id
stringlengths 3
7
| numeric_id
int64 12.2k
50.2k
⌀ | url
stringlengths 28
32
| speaker
stringclasses 308
values | speaker_party
stringclasses 41
values | speaker_url
stringclasses 309
values | statement
stringlengths 18
1.06k
| statement_date
stringdate 2010-03-14 00:00:00
2025-10-05 00:00:00
⌀ | verdict
stringclasses 4
values | analysis_text
stringlengths 2
12k
| analysis_paragraphs
listlengths 1
84
| analysis_date
stringdate 2010-12-03 00:00:00
2025-10-15 00:00:00
| analysis_sources
dict | scraped_at
stringdate 2025-10-16 19:05:50
2025-10-16 21:00:21
|
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
vr31212
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31212
|
Lucia Žitňanská
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska
|
Strana Smer, dopredu avizuje, že po voľbách chce nanovo voliť generálneho prokurátora.
|
2012-02-26 00:00:00
|
Pravda
|
Napriek tomu, že sa nám nepodarilo nájsť oficiálnu informáciu o tom, že by strana Smer avizovala novú voľbu generálneho prokurátora (GP) konkrétne po marcových voľbách (v prípade ak by sa dostala k moci), požiadavku novej voľby GP nedávno v relácii Ta3 vyjadril podpredseda SMER-u P .Paška. Podľa neho by sa NR SR mala pokúsiť nájsť a zvoliť človeka, ktorý by sa stal prirodzenou autoritou na poste generálneho prokurátora SR, pričom by malo ísť o osobu, ktorá získa podporu naprieč celým politickým spektrom. Paška hovorí o novej voľbe GP 29.januára, čo podporuje tvrdenie, že k novej voľbe by mala NR SR pristúpiť až po marcových voľbách.
|
[
"Napriek tomu, že sa nám nepodarilo nájsť oficiálnu informáciu o tom, že by strana Smer avizovala novú voľbu generálneho prokurátora (GP) konkrétne po marcových voľbách (v prípade ak by sa dostala k moci), požiadavku novej voľby GP nedávno v relácii Ta3 vyjadril podpredseda SMER-u P .Paška. Podľa neho by sa NR SR mala pokúsiť nájsť a zvoliť človeka, ktorý by sa stal prirodzenou autoritou na poste generálneho prokurátora SR, pričom by malo ísť o osobu, ktorá získa podporu naprieč celým politickým spektrom. Paška hovorí o novej voľbe GP 29.januára, čo podporuje tvrdenie, že k novej voľbe by mala NR SR pristúpiť až po marcových voľbách."
] |
2012-02-27 00:00:00
|
{
"text": [
".Paška.",
"R.Fico"
],
"url": [
"http://hnonline.sk/c1-54551870-paska-narodna-rada-by-mala-najst-ineho-generalneho-prokuratora",
"http://www.sme.sk/c/6083948/volba-prokuratora-moze-byt-verejna-rozhodol-sud.html"
]
}
|
2025-10-16T20:46:58.081933+00:00
|
vr28703
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28703
|
Rudolf Bauer
|
KDS
|
https://demagog.sk/politik/rudolf-bauer
|
Po vypovedaní zmluvy došlo k novej súťaži, tá bola už podpísaná na 10 rokov, s Ekothermalom.
|
2014-11-11 00:00:00
|
Nepravda
|
Rudolf Bauer hovorí o tom, že po vypovedaní zmluvy so spoločnosťou Strelingstav v roku 1995 počas primátora Schustera mesto podpísalo novú zmluvu s Ekothermalom. Podľa informácií košického Korzár ( tu a tu ), ale aj denníka Pravda bola zmluva so spoločnosťou Ekothermal podpísaná na 15 rokov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Rudolf Bauer hovorí o tom, že po vypovedaní zmluvy so spoločnosťou Strelingstav v roku 1995 počas primátora Schustera mesto podpísalo novú zmluvu s Ekothermalom. Podľa informácií košického Korzár ( tu a tu ), ale aj denníka Pravda bola zmluva so spoločnosťou Ekothermal podpísaná na 15 rokov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-11-11 00:00:00
|
{
"text": [
"vypovedaní",
"tu",
"tu",
"Pravda"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/3923665/kosice-mozu-prist-o-pol-miliardy.html",
"http://kosice.korzar.sme.sk/c/4875691/kosice-o-desiatky-milionov-eur-nepridu.html",
"http://kosice.korzar.sme.sk/c/4415991/kosicanov-obvinili-zo-sprenevery-48-milionov.html",
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169394-jaromir-ruda-zacinal-s-udrzbou-ciest/"
]
}
|
2025-10-16T19:43:50.412565+00:00
|
44263
| 44,263
|
https://demagog.sk/vyrok/44263
|
Štefan Harabin
|
Vlasť
|
https://demagog.sk/politik/stefan-harabin
|
Tie isté agentúry (v ktorých prieskumoch má strana Vlasť slabé preferencie - pozn.) v prezidentských voľbách týždeň alebo desať dní pred voľbami mi dávali 3 %, my si robíme merania a prieskumy, my máme od 8 do 12 a niekedy už sme mali aj 12,6.
|
2020-02-14 00:00:00
|
Nepravda
|
Prieskumy agentúry Focus merajú od októbra 2019 do januára 2020 strane Vlasť od 1,8 po 3 percentá. AKO stranu vidí medzi 1,3 a 2,3 percentami. Pred prezidentskými voľbami však obe agentúry Štefanovi Harabinovi zakaždým namerali dvojciferné číslo - nie 3 percentá. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé.
|
[
"Prieskumy agentúry Focus merajú od októbra 2019 do januára 2020 strane Vlasť od 1,8 po 3 percentá. AKO stranu vidí medzi 1,3 a 2,3 percentami. Pred prezidentskými voľbami však obe agentúry Štefanovi Harabinovi zakaždým namerali dvojciferné číslo - nie 3 percentá. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé."
] |
2020-02-15 00:00:00
|
{
"text": [
"merajú",
"namerali"
],
"url": [
"https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2020/i/preferencie-volby-2020",
"https://volby.sme.sk/prezidentske-volby/2019/i/prieskumy-preferencie"
]
}
|
2025-10-16T19:19:52.144106+00:00
|
vr27127
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27127
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
1,7 mld. m3 zásoby plyn, z toho samotné SPP má 800 miliónov. Máme zásoby plynu na 95 dní...
|
2014-03-09 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Podobný výrok Roberta Fica sme overovali už 4. marca 2014 v diskusii prezidentských kandidátov v HN Club. V HN Clube hovoril Fico o zásobách plynu na 4-5 mesiacov. Vzhľadom na absenciu presných údajov o zásobách plynu zo zdrojov iných než Úrad vlády SR hodnotíme výrok Roberta Fica ako neoveriteľný. Informáciu o zásobách plynu premiér predstavil na tlačovej konferencii na Úrade vlády SR a následne ju zverejnili tlačové agentúry a následne médiá . Neexistuje však verejná databáza, ktorá by tieto informácie poskytovala, informačné systémy SPP sú k dispozícii iba pre užívateľov distribučnej siete. Zdroj z prostredia SPP ešte pred spomínanou tlačovou konferenciu predsedu vlády, ktorá sa konala 3. marca, informovalo o "dostatku plynu natlačeného v zásobníkoch". Hovorca SPP Peter Bednár však 27. februára zároveň uviedol , že sa nedá presne určiť, o aké množstvo plynu ide, a známe je len, že "je ho tam viacej ako býva v minulých rokoch v tomto istom mesiaci". Správa Ministerstva hospodárstva SR o zabezpečení dodávok energií a riešení prípadných núdzových stavov z polovica augusta 2013 mala obsahovať informáciu, že "v zásobníkoch prevádzkovateľov Nafta, a. s., Pozagas, a. s., SPP Storage, a. s., bolo k 14. augustu 2013 uskladnených 1,78 miliardy m3 zemného plynu, teda približne 50 % z celkovej kapacity." Ohľadom sebestačnosti SR v prípade absencie zahraničných dodávok sa zdroj z prostredia SPP vyjadril , že "ak by sa tok z Ruska hneď zastavil, zásoby by im vydržali aspoň do júna," čo je približne totožné s dolnou hranicou lehoty do vyčerpania zásob spomínanou predsedom vlády.
|
[
"Podobný výrok Roberta Fica sme overovali už 4. marca 2014 v diskusii prezidentských kandidátov v HN Club. V HN Clube hovoril Fico o zásobách plynu na 4-5 mesiacov. Vzhľadom na absenciu presných údajov o zásobách plynu zo zdrojov iných než Úrad vlády SR hodnotíme výrok Roberta Fica ako neoveriteľný. Informáciu o zásobách plynu premiér predstavil na tlačovej konferencii na Úrade vlády SR a následne ju zverejnili tlačové agentúry a následne médiá . Neexistuje však verejná databáza, ktorá by tieto informácie poskytovala, informačné systémy SPP sú k dispozícii iba pre užívateľov distribučnej siete. Zdroj z prostredia SPP ešte pred spomínanou tlačovou konferenciu predsedu vlády, ktorá sa konala 3. marca, informovalo o \"dostatku plynu natlačeného v zásobníkoch\". Hovorca SPP Peter Bednár však 27. februára zároveň uviedol , že sa nedá presne určiť, o aké množstvo plynu ide, a známe je len, že \"je ho tam viacej ako býva v minulých rokoch v tomto istom mesiaci\". Správa Ministerstva hospodárstva SR o zabezpečení dodávok energií a riešení prípadných núdzových stavov z polovica augusta 2013 mala obsahovať informáciu, že \"v zásobníkoch prevádzkovateľov Nafta, a. s., Pozagas, a. s., SPP Storage, a. s., bolo k 14. augustu 2013 uskladnených 1,78 miliardy m3 zemného plynu, teda približne 50 % z celkovej kapacity.\" Ohľadom sebestačnosti SR v prípade absencie zahraničných dodávok sa zdroj z prostredia SPP vyjadril , že \"ak by sa tok z Ruska hneď zastavil, zásoby by im vydržali aspoň do júna,\" čo je približne totožné s dolnou hranicou lehoty do vyčerpania zásob spomínanou predsedom vlády."
] |
2014-03-09 00:00:00
|
{
"text": [
"overovali",
"predstavil",
"tlačové agentúry",
"médiá",
"sú k dispozícii",
"uviedol",
"obsahovať",
"vyjadril"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/456/hn-club-diskusia-prezidentskych-kandidatov",
"http://www.vlada.gov.sk/situacia-na-ukrajine-musi-byt-riesena-s-chladnou-hlavou-a-v-sulade-s-medzinarodnym-pravom/",
"http://www.teraz.sk/slovensko/fico-ukrajina-vyhlasenie-ropa-dodavky/75749-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=1",
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/310260-premier-ubezpecil-ze-situacia-na-slovensku-je-v-suvislosti-s-ukrajinou-pokojna/",
"http://www.spp-distribucia.sk/sk_distribucna-siet/sk_informacne-systemy-distribucie",
"http://udalosti.noviny.sk/ekonomika/27-02-2014/ukrajina-znizila-nakupy-plynu-takto-sa-to-dotkne-nas.html",
"http://www.teraz.sk/ekonomika/zasobniky-plyn-zasoby-slovensko/56867-clanok.html",
"http://ekonomika.sme.sk/c/7124204/co-ak-gazprom-zastavi-plyn-zasoby-mame-na-niekolko-mesiacov.html#ixzz2v58DWovs"
]
}
|
2025-10-16T19:49:36.769619+00:00
|
vr34030
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34030
|
Róbert Madej
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-madej
|
Máme tu 2,5 roka nevymenovaného generálneho prokurátora.
|
2013-06-16 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa informácií dostupných na stránke Generálnej prokuratúry SR skončilo funkčné obdobie posledného generálneho prokurátora JUDr. Dobroslava Trnku 2. februára 2011. Je teda pravdou, že funkcia generálneho prokurátora je skutočne neobsadená takmer dva a pol roka.
|
[
"Podľa informácií dostupných na stránke Generálnej prokuratúry SR skončilo funkčné obdobie posledného generálneho prokurátora JUDr. Dobroslava Trnku 2. februára 2011. Je teda pravdou, že funkcia generálneho prokurátora je skutočne neobsadená takmer dva a pol roka."
] |
2013-06-17 00:00:00
|
{
"text": [
"informácií"
],
"url": [
"http://www.genpro.gov.sk/generalna-prokuratura-sr/historicky-prehlad-generalnych-prokuratorov-slovenskej-republiky-od-roku-1990-1f0f.html"
]
}
|
2025-10-16T19:56:47.784394+00:00
|
vr29423
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29423
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
dnes je zazmluvnenosť, pokiaľ ide o fondy, 100% a viac. V niektorých operačných programoch je to viac ako 100%. Sú však veľké problémy dnes predovšetkým v oblasti samosprávy. Napríklad len v oblasti samosprávy, v životnom prostredí, máme momentálne zakonzervovaných 450 miliónov eur, ktoré sú však už plne v rukách miest a obcí, vyšších územných celkov, ktoré dnes obstarávajú. Čo má štát s verejným obstarávaním mesta alebo obce?
|
2015-04-12 00:00:00
|
Nepravda
|
Výrok Roberta Fica hodnotíme ako nepravdivý, pretože skutočným orgánom, ktorý má v moci prerozdeľovanie finančných prostriedkov z eurofondov pre mestá a obce, je vždy príslušné ministerstvo. Podľa údajov zo zoznamu z roku 2015 (.xls) je vidno, že veľmi veľká časť projektov je zazmluvnená. Celkový údaj bude veľmi blízko 100 %, preto túto časť výroku hodnotíme ako pravdivú. Vychádzajúc z oficiálnych stránok Národného strategického referenčného rámca, náleží kompetencia prerozdeľovania financií v určitom odvetví príslušnému ministerstvu. Program životné prostredie:
|
[
"Výrok Roberta Fica hodnotíme ako nepravdivý, pretože skutočným orgánom, ktorý má v moci prerozdeľovanie finančných prostriedkov z eurofondov pre mestá a obce, je vždy príslušné ministerstvo. Podľa údajov zo zoznamu z roku 2015 (.xls) je vidno, že veľmi veľká časť projektov je zazmluvnená. Celkový údaj bude veľmi blízko 100 %, preto túto časť výroku hodnotíme ako pravdivú. Vychádzajúc z oficiálnych stránok Národného strategického referenčného rámca, náleží kompetencia prerozdeľovania financií v určitom odvetví príslušnému ministerstvu. Program životné prostredie:"
] |
2015-04-13 00:00:00
|
{
"text": [
"zoznamu",
"životné",
"Ministerstvo",
"Regionálny",
"Ministerstvo"
],
"url": [
"http://www.nsrr.sk/cerpanie/",
"http://www.nsrr.sk/operacne-programy/zivotne-prostredie/",
"http://www.minzp.sk/",
"http://www.nsrr.sk/operacne-programy/regionalny-operacny-program/",
"http://www.mpsr.sk/index.php?start"
]
}
|
2025-10-16T20:30:37.768613+00:00
|
vr31672
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31672
|
Ján Richter
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-richter
|
Napríklad veľké negatívum, ktoré bude treba hodnotiť a myslím, že tu sa zhodneme aj s pánom poslancom Kaníkom, je otázka riešenia dohôd. Dnes hovoríme o 500, 600 tisíc, odborári hovoria dokonca až o 800 tisíc dohôd, ktoré sú nevýhodné.
|
2012-04-29 00:00:00
|
Pravda
|
Pod dohodami, ktoré Richter spomína, rozumieme Dohody o prácach vyknávaných mimo pracovného pomeru. Ako uvádza Ústredný portál verejnej správy SR „ Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len "dohody") môže zamestnávateľ výnimočne uzatvoriť s fyzickými osobami vtedy, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti; dohoda o brigádnickej práci študentov) ." Pritom pri dohode o vykonaní práce, nesmie rozsah práce presiahnúť 350 hodín v kalendárnom roku, pri dohode o pracovnej činnosti je možné vykonávať pracovnú činnosť najviac 10 hodín týždenne. Dohoda o brigádnickej práci študentov sa týka len fyzickej osoby, ktorá má štatút študenta a prácu môže študent vykonávať len do polovice určeného týždenného pracovného času. Rozdiel medzi riadnym pracovným pomerom a dohodou je v tom, že z dohôd sa neplatia štátu odvody. Ako uvádza SME , „ Z dohody totiž zamestnávatelia platia Sociálnej poisťovni len percento a pracovník štátu odvedie iba 19-percentnú daň z príjmov. “ Riešením problému s dohodami sa zaoberala aj vláda Ivety Radičovej. Pripravovaná daňovo-odvodová reforma sa však neprijala kvôli pádu vlády. Platením odvodov aj z tohto druhu pracovného pomeru by sa totiž navýšil objem verejných financií. Ako ďalej uviedlo SME, podľa Sociálnej poisťovne pracovalo v decembri 2011 na dohodu približne 591-tisíc ľudí. V apríli 2012 ich je podľa Ľudovíta Kaníka až 800-tisíc. Počet ľudí pracujúcich na dohody a však mení každý mesiac – závisí to aj od ročného obdobia napr. pri sezónnych prácach.
|
[
"Pod dohodami, ktoré Richter spomína, rozumieme Dohody o prácach vyknávaných mimo pracovného pomeru. Ako uvádza Ústredný portál verejnej správy SR „ Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len \"dohody\") môže zamestnávateľ výnimočne uzatvoriť s fyzickými osobami vtedy, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti; dohoda o brigádnickej práci študentov) .\" Pritom pri dohode o vykonaní práce, nesmie rozsah práce presiahnúť 350 hodín v kalendárnom roku, pri dohode o pracovnej činnosti je možné vykonávať pracovnú činnosť najviac 10 hodín týždenne. Dohoda o brigádnickej práci študentov sa týka len fyzickej osoby, ktorá má štatút študenta a prácu môže študent vykonávať len do polovice určeného týždenného pracovného času. Rozdiel medzi riadnym pracovným pomerom a dohodou je v tom, že z dohôd sa neplatia štátu odvody. Ako uvádza SME , „ Z dohody totiž zamestnávatelia platia Sociálnej poisťovni len percento a pracovník štátu odvedie iba 19-percentnú daň z príjmov. “ Riešením problému s dohodami sa zaoberala aj vláda Ivety Radičovej. Pripravovaná daňovo-odvodová reforma sa však neprijala kvôli pádu vlády. Platením odvodov aj z tohto druhu pracovného pomeru by sa totiž navýšil objem verejných financií. Ako ďalej uviedlo SME, podľa Sociálnej poisťovne pracovalo v decembri 2011 na dohodu približne 591-tisíc ľudí. V apríli 2012 ich je podľa Ľudovíta Kaníka až 800-tisíc. Počet ľudí pracujúcich na dohody a však mení každý mesiac – závisí to aj od ročného obdobia napr. pri sezónnych prácach."
] |
2012-04-30 00:00:00
|
{
"text": [
"Ústredný portál verejnej správy SR",
"SME"
],
"url": [
"http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=39&aid=864",
"http://ekonomika.sme.sk/c/6348384/dohodari-maju-podla-smeru-platit-odvody.html"
]
}
|
2025-10-16T20:05:26.892734+00:00
|
vr31242
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31242
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Máme presne vytipované lokality. Ide všade o lokality, kde nezamestnanosť je blízko pod 30 alebo vysoko nad 30%. Ja tie mestá opakujem stále. Rimavská Sobota predovšetkým, Rožňava, Revúca a je aj veľmi na tom zle Trebišovský okres.
|
2012-03-04 00:00:00
|
Pravda
|
R. Fico má správne informácie o nezamestnanosti v týchto regiónoch, čo potvrdzujú aj januárové údaje Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, podľa ktorých nezamestnanosť v okrese Rimavská Sobota predstavuje 34,51% a ide o okres s najvyššou nezamestnanosťou na Slovensku. Za ňou nasleduje Revúca s 30,97% nezamestnanosťou a na treťom mieste sa umiestnila Rožňava s 28,85% nezamestnanosťou. Ďalej je to Kežmarok s 28,26%, Trebišov s 27,31%, Sabinov s 27,10% a Poltár s 26,74% nezamestnanosťou.
|
[
"R. Fico má správne informácie o nezamestnanosti v týchto regiónoch, čo potvrdzujú aj januárové údaje Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, podľa ktorých nezamestnanosť v okrese Rimavská Sobota predstavuje 34,51% a ide o okres s najvyššou nezamestnanosťou na Slovensku. Za ňou nasleduje Revúca s 30,97% nezamestnanosťou a na treťom mieste sa umiestnila Rožňava s 28,85% nezamestnanosťou. Ďalej je to Kežmarok s 28,26%, Trebišov s 27,31%, Sabinov s 27,10% a Poltár s 26,74% nezamestnanosťou."
] |
2012-03-05 00:00:00
|
{
"text": [
"údaje"
],
"url": [
"http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky 2012.html?page_id=151827"
]
}
|
2025-10-16T20:06:59.458335+00:00
|
vr26184
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26184
|
Marian Kotleba
|
ĽSNS
|
https://demagog.sk/politik/marian-kotleba
|
Vieme, že pred chvíľkou Slovenskom prebehla aféra lopaty po 55 eur.
|
2013-11-18 00:00:00
|
Nepravda
|
Predpokladáme, že ak Slovenskom prebehla aféra "lopaty po 55 eur", potom by nemal byť problém pomerne ľahko nájsť informáciu (článok, blog, tlačová správa a pod., pozn.) o tejto afére. Nám sa však z dostupných zdrojov nepodarilo nájsť informáciu, ktorá by hovorila o spomínanom probléme. V marci 2013 priniesli média informáciu o nákupe vybavenia hasičských áut, ktorý realizovalo Ministerstvo vnútra SR. V článkoch aktualne.atlas.sk a cas.sk sa však nepíše nič o nákupe lopát, spomínajú sa len krompáče a sekery.Táto informácia je jedinou relevantnou, ktorú sa nám z dostupných zdrojov podarilo získať. Domnievame sa, že buď nie je pravda, že Slovenskom prebehla aféra "lopaty po 55 eur" alebo Marian Kotleba poukazoval na nákup sekier a krompáčov z marca 2013. V obidvoch prípadoch by bol takýto výrok nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Predpokladáme, že ak Slovenskom prebehla aféra \"lopaty po 55 eur\", potom by nemal byť problém pomerne ľahko nájsť informáciu (článok, blog, tlačová správa a pod., pozn.) o tejto afére. Nám sa však z dostupných zdrojov nepodarilo nájsť informáciu, ktorá by hovorila o spomínanom probléme. V marci 2013 priniesli média informáciu o nákupe vybavenia hasičských áut, ktorý realizovalo Ministerstvo vnútra SR. V článkoch aktualne.atlas.sk a cas.sk sa však nepíše nič o nákupe lopát, spomínajú sa len krompáče a sekery.Táto informácia je jedinou relevantnou, ktorú sa nám z dostupných zdrojov podarilo získať. Domnievame sa, že buď nie je pravda, že Slovenskom prebehla aféra \"lopaty po 55 eur\" alebo Marian Kotleba poukazoval na nákup sekier a krompáčov z marca 2013. V obidvoch prípadoch by bol takýto výrok nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-11-18 00:00:00
|
{
"text": [
"aktualne.atlas.sk",
"cas.sk"
],
"url": [
"http://aktualne.atlas.sk/kalinak-si-pochvaluje-poctive-obstaravanie-krompace-a-sekery-za-stovky-treba-hasicom/slovensko/politika/",
"http://www.cas.sk/clanok/246027/na-ministerstve-vnutra-kupili-krompac-za-268-pozrite-sa-na-ten-poklad.html"
]
}
|
2025-10-16T20:50:06.948745+00:00
|
vr31801
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31801
|
Mikuláš Dzurinda
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda
|
Veď my sme odmietli pôžičku Grécku, keď sme nikoho iného neblokovali.
|
2012-05-14 00:00:00
|
Pravda
|
Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože 11. augusta 2010 NRSR odmietla účasť Slovenska na finančnej pomoci Grécku. Národná rada SR 11.augusta 2010 v treťom čítaní odmietla účasť Slovenska na finančnej pomoci Grécku, kedy z 84 prítomných poslancov hlasovalo 69 proti, 13 poslancov sa zdržalo hlasovania, 2 boli za a 66 poslancov bolo neprítomných. TASR uvádza , že výška pomoci pre Grécko mala predstavovať v nasledujúcich troch rokoch 816 miliónov eur. Podľa TASR Európska komisia skritizovala Slovensko zato, že odmietlo poskytnúť bilaterálnu pôžičku Grécku, a tak porušilo princípy solidarity. Slovensko ostatné krajiny v poskytnutí pôžičky neblokovalo . Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože 11. augusta 2010 NRSR odmietla účasť Slovenska na finančnej pomoci Grécku. Národná rada SR 11.augusta 2010 v treťom čítaní odmietla účasť Slovenska na finančnej pomoci Grécku, kedy z 84 prítomných poslancov hlasovalo 69 proti, 13 poslancov sa zdržalo hlasovania, 2 boli za a 66 poslancov bolo neprítomných. TASR uvádza , že výška pomoci pre Grécko mala predstavovať v nasledujúcich troch rokoch 816 miliónov eur. Podľa TASR Európska komisia skritizovala Slovensko zato, že odmietlo poskytnúť bilaterálnu pôžičku Grécku, a tak porušilo princípy solidarity. Slovensko ostatné krajiny v poskytnutí pôžičky neblokovalo . Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-05-14 00:00:00
|
{
"text": [
"Národná rada SR",
"hlasovalo",
"uvádza",
"Podľa",
"neblokovalo"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=30",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27084",
"http://www.stv.sk/spravodajstvo/spravy/poslanci-nr-sr-odmietli-pozicku-grecku-s-pristupenim-k-eurovalu-suhlasili/",
"http://www.stv.sk/spravodajstvo/spravy/poslanci-nr-sr-odmietli-pozicku-grecku-s-pristupenim-k-eurovalu-suhlasili/",
"http://www.france24.com/en/20100518-greece-eurozone-EU-loan-debt-crisis-brussels"
]
}
|
2025-10-16T20:04:52.806992+00:00
|
vr25751
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25751
|
Jozef Mihál
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/jozef-mihal
|
Všimnite si už to, že zákon hovorí o vianočných príspevkoch, ale všetci, aj my tu s pánom ministrom, hovoríme o vianočných dôchodkoch.
|
2013-10-20 00:00:00
|
Pravda
|
Zákon č. 592/2006 Z.z., ktorý upravujú zákony č. 463/2008 Z.z. a č. 242/2011 Z.z., hovorí o poskytovaní vianočného príspevku a nie vianočného dôchodku (všetky tri zákony sú dostupné tu vo formáte .pdf). Výrok Jozefa Mihála je teda pravdivý.
|
[
"Zákon č. 592/2006 Z.z., ktorý upravujú zákony č. 463/2008 Z.z. a č. 242/2011 Z.z., hovorí o poskytovaní vianočného príspevku a nie vianočného dôchodku (všetky tri zákony sú dostupné tu vo formáte .pdf). Výrok Jozefa Mihála je teda pravdivý."
] |
2013-10-21 00:00:00
|
{
"text": [
"tu"
],
"url": [
"http://www.zbierka.sk/sk/vyhladavanie?filter_sent=1&_filter_predpis_aspi_id=592%2F2006+Z.z.&q="
]
}
|
2025-10-16T19:54:44.600869+00:00
|
vr33068
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33068
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
Nový zákon napríklad zrušil rokovacie konanie bez zverejnenia, cez ktoré veľmi často tiekli milióny eur bez toho, aby niekto o tom vedel. A toto sme práve zrušili.
|
2013-02-03 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že návrh novely verejného obstarávania ruší rokovacie konanie bez zverejnenia.
|
[
"Je pravdou, že návrh novely verejného obstarávania ruší rokovacie konanie bez zverejnenia."
] |
2013-02-04 00:00:00
|
{
"text": [
"Dôvodová správa",
"Novela"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=359",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=359"
]
}
|
2025-10-16T20:00:29.181856+00:00
|
vr26976
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26976
|
Marek Maďarič
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/marek-madaric
|
Áno, boli poslankyne za Smer (hlasovali správu Ulrike Lunacek). A jedna poslankyňa za Smer a poslanec za Smer za to zase neboli.
|
2014-02-23 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že dvaja poslanci Smeru nehlasovali za správu Lunacek, no nehlasovali ani proti nej. Boris Zala a Monika Smolková nehlasovali ani v jednom z dvoch hlasovaní, ktoré o tomto dokumente prebehli. Vzhľadom na formuláciu, ktorú minister Maďarič použil, však môžeme výrok považovať za pravdivý. Lunacek je správa rakúskej europoslankyne Ulrike Lunacek. Ide o správu k plánu EÚ na boj proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity. Správa sa venuje neobmedzenej slobode prejavu vo vzťahu k sexuálnej a rodovej identite a prehodnotenie existujúcich zákonov. " ..s práva zavádza pojmy ako "homofóbne násilie“, "homofóbne podnecovanie a homofóbna propaganda“ - ako keby homosexuálne osoby neboli chránené zákonom proti násiliu ako všetky ostatné osoby. Vytvára to opodstatnené obavy, že aj obyčajné vyjadrenie nesúhlasu bude považované za trestný čin nenávisti. " Za správu hlasovalo (2. návrh) 394 poslancov, proti 176 poslancov a 72 sa zdržalo. Súhlas s Lunacek-om vyjadrili slovenskí europoslanci Monika Flašíková Beňová, Vladimír Maňka, Katarína Neveďalová (SMER-SD) a Edit Bauer (SMK). Proti sa postavili: Anna Záborská, Miroslav Mikolášik (KDH), Peter Šťastný (SDKÚ), Alajos Mészáros (SMK) a Jaroslav Paška (SNS). Eduard Kukan (SDKÚ-DS) sa zdržal. Nehlasovali Boris Zala, Monika Smolková (SMER-SD) a neprítomný bol Sergej Kozlík (HZDS-ĽS). V prvom hlasovaní (1. návrh) za správu hlasovalo 149 poslancov, proti 430 a 76 sa zdržalo. Za slovenskú stranu hlasovali za Miroslav Mikolášik (KDH), Alajos Mészáros (SMK), Jaroslav Paška (SNS) a Anna Záborská (KDH). Proti hlasovali Eduard Kukan a Peter Šťastný (SDKÚ-DS), Vladimír Maňka a Monika Flašíková Beňová (SMER), Edit Bauer (SMK). Nehlasovali Boris Zala, Monika Smolková (SMER-SD). Neprítomný bol Sergej Kozlík (HZDS-ĽS). Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Je pravdou, že dvaja poslanci Smeru nehlasovali za správu Lunacek, no nehlasovali ani proti nej. Boris Zala a Monika Smolková nehlasovali ani v jednom z dvoch hlasovaní, ktoré o tomto dokumente prebehli. Vzhľadom na formuláciu, ktorú minister Maďarič použil, však môžeme výrok považovať za pravdivý. Lunacek je správa rakúskej europoslankyne Ulrike Lunacek. Ide o správu k plánu EÚ na boj proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity. Správa sa venuje neobmedzenej slobode prejavu vo vzťahu k sexuálnej a rodovej identite a prehodnotenie existujúcich zákonov. \" ..s práva zavádza pojmy ako \"homofóbne násilie“, \"homofóbne podnecovanie a homofóbna propaganda“ - ako keby homosexuálne osoby neboli chránené zákonom proti násiliu ako všetky ostatné osoby. Vytvára to opodstatnené obavy, že aj obyčajné vyjadrenie nesúhlasu bude považované za trestný čin nenávisti. \" Za správu hlasovalo (2. návrh) 394 poslancov, proti 176 poslancov a 72 sa zdržalo. Súhlas s Lunacek-om vyjadrili slovenskí europoslanci Monika Flašíková Beňová, Vladimír Maňka, Katarína Neveďalová (SMER-SD) a Edit Bauer (SMK). Proti sa postavili: Anna Záborská, Miroslav Mikolášik (KDH), Peter Šťastný (SDKÚ), Alajos Mészáros (SMK) a Jaroslav Paška (SNS). Eduard Kukan (SDKÚ-DS) sa zdržal. Nehlasovali Boris Zala, Monika Smolková (SMER-SD) a neprítomný bol Sergej Kozlík (HZDS-ĽS). V prvom hlasovaní (1. návrh) za správu hlasovalo 149 poslancov, proti 430 a 76 sa zdržalo. Za slovenskú stranu hlasovali za Miroslav Mikolášik (KDH), Alajos Mészáros (SMK), Jaroslav Paška (SNS) a Anna Záborská (KDH). Proti hlasovali Eduard Kukan a Peter Šťastný (SDKÚ-DS), Vladimír Maňka a Monika Flašíková Beňová (SMER), Edit Bauer (SMK). Nehlasovali Boris Zala, Monika Smolková (SMER-SD). Neprítomný bol Sergej Kozlík (HZDS-ĽS). Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-02-24 00:00:00
|
{
"text": [
"Lunacek",
"venuje",
"hlasovalo",
"prvom"
],
"url": [
"http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=REPORT&reference=A7-2014-0009&language=EN",
"http://www.hlavnespravy.sk/lunacek-a-jej-dopad-na-kazdodenny-zivot-europanov/212748/",
"http://www.votewatch.eu/en/homophobia-and-discrimination-on-grounds-of-sexual-orientation-and-gender-identity-motion-for-resolu-2.html",
"http://www.votewatch.eu/en/homophobia-and-discrimination-on-grounds-of-sexual-orientation-and-gender-identity-motion-for-resolu.html"
]
}
|
2025-10-16T19:50:12.692957+00:00
|
vr16208
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16208
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Dnes takmer 1 milión ľudí cestuje zadarmo vo vlakoch.
|
2017-04-30 00:00:00
|
Pravda
|
Počet osôb využívajúcich bezplatnú dopravu ku dnu 31. 10. 2016 je podľa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) 990 581. Napriek tomu, že tento údaj nie je najaktuálnejší, výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Počet osôb využívajúcich bezplatnú dopravu ku dnu 31. 10. 2016 je podľa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) 990 581. Napriek tomu, že tento údaj nie je najaktuálnejší, výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2017-05-01 00:00:00
|
{
"text": [
"údaj",
"podmienky"
],
"url": [
"http://www.slovakrail.sk/sk/aktuality/v-tomto-roku-bezplatnu-prepravu-vyuzilo-vyse-22-milionov-cestujucich.html",
"http://www.slovakrail.sk/sk/bezplatna-preprava.html"
]
}
|
2025-10-16T19:30:19.384643+00:00
|
43407
| 43,407
|
https://demagog.sk/vyrok/43407
|
Erik Tomáš
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/erik-tomas
|
Napríklad v prípade lekárov je to až jedna tretina lekárov, ktorí vyštudujú tu, idú do zahraničia...Ale opakujem, je tu prvý pozitívny trend, myslím, že už dvojročný, keď sa viac ľudí vracia na Slovensko, ako odchádza.
|
2019-07-05 00:00:00
|
Nepravda
|
O odchode jednej tretiny mladých na Slovensku vyštudovaných lekárov informovali v rozhovore pre Denník N aj šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana, respektíve šéf stratégie tohto inštitútu Michal Štofko. Rovnako potvrdené bolo aj Tomášovo tvrdenie o pozitívnom migračnom trende, o ktorom vo svojom článku informoval portál sme.sk. Z dostupných informácií však vyplýva to, že zo Slovenska viac Slovákov odchádza, ako sa vracia. Pozitívnej migračnej bilancii pomáha najmä imigrácia cudzincov. Preto nie je možné konštatovať, že sa viac ľudí na Slovensko vracia, ako z neho odchádza. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Počet Slovákov, ktorí sa vracajú zo zahraničia naspäť domov, z roka na rok rastie a zároveň je stále menej tých, ktorí odchádzajú hľadať svoje uplatnenie do zahraničia. Rastie počet vracajúcich sa Slovákov aj prichádzajúcich nových cudzincov. V porovnaní s EÚ a V4 je však cudzincov prichádzajúcich na Slovensko stále oveľa menej. Cudzinci prichádzajú hlavne do regiónov s nedostatkom pracovnej sily a poukazujú tak na nedostatočnú mobilitu domácej pracovnej sily. Slováci sa vracajú aj do menej rozvinutých okresov a väčšina z nich na Slovensku ostáva dlhšiu dobu, minimálne 5-10 rokov. Vyplýva to z analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) z roku 2018. Z údajov zdravotných poisťovní vyplýva pozitívne migračné saldo. Počet ľudí prichádzajúcich na Slovensko v roku 2016 prevýšil počet odídencov o takmer 6000. V roku 2017 ich počet dosiahol až 15-tisíc. Migračnú bilanciu však zvyšujú najmä cudzinci, ktorí prichádzajú na Slovensko pracovať. Nejde teda iba o Slovákov navrátených do vlasti. „Bez príchodu občanov z iných krajín by bolo migračné saldo stále záporné. Trend sa však zlepšuje. Kým v rokoch 2010 do 2015 prišlo každoročne späť približne 28.000 Slovákov, v roku 2016 sa toto číslo zvýšilo až na 32.000," uviedol IFP. Zdroj: IFP ( .doc , str. 2)
|
[
"O odchode jednej tretiny mladých na Slovensku vyštudovaných lekárov informovali v rozhovore pre Denník N aj šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana, respektíve šéf stratégie tohto inštitútu Michal Štofko. Rovnako potvrdené bolo aj Tomášovo tvrdenie o pozitívnom migračnom trende, o ktorom vo svojom článku informoval portál sme.sk. Z dostupných informácií však vyplýva to, že zo Slovenska viac Slovákov odchádza, ako sa vracia. Pozitívnej migračnej bilancii pomáha najmä imigrácia cudzincov. Preto nie je možné konštatovať, že sa viac ľudí na Slovensko vracia, ako z neho odchádza. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Počet Slovákov, ktorí sa vracajú zo zahraničia naspäť domov, z roka na rok rastie a zároveň je stále menej tých, ktorí odchádzajú hľadať svoje uplatnenie do zahraničia. Rastie počet vracajúcich sa Slovákov aj prichádzajúcich nových cudzincov. V porovnaní s EÚ a V4 je však cudzincov prichádzajúcich na Slovensko stále oveľa menej. Cudzinci prichádzajú hlavne do regiónov s nedostatkom pracovnej sily a poukazujú tak na nedostatočnú mobilitu domácej pracovnej sily. Slováci sa vracajú aj do menej rozvinutých okresov a väčšina z nich na Slovensku ostáva dlhšiu dobu, minimálne 5-10 rokov. Vyplýva to z analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) z roku 2018. Z údajov zdravotných poisťovní vyplýva pozitívne migračné saldo. Počet ľudí prichádzajúcich na Slovensko v roku 2016 prevýšil počet odídencov o takmer 6000. V roku 2017 ich počet dosiahol až 15-tisíc. Migračnú bilanciu však zvyšujú najmä cudzinci, ktorí prichádzajú na Slovensko pracovať. Nejde teda iba o Slovákov navrátených do vlasti. „Bez príchodu občanov z iných krajín by bolo migračné saldo stále záporné. Trend sa však zlepšuje. Kým v rokoch 2010 do 2015 prišlo každoročne späť približne 28.000 Slovákov, v roku 2016 sa toto číslo zvýšilo až na 32.000,\" uviedol IFP. Zdroj: IFP ( .doc , str. 2)"
] |
2019-07-05 00:00:00
|
{
"text": [
"rozhovore",
"článku",
"analýzy",
"uviedol",
".doc"
],
"url": [
"https://dennikn.sk/1183709/autori-velkeho-planu-pre-nemocnice-keby-sme-sa-riadili-len-pocitacom-do-ilavy-by-sme-dali-najspickovejsiu-nemocnicu/?ref=in",
"https://ekonomika.sme.sk/c/20799163/pocet-slovakov-vracajucich-sa-zo-zahranicia-rastie-menej-ich-aj-odchadza.html",
"https://www.finance.gov.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-ifp/komentare/2018/6-host-do-domu-april-2018/",
"https://ekonomika.sme.sk/c/20799163/pocet-slovakov-vracajucich-sa-zo-zahranicia-rastie-menej-ich-aj-odchadza.html",
"https://www.finance.gov.sk/files/archiv/priloha-stranky/3488/57/2018_6_Host_do_domu.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:27:18.261087+00:00
|
vr25956
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25956
|
Igor Ryban
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/igor-ryban
|
Štatistický úrad ukazuje, že ŽSK má najmenej diaľnic vybudovaných...
|
2013-10-30 00:00:00
|
Nepravda
|
Podľa dát (údaje za rok 2011) z dopravnej ročenky za rok 2012 z decembra 2012 (str. 46) je zrejmé, že žiadne diaľnice nemá vybudované Banskobystrický samosprávy kraj a Nitriansky samosprávny kraj. Košický samosprávny kraj má vybudovaných 5,3 kilometrov diaľnic. ŽSK má až 67 kilometrov diaľnic. Rovnaké údaje sú uvádzané aj na stránke ŽSK . Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
|
[
"Podľa dát (údaje za rok 2011) z dopravnej ročenky za rok 2012 z decembra 2012 (str. 46) je zrejmé, že žiadne diaľnice nemá vybudované Banskobystrický samosprávy kraj a Nitriansky samosprávny kraj. Košický samosprávny kraj má vybudovaných 5,3 kilometrov diaľnic. ŽSK má až 67 kilometrov diaľnic. Rovnaké údaje sú uvádzané aj na stránke ŽSK . Výrok hodnotíme ako nepravdivý."
] |
2013-10-31 00:00:00
|
{
"text": [
"dopravnej ročenky",
"ŽSK",
"pdf"
],
"url": [
"http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_500/doprava-IKT/rocenka_doprava_2012.pdf",
"http://www.zask.sk/sk/samosprava/urad-zsk/odbor-dopravy-regionalneho-rozvoja/doprava/siet-pozemnych-komunikacii.html",
"http://www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/vystupy-cdb/2013/objekty_kraj-okres_k_01-01-2013.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:49:54.148040+00:00
|
44276
| 44,276
|
https://demagog.sk/vyrok/44276
|
Eduard Chmelár
|
Socialisti
|
https://demagog.sk/politik/eduard-chmelar
|
Na juhu Slovenska majú slovenské deti reálny problém dostať sa do slovenských škôl. Vaši poslanci (SMK, pozn.), Rohovce kde z deviatich poslancov máte piatich, odmietate otvoriť slovenskú triedu, čo je technický problém.
|
2020-02-14 00:00:00
|
Pravda
|
Na juhu krajiny niektorí rodičia dlhodobo upozorňujú na to, že nevedia svoje deti dostať do slovenských škôl. Rohovskí poslanci - väčšina SMK-MPK - odmietli minulý rok otvoriť v obci slovenskú triedu. Argumentujú, že pre 2-3 žiakov v ročníku sa to neoplatí. Vytvorili však nový školský obvod so susednou obcou. Tvrdenie Eduarda Chmelára hodnotíme ako ešte pravdivé. V okrese Dunajská Streda majú rodičia dlhodobo problém zapísať deti do slovenskej triedy či školy s vyučovacím jazykom slovenským. V obci Rohovce na to od roku 2017 upozorňuje Iniciatíva BKZ. BKZ tvrdí, že „ napriek viacerým ponúkaným riešeniam vedenie obce Rohovce a aj ostatné dotknuté obce nepristúpili na žiadnu dohodu. Práve naopak, sabotovali naše žiadosti o vysvetlenia, stretnutia, neodpovedali na naše maily a listy.” Aj v školskom roku 2019/2020 tak vraj museli rodičia meniť trvalý pobyt, aby mohli dostať deti do slovenskej školy. Starostom Rohoviec je Zoltán László (nezávislý), zastupiteľstvo má 9 poslancov. 5 z nich kandidovalo za SMK-MKP, 4 sú stranícky nezávislí. Iniciatíva BKZ žiadala o zriadenie slovenskej školy v Rohovciach v januári 2019. Z uznesenia, ktoré obec poskytla portálu Demagóg.SK, vyplýva, že poslanci to jednohlasne odmietli. Argumentovali, že zo 14 žiadajúcich rodičov bolo len 6 z Rohoviec, po kontrole našli v obci len 3 ich deti s trvalým pobytom. Namiesto slovenskej školy schválili vytvorenie spoločného školského obvodu s obcou Lehnice. V apríli 2019 toto rozhodnutie potvrdili, keď schválili VZN určujúce školské obvody pre základnú školu v Rohovciach. Opäť argumentovali, že nie je ekonomické mať školu s 2-3 žiakmi v ročníku. O zriadení slovenskej školy v obci poslanci hlasovali aj v minulom volebnom období - v máji 2018. SMK-MKP mala vtedy v obecnom parlamente 3 poslancov. Proti otvoreniu slovenskej školy hlasovali všetci 9-ti.
|
[
"Na juhu krajiny niektorí rodičia dlhodobo upozorňujú na to, že nevedia svoje deti dostať do slovenských škôl. Rohovskí poslanci - väčšina SMK-MPK - odmietli minulý rok otvoriť v obci slovenskú triedu. Argumentujú, že pre 2-3 žiakov v ročníku sa to neoplatí. Vytvorili však nový školský obvod so susednou obcou. Tvrdenie Eduarda Chmelára hodnotíme ako ešte pravdivé. V okrese Dunajská Streda majú rodičia dlhodobo problém zapísať deti do slovenskej triedy či školy s vyučovacím jazykom slovenským. V obci Rohovce na to od roku 2017 upozorňuje Iniciatíva BKZ. BKZ tvrdí, že „ napriek viacerým ponúkaným riešeniam vedenie obce Rohovce a aj ostatné dotknuté obce nepristúpili na žiadnu dohodu. Práve naopak, sabotovali naše žiadosti o vysvetlenia, stretnutia, neodpovedali na naše maily a listy.” Aj v školskom roku 2019/2020 tak vraj museli rodičia meniť trvalý pobyt, aby mohli dostať deti do slovenskej školy. Starostom Rohoviec je Zoltán László (nezávislý), zastupiteľstvo má 9 poslancov. 5 z nich kandidovalo za SMK-MKP, 4 sú stranícky nezávislí. Iniciatíva BKZ žiadala o zriadenie slovenskej školy v Rohovciach v januári 2019. Z uznesenia, ktoré obec poskytla portálu Demagóg.SK, vyplýva, že poslanci to jednohlasne odmietli. Argumentovali, že zo 14 žiadajúcich rodičov bolo len 6 z Rohoviec, po kontrole našli v obci len 3 ich deti s trvalým pobytom. Namiesto slovenskej školy schválili vytvorenie spoločného školského obvodu s obcou Lehnice. V apríli 2019 toto rozhodnutie potvrdili, keď schválili VZN určujúce školské obvody pre základnú školu v Rohovciach. Opäť argumentovali, že nie je ekonomické mať školu s 2-3 žiakmi v ročníku. O zriadení slovenskej školy v obci poslanci hlasovali aj v minulom volebnom období - v máji 2018. SMK-MKP mala vtedy v obecnom parlamente 3 poslancov. Proti otvoreniu slovenskej školy hlasovali všetci 9-ti."
] |
2020-02-15 00:00:00
|
{
"text": [
"problém",
"upozorňuje",
"vraj",
"je",
"sú",
"mala",
"hlasovali"
],
"url": [
"https://www.noviny.sk/slovensko/338656-slovenskych-skol-je-na-juhu-krajiny-prilis-malo",
"https://www.chcemeskolu.sk/",
"https://bkz.blog.sme.sk/c/506143/zapisy-a-zufala-situacia-so-slovenskymi-skolami-opat-donutili-rodicov-menit-trvaly-pobyt.html",
"http://volby.statistics.sk/oso/oso2018/sk/data02.html",
"http://volby.statistics.sk/oso/oso2018/sk/data02.html",
"https://www.vysledkyvolieb.sk/mesta-a-obce/2325-rohovce/komunalne-volby/2014/vysledky",
"http://www.rohovce.sk/pdf/zasadnutia/20180529_zapisnica.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:19:53.618298+00:00
|
vr37045
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37045
|
Radoslav Procházka
|
#SIEŤ
|
https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka
|
Je tu rozsiahla a dlhodobá judikatúra ústavného súdu, ktorá hovorí, že nemôže zákonodarca priamo vyvlastňovať, ale musí to urobiť nezávislý orgán, najskôr správny orgán a potom súd a toto presne vytýka ústavný súd tomu zákonu, že dopredu povedal výsledok tak ako to potvrdil pán poslanec, ten pozemok jednoducho musí byť vyvlastnený a ešte pred tým, než prebehne vyvlastňovacie konanie, tak sa vlastne môže aj užívať. Kolaudácia môže prebehnúť pred tým, než ten pozemok vyvlastnia,
|
2011-01-30 00:00:00
|
Pravda
|
Ústavný súd v tlačovom komuniké dôvodí: "...umožňujú výstavbu fakticky neodstrániteľnej stavby na cudzom pozemku bez akéhokoľvek hmotnoprávneho titulu stavebníka k pozemku, a bez súhlasu vlastníka pozemku. Zákonodarca síce neodstránil podmienku hmotnoprávneho titulu, jeho preukázanie však odložil až k okamihu kolaudácie, prípadne aj na neskôr. Tým však okrem iných negatív, fakticky redukoval vyvlastňovacie konanie na konanie o výške náhrady za vyvlastnenie pozemku" a ďalej "Vytvárajú klamlivý dojem, že možno stavať na cudzom pozemku, keďže neskôr bude pozemok predsa len vyvlastnený. Z právneho poriadku však vyplýva, že to vôbec nie je také jednoznačné. Naopak, vyvlastňovacie konanie sa nemusí skončiť vyvlastnením nehnuteľnosti, ale aj zamietnutím návrhu na vyvlastnenie (...) Problémom napadnutých ustanovení je skutočnosť, že k formálnemu vyvlastňovaniu alebo odkúpeniu nehnuteľností nedošlo pred začatím stavebných prác, a teda sa stavia na pozemkoch cudzích, ešte nevyvlastnených (...) Stavebný úrad - Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky už vydaním stavebného povolenia de-facto vyvlastňuje nehnuteľnosť, a krajský stavebný úrad vo vyvlastňovacom konaní už len určuje výšku náhrady."
|
[
"Ústavný súd v tlačovom komuniké dôvodí: \"...umožňujú výstavbu fakticky neodstrániteľnej stavby na cudzom pozemku bez akéhokoľvek hmotnoprávneho titulu stavebníka k pozemku, a bez súhlasu vlastníka pozemku. Zákonodarca síce neodstránil podmienku hmotnoprávneho titulu, jeho preukázanie však odložil až k okamihu kolaudácie, prípadne aj na neskôr. Tým však okrem iných negatív, fakticky redukoval vyvlastňovacie konanie na konanie o výške náhrady za vyvlastnenie pozemku\" a ďalej \"Vytvárajú klamlivý dojem, že možno stavať na cudzom pozemku, keďže neskôr bude pozemok predsa len vyvlastnený. Z právneho poriadku však vyplýva, že to vôbec nie je také jednoznačné. Naopak, vyvlastňovacie konanie sa nemusí skončiť vyvlastnením nehnuteľnosti, ale aj zamietnutím návrhu na vyvlastnenie (...) Problémom napadnutých ustanovení je skutočnosť, že k formálnemu vyvlastňovaniu alebo odkúpeniu nehnuteľností nedošlo pred začatím stavebných prác, a teda sa stavia na pozemkoch cudzích, ešte nevyvlastnených (...) Stavebný úrad - Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky už vydaním stavebného povolenia de-facto vyvlastňuje nehnuteľnosť, a krajský stavebný úrad vo vyvlastňovacom konaní už len určuje výšku náhrady.\""
] |
2011-01-31 00:00:00
|
{
"text": [
"komuniké"
],
"url": [
"http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2011/TS_20110126_1.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:19:45.172651+00:00
|
vr16004
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16004
|
Jaroslav Paška
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska
|
Zahraničná politická orientácia, aj povedal by som bezpečnostná orientácia, neprešla dialógom s verejnosťou...verejnosť nie je celkom spokojná s tým, ako funguje Slovenská republika v kontexte medzinárodnej situácie v súčasnosti, pretože nemá zadefinovanú svoju bezpečnostnú stratégiu alebo má zadefinovanú tak, ako ju robí ministerstvo obrany, ale bez konzultácie, bez súhlasu s verejnosťou.
|
2017-03-19 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
K zahraničnej politike SR sa verejnosť má možnosť vyjadrovať prostredníctvom prieskumov verejnej mienky a dokonca má možnosť vyjadriť sa aj k niektorým legislatívnym návrhom. Napriek tomu, že slovenská spoločnosť je v otázke smerovania zahraničnej politiky rozdelená, stále prevažuje u väčšiny obyvateľstva spokojnosť s členstvom v NATO ( .pdf ) aj v Európskej únii . Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Posledná bezpečnostná stratégia SR ( .pdf ) bola vytvorená v roku 2005. 13. septembra 2016 schválila vláda dokument Východiská aktualizácie Bezpečnostnej a Obrannej stratégie SR ( .rtf ), podľa ktorého má byť nová bezpečnostná stratégia vypracovaná najneskôr do júna 2017. Má byť najmä reakciou na zmenu hrozieb, ktorým Slovensko v medzinárodnom kontexte v súčasnej dobe čelí. Od vzniku Slovenskej republiky bolo realizovaných množstvo výskumov verejnej mienky o bezpečnosti krajiny. Prieskum z roku 2004, realizovaný Ústavom výskumu kultúry Národného osvetového centra v Bratislave, mal za cieľ zmapovať názor verejnosti na vstup SR do NATO. Podľa tohto prieskumu súhlasilo so vstupom do NATO 51,2% respondentov a nesúhlasilo 36,1%. V roku 2009 realizovala agentúra ASA výskum verejnej mienky ohľadom postoja k problematike bezpečnosti a názoru na NATO. Je zaujímavé, že len 9% respondentov uviedlo že sa o problematiku bezpečnosti "veľmi zaujíma" a 30% uviedlo, že sa o ňu "skôr zaujíma". Respondenti mali taktiež zhodnotiť členstvo v NATO. 59% opýtaných ho vnímalo pozitívne, 13% negatívne a 28% to nevedelo posúdiť. Až 75% opýtaných sa vyjadrilo, že organizácia ako NATO je potrebná pre udržanie bezpečnosti vo svete. Inštitút pre verejné otázky od roku 2002 každoročne publikoval výskumy verejnej mienky s názvom Transatlantické trendy, ktoré sa sústredili na otázky bezpečnosti a pohľadu verejnosti na NATO. Posledný dostupný prieskum je z roku 2013. Na otázku či je NATO dôležité pre bezpečnosť Slovenska odpovedalo kladne 54 % respondentov ( .pdf ,s.2). V roku 2014 uskutočnil IVO prieskum názorov verejnosti na rusko-ukrajinský konflikt a na bezpečnosť Slovenska. 58% respondentov sa vyjadrilo, že členstvo v NATO je pre našu krajinu zárukou bezpečnosti oproti 25%, ktorí s tým nesúhlasia. 59% opýtaných si myslí, že keby Rusko zaútočilo na ktorúkoľvek z členských krajín NATO, je povinnosťou Slovenska spolu s inými členskými krajinami podieľať sa na jej obrane. S výrokom, že vzhľadom na rusko-ukrajinskú krízu je potrebné posilniť vojenskú prítomnosť jednotiek NATO v krajinách strednej a východnej Európy, súhlasí 46% a nesúhlasí 38% opýtaných. Až 71% respondentov odkázalo vláde, že je potrebné znížiť energetickú závislosť SR od Ruska. Pozitívne je na Slovensku vnímané aj naše členstvo v Európskej únii. V poslednom prieskume eurobarometru z konca februára roku 2017, pozitívne vnímanie EÚ vzrástlo z 30 v roku 2016 na 34 % obyvateľov Slovenska v roku 2017. Podiel respondetov, ktorí EÚ vnímajú negatívnu pritom klesol z 26 na 20 %. Väčšina ľudí vníma EÚ neutrálne. O našom vstupe dp EÚ mali ľudia možnosť v referende v roku 2003. Napriek pomerne nízkej účasti, iba 52,15 % sa 92,46 % voličov vyjadrilo pre vstup. Okrem toho sa v roku 2016 rokovalo aj o zákonoch, ktoré minimálne okrajovo súvisia s problematikou bezpečnosti SR. Predložený bol návrh zmeny Zákona o mierovom využívaní jadrovej energie. Úrad jadrového dozoru SR konzultoval tento návrh okrem dotknutých podnikateľských subjektov aj zástupcov verejnosti (dotknuté združenia územnej samosprávy, mimovládne organizácie angažujúce sa v oblasti ochrany životného prostredia). Podľa správy o účasti verejnosti (.docx) sa tieto subjekty "...v období určenom na zaslanie stanovísk v trvaní od 4. mája do 6. júna 2016 k návrhu zákona žiadnym spôsobom nevyjadrili." Menej snahy o zapojenie do rozhovorov vyvinula vláda pri návrhu Zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií, ktorý takisto pochádza z roku 2016. V správe o účasti verejnosti totiž uviedla, že verejnosť nebola oboznámená s problémom, ktorý daný návrh rieši, ani o zamýšľanej tvorbe tohto návrhu. Avšak, verejnosť údajne bola o návrhu informovaná počas legislatívneho procesu a to včas a v dostatočnej kvalite. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"K zahraničnej politike SR sa verejnosť má možnosť vyjadrovať prostredníctvom prieskumov verejnej mienky a dokonca má možnosť vyjadriť sa aj k niektorým legislatívnym návrhom. Napriek tomu, že slovenská spoločnosť je v otázke smerovania zahraničnej politiky rozdelená, stále prevažuje u väčšiny obyvateľstva spokojnosť s členstvom v NATO ( .pdf ) aj v Európskej únii . Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Posledná bezpečnostná stratégia SR ( .pdf ) bola vytvorená v roku 2005. 13. septembra 2016 schválila vláda dokument Východiská aktualizácie Bezpečnostnej a Obrannej stratégie SR ( .rtf ), podľa ktorého má byť nová bezpečnostná stratégia vypracovaná najneskôr do júna 2017. Má byť najmä reakciou na zmenu hrozieb, ktorým Slovensko v medzinárodnom kontexte v súčasnej dobe čelí. Od vzniku Slovenskej republiky bolo realizovaných množstvo výskumov verejnej mienky o bezpečnosti krajiny. Prieskum z roku 2004, realizovaný Ústavom výskumu kultúry Národného osvetového centra v Bratislave, mal za cieľ zmapovať názor verejnosti na vstup SR do NATO. Podľa tohto prieskumu súhlasilo so vstupom do NATO 51,2% respondentov a nesúhlasilo 36,1%. V roku 2009 realizovala agentúra ASA výskum verejnej mienky ohľadom postoja k problematike bezpečnosti a názoru na NATO. Je zaujímavé, že len 9% respondentov uviedlo že sa o problematiku bezpečnosti \"veľmi zaujíma\" a 30% uviedlo, že sa o ňu \"skôr zaujíma\". Respondenti mali taktiež zhodnotiť členstvo v NATO. 59% opýtaných ho vnímalo pozitívne, 13% negatívne a 28% to nevedelo posúdiť. Až 75% opýtaných sa vyjadrilo, že organizácia ako NATO je potrebná pre udržanie bezpečnosti vo svete. Inštitút pre verejné otázky od roku 2002 každoročne publikoval výskumy verejnej mienky s názvom Transatlantické trendy, ktoré sa sústredili na otázky bezpečnosti a pohľadu verejnosti na NATO. Posledný dostupný prieskum je z roku 2013. Na otázku či je NATO dôležité pre bezpečnosť Slovenska odpovedalo kladne 54 % respondentov ( .pdf ,s.2). V roku 2014 uskutočnil IVO prieskum názorov verejnosti na rusko-ukrajinský konflikt a na bezpečnosť Slovenska. 58% respondentov sa vyjadrilo, že členstvo v NATO je pre našu krajinu zárukou bezpečnosti oproti 25%, ktorí s tým nesúhlasia. 59% opýtaných si myslí, že keby Rusko zaútočilo na ktorúkoľvek z členských krajín NATO, je povinnosťou Slovenska spolu s inými členskými krajinami podieľať sa na jej obrane. S výrokom, že vzhľadom na rusko-ukrajinskú krízu je potrebné posilniť vojenskú prítomnosť jednotiek NATO v krajinách strednej a východnej Európy, súhlasí 46% a nesúhlasí 38% opýtaných. Až 71% respondentov odkázalo vláde, že je potrebné znížiť energetickú závislosť SR od Ruska. Pozitívne je na Slovensku vnímané aj naše členstvo v Európskej únii. V poslednom prieskume eurobarometru z konca februára roku 2017, pozitívne vnímanie EÚ vzrástlo z 30 v roku 2016 na 34 % obyvateľov Slovenska v roku 2017. Podiel respondetov, ktorí EÚ vnímajú negatívnu pritom klesol z 26 na 20 %. Väčšina ľudí vníma EÚ neutrálne. O našom vstupe dp EÚ mali ľudia možnosť v referende v roku 2003. Napriek pomerne nízkej účasti, iba 52,15 % sa 92,46 % voličov vyjadrilo pre vstup. Okrem toho sa v roku 2016 rokovalo aj o zákonoch, ktoré minimálne okrajovo súvisia s problematikou bezpečnosti SR. Predložený bol návrh zmeny Zákona o mierovom využívaní jadrovej energie. Úrad jadrového dozoru SR konzultoval tento návrh okrem dotknutých podnikateľských subjektov aj zástupcov verejnosti (dotknuté združenia územnej samosprávy, mimovládne organizácie angažujúce sa v oblasti ochrany životného prostredia). Podľa správy o účasti verejnosti (.docx) sa tieto subjekty \"...v období určenom na zaslanie stanovísk v trvaní od 4. mája do 6. júna 2016 k návrhu zákona žiadnym spôsobom nevyjadrili.\" Menej snahy o zapojenie do rozhovorov vyvinula vláda pri návrhu Zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií, ktorý takisto pochádza z roku 2016. V správe o účasti verejnosti totiž uviedla, že verejnosť nebola oboznámená s problémom, ktorý daný návrh rieši, ani o zamýšľanej tvorbe tohto návrhu. Avšak, verejnosť údajne bola o návrhu informovaná počas legislatívneho procesu a to včas a v dostatočnej kvalite. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-03-20 00:00:00
|
{
"text": [
".pdf",
"Európskej únii",
".pdf",
".rtf",
"Prieskum",
"ASA",
"Inštitút",
".pdf",
"IVO",
"prieskume",
"referende",
"Zákona",
"(.docx)",
"Zákona",
"správe"
],
"url": [
"http://www.ivo.sk/buxus/docs/publicistika/subor/Butorova_SME_24_6_14.pdf",
"https://europskenoviny.sk/2017/02/25/pozitivne-vnimanie-europskej-unie-na-slovensku-rastie/",
"http://www.mosr.sk/data/files/833.pdf",
"http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-202920",
"http://www.mod.gov.sk/data/files/472.pdf",
"http://www.mosr.sk/data/files/1444.pdf",
"http://www.ivo.sk/3859/sk/vyhladavanie?page_id=3859&lang=SK&search_term=Transatlantick%C3%A9+trendy",
"http://www.ivo.sk/buxus/docs//Transatlantic_Trends/TT_2013_Grafy.pdf",
"http://www.ivo.sk/buxus/docs/publicistika/subor/Butorova_SME_24_6_14.pdf",
"https://europskenoviny.sk/2017/02/25/pozitivne-vnimanie-europskej-unie-na-slovensku-rastie/",
"https://euractiv.sk/analyzy/uncategorized/nizka-ucast-na-referende-o-vstupe-sr-do-eu-priciny-a-suvis/",
"https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2016-767",
"https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.1764910&_processDetail_WAR_portletsel_file=ucast_verejnosti.docx&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile",
"https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2016/730",
"https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.1500745&_processDetail_WAR_portletsel_file=Spr%C3%A1va+o+%C3%BA%C4%8Dasti+verejnosti.docx&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile"
]
}
|
2025-10-16T19:30:51.270826+00:00
|
48353
| 48,353
|
https://demagog.sk/vyrok/48353
|
Michal Šimečka
|
PS
|
https://demagog.sk/politik/michal-simecka
|
Kvôli vojne je drahší plyn aj potraviny, pretože bombarduje ukrajinské sýpky.
|
2022-04-12 00:00:00
|
Pravda
|
Vojna na Ukrajine spôsobila ešte väčší nárast cien na energosuroviny na pozadí obáv z globálneho ekonomického šoku. Podobne sa zvýšili ceny pšenice, kukurice, sóje, hnojív a slnečnicového oleja v dôsledku celosvetovej potravinovej krízy, spôsobenou ruskou inváziou na Ukrajine. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Po invázii ceny ropy a plynu prudko vzrástli a už o týždeň sa obe hlavné ropné referenčné hodnoty obchodovali nad 110 USD, čo predstavuje ďalší 15 % nárast oproti týždňu pred vojnou. Vysoké ceny energií prispievajú k vyšším nákladom na takmer všetky tovary a služby, čo ďalej zvyšuje inflačné očakávania.
Ďalším problémom je ten fakt, že ukrajinské poľnohospodárske podniky teraz nemôžu začať tzv. jarnú sejbu v dôsledku vojny, a tak narastá neistota v súvislosti s ukrajinským poľnohospodárskym vývozom. Otázne sú aj vývozné kapacity Ruska. Tieto faktory spôsobili celosvetovú potravinovú krízu a zvýšili ceny pšenice, kukurice, sóje, hnojív a slnečnicového oleja. Kríza ohrozuje aj viacročné úsilie Svetového potravinového programu.
Rozhodujúca časť svetových zásob pšenice, kukurice a jačmeňa uviazla v Rusku a na Ukrajine kvôli vojne, zatiaľ čo ešte väčšia časť svetových hnojív uviazla v Rusku a Bielorusku. V roku 2019 Rusko a Ukrajina spolu vyviezli viac ako štvrtinu (25,4 %) svetovej pšenice. Ukrajina je aj najväčším vývozcom rastlinných olejov.
V dôsledku toho prudko stúpajú svetové ceny potravín a hnojív. Od začiatku invázie vzrástli ceny pšenice o 21 %, jačmeňa o 33 % a niektorých hnojív o 40 %.
Dôležitým faktom je aj to, že Rusko blokuje vývoz pšenice z Ukrajiny a Ruska, ktorý tvorí dôležitú súčasť svetových zásob potravín, práve kvôli vážnym obmedzeniam plavby v Čiernom mori.
Snímky americkej vlády, ktoré zverejnila agentúra Reuters, ukazujú podľa amerického predstaviteľa poškodené sýpky na východe Ukrajiny. On uviedol, že Spojené štáty majú informácie, že ruské sily opakovane poškodzujú sýpky na východe Ukrajiny.
|
[
"Vojna na Ukrajine spôsobila ešte väčší nárast cien na energosuroviny na pozadí obáv z globálneho ekonomického šoku. Podobne sa zvýšili ceny pšenice, kukurice, sóje, hnojív a slnečnicového oleja v dôsledku celosvetovej potravinovej krízy, spôsobenou ruskou inváziou na Ukrajine. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.",
"Po invázii ceny ropy a plynu prudko vzrástli a už o týždeň sa obe hlavné ropné referenčné hodnoty obchodovali nad 110 USD, čo predstavuje ďalší 15 % nárast oproti týždňu pred vojnou. Vysoké ceny energií prispievajú k vyšším nákladom na takmer všetky tovary a služby, čo ďalej zvyšuje inflačné očakávania.",
"Ďalším problémom je ten fakt, že ukrajinské poľnohospodárske podniky teraz nemôžu začať tzv. jarnú sejbu v dôsledku vojny, a tak narastá neistota v súvislosti s ukrajinským poľnohospodárskym vývozom. Otázne sú aj vývozné kapacity Ruska. Tieto faktory spôsobili celosvetovú potravinovú krízu a zvýšili ceny pšenice, kukurice, sóje, hnojív a slnečnicového oleja. Kríza ohrozuje aj viacročné úsilie Svetového potravinového programu.",
"Rozhodujúca časť svetových zásob pšenice, kukurice a jačmeňa uviazla v Rusku a na Ukrajine kvôli vojne, zatiaľ čo ešte väčšia časť svetových hnojív uviazla v Rusku a Bielorusku. V roku 2019 Rusko a Ukrajina spolu vyviezli viac ako štvrtinu (25,4 %) svetovej pšenice. Ukrajina je aj najväčším vývozcom rastlinných olejov.",
"V dôsledku toho prudko stúpajú svetové ceny potravín a hnojív. Od začiatku invázie vzrástli ceny pšenice o 21 %, jačmeňa o 33 % a niektorých hnojív o 40 %.",
"Dôležitým faktom je aj to, že Rusko blokuje vývoz pšenice z Ukrajiny a Ruska, ktorý tvorí dôležitú súčasť svetových zásob potravín, práve kvôli vážnym obmedzeniam plavby v Čiernom mori.",
"Snímky americkej vlády, ktoré zverejnila agentúra Reuters, ukazujú podľa amerického predstaviteľa poškodené sýpky na východe Ukrajiny. On uviedol, že Spojené štáty majú informácie, že ruské sily opakovane poškodzujú sýpky na východe Ukrajiny."
] |
2022-04-12 00:00:00
|
{
"text": [
"spôsobila",
"vzrástli",
"spôsobili",
"ohrozuje",
"uviazla",
"vyviezli",
"vývozcom",
"blokuje",
"poškodené sýpky"
],
"url": [
"https://www.bbc.com/news/business-60642786",
"https://www.weforum.org/agenda/2022/03/how-does-the-war-in-ukraine-affect-oil-prices/",
"https://www.nytimes.com/2022/04/05/opinion/ukraine-war-food-crisis.html#:~:text=from%20Ukraine%E2%80%99s%20borders.-,As,-Ukraine%E2%80%99s%20farms%20have",
"https://www.reuters.com/world/europe/with-ukraine-farmers-frontlines-un-food-chief-warns-devastation-2022-03-29/",
"https://www.nytimes.com/2022/03/20/world/americas/ukraine-war-global-food-crisis.html#:~:text=shortage%20of%20food.-,A%20crucial%20portion%20of%20the%20world%E2%80%99s%20wheat%2C%20corn%20and%20barley%20is%20trapped%20in,-Russia%20and%20Ukraine",
"https://oec.world/en/profile/hs92/wheat",
"https://oec.world/en/profile/hs92/seed-oils",
"https://www.dw.com/en/ukraine-war-russia-blocks-ships-carrying-grain-exports/a-61165985",
"https://www.reuters.com/world/exclusive-photos-show-russian-attacks-ukraine-grain-storage-us-official-2022-04-01/"
]
}
|
2025-10-16T20:58:36.325693+00:00
|
vr18174
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr18174
|
Jaroslav Polaček
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/jaroslav-polacek
|
Futbalový štadión najprv zastupiteľstvo odhlasovalo za 12 miliónov eur, zmluva je ale už na 24 miliónov eur
|
2018-10-22 00:00:00
|
Pravda
|
Schválené finančné krytie pre futbalový štadión bolo pôvodne 12 mil. eur. Avšak po výsledku verejného obstarávania bola podpísaná zmluva na konečnú sumu 19,47 mil. eur bez DPH, s DPH teda 23,3 milióna eur. Keďže odchýlka vo výroku je menšia ako 5 %, hodnotíme výrok ako pravdivý. V prijatom uznesení o výstavbe futbalového štadióna v Košiciach sa píše : " Mesto Košice má zmluvne zabezpečené účelovo určené finančné prostriedky na výstavbu futbalového štadióna = 8 mil. €, ktoré boli vložené do základného imania akciovej spoločnosti Košická Futbalová Aréna (ďalej len KFA, a.s.) (Zmluva o návratnej finančnej výpomoci od MF SR). Ďalším zdrojom financovania výstavby futbalového štadióna = 4 mil. € je dotácia zo štátneho rozpočtu na výstavbu futbalového štadióna kategórie 3 v zmysle smernice UEFA. Tento finančný objem (12 mil. €) vychádzal z orientačných prepočtov pri spracovávaní overovacej štúdie. Pri spracovávaní Dokumentácie pre územné rozhodnutie pre štadión kategórie 4 UEFA bol predpokladaný finančný limit odhadnutý na 18,5 mil. €. Nakoľko finančné krytie na realizáciu plne funkčného štadióna 4. kategórie UEFA nebolo postačujúce, pristúpilo sa k optimalizácii projektu a jeho etapizácii s tým, že je možné postaviť štadión po etapách, kde po ukončení 1. etapy by bol v Košiciach vybudovaný plne funkčný futbalový štadión kategórie 3 UEFA, na ktorom sa budú môcť hrať futbalové zápasy najvyššej slovenskej súťaže. Ostatné dve etapy pre konečné docielenie výstavby štadióna kategórie 4 UEFA by sa riešili uplatnením opcie. Sme presvedčení o tom, že Košice si zaslúžia futbalový štadión, spĺňajúci vyššie kritériá v kategórii 4 v zmysle smernice Európskej futbalovej asociácie (UEFA). Preto bol projektový odhad investičného nákladu, uvedený v propagácii výberu zhotoviteľa, s predpokladanou cenou na výstavbu všetkých troch etáp štadióna, vo výške 18,5 milióna eur. Čiže súčasťou súťažného dialógu pri výbere zhotoviteľa stavby „Košická futbalová aréna – futbalový štadión“ bola okrem stručného popisu predmetu zákazky aj jej celková predpokladaná cena, ktorá zahŕňa predpokladanú hodnotu zákazky za 1., 2. aj 3. etapu, v celkovej výške viac ako 18,5 mil. € (1. etapa = 12 mil. €; 2. etapa = 2,7 mil. €; 3. etapa = 3,8 mil. €). V rámci súťažného dialógu verejný obstarávateľ viedol diskusie s tromi uchádzačmi o optimálnom fázovaní výstavby štadióna. Po ukončení tohto dialógu predložili všetci traja uchádzači súťažné ponuky. Úspešným uchádzačom sa stala skupina dodávateľov AVA - stav, s. r. o., Galanta a OHL ŽS SK, a. s., Bratislava s cenou za 1. etapu vo výške 14 115 000 €, za 2. etapu 2 935 000 € a za 3. etapu 2 420 000 €. Čiže celková cena (bez DPH) je 19 470 000 €. " Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Schválené finančné krytie pre futbalový štadión bolo pôvodne 12 mil. eur. Avšak po výsledku verejného obstarávania bola podpísaná zmluva na konečnú sumu 19,47 mil. eur bez DPH, s DPH teda 23,3 milióna eur. Keďže odchýlka vo výroku je menšia ako 5 %, hodnotíme výrok ako pravdivý. V prijatom uznesení o výstavbe futbalového štadióna v Košiciach sa píše : \" Mesto Košice má zmluvne zabezpečené účelovo určené finančné prostriedky na výstavbu futbalového štadióna = 8 mil. €, ktoré boli vložené do základného imania akciovej spoločnosti Košická Futbalová Aréna (ďalej len KFA, a.s.) (Zmluva o návratnej finančnej výpomoci od MF SR). Ďalším zdrojom financovania výstavby futbalového štadióna = 4 mil. € je dotácia zo štátneho rozpočtu na výstavbu futbalového štadióna kategórie 3 v zmysle smernice UEFA. Tento finančný objem (12 mil. €) vychádzal z orientačných prepočtov pri spracovávaní overovacej štúdie. Pri spracovávaní Dokumentácie pre územné rozhodnutie pre štadión kategórie 4 UEFA bol predpokladaný finančný limit odhadnutý na 18,5 mil. €. Nakoľko finančné krytie na realizáciu plne funkčného štadióna 4. kategórie UEFA nebolo postačujúce, pristúpilo sa k optimalizácii projektu a jeho etapizácii s tým, že je možné postaviť štadión po etapách, kde po ukončení 1. etapy by bol v Košiciach vybudovaný plne funkčný futbalový štadión kategórie 3 UEFA, na ktorom sa budú môcť hrať futbalové zápasy najvyššej slovenskej súťaže. Ostatné dve etapy pre konečné docielenie výstavby štadióna kategórie 4 UEFA by sa riešili uplatnením opcie. Sme presvedčení o tom, že Košice si zaslúžia futbalový štadión, spĺňajúci vyššie kritériá v kategórii 4 v zmysle smernice Európskej futbalovej asociácie (UEFA). Preto bol projektový odhad investičného nákladu, uvedený v propagácii výberu zhotoviteľa, s predpokladanou cenou na výstavbu všetkých troch etáp štadióna, vo výške 18,5 milióna eur. Čiže súčasťou súťažného dialógu pri výbere zhotoviteľa stavby „Košická futbalová aréna – futbalový štadión“ bola okrem stručného popisu predmetu zákazky aj jej celková predpokladaná cena, ktorá zahŕňa predpokladanú hodnotu zákazky za 1., 2. aj 3. etapu, v celkovej výške viac ako 18,5 mil. € (1. etapa = 12 mil. €; 2. etapa = 2,7 mil. €; 3. etapa = 3,8 mil. €). V rámci súťažného dialógu verejný obstarávateľ viedol diskusie s tromi uchádzačmi o optimálnom fázovaní výstavby štadióna. Po ukončení tohto dialógu predložili všetci traja uchádzači súťažné ponuky. Úspešným uchádzačom sa stala skupina dodávateľov AVA - stav, s. r. o., Galanta a OHL ŽS SK, a. s., Bratislava s cenou za 1. etapu vo výške 14 115 000 €, za 2. etapu 2 935 000 € a za 3. etapu 2 420 000 €. Čiže celková cena (bez DPH) je 19 470 000 €. \" Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2018-10-22 00:00:00
|
{
"text": [
"19,47 mil. eur",
"uznesení"
],
"url": [
"https://beta.kosice.sk/clanok/priebezna-sprava-o-priebehu-prac-k-30-07-2018-stavby-kosickej-futbalovej-areny",
"https://www.kosice.sk/includes/docuStore_getByID.asp?id=61431"
]
}
|
2025-10-16T19:23:46.915007+00:00
|
42654
| 42,654
|
https://demagog.sk/vyrok/42654
|
Zuzana Čaputová
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova
|
V 2013 sa vytvorila komisia (Advokátskej komory pre posudzovanie súbežnej činnosti, pozn.)...
|
2019-03-27 00:00:00
|
Pravda
|
Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovenská advokátska komora na svojej webovej stránke 23.3.2019 uverejnila stanovisko ku koncipientskej praxi Zuzany Čaputovej , v ktorom reaguje na množstvo otázok novinárov doručných komore v priebehu predchádzajúceho týždňa. V stanovisku uvádza, že v roku 2013 bola po zmene Zákona o advokácii zriadená komisia pre zlučiteľnosť výkonu advokácie, resp. koncipientskej praxe s inými povolaniami. Úlohou komisie je posudzovanie žiadostí koncipientov vykonávajúcich ďalšiu činnosť popri koncipientskej praxi, ktorým Zákon o advokácii ukladá povinnosť požiadať Slovenskú advokátsku komoru o vyjadrenie o zlučiteľnosti tejto činnosti s povahou a princípmi prípravy na advokátske povolenie. SAK ďalej uvádza : „ Z dôvodu lepších možností kontroly riadneho výkonu koncipientskej praxe iniciovala Slovenská advokátska komora zmenu Zákona o advokácii s účinnosťou od 1.1. 2013, ktorou sa sprísnili podmienky výkonu koncipientúry s povinnosťou viesť denný výkaz praxe, taktiež na základe spolupráce so sociálnou poisťovňou máme možnosť kontrolovať, či koncipienti nie sú zároveň zamestnaní u iného zamestnávateľa a vytvorili sme aj už spomínanú komisiu pre zlučiteľnosť. “
|
[
"Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovenská advokátska komora na svojej webovej stránke 23.3.2019 uverejnila stanovisko ku koncipientskej praxi Zuzany Čaputovej , v ktorom reaguje na množstvo otázok novinárov doručných komore v priebehu predchádzajúceho týždňa. V stanovisku uvádza, že v roku 2013 bola po zmene Zákona o advokácii zriadená komisia pre zlučiteľnosť výkonu advokácie, resp. koncipientskej praxe s inými povolaniami. Úlohou komisie je posudzovanie žiadostí koncipientov vykonávajúcich ďalšiu činnosť popri koncipientskej praxi, ktorým Zákon o advokácii ukladá povinnosť požiadať Slovenskú advokátsku komoru o vyjadrenie o zlučiteľnosti tejto činnosti s povahou a princípmi prípravy na advokátske povolenie. SAK ďalej uvádza : „ Z dôvodu lepších možností kontroly riadneho výkonu koncipientskej praxe iniciovala Slovenská advokátska komora zmenu Zákona o advokácii s účinnosťou od 1.1. 2013, ktorou sa sprísnili podmienky výkonu koncipientúry s povinnosťou viesť denný výkaz praxe, taktiež na základe spolupráce so sociálnou poisťovňou máme možnosť kontrolovať, či koncipienti nie sú zároveň zamestnaní u iného zamestnávateľa a vytvorili sme aj už spomínanú komisiu pre zlučiteľnosť. “"
] |
2019-03-27 00:00:00
|
{
"text": [
"stanovisko ku koncipientskej praxi Zuzany Čaputovej",
"Zákona o advokácii",
"komisia",
"Zákon o advokácii",
"uvádza"
],
"url": [
"https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/spravy/proxy/select/642/display",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/20190101.html",
"https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/sak/organy/zlucitelnost/zlucitelnost/_event/open",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/20190101.html",
"https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/spravy/proxy/select/642/display"
]
}
|
2025-10-16T19:21:47.933344+00:00
|
vr38636
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38636
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Premiérka mi napísala list, aby som navrhol kandidáta. Na základe tohto listu som navrhol kandidáta inžiniera Jána Valka. Premiérka napísala, že má k nemu výhrady, ja som jej odpísal, že tieto výhrady nemôžeme akceptovať z týchto a týchto dôvodov, takže prosím, aj vy si overujte to, čo hovorí pani premiérka, zdá sa, že tie lži idú napravo aj naľavo.
|
2011-06-12 00:00:00
|
Pravda
|
Na tlačovej konferencii po rokovaní májovej Koaličnej rady premiérka Iveta Radičová oznámila, že požiadala listom šéfa opozičného Smeru-SD Roberta Fica, aby vláde predložil meno nominanta na post riaditeľa Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Informovali o tom napríklad aj HN . Šiesteho júna po rokovaní Koaličnej rady uviedla, že má k navrhnutému kandidátovi Jánovi Valkovi výhrady. Informoval o tom napríklad aj denník SME . Po rokovaní kabinetu premiérka informovala, že vláda opozičného kandidáta na post predsedu ÚVO neschválila. Informoval o tom napríklad aj portál webnoviny.sk .
|
[
"Na tlačovej konferencii po rokovaní májovej Koaličnej rady premiérka Iveta Radičová oznámila, že požiadala listom šéfa opozičného Smeru-SD Roberta Fica, aby vláde predložil meno nominanta na post riaditeľa Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Informovali o tom napríklad aj HN . Šiesteho júna po rokovaní Koaličnej rady uviedla, že má k navrhnutému kandidátovi Jánovi Valkovi výhrady. Informoval o tom napríklad aj denník SME . Po rokovaní kabinetu premiérka informovala, že vláda opozičného kandidáta na post predsedu ÚVO neschválila. Informoval o tom napríklad aj portál webnoviny.sk ."
] |
2011-06-13 00:00:00
|
{
"text": [
"HN",
"SME",
"webnoviny.sk"
],
"url": [
"http://hnonline.sk/c1-51750640-radicova-ziada-kandidata-na-post-sefa-uvo",
"http://www.sme.sk/c/5925729/radicovej-sa-nepaci-kandidat-smeru-na-sefa-uvo.html",
"http://www.webnoviny.sk/politika/vlada-odmietla-ficovho-kandidata-na-po/363433-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T20:45:38.806772+00:00
|
vr38006
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38006
|
Ivan Mikloš
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
|
Kríza, kríza je vo verejných financiách, pretože sa za roky 2009, 2010 sme sa raketovo zadlžovali na jedného obyvateľa z 3-tisíc eur na 5300 eur, čiže, čiže veľmi vysoké zadlžovanie.
|
2011-04-10 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Zadlženosť z 3100 eur na 5300 eur vzrástla za roky 2006 až 2010, nie za roky 2009 až 2010, ako tvrdí minister financií Mikloš. Vývoj dlhu na obyvateľa podľa projektu INESS : 2006 - 3110,5 eur 2007 - 3344,4 eur 2008 - 3442,4 eur 2009 - 4174,5 eur 2010 - 5326,2 eur
|
[
"Zadlženosť z 3100 eur na 5300 eur vzrástla za roky 2006 až 2010, nie za roky 2009 až 2010, ako tvrdí minister financií Mikloš. Vývoj dlhu na obyvateľa podľa projektu INESS : 2006 - 3110,5 eur 2007 - 3344,4 eur 2008 - 3442,4 eur 2009 - 4174,5 eur 2010 - 5326,2 eur"
] |
2011-04-11 00:00:00
|
{
"text": [
"INESS"
],
"url": [
"http://www.cenastatu.sk/kd-mz/graph/table1/row004/2011/Eur"
]
}
|
2025-10-16T20:15:37.685819+00:00
|
vr35582
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35582
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
Viete čo, to je obyčajná hra a ešte k tomu falošná. Ak napríklad bývalý premiér žiada predĺženie možnosti používať služobné vozidlo a ešte k tomu aj samozrejme ochranku...
|
2010-10-31 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa informácii nachádzajúcich sa na spravodajskom portáli agentúry SITA : „Predseda Smeru-SD Robert Fico požiadal premiérku Ivetu Radičovú o predĺženie používania policajnej ochranky a limuzíny. Agentúre SITA to dnes potvrdil hovorca premiérky Radoslav Baťo. Podľa zákona bývalému premiérovi patrí ochranka a limuzína ešte 90 dní po skončení funkčného obdobia. Má možnosť požiadať o ďalších 90 dní. Radičová podľa Baťa jeho žiadosti vyhovela.“
|
[
"Podľa informácii nachádzajúcich sa na spravodajskom portáli agentúry SITA : „Predseda Smeru-SD Robert Fico požiadal premiérku Ivetu Radičovú o predĺženie používania policajnej ochranky a limuzíny. Agentúre SITA to dnes potvrdil hovorca premiérky Radoslav Baťo. Podľa zákona bývalému premiérovi patrí ochranka a limuzína ešte 90 dní po skončení funkčného obdobia. Má možnosť požiadať o ďalších 90 dní. Radičová podľa Baťa jeho žiadosti vyhovela.“"
] |
2010-12-16 00:00:00
|
{
"text": [
"portáli agentúry SITA"
],
"url": [
"http://www.webnoviny.sk/slovensko/fico-dnes-poziadal-o-predlzenie-ochra/231876-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T20:23:16.258898+00:00
|
vr34743
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34743
|
Dušan Čaplovič
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic
|
...tam sa skladá sľub občana Maďarskej republiky a tam v prvej časti sľubu sa prisahá vernosť Maďarskej republiky, v druhej časti sľubu bude si ctiť a dodržiavať zákony Maďarskej republiky a v tretej časti bude slúžiť Maďarskej republiky.
|
2010-11-21 00:00:00
|
Pravda
|
Každý, kto bude žiadať o maďarské občianstvo, bude musieť zložiť sľub Maďarskej republike, v ktorom sa zaviaže, že bude dodržiavať maďarské zákony, plniť si všetky povinnosti, ktoré mu z maďarského občianstva vyplývajú a že bude Maďarsko ctiť ako svoju vlasť.
|
[
"Každý, kto bude žiadať o maďarské občianstvo, bude musieť zložiť sľub Maďarskej republike, v ktorom sa zaviaže, že bude dodržiavať maďarské zákony, plniť si všetky povinnosti, ktoré mu z maďarského občianstva vyplývajú a že bude Maďarsko ctiť ako svoju vlasť."
] |
2010-12-10 00:00:00
|
{
"text": [
"sľub"
],
"url": [
"http://www.strana-smer.sk/103/1699/bezpecnostna-rada-sr-k-zakonu-o-dvojakom-obcianstve-madarskej-republiky.html"
]
}
|
2025-10-16T20:42:47.960787+00:00
|
vr27206
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27206
|
Radoslav Procházka
|
#SIEŤ
|
https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka
|
Judikatúra Ústavného súdu v tomto (možnosti zablokovať menovanie člena vlády, pozn.) dlhodobo hovorí, že prezident republiky môže skúmať zákonné kritéria a spôsobilosti tej osoby na výkon funkcie.
|
2014-03-06 00:00:00
|
Pravda
|
Radoslav Procházka správne interpretuje judikatúru Ústavného súdu SR, týkajúcu sa menovania a odvolania členov vlády prezidentom, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Právomoc prezidenta vymenúvať (a odvolávať) členov vlády je zakotvená (.pdf) v článku 102 ods. 1 písm. g) Ústavy: "Prezident (...) vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu a ostatných členov vlády odvoláva v prípadoch uvedených v čl. 115 a 116."
|
[
"Radoslav Procházka správne interpretuje judikatúru Ústavného súdu SR, týkajúcu sa menovania a odvolania členov vlády prezidentom, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Právomoc prezidenta vymenúvať (a odvolávať) členov vlády je zakotvená (.pdf) v článku 102 ods. 1 písm. g) Ústavy: \"Prezident (...) vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu a ostatných členov vlády odvoláva v prípadoch uvedených v čl. 115 a 116.\""
] |
2014-03-11 00:00:00
|
{
"text": [
"zakotvená",
"odmietol",
"uznesenie",
"uznesenie",
"Cibulka"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2012.pdf",
"http://www.webnoviny.sk/slovensko/spory-s-meciarom-boli-najsmutnejsie-h/630178-clanok.html",
"http://portal.concourt.sk/Zbierka/1993/5_93s.pdf",
"http://portal.concourt.sk/Zbierka/1993/5_93s.pdf",
"http://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/Pravnicka_fakulta/Veda/Zborniky/AFI_XXXI__1_2012j.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:49:12.908775+00:00
|
48341
| 48,341
|
https://demagog.sk/vyrok/48341
|
Ján Budaj
|
Zmena zdola
|
https://demagog.sk/politik/jan-budaj
|
Ďalšie roky sa predĺžili MiG-y. Vy ste boli podpísali ešte aj tie amerického stíhačky tak, aby tu ďalej boli MiG-y, aby sme platili každý rok veľké čiastky.
|
2022-04-08 00:00:00
|
Pravda
|
Vlády Smeru dlhodobo predlžovali zmluvu na prevádzku stíhačiek typu MiG-29, napriek vysokej prevádzkovej cene. Naposledy tak urobili v roku 2019 po objednaní nových stíhačiek F-16, aj keď existovali lacnejšie alternatívy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Minister obrany Martin Glváč (Smer-SD) v roku 2014 začal zvažovať výmenu slovenských stíhačiek ruskej výroby za švédske Gripeny. Neplánoval nákup, len prenájom letových hodín. S týmto úmyslom predĺžil zmluvu na servis MiGov s ruskou spoločnosťou RSK MiG o dva roky. K dohode so švédskou stranou však nedošlo a Glváč v roku 2016 zmluvu opäť predĺžil .
V roku 2016 začalo ministerstvo obrany zvažovať okrem Gripenov aj americké stíhačky F-16, pričom sa ministerstvo už pod vedením SNS prikláňalo k nákupu stíhačiek namiesto ich prenájmu. Minister Peter Gajdoš s rozhodnutím váhal , čo predĺžovalo slovenskú závislosť na ruských technikoch.
Nakoniec Pellegriniho vláda rozhodla o nákupe 14 stíhačiek F-16 za takmer 1,6 miliardy eur v decembri. Zmluva predpokladala, že 4 stíhačky budú dodané v roku 2022 a zvyšných 10 v roku 2023.
Vláda v roku 2019 podpísala ďalšie predĺženie zmluvy na servis MiGov do roku 2023. Celkové náklady podľa zmluvy dosiahnu výšku 120 miliónov eur. Útvar hodnoty za peniaze vláde odporúčal, aby zmluvu na opravu MiGov nepredlžovala. ÚHP odporúčal do dodania nových stíhačiek zabezpečenie vzdušného priestoru spojencami, čo by štát vyšlo približne o tretinu menej (s.3).
|
[
"Vlády Smeru dlhodobo predlžovali zmluvu na prevádzku stíhačiek typu MiG-29, napriek vysokej prevádzkovej cene. Naposledy tak urobili v roku 2019 po objednaní nových stíhačiek F-16, aj keď existovali lacnejšie alternatívy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.",
"Minister obrany Martin Glváč (Smer-SD) v roku 2014 začal zvažovať výmenu slovenských stíhačiek ruskej výroby za švédske Gripeny. Neplánoval nákup, len prenájom letových hodín. S týmto úmyslom predĺžil zmluvu na servis MiGov s ruskou spoločnosťou RSK MiG o dva roky. K dohode so švédskou stranou však nedošlo a Glváč v roku 2016 zmluvu opäť predĺžil .",
"V roku 2016 začalo ministerstvo obrany zvažovať okrem Gripenov aj americké stíhačky F-16, pričom sa ministerstvo už pod vedením SNS prikláňalo k nákupu stíhačiek namiesto ich prenájmu. Minister Peter Gajdoš s rozhodnutím váhal , čo predĺžovalo slovenskú závislosť na ruských technikoch.",
"Nakoniec Pellegriniho vláda rozhodla o nákupe 14 stíhačiek F-16 za takmer 1,6 miliardy eur v decembri. Zmluva predpokladala, že 4 stíhačky budú dodané v roku 2022 a zvyšných 10 v roku 2023.",
"Vláda v roku 2019 podpísala ďalšie predĺženie zmluvy na servis MiGov do roku 2023. Celkové náklady podľa zmluvy dosiahnu výšku 120 miliónov eur. Útvar hodnoty za peniaze vláde odporúčal, aby zmluvu na opravu MiGov nepredlžovala. ÚHP odporúčal do dodania nových stíhačiek zabezpečenie vzdušného priestoru spojencami, čo by štát vyšlo približne o tretinu menej (s.3)."
] |
2022-04-08 00:00:00
|
{
"text": [
"zvažovať",
"predĺžil",
"nedošlo",
"predĺžil",
"zvažovať",
"váhal",
"rozhodla",
"dosiahnu",
"odporúčal"
],
"url": [
"https://domov.sme.sk/c/7059508/po-migoch-asi-pridu-gripeny-stihacky-si-zrejme-prenajmeme.html",
"https://www.webnoviny.sk/minister-glvac-odpisal-sovietske-migy-opravy-by-stali-vela/",
"https://www.webnoviny.sk/ponuka-na-prenajom-gripenov-nie-je-zaujimava-tvrdi-glvac/",
"https://domov.sme.sk/c/8038735/gripeny-zrejme-nebudu-glvac-rokuje-o-predlzeni-zmluvy-na-migy-29.html",
"https://www.aktuality.sk/clanok/341779/gripeny-nie-su-jedine-armade-nukaju-aj-americke-stihacky-a-nove-ruske-migy/",
"https://domov.sme.sk/c/20652420/ministra-gajdosa-kritizuje-za-odklad-novych-stihaciek-aj-jeho-tajomnik-z-mosta.html",
"https://e.dennikn.sk/1176979/vlada-rozhodla-o-historickom-nakupe-armade-kupi-americke-stihacky-f-16-ktore-presadila-sns/?ref=tit1?ref=mwat",
"https://dennikn.sk/1387549/danko-uspel-slovensko-zaplati-rusom-minimalne-120-milionov-za-dalsie-vyuzivanie-migov/?ref=mwat",
"https://www.mfsr.sk/files/archiv/uhp/3370/76/Hodnotenie-nakupu-viacucelovych-taktickych-lietadiel.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:14:05.475595+00:00
|
vr18295
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr18295
|
Jozef Dvonč
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/jozef-dvonc
|
Ten obrovský pokles obyvateľov to spôsobujú aj satelity, kde ľudia vlastne prichádzajú do Nitry, spôsobujú nám tu značné problémy, ale bývajú na okraji možno päť kilometrov, a to je Cabaj (Cabaj - Čápor, pozn.), Golianovo...Lapáš (Malý a Veľký Lapáš, pozn.).
|
2018-10-26 00:00:00
|
Pravda
|
Počet obyvateľov Nitry začal dlhodobo klesať už v 90-tych rokoch minulého storočia. K 31. decembru 2017 registrovala Nitra 77 048 obyvateľov, pričom rozdiel medzi počtom prisťahovaných a vysťahovaných (migračné saldo) predstavoval -388 obyvateľov. Naopak, spomínané obce Cabaj - Čápor, Golianovo, Malý a Veľký Lapaš zaznamenali nárast počtu obyvateľov. Ešte v roku 2011 potvrdili viaceré menšie obce v blízkosti Nitry, že sa do nich sťahujú ľudia z mesta , predovšetkým mladé rodiny. Časť výroku, že obyvatelia týchto obcí spôsobujú v Nitre " značné problémy ", neposudzujeme. Hoci nemožno s určitosťou povedať, či je pokles obyvateľov Nitry spôsobený predovšetkým sťahovaním ľudí do priľahlých obcí, hodnotíme výrok na základe vývoja počtu obyvateľov ako pravdivý. <br> Dátum zverejnenia analýzy: 27.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Počet obyvateľov Nitry začal dlhodobo klesať už v 90-tych rokoch minulého storočia. K 31. decembru 2017 registrovala Nitra 77 048 obyvateľov, pričom rozdiel medzi počtom prisťahovaných a vysťahovaných (migračné saldo) predstavoval -388 obyvateľov. Naopak, spomínané obce Cabaj - Čápor, Golianovo, Malý a Veľký Lapaš zaznamenali nárast počtu obyvateľov. Ešte v roku 2011 potvrdili viaceré menšie obce v blízkosti Nitry, že sa do nich sťahujú ľudia z mesta , predovšetkým mladé rodiny. Časť výroku, že obyvatelia týchto obcí spôsobujú v Nitre \" značné problémy \", neposudzujeme. Hoci nemožno s určitosťou povedať, či je pokles obyvateľov Nitry spôsobený predovšetkým sťahovaním ľudí do priľahlých obcí, hodnotíme výrok na základe vývoja počtu obyvateľov ako pravdivý. <br> Dátum zverejnenia analýzy: 27.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2018-10-27 00:00:00
|
{
"text": [
"minulého",
"registrovala",
"mesta"
],
"url": [
"https://mynitra.sme.sk/c/2809002/pocet-obyvatelov-v-nitre-klesa.html",
"https://data.statistics.sk/viz/html/sk.html",
"https://dennik.hnonline.sk/podniky-a-trhy/348483-nitra-prichadza-o-obyvatelov-stahuju-sa-na-vidiek"
]
}
|
2025-10-16T19:23:18.441763+00:00
|
vr33648
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33648
|
Igor Matovič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
|
Tam je 130 miliónov eur, že sa hrá naozaj o obrovský rozpočet, ktorý je, ktorý je rozpočet možno 5 najväčších zadávateľov reklamy na Slovensku, kde sa nezúčastní žiaden veľký hráč z reklamného biznisu.
|
2013-04-21 00:00:00
|
Pravda
|
Igor Matovič správne uvádza, že hodnota zákazky prevyšuje rozpočet resp. tržby najlepších reklamných a PR agentúr na Slovensku. Súťaže o 130 mil. eur sa nezúčastnila žiadna z veľkých firiem, ktoré na slovenskom trhu pôsobia v oblasti reklamy a PR. HN , 18. apríla 2013: "O tom, že bol vypísaný zrejme historicky najväčší tender v tejto oblasti netušila ani prezidentka Asociácie PR agentúr Silvia Kušnírová. „Počujem o tom prvý krát,“ povedala." Asociácia PR agentúr Slovenskej republiky (APRSR) zverejnila 20. marca 2013 rebríček agentúr zoradených podľa čistých prijatých honorárov za PR služby. Celkové tržby sa boli na úrovni 8,5 mil. euro. Vestník Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktorý ohlasuje víťazov súťaže vyšiel 9. apríla 2013. Okrem iného sa v ňom píše, že sa súťaže zúčastnili štyria uchádzači. Do súťaže sa zapojili 4 firmy, s ktorými boli uzatvorené štvorročné rámcové zmluvy. Ide o firmy: Promea Communication, spol. s.r.o, Adventure, spol. s.r.o., Globe Production, s.r.o., a Comm, s.r.o. Ani jedna z týchto firiem nie je členom Klub reklamných agentúr Slovenska. Klub reklamných agentúr Slovenska ( KRAS ) je výberová organizácia, ktorej členmi sú najúspešnejšie a najproduktívnejšie reklamné agentúry pôsobiace na slovenskom trhu. Za rok 2011 vykázali celkovo hrubý príjem vyše 16 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Igor Matovič správne uvádza, že hodnota zákazky prevyšuje rozpočet resp. tržby najlepších reklamných a PR agentúr na Slovensku. Súťaže o 130 mil. eur sa nezúčastnila žiadna z veľkých firiem, ktoré na slovenskom trhu pôsobia v oblasti reklamy a PR. HN , 18. apríla 2013: \"O tom, že bol vypísaný zrejme historicky najväčší tender v tejto oblasti netušila ani prezidentka Asociácie PR agentúr Silvia Kušnírová. „Počujem o tom prvý krát,“ povedala.\" Asociácia PR agentúr Slovenskej republiky (APRSR) zverejnila 20. marca 2013 rebríček agentúr zoradených podľa čistých prijatých honorárov za PR služby. Celkové tržby sa boli na úrovni 8,5 mil. euro. Vestník Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktorý ohlasuje víťazov súťaže vyšiel 9. apríla 2013. Okrem iného sa v ňom píše, že sa súťaže zúčastnili štyria uchádzači. Do súťaže sa zapojili 4 firmy, s ktorými boli uzatvorené štvorročné rámcové zmluvy. Ide o firmy: Promea Communication, spol. s.r.o, Adventure, spol. s.r.o., Globe Production, s.r.o., a Comm, s.r.o. Ani jedna z týchto firiem nie je členom Klub reklamných agentúr Slovenska. Klub reklamných agentúr Slovenska ( KRAS ) je výberová organizácia, ktorej členmi sú najúspešnejšie a najproduktívnejšie reklamné agentúry pôsobiace na slovenskom trhu. Za rok 2011 vykázali celkovo hrubý príjem vyše 16 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-04-22 00:00:00
|
{
"text": [
"Súťaže",
"HN",
"zverejnila",
"Vestník",
"KRAS",
"vykázali"
],
"url": [
"http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/182701",
"http://hnonline.sk/slovensko/c1-59712890-kalinakove-megatendre-vybavuju-horne-plachtince",
"http://www.aprsr.eu/sk/novinka/629/aprsr-zverejnila-rebricek-clenskych-agentur",
"http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/196655",
"http://www.kras.sk/o-kras-e/",
"http://www.kras.sk/taas/rebricky-taas/2011/"
]
}
|
2025-10-16T19:58:16.496161+00:00
|
vr15362
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15362
|
Milan Krajniak
|
SME RODINA
|
https://demagog.sk/politik/milan-krajniak
|
...pred niekoľkými dňami Európska komisia rozhodla v daňovej otázke voči Applu, že musí doplatiť Írsku 13 miliárd eur.
|
2016-09-11 00:00:00
|
Pravda
|
Európska komisia vydala skutocne pred niekolkými dnami správu, že Apple musí Írsku zaplatit za danové úlavy 13 miliárd euro. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Európska komisia vydala 30. augusta správu , že Írsko dávalo firme Apple nelegálne danové výhody, ktoré sa vyšplhali do výšky 13 miliárd euro. Írsko tak dostalo nariadené, že musí opätovne získat 13 miliárd euro. Napriek tomu, že danový systém majú na starosti jednotlivé štáty a nie Európska komisia, išlo o porušenie pravidiel EÚ, kedže štát nemôže poskytovat danové výhody vybraným spolocnostiam. "This selective tax treatment of Apple in Ireland is illegal under EU state aid rules, because it gives Apple a significant advantage over other businesses that are subject to the same national taxation rules." V správe je dokonca spomenuté, že rozhodnutie sa netýka írskeho danového systému. "This decision does not call into question Ireland's general tax system or its corporate tax rate." "Danové úlavy si musí od Applu spätne vyžiadat samotné Írsko. To je možné iba za obdobie 10 rokov pred tým, ako si Európska komisia prvýkrát vo veci vyžiadala informácie. Od roku 2003 do roku 2014 to bude celkovo 13 miliárd eur plus úroky." Píše portál Euractiv . 7. septembra sa v írskom parlamente uskutocnilo hlasovanie o odvolaní sa, v ktorom získala vláda podporu parlamentu. Vláda tak tvrdí, že Írsko nedalo Applu žiadne špeciálne výhody, alebo štátnu podporu, píše agentúra Reuters . "The government says Ireland did not give favorable tax treatment to Apple and that no state aid was provided, and it won a motion to endorse its position in parliament by 93 votes to 36." Dátum zverejnenia analýzy: 12.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Európska komisia vydala skutocne pred niekolkými dnami správu, že Apple musí Írsku zaplatit za danové úlavy 13 miliárd euro. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Európska komisia vydala 30. augusta správu , že Írsko dávalo firme Apple nelegálne danové výhody, ktoré sa vyšplhali do výšky 13 miliárd euro. Írsko tak dostalo nariadené, že musí opätovne získat 13 miliárd euro. Napriek tomu, že danový systém majú na starosti jednotlivé štáty a nie Európska komisia, išlo o porušenie pravidiel EÚ, kedže štát nemôže poskytovat danové výhody vybraným spolocnostiam. \"This selective tax treatment of Apple in Ireland is illegal under EU state aid rules, because it gives Apple a significant advantage over other businesses that are subject to the same national taxation rules.\" V správe je dokonca spomenuté, že rozhodnutie sa netýka írskeho danového systému. \"This decision does not call into question Ireland's general tax system or its corporate tax rate.\" \"Danové úlavy si musí od Applu spätne vyžiadat samotné Írsko. To je možné iba za obdobie 10 rokov pred tým, ako si Európska komisia prvýkrát vo veci vyžiadala informácie. Od roku 2003 do roku 2014 to bude celkovo 13 miliárd eur plus úroky.\" Píše portál Euractiv . 7. septembra sa v írskom parlamente uskutocnilo hlasovanie o odvolaní sa, v ktorom získala vláda podporu parlamentu. Vláda tak tvrdí, že Írsko nedalo Applu žiadne špeciálne výhody, alebo štátnu podporu, píše agentúra Reuters . \"The government says Ireland did not give favorable tax treatment to Apple and that no state aid was provided, and it won a motion to endorse its position in parliament by 93 votes to 36.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2016-09-12 00:00:00
|
{
"text": [
"správu",
"Euractiv",
"Reuters"
],
"url": [
"http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-2923_en.htm",
"http://euractiv.sk/clanky/informacna-spolocnost/apple-platil-v-irsku-nizsie-dane-doplatit-ma-13-miliard-eur/",
"http://www.reuters.com/article/us-eu-apple-ireland-politics-idUSKCN11D2PP?feedType=RSS&feedName=technologyNews"
]
}
|
2025-10-16T19:32:29.152855+00:00
|
46345
| 46,345
|
https://demagog.sk/vyrok/46345
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
pár rokov dozadu mohol Robert Fico kúpiť podiel v tej Stredoslovenskej energetike, beriem, nemal síce predkupného, ale z pozície štátu vedel veľa veľa vymôcť, neurobil nič, v tichosti sa to pekne predalo. Ešte čo je horšie, tá kúpna cena bola len polovičná vtedy 380 000 000. Predal a vzápätí to SSE si zobralo 750 miliónový úver a vyplatili dividendy. Pán Křetinský to dostal prakticky takto do daru.
|
2020-10-27 00:00:00
|
Nepravda
|
Za vlády Roberta Fica získal podiel v Stredoslovenskej energetike holding Daniela Křetinského. Pri 750 miliónovom úvere si však Richard Sulík pomýlil firmy. Křetinského holding nezískal podiel „do daru” - peniaze sa mu z dividend ešte nevrátili. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako nepravdivé. Od roku 2002 vlastnila 49-percentný podiel v Stredoslovenskej energetike (SSE) francúzska spoločnosť Electricité de France (EDF). Zvyšných 51% vlastnil štát. V roku 2013 sa EDF rozhodla svoj podiel predať . Štát už v tom čase nemal predkupné právo. Mal však väčšinu vo valnom zhromaždení, ktoré muselo schváliť nového akcionára. Podiel EDF nakoniec odkúpil Energetický a průmyslový holding (EPH) Daniela K řetinského, ktorý zaň zaplatil 386 miliónov eur. SSE si však nevzalo 750 miliónový úver, aby z neho (aj) vyplatil dividendy EPH. Takýto úver si vzala iná štátna firma - SPP Infrastructure, ktorá má podobnú vlastnícku štruktúru ako SSE. Aj pri SPP Infrastructure vlastní EPH 49 a štát 51 percent. A práve SPPI si požičalo 750 miliónov a poslalo z nich akcionárom dividendy. Nesedí ani tvrdenie, že K řetinský dostal SSE „do daru”, keďže SSE vyplatila EPH za sedem rokov dividendy vo výške 211 miliónov eur - a teda menej, než bola kúpna cena. Hovorkyňa ministerstva hospodárstva Katarína Matejková pre DenníkN uviedla , že „v rámci diskusie mohlo dôjsť k zámene firiem.” Richard Sulík pre Demagóg.SK uviedol, že z jeho strany došlo k omylu.
|
[
"Za vlády Roberta Fica získal podiel v Stredoslovenskej energetike holding Daniela Křetinského. Pri 750 miliónovom úvere si však Richard Sulík pomýlil firmy. Křetinského holding nezískal podiel „do daru” - peniaze sa mu z dividend ešte nevrátili. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako nepravdivé. Od roku 2002 vlastnila 49-percentný podiel v Stredoslovenskej energetike (SSE) francúzska spoločnosť Electricité de France (EDF). Zvyšných 51% vlastnil štát. V roku 2013 sa EDF rozhodla svoj podiel predať . Štát už v tom čase nemal predkupné právo. Mal však väčšinu vo valnom zhromaždení, ktoré muselo schváliť nového akcionára. Podiel EDF nakoniec odkúpil Energetický a průmyslový holding (EPH) Daniela K řetinského, ktorý zaň zaplatil 386 miliónov eur. SSE si však nevzalo 750 miliónový úver, aby z neho (aj) vyplatil dividendy EPH. Takýto úver si vzala iná štátna firma - SPP Infrastructure, ktorá má podobnú vlastnícku štruktúru ako SSE. Aj pri SPP Infrastructure vlastní EPH 49 a štát 51 percent. A práve SPPI si požičalo 750 miliónov a poslalo z nich akcionárom dividendy. Nesedí ani tvrdenie, že K řetinský dostal SSE „do daru”, keďže SSE vyplatila EPH za sedem rokov dividendy vo výške 211 miliónov eur - a teda menej, než bola kúpna cena. Hovorkyňa ministerstva hospodárstva Katarína Matejková pre DenníkN uviedla , že „v rámci diskusie mohlo dôjsť k zámene firiem.” Richard Sulík pre Demagóg.SK uviedol, že z jeho strany došlo k omylu."
] |
2020-10-27 00:00:00
|
{
"text": [
"vlastnila",
"predať",
"odkúpil",
"nevzalo",
"vlastní",
"vyplatila",
"uviedla"
],
"url": [
"https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/22711-pokrok-v-privatizacii-energetiky",
"https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/587097-stat-ma-paky-na-akcionara-v-sse",
"https://e.dennikn.sk/2074047/dostal-kretinsky-sse-zadarmo-nie-sulik-si-pomylil-firmy/?ref=side&_ga=2.27602996.909902740.1601913120-165775332.1597752371",
"https://e.dennikn.sk/2074047/dostal-kretinsky-sse-zadarmo-nie-sulik-si-pomylil-firmy/?ref=side&_ga=2.27602996.909902740.1601913120-165775332.1597752371",
"https://www.sppi.sk/akcionari/",
"https://e.dennikn.sk/2074047/dostal-kretinsky-sse-zadarmo-nie-sulik-si-pomylil-firmy/?ref=side&_ga=2.27602996.909902740.1601913120-165775332.1597752371",
"https://e.dennikn.sk/2074047/dostal-kretinsky-sse-zadarmo-nie-sulik-si-pomylil-firmy/?ref=side&_ga=2.27602996.909902740.1601913120-165775332.1597752371"
]
}
|
2025-10-16T19:17:05.422698+00:00
|
vr35819
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35819
|
Iveta Radičová
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/iveta-radicova
|
Medziročne rok 2009 prudký prepad zamestnanosti. Najvyšší, o 5,5 %. Pokles voľných pracovných miest, dramatický rast nezamestnanosti a prepúšťanie hlavne pracovníkov s nízkou kvalifikáciou.
|
2010-05-30 00:00:00
|
Nepravda
|
podľa ŠÚ SR poklesla v roku 2009 o 4,5%. (doplnené 6.6.2010)
|
[
"podľa ŠÚ SR poklesla v roku 2009 o 4,5%. (doplnené 6.6.2010)"
] |
2010-12-17 00:00:00
|
{
"text": [
"ŠÚ",
"tu",
"ÚPSVaR"
],
"url": [
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=21362",
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=21189",
"http://www.upsvar.sk/statistiky.html?page_id=1247"
]
}
|
2025-10-16T20:37:59.256816+00:00
|
vr28448
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28448
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
...nás vyradili z procedúry nadmerného deficitu.
|
2014-10-19 00:00:00
|
Pravda
|
Podobný výrok sme overovali už v minulosti (napríklad O5M12 , 14. septembra 2014) Informácie o procedúre nadmerného deficitu na stránke Európskej komisie potvrdzujú, že v súčasnosti je v tomto mechanizme 11 z 28 štátov EÚ. Slovensko sa medzi nimi nenachádza a nachádza sa v skupine krajín vyradených z tejto procedúry, keď sme boli vyradení 20. júna 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý. O vyradení Slovenska z procedúry nadmerného deficitu informovali TASR a SITA 2. júna 2014. Išlo celkovo o šesť krajín, pre ktoré EK navrhla ukončiť procedúru nadmerného deficitu. a to Belgicka, Českej republiky, Dánska, Rakúska, Holandska a Slovenska. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Podobný výrok sme overovali už v minulosti (napríklad O5M12 , 14. septembra 2014) Informácie o procedúre nadmerného deficitu na stránke Európskej komisie potvrdzujú, že v súčasnosti je v tomto mechanizme 11 z 28 štátov EÚ. Slovensko sa medzi nimi nenachádza a nachádza sa v skupine krajín vyradených z tejto procedúry, keď sme boli vyradení 20. júna 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý. O vyradení Slovenska z procedúry nadmerného deficitu informovali TASR a SITA 2. júna 2014. Išlo celkovo o šesť krajín, pre ktoré EK navrhla ukončiť procedúru nadmerného deficitu. a to Belgicka, Českej republiky, Dánska, Rakúska, Holandska a Slovenska. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-10-20 00:00:00
|
{
"text": [
"O5M12",
"procedúre",
"vyradení",
"TASR",
"SITA"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/377/?ph=1",
"http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/corrective_arm/index_en.htm",
"http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ecofin/143282.pdf",
"http://www.teraz.sk/ekonomika/deficit-procedura-slovensko-ukoncenie/86568-clanok.html",
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/829231-slovensko-zrejme-vyradia-z-procedury-nadmerneho-deficitu/"
]
}
|
2025-10-16T20:51:56.640770+00:00
|
vr26886
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26886
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
...dôchodok dôchodcov je niekde na úrovni pod 400 eurami.
|
2014-02-16 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa štatistiky Sociálnej poisťovne bola priemerná výška starobného dôchodku v novembri a decembri 2013 približne 390,5 eur. Od januára 2014 sa zvýšila na 399,34 eur.
|
[
"Podľa štatistiky Sociálnej poisťovne bola priemerná výška starobného dôchodku v novembri a decembri 2013 približne 390,5 eur. Od januára 2014 sa zvýšila na 399,34 eur."
] |
2014-02-17 00:00:00
|
{
"text": [
"štatistiky"
],
"url": [
"http://www.socpoist.sk/646/1614s"
]
}
|
2025-10-16T19:50:28.294123+00:00
|
vr28580
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28580
|
Ján Žitňanský
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-zitnansky
|
Trnava bola dlhodobo vyhlásená za najlepšie hospodáriace mesto.
|
2014-11-05 00:00:00
|
Nepravda
|
Na základe hodnotenia hospodárenia miest, obcí a VÚC inštitútu INEKO nepatrí mesto Trnava medzi najlepšie hospodáriace mestá na Slovensku. Zo všetkých miest na Slovensku sa mesto Trnava umiestnilo až na 45. mieste a v ostatných rokoch sa umiestňovala na pozíciách štvrtej desiatky. Aj medzi krajskými mestami bola Trnava najlepšie hospodáriace mesto iba v rokoch 2011 a 2013. V ostatných rokoch získali rovnaké alebo vyššie hodnotenie mestá Nitra a Banská Bystrica. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa oficiálnych údajov portálu INEKO je dlhodobo najlepšie hospodáriacim mestom na Slovensku Kysucké Nové Mesto, ktoré v roku 2013 získalo 5.6 z maximálneho počtu bodov 6, a podobne vysoké hodnotenie dosiahlo aj v rokoch 2012,2011 a 2010. V rovnakom rebríčku sa mesto Trnava umiestnilo až na 45. mieste s celkovou známkou 4.8. Aj v rokoch 2009-2012 sa Trnava umiestnila na až okolo štvrtej desiatky miest. V roku 2009 bola dokonca 85. V rebríčku hospodárenia krajských miest mesto Trnava bolo skutočne ohodnotené najvyššou známkou v rokoch 2011 a 2013. Avšak V ostatných rokoch získali rovnaké alebo vyššie hodnotenie mestá Nitra a Banská Bystrica. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Na základe hodnotenia hospodárenia miest, obcí a VÚC inštitútu INEKO nepatrí mesto Trnava medzi najlepšie hospodáriace mestá na Slovensku. Zo všetkých miest na Slovensku sa mesto Trnava umiestnilo až na 45. mieste a v ostatných rokoch sa umiestňovala na pozíciách štvrtej desiatky. Aj medzi krajskými mestami bola Trnava najlepšie hospodáriace mesto iba v rokoch 2011 a 2013. V ostatných rokoch získali rovnaké alebo vyššie hodnotenie mestá Nitra a Banská Bystrica. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa oficiálnych údajov portálu INEKO je dlhodobo najlepšie hospodáriacim mestom na Slovensku Kysucké Nové Mesto, ktoré v roku 2013 získalo 5.6 z maximálneho počtu bodov 6, a podobne vysoké hodnotenie dosiahlo aj v rokoch 2012,2011 a 2010. V rovnakom rebríčku sa mesto Trnava umiestnilo až na 45. mieste s celkovou známkou 4.8. Aj v rokoch 2009-2012 sa Trnava umiestnila na až okolo štvrtej desiatky miest. V roku 2009 bola dokonca 85. V rebríčku hospodárenia krajských miest mesto Trnava bolo skutočne ohodnotené najvyššou známkou v rokoch 2011 a 2013. Avšak V ostatných rokoch získali rovnaké alebo vyššie hodnotenie mestá Nitra a Banská Bystrica. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-11-05 00:00:00
|
{
"text": [
"portálu INEKO",
"rebríčku",
"hospodárenia krajských miest"
],
"url": [
"http://obce.sme.sk/rebricky/?typ=m&fz=skore,i1,i5,i6,i9,i12&year=2012&sort=fzskore|desc&show=1-25",
"http://obce.sme.sk/rebricky/?typ=m&fz=skore,i1,i5,i6,i9,i12&year=2013&sort=fzskore|desc&show=26-50",
"http://www.obce.ineko.sk/"
]
}
|
2025-10-16T19:44:18.008335+00:00
|
vr17717
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17717
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Pretože dnes sme na úrovni asi 79 % (životná úroveň EÚ, pozn.).
|
2018-04-29 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Výrok hovorí o úrovni životnej úrovni na Slovensku. Za indikátor životnej úrovne možno považovať HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily. Tento indikátor používa aj Poštová banka na meranie životnej úrovne. Podľa údajov Eurostatu za rok 2016, dosiahlo HDP Slovenska na obyvateľa 77 % z priemeru krajín EÚ. Údaje z roku 2017 ešte nie sú dostupné. Hodnota 79 % je uvedená v článku Trend z augusta 2017, avšak bez uvedenia zdroja. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Inštitút finančnej politiky v januári 2018 informoval , že Slovensko sa aj naďalej približuje k európskej ekonomike, aj keď pomalším tempom. Tieto tvrdenia narážajú na výsledky Eurostatu, podľa ktorých Slovensko už niekoľko rokov v približovaní sa k európskej ekonomike stagnuje. Inštitút finančnej politiky uviedol: " Vidíme to na rozdiele v reálnych rastoch hrubého domáceho produktu (HDP) medzi Slovenskom a EÚ, respektíve eurozónou. Stagnácia konvergencie na úrovni 77 percent priemeru EÚ-28 je iba výsledkom štatistickej nedokonalosti merania cenovej hladiny cez paritu kúpnej sily (PKS). V strednodobom horizonte by sa dynamika PKS mala zosúladiť s deflátorom HDP." Druhým ukazovateľom môže byť Index ľudského rozvoja ( HDI ), ktorý porovnáva štáty sveta na základe údajov chudoby, gramotnosti, vzdelania, priemernej dĺžky života, pôrodnosti a ďalších kritérií. HDI vypracúva Organizácia spojených národov (OSN) a používa sa na meranie potenciálnej prosperity. Za rok 2016 sa Slovensko umiestnilo na 40. mieste spomedzi 188 krajín sveta ( .pdf , s.198). Podľa neziskovej organizácie The Social Progress Imperative, ktorá od roku 2012 skúma 50 ukazovateľov kvality života po celom svete, sa život na Slovensku postupne zlepšuje . Podľa ich Indexu sociálneho rozvoja 2017 sa Slovensko umiestnilo na 30. mieste (spomedzi 128 krajín sveta) so skóre 80,22 bodov. Zaradilo sa tak do kategórie krajín s vysokým sociálnym rozvojom ( .pdf , s. 4). Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Výrok hovorí o úrovni životnej úrovni na Slovensku. Za indikátor životnej úrovne možno považovať HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily. Tento indikátor používa aj Poštová banka na meranie životnej úrovne. Podľa údajov Eurostatu za rok 2016, dosiahlo HDP Slovenska na obyvateľa 77 % z priemeru krajín EÚ. Údaje z roku 2017 ešte nie sú dostupné. Hodnota 79 % je uvedená v článku Trend z augusta 2017, avšak bez uvedenia zdroja. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Inštitút finančnej politiky v januári 2018 informoval , že Slovensko sa aj naďalej približuje k európskej ekonomike, aj keď pomalším tempom. Tieto tvrdenia narážajú na výsledky Eurostatu, podľa ktorých Slovensko už niekoľko rokov v približovaní sa k európskej ekonomike stagnuje. Inštitút finančnej politiky uviedol: \" Vidíme to na rozdiele v reálnych rastoch hrubého domáceho produktu (HDP) medzi Slovenskom a EÚ, respektíve eurozónou. Stagnácia konvergencie na úrovni 77 percent priemeru EÚ-28 je iba výsledkom štatistickej nedokonalosti merania cenovej hladiny cez paritu kúpnej sily (PKS). V strednodobom horizonte by sa dynamika PKS mala zosúladiť s deflátorom HDP.\" Druhým ukazovateľom môže byť Index ľudského rozvoja ( HDI ), ktorý porovnáva štáty sveta na základe údajov chudoby, gramotnosti, vzdelania, priemernej dĺžky života, pôrodnosti a ďalších kritérií. HDI vypracúva Organizácia spojených národov (OSN) a používa sa na meranie potenciálnej prosperity. Za rok 2016 sa Slovensko umiestnilo na 40. mieste spomedzi 188 krajín sveta ( .pdf , s.198). Podľa neziskovej organizácie The Social Progress Imperative, ktorá od roku 2012 skúma 50 ukazovateľov kvality života po celom svete, sa život na Slovensku postupne zlepšuje . Podľa ich Indexu sociálneho rozvoja 2017 sa Slovensko umiestnilo na 30. mieste (spomedzi 128 krajín sveta) so skóre 80,22 bodov. Zaradilo sa tak do kategórie krajín s vysokým sociálnym rozvojom ( .pdf , s. 4). Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2018-04-30 00:00:00
|
{
"text": [
"používa",
"Eurostatu",
"článku",
"informoval",
"HDI",
".pdf",
"zlepšuje",
".pdf"
],
"url": [
"https://openiazoch.zoznam.sk/cl/122010/K-zivotnej-urovni-EU-sme-sa-od-roku-nepriblizili-ani-o-krok",
"http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tec00114",
"https://www.etrend.sk/ekonomika/koniec-slovenskeho-tigra-vacsina-krajin-unie-rastie-rychlejsie.html",
"https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1673472-kazimirov-institut-spochybnuje-data-eurostatu-tvrdi-ze-slovensko-dobieha-zapad",
"http://hdr.undp.org/en/content/human-development-index-hdi",
"http://hdr.undp.org/sites/default/files/2016_human_development_report.pdf",
"https://finweb.hnonline.sk/zahranicna-ekonomika/1678377-zivotna-uroven-na-slovensku-rastie-ukazala-studia-takto-sme-dopadli-v-porovnani-so-svetom",
"https://www.socialprogressindex.com/assets/downloads/resources/en/English-2017-Social-Progress-Index-Findings-Report_embargo-d-until-June-21-2017.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:25:20.408691+00:00
|
49339
| 49,339
|
https://demagog.sk/vyrok/49339
|
Andrej Danko
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/andrej-danko
|
Povedzte mi jeden príklad vo svete, kde v postavenej jadrovej elektrárni došlo k výmene jadrového paliva za americké. Pokúšali sa to Fíni… Prestaňte s týmito rozprávkami o náhrade jadrového paliva, naštudujte si problematiku vlastníctva kanadskej spoločnosti, pozrite sa na patenty, na ten systém, to nie je ako vymeniť benzín v aute.
|
2023-10-15 00:00:00
|
Nepravda
|
Jadrová elektráreň Rivne na Ukrajine v septembri 2023 úspešne zapojila palivo vyrobené americkou firmou Westinghouse do reaktoru typu VVER, ktorý bol vyvinutý v Rusku. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
Dve jadrové elektrárne v Českej republike plne prechádzajú v roku 2024 z ruského na americké palivo . Dôvodom podľa českej energetickej spoločnosti ČEZ má byť vojna na Ukrajine a s ňou spojené možné problémy so zásobovaním elektrární palivom. Kvôli diverzifikácii zdrojov boli vybraní dvaja dodávatelia. Jedným z nich je americká firma Westinghouse, s ktorou podpísali zmluvu o dodávaní jadrového paliva aj Slovenské elektrárne.
Novým dodávateľom pre českú jadrovú elektráreň Dukovany má byť americký Westinghouse spoločne s francúzskou firmou Framatome, ktoré nahradia ruského štátneho dodávateľa TVEL. Dcérska firma ruského štátneho koncernu Rosatom, TVEL, zásoboval Dukovany takmer 40 rokov. Spolu s Dukovanmi mení svojich dodávateľov aj jadrová elektráreň Temelín. Dvaja dodávatelia boli vybraní kvôli diverzifikácii zdrojov a záruke plynulej dodávky palivových článkov pre jadrové reaktory.
Riaditeľ dukovanskej elektrárne Roman Havlín uviedol, že nie je jednoduché prejsť na iného dodávateľa paliva, ale v podstate by palivo malo byť skoro rovnaké.
Fínsko sa v novembri 2022 tiež obrátilo na firmu Westinghouse, aby nahradili ruské palivo. Podľa agentúry Associated Press sa Fínsko v auguste 2023 spoliehalo na ruské palivo v dvoch z piatich jadrových reaktorov. V elektrárni Loviisa totiž využíva dva ruské reaktory typu VVER .
V apríli 2023 spustili Fíni tretí jadrový reaktor elektrárne Olkiluoto, ktorý stavali už od roku 2005 a mal byť dokončený v roku 2009. Testovacia prevádzka reaktoru začala v roku 2022, avšak po nej nasledovala séria porúch a problémov. Tento reaktor však nie je ruského typu VVER, ale jedná sa o francúzsky reaktor EPR od spoločnosti Areva . Jeho problémy tak neboli spôsobené zmenou paliva z ruského na americké. Prvé dva reaktory Olkiluoto sú typu BWR od švédskej spoločnosti ASEA .
V máji 2022 Fínsko zrušilo kontrakt s ruským Rosatomom na postavenie novej jadrovej elektrárne.
Spoločnosť Westinghouse od 7. novembra 2023 vlastní konzorcium Brookfield Renewable Partners a Cameco, pričom obchod bol ohlásený v októbri 2022 .
|
[
"Jadrová elektráreň Rivne na Ukrajine v septembri 2023 úspešne zapojila palivo vyrobené americkou firmou Westinghouse do reaktoru typu VVER, ktorý bol vyvinutý v Rusku. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.",
"Dve jadrové elektrárne v Českej republike plne prechádzajú v roku 2024 z ruského na americké palivo . Dôvodom podľa českej energetickej spoločnosti ČEZ má byť vojna na Ukrajine a s ňou spojené možné problémy so zásobovaním elektrární palivom. Kvôli diverzifikácii zdrojov boli vybraní dvaja dodávatelia. Jedným z nich je americká firma Westinghouse, s ktorou podpísali zmluvu o dodávaní jadrového paliva aj Slovenské elektrárne.",
"Novým dodávateľom pre českú jadrovú elektráreň Dukovany má byť americký Westinghouse spoločne s francúzskou firmou Framatome, ktoré nahradia ruského štátneho dodávateľa TVEL. Dcérska firma ruského štátneho koncernu Rosatom, TVEL, zásoboval Dukovany takmer 40 rokov. Spolu s Dukovanmi mení svojich dodávateľov aj jadrová elektráreň Temelín. Dvaja dodávatelia boli vybraní kvôli diverzifikácii zdrojov a záruke plynulej dodávky palivových článkov pre jadrové reaktory.",
"Riaditeľ dukovanskej elektrárne Roman Havlín uviedol, že nie je jednoduché prejsť na iného dodávateľa paliva, ale v podstate by palivo malo byť skoro rovnaké.",
"Fínsko sa v novembri 2022 tiež obrátilo na firmu Westinghouse, aby nahradili ruské palivo. Podľa agentúry Associated Press sa Fínsko v auguste 2023 spoliehalo na ruské palivo v dvoch z piatich jadrových reaktorov. V elektrárni Loviisa totiž využíva dva ruské reaktory typu VVER .",
"V apríli 2023 spustili Fíni tretí jadrový reaktor elektrárne Olkiluoto, ktorý stavali už od roku 2005 a mal byť dokončený v roku 2009. Testovacia prevádzka reaktoru začala v roku 2022, avšak po nej nasledovala séria porúch a problémov. Tento reaktor však nie je ruského typu VVER, ale jedná sa o francúzsky reaktor EPR od spoločnosti Areva . Jeho problémy tak neboli spôsobené zmenou paliva z ruského na americké. Prvé dva reaktory Olkiluoto sú typu BWR od švédskej spoločnosti ASEA .",
"V máji 2022 Fínsko zrušilo kontrakt s ruským Rosatomom na postavenie novej jadrovej elektrárne.",
"Spoločnosť Westinghouse od 7. novembra 2023 vlastní konzorcium Brookfield Renewable Partners a Cameco, pričom obchod bol ohlásený v októbri 2022 ."
] |
2023-11-15 00:00:00
|
{
"text": [
"zapojila",
"palivo",
"ČEZ",
"podpísali",
"elektráreň",
"dodávateľov",
"Riaditeľ",
"obrátilo",
"spoliehalo",
"VVER",
"spustili",
"nie je",
"francúzsky",
"Areva",
"ASEA",
"zrušilo",
"vlastní",
"2022"
],
"url": [
"https://world-nuclear-news.org/Articles/Westinghouse-VVER-440-fuel-loaded-into-reactor",
"https://www.teraz.sk/ekonomika/ceske-jadrove-elektrarne-prechadzaj/704411-clanok.html",
"https://www.cez.cz/cs/pro-media/tiskove-zpravy/americane-a-francouzi-budou-nove-dodavat-jaderne-palivo-do-temelina-157446",
"https://e.dennikn.sk/3538741/slovenske-atomovky-sa-konecne-zbavia-zavislosti-od-rusov-palivo-dodaju-americania/",
"https://index.sme.sk/c/22884380/jadrove-palivo-budu-elektrarni-temelin-dodavat-americania-a-francuzi.html",
"https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/westinghouse-dukovany-jaderne-palivo-rusko.A230329_142926_ekonomika_akp",
"https://ct24.ceskatelevize.cz/domaci/3484720-dukovany-musi-zmenit-dodavatele-paliva-letos-jeste-prijde-z-ruska",
"https://www.reuters.com/business/energy/finlands-fortum-turns-us-bid-replace-russian-nuclear-fuel-2022-11-22/",
"https://www.voanews.com/a/putin-profits-off-us-and-european-reliance-on-russian-nuclear-fuel-/7220368.html",
"http://www.stuk.fi/ydinturvallisuus/ydinvoimalaitokset/loviisa/fi_FI/loviisa/_print/",
"https://www.reuters.com/world/europe/after-18-years-europes-largest-nuclear-reactor-start-regular-output-sunday-2023-04-15/",
"https://en.wikipedia.org/wiki/Olkiluoto_Nuclear_Power_Plant#cite_note-TVO-2009-01-04-26",
"https://czech-republic.edf.com/en/our-technology",
"https://www.nytimes.com/2013/02/12/business/global/finnish-nuclear-plant-wont-open-until-2016.html",
"https://www.kauppalehti.fi/uutiset/tama-ei-enaa-olisi-mahdollista-asea-myi-sahkotarvikkeita-hakaristin-voimalla/99957f0d-c533-3b19-a65c-636fcae6bcd9",
"https://www.reuters.com/world/europe/finnish-group-ditches-russian-built-nuclear-plant-plan-2022-05-02/",
"https://info.westinghousenuclear.com/news/westinghouse-acquisition-by-brookfield-and-cameco-complete#:~:text=Brookfield%20owns%20a%2051%20percent,on%20the%20clean%20energy%20transition.",
"https://www.powermag.com/nuclear-giant-westinghouse-acquired-by-renewable-power-company-and-uranium-fuel-supplier/"
]
}
|
2025-10-16T20:59:35.234829+00:00
|
vr37838
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37838
|
Pavol Hrušovský
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky
|
Prepáč, ale spomínaš si na obdobie, kedy Orbán chcel vydávať preukazy zahraničných Slovákov a platiť štúdium detí, ktorí chodia do menšinových škôl, že sme tomu zabránili?
|
2011-03-27 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Prvého januára 2002 vstúpil do platnosti tzv. krajanský zákon, ktorý umožňuje občanom žijúcim mimo Slovenska v Chorvátsku, Srbsku, Rumunsku, Slovinsku a Ukrajine, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti, sprostredkovane dávať príspevky, ak by dali svoje deti na školy s maďarským jazykom. Ponúka aj ďalšie výhody. Denník SME informoval že vydanie preukazu je bezplatné. Podmienkou pre jeho zisk by malo byť ovládanie maďarčiny a maďarská národnosť. Maďarská vláda vyhradila 1,2 mld. forintov (cca 200 milionov korún) na podporu krajanov v susedných krajinách. Vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Rolf Ekeus sa 26. januára 2002 vyjadril , že zodpovednosť za starostlivosť o národnostné menšiny spočíva na domovskom štáte, kde menšiny žijú a legislatíva inej krajiny musí rešpektovať tento princíp. "Myslím si, že práve exteritoriálna účinnosť by mohla byť škodlivá, ak by sa takýto postup stal v Európe pravidlom. Mohlo by to viesť k znepokojivej situácii," uviedol komisár. Vo februári roku 2002 navrhli poslanci za KDH zákon o zabezpečení zvrchovanosti republiky, ktorý mal zabrániť realizácii maďarského krajanského zákona na území Slovenska. Tento krok nahneval ich koaličných partnerov v SMK. Terajší predseda strany B. Bugár sa vyjadril, že ak navrhovaný zákon prejde, "KDH nemôže po voľbách počítať so vznikom vlády, v ktorej sa ocitne spolu s SMK." Zákon nebol prijatý. Vo februári 2002 prijal slovenský parlament text deklarácie, v ktorom sa poslanci postavili proti uplatňovania zákona na území Slovenska, pretože podľa poslancov zákon zasahuje do "výlučnej územnej a personálnej jurisdikcie suverénneho štátu." Ku čiastočnému riešeniu situácie došlo po zmene vlády v Maďarsku (V. Orbána vystriedal P. Megdyessy) a v novembri 2002 navrhli maďarské strany a krajanské organizácie novelizáciu zákona. S novelizovanou verziou zákona, z ktorej vymizli prvky exteritoriality, schválenou v júni 2003 už súhlasila Európska komisia ako aj okolité štáty, avšak okrem Slovenska. Slovenská vláda ako reakciu pripravovala zákon o 90% zdanení podpory držiteľom preukazu. Ku kritike sa pridala Rada Európy a OBSE a vyzvali Maďarsko ku ďaľšej úprave krajanského zákona. K vyriešeniu sporu došlo koncom júna 200 3 , keď sa Eduard Kukan a Lászlo Kovács dohodli na stretnutí o neuplatňovaní zákona na území Slovenska. "Výhody, ktoré zákon poskytoval, mali byť realizované na základe medzištátnej zmluvy a dvojstrannej dohody a podporu vo vzdelávaní má poskytovať slovenská organizácia s so slovenskou právnou subjektivitou." Podrobný chronologický popis vývoja si môžete prečítať v práci brnenského politológa Vlastimila Havlíka . Na základe uvedeného je pravda, že Slovensko vyvinulo tlak na maďarskú stranu a s podporou európskych orgánov sa jej podarilo vymôcť zmeny a vymanenie sa z účinnosti krajanského zákona. Maďarská vláda však na základe tejto dohody môže prostredníctvom slovenských orgánov a organizácii podporovať štúdium detí s maďarskou národnosťou.
|
[
"Prvého januára 2002 vstúpil do platnosti tzv. krajanský zákon, ktorý umožňuje občanom žijúcim mimo Slovenska v Chorvátsku, Srbsku, Rumunsku, Slovinsku a Ukrajine, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti, sprostredkovane dávať príspevky, ak by dali svoje deti na školy s maďarským jazykom. Ponúka aj ďalšie výhody. Denník SME informoval že vydanie preukazu je bezplatné. Podmienkou pre jeho zisk by malo byť ovládanie maďarčiny a maďarská národnosť. Maďarská vláda vyhradila 1,2 mld. forintov (cca 200 milionov korún) na podporu krajanov v susedných krajinách. Vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Rolf Ekeus sa 26. januára 2002 vyjadril , že zodpovednosť za starostlivosť o národnostné menšiny spočíva na domovskom štáte, kde menšiny žijú a legislatíva inej krajiny musí rešpektovať tento princíp. \"Myslím si, že práve exteritoriálna účinnosť by mohla byť škodlivá, ak by sa takýto postup stal v Európe pravidlom. Mohlo by to viesť k znepokojivej situácii,\" uviedol komisár. Vo februári roku 2002 navrhli poslanci za KDH zákon o zabezpečení zvrchovanosti republiky, ktorý mal zabrániť realizácii maďarského krajanského zákona na území Slovenska. Tento krok nahneval ich koaličných partnerov v SMK. Terajší predseda strany B. Bugár sa vyjadril, že ak navrhovaný zákon prejde, \"KDH nemôže po voľbách počítať so vznikom vlády, v ktorej sa ocitne spolu s SMK.\" Zákon nebol prijatý. Vo februári 2002 prijal slovenský parlament text deklarácie, v ktorom sa poslanci postavili proti uplatňovania zákona na území Slovenska, pretože podľa poslancov zákon zasahuje do \"výlučnej územnej a personálnej jurisdikcie suverénneho štátu.\" Ku čiastočnému riešeniu situácie došlo po zmene vlády v Maďarsku (V. Orbána vystriedal P. Megdyessy) a v novembri 2002 navrhli maďarské strany a krajanské organizácie novelizáciu zákona. S novelizovanou verziou zákona, z ktorej vymizli prvky exteritoriality, schválenou v júni 2003 už súhlasila Európska komisia ako aj okolité štáty, avšak okrem Slovenska. Slovenská vláda ako reakciu pripravovala zákon o 90% zdanení podpory držiteľom preukazu. Ku kritike sa pridala Rada Európy a OBSE a vyzvali Maďarsko ku ďaľšej úprave krajanského zákona. K vyriešeniu sporu došlo koncom júna 200 3 , keď sa Eduard Kukan a Lászlo Kovács dohodli na stretnutí o neuplatňovaní zákona na území Slovenska. \"Výhody, ktoré zákon poskytoval, mali byť realizované na základe medzištátnej zmluvy a dvojstrannej dohody a podporu vo vzdelávaní má poskytovať slovenská organizácia s so slovenskou právnou subjektivitou.\" Podrobný chronologický popis vývoja si môžete prečítať v práci brnenského politológa Vlastimila Havlíka . Na základe uvedeného je pravda, že Slovensko vyvinulo tlak na maďarskú stranu a s podporou európskych orgánov sa jej podarilo vymôcť zmeny a vymanenie sa z účinnosti krajanského zákona. Maďarská vláda však na základe tejto dohody môže prostredníctvom slovenských orgánov a organizácii podporovať štúdium detí s maďarskou národnosťou."
] |
2011-03-28 00:00:00
|
{
"text": [
"vstúpil do platnosti",
"umožňuje",
"SME",
"vyjadril",
"navrhli poslanci za KDH",
"200",
"3",
"Vlastimila Havlíka"
],
"url": [
"http://dennik.sme.sk/c/231420/ako-sa-vyvijal-spor-o-krajansky-zakon.html",
"http://dennik.sme.sk/c/203424/vlada-caka-co-navrhnu-madari.html",
"http://dennik.sme.sk/c/203425/preukaz-je-bezplatny.html",
"http://dennik.sme.sk/c/220194/ekeus-madarsky-zakon-zavadza-precedens.html",
"http://dennik.sme.sk/c/233616/kdh-vydesilo-madarov.html",
"http://www.globalpolitics.cz/clanky/krajansky-zakon-sr",
"http://www.globalpolitics.cz/clanky/krajansky-zakon-sr",
"http://www.globalpolitics.cz/clanky/krajansky-zakon-sr"
]
}
|
2025-10-16T20:16:18.825479+00:00
|
50106
| 50,106
|
https://demagog.sk/vyrok/50106
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
Málokedy sme mali ústavnú väčšinu, snáď bývalá vláda mala takú dlhšiu a dlhšie obdobie, ale snáď iba rok mala ústavnú väčšinu, aby tá zmena ústavy bola nie jednoduchá.
|
2025-06-21 00:00:00
|
Pravda
|
Slovenská republika mala doposiaľ len tri vlády, ktoré mali ústavnú väčšinu. Prvá vláda Mikuláša Dzurindu začínala s 93 poslancami, nie všetci však vládu podporovali celé volebné obdobie. Vláda Igora Matoviča sa po roku vládnutia rozpadla a po demisií premiéra ju na základe existujúcich výsledkov volieb znovu zostavil Eduard Heger, aj táto vláda stratila ústavnú väčšinu ešte predtým, než jej parlament vyslovil nedôveru. Obe vlády zostavené Igorom Matovičom a Eduardom Hegerom na základe výsledkov volieb do parlamentu v roku 2020 vydržali zhruba rok. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako pravdivý.
Prvá vláda Mikuláša Dzurindu mala v parlamente 93 poslancov a trvala od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002. Túto vládu tvorili Slovenská demokratická koalícia (SDK) pozostávajúca z piatich strán, Strana maďarskej komunity (SMK) pozostávajúca z troch strán, Strana občianskeho porozumenia (SOP) a Slovenská demokratická ľavica (SDĽ). Táto koalícia vydržala celé funkčné obdobie, postupne však z poslaneckých klubov odišlo viacero poslancov, napríklad Robert Fico z SDĽ, ktorý v novembri 1999 založil stranu Smer . Z klubu SDĽ odišli neskôr aj ďalší piati poslanci, dvaja poslanci z SDK prešli do SOP a napokon sa zaradili medzi nezávislých.
Vláda Igora Matoviča mala v parlamente 95 poslancov a vládla od 21. marca 2020 do 30. marca 2021. Túto vládu tvorili Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) (dnes Hnutie Slovensko), Sloboda a solidarita (SaS), Sme rodina a Za ľudí. Igor Matovič podal demisiu počas koaličnej krízy v súvislosti s nákupom ruských vakcín Sputnik V, s ktorým nesúhlasili koaličné strany SaS a Za ľudí a v rámci požiadavky rekonštruovať vládu žiadali aj výmenu premiéra.
Po demisii Igora Matoviča dostal poverenie na zostavenie vlády Eduard Heger. Vláda na čele s ním bola vymenovaná prezidentkou 1. apríla 2021. Ústavnú väčšinu stratila na začiatku mája 2022 kvôli odchodu poslancov vládnej koalície zo svojich klubov. Poslanci Miroslav Kollár, Tomáš Valášek (obaja Za ľudí), Ján Krošlák a Ján Mičovský odišli sami. Martin Čepček, ktorý hlasoval za návrhy opozičnej strany ĽSNS, bol vylúčený z klubu OĽaNO. Na začiatku mája 2022 strana OĽaNO vylúčila zo svojho klubu poslankyne Romanu Tabakovú a Katarínu Hatrákovú, pretože nezahlasovali za to, aby o väzbe Roberta Fica mohol rozhodovať súd. V máji 2022 teda mala vláda na čele s Hegerom už len 88 poslancov.
Vláda Eduarda Hegera trvala do 15. decembra 2022, kedy jej NR SR vyslovila nedôveru.
Ústavná väčšina predstavuje minimálne ⅗ všetkých 150 poslancov a poslankýň v parlamente, teda celkovo aspoň 90 zákonodarcov a zákonodarkýň hlasujúcich za návrh. Trojpätinová väčšina je potrebná na prijatie alebo zmenu ústavy, ústavného zákona, na vypovedanie vojny, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta či prezidentky republiky ako aj na podanie obžaloby na prezidenta/ku.
|
[
"Slovenská republika mala doposiaľ len tri vlády, ktoré mali ústavnú väčšinu. Prvá vláda Mikuláša Dzurindu začínala s 93 poslancami, nie všetci však vládu podporovali celé volebné obdobie. Vláda Igora Matoviča sa po roku vládnutia rozpadla a po demisií premiéra ju na základe existujúcich výsledkov volieb znovu zostavil Eduard Heger, aj táto vláda stratila ústavnú väčšinu ešte predtým, než jej parlament vyslovil nedôveru. Obe vlády zostavené Igorom Matovičom a Eduardom Hegerom na základe výsledkov volieb do parlamentu v roku 2020 vydržali zhruba rok. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako pravdivý.",
"Prvá vláda Mikuláša Dzurindu mala v parlamente 93 poslancov a trvala od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002. Túto vládu tvorili Slovenská demokratická koalícia (SDK) pozostávajúca z piatich strán, Strana maďarskej komunity (SMK) pozostávajúca z troch strán, Strana občianskeho porozumenia (SOP) a Slovenská demokratická ľavica (SDĽ). Táto koalícia vydržala celé funkčné obdobie, postupne však z poslaneckých klubov odišlo viacero poslancov, napríklad Robert Fico z SDĽ, ktorý v novembri 1999 založil stranu Smer . Z klubu SDĽ odišli neskôr aj ďalší piati poslanci, dvaja poslanci z SDK prešli do SOP a napokon sa zaradili medzi nezávislých.",
"Vláda Igora Matoviča mala v parlamente 95 poslancov a vládla od 21. marca 2020 do 30. marca 2021. Túto vládu tvorili Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) (dnes Hnutie Slovensko), Sloboda a solidarita (SaS), Sme rodina a Za ľudí. Igor Matovič podal demisiu počas koaličnej krízy v súvislosti s nákupom ruských vakcín Sputnik V, s ktorým nesúhlasili koaličné strany SaS a Za ľudí a v rámci požiadavky rekonštruovať vládu žiadali aj výmenu premiéra.",
"Po demisii Igora Matoviča dostal poverenie na zostavenie vlády Eduard Heger. Vláda na čele s ním bola vymenovaná prezidentkou 1. apríla 2021. Ústavnú väčšinu stratila na začiatku mája 2022 kvôli odchodu poslancov vládnej koalície zo svojich klubov. Poslanci Miroslav Kollár, Tomáš Valášek (obaja Za ľudí), Ján Krošlák a Ján Mičovský odišli sami. Martin Čepček, ktorý hlasoval za návrhy opozičnej strany ĽSNS, bol vylúčený z klubu OĽaNO. Na začiatku mája 2022 strana OĽaNO vylúčila zo svojho klubu poslankyne Romanu Tabakovú a Katarínu Hatrákovú, pretože nezahlasovali za to, aby o väzbe Roberta Fica mohol rozhodovať súd. V máji 2022 teda mala vláda na čele s Hegerom už len 88 poslancov.",
"Vláda Eduarda Hegera trvala do 15. decembra 2022, kedy jej NR SR vyslovila nedôveru.",
"Ústavná väčšina predstavuje minimálne ⅗ všetkých 150 poslancov a poslankýň v parlamente, teda celkovo aspoň 90 zákonodarcov a zákonodarkýň hlasujúcich za návrh. Trojpätinová väčšina je potrebná na prijatie alebo zmenu ústavy, ústavného zákona, na vypovedanie vojny, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta či prezidentky republiky ako aj na podanie obžaloby na prezidenta/ku."
] |
2025-07-05 00:00:00
|
{
"text": [
"mala",
"trvala",
"tvorili",
"odišlo",
"Smer",
"odišli",
"mala",
"vládla",
"tvorili",
"krízy",
"dostal",
"odchodu",
"trvala",
"Ústavná väčšina",
"potrebná"
],
"url": [
"https://hnonline.sk/dennik/slovensko/172391-ako-hlasovala-nr-sr-o-vladnom-programe-v-minulosti",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/739781-dvojnasobny-expremier-dzurinda-ma-70-rokov/#:~:text=Prv%C3%A1%20vl%C3%A1da%20Mikul%C3%A1%C5%A1a%20Dzurindu%20p%C3%B4sobila%20od%2030.%C2%A0okt%C3%B3bra%201998%C2%A0do%2015.%C2%A0okt%C3%B3bra%202002.%C2%A0",
"https://dennikn.sk/1076781/zoznam-ponovembrovych-slovenskych-vlad/",
"https://hnonline.sk/dennik/volby-2002/96139-ako-putovali-medzi-klubmi",
"https://domov.sme.sk/c/2944346/prehlad-vyvoja-strany-smer-socialna-demokracia.html",
"https://hnonline.sk/dennik/volby-2002/96139-ako-putovali-medzi-klubmi",
"https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2020/vysledky?ref=menu",
"https://domov.sme.sk/t/8290/vlada-igora-matovica",
"https://domov.sme.sk/t/8290/vlada-igora-matovica",
"https://domov.sme.sk/t/8605/koalicna-kriza-matovicovej-vlady",
"https://domov.sme.sk/t/8653/vlada-eduarda-hegera",
"https://www.aktuality.sk/clanok/498YE5Z/matovic-priznava-v-olano-ludi-ktori-tam-nepatria-nie-je-to-prvykrat-za-10-rokov-stratil-20-poslancov/",
"https://domov.sme.sk/t/8653/vlada-eduarda-hegera",
"https://www.nrsr.sk/web/?sid=slovnik",
"https://www.nrsr.sk/web/?sid=slovnik"
]
}
|
2025-10-16T19:06:06.536179+00:00
|
vr37605
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37605
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Ale nároky na odstupné sú vo výške jedného milióna eur. (všetky nároky na odmeny v štátnych podnikoch, pozn.)
|
2011-03-06 00:00:00
|
Pravda
|
Denník SME prišiel 24. februára 2011 s informáciou, že podľa FNM piati členovia predstavenstva štátnej Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) dostali odstupné 730 000 eur. Medzi nimi bol aj Štefan Lovas, ten mal zo zmienenej čiastky dostať 146 000 eur. SEPS, ktorý počas pôsobenia Š. Lovasa sprevádzali rôzne škandály, odmietol zverejniť výšku odstupného. Rovnako aj Lovasova manželka, Ružena Lovasová, zarobila v roku 2010 na odstupnom nemalé peniaze. Tá bola od decembra 2006 ekonomickou šéfkou Bratislavskej teplárenskej (BAT) a členkou jej predstavenstva. Potom, ako ju po voľbách 2010 nové vedenie Fondu národného majetku odvolalo, musela jej podľa pravidiel, stanovených za jej pôsobenia, firma vyplatiť vysoké odstupné. Presnú sumu firma nezverejnila. Podľa hovorkyne BAT Jarmily Galandákovej spoločnosť odchádzajúcim členom vyplatila odstupné v celkovej výške 216 894 eur. Denník však uvádza, že vo firme boli len dvaja manažéri, ktorí boli zároveň v predstavenstve - Lovasová a generálny riaditeľ Vladimír Raček. Z toho vyplýva, že o približne 217-tisíc eur sa tak delili len oni. Podľa denníka SME dostala z tejto čiastky Lovasová približne 98-tisíc eur. Obaja manželia boli nominantmi Smeru-SD. Navyše ak, k týmto čiastkam pripočítame aj odstupné koaličných nominantov I. Zicha (SaS) a J. Podhorského (SDKÚ), obaja približne po 90 000 eur, tak sa dopracujeme k čiastke približne 1 127 000 eur.
|
[
"Denník SME prišiel 24. februára 2011 s informáciou, že podľa FNM piati členovia predstavenstva štátnej Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) dostali odstupné 730 000 eur. Medzi nimi bol aj Štefan Lovas, ten mal zo zmienenej čiastky dostať 146 000 eur. SEPS, ktorý počas pôsobenia Š. Lovasa sprevádzali rôzne škandály, odmietol zverejniť výšku odstupného. Rovnako aj Lovasova manželka, Ružena Lovasová, zarobila v roku 2010 na odstupnom nemalé peniaze. Tá bola od decembra 2006 ekonomickou šéfkou Bratislavskej teplárenskej (BAT) a členkou jej predstavenstva. Potom, ako ju po voľbách 2010 nové vedenie Fondu národného majetku odvolalo, musela jej podľa pravidiel, stanovených za jej pôsobenia, firma vyplatiť vysoké odstupné. Presnú sumu firma nezverejnila. Podľa hovorkyne BAT Jarmily Galandákovej spoločnosť odchádzajúcim členom vyplatila odstupné v celkovej výške 216 894 eur. Denník však uvádza, že vo firme boli len dvaja manažéri, ktorí boli zároveň v predstavenstve - Lovasová a generálny riaditeľ Vladimír Raček. Z toho vyplýva, že o približne 217-tisíc eur sa tak delili len oni. Podľa denníka SME dostala z tejto čiastky Lovasová približne 98-tisíc eur. Obaja manželia boli nominantmi Smeru-SD. Navyše ak, k týmto čiastkam pripočítame aj odstupné koaličných nominantov I. Zicha (SaS) a J. Podhorského (SDKÚ), obaja približne po 90 000 eur, tak sa dopracujeme k čiastke približne 1 127 000 eur."
] |
2011-03-07 00:00:00
|
{
"text": [
"SME"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/5779876/stat-rozdal-sefom-firiem-statisice-eur.html"
]
}
|
2025-10-16T20:44:45.129697+00:00
|
vr39174
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr39174
|
Iveta Radičová
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/iveta-radicova
|
Stále som spoluautor programového vyhlásenia vlády, volebného programu SDKÚ-DS,
|
2011-10-30 00:00:00
|
Pravda
|
Nevieme, v ktorých konkrétnych bodoch programov je I. Radičová spoluautorom, avšak je podpísaná pod volebným program SDKÚ-DS. O spoluautorstve volebného programu hovoria aj Modré správy (04-2010), magazín vydávaný stranou SDKÚ-DS. Podobne je to aj v prípade programového vyhlásenia vlády 2010-2014.
|
[
"Nevieme, v ktorých konkrétnych bodoch programov je I. Radičová spoluautorom, avšak je podpísaná pod volebným program SDKÚ-DS. O spoluautorstve volebného programu hovoria aj Modré správy (04-2010), magazín vydávaný stranou SDKÚ-DS. Podobne je to aj v prípade programového vyhlásenia vlády 2010-2014."
] |
2011-10-31 00:00:00
|
{
"text": [
"volebným program",
"Modré správy",
"programového vyhlásenia vlády"
],
"url": [
"http://www.sdku-ds.sk/data/MediaLibrary/625/2010-04-12_SDKU-DS_program.pdf",
"http://www.sdku-ds.sk/data/MediaLibrary/749/ms0410.pdf",
"http://www.vlada.gov.sk/data/files/18_programove-vyhlasenie-2010.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:46:06.472726+00:00
|
vr30266
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30266
|
Ivan Mikloš
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
|
Všetky zmeny, ktoré navrhujú v daniach z príjmu aj fyzických aj právnických osôb podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky by potom mali priniesť v skutočnosti menej ako polovicu toho, čo narátavajú oni. Mali by priniesť necelých 70 miliónov v budúcom roku.
|
2011-11-06 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Nepodarilo sa nám nájsť spomínaný odhad Inštitútu finančnej politiky, preto nevieme verifikovať tento výrok. Pravdepodobne ide o osobné zadanie strany SMER-SD, preto by ho mala strana najskôr zverejniť v plnom znení.
|
[
"Nepodarilo sa nám nájsť spomínaný odhad Inštitútu finančnej politiky, preto nevieme verifikovať tento výrok. Pravdepodobne ide o osobné zadanie strany SMER-SD, preto by ho mala strana najskôr zverejniť v plnom znení."
] |
2011-11-07 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:10:45.023122+00:00
|
vr14756
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14756
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Ja mám poverenie od pána prezidenta do piatku, 24.00 h.
|
2016-03-13 00:00:00
|
Pravda
|
Na základe poverenia Andreja Kisku hodnotíme výrok ako pravdivý. Prezident Slovenskej republiiky Andrej Kiska poveril Roberta FIca zostavením vlády v stredu, 9. marca. Čas na zostavenie vlády má skutočne do piatku, 18. marca, 24:00.
|
[
"Na základe poverenia Andreja Kisku hodnotíme výrok ako pravdivý. Prezident Slovenskej republiiky Andrej Kiska poveril Roberta FIca zostavením vlády v stredu, 9. marca. Čas na zostavenie vlády má skutočne do piatku, 18. marca, 24:00."
] |
2016-03-14 00:00:00
|
{
"text": [
"poveril"
],
"url": [
"http://www.tvnoviny.sk/domace/1822092_fico-dostal-od-prezidenta-poverenie-zostavit-vladu-bugar-a-prochazka-ho-uz-odmietli"
]
}
|
2025-10-16T20:54:12.130291+00:00
|
49167
| 49,167
|
https://demagog.sk/vyrok/49167
|
Peter Pellegrini
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini
|
Vo vzťahu k tržbám majú veľké nadnárodné reťazce u nás väčšie zisky, ako majú v Nemecku, Francúzsku alebo v Rakúsku.
| null |
Pravda
|
Peter Pellegrini reagoval na debatu o návrhu poslancov z Hlas-SD na zastropovanie obchodnej prirážky na potraviny na maximálne 40 %, ktorou chcú bojovať proti vysokým cenám. V kontexte výroku sa analýza zameria na odvetvie predaja potravín. Na Slovensku figurujú v tomto odvetví štyri veľké nadnárodné firmy, konkrétne Lidl, Tesco, Kaufland a Billa. Väčšina má materskú spoločnosť v Nemecku, mnohé však pôsobia aj v Rakúsku, a jedna má materskú firmu v Spojenom kráľovstve. Žiadna dnes takto pôsobiaca spoločnosť nepochádza z Francúzska. Na Slovensku v minulosti pôsobil Carrefour, ten sa však začiatkom roku 2018 definitívne stiahol zo slovenského trhu.
Podľa najnovších dát dostupných za rok 2021 spomínané 4 firmy dosahujú priemerný pomer zisku a tržieb na úrovni 5,43 %. Lidl dosiahol najväčšie tržby, zisk a aj najlepší pomer medzi nimi – 8,9 %, nasleduje sesterská spoločnosť Kaufland s pomerom 6,24 %, Tesco s 5,02 %, a posledná Billa dosahuje len 1,38 %.
Táto výška ziskov kontrastuje v niektorých prípadoch so ziskovosťou materských firiem v zahraničí, a to najmä v Nemecku. V porovnávanom roku 2021, boli najväčší hráči na nemeckom trhu EDEKA, Aldi Nord a Aldi Süd, REWE (materská spoločnosť Billa s.r.o.), Kaufland a Lidl. Priemer ich ziskovosti ako podielu čistého zisku na tržbách činil len 1,39 %, teda výrazne menej ako na Slovensku. Aldi Süd dos iahla v roku 2021 pomer zisku a tržieb 1,97 %, zatiaľ čo Edeka premenila 1,36 % tržieb na zisk, Lidl si zabezpečil 1,27 %-nú čistú ziskovosť, Kaufland 1,2 % a najmenej profitovalo na celkových tržbách REWE (majiteľ Billa na Slovensku) s pomerom 1,13 %. Zaujímavé však je, že Lidl sa teší celkovo vyššiemu pomeru ziskovosti, keď sa pozrieme na globálne čísla dosahuje 3,2%.
Pre Rakúsko nebolo možné získať dáta o ziskovosti, nakoľko na internete nie sú voľne dostupné. Operačný zisk v celom odvetví maloobchodu, kam však nespadajú len potraviny, sa dostal v roku 2021 v priemere v alpskej republike na úroveň 2,08 %.
Vo Francúzsku je najväčším reťazcom práve Carrefour, ktorý kedysi pôsobil aj na Slovensku, ten v roku 2021 dosiahol pomer čistého zisku a tržieb globálne, teda nielen vo Francúzsku, 2,8 %.
Tesco PLC, materská spoločnosť Tesco Stores SR, sa na domácom trhu v Spojenom kráľovstve a Írsku naopak teší celkom vysokej ziskovosti, v roku 2021 dosahovala maržu 3,46 %, ktorá v posledných dvoch vyrástla ešte dokonca nad 4 %. Tým sa najviac približuje, avšak aj tak zaostáva za ziskovosťou slovenských nadnárodných potravinových reťazcov.
Tie isté firmy sa na domácich trhoch naozaj musia uspokojiť s nižšími ziskami v pomere k tržbám, ako je tomu na Slovensku, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Peter Pellegrini reagoval na debatu o návrhu poslancov z Hlas-SD na zastropovanie obchodnej prirážky na potraviny na maximálne 40 %, ktorou chcú bojovať proti vysokým cenám. V kontexte výroku sa analýza zameria na odvetvie predaja potravín. Na Slovensku figurujú v tomto odvetví štyri veľké nadnárodné firmy, konkrétne Lidl, Tesco, Kaufland a Billa. Väčšina má materskú spoločnosť v Nemecku, mnohé však pôsobia aj v Rakúsku, a jedna má materskú firmu v Spojenom kráľovstve. Žiadna dnes takto pôsobiaca spoločnosť nepochádza z Francúzska. Na Slovensku v minulosti pôsobil Carrefour, ten sa však začiatkom roku 2018 definitívne stiahol zo slovenského trhu.",
"Podľa najnovších dát dostupných za rok 2021 spomínané 4 firmy dosahujú priemerný pomer zisku a tržieb na úrovni 5,43 %. Lidl dosiahol najväčšie tržby, zisk a aj najlepší pomer medzi nimi – 8,9 %, nasleduje sesterská spoločnosť Kaufland s pomerom 6,24 %, Tesco s 5,02 %, a posledná Billa dosahuje len 1,38 %.",
"Táto výška ziskov kontrastuje v niektorých prípadoch so ziskovosťou materských firiem v zahraničí, a to najmä v Nemecku. V porovnávanom roku 2021, boli najväčší hráči na nemeckom trhu EDEKA, Aldi Nord a Aldi Süd, REWE (materská spoločnosť Billa s.r.o.), Kaufland a Lidl. Priemer ich ziskovosti ako podielu čistého zisku na tržbách činil len 1,39 %, teda výrazne menej ako na Slovensku. Aldi Süd dos iahla v roku 2021 pomer zisku a tržieb 1,97 %, zatiaľ čo Edeka premenila 1,36 % tržieb na zisk, Lidl si zabezpečil 1,27 %-nú čistú ziskovosť, Kaufland 1,2 % a najmenej profitovalo na celkových tržbách REWE (majiteľ Billa na Slovensku) s pomerom 1,13 %. Zaujímavé však je, že Lidl sa teší celkovo vyššiemu pomeru ziskovosti, keď sa pozrieme na globálne čísla dosahuje 3,2%.",
"Pre Rakúsko nebolo možné získať dáta o ziskovosti, nakoľko na internete nie sú voľne dostupné. Operačný zisk v celom odvetví maloobchodu, kam však nespadajú len potraviny, sa dostal v roku 2021 v priemere v alpskej republike na úroveň 2,08 %.",
"Vo Francúzsku je najväčším reťazcom práve Carrefour, ktorý kedysi pôsobil aj na Slovensku, ten v roku 2021 dosiahol pomer čistého zisku a tržieb globálne, teda nielen vo Francúzsku, 2,8 %.",
"Tesco PLC, materská spoločnosť Tesco Stores SR, sa na domácom trhu v Spojenom kráľovstve a Írsku naopak teší celkom vysokej ziskovosti, v roku 2021 dosahovala maržu 3,46 %, ktorá v posledných dvoch vyrástla ešte dokonca nad 4 %. Tým sa najviac približuje, avšak aj tak zaostáva za ziskovosťou slovenských nadnárodných potravinových reťazcov.",
"Tie isté firmy sa na domácich trhoch naozaj musia uspokojiť s nižšími ziskami v pomere k tržbám, ako je tomu na Slovensku, výrok preto hodnotíme ako pravdivý."
] |
2023-06-30 00:00:00
|
{
"text": [
"zastropovanie",
"figurujú",
"stiahol",
"Lidl",
"Kaufland",
"Tesco",
"Billa",
"dos",
"iahla",
"premenila",
"Lidl",
"REWE",
"dostal",
"dosiahol",
"teší"
],
"url": [
"https://www.teraz.sk/ekonomika/nrsr-ziskova-prirazka-pri-predaji-po/713050-clanok.html",
"https://www.aktuality.sk/clanok/CDmJsWt/lidl-vlani-obhajil-titul-krala-slovenskych-retazcov-a-upevnil-si-svoju-poziciu/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/558264/carrefour-zatvoril-poslednu-predajnu-na-slovensku/",
"https://finstat.sk/35793783",
"https://finstat.sk/35790164",
"https://finstat.sk/31321828",
"https://finstat.sk/31347037",
"https://www.lebensmittelzeitung.net/handel/nachrichten/discount-aldi-sued-verzichtet-im-preiskampf-auf-gewinn-169763",
"https://www.handelsdaten.de/lebensmittelhandel/umsatz-von-aldi-sued-deutschland-zeitreihe",
"https://www.bundesanzeiger.de/",
"https://de.finance.yahoo.com/nachrichten/seltener-einblick-lidls-gesch%C3%A4ftszahlen-zeigt-174147909.html?guccounter=1&guce_referrer=aHR0cHM6Ly93d3cuZ29vZ2xlLmNvbS8&guce_referrer_sig=AQAAAFvvoWOAlpL44RCwyRc6keSkD95IGgEKfSchx8Y0eKbZ7JpiEjIa6MrSdYTymFqlzm4kWp9zS5X-ot7oir9UhLP_PMmX5EPPLhBT2hUuNDR6Bo5SxF0W19TRepUnXMiFZoeq0iVoebOiQqTN5tvPHQ4is8xFqChZxjICri7oTlTm",
"https://www.rewe-group.com/de/presse-und-medien/newsroom/pressemitteilungen/rewe-group-navigiert-erfolgreich-und-stabil-durch-das-krisenjahr-2022/",
"https://wien.arbeiterkammer.at/service/studien/WirtschaftundPolitik/branchenanalysen/AK_Branchenreport_Handel_2022.pdf",
"https://www.carrefour.com/en/finance/financial-publications",
"https://www.tescoplc.com/investors/reports-results-and-presentations/financial-performance/five-year-record/"
]
}
|
2025-10-16T19:10:20.438918+00:00
|
vr36092
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36092
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
...čiže míňa viacej ako môže (vláda, pozn.)...
|
2010-10-24 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Nepodarilo sa nám nájsť informácie o tom, že by vláda „šetrila“ takýmto spôsobom.
|
[
"Nepodarilo sa nám nájsť informácie o tom, že by vláda „šetrila“ takýmto spôsobom."
] |
2010-12-19 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:22:41.876436+00:00
|
49884
| 49,884
|
https://demagog.sk/vyrok/49884
|
Viliam Karas
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/viliam-karas
|
Výlet do Moskvy nič nevybavil. Pretože tam je zmluva, dohoda v Petrohrade, už ministerka Saková mala dohodu, že ten plyn pôjde tak alebo onak. Lietala do Petrohradu a tam a vieme o tom, že záväzok dodať ruský plyn je zazmluvnený a je tu pod ťarchou ruskej strany.
|
2025-02-09 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Slovenský plynárenský priemysel (SPP) má platný kontrakt s ruským Gazpromom na dodávky plynu do roku 2034. Ukrajina 1. januára 2025 ukončila tranzit ruského plynu na Slovensko cez svoje územie po vypršaní platnosti zmluvy medzi ruským Gazpromom a Ukrajinskou spoločnosťou Naftogaz, ktorá zabezpečovala tranzit zemného plynu do Európy. Tento krok viedol zúčastnené strany k hľadaniu alternatívnych trás prepravy, ako je napríklad plynovod TurkStream cez Turecko a Maďarsko. Od 1. februára 2025 začal Gazprom dodávať plyn na Slovensko prostredníctvom TurkStreamu.
Hoci podľa dostupných vyjadrení kontrakt s Gazpromom uvádza , že ruská strana je zodpovedná dodať plyn na Slovensko, tak podľa hovorcu SPP konkrétne znenie zmluvy s Gazpromom verejnosť nepozná . Ministerka hospodárstva Denisa Saková cestovala v decembri 2024 spolu s generálnym riaditeľom SPP Vojtechom Ferenczom za účelom rokovania s Gazpromom dvakrát do ruského Petrohradu. Výsledky týchto rokovaní sú však neverejné, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Ministerka hospodárstva Saková v Petrohrade
V stredu 4. decembra 2024 absolvovala ministerka hospodárstva Denisa Saková pracovnú cestu do Petrohradu, kde sa spolu s generálnym riaditeľom SPP Vojtechom Ferenczom stretla s predsedom predstavenstva spoločnosti Gazprom Alexejom Millerom. Hlavnou témou rokovania malo byť zabezpečenie dodávok ruského plynu na Slovensko od januára 2025.
Ministerka po stretnutí uviedla , že rokovania pokračujú s cieľom zabezpečiť dodávky strategických surovín na Slovensko a ich transport. Ministerstvo nezverejnilo podrobné informácie o dosiahnutých výsledkoch rokovaní. Ministerka Saková po stretnutí oznámila , že konečné výsledky rokovaní budú oznámené až po uzatvorení plánovaných krokov: „Nezverejníme detaily rokovaní ani ďalšie plánované kroky, kým nebudú uzatvorené.”
Ďalšie rokovania ministerky Sakovej, generálneho riaditeľa SPP Vojtecha Ferencza a šéfa Gazpromu Alexeja Millera sa uskutočnilo v Petrohrade 17. decembra 2024. Ministerka po rokovaniach uviedla : „ako sme avizovali, pokračujeme v rokovaniach o procese dodávok strategických surovín na Slovensko a aj ich transporte do Európy.“ Ministerstvo nezverejnilo viac informácií o výsledkoch rokovaní.
Premiér Fico v Moskve
V decembri 2024 slovenský premiér Robert Fico neohlásene vycestoval do Moskvy, kde plánoval rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom aj o plyne a jeho tranzite.
Na zasadnutí Výboru Národnej rady pre európske záležitosti 10. januára 2025 premiér uviedol, že: „ruská strana potvrdila, že tento záväzok, ktorý má voči nám, doručí na Slovensko” ( video , 00:10:15). V relácii V politike 12. januára 2025 premiér potvrdil, že ruská strana sa zaviazala plyn na Slovensko dodať inými trasami ( video , 00:14:21).
Záväzok Gazpromu
Rakúskej spoločnosti OMV v arbitrážnom spore s ruským Gazpromom priznala Medzinárodná obchodná komora v roku 2024 odškodné viac ako 230 miliónov eur. Spor sa týkal nepravidelnosti dodávok plynu zo strany Gazpromu, ktorý v septembri 2022 úplne zastavil dodávky do Nemecka určené pre dcérsku spoločnosť OMV. Medzinárodná obchodná komora tak de facto uznala, že za dodanie plynu je zodpovedný jeho predajca, teda Gazprom.
Na základe tohto rozhodnutia existuje podľa analytikov predpoklad, že Slovensko by mohlo rovnakú žalobu voči Gazpromu vzniesť kvôli prerušeným dodávkam plynu po 1. januári 2025. Podľa hovorcu SPP však konkrétne znenie zmluvy s Gazpromom analytici nepoznajú . Kontrakt SPP s Gazpromom podľa dostupných informácií počíta s tým, že ruská strana plyn na Slovensko dopraví.
Podobné žaloby za nedodržanie dodávok plynu vzniesla voči Gazpromu aj česká energetická skupina ČEZ a slovenská Západoslovenská energetika.
|
[
"Slovenský plynárenský priemysel (SPP) má platný kontrakt s ruským Gazpromom na dodávky plynu do roku 2034. Ukrajina 1. januára 2025 ukončila tranzit ruského plynu na Slovensko cez svoje územie po vypršaní platnosti zmluvy medzi ruským Gazpromom a Ukrajinskou spoločnosťou Naftogaz, ktorá zabezpečovala tranzit zemného plynu do Európy. Tento krok viedol zúčastnené strany k hľadaniu alternatívnych trás prepravy, ako je napríklad plynovod TurkStream cez Turecko a Maďarsko. Od 1. februára 2025 začal Gazprom dodávať plyn na Slovensko prostredníctvom TurkStreamu.",
"Hoci podľa dostupných vyjadrení kontrakt s Gazpromom uvádza , že ruská strana je zodpovedná dodať plyn na Slovensko, tak podľa hovorcu SPP konkrétne znenie zmluvy s Gazpromom verejnosť nepozná . Ministerka hospodárstva Denisa Saková cestovala v decembri 2024 spolu s generálnym riaditeľom SPP Vojtechom Ferenczom za účelom rokovania s Gazpromom dvakrát do ruského Petrohradu. Výsledky týchto rokovaní sú však neverejné, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.",
"Ministerka hospodárstva Saková v Petrohrade",
"V stredu 4. decembra 2024 absolvovala ministerka hospodárstva Denisa Saková pracovnú cestu do Petrohradu, kde sa spolu s generálnym riaditeľom SPP Vojtechom Ferenczom stretla s predsedom predstavenstva spoločnosti Gazprom Alexejom Millerom. Hlavnou témou rokovania malo byť zabezpečenie dodávok ruského plynu na Slovensko od januára 2025.",
"Ministerka po stretnutí uviedla , že rokovania pokračujú s cieľom zabezpečiť dodávky strategických surovín na Slovensko a ich transport. Ministerstvo nezverejnilo podrobné informácie o dosiahnutých výsledkoch rokovaní. Ministerka Saková po stretnutí oznámila , že konečné výsledky rokovaní budú oznámené až po uzatvorení plánovaných krokov: „Nezverejníme detaily rokovaní ani ďalšie plánované kroky, kým nebudú uzatvorené.”",
"Ďalšie rokovania ministerky Sakovej, generálneho riaditeľa SPP Vojtecha Ferencza a šéfa Gazpromu Alexeja Millera sa uskutočnilo v Petrohrade 17. decembra 2024. Ministerka po rokovaniach uviedla : „ako sme avizovali, pokračujeme v rokovaniach o procese dodávok strategických surovín na Slovensko a aj ich transporte do Európy.“ Ministerstvo nezverejnilo viac informácií o výsledkoch rokovaní.",
"Premiér Fico v Moskve",
"V decembri 2024 slovenský premiér Robert Fico neohlásene vycestoval do Moskvy, kde plánoval rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom aj o plyne a jeho tranzite.",
"Na zasadnutí Výboru Národnej rady pre európske záležitosti 10. januára 2025 premiér uviedol, že: „ruská strana potvrdila, že tento záväzok, ktorý má voči nám, doručí na Slovensko” ( video , 00:10:15). V relácii V politike 12. januára 2025 premiér potvrdil, že ruská strana sa zaviazala plyn na Slovensko dodať inými trasami ( video , 00:14:21).",
"Záväzok Gazpromu",
"Rakúskej spoločnosti OMV v arbitrážnom spore s ruským Gazpromom priznala Medzinárodná obchodná komora v roku 2024 odškodné viac ako 230 miliónov eur. Spor sa týkal nepravidelnosti dodávok plynu zo strany Gazpromu, ktorý v septembri 2022 úplne zastavil dodávky do Nemecka určené pre dcérsku spoločnosť OMV. Medzinárodná obchodná komora tak de facto uznala, že za dodanie plynu je zodpovedný jeho predajca, teda Gazprom.",
"Na základe tohto rozhodnutia existuje podľa analytikov predpoklad, že Slovensko by mohlo rovnakú žalobu voči Gazpromu vzniesť kvôli prerušeným dodávkam plynu po 1. januári 2025. Podľa hovorcu SPP však konkrétne znenie zmluvy s Gazpromom analytici nepoznajú . Kontrakt SPP s Gazpromom podľa dostupných informácií počíta s tým, že ruská strana plyn na Slovensko dopraví.",
"Podobné žaloby za nedodržanie dodávok plynu vzniesla voči Gazpromu aj česká energetická skupina ČEZ a slovenská Západoslovenská energetika."
] |
2025-02-21 00:00:00
|
{
"text": [
"kontrakt",
"ukončila",
"vypršaní",
"hľadaniu",
"začal",
"uvádza",
"nepozná",
"cestovala",
"rokovania",
"absolvovala",
"stretla",
"zabezpečenie",
"uviedla",
"nezverejnilo",
"oznámila",
"rokovania",
"uskutočnilo",
"uviedla",
"nezverejnilo",
"vycestoval",
"",
"video",
"video",
"priznala",
"týkal",
"zastavil",
"existuje",
"nepoznajú",
"počíta",
"vzniesla"
],
"url": [
"https://e.dennikn.sk/minuta/4451611",
"https://www.energie-portal.sk/dokument/plyn-rusko-ukrajina-2025-111306.aspx",
"https://www.ta3.com/clanok/974015/kyjev-uzavrel-kohutik-preprava-ruskeho-plynu-na-slovensko-sa-zastavila-potvrdil-eustream",
"https://www.ta3.com/clanok/979181/na-slovensko-opat-tecie-plyn-z-gazpromu-hoci-odber-nikdy-nestopli-teraz-ma-opat-nalepku-z-moskvy",
"https://e.dennikn.sk/minuta/4451611",
"https://www.ta3.com/clanok/979181/na-slovensko-opat-tecie-plyn-z-gazpromu-hoci-odber-nikdy-nestopli-teraz-ma-opat-nalepku-z-moskvy",
"https://index.sme.sk/c/23433009/arbitraz-s-gazpromom-stopka-pre-rusky-plyn-je-jeho-problem.html#3.",
"https://e.dennikn.sk/4365476/vladny-special-opat-pristal-v-petrohrade-za-tranzit-ruskeho-plynu-lobuju-aj-energeticke-firmy/?ref=mpm",
"https://www.aktuality.sk/clanok/SjXpiCO/ministerka-sakova-isla-rokovat-o-zemnom-plyne-do-petrohradu/",
"https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96183048-sakova-rokovala-v-petrohrade-o-kritickom-dni-pre-slovensko-hrozi-ze-doplatime-na-zasadovy-krok-kyjeva",
"https://www.aktuality.sk/clanok/SjXpiCO/ministerka-sakova-isla-rokovat-o-zemnom-plyne-do-petrohradu/",
"https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96183048-sakova-rokovala-v-petrohrade-o-kritickom-dni-pre-slovensko-hrozi-ze-doplatime-na-zasadovy-krok-kyjeva",
"https://www.energie-portal.sk/Dokument/zemny-plyn-rusko-ukrajina-spp-ruz-tranzit-plynu-111291.aspx",
"https://www.ta3.com/clanok/970375/slovenska-delegacia-mala-odletiet-do-ruska-ministerka-sakova-rokuje-s-gazpromom-o-buducnosti-dodavok-plynu",
"https://www.ta3.com/clanok/970375/slovenska-delegacia-mala-odletiet-do-ruska-ministerka-sakova-rokuje-s-gazpromom-o-buducnosti-dodavok-plynu",
"https://e.dennikn.sk/4365476/vladny-special-opat-pristal-v-petrohrade-za-tranzit-ruskeho-plynu-lobuju-aj-energeticke-firmy/?ref=mpm",
"https://www.ta3.com/clanok/972245/vladny-special-znova-navstivil-rusky-petrohrad-sakova-rokovala-so-sefom-gazpromu-o-dodavkach-plynu",
"https://www.teraz.sk/najnovsie/rezort-hospodarstva-pokracuje-v-rokova/843979-clanok.html",
"https://www.energie-portal.sk/Dokument/zemny-plyn-rusko-ukrajina-spp-ruz-tranzit-plynu-111291.aspx",
"https://www.aktuality.sk/clanok/E7qSanY/robert-fico-prisiel-do-parlamentu-vysvetlovat-svoju-cestu-do-moskvy-pytal-sa-simecku-ci-by-ziadal-zatknut-putina/",
"https://www.youtube.com/watch?v=6XzIU9c20rQ",
"https://www.youtube.com/watch?v=6XzIU9c20rQ&t=615s",
"https://www.youtube.com/watch?v=nvM0xzjyuAI",
"https://index.sme.sk/c/23411255/omv-vyhrala-arbitraz-s-gazpromom-ma-v-umysle-prestat-mu-platit-za-plyn.html",
"https://www.euractiv.com/section/eet/news/gazprom-stops-supplying-gas-to-austria/",
"https://apnews.com/article/austria-russia-gazprom-gas-supplies-088b14662ba02220369492231c92b5bb",
"https://index.sme.sk/c/23433009/arbitraz-s-gazpromom-stopka-pre-rusky-plyn-je-jeho-problem.html#3.",
"https://index.sme.sk/c/23433009/arbitraz-s-gazpromom-stopka-pre-rusky-plyn-je-jeho-problem.html#3.",
"https://www.ta3.com/clanok/979181/na-slovensko-opat-tecie-plyn-z-gazpromu-hoci-odber-nikdy-nestopli-teraz-ma-opat-nalepku-z-moskvy",
"https://index.sme.sk/c/23433009/arbitraz-s-gazpromom-stopka-pre-rusky-plyn-je-jeho-problem.html#3."
]
}
|
2025-10-16T19:07:02.265037+00:00
|
vr14932
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14932
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
No tak, páni, bol prieskum, napríklad AKO, ktorý hovori o tom, že tri štvrtiny našich voličov sú spokojní s tým riešením ...
|
2016-04-17 00:00:00
|
Pravda
|
Problematike spokojnosti voličov politických strán po voľbách sa venovali dva povolebné prieskumy (od agentúr AKO a Focus) s výrazne odlišnými výsledkami. Béla Bugár v tomto výroku cituje výsledky prieskumu agentúry AKO, v rámci ktorej skutočne tri štvrtiny voličov Mostu-Híd vyjadrilo spokojnosť s povolebnou situáciou, preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Agentúra AKO (.pdf) robila prieskum verejnej mienky mesiac po parlamentných voľbách (4.-7. apríla 2016), v ktorom zisťovala spokojnosť voličov jednotlivých strán s tým, ako ich strana postupovala pri zostavovaní vlády. Na otázku „Ste spokojná/ý s tým, ako postupovala hneď po voľbách, až do zostavenia novej vlády, tá strana, ktorú ste vy volili?“ 33,3 % voličov Mostu-Híd označilo možnosť " úplne spokojný " a 41,2 % " skôr spokojný ". Na základe tohto prieskumu, ktorá sa konala na reprezentatívnej vzorke voči populácii SR, dá sa povedať, že tri štvrtiny voličov tejto strany sú spokojní so vstupom Mostu-Híd do koalície so Smerom a SNS. Prieskum (.pdf) agentúry Focus vznikol skôr, odpovede boli zbierané v období 11.-16. marca 2016. Respondenti sa museli vyjadriť aj k tomu, do akej miery by im bola prijateľná vládna koalícia zložená zo strán Smer-SD+ SNS+ Most-Híd+SIEŤ, alebo koalícia SaS+OľaNo-NOVA +SNS+Most-Híd+SIEŤ s podporou strany Sme rodina. Až 47 % voličov Mostu-Híd označilo prvú možnú koalíciu za neprijateľnú, kým 39 % považovalo túto možnosť za pijateľnú. Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Problematike spokojnosti voličov politických strán po voľbách sa venovali dva povolebné prieskumy (od agentúr AKO a Focus) s výrazne odlišnými výsledkami. Béla Bugár v tomto výroku cituje výsledky prieskumu agentúry AKO, v rámci ktorej skutočne tri štvrtiny voličov Mostu-Híd vyjadrilo spokojnosť s povolebnou situáciou, preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Agentúra AKO (.pdf) robila prieskum verejnej mienky mesiac po parlamentných voľbách (4.-7. apríla 2016), v ktorom zisťovala spokojnosť voličov jednotlivých strán s tým, ako ich strana postupovala pri zostavovaní vlády. Na otázku „Ste spokojná/ý s tým, ako postupovala hneď po voľbách, až do zostavenia novej vlády, tá strana, ktorú ste vy volili?“ 33,3 % voličov Mostu-Híd označilo možnosť \" úplne spokojný \" a 41,2 % \" skôr spokojný \". Na základe tohto prieskumu, ktorá sa konala na reprezentatívnej vzorke voči populácii SR, dá sa povedať, že tri štvrtiny voličov tejto strany sú spokojní so vstupom Mostu-Híd do koalície so Smerom a SNS. Prieskum (.pdf) agentúry Focus vznikol skôr, odpovede boli zbierané v období 11.-16. marca 2016. Respondenti sa museli vyjadriť aj k tomu, do akej miery by im bola prijateľná vládna koalícia zložená zo strán Smer-SD+ SNS+ Most-Híd+SIEŤ, alebo koalícia SaS+OľaNo-NOVA +SNS+Most-Híd+SIEŤ s podporou strany Sme rodina. Až 47 % voličov Mostu-Híd označilo prvú možnú koalíciu za neprijateľnú, kým 39 % považovalo túto možnosť za pijateľnú. Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2016-04-18 00:00:00
|
{
"text": [
"AKO",
"Prieskum"
],
"url": [
"http://ako.sk/wp-content/uploads/2016/04/ag.-AKO-Spokojnost-volicov-jednotlivych-stran-s-postupom-ich-strany-pri-zostavovani-vlady-prieskum-april-2016.pdf",
"http://www.focus-research.sk/files/n187_FOCUS_Hodnotenie%20parlamentnych%20volieb%202016%20+%20Volebne%20preferencie_marec2016.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:34:01.001974+00:00
|
vr26514
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26514
|
Helena Mezenská
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/helena-mezenska
|
pre mňa úspechom je už aj to, čo sa udialo, ten obdivuhodný výkon nazbieraných 22 057 hlasov (podpisov, pozn.).
|
2014-01-12 00:00:00
|
Pravda
|
Rovnaký výrok povedal v tej istej relácii aj I. Matovič. Je pravdou, že podporovatelia H. Mezenskej dokázali vyzbierať presne 22 057 podpisov od občanov na jej kandidatúru za prezidentku SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Rovnaký výrok povedal v tej istej relácii aj I. Matovič. Je pravdou, že podporovatelia H. Mezenskej dokázali vyzbierať presne 22 057 podpisov od občanov na jej kandidatúru za prezidentku SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2014-01-13 00:00:00
|
{
"text": [
"podpisov"
],
"url": [
"http://www.teraz.sk/slovensko/mezenska-podala-kandidaturu-hodinu-pre/70085-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T19:51:45.757420+00:00
|
vr29138
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29138
|
Anton Chromík
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/anton-chromik
|
Povedalo to 420-tisíc ľudí, že to pre nich veľmi dôležité je a nikto by ich nespochybňoval o tom, že dôležité je.
|
2015-01-25 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa tlačovej správy ( .pdf ) Aliancie za rodinu bola petícia za vyhlásenie referenda odovzdaná dňa 27. augusta 2014 so 408 322 podpismi. Časť týchto podpisov bola ale posúdená ako neplatná. Referendum bolo napokon vyhlásené na základe 389 843 platných podpisov. Platných podpisov síce bolo necelých 390 tisíc a pôvodne vyzbieraných bolo niečo vyše 408 tisíc podpisov, je však možné predpokladať, že referendum podporili i ľudia, ktorí petíciu priamo nepodpísali a preto je dosť možné, že sa toto číslo mohlo vyšplhať na 420 tisíc ľudí. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Podľa tlačovej správy ( .pdf ) Aliancie za rodinu bola petícia za vyhlásenie referenda odovzdaná dňa 27. augusta 2014 so 408 322 podpismi. Časť týchto podpisov bola ale posúdená ako neplatná. Referendum bolo napokon vyhlásené na základe 389 843 platných podpisov. Platných podpisov síce bolo necelých 390 tisíc a pôvodne vyzbieraných bolo niečo vyše 408 tisíc podpisov, je však možné predpokladať, že referendum podporili i ľudia, ktorí petíciu priamo nepodpísali a preto je dosť možné, že sa toto číslo mohlo vyšplhať na 420 tisíc ľudí. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2015-01-26 00:00:00
|
{
"text": [
".pdf",
"vyhlásené",
"stránke",
"podarilo"
],
"url": [
"http://www.alianciazarodinu.sk/user-files/TS%20odovzdanie%20fin.pdf?stamp=54082c2e20996",
"http://www.sme.sk/c/7401546/krestania-splnili-podmienku-na-referendum-maju-dost-podpisov.html",
"http://www.alianciazarodinu.sk/",
"http://www.aktuality.sk/clanok/262271/aliancia-za-rodinu-splnila-podmienku-takmer-390-000-podpisov-na-referendum-je-platnych/"
]
}
|
2025-10-16T19:42:27.513065+00:00
|
vr35706
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35706
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Reakcia (na „zrušenie výstavby diaľnic“, pozn.) je taká, že niekto tu hovorí o rekonštrukcii celého traktu...
|
2010-09-05 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
ako o rekonštrukcii hovoril konkrétne minister Ján Figeľ sa dohľadať nepodarilo. Pravdou je, že TASR vo svojej správe , ktorú nazvala: J.FIGEĽ: Vážneho rekonštrukcia kancelárie za 500.000 eur je neetická, hovorí o rekonštrukcii ministerskej kancelárie.
|
[
"ako o rekonštrukcii hovoril konkrétne minister Ján Figeľ sa dohľadať nepodarilo. Pravdou je, že TASR vo svojej správe , ktorú nazvala: J.FIGEĽ: Vážneho rekonštrukcia kancelárie za 500.000 eur je neetická, hovorí o rekonštrukcii ministerskej kancelárie."
] |
2010-12-16 00:00:00
|
{
"text": [
"TASR vo svojej správe"
],
"url": [
"http://www.tasr.sk/25.axd?k=20100902TBB00279"
]
}
|
2025-10-16T20:38:14.440060+00:00
|
vr38188
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38188
|
Ján Počiatek
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-pociatek
|
Skutočne som si pozrel teraz aktuálne čísla, výdavky k 5.5. 2011 5,1 miliardy, v roku 2010 tiež 5,1 miliardy. Čiže na výdavkovej strane v skutočnosti ku žiadnym veľkým úsporám nedochádza.
|
2011-05-08 00:00:00
|
Pravda
|
Výdavky k 5. máju 2011: 5 147 181 tisíc eur, schodok: -1 429 053 tisíc eur. Výdavky k 5. máju 2010: 5 147 866 tisíc eur, schodok: -1 877 415 tisíc eur. Výdavky sa v absolútnych číslach nezmenili, no oproti 5. máju 2010 klesol schodok štátneho rozpočtu o 448 362 tisíc eur.
|
[
"Výdavky k 5. máju 2011: 5 147 181 tisíc eur, schodok: -1 429 053 tisíc eur. Výdavky k 5. máju 2010: 5 147 866 tisíc eur, schodok: -1 877 415 tisíc eur. Výdavky sa v absolútnych číslach nezmenili, no oproti 5. máju 2010 klesol schodok štátneho rozpočtu o 448 362 tisíc eur."
] |
2011-05-09 00:00:00
|
{
"text": [
"Výdavky",
"Výdavky"
],
"url": [
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7918",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7554"
]
}
|
2025-10-16T20:14:50.586885+00:00
|
vr25756
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25756
|
Ján Richter
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-richter
|
Všetky zmeny (pre živnostníkov, pozn.), ktoré sme urobili, sme urobili po dohode s relevantnými zástupcami živnostníkov.
|
2013-10-20 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Zhodnotiť, či boli naozaj "všetky" zmeny, týkajúce sa živnostníkov, ktoré Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny urobilo, uskutočnené po dohode so živnostníkmi, je problematické. Viackrát sa v médiách objavili konštatovania a poukazy na vzájomné dohody (napr. SME alebo aktualne.sk ), dokonca aj Slovenská živnostenská komora, ktorá na svojej stránke píše o stretnutí živnostníkov s prezidentom , uvádza: "Vojtech Gottschall, predseda Slovenskej živnostenskej komory, na stretnutí uviedol, že sa "výrazne zmenil postoj súčasnej vlády k malým a stredným živnostníkom. Sme rovnocennými partnermi v Rade solidarity Vlády SR. Spolupráca je lepšia a počúvajú naše názory," uviedol na margo vzťahu s vládou." Toto stretnutie sa však týkalo iba Slovenského živnostenského zväzu a Slovenskej živnostenskej komory, ktorých aj Ján Richter v relácii označil za relevantných zástupcov živnostníkov. Otázne však je, či sú to jediní relevantní zástupcovia živnostníkov na Slovensku a či by nebolo vhodné brať do úvahy aj iné živnostenské organizácie, ktoré s politikou ministerstva nemusia súhlasiť. Príkladom môže byť Aliancia živnostníkov a slobodných povolaní, ktorá vyzývala prezidenta , aby vetoval zvýšenie odvodov pre živnostníkov a dohodárov.
|
[
"Zhodnotiť, či boli naozaj \"všetky\" zmeny, týkajúce sa živnostníkov, ktoré Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny urobilo, uskutočnené po dohode so živnostníkmi, je problematické. Viackrát sa v médiách objavili konštatovania a poukazy na vzájomné dohody (napr. SME alebo aktualne.sk ), dokonca aj Slovenská živnostenská komora, ktorá na svojej stránke píše o stretnutí živnostníkov s prezidentom , uvádza: \"Vojtech Gottschall, predseda Slovenskej živnostenskej komory, na stretnutí uviedol, že sa \"výrazne zmenil postoj súčasnej vlády k malým a stredným živnostníkom. Sme rovnocennými partnermi v Rade solidarity Vlády SR. Spolupráca je lepšia a počúvajú naše názory,\" uviedol na margo vzťahu s vládou.\" Toto stretnutie sa však týkalo iba Slovenského živnostenského zväzu a Slovenskej živnostenskej komory, ktorých aj Ján Richter v relácii označil za relevantných zástupcov živnostníkov. Otázne však je, či sú to jediní relevantní zástupcovia živnostníkov na Slovensku a či by nebolo vhodné brať do úvahy aj iné živnostenské organizácie, ktoré s politikou ministerstva nemusia súhlasiť. Príkladom môže byť Aliancia živnostníkov a slobodných povolaní, ktorá vyzývala prezidenta , aby vetoval zvýšenie odvodov pre živnostníkov a dohodárov."
] |
2013-10-21 00:00:00
|
{
"text": [
"SME",
"aktualne.sk",
"stretnutí živnostníkov s prezidentom",
"vyzývala prezidenta"
],
"url": [
"http://ekonomika.sme.sk/c/6420578/zivnostnici-budu-platit-statu-viac-ako-doteraz.html",
"http://aktualne.atlas.sk/prekaza-vlade-uspech-statny-rozpocet-maju-zahojit-opat-aj-zivnostnici/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/",
"http://www.szk.sk/",
"http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=675348"
]
}
|
2025-10-16T20:32:43.833873+00:00
|
vr26663
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26663
|
Miroslav Lajčák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak
|
Ja osobne som dvakrát priviedol ukrajinského ministra zahraničných vecí do Bruselu a dal som mu možnosť stretnúť sa s kolegami, s ministrami zahraničných vecí Európskej únie v januári a v októbri minulého roka...
|
2014-01-26 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že minister Lajčák sa stretol v roku 2013 s ukrajinským ministrom zahraničných vecí - Leonidom Kožarom dvakrát - v januári a októbri. V oboch prípadoch diskutovali o Asociačnej dohode spolu s ďalšími ministrami zahraničných vecí EÚ. 31.januára 2013 sa prvýkrát stretli Lajčák a Kožarov v Bruseli. Predmetom diskusie boli predovšetkým slovensko-ukrajinské vzťahy, vízová politika a ekonomika. Aj na základe iniciatívy ministra Lajčáka, bolo uskutočnené stretnutie Skupiny priateľov Ukrajiny. " Išlo o prvé stretnutie ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ s ukrajinským ministrom od sformovania novej ukrajinskej vlády." Prediskutovávali sa témy vzťahu Brusel-Kyjev, podpis Asociačnej dohody, Komplexná dohoda o voľnom obchode, politické pridružovanie sa, či ekonomická integrácia Ukrajiny. Druhé stretnutie sa konalo 21.októbra 2013. Bodom programu bolo zhodnotiť schopnosť Ukrajiny plniť podmienky k podpisu Asociačnej dohody s EÚ. Kožarov dostal pred diplomatmi EÚ priestor odprezentovať najnovšie výsledky z oblasti požadovaných reforiem a možnosť odpovedať na otázky svojich kolegov z únie. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Je pravdou, že minister Lajčák sa stretol v roku 2013 s ukrajinským ministrom zahraničných vecí - Leonidom Kožarom dvakrát - v januári a októbri. V oboch prípadoch diskutovali o Asociačnej dohode spolu s ďalšími ministrami zahraničných vecí EÚ. 31.januára 2013 sa prvýkrát stretli Lajčák a Kožarov v Bruseli. Predmetom diskusie boli predovšetkým slovensko-ukrajinské vzťahy, vízová politika a ekonomika. Aj na základe iniciatívy ministra Lajčáka, bolo uskutočnené stretnutie Skupiny priateľov Ukrajiny. \" Išlo o prvé stretnutie ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ s ukrajinským ministrom od sformovania novej ukrajinskej vlády.\" Prediskutovávali sa témy vzťahu Brusel-Kyjev, podpis Asociačnej dohody, Komplexná dohoda o voľnom obchode, politické pridružovanie sa, či ekonomická integrácia Ukrajiny. Druhé stretnutie sa konalo 21.októbra 2013. Bodom programu bolo zhodnotiť schopnosť Ukrajiny plniť podmienky k podpisu Asociačnej dohody s EÚ. Kožarov dostal pred diplomatmi EÚ priestor odprezentovať najnovšie výsledky z oblasti požadovaných reforiem a možnosť odpovedať na otázky svojich kolegov z únie. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-01-27 00:00:00
|
{
"text": [
"31.januára",
"stretnutie",
"stretnutie"
],
"url": [
"http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_EA7419BDE7ECAA99C1257B4A002DA134_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&PAGE_NEWSVIEWMAINJDRK-7X8MMJ=56&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_B7931014ADF24F35C1257B04003887D0",
"http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_EA7419BDE7ECAA99C1257B4A002DA134_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&PAGE_NEWSVIEWMAINJDRK-7X8MMJ=56&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_0625F2A62D39E4E1C1257B040039CE47",
"http://www.hlavnespravy.sk/m-lajcak-eu-zatial-nedosiahla-zhodu-ci-podpise-asociacnu-dohodu-s-ukrajinou/160420/"
]
}
|
2025-10-16T19:51:17.864855+00:00
|
vr32435
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32435
|
Peter Pellegrini
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini
|
Rast, ktorý bol predtým definovaný alebo odhadovaný na úrovni 2,6% HDP, je dnes znížený na úroveň 2,1% (na rok 2013, pozn.) a 0,5% bol vyčíslený dopad, práve konsolidačných opatrení.
|
2012-10-14 00:00:00
|
Pravda
|
P. Pelegrini uvádza správne čísla, výrok hodnotíme ako pravdivý. V súlade s prognózovaným vývojom jednotlivých zložiek Medzinárodný monetárny fond ( IMF ) by sa mal rast HDP na Slovensku v roku 2012 spomaliť na 2,6 %. MMF vydal v júli podrobnú správu o slovenskej ekonomike, ktorá je dostupná tu . (pdf.) Píše sa v nej, str. 5: Slovakia’s real GDP growth is expected to slow from 3.3 percent in 2011 to 2.6 percent in 2012 (Box 1). Growth is projected to pick up to about 3 1/2 percent in the medium term as the external environment strengthens and domestic demand gathers pace. MF SR v komentári IFP zo 14. septembra 2012 zachováva odhad rastu HDP v tomto roku na hodnote 2,5%. Dynamika rastu ekonomiky by v roku 2013 mala spomaliť na úroveň 2,1%. Čo sa týka odhadovaného rastu na rok 2012, ten zostáva podľa MMF na úrovni 2,6% a IFP na úrovni 2,5%. Čo sa týka druhej časti výroku, údaj o dopade konsolidačných opatrení, ktorý by mal byť vyčíslený na 0,5 % sa podľa dostupných zdrojov zdá byť správny. MMF, str. 9: The Fiscal Compact requires that after meeting the EDP threshold of headline deficit of 3 percent of GDP by 2013, Slovakia implement a minimum structural fiscal adjustment of 1/2 percent of GDP per year until it reaches its medium-term objective (MTO) which has been set at 0.5 percent of GDP structural deficit. Dopad konsolidačného balíka súčasnej vlády je odhadovaný na 0,5 p.b. Najnovšia prognóza IFP z 14. septembra 2012 predpokladá, že v roku 2013, znížia fiškálne opatrenia vlády rast HDP o 0,5 p.b. " Záporný príspevok konsolidácie k rastu HDP bude sústredený do roku 2013 vo výške 0,5 p.b . (júnový predpoklad bol 0,4 p.b.)." Program stability (.pdf) na roky 2011 až 2014 odhadoval dopad rovnako na úroveň 0,5%. Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"P. Pelegrini uvádza správne čísla, výrok hodnotíme ako pravdivý. V súlade s prognózovaným vývojom jednotlivých zložiek Medzinárodný monetárny fond ( IMF ) by sa mal rast HDP na Slovensku v roku 2012 spomaliť na 2,6 %. MMF vydal v júli podrobnú správu o slovenskej ekonomike, ktorá je dostupná tu . (pdf.) Píše sa v nej, str. 5: Slovakia’s real GDP growth is expected to slow from 3.3 percent in 2011 to 2.6 percent in 2012 (Box 1). Growth is projected to pick up to about 3 1/2 percent in the medium term as the external environment strengthens and domestic demand gathers pace. MF SR v komentári IFP zo 14. septembra 2012 zachováva odhad rastu HDP v tomto roku na hodnote 2,5%. Dynamika rastu ekonomiky by v roku 2013 mala spomaliť na úroveň 2,1%. Čo sa týka odhadovaného rastu na rok 2012, ten zostáva podľa MMF na úrovni 2,6% a IFP na úrovni 2,5%. Čo sa týka druhej časti výroku, údaj o dopade konsolidačných opatrení, ktorý by mal byť vyčíslený na 0,5 % sa podľa dostupných zdrojov zdá byť správny. MMF, str. 9: The Fiscal Compact requires that after meeting the EDP threshold of headline deficit of 3 percent of GDP by 2013, Slovakia implement a minimum structural fiscal adjustment of 1/2 percent of GDP per year until it reaches its medium-term objective (MTO) which has been set at 0.5 percent of GDP structural deficit. Dopad konsolidačného balíka súčasnej vlády je odhadovaný na 0,5 p.b. Najnovšia prognóza IFP z 14. septembra 2012 predpokladá, že v roku 2013, znížia fiškálne opatrenia vlády rast HDP o 0,5 p.b. \" Záporný príspevok konsolidácie k rastu HDP bude sústredený do roku 2013 vo výške 0,5 p.b . (júnový predpoklad bol 0,4 p.b.).\" Program stability (.pdf) na roky 2011 až 2014 odhadoval dopad rovnako na úroveň 0,5%. Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-10-15 00:00:00
|
{
"text": [
"IMF",
"tu",
"komentári IFP",
"MMF, str. 9:",
"IFP",
"Program stability"
],
"url": [
"http://www.imf.org/external/pubs/ft/survey/so/2012/car071712c.htm",
"http://www.imf.org/external/pubs/ft/scr/2012/cr12178.pdf",
"http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8297&documentId=8248",
"http://www.imf.org/external/pubs/ft/scr/2012/cr12178.pdf",
"http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8297&documentId=8248",
"http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nrp/sp_slovakia_sk.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:02:46.416991+00:00
|
vr33065
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33065
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
Dnes sme v riziku, že máme k dispozícii ešte niekoľko stoviek miliónov eur, kde je riziko, či ich stihneme vyčerpať, pretože posledné dva roky sa za predchádzajúcej vlády čerpalo minimálne...
|
2013-02-03 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Je pravdou, že čerpanie eurofondov je stále na pomerne nízkej úrovni, no počas vlády I. Radičovej došlo k značnému nárastu čerpania OP. Je preto zavádzajúce tvrdiť, že za vlády I. Radičovej sa čerpali eurofondy minimálne, keď v skutočnosti sa stav čerpania zvyšoval. Pokiaľ by sme sledovali čerpanie eurofondov vo všetkých 11 operačných programoch, zvýšilo by sa z pôvodných 7,65% na konci júna 2010 na 28,32% nameraných ku koncu marca 2012. K 31. decembru je vyčerpaných 41,66% (.xls) z celkovej sumy. Z uvedeného je zrejmé, že čerpanie za vlády bolo na nízkej úrovni ale rýchlo za zvyšovalo. OP program Stav čerpania k 4.6. 2010 Stav čerpania ku koncu februára 2012 OP Technická pomoc 22,78 % 40,39% Regionálny OP 11,78 % 42,12% OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia 11,57 % 37,99% OP Doprava 10,28 % 26,19% OP Zdravotníctvo 8,70 % 48,30% OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast 8,55 % 39,56% OP Bratislavský kraj 7,39 % 32,73% OP Vzdelávanie 4,60 % 14,04% OP Výskum a vývoj 4,38 % 22,20% OP Životné prostredie 3,58 % 19,03% OP Informatizácia spoločnosti 0,80 % 10,24% Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Je pravdou, že čerpanie eurofondov je stále na pomerne nízkej úrovni, no počas vlády I. Radičovej došlo k značnému nárastu čerpania OP. Je preto zavádzajúce tvrdiť, že za vlády I. Radičovej sa čerpali eurofondy minimálne, keď v skutočnosti sa stav čerpania zvyšoval. Pokiaľ by sme sledovali čerpanie eurofondov vo všetkých 11 operačných programoch, zvýšilo by sa z pôvodných 7,65% na konci júna 2010 na 28,32% nameraných ku koncu marca 2012. K 31. decembru je vyčerpaných 41,66% (.xls) z celkovej sumy. Z uvedeného je zrejmé, že čerpanie za vlády bolo na nízkej úrovni ale rýchlo za zvyšovalo. OP program Stav čerpania k 4.6. 2010 Stav čerpania ku koncu februára 2012 OP Technická pomoc 22,78 % 40,39% Regionálny OP 11,78 % 42,12% OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia 11,57 % 37,99% OP Doprava 10,28 % 26,19% OP Zdravotníctvo 8,70 % 48,30% OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast 8,55 % 39,56% OP Bratislavský kraj 7,39 % 32,73% OP Vzdelávanie 4,60 % 14,04% OP Výskum a vývoj 4,38 % 22,20% OP Životné prostredie 3,58 % 19,03% OP Informatizácia spoločnosti 0,80 % 10,24% Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-02-04 00:00:00
|
{
"text": [
"7,65%",
"28,32%",
"41,66%",
"Stav čerpania k 4.6. 2010",
"Stav čerpania ku koncu februára 2012"
],
"url": [
"http://eurofondy.webnode.sk/news/slovensko-vycerpalo-do-juna-2010-iba-necelych-7-65-eurofondov-/",
"http://eurofondy.webnode.sk/news/cerpanie-eurofondov-bolo-ku-koncu-marca-2012-na-urovni-28-32-najviac-si-polepsil-op-zamest-a-socialna-inkluzia/",
"http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1358759460.upl&ANAME=Mon_tab-12-12-31SK.xls",
"http://eurofondy.webnode.sk/news/mvrr-cerpanie-v-operacnych-programoch-sr-k-4-junu-2010/",
"http://eurofondy.webnode.sk/news/cerpanie-eurofondov-bolo-ku-koncu-januara-2012-na-urovni-27-19-najviac-si-polepsilo-zdravotnictvo-a-doprava/"
]
}
|
2025-10-16T20:00:28.338794+00:00
|
vr28791
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28791
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
Píšu, že 45 % všetkých cestujúcich, to je 9 miliónov ľudí za jeden rok len z Trnavského samosprávneho kraja, sú ľudia, ktorí majú výhody či sociálne alebo študentské. Výpadok taký, že minulý rok mali 12,5 milióna mínus.
|
2014-11-23 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa Stratégie rozvoja verejnej dopravy (.pdf, s, 72) prepravil TTSK v roku 2012 20 mil. cestujúcich na prímestskej autobusovej doprave, z čoho približne 9 mil. (45 %) cestujúcich malo nárok na nejaký druh zľavy. Doteraz preplácal TTSK na stratových linkách autobusovej doprave 12,5 mil. eur. Kraj sa rozhodol zrušiť niektoré stratové linky, čo by mu malo priniesť úsporu 0,5 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Podľa Stratégie rozvoja verejnej dopravy (.pdf, s, 72) prepravil TTSK v roku 2012 20 mil. cestujúcich na prímestskej autobusovej doprave, z čoho približne 9 mil. (45 %) cestujúcich malo nárok na nejaký druh zľavy. Doteraz preplácal TTSK na stratových linkách autobusovej doprave 12,5 mil. eur. Kraj sa rozhodol zrušiť niektoré stratové linky, čo by mu malo priniesť úsporu 0,5 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2014-11-24 00:00:00
|
{
"text": [
"Stratégie",
"preplácal"
],
"url": [
"http://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=5&cad=rja&uact=8&ved=0CDoQFjAE&url=http%3A%2F%2Fwww.telecom.gov.sk%2Findex%2Fopen_file.php%3Ffile%3Dstrategia%2Fstrategickyplan2020%2Fpriloha_a_strategia_rozvoja_verejnej_dopravy.pdf&ei=ZlV0VInUCdPdatOHgOAB&usg=AFQjCNH_9dddF5YK4BGwr0C3sx9nQRMSkQ&sig2=bbwz2Q0ZsEVpTWQgfnshEQ",
"http://www.teraz.sk/regiony/trnavsky-kraj-chce-rusit-autobusy/103815-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T19:43:27.146356+00:00
|
vr27274
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27274
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Vy (A. Kiska, pozn.) ste na súdoch ošklbali ľudí, išlo o sumu napríklad 6-7 tisíc, a ste od nich vysúdili 21-tisíc.
|
2014-03-12 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Denník Pravda nedávno zverejnil príbehy fyzických osôb, ktoré majú negatívne skúsenosti s pôžičkami od nebankoviek.
“Quatro sa neskôr stalo dcérskou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. Z nej sa s odstupom času pánovi Benedikovi podľa jeho slov ozvali, že ešte má stále nezaplatenú časť. Aj keď bol Benedik presvedčený, že všetko vyrovnal, bál sa exekúcie a platil ďalej. Zaplatil viac ako dvojnásobok z požičanej sumy. „Celkom 67 500 korún,“ zdôraznil. „V roku 2006 som si povedal dosť a prestal platiť ďalšie peniaze. Consumer Finance Holding má stále považoval za dlžníka. Začo vlastne mám platiť mi však nevysvetlili ani zo spoločnosti z Bratislavy, ktorá medzitým odkúpila od holdingu pohľadávku voči mne a ktorá odo mňa žiada zaplatenie ďalších vyše 1 100 eur. Občas sa mi ozývajú a vyhrážajú sa súdmi a exekútormi. Bojím sa, že môžem prísť aj o strechu nad hlavou.”
Ďalší príbeh hovorí o súdnom spore, vedenom držiteľom platobnej kreditnej karty od Consumer Finance Holding proti tejto spoločnosti. V inom článku je zasa rozpracovaný teoretický príklad pôžičky od Kiskových nebankoviek: “Ak sa zákazník napríklad v roku 2004 rozhodol od spoločnosti Quatro kúpiť na splátky televízor v hodnote 10-tisíc korún, tak pri akontácii 1 150 korún bola podľa samotného Quatra mesačná splátka 1 725 korún a celkovo zákazník spoločnosti za pol roka zaplatil 11 500 korún. Ročná percentuálna miera nákladov tak podľa súčasného vzorca bola nad úrovňou 70 percent.”
Žiadny konkrétny súdny proces smerujúci voči zmluvnej strane zo strany spoločností vlastnených Kiskom však nie je známy. Udalosti, ktoré nastali po predaji spoločností, už nemožno pokladať za relevantné, keďže Kiska za ne už nezodpovedal. V systéme JASPI, uverejňujúcom súdne rozhodnutia staršieho dáta, je dostupná približne stovka rozhodnutí, v ktorých figuruje nebanková spoločnosť Quatro, no zväčša sú anonymizované, preto je z nich takmer nemožné určiť, kto boli aktéri jednotlivých prípadov a proti komu bol rozsudok namierený.
|
[
"Denník Pravda nedávno zverejnil príbehy fyzických osôb, ktoré majú negatívne skúsenosti s pôžičkami od nebankoviek.",
"“Quatro sa neskôr stalo dcérskou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. Z nej sa s odstupom času pánovi Benedikovi podľa jeho slov ozvali, že ešte má stále nezaplatenú časť. Aj keď bol Benedik presvedčený, že všetko vyrovnal, bál sa exekúcie a platil ďalej. Zaplatil viac ako dvojnásobok z požičanej sumy. „Celkom 67 500 korún,“ zdôraznil. „V roku 2006 som si povedal dosť a prestal platiť ďalšie peniaze. Consumer Finance Holding má stále považoval za dlžníka. Začo vlastne mám platiť mi však nevysvetlili ani zo spoločnosti z Bratislavy, ktorá medzitým odkúpila od holdingu pohľadávku voči mne a ktorá odo mňa žiada zaplatenie ďalších vyše 1 100 eur. Občas sa mi ozývajú a vyhrážajú sa súdmi a exekútormi. Bojím sa, že môžem prísť aj o strechu nad hlavou.”",
"Ďalší príbeh hovorí o súdnom spore, vedenom držiteľom platobnej kreditnej karty od Consumer Finance Holding proti tejto spoločnosti. V inom článku je zasa rozpracovaný teoretický príklad pôžičky od Kiskových nebankoviek: “Ak sa zákazník napríklad v roku 2004 rozhodol od spoločnosti Quatro kúpiť na splátky televízor v hodnote 10-tisíc korún, tak pri akontácii 1 150 korún bola podľa samotného Quatra mesačná splátka 1 725 korún a celkovo zákazník spoločnosti za pol roka zaplatil 11 500 korún. Ročná percentuálna miera nákladov tak podľa súčasného vzorca bola nad úrovňou 70 percent.”",
"Žiadny konkrétny súdny proces smerujúci voči zmluvnej strane zo strany spoločností vlastnených Kiskom však nie je známy. Udalosti, ktoré nastali po predaji spoločností, už nemožno pokladať za relevantné, keďže Kiska za ne už nezodpovedal. V systéme JASPI, uverejňujúcom súdne rozhodnutia staršieho dáta, je dostupná približne stovka rozhodnutí, v ktorých figuruje nebanková spoločnosť Quatro, no zväčša sú anonymizované, preto je z nich takmer nemožné určiť, kto boli aktéri jednotlivých prípadov a proti komu bol rozsudok namierený."
] |
2014-03-13 00:00:00
|
{
"text": [
"zverejnil",
"článku",
"dostupná"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/311249-pozicka-od-quatra-nici-ludom-zivot/",
"http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/309440-kiskove-nebankovky-zavadzali-beznych-ludi/",
"http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_sudr/jaspiw_mini_sudr_zobraz_skup1.asp?skupina=1"
]
}
|
2025-10-16T20:51:00.555033+00:00
|
49826
| 49,826
|
https://demagog.sk/vyrok/49826
|
Denisa Saková
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/denisa-sakova
|
Vykopávali sa tu ľuďom dvere, dávali sa do väzby, veľakrát na základe výpovede jedného kajúcnika, čo aj Európsky súdny dvor hovorí, že na základe výpovede jedného kajúcnika by ľudia nemali byť obviňovaní.
|
2024-12-01 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Denisa Saková výrokom vytvára dojem, porušovanie trestného práva, vykopávanie dverí a väzba na základe výpovede jedného kajúcnika sa diali v rokoch 2020 - 2023 opakovane. V skutočnosti ide o ojedinelé prípady, pričom viac ako 40 ľudí bolo odsúdených za korupciu, výrok preto označujeme ako zavádzajúci.
Inštitút spolupracujúceho obvineného, známeho ako kajúcnik, je v slovenskom právnom systéme nástrojom na boj proti korupcii a organizovanému zločinu. Výpovede kajúcnikov musia byť podporené ďalšími dôkazmi, čo v minulosti potvrdili súdy na Slovensku aj Európsky súd pre ľudské práva. Od roku 2020 do 2023 bolo na Slovensku odsúdených 42 páchateľov korupčnej trestnej činnosti, no vždy na základe viacerých dôkazov, pričom slovenské súdnictvo zohľadňuje obozretnosť pri použití výpovedí kajúcnikov, čím sa má zabezpečiť spravodlivý proces.
Európsky súd pre ľudské práva v minulosti rozhodol, že slovenská prokuratúra nemala vzniesť obvinenia na základe výpovede spolupracujúceho obvineného bez ďalších dôkazov v prípadoch Adamčo vs. Slovenská republika a Vasaráb a Paulus vs. Slovenská republika . Oba prípady sa týkali vrážd a organizovaného zločinu a rozsudky v nich padli pred rokom 2015.
Vzatie do väzby na základe výpovede jedného kajúcnika
Slovenský právny systém pozná inštitút spolupracujúceho obvineného, teda ľudovo takzvaného kajúcnika, ktorý pomáha vo vyšetrovaní korupčnej trestnej činnosti, či zločineckých skupín.
V rokoch 2020 až 2023 bolo podľa Denníka N odsúdených 42 ľudí v súvislosti s korupčnou trestnou činnosťou. Žiaden z nich nebol odsúdený a vzatý do väzby len na základe jednej výpovede spolupracujúceho obvineného, pretože boli súčasťou komplexnej korupčnej siete, takže v každom z prípadov figurovalo vždy viac svedeckých výpovedí, respektíve došlo k priznaniu.
Bývalá rektorka Policajnej Akadémie a súčasná štátna tajomníčka na ministerstve vnútra, Lucia Kurilovská, v roku 2021 uviedla , že obvinenia na Slovensku nie je možné postaviť len na výpovedi jedného kajúcnika, ale že tieto výpovede musia byť podporené aj inými dôkazmi.
Príkladom môže byť medializovaný prípad odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Výpovede spolupracujúcich obvinených boli súčasťou dokazovania na súde, avšak boli podporené aj listinnými dôkazmi.
Kurilovská zároveň uviedla , že hoci sa tento právny inštitút dá zneužiť, tak by sme mali orgánom činným v trestnom konaní veriť, keďže výpovede kajúcnikov musia byť podložené ďalšími dôkazmi. Zároveň poznamenala , že aj počas bojov s organizovaným zločinom v 90. rokoch sa tento inštitút aktívne využíval vo vyšetrovaní, a súdnych procesoch.
O jednu svedeckú výpoveď spolupracujúceho obvineného sa opieralo obvinenie z korupčnej trestnej činnosti bývalej šéfky žilinského krajskú súdu, Evy Kyselovej. Proti sudkyni Kyselovej mal svedčiť jej bývalý kolega, Pavol Polka, ktorý sám s Úradom špeciálnej prokuratúry uzavrel dohodu o vine a treste a bol v súvislosti s korupciou odsúdený na päťročnú podmienku a peňažný trest 150-tisíc eur. Polka v roku 2022 na Špecializovanom trestnom súde súde pri procese s Kyselovou rozhodol využiť svoje právo nevypovedať. Jeho rozhodnutie nevypovedať spôsobilo zmenu v procese a Špecializovaný trestný súd Kyselovú oslobodil . Voči rozhodnutiu súdu sa odvolal prokurátor, preto v prípade musel rozhodovať Najvyšší súd, ktorý Kyselovú definitívne oslobodil v roku 2024. Predsedníčka Najvyššieho súdu uviedla , že obžaloba bola postavena na výpovedi jediného svedka, ktorú senát považoval za rozpornú. Prípad Evy Kyselovej ukazuje, že obvinenie postavené výlučne na výpovedi jedného kajúcnika bez ďalších dôkazov nemôže obstáť, čo ilustruje, že tvrdenia o vzatí do väzby len na základe týchto výpovedí sú nepresné.
Polícia v minulosti vykopla dvere Branislavovi Zurianovi. Vtedy počas jeho neprítomnosti policajti násilne vnikli do jeho bytu aj napriek tomu, že policajti mali mať vedomosť o tom, že sa nachádza v zahraničí. Ústavný súd po sťažnosti Branislava Zuriana rozhodol, že sa jednalo o porušenie jeho práva. Štát ho na základe rozhodnutia odškodnil a nahradil aj trovy konania.
Európsky súd pre ľudské práva hovorí, že na základe výpovede jedného kajúcnika nemajú byť vznesené obvinenia
Európsky súd pre ľudské práva v prípade Adamčo v. Slovensko hovorí , že jediným priamym dôkazom v prípade usvedčenia nemôže byť výpoveď spolupracujúceho svedka, ak ostatné nepriame dôkazy sú naviazané na túto výpoveď. V tomto prípade bolo zároveň problematické, že k zvratu v prípade došlo po zmene svedeckej výpovede svedka, ktorý ju zmenil, aby si zabezpečil výhody po obžalovaní v inom trestnom konaní. Dôležitá je práve zmena výpovede a následný súlad nepriamych dôkazov s touto výpoveďou (ods. 55).
V prípadoch korupcie v rokoch 2020 až 2023, v ktorých vypovedajú spolupracujúci obvinení, však nie sú obvinenia postavené na zmene obvinení. Príkladom môže byť odsúdených úradníčiek finančnej správy Denisy Židovej a Kornélie Černej. Jediným priamym dôkazom síce je výpoveď Františka Imreczeho, no k zvratu vo vyšetrovaní nedošlo, kvôli zmene jeho výpovede.
Ústavný súd SR zároveň v rozhodnutí I. ÚS 384/2019 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva upozornil na potrebu osobitnej obozretnosti pri použití takýchto výpovedí, súčasne však v tomto kontexte konštatoval, že skutočnosť použitia výpovede podozrivého, ktorý bol zbavený obvinenia, nie je ešte sama osebe dôvodom na vyslovenie porušenia práva na spravodlivé súdne konanie, a to dokonca ani v takých prípadoch, keď je odsúdenie páchateľa založené v určujúcej miere práve na výpovedi takéhoto svedka“ (. pdf , s. 11).
|
[
"Denisa Saková výrokom vytvára dojem, porušovanie trestného práva, vykopávanie dverí a väzba na základe výpovede jedného kajúcnika sa diali v rokoch 2020 - 2023 opakovane. V skutočnosti ide o ojedinelé prípady, pričom viac ako 40 ľudí bolo odsúdených za korupciu, výrok preto označujeme ako zavádzajúci.",
"Inštitút spolupracujúceho obvineného, známeho ako kajúcnik, je v slovenskom právnom systéme nástrojom na boj proti korupcii a organizovanému zločinu. Výpovede kajúcnikov musia byť podporené ďalšími dôkazmi, čo v minulosti potvrdili súdy na Slovensku aj Európsky súd pre ľudské práva. Od roku 2020 do 2023 bolo na Slovensku odsúdených 42 páchateľov korupčnej trestnej činnosti, no vždy na základe viacerých dôkazov, pričom slovenské súdnictvo zohľadňuje obozretnosť pri použití výpovedí kajúcnikov, čím sa má zabezpečiť spravodlivý proces.",
"Európsky súd pre ľudské práva v minulosti rozhodol, že slovenská prokuratúra nemala vzniesť obvinenia na základe výpovede spolupracujúceho obvineného bez ďalších dôkazov v prípadoch Adamčo vs. Slovenská republika a Vasaráb a Paulus vs. Slovenská republika . Oba prípady sa týkali vrážd a organizovaného zločinu a rozsudky v nich padli pred rokom 2015.",
"Vzatie do väzby na základe výpovede jedného kajúcnika",
"Slovenský právny systém pozná inštitút spolupracujúceho obvineného, teda ľudovo takzvaného kajúcnika, ktorý pomáha vo vyšetrovaní korupčnej trestnej činnosti, či zločineckých skupín.",
"V rokoch 2020 až 2023 bolo podľa Denníka N odsúdených 42 ľudí v súvislosti s korupčnou trestnou činnosťou. Žiaden z nich nebol odsúdený a vzatý do väzby len na základe jednej výpovede spolupracujúceho obvineného, pretože boli súčasťou komplexnej korupčnej siete, takže v každom z prípadov figurovalo vždy viac svedeckých výpovedí, respektíve došlo k priznaniu.",
"Bývalá rektorka Policajnej Akadémie a súčasná štátna tajomníčka na ministerstve vnútra, Lucia Kurilovská, v roku 2021 uviedla , že obvinenia na Slovensku nie je možné postaviť len na výpovedi jedného kajúcnika, ale že tieto výpovede musia byť podporené aj inými dôkazmi.",
"Príkladom môže byť medializovaný prípad odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Výpovede spolupracujúcich obvinených boli súčasťou dokazovania na súde, avšak boli podporené aj listinnými dôkazmi.",
"Kurilovská zároveň uviedla , že hoci sa tento právny inštitút dá zneužiť, tak by sme mali orgánom činným v trestnom konaní veriť, keďže výpovede kajúcnikov musia byť podložené ďalšími dôkazmi. Zároveň poznamenala , že aj počas bojov s organizovaným zločinom v 90. rokoch sa tento inštitút aktívne využíval vo vyšetrovaní, a súdnych procesoch.",
"O jednu svedeckú výpoveď spolupracujúceho obvineného sa opieralo obvinenie z korupčnej trestnej činnosti bývalej šéfky žilinského krajskú súdu, Evy Kyselovej. Proti sudkyni Kyselovej mal svedčiť jej bývalý kolega, Pavol Polka, ktorý sám s Úradom špeciálnej prokuratúry uzavrel dohodu o vine a treste a bol v súvislosti s korupciou odsúdený na päťročnú podmienku a peňažný trest 150-tisíc eur. Polka v roku 2022 na Špecializovanom trestnom súde súde pri procese s Kyselovou rozhodol využiť svoje právo nevypovedať. Jeho rozhodnutie nevypovedať spôsobilo zmenu v procese a Špecializovaný trestný súd Kyselovú oslobodil . Voči rozhodnutiu súdu sa odvolal prokurátor, preto v prípade musel rozhodovať Najvyšší súd, ktorý Kyselovú definitívne oslobodil v roku 2024. Predsedníčka Najvyššieho súdu uviedla , že obžaloba bola postavena na výpovedi jediného svedka, ktorú senát považoval za rozpornú. Prípad Evy Kyselovej ukazuje, že obvinenie postavené výlučne na výpovedi jedného kajúcnika bez ďalších dôkazov nemôže obstáť, čo ilustruje, že tvrdenia o vzatí do väzby len na základe týchto výpovedí sú nepresné.",
"Polícia v minulosti vykopla dvere Branislavovi Zurianovi. Vtedy počas jeho neprítomnosti policajti násilne vnikli do jeho bytu aj napriek tomu, že policajti mali mať vedomosť o tom, že sa nachádza v zahraničí. Ústavný súd po sťažnosti Branislava Zuriana rozhodol, že sa jednalo o porušenie jeho práva. Štát ho na základe rozhodnutia odškodnil a nahradil aj trovy konania.",
"Európsky súd pre ľudské práva hovorí, že na základe výpovede jedného kajúcnika nemajú byť vznesené obvinenia",
"Európsky súd pre ľudské práva v prípade Adamčo v. Slovensko hovorí , že jediným priamym dôkazom v prípade usvedčenia nemôže byť výpoveď spolupracujúceho svedka, ak ostatné nepriame dôkazy sú naviazané na túto výpoveď. V tomto prípade bolo zároveň problematické, že k zvratu v prípade došlo po zmene svedeckej výpovede svedka, ktorý ju zmenil, aby si zabezpečil výhody po obžalovaní v inom trestnom konaní. Dôležitá je práve zmena výpovede a následný súlad nepriamych dôkazov s touto výpoveďou (ods. 55).",
"V prípadoch korupcie v rokoch 2020 až 2023, v ktorých vypovedajú spolupracujúci obvinení, však nie sú obvinenia postavené na zmene obvinení. Príkladom môže byť odsúdených úradníčiek finančnej správy Denisy Židovej a Kornélie Černej. Jediným priamym dôkazom síce je výpoveď Františka Imreczeho, no k zvratu vo vyšetrovaní nedošlo, kvôli zmene jeho výpovede.",
"Ústavný súd SR zároveň v rozhodnutí I. ÚS 384/2019 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva upozornil na potrebu osobitnej obozretnosti pri použití takýchto výpovedí, súčasne však v tomto kontexte konštatoval, že skutočnosť použitia výpovede podozrivého, ktorý bol zbavený obvinenia, nie je ešte sama osebe dôvodom na vyslovenie porušenia práva na spravodlivé súdne konanie, a to dokonca ani v takých prípadoch, keď je odsúdenie páchateľa založené v určujúcej miere práve na výpovedi takéhoto svedka“ (. pdf , s. 11)."
] |
2024-12-15 00:00:00
|
{
"text": [
"odsúdených",
"Adamčo vs. Slovenská republika",
"Vasaráb a Paulus vs. Slovenská republika",
"pozná",
"odsúdených",
"odsúdený",
"figurovalo",
"uviedla",
"boli",
"listinnými",
"uviedla",
"poznamenala",
"opieralo",
"uzavrel",
"rozhodol",
"oslobodil",
"rozhodovať",
"oslobodil",
"uviedla",
"považoval",
"vnikli",
"hovorí",
"zmena",
"Príkladom",
"pdf"
],
"url": [
"https://dennikn.sk/3532879/odsudili-uz-viac-ako-40-zlocincov-z-ery-smeru-nie-su-len-spolupracujuci-obvineni-nedostali-iba-podmienky/",
"https://hudoc.echr.coe.int/fre?i=001-198389",
"https://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-221525",
"https://www.aktuality.sk/clanok/889377/l-kurilovska-obvinenie-nie-je-mozne-postavit-na-jednej-vypovedi-kajucnika/",
"https://dennikn.sk/3532879/odsudili-uz-viac-ako-40-zlocincov-z-ery-smeru-nie-su-len-spolupracujuci-obvineni-nedostali-iba-podmienky/",
"https://dennikn.sk/3532879/odsudili-uz-viac-ako-40-zlocincov-z-ery-smeru-nie-su-len-spolupracujuci-obvineni-nedostali-iba-podmienky/",
"https://dennikn.sk/3532879/odsudili-uz-viac-ako-40-zlocincov-z-ery-smeru-nie-su-len-spolupracujuci-obvineni-nedostali-iba-podmienky/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/889377/l-kurilovska-obvinenie-nie-je-mozne-postavit-na-jednej-vypovedi-kajucnika/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/hKYdFUh/najvyssi-sud-o-kovacikovi-bohorovnost-aj-tuzba-po-majetku-preco-napokon-vyviazol-s-nizsim-trestom-analyza-rozsudku/",
"https://www.trend.sk/spravy/generalna-prokuratura-povazovala-prepustenie-kudlicku-vazby-nezakonne",
"https://www.ta3.com/clanok/200331/kto-je-kajucnik-v-90-rokoch-takto-rozlozili-zlocinecke-skupiny",
"https://www.aktuality.sk/clanok/889377/l-kurilovska-obvinenie-nie-je-mozne-postavit-na-jednej-vypovedi-kajucnika/",
"https://dennikn.sk/2910639/klucovy-svedok-proti-byvalej-sefke-zilinskeho-sudu-odmietol-vypovedat-a-potom-si-vypytal-svedocne-10-eur/?ref=list",
"https://dennikn.sk/2910639/klucovy-svedok-proti-byvalej-sefke-zilinskeho-sudu-odmietol-vypovedat-a-potom-si-vypytal-svedocne-10-eur/?ref=list",
"https://dennikn.sk/2910639/klucovy-svedok-proti-byvalej-sefke-zilinskeho-sudu-odmietol-vypovedat-a-potom-si-vypytal-svedocne-10-eur/?ref=list",
"https://dennikn.sk/minuta/3001923/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/XyLavMo/byvalu-sefku-zilinskeho-sudu-nadobro-oslobodili-v-korupcnej-kauze-eva-kyselova-sa-zajtra-vracia-do-prace/",
"https://domov.sme.sk/c/23339905/najvyssi-sud-potvrdil-oslobodenie-sudkyne-kyselovej-spod-obzaloby.html",
"https://domov.sme.sk/c/23339905/najvyssi-sud-potvrdil-oslobodenie-sudkyne-kyselovej-spod-obzaloby.html",
"https://domov.sme.sk/c/23339905/najvyssi-sud-potvrdil-oslobodenie-sudkyne-kyselovej-spod-obzaloby.html",
"https://hnonline.sk/slovensko/96056203-exsefovi-naka-vyrazili-prislusnici-elitneho-policajneho-utvaru-dvere-na-byte-sud-mu-teraz-odklepol-odskodne",
"https://www.justice.gov.sk/tlacovespravy/tlacova-sprava-2599/",
"https://hudoc.echr.coe.int/tur#%7B%22itemid%22:[%22001-198389%22]%7D",
"https://spravy.rtvs.sk/2022/10/dve-byvale-zamestnankyne-financnej-spravy-odsudili-za-korupciu/",
"https://www.ustavnysud.sk/docDownload/988bcf29-b991-4d98-a3c9-731163c531d9/%C4%8D.%2049%20-%20I.%20%C3%9AS%20384_2019.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:07:20.164775+00:00
|
vr28293
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28293
|
Ivo Nesrovnal
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal
|
Ako mestský poslanec som s kolegami z klubu už v roku 2011 navrhol, aby sa pripravil nový územný plán pre Bratislavu...
|
2014-10-04 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že Ivo Nesrovnal ako mestský poslanec s svojimi kolegami z klubu vypracovali návrh (pdf, str. 39) na nový územný plán pre Bratislavu.
|
[
"Je pravdou, že Ivo Nesrovnal ako mestský poslanec s svojimi kolegami z klubu vypracovali návrh (pdf, str. 39) na nový územný plán pre Bratislavu."
] |
2014-09-26 00:00:00
|
{
"text": [
"návrh"
],
"url": [
"https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=7&cad=rja&uact=8&ved=0CFgQFjAG&url=http%3A%2F%2Fwww.region-bsk.sk%2FSCRIPT%2FViewFile.aspx%3Fdocid%3D10035111&ei=nLkpVKvyOaO07QbHhYDoDg&usg=AFQjCNGox1EcWVnHxPx8LbDHHNUoJYXwhQ&sig2=l3niyF5xu4_DvHrOiUGZyg&bvm=bv.76247554,d.ZGU"
]
}
|
2025-10-16T20:31:23.180286+00:00
|
42418
| 42,418
|
https://demagog.sk/vyrok/42418
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Slovensko (...) malo rekordné čísla najmä v posledných dvoch rokoch, či už ide o hospodársky rast.
|
2019-03-04 00:00:00
|
Nepravda
|
Napriek faktu, že Slovensko skutočne v ostatných rokoch zaznamenáva zvýšený ekonomický rast, čomu dávajú za pravdu aj údaje o raste HDP, nemôžeme hovoriť o rekordných číslach. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
Ak do úvahy vezmeme údaje od vzniku Slovenska, tak sa jednoznačne nejedná o najvyšší rast. Dáta Svetovej banky totiž ukazujú, že najvyšší rast HDP (10,8 %) dosiahlo Slovensko v roku 2007. Po prepade ekonomiky počas hospodárskej krízy v rokoch 2008 a 2009 zaznamenalo Slovensko v roku 2010 5 %-ný rast HDP. V nasledujúcich rokoch sa rast spomalil a výraznejšie ekonomika rástla až v roku 2015, kedy rast predstavoval 3,85 % HDP. Zrýchliť tempo rastu sa slovenskej ekonomike podarilo aj v roku 2018 - podľa portálu Trading Economics Slovensko dosiahlo rast na úrovni 4,2 %.
Predpoveď rastu HDP na rok 2019 je podľa NBS na úrovni 4,3 %. Fico však uvádza, že Slovensko malo rekordné čísla v období posledných dvoch rokov, čo roky 2007 a 2010 vyvracajú.
|
[
"Napriek faktu, že Slovensko skutočne v ostatných rokoch zaznamenáva zvýšený ekonomický rast, čomu dávajú za pravdu aj údaje o raste HDP, nemôžeme hovoriť o rekordných číslach. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.",
"Ak do úvahy vezmeme údaje od vzniku Slovenska, tak sa jednoznačne nejedná o najvyšší rast. Dáta Svetovej banky totiž ukazujú, že najvyšší rast HDP (10,8 %) dosiahlo Slovensko v roku 2007. Po prepade ekonomiky počas hospodárskej krízy v rokoch 2008 a 2009 zaznamenalo Slovensko v roku 2010 5 %-ný rast HDP. V nasledujúcich rokoch sa rast spomalil a výraznejšie ekonomika rástla až v roku 2015, kedy rast predstavoval 3,85 % HDP. Zrýchliť tempo rastu sa slovenskej ekonomike podarilo aj v roku 2018 - podľa portálu Trading Economics Slovensko dosiahlo rast na úrovni 4,2 %.",
"Predpoveď rastu HDP na rok 2019 je podľa NBS na úrovni 4,3 %. Fico však uvádza, že Slovensko malo rekordné čísla v období posledných dvoch rokov, čo roky 2007 a 2010 vyvracajú."
] |
2019-03-04 00:00:00
|
{
"text": [
"Dáta Svetovej banky",
"rast",
"Trading Economics",
"NBS"
],
"url": [
"https://data.worldbank.org/indicator/NY.GDP.MKTP.KD.ZG?locations=SK",
"https://www.google.sk/publicdata/explore?ds=d5bncppjof8f9_&ctype=l&strail=false&bcs=d&nselm=h&met_y=ny_gdp_mktp_kd_zg&scale_y=lin&ind_y=false&rdim=region&idim=country:SVK&ifdim=region&hl=sk&dl=sk&ind=false",
"https://tradingeconomics.com/slovakia/gdp-growth-annual",
"https://ekonomika.sme.sk/c/22011561/slovenska-ekonomika-v-tomto-roku-rastie-rychlejsie-ako-odhadovala-nbs.html"
]
}
|
2025-10-16T19:22:03.835768+00:00
|
vr38672
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38672
|
Ján Počiatek
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-pociatek
|
Problémom je, že tá inflácia, o ktorej sa tu bavíme aj ten dopad toho balíčka bol kvantifikovaný na základe nejakých predpokladov. Vtedy predpokladalo ministerstvo financií, že inflácia bude iba 3,5 %, čiže tie výpočty bude treba prepočítať a ten dopad toho balíčka samotného môže byť ešte väčší ako pôvodne rátalo ministerstvo financií, ale nespochybniteľne tam vplyv je.
|
2011-06-19 00:00:00
|
Pravda
|
Prognóza MF SR zo septembra 2010 odhadovala mieru inflácie CPI v roku 2011 na úrovni 3,7%. Harmonizovaná miera inflácie (HICP) mala dosiahnuť úroveň 3,5%. Prognóza z februára 2011 vychádza z rovnakej hodnoty inflácie podľa CPI.Fiškálne vládne opatrenia , ktoré rátajú z 0,9-percentným dopadom, vychádzajú z údajov odhadovanej výšky inflácie 3,5%. Aktuálna miera inflácie podľa posledných údajov Eurostat -u dosiahla v máji 2011 úroveň 4,2% (HICP).
|
[
"Prognóza MF SR zo septembra 2010 odhadovala mieru inflácie CPI v roku 2011 na úrovni 3,7%. Harmonizovaná miera inflácie (HICP) mala dosiahnuť úroveň 3,5%. Prognóza z februára 2011 vychádza z rovnakej hodnoty inflácie podľa CPI.Fiškálne vládne opatrenia , ktoré rátajú z 0,9-percentným dopadom, vychádzajú z údajov odhadovanej výšky inflácie 3,5%. Aktuálna miera inflácie podľa posledných údajov Eurostat -u dosiahla v máji 2011 úroveň 4,2% (HICP)."
] |
2011-06-20 00:00:00
|
{
"text": [
"Prognóza MF SR",
"Prognóza",
"opatrenia",
"Eurostat"
],
"url": [
"http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Malec_Sepitkova/2010_10_Makroekonomicka%20prognoza_september_2010.pdf",
"http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7851&documentId=5573",
"http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nrp/sp_slovakia_sk.pdf",
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en"
]
}
|
2025-10-16T20:45:39.778576+00:00
|
vr32037
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32037
|
Miroslav Beblavý
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy
|
My súhlasíme so vznikom európskeho stabilizačného mechanizmu, to koniec koncov náš bývalý minister financií vyrokoval slovenskú participáciu na ňom v minulom roku. Práve preto pán Kollár, hoci sa v tomto nezhodneme, povedal presne to, našou kľúčovou podmienkou bolo to, aby existovala možnosť riadeného bankrotu. To bola nemecká podmienka, teda aby sme nerobili zo Slovenska teraz lídra Európy a tá podmienka tam je.
|
2012-06-17 00:00:00
|
Pravda
|
Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Nemecko aj I. Mikloš (bývalý minister financií SR) v čase rokovania o vzniku európskeho stabilizačného mechanizmu presadzovali zavedenie systému riadeného bankrotu. Ten bol následne aj prijatý. Podľa EurActiv , sa koncom októbra 2010 stretli predstavitelia štátov EÚ, aby rokovali o budúcnosti európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), známeho aj ako trvalý euroval či euroval 2. Ako uviedol portál " Hlavy štátov a vlád sa tento týždeň (október 2010, pozn.) stretnú v Bruseli, aby rozhodli o budúcnosti permanentného mechanizmu pre riešenie krízy. Nemecko zároveň vyzýva k zavedeniu systému riadeného bankrotu. " Zavedenia systému riadeného bankrotu presadzoval aj vtedajší minister financií SR I. Mikloš. Ako sa vyjadril pre portál aktuality.sk , v apríli 2011 "Nám sa podarilo vyrokovať, aby ... sa presadila aj ďalšia naša požiadavka – aby mechanizmus obsahoval aj prvky riadeného bankrotu krajiny, teda aby účet platili aj banky a bankári, nielen daňovníci. " To, či je riadený bankrot súčasťou Zmluvy , ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) sme overovali už skôr, v októbri 2011 . Presný termín "riadený bankrot" (managed bankruptcy, default) sa v Zmluve síce nenachádza, avšak bod 12, ktorý bližšie hovorí o účasti súkromného sektora: " V súlade s postupmi MMF sa vo výnimočných prípadoch môže zvážiť zodpovedajúca a primeraná forma zapojenia súkromného sektora v prípadoch, keď sa poskytne podpora pre stabilitu spolu s podmienkou programu makroekonomickej úpravy. "
|
[
"Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Nemecko aj I. Mikloš (bývalý minister financií SR) v čase rokovania o vzniku európskeho stabilizačného mechanizmu presadzovali zavedenie systému riadeného bankrotu. Ten bol následne aj prijatý. Podľa EurActiv , sa koncom októbra 2010 stretli predstavitelia štátov EÚ, aby rokovali o budúcnosti európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), známeho aj ako trvalý euroval či euroval 2. Ako uviedol portál \" Hlavy štátov a vlád sa tento týždeň (október 2010, pozn.) stretnú v Bruseli, aby rozhodli o budúcnosti permanentného mechanizmu pre riešenie krízy. Nemecko zároveň vyzýva k zavedeniu systému riadeného bankrotu. \" Zavedenia systému riadeného bankrotu presadzoval aj vtedajší minister financií SR I. Mikloš. Ako sa vyjadril pre portál aktuality.sk , v apríli 2011 \"Nám sa podarilo vyrokovať, aby ... sa presadila aj ďalšia naša požiadavka – aby mechanizmus obsahoval aj prvky riadeného bankrotu krajiny, teda aby účet platili aj banky a bankári, nielen daňovníci. \" To, či je riadený bankrot súčasťou Zmluvy , ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) sme overovali už skôr, v októbri 2011 . Presný termín \"riadený bankrot\" (managed bankruptcy, default) sa v Zmluve síce nenachádza, avšak bod 12, ktorý bližšie hovorí o účasti súkromného sektora: \" V súlade s postupmi MMF sa vo výnimočných prípadoch môže zvážiť zodpovedajúca a primeraná forma zapojenia súkromného sektora v prípadoch, keď sa poskytne podpora pre stabilitu spolu s podmienkou programu makroekonomickej úpravy. \""
] |
2012-06-18 00:00:00
|
{
"text": [
"EurActiv",
"aktuality.sk",
"Zmluvy",
"októbri 2011"
],
"url": [
"http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/eu-caka-boj-o-staly-sposob-riesenia-krizy-016137",
"http://www.aktuality.sk/clanok/186183/miklos-neucast-v-eurovale-moze-mat-reputacne-nasledky/",
"http://european-council.europa.eu/media/582901/12-tesm2.sk12.pdf",
"http://www.demagog.sk/diskusie/193/?politik=14"
]
}
|
2025-10-16T20:04:02.929271+00:00
|
vr33527
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33527
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
Vaša prvá vláda prijala rozhodnutia, ktoré doviedli aj tie doviedli U.S.Steel do tohto stavu. Mám na mysli energiu, ktorú oni sami vyrábajú a vy ste prijali rozhodnutie, že oni musia dokonca aj za to platiť.
|
2013-04-07 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Je pravda, že podľa zákona z roku 2009, respektíve vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) sú subjekty vyrábajúce vlastnú energiu nenapojené na prenosovú sústavu povinné platiť poplatky regulátorovi. To, že si konkrétne za rok 2011 U.S.Steel uplatnil doplatok vo výške niekoľko stotisíc eur, teda štát platil peniaze železiarniam a nie naopak, už Bugár nespomína. Tak isto by bolo na mieste spomenúť, že vyhláška upravujúca zákon o podpore obnoviteľných zdrojov prišla v čase vládnutia koalície pravicových strán spolu s Mostom-Híd Bélu Bugára. Je preto zavádzajúce tvrdiť, že práve rozhodnutie Ficovej vlády priviedlo U.S. Steel do stavu keď zvažoval odchod zo Slovenska. V roku 2009 prijala vtedajšia vláda na čele so SMERom Roberta Fica zákon č.309/2009 (.pdf) o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Zákon určuje podporu tým výrobcom elektrickej energie, ktorý pri tom využívajú vyššie uvedené metódy. Sem patrí aj U.S.Steel. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) prijal vyhlášku (.pdf) č. 225/2011, ktorá stanovuje povinnosť platiť distribučné poplatky aj subjektom, ktoré si energiu vyrábajú sami. Táto vyhláška vstúpila do platnosti v roku 2011, teda nie za vlády Roberta Fica ale koalície, ktorej členom bol aj Most-Híd Bélu Bugára. Zo zoznamu (.pdf) subjektov, ktoré dostanú doplatok za rok 2011 doplatok, zverejnenom URSO sa dozvieme, že U.S.Steel je medzi subjektami, ktorý v tomto dostali doplatok od štátu. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Je pravda, že podľa zákona z roku 2009, respektíve vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) sú subjekty vyrábajúce vlastnú energiu nenapojené na prenosovú sústavu povinné platiť poplatky regulátorovi. To, že si konkrétne za rok 2011 U.S.Steel uplatnil doplatok vo výške niekoľko stotisíc eur, teda štát platil peniaze železiarniam a nie naopak, už Bugár nespomína. Tak isto by bolo na mieste spomenúť, že vyhláška upravujúca zákon o podpore obnoviteľných zdrojov prišla v čase vládnutia koalície pravicových strán spolu s Mostom-Híd Bélu Bugára. Je preto zavádzajúce tvrdiť, že práve rozhodnutie Ficovej vlády priviedlo U.S. Steel do stavu keď zvažoval odchod zo Slovenska. V roku 2009 prijala vtedajšia vláda na čele so SMERom Roberta Fica zákon č.309/2009 (.pdf) o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Zákon určuje podporu tým výrobcom elektrickej energie, ktorý pri tom využívajú vyššie uvedené metódy. Sem patrí aj U.S.Steel. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) prijal vyhlášku (.pdf) č. 225/2011, ktorá stanovuje povinnosť platiť distribučné poplatky aj subjektom, ktoré si energiu vyrábajú sami. Táto vyhláška vstúpila do platnosti v roku 2011, teda nie za vlády Roberta Fica ale koalície, ktorej členom bol aj Most-Híd Bélu Bugára. Zo zoznamu (.pdf) subjektov, ktoré dostanú doplatok za rok 2011 doplatok, zverejnenom URSO sa dozvieme, že U.S.Steel je medzi subjektami, ktorý v tomto dostali doplatok od štátu. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-04-08 00:00:00
|
{
"text": [
"č.309/2009",
"vyhlášku",
"zoznamu"
],
"url": [
"http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/309-2009-z-z.p-33084.pdf",
"https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CDAQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.urso.gov.sk%2Fdoc%2Flegislativa%2Fvyhl_225-2011.pdf&ei=sJNiUfP9AsWr4ATJ0YGwBg&usg=AFQjCNHNo-Ypkz5_oy9FCpITxgbDDVXuWw&sig2=pEnGAAr7Bbj8_CrW62UneQ&bvm=bv.44770516,d.bGE",
"http://www.urso.gov.sk/doc/dokumenty/OZE_Zoznam%20Vyrobcov%20s%20doplatkom%20za%20rok%202011.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:58:45.093551+00:00
|
vr34067
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34067
|
Ľubomír Vážny
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny
|
Takisto 9%, boli takzvaný private equity, to znamená súkromný kapitál, ktorý tam vkladal, bol okolo 8%.
|
2013-06-23 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Hádam som to správne pochopila. Podobný výrok sme už overovali v relácii O päť minút dvanásť z 11. marca 2012: " Financovanie projektu R1 pozostávalo z vkladu akcionárov, GRANVIA vo výške 149 miliónov eur (12,4 % z celkových finančných prostriedkov na projekt) a úveru vo výške 984 miliónov eur (82 %) na dobu 28 rokov bez zabezpečenia zo strany akcionárov, ktorý poskytlo 14 bánk vrátane Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Nepodarilo sa nám zistiť výšku úroku úveru poskytnutého na výstavbu R1 Pribina avšak až 37 % nákladov na PPP projekty tvoril úroky a poplatky bankám. Vzhľadom na to, že sa nám nepodarilo zistiť výšku úveru z komerčných bánk, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný."
|
[
"Hádam som to správne pochopila. Podobný výrok sme už overovali v relácii O päť minút dvanásť z 11. marca 2012: \" Financovanie projektu R1 pozostávalo z vkladu akcionárov, GRANVIA vo výške 149 miliónov eur (12,4 % z celkových finančných prostriedkov na projekt) a úveru vo výške 984 miliónov eur (82 %) na dobu 28 rokov bez zabezpečenia zo strany akcionárov, ktorý poskytlo 14 bánk vrátane Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Nepodarilo sa nám zistiť výšku úroku úveru poskytnutého na výstavbu R1 Pribina avšak až 37 % nákladov na PPP projekty tvoril úroky a poplatky bankám. Vzhľadom na to, že sa nám nepodarilo zistiť výšku úveru z komerčných bánk, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný.\""
] |
2013-06-24 00:00:00
|
{
"text": [
"Financovanie"
],
"url": [
"http://www.pr1bina.sk/sk/o-projekte/financovanie"
]
}
|
2025-10-16T20:32:57.278590+00:00
|
45106
| 45,106
|
https://demagog.sk/vyrok/45106
|
Igor Matovič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
|
Keď sme prevzali vládu, tak v podstate podľa tej štúdie Inštitútu zdravotnej politiky na základe opatrení predošlej vlády vychádzalo, že ich budeme potrebovať 2,5 tisíca (pľúcnych ventilátorov, pozn.), vlastne niekedy v prvej polovičke júna.
|
2020-05-02 00:00:00
|
Pravda
|
Prvý model šírenia koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 17. marca 2020. Igor Matovič preberal vládu 21. marca 2020. Pri najprísnejšom scenári model predpovedal , že začiatkom júna by intenzívnu zdravotnú starostlivosť - a teda možno aj pľúcnu ventiláciu - potrebovalo asi 2500 pacientov, v polovici júna až 3300 pacientov. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé.
|
[
"Prvý model šírenia koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 17. marca 2020. Igor Matovič preberal vládu 21. marca 2020. Pri najprísnejšom scenári model predpovedal , že začiatkom júna by intenzívnu zdravotnú starostlivosť - a teda možno aj pľúcnu ventiláciu - potrebovalo asi 2500 pacientov, v polovici júna až 3300 pacientov. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé."
] |
2020-05-02 00:00:00
|
{
"text": [
"predstavili",
"preberal",
"predpovedal"
],
"url": [
"https://domov.sme.sk/c/22360516/koronavirus-scenar-vyvoj-slovensko.html",
"https://dennikn.sk/1813763/minuta-po-minute-pellegrini-odovzdal-demisiu-prezidentka-dnes-vymenuje-novu-vladu-igora-matovica/",
"https://dennikn.sk/1805562/analyza-o-koronaviruse-v-nemocnici-skonci-az-25-tisic-ludi-ak-sa-neobmedzime-este-viac/"
]
}
|
2025-10-16T19:18:46.542181+00:00
|
vr36768
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36768
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
No tak o obchodoch hovorili predstavitelia koalície a hovorí sa tu o zradcoch a, a hľadali sa tu všelijaké iné mátohy (obchody majú byť za tým, že poslanci aj po kritike nejakého návrhu za neho nakoniec hlasujú, pozn.).
|
2011-01-16 00:00:00
|
Pravda
|
O kupovaní hlasov koaličných poslancov v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora hovoril napríklad Ivan Mikloš .
|
[
"O kupovaní hlasov koaličných poslancov v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora hovoril napríklad Ivan Mikloš ."
] |
2011-01-17 00:00:00
|
{
"text": [
"Ivan Mikloš"
],
"url": [
"http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekonomika/podla-miklosa-sa-euro-da-zachranit-aj-bez-fiskalnej-unie.html"
]
}
|
2025-10-16T20:20:59.255110+00:00
|
48245
| 48,245
|
https://demagog.sk/vyrok/48245
|
Juraj Krúpa
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/juraj-krupa
|
My máme viacero bilaterálnych zmlúv s inými krajinami, medzi nimi aj s Ruskou federáciou, ale aj s Ukrajinou alebo s Izraelom a tak ďalej.
|
2022-02-24 00:00:00
|
Pravda
|
Slovenská republika naozaj uzavrela viacero bilaterálnych (dvojstranných) zmlúv s rôznymi krajinami vrátane Ruskej federácie, Ukrajiny a Izraela. Všetky zmluvy sa dajú vyhľadať na stránke ministerstva zahraničných vecí. 27 bilaterálnych zmlúv Slovensko uzavrelo s Izraelom , v roku 1999 aj bezpečnostnú zmluvu , 116 zmlúv s Ukrajinou a 127 zmlúv s Ruskou federáciou . Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Slovenská republika naozaj uzavrela viacero bilaterálnych (dvojstranných) zmlúv s rôznymi krajinami vrátane Ruskej federácie, Ukrajiny a Izraela. Všetky zmluvy sa dajú vyhľadať na stránke ministerstva zahraničných vecí. 27 bilaterálnych zmlúv Slovensko uzavrelo s Izraelom , v roku 1999 aj bezpečnostnú zmluvu , 116 zmlúv s Ukrajinou a 127 zmlúv s Ruskou federáciou . Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2022-02-25 00:00:00
|
{
"text": [
"stránke",
"Izraelom",
"bezpečnostnú zmluvu",
"Ukrajinou",
"Ruskou federáciou"
],
"url": [
"https://www.mzv.sk/zahranicna_politika/medzinarodne_zmluv-rozsirene_vyhladavanie",
"https://www.mzv.sk/zahranicna_politika/medzinarodne_zmluv-rozsirene_vyhladavanie?p_p_id=mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet&p_p_lifecycle=0&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_col_id=column-3&p_p_col_pos=1&p_p_col_count=2&_mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet_page=1&_mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet_fsstaty=34302&_mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet_rb_typzmluvy=DZ",
"https://www.mzv.sk/zahranicna_politika/medzinarodne_zmluv-rozsirene_vyhladavanie?p_p_id=mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet&p_p_lifecycle=0&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_col_id=column-3&p_p_col_pos=1&p_p_col_count=2&_mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet_articleId=3116654",
"https://www.mzv.sk/zahranicna_politika/medzinarodne_zmluv-rozsirene_vyhladavanie?p_p_id=mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet&p_p_lifecycle=0&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_col_id=column-3&p_p_col_pos=1&p_p_col_count=2&_mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet_page=1&_mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet_fsstaty=33886&_mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet_rb_typzmluvy=DZ",
"https://www.mzv.sk/zahranicna_politika/medzinarodne_zmluv-rozsirene_vyhladavanie?p_p_id=mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet&p_p_lifecycle=0&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_col_id=column-3&p_p_col_pos=1&p_p_col_count=2&_mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet_page=1&_mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet_fsstaty=34835&_mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet_rb_typzmluvy=DZ"
]
}
|
2025-10-16T19:14:28.772113+00:00
|
vr15755
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15755
| null | null |
https://demagog.sk/politik/
|
(medzi priority vlády bude patriť, pozn.) pokračovanie v cielenej podpore menej rozvinutých regiónov.
|
2017-01-29 00:00:00
|
Pravda
|
V oblasti cielenej podpory menej rozvinutých regiónov už minulá vláda spustila niekoľko projektov, ktoré majú pomáhať rozvoji a modernizácii. V programovom vyhlásení sa píše, že vláda bude pokračovať v tejto podpore. Keďže je vkáda v tejto oblasti aktívna, sľub hodnotíme ako splnený.
Strana Smer-SD riešila regionálne rozdiely už počas minulého volebného obdobia v rámci svojho druhého sociálneho balíka , ktorý bol predstavený na jeseň roku 2015 a výsledkom je zákon č. 336/2015 o podpore najmenej rozvinutých regiónov, ktorý bol schválený 11. novembra 2015. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vedie zoznam najmenej rozvinutých okresov. Podľa zákona ide o okresy, kde "miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú ústredie vykazuje, bola v období za aspoň deväť kalendárnych štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov vyššia ako 1,6-násobku priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie ," ( Zákon 336/2015 článok 3).
Momentálne sa v zozname nachádza 12 okresov, ktoré boli do zoznamu zavedené 31. decembra 2015. Ide o okresy Lučenec , Poltár , Revúca , Rimavská Sobota a Veľký Krtíš z Banskobystrického kraju, ďalej Kežmarok , Sabinov , Svidník , Vranov nad Topľou z Prešovského kraja a Rožňava , Sobrance , Trebišov z Košického kraja. V roku 2016 tak najviac financií (.pdf str.13) dostali práve Kežmarok , Rimavská Sobota, Vranov nad Topľou a Trebišov. V roku 2017 pôjde najviac financií opäť do okresov Vranov nad Topľou, Rimavská Sobota a Trebišova, Okres Kežmarok teraz vystrieda Rožňava.
Na základe zákona 336/2015 sa vypracuje tzn. Akčný plán pre všetky okresy spĺňajúce podmienky stanovené pre najmenej rozvinuté okresy. Akčný plán zákon definuje takto:
" (1) Akčný plán je vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) schválený záväzný dokument zameraný na odstraňovanie zaostávania najmenej rozvinutého okresu... (2) Akčný plán obsahuje analýzu nepriaznivého hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho stavu najmenej rozvinutého okresu, zhodnotenie jeho rozvojového potenciálu, návrh opatrení a úloh na zabezpečenie realizácie a plnenia akčného plánu, časový harmonogram, spôsoby a zdroje financovania, monitorovanie a hodnotenie dosiahnutého pokroku... (...) (4) Úrad vlády predkladá vláde na schválenie návrh akčného plánu do deviatich mesiacov od zápisu okresu do zoznamu najmenej rozvinutých okresov. (...) (6) Akčný plán sa vypracováva spravidla na obdobie piatich rokov. "
V roku 2016 sa vláda zúčastnila niekoľkých výjazdových rokovaní v troch krajoch, a to konkrétne v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji. Výjazdové rokovania boli venované práve akčným plánom, ktorých cieľom je podpora chudobnejších okresov s mierou nezamestnanosti prevyšujúcou celoslovenský priemer.
Finančná podpora akčného plánu (.pdf str.3) pozostáva z financií vyčlenených na takéto typy projektov a programov v rámci štátneho rozpočtu a z Európskych štrukturálnych a investičných fondov. V rámci štátneho rozpočtu tak bolo na obdobie 2016-2020 vyčlenených každý rok 10 miliónov eur v podobe tzv. regionálneho príspevku. Tento bude rozdelený medzi už spomenutých 12 najzaostalejších regiónov Slovenska.
Vláda ďalej schválila investičné stimuly pre šesť firiem z oblasti automobilového a strojárskeho priemyslu. Stalo sa tak na zasadnutí vlády 18. januára 2017. Dve takto podporené firmy sú z okresu Rimavská Sobota, jedna je z okresu Košice-okolie, ostatné firmy sú zo severného Slovenska. Spoločnosti plánujú vytvorenie nových pracovných miest Pellegrini ďalej presadil projekt realizácie optických sietí alebo tiež tzv. odstraňovanie bielych miest, čiže cieľom projektu je zavádzanie vysokorýchlostného internetu a mobilného signálu do každej obce na Slovensku. Projekt by mal byť hradený hlavne z eurofondov a realizovaný do roku 2020, pričom by malo byť pokrytých okolo 729 bielych miest so širokopásmovým pripojením s rýchlosťou aspoň 30Mbit/sec.
|
[
"V oblasti cielenej podpory menej rozvinutých regiónov už minulá vláda spustila niekoľko projektov, ktoré majú pomáhať rozvoji a modernizácii. V programovom vyhlásení sa píše, že vláda bude pokračovať v tejto podpore. Keďže je vkáda v tejto oblasti aktívna, sľub hodnotíme ako splnený.",
"Strana Smer-SD riešila regionálne rozdiely už počas minulého volebného obdobia v rámci svojho druhého sociálneho balíka , ktorý bol predstavený na jeseň roku 2015 a výsledkom je zákon č. 336/2015 o podpore najmenej rozvinutých regiónov, ktorý bol schválený 11. novembra 2015. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vedie zoznam najmenej rozvinutých okresov. Podľa zákona ide o okresy, kde \"miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú ústredie vykazuje, bola v období za aspoň deväť kalendárnych štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov vyššia ako 1,6-násobku priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie ,\" ( Zákon 336/2015 článok 3).",
"Momentálne sa v zozname nachádza 12 okresov, ktoré boli do zoznamu zavedené 31. decembra 2015. Ide o okresy Lučenec , Poltár , Revúca , Rimavská Sobota a Veľký Krtíš z Banskobystrického kraju, ďalej Kežmarok , Sabinov , Svidník , Vranov nad Topľou z Prešovského kraja a Rožňava , Sobrance , Trebišov z Košického kraja. V roku 2016 tak najviac financií (.pdf str.13) dostali práve Kežmarok , Rimavská Sobota, Vranov nad Topľou a Trebišov. V roku 2017 pôjde najviac financií opäť do okresov Vranov nad Topľou, Rimavská Sobota a Trebišova, Okres Kežmarok teraz vystrieda Rožňava.",
"Na základe zákona 336/2015 sa vypracuje tzn. Akčný plán pre všetky okresy spĺňajúce podmienky stanovené pre najmenej rozvinuté okresy. Akčný plán zákon definuje takto:",
"\" (1) Akčný plán je vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) schválený záväzný dokument zameraný na odstraňovanie zaostávania najmenej rozvinutého okresu... (2) Akčný plán obsahuje analýzu nepriaznivého hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho stavu najmenej rozvinutého okresu, zhodnotenie jeho rozvojového potenciálu, návrh opatrení a úloh na zabezpečenie realizácie a plnenia akčného plánu, časový harmonogram, spôsoby a zdroje financovania, monitorovanie a hodnotenie dosiahnutého pokroku... (...) (4) Úrad vlády predkladá vláde na schválenie návrh akčného plánu do deviatich mesiacov od zápisu okresu do zoznamu najmenej rozvinutých okresov. (...) (6) Akčný plán sa vypracováva spravidla na obdobie piatich rokov. \"",
"V roku 2016 sa vláda zúčastnila niekoľkých výjazdových rokovaní v troch krajoch, a to konkrétne v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji. Výjazdové rokovania boli venované práve akčným plánom, ktorých cieľom je podpora chudobnejších okresov s mierou nezamestnanosti prevyšujúcou celoslovenský priemer.",
"Finančná podpora akčného plánu (.pdf str.3) pozostáva z financií vyčlenených na takéto typy projektov a programov v rámci štátneho rozpočtu a z Európskych štrukturálnych a investičných fondov. V rámci štátneho rozpočtu tak bolo na obdobie 2016-2020 vyčlenených každý rok 10 miliónov eur v podobe tzv. regionálneho príspevku. Tento bude rozdelený medzi už spomenutých 12 najzaostalejších regiónov Slovenska.",
"Vláda ďalej schválila investičné stimuly pre šesť firiem z oblasti automobilového a strojárskeho priemyslu. Stalo sa tak na zasadnutí vlády 18. januára 2017. Dve takto podporené firmy sú z okresu Rimavská Sobota, jedna je z okresu Košice-okolie, ostatné firmy sú zo severného Slovenska. Spoločnosti plánujú vytvorenie nových pracovných miest Pellegrini ďalej presadil projekt realizácie optických sietí alebo tiež tzv. odstraňovanie bielych miest, čiže cieľom projektu je zavádzanie vysokorýchlostného internetu a mobilného signálu do každej obce na Slovensku. Projekt by mal byť hradený hlavne z eurofondov a realizovaný do roku 2020, pričom by malo byť pokrytých okolo 729 bielych miest so širokopásmovým pripojením s rýchlosťou aspoň 30Mbit/sec."
] |
2017-02-09 00:00:00
|
{
"text": [
"druhého sociálneho balíka",
"zákon č. 336/2015",
"Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny",
"Zákon 336/2015",
"Lučenec",
"Poltár",
"Revúca",
"Rimavská Sobota",
"Veľký Krtíš",
"Kežmarok",
"Sabinov",
"Svidník",
"Vranov nad Topľou",
"Rožňava",
"Sobrance",
"Trebišov",
"(.pdf str.13)",
"Kežmarok",
"výjazdových rokovaní",
"(.pdf str.3)",
"zasadnutí vlády",
"projekt",
"eurofondov"
],
"url": [
"http://www.vlada.gov.sk/robert-fico-odstartoval-druhy-socialny-balik/",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/336/20170101",
"http://www.upsvar.sk/statistiky/zoznam-najmenej-rozvinutych-okresov.html?page_id=561733",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/336/20170101",
"http://www.nro.vlada.gov.sk/lucenec/",
"http://www.nro.vlada.gov.sk/poltar/",
"http://www.nro.vlada.gov.sk/revuca/",
"http://www.nro.vlada.gov.sk/rimavska-sobota/",
"http://www.nro.vlada.gov.sk/velky-krtis/",
"http://www.nro.vlada.gov.sk/kezmarok/",
"http://www.nro.vlada.gov.sk/sabinov/",
"http://www.nro.vlada.gov.sk/svidnik/",
"http://www.nro.vlada.gov.sk/vranov-nad-toplou/",
"http://www.nro.vlada.gov.sk/roznava/",
"http://www.nro.vlada.gov.sk/sobrance/",
"http://www.nro.vlada.gov.sk/trebisov/",
"http://www.nro.vlada.gov.sk/data/files/6186_manual-ap.pdf",
"http://spis.korzar.sme.sk/c/20281496/okres-kezmarok-dostane-regionalny-prispevok-takmer-pat-milionov-eur.html",
"http://www.teraz.sk/regiony/vlada-vyjazdove-rokovanie/213604-clanok.html",
"http://www.nro.vlada.gov.sk/data/files/6186_manual-ap.pdf",
"http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/905",
"https://www.aktuality.sk/clanok/408887/kazda-obec-moze-mat-po-roku-2020-internet-slubil-pellegrini/",
"https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/country-information-slovakia"
]
}
|
2025-10-16T20:42:08.354847+00:00
|
vr27619
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27619
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
jednak nám stagnuje trh práce a pribúda mnohých nezamestnaných, najmä mladých, najmä mladých
|
2014-04-27 00:00:00
|
Nepravda
|
Hoci je možné tvrdiť, že trh práce stagnuje, vzhľadom na to, že celková nezamestnanosť ako aj nezamestnanosť mladých (do 25 rokov) v posledných mesiacoch poklesla, aj keď nie výrazne, hodnotíme výrok za nepravdivý. Podľa údajov o nezamestnanosti v tabuľke 1 vidieť, že celková nezamestnanosť v roku 2013 stúpla o 0,3%, pričom o rovnakú hodnotu 0,3% nezamestnanosť mladých poklesla. Tabuľka 1: Ročná miera nezamestnanosti v % (Zdroj: Eurostat ) Rok Celková nezamestnanosť Nezamestnanosť mladých 2004 18,4% 33,4% 2005 16,4% 30,4% 2006 13,5% 27% 2007 11,2% 20,6% 2008 9,6% 19,3% 2009 12,1% 27,6% 2010 14,5% 33,9% 2011 13,7% 33,7% 2012 14,0% 34,0% 2013 14,2% 33,7% Pri pohľade na štvrťročné hodnotenia sa dá vyčítať, že nezamestnanosť mladých od konca roka 2011 stagnuje na úrovni okolo 33,5 -34 %: Obdobie nezamestnanosť nezamestnanosť mladých 2011Q4 14.0 33.7 2012Q1 13.8 33.4 2012Q2 13.9 33.6 2012Q3 14.0 34.1 2012Q4 14.3 35.1 2013Q1 14.2 34.0 2013Q2 14.3 33.9 2013Q3 14.3 33.4 2013Q4 14.1 33.4 Ak sa pozrieme na mesačné hodnoty nezamestnanosti v tabuľke 2 zistíme, že za mesiac január a február celkové nezamestnanosť poklesla, hoci len veľmi mierne. Tabuľka 2: Mesačná miera nezamestnanosti v % (Zdroj: Eurostat ) Mesiac a rok Celková nezamestnanosť Nezamestnanosť mladých august 2013 14,3% 33,2% september 2013 14,3% 33,2% október 2013 14,3% 33,4% november 2013 14,1% 33,5% december 2013 14,1% 33,3% január 2014 14,0% 32,5% február 2014 13,9% 32,3% Je možné skonštatovať, že nezamestnanosť mladých do 25 rokov naposledy narástla v novembri 2013 a odvtedy len klesala. V prípade celkovej nezamestnanosti je možné povedať, že hoci ročná nezamestnanosť v roku 2013 bola vyššia ako v predchádzajúcom období, pri presnejších mesačných údajoch je badať mierny pokles od októbra 2013 až do posledne získaných údajov z februára 2014. Výrok preto hodnotíme za nesprávny. Podľa údajov z ÚPSVaR výrok Jána Figeľa tiež nie je pravdivý, pretože oproti minulému roku miera nezamestnanosti, ako aj počet nezamestnaných do 25 rokov mierne poklesli: Mesiac/Rok Miera nezamestnanosti % Evid. nezamestnaných (UoZ) UoZ do 25 rokov august 2013 13,70 402 213 71 730 september 2013 13,84 406 498 80 857 október 2013 13,66 402 505 78 535 november 2013 13,50 399 561 75 246 december 2013 13,50 398 876 72 629 január 2014 13,61 402 124 71 167 február 2014 13,49 401 876 70 508 marec 2014 13,28 397 216 69 528 Rok/mesiac Miera nezamestnanosti v % Počet nezamestnaných UoZ do 25 rokov Marec 2014 13,28 397 216 69 528 Marec 2013 14,68 431 382 80 041 Marec 2012 13,69 408 404 67 060 Marec 2011 13,13 392 483 66 929 Marec 2010 12,88 393 737 66 365 Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Hoci je možné tvrdiť, že trh práce stagnuje, vzhľadom na to, že celková nezamestnanosť ako aj nezamestnanosť mladých (do 25 rokov) v posledných mesiacoch poklesla, aj keď nie výrazne, hodnotíme výrok za nepravdivý. Podľa údajov o nezamestnanosti v tabuľke 1 vidieť, že celková nezamestnanosť v roku 2013 stúpla o 0,3%, pričom o rovnakú hodnotu 0,3% nezamestnanosť mladých poklesla. Tabuľka 1: Ročná miera nezamestnanosti v % (Zdroj: Eurostat ) Rok Celková nezamestnanosť Nezamestnanosť mladých 2004 18,4% 33,4% 2005 16,4% 30,4% 2006 13,5% 27% 2007 11,2% 20,6% 2008 9,6% 19,3% 2009 12,1% 27,6% 2010 14,5% 33,9% 2011 13,7% 33,7% 2012 14,0% 34,0% 2013 14,2% 33,7% Pri pohľade na štvrťročné hodnotenia sa dá vyčítať, že nezamestnanosť mladých od konca roka 2011 stagnuje na úrovni okolo 33,5 -34 %: Obdobie nezamestnanosť nezamestnanosť mladých 2011Q4 14.0 33.7 2012Q1 13.8 33.4 2012Q2 13.9 33.6 2012Q3 14.0 34.1 2012Q4 14.3 35.1 2013Q1 14.2 34.0 2013Q2 14.3 33.9 2013Q3 14.3 33.4 2013Q4 14.1 33.4 Ak sa pozrieme na mesačné hodnoty nezamestnanosti v tabuľke 2 zistíme, že za mesiac január a február celkové nezamestnanosť poklesla, hoci len veľmi mierne. Tabuľka 2: Mesačná miera nezamestnanosti v % (Zdroj: Eurostat ) Mesiac a rok Celková nezamestnanosť Nezamestnanosť mladých august 2013 14,3% 33,2% september 2013 14,3% 33,2% október 2013 14,3% 33,4% november 2013 14,1% 33,5% december 2013 14,1% 33,3% január 2014 14,0% 32,5% február 2014 13,9% 32,3% Je možné skonštatovať, že nezamestnanosť mladých do 25 rokov naposledy narástla v novembri 2013 a odvtedy len klesala. V prípade celkovej nezamestnanosti je možné povedať, že hoci ročná nezamestnanosť v roku 2013 bola vyššia ako v predchádzajúcom období, pri presnejších mesačných údajoch je badať mierny pokles od októbra 2013 až do posledne získaných údajov z februára 2014. Výrok preto hodnotíme za nesprávny. Podľa údajov z ÚPSVaR výrok Jána Figeľa tiež nie je pravdivý, pretože oproti minulému roku miera nezamestnanosti, ako aj počet nezamestnaných do 25 rokov mierne poklesli: Mesiac/Rok Miera nezamestnanosti % Evid. nezamestnaných (UoZ) UoZ do 25 rokov august 2013 13,70 402 213 71 730 september 2013 13,84 406 498 80 857 október 2013 13,66 402 505 78 535 november 2013 13,50 399 561 75 246 december 2013 13,50 398 876 72 629 január 2014 13,61 402 124 71 167 február 2014 13,49 401 876 70 508 marec 2014 13,28 397 216 69 528 Rok/mesiac Miera nezamestnanosti v % Počet nezamestnaných UoZ do 25 rokov Marec 2014 13,28 397 216 69 528 Marec 2013 14,68 431 382 80 041 Marec 2012 13,69 408 404 67 060 Marec 2011 13,13 392 483 66 929 Marec 2010 12,88 393 737 66 365 Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-04-28 00:00:00
|
{
"text": [
"Eurostat",
"Eurostat",
"ÚPSVaR"
],
"url": [
"http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_a&lang=en",
"http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_m&lang=en",
"http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254"
]
}
|
2025-10-16T19:47:39.777198+00:00
|
vr29974
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29974
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Je tu jedna operácia, na základe ktorej budú mať vojenské sily právo likvidovať plavidlá, ktoré sú používané na prevážanie týchto ľudí, len sme nechali tých ľudí tri alebo štyri mesiace plávať. Zrazu teraz v októbri tieto rozhodnutia sa idú robiť...
|
2015-09-20 00:00:00
|
Pravda
|
Právo likvidovať plavidlá používané na nelegálne prevážanie migrantov bude mať operácia EUNAVFOR MED pravdepodobne až od októbra 2015, teda od jej spustenia v júni 2015 vtedy ubehnú približne 4 mesiace. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prvú misiu, ktorej cieľom je aj zničiť infraštuktúru pašerákov ľudí, je misia zahájená v máji 2015 a spustená v júni s názvom EUNAVFOR MED. Jej mandát však neobsahoval možnosť zničenia pašeráckych plavidiel, v správe( .pdf ) vydanej webstránkou Európskeho parlamentu sa ako dôvod uvádza odpor afrických štátov voči takejto právomoci. Rozšírenie aj o takúto právomoc však nakoniec bolo oznámené v septembri , s predpokladanou platnosťou od októbra 2015. Na vstup operácie do tejto fázy svojej činnosti je potrebná rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN a súhlas lýbijských predstaviteľov. V Stredozemnom mori pôsobia aj príslušníci misií Poseidon a Triton, no jedná sa len o záchranné misie( .pdf ,s.5) . Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Právo likvidovať plavidlá používané na nelegálne prevážanie migrantov bude mať operácia EUNAVFOR MED pravdepodobne až od októbra 2015, teda od jej spustenia v júni 2015 vtedy ubehnú približne 4 mesiace. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prvú misiu, ktorej cieľom je aj zničiť infraštuktúru pašerákov ľudí, je misia zahájená v máji 2015 a spustená v júni s názvom EUNAVFOR MED. Jej mandát však neobsahoval možnosť zničenia pašeráckych plavidiel, v správe( .pdf ) vydanej webstránkou Európskeho parlamentu sa ako dôvod uvádza odpor afrických štátov voči takejto právomoci. Rozšírenie aj o takúto právomoc však nakoniec bolo oznámené v septembri , s predpokladanou platnosťou od októbra 2015. Na vstup operácie do tejto fázy svojej činnosti je potrebná rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN a súhlas lýbijských predstaviteľov. V Stredozemnom mori pôsobia aj príslušníci misií Poseidon a Triton, no jedná sa len o záchranné misie( .pdf ,s.5) . Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-09-21 00:00:00
|
{
"text": [
".pdf",
"septembri",
"potrebná",
".pdf"
],
"url": [
"http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/ATAG/2015/559489/EPRS_ATA(2015)559489_EN.pdf",
"http://www.defensenews.com/story/defense/naval/ships/2015/09/12/eu-soon-target-boats-people-smugglers/71963854/",
"https://www.thetrumpet.com/article/13061.19.0.0/world/globalization/germany-will-soon-be-able-to-stop-and-destroy-refugee-vessels",
"http://www.statewatch.org/news/2015/aug/eu-migratory-pressures-uk-hoc-paper.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:39:24.486128+00:00
|
47559
| 47,559
|
https://demagog.sk/vyrok/47559
|
Vladimír Lengvarský
|
nominant OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/vladimir-lengvarsky
|
Čo sa týka počtu zaočkovaných, tak si zoberme situáciu v iných krajinách. Británia, Portugalsko, ktoré v podstate rušia všetky protipandemické opatrenia vzhľadom k tomu, že v podstate to šírenie vírusu tam prestalo.
|
2021-10-12 00:00:00
|
Nepravda
|
Vďaka vysokej miere zaočkovanosti pristúpili obe krajiny k uvoľňovaniu opatrení. Tvrdenie, že „šírenie vírusu tam v podstate prestalo“, však nesedí - špeciálne v Británii evidovali aj v septembri vysoké 7-dňové prírastky. Krajina tiež počíta s opätovným sprísňovaním pravidiel. Tvrdenie Vladimíra Lengvarského preto hodnotíme ako nepravdivé. Veľká Británia Veľká Británia začala s veľkým uvoľňovaním opatrení od tzv. Freedom Day 19. júla 2021. 7-dňový priemer prírastkov bol vtedy na úrovni 46 460 prípadov za deň – najviac od začiatku roka 2021. Čísla nakazených chvíľu klesali, no o dva týždne začali znova mierne stúpať. S menšími výkyvmi sa doteraz držia na týždennom priemere okolo 34 000 za deň. Napríklad, 27. septembra v Británii pribudlo 37 960 nakazených. V čase uvoľnenia reštrikcií bolo kompletne zaočkovaných 53,14 % Britov. Dnes je v Británii plne zaočkovaných 65,59 % obyvateľstva a aspoň prvú dávku má 71 %.
|
[
"Vďaka vysokej miere zaočkovanosti pristúpili obe krajiny k uvoľňovaniu opatrení. Tvrdenie, že „šírenie vírusu tam v podstate prestalo“, však nesedí - špeciálne v Británii evidovali aj v septembri vysoké 7-dňové prírastky. Krajina tiež počíta s opätovným sprísňovaním pravidiel. Tvrdenie Vladimíra Lengvarského preto hodnotíme ako nepravdivé. Veľká Británia Veľká Británia začala s veľkým uvoľňovaním opatrení od tzv. Freedom Day 19. júla 2021. 7-dňový priemer prírastkov bol vtedy na úrovni 46 460 prípadov za deň – najviac od začiatku roka 2021. Čísla nakazených chvíľu klesali, no o dva týždne začali znova mierne stúpať. S menšími výkyvmi sa doteraz držia na týždennom priemere okolo 34 000 za deň. Napríklad, 27. septembra v Británii pribudlo 37 960 nakazených. V čase uvoľnenia reštrikcií bolo kompletne zaočkovaných 53,14 % Britov. Dnes je v Británii plne zaočkovaných 65,59 % obyvateľstva a aspoň prvú dávku má 71 %."
] |
2021-10-24 00:00:00
|
{
"text": [
"Freedom Day",
"prírastkov",
"čase",
"Dnes",
"dva plány",
"opatrenia",
"zaočkované",
"počty",
"avizovala",
"opatrenia"
],
"url": [
"https://www.reuters.com/world/uk/pm-johnson-pleads-caution-freedom-day-arrives-england-2021-07-18/",
"https://coronavirus.data.gov.uk/details/cases",
"https://ourworldindata.org/explorers/coronavirus-data-explorer?zoomToSelection=true&time=2021-07-19&facet=none&pickerSort=asc&pickerMetric=location&Metric=People+vaccinated+%28by+dose%29&Interval=7-day+rolling+average&Relative+to+Population=true&Align+outbreaks=false&country=~GBR",
"https://ourworldindata.org/explorers/coronavirus-data-explorer?zoomToSelection=true&time=2021-09-24&facet=none&pickerSort=asc&pickerMetric=location&Metric=People+vaccinated+%28by+dose%29&Interval=7-day+rolling+average&Relative+to+Population=true&Align+outbreaks=false&country=~GBR",
"https://www.gov.uk/government/publications/covid-19-response-autumn-and-winter-plan-2021/covid-19-response-autumn-and-winter-plan-2021",
"https://www.bbc.com/news/explainers-52530518",
"https://ourworldindata.org/explorers/coronavirus-data-explorer?zoomToSelection=true&time=2021-09-24&facet=none&pickerSort=asc&pickerMetric=location&Metric=People+vaccinated+%28by+dose%29&Interval=7-day+rolling+average&Relative+to+Population=true&Align+outbreaks=false&country=~PRT",
"https://ourworldindata.org/explorers/coronavirus-data-explorer?zoomToSelection=true&time=2020-03-01..latest&facet=none&pickerSort=desc&pickerMetric=total_cases&hideControls=true&Metric=Confirmed+cases&Interval=7-day+rolling+average&Relative+to+Population=false&Align+outbreaks=false&country=~PRT",
"https://www.reuters.com/world/europe/portugal-lift-most-remaining-covid-19-curbs-pm-calls-responsibility-2021-09-23/",
"https://www.visitportugal.com/en/content/covid-19-measures-implemented-portugal"
]
}
|
2025-10-16T19:15:44.368035+00:00
|
vr34567
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34567
|
Marek Maďarič
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/marek-madaric
|
...pán minister oznámil rozhodnutie, ktoré ako sme následne videli, ani nemá podporu všetkých koaličných poslancov...
|
2010-10-17 00:00:00
|
Pravda
|
Koaličné strany Most-Híd a SDKÚ vyjadrili podporu Krajcerovmu návrhu (zmeniť zákon, zvoliť nového riaditeľa a definitívne zlúčiť STV a SRo). Avšak poslanci za KDH a štvorica poslancov z OKS sú skôr za riešenie, ktoré by malo malo dva kroky (vymeniť riaditeľa STV, zistiť stav STV až potom začať diskusiu ohľadom zlúčenia s rozhlasom). Predseda OKS Peter Zajac povedal, že SRo je ekonomicky aj programovo v oveľa lepšej situácii ako STV. A podľa neho "tým, že nepoznáme ekonomickú situáciu STV, by sme pri okamžitom zlučovaní riskovali, že sa ublíži rozhlasu."
|
[
"Koaličné strany Most-Híd a SDKÚ vyjadrili podporu Krajcerovmu návrhu (zmeniť zákon, zvoliť nového riaditeľa a definitívne zlúčiť STV a SRo). Avšak poslanci za KDH a štvorica poslancov z OKS sú skôr za riešenie, ktoré by malo malo dva kroky (vymeniť riaditeľa STV, zistiť stav STV až potom začať diskusiu ohľadom zlúčenia s rozhlasom). Predseda OKS Peter Zajac povedal, že SRo je ekonomicky aj programovo v oveľa lepšej situácii ako STV. A podľa neho \"tým, že nepoznáme ekonomickú situáciu STV, by sme pri okamžitom zlučovaní riskovali, že sa ublíži rozhlasu.\""
] |
2010-12-09 00:00:00
|
{
"text": [
"podporu"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/5592935/kdh-a-oks-nechcu-rychle-zlucovanie-stv-s-rozhlasom.html"
]
}
|
2025-10-16T20:39:51.532933+00:00
|
vr16855
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16855
|
Marián Murín
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/marian-murin
|
Som jediný starosta, ktorý napísal Robertovi Ficovi výzvu, keď nás požiadal o to, aby sme nahlásili korupciu.
|
2017-10-23 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
V marci 2017 dostali predstavitelia samospráv, ktoré čerpajú peniaze z európskych fondov či iných dotačných schém list od premiéra Fica. Ten ich v ňom povzbudzuje k nahlasovaniu korupčnej činnosti. Súčasný starosta Mútneho, Murín, odpovedal na Ficov list. V odpovedi napríklad tvrdí, že viaceré úseky pri stavbe diaľníc sú predražené. Z dostupných informácií však nevieme potvrdiť, či tak Murín odpovedal ako jediný, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný.
|
[
"V marci 2017 dostali predstavitelia samospráv, ktoré čerpajú peniaze z európskych fondov či iných dotačných schém list od premiéra Fica. Ten ich v ňom povzbudzuje k nahlasovaniu korupčnej činnosti. Súčasný starosta Mútneho, Murín, odpovedal na Ficov list. V odpovedi napríklad tvrdí, že viaceré úseky pri stavbe diaľníc sú predražené. Z dostupných informácií však nevieme potvrdiť, či tak Murín odpovedal ako jediný, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný."
] |
2017-10-24 00:00:00
|
{
"text": [
"premiéra Fica.",
"odpovedi"
],
"url": [
"http://www.vlada.gov.sk/list-predsedu-vlady-sr-predstavitelom-samospravy-o-boji-proti-korupcii/?day=2008-10-01&art_datum_od=&art_datum_do=",
"https://myorava.sme.sk/c/20487481/fico-vyzval-na-boj-proti-korupcii-o-pomoc-prosi-aj-starostov.html"
]
}
|
2025-10-16T19:28:13.383708+00:00
|
vr37993
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37993
|
Ivan Mikloš
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
|
Namiesto šesť vymeriavacích základov bude jeden jediný.
|
2011-04-10 00:00:00
|
Pravda
|
Návrh koncepcie reformy daňovo-odvodového systému, zverejnenej Ministerstvom financií dňa 11. apríla 2011, si môžete prečítať tu (.pdf). Krátke zhrnutie si viete prečítať tu (.doc). V ňom sa píše: "Súčasný stav: 6 rôznych vymeriavacích základov Navrhovaný stav: 1 vymeriavací základ Základné predpoklady a myšlienky návrhu zmien daňovo - odvodového systému: - jednotný vymeriavací základ (VZ) pre všetky typy osôb, t.j. VZ pre sociálne poistenie = VZ pre zdravotné poistenie = základ dane z príjmov fyzických osôb;"
|
[
"Návrh koncepcie reformy daňovo-odvodového systému, zverejnenej Ministerstvom financií dňa 11. apríla 2011, si môžete prečítať tu (.pdf). Krátke zhrnutie si viete prečítať tu (.doc). V ňom sa píše: \"Súčasný stav: 6 rôznych vymeriavacích základov Navrhovaný stav: 1 vymeriavací základ Základné predpoklady a myšlienky návrhu zmien daňovo - odvodového systému: - jednotný vymeriavací základ (VZ) pre všetky typy osôb, t.j. VZ pre sociálne poistenie = VZ pre zdravotné poistenie = základ dane z príjmov fyzických osôb;\""
] |
2011-04-11 00:00:00
|
{
"text": [
"tu",
"tu"
],
"url": [
"http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7909&documentId=6039",
"http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Gera/reforma%28zhrnutie_kratke%29.rtf"
]
}
|
2025-10-16T20:15:41.257225+00:00
|
43809
| 43,809
|
https://demagog.sk/vyrok/43809
|
Alojz Hlina
| null |
https://demagog.sk/politik/alojz-hlina
|
Veď vy ste sudca. Vás platí štát a nie málo. koľko máte 5 - 6 tisíc euro mesačne za to, aby ste súdili a vy tu sedíte v štúdiu a tárate tu, fabulujete jak európske ľudové právo vám dovoľuje súdiť, či vlastne byť politikom a zároveň sudcom.
|
2019-11-10 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa majetkového priznania mal Štefan Harabin v roku 2018 čistý príjem z výkonu funkcie sudcu 55 751 eur ( pdf ). Po vydelení 12 mesiacmi vychádza teda jeho priemerný čistý mesačný príjem na 4 646 eur. Harabinov hrubý mesačný príjem teda minulý rok presahoval 5-tisíc eur. Výrok Alojza Hlinu preto hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Podľa majetkového priznania mal Štefan Harabin v roku 2018 čistý príjem z výkonu funkcie sudcu 55 751 eur ( pdf ). Po vydelení 12 mesiacmi vychádza teda jeho priemerný čistý mesačný príjem na 4 646 eur. Harabinov hrubý mesačný príjem teda minulý rok presahoval 5-tisíc eur. Výrok Alojza Hlinu preto hodnotíme ako pravdivý."
] |
2019-11-10 00:00:00
|
{
"text": [
"pdf"
],
"url": [
"http://mps.sudnarada.gov.sk/data/att/26744.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:20:28.033157+00:00
|
vr34061
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34061
|
Ľubomír Vážny
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny
|
Poklesla zamestnanosť o 25 000 zamestnancov v stavebnom sektore. Čiže toto sú také rany, ktoré Slovensko dostalo veľmi silné a ak ste nesúhlasili s PPP projektami, mali ste na to legitimitu, mali ste ich zastaviť, ale mali ste mať pripravené náhradné riešenie.
|
2013-06-23 00:00:00
|
Nepravda
|
PPP projekty boli na podnet vtedajšieho ministra dopravy J. Figeľ zastavené resp. nepredĺžené na jeseň 2010 . Podľa databázy ŠÚ SR Slovstat bol pokles zamestnanosti v stavebníctve medzi rokmi 2010 a 2012 na úrovni 17,6 tisíc zamestnancov. Vážny uvádza o poznanie vyššie číslo poklesu zamestnanosti v stavebníctve ako je skutočný stav. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
|
[
"PPP projekty boli na podnet vtedajšieho ministra dopravy J. Figeľ zastavené resp. nepredĺžené na jeseň 2010 . Podľa databázy ŠÚ SR Slovstat bol pokles zamestnanosti v stavebníctve medzi rokmi 2010 a 2012 na úrovni 17,6 tisíc zamestnancov. Vážny uvádza o poznanie vyššie číslo poklesu zamestnanosti v stavebníctve ako je skutočný stav. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."
] |
2013-06-24 00:00:00
|
{
"text": [
"jeseň 2010",
"Slovstat",
"ročenky"
],
"url": [
"http://ekonomika.sme.sk/c/5571583/miliony-za-koniec-ppp-cakaju-pripomienky.html",
"http://www.statistics.sk/pls/elisw/vbd",
"https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&ved=0CDsQFjAC&url=http%3A%2F%2Fwww.telecom.gov.sk%2Findex%2Fopen_file.php%3Ffile%3Dvystavba%2FStavebnictvoDokumenty%2FRocenkyStavebnictva%2FRocenka2012.pdf&ei=osXJUbDOF4GrPKitgNAI&usg=AFQjCNHb-gW8tMj5lCvDN6Ln8YKyk7rhzQ&sig2=VIMrnSTSuPUUnpbw-Gpadw&bvm=bv.48293060,d.ZWU&cad=rja"
]
}
|
2025-10-16T19:56:39.914299+00:00
|
vr31574
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31574
|
Zuzana Zvolenská
| null |
https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska
|
Do konca tohto roku potrebujeme na pokrytie všetkých zvýšených mzdových nákladov či už lekárov alebo sestier, hovorme o pokrytiu mzdových nákladov zdravotníkov, pretože idú nám v jednotlivých tranžiach, sú jednoducho neoddiskutovateľným nárokom týchto ľudí a budeme potrebovať zhruba 128 miliónov.
|
2012-04-22 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, vzhľadom na to, že údaje o potrebnej sume na platy lekárov a sestier sa líšia pri každom zdroji. Na presnej sume sa v relácii nezhodli ani Uhliarik so Zvolenskou. Bývalý minister zdravotníctva Uhliarik, tvrdí, že je potrebných 117 mil. eur, súčasná ministerka zdravotníctva Zvolenská tvrdí, že je to 128 mil. eur. Podľa denníka SME , na vyššie platy pre lekárov a sestry bude treba 117 mil. eur, denník Pravda uvádza sumu 120 mil. eur a Asociácia nemocníc Slovenska ( ANS ) odhaduje na zvýšenie platov všetkých lekárov a sestier v roku 2012 100 mil. eur. Minister financií P. Kažimír zas minulý týždeň (14.apríla 2012) v relácii O 5 minút 12 hovoril o 150-200 mil. " na dofinancovanie záväzkov, ktoré máme voči lekárom a zdravotným sestrám "
|
[
"Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, vzhľadom na to, že údaje o potrebnej sume na platy lekárov a sestier sa líšia pri každom zdroji. Na presnej sume sa v relácii nezhodli ani Uhliarik so Zvolenskou. Bývalý minister zdravotníctva Uhliarik, tvrdí, že je potrebných 117 mil. eur, súčasná ministerka zdravotníctva Zvolenská tvrdí, že je to 128 mil. eur. Podľa denníka SME , na vyššie platy pre lekárov a sestry bude treba 117 mil. eur, denník Pravda uvádza sumu 120 mil. eur a Asociácia nemocníc Slovenska ( ANS ) odhaduje na zvýšenie platov všetkých lekárov a sestier v roku 2012 100 mil. eur. Minister financií P. Kažimír zas minulý týždeň (14.apríla 2012) v relácii O 5 minút 12 hovoril o 150-200 mil. \" na dofinancovanie záväzkov, ktoré máme voči lekárom a zdravotným sestrám \""
] |
2012-04-23 00:00:00
|
{
"text": [
"SME",
"Pravda",
"ANS",
"O 5 minút 12"
],
"url": [
"http://ekonomika.sme.sk/c/6303078/lekari-a-sestry-si-opat-polepsia-peniaze-na-to-nie-su.html",
"http://spravy.pravda.sk/zvolenskej-riesenie-peniaze-na-platy-rychlo-neprinesie-pjy-/sk_domace.asp?c=A120419_203432_sk_domace_p29",
"http://spravy.pravda.sk/nemocnice-chcu-z-rezervy-50-milionov-inak-skolabuju-f8g-/sk_domace.asp?c=A120227_091037_sk_domace_p09",
"http://www.demagog.sk/diskusie/273/peter-kazimir-vs-jozef-kollar"
]
}
|
2025-10-16T20:05:48.449968+00:00
|
vr35452
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35452
|
Branislav Ondruš
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus
|
Ja pokiaľ viem, pán Oravec vystupoval ja za nejaké podnikateľské združenie alebo niečo také, čiže domnievam sa, že v takom tom poradnom akomsi orgáne tej agentúry bol práve z tohto titulu.
|
2010-09-26 00:00:00
|
Pravda
|
Áno, pán Oravec je resp. bol členom Zboru zástupcov Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania za Združenie podnikateľov Slovenska.
|
[
"Áno, pán Oravec je resp. bol členom Zboru zástupcov Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania za Združenie podnikateľov Slovenska."
] |
2010-12-15 00:00:00
|
{
"text": [
"Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania"
],
"url": [
"http://www.nadsme.sk/sk/content/vedenie"
]
}
|
2025-10-16T20:23:50.914024+00:00
|
vr26655
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26655
|
Miroslav Lajčák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak
|
Na to (že podpis asociačnej dohdy by znamenal, že Ukrajina by prišla o 160 miliárd eur) predseda Európskej komisie Barroso povedal, že zatiaľ ani jedna krajina, ktorá podpísala dohodu o voľnbom obchode s Európskou úniou, na to nedoplatila, ale naopak, profitovala...
|
2014-01-26 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že v podobnom duchu ako uvádza Lajčák sa Barroso vyjadril 29. novembra 2013 vo Vilniuse - asociačné dohody sú profitom pre všetky zainteresované strany. Výrok hodnotíme ako pravdivý. José Manuel Barroso sa mal vyjadril veľmi podobne podľa TASR (29. novembra 2013): "Šéf Európskej komisie José Manuel Barroso vo svojom vystúpení zdôraznil, že podpis dohody o voľnom obchode je ekonomicky výhodný a zatiaľ nikto, kto tak spravil, na ňu nedoplatil, ale z nej dlhodobo prosperoval, čo bude aj prípad Ukrajiny." Podľa agentúry AP mal vyhlásiť, že podpis asociačných dohôd je výhodný pre všetky zainteresované strany. Celú úvodnú reč je dostupná na tu . " Association Agreements between the European Union and its partner countries will contribute to the economic development of the countries. European Commission President Jose Manuel Barroso said this in his opening remarks at a plenary meeting of the Eastern Partnership summit in Vilnius on Friday..."I have heard propaganda that the Association Agreements with the European Union are to the detriment of the countries. This is false," Barroso said. He said that integration with the EU promotes the growth of the economic potential of states ." V prejave Barrosa sa toto úvodné vyhlásenie už nespomína (29. novembra 2013), kedy Gruzínsko a Moldavsko podpísalo Asociačnú dohodu. Na tlačovej konferencii 20. decembra 2013 Barroso hovoril, že Asociačná dohoda bola vždy ponukou, nie povinnosťou. V spoločnom vyhlásení Barrosa a Van Rompuya 25. novembra 2013 sa vyhlásenie, že Asociačná dohoda bola vždy profitom pre krajiny, ktoré ju podpísali, neuvádza. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Je pravdou, že v podobnom duchu ako uvádza Lajčák sa Barroso vyjadril 29. novembra 2013 vo Vilniuse - asociačné dohody sú profitom pre všetky zainteresované strany. Výrok hodnotíme ako pravdivý. José Manuel Barroso sa mal vyjadril veľmi podobne podľa TASR (29. novembra 2013): \"Šéf Európskej komisie José Manuel Barroso vo svojom vystúpení zdôraznil, že podpis dohody o voľnom obchode je ekonomicky výhodný a zatiaľ nikto, kto tak spravil, na ňu nedoplatil, ale z nej dlhodobo prosperoval, čo bude aj prípad Ukrajiny.\" Podľa agentúry AP mal vyhlásiť, že podpis asociačných dohôd je výhodný pre všetky zainteresované strany. Celú úvodnú reč je dostupná na tu . \" Association Agreements between the European Union and its partner countries will contribute to the economic development of the countries. European Commission President Jose Manuel Barroso said this in his opening remarks at a plenary meeting of the Eastern Partnership summit in Vilnius on Friday...\"I have heard propaganda that the Association Agreements with the European Union are to the detriment of the countries. This is false,\" Barroso said. He said that integration with the EU promotes the growth of the economic potential of states .\" V prejave Barrosa sa toto úvodné vyhlásenie už nespomína (29. novembra 2013), kedy Gruzínsko a Moldavsko podpísalo Asociačnú dohodu. Na tlačovej konferencii 20. decembra 2013 Barroso hovoril, že Asociačná dohoda bola vždy ponukou, nie povinnosťou. V spoločnom vyhlásení Barrosa a Van Rompuya 25. novembra 2013 sa vyhlásenie, že Asociačná dohoda bola vždy profitom pre krajiny, ktoré ju podpísali, neuvádza. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-01-27 00:00:00
|
{
"text": [
"TASR",
"AP",
"tu",
"prejave",
"konferencii",
"vyhlásení"
],
"url": [
"http://www.teraz.sk/zahranicie/lajcak-janukovyc-eu-litva-summit/66173-clanok.html",
"http://www.ukrinform.ua/eng/news/association_agreements_with_eu_to_contribute_to_economic_development_of_countries___barroso_313826",
"http://europa.eu/rapid/press-release_SPEECH-13-997_en.htm",
"http://europa.eu/rapid/press-release_SPEECH-13-996_en.htm",
"http://europa.eu/rapid/press-release_SPEECH-13-1084_en.htm",
"http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-13-1052_en.htm"
]
}
|
2025-10-16T20:50:29.889170+00:00
|
vr16494
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16494
|
Milan Uhrík
|
Republika
|
https://demagog.sk/politik/milan-uhrik
|
Cesta na trase Topoľčany – Nitra – Nové Zámky – Komárno je preťažená a v súčasnosti už nezodpovedá parametrom cesty I. triedy.
|
2017-07-18 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Určité úseky cesty I/64 mali/majú s intenzitou dopravy problém, no zo zistených informácii nevieme ani potvrdiť ani vyvrátiť preťaženosť v úseku spomínanom vo výroku. Tiež sme nenašli informácie o tom, že by daná cesta nespĺňala parametre cesty I. triedy. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Cesta na trase Topoľčany - Nitra - Nové Zámky - Komárno, ktorú spomína Uhrík, je (časť) štátnej cesty I. triedy I/64 pod správou Slovenskej správy ciest (SSC). Začína sa v Nitrianskom kraji, na hraničnom priechode s Maďarskom (Komárno) a končí sa v Žilinskom kraji na križovatkách ciest III/2099 a I/60 (Žilina). SSC definuje cesty I. triedy ako: "...cesty, ktoré majú význam najmä pre medzinárodnú a celoštátnu dopravu. Zabezpečujú bez prerušenia vzájomné prepojenia sídiel krajov a prepojenia hraničných priechodov. Cesta I. triedy môže začínať a končiť na štátnej hranici, alebo na cestnej komunikácii vyššieho, alebo rovnakého dopravného významu ( diaľnici, rýchlostnej ceste, ceste I. triedy). Začiatok staničenia je na štátnej hranici, na cestnej komunikácii vyššieho, alebo rovnakého dopravného významu (cesta nižšieho čísla)," (. pdf , s. 2). Ďalej uvádza, že cesty I. triedy by mali z technického hľadiska zabezpečiť rýchlu a bezpečnú dopravu, pričom by mali obchádzať mestá a obce, aby sa obmedzil negatívny účinok exhalátov a hluku z dopravy (. pdf , s 3). Už v roku 2016 vyhlásila SSC verejnú súťaž na štúdiu realizovateľnosti na niektorých úsekoch cesty I/64, konkrétne na úseku Topoľčany - Nitra - Komárno. V roku 2017 je vyhlásená ďalšia verejná súťaž na vypracovanie štúdie realizovateľnosti na úseku cesty I/64, Žilina - Topoľčany. Predmetné štúdie majú byť pritom financovaná okrem štátneho rozpočtu aj z rozpočtu EÚ – Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Operačný program Integrovaná infraštruktúra (OPII). Poslanec Milan Uhrík ohľadom rekonštrukcie cesty I/64 (respektíve úseku Topoľčany - Nitra - Komárno) dokonca interpeloval aj ministra dopravy, výstavby SR, Arpáda Érseka. Minister odpovedal, že je potrebné počkať na výsledky štúdie, pričom zdôraznil, že nebude možné celý úsek zrealizovať naraz. Jednotlivé projekty budú zaradené do zoznamu projektov. Vyjadril sa, že modernizácia jednotlivých úsekov bude závisieť od dopravného zaťaženia, ekonomického posúdenia, stavu prípravy, medzivládnej dohody, potvrdenie opodstatnenosti stavby štúdiou realizovateľnosti (. pdf , s. 2). Kotleba - ĽSNS má na svojom webovom sídle zverejnenú aj petíciu , v ktorej upozorňuje na preťaženosť cesty I/64 a požaduje výstavbu novej cesty. Informáciu o preťaženosti celej cesty I/64 sme nenašli. Je pravdou, že na niektorých úsekoch sa robili rekonštrukcie a obchvaty, s cieľom odbremeniť ten-ktorý úsek. Napríklad v roku 2011 bola v kritickom stave intenzita dopravy v mestskej časti Nitry – Krškany , ktorá sa mala vyriešiť zmeniť zmenou trasy cesty I/64 na úsek Komjatice - Nitra. Problém s dopravou je aj v Prievidzi, ktorý sa má tiež riešiť v rámci rekonštrukcie I/64 prostredníctvom obchvatu . Dôvodom je " ...rozvoj v priemyselnej zóne, príchod veľkého investora a s tým súvisiace nové záťaže na dopravu v okresnom meste i priľahlých obciach, ktoré sa stále stupňujú. " Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Určité úseky cesty I/64 mali/majú s intenzitou dopravy problém, no zo zistených informácii nevieme ani potvrdiť ani vyvrátiť preťaženosť v úseku spomínanom vo výroku. Tiež sme nenašli informácie o tom, že by daná cesta nespĺňala parametre cesty I. triedy. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Cesta na trase Topoľčany - Nitra - Nové Zámky - Komárno, ktorú spomína Uhrík, je (časť) štátnej cesty I. triedy I/64 pod správou Slovenskej správy ciest (SSC). Začína sa v Nitrianskom kraji, na hraničnom priechode s Maďarskom (Komárno) a končí sa v Žilinskom kraji na križovatkách ciest III/2099 a I/60 (Žilina). SSC definuje cesty I. triedy ako: \"...cesty, ktoré majú význam najmä pre medzinárodnú a celoštátnu dopravu. Zabezpečujú bez prerušenia vzájomné prepojenia sídiel krajov a prepojenia hraničných priechodov. Cesta I. triedy môže začínať a končiť na štátnej hranici, alebo na cestnej komunikácii vyššieho, alebo rovnakého dopravného významu ( diaľnici, rýchlostnej ceste, ceste I. triedy). Začiatok staničenia je na štátnej hranici, na cestnej komunikácii vyššieho, alebo rovnakého dopravného významu (cesta nižšieho čísla),\" (. pdf , s. 2). Ďalej uvádza, že cesty I. triedy by mali z technického hľadiska zabezpečiť rýchlu a bezpečnú dopravu, pričom by mali obchádzať mestá a obce, aby sa obmedzil negatívny účinok exhalátov a hluku z dopravy (. pdf , s 3). Už v roku 2016 vyhlásila SSC verejnú súťaž na štúdiu realizovateľnosti na niektorých úsekoch cesty I/64, konkrétne na úseku Topoľčany - Nitra - Komárno. V roku 2017 je vyhlásená ďalšia verejná súťaž na vypracovanie štúdie realizovateľnosti na úseku cesty I/64, Žilina - Topoľčany. Predmetné štúdie majú byť pritom financovaná okrem štátneho rozpočtu aj z rozpočtu EÚ – Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Operačný program Integrovaná infraštruktúra (OPII). Poslanec Milan Uhrík ohľadom rekonštrukcie cesty I/64 (respektíve úseku Topoľčany - Nitra - Komárno) dokonca interpeloval aj ministra dopravy, výstavby SR, Arpáda Érseka. Minister odpovedal, že je potrebné počkať na výsledky štúdie, pričom zdôraznil, že nebude možné celý úsek zrealizovať naraz. Jednotlivé projekty budú zaradené do zoznamu projektov. Vyjadril sa, že modernizácia jednotlivých úsekov bude závisieť od dopravného zaťaženia, ekonomického posúdenia, stavu prípravy, medzivládnej dohody, potvrdenie opodstatnenosti stavby štúdiou realizovateľnosti (. pdf , s. 2). Kotleba - ĽSNS má na svojom webovom sídle zverejnenú aj petíciu , v ktorej upozorňuje na preťaženosť cesty I/64 a požaduje výstavbu novej cesty. Informáciu o preťaženosti celej cesty I/64 sme nenašli. Je pravdou, že na niektorých úsekoch sa robili rekonštrukcie a obchvaty, s cieľom odbremeniť ten-ktorý úsek. Napríklad v roku 2011 bola v kritickom stave intenzita dopravy v mestskej časti Nitry – Krškany , ktorá sa mala vyriešiť zmeniť zmenou trasy cesty I/64 na úsek Komjatice - Nitra. Problém s dopravou je aj v Prievidzi, ktorý sa má tiež riešiť v rámci rekonštrukcie I/64 prostredníctvom obchvatu . Dôvodom je \" ...rozvoj v priemyselnej zóne, príchod veľkého investora a s tým súvisiace nové záťaže na dopravu v okresnom meste i priľahlých obciach, ktoré sa stále stupňujú. \" Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-07-18 00:00:00
|
{
"text": [
"Výrok",
"I/64",
"pdf",
"pdf",
"vyhlásila",
"SSC",
"vyhlásená",
"štúdie",
"interpeloval",
"pdf",
"petíciu",
"Krškany",
"obchvatu"
],
"url": [
"http://www.naseslovensko.net/nasa-praca/pravny-boj/nitriansky-kraj-spustame-peticiu-za-vystavbu-dlho-planovanej-novej-cesty-topolcany-nitra-nove-zamky-komarno/",
"https://sk.wikipedia.org/wiki/Cesta_I._triedy_64_(Slovensko)",
"http://www.ssc.sk/files/documents/rozvoj_cestnej_siete/koncepcia/03_cesty.pdf",
"http://www.ssc.sk/files/documents/rozvoj_cestnej_siete/koncepcia/03_cesty.pdf",
"http://nitra.dnes24.sk/cestny-tah-topolcany-nitra-komarno-ma-navrhnut-studia-stat-bude-viac-ako-pol-miliona-eur-243470",
"http://www.verejne-obstaravanie.sk/pdf_archiv/i-64-topolcany-nitra-komarno-studia-realizovatelnosti10071366.pdf",
"https://www.ezakazky.sk/index.cfm?Module=Item&Page=ItemDetailUvo&TenderID=17345",
"https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie-dokumentov/detail/766084",
"http://www.naseslovensko.net/wp-content/uploads/2017/06/Interpel%C3%A1cia-%C4%8D.-33-Tla%C4%8D-%C4%8D.-413.pdf",
"http://www.naseslovensko.net/wp-content/uploads/2017/06/Odpove%C4%8F-na-interpel%C3%A1ciu-%C4%8D.-33-Tla%C4%8D-%C4%8D.-413.pdf",
"http://www.naseslovensko.net/nasa-praca/pravny-boj/nitriansky-kraj-spustame-peticiu-za-vystavbu-dlho-planovanej-novej-cesty-topolcany-nitra-nove-zamky-komarno/",
"http://www.nitralive.sk/doprava/1194-prelozka-cesty-1-triedy-komjatice-nitra",
"http://www.prievidza.sk/spravodajstvo/ssc-uz-hlada-zhotovitela-studie-realizovatelnosti-zah-na-aj-obchvat-prievidze/"
]
}
|
2025-10-16T20:55:22.028488+00:00
|
vr27552
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27552
|
Katarína Neveďalová
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/katarina-nevedalova
|
Nový program Erasmus+, kde sme zvýhodnili práve odborné vzdelávanie, kde sme dali viacej financií na tieto podporné programy. Takisto sme tam zakomponovali väčšiu spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami a rôznymi firmami, ktoré ponúkajú odborné stáže.
|
2014-05-01 00:00:00
|
Pravda
|
Program Erasmus+ je naozaj zameraný aj na odbornú prípravu, podporuje partnerstvá medzi vzdelávacími inštitúciami a podnikmi (firmami, pozn.) a v porovnaní so súčasným programom bol jeho rozpočet výrazne zvýšený. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Erasmus+ je najnovší program pre podporu vzdelávania, odbornej prípravy a šport schválený EP a do platnosti vstúpil v januári 2014. Celkový rozpočet pre tento program je 14,7 mld., čo činí 40% navýšenie oproti súčasným programom. Na stránke Erazmus+ sa píše: " Erasmus+ má tri hlavné ciele: dve tretiny rozpočtu sú určené na štúdium v cudzine, a to v rámci EÚ i za jej hranicami, zvyšok je pridelený na podporu partnerstiev vzdelávacích zariadení, mládežníckych organizácií, podnikov, miestnych a regionálnych orgánov a mimovládnych organizácií, ako aj na reformy zamerané na modernizáciu vzdelávania a odbornej prípravy a podporu inovácií, podnikateľských schopností a zamestnateľnosti. " Podľa tlačovej správ y Európskej komisie je program zameraný aj na odbornú prípravu: "Okrem univerzít a vzdelávacích inštitúcií budú po prvýkrát financované aj nové inovačné partnerstvá: tzv. „znalostné aliancie“ a „aliancie sektorových zručností“ budú budovať synergie medzi vzdelávaním a oblasťou práce tým, že umožnia, aby inštitúcie vyššieho vzdelávania, poskytovatelia odbornej prípravy a podniky podporovali inováciu a podnikanie a aby rozvíjali nové učebné plány a kvalifikácie s cieľom riešiť medzery v oblasti zručností." Ďalšia tlačová správa hovorí o spolupráci vzdelávacích inštitúcií s podnikmi a neziskovými organizáciami: "125 000 škôl, inštitúcií odborného vzdelávania a prípravy, inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a vzdelávania dospelých, mládežníckych organizácií a podnikov dostane finančné prostriedky na vytvorenie 25 000 „strategických partnerstiev“ s cieľom podporovať výmenu skúseností a kontaktov s pracovným prostredím " "3500 vzdelávacích inštitúcií a podnikov získa podporu na vytvorenie viac než 300 „znalostných aliancií“ a „aliancií sektorových zručností“ na podporu zamestnanosti, inovácií a podnikateľských schopností" "Erasmus+ poskytne financovanie aj pedagógom, pracovníkom s mládežou a na partnerstvá medzi univerzitami, vyššími strednými školami, strednými školami, podnikmi a neziskovými organizáciami " Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Program Erasmus+ je naozaj zameraný aj na odbornú prípravu, podporuje partnerstvá medzi vzdelávacími inštitúciami a podnikmi (firmami, pozn.) a v porovnaní so súčasným programom bol jeho rozpočet výrazne zvýšený. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Erasmus+ je najnovší program pre podporu vzdelávania, odbornej prípravy a šport schválený EP a do platnosti vstúpil v januári 2014. Celkový rozpočet pre tento program je 14,7 mld., čo činí 40% navýšenie oproti súčasným programom. Na stránke Erazmus+ sa píše: \" Erasmus+ má tri hlavné ciele: dve tretiny rozpočtu sú určené na štúdium v cudzine, a to v rámci EÚ i za jej hranicami, zvyšok je pridelený na podporu partnerstiev vzdelávacích zariadení, mládežníckych organizácií, podnikov, miestnych a regionálnych orgánov a mimovládnych organizácií, ako aj na reformy zamerané na modernizáciu vzdelávania a odbornej prípravy a podporu inovácií, podnikateľských schopností a zamestnateľnosti. \" Podľa tlačovej správ y Európskej komisie je program zameraný aj na odbornú prípravu: \"Okrem univerzít a vzdelávacích inštitúcií budú po prvýkrát financované aj nové inovačné partnerstvá: tzv. „znalostné aliancie“ a „aliancie sektorových zručností“ budú budovať synergie medzi vzdelávaním a oblasťou práce tým, že umožnia, aby inštitúcie vyššieho vzdelávania, poskytovatelia odbornej prípravy a podniky podporovali inováciu a podnikanie a aby rozvíjali nové učebné plány a kvalifikácie s cieľom riešiť medzery v oblasti zručností.\" Ďalšia tlačová správa hovorí o spolupráci vzdelávacích inštitúcií s podnikmi a neziskovými organizáciami: \"125 000 škôl, inštitúcií odborného vzdelávania a prípravy, inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a vzdelávania dospelých, mládežníckych organizácií a podnikov dostane finančné prostriedky na vytvorenie 25 000 „strategických partnerstiev“ s cieľom podporovať výmenu skúseností a kontaktov s pracovným prostredím \" \"3500 vzdelávacích inštitúcií a podnikov získa podporu na vytvorenie viac než 300 „znalostných aliancií“ a „aliancií sektorových zručností“ na podporu zamestnanosti, inovácií a podnikateľských schopností\" \"Erasmus+ poskytne financovanie aj pedagógom, pracovníkom s mládežou a na partnerstvá medzi univerzitami, vyššími strednými školami, strednými školami, podnikmi a neziskovými organizáciami \" Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-04-09 00:00:00
|
{
"text": [
"Erasmus+",
"tlačovej správ",
"tlačová správa"
],
"url": [
"http://www.erasmusplus.sk/",
"http://web.saaic.sk/llp/sk/doc/erasmusplus/Vyzva2014_TlacovaSprava.pdf",
"http://web.saaic.sk/llp/sk/doc/erasmusplus/E+_tlacova%20sprava.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:47:54.383852+00:00
|
vr35304
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35304
|
Jozef Kollár
|
SKOK!
|
https://demagog.sk/politik/jozef-kollar
|
Ak ešte v roku 2008 mala Slovenská republika hrubý verejný dlh na úrovni 28,5 % HDP, tak už v tomto roku sa veľmi blízko dotkne úrovni 43%. To všetci, všetci už vieme natoľko počítať v tomto štáte, že je to 15 percentuálnych bodov nárast za dva hospodárske roky.
|
2010-10-24 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa ŠÚ bol deficit v roku 27,8%, tento rok prognózovaných 42,5%. Čo v celkovom hodnotení za dva roky je presne 14,6%-tný nárast.
|
[
"Podľa ŠÚ bol deficit v roku 27,8%, tento rok prognózovaných 42,5%. Čo v celkovom hodnotení za dva roky je presne 14,6%-tný nárast."
] |
2010-12-15 00:00:00
|
{
"text": [
"ŠÚ"
],
"url": [
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=28395"
]
}
|
2025-10-16T20:24:26.032373+00:00
|
48691
| 48,691
|
https://demagog.sk/vyrok/48691
|
Marián Viskupič
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/marian-viskupic
|
Výsledok sme videli tak, ako sa pýtate, bohužiaľ, v parlamente neprešiel ani ten minimalistický základný náš návrh, teda zákona o partnerskom spolužití, ktorý by teda zlepšil postavenie LGBTI komunity a na Slovensku.
| null |
Pravda
|
Návrh novely Občianskeho zákonníka o inštitúte partnerského spolužitia, ktoré pripravila strana SaS, neprešiel na rokovaní ani do druhého čítania. Na rokovaní sa zúčastnilo 133 poslancov, z ktorých 50 návrh podporilo, proti bolo 37 poslancov, zdržalo sa 15 a 31 nehlasovalo.
Návrh zákona mal podľa predkladateľov zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, kde by bolo partnerské spolužitie umožnené osobám rôzneho, ale aj rovnakého pohlavia. Zlepšenie by sa medzi spolužijúcimi partnermi dotklo oblasti ako je dedenie, informovanosť o zdravotnom stave či nároku na ošetrovné.
|
[
"Návrh novely Občianskeho zákonníka o inštitúte partnerského spolužitia, ktoré pripravila strana SaS, neprešiel na rokovaní ani do druhého čítania. Na rokovaní sa zúčastnilo 133 poslancov, z ktorých 50 návrh podporilo, proti bolo 37 poslancov, zdržalo sa 15 a 31 nehlasovalo.",
"Návrh zákona mal podľa predkladateľov zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, kde by bolo partnerské spolužitie umožnené osobám rôzneho, ale aj rovnakého pohlavia. Zlepšenie by sa medzi spolužijúcimi partnermi dotklo oblasti ako je dedenie, informovanosť o zdravotnom stave či nároku na ošetrovné."
] |
2022-11-03 00:00:00
|
{
"text": [
"neprešiel na rokovaní"
],
"url": [
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=56196"
]
}
|
2025-10-16T19:12:28.483924+00:00
|
vr29981
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29981
| null | null |
https://demagog.sk/politik/
|
Jeden z princípov EÚ je solidarita medzi členskými krajinami. Pre Slovensko to v prípade utečeneckej krízy znamená, že musí poskytnúť pomoc iným krajinám EÚ prijatím pomerného počtu utečencov.
|
2015-10-20 00:00:00
|
Pravda
|
Nie len vrámci súčasnej utečeneckej situácie je solidarita vrámci slovenskej politiky vnímaná ako dobrovoľný altruistický počin. Európska únia však zdôrazňuje, že skutočný význam solidarity leží vo vzájomnej pomoci v dobe, keď je táto pomoc potrebná a nie len vtedy, keď sa k tomu člen danej komunity rozhodne pristúpiť dobrovoľne. Solidarita vrámci EÚ preto skutočne znamená, že členské štáty majú vzájomnú povinnosť pomáhať si s riešením svojich problémov. V zmysle solidarity preto nie je nepochopiteľné od Slovenska očakávať, aby prispelo k spoločnému zvládnutiu súčasnej situácie väčším dielom než len prijatím pár stoviek utečencov kresťanského pôvodu. Toto tvrdenie preto hodnotíme ako pradivé. Solidarita medzi členskými štátmi EÚ je jedným zo základných cieľov EÚ. Od Lisabonskej zmluvy je jedným z oblastí kde sa princíp solidarity aplikuje práve azylová politika. Lisabonská zmluva konkrétne uvádza: “ the policies of the Union in the field of borders management, asylum and immigration [Articles 77 to 79] shall be governed by the principle of solidarity and fair sharing of responsibility , including its financial implications, between the member states” when such measures are necessary ”. Samotná Angela Merkelová spája pojem solidarity s povinnosťou vzájomnej spolupráce: " Potrebujeme v Európe solidaritu (...). Potrebujeme záväznú dohodu o záväznom prerozdelení utečencov medzi členské štáty. Ak to zvládneme dobre a kreatívne, budeme z toho môcť len profitovať. " Rovnakej vzájomnosti sa dovoláva aj Európsky komisár Avramopoulos: " V duchu veľkej solidarity sme odhodlaný dať do chodu tento komplexný prístup (povinných kvót, pozn.) , ktorý významne zlepší reguláciu migrácie v Európe. Úprimne preto dúfam, že členské štáty si splnia svoju časť úlohy a spravia tak tento program skutočnosťou. " Od Slovenska sa nepožaduje, aby spravilo vrámci svojich možností viac než iné krajiny. " Premiestnenie (utečencov, pozn.) bude vykonané na základe povinnej prerozdeľovacej rovnice, ktorá využíva objektívne a merateľné kritériá (40% veľkosti populácie, 40% HDP, 10% priemerného počtu predošlých žiadostí o azyl, 10% mieri nezamestnanosti) ." V tom istom dokumente je zakomponovaná aj dočasná doložka solidarity, ktorá stanovuje, že "ak sa z objektívnych dôvodov, akými je napríklad prírodná katastrofa, členský štát nemôže podieľať úplne či čiastočne na tejto relokácii, bude musieť finančne prispieť do európskeho rozpočtu čiastkou 0.002% svojho HDP. " Podľa tejto rovnice by malo Slovensko "na základe kvót do roka prijať 802 utečencov a v prípade nutnosti ďalších 656. Štát dostane 6 000 EUR na jedného utečenca", informoval Denník N . Slovensko je na ôsmej najnižšej priečke spomedzi 28 členských krajín, pričom predbehlo iba krajiny s omnoho nižšou populáciou. Zdroj: npr.org Na druhej strane " Nemecko, Francúzsko a Španielsko na základe kvót prevezmú zodpovednosť až za 60 % tých, ktorý v súčasnej dobe žiadajú o azyl v Maďarsku, Grécku a Taliansku ". Dané kvóty sa pritom vzťahujú iba na utečencov zo Sýrie, Iraku a Eritrey. Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Nie len vrámci súčasnej utečeneckej situácie je solidarita vrámci slovenskej politiky vnímaná ako dobrovoľný altruistický počin. Európska únia však zdôrazňuje, že skutočný význam solidarity leží vo vzájomnej pomoci v dobe, keď je táto pomoc potrebná a nie len vtedy, keď sa k tomu člen danej komunity rozhodne pristúpiť dobrovoľne. Solidarita vrámci EÚ preto skutočne znamená, že členské štáty majú vzájomnú povinnosť pomáhať si s riešením svojich problémov. V zmysle solidarity preto nie je nepochopiteľné od Slovenska očakávať, aby prispelo k spoločnému zvládnutiu súčasnej situácie väčším dielom než len prijatím pár stoviek utečencov kresťanského pôvodu. Toto tvrdenie preto hodnotíme ako pradivé. Solidarita medzi členskými štátmi EÚ je jedným zo základných cieľov EÚ. Od Lisabonskej zmluvy je jedným z oblastí kde sa princíp solidarity aplikuje práve azylová politika. Lisabonská zmluva konkrétne uvádza: “ the policies of the Union in the field of borders management, asylum and immigration [Articles 77 to 79] shall be governed by the principle of solidarity and fair sharing of responsibility , including its financial implications, between the member states” when such measures are necessary ”. Samotná Angela Merkelová spája pojem solidarity s povinnosťou vzájomnej spolupráce: \" Potrebujeme v Európe solidaritu (...). Potrebujeme záväznú dohodu o záväznom prerozdelení utečencov medzi členské štáty. Ak to zvládneme dobre a kreatívne, budeme z toho môcť len profitovať. \" Rovnakej vzájomnosti sa dovoláva aj Európsky komisár Avramopoulos: \" V duchu veľkej solidarity sme odhodlaný dať do chodu tento komplexný prístup (povinných kvót, pozn.) , ktorý významne zlepší reguláciu migrácie v Európe. Úprimne preto dúfam, že členské štáty si splnia svoju časť úlohy a spravia tak tento program skutočnosťou. \" Od Slovenska sa nepožaduje, aby spravilo vrámci svojich možností viac než iné krajiny. \" Premiestnenie (utečencov, pozn.) bude vykonané na základe povinnej prerozdeľovacej rovnice, ktorá využíva objektívne a merateľné kritériá (40% veľkosti populácie, 40% HDP, 10% priemerného počtu predošlých žiadostí o azyl, 10% mieri nezamestnanosti) .\" V tom istom dokumente je zakomponovaná aj dočasná doložka solidarity, ktorá stanovuje, že \"ak sa z objektívnych dôvodov, akými je napríklad prírodná katastrofa, členský štát nemôže podieľať úplne či čiastočne na tejto relokácii, bude musieť finančne prispieť do európskeho rozpočtu čiastkou 0.002% svojho HDP. \" Podľa tejto rovnice by malo Slovensko \"na základe kvót do roka prijať 802 utečencov a v prípade nutnosti ďalších 656. Štát dostane 6 000 EUR na jedného utečenca\", informoval Denník N . Slovensko je na ôsmej najnižšej priečke spomedzi 28 členských krajín, pričom predbehlo iba krajiny s omnoho nižšou populáciou. Zdroj: npr.org Na druhej strane \" Nemecko, Francúzsko a Španielsko na základe kvót prevezmú zodpovednosť až za 60 % tých, ktorý v súčasnej dobe žiadajú o azyl v Maďarsku, Grécku a Taliansku \". Dané kvóty sa pritom vzťahujú iba na utečencov zo Sýrie, Iraku a Eritrey. Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-09-22 00:00:00
|
{
"text": [
"základných cieľov",
"oblastí",
"povinnosťou",
"vzájomnosti",
"dokumente",
"Denník N",
"npr.org",
"zodpovednosť"
],
"url": [
"http://europa.eu/scadplus/constitution/objectives_en.htm",
"http://www.tepsa.eu/download/TEPSA%20Discussion%20Paper%20The%20issue%20of%20solidarity%20in%20the%20European%20Union.pdf",
"http://www.dw.com/en/in-berlin-renewed-calls-for-european-solidarity/a-18703128",
"http://www.spiegel.de/international/europe/how-eu-promises-to-introduce-refugee-quotas-failed-a-1040226.html",
"http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5596_en.htm",
"https://dennikn.sk/minuta/252168/",
"http://www.npr.org/sections/thetwo-way/2015/09/22/442556078/european-union-approves-quota-system-to-relocate-120-000-refugees",
"http://time.com/4026047/eu-quota-system-refugees-migrants/"
]
}
|
2025-10-16T19:39:20.682476+00:00
|
vr14962
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14962
|
Daniel Lipšic
|
Nová väčšina
|
https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic
|
My sme v parlamente navrhli, aj v opozícii, aby sa monopolná daň rozšírila a zvýšila.
|
2016-04-17 00:00:00
|
Pravda
|
V roku 2014 presadzovala NOVA na čele s Danielom Lipšicom rozšírenie monopolnej dane napríklad aj o firmu SkyToll, ktorá vyberá mýto. V roku 2015 takýto návrh presadzoval Daniel Lipšic už spolu s Igorom Matovičom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Daniel Lipšic podal 28. februára 2014 návrh na vydanie zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. Návrh sa prerokoval v prvom čítaní na 33. schôdzi 2. apríla 2014. Poslanci v hlasovaní neposunuli návrh do druhého čítania. Poslanci Smeru-SD hlasovali jednotne proti návrhu (prípadne sa zdržali hlasovania), kým 46 opozičných poslancov návrh podporilo. V návrhu (.rtf) sa píše ako o rozšírení, tak o zvýšení monopolnej dane: " Sadzba odvodu ako aj základ odvodu sa navrhuje upraviť rozdielne pre niektoré tzv. prirodzené monopoly a ostatné regulované osoby, pričom prirodzeným monopolom sa navrhuje zvýšiť. Dôvodom je diferenciácia vyššie uvedených skupín podľa ich podstaty. " Návrh druhýkrát podali poslanci 9. januára 2015, pred parlament sa dostal 11. februára 2015. Návrh obsahoval identické opatrenia ako prvý návrh, do druhého čítania sa ani tentokrát nedostal . Vo volebnom programe hnutia OĽANO - NOVA je tiež spomenutý návrh na zvýšenie daňovej sadzby monopolov a oligopolov na str. 70 ( pdf .) Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"V roku 2014 presadzovala NOVA na čele s Danielom Lipšicom rozšírenie monopolnej dane napríklad aj o firmu SkyToll, ktorá vyberá mýto. V roku 2015 takýto návrh presadzoval Daniel Lipšic už spolu s Igorom Matovičom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Daniel Lipšic podal 28. februára 2014 návrh na vydanie zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. Návrh sa prerokoval v prvom čítaní na 33. schôdzi 2. apríla 2014. Poslanci v hlasovaní neposunuli návrh do druhého čítania. Poslanci Smeru-SD hlasovali jednotne proti návrhu (prípadne sa zdržali hlasovania), kým 46 opozičných poslancov návrh podporilo. V návrhu (.rtf) sa píše ako o rozšírení, tak o zvýšení monopolnej dane: \" Sadzba odvodu ako aj základ odvodu sa navrhuje upraviť rozdielne pre niektoré tzv. prirodzené monopoly a ostatné regulované osoby, pričom prirodzeným monopolom sa navrhuje zvýšiť. Dôvodom je diferenciácia vyššie uvedených skupín podľa ich podstaty. \" Návrh druhýkrát podali poslanci 9. januára 2015, pred parlament sa dostal 11. februára 2015. Návrh obsahoval identické opatrenia ako prvý návrh, do druhého čítania sa ani tentokrát nedostal . Vo volebnom programe hnutia OĽANO - NOVA je tiež spomenutý návrh na zvýšenie daňovej sadzby monopolov a oligopolov na str. 70 ( pdf .) Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2016-04-18 00:00:00
|
{
"text": [
"monopolnej dane",
"návrh",
"neposunuli",
"návrhu",
"podali",
"nedostal",
"pdf"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/310454-skytoll-chcu-zatazit-monopolnou-danou/",
"http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=912",
"http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33772",
"http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=397243",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1372",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35275",
"http://www.obycajniludia.sk/wp-content/uploads/2016/03/PROGRAM_OLANO_bez_orezek_B.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:33:55.387508+00:00
|
vr16467
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16467
|
Juraj Droba
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/juraj-droba
|
...bývalý člen ÚV KSS Milan Ftáčnik sa starostí o transparentnosť financovania mojej kampane. Môžem ho ubezpečiť, že je úplne čisté a v súlade so zákonom. Keďže moju kampaň robí strana SaS, všetky výdavky si môže on (aj ktokoľvek iný) pozrieť cez jej transparentný účet.
|
2017-07-18 00:00:00
|
Pravda
|
Droba svojim výrokom (výrok z Drobovej FB stránky ) reagoval na júlové obvinenia zo strany Milana Ftáčnika. Milan Ftáčnik bol skutočne v minulosti členom ÚV KSS. Juraj Droba správne uvádza, že pokiaľ jeho kampaň robí strana SaS, výdavky na ňu majú byť evidované na transparentnom účte strany, ktorý SaS zverejnila v deň začiatku volebnej kampane, teda 28. júna 2017. Výrok Juraja Drobu hodnotíme ako pravdivý. Milan Ftáčnik bol od roku 1980 členom Komunistickej strany, ako člen Výkonného výboru ÚV KSS pôsobil aj v roku 1989. KSS (Komunistická strana Slovenska) sa neskôr premenovala na KSS-SDĽ a následne na SDĽ, v ktorej Ftáčnik pôsobil do roku 2002. Strana Sloboda a Solidarita má založený transparentný účet aj pre účel volieb do VÚC 2017, na ktorom eviduje aj výdavky za kampaň Juraja Drobu na post predsedu BSK. Medzi výdavkami môžeme nájsť napríklad prenájom reklamných pútačov v Bratislave a okolí. Strana SaS eviduje pohyby na tomto účte od 28. júna 2017 . Ministerstvo vnútra zhŕňa potrebné informácie a časti zákonov k vedeniu kampane politickou stranou vo voľbách do VÚC aj na osobitnej časti svojho webu . Zákon o volebnej kampani , upravuje financovanie volebnej kampane politickou stranou vo voľbách do orgánov územnej samosprávy nasledovne: " Politická strana, ktorá vedie volebnú kampaň vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, môže na túto kampaň vynaložiť najviac 500 000 eur. Na limit nákladov politickej strany sa primerane vzťahuje aj § 3 ods. 1 druhá veta. Politická strana je povinná postupovať podľa § 3 ods. 2 až 10. Politická strana je povinná zverejniť na svojom webovom sídle správu o prostriedkoch, ktoré vynaložila na volebnú kampaň v členení podľa § 3 ods. 8, a doručiť ju ministerstvu vnútra v listinnej podobe a elektronickej podobe do 30 dní po vykonaní volieb. Ministerstvo vnútra zverejní správu podľa predchádzajúcej vety na svojom webovom sídle do 30 dní od jej doručenia a je prístupná verejnosti na päť rokov ." Ohľadom transparentného účtu na financovanie volebnej kampane kandidátov a špeciálne pre náš výrok sú dôležité aj odseky 2 a 3 § 3: " ( 2) Na úhradu nákladov na volebnú kampaň môže politická strana použiť len finančné prostriedky vedené na osobitnom platobnom účte (ďalej len „osobitný účet“) vedenom v banke alebo pobočke zahraničnej banky (ďalej len „banka“) podľa odseku 3. Na finančné prostriedky vedené na osobitnom účte sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu (3) Osobitný účet musí politická strana zriadiť pre každú volebnú kampaň samostatne. " Juraj Droba svojim výrokom reagoval na kritiku od Milana Ftáčnika , v ktorej okrem iného hovorí Ftáčnik aj nasledovné: " Ak Drobovi bude robiť kampaň strana Sloboda a Solidarita (SaS), tak nemusí mať zriadený transparentný účet. Ale SaS zverejnila svoje údaje na účte 28. júna a Droba robil bilbordovú kampaň už predtým, takže pravdepodobne si vedie kampaň sám. Podľa zákona, ak si kandidát, ktorého nominuje politická strana, vedie kampaň sám, tak si musí zriadiť transparentný účet, " K Ftáčnikovej výhrade ku kampani pred 28. júnom však možno namietať zákonom o volebnej kampani , ktorý v § 2 ods. 2 uvádza: " Volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „vyhlásenie volieb“) a končí 48 hodín predo dňom konania volieb ." V Zbierke zákonov bolo príslušné rozhodnutie uverejnené práve 28. júna. Juraj Droba vysvetlil obdobie pred 28. júnom nasledovne: " Výdavky spred oficiálneho začiatku kampane boli hradené z bežného účtu SaS a budú zahrnuté do zúčtovania, ktoré SaS podľa zákona predloží Ministerstvu financií SR v riadnom termíne... ". Transparentný účet má byť podľa zákona vedený počas volebnej kampane, teda v tomto prípade od 28. júna 2017 a reportovanie výdavkou je nutné aj pre dobu troch mesiacov pred začiatkom kampane. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Droba svojim výrokom (výrok z Drobovej FB stránky ) reagoval na júlové obvinenia zo strany Milana Ftáčnika. Milan Ftáčnik bol skutočne v minulosti členom ÚV KSS. Juraj Droba správne uvádza, že pokiaľ jeho kampaň robí strana SaS, výdavky na ňu majú byť evidované na transparentnom účte strany, ktorý SaS zverejnila v deň začiatku volebnej kampane, teda 28. júna 2017. Výrok Juraja Drobu hodnotíme ako pravdivý. Milan Ftáčnik bol od roku 1980 členom Komunistickej strany, ako člen Výkonného výboru ÚV KSS pôsobil aj v roku 1989. KSS (Komunistická strana Slovenska) sa neskôr premenovala na KSS-SDĽ a následne na SDĽ, v ktorej Ftáčnik pôsobil do roku 2002. Strana Sloboda a Solidarita má založený transparentný účet aj pre účel volieb do VÚC 2017, na ktorom eviduje aj výdavky za kampaň Juraja Drobu na post predsedu BSK. Medzi výdavkami môžeme nájsť napríklad prenájom reklamných pútačov v Bratislave a okolí. Strana SaS eviduje pohyby na tomto účte od 28. júna 2017 . Ministerstvo vnútra zhŕňa potrebné informácie a časti zákonov k vedeniu kampane politickou stranou vo voľbách do VÚC aj na osobitnej časti svojho webu . Zákon o volebnej kampani , upravuje financovanie volebnej kampane politickou stranou vo voľbách do orgánov územnej samosprávy nasledovne: \" Politická strana, ktorá vedie volebnú kampaň vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, môže na túto kampaň vynaložiť najviac 500 000 eur. Na limit nákladov politickej strany sa primerane vzťahuje aj § 3 ods. 1 druhá veta. Politická strana je povinná postupovať podľa § 3 ods. 2 až 10. Politická strana je povinná zverejniť na svojom webovom sídle správu o prostriedkoch, ktoré vynaložila na volebnú kampaň v členení podľa § 3 ods. 8, a doručiť ju ministerstvu vnútra v listinnej podobe a elektronickej podobe do 30 dní po vykonaní volieb. Ministerstvo vnútra zverejní správu podľa predchádzajúcej vety na svojom webovom sídle do 30 dní od jej doručenia a je prístupná verejnosti na päť rokov .\" Ohľadom transparentného účtu na financovanie volebnej kampane kandidátov a špeciálne pre náš výrok sú dôležité aj odseky 2 a 3 § 3: \" ( 2) Na úhradu nákladov na volebnú kampaň môže politická strana použiť len finančné prostriedky vedené na osobitnom platobnom účte (ďalej len „osobitný účet“) vedenom v banke alebo pobočke zahraničnej banky (ďalej len „banka“) podľa odseku 3. Na finančné prostriedky vedené na osobitnom účte sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu (3) Osobitný účet musí politická strana zriadiť pre každú volebnú kampaň samostatne. \" Juraj Droba svojim výrokom reagoval na kritiku od Milana Ftáčnika , v ktorej okrem iného hovorí Ftáčnik aj nasledovné: \" Ak Drobovi bude robiť kampaň strana Sloboda a Solidarita (SaS), tak nemusí mať zriadený transparentný účet. Ale SaS zverejnila svoje údaje na účte 28. júna a Droba robil bilbordovú kampaň už predtým, takže pravdepodobne si vedie kampaň sám. Podľa zákona, ak si kandidát, ktorého nominuje politická strana, vedie kampaň sám, tak si musí zriadiť transparentný účet, \" K Ftáčnikovej výhrade ku kampani pred 28. júnom však možno namietať zákonom o volebnej kampani , ktorý v § 2 ods. 2 uvádza: \" Volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „vyhlásenie volieb“) a končí 48 hodín predo dňom konania volieb .\" V Zbierke zákonov bolo príslušné rozhodnutie uverejnené práve 28. júna. Juraj Droba vysvetlil obdobie pred 28. júnom nasledovne: \" Výdavky spred oficiálneho začiatku kampane boli hradené z bežného účtu SaS a budú zahrnuté do zúčtovania, ktoré SaS podľa zákona predloží Ministerstvu financií SR v riadnom termíne... \". Transparentný účet má byť podľa zákona vedený počas volebnej kampane, teda v tomto prípade od 28. júna 2017 a reportovanie výdavkou je nutné aj pre dobu troch mesiacov pred začiatkom kampane. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-07-18 00:00:00
|
{
"text": [
"FB stránky",
"1980",
"transparentný účet",
"28. júna 2017",
"webu",
"Zákon o volebnej kampani",
"kritiku od Milana Ftáčnika",
"zákonom o volebnej kampani",
"rozhodnutie",
"vysvetlil"
],
"url": [
"https://www.facebook.com/jurajdroba/?fref=ts",
"http://www.osobnosti.sk/osobnost/milan-ftacnik-107",
"http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5131657208",
"http://transparentneucty.sk/#/turnovers-months/5131657208/1498780800000",
"http://www.minv.sk/?vuc17_kampanps1",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/181/20170331.html",
"https://www.webnoviny.sk/ftacnik-obvinil-kuseho-a-drobu-ze-nemaju-transparentne-ucty-na-financovanie-kampane-do-vuc/",
"http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:35ldLeriEIEJ:www.minv.sk/%3Fnr16-kampan%26subor%3D220793+&cd=2&hl=sk&ct=clnk&gl=sk",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/166/",
"http://www.finreport.sk/agenturne-spravy/droba-reaguje-na-obvinenie-ftacnika-ze-nema-transparentny-ucet-na-financovanie-volebnej-kampane/"
]
}
|
2025-10-16T20:55:20.913227+00:00
|
vr38409
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38409
|
Dušan Čaplovič
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic
|
Pretože sčítanie ľudu Slovenskej republiky sa nedeje posledné dva týždne. Tri roky sa na to pripravujeme, máme spoločné ciele, lebo je to sčítanie v Európskej únii. Tam sú isté by som povedal záležitosti rovnaké, tam nie je možné niečo meniť...
|
2011-05-28 00:00:00
|
Pravda
|
Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 sa uskutočňuje v rámci celo- EU sčítania, uskutoční sa teda vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Požiadavka na realizáciu štatistického zisťovania v EÚ je daná nariadením 763/2008 . Toto nariadenie hovorí aj o tom, že metodika sčítania a postupy by mali byť v členských štátoch čo najpodobnejšie, aby bolo zabezpečená čo najlepšia porovnateľnosť údajov. V prílohe nariadenia sú uvedené aj témy, ktoré sa majú v sčítaní zisťovať.
|
[
"Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 sa uskutočňuje v rámci celo- EU sčítania, uskutoční sa teda vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Požiadavka na realizáciu štatistického zisťovania v EÚ je daná nariadením 763/2008 . Toto nariadenie hovorí aj o tom, že metodika sčítania a postupy by mali byť v členských štátoch čo najpodobnejšie, aby bolo zabezpečená čo najlepšia porovnateľnosť údajov. V prílohe nariadenia sú uvedené aj témy, ktoré sa majú v sčítaní zisťovať."
] |
2011-05-29 00:00:00
|
{
"text": [
"EU",
"nariadením 763/2008"
],
"url": [
"http://www.euractiv.sk/socialna-politika/clanok/odstartovalo-celoeuropske-scitanie-ludu-016596",
"http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/SODB/zakony/Nar.763-08.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:14:02.512769+00:00
|
vr32084
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32084
|
Martin Chren
| null |
https://demagog.sk/politik/martin-chren
|
Týmto jedným jediným hlasovaním sme sa zaviazali 660 miliónov eur v hotovosti poslať súkromnej akciovej spoločnosti do Luxemburgu.
|
2012-06-24 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
M. Chren má pravdu v čiastke, ktorou Slovensko do ESM prispeje a aj v tom, že ESM je založená na princípe akciovej spoločnosti. Zavádza však, ak tvrdí, že je súkromná. Akcionármi ESM nie sú súkromné osoby, ale štáty. ESM je založená predovšetkým ako medzivládna organizácia, ratifikovaná každou členskou krajinou. Vláda už vo februári schválením trvalého eurovalu rozhodla, že Slovensko prispeje na Európsky mechanizmus pre stabilitu sumou približne 660 miliónov eur. Presnejšie ide o sumu 659,2 miliónov eur v hotovosti, ktorá sa má vyplatiť v rozmedzí piatich rokov, a záruku na 5,7 miliárd eur. Trvalý euroval má mať formu medzivládnej organizácie štátov eurozóny so sídlom v Luxemburgu. ( Slovenský rozhlas, SITA ) Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"M. Chren má pravdu v čiastke, ktorou Slovensko do ESM prispeje a aj v tom, že ESM je založená na princípe akciovej spoločnosti. Zavádza však, ak tvrdí, že je súkromná. Akcionármi ESM nie sú súkromné osoby, ale štáty. ESM je založená predovšetkým ako medzivládna organizácia, ratifikovaná každou členskou krajinou. Vláda už vo februári schválením trvalého eurovalu rozhodla, že Slovensko prispeje na Európsky mechanizmus pre stabilitu sumou približne 660 miliónov eur. Presnejšie ide o sumu 659,2 miliónov eur v hotovosti, ktorá sa má vyplatiť v rozmedzí piatich rokov, a záruku na 5,7 miliárd eur. Trvalý euroval má mať formu medzivládnej organizácie štátov eurozóny so sídlom v Luxemburgu. ( Slovenský rozhlas, SITA ) Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-06-25 00:00:00
|
{
"text": [
"ESM",
"Slovenský rozhlas,",
"SITA"
],
"url": [
"http://european-council.europa.eu/media/582901/12-tesm2.sk12.pdf",
"http://www.rozhlas.sk/Prispevok-SR-do-trvaleho-eurovalu-bude-660-milionov-eur?l=1&c=0&i=29533&p=1",
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/do-eurovalu-slovensko-postupne-naleje-ta/455732-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T20:34:11.167356+00:00
|
48247
| 48,247
|
https://demagog.sk/vyrok/48247
|
Martin Klus
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/martin-klus
|
Bola tu olympiáda v Pekingu, taká istá ako teraz beží, v roku 2008 keď zaútočili (Rusko, pozn.) na Gruzínsko. Dodnes okupujú dve časti gruzínskeho územia, tak, ako ho uznávame my.
|
2022-02-24 00:00:00
|
Pravda
|
V auguste 2008 vypukol ozbrojený konflikt medzi Gruzínskom a separatistami z regiónu Južné Osetsko a Abcházsko. Pár dní na to, v deň začiatku olympiády v Pekingu, sa k separatistom pripojila ruská armáda. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Spomínané regióny sa snažili o nezávislosť od Gruzínska už od 90. rokov (. pdf ), odkedy si držali relatívnu autonómiu. Konflikt však začal eskalovať po uznaní nezávislosti Kosova niektorými západnými štátmi, kedy sa začalo Rusko v konflikte viac angažovať.
Boje medzi gruzínskou armádou a separatistami vypukli 1. augusta 2008, ruská armáda na územie týchto oblastí vstúpila 8. augusta, v deň začiatku letných olympijskych hier, ktoré sa rovnako ako tento rok konali v Pekingu .
Po bojoch Rusko uznalo nezávislosť týchto dvoch republík, s čím vyjadrila slovenská diplomacia nesúhlas . Gruzínska vláda tieto územia považuje za protizákonne okupované Ruskom. Slovenská republika uznáva územnú celistvosť Gruzínska a k uznaniu nezávislosti týchto dvoch území dodnes neprišlo.
|
[
"V auguste 2008 vypukol ozbrojený konflikt medzi Gruzínskom a separatistami z regiónu Južné Osetsko a Abcházsko. Pár dní na to, v deň začiatku olympiády v Pekingu, sa k separatistom pripojila ruská armáda. Výrok hodnotíme ako pravdivý.",
"Spomínané regióny sa snažili o nezávislosť od Gruzínska už od 90. rokov (. pdf ), odkedy si držali relatívnu autonómiu. Konflikt však začal eskalovať po uznaní nezávislosti Kosova niektorými západnými štátmi, kedy sa začalo Rusko v konflikte viac angažovať.",
"Boje medzi gruzínskou armádou a separatistami vypukli 1. augusta 2008, ruská armáda na územie týchto oblastí vstúpila 8. augusta, v deň začiatku letných olympijskych hier, ktoré sa rovnako ako tento rok konali v Pekingu .",
"Po bojoch Rusko uznalo nezávislosť týchto dvoch republík, s čím vyjadrila slovenská diplomacia nesúhlas . Gruzínska vláda tieto územia považuje za protizákonne okupované Ruskom. Slovenská republika uznáva územnú celistvosť Gruzínska a k uznaniu nezávislosti týchto dvoch území dodnes neprišlo."
] |
2022-02-25 00:00:00
|
{
"text": [
"vypukol",
"snažili",
"pdf",
"eskalovať",
"vstúpila",
"Pekingu",
"uznalo",
"nesúhlas",
"považuje",
"uznáva"
],
"url": [
"https://www.sme.sk/c/4012603/gruzinsko-a-rusko-vedu-vojnu.html",
"https://www.bbc.com/news/world-europe-18175394",
"https://fmv.euba.sk/www_write/files/dokumenty/veda-vyskum/medzinarodne-vztahy/archiv/2012/1/2012-1_souleimanov_baranec.pdf",
"https://www.sme.sk/c/4012603/gruzinsko-a-rusko-vedu-vojnu.html",
"https://edition.cnn.com/2014/03/13/world/europe/2008-georgia-russia-conflict/index.html",
"https://www.nytimes.com/2008/08/08/world/asia/08iht-09china-web.15110615.html",
"https://svet.sme.sk/c/4048255/rusko-uznalo-nezavislost-juzneho-osetska-a-abchazska.html",
"https://domov.sme.sk/c/4078782/kubis-slovensko-respektuje-uzemnu-integritu-gruzinska.html",
"https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-18175394",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/346317-slovenska-diplomacia-kritizuje-dohodu-medzi-ruskom-a-juznym-osetskom/"
]
}
|
2025-10-16T19:14:29.383091+00:00
|
vr26571
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26571
|
Peter Osuský
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/peter-osusky
|
V čase, keď som tu kandidatúru prijal, tak boli traja iní kandidáti a bolo už v tej chvíli jasné, že pravicový blok nebude mať jedného kandidáta, pretože už boli viacerí v tom momente.
|
2014-01-19 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že P. Osuský oznámil kandidatúru v čase, keď boli známi už traja kandidáti z pravicového spektra - Procházka, Kiska a Čarnogurský. To či už v tom momente pravicový blok nebude mať jediného, spoločného kandidáta Demagog.SK nehodnotí. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kandidatúra Petra Osuského na prezidenta bola oficiálne ohlásená 23. júna roku 2013 na tlačovej konferencii strany SaS. Strana SaS ho predstavila ako kandidáta s podporou strany a prejavila mu podporu v jeho kampani. Z pravicového spektra do tejto doby ohlásil odhodlanie kandidovať R. Procházka , ako občiansky kandidát. Taktiež to bol A. Kiska , ktorý oficiálnu kandidatúru ešte v roku 2012 ako občiansky kandidát. Tretím kandidátom z pravicového spektra resp. stredo-pravého spektra, ktorý svoju kandidatúru potvrdil koncom roka 2012, je J. Čarnogurský . V zápätí po Osuskom oznámil v októbri kandidatúru P. Hrušovský . Koncom roka 2013 oznámil kandidatúru M. Kňažko. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Je pravdou, že P. Osuský oznámil kandidatúru v čase, keď boli známi už traja kandidáti z pravicového spektra - Procházka, Kiska a Čarnogurský. To či už v tom momente pravicový blok nebude mať jediného, spoločného kandidáta Demagog.SK nehodnotí. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kandidatúra Petra Osuského na prezidenta bola oficiálne ohlásená 23. júna roku 2013 na tlačovej konferencii strany SaS. Strana SaS ho predstavila ako kandidáta s podporou strany a prejavila mu podporu v jeho kampani. Z pravicového spektra do tejto doby ohlásil odhodlanie kandidovať R. Procházka , ako občiansky kandidát. Taktiež to bol A. Kiska , ktorý oficiálnu kandidatúru ešte v roku 2012 ako občiansky kandidát. Tretím kandidátom z pravicového spektra resp. stredo-pravého spektra, ktorý svoju kandidatúru potvrdil koncom roka 2012, je J. Čarnogurský . V zápätí po Osuskom oznámil v októbri kandidatúru P. Hrušovský . Koncom roka 2013 oznámil kandidatúru M. Kňažko. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-01-20 00:00:00
|
{
"text": [
"Kandidatúra",
"tlačovej konferencii",
"Procházka",
"Kiska",
"Čarnogurský",
"Hrušovský",
"oznámil"
],
"url": [
"http://www.peterosusky.sk/1/prejav-richarda-sulika-pri-prilezitosti-predstavenia-kandidata-na-prezidenta-sr.html",
"http://www.peterosusky.sk/aktuality-3.php",
"http://www.webnoviny.sk/slovensko/prochazka-je-pevne-rozhodnuty/658893-clanok.html",
"http://www.sme.sk/c/6580672/kiska-ide-kandidovat-na-fica-si-trufa.html",
"http://www.teraz.sk/slovensko/j-carnogursky-zacal-boj-o-prezidents/31246-clanok.html",
"http://www.webnoviny.sk/slovensko/hrusovsky-bude-kandidovat-na-preziden/741591-clanok.html",
"http://www.ta3.com/clanok/1031062/milan-knazko-oznamil-kandidaturu-na-post-prezidenta-sr.html"
]
}
|
2025-10-16T19:51:39.374776+00:00
|
49637
| 49,637
|
https://demagog.sk/vyrok/49637
|
Michal Šimečka
|
PS
|
https://demagog.sk/politik/michal-simecka
|
Tam je ustanovenie (pozn. v Lex atentát), ktoré hovorí, že ak polícia má indície alebo informácie, že môže dôjsť k nejakým potýčkam alebo môže byť to zhromaždenie problémové, upozorní na to obec a obec napriek tomu povolí to zhromaždenie, tak potom obec bude platiť, myslím, 16 500 EUR.
|
2024-06-16 00:00:00
|
Pravda
|
Súčasťou Vládneho návrhu zákona o „niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike” je aj paragraf číslo 14 s názvom Priestupok proti zhromažďovaciemu právu . Daný priestupok doplnený novým odsekom dva, ktorý spomína poslanec Šimečka, hovorí, že „Ministerstvo vnútra SR má právomoc uložiť pokutu do výšky 16 500 eur tej obci, ktorá bola políciou informovaná o tom, že plánované zhromaždenie môže byť problémové a jeho priebeh nepokojný, ale aj napriek tejto informácií toto zhromaždenie povolila a nezakázala” a „priebeh zhromaždenia nebol pokojný alebo bolo zhromaždenie rozpustené, alebo bola väčšiemu počtu osôb uložená pokuta za spáchanie priestupku proti zhromažďovaciemu právu” ( pdf . s. 3).
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský tvrdí , že kvôli takýmto ustanoveniam v zákone „samospráva stráca samostatnosť a hrozia jej vysoké sankcie”. Riaditeľ Amnesty International Slovensko, Rado Sloboda, upozorňuje , že zákon môže na obce „vytvoriť preventívny tlak, že radšej zakážem, ako keby sme mali čeliť pokute”.
|
[
"Súčasťou Vládneho návrhu zákona o „niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike” je aj paragraf číslo 14 s názvom Priestupok proti zhromažďovaciemu právu . Daný priestupok doplnený novým odsekom dva, ktorý spomína poslanec Šimečka, hovorí, že „Ministerstvo vnútra SR má právomoc uložiť pokutu do výšky 16 500 eur tej obci, ktorá bola políciou informovaná o tom, že plánované zhromaždenie môže byť problémové a jeho priebeh nepokojný, ale aj napriek tejto informácií toto zhromaždenie povolila a nezakázala” a „priebeh zhromaždenia nebol pokojný alebo bolo zhromaždenie rozpustené, alebo bola väčšiemu počtu osôb uložená pokuta za spáchanie priestupku proti zhromažďovaciemu právu” ( pdf . s. 3).",
"Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský tvrdí , že kvôli takýmto ustanoveniam v zákone „samospráva stráca samostatnosť a hrozia jej vysoké sankcie”. Riaditeľ Amnesty International Slovensko, Rado Sloboda, upozorňuje , že zákon môže na obce „vytvoriť preventívny tlak, že radšej zakážem, ako keby sme mali čeliť pokute”."
] |
2024-06-30 00:00:00
|
{
"text": [
"zákona",
"Priestupok proti zhromažďovaciemu právu",
"pdf",
"tvrdí",
"upozorňuje",
"obce"
],
"url": [
"https://spravy.rtvs.sk/2024/06/lex-atentat-obmedzuje-aj-verejne-zhromazdenia-zodpovednost-za-dodrziavanie-pravidiel-pada-na-samospravy/",
"https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=548662",
"https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=548662",
"https://www.aktuality.sk/clanok/gtu1bkS/lex-atentat-moze-zasiahnut-do-ludskych-prav-ci-zakazat-protesty-je-to-drakonicky-zakon-hovori-sef-amnesty-podcast/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/gtu1bkS/lex-atentat-moze-zasiahnut-do-ludskych-prav-ci-zakazat-protesty-je-to-drakonicky-zakon-hovori-sef-amnesty-podcast/",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/713747-amnesty-reaguje-na-lex-atentat-pokojne-zhromazdovanie-nie-je-hrozba-je-to-ludske-pravo/"
]
}
|
2025-10-16T19:08:09.206902+00:00
|
48328
| 48,328
|
https://demagog.sk/vyrok/48328
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
Ale v každom prípade bolo zvykom, že chodievali vojaci na tieto misie NATO do pobaltských štátov, ktoré priamo susedia s Ruskou federáciou a častokrát tam boli veľmi tvrdé výmeny odkazov, dokonca my sme poskytovali takisto našich vojakov. Mali tam permanentne ochranu vzdušného priestoru, pretože sú príliš malé štáty, na to, aby mali vlastné letectvo, čo je normálne a aj v poriadku, aj sme do toho prispievali.
|
2022-03-30 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravda, že slovenskí vojaci chodia v rámci misii NATO do Pobaltia. Počas vlády Roberta Fica tam boli v roku 2017 . Vtedy výcviková misia nadväzovala na posilňovanie východného krídla NATO. Išli tam v rámci výcvikovej misie krajín V4. V roku 2018 , Slovensko vyslalo 150 vojakov v rámci takzvanej aliančnej predsunutej prítomnosti.
Na hranici pobaltských štátov s Ruskom častokrát dochádza k narušeniam vzdušného priestoru a Rusko v regióne niekoľkrát zvyšovalo svoju aktivitu. V roku 2014 Rusko zvýšilo svoju aktivitu v Pobaltí s odôvodnením, že reagujú na vyššiu prítomnosť NATO. NATO svoju prítomnosť v regióne zvyšovalo kvôli ruskej anexií Krymu. Rusko taktiež obvinilo NATO, že zneužíva situáciu na Ukrajine k svojmu rozmachu bližšie k ruským hraniciam. V roku 2017 sa ruské letúny priblížili pobaltským krajinám. Vtedy bol podľa litovského ministerstva obrany medzi ruskými strojmi aj bombardér Il-22 a sedem stíhačiek.
Litva, Lotyšsko a Estónsko sú malé štáty, ktoré si zo svojich zdrojov môžu dovoliť len malú, menej vybavenú armádu. (. pdf , str.5) Pobaltské krajiny teda nemajú svoje vlastné stíhačky, s ochranou vzdušného priestoru im pomáha NATO v rámci Baltic Air Policing. Spojenecké krajiny do Pobaltia posielajú svoje vlastné vybavenie, v ich poskytovaní sa pritom krajiny striedajú. (. pdf , str. 17). Slovensko však zatiaľ nepatrí medzi krajiny, ktoré by tak urobili. Či sa však Slovensko podieľalo na pomoci iným spôsobom, sa nám nepodarilo dohľadať.
|
[
"Je pravda, že slovenskí vojaci chodia v rámci misii NATO do Pobaltia. Počas vlády Roberta Fica tam boli v roku 2017 . Vtedy výcviková misia nadväzovala na posilňovanie východného krídla NATO. Išli tam v rámci výcvikovej misie krajín V4. V roku 2018 , Slovensko vyslalo 150 vojakov v rámci takzvanej aliančnej predsunutej prítomnosti.",
"Na hranici pobaltských štátov s Ruskom častokrát dochádza k narušeniam vzdušného priestoru a Rusko v regióne niekoľkrát zvyšovalo svoju aktivitu. V roku 2014 Rusko zvýšilo svoju aktivitu v Pobaltí s odôvodnením, že reagujú na vyššiu prítomnosť NATO. NATO svoju prítomnosť v regióne zvyšovalo kvôli ruskej anexií Krymu. Rusko taktiež obvinilo NATO, že zneužíva situáciu na Ukrajine k svojmu rozmachu bližšie k ruským hraniciam. V roku 2017 sa ruské letúny priblížili pobaltským krajinám. Vtedy bol podľa litovského ministerstva obrany medzi ruskými strojmi aj bombardér Il-22 a sedem stíhačiek.",
"Litva, Lotyšsko a Estónsko sú malé štáty, ktoré si zo svojich zdrojov môžu dovoliť len malú, menej vybavenú armádu. (. pdf , str.5) Pobaltské krajiny teda nemajú svoje vlastné stíhačky, s ochranou vzdušného priestoru im pomáha NATO v rámci Baltic Air Policing. Spojenecké krajiny do Pobaltia posielajú svoje vlastné vybavenie, v ich poskytovaní sa pritom krajiny striedajú. (. pdf , str. 17). Slovensko však zatiaľ nepatrí medzi krajiny, ktoré by tak urobili. Či sa však Slovensko podieľalo na pomoci iným spôsobom, sa nám nepodarilo dohľadať."
] |
2022-03-31 00:00:00
|
{
"text": [
"2017",
"2018",
"zvýšilo",
"zvyšovalo",
"zneužíva",
"priblížili",
"pdf",
"nemajú",
"pdf",
"nepatrí"
],
"url": [
"https://www.teraz.sk/slovensko/vlada-na-vycvikovu-misiu-do-pobaltia/237633-clanok.html",
"https://slovensko.hnonline.sk/1722049-slovenska-armada-mieri-do-pobaltia-posleme-150-vojakov-aj-techniku",
"https://www.dw.com/en/nato-says-more-russian-buzzing-of-baltic-airspace-a-risk-for-deadly-mistakes/a-39440788",
"https://ac.nato.int/missions/air-policing/baltics",
"https://www.theguardian.com/world/2014/dec/11/russia-military-action-escalate-tension-baltic-nato",
"https://www.e15.cz/zahranicni/americane-vysilaji-posily-do-pobalti-v-litve-uz-pristaly-stihacky-f-15-1336769",
"https://icds.ee/wp-content/uploads/2018/06/ICDS_Report_Air_Defence_Christopher_Harper_Tony_Lawrence_Sven_Sakkov_May_2018.pdf",
"https://icds.ee/wp-content/uploads/2018/06/ICDS_Report_Air_Defence_Christopher_Harper_Tony_Lawrence_Sven_Sakkov_May_2018.pdf",
"https://icds.ee/wp-content/uploads/2018/06/ICDS_Report_Air_Defence_Christopher_Harper_Tony_Lawrence_Sven_Sakkov_May_2018.pdf",
"https://ac.nato.int/archive/2021/slovak-air-force-contributing-to-nato-air-policing-for-15-years"
]
}
|
2025-10-16T19:14:07.385685+00:00
|
vr16630
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16630
|
Jaroslav Paška
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska
|
...pán Plavčan (...) Oznámil, požiadal Najvyšší kontrolný úrad o preskúmanie celej tej procedúry. Zahájil vlastné vyšetrovanie na ministerstve a požiadal orgány činné v trestnom konaní, aby začali preverovať...
|
2017-09-23 00:00:00
|
Nepravda
|
Bývalý minister školstva Plavčan osobne nariadil mimoriadnu kontrolu procesu rozdeľovania eurofondov na ministerstve a o prešetrenie požiadal aj Európsku komisiu (EK). Orgány činné v trestnom konaní, v tomto prípade Národná kriminálna agentúra (NAKA), však začali konanie na podnet generálneho prokurátora Čižnára, a Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) spustil kontrolu na základe výsledkov rizikovej analýzy riadiacich orgánov (ministerstvo školstva a Výskumná agentúra) operačného programu Výskum a inovácie z roku 2016. Na základe posledných dvoch menovaných dôvodov hodnotíme výrok ako nepravdivý. Škandál s prerozdeľovaním eurofondov na dlhodobý strategický vývoj a výskum (DSV) vo výške 288 miliónov eur prepukol po tom, čo médiá 10. júla 2017 zverejnili informáciu o liste rektorov a šéfa Slovenskej akadémie vied (SAV) adresovanom vtedajšiemu ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi. Autori listu v ňom ostro kritizovali výsledky hodnotenia žiadostí z konca júna 2017 , podľa ktorých boli veľké slovenské univerzity i SAV neúspešné. "Výsledok, že ani jeden projekt univerzitných vedeckých parkov a vedeckovýskumných centier výskumných univerzít a ústavov SAV nedostal finančnú podporu, odmietame a považujeme za škandalózny," uviedli rektori. Zverejnenie daného listu bolo nasledované veľkým medializovaním problematiky a ďalšími vlnami kritiky. Tie najsilnejšie zaznievali z radov neúspešných žiadateľov, opozície (najmä OĽaNO), a vedcov. Medzi najviac kritizované body patrili nedostatočná odbornosť a nezávislosť niektorých hodnotiteľov, podozrenie na korupciu hodnotiteľa, ktorý mal žiadať úplatok 20% z čiastky 7 miliónov eur požadovaných firmou Prefa Alfa, nekorektnosť a netransparentnosť hodnotenia, vágnosť kritérií hodnotenia, úspech firiem s pár zamestnancami, nízkym obratom a bez skúsenosti s výskumom, pridelenie finančných prostriedkov firmám blízkym predstaviteľom vládnej koalície, zmena kritérií hodnotenia projektov z výzvy na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier (PVVC), či odchod ministra Plavčana uprostred krízy na dovolenku . Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) na sťažnosť zástupcov univerzitných výskumných centier a ústavov SAV reagovalo hneď 11. júla 2017 . Uviedlo, že zdrojom kritiky voči ministerstvu je neznalosť situácie, a že "tento rok Výskumná agentúra uzavrela zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (NFP) so všetkými žiadateľmi v rámci dvoch výziev na tzv. fázované projekty Univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier." Zároveň oznámilo úmysel s autormi zmieneného listu diskutovať. Stretnutie s rektormi prebehlo 12. júla 2017. Minister Plavčan sa zaviazal , že preverí hodnotenie projektov a plnenie kritérií subjektmi, ktoré sa do výzvy prihlásili. Zároveň prisľúbil vyhlásenie novej výzvy na udržateľnosť a rozvoj vedeckých parkov a podporu mladých vedcov v priebehu jesene 2017. Okrem toho pripomenul aj aktuálny stav výzvy DSV. Proces schvaľovania bol v tom čase neukončený, a teda výsledky ešte neuzavreté; dôležitou bola aj snaha ministerstva podporiť výskum v podnikateľskom sektore. Neutíchajúcej kritike sa MŠVVaŠ a minister Plavčan opakovane bránili prostredníctvom oficiálnych vyhlásení. Rezort vydal stanovisko k podozreniam z korupcie hodnotiteľov a demonštroval pridelenie finančných prostriedkov univerzitám a odborným pracoviskám SAV v rámci výzvy PVVC. Zároveň Plavčan nariadil mimoriadnu internú kontrolu výberového procesu schvaľovania Žiadostí o NFP, a o previerku požiadal aj Európsku komisiu. Proces schvaľovania projektov bol do skončenia kontrolypozastavený. Dňa 3. augusta 2017 poslala EK na Slovensko v danej veci varovný list . V ňom informovala, že financie z eurofondov nebudú vyplatené, dokým neskončí prebiehajúca kontrola výberového procesu a nebudú " prijaté primerané nápravné opatrenia“ . Z hľadiska MŠVVaŠ bol tento list "niektorými médiami zneužitý a nesprávne prezentovaný tak, že potvrdzuje veľké problémy Ministerstva školstva (...) V skutočnosti je varovný list v európskej legislatíve zakotvený ako preventívny nástroj, ktorý vôbec neslúži na oznámenie finančných sankcií/korekcií" . Ministerstvo v súvislosti s reakciami na list EK hovorilo o "mediálnej hystérii" . Okrem samotného ministerstva a Európskej komisie sa do preverovania rozdeľovania eurofondov zapojila aj NAKA. Tá konanie začala na podnet generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára. Minister Plavčan sa k policajnej kontrole nevyjadroval, prešetrovanie však uvítal . Ďalším orgánom činným v danej veci je NKÚ , ktorý " pristúpil ku kontrole na základe rizikovej analýzy z minulého roku, podľa ktorej v rámci operačného programu Výskum a inovácie sú vážne riziká na riadiacom orgáne, teda ministerstve školstva a sprostredkovateľskej Výskumnej agentúre" . Medzi najväčšie riziká patril práve výber hodnotiteľov, ktorý NKÚ kritizoval už v roku 2012. Kontrola by mala trvať do konca septembra 2017. Celá kauza nakoniec vyvrcholila 17. augusta 2017 odstúpením ministra Plavčana. Jeho nástupkyňa Martina Lubyová (nom. SNS) výzvu DSV zrušila , čo odôvodnila nasledovne: " Nové znenie výzvy bude reflektovať celospoločenskú požiadavku na prísnejšie kritériá na kvalitu predkladaných projektov a potrebu väčšej otvorenosti a transparentnosti používaných postupov, od procesu prípravy a vyhlásenia výzvy až po hodnotenie a výber najlepších projektov. Výzva bude v čo najkratšom čase opätovne vyhlásená" . Dátum zverejnenia analýzy: 25.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Bývalý minister školstva Plavčan osobne nariadil mimoriadnu kontrolu procesu rozdeľovania eurofondov na ministerstve a o prešetrenie požiadal aj Európsku komisiu (EK). Orgány činné v trestnom konaní, v tomto prípade Národná kriminálna agentúra (NAKA), však začali konanie na podnet generálneho prokurátora Čižnára, a Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) spustil kontrolu na základe výsledkov rizikovej analýzy riadiacich orgánov (ministerstvo školstva a Výskumná agentúra) operačného programu Výskum a inovácie z roku 2016. Na základe posledných dvoch menovaných dôvodov hodnotíme výrok ako nepravdivý. Škandál s prerozdeľovaním eurofondov na dlhodobý strategický vývoj a výskum (DSV) vo výške 288 miliónov eur prepukol po tom, čo médiá 10. júla 2017 zverejnili informáciu o liste rektorov a šéfa Slovenskej akadémie vied (SAV) adresovanom vtedajšiemu ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi. Autori listu v ňom ostro kritizovali výsledky hodnotenia žiadostí z konca júna 2017 , podľa ktorých boli veľké slovenské univerzity i SAV neúspešné. \"Výsledok, že ani jeden projekt univerzitných vedeckých parkov a vedeckovýskumných centier výskumných univerzít a ústavov SAV nedostal finančnú podporu, odmietame a považujeme za škandalózny,\" uviedli rektori. Zverejnenie daného listu bolo nasledované veľkým medializovaním problematiky a ďalšími vlnami kritiky. Tie najsilnejšie zaznievali z radov neúspešných žiadateľov, opozície (najmä OĽaNO), a vedcov. Medzi najviac kritizované body patrili nedostatočná odbornosť a nezávislosť niektorých hodnotiteľov, podozrenie na korupciu hodnotiteľa, ktorý mal žiadať úplatok 20% z čiastky 7 miliónov eur požadovaných firmou Prefa Alfa, nekorektnosť a netransparentnosť hodnotenia, vágnosť kritérií hodnotenia, úspech firiem s pár zamestnancami, nízkym obratom a bez skúsenosti s výskumom, pridelenie finančných prostriedkov firmám blízkym predstaviteľom vládnej koalície, zmena kritérií hodnotenia projektov z výzvy na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier (PVVC), či odchod ministra Plavčana uprostred krízy na dovolenku . Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) na sťažnosť zástupcov univerzitných výskumných centier a ústavov SAV reagovalo hneď 11. júla 2017 . Uviedlo, že zdrojom kritiky voči ministerstvu je neznalosť situácie, a že \"tento rok Výskumná agentúra uzavrela zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (NFP) so všetkými žiadateľmi v rámci dvoch výziev na tzv. fázované projekty Univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier.\" Zároveň oznámilo úmysel s autormi zmieneného listu diskutovať. Stretnutie s rektormi prebehlo 12. júla 2017. Minister Plavčan sa zaviazal , že preverí hodnotenie projektov a plnenie kritérií subjektmi, ktoré sa do výzvy prihlásili. Zároveň prisľúbil vyhlásenie novej výzvy na udržateľnosť a rozvoj vedeckých parkov a podporu mladých vedcov v priebehu jesene 2017. Okrem toho pripomenul aj aktuálny stav výzvy DSV. Proces schvaľovania bol v tom čase neukončený, a teda výsledky ešte neuzavreté; dôležitou bola aj snaha ministerstva podporiť výskum v podnikateľskom sektore. Neutíchajúcej kritike sa MŠVVaŠ a minister Plavčan opakovane bránili prostredníctvom oficiálnych vyhlásení. Rezort vydal stanovisko k podozreniam z korupcie hodnotiteľov a demonštroval pridelenie finančných prostriedkov univerzitám a odborným pracoviskám SAV v rámci výzvy PVVC. Zároveň Plavčan nariadil mimoriadnu internú kontrolu výberového procesu schvaľovania Žiadostí o NFP, a o previerku požiadal aj Európsku komisiu. Proces schvaľovania projektov bol do skončenia kontrolypozastavený. Dňa 3. augusta 2017 poslala EK na Slovensko v danej veci varovný list . V ňom informovala, že financie z eurofondov nebudú vyplatené, dokým neskončí prebiehajúca kontrola výberového procesu a nebudú \" prijaté primerané nápravné opatrenia“ . Z hľadiska MŠVVaŠ bol tento list \"niektorými médiami zneužitý a nesprávne prezentovaný tak, že potvrdzuje veľké problémy Ministerstva školstva (...) V skutočnosti je varovný list v európskej legislatíve zakotvený ako preventívny nástroj, ktorý vôbec neslúži na oznámenie finančných sankcií/korekcií\" . Ministerstvo v súvislosti s reakciami na list EK hovorilo o \"mediálnej hystérii\" . Okrem samotného ministerstva a Európskej komisie sa do preverovania rozdeľovania eurofondov zapojila aj NAKA. Tá konanie začala na podnet generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára. Minister Plavčan sa k policajnej kontrole nevyjadroval, prešetrovanie však uvítal . Ďalším orgánom činným v danej veci je NKÚ , ktorý \" pristúpil ku kontrole na základe rizikovej analýzy z minulého roku, podľa ktorej v rámci operačného programu Výskum a inovácie sú vážne riziká na riadiacom orgáne, teda ministerstve školstva a sprostredkovateľskej Výskumnej agentúre\" . Medzi najväčšie riziká patril práve výber hodnotiteľov, ktorý NKÚ kritizoval už v roku 2012. Kontrola by mala trvať do konca septembra 2017. Celá kauza nakoniec vyvrcholila 17. augusta 2017 odstúpením ministra Plavčana. Jeho nástupkyňa Martina Lubyová (nom. SNS) výzvu DSV zrušila , čo odôvodnila nasledovne: \" Nové znenie výzvy bude reflektovať celospoločenskú požiadavku na prísnejšie kritériá na kvalitu predkladaných projektov a potrebu väčšej otvorenosti a transparentnosti používaných postupov, od procesu prípravy a vyhlásenia výzvy až po hodnotenie a výber najlepších projektov. Výzva bude v čo najkratšom čase opätovne vyhlásená\" . Dátum zverejnenia analýzy: 25.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-09-25 00:00:00
|
{
"text": [
"konca júna 2017",
"uviedli",
"korupciu",
"nekorektnosť",
"firmám blízkym",
"kritérií hodnotenia",
"dovolenku",
"11. júla 2017",
"zaviazal",
"pripomenul",
"podozreniam z korupcie",
"finančných prostriedkov",
"nariadil",
"varovný list",
"hľadiska",
"podnet",
"uvítal",
"NKÚ",
"kritizoval",
"zrušila"
],
"url": [
"https://www.itms2014.sk/neschvalene-zonfp#_i=1:4-4&_s=2&_o=true",
"https://dennikn.sk/819546/z-300-milionov-na-vedu-nedostali-univerzity-nic-vsetko-slo-firmam-nahnevani-rektori-pisu-plavcanovi/",
"https://dennikn.sk/838369/za-miliony-z-eurofondov-na-vyskum-pytal-uplatok-20-percent-tvrdi-sef-odmietnutej-firmy/",
"https://dennikn.sk/838618/podozrenie-z-korupcie-zvlastne-firmy-a-sns-v-pozadi-o-com-je-skandal-s-eurofondmi-na-vedu/",
"https://dennikn.sk/840603/eurofondy-od-plavcana-dostala-aj-firma-s-kontaktom-na-dankovu-sivu-eminenciu/",
"http://www.teraz.sk/slovensko/olano-kriteria-hodnotenia-eurofondov/273008-clanok.html",
"https://www.aktuality.sk/clanok/511983/ministra-plavcana-nasli-na-dovolenke-reagoval-na-kauzu-s-eurofondami/",
"https://www.minedu.sk/reakcia-na-informacie-uvedene-v-liste-univerzit/",
"http://www.teraz.sk/slovensko/p-plavcan-sa-stretol-s-rektormi-preve/270112-clanok.html",
"https://www.minedu.sk/minister-skolstva-rokoval-s-rektormi-o-podpore-vedy-a-vyskumu/",
"https://www.minedu.sk/stanovisko-k-medializovanym-informaciam-o-podozreniach-ohladom-podplacania-clenov-hodnotiacej-komisie-pri-vyzvach-zo-strukturalnych-fondov/",
"https://www.minedu.sk/vo-vyzve-orientovanej-na-prepojenie-podnikatelskeho-a-vedecko-vyskumneho-sektora-sa-univerzity-zapojili-do-desiatok-projektov/",
"https://www.minedu.sk/stanovisko-k-zavadzajucim-informaciam-o-vyzvach-z-fondov-eu-na-podporu-vyskumu-a-inovacii/",
"https://dennikn.sk/844467/co-nam-vycita-komisia-vo-varovnom-liste-neodbornych-hodnotitelov-aj-pochybne-firmy-cely-list/",
"https://www.minedu.sk/zhrnutie-odbornych-faktov-k-medializovanej-teme-vyziev-z-opvai/",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/436740-prerozdelovanie-eurofondov-u-plavcana-preveri-naka-podnet-dal-ciznar/",
"https://www.minedu.sk/stanovisko-k-medializovanym-informaciam-o-podozreniach-ohladom-podplacania-clenov-hodnotiacej-komisie-pri-vyzvach-zo-strukturalnych-fondov/",
"https://www.nku.gov.sk/aktuality/-/asset_publisher/9A3u/content/nku-vykonava-kontrolu-viacerych-vyziev-vypisanych-ministerstvom-skolstva?inheritRedirect=false&redirect=https%3A%2F%2Fwww.nku.gov.sk%2Faktuality%3Fp_p_id%3D101_INSTANCE_9A3u%26p_p_lifecycle%3D0%26p_p_state%3Dnormal%26p_p_mode%3Dview%26p_p_col_id%3Dcolumn-2%26p_p_col_pos%3D1%26p_p_col_count%3D2",
"https://www.etrend.sk/ekonomika/cudne-rozdelenie-eurofondov-u-plavcana-sa-dalo-cakat-rezort-si-nesplnil-domacu-ulohu.html",
"https://www.minedu.sk/ministerka-skolstva-martina-lubyova-zrusila-vyzvu-na-podporu-dlhodobeho-strategickeho-vyskumu-a-vyvoja/"
]
}
|
2025-10-16T20:55:26.991109+00:00
|
vr31796
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31796
|
Zsolt Simon
| null |
https://demagog.sk/politik/zsolt-simon
|
Širokorozchodná železnica, raz niekde potrebujete urobiť prekládku. Dnes tá prekládka je v Čiernej nad Tisou, keď sa dobuduje, tá prekládka bude niekde v Rakúsku. Zrušia sa pracovné miesta na východe, prenesú sa do Rakúska alebo na západné Slovensko. Toto je skutočný efekt.
|
2012-05-13 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Podľa článku v denníku Pravda zatiaľ nie je jednoznačné, či by sa v prípade predlžovania širokorozchodnej trate zrušila prekládka v Čiernej nad Tisou. Opoziční poslanci, vrátane Zsolta Simona a Viliama Novotného tvrdia, že vláda prenesie prácu do Viedne miesto východného Slovenska. Podľa rezortu dopravy však ešte žiadne konkrétne dohody o širokorozchodnej trati cez Slovensko s ruskou stranou neboli uzatvorené.
|
[
"Podľa článku v denníku Pravda zatiaľ nie je jednoznačné, či by sa v prípade predlžovania širokorozchodnej trate zrušila prekládka v Čiernej nad Tisou. Opoziční poslanci, vrátane Zsolta Simona a Viliama Novotného tvrdia, že vláda prenesie prácu do Viedne miesto východného Slovenska. Podľa rezortu dopravy však ešte žiadne konkrétne dohody o širokorozchodnej trati cez Slovensko s ruskou stranou neboli uzatvorené."
] |
2012-05-14 00:00:00
|
{
"text": [
"Pravda",
"Viliama Novotného",
"Podľa"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/sirokorozchodna-trat-stale-rozdeluje-smer-a-pravicu-pcl-/sk_ekonomika.asp?c=A120311_132818_sk_ekonomika_p01",
"http://www.ta3.com/clanok/14686/novotny-z-sdku-navrhuje-alternativu-k-sirokorozchodnej-trati.html",
"http://openiazoch.zoznam.sk/cl/120556/Konkretne-dohody-o-sirokorozchodnej-trati-s-Ruskom-podla-rezortu-dopravy-nie-su"
]
}
|
2025-10-16T20:40:59.198316+00:00
|
vr27371
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27371
|
Andrej Kiska
|
Za ľudí
|
https://demagog.sk/politik/andrej-kiska
|
Ale keď dochádza ku kauze emisných zmeniek, kde sa stratí ja neviem 47 miliónov eur, tak sa nič nestane, peniaze tu stále nie sú.
|
2014-03-22 00:00:00
|
Pravda
|
Vyšetrovanie prípadu emisií už polícia zastavila s odôvodnením, že predmetný skutok nebol trestným činnom. Podľa agentúry SITA , vydal generálny prokurátor pokyn na preskúmanie zastavenia stíhania kauzy Emisie 7. januára 2014. Výška škody bola políciou v roku 2009 vyčíslená až na 66 miliónov eur. Doposiaľ v tejto kauze nebol nikto odsúdený. Odhad škody nevýhodného predaja emisií vo výške 47 miliónov eur sa používa predovšetkým v opozičných radoch. Týchto 47 miliónov eur sa spomína so ziskom spoločnosti Interblue Group . Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Vyšetrovanie prípadu emisií už polícia zastavila s odôvodnením, že predmetný skutok nebol trestným činnom. Podľa agentúry SITA , vydal generálny prokurátor pokyn na preskúmanie zastavenia stíhania kauzy Emisie 7. januára 2014. Výška škody bola políciou v roku 2009 vyčíslená až na 66 miliónov eur. Doposiaľ v tejto kauze nebol nikto odsúdený. Odhad škody nevýhodného predaja emisií vo výške 47 miliónov eur sa používa predovšetkým v opozičných radoch. Týchto 47 miliónov eur sa spomína so ziskom spoločnosti Interblue Group . Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2014-03-22 00:00:00
|
{
"text": [
"prípadu",
"SITA",
"bola",
"Odhad",
"miliónov",
"ziskom",
"Group"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/6963244/vysetrovanie-predaja-emisii-sa-skoncilo-fiaskom-nepomohla-ani-fbi.html",
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/ciznar-chce-co-najskor-preverit-za/776886-clanok.html",
"http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/za-kauzu-s-emisiami-nepotrestaju-nikoho-542604",
"http://www.sme.sk/c/7089052/freso-policia-emisny-zoznam-potvrdila-fico-blufuje.html",
"http://aktualne.atlas.sk/sns-nemala-z-emisnej-kauzy-ani-cent-tvrdi-danko/slovensko/politika/",
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/787976-roberta-fica-budu-druhy-raz-odvolavat-tentoraz-pre-emisie/",
"http://ekonomika.sme.sk/c/7064354/zisk-interblue-dostali-aj-dalsie-schranky-zdanili-ho-v-rajoch.html"
]
}
|
2025-10-16T19:48:38.514039+00:00
|
47521
| 47,521
|
https://demagog.sk/vyrok/47521
|
Zuzana Čaputová
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova
|
...dochádza k atakom voči ľuďom, ktorí nám pomáhajú, voči zdravotníkom, pracovníkom MOM-iek (mobilných odberových miest, pozn.) alebo úradníkom z Úradu verejného zdravotníctva....
|
2021-10-14 00:00:00
|
Pravda
|
Odporcovia očkovania začiatkom leta protestovali pred domami viacerých zdravotníckych špecialistov vrátane Pavla Jarčušku, Vladimíra Krčméryho či Eleny Prokopovej. O vyhrážkach, nadávkach a výsmechu voči svojej osobe prehovoril aj hlavný hygienik Ján Mikas. Už v septembri Ministerstvo zdravotníctva upozornilo na zvýšený počet evidovaných vyhrážok na adresu zdravotníkov, hlavne v súvislosti s očkovaním. Minister zdravotníctva Lengvarský takéto konanie odsúdil a a označil ho za neospravedlniteľné. V TA3 uviedol , že došlo aj k napadnutiu mobilných očkovacích tímov v niektorých obciach. Pred niekoľkmi mesiacmi podpálili páchatelia mobilné odberové miesto vo Svidníku, škoda bola vyčíslená na 22 tisíc eur. Ani Úrad verejného zdravotníctva sa nevyhol atakom. 9. septembra vysypali zástupcovia strany ĽSNS pred ich sídlo kopu hnoja . Marian Kotleba sa k činu prihlásil na svojej facebookovej stránke, pod príspevkom je vidieť množstvo verbálnych útokov na adresu Úradu. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé.
|
[
"Odporcovia očkovania začiatkom leta protestovali pred domami viacerých zdravotníckych špecialistov vrátane Pavla Jarčušku, Vladimíra Krčméryho či Eleny Prokopovej. O vyhrážkach, nadávkach a výsmechu voči svojej osobe prehovoril aj hlavný hygienik Ján Mikas. Už v septembri Ministerstvo zdravotníctva upozornilo na zvýšený počet evidovaných vyhrážok na adresu zdravotníkov, hlavne v súvislosti s očkovaním. Minister zdravotníctva Lengvarský takéto konanie odsúdil a a označil ho za neospravedlniteľné. V TA3 uviedol , že došlo aj k napadnutiu mobilných očkovacích tímov v niektorých obciach. Pred niekoľkmi mesiacmi podpálili páchatelia mobilné odberové miesto vo Svidníku, škoda bola vyčíslená na 22 tisíc eur. Ani Úrad verejného zdravotníctva sa nevyhol atakom. 9. septembra vysypali zástupcovia strany ĽSNS pred ich sídlo kopu hnoja . Marian Kotleba sa k činu prihlásil na svojej facebookovej stránke, pod príspevkom je vidieť množstvo verbálnych útokov na adresu Úradu. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé."
] |
2021-10-14 00:00:00
|
{
"text": [
"protestovali",
"prehovoril",
"upozornilo",
"odsúdil",
"uviedol",
"podpálili",
"vysypali",
"hnoja",
"príspevkom"
],
"url": [
"https://www.tvnoviny.sk/koronavirus/2033568_z-facebooku-do-ulic-agresivni-antivaxeri-kricali-pred-domami-odbornikov-policia-zatial-hovori-o-priestupku",
"https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/hlavny-hygienik-mikas-priznal-dostava-vyhrazky-smrtou-bojim-svoju-rodinu",
"https://www.facebook.com/photo.php?fbid=164117419225238&set=pb.100068809436626.-2207520000..&type=3",
"https://domov.sme.sk/c/22748567/koronavirus-na-slovensku-minister-lengvarsky-odsudil-urazky-a-utoky-na-zdravotnikov-minuta-po-minute.html#leng",
"https://www.ta3.com/clanok/213059/antivaxerska-kampan-nabera-podla-lengvarskeho-na-sile-napadli-clenov-mobilnych-ockovacich-timov",
"https://www.tvnoviny.sk/domace/2025557_na-vychode-slovenska-niekto-umyselne-podpalil-mom-ku-ide-o-prvy-utok-na-odberove-miesto",
"https://www.tvnoviny.sk/domace/2038302_kotlebovci-vysypali-hnoj-pred-budovu-hygienikov-pripadom-sa-uz-zaobera-policia",
"https://www.facebook.com/314839232198569/photos/pb.100064422354445.-2207520000../1562148047467675/?type=3",
"https://www.facebook.com/photo/?fbid=367924924991814&set=pb.100054074086899.-2207520000.."
]
}
|
2025-10-16T20:58:13.243426+00:00
|
vr17757
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17757
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
...čo sa stalo od tej vraždy dvoch mladých ľudí, tak môžem povedať, keď to porovnávate napríklad s Maltou, kde tiež došlo k vražde novinára, tak na Slovensku sa urobilo veľa vecí, jednak, (...). Veľmi rýchlo za pár týždňov vznikol medzinárodný vyšetrovací tím, na Malte to trvalo mesiace.
|
2018-05-20 00:00:00
|
Nepravda
|
V októbri 2017 došlo k vražde investigatívnej novinárky na Malte. Vo februári 2018 bol zavraždený investigatívny novinár na Slovensku. V oboch krajinách bol následne zriadený medzinárodný vyšetrovací tím. Hneď deň po vražde maltskej novinárky, t.j. 17. októbra 2017, maltský premiér Joseph Muscat prizval na pomoc pri vyšetrovaní na Maltu americkú FBI. K vyšetrovaniu sa krátko na to (v priebehu nasledujúceho týždňa, pozn.) pridala aj holandská forenzná polícia a Europol. Na Slovensku sa dlho hovorilo o zriadení medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ale až 18. apríla 2018 (necelé dva mesiace po vražde) generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár podpísal dohodu o zriadení medzinárodného vyšetrovacieho tímu. Na Malte bol teda medzinárodný vyšetrovací tím zriadený do jedného týždňa, zatiaľ čo na Slovensku to trvalo takmer dva mesiace. Tvrdenie Bélu Bugára, že medzinárodný vyšetrovací tím bol rýchlejšie zriadený na Slovensku ako na Malte, hodnotíme ako nepravdivé. 16. októbra 2017 bola zavraždená maltská novinárka Daphne Caruane Galizia. Zabila ju bomba, ktorá bola nastražená v jej aute. Galizia písala o korupcii, organizovanom zločine a jeho prepojení na politiku. Taktiež viedla osobný blog Running Commentary , ktorý dosahoval vyššiu čitateľnosť ako iné maltské médiá a aj v zahraničí bol považovaný za cenný zdroj informácií. Pár dní po vražde bol na Malte zriadený medzinárodný tím na vyšetrenie vraždy novinárky. Tento tím bol zložený z Europolu, FBI a holandskej forenznej polície. 26. februára 2018 slovenská polícia priniesla informáciu o zavraždení investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Ján Kuciak sa vo svojej práci venoval korupcii a prepojení mafie na vysokých politických funkcionárov. Krátko po vražde polícia tvrdila, že slovenský vyšetrovací tím spolupracuje s talianskymi a českými vyšetrovateľmi. Pomáhať im mali aj počítačoví experti z Europolu. Vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar ale potvrdil, že technické záležitosti polícia robí vo vlastnej réžii. Hoci na Slovensku boli zahraniční odborníci, neplnili funkciu vyšetrovateľov. Riaditeľka policajnej akadémie Lucia Kurilovská sa vyjadrila pre portál Akutality.sk na margo vytvorenia medzinárodného vyšetrovacie tímu nasledovne: "Zriadený by musel byť tak, že by boli presne vymedzené konkrétne kompetencie jednotlivých zahraničných vyšetrovateľov, ktorí by boli súčasťou spoločného vyšetrovacieho tímu. Dohodu v takomto prípade podpisuje priamo generálny prokurátor. V našom prípade by to teda musel urobiť Jaromír Čižnár." 16. marca 2018 generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár zaslal prostredníctvom Eurojustu (orgán EÚ pre justičnú spoluprácu, pozn.) návrh dohody o vytvorení medzinárodného vyšetrovacie tímu justičným orgánom Talianskej republiky. Čižnár toto rozhodnutie predtým prerokoval s ministerkou spravodlivosti SR a podpredsedníčkou vlády SR Luciou Žitňanskou. Európsky parlament Slovensku odporúčal zriadenie medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ktorý by bol vedený Europolom a mal by plný prístup k vyšetrovaciemu spisu vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Toto odporúčanie bolo súčasťou rezolúcie o Slovensku a o slobode tlače v Európskej únii. Rezolúciu prijal Európsky parlament veľkou väčšinou dňa 19. apríla 2018. 18. apríla 2018 Čižnár podpísal na pôde Eurojustu v Haagu dohodu o vytvorení medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ktorého úlohou je objasnenie a vyšetrenie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"V októbri 2017 došlo k vražde investigatívnej novinárky na Malte. Vo februári 2018 bol zavraždený investigatívny novinár na Slovensku. V oboch krajinách bol následne zriadený medzinárodný vyšetrovací tím. Hneď deň po vražde maltskej novinárky, t.j. 17. októbra 2017, maltský premiér Joseph Muscat prizval na pomoc pri vyšetrovaní na Maltu americkú FBI. K vyšetrovaniu sa krátko na to (v priebehu nasledujúceho týždňa, pozn.) pridala aj holandská forenzná polícia a Europol. Na Slovensku sa dlho hovorilo o zriadení medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ale až 18. apríla 2018 (necelé dva mesiace po vražde) generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár podpísal dohodu o zriadení medzinárodného vyšetrovacieho tímu. Na Malte bol teda medzinárodný vyšetrovací tím zriadený do jedného týždňa, zatiaľ čo na Slovensku to trvalo takmer dva mesiace. Tvrdenie Bélu Bugára, že medzinárodný vyšetrovací tím bol rýchlejšie zriadený na Slovensku ako na Malte, hodnotíme ako nepravdivé. 16. októbra 2017 bola zavraždená maltská novinárka Daphne Caruane Galizia. Zabila ju bomba, ktorá bola nastražená v jej aute. Galizia písala o korupcii, organizovanom zločine a jeho prepojení na politiku. Taktiež viedla osobný blog Running Commentary , ktorý dosahoval vyššiu čitateľnosť ako iné maltské médiá a aj v zahraničí bol považovaný za cenný zdroj informácií. Pár dní po vražde bol na Malte zriadený medzinárodný tím na vyšetrenie vraždy novinárky. Tento tím bol zložený z Europolu, FBI a holandskej forenznej polície. 26. februára 2018 slovenská polícia priniesla informáciu o zavraždení investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Ján Kuciak sa vo svojej práci venoval korupcii a prepojení mafie na vysokých politických funkcionárov. Krátko po vražde polícia tvrdila, že slovenský vyšetrovací tím spolupracuje s talianskymi a českými vyšetrovateľmi. Pomáhať im mali aj počítačoví experti z Europolu. Vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar ale potvrdil, že technické záležitosti polícia robí vo vlastnej réžii. Hoci na Slovensku boli zahraniční odborníci, neplnili funkciu vyšetrovateľov. Riaditeľka policajnej akadémie Lucia Kurilovská sa vyjadrila pre portál Akutality.sk na margo vytvorenia medzinárodného vyšetrovacie tímu nasledovne: \"Zriadený by musel byť tak, že by boli presne vymedzené konkrétne kompetencie jednotlivých zahraničných vyšetrovateľov, ktorí by boli súčasťou spoločného vyšetrovacieho tímu. Dohodu v takomto prípade podpisuje priamo generálny prokurátor. V našom prípade by to teda musel urobiť Jaromír Čižnár.\" 16. marca 2018 generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár zaslal prostredníctvom Eurojustu (orgán EÚ pre justičnú spoluprácu, pozn.) návrh dohody o vytvorení medzinárodného vyšetrovacie tímu justičným orgánom Talianskej republiky. Čižnár toto rozhodnutie predtým prerokoval s ministerkou spravodlivosti SR a podpredsedníčkou vlády SR Luciou Žitňanskou. Európsky parlament Slovensku odporúčal zriadenie medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ktorý by bol vedený Europolom a mal by plný prístup k vyšetrovaciemu spisu vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Toto odporúčanie bolo súčasťou rezolúcie o Slovensku a o slobode tlače v Európskej únii. Rezolúciu prijal Európsky parlament veľkou väčšinou dňa 19. apríla 2018. 18. apríla 2018 Čižnár podpísal na pôde Eurojustu v Haagu dohodu o vytvorení medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ktorého úlohou je objasnenie a vyšetrenie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2018-05-21 00:00:00
|
{
"text": [
"maltský premiér",
"pridala",
"dohodu",
"zavraždená",
"Running Commentary",
"zriadený",
"experti",
"Akutality.sk",
"návrh",
"rezolúcie",
"dohodu"
],
"url": [
"https://dennikn.sk/912678/pisala-o-korupcii-premiera-malty-zavrazdili-ju-v-aute-na-dialku-odpalenou-bombou/",
"https://euractiv.sk/section/eu-crossroads/news/do-vysetrovania-vrazdy-maltskej-novinarky-sa-zapoji-europol/",
"http://www.teraz.sk/slovensko/j-ciznar-odobril-medzinarodny-tim/320232-clanok.html",
"https://euractiv.sk/section/spravodlivost-a-vnutro/news/mafianska-vrazda-prominentnej-maltskej-novinarky-sokovala-europu/",
"https://daphnecaruanagalizia.com",
"https://euractiv.sk/section/spravodlivost-a-vnutro/news/do-vysetrovania-vrazdy-maltskej-novinarky-sa-zapoji-europol/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/568738/vrazdu-jana-kuciaka-by-mohol-riesit-medzinarodny-tim/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/568738/vrazdu-jana-kuciaka-by-mohol-riesit-medzinarodny-tim/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/573988/generalny-prokurator-zaslal-talianom-navrh-na-spolocny-vysetrovaci-tim/",
"https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/rezolucia-o-slovensku-europsky-parlament-dorazne-odporuca-medzinarodny-vysetrovaci-tim/",
"http://www.teraz.sk/slovensko/j-ciznar-odobril-medzinarodny-tim/320232-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T19:25:08.032613+00:00
|
vr26026
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26026
|
Pavol Frešo
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/pavol-freso
|
Integrovaná doprava. Aj za vašej éry pani Flašíková sa míňali státisíce eur na rôzne štúdie.
|
2013-11-06 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Počas pôsobenia Flašíkovej-Beňovej ako podpredsedníčky BSK v rokoch 2005 - 2009 sa schválilo a pripravilo viacero strategických dokumentov a materiálov k IDS. Demagog.SK nezistil, koľko tieto a iné štúdie vypracované v rokoch 2005 - 2009 k integrovanej doprave stáli. Tento dopravný systém je financovaný predovšetkým z eurofondov .
|
[
"Počas pôsobenia Flašíkovej-Beňovej ako podpredsedníčky BSK v rokoch 2005 - 2009 sa schválilo a pripravilo viacero strategických dokumentov a materiálov k IDS. Demagog.SK nezistil, koľko tieto a iné štúdie vypracované v rokoch 2005 - 2009 k integrovanej doprave stáli. Tento dopravný systém je financovaný predovšetkým z eurofondov ."
] |
2013-11-07 00:00:00
|
{
"text": [
"eurofondov",
"IDS",
"pdf",
"doc",
"pdf",
"pdf",
"pdf"
],
"url": [
"http://www.bid.sk/aktualne-informacie/strukturalne-fondy/",
"http://www.bid.sk/aktualne-informacie/dokumenty-idsbk/",
"http://www.bid.sk/data/File/dopravne/docs/doc/2007_KoncepciaBID.pdf",
"http://www.bid.sk/data/File/dopravne/docs/doc/2007_PlanDopravnejObsluhyBSK.doc",
"http://www.bid.sk/data/File/dopravne/docs/doc/2008_ZppBID.pdf",
"http://www.bid.sk/data/File/dopravne/docs/doc/2008_TIS-BID.pdf",
"http://www.bid.sk/data/File/dopravne/docs/doc/2009_DelenieTrziebBID.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:53:37.445532+00:00
|
vr14588
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14588
|
Andrej Danko
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/andrej-danko
|
(...) takmer všetci migranti sem (Európa, pozn.) prichádzajú z ekonomických dôvodov.
|
2016-02-28 00:00:00
|
Nepravda
|
Podobné tvrdenie použil Robert Fico v diskusii V politike , 11. októbra 2015. Ekonomické dôvody migrácie sa týkajú minority žiadateľov o azyl v EÚ, a preto tento výrok hodnotíme ako nepravdivý.
|
[
"Podobné tvrdenie použil Robert Fico v diskusii V politike , 11. októbra 2015. Ekonomické dôvody migrácie sa týkajú minority žiadateľov o azyl v EÚ, a preto tento výrok hodnotíme ako nepravdivý."
] |
2016-02-28 00:00:00
|
{
"text": [
"V politike",
"SME",
"hovoril",
"odporujú",
"UNHCR"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/politici/21/robert-fico/?oblast=1&page=3",
"http://www.sme.sk/c/7997215/38-otazok-a-odpovedi-vsetko-co-potrebujete-vediet-o-utecencoch.html",
"http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/eu/12123684/Six-in-ten-migrants-not-entitled-to-asylum-says-EU-chief.html",
"http://www.dutchnews.nl/news/archives/2016/01/new-figures-dispute-timmermans-economic-migrants-claim/",
"http://www.unhcr.org/56cc4b876.html"
]
}
|
2025-10-16T19:35:16.336910+00:00
|
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.