id
stringlengths 3
7
| numeric_id
int64 12.2k
50.2k
⌀ | url
stringlengths 28
32
| speaker
stringclasses 308
values | speaker_party
stringclasses 41
values | speaker_url
stringclasses 309
values | statement
stringlengths 18
1.06k
| statement_date
stringdate 2010-03-14 00:00:00
2025-10-05 00:00:00
⌀ | verdict
stringclasses 4
values | analysis_text
stringlengths 2
12k
| analysis_paragraphs
listlengths 1
84
| analysis_date
stringdate 2010-12-03 00:00:00
2025-10-15 00:00:00
| analysis_sources
dict | scraped_at
stringdate 2025-10-16 19:05:50
2025-10-16 21:00:21
|
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
vr17623
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17623
|
Martin Klus
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/martin-klus
|
Toto je jednoznačne bilaterálna aktivita Francúzska, Veľkej Británie, Spojených štátov amerických, ku ktorej sme vyjadrili svoj názor, oficiálne ministerstvo zahraničných vecí, aj premiér Slovenskej republiky (...).
|
2018-04-15 00:00:00
|
Pravda
|
V sobotu 14. apríla 2018 podnikla koalícia Francúzska, Veľkej Británie a Spojených štátov leteckú ofenzívu troch cieľov na území Sýrie. Táto aktivita trvala necelú hodinu skoro ráno miestneho času. Podľa predstaviteľov tejto koalície išlo o reakciu na chemický útok, ktorý sa mal podľa ich informácii odohrať 7. apríla 2018 v meste Duma. Táto koalícia obvinila z tohoto útoku sýrsku vládu prezidenta Bašara al-Asada a preto zaútočila na ciele pod kontrolou vládnych síl. Išlo o bilaterálnu aktivitu len troch spomenutých krajín. Slovensko ako ich spojenec vyhlásilo , presnejšie hovorca ministerstva zahraničia, že Slovensko stojí za svojimi spojencami a podporuje ich snahu zamedziť využitie chemických zbraní v budúcnosti. K tejto správe sa pripojil aj predseda vlády SR, Peter Pellegrini. Ozvali sa ale aj kritické hlasy, hlavne zo strany SNS, ktorá je súčasťou vládnej koalície. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"V sobotu 14. apríla 2018 podnikla koalícia Francúzska, Veľkej Británie a Spojených štátov leteckú ofenzívu troch cieľov na území Sýrie. Táto aktivita trvala necelú hodinu skoro ráno miestneho času. Podľa predstaviteľov tejto koalície išlo o reakciu na chemický útok, ktorý sa mal podľa ich informácii odohrať 7. apríla 2018 v meste Duma. Táto koalícia obvinila z tohoto útoku sýrsku vládu prezidenta Bašara al-Asada a preto zaútočila na ciele pod kontrolou vládnych síl. Išlo o bilaterálnu aktivitu len troch spomenutých krajín. Slovensko ako ich spojenec vyhlásilo , presnejšie hovorca ministerstva zahraničia, že Slovensko stojí za svojimi spojencami a podporuje ich snahu zamedziť využitie chemických zbraní v budúcnosti. K tejto správe sa pripojil aj predseda vlády SR, Peter Pellegrini. Ozvali sa ale aj kritické hlasy, hlavne zo strany SNS, ktorá je súčasťou vládnej koalície. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2018-04-16 00:00:00
|
{
"text": [
"podnikla",
"vyhlásilo",
"pripojil"
],
"url": [
"http://www.teraz.sk/zahranicie/trump-spojene-staty-a-ich-spojenci-p/319430-clanok.html",
"http://www.teraz.sk/slovensko/rezort-zahranicia-zasah-v-syrii-vnim/319446-clanok.html",
"https://dennikn.sk/1095673/cast-koalicie-stoji-kvoli-utokom-na-syriu-proti-oficialnej-linii-slovenska/?ref=tit?ref=mwat"
]
}
|
2025-10-16T19:25:35.212081+00:00
|
vr28212
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28212
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
Politicky je to istý ústup (Šefčoviča, pozn.) z pozície podpredsedu na rádového člena.
|
2014-09-14 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že M. Šefčovič bol v období 2010 - 2014 podpredsedom Európskej komisie a zároveň mal na starosti medziinštitucionálne vzťahy a administratívu. Naďalej má túto informáciu uvedenú na osobnej stránke EK. V novom zložení EK M. Šefčovič obsadí post pre dopravu a vesmír, no už nebude jedným zo siedmych podpredsedov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Je pravdou, že M. Šefčovič bol v období 2010 - 2014 podpredsedom Európskej komisie a zároveň mal na starosti medziinštitucionálne vzťahy a administratívu. Naďalej má túto informáciu uvedenú na osobnej stránke EK. V novom zložení EK M. Šefčovič obsadí post pre dopravu a vesmír, no už nebude jedným zo siedmych podpredsedov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2014-09-15 00:00:00
|
{
"text": [
"stránke",
"obsadí"
],
"url": [
"http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/sefcovic/index_sk.htm",
"http://ec.europa.eu/about/juncker-commission/structure/index_en.htm"
]
}
|
2025-10-16T19:45:34.330881+00:00
|
vr26309
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26309
|
Marian Kotleba
|
ĽSNS
|
https://demagog.sk/politik/marian-kotleba
|
Kraj má zo zákona kompetenciu vytvárať zložky svoje právne samostatné, ktoré môže poveriť nejakými úlohami.
|
2013-12-01 00:00:00
|
Pravda
|
Tvrdenie Mariana Kotlebu je síce dosť všeobecné, ale v takejto podobe má podľa nás oporu v zákone. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Tvrdenie Mariana Kotlebu je síce dosť všeobecné, ale v takejto podobe má podľa nás oporu v zákone. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2013-12-02 00:00:00
|
{
"text": [
"Zákon č. 302/2001 Z.z.",
"Zákon č. 583/2004 Z. z."
],
"url": [
"http://www.minv.sk/?zakon-c-302-2001-z-z-o-samosprave-vyssich-uzemnych-celkov",
"http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-rozpoctovych-pravidlach-uzemnej-samospravy/"
]
}
|
2025-10-16T19:52:32.933454+00:00
|
vr36695
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36695
|
Daniel Lipšic
|
Nová väčšina
|
https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic
|
Faktom je, že nehody klesali...
|
2011-01-09 00:00:00
|
Pravda
|
Počet dopravných nehôd:
Január
Február
Marec
Apríl
Máj
Jún
Júl
August
September
Október
November
2009
4155
1698
1795
1939
1948
1927
2066
2108
1997
2153
2001
2010
1819
1590
1736
1629
1807
1750
1865
1836
1734
1991
1879
Pravda: Počet dopravných nehôd klesal počas celého roka 2010 (štatistiky k mesiacu december ešte nie sú k dispozícii, pozn.)
|
[
"Počet dopravných nehôd:",
"Január",
"Február",
"Marec",
"Apríl",
"Máj",
"Jún",
"Júl",
"August",
"September",
"Október",
"November",
"2009",
"4155",
"1698",
"1795",
"1939",
"1948",
"1927",
"2066",
"2108",
"1997",
"2153",
"2001",
"2010",
"1819",
"1590",
"1736",
"1629",
"1807",
"1750",
"1865",
"1836",
"1734",
"1991",
"1879",
"Pravda: Počet dopravných nehôd klesal počas celého roka 2010 (štatistiky k mesiacu december ešte nie sú k dispozícii, pozn.)"
] |
2011-01-10 00:00:00
|
{
"text": [
"klesal"
],
"url": [
"http://www.minv.sk/?mesiacDN"
]
}
|
2025-10-16T20:43:53.180829+00:00
|
vr29749
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29749
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
O tom napríklad nehovoríme, že do Maďarska prišlo viac migrantov ako do Grécka, či Talianska. A neboli o tom žiadne summity mimoriadne, nikto nič nežiadal. A zrazu keď migranti prichádzajú do Talianska alebo do Grécka, tak je z toho celosvetový problém.
|
2015-07-01 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa najnovšej štatistickej správy Eurostat (pdf. s. 2) je pravda, že v prvom kvartály roku 2015 a poslednom kvartály roku 2014 prišlo do Maďarska viac imigrantov ako do Talianska alebo Grécka. Maďarsko je v EÚ celkovo na druhom mieste, keď najvyšší registrovaných žiadostí o azyl malo Nemecko. Situácia s imigrantmi sa v Maďarsku začala zhoršovať až v roku 2013 , zatiaľ čo počty imigrantov v Taliansku boli vysoké stále a v Grécku sa už pár rokov pohybujú okolo 10 000. Robert Fico hovorí pravdu, keď tvrdí, že EU sa špeciálne nezaoberala problémom imigrantov v Maďarsku. No je pravda, že Taliansko malo už v roku 2011 rovnaký počet imigrantov ako Maďarsko v roku 2014 (40 000) a taktiež sa nekonal špeciálny kongres. Problém imigrantov v Maďarsku je teda relatívne nový. Dátum zverejnenia analýzy: 23.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Podľa najnovšej štatistickej správy Eurostat (pdf. s. 2) je pravda, že v prvom kvartály roku 2015 a poslednom kvartály roku 2014 prišlo do Maďarska viac imigrantov ako do Talianska alebo Grécka. Maďarsko je v EÚ celkovo na druhom mieste, keď najvyšší registrovaných žiadostí o azyl malo Nemecko. Situácia s imigrantmi sa v Maďarsku začala zhoršovať až v roku 2013 , zatiaľ čo počty imigrantov v Taliansku boli vysoké stále a v Grécku sa už pár rokov pohybujú okolo 10 000. Robert Fico hovorí pravdu, keď tvrdí, že EU sa špeciálne nezaoberala problémom imigrantov v Maďarsku. No je pravda, že Taliansko malo už v roku 2011 rovnaký počet imigrantov ako Maďarsko v roku 2014 (40 000) a taktiež sa nekonal špeciálny kongres. Problém imigrantov v Maďarsku je teda relatívne nový. Dátum zverejnenia analýzy: 23.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-06-23 00:00:00
|
{
"text": [
"Eurostat",
"2013"
],
"url": [
"http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/6887997/3-18062015-CP-EN.pdf/4457b050-26f9-4cf1-bf27-9ffb73ff8c7b",
"http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00191&plugin=1"
]
}
|
2025-10-16T19:40:05.742303+00:00
|
vr13925
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr13925
|
Viliam Čislák
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/viliam-cislak
|
Zhruba pred pol rokom sme boli na úrovni, že tento zákon bude platiť iba pre ústavné zdravotnícke zariadenia, ktoré patria pod ministerstvo zdravotníctva. To znamená, trebalo by na to vyčleniť 10 miliónov eur. Ale som veľmi rád, že v priebehu letných mesiacov sa mi podarilo dohodnúť s pánom premiérom a s pánom ministrom financií, aby sme dali finančné prostriedky aj do ústavných zdravotníckych zariadení, ktoré patria pod vyššie územné celky.
|
2015-11-29 00:00:00
|
Pravda
|
Ešte počas leta 2015 sa navrhovaný zákon o minimálnom základe mzdy zdravotníckych pracovníkov týkal len zamestnancov nemocníc patriacich priamo pod Ministerstvo zdravotníctva SR a vyčlenených bolo 10 miliónov eur. Od septembra 2015 sa však rozšíril aj o zamestnancov nemocníc súkromných či patriacich pod VÚC, mestá a obce. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ešte po rokovaniach koncom júla 2015 sa rátalo len s navyšovaním základu mzdy u zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach patriacich pod ministerstvo. Pôvodne sa teda navrhovaný zákon nemal týkať zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach patriacich pod VÚC, mestá, obce či pod súkromných vlastníkov. V tomto prípade by na zvyšovanie platov stačila suma 10 miliónov eur. V septembri 2015 už mal zákon zahrňovať zvýšenie miezd pre zdravotníckych pracovníkov ústavných zariadeniach patriacich nielen pod ministerstvo, ale aj pod VÚC, mestá, obce a aj v súkromných nemocniciach. Dnes ostáva suma 10 miliónov pre navýšenie základu mzdy v štátnych nemocniciach rovnaká, no pribudlo zvyšovanie miezd pre zdravotníckych pracovníkov aj v neštátnych zariadeniach za ďalších 45 miliónov eur. Časť výroku o dohodnutí sa s premiérom a ministrom financií nehodnotíme, keďže sa jedná pravdepodobne o interné rokovania. Dátum zverejnenia analýzy: 30.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Ešte počas leta 2015 sa navrhovaný zákon o minimálnom základe mzdy zdravotníckych pracovníkov týkal len zamestnancov nemocníc patriacich priamo pod Ministerstvo zdravotníctva SR a vyčlenených bolo 10 miliónov eur. Od septembra 2015 sa však rozšíril aj o zamestnancov nemocníc súkromných či patriacich pod VÚC, mestá a obce. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ešte po rokovaniach koncom júla 2015 sa rátalo len s navyšovaním základu mzdy u zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach patriacich pod ministerstvo. Pôvodne sa teda navrhovaný zákon nemal týkať zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach patriacich pod VÚC, mestá, obce či pod súkromných vlastníkov. V tomto prípade by na zvyšovanie platov stačila suma 10 miliónov eur. V septembri 2015 už mal zákon zahrňovať zvýšenie miezd pre zdravotníckych pracovníkov ústavných zariadeniach patriacich nielen pod ministerstvo, ale aj pod VÚC, mestá, obce a aj v súkromných nemocniciach. Dnes ostáva suma 10 miliónov pre navýšenie základu mzdy v štátnych nemocniciach rovnaká, no pribudlo zvyšovanie miezd pre zdravotníckych pracovníkov aj v neštátnych zariadeniach za ďalších 45 miliónov eur. Časť výroku o dohodnutí sa s premiérom a ministrom financií nehodnotíme, keďže sa jedná pravdepodobne o interné rokovania. Dátum zverejnenia analýzy: 30.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-11-30 00:00:00
|
{
"text": [
"júla 2015",
"nemal",
"stačila",
"septembri",
"Dnes"
],
"url": [
"http://www.sksapa.sk/monitoring-medii/pravda-sestry-na-rokovani-o-platoch-neuspeli.html",
"http://www.sksapa.sk/monitoring-medii/zdravotnictvo-navrh-mz-riesi-len-tretinu-zdravotnikov-tvrdi-sksapa.html",
"https://demagog.sk/vyrok/ročne budú štátne nemocnice potrebovať na platy o vyše 10 miliónov eur viac ako teraz.",
"http://www.sme.sk/c/8004296/fico-zvysi-platy-najma-v-sukromnych-nemocniciach.html",
"http://ekonomika.sme.sk/c/8083333/zdravotnici-si-polepsia-dotkne-sa-tisicok-pracovnikov.html"
]
}
|
2025-10-16T19:37:56.446632+00:00
|
vr32276
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32276
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
...štátni úradníci v priemere majú nižšie platy, ako je priemer platov na Slovensku...
|
2012-09-23 00:00:00
|
Pravda
|
Výrok R. Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý, keďže podľa portálu Našeplaty.sk je skutočne pravdou, že úradníci zarábajú v priemere nižšie platy ako je priemerná nominálna mzda na Slovensku. ŠÚ SR vedie širokú kategóriu, v ktorá pravdepodobne nezobrazuje verne priemerné platy slovenských úradníkov. Podľa Štatistického úradu SR V 2. štvrťroku 2012 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda úroveň 793 eur . Ak vychádzame zo štatistickej databázy ŠÚ SR, tak kategória Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie , do ktorej spadajú aj štátny úradníci dosiahla v 2. štvrťroku 2012 priemernú mesačnú nominálnu mzdu na úrovni 978 eur. Táto kategória však nemusí verne zobrazovať priemerné platy štátnych úradníkov, pretože sem spadá obrana a povinné sociálne zabezpečenie. Portál Našeplaty.sk vedie prehľad platov. V kategórii Štátna a verejná správa dosahuje úradník v regionálnych inštitúciách priemerný plat 630 eur , pričom v Bratislave 750 eur a mimo Bratislavy 600 eur. Úradník v centrálnych inštitúciách dosahuje priemerný plat 770 eur, pričom v Bratislave 900 eur a mimo Bratislavy 580 eur. Z uvedenej štatistiky je zrejmé, že úradníci tak regionálnych ako aj centrálnych inštitúcií dosahujú priemerný plat nižší ako priemerná nominálna mesačná mzda v 2. štvrťroku 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Výrok R. Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý, keďže podľa portálu Našeplaty.sk je skutočne pravdou, že úradníci zarábajú v priemere nižšie platy ako je priemerná nominálna mzda na Slovensku. ŠÚ SR vedie širokú kategóriu, v ktorá pravdepodobne nezobrazuje verne priemerné platy slovenských úradníkov. Podľa Štatistického úradu SR V 2. štvrťroku 2012 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda úroveň 793 eur . Ak vychádzame zo štatistickej databázy ŠÚ SR, tak kategória Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie , do ktorej spadajú aj štátny úradníci dosiahla v 2. štvrťroku 2012 priemernú mesačnú nominálnu mzdu na úrovni 978 eur. Táto kategória však nemusí verne zobrazovať priemerné platy štátnych úradníkov, pretože sem spadá obrana a povinné sociálne zabezpečenie. Portál Našeplaty.sk vedie prehľad platov. V kategórii Štátna a verejná správa dosahuje úradník v regionálnych inštitúciách priemerný plat 630 eur , pričom v Bratislave 750 eur a mimo Bratislavy 600 eur. Úradník v centrálnych inštitúciách dosahuje priemerný plat 770 eur, pričom v Bratislave 900 eur a mimo Bratislavy 580 eur. Z uvedenej štatistiky je zrejmé, že úradníci tak regionálnych ako aj centrálnych inštitúcií dosahujú priemerný plat nižší ako priemerná nominálna mesačná mzda v 2. štvrťroku 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-09-24 00:00:00
|
{
"text": [
"Štatistického úradu",
"databázy",
"Našeplaty.sk",
"Štátna a verejná správa"
],
"url": [
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=52798",
"http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg",
"http://www.naseplaty.sk/",
"http://www.naseplaty.sk/prehlad-platov/statna-a-verejna-sprava.html"
]
}
|
2025-10-16T20:03:15.701193+00:00
|
vr27023
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27023
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Natíska sa tu samozrejme aj otázka, či to je správne, ale je u nás pomerne ľahké založiť si politickú stranu. Potrebujete 10 000 podpisov a máte ju. Takýchto strán je u nás viac ako 100, takže je tu aj možnosť nejakú z týchto strán prevziať a môžete pri pomerne malých prekážkach, ktoré musíte prekonať postaviť kandidátku.
|
2014-04-24 00:00:00
|
Pravda
|
Vznik strany
§ 6
(1) Strana vzniká dňom zápisu strany do registra strán (ďalej len „registrácia strany“).
(2) Návrh na registráciu strany podáva prípravný výbor ministerstvu.
(3) Návrh musí byť písomný, podpísaný každým členom prípravného výboru a pravosť podpisov musí byť osvedčená. V návrhu musia byť uvedené mená, priezviská, rodné čísla, adresy trvalého pobytu všetkých členov prípravného výboru a musí byť uvedené, kto z členov prípravného výboru je splnomocnencom.
(4) K návrhu musia byť priložené tieto doklady:
a) zoznam občanov, ktorí súhlasia, aby strana vznikla; tento zoznam musí podpísať najmenej 10 000 občanov a každý občan musí uviesť svoje meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a číslo občianskeho preukazu (ďalej len „zoznam občanov“),
b) stanovy strany (ďalej len „stanovy“) podľa odseku 5 v dvoch vyhotoveniach,
c) doklad o zaplatení správneho poplatku ,
d) vyhlásenie o adrese sídla strany s uvedením obce, názvu ulice a čísla domu podpísané splnomocnencom; sídlo musí byť na území Slovenskej republiky.
Podľa Registra strán MV SR je v aktuálnom zozname 150 politických strán, pričom 86 z nich je v likvidácii.
V súčastnosti sa na Slovensku uplatňujú štyri volebné zákony , ktoré v predmetnej úprave stanovujú podávanie kandidátnych listín politických strán a hnutí. Čo sa týka Podávania kandidátnych listín a Registrácie kandidátnych listín , zákony sa vo viacerých formálnych náležitostiach líšia, a je v podstatne len na subjektívnym zvážení, či ide o "malé prekážky".
Prevzatie politickej strany alebo politického hnutie Zákon č.85/2005 explicitne neupravuje, stanovuje len spôsoby Zmeny štatutárneho orgánu. Toto je zrejme spôsob "prevzatia", ktorý mal Sulík na mysli.
|
[
"Vznik strany",
"§ 6",
"(1) Strana vzniká dňom zápisu strany do registra strán (ďalej len „registrácia strany“).",
"(2) Návrh na registráciu strany podáva prípravný výbor ministerstvu.",
"(3) Návrh musí byť písomný, podpísaný každým členom prípravného výboru a pravosť podpisov musí byť osvedčená. V návrhu musia byť uvedené mená, priezviská, rodné čísla, adresy trvalého pobytu všetkých členov prípravného výboru a musí byť uvedené, kto z členov prípravného výboru je splnomocnencom.",
"(4) K návrhu musia byť priložené tieto doklady:",
"a) zoznam občanov, ktorí súhlasia, aby strana vznikla; tento zoznam musí podpísať najmenej 10 000 občanov a každý občan musí uviesť svoje meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a číslo občianskeho preukazu (ďalej len „zoznam občanov“),",
"b) stanovy strany (ďalej len „stanovy“) podľa odseku 5 v dvoch vyhotoveniach,",
"c) doklad o zaplatení správneho poplatku ,",
"d) vyhlásenie o adrese sídla strany s uvedením obce, názvu ulice a čísla domu podpísané splnomocnencom; sídlo musí byť na území Slovenskej republiky.",
"Podľa Registra strán MV SR je v aktuálnom zozname 150 politických strán, pričom 86 z nich je v likvidácii.",
"V súčastnosti sa na Slovensku uplatňujú štyri volebné zákony , ktoré v predmetnej úprave stanovujú podávanie kandidátnych listín politických strán a hnutí. Čo sa týka Podávania kandidátnych listín a Registrácie kandidátnych listín , zákony sa vo viacerých formálnych náležitostiach líšia, a je v podstatne len na subjektívnym zvážení, či ide o \"malé prekážky\".",
"Prevzatie politickej strany alebo politického hnutie Zákon č.85/2005 explicitne neupravuje, stanovuje len spôsoby Zmeny štatutárneho orgánu. Toto je zrejme spôsob \"prevzatia\", ktorý mal Sulík na mysli."
] |
2014-02-26 00:00:00
|
{
"text": [
"zákon č.85/2005 o politických stranách a politických hnutiach",
"Registra strán MV SR",
"štyri volebné zákony"
],
"url": [
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-85/znenie-20100611",
"http://www.ives.sk/registre/zoznamps.do?action=azza",
"http://www.infovolby.sk/index.php?base=data/legislativa/volebne"
]
}
|
2025-10-16T19:50:00.112084+00:00
|
vr15927
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15927
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
... hovoríte o tom, že vy ste navrhli Mitra, áno, ale potom, keď pán prezident povedal, že pán Lexa nie je morálne spôsobilý robiť a to ho citovali aj média, nie je morálne spôsobilý robiť riaditeľa SIS.
|
2017-03-08 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Jedným zo sporov medzi bývalým prezidentom Kováčom a bývalým premiérom Mečiarom bolo aj nevymenovanie Ivana Lexu za riaditeľa SIS, ktorý bol navrhnutý Mečiarom v marci 1993. Nikde sme však nenašli explicitne uvedené, že je dôvodom to, že Lexa nie je morálne spôsobilý na výkon tejto funkcie. Výrok Bélu Bugára preto hodnotíme ako neoveriteľný.
|
[
"Jedným zo sporov medzi bývalým prezidentom Kováčom a bývalým premiérom Mečiarom bolo aj nevymenovanie Ivana Lexu za riaditeľa SIS, ktorý bol navrhnutý Mečiarom v marci 1993. Nikde sme však nenašli explicitne uvedené, že je dôvodom to, že Lexa nie je morálne spôsobilý na výkon tejto funkcie. Výrok Bélu Bugára preto hodnotíme ako neoveriteľný."
] |
2017-03-08 00:00:00
|
{
"text": [
"V marci 1993",
"apríl 1993",
"apríl 1995",
"zmene zákona",
"odôvodnením",
"SITA"
],
"url": [
"https://www.sme.sk/c/2110902/strucny-prehlad-dejin-sis.html#ixzz4ajUqSjkH",
"http://www.sis.gov.sk/o-nas/riaditelia-od-vzniku.html",
"http://www.sis.gov.sk/o-nas/riaditelia-od-vzniku.html",
"https://www.sme.sk/c/2110902/strucny-prehlad-dejin-sis.html#ixzz4ajUqSjkH",
"https://www.sme.sk/c/2120241/ivan-lexa-konecne-riaditelom-sis.html",
"https://www.webnoviny.sk/spory-s-meciarom-boli-najsmutnejsie-hovori-michal-kovac/"
]
}
|
2025-10-16T19:31:03.764909+00:00
|
vr16908
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16908
|
Ján Lunter
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/jan-lunter
|
...keď sa pozrieme na U.S. Steel, akým spôsobom dokázal vyriešiť nezamestnanosť určitého počtu Rómov, aj my ako firma zamestnávame Rómov...
|
2017-11-05 00:00:00
|
Pravda
|
Ján Lunter vo svojom výroku uviedol firmu U.S. Steel ako príklad spoločnosti, ktorá ponúka pracovné možnosti aj rómskej komunite. U.S. Steel má spustený projekt na integráciu Rómov už 15 rokov. Zdroje takisto potvrdzujú, že Rómovia sú zamestnaní aj vo firme Jána Luntera. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Portál Buisness Leaders Forum v článku z 25. apríla 2017 uvádza, že "Spoločnosť U. S. Steel Košice rozbehla v roku 2002 projekt Rovnosť príležitostí, ktorý bol zameraný na marginalizovaných Rómov, komunity so 100% nezamestnanosťou v blízkosti podniku. Na začiatku vedenie firmy ponúklo obci vytvoriť možnosti práce pre 35 uchádzačov o zamestnanie. V ďalších etapách sa počet zapojených do projektu zvýšil až na 150 osôb zamestnaných v železiarňach prostredníctvom samosprávy." Ešte v roku 2011, v článku portálu Aktuality sa podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič "uviedol ako pozitívny príklad projekt zamestnávania Rómov, ktorý realizujú niektoré obce v spolupráci so spoločnosťou U.S. Steel Košice." Zamestnávaniu Rómov vo firme Jána Luntera sa venoval aj článok Hospodárskych novín . "Manažér spoločnosti Ondrej Lunter považuje ich integráciu za dôležitý krok nielen pre firmu, ale aj pre vývoj spoločnosti v kraji" Taktiež Business Leaders Forum firmu ešte pod názvom Alfa bio vo svojich odporúčaniach pre firmy označilo ako "Príklad dobrej praxe", kde bolo uvedené, že "Banskobystrická spoločnosť Alfa Bio neprijala žiadne špeciálne opatrenia zamerané na zamestnávanie marginalizovaných a dlhodobo nezamestnaných Rómov, no napriek tomu s touto skupinou dlhodobo pracuje." Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Ján Lunter vo svojom výroku uviedol firmu U.S. Steel ako príklad spoločnosti, ktorá ponúka pracovné možnosti aj rómskej komunite. U.S. Steel má spustený projekt na integráciu Rómov už 15 rokov. Zdroje takisto potvrdzujú, že Rómovia sú zamestnaní aj vo firme Jána Luntera. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Portál Buisness Leaders Forum v článku z 25. apríla 2017 uvádza, že \"Spoločnosť U. S. Steel Košice rozbehla v roku 2002 projekt Rovnosť príležitostí, ktorý bol zameraný na marginalizovaných Rómov, komunity so 100% nezamestnanosťou v blízkosti podniku. Na začiatku vedenie firmy ponúklo obci vytvoriť možnosti práce pre 35 uchádzačov o zamestnanie. V ďalších etapách sa počet zapojených do projektu zvýšil až na 150 osôb zamestnaných v železiarňach prostredníctvom samosprávy.\" Ešte v roku 2011, v článku portálu Aktuality sa podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič \"uviedol ako pozitívny príklad projekt zamestnávania Rómov, ktorý realizujú niektoré obce v spolupráci so spoločnosťou U.S. Steel Košice.\" Zamestnávaniu Rómov vo firme Jána Luntera sa venoval aj článok Hospodárskych novín . \"Manažér spoločnosti Ondrej Lunter považuje ich integráciu za dôležitý krok nielen pre firmu, ale aj pre vývoj spoločnosti v kraji\" Taktiež Business Leaders Forum firmu ešte pod názvom Alfa bio vo svojich odporúčaniach pre firmy označilo ako \"Príklad dobrej praxe\", kde bolo uvedené, že \"Banskobystrická spoločnosť Alfa Bio neprijala žiadne špeciálne opatrenia zamerané na zamestnávanie marginalizovaných a dlhodobo nezamestnaných Rómov, no napriek tomu s touto skupinou dlhodobo pracuje.\" Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-11-06 00:00:00
|
{
"text": [
"Buisness Leaders Forum",
"Aktuality",
"Hospodárskych novín",
"Business Leaders Forum"
],
"url": [
"https://demagog.sk/vyrok/Spoločnosť U. S. Steel Košice rozbehla v roku 2002 projekt Rovnosť príležitostí, ktorý bol zameraný na marginalizovaných Rómov, komunity so 100% nezamestnanosťou v blízkosti podniku. Na začiatku vedenie firmy ponúklo obci vytvoriť možnosti práce pre 35 uchádzačov o zamestnanie. V ďalších etapách sa počet zapojených do projektu zvýšil až na 150 osôb zamestnaných v železiarňach prostredníctvom samosprávy.",
"https://www.aktuality.sk/clanok/187630/slovensko-vyclenilo-pre-romov-200-milionov-eur/",
"http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/918419-firmy-nasli-pracovnikov-v-romskych-osadach",
"http://www.nadaciapontis.sk/data/files/Business%20Leaders%20Forum/12.1.1.%20Zamestnavanie%20marginalizovanych%20Romov%20-%20web%20verzia.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:28:04.277327+00:00
|
vr15477
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15477
|
Tomáš Drucker
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/tomas-drucker
|
My máme zhruba organický nárast 56 mil. eur ročne v spotrebe liekov. Skutočná hodnota liekov nám medziročne klesá a narastá významne spotreba.
|
2016-10-09 00:00:00
|
Pravda
|
Štatistický úrad SR medzi rokmi 2014 a 2015 skutočne zaznamenal organický nárast 56 mil. eur v spotrebe liekov na Slovensku. Navyše, zvýšila sa i spotreba balení liekov, a to o 3,2 mil. balení. Skutočná priemerná hodnota liekov síce vzrástla v roku 2015 oproti 2014, ale jej medziročný nárast bol 18 centov oproti 57 centov v období 2013 až 2014. Skutočná hodnota liekov teda medziročne klesla. Výrok Tomáša Druckera hodnotíme ako pravdivý. Spotreba liekov na Slovensku za posledné roky rapídne vzrástla, konkrétne, najväčší nárast sme zaznamenali medzi rokmi 2012 a 2013. Spotreba sa vtedy zvýšila až o 149,5 mil. eur. V nasledujúcich rokoch bol nárast spotreby síce miernejší, ale taktiež významný, a to o 80,7 mil. eur v roku 2014 a 55,8 mil. eur v roku 2015. Nie len, že sa zvýšila spotreba v nominálnom vyjadrení, ale aj celkový počet konzumovaných liekov. Usudzujeme, že sa jedná o významný nárast, pretože za posledné tri roky (2012 až 2015) sa spotreba zvýšila až o 15 mil. balení. Na druhej strane, ceny liekov od roku 2004 sústavne rástli a v období 2004 a 2015 sa takmer zdvojnásobili. V roku 2015 priemerná cena jedného balenia liekov činila 8,81 eur, kým v roku 2003 bola priemerná cena 4.97 eur. Medziročný nárast o 18 centov v roku 2015 je však menej významný ako v predošlých rokoch, napr. v roku 2014 ceny liekov vzrástli o 57 centov, v roku 2013 o 34 centov a 47 centov v roku 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Štatistický úrad SR medzi rokmi 2014 a 2015 skutočne zaznamenal organický nárast 56 mil. eur v spotrebe liekov na Slovensku. Navyše, zvýšila sa i spotreba balení liekov, a to o 3,2 mil. balení. Skutočná priemerná hodnota liekov síce vzrástla v roku 2015 oproti 2014, ale jej medziročný nárast bol 18 centov oproti 57 centov v období 2013 až 2014. Skutočná hodnota liekov teda medziročne klesla. Výrok Tomáša Druckera hodnotíme ako pravdivý. Spotreba liekov na Slovensku za posledné roky rapídne vzrástla, konkrétne, najväčší nárast sme zaznamenali medzi rokmi 2012 a 2013. Spotreba sa vtedy zvýšila až o 149,5 mil. eur. V nasledujúcich rokoch bol nárast spotreby síce miernejší, ale taktiež významný, a to o 80,7 mil. eur v roku 2014 a 55,8 mil. eur v roku 2015. Nie len, že sa zvýšila spotreba v nominálnom vyjadrení, ale aj celkový počet konzumovaných liekov. Usudzujeme, že sa jedná o významný nárast, pretože za posledné tri roky (2012 až 2015) sa spotreba zvýšila až o 15 mil. balení. Na druhej strane, ceny liekov od roku 2004 sústavne rástli a v období 2004 a 2015 sa takmer zdvojnásobili. V roku 2015 priemerná cena jedného balenia liekov činila 8,81 eur, kým v roku 2003 bola priemerná cena 4.97 eur. Medziročný nárast o 18 centov v roku 2015 je však menej významný ako v predošlých rokoch, napr. v roku 2014 ceny liekov vzrástli o 57 centov, v roku 2013 o 34 centov a 47 centov v roku 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2016-10-09 00:00:00
|
{
"text": [
"Štatistický úrad SR"
],
"url": [
"https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/health/indicators/!ut/p/b1/jZLJkqJAEIafpR-AoIBCimOximDJWiAXAxQQFRcaUXn6oWd6DjMTTU_eKur7M_9c2JRN2PSc9XWVdfXlnJ0-3uls40kWUhQOA6RQHlgS8Tnb80zOhyOwHgHwRWDwl574OrBC7Jr-AnIAip_6CeBDr5p4DiUHAOSYIrDwPPJlTxBW2u_6XwAAC__nf6LAhx57nhc4lAKT8gawBM4EJIoAMKRP_QTwoTcCl8cyNFXNX43focqjwJnxAHCf-gngT_-2qgKLiKEmUiK4Ovxnfv8AU_XN2Tf1R-Cb-cVsOrWinxv4CUydyFQG5PCfwNSQJm0q0jcZxjbJ_NIU7IJNq9MlHw-fArjxDuhxsYPmER2oR4Kqd-TSCZctDZDk0jCxXgG6OnTN2bpIHL1dAQvdHB10ty5wXzpHXtGwGvSO2iq34rbygnKejlVzYc3hG7seLUlfX57Ahmwi0UUeIuthuLAtGIMTPNVgtHVj4qciaH7Tq89dAb1GCNvcafebXOpMXrEPbr-_gPe7WK7K9u6HHaDQj6JV4elUuYz9DPvssNWG5o6V-57qsC4eu232bt7i6oiLCEH5UBhK4LckXVKCTGVRrb3cVCs5trmrNOPVhuDufE5N30r7_EaNe2wE_ROnz6O3EKrgpOJFeG6aubt5GHCeO6HrR-H1feaA-04l6MRHcx7wRdk-zsvQ2RlVDmmlHsJTfDvKtRpf9qTISs0AQdlcXUUcdlbXF20vrscObr2fAHBv5V0JYYxQUg_YFrvuaGav8tJxu-0BkYo5UuY6LJsr1FqL29aGFgcvpzv2Sg0H4mHhOY8T3DDppj0jhjt6z5N2t7Oyd-PKfHU1Q2KiMcsXeU-tR9n1uWrX3SpxmShJUCA3KcVmrNPCzkuuGzKYlsMrVmRsWY6z3r6x1yb6FQmordrd9wS__QD60EVx/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1E3SThCQjFBMDhCVjIwSTdOUjFLUVFHMU42/"
]
}
|
2025-10-16T20:54:43.506777+00:00
|
vr33931
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33931
|
Maroš Šefčovič
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic
|
Keď sa pozrieme na to, čo sa očakáva napríklad od Francúzska, tak Francúzsko v tomto roku bude musieť konsolidovať tempom 1,3% HDP ročne. A ďalšie dva roky po 0,8% každý rok. Čiže spolu je to 2,9%
|
2013-06-02 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že Francúzsko bude musiet konsolidovat tempom 1,3% HDP v tomto roku a 0,8% HDP v rokoch 2014 a 2015. Spolu do roku 2015 ide o konsolidáciu 2,9% HDP, tak ako uvádza Maroš Šefcovic. Európska komisia na zasadnutí 29. mája 2013 predlžila Francúzsku, Španielsku, Polsku a Slovinsku lehotu na zníženie deficitu pod 3% HDP do 2015 a Holandsku a Portugalsku do roku 2014. Guardian , 29. mája 2013: "...the EC has agreed to give six European countries more time to bring their deficits under the official target. ...France, Spain, Poland and Slovenia are all being granted two-year extensions. Netherlands and Portugal both get one-year extensions" O rozhodnutí Európskej komisie v príade Francúzska informovala aj agentúra TASR 29. mája 2013: " EK súhlasí s tým, aby Paríž pomalšie znižoval rozpoctový deficit. Brusel dal Francúzsku o dva roky viac na to, aby znížilo schodok pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP)." Na základe tlacovej správy Európskej komisie z 29. mája 2013: "France should reach a headline deficit of 3.9% of GDP in 2013, 3.6% in 2014 and 2.8% in 2015, which is consistent with delivering an improvement in the structural balance of 1.3% of GDP in 2013, 0.8% in 2014 and 0.8% in 2015 , based on the Commission services' 2013 Spring Forecast (extended to 2015)." Z tlacovej správy vyplýva, že Francúzska vláda bude musiet konsolidovat tempom 1,3% HDP v tomto roku a 0,8% v rokoch 2014 a 2015. Spolu tak do roku 2015 ide o konsolidáciu 2,9% HDP, ako uvádza Maroš Šefcovic. Dátum zverejnenia analýzy: 03.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Je pravdou, že Francúzsko bude musiet konsolidovat tempom 1,3% HDP v tomto roku a 0,8% HDP v rokoch 2014 a 2015. Spolu do roku 2015 ide o konsolidáciu 2,9% HDP, tak ako uvádza Maroš Šefcovic. Európska komisia na zasadnutí 29. mája 2013 predlžila Francúzsku, Španielsku, Polsku a Slovinsku lehotu na zníženie deficitu pod 3% HDP do 2015 a Holandsku a Portugalsku do roku 2014. Guardian , 29. mája 2013: \"...the EC has agreed to give six European countries more time to bring their deficits under the official target. ...France, Spain, Poland and Slovenia are all being granted two-year extensions. Netherlands and Portugal both get one-year extensions\" O rozhodnutí Európskej komisie v príade Francúzska informovala aj agentúra TASR 29. mája 2013: \" EK súhlasí s tým, aby Paríž pomalšie znižoval rozpoctový deficit. Brusel dal Francúzsku o dva roky viac na to, aby znížilo schodok pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP).\" Na základe tlacovej správy Európskej komisie z 29. mája 2013: \"France should reach a headline deficit of 3.9% of GDP in 2013, 3.6% in 2014 and 2.8% in 2015, which is consistent with delivering an improvement in the structural balance of 1.3% of GDP in 2013, 0.8% in 2014 and 0.8% in 2015 , based on the Commission services' 2013 Spring Forecast (extended to 2015).\" Z tlacovej správy vyplýva, že Francúzska vláda bude musiet konsolidovat tempom 1,3% HDP v tomto roku a 0,8% v rokoch 2014 a 2015. Spolu tak do roku 2015 ide o konsolidáciu 2,9% HDP, ako uvádza Maroš Šefcovic. Dátum zverejnenia analýzy: 03.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-06-03 00:00:00
|
{
"text": [
"Guardian",
"TASR",
"tlacovej správy"
],
"url": [
"http://www.guardian.co.uk/business/2013/may/29/eurozone-crisis-china-imf-ec-deficit#block-51a6063fe4b0e39288861912",
"http://finweb.hnonline.sk/c1-59966060-komisia-dala-francuzsku-viac-casu",
"http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-13-463_en.htm"
]
}
|
2025-10-16T19:57:14.433896+00:00
|
vr18272
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr18272
|
Igor Kašper
| null |
https://demagog.sk/politik/igor-kasper
|
My ako poslanci sme navrhli niektoré ulice, kde sa parkoviská už robili alebo sa robia, či už na Tulskej, Tatranskej, chystá sa Kalinčiakova, momentálne sa robí Tulská.
|
2018-10-25 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrici schválilo 12. decembra 2017 v bode s názvom Nakladanie s majetkom mesta Banská Bystrica aj bod C1, ktorý sa týkal nadobudnutia nehnuteľnosti – stavby parkovacích miest. Išlo o 15 parkovacích miest na ulici Tulská. Podľa medializovaných informácií prebieha výstavba parkovacích miest na ulici Tulská práve v týchto dňoch.
|
[
"Mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrici schválilo 12. decembra 2017 v bode s názvom Nakladanie s majetkom mesta Banská Bystrica aj bod C1, ktorý sa týkal nadobudnutia nehnuteľnosti – stavby parkovacích miest. Išlo o 15 parkovacích miest na ulici Tulská. Podľa medializovaných informácií prebieha výstavba parkovacích miest na ulici Tulská práve v týchto dňoch."
] |
2018-10-25 00:00:00
|
{
"text": [
"12. decembra 2017",
"informácií",
"zápisnice"
],
"url": [
"http://www.banskabystrica.eu/index.php?id_menu=1570&module_action__2297__id_zas=25398&module_action__2297__id_type=2#m_2297",
"https://www.bystricoviny.sk/spravy/zacala-vystavba-parkovisk-tulskej-ulici/",
"http://www.banskabystrica.eu/index.php?id_menu=1570&module_action__2297__id_zas=25398&module_action__2297__id_type=5#m_2297"
]
}
|
2025-10-16T19:23:24.286031+00:00
|
vr16268
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16268
|
Branislav Ondruš
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus
|
...takisto tu máme Európsku sociálnu chartu, medzinárodný záväzok Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že minimálna mzda by mala predstavovať 60% priemernej mzdy a my sme dnes kdesi na úrovni 51%.
|
2017-05-07 00:00:00
|
Pravda
|
V roku 1998 stanovil Európsky výbor sociálnych práv odporúčanú výšku čistej minimálnej mzdy na úroveň 60% čistej priemernej mzdy v krajine. Podľa ministra práce dosiahla čistá minimálna mzda na Slovensku v roku 2016 51 % čistej priemernej mzdy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Európska sociálna charta je jednou z deklarácií Rady Európy, ktorá deklaruje základné práva v oblasti sociálnej politiky, najmä v zamestnaneckých a podnikových vzťahoch. Charta bola podpísaná 18. októbra 1961 v Turíne a odvtedy bola niekoľkokrát aj revidovaná. Slovensko ju podpísalo 3. mája 1996 v Štrasburgu. Na plnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto deklarácie dohliada Európsky výbor sociálnych práv. Článok 4, odsek 1 Charty ( .pdf ) zaväzuje štáty zabezpečiť pracovníkom adekvátnu mzdu za ich prácu. Toto ustanovenie bolo v roku 1998 doplnené odporúčaním Európskeho výboru sociálnych práv, ktorý určil odporúčanú hranicu čistej minimálnej mzdy na 60 % čistej priemernej mzdy v krajine ( .pdf , str. 412). V záveroch zistení Európskeho výboru sociálnych práv z roku 2015 je okrem iného spomenutý aj nenapĺňanie článku č. 4 Európskej sociálnej charty zo strany Slovenska. Na začiatku roku 2015 dosahovala minimálna mzda len 49,7% čistej priemernej mzdy na Slovensku. Podľa ministra práce Jána Richtera by mala v roku 2017 stúpnuť minimálna mzda na 52 % čistej priemernej mzdy v porovnaní s 51% v roku 2016. Porovnanie výšok čistých miezd je pomerne komplexná úloha, keďže čistá mzda sa odvíja od sociálnej a rodinnej situácie zamestnanca. Eurostat eviduje tzv. "net earnings", najnovší údaj pochádza z roku 2015. Ročný čistý príjem zamestnanca pez dieťaťa s priemernou mzdou v hospodárstve bolo v roku 2015 podľa Eurostatu 8 169,6 eur (680,8 eur mesačne). Poštová banka porovnávala výšku hrubej a čistej priemernej mzdy za rok 2013. V roku 2017 je hrubá minimálna mzda na úrovni 435 eur, zamestnanci tak v čistom dostanú 365,4 eur. V roku 2016 bola hrubá minimálna mzda stanovená na 405 eur, čistá mzda tak predstavovala 344,4 eur. Priemerná mzda v hospodárstve dosiahla výšku 912 eur v roku 2016. Čistá priemerná mzda tak predstavuje 640-700 eur (v závislosti na parametroch ). Čistá minimálna mzda tak skutočne zodpovedá približne 50 % čistej priemernej mzdy. Dátum zverejnenia analýzy: 08.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"V roku 1998 stanovil Európsky výbor sociálnych práv odporúčanú výšku čistej minimálnej mzdy na úroveň 60% čistej priemernej mzdy v krajine. Podľa ministra práce dosiahla čistá minimálna mzda na Slovensku v roku 2016 51 % čistej priemernej mzdy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Európska sociálna charta je jednou z deklarácií Rady Európy, ktorá deklaruje základné práva v oblasti sociálnej politiky, najmä v zamestnaneckých a podnikových vzťahoch. Charta bola podpísaná 18. októbra 1961 v Turíne a odvtedy bola niekoľkokrát aj revidovaná. Slovensko ju podpísalo 3. mája 1996 v Štrasburgu. Na plnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto deklarácie dohliada Európsky výbor sociálnych práv. Článok 4, odsek 1 Charty ( .pdf ) zaväzuje štáty zabezpečiť pracovníkom adekvátnu mzdu za ich prácu. Toto ustanovenie bolo v roku 1998 doplnené odporúčaním Európskeho výboru sociálnych práv, ktorý určil odporúčanú hranicu čistej minimálnej mzdy na 60 % čistej priemernej mzdy v krajine ( .pdf , str. 412). V záveroch zistení Európskeho výboru sociálnych práv z roku 2015 je okrem iného spomenutý aj nenapĺňanie článku č. 4 Európskej sociálnej charty zo strany Slovenska. Na začiatku roku 2015 dosahovala minimálna mzda len 49,7% čistej priemernej mzdy na Slovensku. Podľa ministra práce Jána Richtera by mala v roku 2017 stúpnuť minimálna mzda na 52 % čistej priemernej mzdy v porovnaní s 51% v roku 2016. Porovnanie výšok čistých miezd je pomerne komplexná úloha, keďže čistá mzda sa odvíja od sociálnej a rodinnej situácie zamestnanca. Eurostat eviduje tzv. \"net earnings\", najnovší údaj pochádza z roku 2015. Ročný čistý príjem zamestnanca pez dieťaťa s priemernou mzdou v hospodárstve bolo v roku 2015 podľa Eurostatu 8 169,6 eur (680,8 eur mesačne). Poštová banka porovnávala výšku hrubej a čistej priemernej mzdy za rok 2013. V roku 2017 je hrubá minimálna mzda na úrovni 435 eur, zamestnanci tak v čistom dostanú 365,4 eur. V roku 2016 bola hrubá minimálna mzda stanovená na 405 eur, čistá mzda tak predstavovala 344,4 eur. Priemerná mzda v hospodárstve dosiahla výšku 912 eur v roku 2016. Čistá priemerná mzda tak predstavuje 640-700 eur (v závislosti na parametroch ). Čistá minimálna mzda tak skutočne zodpovedá približne 50 % čistej priemernej mzdy. Dátum zverejnenia analýzy: 08.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-05-08 00:00:00
|
{
"text": [
"charta",
"výbor",
".pdf",
".pdf",
"záveroch",
"ministra",
"Eurostat",
"Poštová",
"2017",
"Priemerná mzda",
"parametroch"
],
"url": [
"https://rm.coe.int/168007cf93",
"http://www.coe.int/t/democracy/migration/bodies/ecsr_en.asp",
"https://rm.coe.int/168007cf93",
"https://books.google.sk/books?id=-V7wAgAAQBAJ&pg=PA412&lpg=PA412&dq=ecsr++minimum+wage+60%25&source=bl&ots=qp3kkaEMPx&sig=SU0MJDBgAyIMDByC-tDIOAICioA&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjA-Z6c6ODTAhUK3SwKHTceBOoQ6AEIJTAB#v=onepage&q=ecsr%20%20minimum%20wage%2060%25&f=false",
"https://rm.coe.int/1680595c17",
"http://www.teraz.sk/ekonomika/vlada-minimalna-mzda-buduci-rok-vzra/222295-clanok.html",
"http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do",
"https://www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/zaujalo-nas/priemerna-cista-mzda-na-slovensku-vlani-dosiahla-665-eur-vo-svajciarsku-presiahla-5-tisic-eur/",
"http://www.ekonoom.sk/mzdy-a-personalistika/minimalna-mzda-v-roku-2017/",
"https://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/422202-primerna-mzda-v-slovenskom-hospodarstve-dosiahla-vlani-912-eur/",
"http://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/kalkulator-cistej-mzdy-2016.php?mzda=912%2C00&deti=0&nczd=2&polrok=2016-06"
]
}
|
2025-10-16T19:30:09.587326+00:00
|
vr26467
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26467
|
Igor Matovič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
|
Od volieb bolo zverejnených približne 50 prieskumov prieskumných agentúr, a či teda Focusu, Polisu, MVK alebo teda Medianu, v priemere sa pohybujeme stále niekde medzi 8 a 9 %, kedy tedy uletíme v niektorom prieskume k 6 % ako teraz, kedy tedy k 10 %.
|
2014-01-12 00:00:00
|
Pravda
|
Demagog.SK dohľadal celkovo 40 prieskumov, ktoré sa týkali preferencií politických strán. I. Matovič hovorí o približne 50. Vzhľadom na podstatu výroku jeho odhad počtu prieskumov možno považovať za dostatočne presný.
|
[
"Demagog.SK dohľadal celkovo 40 prieskumov, ktoré sa týkali preferencií politických strán. I. Matovič hovorí o približne 50. Vzhľadom na podstatu výroku jeho odhad počtu prieskumov možno považovať za dostatočne presný."
] |
2014-01-13 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:50:21.179524+00:00
|
vr32271
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32271
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
...elektronické trhovisko, kde každý bude vedieť kto za koľko ponúka svoje služby a ako štát a za koľko nakupuje. Dokonca mnohé veci budú veľmi automatizované, čiže nebude možné podvádzať, lebo bude musieť byť vždy automaticky vybraná najlepšia ponuka a najlepšia cena.
|
2012-09-23 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Spomínané opatrenia týkajúce sa elektronického trhoviska a jeho špecifikácii sa v novele zákona nachádzajú. Na druhej strane nie je celkom jasné, čo R. Kaliňák myslí pod najlepšou ponukou a najlepšou cenou. Ak vychádzame z novely zákona tak nie vždy musí rozhodovať cena, pretože môžu rozhodovať iné kritéria. Taktiež nie vždy musí vyhrať najnižšia cena, keďže najnižšia cena môže byť vylúčená ako mimoriadne nízka. Výrok hodnotíme ako zavádzanie, pretože proces výberu víťaza bude automatizovaný no nie vždy musí vyhrať ekonomicky najvýhodnejšia ponuka alebo cena. V § 92, ods. 2b novely Zákona o verejnom obstarávaní sa uvádza štruktúra tohto elektronického trhoviska, v rámci ktorého budú zverejnené ponuky jednotlivých potenciálnych dodávateľov a rovnako aj zadané zákazky štátu:
|
[
"Spomínané opatrenia týkajúce sa elektronického trhoviska a jeho špecifikácii sa v novele zákona nachádzajú. Na druhej strane nie je celkom jasné, čo R. Kaliňák myslí pod najlepšou ponukou a najlepšou cenou. Ak vychádzame z novely zákona tak nie vždy musí rozhodovať cena, pretože môžu rozhodovať iné kritéria. Taktiež nie vždy musí vyhrať najnižšia cena, keďže najnižšia cena môže byť vylúčená ako mimoriadne nízka. Výrok hodnotíme ako zavádzanie, pretože proces výberu víťaza bude automatizovaný no nie vždy musí vyhrať ekonomicky najvýhodnejšia ponuka alebo cena. V § 92, ods. 2b novely Zákona o verejnom obstarávaní sa uvádza štruktúra tohto elektronického trhoviska, v rámci ktorého budú zverejnené ponuky jednotlivých potenciálnych dodávateľov a rovnako aj zadané zákazky štátu:"
] |
2012-09-24 00:00:00
|
{
"text": [
"novely Zákona o verejnom obstarávaní",
"novely Zákona o verejnom obstarávaní"
],
"url": [
"https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=-1&matEID=5453&docEID=264200&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1",
"https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=-1&matEID=5453&docEID=264200&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1"
]
}
|
2025-10-16T20:03:14.233986+00:00
|
vr29893
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29893
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
... posledný víkend Rakúsko prijalo 14 000 migrantov a len 700 z nich požiadalo o azyl v Rakúsku
|
2015-09-13 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Tvrdenie o tom, že zo 14 000 migrantov, ktorí boli v prvý septembrový víkend 2015 prijatí v Rakúsku, iba 700 podalo žiadosť o azyl, doposiaľ potvrdil iba premiér Fico. Skutočný počet žiadostí o azyl v Rakúsku, ktoré boli podané v tento víkend a nasledujúcich dňoch je avšak momentálne nedostupným údajom, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný. V pondelok 14. septembra zahraničné média podvrdili, že 14 000 utečencov dorazilo do Nickelsdorfu. Rakúsko chce väčšmi posilniť kontrolu utečencov. Štatistiky médií sa zhodujú. Richard Field uviedol, že rakúskou hranicou sa prevalila vlna migrantov a to konkrétne 14-tisíc. K masívnemu príchodu migrantov do Rakúska sa vyjadril aj kancelár Faymann, ktorý uviedol, že otvorenie rakúskej hranice pre utečencov bol len dočasným opatrením. Hovorca rakúskej štátnej polície komentoval, že od soboty 12. septembra 2015 prišlo do Rakúska 16 000 utečencov . Na druhej strane BBC uvádza, že podľa rakúskej polície prišlo 7 000 utečencov v pondelok a 14 000 utečencov v nedeľu. Koľko z nich doposiaľ požiadalo o azyl sa však v správach neuvádza. Ako uvádza Aljazeera dňa 19. Júla, počet žiadostí o azyl denne je 370 pričom približne polovicu žiadateľov tvoria Sýrčania a Afganistanci. V priebehu prvého polroku 2015 Rakúsko obdržalo až 24 850 žiadostí o azyl. Najviac žiadateľov pochádza zo Sýrie, Kosova či Afganistanu. Jedine SITA priniesla informácie o vyjadrení sa premiéra Fica k týmto číslam. Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Tvrdenie o tom, že zo 14 000 migrantov, ktorí boli v prvý septembrový víkend 2015 prijatí v Rakúsku, iba 700 podalo žiadosť o azyl, doposiaľ potvrdil iba premiér Fico. Skutočný počet žiadostí o azyl v Rakúsku, ktoré boli podané v tento víkend a nasledujúcich dňoch je avšak momentálne nedostupným údajom, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný. V pondelok 14. septembra zahraničné média podvrdili, že 14 000 utečencov dorazilo do Nickelsdorfu. Rakúsko chce väčšmi posilniť kontrolu utečencov. Štatistiky médií sa zhodujú. Richard Field uviedol, že rakúskou hranicou sa prevalila vlna migrantov a to konkrétne 14-tisíc. K masívnemu príchodu migrantov do Rakúska sa vyjadril aj kancelár Faymann, ktorý uviedol, že otvorenie rakúskej hranice pre utečencov bol len dočasným opatrením. Hovorca rakúskej štátnej polície komentoval, že od soboty 12. septembra 2015 prišlo do Rakúska 16 000 utečencov . Na druhej strane BBC uvádza, že podľa rakúskej polície prišlo 7 000 utečencov v pondelok a 14 000 utečencov v nedeľu. Koľko z nich doposiaľ požiadalo o azyl sa však v správach neuvádza. Ako uvádza Aljazeera dňa 19. Júla, počet žiadostí o azyl denne je 370 pričom približne polovicu žiadateľov tvoria Sýrčania a Afganistanci. V priebehu prvého polroku 2015 Rakúsko obdržalo až 24 850 žiadostí o azyl. Najviac žiadateľov pochádza zo Sýrie, Kosova či Afganistanu. Jedine SITA priniesla informácie o vyjadrení sa premiéra Fica k týmto číslam. Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-09-14 00:00:00
|
{
"text": [
"zahraničné média",
"Richard Field",
"16 000 utečencov",
"BBC",
"Aljazeera",
"žiadostí",
"SITA"
],
"url": [
"http://www.rt.com/news/315239-austria-army-border-checks/",
"http://budapestbeacon.com/public-policy/europes-refugee-crisis-no-end-in-sight/26893",
"http://edition.cnn.com/2015/09/07/europe/europe-migrant-crisis/",
"http://www.bbc.com/news/world-europe-34242123",
"http://www.aljazeera.com/indepth/features/2015/07/austrians-opening-homes-refugees-150714140340807.html",
"https://dennikn.sk/232027/ekonomicki-migranti-azyl-nedostavaju-utecenci-zo-syrie-ano-utecenecka-kriza-grafoch/",
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/367102-fico-kvotam-hovorim-nie-nechcem-niest-zodpovednost-za-teroristicky-utok/"
]
}
|
2025-10-16T19:39:40.912107+00:00
|
vr14351
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14351
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
...Slovensko nikdy, nikdy, ani jeden rok od svojho vzniku v 1993 nemalo čo len vyrovnaný, niežeby prebytkový rozpočet...
|
2016-02-07 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa údajov Štatistického úradu, Národnej banky Slovenska a Eurostatu na Slovensku skutočne nebol v jeho samostatnej histórii prebytkový ani vyrovnaný štátny rozpočet. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Čerpali sme z údajov zo Štatistického úradu (roky 1995-2011), doplneného údajmi z Národnej banky Slovenska (roky 1993-1994, .pdf , s. 4).
|
[
"Podľa údajov Štatistického úradu, Národnej banky Slovenska a Eurostatu na Slovensku skutočne nebol v jeho samostatnej histórii prebytkový ani vyrovnaný štátny rozpočet. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Čerpali sme z údajov zo Štatistického úradu (roky 1995-2011), doplneného údajmi z Národnej banky Slovenska (roky 1993-1994, .pdf , s. 4)."
] |
2016-02-08 00:00:00
|
{
"text": [
"Štatistického úradu",
".pdf",
"viacero krajín"
],
"url": [
"http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=tsieb080",
"http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie%5CVyrocnaSprava%5CSVK1994%5CVS1994_kap01.pdf",
"http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina200&plugin=1"
]
}
|
2025-10-16T19:36:17.129000+00:00
|
47976
| 47,976
|
https://demagog.sk/vyrok/47976
|
Erik Tomáš
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/erik-tomas
|
...keď vy niekoho presviedčate so svojou 80 percentnou nedôveryhodnosťou, pretože 80 % ľudí už neverí tejto vláde a pánovi Matovičovi dokonca 90 %.
|
2021-12-22 00:00:00
|
Pravda
|
Erik Tomáš čísla nedôveryhodnosti zaokrúhlil, jeho výrok sa však opiera o prieskumy verejnej mienky, ktoré naozaj namerali Igorovi Matovičovi aj jeho vláde podobné čísla nedôveryhodnosti, ako opisuje vo výroku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Nie je úplne jasné, o ktorom prieskume sa Erik Tomáš pri hodnotení nedôveryhodnosti vlády hovorí. Nedôvera vo vládu sa v rôznych prieskumoch pohybuje na rôznych úrovniach, v závislosti od položenej otázky. Transparency International Slovensko zverejnila 29. novembra na svojej facebookovej stránke prieskum , podľa ktoré vláde dôveruje iba 24 % opýtaných. Dôverou v inštitúcie sa zaoberá aj séria výskumov „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied. Podľa posledného zverejneného prieskumu , dosiahla dôvera vo vládu, v súvislosti s krízou COVID-19 len 11 %. Starší prieskum pre RTVS z marca tohto roka sa pýtal respondentov na spokojnosť s pôsobením vlády. 83 % respondentov uviedlo, že je skôr nespokojných alebo veľmi nespokojných s pôsobením vlády. Nedôvera voči samotnému ministrovi financií Igorovi Matovičovi je tiež dlhodobo vysoká. V poslednom zverejnenom prieskume pred reláciou, ktorý meral dôveryhodnosť členov vlády, nedôverovalo Igorovi Matovičovi 87,2 % opýtaných. Neskôr v ten istý deň bol v relácii Na Telo prezentovaný novší prieskum dôveryhodnosti, v ktorom si Igor Matovič o niečo polepšil, stále mu však nedôveruje až 86 % opýtaných .
|
[
"Erik Tomáš čísla nedôveryhodnosti zaokrúhlil, jeho výrok sa však opiera o prieskumy verejnej mienky, ktoré naozaj namerali Igorovi Matovičovi aj jeho vláde podobné čísla nedôveryhodnosti, ako opisuje vo výroku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Nie je úplne jasné, o ktorom prieskume sa Erik Tomáš pri hodnotení nedôveryhodnosti vlády hovorí. Nedôvera vo vládu sa v rôznych prieskumoch pohybuje na rôznych úrovniach, v závislosti od položenej otázky. Transparency International Slovensko zverejnila 29. novembra na svojej facebookovej stránke prieskum , podľa ktoré vláde dôveruje iba 24 % opýtaných. Dôverou v inštitúcie sa zaoberá aj séria výskumov „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied. Podľa posledného zverejneného prieskumu , dosiahla dôvera vo vládu, v súvislosti s krízou COVID-19 len 11 %. Starší prieskum pre RTVS z marca tohto roka sa pýtal respondentov na spokojnosť s pôsobením vlády. 83 % respondentov uviedlo, že je skôr nespokojných alebo veľmi nespokojných s pôsobením vlády. Nedôvera voči samotnému ministrovi financií Igorovi Matovičovi je tiež dlhodobo vysoká. V poslednom zverejnenom prieskume pred reláciou, ktorý meral dôveryhodnosť členov vlády, nedôverovalo Igorovi Matovičovi 87,2 % opýtaných. Neskôr v ten istý deň bol v relácii Na Telo prezentovaný novší prieskum dôveryhodnosti, v ktorom si Igor Matovič o niečo polepšil, stále mu však nedôveruje až 86 % opýtaných ."
] |
2021-12-22 00:00:00
|
{
"text": [
"prieskum",
"prieskumu",
"prieskum",
"prieskume",
"prieskum"
],
"url": [
"https://www.facebook.com/transparencysk/photos/10159830356269456",
"https://www.akosamateslovensko.sk/tema/dovera-v-institucie/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/875565/prieskum-pre-rtvs-vlade-neveri-80-percent-opytanych-najmensia-spokojnost-je-s-olano/",
"https://www.tvnoviny.sk/na-telo/2043588_prieskum-lengvarsky-je-najdoveryhodnejsi-minister-matovic-na-samom-dne",
"https://www.tvnoviny.sk/na-telo/2046689_prieskum-doveryhodnost-caputovej-stupla-matovica-predbehol-aj-kotleba"
]
}
|
2025-10-16T19:15:18.505374+00:00
|
vr33112
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33112
|
Pavol Frešo
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/pavol-freso
|
Váš sociálnodemokratický kolega pán Schulz povedal, že nepodporia v europarlamente tento rozpočet.
|
2013-02-10 00:00:00
|
Pravda
|
Martin Schulz , nemecký politik a predseda Európskeho parlamentu je členom Sozialdemokratische Partei Deutschlands, takže Pavol Frešo sa nemýli, keď ho označuje za Ficovho "sociálnodemokratického kolegu".
|
[
"Martin Schulz , nemecký politik a predseda Európskeho parlamentu je členom Sozialdemokratische Partei Deutschlands, takže Pavol Frešo sa nemýli, keď ho označuje za Ficovho \"sociálnodemokratického kolegu\"."
] |
2013-02-11 00:00:00
|
{
"text": [
"Martin Schulz",
"teraz.sk",
"noviny",
"stanovisko",
"Euronews"
],
"url": [
"http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/1911/mep.html",
"http://www.teraz.sk/ekonomika/lidri-eu-rozpocet-dohoda/37094-clanok.html?mostViewedArticlesGlobalTab=2",
"http://finweb.hnonline.sk/2-59276790-kP0000_d-8e",
"http://ec.europa.eu/avservices/video/player.cfm?ref=91622",
"http://fr.euronews.com/2013/02/09/budget-europeen-le-combat-se-poursuit-au-parlement/?utm_source=feedburner&utm_medium=feed&utm_campaign=Feed%3A+euronews%2Ffr%2Fnews+(euronews+-+news+-+fr)"
]
}
|
2025-10-16T20:00:16.708988+00:00
|
vr29445
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29445
| null | null |
https://demagog.sk/politik/
|
Konsolidácia verejných financií bola realizovaná v súlade s predvolebnými sľubmi. Nezaťažili sme ľudí s nižšími a so strednými príjmami, ale banky, monopoly, firmy a ľudí s nadštandardnými príjmami.
|
2015-05-11 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Vláda krokmi na konsolidáciu verejných financií získala najviac zdrojov zvýšením daní a odvodov. Aj keď je pravdou, že sa pri týchto opatreniach snažila vyhnúť priamemu postihu nízkopríjmových skupín, ako veľmi obecne deklarovala v predvolebných sľuboch, vo viacerých prípadoch sa jej to aj podľa Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, či inštitútu INESS nepodarilo. Navyše SMER zabránil zníženiu DPH, čo sa dá interpretovať ako konsolidácia aj na úkor stredných a nižšie príjmovýh skupín z dôvodu charakteru nepriamych daní. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V polovici roku 2012 schválil parlament vládny návrh opatrení na konsolidáciu verejných financií, pretože nás členstvo v eurozóne zaväzovalo už v roku 2013 dostať deficit štátneho rozpočtu pod 3% HDP. Na výdavkovej strane mal štát ušetriť tretinu z potrebných zdrojov a zvyšné dve získať na príjmovej strane. Najviac financií chcela vláda získať zvýšením daní a odvodov (983 mil. eur), úsporou výdavkov štátu a samospráv (933 mil. eur) a rozbitím druhého dôchodkového pilieru (737 mil. eur). Napríklad to, že vláda zabránila zníženiu dane z pridanej hodnoty, pocítili všetky príjmové skupiny obyvateľstva. Rovnako sa zvýšenie správnych poplatkov, či daň z motorových vozidiel sa dotknú všetkých skupín obyvateľstva. Niektoré opatrenia na konsolidáciu verejných financií: zabránenie zníženiu dane z pridanej hodnoty zvýšenie dane z príjmu , obmedzenie maximálnej hranice podpory v nezamestnanosti, zmena dane z motorových vozidiel, zvýšenie správnych poplatkov , zavedenie bankového odvodu na 0,4 percenta z vkladov, zavedenie mimoriadnych odvodov pre regulované subjekty zvýšenie dane z príjmu právnických osôb INESS , 17. december 2012: " Vláda deklaruje, že zvýšenie daní a odvodov sa dotkne najmä tých majetnejších. Vyššie opísané opatrenia tak na prvý pohľad vyzerajú. Všetky opatrenia však prinesú negatívne nezamýšľané dôsledky. Zvýšenie odvodov zvýši náklady zamestnávateľov na svojich zamestnancov. Ostane im tak menej zdrojov na zamestnávanie nových ľudí vrátane nížších príjmových skupín. Tieto sú vzhľadom k svojej nízkej kvalifikácii menej konkurencieschopné na trhu práce, budú tak viac poškodené menšou ponukou práce. Negatívny trend ešte zosilnie zvýšením korporátnej dane z príjmu na 23%. V krízových časoch, keď majú firmy problém udržať sa v plusových číslach, toto zvýšenie vytváraniu nových pracovných miest rozhodne nepomôže. Firma, ktorá operuje s 2-4% maržami môže kvôli rastu dane z príjmu zatvoriť prevádzku. " SITA , 22 jún 2012: " Konsolidačné opatrenia vlády podľa predsedu SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora, pozn. demagog) postihnú aj skupiny s nízkymi a strednými príjmami, aj keď premiér Robert Fico deklaruje opak. "Aj keď nie priamo, cez priame dane, vo finále, akonáhle sa budú zvyšovať náklady firiem, preklopí sa to do aj do cien," vysvetlil Mihók s tým, že nakoniec tak budú oveľa výraznejšie postihnuté nižšie príjmové skupiny. "vo finále všetko zaplatí občan, aj keď primárne to odvedie firma, niekde inde sa to prejaví," doplnil. " Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Vláda krokmi na konsolidáciu verejných financií získala najviac zdrojov zvýšením daní a odvodov. Aj keď je pravdou, že sa pri týchto opatreniach snažila vyhnúť priamemu postihu nízkopríjmových skupín, ako veľmi obecne deklarovala v predvolebných sľuboch, vo viacerých prípadoch sa jej to aj podľa Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, či inštitútu INESS nepodarilo. Navyše SMER zabránil zníženiu DPH, čo sa dá interpretovať ako konsolidácia aj na úkor stredných a nižšie príjmovýh skupín z dôvodu charakteru nepriamych daní. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V polovici roku 2012 schválil parlament vládny návrh opatrení na konsolidáciu verejných financií, pretože nás členstvo v eurozóne zaväzovalo už v roku 2013 dostať deficit štátneho rozpočtu pod 3% HDP. Na výdavkovej strane mal štát ušetriť tretinu z potrebných zdrojov a zvyšné dve získať na príjmovej strane. Najviac financií chcela vláda získať zvýšením daní a odvodov (983 mil. eur), úsporou výdavkov štátu a samospráv (933 mil. eur) a rozbitím druhého dôchodkového pilieru (737 mil. eur). Napríklad to, že vláda zabránila zníženiu dane z pridanej hodnoty, pocítili všetky príjmové skupiny obyvateľstva. Rovnako sa zvýšenie správnych poplatkov, či daň z motorových vozidiel sa dotknú všetkých skupín obyvateľstva. Niektoré opatrenia na konsolidáciu verejných financií: zabránenie zníženiu dane z pridanej hodnoty zvýšenie dane z príjmu , obmedzenie maximálnej hranice podpory v nezamestnanosti, zmena dane z motorových vozidiel, zvýšenie správnych poplatkov , zavedenie bankového odvodu na 0,4 percenta z vkladov, zavedenie mimoriadnych odvodov pre regulované subjekty zvýšenie dane z príjmu právnických osôb INESS , 17. december 2012: \" Vláda deklaruje, že zvýšenie daní a odvodov sa dotkne najmä tých majetnejších. Vyššie opísané opatrenia tak na prvý pohľad vyzerajú. Všetky opatrenia však prinesú negatívne nezamýšľané dôsledky. Zvýšenie odvodov zvýši náklady zamestnávateľov na svojich zamestnancov. Ostane im tak menej zdrojov na zamestnávanie nových ľudí vrátane nížších príjmových skupín. Tieto sú vzhľadom k svojej nízkej kvalifikácii menej konkurencieschopné na trhu práce, budú tak viac poškodené menšou ponukou práce. Negatívny trend ešte zosilnie zvýšením korporátnej dane z príjmu na 23%. V krízových časoch, keď majú firmy problém udržať sa v plusových číslach, toto zvýšenie vytváraniu nových pracovných miest rozhodne nepomôže. Firma, ktorá operuje s 2-4% maržami môže kvôli rastu dane z príjmu zatvoriť prevádzku. \" SITA , 22 jún 2012: \" Konsolidačné opatrenia vlády podľa predsedu SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora, pozn. demagog) postihnú aj skupiny s nízkymi a strednými príjmami, aj keď premiér Robert Fico deklaruje opak. \"Aj keď nie priamo, cez priame dane, vo finále, akonáhle sa budú zvyšovať náklady firiem, preklopí sa to do aj do cien,\" vysvetlil Mihók s tým, že nakoniec tak budú oveľa výraznejšie postihnuté nižšie príjmové skupiny. \"vo finále všetko zaplatí občan, aj keď primárne to odvedie firma, niekde inde sa to prejaví,\" doplnil. \" Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-04-16 00:00:00
|
{
"text": [
"získala",
"ušetriť",
"chcela",
"zabránila",
"dane",
"príjmu",
"podpory",
"dane",
"poplatkov",
"odvodu",
"odvodov",
"dane",
"INESS",
"SITA"
],
"url": [
"http://www.iness.sk/stranka/9835-Uspesna-konsolidacia-verejnych-financii-Sotva.html",
"http://www.iness.sk/stranka/7564-Konsolidacia-verejnych-financii-po-slovensky.html",
"http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/170/rozpocet-verejnej-spravy-na-roky-2013-2015",
"http://komentare.hnonline.sk/komentare-167/vladny-smer-porusuje-predvolebne-sluby-622724",
"http://komentare.hnonline.sk/komentare-167/vladny-smer-porusuje-predvolebne-sluby-622724",
"http://www.podnikam.webnoviny.sk/dane-odvody/dan-prijmu/poslanci-odsuhlasili-zvysenie-dani-buduceho-roka/25915",
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/255303-podpora-v-nezamestnanosti-uz-nejde-nad-priemernu-mzdu/",
"http://www.etrend.sk/auto/etrend-radi-dan-z-motorovych-vozidiel.html#b",
"http://",
"http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/334691-bankam-sa-znizia-dane-napriek-rekordnym-ziskom/",
"http://ekonomika.sme.sk/c/6518268/regulovane-firmy-platia-statu-od-septembra-osobitny-odvod.html",
"http://www.ta3.com/clanok/1012556/pravnicke-osoby-uz-na-slovensku-platia-z-prijmu-23-dan.html",
"http://iness.sk/stranka/7868-2013-Socialna-demokracia-proti-chudobnym.html",
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/firmy-na-slovensku-nesuhlasia-s-opatren/512461-clanok.html?from=suggested_articles"
]
}
|
2025-10-16T19:41:22.220747+00:00
|
vr36326
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36326
|
Ján Počiatek
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-pociatek
|
...pán Mikloš veľmi rád ignoruje, že tu bola globálna kríza, ktorá postihla celý svet. A kvôli tomu sa nám zvýšil deficit aj dlh. Nie kvôli tomu, že my by sme míňali viac. To vôbec nie je tak.
|
2010-05-09 00:00:00
|
Nepravda
|
Z kontextu vyplýva, že dlh aj deficit sa zvýšil kvôli poklesu príjmov. ale J. Počiatek nehovorí pravdu, že slovenská vláda nemíňala viac. Či už označíme extra vládne výdaje za protikrízové alebo nie, medziročne (2008-2009) stúpli výdavky štátneho rozpočtu o cca. 45 mld. Sk (1,5 mld. Eur) ergo slovenská vláda míňala viac.
|
[
"Z kontextu vyplýva, že dlh aj deficit sa zvýšil kvôli poklesu príjmov. ale J. Počiatek nehovorí pravdu, že slovenská vláda nemíňala viac. Či už označíme extra vládne výdaje za protikrízové alebo nie, medziročne (2008-2009) stúpli výdavky štátneho rozpočtu o cca. 45 mld. Sk (1,5 mld. Eur) ergo slovenská vláda míňala viac."
] |
2010-12-22 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:36:48.687867+00:00
|
vr30706
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30706
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
Je to o normách, o technickom dozore a samozrejme o tom, že akonáhle by tam išlo niečo nefér, tak ani komisia nám to nepreplatí a samozrejme všetko je pod verejnou kontrolou. Dnes sa už zmluvy zverejňujú, predtým nebolo možné ani vedieť, čo sa podpísalo a s kým.
|
2012-01-23 00:00:00
|
Pravda
|
Zmluvy rezortu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sú uverejňované v Centrálnom registri zmlúv.
|
[
"Zmluvy rezortu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sú uverejňované v Centrálnom registri zmlúv."
] |
2012-01-23 00:00:00
|
{
"text": [
"uverejňované"
],
"url": [
"http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=114394&art_zs2=&art_predmet=&art_ico=&art_suma_spolu_od=&art_suma_spolu_do=&art_datum_zverejnene_od=&art_datum_zverejnene_do=&art_rezort=114573&art_zs1=&nazov=&art_ico1=&odoslat=Vyh%C4%BEada%C5%A5"
]
}
|
2025-10-16T20:08:58.355934+00:00
|
44769
| 44,769
|
https://demagog.sk/vyrok/44769
|
Boris Kollár
|
SME RODINA
|
https://demagog.sk/politik/boris-kollar
|
...cca 800 ľudí na to (chrípku - pozn.) zomrie každý rok.
|
2020-03-27 00:00:00
|
Nepravda
|
Podľa materiálu bratislavského Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zomrie na Slovensku v dôsledku chrípky ročne v priemere odhadom 1503 pacientov. 816 pacientov zomrie kvôli chrípke „len” počas chrípkovej epidémie. Tvrdenie Borisa Kollára preto hodnotíme ako nepravdivé.
|
[
"Podľa materiálu bratislavského Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zomrie na Slovensku v dôsledku chrípky ročne v priemere odhadom 1503 pacientov. 816 pacientov zomrie kvôli chrípke „len” počas chrípkovej epidémie. Tvrdenie Borisa Kollára preto hodnotíme ako nepravdivé."
] |
2020-03-27 00:00:00
|
{
"text": [
"materiálu"
],
"url": [
"https://www.amedi.sk/podujatia/files/files/03052018145603-4brazinovaumrtnostachripka.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:57:27.314522+00:00
|
49977
| 49,977
|
https://demagog.sk/vyrok/49977
|
Richard Takáč
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/richard-takac
|
Pani Remišová porušila zákon a on presne dopredu vedel, že to poruší. V roku 2018 pán Kaliňák, keď bol ešte v politike, toto mal v majetkovom priznaní, mal to tam v roku 2018, pani Remišová, on to potom následne nepriznal z dôvodu, ktoré povedal na tlačovej konferencii a čo spravila pani Remišová? Hneď utekala do spisu, pozrela si neverejnú časť, ktorá je neverejná, čiže nemôže o tom nikto vedieť a hneď to posunula Matovičovi a prezentovali to na straníckej tlačovej konferencii o utajovaných informáciách v neoficiálnej.
|
2025-03-30 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Portál Aktuality začiatkom marca 2025 informoval , že manželka ministra obrany Zuzana Kaliňáková vlastní vilu v Chorvátsku. Minister Kaliňák na informáciu reagoval uverejnením videa na sociálnej sieti Facebook, v ktorom argumentoval , že vilu v majetkovom priznaní svojej manželky neuviedol , pretože chcel chrániť súkromie svojej rodiny. Ďalej tvrdil , že príjmy z jeho podnikateľskej činnosti pokrývajú hodnotu nehnuteľnosti. Podľa Kaliňáka bolo rozhodnutie neuviesť vlastníctvo vily do majetkového priznania v súlade s ústavou, pretože chránil vyšší záujem ( video , 00:02:51).
Predsedníčka výboru pre nezlúčiteľnosť funkcií Veronika Remišová Kaliňáka v súvislosti s vlastníctvom vily obvinila z porušenia ústavného zákona , ktorý politikom ukladá povinnosť každoročne písomne informovať o svojich majetkových pomeroch. Okrem vlastného majetku musia politici podľa zákona v majetkovom priznaní uviesť aj majetkové pomery svojej manželky či manžela a neplnoletých detí (. pdf , s. 5).
Podľa Remišovej sa Kaliňák priznal k úmyselnému porušeniu ústavného zákona. Na tlačovej konferencii 13. marca 2025 Remišová médiá informovala , že Kaliňák danú nehnuteľnosť neuviedol v neverejnej časti majetkového priznania za rok 2023 ( video , 00:07:30 - 00:08:00).
Prvého apríla začal výbor pre nezlúčiteľnosť funkcií prejednávať podnety voči Kaliňákovi a Remišovej na neverejnom rokovaní. Remišová v kontexte prejednávania uviedla , že: „Povinnosťou výboru pre nezlúčiteľnosť funkcií, ktorý sa riadi ústavným zákonom na ochranu verejného záujmu, je skontrolovať, či daný verejný funkcionár má svoj majetok uvedený v majetkovom priznaní. Presne to sme urobili. Skontrolovala som, či vila, ku ktorej sa priznal sám Róbert Kaliňák, je uvedená v majetkovom priznaní, či neporušil zákon. Zistili sme, že tam tú vilu uvedenú nemá. Následne som oznámila, že by mal zaplatiť pokutu a začíname konanie.” Naopak minister Kaliňák argumentuje , že zákon porušila Remišová, keď verejnosť informovala, že Kaliňák neuviedol vilu v neverejnej časti majetkového konania. Remišovej hrozí podľa podnetu pokuta vo výške 12 mesačných platov, zatiaľ čo Kaliňákovi vo výške troch mesačných platov. Výbor by mal v máji 2025 finálne rozhodnúť o tom, kto z dvojice porušil zákon.
Informáciu o tom, či Robert Kaliňák uviedol vilu v neverejnej časti majetkového priznania za rok 2018, sa nám overiť nepodarilo. Kaliňák mal svoje majetkové priznanie z tohto obdobia ukázať reportérke televízie Markíza v reportáži odvysielanej 21. marca 2025 ( video , 00:01:31).
|
[
"Portál Aktuality začiatkom marca 2025 informoval , že manželka ministra obrany Zuzana Kaliňáková vlastní vilu v Chorvátsku. Minister Kaliňák na informáciu reagoval uverejnením videa na sociálnej sieti Facebook, v ktorom argumentoval , že vilu v majetkovom priznaní svojej manželky neuviedol , pretože chcel chrániť súkromie svojej rodiny. Ďalej tvrdil , že príjmy z jeho podnikateľskej činnosti pokrývajú hodnotu nehnuteľnosti. Podľa Kaliňáka bolo rozhodnutie neuviesť vlastníctvo vily do majetkového priznania v súlade s ústavou, pretože chránil vyšší záujem ( video , 00:02:51).",
"Predsedníčka výboru pre nezlúčiteľnosť funkcií Veronika Remišová Kaliňáka v súvislosti s vlastníctvom vily obvinila z porušenia ústavného zákona , ktorý politikom ukladá povinnosť každoročne písomne informovať o svojich majetkových pomeroch. Okrem vlastného majetku musia politici podľa zákona v majetkovom priznaní uviesť aj majetkové pomery svojej manželky či manžela a neplnoletých detí (. pdf , s. 5).",
"Podľa Remišovej sa Kaliňák priznal k úmyselnému porušeniu ústavného zákona. Na tlačovej konferencii 13. marca 2025 Remišová médiá informovala , že Kaliňák danú nehnuteľnosť neuviedol v neverejnej časti majetkového priznania za rok 2023 ( video , 00:07:30 - 00:08:00).",
"Prvého apríla začal výbor pre nezlúčiteľnosť funkcií prejednávať podnety voči Kaliňákovi a Remišovej na neverejnom rokovaní. Remišová v kontexte prejednávania uviedla , že: „Povinnosťou výboru pre nezlúčiteľnosť funkcií, ktorý sa riadi ústavným zákonom na ochranu verejného záujmu, je skontrolovať, či daný verejný funkcionár má svoj majetok uvedený v majetkovom priznaní. Presne to sme urobili. Skontrolovala som, či vila, ku ktorej sa priznal sám Róbert Kaliňák, je uvedená v majetkovom priznaní, či neporušil zákon. Zistili sme, že tam tú vilu uvedenú nemá. Následne som oznámila, že by mal zaplatiť pokutu a začíname konanie.” Naopak minister Kaliňák argumentuje , že zákon porušila Remišová, keď verejnosť informovala, že Kaliňák neuviedol vilu v neverejnej časti majetkového konania. Remišovej hrozí podľa podnetu pokuta vo výške 12 mesačných platov, zatiaľ čo Kaliňákovi vo výške troch mesačných platov. Výbor by mal v máji 2025 finálne rozhodnúť o tom, kto z dvojice porušil zákon.",
"Informáciu o tom, či Robert Kaliňák uviedol vilu v neverejnej časti majetkového priznania za rok 2018, sa nám overiť nepodarilo. Kaliňák mal svoje majetkové priznanie z tohto obdobia ukázať reportérke televízie Markíza v reportáži odvysielanej 21. marca 2025 ( video , 00:01:31)."
] |
2025-04-08 00:00:00
|
{
"text": [
"informoval",
"argumentoval",
"neuviedol",
"tvrdil",
"video",
"obvinila",
"zákona",
"zákona",
"pdf",
"priznal",
"informovala",
"video",
"prejednávať",
"uviedla",
"argumentuje",
"neuviedol",
"hrozí",
"troch",
"rozhodnúť",
"video"
],
"url": [
"https://www.aktuality.sk/clanok/iEaEa68/minister-kalinak-priznal-vilu-v-chorvatsku-nedaleko-ma-zaujimavych-susedov/",
"https://domov.sme.sk/c/23463434/kalinak-odovodnil-vynechanie-vily-z-majetkoveho-priznania-ochranou-sukromia.html",
"https://domov.sme.sk/c/23463434/kalinak-odovodnil-vynechanie-vily-z-majetkoveho-priznania-ochranou-sukromia.html",
"https://domov.sme.sk/c/23463434/kalinak-odovodnil-vynechanie-vily-z-majetkoveho-priznania-ochranou-sukromia.html",
"https://www.facebook.com/smersd/videos/9523057091049518",
"https://www.aktuality.sk/clanok/tziEMOI/remisova-kritizuje-kalinaka-za-zatajovanie-majetku-v-chorvatsku/",
"https://www.nrsr.sk/web/?SectionId=136",
"https://www.nrsr.sk/web/?SectionId=136",
"https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=475667",
"https://www.aktuality.sk/clanok/tziEMOI/remisova-kritizuje-kalinaka-za-zatajovanie-majetku-v-chorvatsku/#:~:text=%E2%80%9ERobert%20Kali%C5%88%C3%A1k%20vlastn%C3%ADctvo%20nehnute%C4%BEnosti%20zverejnil%20s%C3%A1m%2C%20akur%C3%A1t%20zabudol%20poveda%C5%A5%2C%20%C5%BEe%20ho%20zatajil%20v%20majetkovom%20priznan%C3%AD%2C%22%20vyhl%C3%A1sila.%20Minister%20z%C3%A1rove%C5%88%20pod%C4%BEa%20nej%20priznal%2C%20%C5%BEe%20%C3%BAmyselne%20poru%C5%A1il%20%C3%BAstavn%C3%BD%20z%C3%A1kon.",
"https://domov.sme.sk/c/23463011/hnutie-slovensko-chce-odvolavat-kalinaka-pre-vilu-v-chorvatsku.html#:~:text=Minister%20obrany%20neuviedol%20pod%C4%BEa%20Remi%C5%A1ovej%20dom%20v%20Chorv%C3%A1tsku%20v%20majetkovom%20priznan%C3%AD%20za%20rok%202023%2C%20%C4%8D%C3%ADm%20mal%20poru%C5%A1i%C5%A5%20%C3%BAstavn%C3%BD%20z%C3%A1kon%20o%20ochrane%20verejn%C3%A9ho%20z%C3%A1ujmu%20pri%20v%C3%BDkone%20funkci%C3%AD%20verejn%C3%BDch%20funkcion%C3%A1rov.",
"https://www.youtube.com/watch?v=ZW6e700uFfs",
"https://domov.sme.sk/c/23471845/remisova-moze-prist-o-48-tisic-eur-pravnici-spochybnuju-kalinakove-zavery-ze-porusila-zakon.html#:~:text=Na%20Kali%C5%88%C3%A1kov%20podnet,296%2Dtis%C3%ADc%20eur.",
"https://www.aktuality.sk/clanok/OriShfI/koalicia-zastavila-presetrovanie-cesty-roberta-fica-do-vietnamu-potrestat-mozu-veroniku-remisovu/",
"https://domov.sme.sk/c/23471845/remisova-moze-prist-o-48-tisic-eur-pravnici-spochybnuju-kalinakove-zavery-ze-porusila-zakon.html#:~:text=Minister%20obrany%20Robert,neverejnej%20%C4%8Dasti%20priznania.",
"https://domov.sme.sk/c/23471845/remisova-moze-prist-o-48-tisic-eur-pravnici-spochybnuju-kalinakove-zavery-ze-porusila-zakon.html#:~:text=Minister%20obrany%20Robert,neverejnej%20%C4%8Dasti%20priznania.",
"https://domov.sme.sk/c/23471845/remisova-moze-prist-o-48-tisic-eur-pravnici-spochybnuju-kalinakove-zavery-ze-porusila-zakon.html#:~:text=Minister%20obrany%20Robert,neverejnej%20%C4%8Dasti%20priznania.",
"https://www.noviny.sk/slovensko/1036385-kalinak-je-pripraveny-sa-vzdat-niekolko-svojich-platov-za-zatajenu-vilu-v-chorvatsku",
"https://www.aktuality.sk/clanok/OriShfI/koalicia-zastavila-presetrovanie-cesty-roberta-fica-do-vietnamu-potrestat-mozu-veroniku-remisovu/",
"https://tvnoviny.sk/domace/clanok/958661-kalinak-tvrdi-ze-vilu-v-chorvatsku-v-minulosti-priznal-ukazal-nam-neverejne-majetkove-priznanie-za-rok-2018"
]
}
|
2025-10-16T19:06:38.307721+00:00
|
vr30339
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30339
|
Marian Kollár
| null |
https://demagog.sk/politik/marian-kollar
|
Nie je to vôbec pravda. Že by lekári z akciových spoločností nedávali výpoveď. Samozrejme nie v takej miere. A je to veľmi jednoduché. Pretože tam, kde prišli akciové spoločnosti, prestali nám fungovať odbory.
|
2011-11-13 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Podľa zoznamu výpovedí lekárov, ktorý zverejnilo Ministerstvo zdravotníctva, najviac výpovedí z nemocníc a.s. sa podalo v popradskej nemocnici. V Nemocnici Poprad a.s. podalo k 29.septembru výpoveď 46 zo 176 lekárov, z toho je 15 lekárov kvalifikovaných a 31 lekárov nekvalifikovaných.
|
[
"Podľa zoznamu výpovedí lekárov, ktorý zverejnilo Ministerstvo zdravotníctva, najviac výpovedí z nemocníc a.s. sa podalo v popradskej nemocnici. V Nemocnici Poprad a.s. podalo k 29.septembru výpoveď 46 zo 176 lekárov, z toho je 15 lekárov kvalifikovaných a 31 lekárov nekvalifikovaných."
] |
2011-11-14 00:00:00
|
{
"text": [
"zoznamu",
"Nemocnici Poprad a.s."
],
"url": [
"http://m.tvnoviny.sk/index.php?article_id=611612",
"http://www.nemocnicapp.sk/?p=7499"
]
}
|
2025-10-16T20:10:24.337702+00:00
|
vr14569
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14569
|
Boris Kollár
|
SME RODINA
|
https://demagog.sk/politik/boris-kollar
|
V 93 som s ním už nepodnikal (Peter Steinhubel, pozn.). Ja som s ním (Steinhubelom, pozn.) založil len jednu firmu Apex, no nestihli sme ani začať podnikať a Peter z nech vystúpil. Petra poznal aj ústavný právnik Ernest Valko.
|
2016-02-27 00:00:00
|
Pravda
|
Na Obchodnom registri SR sa môžeme dočítať, že vo firme Apex, s. r. o., podnikal Kollár so Steinhübelom do júla 1991, kedy Steinhübel ako spoločník odišiel. V iných firmách spolu s Kollárom nefiguruje. Vieme teda potvrdiť, že s ním nepodnikal oficiálnou formou. Valko sa so Steinhubelom poznal podľa bývalého ministra obrany Pavla Kanisa, ktorý tvrdil, že disponuje nahrávkou so zachytenými hlasmi Steinhübela a Valka. Píše o tom aj denník Pravda . Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Na Obchodnom registri SR sa môžeme dočítať, že vo firme Apex, s. r. o., podnikal Kollár so Steinhübelom do júla 1991, kedy Steinhübel ako spoločník odišiel. V iných firmách spolu s Kollárom nefiguruje. Vieme teda potvrdiť, že s ním nepodnikal oficiálnou formou. Valko sa so Steinhubelom poznal podľa bývalého ministra obrany Pavla Kanisa, ktorý tvrdil, že disponuje nahrávkou so zachytenými hlasmi Steinhübela a Valka. Píše o tom aj denník Pravda . Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2016-02-27 00:00:00
|
{
"text": [
"Obchodnom registri",
"iných",
"nahrávkou",
"Pravda"
],
"url": [
"http://orsr.sk/vypis.asp?ID=23958&SID=2&P=1",
"http://orsr.sk/hladaj_osoba.asp?PR=Steinh%FCbel&MENO=Peter&SID=0&T=f0&R=1",
"http://spectator.sme.sk/c/20010802/lawyer-ernest-valko-why-am-i-now-the-bad-guy.html",
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/170045-sefa-pitovcov-chce-vypocut-policia/"
]
}
|
2025-10-16T19:35:22.311912+00:00
|
vr32541
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32541
|
Ivan Štefanec
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec
|
Videli sme to aj na príkladoch z iných krajín, že krajiny, ktoré sa rozhodli zvyšovať priame dane, tak neviedlo to k úspechu a museli korigovať túto hospodársku politiku.
|
2012-10-28 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Nachádzame prípady krajín, kde došlo k zvýšeniu priamych daní a následne k ich zníženiu. Rovnako sme však našli prípady krajín, kde po zvýšení priamych daní k ich zníženiu nedošlo, prípadne bol trend viac premenlivý. V prípade priamych daní fyzických aj právnických osôb navyše v súčasnosti zaznamenávame zvyšovanie u väčšiny štátov EU 27. Výrok Ivana Štefanca podsúva tvrdenie, že zvyšovanie priamych daní je krok, ktorý sa vo všeobecnosti nestretáva v krajinách s úspechom a dane sú opäť znižované. Niečo takéto však nie je možné tvrdiť ako pravidlo, výrok preto považujeme za zavádzajúci.
Podľa údajov Eurostatu (.pdf, s. 29) sa podobná situácia akú opisuje Iva Štefanec čo sa týka daní právnických osôb stala napr. vo Fínsku v rokoch 1995 - 2005, kedy sa daňová sadzba najskôr zvýšila v niekoľkých krokoch a následne po 10 rokoch poklesla. Na Cypre bola situácia obdobná, kde po počiatočnom náraste daňovej sadzby táto potom poklesla.
Naopak, značne kolísavý trend vykazuje situácia v Maďarsku, kde daňová sadzba najskôr poklesla z úrovne 19,6 % na 17,5 %, 21,3 % a nakoniec na 20,6 %. Podobná situácia bola aj v Lotyšsku, kde daňová sadzba v sledovaných rokoch najskôr poklesla, potom vzrástla a potom zase poklesla.
V priemere je trend v rámci EU 27 skutočne taký, že sa priame dane dlhodobo znižujú, s výnimkou posledného roku, kedy dane v priemere mierne vzrástli.
Čo sa týka daňových sadzieb fyzických osôb, v prípade Nórska môžeme sledovať vývoj, ktorý zodpovedá tomu, ako to opisuje Ivan Štefanec, keď krajina zvýšila daňovú sadzbu a potom ju opäť znížila.
V prípade Grécka môžeme vidieť postupná pokles daňovej sadzby v počiatku sledovaného obdobia a následne v roku 2010 nárast, čo pravdepodobne súvisí s úspornými opatreniami. Aj iné krajiny majú podobný vývoj ako Grécko - napr. Taliansko, Španielsko a Cyprus.
V prípade Litvy došlo v roku 2009 k poklesu daňovej sadzby, aby hneď v nasledujúcom roku sadzba opäť vzrástla. Podobne v prípade Maďarska daňová sadzba najskôr poklesla, potom opät vzrástla a potom opäť poklesla.
V prípade Portugalska naopak platí presne opačný trend - daňová sadzba v sledovanom období mierne rástla z počiatočných 40 % až na takmer 50 %.
V prípade Švédska zase daňová sadzba poklesla, potom sa však opäť vrátila na takmer pôvodnú úroveň.
V priemere pre EU 27 sa daňová sadzba pre príjmy fyzických osôb dlhodobo znižovala, k obratu však došlo v minulom roku, kedy sadzba mierne vzrástla.
|
[
"Nachádzame prípady krajín, kde došlo k zvýšeniu priamych daní a následne k ich zníženiu. Rovnako sme však našli prípady krajín, kde po zvýšení priamych daní k ich zníženiu nedošlo, prípadne bol trend viac premenlivý. V prípade priamych daní fyzických aj právnických osôb navyše v súčasnosti zaznamenávame zvyšovanie u väčšiny štátov EU 27. Výrok Ivana Štefanca podsúva tvrdenie, že zvyšovanie priamych daní je krok, ktorý sa vo všeobecnosti nestretáva v krajinách s úspechom a dane sú opäť znižované. Niečo takéto však nie je možné tvrdiť ako pravidlo, výrok preto považujeme za zavádzajúci.",
"Podľa údajov Eurostatu (.pdf, s. 29) sa podobná situácia akú opisuje Iva Štefanec čo sa týka daní právnických osôb stala napr. vo Fínsku v rokoch 1995 - 2005, kedy sa daňová sadzba najskôr zvýšila v niekoľkých krokoch a následne po 10 rokoch poklesla. Na Cypre bola situácia obdobná, kde po počiatočnom náraste daňovej sadzby táto potom poklesla.",
"Naopak, značne kolísavý trend vykazuje situácia v Maďarsku, kde daňová sadzba najskôr poklesla z úrovne 19,6 % na 17,5 %, 21,3 % a nakoniec na 20,6 %. Podobná situácia bola aj v Lotyšsku, kde daňová sadzba v sledovaných rokoch najskôr poklesla, potom vzrástla a potom zase poklesla.",
"V priemere je trend v rámci EU 27 skutočne taký, že sa priame dane dlhodobo znižujú, s výnimkou posledného roku, kedy dane v priemere mierne vzrástli.",
"Čo sa týka daňových sadzieb fyzických osôb, v prípade Nórska môžeme sledovať vývoj, ktorý zodpovedá tomu, ako to opisuje Ivan Štefanec, keď krajina zvýšila daňovú sadzbu a potom ju opäť znížila.",
"V prípade Grécka môžeme vidieť postupná pokles daňovej sadzby v počiatku sledovaného obdobia a následne v roku 2010 nárast, čo pravdepodobne súvisí s úspornými opatreniami. Aj iné krajiny majú podobný vývoj ako Grécko - napr. Taliansko, Španielsko a Cyprus.",
"V prípade Litvy došlo v roku 2009 k poklesu daňovej sadzby, aby hneď v nasledujúcom roku sadzba opäť vzrástla. Podobne v prípade Maďarska daňová sadzba najskôr poklesla, potom opät vzrástla a potom opäť poklesla.",
"V prípade Portugalska naopak platí presne opačný trend - daňová sadzba v sledovanom období mierne rástla z počiatočných 40 % až na takmer 50 %.",
"V prípade Švédska zase daňová sadzba poklesla, potom sa však opäť vrátila na takmer pôvodnú úroveň.",
"V priemere pre EU 27 sa daňová sadzba pre príjmy fyzických osôb dlhodobo znižovala, k obratu však došlo v minulom roku, kedy sadzba mierne vzrástla."
] |
2012-10-29 00:00:00
|
{
"text": [
"Eurostatu"
],
"url": [
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-EU-12-001/EN/KS-EU-12-001-EN.PDF"
]
}
|
2025-10-16T20:48:00.985569+00:00
|
vr25846
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25846
|
Rudolf Bauer
|
KDS
|
https://demagog.sk/politik/rudolf-bauer
|
... rozložiť zadávanie zákazok na menšie zákazky, aby mali k nim prístup aj menšie podniky – tak to robia aj v Škandinávii.
|
2013-10-28 00:00:00
|
Pravda
|
Portál whoswholegal.com uvádza v roku 2009 o zmenách vo švédskom spôsobe verejného obstarávania nasledovné: " The procurement procedure may of course be divided into different parts with regard to geographic areas, types of products, etc insofar as, for every sub-order, the order of preference established for each part is observe d."
|
[
"Portál whoswholegal.com uvádza v roku 2009 o zmenách vo švédskom spôsobe verejného obstarávania nasledovné: \" The procurement procedure may of course be divided into different parts with regard to geographic areas, types of products, etc insofar as, for every sub-order, the order of preference established for each part is observe d.\""
] |
2013-10-29 00:00:00
|
{
"text": [
"whoswholegal.com"
],
"url": [
"http://whoswholegal.com/news/features/article/15864/"
]
}
|
2025-10-16T19:54:22.574527+00:00
|
vr39131
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr39131
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
My sme aj bez toho, že by sme na to potrebovali zmenu ústavy, sa rozhodli napr. reformy, zákony, daňovo-odvodovú reformu stiahnuť po dohode s opozičnými stranami z programu, lebo to už sa nepatrí, keď o pár mesiacov neskôr môže vzniknúť iná vláda.
|
2011-10-23 00:00:00
|
Pravda
|
Tvrdenie o stiahnutí daňovo-odvodovej reformy je pravdivé. Podľa správy hospodárskych novín zo 14. októbra 2011 ju stiahla premiérka Radičová s tvrdením, že: " parlament neprijme žiadny zákon, ktorý by mal výrazne zasiahnuť do života voličov ". Stalo sa tak ešte predtým, než prezident podpísal zmenu ústavy SR, ktorá Radičovej vláde umožňovala dovládnuť až do predčasných volieb.
|
[
"Tvrdenie o stiahnutí daňovo-odvodovej reformy je pravdivé. Podľa správy hospodárskych novín zo 14. októbra 2011 ju stiahla premiérka Radičová s tvrdením, že: \" parlament neprijme žiadny zákon, ktorý by mal výrazne zasiahnuť do života voličov \". Stalo sa tak ešte predtým, než prezident podpísal zmenu ústavy SR, ktorá Radičovej vláde umožňovala dovládnuť až do predčasných volieb."
] |
2011-10-24 00:00:00
|
{
"text": [
"hospodárskych novín",
"Pravda",
"SME",
"štátny rozpočet a s ním súvisiace zákony",
"zrušenie priestupkovej imunity"
],
"url": [
"http://hnonline.sk/ekonomika/c1-53207090-s-vladou-pada-reforma-odvodov",
"http://spravy.pravda.sk/radicova-stopla-odvodovu-reformu-ministri-sas-znovu-odmietli-odstupit-1ay-/sk_domace.asp?c=A111013_121806_sk_ekonomika_p61",
"http://tv.sme.sk/v/22285/danovo-odvodova-reforma-skoncila.html",
"http://m.hnonline.sk/c3-53296250-kw0000_d-sulik-vymenil-rozpocet-za-zrusenie-imunity",
"http://m.hnonline.sk/c3-53296250-kw0000_d-sulik-vymenil-rozpocet-za-zrusenie-imunity"
]
}
|
2025-10-16T20:11:15.855917+00:00
|
46327
| 46,327
|
https://demagog.sk/vyrok/46327
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Čoskoro budú nové testy antigénové. Tam sme ich už objednali. Bude výsledok do 20-30 minút
|
2020-10-27 00:00:00
|
Pravda
|
Prvý októbrový deň minister zdravotníctva Marek Krajčí prisľúbil nákup tzv. antigénových testov na koronavírus. „Štát ide budúci týždeň nakúpiť pol milióna antigénových testov, ktoré majú trochu užšie terapeutické okno, ale budeme pomocou nich vyhľadávať chorých a testovanie na Slovensku výrazne stúpne.” Podľa zmluvy zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv zazmluvnili Štátne hmotné rezervy dodávku testov 2 . októbra - teda dva dni pred odvysielaním relácie. Dodané mali byť do 14-tich kalendárnych dní. Vyhodnotenie antigénového testu trvá 15-20 minút, nie sú však tak presné a citlivé ako PCR testy. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé.
|
[
"Prvý októbrový deň minister zdravotníctva Marek Krajčí prisľúbil nákup tzv. antigénových testov na koronavírus. „Štát ide budúci týždeň nakúpiť pol milióna antigénových testov, ktoré majú trochu užšie terapeutické okno, ale budeme pomocou nich vyhľadávať chorých a testovanie na Slovensku výrazne stúpne.” Podľa zmluvy zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv zazmluvnili Štátne hmotné rezervy dodávku testov 2 . októbra - teda dva dni pred odvysielaním relácie. Dodané mali byť do 14-tich kalendárnych dní. Vyhodnotenie antigénového testu trvá 15-20 minút, nie sú však tak presné a citlivé ako PCR testy. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé."
] |
2020-10-27 00:00:00
|
{
"text": [
"prisľúbil",
"zazmluvnili",
"2",
"trvá"
],
"url": [
"https://www.tvnoviny.sk/koronavirus/2009033_budeme-robit-desattisice-testov-denne-slubuje-minister-krajci",
"https://crz.gov.sk/data/att/4998107_dokument1.pdf",
"https://crz.gov.sk/4998106/",
"https://dennikn.sk/2101711/zaklonte-hlavu-neurobte-prudky-pohyb-a-o-15-minut-viete-ci-ste-pozitivny-ako-prebieha-antigenovy-test/"
]
}
|
2025-10-16T19:17:08.637668+00:00
|
vr27358
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27358
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
...a dokonca nesúhlasil s tým (A. Kiska, pozn.), aby toto (definícia manželstva pozn.) bolo v Ústave.
|
2014-03-22 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Andrej Kiska sa nikdy explicitne nevyjadril proti definovaniu manželstva ako zväzku muža a ženy v Ústave SR. Vyjadrenie, že nevidí na takúto zmenu Ústavy dôvod, nie je nevyhnutne odmietnutie definície manželstva v Ústave. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V rozhovore pre týždenník . týždeň 25. januára 2014 odpovedal Andrej Kiska na otázku redaktora o ústavnom zakotvení manželstva tým, že nevidí dôvod na takúto zmenu. Redaktor: " KDH prišlo s návrhom ústavného zákona o manželstve ako o výhradnom zväzku muža a ženy. Keby ste dostali ako prezident na stôl takýto zákon, podpísali by ste ho?" Kiska: " Pre mňa je základom rodiny určite muž a žena. O tom nemám pochybnosť. Je to stanovené zákonom. Hoci nevidím dôvod kvôli tomu meniť ústavu." Vo vyjadrení takmer o mesiac neskôr pre agentúru SITA 22. februára 2014, Kiska povedal : "...manželstvo je pre mňa zväzok muža a ženy. Domnievam sa, že súčasná legislatívna úprava je postačujúca." V prezidentskej debate na RTVS 12. marca 2013 už povedal (od 00:57:33), že je za to, aby definovanie manželstva ako zväzku muža a ženy v ústave bolo: "Pán premiér, vy viackrát úmyselne zavádzate, pretože ja som jasne povedal, že pre mňa je základom rodiny zväzok muža a ženy. Pravdaže, máme to dané v zákone a určite, pokiaľ je vôľa poslancov, aby to bolo v ústave, ja som stopercentne za. A poprosím, nemiešajme to, že máme manželstvo, a nemiešajme spolu s registrovaným partnerstvom, pretože to je zase iná otázka. A le pre mňa je základom rodiny vzťah muža a ženy a ja som za, aby to v ústave bolo." Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Andrej Kiska sa nikdy explicitne nevyjadril proti definovaniu manželstva ako zväzku muža a ženy v Ústave SR. Vyjadrenie, že nevidí na takúto zmenu Ústavy dôvod, nie je nevyhnutne odmietnutie definície manželstva v Ústave. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V rozhovore pre týždenník . týždeň 25. januára 2014 odpovedal Andrej Kiska na otázku redaktora o ústavnom zakotvení manželstva tým, že nevidí dôvod na takúto zmenu. Redaktor: \" KDH prišlo s návrhom ústavného zákona o manželstve ako o výhradnom zväzku muža a ženy. Keby ste dostali ako prezident na stôl takýto zákon, podpísali by ste ho?\" Kiska: \" Pre mňa je základom rodiny určite muž a žena. O tom nemám pochybnosť. Je to stanovené zákonom. Hoci nevidím dôvod kvôli tomu meniť ústavu.\" Vo vyjadrení takmer o mesiac neskôr pre agentúru SITA 22. februára 2014, Kiska povedal : \"...manželstvo je pre mňa zväzok muža a ženy. Domnievam sa, že súčasná legislatívna úprava je postačujúca.\" V prezidentskej debate na RTVS 12. marca 2013 už povedal (od 00:57:33), že je za to, aby definovanie manželstva ako zväzku muža a ženy v ústave bolo: \"Pán premiér, vy viackrát úmyselne zavádzate, pretože ja som jasne povedal, že pre mňa je základom rodiny zväzok muža a ženy. Pravdaže, máme to dané v zákone a určite, pokiaľ je vôľa poslancov, aby to bolo v ústave, ja som stopercentne za. A poprosím, nemiešajme to, že máme manželstvo, a nemiešajme spolu s registrovaným partnerstvom, pretože to je zase iná otázka. A le pre mňa je základom rodiny vzťah muža a ženy a ja som za, aby to v ústave bolo.\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-03-22 00:00:00
|
{
"text": [
"týždeň",
"povedal",
"RTVS"
],
"url": [
"http://www.tyzden.sk/casopis/2014/5/nepotrebujem-sa-vyhranovat.html",
"http://www.webnoviny.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/794091-andrej-kiska-chce-komunikovat-s-obcanmi-telefonnou-linkou/",
"http://www.rtvs.sk/tv.programmes.detail/archive/6029?date=12.03.2014"
]
}
|
2025-10-16T19:48:40.545525+00:00
|
42217
| 42,217
|
https://demagog.sk/vyrok/42217
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
... priama voľba prezidenta, to sme vytvorili práve v prvej Dzurindovej vláde.
|
2019-02-19 00:00:00
|
Pravda
|
Dzurindova vláda, ktorej súčasťou bola aj Strana maďarskej koalície ( SMK ) na čele s Bélom Bugárom, mala v roku 1999 v Národnej rade ústavnú väčšinu a uzniesla sa na zmene voľby prezidenta na priamu (zákon č. 46/1999 Z. z. ). O prijatí zákona sa rozhodovalo 18. marca 1999 a Béla Bugár, ako aj prítomní poslanci z SMK, hlasovali za. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Do roku 1999 prebiehala voľba prezidenta v Národnej rade, ktorá rozhodovala o budúcej hlave štátu prostredníctvom tajného hlasovania. Na zvolenie prezidenta bola potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov a voľby boli riadené volebnou komisiou, zloženou zo zástupcov poslaneckých klubov. ( .pdf , uznesenie NRSR č. 3093/1992)
Prvé priame voľby prezidenta sa uskutočnili v máji 1999 a ich víťazom sa stal Rudolf Schuster.
|
[
"Dzurindova vláda, ktorej súčasťou bola aj Strana maďarskej koalície ( SMK ) na čele s Bélom Bugárom, mala v roku 1999 v Národnej rade ústavnú väčšinu a uzniesla sa na zmene voľby prezidenta na priamu (zákon č. 46/1999 Z. z. ). O prijatí zákona sa rozhodovalo 18. marca 1999 a Béla Bugár, ako aj prítomní poslanci z SMK, hlasovali za. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.",
"Do roku 1999 prebiehala voľba prezidenta v Národnej rade, ktorá rozhodovala o budúcej hlave štátu prostredníctvom tajného hlasovania. Na zvolenie prezidenta bola potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov a voľby boli riadené volebnou komisiou, zloženou zo zástupcov poslaneckých klubov. ( .pdf , uznesenie NRSR č. 3093/1992)",
"Prvé priame voľby prezidenta sa uskutočnili v máji 1999 a ich víťazom sa stal Rudolf Schuster."
] |
2019-02-13 00:00:00
|
{
"text": [
"SMK",
"č. 46/1999 Z. z.",
"hlasovali",
".pdf"
],
"url": [
"https://domov.sme.sk/c/855389/chronologia-vzniku-smk.html",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/46/vyhlasene_znenie.html",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=4335",
"https://www.nrsr.sk/dl/Browser/DsDocumentVariant?documentVariantId=50010&fileName=uzn_00114.pdf&ext=pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:22:15.624149+00:00
|
vr37325
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37325
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
Náš návrh zákona (o zdanení bánk, pozn.) ste si schovali do šuflíku, lebo je technicky výborne pripravený. To mám od vašich ľudí.
|
2011-02-20 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Čo si ministerstvo financií schováva v šuflíku nevieme.
|
[
"Čo si ministerstvo financií schováva v šuflíku nevieme."
] |
2011-02-21 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:18:32.018582+00:00
|
vr14603
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14603
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
Neviem ako vláda rozhodne o investorovi banskobystrickom, ktorý ma korene dubajsko-ukrajinské…
|
2016-02-28 00:00:00
|
Pravda
|
Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože firma RKN Global skutočne sídli v Dubaji a v jej predstavenstve sa nachádzajú primárne Ukrajinci. Vláda Roberta Fica 20. februára 2015 oznámila, že 3 dni pred voľbami do NR SR odsúhlasí investičnú pomoc na vznik závodu , ktorý by mal stáť v v priemyselnom parku v Banskej Bystrici neďaleko mestskej časti Šalková a mal by zamestnať okolo 1200 ľudí. Podľa denníka SME sa jedná o investičný stimul vo výške až 24,3 milióna eur . Jedná sa o firmu RKN Global , ktorá oficiálne sídli v Dubaji a zaoberá sa výrobou cenín, platobných kariet a čistopisov osobných dokladov. Viaceré médiá neskôr prišli s informáciou (na základe blogu Veroniky Remišovej ), že za firmou stoja Ukrajinci s kriminálnym pozadím a je možnosť, že sa jedná o schránkovú firmu. Denník N uvádza viacero informácií o pozadí firmy, ktoré je ukrajinské: "Slovensko rokuje s RKN Global najneskôr od septembra minulého roka, keď sa firma RKN Global predstavovala na Slovensku ako ukrajinský podnik. Dôkazom je napríklad to, že rokovanie s ňou si ako vlastnú aktivitu vykazuje aj ekonomicko-obchodné oddelenie slovenskej ambasády v Kyjeve. Slovenský konateľ RKN Global s. r. o. Alan Buriš je Banskobystričan, ktorý podniká s ukrajinskými spoločníkmi vo viacerých firmách. Ďalšie stopy po Ukrajincoch vidno na webe firmy RKN Global, ktorá je oficiálne registrovaná v Dubaji. RKN Global nevlastní žiaden naozajstný závod, v Dubaji má sídlo v bežnej administratívnej budove, nie sú známe žiadne jej patenty, ktoré by mali byť pre firmu v technologickom sektore samozrejmosťou – upozorňuje Sme. Jediné relevantné kontakty na webe RKN Global vedú k štyrom technologickým partnerom, ktorými sú kyjevské firmy z konzorcia EDAPS. Tie naozaj podnikajú s pomôckami na identifikáciu ľudí, ich najvýznamnejším klientom je ukrajinská vláda, pre ktorú dodávajú pasy, upozornila na blogu kandidátka OĽaNO na poslankyňu Veronika Remišová. Jednou zo štyroch firiem spomínaných na webe RKN Global je firma VTI. Firma s podobným názvom (VTI servis s. r. o.) sídli na Slovensku, jej konateľom je práve Alan Buriš, ktorý zastupuje aj RKN Global. Majiteľmi slovenskej firmy VTI servis sú dvaja ukrajinskí občania." Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože firma RKN Global skutočne sídli v Dubaji a v jej predstavenstve sa nachádzajú primárne Ukrajinci. Vláda Roberta Fica 20. februára 2015 oznámila, že 3 dni pred voľbami do NR SR odsúhlasí investičnú pomoc na vznik závodu , ktorý by mal stáť v v priemyselnom parku v Banskej Bystrici neďaleko mestskej časti Šalková a mal by zamestnať okolo 1200 ľudí. Podľa denníka SME sa jedná o investičný stimul vo výške až 24,3 milióna eur . Jedná sa o firmu RKN Global , ktorá oficiálne sídli v Dubaji a zaoberá sa výrobou cenín, platobných kariet a čistopisov osobných dokladov. Viaceré médiá neskôr prišli s informáciou (na základe blogu Veroniky Remišovej ), že za firmou stoja Ukrajinci s kriminálnym pozadím a je možnosť, že sa jedná o schránkovú firmu. Denník N uvádza viacero informácií o pozadí firmy, ktoré je ukrajinské: \"Slovensko rokuje s RKN Global najneskôr od septembra minulého roka, keď sa firma RKN Global predstavovala na Slovensku ako ukrajinský podnik. Dôkazom je napríklad to, že rokovanie s ňou si ako vlastnú aktivitu vykazuje aj ekonomicko-obchodné oddelenie slovenskej ambasády v Kyjeve. Slovenský konateľ RKN Global s. r. o. Alan Buriš je Banskobystričan, ktorý podniká s ukrajinskými spoločníkmi vo viacerých firmách. Ďalšie stopy po Ukrajincoch vidno na webe firmy RKN Global, ktorá je oficiálne registrovaná v Dubaji. RKN Global nevlastní žiaden naozajstný závod, v Dubaji má sídlo v bežnej administratívnej budove, nie sú známe žiadne jej patenty, ktoré by mali byť pre firmu v technologickom sektore samozrejmosťou – upozorňuje Sme. Jediné relevantné kontakty na webe RKN Global vedú k štyrom technologickým partnerom, ktorými sú kyjevské firmy z konzorcia EDAPS. Tie naozaj podnikajú s pomôckami na identifikáciu ľudí, ich najvýznamnejším klientom je ukrajinská vláda, pre ktorú dodávajú pasy, upozornila na blogu kandidátka OĽaNO na poslankyňu Veronika Remišová. Jednou zo štyroch firiem spomínaných na webe RKN Global je firma VTI. Firma s podobným názvom (VTI servis s. r. o.) sídli na Slovensku, jej konateľom je práve Alan Buriš, ktorý zastupuje aj RKN Global. Majiteľmi slovenskej firmy VTI servis sú dvaja ukrajinskí občania.\" Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2016-02-28 00:00:00
|
{
"text": [
"investičnú pomoc na vznik závodu",
"investičný stimul vo výške až 24,3 milióna eur",
"RKN Global",
"blogu Veroniky Remišovej",
"Ukrajinci s kriminálnym pozadím",
"Denník N"
],
"url": [
"http://ekonomika.sme.sk/c/20101007/fico-ide-pred-volbami-dotovat-zahadu-za-89-milionov-eur.html",
"http://ekonomika.sme.sk/c/20101007/fico-ide-pred-volbami-dotovat-zahadu-za-89-milionov-eur.html",
"http://ekonomika.sme.sk/c/20101007/fico-ide-pred-volbami-dotovat-zahadu-za-89-milionov-eur.html",
"http://veronikaremisova.blog.sme.sk/c/404699/investicia-v-banskej-bystrici-naletel-pan-fico-ukrajinskym-spekulantom.html",
"https://dennikn.sk/379135/za-ficovym-investorom-b-bystrici-su-ukrajinci-kriminalnym-pozadim/",
"https://dennikn.sk/379135/za-ficovym-investorom-b-bystrici-su-ukrajinci-kriminalnym-pozadim/"
]
}
|
2025-10-16T20:54:03.104444+00:00
|
vr14432
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14432
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
(...) ak my dávame povedzme investorovi, ktorý príde zo zahraničia, investičný stimul na jedno pracovné miesto 35-40 tisíc eur, prečo by sme nemohli nášmu, ktorý vytvorí len, však mali sme 3 takéto návrhy počas štyroch rokov, prečo by sme nemohli nášmu, povedzme domácemu investorovi, ktorý vytvorí ten podnikateľ možnože 5 pracovných miest.
|
2016-02-14 00:00:00
|
Pravda
|
Z údajov zverejnených na portáli Aktuality.sk investičné stimuly vo výške 35-40 tisíc eur na jedno pracovné miesto získalo viacero zahraničných firiem. Most-Híd taktiež počas posledných 4 rokov predložil 3 návrhy zákona o investičných stimuloch. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako je zverejnené na portáli Aktuality.sk , investičné stimuly vo výške 35 až 40 tisíc eur na jedno pracovné miesto získalo viacero zahraničnch firiem, medzi inými napr. ZKW Slovakia, Stawi, Tondach a iné. Taktiež veľa firiem dostalo aj väčší investičný stimul na jedno pracovné miesto. Priemerná výška investičného stimulu na jedno pracovné miesto bola v rokoch 2002 až 2012 na úrovni 30 504 eur. Poslanci strany Most-Híd naozaj predložili počas 4 rokov 3 návrhy na zmenu zákona o investičnej pomoci, z toho 2 neprešli prvým hlasovaním a 1 jeden vzali listom späť. 5. decembra 2014 išlo o návrh poslanca Zsolta Simona , ktorý neprešiel do druhého čítania. 22. augusta išlo o návrh skupiny poslancov z Mostu-Híd, tento návrh vzali navrhovatelia listom spät 10. septembra 2014. 27. marca 2014 išlo o návrh poslanca Ivana Švejnu, návrh neprešiel do druhého čítania.
|
[
"Z údajov zverejnených na portáli Aktuality.sk investičné stimuly vo výške 35-40 tisíc eur na jedno pracovné miesto získalo viacero zahraničných firiem. Most-Híd taktiež počas posledných 4 rokov predložil 3 návrhy zákona o investičných stimuloch. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako je zverejnené na portáli Aktuality.sk , investičné stimuly vo výške 35 až 40 tisíc eur na jedno pracovné miesto získalo viacero zahraničnch firiem, medzi inými napr. ZKW Slovakia, Stawi, Tondach a iné. Taktiež veľa firiem dostalo aj väčší investičný stimul na jedno pracovné miesto. Priemerná výška investičného stimulu na jedno pracovné miesto bola v rokoch 2002 až 2012 na úrovni 30 504 eur. Poslanci strany Most-Híd naozaj predložili počas 4 rokov 3 návrhy na zmenu zákona o investičnej pomoci, z toho 2 neprešli prvým hlasovaním a 1 jeden vzali listom späť. 5. decembra 2014 išlo o návrh poslanca Zsolta Simona , ktorý neprešiel do druhého čítania. 22. augusta išlo o návrh skupiny poslancov z Mostu-Híd, tento návrh vzali navrhovatelia listom spät 10. septembra 2014. 27. marca 2014 išlo o návrh poslanca Ivana Švejnu, návrh neprešiel do druhého čítania."
] |
2016-02-15 00:00:00
|
{
"text": [
"Aktuality.sk",
"návrh",
"Simona",
"návrh",
"návrh"
],
"url": [
"http://www.aktuality.sk/clanok/223988/investicne-stimuly-prebudzaju-ci-zabijaju-podnikanie-a-ekonomiku/",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35022",
"http://www.most-hid.sk/sk/zsolt-simon-predlozil-dnes-navrhy-zakonov-ktorymi-chce-most-hid-pre-obcanov-viac-prace-lacnejsi",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5092",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33711"
]
}
|
2025-10-16T20:53:53.502313+00:00
|
vr29058
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29058
|
Daniel Lipšic
|
Nová väčšina
|
https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic
|
Firma Agel je firma, na ktorú prevádzal cez svojho priateľa pán Paška svoje podiely vo firme Medical Group. A potom spätne sa to prevádzalo znovu na priateľa pána Pašku, pána Dušana Macha.
|
2015-01-18 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Je pravda, že Pavol Paška a Dušan Mach pôsobili v tých istých firmách. Ďalej je pravdou, že spoločnosť Medical Group bola určité obdobie súčasťou Agelu. Nie sú však známe informácie o vlastníctve a prevode podielov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Daniel Lipšic Pavla Pašku už skôr obvinil z prepojenia na viacero spoločností pôsobiacich v zdravotníctve. Medical Group SK , v ktorej pôsobil Paška do roku 2002 bola premenovaná zo spoločnosti Martek Medical SK, ktorej predchádzal Fakon a.s.. Do Medical Group SK vstúpil Dušan Mach v roku 2008 ako člen dozornej rady. Martek Medical SK mal byť od roku 2008 do roku 2011 súčasťou spoločnosti Agel na základe akvizície uskutočnenej Martek Medical Group. Od 7. júla 2011 už spoločnosť nie je členom skupiny Agel. Mach pôsobil aj v iných firmách, v ktorých pôsobil Paška. Jedná sa o firmu SUISSE PHARMACIA a Biwater Slovakia .
|
[
"Je pravda, že Pavol Paška a Dušan Mach pôsobili v tých istých firmách. Ďalej je pravdou, že spoločnosť Medical Group bola určité obdobie súčasťou Agelu. Nie sú však známe informácie o vlastníctve a prevode podielov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Daniel Lipšic Pavla Pašku už skôr obvinil z prepojenia na viacero spoločností pôsobiacich v zdravotníctve. Medical Group SK , v ktorej pôsobil Paška do roku 2002 bola premenovaná zo spoločnosti Martek Medical SK, ktorej predchádzal Fakon a.s.. Do Medical Group SK vstúpil Dušan Mach v roku 2008 ako člen dozornej rady. Martek Medical SK mal byť od roku 2008 do roku 2011 súčasťou spoločnosti Agel na základe akvizície uskutočnenej Martek Medical Group. Od 7. júla 2011 už spoločnosť nie je členom skupiny Agel. Mach pôsobil aj v iných firmách, v ktorých pôsobil Paška. Jedná sa o firmu SUISSE PHARMACIA a Biwater Slovakia ."
] |
2015-01-19 00:00:00
|
{
"text": [
"obvinil",
"Medical Group SK",
"súčasťou",
"akvizície",
"SUISSE PHARMACIA",
"Biwater Slovakia"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/7480778/opozicia-vidi-pasku-na-belize-ten-danove-raje-odmieta.html",
"http://www.finstat.sk/31708030/obchodny_register",
"http://www.etrend.sk/ekonomika/paskovci-sa-vracaju-do-biznisu-s-liekmi.html",
"http://zvolen.sme.sk/c/5413617/agel-blizky-paskovi-chce-zvolensku-nemocnicu.html",
"http://orsr.sk/vypis.asp?ID=4261&SID=4&P=1",
"http://orsr.sk/vypis.asp?ID=15137&SID=4&P=1"
]
}
|
2025-10-16T19:42:43.925960+00:00
|
vr13810
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr13810
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
...kde sme povedali, každý nelegálny migrant, ktorý prekročí hranicu, bude obmedzený na slobode. Pôjde do zaisťovacieho tábora, v ktorom nemá voľnosť pohybu. A práve to je základný rozdiel medzi nami a dajme tomu Grékmi, ktorí povedali, že nebudú dávať nelegálnych migrantov do ciel, nebudú ich zatvárať.
|
2015-11-08 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že každý nepravidelný migrant, ktorý prekročí hranicu SR, bude zadržaný. Prepracovaná tzv. prijímacia smernica azylovej politiky EÚ zabezpečuje humánne materiálne prijímacie podmienky pre žiadateľov o azyl v celej EÚ a aby boli základné práva dotknutých osôb plne rešpektované. Zaistenie má byť použité len v nevyhnutných (určitých) prípadoch.
|
[
"Je pravdou, že každý nepravidelný migrant, ktorý prekročí hranicu SR, bude zadržaný. Prepracovaná tzv. prijímacia smernica azylovej politiky EÚ zabezpečuje humánne materiálne prijímacie podmienky pre žiadateľov o azyl v celej EÚ a aby boli základné práva dotknutých osôb plne rešpektované. Zaistenie má byť použité len v nevyhnutných (určitých) prípadoch."
] |
2015-11-09 00:00:00
|
{
"text": [
"prijímacia smernica azylovej politiky EÚ",
"útvaroch",
"TASR",
"v celách",
"na štadióne",
"neuzatvorila"
],
"url": [
"https://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_F7DEBE85867B1B1AC1257CEF004B85CD_SK/$File/011_strategia_vychodiskovy_material_prava_migrantov.pdf",
"http://www.teraz.sk/fotodennik/utvar-pre-utecencov-v-secovciach/81473-fotografia.html",
"http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-europa-bude-bezbranna/163861-clanok.html",
"http://www.bbc.com/news/world-europe-34101489",
"http://www.theguardian.com/world/2015/aug/14/kos-migrants-stadium-like-a-prison-greek-island-refugees-immigration",
"http://www.teraz.sk/zahranicie/novy-rekordny-prilev-migrantov-do-ma/157193-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T19:38:19.511785+00:00
|
vr26213
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26213
|
Monika Beňová
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova
|
Túto možnosť (predĺženie čerpania eurofondov, pozn.) dostali len dve krajiny Slovensko a Rumunsko.
|
2013-11-19 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že len Slovensko a Rumunsko môže čerpať eurofondy dlhšie na základe už schváleného pravidla n+3. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Euractiv , 25. septembra 2013: "Vo výbore Európskeho parlamentu prešla výnimka pre Slovensko a Rumunsko. Ostatné štáty výnimku nedostali. Namiesto dvoch rokov po konci programového obdobia 2007-2014 bude mať Slovensko na dočerpanie prostriedkov z európskych fondov tri roky (tzv. pravidlo N+3)." 6. októbra o tomto návrhu diskutoval Európsky parlament a Rada. Európsky parlament definitívne schválil predĺženie čerpania eurofondov pre Slovensko a Rumunsko 20. novembra 2013, deň predtým to prešlo Regionálnym výborom. TASR , 20. novembra 2013 "Poslanci Európskeho parlamentu (EP) dnes podľa očakávania odobrili výnimku pre Slovensko a Rumunsko, ktorá obom krajinám umožní dočerpať prostriedky z európskych fondov počas troch rokov namiesto dvoch (pravidlo N+3)." Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Je pravdou, že len Slovensko a Rumunsko môže čerpať eurofondy dlhšie na základe už schváleného pravidla n+3. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Euractiv , 25. septembra 2013: \"Vo výbore Európskeho parlamentu prešla výnimka pre Slovensko a Rumunsko. Ostatné štáty výnimku nedostali. Namiesto dvoch rokov po konci programového obdobia 2007-2014 bude mať Slovensko na dočerpanie prostriedkov z európskych fondov tri roky (tzv. pravidlo N+3).\" 6. októbra o tomto návrhu diskutoval Európsky parlament a Rada. Európsky parlament definitívne schválil predĺženie čerpania eurofondov pre Slovensko a Rumunsko 20. novembra 2013, deň predtým to prešlo Regionálnym výborom. TASR , 20. novembra 2013 \"Poslanci Európskeho parlamentu (EP) dnes podľa očakávania odobrili výnimku pre Slovensko a Rumunsko, ktorá obom krajinám umožní dočerpať prostriedky z európskych fondov počas troch rokov namiesto dvoch (pravidlo N+3).\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-11-19 00:00:00
|
{
"text": [
"Euractiv",
"návrhu",
"TASR"
],
"url": [
"http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/slovensko-bude-cerpat-eurofondy-dlhsie-021545",
"http://insideurope.eu/node/391",
"http://www.teraz.sk/ekonomika/ep-slovensko-eurofondy-n3/65204-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T19:52:53.341272+00:00
|
49934
| 49,934
|
https://demagog.sk/vyrok/49934
|
Milan Majerský
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/milan-majersky
|
Len ma prekvapuje, že v kultúrno-etických veciach ste hlasovali s Progresívnym Slovenskom, keď sa hlasovalo o tzv. práve na potrat.
|
2025-03-09 00:00:00
|
Pravda
|
Rudolf Huliak hlasoval proti návrhu, ktorý vyzýval k zamietavému postoju vlády voči zahrnutiu práva na potrat do Charty základných práv Európskej únie. Proti sa vyjadrila tiež väčšina poslancov Progresívneho Slovenska. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
V reakcii na snahu Európskeho parlamentu zahrnúť právo na potrat do Charty základných práv Európskej únie, poslanec Krátky z hnutia Slovensko vyzval v návrhu vládu, aby sa vyhradila proti tejto iniciatíve a hlasovala proti procedúram, ktoré by viedli k tejto zmene. Poslanec Huliak, ktorý bol v tom čase súčasťou klubu SNS, hlasoval proti tomuto návrhu, podobne ako 21 poslancov PS. Ostatní poslanci SNS sa hlasovania zdržali.
V iných kultúrno-etických otázkach však Huliak hlasoval v súlade s SNS. Napríklad, spolu so siedmimi spolustraníkmi sa zdržal hlasovania o návrhu zákona poslancov PS, ktorý by modifikoval postavenie cirkví a náboženských spoločenstiev. Taktiež sa zdržal hlasovania pri návrhu zákona na priznanie dvojdňového voľna pre ženy, ktoré zažili spontánny potrat. Rovnako hlasovala väčšina klubu SNS.
|
[
"Rudolf Huliak hlasoval proti návrhu, ktorý vyzýval k zamietavému postoju vlády voči zahrnutiu práva na potrat do Charty základných práv Európskej únie. Proti sa vyjadrila tiež väčšina poslancov Progresívneho Slovenska. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.",
"V reakcii na snahu Európskeho parlamentu zahrnúť právo na potrat do Charty základných práv Európskej únie, poslanec Krátky z hnutia Slovensko vyzval v návrhu vládu, aby sa vyhradila proti tejto iniciatíve a hlasovala proti procedúram, ktoré by viedli k tejto zmene. Poslanec Huliak, ktorý bol v tom čase súčasťou klubu SNS, hlasoval proti tomuto návrhu, podobne ako 21 poslancov PS. Ostatní poslanci SNS sa hlasovania zdržali.",
"V iných kultúrno-etických otázkach však Huliak hlasoval v súlade s SNS. Napríklad, spolu so siedmimi spolustraníkmi sa zdržal hlasovania o návrhu zákona poslancov PS, ktorý by modifikoval postavenie cirkví a náboženských spoločenstiev. Taktiež sa zdržal hlasovania pri návrhu zákona na priznanie dvojdňového voľna pre ženy, ktoré zažili spontánny potrat. Rovnako hlasovala väčšina klubu SNS."
] |
2025-03-15 00:00:00
|
{
"text": [
"snahu",
"vyzval",
"hlasoval",
"zdržal",
"modifikoval",
"zdržal",
"priznanie"
],
"url": [
"https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-9-2024-0286_EN.html",
"https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=544833#:~:text=C-,),to%20vo%20svojom%20uznesen%C3%AD%20z%2011.%20apr%C3%ADla%202024%20po%C5%BEaduje%20Eur%C3%B3psky%20parlament%3B,-G)",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=55364",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=55317#:~:text=Grendel%2C%20G%C3%A1bor-,Huliak%2C%20Rudolf,-Jakab%2C%20J%C3%BAlius",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=55317#:~:text=N%C3%A1vrh%20poslancov%20N%C3%A1rodnej,v%20druhom%20%C4%8D%C3%ADtan%C3%AD.",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=54703#:~:text=Hazucha%2C%20Ivan-,Huliak%2C%20Rudolf,-Janas%2C%20Karol",
"https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=538591#:~:text=Novela,inom%20rodinnom%20vz%C5%A5ahu"
]
}
|
2025-10-16T21:00:09.760914+00:00
|
vr34108
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34108
|
Ľubomír Vážny
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny
|
Vygenerovali sme cca 350 miliónov eur (eurofondov, pozn.) takých, s ktorými nevieme pohnúť dopredu. A týchto 350 miliónov eur bude mať len dve cesty. Prvá cesta je ta, že EP a samozrejme orgány pred ním schváli zmenu nariadenia, N/3, to znamená, že tých 350 miliónov alebo povinnosť vyčerpania tých 350 miliónov sa presunie do roku 2014, alebo neschváli a tých 350 miliónov prepadne.
|
2013-06-23 00:00:00
|
Nepravda
|
Ľubomír Vážny zabudol pri uvádzaní možností nakladania s danou sumou aj možnosť jej presunu medzi operačnými programami. Výrok preto označujeme za nepravdivý. Ľubomír Vážny uvádza vo viacerých médiách v prípade výšky ohrozených eurofondov sumu blízku 350 mil. EUR: SITA (7. mája 2013): "Akcelerujeme dočerpanie 300 mil. eur . Čím viac to analyzujeme, tým viac zisťujeme, že niektoré veci sú mimo nášho dosahu", dodal ( Vážny, pozn.) ." TASR (7. mája 2013) : "Za úspech považujem to, že sme z rizikovej sumy v maximálnej výške 650 miliónov eur zavedením krízového manažmentu a osobnej zodpovednosti vygenerovali sumu niečo cez 300 miliónov eur ," uviedol dnes po porade zainteresovaných ministrov podpredseda vlády SR pre investície Ľubomír Vážny (Smer-SD)." SITA (20. júna 2013): "Podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, ktorý zodpovedá aj za eurofondy, predpokladá, že prepadne okolo 350 mil. eur ." Nie je však pravdou, že existujú iba dve cesty riešenia tejto sumy, koré uvádza Vážny - teda dohoda s EK o presunutí do ďalšieho obdobia, alebo prepadnutie. V marci 2013 i máji 2013 sa predstavitelia vlády vrátane Ľubomára Vážneho vyjadrili opakovane v takom zmysel, že okrem predĺženia obdobi čerpanie existuje aj možnosť presunu prostriedkov medzi operačnými programami: "Do úvahy pripadá ďalšie presunutie finančných prostriedkov z operačných programov, kde sa eurofondy čerpajú najslabšie, a tiež odloženie ich využitia do ďalšieho roku." Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý, pretože v Ľubomír Vážny vylúčil druhú možnosť a zodpovednosť za prepadnutie/neprepadnutie zdrojov tak presunul na európsku komisiu.
|
[
"Ľubomír Vážny zabudol pri uvádzaní možností nakladania s danou sumou aj možnosť jej presunu medzi operačnými programami. Výrok preto označujeme za nepravdivý. Ľubomír Vážny uvádza vo viacerých médiách v prípade výšky ohrozených eurofondov sumu blízku 350 mil. EUR: SITA (7. mája 2013): \"Akcelerujeme dočerpanie 300 mil. eur . Čím viac to analyzujeme, tým viac zisťujeme, že niektoré veci sú mimo nášho dosahu\", dodal ( Vážny, pozn.) .\" TASR (7. mája 2013) : \"Za úspech považujem to, že sme z rizikovej sumy v maximálnej výške 650 miliónov eur zavedením krízového manažmentu a osobnej zodpovednosti vygenerovali sumu niečo cez 300 miliónov eur ,\" uviedol dnes po porade zainteresovaných ministrov podpredseda vlády SR pre investície Ľubomír Vážny (Smer-SD).\" SITA (20. júna 2013): \"Podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, ktorý zodpovedá aj za eurofondy, predpokladá, že prepadne okolo 350 mil. eur .\" Nie je však pravdou, že existujú iba dve cesty riešenia tejto sumy, koré uvádza Vážny - teda dohoda s EK o presunutí do ďalšieho obdobia, alebo prepadnutie. V marci 2013 i máji 2013 sa predstavitelia vlády vrátane Ľubomára Vážneho vyjadrili opakovane v takom zmysel, že okrem predĺženia obdobi čerpanie existuje aj možnosť presunu prostriedkov medzi operačnými programami: \"Do úvahy pripadá ďalšie presunutie finančných prostriedkov z operačných programov, kde sa eurofondy čerpajú najslabšie, a tiež odloženie ich využitia do ďalšieho roku.\" Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý, pretože v Ľubomír Vážny vylúčil druhú možnosť a zodpovednosť za prepadnutie/neprepadnutie zdrojov tak presunul na európsku komisiu."
] |
2013-06-24 00:00:00
|
{
"text": [
"SITA",
"TASR",
"SITA",
"marci 2013",
"máji 2013"
],
"url": [
"http://openiazoch.zoznam.sk/cl/133901/Ohrozene-peniaze-EU-sa-znizili-zo-mil-na-mil-eur",
"http://www.teraz.sk/ekonomika/eurofondy-prepadnutie-vazny/45453-clanok.html",
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/slovensko-posle-eu-navrh-partnerskej/690657-clanok.html?from=naj_nahlavnej_3dni",
"http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/272880-eurofondy-na-roky-2011-12-mozu-prepadnut-stat-hlada-s-uniou-riesenie/",
"http://openiazoch.zoznam.sk/cl/133901/Ohrozene-peniaze-EU-sa-znizili-zo-mil-na-mil-eur"
]
}
|
2025-10-16T19:56:29.891612+00:00
|
vr32419
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32419
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
Jedna poznámka ohľadom učiteľom na tento rok, alebo platov učiteľov na tento rok. O 5%. Vy o tom nemusíte možno vedieť ale to kúzelné zvýšenie o 5% sa udialo hlavne preto, že sa hralo so štatistikami, pán Štefanec a počet učiteľov bol upravený skoro o 4 tisíc.
|
2012-10-07 00:00:00
|
Nepravda
|
Tvdenie P. Kažimíra nie je pravda.
Deník Pravda.sk uvidol, že 09. októbra 2012 sa má zísť Hospodárska a sociálna rada, ktorá má rokovať o návrhu štátneho rozpočtu, 10. októbra by mala zasadať vláda. Až tá by mala rozhodnúť či ustúpi učiteľom alebo nie. Odborári stále trvajú na svojich požiadavkach, ale Minister financií P. Kažimír ich stále odmieta.
Nepodarilo sa nám zistiť či sa počet učiteľov znížil o 4 tisíc.
|
[
"Tvdenie P. Kažimíra nie je pravda.",
"Deník Pravda.sk uvidol, že 09. októbra 2012 sa má zísť Hospodárska a sociálna rada, ktorá má rokovať o návrhu štátneho rozpočtu, 10. októbra by mala zasadať vláda. Až tá by mala rozhodnúť či ustúpi učiteľom alebo nie. Odborári stále trvajú na svojich požiadavkach, ale Minister financií P. Kažimír ich stále odmieta.",
"Nepodarilo sa nám zistiť či sa počet učiteľov znížil o 4 tisíc."
] |
2012-10-08 00:00:00
|
{
"text": [
"Pravda.sk"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/jesen-bude-horuca-vracia-sa-vlna-protestov-fjq-/sk_domace.asp?c=A121008_103909_sk_domace_p58"
]
}
|
2025-10-16T20:33:50.689531+00:00
|
vr26829
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26829
|
Jaroslav Baška
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska
|
My sme si vlastne pozvali aj ministra vnútra na Výbor pre obranu a bezpečnosť spolu s prezidentom Gašparom Policajného zboru SR, kde nám teda vysvetlili, akým spôsobom sa v tomto prípade vlastne konalo.
|
2014-02-09 00:00:00
|
Pravda
|
Na Výbore pre obranu a bezpečnosť vystúpili Robert Kaliňák (Minister vnútra) a Tibor Gašpar(prezident Policajného zboru SR) a mali vysvetliť dôvod zdĺhavého vyšetrovania útoku extrémistov na študentský klub v Nitre. Členom výboru sa ani nepozdávalo, že znalec bol k prípadu prizvaný až 2 mesiace po útoku. Poslanec Lipšic navrhol výboru prijať uznesenie kvôli znepokojeniu o činnosti polície. Poslanec Vašečka žiada poslanecký prieskum na polícii v Nitre. Poslanec Galko vyzval ministra Kaliňáka aby podal výboru informácie, či medzi zadržanými boli aj členovia ozbrojených zborov.
|
[
"Na Výbore pre obranu a bezpečnosť vystúpili Robert Kaliňák (Minister vnútra) a Tibor Gašpar(prezident Policajného zboru SR) a mali vysvetliť dôvod zdĺhavého vyšetrovania útoku extrémistov na študentský klub v Nitre. Členom výboru sa ani nepozdávalo, že znalec bol k prípadu prizvaný až 2 mesiace po útoku. Poslanec Lipšic navrhol výboru prijať uznesenie kvôli znepokojeniu o činnosti polície. Poslanec Vašečka žiada poslanecký prieskum na polícii v Nitre. Poslanec Galko vyzval ministra Kaliňáka aby podal výboru informácie, či medzi zadržanými boli aj členovia ozbrojených zborov."
] |
2014-02-10 00:00:00
|
{
"text": [
"webnoviny.sk",
"pravda.sk",
"tyzden.sk",
"teraz.sk"
],
"url": [
"http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/786361-potycka-pre-extremistov-v-nitre-kalinak-a-lipsic-sa-hadali/",
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/307460-lipsic-a-kalinak-sa-na-vybore-sporili-pre-utok-v-nitre/",
"http://www.tyzden.sk/domaci-servis/nr-sr-lipsic-a-kalinak-sa-na-vybore-sporili-pre-utok-v-nitre-2.html",
"http://www.teraz.sk/slovensko/kalinak-pachatelia-neonacisti-trest/72733-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T19:50:39.198337+00:00
|
vr28241
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28241
|
Milan Ftáčnik
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik
|
Analytická jednotka britského The Economist zistila, že Bratislava patrí do desiatky miest sveta, kde sa najviac zlepšili podmienky na život za ostatných päť rokov.
|
2014-10-04 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa analýzy The Economist je pravdou, že Bratislava sa umiestnila v desiatke miest (na 2. mieste), v ktorých sa za posledných päť rokov zlepšili podmienky na život. Dodávame však, že umiestnenie v danom rebríčku je výsledkom viacerých faktorov, pričom mnoho z nich nemusí vôbec súvisieť s činnosťou mesta a primátora.
|
[
"Podľa analýzy The Economist je pravdou, že Bratislava sa umiestnila v desiatke miest (na 2. mieste), v ktorých sa za posledných päť rokov zlepšili podmienky na život. Dodávame však, že umiestnenie v danom rebríčku je výsledkom viacerých faktorov, pričom mnoho z nich nemusí vôbec súvisieť s činnosťou mesta a primátora."
] |
2014-09-21 00:00:00
|
{
"text": [
"The Economist",
"Analýza"
],
"url": [
"http://www.economist.com/blogs/graphicdetail/2014/08/daily-chart-13",
"http://www.eiu.com/public/thankyou_download.aspx?activity=download&campaignid=Liveability2014"
]
}
|
2025-10-16T19:45:30.029713+00:00
|
45932
| 45,932
|
https://demagog.sk/vyrok/45932
|
Marian Kotleba
|
ĽSNS
|
https://demagog.sk/politik/marian-kotleba
|
V tom návrhu (zákona o prokuratúre, pozn.) je podmienka bezúhonnosti nastavená tak, aby ju pán Daniel Lipšic spĺňal.
|
2020-07-31 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Vo vete predchádzajúcej tomuto tvrdeniu Marián Kotleba uvádza, že podľa neho je „to celé” našité na Daniela Lipšica. V tomto kontexte hovorí o (účelovom) nastavení podmienky bezúhonnosti v prospech (práve) Daniela Lipšica. Rovnaká podmienka bezúhonnosti, akú navrhujú do nového zákona poslanci dnešnej koalície, však pre generálneho prokurátora platí už dnes - len nie je upravená v zákone, ktorý rieši jeho voľbu. Daniel Lipšic ju spĺňa. Okrem toho, z verejne dostupných zdrojov neexistuje v tomto momente dôkaz pre konštatovanie, že pravidlá sú šité práve na Daniela Lipšica. Tvrdenie Mariána Kotlebu, v duchu ktorého koalícia navrhuje tú-ktorú časť zákona s úmyslom, aby sa pod ňu vošiel konkrétny kandidát, preto hodnotíme ako neoveriteľné. Návrh na zmenu spôsobu voľby GP Návrhy zmeny spôsoby voľby generálneho prokurátora predpokladá, že o funkciu sa budú môcť uchádzať aj neprokurátori. Podmienkou kandidatúry má byť vek 40 rokov, právnické vzdelanie či 15-ročná prax. Okrem toho má kandidát byť „ bezúhonný a jeho morálne vlastnosti a doterajší život dávajú záruku, že funkciu generálneho prokurátora bude riadne a čestne vykonávať.” Bezúhonný je kandidát vtedy, ak nebol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo nemá zahladený niektorý z vybraných trestných činov. Dnešný zákon Zákon , ktorý upravuje voľbu generálneho prokurátora, nehovorí o bezúhonnosti kandidáta. Generálnym prokurátorom sa však môže stať len prokurátor - a na neho zákonodarca podmienku bezúhonnosti už kladie . Aj dnes platí, že prokurátor nesmie byť odsúdený za úmyselný trestný čin a nesmie mať zahladený niektorý z vybraných trestných činov. Daniel Lipšic Začiatkom mája 2020 označil Richard Sulík (SaS) Daniela Lipšica za jedno z kvalitných mien, ktoré by mohli byť v debate o funkciu generálneho prokurátora. Lipšic v reakcii na to uviedol , že nateraz nevidí dôvod rozmýšľať o kandidatúre a nerozmýšľa o zákulisných ťahoch. V minulosti bol právoplatne odsúdený za prečin usmrtenia - čo je jeden z nedbanlivostných (a teda neúmyselných) trestných činov. Podmienku bezúhonnosti teda spĺňa aj za súčasných pravidiel. Marián Kotleba nereagoval na žiadosť o vyjadrenie, aby uviedol zdroj, z ktorého vychádzal pri svojom tvrdení.
|
[
"Vo vete predchádzajúcej tomuto tvrdeniu Marián Kotleba uvádza, že podľa neho je „to celé” našité na Daniela Lipšica. V tomto kontexte hovorí o (účelovom) nastavení podmienky bezúhonnosti v prospech (práve) Daniela Lipšica. Rovnaká podmienka bezúhonnosti, akú navrhujú do nového zákona poslanci dnešnej koalície, však pre generálneho prokurátora platí už dnes - len nie je upravená v zákone, ktorý rieši jeho voľbu. Daniel Lipšic ju spĺňa. Okrem toho, z verejne dostupných zdrojov neexistuje v tomto momente dôkaz pre konštatovanie, že pravidlá sú šité práve na Daniela Lipšica. Tvrdenie Mariána Kotlebu, v duchu ktorého koalícia navrhuje tú-ktorú časť zákona s úmyslom, aby sa pod ňu vošiel konkrétny kandidát, preto hodnotíme ako neoveriteľné. Návrh na zmenu spôsobu voľby GP Návrhy zmeny spôsoby voľby generálneho prokurátora predpokladá, že o funkciu sa budú môcť uchádzať aj neprokurátori. Podmienkou kandidatúry má byť vek 40 rokov, právnické vzdelanie či 15-ročná prax. Okrem toho má kandidát byť „ bezúhonný a jeho morálne vlastnosti a doterajší život dávajú záruku, že funkciu generálneho prokurátora bude riadne a čestne vykonávať.” Bezúhonný je kandidát vtedy, ak nebol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo nemá zahladený niektorý z vybraných trestných činov. Dnešný zákon Zákon , ktorý upravuje voľbu generálneho prokurátora, nehovorí o bezúhonnosti kandidáta. Generálnym prokurátorom sa však môže stať len prokurátor - a na neho zákonodarca podmienku bezúhonnosti už kladie . Aj dnes platí, že prokurátor nesmie byť odsúdený za úmyselný trestný čin a nesmie mať zahladený niektorý z vybraných trestných činov. Daniel Lipšic Začiatkom mája 2020 označil Richard Sulík (SaS) Daniela Lipšica za jedno z kvalitných mien, ktoré by mohli byť v debate o funkciu generálneho prokurátora. Lipšic v reakcii na to uviedol , že nateraz nevidí dôvod rozmýšľať o kandidatúre a nerozmýšľa o zákulisných ťahoch. V minulosti bol právoplatne odsúdený za prečin usmrtenia - čo je jeden z nedbanlivostných (a teda neúmyselných) trestných činov. Podmienku bezúhonnosti teda spĺňa aj za súčasných pravidiel. Marián Kotleba nereagoval na žiadosť o vyjadrenie, aby uviedol zdroj, z ktorého vychádzal pri svojom tvrdení."
] |
2020-07-31 00:00:00
|
{
"text": [
"Návrhy",
"má",
"má",
"je",
"Zákon",
"kladie",
"označil",
"uviedol",
"odsúdený",
"prečin"
],
"url": [
"https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=478826",
"https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=478826",
"https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=478826",
"https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=478826",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/20090717.html#paragraf-7",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/154/20200101#paragraf-6.odsek-5",
"https://slovensko.hnonline.sk/2141233-sulik-o-volbe-generalneho-prokuratora-lipsic-je-jedno-z-tych-kvalitnych-mien",
"https://slovensko.hnonline.sk/2149524-lipsic-o-kandidature-za-generalneho-prokuratora-nad-zakulisnymi-tahmi-nepremyslam",
"https://dennikn.sk/888227/daniel-lipsic-dostal-za-vlanajsiu-dopravnu-nehodu-podmienecny-trojrocny-trest/",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20200101#paragraf-10"
]
}
|
2025-10-16T20:57:47.638599+00:00
|
vr25676
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25676
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
V prípade západoslovenských energetických závodov (vyplatenie superdividendy, pozn.) je tuná požiadavka EON-u, to znamená nie požiadavka štátu ako to bolo niekde mylne písané.
|
2013-10-13 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Polovičným vlastníkom ZSE je E.ON. Podľa informácií Trendu z 8. októbra 2013 si ZSE požičali na trhoch sumu vo výške 630 miliónov eur. Demagog.SK nezistil žiadnu informáciu, podľa ktorej mal o vyplatenie superdividedy požiadať práve E.ON. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. TASR 3. septembra 2013 informovala, že vláda počíta na roky 2014 až 2016 príjmy zo superdividend na úrovni 400 miliónov eur. Návrh štátneho rozpočtu na roky 2014 až 2016, ktorý 10. októbra schválila vláda uvádza: " V roku 2013 sa očakávajú príjmy zo superdividendy vo výške 0,4 mld. eur ." Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Polovičným vlastníkom ZSE je E.ON. Podľa informácií Trendu z 8. októbra 2013 si ZSE požičali na trhoch sumu vo výške 630 miliónov eur. Demagog.SK nezistil žiadnu informáciu, podľa ktorej mal o vyplatenie superdividedy požiadať práve E.ON. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. TASR 3. septembra 2013 informovala, že vláda počíta na roky 2014 až 2016 príjmy zo superdividend na úrovni 400 miliónov eur. Návrh štátneho rozpočtu na roky 2014 až 2016, ktorý 10. októbra schválila vláda uvádza: \" V roku 2013 sa očakávajú príjmy zo superdividendy vo výške 0,4 mld. eur .\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-10-14 00:00:00
|
{
"text": [
"TASR",
"Návrh"
],
"url": [
"http://www.teraz.sk/ekonomika/sr-superdividenda-dlh-hdp/57049-clanok.html",
"http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159953?prefixFile=m_"
]
}
|
2025-10-16T19:55:05.058659+00:00
|
49034
| 49,034
|
https://demagog.sk/vyrok/49034
|
Milan Krajniak
|
SME RODINA
|
https://demagog.sk/politik/milan-krajniak
|
…primátor Malaciek, pán Říha, (…) Občania ho pravidelne volia, zrazu ho zbalila NAKA. Obvinený. No a dnes sa ukázalo, že je nevinný.
| null |
Pravda
|
Juraj Říha je primátorom Malaciek tretie funkčné obdobie od roku 2014. Stíhaný bol za podplácanie, v roku 2020 ho obvinil developer František Bobák. V decembri 2022 Úrad špeciálnej prokuratúry stíhanie zastavil. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Podľa developera Bobáka si primátor Říha žiadal úplatok za vybavenie kolaudačného rozhodnutia. Podpis ku kolaudácii Bobákovej bytovky mal Říha podmieniť kladným vyjadrením dopravného inžiniera Okresného dopravného inšpektorátu k výstavbe športovej arény.
Vyšetrovateľ NAKA zadržal a obvinil z prijímania úplatku 12. mája 2020 okrem primátora aj miestneho podnikateľa Mária Longauera. Obvinenie padlo v rámci protikorupčnej akcie Staviteľ. V decembri 2022 však bolo Říhovi aj Longauerovi obvinenie prokuratúrou zrušené a trestné stíhanie zastavené.
V uznesení bolo uvedené : “Je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.”
|
[
"Juraj Říha je primátorom Malaciek tretie funkčné obdobie od roku 2014. Stíhaný bol za podplácanie, v roku 2020 ho obvinil developer František Bobák. V decembri 2022 Úrad špeciálnej prokuratúry stíhanie zastavil. Výrok hodnotíme ako pravdivý.",
"Podľa developera Bobáka si primátor Říha žiadal úplatok za vybavenie kolaudačného rozhodnutia. Podpis ku kolaudácii Bobákovej bytovky mal Říha podmieniť kladným vyjadrením dopravného inžiniera Okresného dopravného inšpektorátu k výstavbe športovej arény.",
"Vyšetrovateľ NAKA zadržal a obvinil z prijímania úplatku 12. mája 2020 okrem primátora aj miestneho podnikateľa Mária Longauera. Obvinenie padlo v rámci protikorupčnej akcie Staviteľ. V decembri 2022 však bolo Říhovi aj Longauerovi obvinenie prokuratúrou zrušené a trestné stíhanie zastavené.",
"V uznesení bolo uvedené : “Je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.”"
] |
2023-05-04 00:00:00
|
{
"text": [
"developer",
"úplatku",
"uvedené"
],
"url": [
"https://myzahorie.sme.sk/c/23120628/primator-malaciek-tvrdi-ze-jeho-zadrzanie-spred-troch-rokov-bolo-totalnym-zlyhanim-policie.html",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/655385-naka-vzala-primatora-malaciek-ten-za-cirkus-okolo-zadrzania-ziada-ospravedlnenie-policia-pcha-hlavu-do-piesku/",
"https://myzahorie.sme.sk/c/23120628/primator-malaciek-tvrdi-ze-jeho-zadrzanie-spred-troch-rokov-bolo-totalnym-zlyhanim-policie.html"
]
}
|
2025-10-16T19:10:55.542148+00:00
|
45784
| 45,784
|
https://demagog.sk/vyrok/45784
|
Monika Beňová
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova
|
To, že bola pani (Jankovská, pozn.) ako štátna tajomníčka, ja som ju tam nenominovala, dokonca si veľmi dobre pamätám v čase, keď jej bol odobratý mobilný telefón, že som napísala post na sociálnu sieť, že by bolo veľmi dobré keby odstúpila, pretože nie je normálne, aby sa vysokej štátnej úradníčke, kde ja radím štátnu tajomníčku, prídu zobrať mobilný telefón.
|
2020-06-25 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa Zákona o organizácii činnosti vlády štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra. Jankovskú teda ako nominantku strany Smer vymenovala vláda Roberta Fica v roku 2016. Monika Beňová nebola jej súčasťou, je však členkou Smeru. „Je to veľmi nepríjemné, že voči nej ako štátnej tajomníčke ministerstva spravodlivosti musel byť vykonaný takýto úkon. Myslím si, že by sa nad tým mala zamyslieť a opustiť v tejto chvíli tento post,“ uviedla Beňová v čase, keď polícia zadržala Jankovskej telefón. Status na Facebooku viac dohľadateľný nie je, tvrdenie Moniky Beňovej však v duchu povedaného sedí s jej vtedajšími vyjadreniami pre médiá. Hodnotíme ho preto ako pravdivé.
|
[
"Podľa Zákona o organizácii činnosti vlády štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra. Jankovskú teda ako nominantku strany Smer vymenovala vláda Roberta Fica v roku 2016. Monika Beňová nebola jej súčasťou, je však členkou Smeru. „Je to veľmi nepríjemné, že voči nej ako štátnej tajomníčke ministerstva spravodlivosti musel byť vykonaný takýto úkon. Myslím si, že by sa nad tým mala zamyslieť a opustiť v tejto chvíli tento post,“ uviedla Beňová v čase, keď polícia zadržala Jankovskej telefón. Status na Facebooku viac dohľadateľný nie je, tvrdenie Moniky Beňovej však v duchu povedaného sedí s jej vtedajšími vyjadreniami pre médiá. Hodnotíme ho preto ako pravdivé."
] |
2020-06-25 00:00:00
|
{
"text": [
"Zákona",
"vláda",
"nebola",
"uviedla"
],
"url": [
"http://v/",
"https://www.vlada.gov.sk//vlada-sr-od-24-03-2016-do-20-03-2020/",
"https://www.vlada.gov.sk//vlada-sr-od-24-03-2016-do-20-03-2020/",
"https://dennikn.sk/1562672/fico-o-jankovskej-mlci-benova-jej-odporuca-aby-z-funkcie-odstupila/?ref=list&fbclid=IwAR2iw4gt1LitZMX1XMb2hqmfqXsuqoJRjStOb8mBxzSDvKrKhESWBg6uXQk"
]
}
|
2025-10-16T19:17:51.527995+00:00
|
vr33227
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33227
|
Miroslav Beblavý
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy
|
V Európe máme krajiny, ktorým sa darí (čo sa týka zamestnanosti - pozn. demagog.sk) dobre, patrí medzi ne aj náš hlavný obchodný partner Nemecko, patrí napríklad medzi ne aj Estónsko, keď hovoríme o postkomunistických krajinách. A máme aj krajiny, ktorým sa v oblasti zamestnanosti darí veľmi zle ako je Grécko a Španielsko.
|
2013-02-24 00:00:00
|
Pravda
|
Nezamestnanosť v Nemecku medziročne klesala nepretržite od roku 2007, ako vyplýva z údajov tamojšieho Spolkového štatistického úradu. V decembri 2012 bola medziročne nižšia ako v decembri 2011 o 0,2 percenta. Naopak, zamestnanosť podľa rovnakého zdroja stúpala, za december 2012 meziročne o 0,7%.
|
[
"Nezamestnanosť v Nemecku medziročne klesala nepretržite od roku 2007, ako vyplýva z údajov tamojšieho Spolkového štatistického úradu. V decembri 2012 bola medziročne nižšia ako v decembri 2011 o 0,2 percenta. Naopak, zamestnanosť podľa rovnakého zdroja stúpala, za december 2012 meziročne o 0,7%."
] |
2013-02-25 00:00:00
|
{
"text": [
"údajov",
"zdroja",
"údajov",
"vzrástla",
"údaje",
"graf",
"grafom"
],
"url": [
"https://www.destatis.de/EN/FactsFigures/Indicators/ShortTermIndicators/LabourMarket/arb410.html",
"https://www.destatis.de/EN/FactsFigures/Indicators/ShortTermIndicators/LabourMarket/karb811.html",
"http://www.stat.ee/65160",
"http://www.stat.ee/65160",
"http://sdw.ecb.europa.eu/quickview.do?SERIES_KEY=132.STS.M.GR.S.UNEH.RTT000.4.000",
"http://www.statistics.gr/portal/page/portal/ESYE/PAGE-consumerworks?inputA=1",
"http://www.ine.es/en/welcome_en.htm"
]
}
|
2025-10-16T19:59:52.308829+00:00
|
vr37896
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37896
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
Malá novela chce od 1.9. tohto roku spolu s novelou trestného zákona sprísniť postih hlavne v oblasti nelegálnych, alebo ilegálnych stavieb.
|
2011-04-03 00:00:00
|
Pravda
|
Znenie tzv. Malej novely je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Plným názvom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) si môžete prečítať tu (.pdf). "§ 102a Zastavenie prác na nepovolenej stavbe (1) Ak orgán štátneho stavebného dohľadu zistí nepovolenú stavbu, zabezpečí o tom dôkazný prostriedok podľa § 98a ods.3 a oznámi to bezodkladne stavebnému úradu, ktorý na základe tohto oznámenia začne konanie podľa § 88. (2) Stavebný úrad vydá bezodkladne predbežné opatrenie9c), ktorým rozhodne o zastavení prác na stavbe a určí opatrenia na ochranu stavby a staveniska. Rozhodnutie stavebný úrad doručí stavebníkovi, zhotoviteľovi stavby a stavbyvedúcemu alebo osobe, ktorá vykonáva na stavbe stavebný dozor. (3) V rozhodnutí podľa odseku 2 môže stavebný úrad uložiť fyzickej osobe alebo právnickej osobe podľa povahy veci tiež povinnosť zdržať sa takej činnosti, ktorá nad prípustnú mieru ustanovenú osobitnými predpismi poškodzuje životné prostredie, alebo povinnosť vykonať také opatrenia, ktoré znížia nepriaznivé účinky ich činnosti na životné prostredie na prípustnú mieru. Pôsobnosť iných orgánov podľa osobitných predpisov nie je dotknutá. (4) Ak osoby, ktorým sa rozhodnutie podľa odseku 2 má doručiť, alebo ich pobyt, nie sú známe, oznámi stavebný úrad rozhodnutie verejnou vyhláškou. (5) Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení prác na stavbe nemá odkladný účinok. (6) Ak nejde o jednoduchú stavbu, drobnú stavbu alebo stavebnú úpravu, zašle stavebný úrad rozhodnutie podľa odseku 2 bezodkladne na vedomie aj útvaru Policajného zboru, príslušnému podľa osobitného predpisu. (7) Stavebný úrad podľa povahy veci doručí rozhodnutie na vedomie aj dodávateľovi vody, elektrickej energie a iných médií potrebných na uskutočnenie stavby. (8) Ak stavebník nerešpektuje rozhodnutie podľa odseku 2, vydá stavebný úrad rozhodnutie, ktorým nariadi dodávateľovi vody, elektrickej energie a iných médií potrebných na uskutočnenie stavby, zastavenie dodávok na stavbu. Rozhodnutie doručí aj stavebníkovi. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. (9) Stavebník môže pokračovať v prácach na stavbe len na základe nového rozhodnutia stavebného úradu (§ 88 a § 88a). § 106 2) Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu od 17.000 eur do 170.000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá ako stavebník alebo vlastník stavby a) vykonáva činnosti bez územného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, b) neodstráni zistené nedostatky stavby nariadené rozhodnutím stavebného úradu alebo inšpekcie (§ 102 ods. 3), c) zhoršuje životné prostredie tým, že predlžuje lehotu výstavby v rozpore so stavebným povolením, d) uskutočňuje stavbu alebo jej zmenu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, ak nejde o trestný čin9e), e) užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, f) umožní inej osobe užívanie stavby bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, g) odstraňuje stavbu bez povolenia príslušného orgánu, ak sa takéto povolenie vyžaduje. (3) Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu od 100.000 eur do 350.000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá ako stavebník alebo vlastník stavby a) bez stavebného povolenia uskutočňuje stavbu v chránenom území alebo v ochrannom pásme, ak nejde o trestný čin9e), b) nezastaví stavebné práce na nepovolenej stavbe napriek právoplatnému rozhodnutiu stavebného úradu o zastavení stavebných prác (§ 102a ods. 2), ak nejde o trestný čin9f), c) odstraňuje stavbu, ktorá je kultúrnou pamiatkou bez povolenia odstránenia stavby. Súčasný zákon z 27. apríla 1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) aj s príslušnými novelami si viete pozrieť tu . V súčasnom zákone je maximálna pokuta stanovená na 5 mil. Sk (166.000 eur). Novela tak viac ako dvojnásobne navyšuje maximálnu sadzbu pokuty.
|
[
"Znenie tzv. Malej novely je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Plným názvom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) si môžete prečítať tu (.pdf). \"§ 102a Zastavenie prác na nepovolenej stavbe (1) Ak orgán štátneho stavebného dohľadu zistí nepovolenú stavbu, zabezpečí o tom dôkazný prostriedok podľa § 98a ods.3 a oznámi to bezodkladne stavebnému úradu, ktorý na základe tohto oznámenia začne konanie podľa § 88. (2) Stavebný úrad vydá bezodkladne predbežné opatrenie9c), ktorým rozhodne o zastavení prác na stavbe a určí opatrenia na ochranu stavby a staveniska. Rozhodnutie stavebný úrad doručí stavebníkovi, zhotoviteľovi stavby a stavbyvedúcemu alebo osobe, ktorá vykonáva na stavbe stavebný dozor. (3) V rozhodnutí podľa odseku 2 môže stavebný úrad uložiť fyzickej osobe alebo právnickej osobe podľa povahy veci tiež povinnosť zdržať sa takej činnosti, ktorá nad prípustnú mieru ustanovenú osobitnými predpismi poškodzuje životné prostredie, alebo povinnosť vykonať také opatrenia, ktoré znížia nepriaznivé účinky ich činnosti na životné prostredie na prípustnú mieru. Pôsobnosť iných orgánov podľa osobitných predpisov nie je dotknutá. (4) Ak osoby, ktorým sa rozhodnutie podľa odseku 2 má doručiť, alebo ich pobyt, nie sú známe, oznámi stavebný úrad rozhodnutie verejnou vyhláškou. (5) Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení prác na stavbe nemá odkladný účinok. (6) Ak nejde o jednoduchú stavbu, drobnú stavbu alebo stavebnú úpravu, zašle stavebný úrad rozhodnutie podľa odseku 2 bezodkladne na vedomie aj útvaru Policajného zboru, príslušnému podľa osobitného predpisu. (7) Stavebný úrad podľa povahy veci doručí rozhodnutie na vedomie aj dodávateľovi vody, elektrickej energie a iných médií potrebných na uskutočnenie stavby. (8) Ak stavebník nerešpektuje rozhodnutie podľa odseku 2, vydá stavebný úrad rozhodnutie, ktorým nariadi dodávateľovi vody, elektrickej energie a iných médií potrebných na uskutočnenie stavby, zastavenie dodávok na stavbu. Rozhodnutie doručí aj stavebníkovi. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. (9) Stavebník môže pokračovať v prácach na stavbe len na základe nového rozhodnutia stavebného úradu (§ 88 a § 88a). § 106 2) Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu od 17.000 eur do 170.000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá ako stavebník alebo vlastník stavby a) vykonáva činnosti bez územného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, b) neodstráni zistené nedostatky stavby nariadené rozhodnutím stavebného úradu alebo inšpekcie (§ 102 ods. 3), c) zhoršuje životné prostredie tým, že predlžuje lehotu výstavby v rozpore so stavebným povolením, d) uskutočňuje stavbu alebo jej zmenu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, ak nejde o trestný čin9e), e) užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, f) umožní inej osobe užívanie stavby bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, g) odstraňuje stavbu bez povolenia príslušného orgánu, ak sa takéto povolenie vyžaduje. (3) Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu od 100.000 eur do 350.000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá ako stavebník alebo vlastník stavby a) bez stavebného povolenia uskutočňuje stavbu v chránenom území alebo v ochrannom pásme, ak nejde o trestný čin9e), b) nezastaví stavebné práce na nepovolenej stavbe napriek právoplatnému rozhodnutiu stavebného úradu o zastavení stavebných prác (§ 102a ods. 2), ak nejde o trestný čin9f), c) odstraňuje stavbu, ktorá je kultúrnou pamiatkou bez povolenia odstránenia stavby. Súčasný zákon z 27. apríla 1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) aj s príslušnými novelami si viete pozrieť tu . V súčasnom zákone je maximálna pokuta stanovená na 5 mil. Sk (166.000 eur). Novela tak viac ako dvojnásobne navyšuje maximálnu sadzbu pokuty."
] |
2011-04-04 00:00:00
|
{
"text": [
"tu",
"tu"
],
"url": [
"https://lt.justice.gov.sk/Attachment/Vlastn%C3%BD%20materi%C3%A1l.rtf?instEID=191&attEID=33240&docEID=167031&matEID=3794&langEID=1&tStamp=20110331101506123",
"http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/stavebny-zakon/"
]
}
|
2025-10-16T20:16:05.918604+00:00
|
vr17333
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17333
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
My sme tie sadzby dokonca v mnohých citlivých oblastiach znížili z ôsmich percent na šesť, napríklad na majetok, v niektorých oblastiach ešte nižšie.
|
2018-02-11 00:00:00
|
Pravda
|
V januári 2018 predložilo Ministerstvo financií SR návrh zákona o dani z poistenia do pripomienkového konania. Novela zákona hovorí o náhrade 8 % odvodu z neživotného poistenia. Väčšina odvetví životného aj neživotného poistenia by mala podliehať dani vo výške od 2 % do 8 %. V prípade poistenia škôd na majetku ministerstvo navrhuje daň z poistenia vo výške 6 %. Najnižšie 2 a 3 % sadzby navrhuje rezort financií v odvetviach životného poistenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"V januári 2018 predložilo Ministerstvo financií SR návrh zákona o dani z poistenia do pripomienkového konania. Novela zákona hovorí o náhrade 8 % odvodu z neživotného poistenia. Väčšina odvetví životného aj neživotného poistenia by mala podliehať dani vo výške od 2 % do 8 %. V prípade poistenia škôd na majetku ministerstvo navrhuje daň z poistenia vo výške 6 %. Najnižšie 2 a 3 % sadzby navrhuje rezort financií v odvetviach životného poistenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2018-02-12 00:00:00
|
{
"text": [
"predložilo",
"Ministerstva financií SR",
"Ministerstvo financií",
"TASR"
],
"url": [
"https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/454068-odvod-z-poistenia-nahradi-dan/",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatId=84&NewsID=1154",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatId=84&NewsID=1154",
"https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/454068-odvod-z-poistenia-nahradi-dan/"
]
}
|
2025-10-16T19:26:38.463348+00:00
|
vr28927
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28927
|
Ivan Švejna
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/ivan-svejna
|
spomeniem podnik Duslo Šaľa, 58 miliónov, spomeniem Ružomberok, 25 miliónov (hovorí o daňových úľavách, pozn.)
|
2014-12-07 00:00:00
|
Pravda
|
Daňovú úľavu 58 miliónov eur naozaj dostal podnik Duslo Šaľa a daňovú úľavu 25 miliónov zase podnik Mondi SCP v Ružomberku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Demagog.SK sa touto otázkou už zaoberal 14. októbra 2012 v diskusii O 5 minút 12 medzi Petrom Pellegrinim a práve Ivanom Švejnom. Švejna vo výroku nepriamo spomenul ružomberskú firmu Mondi SCP , ktorej vláda udelila investičný stimul vo výške 25 375 000 eur na udržanie existujúcich pracovných miest. Jozef Mihál spomínal Duslo Šaľa 28. septembra 2014 v diskusii O 5 minút 12 medzi ním a Jánom Richterom. Ficova vláda poskytla podniku daňovú úľavu vo výške 58 miliónov eur na udržanie zamestnanosti a a investície vo výške 300 miliónov eur. Stimul musí ale ešte schváliť Európska komisia, ktorá zatiaľ nerozhodla.
|
[
"Daňovú úľavu 58 miliónov eur naozaj dostal podnik Duslo Šaľa a daňovú úľavu 25 miliónov zase podnik Mondi SCP v Ružomberku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Demagog.SK sa touto otázkou už zaoberal 14. októbra 2012 v diskusii O 5 minút 12 medzi Petrom Pellegrinim a práve Ivanom Švejnom. Švejna vo výroku nepriamo spomenul ružomberskú firmu Mondi SCP , ktorej vláda udelila investičný stimul vo výške 25 375 000 eur na udržanie existujúcich pracovných miest. Jozef Mihál spomínal Duslo Šaľa 28. septembra 2014 v diskusii O 5 minút 12 medzi ním a Jánom Richterom. Ficova vláda poskytla podniku daňovú úľavu vo výške 58 miliónov eur na udržanie zamestnanosti a a investície vo výške 300 miliónov eur. Stimul musí ale ešte schváliť Európska komisia, ktorá zatiaľ nerozhodla."
] |
2014-12-08 00:00:00
|
{
"text": [
"14. októbra 2012",
"výroku",
"Mondi SCP",
"spomínal",
"28. septembra 2014",
"poskytla",
"schváliť"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/320/statny-rozpocet-na-buduci-rok",
"http://www.demagog.sk/politici/51/ivan-svejna",
"http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-149141?prefixFile=m_",
"http://www.demagog.sk/politici/56/jozef-mihal/?page=1",
"http://www.demagog.sk/diskusie/493/nezamestnanost-na-slovensku",
"http://www.etrend.sk/ekonomika/pavlis-obhajuje-miliony-pre-duslo-konflikt-zaujmov-nevidi.html",
"http://openiazoch.zoznam.sk/cl/149593/Europska-komisia-zatial-nerozhodla-o-ulave-pre-Duslo-Sala"
]
}
|
2025-10-16T19:43:07.192340+00:00
|
vr33173
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33173
|
Ondrej Krajňák
| null |
https://demagog.sk/politik/ondrej-krajnak
|
V minulom roku, teda už to bol 15 dokumentárny film, ktorý Ústav pamäti národa vydal, vyrobil, vyprodukoval.
|
2013-02-13 00:00:00
|
Pravda
|
Narátali sme štrnásť samostatných dokumentov a jedna masívna zbierka svedeckých výpovedí pamätníkov na obdobie rôznych slovenských totalít. Výrok Ondreja Krajňáka teda hodnotíme ako pravdivý. Na stránkach ústavu sa nám podarilo objaviť spolu 13 samostatných dokumentárnych filmov, ktoré táto inštitúcia vyprodukovala. Obsiahly audiovizuálny archív, spracúvajúci výpovede svedkov, ktorí prežili totalitu v rôznych podobách na Slovensku, nesie názov Oral history - Svedkovia neslobody. Ďalej môžeme rátať dokumentárny film Arbitráž. Tento audiovizuálny počin sa dočkal svojej premiéry na filmovej prehliadke Festival slobody, ktorý sa uskutočnil na jeseň minulého roka. Jeho usporiadateľom bolo UPN: Dátum zverejnenia analýzy: 14.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Narátali sme štrnásť samostatných dokumentov a jedna masívna zbierka svedeckých výpovedí pamätníkov na obdobie rôznych slovenských totalít. Výrok Ondreja Krajňáka teda hodnotíme ako pravdivý. Na stránkach ústavu sa nám podarilo objaviť spolu 13 samostatných dokumentárnych filmov, ktoré táto inštitúcia vyprodukovala. Obsiahly audiovizuálny archív, spracúvajúci výpovede svedkov, ktorí prežili totalitu v rôznych podobách na Slovensku, nesie názov Oral history - Svedkovia neslobody. Ďalej môžeme rátať dokumentárny film Arbitráž. Tento audiovizuálny počin sa dočkal svojej premiéry na filmovej prehliadke Festival slobody, ktorý sa uskutočnil na jeseň minulého roka. Jeho usporiadateľom bolo UPN: Dátum zverejnenia analýzy: 14.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-02-14 00:00:00
|
{
"text": [
"stránkach",
"uskutočnil"
],
"url": [
"http://www.upn.gov.sk/obdobie-1945-1989/filmy-pripravene-do-vysielania",
"http://www.teraz.sk/zo-skol/na-festivale-slobody-premietli-za-dva-dn/29065-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T20:48:32.013481+00:00
|
vr26023
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26023
|
Pavol Frešo
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/pavol-freso
|
Napriek tomu, že pred krízou bolo viacej peňazí, tak nám sa podarilo zvýšiť práve ten počet tých miliónov, ktoré dávame do sociálnych služieb. Niekde z 19 na 21 (miliónov eur, pozn.).
|
2013-11-06 00:00:00
|
Pravda
|
V sledovanom období boli v BSK zvýšené výdavky na sociálne služby z 21,7 na takmer 24 mil. eur. Tieto sumy sú teda ešte vyššie ako uvádza Pavol Frešo. Interval zvýšenia výdavkov na sociálne služby je však pravdivý, a keďže si Pavol Frešo nevylepšuje svoju argumentačnú pozíciu, výrok hodnotíme ako pravdivý. Pavol Frešo bol do funkcie predsedu BSK zvolený 28. novembra 2009. Rozpočet BSK na rok 2010 bol už schválený keď nastúpil do funkcie. Pavol Frešo vo svojom výroku hovorí "podarilo sa nám ...", preto sa zameriavame predovšetkým na porovnanie rozpočtov 2011 až 2013, pretože do ich tvorby sa už mohol reálne zapojiť. Z nasledujúcej tabuľky možno vidieť, že výdavky na sociálne služby sa v posledných rokoch (najmä 2011 až 2013, pozn.) zvyšovali relatívne rýchlo v porovnaní s celkovými výdavkami, pri ktorých nemožno hovoriť o výraznom náraste. Navyše treba podotknúť, že v posledných rokoch v BSK narastajú hlavne výdavky na splácanie istín, teda splácanie dlhu (porovnaj Rozpočet na roky 2013-2015 (.pdf, str. 98), pozn.). Bežné a kapitálové výdavky BSK majú dokonca medzi rokmi 2012 a 2013 klesnúť o cca 10 mil. eur. ROK Výdavky na sociálne služby (eur) Výdavky celkom (eur) Podľa dokumentov (.pdf) 2009 19 645 820 109 655 511 Rozpočet BSK na roky 2010-2012 (str. 152) Rozpočet BSK na roky 2009 – 2011 (str. 9) 2010 21 862 146 120 611 075 Rospočet BSK na roky 2010-2012 (str. 152 a 186) 2011 21 698 768 119 923 645 Rozpočet na roky 2012-2014 (str. 99 a 119) 2012 23 876 979 124 919 715 (očakávaná skutočnosť) Rozpočet na roky 2013-2015 (str. 82 a 98) 2013 23 996 176 122 262 956 (návrh) Rozpočet na roky 2013-2015 (str. 82 a 98) Zdroj: Rozpočet Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"V sledovanom období boli v BSK zvýšené výdavky na sociálne služby z 21,7 na takmer 24 mil. eur. Tieto sumy sú teda ešte vyššie ako uvádza Pavol Frešo. Interval zvýšenia výdavkov na sociálne služby je však pravdivý, a keďže si Pavol Frešo nevylepšuje svoju argumentačnú pozíciu, výrok hodnotíme ako pravdivý. Pavol Frešo bol do funkcie predsedu BSK zvolený 28. novembra 2009. Rozpočet BSK na rok 2010 bol už schválený keď nastúpil do funkcie. Pavol Frešo vo svojom výroku hovorí \"podarilo sa nám ...\", preto sa zameriavame predovšetkým na porovnanie rozpočtov 2011 až 2013, pretože do ich tvorby sa už mohol reálne zapojiť. Z nasledujúcej tabuľky možno vidieť, že výdavky na sociálne služby sa v posledných rokoch (najmä 2011 až 2013, pozn.) zvyšovali relatívne rýchlo v porovnaní s celkovými výdavkami, pri ktorých nemožno hovoriť o výraznom náraste. Navyše treba podotknúť, že v posledných rokoch v BSK narastajú hlavne výdavky na splácanie istín, teda splácanie dlhu (porovnaj Rozpočet na roky 2013-2015 (.pdf, str. 98), pozn.). Bežné a kapitálové výdavky BSK majú dokonca medzi rokmi 2012 a 2013 klesnúť o cca 10 mil. eur. ROK Výdavky na sociálne služby (eur) Výdavky celkom (eur) Podľa dokumentov (.pdf) 2009 19 645 820 109 655 511 Rozpočet BSK na roky 2010-2012 (str. 152) Rozpočet BSK na roky 2009 – 2011 (str. 9) 2010 21 862 146 120 611 075 Rospočet BSK na roky 2010-2012 (str. 152 a 186) 2011 21 698 768 119 923 645 Rozpočet na roky 2012-2014 (str. 99 a 119) 2012 23 876 979 124 919 715 (očakávaná skutočnosť) Rozpočet na roky 2013-2015 (str. 82 a 98) 2013 23 996 176 122 262 956 (návrh) Rozpočet na roky 2013-2015 (str. 82 a 98) Zdroj: Rozpočet Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-11-07 00:00:00
|
{
"text": [
"Rozpočet na roky 2013-2015",
"Rozpočet BSK na roky 2010-2012",
"Rozpočet BSK na roky 2009 – 2011",
"Rospočet BSK na roky 2010-2012",
"Rozpočet na roky 2012-2014",
"Rozpočet na roky 2013-2015",
"Rozpočet na roky 2013-2015",
"Rozpočet"
],
"url": [
"http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10046795",
"http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10024836",
"http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10212",
"http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10024836",
"http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10038815",
"http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10046795",
"http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10046795",
"http://www.region-bsk.sk/clanok/rozpocet-bsk-884071.aspx"
]
}
|
2025-10-16T19:53:42.156879+00:00
|
vr28133
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28133
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Ono to pre niekoho môže vyzerať, ako žart, ale fakt je ten, že ak toto embargo bude pokračovať ďalej a my rok nebudeme dostávať náhradné diely, tak naše radary môžme hodiť do koša.
|
2014-09-07 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
tento vyrok som spojil s predchadzajucim, jedna sa o jeden uceleny fakticky argument. dufam ze suhlasis
|
[
"tento vyrok som spojil s predchadzajucim, jedna sa o jeden uceleny fakticky argument. dufam ze suhlasis"
] |
2014-09-08 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:31:37.104582+00:00
|
vr31926
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31926
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Včera (pozn. 10.6.) Španielsko oznámilo, že v krátkom čase požiada o pomoc pre bankový sektor a rámec tejto pomoci má byť okolo sto miliard eur. Máme teda druhú krajinu v rámci eurozóny, po Grécku Španielsko, ako desiatu najvýznamnejšiu ekonomiku sveta, ktorá oznamuje, že bankový sektor má v takom zlom stave, že potrebuje urgentnú pomoc z eurozóny vo výške asi sto miliard eur.
|
2012-06-10 00:00:00
|
Pravda
|
Dňa 9. júna 2012 sa uskutočnila telekonferencia Euroskupiny, ktorého sa zúčastnili ministri financii eurzóny. Výsledkom tohto rozhovoru bola odsúhlasená pôžička do španielskeho bankového sektora vo výške do 100 miliárd eur. Avšak táto suma nebola ešte oficiálne zverejnená.Akonáhle Madrid predloží formálnu žiadosť, bude potrebný kapitál vyplatený španielskemu fondu na reštrukturalizáciu bánk (FROB), hoci Madrid " za finančnú podporu naďalej ponesie plnú zodpovednosť". Španielsky minister hospodárstva Luis de Guindos označil ponúkaných 100 miliárd eur za maximálnu sumu, ktorá je dostačujúca a nemal by ju nikto spochybňovať. Agentúra Reuters z vyhlásenia Eurozóny uviedla: " Pôžička musí pokryť odhadované kapitálové požiadavky s ďalšou bezpečnostnou rezervou v odhadovanom úhrne až 100 miliárd eur" Švédsky premiér Fredrik Reinfeldt ešte pred konferenciou v rozhovore pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu SVT sa vyjadril, že ide o "otázku sumy presahujúcej 80 miliárd " a že to bude jedna z najväčších finančných záchranných akcií v súdobých dejinách. Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) budú španielske banky potrebovať na rekapitalizáciu španielskeho bankového sektora kapitálovú injekciu minimálne 40 miliárd eur, mali by však žiadať výrazne vyššiu sumu než je odhadovaná úroveň navýšenia kapitálu. Žiadosť o finančnú pomoc ocenila aj jedna z inštitúciií Európskej Únie - Európska Komisia, ktorá zdôraznila, že žiadosť Španielska sa pokúsi vybaviť čo najrýchlejšie. Španielsko sa stane štvrtou a najväčšou krajinou eurozóny , po Grécku, Írsku a Portugalsku , ktorá bola nútená požiadať o zahraničnú finančnú pomoc. (Zdroj ČTK ) Írsko čerpá pôžičku vo výške 85 mld. eur (22,5 mld. z eurovalu; 22,5 mld. z Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu; 22,5 mld. z MMF a 17,5 mld. z írskych penzijných fondov) splatnú v roku 2013.
|
[
"Dňa 9. júna 2012 sa uskutočnila telekonferencia Euroskupiny, ktorého sa zúčastnili ministri financii eurzóny. Výsledkom tohto rozhovoru bola odsúhlasená pôžička do španielskeho bankového sektora vo výške do 100 miliárd eur. Avšak táto suma nebola ešte oficiálne zverejnená.Akonáhle Madrid predloží formálnu žiadosť, bude potrebný kapitál vyplatený španielskemu fondu na reštrukturalizáciu bánk (FROB), hoci Madrid \" za finančnú podporu naďalej ponesie plnú zodpovednosť\". Španielsky minister hospodárstva Luis de Guindos označil ponúkaných 100 miliárd eur za maximálnu sumu, ktorá je dostačujúca a nemal by ju nikto spochybňovať. Agentúra Reuters z vyhlásenia Eurozóny uviedla: \" Pôžička musí pokryť odhadované kapitálové požiadavky s ďalšou bezpečnostnou rezervou v odhadovanom úhrne až 100 miliárd eur\" Švédsky premiér Fredrik Reinfeldt ešte pred konferenciou v rozhovore pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu SVT sa vyjadril, že ide o \"otázku sumy presahujúcej 80 miliárd \" a že to bude jedna z najväčších finančných záchranných akcií v súdobých dejinách. Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) budú španielske banky potrebovať na rekapitalizáciu španielskeho bankového sektora kapitálovú injekciu minimálne 40 miliárd eur, mali by však žiadať výrazne vyššiu sumu než je odhadovaná úroveň navýšenia kapitálu. Žiadosť o finančnú pomoc ocenila aj jedna z inštitúciií Európskej Únie - Európska Komisia, ktorá zdôraznila, že žiadosť Španielska sa pokúsi vybaviť čo najrýchlejšie. Španielsko sa stane štvrtou a najväčšou krajinou eurozóny , po Grécku, Írsku a Portugalsku , ktorá bola nútená požiadať o zahraničnú finančnú pomoc. (Zdroj ČTK ) Írsko čerpá pôžičku vo výške 85 mld. eur (22,5 mld. z eurovalu; 22,5 mld. z Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu; 22,5 mld. z MMF a 17,5 mld. z írskych penzijných fondov) splatnú v roku 2013."
] |
2012-06-11 00:00:00
|
{
"text": [
"9. júna 2012",
"Grécku, Írsku a Portugalsku",
"ČTK",
"Írsko",
"TASR",
"Portugalsko"
],
"url": [
"http://openiazoch.zoznam.sk/cl/121471/Eurozona-poskytne-Spanielsku-pomoc-do-miliard-eur-Madrid-ju-prijme",
"http://spravy.pravda.sk/madrid-pada-na-kolena-vola-europu-o-pomoc-fd8-/sk_ekonomika.asp?c=A120609_054258_sk_ekonomika_p01",
"http://spravy.pravda.sk/spanielske-banky-mozu-dostat-az-100-miliard-eur-foz-/sk_ekonomika.asp?c=A120609_170106_sk_ekonomika_p01",
"http://www.finance.sk/spravy/finance/50850-je-pripravovany-permanentny-euroval-skutocne-dobrou-spravou-pre-dlhopisy-/",
"http://www.cas.sk/clanok/209069/8-miliard-eur-vyplatenie-dalsej-pozicky-grecku-je-schvalene.html",
"http://finweb.hnonline.sk/c1-55307330-menovy-fond-da-portugalsku-dalsie-peniaze"
]
}
|
2025-10-16T20:34:15.374961+00:00
|
vr18375
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr18375
|
Milan Lučanský
| null |
https://demagog.sk/politik/milan-lucansky
|
...tak ako si to vyhradil prokurátor (v prípade úkladnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, pozn.), že o niektorých veciach v rámci živého vyšetrovania môže a bude informovať iba on (...).
|
2018-11-18 00:00:00
|
Pravda
|
Demagog.sk už podobný výrok overoval 22. apríla 2018, kedy vtedajší prezident Policajného zboru Tibor Gašpar pravdivo poznamenal, že o informáciách poskytnutých verejnosti vo všeobecnosti rozhoduje vyšetrovateľ alebo prokurátor, v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej si toto právo vyhradila len prokuratúra. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár poveril informovaním o trestnom konaní v súvislosti s dvojnásobnou vraždou dozorného prokurátora. Keďže informácie o vyšetrovaní môže poskytovať už len on, hodnotíme výrok ako pravdivý. Podľa zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok) môžu poskytovať informácie o trestnom konaní orgány činné v trestnom konaní a súd. Pri poskytovaní informácií musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, ktorá by mohla zmariť alebo zaťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. § 10 trestného poriadku vymedzuje, že orgánmi činnými v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. V prvých dňoch vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej Jaromír Čižnár uvalil informačné embargo na vyšetrovanie tejto vraždy. Čižnár tak konal preto, aby sa zabránilo úniku informácií, čo by mohlo sťažiť vyšetrovanie. Taktiež podotkol, že nie len verejnosť ale ani politici nebudú informovaní o priebehu vyšetrovania. Toto informačné embargo bolo uvalené po tlačovej besede vtedajšieho premiéra Roberta Fica, vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka a prezidenta PZ Tibora Gašpara. 22. marca 2018 Jaromír Čižnár zrušil úplný zákaz poskytovania informácií o vyšetrovaní vraždy Kuciaka a Kušnírovej. Čižnár zároveň splnomocnil dozorného prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), aby v prístupnej miere a po dohode s vyšetrovateľmi mohol informovať o vyšetrovaní vraždy. Hoci bolo zakázané informovať o vyšetrovaní, Tibor Gašpar viackrát tento zákaz nedodržal a o vyšetrovaní napriek tomu informoval na verejnosti, čo podľa právneho zástupcu rodiny zavraždených mohlo uškodiť vyšetrovaniu.
|
[
"Demagog.sk už podobný výrok overoval 22. apríla 2018, kedy vtedajší prezident Policajného zboru Tibor Gašpar pravdivo poznamenal, že o informáciách poskytnutých verejnosti vo všeobecnosti rozhoduje vyšetrovateľ alebo prokurátor, v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej si toto právo vyhradila len prokuratúra. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár poveril informovaním o trestnom konaní v súvislosti s dvojnásobnou vraždou dozorného prokurátora. Keďže informácie o vyšetrovaní môže poskytovať už len on, hodnotíme výrok ako pravdivý. Podľa zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok) môžu poskytovať informácie o trestnom konaní orgány činné v trestnom konaní a súd. Pri poskytovaní informácií musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, ktorá by mohla zmariť alebo zaťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. § 10 trestného poriadku vymedzuje, že orgánmi činnými v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. V prvých dňoch vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej Jaromír Čižnár uvalil informačné embargo na vyšetrovanie tejto vraždy. Čižnár tak konal preto, aby sa zabránilo úniku informácií, čo by mohlo sťažiť vyšetrovanie. Taktiež podotkol, že nie len verejnosť ale ani politici nebudú informovaní o priebehu vyšetrovania. Toto informačné embargo bolo uvalené po tlačovej besede vtedajšieho premiéra Roberta Fica, vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka a prezidenta PZ Tibora Gašpara. 22. marca 2018 Jaromír Čižnár zrušil úplný zákaz poskytovania informácií o vyšetrovaní vraždy Kuciaka a Kušnírovej. Čižnár zároveň splnomocnil dozorného prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), aby v prístupnej miere a po dohode s vyšetrovateľmi mohol informovať o vyšetrovaní vraždy. Hoci bolo zakázané informovať o vyšetrovaní, Tibor Gašpar viackrát tento zákaz nedodržal a o vyšetrovaní napriek tomu informoval na verejnosti, čo podľa právneho zástupcu rodiny zavraždených mohlo uškodiť vyšetrovaniu."
] |
2018-11-18 00:00:00
|
{
"text": [
"overoval",
"č. 301/2005",
"§ 10",
"embargo",
"zákaz",
"nedodržal"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/707/stav-policie-a-dovera-verejnosti",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20180101",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20180101#paragraf-10",
"https://dennikn.sk/1043438/ciznar-zakazal-informovat-politikov-o-vysetrovani-kuciakovej-vrazdy/",
"https://slovensko.hnonline.sk/1715907-ciznar-zrusil-zakaz-informovania-o-vrazde-jana-kuciaka-a-jeho-priatelky",
"https://dennikn.sk/1091745/gaspar-opat-hovori-o-vysetrovani-vrazdy-aj-ked-by-mal-mlcat/"
]
}
|
2025-10-16T19:23:00.806357+00:00
|
vr26504
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26504
|
Daniel Lipšic
|
Nová väčšina
|
https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic
|
Slovensko pred 10 rokmi bolo aj moderné, na Slovensko boli mnohí ľudia hrdí. Neodchádzali tak húfne zo Slovenska v tom čase.
|
2014-01-12 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Sledovať emigráciu je veľmi ťažké a mnohé štatistiky sa zameriavajú práve preto na sledovanie imigrácie. Pravdou je, že v roku 2003 bolo evidovaných menej ako 70 tisíc emigrantov, toto číslo však následne rástlo až k 170 tisíc v roku 2006. Je veľmi pravdepodobné, že tento rast súvisel so vstupom Slovenska do EÚ v máji roku 2004. Vstup do EÚ predstavuje výraznú zmenu pre možnosti emigrácie Slovákov a porovnávať číslo z posledného roku pred vstupom je zavádzajúce. Navyše, čísla v nasledujúcich rokoch sa dostali na úroveň podobnú tej dnešnej, alebo mierne vyššej. Výrok preto označujeme za zavádzajúci. Podľa údajov Štatistického úradu pracovalo v treťom kvartáli 2013 v zahraničí takmer 140 tisíc Slovákov, čo predstavuje zvýšenie o 10,3 %. Podľa správy portálu podnikam.webnoviny.sk, ktorá sa odvolával na údaje OECD, pracovalo v roku 2007 v zahraničí 186 tisíc Slovákov a od toho roku toto číslo klesalo a začiatkom roku 2009 to bolo už len 125 tisíc . Podľa vyjadrení Ivety Radičovej, vtedajšej ministerky práce, v roku 2006 bolo podľa údajov Eurostatu v zahraničí okolo 170 tisíc Slovákov. Podľa rovnakej správy však Robert Fico uvádzal, že je v zahraničí pracuje až 400 tisíc Slovákov. Ako naznačuje tento spor, je ťažké zistiť presné číslo Slovákov v zahraničí, nakoľko mnohí pravdepodobne nie sú zachytení v štatistikách. Tento problém priznávajú aj štatistiky Eurostat . Odborná práca o emigrácii zo Slovenska od autorov Divinský - Popjaková, ktorá sa odvoláva na zdroje Štatistického úradu, uvádza v roku 2003 69,3 tisíc emigrantov, v roku 2004 už 103,6 tisíc , v roku 2005 125,4 tisíc , a v roku 2006 už 158,1 tisíc emigrantov zo Slovenska. Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Sledovať emigráciu je veľmi ťažké a mnohé štatistiky sa zameriavajú práve preto na sledovanie imigrácie. Pravdou je, že v roku 2003 bolo evidovaných menej ako 70 tisíc emigrantov, toto číslo však následne rástlo až k 170 tisíc v roku 2006. Je veľmi pravdepodobné, že tento rast súvisel so vstupom Slovenska do EÚ v máji roku 2004. Vstup do EÚ predstavuje výraznú zmenu pre možnosti emigrácie Slovákov a porovnávať číslo z posledného roku pred vstupom je zavádzajúce. Navyše, čísla v nasledujúcich rokoch sa dostali na úroveň podobnú tej dnešnej, alebo mierne vyššej. Výrok preto označujeme za zavádzajúci. Podľa údajov Štatistického úradu pracovalo v treťom kvartáli 2013 v zahraničí takmer 140 tisíc Slovákov, čo predstavuje zvýšenie o 10,3 %. Podľa správy portálu podnikam.webnoviny.sk, ktorá sa odvolával na údaje OECD, pracovalo v roku 2007 v zahraničí 186 tisíc Slovákov a od toho roku toto číslo klesalo a začiatkom roku 2009 to bolo už len 125 tisíc . Podľa vyjadrení Ivety Radičovej, vtedajšej ministerky práce, v roku 2006 bolo podľa údajov Eurostatu v zahraničí okolo 170 tisíc Slovákov. Podľa rovnakej správy však Robert Fico uvádzal, že je v zahraničí pracuje až 400 tisíc Slovákov. Ako naznačuje tento spor, je ťažké zistiť presné číslo Slovákov v zahraničí, nakoľko mnohí pravdepodobne nie sú zachytení v štatistikách. Tento problém priznávajú aj štatistiky Eurostat . Odborná práca o emigrácii zo Slovenska od autorov Divinský - Popjaková, ktorá sa odvoláva na zdroje Štatistického úradu, uvádza v roku 2003 69,3 tisíc emigrantov, v roku 2004 už 103,6 tisíc , v roku 2005 125,4 tisíc , a v roku 2006 už 158,1 tisíc emigrantov zo Slovenska. Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-01-13 00:00:00
|
{
"text": [
"údajov",
"portálu",
"vyjadrení",
"Eurostat",
"práca"
],
"url": [
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=76833",
"http://www.podnikam.webnoviny.sk/ekonomika/oecd-pocet-pracujucich-slovakov-zahranici-klesa/10548",
"http://www.sme.sk/c/2695919/v-unii-pracuju-statisice-slovakov.html",
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/Migration_and_migrant_population_statistics",
"http://www.infostat.sk/vdc/sk/pris/Divinsky_Popjakova.doc"
]
}
|
2025-10-16T19:51:49.054154+00:00
|
vr27493
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27493
|
Ivan Šimko
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/ivan-simko
|
Tak ako povedzme vojaci alebo policajti, ktorí to (bezpečnostné previerky NBÚ, pozn.) potrebujú preto, lebo sa oboznamujú s utajovanými skutočnosťami, sudcovia nie.
|
2014-04-06 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Výrok označujeme za neoveriteľný, nakoľko sa nám nepodarilo nájsť relevantné zdroje, ktoré by potvrdili nutnosť bezpečnostných previerok pre policajtov a vojakov, ani informácie o tom, že sudcovia sa v rámci výkonu svojho povolania neoboznamujú s utajovanými skutočnosťami.
|
[
"Výrok označujeme za neoveriteľný, nakoľko sa nám nepodarilo nájsť relevantné zdroje, ktoré by potvrdili nutnosť bezpečnostných previerok pre policajtov a vojakov, ani informácie o tom, že sudcovia sa v rámci výkonu svojho povolania neoboznamujú s utajovanými skutočnosťami."
] |
2014-04-07 00:00:00
|
{
"text": [
"zákon",
"vojakov",
"policajtov"
],
"url": [
"http://www.build.gov.sk/mvrrsr/?id=1&cat=45",
"http://www.vojak.mil.sk/22775/?mnu=2041",
"http://www.minv.sk/?Pracovny_pomer_v_PZ"
]
}
|
2025-10-16T20:41:30.673731+00:00
|
vr34269
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34269
|
Dušan Čaplovič
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic
|
No nie len podobné, možno, že aj trošku rigidnejšie, ale v tom rigidnejšie, znovu opakujem tento, tých 20%, ktoré sa prijímali v súvislosti s odporúčaniami Európskej charty menšinových, používania menšinových alebo regionálnych jazykov
|
2010-11-21 00:00:00
|
Nepravda
|
Európska charta regionálnych a menšinových jazykov neuvádza žiadne percentá potrebné k používaniu jazyka národnostných menšín vo vybraných prípadoch alebo vyššie spomínaných prípadoch.
|
[
"Európska charta regionálnych a menšinových jazykov neuvádza žiadne percentá potrebné k používaniu jazyka národnostných menšín vo vybraných prípadoch alebo vyššie spomínaných prípadoch."
] |
2010-12-03 00:00:00
|
{
"text": [
"Európska charta regionálnych a menšinových jazykov"
],
"url": [
"http://www.radaeuropy.sk/?1217"
]
}
|
2025-10-16T20:27:11.626430+00:00
|
vr25513
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25513
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
Celá skupina ľudí, ktorí sú zamestnávaní štátom a samosprávou. Je ich 350 000. Zamestnanci školstva predstavujú skupinu asi 150 000 ľudí.
|
2013-09-29 00:00:00
|
Pravda
|
Peter Kažimír uvádza správne čísla o počte zamestnancov verejnej správy a počte zamestnancov v školstve. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015 udáva (s. 44) počet zamestnancov verejnej správy na rok 2013 na úrovni 349 163 , čo je približne 350 tisíc zamestnancov. Počet zamestnancov školstva sa podľa rovnakého dokumentu skladá z 21 529 zamestnancov verejných vysokých škôl (s. 44) a 82 718 zamestnancov regionálneho školstva (s. 51). Spolu teda 104 247 zamestnancov školstva. V tomto prípade ide pravdepodobne len o financovanie z prenesených kompetencií. Správa o stave školstva , ktorú minister Čaplovič predložil v roku 2013 uvádza počty zamestnancov z roku 2011. Počet zamestnancov vysokého školstva na úrovni 21 538 zamestnancov (s. 60). V roku 2012 pracovalo v regionálnom školstve 61 947 pedagogických zamestnancov, 1 305 odborných zamestnancov a 19 710 ostatných zamestnancov financovaných v rámci prenesených kompetencií a 24 624 pedagogických zamestnancov, 120 odborných zamestnancov a 19 276 ostatných zamestnancov financovaných v rámci originálnych kompetencií (s 15). Počet zamestnancov v regionálnom školstve (originálne a prenesené kompetencie) bol 126 982 zamestnancov. Počet zamestnancov vysokého a regionálneho školstva spolu je 148 511. Ide teda o približne 150 tisíc zamestnancov v školstve. Rozpočet verejnej správy na roky 2014 - 2016 neuvádzajú čísla o počte zamestnancov verejnej správy a učiteľov. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Peter Kažimír uvádza správne čísla o počte zamestnancov verejnej správy a počte zamestnancov v školstve. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015 udáva (s. 44) počet zamestnancov verejnej správy na rok 2013 na úrovni 349 163 , čo je približne 350 tisíc zamestnancov. Počet zamestnancov školstva sa podľa rovnakého dokumentu skladá z 21 529 zamestnancov verejných vysokých škôl (s. 44) a 82 718 zamestnancov regionálneho školstva (s. 51). Spolu teda 104 247 zamestnancov školstva. V tomto prípade ide pravdepodobne len o financovanie z prenesených kompetencií. Správa o stave školstva , ktorú minister Čaplovič predložil v roku 2013 uvádza počty zamestnancov z roku 2011. Počet zamestnancov vysokého školstva na úrovni 21 538 zamestnancov (s. 60). V roku 2012 pracovalo v regionálnom školstve 61 947 pedagogických zamestnancov, 1 305 odborných zamestnancov a 19 710 ostatných zamestnancov financovaných v rámci prenesených kompetencií a 24 624 pedagogických zamestnancov, 120 odborných zamestnancov a 19 276 ostatných zamestnancov financovaných v rámci originálnych kompetencií (s 15). Počet zamestnancov v regionálnom školstve (originálne a prenesené kompetencie) bol 126 982 zamestnancov. Počet zamestnancov vysokého a regionálneho školstva spolu je 148 511. Ide teda o približne 150 tisíc zamestnancov v školstve. Rozpočet verejnej správy na roky 2014 - 2016 neuvádzajú čísla o počte zamestnancov verejnej správy a učiteľov. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-09-30 00:00:00
|
{
"text": [
"Rozpočet",
"Správa o stave školstva",
"Rozpočet"
],
"url": [
"https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8842",
"http://www.minedu.sk/data/att/5250.pdf",
"https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9089"
]
}
|
2025-10-16T20:49:30.916101+00:00
|
vr15139
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15139
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
... ten návrh, ktorý priniesli Taliani (na rokovanie Rady ministrov, pozn.), ktorý by mal byť takou reakciou na zvyšujúce sa riziko, ktoré prichádza zo Severnej Afriky. No a samozrejme sú tam tie základné veci (...). Či je to ochrana hraníc, či je to program more for more alebo less for less, to znamená za viacej aktivity viacej podpory zo strany Európskej únie, za menej aktivity menej podpory.
|
2016-05-23 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Návrh, ktorý nedávno prestavil taliansky minister vnútra, Angelino Alfano, sa zaoberá zriadením mobilných hot spotov pre utečencov, ktorí by sa takto mohli registrovať ešte predtým ako by vstúpili do Európy. Detaily tohto návrhu však nie sú verejne známe. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Taliansko koncom apríla 2016 predstavilo návrh, aby registrácia migrantov prebiehala ešte pred ich vstupom do Európy. Už záchranné člny, ktoré operujú v Stredozemnom mori by, podľa návrhu, mali byť vybavené technikou pre snímanie otlačkov prstov. Taliansky návrh sa teda venoval zriadeniu mobilných hot spotov, pričom však nie je známe či sa ďalej venuje princípu more for more či ochrane hraníc. Princíp more for more znamená, že Európska únia bude budovať silnejšie partnerstvá a bude motivovať krajiny, aby podnikali kroky v ústrety demokratickým reformám ako sú: slobodné voľby, nezávislosť súdnictva, boj proti korupcii či demokratická kontrola nad armádnymi zložkami. Naopak less for less znamená menej podpory zo strany EÚ, v prípade, ak sa krajina nesnaží budovať a dodržiavať demokratické princípy. Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Návrh, ktorý nedávno prestavil taliansky minister vnútra, Angelino Alfano, sa zaoberá zriadením mobilných hot spotov pre utečencov, ktorí by sa takto mohli registrovať ešte predtým ako by vstúpili do Európy. Detaily tohto návrhu však nie sú verejne známe. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Taliansko koncom apríla 2016 predstavilo návrh, aby registrácia migrantov prebiehala ešte pred ich vstupom do Európy. Už záchranné člny, ktoré operujú v Stredozemnom mori by, podľa návrhu, mali byť vybavené technikou pre snímanie otlačkov prstov. Taliansky návrh sa teda venoval zriadeniu mobilných hot spotov, pričom však nie je známe či sa ďalej venuje princípu more for more či ochrane hraníc. Princíp more for more znamená, že Európska únia bude budovať silnejšie partnerstvá a bude motivovať krajiny, aby podnikali kroky v ústrety demokratickým reformám ako sú: slobodné voľby, nezávislosť súdnictva, boj proti korupcii či demokratická kontrola nad armádnymi zložkami. Naopak less for less znamená menej podpory zo strany EÚ, v prípade, ak sa krajina nesnaží budovať a dodržiavať demokratické princípy. Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2016-05-23 00:00:00
|
{
"text": [
"predstavilo",
"návrh",
"more for more"
],
"url": [
"http://www.aktuality.sk/clanok/333858/taliansko-navrhuje-prvu-registraciu-migrantov-na-mori/",
"http://www.bitfeed.co/page/angelino-alfano-hotspot-floats-so-no-one-will-go-away-eu-very-few-ricollocamenti",
"http://eeas.europa.eu/enp/about-us/index_en.htm"
]
}
|
2025-10-16T20:29:50.265266+00:00
|
vr16384
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16384
|
Ján Richter
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-richter
|
Z 34,11 % na 23,31 % Kežmarok, 26,94 % - 19,6 %, ja neviem, Svidník 20,33% - 16 %, to znamená niekde sú tie až 10 % rozdiely (v miere nezamestnanosti, pozn.)
|
2017-06-25 00:00:00
|
Pravda
|
Ján Richter prezentoval údaje o nezamestnanosti v spomínaných okresoch pravdivo. Dopustil sa menších odchýlok v rozmedzí jedného percenta. Minister Richter porovnával údaje spred piatich rokov a najnovšie údaje tj. z mája 2017. Z tohto dôvodu sme porovnávali údaje z mája 2012 a mája 2017 . Nie všetky spomínané okresy majú 10 % rozdiel v miere nezamestnanosti v porovnaní s rokmi 2012 a 2017, ale ako tvrdí "niektoré rozdiely sú až 10 % ". Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Ján Richter prezentoval údaje o nezamestnanosti v spomínaných okresoch pravdivo. Dopustil sa menších odchýlok v rozmedzí jedného percenta. Minister Richter porovnával údaje spred piatich rokov a najnovšie údaje tj. z mája 2017. Z tohto dôvodu sme porovnávali údaje z mája 2012 a mája 2017 . Nie všetky spomínané okresy majú 10 % rozdiel v miere nezamestnanosti v porovnaní s rokmi 2012 a 2017, ale ako tvrdí \"niektoré rozdiely sú až 10 % \". Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2017-06-26 00:00:00
|
{
"text": [
"mája 2012",
"mája 2017"
],
"url": [
"http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827",
"http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2016.html?page_id=671750"
]
}
|
2025-10-16T20:28:20.693501+00:00
|
vr16933
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16933
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
...vy (strana SME RODINA, pozn.) ste získali nulu. Nulu poslancov a nulu v podstate županov...
|
2017-11-12 00:00:00
|
Pravda
|
Vo voľbách do VÚC 2017 si občania volili 416 poslancov krajských zastupiteľstiev a 8 predsedov samosprávnych krajov. Podľa údajov Štatistického úradu SR kandidovalo na post poslanca krajského zastupiteľstva za opozičnú stranu Sme Rodina 80 kandidátov . Zvolený nebol ani jeden . Jedinou kandidátkou na predsedníčku VÚC bola za Sme Rodina Petra Hajšelová a to v Trenčianskom kraji. Získala však len 4,8 % a zvolená nebola. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Vo voľbách do VÚC 2017 si občania volili 416 poslancov krajských zastupiteľstiev a 8 predsedov samosprávnych krajov. Podľa údajov Štatistického úradu SR kandidovalo na post poslanca krajského zastupiteľstva za opozičnú stranu Sme Rodina 80 kandidátov . Zvolený nebol ani jeden . Jedinou kandidátkou na predsedníčku VÚC bola za Sme Rodina Petra Hajšelová a to v Trenčianskom kraji. Získala však len 4,8 % a zvolená nebola. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2017-11-13 00:00:00
|
{
"text": [
"80 kandidátov",
"ani jeden",
"predsedníčku",
"4,8 %"
],
"url": [
"http://volby.statistics.sk/osk/osk2017/files/pdf/OSK_2017_tab0bc.pdf",
"http://volby.statistics.sk/osk/osk2017/files/pdf/OSK_2017_tab03.pdf",
"http://volby.statistics.sk/osk/osk2017/files/pdf/OSK_2017_tab0ab.pdf",
"https://www.aktuality.sk/clanok/532756/volby-do-vuc-trenciansky-kraj-vysledky/"
]
}
|
2025-10-16T20:55:41.353637+00:00
|
vr26471
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26471
|
Andrej Danko
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/andrej-danko
|
Mať na účte a dostávať od štátu 5 milióna euro pred voľbami kričať, že ich nechcem
|
2014-01-12 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Je pravdou, že po voľbách v roku 2012 získalo hnutie OĽaNO za hlasy získané vo voľbách takmer 5 miliónov eur. Na druhej strane nie je pravda, že Matovič sa chcel ešte pred voľbami príspevku rovno vzdať. Matovič aj predkladanou novelou zákona o politických stranách chcel dosiahnuť zníženie tohto príspevku na polovicu. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.
|
[
"Je pravdou, že po voľbách v roku 2012 získalo hnutie OĽaNO za hlasy získané vo voľbách takmer 5 miliónov eur. Na druhej strane nie je pravda, že Matovič sa chcel ešte pred voľbami príspevku rovno vzdať. Matovič aj predkladanou novelou zákona o politických stranách chcel dosiahnuť zníženie tohto príspevku na polovicu. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."
] |
2014-01-13 00:00:00
|
{
"text": [
"SME",
"SITA",
"NR SR",
"za čo bol kritizovaný",
"novela zákona o politických stranách a hnutiach",
"počítal"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/6144490/matovic-nocuje-na-namesti-snp.html",
"http://www.ta3.com/clanok/2174/matovic-podpori-rozpocet-ma-vsak-dve-podmienky.html",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29588",
"http://www.topky.sk/cl/100535/1304208/Matovic--Penazi-od-statu-sa-nevzdame--pouzijeme-ich-na-stretnutia",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=582",
"http://www.sme.sk/c/6183821/ak-matovic-ziska-statny-prispevok-asi-ho-nerozdeli.html"
]
}
|
2025-10-16T19:51:56.904293+00:00
|
vr14565
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14565
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
My sme išli do volieb s tým, že ani cent do Grécka, a to sme spravili.
|
2016-02-27 00:00:00
|
Pravda
|
Richard Sulík sa vyjadril proti finančnej stabilizácii Grécka prostriedkami Európskej únie opakovane. V auguste 2010 celý poslanecký klub strany SaS hlasoval proti návrhu na vyslovenie súhlasu s týmto systémom finančnej pomoci. Poslanci SaS síce hlasovali za vytvorenie dočasného eurovalu v septembri 2010, ten sa však netýkal Grécka. Hlasovania v októbri 2011, ktoré bolo spojené s vyslovením dôvery vláde, sa väčšina poslancov SaS nezúčastnila, jediný prítomný poslanec hlasoval za tento návrh. Pri hlasovaní o trvalom eurovale v roku 2012 boli prítomní poslanci SaS proti návrhu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V máji 2010, mesiac pred parlamentnými voľbami, Richard Sulík podľa denníka Pravda vyjadril názor, že " finančná pomoc Slovenska zadlženému Grécku je nezmyselná. (...) strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá je zásadne proti tomu, aby Slovensko Grécku peniaze požičiavalo. Ako na tlačovej konferencii povedal predseda strany Richard Sulík, ak bude mať SaS po voľbách možnosť v tejto oblasti zasiahnuť, pôžičku pre Grécko nepodporí. " Odmietavý postoj vyjadril predtým už aj na svojom osobnom blogu . Neskôr v júli 2010, keď sa vtedajšia vláda dostala k hlasovaniu o danom návrhu finančnej stabilizácie, " národná rada SR v neschválila návrh na poskytnutie pôžičky Grécku. Proti pôžičke bolo 69 poslancov, (za 2 poslanci KDH, pozn.) a 13 poslancov (všetci za KDH) sa zdržalo hlasovania. Poslanci za Smer-SD sa hlasovania o pôžičke pre Grécko nezúčastnili. "Oficiálne výsledky tohoto hlasovania môžete nájsť na stránkach NR SR. V septembri 2010 sa hlasovalo o návrhu takzvaného dočasného eurovalu. Poslanci SaS hlasovali za jeho vytvorenie. EFSF (European financial stability facility) sa však nemal týkať Grécka (.pdf, s11). Tak odôvodňoval rozhodnutie hlasovať zaň aj Richard Sulík. Cieľom EFSF malo byť práve zabránenie rozšírenia krízy do ďalších krajín eurozóny. Hlasovania o eurovale spojenom s vyslovením dôvery vláde v októbri 2011 sa väčšina poslancov SaS nezúčastnila. Prítomný bol len jeden poslanec SaS Martin Fecko, ktorý hlasoval za návrh. Pri hlasovaní o trvalom eurovale v júni 2012 (teda už v ďalšom volebnom období) bolo 9 poslancov SaS proti návrhu (2 neboli prítomní). Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Richard Sulík sa vyjadril proti finančnej stabilizácii Grécka prostriedkami Európskej únie opakovane. V auguste 2010 celý poslanecký klub strany SaS hlasoval proti návrhu na vyslovenie súhlasu s týmto systémom finančnej pomoci. Poslanci SaS síce hlasovali za vytvorenie dočasného eurovalu v septembri 2010, ten sa však netýkal Grécka. Hlasovania v októbri 2011, ktoré bolo spojené s vyslovením dôvery vláde, sa väčšina poslancov SaS nezúčastnila, jediný prítomný poslanec hlasoval za tento návrh. Pri hlasovaní o trvalom eurovale v roku 2012 boli prítomní poslanci SaS proti návrhu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V máji 2010, mesiac pred parlamentnými voľbami, Richard Sulík podľa denníka Pravda vyjadril názor, že \" finančná pomoc Slovenska zadlženému Grécku je nezmyselná. (...) strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá je zásadne proti tomu, aby Slovensko Grécku peniaze požičiavalo. Ako na tlačovej konferencii povedal predseda strany Richard Sulík, ak bude mať SaS po voľbách možnosť v tejto oblasti zasiahnuť, pôžičku pre Grécko nepodporí. \" Odmietavý postoj vyjadril predtým už aj na svojom osobnom blogu . Neskôr v júli 2010, keď sa vtedajšia vláda dostala k hlasovaniu o danom návrhu finančnej stabilizácie, \" národná rada SR v neschválila návrh na poskytnutie pôžičky Grécku. Proti pôžičke bolo 69 poslancov, (za 2 poslanci KDH, pozn.) a 13 poslancov (všetci za KDH) sa zdržalo hlasovania. Poslanci za Smer-SD sa hlasovania o pôžičke pre Grécko nezúčastnili. \"Oficiálne výsledky tohoto hlasovania môžete nájsť na stránkach NR SR. V septembri 2010 sa hlasovalo o návrhu takzvaného dočasného eurovalu. Poslanci SaS hlasovali za jeho vytvorenie. EFSF (European financial stability facility) sa však nemal týkať Grécka (.pdf, s11). Tak odôvodňoval rozhodnutie hlasovať zaň aj Richard Sulík. Cieľom EFSF malo byť práve zabránenie rozšírenia krízy do ďalších krajín eurozóny. Hlasovania o eurovale spojenom s vyslovením dôvery vláde v októbri 2011 sa väčšina poslancov SaS nezúčastnila. Prítomný bol len jeden poslanec SaS Martin Fecko, ktorý hlasoval za návrh. Pri hlasovaní o trvalom eurovale v júni 2012 (teda už v ďalšom volebnom období) bolo 9 poslancov SaS proti návrhu (2 neboli prítomní). Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2016-02-27 00:00:00
|
{
"text": [
"Pravda",
"blogu",
"hlasovaniu",
"výsledky",
"hlasovali",
"nemal týkať",
"odôvodňoval",
"Cieľom",
"2011",
"proti návrhu"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166149-pozicka-slovenska-grecku-je-podla-sas-nezmysel-sdku-chce-rokovat/",
"http://richardsulik.blog.sme.sk/c/228264/Nehoraznost-menom-pomoc-Grecku.html",
"http://www.aktuality.sk/clanok/170279/slovensky-nesuhlas-s-pozickou-grecku-rozhneval-brusel/",
"http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27084",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27196",
"http://www.efsf.europa.eu/attachments/2016_02_01_EFSF_FAQ.pdf",
"http://www.strana-sas.sk/rec-richarda-sulika-na-temu-euroval-v-nr-sr/430",
"http://www.economist.com/blogs/easternapproaches/2010/08/slovakia_and_greece",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=30192"
]
}
|
2025-10-16T19:35:20.924913+00:00
|
vr32045
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32045
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
Začali ste o číslach. Ja vám poviem tiež čísla z rezortu financií. Podporené expertami. Rozpad eurozóny by podľa nás spôsobil totálny prepad ekonomiky v celej Európe a na Slovensku asi prepad mínus 4%.
|
2012-06-24 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa Komentára 2012/14 (15. jún 2012) z dielne IFP MF SR, ktorú vypracovali Peter Tóth a Gabriel Machlica by pri pretrvávajúcich problémoch eurozóny a vystúpení niektorých krajín mohol nastať prepad slovenskej ekonomiky aj o 3,9%. Dôležité je zdôrazniť, že autori pracovali s mediánovým krízovým scenárom v eurozóne a z neho vyvodili dôsledky pre slovenskú ekonomiku. Konkrétne podmienky s ktorými pracovali sú zverejnené na strane 5: V našich výpočtoch sme použili predpoklady mediánového krízového scenára Capital Economics z 21.Mája. Počíta s kumulatívnym poklesom HDP eurozóny o 3,5 % do roku 2013, s poklesom ceny ropy na 95 USD/bl., a so znehodnotením kurzu eura na 1,1 USD/EUR. Ďalej sme predpokladali pokles zahraničných cien v súvislosti s recesiou v podobnej miere ako v kríze 2009, zvýšenie rizikovej prirážky na dlhodobých úrokových sadzbách v SR, a posilnenie kurzu eura voči menám ekonomík V3 . Scenár počíta s vystúpením niektorých krajín, originálna správa Capital Economics počíta s rozpadom. Preto môžme hodnotiť výrok P. Kažimíra ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Podľa Komentára 2012/14 (15. jún 2012) z dielne IFP MF SR, ktorú vypracovali Peter Tóth a Gabriel Machlica by pri pretrvávajúcich problémoch eurozóny a vystúpení niektorých krajín mohol nastať prepad slovenskej ekonomiky aj o 3,9%. Dôležité je zdôrazniť, že autori pracovali s mediánovým krízovým scenárom v eurozóne a z neho vyvodili dôsledky pre slovenskú ekonomiku. Konkrétne podmienky s ktorými pracovali sú zverejnené na strane 5: V našich výpočtoch sme použili predpoklady mediánového krízového scenára Capital Economics z 21.Mája. Počíta s kumulatívnym poklesom HDP eurozóny o 3,5 % do roku 2013, s poklesom ceny ropy na 95 USD/bl., a so znehodnotením kurzu eura na 1,1 USD/EUR. Ďalej sme predpokladali pokles zahraničných cien v súvislosti s recesiou v podobnej miere ako v kríze 2009, zvýšenie rizikovej prirážky na dlhodobých úrokových sadzbách v SR, a posilnenie kurzu eura voči menám ekonomík V3 . Scenár počíta s vystúpením niektorých krajín, originálna správa Capital Economics počíta s rozpadom. Preto môžme hodnotiť výrok P. Kažimíra ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-06-25 00:00:00
|
{
"text": [
"Komentára 2012/14",
"Capital Economics"
],
"url": [
"http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8233&documentId=7354",
"http://www.capitaleconomics.com/european-economics/european-economics-focus/the-consequences-of-a-euro-zone-break-up.html"
]
}
|
2025-10-16T20:03:58.933714+00:00
|
vr29626
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29626
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Keď si zoberiete sankcie, ktoré boli prijaté, tak spolu s Českou republikou a nemajme naozaj krátku pamäť, spolu s Českou republikou sme pri schvaľovaní sankcií sa postavili na zadné a povedali sme, že s niektorými sankciami nesúhlasíme a mnohé sankcie boli vyradené z tohto zoznamu.
|
2015-06-07 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Slovensko a Česká republika mali výhrady voči určitým proti-Ruským sankciám, najmä tým, ktoré by ovplyvnili vývoj ich domácej ekonomiky. Z dostupných zdrojov však nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť, že by rozhodnutie o tom, ktoré sankcie voči Rusku zaviesť, bolo ovplyvnené postojom Slovenskej a Českej republiky. Tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Prvé diskusie ohľadne proti-Ruských sankcií vzťahujúcich sa na pretrvávajúci konflikt na Ukrajine začali v prvej polovici roku 2014. Už vtedy, ako informovala napr. Európska rada pre zahraničné záležitosti a mnoho iných zdrojov, sa Slovensko pod vedením Roberta Fica stavalo voči niektorým sankciám : " Keď EÚ prediskutovávalo proti-Ruské sankcie v prvom kole na jar 2014, Slovensko (spolu s niekoľkými ďalšími krajinami) sa snažilo o ponechanie niekoľkých vysoko-profilových Ruských mien zo sankčného zoznamu, dúfajúc v zaistenie svojich vlastných záujmov. Najvyšší vládny členovia v Bratislave varovali pred príliš prudkými krokmi voči Rusku, a to zo strachu, že by Slovensko, spolu s ďalšími stredo-európskymi štátmi, bolo na rane kontra-sankciám z Kremľa. " Podobne o slovenských obavách z kontra-sankcií informoval aj portál EurActiv: " Vlády sa doposiaľ handrkovali ohľadne detailov, čiastočne v nádeji, že budú schopní limitovať dopad sankcií na ich vlastnú ekonomiku a riadenie ich vlastných trhov. Niekoľko menších krajín EÚ, obzvlášť Česko a Slovensko, ktoré závisia od ruského plynu, vyjadrili svoj skepticizmus vzhľadom na sankcie. " Niektoré zdroje, tak ako Carnegie Europe, informovali o snahe stredo-európskych krajín zredukovať určité sankcie: " Počas diskusií ohľadne odpovede EÚ na anexiu Krymu, niektoré stredo-európske štáty argumentovali potencionálnym dopadom na ekonomiku, a to v snahe zredukovať potenciálne sankcie. " Avšak akékoľvek informácie o vplyve českého či slovenského nesúhlasu na konečnú redukciu sankcií chýbajú. V spojení so skutočnosťou, že aj napriek tomu, že " slovenská vláda, a najmä jej premiér, aj najďalej verejne odporujú ďalším proti-ruským sankciám v špecifických sektoroch, no správne orgány sa v praxi vyhýbajú tomu, aby podnikali akékoľvek kroky, ktoré by podkopali jednotu EÚ ", sa teda nedá povedať, že by si Slovensko či Česko boli schopné "vydupať" vyradenie akýchkoľvek mien či sankcií zo zoznamu. Dátum zverejnenia analýzy: 08.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Slovensko a Česká republika mali výhrady voči určitým proti-Ruským sankciám, najmä tým, ktoré by ovplyvnili vývoj ich domácej ekonomiky. Z dostupných zdrojov však nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť, že by rozhodnutie o tom, ktoré sankcie voči Rusku zaviesť, bolo ovplyvnené postojom Slovenskej a Českej republiky. Tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Prvé diskusie ohľadne proti-Ruských sankcií vzťahujúcich sa na pretrvávajúci konflikt na Ukrajine začali v prvej polovici roku 2014. Už vtedy, ako informovala napr. Európska rada pre zahraničné záležitosti a mnoho iných zdrojov, sa Slovensko pod vedením Roberta Fica stavalo voči niektorým sankciám : \" Keď EÚ prediskutovávalo proti-Ruské sankcie v prvom kole na jar 2014, Slovensko (spolu s niekoľkými ďalšími krajinami) sa snažilo o ponechanie niekoľkých vysoko-profilových Ruských mien zo sankčného zoznamu, dúfajúc v zaistenie svojich vlastných záujmov. Najvyšší vládny členovia v Bratislave varovali pred príliš prudkými krokmi voči Rusku, a to zo strachu, že by Slovensko, spolu s ďalšími stredo-európskymi štátmi, bolo na rane kontra-sankciám z Kremľa. \" Podobne o slovenských obavách z kontra-sankcií informoval aj portál EurActiv: \" Vlády sa doposiaľ handrkovali ohľadne detailov, čiastočne v nádeji, že budú schopní limitovať dopad sankcií na ich vlastnú ekonomiku a riadenie ich vlastných trhov. Niekoľko menších krajín EÚ, obzvlášť Česko a Slovensko, ktoré závisia od ruského plynu, vyjadrili svoj skepticizmus vzhľadom na sankcie. \" Niektoré zdroje, tak ako Carnegie Europe, informovali o snahe stredo-európskych krajín zredukovať určité sankcie: \" Počas diskusií ohľadne odpovede EÚ na anexiu Krymu, niektoré stredo-európske štáty argumentovali potencionálnym dopadom na ekonomiku, a to v snahe zredukovať potenciálne sankcie. \" Avšak akékoľvek informácie o vplyve českého či slovenského nesúhlasu na konečnú redukciu sankcií chýbajú. V spojení so skutočnosťou, že aj napriek tomu, že \" slovenská vláda, a najmä jej premiér, aj najďalej verejne odporujú ďalším proti-ruským sankciám v špecifických sektoroch, no správne orgány sa v praxi vyhýbajú tomu, aby podnikali akékoľvek kroky, ktoré by podkopali jednotu EÚ \", sa teda nedá povedať, že by si Slovensko či Česko boli schopné \"vydupať\" vyradenie akýchkoľvek mien či sankcií zo zoznamu. Dátum zverejnenia analýzy: 08.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-06-08 00:00:00
|
{
"text": [
"sankciám",
"kontra-sankcií",
"zredukovať",
"nesúhlasu"
],
"url": [
"http://www.ecfr.eu/article/commentary_slovakia_changes_course_on_russia311312",
"http://www.euractiv.com/sections/europes-east/eus-new-russia-sanctions-may-be-frozen-if-ceasefire-holds-308265",
"http://carnegieeurope.eu/strategiceurope/?fa=55322",
"http://www.ecfr.eu/article/commentary_slovakia_changes_course_on_russia311312"
]
}
|
2025-10-16T19:40:35.429401+00:00
|
vr36518
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36518
|
Vladimír Mečiar
|
ĽS-HZDS
|
https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar
|
Slobodník, moderátor: Ak môžem, ešte stručnejšie. Súhlasí Ľudová strana-HZDS so zavedením 13. dôchodku? Mečiar: Samozrejme, však sme to sami navrhli.
|
2010-04-18 00:00:00
|
Pravda
|
Trináste dôchodky patria medzi dlhodobejšiu agendu HZDS.
|
[
"Trináste dôchodky patria medzi dlhodobejšiu agendu HZDS."
] |
2010-12-25 00:00:00
|
{
"text": [
"dôchodky"
],
"url": [
"http://www.24hod.sk/LS-HZDS-chce-zmenit-vianocny-prispevok-na-13--dochodok-cl64337.html"
]
}
|
2025-10-16T20:36:14.389885+00:00
|
vr35914
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35914
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Momentálne máme informácie, že aj našimi stanoviskami sme vytvorili pomerne veľký zahraničný tlak na Maďarsko.
|
2010-05-16 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
O vytvorení tlaku na Maďarsko možno má Fico informácie, my ostatní ale takéto informácie nemáme.
|
[
"O vytvorení tlaku na Maďarsko možno má Fico informácie, my ostatní ale takéto informácie nemáme."
] |
2010-12-17 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:37:29.596503+00:00
|
49274
| 49,274
|
https://demagog.sk/vyrok/49274
|
Milan Majerský
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/milan-majersky
|
Poliaci čerpali eurofondy na 102 a pol percenta, doplnili im. Európska únia im doplnila tie od tých krajín, ktoré nedokázali čerpať.
|
2023-09-20 00:00:00
|
Nepravda
|
Poľsko skutočne vyčerpalo viac ako 100 percent pridelených eurofondov, extra zdroje však získali z programu REACT-EU na zmiernenie dopadov koronakrízy, nie z nevyčerpaných eurofondov iných krajín. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
Milan Majerský hovorí o čerpaní eurofondov z dobiehajúceho obdobia za roky 2014 - 2020. V rámci neho malo Poľsko pôvodne vyčlenených 105 miliárd eur, vrátane národných príspevkov a čistých príspevkov z európskeho rozpočtu.
V roku 2022 sa však zdroje Poľska navýšili na 111,5 miliardy eur a nakoniec sa podarilo celkovo alokovať až 113,5 miliardy eur, čo predstavuje čerpanie vo výške približne 102%, ako v relácii uviedol predseda KDH Milan Majerský.
Navýšené peniaze však Poľsku Európska komisia (EK) nedoplnila z nevyčerpaných prostriedkov iných krajín.
Ako pre Demagog.sk uviedlo Europe Direct centrum po konzultácii s Generálnym riaditeľstvom pre regionálnu a mestskú politiku, „nárast je spôsobený novými zdrojmi EÚ v rámci programu REACT-EU a zvýšením rozpočtu Poľnohospodárskeho fondu EÚ pre rozvoj vidieka.
V rokoch 2021 a 2022 získalo Poľsko okrem pôvodných rozpočtov na roky 2014 - 2020 pre EFRR, ESF, FEAD a KF aj nové zdroje z programu NextGenerationEU. REACT-EU je súčasťou nástroja Next Generation EU a poskytuje dodatočné zdroje pre programy politiky súdržnosti v rámci obdobia 2014 - 2020 na boj proti dôsledkom krízy spôsobenej pandémiou COVID-19.
Poľsku boli v dvoch tranžiach poskytnuté zdroje REACT-EU v celkovej výške 1,9 mld. eur, čo predstavuje približne 2,4 % prostriedkov EÚ pridelených Poľsku vo výške 78,8 mld. eur (KF, EFRR, ESF, YEI).
Dodatočným prvkom v celkovej plánovanej investícii PL bolo zvýšenie rozpočtu Poľnohospodárskeho fondu EÚ pre rozvoj vidieka. Keďže strategické plány SPP boli odložené o 2 roky, v rokoch 2021+2022 boli k programom EPFRV na roky 2014 - 2020 pridané dodatočné zdroje.“
Peniaze nad 100 % celkových zdrojov teda Poľsko dostalo z programu REACT-EU. Tento program je iniciatívou EK po kríze koronavírusu na nápravu dôsledkov tejto krízy. Predstavuje nové finančné zdroje, ktoré neodčerpávajú z existujúcich či plánovaných zdrojov na roky 2014-2020, resp. 2021-2027. Príspevky Poľsku v rámci programu REACT-EU teda nepochádzajú z nevyčerpaných eurofondov iných krajín.
Demagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil so žiadosťou o vyjadrenie na Milana Majerského, avšak nezareagoval.
|
[
"Poľsko skutočne vyčerpalo viac ako 100 percent pridelených eurofondov, extra zdroje však získali z programu REACT-EU na zmiernenie dopadov koronakrízy, nie z nevyčerpaných eurofondov iných krajín. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.",
"Milan Majerský hovorí o čerpaní eurofondov z dobiehajúceho obdobia za roky 2014 - 2020. V rámci neho malo Poľsko pôvodne vyčlenených 105 miliárd eur, vrátane národných príspevkov a čistých príspevkov z európskeho rozpočtu.",
"V roku 2022 sa však zdroje Poľska navýšili na 111,5 miliardy eur a nakoniec sa podarilo celkovo alokovať až 113,5 miliardy eur, čo predstavuje čerpanie vo výške približne 102%, ako v relácii uviedol predseda KDH Milan Majerský.",
"Navýšené peniaze však Poľsku Európska komisia (EK) nedoplnila z nevyčerpaných prostriedkov iných krajín.",
"Ako pre Demagog.sk uviedlo Europe Direct centrum po konzultácii s Generálnym riaditeľstvom pre regionálnu a mestskú politiku, „nárast je spôsobený novými zdrojmi EÚ v rámci programu REACT-EU a zvýšením rozpočtu Poľnohospodárskeho fondu EÚ pre rozvoj vidieka.",
"V rokoch 2021 a 2022 získalo Poľsko okrem pôvodných rozpočtov na roky 2014 - 2020 pre EFRR, ESF, FEAD a KF aj nové zdroje z programu NextGenerationEU. REACT-EU je súčasťou nástroja Next Generation EU a poskytuje dodatočné zdroje pre programy politiky súdržnosti v rámci obdobia 2014 - 2020 na boj proti dôsledkom krízy spôsobenej pandémiou COVID-19.",
"Poľsku boli v dvoch tranžiach poskytnuté zdroje REACT-EU v celkovej výške 1,9 mld. eur, čo predstavuje približne 2,4 % prostriedkov EÚ pridelených Poľsku vo výške 78,8 mld. eur (KF, EFRR, ESF, YEI).",
"Dodatočným prvkom v celkovej plánovanej investícii PL bolo zvýšenie rozpočtu Poľnohospodárskeho fondu EÚ pre rozvoj vidieka. Keďže strategické plány SPP boli odložené o 2 roky, v rokoch 2021+2022 boli k programom EPFRV na roky 2014 - 2020 pridané dodatočné zdroje.“",
"Peniaze nad 100 % celkových zdrojov teda Poľsko dostalo z programu REACT-EU. Tento program je iniciatívou EK po kríze koronavírusu na nápravu dôsledkov tejto krízy. Predstavuje nové finančné zdroje, ktoré neodčerpávajú z existujúcich či plánovaných zdrojov na roky 2014-2020, resp. 2021-2027. Príspevky Poľsku v rámci programu REACT-EU teda nepochádzajú z nevyčerpaných eurofondov iných krajín.",
"Demagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil so žiadosťou o vyjadrenie na Milana Majerského, avšak nezareagoval."
] |
2023-09-26 00:00:00
|
{
"text": [
"vyčlenených",
"navýšili",
"iniciatívou"
],
"url": [
"https://getsix.eu/resources/doing-business-in-poland/eu-funds-in-poland-2014-2020/",
"https://cohesiondata.ec.europa.eu/countries/PL/14-20",
"https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/QANDA_20_948"
]
}
|
2025-10-16T19:09:50.604908+00:00
|
vr34083
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34083
|
Pavol Frešo
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/pavol-freso
|
To isté v prípade NKÚ sme navrhli verejnú voľbu. Smer, vždy odmietol verejnú voľbu.
|
2013-06-23 00:00:00
|
Pravda
|
Tajnú voľbu na šéfa NKÚ vždy pri všetkých voľbách šéfa NKÚ navrhli a schválili poslanci SMER-SD. Opozičné strany od apríla 2013 žiadajú verejnú voľbu. Poslanci SMER-SD však aj v poslednej v poradí už 5. voľbe navrhli a schválili tajné hlasovanie. 17. mája 2011 v NRSR bola zákonom 153/2011 Z.z . schválená novela zákona o rokovacom poriadku. Tá menila zákon o Najvyššom kontrolnom úrade, keď vypustila povinnosť tajnej voľby. Voľba je teda verejná, pokiaľ sa na tajnej voľbe na návrh najmenej 15 poslancov neuznesie NR SR. V každej voľbe šéfa NKÚ poslanci SMER-SD navrhli uznesením tajnú voľbu. Uznesenie bolo vždy prijaté. V prípade prvej voľby štyria opoziční poslanci - 3 z Oľano a jeden poslanec z KDH hlasovali za tajnú voľbu. V druhej voľbe to už bol len jeden poslanec za Oľano. V posledných troch voľbách už nikto z opozície nehlasoval za tajnú voľbu. Tajnú voľbu však vždy navrhli a schválili poslanci SMER-SD. Čl. I Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa mení a dopĺňa takto: V § 39 odsek 8 znie: (8) Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady." Táto zostala zachovaná a je súčasťou aktuálneho (k 16. aprílu 2013) znenia Zákona o rokovacom poriadku. Článok III. tej istej novely uvádza, že v zákone č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade sa vypúšťa povinnosť tajnej voľby (§ 8). "Čl. III Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky sa mení takto: V § 8 ods. 2 sa vypúšťajú slová "tajným hlasovaním". Pred touto novelou § 8 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky pritom uvádzal (.pdf): "Predsedu a dvoch podpredsedov volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky tajným hlasovaním." Opozičné stany žiadajú od apríla 2013 verejnú voľbu šéfa NKÚ. Uvádzame výpočet volieb šéfa NKÚ: 1.) 26. júla 2012 sa uskutočnila štvrtá schôdza Národnej rady, počas ktorej prebehla prvá voľba predsedu NKÚ vo volebnom období 2012-2016. Opoziční poslanci pri hlasovaní o tom, aby sa voľba uskutočnila tajným hlasovaním, väčšinou hlasovali proti návrhu. Jedine traja poslanci hlasovali za návrh, konkrétne Mikuláš Huba a Miroslav Kadúc z Oľano a Ján Hudacký z KDH. 2.) Druhá voľba sa uskutočnila 18. septembra 2012 na siedmej schôdzi. Pri hlasovaní o tajnej voľbe hlasoval z opozičných poslancov za návrh len poslanec Miroslav Kadúc z Oľano. 3.) Tretia voľba prebiehala 11. decembra 2012 počas 11. schôdze. V tomto prípade žiadny opozičný poslanec nehlasoval za tajnú voľbu. 4.) Štvrtá voľba sa uskutočnila 14. marca 2013 na 16. schôdzi, počas ktorej taktiež ani jeden opozičný poslanec nehlasoval za tajnú voľbu. 5.) Piata voľba sa nakoniec neuskutočnila, pretože po navrhnutí a schválení tajnej voľby poslancami SMER-SD. Opozičné strany žiadali verejnú voľbe preto svojho kandidáta stiahli. Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Tajnú voľbu na šéfa NKÚ vždy pri všetkých voľbách šéfa NKÚ navrhli a schválili poslanci SMER-SD. Opozičné strany od apríla 2013 žiadajú verejnú voľbu. Poslanci SMER-SD však aj v poslednej v poradí už 5. voľbe navrhli a schválili tajné hlasovanie. 17. mája 2011 v NRSR bola zákonom 153/2011 Z.z . schválená novela zákona o rokovacom poriadku. Tá menila zákon o Najvyššom kontrolnom úrade, keď vypustila povinnosť tajnej voľby. Voľba je teda verejná, pokiaľ sa na tajnej voľbe na návrh najmenej 15 poslancov neuznesie NR SR. V každej voľbe šéfa NKÚ poslanci SMER-SD navrhli uznesením tajnú voľbu. Uznesenie bolo vždy prijaté. V prípade prvej voľby štyria opoziční poslanci - 3 z Oľano a jeden poslanec z KDH hlasovali za tajnú voľbu. V druhej voľbe to už bol len jeden poslanec za Oľano. V posledných troch voľbách už nikto z opozície nehlasoval za tajnú voľbu. Tajnú voľbu však vždy navrhli a schválili poslanci SMER-SD. Čl. I Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa mení a dopĺňa takto: V § 39 odsek 8 znie: (8) Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady.\" Táto zostala zachovaná a je súčasťou aktuálneho (k 16. aprílu 2013) znenia Zákona o rokovacom poriadku. Článok III. tej istej novely uvádza, že v zákone č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade sa vypúšťa povinnosť tajnej voľby (§ 8). \"Čl. III Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky sa mení takto: V § 8 ods. 2 sa vypúšťajú slová \"tajným hlasovaním\". Pred touto novelou § 8 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky pritom uvádzal (.pdf): \"Predsedu a dvoch podpredsedov volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky tajným hlasovaním.\" Opozičné stany žiadajú od apríla 2013 verejnú voľbu šéfa NKÚ. Uvádzame výpočet volieb šéfa NKÚ: 1.) 26. júla 2012 sa uskutočnila štvrtá schôdza Národnej rady, počas ktorej prebehla prvá voľba predsedu NKÚ vo volebnom období 2012-2016. Opoziční poslanci pri hlasovaní o tom, aby sa voľba uskutočnila tajným hlasovaním, väčšinou hlasovali proti návrhu. Jedine traja poslanci hlasovali za návrh, konkrétne Mikuláš Huba a Miroslav Kadúc z Oľano a Ján Hudacký z KDH. 2.) Druhá voľba sa uskutočnila 18. septembra 2012 na siedmej schôdzi. Pri hlasovaní o tajnej voľbe hlasoval z opozičných poslancov za návrh len poslanec Miroslav Kadúc z Oľano. 3.) Tretia voľba prebiehala 11. decembra 2012 počas 11. schôdze. V tomto prípade žiadny opozičný poslanec nehlasoval za tajnú voľbu. 4.) Štvrtá voľba sa uskutočnila 14. marca 2013 na 16. schôdzi, počas ktorej taktiež ani jeden opozičný poslanec nehlasoval za tajnú voľbu. 5.) Piata voľba sa nakoniec neuskutočnila, pretože po navrhnutí a schválení tajnej voľby poslancami SMER-SD. Opozičné strany žiadali verejnú voľbe preto svojho kandidáta stiahli. Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-06-24 00:00:00
|
{
"text": [
"153/2011 Z.z",
"Zákona",
"uvádzal",
"žiadajú",
"hlasovaní",
"hlasovaní",
"nehlasoval",
"nehlasoval",
"schválení",
"žiadali"
],
"url": [
"http://www.najpravo.sk/zakony/vypis-zakonov/153-2011-z-z-zakon-ktorym-sa-meni-a-doplna-zakon-o-rokovacom-poriadku-narodnej-rady-slovenskej-republiky.html",
"http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~%2fMain%2fTArticles.ascx&LngID=0&zzsrlnkid=4694799&phContent=~%2fZzSR%2fShowRule.ascx&RuleId=13435&pa=13710",
"http://backup.transparency.sk/samosprava/zakony/nku.pdf",
"http://www.ta3.com/clanok/1017781/sulik-pravica-chce-verejnu-volbu-sefa-nku.html",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=30397",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=30666",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31288",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31731",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=32221",
"http://www.webnoviny.sk/slovensko/pavol-paska-vypisal-sieste-volby-s/683412-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T19:56:34.287726+00:00
|
vr34746
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34746
|
Dušan Čaplovič
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic
|
...my sme si to ak dokonca diplomaticky všade vybojovali, či zákon o štátnom jazyku, však všade som chodil v zahraničí, všade nám to nakoniec legitímne priznali, že sme robili dobre...
|
2010-11-21 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
nevieme kto Dušanovi Čaplovičovi na jeho cestách vyjadril uznanie za zákon.
|
[
"nevieme kto Dušanovi Čaplovičovi na jeho cestách vyjadril uznanie za zákon."
] |
2010-12-10 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:26:06.439575+00:00
|
vr37581
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37581
|
Pavol Abrhan
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan
|
Žiadne také, žeby sa vzťahovalo používanie jazyka národnostných menšín pri obvodných úradoch na celé územie. Vôbec to nie je pravda. Ak jeden účastník trvá na tom aby sa používal štátny jazyk, tak sa bude používať štátny jazyk.
|
2011-03-06 00:00:00
|
Pravda
|
Predkladaná novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín hovorí: „§ 2 Používanie jazyka menšiny v úradnom styku (1) Ak obcania Slovenskej republiky , ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podla posledného scítania obyvatelov v obci najmenej 15 % obyvatelstva, môžu v tejto obci používat v úradnom styku jazyk menšiny. (2) Zoznam obcí podla odseku 1 ako aj zoznam oznacení obcí podla odseku 1 v jazykoch menšín ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky. (3) Obcan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo v obci2a) podla odseku 1 komunikovat v ústnom a písomnom styku pred orgánom štátnej správy, orgánom územnej samosprávy a územnou samosprávou zriadenou právnickou osobou (dalej len 'orgán verejnej správy') vrátane predkladania písomných listín a dôkazov aj v jazyku menšiny a orgán verejnej správy poskytne odpoved na podanie napísané v jazyku menšiny okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny s výnimkou vydávania verejných listín podla osobitného predpisu2b). V pochybnostiach je rozhodujúce znenie odpovede orgánu verejnej správy v štátnom jazyku. Orgán verejnej správy vytvorí podmienky na uplatnenie práva podla prvej vety a zabezpecí informáciu o možnostiach používania jazyka menšiny v sídle orgánu verejnej správy na viditelnom mieste. (...) (8) Obcania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, môžu v úradnom styku v obci, ktorá nesplna podmienky podla odseku 1, pri ústnej komunikácii používat jazyk menšiny, ak s tým zamestnanec orgánu verejnej správy a osoby zúcastnené na konaní súhlasia." Z uvedeného vyplýva, že jazyk menšín sa môže zo strany obcanov používat v prípade územia s 15% zastúpením menšiny, na ostatnom území môžu menšinový jazyk použit ak s tým úradník a ostatné zúcastnené strany súhlasia. Ak by "úcastník" (rozumieme tým obcana na úrade, nie úradníka) trval na používaní štátneho jazyka na úrade v obci, kde je 15% zastúpenie menšiny, úradník pochopitelne má ovládat štátny jazyk. Ako by sa riešila situácia, kedy na "menšinovom území" chcú s tým istým úradníkom komunikovat aj príslušník menšiny aj väcšiny, a teda aký jazyk sa má používat, zákon nehovorí.
|
[
"Predkladaná novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín hovorí: „§ 2 Používanie jazyka menšiny v úradnom styku (1) Ak obcania Slovenskej republiky , ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podla posledného scítania obyvatelov v obci najmenej 15 % obyvatelstva, môžu v tejto obci používat v úradnom styku jazyk menšiny. (2) Zoznam obcí podla odseku 1 ako aj zoznam oznacení obcí podla odseku 1 v jazykoch menšín ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky. (3) Obcan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo v obci2a) podla odseku 1 komunikovat v ústnom a písomnom styku pred orgánom štátnej správy, orgánom územnej samosprávy a územnou samosprávou zriadenou právnickou osobou (dalej len 'orgán verejnej správy') vrátane predkladania písomných listín a dôkazov aj v jazyku menšiny a orgán verejnej správy poskytne odpoved na podanie napísané v jazyku menšiny okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny s výnimkou vydávania verejných listín podla osobitného predpisu2b). V pochybnostiach je rozhodujúce znenie odpovede orgánu verejnej správy v štátnom jazyku. Orgán verejnej správy vytvorí podmienky na uplatnenie práva podla prvej vety a zabezpecí informáciu o možnostiach používania jazyka menšiny v sídle orgánu verejnej správy na viditelnom mieste. (...) (8) Obcania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, môžu v úradnom styku v obci, ktorá nesplna podmienky podla odseku 1, pri ústnej komunikácii používat jazyk menšiny, ak s tým zamestnanec orgánu verejnej správy a osoby zúcastnené na konaní súhlasia.\" Z uvedeného vyplýva, že jazyk menšín sa môže zo strany obcanov používat v prípade územia s 15% zastúpením menšiny, na ostatnom území môžu menšinový jazyk použit ak s tým úradník a ostatné zúcastnené strany súhlasia. Ak by \"úcastník\" (rozumieme tým obcana na úrade, nie úradníka) trval na používaní štátneho jazyka na úrade v obci, kde je 15% zastúpenie menšiny, úradník pochopitelne má ovládat štátny jazyk. Ako by sa riešila situácia, kedy na \"menšinovom území\" chcú s tým istým úradníkom komunikovat aj príslušník menšiny aj väcšiny, a teda aký jazyk sa má používat, zákon nehovorí."
] |
2011-03-07 00:00:00
|
{
"text": [
"novela zákona"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=352335"
]
}
|
2025-10-16T20:17:26.575733+00:00
|
vr17323
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17323
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
Minulý týždeň bol schválený nový zákon o investičných stimulov, ktorý už nebude spájať podmienku poskytovania stimulov len s tvorbou nových pracovných miest, (...), ale bude viacej sústredený na technologický transfér. To znamená nové technológie a na inovácie.
|
2018-02-11 00:00:00
|
Pravda
|
6. februára 2018 Národná rada SR schválila vládny návrh zákona o regionálnej investičnej pomoci.Daný návrh podporilo 77 zo 141 prítomných poslancov. Z návrhu zákona z dielne Ministerstva hospodárstva SR, ako uviedla agentúra TASR vyplýva, že podmienkou investičnej pomoci investorom na Slovensku už nebude tvorba pracovných miest vo výrobe ale aplikácia a implementácia inovácií a nových technológií do výroby. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"6. februára 2018 Národná rada SR schválila vládny návrh zákona o regionálnej investičnej pomoci.Daný návrh podporilo 77 zo 141 prítomných poslancov. Z návrhu zákona z dielne Ministerstva hospodárstva SR, ako uviedla agentúra TASR vyplýva, že podmienkou investičnej pomoci investorom na Slovensku už nebude tvorba pracovných miest vo výrobe ale aplikácia a implementácia inovácií a nových technológií do výroby. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2018-02-12 00:00:00
|
{
"text": [
"schválila",
"TASR",
"dôvodovej správy",
"úprava",
"nastavuje"
],
"url": [
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6600",
"http://www.teraz.sk/ekonomika/r-fico-novy-zakon-o-regionalnej-investic/307446-clanok.html",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6600",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6600",
"https://tv.hnonline.sk/ekonomika/1689980-fico-pomozeme-chudobnym-regionom-nebudu-vsak-montaznou-dielnou"
]
}
|
2025-10-16T20:55:58.692561+00:00
|
vr32243
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32243
|
Ivan Uhliarik
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik
|
Po schválení zákona sme potom tvrdili, že celková ročná úspora podobne tak, ako povedal pán poslanec Novotný, bude okolo 40 miliónov eur. Tieto výpočty sú výpočty človeka, ktorý šéfuje dnes Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií.
|
2012-09-23 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Podľa správy ministerstva zdravotníctva z 15.12.2011 v tom čase ministerstvo počítalo s úsporou 75 miliónov eur.
Podľa článku portálu zdravezdravotnictvo.sk z 30.12.2011 ministerstvo v tom čase operovalo s odhadom ušetrených prostriedkov na úrovni 60 miliónov.
Článok denníku SME z 23.3.2012 hovorí o opätovnom posúvaní začatia platnosti nových cien liekov. Vo svojej správe rovnako zverejňuje aktualizovaný odhad ministerstva zdravotníctva, ktoré počíta s ušetrením asi 41 miliónov eur v priebehu prvého roka.
1. apríla 2012 podľa správy SITA Ivan Uhliarik hovoril o ušetrení 40 miliónov eur.
|
[
"Podľa správy ministerstva zdravotníctva z 15.12.2011 v tom čase ministerstvo počítalo s úsporou 75 miliónov eur.",
"Podľa článku portálu zdravezdravotnictvo.sk z 30.12.2011 ministerstvo v tom čase operovalo s odhadom ušetrených prostriedkov na úrovni 60 miliónov.",
"Článok denníku SME z 23.3.2012 hovorí o opätovnom posúvaní začatia platnosti nových cien liekov. Vo svojej správe rovnako zverejňuje aktualizovaný odhad ministerstva zdravotníctva, ktoré počíta s ušetrením asi 41 miliónov eur v priebehu prvého roka.",
"1. apríla 2012 podľa správy SITA Ivan Uhliarik hovoril o ušetrení 40 miliónov eur."
] |
2012-09-24 00:00:00
|
{
"text": [
"schválený",
"podpísaný",
"blogu",
"Na telo",
"správy",
"zdravezdravotnictvo.sk",
"SME",
"SITA"
],
"url": [
"http://www.nsptv.sk/zakony/363_2011.pdf",
"http://openiazoch.zoznam.sk/cl/112066/Prezident-podpisal-zdravotnicke-zakony",
"http://blog.etrend.sk/martin-filko/2011/09/28/hra-s-liekovymi-cislami/",
"http://www.demagog.sk/diskusie/190/ivan-uhliarik",
"http://www.health.gov.sk/Clanok?referencovanie-cien-liekov-prinesie-usporu-75-milionov-eur",
"http://zdravezdravotnictvo.etrend.sk/reforma-legislativa-politika/uhliarik-chce-ubrat-poistovniam-aj-zachrankam.html",
"http://ekonomika.sme.sk/c/6311996/uhliarik-ceny-liekov-neznizil-mohol-usetrit-sedem-milionov.html",
"http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/uhliarik-podla-smeru-pri-sestrach-klamal-zlyhal.html?forward=sk_mobil_clanok.jsp"
]
}
|
2025-10-16T20:03:19.718846+00:00
|
vr26453
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26453
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Vyskúšali sme prvý projekt vytvárania pracovných miest pre mladých ľudí a to v roku 2013 financovaný cez presun prostriedkov z fondov EÚ. Okamžite bolo vytvorených 15 tisíc reálnych pracovných miest pre mladých ľudí do 29 rokov.
|
2013-12-18 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Robert Fico použil podobný výrok už v apríli 2013, kedy sme ho hodnotili ako zavádzajúci . V súčasnosti ho hodnotíme rovnako ako zavádzajúci. Daný projekt mal do konca roku 2013 vytvoriť 15 tisíc pracovných miest. Nemáme síce informácie o súčasnom počte vytvorených pracovných miest, avšak podľa posledných informácii z novembra 2013, bolo zatiaľ vytvorených 11 tisíc pracovných miest. Celý projekt bol začatý už v novembri 2012, teda už v roku 2012. Fico hovorí, že tomu tak bolo tohto roku a snaží sa vyvolať dojem, že pozitívne efekty prišli okamžite, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Vláda pripravila projekty na podporu zamestnanosti mladých ľudí do 29 rokov, pričom očakávala vytvorenie 15 tisíc nových pracovných miest do konca roku 2013. Peniaze na projekty presunula z eurofondov po dohode s Európskou komisiou. Ide o príspevky ,ktoré môže využiť každý zamestnávateľ od novembra 2012 do septembra 2015. V súkromnom sektore a samosprávach ide o príspevok na vytváranie pracovných miest pre evidovaných nezamestnaných do 29 rokov, ak sú na úrade práce najmenej 3 mesiace. Počas 12 mesiacov dostane zamestnávateľ príspevok na mladého zamestnanca vo výške 456,54 € na mesiac na jedno pracovné miesto. Následne musí minimálne 6 mesiacov toto pracovné miesto udržať. Maximálna výška príspevku pre jedného zamestnávateľa je 200 000 eur. Pre zamestnávateľov v cestnej doprave sú určené špecifické podmienky, musia garantovať až 24 mesačnú udržateľnosť pracovného miesta a príspevok z eurofondov dostanú na obdobie 6 mesiacov. Projekt sa spustil v novembri 2012. Podľa správy TASR z 22. apríla 2013: "V dvoch projektoch na zamestnávanie mladých ľudí do 29 rokov má rezort práce k polovici apríla tohto roka na stole 6940 žiadostí. Z toho predstavuje počet uzatvorených pracovných zmlúv 4739." Podľa vyjadrenia Jána Richtera z 20. mája 2013 už podnikatelia vytvorili 5,9 tisíc pracovných miest pre mladých ľudí. Hovorca Ministerstva práce Stuška pre denník SME (28. júna 2013) potvrdil, že projekt zamestnávania mladých do 29 rokov na úrovni 8 tisíc zazmluvnených pracovných miest. Podľa správy SITA z 8. novembra 2013 bolo zatiaľ vytvorených 11 tisíc pracovných miest. Článok denníku Pravda zo 17.11.2013 hovorí stále o 15 tisíc pracovných miestach v budúcom čase a pracuje s číslom 11 tisíc už vytvorených miest. Nemáme nové informácie o súčasnom počte novovytvorených pracovných miest. Fico však hovorí o tom, že po zavedení nového projektu bolo okamžite vytvorených 15 tisíc pracovných miest. V skutočnosti však tento projekt a presun finančných zdrojov bol uskutočnení ešte koncom minulého roku a po jednom roku bolo vytvorených 11 tisíc pracovných miest. Je potrebné podotknúť, že číslo 15 tisíc pracovných miest je konečný cieľ celého projektu a jeho naplnenie je očakávané do konca roku 2013, nemáme však momentálne informácie o tomto počte, o ktorých informuje ministerstvo práce. Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Robert Fico použil podobný výrok už v apríli 2013, kedy sme ho hodnotili ako zavádzajúci . V súčasnosti ho hodnotíme rovnako ako zavádzajúci. Daný projekt mal do konca roku 2013 vytvoriť 15 tisíc pracovných miest. Nemáme síce informácie o súčasnom počte vytvorených pracovných miest, avšak podľa posledných informácii z novembra 2013, bolo zatiaľ vytvorených 11 tisíc pracovných miest. Celý projekt bol začatý už v novembri 2012, teda už v roku 2012. Fico hovorí, že tomu tak bolo tohto roku a snaží sa vyvolať dojem, že pozitívne efekty prišli okamžite, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Vláda pripravila projekty na podporu zamestnanosti mladých ľudí do 29 rokov, pričom očakávala vytvorenie 15 tisíc nových pracovných miest do konca roku 2013. Peniaze na projekty presunula z eurofondov po dohode s Európskou komisiou. Ide o príspevky ,ktoré môže využiť každý zamestnávateľ od novembra 2012 do septembra 2015. V súkromnom sektore a samosprávach ide o príspevok na vytváranie pracovných miest pre evidovaných nezamestnaných do 29 rokov, ak sú na úrade práce najmenej 3 mesiace. Počas 12 mesiacov dostane zamestnávateľ príspevok na mladého zamestnanca vo výške 456,54 € na mesiac na jedno pracovné miesto. Následne musí minimálne 6 mesiacov toto pracovné miesto udržať. Maximálna výška príspevku pre jedného zamestnávateľa je 200 000 eur. Pre zamestnávateľov v cestnej doprave sú určené špecifické podmienky, musia garantovať až 24 mesačnú udržateľnosť pracovného miesta a príspevok z eurofondov dostanú na obdobie 6 mesiacov. Projekt sa spustil v novembri 2012. Podľa správy TASR z 22. apríla 2013: \"V dvoch projektoch na zamestnávanie mladých ľudí do 29 rokov má rezort práce k polovici apríla tohto roka na stole 6940 žiadostí. Z toho predstavuje počet uzatvorených pracovných zmlúv 4739.\" Podľa vyjadrenia Jána Richtera z 20. mája 2013 už podnikatelia vytvorili 5,9 tisíc pracovných miest pre mladých ľudí. Hovorca Ministerstva práce Stuška pre denník SME (28. júna 2013) potvrdil, že projekt zamestnávania mladých do 29 rokov na úrovni 8 tisíc zazmluvnených pracovných miest. Podľa správy SITA z 8. novembra 2013 bolo zatiaľ vytvorených 11 tisíc pracovných miest. Článok denníku Pravda zo 17.11.2013 hovorí stále o 15 tisíc pracovných miestach v budúcom čase a pracuje s číslom 11 tisíc už vytvorených miest. Nemáme nové informácie o súčasnom počte novovytvorených pracovných miest. Fico však hovorí o tom, že po zavedení nového projektu bolo okamžite vytvorených 15 tisíc pracovných miest. V skutočnosti však tento projekt a presun finančných zdrojov bol uskutočnení ešte koncom minulého roku a po jednom roku bolo vytvorených 11 tisíc pracovných miest. Je potrebné podotknúť, že číslo 15 tisíc pracovných miest je konečný cieľ celého projektu a jeho naplnenie je očakávané do konca roku 2013, nemáme však momentálne informácie o tomto počte, o ktorých informuje ministerstvo práce. Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-12-18 00:00:00
|
{
"text": [
"zavádzajúci",
"podporu",
"eurofondov",
"príspevky",
"spustil",
"TASR",
"vyjadrenia",
"SME",
"SITA",
"Pravda"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/371/robert-fico-vs-pavol-freso",
"http://ekonomika.sme.sk/c/6464620/richter-podporenych-bude-15-tisic-pracovnych-miest.html",
"http://www.rozhlas.sk/radio-international-sk/tema-dna/Vlada-chce-vytvorit-takmer-15-tisic-novych-pracovnych-miest?l=2&i=43052&p=2",
"http://www.cas.sk/clanok/236412/dobra-sprava-stat-podpori-13-tisic-pracovnych-miest-pre-mladych.html",
"http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/mladi-dostanu-sancu-pracu-startuju-nove-projekty-zamestnanosti.html",
"http://www.teraz.sk/ekonomika/nezamestnanost-projekty-mladi-richter/44074-clanok.html",
"http://ekonomika.sme.sk/c/6806714/richter-obce-nedavaju-mladym-pracu-tak-ako-by-sme-chceli.html",
"http://ekonomika.sme.sk/c/6851296/firmy-ziadaju-prax-mladi-ludia-idu-s-platom-pod-cenu.html",
"http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/298736-stat-vytvoril-pre-mladych-11-tisic-pracovnych-miest/",
"http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/298736-stat-vytvoril-pre-mladych-11-tisic-pracovnych-miest/"
]
}
|
2025-10-16T19:51:58.774760+00:00
|
vr30993
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30993
| null | null |
https://demagog.sk/politik/
|
Tam, kde súťaž nefunguje a spotrebitelia sú bezbranní, posilníme regulačné mechanizmy a práva zákazníkov, ako sme to urobili pri úveroch na bývanie a zákonnom poistení automobilov.
|
2012-03-10 00:00:00
|
Pravda
|
SDKÚ posilnila práva zákazníkov prostredníctvom novelizácie Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov . V oblasti zákonného poistenia automobilov bol za vlády Ivety Radičovej prijatý Zákon č. 520/2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (.pdf). Podľa MF SR prinesie uvedený zákon nasledovné zmeny: Zmluvu o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla možno vypovedať šesť týždňov pred jej výročím. Po novom budú poisťovne povinné desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia poslať klientovi list, v ktorom ho budú informovať o:
Klient tak získa štyri týždne na to, aby sa zorientoval na trhu, porovnal si konkurenčné ponuky a bez časového tlaku sa rozhodol, čo je pre neho najvýhodnejšie. Táto zmena tak posilní nielen postavenie klienta v zmluvnom vzťahu, ale zároveň zostrí konkurenčný boj, čo vyvolá tlak na zlacnenie či skvalitnenie služieb na trhu.
Uvedené zmeny nadobudnú účinnosť 1. júla 2012 .
Zákon o bankách bol počas rokov 2011 - 2012 novelizovaný niekoľkokrát, a to najmä prostredníctvom Zákona č. 46/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a Zákona č. 314/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , pričom boli práva spotrebiteľov pri úveroch na bývanie posilnené nasledovne:
Aké budú konkrétne dopady jednotlivých noviel sa ukáže v budúcnosti, pravdou ale je, že došlo k zmene v regulácii s cieľom posilniť práva zákazníkov.
|
[
"SDKÚ posilnila práva zákazníkov prostredníctvom novelizácie Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov . V oblasti zákonného poistenia automobilov bol za vlády Ivety Radičovej prijatý Zákon č. 520/2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (.pdf). Podľa MF SR prinesie uvedený zákon nasledovné zmeny: Zmluvu o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla možno vypovedať šesť týždňov pred jej výročím. Po novom budú poisťovne povinné desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia poslať klientovi list, v ktorom ho budú informovať o:",
"Klient tak získa štyri týždne na to, aby sa zorientoval na trhu, porovnal si konkurenčné ponuky a bez časového tlaku sa rozhodol, čo je pre neho najvýhodnejšie. Táto zmena tak posilní nielen postavenie klienta v zmluvnom vzťahu, ale zároveň zostrí konkurenčný boj, čo vyvolá tlak na zlacnenie či skvalitnenie služieb na trhu.",
"Uvedené zmeny nadobudnú účinnosť 1. júla 2012 .",
"Zákon o bankách bol počas rokov 2011 - 2012 novelizovaný niekoľkokrát, a to najmä prostredníctvom Zákona č. 46/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a Zákona č. 314/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , pričom boli práva spotrebiteľov pri úveroch na bývanie posilnené nasledovne:",
"Aké budú konkrétne dopady jednotlivých noviel sa ukáže v budúcnosti, pravdou ale je, že došlo k zmene v regulácii s cieľom posilniť práva zákazníkov."
] |
2012-02-15 00:00:00
|
{
"text": [
"Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov",
"Zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov",
"Zákon č. 520/2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony",
"MF SR",
"1. júla 2012",
"Zákona č. 46/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov",
"Zákona č. 314/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov",
"iného hypotekárneho úveru",
"spoločný príjem manželov",
"zníži splátku",
"predčasné splatenie hypotéky",
"musí banka oznámiť",
"úrokovej sadzbe",
"bez straty štátneho príspevku"
],
"url": [
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-483",
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-381",
"http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=210642&FileName=zz2011-00520-0210642&Rocnik=2011",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsId=467",
"http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=210642&FileName=zz2011-00520-0210642&Rocnik=2011",
"http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=210112&FileName=zz2011-00046-0210112&Rocnik=2011",
"http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=210412&FileName=zz2011-00314-0210412&Rocnik=2011",
"http://totalmoney.etrend.sk/spravy/zakon-o-bankach-novela-2011-98/",
"http://totalmoney.etrend.sk/spravy/zakon-o-bankach-novela-2011-98/",
"http://totalmoney.etrend.sk/spravy/zakon-o-bankach-novela-2011-98/",
"http://totalmoney.etrend.sk/spravy/zakon-o-bankach-novela-2011-98/",
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/zmeny-v-uveroch-poskytnu-viac-informa/444167-clanok.html",
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/zmeny-v-uveroch-poskytnu-viac-informa/444167-clanok.html",
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/zmeny-v-uveroch-poskytnu-viac-informa/444167-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T20:08:00.001600+00:00
|
vr30674
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30674
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Takisto som volal pani premiérke , ja som povedal v podstate to isté (o Bubeníkovej v súvislosti s dokumentom Gorila, pozn.), ona povedala, že je to nejak v tom zmysle sa vyjadrila, že je to mimo jej moci, tak sme to uzavreli tým, že dobre, keď SDKÚ si myslí, že toto je najvhodnejšia nominácia a zároveň, preberajú politickú zodpovednosť, tak sme sa s tým zmierili.
|
2012-01-15 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
R. Sulík vo svojom blogu Čo viem o Gorile (9. januára 2012) spomína rozhovor s I. Radičovnou v súvislosti A. Bubeníkovou:
|
[
"R. Sulík vo svojom blogu Čo viem o Gorile (9. januára 2012) spomína rozhovor s I. Radičovnou v súvislosti A. Bubeníkovou:"
] |
2012-01-16 00:00:00
|
{
"text": [
"Čo viem o Gorile"
],
"url": [
"http://richardsulik.blog.sme.sk/c/285558/Co-viem-o-Gorile.html"
]
}
|
2025-10-16T20:09:08.223117+00:00
|
48530
| 48,530
|
https://demagog.sk/vyrok/48530
|
Erik Tomáš
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/erik-tomas
|
Tiež o 10 % niekoľkokrát, pán. 5x asi sa zvyšovalo o 10 %. Dokonca za vlády Petra Pellegriniho v roku 2019 sme dali ešte 9 % navyše pre začínajúcich učiteľov.
|
2022-07-01 00:00:00
|
Nepravda
|
Navyšovanie platov zamestnancov v štátnej a verejnej sfére sa za vlády Petra Pellegriniho uskutočnilo na základe dvoch kolektívnych zmlúv. ( pdf ) Tieto boli podpísané medzi zástupcami vlády SR a samospráv a zástupcami odborových organizácii na druhej strane. Táto zmena sa teda týkala aj učiteľov.
Predmetom úpravy bolo dvojnásobné zvýšenie platov pedagogických zamestnancov a vysokoškolských učiteľov o desať percent, teda k januáru 2019 a opäť k januáru 2020, uvádza Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku.
Za vlády Petra Pellegriniho dostali začínajúci učitelia k 1. septembru 2019 motivačný príspevok vo výške približne deväť percent.
Vlády SMER-u zvyšovali do roku 2019 platy pedagogickým a nepedagogickým pracovníkom takmer každoročne v rôznych mierach (o 1 - 7 %). Okrem rokov 2019 a 2020 vlády SMER-u nezvyšovali platy učiteľov o viac ako 7% Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
|
[
"Navyšovanie platov zamestnancov v štátnej a verejnej sfére sa za vlády Petra Pellegriniho uskutočnilo na základe dvoch kolektívnych zmlúv. ( pdf ) Tieto boli podpísané medzi zástupcami vlády SR a samospráv a zástupcami odborových organizácii na druhej strane. Táto zmena sa teda týkala aj učiteľov.",
"Predmetom úpravy bolo dvojnásobné zvýšenie platov pedagogických zamestnancov a vysokoškolských učiteľov o desať percent, teda k januáru 2019 a opäť k januáru 2020, uvádza Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku.",
"Za vlády Petra Pellegriniho dostali začínajúci učitelia k 1. septembru 2019 motivačný príspevok vo výške približne deväť percent.",
"Vlády SMER-u zvyšovali do roku 2019 platy pedagogickým a nepedagogickým pracovníkom takmer každoročne v rôznych mierach (o 1 - 7 %). Okrem rokov 2019 a 2020 vlády SMER-u nezvyšovali platy učiteľov o viac ako 7% Výrok hodnotíme ako nepravdivý."
] |
2022-07-01 00:00:00
|
{
"text": [
"pdf",
"uvádza",
"dostali",
"zvyšovali"
],
"url": [
"https://www.uvlf.sk/document/kolektivna-zmluva-vyssieho-stupna-2019-2020.pdf",
"https://www.ozskolstva.sk/sk/Aktuality/udalosti-oznamy/dohoda-o-navyseni-platov-pre-zamestnancov-v-skolstve.alej",
"https://index.sme.sk/c/22164878/platy-zacinajucich-ucitelov-sa-od-septembra-zvysia-o-9-a-pol-percenta.html",
"https://www.ozskolstva.sk/sk/Aktuality/udalosti-oznamy/od-dzurindu-po-hegera-alebo-historia-zvysovanie-platov-v-skolstve.alej"
]
}
|
2025-10-16T19:13:12.690065+00:00
|
vr29956
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29956
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Áno, samozrejme, že treba hovoriť aj o tom, že sú tu správy, že okolo štyritisíc bojovníkov Islamského štátu prekročilo hranice v tých masách ľudí, ktorí sem prišli na územie Európy ako takej.
|
2015-09-20 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
O štyroch tisícoch bojovníkov ISIS informovali predstavitelia tejto organizácie. Nenašli sme vyjadrenie predstaviteľa niektorého zo štátov alebo inštitúcií EÚ, ani relevantné spravodajské zdroje, ktoré by potvrdzovali toto tvrdenie. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
|
[
"O štyroch tisícoch bojovníkov ISIS informovali predstavitelia tejto organizácie. Nenašli sme vyjadrenie predstaviteľa niektorého zo štátov alebo inštitúcií EÚ, ani relevantné spravodajské zdroje, ktoré by potvrdzovali toto tvrdenie. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."
] |
2015-09-21 00:00:00
|
{
"text": [
"vydať",
"vyhlásenie"
],
"url": [
"http://newobserveronline.com/isis-claims-at-least-4000-fighters-are-in-europe-as-french-police-hunt-syrian-refugee-in-calais/",
"http://www.express.co.uk/news/world/555434/Islamic-State-ISIS-Smuggler-THOUSANDS-Extremists-into-Europe-Refugees"
]
}
|
2025-10-16T20:53:06.687198+00:00
|
46349
| 46,349
|
https://demagog.sk/vyrok/46349
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
kúpil (Robert Fico ako premiér, pozn.) späť iba tú matku hore, tú schránku, to je prázdna vykuchaná matka, ktorej prakticky nič nepatrí okrem podielu v tých extrémne ziskových firmách, tú kúpil a odvtedy, čo ju kúpil, táto firma urobila 450.000.000 EUR straty.
|
2020-10-27 00:00:00
|
Pravda
|
Od roku 2014, keď štát kúpil späť všetky akcie SPP, tvorí tento podnik konštantnú prevádzkovú stratu. Tá do roku 2019 presahuje 450 miliónov eur. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme v duchu povedaného ako ešte pravdivé. Druhá vláda Roberta Fica kúpila v roku 2014 späť všetky akcie Slovenského plynárenskeho priemyslu. Jeho hlavným majetkom sú podiely v dcérskych spoločnostiach, a to najmä v akciovke SPP Infrastructure, cez ktorú štát vlastní 51 % vo firmách eustream, a.s . a SPP - distribúcia, a.s. Obe dosahujú zisky v stámiliónoch eur. SPP vykazuje stámiliónové zisky, no to len vďaka dividendám z vyššie spomenutých firiem. Bez týchto ziskov je od roku 2013 vo veľkých (prevádzkových) stratách. Podľa DenníkaE bola v rokoch 2014 až 2018 výška týchto strát na úrovni 408 miliónov eur. Z účtovnej závierky za rok 2019 vyplýva , že po odpočítaní ziskov z investícií bola strata SPP v tomto roku dalších 120 miliónov eur. Spolu teda SPP vyrobila od roku 2014 prevádzkové straty vo výške viac ako 520 miliónov eur. Hovorkyňa Richarda Sulíka Katarína Matejková poskytla portálu Demagóg.SK údaje z Finstatu, podľa ktorých je takto vypočítaná strata SPP za odbobie rokov 2014 až 2019 cez 460 miliónov eur. Od údajov DenníkaN - a teda údajov z účovných závierok - sa v nich líši najmä rok 2014, o desiatky miliónov eur.
|
[
"Od roku 2014, keď štát kúpil späť všetky akcie SPP, tvorí tento podnik konštantnú prevádzkovú stratu. Tá do roku 2019 presahuje 450 miliónov eur. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme v duchu povedaného ako ešte pravdivé. Druhá vláda Roberta Fica kúpila v roku 2014 späť všetky akcie Slovenského plynárenskeho priemyslu. Jeho hlavným majetkom sú podiely v dcérskych spoločnostiach, a to najmä v akciovke SPP Infrastructure, cez ktorú štát vlastní 51 % vo firmách eustream, a.s . a SPP - distribúcia, a.s. Obe dosahujú zisky v stámiliónoch eur. SPP vykazuje stámiliónové zisky, no to len vďaka dividendám z vyššie spomenutých firiem. Bez týchto ziskov je od roku 2013 vo veľkých (prevádzkových) stratách. Podľa DenníkaE bola v rokoch 2014 až 2018 výška týchto strát na úrovni 408 miliónov eur. Z účtovnej závierky za rok 2019 vyplýva , že po odpočítaní ziskov z investícií bola strata SPP v tomto roku dalších 120 miliónov eur. Spolu teda SPP vyrobila od roku 2014 prevádzkové straty vo výške viac ako 520 miliónov eur. Hovorkyňa Richarda Sulíka Katarína Matejková poskytla portálu Demagóg.SK údaje z Finstatu, podľa ktorých je takto vypočítaná strata SPP za odbobie rokov 2014 až 2019 cez 460 miliónov eur. Od údajov DenníkaN - a teda údajov z účovných závierok - sa v nich líši najmä rok 2014, o desiatky miliónov eur."
] |
2020-10-27 00:00:00
|
{
"text": [
"kúpila",
"podiely",
"eustream, a.s",
"SPP - distribúcia, a.s.",
"dosahujú",
"zisky",
"vykazuje",
"vďaka",
"je",
"bola",
"vyplýva"
],
"url": [
"https://ekonomika.sme.sk/c/7225878/stat-definitivne-kupil-spat-podiely-spp-je-jedinym-akcionarom.html",
"https://www.spp.sk/sk/vsetky-segmenty/o-spp/profil-a-struktura/majetkove-ucasti-spp/",
"https://www.eustream.sk/sk_investori/sk_akcionari",
"https://www.spp-distribucia.sk/o-spolocnosti/kto-sme/akcionar-spolocnosti/",
"https://www.finstat.sk/35910739",
"https://www.finstat.sk/35910712",
"https://www.finstat.sk/35815256",
"https://e.dennikn.sk/1516371/statny-spp-vyrobil-stomilionovu-stratu-fico-sluboval-ze-uz-bude-na-nule/",
"https://e.dennikn.sk/1516371/statny-spp-vyrobil-stomilionovu-stratu-fico-sluboval-ze-uz-bude-na-nule/",
"https://e.dennikn.sk/1516371/statny-spp-vyrobil-stomilionovu-stratu-fico-sluboval-ze-uz-bude-na-nule/",
"https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/show/7085430"
]
}
|
2025-10-16T19:17:06.077716+00:00
|
47437
| 47,437
|
https://demagog.sk/vyrok/47437
|
Juraj Blanár
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/juraj-blanar
|
referenda (o predčasných voľbách, pozn.), ktoré bolo zmarené
|
2021-09-23 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Ústavný súd nepovolil konanie referenda o predčasných voľbách, pretože po preskúmaní o.i. zistil, že otázka na podpisových hárkoch nebola v súlade s Ústavou. Referendum však nebolo „zmarené”, a teda úmyselne (nekalo) prekazené, ako to evokuje pojem z trestného práva. Naopak, Ústavný súd napravil vznikajúcu právnu skrivodlivosť, ktorá by sa mohla stať, ak by sudcovia referendovú otázku nepreskúmali. Keďže tvrdenie Juraja Blanára budí dojem, akoby niekto úmyselne a nekalo prekazil referendum, čo však nekorešponduje s realitou, hodnotíme ho ako zavádzanie. Pojem zmariť v kontexte trestného práva odkazuje na situáciu úmyselného nelegálneho prekazenia. Ústavný súd referendum 2021 takýmto spôsobom úmyselne neprekazil. Naopak, napravil vznikajúcu situáciu, v ktorej by referendum nebolo v súlade s Ústavou. Petičný výbor za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách vyzbieral vyše 600-tisíc podpisov. Petíciu iniciovali strany Smer-SD a Hlas, pridala sa k nim aj mimoparlamentná SNS. Otázka referenda mala znieť: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“ Prezidentka Zuzana Čaputová obdržaní podpisov obrátila na Ústavný súd, aby preskúmal ústavnosť takéhoto referenda. Ústavní sudcovia sa začiatkom júla 2021 vyjadril, že referendum sa konať nemôže , pretože otázka nie je v súlade s Ústavou ( .pdf ).
|
[
"Ústavný súd nepovolil konanie referenda o predčasných voľbách, pretože po preskúmaní o.i. zistil, že otázka na podpisových hárkoch nebola v súlade s Ústavou. Referendum však nebolo „zmarené”, a teda úmyselne (nekalo) prekazené, ako to evokuje pojem z trestného práva. Naopak, Ústavný súd napravil vznikajúcu právnu skrivodlivosť, ktorá by sa mohla stať, ak by sudcovia referendovú otázku nepreskúmali. Keďže tvrdenie Juraja Blanára budí dojem, akoby niekto úmyselne a nekalo prekazil referendum, čo však nekorešponduje s realitou, hodnotíme ho ako zavádzanie. Pojem zmariť v kontexte trestného práva odkazuje na situáciu úmyselného nelegálneho prekazenia. Ústavný súd referendum 2021 takýmto spôsobom úmyselne neprekazil. Naopak, napravil vznikajúcu situáciu, v ktorej by referendum nebolo v súlade s Ústavou. Petičný výbor za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách vyzbieral vyše 600-tisíc podpisov. Petíciu iniciovali strany Smer-SD a Hlas, pridala sa k nim aj mimoparlamentná SNS. Otázka referenda mala znieť: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“ Prezidentka Zuzana Čaputová obdržaní podpisov obrátila na Ústavný súd, aby preskúmal ústavnosť takéhoto referenda. Ústavní sudcovia sa začiatkom júla 2021 vyjadril, že referendum sa konať nemôže , pretože otázka nie je v súlade s Ústavou ( .pdf )."
] |
2021-09-23 00:00:00
|
{
"text": [
"pojem",
"trestného práva",
"vyzbieral",
"iniciovali",
"Otázka",
"obrátila",
"nemôže",
".pdf"
],
"url": [
"https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300",
"https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300",
"https://slovensko.hnonline.sk/2339646-peticny-vybor-odovzdal-takmer-600-tisic-podpisov-za-referendum-caputova-nechce-proces-overovania-natahovat",
"https://slovensko.hnonline.sk/2339646-peticny-vybor-odovzdal-takmer-600-tisic-podpisov-za-referendum-caputova-nechce-proces-overovania-natahovat",
"https://dennikn.sk/minuta/2257959/",
"https://dennikn.sk/2387710/prezidentka-sa-rozhodla-referendum-o-predcasnych-volbach-posiela-na-ustavny-sud/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/905908/referendum-ustavny-sud-predcasne-volby/",
"https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/093c56f5-932d-46ec-ba1a-1f79b0828178/Rozhodnutie%20-%20N%C3%A1lez%20PL.%20%C3%9AS%207_2021.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:15:52.229811+00:00
|
44863
| 44,863
|
https://demagog.sk/vyrok/44863
|
Peter Pellegrini
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini
|
No pretože niekto spravil chybu a nepristupoval k tomu pacientovi ako s pacientom, ktorý má mať podozrenie na Covid, ale ho identifikoval najprv ako na človeka, ktorý má iný pľúcny problém.
|
2020-04-05 00:00:00
|
Pravda
|
10. marca prijala ružinovská nemocnica pacienta s príznakmi koronavirusu, ktorý sa vrátil z USA. Napriek príznakom ho vzali na pľúcne - a nie na infekčné oddelenie, kam mal ísť. Na pľúcnom prísne opatrenia, ktoré majú zamedziť šíreniu vírusu, neplatia. "Je nám veľmi ľúto vzniknutej situácie, išlo o zlyhanie ľudského faktora, v tomto prípade lekárky, ktorá nepostupovala v súlade s usmerneniami hlavného hygienika a vedenia Univerzitnej nemocnice Bratislava,” uviedla hovorkyňa nemocnice. Lekárka bola zároveň šéfkou nemocnice, pacienta podľa DenníkaN prijala po známosti. Pretože sa nakazený pohyboval po nemocnici, muselo ostať v karanténe 20 jej pracovníkov. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé.
|
[
"10. marca prijala ružinovská nemocnica pacienta s príznakmi koronavirusu, ktorý sa vrátil z USA. Napriek príznakom ho vzali na pľúcne - a nie na infekčné oddelenie, kam mal ísť. Na pľúcnom prísne opatrenia, ktoré majú zamedziť šíreniu vírusu, neplatia. \"Je nám veľmi ľúto vzniknutej situácie, išlo o zlyhanie ľudského faktora, v tomto prípade lekárky, ktorá nepostupovala v súlade s usmerneniami hlavného hygienika a vedenia Univerzitnej nemocnice Bratislava,” uviedla hovorkyňa nemocnice. Lekárka bola zároveň šéfkou nemocnice, pacienta podľa DenníkaN prijala po známosti. Pretože sa nakazený pohyboval po nemocnici, muselo ostať v karanténe 20 jej pracovníkov. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé."
] |
2020-04-05 00:00:00
|
{
"text": [
"prijala",
"uviedla",
"bola",
"podľa",
"muselo"
],
"url": [
"https://dennikn.sk/1799756/v-ruzinove-po-znamosti-zobrali-pacienta-ukazalo-sa-ze-bol-nakazeny/?ref=mpm",
"https://domov.sme.sk/c/22358041/koronavirus-sefka-nemocnice-v-ruzinove-porusila-pravidla.html",
"https://domov.sme.sk/c/22358041/koronavirus-sefka-nemocnice-v-ruzinove-porusila-pravidla.html",
"https://dennikn.sk/1799756/v-ruzinove-po-znamosti-zobrali-pacienta-ukazalo-sa-ze-bol-nakazeny/?ref=mpm",
"https://domov.sme.sk/c/22358041/koronavirus-sefka-nemocnice-v-ruzinove-porusila-pravidla.html"
]
}
|
2025-10-16T20:57:29.137119+00:00
|
43815
| 43,815
|
https://demagog.sk/vyrok/43815
|
Štefan Harabin
|
Vlasť
|
https://demagog.sk/politik/stefan-harabin
|
Fyzicky napádal iného poslanca (Alojz Hlina, pozn.), potom sa zamuroval, alebo chcel zamurovať administratívnu silu nebankovky.
|
2019-11-10 00:00:00
|
Pravda
|
Alojz Hlina v roku 2013 napadol v parlamente vtedajšieho poslanca Smeru-SD Antona Martvoňa po tom, čo Hlinu obvinil zo zbohatnutia na predaji alkoholu mladistvým. O dva roky neskôr Hlina postavil múr pred pobočku nebankovej spoločnosti Pohotovosť. Polícia ho pri činnosti zadržala, neskôr mu udelila pokutu 90 eur. Tvrdenie Štefana Harabina preto hodnotíme ako pravdivé.
|
[
"Alojz Hlina v roku 2013 napadol v parlamente vtedajšieho poslanca Smeru-SD Antona Martvoňa po tom, čo Hlinu obvinil zo zbohatnutia na predaji alkoholu mladistvým. O dva roky neskôr Hlina postavil múr pred pobočku nebankovej spoločnosti Pohotovosť. Polícia ho pri činnosti zadržala, neskôr mu udelila pokutu 90 eur. Tvrdenie Štefana Harabina preto hodnotíme ako pravdivé."
] |
2019-11-10 00:00:00
|
{
"text": [
"obvinil",
"postavil",
"pokutu"
],
"url": [
"https://domov.sme.sk/c/6922698/hlina-napadol-martvona-v-parlamente.html",
"https://www.aktuality.sk/clanok/303411/poslanec-alojz-hlina-za-zamurovanie-vchodu-do-nebankovky-uz-celi-obvineniu/",
"https://domov.sme.sk/c/20520455/hlina-dostal-za-zamurovanie-nebankovky-pokutu-90-eur.html"
]
}
|
2025-10-16T19:20:28.879196+00:00
|
vr30027
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30027
|
Andrej Kiska
|
Za ľudí
|
https://demagog.sk/politik/andrej-kiska
|
.... a ja už som v správe o stave republiky aj predtým hovoril o tom, že kvóty nie sú šťastným riešením
|
2015-10-04 00:00:00
|
Pravda
|
Prezident A. Kiska vystúpil 18. júna 2015 v NR SR so Správou o stave republiky. Okrem iného sa v nej venoval aj problematike utečencov, pričom skutočne spomenul, že povinné kvóty na ich prijatie nie sú správnym riešením. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Prezident A. Kiska vystúpil 18. júna 2015 v NR SR so Správou o stave republiky. Okrem iného sa v nej venoval aj problematike utečencov, pričom skutočne spomenul, že povinné kvóty na ich prijatie nie sú správnym riešením. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."
] |
2015-10-05 00:00:00
|
{
"text": [
"stránka",
"Denník N"
],
"url": [
"https://www.prezident.sk/article/precitajte-si-prezidentovu-spravu-o-stave-republiky/",
"https://dennikn.sk/156931/kiska-o-utecencoch-tym-co-ide-o-zivot-sme-mali-pomoct/"
]
}
|
2025-10-16T19:39:09.757358+00:00
|
vr32095
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32095
|
Pavol Hrušovský
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky
|
My sme ponúkali, ale aj alternatívu (v čase tvorby Ústavy SR, pozn.). Vtedy pán poslanec Čarnogurský ponúkol v normatívnej podobe predsedovi NR SR časť textu ústavného zákona, ktorý by v tom čase bol postačoval na to, aby sme dokázali nastaviť zodpovedným spôsobom vzťahy medzi najvyššími ústavnými orgánmi a potom si pokojne sadli za politické rokovania a stôl, kde by sme boli hľadali zhodu.
|
2012-09-02 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Pavol Hrušovský má pravdu, poslanci z KDH v roku 1991 pripravili vlastný návrh ústavy a odovzdali ho Slovenskej národnej rade (SNR). Konkrétne znenie návrhu sa nám však nepodarilo nájsť, preto nevieme overiť, či sa v nej nachádzala aj tá časť, ktorú Hrušovský spomína. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Ako uviedla TASR , v januári 1991 poverilo predsedníctvo SNR vlastnú komisiu na vytvorenie návrhu Ústavy Slovenskej socialistickej republiky. Dňa 18. júna 1991 predsedníctvo SNR oznámilo, že okrem oficiálneho návrhu komisie, obdržalo ďalších šesť návrhov ústavy, ktoré pripravili poslanci. Jedným z nich bol aj návrh poslancov I. Čarnogurského, J. Klepáča a J. Brocku z Kresťanskodemokratické hnutie (KDH).
|
[
"Pavol Hrušovský má pravdu, poslanci z KDH v roku 1991 pripravili vlastný návrh ústavy a odovzdali ho Slovenskej národnej rade (SNR). Konkrétne znenie návrhu sa nám však nepodarilo nájsť, preto nevieme overiť, či sa v nej nachádzala aj tá časť, ktorú Hrušovský spomína. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Ako uviedla TASR , v januári 1991 poverilo predsedníctvo SNR vlastnú komisiu na vytvorenie návrhu Ústavy Slovenskej socialistickej republiky. Dňa 18. júna 1991 predsedníctvo SNR oznámilo, že okrem oficiálneho návrhu komisie, obdržalo ďalších šesť návrhov ústavy, ktoré pripravili poslanci. Jedným z nich bol aj návrh poslancov I. Čarnogurského, J. Klepáča a J. Brocku z Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)."
] |
2012-09-03 00:00:00
|
{
"text": [
"TASR"
],
"url": [
"http://www.aktuality.sk/clanok/144289/v-utorok-1-septembra-oslavujeme-statny-sviatok-sr-den-ustavy-sr-vyrocie-prijatia-ustavy-slovenskej-republiky/"
]
}
|
2025-10-16T20:03:48.065110+00:00
|
vr35355
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35355
|
Juraj Droba
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/juraj-droba
|
Takže nemyslím si, že sme v niečom poľavili a čo je dobrý výsledok je, ide o naozaj o kompromisný zákon, dobrým výsledkom je, že ho podporilo v prvom čítaní 78 poslancov vrátanie poslancov Hídu, ktorí s ním neboli spokojní.
|
2010-10-24 00:00:00
|
Pravda
|
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podporilo 78 poslancov.
|
[
"Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podporilo 78 poslancov."
] |
2010-12-15 00:00:00
|
{
"text": [
"podporilo"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=2764#IIICit"
]
}
|
2025-10-16T20:24:12.407217+00:00
|
vr16568
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16568
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Pán Macron hovoril o spoločnom ministrovi financií...
|
2017-09-10 00:00:00
|
Pravda
|
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v uplynulých mesiacoch skutočne niekoľkokrát vyjadril svoj názor týkajúci sa potreby vytvorenia ministerstva financií s pôsobnosťou pre celú eurozónu. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Francúzsky prezident Emmanuel Macron v uplynulých mesiacoch skutočne niekoľkokrát vyjadril svoj názor týkajúci sa potreby vytvorenia ministerstva financií s pôsobnosťou pre celú eurozónu. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý."
] |
2017-09-11 00:00:00
|
{
"text": [
"povedal",
"nemyslí si",
"vyjadril záujem",
"uviedol",
"predstavených",
"článku",
"článku",
"článku",
"vyjadril"
],
"url": [
"https://svet.sme.sk/c/20635187/fico-delenie-cesko-slovenska-patri-minulosti-dolezite-je-jadro-eu.html",
"http://www.dobrenoviny.sk/c/110218/fico-si-nemysli-ze-je-potrebne-referendum-o-integracii-do-jadra-eu",
"https://aktualne.atlas.sk/zahranicie/europa/fico-macron-rokovali-jadre-eu-jeho-kontury-mohli-byt-zname-do-konca-roka.html",
"https://euractiv.sk/clanky/buducnost-eu/fico-jadro-bude-mat-svoju-cenu-ako-vstup-do-eu/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/420048/juncker-predstavil-pat-moznych-scenarov-vyvoja-eu-po-odchode-britanie/",
"https://www.theguardian.com/world/2017/may/02/what-would-emmanuel-macron-france-leader-mean-europe",
"http://www.telegraph.co.uk/news/2017/05/15/emmanuel-macron-call-eu-reform-heads-germany-first-foreign-trip/",
"http://www.independent.co.uk/news/world/politics/merkel-macron-eurozone-eu-budget-finance-minister-economy-a7918521.html",
"http://www.politico.eu/article/emmanuel-macron-urges-maximum-ambition-on-eurozone-budget-finance-minister/"
]
}
|
2025-10-16T19:29:13.950856+00:00
|
vr35095
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35095
|
Ivan Mikloš
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
|
Ak dovolíte ja to dokončím, napríklad toho porovnám náš podiel s podielom najbohatšej krajiny Luxemburska. Voči ekonomickej sile je náš podiel o 2,3 násobne vyšší ako podiel Luxemburska, keď to porovnáme voči HDP.
|
2010-09-12 00:00:00
|
Pravda
|
pomer pôžičky a ekonomickej sily cca 2,5 násobne vyšší v prípade Slovenska u pôžičky a tiež pri finančnom mechanizme. ( Lux : HDP 37,75 mld eur (2009), pôžička 210 mil eur, mechanizmus 1,14 mld eur, SVK HDP 63,33 mld eur (2009), pôžička 820 mil eur, val 4,49 mld eur .)
|
[
"pomer pôžičky a ekonomickej sily cca 2,5 násobne vyšší v prípade Slovenska u pôžičky a tiež pri finančnom mechanizme. ( Lux : HDP 37,75 mld eur (2009), pôžička 210 mil eur, mechanizmus 1,14 mld eur, SVK HDP 63,33 mld eur (2009), pôžička 820 mil eur, val 4,49 mld eur .)"
] |
2010-12-15 00:00:00
|
{
"text": [
"Lux : HDP 37,75 mld eur",
"pôžička 210 mil",
"mechanizmus 1,14",
"SVK HDP 63,33 mld eur",
"pôžička 820 mil eur, val 4,49 mld eur"
],
"url": [
"http://www.foreign.gov.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_0B4375630A07526DC1257676004CAF2C_SK/$File/100629_Luxemburske_velkovojvodstvo.pdf",
"http://ekonomika.sme.sk/c/5465755/vlada-odobrila-euroval-no-grecku-pozicku-nie.html",
"http://ekonomika.sme.sk/c/5465755/vlada-odobrila-euroval-no-grecku-pozicku-nie.html",
"http://demagog.sk/old/ekonomicke-statistiky/",
"http://ekonomika.sme.sk/c/5465755/vlada-odobrila-euroval-no-grecku-pozicku-nie.html"
]
}
|
2025-10-16T20:39:57.505474+00:00
|
vr17820
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17820
|
Erik Tomáš
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/erik-tomas
|
...pán Matovič má pravdu v tom, že jednak je pravda, že tá kvalita života alebo to dožívanie sa zvyšuje, ale na druhej strane zo štatistík vyplýva, že dĺžka života v zdraví je na Slovensku stále výrazne krátka.Je to okolo veku 55 rokov
|
2018-05-27 00:00:00
|
Pravda
|
Výrok hovorí o zvyšovaní sa kvality života a s tým súvisiacim dožívaním a o dĺžke života v zdraví. Priemerná dĺžka života na Slovensku sa v posledných rokoch postupne naozaj zvyšuje. Informuje o tom portál Index Mundi a World Bank . V roku 2017 dosiahla priemerná dĺžka života hodnotu 77,3 rokov. Podľa údajov Eurostatu , Európskeho štatistického úradu, je dĺžka života v zdraví u žien na Slovensku 57 rokov a u mužov 56,4 rokov. Čo sa týka dĺžky života v zdraví, Slovensko je v porovnaní s európskym priemerom (64,2 ženy; 63,5 muži) naozaj podpriemerné. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podobné hodnoty ako Slovensko majú Chorvátsko (ženy 58,7 rokov; muži 57,1 rokov), Rakúsko (ženy 57,1 rokov; muži 57 rokov), Portugalsko (ženy 57,4 rokov; muži 59,9 rokov), Slovinsko (ženy 57,9 rokov; muži 58,7 rokov) a Fínsko (ženy 57 rokov; muži 59,1 rokov). Najmenej sa v zdraví dožívajú v Lotyšsku: ženy 54,9 rokov a muži 52,3 rokov. if("undefined"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper["YzGM5"]={},window.datawrapper["YzGM5"].embedDeltas={"100":479,"200":452,"300":425,"400":398,"500":398,"700":398,"800":398,"900":398,"1000":398},window.datawrapper["YzGM5"].iframe=document.getElementById("datawrapper-chart-YzGM5"),window.datawrapper["YzGM5"].iframe.style.height=window.datawrapper["YzGM5"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper["YzGM5"].iframe.offsetWidth/100),100))]+"px",window.addEventListener("message",function(a){if("undefined"!=typeof a.data["datawrapper-height"])for(var b in a.data["datawrapper-height"])if("YzGM5"==b)window.datawrapper["YzGM5"].iframe.style.height=a.data["datawrapper-height"][b]+"px"}); Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Výrok hovorí o zvyšovaní sa kvality života a s tým súvisiacim dožívaním a o dĺžke života v zdraví. Priemerná dĺžka života na Slovensku sa v posledných rokoch postupne naozaj zvyšuje. Informuje o tom portál Index Mundi a World Bank . V roku 2017 dosiahla priemerná dĺžka života hodnotu 77,3 rokov. Podľa údajov Eurostatu , Európskeho štatistického úradu, je dĺžka života v zdraví u žien na Slovensku 57 rokov a u mužov 56,4 rokov. Čo sa týka dĺžky života v zdraví, Slovensko je v porovnaní s európskym priemerom (64,2 ženy; 63,5 muži) naozaj podpriemerné. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podobné hodnoty ako Slovensko majú Chorvátsko (ženy 58,7 rokov; muži 57,1 rokov), Rakúsko (ženy 57,1 rokov; muži 57 rokov), Portugalsko (ženy 57,4 rokov; muži 59,9 rokov), Slovinsko (ženy 57,9 rokov; muži 58,7 rokov) a Fínsko (ženy 57 rokov; muži 59,1 rokov). Najmenej sa v zdraví dožívajú v Lotyšsku: ženy 54,9 rokov a muži 52,3 rokov. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"YzGM5\"]={},window.datawrapper[\"YzGM5\"].embedDeltas={\"100\":479,\"200\":452,\"300\":425,\"400\":398,\"500\":398,\"700\":398,\"800\":398,\"900\":398,\"1000\":398},window.datawrapper[\"YzGM5\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-YzGM5\"),window.datawrapper[\"YzGM5\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"YzGM5\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"YzGM5\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"YzGM5\"==b)window.datawrapper[\"YzGM5\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2018-05-28 00:00:00
|
{
"text": [
"Index Mundi",
"World Bank",
"Eurostatu",
"žien",
"mužov"
],
"url": [
"https://www.indexmundi.com/g/g.aspx?c=lo&v=30",
"https://data.worldbank.org/indicator/SP.DYN.LE00.IN?end=2016&locations=SK&start=1990",
"http://ec.europa.eu/eurostat/web/health/health-status-determinants/data/main-tables",
"http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tps00150&language=en",
"http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tps00150&language=en"
]
}
|
2025-10-16T19:24:51.163111+00:00
|
vr17118
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17118
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
...v Európskej únii a v eurozóne a Slovensko bude mať budúci rok dvakrát vyšší hospodársky rast, ako je priemer v eurozóne.
|
2017-12-17 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa prognózy Eurostatu z jesene 2017 sa na rok 2018 predpokladá ekonomický rast pre krajiny eurozóny aj pre Európsku úniu ako celok vo výške 2,1 %. Rovnaká prognóza predpovedá pre Slovensko rast HDP vo výške 3,8 %. Rozpočet verejnej správy SR na rok 2018 počíta s rastom vo výške 4,2 % ( .pdf , s. 2), čo je presne dvojnásobok priemeru eurozóny. Ministerstvo financií SR a Európska komisia použili pri týchto prognózach inú metodiku. Nakoľko premiérom uvedené číslo je v súlade s prognózou rozpočtu na rok 2018, výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Podľa prognózy Eurostatu z jesene 2017 sa na rok 2018 predpokladá ekonomický rast pre krajiny eurozóny aj pre Európsku úniu ako celok vo výške 2,1 %. Rovnaká prognóza predpovedá pre Slovensko rast HDP vo výške 3,8 %. Rozpočet verejnej správy SR na rok 2018 počíta s rastom vo výške 4,2 % ( .pdf , s. 2), čo je presne dvojnásobok priemeru eurozóny. Ministerstvo financií SR a Európska komisia použili pri týchto prognózach inú metodiku. Nakoľko premiérom uvedené číslo je v súlade s prognózou rozpočtu na rok 2018, výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2017-12-18 00:00:00
|
{
"text": [
"prognózy",
".pdf",
".pdf",
".pdf",
".pdf"
],
"url": [
"https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/economic-performance-and-forecasts/economic-forecasts/autumn-2017-economic-forecast_en",
"http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11583&documentId=16003",
"https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/ecfin_forecast_autumn_2016_overview_en.pdf",
"https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/winter-2016-economic-forecast-overview_en.pdf",
"http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959"
]
}
|
2025-10-16T19:27:18.602390+00:00
|
vr32511
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32511
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Dnes má slovensko jeden z najvyšších hospodárskych rastov v Európe.
|
2012-10-21 00:00:00
|
Pravda
|
Slovensko patrí podľa údajov Eurostatu medzi maximálne prvých 5 štátov s najvyšším rastom v EU, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Podľa prognóz Eurostatu má Slovensko v roku 2012 dosiahnúť rast 1,8 % HDP. Vyšší rast má dosiahnuť Poľsko - 2,7 %, Litva 2,4 % a Lotyšsko 2,2 %. Čo sa týka momentálnych odhadov , v druhom štvrťroku dosiahlo Slovensko rast oproti predchádzajúcemu štvrťroku na úrovni 0,8 % HDPčo je druhý najvyšší rast v EU po Lotyšsku (1 %). V porovnaní s rovnakým štvrťrokom v predchádzajúcom roku sme dosiahli rast 3,2 % a pred nami sa umiestnili ešte Litva, Lotyšsko a Estónsko (hodnota pre Poľsko v tejto kategórii chýba).
|
[
"Slovensko patrí podľa údajov Eurostatu medzi maximálne prvých 5 štátov s najvyšším rastom v EU, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.",
"Podľa prognóz Eurostatu má Slovensko v roku 2012 dosiahnúť rast 1,8 % HDP. Vyšší rast má dosiahnuť Poľsko - 2,7 %, Litva 2,4 % a Lotyšsko 2,2 %. Čo sa týka momentálnych odhadov , v druhom štvrťroku dosiahlo Slovensko rast oproti predchádzajúcemu štvrťroku na úrovni 0,8 % HDPčo je druhý najvyšší rast v EU po Lotyšsku (1 %). V porovnaní s rovnakým štvrťrokom v predchádzajúcom roku sme dosiahli rast 3,2 % a pred nami sa umiestnili ešte Litva, Lotyšsko a Estónsko (hodnota pre Poľsko v tejto kategórii chýba)."
] |
2012-10-22 00:00:00
|
{
"text": [
"Eurostatu",
"odhadov"
],
"url": [
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115",
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-14082012-BP/EN/2-14082012-BP-EN.PDF"
]
}
|
2025-10-16T20:47:59.652296+00:00
|
vr38342
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38342
|
Pavol Hrušovský
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky
|
Tomuto rozhodnutiu predchádzalo rokovanie ústavnoprávneho výboru, ktorý dal Národnej rade odporúčanie nezaradiť (návrhy Smeru na schôdzu, pozn.).
|
2011-05-22 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Uznesenia ústavnoprávneho výboru je možné nájst v parlamentnej knižnici , tie zo 16. mája 2011 sa zaoberajú návrhmi Smeru a Igora Matovica, ten zo 17. mája sa zaoberá koalicným návrhom, pricom pri všetkých konštatuje, že neboli podané v súlade s rokovacím poriadkom. O tom, že by sa návrh nemal zaradit na rokovanie uznesenia nehovoria. Portál hnonline.sk 17. mája informuje: "Ústavnoprávny výbor prijal uznesenie, podla ktorého môže byt návrh zákona v tej istej veci predložený najskôr šest mesiacov po tom, ako parlament takýto návrh neschválil na predošlom rokovaní. O návrhoch o obcianstve rokovali poslanci naposledy na marcovej schôdzi. 'Zneniu a úcelu zákona zodpovedá to, aby sa pred uplynutím šestmesacnej lehoty nemohli predkladat návrhy zákona v tej istej veci. Co nie je to isté, ako totožný návrh zákona,' povedal po rokovaní výboru jeho šéf Radoslav Procházka (KDH). Spresnil, že výbor prijal uznesenie, podla ktorého sa tou istou vecou rozumie ten istý okruh právnych vztahov, ktoré upravuje návrh zákona."
|
[
"Uznesenia ústavnoprávneho výboru je možné nájst v parlamentnej knižnici , tie zo 16. mája 2011 sa zaoberajú návrhmi Smeru a Igora Matovica, ten zo 17. mája sa zaoberá koalicným návrhom, pricom pri všetkých konštatuje, že neboli podané v súlade s rokovacím poriadkom. O tom, že by sa návrh nemal zaradit na rokovanie uznesenia nehovoria. Portál hnonline.sk 17. mája informuje: \"Ústavnoprávny výbor prijal uznesenie, podla ktorého môže byt návrh zákona v tej istej veci predložený najskôr šest mesiacov po tom, ako parlament takýto návrh neschválil na predošlom rokovaní. O návrhoch o obcianstve rokovali poslanci naposledy na marcovej schôdzi. 'Zneniu a úcelu zákona zodpovedá to, aby sa pred uplynutím šestmesacnej lehoty nemohli predkladat návrhy zákona v tej istej veci. Co nie je to isté, ako totožný návrh zákona,' povedal po rokovaní výboru jeho šéf Radoslav Procházka (KDH). Spresnil, že výbor prijal uznesenie, podla ktorého sa tou istou vecou rozumie ten istý okruh právnych vztahov, ktoré upravuje návrh zákona.\""
] |
2011-05-22 00:00:00
|
{
"text": [
"v parlamentnej knižnici",
"hnonline.sk"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/nrdk/dk.aspx?VyborID=99",
"http://hnonline.sk/c1-51862940-o-obcianstve-sa-ma-najskor-rozhodovat-v-septembri"
]
}
|
2025-10-16T20:45:23.815900+00:00
|
47300
| 47,300
|
https://demagog.sk/vyrok/47300
|
Zuzana Čaputová
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova
|
... sa stále vyvíjajú nové druhy nie vakcín, ale nové druhy vírusov, ktoré môžu byť infekčnejšie,...
|
2021-06-25 00:00:00
|
Pravda
|
Koronavírus - rovnako ako iné vírusy - neustále mutujú a z mutácií vznikajú nové varianty, ktoré sa líšia svojou infekčnosťou. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé. Podľa amerického Centra pre kontrolu chorôb a prevenciu sa „ vírusy neustále menia mutáciou a dá sa očakávať, že vzniknú nové varianty vírusu (COVID-19, pozn.).” Len v USA sa takto k 15. júnu objavilo šesť tam zistených variantov SARS‑CoV‑2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19 ( B.1.1.7 / B.1.351 / P.1 / B.1.427 / B.1.429 / B.1.617.2). Tieto varianty sa líšia svojou schopnosťou šíriť sa. Na Slovensku sa nedávno objavil nový, tzv. indický variant koronavírusu, pri ktorom existujú obavy, že sa bude šíriť rýchlejšie než iné varianty.
|
[
"Koronavírus - rovnako ako iné vírusy - neustále mutujú a z mutácií vznikajú nové varianty, ktoré sa líšia svojou infekčnosťou. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé. Podľa amerického Centra pre kontrolu chorôb a prevenciu sa „ vírusy neustále menia mutáciou a dá sa očakávať, že vzniknú nové varianty vírusu (COVID-19, pozn.).” Len v USA sa takto k 15. júnu objavilo šesť tam zistených variantov SARS‑CoV‑2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19 ( B.1.1.7 / B.1.351 / P.1 / B.1.427 / B.1.429 / B.1.617.2). Tieto varianty sa líšia svojou schopnosťou šíriť sa. Na Slovensku sa nedávno objavil nový, tzv. indický variant koronavírusu, pri ktorom existujú obavy, že sa bude šíriť rýchlejšie než iné varianty."
] |
2021-06-25 00:00:00
|
{
"text": [
"Podľa",
"objavil"
],
"url": [
"https://www.cdc.gov/coronavirus/2019-ncov/variants/variant.html",
"https://dennikn.sk/2389736/briti-sa-boja-ze-im-indicky-variant-pokazi-leto-slovensku-mozu-pomoct-predpovedat-vyvoj-pandemie/"
]
}
|
2025-10-16T20:58:10.061141+00:00
|
49199
| 49,199
|
https://demagog.sk/vyrok/49199
|
Milan Uhrík
|
Republika
|
https://demagog.sk/politik/milan-uhrik
|
Čo sa týka tých kanálov, zablokovala to americká firma Google, ktorej sa jednoducho nepáčili politické názory na tých kanáloch.
| null |
Nepravda
|
Spoločnosť Google zrušila na svojej platforme viacero kanálov, ktoré boli naviazané na hnutie Republika. Učinila tak však z odôvodnením porušenia pravidiel platformy a po odhalení koordinovanej vplyvovej operácie. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
V polovici júna spoločnosť Google na svojej platforme YouTube zrušila viacero účtov personálne prepojených s politickým hnutím Republika, vrátane kanálov Kulturblog či Konzerva. Podľa spoločnosti dochádzalo k závažným a opakovaným porušeniam pravidiel platformy. Neskôr v stanovisku spoločnosť špecifikovala , že sa tak stalo v rámci vyšetrovania koordinovaných ovplyvňovacích operácií na Slovensku. Kanály boli zrušené po zásahu odborného tímu spoločnosti, ktorý sa venuje odhaľovaniu vládami podporovaných hackerských útokov či koordinovaných vplyvových kampaní. Celkovo spoločnosť zablokovala deväť kanálov.
Samotný Kulturblog bol dlhodobo zaraďovaný medzi weby šíriace konšpirácie a dezinformácie. Webová stránka Kulturblog.sk, na ktorej sú videá z platformy youtube propagované, je dlhodobo vedená na zozname konšpiračných webov , Konšpirátori.sk.
Jakub Drábik v odbornom posudku uvádza, že portál Kulturblog obsahuje rôzne manipulatívne podané a silne emočne podfarbené videá a články, ktoré majú v publiku vyvolať klamný dojem o hrozbách zo strany liberalizmu, multikulturalizmu, globalizácie, západnej Európy, rôznych náboženských či sexuálnych menšín či migrácie. Web má navyše posilňovať rôzne obavy a stereotypy.
|
[
"Spoločnosť Google zrušila na svojej platforme viacero kanálov, ktoré boli naviazané na hnutie Republika. Učinila tak však z odôvodnením porušenia pravidiel platformy a po odhalení koordinovanej vplyvovej operácie. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.",
"V polovici júna spoločnosť Google na svojej platforme YouTube zrušila viacero účtov personálne prepojených s politickým hnutím Republika, vrátane kanálov Kulturblog či Konzerva. Podľa spoločnosti dochádzalo k závažným a opakovaným porušeniam pravidiel platformy. Neskôr v stanovisku spoločnosť špecifikovala , že sa tak stalo v rámci vyšetrovania koordinovaných ovplyvňovacích operácií na Slovensku. Kanály boli zrušené po zásahu odborného tímu spoločnosti, ktorý sa venuje odhaľovaniu vládami podporovaných hackerských útokov či koordinovaných vplyvových kampaní. Celkovo spoločnosť zablokovala deväť kanálov.",
"Samotný Kulturblog bol dlhodobo zaraďovaný medzi weby šíriace konšpirácie a dezinformácie. Webová stránka Kulturblog.sk, na ktorej sú videá z platformy youtube propagované, je dlhodobo vedená na zozname konšpiračných webov , Konšpirátori.sk.",
"Jakub Drábik v odbornom posudku uvádza, že portál Kulturblog obsahuje rôzne manipulatívne podané a silne emočne podfarbené videá a články, ktoré majú v publiku vyvolať klamný dojem o hrozbách zo strany liberalizmu, multikulturalizmu, globalizácie, západnej Európy, rôznych náboženských či sexuálnych menšín či migrácie. Web má navyše posilňovať rôzne obavy a stereotypy."
] |
2023-07-21 00:00:00
|
{
"text": [
"zrušila",
"dochádzalo",
"špecifikovala",
"konšpiračných webov",
"posudku"
],
"url": [
"https://dennikn.sk/minuta/3431655",
"https://zive.aktuality.sk/clanok/zoTm0wz/google-pred-volbami-zavaril-republike-z-youtubu-zmazal-mazureka-kulturblog-a-inych/",
"https://zive.aktuality.sk/clanok/pz1kESr/youtube-vysvetluje-zrusenie-kanalov-podporujucich-republiku-hovori-o-vplyvovych-operaciach/",
"https://konspiratori.sk/stranka/744",
"https://konspiratori.sk/stranka/744"
]
}
|
2025-10-16T20:59:26.756658+00:00
|
vr38229
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38229
|
Daniel Lipšic
|
Nová väčšina
|
https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic
|
Hovoríte to ako člen strany, (Lipšic hovorí ku Kaliňákovi, pozn.) ktorá do čela Najvyššieho súdu dosadila výkonného politika, bývalého ministra spravodlivosti.
|
2011-05-08 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Štefan Harabin je predsedom Najvyššieho súdu od júna 2009. Avšak na tento post kandidoval ako nominant ĽS-HZDS , nie Smeru-SD. Smer tak iba umožnil Harabinovo dosadenie, je zavádzajúce tvrdiť, že ho tam dosadil.
|
[
"Štefan Harabin je predsedom Najvyššieho súdu od júna 2009. Avšak na tento post kandidoval ako nominant ĽS-HZDS , nie Smeru-SD. Smer tak iba umožnil Harabinovo dosadenie, je zavádzajúce tvrdiť, že ho tam dosadil."
] |
2011-05-09 00:00:00
|
{
"text": [
"Štefan Harabin",
"júna 2009.",
"nominant ĽS-HZDS"
],
"url": [
"http://nssr.blox.sk/blox/cms/portal/sk/organizacia",
"http://www.sme.sk/c/4902750/harabin-uz-nie-je-ministrom-gasparovicovi-neprekaza.html",
"http://dnes.atlas.sk/slovensko/politika/563773/minister-harabin-bude-kandidovat-na-predsedu-najvyssieho-sudu-"
]
}
|
2025-10-16T20:14:44.481805+00:00
|
vr33893
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33893
|
Martin Poliačik
|
toho času nepolitik
|
https://demagog.sk/politik/martin-poliacik
|
Ja som jednoznačne povedal, že čistý heroín je pre telo neškodnejší ako ten miešaný s kadejakými jedmi na krysy, ktorý je dostať na trhu v podstate v tej drogovej scéne.
|
2013-05-26 00:00:00
|
Pravda
|
V rozhovore pre denník SME poslanec Poliačik povedal:
|
[
"V rozhovore pre denník SME poslanec Poliačik povedal:"
] |
2013-05-27 00:00:00
|
{
"text": [
"rozhovore"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/6511505/martin-poliacik-skusil-som-heroin-aj-pervitin.html"
]
}
|
2025-10-16T20:49:08.748272+00:00
|
vr17910
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17910
|
Marian Kotleba
|
ĽSNS
|
https://demagog.sk/politik/marian-kotleba
|
Do roku 2020 čerpáme fondy. Potom už nečerpáme nič. Sme čistý platca.
|
2018-06-10 00:00:00
|
Nepravda
|
Slovensko dnes patrí medzi najväčších prijímateľov eurofondov v Európskej únii, za sedem rokov mohlo využiť z kohéznych fondov až 14 miliárd eur. Nový návrh rozpočtu Európskej únie po roku 2020 už počíta aj s odchodom Veľkej Británie, čo znamená určité škrty v rozpočte pre Slovensko a mnohé ďalšie európske krajiny. Slovenská republika však bude poberateľom eurofondov aj po roku 2020, hoci podľa návrhu Európskej komisie by to malo byť o jeden a pol miliardy menej. Výrok Mariana Kotlebu je nepravdivý.
|
[
"Slovensko dnes patrí medzi najväčších prijímateľov eurofondov v Európskej únii, za sedem rokov mohlo využiť z kohéznych fondov až 14 miliárd eur. Nový návrh rozpočtu Európskej únie po roku 2020 už počíta aj s odchodom Veľkej Británie, čo znamená určité škrty v rozpočte pre Slovensko a mnohé ďalšie európske krajiny. Slovenská republika však bude poberateľom eurofondov aj po roku 2020, hoci podľa návrhu Európskej komisie by to malo byť o jeden a pol miliardy menej. Výrok Mariana Kotlebu je nepravdivý."
] |
2018-06-11 00:00:00
|
{
"text": [
"najväčších",
"poberateľom",
"2021-2027",
"získajú",
"prispelo"
],
"url": [
"https://dennikn.sk/1103804/namiesto-slovenska-a-v4-mozu-ist-eurofondy-do-juzanskych-krajin-zistil-financial-times/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/596622/eurofondy-po-novom-chcu-nam-skrtnut-1-5-miliardy-eur/",
"https://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/471513-slovensko-dostane-z-koheznych-fondov-o-desatinu-menej-mohlo-prist-o-viac/",
"https://www.politico.eu/article/4-takeaways-from-the-eu-big-regional-cash-shakeup-budget-mff-spending-visegrad/",
"http://www.europarl.europa.eu/external/html/budgetataglance/default_en.html#slovakia"
]
}
|
2025-10-16T19:24:33.950220+00:00
|
vr38179
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38179
|
Ivan Švejna
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/ivan-svejna
|
Pravdou je to, že tento dokument (program stability pozn.) bol diskutovaný na finančnom výbore, ale pravdou je aj to, že aj ja osobne som mal výhrady hlavne k sociálnej oblasti a som navrhol vytvorenie pracovnej skupiny...
|
2011-05-07 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Na webstránke Výboru NR SR pre rozpočet a financie chýbajú zápisnice zo schôdzí od decembra 2010, takže nie je možné overiť súhlasné alebo nesúhlasné postoje vyjadrené v rámci rokovania výboru. Podľa pozvánok s uvedením programov boli materiály Program stability (.pdf) a Národný program reforiem (.pdf) prerokované 14. apríla 2011.
|
[
"Na webstránke Výboru NR SR pre rozpočet a financie chýbajú zápisnice zo schôdzí od decembra 2010, takže nie je možné overiť súhlasné alebo nesúhlasné postoje vyjadrené v rámci rokovania výboru. Podľa pozvánok s uvedením programov boli materiály Program stability (.pdf) a Národný program reforiem (.pdf) prerokované 14. apríla 2011."
] |
2011-05-09 00:00:00
|
{
"text": [
"Výboru NR SR pre rozpočet a financie",
"Program stability",
"Národný program reforiem"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/nrdk/dk.aspx?VyborID=105",
"http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/sp_apr2011_sk.pdf",
"http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Halus/NPR%20SR%202011-2014.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:14:53.713659+00:00
|
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.