title
stringlengths
13
172
sum
stringlengths
16
2.18k
text
stringlengths
143
229k
url
stringlengths
77
269
Pripravme sa na svet s menej zdravotníkmi
Ako zlepšiť svet, kde bude podstatne menšia ponuka zdravotníkov, než by dopyt chcel?
Autor je analytik INESS Nemocnice by chceli ambulantných lekárov zákonom donútiť, aby mali povinné služby v nemocniciach. Špecialisti (nie prekvapujúco) nesúhlasia. Diskusiu o tom, či by bližšie prepojenie ambulantnej a nemocničnej starostlivosti prospelo kvalite, nechám na iných. Táto snaha má v prvom rade pomôcť riešiť nie systémovú kvalitu, ale personálne problémy v malých a stredných nemocniciach. Riešenie je to len pre ne, keďže čo pribudne v nemocniciach, ubudne v ambulanciách. Zdravotné sestry zase vedú boj o to, akú pozíciu bude mať v systéme zdravotnícky asistent, po novom praktická sestra . Aj tu dajme diskusiu o kvalitatívnom vplyve na systém bokom. V Považskej Bystrici sa zase stanuje pred ambulanciou neurológa a predávajú sa časenky pod rukou za 50 eur . Hlavný záporák oboch príbehov je ten istý – nesúlad medzi ponukou a dopytom zdravotného personálu. A to sme ešte len na začiatku . Vďaka vysokému priemernému veku čaká Slovensko v nadchádzajúcich rokoch vlna ich odchodov do dôchodku. V trhovom systéme by zafungoval jednoduchý mechanizmus. Cena menšieho počtu pracovníkov by stúpla, čo by zvýšilo cenu služby, znížilo záujem zákazníkov o túto službu a zároveň (v dostatočne dlhom období) by viedlo k prílevu nových záujemcov o túto prácu. Typickým príkladom je trh s ítečkármi. Zdravotníctvo je však do veľkej miery socializovaný systém, kde to takto nefunguje. Na peknú
http://web.archive.org/web/20211130111804/https://dennikn.sk/1478418/pripravme-sa-na-svet-s-menej-zdravotnikmi/
Polícia pátra: Soňa (22) odišla z domu a už sa nevrátila!
Polícia pátra po nezvestnej 22-ročnej Soni Bielikovej z Nitry.
Ako informovala nitrianska policajná hovorkyňa Renáta Čuháková, v piatok 13. januára krátko pred 17:00 odišla z prechodného bydliska a odvtedy sa neozvala. Soňa je strednej postavy, má tmavohnedé oči a rovné tmavohnedé vlasy. Naposledy mala oblečené bledomodré rifle, biele tričko s dlhým rukávom a trojštvrťovú plátennú zimnú bundu do pása s kapucňou. Obuté mala čierne členkové čižmy. Akékoľvek informácie, ktoré by mohli pomôcť pri jej vypátraní, možno oznámiť na linke 158.
http://web.archive.org/web/20170118022119/http://www.pluska.sk:80/regiony/zapadne-slovensko/policia-patra-sona-22-odisla-z-domu-nevratila.html
Utekajú pred diktatúrou ako v Severnej Kórei, migranti z Eritrey môžu prísť aj na Slovensko
Nemajú voľby, opozičné strany, nezávislé médiá a povinná vojenčina sa podobá na otroctvo. Medzi 785 utečencami, ktorých by podľa návrhu Európskej komisie malo prijať Slovensko, by okrem Sýrčanov mali byť aj utečenci z africkej Eritrey.
Letebrhane mala krátko po dvadsiatke, keď sa rozhodla v roku 2012 opustiť Eritreu. Z tejto africkej krajiny medzi Somálskom a Etiópiou utiekla pred povinnou vojenčinou, na ktorú musí ísť každý muž a každá nevydatá žena. Služba v armáde môže trvať aj desaťročie, vláda takto využíva svojich občanov na nútené práce. Spolu s najlepšou kamarátkou cestovala Letebrhane rok a pol, kým prišla do Líbye. Prešli Saharu v naprataných pick-upoch, pašeráci utečencov bili, niektoré ženy sexuálne zneužili, pár utečencov cestu neprežilo. Ako povedala mladá žena pre stránku Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) vlani na jeseň, nakoniec sa rozhodla dostať Európy loďou. „Vedela som, že cesta je nebezpečná, počula som hrozné príbehy, ale nebola iná možnosť. Nemala som kam ísť,“ povedala. V októbri 2013 sedela v plavidle, ktoré sa napokon pri talianskom ostrove Lampedusa potopilo a zahynulo 383 jej spolucestujúcich migrantov. Práve ľudia z africkej Eritrey ako Letebrhane tvoria druhú najväčšiu skupinu utečencov, ktorí prichádzajú do Európy cez Stredozemné more (vlani 22 percent). Práve obyvateľov z Eritrey a zo Sýrie by malo prijať Slovensko podľa návrhu Európskej komisie v rámci pomoci Taliansku a Grécku, ktoré nezvládajú nával toľkých prisťahovalcov. Kým Sýrčania unikajú pred vojnou, ktorá v krajine za štyri roky zabila už vyše 200-tisíc ľudí a do zahraničia vyhnala pätinu populácie, Eritrejčania utekajú najmä pred vlastnou vládou. Eritrea je jedna z najneslobodnejších krajín na svete. V niektorých rebríčkoch je na tom dokonca horšie ako Severná Kórea. Bývalá talianska kolónia, ktorá má vyše šesť miliónov ľudí, vznikla len v roku 1993, keď sa odtrhla od Etiópie. So svojím známejším susedom viedla na konci tisícročia vojnu, pri ktorej zahynulo 100-tisíc ľudí, napätie medzi susedmi je stále. To využíva prezident krajiny Isaias Afwerki, ktorý tu vládne od vyhlásenia nezávislosti. Celoštátne voľby tu za vyše 20 rokov neboli ani raz. Opozičné strany sú zakázané, rovnako aj všetky neštátne médiá. Aj v tých štátnych sa novinári boja toho, že napíšu niečo, za čo skončia vo väzení. Reportéri bez hraníc zaradili Eritreu sedem rokov za sebou na posledné miesto ich rebríčka slobody, aj podľa Výboru na ochranu novinárov je Eritrea krajina v najväčšou cenzúrou na svete. Posledný zahraničný korešpondent musel odísť v roku 2007. V rebríčku slobody americkej organizácie Freedom House za rok 2015 skončila Eritrea spolu s ďalšími 11 krajinami a teritóriami na konci. O dva roky neskôr sa tam bol potajme pozrieť novinárka Sinéad O’Shea. „Videli sme systém, ktorý sa snaží o totálnu kontrolu nad svojimi občanmi. Bolo ťažké sa s kýmkoľvek porozprávať. Každý veril, že je sledovaný, čo vytvára stav neustáleho strachu,“ napísala nedávno pre Guardian. Pre obmedzenia vlády má v krajine len jedno percento ľudí prístup k internetu a najmenej rozšírené na svete je tu používanie mobilov (má ich len 5,6 percenta obyvateľov). Podľa Human Rights Watch miestna vláda vyhnala všetky mimovládne humanitárne organizácie. V krajine tvoria polovicu obyvateľstva kresťania a polovicu moslimovia, podľa Human Rights Watch vláda povoľuje praktizovanie viery len štyrom skupinám: sunnitským moslimom, etiópskym ortodoxným kresťanom, katolíkom a luteránom. Iných veriacich prenasledujú. Ak chce obyvateľ Eritrey opustiť krajinu, musí mať povolenie. Napriek tomu utekajú nelegálne dve tisícky ľudí mesačne. Podľa Human Rights Watch ušiel v roku 2013 aj minister informácií. Vyše stotisíc Eritrejčanov žije podľa UNHCR v táboroch v Sudáne a ďalších stotisíc v Etiópii. Posledný rok však výrazne narástol počet utečencov smerujúcich do Európy. Vlani požiadalo o azyl v Európskej únii 37-tisíc Eritrejčanov, rok predtým 14 500. Väčšina z nich prišla cez Taliansko. Hlavným dôvodom rastúceho počtu utečencov bolo podľa UNHCR sprísnenie podmienok povinnej vojenčiny, čo je možno najtvrdším aspektom života v tejto krajine. Všetci muži a nevydané ženy medzi 18 a 50 rokom musia ísť na vojenčinu. Tá pôvodne mala trvať len 18 mesiacov, no koľko strávia na vojne, nikto nevie. Eritrejský profesor Gaim Kibreab žijúci v Británii spovedal 215 Eritrejčanov a v armáde boli v priemere šesť a pol roka, niektorí dvojnásobok, kým napokon neutiekli. „Vláda drží mladých ako rukojemníkov,“ povedal Kibreab pre Economist. Argumentom vlády je, že stále hrozí vojna s Etiópiou. Zatiaľ brancov využíva ako pracovnú silu. Dostávajú aj na miestne pomery nízku mzdu 30 dolárov na mesiac, musia pracovať na štátnych projektoch. „Veľká väčšina trávi dni tým, že snívajú a plánujú útek,“ povedal podľa Economistu jeden bývalý eritrejský vojak. Za výrazným nárastom utečencov však môže byť aj niečo iné. Západné krajiny Eritrejčanom vo veľkom udeľujú azyl, podľa Human Rights Watch bola v roku 2012 úspešnosť 90 percent. Európa tak mnohých láka. Akí ľudia teda utekajú z Eritrey a mohli by skončiť aj na Slovensku? Podľa Eurostatu takmer tri štvrtiny žiadateľov o azyl z Eritrey boli mladí vo veku 18 – 34 rokov. Väčšinou išlo o mužov. Podľa UNICEF je miera gramotnosti medzi mladými od 18 do 24 rokov v celej krajine na úrovni 90 percent, aj keď strednú školu navštevuje len pätina mladých. Očkovanie detí voči chorobám je na úrovni 99 percent.
http://web.archive.org/web/20190410210610/https://dennikn.sk/149391/utekaju-pred-diktaturou-ako-v-severnej-korei-migranti-z-eritrey-mozu-prist-aj-na-slovensko/
Spotrebiteľské ceny v eurozóne vo februári nečakane klesli
Spotrebiteľské ceny v eurozóne vo februári nečakane klesli, pričom tempo poklesu bolo najvýraznejšie za posledný rok.
O poklese cien informoval portál RTTNews s odvolaním sa na dnes zverejnené predbežné údaje európskeho štatistického úradu Eurostat. To ešte viac zvýši tlak na Európsku centrálnu banku (ECB), aby na budúci týždeň oznámila nové kroky na podporu inflácie. Predbežný index spotrebiteľských cien klesol vo februári medziročne o 0,2 % po 0,3-% raste v predchádzajúcom mesiaci. Ekonómovia očakávali, že index zaznamená rast o 0,1 %. Najnovší pokles je najväčší od februára minulého roka, keď spotrebiteľské ceny klesli o 0,3 %. Pod nečakaný pokles cien sa do veľkej miery podpísali ceny energií, ktoré sa vo februári prepadli o 8 %. Ich prepad sa tak ešte zrýchlil po tom, ako v januári klesli o 5,4 %. Ceny mimo energií vzrástli o 0,3 % po 0,7-% raste v predchádzajúcom mesiaci. Detailné informácie o vývoji spotrebiteľských cien za mesiac február zverejní Eurostat 17. marca.
http://web.archive.org/web/20160417225306/http://www.aktuality.sk/clanok/317375/spotrebitelske-ceny-v-eurozone-vo-februari-necakane-klesli/
Kaliňák bol na detektore lži, ktorý absolvoval aj Matovič. Nechcel som ísť na políciu, tvrdí
Exminister vnútra odpovedal na štyri otázky týkajúce sa únosu, jeho odpovede detektor vyhodnotil ako pravdepodobne pravdivé.
Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák v zásadnom vyhlásení na brífingu povedal, že absolvoval detektor lži. Jeho odpovede na otázky súvisiace s prípadom boli vyhodnotené ako pravdepodobne pravdivé. Nebol na polícii, pretože podľa by to bolo nedôveryhodné pre verejnosť, keďže tento rezort dlhé roky viedol. Kaliňák dodal, že bol u rovnakého experta na detektore lži, ktorý absolvoval aj jeho opozičný líder Igor Matovič. ​„ ," povedal Kaliňák. ​Detektor lži vyhodnotil, že bývalý minister hovoril pravdu. " Šéfredaktora Denníka N Matúša Kostolného sme sa pýtali, či po Kaliňákovom vyhlásení trvá na zisteniach denníka v článku, ktorý ukazoval zaangažovanie exministra do únosu. povedal pre HN Kostolný. s tým, že kým jemu v roku 2014 určili médiá, u koho má absolvovať test na detektore lži, Kaliňák si túto firmu zaplatil sám. Podľa podpredsedu najsilnejšej opozičnej strany SaS Ľubomíra Galka by mal a odpovedať na viac otázok. Exšéf vnútra absolvoval pre kauzu vlaňajšieho únosu vietnamského podnikateľa Trinh Xuan Thanha zo Slovenska test na detektore lži. Oznámil to v utorok s tým, že jeho odpovede na otázky súvisiace s prípadom boli vyhodnotené ako pravdepodobne pravdivé. 1. Vedeli ste v čase návštevy vietnamského ministra o únose občana Vietnamu? Nie. 2. Pomáhali ste organizovať únos občana Vietnamu? Nie. 3. Dávali ste pokyny zamestnancom ministerstva vnútra, aby pomáhali organizovať únos občana Vietnamu? Nie. 4. Mali ste informáciu o tom, že omámený a zbitý občan bol preložený do auta kolóny delegácie vietnamského ministra? Nie. Všetky štyri odpovede expert vyhodnotil ako pravdepodobne pravdivé. ​ ​
http://web.archive.org/web/20221201043719/https://hnonline.sk/slovensko/1790339-kalinak-bol-na-detektore-lzi-ktory-absolvoval-aj-matovic-nechcel-som-ist-na-policiu-tvrdi
Jasličkový zákon ide na Ústavný súd, návrh podpísalo 34 poslancov
Podľa opozičnej poslankyne Simony Petrík by mali poslanci odvolávať ministra práce Jána Richtera aj za spackaný jasličkový zákon, ktorý škodí rodinám.
Niekoľko týždňov po schválení v parlamente a päť týždňov po tom, ako nadobudla účinnosť, sa dostane novela zákona o sociálnych službách na Ústavný súd. Preveriť ho dalo 34 poslancov, ktorí sú presvedčení, že novela v časti upravujúcej fungovanie súkromných jaslí obsahuje diskriminačné ustanovenia voči deťom, rodičom aj zriaďovateľom jaslí. Na to, že môže schválená novela diskriminovať, upozorňoval ešte koncom minulého roku aj prezident Andrej Kiska. Aj preto sa v decembri rozhodol novelu nepodpísať a odporučil poslancom, aby ju prepracovali. Tí ju však napokon schválili v pôvodnom znení. Keď si prezident zavolal 22. februára ministra práce Jána Richtera aj zástupcov súkromných jaslí, po rokovaní povedali, že niektoré časti novely ministerstvo upraví tak, aby súkromné jasle neboli nevyhnutne len pre deti pracujúcich rodičov, ak budú mať kapacitu prijať aj deti rodičov, ktorí nerobia. Podľa poslankyne Simony Petrík niektoré ustanovenia jasličkového zákona už od marca postihujú rodičov. Hovorí to aj na prípade matky, ktorá chcela dať dieťa do jaslí, a nevzali jej ho z dôvodu, že nie je zamestnaná. Novela však podľa nej postihuje aj jasle. Niekoľko zriaďovateľov už vie, že podmienky na personál a priestory splniť do 1. januára 2018, keď musia svoje fungovanie zosúladiť s novelou existujúce súkromné jasle, nedokáže, a tak už od septembra triedy jaslí vôbec neotvoria. Je to napríklad prípad troch jaslí s materskou školou v Šamoríne. Petrík upozornila, že napriek prísľubu Richtera novelizovať jasličkový zákon sa tak zatiaľ nestalo. „Dúfam, že minister dodrží svoje slovo, čas sa kráti. Najbližšie dva mesiace sa Ústavný súd bude venovať len amnestiám, a potom sa dá očakávať, že sa rozhodovanie o našom podaní natiahne na dlhé mesiace. Verím, že minister Richter to nenechá zájsť do tohto štádia a diskriminačné časti zákona na ďalšej schôdzi novelizuje, čo by malo za následok automatické zastavenie konania. Snáď nebudú musieť rodičia a ich deti čakať na nastolenie spravodlivosti Ústavným súdom.“ Taktiež minister sľúbil, že vydá výklad zákona, aby bolo jasné, ako ho interpretovať. „ Už je to vyše mesiaca a výklad zákona dostupný nie je. Pre zriaďovateľov jaslí sú tieto informácie kľúčové, lebo musia čo najskôr začať vybavovať na úradoch, aby k 1. januáru mali istotu, že nebudú musieť zrušiť prevádzky ,“ hovorí Petrík. „Jedným z dôležitých bodov odvolávania ministra Richtera by preto mal byť aj spackaný jasličkový zákon, ktorý škodí mladým rodinám,“ dodala.
http://web.archive.org/web/20190415143745/https://dennikn.sk/725854/jaslickovy-zakon-ide-na-ustavny-sud-navrh-podpisalo-34-poslancov/
Brazílsky sudca zablokoval vymenovanie exprezidenta Lulu do vysokej funkcie
Brazílsky sudca zablokoval dnes vymenovanie exprezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu za šéfa kancelárie súčasnej brazílskej prezidentky Dilmy Rousseffovej.
Stalo sa tak len niekoľko hodín po tom, ako politik zložil prísahu, informovala dnes spravodajská stanica BBC s odvolaním sa na brazílske úrady. Lula da Silva totiž momentálne čelí obvineniu z prania špinavých peňazí a brazílska prokuratúra minulý týždeň požiadala o jeho zatknutie. Bývalý prezident chcel podľa jej slov utajiť vlastníctvo luxusného apartmánu v meste Guarujá na pobreží Atlantického oceánu. Lula akékoľvek pochybenie odmieta a tvrdí, že obvinenie je politicky motivované. Post šéfa prezidentskej kancelárie (tzv. Ministro-Chefe da Casa Civil) je v Brazílii dôležitou funkciou na úrovni ministra, pričom formálne ide o najvyššie postaveného člena brazílskej vlády. Ak by takýto post získal práve Lula, hrozilo by, že sa tým zmarí vyšetrovanie jeho prípadu, uvádza sa v dnešnom nariadení sudcu. Členov brazílskej vlády môže totiž súdiť len najvyšší súd a nie nižšie súdne inštancie, približuje BBC. Brazílska vláda vyhlásila, že sa voči dnešnému rozsudku odvolá. Rozhodnutie Rousseffovej vymenovať Lulu za šéfa svojej kancelárie rozdelilo Brazílčanov na dva tábory. Tisíce demonštrantov vyšli dnes do ulíc brazílskych miest vyjadriť nesúhlas s takýmto krokom. Zároveň žiadali tiež Rousseffovej odstúpenie. Iná skupina však Lulovi prišla prejaviť podporu. K potýčkam medzi oboma tábormi došlo pred prezidentským palácom v metropole Brazília, tesne predtým, ako Lula zložil prísahu pred nástupom do novej funkcie.
http://web.archive.org/web/20160322052420/http://www.aktuality.sk/clanok/322708/brazilsky-sudca-zablokoval-vymenovanie-exprezidenta-lulu-do-vysokej-funkcie/
Boris Kršňák: Nikdy si neodpustím, že sme dovolili vládnuť tým, čo vedia len behať po hrádzi, pretekať sa autami, kovať rýle a rozdávať valašky
Je katastrofou, ak politika nevidíš v divadle, galérii, na žiadnom kvalitnom kultúrnom podujatí. Pchajú sa akurát tak na folklórne slávnosti, lebo ako pokrytci vnímajú, že ich tam uvidia tisícky ľudí, tvrdí kultúrny manažér a publicista Boris Kršňák.
Váš otec bol herec vo zvolenskom divadle. Pred desiatimi rokmi ste pre SME povedali, že ste mali vnútorné konflikty s mamou. Viedla vás k úprimnosti, ale prvého septembra vám strkala do rúk kvety a bonboniéru, pričom ste nerozumeli, prečo ich dávať učiteľke. Hovorili ste o čudnej schizofrénii v spoločnosti. Myslím si, že do tohto konfliktu sa v 60. a 70. rokoch dostávala väčšina mladých ľudí. Existuje totiž jedna známa hláška – v každej slovenskej rodine je aspoň jeden komunista a aspoň jeden gardista. To tie rodiny viedlo k množstvu dilem. Môj starý otec z otcovej strany bol kulak, čiže klasický tvrdo pracujúci poľnohospodár a majiteľ mlyna. Rodičia mojej mamy boli zase maloroľníci a samotný starý otec komunista. Výsledkom bolo, že jeden starý otec bol v čase združstevňovania prenasledovaný a druhý v tom istom období funkcionárom. Ako sa k tomu postaviť? Bola to vážna dilema. Do toho vašu mamu po roku 1968 vyhodili komunisti zo strany. Bola to taká tá naivná komunistka, ktorá úprimne bojovala za pravdu. Pri previerkach počas normalizácie si dovolila povedať, že svoje problémy si máme riešiť doma a nie prostredníctvom cudzích armád. Za tento názor vyhadzovali všetkých. Ako tieto udalosti poznačili generácie, ktoré sa narodili v 60. a 70. rokoch? Tak, že boli ochotnejšie prispôsobiť sa a nestavať sa zlu čelom. Ľudia si pragmaticky začali hľadať jednoduchšie cesty, ako prežiť, kam patrilo aj to, že si svoj názor nechávali pre seba. Zároveň sú tie generácie poznačené tým, že zbytočne prikrášľujú svoju minulosť. V čom? Keď sa niekde na debate stretnú ľudia, ktorí naplno zažili minulý režim, bežne začnú tárať, ako veľmi proti nemu bojovali. Mnohí majú vyfabulované svoje krásne príbehy, hoci realita bola taká, že v skutočnosti bojovali len za zatvorenými dverami a skrytí pod posteľou, aby si to nevšimla ani vlastná rodina. Aj v nej sa totiž občas udávalo. Nepostihlo vás to isté? Mal som veľkú časť rodiny na Západe, čiže sa ku mne dostávali aj informácie, ako sa žije za železnou oponou. Vymyslel som si cestu vlastných kompromisov. Počítal som s tým, že komunistický režim tu bude nadosmrti a nejako žiť musím. Lenže po čase som zistil, že sa v tých kompromisoch utápam. Pochopil som, že ak budeme všetci dobrovoľne posúvať hranice svojej tolerancie, začneme byť rezistentní. A to nemohla byť cesta. Našťastie už bol koniec 80. rokov a blížila sa revolúcia, inak by som asi dopadol zle. Konflikt medzi mnou a režimom totiž začal byť otvorený. Aké veľké kompromisy ste skúšali? Mnohí mi vraveli, že ohli chrbát napríklad kvôli práci, ktorá ich bavila, prípadne kvôli svojim deťom. Iní sa neohli, aj keď ich eštebáci lámali v kolese. Dnes je odvaha lacná, plno ľudí moralizuje, ako by obstáli, ale predsa len – nechodili sme v topánkach ľudí, ktorí prešli uránovými baňami, týraním na výsluchoch, väzeniami, ubližovaním rodine a podobne. Uvažujem o tom rovnako ako vy. Na jednej strane sme kompromisy robili všetci a každý boží deň. Keď však išlo o zásadné veci, o chrbticu a charakter, mám pocit, že som sa vždy zachoval priamo. Môžem však hovoriť len o situáciách, ktoré som zažil. Vôbec netuším, ako by som sa správal, keby ma mučili alebo keby ubližovali mojej rodine. Zaujímala sa o vás ŠtB? Dosť často. Až po revolúcii som zistil, že na mňa nemali nič, že o mne vôbec nič nevedeli. Napriek tomu ma lámali, aby som im donášal. Robil som totiž v okresnom osvetovom stredisku, kde som vystriedal šéfa, ktorý bol eštebák. Kultúra bola pre komunistov citlivým miestom, preto tam chceli mať ďalšieho eštebáka. Vytypovali si mňa. Po tretej návšteve, keď som zistil, že nie sú z pasového oddelenia, ako tvrdili, ale krajskí eštebáci, som otvoril dvere a vyhodil ich von. Lenže čo ak by prišli o týždeň znovu a oznámili mi, že vedia o tom, ako môj o 10 rokov mladší brat požičiava platne The Plastic People of the Universe alebo DG 307, ktoré som sem pašoval z Maďarska a zo Západu? Čo ak by mi vtedy pohrozili basou? Neviem, ako by som sa zachoval, lebo som v takej hraničnej situácii nikdy nebol. Zaujímavé bolo, ako komunisti trvali na dedičnom hriechu – ak boli rodičia či starí rodičia pred rokom 1948 buržoáziou, mstili sa aj na ich deťoch a vnukoch. Kádrové profily im neumožňovali študovať, čo chceli, a podobne. Diali sa aj šialenejšie veci. Robotnícke dieťa malo v posudku, že pochádza z robotníckej komunistickej rodiny. To bola vynikajúca cesta na vysokú školu. Ak ten človek vyštudoval a stal sa napríklad úradníkom, potom si vzal za ženu úradníčku, pričom obaja odmietli vstúpiť do strany, ich dieťa už malo problém študovať. Prečo? Lebo v kádrovom posudku zrazu stálo, že rodičia patria k inteligencii. Šialené, choré a na hlavu postavené. A dotklo sa to aj mňa, ani ja som pre kádrový profil nemohol študovať, čo som chcel. Prečo ste vlastne nedoštudovali filozofickú fakultu? Lebo tam bol jeden zvláštny profesor, ktorý učil metodológiu. Potreboval som od neho dva zápočty a jednu skúšku. Na postup do ďalšieho ročníka mi už chýbala len tá skúška. Profesor zrazu odišiel do kúpeľov, šiel som tam za ním, skúšku som urobil, ale odmietol mi ju zapísať, vraj tak urobí po návrate. Márne som mu vysvetľoval, že bez tej známky sa nemôžem zapísať do ďalšieho ročníka, neustúpil. Musel som teda opakovať ročník, čo ma mimoriadne rozladilo. Veľmi to potom mrzelo aj toho profesora, dokonca bol so mnou za dekanom, kde vysvetlil, že to nebola moja chyba, ale zbytočne. Urazený som teda zo školy odišiel. Aj tak som mal pocit, že na filozofii nás učia len vedecký komunizmus, pričom mnohí to študovali, len aby mali nejakú vysokú školu. Z tých ľudí aj prístupu som nemal dobré pocity, a tak som šiel preč. Lenže po vojenskej službe ste sa vrátili. Na vojne mi došlo, že nejakú školu predsa len potrebujem, tak som sa vrátil. Keďže ma zo školy nevyhodili, vzali ma naspäť. Študoval som až do piateho ročníka, lenže prišiel 17. november 1989, ja som vhupol do revolúcie a na školu som už nemal čas. Navyše sa nám v januári 1989 narodil syn. Mal som porobené všetky skúšky, chýbala mi vlastne len diplomovka a štátnice. Titul teda nemám, lebo som šiel zachraňovať svet. Jeden pokus ste však ešte predsa len podnikli. Áno, po čase som napísal dekanovi, či by mi ako piatakovi neumožnil urobiť diferenčné skúšky a dokončiť štúdium na teórii kultúry alebo dejinách umenia. Odpísal mi, že mám najskôr skončiť pedagogiku a vychovávateľstvo, ktoré som začal, a potom môžem od začiatku študovať to, čo chcem. To bola moja definitívna bodka za štúdiom na filozofii. O pár rokov neskôr som si urobil aspoň bakalársky titul z publicistiky v Banskej Bystrici. Chcel som študovať aj na magistra, ale fakulta na ten odbor nedostala akreditáciu. Mohol som si to dokončiť v Bratislave alebo Brne, ale mal som rodinu a chýbal mi čas na dochádzanie. Práve to zachraňovanie sveta, s ktorým ste začali počas revolúcie, bolo začiatkom cesty, na konci ktorej ste vlastne prišli o ilúzie aj o rodinu? Žiaľ. Odchádzal som z domu o šiestej ráno, vracal som sa v noci, navečeral som sa a zapol som si televíziu či rádio, aby som vedel, čo sa deje. Žili sme vo Zvolene, mimo Bratislavy, a tak sme potrebovali počuť rôzne argumenty aj názory. Učili sme sa za pochodu. Ráno o šiestej som zase vypadol z domu, aby som už o pol siedmej niekde vo fabrike presviedčal robotníkov, prečo sa majú zapojiť do revolúcie, že režim je skazený a zmena je potrebná – a tak stále dokola. Rodina to mala so mnou ťažké. Čo ste prežívali v časoch revolúcie? Obrovskú eufóriu. Zo začiatku som si myslel, že sa podarí presadiť len nejaké ústupky zo strany komunistov. To, že sa celý režim zrúti ako domček z karát, čakal málokto. Keď som si uvedomil, že zmena bude obrovská, bol som nadšený a chcel som byť osobne pri tom. Nakoniec ste zakladali Verejnosť proti násiliu a boli jej šéfom v meste aj okrese. Výsledkom bolo vaše angažovanie sa v komunálnej politike. Vydržali ste do roku 2006, keď ste mandát nahnevaný zložili. Zastupiteľstvo vo Zvolene totiž riešilo, ktorá z dvoch firiem bude stavať na pozemku v severnej časti Námestia SNP. Upozornili ste, že jedna z firiem sa vás pokúsila podplatiť. A práve tam ste prišli o ilúzie. Najskôr ma firma skúšala podplatiť 100-tisíc korunami a potom ma priamo zastrašovala. Vyhrážala sa mi mafiou s tým, aby som si dal pozor na to, čo budem hovoriť. Keď som to poslancom oznámil, nijako ich to nezastavilo a ďalej riešili, ktorej firme tú stavbu zveria. Akoby sa nič nestalo. Vtedy som si uvedomil, že nasadzujem vlastný krk a môže to mať vážne následky, pričom to nikoho nezaujíma. Tí arogantní ľudia z jednej firmy sa totiž rozhodli, že to získajú podvodom a že ak im v tom budem brániť, pokojne sa budú so mnou ešte aj súdiť. Žili v tom, že za prachy si kúpia všetko. Lenže mňa si nekúpili. Keď som potom videl, že poslanci nakoniec, hoci len o jeden hlas, ale predsa len vybrali práve túto firmu, zdvihol som sa, vzdal sa mandátu a skončil s komunálnou politikou. Napádala vás potom tá firma za to, čo ste verejne povedali? Samozrejme, tí ľudia na mňa dali trestné oznámenie a neskôr spustili aj občianskoprávne konanie. Všetko sa síce skončilo v môj prospech, ale trvalo to vari päť či šesť rokov. Taká je daň za hovorenie pravdy a odvahu – roky vás budú vláčiť po polícii a súdoch. Prečo ste nešli do veľkej politiky? Veď ako okresný šéf VPN ste si po revolúcii mohli vybrať, či budete kandidovať do Federálneho zhromaždenia alebo do slovenského parlamentu. Mal som síce veľké ideály, ale zároveň som bol asi aj dosť naivný. Navyše som mal rodinu vo Švajčiarsku, s ktorou som mal úzky kontakt. Vedel som, ako vyzerá tamojšia demokracia, že tam je veľmi silná komunálna sféra. Naivne som dúfal, že sa to podarí vytvoriť aj u nás. Keď som potom dostal ponuku na federálny či slovenský parlament, odmietol som. Iná vec je, či by ma ľudia zvolili. Kedysi ste v SME povedali, že skepsa na vás doľahla rýchlo po páde režimu. Prišli ste vraj na to, že príčinou zla nie je systém, ale človek. Nie je to však tak, že práve systém nastavuje vektory, podľa ktorých sa človek orientuje? Je, lenže demokracia nemá len tri základné piliere, o ktorých sa bežne hovorí, ale aj štvrtý. A tým je morálka. Za socializmu sme sa naučili žiť chameleónskym spôsobom a po revolúcii sme sa zase začali tváriť, že za morálku nenesieme žiadnu zodpovednosť. To umožňovalo mečiarovcom v 90. rokoch, aby si zákony nastavili tak, že aj kradnutie bolo legálne. Spomeňte si, ako rýchlo sa po víťazstve nad Mečiarom zmenil aj Dzurinda. Keď sa ho napríklad nejaká redaktorka pýtala na prechmaty, tak sa jej s arogantným úsmevom spýtal – pani redaktorka, a porušili sme nejaký zákon? Ja by som mu odpovedal, že „áno, porušili, minimálne ten kantovský mravný zákon v nás“. A to hovoríme o tom lepšom, čo sme tu mali. Veď práve. Dnes vlastne zažívame to isté. Ľudia sú ohlúpnutí a na sociálnych sieťach okrikujú kritikov Matovičovej vlády, či chcú, aby sa vrátil Fico. Je to presne to isté, ako keď sme si pred 22 rokmi dovolili kritizovať Dzurindu za to, že jeho ľudia chceli pred voľbami 1998 podplácať novinárov, aby písali PR články v prospech SDK. Ponúkali 10-tisíc korún za článok, a keď som to kritizoval, moji pravicoví kamaráti mi vykrikovali, či
http://web.archive.org/web/20210118010232/https://dennikn.sk/1982741/boris-krsnak-nikdy-si-neodpustim-ze-sme-dovolili-vladnut-tym-co-vedia-len-behat-po-hradzi-pretekat-sa-autami-kovat-ryle-a-rozdavat-valasky/
Toyota zvoláva do servisov ďalších 1,7 milióna áut. Dôvodom sú nebezpečné airbagy
Japonská automobilka Toyota zvolá v Severnej Amerike do servisov ďalších 1,7 milióna áut.
Zvolávanie automobilky Toyota je súčasťou už skôr oznámeného rozsiahleho procesu výmeny rizikových airbagov. Väčšina áut v rámci nového zvolávania sa týka USA, okolo 1,3 milióna. Problém s airbagmi spôsobujú podľa informácií vyvíjače tlaku, ktoré môžu pri aktivácii vybuchnúť a do priestoru vozidla vymrštiť množstvo plastových a kovových úlomkov. Podľa posledných správ zabili takto airbagy od Takaty vo svete minimálne 23 ľudí a stovky ďalších zranili. Minulý týždeň podobné zvolávanie oznámila automobilka Ford. S cieľom riešiť problematické airbagy zvolala do servisov až 953-tisíc vozidiel. Čo sa týka Toyoty, je to už tretie veľké zvolávanie súvisiace s airbagmi od Takaty za posledných päť mesiacov. V novembri zvolala firma do servisov celosvetovo 1,6 milióna vozidiel. ​Problém sa dostal na svetlo sveta v roku 2014 a odvtedy viedol k sérií zvolávaní na výmenu airbagov, čo sa dotklo desiatok miliónov vozidiel. Len v USA sa problém momentálne týka zhruba 34 miliónov áut a 46 miliónov airbagov, do konca tohto roka však tieto čísla pôjdu ešte nahor. Firma Takata, ktorú založili v roku 1933, problém neustála a v dôsledku obrovských nákladov požiadala v júni 2017 o ochranu pred veriteľmi. V apríli minulého roka potom väčšinu jej aktív za 1,6 miliardy USD (1,40 miliardy eur) kúpil americký výrobca autokomponentov Key Safety Systems.
http://web.archive.org/web/20221130173711/https://hnonline.sk/auto/automobilky/1871491-toyota-zvolava-do-servisov-dalsich-1-7-miliona-aut-dovodom-su-nebezpecne-airbagy
Poslancov dnes čaká posledný deň schôdze pred prázdninami
Snemovňa by sa mala na riadnom rokovaní zísť až v septembri.
Poslancov dnes čaká posledný rokovací deň aktuálnej schôdze Národnej rady SR. Po ňom sa rozídu na prázdniny, ktoré im však zrejme preruší mimoriadne rokovanie o opozičnom návrhu na odvolanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD). Do pléna dnes v šiesty rokovací deň 6. schôdze prišli poslanci len preto, aby prečítali svoje interpelácie na ministrov a odhlasovali prerokované body, o ktorých nestihli rozhodnúť v utorok (21. 6.). Interpelácia je podľa rokovacieho poriadku „kvalifikovaná otázka, ktorá sa vzťahuje na uplatňovanie a vykonávanie zákonov, plnenie programového vyhlásenia vlády a uznesení národnej rady vládou a jej členmi“. Poslanec môže interpelovať vládu, člena vlády alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti. Interpelácia sa podáva písomne, poslanec ju môže podať aj ústne v rámci bodu programu schôdze. Interpelovaný je povinný písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní. Snemovňa by sa mala na riadnom rokovaní zísť až v septembri. Poslanci sa však môžu stretnúť aj skôr, počas leta. Môžu totiž prísť mimoriadne schôdze. Jedna z nich by mala byť už na budúci týždeň. Opozícia v piatok plánuje podať návrh na odvolanie Kaliňáka.
http://web.archive.org/web/20160623164536/http://www.aktuality.sk/clanok/349325/poslancov-dnes-caka-posledny-den-schodze-pred-prazdninami/
Duel Čaputová – Šefčovič bol rýchly, obaja sa prihovorili aj voličom Kotlebu
Kandidáti v Markíze neboli unavení a súboj priniesol aj niekoľko nových tém.
Rýchle vety, menej sporov, desiatky otázok a 20 minút odpovedí pre každého z finalistov prezidentských volieb Zuzanu Čaputovú a Maroša Šefčoviča. Tak vyzeral duel v predposlednej televíznej debate pred voľbami, ktorú vysielala najsledovanejšia televízia Markíza v hlavnom vysielacom čase. Kandidáti boli aj napriek mesiacom v kampani vo forme a nepôsobili unaveným dojmom. Ešte zajtra ich čaká debata v RTVS. Časť otázok sa po mnohých predchádzajúcich debatách už zopakovala, a tak napríklad téma koncipientskej praxe Zuzany Čaputovej už nehrala významnejšiu rolu a zopakoval sa len tradičný scenár, keď ju Šefčovič spochybnil a ona to odmietla. Novinkou bola odpoveď Zuzany Čaputovej na otázku, či by prijala kotlebovcov
http://web.archive.org/web/20190326233358/https://dennikn.sk/1423568/duel-caputova-sefcovic-bol-rychly-obaja-sa-prihovorili-aj-volicom-kotlebu/
Danka nebudú stíhať za prerušenie odvolávania Kaliňáka
Danka nebudú stíhať za prerušenie odvolávania Kaliňáka
Mandátový a imunitný výbor nebude disciplinárne stíhať predsedu Národnej rady SR Andreja Danka (SNS) za prerušenie schôdze o odvolaní ministra vnútra Roberta Kaliňáka. "Výbor prijal uznesenie, že disciplinárne konanie voči predsedovi Národnej rady nebude," oznámil šéf výboru Richard Raši (Smer-SD). Danko podľa neho vysvetlil svoje dôvody prerušenia výboru a ten rozhodol. "Vysvetlil som dôvod svojho konania, že situácia bola taká, akú rokovací poriadok nepozná. Som presvedčený, že treba urobiť nový etický kódex a rokovací poriadok Národnej rady," povedal Danko. Rokovací poriadok by mal byť podľa neho identický s poriadkami parlamentov "dozretých demokracií". Opozičný poslanec Branislav Gröhling (SaS) nie je s rozhodnutím výboru spokojný. "Hlasoval som proti uzneseniu," oznámil s tým, že jeho Dankove vysvetlenia nepresvedčili o tom, že neprekročil svoje právomoci. "To rokovanie nebolo prerušené, ako by malo byť," zdôraznil Gröhling. Podnet voči Dankovi podala opozičná poslankyňa za SaS Anna Zemanová. Naďalej je presvedčená, že Danko vo štvrtok (30.6.) svojvoľne prerušil mimoriadnu schôdzu pléna venovanú odvolávaniu ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD). V podnete navrhovala, aby výbor odporučil Dankovi vzdať sa poslaneckého mandátu. Schôdza ku Kaliňákovi sa začala vo štvrtok 30. júna. Danko ju však prerušil po tom, čo líder OĽaNO-NOVA Igor Matovič priniesol do pléna transparent s fotografiami Bašternáka a Kaliňáka a s heslom "Slušní ľudia platia dane, zlodeji si žijú za ne". Danko Matoviča viackrát vyzval, aby plagát zobral preč, spomínal napríklad, že Kaliňák nedal na zverejnenie fotografie súhlas. Podľa neho nezákonný transparent je prekážkou v pokračovaní schôdze. Danko nechal Matovičovi čas na jeho odstránenie. Keďže tak šéf Obyčajných neurobil, predseda parlamentu schôdzu prerušil. Pokračovať bude dnes.
http://web.archive.org/web/20160709235040/http://hnonline.sk:80/slovensko/788652-danka-nebudu-stihat-za-prerusenie-odvolavania-kalinaka
Spolitizovaný trolling je horší ako falošné správy
Koordinované kampane v sociálnych médiách sú deštruktívnejšie ako propaganda. Už je načase s tým niečo urobiť.
Internetové dezinformácie a rozširovanie klamných politických správ a odkazov je škodlivé, lenže nejde nutne o ten najhorší spôsob, akým vlády a iní politickí aktéri zneužívajú sociálne siete. Racionálni ľudia sú odolní voči propagande a tí iracionálni konzumujú len tie správy, ktoré potvrdzujú ich vlastné predsudky. Ale nikto nie je taký odolný, aby odolal osobným útokom v masovom meradle. Štúdia, ktorú napísali právnička venujúca sa ľudským právam Carly Nystová a výskumník s Oxfordskej univerzity Nick Monaco, je jedným z prvých pokusov o štúdium fenoménu štátom sponzorovaného trollingu či digitálneho obťažovania kritikov. Prípady, ktoré skúmajú, sú z takých rozdielnych krajín, ako sú Azerbajdžan, Bahrajn, Ekvádor, Filipíny, Turecko, Spojené štáty a Venezuela, a dopĺňajú to, čo o takejto praxi už vieme z Ruska, ktorého „úspechy“ na poli digitálneho hanenia doteraz prilákali najväčšiu pozornosť. V niektorých ohľadoch sú všetky prípady spomínané v štúdii, ktorú autori vypracovali pre Inštitút pre budúcnosť sídliaci v kalifornskom Palo Alto, veľmi podobné. Osoba, ktorá si dovolí kritizovať režim či nejakú politickú osobnosť, zrazu čelí útoku zo strany tisícok internetových účtov ovládaných reálnymi ľuďmi či robotmi, ktorých cieľom je útok čo najviac zosilniť. Azda vo všetkých prípadoch túto osobu obvinia z toho, že je zahraničným agentom alebo zradcom. Na útok sa hojne využívajú rôzne mémy a karikatúry. Jazyk postov a komentárov na Facebooku a Twitteri je často hanlivý. Ženské ciele útokov, ako napríklad turecká novinárka Ceyda Karanová alebo jej filipínska kolegyňa Maria Ressaová celkom bežne čelia vyhrážkam, že ich znásilnia. Hlavnou myšlienkou stojacou za týmito kampaňami je dať ich cieľu pocítiť, že vo verejnosti narastá rozhorčenie pre jeho či jej prácu a názory, a tiež to, aby medzi tisíckami iných digitálnych hlasov hlas obete úplne zanikol.
http://web.archive.org/web/20190803002532/https://dennikn.sk/1188546/spolitizovany-trolling-je-horsi-ako-falosne-spravy/
Takmer 1500 migrantov dorazilo do Talianska
Jedna z lodí organizácie Lekári bez hraníc objavila migrantov na viacerých plavidlách vo štvrtok, aby ich napokon komplikovane dostala na palubu Vos Prudence s kapacitou iba 600 osôb.
Menšiu odyseu spôsobenú summitom krajín G7 v Taormine na Sicílii má za sebou takmer 1500 úplne vyčerpaných utečencov, ktorí dnes dorazili do juhotalianskeho mesta Neapol. Jedna z lodí organizácie Lekári bez hraníc objavila migrantov na viacerých plavidlách vo štvrtok, aby ich napokon komplikovane dostala na palubu Vos Prudence s kapacitou iba 600 osôb. Keďže na Sicílii z bezpečnostných dôvodov nemohli zakotviť žiadne lode počas spomínanej vrcholnej schôdzky, pomery na lodi označili viacerí zainteresovaní za prekérne a navyše kritizovali ako neprijateľné, že politici kvôli summitu ohrozili životy toľkých ľudí. Po skončení vrcholnej schôdzka dostalo napokon plavidlo v sobotu povolenie doplniť zásoby v prístave v Palerme na Sicílii, aby odtiaľ pokračovalo v ceste do Neapolu. Na palube bolo aj 140 žien, 45 detí a dve mŕtve telá nešťastníkov objavených v člnoch. Iné plavidlo humanitárnej organizácie MOAS prepravilo asi 560 ľudí do kalábrijského Crotone, pričom na jeho palube boli aj mŕtve telá 34 obetí, ktoré našli po minulotýždňovom nešťastí vo vodách Stredozemného mora.
http://web.archive.org/web/20170528182123/https://www.aktuality.sk/clanok/491993/takmer-1500-migrantov-dorazilo-do-talianska/
Grendela obžalovali za Kočnerove účty, hoci Threema ukázala, že novinárka o ňom klamala
Prokurátorka podala návrh na obžalobu poslanca na základe trestného oznámenia Mariana Kočnera.
Kočnerovi sa stále darí uspieť na slovenskej prokuratúre. Prokurátorka Beáta Vítková z bratislavskej krajskej prokuratúry podala začiatkom februára obžalobu na poslanca OĽaNO Gábora Grendela za to, že podľa nej novinárom vyzradil utajené informácie o bankových účtoch Mariana Kočnera. Ten je obžalovaný z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a aj z falšovania zmeniek za 69 miliónov eur voči televízii Markíza. Grendel o obžalobe informoval na tlačovej besede s lídrom OĽaNO Igorom Matovičom. Prokurátorka to urobila napriek tomu, že policajný vyšetrovateľ navrhol celé trestné stíhanie ešte pred rokom zastaviť. Ide o kauzu, ktorú proti Grendelovi a aj Danielovi Lipšicovi rozbehol Marian Kočner
http://web.archive.org/web/20221005162644/https://dennikn.sk/1771234/grendela-obzalovali-kvoli-kocnerovym-uctom-hoci-threema-ukazala-ze-novinarka-o-nom-klamala/
Prečo sa Navaľnyj vrátil do Ruska?
Ruský opozičný politik bojuje aj za to, čo potrebujeme aj my, ľudia slobodného Západu: vieru v ideály, hodnoty a princípy.
Auto je bývalý predseda vlády a minister zahraničia Mnoho ľudí, aj tí, čo si pamätajú svoje skúsenosti s komunistickým, teda totalitným režimom, ktorý bojovníkov za slobodu väznil a nezriedka aj zabíjal, si v týchto dňoch kladú otázku: Prečo sa Alexej Navaľnyj vrátil do Ruska? Nevie, ako dopadol Kasparov, Chodorkovskij a iní vyhnanci? Alebo Nemcov, Politkovská… ? Či si on sám nepamätá, čo sa prihodilo celkom nedávno počas návratu zo Sibíri jemu samotnému? Pritom ruské úrady vopred oznámili, že ak sa Navaľnyj do Ruska vráti, pôjde okamžite do väzenia. Návrat Navaľného do Ruska po jeho liečbe v Nemecku je natoľko odvážnym aktom, že okamžite rozpútal rôzne konšpiračné scenáre a „teórie”. Niektorí pochybujú o jeho duševnom zdraví, iní ho upodozrievajú z túžby po martýriu, ďalší v tom hľadajú širšie geopolitické hry a rôzne mocenské sprisahania. Povolanie politik je nepochybne veľmi komplexnou disciplínou. Ako desaťboj v atletike. Tak ako atletika, aj politika je súťažou. V každej súťaži rozhoduje srdce, pretože generuje vôľu. Ale aj rozum, pretože určuje stratégiu a taktiku. Zdá sa mi, že Navaľnyj má pre politiku vášeň. Inak by sa v Rusku
http://web.archive.org/web/20210304223339/https://dennikn.sk/2232442/preco-sa-navalnyj-vratil-do-ruska/
Polícia v Nemecku vyšetruje streľbu na ubytovňu s utečencami
Päťročné dievčatko z Macedónska a 18-ročný žiadateľ o azyl zo Sýrie utrpeli zranenia pri nedeľňajšej streľbe na utečencov, ku ktorej došlo v Lingene v spolkovej krajine Dolné Sasko na severozápade Nemecka a o ktorej dnes informovala nemecká polícia.
Na ubytovňu utečencov v spomínanom meste strieľal podľa policajných zdrojov 21-ročný Nemec, a to zo vzduchovky z okna bytu na treťom poschodí. Ani po domovej prehliadke v mužovom bydlisku nie je známe, či jeho konanie bolo motivované politicky. Vyšetrovanie prípadu pokračuje. Dôvodne podozrivého zo streľby čaká zrejme trestné stíhanie pre vážne ublíženie na zdraví, bude mu však čeliť na slobode.
http://web.archive.org/web/20160616035614/http://www.aktuality.sk:80/clanok/346918/policia-v-nemecku-vysetruje-strelbu-na-ubytovnu-s-utecencami/
Financovanie škôl by sa malo zjednotiť do pôsobnosti rezortu školstva
V súčasnosti riadi časť financovania škôl aj rezort vnútra.
Financovanie škôl a školských zariadení v regionálnom školstve by sa malo zjednotiť do pôsobnosti ministerstva školstva. Vyplýva to z návrhu novely zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve z dielne rezortu školstva, ktorú v stredu schválila vláda. V roku 2013 došlo ku kroku v riadení a financovaní škôl a školských zariadení na Slovensku. V dôsledku tejto zmeny časť škôl a školských zariadení riadi a financuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a časť Ministerstvo vnútra SR. „Nesystémovosť a komplikovanosť je najmarkantnejšia pri (ne)dosahu rezortu školstva na špeciálne školy a školské zariadenia, ktoré riadi a financuje rezort vnútra,“ uvádza rezort školstva v predloženom materiáli. Ministerstvo školstva v predloženom materiáli konštatuje, že v niektorých prípadoch prichádza k segregácii žiakov z marginalizovaných rómskych komunít, či k chybnému alebo cielenému zaraďovaniu žiakov bez mentálneho znevýhodnenia do prúdu špeciálneho školstva. Dôsledkom je, že žiaci, ktorí sú takýmto spôsobom neprávom zaraďovaní do špeciálnej školy, po ukončení vzdelávania nezískavajú takzvané nižšie stredné vzdelanie. Okrem toho tiež títo žiaci získavajú iba primárne vzdelanie, teda ekvivalent ukončeného prvého stupňa bežnej základnej školy (ISCED 1) a tiež následne nemajú možnosť pokračovať vo vzdelávaní na bežnej strednej škole, čím sa signifikantne znižujú ich šance zamestnať sa a nájsť uplatnenie v dospelom živote. V súvislosti s nadmernou segregáciou žiakov z marginalizovaných rómskych komunít do špeciálnych škôl čelí od apríla 2015 Slovenská republika infringementu zo strany Európskej komisie. „Zákon má za cieľ odstrániť aktuálne nesystémové prerozdelenie kompetencií, riadenie a financovanie škôl a školských zariadení, ale aj zjednotiť kompetencie pod rezort školstva s cieľom prispieť k efektívne fungujúcemu rezortu,“ uviedol rezort školstva. Úlohou zákona je tiež dohliadnuť na efektívne fungovanie špeciálnych škôl určených pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, najmä s mentálnym znevýhodnením, či eliminovať prípady chybnej alebo cielenej segregácie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia do špeciálnych škôl. Podľa ministerstva školstva návrat k modelu miestnej štátnej správy v školstve v pôsobnosti ministerstva školstva zabezpečí prevzatie súčasnej agendy odborov školstva okresných úradov v sídle kraja bez zmien v jej obsahu i prevzatie zriaďovateľských pôsobností pri niektorých druhoch škôl a školských zariadení. Nastane tiež zjednotenie a sprehľadnenie financovania regionálneho školstva v jednej rozpočtovej kapitole, či odstránenie doterajších obmedzení v praktickom výkone činnosti okresných úradov - odborov školstva - spôsobených práve dvojkoľajným systémom riadenia.
http://web.archive.org/web/20210516084625/https://www.aktuality.sk/clanok/881867/financovanie-skol-by-sa-malo-zjednotit-do-posobnosti-rezortu-skolstva/
Pre sviatky sa menia sa termíny výplaty dôchodkov
Sociálna poisťovňa upozorňuje, že termíny výplat dôchodkov sa pre sviatky posunú.
Sociálna poisťovňa upozorňuje dôchodcov, poberateľov úrazových rent a pozostalostných úrazových rent, že počas veľkonočných sviatkov sa zmenia výplatné termíny. Poberatelia dôchodkov, ktorým výplatný termín dôchodkovej dávky v hotovosti prostredníctvom pošty pripadá na 14. apríl 2017, dostanú dôchodky vyplatené v predstihu už o deň skôr, a to vo štvrtok 13. apríla. Dôchodcom s výplatným termínom 16. apríl budú dôchodky doručené v utorok 18. apríla. Dôchodcom, ktorým chodia dôchodky a ich výplatný termín vychádza na tohtoročný 14. apríl, 16. apríl a 18. apríl, budú na účet poukázané v predstihu už 13. apríla. Poškodeným, ktorí poberajú úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu s výplatným termínom 15. apríla, sa výplatný termín presúva na 13. apríla.
http://web.archive.org/web/20170913101312/https://www.aktuality.sk/clanok/462455/pre-sviatky-sa-menia-sa-terminy-vyplaty-dochodkov/
Umlčaní: Kuciaka frustrovalo, že Kočnerove zlodejiny nikto neriešil
Mal som krátku dobu optimizmu, keď som si hovoril, že niečo napíšem a všetci skončia. Ale netrvalo to dlho. Som zmierený s tým, že to tak nie je," povedal v prvom rozhovore novinár Ján Kuciak.
Hoci hviezda Jana Kuciaka na mediálnom trhu stúpala, široká verejnosť ho takmer nepoznala. O jeho neoceniteľnej práci sa väčšina ľudí dozvedela až po vražde, ktorá otriasla Slovenskom. Prvý veľký rozhovor poskytol 15. marca 2017 študentskému časopisu Občas Nečas, ktorý vydáva Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Janova „alma mater“, kde zasväcoval budúcich novinárov do tajov investigatívnej žurnalistiky. Autorka rozhovoru Monika Radošovská začala po jeho smrti praxovať v redakcii Aktuality.sk. Dnes je spolu s ďalšími dvoma študentmi – Denisou Hopkovou a Tiborom Habom – plnohodnotnou súčasťou tímu. „Do redakcie nášho študentského časopisu prišiel s veselým úsmevom na tvári. Pre prípad, že by sa mi vybil diktafón, priniesol aj baterky,“ spomína Monika Radošovská na atmosféru rozhovoru s učiteľom Janom Kuciakom. Na začiatku vtipkoval, či jej vôbec niečo povie, keďže sám používal pri písaní informácie zo „zabudnutých zdrojov“. „To znamená zo starých článkov a rozhovorov v regionálnych novinách, na ktoré si už nikto nespomína. Často sa tam ukrývali fakty, ktoré vtedy vyzerali bezpredmetne, no časom nadobudli dôležitý význam. Aj vďaka nim získal potrebný kus skladačky pri zostavovaní svojich investigatívnych článkov,“ vysvetľuje talentovaná poslucháčka žurnalistiky. Jano ju učil jeden semester novinárske žánre. Hoci bol od svojich študentov len o pár rokov starší, všetci ho rešpektovali. „Akosi zvláštne si nás získal. Nie tým, že by ako doktorand kašlal na povinnosti. Práve naopak, svoje hodiny bral vážne. Delil sa s nami o cenné skúsenosti z praxe, ale nevystatoval sa nimi.“ Keď neskôr našla Janovo meno v knihe Vlastnou hlavou, prekvapilo ju, koľ ko užitočnej novinárskej práce má za sebou. „Aj preto som sa rozhodla urobiť s ním rozhovor a zistiť o ňom viac.“ Najskôr si vykali, no keďže atmosféra bola veľmi uvoľnená, po pár minútach jej Jano začal tykať. „Priznal, že je to jeho prvý rozhovor. Napriek tomu to bol ideálny respondent – rozprával plynule, k veci a zaujímavo,“ opisuje Monika Radošovská. Keď sa Jana pýtala, či sa dá skĺbiť práca učiteľa a investigatívneho novinára, schuti sa zasmial: „Priateľka mi hovorí, že nie.“ Autorke rozhovoru imponoval najmä triezvy pohľad, akým sa Jano pozeral na Slovensko. Neveril, že stačí jeden prípad, ktorý zmení krajinu k lepšiemu. „Nemal žiadne revolučné reči, naopak – prezentoval poctivú prácu a malé kroky na ceste k tomu, aby sme žili v slušnej a spravodlivej krajine.“ Jano pri autorizácii rozhovoru nemenil význam výpovedí, upravoval iba detaily. Napríklad pridal slovo „asi“, prítomný čas nahradil minulým. „Opravoval ma aj vtedy, keď som o ňom hovorila, že je investigatívny novinár. Hovoril, že ešte nie je, len sa ním pomaly stáva.“ Jedna z viet, ktoré z rozhovoru vyškrtol, bola súčasťou odpovede na otázku, či nemá strach robiť svoju prácu. Vo finálnej verzii, ktorá bola zverejnená, Jano hovorí: „Zatiaľ nie.“ No v skutočnosti ešte dodal: „Neviem, čo ma čaká.“ Monika Radošovská si myslela, že si rozhovor prečíta niekoľko ľudí z univerzity a potom zapadne prachom. „Nikdy by mi nenapadlo, že sa o pár mesiacov stane jedným zo ,zabudnutých zdrojov’, ktorý ľuďom aspoň trochu poodhalí, kto bol Ján Kuciak.“ Jano v interview priznal aj frustráciu z toho, že kauzy typu Kočner nemajú trestno-právnu koncovku. Dnes sa kontroverzný podnikateľ Marian Kočner aj vďaka jeho článkom pozerá na svet spoza mreží. Veľmi dlho som nevedel, čo chcem robiť. Po strednej škole som si dal prihlášku na ekonomickú do Ostravy, na právnickú do Banskej Bystrice a na STU do Bratislavy. Zobrali ma do Bratislavy a Ostravy, a tak som išiel na STU. Tam som skončil, lebo ma to vôbec nebavilo. Až potom, po troch mesiacoch práce v Nemecku, kde som mal dosť času na čítanie, som sa rozhodol, že chcem byť novinár. Na žurnalistike som tiež prvé tri či štyri roky nevedel, čo presne chcem robiť, ale bavilo ma analyzovať chyby politikov a zaujímali ma kauzy. Vyformovalo sa to k tomu, že chcem robiť investigatívnu žurnalistiku. Ešte tam nie som, pomaly k nej smerujem. Chcel som robiť hĺbkovú žurnalistiku, ktorá bude odhaľovať klamstvá, chyby a podobné veci, ktoré sa dejú v politike. Pôvodne som netušil, že veľ ká časť mojej práce bude ekonomická – biznis, zákazky a podobne. Dostal som sa k tomu už na konci bakalárskeho stupňa. Keďže som v rámci bakalárky robil analýzu denníka SME, spýtal som sa mojej školiteľky, doktorky Nováčikovej, či by mi nenapísala odporúčanie, aby ma zobrali na prax. Zobrali ma, ale nemali na mňa čas. Práve vypukla kauza Gorila, takže mi dali za úlohu analýzu toho spisu, či niečo nájdem. Bod po bode som prechádzal všetky privatizácie a snažil som sa robiť tabuľku, čo z toho je pravda a čo lož. Toto som robil namiesto písania bakalárky celý december, január a tuším aj február. Denník SME nakoniec viaceré veci použil, hoci som nebol spoluautorom. Bola to moja prvá skúsenosť, naučil som sa veľa o registroch a databázach. Pomohlo mi to, lebo som začínal s Googlom. Potom som sa na konci štvrtého ročníka dostal do Hospodárskych novín, kde sme s kolegom Lukášom Kvašňákom robili prvé kvázi investigatívne veci. Veľa som sa naučil a aj som sa trochu bál, takže to bola sranda. Boli to dve veci. V prvej išlo o veľmi starú pohľadávku voči mestu Košice z čias, keď bol primátorom bývalý prezident Rudolf Schuster. Pohľadávka po rokoch ožila a súd rozhodol, že ju musia zaplatiť. Išlo o niekoľ ko miliónov, nepamätám si presne. Ďalšej veci sme sa venovali ešte dlhšie, a to boli kúpele Piešťany. Prebehla tam zvláštna privatizácia. Jeden privatizér, volal sa Karol Martinka, sa za Mečiara dostal k akciám kúpeľov. Bol to zvláštny a dlhodobý spor s množstvom falošných dokumentov a dôkazov. Myslím, že doteraz neskončil. Martinka sa na veľmi dlhý čas stratil do Rakúska a keď sme kauzu zase začali riešiť, objavil sa a dal nám kopu dokumentov. Skúmať ich bolo veľmi zaujímavé. V Hospodárskych som začínal na poddimenzovanom analytickom oddelení a potom som prešiel na spravodajstvo, kde som dlho robil konkurzné témy. Spravil som asi sto článkov o konkurzoch rôznych firiem. Všetko, čo som sa naučil o chybách v konkurzných konaniach, mi potom pomohlo chápať napríklad kauzu Váhostav. Týmto to na nejakú dobu skončilo. V Hospodárskych novinách bola zlá nálada, nedobrá atmosféra, lebo... Babiš. Nevidel som, že by zasahoval do obsahu alebo niečo také, ale vôbec firmu nerozvíjal. Vedenie riešilo iné problémy než kvalitu novinárčiny. Myslím si, že táto škola nie je taká náročná, aby sa popri nej nedalo niečo robiť. Ide o to, čo chceš a aké máš aktivity. Nehovorím, že som večer nešiel na pivo, lebo som sedel nad knihami. To nie je pravda. Ale vždy sa dá robiť niečo navyše, aj popri štúdiu. Doktorandi u nás majú relatívne flexibilný čas. Ak si stíham plniť všetky svoje povinnosti – učiť, školiť, publikovať a v prvých ročníkoch chodiť na povinné prednášky – je to v poriadku. Napríklad v prvom ročníku som pre .týždeň nerobil zmluvne, vždy sme mali dohodu na konkrétnom článku. Vtedy som mal viac študentských povinností, ale robil som, koľko som mohol. Teraz mi to vychádza asi pol na pol. Často pracujem cez víkend, ale dá sa to. Novinárčina v Hospodárskych novinách, ktorej som sa venoval popri magisterskom štúdiu, bola pre mňa frustrujúca. Často sa mi stávalo, že som išiel do práce ráno o pol šiestej a vrátil som sa pred polnocou, lebo sme nestíhali s článkami. Nebavilo ma robiť denné spravodajstvo spôsobom, že si vypočujem štyri strany, napíšem článok, riešim zalamovanie, vyberiem obrázky, prípadne idem ešte niečo rýchlo nafotiť s fotografom. Zdalo sa mi to povrchné, rýchle a zbytočné. Doktorandúra mi dávala presný opak. Budem tu tri roky a za ten čas musím napísať niekoľ ko článkov. Môžem tri roky pracovať na tom, aby som odovzdal dobrú prácu − dizertačku. Takže som sa rozhodol pre strednú cestu. Baví ma oboje, ale ani jedno ma nepohlcuje na sto percent. Máme veľmi, ale naozaj veľmi veľa tém, ktoré sú dôležité a silné. Snažíme sa z nich vybrať to, čo má váhu a dá sa overiť. Hocikto mi s istotou môže tvrdiť, že napríklad Kaliňák niečo ukradol, ale keď sa to nedá overiť, nebudeme sa tým polroka zaoberať. Musíme mať silnú indíciu. Vždy sa snažíme zohnať čo najviac podkladov. Je veľký rozdiel medzi tým, ako novinári pracujú v tejto dobe a ako sa pracovalo kedysi. Veľa vecí si vieme zohnať cez úrady, databázy, infožiadosti, cez vestník verejného obstarávania a podobne. Základom práce je dať si dokopy všetky materiály a hľadať v nich súvislosti. Ešte nemám dlhú prax a veľ kú časť mojej práce tvorí štúdium starých backgroundov, teda rešeršovanie. Najväčších oligarchov poznám, ale keď sme napríklad písali o tom Martinkovi a piešťanských kúpeľoch, dovtedy som o ňom nepočul. Musel som si hľadať jeho obchody, obchodných partnerov a podobne. Ďalšia fáza práce je v teréne. Postretávať sa s ľuďmi, dostať z nich informácie a poskladať ich tak, aby som mal pocit, že to, čo som napísal, je čo najbližšie k pravde. Raz sme to urobili, nemali sme papier v rukách, ale boli sme si stopercentne istí, že máme pravdu. Nehovorili sme, že máme dôkazy, ale otázky sme kládli tak, aby bolo jasné, že vieme. Toto sa občas dá využiť. Raz alebo dvakrát, keď sme riešili vážnejšiu tému, sme nevystupovali ako novinári, ale ako niekto iný, napríklad ako realitní makléri. Tento postup je dobrý pre získavanie informácií od ľudí, ktorí sa boja. Ale takéto informácie sa zase nedajú použiť v článku, sú skôr operatívne. Ešte sa mi nestalo, že by ma niekto zbil, alebo že by mi niekto podpálil auto, čo bolo kedysi bežné. Možno to bude tým, že auto mám iba niekoľko mesiacov. (Smiech.) Nemyslím si, že by moja práca bola nebezpečná v tomto význame. Maximálne sa nám niekto vyhráža súdom, podá trestné oznámenie. Podľa mňa sú v nebezpečnejšej pozícii zdroje. Keď je nejaká kauza citlivá, ľuďom, o ktorých píšete, môže byť jasné, že to novinárom musel niekto povedať, inak by sa k tomu nedostali. Ak sa ten človek dá identifikovať, je to pre neho riziko. Zakrývanie zdrojov je veľmi dôležité. Dnes by si asi nikto nedovolil len tak na verejnosti napadnúť novinára, ale keď sa niečo stane neznámemu malému podnikateľovi, je to menej na očiach. Prípadne ho pripravia o firmu alebo niečo podobné. Zatiaľ nie. Momentálne jedna. Žaloba sa podáva na vydavateľa, takže nie. V každom prípade dúfam, že ten súd vyhráme. Mal som krátku dobu optimizmu, keď som si hovoril, že niečo napíšem a všetci skončia. Ale netrvalo to dlho. Som zmierený s tým, že to tak nie je. Nie je to o tom, že za každú jednu vec, čo napíšem, sa stane niečo významné. Verím, že postupnými krokmi sa dá spoločnosť a politická verejnosť kultivovať tak, aby si ľudia takýchto vecí dovoľovali stále menej a menej. Viem, že sa to nestane za rok alebo za dva. Možno to bude trvať celý život. Na jednej stane by som bol rád, keby sme mali dokonale fungujúci systém, na strane druhej, už by som nemal robotu. (Smiech.) Ale nie, myslím, že by som sa uživil aj niečím iným. Zmeniť asi nie, možno trochu prispieť k tej zmene. Aspoň malou časťou. Panama Papers boli dobré, aj keď na Slovensku nemali taký ohlas ako v zahraničí. Boli však veľmi užitočné. Ale najzaujímavejšia vec, ktorú sme v poslednom čase riešili, bola o Kočnerovi a ovládnutí firmy Technopol. Je to aj príklad frustrácie z toho, aký dopad majú články. Tieto nemali takmer žiadny, hoci niektoré médiá ich prebrali a odcitovali, ale to je všetko. Pritom ide o očividný podvod, očividnú krádež. Napíšete to a dodáte zdroje, dokonca sme zverejnili všetky dokumenty, ktoré sú potrebné, aby človek kauzu pochopil a mohol jej veriť, a aj tak sa zatiaľ nič viditeľné nestalo. Polícia to vyšetruje, ale verejná téma sa z toho nestala. Ďalšou zaujímavou témou, ktorej som sa venoval, bola kauza Bašternák. Nechodil som síce na každú tlačovku, ale bol som asi jediný novinár na Slovensku, ktorý mal kompletný výpis z listu vlastníctva Bonaparte, a vďaka tomu som popísal, ako sa prevádzali byty v komplexe. Sú tam dôvodné podozrenia z daňových podvodov, lebo sa prevádzali v rámci niekoľkých mesiacov dva či trikrát. Na začiatku aj na konci prevodov stáli tí istí ľudia, čiže to boli veľmi pravdepodobne účelové prevody. Najdlhšie bolo sledovanie likvidácie firiem po Bašternákovi. Dokázali sme to spojiť s pozostatkami bývalej dubnickej mafie. Ľudia odtiaľ sa zjavne zaoberajú tým, že všetky problémové firmy preberú a nominujú do nich nekontaktných štatutárov. Jednu ženu z nich som hľadal v bytovke, ktorá vyzerá ako bratislavský Pentagon, ale toto bolo v Dubnici. Bol tam bordel, smrad. Máme veľmi veľa prípadov, ktoré nie sú až taká senzačná informácia ako to, že Bašternák je daňový podvodník, ale zároveň sú hĺbkové a rozsiahle. Veľa kolegov novinárov z nich dokáže vychádzať, pretože tam nájdu komplexné informácie, ktoré sú pozadím k celej kauze. Sú to veci, na ktoré som aj hrdý. Občas sa mi zdá absurdné, čo všetko je ešte stále na Slovensku možné. Niektoré veci ma prekvapujú, aj keď som ich tušil a aj keď viem, že to tak funguje. Niekedy som prekvapený z toho, že sa to deje v až takom rozsahu a až tak jednoducho. Napríklad som sa pred istým časom stretol s jedným človekom. Máme tu dosť dépéháčkových káuz, takže stačí, keď poviem, že to bol človek z jednej z nich. Rozprával, ako on osobne chodil vyberať peniaze do banky. Napríklad dvestotisíc eur. Vkladal ich v hotovosti do trezoru, kde boli bankovky v päťstovkách nakopených na sebe. Na druhé ráno prišiel, trezor bol prázdny – niekto si prišiel po svoj podiel. Takže, neuveriteľné veci sú tu možné. Myslím si, že tie štruktúry, ktoré boli zavádzané ešte v 90. rokoch, majú stále styčné body na prokuratúre, polícii či v politike, a tak neexistuje vôľa. Neverím tomu, čo niektorí hovoria, že možno stačí jeden prípad, ktorý to celé rozhýbe. Na Slovensku máme dôležité posty, ktoré jednoducho musia vymeniť ľudí, inak to nepôjde. Ale my na Slovensku máme niekoľkých slušných prokurátorov, sudcov aj policajtov. Stačí, aby na nich tí ostatní nemali dosah, a dokážu svoju úlohu spraviť do konca. Možno to nie je až také strašné, ako sa hovorí, a netreba všetkých vymeniť. Je potrebné vymeniť tých, ktorí majú absolútnu moc vo svojej oblasti, a zmeniť atmosféru. Ale aby som odpovedal na vašu otázku, neviem, ako dlho to potrvá. Páči sa mi napríklad taký racionálny aktivizmus. Nemyslím aktivizmus typu ideme na námestie rozbíjať sochy alebo niečo podobné. Je však veľa zaujímavých iniciatív. Mnoho politikov vyrástlo zo samospráv, kedysi zastávali post starostu, primátora alebo župana. To, čo im prešlo v menšej politike, budú robiť aj v tej vrcholovej. Možno teda stačí kontrolovať zákazky a činy politikov vo vašom meste. Minimálne v polovici nájdete technické chyby, možno aj horšie veci. Treba sa zaujímať o svet okolo nás. Niektorí to robia cez ekológiu. Napríklad kauza pezinskej skládky bola veľmi známa, ale sporných skládok bolo po Slovensku niekoľko. Nakoniec sa skoro vždy ukázalo, že boj proti nim je veľmi ťažký, lebo bol za nimi nejaký biznis vplyvného človeka. Týmto spôsobom sa dá rozkrývať pomerne veľká a mocná štruktúra podnikateľov či politikov. Veľa starostov alebo poslancov má stále rodinné firmy, cez ktoré sa dokážu dostať k verejným peniazom. Viem, že najzaujímavejšia a najviditeľnejšia je veľká korupcia, ale aj tá sa začína niekde v najmenších častiach. Napríklad aj to, že nemáme rozšírené kvalitné a nezávislé regionálne noviny, je veľký problém. Možností je naozaj veľmi veľa.
http://web.archive.org/web/20220929112650/https://www.aktuality.sk/clanok/711623/neviem-co-ma-caka/
Český historik o brexite: Odniesli by si to tam, kde má vplyv Rusko
Nemyslím si, že „brexit“ by bol pre Britániu úplná katastrofa. Kto by si to „odskákal“, sú menšie štáty v stredoeurópskom regióne a Pobaltie. Teda krajiny, do ktorých siaha priamy alebo nepriamy ruský vplyv, hovorí historik Martin Kovář.
Profesor Martin Kovář je český historik, momentálne pôsobiaci ako prorektor Karlovej Univerzity v Prahe a riaditeľ Ústavu světových dejin Filozofickej fakulty. Odborne sa venuje predovšetkým politickým, hospodárskym, sociálnym a kultúrnym dejinám Anglicka, Veľkej Británie a jej impériu v 16. – 21. storočí. V Británii absolvoval desiatky výskumných pobytov, je autorom niekoľkých odborných monografií zaoberajúcich sa dejinami ostrovného kráľovstva, často vystupuje v médiách a komentuje súčasné dianie. Historicky bolo Spojené kráľovstvo vždy od kontinentálnej Európy oddelené. A tým nemyslím len prieliv La Manche, Briti boli vždy „iní“ a samých seba nevideli ako pravých Európanov. Pramení odpor dnešných Britov čiastočne aj z ich vlastných dejín? Samozrejme, pramení to v histórii. Musí to prameniť v histórii. Kanál La Manche bol v rôznych obdobiach rôzne široký. Niekedy viac, niekedy menej, ale vždy tam bol. Koniec koncov oni hovoria o nás, že sme „over the ocean“, my sme „tí za morom“. To „ostrovanstvo“ je silnejšie, než sa nám zdá. Briti nie sú Európania ako my, v celých svojich dejinách ani neboli. Kedy bol kanál La Manche menej a kedy viac široký? Najbližšie boli Európe počas storočnej vojny, v časoch veľkých územných výbojov. S nástupom protestantizmu sa však kanál už len rozširoval. Príznačné bolo, že nešlo primárne o vymedzenie sa protestantov proti katolíkom. V tom čase bolo slovo „katolík“ takmer synonymum so slovom „Španiel“. Keď si Karol I. (kráľ Anglicka, Škótska a Írska v rokoch 1625 – 1649; pozn. J. D. ) priviedol do Británie Henriettu Máriu Bourbonskú (francúzska princezná, 1609 – 1669; pozn. J. D. ), bolo slovo katolík zas synonymom pre slovo Francúz. Inváziu z Európy vo svojich moderných dejinách Briti prakticky nezažili, pokiaľ nepočítame Viliama Oranžského – čo je otázne, ako to brať, pretože jeho manželka bola Stuartovna (dcéra Karola I., 1631 – 1660; pozn. J. D. ). Pokračovať by sa dalo ďalej. Historicky sú teda na dotyk Európy, ale nie sú to Európania v tom zmysle, ako tomu rozumieme my. A hlavne oni sa tak necítia. Ani v 20. storočí sa tak necítili? Ešte v medzivojnovom období bol Kanál relatívne široký. Až druhá svetová vojna to výrazne zmenila, pretože do Británie sa dostalo mnoho Európanov: emigrantské vlády, utečenci a tak ďalej. Všetci boli v Londýne. Navyše sa v priebehu vojny na kontinent dostalo mnoho britských vojakov. Po vojne sa potom začal aj súčasný integračný príbeh. Nezabudnime však na to, že ešte Churchill hovoril o Spojených štátoch európskych. Prísne však hovoril o Británii a Spojených štátoch európskych. Nie o Británii ako o ich súčasti. Čo britské impérium? Mal pohľad Britov na Európu vplyv? Áno. Británia bola vždy impérium, pokiaľ teda máme na mysli moderné dejiny. Všetky triedy vrátane robotníkov, pre ktorých vychádzali špeciálne noviny a časopisy, poznali názvy priesmykov v Afganistane, vedeli, čo je to Majuba Hill. Polohu Viedne a Prahy by však na mape určovali len s ťažkosťami. Afganské priesmyky poznali, Európu nie. Austen Chamberlain to povedal v Locarne (mierová konferencia v Locarne v roku 1925; pozn. J. D. ) na tlačovej konferencii – a nikto ho nepočúval. Ak by ho počúvali, možno by o 13 rokov neskôr neboli po Mníchove takí prekvapení. Povedal vtedy: „Európa sa pre nás končí na Rýne.“ Aký bol integračný príbeh Británie po vojne? Pre počiatky toho príbehu platí v istom zmysle to, čo platí i dnes. Keď De Gaulle (prezident Francúzska v rokoch 1959 – 1969; pozn. J. D. ) prvýkrát v roku 1963 a potom znova v roku 1967 vetoval britskú účasť v Európskom hospodárskom spoločenstve, tak i keď to nebol hlavný dôvod, ako jeden z dôvodov uvádzal neistý britský postoj. Britom odkazoval: „Ujasnite si, či to vôbec chcete.“ V Británii totiž nielen opozičná strana bola vždy v zásade proti, ale aj v rámci tej strany, ktorá bola za vstup do európskych štruktúr, bolo vždy silné krídlo, ktoré bolo proti. V čom je podobnosť s dneškom? Dnešný stav je dôsledkom toho, že v toryovskej strane (Konzervatívna strana; pozn. J. D. ) je veľmi silná platforma, ktorá je protieurópska. Briti sa teda ani dnes necítia byť tak celkom Európania? Briti sú Európania a nie sú. Sú veľmi špecifickí Európania. Británia sa od 60. rokov poeurópčila tak, ako nikdy predtým. Napriek tomu je špecifická. Problémom dneška je, že v posledných rokoch v Británii rastie pocit, že smer a spôsob, akým sa veci v Európe vyvíjajú, nie je správny. Keď potom obľúbení politici ako Boris Johnson alebo Gisela Stuartová začnú hovoriť o odchode a o tom, že Európa zle funguje, rozumiem tomu, prečo na to časť voličov počuje. O to viac, že o Európskej únii ako takej veľmi málo vedia. V dejinách teda bolo pravidlom, že kým jedna strana obhajovala vstup do, resp. zotrvanie v Európe, opozičná bola proti. Dnes obe strany oficiálne deklarovali, že sú proti odchodu z EÚ. Je toto teda výnimočná situácia? To, že lídri oboch strán sa v zásade zhodujú a sú za zotrvanie, je naozaj výnimočná situácia. V roku 1961 podala žiadosť o vstup do EHS (Európske hospodárske spoločenstvo, predchodca EÚ; pozn. J. D. ) MacMillanova vláda a opozícia okamžite kričala, že za týchto podmienok nie. V roku 1964 potom Konzervatívci prehrali voľby a tí, čo najviac kričali, že do EHS nechcú, zmenili názor a zrazu boli za vstup. Šéf labouristov Wilson v roku 1967 podal prihlášku znova. A pritom hovoril, že názor nezmenil, že Británia má na vstup teraz iné podmienky. Dnes sú obaja lídri za zotrvanie, napriek tomu je referendum… Áno. To svedčí podľa mňa o dvoch veciach. Po prvé, že euroskeptické krídlo v toryovskej strane je omnoho silnejšie, než bývalo. Po druhé, že si z toho časť konzervatívcov urobila zámienku na prevrat v strane. Pretože pred rokom, keď vyhral Cameron jednoznačne voľby, Boris Johnson pochopil, že premiérom len tak hneď nebude. A jedinou šancou, ako sa k tomu dostať, je táto. Navyše mám pocit, že Cameron, nech hovorí, čo hovorí, by v prípade odchodu Británie z EÚ nebol nijako zvlášť zarmútený. Je teda kampaň za vystúpenie pre Borisa Johnsona len spôsobom, akým sa dostať na čelo strany? Videl som niekoľko jeho televíznych diskusií, čítal som jeho texty a nezdá sa mi, že by mu šlo len o to. Myslím, že euroskepticizmus je skutočne v ňom. Čo je pre mňa trochu prekvapením, pretože to dlho nebolo vidieť. Bol dve obdobia starosta Londýna (v rokoch 2008 – 2016; pozn. J. D. ), usporiadal veľké olympijské hry, mesto sa otváralo – a to i v porovnaní s Kenom Livingstonom (starosta Londýna 2000 – 2008; pozn. J. D. ). Určite je v tom aj osobná túžba po moci, pretože keby Cameron nevyhral voľby, Johnson už mohol byť na čele Konzervatívnej strany. Ale myslím, že i presvedčenie. Briti už jedno referendum o zotrvaní v európskych štruktúrach mali, a to v roku 1975. Vtedy sa vyjadrili za zotrvanie. V čom bolo iné než to dnešné? Vtedy sa Briti vyjadrili jednoznačne za zotrvanie, dve tretiny boli za. Ale nezabúdajme na to, že to bolo veľmi nervózne a ešte deň pred voľbou nikto nevedel, ako to dopadne. Fakt, že to bolo také jednoznačné, bol prekvapením. Obavy, že Británia vystúpi, boli pred referendom veľké. Iné je to asi v tom, že i keď ten étos, tá príťažlivosť toho spoločenstva z 50. rokov tak trochu upadla, stále to v sebe malo čosi lákavé. Tá krásna idea budovania spoločnej Európy. To sa z toho dnes trochu vytratilo. Navyše v 70. rokoch bolo britské členstvo čerstvé. Briti síce nemali pozitívnu, ale nemali ani negatívnu skúsenosť. Členmi sa stali 1. januára 1973. Sotva sa nadýchli, už sa hlasovalo. V čom je podľa vás situácia dnes iná? Hneď v niekoľkých veciach – napríklad dnes je časť britských médií výrazne euroskeptická a masíruje verejnú mienku. Podstatnejším problémom však je odtrhnutosť bruselských elít od svojich voličov. Akokoľvek dúfam, že to dopadne dobre – teda že Briti ostanú –, rozumiem „naštvanosti“ voličov a otázke, prečo by nás mali tí z Bruselu riadiť. Ten dištanc medzi politikmi v Bruseli a realitou je priepastný. Zdá sa, akoby ich problémy bežných ľudí skutočne nezaujímali. A voliči to cítia. V Británii máte veľa známych, často ste v Londýne i tu na britskej ambasáde v Prahe. Aká je medzi nimi nálada? Okruh ľudí, s ktorými sa stretávam, je veľmi úzko vymedzený. V podstate všetci, s ktorými udržujem kontakt, chcú zostať v Európe. Sú však nervózni. Majú pocit, že v určitej časti spoločnosti je trochu neslušné povedať, že bude niekto hlasovať proti. Boja sa, že prieskumy sú trochu skreslené a že tých proti EÚ a za brexit je omnoho viac. Moji známi na českej ambasáde a aj v Londýne sú väčšinou opatrní optimisti, ale často i dosť vystrašení. Dá sa povedať, že za odchod sú skôr menej vzdelané a chudobnejšie vrstvy britskej spoločnosti? Myslím, že v zásade je to tak. Vidiek je euroskeptickejší než Londýn. Myslím, že čím viac informácií majú ľudia k dispozícii, tým menej podliehajú bulváru a tým médiám, ktoré robia z EÚ ešte väčšieho strašiaka, než v skutočnosti je. Popredné české osobnosti napísali Britom otvorený list, v ktorom ich vyzývali na zotrvanie v EÚ, medzi signatármi nechýbate ani vy. Prečo si myslíte, že bola podobná výzva dôležitá? Riaditeľ Knižnice Václava Havla Michael Žantovský (bývalý český veľvyslanec v Británii; pozn. J. D. ) sa obáva, že by mohli Briti z Únie odísť. Aj preto inicioval otvorený list, ktorý bol adresovaný Tomovi Stoppardovi (britský dramatik s českými predkami; pozn. J. D. ). Malo to veľmi peknú formu, nebolo to drzé, nechceli sme sa miešať do vnútorných záležitostí štátu. Považovali sme však za potrebné zdôrazniť potrebu jednotnej Európy a pripomenúť vzájomné kultúrne i historické vzťahy medzi Českom, Európou a Britániou. Aj britskí historici nedávno podpísali veľkú výzvu proti brexitu. Čím to je, že prakticky všetci významní historici sú proti odchodu? Historici si na základe svojho štúdia vedia predstaviť, čo by bolo, keby Británia z EÚ vystúpila. A ten scenár je úplne jednoznačný. Ak by sa brexit uskutočnil, začali by sa rokovania o formách odchodu. Bude to pozvoľný a pomalý proces, ale nepochybne prebehne. To opäť otvorí škótsku otázku. Škóti sú totiž proeurópski. Akákoľvek ďalšia londýnska vláda teda nebude môcť brániť Škótom, aby referendum o vystúpení z Veľkej Británie zopakovali. Ak by Británia vystúpila z EÚ, som presvedčený, že Škótsko sa odtrhne od Spojeného kráľovstva. To následne vyvolá v Európe lavínu separatistických tendencií: Katalánsko, Baskicko, severné Taliansko a rôzne ďalšie regióny. Ako by na vystúpenie mohli zareagovať európske mocnosti? Ak Británia odíde, Nemecko na čele s Merkelovou nebude mať v Európe konkurenciu. Francúzsko dnes pre Nemecko nie je súperom. Ani ekonomicky, ani čo sa týka politického vodcovstva. Hollande je slabý prezident i v porovnaní so Sarkozym, nieto ešte s Merkelovou. Nemecko by v EÚ získalo absolútne dominantné postavanie. Nechcem tým strašiť, len si myslím, že nikdy nie je dobre, ak je niekto v akomkoľvek spolku takýto dominantný. Takáto dominancia by mohla u niektorých členov vyvolávať túžbu po odchode. Mohlo by dôjsť k ďalšej fragmentácii Únie a možno jej úplnému rozpadu. A jediný, koho toto môže potešiť, je putinovské Rusko. Nemyslím si, že odchod z Únie by bol pre Britániu katastrofou. Je to veľká krajina, ktorá prežije. Nemecko a Francúzsko sa stým tiež bez problémov vyrovnajú. Benelux s tým rovnako nebude mať ťažkosti, pretože sú neoddeliteľnou súčasťou „tvrdého jadra“. Kto to „odskáče“, sú menšie štáty v stredoeurópskom regióne a Pobaltie. Teda krajiny, do ktorých siaha priamy alebo nepriamy ruský vplyv. A keďže si tento scenár vedia historici predstaviť lepšie ako ktokoľvek iný, majú strach. Nemohol by byť brexit pre Európu aj čosi ako reštart? Často sa hovorí o tom, či by brexit EÚ paradoxne neprospel. Zo všetkých tragických variantov by bol ideálny ten, ktorý by otvoril európskym politikom oči a donútil by ich zamyslieť sa. Takýto „refresh“, by mohol zmeniť veci k lepšiemu a Británia by koniec koncov aj tak ostala tesne naviazaná na európsky priestor – aj keď nebude členom. Je to optimistický variant v pesimistickom scenári. Ja sa však bojím, že by si z toho Juncker (predseda Európskej komisie; pozn. J. D. ) a spol. nezobrali ponaučenie – že by to nebrali tak, že niečo stratili, a nezamysleli by sa nad tým, či niečo nerobia zle. Z vyjadrení Junckera mám skôr pocit, že by boli spupní a tvrdohlavo by pokračovali vo svojej doterajšej politike. A „Briti nech si odídu“. Mohol by odchod Británie ovplyvniť aj britsko-americké vzťahy? Keď bol Obama v Londýne, povedal na prípadný brexit jednu vec: „Začínali by sme úplne od nuly.“ Všetko by sa upravovalo nanovo. Referendum i budúcnosť Británie celkom úzko súvisí aj s americkými voľbami. Ako to dopadne, nikto nevie, ale je možné, že voľby vyhrá Donald Trump. Mám pocit, že Američania majú už plné zuby dvoch rodín, ktoré generujú prezidentských kandidátov – Bush/Clinton. Trump, nech je aký je, pre mnohých Američanov je „aspoň svoj“, nie jedným „z nich“. Ak vyhrá, nikto nevie, čo bude. Ak by vyhrala Clintonová, dala by sa v britsko-amerických vzťahoch očakávať kontinuita. Trump je veľký hráč a má chuť sa baviť s veľkými hráčmi. A to premiér malej Británie alebo Anglicka, nech už to bude ktokoľvek, rozhodne nebude. Je veľká škoda, že voľby sú až po referende. Myslím, že keby dnes vyhral voľby Trump, Briti by ostali v EÚ. [Pochopte vojnu na Ukrajine vďaka knihám Petra Koubského Stručné dejiny Ukrajiny a Stručné dejiny Ruska ]
http://web.archive.org/web/20220919081123/https://dennikn.sk/491441/cesky-historik-brexite-odniesli-by-male-stredoeuropske-staty/
Rozsiahly požiar v centre Londýna, zasahuje viac ako 70 hasičov
Svedkovia uviedli, že plamene a dym stúpajú z hostinca Somers Town Coffee House, napísal spravodajský server BBC.
Rozsiahly požiar vypukol v centre Londýna v hostinci, ktorý leží neďaleko stanice Euston, St Pancras a King 's Cross. Informoval o tom dnes na twitteri londýnsky požiarny zbor. Príčina požiaru nie je známa, hovorca zboru neuviedol, či sú na mieste ranení. We've currently got 10 fire engines and 72 firefighters and officers attending a fire in Chalton Street in More info to follow Na hasenie požiarov sa podieľa desať vozov a 72 mužov. V plameňoch je strecha a čiastočne aj prvé poschodie budovy, informoval požiarny zbor. Oheň si podľa neho zrejme nevyžiada žiadnych ranených ani mŕtvych.
http://web.archive.org/web/20180623001604/https://hnonline.sk/svet/1767871-rozsiahly-poziar-v-centre-londyna-zasahuje-viac-ako-70-hasicov
Na východe Slovenska môže napadnúť až pol metra snehu
Sneženie ešte zďaleka nekončí.
Aj na radarovej snímke vidieť ďalšie výrazné pásmo zrážok nad Maďarskom, ktoré bude v priebehu nasledujúcich hodín prechádzať aj cez naše územie smerom na severovýchod až východ. Predovšetkým vo východnej polovici územia tak do sobotňajšieho (14.1.) poludnia napadne ďalších cca 30 cm snehu. Na sociálnej sieti o tom informuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Najviac zrážok SHMÚ očakáva na krajnom východe, kde by mohlo spadnúť aj viac ako pol metra snehu. V platnosti sú preto výstrahy prvého, na Zemplíne aj druhého stupňa pred snežením. Výstraha druhého stupňa je však vydaná aj pre okres Košice, hoci tam ústav neočakáva väčšie množstvo snehu ako v okolitých okresoch. "Vo veľkom meste je však aj menšie množstvo snehu väčším problémom, najmä pre dopravu, preto pre okresy Bratislava a Košice máme kritériá nižšie," vysvetlil SHMÚ.
http://web.archive.org/web/20170227162729/https://www.aktuality.sk/clanok/406448/snezenie-pritvrdi-na-vychode-napadne-pol-metra-snehu/
Vojna na Ukrajine: Ukrajinské jednotky obkľúčili tisícky ruských vojakov pri meste Lyman
Pri vstupe do mesta už vztýčili ukrajinskú vlajku.
Ukrajinská armáda v sobotu uviedla, že jej jednotky obkľúčili tisícky ruských vojakov v blízkosti kľúčového východoukrajinského mesta Lyman, ktoré bolo od jari pod kontrolou Moskvy. Pri vstupe do mesta už vztýčili ukrajinskú vlajku. TASR správu prevzala z agentúry AFP a denníka The Guardian. "Ruské zoskupenie blízko Lymanu je obkľúčené," potvrdil hovorca pre východné velenie ukrajinských síl Serhij Čerevatyj, ktorého citovala ruská agentúra Interfax. Čerevatyj predtým uviedol, že v oblasti sa nachádza "približne 5000 - 5500" ruských vojakov. Denník The Guardian zverejnil videozáznam, na ktorom je vidieť vojakov, ako vztyčujú ukrajinskú vlajku pri nápise označujúcom vstup do mesta Lyman. Východné velenie podľa denníka oznámilo že v oblasti prebiehajú "stabilizačné opatrenia".
http://web.archive.org/web/20221204224707/https://www.aktuality.sk/clanok/dzzy57u/vojna-na-ukrajine-ukrajinske-jednotky-obklucili-tisicky-ruskych-vojakov-pri-meste-lyman/
Vedci objavili elixír mladosti, sú len krok od toho, aby vyliečili syndróm predčasného starnutia
Myši s istou mutáciou v géne mali podobné symptómy ako ľudia s progériou. Boli menšie, vypĺznuté, choré a skôr hynuli. Ak im však pomocou technológie poškodený gén vypli, omladli.
Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied „Jámalalicha? Jámalalicha. Jámalalicha paprťála acháno acháno acháno…“ týmito slovami začína svoj výklad cisárovi Rudolfovi II. tretí alchymista vo filme Martina Friča Cisárov pekár, pekárov cisár. Cisár mal veľmi rád vedu a na svojom dvore si zariadil Cisusalkuch – Cisársku ústrednú alchymistickú kuchyňu. V nej vyrábali najpovestnejší alchymisti elixíry nesmrteľnosti či neviditeľnosti, zlato, zhmotňovali tmu a rozprávali zvláštnym vedeckým jazykom. On im nerozumel, ale veril im a platil ich; čo mal neborák robiť, keď nemal tlmočníka? A tak sa nedozvedel, že tie elixíry vyrábajú zo sliviek či špekáčikov. Iste, slivovica s dobre naloženým utopencom môže na chvíľu privodiť pocit sviežosti, ale nebolo to zrovna to, čo od nich očakával roztúžený imperátor. Elixír nesmrteľnosti zamestnával odnepamäti nielen alchymistov, ale aj umelcov. Goetheho doktor Faust, Čapkova diva Makropulos, alebo páni Zemánek a Liška z Vorlíčkovho filmu Což takhle dát si špenát s ním mali aj praktické skúsenosti. Nuž, ale to bola iba fantázia. Podľa niekoľkých štúdií uverejnených nedávno vo vedeckej tlači sa však zdá, že sme o krôčik bližšie k tomuto svätému grálu alchymistov, aj keď, pravda, za výskumom súčasných vedcov nestojí túžba prinavrátiť mladosť senilnejúcemu poskytovateľovi grantových prostriedkov, ale skôr vyliečiť genetické
http://web.archive.org/web/20200813051616/https://dennikn.sk/1429601/vedci-objavili-elixir-mladosti-su-len-krok-od-toho-aby-vyliecili-syndrom-predcasneho-starnutia/
Merkelová a Davutoglu chcú viac NATO v riešení utečeneckej krízy
Turecký premiér Ahmet Davutoglu sa dnes stretol s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v Ankare. Zaviazali sa, že obe krajiny sa budú spoločne snažiť dosiahnuť, aby sa NATO viac podieľalo na riešení utečeneckej krízy.
Turecký premiér Ahmet Davutoglu dnes vyhlásil, že Turecko a Nemecko sa dohodli na sérii krokov, ktoré majú viesť k zastaveniu vlny utečencov zo Sýrie. K týmto krokom patrí aj spoločná diplomatická iniciatíva na zastavenie útokov na najväčšie sýrske mesto Aleppo. Informovala o tom agentúra AP. Davutoglu na dnešnej tlačovej konferencii s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v Ankare uviedol, že obe krajiny sa budú spoločne snažiť dosiahnuť, aby sa NATO viac podieľalo na riešení utečeneckej krízy. Ďalej dodal, že sa budú usilovať dosiahnuť aj to, aby sa kapacity NATO využívali na pozorovanie hranice Turecka so Sýriou i Egejským morom. Merkelová na návšteve Ankary vyhlásila, že „nie je len znechutená, ale zhrozená“ utrpením, ktoré v Sýrii spôsobuje ruské bombardovanie. Merkelová po stretnutí s tureckým premiérom uviedla, že Turecko a Nemecko budú v OSN vytvárať tlak na každého, aby dodržiaval rezolúciu OSN schválenú vlani v decembri. Tá vyzýva všetky strany, aby bezodkladne prestali s útokmi na civilné obyvateľstvo v Sýrii. „V posledných dňoch sme neboli len znechutení, ale zhrození utrpením, ktoré desaťtisícom ľudí spôsobuje bombardovanie - predovšetkým ruské,“ povedala nemecká kancelárka. „Za takýchto okolností je ťažké viesť mierové rozhovory, preto treba túto situáciu urýchlene ukončiť,“ dodala. Turecký premiér upozornil, že sýrske Aleppo „je v podstate obliehané. Sme na pokraji novej ľudskej tragédie.“ Merkelová bola v Ankare na rozhovoroch zameraných na to, ako zmenšiť prílev migrantov do Európy. Davutoglu ešte informoval, že bezpečnostné sily oboch krajín sa budú viac snažiť obmedziť ilegálnu migráciu a posilniť boj proti pašeráckym gangom.
http://web.archive.org/web/20160209093552/http://www.aktuality.sk/clanok/313351/merkelova-a-davutoglu-chcu-viac-nato-v-rieseni-uteceneckej-krizy/
Kuciak‘s murder trial: The accused face life in prison
Accused murderers of Jan Kuciak and Martina Kusnirova will stand in front of the court for the first time
náš nový exkluzívny obsah Aktuality Navyše a užívajte si obsah bez reklám spolu s ďalšími benefitmi. The preliminary hearing starts at 9am Central European Time (CET) on 19th December, 2019. Four of the accused will stand in front of the jury. The only one who will miss the hearing is Zoltan Andrusko who thanks to his cooperation with police has a special status as a key witness. He will face a special trial. The shooter Miroslav Marcek eventually admitted killing Kuciak and Kusnirova. Also Tomas Szabo, who was supposed to be the driver, will attend the hearing. The public will see Alena Zsuzsova for the first time. She was supposed to be the middlewoman between the mastermind and the organizer of the murders. Also Marian Kocner, who is accused of masterminding the murders, will attend the hearing. All of them face up to 25 years in prison or life imprisonement. The fifth accused Andrusko will face a lighter penalty, a sentence between 8 to 16 years behind bars. Read our of Jan Kuciak and Martina Kusnirova:
http://web.archive.org/web/20220928024215/https://www.aktuality.sk/clanok/750373/jan-kuciak-murder-trial-begins-online/
Hasiči vo Vranove nad Topľou: Autoservis zachvátili blčiace plamene!
Prítomnosť viacerých hasičov si vyžiadal autoservis vo Vranove nad Topľou, kde začalo horieť osobné motorové vozidlo.
Hasiči z Vranova nad Topľou museli v noci na sobotu likvidovať požiar v miestnom autoservise. „Po príchode na miesto zistila posádka, že ide o požiar osobného motorového vozidla značky Ford Focus, pričom plamene a sálavé teplo poškodili aj ďalšie štyri vozidlá a tiež presklenie budovy autoservisu,“ uviedol operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Prešove Miroslav Šepeľa. Požiar hasičom nahlásili krátko pred 03.00 h, zlikvidovať sa ho podarilo za viac ako tri hodiny. Na mieste zasahovalo päť príslušníkov HaZZ z Vranova nad Topľou a prítomný bol aj zisťovateľ príčin požiarov. „K zraneniam osôb pri požiari nedošlo, príčiny a okolnosti jeho vzniku sú v štádiu vyšetrovania. Škoda bola predbežne vyčíslená na 15.000 eur, bude sa však ešte upravovať,“ uzavrel
http://web.archive.org/web/20151126004259/http://www.pluska.sk:80/krimi/domace-krimi/hasici-vo-vranove-nad-toplou-autoservis-zachvatili-blciace-plamene.html
Obžalovali bývalého predsedu Matice slovenskej Jozefa Markuša, hrozí mu 15 rokov za mrežami
Markuš čelí obvineniu z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.
Bratislavská krajská prokuratúra podala obžalobu na Markuša na okresný súd Bratislava III. Agentúru SITA o tom informoval o tom hovorca prokuratúry Michal Šúrek. Termín hlavného pojednávania bol stanovený na 8. apríla, Jozef Markuš sa mal skutku podľa obžaloby dopustiť ako predseda a štatutárny orgán Matice slovenskej (MS). V prípade dokázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na desať až 15 rokov. Polícia Markuša obvinila ešte na jeseň roku 2014. Dôvodom bola medializovaná kauza matičného fondu – MS údajne prišla o viac ako 200-tisíc eur. Markuša v roku 2010 po dvadsiatich rokoch odišiel z čela MS, matičiari si vtedy na post predsedu zvolili Mariána Tkáča. Na políciu sa v tejto veci obrátilo súčasné vedenie MS ešte v roku 2011 v súvislosti s viacerými majetkovými kauzami. Jednou z nich mal byť aj práve neoprávnený presun finančných prostriedkov MS do Matičného fondu. Obvinenie na bývalého predsedu Matice slovenskej padlo po dvojročnom vyšetrovaní, po tom, ako si za svoje šéfovanie vyslúžil viacero trestných oznámení, najmä zo strany nového vedenia MS. Podľa medializovaných informácií mala Markuša polícia obviňovať z toho, že jeho podpisom si MS na seba prevzala dlh od Matičného fondu, ktorý vznikol v čase prvého kola kupónovej privatizácie a svoje kupóny doň vložili mnohí členovia Matice. V prípade by malo ísť o viac ako 200.000 eur.
http://web.archive.org/web/20160616073913/http://www.aktuality.sk:80/clanok/312691/obzalovali-byvaleho-predsedu-matice-slovenskej-jozefa-markusa-hrozi-mu-15-rokov-za-mrezami/
Pelikán radí: TOP 5 víkendových pobytov po Európe do 300 eur
V ponuke cestovných kancelárií sa nájdu i pobyty v cene s prenájmom auta či celodenným výletom.
Letné prázdniny nemusia byť nutne len synonymom týždňovej dovolenky pri mori, ale napríklad i objavovania zákutí starého kontinentu. sú u Slovákov stále obľúbené najmä vďaka svojej nízkej cenovke a jednoduchej dostupnosti.
http://web.archive.org/web/20220223152845/https://www.aktuality.sk/clanok/807778/pelikan-radi-top-5-vikendovych-pobytov-po-europe-do-300-eur/
Mestá to prežijú, dediny nie. Reportáž z Moldavska, ktoré opustí tristo ľudí denne
Až polovica obyvateľov najchudobnejšej európskej krajiny žije v zahraničí a odtiaľ posiela peniaze príbuzným.
Reportáž pôvodne vyšla v českom týždenníku Respekt a je súčasťou projektu reportáží o migrácii On The Move , ktoré podporil Vyšehradský fond. V miernom pásme je ťažké nájsť vidiecku krajinu, ktorej začiatok jari prináša zvláštny pôvab. Moldavsko rozhodne nie je výnimkou. Skôr naopak: stepná tráva na mierne a nekonečne sa vlniacich pahorkoch je ešte spálená zimnými mrazmi a pôda pod ňou je rozmočená a bahnitá. Žltohnedý čvachtavý priestor pretínajú deravé cesty, ktoré spájajú navzájom si podobné dediny a mestečká: rozpadnutá fabrika na kraji, blyštiaca sa zlatá kupola kostola uprostred a medzi tým spleť nízkych jednoposchodových domčekov, skrčených, akoby ich neviditeľná sila tlačila k zemi. Steny majú sivé alebo vyblednuto modré a na záhradkách stoja postupne rozoberané vraky áut a ďalšie zvyšky náradia a strojov, ktoré by sa mohli ešte niekedy hodiť. Železo zápasí o miesto so zatiaľ holými stromami a krovinami. Z jednoliatej nevzhľadnej masy ľudských obydlí len občas vysvitne nová žiarivo oranžová omietka, opravená strecha, biele plastové okná či obzvlášť výstavná brána v plote. Znamená to spravidla jedinú vec: člen rodiny, ktorá tu žije, pravidelne posiela časť svojho zárobku zo zahraničia. Z Talianska, Ruska, Francúzska, Nemecka, Británie, Kanady. Dosť na to, aby si tí, čo zatiaľ zostali doma, nakúpili jedlo, šaty a ďalšie potreby a ešte im zostalo na zveľadenie skromného domčeka. Oficiálne žije v krajine vyše troch miliónov obyvateľov. V skutočnosti o polovicu menej. Druhá polovica žije a pracuje v zahraničí. Odchádzajú dospelí, svoje deti berú buď so sebou, alebo ich nechávajú doma dovtedy, než si budú môcť dovoliť presťahovať sa. Podľa odhadov opustí Moldavsko každý deň tristo ľudí, veľká časť z nich sa nikdy nevráti, a krajina sa vyľudňuje. Veľký problém má občas novú – a mätúcu – fasádu. Viorica Mamaligová je veselá mladá žena. Zakaždým, keď urobí vtip, a to robí často, na chvíľu sa zarazí a nechá poslucháčov v neistote, a až potom sa rozosmeje. Tento týždeň sú chvíle ticha trochu dlhšie ako inokedy. Je štvrtok – a v nedeľu jej manžel odišiel preč na celý budúci polrok. Tento model prevádzkuje rodina Mamaligovcov už niekoľko rokov. Manžel šesť mesiacov pracuje v západnej Európe, časť peňazí si odkladá, časť posiela rovno domov, a polovicu roka je doma. Už po tretíkrát takto odišiel do Írska, kde pracuje na bitúnkoch. Práca i život sú tam dobré. Dvadsaťdeväťročná Viorica zostáva s päťročným synom Corneliom a šesťdesiatročnou matkou vo Vorniceni, mestečku asi pol hodiny cesty autom od hlavného mesta Kišiňov. „Je to ťažké, ale zatiaľ najlepšie rozhodnutie,“ hovorí s pokrčenými ramenami čiernovláska, než sa zase hlasno rozhovorí smerom k matke, ktorej práve pomáha s pečením buchiet. Vo Vorniceni zostáva po celý rok z niekoľkých dôvodov. Nechce tu nechať matku, ktorá by tu po jej odchode zostala úplne sama. Vioricin brat sa tiež odsťahoval a do Moldavska sa vracia len veľmi zriedka, čo mu má jeho sestra za zlé. Aj obaja jej švagrovia sú v cudzine. A čo je veľmi podstatné, vo Vorniceni má Viorica Mamaligová prácu. Na tunajšom mestskom úrade má na starosti to, čomu sa v úradníckom žargóne hovorí „rozvoj komunity“ – zháňa knihy do miestnej knižnice, techniku ​​na odpratávanie snehu z ulíc aj investorov, ktorí by vo Vorniceni chceli zriadiť nejaký malý podnik. Presviedča spoluobčanov, aby sa zapojili do chodu mesta aj inokedy než pri voľbách. „Moja práca je vlastne robiť všetko pre to, aby tu aspoň niekto zostal,“ hovorí. Úspech má obmedzený. Z okresu, v ktorom Vorniceni leží, sa za posledných desať rokov odsťahovalo štyridsať percent ľudí a ďalší odchádzajú. V okolí nie je práca a tá, ktorá tu je, je zle platená. Z jedného úradníckeho platu by Viorica seba, syna a matku neuživila, a tak sa rodina spolieha na manželove peniaze zarobené v Írsku. Keď Viorica Mamaligová prechádza svojím mestečkom, s každým sa zdraví a ľutuje, že na konci februára nemá zmysel ukázať návšteve tunajšie najväčšie lákadlo – starý les, ktorý je zatiaľ holý. „A to je ďalší dôvod, čo ma tu ešte drží. Mám to tu rada, je to môj domov. Je hrozné vidieť, ako sa postupne vyľudňuje,“ hovorí. Postupne vychádza najavo, že tento život „doma“ je až príliš provizórny. Jej úradnícke miesto existuje len vďaka jednému z rozvojových programov Európskej únie. Až tu jej matka nebude, zostala by Viorica so synom v pomaly sa vyľudňujúcom meste sama. A bude mať dve možnosti. „Buď sa nejako zásadne zmení moldavská politika a to prinesie nádej, že má zmysel o niečo sa pokúšať. Tomu neverím. Alebo odídeme za manželom do Írska, za prácou, do krajiny, kde sa dobre žije a kde sú lepšie školy pre naše deti,“ hovorí. „A bude to znovu ťažké, ale najlepšie rozhodnutie,“ opisuje budúcu cestu z mesta, ktoré sa teraz snaží udržať pri živote. Exodus sa začal koncom deväťdesiatych rokov. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa Moldavsko prepadlo do hlbokej ekonomickej krízy, ktorá z neho urobila najchudobnejšiu krajinu Európy. „Napriek tomu sme ešte dlho verili tomu, že doma je to síce zlé, ale v cudzine ešte horšie,“ spomína Silvia Bicencová, ktorá v súčasnosti, po pendlovaní medzi biznisom a štátnou správou v Moldavsku i zahraničí, vedie tunajšiu pobočku českej mimovládky Človek v tiesni. „Potom sa prví ľudia odhodlali ísť za prácou do Rumunska. A potom ešte ďalej, do strednej a západnej Európy. A ukázalo sa, že doma je zle a v cudzine lepšie,“ hovorí. Nasledovala prvá vlna emigrantov, vtedy odchádzali hlavne tridsiatnici. Pôvodne len s cieľom zarobiť peniaze – často prácou načierno – a vrátiť sa domov. Deti mnohokrát nechávali v starostlivosti starých rodičov alebo iných príbuzných. „Návrat však nebol taký ľahký. Väčšina rodín sa stala závislou od peňazí zarobených v zahraničí. Len vďaka nim tu bolo možné ako-tak slušne žiť,“ vysvetľuje Bicencová. Od polovice nultých rokov preto odchádzajú aj mladí ľudia – po základnej škole, po vyučení alebo po univerzite. Do Únie alebo do Ruska, hlavne do Moskvy a okolia. „Z nich sa už nechce vrátiť takmer nikto, nemajú tu žiadne záväzky,“ hovorí plynulou angličtinou seriózna štyridsiatnička. Masový odchod a fakt, že emigranti na svojich príbuzných nezabúdajú a posielajú peniaze naspäť, vytvára paradoxnú situáciu. Moldavsko má na papieri skoro dvakrát toľko obyvateľov ako v realite. Nezamestnanosť je podľa oficiálnej štatistiky zanedbateľná, ale je to tak preto, že podstatná časť dospelých ľudí v krajine nežije. Krajina sa môže chváliť obstojným hospodárskym rastom, celú štvrtinu moldavského hrubého domáceho produktu však tvoria remitencie – peniaze, ktoré do krajiny plynú od emigrantov – čo je podľa Svetovej banky takmer svetový rekord. V polmiliónovom Kišiňove, hlavnom meste Moldavska, nie je nič z toho na prvý pohľad poznať. Po zotmení sa síce jeho ulice vyprázdnia, ale inak sa veľmi nelíšia od ďalších veľkých miest postsovietskeho sveta. Na hlavnom bulvári, lemovanom okázalými budovami z päťdesiatych rokov, majú svoje obchody drahé módne značky a cez prúd áut je ťažké ním prejsť. Na okraji mesta sa otáčajú stavebné žeriavy a pribúdajú bytové domy. „Kišiňov to prežije. Práce je tu viac a láka ľudí, ktorí nechcú alebo z nejakého dôvodu nemôžu opustiť krajinu. Kišiňov a pár väčších miest. Zvyšok krajiny sa počas budúcej generácie vyprázdni,“ predpovedá Bicencová. Vidiek aj Kišiňov pozná 39-ročná Diana Raileanuová dobre. Vyrástla v Drochii, okresnom mestečku na severe krajiny, vyštudovala a niekoľko rokov pracovala v hlavnom meste. Talianske Benátky už však tiež pozná dobre – tunajšími postrannými uličkami, kde každý turista v snahe vyhnúť sa preplneným hlavným uliciam nevyhnutne naráža na kanály a slepé konce, sa prepletá s istotou miestnych. Žije tu dva roky, predtým strávila sedem rokov v Belgicku. „Neodišla som preto, že by som vyložene musela. Kišiňov mi nestačil, bola som si istá, že mám na viac,“ hovorí elegantne oblečená žena, ktorá svoj život opisuje vecne a systematicky, ako niekto, kto vie, čo chce, a ide si za tým. O odchode premýšľala dlho, so štátnicami z angličtiny a taliančiny mala ľahšiu cestu ako väčšina spoluobčanov, ale nakoniec sa rozhýbala až vďaka pracovnej ponuke, ktorú dostal jej vtedajší partner. Presťahovali sa do belgického Liege. Nemala v pláne naplniť stereotyp o východoeurópskom prisťahovalcovi, ktorý vykonáva podradné práce. V Belgicku si našla zamestnanie vo firme, ktorá zariaďuje logistiku pre módne butiky. Rovnakú spoločnosť teraz zastupuje aj v Benátkach. So svojím talianskym životom je spokojná. Žiadne úradné prekážky jej nestoja v ceste, tak ako mnoho Moldavcov má aj rumunský pas (obe krajiny majú silné historické puto a hovoria rovnakým jazykom) a je tu jednoducho občiankou EÚ pracujúcou v inej členskej krajine. Rozhodnutie odísť urobila jednak kvôli sebe, ako i kvôli rodičom v Drochii, ktorých môže finančne podporovať. Ani po desiatich rokoch v cudzine na domov nezabudla, rodinu navštevuje štyrikrát alebo päťkrát do roka. A kladie si otázku, či je správne, že aj ľudia ako ona, ktorí by sa v Moldavsku bez problémov uživili, húfne odchádzajú. „Som tu šťastná, no netvrdím, že sa nikdy nevrátim,“ hovorí. Podobne ako Vioricu Mamaligovú znechutenie nad moldavskou politickou scénou zrejme prinúti k odchodu, Dianu Raileanuovú zase drží v Taliansku. „Nie je to bežné nadávanie na politiku,“ hovorí, „vrátila by som sa však len v prípade, že budem mať aspoň základnú istotu, čo sa stane zajtra, pozajtra alebo za mesiac. A to v dnešnom Moldavsku nemám,“ dodáva. Tak ako úradné moldavské štatistiky ponúkajú uspokojivé čísla, vyzerá zvonku uspokojivo aj moldavská vláda. Horlivo proeurópska a prinajmenšom deklaráciami sa hlásiaca k funkčnému a transparentnému právnemu štátu podľa vzoru Únie – kam napokon Moldavsko už desať rokov oficiálne smeruje. V Kišiňove veje na úradných budovách viac modro-žltých vlajok ako v hociktorom úniovom hlavnom meste. Prozápadní politici sa k moci dostali v roku 2009 po násilných protestoch, ktoré – pre podozrenie z falšovania volieb – ukončili osemročnú vládu komunistickej strany. Opakované voľby sa skončili tesným víťazstvom proeurópskej koalície. Tá na chvíľu priniesla nádej občanom a stala sa miláčikom úniových politikov. Reputáciu jej však zničili korupčné aféry, z ktorých najznámejšia je z roku 2014 a v Moldavsku ju všeobecne poznajú ako „kauzu jednej miliardy“. Z bankového systému krajiny vtedy zmizla miliarda amerických dolárov, suma zodpovedajúca tretine ročných príjmov štátneho rozpočtu. Existuje podozrenie, že s podvodom je spojená vládna Demokratická strana, ovládaná Vladom Plahotniucom, oligarchom a najmocnejším mužom krajiny. V posledných dvoch rokoch stratila s moldavskou vládou trpezlivosť aj Únia sama a výrazne obmedzila dovtedy štedrú finančnú podporu. Odchod toľkých ľudí (a zároveň aktívnejšej časti populácie) krajinu výrazne mení. V medziročných porovnaniach OSN je Moldavsko najmenej rozvinutou krajinou kontinentu a len tak-tak sa drží nad hranicou rozvojového sveta. Všetko umŕtvuje trvajúci politický pat: jedinou opozíciou k súčasnej vláde sú socialisti súčasného prezidenta Igora Dodona, k Moskve obrátená strana plná postsovietskej nostalgie. V krajine, kde sa mierna väčšina voličov vidí skôr na Západe, nemá šancu na skutočne výrazný úspech. V nedávnych voľbách uspela aj nová, protestná a proeurópska strana ACUM (Teraz) – nie je však dosť silná na to, aby monopol dvoch najsilnejších strán rozbila. „Vzdala by som sa čohokoľvek zo svojho súčasného života, ak by som mohla mať pocit, že takáto obeť nevyjde nazmar. Ale zatiaľ som sebe aj svojim rodičom platnejšia tu,“ uzatvára Diana Raileanuová. Niekto sa však vracia. Kto sa chce v strednom Moldavsku ísť pobaviť na kúpalisko, má dve možnosti. Ísť do hlavného mesta Kišiňova alebo do druhého najväčšieho mesta krajiny, stotisícového Bălţi, vzdialeného dve hodiny cesty autom. Inde verejný bazén nie je. Toto leto pribudne nová možnosť. Na okraji Sîngerei, malého okresného mesta, jedno malé kúpalisko rastie a spolu so svojím manželom ho stavia drobná čiernovláska Veronica Černogalová. Do domovského Sîngerei sa vrátila pred tromi rokmi, doteraz bola doma so synčekom. Šesť rokov žila v talianskom Turíne, kde pracovala v cukrárni a v obchode so športovými potrebami. Zoznámila sa tu so svojím manželom. Už spolu sa na rok presťahovali do Francúzska a potom sa vrátili do Moldavska. Cieľavedomá tridsiatnička sa na svoj život, na svoje mesto a na svoje kúpalisko pozerá bez sentimentu. Návrat domov bol výsledkom zložitého rodinného rozhodovania – manžel, ktorý je o niekoľko rokov starší, strávil na stavebných prácach v západnej Európe pol života a „už jednoducho nemohol a nechcel ďalej“, hovorí Veronica Černogalová. Vyštudovaná ekonómka by vo Francúzsku alebo v Taliansku aspoň nejaký čas ešte zostala, ale rozhodla sa vrátiť domov a skúsiť tam niečo naozaj veľké. Výsledkom je stavenisko, ktoré už má jasné obrysy a v júni sa naplní vodou a možno aj platiacimi návštevníkmi. Na nápad manželov padli všetky životné úspory a ešte bol nutný bankový úver. Veronica Černogalová má v ruke prepočet, podľa ktorého by sa náklady mali vrátiť za šesť rokov a potom by kúpalisko malo začať zarábať. „Spokojná? To ešte neviem. Neviem, ako to dopadne. Som ale pyšná, pretože už je jasné, že to dotiahneme do konca,“ hovorí, keď stojí na okraji zatiaľ prázdneho bazéna. „Skúšame to. Keď už sme tu, nič iné nemá zmysel.“ Ľahké to mať nebude. Podľa medzinárodných rebríčkov sa v Moldavsku podniká najhoršie v Európe – porovnateľne s africkým alebo so stredoamerickým priemerom. Tento projekt je spolufinancovaný vládami Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska cez Vyšehradské granty z Medzinárodného vyšehradského fondu. Misiou fondu je presadzovať myšlienky udržateľnej regionálnej spolupráce v strednej Európe.
http://web.archive.org/web/20190420060842/https://dennikn.sk/1445374/mesta-to-preziju-dediny-nie-reportaz-z-moldavska-ktore-opusti-tristo-ludi-denne/
Atentátnik v Burundi zavraždil ministra životného prostredia
Minister životného prostredia východoafrického štátu Burundi Emmanuel Niyonkuru sa dnes ráno stal obeťou atentátu. Neznáma osoba ho zastrelila v jeho aute v hlavnom meste Bujumbura, informoval policajný hovorca Pierre Nkurikiye.
Pre podozrenie z účasti na tomto zločine bola zadržaná jedna žena a dvaja ministrovi ochrankári. "Je jasné, že vrah sedel v rovnakom aute ako minister," povedal Nkurikiye agentúre DPA. Politická situácia v Burundi je nestabilná od právne sporného znovuzvolenia prezidenta Pierra Nkurunzizu na tretie funkčné obdobie v júli 2015. Pri súvisiacich násilnostiach zabili policajti alebo ozbrojené opozičné skupiny stovky ľudí. Nkurunziza tento týždeň oznámil, že na najvyššiu štátnu funkciu bude kandidovať štvrtýkrát a iniciuje príslušnú zmenu ústavy. V Burundi, kde žije vyše 11 miliónov ľudí, sa v roku 2005 skončila občianska vojna medzi väčšinovými Hutuami a menšinovými Tutsiami, ktorá si vyžiadala odhadom 300.000 mŕtvych.
http://web.archive.org/web/20170102164318/https://www.aktuality.sk/clanok/403455/atentatnik-v-burundi-zavrazdil-ministra-zivotneho-prostredia/
OSN doručuje humanitárnu pomoc v obliehaných častiach Damasku
Konvoje OSN s humanitárnou pomocou začali dnes doručovať potraviny, zdravotnícke potreby a lieky civilistom uviaznutým na dvoch obliehaných predmestiach sýrskej metropoly Damask.
Hovorca Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (UNOCHA) Jens Laerke pre agentúru AP potvrdil, že doručovanie pomoci pre približne 20-tisíc ľudí v Muaddamíji aš-Šám a ďalších 10-tisíc ľudí v Kfar Batne „prebieha". Dodávky nadväzujú na podobnú pomoc, ktorú už v uplynulom týždni doručili do ďalších obliehaných oblastí, uviedol Laerke v telefonickom rozhovore pre AP. OSN podľa neho dúfa, že sa tento prvý prísun pomoci stane súčasťou série dodávok pre ľudí, ku ktorým nemali humanitárni pracovníci dlhodobo prístup. Dnešné doručenie humanitárnej pomoci do obkľúčených častí Sýrie sa uskutočňuje deň po tom, ako sa Rusko a USA dohodli na prímerí v krajine, ktoré má vstúpiť do platnosti v sobotu. Dohodu o zastavení nepriateľských akcií dnes s podmienkami prijali tiež sýrska vláda a hlavné opozičné skupiny.
http://web.archive.org/web/20160302123304/http://www.aktuality.sk:80/clanok/315870/syria-osn-zacala-s-dorucovanim-humanitarnej-pomoci-do-obliehanych-casti-damasku/
Lesy SR podnikli opatrenie v spore o Slanské lesy
Kauza o vlastníctvo Slanských lesov začala v roku 1998, kedy vtedajšiemu štátnemu podniku Východoslovenské lesy zmizlo z listov vlastníctva 6500 hektárov (ha) lesa a zhruba 500 ha ornej pôdy.
Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, podnikli opatrenie v spore o Slanské lesy. Štátny podnik podal ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu (NS) SR, ktorý zrušil rozhodnutie Krajského súdu SR Banská Bystrica v trestnej veci obvinených Milana I., Ferdinanda O. a Pavla P. Aktuálne platné uznesenie NS SR môže viesť k znovuotvoreniu sporu o vlastníctvo Slanských lesov. Informoval o tom dnes hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Vladimír Machalík. „Ústavnou sťažnosťou chceme docieliť zrušenie predmetného uznesenia NS SR. Je neprípustné, aby traja špekulanti pripravili občanov Slovenskej republiky o také veľké prírodné bohatstvo,“ uviedol generálny riaditeľ Lesov SR Marian Staník. Spochybňovanie trestnej zodpovednosti ľudí, ktorí za touto kauzou stoja, je neprijateľné. Oslobodenie páchateľov podvodu ohrozuje majetok SR s hodnotou viac ako 100 miliónov eur. Nepotrestanie podvodov v rámci trestného konania by napriek množstvu jasných dôkazov mohlo viesť k znovuotvoreniu sporu o vlastníctvo Slanských lesov. Právny názor Najvyššieho súdu SR, aj napriek jeho spornému odôvodneniu, je totiž pre Krajský súd záväzný. Kauza o vlastníctvo Slanských lesov začala v roku 1998, kedy vtedajšiemu štátnemu podniku Východoslovenské lesy zmizlo z listov vlastníctva 6500 hektárov (ha) lesa a zhruba 500 ha ornej pôdy. Samotný spis má viac ako 7500 strán. Obvinený Milan I. sa snažil Slanské lesy najprv sprivatizovať, čo však MPRV zamietlo. Neskôr sa realizoval vymyslený scenár s potomkami šľachty, ktorí na neho mali previesť údajné vlastníctvo Slanských lesov za veľmi podozrivých okolností. V roku 2016 Ústavný súd SR potvrdil svojím rozhodnutím, že Slanské lesy sú majetkom štátu a na Milana I., Ferdinanda O. a Pavla P. bolo podané trestné oznámenie za podvod. NS súd SR vydal koncom roku 2016 rozhodnutie, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica. Dôkazy, ktoré svedčia v neprospech obžalovaných, žiada Najvyšší súd SR vylúčiť pre ich nezákonnosť.
http://web.archive.org/web/20200412160048/https://www.aktuality.sk/clanok/460069/lesy-sr-podnikli-opatrenie-v-spore-o-slanske-lesy/
Kanada: Vedci objavili najstaršiu skamenelinu borovice, má 140 miliónov rokov
Najstaršiu známu skamenelinu borovice objavili britskí vedci v kanadskej provincii Nové Škótsko.
Zuhoľnatené borovicové ratolesti sa datujú do obdobia pred 140 miliónmi rokov, keď na rozľahlých častiach pevniny zúrili požiare, informovala vo štvrtok stanica . „Borovice sú v súčasnosti ohňu dobre prispôsobené. Skameneliny dokazujú, že prírodné požiare zúrili už v najstarších borovicových lesoch a pravdepodobne ovplyvnili vývoj tohto významného stromu,“ tvrdí Howard Falcon-Lang z Londýnskej univerzity, ktorý fosíliu borovice objavil. Vzorky sa zachovali ako drevené uhlie v skalách z kameňolomu. Fosílie majú iba niekoľko milimetrov. Pravdepodobne pochádzajú zo stromov pripomínajúcich borovicu lesnú, ktorá v súčasnosti rastie v rozľahlých oblastiach Škótska. Borovice dominujú lesom na severnej pologuli.
http://web.archive.org/web/20160414222808/http://www.aktuality.sk/clanok/320788/kanada-vedci-objavili-najstarsiu-skamenelinu-borovice-ma-140-milionov-rokov/
Prečo je v Belgicku toľko teroristov
Krajina má veľa polícií, no málo policajtov. Nerozumejú si tu často ani Flámi s Valónnmi – o to ťažšie integrujú všetkých moslimských prisťahovalcov a ich deti.
Mnohé ženy sa v čase, keď ich synovia dospievajú, boja, že podľahnú drogám. Matky v bruselskej štvrti Molenbeek majú ešte väčšieho strašiaka. Boja sa , že ich synovia sa stanú teroristami. Aj to naznačuje, ako sa Belgicko zmenilo. Hoci bolo doteraz známe ako krajina čokolády či Tintina, po novom sa spomína ako hlavné semenisko terorizmu v Európe. Nebezpečné nielen pre okolité štáty, ako ukázal 13. november v Paríži, ale aj samo pre seba. V utorok zažila krajina najväčší teroristický útok od druhej svetovej vojny, keď na letisku a na stanici metra zahynulo najmenej 34 ľudí. K útoku sa prihlásil Daíš (Islamský štát) a je veľká pravdepodobnosť, že vraždili zradikalizovaní belgickí občania. Čím to je, že práve táto neveľká 11-miliónová krajina má taký problém s džihádistami? „Radikálny džihádizmus v Belgicku je relatívne nový fenomén. Na rozdiel napríklad od Francúzska, kde sa začal objavovať už v 90. rokoch po prvej vojne v Perzskom zálive,“ hovorí pre Denník N francúzsky analytik Martin Michelot z českého think-tanku Europeum. Belgicko, kde žije veľa mladých ľudí, ktorých predkovia pochádzajú z Maroka či Turecka, však veľmi rýchlo predbehlo susedov. Momentálne je krajinou, odkiaľ v rámci EÚ pri porovnaní s počtom obyvateľov odišlo najviac radikálov bojovať do Sýrie. Ich počet sa odhaduje na vyše 500; vyše 150 sa už vrátilo. V poslednom čase sa však odchod spomalil. Veľmi úspešná vo verbovaní Belgičanov bola dlho organizácia Sharia4Belgium. „Bola to salafistická organizácia poskytujúca rady, peniaze a informácie a snažila sa lákať zraniteľných ľudí,“ povedal vlani pre Denník N protiteroristický koordinátor Európskej únie Gilles de Kerchove, ktorý je sám Belgičan. Organizáciu už úrady zakázali. Extrémistom sa tu veľmi dobre darí radikalizovať mladých moslimov. V Belgicku žije vyše 630-tisíc moslimov, tvoria 6 percent populácie. Sústredia sa najmä v Bruseli, kde tvoria štvrtinu obyvateľov. Väčšinu z nich tvorí druhá či tretia generácia prisťahovalcov najmä zo severnej Afriky, z Maroka, Alžírska či Tuniska. „Väčšina moslimov je umiernená, no sú tu aj radikalizované skupiny s prepojením napríklad na salafistov. Hovoria mladým ľuďom, že nie sú Európania ani Belgičania a že je to ‚oni proti nám‘,“ povedal pre Spiegel v novembri miestny novinár Mehmet Koksal, ktorý sa venuje belgickým islamistom. K radikalizácii podľa magazínu prispelo aj to, že väčšina imámov nepochádza z Belgicka, ale zo zahraničia. Veľkým vývozcom radikálnych imámov do sveta, ktorí šíria wahábistické učenie, je Saudská Arábia. Prepojenia na Moslimské bratstvo má napríklad aj jedna z najväčších a najvplyvnejších mešít v štvrti Molenbeek. Práve táto štvrť sa často spomína ako centrum belgického džihádizmu. Pochádzal stadiaľto aj Salem Abdeslam, útočník z Paríža, ktorého zatkli v piatok. Ide o časť Bruselu, nie ďaleko od centra, kde žije necelých 100-tisíc ľudí. Podľa štatistík zarábajú ľudia v Molenbeeku menej ako bruselský priemer a je tu vyššia nezamestnanosť – až 30 percent. A s tým súvisiace drobné krádeže či drogy. „Molenbeek je zvláštna časť mesta. Žijú tu tisícky imigrantov, asi polovica z nich sú moslimovia, niekde 70 až 80 percent,“ povedal pre BBC miestny expert na spravodajské služby Claude Moniquet. Táto radikalizácia v Molenbeeku však prebieha potichu. Obyvatelia štvrte odmietajú, že by celá bola semenišťom radikálov. Viacerí však priznávajú, že Molenbeek je miesto, kde sa radikáli môžu ľahko skryť. Napríklad tu žil útočník, pôvodom z Francúzska, ktorý zabíjal v roku 2014 v bruselskom židovskom múzeu (zomreli štyria ľudia). Mnohé krajiny západnej Európy majú problém s integráciou časti prisťahovalcov či ich detí. V Belgicku môže byť ešte výraznejší. Podľa OECD je rozdiel medzi výsledkami vedomostných testov u detí s neimigrantským a imigrantským pôvodom v Belgicku druhý najvyšší po Fínsku. Economist píše , že rovnako majú imigranti a ich potomkovia väčšie problémy nájsť si prácu. Ďalším dôvodom môže byť to, že Belgicko je aj bez samotných prisťahovalcov dostatočne rozdelená krajina. Tvoria ju dve jazykové skupiny – Valóni, ktorí hovoria po francúzsky, a Flámi. A tí majú často problém aj sami medzi sebou. O Belgicku sa aj preto často hovorí ako o štáte bez národa. O rozpade krajiny sa vravelo dlho – v rokoch 2010 a 2011 tu skladali vládu 589 dní, čo je zrejme svetový rekord. Novinár Mike Gonzalez, ktorý tu žil šesť rokov, napísal , že jediné, čo drží Belgicko pokope, je futbal a kráľovská rodina. Tieto rozdiely cítiť aj medzi ľuďmi. „O iných sa vždy hovorí negatívne – ‚my sme usilovní Flámi a oni sú leniví Valóni‘. ‚My a oni‘ sa používa dokonca aj medzi Belgičanmi. Rovnako sa potom hovorí, že sú tu bieli ľudia (skutoční Belgičania) a prisťahovalci. Za tých označujú aj občanov pôvodom z Maroka či Turecka, ktorých rodiny tu žijú už tri generácie,“ povedal pre BBC Paul Jacobs, ktorý sa 20 rokov venuje diskriminácii v polícii. „Myslím, že skutočne žijeme v apartheide. Žijeme tu v getách, ale čo je ešte nebezpečnejšie – v mentálnych getách,“ dodal. Toto nepomáha vytvárať pocit príslušnosti potomkov imigrantov k samotnej krajine. Práve nedostatok príslušnosti ku krajine je podľa analytika Michelota jedným z hlavných faktorov radikalizácie, nielen v Belgicku, ale aj vo Francúzsku. Michelot si však myslí, že problém s teroristami tkvie hlavne v belgických bezpečnostných službách, ktoré nekonajú dostatočne. „Belgická vláda nedokázala týchto ľudí dostať viac pod kontrolu. Aj Salah Abdeslam sa schovával v Bruseli štyri mesiace, čo tiež hovorí o nedostatku prieniku polície do týchto skupín,“ hovorí. Brusel je mesto, ktoré má 1,2 milióna obyvateľov, no donedávna malo až 19 policajných zborov. V súčasnosti ich je šesť. Na porovnanie, nepomerne väčší 11-miliónový New York má len jeden. To komplikuje efektívnu spoluprácu v boji proti extrémistom. Rovnako nie je dobrá ani spolupráca s inými krajinami, najmä s Francúzskom, hoci to sa podľa Michelota v istom zmysle zmenilo. Práve vďaka spolupráci s Francúzmi sa podľa neho podarilo zatknúť Abdeslama. Neschopnosť belgickej polície nie je nič nové a podľa portálu Politico to len poukazuje na problémy v samotnom štáte, kde sa posty často obsadzujú politicky. Svet si to mohol všimnúť aj v 90. rokoch v prípade slávneho pedofila Marca Dutrouxa. Ten v roku 1998 dokonca na pár hodín ušiel polícii. Podľa Politica sa objavili podozrenia, že mu niekto z polície pomáhal. Na jeseň sa hovorilo, že v Belgicku je 800 radikálov, ktorých by polícia mala sledovať. Tajné služby však na to nemajú dostatok ľudí. Minulý rok v januári sa zistilo, že Belgicku chýba 150 zo 750 príslušníkov tajných služieb. Celkovo s vojenskou tajnou službou majú len vyše tisíc príslušníkov. Tento počet zďaleka nestačí. „Na to, aby sa niekoho dalo monitorovať 24 hodín denne, sedem dní v týždni, treba najmenej 20 príslušníkov bezpečnostných zložiek,“ povedal Guilles de Kerchove. Prijímať nových ľudí už začali, no sú ich len desiatky. Vo februári vláda oznámila, že do dvoch rokov prijme ďalších tisíc ľudí. Pre obete utorkových atentátov to však už bude neskoro.
http://web.archive.org/web/20211026000313/https://dennikn.sk/415079/preco-belgicku-tolko-teroristov/
Šikovná zlodejka: Za tri hodiny ukradla desať párov topánok
Polícia objasňuje prípad z apríla, kedy neznáma žena ukradla z obchodu v bratislavskom obchodnom centre topánky. Poznáte ju?
Polícia pátra po žene, ktorá si neoprávnene privlastnila desať párov topánok z obchodu v nákupnom centre v Bratislave. "Žiadame verejnosť o pomoc pri stotožnení osoby na fotografiách," uviedla Tatiana Kurucová, bratislavská krajská policajná hovorkyňa. Ku krádeži došlo 20. apríla 2015 v čase od 12.00 hodiny do 15.00 hodiny v jednej z predajní obchodnému domu na Einsteinovej ulici v Bratislave. Výška spôsobnej škody bola vyčíslená na takmer 920,-€. "Ide o ženu, ktorá mala v inkriminovanom čase oblečené čierno- bielo pásikové tričko, tmavé nohavice, cez plece prevesenú kabelku a na očiach tmavé okuliare. Obuté mala bledé tenisky. Akékoľvek informácie, ktoré by mohli prispieť k stotožneniu osoby na fotografiách, oznámte na čísle polície 158, prípadne tak môžete urobiť osobne na ktoromkoľvek policajnom oddelení," dodala Kurucová.
http://web.archive.org/web/20160325045753/http://www.pluska.sk/krimi/domace-krimi/sikovna-zlodejka-za-tri-hodiny-ukradla-desat-parov-topanok.html
Austrália vyzvala Rusko, aby nevetovalo vytvorenie tribunálu ohľadom letu MH17
Austrália dnes vyzvala Moskvu, aby nevetovala vytvorenie nezávislého trestného tribunálu pre vojnové zločiny, ktorý by stíhal osoby zodpovedné za vlaňajšie zostrelenie letu MH17 malajzijských aerolínií nad Ukrajinou. Informovala o tom agentúra DPA.
Šéfka austrálskej diplomacie Julie Bishopová uviedla, že jej krajina sa pripojila k Malajzii, Ukrajine, Belgicku a Holandsku vo výzve k Bezpečnostnej rade OSN ohľadom podpory návrhu zriadiť medzinárodný trestný tribunál na stíhanie zodpovedných za túto tragédiu. Lietadlo bolo evidentne zostrelené balistickou strelou počas cesty z Holandska do Malajzie 17. júla 2014; zahynulo všetkých 298 osôb na palube. Moskva odmietla výzvu na vytvorenie daného tribunálu ako „kontraproduktívnu“, pričom ruský vyslanec pri OSN uviedol, že na takéto opatrenie nie je momentálne vhodný čas. „Zriadenie medzinárodného trestného tribunálu na základe kapitoly číslo VII Charty OSN za týmto účelom by vyslalo jasný odkaz, že medzinárodné spoločenstvo nebude tolerovať kroky, ktoré ohrozovaním civilnej leteckej prepravy narúšajú medzinárodný mier a bezpečnosť,“ uviedla Bishopová.
http://web.archive.org/web/20150810215226/http://www.aktuality.sk/clanok/279535/australia-vyzvala-rusko-aby-nevetovalo-vytvorenie-tribunalu-ohladom-letu-mh17/
Rigó Konrád: Az orbáni rendszer közelebb van a putyinizmushoz, mint a demokráciához
Nem jó látni, ami Magyarországon zajlik, de a Szövetség türelmi küszöbe ezen a téren magasabb, állítja Rigó Konrád, a Szövetség hidas platformjának elnöke.
Slovenskú verziu tohto textu nájdete tu . Fizess elő a Napunkra, a Denník N magyar verziójára itt . Akadozik a jelöltállítás az őszi önkormányzati választások előtt a Szövetségben, ismeri el Rigó Konrád, aki szerint a fő konfliktus az Összefogás és az MKP platformjai között húzódik. A Híd-platform vezetője szerint a magyar párton belüli nézetkülönbségek jelentősek, de még nem temetné a Szövetséget. A volt kulturális államtitkárral készült interjúnkból kiderül: Honnan követte a magyarországi választások eseményeit? Otthon ültem a tévé előtt. Tudtommal a Szövetség több vezető politikusa a Fidesz eredményváróján volt Budapesten a választási éjszakán. Ön nem kapott meghívást? A párt kapott meghívást. A Híd-platform nem tartott igényt a meghívókra. A másik két platform töltötte fel a helyeket. Mit szól hozzá, hogy a Szövetség egy része nyíltan támogatta a Fideszt, miközben Forró Krisztián korábban azt kommunikálta, hogy a párt nem kapcsolódik be a kampányba. Még a megalakulásunk után határoztunk úgy, hogy nem kapcsolódunk be a kampányba. Ez aztán megváltozott, miután december elején Berényi József közzétett egy facebookos videót, amellyel legalább az MKP-platformot elkötelezte a Fidesz mellett. Ezzel tulajdonképpen teret adott az MKP-platform különböző képviselőinek, hogy nyilvánosan is kifejezhessék a szimpátiájukat. Önök, a többiek ezt hogyan fogadták a párton belül? Számon kértük az egyezséget, ami arról szólt, hogy nem kapcsolódunk be a kampányba. Pontosan tudtuk, hogy közöttünk ez egy konfliktusos kérdés. Ezek szerint viszont nem sikerült rendezni ezt a kérdést. Annyiban maradtunk, hogy ez platformok szintjén folyik tovább, ami már visszafordíthatatlan volt. Mi a Híd-platform részéről továbbra sem kapcsolódtunk be a kampányba. Ön hogyan fogadta a Fidesz újabb kétharmados győzelmét? Akárhogy nézzük, hatalmas különbséggel nyert a listás szavazáson és az egyéni körzetekben is. Ez hatalmas felelősség és hatalmas legitimációt biztosít a Fidesz-kormány számára Magyarországon. Ez a legitimáció egy teljes mértékben tiszta választáson született? A választások szabad mivoltát nem lehet megkérdőjelezni. Az, hogy a felállított rendszer milyen mértékben lejt a Fidesz felé, az már egy másik kérdés. Ez viszont egy elég fontos része az egész összképnek, nem? Egyértelműen. Ez az illiberális demokrácia egyik jellemzője. Viszont mivel a listás szavazáson is 54 százalékkal nyert, ezért erről most nem annyira fontos beszélgetni. Inkább az okokról érdemes beszélgetni, vagyis arról, mi vezetett ide. Milyen hely lesz Magyarország újabb négyéves Fidesz-kormányzás után? Február 24. után megvilágosodott az illiberális demokrácia rendszere. Az a rendszer, ahol képtelenek kimondani egy háborúban, hogy Putyin az agresszor, az ukrán fél pedig az egyértelmű áldozat, közelebb van magához a putyinizmushoz, mint a demokráciához, ahonnan elindult. Ezt nem jó látni. Boris Kollár vasárnap a Markíza vitaműsorában azt mondta, Orbán Putyinnal hamarosan felparcellázzák Szlovákiát. Jelent bármilyen veszélyt az orbáni Magyarország Szlovákiára? Elsősorban egyértelműen elítélem Boris Kollárnak ezt a kijelentését, amit a Szövetséggel közösen is megtettünk. Ebben teljes az összhang. Egy parlamenti elnök ilyen kijelentést nem tehet. Ellenzéki politikusként lehet kiabálni és asztalt csapkodni, de az ország második legfontosabb közjogi méltóságának nagyon meg kell gondolnia, amit tesz. Ez a félelem ugyanakkor a Magyarországot körülvevő országokban megvan, tudunk róla. A szlovák kollégák erről beszélnek. Az lenne a helyes reakció Magyarország részéről, ha egyértelmű kijelentést tenne, hogy semmi ilyen törekvése és célja nincs. Nem azért, mert úgy gondolom, hogy van, hanem mert ilyenkor meg kell nyugtatni a közvéleményt, és főleg egy ilyen időszakban, mint most. Persze ha magyar miniszterek Nagy-Magyarország térképek előtt fényképezkednek, nem csodálkozhatnak, ha időről időre a szomszédos államok politikusaiban felmerül ez a kérdés. Érdekes volt Magyarország reakciója. Viszonylag visszafogottan reagáltak, azt hangsúlyozva, hogy ők a kölcsönös együttműködést szeretnék segíteni. Miért ennyire visszafogottan reagál az a magyar diplomácia, amely egyébként sokkal keményebben szokott fellépni bármilyen Magyarországot érintő kritikára? A magyar külpolitikának jelen pillanatban nagyon kevés olyan szövetségese van, akikre minden körülmények között számíthat. A V4-ek is nagyon megosztottak lettek a háború kapcsán elfoglalt magyar álláspont miatt. Milyen hatással lesz a szlovák–magyar kapcsolatokra a magyar kormány oroszbarát politikája? Nagyon túlfűtött helyzetben vagyunk most, amikor sok minden nagyon leegyszerűsödik. Itt viszont most háború van, ahol mindig két oldal van. Szlovákia nagyon jó stratégiai döntést hozott azzal, hogy egyértelműsítette az álláspontját. Ezzel elköteleződött az Európa Unió és a NATO mellett. Magyarország ezt nem tette meg ennyire egyértelműen. Ez természetesen feszültséghez vezet. A pozsonyi Közgazdaságtudományi Egyetem Nemzetközi Kapcsolatok szakán végzett, dolgozott a pénzügyminisztériumban, majd évekig menedzserként tevékenykedett a magánszférában, 2014–2016-ban az Ifjú Szivek Táncszínház menedzsere, 2016–2020-ban a Híd színeiben a kulturális minisztérium államtitkára. Jelenleg a Szövetség Híd-platformjának elnöke. Tehát megromolhatnak a szlovák–magyar kapcsolatok? Érdekes az az állítás, hogy soha nem voltak ilyen jók a szlovák–magyar kapcsolatok. Ezt Robert Fico és Orbán Viktor kezdte el hangoztatni. Én úgy gondolom, sem nem jobb, sem nem rosszabb a kapcsolat, mint tíz évvel ezelőtt. Ez a mostani lehet egy neuralgikus pont a kétoldalú kapcsolatokban. A Szövetségnek nem kellene egyáltalán elhatárolódnia az oroszbarát politikát követő Fidesztől? A Szövetségnek a mindenkori magyar kormánnyal kell kapcsolatot tartania. Akkor is, ha az aktuális magyar kormány éppen kifejezetten oroszbarát politikát követ? A Szövetségnek leginkább a szlovák politikában kell egyértelmű állásfoglalást tennie. A Szövetségnek elkötelezett politikát kell folytatnia a NATO és az Európai Unió mellett, ahogy az az alapelveinkben szerepel. Ez kell hogy meghatározza a politikánkat, és a külpolitikánkra is így kell nézni. A Szövetség magyar kormánnyal való kapcsolatát egy speciális kapcsolatnak tekintem, azért, mert a pártunk döntő többségben magyar nemzetiségű választókat szólít meg, akiknek nemcsak racionális, hanem komoly érzelmi kötődése is van Magyarország felé. A Magyarországgal kapcsolatos kérdésekben ezért a Szövetség türelmi küszöbe magasabb. El tud képzelni egy olyan helyzetet, amikor a magyar kormány álláspontja annyira vállalhatatlanná válik, hogy a Szövetség úgy fogja helyesnek látni, hogy kiküldjön egy üzenetet a szlovákiai magyar választóknak arról, hogy más álláspontot képvisel? A Szövetségnek képesnek kell lennie önállóan gondolkodni és önállóan meghatározni az álláspontját azon elvek mentén, amelyekről beszéltem, vagyis az EU és a NATO melletti elkötelezettség mentén. Fizess elő a Napunkra, a Denník N magyar verziójára itt . Forró Krisztián megfelelően képviseli a Szövetségben jelen lévő különböző politikai nézeteket? Ez egy nagyon komplikált feladat. 1998-ban sem voltak ilyen messze egymástól a pártok, mint most, ez egy egészen más helyzet. Nagyon bízom benne, hogy Forró Krisztián fel fog nőni ehhez a feladathoz a közeljövőben. Tehát egyelőre nem képvisel mindenkit megfelelően. Az elmúlt három hónap nagyon megerőltető volt a számára, éppen a magyar választások miatt. Ennek folytán tényleg az domborodott ki, hogy a Híd elődpárt érdekeit nem tudta olyan mértékben felvállalni, ahogy mi szerettük volna. Mennyi időt adnak neki, hogy belejöjjön? A regionális választások mérföldkövet fognak jelenteni. Ez a választási kampány már egyértelműen a szlovákiai magyarokhoz és az itt élő más emberekhez szóló üzeneteket fog megfogalmazni, és ebben Forró Krisztiánnak kulcsszerepe lesz. A magyar választások után azt írta a Facebookra, hogy „a távolság jobboldali, centrista, baloldali, autoriter, demokrata, konzervatív, liberális, illiberális, európai, oroszbarát, kínabarát, trumpista és nyugatos között alapvető és áthidalhatatlan. Elképzelhetetlen, hogy mindezt eggyé gyúrva egy párt legyen, amely a magyarokat képviseli, nem is lenne semmi értelme. Magyarországon. Nem így van ez itt, Szlovákiában, a szlovákiai magyar valóságban.” Tényleg van értelme egy olyan pártot fenntartani, amelynek a politikusai között ennyire eltérő vélemények vannak alapvető kérdésekről? A Szövetség egy etnikai alapon formálódó párt – több etnikumot értek ez alatt, mert a roma, a ruszin és más etnikumok is megfelelő súlyt és helyet kapnak benne. Azt azért tegyük hozzá, hogy a vezetőségben túl sok roma és ruszin nem akad. Az elnökségben a Híd öt tagja közül az egyik ruszin. Ha ezt a gondolatot komolyan vesszük, akkor nem építhetünk egy olyan pártot, amely etnikai vonalon határozza meg magát, és világnézeti vonalon is elköteleződik. Ez a kettő 2022-ben kizárja egymást. A megoldás egy gyűjtőpárt létrehozása, egy gyűjtőpártban pedig mindig lesznek egymással ellentétes nézetek. Meg kell próbálni találni ezek ellenére az őszinte és hiteles politikai programot, úgy, hogy elfogadjuk a különbözőségeket is. Világnézeti és külpolitikai kérdésekben másképp látjuk a világot, de nem valószínű, hogy ez a párt fogja adni a következő külügyminisztert. Sokkal inkább bízom abban, hogy a következő környezetvédelmi miniszert fogjuk adni, hogy ne az a káosz uralkodjon a környezetvédelemben, mint most. Ezen a téren elég komoly eredményeket tudott elérni a magyarokat is képviselő Híd, elég csak a pillepalackokra vagy a lex Csallóközre gondolni. Azokban a témákban kell programot alkotnunk, amelyek valóban arról szólnak, hogy a szlovákiai magyarok élete jobb legyen. Mindemellett el kell tudnunk fogadni egymás eltérő véleményét. Nemrég komoly bírálatok érték Berényi Józsefet, az MKP-platform elnökét amiatt, hogy állítólag blokkolja az őszi önkormányzati választások előtti jelöltállítási folyamatot. Egyben tud maradni a Szövetség egyáltalán a választásokig? Én nagyon bízom benne, hogy igen. Nagyon sok mindenben nem értünk egyet, és azt nem gondoltam volna, hogy Berényi József, aki Eduard Kukan államtitkára volt, amikor az Európai Unióhoz csatlakoztunk, ennyire távol került attól a világnézettől, amit mi képviselünk és ami egyértelműen Európa-párti. A jelöltállítási folyamatot valóban Berényi József blokkolja a párt grémiumában. Ez egy konfliktus az MKP és az Összefogás között, amelyben nekünk az a szerepünk, hogy ragaszkodunk az október 2. előtt megkötött megállapodásokhoz. Az embereket ez szerintem végképp nem érdekli, őket az érdekli, hogy lássák, ki lesz a következő polgármesterjelöltjük. Ezt a problémát el kell hárítani a lehető leggyorsabban. Hol tart jelenleg a jelöltállítási folyamat? A jelöltek hány százalékáról döntött a párt? Bízom benne, hogy a jövő keddi elnökségi ülés ennek a kérdésnek a végére pontot tesz. Beszéljünk a megyei jelölésekről. Berényi Nagyszombat megye alelnöke, ismét indítja őt a párt az elnöki pozícióért? A Szövetség azért állt össze, hogy összefogja a dél-szlovákiai, főleg magyarok alkotta szavazótábort. Legalább Nagyszombatban és Nyitrán olyan jelöltet kell állítanunk, akinek nem alispáni, hanem ispáni ambíciói vannak. A párt elnöke Galántáról származik, alelnöke pedig Somorjai, így mindketten ezt az ambíciót tudják megjeleníteni. Tehát vagy Forró Krisztián, vagy Mózes Szabolcs lesz a Nagyszombat megyei elnökjelölt? Nem csak rajtam fog múlni, de ha komolyan gondoljuk, hogy Nagyszombat megyében esélye legyen egy magyar jelöltnek, akkor olyan embert kell választanunk, aki ezt komolyan gondolja, és aki meg tudja szólítani a szlovák szavazókat is. Ha négy–öt szlovák jelölt lesz a megyében, akkor komoly esélyünk lesz, ha hitelesek tudunk maradni. Forró Krisztián lesz az? Még nem döntött a párt, és Forró Krisztián sem nyilatkozott a kérdésben. Besztercebányán már bejelentették, hogy Ondrej Luntert fogja támogatni a Szövetség. Ahogy említette, Nyitra még egy olyan megye, ahol önálló jelöltet szoktak indítani a magyar pártok. Lesz önálló jelölt Nyitrán, és ha lesz, ki lesz az? Nevekről még nem szeretnék Nyitra kapcsán beszélni, de mindenképp saját jelöltet akarunk indítani. Legutóbb Farkas Iván volt a nyitrai megyeelnökjelölt. Az ő neve szóba került most is? Nem, nem gondolom, hogy Farkas Iván lesz a Szövetség jelöltje. Kassa megye lehet még érdekes a Szövetség szempontjából. Kassán tárgyalások folynak, még nem döntöttünk arról, hogy saját jelöltet indítunk-e. Kassán megszerezni az ispáni pozíciót számunkra nem reális. Kampánystratégia szempontjából lehet fontos a saját jelölt, de sokkal inkább egy hiteles ajánlatot kell tenni az embereknek, amit el tudnak fogadni. Keressük a koalíciós partnereket, és mindenképp örülnénk, ha a jobboldali demokratikus pártokkal tudnánk megegyezni, de ezek természetesen regionális választások a maguk specifikumaival. Született már döntés arról, mely pártokkal működne együtt a Szövetség, és kiket zár ki? A szélsőségeseket mindenképp kizárjuk, vagyis Kotlebáékat és Uhríkékat. A többi pártot központilag nem zártuk ki regionális szinten. Tehát a Smert sem. Regionális szinten nem. Ezen a szinten a megyei tanácsok és a járási elnökségek döntenek. A regionális választások másról szólnak, mint a parlamenti választások. A Híd négy éve 127 polgármesteri helyet szerzett, az MKP 115-öt. Ha ezt összeadjuk, a Smer utáni második legerősebb pártot kapnánk. Mi a cél 2022-ben? Megtartani ezt a 240 körüli polgármesteri pozíciót? A cél mindenképp az, hogy ezt megtartsuk, nem biztos, hogy pont 240 helyet kell szereznünk, de mindenképp 200 körüli eredményt szeretnénk elérni. Szerintem ez abszolút reális. A Szövetség fél éve létezik ebben a felállásban, hogy platformok képezik az alapját. A Híd volt politikusaként hogy látja, hosszú távon működni tud ez a modell, és a Híd által korábban képviselt értékek is meg tudnak benne jelenítődni? A Szövetség egy gyűjtőpárt, és csak akkor van értelme, ha világnézeti alapon is megjelennek különbözőségek, amiknek hangot is lehet adni. Egyértelmű, hogy a Híd által képviselt gondolatiság a számok szerint is kisebbségben van, de ez nem azt jelenti, hogy ennek a megjelenítése ne lenne a szlovákiai magyarság szempontjából fontos. Abban is biztos vagyok, hogy ez az a politikai formáció, amely egy utolsó lehetősége annak, hogy komoly, csoportos képviselete legyen a kisebbségeknek a szlovák parlamentben. Azt látjuk, hogy ha nincs ilyen párt a parlamentben, a kisebbségek kérdése a pálya szélére szorul, és nem születnek olyan megoldások, amelyek ezeket a társadalmi csoportokat céloznák meg. Így csak önjelölt kalandorok lesznek, mint Gyimesi György, aki hangos, de reális eredményei nincsenek. Ezt nem tartom jó modellnek. Fizess elő a Napunkra, a Denník N magyar verziójára itt .
http://web.archive.org/web/20220611164915/https://dennikn.sk/2810527/rigo-konrad-az-orbani-rendszer-kozelebb-van-a-putyinizmushoz-mint-a-demokraciahoz/
Poslanci OĽANO predložili uznesenie o odsúdení páchania vojnových zločinov
Poslanci Národnej rady SR za hnutie OĽANO predložili do parlamentu uznesenie, ktorým chcú odsúdiť páchanie vojnových zločinov Ruskou federáciou na Ukrajine.
Informovali o tom na stredajšej tlačovej konferencii. „Ruská armáda sa násilným spôsobom snaží Ukrajinu obrať o územia a zlikvidovať ukrajinskú vládu. Poslanci hnutia OĽANO, ako aj koaliční partneri, odsudzujú páchanie vojnových zločinov ruskou armádou. Preto sme sa rozhodli predložiť uznesenie, prijatím ktorého NR SR odsúdi vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti páchané ruskou armádou na Ukrajine a zároveň vyjadrí plnú podporu ukrajinskej vláde a ukrajinskému ľudu,“ vyhlásil predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš. Slovensko musí podľa hnutia schváliť takéto uznesenie, keďže je členom medzinárodných organizácií, ktoré sa hlásia k dodržiavaniu ľudských práv. „Okrem odsúdenia vojnových zločinov chceme týmto uznesením podporiť aj obyčajných Rusov, ktorí sa neboja vysloviť 'nie vojne'. Tieto dve slová totižto v Rusku znamenajú stratu slobody. Kolektívna vina je cestou do pekla. Nemôžeme všetkých Rusov hádzať do jedného vreca a musíme vyjadriť podporu tým, ktorí odsudzujú kroky Putinovho režimu,“ upozornil poslanec Andrej Stančík (OĽANO). Roky odkrývame veľké kauzy, zaoberáme sa vplyvom oligarchov a organizovaným zločinom. Vytvárame priestor pre komplexné a nezávislé spravodajstvo, aby ste mali jednoduchší prístup k dôležitým informáciám. Vaša podpora, nech je akákoľvek veľká, nám pomáha naďalej sa rozvíjať a poskytovať bezplatný obsah pre ľudí, ktorí si ho nemôžu dovoliť.
http://web.archive.org/web/20220512003025/https://www.aktuality.sk/clanok/A0ZZByg/poslanci-olano-predlozili-uznesenie-o-odsudeni-pachania-vojnovych-zlocinov/
Roky robili so Sulíkom: Na anexii Krymu nevidel nič zlé, v strane bol v téme Ruska takmer sám proti všetkým
Pravdou je, že som príčinám, ktoré utvárajú jeho postoj k Rusku, nikdy nerozumel a ani dnes im nerozumiem,“ hovorí Ivan Štulajter, ktorý pre Sulíka robil osem rokov ako mediálny poradca.
Minister hospodárstva Richard Sulík prednedávnom pobúril Ukrajinu svojím vyhlásením, že Rusko už Krym tak či tak nikdy nevráti. Bývalá členka SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová vzápätí konštatovala, že Sulík je rusofil, ktorý na anexii Krymu nevidel nič zlé už v čase, keď k nej došlo. Po prečítaní jej statusu si možno viacerí spomenuli na staršie vyjadrenia lídra SaS, ktorý ešte ako opozičný politik tvrdil, že Rusko pre nás nie je bezpečnostnou hrozbou a spochybňoval sankcie, ktoré na Moskvu uvalili EÚ aj Spojené štáty. Aktuality.sk sa pokúsili zistiť, aký je naozaj postoj lídra SaS k politike autokratického prezidenta Vladimira Putina. Pozreli sme sa na staršie mediálne výstupy strany aj jej predsedu a rozprávali sme sa s viacerými ľuďmi, ktorí so Sulíkom spolupracovali. Pripomeňme najskôr slová, ktorými Sulík s Ukrajinou a ktoré vyriekol v čase, keď sa na jej hraniciach zhromažďujú desaťtisíce ruských vojakov. „Krajiny majú medzi sebou obchodovať. A niektorých našich exportérov to postihlo. Sankcie tak páchajú iba škody a Rusi Krym nevrátia tak či tak. Treba sa dívať dopredu a treba budovať vzťahy,“ povedal Pobúrene reagoval nielen Kyjev, ale aj europoslankyňa Ďuriš Nicholsonová, ktorá z SaS odišla pred rokom. Na Facebooku napísala, že Sulík nevnímal Rusko ako hrozbu nikdy a vraj v roku 2014 nedokázal ani len odmietnuť anexiu Krymu. „RS (Richard Sulík, pozn. red.) na tom ani vtedy nevidel nič zlé. To, že SaS napokon ako strana v oficiálnom stanovisku odmietla agresivitu a rozpínavosť Ruska, bola práca ľudí v pozadí (Mihál, Štulajter, ja a ďalší). RS sa s tým nikdy nestotožnil,“ dodala. Faktom je, že SaS pod Sulíkovým vedením pred ôsmimi rokmi skutočne proti agresii Moskvy protestovala. Agentúra TASR vydala 3. marca 2014 správu, v ktorej „SaS odsudzuje vojenskú operáciu Ruska na Kryme“ a prihovára sa za diplomatické riešenie konfliktu. V roku 2015 zasa strana ústami svojho predsedu kritizovala premiéra Roberta Fica za jeho účasť na oslavách 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Moskve a pochválila prezidenta Andreja Kisku, ktorý sa do metropoly Ruska rozhodol necestovať. „V čase, keď celá Európa diskutuje o úlohe Ruska v konflikte na Ukrajine a vzhľadom na porušovanie medzinárodného práva v súvislosti s anexiou Krymu, vítame rozhodnutie prezidenta nezúčastniť sa osláv v Moskve,“ citovali médiá Sulíka. Také boli oficiálne stanoviská SaS. Otázne zostáva, čo sa dialo za zatvorenými dverami v centrále strany pred tým, než ich tlačové oddelenie rozoslalo do redakcií. Človek, ktorý sa v tom čase pohyboval v blízkosti Sulíka, no nechcel byť menovaný, nám potvrdil, že šéf SaS mal skutočne problém anexiu Krymu odsúdiť. V strane vraj prebiehali ťažké boje o to, ako sa SaS ku konfliktu na Ukrajine postaví. Pozoruhodné pritom je, že Sulík mal byť so svojimi prokremeľskými názormi v celej strane takmer osamotený. Na nezhody v strane si spätne spomína aj bývalý poslanec Martin Poliačik, ktorý v roku 2017 od Sulíka odišiel a pridal sa k Progresívnemu Slovensku. „Viac si pamätám na diskusie o utečencoch, lebo na tých som sa viac zúčastňoval. Ale je pravda, že vo vzťahu k politike Ruska sa často dostával s ľuďmi vo vedení vo vnútri strany do konfliktu,“ hovorí Poliačik pre Aktuality.sk. „Richard má dramaticky a dlhodobo vychýlený geopolitický kompas, mnohé veci, ktoré sa týkajú politiky Ruska, zľahčuje,“ dodáva. V SaS vraj Sulík čelil kritike mnohých straníkov pre svoje kontakty s čudnými ľuďmi. Jedným z nich bol zahraničný Slovák a poslanec nemeckého parlamentu za pravicovo-populistickú Alternatívu pre Nemecko (AfD) Pavol Podolay. V roku 2014 ho Sulík dotiahol na kandidátku SaS do eurovolieb. Podolay pritom obhajoval anexiu Krymu a v rozhovore že podľa neho vlastne ani o žiadnu anexiu nešlo. Sulík podľa Poliačika udržiaval kontakt aj s Jurajom Poláčkom, prispievateľom do viacerých konšpiračných médií, ktorý sa tiež netajil svojím proputinovským postojom. Osem rokov pracoval ako mediálny poradca SaS bývalý novinár Ivan Štulajter, v súčasnosti poradca premiéra Eduarda Hegera. Štulajter Sulíkovi radil už v roku 2014 a bol jedným z tých, ktorým sa podľa Ďuriš Nicholsonovej podarilo presvedčiť predsedu strany, aby anexiu Krymu odsúdili. Štulajter hovorí, že podľa toho, ako si na udalosti spred ôsmich rokov spomína on, Nicholsonová vo svojom statuse neklamala. Nemyslí si však, že by bol Sulík skutočným rusofilom ako napríklad Ján Čarnogurský. „Pretože rusofilstvo chápem už ako silnú emóciu, ktorá presahuje aj praktickú politiku. Ale pravdou je, že som príčinám, ktoré utvárajú jeho postoj k Rusku, nikdy nerozumel a ani dnes im nerozumiem,“ tvrdí. So Sulíkom mal vraj okolo tejto témy množstvo vážnych polemík – o ukrajinskom Majdane, o anexii Krymu a nezhodli sa ani na Sulíkovom výroku, že v Rusku nevidí bezpečnostnú hrozbu. Spomínaný výrok odznel v médiách v roku 2018 viackrát. V júni toho roka najskôr Sulík, vtedy ako europoslanec, vyhlásil, že sankcie proti Rusku už nemajú zmysel. V novembri zasa konštatoval, že Rusko nepredstavuje pre Slovensko bezpečnostnú hrozbu. „Bezpečnostná hrozba je v prvom rade otázka našej bezpečnosti, teda vojenský útok, politické spochybnenie našej suverenity, narúšanie územnej celistvosti. Z tohto pohľadu Rusko nevnímam ako bezpečnostnú hrozbu pre Slovensko,“ . Len krátko predtým pritom Slovensko vyhostilo ruského diplomata, ktorý vykonával rozviedne aktivity voči záujmom Slovenskej republiky. Bezpečnostní analytici zasa pravidelne upozorňovali, že Rusko vedie voči štátom EÚ hybridnú vojnu. Ľudia, ktorí sú v SaS dodnes, Sulíka bránia. Poslankyňa Jana Bittó Cigániková v relácii televízie Markíza Na telo povedala, že najväčším dôkazom o Sulíkových správnych postojoch v zahraničnej politike je jeho nominácia Ivana Korčoka na post ministra zahraničných vecí. Pravdou je, že Sulík nikdy nespochybňoval naše členstvo v EÚ či NATO a vždy hovorí, že Slovensko podľa neho patrí na Západ. Štátny tajomník rezortu diplomacie a dlhoročný expert SaS na zahraničnú politiku Martin Klus nám v reakcii na naše otázky pripomenul , podľa ktorého SaS odsudzuje anexiu Krymu a nespochybňuje sankcie voči Rusku. Toto stanovisko podľa Klusa „kopíruje názor p. Sulíka od čias anexie, ako som sa s ním o tom niekoľkokrát rozprával“. Tak trochu paradoxom je, že hoci Sulíkove postoje k politike Ruska vyvolávajú otázniky, elektorát SaS je zrejme najviac proamerický spomedzi všetkých strán u nás. , či považujú za vinníka napätia na ukrajinsko-ruskej hranici Spojené štáty a NATO alebo Kremeľ. Drvivá väčšina voličov SaS si myslí, že na vine je Rusko.
http://web.archive.org/web/20220826083024/https://www.aktuality.sk/clanok/nzf3x5r/roky-robili-so-sulikom-na-anexii-krymu-nevidel-nic-zle-v-strane-bol-v-teme-ruska-takmer-sam-proti-vsetkym/
Ukrajinskí vojaci pokračujú v protiofenzíve pri Charkove, dobyli viacero dedín
Ukrajinská armáda oznámila, že v rámci protiofenzívy v blízkosti mesta Charkov na severovýchode Ukrajiny znovudobyla viacero dedín, ktoré ovládali príslušníci ruských inváznych vojsk. Informovala o tom stanica BBC News a denník The Guardian.
Podľa ukrajinskej armády sa ukrajinským vojakom v posledných dňoch podarilo vytlačiť ruských okupantov z dedín Čerkaski Tyšky, Ruski Tyšky, Borščova a Slobožanske, ktoré sa nachádzajú severne od Charkova. Dobytie týchto dedín ohlásila 92. mechanizovaná brigáda, ktorá je hlavnou zložkou ukrajinskej armády operujúcou v oblasti Charkova. Podľa poradcu ministerstva obrany v Kyjeve Jurija Saksa tieto úspechy ukrajinských síl zatláčajú ruských vojakov ďalej od Charkova, ktorý sa tak dostáva mimo dostrelu ruského delostrelectva. Toto druhé najväčšie mesto Ukrajiny, po ukrajinsky nazývané Charkiv, sa nachádza neďaleko hraníc s Ruskom a je terčom ruského ostreľovania už od začiatku invázie. Niektoré územia v okolí Charkova ovládli Rusi prakticky hneď po útoku na Ukrajinu. Údajné úspechy ukrajinskej armády v bojoch na severovýchode krajiny, ktoré vzhľadom na neprehľadnú situáciu na fronte nie je možné nezávisle overiť, potvrdzujú aj viacerí západní vojenskí analytici. „Ukrajinská protiofenzíva prebiehajúca severovýchodne od mesta Charkov naďalej úspešne vytláča ruské sily smerom k rusko-ukrajinským hraniciam," uviedol americký Inštitút pre štúdium vojnových konfliktov (ISW) v hodnotení bojov, ktoré prebiehali v utorok 10. mája. ISW s odvolaním sa na nemenovaný ruský zdroj uviedol, že ruskí vojaci boli v oblasti zatlačení do okruhu 10 km od ukrajinsko-ruských hraníc. Analytik Neil Melvin z londýnskeho bezpečnostného inštitútu RUSI uvádza, že ukrajinský postup v oblasti Charkova by mohol ohroziť zásobovacie trasy pre ruské vojská v hlavnom smere ruskej ofenzívy v Donbase. Podľa Melvina sa tam Ukrajinci dostávajú na dostrel týchto zásobovacích trás, čo by mohlo ruským silám spôsobiť veľké problémy. Poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko uvádza, že ukrajinský postup v oblasti Charkova Rusov veľmi znepokojuje. Z tohto dôvodu sústredilo v okolí Belgorodu, ruského mesta na druhej strane hraníc, približne 20 bojových taktických oddielov. Varoval však, že Rusko má stále dosť síl na ďalší prípadný útok v charkovskom regióne, uvádza CNN. O územných ziskoch ukrajinskej armády v okolí Charkova hovoril v utorok večer v pravidelnom posolstve k národu aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého sú ruskí okupanti postupne vyháňaní z Charkovskej oblasti. Zároveň však varoval Ukrajincov pred prílišnou eufóriou, prehnanými emóciami a pred očakávaním stále nových víťazstiev na „každodennej báze". Roky odkrývame veľké kauzy, zaoberáme sa vplyvom oligarchov a organizovaným zločinom. Vytvárame priestor pre komplexné a nezávislé spravodajstvo, aby ste mali jednoduchší prístup k dôležitým informáciám. Vaša podpora, nech je akákoľvek veľká, nám pomáha naďalej sa rozvíjať a poskytovať bezplatný obsah pre ľudí, ktorí si ho nemôžu dovoliť.
http://web.archive.org/web/20220514180839/https://www.aktuality.sk/clanok/H6BMeLx/ukrajinski-vojaci-pokracuju-v-protiofenzive-pri-charkove-dobyli-viacero-dedin/
Záborská a Vašečka sa nedohodli na kandidatúre s KDH
Bývalí členovia KDH Anna Záborská a Richard Vašečka rokovali s KDH o miestach na kandidačnej listine hnutia pre budúcoročné parlamentné voľby.
Napokon sa ale nedohodli. Potvrdil to predseda KDH Alojz Hlina. Záborská a Vašečka majú podľa informácií TASR rokovať o miestach na kandidátke s OĽaNO. Záborská a Vašečka momentálne pôsobia v neparlamentnej Kresťanskej únii (KÚ). „Ponúkli sme im dve miesta našej kandidátky v prvej dvadsiatke. S ohľadom na to, aby ich nominácie prešli na Rade KDH, sme im navrhovali, aby nominovali menej exponovaných predstaviteľov ich strany," povedal pre TASR Hlina s tým, že súčasťou návrhu bolo, že kandidáti KÚ nebudú uvádzaní ako kandidáti tejto politickej strany, a že samotná KÚ v prípade dohody nebude vo voľbách kandidovať. Hlina doplnil, že ponuka KDH je aj naďalej platná a sú pripravení o nej rokovať. Záborská v lete pre TASR uviedla, že keby jej strana šla na jednu kandidátku s KDH, prípadne inou stranou, KÚ nechce stratiť svoju identitu. Líder OĽaNO Igor Matovič pre TASR uviedol, že sa s predstaviteľmi KÚ už niekoľkokrát stretli, k definitívnej dohode ešte nedošlo. Hnutie podľa Matoviča čakalo, či sa KÚ dohodne s KDH. Doplnil, že so Záborskou a Vašečkom sú dohodnutí na ďalších rokovaniach. "Je mojou zodpovednosťou, aby som nedopustil, že hlas ľudí, ktorí KÚ budú voliť, prepadne," skonštatoval. Záborská pre TASR potvrdila, že jej strana stále rokuje s OĽaNO, ako aj s ďalšími stranami. „Verím, že budúci týždeň sa posunieme ďalej. Či sa dohodneme, alebo nie," informovala. Záborská odišla z KDH v januári tohto roka a založila KÚ. Vašečka v minulosti opustil klub OĽaNO, odišiel do KDH, kde kandidoval za predsedu hnutia, ale Hlina ho v súboji o toto kreslo porazil. Vašečka neskôr odišiel do KÚ. V KÚ pôsobí okrem Vašečku a Záborskej napríklad bývalý europoslanec za OĽaNO Branislav Škripek.
http://web.archive.org/web/20200420213854/https://www.aktuality.sk/clanok/725282/zaborska-a-vasecka-sa-nedohodli-na-kandidature-s-kdh/
Laššáková dá preveriť, či Matica spolupracuje so Slovenskými brancami
Ministerka kultúry Ľubica Laššáková (Smer-SD) nemá vedomosť o tom, že by Matica slovenská úzko spolupracovala s organizáciou Slovenskí branci, ale preverí to.
Povedala to na štvrtkovej Hodine otázok v parlamente, kde odpovedala na otázku opozičného poslanca z klubu SaS Ondreja Dostála. Zároveň odmietla, že by ministerstvo kultúry podporovalo Slovenských brancov. Poslanec sa Laššákovej pýtal, či si myslí, že by z peňazí daňovníkov malo ministerstvo kultúry finančne podporovať organizácie, ktoré spolupracujú na svojich aktivitách s paramilitantnými vojenskými skupinami, ktorým sa venuje vo svojej správe Slovenská informačná služba. Laššáková odmietla, že by jej rezort finančne podporoval aktivity Slovenských brancov. „Naše ministerstvo podporuje obmeny národných kultúrnych pamiatok, kultúru znevýhodnených skupín obyvateľstva, poskytuje dotácie kultúrnym inštitúciám vyberajúcim kultúrne poukazy," vymenovala. Dotácie podľa jej slov neposkytuje na projekty, ktorých cieľom je podpora akýchkoľvek foriem násilia, diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatných prejavov intolerancie. Na to dohliadajú zamestnanci ministerstva aj odborné komisie. "Takže ešte raz opakujem, v rámci dotačného systému ministerstva kultúry neboli v rokoch 2014-2018 poskytnuté žiadne dotácie organizácii Slovenskí branci," doplnila. Dostál jej následne vysvetlil, že sa nepýtal na dotácie pre Slovenských brancov, keďže vie, že ministerstvo im ich neposkytuje. Dáva ich však Matici slovenskej, ktorá podľa Dostálových slov na viacerých akciách, aktivitách spolupracuje so Slovenskými brancami. „A keďže Slovenskí branci sú organizácia, ktorú za pochybnú označuje aj tajná služba, a Matica slovenská je financovaná zo štátneho rozpočtu prostredníctvom vášho ministerstva, tak sa pýtam, či to považujete za úplne v poriadku a žiadny problém, že má štát podporovať Maticu slovenskú spolupracujúcu s extrémistickou paramilitantnou organizáciou Slovenskí branci," doplnil. „To, že Matica slovenská je podporovaná zo štátu, je pravda. Nemám vedomosť o tom, že by Matica slovenská úzko spolupracovala teda s touto organizáciou, ale v každom prípade, aby ste dostali vyčerpávajúcu odpoveď, tak preverím tieto informácie a môžeme sa o tom porozprávať na nasledujúcej Hodine otázok," odpovedala.
http://web.archive.org/web/20180624102405/https://www.aktuality.sk/clanok/599429/lassakova-da-preverit-ci-matica-spolupracuje-so-slovenskymi-brancami/
Gál návrh na dekriminalizáciu marihuany nepredloží
Minister spravodlivosti by chcel dekriminalizovať iba niektoré prípady užívania marihuany.
Koaliční partneri požiadali ministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd), aby otázku dekriminalizácie marihuany neotváral. Napriek tomu by podľa vlastných slov chcel dekriminalizovať niektoré prípady. Minister vysvetlil, že by chcel dekriminalizovať tie prípady, ktoré sú podľa neho najnevinnejšie. „Keď ide o mladícku nerozvážnosť nejakého študenta, ktorý si kúpi joint, a ten si zapáli, mali by sme ho potrestať. Ale nie tak, že následky svojho činu, ktorý spravil v 16. rokoch, bude niesť celý život,“ uviedol Gál. Miernejší návrh predstavil už v lete, koaliční partneri ho však podľa neho ďalej nechcú rozvíjať. „Práve kvôli tomu, že na začiatku januára bol predstavený pre mňa trochu prehnaný návrh, spoločnosť sa k tomu stavala veľmi opatrne. Aj koaliční partneri povedali, že už teraz nesúhlasia s tým, aby sme v tomto pokračovali ďalej, lebo to strašne rozdeľuje spoločnosť. Doniesol som to v lete na koaličnú radu, povedali, že nie,“ priblížil Gál. Ako ďalej dodal, na začiatku roka bol ešte počas pôsobenia jeho predchodkyne Lucie Žitňanskej (nezaradená) predložený návrh, ktorý mal zmierniť tresty za tvrdé drogy. „Návrh bol aj na môj vkus príliš prehnaný. Bol v ňom zahrnutý aj kokaín, aj heroín. Toto je pre mňa nepredstaviteľné, aby sme užívanie a držanie týchto drog, aj keď v malom množstve, považovali za netrestné,“ uzavrel Gál.
http://web.archive.org/web/20190103180702/https://www.aktuality.sk/clanok/653207/gal-navrh-na-dekriminalizaciu-marihuany-nepredlozi/
Po útokoch v Ankare prijali mimoriadne bezpečnostné opatrenia
Dva simultánne samovražedné útoky zabili pred hlavnou železničnou stanicou v Ankare 128 ľudí.
Ankara prijala mimoriadne bezpečnostné opatrenia po poučení, ktoré si zobrala zo sobotňajších bombových útokov v meste, ktoré boli najhoršie svojho druhu v tureckých dejinách, oznámil dnes turecký minister vnútra Selami Altinok. Informovala o tom agentúra Reuters na základe spravodajstva televízie CNN Türk. Podľa tureckej opozičnej, prokurdsky orientovanej Ľudovodemokratickej strany (HDP) zabili dva simultánne samovražedné útoky pred hlavnou železničnou stanicou v Ankare 128 ľudí. Úrad tureckej vlády uvádza 97 obetí na životoch. Medzi mŕtvymi je údajne jeden Palestínčan. Turecké orgány uviedli, že pri razii v meste Adana na juhu krajiny zadržali štyroch údajných militantov Islamského štátu. Nie je jasné, ako dnes zverejnené zatknutia súvisia s atentátom na sobotňajšie zhromaždenie prokurdských a odborárskych aktivistov za mier pri hlavnej železničnej stanici. K sobotným dvom súbežným útokom v Ankare sa nikto neprihlásil. Mimoriadne sa však podobajú júlovému samovražednému útoku z mesta Suruč pri sýrskej hranici, pripisovanému Islamskému štátu. „Tento útok bol v štýle útoku zo Suruča a všetky známky ukazujú, že išlo o kópiu tohto útoku... náznaky poukazujú na IŠ,“ povedal agentúre Reuters nemenovaný zdroj.
http://web.archive.org/web/20151014234016/http://www.aktuality.sk:80/clanok/305943/po-utokoch-v-ankare-prijali-mimoriadne-bezpecnostne-opatrenia/
Malé lietadlo v Poľsku zachytilo pri núdzovom pristávaní človeka, ten na mieste zomrel
Dvojmiestne lietadlo typu TECNAM Sierra zachytilo pri núdzovom pristávaní človeka. Nešťastie sa stalo na juhovýchode Poľska v meste Smerek, blízko pri slovenských hraniciach.
Lietadlo vošlo do „vzdušnej diery“, čím sa výrazne výškovo prepadlo. Podľa Katarzyny Fechnerovej z policajného úradu v Lesku sa pilot s najväčšou pravdepodobnosťou pokúsil vyhnúť katastrofe a na poslednú chvíľu zdvihol stroj. Podvozkom pritom zachytil muža stojaceho na lúke, ktorý čakal pokým lietadlo pristane. Ten na mieste zahynul, informuje poľský portál V kabíne bol počas nešťastného letu s pilotom aj 12-ročný chlapec. Obaja vyviazli bez zranení. Pilot bol podľa Fechnerovej triezvy. Prípad vyšetruje polícia.
http://web.archive.org/web/20180818113705/https://www.aktuality.sk/clanok/615885/male-lietadlo-v-polsku-zachytilo-pri-nudzovom-pristavani-cloveka-ten-na-mieste-zomrel/
Nelegálna migrácia sa na Slovensku v roku 2016 znížila
Oproti roku 2015 sa počet nelegálnych migrantov znížil o 14,4 precenta.
Slovensko zaznamenalo v roku 2016 zníženie nelegálnej migrácie. V porovnaní s rekordným rokom 2015 poklesla o jednu sedminu (14,4 percenta). Na dnešnej tlačovej konferencii to oznámil Ladislav Csémi, riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície (ÚHCP) Prezídia Policajného zboru SR. Za vlaňajšok eviduje polícia celkom 1962 prípadov neoprávneného prekročenia vonkajšej štátnej hranice SR a 208 prípadov neoprávneného pobytu na území SR. V roku 2015, kedy nelegálna migrácia dosiahla vrchol od vstupu Slovenska do shengenského priestoru bolo zaznamenaných 2313 prípadov neoprávneného prekročenia vonkajšej štátnej hranice a 222 prípadov neoprávneného pobytu. V celoeurópskom meradle poklesla vlani migrácia výraznejšie, ako na Slovensku. Csémi to vysvetlil tým, že cez naše územie pokračovala nelegálna migrácia ľudí, ktorí sa nachádzajú na takzvanej balkánskej trase, najmä v Srbsku a Macedónsku. Podľa posledných informácií sa tu mimo shengenského priestoru nachádza v súčasnosti ešte 74 000 osôb a je predpoklad, že majú záujem pokračovať v trase. „Potvrdili sa nám naše pôvodné stanoviská, že je najprv nutné celoeurópsky zastaviť tok cudzincov a následne môžeme riešiť osoby, ktoré sú mimo Európskej únie a skutočne potrebujú pomoc, prípadne osoby, ktoré sa dostali najmä v inkriminovanom roku územie EÚ a Slovenskej republiky,“ uviedol Csémi. Najviac nelegálnych migrantov bolo vlani zistených vo vnútrozemí Slovenska (48,2 percenta). Šlo jednak o osoby tranzitujúce cez územie krajiny, ale aj o migrantov, pre ktorých je Slovensko cieľom. Na hraničných priechodoch pri výstupe zo SR bolo zaznamenaných 41,3 percenta prípadov. Nelegálni migranti pritom pri prevoze ďalej na západ využívajú skrýše v dopravných prostriedkoch, v poslednej dobe aj vo vlakoch a vagónoch. Nelegálna migrácia na zelenej slovensko-ukrajinskej hranici tvorila vlani iba 6-percentný podiel. Celkovo išlo o 132 osôb, čo je takmer rovnaký počet ako v roku 2015. Csémi ozrejmil, že aj vlani sa migranti pokúšali z Ukrajiny dostať pešo bez dokladov, najmä cez náročnejší terén v severnej časti hranice a s pomocou prevádzačov. Na zelenej hranici bolo zaistených najviac Vietnamcov, nasledovali Ukrajinci, Gruzínci a Rusi. Ich cieľ sú najmä ekonomicky silnejšie krajiny EÚ. Dlhodobo najpočetnejšou štátnou príslušnosťou podieľajúcou sa na nelegálnej migrácii sú Ukrajinci. V roku 2016 tvorili viac ako polovicu zo všetkých evidovaných nelegálnych migrantov a oproti roku 2015 došlo k ich nárastu až o 40 percent (celkom 1234 nelegálnych migrantov). Najväčší medziročný nárast – až o 167 percent eviduje polícia u občanov Srbska (123 nelegálnych migrantov). Hlavným dôvodom je nárast ich príchodu za účelom zárobkovej činnosti. Počet nelegálne migrujúcich Iračanov bol roku 2016 takmer identický ako v roku 2015 (145). Poklesol počet nelegálnych migrantov zo Sýrie (82) a Afganistanu (142).
http://web.archive.org/web/20170309140656/https://www.aktuality.sk/clanok/422488/nelegalna-migracia-sa-na-slovensku-v-roku-2016-znizila/
Prežijú dunajské dinosaury? Vzácnym rybám hrozí zánik
Jeseter žije v oblasti dnešného Dunaja už 200 miliónov rokov a teraz mu hrozí vyhynutie.
Slovenské vodné toky začínajú byť pre ryby cestou zarúbanou. Je v nich príliš veľa betónu, príliš veľa vodných elektrární. Prekážky, pre ktoré miznú vzácne druhy rýb. Naša krajina je pritom doslova pretkaná potokmi a riekami. Ich celková dĺžka dosahuje takmer 50 tisíc kilometrov. Pre ryby by mali byť priechodné. Odborníci považujú budovanie prekážok na riekach za vážny problém. Snažia sa naň upriamiť záujem verejnosti aj tým, že 21. máj vyhlásili za Svetový deň migrácie rýb a po celom svete dnes robia podujatia na podporu otvorených riek. Jeseter žije v oblasti dnešného Dunaja už od čias dinosaurov, teda asi 200 miliónov rokov. Právom si vyslúžil prezývku „živá fosília“. Archeológovia našli stopu po tejto rybe aj v ruinách rímskych pevností na brehu Dunaja. Boli v nich drevené pasce na jesetery. Ryba sa stala v časoch Rakúsko-Uhorska vyhľadávanou delikatesou a Bratislava bola vtedy známa svojim rybím trhom. Matej Korvín mal jesetery dokonca aj vo svojom jazierku pri kráľovskej rezidencií v Tate, kde sa stali atrakciu pre zahraničných vyslancov. Vo vodách Dunaja pôvodne žilo šesť druhov jeseterov, dnes im hrozí vyhynutie. „Momentálne je jeden druh jesetera úplne vyhynutý, ďalší je rozmnožovaný iba v laboratórnych podmienkach. Iné druhy jeseterov sú na pokraji vyhynutia,“ vysvetľuje Andrej Somora z iniciatívy za Živé rieky, ktorá rozbehla petíciu za zmenu vodnej politiky na Slovensku. Nevyhnutným predpokladom rozmnožovania rýb je ich migrácia vodnými tokmi. Dnes však takmer na každom „kroku“ narážajú na vodné diela, ktoré sú pre ne neprekonateľnou bariérou. Na Slovensku má do roku 2021 vyrásť viac ako 400 malých vodných elektrární. „Samotná myšlienka výroby vodnej energie nie je zlá. Problém predstavuje spôsob, ako sa tieto elektrárne u nás stavajú. Prehradí sa celý tok, čím sa vytvorí bariéra pre ryby a tie nemôžu ďalej migrovať.“ V Severnej Amerike problém vyriešili tak, že na spriechodňovanie vodných diel postavili pre ryby výťahy. Fungujú na podobnom princípe ako plavebná komora. „Ryba tam pripláva, komora sa uzavrie, napustí a po jej otvorení ryba vypláva už nad priehradou,“ vysvetľuje Somora. Aj u nás sú podobné zariadenia, no väčšinou nefungujú. „Stáva sa aj to, že investor vo svojom projekte predloží funkčné zariadenie, ktoré rybám umožní prekonať bariéru, no po schválení projektu vznikne na rieke úplne iná stavba.” Na tento problém sme sa pýtali ministerstva životného prostredia, ale na otázky Aktuality.sk nereagovalo. Do tohtoročného Svetového dňa migrácie rýb sa zapojilo viac ako 400 organizácii po celom svete. Akciu zastrešuje Svetová platforma pre migráciu rýb vo Washingtone. Podujatie sa začalo na Novom Zélande a pokračuje v ďalšich krajinách smerom na západ. Svetový deň ukončia oslavy na ostrove Havaj. V Bratislave toto podujatie organizuje občianske združenie Ochrana prírody Podunajska v Bratislavskom vodárenskom múzeu. Ľuďom budú napríklad premietať dokument Za živé rieky.
http://web.archive.org/web/20221207085345/https://www.aktuality.sk/clanok/339887/preziju-dunajske-dinosaury-vzacnym-rybam-hrozi-zanik/
Samojazdiace auto Uberu zrazilo chodkyňu v Arizone
Uber oznámil, že pozastavil všetky testy samojazdiacich áut.
Jedno zo samojazdiacich áut taxislužby Uber v meste Tempe na okraji arizonského Phoenixu zrazilo a usmrtilo chodkyňu. V pondelok to oznámila miestna polícia. Podľa informácií Uberu ide vôbec o prvý prípad, keď vozidlo tohto druhu spôsobilo smrteľné zranenia chodcovi. Polícia v Tempe uviedla, že vozidlo bolo v režime autonómnej jazdy s technikom za volantom, keď zachytilo ženu kráčajúcu mimo vyznačeného priechodu pre chodcov. Seržant Ronald Elcock v e-maile napísal, že nehoda sa stala v noci na pondelok miestneho času, ale nespresnil, či v nedeľu neskoro večer alebo v pondelok ráno. Zrazená žena, ktorej meno úrady nezverejnili, podľahla zraneniam v nemocnici, doplnila tlačová agentúra AP. Uber testuje samojazdiace autá v Tempe a Phoenixe už celé mesiace. Taxislužba uviedla, že s vyšetrujúcimi orgánmi "plne spolupracuje", a zároveň vyjadrila sústrasť rodine obete. Autonómnu jazdu umožňujú moderné elektronické asistenčné systémy, ktoré už dnes dokážu viesť auto v jazdnom pruhu, udržiavať odstup od vozidla idúceho vpredu alebo samostatne zaparkovať. Uber medzitým oznámil, že pozastavil všetky testy samojazdiacich áut. Testovanie autonómnych áut prebieha vo viacerých amerických mestách - okrem Phoenixu aj v Pittsburghu a San Franciscu, ale tiež v kanadskom Toronte. Výrobcovia automobilov a technologické spoločnosti súťažia, aby priniesli túto technológiu na trh ako prví.
http://web.archive.org/web/20180319235230/https://www.aktuality.sk/clanok/574104/samojazdiace-auto-uberu-zrazilo-chodkynu-v-arizone/
Vo Francúzsku sa zrazili vojenské vrtuľníky
Pri zrážke zahynulo najmenej päť ľudí.
Na juhu Francúzska sa v piatok zrazili dva vojenské vrtuľníky. Pri kolízii zahynulo najmenej päť ľudí. Informoval o tom spravodajský portál stanice BBC, citujúc nespresnené zdroje. Incident sa odohral v departmente Var, neďaleko mesta Brignoles. Príčiny nešťastia neboli bezprostredne známe. Oba univerzálne vrtuľníky typu Gazelle patrili vojenskej leteckej škole EALAT, so základňou v obci Le Cannet-des-Maures. Záchrannú akciu vedú vojenské i policajné zložky. Vrtuľníky sa zrútili pri jazere Carces. Podľa vojenskej polície zahynuli tri osoby na palube jedného vrtuľníka a dvaja ľudia na palube druhého. Na zemi nikto neutrpel zranenia, uvádza agentúra AP. Miesto nešťastia navštívi v priebehu piatka francúzska ministerka obrany Florence Parlyová. EALAT na svojej oficiálnej webovej stránke uvádza, že vlastní 82 strojov a poskytuje výcvik francúzskym, španielskym a nemeckým pilotom. Vrtuľníky typu Gazelle sú v službe armády Francúzska od 70. rokov a nasadzované sú predovšetkým v protiteroristických operáciách v Mali.
http://web.archive.org/web/20180202112649/https://www.aktuality.sk/clanok/560718/vo-francuzsku-sa-zrazili-vojenske-vrtulniky/
Tomáš Berka – rocker, ktorý robil krásne plagáty
Nedávno nám v múzeu dizajnu pribudla stovka divadelných plagátov od Tomáša Berku a to je vlastne všetko z jeho grafickej tvorby. Zhruba okolo roku 1992 ju uzavrel a o to vzácnejší je pre nás jeho dar.
Kultúrny plagát v 60. – 80. rokoch bol všeobecne vysoko cenenou a úspešnou disciplínou, aj keď bol vtedy oveľa viac podporovaný politický plagát. Paradoxne, práve mnohí z grafických dizajnérov boli intelektuáli, vzdelaní umelecky a rozhľadení politicky, samozrejme skôr v opozícii voči vtedajšiemu režimu. Tí robili hlavne kultúrny plagát, tí ďalší sa venovali politickému plagátu a oslavovali socializmus. Aj napriek tomu zaznamenal plagát obrovský rozmach práve v socialistických krajinách: v Poľsku, Česku, na Slovensku a v Maďarsku. Bol aj obľúbeným vývozným artiklom, lebo nehrozila pri výbere na výstavu taká cenzúra ako pri voľnom umení a tiež sa ľahko posielal poštou. Tomáš Berka robil množstvo rozličných vecí, ktoré však vždy súviseli s umením. Okrem scénografie hlavne pre divadlo Nová scéna sa venoval intenzívne aj hudbe. S jeho menom sa spája skupina Modus, Ex We Five a Fermáta a ako sám spomínal v jednom rozhovore, „najslobodnejšie som sa cítil ako hudobník, nielen ako skladateľ, ale aj ako dlhoročne hrajúci rocker“. Je scénograf, grafický dizajnér, hudobník, architekt, fotograf a spisovatel. Narodil v roku 1947 v Bratislave. Začal študovať architektúru na STU v Bratislave a neskôr prešiel na VŠMU – odbor scenografia k prof.L. Vychodilovi. Po ukončení štúdia v roku 1975 začal pracovať v divadle Nová scéna. Práve počas tohoto pôsobenia vzniklo pre divadlo niekoľko skvelých scén napr. pre inscenácie O kvetoch, zahradách a psoch, Candide, Višňový sad, Hlava XXII. V rokoch 1971, 1979 a 1983 sa zúčastnil na Pražskom quadriennale, najvýznamnejšej prehliadke scenografickej tvorby, kde získal aj ocenenie. V posledných rokoch si jeho meno skôr spájame najmä s autorstvom publikácie Vily nad Bratislavou, alebo s autobiografickou knihou Blumentálske blues. Je skrátka multifunkčný autor a tam, kde chvíľu pôsobil, zanechal zaujímavú stopu. Mal veľké šťastie, že po skončení vysokej školy (VŠMU 1975) – scénografie u prof. Ladislava Vychodila, vstúpil do praxe v čase, keď na Slovensku začala tvoriť výrazná generácia grafických dizajnérov – plagátistov ako napr. Ľubo Longauer, Sveťo Mydlo, Vlado Rostoka a ďalší. K nim sa koncom 70. a hlavne v 80. rokoch pridal aj Tomáš Berka. Svojským výtvarným prejavom zapadol medzi nich aj bez špeciálneho grafického školenia a treba dodať, že oni boli do istej miery aj jeho hnacím motorom. Ako sám píše v texte pre budúcu publikáciu o svojej plagátovej tvorbe: „Každý ich nový plagát alebo výstava ma vtedy posúvala dopredu, naštartovala vo mne silnú chuť a odhodlanie udržať s nimi krok a nerobiť rodine grafických dizajnérov hanbu“. Berkove plagáty pútali pozornosť hneď, ako sa objavili na výtvarnej scéne, hlavne svojou sviežou farebnosťou, originálnym rukopisom, výstižným detailom z propagovaného divadelného predstavenia alebo z jeho názvu. Aj keď som sa ho snažila ukotviť niekde v poľskom plagáte, ktorý Berka obdivoval, či hľadať súvislosti u jeho slovenských kolegov, zmierila som sa s tým, že plagáty sú a zostávajú berkovské. Základná reč plagátu – obraz a písmo, poetické metafory, sa musia správne namiešať, aby podali rýchlo a jasne informáciu. Na to je nutná okrem výt­varných schopností aj dávka inteligencie. Možno aj preto je v dejinách plagátovej tvorby, kultúrnej či agitačnej, protestnej a sociálnej, alebo ekologickej taká nevyčerpateľná invencia. Plagát je zrkadlo doby a má krátku životnosť, a preto sa cení nadčasovosť a asi aj preto sa v ňom mieša veľa štýlov a výtvarných názorov. U Berku dominuje výtvarná zložka nad textovou – typografickou. Jeho plagát vizuálne často zrkadlí názov, tému alebo charakter predstavenia a na to reaguje dostupnými výtvarnými prostriedkami – kresbou, kolážou, fotkou. Je vzrušujúce sliediť na plagátoch po ich príbehoch, čítať zo znakov a symbolov. Linka je dôležitým a výrazným prvkom v jeho tvorbe a je prítomná od začiatkov, niekde viac, niekde menej. Dominantou je však vo výtvarnej skratke vyjadrený príbeh divadelnej hry – predstavenia, s textom a typografiou, ktorá sa mení podľa povahy plagátu. Obraz je vo funkcii znaku, symbolu. Svojimi plagátmi sprostredkoval Berka divákovi z ulice viac ako stovku divadelných, alebo kultúrnych podu­jatí v rozmedzí rokov 1975 – 1992. Potom sa jeho divadelné plagáty vytratili z výlepových plôch, ale to je už iná história.
http://web.archive.org/web/20200726101432/https://dennikn.sk/951463/tomas-bekra-rocker-ktory-robil-krasne-plagaty/
Kontroverzný superstarista Robo Mikla má novú záľubu: Je z neho šéf
Po návrate z Ameriky sa doma vôbec nenudí. Robo Mikla (34) sa okrem koncertovania angažuje aj v Hnúšti, kde začal pracovať ako vedúci novovzniknutého detského divadelného súboru.
Detskému divadlu v Hnúšti sa Robo upísal do konca tohto školského roka. Účastník prvej série Slovensko hľadá SuperStar nemal z režírovania malých hercov žiadne obavy. „Vyštudoval som predškolskú a mimoškolskú pedagogiku so špecializáciou na tvorivú dramatiku a už predtým som viedol detské divadelné súbory v Žarnovici, Giraltovciach a v Bardejove. Keďže viceprimátor Hnúšte Roman Lebeda je môj kamarát a videl som, ako veľmi chcú, aby detské divadlo v ich meste fungovalo, ponuku som neodmietol a vôbec nebanujem,“ hovorí Robo Mikla. Kontroverzný spevák má okrem divadla rozbehnutú aj koncertnú šnúru. Foto: archív Viceprimátor ho vraj oslovil v čase, keď sa už plánoval vrátiť z Ameriky na Slovensko. „Presvedčilo ma odhodlanie a aj ma táto práca baví. Vždy na konci nácvikov ma deti nahovoria, aby som im aj niečo zaspieval,“ dodáva s úsmevom. Prvá divadelná hra bude tiež s pesničkami. „Ale obsah je zatiaľ naše tajomstvo. Môžem iba prezradiť, že premiéru budeme mať v máji,“ povedal Robo Mikla, ktorý sa naďalej venuje hlavne hudbe. „S kapelou teraz koncertujeme na rôznych večierkoch a podujatiach. Máme pripravený veľmi pekný formát akcie, ktorá je skôr komornejšieho charakteru,“ uzavrel spevák.
http://web.archive.org/web/20160131045737/http://www.pluska.sk/soubiznis/domaci-soubiznis/kontroverzny-superstarista-robo-mikla-ma-novu-zalubu-je-z-neho-sef.html
Masový vrah Breivik vyhral časť súdu so štátom. Nóri porušili zákaz neľudského zaobchádzania
Nórsky súd dnes vyhovel v niektorých bodoch sťažnosti odsúdeného teroristu Andersa Behring Breivika na štát kvôli podmienkam svojho väznenia.
Nórsko vraj porušilo predovšetkým zákaz neľudského zaobchádzania. Naopak porušenie práva na súkromie a rodinný život súd nezistil, informovala agentúra Reuters. Breivik si odpykáva 21-ročný trest väzenia za zabitie 77 ľudí pri útokoch v roku 2011. Na súde sa sťažoval okrem iného na používanie pút, obmedzovanie korešpondencie, pravidelné prehliadky cely či izoláciu od ostatných trestancov. Štát ho chce podmienkami väzenia dohnať k samovražde, uviedol terorista. Pobúrenie v nórskej verejnosti vyvolala predovšetkým Breivikova sťažnosť na kvalitu väzenského jedla. Studená káva a jedlo ohrievané v mikrovlnnej rúre je podľa pravicového extrémistu "horšie ako waterboarding", teda spôsob mučenia navodzujúci topenie. Za nedôstojnú označil tiež nutnosť jesť plastovým príborom. Podľa dnešného výroku súdu sa Nórsko skutočne dopustilo porušenia niektorých práv zakotvených v európskom Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Porušilo vraj predovšetkým zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Súd v tejto súvislosti kritizoval predovšetkým držanie pravicového extrémistu v samoväzbe a nedostatok pozornosti venovanej jeho psychickému zdraviu. Právo na súkromný a rodinný život ale podľa súdu porušené nebolo. Ku kontrole Breivikovej korešpondencie vraj nedochádza. Nórsko bude musieť uhradiť Breivikovi trovy na súdne konanie vo výške 331 000 nórskych korún (takmer 36-tisíc eur). uviedla v písomnom rozsudku sudkyňa Helen Andenaesová Sekulicová. Súdne pojednávanie sa konalo v polovici marca v telocvični väznice Skien, kde je Breivik zatvorený. Prokuratúra jeho sťažnosť odmietla s tým, že je nebezpečný a v kontakte s ostatnými väzňami by sa mohol pokúsiť o plánovanie ďalších útokov podobných tým, ktoré už spáchal. Breivik v júli 2011 vo vládnej štvrti v Osle odpálil nálož, ktorá pripravila o život osem ľudí. Krátko potom postrieľal 69 členov letného tábora sociálnodemokratickej mládeže na neďalekom ostrove Utöya. O rok neskôr ho súd za terorizmus poslal na 21 rokov do väzenia, čo je najvyšší jednorazový trest, ktorý je v Nórsku možné uložiť. Breivikov pobyt vo väzení ale môže byť predlžovaný až na doživotie. Denný prehľad správ emailom Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu. Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.
http://web.archive.org/web/20211025004728/https://hnonline.sk/svet/602299-masovy-vrah-breivik-vyhral-cast-sudu-so-statom-nori-porusili-zakaz-neludskeho-zaobchadzania
Veľkolepé otváranie sezóny v Tatrách: Na čo sa tešiť?
Víkend bude vo Vysokých Tatrách patriť otváraniu dlho očakávanej letnej sezóny. V skutočnosti však naplno odštartuje až od pondelka 15. júna.
Vo Vysokých Tatrách sa už pripravujú na otvorenie novej letnej turistickej sezóny. Hoci oficiálne budú turistické chodníky vo vysokohorskom prostredí sprístupnené až v pondelok 15. júna, program v rámci vítania leta sa začne už pred víkendom, v piatok 12. júna. „Začíname v dopoludňajších hodinách odomykaním jazera Štrbského plesa, následne v sobotu 13. júna sa na Popradskom plese sa symbolicky otvoria aj tatranské doliny,“ uviedla výkonná riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry Lenka Maťašovská. V sobotu večer sa uskutoční tiež tradičné stretnutie v Starom Smokovci, pri ktorom sa posvätí voda v prameni Kyselka. Okrem toho tu budú prezentované aj nové knihy Ivana Bohuša. „Následne na to bude o 20. hodine otvárací koncert Tatranského kultúrneho leta v areáli Kúpeľov Nový Smokovec a v nedeľu sa v parku v Tatranskej Lomnici uskutoční juniáles,“ doplnila Maťašovská. Na Starolesnianskej Poľane sa bude o 14. hodine konať ekumenická bohoslužba pri príležitosti otvorenia letnej turistickej i dobrovoľníckej sezóny. Počas letnej sezóny bude každý víkend v Tatrách menšie alebo aj väčšie podujatie, pripravených je aj niekoľko noviniek. Nebudú chýbať už tradičné akcie ako napr. Viva Italia v Poprade, ktorý sa bude konať budúci týždeň, či Benátska noc v polovici júla na Štrbskom Plese. Návštevníci Tatier sa môžu tešiť aj na Medvedie dni na Hrebienku, či športové podujatie Tatry v pohybe a divadelný festival Stretnutia. Záver leta bude koncom augusta patriť akcii Svište na plese. Momentálne Tatranci zlepšujú podmienky pre pobyt v slovenských veľhorách, okrem iného má k tomu prispieť vynovená mobilná aplikácia Región Vysoké Tatry. Vďaka nej získajú turisti mapy chodníkov, cyklistických a bežeckých trás, otváracie hodiny hotelov, reštaurácií, wellness centier, lekární a pod. Mobilnú aplikáciu spustili prvýkrát v minulom roku a podľa Maťašovskej sa veľmi osvedčila. Okrem Slovákov si ju sťahovalo aj veľa zahraničných turistov, dostupná je v troch jazykových mutáciách a priebežne ju aktualizujú. Zároveň sa momentálne pracuje na obnove cyklistického chodníka z Tatranskej Lomnice do Starého Smokovca. Značkujú sa aj bežecké trate, keďže tento druh športu je momentálne populárny,“ upozornila Maťašovská. Na letné podujatia a marketingové aktivity pred letnou sezónou vyčlenila OOCR zo svojho rozpočtu asi 300.000 eur. Tatranci veria, že leto 2015 bude menej daždivé ako to vlaňajšie a do slovenských hôr si tak nájde cestu ešte viac návštevníkov.
http://web.archive.org/web/20151115231624/http://www.pluska.sk/regiony/vychodne-slovensko/velkolepe-otvaranie-sezony-tatrach-co-tesit.html
Orbán chce vybudovať výnimočné vzťahy medzi Maďarskom a Vietnamom
Maďarský premiér sa dnes stretol s predsedom vietnamskej vlády Nguyenom Xuanom Phucom.
Maďarská vláda chce vybudovať výnimočné vzťahy s Vietnamom. Maďarský premiér Viktor Orbán to podľa agentúry MTI povedal dnes v Hanoji po schôdzke s predsedom vietnamskej vlády Nguyenom Xuanom Phucom. „Maďarsko si zvolilo za strategického partnera v tomto regióne Vietnam, pretože diplomatické vzťahy sú dlhodobo dobré. Takmer 3000 občanov Vietnamu získalo vzdelanie na školách v Maďarsku, pritom v Maďarsku v súčasnosti žije niekoľkotisícová komunita čestných a pracovitých vietnamských rodín,“ zdôvodnil Orbán. Predseda maďarskej vlády pripomenul, že strategické analýzy naznačujú, že Vietnam bude v nadchádzajúcich 30 rokoch jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich krajín. „Maďarsko by mohlo Vietnamu pomôcť v oblastiach zdravotníctva, vodohospodárstva, informatiky a poľnohospodárstva - v rámci neho najmä v oblasti bezpečnosti potravín,“ konštatoval Orbán, podľa ktorého sa Maďari s vietnamskou stranou dohodli na tom, že postavia nemocnicu v tejto krajine juhovýchodnej Ázie. Vietnamský premiér ocenil doterajšie vzťahy s Maďarskom a dodal, že priateľstvo medzi týmito krajinami trvá už niekoľko desaťročí. Orbánovi sa Phuc poďakoval za vytvorenie priaznivých podmienok pre integráciu Vietnamcov žijúcich v Maďarsku. Orbán s delegáciou, v ktorej sú viacerí ministri jeho vlády, pokračuje popoludní v návšteve Vietnamu účasťou na obchodnom fóre.
http://web.archive.org/web/20191214071455/https://www.aktuality.sk/clanok/524076/orban-chce-vybudovat-vynimocne-vztahy-medzi-madarskom-a-vietnamom/
Putin: Najnovšie americké sankcie proti Rusku sú nezmyselné
Vladimir Putin obvinil Trumpovu administratívu z toho, že neustále postihuje Rusko sankciami.
Americké ekonomické sankcie uvalené na Rusko sú nezmyselné, vyhlásil v stredu ruský prezident Vladimir Putin. Vyjadril aj nádej, že Washington nakoniec bude súhlasiť s konštruktívnym dialógom. Putin po rozhovoroch s fínskym prezidentom Saulim Niinistöm v ruskom letovisku Soči označil minulomesačný summit s americkým lídrom Donaldom Trumpom v Helsinkách za pozitívny, ale Trumpovu administratívu obvinil z toho, že neustále postihuje Rusko sankciami. povedal podľa tlačovej agentúry AP Putin. "Nikto neočakával, že počas dvojhodinového stretnutia sa urovnajú všetky sporné záležitosti, ale priamy rozhovor a výmena názorov sú vždy užitočné," dodal. Hoci Trump sa snaží o bližšie vzťahy s Putinom, jeho administratíva zintenzívnila ekonomický tlak na Moskvu za jej akcie na Ukrajine a v Sýrii, ako aj za údajné snahy Ruska zasahovať do prezidentských volieb v USA v roku 2016 a narušiť ďalšie západné demokracie. Putin poznamenal, že Povedal, že americké sankcie sú " . Podľa jeho ďalších slov Moskva očakáva, že Washington si uvedomí ich nezmyselnosť a zapojí sa do konštruktívnej spolupráce. Trumpova administratíva uvalila v utorok proti Moskve ďalšie sankcie a na už aj tak dlhý zoznam zaradila dve spoločnosti a dvoch jednotlivcov, podozrivých z pokusu obísť skoršie americké sankcie zavedené v júni v reakcii na počítačové útoky. Jednou z týchto spoločností je slovenská firma Lacno s.r.o. Tá spolu s petrohradskou Vela-Marine Ltd pomohla ruskej spoločnosti Divetechnoservices obísť sankcie. Trumpova vláda sankcionovala aj dve ruské lodné prepravné spoločnosti pre podozrivé obchodovanie so Severnou Kóreou. Ohľadne plynovodu Severný prúd 2 (Nord Stream 2) z Ruska cez Baltské more do Nemecka Putin povedal, že USA sa vyhrážajú sankciami zacielenými na tento projekt, ale Európa ho potrebuje, aby uspokojila svoje potreby v energetike. Putin a ďalší ruskí predstavitelia tvrdia, že odpor USA voči novému plynovodu pramení z americkej túžby zbaviť sa silného konkurenta a presadiť svoje vlastné dodávky drahšieho skvapalneného zemného plynu do Európy. zdôraznil Putin. Ruský líder tiež poznamenal, že Rusko musí reagovať na rozmiestnenie jednotiek NATO pri svojich hraniciach. Zdôraznil, že Moskva je pripravená diskutovať o spôsoboch zvýšenia vzájomnej dôvery, akým je napríklad bezpečnosť vojenských preletov nad Pobaltím. Avšak dodal, že NATO nespolupracuje pri ruských návrhoch v tejto otázke. vyhlásil ruský prezident.
http://web.archive.org/web/20221207075446/https://hnonline.sk/finweb/zahranicna-ekonomika/1798016-putin-najnovsie-americke-sankcie-proti-rusku-su-nezmyselne
Česi riešia aféru, Zeman mal odmietnuť návrh Kisku. Je to brutálna lož, znie z Prahy
Česi riešia aféru, Zeman mal odmietnuť návrh Kisku. Je to brutálna lož, znie z Prahy
Slovenský prezident Andrej Kiska chcel spoločne s českou hlavou štátu Milošom Zemanom vyznamenať československých výsadkárov Jozefa Gabčíka a Jana Kubiša. Informoval o tom Úrad slovenskej hlavy štátu mal ešte pred niekoľkými mesiacmi prvýkrát osloviť Pražský hrad s nápadom spoločne vyznamenať výsadkárov Jozefa Gabčíka a Jana Kubiša, teda Slováka a Čecha, ktorí v Prahe v roku 1942 spáchali (s pomocou ďalších členov odboja) atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Podľa zistení týždenníka Respekt spolu obe strany rokovali hneď dvakrát, nakoniec to ale Pražský hrad odmietol. ​Kiskov tím navrhol tomu Zemanovmu, aby každý prezident vyznamenal jedného výsadkára - Kiska Gabčíka a Zeman Kubiša. Malo k tomu dôjsť na spoločnom stretnutí pri tejto príležitosti. Jedným zo zvažovaných miest bol pražský kostol sv. Cyrila a Metoda na Resslovej ulici, kde sa oni a ďalší bojovníci po atentáte ukrývali a nakoniec tam po prestrelke zomreli. Týždenník Respekt s odvolaním sa na zistenie z diplomatických zdrojov napísal, že zástupcovia úradov oboch hláv štátov rokovali dvakrát, pričom spoločná akcia sa napokon neuskutočnila, a to pre nezáujem z českej strany. povedal Respektu dobre informovaný diplomatický zdroj. Kiska v reakcii na české odmietnutie pristúpil k úspornejšiemu formátu celej ceremónie a sám 26. mája povýšil Jozefa Gabčíka do vojenskej hodnosti generálmajora im memoriam. povedal Respektu Zemanov hovorca Jiří Ovčáček. Po vydaní článku potom dodal: Gabčík s Kubišom dostali v roku 1968 Řád Bílého lva za vítězství, ktorý je v súčasnosti pod názvom Řád bílého lva najvyšším štátnym vyznamenaním Českej republiky. Kiskov hovorca Roman Krpelan rokovania o spoločnom ocenení Gabčíka a Kubiša nevyvrátil, ale ani nepotvrdil: uviedol pre HNonline Krpelan.
http://web.archive.org/web/20170908212604/http://hnonline.sk:80/slovensko/972099-cesi-riesia-aferu-zeman-mal-odmietnut-navrh-kisku-je-to-brutalna-loz-znie-z-prahy
Slovensko: Dovolenková destinácia nekonečných možností
Slováci zisťujú, že za skvelým relaxom a množstvom zážitkov nemusia cestovať len do zahraničia. Podľa minuloročného prieskumu agentúry GfK vyše tretina Slovákov dovolenkovala na Slovensku.
sú jedným z našich najkrajších pokladov. Prekrásne chodníky a panorámy nájdeme okrem Vysokých Tatier aj na celom území Slovenska, hlavne v národných parkoch. V Slovenskom krase je napríklad jeden z najrozsiahlejších krasových útvarov v Európe, zdobí ho viac ako tisíc jaskýň a priepastí. Na horách si však treba dať pozor nielen na krásny výhľad. Zranenia v ťažkom teréne či precenenie vlastných schopností na horskej turistike nie sú nič príjemné a ešte nepríjemnejšie sú účty za zásah Horskej záchrannej služby. Podľa zákona si musí každá dospelá osoba zaplatiť za technickú časť zásahu z vlastného vrecka. S nečakané výdavky za vás uhradí Union poisťovňa, ktorá preplatí náklady na technickú časť zásahu až do výšky 20 000 EUR, a to už od 0,50 EUR na deň. plné atrakcií sú skvelým miestom na oddych po krásnej túre po horách. Na celom území Slovenska nájdeme vyše 120 termálnych prameňov. Ich liečivé účinky sú známe už niekoľko storočí a mestá ako Piešťany, Trenčianske Teplice alebo Bardejov navštevujú turisti z celého sveta. Aby ste si v nich naozaj oddýchli, potrebujete vypustiť všetky starosti. S do kúpeľov „Relax“ sa Union poisťovňa postará o poistenie batožiny, úrazové poistenie a o poistenie zodpovednosti za škodu. Vám už zostáva iba starať sa o seba. Z dovolenky sa radi vraciame späť domov, no zabezpečili ste si ho dostatočne? Aby ste mali istotu, že vás po návrate z dovolenky neprekvapia nečakané účty za škody vo vašom byte, či dome, zvážte cestovné poistenie od Union poisťovne, ktoré zahŕňa aj dovolenkové poistenie domácnosti. Vaše výdavky zaplatíme pri živelných udalostiach, v prípade vytopenia alebo vlámania počas vášho pobytu na dovolenke. Viac informácií o cestovnom poistení nájdete na alebo dostanete na telefónnom čísle 0850 111 211.
http://web.archive.org/web/20151221163037/http://www.aktuality.sk/clanok/300279/slovensko-dovolenkova-destinacia-nekonecnych-moznosti/
Rekordný február. Škodu potiahli Kodiaq a Rakúsko
Česká automobilka dosiahla v Rakúsku v porovnaní s minulým rokom nárast predaja o 65 percent.
Za 28 dní 81-tisíc predaných vozidiel. Česká Škoda sa môže pochváliť svojím rekordným februárom. Automobilka z Mladej Boleslavi vidí za úspechom najmä novinku, prvé auto triedy športovo-úžitkových vozidiel. „Kodiaq predstavuje úplne nový automobil v našej modelovej palete. Aj napriek tomu, že jeho predaj sa začal až na konci februára, k...
http://web.archive.org/web/20221203232022/https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/927197-rekordny-februar-skodu-potiahli-kodiaq-a-rakusko
Vláda pravice padla pred štyrmi rokmi, ako by sa dnes rozhodli Radičová a Sulík?
Pád vlády pravicu rozbil a spolu s Gorilou zničil SDKÚ. Radičová by hlasovanie spojila s dôverou vláde opäť, Sulík vidí za všetkým Dzurindu.
Padali slová o vydieraní aj megaegu. Pre Európu to bolo najmä hlasovanie o navýšení eurovalu, pre Slovensko to však bol deň hlasovania o vláde Ivety Radičovej. Po ňom zostala rozdelená pravica a k moci sa vrátil Robert Fico. Euroval napokon na druhý pokus – už s hlasmi Smeru – prešiel. O dva mesiace neskôr navyše niekto zverejnil údajný spis SIS Gorila a aj ten priviedol k moci Smer v takej sile, že doteraz vládne sám s pohodlnou väčšinou, a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že nebude aj po najbližších voľbách. Hlasovaniu predchádzali týždne rokovaní v koalícii, počas ktorých to vyzeralo striedavo na pád a striedavo na zachovanie koalície. Za navýšenie eurovalu a dôveru vláde napokon nezahlasovali poslanci zo SaS aj z OKS a traja poslanci okolo Igora Matoviča. Na otázku, či stál euroval za návrat Roberta Fica, odpovedala Iveta Radičová po hlasovaní krátko: „Bez eurovalu Slovensko nemá šancu.“ O pár desiatok minút neskôr ešte vysvetľovala, že spojenie hlasovania o dôvere vláde s eurovalom dlho zvažovala a chcela „vyzmizíkovať tie titulky v zahraničných médiách“. Iveta Radičová po páde svojej vlády odišla z politiky a už od roku 2012 opakuje, že sa do nej vrátiť nechce. Čo dnes hovorí na euroval? „Dočasný euroval sme schválili v auguste 2010 naprieč celým politickým spektrom s podmienkami,“ hovorí. „Nebol žiadny dôvod, aby sme pri takýchto podmienkach zmenu v ESFS (Európsky stabilizačný finančný mechanizmus) neschválili a nedodržali našu časť dohody,“ odpovedá na otázku, či by hlasovanie spojila opäť. Stále si myslí, že iná možnosť – než pád vlády – po spojení hlasovania nebola. „Keby existovala, tak by neboli predčasné voľby.“ O tom, či by koalícia vydržala, aj pokiaľ by sa našlo riešenie na euroval, špekulovať nechce. Radičovej rozhodnutia sa aj po štyroch rokoch zastáva predseda KDH Ján Figeľ. „Bolo to právo Ivety Radičovej a vláda, ktorej predsedala, nemohla urobiť nič iné, ako ju podporiť. Nesprávne bolo rozhodnutie SaS povaliť prvú nekomunistickú vládu od roku 1989. Toto krátkozraké konanie rozvinulo červený koberec jednofarebnej vláde Roberta Fica, ktorej korupčné praktiky sú pre KDH neprijateľné.“ Na záchranu vlády podľa neho stačilo, aby predstavitelia SaS videli ďalej, ako boli ich stranícke záujmy. Šéf SaS Richard Sulík hovorí, že by postupoval rovnako. Jeho vláda vtedy za navýšenie nehlasovala, ale nebola ani proti. Tesne pred hlasovaním poslanci SaS vytiahli z hlasovacieho zariadenia svoje hlasovacie karty, no ich hlasy vo výsledku chýbali. Teraz Sulík vraví, že keby v SDKÚ vedeli, že bude nasledovať štvorročná Ficova vláda „najväčší štváči v SDKÚ by si to rozmysleli, lebo by vedeli, že v zásadných otázkach neotáčame“, a k spojeniu hlasovania by nedošlo. SaS by podľa Sulíka teraz svoj postup zmenila len veľmi mierne. Nielenže by vytiahli hlasovacie karty, ale zo sály by aj odišli, aby každému dali najavo „že je to celé mimo nás“. Sulík si myslí, že by sa pre to zastavilo hlasovanie. Myslí si však aj to, že by vláda aj tak nevydržala, lebo „Dzurinda by hľadal ďalšie príležitosti, ako sa zbaviť Radičovej“. Mikuláš Dzurinda na otázky Denníka N neodpovedal. Aj Igor Matovič vraví, že na páde vlády má podiel aj časť SDKÚ. „Dzurinda vyslovene žiarlil na Ivetu Radičovú a myslel, že fintou, že bude tlačiť Sulíka do kúta a nebude ochotný vôbec rokovať, dosiahne výmenu na poste premiéra.“ Kde sú teraz strany, ktoré boli vo vláde? SDKÚ má podľa posledného prieskumu agentúry Focus 2,2 percenta, zatiaľ čo v októbri 2011 mala 12 percent. Z SDKÚ odišli Radičová, Dzurinda aj Ivan Mikloš. SaS padla z vtedajších osem do okolia piatich percent a nemá istotu, že sa po marcových voľbách udrží v parlamente. Zo strany odišla veľká časť ľudí okolo Juraja Miškova. Kde je teraz EFSF? Podľa štatistík nemeckého ministerstva financií z celkovej čiastky 440 miliárd eur, ktorú doň naliali, k 31. augustu tohto roku odišlo Grécku 144,5 miliardy, 26 miliárd išlo Portugalcom a 17,7 miliardy Írom. V prípade Portugalska a Írska sa o vracaní dlhu vo všeobecnosti nepochybuje, ďalšie platby Aténam z eurovalu nie sú vylúčené. Poslanci utešujú premiérku, ktorej práve nevyslovili dôveru. Foto – TASR
http://web.archive.org/web/20211024034003/https://dennikn.sk/267634/vlada-pravice-padla-pred-styrmi-rokmi-ako-by-sa-dnes-rozhodli-radicova-a-sulik/
Taliansko stupňuje opatrenia. Dvere zatvoria obchody aj reštaurácie
V Taliansku je koronavírusom nakazených 12 462 ľudí, podľahlo mu 827.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) dnes koronavírus , teda rozsiahlu epidémiu. Taliansko sa zároveň rozhodlo už zavedené prísne opatrenia proti šíreniu vírusu vystupňovať. Zatvorené budú všetky obchody či stravovacie zariadenia, s výnimkou lekární a potravín, informoval . uviedol podľa agentúry AFP premiér Giuseppe Conte. Otvorené naďalej zostanú banky, pošty, podniky a premávať bude verejná doprava. ​Premiér dnes poďakoval verejnosti za spoluprácu pri , ktoré tento týždeň v Taliansku začali platiť. Povedal tiež, že je nutné podniknúť ďalší krok, informoval . Na milióny obyvateľov severného Talianska bola kvôli šíreniu nového typu koronavírusu do tretieho apríla uvalená karanténa. Taliansko je v Európe krajinou najhoršie zasiahnutou koronavírusom, nákaza sa šíri najviac na severe krajiny. ​V súčasnosti je celosvetovo potvrdených 125 815 prípadov nákazy, pričom na ochorenie zomrelo 4607 ľudí. V samotnom Taliansku je nakazených 12 462 ľudí, vírusu ich podľahlo 827. Denný prehľad správ emailom Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu. Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.
http://web.archive.org/web/20200312154532/https://hnonline.sk/svet/2110257-taliansko-vystupnovalo-opatrenia-zatvorit-musi-vacsina-obchodov
Prehliadka Nové tváre slovenského jazzu: Tradične niekoľko prekvapení
V nedeľu 1. decembra sa v Slovenskom rozhlase po 33-krát konala súťažná prehliadka Nové tváre slovenského jazzu, ktorou prešiel takmer každý, kto na našej (nielen) jazzovej scéne niečo znamená.
náš nový exkluzívny obsah Aktuality Navyše a užívajte si obsah bez reklám spolu s ďalšími benefitmi. Po nedeli do zoznamu laureátov pribudli ďalšie talenty, z ktorých väčšina sa bez akýchkoľvek pochybností stane súčasťou špičkovej scény. Prvé kolo bolo výberové (na základe zaslaných nahrávok) a do finále postúpili tri kapely a jedno duo. Jedna z finálových formácií, žiaľ, nevystúpila z rodinných dôvodov. Ako prví sa predstavili Mattia Boyzz, ktorej vedúcou osobnosťou je len 16-ročný bubeník Mattia Müller, Slovák žijúci v Nemecku. So svojim kvintetom zahrali naozaj kvalitné fusion, ktoré stojí v pokore pred velikánmi žánru, ale zároveň hovorí aj o zdravom sebavedomí členov kapely. Zaujímavosťou je, že kapela hrá bez klávesov, s dvoma gitarami, čo je skôr rockový setup a naozaj, jeden gitarista (Karol Toma) hral rockovo a druhý (Frederik Košecký) vyslovene jazzovo a veľmi muzikálne, čo sa pekne dopĺňalo. Inštrumentalisticky zahviezdili najmä saxofonista Michal Hrabovský a samotný Mattia Müller, ktorý má nábeh byť hráčom minimálne európskeho formátu. Basovú gitaru obsluhoval Juraj Námešný. Osviežujúce a veľmi sľubné boli aj vlastné kompozície (Košeckého Disconnections je dokonca postavené na motíve, ktoré „zahrajú“ Windows pri odpojení zariadenia, čo je svieži nápad). Armandos Trio z Lučenca je klasický jazzový kapelový formát s klavírom, bicími (Ján Kubaliak) a basgitarou (Ladislav Kačáni). Oleg Kováč (1979) potvrdzuje, že muzikalitou je obdarený nielen jeho brat Klaudius, ale majú to v rodine. Ako jediná z kapiel priniesli naozaj jazzový idióm v dvoch štandardoch a priaznivcov fusion potešila Coreova legendárna Armandos’ Rhumba. Keď sa odohranými koncertmi vybrúsi empatická konektivita, bude to skvelé. Veľmi dobré to bolo už v nedeľu. Bratislavské duo ERØ, smeruje jednoznačne do r’n’b. Erik Žigmund (1996) je talentovaný spevák s veľmi peknou farbou hlasu a osvojenými postupmi žánru, na cajon ho sprevádzala Michaela Čonková. Komorná zostava a vlastné piesne aj so slovenskými textmi (3 z 5) dodali vystúpeniu „pesničkársky“ charakter. Veľmi zaujímavé by bolo Elika a Miroslavu počuť s kompletnou groovovou kapelou alebo v nejakej modernej štúdiovej produkcii. Oliver Kucharovič (1993) je basgitarista a skladateľ a jeho kvartet je veľmi sľubná kapela – na prehiadke absolvovali svoj prvý koncert. Tvoria ho ešte gitarista Ján Kéry, klavirista Ján Baroš a bubeník Viktor Mudrák. Keď ich energický moderný jazz dozrie a kapela sa vyhrá, bude to istotne príťažlivá atrakcia (nielen) klubov. Nové tváre slovenského jazzu nie sú šport, takže sa nerozdáva prvá, druhá a tretia cena, ale trofeje sú vždy „za niečo“. Tento rok ich získali: Mattia Boyzz – za presvedčivý kolektívny výkon a špeciálnu cenu Martina Valihoru – účasť na One Day Jazz festivale Mattia Müller – objav festivalu Mattia Müller a Frederik Košecký – cena za kvalitné kompozície Oliver Kucharovič a Oleg Kováč – cena za inštrumentálny výkon ERØ – cena za muzikalitu Michal Hrabovský – workshop u Rada Tarišku Súťaž Nové tváre slovenského jazzu organizuje Slovenská jazzová spoločnosť. Súčasťou súťaže sú aj hodnotenia členov poroty a diskusia s nimi. Tvorili ju Matúš Jakabčic (šéf poroty) Peter Lipa, Juraj Griglák, Radovan Tariška, Klaudius Kováč a Martin Valihora. Zo zaslaných nahrávok vyberal finalistov Matúš Jakabčic.
http://web.archive.org/web/20221017112349/https://www.aktuality.sk/clanok/754346/prehliadka-nove-tvare-slovenskeho-jazzu-tradicne-niekolko-prekvapeni/
Na internete zostáva digitálna stopa, môže byť zdrojom kyberútokov a kyberšikany
Digitálnu stopu ľudia vytvárajú pri otváraní sociálnych sietí či prezeraním si e-shopov.
Po aktivitách na internete zostáva digitálna stopa. Ide o akýsi odtlačok, ktorý za sebou zanechávajú užívatelia vo virtuálnom svete. Sama o sebe je táto stopa neškodná, no môže byť aj zdrojom pre kyberútok či kyberšikanu. Upozorňujú na to odborníci na kyberbezpečnosť z Aliter Technologies. Digitálnu stopu ľudia vytvárajú pri otváraní sociálnych sietí, prezeraním si e-shopov, pozeraním videí či pri objednávaní jedla cez donáškovú službu. Môže byť neškodná, ale môže poslúžiť aj kyberútočníkom na vytvorenie falošnej identity. "Falošné profily môžu v našom mene pýtať rôzne citlivé údaje, dostať sa napríklad do nášho bankového účtu a spôsobiť tak nemalú škodu. Digitálna stopa je často i zdrojom kyberšikany, keď útočník vydiera používateľa pod hrozbou zverejnenia intímnych informácií," uviedol Vladimír Palečka z Aliter Technologies. V rámci stopy zostávajú dva typy informácií - dáta, ktoré ľudia zanechávajú nevedome (napríklad IP adresa), a dáta, ktoré zverejňujú ľudia o sebe vedome (názory, záujmy, vek, narodeniny, trvalé bydlisko, fotografie, informácie o rodine a pod.). "Digitálna stopa nie je súkromná. Mnohé spoločnosti zbierajú informácie o svojich návštevníkoch, aby lepšie poznali zákazníkov a efektívnejšie cielili na nich reklamu," vysvetlil Palečka. Na lepšiu ochranu pred zneužitím odporúča napríklad dobre si rozmyslieť, čo zverejníme na sociálnych sieťach a aké informácie dávame vedome do on-line priestoru. Odborníci odporúčajú tiež lepšie nastavenie súkromia na sociálnych sieťach, pravidelné mazanie histórie prehliadania na počítačoch či prehliadať webstránky anonymizovane. "Pokročilejšou možnosťou je využiť anti-trackingové nástroje, ktoré zamedzujú softvéru sledovať a zaznamenávať naše kroky," uviedol Palečka.
http://web.archive.org/web/20220211212052/https://www.aktuality.sk/clanok/863897/na-internete-zostava-digitalna-stopa-moze-byt-zdrojom-kyberutokov-a-kybersikany/
Koronavírus: Babiš nevidí dôvod na uvoľňovanie opatrení
Po troch týždňoch nedôjde k uvoľneniu opatrení v Česku.
Česká vláda sa po uplynutí troch týždňov, na ktoré vyhlásila prísnejšie opatrenia proti šíreniu koronavírusu, nechystá uvoľňovať. Pri štvrtkových interpeláciách v Poslaneckej snemovni to povedal premiér Andrej Babiš. Informoval o tom spravodajský server Novinky.cz.
http://web.archive.org/web/20210510213715/https://www.aktuality.sk/clanok/870902/koronavirus-babis-nevidi-dovod-na-uvolnovanie-opatreni/
JUŽNÁ KÓREA/KĽDR: Krajiny po streľbe na hranici obnovili rozhovory
Južná a Severná Kórea obnovili rozhovory zamerané na oživenie spoločného priemyselného komplexu Kchäsong aj napriek niekoľkodňovému napätiu, ktoré vyvolala delostrelecká paľba v blízkosti spoločnej hranice. Informovali o tom v pondelok úradné zdroje. Predstavitelia oboch strán sa stretli podľa plánu v pondelok v Kchäsongu ležiacom severne od ostro sledovanej hranice. Delegácie pokračujú v rozhovoroch, ktoré sa 21. januára skončili neúspechom. Sever cez víkend informoval Juh o svojej účasti na rozhovoroch a schválil plán juhokórejskej delegácie prekročiť hranice a pricestovať do Kchäsongu. Bližšie informácie o jednodňovom mítingu úrady nezverejnili.
Severokórejské delostrelectvo vo štvrtok ráno vypálilo niekoľko striel do Žltého mora neďaleko spornej námornej hranice s Južnou Kóreou. Strely vtedy dopadli do mora pri ostrove Jong-pjong, ktorý má pod kontrolou Južná Kórea. Ide o druhý takýto incident za posledné dni. KĽDR vypálila desiatky striel do Žltého mora smerom na juh aj v stredu, čo Južná Kórea opätovala. KĽDR vtedy vyhlásila, že streľba je súčasťou vojenského cvičenia a že sa bude pokračovať.
http://web.archive.org/web/20190104122343/https://www.aktuality.sk/clanok/155754/juzna-koreakldr-krajiny-po-strelbe-na-hranici-obnovili-rozhovory/
Podnikateľ a aktivista Martin Macharik zo Štiavnice ide do politiky: Kiskov vstup bude rozhodujúci
V Banskej Štiavnici ho všetci poznajú ako riaditeľa Skautského domu, majiteľa dvoch reštaurácií a penziónov a záchrancu Kalvárie, ktorej rekonštrukciu organizuje už niekoľko rokov. Teraz sa prvýkrát rozhodol vstúpiť do politickej strany.
Martin Macharik (44) sa narodil v Bratislave, vyrástol v Modre. Vyštudoval Environmentálnu geológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Bol vychovávateľ v Ústave sociálnej starostlivosti, v rokoch 1999 až 2006 viedol Ústredie slovenského skautingu, bol tajomníkom Výboru vlády pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier. V roku 2005 sa presťahoval do Banskej Štiavnice, kde podniká v oblasti turizmu a gastronómie, rekonštrukcie starých budov a ako aktivista sa venuje viacerým projektom, najväčší z nich je obnova Kalvárie v Banskej Štiavnici. V tomto roku vstúpil do politickej strany Spolu, je koordinátor pre okres Banská Štiavnica. Je ženatý, má tri deti. Už ste niekedy kandidovali vo voľbách? Kandidoval som pred štyrmi rokmi v komunálnych voľbách za mestského poslanca za širokú pravicovú koalíciu, ale neuspel som. Prečo? Bol som tu vtedy len osem rokov, a tu je to úplne iný svet. Ja som prišelec a to je veľká nevýhoda . Už aj v Modre by s tým bol problém, ale tu je to ešte väčší. Je to jednoducho podozrivé. Bol prípad, že sa prišelec stal poslancom, ale ten sa priženil, tak to bola iná situácia, lebo si zobral „našu“. Naozaj to ľudia až takto riešia? To nie je len u nás, ale na celom Slovensku. Keď sa hovorí o xenofóbii, tak to nie je len teoretický výraz, ale denná prax, ktorú žijeme – cudzie nechceme. Netýka sa to Maďarov alebo Čechov, my sme hnusní sami na seba. Prečo ste sa teraz rozhodli politicky angažovať? Lebo mám 44 rokov a pocit, že ak človeka zaujíma politika, venuje sa jej celý život, niečo o nej vie, tak v istej chvíli buď do nej vstúpi, alebo to prestane komentovať. Ak má tie možnosti. Sú ľudia, ktorí si to nemôžu dovoliť z objektívnych dôvodov, napríklad zdravotných alebo ekonomických. Ale potom sú ľudia, ktorí naozaj môžu a iba sa vyhovárajú. Ani mne sa veľmi nechce, ale nie som jednoducho spokojný s tým, ako Slovensko funguje. Má ešte staršie chyby ako postkomunistické – napríklad naša poddanská mentalita, že tak ako veľkomožný pán nariadil, tak bude. Chýba nám zodpovednosť za vlastné životy. Občiansku spoločnosť budujem tridsať rokov ako aktivista, čo je super, ale kto má možnosť, mal by sa pokúsiť prejsť na vyššiu úroveň politiky. Ja už som v nej jednou nohou bol, keď som mal funkciu v skautingu alebo na úrade vlády, a viem, čo to znamená. Prežil som si aj rôzne problémy, ohováračky, prehraté voľby, až kriminálne aktivity organizácií, v ktorých som fungoval, a musel som ich riešiť. Ale podľa mňa na Slovensku nie sú problém politici, ale voliči, že tolerujú všetky tie veci, čo sa tam dejú. Keby boli na to voliči citlivejší, tak sa to nedeje. Prečo ste si vybrali Spolu? Mám prvýkrát pocit, že je to koncept, ktorému rozumiem, kde je veľký prienik mojich názorov s danou stranou a ľudia ako Beblavý, Mihál, či Macháčková, ktorí stranu reprezentujú, majú niečo za sebou. Myslím si, že to majú odmakané v parlamente, alebo aj v štátnej správe. OĽaNO mi naopak príde ako strana aktivistov. Sú to ľudia, ktorí majú za sebou možno aj zaujímavé individuálne príbehy, ale chýba im skúsenosť s reálnou politikou a ak by prišli do funkcie, mohli by mať problém, aj keď majú dobré úmysly. Prečo nejdete kandidovať na primátora, ale znovu len na poslanca? Nie som na primátora vhodný typ, mal by to byť niekto komunikačne zručnejší. Priame jednokolové voľby vyhrávajú ľudia, ktorí sú v kolektíve obľúbení a vedia sa rozprávať s verejnosťou. Niekto chodí na všetky pohreby, pingpongové turnaje, akcie, ja tento typ nie som. Mám radšej prácu a mám rád, keď sa mi naloží trikrát viac ako iným. Vtedy mám pocit, že žijem, a baví ma to. Prečo si myslíte, že v týchto voľbách už nebudete prišelec? Neviem, vyskúšam to a dostanem spätnú väzbu. Som tu už trinásty rok, narodili sa mi tu tri deti, niečo som tu vybudoval a ľudia, mesto, aj spoločnosť sa mení. Bol by som milo prekvapený. Ako inak sa ešte v Štiavnici prejavuje xenofóbia? Zamestnávam osem Rómov a stačí len príklad z posledných dvoch mesiacov, keď hostia v reštaurácii komentovali, že máme v kuchyni Rómku.
http://web.archive.org/web/20190331195157/https://dennikn.sk/1185939/podnikatel-a-aktivista-martin-macharik-zo-stiavnice-ide-do-politiky-kiskov-vstup-bude-rozhodujuci/
Chameneí odsúdil parížske útoky ako „slepý terorizmus"
Iránska vláda odsúdila útoky vo francúzskej metropole v bezprostrednej reakcii, najvyšší duchovný vodca tak urobil po viac ako dvoch týždňoch.
Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí odsúdil parížske útoky z 13. novembra, pri ktorých zahynulo 130 ľudí. Označil ich za „slepý terorizmus". Išlo o jeho prvú reakciu na udalosti v Paríži. Iránska vláda pritom útoky v Paríži, ku ktorým sa prihlásila militantná organizácia Islamský štát, odsúdila v bezprostrednej reakcii, uviedla agentúra AP. Chameneí uviedol, že "trpké udalosti, ktoré do Francúzska priniesol slepý terorizmus", ho prinútili urobiť vyhlásenie. Dodal, že doteraz bol príliš „rozrušený" krviprelievaním, ktoré sa deje medzi Izraelom a Palestínčanmi, a tiež násilnosťami páchanými Islamským štátom v Iraku, Sýrii a Libanone. Irán neuznáva Izrael a podporuje protiizraelské skupiny, akými sú palestínsky Hamas či libanonský Hizballáh, doplnila AP.
http://web.archive.org/web/20151212101603/http://www.aktuality.sk/clanok/309168/chamenei-odsudil-parizske-utoky-ako-slepy-terorizmus/
Turecko začalo zatýkanie Gülenových nasledovníkov
Turecká polícia začala dnes operáciu zameranú na zatknutie mnohých vysokopostavených nasledovníkov kazateľa Fethullaha Gülena.
Úrady plánujú zatknúť 58 lídrov Gülenovho hnutia v 16 z 81 tureckých provincií vrátane Istanbulu, informovala tlačová agentúra Anadolu. Turecká vláda obviňuje Gülena žijúceho v USA z koordinovania júlového neúspešného pokusu o štátny prevrat, ale 75-ročný kazateľ toto tvrdenie popiera. Od pokusu o puč bolo v Turecku zatknutých vyše 36.000 ľudí a o zamestnanie prišlo 75.000 štátnych zamestnancov a ich príbuzných, ako uvádzajú miestne médiá. Tisíce ďalších ľudí boli dočasne postavené mimo služby. Gülen bol kedysi spojencom tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ale obaja sa v posledných rokoch názorovo nepohodli a prestali byť v kontakte.
http://web.archive.org/web/20161209171757/https://www.aktuality.sk/clanok/397369/turecko-zacalo-zatykanie-gulenovych-nasledovnikov/
Búrka pustoší náš štát." Hurikán Florence si už vyžiadal štyri obete a napáchal obrovské škody
Podľa guvernéra Severnej Karolíny Roya Coopera živel jeho štát pustoší a niektoré obce by mohol úplne zničiť.
Najmenej štyri obete na životoch si už vyžiadal hurikán Florence, ktorý dnes udrel na východné pobrežie Spojených štátov. Dážď zaplavuje ulice miest a vietor ničí domy aj stožiare elektrického vedenia. Záchranári evakuujú stovky ľudí zo zatopených miest a zničených budov. Sila živlu sa síce znížila z druhého na prvý stupeň päťbodovej stupnice, hurikán však zároveň spomalil svoj postup. Kvôli tomu môže priniesť viac zrážok, než sa predpokladalo. " ," uviedol Cooper na tlačovej konferencii. " " dodal. Dážď tejto intenzity podľa guvernéra postihne Severnú Karolínu "raz za tisíc rokov". Počas najbližších dvoch až troch dní spadnú na Severnú Karolínu zrážky obvyklé za obdobie ôsmich mesiacov. Okrem záplav budú podľa meteorológov ohrozovať pobrežné oblasti aj zosuvy pôdy. Stred hurikánu sa teraz nachádza asi 55 kilometrov severovýchodne od Myrtle Beach v Južnej Karolíne pri hraniciach so severným susedom. Sila vetra, ktorý hurikán sprevádza, dosahuje 120 kilometrov za hodinu, uviedlo NHC. Hurikán by mal ešte počas dneška postupne slabnúť, výrazné oslabenie sa podľa meteorológov očakáva cez víkend, kedy sa vzdušná masa pomaly presunie do vnútrozemia, kde by sa mala rozpadať. V Severokarolínskej Wilmingtone, u ktorého dnes hurikán na pobreží USA udrel, zahynula žena a jej malé dieťa, na ktorých dom spadol strom. Miestny hasiči na Twitteri uviedli, že otec dieťaťa utrpel zranenia a bol prevezený do nemocnice. Denný prehľad správ emailom Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu. Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.
http://web.archive.org/web/20210724095102/https://hnonline.sk/svet/1809298-burka-pustosi-nas-stat-hurikan-florence-si-uz-vyziadal-dve-obete
Sagan ako hrdina. Náš cyklista dostane plaketu za vlaňajšiu Tour de France
Cyklista Peter Sagan sa dočká ocenenia za vlaňajší triumf v bodovacej súťaži a zisk zeleného trička na jubilejnom 100. ročníku Tour de France. V sobotu si od veľvyslanca v SR Didiera Lopinota preberie pamätnú plaketu.
Cyklista Peter Sagan (23) si v sobotu v Bratislave preberie z rúk francúzskeho veľvyslanca v SR Didiera Lopinota pamätnú plaketu Parížskej mincovne. Dostane ju za triumf v bodovacej súťaži a zisk zeleného trička na jubilejnom 100. ročníku Tour de France. Pamätná plaketa Parížskej mincovne sa odovzdáva štyrom jazdcom, ktorí vyhrali počas vlaňajších pretekov tričko. Belgickú klasiku Sheldeprijs vyhral Nemec Kittel. Prečo sa Sagan šetril? Stý ročník Tour odštartoval na Korzike s cieľovým príchodom na Arc de Triomphe a práve odkaz na tieto dve miesta je vyrytý na zadnej strane plakety. Predná strana je venovaná vyobrazeniam jazdcov, ktorí sa stali držiteľmi jednotlivých tričiek.
http://web.archive.org/web/20140425235012/http://www.pluska.sk:80/sport/ostatne/sagan-ako-hrdina-nas-cyklista-dostane-plaketu-za-vlanajsiu-tour-de-france.html
WHO vyhlásila pre koronavírus stav globálnej núdze. Vedci pracujú na vývoji vakcíny, o víruse už vzniklo vyše 50 vedeckých prác
Úmrtnosť na nový koronavírus sa v tejto chvíli pohybuje na úrovni dvoch až troch percent, no nevýhodou je, že vírus sa šíri rýchlejšie ako SARS a MERS.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila vo štvrtok pre šírenie nového koronavírusu globálny stav zdravotnej núdze. Organizácia tak učinila po šiestykrát v dejinách, po prvý raz inštitút použili v roku 2009 v súvislosti s prasacou chrípke. Vyhlasujú ho pri „mimoriadnej udalosti“, ktorá predstavuje nebezpečenstvo pre ďalšie krajiny a vyžaduje koordinovaný medzinárodný zásah. Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus ocenil opatrenia, ktoré Čína prijala v boji s novým koronavírusom, a dodal, že k vyhláseniu globálneho stavu zdravotnej núdze pristúpili hlavne preto, aby ochránili krajiny s menej rozvinutým zdravotným systémom. „Nevieme, aké škody by tento vírus mohol napáchať, ak by sa rozšíril do krajiny so slabším zdravotným systémom. Musíme okamžite konať, aby sme krajinám pomohli pripraviť sa na takú možnosť,“ povedal Ghebreyesus. Koronavírus si od decembra vyžiadal prinajmenšom 213 obetí. Všetky sú z Číny, kde sa vírusom nakazilo
http://web.archive.org/web/20221203161739/https://dennikn.sk/1739429/who-vyhlasila-pre-koronavirus-stav-globalnej-nudze-vedci-pracuju-na-vyvoji-vakciny-o-viruse-uz-vzniklo-vyse-50-vedeckych-prac/
Na Havaji sa začal osemmesačný experiment pre misiu na Mars
Šesť osôb vstúpilo do špeciálnej kupoly umiestnenej na vrchole odľahlej sopky, kde v izolácii strávia nasledujúcich osem mesiacov, oznámila Havajská univerzita.
Na Havaji sa dnes začal vedecký experiment zameraný na simulovanie podmienok astronautov na planéte Mars. Experiment má pomôcť Národnému úradu pre letectvo a vesmír (NASA) lepšie pochopiť výkony a správanie sa človeka počas dlhých vesmírnych misií, keďže NASA perspektívne plánuje let s ľudskou posádkou na 56 miliónov kilometrov vzdialenú červenú planétu. Cesta na Mars je dlhodobým cieľom amerického vesmírneho programu. Skupina dobrovoľníkov bude realizovať v teréne s rozlohou 365 metrov štvorcových geologické práce a základné každodenné úlohy. Vrchol vulkánu Mauna Loa s malým množstvom vegetácie sa nachádza na havajskom ostrove Big Island v nadmorskej výške 2500 metrov. Šestica nebude mať nijaký kontakt s okolitým svetom. Komunikácia s kontrolným tímom bude prebiehať s oneskorením 20 minút - teda toľko, koľko trvá prenos rádiových vĺn zo Zeme na Mars. Test financuje NASA a je už piatym svojho druhu.
http://web.archive.org/web/20170321011659/https://www.aktuality.sk/clanok/408509/na-havaji-sa-zacal-osemmesacny-experiment-pre-misiu-na-mars/
Koronavírus: Omikron môže v Európe do niekoľkých mesiacov nahradiť deltu
V Európe potvrdili dovedna niekoľko desiatok prípadov nákazy týmto novým variantom.
Koronavírusový variant omikron sa môže do niekoľkých mesiacov stať v Európe dominantným a spôsobovať viac než polovicu všetkých prípadov ochorenia COVID-19, upozornilo vo štvrtok Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Informovala o tom agentúra AFP. „Na základe matematického modelovania ECDC existujú náznaky, že omikron by mohol v priebehu nasledujúcich niekoľko mesiacov byť zodpovedný za viac ako polovicu všetkých infekcií SARS-CoV-2 v EÚ/Európskom hospodárskom priestore," uviedlo ECDC. Tento odhad je v súlade s predbežnými informáciami o vysokej nákazlivosti variantu omikron, ktorý môže potenciálne vytlačiť v súčasnosti dominantný variant delta. Ako však pripomína agentúra Reuters, dostatočne presvedčivé dôkazy o nákazlivosti tohto variantu zatiaľ neexistujú. Technická riaditeľka Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre COVID-19 Maria Van Kerkhoveová v stredu avizovala, že tieto údaje budú dostupné v nasledujúcich dňoch. V Európe potvrdili dovedna niekoľko desiatok prípadov nákazy týmto novým variantom, ktorý prvýkrát objavili a sekvenovali v Juhoafrickej republike. Odborníci po celom svete zatiaľ vyhodnocujú riziká spojené s omikronom, ktorý disponuje mimoriadne veľkým počtom mutácií. WHO ho zaradila medzi koronavírusové varianty, ktoré vyvolávajú znepokojenie.
http://web.archive.org/web/20220118052135/https://www.aktuality.sk/clanok/jpv3lh1/koronavirus-omikron-moze-v-europe-do-niekolkych-mesiacov-nahradit-deltu/
Teraz sa dostaneš do neba." Nemecký denník zverejnil komunikáciu teroristov
Zo správ je zrejmé, že mladíka niekto na diaľku ovplyvňoval.
Nemecký denník Süddeutsche Zeitung dnes zverejnil komunikáciu dvojice teroristov, ktorí v júli zaútočili v bavorských mestách Ansbach a Würzburg. Je z nej vidieť, ako sa oboch mužov, ktorí útočili v mene Islamského štátu (IS), snaží na diaľku ovplyvniť niekto, kto im dáva tipy, ako postupovať. Vyšetrovatelia vychádzajú z toho, že členovia IS cez internet vyhľadávajú osoby ochotné spáchať teroristický útok. Sedemnásťročný Riaz Khan A. prišiel do spolkovej republiky vlani a po nejakej dobe dostal ubytovanie v nemeckej rodine neďaleko Würzburgu. Nikoho pritom nenapadlo, že mladík je fanatik, ktorý komunikuje s IS a ktorý je schopný zaútočiť sekerou a nožom na cestujúcich regionálneho vlaku. Zástupca IS: "S akou zbraňou plánuješ zabíjať?" Riaz A .: "Nôž a sekera sú nachystané." Zástupca IS: "Brat, nebolo by lepšie to urobiť autom?" Riaz A .: "Neviem riadiť auto." Zástupca IS: "Mal by si sa to naučiť." Riaz A .: "To trvá." Zástupca IS: "Škody by potom boli výrazne väčšie." Riaz A .: "Dnes v noci chcem prísť do neba." Dvojica bola opakovane v kontakte aj v deň útoku 18. júla. Riaz A. dokonca odoslal správu aj z vlaku smerujúcom do do Würzburgu, v ktorom neskôr vážne zranil niekoľko ľudí. "Začínam," napísal. "Teraz sa dostaneš do neba," znela odpoveď. Denný prehľad správ emailom Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu. Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.
http://web.archive.org/web/20201030112235/https://hnonline.sk/svet/826223-teraz-sa-dostanes-do-neba-nemecky-dennik-zverejnil-komunikaciu-teroristov
Na Ukrajine spustili prevádzku prvého bloku jadrovej elektrárne v Záporoží
Prvý blok jadrovej elektrárne (JE) v Záporoží na východe Ukrajiny už uviedli po dokončení opráv do prevádzky. Uviedla to spoločnosť Energoatom, ktorá spresnila, že sa tak udialo ešte pred plánovaným termínom.
Oprava tretieho bloku Záporožskej JE bola ukončená 5. decembra. V súčasnosti je v prevádzke šesť blokov elektrárne, ktorá je najväčšou v Európe. Jadrové elektrárne na Ukrajine majú spolu 15 blokov, z ktorých momentálne funguje 14, vrátane dnes spusteného prvého bloku na Záporožskej JE. Opravu prvého bloku elektrárne v Chmeľnyckom dokončia 15. decembra. Núdzové vypnutie tretieho bloku záporožskej JE vyvolalo začiatkom decembra znepokojenie, keď o ňom s odstupom času informoval ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk. Minister energetiky Volodymyr Demčyšyn potom ubezpečil ukrajinskú i svetovú verejnosť, že nehoda z 28. novembra nebola vážna a nedošlo ani k úniku radiácie. Agentúra TASS s odvolaním sa na Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE) uviedla, že 3. decembra dostala od ukrajinskej strany správu o odstávke reaktora č. 3, ktorú si vynútil skrat v transformačnej stanici. V dôsledku toho sa reaktor automaticky odstavil. Vzhľadom na to, že nedošlo k úniku radiácie a ani k uvoľneniu rádioaktívnych častíc, incidentu bola podľa stupnice MAAE priradená nula. Podľa medzinárodného dohovoru, prijatého po havárii v jadrovej elektrárni v Černobyli z roku 1986, by každá krajina mala MAAE nahlásiť nehodu vo svojej atómovej elektrárni, ak by mohla mať dôsledky pre ďalšie štáty.
http://web.archive.org/web/20150801221503/http://www.aktuality.sk/clanok/267177/na-ukrajine-spustili-prevadzku-prveho-bloku-jadrovej-elektrarne-v-zaporozi/
A ten váš aktívny odpor… Veď nič neviete
Začiatkom septembra 2009 mi prišiel mail od mladého národného socialistu Mateja. Nasledoval dialóg, ktorý pokračoval až do začiatku roku 2016. Celý rozhovor vydá vydavateľstvo Absynt pod názvom Cez ploty.
Predchádzajúce časti: Národ = krv a pôda Čo ma má nadchnúť? Dobrí, zlí, zbabelí, odvážni… ľudia Trápim sa celý život Už dva mesiace som v Holandsku… najprv som s vami počas prechádzok viedol vnútorné dialógy (už chápem negrov, keď znásilňujú v severských krajinách – veď mačky a psy sa tu majú oveľa lepšie ako ich rodiny doma), ale asi po dvoch týždňoch mi to dokleplo: ste ako Holanďan – žijúci v blahobyte, presvedčený, že už sa dosť natrpel, lebo posledný rok vojny v zime tu bol hlad, stotožnený so statusom quo – a predsa si nahovárajúci, že je schopný autentickej myšlienky a kritického myslenia… Je tu proste neprekonateľná stena: ja hovorím o hlade, vykorisťovaní, koristníctve na ľudskom utrpení a slabostiach – TU A TERAZ – a vy si vytiahnete sivú spomienku, ako stojíte v rade na chlieb pred 60 rokmi, a ani vám nedoklepne, že rozdiel je v tom, že vtedy okolo radov na „chlieb“ (dávky) nechodili extra drahé autá so sýtymi ľuďmi, ktorí sa vám smejú, že ste chudák. A ten váš aktívny odpor… You know nothing. Och, keby ste videli Poliakov s besnými, krvou podliatymi očami rozprávať o spolunažívaní so Židmi… Stovky miliónov moslimských detí sa každý deň modlia za vašu smrť. Aktívny odpor by som si z vašej strany predstavoval tak, že by ste sa postavili na stranu utláčaných, biednych a urazených teraz (nielen keď sa z toho dá vytĺcť publicita ako s Natálkou)… Inak tu v Holandsku je mi najsympatickejší a najviac si rozumiem s prvým Židom, ktorého som videl pracovať – Honzom z Prahy. Je to echt Žid a tuná mukluje… V podstate som chcel povedať, že tá vaša interpretácia holokaustu (ako ju máte v tej poslednej knihe) je taká antisemitská k…tina, že Kotleba by sa hanbiť nemusel – ale to vám nedoklepne, keď poviete, že perzekúcia 500-tisíc Židov v Nemecku ekonomicky priniesla Nemecku prosperitu za dva roky, a to stačilo vyhnať Židov zo štátnej správy. (Viete Vy vôbec, koľko asi z tých 500-tisíc Židov sedelo v koncentrákoch od roku 1933 do roku 1936…? Aká perzekúcia?!) Odpustite moju robotnícku syntax a pravopis a azda aj istú nasratosť, ale už som vás úplne vytesnil, a keď ste sa mi pripomenuli, tak sa mi vyplavilo príliš mnoho emócií… Matej P. S. Ktorú inštitúciu, miesto by ste si vybrali, ak by ste sa chceli demonštratívne upáliť? **** Matej, prosím, pripomeňte mi moju antisemitskú interpretáciu holokaustu, za ktorú by sa Kotleba hanbiť nemusel. Krištáľová noc a kontext: nešlo predsa o vyhnanie Židov zo štátnej správy, ale o ich totálne „vyvlastnenie“. Ak blahobyt jedného stačí na to, aby ten druhý znásilňoval a zabíjal, sme v riti. Nemyslím teraz seba a podobných (zdá sa, že o mojom a našom bohatstve toho veľa neviete), ale nás všetkých. Mimochodom, za rodinou Natálky stále chodím, pomáham, zdieľam s jej rodinou kadečo, ale pokračovanie časozberného dokumentu mi v telke neschválili, čiže asi nejde iba o vytĺkanie publicity. Nemám v úmysle sa upaľovať a už vôbec nie pred nejakou inštitúciou, čiže o takejto k…tine nie som schopný uvažovať ani teoreticky. Tuším ste permanentne nasratý. Nuž, trochu slabý program na jeden krátky ľudský život. Navyše vám hrozí, že z tohto sveta nasratý aj odídete. Viem, čo hovorím – práve sme dokončili film o starnutí, umieraní a smrti. Mám vám ho poslať na kuknutie a kritický komentár?
http://web.archive.org/web/20190814152555/https://dennikn.sk/366762/ten-vas-aktivny-odpor-ved-nic-neviete/
Hospodárska a sociálna rada prerokuje návrh rozpočtu na rok 2020
Hospodársku a sociálnu radu čaká v pondelok rokovanie o zákone roka, teda o návrhu rozpočtu verejnej správy na budúci rok.
Následne ho popoludní prerokuje aj vláda. Deficit verejných financií by mal dosiahnuť 0,68 % hrubého domáceho produktu (HDP). V budúcom roku by mal schodok klesnúť na úroveň 0,49 % HDP. Vyrovnané hospodárenie by malo byť od roku 2021. Hrubý dlh verejnej správy by mal klesať. V tomto roku by mal dosiahnuť 47,9 % HDP a dostane sa tak pod dolné sankčné pásmo. Návrh rozpočtu predpokladá, že hrubý dlh bude klesať o ďalších 3,1 percentuálneho bodu (p.b.) HDP. Na konci horizontu tak rozpočet verejnej správy očakáva hrubý dlh na úrovni 44,8 % HDP. Rezort financií vopred zaslal návrh rozpočtu zástupcom zamestnancov a zamestnávateľov. Ako prvá sa k návrhu rozpočtu vyjadrila Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, ktorá zverejnila hlavné parametre rozpočtu verejnej správy vo svojom stanovisku. Zároveň vyjadrila nesúhlas a odporúča rezortu financií rozpočet prepracovať. Ministerstvo financií (MF) SR viackrát uviedlo, že pri príprave rozpočtu prihliada na daňovú prognózu a makroprognózu. V tomto roku očakáva rezort horší výber daní a odvodov, v nasledujúcich rokoch by mal byť výpadok výrazne horší. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) už v septembri avizoval, že prepad bude mať negatívny vplyv aj na pripravovaný rozpočet. Okrem toho slovenské hospodárstvo bojuje aj so spomalením. V 2. štvrťroku tohto roka slovenská ekonomika rástla dvojpercentným tempom. Kamenický preto naznačil, že Slovensko v tomto roku nedosiahne vyrovnané hospodárenie, ako pôvodne plánovalo a skončí v mínuse, za čo si vyslúžil kritiku opozície. Už v septembri hovoril o tom, že došlo k navýšeniu výdavkov na zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, rastu zdrojov pre Environmentálny fond, ale aj k rastu výdavkov na dávky v nezamestnanosti. Okrem toho s požiadavkami prišli aj koaličné strany, ktoré presadzujú viaceré opatrenia. Len schválené opatrenia parlamentom podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) negatívne ovplyvnia príjmy v objeme 300 miliónov eur. Najväčšie negatívne vplyvy plynú zo zvýšenia nezdaniteľnej časti základu dane, zavedenia zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na vybrané potraviny a 15 % sadzba dane z príjmu pre firmy s obratom do 100.000 eur. Vplyv však má aj napríklad zrušenie koncesionárskych poplatkov pre dôchodcov a ľudí poberajúcich dávky v hmotnej núdzi, či zavedenie športových poukazov. Vyriešená stále nie je otázka zvýšenia spotrebnej dane z tabaku, ktorá by do rozpočtu priniesla podľa MF SR v budúcom roku 102 miliónov eur. Ministerstvo je povinné predložiť návrh rozpočtu tak, aby ho vláda mohla predložiť Národnej rade SR do 15. októbra bežného roka. Do tohto dátumu totiž štáty musia predložiť návrh štátneho rozpočtu na najbližší rok aj na posúdenie Európskej komisii. Tripartita prerokuje aj dva návrhy zákonov z dielne ministerstva dopravy, a to novelu zákona o územnom plánovaní a novelu stavebného zákona. Novelou stavebného zákona sa majú spresniť jednotlivé správne konania a procesné práva a povinnosti účastníkov výstavby a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí stavebného úradu ako osobitnej úpravy správneho konania. Upúšťa sa napríklad od doterajších postupov a procesov posudzovania stavebných zámerov v dvojstupňových správnych konaniach. Novela zákona o územnom plánovaní má zase priniesť zmeny pre obce a odstrániť nedostatky, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
http://web.archive.org/web/20191022092219/https://www.aktuality.sk/clanok/731891/hospodarska-a-socialna-rada-prerokuje-navrh-rozpoctu-na-rok-2020/
Poľský premiér prisľúbil pomoc osem miliónov pre sýrskych utečencov v Libanone
Libanon s iba štyrmi miliónmi obyvateľov prijal na svojom území od vypuknutia konfliktu v Sýrii už takmer milión sýrskych utečencov.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki navštívil v utorok na severe Libanonu školu a kliniku, ktoré boli zriadené pre sýrskych utečencov. Pri tejto príležitosti zopakoval stanovisko svojej vlády, že ľuďom, ktorých z domovov vyhnala vojna, by sa mala poskytovať pomoc v krajinách geograficky blízkych ich vlasti. Morawiecki podľa utorňajšieho vyhlásenia svojej kancelárie prisľúbil Libanonu finančnú pomoc vo výške zhruba osem miliónov eur určenú na stavbu bývania pre zhruba 1000 sýrskych utečencov. Zároveň povedal, že najefektívnejšia pomoc utečencom je tá, ktorú dostanú v blízkosti svojej domoviny, kam sa chcú napokon vrátiť. Poľská konzervatívna vláda dlhodobo odmieta plán Európskej únie na relokáciu utečencov, ktorí uviazli v Grécku či Taliansku, do ostatných členských krajín Únie. Odvoláva sa pritom na obavy o svoju bezpečnosť. Varšavu pre odmietanie kvót kritizuje Brusel, ktorý sa jej zároveň vyhráža sankciami, pripomenula agentúra AP. Táto malá blízkovýchodná krajina žiada, aby jej s bremenom utečencov pomohlo medzinárodné spoločenstvo.
http://web.archive.org/web/20180213221926/https://hnonline.sk/svet/1693824-polsky-premier-prislubil-pomoc-osem-milionov-pre-syrskych-utecencov-v-libanone
Putin rozšíril udeľovanie občianstva na všetkých v Doneckej a Luhanskej oblasti
Vladimir Putin podpísal koncom apríla dekrét o zjednodušených postupoch udeľovania ruského občianstva obyvateľom "niektorých okresov" Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti.
Ruský prezident Vladimir Putin rozšíril v stredu udeľovanie ruského občianstva v zjednodušenom konaní na všetkých obyvateľov Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti na Ukrajine. Informovala o tom agentúra UNIAN. Putin podpísal koncom apríla dekrét o zjednodušených postupoch udeľovania ruského občianstva obyvateľom "niektorých okresov" Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti. Nový dekrét, zverejnený v stredu, však ruší formuláciu "niektorých okresov" v predchádzajúcom dekréte, vysvetlil UNIAN. Newsletter Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu. Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.
http://web.archive.org/web/20190718140918/https://hnonline.sk/svet/1976321-putin-rozsiril-udelovanie-obcianstva-na-vsetkych-v-doneckej-a-luhanskej-oblasti
V Afganistane Taliban pri útoku zabil najmenej 17 vojakov
Útok hnutia Taliban na vojenské stanovište v provincii Faráh v severnej časti Afganistanu si v nedeľu vyžiadal životy najmenej 17 vojakov, informovala agentúra DPA.
Militanti extrémistického hnutia Taliban obsadili základňu v oblasti Pušt Ród a zajali 12 ďalších vojakov, informovali miestne úrady. Minimálne päť vojakov utrpelo pri útoku zranenia. Podľa úradov zranení vojaci predstierali, že sú medzi mŕtvymi, a preto sa im podarilo zachrániť sa. Člen provinčnej vlády Kháí Mohammad Novrúzí povedal, že boj vypukol v nedeľu o jednej hodine po polnoci a pokračoval až do piatej. Taliban v posledných mesiacoch zintenzívnil útoky na afganské bezpečnostné zložky a vládne sily.
http://web.archive.org/web/20181103014634/https://www.aktuality.sk/clanok/632223/v-afganistane-taliban-pri-utoku-zabil-najmenej-17-vojakov/
Nechutí vám pivo. Akú „poruchu“ majú títo ľudia?
Pivo je populárne a o to viac v lete. Kto by mu odlolal počas horúcich dní? Ak vám však popíjaní prekáža jeho charakteristická chuť, môžete byť pokojní. Nie ste jediní.
Britský odborný portál Live Science sa zaoberá práve otázkou, prečo niektorým ľuďom pivo jednoducho nechutí. Odpoveď spočíva v genetike. Ovplyvňuje to, ako náš mozog spracováva horkú chuť a celkovo studené nápoje. Navyše sa preukázalo, že horká chuť piva spúšťa v tele reakci. Tá núti podvedome strániť sa jedál a nápojov, ktoré by mohli nášmu telu potencionálne škodiť, teda aj piva. Za nechuťou na pivo stojí v prvom rade jeho horkosť. Zdravý človek má päť typov chuťových buniek. Pomáhajú mu vnímať slané, sladké, kyslé a horké chute. Keď chuťové poháriky identifikujú špecifické arómy, chuťové receptory posielajú tieto údaje prostredníctvom nervov do mozgového kmeňa. V ľudskom tele existuje 25 rôznych typov chuťových receptorov pre rozoznanie horkosti. Na porovnanie, existujú len dva druhy receptorov, ktoré identifikujú slanú chuť. Horká chuť piva z väčša pochádza z chmeľu. Kyseliny alfa a beta, ktoré sa nachádzajú v chmeli, ako aj nízke koncentrácie etanolu v pive, sa viažu na tri z týchto 25 „horkých“ receptorov. To po vypití piva signalizuje v mozgu výrazne horkú chuť, píše . Nechuť k pivu je u niektorých do veľkej miery vlastne aj výsledkom dlhodobého evolučného inštinktu. U ľudí sa počas vývoja vyvinuli receptory. Rozpoznávajú horkú chuť predovšetkým pre vlastnú bezpečnosť, aby identifikovali jedovaté a pre telo škodlivé potraviny. Horká chuť je v ľudskom tele geneticky považovaná za varovný signál na otravu, čo potvrdil aj vedecký tím v štúdii z roku 2009. Publikovali ju v časopise Chemosensory Perception. Je evidentné, že veľa toxických zlúčenín má horkú chuť. Inými slovami: práve preto, že niečo chutí horko, nás môže primárne odradiť od konzumácie. To nás privádza k vedeckým poznatkom o takzvaných genetických funkčných polymorfizmoch. Sú známe aj ako genetické variácie. Vzhľadom na to, že existuje toľko chuťových receptorov pre horkosť, je možné skonštatovať, že horké príchute ​​majú množstvo dedičných genetických možností. Väčšinu z nich sme tak schopní tolerovať. Podľa vedeckej štúdie z roku 2017 uverejnenej v časopise Scientific Reports, receptor nazývaný TAS2R16 (jedným z 25 receptorov horkosti v ľudskom tele), má 17 polymorfizmov vrátane variantu, ktorý je spojený s alkoholovou závislosťou. Vedci zdôrazňujú, že jedným z najjednoduchších indikátorov horkej citlivosti je počet chuťových pohárikov v ústach. Čím viac chuťových pohárikov máte, tým je väčšia pravdepodobnosť, že vám pivo chutiť nebude. „Horké“ receptory však nie sú jedinými faktormi, čo ovplyvňujú chuťové vnímanie horkosti. Karbonizácia v pive premieňa naše tzv. „chladné“ receptory. Tie spôsobujú napríklad to, že mentolová žuvačka chutí „chladivo“ a napríklad škoricovú chuť zase vnímame „horúco“. Studené receptory majú tiež genetické variácie, takže aj keď nie ste citlivý na horkosť piva, receptory, ktoré signalizujú chlad, môžu spôsobiť, že pivo je vám chuťovo nepríjemné.
http://web.archive.org/web/20200930072959/https://www.aktuality.sk/clanok/608526/nechuti-vam-pivo-aku-poruchu-maju-tito-ludia/
Turistom sa „predávajme“ spoločne
Štátny tajomník ministerstva športu a turizmu Poľskej republiky Dawid Lasek pre Hospodárske noviny.
Počul som o tom, ale nepoznám detaily. Na úrovni vlády sa o tom zatiaľ nehovorí. Napríklad vo Švajčiarsku podobné projekty fungujú. Ale u nás je prvou otázkou, koľko by to stálo a ako by to zasiahlo životné prostredie. Keby bol tunel realizovateľný, bolo by to veľmi dobré, lebo by urýchlil transport medzi Poľskom a Slovenskom. Kľúčový nie je tunel, ale lepšie prepojenie Poľska a Slovenska cestnou a železničnou infraštruktúrou, plne vyhovujúcou nákladnej doprave. Stále to isté. Na druhej strane, aj tí naši rozmýšľajú podobne. Je to strategický problém strednej Európy. Musíme vymyslieť, ako spolupracovať tak, aby sme si nekonkurovali a vytvárali spoločné destinácie, značky a produkty. Máme geografické podmienky, ktoré nám to umožňujú. Je na našich vládach, aby sme našli spoločnú reč. Poľsko momentálne predsedá V4, vo Varšave sa konalo stretnutie ministrov venované cestovnému ruchu a návrhom, ako by mala stredná Európa spolupracovať a navzájom si nekonkurovať. V tejto oblasti je V4 dôležitou platformou. Ale samozrejme, vláda to sama nedokáže, pokiaľ sa nedohodnú lokálni podnikatelia. Zhora sa to nedá nadiktovať. My ich však môžeme podporiť politicky a strategicky. To je naša úloha.
http://web.archive.org/web/20221206002953/https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/926612-turistom-sa-predavajme-spolocne
Jeleň na ceste spôsobil dopravnú nehodu
Okresný dopravný inšpektorát v Leviciach dokumentuje okolnosti dopravnej nehody, pri ktorej sa zranili dvaja ľudia.
Mladému 21-ročnému vodičovi vozidla Škoda Octavia vbehol do cesty medzi Mýtnymi Ludanmi a Hontianskou Vrbicou jeleň. „Vyšiel z pravej priekopy a došlo k zrážke s pravou prednou časťou vozidla. Jeho vodič sa zachoval duchaprítomne a udržal auto na ceste," informovala o tom polícia na sociálnej sieti. Vozidlo sa však dostalo do šmyku a narazilo do protiidúceho mercedesu, ktorého 44-ročný vodič, keď videl zrážku pred sebou, s vozidlom zastavil. Pri nehode sa zranili vodič škody a spolujazdkyňa v mercedese. Jeleň, ktorý zrážku zavinil, po nehode ušiel.
http://web.archive.org/web/20200417074418/https://www.aktuality.sk/clanok/726629/jelen-na-ceste-sposobil-dopravnu-nehodu/
Jojkári by sa mali mať na pozore: Rastie im konkurencia
Hviezdy televízie JOJ sa o pár rokov môžu obávať o svoje teplé miestečká. Deti, ktoré sa zapojili do jedinečnej výstavy o televíznom svete, ukázali, že sú neskutočne talentované.
V sobotu sa to v známom obchodnom centre Bory Mall doslova hemžilo talentmi. Najmenší si mohli vyskúšať dabing, profesionálne televízne maskovanie, moderovanie jojkárskeho spravodajstva či súťaženie v Nákupných maniačkách. Marián Hornyak s malými nákupnými maniačkami. Foto: Plus JEDEN DEŇ/Matej Jankovič A hoci to robili prvýkrát, všetkým to išlo na výbornú. Ktovie, možno sa medzi nimi nachádzala aj budúca televízna hviezda.
http://web.archive.org/web/20151120085239/http://www.pluska.sk/soubiznis/domaci-soubiznis/jojkari-mali-mat-pozore-rastie-im-konkurencia.html
Koronavírus: K očkovaniu motivuje najmä snaha chrániť zdravie blízkych, tvrdí prieskum
Ľudia sa nechávajú zaočkovať proti koronavírusu najmä z dôvodu ochrany zdravia svojich blízkych a okolia. Uviedla to až polovica opýtaných. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO, ktorý realizovala pre Iniciatívu za dobré vzťahy.
Pre ochranu vlastného zdravia sa dalo zaočkovať 46,3 percenta respondentov. Tretím najčastejším dôvodom bolo tvrdenie, že respondenti nepotrebovali vakcínu, ale nechceli byť obmedzovaní opatreniami (17,4 percenta). Viac ako 15 percent opýtaných sa nechalo zaočkovať, pretože chceli prispieť k celospoločenskému riešeniu pandémie. Viac ako deväť percent sa spoľahlo na odporúčanie autorít, ako sú lekári či vedci. Prieskum sa realizoval v dňoch 6. až 13. septembra formou telefonického dopytovania na vzorke tisíc respondentov. Cieľom prieskumu bolo získať aj informácie o motívoch očkovaných ľudí, keďže doteraz bola skúmaná najmä motivácia nezaočkovaných.
http://web.archive.org/web/20211021152702/https://www.aktuality.sk/clanok/7fd2v43/koronavirus-k-ockovaniu-motivuje-najma-snaha-chranit-zdravie-blizkych-tvrdi-prieskum/
Ministerka Lubyová pre podozrivé stimuly na vedu odvoláva na ministerstve
Veronika Remišová tvrdí, že hodnotenie stimulov na vedu v rukách SNS je drzý podvod: jedna z firiem dostala menej bodov, ako jej napokon zarátali. Pri druhej hodnotiteľ dodatočne zmenil názor. Ministerka odvolala riaditeľa sekcie na ministerstve.
Ak bola doteraz kauza neprehľadných grantov na vedu, ktoré rozdeľuje SNS, ťažko zrozumiteľná, poslankyňa OĽaNO Veronika Remišová a denník Sme prišli s dvomi zásadnými a zrozumiteľnými zisteniami. Hovoria o podvode a falšovaní hodnotení. Ide o dve firmy, ktoré spolu dostali zhruba dva milióny eur a jedna z nich patrí človeku, ktorý bol v minulosti v jednej firme s predsedom SNS Andrejom Dankom. V prvom prípade ide o to, že súkromnej firme v hodnotení zrazu podozrivo pribudli body a dostala sa nad čiaru medzi úspešné projekty. V jednom z odborných hodnotení udelil hodnotiteľ spoločnosti NaviDate 84 bodov, no na titulnej strane hodnotenia, kde je celkový sumár, sa píše, že ich dostala až 94. Spolu s druhým odborným hodnotením tak dostala 183 bodov z celkového počtu 200. Ak by sa do hodnotenia spoločnosti zarátalo pôvodných 84 bodov, firma by dostala 173 bodov, čo by ju posunulo za firmu Pedal Consulting, ktorá skončila prvá pod čiarou.
http://web.archive.org/web/20190518140151/https://dennikn.sk/1370906/remisova-hodnotenie-stimulov-na-vedu-v-rukach-sns-je-drzy-podvod-nechali-dokazy/
Veselá hudba pre všetkých
Spoločná nahrávka hudobnej všehochute
Keď sa na hudobnej scéne Československa 70. rokov objavilo zoskupenie Originální pražský synkopický orchestr (OPSO) pod vedením zakladateľa, kapelníka, trubkára, pianistu, aranžéra a muzikológa Pavla Klikara, okamžite nieslo punc muzikantského zjavenia. Hudobne sa súbor dovtedy neslýchaným spôsobom koncentroval na americkú tanečnú hudbu 20. a 30. rokov minulého storočia a vždy si zakladal na štýlovej čistote, dobových nástrojoch a precíznej interpretácii. Zvuk, poetika aj energia v duchu vtedajších kapiel vyvolávali až extatické pocity rovnako u divákov, ako u interpretov. Dobovo sa naladiť po interpretačnej stránke pri akceptovaní špecifických hudobných pravidiel nebolo úplne jednoduché. Celá muzikálna estetika s kvalitnou disciplínou pri práci s tónom, frázovaním a štýlovou improvizáciou sú totiž diametrálne odlišné od ostatných druhov hudby. Kapela to brala ako poslanie – odovzdať relatívne zabudnutú hudbu, a v istých okamihoch našej histórie zakazovanú, súčasnému poslucháčovi živým autentickým spôsobom s mikroskopickými detailami optimizmu. Dobový džez, swing, blues, charleston, black bottom alebo foxtrot – to boli domény. OPSO sa vo svete stal známy a jeden čas bol dokonca označovaný za bezkonkurenčne najlepší orchester raného džezu na svete. Neoddeliteľnou súčasťou repertoáru sa v tom čase postupne stali aj najkrajšie melódie československých autorov predvojnovej éry. Navyše – Klikar, po košickej babičke štvrtinový Slovák, nelenil a vypátral aj typické slovenské klenoty. Od svojho vzniku (1974) prešiel OPSO viacerými personálnymi zmenami, ale najviac rezonovalo pôsobenie speváka Ondřeja Havelku (od roku 1976) s nezabudnuteľnou menčestrovou plochou čiapkou pred ústami počas spevu na zmiernenie potenciálnej agresivity svojich sykaviek. V priebehu dvoch desaťročí spolupráce sa stal vďaka svojmu komediálnemu talentu a speváckym dispozíciám miláčikom publika. Orchester hrával okrem koncertov aj do tanca na plesoch a tanečných večierkoch, kde Havelka vystupoval v úlohe charizmatického, ľahko „švihnutého“ tanečného majstra, ktorý špeciálnym spôsobom učil zabudnuté spoločenské tance 20. rokov pri búrlivom potlesku hypnotizovaného publika. Po jeho odchode a založení vlastného súboru Melody Makers (1996) OPSO mierne stratil „šmrnc“ 20. rokov a priklonil sa viac k swingpopovému štýlu. Do tohto obdobia patrí aj spolupráca s nezničiteľným „majstrom viac než deviatich remesiel“, spevákom, textárom, básnikom, skladateľom, spisovateľom, kabaretiérom, filmárom, grafikom, výtvarníkom, zberateľom, režisérom a najmä zakladateľom Divadla Na zábradlí a Semafor Jiřím Suchým. Ich spoločná nahrávka hudobnej „všehochute“ Blues pro tebe… (vyd. Warner Music 2020) vychádza po 22 rokoch znova v remasterovanej podobe. Výber piesní siaha k repertoáru Osvobozeného divadla, Semaforu aj starým „pokleslým“ šlágrom a štandardom, ktoré boli a sú hlavnou položkou repertoárového portfólia OPSO. OPSO svojho času pravidelne hosťoval na pódiu legendárneho divadielka Semafor a pre spoločné vystúpenie na festivale džezového spevu Vokalíza (1983) zaranžovali pre Jiřího Suchého osem melodických kúskov vrátane skladieb Osvobozeného divadla od Jaroslava Ježka a Voskovca s Werichom, ktorých kvalitná spevácka interpretácia nie je vôbec jednoduchá. Aby to fungovalo, spevák musí byť zároveň hercom aj džezmenom. Túto podmienku Suchý jednoznačne spĺňal a navyše bol už aj skúseným autorom hudby, ktorý spieva vlastné texty podobne ako Voskovec s Werichom. Jeho prejav bez pátosu a načančanej popíkovej falše rokmi vo viacerých smeroch významne vyzrel a je pestrejší. To napokon poslucháč na aktuálnej kolekcii Blues pro tebe… , kde nájdeme aj takú vokálno-akrobatickú nástrahu ako rumbu »Devět řemesel«, jednoznačne vycíti. Suchý je totiž spevácky bohém, bez chyby aj akýchkoľvek nepresností v intonácii. Podľa Klikara naspieval každú pieseň z tohto albumu vo viacerých verziách – jednu lepšiu ako druhú, takže nebolo jednoduché vybrať tú pravú. Spevácka virtuozita a textárska bravúra sa prejavuje nielen v ďalších nadčasových piesňach Osvobozeného divadla (»Svítá«, »Ze dne na den«, »Strejček hlad« a najmä senzačná »Půl párku«), ale aj v jeho osobných štandardoch ako »Blues na cestu poslední«, »Bledá slečna« alebo titulná »Blues pro tebe«. Na osvieženie a pripomenutie klasického obdobia inštrumentálkami OPSO (»Tailor-Made«, »There’s a House in Harlem«, »Nevertheless«) nadväzuje senzačne rýmovanými »Sweet Lorraine«, »Symphony in Riffs«, »Bye-bye Blackbird«, »Love Me or Leave Me«. Jeho sofistikovaný literárny vklad do českej popkultúry piesňových textov prakticky nemá nasledovníka, hoci Jiří Dědeček alebo Karel Plíhal sú mu blízki. Na Slovensku tak jednoznačne dominuje Milan Lasica, ktorému sa zľahka priblížil Suchého poetikou ovplyvnený Dušan „Bacil“ Valúch (Slnovrat, Jednofázové kvasenie). Nahrávku veselej hudby pre všetky časy a generácie príjemne dopĺňa booklet s vyznaním Jiřího Suchého a priateľským komentárom Pavla Klikara.
http://web.archive.org/web/20230106064207/https://dennikn.sk/1945083/vesela-hudba-pre-vsetkych/
Amerika získa imunitu voči trumpizmu. Dúfajme
Nie je náhoda, že sa moderná americká politika dostala do svojho najnižšieho bodu práve v čase, keď sa, ako sa zdá, blížila k vrcholu tretia vlna šírenia covidu-19.
Autor je britsko-americký historik Veľké pandémie často prichádzajú ruka v ruke s náboženskou či politickou nákazou. Vo svojej knihe Dejiny peloponézskej vojny Tukydides zaznamenáva, ako počas moru, ktorý medzi rokmi 430 a 426 pred Kristom zdevastoval Atény, ľudia, ako sa zdalo, stratili svoj morálny kompas. „S tým, ako katastrofa prekročila všetky hranice, sa z obyvateľov, ktorí nevedeli, čo sa s nimi stane, stávali úplne ľahkomyseľní ľudia, ktorým nezáležalo na ničom, či už to bolo posvätné, alebo nie… Vytrvalosť v tom, čo ľudia volali česť, nikto neoceňoval… Strach z bohov či zákonov neexistoval a nebolo človeka, ktorý by tomu bránil.“ Ľahostajnosť voči náboženstvu i zákonu podkopali slávnu demokraciu tohto mesta, čo viedlo k zmenšeniu počtu obyvateľov, ktorí neboli aténski občania, a nakoniec aj k obdobiu oligarchie, ktoré sa začalo v roku 411 pred Kristom. Počas epidémie čiernej smrti, ktorá sa rozšírila po Európe v štyridsiatych rokoch 14. storočia, sa od mesta k mestu túlali skupiny flagelantov, ktorí sa rituálne bičovali, pretože chceli odčiniť Boží hnev. Skupiny s menami ako Nosiči kríža, Flagelantské bratstvo či Bratia kríža nosili biele rúcha s červeným krížom na hrudi i chrbte a podobne to bolo aj s pokrývkou hlavy. Pri príchode do mesta bratstvo zamierilo do kostola, vytvorilo kruh a ľahlo si na zem – tvárou dolu a s rukami roztiahnutými ako pri ukrižovaní. Na príkaz „vstaňte v mene čistého mučeníctva“ sa jeho členovia postavili a začali sa biť koženými bičmi zakončenými železnými hrotmi, spievali hymny a opakovane sa vrhali na zem – podľa dobového zdroja – „akoby zasiahnutí bleskom“. V tomto prípade fungovalo čosi viac ako masochizmus. Flagelanti boli mileniálnym hnutím s potenciálne revolučnou agendou, ktorá sa vysmievala autorite duchovenstva a kanalizovala ľudový hnev na židovské komunity. Tie boli obviňované zo zlomyseľného rozširovania moru a masakrovali ich pre to v množstve miest, zvlášť vo Frankfurte nad Mohanom, Mohuči či v Kolíne nad Rýnom. Najhoršia pandémia modernej éry, ktorá sa nesprávne nazýva španielskou chrípkou, v rokoch 1918 až 1918 koincidovala s vlnou násilných revolúcií, pri ktorých sa myšlienky Vladimíra Iľjiča Lenina a ďalších boľševikov prehnali Ruským impériom a podnietili proletárske povstania po celom svete. Mnohí konzervatívci (vrátane Winstona Churchilla či Herberta Hoovera) explicitne hovorili o more boľševizmu. Churchill bol touto metaforou zvlášť nadšený. V článku z roku 1920 nazvanom Jedovaté nebezpečenstvo brojil proti „otrávenému Rusku, infikovanému Rusku, morom zasiahnutému Rusku, Rusku s ozbrojenými hordami…, ktoré sprevádzajú a predchádzajú ich roje hmyzu prenášajúceho týfus zabíjajúci ľudské telá a politické doktríny ničiace zdravie a dokonca dušu národov“. Najradikálnejší antiboľševici v Európe (medzi nimi aj Adolf Hitler) používali podobné biologické metafory (rasová tuberkulóza), aby charakterizovali nielen ideológiu sovietskeho režimu, ale aj Židov, ktorých považovali za Leninových spoločníkov. Americká pravica v tridsiatych rokoch bežne tvrdila, že Hitler – slovami nemecko-amerického básnika Georgea Sylvestra Vierecka – „zachránil celú Európu pred červeným morom boľševizmu“. V skutočnosti bol, samozrejme, sám Hitlerov národný socializmus smrteľnou nákazou, ktorá sa rozšírila medzi nemeckým obyvateľstvom spôsobom, ktorému majú historici dodnes problém porozumieť. Preto som s najhlbšou úzkosťou sledoval udalosti, ktoré sa odohrali vo Washingtone začiatkom januára, keď do Kapitolu vtrhol dav vybičovaný revolučným zápalom prezidenta Donalda Trumpa a rozhodnutý prerušiť potvrdenie výsledkov hlasovania Zboru voliteľov kongresom, čo bol posledný krok ústavou predpísaného procesu prezidentských volieb. Nezáleží na tom, aký cudzí pojem chcete použiť – prevrat, puč, autogolpe –, isté však je, že od tretieho novembra sa Trump pokúšal zvrátiť výsledok prezidentských volieb, ktoré prehral, používal mafiánsku taktiku (len sa započúvajte do jeho výzvy Bradovi Raffensbergerovi, ministrovi vnútra štátu Georgia) i cynickú právnu výzbroj. V prvú tohtoročnú stredu nielenže hecoval dav, ale neskôr aj povedal, že ho „miluje“ za to, čo urobil. Tým jasne porušil svoj sľub, ktorý zložil pri nástupe do funkcie, že bude „zachovávať, chrániť a obraňovať Ústavu Spojených štátov“. V angličtine existujú pre to, čo Trump urobil, dokonale pasujúce slová. Ak by ste prebudili otcov zakladateľov a spýtali sa ich na ich názor, použili by ich. Trump je demagóg, ktorý by chcel byť tyranom a ktorého pohŕdanie vládou práva a podnecovanie protištátnej činnosti a vzbury boli našťastie pre nás všetkých zmarené jeho vlastnou nekompetentnosťou a takisto, samozrejme, oddelením jednotlivých zložiek moci a inými ústavnými brzdami, ktoré vymysleli zakladatelia únie dobre si vedomí, že jedného dňa sa takýto človek môže stať prezidentom. Dostal som otázku, aká je najlepšia historická analógia k tomu, čo sa stalo predminulý týždeň vo Washingtone. Žiadna nie je taká, aby nekrívala aspoň na jednu nohu. Bolo to podobné situácii, keď Oliver Cromwell rozpustil anglický takzvaný dlhý parlament v roku 1653? Zjavný rozdiel spočíva v tom, že Cromwel uspel a vyhlásil sa za lorda protektora. A čo rozpustenie francúzskeho národného zhromaždenia, ktoré v roku 1851 dosiahol Louis Napoleon Bonaparte? Aj Bonaparte nakoniec uspel a založil druhé cisárstvo. A čo napríklad Mussoliniho pochod na Rím v roku 1922? Rozdiel spočíva v tom, že kráľ Viktor Emanuel hodil premiéra Luigiho Factu cez palubu, odmietol vyhlásiť výnimočný stav a potom na jeho miesto dosadil Mussoliniho. Hitlerov pivný puč z roku 1923 sa podobne ako udalosti vo Washingtone skončil fiaskom. Ale neodohral sa v hlavnom meste a nebol inšpirovaný ani nemeckým kancelárom, ani prezidentom. Navyše tento pokus o puč skončil masívnou streľbou, pri ktorej v mníchovských uliciach zahynulo 16 nacistov, a uväznením Hitlera a iných konšpirátorov, čo je v zásadnom protiklade k záhadnej zhovievavosti voči trumpistom, s výnimkou Ashli Babbittovej, ktorú zastrelil príslušník kapitolskej polície v civile vo chvíli, keď preliezala cez rozbité dvere do traktu predsedníčky Snemovne reprezentantov. Môj kolega zo stránky Bloomberg Opinion Noah Smith vidí paralelu s Japonskom v tridsiatych rokoch minulého storočia, ale v tomto prípade, podobne ako v prípade mnohých juhoamerických či blízkovýchodných prevratov, hrali úlohu ultranacionalistickí nižší armádni dôstojníci. Niečo podobné sa dá napísať aj o podplukovníkovi Antoniovi Tejerovi, ktorý v roku 1981 spolu s dvomi stovkami príslušníkov policajného zboru Guardia Civil zaútočil na španielsky parlament. V protiklade k tomu americké ozbrojené sily neústavné prevzatie moci nepodporili. Podpora pre Trumpa je tým menšia, čím vyššie v štruktúre velenia idete. Príkladom nech sú nedávno penzionovaní generáli, ktorí patria k jeho najvehementnejším kritikom. Je pravdou, že medzi policajnými dôstojníkmi v celých Spojených štátoch má Trump značnú podporu a videozáznamy z Kapitolu, zdá sa, ukazujú, že niektorí z tamojších policajtov sa s davom solidarizujú alebo ho dokonca navádzajú. Celkovo sa však ukazuje najmä to,
http://web.archive.org/web/20220924164738/https://dennikn.sk/2234074/amerika-ziska-imunitu-voci-trumpizmu-dufajme/
Koho si Fico vybral za svojho človeka v Banskej Bystrici: Polóny bol zadobre so všetkými vrátane Kotlebu
V súčasnom krajskom zastupiteľstve majú pohodlnú väčšinu nezávislí podporujúci Lunterovo vedenie a poslanci, ktorí prešli zo Smeru do Pellegriniho Hlasu. Otázkou zostáva, ako sa po voľbách zachovajú noví poslanci Hlasu.
Keď Adrián Polóny koncom júna spolu s Robertom Ficom oznámil svoju kandidatúru na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja, situáciu pred voľbami prirovnal k menu v reštaurácii. „Nie je nič horšie, ako keď prídete do reštaurácie a z menu majú už len jedno jedlo,“ zdôvodnil svoju kandidatúru a vyhranil sa proti vicežupanovi Ondrejovi Lunterovi, ktorý chce na poste predsedu kraja nahradiť svojho otca. Po mesiaci a pol stál Polóny v stredu znovu na tlačovej konferencii s Ficom a súčasné vedenie župy kritizoval za to, ako čerpá eurofondy. Predseda Smeru spomenul aj Petra Pellegriniho, vyčítal mu, že ho to „ťahá do progresívneho liberálneho prostredia“, podobne ako Luntera. „Povedzme to konečne jasne a nahlas. Kandiduje tu za predsedu samosprávneho kraja syn terajšieho predsedu, pán Lunter. Je evidentné, že ho to veľmi ťahá do progresívneho liberálneho prostredia. Ale pozerajte sa, kto sa za ním ťahá. Asi nie je náhoda, že aj tomu Petrovi Pellegrinimu to strašne pri tom srdiečku tak nejako tlkoce, keď vidí liberalizmus a progresivizmus,“ vyhlásil Fico pred župným úradom v Banskej Bystrici. Miestna župa je jednou z tých, kde sa odohrá súboj kandidátov Smeru a Hlasu. V Banskobystrickom kraji bude súboj Smeru a Hlasu o to zaujímavejší, že Pellegrini nepodporil Polónyho, ktorý je jeho dlhoročným priateľom. Predseda Hlasu povedal, že nepovažuje za správne, aby „tento človek“ riadil župu. 48-ročný podnikateľ z Banskej Bystrice bol v minulosti vo firme Tokaj & CO s Norbertom Bödörom a z pozície predsedu predstavenstva SAD Zvolen, najväčšieho dopravcu v Banskobystrickom samosprávnom kraji, mal dobré vzťahy a kontakty s takmer všetkými županmi vrátane Mariana Kotlebu. Tesne pred župnými voľbami v roku 2017 s ním podpísal dodatky k zmluvám, ktoré dopravcovi predĺžili biznis o ďalšie roky. „Politika nemôže byť o kamarátšaftoch,“ vysvetľoval na začiatku júla Peter Pellegrini, prečo Hlas nepodporuje v župných voľbách Polónyho, ale jeho najväčšieho súpera Ondreja Luntera. Okrem priateľstva spája Pellegriniho a Polónyho aj to, že SAD Zvolen
http://web.archive.org/web/20221129154020/https://dennikn.sk/2964496/koho-si-fico-vybral-za-svojho-cloveka-v-banskej-bystrici-polony-bol-zadobre-so-vsetkymi-vratane-kotlebu/
Na informatizáciu k nám z Bruselu tečú milióny. Dá sa to aj lacnejšie
Verejný cloud môže pomôcť štátu prinášať lepšie služby pre občanov, tvrdí odborník z Kanady.
Verejný cloud je verejné úložisko dát, ktoré môže pomôcť štátu prinášať lepšie služby pre občanov. Na to, aby verejné inštitúcie adaptovali cloudové technológie správne, potrebujú partnerov z radov súkromných poskytovateľov týchto služieb. Na medzinárodnom kongrese Itapa 2018 to pre TASR uviedol David Colebatch zo spoločnosti Aliter Technologies, Kanada, ktorá pomáha zákazníkom migrovať systémy do prostredia verejného alebo hybridného cloudu. Štátna správa by podľa neho mala vždy čerpať odborné znalosti od súkromného sektora, pretože má väčšie skúsenosti s využívaním cloudu. "Technológie sa stále rýchlejšie menia, a preto by štátna správa mala naplno využiť svoje kapacity a tam, kde im chýba potrebná expertíza alebo skúsenosti, požiadať o pomoc pri ich implementácii," podotkol Colebatch s tým, že vníma množstvo partnerstiev súkromného a verejného sektora, v rámci ktorých firmy z privátneho sektora pomáhajú ministerstvám budovať ich . Na druhej strane, priemysel sa podľa neho v súčasnosti odkláňa od budovania privátnych cloudov smerom k hybridným a verejným cloudom. "Keď potrebujete využívať najmodernejšie technológie, expertízu, ktorou nedisponujete, a skúsenosti, ktoré nemáte vo svojich vlastných radoch, musíte byť otvorení ísť cestou externej spolupráce," zdôraznil. Veľkou výhodou využitia poskytovateľov verejných cloudových služieb je podľa neho lepšia ochrana pred kybernetickými útokmi. Namiesto budovania svojej vlastnej ochrany je totiž možné využiť veľkú kapacitu, expertízu a skúsenosti, ktoré títo poskytovatelia majú na globálnej úrovni.
http://web.archive.org/web/20221202160014/https://www.aktuality.sk/clanok/641805/na-informatizaciu-k-nam-z-bruselu-tecu-miliony-da-sa-to-aj-lacnejsie/
Saudskoarabský kráľ pricestoval do Japonska
Saudskoarabský kráľ Salmán pricestoval dnes na návštevu Japonska. Na tokijskom letisku Haneda ho privítal japonský korunný princ Naruhito.
Ide o prvú návštevu saudskoarabského monarchu v Japonsku za takmer 50 rokov, hoci 81-ročný Salmán zavítal do tejto krajiny už v roku 2014 ako princ. Kráľ sa v pondelok stretne s japonským premiérom Šinzóom Abem, na utorok má naplánované prijatie u 83-ročného japonského cisára Akihita. Saudská Arábia je najväčším dodávateľom ropných produktov pre Japonsko, tretiu najväčšiu ekonomiku sveta, ktorá sa opiera práve o Blízky východ ohľadom energetických komodít. Tokio dúfa, že kráľovu návštevu využije na rozšírenie vzťahov s Rijádom a diverzifikáciu svojho hospodárstva vrátane prebádania možností na zvýšenie japonských investícií v neenergetických sektoroch, akými je napríklad výroba, uviedli japonskí činitelia, ktorých na svojej webovej stránke citoval denník The Straits Times. Salmán, ktorý je na mesačnom turné po ázijských krajinách, sa v Japonsku zdrží do stredy. Za sebou má už pobyt v Malajzii a Indonézii. Z Japonska odcestuje do Číny a na Maldivy. Jeho sprievod pozostáva z vyše 1000-členného personálu a stoviek luxusných limuzín. V Tokiu si jeho delegácia zarezervovala 1200 hotelových izieb.
http://web.archive.org/web/20170627152425/https://www.aktuality.sk/clanok/423434/saudskoarabsky-kral-pricestoval-do-japonska/
Metla, panvica, vankúš – prečo je pre ženu najnebezpečnejším miestom jej vlastná domácnosť
To, že k násiliu dochádza v domovoch, ktoré máme stále zafixované ako súkromný priestor, kde sa odohráva najintímnejšia časť našich životov, len prispieva k tomu, že zostáva nepovšimnuté a bagatelizované.
Sú to bežné veci ako pohár, metla, povraz na vešanie bielizne, prikrývka. Veci, ktoré sa vyskytujú v každej domácnosti – od najbiednejšej po najbohatšiu. Presne to isté platí aj pre domáce násilie: aj to býva vo všetkých typoch bytov a domov. A ženu môže násilník zraniť, zmrzačiť či rovno zabiť črepom z najobyčajnejšieho pohára, rovnako ako kusom z nejakej luxusnej súpravy. Ženské aktivistky z viacerých krajín sveta, ale aj OSN opakovane robia výstavy predmetov, ktoré boli použité na násilie voči ženám. Často ide o banálne veci dennej potreby – také, čo sú poruke a na ich použitie netreba nijaké špeciálne schopnosti. Stačí len sila a zúrivosť útočníka. Tieto výstavy majú upozorniť na to, že dokonca aj v krajinách, kde sa odohrávajú vojnové konflikty, prevraty či je tam všeobecne nízka miera bezpečnosti vo verejnom priestore, ženám hrozí najväčšie nebezpečenstvo v ich domovoch a od ich partnerov alebo blízkych príbuzných. Podľa správy OSN z roku 2018 viac ako polovica (presnejšie 58 percent) žien, ktoré sa na svete stali obeťou vraždy, zomrela rukou blízkeho príbuzného. Vraždám nezriedka predchádzali opakované bitky, vyhrážky, psychické týranie či znásilnenie. Odohrávali sa za dverami domov a bytov. „Práve som chystala večeru a na panvicu som naliala olej. Už prskal, keď
http://web.archive.org/web/20190520005950/https://dennikn.sk/1461197/metla-panvica-vankus-preco-je-pre-zenu-najnebezpecnejsim-miestom-jej-vlastna-domacnost/
Koronavírus: Bratislavskí hygienici nevedia odhadnúť, dokedy budú školy zatvorené
Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) Bratislava nateraz nevie odhadnúť, dokedy bude obmedzená prezenčná výučba na 2. stupni základných škôl a na stredných školách v Bratislavskom kraji.
Platnosť vyhlášky o obmedzení prezenčnej výučby v určených školách nie je z časového hľadiska možné presne odhadnúť, keďže uvedené bude závisieť od ďalšieho vývoja epidemiologickej situácie v Bratislavskom kraji," uviedli regionálni hygienici. Deklarujú, že pandemickú situáciu v Bratislave i v okresoch Senec, Pezinok a Malacky sledujú a vyhodnocujú. Sedemdňová incidencia ochorenia COVID-19 obyvateľstva všetkých vekových kategórií v Bratislavskom kraji je však podľa úradu momentálne tretia najhoršia na Slovensku (1175 pozitívnych prípadov na 100 000 obyvateľov za sedem dní). Okresy Pezinok a Senec patria podľa hygienikov v tomto epidemiologickom ukazovateli medzi najhoršie v krajine. Prerušenie prezenčnej výučby pre druhý stupeň základných škôl a stredné školy v Bratislavskom kraji je preto podľa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva potrebné považovať za jeden z efektívnych prostriedkov na zníženie miery šírenia infekcie medzi deťmi navzájom i medzi deťmi a dospelými v ich okolí. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba považuje za správne, že zostávajú otvorené prvé stupne základných škôl. „Verím, že hybridné vzdelávanie môže čiastočne pomôcť zlepšeniu situácie," skonštatoval s tým, že chápe postoj ministerstva školstva, ale aj zdravotné aspekty. V celom Bratislavskom kraji zatvoria od pondelka (6. 12.) druhý stupeň základných škôl a stredné školy. Školáci sa tu budú učiť dištančnou formou. Výnimkou sú len materské školy a prvý stupeň základných škôl.
http://web.archive.org/web/20220127023041/https://www.aktuality.sk/clanok/hz2ty4q/koronavirus-bratislavski-hygienici-nevedia-odhadnut-dokedy-budu-skoly-zatvorene/
Aj Hitler bol Žid, povedal Lavrov na adresu Zelenského. Putin sa za jeho slová ospravedlnil Izraelu
Rusko obvinilo Izrael, že podporuje "neonacistický režim" v Kyjeve.
Ruský prezident Vladimir Putin sa v telefonáte s izraelským premiérom Naftalim Bennettom ospravedlnil za nedávny výrok ministra zahraničia Sergeja Lavrova o židovskom pôvode Adolfa Hitlera, oznámila kancelária izraelského predsedu vlády. Informovala o tom agentúra Reuters a list Haarec, podľa ktorého Bennett ospravedlnenie prijal a poďakoval Putinovi za objasnenie jeho postoja voči Židom a pamiatke holokaustu. Kremeľ vo svojom vyhlásení po rozhovore štátnikov diplomatickú roztržku kvôli Lavrovovmu výroku priamo nespomenul, podotkla agentúra Reuters. Šéf ruskej diplomacie cez víkend v televíznom rozhovore s talianskou televíziou v súvislosti s židovským pôvodom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vyhlásil, že to nepopiera údajné nacistické prvky v jeho krajine a že aj vodca nacistického Nemecka Hitler "mal židovskú krv" a "najväčší antisemiti bývajú Židia". Svojím výrokom vyvolal pobúrenie v Izraeli, tamojšie ministerstvo zahraničia si v pondelok kvôli tomuto tvrdeniu predvolalo ruského veľvyslanca. Proti slovám Lavrova sa ohradil aj Bennett a taktiež šéf pamätníka obetiam holokaustu Jad vašem. Izraelský minister zahraničia Jair Lapid výroky označil za . " uviedol Lapid. Rusko následne obvinilo Izrael, že podporuje "neonacistický režim" v Kyjeve. Z Moskvy podľa denníka The Guardian zaznelo, že Lapid robí "protihistorické" poznámky o holokauste, ktoré . Moskva dlhodobo bez pádnych dôkazov vykresľuje vládu v Kyjeve ako neonacistickú. Kremeľ vo vyhlásení po dnešnom rozhovore Putina s Bennettom podľa agentúry TASS okrem iného uviedol, že obaja štátnici pred nadchádzajúcim výročím konca druhej svetovej vojny Bennett dnes podľa Reuters tiež uviedol, že požiadal Putina, aby zvážil možnosť evakuácie obliehaných oceliarní Azovstaľ v ukrajinskom Mariupole. Podľa svojich slov túto žiadosť vzniesol po predchádzajúcom rozhovore s ukrajinským prezidentom Zelenským. Putin podľa neho sľúbil zriadiť koridor na evakuáciu civilistov. Kremeľ vo vyhlásení uviedol, že Rusko je pripravené poskytnúť bezpečný priechod civilistom z Azovstaľu, Kyjev by podľa neho mal nariadiť ukrajinským bojovníkom, ktorí sa tam nachádzajú, aby zložili zbrane.
http://web.archive.org/web/20221127083334/https://www.hnonline.sk/svet/27582610-aj-hitler-bol-zid-povedal-lavrov-na-adresu-zelenskeho-putin-sa-za-jeho-slova-ospravedlnil-izraelu
Útok medveďa na bežca pri Valči: Ísť si zabehať hlboko do lesa za šera a potichu je riziko (rozhovor)
So zoologičkou Národného parku Veľká Fatra Máriou Apfelovou sme rozoberali, aké okolnosti sprevádzali posledný útok medvedice na bežca v Lúčanskej Malej Fatre.
Podľa ochranárov sa pri poslednom útoku medvedice na bežca vo Valčianskej doline spojilo hneď niekoľko faktorov, pri ktorých sa riziko stretu s medveďom zvyšuje. Okolnosti, ktoré sú o prípade doposiaľ známe, sme rozobrali so zoologičkou a odborníčkou na veľké šelmy z Národného parku Veľká Fatra . – či išlo o prirodzený areál výskytu medveďa; – že medvedica nemala zmenené správanie a nevyhľadávala odpadky; – ako vyzeralo miesto, kde k útoku došlo a čo z neho ochranári vyčítali; – aké trasy využívajú na presun medvede a či počuť ich chôdzu; – čo je to za zviera, ak počujeme fučanie alebo šušťanie; – kedy sa medvede uložia na zimný spánok a v akej fáze sú aktuálne; – rady, kedy do lesa nechodiť a ak už dôjde k stretu s medveďom, čo určite nerobiť. Treba si uvedomiť, že podhorská obec Valča je už postavená na okraji lesa a miesto útoku bolo od intravilánu vzdialené vzdušnou čiarou 5 kilometrov, čo je už hlboko v lese. Je to zhruba na polceste medzi hlavným hrebeňom Lúčanskej Malej Fatry a obcou. Stalo sa to takmer 2,5 kilometra od centra lyžiarskeho strediska a 900 metrov od vrcholovej stanice lanovky nad zjazdovkami, čiže je to uprostred lesa v prirodzenom prostredí medveďa. Čo je blízky pohyb medveďa pri intraviláne je pomerne ťažké zadefinovať, pretože veľmi rýchlo meníme krajinu a medvede a iné druhy zvierat sa snažia prispôsobovať podmienkam a ponukám, ktoré im krajina poskytuje. V lesoch vznikajú rekreačné a chatové osady, pod lesmi sejeme kukuricu, ktorá láka zvieratá bližšie k ľuďom. V tomto prípade sa však medveď nepohyboval blízko obce, ale uprostred lesa a na súmraku. Miestneho poľovného hospodára, s ktorým sme sa boli na miesto útoku pozrieť, som sa pýtala špeciálne na to, či medvedica, ktorú v tejto lokalite dlhšie pozorovali, niekedy schádzala ku kontajnerom alebo k lyžiarskemu areálu. Odpovedal, že nikdy. Videli ju križovať zjazdovku len raz, aj to medzi 5. a 6. hodinou ráno a pokračovala do lesa. V minulosti turistov dokonca upozorňovali, že v okolí lyžiarskeho strediska sa v lese pohybuje medvedica s tromi mladými. Stredisko však obchádzala z väčšej vzdialenosti, aby neprišla do kontaktu s ľuďmi. Prechádzala s mláďatami cez 2 doliny do predhoria, kde sa chodili kŕmiť. Pri akomkoľvek náhodnom stretnutí s človekom, medvedica dávala o sebe vedieť, dupala nohami a fučala. Išlo teda o medvedicu, ktorá sa vyhýbala stretu s človekom a nemala narušené správanie. K napadnutiu došlo nad hornou stanicou lanovky za horskými lúkami, ktoré pokračujú v smere hrebeňa na lokalitu Javorina. Presné miesto sme našli podľa popisu horských záchranárov. Aby sa k poranenému bežcovi dostali, museli totiž vysekať stromy v mladine. Vďaka tomu sme našli presné miesto, kde k útoku došlo. Bolo to na žltej turistickej značke na lesnej ceste, sprava aj zľava bola hustá buková mladina. Viditeľnosť do okolia tu bola veľmi nízka, stromy majú stále pomerne veľa listov. K stretu bežca s medveďom tu muselo dôjsť na veľmi blízku vzdialenosť. Obhliadkou, ktorú sme spravili spolu so Zásahovým tímom pre medveďa hnedého sme zistili, že v smere na lyžiarske stredisko vpravo v mladine sú miesta s vychodenými cestičkami po zvieratách, černice a rozbité pne, čo sú znaky po prítomnosti medveďa, ale aj iných zvierat. Krížom cez žltú značku, smerom zo Slovianskej doliny, prechádza do Valčianskej doliny lesná prť, alebo chodník, ktorý zvieratá využívajú na prechod medzi dolinami. Podľa toho, čo nám potvrdil aj miestny poľovník, je to miesto, kde majú pozorovaniami overené, že tadiaľ v minulosti prechádzala medvedica s mladými z jednej doliny do druhej. Vľavo od žltej turistickej značky vedie paralelne ďalší zvierací chodník. Podľa toho, čo nám povedal poľovník, videli v ten deň bežať nejakého bežca po 17. hodine hore zjazdovkou s čelovkou na hlave. Oblečené mal krátke nohavice, podľa toho si svedok myslí, že to bol rovnaký muž, ako bol napokon aj napadnutý. Okolnosti tejto udalosti ale bude ďalej došetrovať Zásahový tím pre medveďa hnedého. Hovor na tiesňovú linku bol realizovaný okolo 18.00 hod, kedy je v lese už šero. V okolí strediska poľovníci už niekoľkokrát upozorňovali bežcov s čelovkami, že by na šport nemali využívať lesné cesty, najmä nie za šera a v noci, že bezpečnejší je pohyb na dolinovej ceste počas dňa. Podľa horských záchranárov ich nemal. Podľa človeka, ktorý bežca pozná, údajne zvykol behávať so slúchadlami v ušiach. Pracujeme aj s touto verziou, ale overená nie je. Keď počujete niečo fučať, tak je to najskôr diviak. Keď počujete niečo šušťať, tak je to najčastejšie diviak alebo jeleň, a keď nepočujete nič a občas niečo pukne, tak to môže byť medveď. Medveď sa napriek svojim telesným rozmerom pohybuje pomerne nehlučne, počuť ho možno pri hľadaní potravy, keď prevracia skaly, pne alebo prehrabáva lístie. Medvede veľmi často využívajú lesné chodníky, vychodené trasy, nepredierajú sa húštinami, ak tam vyslovene nejdú zaľahnúť alebo sa pred niečím skryť. Našľapujú tichúčko a s pomedzi týchto spomenutých zvierat sú najtichšie. Ak ide medvedica s mladými, tak ich počuť o trošku viacej. Rovnako bežec v lese na mäkkej blatistej ceste bez lístia je veľmi tichý a navyše rýchly. Ku stretu mohlo dôjsť náhodne a náhle. Poviem vám taký prípad, ktorý sa nám stal. Išli sme s kolegom v rezervácii, kadiaľ nevedie turistický chodník a v jednom momente mi prestala fungovať GPS navigácia. Zastali sme na pár minút a pohli sa ďalej. Nevedeli sme, že 20 metrov od nás bola po celý čas medvedica s mladými. Kým sme stáli, nehybne nás pozorovali a keď sme sa pohli ďalej, smerom k nim, do blízkosti jednej mokrade, medvedica dala mladým pokyn, že tu už nie je bezpečne a tie sa rozbehli hore svahom. Medvedica sa postavila medzi nás a medvieďatá, počkala kým sa dostali do bezpečnej vzdialenosti a potom ich nasledovala. Jemnučko pršalo, my sme od nich nepočuli jeden jediný zvuk, ako v nemom filme. Cupkal dážď, počuli sme ako padajú kvapky a pred nami sa úplne bez hluku pohybovali 3 medvede na vzdialenosť 20 metrov. Ďalej sme pokračovali až po tom, keď sme s nimi nemali žiaden vizuálny kontakt. Túto informáciu máme opäť iba od horských záchranárov, ktorí boli s mužom v kontakte v čase, kedy bol pri vedomí po útoku. Bude potrebné vypočuť si popis celej udalosti od napadnutého muža a spraviť rekonštrukciu udalosti priamo v teréne. Aj toto je úloha Zásahového tímu. Pracujeme aj s verziou, že miesto, kde sa chcel pred medvedicou skryť, mohlo byť blízko medvieďat. Kúsok za tým miestom, kde ho našla horská záchranná služba sú totiž už spomínané černice a rozbité pne, kde sme našli pobytové znaky medveďa. Možno stupňovala útoky preto, že v húštine sa ukryli mláďatá a on v snahe sa vzdialiť od medvedice, sa nechtiac približoval k jej mláďatám. K útoku ju mohol vyprovokovať aj jeho pohyb v húštine skôr, než miesto útoku opustila. Máme však potvrdené, že bežec videl mláďa, takže išlo o vodiacu medvedicu. Pravdepodobne teda išlo o už spomínanú medvedicu, ktorá sprevádzala 3 mláďatá. Medvede nie sú praví zimní spáči ako napríklad netopiere alebo ježkovia, u ktorých to súvisí s klesaním vonkajšej a telesnej teploty. Medvede sa ukladajú na zimný odpočinok kvôli nedostatku potravy. Ak má medveď dostatok potravy a podmienky na to, aby sa k potrave dostal, nemusí ísť spať do brloha. To ale nie je prípad medvedíc, ktoré idú do brloha priviesť na svet potomstvo. Do brloha odchádzajú, ak nemajú potravu, ak napadne veľa snehu a zneprístupní im potravu. Vtedy odchádzajú prečkať toto nepriaznivé obdobie, aby šetrili svoje energetické výdaje. Z fotopascí je dokázané, že samce môžu meniť tieto úkryty aj niekoľkokrát za zimu. Samice sú skôr verné zimnému úkrytu, lebo sú zodpovedné za mláďatá, ktoré chránia pred prechladnutím a musia im zabezpečiť bezpečie, preto z brlhov vychádzajú neskôr. Samce, v prípade, že je menšia snehová pokrývka a je už dostupná potrava, vyliezajú z brlohov už aj vo februári, marci, prípadne v apríli. Samice vychádzajú v apríli až v máji, kedy majú mláďatá lepšiu termoreguláciu, je teplejšie a riziko prechladnutia je nižšie. Máme jesenné obdobie, kedy sa medvede, ale aj diviaky či jelene snažia „vypásť“, nájsť a skonzumovať veľa energeticky bohatej potravy, nahromadiť tuk, lebo potrebujú veľa energie na to, aby prežili zimu. Využívajú akúkoľvek potravu, ktorá im pomôže znásobiť tukové zásoby. V prípade medveďa sú veľmi atraktívnym zdrojom potravy bukvice, ktoré vyhľadáva. Keďže sa už kráti obdobie do napadnutia snehu, začína sa intenzívne kŕmiť aj počas dňa. V prípade, že sú niekde napadané bukvice a je na tom mieste malá aktivita ľudí, riziko stretu s medveďom stúpa. Spozornieť by ste mali aj vtedy, ak v lese uvidíte alebo zacítite nejaké uhynuté zviera. Tie sú vyhľadávané šelmami, akou je aj medveď hnedý, ale tam môžu byť aj diviaky, či iné zvieratá, ktoré si tento kadáver budú privlastňovať ako svoju potravu. Treba spozornieť aj v okolí nejakých krmovísk a vnadísk zvierat. Základ je pohybovať sa tak, aby sme boli v bezpečí, to znamená, minimalizovať možnosť stretu so zvieratami. To znamená, že ak vieme, že začínajú byť aktívne na súmraku až do úsvitu, treba sa vyhnúť tomuto času. Ďalšou zásadou je dať o sebe vedieť. Ak sme potichu, zviera nemá šancu o nás vedieť. Ak robíme primeraný hluk alebo ideme po teréne, ktorý vydáva primeraný hluk, napríklad ak kráčame po lístí, ktoré šuští alebo po štrku, nemusíme robiť ďalší hluk. Ak ideme v prostredí, kde sme sami a prostredie tlmí naše kroky, ak napríklad prší alebo fúka silný vietor, vtedy sa treba prispôsobiť a vydávať nejaké zvuky, ktoré sú špecifické pre ľudí – pustite si rádio, zoberte si rolničku alebo môžete z času na čas niečo nahlas povedať, alebo si zaspievať. Pokiaľ zvieratá o nás vedia, vyhnú sa nám. Väčšina stretnutí so zverou prebehne tak, že o nich ani nevieme. Ak už sa s ním stretneme, treba si uvedomiť, kam fúka vietor. Pokiaľ fúka ku nám, zviera nás nemôže zacítiť a vedieť o nás, kým nás nezačuje alebo nezbadá. Ak zachytí náš pach, zvuk alebo nás včas zbadá, priestor opustí. Ak máme vizuálny kontakt so zvieraťom a ono s nami ešte nie, vtedy je dobré sa vrátiť. Ak je medzi nami dostatočná vzdialenosť a zviera nejde našim smerom, môžeme pokračovať v ceste. Musíme si vedieť vyhodnotiť situáciu, či je to bezpečné alebo môžeme ohroziť našu bezpečnosť. Treba používať zdravý rozum. Ak mám spoločnú cestu s medveďom, nepôjdem rovnakým smerom. Ak moja trasa vedie bližšie k zvieraťu, radšej sa vrátim. Ak sa stretneme na bezprostrednú vzdialenosť, kde už má vizuálny kontakt s nami aj zviera, opäť odporúčame zachovať pokoj, aj takéto stretnutia sa zväčša končia bez vážnych konfliktov. Netreba kričať, rozhadzovať rukami, robiť rýchle pohyby alebo provokovať zviera do útoku. Lebo aj naša obrana môže byť zo strany zvieraťa vyhodnotená ako reakcia, na ktorú musí reagovať obranným útokom. Treba zachovať duchaprítomnosť, vyhodnotiť si, čo sa deje, ako sme ďaleko od zvieraťa, treba sa mu prihovoriť tlmeným kľudným hlasom. Neudržiavajte priamy očný kontakt s medveďom, treba skloniť tvár, prihovoriť sa mu, pomaličky cúvať do bezpečia a väčšinou sa takto dá dostať mimo ohrozenia. Najhoršie prípady sú, pokiaľ sa dostanete do priestoru medzi mamu medvedicu a mláďatá, vtedy je riziko útoku najvyššie. Nasleduje varovné správanie medveďa, začne vydávať nejaké zvuky, pozerať mimo vás, zaklopí uši, to už je znak, že situácia je veľmi vážna. Vtedy sa treba snažiť, aby sme mali pod kontrolou, kde sa nachádzajú mláďatá a dostať sa z toho priestoru preč, ale neutekať, nerobiť prudké pohyby, iba sa čo najkľudnejšie dostať z toho priestoru preč. Pokiaľ máte so sebou sprej na medvede, treba ho mať vždy po ruke, lebo takéto udalosti sa stanú zo sekundy na sekundu. Nie je riešenie mať ho v batohu, alebo ak ho má niekto iný a vy ste najbližšie k medveďovi. Ak má byť účinný, musíte ho mať po ruke. Musíte si byť istý, že viete, ako ho použiť. Musíte vedieť, kde má poistku, kde má spúšť, treba si vedieť vyhodnotiť, ktorým smerom fúka vietor. Môže sa totiž stať, že ak aj sprej máte a viete ho použiť, ale neodhadnete rýchlosť a smer vetra, tak sa môže stať, že účinnú látku odfúkne a vtedy sa môže zdať sprej ako neúčinný. Sprej sa používa naozaj v bezprostrednej vzdialenosti a tak aby to zviera bolo zasiahnuté. Zároveň musíte vedieť odhadnúť, ako fúka vietor, aby ste sprejom nezasiahli seba. Ak už sa stane ten najhorší scenár, že už ste cieľom útoku a medveď sa snaží na vás zaútočiť, najskôr urobí akýsi fingovaný útok. Rozbehne sa, tesne pred vami zastane, hrabne labou alebo len naznačí útok. Takúto situáciu je extrémne náročné ustáť ako psychicky tak aj fyzicky, nikto z nás nevie garantovať, ako v takejto situácii zareaguje. Ak človek stuhne a ustojí to, medveď zväčša v útoku nepokračuje, ale ak sa začnete aktívne brániť, medveď sa vás snaží aktívne spacifikovať. Medvede na Slovensku neútočia na človeka preto, že by ho považovali za potravu, ale snažia sa vždy len zastaviť možnú hrozbu voči nemu alebo jeho mláďatám. Štandardne býva útok krátky, medveď pribehne k človeku, buď udrie labou alebo zahryzne. Odporúča sa zostať na zemi, ruky si prepleťte na šiji, aby ste si chránili priestor okolo chrbtice a krku, treba sa schúliť do guličky, aby ste si chránili životne dôležité orgány na hrudníku a v bruchu, a snažte sa v takomto najmenej objemnom postavení prečkať útok. Samozrejme, nikomu neprajem, aby sa v takejto situácii ocitol a dúfam, že tieto rady ani nebudú potrebné či nutné a že sa každému podarí podobnej situácii vyhnúť. V zásade treba čo najmenej kričať, najmenej sa brániť a po tom, ako útok prestane, vyčkať ešte nejaký čas, pretože ak sa začneme hýbať skôr ako medveď opustí priestor, môže nasledovať ešte druhý alebo ďalší útok, aby sa uistil, že sa k nemu nevrátime. Áno, sú o tom aj doklady. Máme viaceré knihy poľovníkov, ktorí spísali podobné zážitky ľudí, ktorí boli napadnutí medveďmi, takže nie je pravda, že by to bola záležitosť posledných rokov alebo záležitosť obdobia, kedy sa prestala regulovať početnosť medveďa. Útoky sa diali už dávno predtým, dôkazom toho je aj kniha Ferdinanda Bevilaqua , kde opisuje rôzne ťažké útoky až po úsmevné príbehy, kedy sa stretnutie skončilo útekom obidvoch strán. Opisuje však aj príbehy, kedy sa medveď dostal do blízkosti človeka a bol tam aj fingovaný útok, alebo aj ťažké útoky, kedy došlo k poškriabaniu či ťažkým následkom na zdraví človeka. Tieto prípady však boli publikované len v knihe, nie v bežných spravodajských médiách. Mnohé ďalšie zase poznajú a pamätajú len ich aktéri, príbuzní alebo lekári. Áno, máme aj my také pozorovanie. Máme viac voľnočasových aktivít, máme viac času na športovanie, čo je na jednej strane dobré, ale na druhej strane si treba uvedomiť, že aj pohyb v prírode má nejaké pravidlá. V chránených územiach treba dodržiavať pohyb na turistických chodníkoch či v rekreačných centrách. V prípade voľnej prírody sú to oficiálne trasy, na ktoré sú už zvyknuté aj zvieratá a snažia sa im vyhýbať. Pokiaľ používame málo využívané chodníčky, alebo ich využívame v čase, kedy ich využívajú zvieratá, teda v čase súmraku alebo úsvitu, stúpa riziko stretu s nimi. Mali by sme rešpektovať aj životný priestor zvierat, zaujímať sa o ich spôsob života, ich nároky na priestor, potravu. V prírode by sme mali byť vnímaví, správať sa s rešpektom k jej obyvateľom a zodpovedne voči sebe aj iným druhom. Absolútnou samozrejmosťou by malo byť aj odnášanie vlastných odpadkov alebo zvyškov potravy z lesa. Mení sa tiež les samotný. Pestré lesy nahradili monokultúrne porasty s prevahou jedného druhu stromu, klesá ich úživnosť, v posledných rokoch silno stúpla ťažba smrekových porastov a životný priestor zvierat vrátane medveďa sa zužuje. S tým súvisí aj väčšia priestorová aktivita zvierat.
http://web.archive.org/web/20221201011527/https://www.aktuality.sk/clanok/NiOsNub/utok-medveda-na-bezca-pri-valci-ist-si-zabehat-hlboko-do-lesa-za-sera-a-potichu-je-riziko-rozhovor/
Nečas vraj nevedel o odpočúvaní exmanželky
Český expremiér najprv vypovedať nechcel, neskôr sa rozhodol, že sa na to dá, aby nakoniec zopakoval to, čo povedal médiám.
Bývalý český premiér Petr Nečas dnes na súde odmietol, že by v roku 2012 jeho vtedajšiu manželku Radku sledovala vojenská rozviedka. Na výsluchu vyhlásil, že k žiadnej nezákonnosti nedošlo. Informáciu zverejnila česká spravodajská televízia ČT24. Nečas o tomto prípade prehovoril prvý raz. V minulosti odmietol vypovedať. „Nemôžem o tom veľmi hovoriť, avšak povedal som pravdu a nič než pravdu. Zopakoval som iba to, čo hovorím od roku 2013, že podľa môjho najhlbšieho presvedčenia k nijakej nezákonnej činnosti nedošlo... Nemôžem teda byť stíhaný ani ja, ani ďalší obžalovaní,“ povedal Nečas novinárom. Na súde vypovedal s prestávkou približne 3,5 hodiny. Najskôr oznámil svoju verziu, potom odpovedal na otázky žalobcu a advokátov. Na otázku, či vedel, že na jeseň 2012 prebiehalo sledovanie jeho vtedajšej manželky Radky, expremiér odpovedal: „Neviem, ako ste prišli na to, že prebiehalo nejaké sledovanie. Žiadne sledovanie nebolo.“ Štátny zástupca Rostislav Bajger označil Nečasovu výpoveď za starostlivo pripravenú „s cieľom chrániť svoju manželku a ďalších obžalovaných“. Výpoveďou expremiéra sa ale podľa neho nič nemení, pretože „dôkazov je dosť“. Má ísť napríklad o odpočúvanie, ktoré navrhuje pustiť na súde v najbližších termínoch. Podľa stíhaného bývalého šéfa Vojenského spravodajstva Ondreja Páleníka Nečas pravdivo opísal okolnosti vzniku celej kauzy a „veľmi tým nabúral obžalobu“, ktorá tvrdí, že sledovanie zariadila Nečasova terajšia manželka Jana. Pokyn na sledovanie vydal riaditeľ Vojenského spravodajstva, ktorý na to bol riadne oprávnený. „Povedzme, že bola nejaká informácia, ktorú bolo Vojenské spravodajstvo povinné preveriť,“ dodal Páleník. Od koho táto informácia pochádza, Páleník nepovedal. Niekoľko nezávislých zdrojov už ale predtým uviedlo, že Páleník na súde vyhlásil, že sledovanie svojej vtedajšej manželky zadal priamo Nečas. To isté už skôr povedal aj ďalší exšéf rozviedky Milan Kovanda.
http://web.archive.org/web/20210625074340/https://www.aktuality.sk/clanok/274185/cr-necas-vraj-nevedel-o-odpocuvani-exmanzelky/
Revolucionár Belo Hefler: Bez Prahy by tu žiadna revolúcia asi nebola. Nanajvýš by sa to skončilo podtatranskou perestrojkou
Mal som obavy, koľko ľudí sa zapojí, lebo Rožňava už dlho mala prezývku Malá Moskva. Bolo to mesto prešpikované komunistami a ich posluhovačmi, tvrdí revolucionár Belo Hefler.
Kto vás hodnotovo formoval? Najmä mamka a jej evanjelická rodinná výchova. Celý život pracovala v administratíve rožňavskej nemocnice. Otec od nás odišiel, keď som mal asi desať rokov. Mamka bola pokorná, poctivá a statočná žena s čistou dušou. Vychovala nás aj s mladším bratom. Nikdy sa nikam netlačila, všetko dôstojne zvládala ako žena samoživiteľka. Veľmi ju obdivujem, aj vo svojich takmer 87 rokoch sa živo zaujíma o dianie a o to, či sa mám dobre a či som v poriadku. Takých čistých a dobrých ľudí poznám málo. Naši sa nikdy nerozviedli. Otec nás jednoducho opustil a už sa na nás prišiel pozrieť len občas. Zásadný vplyv na mňa nemal, boli sme len v sporadickom kontakte. Pri jeho bohémskom spôsobe života nemal čas na rodinu, jeho prítomnosť v detstve na mňa pôsobila skôr stresujúco. Ak však mám cestu do Košíc, občas sa zastavím pri jeho hrobe v Mokranciach pri Moldave. V kontakte sme boli aj na sklonku jeho života v Bratislave, keď už bol ťažko chorý. Zomrel vo veku, v ktorom budem čoskoro aj ja sám. Ako by ste opísali minulý režim tým, ktorí ho nezažili? Bol to ponurý systém sivej priemernosti ubíjajúci v ľuďoch tvorivosť, radosť zo života a slobodu, ktorá je prirodzenou súčasťou ľudskosti. Taký lepšie situovaný pracovný tábor, kde mal síce každý čo jesť a kde bývať, ale musel držať hubu a krok, inak bol na vedľajšej koľaji, odsunutý na okraj oficiálnej spoločnosti. Tá žila v konštantnej pretvárke. Prvého mája zamávala súdruhom na tribúnach mávadlami, inak si o všetkom myslela svoje. Spätne mám pocit, že aj niektorí na tribúnach si tú maškarádu uvedomovali. Cítili, že to takto nemôže ísť ďalej, že režim je na konci síl, že na to nemá. Súviselo to s obdobnou situáciou v okolitých „bratských“ krajinách sovietskeho bloku, moskovský režim v perestrojke nevynímajúc. Z poprednej svetovej krajiny prvých rokov 20. storočia sa Československo v rukách komunistov v dôsledku ich sociálneho experimentu stalo zbankrotovanou perifériou. To neznamená, že sa tu nič nevybudovalo, ale za vyspelým svetom a možnosťami, ktoré táto krajina, nebyť komunistického prevratu v roku 1948, mala, to vo všetkých úrovniach života zaostávalo. Pád režimu, a nielen u nás, bol preto na sklonku 80. rokov minulého storočia nevyhnutný. Vyčerpal sa morálne i ekonomicky. Šlo o to, či bude nasledovať ďalšia reinkarnácia komunistov s takzvanou ľudskou tvárou alebo sa konečne vrátime do normálu, teda do slobodného sveta, aj so všetkými rizikami a úskaliami, ktoré to ľudom prináša. Zaujímali ste sa vtedy o pomery, v ktorých ste žili? Áno, prišlo to prirodzene. Tesne po skončení stavebnej priemyslovky a pred nástupom na vojenčinu som sa zoznámil s katolíckym kaplánom Jozefom Leščinským, ktorý sa odvtedy stal mojím priateľom. Bol to známy kňaz a profesor teológie, ktorý zomrel na jar tohto roka. Vtedy k nemu chodila rožňavská mládež napríklad zahrať si futbal a iné veci. Ja som k nemu chodil na debaty o filozofii, viere a všetkom možnom. Mal skvelé knihy aj chuť diskutovať. Režim to, samozrejme, nemal rád, a tak ho dal sledovať. Jozef mi dobré a režim provokujúce knihy požičal aj na vojenčinu. Posielal mi ich brat, ktorého si za to predvolali eštebáci a nedostal sa preto ani na vysokú školu. Na vojnu ma zase poslali do Vyškova na Morave k cestno-stavebnému práporu. Tieto prápory boli predtým známe ako takzvané PTP, každému asi niečo hovoria „černí baroni“. Boli tam pre režim menej spoľahliví ľudia, farári či iní intelektuáli, ale najmä potetovaní trestanci, ktorí mali za sebou vraždy, lúpeže, ťažké bitky, a k tomu rôzni iní psychopati a sociopati. Medzi nimi bolo náročné v zdraví prežiť víkend, nieto celú vojenčinu. Ja som sa celkom prirodzene orientoval na „absíkov“, teda absolventov vysokých škôl, s ktorými som trávil najviac voľného času. Komické bolo, že najťažšie to tam znášali typy, ktoré sa predtým tvárili veľmi drsne. Neraz sa stalo, že niekto so zlámanými rebrami ležal na toaletách aj dva dni, kým sa konečne pozviechal a vrátil do izby. Cez víkendy tam pili vojaci aj „lampasáci“, často spolu, lebo aj tí druhí tam boli vlastne za trest. Zvláštna vojenčina. Šikanovali vás? Je to zvláštne, ale nie, celkovo som tam mal pokoj. Snažil som sa mať nadhľad a ten odstup zrejme zo mňa vyžaroval akúsi nedotklivosť voči všetkým primitívnostiam. Keď mi niekto vyhádzal skrinku, len som sa usmial a mávol nad tým rukou. Nenechal som sa vyprovokovať, potom mi už dali pokoj. Časom sa ma ujal starší vojak, dvojmetrový chlap, pred ktorým mali ostatní ohromný rešpekt. Cez víkendy chodil „lampasákom“ zvárať na ich domy či chaty. V nedeľu v noci prišiel naliaty rovno k mojej posteli. Zobudil ma a ja som mu rozprával o Havlovi a podobných témach. Ostatní to museli trpieť, inak by ich svojou silou vyhodil cez okno aj s posteľou.
http://web.archive.org/web/20221102072608/https://dennikn.sk/2602070/revolucionar-belo-hefler-bez-prahy-by-tu-ziadna-revolucia-asi-nebola-nanajvys-by-sa-to-skoncilo-podtatranskou-perestrojkou/
Tón vyhlásení USA je neprijateľný, znie z Kremľa. Lavrov: Západ nezvláda záväzky v Sýrii
Tón vyhlásení USA je neprijateľný, znie z Kremľa. Lavrov: Západ nezvláda záväzky v Sýrii
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes uviedol, že Západ na čele s USA nezvláda svoje záväzky ohľadom Sýrie. Vo vysielaní ruskej televízie NTV Lavrov súčasne vyjadril nepochopenie nad zvolaním posledného zasadnutia Bezpečnostnej rady (BR) OSN a vyslovil podozrenie, že šlo o manéver, ktorého cieľom bolo odpútať pozornosť od náletu západnej koalície na pozície sýrskej armády pod Dajr az-Zaurom. Lavrov pripomenul, že Sýria ako hlavná téma dominovala na zasadnutiach Valného zhromaždenia OSN celý uplynulý týždeň. Dodal, že sa konala aj ministerská schôdzka BR OSN, ako aj dve zasadnutia podpornej skupiny pre Sýriu. vyhlásil Lavrov, ktorý uviedol, že nerozumie, načo bolo nutné zvolávať ďalšie zasadnutie BR OSN počas uplynulého víkendu. dodal Lavrov. Spresnil, že napriek tomuto manévrovaniu sa Rusko bude domáhať dôkladného prešetrenia okolností nedávneho útoku na humanitárny konvoj v Sýrii. Mimoriadne zasadnutie BR OSN sa konalo v nedeľu v New Yorku na žiadosť Británie, Francúzska a USA. Západné štáty sa počas neho snažili zvaliť na Rusko vinu za vyostrenie situácie v Aleppe, kde sýrske vládne jednotky vedú operáciu proti protivládnym povstalcom. Ruský vyslanec pri OSN Vitalij Čurkin následne vyhlásil, že po tom, ako USA umožnili povstalcom preskupiť sa a dostať posily, Moskva Lavrov však dnes vo vysielaní televízie NTV uviedol, že na , ktorú sa podarilo uzavrieť vďaka úsiliu USA a Ruska, je ešte priskoro. Upozornil ale, že Spojené štáty prichádzajú s novými požiadavkami, ktorými podmieňujú plnenie dohody o prímerí zo svojej strany. Lavrov okrem iného vyhlásil, že Spojeným štátom vo veci ich pripravenosti zaútočiť na pozície Frontu an-Nusra, aj keď Washington deklaruje, že táto organizácia je rovnako nebezpečná ako islamský štát (IS). Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil dnes situáciu v Sýrii za , keď komentoval výsledky poslednej mimoriadnej schôdzky Bezpečnostnej rady (BR) OSN. Kremeľský hovorca súčasne označil v sýrskej otázke za neprijateľný. Upozornil, že takáto rétorika Mimoriadne zasadnutie BR OSN venované Sýrii sa konalo v nedeľu v New Yorku na žiadosť Británie, Francúzska a USA. Niekoľko predstaviteľov na ňom naznačilo, že Rusko mohlo spáchať vojnový zločin v súvislosti s minulotýždňovým útokom na humanitárny konvoj pri Aleppe, ktorý si vyžiadal 20 mŕtvych. Rusko však odmietlo zodpovednosť za tento incident, pri ktorom došlo k zničeniu 18 z 31 nákladných vozidiel. Moskva tvrdí, že konvoj ostreľovali sýrski povstalci alebo naň zaútočili americké bezpilotné lietadlá.
http://web.archive.org/web/20161102151651/http://hnonline.sk:80/svet/832250-ton-vyhlaseni-usa-je-neprijatelny-znie-z-kremla-lavrov-zapad-nezvlada-zavazky-v-syrii
Briti budú musieť vysťahovať z domov nelegálnych prisťahovalcov
Briti, ktorí nevysťahujú nelegálnych migrantov zo svojich domov, budú čeliť trestnému stíhaniu.
Britská vláda plánuje požadovať od prenajímateľov nehnuteľností, aby vysťahovali alebo neposkytovali ubytovanie migrantom alebo žiadateľom o azyl, ktorí nemajú povolenie na pobyt v Británii. Informovala o tom dnes agentúra DPA. Prenajímatelia alebo majitelia nehnuteľností, ktorí odmietnu vysťahovať migrantov nedisponujúcich právom na pobyt v Británii alebo si riadne nepreveria ich štatút, môžu čeliť trestnému stíhaniu a trestom odňatia slobody až na päť rokov, uviedol minister pre komunity Greg Clark. „Sme odhodlaní posvietiť si na nečestných prenajímateľov nehnuteľností, ktorí zarábajú na nelegálnych prisťahovalcoch - využívajú zraniteľných ľudí a podkopávajú náš prisťahovalecký systém," povedal Clark. "V budúcnosti budeme od majiteľov nehnuteľností vyžadovať, aby si preverili, či majú ľudia, ktorým svoje nehnuteľnosti prenajímajú, zákonné oprávnenie na pobyt v krajine," dodal. Podľa vlády bude nariadenie týkajúce sa prenajímateľov nehnuteľností súčasťou nového zákona o prisťahovalcoch, ktorý ešte väčšmi sťaží pôsobenie nelegálnych prisťahovalcov v Británii.
http://web.archive.org/web/20150820163911/http://www.aktuality.sk/clanok/301227/briti-budu-musiet-vystahovat-z-domov-nelegalnych-pristahovalcov/