id
stringlengths 3
7
| numeric_id
int64 12.2k
50.2k
⌀ | url
stringlengths 28
32
| speaker
stringclasses 308
values | speaker_party
stringclasses 41
values | speaker_url
stringclasses 309
values | statement
stringlengths 18
1.06k
| statement_date
stringdate 2010-03-14 00:00:00
2025-10-05 00:00:00
⌀ | verdict
stringclasses 4
values | analysis_text
stringlengths 2
12k
| analysis_paragraphs
listlengths 1
84
| analysis_date
stringdate 2010-12-03 00:00:00
2025-10-15 00:00:00
| analysis_sources
dict | scraped_at
stringdate 2025-10-16 19:05:50
2025-10-16 21:00:21
|
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
vr16098
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16098
|
Martin Klus
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/martin-klus
|
...neboli to Briti, ktorí zavádzali prechodné obdobia ako Nemci, napríklad na vstup našich zamestnancov na britský pracovný trh. Oni ho práve otvorili.
|
2017-04-02 00:00:00
|
Pravda
|
Členské krajiny Európskej únie, pred rozšírením v roku 2004, mali šancu obmedziť právo na voľný pohyb pracovníkov z krajín, ktoré vstúpili do EÚ od 1. mája 2004. Ich možnosťou bolo vyrokovanie prechodných období pre vstup občanov nových členských krajín na pracovný trh pôvodných členských štátov v maximálnej dĺžke 7 rokov od vstupu týchto krajín do Únie. Prechodné obdobia boli rozdelené na etapy a pre využitie maximálnej dĺžky sa rozhodli Nemecko a Rakúsko. Spojené Kráľovstvo sa ako jedna z troch krajín rozhodla vôbec nevyužiť toto obdobie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Členské krajiny Európskej únie, pred rozšírením v roku 2004, mali šancu obmedziť právo na voľný pohyb pracovníkov z krajín, ktoré vstúpili do EÚ od 1. mája 2004. Ich možnosťou bolo vyrokovanie prechodných období pre vstup občanov nových členských krajín na pracovný trh pôvodných členských štátov v maximálnej dĺžke 7 rokov od vstupu týchto krajín do Únie. Prechodné obdobia boli rozdelené na etapy a pre využitie maximálnej dĺžky sa rozhodli Nemecko a Rakúsko. Spojené Kráľovstvo sa ako jedna z troch krajín rozhodla vôbec nevyužiť toto obdobie. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2017-04-05 00:00:00
|
{
"text": [
"nevyužiť",
"garantuje",
"prechodné",
"etapa",
"ohrozené",
"Rakúsko",
"účinná legislatíva",
"nový zákon",
"zmluve",
"Slovenská"
],
"url": [
"https://www.euroskop.cz/8736/sekce/volny-pohyb-osob/",
"http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=25",
"http://www.epi.sk/odborny-clanok/Pristup-na-trhy-prace-v-krajinach-Europskej-unie-Europskeho-hospodarskeho-priestoru.htm",
"http://www.profesia.sk/cms/dokumenty-na-stranke/hladanie-prace/co-znamena-otvorenie-pracovnych-trhov-pre-obcanov-sr/43190",
"http://www.epi.sk/odborny-clanok/Pristup-na-trhy-prace-v-krajinach-Europskej-unie-Europskeho-hospodarskeho-priestoru.htm",
"https://www.etrend.sk/ekonomika/nemecko-a-rakusko-od-polnoci-spristupnili-pracovny-trh.html",
"https://www.etrend.sk/ekonomika/nemecko-a-rakusko-od-polnoci-spristupnili-pracovny-trh.html",
"https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/3174/category/zakonne-povinnosti-podnikatela/article/poskytovanie-sluzieb-rakusko-2017.xhtml",
"https://www.employment.gov.sk/files/legislativa/dokumenty-zoznamy-pod/priloha-1.pdf",
"https://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/medzinarodna-spolupraca/volny-pohyb-osob/prechodne-obdobia-oblasti-slobody-pohybu-pracovnikov-ramci-unie.html"
]
}
|
2025-10-16T20:28:43.405326+00:00
|
vr32794
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32794
|
Ivan Štefanec
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec
|
Platí zákon, podľa ktorého do 5 rokov má finančná správa právo vyrúbiť doplatky ak nejaké pochybenia sa stali.
|
2012-12-02 00:00:00
|
Pravda
|
Ivan Štefanec hovorí pravdu ako pravdivý, pretože podľa zákona 563/2009 o správe daní (.pdf, s.24) o správe daní má finančná správa právo do 5 rokov vyrúbiť daň. Inými slovami, zákon definuje, že zánik práva vyrúbiť daň zaniká po piatich rokoch.
|
[
"Ivan Štefanec hovorí pravdu ako pravdivý, pretože podľa zákona 563/2009 o správe daní (.pdf, s.24) o správe daní má finančná správa právo do 5 rokov vyrúbiť daň. Inými slovami, zákon definuje, že zánik práva vyrúbiť daň zaniká po piatich rokoch."
] |
2012-12-03 00:00:00
|
{
"text": [
"563/2009"
],
"url": [
"http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&ved=0CDgQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F563-2009-z-z.p-33356.pdf&ei=Gce8ULPPNcWVtQb1hYCwDw&usg=AFQjCNEX8eOuqOpBkxGY15dI164KotrmDw&sig2=TdQJyeEW4DRPsy0m7FwSDA"
]
}
|
2025-10-16T20:48:13.298776+00:00
|
vr35397
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35397
|
Dušan Čaplovič
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic
|
Iste sa tam urobili chyby a urobili sa chyby a myslím, že sa urobí aj náprava a urobia sa konkrétne kroky...
|
2010-09-26 00:00:00
|
Pravda
|
Zmluvy oboch predstaviteliek bývalého vedenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sú už vypovedané. Exministerka Tomanová sa rozhodla odstúpiť od príkazných zmlúv, ktoré jej mali priniesť takmer 60 tisíc eur z eurofondov. Zmluvy bývalej štátnej tajomníčky Kršíkovej boli vypovedané na podnet ministerstva.
|
[
"Zmluvy oboch predstaviteliek bývalého vedenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sú už vypovedané. Exministerka Tomanová sa rozhodla odstúpiť od príkazných zmlúv, ktoré jej mali priniesť takmer 60 tisíc eur z eurofondov. Zmluvy bývalej štátnej tajomníčky Kršíkovej boli vypovedané na podnet ministerstva."
] |
2010-12-15 00:00:00
|
{
"text": [
"Zmluvy"
],
"url": [
"http://ekonomika.sme.sk/c/5543639/tomanova-s-krsikovou-budu-musiet-peniaze-zrejme-vratit.html#ixzz10lVKl9PV"
]
}
|
2025-10-16T20:24:02.066199+00:00
|
46029
| 46,029
|
https://demagog.sk/vyrok/46029
|
Milan Krajniak
|
SME RODINA
|
https://demagog.sk/politik/milan-krajniak
|
My sme v minulosti viackrát navrhovali tzv. finančnú odluku cirkvi od štátu.
|
2020-09-09 00:00:00
|
Pravda
|
Strana Sme rodina za viackrát vyslovila za odluku cirkvi od štátu, nateraz to však nepovažuje za prioritu. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Strana Sme Rodina pred voľbami 2020 uviedla, že je za finančnú odluku cirkvi od štátu. Dodala, že „ väčšinu týchto otázok minulý rok však vyriešila nová právna úprava finančných vzťahov štátu a cirkví, ktorá prešla v parlamente veľkou väčšinou hlasov, preto túto tému nateraz nepovažujeme za aktuálnu.” Keď Milan Krajniak v roku 2019 kandidoval za prezidenta, uviedol : „ Som za finančnú odluku cirkví od štátu. To znamená, že opravu kultúrnych pamiatok alebo charitatívnych projektov by ďalej mohol spolufinancovať štát, ale napríklad platy duchovných by hradili cirkvi z príspevkov svojich členov.”
|
[
"Strana Sme rodina za viackrát vyslovila za odluku cirkvi od štátu, nateraz to však nepovažuje za prioritu. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Strana Sme Rodina pred voľbami 2020 uviedla, že je za finančnú odluku cirkvi od štátu. Dodala, že „ väčšinu týchto otázok minulý rok však vyriešila nová právna úprava finančných vzťahov štátu a cirkví, ktorá prešla v parlamente veľkou väčšinou hlasov, preto túto tému nateraz nepovažujeme za aktuálnu.” Keď Milan Krajniak v roku 2019 kandidoval za prezidenta, uviedol : „ Som za finančnú odluku cirkví od štátu. To znamená, že opravu kultúrnych pamiatok alebo charitatívnych projektov by ďalej mohol spolufinancovať štát, ale napríklad platy duchovných by hradili cirkvi z príspevkov svojich členov.”"
] |
2020-09-09 00:00:00
|
{
"text": [
"je",
"uviedol"
],
"url": [
"https://www.aktuality.sk/clanok/766906/volby-2020-podporia-strany-registrovane-partnerstva-a-odluku-cirkvi-od-statu-anketa/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/664692/potrebuje-slovensku-odluku-cirkvi-od-statu-niektori-prezidentski-kandidati-v-tom-maju-jasno-anketa/"
]
}
|
2025-10-16T19:17:29.246782+00:00
|
vr29760
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29760
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Vzájomný obchod s Gréckom je veľmi nízky, naše bankové prepojenie je prakticky nulové s gréckou stranou.
|
2015-06-28 00:00:00
|
Pravda
|
Údaje Štatistického úradu SR a Ministerstva hospodárstva SR ukazujú nízke čísla v rámci celkového exportu a importu Grécka, na ktorom sa Slovensko podieľa. Podiel slovenských bánk na gréckych dlhopisoch je takisto pomerne nízky. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Vývoj zahraničného obchodu medzi SR a GR za posledných 5 rokov v mil. eur ( .pdf , s.21)
|
[
"Údaje Štatistického úradu SR a Ministerstva hospodárstva SR ukazujú nízke čísla v rámci celkového exportu a importu Grécka, na ktorom sa Slovensko podieľa. Podiel slovenských bánk na gréckych dlhopisoch je takisto pomerne nízky. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.",
"Vývoj zahraničného obchodu medzi SR a GR za posledných 5 rokov v mil. eur ( .pdf , s.21)"
] |
2015-06-29 00:00:00
|
{
"text": [
".pdf",
"pdf",
"2011",
"jedinou",
"pdf",
"TASR"
],
"url": [
"http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_5FD5A9F38A737BB7C125783A00560F8A_SK/$File/EIT_Gr%C3%A9cko_Apr2015.pdf",
"http://www.mhsr.sk/22605-ext_dok/145464c?ext=orig",
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/372943-slovenske-banky-vlastnia-grecke-dlhopisy-za-pol-miliardy-eur/",
"http://www.topky.sk/cl/1000048/1290486/Postova-banka-sa-vysporiada-s-greckymi-dlhopismi",
"https://www.postovabanka.sk/media/548163/Priebezna_UZ_PABK.pdf",
"http://www.parameter.sk/sk/sekcia/spravy/2015/04/15/arbitrazny-sud-ukoncil-spor-postovej-banky-s-greckom-nerozhodol"
]
}
|
2025-10-16T20:52:59.325201+00:00
|
vr31659
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31659
|
Ján Richter
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-richter
|
Ten štát sme prebrali tak, že tu je 500 miliónov sekera. Čo sa týka štátneho rozpočtu po troch mesiacoch.
|
2012-04-29 00:00:00
|
Pravda
|
Podobný výrok sme overovali pri Petrovi Kažimírovi 15. apríla 2012 v relácii O 5 minút 12. Výrok sme vtedy hodnotili ako pravdivý, na základe údajov Ministerstva financií SR. Údaje Ministerstva financií SR ukazujú, že štátny deficit po prvých troch mesiacoch tohto roku, tzn. ku 30. marcu 2012, dosahoval v tis. eur výšku 1 155 458 . Ku koncu marca roku 2011 bol štátny deficit v tis. eur 655 21 . Štátny deficit je teda po prvých troch mesiacoch roku 2012 v porovnaní s minulým rokom naozaj vyšší o viac ako 500 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Podobný výrok sme overovali pri Petrovi Kažimírovi 15. apríla 2012 v relácii O 5 minút 12. Výrok sme vtedy hodnotili ako pravdivý, na základe údajov Ministerstva financií SR. Údaje Ministerstva financií SR ukazujú, že štátny deficit po prvých troch mesiacoch tohto roku, tzn. ku 30. marcu 2012, dosahoval v tis. eur výšku 1 155 458 . Ku koncu marca roku 2011 bol štátny deficit v tis. eur 655 21 . Štátny deficit je teda po prvých troch mesiacoch roku 2012 v porovnaní s minulým rokom naozaj vyšší o viac ako 500 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-04-30 00:00:00
|
{
"text": [
"Kažimírovi",
"1 155 458",
"655 21"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/273/",
"http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=8175",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7870"
]
}
|
2025-10-16T20:05:29.503834+00:00
|
vr31562
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31562
|
Ivan Švejna
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/ivan-svejna
|
A ja samozrejme mám iný názor, pretože pokiaľ susedné krajiny proste nemajú takúto daň (pre bankové subjekty, pozn.), hej, a nevidím dôvod, prečo akýkoľvek sektor zaťažovať vyššou daňou ako majú susedné krajiny.
|
2012-04-15 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Výrok hodnotíme z dôvodu jeho nekonzistencie ako zavádzajúci. Ivan Švejna hovorí o špeciálnych bankových odvodoch, ktorých zavedenie mala strana Smer vo svojom volebnom programe. Jeho výrok je však dosť nejasný, nakoľko sám najskôr hovorí, že susedné krajiny takúto daň nemajú a potom, že ju majú v inej výške. V súčasnosti sú špeciálne bankové odvody zavedené v desiatich krajinách Európskej únie . Štúdia Slovenskej bankovej asociácie (.pdf) uvádza, že sú to: Švédsko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Belgicko, Portugalsko, Dánsko, Cyprus, Maďarsko, Rakúsko. Každá krajina používa iný spôsob jej výpočtu i rozdielnu daňovú sadzbu. Tá sa pohybuje v rozmedzí od 0,01% do 0,085% . V dvoch našich susedných krajinách teda takáto daň existuje, preto hodnotíme tento výrok ako zavádzanie. Pravdou ale je, že daň navrhovaná stranou SMER je oveľa vyššia ( 0,7% ) ako dane existujúce v iných štátoch EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Výrok hodnotíme z dôvodu jeho nekonzistencie ako zavádzajúci. Ivan Švejna hovorí o špeciálnych bankových odvodoch, ktorých zavedenie mala strana Smer vo svojom volebnom programe. Jeho výrok je však dosť nejasný, nakoľko sám najskôr hovorí, že susedné krajiny takúto daň nemajú a potom, že ju majú v inej výške. V súčasnosti sú špeciálne bankové odvody zavedené v desiatich krajinách Európskej únie . Štúdia Slovenskej bankovej asociácie (.pdf) uvádza, že sú to: Švédsko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Belgicko, Portugalsko, Dánsko, Cyprus, Maďarsko, Rakúsko. Každá krajina používa iný spôsob jej výpočtu i rozdielnu daňovú sadzbu. Tá sa pohybuje v rozmedzí od 0,01% do 0,085% . V dvoch našich susedných krajinách teda takáto daň existuje, preto hodnotíme tento výrok ako zavádzanie. Pravdou ale je, že daň navrhovaná stranou SMER je oveľa vyššia ( 0,7% ) ako dane existujúce v iných štátoch EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-04-16 00:00:00
|
{
"text": [
"Slovenskej bankovej asociácie",
"daň"
],
"url": [
"http://www.sbaonline.sk/files/subory/analyzy/verejne/Bankove-odvody_final.pdf",
"http://www.iness.sk/stranka/6972-Takto-maju-vyzerat-Ficove-dane-Poskladaju-sa-na-ne-tisicky-ludi-Novy-Cas.html"
]
}
|
2025-10-16T20:05:51.840632+00:00
|
vr38198
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38198
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
A ináč téma okolo bankovej dane má taký zaujímavý vývoj, lebo najprv bola spŕška kritiky, že je to panflét a neeurópske, maďarské, grécke a neviem aké, ... ale nakoniec minister financií zmenil názor a už teda nechce čakať na Európu, na harmonizovaný prístup k Bruselu a už avizuje opäť, aj ráta v štátnom rozpočte na budúci rok, so 40 miliónmi eur z tejto dane.
|
2011-05-07 00:00:00
|
Pravda
|
Minister financií v ešte minulom roku odmietal bankovú daň . Opozícia chcela touto daňou nahradiť zvyšovanie DPH. Situácia sa ale zmenila, dôvodom prečo chce rezort financií zaviesť daň skôr ako EÚ, je obava, že zahraničné matky slovenských bánk by si daňou stratené financie mohli doplniť od slovenských dcér. "Chceme teda zabezpečiť, aby principiálna časť tohto odvodu skončila na Slovensku a nie inde," uviedol svoje dôvody I. Mikloš. Návrh ministerstva financií je uvedený v Programe stability SR na roky 2011 až 2014 (.pdf). Predpokladá prínos približne 40 miliónov eur ročne (s. 38), navrhovaná sadzba dane je 0,2%, čo je 5,5 násobok švédskej sadzby (s. 40).
|
[
"Minister financií v ešte minulom roku odmietal bankovú daň . Opozícia chcela touto daňou nahradiť zvyšovanie DPH. Situácia sa ale zmenila, dôvodom prečo chce rezort financií zaviesť daň skôr ako EÚ, je obava, že zahraničné matky slovenských bánk by si daňou stratené financie mohli doplniť od slovenských dcér. \"Chceme teda zabezpečiť, aby principiálna časť tohto odvodu skončila na Slovensku a nie inde,\" uviedol svoje dôvody I. Mikloš. Návrh ministerstva financií je uvedený v Programe stability SR na roky 2011 až 2014 (.pdf). Predpokladá prínos približne 40 miliónov eur ročne (s. 38), navrhovaná sadzba dane je 0,2%, čo je 5,5 násobok švédskej sadzby (s. 40)."
] |
2011-05-09 00:00:00
|
{
"text": [
"odmietal bankovú daň",
"Programe stability SR na roky 2011 až 2014"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/miklos-sa-bankovou-danou-odkloni-od-vacsiny-few-/sk_ekonomika.asp?c=A110326_081955_sk_ekonomika_p01",
"http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/sp_apr2011_sk.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:45:16.239314+00:00
|
vr16141
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16141
|
Boris Kollár
|
SME RODINA
|
https://demagog.sk/politik/boris-kollar
|
...(poslanci NR SR, pozn.) nemôžu piť za volantom, nemôžu chodiť rýchlo, jedinú imunitu, ktorá bola ponechaná poslancom, je výroková imunita v pléne.
|
2017-04-09 00:00:00
|
Pravda
|
Poslanecká imunita sa už dnes, skutočne, vzťahuje len na hlasovanie a výroky v parlamente, pričom ich chráni aj po skončení mandátu. Na ďalšiu tresnoprávnu činnosť sa od 1. septembra 2013 nevzťahuje , aj keď na vzatie poslanca do väzby musí súhlasiť parlament. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako uvádza portál Právnenoviny.sk : "dňa 26. júla 2012 sa snaha poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o zrušenie vlastnej imunity dostala do úspešného konca. Národná rada schválila hlasmi všetkých 144 prítomných poslancov spoločný návrh poslancov koalície a opozície a uzniesla sa na ústavnom zákone, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky . Zmeny, ktoré predmetný ústavný zákon zavádza, sa dotýkajú predovšetkým čl. 78 Ústavy upravujúceho imunitu poslancov Národnej rady. Ústavný zákon bol 15. augusta pod č. 232/2012 Z. z. vyhlásený v Zbierke zákonov a nadobúda účinnosť 1. septembra 2012." Ústava po septembri 2012 obsahuje nasledovné vymedzenie trestnoprávnej imunity poslancov: "Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a predsedovi Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky následný súhlas na zadržanie nedá, poslanec musí byť ihneď prepustený." - čl.78 ods.4 Ústavy SR "Poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky." - čl. 78 ods. 3 Ústavy SR Poslanca teda nemožno vziať do väzby za trestný čin, ak nebol udelený súhlas NR SR. Vymedzenie priestupkovej imunity poslancov je obsiahnuté v zákone o priestupkoch. Podľa § 9 ods. 2 zákona o priestupkoch v znení zákona č. 79/2012 Z. z. sa totiž obligatórne ako priestupok prejedná aj konanie poslanca Národnej rady. Doslovne sa uvádza : " Podľa tohto zákona sa prejedná konanie fyzickej osoby, ktoré je priestupkom podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu 1a) a konania sa dopustil poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky a sudca .“ Ak by boli teda situácie (rýchla jazda a alkohol za volantom), ktoré spomína poslanec Kollár posudzované ako priestupky, je pravdou, že poslanci " to nemôžu ," pretože ich konanie bude hodnotené ako konanie akejkoľvek inej fyzickej osoby. Vymedzenie takzvanej výrokovej imunity podľa portálu právnenoviny.sk je nasledovné: "Hmotnoprávnu imunitu, nazývanú aj ako indemnita, imunita materiálna či vnútorná, možno zjednodušene charakterizovať ako ústavnoprávny inštitút zabezpečujúci nerušený výkon verejnej funkcie tak, že vylučuje zodpovednosť osoby vykonávajúcej verejnú funkciu za určité konanie pri výkone tejto funkcie." Ústava SR obsahuje takéto vymedzenie indemnity: "Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky."- čl.78 ods.2 Ústavy SR. "Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch nemožno poslanca stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu."- čl.78 ods.1 Ústavy SR Zjednodušene je možné povedať, že poslancov NRSR nemožno za hlasovanie stíhať vôbec , ale za výroky poslancov nemožno trestne stíhať . Je teda možné vyvodiť záver, že nie je vylúčená zodpovednosť poslanca za iný delikt ako trestný čin, napr. za priestupok alebo iný správny delikt. Dátum zverejnenia analýzy: 10.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Poslanecká imunita sa už dnes, skutočne, vzťahuje len na hlasovanie a výroky v parlamente, pričom ich chráni aj po skončení mandátu. Na ďalšiu tresnoprávnu činnosť sa od 1. septembra 2013 nevzťahuje , aj keď na vzatie poslanca do väzby musí súhlasiť parlament. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako uvádza portál Právnenoviny.sk : \"dňa 26. júla 2012 sa snaha poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o zrušenie vlastnej imunity dostala do úspešného konca. Národná rada schválila hlasmi všetkých 144 prítomných poslancov spoločný návrh poslancov koalície a opozície a uzniesla sa na ústavnom zákone, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky . Zmeny, ktoré predmetný ústavný zákon zavádza, sa dotýkajú predovšetkým čl. 78 Ústavy upravujúceho imunitu poslancov Národnej rady. Ústavný zákon bol 15. augusta pod č. 232/2012 Z. z. vyhlásený v Zbierke zákonov a nadobúda účinnosť 1. septembra 2012.\" Ústava po septembri 2012 obsahuje nasledovné vymedzenie trestnoprávnej imunity poslancov: \"Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a predsedovi Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky následný súhlas na zadržanie nedá, poslanec musí byť ihneď prepustený.\" - čl.78 ods.4 Ústavy SR \"Poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky.\" - čl. 78 ods. 3 Ústavy SR Poslanca teda nemožno vziať do väzby za trestný čin, ak nebol udelený súhlas NR SR. Vymedzenie priestupkovej imunity poslancov je obsiahnuté v zákone o priestupkoch. Podľa § 9 ods. 2 zákona o priestupkoch v znení zákona č. 79/2012 Z. z. sa totiž obligatórne ako priestupok prejedná aj konanie poslanca Národnej rady. Doslovne sa uvádza : \" Podľa tohto zákona sa prejedná konanie fyzickej osoby, ktoré je priestupkom podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu 1a) a konania sa dopustil poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky a sudca .“ Ak by boli teda situácie (rýchla jazda a alkohol za volantom), ktoré spomína poslanec Kollár posudzované ako priestupky, je pravdou, že poslanci \" to nemôžu ,\" pretože ich konanie bude hodnotené ako konanie akejkoľvek inej fyzickej osoby. Vymedzenie takzvanej výrokovej imunity podľa portálu právnenoviny.sk je nasledovné: \"Hmotnoprávnu imunitu, nazývanú aj ako indemnita, imunita materiálna či vnútorná, možno zjednodušene charakterizovať ako ústavnoprávny inštitút zabezpečujúci nerušený výkon verejnej funkcie tak, že vylučuje zodpovednosť osoby vykonávajúcej verejnú funkciu za určité konanie pri výkone tejto funkcie.\" Ústava SR obsahuje takéto vymedzenie indemnity: \"Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky.\"- čl.78 ods.2 Ústavy SR. \"Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch nemožno poslanca stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu.\"- čl.78 ods.1 Ústavy SR Zjednodušene je možné povedať, že poslancov NRSR nemožno za hlasovanie stíhať vôbec , ale za výroky poslancov nemožno trestne stíhať . Je teda možné vyvodiť záver, že nie je vylúčená zodpovednosť poslanca za iný delikt ako trestný čin, napr. za priestupok alebo iný správny delikt. Dátum zverejnenia analýzy: 10.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-04-10 00:00:00
|
{
"text": [
"nevzťahuje",
"Právnenoviny.sk",
"čl.78 ods.4",
"čl. 78 ods. 3",
"uvádza",
"právnenoviny.sk",
"",
"čl.78 ods.2 Ústavy",
"čl.78 ods.1 Ústavy SR"
],
"url": [
"https://www.aktuality.sk/clanok/211080/trestnopravna-imunita-zrusenie-slovensko-nrsr/",
"https://www.pravnenoviny.sk/analyzy/imunita-poslancov-narodnej-rady-slovenskej-republiky-po-1-septembri-2012",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170404#ustavnyclanok-78.odsek-4",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170404#ustavnyclanok-78.odsek-3",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/79/20120301#predpis.clanok-1.bod-1",
"https://www.pravnenoviny.sk/analyzy/imunita-poslancov-narodnej-rady-slovenskej-republiky-po-1-septembri-2012",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170404#ustavnyclanok-78.odsek-2",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170404#ustavnyclanok-78.odsek-2",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170404#ustavnyclanok-78.odsek-1"
]
}
|
2025-10-16T19:30:27.788230+00:00
|
43948
| 43,948
|
https://demagog.sk/vyrok/43948
|
Gábor Grendel
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/gabor-grendel
|
Ten spis (kauzy Gorila, pozn.) bol zverejnený a už na základe toho spisu vyšetrovací tím zmapoval finančné toky a tak ďalej.
|
2019-12-08 00:00:00
|
Pravda
|
Zmapovanie finančných tokov na základe spisu potvrdili dvaja šéf-vyšetrovatelia tímu Gorila. Výrok preto hodnoitíme ako pravdivý. Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006, ale aj o financovaní strany Smer. Ústavný súd v minulosti rozhodol , že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali , že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.” V januári 2012 zriadil vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic na Úrade boja proti organizovanej kriminalite špeciálny tím policajtov, ktorý mal vyšetriť podozrenia vyplývajúce zo spisu. „ Keď tam bolo nejaké konštatovanie, dôležitá informácia, napísal som – preveriť, či sa to stalo, preveriť tieto finančné toky, preveriť personálne zloženie tohto orgánu v tom čase a podobne. Na úvod to bolo 230 úloh,” opisoval pre DenníkN začiatky vyšetrovania šéf policajného tímu Marek Gajdoš. „ Prišli sme na veľa vecí. Máme účty, máme finančné toky a našli sme porušenia zákonov, ktoré korešpondujú s tým, o čom sa hovorilo v Gorile,” uviedol v rozhovore pre denník SME Gajdošov nástupca Lukáš Kyselica. V relácii Na telo 20. októbra 2019 (19:40) Kyselica spresnil , že polícia zmapovala finančné toky súvisiace so spisom Gorila v hodnote viac ako 300 miliónov eur.
|
[
"Zmapovanie finančných tokov na základe spisu potvrdili dvaja šéf-vyšetrovatelia tímu Gorila. Výrok preto hodnoitíme ako pravdivý. Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006, ale aj o financovaní strany Smer. Ústavný súd v minulosti rozhodol , že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali , že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.” V januári 2012 zriadil vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic na Úrade boja proti organizovanej kriminalite špeciálny tím policajtov, ktorý mal vyšetriť podozrenia vyplývajúce zo spisu. „ Keď tam bolo nejaké konštatovanie, dôležitá informácia, napísal som – preveriť, či sa to stalo, preveriť tieto finančné toky, preveriť personálne zloženie tohto orgánu v tom čase a podobne. Na úvod to bolo 230 úloh,” opisoval pre DenníkN začiatky vyšetrovania šéf policajného tímu Marek Gajdoš. „ Prišli sme na veľa vecí. Máme účty, máme finančné toky a našli sme porušenia zákonov, ktoré korešpondujú s tým, o čom sa hovorilo v Gorile,” uviedol v rozhovore pre denník SME Gajdošov nástupca Lukáš Kyselica. V relácii Na telo 20. októbra 2019 (19:40) Kyselica spresnil , že polícia zmapovala finančné toky súvisiace so spisom Gorila v hodnote viac ako 300 miliónov eur."
] |
2019-12-08 00:00:00
|
{
"text": [
"Spis",
"Rozprávajú",
"rozhodol",
"vyhotovila",
"skonštatovali",
"zriadil",
"opisoval",
"uviedol",
"spresnil",
"zmapovala"
],
"url": [
"https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/",
"https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/?ref=list",
"https://domov.sme.sk/c/22001130/kocner-skryval-nahravky-ktore-menia-pohlad-na-gorilu.html",
"https://domov.sme.sk/c/22000929/kauza-gorila-otazky-a-odpovede.html",
"https://dennikn.sk/1451673/ustavny-sud-novinari-mozu-o-spise-gorila-pisat-slobodne/",
"https://www.etrend.sk/ekonomika/policia-ma-specialny-tim-na-vysetrovanie-gorily.html",
"https://dennikn.sk/653316/kauza-gorila-vysetrovatel-gajdos-rozhovor/",
"https://domov.sme.sk/c/22221902/kauza-gorila-rozhovor-lukas-kyselica.html",
"https://videoarchiv.markiza.sk/video/na-telo/epizoda/25093-na-telo",
"https://domov.sme.sk/c/22240691/kyselica-nasli-sme-stamilionove-transakcie-z-gorily.html"
]
}
|
2025-10-16T19:20:17.550835+00:00
|
50099
| 50,099
|
https://demagog.sk/vyrok/50099
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
Medzičasom 4× v tom čase obvinili Roberta Fica z vecí, ktoré boli za jeho politickú činnosť a všetky museli zrušiť.
|
2025-06-21 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Robert Fico čelil v posledných rokoch štyrom obvineniam zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Prvýkrát ho v roku 2019 obvinili za schvaľovanie trestného činu. Fico sa na videu obraňoval Milana Mazureka, ktorý bol odsúdený za hanobenie národa, rasy a presvedčenia. Za ten istý čin bol Fico opäť obvinený aj v roku 2021, no aj tentoraz došlo k zrušeniu obvinenia. Tretí prípad sa týkal porušenia protipandemických opatrení počas autoprotestu v roku 2021, aj toto obvinenie však bolo zrušené. Najvážnejším bol štvrtý prípad v rámci akcie Súmrak, kde čelil okrem iného aj obvineniu zo založenia zločineckej skupiny a zneužitia právomoci verejného činiteľa. Obvinenia boli zrušené Generálnou prokuratúrou paragrafom 363. Nie je však pravdou, že bol Fico obvinený za „politickú činnosť“. Vo všetkých prípadoch išlo o skutky, ktoré orgány činné v trestnom konaní v tom čase vyhodnotili ako trestné činy a doposiaľ nebol preukázaný žiaden politický motív. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako zavádazjúci.
V prvom prípade Fica obvinila Národná kriminálna agentúra (NAKA) z trestných činov hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti v súbehu s trestným činom schvaľovania trestného činu. Stalo sa tak ešte v decembri 2019.
Nezákonného konania sa mal Fico dopustiť vo videu , ktorým podporil bývalého poslanca Kotlebovej ĽSNS a dnes europoslanca za hnutie Republika Milana Mazureka po tom, čo ho Najvyšší súd odsúdil za hanobenie národa, rasy a presvedčenia.
„Milan Mazurek povedal to, čo si myslí takmer celý národ, a ak popravíte niekoho za pravdu, urobíte z neho národného hrdinu,“ hovoril Fico vo videu .
Mazureka odsúdil súd v septembri toho istého roka. Poslanca uznal vinným za jeho výroky v žilinskom Rádiu Frontinus z októbra 2016, kde hovoril napríklad o „celej komunite cigánskych asociálov“. Mazurek musel zaplatiť pokutu 10-tisíc eur a prišiel o poslanecký mandát.
Fico podal voči svojmu obvineniu sťažnosť, o ktorej rozhodol vtedajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik tak, že obvinenie ešte na konci decembra 2019 zrušil.
V apríli 2021 Fica vyšetrovateľ NAKA opätovne obvinil z podpory extrémizmu za to, že schvaľoval trestný čin odsúdeného Milana Mazureka. Išlo o ten istý skutok, za ktorý bol obvinený ešte v decembri 2019. Vtedajší špeciálny prokurátor Daniel Lipšic toto obvinenie zrušil ako nezákonné.
Tretie obvinenie prišlo potom, čo policajti Fica zadržali v decembri 2021 na bratislavskom Tyršovom námestí. Smer vtedy organizoval tzv. autoprotest, na ktorom chceli predstavitelia strany a ich prívrženci protestovať proti covidovým opatreniam. V tom čase však platili prísne protipandemické opatrenia vrátane zákazu vychádzania. Ľudia nemali dovolené vychádzať a stretávať sa okrem ciest do práce či z práce, k lekárovi či na nákupy.
Fico po prepustení uviedol, že je obvinený z trestného činu podnecovania, čo neskôr potvrdila aj polícia. Obvinenie bolo Ficovi zrušené o necelé dva mesiace.
Štvrtýkrát bol Fico obvinený v rámci akcie Súmrak. NAKA začala 19. apríla 2022 trestné stíhanie voči Ficovi, Robertovi Kaliňákovi, Norbertovi Bödörovi a Tiborovi Gašparovi. Všetci štyria boli obvinení z opakovaného zločinu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva.
Robert Fico spolu s Robertom Kaliňákom boli obvinení aj zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. NAKA taktiež v samostatnom uznesení obvinila aj právnika Mareka Paru.
Akcia Súmrak nadväzovala na akciu Očistec, ktorá sa zaoberala korupčnými kauzami bývalého vedenia polícii za vlády Smeru.
Podľa pôvodného záveru vyšetrovateľa sa obvinení snažili o diskreditáciu politických oponentov – mali zneužiť svoje politické postavenie, získať informácie a využiť ich v politickom boji.
Tieto informácie mali byť namierené voči Andrejovi Kiskovi, Igorovi Matovičovi, Borisovi Kollárovi, Danielovi Lipšicovi alebo prokurátorovi Vasiľovi Špirkovi.
Robert Kaliňák bol spolu s Marekom Parom väzobne stíhaný z dôvodu podozrenia, že by mohli ovplyvňovať svedkov. O Robertovi Ficovi hlasoval parlament, ktorý napokon nedal súhlasu s jeho väzobným stíhaním. Za hlasovalo 74 poslancov, proti bolo 49 poslancov, zdržalo sa 19 poslancov a nehlasovalo 8 poslancov. Podľa článku 78 ods. 3 Ústavy SR „Poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky.“.
Robert Fico spolu s Robertom Kaliňákom podali na Úrad špeciálnej prokuratúry sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorej ale Úrad špeciálnej prokuratúry nevyhovel. Následne sa Fico s Kaliňákom obrátili na Generálnu prokuratúru, kde žiadali o zrušenie obvinení podľa paragrafu 363 Trestného poriadku. Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka poveril prvého námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu, ktorý vyhovel žiadosti a zrušil obvinenie nielen Ficovi a Kaliňákovi, ale aj Norbertovi Bödörovi a Tiborovi Gašparovi. Spolu so zrušením obvinenia zrušil aj takmer celé vyšetrovanie ako také. Jedným z dôvodov malo byť, že Generálna prokuratúra zistila, že došlo k pochybeniam a porušeniu ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku.
Robert Fico v stanovisku o jeho obvinení počas akcie Súmrak uviedol : „Národná kriminálna agentúra ma dnes ako opozičného lídra štvrtýkrát politicky obvinila. Nie preto, že by som bol podozrivý z korupcie alebo inej ekonomickej trestnej činnosti. Ale preto, že si ako opozičný politik robím svoju robotu.“
|
[
"Robert Fico čelil v posledných rokoch štyrom obvineniam zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Prvýkrát ho v roku 2019 obvinili za schvaľovanie trestného činu. Fico sa na videu obraňoval Milana Mazureka, ktorý bol odsúdený za hanobenie národa, rasy a presvedčenia. Za ten istý čin bol Fico opäť obvinený aj v roku 2021, no aj tentoraz došlo k zrušeniu obvinenia. Tretí prípad sa týkal porušenia protipandemických opatrení počas autoprotestu v roku 2021, aj toto obvinenie však bolo zrušené. Najvážnejším bol štvrtý prípad v rámci akcie Súmrak, kde čelil okrem iného aj obvineniu zo založenia zločineckej skupiny a zneužitia právomoci verejného činiteľa. Obvinenia boli zrušené Generálnou prokuratúrou paragrafom 363. Nie je však pravdou, že bol Fico obvinený za „politickú činnosť“. Vo všetkých prípadoch išlo o skutky, ktoré orgány činné v trestnom konaní v tom čase vyhodnotili ako trestné činy a doposiaľ nebol preukázaný žiaden politický motív. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako zavádazjúci.",
"V prvom prípade Fica obvinila Národná kriminálna agentúra (NAKA) z trestných činov hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti v súbehu s trestným činom schvaľovania trestného činu. Stalo sa tak ešte v decembri 2019.",
"Nezákonného konania sa mal Fico dopustiť vo videu , ktorým podporil bývalého poslanca Kotlebovej ĽSNS a dnes europoslanca za hnutie Republika Milana Mazureka po tom, čo ho Najvyšší súd odsúdil za hanobenie národa, rasy a presvedčenia.",
"„Milan Mazurek povedal to, čo si myslí takmer celý národ, a ak popravíte niekoho za pravdu, urobíte z neho národného hrdinu,“ hovoril Fico vo videu .",
"Mazureka odsúdil súd v septembri toho istého roka. Poslanca uznal vinným za jeho výroky v žilinskom Rádiu Frontinus z októbra 2016, kde hovoril napríklad o „celej komunite cigánskych asociálov“. Mazurek musel zaplatiť pokutu 10-tisíc eur a prišiel o poslanecký mandát.",
"Fico podal voči svojmu obvineniu sťažnosť, o ktorej rozhodol vtedajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik tak, že obvinenie ešte na konci decembra 2019 zrušil.",
"V apríli 2021 Fica vyšetrovateľ NAKA opätovne obvinil z podpory extrémizmu za to, že schvaľoval trestný čin odsúdeného Milana Mazureka. Išlo o ten istý skutok, za ktorý bol obvinený ešte v decembri 2019. Vtedajší špeciálny prokurátor Daniel Lipšic toto obvinenie zrušil ako nezákonné.",
"Tretie obvinenie prišlo potom, čo policajti Fica zadržali v decembri 2021 na bratislavskom Tyršovom námestí. Smer vtedy organizoval tzv. autoprotest, na ktorom chceli predstavitelia strany a ich prívrženci protestovať proti covidovým opatreniam. V tom čase však platili prísne protipandemické opatrenia vrátane zákazu vychádzania. Ľudia nemali dovolené vychádzať a stretávať sa okrem ciest do práce či z práce, k lekárovi či na nákupy.",
"Fico po prepustení uviedol, že je obvinený z trestného činu podnecovania, čo neskôr potvrdila aj polícia. Obvinenie bolo Ficovi zrušené o necelé dva mesiace.",
"Štvrtýkrát bol Fico obvinený v rámci akcie Súmrak. NAKA začala 19. apríla 2022 trestné stíhanie voči Ficovi, Robertovi Kaliňákovi, Norbertovi Bödörovi a Tiborovi Gašparovi. Všetci štyria boli obvinení z opakovaného zločinu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva.",
"Robert Fico spolu s Robertom Kaliňákom boli obvinení aj zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. NAKA taktiež v samostatnom uznesení obvinila aj právnika Mareka Paru.",
"Akcia Súmrak nadväzovala na akciu Očistec, ktorá sa zaoberala korupčnými kauzami bývalého vedenia polícii za vlády Smeru.",
"Podľa pôvodného záveru vyšetrovateľa sa obvinení snažili o diskreditáciu politických oponentov – mali zneužiť svoje politické postavenie, získať informácie a využiť ich v politickom boji.",
"Tieto informácie mali byť namierené voči Andrejovi Kiskovi, Igorovi Matovičovi, Borisovi Kollárovi, Danielovi Lipšicovi alebo prokurátorovi Vasiľovi Špirkovi.",
"Robert Kaliňák bol spolu s Marekom Parom väzobne stíhaný z dôvodu podozrenia, že by mohli ovplyvňovať svedkov. O Robertovi Ficovi hlasoval parlament, ktorý napokon nedal súhlasu s jeho väzobným stíhaním. Za hlasovalo 74 poslancov, proti bolo 49 poslancov, zdržalo sa 19 poslancov a nehlasovalo 8 poslancov. Podľa článku 78 ods. 3 Ústavy SR „Poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky.“.",
"Robert Fico spolu s Robertom Kaliňákom podali na Úrad špeciálnej prokuratúry sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorej ale Úrad špeciálnej prokuratúry nevyhovel. Následne sa Fico s Kaliňákom obrátili na Generálnu prokuratúru, kde žiadali o zrušenie obvinení podľa paragrafu 363 Trestného poriadku. Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka poveril prvého námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu, ktorý vyhovel žiadosti a zrušil obvinenie nielen Ficovi a Kaliňákovi, ale aj Norbertovi Bödörovi a Tiborovi Gašparovi. Spolu so zrušením obvinenia zrušil aj takmer celé vyšetrovanie ako také. Jedným z dôvodov malo byť, že Generálna prokuratúra zistila, že došlo k pochybeniam a porušeniu ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku.",
"Robert Fico v stanovisku o jeho obvinení počas akcie Súmrak uviedol : „Národná kriminálna agentúra ma dnes ako opozičného lídra štvrtýkrát politicky obvinila. Nie preto, že by som bol podozrivý z korupcie alebo inej ekonomickej trestnej činnosti. Ale preto, že si ako opozičný politik robím svoju robotu.“"
] |
2025-07-04 00:00:00
|
{
"text": [
"obvinila",
"videu",
"videu",
"odsúdil",
"podal",
"rozhodol",
"obvinil",
"zrušil",
"zadržali",
"platili",
"zrušené",
"obvinení",
"obvinení",
"obvinila",
"nadväzovala",
"snažili",
"namierené",
"Robert Kaliňák",
"Marekom Parom",
"hlasoval",
"článku 78 ods. 3",
"podali",
"paragrafu 363",
"poveril",
"zrušil",
"zrušil",
"dôvodov",
"uviedol"
],
"url": [
"https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/a.1525315730831977/2955073594522843/?type=3&ref=embed_post",
"https://www.facebook.com/robertficosk/videos/531214514350722/",
"https://www.facebook.com/robertficosk/videos/531214514350722/",
"https://www.teraz.sk/najnovsie/poslanca-za-lsns-milana-mazureka-odsud/416355-clanok.html",
"https://hnonline.sk/slovensko/2056753-fico-podal-staznost-voci-svojmu-obvineniu-rozhodovat-o-nej-bude-dusan-kovacik",
"https://domov.sme.sk/c/22301134/specialny-prokurator-kovacik-zrusil-ficovo-obvinenie.html",
"https://dennikn.sk/2345375/roberta-fica-znovu-obvinili-kvoli-mazurekovi-lipsic-obvinenie-zrusil/",
"https://dennikn.sk/2345375/roberta-fica-znovu-obvinili-kvoli-mazurekovi-lipsic-obvinenie-zrusil/",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/610730-policia-robert-f-je-obvineny-z-podnecovania/",
"https://dennikn.sk/2652697/co-vieme-o-obvineni-fica-ide-o-podnecovanie-zvolaval-ludi-na-protest-ktory-sa-pocas-nudzoveho-stavu-nemoze-konat/",
"https://www.noviny.sk/slovensko/654268-robertovi-ficovi-zrusili-obvinenie-ten-podal-trestne-oznamene-na-sudcov-kvoli-vazbe-bodora",
"https://sita.sk/v-ramci-akcie-sumrak-boli-okrem-fica-a-kalinaka-obvineni-aj-dalsi-dvaja-ludia-norbert-bodor-a-tibor-gaspar/",
"https://sita.sk/v-ramci-akcie-sumrak-boli-okrem-fica-a-kalinaka-obvineni-aj-dalsi-dvaja-ludia-norbert-bodor-a-tibor-gaspar/",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/623970-zadrzali-exministra-vnutra-kalinaka-s-ficom-su-obvineni-zo-zalozenia-zlocineckej-skupiny/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/xF1ApMX/akcia-sumrak-naka-obvinila-sefa-smeru-roberta-fica-zadrzala-roberta-kalinaka-aj-advokata-paru/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/BMjh4JD/na-specialnej-prokurature-vzkriesili-kauzu-sumrak-kde-boli-obvineni-aj-robert-fico-a-robert-kalinak/",
"https://sita.sk/v-ramci-akcie-sumrak-boli-okrem-fica-a-kalinaka-obvineni-aj-dalsi-dvaja-ludia-norbert-bodor-a-tibor-gaspar/",
"https://dennikn.sk/2847633/kalinak-je-na-slobode-najvyssi-sud-ho-prepustil-z-vazby-vidi-vsak-dalej-dovod-na-jeho-stihanie/",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/702735-najvyssi-sud-vzal-advokata-paru-v-roku-2022-do-vazby-protipravne-skonstatoval-us/",
"https://www.teraz.sk/najnovsie/narodna-rada-neodsuhlasila-vydanie-ro/631162-clanok.html",
"https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-78.odsek-3",
"https://tvnoviny.sk/domace/clanok/244632-kauza-sumrak-zastupca-specialneho-prokuratora-zamietol-staznost-r-fica-a-r-kalinaka-chcu-vyuzit-paragraf-363",
"https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20230601#paragraf-363",
"https://dennikn.sk/3128902/fico-a-kalinak-uz-nie-su-obvineni-vysetrovanie-bolo-na-konci-ked-u-zilinku-opat-vytiahli-paragraf-363/",
"https://dennikn.sk/3128902/fico-a-kalinak-uz-nie-su-obvineni-vysetrovanie-bolo-na-konci-ked-u-zilinku-opat-vytiahli-paragraf-363/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/EWmJuBg/kauza-sumrak-zilinkova-prokuratura-zrusila-obvinenie-ficovi-aj-kalinakovi/",
"https://www.postoj.sk/119441/dnes-treba-vediet",
"https://www.teraz.sk/slovensko/r-fico-povazuje-svoje-obvinenie-za-pol/627741-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T19:06:04.466434+00:00
|
49602
| 49,602
|
https://demagog.sk/vyrok/49602
|
Jana Bittó Cigániková
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova
|
Ani Smer samotný nemá v programe, že chce vystúpiť, nikto okrem asi Kotlebu nič také nemá.
|
2024-05-12 00:00:00
|
Pravda
|
Strana Smer-SD vo svojich volebných programoch nepresadzuje vystúpenie z Európskej únie. Napriek častej kritike strana hovorí o tom, že členstvo Slovenska v EÚ je pre Slovensko nenahraditeľné a odmieta úvahy o vystúpení z tejto organizácie. Naopak odchod z Európskych štruktúr presadzuje strana ĽSNS Mariána Kotlebu. Pred parlamentnými voľbami myšlienku vystúpenia z EÚ presadzovalo aj niekoľko strán a hnutí s nižšími preferenciami, hnutie Republika naše členstvo v organizácii zas podmieňovala zásadnou reformou. Výrok Jany Bittó Cigánikovej preto hodnotíme ako ešte pravdivý.
Strana Smer-SD zverejnila pre eurovoľbami program pod názvom ,,Za mier v Európe“ . O vystúpení z Európskej únie sa v ňom nehovorí, zameriava sa skôr na ochranu suverenity Slovenska, kritiku progresívnych ideológií, spravodlivé prerozdelenie eurofondov, kontrolu nelegálnej migrácie, a práva slovenských farmárov či spotrebiteľov.
Napriek častej kritike sa vystúpenie z EÚ nenachádzalo ani v programových tézach pred parlamentnými voľbami. V časti „Návrat suverenity do Slovenskej zahraničnej politiky“ strana hovorí, že členstvo v Európskej únii považuje za nenahraditeľné. „EÚ je pre Slovensko životný priestor. Európska integrácia je jedinečný projekt hodný ochrany,“ píše sa v programe strany.
V lete 2023 strana odmietla , že by podpísala programové vyhlásenie, ktoré by obsahovalo vystúpenie z EÚ a NATO. Neskôr predseda strany Fico vyhlásil, že Slovensko vidí ako člena Európskej únie a NATO. Pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do EÚ zas minister zahraničných vecí za Smer-SD Juraj Blanár uviedol , že Slovensko získalo vďaka členstvu v Európskej únii prosperitu, rast životnej úrovne a kvality života našich obyvateľov.
Marián Kotleba, s jeho stranou ĽSNS, do eurovolieb volebný program nepredstavil. Pred parlamentnými voľbami v roku 2023 však strana zverejnila programové tézy s názvom Desatoro ĽSNS , pričom bod osem hovoril o vystúpení Slovenska z EÚ. „Uvedomujeme si, že pre úplné obnovenie slovenskej štátnej a národnej suverenity nie je iná cesta, ako vystúpenie z Európskej únie,“ píše sa v programe strany (s. 12 ).
O referende o vystúpení z Európskej únie vo svojom programe pred parlamentnými voľbami 2023 hovorilo aj hnutie Republika. Hnutie hovorí o „zásadnej reformu EÚ“ a návratu k „výlučne hospodárskemu združeniu suverénnych národných štátov“, v opačnom prípade chce iniciovať referendum o vystúpení.
„Ak sa reformu EÚ nepodarí presadiť, sme pripravení iniciovať referendum o vystúpení Slovenska z EÚ. Chceme byť súčasťou európskej spolupráce, ale nie súčasťou európskeho žalára národov pod diktátom progresívneho Bruselu a Washingtonu,“ píše hnutie.
V programe do Európskeho parlamentu hovorí Republika už len o reforme EÚ. „Európska únia potrebuje zásadnú reformu a návrat k zdravému rozumu. Inak nás čaká len ďalšie obdobie konfliktov, kriz a chudoby,“ píše sa v programe hnutia.
O vystúpení z EÚ najmä pred parlamentnými voľbami hovorili aj strany s menšími voličskými preferenciami. Napríklad politické zoskupenia NÁRODNÁ KOALÍCIA/NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI, ktorého kandidáti sa pridali na kandidátnu listinu strany SNS, hovorili v programe o vystúpení zo štruktúr EÚ.
Strana SNS však vyhlásila, že snahy o vystúpenie z EÚ a NATO nereprezentujú politiku strany a podmienkou účasti na kandidátnej listine bolo rešpektovanie pozície Slovenska v medzinárodných štruktúrach.
Vystúpenie z EÚ a NATO patrilo medzi hlavné priority aj Slovenského hnutia obrody. „Budeme aj naďalej vysvetľovať Slovákom, prečo je potrebné, aby bol náš štát štátom neutrálnym a následne občania v referende sami rozhodnú, či si prajú vystúpenie Slovenskej republiky z NATO,“ píše sa v programe hnutia.
|
[
"Strana Smer-SD vo svojich volebných programoch nepresadzuje vystúpenie z Európskej únie. Napriek častej kritike strana hovorí o tom, že členstvo Slovenska v EÚ je pre Slovensko nenahraditeľné a odmieta úvahy o vystúpení z tejto organizácie. Naopak odchod z Európskych štruktúr presadzuje strana ĽSNS Mariána Kotlebu. Pred parlamentnými voľbami myšlienku vystúpenia z EÚ presadzovalo aj niekoľko strán a hnutí s nižšími preferenciami, hnutie Republika naše členstvo v organizácii zas podmieňovala zásadnou reformou. Výrok Jany Bittó Cigánikovej preto hodnotíme ako ešte pravdivý.",
"Strana Smer-SD zverejnila pre eurovoľbami program pod názvom ,,Za mier v Európe“ . O vystúpení z Európskej únie sa v ňom nehovorí, zameriava sa skôr na ochranu suverenity Slovenska, kritiku progresívnych ideológií, spravodlivé prerozdelenie eurofondov, kontrolu nelegálnej migrácie, a práva slovenských farmárov či spotrebiteľov.",
"Napriek častej kritike sa vystúpenie z EÚ nenachádzalo ani v programových tézach pred parlamentnými voľbami. V časti „Návrat suverenity do Slovenskej zahraničnej politiky“ strana hovorí, že členstvo v Európskej únii považuje za nenahraditeľné. „EÚ je pre Slovensko životný priestor. Európska integrácia je jedinečný projekt hodný ochrany,“ píše sa v programe strany.",
"V lete 2023 strana odmietla , že by podpísala programové vyhlásenie, ktoré by obsahovalo vystúpenie z EÚ a NATO. Neskôr predseda strany Fico vyhlásil, že Slovensko vidí ako člena Európskej únie a NATO. Pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do EÚ zas minister zahraničných vecí za Smer-SD Juraj Blanár uviedol , že Slovensko získalo vďaka členstvu v Európskej únii prosperitu, rast životnej úrovne a kvality života našich obyvateľov.",
"Marián Kotleba, s jeho stranou ĽSNS, do eurovolieb volebný program nepredstavil. Pred parlamentnými voľbami v roku 2023 však strana zverejnila programové tézy s názvom Desatoro ĽSNS , pričom bod osem hovoril o vystúpení Slovenska z EÚ. „Uvedomujeme si, že pre úplné obnovenie slovenskej štátnej a národnej suverenity nie je iná cesta, ako vystúpenie z Európskej únie,“ píše sa v programe strany (s. 12 ).",
"O referende o vystúpení z Európskej únie vo svojom programe pred parlamentnými voľbami 2023 hovorilo aj hnutie Republika. Hnutie hovorí o „zásadnej reformu EÚ“ a návratu k „výlučne hospodárskemu združeniu suverénnych národných štátov“, v opačnom prípade chce iniciovať referendum o vystúpení.",
"„Ak sa reformu EÚ nepodarí presadiť, sme pripravení iniciovať referendum o vystúpení Slovenska z EÚ. Chceme byť súčasťou európskej spolupráce, ale nie súčasťou európskeho žalára národov pod diktátom progresívneho Bruselu a Washingtonu,“ píše hnutie.",
"V programe do Európskeho parlamentu hovorí Republika už len o reforme EÚ. „Európska únia potrebuje zásadnú reformu a návrat k zdravému rozumu. Inak nás čaká len ďalšie obdobie konfliktov, kriz a chudoby,“ píše sa v programe hnutia.",
"O vystúpení z EÚ najmä pred parlamentnými voľbami hovorili aj strany s menšími voličskými preferenciami. Napríklad politické zoskupenia NÁRODNÁ KOALÍCIA/NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI, ktorého kandidáti sa pridali na kandidátnu listinu strany SNS, hovorili v programe o vystúpení zo štruktúr EÚ.",
"Strana SNS však vyhlásila, že snahy o vystúpenie z EÚ a NATO nereprezentujú politiku strany a podmienkou účasti na kandidátnej listine bolo rešpektovanie pozície Slovenska v medzinárodných štruktúrach.",
"Vystúpenie z EÚ a NATO patrilo medzi hlavné priority aj Slovenského hnutia obrody. „Budeme aj naďalej vysvetľovať Slovákom, prečo je potrebné, aby bol náš štát štátom neutrálnym a následne občania v referende sami rozhodnú, či si prajú vystúpenie Slovenskej republiky z NATO,“ píše sa v programe hnutia."
] |
2024-06-04 00:00:00
|
{
"text": [
",,Za mier v Európe“",
"kritike",
"programových tézach",
"odmietla",
"vidí",
"uviedol",
"Desatoro ĽSNS",
"12",
"hovorilo",
"pridali",
"programe",
"nereprezentujú",
"patrilo",
"priority",
"programe"
],
"url": [
"https://strana-smer.sk/storage/app/media/za-mier-v-europe.pdf",
"https://www.aktuality.sk/clanok/Np7cPxF/koalicna-dohoda-2023-smer-hlas-a-sns-si-rozdelili-posty-a-prihlasili-sa-k-eu-a-nato/#:~:text=Paradoxne%20Fico%20aj%20Danko%20boli%20pred%20vo%C4%BEbami%20siln%C3%BDmi%20kritikmi%20politiky%20oboch%20organiz%C3%A1cii.",
"https://www.strana-smer.sk/aktuality/blogy/post/volby-2023",
"https://www.teraz.sk/slovensko/smer-sd-nepodpise-pvv-ktore-by-obsah/718973-clanok.html",
"https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2023/96100441-fico-zahranicno-politicku-orientaciu-menit-nechce-slovensko-vidim-ako-clena-europskej-unie-a-nato",
"https://www.teraz.sk/slovensko/blanar-sr-ziskala-vdaka-eu-prosperi/791398-clanok.html",
"http://kotlebovci.sk/wp-content/uploads/2023/09/Desatoro-Kotlebovcov.pdf",
"http://kotlebovci.sk/wp-content/uploads/2023/09/Desatoro-Kotlebovcov.pdf",
"https://www.hnutie-republika.sk/zahranicna-politika/",
"https://www.sns.sk/slovenska-narodna-strana-plni-slovo-ked-na-svojej-kandidatke-spaja-pronarodne-strany-a-osobnosti/",
"https://narodnakoalicia.sk/program/",
"https://hnonline.sk/slovensko/96111257-sns-poprelo-snahu-o-vystupenie-z-nato-je-to-huliakov-osobny-nazor-tvrdia",
"https://tvnoviny.sk/domace/clanok/855046-jej-priority-su-vystupenie-z-eu-i-nato-a-navrat-ku-korune-slovenske-hnutie-obrody-ide-do-volieb-s-cislom-jedenast",
"https://sho.sk/nasa-vizia/",
"https://sho.sk/sho-predstavujeme-vam-nas-novelizovany-program-revolucny-program-pre-slovensko/"
]
}
|
2025-10-16T19:08:21.986489+00:00
|
vr17268
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17268
|
Martina Lubyová
| null |
https://demagog.sk/politik/martina-lubyova
|
...(koalícia, pozn.) nemá väčšinu v tom výbore (NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pozn.), ten výbor je vyvážený.
|
2018-01-28 00:00:00
|
Nepravda
|
Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pozostáva z 13 poslancov NR SR, z toho siedmi sú členmi politických strán tvoriacich vládnu koalíciu a šiesti poslanci sú z opozičných politických strán. Preto výrok hodnotíme, ako nepravdivý.
|
[
"Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pozostáva z 13 poslancov NR SR, z toho siedmi sú členmi politických strán tvoriacich vládnu koalíciu a šiesti poslanci sú z opozičných politických strán. Preto výrok hodnotíme, ako nepravdivý."
] |
2018-01-29 00:00:00
|
{
"text": [
"Výbor"
],
"url": [
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=145"
]
}
|
2025-10-16T19:26:52.371154+00:00
|
vr27196
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27196
|
Andrej Kiska
|
Za ľudí
|
https://demagog.sk/politik/andrej-kiska
|
(Igor Brossman, pozn.) ako vysokoškolák sa podieľal na Nežnej revolúcii
|
2014-03-06 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Demagog.SK nezistil žiadnu informáciu, ktorá by potvrdzovala spoluúčasť alebo akúkoľvek inú súvislosť Igora Brossmana s Nežnou revolúciou.
|
[
"Demagog.SK nezistil žiadnu informáciu, ktorá by potvrdzovala spoluúčasť alebo akúkoľvek inú súvislosť Igora Brossmana s Nežnou revolúciou."
] |
2014-03-10 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T19:49:15.799660+00:00
|
vr35802
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35802
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
My sme pokiaľ ide o tu milionársku daň, bola predsa zavedená cez systém odpočitateľných položiek...
|
2010-06-27 00:00:00
|
Pravda
|
milionárska daň (mesačný príjem nad 46,7 tisíc SKK v hrubom) bola zavedená prostredníctvom odpočitateľných položiek.
|
[
"milionárska daň (mesačný príjem nad 46,7 tisíc SKK v hrubom) bola zavedená prostredníctvom odpočitateľných položiek."
] |
2010-12-17 00:00:00
|
{
"text": [
"zavedená"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/3781153/milionarska-dan-sa-zuctuje-prvykrat.html"
]
}
|
2025-10-16T20:37:58.411387+00:00
|
vr15772
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15772
| null | null |
https://demagog.sk/politik/
|
Za účelom zvýšenia podielu cyklodopravy na výkonoch v osobnej doprave vláda podporí budovanie cyklotrás zo zdrojov EÚ s dôrazom na kvalitnú projektovú prípravu cyklistickej infraštruktúry s prednostným využitím pozemkov v majetku štátu.
|
2017-01-29 00:00:00
|
Pravda
|
Základom rozvoja cyklodopravy na Slovensku je Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky na Slovensku. Bola prijatá už v roku 2013 a platí do roku 2020. Z eurofondov bolo na podporu cyklodopravy vyčlenených 50 miliónov eur ešte v roku 2015. V súčasnosti je cyklodoprava podporovaná hlavne kampaňami " Do práce na bicykli" a "Do školy na bicykli". Čo sa týka budovania infraštruktúry, je rozbehnutý projekt budovania Rajeckej cyklomagistrály , nie je však známe, kedy bude projekt realizovaný. Sľub môžeme považovať za čiastočne splnený. Plán na podporu cyklodopravy vznikol už za minulej vlády v roku 2013 a to v podobe Národnej stratégie rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky na Slovensku na roku 2013 - 2020 (.pdf). Z eurofondov bolo v roku 2015 vyčlenených 50 miliónov eur na podporu cyklodopravy. Podpora prebieha formou súťaže "Do práce na bicykli" a kampane "Do školy na bicykli". Nedávno sa začal projekt na vybudovanie Rajeckej cyklomagistrály. Kedy bude projekt realizovaný zatiaľ nie je známe. Cyklotrasy na Slovensku boli aj predtým financované z eurofondov. Napríklad projekt Cyklotrasy bez hraníc , v rámci ktorého boli budované cyklotrasy v spolupráci s Maďarskom a Rakúskom. V roku 2013 tiež ministerstvo dopravy rozdeľovalo 278 000 eur na cykloprojekty. Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Základom rozvoja cyklodopravy na Slovensku je Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky na Slovensku. Bola prijatá už v roku 2013 a platí do roku 2020. Z eurofondov bolo na podporu cyklodopravy vyčlenených 50 miliónov eur ešte v roku 2015. V súčasnosti je cyklodoprava podporovaná hlavne kampaňami \" Do práce na bicykli\" a \"Do školy na bicykli\". Čo sa týka budovania infraštruktúry, je rozbehnutý projekt budovania Rajeckej cyklomagistrály , nie je však známe, kedy bude projekt realizovaný. Sľub môžeme považovať za čiastočne splnený. Plán na podporu cyklodopravy vznikol už za minulej vlády v roku 2013 a to v podobe Národnej stratégie rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky na Slovensku na roku 2013 - 2020 (.pdf). Z eurofondov bolo v roku 2015 vyčlenených 50 miliónov eur na podporu cyklodopravy. Podpora prebieha formou súťaže \"Do práce na bicykli\" a kampane \"Do školy na bicykli\". Nedávno sa začal projekt na vybudovanie Rajeckej cyklomagistrály. Kedy bude projekt realizovaný zatiaľ nie je známe. Cyklotrasy na Slovensku boli aj predtým financované z eurofondov. Napríklad projekt Cyklotrasy bez hraníc , v rámci ktorého boli budované cyklotrasy v spolupráci s Maďarskom a Rakúskom. V roku 2013 tiež ministerstvo dopravy rozdeľovalo 278 000 eur na cykloprojekty. Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-02-12 00:00:00
|
{
"text": [
"stratégia",
"kampaňami",
"cyklomagistrály",
"Národnej stratégie",
"vyčlenených",
"súťaže",
"kampane",
"projekt",
"Cyklotrasy bez hraníc",
"rozdeľovalo"
],
"url": [
"http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=141731",
"http://archiv.netky.sk/clanok/v-kampaniach-na-podporu-cyklodopravy-chce-ministerstvo-pokracovat-aj-v-roku-2017",
"http://www.cyklodoprava.sk/rajecka-cyklomagistrala-by-mala-spojit-zilinu-s-rajeckou-dolinou/",
"http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=141731",
"http://www.telecom.gov.sk/index/?ids=36301&prm2=181100",
"http://www.dopracenabicykli.eu/",
"http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=180407",
"http://www.cyklodoprava.sk/rajecka-cyklomagistrala-by-mala-spojit-zilinu-s-rajeckou-dolinou/",
"https://euractiv.sk/clanky/regionalny-rozvoj/cyklotrasy-financovane-z-fondov-eu-pomahaju-mestam-zviditelnit-sa-014720/",
"http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=146483"
]
}
|
2025-10-16T20:29:04.960746+00:00
|
vr26414
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26414
|
Pavol Hrušovský
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky
|
Slovensko stráca dôveryhodnosť v niektorých medzinárodných hodnoteniach, spomeniem len 3 oblasti úrovne vzdelávania, ... v oblasti vymožiteľnosti práva a podnikateľského prostredia.
|
2013-12-15 00:00:00
|
Pravda
|
Pavol Hrušovský spomína tri oblasti, v ktorých podľa neho Slovensko "stráca dôveryhodnosť". Úroveň vzdelávania, vymožiteľnosť práva a podnikateľské prostredie. Pojem "strácanie dôveryhodnosti" chápeme ako zhoršenie v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. V troch uvedených oblastiach zaznamenalo Slovensko pokles, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Čo sa týka "úrovne vzdelávania", predpokladáme, že P. Hrušovský sa snažil poukázať na pokles dosiahnutých bodov Slovenska vo všetkých troch oblastiach v testovaní PISA 2012 v porovnaní s rokom 2009 . Treba však upozorniť, že PISA sa snaží merať "ako sa žiak dokáže uplatniť v praxi". Medzinárodné meranie PISA sa zameriava na meranie aplikovateľnosti vedomostí študentov v reálnom živote a ich pripravenosť na "plné zapojenie sa do spoločnosti." Testy na zisťovanie týchto predpokladov nie sú zamerané priamo na školské osnovy. Uvádzame výsledky v troch skúmaných oblastiach PISA . Vo všetkých troch oblastiach, sme zaznamenali pokles skóre: Slovensko Matematická gramotnosť skóre Čitateľská gramotnosť skóre Prírodovedná gramotnosť skóre 2009 497 477 490 2012 482 463 471 V oblasti vymožiteľnosti práva a podnikateľského prostredia je možné badať pokles. Najmä čo sa týka oblasti vymožiteľnosti práva, táto oblasť je vnímaná už dlhodobo ako taká, s ktorou má Slovensko výrazné problémy. Podľa rebríčka konkurencieschopnosti , ktorý každoročne vypracúva Svetové ekonomické fórum (WEF), sa Slovensko prepadlo z 37. miesta v roku 2006 na 78. miesto v roku 2013. Slovensko v tejto oblasti zaznamenáva neustály pokles od roku 2007. Slovensko Skóre Poradie 2010-2011 4,2 60 2011-2012 4,2 69 2012-2013 4,14 71 2013-2014 4,10 78 Aj iné rebríčky konkurencieschopnosti ukazujú pokles. Podľa hodnotenia Heritage Foundation , index ekonomickej slobody je nižší ako jeho úroveň v rokoch 2009 až 2011. Slovensko Index ekonomickej slobody 2009 69,4 2010 69,7 2011 69,5 2012 67 2013 68,7 Podľa indexu podnikateľského prostredia taktiež kvalita konkurenčného prostredia klesá, Slovensko k 4. štvrťroku daného roka Index podnikateľského prostredia 2009 97,4 2010 91,5 2011 87 2012 75,6 Jeden z indikátorov konkurencieschopnosti, je podľa WEF oblasť vymožiteľnosti práva (Efficiency of legal framework in challenging regs). V tejto oblasti sa Slovensko umiestnilo v roku 2012 na 140 zo 144 krajín zapojených do hodnotenia a v hodnotení sme sa zhoršili. Slovensko Skóre Poradie 2010-2011 2,4 138 2011-2012 2,4 131 2012-2013 2,4 140 2013-2014 2,2 142 Dátum zverejnenia analýzy: 16.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Pavol Hrušovský spomína tri oblasti, v ktorých podľa neho Slovensko \"stráca dôveryhodnosť\". Úroveň vzdelávania, vymožiteľnosť práva a podnikateľské prostredie. Pojem \"strácanie dôveryhodnosti\" chápeme ako zhoršenie v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. V troch uvedených oblastiach zaznamenalo Slovensko pokles, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Čo sa týka \"úrovne vzdelávania\", predpokladáme, že P. Hrušovský sa snažil poukázať na pokles dosiahnutých bodov Slovenska vo všetkých troch oblastiach v testovaní PISA 2012 v porovnaní s rokom 2009 . Treba však upozorniť, že PISA sa snaží merať \"ako sa žiak dokáže uplatniť v praxi\". Medzinárodné meranie PISA sa zameriava na meranie aplikovateľnosti vedomostí študentov v reálnom živote a ich pripravenosť na \"plné zapojenie sa do spoločnosti.\" Testy na zisťovanie týchto predpokladov nie sú zamerané priamo na školské osnovy. Uvádzame výsledky v troch skúmaných oblastiach PISA . Vo všetkých troch oblastiach, sme zaznamenali pokles skóre: Slovensko Matematická gramotnosť skóre Čitateľská gramotnosť skóre Prírodovedná gramotnosť skóre 2009 497 477 490 2012 482 463 471 V oblasti vymožiteľnosti práva a podnikateľského prostredia je možné badať pokles. Najmä čo sa týka oblasti vymožiteľnosti práva, táto oblasť je vnímaná už dlhodobo ako taká, s ktorou má Slovensko výrazné problémy. Podľa rebríčka konkurencieschopnosti , ktorý každoročne vypracúva Svetové ekonomické fórum (WEF), sa Slovensko prepadlo z 37. miesta v roku 2006 na 78. miesto v roku 2013. Slovensko v tejto oblasti zaznamenáva neustály pokles od roku 2007. Slovensko Skóre Poradie 2010-2011 4,2 60 2011-2012 4,2 69 2012-2013 4,14 71 2013-2014 4,10 78 Aj iné rebríčky konkurencieschopnosti ukazujú pokles. Podľa hodnotenia Heritage Foundation , index ekonomickej slobody je nižší ako jeho úroveň v rokoch 2009 až 2011. Slovensko Index ekonomickej slobody 2009 69,4 2010 69,7 2011 69,5 2012 67 2013 68,7 Podľa indexu podnikateľského prostredia taktiež kvalita konkurenčného prostredia klesá, Slovensko k 4. štvrťroku daného roka Index podnikateľského prostredia 2009 97,4 2010 91,5 2011 87 2012 75,6 Jeden z indikátorov konkurencieschopnosti, je podľa WEF oblasť vymožiteľnosti práva (Efficiency of legal framework in challenging regs). V tejto oblasti sa Slovensko umiestnilo v roku 2012 na 140 zo 144 krajín zapojených do hodnotenia a v hodnotení sme sa zhoršili. Slovensko Skóre Poradie 2010-2011 2,4 138 2011-2012 2,4 131 2012-2013 2,4 140 2013-2014 2,2 142 Dátum zverejnenia analýzy: 16.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-12-16 00:00:00
|
{
"text": [
"2012",
"2009",
"zameriava",
"PISA",
"37. miesta",
"78. miesto",
"zaznamenáva",
"4,2",
"4,2",
"4,14",
"4,10",
"Heritage Foundation",
"indexu podnikateľského prostredia",
"umiestnilo",
"2,4",
"2,4",
"2,4",
"2,2"
],
"url": [
"http://www.oecd.org/pisa/keyfindings/pisa-2012-results-overview.pdf",
"http://www.oecd.org/pisa/46643496.pdf",
"http://www.oecd.org/pisa/aboutpisa/",
"http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/4_ine/Priloha_PISA_2012.pdf",
"http://www.weforum.org/pdf/Global_Competitiveness_Reports/Reports/gcr_2006/gcr2006_rankings.pdf",
"http://www3.weforum.org/docs/GCR2013-14/GCR_Rankings_2013-14.pdf",
"http://alianciapas.sk/tag/wef/",
"http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2010-11.pdf",
"http://reports.weforum.org/global-competitiveness-2011-2012/",
"http://www3.weforum.org/docs/CSI/2012-13/GCR_Rankings_2012-13.pdf",
"http://www3.weforum.org/docs/GCR2013-14/GCR_Rankings_2013-14.pdf",
"http://www.heritage.org/index/explore?view=by-region-country-year",
"http://alianciapas.sk/category/pravidelne_aktivity/index_podnikatelskeho_prostredia/",
"http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/hanbou-slovenska-je-vymozitelnost-prava-523977",
"http://www3.weforum.org/docs/WEF_GCR_Report_2011-12.pdf",
"http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2010-11.pdf",
"http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2012-13.pdf",
"http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2013-14.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:52:07.202652+00:00
|
vr30187
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30187
| null | null |
https://demagog.sk/politik/
|
(Vláda, pozn.) prijme opatrenia, ktoré prispejú k zvýšeniu informovanosti verejnosti o činnosti súdov kópia.
|
2016-02-15 00:00:00
|
Nepravda
|
mám tento výrok pridelený dvakrát O.O :)
|
[
"mám tento výrok pridelený dvakrát O.O :)"
] |
2015-10-19 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:30:18.716589+00:00
|
vr33018
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33018
|
Ivan Štefanec
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec
|
Na každú schôdzu Národnej rady v tomto volebnom období sme predložili minimálne jeden zákon, ktorý má pomôcť zlepšiť situáciu živnostníkov, malých a stredných podnikateľov. Nie je tomu tak ináč ani na schôdzi, ktorá začne od utorka.
|
2013-01-27 00:00:00
|
Nepravda
|
I. Štefanec a ani jeho poziční kolegovia, nepodali žiaden návrh zákona, ktorý by mal zlepšovať/ovplyvňovať situáciu živnostníkov na 2. schôdzi.
|
[
"I. Štefanec a ani jeho poziční kolegovia, nepodali žiaden návrh zákona, ktorý by mal zlepšovať/ovplyvňovať situáciu živnostníkov na 2. schôdzi."
] |
2013-01-28 00:00:00
|
{
"text": [
"1.schôdzou",
"5. schôdzi",
"9. schôdzi",
"10. schôdzi",
"12. schôdzi",
"13. schôdzi",
"3. schôdzi",
"4. schôdzi",
"6. schôdzi",
"7. schôdzi",
"8. schôdzi",
"sociálnom poistení",
"11. schôdzi"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=267#current",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=271#current",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=276#current",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=277#current",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=280#current",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=281#current",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=269#current",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=270#current",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=272#current",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=273#current",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=274#current",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=246",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=279#current"
]
}
|
2025-10-16T20:00:39.217723+00:00
|
vr14891
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14891
|
Martin Klus
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/martin-klus
|
Návrh komisie totižto predpokladá, že sa máme všetci rovnomerne, určitým distribučným kľúčom, deliť o utečencov, respektíve migrantov, ktorí prichádzajú do Európskej únie, ale zároveň hovorí aj o tom, že tu musíme posilniť takzvané bezpečné a legálne migračné trasy.
|
2016-04-10 00:00:00
|
Pravda
|
Distribučný systém, takisto aj vytvorenie a zabezpečenie bezpečných a legálnych migračných trás sú jednými z bodov migračnej agendy Európskej komisie, o ktorých informovala už niekoľkokrát. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vo vyhlásení Európskej komisie z 9.septembra v Štrasburg je popísaný kľúč prerozdelenia 120 tisíc migrantov z Talianska, Grécka a Maďarska. Stanovuje sa, že " Premiestnenie sa vykoná podľa povinného rozdeľovacieho kľúča, na základe objektívnych a merateľných kritérií (40 % bude tvoriť veľkosť populácie, 40 % HDP, 10 % priemerný počet predchádzajúcich žiadostí o azyl, 10 % miera nezamestnanosti). Uvedené kritériá sa vzťahujú na štátnu príslušnosť uchádzačov s priemernou mierou uznávania potreby medzinárodnej ochrany na úrovni minimálne 75 %." Európska komisia tiež navrhla prijať nariadenie s cieľom zostaviť spoločný európsky zoznam bezpečných krajín pôvodu. Takýto európsky zoznam by umožnil rýchlejšie posúdiť jednotlivé žiadosti o azyl od uchádzačov pochádzajúcich z krajín, ktoré sa považujú za bezpečné v celej EÚ a ich rýchlejší návrat, ak sa individuálnym posúdením žiadostí nepotvrdí právo na azyl. Komisia navrhla pridať Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, Kosovo, Čiernu Horu, Srbsko a Turecko do európskeho zoznamu bezpečných krajín pôvodu. Čo sa týka zabezpečenia a podpory bezpečných a legálnych migračných trás, Komisia navrhla pracovať na týchto opatreniach:
|
[
"Distribučný systém, takisto aj vytvorenie a zabezpečenie bezpečných a legálnych migračných trás sú jednými z bodov migračnej agendy Európskej komisie, o ktorých informovala už niekoľkokrát. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vo vyhlásení Európskej komisie z 9.septembra v Štrasburg je popísaný kľúč prerozdelenia 120 tisíc migrantov z Talianska, Grécka a Maďarska. Stanovuje sa, že \" Premiestnenie sa vykoná podľa povinného rozdeľovacieho kľúča, na základe objektívnych a merateľných kritérií (40 % bude tvoriť veľkosť populácie, 40 % HDP, 10 % priemerný počet predchádzajúcich žiadostí o azyl, 10 % miera nezamestnanosti). Uvedené kritériá sa vzťahujú na štátnu príslušnosť uchádzačov s priemernou mierou uznávania potreby medzinárodnej ochrany na úrovni minimálne 75 %.\" Európska komisia tiež navrhla prijať nariadenie s cieľom zostaviť spoločný európsky zoznam bezpečných krajín pôvodu. Takýto európsky zoznam by umožnil rýchlejšie posúdiť jednotlivé žiadosti o azyl od uchádzačov pochádzajúcich z krajín, ktoré sa považujú za bezpečné v celej EÚ a ich rýchlejší návrat, ak sa individuálnym posúdením žiadostí nepotvrdí právo na azyl. Komisia navrhla pridať Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, Kosovo, Čiernu Horu, Srbsko a Turecko do európskeho zoznamu bezpečných krajín pôvodu. Čo sa týka zabezpečenia a podpory bezpečných a legálnych migračných trás, Komisia navrhla pracovať na týchto opatreniach:"
] |
2016-04-11 00:00:00
|
{
"text": [
"vyhlásení",
"navrhla"
],
"url": [
"http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5596_sk.htm",
"http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-1246_sk.htm"
]
}
|
2025-10-16T19:34:05.430814+00:00
|
vr25718
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25718
|
Andrej Danko
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/andrej-danko
|
my (SNS, pozn.) máme historický odkaz od roku 1871.
|
2013-10-13 00:00:00
|
Pravda
|
Na oficiálnej stránke SNS je uvedený ako dátum vzniku pôvodnej strany 6.jún 1871. Moderná Slovenská národná strana bola znovu obnovená 7.marca 1990 jej zaregistrovaním na ministerstve vnútra SR. V roku 2011 priniesol denník Pravda informáciu o oslavách 140.výročia vzniku strany, kde sa píše: Pôvodná SNS vznikla 6. júna 1871. V roku 1938 splynula strana s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou. V roku 1990 strana obnovila činnosť s tým, že sa prihlásila k dedičstvu pôvodnej SNS.
|
[
"Na oficiálnej stránke SNS je uvedený ako dátum vzniku pôvodnej strany 6.jún 1871. Moderná Slovenská národná strana bola znovu obnovená 7.marca 1990 jej zaregistrovaním na ministerstve vnútra SR. V roku 2011 priniesol denník Pravda informáciu o oslavách 140.výročia vzniku strany, kde sa píše: Pôvodná SNS vznikla 6. júna 1871. V roku 1938 splynula strana s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou. V roku 1990 strana obnovila činnosť s tým, že sa prihlásila k dedičstvu pôvodnej SNS."
] |
2013-10-14 00:00:00
|
{
"text": [
"oficiálnej stránke",
"informáciu"
],
"url": [
"http://www.sns.sk/o-nas-2/strucne-o-sns/",
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/170603-sns-oslavuje-140-vyrocie-vzniku-strany/"
]
}
|
2025-10-16T20:32:42.739870+00:00
|
vr26524
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26524
|
Viliam Fischer
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/viliam-fischer
|
My máme napríklad 6000 lôžok na Slovensku navyše.
|
2014-01-12 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
V. Fischer môže vychádzať z analýzy Ministerstva zdravotníctva z januára 2007, ktorá hovorí o potrebnej redukcii počtu lôžok o 6 000. Táto analýza je však stará šesť rokov a počet nadbytočných lôžok s najväčšou pravdepodobnosťou neaktuálny. Strategický rámec starostlivosti o zdravie a roky 2013-2020 uvádza, že počet lôžok, ktoré je potrebné zrušiť je až 15 tisíc. Tento plán redukcie je však do roku 2030. V tomto prípade však nevieme koľko z 15 tisíc lôžok je nutné zrušiť dnes resp. v krátkom časovom horizonte. Plán do roku 2030 s najväčšou pravdepodobnosťou počíta s demografickým vývojom a vývojom, posunom v efektivite a spôsobe liečby. Ani samotný dokument neuvádza koľko lôžok by sa malo zrušiť v krátkom časovom horizonte. Výrok pre nedostatočné informácie hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa Strategického rámca starostlivosti o zdravie a roky 2013-2020, ktorého autorom je Ministerstvo zdravotníctva (.pdf, s. 28), je približný počet lôžok na Slovensku viac ako 34 tisíc (6,4 lôžka na tisíc obyvateľov). Do roku 2030 chce Ministerstvo zdravotníctva znížiť počet lôžok na takmer 19 tisíc (3,5 lôžka na tisíc obyvateľov). V prípade ak by sme brali do úvahy len lôžka akútnej starostlivosti, tak tých je dnes na Slovensku okolo 25 tisíc (4,7 lôžka na tisíc obyvateľov). Do roku 2030 chce Ministerstvo zdravotníctva znížiť počet lôžok na približne 13,5 tisíca (2,5 lôžka na tisíc obyvateľov). Z uvedeného vyplýva, že na Slovensku je dnes oveľa viac ako len 6 000 lôžok navyše. TASR , 27. októbra 2013: "Kým teraz je v nemocniciach okolo 34.000 lôžok, za optimum pre rok 2030 stanovilo ministerstvo cieľ necelých 19.000 postelí. Slovensko má v súčasnosti v nemocniciach na počet pacientov väčší počet lôžok, než je priemer krajín OECD. Pokiaľ by SR bola na jeho úrovni, mala by teraz asi 27.000 postelí. Zo spomínaného počtu je vyše 25.000 lôžok v súčasnosti akútnych, nevyužitých je podľa údajov ministerstva asi tretina ." Denník Pravda (28. októbra 2013): "Slovensko má v súčasnosti v nemocniciach na počet pacientov väčší počet lôžok, ako je priemer krajín OECD. U nás je 34-tisíc lôžok, priemer OECD uvádza 27-tisíc. Cieľom ministerstva zdravotníctva je redukciou lôžok zlepšiť ich využitie. „Rezort zdravotníctva v danom materiáli vychádzal z priemerných čísiel obložnosti, ktoré sa v súčasnosti pohybujú na úrovni 65–70 %, počítame s tým, že v budúcnosti by malo byť využitie akútnych lôžok na úrovni 85 %,“ Analýza Ministerstva zdravotníctva z januára 2007 hovorí o počte 6 tisíc lôžok, ktoré sú navyše. Ide o dokument starý šesť rokov a číslo už teda s najväčšou pravdepodobnosťou nie je aktuálne. "Porovnanie stanovenej potreby s reálnym počtom lôžok bude východiskom pre reštrukturalizáciu existujúcej siete, a to v spolupráci s VÚC, zdravotnými poisťovňami, Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a stavovskými a profesnými organizáciami. Z uvedenej komparácie a uskutočnenej analýzy vyplynula potreba celkovej redukcie vyše 6 000 lôžok v rámci SR . Potreba redukcie 6 193 lôžok zahŕňa 2 463 lôžok pre pacientov s akútnymi ochoreniami, 2 442 lôžok pre pacientov s chronickými ochoreniami a 1 287 lôžok pre pacientov s chronickými ochoreniami." Podrobné štatistiky sú dostupné aj na http://stats.oecd.org/ v sekcii Health. Analýzu o počte lôžok pripravil aj HPI . Uvádza počty lôžok v konkrétnych nemocniciach, nie koľko z nich je nadbytočných. Dátum zverejnenia analýzy: 14.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"V. Fischer môže vychádzať z analýzy Ministerstva zdravotníctva z januára 2007, ktorá hovorí o potrebnej redukcii počtu lôžok o 6 000. Táto analýza je však stará šesť rokov a počet nadbytočných lôžok s najväčšou pravdepodobnosťou neaktuálny. Strategický rámec starostlivosti o zdravie a roky 2013-2020 uvádza, že počet lôžok, ktoré je potrebné zrušiť je až 15 tisíc. Tento plán redukcie je však do roku 2030. V tomto prípade však nevieme koľko z 15 tisíc lôžok je nutné zrušiť dnes resp. v krátkom časovom horizonte. Plán do roku 2030 s najväčšou pravdepodobnosťou počíta s demografickým vývojom a vývojom, posunom v efektivite a spôsobe liečby. Ani samotný dokument neuvádza koľko lôžok by sa malo zrušiť v krátkom časovom horizonte. Výrok pre nedostatočné informácie hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa Strategického rámca starostlivosti o zdravie a roky 2013-2020, ktorého autorom je Ministerstvo zdravotníctva (.pdf, s. 28), je približný počet lôžok na Slovensku viac ako 34 tisíc (6,4 lôžka na tisíc obyvateľov). Do roku 2030 chce Ministerstvo zdravotníctva znížiť počet lôžok na takmer 19 tisíc (3,5 lôžka na tisíc obyvateľov). V prípade ak by sme brali do úvahy len lôžka akútnej starostlivosti, tak tých je dnes na Slovensku okolo 25 tisíc (4,7 lôžka na tisíc obyvateľov). Do roku 2030 chce Ministerstvo zdravotníctva znížiť počet lôžok na približne 13,5 tisíca (2,5 lôžka na tisíc obyvateľov). Z uvedeného vyplýva, že na Slovensku je dnes oveľa viac ako len 6 000 lôžok navyše. TASR , 27. októbra 2013: \"Kým teraz je v nemocniciach okolo 34.000 lôžok, za optimum pre rok 2030 stanovilo ministerstvo cieľ necelých 19.000 postelí. Slovensko má v súčasnosti v nemocniciach na počet pacientov väčší počet lôžok, než je priemer krajín OECD. Pokiaľ by SR bola na jeho úrovni, mala by teraz asi 27.000 postelí. Zo spomínaného počtu je vyše 25.000 lôžok v súčasnosti akútnych, nevyužitých je podľa údajov ministerstva asi tretina .\" Denník Pravda (28. októbra 2013): \"Slovensko má v súčasnosti v nemocniciach na počet pacientov väčší počet lôžok, ako je priemer krajín OECD. U nás je 34-tisíc lôžok, priemer OECD uvádza 27-tisíc. Cieľom ministerstva zdravotníctva je redukciou lôžok zlepšiť ich využitie. „Rezort zdravotníctva v danom materiáli vychádzal z priemerných čísiel obložnosti, ktoré sa v súčasnosti pohybujú na úrovni 65–70 %, počítame s tým, že v budúcnosti by malo byť využitie akútnych lôžok na úrovni 85 %,“ Analýza Ministerstva zdravotníctva z januára 2007 hovorí o počte 6 tisíc lôžok, ktoré sú navyše. Ide o dokument starý šesť rokov a číslo už teda s najväčšou pravdepodobnosťou nie je aktuálne. \"Porovnanie stanovenej potreby s reálnym počtom lôžok bude východiskom pre reštrukturalizáciu existujúcej siete, a to v spolupráci s VÚC, zdravotnými poisťovňami, Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a stavovskými a profesnými organizáciami. Z uvedenej komparácie a uskutočnenej analýzy vyplynula potreba celkovej redukcie vyše 6 000 lôžok v rámci SR . Potreba redukcie 6 193 lôžok zahŕňa 2 463 lôžok pre pacientov s akútnymi ochoreniami, 2 442 lôžok pre pacientov s chronickými ochoreniami a 1 287 lôžok pre pacientov s chronickými ochoreniami.\" Podrobné štatistiky sú dostupné aj na http://stats.oecd.org/ v sekcii Health. Analýzu o počte lôžok pripravil aj HPI . Uvádza počty lôžok v konkrétnych nemocniciach, nie koľko z nich je nadbytočných. Dátum zverejnenia analýzy: 14.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-01-14 00:00:00
|
{
"text": [
"Strategického rámca",
"TASR",
"Denník Pravda",
"",
"Analýza",
"HPI"
],
"url": [
"https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CC0QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.health.gov.sk%2FZdroje%3F%2FSources%2FSekcie%2FIZP%2Fstrategicky-ramec-starostlivosti-o-zdravie-2013-2030.pdf&ei=pELVUobbBYWWswat8ID4Aw&usg=AFQjCNEEcIP-B-0wUuYMhRulJvk43J1fEA&sig2=qf4xJolFp3ena4yztSAt9Q",
"http://www.teraz.sk/zdravie/pocet-postele-nemocnice/62574-clanok.html",
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/297587-nemocnice-pridu-o-polovicu-posteli-planuje-rezort/",
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/297587-nemocnice-pridu-o-polovicu-posteli-planuje-rezort/",
"http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-53311?prefixFile=m_",
"http://zdravezdravotnictvo.etrend.sk/udalosti-a-novinky/maju-statne-nemocnice-lenivych-lekarov.html"
]
}
|
2025-10-16T19:51:47.512344+00:00
|
vr33799
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33799
|
Pavel Ondek
| null |
https://demagog.sk/politik/pavel-ondek
|
Hrozilo podľa analýzy, ktorú sme mali okamžité zatvorenie asi 240 stredných škôl a okamžité prepustenie viac ako 1000 zamestnancov.
|
2013-05-07 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Demagog.sk nezistil analýzu, o ktorej hovorí Pavel Ondek. Uvedená analýza sa nenachádza ani na stránke Odborového zväzu pracovníkov školstva. Pravdepodobne ide o interný dokument. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
|
[
"Demagog.sk nezistil analýzu, o ktorej hovorí Pavel Ondek. Uvedená analýza sa nenachádza ani na stránke Odborového zväzu pracovníkov školstva. Pravdepodobne ide o interný dokument. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."
] |
2013-05-09 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T19:57:43.421464+00:00
|
vr15253
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15253
|
Martin Klus
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/martin-klus
|
...vzťahu európskych inštitúcií a národných parlamentov. Tam Veľká Británia vyjednala možnosti využívania takzvanej zelenej alebo červenej karty...
|
2016-06-12 00:00:00
|
Pravda
|
Veľká Británia vyjednávala s predstaviteľmi Európskej únie o určitých výnimkách, ktoré mali zmierniť jej pretrvávajúce obavy z nevýhodnosti členstva v EÚ pre krajinu. Súčasťou rozhodnutia Európskej rady, ktoré malo reagovať na britské požiadavky, sú aj mechanizmy prezývané červená a zelená karta, ktoré by mali posilniť právomoci národných parlamentov voči európskym inštitúciám.Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Zavedenie červenej karty je jedným z opatrení, ktoré boli adresované na zmiernenie britských obáv z členstva v EÚ. Procedúra je určená pre národné parlamenty, pokiaľ 55% z nich spochybní návrh Európskej únie, bude to znamenať vetovanie návrhu. O červenej a zelenej karte píše Euractiv : "Niektorí odborníci spochybňujú aj praktickú využiteľnosť „červenej karty“. Modelovanie ukázalo, že by bola použiteľná len v prípade 2 % všetkých legislatívnych hlasovaní. Mnohí podporovatelia myšlienky väčšieho angažovania národných parlamentov v európskej politike preferujú skôr konštruktívnejšiu „zelenú kartu“, teda nejakú formu mechanizmu, ktorá by umožňovala národným poslancom naprieč EÚ zasielať Komisii nápady na nové legislatívne alebo nelegislatívne iniciatívy ." Ďalšia spomínaná karta, zelená karta , má dať národným parlamentom možnosť navrhovať legislatívu: "(...) the “green card” is a proactive, non-binding instrument for involving national parliaments on the basis of existing treaty provisions. The “green card” would not create a collective veto player and would more loosely build upon the “yellow card” mechanism ." V oficiálnom dokumente EÚ(. pdf ,s.17) znie popis výnimky, takzvanej červenej karty, nasledovne: " Where reasoned opinions on the non-compliance of a draft Union legislative act with the principle of subsidiarity, sent within 12 weeks from the transmission of that draft, represent more than 55 % of the votes allocated to the national Parliaments, the Council Presidency will include the item on the agenda of the Council for a comprehensive discussion on these opinions and on the consequences to be drawn therefrom. " Spomenutá je aj možnosť zelenej karty: " Reasoned opinions issued by national Parliaments in accordance with Article 7(1) of Protocol No 2 on the application of the principles of subsidiarity and proportionality are to be duly taken into account by all institutions involved in the decision-making process of the Union. Appropriate arrangements will be made to ensure this ." Dátum zverejnenia analýzy: 13.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Veľká Británia vyjednávala s predstaviteľmi Európskej únie o určitých výnimkách, ktoré mali zmierniť jej pretrvávajúce obavy z nevýhodnosti členstva v EÚ pre krajinu. Súčasťou rozhodnutia Európskej rady, ktoré malo reagovať na britské požiadavky, sú aj mechanizmy prezývané červená a zelená karta, ktoré by mali posilniť právomoci národných parlamentov voči európskym inštitúciám.Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Zavedenie červenej karty je jedným z opatrení, ktoré boli adresované na zmiernenie britských obáv z členstva v EÚ. Procedúra je určená pre národné parlamenty, pokiaľ 55% z nich spochybní návrh Európskej únie, bude to znamenať vetovanie návrhu. O červenej a zelenej karte píše Euractiv : \"Niektorí odborníci spochybňujú aj praktickú využiteľnosť „červenej karty“. Modelovanie ukázalo, že by bola použiteľná len v prípade 2 % všetkých legislatívnych hlasovaní. Mnohí podporovatelia myšlienky väčšieho angažovania národných parlamentov v európskej politike preferujú skôr konštruktívnejšiu „zelenú kartu“, teda nejakú formu mechanizmu, ktorá by umožňovala národným poslancom naprieč EÚ zasielať Komisii nápady na nové legislatívne alebo nelegislatívne iniciatívy .\" Ďalšia spomínaná karta, zelená karta , má dať národným parlamentom možnosť navrhovať legislatívu: \"(...) the “green card” is a proactive, non-binding instrument for involving national parliaments on the basis of existing treaty provisions. The “green card” would not create a collective veto player and would more loosely build upon the “yellow card” mechanism .\" V oficiálnom dokumente EÚ(. pdf ,s.17) znie popis výnimky, takzvanej červenej karty, nasledovne: \" Where reasoned opinions on the non-compliance of a draft Union legislative act with the principle of subsidiarity, sent within 12 weeks from the transmission of that draft, represent more than 55 % of the votes allocated to the national Parliaments, the Council Presidency will include the item on the agenda of the Council for a comprehensive discussion on these opinions and on the consequences to be drawn therefrom. \" Spomenutá je aj možnosť zelenej karty: \" Reasoned opinions issued by national Parliaments in accordance with Article 7(1) of Protocol No 2 on the application of the principles of subsidiarity and proportionality are to be duly taken into account by all institutions involved in the decision-making process of the Union. Appropriate arrangements will be made to ensure this .\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2016-06-13 00:00:00
|
{
"text": [
"rozhodnutia",
"Zavedenie",
"červenej karty",
"Euractiv",
"zelená karta",
"pdf"
],
"url": [
"http://docs.dpaq.de/10395-0216-euco-conclusions.pdf",
"http://www.bbc.com/news/uk-politics-32810887",
"https://www.theguardian.com/world/datablog/2016/feb/10/introducing-camerons-eu-red-card-limited-impact",
"http://euractiv.sk/clanky/buducnost-eu/zlta-cervena-zelena-karta/",
"http://blogs.lse.ac.uk/europpblog/2015/11/10/david-camerons-proposal-to-give-national-parliaments-a-red-card-over-eu-laws-is-deeply-flawed/",
"http://docs.dpaq.de/10395-0216-euco-conclusions.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:32:55.045014+00:00
|
vr29406
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29406
|
Andrej Kiska
|
Za ľudí
|
https://demagog.sk/politik/andrej-kiska
|
Predsa len, Nemci sú najväčší veritelia Grécka, vyvíjajú naňho najväčší tlak...
|
2015-03-29 00:00:00
|
Pravda
|
Prezident Kiska správne uviedol, že Nemecko je najväčším veriteľom Gréckeho dlhu. Má preto potenciál vyvíjať na Grécko tlak, čo v poslednom čase využíva najväčšmi spomedzi členských štátov Eurozóny. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Angela Merkel dokonca pri vstupe Litvy do Eurozóny nevylúčila odchod Grécka z Eurozóny, známy pod pojmom Grexit . Nemecko je totiž najväčším veriteľom Grécka, Gréci Nemcom dlhujú 56,47 miliardy eur, najviac zo všetkých krajín Eurozóny.
|
[
"Prezident Kiska správne uviedol, že Nemecko je najväčším veriteľom Gréckeho dlhu. Má preto potenciál vyvíjať na Grécko tlak, čo v poslednom čase využíva najväčšmi spomedzi členských štátov Eurozóny. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Angela Merkel dokonca pri vstupe Litvy do Eurozóny nevylúčila odchod Grécka z Eurozóny, známy pod pojmom Grexit . Nemecko je totiž najväčším veriteľom Grécka, Gréci Nemcom dlhujú 56,47 miliardy eur, najviac zo všetkých krajín Eurozóny."
] |
2015-03-30 00:00:00
|
{
"text": [
"Grexit",
"veriteľom",
".rtf"
],
"url": [
"http://www.spiegel.de/international/europe/merkel-and-germany-open-to-possible-greek-euro-zone-exit-a-1011277.html",
"http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/345790-den-g-eurozona-v-pondelok-rozvazuje-grecky-uzol/",
"http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=366553"
]
}
|
2025-10-16T19:41:35.454448+00:00
|
vr18294
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr18294
|
Jozef Dvonč
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/jozef-dvonc
|
V Nitre a okrese Nitra poklesla nezamestnanosť od decembra 2016 z 5,22 na 2,48 percenta
|
2018-10-26 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa informácií Ústredia práce je pravdou, že nezamestnanosť v okrese Nitra (keďže miera nezamestnanosti sa meria podľa príslušných okresov, pozn.) poklesla zo spomínaných 5,22 % (december 2016) na súčasných 2,48 % (september 2018). Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Podľa informácií Ústredia práce je pravdou, že nezamestnanosť v okrese Nitra (keďže miera nezamestnanosti sa meria podľa príslušných okresov, pozn.) poklesla zo spomínaných 5,22 % (december 2016) na súčasných 2,48 % (september 2018). Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2018-10-27 00:00:00
|
{
"text": [
"nezamestnanosť",
"investor"
],
"url": [
"https://www.upsvr.gov.sk/buxus/generate_page.php?page_id=582328",
"https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/419495-jaguar-startuje-nabory/"
]
}
|
2025-10-16T19:23:18.105422+00:00
|
vr17925
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17925
|
Martin Klus
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/martin-klus
|
...keď sa pozrieme do okolitých krajín a (ich hospodársky rast, pozn.) je vyšší, rýchlejší, efektívnejší a udržateľnejší, ako ten náš (...).
|
2018-06-17 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Martin Klus vo svojom výroku nešpecifikuje, ktoré okolité krajiny má na mysli. Pri overovaní sme preto porovnávali krajiny V4. Výška, efektivita a udržateľnosť hospodárskeho rastu sa dá merať na základe mnohých faktorov. Podľa štatistiky Eurostat dosiahlo Slovensko spomedzi krajín V4 najnižší percentuálny rast HDP. Naopak, z dlhodobého hľadiska nastal najväčší celkový hospodársky rast na Slovensku, ktoré oproti roku 2000 zdvojnásobilo výkon svojej ekonomiky ( .pdf , s. 15). V hodnotení Economy Complexity Ranking , ktoré predvída aj budúci rast ekonomiky, skončilo Slovensko v rámci V4 na 3. mieste. Kvôli nejednoznačnosti určujúcich kritérií, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Miera rastu hrubého domáceho produktu na Slovensku v roku 2017 bola podľa štatistiky Eurostat najnižšia spomedzi krajín V4. Slovensko zaznamenalo rast 3,4 %, Česká republika 4,4 %, Poľsko 4,6 %, Maďarsko 4,0 %. Čo sa týka udržateľnosti, smerodajný môže byť Economic Complexity Ranking , ktorý je považovaný za ukazovateľ s dobrou schopnosťou predikovať budúci rast. Na základe údajov zbieraných v roku 2016 má najsilnejšiu schopnosť budúceho rastu spomedzi krajín V4 Česko, druhé je Maďarsko, Slovensko má 3. najväčší potenciál a za ním je Poľsko. Pre udržateľnosť rastu slovenskej ekonomiky sa za najväčšie riziko považuje prílišný dôraz na automobilový priemysel. " Podiel výroby automobilov na celkovej priemyselnej produkcii na Slovensku dosiahol 44 % a automobilový priemysel sa na priemyselnom exporte SR podieľal 35 %. (...) Tento rok však bude kritický z hľadiska udržateľnosti a konkurencieschopnosti kľúčového sektora našej ekonomiky. Pokiaľ však neodstránime hlavné bariéry v automotive sektore, tieto výsledky sa nepodarí dlhodobo udržať a výkonnosť tohto odvetvia začne klesať," povedal prezident ZAP (Zväz automobilového priemyslu) SR Juraj Sinay. " Na základe dát OECD o krajinách Vyšehradskej štvorky, z ktorých vychádza aj práca "Analýza efektivity hospodárskeho rastu a jej udržateľnosti v krajinách Vyšehradskej štvorky v rokoch 2000 až 2016" , môžeme porovnať vývoj niektorých ekonomických ukazovateľov. Podľa autora práce " najväčší celkový hospodársky rast nastal na Slovensku – výkon tamojšej ekonomiky by sa mal podľa predikcie do roku 2018 oproti roku 2000 zdvojnásobiť. Druhou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou je v tomto ohľade Poľsko, ktoré by si malo oproti referenčnému roku pripísať 86 percent výkonu ekonomiky, nasledované Českou republikou s 59 percentami a Maďarskom s 46 percentami " ( .pdf , s. 15). Čo sa týka vývoja HDP v prepočte na odpracovanú hodinu, v " sledovanom období od roku 2000 do roku 2016 bol najvyšší priemerný ročný rast zaznamenaný na Slovensku (3,47 percenta), ďalej Poľsku (3,21 percenta), Českej republike (2,76 percenta) a nakoniec Maďarsku (2,75 percenta). Poľsko bolo zároveň jedinou krajinou, kde ani raz medziročne nedošlo k poklesu ukazovateľa, podobne ako v tejto krajine v sledovanom období nedošlo k ekonomickej recesii " ( .pdf , s. 33). Krajiny V4 dosahujú vyšší rast nákladov na prácu ako rast produktivity práce, čo môže viesť " ku postupnému zníženiu medzinárodnej konkurencieschopnosti a v neposlednom rade aj ohrozeniu makroekonomickej stability " ( .pdf , s. 38). Udržateľnosť hospodárskeho rastu ohrozuje aj nevyužitie ľudského kapitálu. " Miera nezamestnanosti na Slovensku síce prekonáva svoje historické minimá, avšak stále je v porovnaní s ostatnými krajinami relatívne vysoká " ( .pdf , s. 42). V roku 2016 bola na Slovensku nezamestnanosť 9,6 %, zatiaľ čo v ČR 4,0%, v Maďarsku 5,1 % a v Poľsku 6,2 %. Negatívnym faktorom ovplyvňujúcim udržateľnosť hospodárskeho rastu je i dĺžka nezamestnanosti, ktorá je v krajinách V4 nadpriemerne vysoká, pričom najhorší výsledok dosahuje Slovensko. " Miera nezamestnanosti je síce v troch krajinách V4 podpriemerná oproti úrovni OECD, avšak dĺžka nezamestnanosti je vo všetkých štyroch krajinách nadpriemerná. Situácia je najvážnejšia na Slovensku, ktoré zároveň zaznamenáva jednu z najväčších mier dlhodobej nezamestnanosti (v roku 2016 až 56,6 percenta zo všetkých nezamestnaných; v rámci OECD zaznamenalo viac iba Taliansko a Grécko). Priemerne je tam človek nezamestnaný takmer dva a pol roka, zatiaľ čo v Českej republike a Maďarsku je to jeden a pol roka a v Poľsku podľa najaktuálnejších dát presne jeden rok. Priemer OECD je pritom na úrovni 10 mesiacov " ( .pdf , s. 42). Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Martin Klus vo svojom výroku nešpecifikuje, ktoré okolité krajiny má na mysli. Pri overovaní sme preto porovnávali krajiny V4. Výška, efektivita a udržateľnosť hospodárskeho rastu sa dá merať na základe mnohých faktorov. Podľa štatistiky Eurostat dosiahlo Slovensko spomedzi krajín V4 najnižší percentuálny rast HDP. Naopak, z dlhodobého hľadiska nastal najväčší celkový hospodársky rast na Slovensku, ktoré oproti roku 2000 zdvojnásobilo výkon svojej ekonomiky ( .pdf , s. 15). V hodnotení Economy Complexity Ranking , ktoré predvída aj budúci rast ekonomiky, skončilo Slovensko v rámci V4 na 3. mieste. Kvôli nejednoznačnosti určujúcich kritérií, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Miera rastu hrubého domáceho produktu na Slovensku v roku 2017 bola podľa štatistiky Eurostat najnižšia spomedzi krajín V4. Slovensko zaznamenalo rast 3,4 %, Česká republika 4,4 %, Poľsko 4,6 %, Maďarsko 4,0 %. Čo sa týka udržateľnosti, smerodajný môže byť Economic Complexity Ranking , ktorý je považovaný za ukazovateľ s dobrou schopnosťou predikovať budúci rast. Na základe údajov zbieraných v roku 2016 má najsilnejšiu schopnosť budúceho rastu spomedzi krajín V4 Česko, druhé je Maďarsko, Slovensko má 3. najväčší potenciál a za ním je Poľsko. Pre udržateľnosť rastu slovenskej ekonomiky sa za najväčšie riziko považuje prílišný dôraz na automobilový priemysel. \" Podiel výroby automobilov na celkovej priemyselnej produkcii na Slovensku dosiahol 44 % a automobilový priemysel sa na priemyselnom exporte SR podieľal 35 %. (...) Tento rok však bude kritický z hľadiska udržateľnosti a konkurencieschopnosti kľúčového sektora našej ekonomiky. Pokiaľ však neodstránime hlavné bariéry v automotive sektore, tieto výsledky sa nepodarí dlhodobo udržať a výkonnosť tohto odvetvia začne klesať,\" povedal prezident ZAP (Zväz automobilového priemyslu) SR Juraj Sinay. \" Na základe dát OECD o krajinách Vyšehradskej štvorky, z ktorých vychádza aj práca \"Analýza efektivity hospodárskeho rastu a jej udržateľnosti v krajinách Vyšehradskej štvorky v rokoch 2000 až 2016\" , môžeme porovnať vývoj niektorých ekonomických ukazovateľov. Podľa autora práce \" najväčší celkový hospodársky rast nastal na Slovensku – výkon tamojšej ekonomiky by sa mal podľa predikcie do roku 2018 oproti roku 2000 zdvojnásobiť. Druhou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou je v tomto ohľade Poľsko, ktoré by si malo oproti referenčnému roku pripísať 86 percent výkonu ekonomiky, nasledované Českou republikou s 59 percentami a Maďarskom s 46 percentami \" ( .pdf , s. 15). Čo sa týka vývoja HDP v prepočte na odpracovanú hodinu, v \" sledovanom období od roku 2000 do roku 2016 bol najvyšší priemerný ročný rast zaznamenaný na Slovensku (3,47 percenta), ďalej Poľsku (3,21 percenta), Českej republike (2,76 percenta) a nakoniec Maďarsku (2,75 percenta). Poľsko bolo zároveň jedinou krajinou, kde ani raz medziročne nedošlo k poklesu ukazovateľa, podobne ako v tejto krajine v sledovanom období nedošlo k ekonomickej recesii \" ( .pdf , s. 33). Krajiny V4 dosahujú vyšší rast nákladov na prácu ako rast produktivity práce, čo môže viesť \" ku postupnému zníženiu medzinárodnej konkurencieschopnosti a v neposlednom rade aj ohrozeniu makroekonomickej stability \" ( .pdf , s. 38). Udržateľnosť hospodárskeho rastu ohrozuje aj nevyužitie ľudského kapitálu. \" Miera nezamestnanosti na Slovensku síce prekonáva svoje historické minimá, avšak stále je v porovnaní s ostatnými krajinami relatívne vysoká \" ( .pdf , s. 42). V roku 2016 bola na Slovensku nezamestnanosť 9,6 %, zatiaľ čo v ČR 4,0%, v Maďarsku 5,1 % a v Poľsku 6,2 %. Negatívnym faktorom ovplyvňujúcim udržateľnosť hospodárskeho rastu je i dĺžka nezamestnanosti, ktorá je v krajinách V4 nadpriemerne vysoká, pričom najhorší výsledok dosahuje Slovensko. \" Miera nezamestnanosti je síce v troch krajinách V4 podpriemerná oproti úrovni OECD, avšak dĺžka nezamestnanosti je vo všetkých štyroch krajinách nadpriemerná. Situácia je najvážnejšia na Slovensku, ktoré zároveň zaznamenáva jednu z najväčších mier dlhodobej nezamestnanosti (v roku 2016 až 56,6 percenta zo všetkých nezamestnaných; v rámci OECD zaznamenalo viac iba Taliansko a Grécko). Priemerne je tam človek nezamestnaný takmer dva a pol roka, zatiaľ čo v Českej republike a Maďarsku je to jeden a pol roka a v Poľsku podľa najaktuálnejších dát presne jeden rok. Priemer OECD je pritom na úrovni 10 mesiacov \" ( .pdf , s. 42). Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2018-06-18 00:00:00
|
{
"text": [
"Eurostat",
".pdf",
"Economy Complexity Ranking",
"2017",
"Economic Complexity Ranking",
"považuje",
"práca",
".pdf",
".pdf",
".pdf",
".pdf",
".pdf"
],
"url": [
"https://www.destatis.de/Europa/EN/Country/Comparison/GER_EU_Compared.html",
"https://vskp.vse.cz/eid/71993",
"https://atlas.media.mit.edu/en/rankings/country/eci/",
"https://www.destatis.de/Europa/EN/Country/Comparison/GER_EU_Compared.html",
"https://atlas.media.mit.edu/en/rankings/country/eci/",
"http://www.teraz.sk/ekonomika/brief-v-roku-2017-sa-v-sr-vyrobilo-viac/303093-clanok.html",
"https://vskp.vse.cz/eid/71993",
"https://vskp.vse.cz/eid/71993",
"https://vskp.vse.cz/eid/71993",
"https://vskp.vse.cz/eid/71993",
"https://vskp.vse.cz/eid/71993",
"https://vskp.vse.cz/eid/71993"
]
}
|
2025-10-16T19:24:31.656895+00:00
|
45150
| 45,150
|
https://demagog.sk/vyrok/45150
|
Igor Matovič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
|
Na Slovensku sme zrazili to šírenie vírusu na 1,6 alebo 1,65. Že jeden odovzdá 1,65 človeku. V osadách tento koeficient sa ráta R0=20. Tzn., že jeden, ak by tam prišiel nakazený, odovzdá to vzhľadom na ten hygienický nízky štandard ďalším dvadsiatim ľuďom.
|
2020-05-02 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Analytici Ministerstva zdravotníctva pracovali v druhom modely šírenia koronavírusu s tzv. indexom nákazlivosti 1,65. Hoci upozorňujú, že toto číslo bude pri marginalizovaných komunitách vyššie, konkrétny údaj nespomenuli. Tvrdenie Igora Matoviča, podľa ktorého je tento údaj pre MRK na hodnote 20, preto hodnotíme ako neoveriteľné. V poradí druhý model šírenia sa koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 29. marca 2020. Priznávajú v ňom, že nevedia presne určiť reprodukčnú silu vírusu. Pracujú však s priemernou hodnotou šírenia vírusu (R0) „na úrovni 1.65 pri odhadovanom reálnom scenári berúc do úvahy opatrenia ohlásené 27.3.2020.” Tzv. index nákazlivosti (R0) „reprezentuje priemerný počet ľudí, ktorí sú nakazení jednou infikovanou osobou v infikovateľnej populácii.” V prvom modeli analytici pracovali s hodnotou R0 na úrovni 4. Po prijatí vládnych opatrení teda táto hodnota klesla. IZP označuje marginalizované (rómske) komunity z pohľadu šírenia sa koronavírusu za rizikovejšie. V zverejnenej analýze však hodnotu R0 práve v týchto komunitách nespomína. Štúdia analyzujúca nekontrolovateľné šírenie vírusu na lodi Diamond Princess odhalda tamojšiu hodnotu indexu nákazlivosti do 14,8.
|
[
"Analytici Ministerstva zdravotníctva pracovali v druhom modely šírenia koronavírusu s tzv. indexom nákazlivosti 1,65. Hoci upozorňujú, že toto číslo bude pri marginalizovaných komunitách vyššie, konkrétny údaj nespomenuli. Tvrdenie Igora Matoviča, podľa ktorého je tento údaj pre MRK na hodnote 20, preto hodnotíme ako neoveriteľné. V poradí druhý model šírenia sa koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 29. marca 2020. Priznávajú v ňom, že nevedia presne určiť reprodukčnú silu vírusu. Pracujú však s priemernou hodnotou šírenia vírusu (R0) „na úrovni 1.65 pri odhadovanom reálnom scenári berúc do úvahy opatrenia ohlásené 27.3.2020.” Tzv. index nákazlivosti (R0) „reprezentuje priemerný počet ľudí, ktorí sú nakazení jednou infikovanou osobou v infikovateľnej populácii.” V prvom modeli analytici pracovali s hodnotou R0 na úrovni 4. Po prijatí vládnych opatrení teda táto hodnota klesla. IZP označuje marginalizované (rómske) komunity z pohľadu šírenia sa koronavírusu za rizikovejšie. V zverejnenej analýze však hodnotu R0 práve v týchto komunitách nespomína. Štúdia analyzujúca nekontrolovateľné šírenie vírusu na lodi Diamond Princess odhalda tamojšiu hodnotu indexu nákazlivosti do 14,8."
] |
2020-05-02 00:00:00
|
{
"text": [
"predstavili",
"nevedia",
"index",
"pracovali",
"Štúdia"
],
"url": [
"https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/04/CRN_IZP_29-3-2020_final4.pdf",
"https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/04/CRN_IZP_29-3-2020_final4.pdf",
"https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/04/CRN_IZP_29-3-2020_final4.pdf",
"https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/03/predikcia_koronavirus_17.3.2020_2.pdf",
"https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/32109273"
]
}
|
2025-10-16T19:18:41.046600+00:00
|
vr37769
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37769
|
Ján Slota
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/jan-slota
|
Pätnásteho tohto mesiaca sa v Sedmohradsku, teraz som zabudol názov toho mesta, na tej verejnej prísahe sa zúčastnilo niekoľko tisíc Maďarov, občanov Rumunskej republiky, takzvaných Sikulov za účasti podpredsedu vlády Maďarskej republiky, pána biskupa Tökosa, poslanca Rumunska v Európskom parlamente a týchto niekoľko tisíc Maďarov, ale občanov Maďarskej republiky, prisahali vernosť maďarského občianstvu.
|
2011-03-27 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Hodnotenie zmenené 30.3. Prísaha nových občanov v meste Cluj-Napoca (maďarsky Kolozsvár, slovensky Koložvár) sa uskutočnila 15. marca 2011. Zúčastnil sa jej podpredseda maďarskej vlády Semjén, ako aj rumunský europoslanec Tőkés, ktorý takto získal maďarské občianstvo. Podľa tlačovej správy prísahu zložilo približne 500 ľudí. Prisahajúcich neboli tisíce, ako tvrdí Slota.
|
[
"Hodnotenie zmenené 30.3. Prísaha nových občanov v meste Cluj-Napoca (maďarsky Kolozsvár, slovensky Koložvár) sa uskutočnila 15. marca 2011. Zúčastnil sa jej podpredseda maďarskej vlády Semjén, ako aj rumunský europoslanec Tőkés, ktorý takto získal maďarské občianstvo. Podľa tlačovej správy prísahu zložilo približne 500 ľudí. Prisahajúcich neboli tisíce, ako tvrdí Slota."
] |
2011-03-28 00:00:00
|
{
"text": [
"Podľa tlačovej správy"
],
"url": [
"http://www.szabadsag.ro/szabadsag/servlet/szabadsag/template/article,PMainArticleScreen.vm/id/2826"
]
}
|
2025-10-16T20:16:34.981531+00:00
|
vr33444
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33444
|
Marek Maďarič
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/marek-madaric
|
Z úst tam jednej poslankyne bolo hovorené, že 211 miliónov viete, koľko peňazí môže prejsť cez tú zmluvu TMG? Nanajvýš 40.
|
2013-03-20 00:00:00
|
Nepravda
|
Časť o výroku poslankyne bez udania mena, približného času či aspoň strany sa nám nepodarilo overiť. Tvrdenie, že cez zmluvu (.pdf) mohlo prejsť maximálne 40 miliónov eur však označujeme za nepravdivé. Spoločnosť TMG, aj podľa ministra kultúry Maďariča, je lídrom skupiny firiem, ktoré získali tento tender v objeme 170 mil. euro. Nikde sme nenašli informáciu, že by mala spoločnosť TMG fakturovať ministerstvu nižšiu sumu. Výrok Mareka Maďariča hodnotíme ako nepravdivý. V oznámení (.pdf) o výsledku verejného obstarávania, ktoré vyhrala spoločnosť TMG v roku 2009, je ako výsledná hodnota zmluvy uvedená hodnota 170 mil. euro. Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Časť o výroku poslankyne bez udania mena, približného času či aspoň strany sa nám nepodarilo overiť. Tvrdenie, že cez zmluvu (.pdf) mohlo prejsť maximálne 40 miliónov eur však označujeme za nepravdivé. Spoločnosť TMG, aj podľa ministra kultúry Maďariča, je lídrom skupiny firiem, ktoré získali tento tender v objeme 170 mil. euro. Nikde sme nenašli informáciu, že by mala spoločnosť TMG fakturovať ministerstvu nižšiu sumu. Výrok Mareka Maďariča hodnotíme ako nepravdivý. V oznámení (.pdf) o výsledku verejného obstarávania, ktoré vyhrala spoločnosť TMG v roku 2009, je ako výsledná hodnota zmluvy uvedená hodnota 170 mil. euro. Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-03-21 00:00:00
|
{
"text": [
"zmluvu",
"oznámení"
],
"url": [
"http://www.zmluvy.gov.sk/data/att/49337_dokument.pdf",
"http://www.culture.gov.sk/extdoc/461/oznamenie_o_vysledku_vo_zabezpecenie_syst_a_technol_ries_vyberu_logistiky_konverzie_ochrany_obsahu_zo_zdrojov_pfi"
]
}
|
2025-10-16T19:59:03.644604+00:00
|
vr35345
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35345
|
Juraj Droba
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/juraj-droba
|
Myslím si, že ak hovoríme o tom prepade preferencií, tak nie je to nič dramatické. My sme mali 12 vo voľbách, teraz v poslednom prieskume sme mali 8,8. Je to naozaj na úrovni niekde až štatistiky.
|
2010-10-24 00:00:00
|
Pravda
|
Strana SaS získala v parlamentných voľbách v roku 2010 12,14% hlasov (t.j. 307 287 hlasov). Podľa posledného prieskumu uskutočneného v októbri agentúrou FOCUS (.pdf), pričom respondentom bola položená nasledujúca otázka: "Predstavte si, že by sa parlamentné voľby konali tento víkend a kandidovali by nasledujúce politické strany. Ktorej strane by ste dali svoj hlas?" by strana SaS dosiahla 8,5% potenciálnych voličov.
|
[
"Strana SaS získala v parlamentných voľbách v roku 2010 12,14% hlasov (t.j. 307 287 hlasov). Podľa posledného prieskumu uskutočneného v októbri agentúrou FOCUS (.pdf), pričom respondentom bola položená nasledujúca otázka: \"Predstavte si, že by sa parlamentné voľby konali tento víkend a kandidovali by nasledujúce politické strany. Ktorej strane by ste dali svoj hlas?\" by strana SaS dosiahla 8,5% potenciálnych voličov."
] |
2010-12-15 00:00:00
|
{
"text": [
"12,14% hlasov",
"agentúrou FOCUS"
],
"url": [
"http://app.statistics.sk/nrsr_2010/graf/graf1sr.jsp?lang=sk",
"http://www.focus-research.sk/files/126_Preferencie%20politickych%20stran_oktober2010.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:24:15.055719+00:00
|
vr27233
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27233
|
Milan Kňažko
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/milan-knazko
|
Je to anexia územia (na Kryme, pozn.), povedal to Hollande, povedala to pani kancelárka Merkelová.
|
2014-03-12 00:00:00
|
Pravda
|
Zahranicné zdroje citujú stanovisko Hollanda nasledovne ( Reuters, 12. marec 2014):
“French President Francois Hollande told his Russian counterpart Vladimir Putin on Wednesday that he had to do everything to stop Ukraine's Crimea region from joining Russia, something that would be an "unacceptable annexation." Vyjadrenie Merkelovej bolo podobné ( Telegraph , 12. marec 2014): “German Chancellor Angela Merkel accused Russia of “an nexing” Crimea and warned that the Kremlin must not be allowed to “get away with it” during an unusually emotional address to Germany’s ruling conservative Christian Democratic Party MPs late on Tuesday.” Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Zahranicné zdroje citujú stanovisko Hollanda nasledovne ( Reuters, 12. marec 2014):",
"“French President Francois Hollande told his Russian counterpart Vladimir Putin on Wednesday that he had to do everything to stop Ukraine's Crimea region from joining Russia, something that would be an \"unacceptable annexation.\" Vyjadrenie Merkelovej bolo podobné ( Telegraph , 12. marec 2014): “German Chancellor Angela Merkel accused Russia of “an nexing” Crimea and warned that the Kremlin must not be allowed to “get away with it” during an unusually emotional address to Germany’s ruling conservative Christian Democratic Party MPs late on Tuesday.” Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2014-03-13 00:00:00
|
{
"text": [
"Reuters,",
"Telegraph",
"nexing” Crimea"
],
"url": [
"http://www.reuters.com/article/2014/03/12/us-ukraine-crisis-hollande-idUSBREA2B15D20140312",
"http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/ukraine/10692259/Ukraine-crisis-Angela-Merkel-accuses-Putin-of-stealing-Crimea.html",
"http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/ukraine/"
]
}
|
2025-10-16T19:49:08.044775+00:00
|
vr33753
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33753
|
Gábor Gál
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/gabor-gal
|
Riešenie, ktoré prišlo do parlamentu z vlády, nie je neutrálne, lebo vlastne jednak že retroaktívne pôsobí a jednak že zneguje rozhodnutie, právoplatné rozhodnutie. Retroaktívne v tom, že vlastne aj do procesu, ktorý začal pred prijatím tohto zákona, do toho konania zasahuje spätne. Čiže aj tie vylúčenia, ktoré boli právoplatne rozhodnuté Ústavným súdom, sa zrušia spätne a bude rozhodovať ten senát, ktorý prvý dostal tento spor.
|
2013-05-05 00:00:00
|
Pravda
|
V súvislosti so súdnym konaním medzi nevymenovaným generálnym prokurátorom Jozefom Čentéšom a prezdentom SR Ivanom Gašparovičom je namietnutých alebo vylúčených 12 z 13 sudcov Ústavného súdu SR. Nefunkčnosť Ústavného súdu a generálnej prokuratúry sú podľa vlády SR dôvody k novele zákona. Podľa uznesenia Ústavného súdu z 24. januára 2013 boli sudcovia Peter Brňák a Milan Ľalík vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie vo veci námietky Jozefa Čentéša voči prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi z 28. decembra 2012, ktorý ho odmietol vymenovať do funkcie generálneho prokurátora SR. Podľa znenia novely zákona (viď Schválené znenie zákona NRSR 481, .rtf) by sa však na toto vylúčenie nemalo prihliadať. O prípade bude rozhodovať prvý senát Ústavného súdu, ktorého členmi sú Peter Brňák a Milan Ľalík. Zákon teda pôsobí retroaktívne. Podľa sme.sk sa v posledných dňoch sa opozícia pokúša o a zbiera podpisy na napadnutie zákona. Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"V súvislosti so súdnym konaním medzi nevymenovaným generálnym prokurátorom Jozefom Čentéšom a prezdentom SR Ivanom Gašparovičom je namietnutých alebo vylúčených 12 z 13 sudcov Ústavného súdu SR. Nefunkčnosť Ústavného súdu a generálnej prokuratúry sú podľa vlády SR dôvody k novele zákona. Podľa uznesenia Ústavného súdu z 24. januára 2013 boli sudcovia Peter Brňák a Milan Ľalík vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie vo veci námietky Jozefa Čentéša voči prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi z 28. decembra 2012, ktorý ho odmietol vymenovať do funkcie generálneho prokurátora SR. Podľa znenia novely zákona (viď Schválené znenie zákona NRSR 481, .rtf) by sa však na toto vylúčenie nemalo prihliadať. O prípade bude rozhodovať prvý senát Ústavného súdu, ktorého členmi sú Peter Brňák a Milan Ľalík. Zákon teda pôsobí retroaktívne. Podľa sme.sk sa v posledných dňoch sa opozícia pokúša o a zbiera podpisy na napadnutie zákona. Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-05-06 00:00:00
|
{
"text": [
"uznesenia",
"zákona",
"sme.sk"
],
"url": [
"http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=471713",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4435",
"http://www.sme.sk/c/6787680/opozicia-ma-podpisy-na-napadnutie-zakona-o-ustavnom-sude.html"
]
}
|
2025-10-16T19:57:54.602228+00:00
|
42221
| 42,221
|
https://demagog.sk/vyrok/42221
|
Štefan Harabin
|
Vlasť
|
https://demagog.sk/politik/stefan-harabin
|
Keď pán Mečiar skončil ako premiér v roku 1998, ja som bol sudca Najvyššieho súdu.
|
2019-02-19 00:00:00
|
Nepravda
|
Pre rekapituláciu doplníme hodnotenie výroku o informácie zo životopisu Štefana Harabina na oficiálnej stránke vlády SR, ktoré potvrdzujú, že od roku 1993 do roku 1996 pôsobil na NS SR ako sudca, od 1996 do 1998 bol predsedom trestného kolégia NS SR a od 1998 do 2003 (11. február) zastával post predsedu NS SR.
|
[
"Pre rekapituláciu doplníme hodnotenie výroku o informácie zo životopisu Štefana Harabina na oficiálnej stránke vlády SR, ktoré potvrdzujú, že od roku 1993 do roku 1996 pôsobil na NS SR ako sudca, od 1996 do 1998 bol predsedom trestného kolégia NS SR a od 1998 do 2003 (11. február) zastával post predsedu NS SR."
] |
2019-02-14 00:00:00
|
{
"text": [
"SNS",
"od 13. decembra 1994 až do 30. októbra 1998",
"životopisu Štefana Harabina"
],
"url": [
"https://slovensko.hnonline.sk/54759-harabin-ostava-predsedom-najvyssieho-sudu",
"https://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-13-12-1994-do-30-10-1998/",
"https://www.opis.gov.sk/stefan-harabin/?day=2018-02-01&art_datum_od=2018-12-29&art_datum_do=2018-12-29"
]
}
|
2025-10-16T19:22:16.237363+00:00
|
vr28475
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28475
|
Tomáš Vaňo
| null |
https://demagog.sk/politik/tomas-vano
|
Cestný most je iba I. etapou juhovýchodného obchvatu mesta ... za posledné 4-ročné obdobie sa neurobilo absolútne nič.
|
2014-10-31 00:00:00
|
Pravda
|
Tomáš Vaňo hovorí o tom, že v rámci juhovýchodného obchvatu mesta sa v poslednom volebnom období neurobilo nič v súvislosti s II. etapou, ktorá má byť pokračovaním práve stavaného mosta cez rieku Váh. Keďže sa nám nepodarilo nájsť žiadnu informáciu o tom, že by sa nejakým spôsobom napredovalo v príprave (určenie termínu začiatku a konca výstavby, získanie finančných prostriedkov, projektová dokumentácia, kontrahovanie a pod.) spomínanej II. etapy obchvatu, hodnotíme výrok ako pravdivý. Juhovýchodný obchvat sa má skladať z dvoch etáp. I. etapa, ktorá sa má skladať zo 4 mostných objektov a troch oporných múrov, by sa mala oficiálne dokončiť do marca 2015. II. etapa , ktorá by mala dokončiť juhovýchodný obchvat, je síce na pláne, zatiaľ sa ale ani nezačali prípravy na jej stavbu. V roku 2012, teda počas posledného 4-ročného obdobia, bol schválený nový územný plán mesta Trenčín ( sprievodná správa ). V tomto pláne je vyznačená trasa celého obchvatu a v sprievodnej správe sa opakovane spomína dobudovanie obchvatu ako jedna z priorít. Toto však nepredstavuje zásadný posun oproti územnému plánu z roku 1998 ( sprievodná správa ). Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Tomáš Vaňo hovorí o tom, že v rámci juhovýchodného obchvatu mesta sa v poslednom volebnom období neurobilo nič v súvislosti s II. etapou, ktorá má byť pokračovaním práve stavaného mosta cez rieku Váh. Keďže sa nám nepodarilo nájsť žiadnu informáciu o tom, že by sa nejakým spôsobom napredovalo v príprave (určenie termínu začiatku a konca výstavby, získanie finančných prostriedkov, projektová dokumentácia, kontrahovanie a pod.) spomínanej II. etapy obchvatu, hodnotíme výrok ako pravdivý. Juhovýchodný obchvat sa má skladať z dvoch etáp. I. etapa, ktorá sa má skladať zo 4 mostných objektov a troch oporných múrov, by sa mala oficiálne dokončiť do marca 2015. II. etapa , ktorá by mala dokončiť juhovýchodný obchvat, je síce na pláne, zatiaľ sa ale ani nezačali prípravy na jej stavbu. V roku 2012, teda počas posledného 4-ročného obdobia, bol schválený nový územný plán mesta Trenčín ( sprievodná správa ). V tomto pláne je vyznačená trasa celého obchvatu a v sprievodnej správe sa opakovane spomína dobudovanie obchvatu ako jedna z priorít. Toto však nepredstavuje zásadný posun oproti územnému plánu z roku 1998 ( sprievodná správa ). Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-11-01 00:00:00
|
{
"text": [
"obchvat",
"II. etapa",
"územný plán",
"sprievodná správa",
"1998",
"sprievodná správa"
],
"url": [
"http://www.tvnoviny.sk/domace/1742270_v-trencine-stavaju-unikatny-most.-bude-aj-pre-cyklistov",
"http://trencin.sme.sk/c/7085429/peticia-za-r2-pomohla-obchvat-bude.html",
"http://www.uzemneplany.sk/upn/trencin/uzemny-plan-mesta/cistopis/vykres/navrh-dopravneho-vybavenia",
"http://www.uzemneplany.sk/files/ground_planes/trencin/parts/uzemny-plan-mesta/cistopis/documents/sprievodna-sprava.pdf?f=e85bf99cb9344631066f89019d54e535",
"http://www.uzemneplany.sk/upn/trencin/uzemny-plan-mesta/navrh/vykres/komplexny-urbanisticky-navrh",
"http://www.uzemneplany.sk/upn/trencin/uzemny-plan-mesta/navrh/text/sprievodna-sprava"
]
}
|
2025-10-16T19:44:42.017042+00:00
|
vr15746
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15746
|
Martin Poliačik
|
toho času nepolitik
|
https://demagog.sk/politik/martin-poliacik
|
... napríklad štátne sviatky na Slovensku, aj keby ste chceli zrušiť cirkevný štátny sviatok, tak nemôžete, lebo ho máte jednoducho zabetónovaný vo Vatikánskej zmluve.
|
2017-02-05 00:00:00
|
Pravda
|
Slovenská republika je od roku 2000 signatárom Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorá je dostupná na stránkach Ministerstva kultúry. Zmluva okrem iného uvádza zoznam cirkevných sviatkov a následne aj mechanizmus zmeny ustanovení tejto zmluvy. Na základe textu zmluvy teda hodnotíme výrok poslanca Poliačika ako pravdivý
|
[
"Slovenská republika je od roku 2000 signatárom Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorá je dostupná na stránkach Ministerstva kultúry. Zmluva okrem iného uvádza zoznam cirkevných sviatkov a následne aj mechanizmus zmeny ustanovení tejto zmluvy. Na základe textu zmluvy teda hodnotíme výrok poslanca Poliačika ako pravdivý"
] |
2017-02-06 00:00:00
|
{
"text": [
"stránkach",
"návrhom"
],
"url": [
"http://www.culture.gov.sk/vdoc/251/zakladna-zmluva-medzi-sr-a-svatou-stolicou-5b.html",
"https://www.aktuality.sk/clanok/208925/ficovlada-chce-zrusit-dva-sviatky/"
]
}
|
2025-10-16T19:31:25.496112+00:00
|
vr35218
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35218
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
My ako strana SaS sme pomerne v konfortnej situácii, lebo sme povedali, že podporíme toho kandidáta, na ktorom sa zhodnú ostatné tri strany, takže my v podstate čakáme až sa starí harcovníci dokážu na niečom ujednotiť.
|
2010-10-31 00:00:00
|
Pravda
|
TASR prišla s informáciou, že strana SaS nemala svojho vlastného kandidáta a deklarovala podporu spoločnému koaličnému kandidátovi.
|
[
"TASR prišla s informáciou, že strana SaS nemala svojho vlastného kandidáta a deklarovala podporu spoločnému koaličnému kandidátovi."
] |
2010-12-15 00:00:00
|
{
"text": [
"TASR"
],
"url": [
"http://195.46.72.16/free/jsp/search/view/ViewerPure.jsp?Document=../../Input_audio/online/10/10/S20101020_165940.ntm@Audio"
]
}
|
2025-10-16T20:24:45.152549+00:00
|
vr28604
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28604
|
Ján Žitňanský
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-zitnansky
|
Ja mám v programe aquapark, pretože momentálne máme jednu dosluhujúcu plaváreň v areály MTF.
|
2014-11-05 00:00:00
|
Nepravda
|
Žitňanský nešpecifikuje o akú plaváreň v koho vlastníctve má ísť. V Trnave sa však nachádzajú minimálne dve plavárne, jedna z nich je v areály MTF. Jediná mestská plaváreň je na sídlisku Zátvor. Žitňanský má v programe výstavbu aquaparku v Trnave. "Podporíme výstavbu nového aquaparku a v spolupráci s investorom aquaparku zabezpečíme výstavbu novej krytej plavárne pre obyvateľov mesta." V Trnave sa nachádzajú dve plavárne aj letné kúpaliská . Plaváreň , ktorú vo svojom výroku spomína Ján Žitňanský patrí Materiálovo-technologickej fakulte STU BA v Trnave na Bottovej ulici. Mestskú krytú plaváreň na sídlisku Zátvor, na Rovnej ulici, spoločne s letnými kúpaliskami spravuje Správa kultúrnych a športových zariadení mesta Trnava. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Žitňanský nešpecifikuje o akú plaváreň v koho vlastníctve má ísť. V Trnave sa však nachádzajú minimálne dve plavárne, jedna z nich je v areály MTF. Jediná mestská plaváreň je na sídlisku Zátvor. Žitňanský má v programe výstavbu aquaparku v Trnave. \"Podporíme výstavbu nového aquaparku a v spolupráci s investorom aquaparku zabezpečíme výstavbu novej krytej plavárne pre obyvateľov mesta.\" V Trnave sa nachádzajú dve plavárne aj letné kúpaliská . Plaváreň , ktorú vo svojom výroku spomína Ján Žitňanský patrí Materiálovo-technologickej fakulte STU BA v Trnave na Bottovej ulici. Mestskú krytú plaváreň na sídlisku Zátvor, na Rovnej ulici, spoločne s letnými kúpaliskami spravuje Správa kultúrnych a športových zariadení mesta Trnava. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-11-06 00:00:00
|
{
"text": [
"letné kúpaliská",
"Plaváreň",
"plaváreň",
"Rovnej",
"spravuje"
],
"url": [
"http://sportoviska.zoznam.sk/plavanie/trnava",
"http://www.mtf.stuba.sk/sk/diani-na-mtf/aktuality/plavaren-mtf-opat-v-prevadzke-1.html?page_id=10459",
"http://www.bazenzatvor.trnava.sk/",
"http://www.kamnavylet.sk/atrakcia/mestska-plavaren-zatvor-trnava",
"http://skasz.trnava.sk/stranka/spravujeme"
]
}
|
2025-10-16T19:44:12.782709+00:00
|
vr31927
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31927
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Merkelová oznamuje, že si vie predstaviť dvojkoľajnú EÚ. Objavujú sa ďalšie a ďalšie výzvy k tomu, aby zodpovedné krajiny vytvorili jednu časť Európskej únie a menej zodpovedné krajiny boli vyradené zo zóny perspektívy.
|
2012-06-10 00:00:00
|
Pravda
|
O modeli podobnom tzv. dvojrýchlostnej Európy rokuje Nemecko s Francúzskom neformálne už od začiatku roka. Za koncept , v ktorom by vznikli špeciálne ekonomické zóny pozostávajúce z periférnych ekonomík, postavila kancelárka A. Merkelová ako aj bývalý francúzsky prezident Sarkozy. R. Fico hovorí pravdu. Angela Merkelová sa naozaj vyjadrila , že na prekonanie krízy bude nutná tzv. "two-speed Europe". Vysvetľuje to tým, že nie je možné zastaviť proces väčšej integrácie len preto, že niektoré štáty sa ešte do nej nechcú zapojiť. Podobne prináša Merkelovej vyjardenia aj cnbc , ktorý cituje nemeckú kancelárku nasledovne: "Eurozóna sa pohybuje nevyhnutne smerom k politickej únii, ktorá si vyžaduje, aby štáty preniesli väčšiu časť suverenity, a ktorá by viedla k viacrýchlostnej Európe, so štátmi mimo eurozóny v pomalom pruhu." Výrok Roberta Fica teda môžme hodnotiť ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"O modeli podobnom tzv. dvojrýchlostnej Európy rokuje Nemecko s Francúzskom neformálne už od začiatku roka. Za koncept , v ktorom by vznikli špeciálne ekonomické zóny pozostávajúce z periférnych ekonomík, postavila kancelárka A. Merkelová ako aj bývalý francúzsky prezident Sarkozy. R. Fico hovorí pravdu. Angela Merkelová sa naozaj vyjadrila , že na prekonanie krízy bude nutná tzv. \"two-speed Europe\". Vysvetľuje to tým, že nie je možné zastaviť proces väčšej integrácie len preto, že niektoré štáty sa ešte do nej nechcú zapojiť. Podobne prináša Merkelovej vyjardenia aj cnbc , ktorý cituje nemeckú kancelárku nasledovne: \"Eurozóna sa pohybuje nevyhnutne smerom k politickej únii, ktorá si vyžaduje, aby štáty preniesli väčšiu časť suverenity, a ktorá by viedla k viacrýchlostnej Európe, so štátmi mimo eurozóny v pomalom pruhu.\" Výrok Roberta Fica teda môžme hodnotiť ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-06-11 00:00:00
|
{
"text": [
"koncept",
"vyjadrila",
"cnbc"
],
"url": [
"http://finweb.hnonline.sk/c1-55961950-nemecko-chce-rozdelit-europu-do-specialnych-zon",
"http://www.euronews.com/2012/06/07/germany-s-merkel-backs-two-speed-europe",
"http://www.cnbc.com/id/47716775"
]
}
|
2025-10-16T20:34:15.760388+00:00
|
vr36056
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36056
|
Ivan Mikloš
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
|
Pre ľudí to znamená, že na budúci rok si musíme napríklad na krytie deficitov za posledné dva roky požičať 8 miliárd eur. Znamená to na finančných trhoch. Znamená to, že keby sme neboli teraz ozdraviť verejné financie aj týmito úspornými opatreniami, ja vám potom poviem, či šetríme, alebo nie.
|
2010-12-12 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Koľko si v budúcom roku budeme musieť požičať na splatenie deficitov za špecificky posledné dva roky nevieme. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity v budúcom roku plánuje (.pdf) emisie štátnych cenných papierov v hodnote minimálne 8 a pol miliardy eur- k splateniu čoho presne majú ísť nie je jasné.
|
[
"Koľko si v budúcom roku budeme musieť požičať na splatenie deficitov za špecificky posledné dva roky nevieme. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity v budúcom roku plánuje (.pdf) emisie štátnych cenných papierov v hodnote minimálne 8 a pol miliardy eur- k splateniu čoho presne majú ísť nie je jasné."
] |
2010-12-19 00:00:00
|
{
"text": [
"Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity v budúcom roku plánuje"
],
"url": [
"http://www.ardal.sk/_img/Documents/%C5%A0CP%5CHarmonogram%20emisi%C3%AD%20a%20aukci%C3%AD%5CKalend%C3%A1r%20aukci%C3%AD%20%C5%A0CP%202011.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:22:48.145889+00:00
|
vr29531
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29531
| null | null |
https://demagog.sk/politik/
|
Zriadené a postupne budované je Múzeum dizajnu.
|
2015-05-11 00:00:00
|
Pravda
|
Slovenské múzeum dizajnu vzniklo koncom roka 2013. Toto múzeu zriadilo Slovenské centrum dizajnu, ktoré je príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry. Na oficiálnej stránke Slovenského centra dizajnu sa píše: "Slovenské centrum dizajnu v Bratislave zriadilo ako svoju súčasť Slovenské múzeum dizajnu 31. 12. 2013 , no snahy o vybudovanie zbierok, výskumné aktivity SCD a jeho spolupracovníkov siahajú hlbšie do minulosti. Múzeum sa hlási k tradícii prvých pokusov o založenie umeleckopriemyselného múzea v Bratislave na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia. ... ...Od 18. augusta 2014 je Slovenské múzeum dizajnu zapísané v Registri múzeí a galérií SR. Slovenské múzeum dizajnu sa špecializuje na zbieranie, prezentáciu a výskum všetkých foriem dizajnu..." Slovenské centrum dizajnu je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Slovenské múzeum dizajnu vzniklo koncom roka 2013. Toto múzeu zriadilo Slovenské centrum dizajnu, ktoré je príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry. Na oficiálnej stránke Slovenského centra dizajnu sa píše: \"Slovenské centrum dizajnu v Bratislave zriadilo ako svoju súčasť Slovenské múzeum dizajnu 31. 12. 2013 , no snahy o vybudovanie zbierok, výskumné aktivity SCD a jeho spolupracovníkov siahajú hlbšie do minulosti. Múzeum sa hlási k tradícii prvých pokusov o založenie umeleckopriemyselného múzea v Bratislave na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia. ... ...Od 18. augusta 2014 je Slovenské múzeum dizajnu zapísané v Registri múzeí a galérií SR. Slovenské múzeum dizajnu sa špecializuje na zbieranie, prezentáciu a výskum všetkých foriem dizajnu...\" Slovenské centrum dizajnu je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-04-17 00:00:00
|
{
"text": [
"stránke",
"organizácia"
],
"url": [
"http://www.sdc.sk/?slovenske-muzeum-dizajnu",
"http://www.culture.gov.sk/organizacie-ministerstva-c.html"
]
}
|
2025-10-16T19:41:00.780882+00:00
|
vr37746
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37746
|
Ján Počiatek
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-pociatek
|
Potom sa pýtam, ako je možné, že tie bankové poplatky stúpli teraz, stúpli aj bez toho, aby bola takáto banková daň zavedená?
|
2011-03-20 00:00:00
|
Pravda
|
Denník Pravda informuje o tom, že viaceré banky zvýšili ceny služieb, pričom zdražovanie už ohlásila aj Slovenská sporiteľňa i ČSOB.
|
[
"Denník Pravda informuje o tom, že viaceré banky zvýšili ceny služieb, pričom zdražovanie už ohlásila aj Slovenská sporiteľňa i ČSOB."
] |
2011-03-21 00:00:00
|
{
"text": [
"Denník Pravda"
],
"url": [
"http://peniaze.pravda.sk/nemame-dohody-o-zvysovani-poplatkov-tvrdia-banky-f7x-/sk-pucty.asp?c=A110205_072233_sk_ekonomika_p01"
]
}
|
2025-10-16T20:16:40.323838+00:00
|
vr32881
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32881
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
Takzvané referencovanie liekov už v roku 2010 donieslo do rozpočtu úsporu vo výške skoro 100 miliónov eur.
|
2012-12-16 00:00:00
|
Nepravda
|
Referencovanie liekov prináša každoročne do rozpočtu sumu 164 mil. eur. Inými slovami, úspora vo výške 164 miliónov eur bola aj v roku 2010. Kažimír hovorí o úspore skoro 100 miliónov eur, čo je veľmi nepresný odhad.Vzhľadom na nepresnosť odhadu P. Kažimíra hodnotíme výrok ako nepravdivý.
V rokoch 2007 - 2009 sa uskutočnili dve nulté a tri riadne II kolá referencovania, ktoré podľa Zdravotníckych novín priniesli úsporu 164 milónov eur.
"Ekonómovia a viacerí odborníci na zdravotníctvo oceňujú úspech referencovania cien liekov, ktoré každoročne usporí 164 miliónov € ."
*doplnené a zmenené z neoveriteľné na nepravda 7. januára 2012.
|
[
"Referencovanie liekov prináša každoročne do rozpočtu sumu 164 mil. eur. Inými slovami, úspora vo výške 164 miliónov eur bola aj v roku 2010. Kažimír hovorí o úspore skoro 100 miliónov eur, čo je veľmi nepresný odhad.Vzhľadom na nepresnosť odhadu P. Kažimíra hodnotíme výrok ako nepravdivý.",
"V rokoch 2007 - 2009 sa uskutočnili dve nulté a tri riadne II kolá referencovania, ktoré podľa Zdravotníckych novín priniesli úsporu 164 milónov eur.",
"\"Ekonómovia a viacerí odborníci na zdravotníctvo oceňujú úspech referencovania cien liekov, ktoré každoročne usporí 164 miliónov € .\"",
"*doplnené a zmenené z neoveriteľné na nepravda 7. januára 2012."
] |
2012-12-17 00:00:00
|
{
"text": [
"Zdravotníckych novín"
],
"url": [
"http://www.genas.sk/news.php?id=134"
]
}
|
2025-10-16T20:01:10.029429+00:00
|
43369
| 43,369
|
https://demagog.sk/vyrok/43369
|
Erik Tomáš
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/erik-tomas
|
...potom sa objavili aj niektoré protiústavné kroky, čo sa týka vymenovávania ústavných sudcov, keď rok a pol nevymenoval (Andrej Kiska, pozn.) ústavných sudcov napriek tomu, že parlament navolil dostatočný počet sudcov, napriek nálezu Ústavného súdu a napriek odporúčaniu Benátskej komisie.
|
2019-07-05 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Je pravda, že doba, Kiskovým odmietnutím vymenovať nových sudcov Ústavného súdu (ÚS) v júli 2016 a ich vymenovaním v decembri 2017 uplynul približne rok a pol. Takisto je pravdivá časť výroku o odporúčaní Benátskej komisie. Čo sa týka nálezu ÚS, na ten Kiska reagoval a za týždeň nových ústavných sudcov vymenoval. Výrok teda považujeme za zavádzajúci. Podobný typ výrokov Demagog.SK overoval už viackrát. Pre úplnosť hodnotenie dopĺňame o chronológiu volieb ústavných sudcov obsiahnutú v hodnotení iného výroku Zuzany Čaputovej. Prezident Kiska 10. júla 2014 zo šiestich kandidátov vymenoval iba jednu sudkyňu a Ústavný súd ostal približne tri roky nekompletný. V decembri 2015 parlament zvolil ďalších dvoch kandidátov na sudcov ÚS (Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku). Prieťahy pokračovali v júli 2016, kedy prezident opäť odmietol vymenovať navolených kandidátov. Tomu predchádzalo rozhodnutie ÚS z októbra 2015, ktorý odmietol žiadosť prezidenta o výklad ústavy, či musí, alebo nemusí vymenovať zo zvolených kandidátov na ústavných sudcov. V zdôvodnení však napísal, že by mal vybrať zo všetkých, ktorých parlament zvolil. Čo sa týka odporúčania Benátskej komisie, do podrobnosti sme sa mu venovali už napríklad v hodnotení výroku Róberta Madeja. O stanovisko komisie k otázkam týkajúcim sa vymenovania ústavných sudcov požiadal prezident Kiska už koncom roka 2016. Komisia nechcela zasahovať do vnútorných záležitostí, avšak vo svojom stanovisku z marca 2017 zvýraznila, že situáciu je potrebné riešiť a vyzvala na rešpektovanie rozhodnutí ústavného súdu. Výslovne však nedeklarovala, čo konkrétne prezident robiť má, respektíve nemá. Senát Ústavného súdu 6. decembra 2017 rozhodol o tom, že prezident Kiska opakovaným odmietnutím výberu troch ústavných sudcov z kandidátov, ktorých mu navrhol parlament, pochybil . Mal tým porušiť základné právo kandidátov na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. Senát ÚS rovnako prezidentovi prikázal , aby opäť konal a rozhodol tak, že z dostatočného počtu kandidátov zvolených parlamentom vymenuje troch ústavných sudcov. Ústavný súd v decembri 2017 rozhodoval o sťažnostiach Evy Fulcovej, Miroslava Duriša, Juraja Sopoligu, Jána Bernáta a Jany Laššákovej. Prví traja si takýto verdikt vypočuli v Košiciach už v marci 2015, no prezident ich aj tak nevymenoval. Benátska komisia sa 8. až 9. decembra 2017 oboznámila s nálezom I. senátu ÚS vo veci týkajúcej sa sťažnosti nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov. „Jedným z hlavných odporúčaní Benátskej komisie je najmä v dlhodobom horizonte zaviesť kvalifikovanú väčšinu, aby sa tak zaistila väčšia zhoda pri výbere sudcov, ďalej aby sa zástupca prezidenta aktívne podieľal už na preverovaní kandidátov na sudcov v parlamente, aby tak prezident mohol vyjadriť svoje výhrady ešte pred voľbou sudcov," konštatoval člen Benátskej komisie Rudolf Dürr. „Základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám piatich kandidátov na post sudcov Ústavného súdu bolo porušené a prvý senát prikázal prezidentovi vymenovať troch sudcov z dostatočného počtu kandidátov na tieto uvoľnené miesta. Uvidíme teda, či sa prezident týmto odporúčaním bude riadiť," pokračoval. Po troch rokoch sporov o menovanie ústavných sudcov prezident Andrej Kiska rezignoval . 14. decembra 2017 vymenoval nových ústavných sudcov. Jana Laššáková, Mojmír Mamojka a Miroslav Duriš doplnili tri neobsadené miesta, čím bol ÚS opäť v kompletnom zložení. Kiska rozhodnutie ÚS, ktoré predchádzalo vymenovaniu kandidátov, do značnej miery kritizoval, avšak rozhodol sa ho rešpektovať. Kiska ich nález označil ako svojvoľný, plný formálnych chýb a ako prejav pohŕdania ústavou. Napriek tomu sa však rozhodol sudcov menovať, lebo už vyčerpal všetky možnosti, ktoré mal.
|
[
"Je pravda, že doba, Kiskovým odmietnutím vymenovať nových sudcov Ústavného súdu (ÚS) v júli 2016 a ich vymenovaním v decembri 2017 uplynul približne rok a pol. Takisto je pravdivá časť výroku o odporúčaní Benátskej komisie. Čo sa týka nálezu ÚS, na ten Kiska reagoval a za týždeň nových ústavných sudcov vymenoval. Výrok teda považujeme za zavádzajúci. Podobný typ výrokov Demagog.SK overoval už viackrát. Pre úplnosť hodnotenie dopĺňame o chronológiu volieb ústavných sudcov obsiahnutú v hodnotení iného výroku Zuzany Čaputovej. Prezident Kiska 10. júla 2014 zo šiestich kandidátov vymenoval iba jednu sudkyňu a Ústavný súd ostal približne tri roky nekompletný. V decembri 2015 parlament zvolil ďalších dvoch kandidátov na sudcov ÚS (Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku). Prieťahy pokračovali v júli 2016, kedy prezident opäť odmietol vymenovať navolených kandidátov. Tomu predchádzalo rozhodnutie ÚS z októbra 2015, ktorý odmietol žiadosť prezidenta o výklad ústavy, či musí, alebo nemusí vymenovať zo zvolených kandidátov na ústavných sudcov. V zdôvodnení však napísal, že by mal vybrať zo všetkých, ktorých parlament zvolil. Čo sa týka odporúčania Benátskej komisie, do podrobnosti sme sa mu venovali už napríklad v hodnotení výroku Róberta Madeja. O stanovisko komisie k otázkam týkajúcim sa vymenovania ústavných sudcov požiadal prezident Kiska už koncom roka 2016. Komisia nechcela zasahovať do vnútorných záležitostí, avšak vo svojom stanovisku z marca 2017 zvýraznila, že situáciu je potrebné riešiť a vyzvala na rešpektovanie rozhodnutí ústavného súdu. Výslovne však nedeklarovala, čo konkrétne prezident robiť má, respektíve nemá. Senát Ústavného súdu 6. decembra 2017 rozhodol o tom, že prezident Kiska opakovaným odmietnutím výberu troch ústavných sudcov z kandidátov, ktorých mu navrhol parlament, pochybil . Mal tým porušiť základné právo kandidátov na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. Senát ÚS rovnako prezidentovi prikázal , aby opäť konal a rozhodol tak, že z dostatočného počtu kandidátov zvolených parlamentom vymenuje troch ústavných sudcov. Ústavný súd v decembri 2017 rozhodoval o sťažnostiach Evy Fulcovej, Miroslava Duriša, Juraja Sopoligu, Jána Bernáta a Jany Laššákovej. Prví traja si takýto verdikt vypočuli v Košiciach už v marci 2015, no prezident ich aj tak nevymenoval. Benátska komisia sa 8. až 9. decembra 2017 oboznámila s nálezom I. senátu ÚS vo veci týkajúcej sa sťažnosti nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov. „Jedným z hlavných odporúčaní Benátskej komisie je najmä v dlhodobom horizonte zaviesť kvalifikovanú väčšinu, aby sa tak zaistila väčšia zhoda pri výbere sudcov, ďalej aby sa zástupca prezidenta aktívne podieľal už na preverovaní kandidátov na sudcov v parlamente, aby tak prezident mohol vyjadriť svoje výhrady ešte pred voľbou sudcov,\" konštatoval člen Benátskej komisie Rudolf Dürr. „Základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám piatich kandidátov na post sudcov Ústavného súdu bolo porušené a prvý senát prikázal prezidentovi vymenovať troch sudcov z dostatočného počtu kandidátov na tieto uvoľnené miesta. Uvidíme teda, či sa prezident týmto odporúčaním bude riadiť,\" pokračoval. Po troch rokoch sporov o menovanie ústavných sudcov prezident Andrej Kiska rezignoval . 14. decembra 2017 vymenoval nových ústavných sudcov. Jana Laššáková, Mojmír Mamojka a Miroslav Duriš doplnili tri neobsadené miesta, čím bol ÚS opäť v kompletnom zložení. Kiska rozhodnutie ÚS, ktoré predchádzalo vymenovaniu kandidátov, do značnej miery kritizoval, avšak rozhodol sa ho rešpektovať. Kiska ich nález označil ako svojvoľný, plný formálnych chýb a ako prejav pohŕdania ústavou. Napriek tomu sa však rozhodol sudcov menovať, lebo už vyčerpal všetky možnosti, ktoré mal."
] |
2019-07-05 00:00:00
|
{
"text": [
"výroku",
"vymenoval",
"odmietol",
"výroku",
"stanovisko",
"pochybil",
"prikázal",
"konštatoval",
"rezignoval",
"označil"
],
"url": [
"https://demagog.sk/vyrok/43244/",
"https://www.teraz.sk/slovensko/kiska-vymenovanie-baricova-sudkyna-ussr/91028-clanok.html",
"http://www.teraz.sk/slovensko/ustavny-sud-odmietol-navrh-prezident/163451-clanok.html",
"https://demagog.sk/vyrok/vr16356/",
"https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/992076/stanovisko_BK/af980029-327c-4c49-8ce1-0e5aa633b727",
"https://dennikn.sk/964105/ustavny-sud-zopakoval-prezident-porusil-prava-kandidatov-na-ustavnych-sudcov/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/545107/kiska-porusil-prava-nevymenovanych-kandidatov-na-sudcov-ustavneho-sudu/",
"https://domov.sme.sk/c/20716305/benatska-komisia-navrhuje-zmeny-pri-vybere-sudcov-na-ustavny-sud.html",
"https://domov.sme.sk/c/20718634/prezident-kiska-vymenoval-troch-ustavnych-sudcov.html",
"https://dennikn.sk/968969/prezident-si-vybral-na-ustavny-sud-posle-mamojku-lassakovu-a-durisa/"
]
}
|
2025-10-16T20:42:32.126875+00:00
|
vr14109
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14109
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Veď Nemecko pripúšťa, 80% migrantov muži a z týchto 80% sú mladí muži vo veku 25-35 rokov.
|
2016-01-10 00:00:00
|
Nepravda
|
Nepodarilo sa nám nájsť, na základe akej správy alebo vyhlásenia tvrdí premiér, že Nemecko menilo prístup a už pripúšťa vyššie zastúpenie mladých mužov medzi migrantami. Samozrejme, možno nájsť komentáre (napríklad na portáli sputniknews ), ktoré odkazujú na komentár Jana Fleischhauera v Der Spiegel alebo portály, ktoré uvádzajú takéto čísla hlavne po útokoch a napadnutiach spáchaných na ženách v Kolíne cez silvestrovskú noc. To, že medzi prichádzajúcimi sú veľmi výrazne zastúpení práve mladí muži, už rezonuje v spoločnosti dlhodobo. Od začiatku minulého roka možno pozorovať v Nemecku mierny nárast v zastúpení tejto kategórie, hodnota ktorú uvádza Fico je však nepresná. Mužov celkovo je medzi žiadateľmi o azyl 68,33 %, a spomedzi týchto mužov kategória 18-34, s ktorou pracujú oficiálne štatistiky tvorí 55,32 %. Preto hodnotíme tento výrok ako nepravdivý. Oficiálne čísla a štatistiky zatiaľ toto tvrdenie vyvracajú. Štatistika eurostatu uvádza počet podaných žiadostí o azyl v Nemecku v roku 2015. V tabuľke nižšie môžme vidieť, že muži celkovo, mladí muži celkovo ani mladí muži ako podiel zo všetkých mužských žiadateľov o azyl sa neblíži k uvádzaným 80 %. Navyše oficiálne údaje pracujú s ešte širšou vekovou skupinou, než uvádza Fico, mužov vo veku 25-35 by tu tak bolo ešte menej.
|
[
"Nepodarilo sa nám nájsť, na základe akej správy alebo vyhlásenia tvrdí premiér, že Nemecko menilo prístup a už pripúšťa vyššie zastúpenie mladých mužov medzi migrantami. Samozrejme, možno nájsť komentáre (napríklad na portáli sputniknews ), ktoré odkazujú na komentár Jana Fleischhauera v Der Spiegel alebo portály, ktoré uvádzajú takéto čísla hlavne po útokoch a napadnutiach spáchaných na ženách v Kolíne cez silvestrovskú noc. To, že medzi prichádzajúcimi sú veľmi výrazne zastúpení práve mladí muži, už rezonuje v spoločnosti dlhodobo. Od začiatku minulého roka možno pozorovať v Nemecku mierny nárast v zastúpení tejto kategórie, hodnota ktorú uvádza Fico je však nepresná. Mužov celkovo je medzi žiadateľmi o azyl 68,33 %, a spomedzi týchto mužov kategória 18-34, s ktorou pracujú oficiálne štatistiky tvorí 55,32 %. Preto hodnotíme tento výrok ako nepravdivý. Oficiálne čísla a štatistiky zatiaľ toto tvrdenie vyvracajú. Štatistika eurostatu uvádza počet podaných žiadostí o azyl v Nemecku v roku 2015. V tabuľke nižšie môžme vidieť, že muži celkovo, mladí muži celkovo ani mladí muži ako podiel zo všetkých mužských žiadateľov o azyl sa neblíži k uvádzaným 80 %. Navyše oficiálne údaje pracujú s ešte širšou vekovou skupinou, než uvádza Fico, mužov vo veku 25-35 by tu tak bolo ešte menej."
] |
2016-01-11 00:00:00
|
{
"text": [
"sputniknews",
"Štatistika"
],
"url": [
"http://sputniknews.com/europe/20151008/1028202296/germany-refugee-crisis-social-instability.html",
"http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do"
]
}
|
2025-10-16T19:37:12.662161+00:00
|
vr25688
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25688
|
Jozef Kollár
|
SKOK!
|
https://demagog.sk/politik/jozef-kollar
|
Pozrite sa, kde máme konkurencieschopnosť našej ekonomika. Pozrite sa, urobili ste za rok a pol zo Slovenska najhoršie miesto na podnikanie, najhoršie miesto na podnikanie v rámci Vyšegrádskej štvorky
|
2013-10-13 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Je pravdou, že Slovensko sa prepadlo v hodnotení konkurencieschopnosti za 2. vlády R. Fica, no najhoršie v rámci V4 bolo Slovensko aj počas vlády I. Radičovej. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa World economic forum (Global competetiveness index 2013-2014) je konkurencieschopnosť Slovenska najhoršia z krajín V4 medziročne (2012 - 2013) sme si pohoršili o sedem priečok priečok. Tento prieskum zodpovedá dátam z februára až apríla 2013. Slovensko sa podľa aktuálneho rebríčka nachádza na 78. pozícií, Maďarsko na 63., Česko na 46. a Poľsko na 42. pozícií. O výsledkoch merania konkurencieschopnosti informovala aj SITA v septembri 2013. Podľa merania za roky 2012-2013 , (.pdf s. 15) ktorého dáta boli ešte z obdobia vlády I. Radičovej bolo Slovensko o sedem priečok vyššie, stále bolo Slovensko najhoršie v rámci V4. Podľa merania za roky 2011-2012 , (.pdf s. 15), bolo Slovensko tiež najhoršie v rámci V4. Pre úplnosť dodávame, že podľa iného ratingu ( Doing Business index ), ktorý odráža stav ekonomiky k júnu 2012, Slovensko nepatrí medzi najhoršie krajiny vo Vyšegrádskej štvorke (V4) v otázke podnikania a vo vytváraní podnikateľského prostredia. Naopak sme na pozícii číslo 46, čo je najlepšia pozícia z krajín V4 . Najhoršie z krajín V4 je na tom Česká republika, ktorá obsadila 65 pozíciu. Predbehli ju Poľsko na 55. a Maďarsko na 54. pozícií. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Je pravdou, že Slovensko sa prepadlo v hodnotení konkurencieschopnosti za 2. vlády R. Fica, no najhoršie v rámci V4 bolo Slovensko aj počas vlády I. Radičovej. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa World economic forum (Global competetiveness index 2013-2014) je konkurencieschopnosť Slovenska najhoršia z krajín V4 medziročne (2012 - 2013) sme si pohoršili o sedem priečok priečok. Tento prieskum zodpovedá dátam z februára až apríla 2013. Slovensko sa podľa aktuálneho rebríčka nachádza na 78. pozícií, Maďarsko na 63., Česko na 46. a Poľsko na 42. pozícií. O výsledkoch merania konkurencieschopnosti informovala aj SITA v septembri 2013. Podľa merania za roky 2012-2013 , (.pdf s. 15) ktorého dáta boli ešte z obdobia vlády I. Radičovej bolo Slovensko o sedem priečok vyššie, stále bolo Slovensko najhoršie v rámci V4. Podľa merania za roky 2011-2012 , (.pdf s. 15), bolo Slovensko tiež najhoršie v rámci V4. Pre úplnosť dodávame, že podľa iného ratingu ( Doing Business index ), ktorý odráža stav ekonomiky k júnu 2012, Slovensko nepatrí medzi najhoršie krajiny vo Vyšegrádskej štvorke (V4) v otázke podnikania a vo vytváraní podnikateľského prostredia. Naopak sme na pozícii číslo 46, čo je najlepšia pozícia z krajín V4 . Najhoršie z krajín V4 je na tom Česká republika, ktorá obsadila 65 pozíciu. Predbehli ju Poľsko na 55. a Maďarsko na 54. pozícií. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-10-14 00:00:00
|
{
"text": [
"World economic forum",
"SITA",
"2012-2013",
"2011-2012",
"Doing Business index",
"",
"V4"
],
"url": [
"http://www3.weforum.org/docs/GCR2013-14/GCR_Rankings_2013-14.pdf",
"http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/291988-za-prepad-slovenska-v-konkurencieschopnosti-opozicia-vini-fica/",
"http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2012-13.pdf",
"http://www3.weforum.org/docs/WEF_GCR_Report_2011-12.pdf",
"http://doingbusiness.org/rankings",
"http://www.doingbusiness.org/rankings",
"http://doingbusiness.org/rankings"
]
}
|
2025-10-16T19:55:02.666693+00:00
|
vr26937
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26937
|
Radoslav Procházka
|
#SIEŤ
|
https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka
|
Môj postoj ku kauze Mariatchi je zrejmý z toho, že som inicioval mimoriadne zasadnutie Ústavnoprávneho výboru NR SR s účasťou generálneho prokurátora ...
|
2014-02-27 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa dostupný informácií bol R. Procházka jeden z iniciátorov mimoriadneho zasadnutia Ústavnoprávneho výboru NR SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vecne pojednávajúce o výboroch NR SR, je predseda výboru, v tomto prípade Ústavnoprávneho výboru NR SR (predseda R. Madej, SMER-SD) povinný zvoli schôdzu výboru ak sa na tom uznesie tretina členov výboru, NR SR, alebo predseda NR SR. Výbory národnej rady § 49 (2) Predseda výboru je povinný zvolať schôdzu výboru, ak sa na tom uznesie národná rada alebo ak o to požiada predseda národnej rady alebo aspoň tretina členov výboru . Ak nie je v uznesení národnej rady určená alebo v žiadosti uvedená lehota, dokedy sa má schôdza výboru konať, predseda výboru je povinný zvolať schôdzu výboru najneskôr do siedmich dní od prijatia uznesenia alebo od doručenia tajnosti. Podľa Registru dokumentov výborov NR SR, Kauza Mariatchi sa stala predmetom 61.schôdze výboru, po ktorej sa v zmysle zákona vyhotovila zápisnica , ktorá uvádza: K bodu programu Žiadosť členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zvolanie schôdze Ústavnoprávneho výboru vo veci podania správy generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (k prípadu útoku proti skupine občanov Slovenskej republiky pred barom v Nitre v noci z 5. na 6. októbra 2013) uviedol R. Procházka , poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. TASR , 2. februára 2014: „Myslíme si, že nie je normálne, aby štyri mesiace nebolo vyšetrovateľovi jasné, či sa skutok stal, či je trestným činom a kto sú osoby podozrivé z jeho spáchania. Chceme od generálneho prokurátora vedieť, ako je možné, že štyri mesiace nebol štát schopný vykonať taký základný procesný úkon, ako je vznesenie obvinenia,“ povedal podpredseda ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka (nezaradený). Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Podľa dostupný informácií bol R. Procházka jeden z iniciátorov mimoriadneho zasadnutia Ústavnoprávneho výboru NR SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vecne pojednávajúce o výboroch NR SR, je predseda výboru, v tomto prípade Ústavnoprávneho výboru NR SR (predseda R. Madej, SMER-SD) povinný zvoli schôdzu výboru ak sa na tom uznesie tretina členov výboru, NR SR, alebo predseda NR SR. Výbory národnej rady § 49 (2) Predseda výboru je povinný zvolať schôdzu výboru, ak sa na tom uznesie národná rada alebo ak o to požiada predseda národnej rady alebo aspoň tretina členov výboru . Ak nie je v uznesení národnej rady určená alebo v žiadosti uvedená lehota, dokedy sa má schôdza výboru konať, predseda výboru je povinný zvolať schôdzu výboru najneskôr do siedmich dní od prijatia uznesenia alebo od doručenia tajnosti. Podľa Registru dokumentov výborov NR SR, Kauza Mariatchi sa stala predmetom 61.schôdze výboru, po ktorej sa v zmysle zákona vyhotovila zápisnica , ktorá uvádza: K bodu programu Žiadosť členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zvolanie schôdze Ústavnoprávneho výboru vo veci podania správy generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (k prípadu útoku proti skupine občanov Slovenskej republiky pred barom v Nitre v noci z 5. na 6. októbra 2013) uviedol R. Procházka , poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. TASR , 2. februára 2014: „Myslíme si, že nie je normálne, aby štyri mesiace nebolo vyšetrovateľovi jasné, či sa skutok stal, či je trestným činom a kto sú osoby podozrivé z jeho spáchania. Chceme od generálneho prokurátora vedieť, ako je možné, že štyri mesiace nebol štát schopný vykonať taký základný procesný úkon, ako je vznesenie obvinenia,“ povedal podpredseda ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka (nezaradený). Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-02-18 00:00:00
|
{
"text": [
"zákona",
"Registru",
"zápisnica",
"TASR"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/stat_result&Text=&CisObdobia=6&DatumOd=2014-2-4%200:0:0&DatumDo=2014-2-4%200:0:0&FullText=True&CommitteeID=120&MeetingNr=&DocType=0",
"http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=244010",
"http://www.teraz.sk/slovensko/neonacisti-nitra-bar-vybory/72005-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T19:50:19.142757+00:00
|
vr14850
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14850
|
Ľuboš Blaha
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/lubos-blaha
|
(...) keď zo 120 tisíc ľudí, ktorí mali ísť na prerozdeľovanie, sa prerozdelilo necelých 500 (...)
|
2016-04-10 00:00:00
|
Nepravda
|
Portál Euractiv 10. februára 2016 prišiel so štatistikou o prerozdeľovaní utečencov. Podľa nej bolo z celkového počtu migrantov na území EÚ (okolo 1,05 milióna) presídlených len 3% utečencov (497 ľudí prerozdelených) a (33 500 vrátených). Podobné informácie podal aj Komisár EÚ pre migráciu Dimitris Avramopulos v rozhovore pre The Economist. Blaha však nesprávne uviedol počet, ktorý mal ísť na prerozdelenie. Zároveň niektoré novšie správy uvádzajú, že počet migrantov, ktorých bolo presídlených je okolo 937. Na základe týchto údajov hodnotíme výrok ako nepravdivý.
|
[
"Portál Euractiv 10. februára 2016 prišiel so štatistikou o prerozdeľovaní utečencov. Podľa nej bolo z celkového počtu migrantov na území EÚ (okolo 1,05 milióna) presídlených len 3% utečencov (497 ľudí prerozdelených) a (33 500 vrátených). Podobné informácie podal aj Komisár EÚ pre migráciu Dimitris Avramopulos v rozhovore pre The Economist. Blaha však nesprávne uviedol počet, ktorý mal ísť na prerozdelenie. Zároveň niektoré novšie správy uvádzajú, že počet migrantov, ktorých bolo presídlených je okolo 937. Na základe týchto údajov hodnotíme výrok ako nepravdivý."
] |
2016-04-11 00:00:00
|
{
"text": [
"Euractiv",
"The Economist.",
"Európskej Agende o Migrácii",
"160 000",
"The Guardian",
"správa z Európskej komisie"
],
"url": [
"https://www.euractiv.com/section/social-europe-jobs/news/only-3-of-italy-and-greece-s-migrants-sent-back-or-settled-last-year/",
"http://www.economist.com/news/europe/21690007-economist-meets-european-commissioner-migration-home-affairs",
"http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/background-information/docs/eam_state_of_play_20151014_migration_priority_en.pdf",
"http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5700_en.htm",
"http://www.theguardian.com/world/2016/mar/16/eu-cut-number-syrian-refugees-coming-europe",
"http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/20160316/first_report_on_relocation_and_resettlement_en.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:34:12.953354+00:00
|
vr17713
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17713
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Majú kontrolné orgány, ktoré sú presne nastavené v Národnej rade. V niektorých orgánoch majú povinne svojich predsedov (opozícia, pozn.).
|
2018-04-29 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Robert Fico hovorí, že opoziční politici zastávajú post predsedu v niekoľkých kontrolných orgánoch Národnej rady. Takýmito kontrolnými úradmi sú výbory NR SR. V súčasnosti funguje 19 výborov. Predsedovia jednotlivých výborov sa volia na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady v tajnom hlasovaní ( .pdf , s. 47). Prerozdelenie funkcií vo výboroch sa uskutočňuje už dlhodobo na základe dohody medzi koalíciou a opozíciou, resp. medzi politickými stranami. Po voľbách v roku 2016 Fico prisľúbil , že kreslá predsedov 4 kontrolných výborov (na kontrolu činnosti NBÚ, činnosti SIS, činnosti Vojenského spravodajstva a na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ) s určitosťou získa opozícia. Opoziční poslanci sú síce predsedami niekoľkých kontrolných výboroch, ale povinné zastúpenie opozície na predsedníckych pozíciach kontrolných výborov neexistuje. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa internetovej stránky NR SR sú výbory "iniciatívne a kontrolné orgány národnej rady. Ich hlavnou úlohou je podrobne prerokovať návrh zákona, ktorý im národná rada pridelila. Národná rada prideľuje návrh zákona spravidla dvom alebo trom výborom pričom jeden z nich určuje ako gestorský výbor. Členmi výborov môžu byť výlučne poslanci národnej rady. V priemere má jeden výbor 12 členov, pričom poslanci sú zaradení najviac do dvoch výborov. Zloženie výborov odráža zastúpenie strán v parlamente. “ V súčasnom volebnom období opozícia šéfuje 8 výborom NR SR. Strany SaS a OĽaNO-NOVA nominovali každá po troch predsedoch, strana Sme rodina riadi dva výbory. ĽSNS nemá žiadneho predsedu výboru. Predsedom výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií je poslanec za SaS Vladimír Sloboda, predsedníčkou výboru pre hospodárske záležitosti je poslankyňa za stranu SaS Jana Kiššová a výbor na kontrolu činnosti NBÚ riadi Ľubomír Galko, takisto z SaS. Na čele výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj stojí Boris Kollár zo strany Sme rodina. Zo strany Sme rodina pochádza aj predseda výboru na preskúmanie rozhodnutí NBÚ Milan Krajniak. Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny šéfuje Anna Verešová a výboru na kontrolu činnosti SIS Gábor Grendel, obaja z OĽaNO-NOVA. Predsedom výboru na kontrolu vojenského spravodajstva je poslanec za OĽaNO-NOVA Eduard Heger. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Robert Fico hovorí, že opoziční politici zastávajú post predsedu v niekoľkých kontrolných orgánoch Národnej rady. Takýmito kontrolnými úradmi sú výbory NR SR. V súčasnosti funguje 19 výborov. Predsedovia jednotlivých výborov sa volia na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady v tajnom hlasovaní ( .pdf , s. 47). Prerozdelenie funkcií vo výboroch sa uskutočňuje už dlhodobo na základe dohody medzi koalíciou a opozíciou, resp. medzi politickými stranami. Po voľbách v roku 2016 Fico prisľúbil , že kreslá predsedov 4 kontrolných výborov (na kontrolu činnosti NBÚ, činnosti SIS, činnosti Vojenského spravodajstva a na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ) s určitosťou získa opozícia. Opoziční poslanci sú síce predsedami niekoľkých kontrolných výboroch, ale povinné zastúpenie opozície na predsedníckych pozíciach kontrolných výborov neexistuje. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa internetovej stránky NR SR sú výbory \"iniciatívne a kontrolné orgány národnej rady. Ich hlavnou úlohou je podrobne prerokovať návrh zákona, ktorý im národná rada pridelila. Národná rada prideľuje návrh zákona spravidla dvom alebo trom výborom pričom jeden z nich určuje ako gestorský výbor. Členmi výborov môžu byť výlučne poslanci národnej rady. V priemere má jeden výbor 12 členov, pričom poslanci sú zaradení najviac do dvoch výborov. Zloženie výborov odráža zastúpenie strán v parlamente. “ V súčasnom volebnom období opozícia šéfuje 8 výborom NR SR. Strany SaS a OĽaNO-NOVA nominovali každá po troch predsedoch, strana Sme rodina riadi dva výbory. ĽSNS nemá žiadneho predsedu výboru. Predsedom výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií je poslanec za SaS Vladimír Sloboda, predsedníčkou výboru pre hospodárske záležitosti je poslankyňa za stranu SaS Jana Kiššová a výbor na kontrolu činnosti NBÚ riadi Ľubomír Galko, takisto z SaS. Na čele výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj stojí Boris Kollár zo strany Sme rodina. Zo strany Sme rodina pochádza aj predseda výboru na preskúmanie rozhodnutí NBÚ Milan Krajniak. Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny šéfuje Anna Verešová a výboru na kontrolu činnosti SIS Gábor Grendel, obaja z OĽaNO-NOVA. Predsedom výboru na kontrolu vojenského spravodajstva je poslanec za OĽaNO-NOVA Eduard Heger. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2018-04-30 00:00:00
|
{
"text": [
".pdf",
"dohody",
"prisľúbil",
"NR SR",
"šéfuje",
"nezlučiteľnosť",
"hospodárske",
"NBÚ",
"verejnú",
"NBÚ",
"ľudské",
"SIS",
"vojenského"
],
"url": [
"https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ako-pracuje-parlament.pdf",
"https://domov.sme.sk/c/689216/nr-sr-bude-mat-17-vyborov-osmim-bude-sefovat-opozicia.html",
"https://domov.sme.sk/c/20120575/predsedovia-parlamentnych-stran-sa-stretnu-na-pode-nr-sr.html",
"https://www.nrsr.sk/web/?sid=vybory/kompetencie",
"http://www.teraz.sk/slovensko/opozicia-bude-sefovat-v-8-vyboroch/187970-clanok.html",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=135",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=138",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=149",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=140",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=152",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=147",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=150",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=151"
]
}
|
2025-10-16T19:25:19.789490+00:00
|
44675
| 44,675
|
https://demagog.sk/vyrok/44675
|
Marian Kotleba
|
ĽSNS
|
https://demagog.sk/politik/marian-kotleba
|
My žiadnych zahalených ľudí nemáme (najímaných, pozn.), my máme profesionálnu usporiadateľskú službu, ktorá tam je s odhalenými tvárami, a ktorá zodpovedá za to, aby bol na našich stretnutiach normálny poriadok, a aby jednoducho sme splnili literu zákona a síce usporiadateľskú službu mali nastavenú.
|
2020-02-25 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Strana ĽSNS mala na predvolebných mítingoch usporiadateľskú službu. Po prvotných incidentoch ju podľa slov Mariána Kotlebu zdvojnásobila. Bližšie informácie o službe však nie sú dostupné na videách, ani na webovej stránke strany. Nie je teda možné povedať, či išlo o profesionálov. Na mítingoch strany sa zúčastnilo množstvo zahalených fanúšikov, nie je však zrejmé, či resp. že by išlo o účastníkov organizovaných, schvaľovaných či finančne podporovaných stranou ĽSNS. Marián Kotleba na žiadosť o vyjadrenie nereagoval. Jeho tvrdenie hodnotíme ako neoveriteľné.
|
[
"Strana ĽSNS mala na predvolebných mítingoch usporiadateľskú službu. Po prvotných incidentoch ju podľa slov Mariána Kotlebu zdvojnásobila. Bližšie informácie o službe však nie sú dostupné na videách, ani na webovej stránke strany. Nie je teda možné povedať, či išlo o profesionálov. Na mítingoch strany sa zúčastnilo množstvo zahalených fanúšikov, nie je však zrejmé, či resp. že by išlo o účastníkov organizovaných, schvaľovaných či finančne podporovaných stranou ĽSNS. Marián Kotleba na žiadosť o vyjadrenie nereagoval. Jeho tvrdenie hodnotíme ako neoveriteľné."
] |
2020-02-26 00:00:00
|
{
"text": [
"slov",
"zúčastnilo"
],
"url": [
"https://www.noviny.sk/slovensko/507523-miting-kotlebovcov-rozhadal-opoziciu-matovic-tvrdi-ze-hrozia-predcasne-volby-ci-dokonca-obcianska-vojna",
"https://www.youtube.com/watch?v=Jw_UZ9OW29k"
]
}
|
2025-10-16T19:19:19.180445+00:00
|
vr17509
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17509
|
Marian Kotleba
|
ĽSNS
|
https://demagog.sk/politik/marian-kotleba
|
...ako jediná opozičná strana dokazujeme, (...), že my podporíme každý jeden návrh, ktorý bude dobrý pre ľudí, ktorý bude dobrý pre Slovensko, bez ohľadu na to, kto ten návrh podáva, či ho podáva niektorá z iných opozičných strán alebo ho podáva niektorá zo strán vládnej koalície alebo vláda ako taká. Dokázali sme to mnohokrát svojim vlastným hlasovaním, (...).
|
2018-03-18 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Informácie o hlasovaní poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sú dostupné na stránkach NRSR. Podľa týchto informácií je pravdou, že sám Marian Kotleba mnohokrát hlasoval v prospech vládneho návrhu zákona. Poslanci ĽSNS taktiež hlasujú v prospech návrhov zákonov predložených opozičnými stranami. Stalo sa tak napríklad pri návrhu poslancov z opozičnej strany Sloboda a Solidarita o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, kde v hlasovaní všetci poslanci ĽSNS jednohlasne podporili posun tohto návrhu do druhého čítania.
|
[
"Informácie o hlasovaní poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sú dostupné na stránkach NRSR. Podľa týchto informácií je pravdou, že sám Marian Kotleba mnohokrát hlasoval v prospech vládneho návrhu zákona. Poslanci ĽSNS taktiež hlasujú v prospech návrhov zákonov predložených opozičnými stranami. Stalo sa tak napríklad pri návrhu poslancov z opozičnej strany Sloboda a Solidarita o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, kde v hlasovaní všetci poslanci ĽSNS jednohlasne podporili posun tohto návrhu do druhého čítania."
] |
2018-03-19 00:00:00
|
{
"text": [
"hlasoval",
"hlasovaní",
"Sloboda a Solidarita"
],
"url": [
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=39813",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=39893",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=39768"
]
}
|
2025-10-16T20:42:28.264865+00:00
|
vr32692
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32692
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
Opozícia nechodí ani na vlastné zákony. Nechodí ani keď sa jednalo o registrovaných partnerstvách, tak tam ani zástupcovia SAS neboli.
|
2012-11-18 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
R. Kaliňák hyperbolizuje neúčasť poslancov SaS počas rokovania o registrovaných partnerstvách. Hlasovania sa zúčastnilo šesť z jedenástich poslancov SaS. Okrem toho navrhovateľom a jedným z hlavných rečníkov bol poslanec SaS M. Poliačik. Návrh zákona o registrovaných partnerstvách poslancov SaS L. Nicholsonovej, J. Drodu a M. Poliačika podporilo 6. novembra 2012 len 14 poslancov zo 129 prítomných. Za návrh hlasovali len prítomní šiesti poslanci SaS, štyria z klubu OĽaNO, traja z SDKÚ-DS a jeden poslanec za Most-Híd. Z celkovo 11 poslancov SaS 5 nebolo na hlasovaní prítomných vrátane Richarda Sulíka. Z poslaneckého klubu SaS chýbali Richard Sulík, Juraj Droba, Ľubomír Galko, Jozef Mihál, Jozef Kollár, všetci z dôvodu zahraničnej cesty. Prítomní boli: Martin Chren, Daniel Krajcer, Juraj Miškov, Lucia Nicholsonová, Peter Osuský, Martin Poliačik. Je potrebné dodať, že hlavná diskusia a návrhu zákona o registrovaných partnerstvách sa konala 30. októbra 2012. M. Poliačik bol ako navrhovateľ jeden z hlavných rečníkov , L. Nicholsonová sa ako navrhovateľ zákona, tiež aktívne zapájala do diskusie. Prítomný bol aj ďalší z navrhovateľov J. Droba . Pre úplnosť uvádzame prítomnosť poslancov opozičných strán: OĽaNO : 15 poslancov na hlasovaní, chýbal iba jeden poslanec, za návrh zákona hlasovali štyria poslanci. SDKÚ : chýbalo na hlasovaní z 11-tich traja poslanci, za návrh hlasovali traja. Most-Híd : 8 poslancov prítomných. Za hlasoval iba poslanec Rudolf Chmel. KDH : Nebol prítomný iba poslanec Martin Fronc, za zákon nehlasoval nik, R. Procházka sa zdržal, 12 poslancov hlasovalo proti. Je pravda, že na hlasovaní za zákon o registrovaných partnerstvách z dielne SaS, bolo neprítomných až päť z jedenásť poslancov tejto strany a na hlasovaní chýbal aj jej predseda R. Sulík a jeden z navrhovateľov J. Droba. Na druhej strane na hlasovaní sa zúčastnila šiesti z 11 poslancov SaS, všetci hlasovali za. M. Poliačik bol jedným z hlavných rečníkov. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"R. Kaliňák hyperbolizuje neúčasť poslancov SaS počas rokovania o registrovaných partnerstvách. Hlasovania sa zúčastnilo šesť z jedenástich poslancov SaS. Okrem toho navrhovateľom a jedným z hlavných rečníkov bol poslanec SaS M. Poliačik. Návrh zákona o registrovaných partnerstvách poslancov SaS L. Nicholsonovej, J. Drodu a M. Poliačika podporilo 6. novembra 2012 len 14 poslancov zo 129 prítomných. Za návrh hlasovali len prítomní šiesti poslanci SaS, štyria z klubu OĽaNO, traja z SDKÚ-DS a jeden poslanec za Most-Híd. Z celkovo 11 poslancov SaS 5 nebolo na hlasovaní prítomných vrátane Richarda Sulíka. Z poslaneckého klubu SaS chýbali Richard Sulík, Juraj Droba, Ľubomír Galko, Jozef Mihál, Jozef Kollár, všetci z dôvodu zahraničnej cesty. Prítomní boli: Martin Chren, Daniel Krajcer, Juraj Miškov, Lucia Nicholsonová, Peter Osuský, Martin Poliačik. Je potrebné dodať, že hlavná diskusia a návrhu zákona o registrovaných partnerstvách sa konala 30. októbra 2012. M. Poliačik bol ako navrhovateľ jeden z hlavných rečníkov , L. Nicholsonová sa ako navrhovateľ zákona, tiež aktívne zapájala do diskusie. Prítomný bol aj ďalší z navrhovateľov J. Droba . Pre úplnosť uvádzame prítomnosť poslancov opozičných strán: OĽaNO : 15 poslancov na hlasovaní, chýbal iba jeden poslanec, za návrh zákona hlasovali štyria poslanci. SDKÚ : chýbalo na hlasovaní z 11-tich traja poslanci, za návrh hlasovali traja. Most-Híd : 8 poslancov prítomných. Za hlasoval iba poslanec Rudolf Chmel. KDH : Nebol prítomný iba poslanec Martin Fronc, za zákon nehlasoval nik, R. Procházka sa zdržal, 12 poslancov hlasovalo proti. Je pravda, že na hlasovaní za zákon o registrovaných partnerstvách z dielne SaS, bolo neprítomných až päť z jedenásť poslancov tejto strany a na hlasovaní chýbal aj jej predseda R. Sulík a jeden z navrhovateľov J. Droba. Na druhej strane na hlasovaní sa zúčastnila šiesti z 11 poslancov SaS, všetci hlasovali za. M. Poliačik bol jedným z hlavných rečníkov. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-11-19 00:00:00
|
{
"text": [
"podporilo",
"hlasovaní",
"dôvodu",
"rečníkov",
"zapájala",
"Droba"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=52220",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31058",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci%2fospravedlnenia_result&PoslanecMasterID=-1&CisObdobia=6&DatumOd=1900-1-1+0%3a0%3a0&DatumDo=2100-1-1+0%3a0%3a0&CisSchodze=",
"http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/index.aspx?module=Internet&page=SearchResult&PersonKey=PoliMart&DateFrom=2012-10-29&DateTo=2012-10-31&TermNr=6&MeetingNr=8",
"http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/index.aspx?module=Internet&page=SearchResult&PersonKey=NichLuci&DateFrom=2012-10-29&DateTo=2012-10-31&TermNr=6&MeetingNr=8",
"http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/index.aspx?module=Internet&page=SearchResult&PersonKey=DrobJura&TermNr=0&MeetingNr=0"
]
}
|
2025-10-16T20:01:51.982268+00:00
|
vr32968
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32968
|
Ivan Gašparovič
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic
|
Ústavný súd mal svoju dobu, kedy rozhodol o tom, do akej miery prezident môže mimo, ako som povedal, procesnoprávnych podmienok rozhodovať aj o podmienkach hmotnoprávnych. A ja som tak, ako mi to Ústavný súd dovolil, tak som to urobil.
|
2013-01-20 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa analýzy rozhodnutia Ústavného súdu PL. ÚS 4/2012, ktoré sa zaoberá právom prezidenta na vymenovanie generálneho prokurátora sme zistili, že Ústavný súd priznal právomoc prezidentovi nevymenovať zvoleného generálneho prokurátora. Implicitne mu tak priznal okrem procesnoprávnych podmienok preskúmať aj podmienky hmotnoprávne. V liste predsedovi parlamentu nakoniec uviedol aj dôvody pre nevymenovanie, ktoré sa týkali aj procesných aj hmotnoprávnych podmienok. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Podľa analýzy rozhodnutia Ústavného súdu PL. ÚS 4/2012, ktoré sa zaoberá právom prezidenta na vymenovanie generálneho prokurátora sme zistili, že Ústavný súd priznal právomoc prezidentovi nevymenovať zvoleného generálneho prokurátora. Implicitne mu tak priznal okrem procesnoprávnych podmienok preskúmať aj podmienky hmotnoprávne. V liste predsedovi parlamentu nakoniec uviedol aj dôvody pre nevymenovanie, ktoré sa týkali aj procesných aj hmotnoprávnych podmienok. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."
] |
2013-01-21 00:00:00
|
{
"text": [
"rozhodnutia",
"rozhodol",
"liste"
],
"url": [
"http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=1278029",
"http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=373518",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=52347"
]
}
|
2025-10-16T20:00:50.538019+00:00
|
45021
| 45,021
|
https://demagog.sk/vyrok/45021
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Už sa hýbeme v miliardových čiastkach (náklady na pomoc zamestnávateľom, pozn.)
|
2020-04-23 00:00:00
|
Pravda
|
29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. Ak bude vláda sociálnu pomoc poskytovať firmám a občanom niekoľko mesiacov, pôjde o miliardové sumy. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.
|
[
"29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. Ak bude vláda sociálnu pomoc poskytovať firmám a občanom niekoľko mesiacov, pôjde o miliardové sumy. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé."
] |
2020-04-23 00:00:00
|
{
"text": [
"predstavila",
"Prvá pomoc",
"má"
],
"url": [
"https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list",
"https://www.korona.gov.sk/covid-19-prijate-opatrenia.php",
"https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list"
]
}
|
2025-10-16T19:18:56.351005+00:00
|
vr28490
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28490
|
Richard Rybníček
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek
|
Juhovýchodný obchvat vychádza na približne 600 mil. eur. Len samotná príprava projektovej dokumentácie by bola okolo 30 mil. eur.
|
2014-10-31 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Informácie, ktoré uvádza Richard Rybníček sa nám z dostupných zdrojov nepodarilo overiť a pravdepodobne ide len o neoficiálne odhady. Požiadali sme Richarda Rybníčka o poskytnutie podkladov k uvedeným údajom a dostali sme odpoveď, že suma 600 + 30 mil. eur je "odhadovaná cena po konzultáciách s odborníkmi" .
|
[
"Informácie, ktoré uvádza Richard Rybníček sa nám z dostupných zdrojov nepodarilo overiť a pravdepodobne ide len o neoficiálne odhady. Požiadali sme Richarda Rybníčka o poskytnutie podkladov k uvedeným údajom a dostali sme odpoveď, že suma 600 + 30 mil. eur je \"odhadovaná cena po konzultáciách s odborníkmi\" ."
] |
2014-11-01 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T19:44:40.018666+00:00
|
vr28967
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28967
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Stabilita Smeru je téma, o ktorej budem hovoriť veľmi rád, pretože nám za celú existenciu strany neodišiel ani jeden jediný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
|
2015-01-11 00:00:00
|
Pravda
|
Podobný výrok sme overovali 29. mája 2014 V politike. Naďalej platí, že žiadny poslanec alebo poslankyňa zo strany SMER-SD sa nevzdal mandátu a neodišiel zo strany. Je pravda, že poslanecký klub Smeru-SD sa vyznačuje nadštandardnou stabilitou a na rozdiel od všetkých ostatných poslaneckých klubov súčasných parlamentných strán z neho neodišla ani jediná poslankyňa alebo jediný poslanec. Na individuálnej úrovni existujú príklady odchodov radových členov alebo bývalých poslancov, čo však nemožno považovať za "delenie strany". Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok predsedu vlády sme overovali už februári 2014 a veľká časť jeho odôvodnenia platí aj dnes: "Prehľad počtu poslancov v jednotlivých poslaneckých kluboch za roky 1994 až 2012 nájdete TU . Z tohto prehľadu je možno vidieť, že z poslaneckého klubu strany SMER-SD počas jej pôsobenia v NR SR (2002 — 2014) neodišiel ani jeden poslanec. (...) Z poslaneckých klubov KDH , SDKÚ-DS , SAS , OĽaNO naozaj odišli viacerí poslanci. Rozpad poslaneckého klubu KDH nastal po odchode Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej, ktorí založili stranu Nová väčšina, a tiež po odchode Radoslava Prochádzku. Zo strany SDKÚ-DS odišli v aktuálnom volebnom období Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášáryová. Zo strany SAS odišli Kollárovci a založili Liberálnu dohodu . Z hnutia OĽaNO odišiel Alojz Hlina." Od februára, kedy sme premiérov výrok označili za zavádzajúci, však odchod zaznamenal aj poslanecký klub strany Most-Híd; odišiel z neho Andrej Hrnčiar, ktorý sa stal členom strany Sieť (Hrnčiar zároveň odišiel z parlamentu, nahradila ho Edita Pfundtner). Celková bilancia kresiel pre Most-Híd sa však o jedno zvýšila, pretože sa k strane pridala Lucia Žitňanská. Ďalšie odchody zaznamenali aj viaceré opozičné strany: Z OĽaNO odišli Mária Ritomská a Mikuláš Huba , z SDKÚ-DS odišli Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš. Z uvedených údajov je zrejmé, že súčasná realita interpretáciu R. Fica potvrdzuje. Je však nutné upozorniť, že na úrovni radových členov v minulosti odchody zaznamenané boli: spomenúť môžeme Jozefa Behýla čo Bohumila Hanzela , ktorý bol dokonca vo vedení strany v čase jej začiatkov a neskôr sa jeho meno objavilo v kauze údajných informácií o finančných operáciách v strane Smer-SD. Tieto odchody sa však neodohrali z poslaneckej pozície a keďže z nich nevznikli nové strany, nemožno ich považovať za príklad "delenia strany". Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Podobný výrok sme overovali 29. mája 2014 V politike. Naďalej platí, že žiadny poslanec alebo poslankyňa zo strany SMER-SD sa nevzdal mandátu a neodišiel zo strany. Je pravda, že poslanecký klub Smeru-SD sa vyznačuje nadštandardnou stabilitou a na rozdiel od všetkých ostatných poslaneckých klubov súčasných parlamentných strán z neho neodišla ani jediná poslankyňa alebo jediný poslanec. Na individuálnej úrovni existujú príklady odchodov radových členov alebo bývalých poslancov, čo však nemožno považovať za \"delenie strany\". Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok predsedu vlády sme overovali už februári 2014 a veľká časť jeho odôvodnenia platí aj dnes: \"Prehľad počtu poslancov v jednotlivých poslaneckých kluboch za roky 1994 až 2012 nájdete TU . Z tohto prehľadu je možno vidieť, že z poslaneckého klubu strany SMER-SD počas jej pôsobenia v NR SR (2002 — 2014) neodišiel ani jeden poslanec. (...) Z poslaneckých klubov KDH , SDKÚ-DS , SAS , OĽaNO naozaj odišli viacerí poslanci. Rozpad poslaneckého klubu KDH nastal po odchode Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej, ktorí založili stranu Nová väčšina, a tiež po odchode Radoslava Prochádzku. Zo strany SDKÚ-DS odišli v aktuálnom volebnom období Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášáryová. Zo strany SAS odišli Kollárovci a založili Liberálnu dohodu . Z hnutia OĽaNO odišiel Alojz Hlina.\" Od februára, kedy sme premiérov výrok označili za zavádzajúci, však odchod zaznamenal aj poslanecký klub strany Most-Híd; odišiel z neho Andrej Hrnčiar, ktorý sa stal členom strany Sieť (Hrnčiar zároveň odišiel z parlamentu, nahradila ho Edita Pfundtner). Celková bilancia kresiel pre Most-Híd sa však o jedno zvýšila, pretože sa k strane pridala Lucia Žitňanská. Ďalšie odchody zaznamenali aj viaceré opozičné strany: Z OĽaNO odišli Mária Ritomská a Mikuláš Huba , z SDKÚ-DS odišli Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš. Z uvedených údajov je zrejmé, že súčasná realita interpretáciu R. Fica potvrdzuje. Je však nutné upozorniť, že na úrovni radových členov v minulosti odchody zaznamenané boli: spomenúť môžeme Jozefa Behýla čo Bohumila Hanzela , ktorý bol dokonca vo vedení strany v čase jej začiatkov a neskôr sa jeho meno objavilo v kauze údajných informácií o finančných operáciách v strane Smer-SD. Tieto odchody sa však neodohrali z poslaneckej pozície a keďže z nich nevznikli nové strany, nemožno ich považovať za príklad \"delenia strany\". Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-01-12 00:00:00
|
{
"text": [
"overovali",
"TU",
"KDH",
"SDKÚ-DS",
"SAS",
"OĽaNO",
"Liberálnu dohodu",
"odišiel",
"nahradila",
"pridala",
"Ritomská",
"Huba",
"SDKÚ-DS",
"Behýla",
"Hanzela",
"vedení",
"informácií"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/politici/21/robert-fico/?=1=1=1=1&oblast=19&ph=3",
"http://www.imghosting.cz/images/37sg_dfh_fg.jpg",
"http://www.aktuality.sk/clanok/223305/analyza-rozpad-opozicie-na-sedem-trpaslikov/",
"http://aktualne.atlas.sk/zitnanska-beblavy-a-vasaryova-opustili-aj-poslanecky-klub-sdku-ds/slovensko/politika/",
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/277669-kollarovci-opustaju-sas-zakladaju-liberalnu-platformu/",
"http://www.webnoviny.sk/slovensko/alojz-hlina-vystupuje-z-olano-stranu-p/565971-clanok.html",
"http://www.sme.sk/c/6769295/kollarovci-odisli-z-sas-zakladaju-liberalnu-dohodu.html",
"http://www.teraz.sk/slovensko/andrej-hrnciar-odchod-most-hid-mandat/79145-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=2",
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/321807-v-najblizsich-dnoch-nastupi-sedem-novych-poslancov/",
"http://www.noviny.sk/c/slovensko/zitnanska-vstupila-do-mosta-hid-bude-podpredsednickou",
"http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/plany-poslankyne-ritomskej-po-odchode-z-olano-zaklada-stranu.html",
"http://www.teraz.sk/slovensko/sr-nrsr-olano-huba-odchod/85937-clanok.html",
"http://www.sme.sk/c/7225653/dzurinda-a-miklos-s-usmevom-opustili-sdku-o-klube-sa-este-rozhodne.html",
"http://osobnost.aktuality.sk/jozef-behyl/",
"http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/rebel-zo-smeru-podnika-a-hra-kabaret-304304",
"http://www.sme.sk/c/1761977/hanzel-odisiel-z-vedenia-lebo-nehlasoval-podla-linie-strany.html",
"http://www.pluska.sk/slovensko/politika/bohumil-hanzel-chcu-ma-zabit.html"
]
}
|
2025-10-16T20:52:21.291188+00:00
|
vr28211
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28211
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
...dnes sme krajina, ktorá si historicky najlacnejšie môže požičiavať peniaze na finančných trhoch.
|
2014-09-14 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že Slovensko predáva svoje dlhopisy za historicky najnižšie úroky na finančných trhoch. Potvrdzujú to údaje z Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Výrok hodnotíme ako pravdivý. MF SR , 16. júna 2014: "Slovenská republika opätovne dosiahla historický rekord v rámci predaja štátnych dlhopisov. V dvoch aukciách dlhopisov so splatnosťou desať a 4,5 roka získal štát 191 mil. eur, pričom úroky dosiahli historicky najnižšiu úroveň 2,05 % pri 10-ročnej splatnosti a 0,69 % pri splatnosti 4,5 roka . Celkový záujem investorov dosiahol 556 mil. eur." Podľa mesačných reportov Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) dlhodobo predávame dlhopisy najlacnejšie. Kým vo februári (.pdf) 2014 pri desaťročných dlhopisoch išlo o priemerný úrok na úrovni 2,418 %, pri trojročných dlhopisoch išlo o úrok 1,191 %. V júni 2014 išlo o úrok približne 2,05 % pri desaťročnej splatnosti, pri 4,5 ročnej o úrok vo výške 0,69 %. V mesiaci júl a august sa neuskutočnila žiadna aukcia štátnych dlhopisov. Podobne aj Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity ( ARDAL ) a apríli 2013 uviedla , že dlhodobo predávame dlhopisy najlacnejšie. Pri 10-ročných dlhopisoch išlo v tom čase o úrok na úrovni 2,8078%, pri trojročných dlhopisoch išlo o úrok 1,2543%. Vo februári 2014 sme predávali dlhopisy ešte výhodnejšie. SITA , 16. júna 2014: "Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) dnes v dvoch aukciách štátnych dlhopisov (ŠD) požičala pre štát 191 miliónov eur. Ide o cenné papiere splatné v novembri 2024 a bondy so splatnosťou v novembri 2018. V prvom prípade dlhopisov s dlhšou splatnosťou štát predal cenné papiere za 154 mil. eur, z čoho bondy za 64 mil. eur smerujú do portfólií zahraničných investorov. Celkový dopyt bol však vyše dvojnásobný, keď dosiahol 365 mil. eur. Priemerný úrok akceptovaný v tejto aukcii dosiahol 2,0447 % p.a., kým investori požadovali v priemere 2,0906 % p.a." "V druhej aukcii dlhopisov splatných koncom roka 2018 ARDAL akceptoval dopyt na úrovni 37 mil. eur, z čoho cenné papiere za 17 mil. eur nakúpili investori zo zahraničia. Rovnako v tejto aukcii celkový dopyt výrazne prevyšoval akceptovanú úroveň, keď dosiahol takmer 191 mil. eur. Štát napokon akceptoval predaj dlhopisov pri priemernej úrokovej sadzbe na úrovni 0,6910 % p.a., kým investormi požadovaná priemerná sadzba predstavovala 0,7618 % p.a." Podľa TASR sa tento rok (2014) Slovenskej republike darí lacno si požičiavať na finančných trhoch. V januári 2014, v prvom predaji dlhopisov si štát požičal 1,5 miliardy eur na 15 rokov za úrok vo výške 3,625%. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Je pravdou, že Slovensko predáva svoje dlhopisy za historicky najnižšie úroky na finančných trhoch. Potvrdzujú to údaje z Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Výrok hodnotíme ako pravdivý. MF SR , 16. júna 2014: \"Slovenská republika opätovne dosiahla historický rekord v rámci predaja štátnych dlhopisov. V dvoch aukciách dlhopisov so splatnosťou desať a 4,5 roka získal štát 191 mil. eur, pričom úroky dosiahli historicky najnižšiu úroveň 2,05 % pri 10-ročnej splatnosti a 0,69 % pri splatnosti 4,5 roka . Celkový záujem investorov dosiahol 556 mil. eur.\" Podľa mesačných reportov Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) dlhodobo predávame dlhopisy najlacnejšie. Kým vo februári (.pdf) 2014 pri desaťročných dlhopisoch išlo o priemerný úrok na úrovni 2,418 %, pri trojročných dlhopisoch išlo o úrok 1,191 %. V júni 2014 išlo o úrok približne 2,05 % pri desaťročnej splatnosti, pri 4,5 ročnej o úrok vo výške 0,69 %. V mesiaci júl a august sa neuskutočnila žiadna aukcia štátnych dlhopisov. Podobne aj Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity ( ARDAL ) a apríli 2013 uviedla , že dlhodobo predávame dlhopisy najlacnejšie. Pri 10-ročných dlhopisoch išlo v tom čase o úrok na úrovni 2,8078%, pri trojročných dlhopisoch išlo o úrok 1,2543%. Vo februári 2014 sme predávali dlhopisy ešte výhodnejšie. SITA , 16. júna 2014: \"Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) dnes v dvoch aukciách štátnych dlhopisov (ŠD) požičala pre štát 191 miliónov eur. Ide o cenné papiere splatné v novembri 2024 a bondy so splatnosťou v novembri 2018. V prvom prípade dlhopisov s dlhšou splatnosťou štát predal cenné papiere za 154 mil. eur, z čoho bondy za 64 mil. eur smerujú do portfólií zahraničných investorov. Celkový dopyt bol však vyše dvojnásobný, keď dosiahol 365 mil. eur. Priemerný úrok akceptovaný v tejto aukcii dosiahol 2,0447 % p.a., kým investori požadovali v priemere 2,0906 % p.a.\" \"V druhej aukcii dlhopisov splatných koncom roka 2018 ARDAL akceptoval dopyt na úrovni 37 mil. eur, z čoho cenné papiere za 17 mil. eur nakúpili investori zo zahraničia. Rovnako v tejto aukcii celkový dopyt výrazne prevyšoval akceptovanú úroveň, keď dosiahol takmer 191 mil. eur. Štát napokon akceptoval predaj dlhopisov pri priemernej úrokovej sadzbe na úrovni 0,6910 % p.a., kým investormi požadovaná priemerná sadzba predstavovala 0,7618 % p.a.\" Podľa TASR sa tento rok (2014) Slovenskej republike darí lacno si požičiavať na finančných trhoch. V januári 2014, v prvom predaji dlhopisov si štát požičal 1,5 miliardy eur na 15 rokov za úrok vo výške 3,625%. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-09-15 00:00:00
|
{
"text": [
"MF SR",
"februári",
"júni",
"júl",
"august",
"ARDAL",
"uviedla",
"SITA",
"TASR"
],
"url": [
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=719",
"https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_02_2014_sk.pdf",
"https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_06_2014_sk.pdf",
"https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_07_2014_sk.pdf",
"https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_08_2014_sk.pdf",
"https://www.ardal.sk/sk/titulna-stranka",
"http://www.hlavnespravy.sk/financie-stat-predal-10-rocne-dlhopisy-najvyhodnejsie-v-historii/90012/",
"http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/320999-slovensko-predalo-dlhopisy-za-190-milionov-eur/",
"http://openiazoch.zoznam.sk/cl/141597/Viac-ako-polovicu-slovenskych-dlhopisov-vlastnia-zahranicni-investori"
]
}
|
2025-10-16T19:45:34.112985+00:00
|
vr36247
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36247
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
To znamená, dnes je úplne právoplatne preukázané rozhodnutím príslušných orgánov činných v trestnom konaní, že to, čo tvrdila pani Malinová nebola pravda a skutok, o ktorom hovorila sa nikdy nestal. O čom sa dnes rozhoduje je to či bude pani Malinová trestne stíhaná za krivú výpoveď alebo nebude.
|
2010-12-19 00:00:00
|
Pravda
|
Z právneho hľadiska je skutočne vec v štádiu, kedy je rozhodnuté , že skutok sa nestal. Neznamená to však, že je dokázané, že skutok sa nemohol naozaj stať. Toto rozhodnutie bolo prijaté už dva týždne po údajnom incidente s H. Malinovou v roku 2006 a boli v ňom zistené pochybenia policajtov. H. Malinová je skutočne obvinená z krivej výpovede.
|
[
"Z právneho hľadiska je skutočne vec v štádiu, kedy je rozhodnuté , že skutok sa nestal. Neznamená to však, že je dokázané, že skutok sa nemohol naozaj stať. Toto rozhodnutie bolo prijaté už dva týždne po údajnom incidente s H. Malinovou v roku 2006 a boli v ňom zistené pochybenia policajtov. H. Malinová je skutočne obvinená z krivej výpovede."
] |
2010-12-20 00:00:00
|
{
"text": [
"rozhodnuté",
",",
"obvinená"
],
"url": [
"http://hnonline.sk/c1-47253070-policajtom-hrozia-tresty-za-kauzu-malinova",
"http://hnonline.sk/c1-47253070-policajtom-hrozia-tresty-za-kauzu-malinova",
"http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1220442"
]
}
|
2025-10-16T20:43:41.192772+00:00
|
44462
| 44,462
|
https://demagog.sk/vyrok/44462
|
Michal Truban
|
PS
|
https://demagog.sk/politik/michal-truban
|
My (PS/Spolu - pozn.) sme jediná koalícia, ktorá sa reálne spojila.
|
2020-02-23 00:00:00
|
Pravda
|
Strany PS a Spolu vytvorili koalíciu v júli 2019. Momentálne sú jedinou predvolebnou koalíciou , ktorá kandiduje do parlamentných volieb, preto hodnotíme výrok ako pravdivý. O koalíciu sa pokúšali strany Most-Híd a SMK, avšak tá napokon nevznikla . Neúspešné rokovania sa uskutočnili aj medzi stranami PS/Spolu, SaS a Za ľudí.
|
[
"Strany PS a Spolu vytvorili koalíciu v júli 2019. Momentálne sú jedinou predvolebnou koalíciou , ktorá kandiduje do parlamentných volieb, preto hodnotíme výrok ako pravdivý. O koalíciu sa pokúšali strany Most-Híd a SMK, avšak tá napokon nevznikla . Neúspešné rokovania sa uskutočnili aj medzi stranami PS/Spolu, SaS a Za ľudí."
] |
2020-02-23 00:00:00
|
{
"text": [
"koalíciu",
"koalíciou",
"nevznikla",
"rokovania"
],
"url": [
"https://stranaspolu.sk/volebnym-lidrom-koalicie-ps-a-spolu-bude-michal-truban-miroslav-beblavy-bude-programovym-lidrom-b97/",
"https://stranaspolu.sk/volebnym-lidrom-koalicie-ps-a-spolu-bude-michal-truban-miroslav-beblavy-bude-programovym-lidrom-b97/",
"https://www.tyzden.sk/politika/59530/most-hid-nepojde-do-parlamentnych-volieb-s-smk/",
"https://dennikn.sk/1659900/rokovania-o-stvorkoalicii-za-ludi-ps-spolu-a-sas-stroskotali-kiska-chce-jedine-sestkoaliciu/"
]
}
|
2025-10-16T20:57:23.474262+00:00
|
vr15258
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15258
|
František Šebej
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej
|
... šéf labouristov Jeremy Corbyn (...) On teraz vystupuje, povedal by som, že áno, že chceme zostať (...) on sám reprezentuje úplne ľavé krídlo Labouristickej strany.
|
2016-06-12 00:00:00
|
Pravda
|
Jeremy Corbyn je od roku 2015 lídrom Labouristickej strany, patriaci m do jej radikálne ľavicového spektra. Corbyn, napriek tomu, že bol tradične označovaný za euroskeptika, v apríli 2016 poveda l , že Labouristická strana vehementne podporuje zotrvanie Veľkej Británie v rámci EÚ - a to napriek, ako sa vyjadril, potrebe reformovať Úniu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Jeremy Corbyn je od roku 2015 lídrom Labouristickej strany, patriaci m do jej radikálne ľavicového spektra. Corbyn, napriek tomu, že bol tradične označovaný za euroskeptika, v apríli 2016 poveda l , že Labouristická strana vehementne podporuje zotrvanie Veľkej Británie v rámci EÚ - a to napriek, ako sa vyjadril, potrebe reformovať Úniu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2016-06-13 00:00:00
|
{
"text": [
"Corbyn",
"Labouristickej",
"patriaci",
"označovaný",
"poveda"
],
"url": [
"http://www.wsj.com/articles/jeremy-corbyn-elected-leader-of-u-k-opposition-labour-party-1442055355",
"http://www.labour.org.uk/",
"http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/jeremy-corbyn-vows-to-form-left-wing-alliance-in-europe-to-roll-back-david-camerons-eu-a6900536.html",
"http://www.express.co.uk/news/politics/661410/Jeremy-Corbyn-What-Say-EU-Past-Eurosceptic-Views-on-European-Union",
"http://www.politico.eu/article/jeremy-corbyn-brexit-referendum-uk-should-stay-in-eu-warts-and-all/"
]
}
|
2025-10-16T19:32:50.494459+00:00
|
vr27713
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27713
|
Miroslav Lajčák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak
|
Nám Brusel neschvaľuje náš národný rozpočet, ale vlastne sme ho vlani prvýkrát posunuli, prvýkrát sme ho dali na posúdenie Európskej komisii náš národný rozpočet.
|
2014-05-04 00:00:00
|
Pravda
|
Brusel naozaj neschvaľuje národný rozpočet štátov. Členské štáty ho posielajú Európskej komisii na posúdenie. Lajčák hovorí o novej legislatíve Európskej únie, na základe tejto legislatívy, je každý členský štát eurozóny povinný predložiť svoj rozpočet Európskej komisii na pripomienkovanie. Na stránke EK je možné vidieť návrhy rozpočtov a pripomienky komisie pre všetky krajiny EÚ. Návrhy rozpočtov na rok 2014 boli štáty povinné predložiť na pripomienkovanie do 15 októbra 2013. Toto pravidlo bolo prijaté v balíku dvoch legislatívnych aktov, ktoré vstúpili do platnosti v máji 2013. EK vydá posúdenie a ak štátny rozpočet nie je v súlade s pravidlami partu stability a rastu, môže požiadať danú krajinu o prepracovanie. Cieľom novej legislatívy je snaha Európskej komisie zistiť, či je navrhovaný rozpočet v súlade s ekonomickými možnosťami daného štátu pred tým, ako sa návrh dostane do parlamentu na schválenie. Takýmto spôsobom by sa malo v budúcnosti vyhnúť vysokými štátnym deficitom a následným finančným krízam. Európska komisia má právo poslať rozpočet v prípade nezrovnalostí späť členskému štátu. Ten môže pripomienky akceptovať, no nemusí. Takýto štát však môže čeliť sankciám. Slovensko poslalo v októbri 2013 štátny rozpočet na posúdenie EK po prvýkrát. EK v spise uviedla pochvaly, ale aj obavy. Dátum zverejnenia analýzy: 05.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Brusel naozaj neschvaľuje národný rozpočet štátov. Členské štáty ho posielajú Európskej komisii na posúdenie. Lajčák hovorí o novej legislatíve Európskej únie, na základe tejto legislatívy, je každý členský štát eurozóny povinný predložiť svoj rozpočet Európskej komisii na pripomienkovanie. Na stránke EK je možné vidieť návrhy rozpočtov a pripomienky komisie pre všetky krajiny EÚ. Návrhy rozpočtov na rok 2014 boli štáty povinné predložiť na pripomienkovanie do 15 októbra 2013. Toto pravidlo bolo prijaté v balíku dvoch legislatívnych aktov, ktoré vstúpili do platnosti v máji 2013. EK vydá posúdenie a ak štátny rozpočet nie je v súlade s pravidlami partu stability a rastu, môže požiadať danú krajinu o prepracovanie. Cieľom novej legislatívy je snaha Európskej komisie zistiť, či je navrhovaný rozpočet v súlade s ekonomickými možnosťami daného štátu pred tým, ako sa návrh dostane do parlamentu na schválenie. Takýmto spôsobom by sa malo v budúcnosti vyhnúť vysokými štátnym deficitom a následným finančným krízam. Európska komisia má právo poslať rozpočet v prípade nezrovnalostí späť členskému štátu. Ten môže pripomienky akceptovať, no nemusí. Takýto štát však môže čeliť sankciám. Slovensko poslalo v októbri 2013 štátny rozpočet na posúdenie EK po prvýkrát. EK v spise uviedla pochvaly, ale aj obavy. Dátum zverejnenia analýzy: 05.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-05-05 00:00:00
|
{
"text": [
"povinný",
"stránke",
"Slovensko",
"spise"
],
"url": [
"http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-13-457_en.htm",
"http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/budgetary_plans/index_en.htm",
"http://openiazoch.zoznam.sk/cl/140109/EK-nas-pri-hodnoteni-navrhu-rozpoctu-SR-na-rok-neprekvapila",
"http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/pdf/dbp/sk_2013-11-15_co_en.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:47:18.098927+00:00
|
vr28452
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28452
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Ukrajina dlhuje miliardy dolárov Ruskej federácii za plyn.
|
2014-10-19 00:00:00
|
Pravda
|
Dlh Ukrajiny voci ruskej firme Gazprom je skutocne podla dostupných informácii rádovo v miliardách USD. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Portál TASR uviedol 26. marca 2014:
Reuters , 20. októbra 2014:
"Putin said on Friday Ukraine's debt for Russian gas supplies stood at $4.5 billion , considerably less than the $5.3 billion previously demanded by Gazprom."
|
[
"Dlh Ukrajiny voci ruskej firme Gazprom je skutocne podla dostupných informácii rádovo v miliardách USD. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Portál TASR uviedol 26. marca 2014:",
"Reuters , 20. októbra 2014:",
"\"Putin said on Friday Ukraine's debt for Russian gas supplies stood at $4.5 billion , considerably less than the $5.3 billion previously demanded by Gazprom.\""
] |
2014-10-20 00:00:00
|
{
"text": [
"TASR",
"BBC",
"RT",
"Bloomberg",
"Reuters"
],
"url": [
"http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/kriza-na-ukrajine-dodavky-plynu-do-europy-ani-financne-plany-gazpromu-nezasiahla",
"http://www.bbc.com/news/world-europe-27862849",
"http://rt.com/business/171204-ukraine-gas-debt-gazprom/",
"http://www.bloomberg.com/news/2014-08-13/gazprom-may-cut-dividends-up-to-44-on-ukrainian-debt-vtb-says.html",
"http://www.reuters.com/article/2014/10/20/us-ukraine-crisis-gas-deal-idUSKCN0I91CA20141020"
]
}
|
2025-10-16T19:44:48.179155+00:00
|
vr38081
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38081
|
Igor Matovič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
|
Včera som sa stretol na túto tému s pánom ministrom a dotýka sa nás tá kauza samozrejme, boli sme prví, ktorí sme prišli s požiadavkou, aby pán generálny riaditeľ Daňového riaditeľstva pán Mikulčík odstúpil.
|
2011-04-30 00:00:00
|
Nepravda
|
Správa TASR z dňa 15. apríla uvádza Matovičove vyjadrenie : "Verím, že si M. Mikulčík vstúpi do svedomia a odstúpi z funkcie." Avšak v ten istý deň premiérka vo svojom vyhlásení uviedla , že vo štvrtok (14. apríla 2011, pozn.) vyzvala " generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva SR, aby prijal politickú zodpovednosť, a získal tak priestor na očistenie vlastného mena a okolností uzavretia zmluvy o prenájme budovy v Košiciach ." Zmenila tak svoj postoj oproti 13.aprílu, súčasťou riešenia situácie okolo daňového úradu v Košiciach odstúpenie Mikulčíka ešte nebolo. Premiérka tak vyzvala Mikulčíka ku odstúpeniu o deň skôr ako Matovič.
|
[
"Správa TASR z dňa 15. apríla uvádza Matovičove vyjadrenie : \"Verím, že si M. Mikulčík vstúpi do svedomia a odstúpi z funkcie.\" Avšak v ten istý deň premiérka vo svojom vyhlásení uviedla , že vo štvrtok (14. apríla 2011, pozn.) vyzvala \" generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva SR, aby prijal politickú zodpovednosť, a získal tak priestor na očistenie vlastného mena a okolností uzavretia zmluvy o prenájme budovy v Košiciach .\" Zmenila tak svoj postoj oproti 13.aprílu, súčasťou riešenia situácie okolo daňového úradu v Košiciach odstúpenie Mikulčíka ešte nebolo. Premiérka tak vyzvala Mikulčíka ku odstúpeniu o deň skôr ako Matovič."
] |
2011-05-01 00:00:00
|
{
"text": [
"vyjadrenie",
"uviedla"
],
"url": [
"http://www.finance.sk/spravy/finance/53856--verim-ze-si-m-mikulcik-vstupi-do-svedomia-a-odstupi-z-funkcie/",
"http://www.vlada.gov.sk/25079/vyhlasenie-predsednicky-vlady-sr-ivety-radicovej.php"
]
}
|
2025-10-16T20:15:18.646928+00:00
|
vr27683
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27683
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Grécko skrachovalo päť krát za posledných 180 rokov.
|
2014-04-28 00:00:00
|
Pravda
|
Richard Sulík už v minulosti podobný argument použil v debate Na telo 21. mája 2012. Vtedy však uvádzal pät gréckych krachov za 200 rokov. Prvé štyri krachy boli ešte v 19. storocí (1826, 1843, 1860, 1894), piaty bol v roku 1936. Išlo teda o pät krachov za posledných 188 rokov. Odchýlku ôsmych rokov v tomto prípade považujeme za tolerovatelnú. Podla clánku Forbes “Grécko nebolo schopné splnit svoje záväzky a splatit záväzky zo zahranicných dlhopisov najmenej pät krát v modernej ére svojho fungovania (1826, 1843, 1860, 1894 and 1932).” Po odpocítaní 180 rokov od súcasného roku 2014 sa dostávame na rok 1834, ktorého interval pokrýva iba 4 krachy. R. Sulík uvádza interval 180 rokov nepresne. Nemecký týždenník Spiegel vo svojom clánku An Inside View of the IMF's Massive Global Influence odvolávajúc sa na Kennetha Rogoffa, bývalého hlavného ekonóma MMF, ktorý hovorí, že Grécko za posledných 200 rokov vyhlásilo platobnú neschopnost celkovo pätkrát. " Greece has been bankrupt five times in 200 years ". Rovnako tento údaj môžeme nájst aj v ocenovanom bestselleri Kennetha Rogoffa This Time Is Different: Eight Centuries of Financial Folly. Na strane 99 je uvedený sumár poctu vyhlásených platobných neschopností Európskych krajín. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Richard Sulík už v minulosti podobný argument použil v debate Na telo 21. mája 2012. Vtedy však uvádzal pät gréckych krachov za 200 rokov. Prvé štyri krachy boli ešte v 19. storocí (1826, 1843, 1860, 1894), piaty bol v roku 1936. Išlo teda o pät krachov za posledných 188 rokov. Odchýlku ôsmych rokov v tomto prípade považujeme za tolerovatelnú. Podla clánku Forbes “Grécko nebolo schopné splnit svoje záväzky a splatit záväzky zo zahranicných dlhopisov najmenej pät krát v modernej ére svojho fungovania (1826, 1843, 1860, 1894 and 1932).” Po odpocítaní 180 rokov od súcasného roku 2014 sa dostávame na rok 1834, ktorého interval pokrýva iba 4 krachy. R. Sulík uvádza interval 180 rokov nepresne. Nemecký týždenník Spiegel vo svojom clánku An Inside View of the IMF's Massive Global Influence odvolávajúc sa na Kennetha Rogoffa, bývalého hlavného ekonóma MMF, ktorý hovorí, že Grécko za posledných 200 rokov vyhlásilo platobnú neschopnost celkovo pätkrát. \" Greece has been bankrupt five times in 200 years \". Rovnako tento údaj môžeme nájst aj v ocenovanom bestselleri Kennetha Rogoffa This Time Is Different: Eight Centuries of Financial Folly. Na strane 99 je uvedený sumár poctu vyhlásených platobných neschopností Európskych krajín. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-04-28 00:00:00
|
{
"text": [
"Na telo",
"clánku",
"Spiegel",
"bestselleri"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/290/?ph=1&politik=26",
"http://www.forbes.com/sites/investor/2011/09/28/debt-defaults-have-greek-history/",
"http://www.spiegel.de/international/world/money-is-power-an-inside-view-of-the-imf-s-massive-global-influence-a-721158-7.html",
"http://books.google.sk/books?id=ak5fLB24ircC&printsec=frontcover&hl=sk#v=snippet&q=Greece%20&f=false"
]
}
|
2025-10-16T19:47:27.445969+00:00
|
vr38407
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38407
|
Dušan Čaplovič
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic
|
...čiže je tu Ústava Maďarskej reformovanej cirkvi, ktorá zakotvuje zjednotenie na základe maďarskej etnicity...
|
2011-05-28 00:00:00
|
Pravda
|
SITA Synoda Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku schválila pripojenie cirkvi k Maďarskej reformovanej cirkvi. Tá vznikla v roku 2009 ako cirkev, ktorá zjednocuje všetkých reformovaných Maďarov v krajinách bývalého Uhorska (Karpatskej kotline). Ide o cirkev, ktorá je definovaná na etnickom základe a odvoláva sa na jednotu z 19. storočia. pravda.sk "Kresťanská cirkev sa nedá budovať na etnických základoch. Tá ústava však uvádza, že zjednocuje maďarských veriacich na národnostnom princípe . (...)" povedal Pravde Marián Hamari, zástupca biskupa za slovenskú časť Reformovanej kresťanskej cirkvi.
|
[
"SITA Synoda Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku schválila pripojenie cirkvi k Maďarskej reformovanej cirkvi. Tá vznikla v roku 2009 ako cirkev, ktorá zjednocuje všetkých reformovaných Maďarov v krajinách bývalého Uhorska (Karpatskej kotline). Ide o cirkev, ktorá je definovaná na etnickom základe a odvoláva sa na jednotu z 19. storočia. pravda.sk \"Kresťanská cirkev sa nedá budovať na etnických základoch. Tá ústava však uvádza, že zjednocuje maďarských veriacich na národnostnom princípe . (...)\" povedal Pravde Marián Hamari, zástupca biskupa za slovenskú časť Reformovanej kresťanskej cirkvi."
] |
2011-05-29 00:00:00
|
{
"text": [
"SITA",
"pravda.sk"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/5894112/synoda-reformovanej-cirkvi-schvalila-pripojenie-k-madarskej.html",
"http://spravy.pravda.sk/orban-rozdelil-slovensku-cirkev-dor-/sk_domace.asp?c=A110516_231816_sk_domace_p58"
]
}
|
2025-10-16T20:14:02.217844+00:00
|
vr17504
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17504
|
Boris Kollár
|
SME RODINA
|
https://demagog.sk/politik/boris-kollar
|
...Jánko Kuciak robil pre veľkú spoločnosť, ktorá má nadnárodný charakter a má svoje pobočky po celom svete, takže to, že sa to rozhorelo do celého sveta, je dosť pochopiteľné, lebo som videl napríklad aj veľké transparenty na obrovskej budove v Nemecku, na #AllForJan, (...).
|
2018-03-18 00:00:00
|
Pravda
|
Spravodajský portál Aktuality.sk, pre ktorý zavraždený novinár Ján Kuciak písal, patrí do online portfólia spoločnosti Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., ktorá je najväčším vydavateľským domom na Slovensku. Od roku 2010 Ringier Axel Springer Slovakia patrí do mediálnej skupiny Ringier Axel Springer Media AG, ktorá je okrem Slovenska aktívna aj v Poľsku, Srbsku a Maďarsku. Správy o vražde publikovali svetové médiá, niektoré sa naďalej venujú aj správam o vyšetrení a o zistených prepojeniach. Keďže vražda novinára je v v európskych krajinách mimoriadna záležitosť, tento smutný prípad sám o sebe vzbudil pozornosť, čoho je dôkazom aj návšteva delegácie Európskeho parlament u. Hashtag #AllforJan sa stal virálnym a slúži aj na vyjadrenie súcitu, spolupatričnosti. Tento nápis bol vyvesený aj na budove spoločnosti Ringier Axel Springer v Berlíne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Spravodajský portál Aktuality.sk, pre ktorý zavraždený novinár Ján Kuciak písal, patrí do online portfólia spoločnosti Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., ktorá je najväčším vydavateľským domom na Slovensku. Od roku 2010 Ringier Axel Springer Slovakia patrí do mediálnej skupiny Ringier Axel Springer Media AG, ktorá je okrem Slovenska aktívna aj v Poľsku, Srbsku a Maďarsku. Správy o vražde publikovali svetové médiá, niektoré sa naďalej venujú aj správam o vyšetrení a o zistených prepojeniach. Keďže vražda novinára je v v európskych krajinách mimoriadna záležitosť, tento smutný prípad sám o sebe vzbudil pozornosť, čoho je dôkazom aj návšteva delegácie Európskeho parlament u. Hashtag #AllforJan sa stal virálnym a slúži aj na vyjadrenie súcitu, spolupatričnosti. Tento nápis bol vyvesený aj na budove spoločnosti Ringier Axel Springer v Berlíne. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2018-03-19 00:00:00
|
{
"text": [
"patrí",
"skupiny",
"Európskeho parlament",
"odsúdili",
"pozornosť",
"diskusie"
],
"url": [
"http://www.ringieraxelspringer.sk/o-firme",
"http://www.ringieraxelspringer.sk/o-firme",
"https://a-static.projektn.sk/2018/03/Ad-hoc-delegation-to-Slovakia_report_20180313.pdf",
"https://svet.sme.sk/c/20772134/strach-a-odsudenie-zahranicne-media-pisu-o-kuciakovej-vrazde.html",
"https://www.etrend.sk/ekonomika/vrazda-kuciaka-poburila-svetove-media-aj-spicky-eu.html",
"https://euractiv.sk/section/spravodlivost-a-vnutro/news/slovenski-europoslanci-chcu-aby-sa-kuciakovou-vrazdou-zaoberal-europsky-parlament/"
]
}
|
2025-10-16T19:26:02.860016+00:00
|
vr28054
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28054
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Železnica sama tvrdí, že zníženie cien alebo odpustenie cien môže mať aj pozitívny efekt, pretože sa môže zvýšiť obsadenosť vlakov a ďalšie pozitívne efekty s tým spojené.
|
2014-06-29 00:00:00
|
Nepravda
|
Nepodarilo sa nájsť tvrdenie železníc, ktoré by hovorilo, že zníženie cestovného alebo odpustenie cien môže mať aj pozitívne efekty, pričom jedným z týchto efektov by malo byť aj zvýšenie obsadenosti vlakov. Vzhľadom na to, že Fico legitimizuje návrh odpustenia cestovného pre žiakov a dôchodcov a zníženia cestovného pre ľudí dochádzajúcich za prácou, neexistujúcim vyjadrením železníc SR, výrok hodnotíme ako nepravdivý.
|
[
"Nepodarilo sa nájsť tvrdenie železníc, ktoré by hovorilo, že zníženie cestovného alebo odpustenie cien môže mať aj pozitívne efekty, pričom jedným z týchto efektov by malo byť aj zvýšenie obsadenosti vlakov. Vzhľadom na to, že Fico legitimizuje návrh odpustenia cestovného pre žiakov a dôchodcov a zníženia cestovného pre ľudí dochádzajúcich za prácou, neexistujúcim vyjadrením železníc SR, výrok hodnotíme ako nepravdivý."
] |
2014-06-30 00:00:00
|
{
"text": [
"SME",
"analýz",
"výročnej správe",
"navrhuje"
],
"url": [
"http://ekonomika.sme.sk/c/7260059/regiojet-a-statny-dopravca-budu-vozit-studentov-vlakmi-zadarmo.html",
"http://www.zeleznicne.info/view.php?cisloclanku=2011010006",
"http://www.slovakrail.sk/fileadmin/Dokumenty2/2013_pdf/vs_zssk_2012.pdf",
"http://ekonomika.sme.sk/c/7260059/regiojet-a-statny-dopravca-budu-vozit-studentov-vlakmi-zadarmo.html"
]
}
|
2025-10-16T20:51:39.605401+00:00
|
vr33607
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33607
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
Neústavný orgán (koaličná rada, pozn.), ktorý hovorí o tom ako parlament má hlasovať a aké zákony sa schvália.
|
2013-04-14 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že v Ústave SR nie je zmienka o Koaličnej rade. Medzi úlohy Koaličnej rady patrí záväzok, že koaličné strany urobia všetko pre to, aby návrhy vlády, vrátane vládnych stanovísk k poslaneckým návrhom zákonov získali podporu koaličných poslancov NR SR. Koaliční partneri predložia na rokovanie príslušného orgánu len to na čom sa predtým dohodnú. Taktiež majú koaliční partneri odporučiť svojim poslancom rozhodnúť v prípade výhrad, zmien a doplnkov k zákonom až po stanovisku koaličnej rady. Výrok R. Kaliňára hodnotíme ako pravdivý. Dohoda o Koaličnej rady počas vlády I. Radičovej hovorí: "(1) Účelom koaličnej spolupráce je koordinácia činnosti koaličných partnerov tak, aby bolo možné splniť program vlády. Koalícia v plnom rozsahu rešpektuje ústavné postavenie a pôsobnosti ústavných orgánov a ústavných činiteľov. (3.) Všetky zásadné rozhodnutia a uznesenia vo vláde SR, v NR SR a v koaličnej rade budú prijímané po vzájomnej dohode všetkých koaličných partnerov. Pokiaľ nedôjde k dohode, ani jeden z partnerov nepredloží spornú vec na rokovanie príslušného orgánu, kým nezaujme k veci stanovisko koaličná rada. Ak na schôdzi vlády vyjadrí člen vlády nesúhlas svojej strany, predseda vlády stiahne sporný bod z programu schôdze. Do programu takýto bod zaradí až po tom, ako ho prerokuje Koaličná rada. (4.) Pri schvaľovaní programov schôdzí NR SR a pri prijímaní vládou a poslancami predložených legislatívnych predlôh sa subjekty zaväzujú, že urobia všetko pre to, aby návrhy vlády, vrátane vládnych stanovísk k poslaneckým návrhom zákonov získali podporu koaličných poslancov NR SR. (6.) Ak niektorý z koaličných partnerov vznesie výhrady voči návrhu zákona, prípadne voči zmenám a doplnkom zákona, pred, alebo počas rokovania NR SR, koaliční partneri odporučia svojim poslancom rozhodnúť až po stanovisku koaličnej rady. Iný postup môžu dohodnúť predsedovia poslaneckých klubov koaličných partnerov v osobitne zreteľa hodných prípadoch." Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Je pravdou, že v Ústave SR nie je zmienka o Koaličnej rade. Medzi úlohy Koaličnej rady patrí záväzok, že koaličné strany urobia všetko pre to, aby návrhy vlády, vrátane vládnych stanovísk k poslaneckým návrhom zákonov získali podporu koaličných poslancov NR SR. Koaliční partneri predložia na rokovanie príslušného orgánu len to na čom sa predtým dohodnú. Taktiež majú koaliční partneri odporučiť svojim poslancom rozhodnúť v prípade výhrad, zmien a doplnkov k zákonom až po stanovisku koaličnej rady. Výrok R. Kaliňára hodnotíme ako pravdivý. Dohoda o Koaličnej rady počas vlády I. Radičovej hovorí: \"(1) Účelom koaličnej spolupráce je koordinácia činnosti koaličných partnerov tak, aby bolo možné splniť program vlády. Koalícia v plnom rozsahu rešpektuje ústavné postavenie a pôsobnosti ústavných orgánov a ústavných činiteľov. (3.) Všetky zásadné rozhodnutia a uznesenia vo vláde SR, v NR SR a v koaličnej rade budú prijímané po vzájomnej dohode všetkých koaličných partnerov. Pokiaľ nedôjde k dohode, ani jeden z partnerov nepredloží spornú vec na rokovanie príslušného orgánu, kým nezaujme k veci stanovisko koaličná rada. Ak na schôdzi vlády vyjadrí člen vlády nesúhlas svojej strany, predseda vlády stiahne sporný bod z programu schôdze. Do programu takýto bod zaradí až po tom, ako ho prerokuje Koaličná rada. (4.) Pri schvaľovaní programov schôdzí NR SR a pri prijímaní vládou a poslancami predložených legislatívnych predlôh sa subjekty zaväzujú, že urobia všetko pre to, aby návrhy vlády, vrátane vládnych stanovísk k poslaneckým návrhom zákonov získali podporu koaličných poslancov NR SR. (6.) Ak niektorý z koaličných partnerov vznesie výhrady voči návrhu zákona, prípadne voči zmenám a doplnkom zákona, pred, alebo počas rokovania NR SR, koaliční partneri odporučia svojim poslancom rozhodnúť až po stanovisku koaličnej rady. Iný postup môžu dohodnúť predsedovia poslaneckých klubov koaličných partnerov v osobitne zreteľa hodných prípadoch.\" Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-04-16 00:00:00
|
{
"text": [
"Ústave SR",
"Koaličnej rady"
],
"url": [
"http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/",
"https://docs.google.com/file/d/0ByhB0UcnNmX_M2U4ZTczMjMtZjExNC00OGY4LTkwNTktZThlZDU1ZGU4ZTdh/edit?authkey=COSdzoYC&pli=1&hl=sk"
]
}
|
2025-10-16T19:58:24.197686+00:00
|
vr15695
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15695
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Haider napríklad hovoril, že príslušníci SS sú úctihodní ľudia…
|
2017-01-24 00:00:00
|
Pravda
|
Jorg Haider bol rakúskym politikom, lídrom radikálnej pravice - Slobodná strana Rakúska (FPÖ-Freiheitliche Partei Österreichs) (1986 - 2000) a guvernérom Korutánska. Bol známy svojimi kontroverznými výrokmi na adresu Židov, holokaustu a Hitlerovej politiky. V 90tych rokoch skutočne označil príslušníkov SS za úctyhodných ľudí. Výrok Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Jorg Haider bol rakúskym politikom, lídrom radikálnej pravice - Slobodná strana Rakúska (FPÖ-Freiheitliche Partei Österreichs) (1986 - 2000) a guvernérom Korutánska. Bol známy svojimi kontroverznými výrokmi na adresu Židov, holokaustu a Hitlerovej politiky. V 90tych rokoch skutočne označil príslušníkov SS za úctyhodných ľudí. Výrok Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivý."
] |
2017-01-25 00:00:00
|
{
"text": [
"Central European Review",
"Economist",
"používanie",
"FPÖ",
"pobúrila",
"oponoval",
"vstup",
"netajil",
"Zomrel"
],
"url": [
"http://www.ce-review.org/00/4/perrault4.html",
"http://www.economist.com/node/12415006",
"http://www.ce-review.org/00/4/perrault4.html",
"http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/464024.stm#box",
"https://www.europeaninstitute.org/index.php/18-european-affairs/spring-2000/762-sanctions-against-austria-pose-troubling-questions-for-the-eu",
"http://www.economist.com/node/12415006",
"https://www.theguardian.com/world/1999/oct/14/austria.ianblack",
"http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/464260.stm",
"http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7664846.stm"
]
}
|
2025-10-16T20:29:15.915887+00:00
|
vr37592
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37592
|
Pavol Paška
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/pavol-paska
|
Päťnásť členských krajín Európskej únie tak isto klesli ceny.
|
2011-03-06 00:00:00
|
Pravda
|
Štrnástim krajinám klesli medzimesačne (dec-jan) ceny. Island bol 15. krajinou, nie je ale v EÚ. Podstata Paškovho výroku zostáva však platná. Kým na Slovensku ceny rástli, v iných krajinách klesli.
|
[
"Štrnástim krajinám klesli medzimesačne (dec-jan) ceny. Island bol 15. krajinou, nie je ale v EÚ. Podstata Paškovho výroku zostáva však platná. Kým na Slovensku ceny rástli, v iných krajinách klesli."
] |
2011-03-07 00:00:00
|
{
"text": [
"medzimesačne"
],
"url": [
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-2802211-AP/EN/2-2802211-AP-EN.PDF"
]
}
|
2025-10-16T20:17:24.017857+00:00
|
vr30155
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30155
|
Peter Pellegrini
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini
|
...lebo aj také prijíma niekedy Únia rozhodnutia, že aké zakrivenia majú mať banány.
|
2015-10-18 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Nariadenie č. 2257/94 z roku 1994 o štandardnej kvalite banánov špecifikuje minimálne požiadavky na to, aby mohli byť banány predajné v krajinách Európskej Únie. Táto smernica sa však zameriava na to, aby banány nemali príliš defektný tvar a zákazník mal tak zaručené, že kupuje kvalitné potraviny. Zároveň, toto nariadenie bolo stiahnuté v roku 2008. Výrok teda hodnotíme ako zavádzajúci.
Nariadením, ktoré sa skutočne zaoberalo konkrétnym tvarom pestovanej zeleniny, bola " smernica 1677/88, ktorá požadovala, aby uhorky prvej a "extra" triedy mali maximálne povolené zakrivenie 10 mm na 10cm dĺžky, pričom uhorky druhej triedy mohli byť zakrivené až dvakrát toľko. "
Avšak i táto smernica bola pozmenená v roku 2008. keď " tieto obmedzenia a s nimi približne 100 strán pravidiel a regulácií bolo odstránených. "
I k tomuto tzv. " euromýtu " sa viaže možné vysvetlenie: " Európsky činitelia ohlásili v roku 1992 iniciatívu, aby bol vytvorený jednotný trh - s jednotnými štandardmi - medzi ich ( v tej dobe, pozn. ) 15 členskými štátmi. Nejaký "chytrák" sa na to opýtal: "A čo to bude znamenať pre zakrivenie banánov?" spomína jeden z EÚ činiteľov. Táto otázka danej iniciatíve prischla a zrodil sa z nej Euromýtus. "
Ako mýtus otázku zakrivenia banánov označuje aj Európska komisia, pričom poukazuje na to, že prvý krát sa ako príklad vnucovania arbitrárnych pravidiel zo strany Brusselu vyskytol už v roku 1994 . Druhý krát sa tento mýtus objavil v roku 1998 .
|
[
"Nariadenie č. 2257/94 z roku 1994 o štandardnej kvalite banánov špecifikuje minimálne požiadavky na to, aby mohli byť banány predajné v krajinách Európskej Únie. Táto smernica sa však zameriava na to, aby banány nemali príliš defektný tvar a zákazník mal tak zaručené, že kupuje kvalitné potraviny. Zároveň, toto nariadenie bolo stiahnuté v roku 2008. Výrok teda hodnotíme ako zavádzajúci.",
"Nariadením, ktoré sa skutočne zaoberalo konkrétnym tvarom pestovanej zeleniny, bola \" smernica 1677/88, ktorá požadovala, aby uhorky prvej a \"extra\" triedy mali maximálne povolené zakrivenie 10 mm na 10cm dĺžky, pričom uhorky druhej triedy mohli byť zakrivené až dvakrát toľko. \"",
"Avšak i táto smernica bola pozmenená v roku 2008. keď \" tieto obmedzenia a s nimi približne 100 strán pravidiel a regulácií bolo odstránených. \"",
"I k tomuto tzv. \" euromýtu \" sa viaže možné vysvetlenie: \" Európsky činitelia ohlásili v roku 1992 iniciatívu, aby bol vytvorený jednotný trh - s jednotnými štandardmi - medzi ich ( v tej dobe, pozn. ) 15 členskými štátmi. Nejaký \"chytrák\" sa na to opýtal: \"A čo to bude znamenať pre zakrivenie banánov?\" spomína jeden z EÚ činiteľov. Táto otázka danej iniciatíve prischla a zrodil sa z nej Euromýtus. \"",
"Ako mýtus otázku zakrivenia banánov označuje aj Európska komisia, pričom poukazuje na to, že prvý krát sa ako príklad vnucovania arbitrárnych pravidiel zo strany Brusselu vyskytol už v roku 1994 . Druhý krát sa tento mýtus objavil v roku 1998 ."
] |
2015-10-19 00:00:00
|
{
"text": [
"Smernica 2257/94",
"The Economist",
"tvarom",
"pozmenená",
"euromýtu",
"1994",
"1998"
],
"url": [
"http://www.nytimes.com/2008/11/12/world/europe/12iht-food.4.17771299.html",
"http://www.economist.com/blogs/certainideasofeurope/2007/08/straight_bananas_and_teabag_co",
"http://www.nytimes.com/2008/11/12/world/europe/12iht-food.4.17771299.html",
"http://www.nytimes.com/2008/11/12/world/europe/12iht-food.4.17771299.html",
"http://edition.cnn.com/2004/WORLD/europe/06/08/eu.facts.myths/index.html",
"http://blogs.ec.europa.eu/ECintheUK/bananas-and-brussels/",
"http://blogs.ec.europa.eu/ECintheUK/curved-bananas/"
]
}
|
2025-10-16T19:38:42.811932+00:00
|
vr13877
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr13877
|
Andrej Danko
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/andrej-danko
|
Západné štáty hovoria často, že ich program multikulturalizmu zlyhal.
|
2015-11-15 00:00:00
|
Pravda
|
Nemožno povedať, že by o zlyhaní multikulturalizmu predstavitela krajin západnej Európy hovorili často. Je však pravdou, že v posledných piatich rokoch skutočne bola táto téma skutočne niekoľkokrát predmetom vyhlásení rôznych vládnych predstaviteľov, ako napríklad Angela Merkel (Nemecko), David Cameron (Veľká Británia), Nicolas Sarkozy (Francúzsko). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Webový portál denníka Hospodárske noviny HNonline.sk informuje v článku zo 17. októbra 2010 (TASR), že nemecká kancelárka A. Merkel sa vyjadrila, že multikulturalizmus v Nemecku zlyhal. Merkelová v článku hovorí: " Táto snaha o multikultúrnosť zlyhala, úplne zlyhala, " Kancelárka zdôraznila, že imigranti prichádzajúci na územie Nemecka musia pri etablovaní sa do spoločnosti nevyhnutne dodržiavať platné nemecké zákony, plniť si svoje občianske povinnosti a taktiež sa od nich vyžaduje to, aby sa naučili nemecký jazyk. Internetový portál EurAcitv v článku zo 7. februára 2011 píše, že britský premiér David Cameron si myslí, že multikulturalizmus zlyhal. Cameron vyhlásil: „ Doktrínu štátneho multikulturalizmu“ má nahradiť pocit „zdieľanej národnej identity “ Premiér Veľkej Británie taktiež dodal, že koreňom islamistického extrémizmu je rastúca segregácia a separatizmus, pričom tento nárast zdôvodňuje zlyhaním politiky multikulturalizmu. „ Pod doktrínou štátneho multikulturalizmu sme povzbudzovali rôzne kultúry, aby žili vedľa seba oddelené životy, ďaleko od seba a mainstreamu. Zlyhali sme v ponúknutí vízie spoločnosti, ku ktorej cítia, že chcú patriť. Dokonca sme tolerovali tieto segregované komunity, aby sa správali v rozpore s našimi hodnotami. “ Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy taktiež kritizoval európsky multikulturalizmus. Ako uvádza portál CBN z 11. februára 2011, Sarkozy tvrdí, že multikulturalizmus bol zlyhaním, a takýto koncept len podporuje extrémizmus. Sarkozy v rozhovore pre národnú televíziu, z ktorej čerpá tento článok povedal: " Starali sme sa príliš len o identitu osôb, ktoré k nám prichádzali, ale nie dostatočne o identitu krajiny, ktorá imigrantov prijíma. " Sarkozy dodáva: " Ak prídeš do Francúzska, akceptuješ, že sa začleníš do jednotnej komunity, ktorá sa nazýva národnou komunitou. Ak sa nedokážeš s týmto stotožniť, vo Francúzsku jednoducho nie si vítaný/á. " Dátum zverejnenia analýzy: 16.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Nemožno povedať, že by o zlyhaní multikulturalizmu predstavitela krajin západnej Európy hovorili často. Je však pravdou, že v posledných piatich rokoch skutočne bola táto téma skutočne niekoľkokrát predmetom vyhlásení rôznych vládnych predstaviteľov, ako napríklad Angela Merkel (Nemecko), David Cameron (Veľká Británia), Nicolas Sarkozy (Francúzsko). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Webový portál denníka Hospodárske noviny HNonline.sk informuje v článku zo 17. októbra 2010 (TASR), že nemecká kancelárka A. Merkel sa vyjadrila, že multikulturalizmus v Nemecku zlyhal. Merkelová v článku hovorí: \" Táto snaha o multikultúrnosť zlyhala, úplne zlyhala, \" Kancelárka zdôraznila, že imigranti prichádzajúci na územie Nemecka musia pri etablovaní sa do spoločnosti nevyhnutne dodržiavať platné nemecké zákony, plniť si svoje občianske povinnosti a taktiež sa od nich vyžaduje to, aby sa naučili nemecký jazyk. Internetový portál EurAcitv v článku zo 7. februára 2011 píše, že britský premiér David Cameron si myslí, že multikulturalizmus zlyhal. Cameron vyhlásil: „ Doktrínu štátneho multikulturalizmu“ má nahradiť pocit „zdieľanej národnej identity “ Premiér Veľkej Británie taktiež dodal, že koreňom islamistického extrémizmu je rastúca segregácia a separatizmus, pričom tento nárast zdôvodňuje zlyhaním politiky multikulturalizmu. „ Pod doktrínou štátneho multikulturalizmu sme povzbudzovali rôzne kultúry, aby žili vedľa seba oddelené životy, ďaleko od seba a mainstreamu. Zlyhali sme v ponúknutí vízie spoločnosti, ku ktorej cítia, že chcú patriť. Dokonca sme tolerovali tieto segregované komunity, aby sa správali v rozpore s našimi hodnotami. “ Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy taktiež kritizoval európsky multikulturalizmus. Ako uvádza portál CBN z 11. februára 2011, Sarkozy tvrdí, že multikulturalizmus bol zlyhaním, a takýto koncept len podporuje extrémizmus. Sarkozy v rozhovore pre národnú televíziu, z ktorej čerpá tento článok povedal: \" Starali sme sa príliš len o identitu osôb, ktoré k nám prichádzali, ale nie dostatočne o identitu krajiny, ktorá imigrantov prijíma. \" Sarkozy dodáva: \" Ak prídeš do Francúzska, akceptuješ, že sa začleníš do jednotnej komunity, ktorá sa nazýva národnou komunitou. Ak sa nedokážeš s týmto stotožniť, vo Francúzsku jednoducho nie si vítaný/á. \" Dátum zverejnenia analýzy: 16.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-11-16 00:00:00
|
{
"text": [
"HNonline.sk",
"EurAcitv",
"CBN"
],
"url": [
"http://hn.hnonline.sk/svet-120/merkelova-multikulturalizmus-v-nemecku-stroskotal-410519",
"http://www.euractiv.sk/obrana-a-bezpecnost/clanok/aj-cameron-si-mysli-ze-multikulturalizmus-zlyhal-016615",
"http://www.cbn.com/cbnnews/world/2011/February/Frances-Sarkozy-Multiculturalism-Has-Failed/"
]
}
|
2025-10-16T19:38:06.469288+00:00
|
vr33277
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33277
|
Zsolt Simon
| null |
https://demagog.sk/politik/zsolt-simon
|
Európska únia prijala v roku 2010, koncom roku 2010 legislatívu o označovaní výrobkov, kde sa zavádzalo takzvané Made in EU. V tom čase teda moji predchodcovia za prvej Ficovej vlády boli za to, že nám stačí označovanie Made in EU. Slovenská republika po výmene vlády chcela zachovať označovanie "krajina pôvodu". Táto možnosť je vytvorená ako alternatívna možnosť, ale je možné sa skryť pod označenie výrobok Európskej únie.
|
2013-03-03 00:00:00
|
Nepravda
|
Európska únia schválila koncom roka 2010 - 21.októbra 2010 - smernicu o označovaní pôvodu výrobkov u tých výrobkov, ktoré pochádzajú z nečlenským krajín EU. Výnimkami sú krajiny pôvodu Turecko, Island, Nórsko a Lichtenštajnsko. Táto smernica zaväzuje aj výrobcov z krajín EU označovať krajinu pôvodu, avšak nikde sa explicitne neuvádza, že povinnosťou výrobcov, ktorí pochádzajú z EU je označovanie krajiny pôvodu Made in EU. V posledných rokoch prebiehali viaceré diskusie , ktoré mali riešiť túto otázku ale z dostupných materiáloch nevyplýva jasne, aby v určitom období bola značka pôvodu "Made in EU" jediným povinným označením výrobku.
|
[
"Európska únia schválila koncom roka 2010 - 21.októbra 2010 - smernicu o označovaní pôvodu výrobkov u tých výrobkov, ktoré pochádzajú z nečlenským krajín EU. Výnimkami sú krajiny pôvodu Turecko, Island, Nórsko a Lichtenštajnsko. Táto smernica zaväzuje aj výrobcov z krajín EU označovať krajinu pôvodu, avšak nikde sa explicitne neuvádza, že povinnosťou výrobcov, ktorí pochádzajú z EU je označovanie krajiny pôvodu Made in EU. V posledných rokoch prebiehali viaceré diskusie , ktoré mali riešiť túto otázku ale z dostupných materiáloch nevyplýva jasne, aby v určitom období bola značka pôvodu \"Made in EU\" jediným povinným označením výrobku."
] |
2013-03-04 00:00:00
|
{
"text": [
"dostupných materiáloch nevyplýva"
],
"url": [
"http://www.euroinfo.gov.sk/nove-pravidla-oznacovania-potravin-v-eu-a-sr/?pg=2"
]
}
|
2025-10-16T20:33:19.981992+00:00
|
49912
| 49,912
|
https://demagog.sk/vyrok/49912
|
Tomáš Valášek
|
PS
|
https://demagog.sk/politik/tomas-valasek
|
Vrátim sa do toho 23. februára 2022, to bol že, deň pred inváziou, kedy sa začala invázia Ruskej federácie proti Ukrajine, kedy nás uisťoval vtedajší člen zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, dnešný minister zahraničných vecí v prítomnosti pána ruského veľvyslanca, že žiadna invázia nebude.
|
2025-02-23 00:00:00
|
Nepravda
|
Na zasadnutí zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky bol dňa 23. februára 2022 prítomný ruský veľvyslanec na Slovensku Igor Bratčikov aj terajší minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Prítomní rokovali o návrhu uznesenia, ktoré predložil poslanec Valášek. Uznesenie nebolo schválené , keďže výbor nebol uznášaniaschopný po odchode opozičných poslancov vrátane Juraja Blanára. Poslanci reagovali aj na prejav ruské veľvyslanca, ktorý obhajoval rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina uznať nezávislosť separatistických území Donecka a Luhanska 21. februára 2022. Súčasný minister zahraničných vecí Juraj Blanár, ktorý bol v tom čase opozičným poslancom strany Smer, sa počas verejnej časti zasadnutia nevyjadroval ku možnej vojenskej invázii ruskej armády na Ukrajinu, ako to tvrdí poslanec Valášek, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.
V úvodnej časti zasadnutia mal slovo ruský veľvyslanec Igor Bratčikov, ktorý vysvetľoval ruskú pozíciu ohľadom separatistických území Donecka a Luhanska nachádzajúcich sa na ukrajinskom Donbase. Separatisti na východe Ukrajiny podporovaní Ruskom vyhlásili nezávislosť Luhanskej a Doneckej republiky v máji 2014. Moskva ich od roku 2014 aktívne podporovala materiálne aj personálne . 21. februára 2022 Putin vo svojom prejave oznámil , že Rusko oficiálne uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. V súvislosti s touto politickou zmenou navrhol poslanec Valášek hlasovanie o uznesení, ktoré sa vzťahovalo ku požiadavkám Ruska z decembra 2021.
Rusko v decembri 2021 vznieslo voči NATO požiadavky nerozširovať alianciu NATO a nerozmiestňovať zbrane a vojakov v krajinách východného krídla NATO. Zmluva Ruska s NATO a USA s týmito požiadavkami nebola realizovaná. Ruský prezident Vladimir Putin požiadavky Ruskej federácie zopakoval vo svojom prejave z 21. februára 2022, v ktorom uviedol, že si nepraje rozšírenie NATO o Ukrajinu a oznámil , že Rusko uznalo nezávislosť separatistických území Donecka a Luhanska na ukrajinskom Donbase.
V súvislosti s ruským návrhom zmluvy a Putinovým prejavom predložil poslanec Valášek na výbore pre zahraničné veci návrh uznesenie, v ktorom konštatoval právo Slovenskej republiky a ďalších členov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) slobodne si vybrať svojich spojencov podľa článku 8. Charty OBSE (. pdf , s.3).
Súčasný minister zahraničných vecí, vtedajší opozičný poslanec za stranu Smer, Juraj Blanár sa ruského veľvyslanca opýtal na konkrétne krajiny, ktoré stiahli svoje kapacity z monitorovacej misie OBSE na Donbase. Kritizoval Valáškov návrh uznesenia a povedal, že ide o „evidentné amatérske aj účelové zostavenie tohto uznesenia” ( video , 00:51:29-00:51:39). Podľa Blanára Valášek uznesením „prilieva olej do ohňa” ( video , 00:55:20-00:55:28). Blanár odsúdil kroky Ruska smerom k separatistickým oblastiam Doneck a Luhansk z pohľadu medzinárodného práva ( video , 00:54:50-00:55:10).
|
[
"Na zasadnutí zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky bol dňa 23. februára 2022 prítomný ruský veľvyslanec na Slovensku Igor Bratčikov aj terajší minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Prítomní rokovali o návrhu uznesenia, ktoré predložil poslanec Valášek. Uznesenie nebolo schválené , keďže výbor nebol uznášaniaschopný po odchode opozičných poslancov vrátane Juraja Blanára. Poslanci reagovali aj na prejav ruské veľvyslanca, ktorý obhajoval rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina uznať nezávislosť separatistických území Donecka a Luhanska 21. februára 2022. Súčasný minister zahraničných vecí Juraj Blanár, ktorý bol v tom čase opozičným poslancom strany Smer, sa počas verejnej časti zasadnutia nevyjadroval ku možnej vojenskej invázii ruskej armády na Ukrajinu, ako to tvrdí poslanec Valášek, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.",
"V úvodnej časti zasadnutia mal slovo ruský veľvyslanec Igor Bratčikov, ktorý vysvetľoval ruskú pozíciu ohľadom separatistických území Donecka a Luhanska nachádzajúcich sa na ukrajinskom Donbase. Separatisti na východe Ukrajiny podporovaní Ruskom vyhlásili nezávislosť Luhanskej a Doneckej republiky v máji 2014. Moskva ich od roku 2014 aktívne podporovala materiálne aj personálne . 21. februára 2022 Putin vo svojom prejave oznámil , že Rusko oficiálne uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. V súvislosti s touto politickou zmenou navrhol poslanec Valášek hlasovanie o uznesení, ktoré sa vzťahovalo ku požiadavkám Ruska z decembra 2021.",
"Rusko v decembri 2021 vznieslo voči NATO požiadavky nerozširovať alianciu NATO a nerozmiestňovať zbrane a vojakov v krajinách východného krídla NATO. Zmluva Ruska s NATO a USA s týmito požiadavkami nebola realizovaná. Ruský prezident Vladimir Putin požiadavky Ruskej federácie zopakoval vo svojom prejave z 21. februára 2022, v ktorom uviedol, že si nepraje rozšírenie NATO o Ukrajinu a oznámil , že Rusko uznalo nezávislosť separatistických území Donecka a Luhanska na ukrajinskom Donbase.",
"V súvislosti s ruským návrhom zmluvy a Putinovým prejavom predložil poslanec Valášek na výbore pre zahraničné veci návrh uznesenie, v ktorom konštatoval právo Slovenskej republiky a ďalších členov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) slobodne si vybrať svojich spojencov podľa článku 8. Charty OBSE (. pdf , s.3).",
"Súčasný minister zahraničných vecí, vtedajší opozičný poslanec za stranu Smer, Juraj Blanár sa ruského veľvyslanca opýtal na konkrétne krajiny, ktoré stiahli svoje kapacity z monitorovacej misie OBSE na Donbase. Kritizoval Valáškov návrh uznesenia a povedal, že ide o „evidentné amatérske aj účelové zostavenie tohto uznesenia” ( video , 00:51:29-00:51:39). Podľa Blanára Valášek uznesením „prilieva olej do ohňa” ( video , 00:55:20-00:55:28). Blanár odsúdil kroky Ruska smerom k separatistickým oblastiam Doneck a Luhansk z pohľadu medzinárodného práva ( video , 00:54:50-00:55:10)."
] |
2025-03-05 00:00:00
|
{
"text": [
"23. februára 2022",
"predložil",
"schválené",
"reagovali",
"uznať",
"nevyjadroval",
"podporovaní",
"vyhlásili",
"podporovala",
"personálne",
"oznámil",
"navrhol",
"požiadavky",
"zopakoval",
"oznámil",
"pdf",
"opýtal",
"stiahli",
"video",
"video",
"video"
],
"url": [
"https://tv.nrsr.sk/vyborydetail/10448?termNr=8",
"https://dennikn.sk/2734631/zahranicny-vybor-nedokazal-prijat-uznesenie-k-ukrajine-rusky-velvyslanec-obhajoval-uznanie-donecka-a-luhanska/",
"https://dennikn.sk/2734631/zahranicny-vybor-nedokazal-prijat-uznesenie-k-ukrajine-rusky-velvyslanec-obhajoval-uznanie-donecka-a-luhanska/",
"https://www.ta3.com/clanok/228728/slovensky-zahranicny-vybor-odsudil-agresiu-ruska-a-vyjadril-solidaritu-s-ukrajinou",
"https://www.dw.com/en/russia-recognizes-independence-of-ukraine-separatist-regions/a-60861963",
"https://tv.nrsr.sk/vyborydetail/10448?termNr=8",
"https://www.cfr.org/global-conflict-tracker/conflict/conflict-ukraine",
"https://www.theguardian.com/world/2014/may/11/eastern-ukraine-referendum-donetsk-luhansk",
"https://commonslibrary.parliament.uk/research-briefings/cbp-9476/#:~:text=Since%20then%2C%20Russia%20has%20maintained%20its%20control%20over%20Crimea%20and%20supported%20pro%2DRussian%20separatist%20forces%20who%20also%20took%20control%20of%20parts%20of%20the%20Donetsk%20and%20Luhansk%20regions%20of%20eastern%20Ukraine%20(the%20Donbas)%20in%202014.",
"https://www.cfr.org/global-conflict-tracker/conflict/conflict-ukraine",
"https://dennikn.sk/2734631/zahranicny-vybor-nedokazal-prijat-uznesenie-k-ukrajine-rusky-velvyslanec-obhajoval-uznanie-donecka-a-luhanska/",
"https://dennikn.sk/2734631/zahranicny-vybor-nedokazal-prijat-uznesenie-k-ukrajine-rusky-velvyslanec-obhajoval-uznanie-donecka-a-luhanska/",
"https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/svet/rusko-zverejnilo-navrhy-smluv-s-nato-a-usa-nerozsirovat-alianci-nerozmistovat-jednotky-pozaduje-25593",
"https://www.reuters.com/world/europe/extracts-putins-speech-ukraine-2022-02-21/",
"https://www.dw.com/en/russia-recognizes-independence-of-ukraine-separatist-regions/a-60861963",
"https://www.osce.org/files/f/documents/4/2/17502.pdf",
"https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRDK&MasterID=287145",
"https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRDK&MasterID=287145",
"https://tv.nrsr.sk/vyborydetail/10448?termNr=8",
"https://tv.nrsr.sk/vyborydetail/10448?termNr=8",
"https://tv.nrsr.sk/vyborydetail/10448?termNr=8"
]
}
|
2025-10-16T19:06:59.156081+00:00
|
vr37332
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37332
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
Čiže ja vám prečítam, ja vám zacitujem z materiálov ministerstva financií interného, ktorý posielali aj do Bruselu. Ministerstvo financií sa domnieva, že zavedenie poplatkov, v danom prípade ide o vlastne o túto daň, je oprávneným postupom pre prenesenie nákladov spojených s finančnou a hospodárskou krízou na finančné inštitúcie a preto ich zavedenie vo všeobecnosti podporuje a považuje za podstatné. Vy sa pretvarujete, pán minister, ako v pozícii vonku o tom rokujete, doma to nechcete pripustiť.
|
2011-02-20 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
V správe TASR sa píše nasledovné: "Slovensko sa domnieva, že zavedenie špeciálnych poplatkov pre finančné inštitúcie je oprávneným postupom pre prenesenie nákladov spojených s finančnou a hospodárskou krízou. Preto ich zavedenie na úrovni Európskej únie (EÚ) vo všeobecnosti podporuje."
|
[
"V správe TASR sa píše nasledovné: \"Slovensko sa domnieva, že zavedenie špeciálnych poplatkov pre finančné inštitúcie je oprávneným postupom pre prenesenie nákladov spojených s finančnou a hospodárskou krízou. Preto ich zavedenie na úrovni Európskej únie (EÚ) vo všeobecnosti podporuje.\""
] |
2011-02-21 00:00:00
|
{
"text": [
"V správe TASR"
],
"url": [
"http://195.46.72.16/free/jsp/search/view/ViewerPure.jsp?Document=..%2F..%2FInput_text%2Fonline%2F10%2F10%2Ftbbuale540427.dat.1%40Fondy&QueryText="
]
}
|
2025-10-16T20:18:28.624211+00:00
|
vr29283
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29283
|
Daniel Krajcer
|
SKOK!
|
https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer
|
No ja som túto tému počas obdobia, keď som bol ministrom kultúry, otvoril. Tú expertnú skupinu na ministerstve kultúry som zriadil ešte ja v roku 2011. Ja som začal vtedy celospoločenskú diskusiu, k čomu ma zaväzovalo aj programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej. Oslovil som všetkých 18 registrovaných cirkví a dokonca som išiel ešte ďalej. Predstavil som im možný model fungovania postavený na asignácii
|
2015-03-09 00:00:00
|
Pravda
|
Medzi júlom 2010 a aprílom 2012, kedy bol Daniel Krajcer ministrom kultúry SR sa vláda, ktorej bol súčasťou, zaviazala rozvíjať dialóg s predstaviteľmi cirkví a otvoriť diskusiu o ich financovaní. Na ministerstve bola v roku 2011 zriadená expertná skupina a Krajcer následne na začiatku roku 2012 predstavil návrh asignačnej dane. Tento výrok tak hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Medzi júlom 2010 a aprílom 2012, kedy bol Daniel Krajcer ministrom kultúry SR sa vláda, ktorej bol súčasťou, zaviazala rozvíjať dialóg s predstaviteľmi cirkví a otvoriť diskusiu o ich financovaní. Na ministerstve bola v roku 2011 zriadená expertná skupina a Krajcer následne na začiatku roku 2012 predstavil návrh asignačnej dane. Tento výrok tak hodnotíme ako pravdivý."
] |
2015-03-09 00:00:00
|
{
"text": [
"vyhlásení",
"stretnutí",
"zasadnutie",
"stretnutí"
],
"url": [
"http://www.vlada.gov.sk/3-5-kultura/",
"http://www.ecav.sk/files/user/komunike_min_kult_cerv_kamen.pdf",
"http://old.culture.gov.sk/aktuality/vcera-zasadala-expertna-komisia-na-riesenie-problematiky-financovania-cirkvi-a-nabozenskych-spolocnosti",
"http://old.culture.gov.sk/aktuality/slobodnejsie-postavenie-cirkvi-slobodnejsie-postavenie-jednotlivca#Y3ewFm6HyZeuLR5BCS8wWg"
]
}
|
2025-10-16T19:42:00.549957+00:00
|
vr37510
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37510
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
Máme tu najvyšší nárast nezamestnanosti za posledné roky.
|
2011-02-27 00:00:00
|
Pravda
|
Tento fakt potvrdzujú aj Hospodárske noviny , ktoré uvádzajú "Nezamestnanost je najhoršia za posledných šest rokov. Novorocná miera nezamestnanosti je percentuálne najvyššia od roku 2005." Tabulka z Pravda.sk:
|
[
"Tento fakt potvrdzujú aj Hospodárske noviny , ktoré uvádzajú \"Nezamestnanost je najhoršia za posledných šest rokov. Novorocná miera nezamestnanosti je percentuálne najvyššia od roku 2005.\" Tabulka z Pravda.sk:"
] |
2011-02-28 00:00:00
|
{
"text": [
"Hospodárske noviny",
"Pravda.sk:"
],
"url": [
"http://hnonline.sk/nazory/c1-50559710-nezamestnanost-stupla-cize-klesla",
"http://profesia.pravda.sk/nezamestnanost-na-slovensku-je-najvyssia-za-sest-rokov-p22-/sk-przam.asp?c=A110221_122744_sk_ekonomika_p01"
]
}
|
2025-10-16T20:17:41.266296+00:00
|
vr28111
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28111
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Po druhé existovala predsa nejaká garancia daná pred dvadsiatimi rokmi, kde aj Rusko bolo jedným z garantov a síce garantovali celistvosť Ukrajiny. A tá garancia platila. Dala ju Amerika, Rusko, Veľká Británia. Ešte jeden štvrtý štát.
|
2014-07-06 00:00:00
|
Pravda
|
Jedná sa o Budapeštianske memorandum, medzinárodnú zmluvu podpísanú v decembri 1994 prezidentmi Ukrajiny, Ruska, USA a premiérom Veľkej Británie v spojitosti s prístupom Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní. V memorande (str. 6) sa signatári zaviazali k rešpektovaniu ukrajinskej nezávislosti a suverenity v rozmedzí vtedy platných hraníc a k zdržaniu sa hrozby silou alebo použitia sily proti Ukrajine.
|
[
"Jedná sa o Budapeštianske memorandum, medzinárodnú zmluvu podpísanú v decembri 1994 prezidentmi Ukrajiny, Ruska, USA a premiérom Veľkej Británie v spojitosti s prístupom Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní. V memorande (str. 6) sa signatári zaviazali k rešpektovaniu ukrajinskej nezávislosti a suverenity v rozmedzí vtedy platných hraníc a k zdržaniu sa hrozby silou alebo použitia sily proti Ukrajine."
] |
2014-07-07 00:00:00
|
{
"text": [
"zmluvu",
"memorande"
],
"url": [
"http://unterm.un.org/DGAACS/unterm.nsf/WebView/4FE5EA3E98FBFF4E852569FA00008AAE?OpenDocument",
"http://www.exportlawblog.com/docs/security_assurances.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:45:55.380207+00:00
|
vr38698
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38698
|
Ján Počiatek
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-pociatek
|
Keď si pozriete dokumenty, najmä program stability, tam sa to všetko dočítate a po prvé, vôbec sa tam neskloňuje slovo plytvanie ale asi 41 krát sa tam skloňuje slovo kríza, a je myslím iba raz nejaký odkaz na plytvanie a všetko je to o tom, že to, čo sa stalo na Slovensku bolo spôsobené externým prostredím, tým že poklesol zahraničný dopyt a všetky riziká, ktoré tam ešte identifikovali do budúcna v súvislosti s konsolidáciou verejných financií,
|
2011-06-18 00:00:00
|
Pravda
|
J. Počiatek má slová dobre spočítané; skutočne sa v Programe stability (.pdf) na roky 2011-2014 vyskytuje 41-krát slovo kríza, príp. predkrízový (v rôznych tvaroch). Plytvanie sa nachádza iba v jednej vete: "Trvalú úsporu v tejto výške umocňuje predovšetkým zavedenie transparentných elektronických aukcií, ktoré obmedzilo plytvanie verejných zdrojov."
|
[
"J. Počiatek má slová dobre spočítané; skutočne sa v Programe stability (.pdf) na roky 2011-2014 vyskytuje 41-krát slovo kríza, príp. predkrízový (v rôznych tvaroch). Plytvanie sa nachádza iba v jednej vete: \"Trvalú úsporu v tejto výške umocňuje predovšetkým zavedenie transparentných elektronických aukcií, ktoré obmedzilo plytvanie verejných zdrojov.\""
] |
2011-06-20 00:00:00
|
{
"text": [
"Programe stability"
],
"url": [
"http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/sp_apr2011_sk.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:12:55.477331+00:00
|
vr37524
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37524
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
My sme odovzdávali krajinu s najvyšším hospodárskym rastom v Európskej únii. Dnes už je Slovensko šieste.
|
2011-03-06 00:00:00
|
Nepravda
|
Po druhom štvrťroku 2010 (.pdf) (kedy Fico odovzdával vládu) bol vyšší hospodársky rast vo Švédsku a Luxembursku. Podľa odhadov Eurostatu bude mať za celý rok 2010 vyšší rast Švédsko. Taktiež nie je možné tvrdiť, že Slovensko je definitívne na šiestom mieste, keďže najnovšie údaje Eurostatu toto umiestnenie zatiaľ nepotvrdzujú - výsledky zatiaľ nedodali všetky krajiny. Podľa vyššie odkazovaných štatistík rástlo hospodárstvo siedmym krajinám únie v poslednom štvrťroku rýchlejšie ako Slovensku (v medziročnom porovnaní). Môžete teda v porovnaní ešte klesnúť. Fico by s najvyšším rastom mal pravdu, ak by sme použili napríklad čísla zo Septembra 2010 (.pdf) (ktoré sa objavili v našom hodnotení napríklad tu ), podľa ktorých Slovensko v druhom štvrťroku rástlo o 5%. Tieto čísla ale predstavovali iba prvý odhad (tak ako tie súčasné pre posledný štvrťrok 2010), ktorý je nepoužiteľný ak chceme porovnávať aktuálne hodnoty s minulosťou.
|
[
"Po druhom štvrťroku 2010 (.pdf) (kedy Fico odovzdával vládu) bol vyšší hospodársky rast vo Švédsku a Luxembursku. Podľa odhadov Eurostatu bude mať za celý rok 2010 vyšší rast Švédsko. Taktiež nie je možné tvrdiť, že Slovensko je definitívne na šiestom mieste, keďže najnovšie údaje Eurostatu toto umiestnenie zatiaľ nepotvrdzujú - výsledky zatiaľ nedodali všetky krajiny. Podľa vyššie odkazovaných štatistík rástlo hospodárstvo siedmym krajinám únie v poslednom štvrťroku rýchlejšie ako Slovensku (v medziročnom porovnaní). Môžete teda v porovnaní ešte klesnúť. Fico by s najvyšším rastom mal pravdu, ak by sme použili napríklad čísla zo Septembra 2010 (.pdf) (ktoré sa objavili v našom hodnotení napríklad tu ), podľa ktorých Slovensko v druhom štvrťroku rástlo o 5%. Tieto čísla ale predstavovali iba prvý odhad (tak ako tie súčasné pre posledný štvrťrok 2010), ktorý je nepoužiteľný ak chceme porovnávať aktuálne hodnoty s minulosťou."
] |
2011-03-07 00:00:00
|
{
"text": [
"štvrťroku",
"čísla zo Septembra 2010",
"tu"
],
"url": [
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-03032011-BP/EN/2-03032011-BP-EN.PDF",
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-02092010-BP/EN/2-02092010-BP-EN.PDF",
"http://demagog.sk/old/2010/09/iveta-radicova-robert-fico-o5m12-5-9-2010/"
]
}
|
2025-10-16T20:17:38.059733+00:00
|
vr28918
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28918
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
Z tých poisťovní (súkromných, pozn.) vytekajú peniaze do rúk súkromných vlastníkov. Ako len v minulom roku to bolo 150 miliónov eur
|
2014-12-07 00:00:00
|
Pravda
|
Zisk oboch súkromných poisťovní (Dôvera a Union) v minulom roku dosahoval 53,11 miliónov €. Čo sa však týka "vytekania peňazí do rúk súkromných vlastníkov", tak majitelia Dôvery si minulý rok vyplatili takmer 150 miliónov €, ktoré nešli zo zisku poisťovne. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Správa o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2013 ( .pdf , s. 28), uvádza, že výsledok hospodárenia zdravotných poisťovní za účtovné obdobie 2013 bol kladný. Celkový zisk všetkých troch zdravotných poisťovní (VšZP, Dôvera, Union) pôsobiacich na Slovensku bol 68,7 mil. eur, z toho súkromné poisťovne (Dôvera, Union) spolu získali 53,11 miliónov €. Čo sa však ziskov týka, tak oproti obdobiu z roka 2012 sa zisk poisťovní v roku 2013 znížil o 21,5 miliónov eur, v prípade súkromných poistení sa jedná o zníženie v hodnote 10,73 miliónov € oproti roku 2012. Podľa SME.sk však " Dôvera dala svoj zisk do rezervného fondu, nepoužila ho na vyplatenie dividend akcionárom. Tí však minulý rok peniaze od svojej poisťovne aj tak dostali. Investičná skupina Penta a cyperská spoločnosť Prefto Holding Limited si dokopy vyplatili takmer 150 miliónov eur , o ktoré sa v účtovníctve Dôvery znížili takzvané záväzky voči akcionárom." Informácie o prípadných podobných krokoch poisťovne Union sa nám nájsť nepodarilo. Zisky poisťovní v rokoch 2012 a 2013 v miliónoch eur VšZP Dôvera Union Súkromné poisťovne spolu 2012 26,34 47,86 15,98 63,84 2013 15,59 46,50 6,61 53,11 Zdroj: Správa o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2013 ( .pdf , s. 28) Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Zisk oboch súkromných poisťovní (Dôvera a Union) v minulom roku dosahoval 53,11 miliónov €. Čo sa však týka \"vytekania peňazí do rúk súkromných vlastníkov\", tak majitelia Dôvery si minulý rok vyplatili takmer 150 miliónov €, ktoré nešli zo zisku poisťovne. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Správa o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2013 ( .pdf , s. 28), uvádza, že výsledok hospodárenia zdravotných poisťovní za účtovné obdobie 2013 bol kladný. Celkový zisk všetkých troch zdravotných poisťovní (VšZP, Dôvera, Union) pôsobiacich na Slovensku bol 68,7 mil. eur, z toho súkromné poisťovne (Dôvera, Union) spolu získali 53,11 miliónov €. Čo sa však ziskov týka, tak oproti obdobiu z roka 2012 sa zisk poisťovní v roku 2013 znížil o 21,5 miliónov eur, v prípade súkromných poistení sa jedná o zníženie v hodnote 10,73 miliónov € oproti roku 2012. Podľa SME.sk však \" Dôvera dala svoj zisk do rezervného fondu, nepoužila ho na vyplatenie dividend akcionárom. Tí však minulý rok peniaze od svojej poisťovne aj tak dostali. Investičná skupina Penta a cyperská spoločnosť Prefto Holding Limited si dokopy vyplatili takmer 150 miliónov eur , o ktoré sa v účtovníctve Dôvery znížili takzvané záväzky voči akcionárom.\" Informácie o prípadných podobných krokoch poisťovne Union sa nám nájsť nepodarilo. Zisky poisťovní v rokoch 2012 a 2013 v miliónoch eur VšZP Dôvera Union Súkromné poisťovne spolu 2012 26,34 47,86 15,98 63,84 2013 15,59 46,50 6,61 53,11 Zdroj: Správa o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2013 ( .pdf , s. 28) Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-12-08 00:00:00
|
{
"text": [
".pdf",
"SME.sk",
".pdf"
],
"url": [
"http://www.udzs-sk.sk/buxus/docs//spravy/Sprava_o_stave_vykonavania_VZP_za_r._2013.pdf",
"http://ekonomika.sme.sk/c/7278823/majitelia-dovery-si-z-nej-vybrali-takmer-400-milionov-eur-dan-neplatili.html",
"http://www.udzs-sk.sk/buxus/docs//spravy/Sprava_o_stave_vykonavania_VZP_za_r._2013.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:43:05.573511+00:00
|
vr29906
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29906
|
Martin Poliačik
|
toho času nepolitik
|
https://demagog.sk/politik/martin-poliacik
|
Ale grécke ostrovy predsa, ktoré sú najbližšie zase k Turecku. To je prvá časť tej cesty (migrantov do Grécka, pozn.) väčšinou.
|
2015-09-13 00:00:00
|
Pravda
|
Z údajov UNHCR január - august 2015 prešlo Gréckymi hranicami viac ako 200 000 nelegálnych migrantov cez stredozemné more. Cez pozemnú hranicu medzi Tureckom a Gréckom prešlo za január - 14 august 1716 migrantov , po mori sa doplavilo 158 456 migrantov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Z údajov UNHCR január - august 2015 prešlo Gréckymi hranicami viac ako 200 000 nelegálnych migrantov cez stredozemné more. Cez pozemnú hranicu medzi Tureckom a Gréckom prešlo za január - 14 august 1716 migrantov , po mori sa doplavilo 158 456 migrantov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2015-09-14 00:00:00
|
{
"text": [
"UNHCR",
"1716 migrantov"
],
"url": [
"http://www.unhcr.org/55e06a5b6.html",
"http://www.unhcr.org/55d32dcf6.html"
]
}
|
2025-10-16T19:39:37.747560+00:00
|
vr30912
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30912
|
František Mikloško
| null |
https://demagog.sk/politik/frantisek-miklosko
|
Ale potom už to Nicholson dal na pravú mieru, že nebol za ním so spisom Gorila, že mu o tom povedal, že pán Palko ako minister vnútra mu povedal, pokiaľ ten spis nemá v rukách, nemôže nič robiť. A Tom Nicolson to jasne povedal.
|
2012-02-05 00:00:00
|
Nepravda
|
V rozhovore pre .týždeň Tom Nicholson uvádza, že bol za Vladimírom Palkom a pýtal sa ho na Gorilu, z tohto vyjadrenia sa však nedá určiť, či mu Gorilu ukazoval, alebo nie.
|
[
"V rozhovore pre .týždeň Tom Nicholson uvádza, že bol za Vladimírom Palkom a pýtal sa ho na Gorilu, z tohto vyjadrenia sa však nedá určiť, či mu Gorilu ukazoval, alebo nie."
] |
2012-02-06 00:00:00
|
{
"text": [
"rozhovore",
"rozhovore"
],
"url": [
"http://www.tyzden.sk/nazivo-doma/t-nicholson-bubenikova-sa-predo-mnou-rozplakala.html",
"http://www.cas.sk/clanok/216459/nicholson-pre-novy-cas-zakazanu-knihu-o-gorile-vydam-aj-tak.html"
]
}
|
2025-10-16T20:08:18.602538+00:00
|
vr36835
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36835
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
Aj tak plánovaný deficit je takmer 5% na tento rok.
|
2011-01-16 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 je úroveň rozpočtovaného deficitu verejných financií pre tento rok 4,9%.
|
[
"Podľa návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 je úroveň rozpočtovaného deficitu verejných financií pre tento rok 4,9%."
] |
2011-01-17 00:00:00
|
{
"text": [
"návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013"
],
"url": [
"http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Filo/N%C3%A1vrh%20rozpo%C4%8Dtu%20-%20nov%C3%A9%20znenie%202/vlastny_mat.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:20:38.511172+00:00
|
vr32619
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32619
|
Viliam Novotný
|
Šanca
|
https://demagog.sk/politik/viliam-novotny
|
Rok 2009 rok, zisk zdravotných poisťovní, súkromných, spoločne 7 miliónov eur. 2010 rok, 14 miliónov eur. 2011 rok, 18,5 milióna eur.
|
2012-11-04 00:00:00
|
Nepravda
|
V.Novotný hovorí správne čísla za roky 2010 a 2011, mýli sa však v údaji za rok 2009. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Denník SME zverejnil 8. júla 2011 údaje o ziskoch ZP za roky 2008 až 2010. Podľa zverejnených údajov v roku 2009 bol hospodársky výsledok Dôvery 8,2 mil. eur a výsledok Union záporný - 16,5 mil. eur. Spoločný hospodársky výsledok v roku 2009 súkromných poisťovní bol teda záporný vo výške - 8,3 mil. eur. Zisk ZP Dôvera za rok 2009 uvádza hospodársky výsledok v čistom vo výške približne 469 mil. eur. Treba však brať do úvahy, že 31. decembra 2009 kúpila súkromná zdravotná poisťovňa Apollo poisťovňu Dôvera, pričom po zlúčení zostal ponechaný pôvodný názov jednej z nich - Dôvera. Skutočný hospodársky výsledok Dôvery by sme mohli vypočítať z rozdielu počiatočného stavu z konečného stavu na bankových účtoch, výročná správa 2009, str. 95 . (69 428 778 - 53 328 035 = 16 100 743 eur. ). Vo Výročnej správe za rok 2009 ZP Union , str. 26 , je uvedený negatívny hospodársky výsledok vo výške - 16,5 mil. eur. Hospodársky výsledok Dôvery mínus strata Union za rok 2009 tvoria spoločný hospodársky výsledok komerčných poisťovní za rok 2009 na úrovni - 0,4 mil. eur. Je potrebné dodať, že S kutočné zisky ZP však mohli byť iné, keďže časť ziskov mohli poisťovne použiť na zaplatenie rezerv a podobne. Podľa vestníka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.8/2012 z júna 2012 (pdf., s. 27), bol zisk ZP Union a Dôvera v roku 2011 spolu 18,5 mil. eur (Union 9+Dôvera 9,57). V roku 2010 z grafu č. 10 vidíme, že po odčítaní straty poisťovne Union - 2,26 a zisku poisťovne Dôvera 16,24 dostaneme spoločný hospodársky výsledok 13,98 mil.eur . Podľa vestníka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.8/2011 (pdf., s. 30), bol hospodársky výsledok v roku 2010 ZP Union záporný vo výške - 2,3 mil. eur. Poisťovňa Dôvera hospodárila v roku 2010 so ziskom vo výške vo výške 9,2 mil. eur rok. V prípade Dôvery je len predbežný údaj v skutočnosti zisk Dôvery bol až 16,24 mil. eur (viď. vestník 2012). Union ZP za rok 2011 vykázala zisk 9 000 385 eur, strana 27, výročná správa (pdf.) a za rok 2010 stratu -2 264 534 eur. Poisťovňa Dôvera na svojej internetovej stránke nemá výročné správy za roky 2010-2011 zverejnené. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"V.Novotný hovorí správne čísla za roky 2010 a 2011, mýli sa však v údaji za rok 2009. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Denník SME zverejnil 8. júla 2011 údaje o ziskoch ZP za roky 2008 až 2010. Podľa zverejnených údajov v roku 2009 bol hospodársky výsledok Dôvery 8,2 mil. eur a výsledok Union záporný - 16,5 mil. eur. Spoločný hospodársky výsledok v roku 2009 súkromných poisťovní bol teda záporný vo výške - 8,3 mil. eur. Zisk ZP Dôvera za rok 2009 uvádza hospodársky výsledok v čistom vo výške približne 469 mil. eur. Treba však brať do úvahy, že 31. decembra 2009 kúpila súkromná zdravotná poisťovňa Apollo poisťovňu Dôvera, pričom po zlúčení zostal ponechaný pôvodný názov jednej z nich - Dôvera. Skutočný hospodársky výsledok Dôvery by sme mohli vypočítať z rozdielu počiatočného stavu z konečného stavu na bankových účtoch, výročná správa 2009, str. 95 . (69 428 778 - 53 328 035 = 16 100 743 eur. ). Vo Výročnej správe za rok 2009 ZP Union , str. 26 , je uvedený negatívny hospodársky výsledok vo výške - 16,5 mil. eur. Hospodársky výsledok Dôvery mínus strata Union za rok 2009 tvoria spoločný hospodársky výsledok komerčných poisťovní za rok 2009 na úrovni - 0,4 mil. eur. Je potrebné dodať, že S kutočné zisky ZP však mohli byť iné, keďže časť ziskov mohli poisťovne použiť na zaplatenie rezerv a podobne. Podľa vestníka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.8/2012 z júna 2012 (pdf., s. 27), bol zisk ZP Union a Dôvera v roku 2011 spolu 18,5 mil. eur (Union 9+Dôvera 9,57). V roku 2010 z grafu č. 10 vidíme, že po odčítaní straty poisťovne Union - 2,26 a zisku poisťovne Dôvera 16,24 dostaneme spoločný hospodársky výsledok 13,98 mil.eur . Podľa vestníka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.8/2011 (pdf., s. 30), bol hospodársky výsledok v roku 2010 ZP Union záporný vo výške - 2,3 mil. eur. Poisťovňa Dôvera hospodárila v roku 2010 so ziskom vo výške vo výške 9,2 mil. eur rok. V prípade Dôvery je len predbežný údaj v skutočnosti zisk Dôvery bol až 16,24 mil. eur (viď. vestník 2012). Union ZP za rok 2011 vykázala zisk 9 000 385 eur, strana 27, výročná správa (pdf.) a za rok 2010 stratu -2 264 534 eur. Poisťovňa Dôvera na svojej internetovej stránke nemá výročné správy za roky 2010-2011 zverejnené. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-11-05 00:00:00
|
{
"text": [
"SME",
"kúpila",
"výročná správa 2009, str. 95",
"Výročnej správe za rok 2009 ZP Union",
"Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.8/2012",
"Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.8/2011",
"výročná správa"
],
"url": [
"http://ekonomika.sme.sk/c/5969325/zisk-by-spomedzi-zdravotnych-poistovni-mohla-pouzit-len-dovera.html",
"http://www.skzl.sk/index.php/aktuality/monitoring/1662-sukromne-poistovne-mali-zarobit-pol-miliardy-eur",
"http://www.dovera.sk/o-nas/vyrocne-spravy",
"http://www.union.sk/union-zp-vyrocne-spravy",
"http://www.udzs-sk.sk/buxus/docs//vestniky/rocnik%202012/VE-8_Sprava_VZP_2011_vratane_priloh.pdf",
"http://www.udzs-sk.sk/buxus/docs//vestniky/rocnik_2011/VE-8_Spr_VZP_tlac.pdf",
"http://www.union.sk/union-zp-vyrocne-spravy"
]
}
|
2025-10-16T20:41:08.418022+00:00
|
vr32492
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32492
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
U nás banky existujú aj verejné, štátne, družstevné, súkromné, to spektrum je veľmi pestré.
|
2012-10-21 00:00:00
|
Nepravda
|
Bankové spektrum na Slovensku nie je také pestré, ako ho opisuje Ján Figeľ. Väčšina bánk na Slovensku je súkromná a existuje niekoľko príkladov štátnych (=verejných bánk). Družstevná banka na Slovensku neexistuje žiadna. Na Slovensku fungujú iba verejné (alebo štátne - ide o tú istú formu) a súkromné banky. Verejnou, resp. štátnou bankou, tzn. s väčšinovým alebo 100% podielovým vlastníctvom štátu je napríklad EXIMBANKA SR alebo Slovenská záručná a rozvojová banka . Väčšina bánk na Slovensku je súkromná a funguje na báze akciovej spoločnosti (napr. Tatra banka ). V súčasnosti na Slovensku nielen, že neoperuje žiadna družstevná banka, ale slovenská legislatíva (.doc) vznik družstevných bánk ani neumožňuje. Podľa Zákona o bankách, § 2 je totiž banka právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, založená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností udelené bankové povolenie od NBS. Iná právna forma banky sa zakazuje. NBS navyše na svojej stránke oddeľuje banky a úverovové družstvá, je teda evidentné, že sa v ich prípade nejedná o banky. Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Bankové spektrum na Slovensku nie je také pestré, ako ho opisuje Ján Figeľ. Väčšina bánk na Slovensku je súkromná a existuje niekoľko príkladov štátnych (=verejných bánk). Družstevná banka na Slovensku neexistuje žiadna. Na Slovensku fungujú iba verejné (alebo štátne - ide o tú istú formu) a súkromné banky. Verejnou, resp. štátnou bankou, tzn. s väčšinovým alebo 100% podielovým vlastníctvom štátu je napríklad EXIMBANKA SR alebo Slovenská záručná a rozvojová banka . Väčšina bánk na Slovensku je súkromná a funguje na báze akciovej spoločnosti (napr. Tatra banka ). V súčasnosti na Slovensku nielen, že neoperuje žiadna družstevná banka, ale slovenská legislatíva (.doc) vznik družstevných bánk ani neumožňuje. Podľa Zákona o bankách, § 2 je totiž banka právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, založená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností udelené bankové povolenie od NBS. Iná právna forma banky sa zakazuje. NBS navyše na svojej stránke oddeľuje banky a úverovové družstvá, je teda evidentné, že sa v ich prípade nejedná o banky. Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-10-22 00:00:00
|
{
"text": [
"EXIMBANKA SR",
"Slovenská záručná a rozvojová banka",
"Tatra banka",
"slovenská legislatíva",
"NBS"
],
"url": [
"http://www.eximbanka.sk/sk/o-nas/zakladne-udaje-o-eximbanke-sr.html?page_id=149",
"http://www.szrb.sk/Default.aspx?CatID=4",
"http://www.sbaonline.sk/sk/bankovy-sektor/banky-v-sr/tatra-banka.html",
"http://www.finance.sk/download/255-stahuj-zakon-o-bankach/1/",
"http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/dohlad-nad-bankovnictvom/zoznam-uverovych-institucii"
]
}
|
2025-10-16T20:02:31.718960+00:00
|
43083
| 43,083
|
https://demagog.sk/vyrok/43083
|
Michal Šimečka
|
PS
|
https://demagog.sk/politik/michal-simecka
|
Úrad európskeho prokurátora bude mať limitované pole pôsobnosti, zameriavať sa bude najmä na eurofondové podvody.
|
2019-05-24 00:00:00
|
Pravda
|
Úrad európskeho prokurátora (EPPO) vznikol v záujme zlepšenia boja proti finančným podvodom poškodzujúcim EÚ. Vzhľadom k tomu, že úrad bude mať za úlohu bojovať proti podvodom týkajúcim sa finančných prostriedkov EÚ a cezhraničných podvodov v oblasti DPH, hodnotíme výrok ako pravdivý. EPPO bude mať právomoc vyšetrovať a stíhať také trestné činy poškodzujúce rozpočet EÚ, akými sú podvod, korupcia, pranie špinavých peňazí a cezhraničný podvod s DPH. Konkrétne bude vyšetrovať a stíhať zločiny proti finančným záujmom EÚ, a to najmä podvody s fondami EÚ nad hodnotou 10 000 eur a cezhraničné podvody s DPH so škodou nad 10 miliónov eur. Ako podotýkajú Európska rada a Rada Európskej únie, členské štáty každoročne prichádzajú o 50 miliárd eur z príjmov z DPH v dôsledku nadnárodných podvodov. Takisto dochádza k zneužívaniu miliónov eur zo štrukturálnych fondov EÚ. Doteraz mohli tieto trestné činy vyšetrovať len vnútroštátne orgány, ktoré majú obmedzené zdroje. Cieľom EPPO je pomôcť pri prekonávaní týchto nedostatkov a stíhaní trestných činov poškodzujúcich záujmy EÚ.
|
[
"Úrad európskeho prokurátora (EPPO) vznikol v záujme zlepšenia boja proti finančným podvodom poškodzujúcim EÚ. Vzhľadom k tomu, že úrad bude mať za úlohu bojovať proti podvodom týkajúcim sa finančných prostriedkov EÚ a cezhraničných podvodov v oblasti DPH, hodnotíme výrok ako pravdivý. EPPO bude mať právomoc vyšetrovať a stíhať také trestné činy poškodzujúce rozpočet EÚ, akými sú podvod, korupcia, pranie špinavých peňazí a cezhraničný podvod s DPH. Konkrétne bude vyšetrovať a stíhať zločiny proti finančným záujmom EÚ, a to najmä podvody s fondami EÚ nad hodnotou 10 000 eur a cezhraničné podvody s DPH so škodou nad 10 miliónov eur. Ako podotýkajú Európska rada a Rada Európskej únie, členské štáty každoročne prichádzajú o 50 miliárd eur z príjmov z DPH v dôsledku nadnárodných podvodov. Takisto dochádza k zneužívaniu miliónov eur zo štrukturálnych fondov EÚ. Doteraz mohli tieto trestné činy vyšetrovať len vnútroštátne orgány, ktoré majú obmedzené zdroje. Cieľom EPPO je pomôcť pri prekonávaní týchto nedostatkov a stíhaní trestných činov poškodzujúcich záujmy EÚ."
] |
2019-05-24 00:00:00
|
{
"text": [
"Konkrétne",
"podotýkajú"
],
"url": [
"https://euractiv.sk/section/spolocnost/infographic/ako-bude-fungovat-europsky-prokurator-infografika/",
"https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/eppo/"
]
}
|
2025-10-16T20:57:01.931970+00:00
|
vr35772
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35772
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Prvá zásadná chyba bola, že ste odmietli akékoľvek hoc aj formálne rokovania o možnosti zostaviť vládu.
|
2010-06-27 00:00:00
|
Pravda
|
Pravica na rokovanie o zostavení vlády so Smerom neprišla.
|
[
"Pravica na rokovanie o zostavení vlády so Smerom neprišla."
] |
2010-12-16 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:38:06.021944+00:00
|
vr26517
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26517
|
Igor Matovič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
|
...už každé dieťa, ktoré sa dnes narodí, alebo zajtra, sa narodí s dlhom na krku 7700 eur.
|
2014-01-12 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že ak zohľadníme údaje za 2. štvrťrok 2013 (posledné dostupné údaje) nominálna výška dlhu na jedného obyvateľa je na úrovni približne 7 700 eur. Podľa Eurostatu , dosiahol verejný dlh Slovenska v 2Q 2013 výšku 41,6 mld. EUR čo predstavuje 57,7% HDP. Inštitút finančnej politiky však v októbri 2013 predpoklad al, že koncoročný deficit by mal byť na úrovni 54,3% HDP. K dnešnému dňu nie sú známe konečné čísla. Budeme preto pracovať s najaktuálnejšími číslami z 2. štvrťroku 2013. Podľa posledného sčítania obyvateľov Slovenska (21. mája 2011), žije na Slovensku 5 397 036 ľudí. Ako uvádzame vyššie nominálna hodnota verejného dlhu v 2. štvrťroku 2013 bola na úrovni 41,6 mld. eur. Na každého obyvateľa Slovenska pripadá dlh vo výške 7 707,93 EUR.(41,6 mld EUR/ 5 397 036 obyvateľa = 7 707,93 EUR/ob.) Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Je pravdou, že ak zohľadníme údaje za 2. štvrťrok 2013 (posledné dostupné údaje) nominálna výška dlhu na jedného obyvateľa je na úrovni približne 7 700 eur. Podľa Eurostatu , dosiahol verejný dlh Slovenska v 2Q 2013 výšku 41,6 mld. EUR čo predstavuje 57,7% HDP. Inštitút finančnej politiky však v októbri 2013 predpoklad al, že koncoročný deficit by mal byť na úrovni 54,3% HDP. K dnešnému dňu nie sú známe konečné čísla. Budeme preto pracovať s najaktuálnejšími číslami z 2. štvrťroku 2013. Podľa posledného sčítania obyvateľov Slovenska (21. mája 2011), žije na Slovensku 5 397 036 ľudí. Ako uvádzame vyššie nominálna hodnota verejného dlhu v 2. štvrťroku 2013 bola na úrovni 41,6 mld. eur. Na každého obyvateľa Slovenska pripadá dlh vo výške 7 707,93 EUR.(41,6 mld EUR/ 5 397 036 obyvateľa = 7 707,93 EUR/ob.) Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-01-13 00:00:00
|
{
"text": [
"Eurostatu",
"predpoklad",
"Slovenska"
],
"url": [
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina230&plugin=1",
"http://ekonomika.sme.sk/c/6980502/dlh-slovenska-stupol-na-58-percent.html",
"http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/slovensko-ma-5-4-miliona-obyvatelov.html"
]
}
|
2025-10-16T19:51:46.773798+00:00
|
vr18083
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr18083
|
Peter Gajdoš
| null |
https://demagog.sk/politik/peter-gajdos
|
Máme teraz 89 (vojakov na dobrovoľnej vojenskej príprave, pozn.), z 89 27 chce vstúpiť do ozbrojených síl a 28 do aktívnych záloh.
|
2018-09-16 00:00:00
|
Pravda
|
11-týždňový výcvik príslušníkov dobrovoľnej vojenskej prípravy v roku 2018 trval od 2. júla do 14. septembra. Výcviku sa zúčastnilo presne 87 osôb, z toho 23 žien. Kurz úspešne absolvovalo 79 účastníkov. Z nich 28 predbežne prejavilo záujem o zaradenie do aktívnych záloh a 27 o ďalšiu kariéru v ozbrojených silách. Je nutné dodať, že v čase vypovedania tohto výroku už dobrovoľná vojenská príprava neprebiehala. Najbližšie výberové konanie je vyhlásené až na rok 2019. Napriek menšej odchýlke u počtu účastníkov výcviku, výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"11-týždňový výcvik príslušníkov dobrovoľnej vojenskej prípravy v roku 2018 trval od 2. júla do 14. septembra. Výcviku sa zúčastnilo presne 87 osôb, z toho 23 žien. Kurz úspešne absolvovalo 79 účastníkov. Z nich 28 predbežne prejavilo záujem o zaradenie do aktívnych záloh a 27 o ďalšiu kariéru v ozbrojených silách. Je nutné dodať, že v čase vypovedania tohto výroku už dobrovoľná vojenská príprava neprebiehala. Najbližšie výberové konanie je vyhlásené až na rok 2019. Napriek menšej odchýlke u počtu účastníkov výcviku, výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2018-09-18 00:00:00
|
{
"text": [
"výcvik",
"absolvovalo",
"Najbližšie"
],
"url": [
"https://www.mod.gov.sk/42260-sk/prislusnici-dobrovolnej-vojenskej-pripravy-maju-za-sebou-prve-dni-vycviku/",
"https://www.mod.gov.sk/42656-sk/minister-obrany-p-gajdos-navstivil-absolventov-dobrovolnej-vojenskej-pripravy-v-diskusii-sa-zaujimal-o-ich-problemy-a-navrhy-na-zlepsenie-projektu-do-buducnosti/",
"https://www.mod.gov.sk/dvp/"
]
}
|
2025-10-16T19:24:04.943646+00:00
|
vr29044
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29044
|
Pavol Frešo
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/pavol-freso
|
Martin Turčan v Banskej Bystrici, nespochybniteľný človek, ktorého opakovane zvolili do mestského zastupiteľstva, je samozrejme krajským predsedom v Banskej Bystrici. To isté Martin Zaťovič v Bratislave. Je to človek, ktorého zvolili vždy, keď kandidoval, či na župu, či do mesta, dokonca aj podžupanom v Bratislavskej župe, mal najvyšší výsledok vždy opakovane...
|
2015-01-18 00:00:00
|
Pravda
|
Ako Turčan, tak aj Zaťovič boli opakovane zvolený do funkcií vo voľbách do VÚC a do samosprávy. Zaťovič bol vždy zvolený s najvyšším počtom hlasov, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Martin Turčan bol opakovane zvolený do mestského zastupiteľstva v BB, konkrétne v rokoch 2010 a 2014 . Čo sa týka Martina Zaťoviča, Vo voľbách do VÚC uspel Zaťovič v rokoch 2009 a 2013 , a bol zvolený opakovane z prvého miesta. V rokoch 2006 až 2010 pôsobil taktiež ako poslanec mestského zastupiteľstva MČ Bratislava-Dúbravka a v rokoch 2010 až 2014 ako poslanec mestského zastupiteľstva hlavného mesta. V oboch prípadoch bol za poslanca zvolený s najvyšším počtom hlasov. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Ako Turčan, tak aj Zaťovič boli opakovane zvolený do funkcií vo voľbách do VÚC a do samosprávy. Zaťovič bol vždy zvolený s najvyšším počtom hlasov, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Martin Turčan bol opakovane zvolený do mestského zastupiteľstva v BB, konkrétne v rokoch 2010 a 2014 . Čo sa týka Martina Zaťoviča, Vo voľbách do VÚC uspel Zaťovič v rokoch 2009 a 2013 , a bol zvolený opakovane z prvého miesta. V rokoch 2006 až 2010 pôsobil taktiež ako poslanec mestského zastupiteľstva MČ Bratislava-Dúbravka a v rokoch 2010 až 2014 ako poslanec mestského zastupiteľstva hlavného mesta. V oboch prípadoch bol za poslanca zvolený s najvyšším počtom hlasov. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-01-19 00:00:00
|
{
"text": [
"2010",
"2014",
"2009",
"2013",
"2006 až 2010",
"2010 až 2014"
],
"url": [
"http://bystrica.dnes24.sk/kto-zostal-tesne-pred-branami-zastupitelstva-75866",
"http://www.aktuality.sk/clanok/265639/banska-bystrica-komunalne-volby-zvoleni-poslanci-mestskeho-zastupitelstva/",
"http://www.dubravka.sk/sk/Mestska-cast/Novinky-mestskej-casti/VOLBY-do-VUC-2009.alej",
"http://www.aktuality.sk/clanok/238444/vuc-volby-2013-bratislava-vysledky/",
"http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/samosprava/vysledky-volieb-v-mestskej-casti-dubravka.html?page_id=8671",
"http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/samosprava/vysledky-poslanci-mestskeho-zastupitelstva.html?page_id=201292"
]
}
|
2025-10-16T19:42:48.134009+00:00
|
vr30923
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30923
|
Pavol Paška
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/pavol-paska
|
Po voľbách áno, si pamätám ku koncu nášho volebného obdobia (opätovné stretnutie s J. Haščákom zo spoločnosti Penta)...bežali veci ohľadne nášho veľmi komunikovaného návrhu podania na Ústavný súd.
|
2012-02-12 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
J. Haščák v rozhovore pre SME 14. marca 2008 na otázku či rokoval s P. Paškom odpovedal:
|
[
"J. Haščák v rozhovore pre SME 14. marca 2008 na otázku či rokoval s P. Paškom odpovedal:"
] |
2012-02-12 00:00:00
|
{
"text": [
"SME",
"v októbri 2008"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/3777058/majitel-penty-hascak-mali-sme-byt-tvrdsi.html#paska",
"http://ekonomika.sme.sk/c/5738425/zdravotne-poistovne-si-mozu-svoj-zisk-nechat.html"
]
}
|
2025-10-16T20:40:53.138563+00:00
|
vr28980
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28980
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
...pokiaľ viem, tak vzniklo 50 000 nových pracovných miest...
|
2015-01-11 00:00:00
|
Pravda
|
Ak by sme sa pozreli na údaje o počte pracujúcich ( Štatistický úrad SR ), vidíme, že od posledného štvrťroka 2013 (2 327 tisíc osôb) do 3. štvrťroka 2014 (2 376 tisíc osôb) narástol počet zamestnaných o približne 50 tisíc. Možno teda na základe tejto štatistiky zjednodušene povedať, že vzniklo 50 tisíc pracovných miest od konca roka 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa vyjadrenia ministra práce za mesiac október bolo vytvorených 5000 nových pracovných miest a od začiatku tohto roka ich bolo vytvorených 51 000. Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Ak by sme sa pozreli na údaje o počte pracujúcich ( Štatistický úrad SR ), vidíme, že od posledného štvrťroka 2013 (2 327 tisíc osôb) do 3. štvrťroka 2014 (2 376 tisíc osôb) narástol počet zamestnaných o približne 50 tisíc. Možno teda na základe tejto štatistiky zjednodušene povedať, že vzniklo 50 tisíc pracovných miest od konca roka 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa vyjadrenia ministra práce za mesiac október bolo vytvorených 5000 nových pracovných miest a od začiatku tohto roka ich bolo vytvorených 51 000. Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-01-12 00:00:00
|
{
"text": [
"Štatistický úrad SR",
"vytvorených"
],
"url": [
"http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22iB193D1C87387465B954B10BE9F45111D%22)&ui.name=Pracuj%C3%BAci%20pod%C4%BEa%20V%C3%BDberov%C3%A9ho%20zis%C5%A5ovania%20pracovn%C3%BDch%20s%C3%ADl%20%5bpr0002qs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk",
"http://www.teraz.sk/ekonomika/j-richter-nezamestnanost-miesta/107096-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T20:52:21.952018+00:00
|
vr30791
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30791
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Toto nemám príliš v láske čo hovoríte, pretože ja som tu (v relácii, pozn.) možno raz za 6-7 týždňov a počas 6 týždňov všetci o mne rozprávajú.
|
2012-01-29 00:00:00
|
Nepravda
|
Od začiatku septembra 2011 do 23. januára 2012 (relácie vysielané v nedeľu 29. januára už nezarátavame) sa v televíznych reláciách objavil dohromady 15 krát (O 5 minút 12, V politike, Na telo). Je síce pravda, že viac krát to bolo behom jednej nedele dva razy. Pritom od decembra sme ho mohli vidieť na televíznych obrazovkách 4 krát. Čiže od letnej prázdninovej prestávky od politických debát sa R. Fico objavuje v televíznych reláciách v priemere približne dva krát za každé tri týždne. Ak by sme brali do úvahy iba reláciu o 5 minút 12, tak v nej bol R. Fico hosťom od septembra 2011 celkovo 6 krát vrátane relácie vysielanej 29. januára. Celkovo bolo od septembra vysielaných 19 relácií o 5 minút 12, čiže R. Fico sa v nej vyskytol takmer každú tretiu reláciu. Jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Počet jeho vystúpení v televíznych politických debatách je možné získať na stránke demagog.sk .
|
[
"Od začiatku septembra 2011 do 23. januára 2012 (relácie vysielané v nedeľu 29. januára už nezarátavame) sa v televíznych reláciách objavil dohromady 15 krát (O 5 minút 12, V politike, Na telo). Je síce pravda, že viac krát to bolo behom jednej nedele dva razy. Pritom od decembra sme ho mohli vidieť na televíznych obrazovkách 4 krát. Čiže od letnej prázdninovej prestávky od politických debát sa R. Fico objavuje v televíznych reláciách v priemere približne dva krát za každé tri týždne. Ak by sme brali do úvahy iba reláciu o 5 minút 12, tak v nej bol R. Fico hosťom od septembra 2011 celkovo 6 krát vrátane relácie vysielanej 29. januára. Celkovo bolo od septembra vysielaných 19 relácií o 5 minút 12, čiže R. Fico sa v nej vyskytol takmer každú tretiu reláciu. Jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Počet jeho vystúpení v televíznych politických debatách je možné získať na stránke demagog.sk ."
] |
2012-01-30 00:00:00
|
{
"text": [
"demagog.sk"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/"
]
}
|
2025-10-16T20:08:44.745185+00:00
|
vr28113
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28113
|
Branislav Škripek
| null |
https://demagog.sk/politik/branislav-skripek
|
...iniciatíva Jeden z nás bola zamietnutá Európskou komisiou, pritom to bola najväčšia iniciatíva...
|
2014-07-06 00:00:00
|
Pravda
|
Je skutočne pravdou, že čo sa týka celkového počtu vyzbieraných podpisov, ako aj nakoniec platných podpisov, je európska iniciatíva Jeden z nás najväčšou. 27. mája sa EK rozhodla nenasledovať iniciatívu Jeden z nás a tak ju de facto zamietla. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V novembri 2013 sa skončila lehota , v rámci ktorej mali organizátori prvých ôsmich európskych iniciatív občanov (ECI) zozbierať vyhlásenia o podpore. Len tri iniciatívy dokázali vyzbierať potrebný počet podpisov - 1 milión. Najviac podpisov vyzbierala iniciatíva Jeden z nás ( One of Us ), spolu 1 897 588 podpisov . Slovenská verzia iniciatívy hovorí dokonca o 1 901 947 podpisov, z čoho ako platných bolo uznaných 1 742 156. Je pravdou, že iniciatíva Jeden z nás získala zo všetkých iniciatív najväčší počet signatárov a ako sa uvádza na jej slovenskej oficiálnej stránke podarilo sa vyzbierať až 1 901 947 podpisov. EK 27. mája 2014 zamietla iniciatívu Jeden z nás: "The Executive Board of the European Citizens Initiative “One of Us”, , expresses its strongest indignation regarding the European Commission Report of 27th May, stating that it does not want to give any follow-up to the European Citizens Initiative “One of Us”. This decision is certainly contrary to the principle of “participatory Democracy” promoted by the Treaty of Lisbon." Druhou v poradí bola iniciatíva s názvom Právo na vodu s celkovým počtom vyzbieraných podpisov 1 884 790. Platných bolo spolu 1,65 milióna podpisov. Pod tretiu najväčšiu iniciatívu Stop vivisekcii sa celkovo podpísalo 1 326 000 občanov. Európska iniciatíva občanov je jedným z nástrojov priamej demokracie Európskej únie, ktorú zaviedla Lisabonská zmluva a ktorá bola predstavená 1. apríla 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Je skutočne pravdou, že čo sa týka celkového počtu vyzbieraných podpisov, ako aj nakoniec platných podpisov, je európska iniciatíva Jeden z nás najväčšou. 27. mája sa EK rozhodla nenasledovať iniciatívu Jeden z nás a tak ju de facto zamietla. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V novembri 2013 sa skončila lehota , v rámci ktorej mali organizátori prvých ôsmich európskych iniciatív občanov (ECI) zozbierať vyhlásenia o podpore. Len tri iniciatívy dokázali vyzbierať potrebný počet podpisov - 1 milión. Najviac podpisov vyzbierala iniciatíva Jeden z nás ( One of Us ), spolu 1 897 588 podpisov . Slovenská verzia iniciatívy hovorí dokonca o 1 901 947 podpisov, z čoho ako platných bolo uznaných 1 742 156. Je pravdou, že iniciatíva Jeden z nás získala zo všetkých iniciatív najväčší počet signatárov a ako sa uvádza na jej slovenskej oficiálnej stránke podarilo sa vyzbierať až 1 901 947 podpisov. EK 27. mája 2014 zamietla iniciatívu Jeden z nás: \"The Executive Board of the European Citizens Initiative “One of Us”, , expresses its strongest indignation regarding the European Commission Report of 27th May, stating that it does not want to give any follow-up to the European Citizens Initiative “One of Us”. This decision is certainly contrary to the principle of “participatory Democracy” promoted by the Treaty of Lisbon.\" Druhou v poradí bola iniciatíva s názvom Právo na vodu s celkovým počtom vyzbieraných podpisov 1 884 790. Platných bolo spolu 1,65 milióna podpisov. Pod tretiu najväčšiu iniciatívu Stop vivisekcii sa celkovo podpísalo 1 326 000 občanov. Európska iniciatíva občanov je jedným z nástrojov priamej demokracie Európskej únie, ktorú zaviedla Lisabonská zmluva a ktorá bola predstavená 1. apríla 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-07-07 00:00:00
|
{
"text": [
"nenasledovať",
"lehota",
"One of Us",
"podpisov",
"oficiálnej stránke",
"zamietla",
"Právo na vodu",
"Platných",
"Stop vivisekcii",
"Európska iniciatíva občanov",
"nástrojov"
],
"url": [
"http://www.oneofus.eu/press-release-from-the-executive-board-of-the-european-citizens-initiative-one-of-us/",
"http://europa.eu/rapid/press-release_IP-14-277_sk.htm",
"http://www.oneofus.eu/",
"http://www.oneofus.eu/situation-per-country/",
"http://www.oneofus.eu/sk/iniciativa-jeden-z-nas-ma-najvyssi-pocet-signatarov/",
"http://www.oneofus.eu/press-release-from-the-executive-board-of-the-european-citizens-initiative-one-of-us/",
"http://www.europskenoviny.sk/17/02/2014/pravo-na-vodu-obcianska-iniciativa-sa-dostala-az-na-podu-europskeho-parlamentu/",
"http://www.eapn.eu/en/what-we-do/our-campaigns/water-campaign",
"http://www.essential.sk/kampane/pod-iniciativu-stop-vivisekcii-sa-podpisalo-1-326-000-obcanov/",
"http://www.europarl.europa.eu/aboutparliament/sk/001eb38200/Ob%C4%8Dianska-iniciat%C3%ADva.html",
"http://ec.europa.eu/citizens-initiative/public/welcome"
]
}
|
2025-10-16T20:51:43.035411+00:00
|
vr27643
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27643
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti sme pripravili na finančnom výbore.
|
2014-04-27 00:00:00
|
Pravda
|
Návrh ústavného zákona 493/2011 o rozpočtovej zodpovednosti bol prerokovaný vo Výbore NR SR pre financie a rozpočet, Výbore pre hospodárske záležitosti , Výbore NR SR pre sociálne veci, Ústavnoprávnom výbore NR SR a Výbore NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorským výborom pre tento zákon bol Výbor NR SR pre financie a rozpočet.
|
[
"Návrh ústavného zákona 493/2011 o rozpočtovej zodpovednosti bol prerokovaný vo Výbore NR SR pre financie a rozpočet, Výbore pre hospodárske záležitosti , Výbore NR SR pre sociálne veci, Ústavnoprávnom výbore NR SR a Výbore NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorským výborom pre tento zákon bol Výbor NR SR pre financie a rozpočet."
] |
2014-04-28 00:00:00
|
{
"text": [
"Návrh"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3884"
]
}
|
2025-10-16T19:47:34.559246+00:00
|
vr33180
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33180
|
Róbert Madej
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-madej
|
My sme práve svoj postoj k tomuto politickému divadlu, ktoré priniesla SaS a presvedčila, nahuckala aj ostatné politické strany...
|
2013-02-17 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Je pravdou, že strana SaS prišla s iniciatívou predložiť návrh na obžalobu prezidenta Ivana Gašparoviča, avšak s podporou opozície, pretože od Ľudovej platformy, ktorú tvoria strany SDKÚ, Most-Híd a KDH získala potrebných 30 podpisov na podanie návrhu a pred samotným podaním so stranami úspešne rokovala .
|
[
"Je pravdou, že strana SaS prišla s iniciatívou predložiť návrh na obžalobu prezidenta Ivana Gašparoviča, avšak s podporou opozície, pretože od Ľudovej platformy, ktorú tvoria strany SDKÚ, Most-Híd a KDH získala potrebných 30 podpisov na podanie návrhu a pred samotným podaním so stranami úspešne rokovala ."
] |
2013-02-18 00:00:00
|
{
"text": [
"SaS",
"rokovala"
],
"url": [
"http://www.hlavnespravy.sk/politika-sas-chce-obzalovat-prezidenta-i-gasparovica/60900/",
"http://www.aktuality.sk/clanok/220563/sas-do-parlamentu-chce-podat-navrh-na-obzalobu-gasparovica/"
]
}
|
2025-10-16T20:33:21.273262+00:00
|
48416
| 48,416
|
https://demagog.sk/vyrok/48416
|
Zuzana Čaputová
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova
|
Slovensko je vlastne druhá krajina, ktorá takýmto spôsobom Ukrajine pomohla a pomohla aj ukrajinským expertom zadokumentovať zločiny.
|
2022-05-17 00:00:00
|
Pravda
|
Slovensko poslalo na Ukrajinu špeciálny tím, pozostávajúci zo štyroch kriminalistických technikov, ktorí majú pomôcť s vyšetrovaním zločinov ruskej armády na Ukrajine. Prezidentka Čaputová oznámila ich vyslanie 13. apríla. Ešte pred Slovenskom vyslalo na Ukrajinu dvoch súdnych lekárov a 15 forenzných expertov Francúzsko. Francúzske ministerstvo spravodlivosti to oznámilo 11. apríla. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Slovensko poslalo na Ukrajinu špeciálny tím, pozostávajúci zo štyroch kriminalistických technikov, ktorí majú pomôcť s vyšetrovaním zločinov ruskej armády na Ukrajine. Prezidentka Čaputová oznámila ich vyslanie 13. apríla. Ešte pred Slovenskom vyslalo na Ukrajinu dvoch súdnych lekárov a 15 forenzných expertov Francúzsko. Francúzske ministerstvo spravodlivosti to oznámilo 11. apríla. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2022-05-17 00:00:00
|
{
"text": [
"poslalo",
"oznámila",
"vyslalo",
"oznámilo"
],
"url": [
"https://tvnoviny.sk/domace/clanok/163212-slovenski-vysetrovatelia-mieria-na-ukrajinu-budu-zbierat-dokazy-o-vojnovych-zlocinoch?msclkid=94abe2e3cfaa11ec97af9dec830f245e",
"https://domov.sme.sk/c/22885057/s-odhalovanim-vojnovych-zlocinov-na-ukrajine-pomozu-aj-slovenski-vysetrovatelia.html",
"https://www.rfi.fr/en/international/20220412-france-sends-forensic-doctors-to-ukraine-to-probe-russia-s-war-crimes",
"http://www.presse.justice.gouv.fr/communiques-de-presse-10095/ukraine-lutte-contre-limpunite-34385.html"
]
}
|
2025-10-16T19:13:41.532305+00:00
|
49676
| 49,676
|
https://demagog.sk/vyrok/49676
|
Michal Šimečka
|
PS
|
https://demagog.sk/politik/michal-simecka
|
Pán Huliak, ktorý dostával milióny dotácií a jeho rodina z postu predsedu výboru alebo pán Michelko, ktorý dostával dotácie od Fondu na podporu umenia.
|
2024-09-15 00:00:00
|
Nepravda
|
Firmy spojené s Danielom Huliakom, bratom Rudolfa Huliaka, spolu vďaka štátnym dotáciám nadobudli doposiaľ viac ako 2,6 milióna eur. Tieto dotácie však nedostal poslanec Huliak osobne, ani nie je zrejmé jeho prepojenie na bratovu firmu. Roman Michelko pôsobí v kultúrnych inštitúciách, ktoré pravidelne financuje Fond na podporu umenia. Nie je jasné, či a ako konkrétne z dotácií profitoval. Výrok Michala Šimečku preto označujeme ako nepravdivý.
Rudolf Huliak zastáva funkciu predsedu výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Je členom Slovenského poľovníckeho zväzu ( SPZ ), a zároveň predsedom osvetovej komisie SPZ.
Jeho brat Daniel Huliak pôsobí v medzinárodnej spoločnosti Kronospan, ktorá sa zaoberá ťažbou a spracovaním dreva a podniká so štátom. Je konateľom troch dcérskych spoločností – KRONOSPAN, s.r.o., Kronotimber SK, s.r.o. a KRONOVISION s.r.o. - patriacich do portfólia firmy Kronospan.
V rokoch 2023 a 2024 získala firma Kronospan dve dotácie z Ministerstva hospodárstva SR presahujúce dokopy 2,6 milióna eur. Dotácia v hodnote 2 275 704,20 € bola pritom spoločnosti poskytnutá v septembri 2024, v čase kedy Rudolf Huliak zastával post poslanca NR SR.
Roman Michelko pôsobí ako predseda výboru NR SR pre kultúru a média, stal sa členom výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu mládež a šport a zároveň je vedúcim stálej delegácie NR SR v Stredoeurópskej iniciatíve a jej parlamentnej dimenzii.
Vo svojom profesijnom živote získal členstvo v Spolku slovenských spisovateľov (SSS), kde sa stal zároveň členom predstavenstva a aktuálne pôsobí ako riaditeľ Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov (VSSS). V období 2003-2023 bol aj konateľom VSSS. Taktiež bol zvolený za člena matičného výboru Matice Slovenskej (MS) a predsedu Politologického odboru MS.
Od roku 2016 získalo VSSS a SSS z Fondu na podporu umenia finančné prostriedky približne 180-krát, čo predstavuje viac ako 700 000 €. Od septembra 2023, teda po nástupe Michelka do funkcie poslanca, poskytol Fond na podporu umenia VSSS a SSS dotáciu šesťkrát v celkovej hodnote 71 800 €.
|
[
"Firmy spojené s Danielom Huliakom, bratom Rudolfa Huliaka, spolu vďaka štátnym dotáciám nadobudli doposiaľ viac ako 2,6 milióna eur. Tieto dotácie však nedostal poslanec Huliak osobne, ani nie je zrejmé jeho prepojenie na bratovu firmu. Roman Michelko pôsobí v kultúrnych inštitúciách, ktoré pravidelne financuje Fond na podporu umenia. Nie je jasné, či a ako konkrétne z dotácií profitoval. Výrok Michala Šimečku preto označujeme ako nepravdivý.",
"Rudolf Huliak zastáva funkciu predsedu výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Je členom Slovenského poľovníckeho zväzu ( SPZ ), a zároveň predsedom osvetovej komisie SPZ.",
"Jeho brat Daniel Huliak pôsobí v medzinárodnej spoločnosti Kronospan, ktorá sa zaoberá ťažbou a spracovaním dreva a podniká so štátom. Je konateľom troch dcérskych spoločností – KRONOSPAN, s.r.o., Kronotimber SK, s.r.o. a KRONOVISION s.r.o. - patriacich do portfólia firmy Kronospan.",
"V rokoch 2023 a 2024 získala firma Kronospan dve dotácie z Ministerstva hospodárstva SR presahujúce dokopy 2,6 milióna eur. Dotácia v hodnote 2 275 704,20 € bola pritom spoločnosti poskytnutá v septembri 2024, v čase kedy Rudolf Huliak zastával post poslanca NR SR.",
"Roman Michelko pôsobí ako predseda výboru NR SR pre kultúru a média, stal sa členom výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu mládež a šport a zároveň je vedúcim stálej delegácie NR SR v Stredoeurópskej iniciatíve a jej parlamentnej dimenzii.",
"Vo svojom profesijnom živote získal členstvo v Spolku slovenských spisovateľov (SSS), kde sa stal zároveň členom predstavenstva a aktuálne pôsobí ako riaditeľ Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov (VSSS). V období 2003-2023 bol aj konateľom VSSS. Taktiež bol zvolený za člena matičného výboru Matice Slovenskej (MS) a predsedu Politologického odboru MS.",
"Od roku 2016 získalo VSSS a SSS z Fondu na podporu umenia finančné prostriedky približne 180-krát, čo predstavuje viac ako 700 000 €. Od septembra 2023, teda po nástupe Michelka do funkcie poslanca, poskytol Fond na podporu umenia VSSS a SSS dotáciu šesťkrát v celkovej hodnote 71 800 €."
] |
2024-09-30 00:00:00
|
{
"text": [
"Rudolf Huliak",
"SPZ",
"podniká",
"dcérskych spoločností",
"dve dotácie",
"2 275 704,20 €",
"Roman Michelko",
"Spolku slovenských spisovateľov",
"Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov",
"konateľom",
"matičného výboru Matice Slovenskej",
"VSSS",
"SSS"
],
"url": [
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1148&CisObdobia=9",
"https://www.polovnictvo.sk/o-nas/119-prezidium-spz",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/685284-huliakov-brat-posobi-vo-firme-ktora-zaraba-miliony-na-tazbe-dreva-sns-poslanca-nominuje-na-sefa-envirorezortu/",
"https://www.orsr.sk/hladaj_osoba.asp?PR=Huliak&MENO=Daniel&SID=0&T=f0&R=0",
"https://www.crz.gov.sk/2171273-sk/centralny-register-zmluv/?art_zs2=KRONOSPAN%2C+s.r.o.&art_predmet=&art_ico=&art_suma_spolu_od=&art_suma_spolu_do=&art_datum_zverejnene_od=&art_datum_zverejnene_do=&art_rezort=114499&art_zs1=&nazov=&art_ico1=&odoslat=&ID=2171273&frm_id_frm_filter_3=66ed905a7e482",
"https://www.crz.gov.sk/zmluva/9715550/",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1149&CisObdobia=9",
"https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/organy/volene-organy-sss/",
"https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/organy/vydavatelstvo-spolku-slovenskych-spisovatelov/",
"https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=21368&SID=2&P=1",
"https://matica.sk/organy/vybor/",
"https://www.crz.gov.sk/2171273-sk/centralny-register-zmluv/?art_zs2=Vydavate%C4%BEstvo+Spolku+slovensk%C3%BDch+spisovate%C4%BEov&art_predmet=&art_ico=&art_suma_spolu_od=&art_suma_spolu_do=&art_datum_zverejnene_od=&art_datum_zverejnene_do=&art_rezort=2249797&art_zs1=Fond+na+podporu+umenia&nazov=&art_ico1=+42+418+933&odoslat=&ID=2171273&frm_id_frm_filter_3=66e9dce0c73b4",
"https://www.crz.gov.sk/2171273-sk/centralny-register-zmluv/?art_zs1=Fond+na+podporu+umenia&art_zs2=Spolok+slovensk%C3%BDch+spisovate%C4%BEov&art_ico=30778166&art_rezort=2249797&art_ico1=+42+418+933&page=0"
]
}
|
2025-10-16T19:07:57.662528+00:00
|
vr18054
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr18054
|
Jozef Rajtár
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar
|
...už sú to dva roky, dával som podložené informácie a trestné oznámenia na Mariána Kočnera a jeho trestnú činnosť, na Ladislava Bašternáka, a výsledok je aký? Marián Kočner je v base a Ladislav Bašternák je obžalovaný.
|
2018-09-09 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Jozef Rajtár síce podal od roku 2016 niekoľko trestných oznámení tak ako na Mariana Kočnera, aj na Ladislava Bašternáka, väzba Kočnera však s nimi nazatiaľ nesúvisí, aj keď obvinenie Bašternáka áno. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.
|
[
"Jozef Rajtár síce podal od roku 2016 niekoľko trestných oznámení tak ako na Mariana Kočnera, aj na Ladislava Bašternáka, väzba Kočnera však s nimi nazatiaľ nesúvisí, aj keď obvinenie Bašternáka áno. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."
] |
2018-09-10 00:00:00
|
{
"text": [
"obvinený",
"oznámenie",
"podnet",
"v prípade",
"oznámenie",
"obvinený",
"oznámenie",
"oznámenie",
"oznámenie",
"podal"
],
"url": [
"https://domov.sme.sk/c/20892708/sud-finisuje-so-studovanim-spisu-v-pripade-obvineneho-basternaka.html",
"https://www.aktuality.sk/clanok/499211/rajtar-podal-trestne-oznamenie-na-kocnera/",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/433307-vysetrovatel-uz-ma-podnet-na-trestne-stihanie-v-kauze-five-star-residence/",
"https://domov.sme.sk/c/20911504/ustavny-sud-odmietol-kocnerovu-staznost-proti-vazbe.html",
"https://slovensko.hnonline.sk/1770698-kocner-ide-do-vazby-rozhodol-najvyssi-sud-prokurator-tento-pripad-nema-v-nasej-historii-obdobu",
"https://www.etrend.sk/ekonomika/kocnerovi-zaistili-majetok-vilu-dom-aj-pozemky.html",
"https://www.teraz.sk/slovensko/rajtar-trestne-oznamenie-podvody/196947-clanok.html",
"https://www.noviny.sk/politika/352489-rajtar-podal-trestne-oznamenie-na-basternaka-a-kocnera-pre-podvody-v-komplexe-bonaparte",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/476631-rajtar-podava-trestne-oznamenie-pre-udajne-podvody-v-bonaparte/",
"https://www.webnoviny.sk/podnikatel-ladislav-b-podal-trestne-oznamenie-na-poslanca-rajtara/"
]
}
|
2025-10-16T19:24:11.649569+00:00
|
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.