňať kritéria, bude to cenovo výhodnejšie, nie je problém. Vedomosť daňového úradu, moja vedomosť z dokladov, ktoré som videla je, že tam lacnejšia budova jednoducho nie je, ale nech sa páči.\" Premiérka neskôr svoje stanovisko zmenila. Túto informáciu uvádza aj R. Kaliňák a je súčasťou jeho ďalšieho výroku." ]
2011-04-17 00:00:00
{ "text": [ "TASR", "tvrdil", "TASR" ], "url": [ "http://sdkuonline.sk/article/showArticle/i-miklos-prenajom-budovy-pre-dr-sr-v-kosiciach-je-kauzou-r-fica", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/174684_premierka-chce-novu-sutaz-na-budovu-danoveho-riaditelstva", "http://www.aktuality.sk/clanok/185523/radicova-chce-novu-sutaz-na-budovu-danoveho-riaditelstva/" ] }
2025-10-16T20:15:29.333516+00:00