title
stringlengths
13
172
sum
stringlengths
16
2.18k
text
stringlengths
143
229k
url
stringlengths
77
269
Koronavírus: Postcovidový liek Paxlovid stále neprichádza, Slovensko sa ho pokúsi získať ďalšou cestou
Postcovidový liek Paxlovid mal byť na Slovensku na konci prvého štvrťroka, doteraz naň čakáme.
Ministerstvo zdravotníctva v závere januára predpokladalo, že novoschválený liek Paxlovid na liečbu covidu mal byť na Slovensku najneskôr do konca prvého štvrťroka. Štát začal rokovať o zapojení sa k spoločnému verejnému obstarávaniu s Bruselom na nákup 92 100 balení lieku. Doteraz ho nezískal. Rezort sa napokon pokúša získať liek aj po vlastnej linke. Pre Aktuality.sk to potvrdila jeho hovorkyňa Zuzana Eliášová. „Slovenská republika je zapojená aj do spoločného obstarávania Európskou komisiou antivirotika Paxlovid. Tento nákup však zatiaľ nebol realizovaný, pretože doteraz nebol podpísaných kontrakt medzi EK a výrobcom – spoločnosťou Pfizer-BioNTech. Momentálne sme popri zapojení sa do spoločného obstarávania otvorili aj možnosť verejného obstarávania v rámci bilaterálneho kontraktu medzi MZ SR a spoločnosťou Pfizer,“ potvrdila hovorkyňa. Európska komisia schválila na konci januára liek Paxlovid (PF 07321332/ritonavir) na liečbu ochorenia COVID-19, vďaka čomu by sa mal používať v členských štátoch EÚ. Liečivo schválila na základe odporúčania Európskej liekovej agentúry (EMA). Paxlovid, ktorý vyrába spoločnosť Pfizer, je prvé antivirotikum podávané perorálne, ktoré dostalo odporúčanie od EMA. Obsahuje dve liečivá - PF-07321332, ktoré znižuje schopnosť vírusu SARS-CoV-2 rozmnožovať sa, a ritonavir, ktoré predlžuje pôsobenie tejto látky. Podľa výsledkov klinických testov liek výrazne znižuje riziko hospitalizácie a úmrtia u pacientov s rizikovými faktormi. Paxlovid mal počas testov zväčša mierne nežiaduce účinky. Podobná situácia s čakaním na Paxlovid je aj v susednom Česku. Tamojší rezort zdravotníctva podľa dúfa, že liek dorazí pred jesennou vlnou covidu. Aj Praha čaká od začiatku roka na dodávky. Paxlovid je určený na liečbu covidu pre dospelých, ktorí nevyžadujú doplnkovú liečbu kyslíkom a u ktorých je zvýšené riziko závažného priebehu ochorenia. Český minister zdravotníctva Vlastimil Válek na začiatku roka uviedol, že s Pfizerom rokovali a môžu podpísať zmluvu, pripomenul server. Sľuboval 50-tisíc dávok a hovoril dokonca o neformálnej dohode, že Česi mali dostať prvú dodávku do 30 dní. A hoci v januári to vyzeralo, že Paxlovid môže byť v krajine už čoskoro, podľa ministerstva zdravotníctva sa firmou stále rokujú. „O objednávke sa zatiaľ vyjednáva. Riešime ju cez Európsku komisiu, tak zároveň vyjednávame bilaterálne s firmou Pfizer podmienky pre zmluvu prijateľnú pre ČR,“ podotkol portálu hovorca rezortu Ondřej Jakob. Práve na protivírusových liekoch je podľa odborníkov založená liečba pacientov, ktorí sa nakazia variantom omikron. U nich totiž ako prevencia pred vážnym priebehom nefungujú v súčasnej dobe dostupné monoklonálne protilátky, ale musia sa vyvinúť iné. Dostupný je napríklad Molnupiravir od firmy Merck. Jeho výhodou je na rozdiel od iných antivirotík skutočnosť, že ho ľudia môžu užívať doma.
http://web.archive.org/web/20221024062412/https://www.aktuality.sk/clanok/golDa16/koronavirus-postcovidovy-liek-paxlovid-stale-neprichadza-slovensko-sa-ho-pokusi-ziskat-dalsou-cestou/
Automobilka bez montážnej linky? Audi plánuje revolúciu
Úplným zrušením montážnych liniek a autonómnym pohybom karosérii po fabrike si chce Audi vydobyť lepšie postavenie na trhu
Bolo to v roku 1913, keď Henry Ford priniesol revolúciu vo forme montážnej linky. Bez nej by sa dnes nemohlo ročne vyrábať 90 miliónov vozidiel. Člen predstavenstva Audi Hubert Waltl chce teraz spustiť novú revolúciu a úplne zrušiť montážnu linku. Autá by sa mali už ako karoséria pohybovať autonómne po továrni. Informovala o tom agentúra DPA. V tvrdom konkurenčnom boji prinášajú automobilky na trh čoraz viac modelov, motorov, rôznych variantov a výbavy. V prémiovej triede už prakticky neexistujú dve identické vozidlá, napríklad, BMW 7 je dostupný v desiatich miliónoch variantov. Sotva však chýba správny diel, pokazí sa niektorý stroj, alebo sa musí linka prestavať pre nový model, celá výroba sa zastaví. Namiesto linky bude v továrňach 200 montážnych bodov. Karoséria sa položí na prepravný vozík, ktorý sa autonómne bude pohybovať medzi jednotlivými bodmi. „Presne tak, ako sa zákazník v supermarkete postaví k pokladnici, kde je najkratší rad, bude sieťovo prepojený vozík vyhľadávať stanice s najnižším vyťažením," vysvetľuje technik Audi Fabian Rusitschka. Na rozdiel od montážnej linky nebude musieť auto zastaviť na každej stanici. Napríklad, vozidlá pre Afriku nebudú musieť zastaviť na montážnej stanici, kde sa inštaluje vyhrievanie sedadiel. Tesnenie dverí na dvojdverových verziách je namontované rýchlejšie než na štvordverových. „Vozidlo rýchlejšie opustí stanicu, celkové vyťaženie sa zvýši a za deň vyrobíme viac áut," dodáva Rusitschka. Výraznú úľavu to prinesie aj samotným zamestnancom, ktorí, napríklad, v koncerne VW musia pracovať v 60-sekundovom takte. V nových montážnych bodoch by mohli pracovať aj telesne postihnutí ľudia a nemuseli by sa obávať, že zdržaním zavinia zastavenie celej linky. Všetky údaje z celej továrne sa v budúcnosti budú zhromažďovať v riadiacej centrále, ktorá v štýle riadiacej veže na letisku bude ovládať autonómne prepravné vozíky a vysokozdvižné vozíky a nasmeruje ich do správnej oblasti. Audi dokonca vo svojej hlavnej továrni v Ingolstadte testuje drony, ktoré môžu menšie diely rýchlo dopraviť na miesto. Keby to bolo možné, Waltl by rád previedol Henryho Forda montážnymi halami a vypočul si jeho názor.
http://web.archive.org/web/20170207051705/https://www.aktuality.sk/clanok/393882/automobilka-bez-montaznej-linky-audi-planuje-revoluciu/
Nastal čas zbaviť spoločnosť rúšok. Najhoršia zo všetkého je smrť z vydesenia, tvrdí český lekár
S rizikom musíme žiť a to súčasné u nás nie je tak vysoké, ako sa čakalo, hovorí Jan Žaloudík, lekár a senátor, ktorý je zástancom rýchleho zmierňovania bezpečnostných opatrení pri pandémii covid-19.
Iste. Za asi šesť týždňov u nás v súvislosti s covidom zomrelo vyše dvesto pacientov. Na rakovinu za tú dobu zomrelo najmenej 3 500 ľudí, ešte viac na kardiovaskulárne, metabolické a ďalšie ochorenia - celkom vyše 12-tisíc osôb. Je nešťastné, že starostlivosť o týchto pacientov je niekedy obmedzovaná, pretože veľa energie v zdravotníctve pohlcuje koronavírus. Každý štát, teda Taliansko, USA, Španielsko a ďalšie, môžeme rozoberať osobitne podľa ich organizácie starostlivosti, kumulácie pacientov a aj zberu dát. Zatiaľ by som musel len špekulovať. Trebárs Belgicko hlási v prepočte na počet obyvateľov viac ako dvadsaťkrát vyššiu úmrtnosť na covid-19, ako je u nás. To môže desiť. Ale v Belgicku sem započítavajú bez overenia testom všetky úmrtia na zápaly pľúc a respiračné infekcie. V Európskej únii nie je jednotná metodika vedenia týchto dát, je ťažké porovnávať. Máme naše dáta a s ich pomocou by sme mali racionálne riešiť stav u nás. Áno, to nedáva zmysel. V Európe zase nedáva zmysel, že menej sú postihnuté chudobnejšie a zdravotnicky menej vybavené talianske provincie na juhu. Vôbec sa nehovorí o epidémii vo veľkých táboroch migrantov v Grécku či Turecku, hoci tam by sa dali epidémie čakať na prvom mieste. Akési lego poznatkov aj rozporov ešte len skladáme. Rozsiahla pozornosť, akú covid-19 venuje napríklad televízne spravodajstvo na ČT24, až priamo straší, ako je neadekvátne práve v porovnaní napríklad s nebezpečnosťou nádorov. Ale k vašej otázke: Isteže keď je po niečom náhle dopyt, vrhnú sa na riešenie vedci, vývojári, firmy. Horúčkovito investujú, pretože sa na tom dá zarobiť. To platí aj v onkológii, ceny protirakovinových liekov stúpali raketovo s významným aj menším prínosom pre prax. Ale rakovina práve teraz toľko neťahá. Napriek tomu však stále čaká v zástupe na klinické overenie a stanovenie úhrad množstvo nových protirakovinových liekov z výskumných a vývojových pracovísk. Ide a naďalej pôjde o lieky špecifické pre jednotlivé typy nádorov a rôzne situácie, nejde a nepôjde o "univerzálny" liek proti rakovine, čo je 97 diagnostických kategórií, navyše v rôznych štádiách. Novú príležitosť poskytuje vývojárom a firmám koronavírus, napodiv už ani toľko nie ebola (africká vírusová krvácavá horúčka s vysokou úmrtnosť - pozn. red.). Tá zostáva nedoriešená a je ďaleko závažnejšia. Lenže Afrika moc solventná nie je. Aby sme sa nebavili len o tom, čo máme z počutia ... Ak k niečomu takému došlo, je to individuálny exces, ktorý treba riešiť. Inak si ale myslím, že praktickí lekári aj zdravotnícki pracovníci v nemocniciach sa zachovali v rámci možností rozumne a statočne. Možno najprv s väčšími turbulenciami, bez zaistených rúšok a so strachom, čo príde. Neprišlo toho veľa. Pre onú menšinu potrebných s komplikáciami covidu boli zabezpečené v potrebnom množstve lôžka s infekčným režimom, jednotky intenzívnej starostlivosti i anesteziologicko-resuscitačný servis, ventilátory s výraznou početnou rezervou, dokonca aj mimotelový obeh pre extrémne situácie. U nás v Masarykovom onkologickom ústave sme neobmedzili starostlivosť o žiadneho onkologického pacienta, pozastavili sme len preventívne a screeningové vyšetrenia. To nejaký týždeň možno, ale aj v tomto by sme sa radi čo najrýchlejšie vrátili k normálnemu stavu, akonáhle to náš zriaďovateľ, ministerstvo zdravotníctva, dovolí. Vo všeobecných nemocniciach to môže byť zložitejšie, ale lekárskym kolegom verím, že zvážia, čo sa odložiť dá, a čo nie. Ak by kvôli covidu mala byť obmedzovaná starostlivosť o spektrum inak a závažnejšie chorých, mohlo by to spôsobiť naozajstný problém. Snáď sa to nestane a zdravotníctvo sa rýchlo vráti k bežnej prevádzke. Nesprávajú sa rozumne. Viem, že najmä k zubárom je teraz prístup obmedzený a je nutné si ho vynútiť, napríklad aj v nemocnici, ak je stav naliehavý. Pacienti však niekedy odkladajú cestu k lekárovi aj za normálneho stavu. Preto máme stále isté percento veľmi pokročilých nádorov, kde príznaky museli byť aj laikovi zjavné dávno predtým, než konečne k lekárovi zašiel. V rámci nastavenej paniky a mediálnych tlakov konali asi primerane. Nechcem byť generálom po bitke alebo po cvičení. Nastavili sa akási opatrenia, mobilizovali rezervy, kapacita pre starostlivosť o ony desiatky ťažkých stavov je viac ako dostatočná - počítalo sa so stovkami, možno tisíckami. Ale čo sú to úrady? V nových, naliehavých situáciách všetko začína vždy od hlavy. Ministerstvá aj krajské zastupiteľstvá už len reagovali na nariadenie zhora, čo v stave núdze musia. V strachu z covidu a prognóze dlhodobej uzavretosti nás posilnil sám pán prezident. Ťažko však spätne vláde niečo vyčítať. Médiá boli vystrašené svetom, verejnosť následne koronavírusom, vládni činitelia verejnosťou a strachom zo zodpovednosti ... Iste bolo kuriózne, že napríklad Uničov kvôli nákaze izolovali od okolia, Prahu, kde bol výskyt koronavírusom snáď ešte vyšší, nie. Ale hlavné mesto má pochopiteľné limity aj privilégiá. Vyčítal by som však teraz, keby vládnuci činitelia, už s vlastnou skúsenosťou, nevedeli pomerne rýchlo zarúškovanú spoločnosť zase odrúškovať. Nestrašme sa "zvrtnutím do talianskeho modelu". Nič sa takto nezvrtne. Nie sú pre to u nás už ani v najmenšom podmienky. Ostatne hovoriť "taliansky model" je voči celému krásnemu Taliansku nefér, problémy sa tam týkajú len niekoľkých regiónov. Samozrejme možno u nás obmedziť veľké akcie, ale normálny život, vrátane škôl, reštaurácií a kultúry, je nutné čoskoro obnoviť. Najhoršia zo všetkých smrtí je smrť z vydesenia. V dejinách ctíme tých, ktorí umierali za slobodu, a my by sme sa snáď chceli dlhodobo zbavovať slobody len z nepárneho strachu. Som zástancom nosenia rúšok tam, kde sa to patrí a kde sa niečo rieši. Rúško som nosil najmenej 35 rokov každý deň v chirurgickej prevádzke. Aj na oddelení sme si rúšku brali, keď sme prechádzali nádchu, aby sme neprskali do okolia. Ale dnes nemáme solídne vedecky dokázané, či celoplošné nosenie rúšok naozaj zastaví šírenie nového koronavírusu. Mali by sme sa pýtať, aké mikrobiálne zverince si ľudia v šitých rúškach mnoho hodín pestujú, ako kontrolujeme ich pranie a žehlenie ... Ako sa v nich cítia napríklad astmatici a ľudia s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP? Rúška sú veľmi viditeľným symbolom ohrozenia a tiež poslušnosti jedinca voči nariadeniam. To po určitú dobu možno, čoskoro sa to však začne premieňať do vedomia spoločnosti. Nedostali a nedostaneme. Stále je tu blahobyt. Lekárska zodpovednosť za chorých a ekonomika štátu sú dve úplne rôzne trajektórie, previazané v širšom kontexte len daňami. Naši pacienti doteraz mali a iste aj budú mať pre záchranu svojich životov všetko potrebné. Nestrašme sa ale osudovými dilemami. To by som sa musel osudovo rozhodovať, či nasadiť život pri ceste na senátne rokovania do Prahy, keď viem, že štatisticky je na cestách vyše 600 mŕtvych ročne. Spoločnosti väčšinovo chýba vzdelanie v analýze rizík. Tie začínajú, už keď sa človek prvýkrát po pôrode nadýchne, a končia, až keď potom človek v starobe naposledy vydýchne. A medzitým je stále riziko. Denný prehľad správ emailom Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu. Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.
http://web.archive.org/web/20200812145845/https://hnonline.sk/svet/2140894-nastal-cas-zbavit-spolocnost-rusok-najhorsia-zo-vsetkeho-je-smrt-z-vydesenia-tvrdi-cesky-lekar
Nevesty po záruke: Slovenské celebrity sa strápnili v bielej!
Minulý týždeň si zopár známych tvárí vyslúžilo prívlastok módne katastrofy. A to len preto, lebo nezladili svoj vek s výberom spoločenskej róby. Biela síce môže pôsobiť mladistvo a ubrať nejaký rok, bez dobrého strihu šiat a zlatého pravidla, že menej je viac, to však nefunguje.To, ako správne pracovať s bielou farbou a nevyzerať ako obstarožná nevesta, vysvetlila módna štylistka Andrea Ziegler. Zároveň zhodnotila biele outfity.
Biela je farba leta, čistoty a stelesňuje aj symbol nevinnosti, preto po nej často siahajú nevesty. Mnohé ženy si však vyberajú biele róby aj na prestížne spoločenské podujatia. Ak však už prekročili určitú vekovú hranicu, mali by byť podľa módnej štylistky opatrné. „Zvažovala by som, či je biela farba vhodná voľba a či sa mi hodí. Sú rôzne odtiene bielej, niekto vyzerá skvele v snehobielej, iný, naopak, vynikne v krémovej farbe. Vyhýbala by som sa aj zbytočnému zdobeniu, čipke, transparentnosti a výraznému dekoltu. Ak už by som sa rozhodla pre bielu farbu, volila by som strohý, minimalistický strih, prípadne nohavicový kostým, čo je absolútna vychytávka. Alebo kombináciu sukne a topu. Napríklad bielu blúzku so sukňou pokojne vo výraznej farbe či s decentnou potlačou.“ Opäť žena, ktorá sa pohybuje na konzervatívnej scéne. Určite by som odporučila viac zakrývať ako odkrývať. Strih šiat sa mi páči, chrbát by som však uzavrela a zvolila jednu výraznú farbu a kvalitný materiál. Tento typ šiat si viem predstaviť na extravagantnej modelke. Bielu farbu šiat by som vymenila napríklad za kráľovskú modrú. Typologicky jej táto farba veľmi pristane. Biela ako taká jej síce takisto pristane, ale určite nie v tomto variante. Strih šiat v antickom duchu je dobrá voľba. Pekne formuje a zvýrazní pás a zároveň zakryje nedostatky postavy. Dekolt by som však zjemnila a rozhodne by som skrátila jeho dĺžku. Lepšia alternatíva než vyslovene odhalené ramená by bol krátky rukáv. A čierna kabelka je úplne od veci. Príliš prezdobené. Biela farba sa prezentuje presne tým nevhodným spôsobom. Čipka, zdobenie, preexponovaný účes, všetkého je priveľa. Navyše, dáma sa pohybuje v konzervatívnom prostredí a očakáva sa od nej určitá dávka elegancie. Tieto šaty by mohli fungovať. Minimalistický strih, vhodná dĺžka, navyše ladia aj s prostredím, ktoré táto dáma reprezentuje. Rozhodne by som však vymenila kabelku aj topánky – sú ako päsť na oko. Volila by som lodičky výraznej farby, prípadne farebné sandále s vysokým podpätkom. Kabelku by som vybrala bielu, aby boli dominantné topánky. Veľké sklamanie. Táto žena je pre mňa stelesnením dámy, ale v týchto šatách sa skôr zosmiešnila. Toto si skutočne môže dovoliť mladá žena. Takúto pokožku už nemožno vystavovať na obdiv. Šaty by som vymenila. Jednoduchá čistá línia je tá správna voľba. Sophia Lorenová (81). Ukážka, čo je štýl a ako môže nosiť bielu farbu aj dáma v zrelom veku! Dokonalé, sexi, elegantné, trendové, nadčasové. Voľba strihu nohavíc a saka je dôkazom toho, že všetko sa dá zladiť s typom postavy. Je to jednoducho Talianka!
http://web.archive.org/web/20160908160842/http://www.pluska.sk:80/soubiznis/domaci-soubiznis/nevesty.html
Za krv prípitok? Prečo nie!
Stratené tekutiny treba rýchlo doplniť a tak účastníci Svetového dňa darcov krvi neodišli domov s prázdnymi rukami. Iba s prázdnymi pohármi.
Dobrovoľníci, ktorí sa uplynulú nedeľu rozhodli pre ušľachtilé gesto darovania krvi, dostali netradičnú, zato vítanú odmenu. Možnosť zadarmo sa ovlažiť zdraviu prospešným nápojom. A voda to nebola! Vďaka spoločenskej zaangažovanosti slovenského výrobcu 100% štiav FRUXI FRESH boli na vybraných odberných miestach pod záštitou Národnej transfúznej služby SR k dispozícii stopercentné ovocno-zeleninové šťavy s netypickou, zato chuťovo atraktívnou príchuťou jablko a cvikla. Darcovia, ktorí si nechali „vypiť krv“, tak jedným dúškom doplnili tekutiny, vitamíny aj minerály. Fruxi Fresh Cvikla a jablko je svojím jedinečným zložením skutočným osviežením na slovenskom trhu so šťavami. Zatiaľ čo jablká patria suverénne medzi najpopulárnejšie druhy ovocia, cvikla ako zelenina sa dlhodobo drží v závetrí záujmu, a to napriek faktu, že disponuje celým spektrom zdraviu prospešných látok. Niektorých ľudí však odrádza náročnejší spôsob jej odšťavovania, neatraktívne tmavá farba či horké doznenie na jazyku. Práve v spojení so sladkým jablkom však ide o chuťovú bombu so znásobenými zdravotnými benefitmi. Pridanou hodnotou je technológia spracovania, ktorá stojí na lisovaní za studena, čím si čerstvé prísady zachovajú väčšinu vzácnych látok. Šťava je bez konzervačných látok a bez pridania cukru, čo ešte zvyšuje jej kvalitu. Podpora Svetového dňa darcov krvi slovenským výrobcom štiav Fruxi Fresh vychádza z prirodzenej filozofie značky pomáhať Slovákom k zdravšiemu životnému štýlu a tí, ktorí sa darovaním krvi sami zasluhujú o podporu zdravia iných, potrebujú doplniť energiu do žíl dvojnásobne. www.fruxi.com
http://web.archive.org/web/20151117233424/http://www.pluska.sk/magazin/zaujimavosti/zaujimavosti/za-krv-pripitok-preco-nie.html
Kolumbijská snemovňa schválila pozmenenú mierovú dohodu
Schválením mierovej dohody sa začína uplatňovať časový plán, počas ktorého odíde 5800 zvyšných bojovníkov FARC do civilu.
Kolumbijská Snemovňa reprezentantov schválila v stredu revidovanú mierovú dohodu s ľavicovou povstaleckou skupinou Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC), čím sa ukončil konflikt, ktorý trval vyše 50 rokov. Dolná komora kongresu to oznámila na Twitteri. Snemovňa reprezentantov schválila prepracovanú dohodu v stredu neskoro večer pomerom hlasov 130 k 0 - v ten deň už skôr ju jednomyseľne odsúhlasil aj Senát. Dnes sa pre Kolumbiu začína „nová éra“, vyhlásil prezident Juan Manuel Santos. Zavádzaním revidovanej mierovej dohody medzi vládou a FARC do praxe sa končí najdlhší ozbrojený konflikt na západnej pologuli, dodal prezident. Ten dostal v roku 2016 Nobelovu cenu mieru práve za svoje úsilie v namáhavom mierovom procese. Schválením mierovej dohody sa začína uplatňovať časový plán, počas ktorého odíde 5800 zvyšných bojovníkov FARC do civilu a rozdelí sa do 27 „mierových zón“. Tento proces odzbrojenia bude prebiehať pod dohľadom Organizácie Spojených národov, uviedla tlačová agentúra DPA. Kolumbijský prezident Santos vyhlásil, že bojovníci sa musia začať premiestňovať do piatich dní odo dneška a že odzbrojovanie sa začne do 30 dní. Po 150 dňoch „už budú mať odovzdané všetky zbrane, a to Organizácii Spojených národov, a Revolučné ozbrojené sily Kolumbie prestanú existovať“, povedal Santos pred hlasovaním snemovne. Dohoda zaručuje rozvojovú pomoc vidieku, účasť odzbrojených a demolibizovaných povstalcov na politickom živote, spoločné akcie proti obchodníkom s drogami a dočasný justičný systém pre zločiny spáchané počas konfliktu. Schválenie mierovej dohody kongresom je konečným víťazstvom pre prezidenta Santosa a vodcu FARC Rodriga Londoňa, ktorí podpísali pôvodnú dohodu v septembri, po takmer štyroch rokoch náročných rokovaní - avšak občania ju v referende tesne odmietli. Muselo nasledovať revidovanie dohody, pričom sa zohľadňovali požiadavky odporcov pôvodnej zmluvy. Túto prepracovanú dohodu podpísali Santos a Londoňo 24. novembra. Neschvaľovali ju už občania v referende, ale zákonodarcovia v kongrese. Odporcovia dohody napríklad tvrdili, že poskytuje prílišné ústupky povstalcom z FARC, ktorí celé desaťročia financovali svoje operácie peniazmi získanými z obchodovania s drogami, z únosov a vydierania. Na základe novej, prepracovanej dohody bude majetok FARC využitý na odškodnenie ich obetí a povstalci usvedčení zo zločinov budú čeliť tvrdším trestom. Stále sa však budú môcť zapojiť do politiky a zastávať politický úrad. Konflikt si od roku 1964 vyžiadal približne 220 000 ľudských životov.
http://web.archive.org/web/20161202122020/https://www.aktuality.sk/clanok/395252/kolumbijska-snemovna-schvalila-pozmenenu-mierovu-dohodu/
WHO varovala európske štáty, aby neskracovali dĺžku karantény
WHO zdôraznila, že neplánuje zmeniť odporúčania týkajúce sa 14-dňovej karantény pre osoby, ktoré boli vystavené koronavírusu.
Európska pobočka Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vo štvrtok varovala pred "alarmujúcou rýchlosťou šírenia" nového koronavírusu v Európe. Jednotlivé krajiny zároveň upozornila, aby neskracovali dĺžku povinnej karantény na menej než 14 dní, informovala agentúra AFP. " ," povedal na virtuálnej tlačovej konferencii v Kodani riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge. " ," dodal. Kluge apeloval na "ochranu konceptu karantény". WHO zároveň zdôraznila, že neplánuje zmeniť odporúčania týkajúce sa 14-dňovej karantény pre osoby, ktoré boli vystavené koronavírusu. " ," povedala Catherine Smallwoodová z WHO. Dĺžka samoizolácie sa napríklad vo Francúzsku znížila na sedem dní. V Británii a Írsku predstavuje táto doba desať dní. Skrátenie jej dĺžky zvažujú aj viaceré štáty vrátane Portugalska či Chorvátska, poznamenala AFP. V 53 členských štátoch WHO doteraz zaznamenali takmer päť miliónov prípadov nakazených a viac ako 227-tisíc úmrtí, vyplýva z údajov WHO. Denne pritom pribúda 40-tisíc-50-tisíc prípadov. Rekordných 54-tisíc nových prípadov za 24 hodín pribudlo 11. septembra. Denný prehľad správ emailom Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu. Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.
http://web.archive.org/web/20201030172313/https://hnonline.sk/svet/2212507-who-varovala-europske-staty-aby-neskracovali-d-zku-karanteny
Šéfredaktora Aktuality.sk ocenili za knihu o obyčajnom Matovičovi, kúpte si ju v špeciálnej cene
Šéfredaktor Aktuality.sk Peter Bárdy získal cenu Debutant roka v ankete vydavateľstva Panta Rhei. Zaujal knihou Obyčajný Matovič. Homo vulgaris.
Peter Bárdy sa vo svojom knižnom debute pozrel na škodlivosť populizmu cez príbeh „obyčajného človeka“ Igora Matoviča. Desaťročnú politickú púť Matoviča zasadil do kontextu historických súvislostí. Pri písaní knihy sa stretol s desiatkami ľudí – od politikov, cez analytikov Matovičovej politiky až po expertov na politické kampane. „Knihu o Matovičovi som písal preto, aby som poukázal na škodlivosť populizmu v slovenskej politike. Som rád, že si našla svojich čitateľov. Ďakujem Vám všetkým, že ste mi dali svoj hlas. A ďakujem všetkým, ktorí si knihu o Igorovi Matovičovi a populizme kúpili, aby ju čítali. Sľubujem, že ešte niečo napíšem,“ povedal Peter Bárdy Ako politický komentátor vychádzal nielen z dokonalej znalosti slovenskej politickej scény a Matovičovho príbehu, ale aj z rozhovorov s jeho niekdajšími politickými spojencami a protivníkmi. Bárdyho „Obyčajný Matovič. Homo vulgaris“ nie je len príbehom jedného politického lídra a populizmu v slovenskej politike, ale aj odrazom hodnotového nastavenia voliča 21. storočia v ére neštandardných strán a masových hnutí. O knihe „ sa môžete dozvedieť viac: .
http://web.archive.org/web/20221201130909/https://www.aktuality.sk/clanok/dGq1v18/sefredaktora-aktualitysk-ocenili-za-knihu-o-obycajnom-matovicovi-kupte-si-ju-v-specialnej-cene/
Mjanmarská vláda je pripravená začať s procesom návratu utečencov
Mjanmarská líderka Aun Schan Su Ťij dnes vyhlásila, že jej vláda je pripravená začať s procesom návratu utečencov, ktorí si želajú vrátiť sa z Bangladéša do vlasti.
Aun Schan Su Ťij sa takto vyjadrila v televíznom prejave k národu zameranom na situáciu v Jakchainskom štáte, odkiaľ ušli pred násilím státisíce príslušníkov moslimskej rohinskej menšiny. Su Ťij predniesla svoj prejav v mjanmarskej metropole Nepjito za účasti zahraničných diplomatov, ktorých zároveň pozvala na návštevu Jakchainského štátu. Podľa nej sa väčšiny dedín násilnosti nedotkli. "Väčšina sa nepridala k exodu. Chceme zistiť, prečo prebieha tento exodus. Existuje mnoho tvrdení a protitvrdení," vyhlásila Su Ťij, ktorú citovala agentúra DPA. Jej vyhlásenie k masovému úteku moslimských Rohingov sa netrpezlivo očakávalo už niekoľko týždňov, pretože doteraz k nemu nezaujala žiadne zásadné stanovisko, za čo čelila ostrej kritike. Niektorí jej kritici dokonca žiadali, aby jej odobrali Nobelovu cenu mieru. K hromadnému úteku moslimských Rohingov došlo po násilnostiach, ktoré vypukli v Jakchainskom štáte 25. augusta. Militanti patriaci k etnicko-náboženskej menšine Rohingov vtedy zaútočili na zhruba 30 policajných staníc. Mjanmarská armáda následne pristúpila k protiútoku na povstalcov. Vzájomné strety si vyžiadali stovky obetí na životoch, prevažne z radov vzbúrencov. Ako armáda, tak aj povstalci sa vzájomne obviňujú z používania brutality. Jakchainský štát je najchudobnejšou oblasťou Mjanmarska a žije tam vyše milióna Rohingov. Táto indoárijská národnostná menšina moslimského vierovyznania čelí v prevažne budhistickom a z jazykového hľadiska väčšinovo sinotibetskom Mjanmarsku tvrdým perzekúciám. Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) uviedla, že od 25. augusta do 15. septembra ušlo z Mjanmarska do Bangladéša 409 000 rohinských utečencov.
http://web.archive.org/web/20190105012557/https://www.aktuality.sk/clanok/522278/mjanmarska-vlada-je-pripravena-zacat-s-procesom-navratu-utecencov/
Útok v Manchestri má nečakaných hrdinov – bezdomovcov, ktorí pomáhali raneným
Dvaja ľudia bez domova pomáhali deťom aj dospelým počas útoku. Ľudia pre nich vyzbierali desaťtisíce libier.
Bezdomovec Steve Jones v pondelok večer spal blízko haly Manchester Arena, keď ho zobudil výbuch. „Uvedomil som si, že sa niečo deje, a videl som deti vychádzať von. Kričali a boli zakrvavené,“ povedal podľa Yahoo News 35-ročný bezdomovec. Neutiekol však do bezpečia, naopak, išiel pomáhať raneným priamo na miesto najväčšieho teroristického útoku v Británii za posledných dvanásť rokov, pri ktorom zahynulo 22 nevinných ľudí. „Musel som pomôcť, nedokázal by som žiť s tým, že som tie deti nechal tak,“ povedal Jones pre televíziu ITV. Vo foyer pri východe z haly, kde atentátnik odpálil nálož, bol aj Chris Parker. Na tomto mieste, kde sa vyskytuje mnoho bezdomovcov, žobral, keď práve došlo k útoku. „Ľudia vychádzali von zo sklenených dverí, keď som počul ranu. O zlomok sekundy som videl biely záblesk, potom dym a počul som výkriky. Hodilo ma to na dlážku, ale postavil som sa a namiesto toho, aby som utekal preč, mi inštinkt vravel, aby som bežal späť a pokúsil sa im pomôcť,“ opísal situáciu podľa Press Association Chris Parker, ktorý tiež nemá domov. Z oboch bezdomovcov sa rýchlo stali hrdinovia, ich príbeh opisujú médiá a chvália ľudia na sociálnych sieťach. Dokonca sa úspešne spustili zbierky pre oboch mužov. Stevovi ľudia vyzbierali do štvrtka vyše 42-tisíc libier , Chrisovi ešte o štyritisíc libier viac. „Hovoril o pomáhaní ľuďom, pretože je to prirodzená a správna vec. Myslím si, že je prirodzené a správne pomôcť aj jemu,“ napísal na stránke autor zbierky pre Steva. Obaja muži na ulici opisovali pre médiá, ako sa snažili pomôcť zraneným. „Videl som malé dievča… nemalo nohy. Zabalil som ho do trička a povedal som: ‚Kde je tvoja maminka a otecko?‘ Odpovedala: ‚Otec je v práci a mama tam hore‘,“ povedal Chris Parker. Utešoval tiež asi 60-ročnú ženu, ktorá mala vážne zranenia nôh a hlavy. Napokon mu skonala v náručí. „Bola šesťdesiatnička a bola tam so svojou rodinou. Nedokázal som prestať plakať. Najšokujúcejšou časťou tohto je, že to bol koncert pre deti,“ dodal Parker , ktorý je na ulici vyše roka. Išlo o koncert americkej popovej speváčky Ariany Grande, ktorú počúvajú najmä tínedžerky. Medzi obeťami bolo aj 8-ročné dievča. Pomáhať raneným utekal aj Steve Jones. „Museli sme vyťahovať klince z rúk a pár aj z tváre malého dievčatka. Nejaká žena mala odtrhnuté nohy a môj kolega jej držal nohy hore, kým neprišli požiarnici, lebo sme si mysleli, že vykrváca. Len preto, že som bezdomovec, neznamená to, že nemám srdce, že nie som ľudská bytosť,“ povedal pre ITV. Jones tiež chválil rýchly zásah polície či zdravotníkov. „Tí, čo pomáhali, boli skvelí. Normálne si s políciou nesadneme, ale dali do toho 100 percent a boli tam, vedeli, čo majú robiť, všetky záchranné zložky tam boli veľmi rýchlo,“ dodal podľa CBS. Po zverejnení ich príbehu sa ozval aj britský biznismen a spolumajiteľ futbalového klubu z Londýna West Ham United David Sullivan, ktorý chce so synom jednému z nich pomôcť. Chce mu ponúknuť ubytovanie na pol roka zadarmo, nejaké vreckové, šaty a pomoc pri hľadaní práce. „Steve bol jedným zo stoviek ľudí, ktorí zabudli na vlastnú bezpečnosť a utekali pomôcť iným, a jeho príbeh s nami oboma pohol,“ napísal Sullivan vo vyhlásení. Jones podľa CNBC povedal, že ho reakcia verejnosti dojala k slzám, no necíti sa hrdinom. „Neoznačujem sa za hrdinu, ale za normálneho občana,“ povedal. Steve vo štvrtok podľa novín Metro povedal, že už má dohodnutý pracovný pohovor do jednej reštaurácie. Po zverejnení príbehov sa ozvala matka Chrisa Parkera, ktorá napísala, že s ním nebola dlho v kontakte a ani nevedela, že je bez domova. Volá ho, aby sa vrátil. Bulvár Sun zasa uverejnil jeho fotografie z mladosti. Prípad dvoch hrdinov-bezdomovcov upriamil pozornosť na problém ľudí na ulici v Manchestri. Ich počet v ostatných rokoch narástol a novozvolený starosta tohto mesta Andy Burnham sľúbil, že bude dávať 15 percent svojho platu charite, ktorá sa venuje tejto téme.
http://web.archive.org/web/20210416115032/https://dennikn.sk/775441/utok-v-manchestri-ma-necakanych-hrdinov-bezdomovcov-ktori-pomahali-ranenym/
Do dôchodku išli neskôr, žili dlhšie
U ľudí, ktorí s odchodom do dôchodku počkali aspoň rok, sa riziko úmrtnosti znížilo až o jedenásť percent.
Od budúceho roku sa oficiálny odchod do dôchodku začne automaticky zvyšovať , už to nebude presne 62 rokov. Pri súčasnej demografickej a ekonomickej situácii je viac ako pravdepodobné, že sa táto hranica časom zvýši aj o niekoľko rokov. Nejde o zlú správu, prinajmenšom zo zdravotného hľadiska. V novom výskume Oregonskej štátnej univerzity vedci ukázali, že neskorší odchod do dôchodku – hoci len o jeden rok – po 65. roku života znížil úmrtnosť ľudí (pre všetky príčiny) až o jedenásť percent. Autori uverejnili štúdiu v časopise Journal of Epidemiology and Community Health. Motivácia hlavného autora, Chenkaia Wua, bola jednoznačná. „Väčšina výskumu sa v tejto oblasti zameriava na ekonomický vplyv odďaľovania dôchodku. Myslel som si, že by bolo dobré pozrieť sa aj na vplyv na zdravie,“ vysvetlil v správe univerzity. Wu a jeho tím študovali údaje zo Štúdie zdravia a dôchodku , ktorá je výsledkom spolupráce Amerického národného inštitútu starnutia a Michiganskej univerzity. Zúčastnilo sa jej viac ako 12-tisíc účastníkov; z nich si vedci vybrali 2956 ľudí, ktorí sa do štúdie zapojili v roku 1992 a do dôchodku odišli do konca roka 2010. U nich skúmali vzťah úmrtnosti k roku odchodu do penzie. Jedným z veľkých obmedzení novej štúdie sú individuálne dôvody odchodu do dôchodku. Skorý odchod je totiž v mnohých prípadoch zapríčinený zhoršeným zdravotným stavom, ktorý zase zvyšuje pravdepodobnosť úmrtia. Aby sa autori vyhli takémuto ovplyvneniu výskumu a skúmali skutočne iba vplyv odchodu do dôchodku na úmrtnosť, rozdelili respondentov do dvoch skupín – na chorých a zdravých (tí sa pri zvažovaní odchodu do penzie nerozhodovali podľa zdravotného stavu). Počas trvania štúdie umrelo 12 percent ľudí zo skupiny „zdravých respondentov“ a 25,6 percenta zo skupiny „chorých“. Štatistickou analýzou zvyšku respondentov vedci zistili, že v skupine zdravých respondentov sa znížilo riziko úmrtia až o 11 percent, pokiaľ pracovali aspoň o rok dlhšie po prekonaní veku 65 rokov. Podobné výsledky zaznamenali aj v skupine pôvodne označenej ako „chorí“. Odklad dôchodku aspoň o rok znížil mieru všeobecnej úmrtnosti o 9 percent. Pri všetkých týchto výsledkoch sa brali do úvahy aj iné faktory vplývajúce na úmrtnosť, ako demografia, životný štýl či chorobnosť. „Vo všeobecnosti platí, že zdravá skupina je viac zvýhodnená v zmysle vzdelania, zdravia a životného štýlu. No aj keď sme vzali všetky tieto aspekty do úvahy, trend odkladu dôchodku ostal zachovaný,“ vysvetlil Robert Stawski, jeden z autorov výskumu. „Naše výsledky naznačujú, že ľudia, čo ostanú aj vo vyššom veku aktívni, z toho veľa vyťažia.“ Všetky tieto výsledky boli v súlade s výsledkami predošlých štúdií na populácii Rakúska , Nemecka , Švédska , USA a Grécka , ktoré ukázali zvýšenie miery úmrtnosti pri predčasnom odchode do dôchodku. Pozitívny vplyv odkladu dôchodku má jednoduché vysvetlenie. Dôchodok samotný síce predstavuje menej stresu než práca, no na druhej strane prináša so sebou aj stratu vyšších finančných príjmov a s nimi spojených istôt, stratu spoločenských stykov, podnetov spojených s cestou do a z práce či stratu aktívnejšej formy života. „Okrem toho môže odchod do dôchodku predstavovať aj veľmi stresujúce obdobie spojené s kognitívnym úpadkom, úzkosťou a depresiou,“ píšu autori v štúdii. „Toto platí najmä pre ľudí, ktorí pracujú v krajinách, kde sa práca vysoko cení a považuje za veľmi dôležitú súčasť života.“ Výsledky presne nevysvetľujú samotnú príčinu zníženia úmrtnosti pri odkladaní dôchodku. Aj autori priznali, že na takéto závery je potrebný ďalší výskum. „Toto je len špička ľadovca. Vidíme vzťah medzi prácou a dlhším životom, no nevieme všetko o životoch ľudí, ich zdraví a spokojnosti po odchode do dôchodku. Toto všetko môže tiež ovplyvňovať zdravie a dĺžku života,“ dodal Stawski. Jedno je jasné: ak už aj musíte (alebo ste sa rozhodli) odísť do dôchodku predčasne, ešte to nemusí znamenať pretrhnutie spoločenských stykov a ani to, že úplne prestanete pracovať. Zachovanie aktívneho životného štýlu môže byť práve to, čo vám predĺži život. Prečítajte si tiež Zvyknúť sa dá na všetko, aj na mizerný dôchodok cabrioST(153590,""); Dostupné z doi: 10.1136/jech-2015-207097 , 10.1093/aje/kwm337 , 10.1007/s10654-012-9696-4 , 10.1007/s10654-012-9658-x
http://web.archive.org/web/20191013045625/https://dennikn.sk/486581/neskorsi-odchod-do-dochodku-moze-predlzit-zivot/
Dvojaký meter – na ohavný čin Róma sme prísnejší ako na ohavný čin Neróma
Ľudská myseľ nie je zďaleka dokonalá. Fakty permanentne selektuje, ohýba či ignoruje, aby sedeli do stereotypnej predstavy o menšinách – rasových, sexuálnych, náboženských či iných.
V Dobšinej došlo k tragédii, keď v miestnej krčme zavraždil Róm Neróma, ktorý sa zastal čašníčky. Ohavný čin kotlebovci zneužívajú, vytĺkajú z neho politický kapitál a vezú sa na vlne rasovej neznášanlivosti. Niektorí ľudia sa na sociálnych sieťach sťažujú na dvojaký meter, že keď vraždí Róm, médiá mlčia. Pritom vec sa má inak. Keď v novembri minulého roka zavraždil v Kotešovej 24-ročný mladík dôchodkyňu, kotlebovci ani ich priaznivci si vraždu nevšimli. Dôvod? Nevraždil Róm. Čiže tu máme dvojaké štandardy – na ohavný čin Róma sme prísnejší ako na ohavný čin člena majority. Síce ide len o anekdotu, no existujú dôkazy na jej podporu. Pred pár rokmi robil experiment v tejto oblasti sociológ Andrej Findor z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK a jeho tím. Ľuďom dal prečítať text o rodičovi, ktorý pracuje načierno, a jeho rodine, ktorá poberá sociálnu pomoc od štátu. Príbeh bol zhodný a líšil sa iba v mene rodiny, ktoré bolo buď stereotypne slovenské, maďarské alebo rómske. Findor a jeho kolegovia zistili, že ak išlo o slovenskú rodinu,
http://web.archive.org/web/20190404074816/https://dennikn.sk/1418789/dvojaky-meter-na-ohavny-cin-roma-sme-prisnejsi-ako-na-ohavny-cin-neroma/
Dá sa kúpiť zdravie? Ako Slovákov zabíja bohatstvo
Ľudia v chudobných krajinách umierajú na nedostatok, v bohatých na prebytok.
Naša ekonomika rastie, kvalita zdravia sa zlepšuje. A tak paradoxne trpíme chorobami, ktoré nám spôsobuje práve narastajúci blahobyt. V chudobných krajinách zomierajú ľudia napríklad na infekčné choroby, s ktorými si vyspelé krajiny hravo poradia. Nás zas trápi cukrovka či choroby obehovej sústavy. Vďaka rastúcim výdavkom na zdravotníctvo zomiera stále menej ľudí napríklad na hnačkové ochorenia. Avšak ruka v ruke s lepšou kvalitou zdravia idú nahor aj príjmy ľudí, s ktorými je spojená zmena životného štýlu. Môžeme si dovoliť viac stravy, zabezpečiť si pohodlnejší život či zlepšiť podmienky na bývanie. Nie všetky tieto zmeny sú však pozitívne. Spolu s „luxusnejším“ životným štýlom prichádzajú civilizačné choroby ako kardiovaskulárne či onkologické ochorenia, obezita, cukrovka, ale aj depresie. Ľudia žijú nezdravo, majú nedostatok pohybu a ľahký prístup k alkoholu. Možno aj preto patria infarkt a kardiovaskulárne ochorenia medzi top trojku zabijakov na svete aj u nás. Ak máme zdravie, máme všetko, hovorí arabské príslovie. Niekedy to môže platiť aj doslova. Zdravie a chudoba sú totiž spojené nádoby. Zjednodušene povedané, ak sme chorí, nemôžeme sa vzdelávať a neskôr sa uživiť. Vplyvy však môžu byť aj menej viditeľné. V krajinách, kde je miera úmrtí detí vysoká, ako napríklad v krajinách subsaharskej Afriky, sa rodičia „pre istotu“ snažia mať viac synov. To vedie k rastu populácie – na každého syna totiž pripadá štatisticky jedna dcéra. Tým sa rozdrobujú dostupné výdavky pre jednotlivcov, na ich stravu, zdravie, vzdelávanie a zvyšuje sa riziko chudoby. A naopak, ak sme chudobní, je vyššia pravdepodobnosť, že sa nám nedostáva výživnej stravy, nemáme sanitáciu, prístup k zdravotne nezávadnej vode, nemáme na doktora. Kruh chudoby a zdravia sa tým uzatvára. Na tento vzťah poukazuje tzv. Prestonova krivka. “Táto krivka odráža fakt, že jednotlivci narodení v bohatších krajinách môžu očakávať, že budú v priemere žiť dlhšie ako tí, ktorí sa narodili v chudobných krajinách,“ hovorí Karol Morvay z Health Policy Institute. Krivka zároveň ukazuje, že ekonomický rozvoj výrazne prispieva k zlepšovaniu zdravotného stavu obyvateľov všade vo svete. No iba do istého bodu. To preto, že sociálna aj zdravotná starostlivosť časom dosiahnu taký stupeň rozvoja, že ďalšie zlepšenie je už len veľmi pomalé. Ekonomicky vyspelé krajiny už neriešia základné problémy ako sú infekčné choroby, hlad či nedostatočná hygiena, a ekonomický rast už nemá taký vplyv na zdravotný stav a očakávanú dĺžku života. Navyše, stredná dĺžka života potom naráža aj na mimoekonomické, biologické, bariéry, vysvetľuje Morvay. Jakub Šimek z Nadácie Pontis podotýka, že vzťah medzi bohatstvom krajiny a mierou dožitia nie je vždy taký priamočiary. “Na jednej strane sú mnohé zdravotné intervencie veľmi lacné, efektívne a ľahko vykonateľné, na strane druhej však príklady ukazujú, že zlepšenie zdravia v spoločnosti si často vyžaduje aj komplexné riešenia zvyšujúce ekonomickú rovnosť a dostupnosť sociálnych služieb.” Ako príklad uvádza americký štát Washington DC, v ktorom sa ľudia dožívajú v priemere nižšieho veku než v 50-krát chudobnejšom indickom štáte Kerala. “Aj chudobné krajiny môžu urobiť veľký pokrok na poli zdravia,” hovorí. Kvalita zdravia po svete sa veľmi rôzni. Za posledných 15 rokov, kedy sa krajiny OSN zaviazali k ambicióznym , sa síce rapídne zvyšovala prakticky všade na svete, stále sú však časti planéty, kde ľudia žijú výrazne kratšie, kde deti zbytočne umierajú ešte predtým, ako z nich vyrastú dospelí. Najviac sú pritom ohrozené rôzne menšiny či ženy a dievčatá. Menej rozvinuté krajiny urobili v posledných rokoch veľké pokroky, hovorí Šimek. “Šlo napríklad o očkovanie, podávanie výživových doplnkov, odčervenie detí a následné zlepšenie ich prospievania. Niektoré choroby za dané obdobie takmer úplne vymizli,” opisuje zmeny, ktoré nastali v rozvojových krajinách za posledné roky. V týchto aktivitách pomáhajú aj viaceré slovenské organizácie, ako napríklad Trnavská univerzita, eRko či Vysoká škola svätej Alžbety. No spolupráca bohatých krajín globálneho Severu s chudobnejším Juhom má pri zlepšovaní zdravia svojej obmedzenia. Lekárka Adriana Ondrušová z Trnavskej univerzity, ktorá pôsobila napríklad v Južnom Sudáne, ich vymenúva hneď niekoľko. “Ide napríklad o nedostatok nemocníc, nedostatok kvalifikovaného personálu, nedostatok liekov,” vysvetľuje. Ďalší problém, s ktorým sa lekári zo Slovenska stretávajú, je rodová nerovnosť či zdraviu škodlivé tradičné metódy ošetrovania či výživy. “V Južnom Sudáne napríklad o liečbe pre ženu a deti rozhoduje tradične muž, ktorý sa vzhľadom na vzdelanie nedokáže rozhodnúť dobre. Výsledkom býva poškodenie zdravia až úmrtia žien a detí,” vysvetľuje. V tom vidí aj veľké limity pôsobenia našich organizácií v zahraničí. “Tradície, aj tie, ktoré vedú k poškodzovaniu zdravia, možno zmeniť len veľmi ťažko”. Napríklad v niektorých krajinách kŕmia dieťa najskôr ťavím, kozím či kravským mliekom, aby z neho bol dobrý pastier, prípadne deti odmietajú dojčiť prvým materským mliekom, lebo je údajne nezdravé. Ako však podotýka Šimek, “rozvojové štáty v tomto nie sú špecifické, aj u nás je problém so šarlatánmi a rodičmi, ktorí napríklad odmietajú svoje deti očkovať, alebo ich liečia nebezpečnými látkami, často z dôsledku zlej informovanosti.” Zdravotníctvo je jednou z hlavných priorít slovenskej rozvojovej spolupráce SlovakAid „Medzi konkrétne formy spolupráce radíme základnú zdravotnú starostlivosť, výživové programy, vzdelávanie, osvetu obyvateľstva v oblasti prevencie a zdravotnej starostlivosti a vzdelávanie zdravotníckeho personálu,“ vymenúva Peter Susko z ministerstva zahraničia. Zlepšiť zdravie nielen v najmenej rozvinutých krajinách, ale aj v tých vyspelých, by mali Ciele udržateľného rozvoja, ktoré plánuje na jeseň prijať OSN. Pôjde o univerzálne ciele, z ktorých vyplynú úlohy aj pre Slovensko. Okrem iného by sme mali napríklad znížiť počet smrteľných nehôd či srdcovocievnych ochorení, ktoré tvoria na úmrtiach v rozvinutých krajinách omnoho vyšší podiel než v rozvojových. V porovnaní s väčšinou planéty je na tom Slovensko veľmi dobre. Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa Slováci dožívajú v priemere 76 rokov, kým napríklad v Džibuti je to 63, v Poľsku 77 a Uzbekistane 72. Celkovo u nás žijeme aj o desať rokov dlhšie než v krajinách s nízkymi príjmami. Krivka dožitia v 20. storočí stúpala nahor vo väčšine krajín sveta. Rýchlejšie rástla v tých najchudobnejších, aj napriek tomu, že ich hrubý domáci produkt na osobu takýto posun nezaznamenal. Dôvodom sú nové technológie, ale aj zlepšenie zdravotného systému. Ak napríklad prídu v rozvinutých krajinách na trh nové lieky, postupne sa dostanú aj do tých najchudobnejších, kde zlepšia zdravie obyvateľstva. Priemerný vek dožitia v rozvojových krajinách zvyšuje aj nižšia detská úmrtnosť. V mnohých prípadoch práve tá, neraz spojená s úmrtím či zdravotnými problémami žien, znižuje celkový priemer dožitia. Kým v celosvetovom meradle je na tom Slovensko zdravotne dobre, horšie už naša pozícia vyznieva v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie, kde sme vo viacerých ukazovateľoch na chvoste. Rozdiel medzi európskymi krajinami s najvyššou a najnižšou dĺžkou života je päť rokov. Až v šestnástich regiónoch sa ľudia dožívajú viac než 83 rokov, zaujímavosťou je, že ide o regióny len v troch štátoch EÚ, sedem španielskych, päť francúzskych a štyri talianske regióny. Najvyššiu strednú dĺžka života zaznamenali v roku 2012 v regióne španielskeho hlavného mesta Comunidad de Madrid, a to až 84,2 roka. Na druhej strane škály sa nachádzajú predovšetkým krajiny bývalého socialistického bloku, ako je Bulharsko, Česká republika či Slovensko. Najhoršie z tohto európskeho porovnania vychádza bulharský región Severozapaden so strednou dĺžkou života na úrovni 72,9 roka. „Znamená to, že rozdiel medzi regiónom s najvyššou a najnižšou priemernou dĺžkou života je až 11,3 roka,“ píše sa na stránke Európskej komisie. U nás je priemerná dĺžka života niečo cez 76 rokov. Ako skoro všade na svete, aj u nás ženy žijú dlhšie než muži. Priemerne to je až o päť rokov. No tento rozdiel sa u nás znižuje. Rovnako veľké môžu byť aj rozdiely medzi jednotlivými socioekonomickými skupinami obyvateľstva. Ľudia, ktorí patria do vyšších príjmových skupín, si totiž môžu okrem kvalitnejších potravín dovoliť aj kvalitný relax či športovanie. Na druhej strane výrazne horšie než väčšinová populácia sú na tom u nás marginalizované komunity, kde miestami hodnoty dosahujú úroveň krajín globálneho Juhu. Aké sú medzery nášho zdravotníctva? Podľa Tomáša Szalaya zaostávame najmä v e-health. Chýbajú nám dostupné a relevantné dáta či už o fungovaní alebo o ekonomike. Keby sme ich mali, vedeli by sme sa lepšie rozhodovať, poisťovne by vedeli lepšie nakupovať a, samozrejme, aj poskytovatelia by vedeli prijímať lepšie rozhodnutia. „Ak si predstavíte, že ministerstvo schválilo nejaký nový liek a po dvoch rokoch chcete vedieť, ako si ten liek počína na trhu, to znamená koľko životov zachránil, tak to nemáte ako zistiť, lebo tieto údaje nám chýbajú,“ vysvetľuje analytik. Nemáme ani zosúladené potreby pacientov a možnosti lekárov, čo okrem iného podporuje korupciu. Tomáš Szalay poukazuje na ešte jeden problém, a tým je chýbajúca dlhodobá vízia nášho zdravotníctva. Teda, aby sa s meniacou sa politickou garnitúrou nemenilo aj smerovanie nášho zdravotníctva. Ministerstvo v apríli tohto roka vydalo správu o stave zdravotníctva, ktorá určuje ciele, ktoré by sme mali dosiahnuť do roku 2030. Ako kľúčové priority označuje opatrenia, ktoré by sa mali zamerať na integrovanú ambulantnú starostlivosť, akútnu ústavnú starostlivosť a verejné zdravie. Aby však nepanoval dojem, že naše zdravotníctvo je na zlej úrovni, je potrebné si priznať, že sú veci, ktoré nám v tejto oblasti môže zvyšok starého kontinentu určite závidieť. „Máme relatívne dobre vybudovanú pediatriu aj systém preventívnych prehliadok u detí a systém očkovania,“ vysvetľuje Szalay. 3. Zaistiť zdravý život a podporiť blahobyt 4. Zabezpečiť vzdelanie v rovnakej kvalite pre všetkých a podporiť celoživotné vzdelávanie 5. Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien a dievčat 6. Zaistiť dostupnosť vody, udržateľný vodný manažment a sanitáciu 7. Zabezpečiť prístup k dostupnej a udržateľnej energii 8. Podporiť udržateľný ekonomický rast, zamestnanosť a dôstojnú prácu 9. Stavať odolnú infraštruktúru a podporiť udržateľnú industrializáciu a inovácie 10. Znížiť nerovnosť v rámci krajín a medzi nimi 11. Vytvárať bezpečné a odolné mestá a ľudské osídlenia 12. Zabezpečiť udržateľnú spotrebu a výrobu 13. Vykonať okamžité kroky v boji s klimatickou zmenou 14. Zachovať a udržateľne využívať oceány a moria 15. Chrániť pevninské ekosystémy, podporovať udržateľný lesný manažment, bojovať proti rozširovaniu púští 16. Zabezpečiť prístup k spravodlivosti pre všetkých, vytvoriť efektívne a zodpovedné inštitúcie 17. Posilniť globálne partnerstvo pre udržateľný rozvoj
http://web.archive.org/web/20220519015419/https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/583724-da-sa-kupit-zdravie-ako-slovakov-zabija-bohatstvo
Ako falošný podpis ukončil súdny spor o desiatky tisíc eur
Súdne naťahovačky dvoch podnikateľov o vyše 30-tisíc eur sa ukončili zvláštnym spôsobom. Falošný dokument vyzeral ako pravý, sudca spor uzavrel. Dnes podnikatelia neriešia dlžobu, ale trestný čin.
Predstavte si situáciu, že niekomu prenajímate priestory. Ten ale neplatí, dlhy sa množia, a tak si ich vymáhate súdnou cestou. Druhá strana sa bráni a odvoláva. Zdá sa ale, že zákon stojí na vašej strane, a tak sa chcete súdiť ďalej. Zrazu len dostanete list z krajského súdu, že spor je ukončený. Vraj preto, lebo ste o to požiadali pred pár týždňami a dlžník súhlasil. Vy ste o nič nežiadali, nič nepodpísali a z boja o vaše peniaze vás niekto doslova vyšachoval. Prinajlepšom, len dočasne. Čo sa stalo? Niekto za vás podpísal takzvané späťvzatie žaloby, v texte doplnil, že s dlžníkom ste sa dohodli mimosúdnou cestou. S vaším podpisom dokument odniesol alebo poslal na podateľňu krajského súdu. Pracovníčka ho zaevidovala, sudca rozhodol. Spor je ukončený, peniaze nemáte. Príbehov s podobným scenárom na Slovensku nie je veľa. V jednom z nich figuruje podnikateľ Vincent z okresu Galanta. Vlastní sklady v Sládkovičove. Od roku 2011 ich začal prenajímať druhému podnikateľovi, Andrejovi z Bratislavy, ktorý si v priestoroch skladoval mrazené polotovary. Po troch rokoch spolupráce Andrej prestal platiť faktúry načas, spomína Vincent. Majiteľ skladov sa v januári 2015 obrátil na súd. Bratislavský okresný súd mu dal za pravdu a podnikateľovi nariadil vyrovnať dlhy. Dlžník ale tento verdikt neprijal a podal odpor. Súd preto vytýčil pojednávanie, tam však Andrej ani jeho zástupca neprišli. Ospravedlnenie poslali neskoro, okresný súd tak rozhodol bez nich. „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 32 113,44 eur, s úrokom z omeškania…,” píše sa v rozsudku z mája 2016. Andrejova spoločnosť sa opäť odvolala na krajský súd. Čakalo sa na pojednávania. Dodnes sa však nič neudialo. Niekto v polovici júna 2017 doručil na Krajský súd v Bratislave takzvané späťvzatie. Ide o dokument, ktorým žalobca potvrdí, že problém si vyrieši sám a spor sa už nemusí ťahať na súde. Podnikateľ Vincent ale tvrdí, že nikdy takýto dokument nevytvoril, ani nepodpísal. „V ten istý deň a v ten istý čas prijali na podateľni súdu dva dokumenty. Jeden som mal vytvoriť akože ja, ale to ani nie je môj podpis. Ten niekto tam dokonca pridal mäkčeň na S, ja ho v priezvisku ani nemám. V druhom dokumente žalovaný potvrdil, že s falošným späťvzatím akože súhlasí,“ vysvetľuje podnikateľ, ktorý sa stal obeťou podvodu. Bráni sa aj druhá strana. Obchodník Andrej tvrdí, že ukončenie súdnych ťahaníc riešil so splnomocnenou osobou žalobcu. Pred samotným podpisom vraj Vincentovi ešte zavolal. „Nevieme, ako si máme vysvetliť uvedené podozrenie, nakoľko skutočnosť, že bolo späťvzatie podpísané zo strany konateľa žalobcu bolo ním osobne telefonicky potvrdené. Rovnako nevieme vysvetliť dôvod, prečo by následne konateľ žalobcu tvrdil opak,“ píše v stanovisku advokát žalovaného. Zisťovali sme, ako sa môže stať, že niekto za vás len tak ukončí spor o peniaze. A stávajú sa tieto prípady bežne? „Za moju 15-ročnú prax som sa stretla len s jedným podobným prípadom,“ povedala pre Aktuality.sk advokátka Katarína Uhrínová. Oslovili sme aj všetky krajské súdy na Slovensku. S falošnými späťvzatiami vraj skúsenosti nemajú. Dokument, a teda ani podpis, nemusí byť overený notárom, súd si to podľa zákona nevyžaduje. Rovnako platí, že na podateľňu môže späťvzatie priniesť osobne žalobca, jeho známy, advokát, sused alebo ho môže niekto zaslať poštou. Môže tak hocikto sfalšovať dokument a ukončiť súdny spor? Nemôže, a to z jednoduchých dôvodov. Musí poznať presné údaje o účastníkoch konania, o čo presne sa sporia. Navyše, nie hocikto má dôvod či záujem naťahovačky o peniaze ukončiť. „Sfalšovať späťvzatie by mohol napríklad ten, kto má záujem na ukončení sporu bez toho, aby sa vec prejednala pred súdom. Návrh zobrať späť môže len žalobca, ak by mal byť jeho podpis sfalšovaný, predpokladala by som, že iniciatíva by vyšla od protistrany. V určitých konaniach sa pri späťvzatí vyžaduje aj súhlas druhej strany sporu a v takom prípade by mohlo dôjsť k sfalšovaniu súhlasu žalovaného, ak by žalobca predpokladal, že ten so späťvzatím žaloby nebude súhlasiť. Upozorňujem, že takéto konanie by bolo trestné,“ dodáva Uhrínová. Odborník ministerstva spravodlivosti a spoluautor súdnych pravidiel Marek Števček odmieta, že by spomínaný prípad s falošným dokumentom automaticky znamenal dieru v systéme. „Nejde o systémové zlyhanie poriadku alebo predpisov. To je individuálny trestný čin. Niekto urobil kulehu, ale za to nemôže žiadny predpis na svete, že sa obchádza, za to jednoducho nemôže nikto,“ povedal pre Aktuality Števček. Dodáva, že vyžadovať notárske overenie pri každom dokumente civilného poriadku by bol nezmysel. Podľa neho by to neprijala ani verejnosť. Existuje teda riešenie ako podobným podvodom predísť? Ani tá najlepšia právna úprava nikdy úplne nezaručí, že sa nikto nepokúsi o podvod, hodnotí advokátska kancelária Ficek & Ficeková. Pomôcť by mohla dôsledná elektronizácia. Advokáti musia už dnes komunikovať so súdmi iba cez počítač. „Jednak by to znížilo možnosti predloženia sfalšovaného späťvzatia cudzou osobou a jednak by táto forma nemohla byť vyhodnotená ako ustanovovanie ďalších formálnych požiadaviek, keďže elektronická komunikácia, napríklad prostredníctvom na daný procesný úkon určeného formulára, by bola pre sporovú stranu ešte jednoduchšou,“ píše v stanovisku kancelária. Bežní ľudia, ktorých nezastupujú advokáti, sa však stále môžu rozhodnúť, akou formou dokument doručia. Takže priestor na podvod tu stále ostáva. Môže, ale nemusí. Ak nemá podozrenie, že podpis je sfalšovaný, prípadne, že sa obe strany medzičasom naozaj mohli dohodnúť, sudca nemusí pátrať a zisťovať, spor môže ukončiť. „Nič súdu nebráni v tom, aby dotazoval toho žalobcu a preveril si späťvzatie, keď sa mu niečo nezdá. Ale zároveň treba povedať, že ten procesný postup mu takúto úlohu neukladá, nepredpisuje,“ dodáva Marek Števček. Odborník upozorňuje, že stále existujú nástroje, ako sa voči podvodu brániť. Aj podnikateľ Vincent sa obrátil na políciu s tým, že niekto falšoval jeho podpis. Prípad prešetruje polícia. Paradoxom je, že vyšetrovateľ označil podnikateľa za svedka, nie za poškodeného. Obchodník tak nemôže nahliadnuť do spisu. „Ak sa človek obráti na súd, vymáha si peniaze, a zrazu mu to niekto prekazí, a podhodí falošný dokument, podľa mňa je poškodený. Zmarilo sa mu jeho právo. A to je jedno, či sa neskôr konanie obnoví. Už to samotné zdržanie a odďaľovanie spôsobuje škodu,“ reaguje bývalý vyšetrovateľ Peter Vačok. Polícia v stanovisku píše, že v novembri minulého roku začala trestné stíhanie a prípad vyšetruje. Či sa zo svedka stane poškodený, rozhodne vyšetrovateľ.
http://web.archive.org/web/20221208151749/https://www.aktuality.sk/clanok/582519/ako-falosny-podpis-ukoncil-sudny-spor-o-desiatky-tisic-eur/
87-ročnú babku poslal nemecký súd do väzenia, ide o notorickú pravicovú extrémistku
87-ročnú babku poslal nemecký súd do väzenia, ide o notorickú pravicovú extrémistku
Na osem mesiacov poslal dnes súd v meste Detmold na severozápade Nemecka do väzenia 87-ročnú notorickú pravicovú extrémistku za popieranie holokaustu. Rozsudok nie je právoplatný a odsúdená už dala najavo, že sa proti nemu odvolá. Informovala o tom agentúra DPA. Ursula Haverbecková z mestečka Vlotho, ktoré sa nachádza takisto v Severnom Porýní-Vestfálsku neďaleko Detmoldu, sa na súde zodpovedala za to, že vo februári poslala list detmoldskému starostovi a jednému denníku, v ktorom tvrdila, že Osvienčim bol "obyčajný" pracovný tábor. Pri procese jej potom priťažilo, keď o osobe, ktorá prežila holokaust a na súde vypovedala, povedala, že ide o "údajného svedka", ktorým má byť preukázaná existencia vyhladzovacieho tábora. Predsedajúca sudkyňa nakoniec vyniesla prísnejší trest, než požadoval prokurátor, pričom vylúčila jeho podmienečný výkon. Odôvodnila to tým, že Haverbeckovej chýba všetka "súdnosť" a v rokovacej sále opäť preniesla výroky podliehajúce trestnému stíhaniu. Agentúra DPA poznamenala, že táto pravicová extrémistka bola v minulosti už viackrát odsúdená.
http://web.archive.org/web/20161104133744/http://hnonline.sk:80/svet/819595-87-rocnu-babku-poslal-nemecky-sud-do-vazenia-ide-o-notoricku-pravicovu-extremistku
Nehodu limuzíny s Borisom Kollárom ani po roku nevyšetrili. Robia tajnosti, či bol pripútaný
Aktualizované 24. 10. – Polícia doposiaľ neuzavrela vyšetrovanie nehody, pri ktorej vlani takmer prišiel o život predseda parlamentu. Boris Kollár neodpovedá, či bol pripútaný. V minulosti vyšetrili podobné havárie vládnych limuzín rýchlejšie.
Ani po roku od havárie štátnej limuzíny, pri ktorej predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) utrpel vážne zranenia krčnej chrbtice, nie je jasný vinník. Polícia prípad stále vyšetruje a odmieta prezradiť, čo komplikuje objasňovanie nehody. Neodpovedala ani na otázku, či bol Kollár v aute pripútaný. Vládna limuzína, v ktorej viezli Kollára s bývalou misskou a vizážistkou Miroslavou Fabušovou, sa vlani 24. októbra zrazila na križovatke v Podunajských Biskupiciach s osobným autom. V limuzíne bol okrem šoféra ešte ochrankár. Najvážnejšie zranenia mal Kollár, ktorý vyše mesiaca ležal v nemocnici a potom ešte dlho nosil kovovú konštrukciu okolo hlavy. Havária sa stala v čase lockdownu, keď na Slovensku platil zákaz vychádzania, a to pobúrilo časť verejnosti. Fabušová vtedy tvrdila, že Kollár išiel od syna a jej po ceste pomohol odvozom do lekárne po lieky. Ďalší škandál vyvolalo, keď vyšlo najavo, že za Kollárom aj v noci chodili
http://web.archive.org/web/20221007033627/https://dennikn.sk/2582475/nehodu-limuziny-s-borisom-kollarom-ani-po-roku-nevysetrili-robia-tajnosti-ci-bol-priputany/
Na trati Bratislava hlavná stanica – Odbočka Vinohrady je výluka
ŽSR upozorňuje na výluku, ktorý môže spôsobiť meškanie vlakov do 10 minút a odrieknutie niektorých spojov.
sa realizuje v priebehu tohto týždňa od 8. – 11. novembra 2016. V týchto dňoch sa v predmetnom úseku vykoná súvislá výmena koľajníc v celkovej dĺžke 2400 m. Po výmene koľajnicových pásov sa následne zriadi bezstyková koľaj technológiou termického zvárania. Dôvodom tejto výmeny je zvýšené opotrebenie koľajníc a zistené defektoskopické chyby. Počas výlukových prác bude v uvedenom úseku zavedená znížená rýchlosť na 50 km/h. Vzhľadom na to, že ide o dvojkoľajný úsek Bratislava hl. st. – odb. Vinohrady s pokračovaním do železničnej stanice Bratislava Rača, nie je potrebná na prepravu cestujúcej verejnosti náhradná autobusová doprava. Počas konania výluk je predpoklad menšieho meškania vlakov. ŽSR prosia cestujúcu verejnosť o trpezlivosť a pochopenie v súvislosti s obmedzeniami v železničnej doprave, ku ktorým môže dochádzať v dôsledku výlukových prác a zároveň apelujú na zvýšenú pozornosť pri sledovaní vývesiek a hláseniach staničného rozhlasu v železničných staniciach.
http://web.archive.org/web/20161112180402/http://www.aktuality.sk:80/clanok/388810/na-trati-bratislava-hlavna-stanica-odbocka-vinohrady-je-vyluka/
Ukrajina: Francúzsko poslalo na Ukrajinu 31 ton osiva
Zásielka pre Ukrajinu obsahuje semená repy, mrkvy, kapusty a paradajok.
Francúzsko poslalo na Ukrajinu 31 ton osiva v snahe odvrátiť potravinovú krízu, ktorú by mohla spôsobiť ruská invázia. Podľa agentúry AFP to v piatok uviedlo francúzske ministerstvo zahraničných vecí. Cieľom pomoci Francúzska, ktoré je najväčším poľnohospodárskym producentom v EÚ, je zmierniť „katastrofálny vplyv ruskej invázie na potravinovú bezpečnosť Ukrajiny" tým, že umožní výsadbu na 9500 hektároch poľnohospodárskej pôdy a zozbierať až 260 000 ton potravinárskej produkcie, spresnilo ministerstvo. Zásielka pre Ukrajinu obsahuje semená repy, mrkvy, kapusty a paradajok. Darovali ju francúzske spoločnosti špecializujúce sa na výrobu a distribúciu osív. „Francúzsko robí všetko pre to, aby podporilo Ukrajinu a umožnilo jej pokračovať v sejbe a zbere úrody s cieľom zaistiť potravinovú bezpečnosť krajiny a jej zákazníkov," uvádza sa vo vyhlásení. Francúzsko už v apríli a máji dodalo Ukrajine 600 ton zemiakov na sadenie. Ruskom vedená vojna na Ukrajine má vážny vplyv na poľnohospodárstvo Ukrajiny a zároveň spôsobuje globálny nedostatok obilia a hnojív, čo zvyšuje ceny a ohrozuje hladom milióny ľudí na celom svete. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok uviedol, že Francúzsko pomáha Rumunsku pri preprave obilia, ktoré nie je možné vyviezť z Ukrajiny z dôvodu blokády jej čiernomorských prístavov ruským námorníctvom.
http://web.archive.org/web/20220624095738/https://www.aktuality.sk/clanok/jsYIFyX/ukrajina-francuzsko-poslalo-na-ukrajinu-31-ton-osiva/
Kombajn zachytil ležiaceho človeka na poli v Bratislave
Po tom, ako kombajn zachytil ležiaceho človeka na poli, privolali na miesto policajtov.
BRATISLAVA: Nešťastná udalosť sa stala v nedeľu predpoludním na poli pri Kopčianskej ulici v bratislavskej Petržalke v smere na Rakúsko. To, že kombajn zachytil ležiaceho človeka, prišiel okolo 12:00 oznámiť predseda podielnického družstva na obvodné oddelenie polície. „Policajti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V. hodnovernosť oznámenia preverili a potvrdili,“ informovala krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková. Policajti vykonávajú na mieste potrebné úkony a celú udalosť vyšetrujú.
http://web.archive.org/web/20221206075348/https://www.aktuality.sk/clanok/p5sgyaz/kombajn-zachytil-leziaceho-cloveka-na-poli-v-bratislave/
Nejde o dočasné rozhodnutie. Odchod Žarnaya od matovičovcov je definitívny
Nejde o dočasné rozhodnutie. Odchod Žarnaya od matovičovcov je definitívny
Odchod Ota Žarnaya z poslaneckého klubu OĽaNO-NOVA je definitívny. Nejde o dočasné rozhodnutie. Potvrdil to dnes Žarnay v diskusnej relácii TA3 V politike. Žarnay spolu s Vierou Dubačovou nedávno opustili poslanecký klub OĽaNO-NOVA pre politické ambície vo voľbách do VÚC. V tomto boji nechcú mať stranícku nálepku. "Nebolo to rozhodnutie zo dňa na deň," povedal o svojom rozhodnutí Žarnay. Bývalý učiteľ plánuje v parlamente pôsobiť ako nezaradený poslanec. "Veci nechcem riešiť konfrontačne," povedal Žarnay. Chápe, prečo má líder OĽaNO-NOVA Igor Matovič "také prejavy a štýl politiky, aké má". "Odžil si viacero útokov na jeho osobu, upozornil aj na veľa korupčných káuz, vie, čo je v pozadí, preto ten prejav," uviedol Žarnay. Rovnako ako Matovič chce bojovať za spravodlivosť, "no menej emotívne". Verí, že to bude viesť ku konštruktívnym výsledkom. Bývalý učiteľ chce v parlamente spolupracovať s ostatnými nezaradenými poslancami i tými z iných demokratických zoskupení. Hnutie OĽaNO-NOVA sa podľa neho profiluje ako sociálno-konzervatívne, on chce vystupovať ako nezávislý politik. Jeho podporu však hnutie bude mať. Žarnay trvá na tom, že líder OĽaNO-NOVA je v politike prínosný. "Takých ľudí ako on potrebujeme," zdôraznil. Vďaka Matovičovi "sa v tomto priestore môžu uplatniť aktivisti, ktorí sa venujú bežným problémom ľudí," dodal.
http://web.archive.org/web/20170227085243/http://hnonline.sk:80/slovensko/917605-nejde-o-docasne-rozhodnutie-odchod-zarnaya-od-matovicovcov-je-definitivny
Ako je to možné?" Kiska sa bude pýtať Kaliňáka na vlámanie do prezidentského paláca
Ako je to možné?" Kiska sa bude pýtať Kaliňáka na vlámanie do prezidentského paláca
Do prezidentského paláca sa dnes vlámal neznámy muž, ktorý v noci okolo jednej hodiny preskočil sklenený plot zo zadnej strany paláca, odkiaľ sa dostal na zadné nádvorie. O tomto mimoriadnom bezpečnostnom incidente informoval poradca prezidenta pre komunikáciu Roman Krpelan. Samotný prezident Andrej Kiska sa o tej udalosti dozvedel o siedmej ráno. " ," vtipkoval Kiska v rozhovore pre Rádio Express. Neskôr važnejším tónom odpovedal na otázku, či sa bude pýtať Kaliňáka, čo sa stalo? " ," dodal prezident. Neznámy muž strávil v paláci približne 20 minút, v paláci podľa doterajšieho zistenia nič nepoškodil ani nič neodcudzil. Do budovy sa dostal nezabezpečným vchodom pre zamestnancov a vyšiel po schodoch na najvyššie poschodie. „ ," píše sa v stanovisku, ktoré poskytol Krpelan. V ranných hodinách priestory paláca prezreli pyrotechnici, momentálne prebieha zabezpečovanie ďalších stôp. " ." Riaditeľ Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Radovan Horváth požiadal vedenie ministerstva o jeho uvoľnenie z funkcie. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave zverejnilo fotografiu muža, ktorého zachytili bezpečnostné kamery. Žiada širokú verejnosť, aby ho pomohla stotožniť. Obracia sa aj na možných svedkov incidentu, ktorí sa v čase od 23.00 h do 03.00 h nachádzali v blízkosti Prezidentského , aby nahlásili relevantné informácie.
http://web.archive.org/web/20160629205830/http://hnonline.sk/slovensko/687486-do-prezidentskeho-palaca-sa-vlamal-muz-ochranka-to-vyhodnotila-ako-falosny-poplach
Potrebujú veriaci ešte kresťanskú stranu?
Nie je zrejmé, či vôbec niekedy kresťanskí politici dokážu vystúpiť z tieňa vlastného náboženského presvedčenia.
S kresťanskými stranami sa nám v poslednej dobe roztrhlo vrece. Asi nikdy nemali kresťanskí voliči na výber z takej bohatej ponuky. Ibaže zdanie klame. Bujnejúca kresťanská politická scéna je totiž len odrazom problémov, ktoré tlejú pod pokrievkou dlhodobo rozdeleného konzervatívneho spektra. V skutočnosti je totiž toto trieštenie síl prejavom krízy kresťanskej politiky. A tá má viacero dôvodov. Prvým je samotný kresťanský elektorát. Ten prešiel svojím vývojom. Mnohým veriacim už nestačí iba konfesijné zaradenie strany, voliči chcú aj program, zvýšili sa nároky na odbornosť kandidátov. Skrátka, iba zbožnosť už neláka. Druhým je jeho nestálosť. Kresťania
http://web.archive.org/web/20200220072456/https://dennikn.sk/1497072/potrebuju-veriaci-este-krestansku-stranu/
Koronavírus: Od pondelka je čiernych 54 okresov
V prvom stupni ohrozenia - červené okresy - sú Bratislava I - V a okres Dunajská Streda.
Od pondelka je na Slovensku podľa COVID automatu v čiernej farbe 54 okresov. V druhom stupni ohrozenia, teda v bordovej fáze, je 19 okresov. Červených okresov je už len šesť. V prvom stupni ohrozenia - červené okresy - sú Bratislava I - V a okres Dunajská Streda. V druhom stupni ohrozenia, ktorý zodpovedá bordovej farbe, sú okresy Dolný Kubín, Galanta, Komárno, Malacky, Myjava, Námestovo, Nitra, Pezinok, Prešov, Rožňava, Ružomberok, Sabinov, Senec, Skalica, Šaľa, Trenčín, Trnava, Žilina a okres Zlaté Moravce. Medzi čierne okresy, ktoré zodpovedajú tretiemu stupňu ohrozenia, sú zaradené okresy Bánovce nad Bebravou, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Bardejov, Brezno, Bytča, Čadca, Detva, Gelnica, Hlohovec, Humenné, Ilava, Kežmarok, Košice I - IV, Košice-okolie, Krupina, Kysucké Nové Mesto, Levice, Levoča, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Martin, Medzilaborce, Michalovce, Nové Mesto nad Váhom, Nové Zámky, Partizánske, Piešťany, Poltár, Poprad, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov, Revúca, Rimavská Sobota, Senica, Snina, Sobrance, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Topoľčany, Trebišov, Turčianske Teplice, Tvrdošín, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou, Žarnovica, Žiar nad Hronom a okres Zvolen.
http://web.archive.org/web/20211122081612/https://www.aktuality.sk/clanok/nvy47gz/koronavirus-od-pondelka-je-ciernych-54-okresov/
Organizátori dočasne ukončia protesty v Londýne, chcú rokovať s vládou
Britská polícia v súvislosti s protestmi organizovanými skupinou Extinction Rebellion zadržala od pondelka 963 osôb a voči 40 ľuďom vzniesla obvinenia.
Organizátori klimatických protestov, ktoré v uplynulom týždni ochromili blokádami rôzne časti Londýna, oznámili, že dočasne ukončia protestné akcie s cieľom začať rokovania s vládou. V pondelok o tom informovala spravodajská televízia Sky News. Predstavitelia skupiny Extinction Rebellion, ktorá protesty organizovala, chcú podľa svojich slov dokázať, že „sú disciplinovaní a protesty dokážu nie len začať, ale podľa potreby aj ukončiť“. „Vzhľadom na našu silu budeme požadovať začiatok rokovaní (s vládou) s cieľom presadiť naše požiadavky,“ vyhlásil pred zhromaždeným davom na moste Waterloo v Londýne Chris Packham - popredný britský prírodovedec a podporovateľ protestného hnutia. Packham ďalej dodal, že ešte pred tým, ako sa ministri začnú znova venovať brexitu, musia ich „požiadať, aby sa zamysleli nad niečím omnoho závažnejším - nad záchranou našej planéty“. Britská polícia v súvislosti s protestmi organizovanými skupinou Extinction Rebellion zadržala od pondelka 963 osôb a voči 40 ľuďom vzniesla obvinenia. Skupinu Extinction Rebellion založili vlani v Británii akademici a stala sa jedným z najrýchlejšie rastúcich environmentálnych hnutí. Jej aktivisti žiadajú, aby sa boj proti klimatickým zmenám stal hlavnou prioritou vlády.
http://web.archive.org/web/20190423150719/https://www.aktuality.sk/clanok/686302/britania-organizatori-docasne-ukoncia-protesty-v-londyne-chcu-rokovat-s-vladou/
Legendárna Indulona už nie je slovenská, predali ju Grékom
Slovenskú a českú pobočku spoločnosti Saneca prebrala grécka spoločnosť Sarantis.
Indulona patrila k slovenským pokladom viac ako 70 rokov. Od januára sa však všetko zmení. Výrobcu Indulony prevzali Gréci. Spoločnosť Sarantis odkúpila českú aj slovenskú pobočku farmaceutickej firmy Saneca, ktorá Indulonu vyrába. Grécka firma o tom . Hodnota transakcie dosiahla 8,5 milióna eur. Indulona je najpredávanejším produktom v kategórii starostlivosti o ruky na Slovensku aj v Českej republike. Značka a know-how má podľa gréckej firmy potenciál k expandovaniu na ďalšie trhy. Za minulý rok dosiahli predaje Indulony hodnotu 7 miliónov eur. Spoločnosť Sarantis má v portfóliu napríklad českú značku Astrid, vlastné značky kozmetiky STR8, C-Thru či Elode.
http://web.archive.org/web/20180112145738/https://www.aktuality.sk/clanok/554601/legendarna-indulona-uz-nie-je-slovenska-predali-ju-grekom/
Ďalšie protesty na Slovensku
Už zajtra chcú odborári blokovať vybrané hraničné priechody, na stredu zas chystajú pochod Bratislavou. Prirátajme nespokojných lekárov, učiteľov... Čo chcú odbory dosiahnuť a na aké obmedzenia sa máme pripraviť?
Zajtra sa vám môže stať, že na hraničných priechodoch s Rakúskom, Českom a Poľskom – v Bergu, Drietome, Makove, Šahách, Podspádoch a Milhosti môžete mať problém. Od 15.30 h do 16. h priechody zablokujú odborári. Požiadavky: Chcú tak protestovať proti zvyšovaniu veku do dôchodku, reforme daní a odvodov či privatizácii zdravotníctva. V stredu chcú zase odborári ovládnuť ulice hlavného mesta. Práve na 12. októbra si totiž naplánovali pochod. Požiadavky: Zvyšovanie kvality života, upozorniť na reformu daní a odvodov, zmeny v bezpečnosti práce, nie superhrubej mzde. Vyše 2 400 lekárov z našich nemocníc dali koncom septembra hromadné výpovede. Rezort zdravotníctva už avizoval, že ak výpovede lekári dodržia, má pripravené náhradné riešenie – zníži stav lekárov. Požiadavky: Vyššie platy, zastavenie privatizácie nemocníc, viac peňazí do zdravotníctva, dodržiavanie Zákonníka práce. Naopak, zdravotné sestry, ktoré rokovali cez víkend, sa rozhodli výpovede nedať. Chystaný nárast miezd na budúci rok sa im páči. „Máme garancie vlády, že návrh zákona bude schválený a začne 1. 4. 2012 platiť,“ povedala prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Mária Lévyová. Učitelia zatiaľ neštrajkujú. Spoliehajú sa na to, že s učitelskými odbormi je pripravená rokovať premiérka Iveta Radičová. Ak však rokovania nebudú úspešné, vyhlásia štrajk. Školské triedy by tak ostali prázdne. Požiadavky: Vyššie platy, viac peňazí na školstvo PETER (45): Podľa mňa to nemá zmysel. Najmä čo sa týka zdravotníckych odborov. Lekári aj tak sťahujú naspäť svoje výpovede. FRANTIŠEK (70): V oblasti školstva si myslím, že sú veľmi dôležité kroky odborárov, lebo to školstvo je v hroznom stave a platy učiteľov sú veľmi nízke. DENISA (38): S lekármi nesúhlasím, príde mi to ako vydieranie pacientov. S učiteľmi úplne súhlasím, lebo robia takú robotu, akú by som nikdy nerobila a vôbec to nemajú zaplatené. DANKA (48): Myslím si, že odbory majú zmysel, mali by pomôcť. Veď aj tí lekári v Česku dosiahli napokon svoje.
http://web.archive.org/web/20170519003825/http://www.pluska.sk:80/slovensko/spolocnost/dalsie-protesty.html
Idete lietadlom? Pozor na chyby, varuje letisko
Letisko M. R. Štefánika očakáva tento rok najvyťaženejšiu dovolenkovú sezónu v celej svojej histórii. Naplánovaných je vyše 2 500 odletov a príletov charterových liniek s dovolenkármi.
Každoročne sa však dovolenka pre viacerých z nich skončí ešte pred samotným odletom a to z dôvodu, že cestujúcemu nie je umožnený odlet pre jeden z nasledujúcich dôvodov. Letisko M. R. Štefánika by preto chcelo dovolenkárov upozorniť, aby sa týchto chýb vyvarovali: Neraz sa stane, že cestujúci zistí až pri vybavení na check-in pulte, že jeho pas už stratil platnosť. V tom prípade cestujúcemu nie je umožnený odlet. Prichádza tak o zaplatenú dovolenku aj letenku. Pre vstup do niektorých dovolenkových krajín nestačí mať len platný pas, ale dĺžka platnosti musí byť ešte i niekoľko mesiacov po prílete z krajiny. Ak cestujúci nemá dostatočne dlhú platnosť pasu, rovnako mu nie je umožnený odlet. Egypt – platnosť pasu aspoň 6 mesiacov po návrate, víza sa získavajú po prílete do krajiny Turecko – platnosť pasu aspoň 150 dní po návrate (5 mesiacov), netreba víza Omán – platnosť pasu aspoň 6 mesiacov po návrate, víza sa získavajú po prílete do krajiny Spojené arabské emiráty – platnosť pasu aspoň 6 mesiacov po návrate, netreba víza Tunisko – platnosť pasu počas pobytu, netreba víza Nestačí skontrolovať platnosť pasu a dĺžku platnosti pasu len dospelým osobám. Zatiaľ čo dospelý môže cestovať v rámci EÚ aj na občiansky preukaz, každé dieťa pri ceste do zahraničia musí byť držiteľom platného cestovného pasu. Deťom mladším ako 6 rokov sa cestovný pas vydáva s platnosťou na 2 roky. Aj pre ne pri ceste do vybraných krajín platí, že pas musí byť platný ešte aspoň 6 mesiacov po návrate. Vlani sa zamestnanci letiska často stretávali s tým, že si dovolenkári zabúdali svoje cestovné doklady (pas, občiansky preukaz) v kopírovacom stroji, keď si boli dať pred odletom robiť fotokópie týchto dokladov. Na letisko tak prišli bez nich alebo len so samotnou fotokópiou. Dovolenkárov upozorňujú, aby si dali na to veľký pozor, keďže bez platného originálu cestovného dokladu neodletia. Fotokópia dokladu nie je pri odlete akceptovaná. Letné mesiace sú obdobím svadieb a svadobných ciest. Ženy si však musia dať pozor na to, že ich priezvisko musí byť rovnaké na letenke ako na cestovnom doklade – občianskom preukaze či pase. Rovnako priezvisko cestujúcej nahlásené v cestovnej kancelárii musí byť zhodné s priezviskom na cestovnom doklade. Ak sa priezviská jednej osoby rôznia, stráca nárok na odlet. Ak teda žena odchádza na dovolenku ihneď po svadbe a nemá ešte vybavený občiansky preukaz či pas na nové priezvisko, treba v cestovnej kancelárii či pri kúpe letenky nahlásiť svoje dievčenské priezvisko. Počas dňa sa na Letisku M. R. Štefánika uskutoční neraz niekoľko odletov do tureckej Antalye, egyptskej Hurghady či bulharského Burgasu. Cestujúci tak musí sledovať nielen destináciu, do ktorej letí, ale aj číslo linky, číslo nástupnej brány a presný čas odletu. Aj tento rok sme zaznamenali prípady, keď cestujúci svoj let zmeškali z dôvodu, že stáli v nesprávnom rade na nástup do lietadla. Nástup na odlet, tzv. boarding, sa začína približne 45 až 50 minút pred odletom lietadla. Na nástup do lietadla sú cestujúci vyzvaní letiskovým rozhlasom. Nástupná brána sa však uzatvára spravidla 30 či 20 minút pred odletom a nie až v čase samotného odletu lietadla. Ak sa cestujúci dostaví na nástup neskoro, stráca nárok na odlet a nemá nárok na vrátenie ceny letenky. Odporúčame cestujúcim, aby sa na odlet dostavili 2 hodiny pred odletom. Vybavenie na check-in pulte, prechod bezpečnostnou kontrolou a pri odletoch do krajín Neschengenu aj hraničnou a pasovou kontrolou si vyžaduje určitý čas. Ak príde cestujúci na letisko neskôr, nemusí mať dostatok času na absolvovanie všetkých nevyhnutných úkonov. Radosť z odletu na dovolenku s kamarátmi neraz cestujúci oslavujú už na letisku alkoholom. Ak zamestnanci letiska spozorujú pasažiera pod vplyvom alkoholu či inej návykovej látky, takémuto cestujúcemu nie je umožnený odlet. Nemá nárok ani na vrátenie ceny letenky. Medzi predmety, ktoré cestujúci nemôže mať v príručnej batožine, patria rôzne napodobeniny zbraní, granátov, nábojov, a to či už v tvare prívesku na krk, alebo príveskov na opasok. Patria sem i detské hračkárske zbrane – vodné pištole, ale aj tenisové rakety. Práve tieto predmety sú tými, ktorých sa musia cestujúci na bezpečnostnej kontrole najčastejšie vzdať a ktoré si už následne nemožno vyzdvihnúť. Na dovolenku sa do príručnej batožiny neoplatí pribaliť si ani fľaša alkoholu či vína. I naďalej totiž platí, že tekutiny, pasty, gély, spreje možno mať v príručnej batožine umiestnené len v objeme do 100 ml alebo 100 gramov, uzatvorené v plastovom ZIPP vrecku s max. kapacitou 1 liter. Sem sa radia aj potraviny, akými sú bryndza, treska, nátierky, paštéty, maslo a iné. Ak si želá cestujúci takéto predmety a potraviny prepraviť, musí ich umiestniť do podanej, nie príručnej batožiny. Vybavenie cestujúcich na odlet – check-in – je pred odletom nevyhnutný proces, ktorý si vyžaduje časový priestor a zároveň i trpezlivosť cestujúcich. Zbytočne si tak kaziť dovolenku nervozitou. V letectve sú zároveň bežné, hoci nie je veľmi časté, i dlhšie meškania letov z dôvodu neskorého príchodu lietadla z predchádzajúcej destinácie či z technického dôvodu. Počiatočná nepríjemnosť pre pasažierov však pre nich prináša neraz pozitívne dôsledky, a to finančné kompenzácie od leteckej spoločnosti, na ktoré má cestujúci podľa Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 261/2004. Letisko M. R. Štefánika v Bratislave vybaví ročne približne 27 000 letov a k meškaniam prichádza len v ojedinelom množstve prípadov. Medializácia a sťažnosti cestujúcich odlet neurýchlia, letecká spoločnosť však robí všetko pre to, aby bol i omeškaný let bezpečný a doviedol dovolenkárov za vytúženým oddychom.
http://web.archive.org/web/20180901082450/https://www.aktuality.sk/clanok/602732/idete-lietadlom-pozor-na-chyby-varuje-letisko/
Egypt chce, aby Líbyu riešil aj Západ. Tomu sa veľmi nechce
Líbya podľa Západu potrebuje predovšetkým politické riešenie, vytvorenie vojenskej koalície proti Islamskému štátu v krajine nie je veľmi reálne.
Egyptský prezident Abdal Fatah Sísí tvrdí, že pomery v Líbyi, kde sa rozťahuje Islamský štát a tamojšia vláda mu nie je schopná čeliť, priamo ohrozujú aj Európu. Volá po medzinárodnej intervencii. Na zásah v Líbyi však nie je vôľa. Sísí sa nemýli, keď hovorí, že chaotická Líbya s de facto dvomi vládami a dvomi premiérmi je pre Európu hrozbou. Cíti to hlavne Taliansko, ktoré je Líbyi najbližšie a je cieľovou destináciou utečencov zhromažďujúcich sa na líbyjskom pobreží. Jeho minister vnútra Angelino Alfano povedal, že Taliani majú kvôli Líbyi Islamský štát za dverami. Spomenul tiež možnú intervenciu NATO. To však nebude také ľahké. Hoci Európa a všeobecne Západ si uvedomujú nebezpečenstvo, ktoré predstavuje nevyriešenie politickej a bezpečnostnej krízy na severe Afriky, veľa s tým nerobia. Hovoria, že Líbya potrebuje predovšetkým politické riešenie: dohodu medzi znepriatelenými frakciami zhodujúcimi sa akurát tak na tom, že Islamský štát je zlo. Málokto verí tomu, že proti Islamskému štátu v Líbyi sa vytvorí nejaká vojenská koalícia podobná tej, čo bojuje v Sýrii a Iraku. Americký profesor Bill Quandt týždenníku Time povedal, že si nevie predstaviť západnú intervenciu v Líbyi. „Každý deň útočíme na ciele Islamského štátu v Sýrii a Iraku a je ťažké povedať, či to niečo rieši,“ vysvetlil s tým, že Líbya má aj trochu iné postavenie z geostrategického hľadiska ako Sýria či Irak. Egypt, ktorý neváhal promptne vojensky zareagovať, keď Islamský štát popravil 21 egyptských koptských kresťanov, nemá podľa expertov veľkú nádej, že sa mu podarí získať spojencov. Aj samotní Egypťania si uvedomujú, že rýchly vojenský zásah u susedov neprinesie dlhodobé riešenie ani nezastaví postup islamistov. Preto lobujú v OSN, aby sa prijali opatrenia na riešenie situácie v Líbyi. Tam však môže vzniknúť len diplomatická iniciatíva. Viacero odborníkov upozornilo na to, že zavraždenie kresťanov nebolo ani tak namierené proti Egyptu ako proti Európe. V brutálnom videu sa nespomína vlasť popravených, ale Rím ako symbol kresťanstva. Denník Los Angeles Times napísal, že by sa dalo vnímať tak, že islamisti sa pokúšajú Európu vtiahnuť do konfliktu v Líbyi.
http://web.archive.org/web/20221204090419/https://dennikn.sk/51521/egypt-chce-aby-libyu-riesil-aj-zapad-tomu-sa-velmi-nechce/
Podľa Trumpa Solejmání zrejme plánoval útoky na štyri ambasády USA
Americký prezident tvrdí, že sa to malo týkať ambasády v Bagdade.
Americký prezident Donald Trump sa domnieva, že vplyvný iránsky generál Kásem Solejmání, ktorého minulý týždeň zabil americký dron v irackom hlavnom meste Bagdad, plánoval útoky na štyri veľvyslanectvá Spojených štátov. Napísala o tom agentúra AFP. „Môžem prezradiť, že sa domnievam, že pravdepodobne malo ísť o štyri veľvyslanectvá," povedal Trump v rozhovore pre televíznu stanicu Fox News, ktorý má byť v plnom rozsahu odvysielaný v piatok večer miestneho času. „Pravdepodobne sa to malo týkať ambasády v Bagdade," naznačil. Iránske revolučné gardy vypálili v stredu v skorých ranných hodinách miestneho času rakety na dve základne v irackých provinciách Anbár a Arbíl, kde sa nachádzajú príslušníci amerických a spojeneckých ozbrojených síl. Útok bol odvetou za minulotýždňové zabitie iránskeho generálmajora Kásema Solejmáního pri cielenom útoku americkej armády blízko letiska v hlavnom meste Iraku. Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo v piatok pred novinármi zopakoval, že Solejmání plánoval bezprostredne hroziaci „veľkorozmerný útok proti americkým záujmom" na Blízkom východe. Spojené štáty podľa neho získali „špecifické informácie" o tomto pláne, ktorého terčom mali byť objekty ako veľvyslanectvá či vojenské základne „po celom regióne".
http://web.archive.org/web/20200419231706/https://www.aktuality.sk/clanok/754906/trump-solejmani-zrejme-planoval-utoky-na-styri-ambasady-usa/
Environmentálne organizácie podajú sťažnosť na Poľsko za znečistenie
Štyri organizácie na ochranu životného prostredia predložia Európskej komisii sťažnosť na Poľsko za nedodržiavanie právnych noriem zameraných na obmedzenie znečistenia.
Poľsko je spolu s Bulharskom najznečistenejším štátom zo všetkých 28 členských krajín Európskej únie. Viacero oblastí v Poľsku zažilo túto zimu krízovú smogovú situáciu s vysokým stupňom znečistenia. Poliaci totiž spaľujú nekvalitné uhlie, niekedy dokonca plasty či iný odpad, v domácich vykurovacích zariadeniach bez filtrov, píše agentúra AP. Štvorica environmentálnych organizácia (ClientEarth, Greenpeace, The City is Ours a Akcja Democracja) oznámila svoje rozhodnutie dnes na tlačovej konferencii vo Varšave. Aktivisti budú nasledujúci týždeň zbierať podpisy na podporu svojej aktivity a sťažnosť Európskej komisii podajú 17. februára.
http://web.archive.org/web/20170217043156/https://www.aktuality.sk/clanok/414748/environmentalne-organizacie-podaju-staznost-na-polsko-za-znecistenie/
Poradila známemu, ako sa dostať za hranice, vo väzení došla pri práci o nohu
Helenu Kociánovú v komunistickom väzení nešetrili: niekoľko dní ju vypočúvali, mučili ju, spávala na zemi bez prikrývok, až ochorela. Po operácii dostala infekciu. Neskôr pri práci na družstve prišla o nohu.
Borský Svätý Jur je pomerne veľká obec uprostred Záhoria v blízkosti rakúskych hraníc. Práve tu sa 20. novembra 1933 narodila Helena Kociánová, rodným priezviskom Maxianová. Fungoval tú čulý kultúrny život; miestni ochotníci, ku ktorým patrili aj Helenini rodičia, chodievali hrať divadlo až do Viedne. V čase druhej svetovej vojny však mali obyvatelia obce úplne iné starosti. Helena Kociánová spomína na odchod miestnych Židov. Otec sa zapojil do odboja a matka tajne nosila potraviny sovietskym zajatcom. Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na pamatnici@postbellum.sk . Post Bellum môžete podporiť aj na darcovskom portáli . Helena si živo vybavuje aj oslobodenie Borského Svätého Jura, keď sovietski vojaci hľadali miestnych Nemcov a pritom takmer zastrelili jej staršieho brata Ľudevíta. Po oslobodení Helena dokončila základnú školu a túžila pokračovať na strednej. Mala sen, že raz bude reštaurátorkou obrazov. Rodičia však nemali na školu peniaze, a tak sa išla učiť za predavačku. Vo februári 1948 v štáte prevzala moc komunistická strana. Helena Kociánová po vyučení pracovala v obchode v Borskom Svätom Jure. Došlo tu k nedorozumeniu, ktoré popudilo miestnych funkcionárov. Dostala vraj za úlohu upraviť výklad obchodu pri príležitosti 1. mája tak, aby to zodpovedalo významu Sviatku práce. Súčasťou výkladu bola československá štátna vlajka. Aby nepadala, zaťažila ju tromi knihami, ktoré jej podal vedúci. Názvy kníh vraj hovorili jasne: Chceme žiť – Ďaleko od Moskvy – Vo výšinách mrakodrapov. Žiaľ, hneď si to všimlo niekoľko ľudí. Helenu Kociánovú preložili do Bratislavy. „A odvtedy ma sledovali. To som sa neskôr dozvedela z rozsudku,“ vysvetľuje. Helena potom pracovala ešte v niekoľkých obchodoch, dokonca aj ako vedúca. Na konci mája 1952 mala nastúpiť do Zväzu slovenských spotrebných družstiev. Prešla trojmesačným školením v Trávnici, ale deň pred nástupom do zväzu, 28. mája, si po ňu domov prišli príslušníci ŠtB. Tvrdili, že sú zo zväzu družstiev a že s nimi má ísť na služobnú cestu do Košíc. „Takýmto podfukom ma vytiahli z domu. Mama im ešte nakrájala údené mäso a ponúkla, nech si vezmú. V aute ma potom viezli spútanú so zaviazanými očami,“ rozpráva. Vôbec vtedy netušila, prečo ju zatkli. Až neskôr sa dozvedela, že dôvodom bolo to, že v Bratislave poradila svojmu známemu Ivanovi Bonzelovi, ako by sa mohol dostať za hranice. Poznala v Borskom Svätom Jure istého Štefana Maďara, ktorý mal kontakty na prevádzača. Povedala o ňom Bonzelovi – a stratila niekoľko rokov slobody. Štyria muži ju spútanú odviezli na chatu ŠtB v Harmónii. O mieste, kde ju niekoľko dní vypočúvali, toho dnes nedokáže veľa povedať. „Pamätám si len, že to bola jedna veľká miestnosť, kde stál asi štyri metre dlhý stôl.“ Vyšetrovatelia sa jej neustále pýtali na konkrétne mená ľudí z protištátnej skupiny. Helena Kociánová však žiadne nepoznala. Prikázali jej robiť drepy, kým nezačne hovoriť. „Bolo to v čase, keď som mala mesiačiky, a začala som tam hrozne krvácať. Už som bola celá mokrá. Potom mi jeden z príslušníkov ŠtB doniesol balík vaty.“ Asi po troch dňoch previezli Helenu Kociánovú na policajné riaditeľstvo v Bratislave na ďalšie výsluchy. „Na cele sa celú noc svietilo, a keď som zaspala, tak ma zobudili. Jeden vyšetrovateľ bol slušný, ale druhý na mňa vytiahol pištoľ. Vraj ma zastrelí, ak nebudem hovoriť. Vyvíjali na mňa psychický nátlak. Mala som silné bolesti. A to bolo aj tým, že som nemala nič na seba a bola tam hrozná zima,“ spomína si Helena na niektoré detaily. Bolesti boli také silné, že ju po týždni väznenia odviezli do nemocnice. Okamžite išla na operačnú sálu a lekári jej odstránili slepé črevo. Ale ukázalo sa, že išlo o zlú diagnózu. Bolesti v skutočnosti spôsobilo podchladenie a zápal obličiek. V nemocnici dlho nezostala a hliadka ju eskortovala späť do väznice. „Spala som tam na zemi. Podlaha bola taká špinavá, že sa z nej dalo blato odlupovať.“ V dôsledku zlých hygienických podmienok sa jej do nezahojenej rany dostala infekcia. Od bolesti škriabala omietku zo steny. Do cely jej navyše nasadili udavačku. Neskôr Helenu Kociánovú preložili na inú celu. „Tam už bol francúzsky záchod, z ktorého som pila vodu. Musela som si však toaletu najskôr vyumývať, mali sme len dva litre vody na všetko.“ 22. októbra 1952 sa so skupinou Krutý a spol., kam zaradili aj Helenu Kociánovú, konalo súdne pojednávanie. Vtedy osemnásťročná dievčina o tejto údajnej protištátnej skupine nič netušila, napriek tomu zo súdu odišla s päťročným trestom. Po prekonanej infekcii neustále trpela silnými bolesťami, ale súd na jej zdravotný stav nebral ohľad. Po rozsudku bola najprv vo väznici v Rimavskej Sobote, kde ju zaradili na ťažké práce v práčovni a v poľnohospodárstve. Následne ju poslali do väznice v Sučanoch a potom do nápravno-pracovného tábora v Želiezovciach, kde v priestoroch bývalého poľnohospodárskeho areálu odsúdené ženy pracovali väčšinu roka v poľnohospodárstve. Jedného dňa za Helenou Kociánovou prišla spoluväzenka, aby ju varovala pred veľkým nebezpečenstvom. Dokonca ju vraj upozornila, že si má dať pozor na nohu, a nakoniec jej z dlane vyložila budúcnosť. „Všetko, čo povedala, sa splnilo,“ tvrdí Helena. Na druhý deň 12. júla 1955 ju poslali na mlátenie repky v hospodárstve Karolína. Na najťažšiu prácu na stroji mláťačky vtedy určili väzenku Helenu Kučerovú. Nosila však veľmi silné okuliare, a tak dozorca namiesto nej na stroj poslal inú, postaršiu ženu. „Pani sa pozrela tak, že ma to úplne deprimovalo. Ten jej pohľad hovoril, ako je nešťastná, že tam musí ísť. Ponúkla som sa, že už som to doma robila a že tam pôjdem namiesto nej. A tak som si svoj osud sama zvolila. Jednoducho som tam musela ísť. Len veľmi nevšímavý človek by tej panej nepomohol.“ Mláťačka nebola poriadne zabezpečená. Pri práci na stroji sa Helene náhle za chrbtom uvoľnil príklop a ona spadla dovnútra stroja. „Špagát z príklopu sa odtrhol. Spadla som tam takto – nohou a rukou. To je taký šok, že bolesť ani nemáte čas vnímať. Nemáte. Samozrejme, že som revala, ale ja si to nepamätám. Zvrátila som sa dozadu, poklop som odtlačila svojím telom. Niekto tam zhodil remeň, takže mašinu zastavil. Vytiahli ma z mláťačky a podali nosidlá, že ma budú spúšťať. V živote som nemala väčší strach, že im pri tom spúšťaní spadnem. Hneď tam došla doktorka Vídová a pichla mi nejaké ‚oblbováky‘. Musela som byť mimo, pretože si pamätám, že rozprávali, nech ma oblejú studenou vodou,“ rozpráva Helena Kociánová. Pred hroznou smrťou ju zachránil jeden zo zamestnancov. Celou silou ju držal, aby ju stroj celú nerozsekal. Nasledoval prevoz do nemocnice v Nitre, ale Helena tak silno krvácala, že sa sanitka musela zastaviť v nemocnici v Želiezovciach a potom v Leviciach, kde primár Fraštatský nariadil okamžitú operáciu. Dozorkyňa – Čierna Anča, ktorá išla s Helenou v sanitke, s tým však nesúhlasila. Príkaz vraj znel jasne: odviezť väzenku do Nitry. „Primár povedal, že to nie je možné, že to neprežijem. Upozorňoval ju, že podľa vodiča nie je sanitka v takom stave, aby do Nitry dokázala dôjsť. Fraštatský bol proti tomu, aby ma tam viezla. Ale ona stále opakovala, že má príkaz, musí ma tam doviezť.“ Len čo sa dostali za Levice, sanitka sa pokazila a zostala stáť v poli. „Celý čas som bola v sanitke a sama som si povoľovala a uťahovala remeň. Dievčatá mi ešte dali na cestu vodu s citrónom a to som po ceste cucala. Asi mi zachránilo život, že som do seba dostala nejakú tekutinu. Doviezli ma teda do Nitry, rýchlo na röntgen a odtiaľ rovno na sálu. Bolo 12.30, nešťastie sa stalo ráno.“ V Nitre Helene Kociánovej nohu pod kolenom amputovali. Keď sa prebudila z narkózy, noha ju silno bolela. „V nohe mi silno šklbalo, a tak som to povedala sestre. A ona mi hovorí: ‚Dievčatko, tam už ťa nemá čo bolieť. Ty už nemáš nohu, ty si o ňu prišla.‘“ Helena to prijala statočne a bola rada, že jej lekári zachránili aspoň zranenú ruku. Hoci po operácii trpela obrovskými bolesťami, nedostávala anestetiká. Nebola schopná sa ani pohnúť, ale vo dne v noci ju v izbe strážila väzenská dozorkyňa. Aj primár jej dával rôznymi spôsobmi najavo, že preňho nie je dôležitou pacientkou. „Pri preväzovaní mi obväzy trhal ako psovi. Cukla som nohou, nejako som sa ho dotkla a hneď začal revať, vraj čo si to dovoľujem, že som len väzeň.“ Kociánová sa vtedy dočkala úplne nečakanej podpory. Na izbe ležala s vážne chorou Annou Lenártovou, manželkou vysokého komunistického funkcionára a neskoršieho predsedu vlády Jozefa Lenárta. Často chodil ženu navštevovať a raz sa Heleny Kociánovej zastal. „Videl, čo so mnou robia. Od bolesti som si spodné zuby ‚oškrípala‘. Lenárt im potom hovorí: ‚Aj keď je to väzeň, tak každý väzeň má svoje ľudské práva a vy by ste sa toho mali držať,‘“ spomína Helena. Lekári jej odvtedy začali podávať morfium. Neskôr Helena prešla väzenskými nemocnicami v Brne, Bratislave a v Ružomberku. Noha jej stále hnisala a musela preto ísť ešte na niekoľko operácií. Takmer rok nevyšla z nemocničných budov. Počas návštevy bratov sa dozvedela, že ju mali podmienečne prepustiť – 13. júla 1955, teda na druhý deň po úraze. Druhá šanca bola po doliečení. Vtedy však bola proti jej vlastná matka, ktorá údajne povedala, že ju môžu prepustiť, až keď bude úplne zdravá. Helenu Kociánovú prepustili na slobodu 30. mája 1956 a previezli ju na civilné oddelenie do Brna. „Keď som došla domov, tak bolo vidieť, že tam nie som vítaná.“ Niekto však z jej návratu predsa len mal radosť – Karol Kocián. Celé štyri roky jej do väzenia posielal listy. Helena ho poznala už od detstva, bol od nej o desať rokov starší. „Keď som bola ešte mladá, tak často opakoval, že si na mňa počká.“ Po jej návrate sa začali schádzať. Silno veriaca Helenina rodina však nemala dobré vzťahy s ľavicovo zmýšľajúcou rodinou Karola Kociána a postavila sa proti ich vzťahu. „Karol sa ich vraj spýtal, či Pána Boha videli, a to bol ten kameň úrazu. Hlavne mama bola proti, otec ani toľko nie.“ Matka potom svojej dcére všemožne bránila, aby sa s Karolom schádzala. Došlo to tak ďaleko, že rodičia dcéru nepúšťali ani k lekárovi. Ešte v roku 1956 preto odišla z domu a presťahovala sa do českých Mikulovíc na Jesenicku, kde v tom čase žila jej sestra. Karol ju nasledoval a onedlho sa vzali. Trpká životná skúsenosť jeho ženy spôsobila, že Karol na začiatku 60. rokov dospel k záveru, že vystúpi z komunistickej strany. Helena Kociánová nemohla nájsť slušné zamestnanie. Karol pracoval v lisovniach, kde sa denne dostával do styku s jedovatým fenolom. Na následky otravy touto látkou v roku 1986 predčasne zomrel. Helena manželovu smrť niesla veľmi ťažko. Ani pád komunistického režimu nepriniesol Helene Kociánová koniec životných skúšok. V roku 1997 postihli Mikulovice bleskové povodne. Z domu obklopeného rozvodnenou riekou unikala so svojimi synmi na poslednú chvíľu. Rieka nakoniec pol domu a stodolu strhla a poškodila záhradu. Helena dávala všetko dlho a ťažko do poriadku. Helena žiadala aj o preukaz ZŤP a nárok na sprievodcu, keďže je invalidná a odkázaná na vozík. Pahýľ jej nohy sa však o niekoľko centimetrov míňa s legislatívou a na pomoc od štátu nárok nemá. Vníma to ako nespravodlivosť. „Všetko je o ľuďoch a každý človek by sa mal snažiť, aby jeho svedomie zostalo čisté. Aby sa pred svojimi potomkami nemusel hanbiť,“ dodáva Helena Kociánová. Pomôžte aj vy! Staňte sa členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia alebo pošlite jednorazový dar na účet SK12 0200 0000 0029 3529 9756. Pridajte sa k nám! Čím viac nás bude, tým väčšie spomienkové dedičstvo zachováme pre naše deti. Aj s vašou pomocou môžeme kontaktovať pamätníkov! Príbehy 20. storočia sú projekt neziskovej organizácie Post Bellum SK . Združuje stovky prevažne mladých ľudí, ktorí zbierajú spomienky pamätníkov. Nahrávajú rozhovory, digitalizujú fotografie, denníky, archívne materiály a ukladajú ich do medzinárodného archívu Pamäť národa . Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na pamatnici@postbellum.sk .
http://web.archive.org/web/20190717073059/https://dennikn.sk/875551/poradila-znamemu-ako-sa-dostat-za-hranice-vo-vazeni-dosla-pri-praci-o-nohu/
Našli torzo stratenej švédskej novinárky z ponorky, k telu mala pripevnené železo
Ako a prečo zomrela, stále nie je jasné. Dánsky vynálezca ponorky je podozrivý z jej zabitia a o jej prípade polícii pri výpovedi klamal.
Po necelých dvoch týždňoch pátrania vo vodách v blízkosti Kodane je zrejmé, že nezvestná švédska novinárka Kim Wallová už nežije. Testy DNA potvrdili , že ženské torzo, ktoré v pondelok objavili na pobreží, patrí Wallovej. Prvé obhliadky potvrdili, že končatiny a hlava boli od trupu oddelené schválne a násilne. Na následnej tlačovej besede polícia dodala , že k torzu bol pripevnený kus železa. Mal zabezpečiť, aby sa potopilo. Príbeh Wallovej podivuhodného zmiznutia po tom, čo ju naposledy videli živú v súkromnej ponorke dánskeho vynálezcu a dobrodruha Petra Madsena, zaujal nielen severské, ale aj svetové médiá. Niektoré písali, že by mohol byť námetom pre veľmi populárne severské detektívky. Wallovej kolegyne zase upozorňujú, že novinárska práca môže byť naozaj nebezpečná. Tridsaťročná absolventka prestížnej Kolumbijskej univerzity pracovala vo viacerých nebezpečných krajinách. O život však prišla v pokojnom Dánsku. Wallová nastúpila do Madsenovej ponorky, pretože o ňom písala profil. Madsen (46), doteraz známy ako vlastník najväčšej súkromnej ponorky na svete a človek, ktorý sa napriek skepse a výsmechu vedcov pokúša aj o súkromný kozmický program, sa stal kľúčovou postavou celej záhady. Bol posledným, čo sa stretol s novinárkou, a o kritickej noci jej zmiznutia viackrát klamal. V tú noc sa potopila aj jeho ponorka, záchranári z nej však evakuovali len jeho. Prečítajte si tiež Kto je muž, v ktorého ponorke záhadne zmizla švédska novinárka? cabrioST(850696,""); Keď polícia na žiadosť jej priateľa začala pátrať po Wallovej, vynálezca tvrdil, že ju vyložil živú a zdravú pri jednej z pobrežných reštaurácií. Povedal tiež, že v čase, keď sa jeho ponorka začala ponárať pre technickú poruchu, mladá žena už nebola na palube. Neskôr sa ukázalo, že Madsen ponorku poslal ku dnu úmyselne. To začalo byť polícii podozrivé, ponorku nechala vytiahnuť z morského dna a Dána zadržala pre podozrenie, že je zodpovedný za smrť reportérky. Madsen opakoval, že je nevinný. Neskôr však zmenil výpoveď a priznal, že Wallová zomrela v ponorke. Vraj išlo o nehodu a on telo „pochoval“ v mori. Prečo však nezavolal pomoc a klamal, že novinárku vyložil, to nevysvetlil. Po nájdení a identifikácii torza je celkom logické, že sa začnú vynárať aj špekulácie, či išlo naozaj o smrť nešťastnou náhodou. Prečo bolo telo zohavené? Nepotopil Madsen ponorku, aby zakryl stopy zločinu? Nezaťažil torzo preto, aby sa zbavil hlavného dôkazu? Nevylákal novinárku s cieľom zabiť ju? Alebo na ponorke prišlo k nejakému násilnému konfliktu, ktorý vyústil do novinárkinej smrti? Alebo sa Wallovej naozaj na ponorke stal nejaký hrozný úraz a on sa v panike zbavil tela? Dánske zákony navyše nepovoľujú, aby sa na súkromných ponorkách plavili návštevníci, môžu si ich len prezrieť v dokoch. Polícia nateraz Madsena obvinila z neúmyselného zabitia. Jeho obhajkyňa tvrdí, že ani nájdenie časti Wallovej tela nemení nič na jeho vyhlásení, že za jej smrť nie je zodpovedný. Policajti nepoznajú presnú príčinu novinárkinej smrti, čakajú na výsledky pitvy a pátrajú po končatinách a hlave. Madsenovi známi boli podľa denníka New York Times z celého prípadu v šoku. Niektorí ho opisovali ako prchkého, náladového, konfliktného človeka. Nemyslia si však, že by bol schopný vraždiť. Viacerí povedali, že ponorka je naozaj nebezpečné miesto, a nedá sa vylúčiť, že novinárka niekde spadla a zlomila si väz. Vyjadrovali sa však pred tým, ako našli Wallovej telesné pozostatky. Posledné udalosti len utvrdili Wallovej rodičov v zlom tušení, o ktorom hovorili so švédskymi médiami. O dcéru sa báli, lebo chodila reportovať do Ugandy, na Haiti či Srí Lanku. „Kim pracovala na mnohých nebezpečných miestach a báli sme sa o ňu. Nikdy sme ani nepomysleli na to, že niečo také by sa mohlo stať len pár kilometrov od miesta, kde prežila detstvo. Zdá sa, že sa stala tá najhoršia vec,“ povedali jej rodičia pre švédsku televíziu SV2 .
http://web.archive.org/web/20190630053239/https://dennikn.sk/860267/nasli-torzo-stratenej-svedskej-novinarky-z-ponorky-k-telu-mala-pripevnene-zelezo/
Taliansko chce vyhostiť uväznených cudzincov, aby odbremenilo väznice
Talianska vláda chce vyhostiť do vlasti v krajine uväznených cudzincov, aby tak odbremenila preťažené väzenské zariadenia. Na pôde Poslaneckej snemovne parlamentu krajiny v Ríme o tom v stredu hovoril minister spravodlivosti Alfonso Bonafede.
Podľa jeho slov sa vládny kabinet premiéra Giuseppeho Conteho bude usilovať o zlepšenie podmienok v preplnených väzenských zariadeniach a podporí zrejme aj alternatívne formy odpykania si trestov. Tretinu väzňov v Taliansku tvoria cudzinci, z celkove 58 000 väzňov ich je 19 860, pripomenula tlačová agentúra APA. Rím sa usiluje o uzavretie dvojstranných dohôd s krajinami pôvodu migrantov, ktoré by umožnili ich deportácie, uviedol Bonafede. Jestvujúce dohody - ako napríklad dokumenty s Albánskom a Rumunskom - by sa mali rozšíriť.
http://web.archive.org/web/20180719110228/https://www.aktuality.sk/clanok/607781/taliansko-chce-vyhostit-uvaznenych-cudzincov-aby-odbremenilo-vaznice/
Inflácia: Vláda sľubuje najzraniteľnejším po 100 eur
Pomoci by sa malo dočkať viac ako 150 000 ľudí.
Vláda schválila ďalšiu protiinflačnú pomoc najzraniteľnejším skupinám – pre viac ako 150 000 ľudí, vo výške 100 eur, v celkovom objeme 15,6 milióna eur. Informoval o tom po rokovaní vlády premiér Eduard Heger (OĽANO), za účasti niektorých členov vlády. Niektoré skupiny sa v prvej vlne nedostali k pomoci alebo „prepadli cez sito“, tak im budú podľa neho vyplatené v 2. balíku pomoci. „Dnes sme na vláde schválili mimoriadne adresné riešenie pre ľudí, ktorých široká schéma (pomoci v lete) nezasiahla. Inflačná pomoc, ktorú sme dnes schválili pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov, bude vo výške 15,6 milióna eur. Z tejto sumy zvýšime jednak prídavky na deti, pomôžeme zdravotne postihnutým, sirotám, domácnostiam v hmotnej núdzi, ale aj ďalším skupinám," priblížil predseda vlády. Cieľovou skupinou pre druhú vlnu inflačnej pomoci je podľa slov ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) 23.650 novonarodených nezaopatrených detí, ako aj 29.400 nízkopríjmových ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. „Ďalšou skupinou sú siroty, ktoré nepoberajú sirotský dôchodok. Je ich približne 1330. Ďalšou skupinou sú domácnosti v hmotnej núdzi - týchto 14.283 domácností nebolo v hmotnej núdzi vtedy, keď sme pred letom vyplácali prvú vlnu inflačnej pomoci," spresnil Krajniak. Pomoc 100 eur podľa Krajniakových slov dostane aj 85 433 nezaopatrených detí, ktoré majú súdom určené výživné nižšie ako 150 eur. „Ďalšou skupinou je 900 odchovancov centier pre deti a rodiny," dodal Krajniak. Niektorým skupinám obyvateľov bude podľa neho protiinflačná pomoc vyplatená automaticky, niektoré skupiny obyvateľov budú musieť o ňu požiadať.
http://web.archive.org/web/20221111210757/https://www.aktuality.sk/clanok/EAXjFai/inflacia-vlada-slubuje-najzranitelnejsim-po-100-eur/
V sedemnástich si vlastnoručne postavil celoročne obývateľný dom za 18-tisíc eur
Radek Pospíšil začal stavať dom v šestnástich rokoch. Na Instagrame to sledovali tisíce ľudí a viaceré firmy mu dnes ponúkajú platenú spoluprácu.
Ako vám v puberte napadlo postaviť si vlastný dom? Chcel som ho stavať už dávno pred ňou, ale ako osemročnému či desaťročnému mi to u rodičov neprešlo. Ani len chata. Práve rodičia mi v záhrade v detstve stavali rôzne búdy, kam sa pred nimi dalo ukryť. Dom sa mi preto zdal dobrou alternatívou na občasný únik. Reálne ste začali stavať v šestnástich rokoch. To mávajú chlapci iné starosti ako tráviť celé dni na stavbe. Myslíte prvé cigarety a chľast? To všetko tam bolo, ale potom som si povedal, že ma to už nebaví. Stavanie domu je zábavnejšie, hoci to tak nevyzerá. Rodičov som presvedčil tým, že to bude niečo ako prax do školy. Čo si budeme hovoriť, úroveň českých učilíšť nie je práve najlepšia, človek sa viac naučí v praxi. Práve rodičia mi potom celú stavbu financovali. Hovorili sme o tom, plánovali, preberali rozpočet, nakoniec súhlasili. Možno aj vďaka istote, že ak budem stavať dom, nebudem mať čas na hlúposti. Ako reagovali spolužiaci v škole? Mnohí sa najskôr smiali, že vymýšľam nezmysly, že sa to nemôže podariť. Keď som im dom priebežne ukazoval a pridával fotografie na sociálne siete, zmenili názor. Čo pozemok? Ten som,
http://web.archive.org/web/20220930194619/https://dennikn.sk/2945647/v-sedemnastich-si-vlastnorucne-postavil-celorocne-obyvatelny-dom-za-18-tisic-eur/
Jadrový konflikt medzi Indiou a Pakistanom? Milióny obetí a nukleárna zima, tvrdia vedci
Vedci vychádzali z reálnych dát o explóziách atómových zbraní.
Jadrový konflikt medzi Indiou a Pakistanom pripraví o život za týždeň viac ľudí, než za 6 rokov druhej svetovej vojny. vedci z Coloradskej univerzity v Boulderi a Rutgersovej univerzity. India a Pakistan majú v súčasnosti dokopy zhruba tri stovky jadrových hlavíc. Okolo roku 2025 by ich počet mal vzrásť asi na štyri stovky. Medzi oboma štátmi pritom panuje dlhodobé napätie sprevádzané konfliktmi. Pokiaľ by vyvolali vojnu, pri ktorej by obidve krajiny siahli po atómových zbraniach, dôsledky by boli dramatické nielen pre tento región, ale zrejme pre celú planétu. Počet mŕtvych môže počas prvého týždňa dosiahnuť 50 až 125 miliónov. Ale môže nastať narušenie klímy vedúcej k dramatickému poklesu teplôt po celej planéte, tvrdí štúdia zverejnená v odbornom na prelome septembra a októbra. Tím okolo Briana Toona svojím výskumom reagoval na stále napätejšie vzťahy medzi oboma veľmocami. V auguste India napríklad odobrala časť práv ľuďom žijúcim v spornej oblasti Kašmíru, onedlho tam poslala vojakov. Pakistan na to reagoval rovnako prudko a krok kritizoval. „Indicko-pakistanská vojna by zdvojnásobila úmrtnosť na celom svete,“ uviedol profesor Toon, ktorý sa venuje štúdiu atmosféry. „Bola by to vojna, ktorá nemá precedens v dejinách ľudstva.“ Brian Toon sa potenciálnemu dosahu jadrových konfliktov venuje dlhodobo. Už na začiatku 80. rokov patril medzi skupinu vedcov, ktorí dali svetu pojem „nukleárna zima“. Tá by nastala, keby veľmoci disponujúce atómovými zbraňami odpálili dostatočné množstvo týchto náloží. Prach, ktorý by explózia zdvihla, by na roky zatienil slnko a na planéte by nastal pokles teplôt, globálna neúroda a hladomor. Profesor Toon hovorí o trvajúcom dôvode na obavy – dnes najviac práve v pakistansko-indickom regióne. „Rýchlo zväčšujú svoje arzenály. Majú obrovské populácie, takže týmito zbraňami ohrozujú množstvo ľudí. A potom je tu ten nevyriešený konflikt v Kašmíre,“ varoval. Jeho tím v štúdii simuloval na počítačových modeloch, čo by táto vojna spôsobila. Vedci vychádzali z reálnych dát o explóziách atómových zbraní, tie potom previedli do regionálnych podmienok indického subkontinentu. Devastácia by podľa výsledkov simulácie prichádzala v niekoľkých vlnách. Počas prvého týždňa konfliktu by obidve strany mohli byť schopné odpáliť nad mestami protivníka všetky hlavice, ktoré majú k dispozícii. Každá z explózií by pripravila o život 700-tisíc ľudí. Väčšinu by nezabili samotné výbuchy, ale požiare. Vedci to predpokladajú z legendárneho výbuchu v Hirošime. Pre zvyšok sveta by to bol ale iba začiatok problémov. Výbuch totiž do atmosféry uvoľní zhruba 160 miliárd ton hustého dymu. Ten by znemožnil prístup slnečného svetla, čo by znamenalo pokles globálnych teplôt o 2 až 5 stupňov Celzia. Dôsledkom by bol celoplanetárny hladomor, ktorého straty si vedci ani netrúfajú odhaľovať. „Náš experiment založený na týchto najlepších modeloch predvída rozsiahle zníženie produkcie rastlín na súši a rias v oceánoch. To by malo následky pre organizmy na vrchole potravinového reťazca vrátane ľudí,“ uviedla spoluautorka štúdie Nicole Lovenduskiová. Profesor Toon je tiež znepokojený tým, že o následkoch jadrovej vojny nie sú dostatočne informovaní Američania.
http://web.archive.org/web/20191007155235/https://www.aktuality.sk/clanok/729784/jadrovy-konflikt-medzi-indiou-a-pakistanom-miliony-obeti-a-nuklearna-zima-tvrdia-vedci/
Týždeň vo svetovej ekonomike: Zelenskyj kandidátom do EÚ a Biden zúfalo siaha na daň z benzínu
Putin dosiahol u svojich nepriateľov bezprecedentnú rýchlosť, Ukrajina a Moldavsko získali status kandidátov do EÚ. Biden v predvolebnom strese žiada zrušenie dane z benzínu a Netflix priblížil plány na spustenie reklám. Prečítajte si výber najzaujímavejších správ zo sveta biznisu a financií.
Lídri EÚ na štvrtkovom samite udelili Ukrajine a Moldavsku status kandidátskych krajín. Oznámenie sprevádzali milé statusy vítajúce nových bratov, zatiaľ však ide primárne o politické gesto na nahnevanie Putina. Obidve krajiny čaká proces trvajúci niekoľko rokov. Do európskeho spoločenstva sme naposledy prijali Chorvátsko, kandidatúra mu trvala 10 rokov. Ukrajina aj Moldavsko najskôr musia splniť sériu podmienok, ktoré im EÚ stanovila. Ide napríklad o zákony na nezávislé menovanie sudcov, opatrenia proti moci oligarchov či ochrana menšín. Chorvátom trvalo tri roky, kým podmienky splnili, Severné Macedónsko a Albánsko sú v tejto fáze zaseknutí od roku 2005 (tu však hrá rolu aj odpor členského Bulharska). Následne budú nasledovať prístupové rokovania, v ktorých budú kandidáti musieť zaviesť ďalšie reformy. Ich cieľom bude premeniť uchádzačov na funkčné trhové ekonomiky s inštitúciami dosť silnými na vymáhanie európskeho práva. Pri skorumpovanej minulosti Ukrajiny to bude výzva aj pre ambiciózneho hráča ako Zelenskyj. Pri povojnovej oprave krajiny sa však členstvo určite zíde. Voľný pohyb kapitálu a služieb by pritiahol investorov či ľudí, ktorí pre vojnu emigrovali. Zvýšený objem obchodu by tiež poskytol potrebné peniaze navyše. Jednoduchý prístup by prospel aj európskym investorom, ktorí potrebujú lacnejšiu pracovnú silu či ukrajinské komodity. Niektorí členovia sa však východnej expanzie bloku (nielen o Ukrajinu a Moldavsko, ale aj Albánsko, Severné Macedónsko či Gruzínsko, ktorých členstvo sa zvažuje) obávajú. Na jednej strane im vrásky spôsobuje vytláčanie domácich nízkokvalifikovaných pracovníkov lacnou pracovnou silou. V druhom rade môže byť pri možnosti využívať veto ohrozená jednota bloku, s ktorou sú už teraz problémy. Americký prezident Joe Biden vyzval Kongres (parlament USA), aby na tri mesiace pozastavil vyberanie dane z pohonných hmôt. Rekordne drahý benzín už mesiace dusí tamojšiu strednú triedu, ktorá to hlave Bieleho domu oplatila klesajúcou popularitou. Pri hlbšom pohľade je to pomerne zúfalý výkrik do tmy. Návrh nemá plnú podporu ani jednej zo strán, kritizujú ho Demokrati, Republikáni aj viacerí experti. Na jednej strane mu vyčítajú minimálny dopad na ľudí. Daň pri súčasných cenách predstavuje menej ako 5% nákladov na pohonné hmoty. Jej zrušenie by sa navyše v plnej výške neprenieslo do nižšej ceny, nejakú časť by si nechali firmy na zisku. Opatrenie je teda skôr snahou ukázať rozhnevaným voličom, že sa Biely dom snaží niečo spraviť, keďže vyhliadky Demokratov v novembrových voľbách nevyzerajú ružovo. Druhou kritikou je 10-miliardový výpadok v štátnom rozpočte. Paradoxné na tom je, že sa táto daň používa na budovanie a údržbu ciest – pričom infraštruktúra je jednou z Bidenových priorít. Prezident sľubuje, že na cesty peniaze zostanú aj vďaka minuloročnému zníženiu štátneho deficitu (to ale po pandemickom roku mimoriadnych dávok nie je tak ťažké). Šéf centrálnej banky Fed Jerome Powell medzitým vo výpovedi v Kongrese potvrdil nekompromisný postoj k inflácii. Inflácia vraj musí byť skrotená a hoci si nemyslí, že dvíhaním úrokov spôsobia recesiu (na čo sa v médiách často zabúda), pripúšťa, že ekonomiku oslabia. Pre trhy tento postoj nebol prekvapivý, počas týždňa sa trhy dokonca ukľudnili a stúpali. Netflix sa od aprílového burzového prepadáku snaží naštartovať reformu svojho biznis modelu. Po prvom kvartáli zverejnil nelichotivé číslo o poklese počtu predplatiteľov, keďže ľudia po pandémii trávia menej času pred televíziou a prechádzajú ku konkurencii ako Disney+. V priebehu týždňa prepustil 300 zamestnanov, aby prispôsobil náklady klesajúcim tržbám z predplatného. V pozadí však vznikajú kontúry plánu na financovanie reklamami, aby mohol ponúkať časť obsahu zdarma. Podľa odhadov by sme mali takúto možnosť získať do roka. Platforma plánuje zo začiatku zodpovednosť na reklamy outsourcovať. Top uchádzačmi na spoluprácu sú zatiaľ NBCUniversal a Google. Prvá je mediálny konglomerát, pod ktorý patrí aj filmové štúdio Universal Pictures. Druhá notoricky známy Big Tech zodpovedný za prevádzku YouTubu. Tieto firmy by boli zodpovedné za dodanie potrebnej technológie a stratégiu predaja. Víťaz pravdepodobne získa nárok zostať jediným partnerom a podiel na zisku. Netflix sa následne pokúsi vybudovať vlastné oddelenie reklám. Chcú pritom konkurovať tradičným televíziám integrovanejším a menej rušivým modelom. Podrobnosti, ako to chcú dosiahnuť, zatiaľ nepovedali. Pripomienky, nápady a komentáre môžete posielať na .
http://web.archive.org/web/20220816041316/https://www.aktuality.sk/clanok/3aORzBS/tyzden-vo-svetovej-ekonomike-zelenskyj-kandidatom-do-eu-a-biden-zufalo-siaha-na-dan-z-benzinu/
Ukrajina: USA v rámci nových sankcií zakážu investície v Rusku
Podrobnejšie informácie o nových sankciách, Washington zverejní v priebehu stredy.
Americká vláda pripravuje nový balík sankcií voči Moskve, v rámci ktorého zakáže "všetky nové investície" v Rusku. Okrem toho pritvrdí existujúce reštrikcie voči ruským bankám a štátnym podnikom a rozšíri zoznam sankcionovaných ruských vládnych činiteľov a ich rodinných príslušníkov. Oznámila to utorok hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová, ktorú citovala agentúra DPA. Spojené štáty podľa nej budú ďalší balík sankcií voči režimu Vladimira Putina koordinovať s európskymi partnermi aj s ďalšími krajinami skupiny G7. Podrobnejšie informácie o nových sankciách, ktoré sú reakciou na pokračujúcu ruskú agresiu voči Ukrajine, Washington zverejní v priebehu stredy. "Tieto opatrenia oslabia kľúčové nástroje ruskej štátnej moci a spôsobia Rusku akútnu a okamžitú ekonomickú ujmu; vyvodia tiež zodpovednosť voči ruskej kleptokracii, ktorá financuje a podporuje Putinovu vojnu," vyhlásila hovorkyňa Bieleho domu. Šéfka britskej diplomacie Liz Trussová počas utorkovej návštevy vo Varšave uviedla, že už doterajšie sankcie Západu vracajú ruskú ekonomiku späť do čias Sovietskeho zväzu. Zdôraznila však, že je v tomto smere potrebné vyvinúť ešte väčšie úsilie, uvádza agentúra AFP. Británia už podľa Trussovej zmrazila Kremľu prostriedky vo výške 350 miliárd dolárov. To podľa nej znamená, že Rusko má už zablokovaných viac než 60 percent svojich devízových rezerv, čo má skomplikovať financovanie Putinovej vojnovej mašinérie. Súčasnú situáciu spojenú s vojenským konfliktom monitorujú naši kolegovia a usilujú sa o to, aby vám poskytli všetky dôležité správy o aktuálnom dianí. Našou hlavnou úlohou je prinášať vám predovšetkým dôveryhodné a spoľahlivé informácie, ktoré dôsledne overujeme. Vaša podpora nám umožňuje, aby tento obsah mohli zadarmo čítať aj ľudia, ktorí si ho nemôžu dovoliť. Podporte našu prácu a spojte sa spolu s nami za dobrú a spravodlivú vec.
http://web.archive.org/web/20220407082130/https://www.aktuality.sk/clanok/gnViFCQ/ukrajina-usa-v-ramci-novych-sankcii-zakazu-investicie-v-rusku/
Krvavá sobota v Ankare: Za vraždou asi 100 ľudí má stáť Islamský štát
Oficiálny počet mŕtvych je 97. Číslo však môže byť aj vyššie. Krvavá sobota v Ankare.
Turecký premiér Ahmet Davutoglu tvrdí, že hlavným podozrivým zo sobotňajšieho (10. 10.) teroristického útoku v Ankare je Islamský štát. Po teroristickom útoku došlo k stretom medzi tureckými vládnymi jednotkami a militantnými zložkami Kurdskej strany pracujúcich. Uvádza . Účasť Islamského štátu na akcii pritom predpokladajú aj . Dva simultánne samovražedné útoky pred hlavnou železničnou stanicou v Ankare zabili 97 - 128 ľudí. Údaje sa rôznia. Medzi mŕtvymi je údajne jeden Palestínčan. Turecké orgány uviedli, že pri razii v meste Adana na juhu krajiny zadržali štyroch údajných militantov Islamského štátu. Dnes sú naplánované pohreby mnohých obetí tohto útoku. Tie sú sprevádzané protestami, kde sa skandujú protivládne heslá. Turecký premiér tvrdí, že jedným z možných dôvodov útokov sú nadchádzajúce voľby. Tie sú naplánované na 1. novembra. Keďže je veľká časť mŕtvych prívržencami kurdskej strany, objavujú sa špekulácie, že cieľom útokov boli práve Kurdi.
http://web.archive.org/web/20160131010155/http://www.aktuality.sk/clanok/305944/krvava-sobota-v-ankare-za-vrazdou-asi-100-ludi-ma-stat-islamsky-stat/
Mladí najviac veria Kotlebovi. Takto by dopadli voľby, ak by volili ľudia do 40 rokov
Viac ako tretina ľudí vo veku od 18 do 39 rokov sympatizuje s kotlebovcami.
Najviac mladých Slovákov podporuje krajne pravicovú stranu Kotleba-Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Vysokej popularite sa teší aj jej líder a predseda Banskobystrického kraja Marian Kotleba. Vyplýva to z najnovšej štúdie bratislavského Inštitútu pre verejné otázky (IVO). uviedol dnes inštitút. Analytik IVO Marián Velšic novinárom povedal, že preferencie ĽSNS medzi Slovákmi vo veku 18 až 39 rokov dosahujú 23,5 percenta a že vzhľadom ku spomínaným sympatiám majú priestor k rastu. IVO robil v septembri prieskum preferencií slovenských politických strán na vzorke 1 803 ľudí vo veku od 18 do 39 dokov. Opýtaní odpovedali, koho volili v marcových voľbách a koho by volili, ak by boli voľby v septembri 2016. ĽSNS nečakane uspela v marcových parlamentných voľbách, v ktorých získala osem percent hlasov a v 150-člennom parlamente obsadila 14 kresiel. Strana napríklad presadzuje vystúpenie krajiny z EÚ a NATO a vo svojom programe okrem iného sľúbila nastolenie "poriadku s parazitmi v osadách" a ochranu ľudí pred "cigánskym terorom". ĽSNS sa tiež hlási k vojnovému slovenskému štátu, ktorý bol za 2. svetovej vojny spätý s nacistickým Nemeckom. Podľa štúdie IVO sa mladšej generácii Slovákov pozdávajú najmä návrhy ĽSNS na zníženie počtu poslancov parlamentu, obmedzenie štátnych sociálnych dávok pre Rómov či kritika na adresu súčasného štátneho zriadenia na Slovensku. S tesným odstupom za ĽSNS v rebríčku preferencií medzi mladšou generáciou Slovákov skončila s podporou 23,4 percenta liberálna strana Sloboda a solidarita (SaS), ktorá je najsilnejšou opozičnou stranou. Obľuba ĽSNS a SaS u mladých Slovákov tento rok na jeseň v porovnaní s poslednými parlamentnými voľbami stúpla. ​Výrazná väčšina opýtaných uviedla, že takzvané konšpiračné weby predstavujú alternatívu tradičných médií a že tieto weby majú vzhľadom na slobodu slova a prejavu právo na existenciu. Najviac sa mladá generácia obyvateľov päťmiliónovej krajiny zaujíma na internete o informácie o udalostiach vo svete, o problematiku životného prostredia a o tému migrácie. Nadpriemerne aktívny na internete a sociálnych sieťach sú prívrženci ĽSNS. ​
http://web.archive.org/web/20221210123822/https://hnonline.sk/slovensko/873190-mladi-slovaci-do-40-rokov-podporuju-najviac-kotlebovcov-ukazala-studia
Tisíce protestujúcich pochodovali Budapešťou, zablokovali dva mosty
Tisíce Maďarov vyšli vo štvrtok podvečer opäť do ulíc Budapešti, aby protestovali proti novele zákonníka práce a proti vláde premiéra Viktora Orbána.
Podľa internetového vydania ľavicového denníka Népszava demonštranti obsadili Margitin most a potom aj Reťazový most. Po stredajších protestoch na Kossuthovom námestí a ďalších miestach maďarského hlavného mesta zorganizovalo pochod a zhromaždenie pred parlamentom na štvrtok večer zoskupenie Slobodná univerzita. Medzičasom organizátori avizovali, že v nedeľu bude na Námestí hrdinov ďalšia demonštrácia. Polícia v uliciach okolo parlamentu pripravila nákladné vozidlá s kovovými zábranami, ktoré však zatiaľ nerozostavila. Pochod zablokoval električkové linky 2 a 6. Pochod sa vybral aj smerom k ulici Gyorskocsi utca, kde je od stredy na policajnej stanici zadržaných niekoľko demonštrantov. V stredu pri potýčkach medzi protestujúcimi a policajtmi utrpeli zranenia piati príslušníci poriadkových síl. Policajti proti agresívnym účastníkom protestu nasadili niekoľkokrát slzotvorný plyn. Opozičné strany sa v stredu snažili blokovať schôdzu parlamentu. Predseda parlamentu László Kövér uviedol, že opoziční poslanci prekročili hranice - pretože už neboli agresívni len slovne, ale aj fyzicky, keď bránili predsedovi zákonodarného zboru dostať sa za rečnícky pult. Kövér avizoval, že poslancov, ktorí porušili rokovací poriadok parlamentu, čaká prísne finančné potrestanie. Následné hlasovanie o novele zákonníka práce, ktorá okrem iného zvyšuje rámec ročných nadčasov z 250 na 400 hodín, bolo podľa opozičných poslancov nezákonné. Jeho výsledok považuje opozícia za neplatný a novelu ako takú označila za "otrocký zákon". Opozičné strany a nezávislí poslanci vo štvrtok poslali list adresovaný prezidentovi Jánosovi Áderovi, v ktorom vykreslili sporné okolnosti prerokovania a prijatia uvedenej novely.
http://web.archive.org/web/20181214121627/https://www.aktuality.sk/clanok/651287/tisice-protestujucich-pochodovali-budapestou-zablokovali-dva-mosty/
Potme a potichu: peniaze v mestských firmách sú bez kontroly
Zákon predpokladá päť rôznych foriem kontroly mestských firiem, ale v realite sa vykonávajú často náhodne a ich kvalita a účinnosť sú otázne.
Autori pracujú v Inštitúte SGI Mestské firmy sú zakladané podľa ustanovení obchodného zákonníka, no na rozdiel od iných spoločností majú už zo svojej podstaty špeciálne postavenie. Sledujú totiž verejný, nie súkromný záujem a čerpajú z verejných zdrojov za pôsobenia na voľnom trhu. Ak sú plne v rukách samospráv, nemusia dokonca ani súťažiť o zákazky prostredníctvom verejného obstarávania. To všetko nevyhnutne prináša potrebu, aby mestské firmy podliehali prísnejšej a širšej kontrole ako iné spoločnosti. Tú má interne vykonávať dozorná rada, poslanci mesta zas môžu kontrolou poveriť hlavného kontrolóra alebo interpelovať riaditeľov firiem. Mestské spoločnosti spadajú aj do kontrolnej pôsobnosti NKÚ a v neposlednom rade majú obmedzené možnosti kontroly aj samotní občania. Ako sa tieto rôzne formy kontroly reálne uplatňujú? Mestské firmy v prvom rade podliehajú vnútornej kontrole, ktorú vykonávajú kontrolné orgány spoločností, teda dozorné rady. Nakoľko v prípade eseročiek dozorné rady nemusia byť zo zákona zriadené, táto forma kontroly v niektorých prípadoch neexistuje. Činnosť dozorných rád by sa mala prejavovať aspoň formálne ich pravidelnými zasadnutiami. Zo 184 oslovených mestských firiem s podielom samosprávy nad 20 percent nám o nich sto sprístupnilo informácie. Po potrebných úpravách vzorky (pri 12 ani neexistovala dozorná rada) sa ukázalo, že dozorné rady zasadali v rokoch 2010 až 2016 v priemere trikrát ročne. Pri dvoch tretinách firiem prebehli v priemere tri a menej zasadnutí ročne. Dozorné rady MFK Dubnica nad Váhom, a.s., a Vranovské mestské služby, s.r.o., napríklad nezasadali ani raz. Zasadať je jedna vec, ale naozaj kontrolovať druhá. Ako v minulosti ukázali šetrenia NKÚ , mnoho dozorných rád svoje kompetencie poriadne nevyužíva a ich činnosť má v tomto smere výhradne formálny charakter. Medzi úlohy dozorných rád napríklad patrí predkladať správy valnému zhromaždeniu. Dozorné rady v piatich náhodne vybraných samosprávach síce predkladali správy za rok 2015 presne tak, ako im ukladá zákon, no ich výpovedná hodnota výrazne kolísala. Napríklad dozorná rada CZT Ružomberok, s.r.o., riešila nielen dodržiavanie právnych predpisov a stav hospodárenia a majetku spoločnosti, ale aj existenciu súdnych sporov, ukončenie zmlúv a uzatvorenie nových zmlúv. V správe aj jasne formulovala svoje odporúčania. Naopak v prípade spoločnosti Mestské lesy, s.r.o., Ružomberok dozorná rada v správe v zásade iba uviedla, že výsledky hospodárenia sú v súlade so zákonmi, že účtovná závierka verne zobrazuje finančnú situáciu firmy a že sa splnil plánovaný zisk. Ešte úspornejšie sa postupovalo pri spoločnosti TURIEC, a.s., správa obsahovala iba súhlas s účtovnou závierkou a s umorením účtovnej straty. Dozorná rada firmy Nitrianske komunálne služby, s.r.o., dokonca písomné správy ani nevyhotovuje a podáva ich ústne. Aktivita dozornej rady pritom môže výrazne pomôcť zamedziť plytvaniu verejnými prostriedkami. V Brezne tento rok odvolali riaditeľa mestskej firmy LESY MESTA BREZNO, s.r.o., aj na základe toho, že predseda dozornej rady upozornil na pokračujúce nelegálne obchodovanie s drevom z mestských lesov. V Dolnom Kubíne člen dozornej rady mestskej firmy TEHOS, s.r.o., zistil , že spoločnosť predajom budovy výmenníkovej stanice a jej následným prenajímaním doposiaľ prišla o 53-tisíc eur. Druhým zdrojom kontroly sú hlavní kontrolóri, ktorí napriek oprávneniu kontrolovať mestské firmy túto možnosť veľmi nevyužívajú. Až v dvoch tretinách z 50 najväčších slovenských miest neuskutočnili hlavní kontrolóri v rokoch 2010 až 2016 v mestských firmách ani jednu kontrolu ročne. Pre zaujímavosť, v samosprávach Bratislava-Nové Mesto, Nové Zámky a Šaľa nebola od 1. januára 2010 vykonaná kontrolórom v mestských firmách žiadna kontrola. Iba 14 percent (39) zo všetkých kontrol sa uskutočnilo v mestských firmách, ktoré nie sú plne v rukách samosprávy. Súvisieť to môže s problematickou právnou úpravou takýchto kontrol, nakoľko ju kontrolóri majú možnosť vykonávať len v rozsahu dotýkajúcom sa majetkovej účasti obce. Tú však nemožno identifikovať, pokiaľ je účasť daná iba počiatočným finančným vkladom samosprávy. Aj keď usmernenie ministerstva vnútra v takom prípade predpokladá, že kontrole podlieha celkový majetok spoločnosti, v praxi je nemysliteľné, aby hlavný kontrolór mohol kontrolovať napríklad celý majetok banky, v ktorej má obec 0,01-percentný podiel. Hoci sú kapacity kontrolórov obmedzené, ich činnosť môže priniesť zásadné odhalenia a dopomôcť k lepšiemu využívaniu verejných zdrojov. Napríklad, v roku 2016 hlavný kontrolór mesta Prešov uskutočnil hlbšiu kontrolu mestskej firmy PREŠOV REAL, s.r.o., pričom zistil, že počas rokov 2012 – 2014 sa riadne nedodržiavala zmluva medzi mestom a firmou, nekontrolovala sa účelnosť mnohých výdavkov, nedodržiavali sa pravidlá rozpočtového hospodárenia a obchádzali sa verejné obstarávania. Okrem toho, že poslanci obecného zastupiteľstva môžu požiadať hlavného kontrolóra o vykonanie kontroly v akejkoľvek mestskej firme, môžu byť v tejto veci aj sami aktívni. Majú totiž právo požadovať od riaditeľov mestských firiem vysvetlenie vo veciach týkajúcich sa ich činnosti. Tento nástroj však využívajú rôzne. Kým v Košiciach si poslanci za roky 2010 – 2016 predvolali riaditeľov 35-krát, v Dunajskej Strede trikrát a v Nitre ani raz. Kontroly môže vykonávať aj Najvyšší kontrolný úrad, no vzhľadom na jeho rozsiahlu pôsobnosť sa zameriava na mestské firmy len sporadicky. Za roky 2012 – 2016 kontroloval spolu 25 mestských firiem. Keďže len v 50 najväčších mestách pôsobí až 251 spoločností s majetkovým podielom mesta, keby mal NKÚ spraviť len jednu kontrolu v každej z nich, trvalo by mu to pri tejto frekvencii 50 rokov. A aj keď dôjde k zisteniu pochybení, zverejnenie správy často nie je dostatočnou pákou na vymáhanie naplnenia odporúčaní úradu. V neposlednom rade možno vyzdvihnúť aktivity občanov. Pri kontrole prostredníctvom infožiadostí sa však pravidelne ukazuje, že jej možnosti (obzvlášť pri firmách s menej ako stopercentným podielom obcí) sú v praxi veľmi obmedzené. Ako sme písali v predchádzajúcom článku , aj pri jednoduchej žiadosti o priame sprístupnenie zakladateľských dokumentov firiem, ktoré sú čisto v rukách 50 najväčších samospráv, nám vyhovelo menej ako 60 percent podnikov. Podobne zle sú na tom firmy aj v zverejňovaní informácií na svojich webových stránkach. Zákon predpokladá päť rôznych foriem kontroly mestských firiem, ale v realite sa vykonávajú často náhodne a ich kvalita a účinnosť sú otázne. Dozorné rady zasadajú v mnohých prípadoch len sporadicky a ich činnosť má často iba formálny charakter. Okrem toho, že hlavní kontrolóri majú obmedzené kapacity, narážajú aj na nedostatočnú zákonnú úpravu v prípade firiem, kde samospráva nie je jediným spoločníkom. Zriedkavé kontroly môžu súvisieť aj s nezáujmom poslancov, ktorý je možné pozorovať aj pri sporadickom využívaní interpelácií riaditeľov firiem. Účinnosť kontroly zo strany NKÚ a občanov je zas obmedzená nedostatočnými nástrojmi na vymáhanie nápravy pochybení a slabým prístupom k informáciám. Za riešenie však nepovažujeme vynakladať ďalšie prostriedky na súkromných audítorov, ktorí by verejnú kontrolu len suplovali. Namiesto toho by sa malo pristúpiť k zefektívneniu existujúcich postupov – napríklad dosadzovaním odborníkov do dozorných rád a rozšírením ich kompetencií, zvýšením kapacít útvarov hlavných kontrolórov a spresnením zákonnej úpravy, či riadnym zverejňovaním informácií zo strany samotných mestských firiem.
http://web.archive.org/web/20220531054713/https://dennikn.sk/720845/potme-a-potichu-peniaze-v-mestskych-firmach-su-bez-kontroly/
Tour de France po časovke pozná šampióna. Slovinec Pogačar obhájil prvenstvo
V sobotnej 20. etape, ktorou bola individuálna časovka na 31 km, skončil so stratou 57 sekúnd na víťazného Belgičana Wouta van Aerta.
Slovinský cyklista Tadej Pogačar (UAE-Team Emirates) obhájil prvenstvo na cyklistických pretekoch Tour de France. V sobotnej 20. etape, ktorou bola individuálna časovka na 31 km, skončil so stratou 57 sekúnd na víťazného Belgičana Wouta van Aerta (Jumbo-Visma) na ôsmom mieste. Bude tak celkovým víťazom 108. ročníka, v nedeľu mu na to stačí prísť do cieľa v Paríži. Wout van Aert oslávil druhý etapový triumf na tomto ročníku, Belgičan odjazdil trať medzi Libourne a Saint-Emilion za 35:53 min. a bol o 21 sekúnd rýchlejší ako druhý Dán Kasper Asgreen (Deceuninck – QuickStep). Prvý medzičas ovládol s 13-sekundovým náskokom a druhý s 24-sekundovým. citoval slová Van Aerta internetový portál radsport-news.com. citoval slová Pogačara internetový portál slovenskenovice.si. Víťazstvo na TdF si naposledy zopakoval Brit Chris Froome, ktorý sa z celkového prvenstva tešil v rokoch 2015 až 2017. V najlepšej desiatke priebežného poradia k zmenám neprišlo. Dvadsaťdvaročný Slovinec Tadej Pogačar obháji triumf na Tour suverénne pred Dánom Jonasom Vingegaardom (Jumbo-Visma) a Ekvádorčanom Richardom Caparazom (Ineos Grenadiers). 1. Wout van Aert (Belg./Jumbo-Visma) 35:53 min., 2. Kasper Asgreen (Dán./Deceuninck-QuickStep) +21 s, 3. Jonas Vingegaard Rasmussen (Dán./Jumbo-Visma) +32, 4. Stefan Küng (Švaj./Groupama-FDJ) +38, 5. Stefan Bissegger (Švaj./EF Education-Nippo) +44, 6. Mattia Cattaneo (Tal./Deceuninck-QuickStep) +49, 7. Mikkel Bjerg (Dán./UAE Team Emirates) +52, 8. Tadej Pogačar (Slov./UAE Team Emirates) +57, 9. Magnus Cort Nielsen (Dán./EF Education-Nippo) +1:00 min., 10. Dylan Van Baarle (Hol./Ineos Grenadiers) +1:21 1. Pogačar 80:16:59 h., 2. Vingegaard Rasmussen +5:20 min., 3. Richard Carapaz Montenegro (Ekv./Ineos Grenadiers) +7:03, 4. Ben O'Connor (Austr./AG2R Citroën Team) +10:02, 5. Wilco Kelderman (Hol./Bora-hansgrohe) +10:13, 6. Enric Mas Nicolau (Šp./Movistar Team) +11:43, 7. Alexej Lucenko (Kaz./Astana-Premier Tech) +12:23, 8. Guillaume Martin (Fr./Cofidis) +15:33, 9. Pello Bilbao (Šp./Bahrain Victorious) +16:04, 10. Rigoberto Uran Uran (Kol./EF Education-Nippo) +18:34 Denný prehľad správ emailom Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu. Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.
http://web.archive.org/web/20210725195312/https://hnonline.sk/sport/5385346-tour-de-france-po-casovke-pozna-sampiona-slovinec-pogacar-obhajil-prvenstvo
Assange sa môže na ekvádorskej ambasáde ukrývať aj roky
Zakladateľ WikiLeaks Julian Assange sa ukrýva pred vydaním do Švédska na vypočúvanie na ekvádorskej ambasáde v Londýne. Minister zahraničia Ekvádoru pripustil, že Assangeovi môžu poskytnúť útočisko aj na niekoľko rokov.
Ekvádor je pripravený poskytnúť zakladateľovi portálu WikiLeaks Julianovi Assangovi útočisko na svojej ambasáde v Londýne aj "niekoľko rokov". Pripustil to ekvádorský minister zahraničných vecí Ricardo Patino, ktorý chce o tejto otázke vo štvrtok rokovať aj so svojím britským rezortným kolegom Williamom Haguom. Rozhovory sa uskutočnia presne v deň, keď Assange "oslávi" presne 100 dní strávených na ekvádorskom diplomatickom zastupiteľstve v Británii. "Sme absolútne pripravení. Rovnako aj pán Assange, pretože on sa rozhodol žiadať o azyl, a bol si vedomý dôsledkov," povedal Patino reportérom v sídle Organizácie Spojených národov (OSN). Najvyšší súd v Británii ešte koncom mája povolil Assangeovo vydanie do Švédska, kde sa údajne v minulosti dopustil trestných činov znásilnenia a sexuálneho útoku. Štyridsaťjedenročný aktivista pochádzajúci z Austrálie však tvrdí, že ide o vymyslené obvinenia a švédske orgány konajú pod nátlakom USA, ktoré sa mu chcú pomstiť za zverejnenie tajných dokumentov z prostredia americkej diplomacie. Od 19. júna sa preto ukrýva na pôde ekvádorského veľvyslanectva v Londýne. Po tom, ako Londýn, Štokholm i Washington odmietli zaručiť, že Assanga Švédi nevydajú Američanom, Ekvádor prominentnému aktivistovi udelil politický azyl. Zakladateľ internetovej stránky WikiLeaks Julian Assange dnes obvinil amerického prezidenta Baracka Obamu, že využíva povstania tzv. arabskej jari na osobné politické ciele. Assange sa takto vyjadril počas podujatia na okraj 67. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, ktoré sa uskutočnilo cez videomost z jeho útočiska na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne. Podujatie na okraj VZ OSN zorganizoval Ekvádor. Assange sa na ňom snažil načrtnúť podobnosť medzi sebou a iniciátormi arabskej jari - uviedol, že ich všetkých Obama zradil. "Pre Tunisanov to musí byť prekvapenie, keď Barack Obama vyhlasuje, že USA podporovali sily presadzujúce zmeny v Tunisku," uviedol Assange z maličkej ekvádorskej misie v Londýne, ktorá má rozmery bytu. Assange vyhlásil, že povstania po celom arabskom svete boli čiastočne inšpirované odhaleniami jeho webovej stránky o despotických vládcoch, vrátane zvrhnutého tuniského prezidenta Zína Ábidína bin Alího. Assange uviedol, že Obama sa snaží využiť reformy v krajinách arabskej jari vo svojej terajšej kampani za znovuzvolenie.
http://web.archive.org/web/20121102065333/http://www.pluska.sk/krimi/zahranicne-krimi/assange-moze-ekvadorskej-ambasade-ukryvat-aj-roky.html
Generálny tajomník OSN vyzval Irán, aby zastavil skúšky balistických rakiet
Skúšanie balistických rakiet je podľa generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna v rozpore s dohodou o jadrovom programe.
Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyzval Irán, aby zastavil skúšky balistických rakiet, pretože ich vykonávanie je v rozpore s dohodou o jadrovom programe Teheránu uzavretou vlani v júli medzi Iránom a šiestimi svetovými mocnosťami. Informovala o tom dnes agentúra AP. Vo svojej správe o dodržiavaní historickej jadrovej dohody adresovanej Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN) Pan Ki-mun uviedol, že skúšky balistických rakiet, ktoré Teherán vykonáva, prispievajú k zvyšovaniu napätia na Blízkom východe. Bezpečnostná rada OSN vo svojej rezolúcii schválenej 20. júla 2015 okrem iného vyzýva Irán, aby nevykonával skúšky balistických rakiet schopných niesť jadrové hlavice. Keď však BR OSN o skúškach iránskych rakiet v marci rokovala, Rusko vyhlásilo, že Irán rezolúciu neporušuje, pretože výzva nie je požiadavka.
http://web.archive.org/web/20160710151427/http://www.aktuality.sk/clanok/354464/generalny-tajomnik-osn-vyzval-iran-aby-zastavil-skusky-balistickych-rakiet/
Sila miernych, slabosť hrubých
Najväčším porazeným je tentoraz „popapulizmus“.
Je to azda najpodstatnejší aspekt víťazstva prezidentky. Spôsobom, akým komunikuje, ukázala čosi nevídané. A to nielen v našich podmienkach. Takmer všade politici žnú úspechy s nikdy sa nekončiacou špirálou vzájomných osobných útokov. Tak to majú overené a inak už nevedia. Zuzana Čaputová na to ide opačne. Za silného sa u nás tradične považuje iba ten, kto zničí súpera. Kto ho udupe do zeme, roztrieska mu gebuľu alebo aspoň dá poriadne po papuli. Či už doslovne, alebo obrazne. Názorový oponent je predsa bytostný nepriateľ a najväčšia slasť je útočiť na neho z bezpečia virtuálneho priestoru. Predmetom posmechu sú rečové deficity politikov a političiek, ich objemná telesná schránka či ženskosť. Tento úbohý a zaužívaný model správania žal doteraz jeden úspech za druhým. My, Slováci, sme sa v priebehu dejín naučili, že máme iba dve možnosti – buď sme osobne útoční, alebo neosobne defenzívni. Teda v prvom
http://web.archive.org/web/20221126091306/https://dennikn.sk/1429657/sila-miernych-slabost-hrubych/
Belgicko za posledné dva roky odvrátilo najmenej šesť teroristických útokov
Vyhlásil to šéf justičnej polície v Bruseli Eric Jacobs.
Najmenej šesť teroristických útokov sa za uplynulé dva roky podarilo odvrátiť belgickým úradom, vyhlásil šéf justičnej polície v Bruseli Eric Jacobs. Polícia pri predchádzaní útokom spolupracuje aj s tajnými službami. „Môžem povedať, že od novembra 2014 sme prekazili najmenej šesť atentátov. Úzko sme pri tom spolupracovali s tajnými službami,“ vyhlásil Jacobs v rozhovore pre dnešné vydanie belgického denníka La Derniere Heure. V boji proti terorizmu je podľa neho najzložitejšie spracovávanie informácii. Jacobsa teší, že úrady dostávajú viac informácii a indícii ako v minulosti. Od marcových teroristických útokov v Bruseli polícia dostáva takmer 600 tipov denne, uviedol. Jacobs má na starosti aj riadenie protiteroristickej jednotky, pričom mu chýba lepšia koordinácia práce s ostatnými bezpečnostnými zložkami. „Stále sme v pozícii, keď musíme dobiehať meškanie. V očakávaní personálnych posíl si musíme prezieravo vyberať priority,“ posťažoval sa šéf justičnej polície. Táto zložka polície podľa Jacobsa venuje až 45 percent svojich zdrojov na prípady súvisiace s terorizmom. Justičná polícia má v Belgicku na starosti boj proti organizovanému zločinu a prípady, ktoré si vyžadujú osobitný prístup. Odhaľuje zločinecké skupiny, vykonáva súdne vyšetrovanie a zhromažďuje dôkazy. Nazýva sa „justičná“, pretože pôvodne patrila a konala na pokyn federálnej prokuratúry.
http://web.archive.org/web/20161228155516/https://www.aktuality.sk/clanok/402345/belgicko-za-posledne-dva-roky-odvratilo-najmenej-sest-teroristickych-utokov/
Kiska poslal list Dankovi. Kritizuje postup koalície
Prezident prijal bývalých ústavných sudcov, právnikov, advokátov a sudcov, ktorí vyzvali na zrušenie amnestií Vladimíra Mečiara.
povedal prezident Andrej Kiska po stretnutí s ústavnými sudcami, ktorí vyzývali na zrušenie Mečiarových amnestií. Prezident zdôraznil, že tu je názor drvivej väčšiny obyvateľov tejto krajiny, ktorá ich chce zrušiť. povedal Kiska. vyhlásil prezident. Kiska si však nemyslí, že je správne takúto zmenu uskutočniť v skrátenom legislatívnom konaní. "Domnievam sa, že k zrušeniu amnestií, treba vytvoriť dostatočný časový priestor." "Nemeňme ústavu za niekoľko dní," dodal. Práve návrh koaličných strán hovorí o tom, že by sa zmena mala diať v skrátenom konaní. Amnestie udelené v roku 1998 vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša.
http://web.archive.org/web/20221203012631/https://hnonline.sk/tv/stare-sekcie/politika/930105-kiska-poslal-list-dankovi-kritizuje-postup-koalicie
Každé dobro sa počíta alebo ako pominú hrôzy z magdalénskych práčovní
Novela Všetky tie maličkosti ponúka univerzálny príbeh o tom, aké dôležité je pomôcť druhému a odmietnuť krutosť.
Na kopci nad mestom sa vypína kláštor. Akoby trónil na vrchu, sledujúc všetky zlé skutky miestnych obyvateľov. Svieti sa len v niekoľkých oknách, inak je v celom jeho okolí tma a ticho. Kláštor vedú sestry dobrého pastiera, ktoré v ňom prevádzkujú školu pre dievčatá a úspešnú práčovňu. O škole sa vie málo, no práčovňa má výbornú reputáciu – bielizeň sa odtiaľ vracia ako nová. Kto ju však perie, žehlí a pripravuje? O ženách, ktoré tam pracujú, sa v meste vedú len reči. Autorka Claire Keeganová zasadila dej novely Všetky tie maličkosti (Artforum, 2021) do prostredia írskeho mesta New Ross v grófstve Wexford. V drsnej krajine, kde ľudia zápasia s chudobou a dlhmi, žije Bill Furlong s manželkou a piatimi dcérami. Ako obchodník s uhlím je svedkom zlého zaobchádzania so ženami z miestnej práčovne. Práve na tomto zvláštnom stretnutí stavia spisovateľka svoju novelu. Je príbehom o pomoci a maličkostiach, ktorých súčet môže viesť k zmene k lepšiemu. V príbehu Všetky tie maličkosti sa vraciame do roku 1985, keď v Írsku fungovali magdalénske práčovne. Ako Keeganová vysvetľuje na konci knihy, v 18. až 20. storočí tam bolo uväznených a nútených pracovať okolo 30-tisíc žien. „Tieto inštitúcie boli vedené a financované katolíckou cirkvou v súčinnosti s írskou vládou,“ píše autorka s tým, že mnoho žien a dievčat tam prišlo o deti. Dôkazom je mesto Tuam v grófstve Galway, kde v roku 2014 odkryli masový hrob s pozostatkami okolo 800 bábätiek a detí. Írska vláda sa za magdalénske práčovne ospravedlnila pred 9 rokmi. Furlong s magdalénskou práčovňou nemá nič spoločné. Len tam pravidelne vozí dohodnuté množstvo uhlia. Je spokojný a v istých okamihoch aj šťastný. Na nič sa nesťažuje – doma ho čaká usporiadaná rodina a vychované dcéry. Uvedomuje si však, že „stratiť všetko by bola tá najjednoduchšia vec na svete“. Napriek svojej veľkej postave je Furlong skôr citlivým otcom a chápavým šéfom. Jeho charakter Keeganová vysvetľuje životnými podmienkami a náhodami. Furlongova mama ho porodila ako slobodné 16-ročné dievča. Pokojne mohla skončiť v miestnej práčovni, no ujala sa jej protestantská vdova žijúca vo veľkom dome za mestom. „V to ráno, keď sa Furlong narodil, práve
http://web.archive.org/web/20220526231727/https://dennikn.sk/2677534/kazde-dobro-sa-pocita-alebo-ako-pominu-hrozy-z-magdalenskych-pracovni/
Mladí slovanisti po prehre vyčíňali v šatni. Trhali sprchy a rozbíjali dvere
Dorastenci Slovana Bratislava nezvládli prehru vo finále extraligy. Klub vyvodí voči hráčom dôsledky.
Mladí hokejisti Slovana Bratislava po prehre vo štvrtom finálovom stretnutí o majstra Slovenska dorastu na ľade Trenčína (3:8) poškodili zariadenie v šatni hostí. Ako TASR informoval manažér mládeže neziskovej organizácie Dukla Trenčín Róbert Kompas, hráči hosťujúceho družstva odtrhli sprchy a rozbili dvere v šatni. Celková škoda zatiaľ nie je vyčíslená. Trenčania obhájili titul a tešili sa zo siedmeho republikového titulu v tejto vekovej kategórii. " ," doplnil Kompas s tým, že prípad nehlásili na polícii. " ," uzavrel mládežnícky manažér. Dorastenci Slovana vyhrali nadstavbovú časť dorasteneckej extraligy so šesťbodovým náskokom pred Trenčínom. Vo finálovej sérii však prehrali s Trenčanmi hneď prvé domáce stretnutie. Druhé vyhrali, no po dvoch prehrách v Trenčíne prišli o majstrovských titul. " ," informovala Veronika Némethová z HC Slovan Bratislava. Newsletter Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu. Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.
http://web.archive.org/web/20181202190652/https://hnonline.sk/sport/1722664-mladi-slovanisti-po-prehre-vycinali-v-satni-trhali-sprchy-a-rozbijali-dvere
Slovenská veda dostane z EÚ viac ako 2 miliardy eur
Dobré správy pre slabo financovanú slovenskú vedu.
V novom programovom období 2014-2020 bude opäť časť európskych peňazí smerovať do oblasti výskumu. Slovensko dostane v rámci Operačného programu Výskum a inovácie od Európskej únie sumu 2 266 776 537 eur. Operačný program bude zameraný na podporu výskumu, technologického vývoja a inovácií, ako aj na zvýšenie konkurencieschopnosti a podporu rastu malých a stredných podnikov na Slovensku. Ministerstvo školstva si od operačného programu sľubuje najmä rozsiahlejšiu podporu spolupráce medzi akademickým a priemyselným sektorom. „Oproti programovému obdobiu 2007–2013 pôjde o koncentrovanejšiu podporu výskumu a vývoja, pričom celkovo bude podporený menší počet väčších projektov a podpora bude smerovaná do oblastí špecializácie definovaných Stratégiou výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR,“ vysvetlilo ministerstvo školstva. Európske peniaze poslúžia napríklad aj na zvýšenie súkromných investícií do výskumu a vývoja a na rast výskumno-vývojových a inovačných kapacít v priemysle a službách. Očakáva sa, že vďaka programu narastie podiel podnikov využívajúcich výskum, vývoj a inovácie o 10 percent, bude podporených takmer 13.000 podnikov, vrátane 1400 start-upov a vytvorí sa 4000 nových pracovných miest. Tiež by malo dôjsť k nárastu počtu výskumníkov na Slovensku o vyše 1000.
http://web.archive.org/web/20160103111527/http://www.aktuality.sk/clanok/276043/slovenska-veda-dostane-z-eu-viac-ako-2-miliardy-eur/
Zarazený Bratislavčan prehovoril: Banky nás majú za bláznov!
Praktiky niektorých bánk už nemajú hraníc," hovorí Tomáš z Petržalky, ktorý si zvláštny prístup nemenovanej banky vyskúšal na vlastnej koži.
Že sa s nami banky vedia pekne zahrať zistil Tomáš po tom, ako si na výpise z účtu skontroloval, za čo banke celý čas platil. "Keďže som ako športovec dosť rozlietaný, mnoho platieb a úhrad riešim len cez internetbanking, pretože po náročných cyklo tréningoch sa mi do banky už naozaj chodiť nechce. To som ale netušil, že mesačne platím poplatky len za to, že si ho vôbec otvorím." O spoplatňovaní online služieb Tomáš netušil, priznal však, že sa to mohlo stať jeho vinou: "Nezvyknem čítať malé písmenká na zmluve, zrejme to mali uvedené niekde tam," hovorí rezignovane. Petržalčan sa rozhodol konať a banku nakoniec osobne navštívil. Pracovníčka mu oznámila, že mu samozrejme vie prispôsobiť osobný účet tak, aby mal platby a prevody neobmedzené. "Šok ma čakal vtedy, keď som zistil, že internetbanking síce už spoplatnený nemám, za to za účet platím takmer dvojnásobok." Klienta však skôr ako poplatok zarazil princíp banky: "Účet používam, prejde ním množstvo peňazí a aj tak platím. Nechcem si predstaviť sumu, ktorú banka zinkasuje spolu za každého jedného, kto si myslel, že má všetky tieto služby zadarmo." Cyklista Tomáš po tejto príhode všetkým odporúča aby si skontrolovali, za čo vlastne bankám platia a svoju situáciu sa rozhodol riešiť radikálnym spôsobom. Ako jeho príbeh skončil si môžete prečítať tu .
http://web.archive.org/web/20140916120908/http://www.pluska.sk:80/regiony/bratislava/zarazeny-bratislavcan-prehovoril-banky-nas-maju-za-blaznov.html
Zomrel Charlie Watts, bubeník skupiny Rolling Stones
BBC začiatkom augusta informovala, že Watts sa pre zotavovanie z bližšie neurčeného lekárskeho zákroku nezúčastní na nadchádzajúcom turné.
Vo veku 80 rokov zomrel v utorok Charlie Watts, bubeník britskej rockovej skupiny The Rolling Stones. S odvolaním sa na vyhlásenie jeho agenta Bernarda Dohertyho o tom informovala agentúra AFP. Podľa Dohertyho slov zomrel Watts v utorok londýnskej nemocnici obklopený svojou rodinou. "Odišiel milovaný manžel, otec a starý otec a jeden z najväčších bubeníkov svojej generácie," cituje z Dohertyho vyhlásenia stanica BBC. Watts sa v roku 2004 liečil z rakoviny hrdla. Členom skupiny The Rolling Stones sa stal v januári 1963. BBC začiatkom augusta informovala, že Watts sa pre zotavovanie z bližšie neurčeného lekárskeho zákroku nezúčastní na nadchádzajúcom turné The Rolling Stones v Spojených štátoch. Na americkej časti septembrového turné No Filter Tour ho mal zastúpiť Steve Jordan (64). Charlie Watts, celým menom Charles Robert Watts, sa narodil 2. júna 1941 v Londýne v rodine vodiča nákladného auta. Záujem o bubnovanie sa v ňom prebudil v 11 rokoch a jeho prvým vzorom bol bubeník Chick Hamilton. Prvú skutočnú súpravu bicích mu rodičia kúpili v roku 1955, ale na začiatku sa venoval skôr džezu ako rocku. Bubnovať sa totiž učil pod vplyvom skladieb Johnnyho Doddsa, Charlieho Parkera, Dukea Ellingtona a iných džezových velikánov. Po skončení londýnskej umeleckej školy Harrow Art College v roku 1960 pracoval ako grafik v reklamnej agentúre, ale venoval sa aj hudbe. V roku 1961 sa stal bubeníkom kapely Blues Incorporated, ktorej lídrom bol Alexis Korner. O rok neskôr sa zoznámil Brianom Jonesom, Ianom Stewartom, Mickom Jaggerom a Keithom Richardsom. Ponuku sadnúť si za bicie v vtedy začínajúcej kapele The Rolling Stones, prijal až v roku 1963. Venoval sa však aj iným činnostiam, v roku 1964 napríklad vydal komiksovú poctu džezovému saxofonistovi Charliemu Parkerovi. V 70. rokoch minulého storočia pôsobil aj v skupine Rocket 88, ktorá sa vracala ku koreňom boogie-woogie. Popri pôsobení v The Rolling Stones, založil v roku 1991 aj džezový kvintet. S bubeníkom Jimom Keltnerom vydal čisto bubenícky album s názvom Charlie Watts/Jim Keltner Project. Skladby na nahrávke boli nazvané po slávnych džezových bubeníckych legendách. Ako grafik sa podieľal na vizuálnej podobe obalov prvých platní The Rolling Stone, napríklad Between the Buttons. Medzi jeho nápady tiež patrila originálna upútavka na koncertné turné v roku 1965. Skupina vtedy prekvapila čakajúcich novinárov tým, že odohrala skladbu Brown Sugar na prívese kamiónu, ktorý išiel po Manhattane. Spoločne s Jaggerom navrhoval aj scénu pre koncertné turné Steel Wheels/Urban Jungle (1989-1990), Bridges to Babylon Tour (1997), Licks Tour (2002-2003) a Bigger Bang Tour (2005-2007). Po odchode basgitaristu Billa Wymana z kapely v roku 1993, nechali ostatní členovia výber nového "basáka" výlučne na Wattsa. Ten do kapely priviedol Darryla Jonesa, rešpektovaného muzikanta, ktorý hrával napríklad s Milesom Davisom, alebo so Stingom. Wattsov originálny bubenícky prejav bol sfilmovaný v dokumentárnej snímke Shine A Light (2008) od režiséra Martina Scorseseho.
http://web.archive.org/web/20211202061206/https://www.aktuality.sk/clanok/mtqvbp5/zomrel-charlie-watts-bubenik-skupiny-rolling-stones/
Za polárnym kruhom namerali 25 stupňov Celzia, vedcov vystrašili „zombie požiare“ na Sibíri
Od januára do apríla bola teplota v Rusku o šesť stupňov Celzia vyššia v porovnaní s dlhodobým priemerom.
Minuloročné požiare na Sibíri v jednej chvíli zasiahli územie s rozlohou 30-tisíc štvorcových kilometrov, čo sa približne rovná rozlohe Belgicka. V lete 2019 horelo aj na Aljaške, v Kanade či Grónsku. Len v júni požiare v arktickej oblasti uvoľnili do ovzdušia 50 miliónov ton oxidu uhličitého, teda ročný ekvivalent emisií uhlíka vo Švédsku. Vedci teraz varujú, že veľké požiare sa po nezvyčajne teplej zime a jari môžu vrátiť. Vedci z európskej služby Copernicus pre monitorovanie atmosféry (CAMS – Copernicus Atmosphere Monitoring Service) spozorovali na satelitných záberoch menšie požiare v tých istých oblastiach Sibíri, kde horelo aj vlani. „Satelitné snímky naznačujú, že by mohlo ísť o ‚zombie požiare‘, ale ešte to nepotvrdili pozemné merania,“ uviedol odborník na požiare Mark Parrington. „Ak je to tak, potom by sme za určitých podmienok mohli sledovať kumulatívny účinok minuloročnej sezóny požiarov, čo by mohlo viesť k novým rozsiahlym a dlhodobým požiarom v tej istej oblasti,“ povedal Parrington. Takzvané „zombie požiare“, známe aj ako zadržiavané požiare, sú zaujímavým fenoménom. „Ide o oheň, ktorý horí
http://web.archive.org/web/20210128162949/https://dennikn.sk/1915021/za-polarnym-kruhom-namerali-25-stupnov-celzia-vedcov-vystrasili-zombie-poziare-na-sibiri/
Za tri dni mu na covid-19 umrela mama aj strýko. Orava tŕpne, čo ešte príde
Orava bola najzamorenejšia časť Slovenska, šírenie koronavírusu spomalili vďaka sprísneným opatreniam, plošnému testovaniu a armáde, ale veľa spravil aj strach ľudí, keď im začali na chorobu umierať blízki.
Prepáčte, toto musím vybaviť, je to súrne,“ vraví šéfka Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Dolnom Kubíne Mária Varmusová a v piatok pred obedom dvíha vyzváňajúci telefón. Z krízového štábu v Trenčíne volajú, lebo urýchlene potrebujú zohnať 40 vojakov na výpomoc do ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, ktorú zapĺňajú pacienti s covidom-19. Po opakovaných prosbách prisľúbi, že im prepustí piatich vojakov. V prípade ďalších piatich je neoblomná. „Musia tu ostať, lebo neviem, čo bude o týždeň,“ vzápätí nám vysvetľuje. Situácia sa môže opäť zhoršiť, od pondelka sa čiastočne otvárajú kostoly, kiná a divadlá. Orava
http://web.archive.org/web/20201126170833/https://dennikn.sk/2145236/za-tri-dni-mu-na-covid-19-umrela-mama-aj-stryko-orava-trpne-co-este-pride/
Vladimír Putin sa stretne s generálnym tajomníkom OSN
Ruský prezident Vladimir Putin sa vo štvrtok 16. júna stretne v Petrohrade s generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-munom a osobitným vyslancom OSN pre Sýriu Staffanom de Misturom.
Reportérom to povedal dnes poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov, informovala agentúra Reuters. Stretnutie sa podľa neho uskutoční popri Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre (PMEF), ktoré Rusko organizuje tento týždeň. „Témami rozhovoru budú boj proti globálnemu terorizmu a situácia v Sýrii,“ dodal.
http://web.archive.org/web/20160616035821/http://www.aktuality.sk:80/clanok/347281/vladimir-putin-sa-stretne-s-generalnym-tajomnikom-osn/
Zničenej Gaze kvôli izraelskej blokáde chýba betón. Vďaka novej technológii vstáva z popola
Stavebná novinka z domácich zdrojov, ktorú vyvinula absolventka stavebnej fakulty Madž Mašhrávíová, môže Gaze pomôcť povstať z popola.
Počas vojny palestínskeho Hamasu s Izraelom bolo v pásme Gazy poničených 17 000 domov a približne 100 000 ľudí sa muselo premiestniť do provizória. Mnohí v ňom sú doteraz. Záujem o stavebný materiál v Gaze je obrovský, vplyvom izraelskej blokády ale neuspokojiteľný. Blokáda sa týka celkového materiálu zneužiteľného k protiizraelským aktivitám, teda aj betónu, ktorý Hamas používa na budovanie tunelov. O alternatívu klasického betónu sa dvadsaťdvaročná Mašhrávíová zaujímala už počas štúdií. Vlani spolu so svojím partnerom v podnikaní Ravánom Abdallatífom vyrobila ľahčené tvárnice, ktoré dostali meno . Pri výrobe sa používa popol zo spáleného uhlia, tehly sú pritom o štvrtinu lacnejšie ako klasické betónové. Výrobok zatiaľ nespĺňa stopercentne technické parametre a nevie sa, akú bude mať životnosť, ale Mašhrávíová už má zákazníkov. Na to, aby Palestínčania v Gaze získali povolenie na dovoz cementu a ďalších zložiek betónu, potrebujú množstvo povolení. Tým sa ale spomaľuje rekonštrukcia poškodených stavieb. Šesťdesiatročná bývala v poschodovom dome, ktorý bol počas bojov zasiahnutý. Po dvoch rokoch býva šesťčlenná rodina v plechovom domčeku na okraji Gazy. Prístrešky poskytli Katar a Spojené arabské emiráty. cituje ženu server Middle East Eye. Nápad nahradiť klasické stavebniny niečím miestnym malo veľa ľudí, ale na rozdiel od Mašhrávíovej nevytrvali. povedala. Pri výrobe betónu sa používajú prísady a piesok, čo sú ďalšie dve zložky dovážané z Izraela. Mašhrávíová zistila, že továrne na asfalt pri spaľovaní uhlia a dreva produkujú tony popola. Napadlo ju, že by tieto dve nevyhnutné dovážané položky mohla nahradiť práve týmto miestnym zdrojom. Jej tvárnice museli prejsť testami nosnosti a odolnosti proti vode a ohňu. Tie prvé odolali tlaku iba 0,2 megapascalu (MPa), zatiaľ čo požadovaná odolnosť sú tri MPa. Tie najnovšie už odolali tlaku 2,7 MPa a ich vlastnosti sa vyrovnávajú bežnému betónu. Výsledný produkt sa volá zelený, pretože je šetrný k životnému prostrediu, a koláč, pretože je ľahký, povedala mladá žena. Tvárnice začala vyrábať vo veľkom a vlani v auguste sa našiel prvý zákazník. Na výstavbu múru si objednal 1000 tvárnic. povedala Mašhrávíová. priznáva. z mestského úradu prácu Mašhrávíovej oceňuje. povedal. Mašhrávíová zatiaľ nemôže z finančných dôvodov prijímať väčšie zákazky, aj keď ju podporuje mesto i univerzita. Ľudia sa navyše obávajú riskantnej investície do zeleného koláča. povedala. Hlavným argumentom je cena. Kým náklad piesok stojí 200 dolárov, to isté množstvo popola iba 25 dolárov. povedala Mašhrávíová. Uznáva, že nájsť náhradu za cement z hľadiska kvality a trvanlivosti je ťažké. Neprestáva ale experimentovať a používa napríklad geopolymery vyrábané z hlinitokremičitanov. hovorí Mašhrávíová. Dúfa, že Gaza vďaka zelenému koláču raz prestane byť závislá na dovážaných stavebných materiáloch. Denný prehľad správ emailom Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu. Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.
http://web.archive.org/web/20201129070854/https://hnonline.sk/svet/886861-gaze-kvoli-izraelskej-blokade-chyba-beton-vdaka-novej-technologii-vstava-z-popola
Mayová je odhodlaná zabojovať v hlasovaní o nedôvere
Britskú premiérku čaká hlasovanie o nedôvere vo svojej strane.
Britská premiérka Theresa Mayová v stredu povedala, že je odhodlaná zabojovať vo večernom hlasovaní o nedôvere v rámci svojej Konzervatívnej strany, informovala agentúra Reuters. Premiérku podľa posledných informácií podporí 174 z 315 konzervatívnych zákonodarcov. Premiérka niekoľko hodín pred stredajším hlasovaním, ktoré má rozhodnúť o jej osude, vyslovila odhodlanie bojovať. „Som pripravená dokončiť svoju úlohu," povedala. Jej odvolanie by podľa premiérky ohrozilo plánovaný odchod Británie z Európskej únie. Zatiaľ 174 poslancov Dolnej snemovne britského parlamentu z Konzervatívnej strany verejne prisľúbilo, že ju v hlasovaní podporí. Mayová potrebuje, aby za ňu hlasovalo najmenej 158 z 315 konzervatívnych poslancov Dolnej snemovne. Nespokojnosť s Mayovou v radoch jej vlastnej Konzervatívnej strany prehĺbila predbežná dohoda o tzv. brexite, ktorú dosiahla s EÚ, ako aj skutočnosť, že odložila hlasovanie o nej, pôvodne naplánované na utorok. Hlasovanie o nedôvere sa uskutoční medzi 18.00 a 20.00 h miestneho času (19.00 - 21.00 h SEČ), výsledky sa očakávajú okolo 22.00 h SEČ. Nezhody ohľadom vzťahu Británie k Európskej únii prispeli k pádu troch predchádzajúcich britských premiérov z Konzervatívnej strany -Davida Camerona, Johna Majora a Margaret Thatcherovej -, pripomína Reuters.
http://web.archive.org/web/20181213120104/https://www.aktuality.sk/clanok/650935/mayova-je-odhodlana-zabojovat-v-hlasovani-o-nedovere/
Za vynášanie nepoužitých hlasovacích lístkov môže dostať volič pokutu
Voľby sa uskutočnia 10. novembra, voliť sa má v 6021 volebných okrskoch.
Nepoužité alebo nesprávne upravené hlasovacie lístky musí volič odložiť do schránky, ktorá je na to určená. Inak sa dopustí priestupku, za ktorý dostane pokutu 33 eur. Upozorňuje na to ministerstvo vnútra. Voliť sa má v 6021 volebných okrskoch. Starostov, primátorov a poslancov si má vyberať 2926 obcí vrátane mestských častí Bratislavy a Košíc. Právo voliť majú vyše štyri milióny voličov. Hlasovať môžu nielen občania SR, ale aj cudzinci. Predtým, než voliči odovzdajú hlas preferovaným kandidátom na poslancov, mali by si pozorne prečítať hlasovací lístok. Bude na ňom totiž uvedený maximálny počet poslancov, koľkých môžu vo svojom obvode voliť. V prípade starostu či primátora vyberajú len jedného kandidáta. Hlas volič odovzdá tak, že zakrúžkuje číslo vybraného kandidáta.
http://web.archive.org/web/20191231113329/https://www.aktuality.sk/clanok/638994/za-vynasanie-nepouzitych-hlasovacich-listkov-moze-dostat-volic-pokutu-komunalne-volby-2018/
Brexit 60 percent Maďarov odmieta, 80 percent Poliakov nechce z EÚ
Týždeň po referende Britov o vystúpení z Európskej únie označilo 60 percent Maďarov toto rozhodnutie z hľadiska svojej krajiny za zlé. Vyplýva to z dnes zverejnených výsledkov prieskumu verejnej mienky inštitútu Nézöpont.
Podľa agentúry MTI až 64 percent respondentov prieskumu uviedlo, že by si neželalo odchod Maďarska z únie. Výsledok britského plebiscitu považuje 12 percent Maďarov skôr za dobrý krok, kým 28 percent opýtaných nedokázalo zaujať stanovisko k tejto otázke, prípadne odmietlo odpovedať. Brexit považujú za najmenej problematickú záležitosť sympatizanti ultrapravicovej strany Jobbik. Z parlamentných strán bol práve Jobbik jedinou stranou, ktorá odmietala členstvo Maďarska v únii, avšak v poslednom období sa táto strana Gábora Vonu už nestavia k EÚ natoľko odmietavo. Nézöpont upozornil, že na rozdiel od Britov sú v Maďarsku za členstvo v únii skôr voliči staršej vekovej kategórie. Poľský prezident Andrzej Duda dnes povedal, že Európska únia znamená niečo iné pre Britov, ktorí sú členmi EÚ už vyše 40 rokov, a niečo iné pre Poliakov, ktorí do nej vstúpili v roku 2004 a zažili modernizáciu krajiny predovšetkým vďaka fondom únie. Informovala o tom tlačová agentúra AP. "Pociťujeme skutočné výhody (Európskej únie), pre nás únia znamená slobodu, bohatnutie, dostávanie financií," uviedol Duda v rozhovore pre webovú stránku Onet.pl. Poľský líder sa takto vyjadril, keď práve dnes zverejnené výsledky prieskumu verejnej mienky ukázali, že Poliaci sú stále nadšení členstvom v EÚ a až 81 percent Poliakov si želá zostať v únii. Inštitút TNS urobil telefonický prieskum medzi 1000 dospelými v pondelok a v utorok (27. a 28. júna), iba niekoľko dní po tom, čo Briti v referende hlasovali za odchod z únie. Poľská konzervatívna vláda viackrát zdôraznila, že krajina chce zostať členom EÚ. Rozhodnutie Britov môže mať priame dôsledky pre státisíce Poliakov, ktorí žijú a pracujú v Británii, a tiež pre ich rodiny v Poľsku. Spomínaný prieskum takisto ukázal, že 13 percent respondentov podporuje odchod Poľska z EÚ. Šesť percent opýtaných nemalo názor na túto otázku. Možná chyba prieskumu je plus alebo mínus 3,1 percenta.
http://web.archive.org/web/20160707124529/http://www.aktuality.sk:80/clanok/352235/brexit-60-percent-madarov-odmieta-80-percent-poliakov-nechce-z-eu/
Posttropická cyklóna Leslie dorazila do Portugalska, zranila 27 ľudí
Rýchlosť vetra dosahovala v pobrežnom meste Figueira da Foz, 200 kilometrov severne od metropoly Lisabon, rýchlosť až 170 kilometrov za hodinu.
Zoslabnutý hurikán Leslie zasiahol v sobotu neskoro večer Portugalsko, kde následne v noci na nedeľu spôsobil zranenia 27 ľuďom. Nárazový vietor a hustý lejak tiež vyvracal stromy, rozbíjal okná a zapríčinil výpadky elektriny. Informovala o tom tlačová agentúra AP. Luís Belo Costa z portugalskej Národnej agentúry pre ochranu v nedeľu tiež oznámil, že zranenia nie sú život ohrozujúce. Dodal, že prírodný živel donútil vyše 60 ľudí opustiť svoje domovy. V čase, keď Leslie v sobotu neskoro večer dorazil na atlantické pobrežie Portugalska, zoslabol už z hurikánu prvej kategórie na posttropickú cyklónu so sprievodným vetrom s rýchlosťou 110 kilometrov za hodinu. Avšak štátna stanica RTP uviedla, že rýchlosť vetra dosahovala v pobrežnom meste Figueira da Foz, 200 kilometrov severne od metropoly Lisabon, rýchlosť až 170 kilometrov za hodinu. Portugalská meteorologická služba vydala vopred najvyššie, červené varovanie pred silným vetrom alebo nebezpečnými poveternostnými podmienkami na pobreží, napríklad pred prudkým príbojom, a to pre 13 z 18 pevninských okresov vrátane Lisabonu. Leslie je určitou poveternostnou anomáliou v danej oblasti, nakoľko hurikány, ktoré pravidelne kvária americkú stranu Atlantického oceánu, len zriedka prinášajú svoju ničivú silu až do Európy.
http://web.archive.org/web/20181103014133/https://www.aktuality.sk/clanok/632198/posttropicka-cyklona-leslie-dorazila-do-portugalska-zranila-27-ludi/
Francúzska polícia simulovala útok teroristov na festival v Cannes
Podobná simulácia teroristického útoku sa uskutočnila aj v meste Lille.
Niekoľko týždňov pred začiatkom Medzinárodného filmového festivalu v Cannes francúzska polícia vo štvrtok simulovala útok na dejisko filmového šoubiznisu v rámci série takýchto cvičení po teroristických útokoch v Bruseli z 22. marca. Francúzska televízna stania BFMTV ukázala štyri maskové osoby s automatickými zbraňami, ako prepadli festivalový palác v Cannes, kde strieľali slepými patrónami a následne vybehli hore po schodoch. Na záberoch bolo vidno na zemi ležať desiatky ľudí v policajných uniformách a predstaviteľov obetí v červených mikinách, pričom v popredí bolo logo festivalovej Zlatej palmy. Starosta Cannes David Lisnard povedal televízii BFMTV, že chcel posilniť pripravenosť mesta na útok a jeho riadenie v prípade krízy. "Ako vo všetkom v živote, ak chcete byť efektívny, musíte to cvičiť," dodal. Podobná simulácia teroristického útoku sa uskutočnila aj v meste Lille.
http://web.archive.org/web/20160423121003/http://www.aktuality.sk/clanok/332153/francuzska-policia-simulovala-pred-filmovym-festivalom-utok-teroristov-v-cannes/
Vojna na Ukrajine: Európska únia bude dávať Ukrajine 1,5 miliardy eur mesačne
Ako pripomína Politico, Komisia sa k platbám Ukrajine zaviazala už predtým.
Európska únia plánuje dávať Ukrajine na budúci rok 1,5 miliardy eur mesačne. Potvrdila to v piatok na záver summitu EÚ v Bruseli predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Informuje o tom agentúra AFP a magazín Politico. Ako pripomína Politico, Komisia sa k platbám Ukrajine zaviazala už predtým. Avšak kľúčové detaily — ako napríklad celková suma pomoci alebo koľko z nej bude musieť Kyjev vrátiť — zatiaľ neboli dohodnuté. Von der Leyenová však zdôraznila, že Ukrajina bude môcť rátať na budúci rok s touto mesačnou pomocou ako „spoľahlivým zdrojom príjmu“. Podrobnosti budú musieť ešte doriešiť ministri financií členských krajín EÚ. „Dôležité bolo dať signál Ukrajine, že si veľmi dobre uvedomujeme dôležitosť tohto spoľahlivého toku príjmov,“ povedala šéfka eurokomisie. Kyjev aj Washington predtým kritizovali Európsku úniu, že otáľa s prisľúbenou pomocou Ukrajine. Sľúbila jej deväť miliárd eur, avšak doteraz zaplatila iba miliardu.
http://web.archive.org/web/20221106063229/https://www.aktuality.sk/clanok/QCxVnCK/vojna-na-ukrajine-europska-unia-bude-davat-ukrajine-15-miliardy-eur-mesacne/
Procházka dnes bojuje o politické prežitie. Udrží si funkciu predsedu Siete?
V prieskume 1,4 percenta a v parlamente úplný rozvrat poslaneckého klubu. Tak vyzerá situácia v strane Sieť ani nie 100 dní od nástupu novej vlády. Aj preto je zotrvanie Radoslava Procházku na čele strany viac než neistá.
Predseda Siete Radoslav Procházka zvolal na dnešné popoludnie rokovanie predsedníctva. Podľa informácií Aktuality.sk sa malo zísť vedenie najslabśej vládnej strany už minimálne dvakrát - najprv vo štvrtok minulý týždeň a potom dnes o 12.00 hod. Situácia v Sieti sa vyhrotila potom, ako Procházka odvolal z funkcie . Tí mali bez jeho vedomia rokovať so Smerom-SD a Mostom-Híd o situácii v strane, resp. o ďalšom fungovaní v koalícíi. „V tejto chvíli nevieme, čo môžeme očakávať," doplnil poslanec Andrej Hrnčiar. Na margo predčasného snemu poznamenal, že v Sieti nebudú komentovať žiadne vnútrostranícke záležitosti. „Najprv sa budeme o tom rozprávať s kolegami." Na otázku, či by mal Procházka skončiť skôr ako na sneme, Hrnčiar reagoval: „Verím, že bude prepustená otvorená diskusia a debata. Verím, že sa dohodneme tak, aby sme netraumatizovali verejnosť." Následne sa však proti šéfovi Siete postavili aj ďalší traja poslanci - Katarína Cséfalvayová, Eduard Adamčík a Igor Janckulík. Protestovali tak proti riešeniu vnútrostraníckych sporov cez médiá, ako aj proti samotnému chodu strany. „Myslím si, že najviac máme čo naprávať v internej komunikácii v rámci strany. Ľudia z regiónov sa ozývajú, že často majú informácie skôr z médií ako z vnútornej komunikácie,“ povedala . Podľa nej sa strana málo bije aj za svoje programové priority a tiež sa nedostatočne vyhraňuje voči Smeru-SD a SNS. „Mali sme byť tým elementom, spolu s Mostom-Híd, ktorý bude robiť koalíciu inou, ako bola predošlá vláda,“ poznamenala Cséfalvayová. Určite očakávam, že sa dohodneme na predčasnom sneme. Súčasný predseda to avizoval už pred dvoma týždňami,“ povedala Alena Bašistová. „Kto by mohol byt predsedom? Každý, kto je členom predsedníctva. Ja tuto ambíciu určite nemám,“ dodala. Vzbúrenci preto požadujú usporiadanie mimoriadneho snemu. Pôvodne sa mal uskutočniť začiatkom septembra. Informácie Aktuality.sk pritom naznačujú, že mimoriadny snem už skôr navrhoval aj samotný líder Siete. Vtedy sa však členovia predsedníctva nezhodli na termíne jeho konania. Jednou z možností, ako sa môže vnútrostranícka kríza v Sieti skončiť, je aj výmena na predsedníckej stoličke. Na tej by Procházku mohla nahradiť práve Cséfalvayová. „Je ešte predčasné o tom rozprávať. V tejto chvíli nevieme ani to, či bude mimoriadny alebo až riadny snem Siete v septembri,“ reagovala Cséfalvayová pre Aktuality.sk. Od niekdajšieho „gazdu pravice" sa už dávnejšie odtrhli traja poslanci na čele s Miroslavom Beblavým, keď odmietali vstup do koalície so Smerom-SD. Terajší vzbúrenci však vytrvalo uisťujú o svojej podpore súčasnej vládnej koalície. Naznačili však, že by chceli mať svoje zastúpenie na rokovaniach koaličnej rady.
http://web.archive.org/web/20220926153240/https://www.aktuality.sk/clanok/350944/prochazka-dnes-bojuje-o-politicke-prezitie-udrzi-si-funkciu-predsedu-siete/
Odkaz MMŠ: O kráteroch na Sibíri, ktoré vznikajú výbuchmi metánu uvoľňujúceho sa zo zamrznutej pôdy
Permafrost je v pohybe.
Prvý kráter na Sibíri za polárnym kruhom objavili v roku 2014. Odvtedy pribudlo 16 a ďalšie sú možno neobjavené, lebo mnohé oblasti sú veľmi riedko obývané. Explózie, po ktorých vznikne kráter hlboký až 30 metrov, spôsobuje metán, ktorý sa vinou globálneho otepľovania uvoľňuje z topiaceho sa permafrostu. Reportáž denníka The New York Times skúma tento nový fenomén, ktorého podstata je stále nejasná. Jevgenij Čuvilin, geológ z Moskvy, sa bol pozrieť na posledný kráter (číslo 17) a povedal, že to bol „impozantný pohľad“. V ľudoprázdnej a rovinatej tundre je odrazu obrovská diera, ktorá „vydáva zvuky, ako keby to bolo niečo živé“. Krátery sa objavujú najmä v západnej časti Sibíri na poloostrovoch v Arktickom oceáne a podľa Čuvilina sa v tejto oblasti vyskytujú vďaka špecifickej geológii. Inde totiž (zatiaľ) nie sú, nielen na Sibíri, ale ani v Kanade či na Aljaške, ktoré sú rovnako postihnuté otepľovaním. Jedna teória znie, že metán uväznený v zamrznutej pôde sa
http://web.archive.org/web/20201031172345/https://dennikn.sk/2044883/odkaz-mms-o-krateroch-na-sibiri-ktore-vznikaju-vybuchmi-metanu-uvolnujuceho-sa-zo-zamrznutej-pody/
Odsúdený David Rath zvažuje kandidatúru do Senátu
Rath by chcel kandidovať v severočeskom obvode Litoměřice, kde si vo väznici odsedel rok a pol, zatiaľ čo polícia vyšetrovala jeho korupčnú kauzu
Bývalý český sociálnodemokratický politik David Rath zvažuje, že by kandidoval do Senátu, hornej komory parlamentu ČR. V piatok to potvrdil pre Lidové noviny (LN). Podľa tohto denníka by chcel Rath kandidovať v severočeskom obvode Litoměřice, kde si vo väznici odsedel rok a pol, zatiaľ čo polícia vyšetrovala jeho korupčnú kauzu, približuje spravodajský server Novinky.cz. " ," odôvodnil Rath výber volebného obvodu pre svoju prípadnú senátnu kandidatúru, ktorá by mu mohla zaistiť politický comeback. " ," povedal Rath pre LN. Za kľúčovú tému označil budúcnosť zdravotných zariadení v Ústeckom kraji, a to pre obavy z ich nekontrolovanej privatizácie. "Nikto tomu nečelí a neprichádza s alternatívnym návrhom.... A to je parketa, v ktorej som bol vždy pomerne silný," uviedol muž, ktorému v júni potvrdil súd za prijatie úplatku a manipuláciu so zákazkami trest osem a pol roka väzenia. Za koho a či vôbec bude kandidovať, sa Rath rozhodne počas nadchádzajúceho víkendu. Denník v tejto súvislosti zmieňuje blok bývalej europoslankyne Jany Bobošíkovej. Rath potvrdil iba to, že vedie rokovania aj s týmto politickým subjektom. David Rath teraz čaká, ako dopadne jeho odvolanie v spomínanej korupčnej kauze. Úspechom vo voľbách by získal imunitu, je však pravdepodobné, že by ho kolegovia vydali na stíhanie, poznamenáva server Novinky.cz. Primárnym cieľom je tak najskôr získať publicitu a priestor na to, aby mohol tento muž - dlhodobo sa prezentujúci ako obeť politickej svojvôle - útočiť na vyšetrovateľov na čele s vrchnou žalobkyňou Lenkou Bradáčovou či na krajského sudcu Roberta Pacovského, uvádza server Novinky.cz. Newsletter Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu. Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.
http://web.archive.org/web/20180728112856/https://hnonline.sk/svet/1785060-odsudeny-david-rath-zvazuje-kandidaturu-do-senatu
Karol Galek: Infraštruktúru treba prispôsobiť na rozvoj dekarbonizovaných plynov
Na dekarbonizáciu ekonomiky má Slovensko voči niektorým krajinám západnej Európy rozdielny pohľad.
Aj vzhľadom na rozsiahle existujúce plynovodné siete preferuje namiesto skokových zmien postupné prispôsobenie súčasnej infraštruktúry. Investovať preto bude treba aj do modernizácie týchto sietí s postupným primiešavaním dekarbonizovaných plynov, najmä vodíka a biometánu. V piatok to v online diskusii Euroactivu o obnoviteľných plynoch povedal štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek. „Bolo by nešťastným riešením povedať, že do súčasnej infraštruktúry nebudeme nič investovať, ideme ju využívať, nechať ju schátrať a po desiatich rokoch sa škrabať na hlave, že čo teraz s ňou a ako ju obnoviť,“ povedal Galek. Slovensko má jednu z najrozvinutejších plynovodných sietí v Európe, no na prepravu vodíka alebo biometánu bude treba túto infraštruktúru modernizovať. Nejde pritom iba o samotné potrubia, ale napríklad aj o budovanie nových kompresorových staníc a čističiek. Doplniť bude treba aj pripojenie bioplynových staníc k plynovodom. Galek zdôraznil, že okrem zeleného vodíka, vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie, nie je možné opomenúť ani iné druhy vodíka, vyrábané napríklad z prebytočnej energie jadrových elektrární. Jeden z variantov vodíkovej stratégie Slovenska je, že celú ekonomiku presunieme na využívanie vodíka. „V tom prípade by sme potrebovali na výrobu takéhoto vodíka 60 terawatthodín elektrickej energie,“ upozornil Galek. Celková spotreba energie na Slovensku je pritom v súčasnosti približne polovičná. K takejto úrovni výroby elektrickej energie sa Slovensko nepriblíži ani po spustení dvoch rozostavaných blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach. Tento variant vo vodíkovej stratégii však podľa Galeka nie je v praxi pravdepodobný a dôležitý bude dobrý energetický mix s inými nosičmi energie. Dôležitou je pri dekarbonizácii ekonomiky a prechode na využívanie obnoviteľných zdrojov energie podľa štátneho tajomníka technologická neutralita a ekonomická efektivita transformácie. „Môžeme si pred tým zatvárať oči, ale peniaze budú vždy na prvom mieste,“ zdôraznil Galek. Financie, ktoré na prechod k uhlíkovej neutralite použijeme, bude totiž musieť v konečnom dôsledku zaplatiť spotrebiteľ.
http://web.archive.org/web/20210725202447/https://www.aktuality.sk/clanok/900767/karol-galek-infrastrukturu-treba-prisposobit-na-rozvoj-dekarbonizovanych-plynov/
Komentár: Nemci sa svojho zlata tak skoro nedočkajú
Kde je naše zlato? Takúto otázku si kladie v Nemecku čoraz viac ľudí. Špekulácie v posledných mesiacoch totiž čoraz viac silnejú. Obavy vznikli po tom, čo sa Nemecko rozhodlo, že stiahne 50 percent zlata, ktoré má uložené v zahraničí domov, vrátane zásob v americkej centrálnej banke (Fed).
Obavy sa začali vynárať potom, ako americká strana oznámila, že celú transakciu, teda 300 ton žltého kovu, bude môcť dokončiť až v roku 2020. Preto ešte v minulom roku nemecký súd požiadal Bundesbanku, aby vykonala audit vo Fede. Vtedy podľa agentúry Bloomberg nemecká centrálna banka vyhlásila, že jej americký partner im určite vyhovie. Bohužiaľ, nestalo sa tak. Predstavitelia Fedu totiž prednedávnom nedovolili Nemcom spraviť úplnú kontrolu svojho zlata, čo vrhlo na celú situáciu ešte väčší tieň podozrenia. Ako pre televíziu RT uviedol Peter Boehringer, prezident Nemeckej spoločnosti pre vzácne kovy, kroky americkej centrálnej banky sú zlým signálom. „Prečo Fed nechce repatriovať naše zlato,“ dodáva Boehringer. Dlhá doba vrátenia podľa niektorých odborníkov naznačuje fakt, že americká centrálna banka jednoducho nemá dostatok žltého kovu, nakoľko ho dala do zálohy iným štátnym bankám. Fed by si síce mohol vytlačiť dostatok peňazí, aby nakúpil zlato na trhu, tým by však vyhnal jeho cenu veľmi vysoko. Investor Peter Shiff však tvrdí, že tieto informácie sú zatiaľ neoverené, ale jedným dychom dodáva, že súčasný finančný systém je založený na takzvaných frakčných rezervách, teda finančné inštitúcie nemusia držať všetky svoje rezervy u seba. A preto by nemalo byť prekvapením, že aj samotný Fed sa stal bankou s čiastočnými rezervami. Podľa Shiffa kroky Bundesbanky sa dajú hodnotiť tak, že Nemci ešte stále považujú dolár za svetovú rezervnú menu a v najbližších rokoch nechcú jeho postavenie v globálnej ekonomike ohroziť a oslabiť. Niečo podobné sa už stalo v histórii, keď nakoniec americká vláda zrušila vymeniteľnosť dolára za zlato. To sa udialo v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, kedy po druhej svetovej vojne platil takzvaný Brettonwoodsky menový systém. Hoci bol zrušený zlatý štandard, zlato naďalej plnilo funkciu peňazí, a to ako medzinárodný platobný prostriedok a aj na vyrovnávanie schodkov platobných bilancií. Americká vláda sa vtedy zaviazala, že bude iným centrálnym bankám vymieňať doláre za zlato pri stanovenom kurze 35 dolárov za trójsku uncu. Trhová hodnota však postupne začala prevyšovať stanovenú cenu vládou USA. Následne viacero krajín na čele so Západným Nemeckom začalo požadovať splatenie svojich dolárových rezerv v zlate. No len Francúzsku sa podarilo získať fyzické zlato výmenou za doláre v množstve, ako si samo určilo. Preto v rokoch 1971 a 1973 prišlo k devalvácií kurzu dolára voči zlatu. Tým vlastne menové kurzy stratili zlatý základ a začali sa udržiavať na základe vzájomných trhových pomerov.
http://web.archive.org/web/20131122061844/http://www.aktuality.sk:80/clanok/236692/komentar-nemci-sa-svojho-zlata-tak-skoro-nedockaju/
Koronavírus: Od pondelka sú bordové ďalšie tri okresy, 27 je červených
V bordovej fáze sú aj okresy Krupina, Rožňava a Skalica.
Od pondelka sú podľa COVID automatu v druhom stupni ohrozenia (bordová fáza) ďalšie tri okresy. Okres Bardejov je bordový už od piatka (17. 9.). V prvom stupni ohrozenia (červená fáza), je 27 okresov. V oranžovej farbe - v stupni ostražitosť je 44 okresov. V zelenej farbe, teda v stupni monitoringu, sú štyri okresy. V bordovej fáze sú aj okresy Krupina, Rožňava a Skalica. V červenej fáze sú okresy Bánovce nad Bebravou, Banská Štiavnica, Brezno, Bytča, Gelnica, Košice I - IV, Košice-okolie, Levice, Levoča, Martin, Poprad, Prešov, Revúca, Sabinov, Senica, Snina, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa, Svidník, Trenčín, Veľký Krtíš, Žarnovica, Žilina a Zvolen. V oranžovej fáze sú okresy Banská Bystrica, Bratislava I - V, Čadca, Detva, Dolný Kubín, Galanta, Hlohovec, Humenné, Ilava, Kežmarok, Komárno, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Malacky, Michalovce, Myjava, Námestovo, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Nové Zámky, Partizánske, Piešťany, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov, Rimavská Sobota, Ružomberok, Šaľa, Senec, Sobrance, Stropkov, Topoľčany, Trebišov, Trnava, Turčianske Teplice, Tvrdošín, Vranov nad Topľou, Žiar nad Hronom a Zlaté Moravce. V zelenej fáze sú okresy Dunajská Streda, Medzilaborce, Pezinok a Poltár. Od pondelka sa sprísňujú opatrenia v iných ako zelených okresoch vzhľadom na aktualizáciu COVID automatu. Prísnejšie podmienky sa vzťahujú na kultúrne i hromadné podujatia, ale aj návštevy múzeí či výstav.
http://web.archive.org/web/20211025114752/https://www.aktuality.sk/clanok/h00l58q/koronavirus-od-pondelka-su-bordove-dalsie-tri-okresy-27-je-cervenych/
Letisko v Hongkongu pre prítomnosť demonštrantov zrušilo všetky pondelkové odlety
Na letisku, ktoré patrí k najvyťaženejším na svete, sa zišlo vyše 5000 protestujúcich.
Medzinárodné letisko v Hongkongu zrušilo všetky zvyšné pondelňajšie odlety, keďže v jeho hlavnom termináli už štvrtý deň pokračujú protivládne protesty. Pokračovať sa bude iba v tých odletoch, pri ktorých bol skompletizovaný check-in, uviedlo letisko vo vyhlásení. Na letisku, ktoré patrí k najvyťaženejším na svete, sa zišlo vyše 5000 protestujúcich, informovali agentúry AP a AFP. Letisko ďalej oznámilo, že zhromaždenie verejnosti „vážne narušilo" prevádzku tohto aeroportu. Vedenie letiska umožnilo demonštrantom zhromaždiť sa v príletových halách - hoci protest nedostal povolenie od polície -, ale obvinilo demonštrantov z blokovania odletov. Mnohí z demonštrantov sú kritickí voči postupu polície, ktorá v nedeľu použila proti davu z blízkej vzdialenosti slzotvorný plyn a nesmrtiacu muníciu. Hongkonské demonštrácie a nepokoje nevykazujú žiadne znaky zoslabenia - ani po dvoch mesiacoch, ako ich vyvolal kontroverzný návrh zákona o extradíciách. Polícia v pondelok pohrozila použitím vodných diel a obrnených vozidiel. Na ukážku extrémnej taktiky kontroly davu boli prizvaní zákonodarcovia aj novinári, avšak ľudskoprávna organizácia Amnesty International minulý týždeň varovala, že pri jej nesprávnom použití by to mohlo viesť k závažným zraneniam. Protestujúci požadujú tiež demokratické reformy, nezávislé vyšetrovanie policajných zásahov, odstúpenie správkyne Hongkongu Carrie Lamovej a vypísanie volieb jej nástupcu. Hongkong, bývalá britská kolónia, bola vrátená Číne v roku 1997 na základe princípu „jedna krajina, dva systémy". Hongkonská letecká spoločnosť Cathay Pacific upozornila, že rezervácie letov poklesli, cestovné kancelárie hlásili pokles hromadných zájazdov až o 50 percent a rada pre turizmus hlásila dvojciferný pokles v počte návštevníkov v druhej polovici júla. Často násilné protesty sú zamerané proti návrhu zákona umožňujúceho vydávanie obyvateľov Hongkongu podozrivých zo spáchania trestných činov do pevninskej Číny. Protesty neutíchli ani po tom, čo správkyňa Hongkongu Carrie Lamová vyhlásila tento návrh zákona za „mŕtvy". Demonštranti medzičasom od miestnej vlády žiadajú aj vyšetrovanie údajného neadekvátneho postupu polície pri zásahoch a rozpustenie zákonodarného zboru.
http://web.archive.org/web/20200417021747/https://www.aktuality.sk/clanok/715326/letisko-v-hongkongu-pre-pritomnost-demonstrantov-zrusilo-vsetky-pondelkove-odlety/
Poľsko a EÚ chcú pokračovať v dialógu o justičnej reforme
Prvý podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans a poľský premiér Mateusz Morawiecki v pondelok na rokovaniach vo Varšave neoznámili žiadny pokrok v diskusii o zmenách v poľskom súdnictve, ktoré podľa EÚ predstavujú porušenie európskych demokratických štandardov.
Agentúra AP konštatovala, že kým Timmermans označil rokovania s Morawieckým za konštruktívne, poľský premiér uviedol, že sa „neustále zameriavame na hľadanie riešenia“. Podľa portálu wpolityce.pl Timmermans vyhlásil, že vo Varšave dostal informácie, ktorými sa bude zaoberať a analyzovať ich. Vyjadril nádej, že „náš konštruktívny dialóg bude pokračovať“. Uviedol tiež, že je pripravený spolupracovať s poľskou vládou a dosiahnuť uspokojivé riešenie. Morawiecki konštatoval, že „existujú sily, ktorým nejde o kompromis“. Vyjadril však potešenie, že Timmermans takýto postoj nezastáva. Vďaka tomu je podľa Morawieckého možné „dosiahnuť dohodu, berúc do úvahy potrebu reformy súdneho systému“. Dodal, že dialóg medzi EÚ a Varšavou bude pokračovať. Podľa AP ani jeden z politikov neoznámil dosiahnutie kompromisu a ani neumožnili novinárom, aby im položili otázky. AP upozornila, že „čas na kompromis sa kráti“, keďže sporný zákon o Najvyššom súde nadobudne účinnosť 3. júla. Od októbra 2015, keď sa moci v Poľsku na základe výsledkov volieb ujala PiS, Európska komisia opakovane karhala Varšavu za údajné ohrozenie demokratických noriem a inštitúcií. PiS však všetky obvinenia odmieta.
http://web.archive.org/web/20180618192506/https://www.aktuality.sk/clanok/599734/polsko-a-eu-chcu-pokracovat-v-dialogu-o-justicnej-reforme/
Fico riskuje kandidáta a možno aj ministra
Kým k oveľa nehodnejším ministrom bol expremiér lojálny, Lajčáka hádže cez palubu.
Jednou z vlastností Smeru bývala neuveriteľná lojalita zo strany miestnych funkcionárov a poslancov k vedeniu strany, ale aj lojalita zo strany vedenia a samotného Roberta Fica k nižším kádrom a nominantom. Do minulého roku sa síce objavilo niekoľko výnimiek (Hanzel, Beňová, Kolenčíková, Martvoň), ale pravidlom bolo, že strana stála vždy za predsedom a on sa staval za jej ministrov a členov, aj keď mu to mohlo škodiť. V poslednom čase sa to však, zdá sa, mení. Z vedenia Smeru, z vlády a napokon aj zo strany odišiel Marek Maďarič. A ani Fico už neprejavuje takú ústretovosť ako v minulosti. Najlepšie to vidno na jeho vzťahu k ministrovi zahraničných vecí. Fico od neho chce (alebo aspoň chcel), aby kandidoval za prezidenta, ale vo veciach, ktoré jeho rezort presadzuje, mu nepomôže alebo ide rovno proti nemu. Porovnajme si to s prístupom k iným ministrom, ktorých Fico ani po závažných kauzách nikdy neopustil. František Kašický (upratovanie na obrane) sa stal
http://web.archive.org/web/20191207095212/https://dennikn.sk/1300384/fico-riskuje-kandidata-a-mozno-aj-ministra/
Americký Fed vyťahuje núdzový krok, naposledy tak zasiahol počas veľkej krízy
O pol percentuálneho bodu naposledy Fed znížil sadzby štyri mesiace po kolapse investičnej banky Lehman Brothers.
Americká centrálna banka Fed na mimoriadnom zasadaní v utorok rozhodla o zriedkavom opatrení na podporu ekonomiky. Základné úrokové sadzby znížila až o 0,50 percentuálneho bodu. Fed už úročenie , zakaždým však iba o 0,25 percentuálneho bodu. Podobný krok Fed nespravil od čias finančnej krízy.
http://web.archive.org/web/20220921230405/https://hnonline.sk/finweb/zahranicna-ekonomika/2104820-americky-fed-vytahuje-nudzovy-krok-naposledy-tak-zasiahol-pocas-velkej-krizy
Župan Viskupič: Prečo žalujeme Čistý deň o 83-tisíc eur (rozhovor)
Predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič vidí chybu v systéme, kvôli ktorej sa nedarí dobre kontrolovať zariadenia ako Čistý deň.
Kauza Čistý deň sa presúva do ďalšej súdnej roviny. Trnavská župa minulý týždeň oznámila, že na neziskovku z Galanty podala druhú žalobu. Čistý deň sa zviditeľnil ako resocilizačné zariadenie, kam súdy posielali mladistvých, aby ich zbavili závislosti na návykových látkach. V zariadení medzitým prišlo k sexuálnemu zneužívaniu mladistvých, za čo súdy odsúdili dvoch dnes už bývalých zamestnancov. Župan Jozef Viskupič v rozhovore pre Aktuality.sk vysvetľuje, prečo podali druhú žalobu na Čistý deň a prečo sa súd o budovu natiahol na tri roky. Nezisková organizácia Čistý deň podľa nás neoprávnene využíva budovu vo vlastníctve trnavskej župy v Galante. Takmer tri roky nám ju odmietajú vrátiť a neplatia nám ani žiadny nájom. Preto sme podali na súd žalobu o bezdôvodné obohatenie. Ide o sumu vo výške 83-tisíc eur. Táto suma navyše stále rastie každým dňom. O ukončení výpožičky budovy rozhodlo zastupiteľstvo kraja ešte v roku 2018. Ak by ju vypratali do termínu, ktorý im dalo zastupiteľstvo, suma, ktorá vzniká tým, že nám niekto používa majetok, by nebola predmetom žiadneho sporu. Ale budova je stále používaná a z nášho pohľadu neoprávnene. Z titulu ochrany verejného záujmu máme povinnosť vyčísliť túto sumu a snažiť sa o jej vymoženie. Nech o tom rozhodne nezávislý súd. Oslovili sme realitné kancelárie, ktoré posúdili lokalitu a budovu a dodali nám kvalifikovaný odhad nájmu. Prišli sme k priemernej sume 2500 eur a vynásobili čiastku počtom mesiacov, počas ktorých podľa nás Čistý deň neoprávnene budovu využíva. Ide o súčasť sporu o budovu, keďže z pôvodných dvoch budov nemá kraj stále vrátenú jednu nehnuteľnosť, ktorú Čistý deň užíval. Túto sumu by nám mali uhradiť, čiže súd zaviazal Čistý deň vyplatiť nám ju. Samozrejme, protistrana má možnosť opravného prostriedku. Aby sa rozhodnutie stalo právoplatným, musíme počkať, či príde k podaniu odporu. Trnavský kraj je v niekoľkých súdnych sporoch s Čistým dňom a v tomto momente nekomunikujeme s protistranou mimo súdnych konaní. Z dvoch budov nám bola vrátená iba jedna. Preto sme v jednom konaní podali žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Tento spor dodnes nie je na súde rozhodnutý, najbližšie pojednávanie je naplánované na koniec júna. Počas pandémie boli termíny pojednávania niekoľkokrát posunuté. Súd rozhoduje, kto má vlastnícke práva k budove. Čistý deň podal protižalobu na náš podnet, kde žiada od súdu, aby nehnuteľnosť uznali ako ich. Z nášho pohľadu sa Tománkovci snažia privlastniť niečo, čo im nepatrí. Jednoducho povedané, kým my chceme vrátiť budovu, ktorú využívali bez platenia nájmu, oni na súde spochybňujú, komu budova patrí. To je čudné. Neviem. Navyše, o vrátení budovy nerozhoduje župan, ale krajské zastupiteľstvo. To prijalo uznesenie ukončení výpožičky Čistému dňu, preto len vykonávame vôľu zastupiteľstva, aby sme župný majetok dostali tam, kam patrí. Teda do využívania obyvateľov tohto kraja. V zmluve mali napísané, že ide o výpožičku a kraj to následne zrušil. Protistrana mala určený termín vypratania budovy. Mne to nedáva logiku. Uznesením krajského zastupiteľstva bol zrušený tak prenájom prvej budovy, ktorú nám vrátili, ako aj výpožička druhej budovy, v ktorej ostali. Ich súdna argumentácia je, že budova, o ktorú sa súdime, nepatrí kraju, ale im. Majú za to, že do budovy investovali tak, až vznikla nová nehnuteľnosť. Inak si to neviem vysvetliť. Dúfam, že vlastnícke právo je v tejto republike nespochybniteľné. Ak si niekto prenajal budovu a prenájom bol ukončený, mal by budovu vrátiť. Snáď sa nedá na slovenských súdoch dokázať, že z majetku vypožičaného verejnou inštitúciou sa stane súkromný majetok. So zástupcami Čistého dňa som sa v minulosti stretol niekoľkokrát. Prvé stretnutie sa konalo koncom decembra 2017, kedy som im oznámil, že si kraj nebude od nich objednávať sociálnu službu. Podľa mňa Čistý deň spôsobil krajskej samospráve obrovskú hanbu, za predchádzajúceho vedenia sa kraj do riešenia tejto situácie vložil veľmi málo. Župa už nemala záujem spolupracovať s neziskovou organizáciou Čistý deň. Do toho prišiel moment, kedy Čistý deň stratil akreditáciu a preto nemal kraj ani čo riešiť. Obidve budovy, ktoré Čistý deň užíval, boli určené práve na poskytovanie nejakého typu sociálnych služieb. Na začiatku som chcel s nimi nájsť dohodu. Požiadal som ich, aby mi povedali, koľko majú klientov, identifikovali ich. Opakovane sme tento zoznam od nich žiadali, nikdy ho nedodali. Na stretnutí som ich informoval, že s nimi nebude uzatvorená zmluva na rok, ako to bolo zvykom za predchádzajúceho vedenia kraja. Ale aby klienti neskončili na ulici, boli sme ochotní ich financovať a dať zmluvu na prvé dva mesiace roku 2018. Po prvých dvoch mesiacoch sme im povedali, že od marca už im nebudeme preplácať sociálne služby. Medzitým vyšli správy, že im ministerstvo odobralo akreditáciu. V júli 2018 rozhodlo zastupiteľstvo o ukončení nájmu a výpožičky. Termín na vrátenie budov mali niekoľko mesiacov, ale svoj záväzok pri vrátení dvoch budov splnili iba na polovicu. Nemám vedomosť, že by kraj viedol podobný spor o majetok. Tejto možnosti som otvorený, sme verejná organizácia. Zástupkyňa Čistého dňa bola na rokovaní krajského zastupiteľstva, poslanci jej umožnili, aby mohla aj vystúpiť. Avšak iniciovali niekoľko súdnych sporov, a aj my sme boli nútení obrátiť sa na súd so žalobou o vypratanie. Odvtedy ale z ich strany vidím nulovú ochotu sa dohodnúť. Práve naopak, evidujeme z ich strany len prieťahy v súdnych konaniach. Ak by existoval spôsob, ako sa mimosúdne dohodnúť, určite by som to mal na stole. Neviem si celkom dobre predstaviť, čo by ale takáto dohoda mohla obsahovať, pretože musíme rešpektovať rozhodnutie zastupiteľstva o ukončení zmluvy a vypratanie priestorov, ktoré už takmer tri roky neoprávnene užívajú. Muselo by tam byť, že dodržia rozhodnutie krajského zastupiteľstva a z druhej budovy jednoducho odídu. V tejto budove sme urobili moderné centrum sociálnych služieb. Poskytujeme v ňom služby pre klientov s diagnózami ako Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba alebo pre ľudí trpiacich sklerózou multiplex. V súčasnosti v centre poskytujeme aj rehabilitáciu pre 250 zamestnancov krajských zariadení sociálnych služieb potom, ako prekonali ochorenie covid-19. Je to program, ktorý sa venuje aj psychologickej podpore pre ošetrovateľov a ošetrovateľky, ktorí absolvovali niekoľkotýždňové karantény. Robíme tam s nimi aj fyzickú rehabilitáciu ako dychové cvičenia, jogu a fyzioterapiu. Sme v tomto unikátni. Títo ľudia sa starajú o klientov v domovoch sociálnych služieb, ale k nim sa ako spoločnosť správame trochu macošsky. Hovoríme o 1100 ľuďoch, pri ktorých sme sa rozhodli zaviesť tento program, aby sa predchádzalo efektom vyhorenia. Druhá budova by mohla slúžiť podobnému účelu, čo sa v nej deje, nevieme. Kraj eviduje 750 žiadostí o umiestnenie do zariadení sociálnych služieb a neodovzdaním nehnuteľností nám Čistý deň bráni riešiť túto výzvu. Majetok, o ktorý sa sporíme, je župou primárne určený na poskytovanie tohto typu pomoci. Chceme tam zriadiť pobytovú sociálnu službu, keďže je o to veľký záujem. Uvažujeme o tom, že by tam vzniklo špecializované zariadenie, ale o konečnej podobe sa rozhodneme, až keď nám nehnuteľnosť vrátia a uvidíme, v akom stave sa nachádza. Nevrátenie budovy považujeme od Čistého dňa za nezodpovedné. V kraji sme iný takýto prípad nezachytili. Od roku 2019 resocializačné zariadenia kraje nefinancujú, spadajú pod štát. Vykonávame pravidelné kontroly v zariadeniach, ktoré zriaďujeme, čo ocenilo aj ministerstvo. Na župe sme urobili vnútorný audit, ktorého cieľom bolo, aby sme mohli reálne dohliadať na 21 zariadení sociálnych služieb, ktoré zriaďujeme. Problém, ktorý je pri kontrole iných zariadení sociálnych služieb, ktoré nezriaďuje kraj, reálne existuje. Kraje majú legislatívny aj personálny problém pri kontrole iných zriaďovateľov sociálnych služieb, v ktorých kraj nemá zastúpenie. Bolo by vhodné upraviť zákon, aby ministerstvo mohlo využívať pri kontrole aj kapacity krajov. V legislatíve precíznejšie určiť definíciu a zároveň navýšiť finančné zdroje na takúto činnosť. Na pravidelnú a systémovú kontrolu, kraj nemá ani zdroje, ani personál. Kapacity pre plošné kontroly ministerstvo práce nemá.
http://web.archive.org/web/20221130195707/https://www.aktuality.sk/clanok/896324/zupan-viskupic-preco-zalujeme-cisty-den-o-83-tisic-eur-rozhovor/
YouTube bojuje proti dezinformáciám o interrupciách, zavádza opatrenia
YouTube začne odstraňovať videá obsahujúce nepravdivé alebo nebezpečné tvrdenia o tomto zákroku.
Internetová platforma YouTube vo štvrtok oznámila, že v rámci boja proti dezinformáciám o interrupciách začne odstraňovať videá obsahujúce nepravdivé alebo nebezpečné tvrdenia o tomto zákroku, informovala agentúra AFP. YouTube podľa nej k tomu pristúpil takmer mesiac po tom, ako Najvyšší súd USA zrušil federálne právo na potrat, ako aj v čase, keď mnohé ženy na internete hľadajú spoľahlivé informácie o tehotenstve a prípadne aj o možnostiach jeho ukončenia. „Od dnešného dňa a počas niekoľkých nasledujúcich týždňov budeme odstraňovať obsah, ktorý poskytuje návod na nebezpečné metódy (vykonávania) potratov alebo propaguje nepravdivé tvrdenia o nebezpečenstve potratov," uviedla hovorkyňa platformy YouTube. Ako príklad obsahu, ktorý bude z platformy odstránený, YouTube uviedol návody na riskantné domáce interrupcie, ako aj nepravdivé tvrdenia o dôsledkoch interrupcií: ide napr. o dohady, že tento zákrok spôsobí rakovinu alebo neplodnosť. Okrem toho k videám alebo diskusiám týkajúcim sa potratov začne YouTube pridávať aj informácie z Národnej lekárskej knižnice, aby používateľom poskytol hodnoverný kontext. Stránku na streamovanie videí prevádzkuje spoločnosť Google patriaca spoločnosti Alphabet, ktorá začiatkom júla oznámila, že bude vymazávať históriu polohy používateľov pri návšteve kliník vykonávajúcich interrupcie, útulkov pre obete domáceho násilia a iných miest, kde ľudia v núdzi hľadajú pomoc a súkromie. „Ak naše systémy identifikujú, že niekto navštívil jedno z týchto miest, vymažeme tieto záznamy z histórie polohy krátko po ich návšteve," napísala vtedy na blogu Jen Fitzpatricková, viceprezidentka spoločnosti Google. Samotné platformy totiž vyjadrili obavy, že osobné údaje žien, ktoré podstúpili interrupciu, alebo osôb, čo im akýmkoľvek spôsobom pomohli, by mohli byť použité proti nim prokurátormi v konzervatívnych amerických štátoch, ktoré zakázali interrupcie. Tieto zmeny na platforme YouTube nasledujú po tom, ako Najvyšší súd USA zrušil svoje rozhodnutie z roku 1973, ktoré stanovilo ústavné právo na interrupciu, čo malo vo viacerých štátoch americkej Únie za následok zákaz alebo prísne obmedzenie vykonávania tohto zákroku. Verdikt súdu súčasne viedol k masovým protestom po celých Spojených štátoch. Videoslužba spoločnosti Google tiež oznámila, že obsah týkajúci sa potratov zaradí do svojich zásad o dezinformáciách v oblasti medicíny, ktoré už zakazujú nepravdivý alebo zavádzajúci obsah o chorobe COVID-19 alebo vakcínach a očkovaní.
http://web.archive.org/web/20221206214106/https://www.aktuality.sk/clanok/OziMQrp/youtube-bojuje-proti-dezinformaciam-o-interrupciach-zavadza-opatrenia/
Pohreb zavraždenej Mirky: Posledné pohladenie pre mamičku
Na cintoríne v Starej Turej dali v piatok napoludnie posledné zbohom Miroslave M. († 42). O život ju minulú sobotu pripravil jej vlastný manžel Tibor († 45), pred ktorým hľadala pomoc u polície. Prípad už rieši Generálna prokuratúra aj minister Kaliňák.
Srdcervúci bol pohľad na Mirkinho syna Martina (17) a dcéru Lenku (23), ktorú podopieral jej priateľ. Deti prišli v jednej chvíli o oboch rodičov. Keď viezli Mirkinu rakvu k miestu posledného odpočinku, Lenka, ktorej sa od žiaľu podlamovali kolená, láskyplne hladila chladné drevo truhly. Po lícach sa jej kotúľali slzy. Okrem rodiny prišli na pohreb stovky smútiacich. „Bolo to tisíckrát horšie, ako som čakala. Plačeme, je to šialené, sme zúfalí,“ priznala Mirkina príbuzná. „Prečo práve ona, ktorá nikomu nič zlé neurobila a ani len slovom neublížila?“ pýta sa dávna spolužiačka, ktorá priniesla mŕtvej kamarátke kyticu bielych ruží. Tibor zavraždil manželku a potom zabil seba. Foto: archív Na Mirku zaspomínala aj jej priateľka Viera (57). „Bola to moja spriaznená duša, veľmi ľudská a úprimná. Stále za ňou plačem... Veľmi mi bude chýbať,“ hovorí užialene. Ďalšia kamarátka zo školských čias prezradila, že Mirka sa jej v osudný deň telefonicky posťažovala, že bola ráno na polícii oznámiť, že sa jej manžel vyhrážal smrťou. Službukonajúci policajt ju podľa jej slov vypoklonkoval s tým, že si Tibora v pondelok predvolá. Zákonnosť postupu tohto policajta už prešetruje inšpekcia ministerstva vnútra. Vzápätí zareagovala aj prokuratúra. Zavraždenú Mirku v piatok pochovali na cintoríne v Starej Turej. Foto: Plus JEDEN DEŇ/Martin Kukučka „V súvislosti s tragédiou, ktorá sa stala v sobotu v Starej Turej, vydal generálny prokurátor Jaromír Čižnár pokyn, aby krajská prokurátorka v Trenčíne okamžite preskúmala spis a informovala generálneho prokurátora. Krajská prokuratúra po preskúmaní konštatovala závažné pochybenie v postupe policajta. Závery preskúmania generálny prokurátor osobne prejednal s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom, ktorý si názor prokuratúry v celom rozsahu osvojil,“ dozvedeli sme sa od hovorkyne Generálnej prokuratúry SR Andrey Predajňovej. Mirkinho vraha a zároveň manžela pochovali o deň skôr. Keď v slovách poslednej rozlúčky kňaz povedal, aký bol Tibor († 45) milujúci, láskavý a starostlivý otec, jeho dcéra Lenka to nezvládla a odišla z obradnej siene.
http://web.archive.org/web/20151124052913/http://www.pluska.sk:80/regiony/zapadne-slovensko/pohreb-zavrazdenej-mirky-posledne-pohladenie-mamicku.html
SHMÚ upozorňuje pred snehovými jazykmi na cestách
Na strednom a východnom Slovensku sa môžu miestami tvoriť snehové jazyky a záveje.
Výstraha platí pre okresy Námestovo, Dolný Kubín, Tvrdošín, Brezno, Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Sabinov, Levoča, Spišská Nová Ves a Gelnica. Meteorológovia varujú, že tvorba snehových jazykov a závejov predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre dopravu. Všetky sledované úseky ciest, diaľnic a rýchlostných komunikácií na Slovensku sú zjazdné. Vodiči by si však na niektorých miestach mali dávať pozor na silný vietor, sneženie a tvorbu snehových jazykov a závejov. Upozorňuje na to Slovenská správa ciest (SSC) na webe . V dôsledku silného a nárazového vetra sa tvoria snehové jazyky a záveje na horských priechodoch Besník, Brestova a Príslop, na cestách v okrese Poprad a v okolí Šumiaca. Sneženie obmedzuje dohľadnosť na 100 metrov v okolí Švábovskej stráne a Širokého. Horský priechod Vrchslatina je zjazdný pre vozidlá nad 10 metrov celkovej dĺžky iba so snehovými reťazami. Horský priechod Šútovce (cesta III/1774) je uzatvorený pre vozidlá nad 10 metrov dĺžky. Snehové reťaze musia všetci vodiči podľa cestárov použiť na ceste II/584 Srdiečko - Bystrá. Cesty II/549 Úhorná - Krásnohorské Podhradie a III/3227 Hrabušická Píla - Stratená sú uzatvorené pre všetku dopravu. Cesty sú totiž v zimnom období neudržiavané.
http://web.archive.org/web/20180214130755/https://www.aktuality.sk/clanok/564247/shmu-upozornuje-pred-snehovymi-jazykmi-na-cestach/
Nehľadáme výhovorky, že sa niečo nedá, hovorí Ján Gálik z košického Klubu, ktorý hľadá nový priestor
Komunitno-kultúrne centrum Klub fungovalo do roku 2020 v nevyužívanej budove v centre Košíc. Po dvoch rokoch bez fyzického zázemia sa teraz tím ľudí okolo kultúrneho organizátora a aktivistu Jána Gálika rozhodol nájsť si nový priestor.
V roku 2015 zrušili v Košiciach výstavu tesne pred jej zahájením. V Kasárňach / Kulturparku mala vystavovať popredná česká umelecká skupina Rafani, no keď dva týždne pred vernisážou jej členovia zaslali do galérie fotografie diel kvôli poistke, organizátori celú akciu zrušili. „Bolo to vraj kvôli poškodeným dreveným trámom,“ hovorí Ján Gálik. „Bol to, samozrejme, nezmysel. V dielach Rafanov sa totiž objavila aj otvorená kritika vtedajšieho primátora Richarda Rašiho. Keď to uvideli v centre, ktoré bolo zriaďované mestom, radšej z toho vycúvali.“ Výstavu sa napokon v Košiciach podarilo zorganizovať, ale na inom mieste. Vďaka iniciatíve výtvarníka Tomáša Makaru sa totiž v menšom rozsahu uskutočnila v neďalekom Klube – v komunitno-kultúrnom centre, ktoré na spôsob squattu fungovalo v nevyužívanej budove. „To, že sme Rafanom poskytli priestor, neznamenalo, že sme chceli Kasárňam alebo mestu ukázať prostredník. Nebolo to provokačné. Dokonca sme aj napísali Rašimu, či sa nepríde pozrieť. Z našej strany to bolo skôr gesto, že kultúra sa dá robiť aj bez politických rozhodnutí a veľkých grantov,“ hovorí Ján Gálik, zakladateľ a hlavný dramaturg Klubu. Komunitno-kultúrne centrum sa muselo vysťahovať z domu na Štúrovej ulici, hľadá však nový priestor. Ján Gálik založil Klub s partiou kamarátov na prelome rokov 2014 a 2015. Nápad jeho vzniku sa však rodil dlho. Gálik roky pred tým v Košiciach pripravoval rôzne podujatia – v staničnom parku varil pre bezdomovcov, v kultúrnych centrách organizoval diskusie a pravidelne usporadúval koncerty v klube Collosseum. V roku 2013, keď boli Košice Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK), pracoval v Tabačke, kde pripravoval filmové premietania alebo kurzy fotografie. „EHMK bola časom skvelá vec pre Košice, ale keď sa to odohrávalo,
http://web.archive.org/web/20220127182520/https://dennikn.sk/2682727/nehladame-vyhovorky-ze-sa-nieco-neda-hovori-jan-galik-z-kosickeho-klubu-ktory-hlada-novy-priestor/
Útočník z londýnskeho Westminsteru konal sám, tvrdí britská polícia
Khalid Masood bol v minulosti odsúdený za násilné trestné činy a tresty si odpykal vo väzení.
Britská polícia, ktorá vyšetruje útok v blízkosti parlamentu v Londýne so štyrmi mŕtvymi a desiatkami zranenými vyjadrila opätovne presvedčenie, že útočník konal sám. Polícia v sobotu večer oznámila, že nič nenaznačuje, že by boli plánované ďalšie útoky. Asistent policajného komisára Neil Basu povedal, že sa možno nikdy nepodarí zistiť motívy konania Khalida Masooda, ktorý bol zastrelený v stredu po tom, ako s autom narážal do chodcov na Westminsterskom moste a pred parlamentom smrteľne pobodal neozbrojeného policajta. V prípade zostáva vo väzbe už iba jediná osoba - muž, ktorého totožnosť polícia neprezradila a zatiaľ nebol z ničoho obvinený. Masood (52) bol v minulosti odsúdený za násilné trestné činy a tresty si odpykal vo väzení. Pracoval tiež istý čas v Saudskej Arábii, kde vyučoval angličtinu.
http://web.archive.org/web/20170619194655/https://www.aktuality.sk/clanok/427353/utocnik-z-londynskeho-westminsteru-konal-sam-tvrdi-britska-policia/
Nemecko bude naďalej pomáhať Afgancom. Taliban berie ako "realitu"
Nemecko bude naďalej pomáhať Afganistanu. Do pomoci sa zapojí aj USA, pod podmienkou, že ich podpora nebude spájaná s uznaním Talibanu.
Nemecko bude pokračovať v poskytovaní pomoci Afganistanu. S odvolaním sa na nemeckú delegáciu to v pondelok uviedlo . Informovala o tom nemecká agentúra DPA. Nemecký osobitný zástupca pre Afganistan a Pakistan Jasper Wieck a veľvyslanec v Afganistane Markus Potzel sa v katarskej Dauhe stretli s delegáciou Talibanu vedenou afganským ministrom zahraničných vecí Amírom Chánom Muttakínom. Nemecká delegácia označila novú vládu Talibanu v Afganistane za "realitu" a dodala, že krajina bude pokračovať vo vzájomných vzťahoch s Afganistanom, uvádza sa vo vyhlásení hnutia. ​Taliban povedal predstaviteľom Nemecka, že hnutie sa zaviazalo zaistiť bezpečnosť zahraničných diplomatov a humanitárnych organizácií. Delegácia podľa Talibanu uviedla, že podobné stretnutia sa budú konať aj v budúcnosti. Cez víkend viedla v Dauhe delegácia Talibanu rokovania s predstaviteľmi Spojených štátov. Išlo o a Talibanu od chaotického ukončenia odsunu amerických vojakov z Afganistanu v závere augusta. Taliban uviedol, že rozhovory "prebiehali dobre", pričom Washington uvoľnil humanitárnu pomoc pre Afganistan po súhlase, že takáto podpora nebude spájaná s oficiálnym uznaním vlády Talibanu. Muttakí v pondelok oznámil, že predstavitelia Talibanu sa v utorok v Dauhe stretnú so zástupcami Európskej únie.
http://web.archive.org/web/20221207005339/https://hnonline.sk/svet/10857742-nemecko-bude-nadalej-pomahat-afgancom-taliban-berie-ako-realitu
Erdogan varuje USA: Nemôžete sa vyhovoriť z vydania Gülena do Turecka
Erdogan varuje USA: Nemôžete sa vyhovoriť z vydania Gülena do Turecka
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu pred rokovaním s americkým viceprezidentom Joeom Bidenom v Ankare vyhlásil, že nevydanie duchovného Fethullaha Gülena zo Spojených štátov neprospeje vzťahom oboch krajín. Zároveň ale zopakoval, že USA a Turecko sú strategickými partnermi. Biden sa má v Turecku okrem prezidenta stretnúť tiež s premiérom a navštíviť parlament. Podľa Erdogana "neexistuje pre USA žiadna výhovorka" pre to, aby nevydali Gülena Turecku. Prezident v stredajšom prejave v Ankare tiež uviedol, že Turecko bude pokračovať v dodávaní príslušných dokumentov americkej strane. Tými sa snaží doložiť vinu sedemdesiatpäť ročného islamského duchovného žijúceho v USA, že bol zapletený do pokusu o vojenský prevrat v polovici júla. Washington však tvrdí, že zatiaľ nedostal dokumenty, ktoré by dokazovali podiel Gülena na puči. Gülen, ktorý obvinenia odmieta, Erdoganov režim obviňuje z pokusu o zvrhnutie vlády dlhodobo. Tento rok v januári s ním a sedemdesiatkou ďalších osôb začal v Turecku súdny proces pre pokus zvrhnúť vládu už v decembri 2013 tým, že rozpútali korupčný škandál. Ten zasiahol najvyššie poschodia politiky vrátane Erdoganovho syna Bilala.
http://web.archive.org/web/20160826074114/http://hnonline.sk:80/svet/815235-erdogan-varuje-usa-nemozete-sa-vyhovorit-z-vydania-g-lena-do-turecka
Česká polícia hľadá Ukrajinku, ktorá má zrejme tuberkulózu
Hľadaná odišla z ordinácie v Brandýse nad Labem po tom, čo sa dozvedela, že musí absolvovať testy v nemocnici.
Česká polícia pátra po 47-ročnej Marii Pozharunovej, občianke Ukrajiny, ktorá je pravdepodobne infikovaná tuberkulózou. Hľadaná odišla v stredu z ordinácie pľúcnej ambulancie v Brandýse nad Labem po tom, čo sa dozvedela, že musí absolvovať testy v nemocnici. Informoval o tom dnes spravodajský server Novinky.cz s odvolaním sa na hovorkyňu polície Evu Kropáčovú. Ukrajinka je asi 165 cm vysoká a má štíhlu postavu. Má dlhé na blond odfarbené vlasy a zle hovorí po česky. Pri odchode z nemocnice mala oblečený čierny kabát po kolená, čierne nohavice, dlhší pletený šál bielo-striebornej farby, čierne čižmy a čiernu čiapku a cez rameno prehodenú modrú kabelku.
http://web.archive.org/web/20230122150716/https://www.aktuality.sk/clanok/395437/ceska-policia-hlada-ukrajinku-ktora-ma-zrejme-tuberkulozu/
Vylúpil banku v Bratislave, odniesol si najmenej 50 000 eur
Lúpežné prepadnutie banky v bratislavskej Petržalke sa stalo včera večer. Po páchateľovi stále intenzívne pátrajú.
Bratislavskí kriminalisti vyšetrujú okolnosti lúpežného prepadnutia pobočky banky. Odohralo sa včera vo večerných hodinách v nákupnom centre na Einsteinovej. Aktuality.sk o tom informovala policajná hovorkyňa Lucia Mihalíková s tým, že neznámy páchateľ utiekol z miesta po sklenenom moste pre chodcov vedúceho z nákupného centra minimálne so sumou 50 000 eur. Tú mu v z obavy o život vydal zamestnanec banky. „Oznámenie o lúpežnom prepadnutí sme prijali krátko pred 20.40 hod. Podľa dostupných informácií neznámy páchateľ vošiel do priestorov pobočky banky situovanej na prvom poschodí obchodného centra. Pod hrozbou použitia zbrane požadoval od zamestnancov vydanie finančnej hotovosti,“ uviedla hovorkyňa. Doplnila, že v čase lúpežného prepadnutia sa v priestoroch banky nachádzalo päť pracovníkov a jeden zákazník, k ich zraneniu však nedošlo. „Policajti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave po neznámom páchateľovi v súčasnosti intenzívne pátrajú,“ zdôraznila. Ďalšie okolnosti sú v súčasnosti predmetom vyšetrovania. „Vyšetrovateľ Policajného zboru v tejto súvislosti začal trestné stíhanie vo veci trestného činu lúpeže,“ dodala Mihalíková. Podľa súčasných informácií ide o muža vysokého cca 170-175 cm, strednej postavy, oblečenú mal čiernu bundu s bielymi pásmi na rukávoch, čierne športové nohavice, čierne tenisky a na rukách mal čierne rukavice. Muž mal na hlave a tvári čiernu parochňu s bradou. Polícia vyzýva v tejto súvislosti občanov k spolupráci. Akékoľvek informácie k páchateľovi, k jeho súčasnému pohybu či pobytu, treba oznámiť na bezplatné číslo polície 158, prípadne osobne na ktoromkoľvek policajnom oddelení.
http://web.archive.org/web/20170430115130/https://www.aktuality.sk/clanok/467692/vylupil-banku-v-bratislave-odniesol-si-najmenej-50-000-eur/
Nehnuteľnosti na slovenský trh stále nepribúdajú rýchlejším tempom
V porovnaní s najlepším obdobím v nedávnej minulosti je ich približne o 20 až 25 % menej na celom Slovensku.
V poslednom období stále nepribúdajú na trh nehnuteľnosti rýchlejším tempom. V porovnaní s najlepším obdobím v nedávnej minulosti je ich približne o 20 až 25 % menej na celom Slovensku. Pre TASR to uviedol analytik Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Martin Lazík. „Ponuka je preto stále poddimenzovaná a dopyt po nehnuteľnostiach je stále vyšší, ako je súčasná reálna ponuka," konštatoval. Podľa asociácie ponuka nehnuteľností klesla, čo zaznamenali viaceré regióny, napríklad Žilina aj hlavné mesto. „K dispozícii sú síce aj nové projekty, viaceré sú však v súčasnosti v Bratislave vypredané a nové prichádzajú do ponuky iba postupne," konštatovala NARKS s tým, že jesenná sezóna na realitnom trhu sa začína. Napriek tomu konštatuje, že bratislavské realitné kancelárie pracujú naplno. Prichádzajú im aj stále nové dopyty na strane kupujúcich, ktorí hľadajú nehnuteľnosť a potrebujú poradiť a niečo vhodné nájsť. „Realitní makléri majú stále dostatok práce s aktuálnymi predajmi," potvrdil analytik Lazík. Dodal však, že v lete sa predaj spomalil. Realitné kancelárie zaraďujú menej nových nehnuteľností do ponuky v súčasnosti, čo môže viesť k ďalšiemu spomaleniu obchodovania. „Preto vzhľadom na pretrvávajúcu nízku ponuku neočakávame pokles cien v najbližšom období," avizoval predpoklad vývoja cien. Tradične najpredávanejšími bytmi sú 2- a 3-izbové. Tomu je prispôsobená aj skladba bytov v nových projektoch a zodpovedá toto zloženie aj klasickému bytovému fondu z minulosti, uviedla asociácia. Podľa NARKS by sa spomaľovanie výkonnosti ekonomiky malo začať prejavovať na nálade kupujúcich až postupne. Najskôr musia prísť určité obmedzenia, ako zvýšenie životných nákladov, možné zmeny v zamestnaní, postoj zamestnávateľov, aby vznikol tlak na zvyšovanie úspor a šetrenie. Bývanie je však nevyhnutná vec a obyvatelia ho budú musieť tak či tak riešiť, či už ako vlastné, alebo formou nájmu, uzatvára asociácia.
http://web.archive.org/web/20190920202919/https://www.aktuality.sk/clanok/723866/nehnutelnosti-na-slovensky-trh-stale-nepribudaju-rychlejsim-tempom/
Parlament v Maďarsku schválil novú štruktúru vlády
Maďarský parlament v pondelok schválil novú štruktúru vlády staronového premiéra Viktora Orbána, ktorá po novom bude mať deväť ministerstiev.
Za zmeny sa vyslovilo 119 poslancov, 56 bolo proti. Nový Orbánov kabinet bude pozostávať z ministerstva vnútra, národných ľudských zdrojov, poľnohospodárstva, obrany, spravodlivosti, ministerstva zahraničného obchodu a vecí, rezortu národného hospodárstva a ministerstva národného rozvoja. Zodpovedný za koordinovanie ich činnosti bude prvý vicepremiér. Výsledkom zmien a zlúčení viacerých rezortov bude presunutie niektorých právomoci a úloh na úrad premiéra, ktorý bude formálne deviatym ministerstvom. Budapešť tak bude mať najmenšiu vládu v EÚ po Malte. Doteraz mala maďarská vláda 15 ministrov. Portál Euobserver minulý týždeň označil tieto radikálne zmeny za odraz Orbánovej snahy získať viac právomocí na strategické rozhodnutia a zredukovanie povinností vyplývajúcich z každodennej politiky. Prirovnal ho zároveň k pozícii amerického prezidenta. Podľa médií ide o "premiérovanie s jemnou prezidentskou príchuťou".
http://web.archive.org/web/20180630092650/https://www.aktuality.sk/clanok/253727/parlament-v-madarsku-schvalil-novu-strukturu-vlady/
Arménsko vyzvalo svet, aby zastavil „agresiu" v Karabachu
Azerbajdžanská armáda oznámila, že prevzala kontrolu nad strategickými miestami v Karabachu.
Vďaka Aktualitám má každý človek prístup k overeným informáciám zadarmo. Arménsko v stredu vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby pomohlo zastaviť "agresívne kroky" Azerbajdžanu. Výzva prichádza po tom, ako v nepokojnom regióne Náhorný Karabach znovu vzplanulo násilie a vyžiadalo si životy troch vojakov. TASR správu prevzala z agentúry AFP. Jerevan „vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby prijalo opatrenia na zastavenie agresívnych krokov a postoja Azerbajdžanu a aktivovalo na to potrebné mechanizmy", uviedlo vo vyhlásení arménske ministerstvo zahraničných vecí. Azerbajdžanská armáda v stredu oznámila, že prevzala kontrolu nad niekoľkými strategickými výšinami v spornom regióne v rámci odvetnej operácie proti „teroristickým akciám nezákonných arménskych ozbrojených skupín na území Azerbajdžanu". Azerbajdžanské ministerstvo obrany ešte predtým oznámilo, že karabašské jednotky zabili jedného z jeho vojakov v okrese Lachin, pričom z „krvavého incidentu" obvinilo Arménsko. Európska únia vyzvala na "okamžité zastavenie nepriateľských akcií medzi azerbajdžanskými a arménskymi silami v regióne. „Je nevyhnutné deeskalovať, plne rešpektovať prímerie a vrátiť sa k rokovaciemu stolu s cieľom nájsť riešenia," uviedol vo vyhlásení hovorca šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella. Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že Azerbajdžan porušil prímerie a že s predstaviteľmi oboch krajín „prijíma opatrenia na stabilizáciu situácie". Armáda medzinárodne neuznanej Náhornokarabašskej republiky obvinila Azerbajdžan z porušenia prímeria, zabitia dvoch vojakov a zranenia ďalších 14. Rusko sprostredkovalo medzi Azerbajdžanom a Arménskom v roku 2020 prímerie, ktorým sa skončila ich vzájomná takzvaná šesťtýždňová vojna. V bojoch zahynulo viac ako 6500 ľudí, pripomína AFP. Arménsko vtedy súhlasilo s odstúpením časti územia, ktoré kontrolovalo niekoľko desaťročí a na krehké prímerie v oblasti odvtedy dohliada v rámci mierových síl približne 2000 ruských vojakov. Prvá vojna o Náhorný Karabach sa odohrala v 90.rokoch. Tento región je od sovietskych čias formálne súčasťou Azerbajdžanu, no žijú tam prevažne Arméni, vysvetľuje AFP.
http://web.archive.org/web/20220823124912/https://www.aktuality.sk/clanok/4Sqv4cp/armensko-vyzvalo-svet-aby-zastavil-agresiu-v-karabachu/
Na Neapol bude platiť agresivita, zhodli sa Slovanisti
Futbalisti Slovana Bratislava vo štvrtkovom zápase 2. kola I-skupiny Európskej ligy UEFA 2014/2015 na Pasienkoch proti favoritovi SSC Neapol môžu opäť počítať s výraznou podporou fanúšikov. Hoci zverenci českého trénera Františka Straku sú v hernej aj výsledkovej kríze a čelia silnej kritike, na utorňajšom tréningu im zástupcovia fanúšikov sľúbili v jednom z vrcholov roka plnú podporu a darovali im aj náramky pre šťastie.
Osemnásobný slovenský majster v septembri ďaleko zaostal za možnosťami, nedarí sa mu v lige a pred dvoma týždňami v jeho prvom vystúpení v I-skupine na umelej tráve v Berne s tamojšími Young Boys schytal debakel 0:5. Po koučom Strakom sa trasie stolička, hráči čelia aj hrozbe finančných postihov. Hnev frustrovaných fanúšikov, ktorí vyhlásili "únavu" sa obrátil najmä na stredopoliara Juraja Halenára, na zápas so slávnym talianskym klubom ale fanúšikovia vyhlásili mobilizáciu a hľadisko na Pasienkoch by malo byť vypredané. „ ," ocenil na klubovom webe postoj divákov brankár Dušan Perniš a vďaku vyjadril aj tréner František Straka: " ." Výber hosťujúceho španielskeho trénera Rafaela Beniteza, ktorý v 1. kole doma zdolal pražskú Spartu 3:1, má v kádri množstvo výborných individualít. Jednou z najväčších je kapitán a slovenský reprezentant Marek Hamšík. Práve odchovanec a bývalý hráč Slovana je jedným z hlavných lákadiel konfrontácie. Hamšík nastúpil proti Slovanu len raz, v exhibícii v roku 2009 ešte na Tehelnom poli a dobre si na to pamätá aj obranca Slovana Kristián Kolčák: " ," povedal Kolčák, ktorý neobišiel ani momentálne mimoriadne zložitú situáciu v tíme: „ ." Podľa stredopoliara Richarda Lásika by na talianskeho oponenta mohla platiť agresivita. „ ." Aj bývalý hráč talianskej Brescie dobre vie, v akej kríze je momentálne Slovan: " ." Výprava Neapolu priletí do Bratislavy v stredu poobede. Neapolčania ligovú generálku na Slovan zvládli, keď vyhrali na ihrisku Sassuola 1:0. " ," povedal Hamšík pre svoj oficiálny web. V stredu popoludní a podvečer obaja tréneri absolvujú oficiálne tlačové konferencie, ich zverenci si zatrénujú na hlavnej ploche Pasienkov. Zápas má vo štvrtok výkop o 19.00 hod, štadión Pasienky bude otvorený dve hodiny pred začiatkom zápasu, a keďže sa uzatvorí 15 minút pred začiatkom duelu, vedenie "belasých" vyzýva a upozorňuje fanúšikov, aby prišli v časovom predstihu, aj z dôvodu dôkladných bezpečnostných prehliadok. Súboj bude rozhodovať hlavný arbiter Marijo Strahonja z Chorvátska a v priamom prenose ho vysiela RTVS. Slovan Bratislava - SSC Neapol Sparta Praha - Young Boys Bern (19.00) 1. Young Boys Bern 1 1 0 0 5:0 3 2. SSC Neapol 1 1 0 0 3:1 3 3. Sparta Praha 1 0 0 1 1:3 0 4. SLOVAN BRATISLAVA 1 0 0 1 0:5 0 Denný prehľad správ emailom Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu. Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.
http://web.archive.org/web/20210227075943/https://hnonline.sk/sport/544697-na-neapol-bude-platit-agresivita-zhodli-sa-slovanisti
Vynorila sa slávna Kaddáfího dýka z drahokamov, cení sa na 10 miliónov dolárov
Líbyjský vodca je už takmer päť rokov po smrti. Jeho duch a najmä matéria však pretrvávajú. Muammar si totiž na luxus potrpel.
Kaddáfí sa okrem svojej Zelenej knihy a putovného beduínskeho stanu preslávil svojimi zbraňami. Zlatú pištoľ si povstalci vzali ako talizman po jeho zabití, priamo z Muammarových rúk. Kaddáfího drahokamami vybíjaná dýka však zmizla. A objavil sa až teraz v Turecku. Konkrétne v európskej časti Istanbulu. Až tam viedla cesta slonoviného kleontu z Kaddáfího paláca, píše Dýku vysádzanú rubínmi, zafírmi, smaragdami a diamantmi našli u obchodníka. Údajne za ňu zaplatil takmer päť miliónov dolárov. Stalo sa tak údajne v Líbyi, pred tromi mesiacmi. Podnikavec mal s ňou ambiciózny plán – predať ju v Istanbule saudskoarabskému ctihodnému občanovi za dvojnásobok. Turecká polícia však bola iného názoru. Na základe presného tipu dýku zhabali a obchodníka aj dvomi jeho komplicmi zadržali. Spolu s púzdrom a podstavcom, samozrejme, v špeciálnom, luxusnom prevedení. Istanbul police seize $4.6m jewel-encrusted ivory dagger of Libya ex-dictator Muammar Gaddafi in anti-smuggling raid bol viac ako 40 rokov neobmedzeným vládcom Líbye. Podarilo sa mu zjednotiť rozdrobenú krajinu a kontrolovať prílev utečencov do Európy. Za to sa mu dostalo priazne západných lídrov, ktorého ústretovo vítali. Kaddáfí však bol tvrdým nemilosrdným autokratom, s rôznymi úchylkami. Okrem iného však dokázal, aby sa Líbya nestala vyvrheľ na medzinárodnom poli. Oficiálne sa preto vzdal aj jadrových zbraní. Preslávil sa svojou Zelenou knihou, kde spísal svoje názory na spoločnosť. Krajinu však v roku 2011 zachvátili masové nepokoje. Tie prerástli až do revolúcie. A do konfliktu sa zapojilo aj NATO. Výsledkom bolo jeho zabitie v októbri. Stalo sa jeho rodnom meste Syrta. Odvtedy v Líbyi bohatej na ropu panuje chaos.
http://web.archive.org/web/20160823042522/http://www.aktuality.sk:80/clanok/347256/vynorila-sa-slavna-kaddafiho-dyka-z-drahokamov-ceni-sa-na-10-milionov-dolarov/
Európania sa boja prezidenta Trumpa
Len päť percent ľudí v siedmich západoeurópskych krajinách si myslí, že vzťahy s Európou by boli za Donalda Trumpa lepšie ako za Hillary Clintonovej.
Je nezvyčajné, aby nemecký prezident komentoval vnútropolitickú situáciu v inej krajine. Joachim Gauck však krátko pred americkými prezidentskými voľbami v poslednom vydaní magazínu Der Spiegel neodolal. Povedal, že ho znepokojuje fakt, že by sa v amerických voľbách stal prezidentom Donald Trump, najmä tým, že je nepredvídateľný. „Nemôžeme povedať, čo by sme od prezidenta Donalda Trumpa mohli očakávať. Keď sa pozriem na Washington, som znepokojený,“ povedal prezident. Zároveň však dodal, že dúfa, že americký systém bŕzd a váh nedovolí, aby sa z amerického prezidenta stal autokrat. Podobne sa na utorkové voľby, v ktorých sa dáva Trumpovi až 34-percentná šanca, že vyhrá, pozerá viacero ľudí v Európe. Podľa októbrového prieskumu YouGov v siedmich západoeurópskych krajinách má od 48 do 65 percent občanov týchto štátov strach z toho, že by sa Trump stal novým americkým prezidentom. Najviac cítiť obavu v Nemecku. Hillary Clintonová ako americká prezidentka vzbudzuje obavy medzi 4 až 13 percentami ľudí. Takisto si napríklad 79 percent Britov myslí, že Trump by bol hrozný alebo slabý prezident. U Clintonovej prevažuje hodnotenie „priemerná“. Hlavné obavy Nemcov sú podľa Deutsche Welle mäkké postoje Donalda Trumpa k Rusku a naopak, kritický postoj k NATO. V lete republikán povedal, že členovi NATO by v prípade útoku nepomohol automaticky, ale pozrel by sa na to, koľko prispieva do spoločnej pokladnice. Európa inak Trumpa v kampani veľmi nazaujímala. V zahraničnopolitickom prejave v apríli ju spomenul len v tej súvislosti, že spojenci v Európe a Ázii by mali platiť za to, že ich Američania pomáhajú chrániť. Aj preto si možno len päť percent ľudí v týchto siedmich krajinách myslí, že by vzťahy Ameriky s Európou boli lepšie za Trumpa ako za Clintonovej. „Viedlo by to k najhoršiemu odcudzeniu vo vzťahoch medzi Nemeckom a USA od vojny vo Vietname,“ povedal podľa Reutersu šéf zahraničného parlamentného výboru v nemeckom parlamente Norbert Röttgen zo strany Angely Merkelovej. Kebyže si amerického prezidenta vyberala Európa, Hillary Clintonová by mohla ísť posledné dni pred voľbami na dovolenku. Mala by to isté. Podľa prieskumu Európskej rady pre zahraničné vzťahy je iba jedna krajina Európskej únie, kde by vyhral Trump. Je ňou Maďarsko. Iný prieskum zistil, že Trumpa by volili ešte aj Rusi. Zahraničnej politike nedáva Trump taký priestor ako domácej. Na svojej stránke sa v sekcii zahraničná politika venuje len zničeniu Dáišu. Povedal, že práve z tohto dôvodu by dobre vychádzal aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a spoločne by porazili radikálov. „Porazíme radikálny islamský terorizmus, ako sme zvíťazili v studenej vojne,“ píše sa na stránke. Okrem islamského terorizmu však v sekcii zahraničná politika nič nie je. V obchodnej politike hrozí, že hneď prvý deň v úrade oznámi snahu otvoriť dohodu o voľnom obchode s Mexikom a Kanadou (NAFTA), alebo z nej rovno vystúpiť. Tiež hneď prvý deň nariadi, aby žalovali Čínu za manipuláciu kurzu svojej meny. V minulosti hrozil 45-percentnými clami, ak bude Čína v obchodovaní s USA podvádzať. V zahraničnej politike každý z posledných troch prezidentov musel čeliť nejakej nečakanej kríze. Bill Clinton sa rozhodol zasahovať v Bosne a Hercegovine a v Kosove. George Bush mladší odpovedal na útoky z 11. septembra inváziou do Afganistanu a Iraku. Barack Obama zasa čelil povstaniam v Arabskej jari a vzostupu Dáišu. V Líbyi sa rozhodol vojensky angažovať, v Sýrii napokon priamo nie. „Najväčšie riziko spojené s Trumpom je v tom, ako zvládne krízu, ktorú momentálne nik nevidí, či už je to Čína, Putin, Severná Kórea, kyberútoky, terorizmus, alebo niečo iné,“ napísal do Politica Ian Bremmer, prezident spoločnosti Euroasia Group a profesor na New York University. „Ako kandidát je prekvapenie za prekvapením. Držanie sa na uzde a strategická trpezlivosť nepatria medzi jeho silné stránky a Trump môže na nečakanú krízu reagovať predstieranou statočnosťou, hrozbou eskalácie a taktikou, ktorá môže spojencov prekvapiť,“ napísal ešte v júni.
http://web.archive.org/web/20191014031904/https://dennikn.sk/602426/europania-sa-boja-prezidenta-trumpa/
Tisícky ľudí demonštrovali vo vyše 20 španielskych mestách proti náletom v Sýrii
Tisícky občanov vyšli dnes do ulíc viac ako 20 španielskych miest vrátane Madridu, Barcelony alebo Sevilly, aby dali najavo svoj nesúhlas s leteckými útokmi USA, Francúzska a iných štátov v Sýrii. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.
Protestné akcie zorganizovalo hnutie No en nuestro nombre (Nie v našom mene), ktoré v uplynulých týždňoch zhromaždilo v Španielsku viac ako 30 000 podpisov proti vojenskému ťaženiu medzinárodnej aliancie voči džihádistom z tzv. Islamského štátu (IŠ). Hnutie predpokladá, že pri útokoch, ktorých zosilnenie avizovalo Francúzsko v reakcii na nedávne teroristické útoky z Paríža, prídu o životy aj nevinní ľudia. Súčasne sa obáva, že sa tak špirála násila nezastaví.
http://web.archive.org/web/20151212033102/http://www.aktuality.sk/clanok/309088/tisicky-ludi-demonstrovali-vo-vyse-20-spanielskych-mestach-proti-naletom-v-syrii/
Komisia z ministerstva odporučila zrušiť akreditáciu pre Čistý deň v Galante
V galantskom zariadení bola dva dni hĺbková kontrola.
Akreditačná komisia rezortu práce po dnešnom zasadnutí odporučila ministerstvu zrušiť akreditáciu resocializačnému stredisku Čistý deň, n.o. Galanta. Odvoláva sa pri tom na znenie zákona o sociálnoprávnej ochrane a kuratele. Ministerstvo podľa neho zruší akreditáciu, ak takéto zariadenie, jeho štatutárni zástupcovia či zamestnanci alebo aj samotná činnosť centra ohrozuje život, zdravie alebo vývin dieťaťa. Informáciu TASR poskytla z tlačového odboru MPSVR SR Barbora Petrová. Zodpovednosť je podľa exministra práce Jozefa Mihála v tejto chvíli na súčasnom šéfovi rezortu Jánovi Richterovi. „Podľa môjho osobného názoru by nemal váhať ani sekundu. Predpokladám, že už je rozhodnutie podpísané,“ vyhlásil. Pre komisiu to však podľa neho ani týmto návrhom neskončilo. „Budú poslanecké prieskumy a my sa budeme pýtať, ako je možné, že zariadenie o akreditáciu neprišlo už skôr.“ Minister práce Ján Richter berie odporúčanie komisie veľmi vážne, pričom k rozhodnutiu môžu prispieť aj ďalšie skutočnosti. „Aj on však musí podľa zákona rešpektovať správne konanie,“ dodal hovorca ministerstva Michal Stuška. Na rozhodnutie má vedenie rezortu 30 dní. Poslankyňa NR SR za SaS Natália Blahová v piatok na svojom blogu upozornila na možné sexuálne zneužívanie dievčat v galantskom resocializačnom zariadení zamestnancami. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny obvinenia odmietlo, taktiež aj samotné zariadenie v Galante.
http://web.archive.org/web/20161117031837/http://www.aktuality.sk:80/clanok/373055/komisia-z-ministerstva-navrhla-zrusit-akreditaciu-pre-cisty-den-v-galante/
Stavba najvyššieho mrakodrapu mešká. Pribrzdili ju korupčné kauzy princov
Dvaja hlavní podporovatelia miliardového projektu v Saudskej Arábii čelili podozreniam z korupcie.
Najvyššia stavba na svete, ktorú v roku 2013 začali stavať v saudskoarabskom meste Džidda, mešká s prácami. Zdržali sa najmä pre korupčné aféry jeho dvoch najväčších podporovateľov. Výkonný riaditeľ spoločnosti Jeddah Economic Co (JEC) Múnib Hammúd však verí, že oneskorenie rýchlo odstránia. „V takýchto projektoch sú vždy oneskorenia,“ povedal Hammúd pre s tým, že sú pripravení pracovať aj v roku 2020. Mesto Džidda je dôležité obchodné centrum Saudskej Arábie a v lete obľúbené letovisko dovolenkárov. Už päť rokov tu na púšti vyrastá mrakodrap Jeddah Tower alebo Kingdom Tower, ktorý bude so 167 poschodiami a 1000-metrovou výškou najvyššou budovou na svete. Veža má byť súčasťou mestského komplexu Jeddah Economic City, kde budú hotely, kancelárske a reštauračné priestory, ale aj obchody, rozhľadňa či hvezdáreň. Stavia ju spoločnosť Jeddah Economic Co (JEC), ktorú vlastnia saudskí investori. Približne 33-percentný podiel má vo firme spoločnosť Kingdom Holding Co, stavebná skupina Saudi Binladin Group má 16,6 % a je hlavným dodávateľom prác projektu v hodnote 1,5 miliardy eur. Hlavní predstavitelia oboch spoločností čelili obvineniam z korupcie. V januári ich však prepustili. Výbor proti korupcii vznikol v Saudskej Arábii ešte vlani v novembri. Kráľ Salman bin Abdulazíz al-Saúd dekrétom rozhodol, že ho bude viesť jeho syn Mohammed bin Salmun, korunný princ a nový silný predstaviteľ režimu. Ten sa v obrovskej protikorupčnej operácii ešte koncom roku zameral na vysoko postavených podnikateľov, ministrov a kniežatá, medzi ktorými boli aj investori najväčšej stavby. Ako uvádza Reuters, majiteľa spoločnosti Kingdom princa al-Walída bin Talala zadržali ešte vlani na 3 mesiace, v januári ho však oslobodili. Zadržali aj predsedu spoločnosti Saudi Binladin Group Bakr Bin Laden a niektorých rodinných príslušníkov. Princovia protestovali proti kráľovskému rozkazu, ktorý zastavil platby štátu členom kráľovskej rodiny za ich účty za elektrinu a vodu. Ako uvádza , za celé desaťročia môže ísť o spreneveru a korupciu v hodnote 100 miliárd dolárov. Al-Walíd bin Talal verejne tvrdil, že je nevinný. Saudské úrady však tvrdili, že súhlasil s netransparentným finančným vysporiadaním pod nátlakom nešpecifikovaného druhu násilia. Všetkých už prepustili. Bin Laden v uplynulých rokoch zasiahli finančné ťažkosti, ale podľa slov šéfa projektu Hišama Džomaha, zhromaždil dostatok pracovnej sily a techniky, aby rekordný mrakodrap dostaval. Stavba má aktuálne 63. poschodí a dokončená by mala byť v budúcom roku. Ako povedal šéf spoločnosti JEC Hammoud, tento týždeň podpíšu zmluvu s energetickou spoločnosťou Saudi Electricity Co na vybudovanie 134-megawatovej stanice a začali už rokovať aj s investormi o výstavbe hotelov. Zaujímavosťou je, že stavba podlieha prísnemu dozoru stavebných inžinierov a statikov. Tí musia každý mesiac kontrolovať betónovú zmes, na ktorú môžu mať vplyv zmeny teploty a vetra na púšti. Experti na statiku zase musia takmer každý týždeň skontrolovať, či je veža stále stopercentne vertikálna.
http://web.archive.org/web/20220627054320/https://www.aktuality.sk/clanok/562678/stavba-najvyssieho-mrakodrapu-meska-pribrdzili-ju-korupcne-kauzy-princov/
Stalin, Gottwald, Široký – nech nám žijú naveky!“
Nie je nás málo, čo poznáme tento nadpis z fotiek v rodinných albumoch našich rodičov či prarodičov. A „zoznámi“ sa s ním aj ten, kto siahne po dobovej tlači, alebo pozrie v televízii staré spravodajské relácie, zachytávajúce prvé „udalosti“ minulého režimu.
Naše dejiny sú plné bizarností, omylov, „trapasov“ i kuriozít, šteklivých tém i absurdností, končiacich i nekončiacich happyendom. A nikdy nešli priamo. Premietajú sa v nich veľké postavy a drobné postavičky, šedé myši i takmer géniovia. Hoci sa venujem najmä československo-americkým vzťahom, osobnostiam z radov Slovákov v československej diplomacii a histórii vzniku OSN, mám rád aj obdobie ranej éry československého komunistického režimu. Režimu prešpikovanému útekmi z komunistického „raja“, kde dnes niekedy znamenalo zajtra, inokedy včera. A vtedy bol Sovietsky zväz náš vzor na veky vekov... Mám na stole dva dokumenty – pražský a bratislavský, v ktorých hrajú hlavnú úlohu súdruhovia Stalin, Gottwald a Široký. Hoci oba dokumenty spolu nesúvisia a nie sú o tejto „trojke“, predsa len majú veľa spoločného – vystihujú dobu a ľudí v nej. Koncom decembra 1950 boli žiaci 1. národnej školy v pražskom Karlíne vzrušení. Prišla návšteva z Ministerstva vnútorného obchodu. Časy sa zmenili. Predtým chodieval len zemský alebo okresný inšpektor, a zrazu návšteva až z ministerstva. Ale páni sa nezaujímali o vyučovanie. O to už bolo postarané jednotnou školskou výchovou. Učebnice boli dodané z krajiny nášho vzoru a všetko ostatné povedalo , ktorému sa vtedy hovorilo „ľudová univerzita“. Páni z ministerstva vnútorného obchodu prišli preto, lebo sa ukázalo, že žiaci v škole zle hospodária s rožkami. O celej akcii napísali pionieri 33. pražskej skupiny prezidentovi Klementovi Gottwaldovi. Žiaci s pánom učiteľom napísali rezolúciu. Socialisticky sa v nej zaviazali, že k slávnostnému začatiu tretieho roku 5-ročného plánu sa postarajú o to, aby deti dobre hospodárili s jedlom. Rozšírili akciu karlínskych pionierov aj na zväzákov celého okresu Praha 3 a vyhlásili, že nebudú plytvať s potravinami v celej republike. Okrem tejto rezolúcie ohlásili aj mesiac rožkovej brigády. Učiteľ rezolúciu odniesol do . Bola skutočne uverejnená 28. decembra 1950. Pionierske rožky sa dostali až do novoročného prejavu prezidenta Gottwalda. Karlínski pionieri vypočítali – povedal Kléma – že v ich škole skončí najmenej 2750 rožkov v košoch na odpadky. Hľa, čo dokáže rožok v koši. Dokázal toho dosť. Učiteľa poslali do tábora nútených prác, pretože nepestoval dostatočne vo svojej triede socialistickú bdelosť. Pionieri karlínskej školy dostali čestnú plaketu najlepšej kritiky a sebakritiky za rok 1950. Bola to červená plaketa so strieborným rožkom a v nej zlatý nápis: . Druhý dokument, resp. krátky príbeh, je o nadšenom nábore bratislavských baníkov na jeseň 1951 a zaslúžil by si nadpis . Nemá nič spoločné so zahraničnou politikou štátu, hoci je uložený v Archíve Ministerstva zahraničných vecí ČR. Je to dokument, ktorý buď letmo prehliadnete, alebo vám „padne do oka“. Ide o list bratislavských komunistov, adresovaný ministrovi zahraničných vecí, podpredsedovi vlády a predsedovi Komunistickej strany Slovenska v jednej osobe, Viliamovi Širokému a je z 31. októbra 1951. Viliamovi Širokému ho píše v mene Bratislavy predseda jej ústredného národného výboru Ladislav Kurták a predseda mestského výboru KSS Jozef Riško. Už úvod listu zvestuje súdruhovi Širokému, že Bratislava k tomuto dátumu splnila svoju úlohu v nábore jednoročných brigádnikov pre Ostravsko-karvinské doly na 100,75 %. Tento skvelý výsledok sa podarilo dosiahnuť preto, lebo „ pokračuje ďalej list, Podľa pisateľov listu Kurtáka a Rišku sa strana a vláda môže na Bratislavčanov spoľahnúť, lebo dokazujú, že sú schopní prinášať obete a že (t. j. Široký) V nábore brigádnikov pre Ostravsko-karvinské doly sa bude v Bratislave ďalej pokračovať, súčasne s rozvojom hnutia za splnenie náborových úloh na pomoc urýchlenej výstavbe Trati družby so ZSSR: Záver listu Viliamovi Širokému nepotrebuje žiadny komentár. Iba ak taký, že život pod vedením drahých súdruhov bude na Slovensku či v Čechách každým dňom len spomienkou a vzďaľujúcou sa históriou: Tak, aj toto je naša nedávna história. Hoci sa tento bratislavský dokument zdá dnes trochu tragikomický, a je takých dosť a dosť, nechcem zľahčovať dobu zo začiatku 50. rokov v Československu, lebo išlo o divoké a drastické obdobie politických procesov, hľadania a likvidácie vnútorných nepriateľov pod „záštitou“ všemocnej ŠtB. Slovo na záver – Nehrajme sa na „holubičí“ národ a ani sa nebičujme za to, čo sme kedy komu vyviedli, ale poučme sa z dejín. Život prinášal a prináša more drobných príbehov, každodenné radosti a starosti. Správne i nesprávne rozhodnutia. A o tom to je.
http://web.archive.org/web/20221127143709/https://www.aktuality.sk/clanok/mc55rpv/stalin-gottwald-siroky-nech-nam-ziju-naveky/
Slovenská iredenta proti Československu. Príbeh Františka Jehličku
Vyhlásenie československého štátu 28. októbra 1918 v Prahe malo zásadný význam pre moderné slovenské dejiny.
Formujúci sa mocenský aparát československého štátu však stál pred neľahkou úlohou obsadiť zatiaľ nejasne ohraničené územie Slovenska, ktoré sa začiatkom novembra 1918 ocitlo v chaose rabovania a ľudových revolt. Uhorská verejná a vojenská správa sa síce postupne rúcala, ovládnuť slovenské územie však spočiatku nebolo ľahké ani pre Dočasnú vládu, ktorá 6. novembra 1918 prišla do Skalice. O pár dní neskôr bola premenená na Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, od 12. decembra sídliace v Žiline. Pri obsadzovaní Slovenska však nešlo len o vojenské, politické a administratívne záležitosti. Nemenej dôležitou bolo aj ideové ovládnutie obyvateľstva a odôvodnenie spojenia Slovákov v jednom štáte s Čechmi. Hoci dnes sa nám toto spojenie zdá byť samozrejmosťou, pri vzniku Československa to pre súčasníkov nebolo také jednoznačné. Pred rokom 1918 sa nemálo dokonca národne uvedomelých Slovákov stotožnilo s ideou uhorského štátu a riešenie ,,slovenskej otázky” vnímali ako vnútrouhorský problém na báze jazykovej, kultúrnej a administratívnej autonómie. No československý štát Slovákom ponúkal oveľa viac. To pochopila aj maďarská vláda a hľadala spôsoby, ako prinavrátiť ,,Hornú zem” späť pod autoritu Budapešti. V tejto úlohe jej významnou mierou pomáhali aj mnohí Slováci. Najznámejším z nich bol vzdelaný katolícky kňaz František Jehlička (1879 – 1939). Rodák zo záhorských Kútov bol šikovným študentom teológie. Na viedenskom Pázmaneu dokonca promoval sub auspiciis imperatoris a samotný cisár František Jozef I. mu daroval prsteň. Jehlička sa angažoval v slovenskom národnom hnutí. V roku 1906 kandidoval do uhorského snemu za Ľudovú stranu v pezinskom okrese a úzko spolupracoval s Andrejom Hlinkom. Hierarchia však proti nemu zakročila a v roku 1907 sa pod nátlakom musel vzdať poslaneckého mandátu. Venoval sa prednášaniu teológie v Budapešti, po slovensky však občas naďalej publikoval, či už knižne alebo článkami. Po vyhlásení Československa sa v ňom ,,znova ozval Slovák”. Prihlásil sa k Československu a dokonca sa stal poslancom Národného zhromaždenia v Prahe. Jeho (česko)slovenské presvedčenie mu ale neostalo dlho. Historici dodnes úplne nevedia, čo ho motivovalo obrátiť sa proti Československu. Okrem ideových animozít v podobe českého sekularizmu a antikatolicizmu tu asi zohrávali rolu aj jeho nenaplnené ambiciózne plány stať sa novým slovenským biskupom. Jehličkovi sa ušla ,,len” pozícia vo vedení Teologickej fakulty v Bratislave, čo mu bolo málo. Jeho najznámejším činom sa stala dobrodružná cesta na mierovú konferenciu do Paríža spolu s Andrejom Hlinkom a ďalšími členmi ,,slovenskej deputácie”, na ktorú vyrazili 28. augusta 1919. Do Paríža sa dostali na falošné poľské pasy. Konferencii sa snažili odovzdať memorandum z 20. septembra 1919, ktorého obsahom bolo okrem sťažností na české obsadzovanie Slovenska aj požiadavka plebiscitu na slovenskom území. Už počas svojej cesty do Paríža bol s veľkou pravdepodobnosťou agentom budapeštianskej vlády. Československí diplomati včas zasiahli a Jehličkovo memorandum nevyvolalo väčší ohlas. Andrej Hlinka, ktorý podľa vlastných slov nevedel, čo presne je obsahom po francúzsky písaného dokumentu, za tento svoj čin putoval po návrate na ružomberskú faru do väzenia. Jehlička sa na Slovensko už nevrátil. Celú svoju energiu venoval protičeskoslovenskej a prouhorskej propagande, ktorú neváhal šíriť medzi americkými Slovákmi. Kňazom, ktorí Jehličkovi dovolili vystupovať, hrozili od miestnych farníkov dokonca inzultácie. V Jehličkových niekedy veľmi vulgárnych a prízemných protičeských pamfletoch sa miesili nacionalistické a náboženské motívy. Spisy vydával v rôznych jazykoch, nadšenia u väčšiny Slovákov však nedosiahli. Zomrel v kapucínskom kláštore vo Viedni začiatkom roka 1939. Pôsobenie kontroverzného Jehličku je zaujímavým príkladom nielen oportunistického politika, ale aj pomerne významného predstaviteľa predprevratového slovenského národného hnutia, ktorý odmietol ideu československého národa a štátu, ba čo viac, osud Slovákov videl možný jedine v krajine svätoštefanskej koruny po dohode s maďarskými politickými elitami. Paradoxne ani tie ho nepovažovali za spoľahlivého. Jehličkov osud je pre nás mementom, že projekt československej štátnosti nebol niečím automatickým a nezaobišiel sa bez vážnych konfliktov a komplikácií. Postavu Františka Jehličku a iných reprezentantov prouhorskej iredenty pripomína aj výstava Slovenského národného múzea – Historického múzea, ktorá bola otvorená koncom minulého roka. Výstava privíta návštevníkov na druhom poschodí Bratislavského hradu po uvoľnení protipandemických opatrení, o čom budeme verejnosť včas informovať. Mgr. Juraj Hrica, kurátor SNM - HM
http://web.archive.org/web/20220301220253/https://www.aktuality.sk/clanok/861888/slovenska-iredenta-proti-ceskoslovensku-pribeh-frantiska-jehlicku/
Kremeľ odmietol výzvu Kadyrova na použitie jadrových zbraní na Ukrajine
Ukrajinské sily na viacerých anektovaných územiach, pokračujú v protiofenzíve.
Kremeľ v pondelok odmietol výzvu čečenského lídra Ramzana Kadyrova, aby Rusko zvážilo použitie jadrových zbraní s nízkou účinnosťou na Ukrajine po tom, ako ukrajinské sily vytlačili ruské jednotky z kľúčového mesta Lyman v Doneckej oblasti. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP. "Je to veľmi emotívna chvíľa," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na dennom brífingu. "V našej krajine sa použitie jadrových zbraní deje len na základe toho, čo je uvedené v príslušnej doktríne," zdôraznil v reakcii na sobotňajšie vyhlásenie Kadyrova, spojenca ruského prezidenta Vladimira Putina. Hovorca Kremľa novinárom tiež povedal, že Rusko bude vytýčenie hraníc Chersonskej a Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny, ktorých anektovanie oficiálne oznámilo minulý týždeň, konzultovať s ich obyvateľmi. "Budeme pokračovať v konzultáciách s ľuďmi, ktorí žijú v týchto oblastiach," citovala Peskova agentúra Reuters. Moskva minulý piatok po údajných referendách iniciovala anexiu štyroch oblastí Ukrajiny, ktorú bude tento týždeň formálne schvaľovať ruský parlament. Žiaden z týchto regiónov však Rusko neovláda úplne a ukrajinské sily na viacerých miestach pokračujú v protiofenzíve. Nie je tak naďalej jasné, či Moskva pričlení Chersonskú a Záporožskú oblasť k Ruskej federácii oficiálne v ich administratívnych hraniciach, alebo si ponechá kontrolu len nad územím, ktoré aktuálne ovláda. Doneckú a Luhanskú oblasť anektuje Rusko v celom rozsahu, teda v ich administratívnych hraniciach z roku 2014, potvrdil Peskov ešte v piatok. Otázka hraníc vyvoláva pozornosť v súvislosti s tým, že Rusko sa opakovane zaviazalo, že bude brániť celé svoje územie - vrátane novopripojených regiónov - všetkými dostupnými prostriedkami vrátane jadrových zbraní.
http://web.archive.org/web/20221202073101/https://www.aktuality.sk/clanok/lxydjk1/kremel-odmietol-vyzvu-kadyrova-na-pouzitie-jadrovych-zbrani-na-ukrajine/
Koronavírus: Spojené štáty darujú Moldavsku pol milióna vakcín
Spojené štáty darujú Moldavsku vakcínu od spoločnosti Johnson & Johnson.
Spojené štáty darujú Moldavsku 500 000 vakcín proti koronavírusovému ochoreniu COVID-19. Oznámila to v sobotu agentúra AP s odvolaním sa na americkú ambasádu v moldavskej metropole Kišiňov.
http://web.archive.org/web/20210711023030/https://www.aktuality.sk/clanok/906744/koronavirus-spojene-staty-daruju-moldavsku-pol-miliona-vakcin/
Ministerka Kolíková: SaS túto vládu nepoloží (+ video)
Na predsedu súdu, z ktorého vyniesli utajovanú prílohu k spisu Pčolinský, mám veľa otázok, hovorí ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.
Opäť sa diskutuje o tom, že SaS položí vládu, pretože sa schyľuje k hlasovaniu OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí plus opozícia. Ide o podporu rodín za vyše miliardu ročne a SaS to odmieta, pretože by to znamenalo zvyšovanie daní pre vybrané firmy a výpadok príjmov samospráv. Nie ste v žiadnom politickom orgáne SaS, ale ako by sa podľa vás strana mala zachovať, ak sa také niečo stane? SaS nepoloží vládu. V pondelok si Richard Sulík uplatnil veto, pokiaľ ide o zvyšovanie daní, a rokovania ďalej prebiehajú. Ako viete, že SaS vládu nepoloží? V rámci rozhovorov, ktoré sú aktuálne kľúčové, sa o veciach rozprávame. Viem, čo sa deje v SaS. V poslaneckom klube sú poslanci, ktorí sú členmi SaS, a aj takí, ktorí nie sú, a je dôležité, aby sme vedeli, čo sa deje. O veciach sa rozprávame a som informovaná. Boli ste včera na koaličnej rade? Áno. Osobitne k téme sociálneho balíka bolo ešte rokovanie, ktoré pokračovalo ďalej v užšom zložení koaličných lídrov a tých, ktorí boli prizvaní k tejto téme. Viem, že výsledkom rokovaní je, že si Richard Sulík uplatnil veto vo veci zvyšovania daní, tak ako to vyplýva z koaličnej zmluvy, a súčasne sa o danej téme rokuje.
http://web.archive.org/web/20220512004312/https://dennikn.sk/2843074/ministerka-kolikova-sas-tuto-vladu-nepolozi-video/
Strednú školu na severe Francúzska evakuovali pre bombovú hrozbu
Vyše 2000 žiakov strednej školy evakuovali dnes na severe Francúzska z dôvodu bombovej hrozby, ktorá sa objavila na internete.
Bombovú hrozbu zverejnil na sociálnej sieti Twitter neznámy mladý muž. Ten podľa vyjadrenia rozhlasovej stanice France Info tvrdil, že rádiom riadené bomby poskrýval na viacerých miestach. Úrady pre hrozbu evakuovali žiakov strednej školy Mireille Grenet v meste Compiegne, ležiacom približne 100 kilometrov severne od Paríža. Študenti údajne zo školy odchádzali pokojne, pričom väčšina z nich išla priamo domov, prípadne si ich vyzdvihli rodičia. Tamojšie bezpečnostné zložky podľa správ DPA doposiaľ prehľadávajú školu a jej areál s rozlohou približne 59 000 metrov štvorcových. Začali tiež s vyšetrovaním autora príspevku na Twitteri. Vo Francúzsku platí od parížskych útokov z 13. novembra, pri ktorých zahynulo 130 ľudí, už druhý mesiac výnimočný stav. Posledný násilný incident sa v krajine odohral minulý štvrtok, dodala DPA. Francúzska polícia vtedy zneškodnila muža ozbrojeného nožom, ktorý sa pokúsil zaútočiť na komisariát polície na severe Paríža. Pokus sa odohral práve v čase, keď si Francúzsko pripomínalo prvé výročie útoku na redakciu satirického týždenníka Charlie Hebdo.
http://web.archive.org/web/20160126002603/http://www.aktuality.sk/clanok/311668/strednu-skolu-na-severe-francuzska-evakuovali-pre-bombovu-hrozbu/
Leninova parížska láska: Inessa riešila za vodcu revolúcie horúce problémy, zblížila sa aj s jeho ženou
Ona bola vydatá, on ženatý. Pred prvou svetovou vojnou sa z nich stali milenci – rodená Parížanka Inessa Fjodorovna Armandová zlomila srdce lídra ruských boľševikov V. I. Lenina, ktorý z nej urobil svoju kľúčovú spolupracovníčku. Pred sto rokmi zomrela v Sovietskom zväze.
Písali si listy. O budúcnosti boľševickej revolúcie a ZSSR, o ľavicových myšlienkach. Ale aj o láske... „Aj letmá vášeň a intimita sú poetickejšie a čistejšie než bozky bez lásky u vulgárneho a plytkého manželského páru. To ste mi napísali,“ odpovedá Vladimír Iľjič Lenin svojej parížskej femme fatale v januári 1915. „Pošpinené bozky v nedokonalom manželstve a čisté bozky v prchavej intimite, to je téma, ktorá má byť rozpracovaná do románu!“ V tom čase už bol síce ich pomer niekoľko mesiacov minulosťou, napriek tomu ženatý líder boľševického hnutia zostal s Inessou aj naďalej v úzkom kontakte. Bola vraj očarujúca. „Krásna a temperamentná revolucionárka si získala miesto v takmer výlučne mužskej histórii ruskej revolúcie vďaka svojej horlivej politickej viere a...
http://web.archive.org/web/20221204183814/https://hnonline.sk/history/starsie-dejiny/2232554-leninova-parizska-laska-inessa-riesila-za-vodcu-revolucie-horuce-problemy-zblizila-sa-aj-s-jeho-zenou
Lajčák tlmočil poľutovanie nad ukrajinským zákazom pozorovateľov z Ruska
Šéf slovenskej diplomacie a úradujúci predseda OBSE Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) v piatkovom telefonickom rozhovore s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom vyjadril poľutovanie nad rozhodnutím ukrajinského parlamentu.
Ten v uplynulých dňoch prijal zákon znemožňujúci akreditáciu držiteľov ruských pasov ako pozorovateľov volebnej pozorovateľskej misie Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) na Ukrajine. Informoval o tom tlačový odbor rezortu. „Nezávislosť, nestrannosť a profesionalita volebných pozorovaní ODIHR je rozhodujúca. Som presvedčený, že žiadosť ODIHR o akreditáciu všetkých jeho pozorovateľov je v najlepšom záujme OBSE, Ukrajiny a jej ľudu," vyhlásil Lajčák a vyzval najvyšších predstaviteľov Ukrajiny, aby pokračovali v hľadaní všetkých možných riešení, ktoré by umožnili akreditáciu všetkých pozorovateľov ODIHR na tieto voľby. Zároveň zdôraznil "pevnú a trvalú podporu Ukrajine zo strany slovenského predsedníctva v OBSE". Ukrajinský parlament vo štvrtok schválil návrh na zmenu znenia zákona o voľbách, z ktorého vyplýva, že osoby, ktoré sú občanmi "agresorského" alebo "okupačného" štátu sa nesmú zúčastniť ako oficiálni pozorovatelia volieb na Ukrajine. Ukrajinský parlament formálne vyhlásil Rusko za agresorský štát pred štyrmi rokmi. Aby príslušný zákon vstúpil do platnosti, musí ho ešte podpísať prezident. Ruské ministerstvo zahraničných vecí následne v piatok vyhlásilo, že Rusko z bezpečnostných dôvodov svojich pozorovateľov nevyšle. Voľby prezidenta Ukrajiny sa uskutočnia 31. marca.
http://web.archive.org/web/20221209124754/https://www.aktuality.sk/clanok/665833/lajcak-tlmocil-polutovanie-nad-ukrajinskym-zakazom-pozorovatelov-z-ruska/