text
stringlengths
0
20.6k
adlam
stringlengths
0
21.1k
(1994),
(𞥑𞥙𞥙𞥔)⹁
(1995), e
(𞥑𞥙𞥙𞥕)⹁ 𞤫
(2004).
(𞥒𞥐𞥐𞥔).
E goɗɗe kadi ɗe cuwaano tawo muuleede:
𞤉 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤯𞤫 𞤷𞤵𞤱𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤮 𞤥𞤵𞥅𞤤𞤫𞥅𞤣𞤫:
, e
⹁ 𞤫
O wallifiima kadi defte ɗiɗi Pulareeje:
𞤌 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤬𞤭𞥅𞤥𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤣𞤫𞤬𞤼𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤭 𞤆𞤵𞤤𞤢𞤪𞤫𞥅𞤶𞤫:
Ñalnde 27 Siilo yawtunde ndee, Goomu Ndeenka e Kisal mo Kawtal Dowlaaji (Conseil de securite de l’ONU) jaɓɓinooma dewbo pullo, Aminata Dikko, jeyaaɗo he fedde Kisal, catal Mali. Kisal ko fedde daraniinde jojjannde aynaaɓe he nder Saahal. Nde o ɓami konngol,  rewrude he peeñirgal ayaawo, Aminata Dikko seyfitii golle waɗ...
𞤙𞤢𞤤𞤲'𞤣𞤫 𞥒𞥗 𞤅𞤭𞥅𞤤𞤮 𞤴𞤢𞤱𞤼𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞥅⹁ 𞤘𞤮𞥅𞤥𞤵 𞤐'𞤁𞤫𞥅𞤲𞤳𞤢 𞤫 𞤑𞤭𞤧𞤢𞤤 𞤥𞤮 𞤑𞤢𞤱𞤼𞤢𞤤 𞤁𞤮𞤱𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 (𞤕𞤮𞤲𞤧𞤫𞤭𞤤 𞤣𞤫 𞤧𞤫𞤷𞤵𞤪𞤭𞤼𞤫 𞤣𞤫 𞤤’𞤌𞤐𞤓) 𞤶𞤢𞤩𞥆𞤭𞤲𞤮𞥅𞤥𞤢 𞤣𞤫𞤱𞤦𞤮 𞤨𞤵𞤤𞥆𞤮⹁ 𞤀𞤥𞤭𞤲𞤢𞤼𞤢 𞤁𞤭𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤸𞤫 𞤬𞤫𞤣𞥆𞤫 𞤑𞤭𞤧𞤢𞤤⹁ 𞤷𞤢𞤼𞤢𞤤 𞤃𞤢𞤤...
Aminata Dikko hollitii golleeji bonɗi ɗi soldateeɓe Mali ɓee e Yoɓee-fella’en Risinaaɓe ɓee mbaɗata he dow Fulɓe ɓe mbiyaani, mbaɗaani, kono ene takkiree wonde jihaadiyankooɓe tan sabu mum en wonde Fulɓe.
𞤀𞤥𞤭𞤲𞤢𞤼𞤢 𞤁𞤭𞤳𞥆𞤮 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤦𞤮𞤲𞤯𞤭 𞤯𞤭 𞤧𞤮𞤤𞤣𞤢𞤼𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤃𞤢𞤤𞤭 𞤩𞤫𞥅 𞤫 𞤒𞤮𞤩𞤫𞥅-𞤬𞤫𞤤𞥆𞤢’𞤫𞤲 𞤈𞤭𞤧𞤭𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤩𞤫𞥅 𞤲'𞤦𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢 𞤸𞤫 𞤣𞤮𞤱 𞤊𞤵𞤤𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤲'𞤦𞤭𞤴𞤢𞥄𞤲𞤭⹁ 𞤲'𞤦𞤢𞤯𞤢𞥄𞤲𞤭⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤫𞤲𞤫 𞤼𞤢𞤳𞥆𞤭𞤪𞤫𞥅 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤶𞤭𞤸𞤢𞥄𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮...
Gila iiñcuru Mali nduu fuɗɗii, fedde Kisal ndee seeraani e waɗde loskooji he kala ɗo njangu waɗi he nder diiwe e gure fulɓe ngam waawde saaktude kaabaaru laaɓɗo wonndude he dalilaaji. Kadi gila ndeen ɓe ceeraani he jeertinde aduna oo e kala jaɓɗo heɗaadeɓe wonnde hayso e ɓe njaɓi wonnde Fulɓe nana he pelle jihaadiyanke...
𞤘𞤭𞤤𞤢 𞤭𞥅𞤻𞤷𞤵𞤪𞤵 𞤃𞤢𞤤𞤭 𞤲'𞤣𞤵𞥅 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤭𞥅⹁ 𞤬𞤫𞤣𞥆𞤫 𞤑𞤭𞤧𞤢𞤤 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤧𞤫𞥅𞤪𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤣𞤫 𞤤𞤮𞤧𞤳𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤸𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤯𞤮 𞤲'𞤶𞤢𞤲'𞤺𞤵 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤫 𞤫 𞤺𞤵𞤪𞤫 𞤬𞤵𞤤𞤩𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤣𞤫 𞤧𞤢𞥄𞤳𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤫 �...
Ceedtagol Aminata Dikko to Goomu Ndeenka e Kisal, bonanndeeji ɗi soldateeɓe Mali e wallidiiɓe mum en Wagner mbaɗata Fulɓe to leydi Mali, addanii jaagorgal Mali caggal leydi, Abdullaay Joop, finnere saɗtunde. Jaabowol makko kadi wonii kittungol, kaaɓningol. Sabu he biyɗe Abdullaay Joop, ko adii fof ko laamu Mali tintina...
𞤕𞤫𞥅𞤣𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤 𞤀𞤥𞤭𞤲𞤢𞤼𞤢 𞤁𞤭𞤳𞥆𞤮 𞤼𞤮 𞤘𞤮𞥅𞤥𞤵 𞤐'𞤁𞤫𞥅𞤲𞤳𞤢 𞤫 𞤑𞤭𞤧𞤢𞤤⹁ 𞤦𞤮𞤲𞤢𞤲𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤧𞤮𞤤𞤣𞤢𞤼𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤃𞤢𞤤𞤭 𞤫 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤣𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤥 𞤫𞤲 𞤏𞤢𞤻𞤫𞤪 𞤲'𞤦𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢 𞤊𞤵𞤤𞤩𞤫 𞤼𞤮 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤃𞤢𞤤𞤭⹁ 𞤢𞤣𞥆𞤢𞤲𞤭𞥅 𞤶𞤢𞥄𞤺𞤮𞤪𞤺𞤢𞤤 𞤃𞤢𞤤𞤭 𞤷𞤢𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭⹁ 𞤀𞤦...
Ngam jaabaade Aminata Dikko, biyɗo laamu Mali ene haani sakkude peeje ngam tabitinde ndeenaagu Fulɓe he nder Mali, Abdullay Joop wiy Mali ko leydi nayeeri, jogiindi pine e aadaaji ɓooyɗi. Ko leydi ndi leñɗi keewɗi koɗdi kadi njillondiri. Laamu mum walla konu mum waawa wiyde ene haɓa he hay leñol gootol keeringol e leñɗ...
𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤶𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤀𞤥𞤭𞤲𞤢𞤼𞤢 𞤁𞤭𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤦𞤭𞤴𞤯𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤃𞤢𞤤𞤭 𞤫𞤲𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤨𞤫𞥅𞤶𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤲𞤢𞥄𞤺𞤵 𞤊𞤵𞤤𞤩𞤫 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤃𞤢𞤤𞤭⹁ 𞤀𞤦𞤣𞤵𞤤𞥆𞤢𞤴 𞤔𞤮𞥅𞤨 𞤱𞤭𞤴 𞤃𞤢𞤤𞤭 𞤳𞤮 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤲𞤢𞤴𞤫𞥅𞤪𞤭⹁ 𞤶𞤮𞤺𞤭𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤨𞤭𞤲𞤫 𞤫 �...
Tuggude he ñalawma mo Aminata Dikko, Cukko-Hooreejo Waalde Kisal, seedtii e yeeso Goomu Ndeenagu mo Kawtal Leyɗeele, haa jaagorgal Abdullaay Joop takkimo wonnde balloowo jooma en “peeje cuuɗiiɗe”, ko biyaaɗe bonɗe ngoni e huccineede he makko he nder laytiiji renndo (reseaux Sociaux) haa addaniimo dogde o suuɗoyi. Ko en...
𞤚𞤵𞤺𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤫 𞤻𞤢𞤤𞤢𞤱𞤥𞤢 𞤥𞤮 𞤀𞤥𞤭𞤲𞤢𞤼𞤢 𞤁𞤭𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤕𞤵𞤳𞥆𞤮-𞤖𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤏𞤢𞥄𞤤𞤣𞤫 𞤑𞤭𞤧𞤢𞤤⹁ 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤼𞤭𞥅 𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤘𞤮𞥅𞤥𞤵 𞤐'𞤁𞤫𞥅𞤲𞤢𞤺𞤵 𞤥𞤮 𞤑𞤢𞤱𞤼𞤢𞤤 𞤂𞤫𞤴𞤯𞤫𞥅𞤤𞤫⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤶𞤢𞥄𞤺𞤮𞤪𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤦𞤣𞤵𞤤𞥆𞤢𞥄𞤴 𞤔𞤮𞥅𞤨 𞤼𞤢𞤳𞥆𞤭𞤥𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤣𞤫 𞤦𞤢𞤤𞥆𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤥�...
Hayso tawii pelle Fulɓe ene keewi hannde he nder Senegaal ne, ko Fedde Ɓamtoore Pulaar Senegaal woni fedde Fulɓe Senegaalnaaɓe fof, sabu ko kayre tan meeɗi dañde cate e peŋɗe he nder wertaango leydi Senegaal hee fof. Hayso tawii ɗuum hannde nattii ne, oon martaba nana ɗoon heddii. Waɗde Fedde Ɓamtoore Pulaar ene foti h...
𞤖𞤢𞤴𞤧𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤫 𞤊𞤵𞤤𞤩𞤫 𞤫𞤲𞤫 𞤳𞤫𞥅𞤱𞤭 𞤸𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤅𞤫𞤲𞤫𞤺𞤢𞥄𞤤 𞤲𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤊𞤫𞤣𞥆𞤫 𞤇𞤢𞤥𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤆𞤵𞤤𞤢𞥄𞤪 𞤅𞤫𞤲𞤫𞤺𞤢𞥄𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤬𞤫𞤣𞥆𞤫 𞤊𞤵𞤤𞤩𞤫 𞤅𞤫𞤲𞤫𞤺𞤢𞥄𞤤𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤬𞤮𞤬⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤴𞤪𞤫 𞤼𞤢𞤲 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤭 𞤣𞤢𞤻𞤣𞤫 𞤷𞤢𞤼𞤫 𞤫 𞤨𞤫𞤽𞤯𞤫 𞤸�...
Kadi kala haaju ene jogii hollitteeɓe ɗum e noddeteeɓe heen. So neɗɗo meereejo finii tan naatii he nder layti renndo ƴattiima leñol Fulɓe, yoo sukaaɓe nele ƴattoo ɗum, So jaayndiyanke walla jaaynde finii wiy ene aybina Fulɓe yoo jaayndiyankooɓe Fulɓe e annduɓe men tuubakiri mbinndu njaaboo, tawa ene mbaawi fennude wall...
𞤑𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤵 𞤫𞤲𞤫 𞤶𞤮𞤺𞤭𞥅 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭𞤼𞥆𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤵𞤥 𞤫 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤫𞤼𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤸𞤫𞥅𞤲. 𞤅𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤬𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤼𞤢𞤲 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤤𞤢𞤴𞤼𞤭 𞤪𞤫𞤲𞤣𞤮 𞤰𞤢𞤼𞥆𞤭𞥅𞤥𞤢 𞤤𞤫𞤻𞤮𞤤 𞤊𞤵𞤤𞤩𞤫⹁ 𞤴𞤮𞥅 𞤧𞤵𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤲𞤫𞤤𞤫 𞤰𞤢𞤼𞥆𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥⹁ 𞤅𞤮 𞤶𞤢𞥄𞤴𞤲'...
So laamu eɓɓi feere waawnde jibinande leñol Fulɓe walla ɗemngal Pulaar ustaare, ko yoo Fedde Ɓamtaare Pulaar yaɓɓu koyɗe mum yettoo mawɓe men e hilifaaɓe men diine e aada, jeertina ɗum en, finndina ɗum en he ko ndeen eɓɓaanda waawi jibinande leñol ngol, diisnondira e pelle Fulɓe goɗɗe ɗee e peeje, tawa kala ko waɗaa he...
𞤅𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤫𞤩𞥆𞤭 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤲'𞤣𞤫 𞤶𞤭𞤦𞤭𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤫𞤻𞤮𞤤 𞤊𞤵𞤤𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤫𞤥𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤆𞤵𞤤𞤢𞥄𞤪 𞤵𞤧𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤴𞤮𞥅 𞤊𞤫𞤣𞥆𞤫 𞤇𞤢𞤥𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤆𞤵𞤤𞤢𞥄𞤪 𞤴𞤢𞤩𞥆𞤵 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤫 𞤥𞤵𞤥 𞤴𞤫𞤼𞥆𞤮𞥅 𞤥𞤢𞤱𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤸𞤭𞤤𞤭𞤬𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤣𞤭𞥅𞤲𞤫 𞤫 𞤢𞥄𞤣𞤢⹁ 𞤶𞤫...
Ene jeyaa e sababuuji ɗemɗe ɗe kaalɗen dow ɗee ƴellitaade haa woni sabaabu ɗemngal Gerek e ɗemngal Latin maayde, ko wonnde pine ɗe ɗeen ɗemɗe ɗiɗi tammbinoo ɗee taw fuɗɗiima hidaade, wonti ko yimɓe seeɗa tan keertori ɗum en he nder renndooji Orop. Ɓeen woni ko ɓe mbiyata “
𞤉𞤲𞤫 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄 𞤫 𞤧𞤢𞤦𞤢𞤦𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤯𞤫 𞤳𞤢𞥄𞤤𞤯𞤫𞤲 𞤣𞤮𞤱 𞤯𞤫𞥅 𞤰𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤧𞤢𞤦𞤢𞥄𞤦𞤵 𞤯𞤫𞤥𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤘𞤫𞤪𞤫𞤳 𞤫 𞤯𞤫𞤥𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤂𞤢𞤼𞤭𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤣𞤫 𞤨𞤭𞤲𞤫 𞤯𞤫 𞤯𞤫𞥅𞤲 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤭 𞤼𞤢𞤥𞤦𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤯𞤫𞥅 𞤼𞤢𞤱 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤭𞥅𞤥𞤢 𞤸𞤭�...
”, suɓaaɓe walla mbiyen yimɓe dowrowɓe, ko wayno laamɓe e mawɓe diineeji en walla ɓesnguuji seeɗe tamnooɓe ngalu e faggudu Orop fof he juuɗe mum en ɓe. Keeweendi he Oropnaaɓe e yimɓe Orop mbaawaano faggitaade he ɗeen gannde nde tawno ɓe mbaawaano taraade e winndude, kadi ɓe nanataa Gerek e Latin, hayso tawii dee, so ɓe...
”⹁ 𞤧𞤵𞤩𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤦𞤭𞤴𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤣𞤮𞤱𞤪𞤮𞤱𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤩𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤩𞤫 𞤣𞤭𞥅𞤲𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤩𞤫𞤧𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤫 𞤼𞤢𞤥𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤𞤵 𞤫 𞤬𞤢𞤺𞥆𞤵𞤣𞤵 𞤌𞤪𞤮𞤨 𞤬𞤮𞤬 𞤸𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤥𞤵𞤥 𞤫𞤲 𞤩𞤫. 𞤑𞤫𞥅𞤱𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤸𞤫 𞤌𞤪𞤮𞤨𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 ...
). Konngol renaissance ngol fayndoraa heen ko wiyde Oropnaaɓe nduttiima he ngonka mum en tuma nde pinal Gerek jaalinoo he nder Orop. Yonta mo pinal e ganndal ƴellitinoo. Yonta mo jeloode mum he nder daartol wonno ko gollinde hakkille mum ngam aastoraade ɗum miijooji luggi ɓulnoo heen ganndal. Ko yonta salaade meedinaad...
). 𞤑𞤮𞤲𞤺𞤮𞤤 𞤪𞤫𞤲𞤢𞤭𞤧𞥆𞤢𞤲𞤷𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤢𞤴𞤲'𞤣𞤮𞤪𞤢𞥄 𞤸𞤫𞥅𞤲 𞤳𞤮 𞤱𞤭𞤴𞤣𞤫 𞤌𞤪𞤮𞤨𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤲'𞤣𞤵𞤼𞥆𞤭𞥅𞤥𞤢 𞤸𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞤲𞤳𞤢 𞤥𞤵𞤥 𞤫𞤲 𞤼𞤵𞤥𞤢 𞤲'𞤣𞤫 𞤨𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤘𞤫𞤪𞤫𞤳 𞤶𞤢𞥄𞤤𞤭𞤲𞤮𞥅 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤌𞤪𞤮𞤨. 𞤒𞤮𞤲𞤼𞤢 𞤥𞤮 𞤨𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤫 𞤺𞤢𞤲𞤣𞤢𞤤 𞤰𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅. 𞤒𞤮𞤲𞤼𞤢...
Hono no njiyirɗen ɗum nii, nde dillere pinal hesere anndiraande “
𞤖𞤮𞤲𞤮 𞤲𞤮 𞤲'𞤶𞤭𞤴𞤭𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤯𞤵𞤥 𞤲𞤭𞥅⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤣𞤭𞤤𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤨𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤸𞤫𞤧𞤫𞤪𞤫 𞤢𞤲𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 “
” addunde mbayliigu patamlamu he nder Orop, reworiɗoon haa yetti he jookli aduna ɗii kala ndee, jibini ɗum ko waɗtude huwtoraade ɗemɗe Oropnaaje ɗe ngannduɗaa ko ɓuri heewde he nder Oropnaaɓe ko ɗeen nanata kadi ɗeen ɓe kaalata. Ko ɗuum woni ɗemɗe maɓɓe diiwaneeje walla mbiyen neenewiije maɓɓe. Ko adii ɗum, he nder Oro...
” 𞤢𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞤴𞤤𞤭𞥅𞤺𞤵 𞤨𞤢𞤼𞤢𞤥𞤤𞤢𞤥𞤵 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤌𞤪𞤮𞤨⹁ 𞤪𞤫𞤱𞤮𞤪𞤭𞤯𞤮𞥅𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤴𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤸𞤫 𞤶𞤮𞥅𞤳𞤤𞤭 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢 𞤯𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞥅⹁ 𞤶𞤭𞤦𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤥 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤵𞤱𞤼𞤮𞤪𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤌𞤪𞤮𞤨𞤲𞤢𞥄𞤶𞤫 𞤯𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤲𞤣𞤵𞤯𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤣𞤫 ...
, ko wayno filosofii, hiisiwal, mbewu e ñawndiwal, ekn. Ɗemngal latin wonnoo ɗemngal diine nasraan e ñaawoore (
⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤬𞤭𞤤𞤮𞤧𞤮𞤬𞤭𞥅⹁ 𞤸𞤭𞥅𞤧𞤭𞤱𞤢𞤤⹁ 𞤲'𞤦𞤫𞤱𞤵 𞤫 𞤻𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤭𞤱𞤢𞤤⹁ 𞤫𞤳𞤲. 𞤍𞤫𞤥𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤤𞤢𞤼𞤭𞤲 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅 𞤯𞤫𞤥𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤣𞤭𞥅𞤲𞤫 𞤲𞤢𞤧𞤪𞤢𞥄𞤲 𞤫 𞤻𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤪𞤫 (
).
).
Kaa ɗoo ngonka ene siftina en ngonka ka ɓurɓe heewde he leyɗeele Afrik hannde nguuri. Eɗen nganndi he nder jookdu Afrik hee kala, ko ɗemɗe koɗe (Engele, Españool, Farayse e Putugees) ngoni ɗemɗe lawakeeje (
𞤑𞤢𞥄 𞤯𞤮𞥅 𞤲'𞤺𞤮𞤲𞤳𞤢 𞤫𞤲𞤫 𞤧𞤭𞤬𞤼𞤭𞤲𞤢 𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤲𞤳𞤢 𞤳𞤢 𞤩𞤵𞤪𞤩𞤫 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤣𞤫 𞤸𞤫 𞤤𞤫𞤴𞤯𞤫𞥅𞤤𞤫 𞤀𞤬𞤪𞤭𞤳 𞤸𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤭. 𞤉𞤯𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤲𞤣𞤭 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤮𞥅𞤳𞤣𞤵 𞤀𞤬𞤪𞤭𞤳 𞤸𞤫𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤳𞤮𞤯𞤫 (𞤉𞤲'𞤺𞤫𞤤𞤫⹁ 𞤉𞤧𞤨𞤢𞤻𞤮𞥅𞤤⹁ 𞤊𞤢𞤪𞤢𞤴𞤧𞤫 𞤫 𞤆𞤵𞤼�...
), ko kanum en kuwtortee he gollorɗe laamu e duɗe jannginirɗe, kadi kanum en kuwtortee he jaayndeeji, rajooji e teleeji, teene dee keeweendi e ɓiyɓe Afriknaaɓe nanataa ɗeen ɗemɗe kadi mbaawa taraade ɗum en.
)⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤵𞤥 𞤫𞤲 𞤳𞤵𞤱𞤼𞤮𞤪𞤼𞤫𞥅 𞤸𞤫 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤮𞤪𞤯𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤫 𞤣𞤵𞤯𞤫 𞤶𞤢𞤲𞤺𞤭𞤲𞤭𞤪𞤯𞤫⹁ 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤲𞤵𞤥 𞤫𞤲 𞤳𞤵𞤱𞤼𞤮𞤪𞤼𞤫𞥅 𞤸𞤫 𞤶𞤢𞥄𞤴𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤪𞤢𞤶𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤼𞤫𞥅𞤲𞤫 𞤣𞤫𞥅 𞤳𞤫𞥅𞤱𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤩𞤭𞤴𞤩𞤫 𞤀𞤬𞤪𞤭𞤳𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤲𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤯𞤫𞥅𞤲 𞤯𞤫𞤥�...
Nokkuuji keewɗi he nder Afrik, ko wayno Fuuta Tooro ni, ko Islaam naati heen jooni wonii duuɓi ujunere, kono haa jooni joom-mum en ene ŋakkaa faamde diine Islaam no moƴƴi, nde tawnoo ɓe kaalantee ɗum ko he Arabeere. Ko ene wona duuɓi 1000 hannde, he nder Fuuta, kutba aljumaa waɗatee tan ko he ɗemngal Arab, etee ne dee,...
𞤐𞤮𞤳𞥆𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤳𞤫𞥅𞤱𞤯𞤭 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤀𞤬𞤪𞤭𞤳⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤊𞤵𞥅𞤼𞤢 𞤚𞤮𞥅𞤪𞤮 𞤲𞤭⹁ 𞤳𞤮 𞤋𞤧𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤸𞤫𞥅𞤲 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭𞥅 𞤣𞤵𞥅𞤩𞤭 𞤵𞤶𞤵𞤲𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭 𞤶𞤮𞥅𞤥-𞤥𞤵𞤥 𞤫𞤲 𞤫𞤲𞤫 𞤽𞤢𞤳𞥆𞤢𞥄 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤣𞤫 𞤣𞤭𞥅𞤲𞤫 𞤋𞤧𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤲𞤮 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤭⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤼...
haa 15
𞤸𞤢𞥄 𞥑𞥕
e
𞤫
. Defte makko fof muuli ɗum en ko KJPF (Kawtal Janngooɓe Pulaar/Fulfulde)) he ballondiral e Porofesoor Aliw Muhammadu Moodibo jannginoowo to INALCO (Institut National des Langues et Civilisations Orientales). Kanko e Aliw Muhammadu e Umar M. Dem ɓe njaltinii deftere Pulaar e Farayseere, nde tiitoonde mum ko,
. 𞤁𞤫𞤬𞤼𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤬𞤮𞤬 𞤥𞤵𞥅𞤤𞤭 𞤯𞤵𞤥 𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤑𞤔𞤆𞤊 (𞤑𞤢𞤱𞤼𞤢𞤤 𞤔𞤢𞤲𞤺𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤆𞤵𞤤𞤢𞥄𞤪/𞤊𞤵𞤤𞤬𞤵𞤤𞤣𞤫)) 𞤸𞤫 𞤦𞤢𞤤𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤫 𞤆𞤮𞤪𞤮𞤬𞤫𞤧𞤮𞥅𞤪 𞤀𞤤𞤭𞤱 𞤃𞤵𞤸𞤢𞤥𞥆𞤢𞤣𞤵 𞤃𞤮𞥅𞤣𞤭𞤦𞤮 𞤶𞤢𞤲𞤺𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤼𞤮 𞤋𞤐𞤀𞤂𞤕𞤌 (𞤋𞤲𞤧𞤼𞤭𞤼𞤵𞤼 𞤐𞤢𞤼𞤭𞤮𞤲𞤢𞤤 𞤣𞤫𞤧 𞤂𞤢𞤲'𞤺𞤵�...
:
:
O wallondirii kadi e Farba Salli Bookar, ngam winndude Deftere daartol, nde tiitoonde mum ko:
𞤌 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤊𞤢𞤪𞤦𞤢 𞤅𞤢𞤤𞥆𞤭 𞤄𞤮𞥅𞤳𞤢𞤪⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤱𞤭𞤲𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤁𞤫𞤬𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤣𞤢𞥄𞤪𞤼𞤮𞤤⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤼𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤥 𞤳𞤮:
Ko Farba jaŋtii kanko waɗti ɗum he binndol
𞤑𞤮 𞤊𞤢𞤪𞤦𞤢 𞤶𞤢𞤽𞤼𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤲𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤼𞤭 𞤯𞤵𞤥 𞤸𞤫 𞤦𞤭𞤲𞤣𞤮𞤤
Mammadu Abdul Sek wuuri ko to leydi Farayse, to o jokki winndude jime e wallifaade defte, kono kadi e hirjinde fayde e jaŋde e winndude ɗemɗe ngenndiije Afrik, teeŋti e neeniwal makko Pulaar. Ko o daraniiɗo kadi kala ko fayti he ɓamtaare Fuuta Tooro. Omo golla kadi e pelle baarajaagal (Association caritative) ko he ngo...
𞤃𞤢𞤥𞥆𞤢𞤣𞤵 𞤀𞤦𞤣𞤵𞤤 𞤅𞤫𞤳 𞤱𞤵𞥅𞤪𞤭 𞤳𞤮 𞤼𞤮 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤊𞤢𞤪𞤢𞤴𞤧𞤫⹁ 𞤼𞤮 𞤮 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤱𞤭𞤲𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤶𞤭𞤥𞤫 𞤫 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤬𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤣𞤫𞤬𞤼𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤸𞤭𞤪𞤶𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤫 𞤶𞤢𞤽𞤣𞤫 𞤫 𞤱𞤭𞤲𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤲'𞤺𞤫𞤲𞤣𞤭𞥅𞤶𞤫 𞤀𞤬𞤪𞤭𞤳⹁ 𞤼𞤫𞥅𞤽𞤼𞤭 𞤫 𞤲𞤫𞥅𞤲𞤭𞤱𞤢𞤤 𞤥...
En puɗɗorii ma innde Allah jurmotooɗo jurmittooɗo, Allah biyɗo e nder Deftere Mum Teddunde nde ” *Ee Hey mon yimɓe, Min tagii on ummaade e gorol e dewol,  Min mbaɗii on leƴƴi e kinɗe haa ganndondiron. Ɓuri teddude e mon ɗo Allah ko ɓurɗo hulde Mo”,* (Simoore Room, aaye 22), en njuulii e koohooho men tedduɗo Muhammadu y...
𞤉𞤲 𞤨𞤵𞤯𞥆𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤥𞤢 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤶𞤵𞤪𞤥𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤶𞤵𞤪𞤥𞤭𞤼𞥆𞤮𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤦𞤭𞤴𞤯𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤁𞤫𞤬𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤃𞤵𞤥 𞤚𞤫𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫 ” *𞤉𞥅 𞤖𞤫𞤴 𞤥𞤮𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫⹁ 𞤃𞤭𞤲 𞤼𞤢𞤺𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤵𞤥𞥆𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤫 𞤺𞤮𞤪𞤮𞤤 𞤫 𞤣𞤫𞤱𞤮𞤤⹁  𞤃𞤭𞤲 𞤲'𞤦𞤢𞤯𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤤𞤫𞤰𞥆𞤭 𞤫 𞤳�...
E udditgol mooɓondiral nayaɓo Tawassul, lannda jogaaɗo jikke, miɗo jogii mbelamma e suutde mi konnguɗi feewde e banndam’en rewɓe e worɓe renndaaɓe faandaare, e ummannde to bannge dawrugol, tawa miɗo rewra e winndude on oo ɗoo ɓataake, ngam yelanaade on puɗɗorogol golle ngal ɗoo mooɓondiral e jam, ko noon ñaaganortoo-mi...
𞤉 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤲𞤢𞤴𞤢𞤩𞤮 𞤚𞤢𞤱𞤢𞤧𞥆𞤵𞤤⹁ 𞤤𞤢𞤲𞤣𞤢 𞤶𞤮𞤺𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤶𞤭𞤳𞥆𞤫⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤶𞤮𞤺𞤭𞥅 𞤲'𞤦𞤫𞤤𞤢𞤥𞥆𞤢 𞤫 𞤧𞤵𞥅𞤼𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤳𞤮𞤲𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤣𞤫 𞤫 𞤦𞤢𞤲𞤣𞤢𞤥’𞤫𞤲 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤫 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤪𞤫𞤲𞤣𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤫 𞤵𞤥𞥆𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤼𞤮 𞤦𞤢𞤲𞤺𞤫 𞤣...
Ɗii ɗoo duwawuuji keɓal wune, ɗi nokku-mi to ɓuri luggiɗde e ɓernde am mbaawaa suuɗde ngonka keeriika nguuraaka e ngenndi men, tee ko haɓde e kaa ngonka kaaɓniika woni ko saabii ummannde men arwaniire. Hol e mon banndiraaɓe tedduɓe, arɓe tawtoreede nguu batu pattamlamu, majjuɗo caɗeele limtilimtinɗe ɗeɗɗuɗe ngenndi men...
𞤍𞤭𞥅 𞤯𞤮𞥅 𞤣𞤵𞤱𞤢𞤱𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤳𞤫𞤩𞤢𞤤 𞤱𞤵𞤲𞤫⹁ 𞤯𞤭 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵-𞤥𞤭 𞤼𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤤𞤵𞤺𞥆𞤭𞤯𞤣𞤫 𞤫 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤥 𞤲'𞤦𞤢𞥄𞤱𞤢𞥄 𞤧𞤵𞥅𞤯𞤣𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞤲𞤳𞤢 𞤳𞤫𞥅𞤪𞤭𞥅𞤳𞤢 𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤫 𞤲'𞤺𞤫𞤲𞤣𞤭 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤼𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤩𞤣𞤫 𞤫 𞤳𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤮𞤲𞤳𞤢 𞤳𞤢𞥄𞤩𞤲𞤭𞥅𞤳𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤧𞤢𞥄�...
Leñol ɓaleeɓe ina wondi e sunu mo alaa ko foti muusde duuɓi capanɗe jooni, sabu ɗii ɗoo laabi dawrugol billooji, laŋkooji : gaa gaa tawo nii ammbeede e jiilirɗe laamu, hono woɗɗitineede nokkuuji ƴettirɗi pellitte, Ɓaleeɓe Afriknaaɓe mbarete ñande yoo ñande, ina kersinee e leydi maamiraaɓe mumen, kadi ina mbaɗaa gaɗa’aɗ...
𞤂𞤫𞤻𞤮𞤤 𞤩𞤢𞤤𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤭𞤲𞤢 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤫 𞤧𞤵𞤲𞤵 𞤥𞤮 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤬𞤮𞤼𞤭 𞤥𞤵𞥅𞤧𞤣𞤫 𞤣𞤵𞥅𞤩𞤭 𞤷𞤢𞤨𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤶𞤮𞥅𞤲𞤭⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤯𞤭𞥅 𞤯𞤮𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤦𞤭 𞤣𞤢𞤱𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤦𞤭𞤤𞥆𞤮𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤤𞤢𞤽𞤳𞤮𞥅𞤶𞤭 : 𞤺𞤢𞥄 𞤺𞤢𞥄 𞤼𞤢𞤱𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤢𞤥𞤦𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤫 𞤶𞤭𞥅𞤤𞤭𞤪𞤯𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵⹁ 𞤸𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤭...
Jonte seeɗa ko adii ngal ɗoo mooɓondiral, gardiiɗo leydi ndii, e nder njuɓɓudi laamu  mum ciicaandi, siifii yamiroore waɗtoore ɗemngal arab, ɗemngal laamorgal, janngeteengal e duɗe laamuyankooje. Muuyo maɓɓe e ndee siifannde wonaa mogginiinde : ɓe njiɗi tan ko momtude haa laaɓa cer pine e ɗemɗe baɗɗe leydi Muritani ley...
𞤔𞤮𞤲𞤼𞤫 𞤧𞤫𞥅𞤯𞤢 𞤳𞤮 𞤢𞤣𞤭𞥅 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤯𞤮𞥅 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤⹁ 𞤺𞤢𞤪𞤣𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭𞥅⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲'𞤶𞤵𞤩𞥆𞤵𞤣𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵  𞤥𞤵𞤥 𞤷𞤭𞥅𞤷𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤭⹁ 𞤧𞤭𞥅𞤬𞤭𞥅 𞤴𞤢𞤥𞤭𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤫𞤥𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤢𞤪𞤢𞤦⹁ 𞤯𞤫𞤥𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤮𞤪𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤶𞤢𞤲𞤺𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤺...
Ñalnde 30 Siilo, fedde nootirtoonde
𞤙𞤢𞤤𞤲'𞤣𞤫 𞥓𞥐 𞤅𞤭𞥅𞤤𞤮⹁ 𞤬𞤫𞤣𞥆𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤼𞤭𞤪𞤼𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤫
(CDM) noddi Aminata Dikko he ñaawore ngam takkere fenaande (diffamation) e jamfa toowka (haut trahison). CDM ko fedde tafaande caggal coup d’État baɗnooɗo he lewru Juko 2020, ɓadiinde ɓeen soldateeɓe heɓtirɓe laamu nguu doole njooɗi hannde e jappere ngardiigu leydi Mali. Kono Aminata Dikko tini oon pelente ko he laytii...
(𞤕𞤁𞤃) 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭 𞤀𞤥𞤭𞤲𞤢𞤼𞤢 𞤁𞤭𞤳𞥆𞤮 𞤸𞤫 𞤻𞤢𞥄𞤱𞤮𞤪𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤼𞤢𞤳𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤬𞤫𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 (𞤣𞤭𞤬𞥆𞤢𞤥𞤢𞤼𞤭𞤮𞤲) 𞤫 𞤶𞤢𞤥𞤬𞤢 𞤼𞤮𞥅𞤱𞤳𞤢 (𞤸𞤢𞤵𞤼 𞤼𞤪𞤢𞤸𞤭𞤧𞤮𞤲). 𞤕𞤁𞤃 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞤣𞥆𞤫 𞤼𞤢𞤬𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤷𞤢𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤷𞤮𞤵𞤨 𞤣’É𞤼𞤢𞤼 𞤦𞤢𞤯𞤲𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤸𞤫 𞤤𞤫𞤱𞤪𞤵 𞤔𞤵𞤳𞤮 𞥒𞥐𞥒𞥐⹁ 𞤩𞤢...
So goonga, haysinno tawii won juuɗe cuuɗiiɗe ɗowata fitinaaji gonɗi he nder leydi Mali ɗii, hono no jaagorgal Abdullaay Joop yiɗi naatnirde ɗum he nder hakkillaaji yimɓe ni, caggal ɗii warngooji Fulɓe duumiiɗi jooni ko ene wona duuɓi limtinɗi e gure duppaaɗe, laamu Mali natti waawde tan hujjinoraade wonnde haɓata ko...
𞤅𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤴𞤧𞤭𞤲𞥆𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤷𞤵𞥅𞤯𞤭𞥅𞤯𞤫 𞤯𞤮𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤬𞤭𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤺𞤮𞤲𞤯𞤭 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤃𞤢𞤤𞤭 𞤯𞤭𞥅⹁ 𞤸𞤮𞤲𞤮 𞤲𞤮 𞤶𞤢𞥄𞤺𞤮𞤪𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤦𞤣𞤵𞤤𞥆𞤢𞥄𞤴 𞤔𞤮𞥅𞤨 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤲𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤯𞤵𞤥 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤲𞤭⹁ ...
. Ko ɗuum ɓe noddirta he daartol maɓɓe yonta “
. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞥅𞤥 𞤩𞤫 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤼𞤢 𞤸𞤫 𞤣𞤢𞥄𞤪𞤼𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤴𞤮𞤲𞤼𞤢 “
”, ɗuum firti yonta “hakkundeejo”. Yonta ɓiliiɗo hakkunde nde pinal Gerek woni he naange hoore mum, e yonta jibtineede, woni renaissance. Won noddirooɓe ɗum kadi yonta niɓɓere (
”⹁ 𞤯𞤵𞥅𞤥 𞤬𞤭𞤪𞤼𞤭 𞤴𞤮𞤲𞤼𞤢 “𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤶𞤮”. 𞤒𞤮𞤲𞤼𞤢 𞤩𞤭𞤤𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤨𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤘𞤫𞤪𞤫𞤳 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤫 𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤥⹁ 𞤫 𞤴𞤮𞤲𞤼𞤢 𞤶𞤭𞤦𞤼𞤭𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤪𞤫𞤲𞤢𞤭𞤧𞥆𞤢𞤲𞤷𞤫. 𞤏𞤮𞤲 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤵𞤥 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤴𞤮𞤲𞤼𞤢 𞤲𞤭𞤩𞥆𞤫𞤪𞤫...
walla
𞤱𞤢𞤤𞥆𞤢
he anglais), nde tawnoo he ngaan saanga tawi pine mawɗe jaalinooɗe he nder Orop ɗee fof ngonno ko he ñifde e yahrude caggal. Hakkillaagal ñeeñal siŋki, fentude kesum, gila e karallaagal haa e gannde e miijooji kesi dartii. Heddii ko yimɓe ɓee nguuri tan  ko e meedinaade he miijooji mawɓe e annduɓe ɓennuɓe ko aldaa e hi...
𞤸𞤫 𞤢𞤲'𞤺𞤤𞤢𞤭𞤧)⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤸𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞥄𞤲 𞤧𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤢 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤨𞤭𞤲𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤫 𞤶𞤢𞥄𞤤𞤭𞤲𞤮𞥅𞤯𞤫 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤌𞤪𞤮𞤨 𞤯𞤫𞥅 𞤬𞤮𞤬 𞤲'𞤺𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤳𞤮 𞤸𞤫 𞤻𞤭𞤬𞤣𞤫 𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤪𞤵𞤣𞤫 𞤷𞤢𞤺𞥆𞤢𞤤. 𞤖𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞥆𞤢𞥄𞤺𞤢𞤤 𞤻𞤫𞥅𞤻𞤢𞤤 𞤧𞤭𞤽𞤳𞤭⹁ 𞤬𞤫𞤲𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤫𞤧𞤵𞤥⹁ 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤫 �...
Dillere (mouvement) pinal anndiraande renaissance ndee haaɗaano tan e wallifaade jime e winndude defte pentol he nder ɗemɗe Orop, kono kadi ɓe tafi pelle e goomuuji ngam firde gannde Gerek ɓooyma e artirde pinal wellitaare hakkille. Pinal hettude e fentude e ƴellitde ŋeeñal (art). Eɗeen nganndi, ɗeen gannde Gerek ɓooym...
𞤁𞤭𞤤𞥆𞤫𞤪𞤫 (𞤥𞤮𞤵𞤾𞤫𞤥𞤫𞤲𞤼) 𞤨𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤢𞤲𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤫 𞤪𞤫𞤲𞤢𞤭𞤧𞥆𞤢𞤲𞤷𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤸𞤢𞥄𞤯𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤲 𞤫 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤬𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤶𞤭𞤥𞤫 𞤫 𞤱𞤭𞤲𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤣𞤫𞤬𞤼𞤫 𞤨𞤫𞤲𞤼𞤮𞤤 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤌𞤪𞤮𞤨⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤬𞤭 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤫 𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤥𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤬𞤭𞤪𞤣𞤫...
– 11
– 𞥑𞥑
, tuma nde abbaasiyankooɓe laamii he dow dowla Islaam nde, ɓe kirjiniino e firde ɗeen gannde Gerek en e eggudeɗe, ɗe mbaɗtaa he ɗemngal Arab. Kadi he ɗiin yontaaji annduɓe juulɓe ɓee tawi ƴellitii ɗeen gannde haa daɗi ɗo Gerek en ɓe tolninoo heen ɗo. Ko ɗuum waɗi he yonta renaissance gannde gereknaaɓe naattiri Orop ko ...
⹁ 𞤼𞤵𞤥𞤢 𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤦𞥆𞤢𞥄𞤧𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤭𞥅 𞤸𞤫 𞤣𞤮𞤱 𞤣𞤮𞤱𞤤𞤢 𞤋𞤧𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤳𞤭𞤪𞤶𞤭𞤲𞤭𞥅𞤲𞤮 𞤫 𞤬𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤯𞤫𞥅𞤲 𞤺𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤘𞤫𞤪𞤫𞤳 𞤫𞤲 𞤫 𞤫𞤺𞥆𞤵𞤣𞤫𞤯𞤫⹁ 𞤯𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞤯𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤫 𞤯𞤫𞤥𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤪𞤢𞤦. 𞤑𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤫 𞤯𞤭𞥅𞤲 𞤴𞤮𞤲𞤼𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤢𞤲𞤣𞤵𞤩𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤩...
Eɗen ciftora wonnda momtunoo pinal Gerek kanum e pinal Rom ɓooymaa haa majji melew he nder Orop ko jaalanoode diine nasraan he nder Orop. Nde tawnoo ɓe mbiyatnoo ɗeen pine ko pine heefereeɓe (paȉenne). Ko ɗuum waɗi nde dillere renaissance ndee ummii ko kamɓe seernaaɓe nasraan en ɓee kadi ndarii lang ngam haɓaade ɗum. Y...
𞤉𞤯𞤫𞤲 𞤷𞤭𞤬𞤼𞤮𞤪𞤢 𞤱𞤮𞤲𞤣𞤢 𞤥𞤮𞤥𞤼𞤵𞤲𞤮𞥅 𞤨𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤘𞤫𞤪𞤫𞤳 𞤳𞤢𞤲𞤵𞤥 𞤫 𞤨𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤈𞤮𞤥 𞤩𞤮𞥅𞤴𞤥𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤢𞤶𞥆𞤭 𞤥𞤫𞤤𞤫𞤱 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤌𞤪𞤮𞤨 𞤳𞤮 𞤶𞤢𞥄𞤤𞤢𞤲𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤣𞤭𞥅𞤲𞤫 𞤲𞤢𞤧𞤪𞤢𞥄𞤲 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤌𞤪𞤮𞤨. 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤩𞤫 𞤲'𞤦𞤭𞤴𞤢𞤼𞤲𞤮𞥅 𞤯𞤫𞥅𞤲 𞤨𞤭𞤲𞤫 𞤳𞤮 ...
Allah, e nder ñeeñal Mum e manngu Mum, ina eeroo tagoore Mum ndee e yooɗeede ɗeen ceertale, O teeŋtini O wiyi : *”Ina jeyaa e kaawniiɗe Am taggol leydi e asamaanuuji haa e ceertugol ɗemɗe mon e* *guri ɓalli mon”* ( Simoore Room, aaye 22). Ko dental heefereeɓe woni majjuɓe kaa haala Allah lugga.
𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸⹁ 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤻𞤫𞥅𞤻𞤢𞤤 𞤃𞤵𞤥 𞤫 𞤥𞤢𞤲𞤺𞤵 𞤃𞤵𞤥⹁ 𞤭𞤲𞤢 𞤫𞥅𞤪𞤮𞥅 𞤼𞤢𞤺𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤃𞤵𞤥 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤫 𞤴𞤮𞥅𞤯𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤯𞤫𞥅𞤲 𞤷𞤫𞥅𞤪𞤼𞤢𞤤𞤫⹁ 𞤌 𞤼𞤫𞥅𞤽𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤌 𞤱𞤭𞤴𞤭 : *”𞤋𞤲𞤢 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄 𞤫 𞤳𞤢𞥄𞤱𞤲𞤭𞥅𞤯𞤫 𞤀𞤥 𞤼𞤢𞤺𞥆𞤮𞤤 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤫 𞤢𞤧𞤢𞤥𞤢𞥄𞤲𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤫 𞤷𞤫𞥅𞤪𞤼𞤵𞤺�...
Tawassul, lannda men oo, mo nganndu-ɗaa jokkogol mum e Lislaam wonaa kumpa hay gooto, ina foti, ɓeydaade daraade no feewi sanne e haɓde e ɗii goopi diwtuɗi aada, pawndirɗi, farla e kala lannda goongɗuɗo, gonɗo e leydi Muritani, nde feññinta darnde mum laaɓnde e ngoo ɗoo woywaango, nattungo waawde fadtireede, heppanaang...
𞤚𞤢𞤱𞤢𞤧𞥆𞤵𞤤⹁ 𞤤𞤢𞤲𞤣𞤢 𞤥𞤫𞤲 𞤮𞥅⹁ 𞤥𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤲𞤣𞤵-𞤯𞤢𞥄 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤮𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤵𞤥 𞤫 𞤂𞤭𞤧𞤤𞤢𞥄𞤥 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤵𞤥𞤨𞤢 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮⹁ 𞤭𞤲𞤢 𞤬𞤮𞤼𞤭⹁ 𞤩𞤫𞤴𞤣𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤣𞤢𞤪𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤲𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤭 𞤧𞤢𞤲𞥆𞤫 𞤫 𞤸𞤢𞤩𞤣𞤫 𞤫 𞤯𞤭𞥅 𞤺𞤮𞥅𞤨𞤭 𞤣𞤭𞤱𞤼𞤵𞤯𞤭 𞤢𞥄𞤣𞤢⹁ 𞤨𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤯𞤭⹁ 𞤬𞤢𞤪𞤤𞤢 �...
Ko nii woni no pot-ɗen waɗde ngam faddaade denndaangal pellitte gannabayiije, ceerndooje, ngoɗɗondira leƴƴi leydi men. Ina waɗɗii e men haa ko foti alaa e waawnude keɓtinegol ɗemɗe ngenndiije leydi ndii fof, ɗemngal heen fof heɓa hakke mo haandi, tawa aldaa e jinngere diwtunde keerol. Mi joofnira woytaango ɗaɓɓude ñaaw...
𞤑𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤲𞤮 𞤨𞤮𞤼-𞤯𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤣𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤬𞤢𞤣𞥆𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤣𞤫𞤲𞤣𞤢𞥄𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤭𞤼𞥆𞤫 𞤺𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞤴𞤭𞥅𞤶𞤫⹁ 𞤷𞤫𞥅𞤪𞤲'𞤣𞤮𞥅𞤶𞤫⹁ 𞤲'𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢 𞤤𞤫𞤰𞥆𞤭 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤥𞤫𞤲. 𞤋𞤲𞤢 𞤱𞤢𞤯𞥆𞤭𞥅 𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤬𞤮𞤼𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤫𞤩𞤼𞤭𞤲𞤫𞤺𞤮�...
Miin, Bah Shariif, ɓinngel yummon e diine Lislaam, refti woni mo ndenndu-ɗon lannda dowrugol, miɗo jogii njoorto e nder njuuteendi ngal ɗoo mooɓondiral, ma on ɗoof Jullaare fergittunoonde en ndee. Naatgol Tawassul e nder daartol ndii ɗoo leydi ko yeru jokkondirɗe koppi, tawi ko ɗuum waawi jibinde waylaare ɗaminaande nd...
𞤃𞤭𞥅𞤲⹁ 𞤄𞤢𞤸 𞤡𞤢𞤪𞤭𞥅𞤬⹁ 𞤩𞤭𞤲𞤺𞤫𞤤 𞤴𞤵𞤥𞥆𞤮𞤲 𞤫 𞤣𞤭𞥅𞤲𞤫 𞤂𞤭𞤧𞤤𞤢𞥄𞤥⹁ 𞤪𞤫𞤬𞤼𞤭 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤲𞤣𞤵-𞤯𞤮𞤲 𞤤𞤢𞤲𞤣𞤢 𞤣𞤮𞤱𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤥𞤭𞤯𞤮 𞤶𞤮𞤺𞤭𞥅 𞤲'𞤶𞤮𞥅𞤪𞤼𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲'𞤶𞤵𞥅𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤯𞤮𞥅 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢𞤤⹁ 𞤥𞤢 𞤮𞤲 𞤯𞤮𞥅𞤬 𞤔𞤵𞤤𞥆𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤬𞤫𞤪𞤺...
Ko ɗuum waɗi waɗde haɓɓere lanndaaji luutndiiɗi, e dow feere tawassulu, ko feere henaniinde min no feewi sanne; etee, eɗen nanndi, tuugaade e humpitooji men, ko ɗuum woni ɓurngol haande ngam tiindaade e laawol waylowaylo, ɗamaawu jogaaɗo e denndaangal dente leydi men.
𞤑𞤮 𞤯𞤵𞥅𞤥 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤩𞥆𞤫𞤪𞤫 𞤤𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤤𞤵𞥅𞤼𞤲'𞤣𞤭𞥅𞤯𞤭⹁ 𞤫 𞤣𞤮𞤱 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤧𞥆𞤵𞤤𞤵⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤫𞤲𞤢𞤲𞤭𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭𞤲 𞤲𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤭 𞤧𞤢𞤲𞥆𞤫⁏ 𞤫𞤼𞤫𞥅⹁ 𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤣𞤭⹁ 𞤼𞤵𞥅𞤺𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤫 𞤸𞤵𞤥𞤨𞤭𞤼𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞥅𞤥 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤩𞤵𞤪𞤲'𞤺𞤮�...
Banndiraaɓe tedduɓe, renndaaɓe miijo e sago e hare, mbiɗo torii nde miijtitoɗen kaa Haala Allah *….”Mbele on cikkat ko min tagiri on ko Amin pija, kadi onon feewde e Amen on nduttetaake…”* (Simoore Gooŋɗinɓe, aaye 115) e aaye goɗɗo “….” *Kulee ñalawma mo nduttateɗon e muuɗum feewde e Allah refti timminanee kala fittaan...
𞤄𞤢𞤲𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤪𞤫𞤲𞤣𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮 𞤫 𞤧𞤢𞤺𞤮 𞤫 𞤸𞤢𞤪𞤫⹁ 𞤲'𞤦𞤭𞤯𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤼𞤭𞤼𞤮𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤢𞥄 𞤖𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 *….”𞤐'𞤄𞤫𞤤𞤫 𞤮𞤲 𞤷𞤭𞤳𞥆𞤢𞤼 𞤳𞤮 𞤥𞤭𞤲 𞤼𞤢𞤺𞤭𞤪𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤀𞤥𞤭𞤲 𞤨𞤭𞤶𞤢⹁ 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤬𞤫𞥅𞤱𞤣𞤫 𞤫 𞤀𞤥𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤵𞤼𞥆...
Hannde ma timmu to Ciloñ Salndu Fuuta ñalawmaaji pinal puɗɗiiiɗi gila ñalnde aljumaa 23 Bowte kadi ene jokki haa hannde Alet walla mbiyen Dewo-Hoorebiir 25 Bowte 2022. He nder ɗee balɗe tati jibnannde Fuuta fof arii tawtii Ciloñnaaɓe ngam mawninde pinal Fulɓe e Fuutankaagal. Ko ngol woni koolol sappo e ɗiɗi gila ñalɗii...
𞤖𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤥𞤢 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵 𞤼𞤮 𞤕𞤭𞤤𞤮𞤻 𞤅𞤢𞤤𞤲'𞤣𞤵 𞤊𞤵𞥅𞤼𞤢 𞤻𞤢𞤤𞤢𞤱𞤥𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤨𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤨𞤵𞤯𞥆𞤭𞥅𞤭𞤯𞤭 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤻𞤢𞤤𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤤𞤶𞤵𞤥𞤢𞥄 𞥒𞥓 𞤄𞤮𞤱𞤼𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫𞤲𞤫 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤀𞤤𞤫𞤼 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤦𞤭𞤴𞤫𞤲 𞤁𞤫𞤱𞤮-𞤖𞤮𞥅𞤪𞤫𞤦𞤭𞥅𞤪 𞥒𞥕 𞤄𞤮𞤱𞤼𞤫 𞥒𞥐𞥒𞥒. 𞤖𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪...
Miijo waɗde ɗii ñalɗi ummii ko he ɓiyɓe Ciloñnaaɓe wonnooɓe Ferayse ene denti he fedde wiyeteende Thilogne Association et développement (Ɓural Ciloñ). Payndaale ɗiɗi ene heen wonnoo. Fayndaare adannde ndee ko ngam hollunoode ɓesnguuji maɓɓe jibinaaɓe caggal leydi pinal mum en. Ko ɗuum waɗi e kooli gadani ɗii suukaaɓe m...
𞤃𞤭𞥅𞤶𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤣𞤫 𞤯𞤭𞥅 𞤻𞤢𞤤𞤯𞤭 𞤵𞤥𞥆𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤸𞤫 𞤩𞤭𞤴𞤩𞤫 𞤕𞤭𞤤𞤮𞤻𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤊𞤫𞤪𞤢𞤴𞤧𞤫 𞤫𞤲𞤫 𞤣𞤫𞤲𞤼𞤭 𞤸𞤫 𞤬𞤫𞤣𞥆𞤫 𞤱𞤭𞤴𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤚𞤸𞤭𞤤𞤮𞤻𞤫 𞤀𞤧𞥆𞤮𞤷𞤭𞤢𞤼𞤭𞤮𞤲 𞤫𞤼 𞤣é𞤾𞤫𞤤𞤮𞤨𞥆𞤫𞤥𞤫𞤲𞤼 (𞤇𞤵𞤪𞤢𞤤 𞤕𞤭𞤤𞤮𞤻). 𞤆𞤢𞤴𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤤𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤭 𞤫𞤲𞤫 𞤸𞤫𞥅𞤲 ...
Ene jeyaa e geɗe ɓurɗe faayodinde he ɗii ñalɗi pinal, wejooji kinɗe fitramgolleeje (Fecciram-golle) ko wayno tafngooji wayluɓe (wayilɓe), cañuuji Maabuɓe, sehngooji Lawɓe, e mahngo looɗe Buurnaaɓe. He nder ɗiin wejooji ene feeña heen ciŋkal rewɓe Fuutankooɓe, gila e cuɗaaje mum en haa e leppi cañaaɗi e comci goobaaɗi t...
𞤉𞤲𞤫 𞤶𞤫𞤴𞤢𞥄 𞤫 𞤺𞤫𞤯𞤫 𞤩𞤵𞤪𞤯𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤴𞤮𞤣𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤫 𞤯𞤭𞥅 𞤻𞤢𞤤𞤯𞤭 𞤨𞤭𞤲𞤢𞤤⹁ 𞤱𞤫𞤶𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤳𞤭𞤲𞤯𞤫 𞤬𞤭𞤼𞤪𞤢𞤥𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫𞥅𞤶𞤫 (𞤊𞤫𞤷𞥆𞤭𞤪𞤢𞤥-𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫) 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤬𞤲'𞤺𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤱𞤢𞤴𞤤𞤵𞤩𞤫 (𞤱𞤢𞤴𞤭𞤤𞤩𞤫)⹁ 𞤷𞤢𞤻𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤃𞤢𞥄𞤦𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤧𞤫𞤸𞤲'𞤺𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤂𞤢𞤱𞤩𞤫⹁ 𞤫 𞤥...
Huunde ɓurnde ŋarɗude e noddude pinal e ganni he ɗii ñalɗi ko fijirde wiyeteende Cayɗe nde. Cayɗe ko jimɗi ciloñnaaɓe ɗi ellee ko kamɓe keerorii ɗum he nder Fuuta. Sabu alaa to tawetee so wonaa he nder Salndu Fuuta. Mbele ko ɗum aada Fuutankooɓe ɓooyɗo majjuɗo he nder Fuuta fof tawa heddi taweede tan ko Ciloñ walla mbe...
𞤖𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤩𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤽𞤢𞤪𞤯𞤵𞤣𞤫 𞤫 𞤲𞤮𞤣𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤨𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤫 𞤺𞤢𞤲𞥆𞤭 𞤸𞤫 𞤯𞤭𞥅 𞤻𞤢𞤤𞤯𞤭 𞤳𞤮 𞤬𞤭𞤶𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤱𞤭𞤴𞤫𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤕𞤢𞤴𞤯𞤫 𞤲'𞤣𞤫. 𞤕𞤢𞤴𞤯𞤫 𞤳𞤮 𞤶𞤭𞤥𞤯𞤭 𞤷𞤭𞤤𞤮𞤻𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤯𞤭 𞤫𞤤𞥆𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤳𞤫𞥅𞤪𞤮𞤪𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤥 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤊𞤵𞥅𞤼𞤢. 𞤅𞤢𞤦𞤵 𞤢𞤤𞤢𞥄 ...
Cayɗe aadoranoo waɗeede ko he nder balɗe juulde Taaske. Waɗata ɗum ko surbaaɓe rewɓe (boombi) walla seemedɓe heccuɓe. So ɓe mooriima ɓe caccii-ma, gooto kala haɓɓa cuɗaari mum noppi mum haa heewa kaŋŋe, ɓoornoo cakka e jawe kaŋŋe walla kaalis; tippa e jubbi mum korbuuje kaŋŋe e ñaaƴe dime. Ɓoorno wutte mum cuuwaaɗo (go...
𞤕𞤢𞤴𞤯𞤫 𞤢𞥄𞤣𞤮𞤪𞤢𞤲𞤮𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤦𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤣𞤫 𞤚𞤢𞥄𞤧𞤳𞤫. 𞤏𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢 𞤯𞤵𞤥 𞤳𞤮 𞤧𞤵𞤪𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 (𞤦𞤮𞥅𞤲'𞤦𞤭) 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤧𞤫𞥅𞤥𞤫𞤣𞤩𞤫 𞤸𞤫𞤷𞥆𞤵𞤩𞤫. 𞤅𞤮 𞤩𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤪𞤭𞥅𞤥𞤢 𞤩𞤫 𞤷𞤢𞤷𞥆𞤭𞥅-𞤥𞤢⹁ 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤢𞤩𞥆𞤢 𞤷𞤵𞤯𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤥𞤵𞤥 ...
He nder Senegaal, hayso tawii
𞤖𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤅𞤫𞤲𞤫𞤺𞤢𞥄𞤤⹁ 𞤸𞤢𞤴𞤧𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅
Pulaar suwaa yaajde tawo, ko fuɗɗaa dañeede koo, gooto heen kala, nana feññina ɗo ɓuri fannoraade walla ɗo yiɗi fannoraade. Yeru, RTF kanum ko tele jaayndeyeejo, caaktoowo kabaaruuji, teeŋti noon ko fayti he joljole dawrugol e kabaruuji kuuɓtodinɗi (
𞤆𞤵𞤤𞤢𞥄𞤪 𞤧𞤵𞤱𞤢𞥄 𞤴𞤢𞥄𞤶𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤢𞥄 𞤣𞤢𞤻𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤳𞤮𞥅⹁ 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤸𞤫𞥅𞤲 𞤳𞤢𞤤𞤢⹁ 𞤲𞤢𞤲𞤢 𞤬𞤫𞤻𞥆𞤭𞤲𞤢 𞤯𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤬𞤢𞤲𞥆𞤮𞤪𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤬𞤢𞤲𞥆𞤮𞤪𞤢𞥄𞤣𞤫. 𞤒𞤫𞤪𞤵⹁ 𞤈𞤚𞤊 𞤳𞤢𞤲𞤵𞤥 𞤳𞤮 𞤼𞤫𞤤𞤫 𞤶𞤢𞥄𞤴𞤲'𞤣𞤫𞤴𞤫𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤷𞤢𞥄𞤳𞤼𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤳𞤢𞤦𞤢...
). Ɗuum ene feeña he taskaramji maɓɓe kala. Piindi kanum hayso ene rokka kabaruuji ne, joofannde mum ɓurnde laaɓtude ko wonde tele pinal e welnere (
). 𞤍𞤵𞥅𞤥 𞤫𞤲𞤫 𞤬𞤫𞥅𞤻𞤢 𞤸𞤫 𞤼𞤢𞤧𞤳𞤢𞤪𞤢𞤥𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢. 𞤆𞤭𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤲𞤵𞤥 𞤸𞤢𞤴𞤧𞤮 𞤫𞤲𞤫 𞤪𞤮𞤳𞥆𞤢 𞤳𞤢𞤦𞤢𞤪𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤲𞤫⹁ 𞤶𞤮𞥅𞤬𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤥 𞤩𞤵𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤼𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤫𞤤𞤫 𞤨𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤫 𞤱𞤫𞤤𞤲𞤫𞤪𞤫 (
). Gaagaa jeewte pinal ɗe ɓe mbaɗata, ene laaɓi kadi ko Piindi TV woni hannde tufnde magiyankeeɓe Pulaar.
). 𞤘𞤢𞥄𞤺𞤢𞥄 𞤶𞤫𞥅𞤱𞤼𞤫 𞤨𞤭𞤲𞤢𞤤 𞤯𞤫 𞤩𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤫𞤲𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤭 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤆𞤭𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤚𞤜 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤼𞤵𞤬𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤺𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤆𞤵𞤤𞤢𞥄𞤪.
Hay gooto waawa haalde hannde mago Pulaar, teeŋti he mago-doge (serie) tawa innaani heen “Diewo”, nde tawno ngoon mago addii mbayliigu kesu he nder magooji Pulaar. Kono hay gooto waawa wiyde Diewo yejjita Piindi TV, sabu Fulɓe mbiy: “So liingu yarii karaw yoo yettu Allah, yetta lawƴatnooɓe kaake.” Caggal Jeewo ne kay, ...
𞤖𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤺𞤮 𞤆𞤵𞤤𞤢𞥄𞤪⹁ 𞤼𞤫𞥅𞤽𞤼𞤭 𞤸𞤫 𞤥𞤢𞤺𞤮-𞤣𞤮𞤺𞤫 (𞤧𞤫𞤪𞤭𞤫) 𞤼𞤢𞤱𞤢 𞤭𞤲𞥆𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤸𞤫𞥅𞤲 “𞤁𞤭𞤫𞤱𞤮”⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞥅𞤲 𞤥𞤢𞤺𞤮 𞤢𞤣𞥆𞤭𞥅 𞤲'𞤦𞤢𞤴𞤤𞤭𞥅𞤺𞤵 𞤳𞤫𞤧𞤵 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤢𞤺𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤆𞤵𞤤𞤢𞥄𞤪. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤴 𞤺𞤮𞥅𞤼...
, ardiino he doole wonndude he fodande ndaariyankooɓe mum taaɓal kesal he nguurndam mago Pulaar. Kono hayso doge gadane ɗee ene njuɓɓi ne, yimɓe heewɓe ene kaawaa no ngoo mago joofiri ni. Jooni ne Piindi addanii en mago heso pul, HODDIRO.
⹁ 𞤢𞤪𞤣𞤭𞥅𞤲𞤮 𞤸𞤫 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤫 𞤬𞤮𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤥 𞤼𞤢𞥄𞤩𞤢𞤤 𞤳𞤫𞤧𞤢𞤤 𞤸𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤥 𞤥𞤢𞤺𞤮 𞤆𞤵𞤤𞤢𞥄𞤪. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤢𞤴𞤧𞤮 𞤣𞤮𞤺𞤫 𞤺𞤢𞤣𞤢𞤲𞤫 𞤯𞤫𞥅 𞤫𞤲𞤫 𞤲'𞤶𞤵𞤩𞥆𞤭 𞤲𞤫⹁ 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤩𞤫 𞤫𞤲𞤫 𞤳𞤢𞥄𞤱𞤢𞥄 𞤲𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞥅 𞤥𞤢𞤺...
He ngol laawol noon, Piidi jiggoyaaki ɗo woɗɗi, sufi tan ko he nder liige mum. Ñalnde 22, 10, 22, Piindi yaltinii rogere 1, mago heso ene wiyee Hoddiro, tawi ko ɓuri heewde e magiyankooɓe ɓee ko ɓe jeese mum ganndaa he nder Piindi TV. Sali Jah joom yeewtere Debbo Afrika, Bineta Tall, Ngonka Debbo e Renndo, Tijjaaniyat...
𞤖𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤲𞤮𞥅𞤲⹁ 𞤆𞤭𞥅𞤣𞤭 𞤶𞤭𞤺𞥆𞤮𞤴𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤯𞥆𞤭⹁ 𞤧𞤵𞤬𞤭 𞤼𞤢𞤲 𞤳𞤮 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤤𞤭𞥅𞤺𞤫 𞤥𞤵𞤥. 𞤙𞤢𞤤𞤲'𞤣𞤫 𞥒𞥒⹁ 𞥑𞥐⹁ 𞥒𞥒⹁ 𞤆𞤭𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅 𞤪𞤮𞤺𞤫𞤪𞤫 𞥑⹁ 𞤥𞤢𞤺𞤮 𞤸𞤫𞤧𞤮 𞤫𞤲𞤫 𞤱𞤭𞤴𞤫𞥅 𞤖𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤮⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤳𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤢𞤺�...
ene wonndi e Kummbis Baabu, ñaantoowo/maquilleuse kono kadi mo yeeɓooɓe yeewtere Njuddu Jeeri, ngoowi ayaawo mum.
𞤫𞤲𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤣𞤭 𞤫 𞤑𞤵𞤥𞤦𞤭𞤧 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤵⹁ 𞤻𞤢𞥄𞤲𞤼𞤮𞥅𞤱𞤮/𞤥𞤢𞤹𞤵𞤭𞤤𞥆𞤫𞤵𞤧𞤫 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤩𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤱𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤐'𞤔𞤵𞤣𞥆𞤵 𞤔𞤫𞥅𞤪𞤭⹁ 𞤲'𞤺𞤮𞥅𞤱𞤭 𞤢𞤴𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤵𞤥.
Haysinno he tiitoonde men mbiyɗen ko rewɓe piindi ne, eɗen nganndi worɓe piindi keedaani heen caggal. Aamadu Muusa Aan e Aadam Joop, jaayndiyankooɓe humpitooɓe kadi finndinooɓe leñol Fulɓe he nder jeewte mum en ŋanaa, Kuccam walla
𞤖𞤢𞤴𞤧𞤭𞤲𞥆𞤮 𞤸𞤫 𞤼𞤭𞥅𞤼𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤦𞤭𞤴𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤨𞤭𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤲𞤫⹁ 𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤲𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤨𞤭𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤳𞤫𞥅𞤣𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤸𞤫𞥅𞤲 𞤷𞤢𞤺𞥆𞤢𞤤. 𞤀𞥄𞤥𞤢𞤣𞤵 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢 𞤀𞥄𞤲 𞤫 𞤀𞥄𞤣𞤢𞤥 𞤔𞤮𞥅𞤨⹁ 𞤶𞤢𞥄𞤴𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤸𞤵𞤥𞤨𞤭𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤬𞤭𞤲𞤣𞤭𞤲𞤮...
wonande gadano o,
𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤺𞤢𞤣𞤢𞤲𞤮 𞤮⹁
wonande ɗimmo o, ene njantondiri e banndiraaɓe mum en rewɓe kadi gollidiiɓe mum en, ngam hollirde wonnde so pulaar wiyi kaari ko karallo tawata ko kala ko o tottaa omo waawi ɗum moƴƴinde.
𞤱𞤮𞤲𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤯𞤭𞤥𞥆𞤮 𞤮⹁ 𞤫𞤲𞤫 𞤲'𞤶𞤢𞤲𞤼𞤮𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤫 𞤦𞤢𞤲𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤥 𞤫𞤲 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤭𞤣𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤥 𞤫𞤲⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤸𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤣𞤫 𞤧𞤮 𞤨𞤵𞤤𞤢𞥄𞤪 𞤱𞤭𞤴𞤭 𞤳𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤪𞤢𞤤𞥆𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤮 𞤼𞤮𞤼𞥆𞤢𞥄 𞤮𞤥𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤯𞤵�...
Ngalɗoo diɗɗal rewɓe e worɓe labaaɓe he nder leñol Fulɓe kanum en fof e wonde hoolaaɓe he fanniyaagal mum en, ɓe ngoppaaka tan yoɓe njah taw ɓe mbaɗdaaka e duusooɓe. Ene duusiɓe he ndee yolnde veteran’en ɗiɗo mago Pulaar, Ibu Kan e Yaaya Jah. Kono Umar Fuuta ne ko joololel ittiɓe yeeweende. Ko woni ndaw daande weli haa...
𞤐'𞤘𞤢𞤤𞤯𞤮𞥅 𞤣𞤭𞤯𞥆𞤢𞤤 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤫 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤤𞤢𞤦𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤤𞤫𞤻𞤮𞤤 𞤊𞤵𞤤𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤲𞤵𞤥 𞤫𞤲 𞤬𞤮𞤬 𞤫 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤸𞤫 𞤬𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤢𞥄𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤵𞤥 𞤫𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞤨𞥆𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤼𞤢𞤲 𞤴𞤮𞤩𞤫 𞤲'𞤶𞤢𞤸 𞤼𞤢𞤱 𞤩𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞤯𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤫 𞤣𞤵𞥅𞤧𞤮𞥅𞤩𞤫. 𞤉𞤲𞤫 𞤣𞤵𞥅�...
Ɗo mago ngoo yahrata ɗoo (rogere 6) ene saɗi anndude hol to Hoddiro tiindi. Kono hono no Pulaar wiyata nii: “Ko ɓenndata wela koo so fasii uurat.” Nde tawnoo toɓɓe keewɗe guuraaɗe he nder renndo men ene njoofee heen.
𞤍𞤮 𞤥𞤢𞤺𞤮 𞤲'𞤺𞤮𞥅 𞤴𞤢𞤸𞤪𞤢𞤼𞤢 𞤯𞤮𞥅 (𞤪𞤮𞤺𞤫𞤪𞤫 𞥖) 𞤫𞤲𞤫 𞤧𞤢𞤯𞤭 𞤢𞤲𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤮𞤤 𞤼𞤮 𞤖𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤲'𞤣𞤭. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤸𞤮𞤲𞤮 𞤲𞤮 𞤆𞤵𞤤𞤢𞥄𞤪 𞤱𞤭𞤴𞤢𞤼𞤢 𞤲𞤭𞥅: “𞤑𞤮 𞤩𞤫𞤲𞤣𞤢𞤼𞤢 𞤱𞤫𞤤𞤢 𞤳𞤮𞥅 𞤧𞤮 𞤬𞤢𞤧𞤭𞥅 𞤵𞥅𞤪𞤢𞤼.” 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤼𞤮𞤩𞥆𞤫 𞤳𞤫𞥅𞤱𞤯𞤫 𞤺𞤵𞥅𞤪𞤢𞥄𞤯𞤫 ...
Hoddiro ko debbo desaaɗo belngal, Sali Jah. Joom-galle makko Ibu Kane, ko kanum jey Piindi Media galle caaktoowo kabaruuji ɓurɗo mawnude he nder renndo Fulɓe. Ko o galo mo haawaniiki ɓesngu mum hay huunde. Galleeji jooɗɗi, otooji e nguurndam mbelɗam. Eɓe njogii ɓiɓɓe ɗiɗo, dewbo e gorko ene wiyee Usmaan mo alaa he nder...
𞤖𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤮 𞤳𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤣𞤫𞤧𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤦𞤫𞤤𞤲'𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤅𞤢𞤤𞤭 𞤔𞤢𞤸. 𞤔𞤮𞥅𞤥-𞤺𞤢𞤤𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤋𞤦𞤵 𞤑𞤢𞤲𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤵𞤥 𞤶𞤫𞤴 𞤆𞤭𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤃𞤫𞤣𞤭𞤢 𞤺𞤢𞤤𞥆𞤫 𞤷𞤢𞥄𞤳𞤼𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤳𞤢𞤦𞤢𞤪𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤩𞤵𞤪𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤪𞤫𞤲𞤣𞤮 𞤊𞤵𞤤𞤩𞤫. 𞤑𞤮 𞤮 𞤺𞤢𞤤𞤮 𞤥𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤱�...
Hoddiro ko yummiraaɗo jibinɗo ɓiyngel mum dewel. Caɗeele nguurndam, baasal e ɓitteende fof haɗaani ɗum reende ndimaagu mum e sippiraneede hoto ɓiy mum o tin ndeen ɓitteende e ɗeen caɗeele. Omo nehi ɓiyɗo makko dewbo o nehdi moƴƴiri; omo mahi he mum ndimaagu e senaare. Ɗaminaare makko ko ma ñalawma ar , sahaa nde yonti,...
𞤖𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤮 𞤳𞤮 𞤴𞤵𞤥𞥆𞤭𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤶𞤭𞤦𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤩𞤭𞤴𞤲'𞤺𞤫𞤤 𞤥𞤵𞤥 𞤣𞤫𞤱𞤫𞤤. 𞤕𞤢𞤯𞤫𞥅𞤤𞤫 𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤥⹁ 𞤦𞤢𞥄𞤧𞤢𞤤 𞤫 𞤩𞤭𞤼𞥆𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤮𞤬 𞤸𞤢𞤯𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤥 𞤪𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤭𞤥𞤢𞥄𞤺𞤵 𞤥𞤵𞤥 𞤫 𞤧𞤭𞤨𞥆𞤭𞤪𞤢𞤲𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤸𞤮𞤼𞤮 𞤩𞤭𞤴 𞤥𞤵𞤥 𞤮 𞤼𞤭𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤲 𞤩𞤭𞤼𞥆𞤫𞥅𞤲'...
Hoddiro ko dewbo jibinɗo ɓiyɓe rewɓe ɗiɗo, gooto o, Kummbis Baabu, nana naatnaa he dewgal kiitangal ngal o dañaani he mum jam. Gorko o ko piyoowo mo alaa njurum, kadi ko joom coftal keewɗo ko muuyetee ngenam tawa waddataa heen mbelka. Kono nde wonno gorko o, Yaaya Jah, ko mawɗo dañɗo nafoowo yumma makko, kala nde o haa...
𞤖𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤮 𞤳𞤮 𞤣𞤫𞤱𞤦𞤮 𞤶𞤭𞤦𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤩𞤭𞤴𞤩𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤮⹁ 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤮⹁ 𞤑𞤵𞤥𞤦𞤭𞤧 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤵⹁ 𞤲𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤫 𞤣𞤫𞤱𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤭𞥅𞤼𞤢𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤮 𞤣𞤢𞤻𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤸𞤫 𞤥𞤵𞤥 𞤶𞤢𞤥. 𞤘𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤮 𞤳𞤮 𞤨𞤭𞤴𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤥𞤮 𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤲'𞤶𞤵𞤪𞤵𞤥⹁ 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤥 𞤷𞤮𞤬...
Hoddiro ko gollooɓe Piindi Media galle caaktirɗo kabaruuji, heen gooto, Aamadu Muusa, hayso tawii ko kanum sakkitii arde he galle hee ne, Allah udditii heen arsuke makko. Mawɗo galle o, Ibu Kan, hoolimoomo ardiniimo redaksiyoŋ, kono ngoon hoddiro Allah won mo welaaka ɗum, Aadama Joop, ɓiyɗo woysaayoo Allah ene rokka go...
𞤖𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤮 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤤𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤆𞤭𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤃𞤫𞤣𞤭𞤢 𞤺𞤢𞤤𞥆𞤫 𞤷𞤢𞥄𞤳𞤼𞤭𞤪𞤯𞤮 𞤳𞤢𞤦𞤢𞤪𞤵𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤸𞤫𞥅𞤲 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮⹁ 𞤀𞥄𞤥𞤢𞤣𞤵 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤴𞤧𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤲𞤵𞤥 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤢𞤪𞤣𞤫 𞤸𞤫 𞤺𞤢𞤤𞥆𞤫 𞤸𞤫𞥅 𞤲𞤫⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤭𞥅 𞤸𞤫𞥅𞤲 𞤢𞤪𞤧𞤵𞤳𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮. 𞤃𞤢𞤱𞤯�...
Hoddiro ko tiindinooje e waajuuji nguurndam. Mbelemma e mette, sunaara e jaleeɗe fof ene pottita heen he dow bolol. Nde tawnoo kala gonɗo he laawol aduna, kala ɗo o tolnii heen maa o sawndondir he gootel e ɗee geɗe.
𞤖𞤮𞤣𞥆𞤭𞤪𞤮 𞤳𞤮 𞤼𞤭𞥅𞤲'𞤣𞤭𞤲𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤶𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤲'𞤺𞤵𞥅𞤪𞤲'𞤣𞤢𞤥. 𞤐'𞤄𞤫𞤤𞤫𞤥𞥆𞤢 𞤫 𞤥𞤫𞤼𞥆𞤫⹁ 𞤧𞤵𞤲𞤢𞥄𞤪𞤢 𞤫 𞤶𞤢𞤤𞤫𞥅𞤯𞤫 𞤬𞤮𞤬 𞤫𞤲𞤫 𞤨𞤮𞤼𞥆𞤭𞤼𞤢 𞤸𞤫𞥅𞤲 𞤸𞤫 𞤣𞤮𞤱 𞤦𞤮𞤤𞤮𞤤. 𞤐'𞤁𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤺𞤮𞤲𞤯𞤮 𞤸𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤢𞤣𞤵𞤲𞤢⹁ 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤯𞤮 𞤮 𞤼𞤮𞤤𞤲𞤭𞥅 𞤸𞤫�...
Ɓataake faade e Renndo Muritani Woodaani konngol kattanngol jaŋtaade hurum, hiisa, njeeɓoor e hoolaare mawnde nde njogii-mi faade e Renndo. Tolno toowngo ɗo paw-mi ngo ɗoo addanii kam mahde danki miijanteeri ndaɗɗiiki kala golle am paatuɗe e ɓamtaare dow miijo dartoriingo ngardiigu Renndo yeeso geɗe bayɗe no Ngenndi, m...
𞤇𞤢𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤫 𞤈𞤫𞤲𞤣𞤮 𞤃𞤵𞤪𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭 𞤏𞤮𞥅𞤣𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤳𞤮𞤲𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤢𞤼𞥆𞤢𞤲𞤺𞤮𞤤 𞤶𞤢𞤽𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤸𞤵𞤪𞤵𞤥⹁ 𞤸𞤭𞥅𞤧𞤢⹁ 𞤲'𞤶𞤫𞥅𞤩𞤮𞥅𞤪 𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤶𞤮𞤺𞤭𞥅-𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤫 𞤈𞤫𞤲𞤣𞤮. 𞤚𞤮𞤤𞤲𞤮 𞤼𞤮𞥅𞤱𞤲'𞤺𞤮 𞤯𞤮 𞤨𞤢𞤱-𞤥𞤭 𞤲'𞤺𞤮 𞤯𞤮𞥅 𞤢𞤣𞥆𞤢�...
Neɗɗo kadi waawata faamde hay huunde e jaɓɓal am, yoo won to baŋŋe kaɓtagol, yoo won to baŋŋe ɓinngu-leydaagu, so o yoomnoraaki ɗum lewlawal ngoo-ɗoo miijo. Ko ɗum nii waɗi, sahaa, miɗo ƴetta jiyanɗe, wonaa nii koynooje, kono kam pamɗitinooje darnde ko wayi no keerol leydi, hay so wonii ko ngol keɓtinan-mi nafooje pewj...
𞤐𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤴 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤶𞤢𞤩𞥆𞤢𞤤 𞤢𞤥⹁ 𞤴𞤮𞥅 𞤱𞤮𞤲 𞤼𞤮 𞤦𞤢𞤽𞥆𞤫 𞤳𞤢𞤩𞤼𞤢𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤴𞤮𞥅 𞤱𞤮𞤲 𞤼𞤮 𞤦𞤢𞤽𞥆𞤫 𞤩𞤭𞤲𞤺𞤵-𞤤𞤫𞤴𞤣𞤢𞥄𞤺𞤵⹁ 𞤧𞤮 𞤮 𞤴𞤮𞥅𞤥𞤲𞤮𞤪𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤯𞤵𞤥 𞤤𞤫𞤱𞤤𞤢𞤱𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞥅-𞤯𞤮𞥅 𞤥𞤭𞥅𞤶𞤮. 𞤑𞤮 𞤯𞤵𞤥 𞤲𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤭⹁ 𞤧𞤢𞤸𞤢�...
Muhammadu Sih lollirɗo Pullo Gaynaako Ñande 14 Juko 2022
𞤃𞤵𞤸𞤢𞤥𞥆𞤢𞤣𞤵 𞤅𞤭𞤸 𞤤𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤯𞤮 𞤆𞤵𞤤𞥆𞤮 𞤘𞤢𞤴𞤲𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤙𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞥑𞥔 𞤔𞤵𞤳𞤮 𞥒𞥐𞥒𞥒
Ndaarooɓe ayaawooji kabrirɗi Senegaal fof gite mum ene ngoowi mbaydi Ziadatu Kan ɓurɗo lollirde Gabrielle Kane, sabu makko heewde ko o tawetee he nder palaatooji teleeji Senegaal. Ɗuum ne de, so a yahii caggal seeɗa, hayso ko duuɓi tati tan, heewaano meeɗɓe nande innde Garielle Kane he nder leydi Senegaal. Kono hannde ...
𞤐'𞤁𞤢𞥄𞤪𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤢𞤴𞤢𞥄𞤱𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤳𞤢𞤦𞤪𞤭𞤪𞤯𞤭 𞤅𞤫𞤲𞤫𞤺𞤢𞥄𞤤 𞤬𞤮𞤬 𞤺𞤭𞤼𞤫 𞤥𞤵𞤥 𞤫𞤲𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞥅𞤱𞤭 𞤲'𞤦𞤢𞤴𞤣𞤭 𞤟𞤭𞤢𞤣𞤢𞤼𞤵 𞤑𞤢𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤯𞤮 𞤤𞤮𞤤𞥆𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤘𞤢𞤦𞤪𞤭𞤫𞤤𞥆𞤫 𞤑𞤢𞤲𞤫⹁ 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤫𞤼𞤫𞥅 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤨𞤢𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤼𞤫𞤤𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤅�...
He lewru Colte 2021, nde Aji Saar, yalti wiyi mawɗo lannda PASTEF, Usmaan Sonko heɓtii ɗum ndee, coow o mawnii sanne he nder Senegaal, yimɓe lannda ka e jinngooɓe mum en mbiy ɗum ko pewje laamu Senegaal e hooreejo mum Makki Sal, ngam helde koyɗe o mbir dikkotooɗo-mo mo o suusa hawrude he dingiral geew. He nder oon wuuk...
𞤖𞤫 𞤤𞤫𞤱𞤪𞤵 𞤕𞤮𞤤𞤼𞤫 𞥒𞥐𞥒𞥑⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤶𞤭 𞤅𞤢𞥄𞤪⹁ 𞤴𞤢𞤤𞤼𞤭 𞤱𞤭𞤴𞤭 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤤𞤢𞤲𞤣𞤢 𞤆𞤀𞤅𞤚𞤉𞤊⹁ 𞤓𞤧𞤥𞤢𞥄𞤲 𞤅𞤮𞤲𞤳𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤼𞤭𞥅 𞤯𞤵𞤥 𞤲'𞤣𞤫𞥅⹁ 𞤷𞤮𞥅𞤱 𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞥅 𞤧𞤢𞤲𞥆𞤫 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤅𞤫𞤲𞤫𞤺𞤢𞥄𞤤⹁ 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤤𞤢𞤲𞤣𞤢 𞤳𞤢 𞤫 𞤶𞤭𞤲𞤺𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤵𞤥 𞤫𞤲 𞤲'𞤦𞤭𞤴 𞤯𞤵𞤥 𞤳...
He nder Senegaal yimɓe heewɓe ene njiyira Gabrielle Kane ko tuubaak-ɓaleejo. Wonaa tan sabu innde makko nde woowaani he Haalpulaar’en walla ngaddiin makko faransinkoore, kono kadi hay jiyanɗe makko nguurndam teeŋti e yiyannde makko he palaas dewbo he nder renndo. Gabriell ko feminist kadi paarnortooɗo ɗum, mo jiyanɗe m...
𞤖𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤅𞤫𞤲𞤫𞤺𞤢𞥄𞤤 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤩𞤫 𞤫𞤲𞤫 𞤲'𞤶𞤭𞤴𞤭𞤪𞤢 𞤘𞤢𞤦𞤪𞤭𞤫𞤤𞥆𞤫 𞤑𞤢𞤲𞤫 𞤳𞤮 𞤼𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄𞤳-𞤩𞤢𞤤𞤫𞥅𞤶𞤮. 𞤏𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤼𞤢𞤲 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤱𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤸𞤫 𞤖𞤢𞥄𞤤𞤨𞤵𞤤𞤢𞥄𞤪’𞤫𞤲 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤣𞥆𞤭𞥅𞤲 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤬𞤢𞤪𞤢𞤲𞤧𞤭𞤲𞤳𞤮𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲...
So goonga, hannde Gabrielle Kane ko feetere jeyngol, kala ko o memi hayso huɓɓaani ne suurkat, nde tawnoo ɓayre makko waaɗaa ko he jeddi (polémique) walla mbiyen suusde haalde miijo mum e sirŋinanaade yiyannde mum hayso e nde luutondire e aada walla nii heen sahaaji ko yimɓe ɓee njogitii ko tinndinooje diine. Ko ɗuum w...
𞤅𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤢⹁ 𞤸𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤘𞤢𞤦𞤪𞤭𞤫𞤤𞥆𞤫 𞤑𞤢𞤲𞤫 𞤳𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤶𞤫𞤴𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤮 𞤥𞤫𞤥𞤭 𞤸𞤢𞤴𞤧𞤮 𞤸𞤵𞤩𞥆𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤲𞤫 𞤧𞤵𞥅𞤪𞤳𞤢𞤼⹁ 𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤱𞤲𞤮𞥅 𞤩𞤢𞤴𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤯𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤸𞤫 𞤶𞤫𞤣𞥆𞤭 (𞤨𞤮𞤤é𞤥𞤭𞤹𞤵𞤫) 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤦𞤭𞤴𞤫𞤲 𞤧𞤵𞥅𞤧𞤣𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤣𞤫 �...
So alla, kala no neɗɗo waawi ndaarirde Gabrielle Kane e jiyanɗe mum ne, ko nawi-mo Tuubaa koo ko koyɗe moƴƴe, tedduɗe kadi jogiiɗe nafoore. He biyɗe makko: addimo Tuubaa ko juuraade mawɗo laawol Murid en ɓee e ñaagaade duwaa e addude ballal makko fayde he yimɓe wuro ngoo hatojinɓe he ballal, teeŋti to bannge safaara. O...
𞤅𞤮 𞤢𞤤𞥆𞤢⹁ 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤘𞤢𞤦𞤪𞤭𞤫𞤤𞥆𞤫 𞤑𞤢𞤲𞤫 𞤫 𞤶𞤭𞤴𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤥𞤵𞤥 𞤲𞤫⹁ 𞤳𞤮 𞤲𞤢𞤱𞤭-𞤥𞤮 𞤚𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄 𞤳𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤳𞤮𞤴𞤯𞤫 𞤥𞤮𞤰𞥆𞤫⹁ 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤯𞤫 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤶𞤮𞤺𞤭𞥅𞤯𞤫 𞤲𞤢𞤬𞤮𞥅𞤪𞤫. 𞤖𞤫 𞤦𞤭𞤴𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮: 𞤢𞤣𞥆𞤭𞤥𞤮 𞤚𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤶𞤵𞥅𞤪�...
walla Neɗɗo ko Banndum ko konnguɗi lolluɗi he Senegaal gila Makki Sal fiilaa lefol hooreejo leydi ndi. Dawriyankooɓe heewɓe ceeraani he naatnude he nder hakkillaaji Senegaalnaaɓe wonnde Fulɓe teeŋti e Fuutankooɓe jinnganirta Makki Sal ko sabu enɗam makko e maɓɓe, sabu makko wonde Pullo. Caggal suɓngooji 31 Morso, jawtu...
𞤱𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤐𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤳𞤮 𞤄𞤢𞤲𞤣𞤵𞤥 𞤳𞤮 𞤳𞤮𞤲𞤺𞤵𞤯𞤭 𞤤𞤮𞤤𞥆𞤵𞤯𞤭 𞤸𞤫 𞤅𞤫𞤲𞤫𞤺𞤢𞥄𞤤 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤃𞤢𞤳𞥆𞤭 𞤅𞤢𞤤 𞤬𞤭𞥅𞤤𞤢𞥄 𞤤𞤫𞤬𞤮𞤤 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤲'𞤣𞤭. 𞤁𞤢𞤱𞤪𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤩𞤫 𞤷𞤫𞥅𞤪𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤸𞤫 𞤲𞤢𞥄𞤼𞤲𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤅𞤫𞤲𞤫𞤺𞤢𞥄𞤤𞤲...
Fuutankooɓe heewɓe ene njaggi oon tuuma ko yawaare e leñam-leñamaagu addi ɗum. Kono mbele won he ɗum fof ko goongɗi?
𞤊𞤵𞥅𞤼𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤸𞤫𞥅𞤱𞤩𞤫 𞤫𞤲𞤫 𞤲'𞤶𞤢𞤺𞥆𞤭 𞤮𞥅𞤲 𞤼𞤵𞥅𞤥𞤢 𞤳𞤮 𞤴𞤢𞤱𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤫 𞤤𞤫𞤻𞤢𞤥-𞤤𞤫𞤻𞤢𞤥𞤢𞥄𞤺𞤵 𞤢𞤣𞥆𞤭 𞤯𞤵𞤥. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤲'𞤦𞤫𞤤𞤫 𞤱𞤮𞤲 𞤸𞤫 𞤯𞤵𞤥 𞤬𞤮𞤬 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤲'𞤺𞤯𞤭؟
Gila 1976 nde laamu Senegaal udditi laawol waawde sosde lannda dawrugol fayde hannde, maa ɓur teemedde tati lannda nana he nder Senegaal. Kono wonaa lanndaaji ɗii kala njogii yimɓe jinnganooɓe ɗum en. Ɗal boom, hay lannda gooto waawaa dañde, kanum tan, e yimɓe ko yoni haa addana ɗum waawde heɓde laamu. Ko ɗuum waɗi he ...
𞤘𞤭𞤤𞤢 𞥑𞥙𞥗𞥖 𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤅𞤫𞤲𞤫𞤺𞤢𞥄𞤤 𞤵𞤣𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤣𞤫 𞤧𞤮𞤧𞤣𞤫 𞤤𞤢𞤲𞤣𞤢 𞤣𞤢𞤱𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤢𞤴𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤲𞤣𞤫⹁ 𞤥𞤢𞥄 𞤩𞤵𞤪 𞤼𞤫𞥅𞤥𞤫𞤣𞥆𞤫 𞤼𞤢𞤼𞤭 𞤤𞤢𞤲𞤣𞤢 𞤲𞤢𞤲𞤢 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤅𞤫𞤲𞤫𞤺𞤢𞥄𞤤. 𞤑𞤮𞤲𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤤𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤯𞤭𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤲'𞤶𞤮𞤺𞤭𞥅 𞤴𞤭�...
He dawrugol, huunde fof ene yaha. Fodande yimɓe ko waawaa laataade sabu anndude ko ɗuum woni yiɗde joom mum en, mbele maa ɓe cuɓo-ma walla njinngana lannda-ma, kono tawa so a heɓii a waɗataa ko mbiynoɗa walla he nder sappo fof mbaɗaata heen ko gootel ; jeykinaade he renndo ko wayno pelle liggotooɓe (syndicat), pelle re...
𞤖𞤫 𞤣𞤢𞤱𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤮𞤬 𞤫𞤲𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤢. 𞤊𞤮𞤣𞤢𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞥄 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤧𞤢𞤦𞤵 𞤢𞤲𞤣𞤵𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞥅𞤥 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤣𞤫 𞤶𞤮𞥅𞤥 𞤥𞤵𞤥 𞤫𞤲⹁ 𞤲'𞤦𞤫𞤤𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤷𞤵𞤩𞤮-𞤥𞤢 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤲'𞤶𞤭𞤲𞤺𞤢𞤲𞤢 𞤤𞤢𞤲𞤣𞤢-𞤥𞤢⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤢 𞤧𞤮 𞤢 𞤸𞤫𞤩𞤭�...
Ko adii Donald Trump, he nder dawrugol Senegaal, ko Abdullay Wadda anndinaranoo ɓattikinaade e jidikinaade fedde diineyankoore, woni anndiraaɓe Murid en he nder Senegaal. Ko goonga laamuuji Senegaal ɓooyi rokkude galleeji seernaɓe sufiyankooɓe mawɗi ɗii geɗal, gila he Senngoor haa yettii Abdu Juuf, gooto heen kala ene ...
𞤑𞤮 𞤢𞤣𞤭𞥅 𞤁𞤮𞤲𞤢𞤤𞤣 𞤚𞤪𞤵𞤥𞤨⹁ 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤢𞤱𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤅𞤫𞤲𞤫𞤺𞤢𞥄𞤤⹁ 𞤳𞤮 𞤀𞤦𞤣𞤵𞤤𞥆𞤢𞤴 𞤏𞤢𞤣𞥆𞤢 𞤢𞤲𞤣𞤭𞤲𞤢𞤪𞤢𞤲𞤮𞥅 𞤩𞤢𞤼𞥆𞤭𞤳𞤭𞤲𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤫 𞤶𞤭𞤣𞤭𞤳𞤭𞤲𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤬𞤫𞤣𞥆𞤫 𞤣𞤭𞥅𞤲𞤫𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤢𞤲𞤣𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤃𞤵𞤪𞤭𞤣 𞤫𞤲 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤅𞤫𞤲𞤫𞤺𞤢𞥄𞤤. 𞤑𞤮 𞤺�...
Caggal Tuubaa, Gabrielle yahii Fuuta kadi he yontere maaynde ndee, ngam nawde ballal makko kadi to Hopitaal Wurosoogi, kadi o yettiima seernaaɓe falnde ndee ngam juuraade ɗum en e ñaagaade ɗum en duwaaw.
𞤕𞤢𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤚𞤵𞥅𞤦𞤢𞥄⹁ 𞤘𞤢𞤦𞤪𞤭𞤫𞤤𞥆𞤫 𞤴𞤢𞤸𞤭𞥅 𞤊𞤵𞥅𞤼𞤢 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤸𞤫 𞤴𞤮𞤲𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞥅⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤲𞤢𞤱𞤣𞤫 𞤦𞤢𞤤𞥆𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤼𞤮 𞤖𞤮𞤨𞤭𞤼𞤢𞥄𞤤 𞤏𞤵𞤪𞤮𞤧𞤮𞥅𞤺𞤭⹁ 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮 𞤴𞤫𞤼𞥆𞤭𞥅𞤥𞤢 𞤧𞤫𞥅𞤪𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤬𞤢𞤤𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞥅 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤶𞤵𞥅𞤪𞤢𞥄𞤣𞤫 �...
Kala ko waawi umminde mo e kala waawi wonde caggal makko ne, eɗen mbaawi wiyde, belaaɗo e mettaaɗo kala hannde hakkillaaji ene njowii e Gabrielle Kane, kadi omo nanndi e pawɗo koyngal makko ɗo tiiɗi.
𞤑𞤢𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮 𞤫 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤫 𞤷𞤢𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤲𞤫⹁ 𞤫𞤯𞤫𞤲 𞤲'𞤦𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤱𞤭𞤴𞤣𞤫⹁ 𞤦𞤫𞤤𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤫 𞤥𞤫𞤼𞥆𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤢 𞤸𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤫𞤲𞤫 𞤲'𞤶𞤮𞤱𞤭𞥅 𞤫 𞤘𞤢𞤦𞤪𞤭𞤫𞤤𞥆𞤫 𞤑𞤢𞤲𞤫⹁ 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤮𞤥𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤣𞤭 𞤫 𞤨𞤢𞤱𞤯𞤮 𞤳...
Abdullay Wadda ɓooyi dillude he dawrugol Senegaal, gila ko o suka, ko o sanɗa omo jannga, tawi nii Senegaal heɓaani jeytaare mum ndimaagu dawrugol. Kadi caggal nde Senegaal heɓi jeytaare mum, o ɓooyii haɓeede he nder lanndaaji lunndo, kono he ngaan saanga, haysinno ko o Murid o wonno ne, ɗuum ɓuraano feeñde e makko, ka...
𞤀𞤦𞤣𞤵𞤤𞥆𞤢𞤴 𞤏𞤢𞤣𞥆𞤢 𞤩𞤮𞥅𞤴𞤭 𞤣𞤭𞤤𞥆𞤵𞤣𞤫 𞤸𞤫 𞤣𞤢𞤱𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤅𞤫𞤲𞤫𞤺𞤢𞥄𞤤⹁ 𞤺𞤭𞤤𞤢 𞤳𞤮 𞤮 𞤧𞤵𞤳𞤢⹁ 𞤳𞤮 𞤮 𞤧𞤢𞤲𞤯𞤢 𞤮𞤥𞤮 𞤶𞤢𞤲𞤺𞤢⹁ 𞤼𞤢𞤱𞤭 𞤲𞤭𞥅 𞤅𞤫𞤲𞤫𞤺𞤢𞥄𞤤 𞤸𞤫𞤩𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤶𞤫𞤴𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤥 𞤲'𞤣𞤭𞤥𞤢𞥄𞤺𞤵 𞤣𞤢𞤱𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤. 𞤑𞤢𞤣𞤭 𞤷𞤢𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤲'𞤣𞤫 𞤅𞤫𞤲𞤫𞤺𞤢𞥄𞤤 𞤸𞤫𞤩...
E mbeñdi pelle ɗe kaalɗen dowɗee, ko wayno pelle diine walla pelle fecciram-golle en, fulɓe kanum en ngonaa fedde ko leñol, kadi leñol mawngol, jaajngol he nder leydi Senegaal. Seertuɓe jiyanɗe, ɗal boom, heen sahaaji seertuɓe hay intereeji. Eɓe tawee he pelle fecciram-golleeji ceertuɗe e pelle diineyankooje (ɗariikaaj...
𞤉 𞤲'𞤦𞤫𞤻𞤣𞤭 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤫 𞤯𞤫 𞤳𞤢𞥄𞤤𞤯𞤫𞤲 𞤣𞤮𞤱𞤯𞤫𞥅⹁ 𞤳𞤮 𞤱𞤢𞤴𞤲𞤮 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤫 𞤣𞤭𞥅𞤲𞤫 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤨𞤫𞤤𞥆𞤫 𞤬𞤫𞤷𞥆𞤭𞤪𞤢𞤥-𞤺𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤵𞤤𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤲𞤵𞤥 𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤬𞤫𞤣𞥆𞤫 𞤳𞤮 𞤤𞤫𞤻𞤮𞤤⹁ 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤤𞤫𞤻𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤱𞤲'𞤺𞤮𞤤⹁ 𞤶𞤢𞥄𞤶𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞤅𞤫𞤲𞤫𞤺𞤢𞥄...
Usmaan Sonko jibinaa ko he wuro Cees (Thies) kono o mawni, eno wiyraa, ko to wuro Sebikotaan. Baaba makko iwdi mum ko Kaasamansa, neene makko, Khady Ngome ko Bawolnaajo so en tuugniima he lowre
𞤓𞤧𞤥𞤢𞥄𞤲 𞤅𞤮𞤲𞤳𞤮 𞤶𞤭𞤦𞤭𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤸𞤫 𞤱𞤵𞤪𞤮 𞤕𞤫𞥅𞤧 (𞤚𞤸𞤭𞤫𞤧) 𞤳𞤮𞤲𞤮 𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭⹁ 𞤫𞤲𞤮 𞤱𞤭𞤴𞤪𞤢𞥄⹁ 𞤳𞤮 𞤼𞤮 𞤱𞤵𞤪𞤮 𞤅𞤫𞤦𞤭𞤳𞤮𞤼𞤢𞥄𞤲. 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤢 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤭𞤱𞤣𞤭 𞤥𞤵𞤥 𞤳𞤮 𞤑𞤢𞥄𞤧𞤢𞤥𞤢𞤲𞤧𞤢⹁ 𞤲𞤫𞥅𞤲𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤑𞤸𞤢𞤣𞤴 𞤐'𞤘𞤮𞤥𞤫 𞤳𞤮 𞤄𞤢𞤱𞤮𞤤𞤲𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤧𞤮 𞤫𞤲 𞤼𞤵𞥅�...
. Sikka alaa, Usmaan Sonko ene ruttotonoo to iwdi jibnaaɗo mum woni diiwal Kasamaasa. Wiyaama nii ko toon o heɓi seedamfaagu makko BAC (baccalauréat) he 1993, ko ndeen o yahai Jaaɓihaaɗtirde Gaston Berger mo Ndar. Kono lollugol Usmaan Sonko wonaa he nder Kaasamaasa fuɗɗii, kadi woona toon o naatiri dawrugol.
. 𞤅𞤭𞤳𞥆𞤢 𞤢𞤤𞤢𞥄⹁ 𞤓𞤧𞤥𞤢𞥄𞤲 𞤅𞤮𞤲𞤳𞤮 𞤫𞤲𞤫 𞤪𞤵𞤼𞥆𞤮𞤼𞤮𞤲𞤮𞥅 𞤼𞤮 𞤭𞤱𞤣𞤭 𞤶𞤭𞤦𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤥𞤵𞤥 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤣𞤭𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤑𞤢𞤧𞤢𞤥𞤢𞥄𞤧𞤢. 𞤏𞤭𞤴𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤲𞤭𞥅 𞤳𞤮 𞤼𞤮𞥅𞤲 𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤢𞤥𞤬𞤢𞥄𞤺𞤵 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤄𞤀𞤕 (𞤦𞤢𞤷𞥆𞤢𞤤𞤢𞤵𞤪é𞤢𞤼) 𞤸𞤫 𞥑𞥙𞥙𞥓⹁ 𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤲 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤭 𞤔𞤢...
Usmaan Sonko fuɗɗii anndeede he nder dingiral dawrugal Senegaal ko he 2014, caggal nde o sosi lannda makko Pastef, he 2017 o suɓaa sarɗiyanke he araaray Ndawi Askan Wi. He puɗɗorɗe, rokkunoo Usmaan Sonko jinngooɓe ko ñiŋooje makko he laamu Senegaal, gila he jooɗiingu nguu, haa e laamuuji jawtuɗi. Omo takkatnooɓe saawde...
𞤓𞤧𞤥𞤢𞥄𞤲 𞤅𞤮𞤲𞤳𞤮 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤭𞥅 𞤢𞤲𞤣𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤭𞤲'𞤺𞤭𞤪𞤢𞤤 𞤣𞤢𞤱𞤪𞤵𞤺𞤢𞤤 𞤅𞤫𞤲𞤫𞤺𞤢𞥄𞤤 𞤳𞤮 𞤸𞤫 𞥒𞥐𞥑𞥔⹁ 𞤷𞤢𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤧𞤮𞤧𞤭 𞤤𞤢𞤲𞤣𞤢 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤆𞤢𞤧𞤼𞤫𞤬⹁ 𞤸𞤫 𞥒𞥐𞥑𞥗 𞤮 𞤧𞤵𞤩𞤢𞥄 𞤧𞤢𞤪𞤯𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤫 𞤸𞤫 𞤢𞤪𞤢𞥄𞤪𞤢𞤴 𞤐'𞤁𞤢𞤱𞤭 𞤀𞤧𞤳𞤢𞤲 𞤏𞤭. 𞤖𞤫 𞤨𞤵𞤯𞥆�...
Ɗiiɗoo diskuraaji populist, ngaddaani sukaaɓe e ɗanniyankooɓe nootitaade he makko, yanti heen kadi e keewgol makko huwtoraade mejaaji renndo (reseau sociaux ) ngol ene newnanimo waawde jokkondirde he ɗeeɗoo tanndalle he ɓiyɓe leydi ndii.  He 2017 o yaltini deftere makko adannde nde tiitoonde mum woni “Petrol et Gaz au ...
𞤍𞤭𞥅𞤯𞤮𞥅 𞤣𞤭𞤧𞤳𞤵𞤪𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤨𞤮𞤨𞤵𞤤𞤭𞤧𞤼⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤣𞥆𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤧𞤵𞤳𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤫 𞤯𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤢𞤲𞤳𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤼𞤭𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤸𞤫 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮⹁ 𞤴𞤢𞤲𞤼𞤭 𞤸𞤫𞥅𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤫 𞤳𞤫𞥅𞤱𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤳𞥆𞤮 𞤸𞤵𞤱𞤼𞤮𞤪𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤥𞤫𞤶𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤪𞤫𞤲𞤣𞤮 (𞤪𞤫𞤧𞤫𞤢𞤵 𞤧𞤮𞤷𞤭𞤢𞤵𞤿 ) 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤫𞤲𞤫 𞤲𞤫𞤱𞤲𞤢𞤲...
Ko he suɓngooji hooreejo leydi 2019 Usmaan Sonko dañi tiiɗtinde plaas mum he nder dingaral  dawrugol Senegaal, caggal nde o ari 3
𞤑𞤮 𞤸𞤫 𞤧𞤵𞤩𞤲'𞤺𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤤𞤫𞤴𞤣𞤭 𞥒𞥐𞥑𞥙 𞤓𞤧𞤥𞤢𞥄𞤲 𞤅𞤮𞤲𞤳𞤮 𞤣𞤢𞤻𞤭 𞤼𞤭𞥅𞤯𞤼𞤭𞤲'𞤣𞤫 𞤨𞤤𞤢𞥄𞤧 𞤥𞤵𞤥 𞤸𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤭𞤲'𞤺𞤢𞤪𞤢𞤤  𞤣𞤢𞤱𞤪𞤵𞤺𞤮𞤤 𞤅𞤫𞤲𞤫𞤺𞤢𞥄𞤤⹁ 𞤷𞤢𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤢𞤪𞤭 𞥓