id
stringlengths 3
7
| numeric_id
int64 12.2k
50.2k
⌀ | url
stringlengths 28
32
| speaker
stringclasses 308
values | speaker_party
stringclasses 41
values | speaker_url
stringclasses 309
values | statement
stringlengths 18
1.06k
| statement_date
stringdate 2010-03-14 00:00:00
2025-10-05 00:00:00
⌀ | verdict
stringclasses 4
values | analysis_text
stringlengths 2
12k
| analysis_paragraphs
listlengths 1
84
| analysis_date
stringdate 2010-12-03 00:00:00
2025-10-15 00:00:00
| analysis_sources
dict | scraped_at
stringdate 2025-10-16 19:05:50
2025-10-16 21:00:21
|
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
50051
| 50,051
|
https://demagog.sk/vyrok/50051
|
Tomáš Szalay
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/tomas-szalay
|
Explicitne, tam to má takú preambulu, takú pomerne dlhú preambulu, WHO má rado také dokumenty s dlhými úvodmi a v tom úvode je napísané explicitne, že Svetová zdravotnícka organizácia nemá kompetenciu zasahovať akýmkoľvek spôsobom do vnútroštátnych zákonov a predpisov, tzn. ak si tu dáme lockdown alebo nedáme jej naše rozhodnutie, či budeme alebo nebudeme očkovať povinne - nepovinne, je naše rozhodnutie slovenské, slovenskej vlády, ktorá tu vtedy bude, keď prípadne takáto situácia nastane.
|
2025-05-25 00:00:00
|
Pravda
|
Globálna pandemická dohoda bola formálne prijatá 20. mája 2025 hlasovaním na 78. zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v Ženeve. Zmluva si stanovuje za cieľ zlepšiť koordináciu a kooperáciu v rámci prevencie a riešenia globálnych pandémií. Článok 22 ods. 2 Dohody ustanovuje , že Svetová zdravotnícka organizácia vrátane jej generálneho riaditeľa nemá právomoc zasahovať do národných zákonov a ani nemôže členským krajinám nariadovať konkrétne opatrenia ako povinné očkovanie, cestovné obmedzenia či lockdowny (. pdf , s. 28).
Nápad vytvoriť medzinárodnú zmluvu pre zlepšenie kooperácie pri ďalšej pandémii prvýkrát odprezentoval bývalý predseda Európskej rady Charles Michel spolu s generálnym riaditeľom Svetovej zdravotníckej organizácie Dr. Tedrosom Adhanom Ghebreyesusom v reakcii na vypuknutie globálnej pandémie covidu-19. Príprava samotnej zmluvy začala v roku 2021. Zmluva by mala zlepšiť koordináciu laboratórnych a výskumných kapacít pre monitorovanie hrozieb a systém včasného varovania. Ďalej si dohoda kladie za cieľ zvýšiť spoluprácu v oblasti zdravotníctva a zabezpečiť lepšie zdieľanie zdravotníckych kapacít či zdravotníckeho materiálu. Dohoda má takisto posilniť spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja.
Hoci dohoda kladie dôraz na medzinárodnú koordináciu a výmenu informácií medzi štátmi, konečné rozhodnutie o tom, aké opatrenie štát príjme, zostáva v kompetencií jeho vlády (. pdf , s. 28). Pandemická dohoda garantuje právo štátov prijímať vlastné rozhodnutia ohľadom riadenia pandémií. Slovenská akadémia vied v reakcii na šírenie informácií o tom, že dohoda okliešťuje právo štátov na vlastné rozhodnutia, vydala v máji 2025 stanovisko, v ktorom uviedla : „Globálna pandemická dohoda výslovne zakotvuje suverenitu jednotlivých štátov, rešpektovanie ľudských práv a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií Slovenskej republiky.”
|
[
"Globálna pandemická dohoda bola formálne prijatá 20. mája 2025 hlasovaním na 78. zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v Ženeve. Zmluva si stanovuje za cieľ zlepšiť koordináciu a kooperáciu v rámci prevencie a riešenia globálnych pandémií. Článok 22 ods. 2 Dohody ustanovuje , že Svetová zdravotnícka organizácia vrátane jej generálneho riaditeľa nemá právomoc zasahovať do národných zákonov a ani nemôže členským krajinám nariadovať konkrétne opatrenia ako povinné očkovanie, cestovné obmedzenia či lockdowny (. pdf , s. 28).",
"Nápad vytvoriť medzinárodnú zmluvu pre zlepšenie kooperácie pri ďalšej pandémii prvýkrát odprezentoval bývalý predseda Európskej rady Charles Michel spolu s generálnym riaditeľom Svetovej zdravotníckej organizácie Dr. Tedrosom Adhanom Ghebreyesusom v reakcii na vypuknutie globálnej pandémie covidu-19. Príprava samotnej zmluvy začala v roku 2021. Zmluva by mala zlepšiť koordináciu laboratórnych a výskumných kapacít pre monitorovanie hrozieb a systém včasného varovania. Ďalej si dohoda kladie za cieľ zvýšiť spoluprácu v oblasti zdravotníctva a zabezpečiť lepšie zdieľanie zdravotníckych kapacít či zdravotníckeho materiálu. Dohoda má takisto posilniť spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja.",
"Hoci dohoda kladie dôraz na medzinárodnú koordináciu a výmenu informácií medzi štátmi, konečné rozhodnutie o tom, aké opatrenie štát príjme, zostáva v kompetencií jeho vlády (. pdf , s. 28). Pandemická dohoda garantuje právo štátov prijímať vlastné rozhodnutia ohľadom riadenia pandémií. Slovenská akadémia vied v reakcii na šírenie informácií o tom, že dohoda okliešťuje právo štátov na vlastné rozhodnutia, vydala v máji 2025 stanovisko, v ktorom uviedla : „Globálna pandemická dohoda výslovne zakotvuje suverenitu jednotlivých štátov, rešpektovanie ľudských práv a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií Slovenskej republiky.”"
] |
2025-06-04 00:00:00
|
{
"text": [
"prijatá",
"stanovuje",
"ustanovuje",
"pdf",
"odprezentoval",
"začala",
"zlepšiť",
"zvýšiť",
"zostáva",
"pdf",
"garantuje",
"vydala",
"uviedla"
],
"url": [
"https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/752590-who-formalne-prijala-pandemicku-dohodu-nikto-nehlasoval-proti/",
"https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/coronavirus-pandemic/pandemic-treaty/",
"https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA78/A78_10-en.pdf",
"https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA78/A78_10-en.pdf",
"https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/coronavirus-pandemic/pandemic-treaty/",
"https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/coronavirus-pandemic/pandemic-treaty/",
"https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/coronavirus-pandemic/pandemic-treaty/",
"https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/coronavirus-pandemic/pandemic-treaty/",
"https://www.dw.com/en/pandemic-preparedness-first-pandemic-treaty-adopted/a-72609575#:~:text=The%20pandemic%20agreement,laws%20and%20policies.",
"https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA78/A78_10-en.pdf",
"https://www.dw.com/en/pandemic-preparedness-first-pandemic-treaty-adopted/a-72609575#:~:text=The%20pandemic%20agreement,laws%20and%20policies.",
"https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=12800#:~:text=Glob%C3%A1lna%20pandemick%C3%A1%20dohoda%20v%C3%BDslovne%20zakotvuje%20suverenitu%20jednotliv%C3%BDch%20%C5%A1t%C3%A1tov%2C%20re%C5%A1pektovanie%20%C4%BEudsk%C3%BDch%20pr%C3%A1v%20a%20nezasahuje%20do%20vn%C3%BAtro%C5%A1t%C3%A1tnych%20kompetenci%C3%AD%20Slovenskej%20republiky.",
"https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=12800#:~:text=Glob%C3%A1lna%20pandemick%C3%A1%20dohoda%20v%C3%BDslovne%20zakotvuje%20suverenitu%20jednotliv%C3%BDch%20%C5%A1t%C3%A1tov%2C%20re%C5%A1pektovanie%20%C4%BEudsk%C3%BDch%20pr%C3%A1v%20a%20nezasahuje%20do%20vn%C3%BAtro%C5%A1t%C3%A1tnych%20kompetenci%C3%AD%20Slovenskej%20republiky."
]
}
|
2025-10-16T19:06:19.142993+00:00
|
vr31699
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31699
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Základná línia nášho programu (prog. vyhlásenia pozn), ktorý sme predložili je, že ideme ozdravovať, lebo musíme ozdravovať, ale len vtedy, ak súčasne bude hospodársky rast a budeme vytvárať pracovné miesta.
|
2012-05-06 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Robert Fico vyjadruje skôr svoj subjektívny pohľad, volí slovo ozdravovanie na definovanie hlavnej línie programového vyhlásenia vlády. Základná línia programu sa vypozorovať dá, aj keď výraz ozdravovanie sa v ňom nenachádza. Vyskytuje sa tam však niekoľko symbolov "ozdravovania"- hovorí sa o zmiernení dopadov krízy, hospodárskom raste, konsolidácii verejných financií, znížení nezamestnanosti, tvorbe pracovných miest...
|
[
"Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Robert Fico vyjadruje skôr svoj subjektívny pohľad, volí slovo ozdravovanie na definovanie hlavnej línie programového vyhlásenia vlády. Základná línia programu sa vypozorovať dá, aj keď výraz ozdravovanie sa v ňom nenachádza. Vyskytuje sa tam však niekoľko symbolov \"ozdravovania\"- hovorí sa o zmiernení dopadov krízy, hospodárskom raste, konsolidácii verejných financií, znížení nezamestnanosti, tvorbe pracovných miest..."
] |
2012-05-06 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:34:27.642214+00:00
|
48154
| 48,154
|
https://demagog.sk/vyrok/48154
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Dohodnuté priestory a zariadenia sú definované v prílohe A, čo je napísané v prílohe A? V prílohe nie je napísané, že hangár 1 a 4, 100 m2 letiská, v prílohe 1 je napísané, letisko Sliač, vojenské letisko a vojenské letisko Kuchyňa.
|
2016-06-05 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Pomocou uvedeného výroku sa Robert Fico snaží naznačiť, že Slovenská republika touto dohodou odovzdáva celé letiská Sliač a vojenské letisko Malacky-Kuchyňa do užívania armáde USA. Avšak opomína článok 2, odsek 6 dohody, v ktorom je uvedené, že Slovensko samo určí, ktoré časti letísk budú môcť využívať príslušníci USA. Preto hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci.
V prílohe A dohody sa sice uvádzajú ako dohodnuté priestory a zariadenia vojenské letiská Sliač a Malacky-Kuchyňa, avšak poslanec Fico opomína obsah článku 2, odseku 6, ktorý ďalej vymedzuje pojem daných priestorov a zariadení.
V danom odseku sa uvádza, že „pri plnom rešpektovaní tých častí, ktoré si Slovenská republika alebo jeho výkonný zástupca určí na svoje výhradné používanie, budú mať Strany spoločný prístup k dohodnutým zariadeniam a priestorom a budú ich spoločne používať, s výnimkou tých častí, ktoré Strany alebo ich výkonní zástupcovia osobitne vyhradia na výhradný prístup a používanie ozbrojenými silami USA." (. docx. , s. 5)
Z uvedeného vyplýva, že Slovenská republika bude mať možnosť určiť si priestory, ktoré budú v jej výhradnom používaní, a ktoré nebudú k dispozícií ozbrojeným silám USA. Možnosť využívať celý areál oboch letísk, ktorú podľa poslanca Fica zaručuje táto zmluva, bude teda podmienená implicitným či explicitným súhlasom Slovenskej republiky. Keďže poslanec Fico túto skutočnosť vo svojom výroku úmyselne či neúmyselne opomenul, výrok hodnotíme ako zavádzanie.
|
[
"Pomocou uvedeného výroku sa Robert Fico snaží naznačiť, že Slovenská republika touto dohodou odovzdáva celé letiská Sliač a vojenské letisko Malacky-Kuchyňa do užívania armáde USA. Avšak opomína článok 2, odsek 6 dohody, v ktorom je uvedené, že Slovensko samo určí, ktoré časti letísk budú môcť využívať príslušníci USA. Preto hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci.",
"V prílohe A dohody sa sice uvádzajú ako dohodnuté priestory a zariadenia vojenské letiská Sliač a Malacky-Kuchyňa, avšak poslanec Fico opomína obsah článku 2, odseku 6, ktorý ďalej vymedzuje pojem daných priestorov a zariadení.",
"V danom odseku sa uvádza, že „pri plnom rešpektovaní tých častí, ktoré si Slovenská republika alebo jeho výkonný zástupca určí na svoje výhradné používanie, budú mať Strany spoločný prístup k dohodnutým zariadeniam a priestorom a budú ich spoločne používať, s výnimkou tých častí, ktoré Strany alebo ich výkonní zástupcovia osobitne vyhradia na výhradný prístup a používanie ozbrojenými silami USA.\" (. docx. , s. 5)",
"Z uvedeného vyplýva, že Slovenská republika bude mať možnosť určiť si priestory, ktoré budú v jej výhradnom používaní, a ktoré nebudú k dispozícií ozbrojeným silám USA. Možnosť využívať celý areál oboch letísk, ktorú podľa poslanca Fica zaručuje táto zmluva, bude teda podmienená implicitným či explicitným súhlasom Slovenskej republiky. Keďže poslanec Fico túto skutočnosť vo svojom výroku úmyselne či neúmyselne opomenul, výrok hodnotíme ako zavádzanie."
] |
2022-01-28 00:00:00
|
{
"text": [
"dohody",
"docx."
],
"url": [
"https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/26828/1",
"https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.4735859&_processDetail_WAR_portletsel_file=vlastny-material_DCA-Slovensky-alternat.doc&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile"
]
}
|
2025-10-16T20:58:24.563707+00:00
|
vr17109
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17109
|
Andrej Danko
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/andrej-danko
|
...sa znížil výber príjmu z právnických osôb, ale ja si aj od paušálnych výdavkov napríklad budúci rok, čo presadili sme my (...)
|
2017-12-17 00:00:00
|
Pravda
|
Výrok porovnáva daňový príjem od právnických osôb. V roku 2016 predstavovali daňové príjmy od právnických osôb 3 187 063 000 eur a prognózy na rok 2017 predpokladajú zníženie na 2 612 030 000 eur. (Hlavná kniha, .pdf . str.22) Rovnako sa aj na rok 2018 predpokladá zníženie dane z príjmov právnických osôb o 551,0 mil. eur. (Hlavná kniha, .pdf , str. 19) Toto zníženie príjmu daní od právnických osôb je čiastočne spôsobené úpravou zákona o výške paušálnych výdavkov pre živnostníkov zo 40 % na 60 % čo bolo jedným z bodov Programového vyhlásenia vlády z roku 2016. Nakoľko bol tento vládny sľub dodržaný a konečná podoba zákona o navýšení limitu paušálnych výdavkov pre živnostníkom bola ovplyvená pozmeňovacím návrhom Andreja Danka, hodnotíme tento výrok ako pravdivý. Hlavným dôvodom zníženia daňových príjmov právnických osôb je podľa návrhu rozpočtu na roky 2018 - 2020 negatívne zúčtovanie dane v roku 2016 determinované poklesom ziskovosti a kombináciou jednorazových faktorov v podobe pripočítateľných a odpočítateľných položiek upravujúcich zisk na základ dane. Zníženie akruálneho výnosu dane za rok 2016 zníži predpokladaný výnos dane v roku 2017 ako aj v nasledujúcich rokoch. Od roku 2018 prispievajú k nižšiemu výberu legislatívne zmeny v podobe zrušenia daňových licencií (-77,2 až -82,8 mil. eur), zavedenie samostatného technického zhodnotenia pre sektor kúpeľníctva (-0,1 až -0,7 mil. eur) a zvýšenie odpočtu výdavkov na vedu a výskum (-9,0 až -13,3 mil. eur) (Hlavná kniha, .pdf , str. 19) V svojom Programovom vyhlásení v roku 2016 sa vláda vyslovila zvýšiť limit na paušálne výdavky pre živnostníkov. V septembri 2016 predložil Robert Fico vládny návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. (Úvodná strana, .doc ) V priebehu druhého čítania sa vyslovili tri pozmeňujúce návrhy, pričom hlasovaním prešiel len pozmeňovací návrh Andreja Danka. Zákon bol schválený na treťom čítaní v novembri 2016 a nadobudol účinnosť od 1. januára 2017, v niektorých bodoch od 1. februára 2017 resp. 1. januára 2018. Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Výrok porovnáva daňový príjem od právnických osôb. V roku 2016 predstavovali daňové príjmy od právnických osôb 3 187 063 000 eur a prognózy na rok 2017 predpokladajú zníženie na 2 612 030 000 eur. (Hlavná kniha, .pdf . str.22) Rovnako sa aj na rok 2018 predpokladá zníženie dane z príjmov právnických osôb o 551,0 mil. eur. (Hlavná kniha, .pdf , str. 19) Toto zníženie príjmu daní od právnických osôb je čiastočne spôsobené úpravou zákona o výške paušálnych výdavkov pre živnostníkov zo 40 % na 60 % čo bolo jedným z bodov Programového vyhlásenia vlády z roku 2016. Nakoľko bol tento vládny sľub dodržaný a konečná podoba zákona o navýšení limitu paušálnych výdavkov pre živnostníkom bola ovplyvená pozmeňovacím návrhom Andreja Danka, hodnotíme tento výrok ako pravdivý. Hlavným dôvodom zníženia daňových príjmov právnických osôb je podľa návrhu rozpočtu na roky 2018 - 2020 negatívne zúčtovanie dane v roku 2016 determinované poklesom ziskovosti a kombináciou jednorazových faktorov v podobe pripočítateľných a odpočítateľných položiek upravujúcich zisk na základ dane. Zníženie akruálneho výnosu dane za rok 2016 zníži predpokladaný výnos dane v roku 2017 ako aj v nasledujúcich rokoch. Od roku 2018 prispievajú k nižšiemu výberu legislatívne zmeny v podobe zrušenia daňových licencií (-77,2 až -82,8 mil. eur), zavedenie samostatného technického zhodnotenia pre sektor kúpeľníctva (-0,1 až -0,7 mil. eur) a zvýšenie odpočtu výdavkov na vedu a výskum (-9,0 až -13,3 mil. eur) (Hlavná kniha, .pdf , str. 19) V svojom Programovom vyhlásení v roku 2016 sa vláda vyslovila zvýšiť limit na paušálne výdavky pre živnostníkov. V septembri 2016 predložil Robert Fico vládny návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. (Úvodná strana, .doc ) V priebehu druhého čítania sa vyslovili tri pozmeňujúce návrhy, pričom hlasovaním prešiel len pozmeňovací návrh Andreja Danka. Zákon bol schválený na treťom čítaní v novembri 2016 a nadobudol účinnosť od 1. januára 2017, v niektorých bodoch od 1. februára 2017 resp. 1. januára 2018. Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-12-18 00:00:00
|
{
"text": [
".pdf",
".pdf",
"úpravou",
"dodržaný",
".pdf",
"vyslovila",
".doc",
"Zákon"
],
"url": [
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11520",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11521",
"https://sluby.sme.sk/slub/286/navysenie-limitov-pausalnych-vydavkov",
"https://sluby.sme.sk/slub/286/navysenie-limitov-pausalnych-vydavkov",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11521",
"http://www.vlada.gov.sk/plynule-pokracovat-v-podpore-hospodarskeho-socialneho-a-environmentalneho-rozvoja-krajiny/",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon_diag&MasterID=6079&WorkitemID=45198",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6079"
]
}
|
2025-10-16T20:55:49.093747+00:00
|
vr28486
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28486
|
Richard Rybníček
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek
|
Mesto Trenčín aj vďaka tomuto auditu zvíťazilo, alebo uspelo, v niekoľkých závažných sporoch. Napríklad so spoločnosťou CTP, kde nám hrozilo okolo 20 mil. eur. Jednoznačne sme si poradili so sporom s Trenčianskou televíziou, kde súd jednoznačne potvrdil, že zmluvy ktoré boli, boli neplatné. Vyhrali sme niekoľko ďalších súdnych sporov, posledný sme vyhrali, práve kvôli nešťastnej jame v Trenčíne, kde spoločnosť žiadala od mesta odškodné 1,7 mil. eur, súd to v plnej miere zamietol.
|
2014-10-31 00:00:00
|
Pravda
|
Demagog.SK nie je schopný posúdiť, či mesto Trenčín uspelo v súdnych sporoch aj vďaka uvádzanému auditu. Je však pravdou, že Trenčín uspel v spomínaných sporoch (v prípade jedného možno ešte predpokladať pokračovanie sporu, pozn.), pričom Richard Rybníček správne uvádza aj sumy, o ktoré sa mesto súdilo. Výrok na základe uvedeného hodnotíme ako pravdivý. Rybníček hovorí o právnom audite, ktorý nechal vypracovať koncom roka 2010 hneď po nástupe do funkcie. Jeho výsledky doteraz neboli sprístupnené verejnosti. Primátor vyhlásil , že celú Správu o právnom audite nemôže zverejniť, pretože obsahuje citlivé informácie a sú v ňom tiež naznačené možnosti, ako chce mesto postupovať pri riešení súdnych sporov. Odmietnutie zverejnenia tohto dokumentu je predmetom súdneho sporu medzi organizáciou Centrum environmentálnych a mestom Trenčín. V roku 2012 viedlo mesto spor so spoločnosťou CTP Invest, ktorá od mesta požadovala vyplatenie sumy 20,9 mil. eur s príslušenstvom náhrady škody. Žalobca stiahol žalobu v celom rozsahu a súd teda rozhodol o zastavení konania. TASR , 27. februára 2012: "Ide o firmu, ktorá patrí Multiinvestu a Finspelu, a ktorej slovenská dcéra CTP Invest mala vykúpiť pozemky a zdevelopovať priemyselný park pre taiwanského investora AU Optronics. Z biznisu však napokon nič nebolo, a to napriek tomu, že s mestom Trenčín mal CTP Invest uzatvorenú zmluvu a zmluvu o spolupráci." Rybníček pravdivo uvádza, že mesto vyhralo súdny spor s Trenčianskou televíziou, kde súd vyvrátil právoplatnosť zmlúv a žalobu zamietol . Existuje však predpoklad, že spor bude mať ešte pokračovanie. Rybníček tiež pravdivo uvádza, že súd zamietol vyplatenie odškodného vo výške 1,7 mil. eur firme Tatra Real Trade, a.s., ktorá chcela v Trenčíne postaviť podzemné garáže a polyfunkčný objekt. Spoločnosť od mesta požadovala odškodnenie za údajne zmarenú investíciu. v súvislosti. Mesto Trenčín musí na základe rozhodnutia súdu vyplatiť spoločnosti transakciu vyše 330 tis. eur, ktorá predstavuje vrátenie zloženej zábezpeky plus úroky. TASR , 28. októbra 2014: "Mesto Trenčín musí vrátiť spoločnosti Tatra Real Trade viac ako 225.000 eur plus deväťpercentný ročný úrok z omeškania za sedem rokov. Spoločnosti, ktorá chcela pri Posádkovom klube v Trenčíne postaviť podzemné garáže s polyfunkčným objektom, tak musí mesto na základe rozhodnutia súdu vyplatiť spolu 330.493 eur. Finančnú transakciu odobrili na dnešnom zasadnutí poslanci mestského zastupiteľstva v zmene rozpočtu. Podľa predsedu finančnej komisie Pavla Kubečku, ktorý zmenu rozpočtu predkladal, Krajský súd v Trenčíne nárok spoločnosti voči mestu zamietol s tým, že mesto škodu nespôsobilo. Krajský súd však zaviazal mesto Trenčín zaplatiť Tatra Real Trade zábezpeku, ktorú spoločnosť vyplatila mestu za pozemky na základe zmluvy z roku 2007. Tá bola podľa rozhodnutia súdu neplatná." Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Demagog.SK nie je schopný posúdiť, či mesto Trenčín uspelo v súdnych sporoch aj vďaka uvádzanému auditu. Je však pravdou, že Trenčín uspel v spomínaných sporoch (v prípade jedného možno ešte predpokladať pokračovanie sporu, pozn.), pričom Richard Rybníček správne uvádza aj sumy, o ktoré sa mesto súdilo. Výrok na základe uvedeného hodnotíme ako pravdivý. Rybníček hovorí o právnom audite, ktorý nechal vypracovať koncom roka 2010 hneď po nástupe do funkcie. Jeho výsledky doteraz neboli sprístupnené verejnosti. Primátor vyhlásil , že celú Správu o právnom audite nemôže zverejniť, pretože obsahuje citlivé informácie a sú v ňom tiež naznačené možnosti, ako chce mesto postupovať pri riešení súdnych sporov. Odmietnutie zverejnenia tohto dokumentu je predmetom súdneho sporu medzi organizáciou Centrum environmentálnych a mestom Trenčín. V roku 2012 viedlo mesto spor so spoločnosťou CTP Invest, ktorá od mesta požadovala vyplatenie sumy 20,9 mil. eur s príslušenstvom náhrady škody. Žalobca stiahol žalobu v celom rozsahu a súd teda rozhodol o zastavení konania. TASR , 27. februára 2012: \"Ide o firmu, ktorá patrí Multiinvestu a Finspelu, a ktorej slovenská dcéra CTP Invest mala vykúpiť pozemky a zdevelopovať priemyselný park pre taiwanského investora AU Optronics. Z biznisu však napokon nič nebolo, a to napriek tomu, že s mestom Trenčín mal CTP Invest uzatvorenú zmluvu a zmluvu o spolupráci.\" Rybníček pravdivo uvádza, že mesto vyhralo súdny spor s Trenčianskou televíziou, kde súd vyvrátil právoplatnosť zmlúv a žalobu zamietol . Existuje však predpoklad, že spor bude mať ešte pokračovanie. Rybníček tiež pravdivo uvádza, že súd zamietol vyplatenie odškodného vo výške 1,7 mil. eur firme Tatra Real Trade, a.s., ktorá chcela v Trenčíne postaviť podzemné garáže a polyfunkčný objekt. Spoločnosť od mesta požadovala odškodnenie za údajne zmarenú investíciu. v súvislosti. Mesto Trenčín musí na základe rozhodnutia súdu vyplatiť spoločnosti transakciu vyše 330 tis. eur, ktorá predstavuje vrátenie zloženej zábezpeky plus úroky. TASR , 28. októbra 2014: \"Mesto Trenčín musí vrátiť spoločnosti Tatra Real Trade viac ako 225.000 eur plus deväťpercentný ročný úrok z omeškania za sedem rokov. Spoločnosti, ktorá chcela pri Posádkovom klube v Trenčíne postaviť podzemné garáže s polyfunkčným objektom, tak musí mesto na základe rozhodnutia súdu vyplatiť spolu 330.493 eur. Finančnú transakciu odobrili na dnešnom zasadnutí poslanci mestského zastupiteľstva v zmene rozpočtu. Podľa predsedu finančnej komisie Pavla Kubečku, ktorý zmenu rozpočtu predkladal, Krajský súd v Trenčíne nárok spoločnosti voči mestu zamietol s tým, že mesto škodu nespôsobilo. Krajský súd však zaviazal mesto Trenčín zaplatiť Tatra Real Trade zábezpeku, ktorú spoločnosť vyplatila mestu za pozemky na základe zmluvy z roku 2007. Tá bola podľa rozhodnutia súdu neplatná.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-11-01 00:00:00
|
{
"text": [
"vypracovať",
"vyhlásil",
"súdneho sporu",
"rozhodol",
"TASR",
"vyhralo",
"zamietol",
"zamietol",
"TASR"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/315570-trencin-prehral-spor-s-aktivistami-obrati-sa-na-najvyssi-sud/",
"http://www.trencin21.sk/via-iuris-mesto-trencin-si-svojvolne-ohyba-infozakon-586.htm",
"http://trencin.sme.sk/c/6451685/sud-zrusil-rozhodnutie-mesta-trencin-nezverejnit-pravny-audit.html",
"http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=B2D6C634-78ED-452E-94AD-4F7E50C5E727&PojCislo=478377",
"http://www.teraz.sk/ekonomika/slovensku-hrozi-arbitraz-za-viac-ako/56-clanok.html?currency=CZK",
"http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/319006-trencin-vyhral-spor-s-televiziou-ta-sa-nevzdava/",
"http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=95339C17-83C4-4494-9C2D-1C4B1B4DD9CB&PojCislo=199267",
"http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=CE408064-9650-4102-AF07-163C96566ADB&PojCislo=176904",
"http://www.teraz.sk/regiony/trencin-vratenie-tatra-real-financie/103627-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T20:51:58.849247+00:00
|
vr33170
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33170
|
Ondrej Krajňák
| null |
https://demagog.sk/politik/ondrej-krajnak
|
Potom sú tu rôzne otvorené ďalšie tému. Napríklad Slováci v zahraničí, či už v Rumunsku, v Maďarsku, v Poľsku alebo v Srbsku vo Vojvodine, ktorí boli prenasledovaní.
|
2013-02-13 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Napriek našej snahe sa nám nepodarilo nájsť žiadne informácie o podobných témach, či už na stránkach ÚPN, alebo inde. Na druhej strane nemôžeme vylúčiť, že tieto témy sú otvorené, avšak zatiaľ sa informácie nepublikovali, preto výrok označujeme za neoveriteľný.
|
[
"Napriek našej snahe sa nám nepodarilo nájsť žiadne informácie o podobných témach, či už na stránkach ÚPN, alebo inde. Na druhej strane nemôžeme vylúčiť, že tieto témy sú otvorené, avšak zatiaľ sa informácie nepublikovali, preto výrok označujeme za neoveriteľný."
] |
2013-02-14 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:00:07.192676+00:00
|
vr27923
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27923
|
Jozef Kollár
|
SKOK!
|
https://demagog.sk/politik/jozef-kollar
|
Krajina, ktorá trvalo porušuje pravidlá, može dostať sankcie do výšky 0,2% HDP. V prípade Slovenskej republiky môžeme dostať sankciu do výšky 140 miliónov eur, pri našom HDP plus mínus 72 miliárd eur. Ak by sme túto sakciu dostali, nemali by sme zdroje na tri roky na zvyšovane platov zdravotných sestier, kde ročne potrebujeme asi 50 miliónov eur. Druhý typ pravidla, ak krajina porušuje pravidlá, môžu jej byť krátené eurofondy, a tretí typ, krajina stráca hlasovacie práva v európskych inštitúciách.
|
2014-05-18 00:00:00
|
Pravda
|
V prípade porušenia Paktu stability a rastu môže byť krajine udelená pokuta za splnenia podmienok do výšky 0,2% HDP (sankcia sa udeľuje za deficit vyšší ako 3% alebo za skresľovanie štatistických údajov). Keďže HDP Slovenska je na úrovni 72,1 mld. Eur tak pokuta pre Slovensko vo výške 0,2% by bola približne 144 mil. Eur. Ak ide o zvyšovanie platov sestier tak konkrétna výška nákladov nie je vyčíslená, ale náklady sa pohybujú od 50 mil. Eur až po 135 mil. Eur v prípade, že by sa platy zvyšovali všetkým sestrám. ( zdroj. mediweb.hnonline , hnonline , sme ).
|
[
"V prípade porušenia Paktu stability a rastu môže byť krajine udelená pokuta za splnenia podmienok do výšky 0,2% HDP (sankcia sa udeľuje za deficit vyšší ako 3% alebo za skresľovanie štatistických údajov). Keďže HDP Slovenska je na úrovni 72,1 mld. Eur tak pokuta pre Slovensko vo výške 0,2% by bola približne 144 mil. Eur. Ak ide o zvyšovanie platov sestier tak konkrétna výška nákladov nie je vyčíslená, ale náklady sa pohybujú od 50 mil. Eur až po 135 mil. Eur v prípade, že by sa platy zvyšovali všetkým sestrám. ( zdroj. mediweb.hnonline , hnonline , sme )."
] |
2014-05-19 00:00:00
|
{
"text": [
"porušenia",
"HDP",
"mediweb.hnonline",
"hnonline",
"sme",
"sankcia",
"sankcia"
],
"url": [
"http://www.europskaunia.sk/pakt-stabilty-a-rastu1",
"http://www.kurzy-online.sk/makroekonomika/hdp/",
"http://mediweb.hnonline.sk/literatura-pre-lekarov/analyzy/sestry-su-sklamane-nahnevane-peniaze-na-ich-platy-boli-uz-vtedy-ked",
"http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/zistenie-hn-dohoda-pada-platy-sestier-porastu-inak-584850",
"http://www.sme.sk/c/6959122/vlada-mlci-kde-vezme-na-mzdy-sestier-kto-by-ich-mohol-zaplatit.html",
"http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/284381-europoslanci-varuju-orbana-ale-hlas-mu-nechaju/",
"http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/199480-madarsku-zmrazili-takmer-pol-miliardy-eur-z-eurofondov/"
]
}
|
2025-10-16T19:46:32.537322+00:00
|
vr14305
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14305
|
Andrej Danko
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/andrej-danko
|
(...) máme distribučné spoločnosti rozpredané (...) štát dovolil vstúpiť J&T do stredoslovenskej energetiky a teraz ešte západoslovenská a východoslovenská.
|
2016-01-31 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Nakoľko väčšinovým vlastníkom distribučných spoločností (51%) zostáva i naďalej štát, považujeme Dankov výrok za zavádzajúci. Na Slovensku pôsobia tri najväčšie distribučné spoločnosti - Západoslovenská energetika (ZSE), Stredoslovenská energetika (SSE) a Východoslovenská energetika (VSE). Tieto spoločnosti sú väčšinovo kontrolované štátom, ktorý vlastní prostredníctvom ministerstva hospodárstva 51% podiel. V novembri roku 2013 dokončili francúzsky Electricité de France (EDF) a český Energetický a průmyslový holding (EPH) transakciu, ktorej predmetom bol prevod menšinového podielu (49%) v spoločnosti Stredoslovenská energetika (SSE). Vlastníkom EP Holdingu je Petr Kellner, Daniel Křetínský, Patrik Tkáč a J&T. Z hľadiska akcionárov sú na tom podobne i ZSE a VSE , kde 51% podielu vlastný štát a zvyšných 49% akcií a manažérsku kontrolu vykonávajú zahraniční akcionári - v prípade VSE je to nemecký energetický koncern RWE a akcionárom vo ZSE je nemecká spoločnosť E. ON , ktorá 49% podiel od ZSE kúpila v roku 2002. Dátum zverejnenia analýzy: 01.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Nakoľko väčšinovým vlastníkom distribučných spoločností (51%) zostáva i naďalej štát, považujeme Dankov výrok za zavádzajúci. Na Slovensku pôsobia tri najväčšie distribučné spoločnosti - Západoslovenská energetika (ZSE), Stredoslovenská energetika (SSE) a Východoslovenská energetika (VSE). Tieto spoločnosti sú väčšinovo kontrolované štátom, ktorý vlastní prostredníctvom ministerstva hospodárstva 51% podiel. V novembri roku 2013 dokončili francúzsky Electricité de France (EDF) a český Energetický a průmyslový holding (EPH) transakciu, ktorej predmetom bol prevod menšinového podielu (49%) v spoločnosti Stredoslovenská energetika (SSE). Vlastníkom EP Holdingu je Petr Kellner, Daniel Křetínský, Patrik Tkáč a J&T. Z hľadiska akcionárov sú na tom podobne i ZSE a VSE , kde 51% podielu vlastný štát a zvyšných 49% akcií a manažérsku kontrolu vykonávajú zahraniční akcionári - v prípade VSE je to nemecký energetický koncern RWE a akcionárom vo ZSE je nemecká spoločnosť E. ON , ktorá 49% podiel od ZSE kúpila v roku 2002. Dátum zverejnenia analýzy: 01.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2016-02-01 00:00:00
|
{
"text": [
"tri najväčšie distribučné spoločnosti",
"V novembri roku 2013",
"Stredoslovenská energetika",
"ZSE",
"VSE",
"E. ON"
],
"url": [
"http://www.seas.sk/energetika-na-slovensku",
"http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/holding-eph-ziskal-podiel-v-stredoslovenskej-energetike-za-400-milionov-596006",
"http://www.sse.sk/portal/page/portal/stranka_SSE/zakladne_menu/o_nas/investori_a_partneri/struktura_akcionarov",
"http://www.skupinazse.sk/sk/Investori/Zakladne-informacie",
"http://www.vse.sk/wps/portal/nvse/domov/o-spolocnosti/profil-spolocnosti/!ut/p/b1/04_Sj9CPykssy0xPLMnMz0vMAfGjzOLd_Q2dLZ0MHQ0sfH2MDBzNPF2cAj1MjY2CzIEKIoEKDHAARwNC-sP1o_ArMYAqwGOFn0d-bqp-QW6EQZaJoyIAktWAXg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X0dPMUM5QjFBMDhNTDIwQTZJREJRSDUzNjY1/",
"http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/291134-eon-neplanuje-odist-zo-zapadoslovenskej-energetiky/"
]
}
|
2025-10-16T19:36:27.886368+00:00
|
vr16624
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16624
|
Boris Kollár
|
SME RODINA
|
https://demagog.sk/politik/boris-kollar
|
...nová ministerka školstva, ktorá prišla povedala, že nás to (nevyčerpanie eurofondov, pozn.) bude stáť niekoľko desiatok miliónov eur.
|
2017-09-23 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Slovensko skutočne môže prísť o časť z eurofondov na vedu a výskum v maximálnej hodnote 32 miliónov eur. Ministerka školstva Martina Lubyová však nepotvrdila, že by sme o tieto finančné prostriedky definitívne prišli, naopak uviedla, že spolu s Európskou komisiou konzultovala plán, ktorým by spomínané číslo znížila. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako zavádzajúci. Martina Lubyová (nominantka SNS) si za cieľ svojej prvej zahraničnej cesty po vymenovaní ministerkou školstva zvolila Brusel. Dňa 20. septembra 2017 sa stretla s eurokomisárkou pre regionálnu politiku Corinou Creţovou, aby vysvetlila, v čom sú problémy zablokovaných eurofondových výziev v hodnote 300 miliónov eur a čo robiť, aby sa mohlo čerpanie eurofondov spriechodniť. Lubyová na rokovaní pripomenula , že riešenie daného stavu je pre Slovensko veľkou prioritou, zároveň však prezentovala kroky, ktoré ministerstvo doteraz vykonalo. Šlo najmä o začiatok kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, zrušenie problematickej výzvy na dlhodobý strategický výskum a vypracovanie akčných plánov na zvýšenie transparentnosti výberu projektov. Na základe toho 22. septembra 2017 informovala ministerka o tom, že "Európska komisia nechce Slovensku žiadne prostriedky odobrať v dôsledku toho, čo sa stalo, EK bude veľmi rada, ak sa Slovensku podarí dobehnúť čerpanie a tieto prostriedky odblokovať v rámci tých dohôd o stransparentnení režimu čerpania, ktoré sme (delegácie, pozn.) dosiahli a ktoré budeme implementovať". V dôsledku zablokovania výziev však hrozí, že Slovensko príde o časť z eurofondov na vedu a výskum. „Z titulu plynutia času sa nám nepodarí vyčerpať prostriedky do konca roka, ktoré sme mali vyčerpať,“ uviedla Martina Lubyová na tej istej tlačovej konferencii . Zvýšeným úsilím partnerov na Slovensku a v Európske únii sa podľa nej podarilo dosiahnuť, že pôvodná "horibilná" suma 72 miliónov eur, o ktorú malo Slovensko prísť, sa redukovala na súčasných 32 miliónov eur. „Toto nás veľmi mrzí, pretože toto sú naozaj prostriedky, ktoré sa dali produktívne využiť. Nie je to ešte definitívne, je možné, že sa nám do konca roku podarí toto číslo znížiť,“ prisľúbila Lubyová. Podľa denníku Pravda konzultovalo ministerstvo školstva s Európskou komisiou tri možné spôsoby čerpania peňazí, pričom ako schodný sa ukázal iba jeden, a to presunutie istej časti prostriedkov do takzvaných finančných nástrojov, čo v podstate predstavuje využitie návratných finančných príspevkov. Podľa ministerky prebehlo celkovo rokovanie s eurokomisárkou v pozitívnom duchu, pričom EK ocenila, že SR nastavila novú a intenzívnejšiu úroveň komunikácie. Dátum zverejnenia analýzy: 25.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Slovensko skutočne môže prísť o časť z eurofondov na vedu a výskum v maximálnej hodnote 32 miliónov eur. Ministerka školstva Martina Lubyová však nepotvrdila, že by sme o tieto finančné prostriedky definitívne prišli, naopak uviedla, že spolu s Európskou komisiou konzultovala plán, ktorým by spomínané číslo znížila. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako zavádzajúci. Martina Lubyová (nominantka SNS) si za cieľ svojej prvej zahraničnej cesty po vymenovaní ministerkou školstva zvolila Brusel. Dňa 20. septembra 2017 sa stretla s eurokomisárkou pre regionálnu politiku Corinou Creţovou, aby vysvetlila, v čom sú problémy zablokovaných eurofondových výziev v hodnote 300 miliónov eur a čo robiť, aby sa mohlo čerpanie eurofondov spriechodniť. Lubyová na rokovaní pripomenula , že riešenie daného stavu je pre Slovensko veľkou prioritou, zároveň však prezentovala kroky, ktoré ministerstvo doteraz vykonalo. Šlo najmä o začiatok kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, zrušenie problematickej výzvy na dlhodobý strategický výskum a vypracovanie akčných plánov na zvýšenie transparentnosti výberu projektov. Na základe toho 22. septembra 2017 informovala ministerka o tom, že \"Európska komisia nechce Slovensku žiadne prostriedky odobrať v dôsledku toho, čo sa stalo, EK bude veľmi rada, ak sa Slovensku podarí dobehnúť čerpanie a tieto prostriedky odblokovať v rámci tých dohôd o stransparentnení režimu čerpania, ktoré sme (delegácie, pozn.) dosiahli a ktoré budeme implementovať\". V dôsledku zablokovania výziev však hrozí, že Slovensko príde o časť z eurofondov na vedu a výskum. „Z titulu plynutia času sa nám nepodarí vyčerpať prostriedky do konca roka, ktoré sme mali vyčerpať,“ uviedla Martina Lubyová na tej istej tlačovej konferencii . Zvýšeným úsilím partnerov na Slovensku a v Európske únii sa podľa nej podarilo dosiahnuť, že pôvodná \"horibilná\" suma 72 miliónov eur, o ktorú malo Slovensko prísť, sa redukovala na súčasných 32 miliónov eur. „Toto nás veľmi mrzí, pretože toto sú naozaj prostriedky, ktoré sa dali produktívne využiť. Nie je to ešte definitívne, je možné, že sa nám do konca roku podarí toto číslo znížiť,“ prisľúbila Lubyová. Podľa denníku Pravda konzultovalo ministerstvo školstva s Európskou komisiou tri možné spôsoby čerpania peňazí, pričom ako schodný sa ukázal iba jeden, a to presunutie istej časti prostriedkov do takzvaných finančných nástrojov, čo v podstate predstavuje využitie návratných finančných príspevkov. Podľa ministerky prebehlo celkovo rokovanie s eurokomisárkou v pozitívnom duchu, pričom EK ocenila, že SR nastavila novú a intenzívnejšiu úroveň komunikácie. Dátum zverejnenia analýzy: 25.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-09-25 00:00:00
|
{
"text": [
"stretla",
"pripomenula",
"informovala",
"tlačovej konferencii",
"Pravda",
"rokovanie"
],
"url": [
"https://euractiv.sk/clanky/veda-a-inovacie/ministerka-skolstva-hovorila-s-komisiou-o-situacii-s-eurofondami-na-vedu/",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/442538-slovensku-po-afere-s-dotaciami-hrozi-prepadnutie-32-milionov-eur/",
"http://www.teraz.sk/slovensko/martina-lubyova-brusel-slovensko-eurofon/281912-clanok.html",
"http://www.teraz.sk/slovensko/martina-lubyova-brusel-slovensko-eurofon/281912-clanok.html",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/442538-slovensku-po-afere-s-dotaciami-hrozi-prepadnutie-32-milionov-eur/",
"https://euractiv.sk/clanky/veda-a-inovacie/ministerka-skolstva-hovorila-s-komisiou-o-situacii-s-eurofondami-na-vedu/"
]
}
|
2025-10-16T19:29:02.926071+00:00
|
vr16643
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16643
|
Veronika Remišová
|
Za ľudí
|
https://demagog.sk/politik/veronika-remisova
|
My máme pomerne nízky dlh, nejakých 52%, ale sú krajiny, ktoré ho majú dvojnásobný. Francúzsko 99%, Grécko 170%, Taliansko vyše 100%.
|
2017-09-24 00:00:00
|
Pravda
|
Dlhy krajín eurozóny, ktoré uviedla Remišová sa približne zhodujú s údajmi, ktoré v júli 2017 uverejnil EUROSTAT. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Verejný dlh krajín eurozóny je vyjadrený v percentách z HDP. Na konci 1. štvrťroka 2017 sa zvýšil na 89,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) z 89,2 % HDP na konci predchádzajúceho, 4. kvartálu 2016. V celej EÚ vzrástol verejný dlh v sledovanom období na 84,1 % z 83,6 % HDP. Spomedzi členských štátov EÚ najvyšší dlh mali na konci 1. štvrťroku 2017 Grécko (176,2 % HDP), Taliansko (134,7 %) a Portugalsko (130,5 %) a naopak, najmenšie dlhy vykázali Estónsko (9,2 %) a Luxembursko (23 %). Slovenský verejný dlh na konci 1. štvrťroka 2017 vzrástol na 53,5 % HDP z 51,9 % HDP vo 4. kvartáli 2016 a 51,8 % HDP v období január-marec 2016. Slovensko má naozaj v porovnaní s ostatnými krajinami pomerne nízky dlh. Na porovnanie slúži nižšie uvedená tabuľka. if("undefined"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper["uLhkp"]={},window.datawrapper["uLhkp"].embedDeltas={"100":551,"200":526,"300":500,"400":500,"500":500,"600":500,"700":500,"800":500,"900":500,"1000":500},window.datawrapper["uLhkp"].iframe=document.getElementById("datawrapper-chart-uLhkp"),window.datawrapper["uLhkp"].iframe.style.height=window.datawrapper["uLhkp"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper["uLhkp"].iframe.offsetWidth/100),100))]+"px",window.addEventListener("message",function(a){if("undefined"!=typeof a.data["datawrapper-height"])for(var b in a.data["datawrapper-height"])if("uLhkp"==b)window.datawrapper["uLhkp"].iframe.style.height=a.data["datawrapper-height"][b]+"px"}); Dátum zverejnenia analýzy: 25.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Dlhy krajín eurozóny, ktoré uviedla Remišová sa približne zhodujú s údajmi, ktoré v júli 2017 uverejnil EUROSTAT. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Verejný dlh krajín eurozóny je vyjadrený v percentách z HDP. Na konci 1. štvrťroka 2017 sa zvýšil na 89,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) z 89,2 % HDP na konci predchádzajúceho, 4. kvartálu 2016. V celej EÚ vzrástol verejný dlh v sledovanom období na 84,1 % z 83,6 % HDP. Spomedzi členských štátov EÚ najvyšší dlh mali na konci 1. štvrťroku 2017 Grécko (176,2 % HDP), Taliansko (134,7 %) a Portugalsko (130,5 %) a naopak, najmenšie dlhy vykázali Estónsko (9,2 %) a Luxembursko (23 %). Slovenský verejný dlh na konci 1. štvrťroka 2017 vzrástol na 53,5 % HDP z 51,9 % HDP vo 4. kvartáli 2016 a 51,8 % HDP v období január-marec 2016. Slovensko má naozaj v porovnaní s ostatnými krajinami pomerne nízky dlh. Na porovnanie slúži nižšie uvedená tabuľka. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"uLhkp\"]={},window.datawrapper[\"uLhkp\"].embedDeltas={\"100\":551,\"200\":526,\"300\":500,\"400\":500,\"500\":500,\"600\":500,\"700\":500,\"800\":500,\"900\":500,\"1000\":500},window.datawrapper[\"uLhkp\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-uLhkp\"),window.datawrapper[\"uLhkp\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"uLhkp\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"uLhkp\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"uLhkp\"==b)window.datawrapper[\"uLhkp\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 25.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-09-25 00:00:00
|
{
"text": [
"dlh"
],
"url": [
"http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/8118661/2-20072017-AP-EN.pdf/83147478-c193-40e9-8a0a-b76e56a5cebc"
]
}
|
2025-10-16T19:28:56.686990+00:00
|
vr38203
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38203
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
A nestačí na to nominálny rast miezd na reálne mzdy, ktoré sú skutočným vyjadrením životnej úrovne. Je tu veľká hrozba, že budú mať nulový nárast, alebo, že dokonca poklesnú, to znamená, ľudia schudobnejú.
|
2011-05-07 00:00:00
|
Nepravda
|
Nevieme presne, z ktorých prognóz alebo informácií čerpá P. Kažimír. K dispozícii máme vládne materiály, ktoré odhadujú vývoj v rokoch 2012-2014. V tejto prognóze z dňa 2. februára 2011 , s ktorou prišlo ministerstvo financií, sa okrem iného píše:
|
[
"Nevieme presne, z ktorých prognóz alebo informácií čerpá P. Kažimír. K dispozícii máme vládne materiály, ktoré odhadujú vývoj v rokoch 2012-2014. V tejto prognóze z dňa 2. februára 2011 , s ktorou prišlo ministerstvo financií, sa okrem iného píše:"
] |
2011-05-09 00:00:00
|
{
"text": [
"prognóze z dňa 2. februára 2011"
],
"url": [
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=112"
]
}
|
2025-10-16T20:14:48.893710+00:00
|
vr28099
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28099
|
Branislav Škripek
| null |
https://demagog.sk/politik/branislav-skripek
|
Slovenský europoslanec nikdy doteraz nemal povinnosť aspoň raz za rok predniesť správu o svojej činnosti. To je predsa jasné, že slovenský občan nevie o tom, čo europoslanec robí, keď ani europoslanec ani svojim kolegom raz za štyri roky nepríde povedať- robil som toto. Kolega Viskupič vystúpil v tomto, práve na poslednej schôdzi podal takýto návrh, nebol schválený...
|
2014-07-06 00:00:00
|
Pravda
|
V skutočnosti podal okrem Viskupiča ten istý návrh aj Škripek. Návrh novelizoval Rokovací poriadok a dal europoslancovi možnosť predložiť raz za rok správu o svojej činnosti. Dnes im takáto možnosť alebo povinnosť formálne nevyplýva z rokovacieho poriadku a ani zo žiadneho iného zákona alebo normy. Návrh nebol schválený. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Je pravdou, že poslanci Viskupič a Škripek predniesli návrh , ktorý novelizoval Rokovací poriadok NR SR, v ktorom pridávajú v § 128 odseky 3 a 4: „(3) Poslanci Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,47b) majú právo raz za kalendárny rok predniesť národnej rade správy o svojej činnosti. Predseda národnej rady zaradí takéto správy po ich doručení do programu najbližšej schôdze národnej rady. Ustanovenia § 24 ods. 1 sa nepoužijú. (4) Správy podľa odseku 1 a 3 a správy, ktoré sa každý rok predkladajú na prerokovanie do národnej rady v rámci jej pôsobnosti, sa po ich prerokovaní berú národnou radou na vedomie.“. V dôvodovej správe uvádzajú: "...javí ako potrebné a žiaduce, aby poslanci Európskeho parlamentu zvolení, aby zastupovali záujmy občanov Slovenskej republiky v Európskej únii, mali možnosť predniesť správy o svojej činnosti a prezentovať svoju prácu a dosiahnuté výsledky pred poslancami národnej rady." Tento návrh však neprešiel , keďže na schôdzi č. 35 dňa 11. júna 2014 z celkovo hlasujúcich 117 poslancov hlasovalo za návrh 32, proti boli štyria a zdržalo sa hlasovania 81 poslancov. Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"V skutočnosti podal okrem Viskupiča ten istý návrh aj Škripek. Návrh novelizoval Rokovací poriadok a dal europoslancovi možnosť predložiť raz za rok správu o svojej činnosti. Dnes im takáto možnosť alebo povinnosť formálne nevyplýva z rokovacieho poriadku a ani zo žiadneho iného zákona alebo normy. Návrh nebol schválený. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Je pravdou, že poslanci Viskupič a Škripek predniesli návrh , ktorý novelizoval Rokovací poriadok NR SR, v ktorom pridávajú v § 128 odseky 3 a 4: „(3) Poslanci Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,47b) majú právo raz za kalendárny rok predniesť národnej rade správy o svojej činnosti. Predseda národnej rady zaradí takéto správy po ich doručení do programu najbližšej schôdze národnej rady. Ustanovenia § 24 ods. 1 sa nepoužijú. (4) Správy podľa odseku 1 a 3 a správy, ktoré sa každý rok predkladajú na prerokovanie do národnej rady v rámci jej pôsobnosti, sa po ich prerokovaní berú národnou radou na vedomie.“. V dôvodovej správe uvádzajú: \"...javí ako potrebné a žiaduce, aby poslanci Európskeho parlamentu zvolení, aby zastupovali záujmy občanov Slovenskej republiky v Európskej únii, mali možnosť predniesť správy o svojej činnosti a prezentovať svoju prácu a dosiahnuté výsledky pred poslancami národnej rady.\" Tento návrh však neprešiel , keďže na schôdzi č. 35 dňa 11. júna 2014 z celkovo hlasujúcich 117 poslancov hlasovalo za návrh 32, proti boli štyria a zdržalo sa hlasovania 81 poslancov. Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-07-07 00:00:00
|
{
"text": [
"návrh",
"schôdzi č. 35"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=971",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34095"
]
}
|
2025-10-16T19:45:57.976167+00:00
|
vr31123
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31123
| null | null |
https://demagog.sk/politik/
|
Súčasný stav správy národnej domény .sk je plne nevyhovujúci pre internetovú komunitu aj pre štát. Z historických dôvodov je doména .sk dosiaľ spravovaná súkromnou spoločnosťou SK-NIC, a.s., ktorá plní praktickú funkciu správcu centrálnej databázy a zároveň aj jediného centrálneho registrátora.
|
2012-03-09 00:00:00
|
Pravda
|
Spomínaná súkromná spoločnosť SK-NIC , a.s je skutočne správcom internetovej domény najvyššej úrovne .sk, ktorá je vyhradená pre slovenský internet. Pred touto spoločnosťou doménu .sk spravovali firmy EuroWeb Slovakia a.s. a EUnet Slovakia s.r.o.
|
[
"Spomínaná súkromná spoločnosť SK-NIC , a.s je skutočne správcom internetovej domény najvyššej úrovne .sk, ktorá je vyhradená pre slovenský internet. Pred touto spoločnosťou doménu .sk spravovali firmy EuroWeb Slovakia a.s. a EUnet Slovakia s.r.o."
] |
2012-02-27 00:00:00
|
{
"text": [
"SK-NIC",
"správe"
],
"url": [
"https://www.sk-nic.sk/main.jsp;jsessionid=A0A7C20F8FDD368F7EEF1C96C76CB641",
"https://www.sk-nic.sk/documents/pdf/2010-12-31_SK-NIC_PS.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:46:52.924150+00:00
|
49857
| 49,857
|
https://demagog.sk/vyrok/49857
|
Branislav Gröhling
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/branislav-grohling
|
Pretože keď prídete do reštaurácie, tak za to jedlo zaplatíte 5 %, keď si objednáte, zaplatíte 19 %, keď si ho dáte doviezť, tak v rámci toho dovozu je to 23 %.
|
2025-01-12 00:00:00
|
Pravda
|
Súčasťou konsolidačných opatrení, ktoré schválili poslanci NR SR v októbri 2024, bola novela zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH). Od 1. januára 2025 platí , že sa konzumácia jedla v priestoroch reštaurácie zdaňuje sadzbou DPH vo výške 5 %. Zabalené jedlo, ktoré si zákazník z reštaurácie odnesie alebo mu bude doručené reštauráciou, podlieha sadzbe DPH vo výške 19 %. V prípade donášky externým kuriérom sa strava zdaňuje sadzbou DPH na úrovni 19 % a externá donáška 23 % sadzbou DPH.
|
[
"Súčasťou konsolidačných opatrení, ktoré schválili poslanci NR SR v októbri 2024, bola novela zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH). Od 1. januára 2025 platí , že sa konzumácia jedla v priestoroch reštaurácie zdaňuje sadzbou DPH vo výške 5 %. Zabalené jedlo, ktoré si zákazník z reštaurácie odnesie alebo mu bude doručené reštauráciou, podlieha sadzbe DPH vo výške 19 %. V prípade donášky externým kuriérom sa strava zdaňuje sadzbou DPH na úrovni 19 % a externá donáška 23 % sadzbou DPH."
] |
2025-01-29 00:00:00
|
{
"text": [
"schválili",
"platí",
"zdaňuje"
],
"url": [
"https://spravy.stvr.sk/2024/10/parlament-definitivne-schvalil-balik-konsolidacnych-opatreni/",
"https://www.podnikajte.sk/dan-z-pridanej-hodnoty/sadzby-dph-v-restauracnych-sluzbach-od-1-1-2025",
"https://www.noviny.sk/slovensko/1009820-zmeny-v-dph-nove-pravidla-menia-cenu-jedla-podla-sposobu-konzumacie"
]
}
|
2025-10-16T19:07:11.966783+00:00
|
vr15542
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15542
|
Andrej Danko
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/andrej-danko
|
Napríklad viete dobre, že zaznel v Národnej rade ten vtip o židoch, ktorý rozčúlil aj pána profesora Traubnera, aj židovskú náboženskú obec(...)židovská náboženská obec povedala, že je tým dotknutá. Pán Traubner takisto...
|
2016-11-13 00:00:00
|
Pravda
|
Spomenutý výrok zaznel z úst Igora Matoviča počas rozpravy k rokovaciemu poriadku v októbri 2016. Išlo konkrétne o hodnotenie situácie v slovenskom parlamente, ktorú prirovnal k hraniu futbalu medzi Židmi a dozorcami v koncentračnom tábore, kde Židia predstavujú opozíciu a dozorcovia koalíciu. Matovič sa toto prirovnanie potom snažil uviesť na pravú mieru s tým, že nemal v úmysle uraziť žiadnu rasu ani národ. Židovská náboženská obec i profesor Traubner sa však jeho porovnaním cítili byť dotknutí. Výrok Danka preto hodnotíme ako pravdu.
Profesor Pavel Traubner , uznávaný slovenský neurológ, ktorý prežil holokaust, sa k téme vyjadril nasledovne: „ Vyjadrenia pána Matoviča sa ma osobne dotkli, (...) lebo porovnanie poslanca a Žida je urážkou tých, ktorí tam zahynuli. (...) Sme demokratická krajina a poslanec má právo povedať, ale nesmie to hraničiť s porušovaním zákona a s porušovaním ľudských práv “.
Reakcia Ústredného zväzu židovských náboženských obcí reprezentovaná Igorom Rintelom , predsedom zväzu, znela: „ Poslanec si zrejme neuvedomuje, že Židom išlo počas holokaustu o život a futbal bolo to posledné, čo by si v koncentračnom tábore priali robiť (...) Slovensko totiž v tomto období stratilo 70-tisíc spoluobčanov. A to len preto, že sa narodili ako Židia. “ Rintel označil Matovičovo zľahčovanie holokaustu za neslušné, nemorálne a hlúpe.
Matovič sa následne, ako sám spomína na tlačovej konferencii, stretol s Rintelom, ktorý výrok tento jeho výrok považuje naďalej za nešťastný a hlúpy.
Demagog.SK nehodnotí, či išlo o pokus o vtip, alebo a pokus literárnej metafory, prípadne hyperboly.
|
[
"Spomenutý výrok zaznel z úst Igora Matoviča počas rozpravy k rokovaciemu poriadku v októbri 2016. Išlo konkrétne o hodnotenie situácie v slovenskom parlamente, ktorú prirovnal k hraniu futbalu medzi Židmi a dozorcami v koncentračnom tábore, kde Židia predstavujú opozíciu a dozorcovia koalíciu. Matovič sa toto prirovnanie potom snažil uviesť na pravú mieru s tým, že nemal v úmysle uraziť žiadnu rasu ani národ. Židovská náboženská obec i profesor Traubner sa však jeho porovnaním cítili byť dotknutí. Výrok Danka preto hodnotíme ako pravdu.",
"Profesor Pavel Traubner , uznávaný slovenský neurológ, ktorý prežil holokaust, sa k téme vyjadril nasledovne: „ Vyjadrenia pána Matoviča sa ma osobne dotkli, (...) lebo porovnanie poslanca a Žida je urážkou tých, ktorí tam zahynuli. (...) Sme demokratická krajina a poslanec má právo povedať, ale nesmie to hraničiť s porušovaním zákona a s porušovaním ľudských práv “.",
"Reakcia Ústredného zväzu židovských náboženských obcí reprezentovaná Igorom Rintelom , predsedom zväzu, znela: „ Poslanec si zrejme neuvedomuje, že Židom išlo počas holokaustu o život a futbal bolo to posledné, čo by si v koncentračnom tábore priali robiť (...) Slovensko totiž v tomto období stratilo 70-tisíc spoluobčanov. A to len preto, že sa narodili ako Židia. “ Rintel označil Matovičovo zľahčovanie holokaustu za neslušné, nemorálne a hlúpe.",
"Matovič sa následne, ako sám spomína na tlačovej konferencii, stretol s Rintelom, ktorý výrok tento jeho výrok považuje naďalej za nešťastný a hlúpy.",
"Demagog.SK nehodnotí, či išlo o pokus o vtip, alebo a pokus literárnej metafory, prípadne hyperboly."
] |
2016-11-14 00:00:00
|
{
"text": [
"Matoviča",
"Traubner",
"Rintelom",
"spomína"
],
"url": [
"http://tv.hnonline.sk/politika/850694-on-je-zid-trpel-ako-zid-danko-ide-stihat-matovica-a-kotlebovcov",
"http://www.ta3.com/clanok/1093665/traubnera-sokuju-parlamentne-reci-o-zidoch-citi-sa-byt-dotknuty.html",
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/409317-danko-dava-podnet-na-matovica-a-poslancov-lsns-za-vyroky-o-zidoch/",
"http://tv.hnonline.sk/ef3e3493-587e-4fc9-a346-b1da0f16f2ff"
]
}
|
2025-10-16T19:31:57.868808+00:00
|
vr27225
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27225
|
Pavol Hrušovský
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky
|
Strana (KDH, pozn.) prispela na kampaň sumou 100-tisíc eur.
|
2014-03-12 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Demagog.SK nezistil či skutočne strana KDH prispela na kampaň Hrušovského sumou 100 tisíc eur. Volebný štáb Hrušovského priznal , že si objednal jeden prieskum a ten bol uhradený zo zdrojov KDH. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
|
[
"Demagog.SK nezistil či skutočne strana KDH prispela na kampaň Hrušovského sumou 100 tisíc eur. Volebný štáb Hrušovského priznal , že si objednal jeden prieskum a ten bol uhradený zo zdrojov KDH. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."
] |
2014-03-13 00:00:00
|
{
"text": [
"priznal"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/308960-kolko-doteraz-kandidati-minuli-zakon-neriesi/"
]
}
|
2025-10-16T19:49:11.798761+00:00
|
vr27296
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27296
|
Pavol Frešo
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/pavol-freso
|
Je to spoločný projekt, volá sa kandidát na župana pán Maňka, to bol spoločný kandidát KDH a Smeru.
|
2014-03-16 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že V. Maňka bol v župných voľbách v novembri 2013 kandidátom na župana Banskobystrického samosprávneho kraja za strany SMER-SD, KDH, SZ, SMK, HZD, ĽS-HZDS a SMS. Je teda pravdou, že KDH a SMER-SD vytvorili koalíciu.
|
[
"Je pravdou, že V. Maňka bol v župných voľbách v novembri 2013 kandidátom na župana Banskobystrického samosprávneho kraja za strany SMER-SD, KDH, SZ, SMK, HZD, ĽS-HZDS a SMS. Je teda pravdou, že KDH a SMER-SD vytvorili koalíciu."
] |
2014-03-17 00:00:00
|
{
"text": [
"voľbách"
],
"url": [
"http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka5_sk.html"
]
}
|
2025-10-16T20:51:02.123345+00:00
|
vr29105
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29105
|
Peter Kremský
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/peter-kremsky
|
Včera som v jedných novinách čítal, dali si prácu s tým, že sa opýtali detí, ktoré vyrástli v detských domovoch, či by išli radšej do adopcie do páru rovnakého pohlavia alebo by radšej ostali v detskom domove. Myslím, že osem z desiatich povedalo, že by radšej ostali v detskom domove. A to sú už dospelí ľudia.
|
2015-01-25 00:00:00
|
Pravda
|
Peter Kremský naráža na článok Nového času , ktorý sa pýtal ôsmich ľudí vo veku od 22 do 37 rokov, ktorí detstvo prežili v detských domovoch alebo v pestúnskych rodinách. Šesť z ôsmich opýtaných odpovedalo, že by radšej volilo život v detskom domove ako v rodine s dvoma partnermi rovnakého pohlavia. Dvaja opýtaní odpovedali, že by radšej ako život v detskom domove volili rodinu s homosexuálnym párom. Peter Kremský síce nepresne uvádza veľkosť vzorky, keďže opýtaných nebolo desať, ale len osem, no správne uvádza, že len dvaja opýtaní zo vzorky odpovedali, že by radšej volili homosexuálnu rodinu ako život v detskom domove. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Peter Kremský naráža na článok Nového času , ktorý sa pýtal ôsmich ľudí vo veku od 22 do 37 rokov, ktorí detstvo prežili v detských domovoch alebo v pestúnskych rodinách. Šesť z ôsmich opýtaných odpovedalo, že by radšej volilo život v detskom domove ako v rodine s dvoma partnermi rovnakého pohlavia. Dvaja opýtaní odpovedali, že by radšej ako život v detskom domove volili rodinu s homosexuálnym párom. Peter Kremský síce nepresne uvádza veľkosť vzorky, keďže opýtaných nebolo desať, ale len osem, no správne uvádza, že len dvaja opýtaní zo vzorky odpovedali, že by radšej volili homosexuálnu rodinu ako život v detskom domove. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2015-01-26 00:00:00
|
{
"text": [
"Nového času"
],
"url": [
"http://www.cas.sk/clanok/305916/co-by-si-vybrali-deti-ktore-vyrastali-bez-rodicov-detsky-domov-alebo-homosexualny-par.html"
]
}
|
2025-10-16T20:52:26.061674+00:00
|
vr14158
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14158
|
Andrej Danko
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/andrej-danko
|
...nemajú (polícia SR, pozn.) technické zabezpečenie, sprchy, výzbroje a ďalšie veci.
|
2016-01-10 00:00:00
|
Nepravda
|
Podľa dostupných informácií nie je vybavenie a technické zabezpečenie Policajného zboru SR celkovo vnímané ako na zlej úrovni. Čo sa vyzbrojenia policajného zboru týka, v decembri 2015 minister vnútra Robert Kaliňák informoval o podpíse rámcovej dohody na nákup zbraní aj s príslušenstvom pre policajný zbor. Ako dôvod bola uvedená modernizácia a zladenie vybavenia zo zvyškom EÚ, stav však nebol označený za akútny. Problémy so sprchami mali len na Krajskom riaditeľstve v Košiciach pred dvoma rokmi, opäť sa však nejednalo o závažný problém. Funkčné sprchy v budove boli, časti policajtov sa však zdali byť príliš vzdialené, uskutočnili tak zbierku na nové sprchy v inej časti budovy. Vzhľadom na to, že sa nám nepodarilo nájsť relevantné informácie o chýbajúcom alebo zastaralom vybavení z posledných rokov, výrok hodnotíme ako nepravdivý.
|
[
"Podľa dostupných informácií nie je vybavenie a technické zabezpečenie Policajného zboru SR celkovo vnímané ako na zlej úrovni. Čo sa vyzbrojenia policajného zboru týka, v decembri 2015 minister vnútra Robert Kaliňák informoval o podpíse rámcovej dohody na nákup zbraní aj s príslušenstvom pre policajný zbor. Ako dôvod bola uvedená modernizácia a zladenie vybavenia zo zvyškom EÚ, stav však nebol označený za akútny. Problémy so sprchami mali len na Krajskom riaditeľstve v Košiciach pred dvoma rokmi, opäť sa však nejednalo o závažný problém. Funkčné sprchy v budove boli, časti policajtov sa však zdali byť príliš vzdialené, uskutočnili tak zbierku na nové sprchy v inej časti budovy. Vzhľadom na to, že sa nám nepodarilo nájsť relevantné informácie o chýbajúcom alebo zastaralom vybavení z posledných rokov, výrok hodnotíme ako nepravdivý."
] |
2016-01-11 00:00:00
|
{
"text": [
"rámcovej dohody",
"sprchami",
"Zákona",
"Zákona",
"plat"
],
"url": [
"http://www.ta3.com/clanok/1074717/policajtov-caka-velke-prezbrojenie-dostanu-tisice-novych-zbrani.html",
"http://www.tvnoviny.sk/domace/1738982_kosicki-policajti-sa-museli-poskladat-na-vlastne-sprchy",
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-523",
"http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-583",
"http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/prevencia/zakon_cest_a_odvaha/POVOLANIE%20POLICAJTA.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:53:38.903041+00:00
|
vr36830
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36830
|
Ivan Švejna
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/ivan-svejna
|
Ale treba si povedať, že ten euroval to nie je nejaká pôžička, to je proste len nejaké potenciálne záruky, ktoré vlastne tento euroval dáva nejakým krajinám.
|
2011-01-16 00:00:00
|
Pravda
|
TASR : " Na vytvorení Európskeho financného stabilizacného mechanizmu (EFSF) sa dohodli ministri financií EÚ v máji 2010. Únia spolu s Medzinárodným menovým fondom (MMF) prostredníctvom tohto mechanizmu poskytne záruky krajinám vo financných tažkostiach až do sumy 750 miliárd eur. " Portál etrend.sk uvádza: " V prípade, že sa niektorý zo štátov eurozóny dostane do tažkostí, akciovka vydá dlhopisy a z príjmov z ich predaja problémovej krajine požicia. Tento mechanizmus bude možné využívat len do júna 2013." Clánok je z dna 15. júla 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 17.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"TASR : \" Na vytvorení Európskeho financného stabilizacného mechanizmu (EFSF) sa dohodli ministri financií EÚ v máji 2010. Únia spolu s Medzinárodným menovým fondom (MMF) prostredníctvom tohto mechanizmu poskytne záruky krajinám vo financných tažkostiach až do sumy 750 miliárd eur. \" Portál etrend.sk uvádza: \" V prípade, že sa niektorý zo štátov eurozóny dostane do tažkostí, akciovka vydá dlhopisy a z príjmov z ich predaja problémovej krajine požicia. Tento mechanizmus bude možné využívat len do júna 2013.\" Clánok je z dna 15. júla 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 17.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2011-01-17 00:00:00
|
{
"text": [
"TASR",
"etrend.sk"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/minister-financii-podpisal-euroval-d65-/sk_domace.asp?c=A100715_164722_sk_domace_p12",
"http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/slovensko-euroval-nezbori-2.html"
]
}
|
2025-10-16T20:20:42.696834+00:00
|
vr25767
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25767
|
Jozef Mihál
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/jozef-mihal
|
Je to niekde okolo teraz 70 miliónov eur, o ktoré sa takto jednorázovo ročne vyplatia (na vianočné dôchodky, pozn.).
|
2013-10-20 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa našich prepočtov bude navýšenie vianočných príspevkov o 8,61 eur, predstavovať sumu 10 mil. eur. Ak túto sumu pripočítame k sume ktorá bola vyplatená na vianočné príspevky v roku 2012, dostaneme sumu takmer 70 miliónov eur na vianočné príspevky v roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Sociálna poisťovňa vo svojej výročnej správe za rok 2012 informuje, že na vianočné príspevky poskytla necelých 60 mil. eur ( .pdf , str. 18). Podľa rozpočtu na rok 2013 predpokladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vynaložiť na vianočné príspevky sumu 65 mil. eur, s rovnakou sumou operuje aj v roku 2014. Podľa výročnej správy (.pdf, s. 19) Sociálnej poisťovne 2012 bol v roku 2012 vyplatený vianočný príspevok 1 128 679 dôchodcom. Ak by sme vynásobili navýšenie vianočného príspevku pre všetkých poberateľov o 8,61 eur počtom dôchodcov, ktorí mali na dávku v roku 2012 nárok, dostaneme sumu 9,7 milióna eur, čo je približne 10 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Podľa našich prepočtov bude navýšenie vianočných príspevkov o 8,61 eur, predstavovať sumu 10 mil. eur. Ak túto sumu pripočítame k sume ktorá bola vyplatená na vianočné príspevky v roku 2012, dostaneme sumu takmer 70 miliónov eur na vianočné príspevky v roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Sociálna poisťovňa vo svojej výročnej správe za rok 2012 informuje, že na vianočné príspevky poskytla necelých 60 mil. eur ( .pdf , str. 18). Podľa rozpočtu na rok 2013 predpokladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vynaložiť na vianočné príspevky sumu 65 mil. eur, s rovnakou sumou operuje aj v roku 2014. Podľa výročnej správy (.pdf, s. 19) Sociálnej poisťovne 2012 bol v roku 2012 vyplatený vianočný príspevok 1 128 679 dôchodcom. Ak by sme vynásobili navýšenie vianočného príspevku pre všetkých poberateľov o 8,61 eur počtom dôchodcov, ktorí mali na dávku v roku 2012 nárok, dostaneme sumu 9,7 milióna eur, čo je približne 10 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-10-21 00:00:00
|
{
"text": [
".pdf",
"rozpočtu",
"sumou",
"správy"
],
"url": [
"http://www.socpoist.sk/vyrocne-spravy/1629s",
"http://www.employment.gov.sk/rozpocet-ministerstva-na-rok-2013.html",
"http://openiazoch.zoznam.sk/cl/139087/Vianocne-prispevky-maju-dostat-penzisti-aj-buduci-rok",
"http://www.socpoist.sk/vyrocne-spravy/1629s"
]
}
|
2025-10-16T19:54:43.091418+00:00
|
vr26844
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26844
|
Martin Fedor
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/martin-fedor
|
V minulosti alebo v zákone, ktorý je v súčasnosti ešte stále platný, hovoríme stále o vláde, hovoríme o rade obrany štátu a podobných kolektívnych orgánoch.
|
2014-02-09 00:00:00
|
Nepravda
|
a) prezident Slovenskej republiky,
b) predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
c) predseda vlády Slovenskej republiky .
|
[
"a) prezident Slovenskej republiky,",
"b) predseda Národnej rady Slovenskej republiky,",
"c) predseda vlády Slovenskej republiky ."
] |
2014-02-10 00:00:00
|
{
"text": [
"zákona"
],
"url": [
"https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CCsQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FStatic%2Fsk-SK%2FNRSR%2FDoc%2Fzd_sis.rtf&ei=DDD6UrXoJOGsyAG85IGYBw&usg=AFQjCNH2kXfr_c1cMibRg39GvRhg_yBpIA&sig2=EPXTDnVK3TP9iwl1NATdvQ&bvm=bv.61190604,d.aWc"
]
}
|
2025-10-16T20:32:18.410317+00:00
|
48355
| 48,355
|
https://demagog.sk/vyrok/48355
|
Jana Bittó Cigániková
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova
|
My máme, Slovenská republika má na 90 dní zásoby (ropy, pozn.). Na to má ešte aj Slovnaft a Transpetrol svoje vlastné, tzn. my máme na 4 mesiace zásoby a za túto dobu oni sú schopní prejsť na spracovávanie inej ropy, čiže tam máme, máme naozaj zabezpečenú alternatívu cez, cez Chorvátsko a cez ropovod Adria.
|
2022-04-12 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Zásoby ropy na Slovensku by mali vystačiť na 4 mesiace, alternatívou k ruským ropovodom je ropovod Adria z chorvátskeho Omišalju. Ako dlho by však Slovnaftu trvala úprava liniek a na spracovanie inej ropy, nie je jasné. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Ku koncu roka 2021 Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov potvrdila , že skladovatelia ropy majú ropu v predpísanom množstve. To je podľa zákona minimálne také množstvo, ktoré by stačilo na 90 dní. Podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Karola Galeka Slovensko má v štátnych hmotných rezervách zásobu ropy na 108 dní, ďaľšie zásoby by mal mať Slovnaft a Transpetrol. Slovensko by teda malo byť zásobené na 4 mesiace.
Ak by došlo k zastaveniu ropovodov z Ruska, ropa by na Slovensko mohla prúdiť z Chorvátskeho Omišalju cez ropovod Adria. Richard Sulík sa vyjadril , že Slovnaft by mal byť schopný prestaviť svoje výrobné linky na iný druh ropy v priebehu niekoľkých mesiacov. Podľa hovorcu spoločnosti, Antona Molnára, Slovnaft síce má skúsenosti so spracovaním inej ropy, ale len v malom merítku. Zmena na inú ropu vo väčšom rozsahu by vyžadovala rozsiahle investície a trvala by dlhšie obdobie. Nie je však jasné, o aké dlhé obdobie by malo ísť.
|
[
"Zásoby ropy na Slovensku by mali vystačiť na 4 mesiace, alternatívou k ruským ropovodom je ropovod Adria z chorvátskeho Omišalju. Ako dlho by však Slovnaftu trvala úprava liniek a na spracovanie inej ropy, nie je jasné. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.",
"Ku koncu roka 2021 Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov potvrdila , že skladovatelia ropy majú ropu v predpísanom množstve. To je podľa zákona minimálne také množstvo, ktoré by stačilo na 90 dní. Podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Karola Galeka Slovensko má v štátnych hmotných rezervách zásobu ropy na 108 dní, ďaľšie zásoby by mal mať Slovnaft a Transpetrol. Slovensko by teda malo byť zásobené na 4 mesiace.",
"Ak by došlo k zastaveniu ropovodov z Ruska, ropa by na Slovensko mohla prúdiť z Chorvátskeho Omišalju cez ropovod Adria. Richard Sulík sa vyjadril , že Slovnaft by mal byť schopný prestaviť svoje výrobné linky na iný druh ropy v priebehu niekoľkých mesiacov. Podľa hovorcu spoločnosti, Antona Molnára, Slovnaft síce má skúsenosti so spracovaním inej ropy, ale len v malom merítku. Zmena na inú ropu vo väčšom rozsahu by vyžadovala rozsiahle investície a trvala by dlhšie obdobie. Nie je však jasné, o aké dlhé obdobie by malo ísť."
] |
2022-04-13 00:00:00
|
{
"text": [
"potvrdila",
"má",
"mal",
"mohla",
"vyjadril",
"hovorcu"
],
"url": [
"https://demagog.sk/vyrok/48280",
"https://www.aktuality.sk/clanok/deptl89/stat-vie-ako-dlho-vydrzia-zasoby-plynu-a-ropy-z-ruska-ma-nudzovy-plan/",
"https://e.dennikn.sk/2740025/vysvetlujeme-ako-velmi-sme-zavisli-od-ruskych-paliv-a-ci-sa-od-nich-vieme-odstrihnut/?ref=inc&cst=1c2f040e932930ac35b8fddb6b76e4fd1edc9c74",
"https://spravy.rtvs.sk/2022/04/je-slovensko-pripravene-na-obmedzenie-dodavok-ruskej-ropy/",
"https://spravy.rtvs.sk/2022/04/je-slovensko-pripravene-na-obmedzenie-dodavok-ruskej-ropy/",
"https://e.dennikn.sk/2740025/vysvetlujeme-ako-velmi-sme-zavisli-od-ruskych-paliv-a-ci-sa-od-nich-vieme-odstrihnut/?ref=inc&cst=1c2f040e932930ac35b8fddb6b76e4fd1edc9c74"
]
}
|
2025-10-16T19:13:58.488867+00:00
|
vr17098
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17098
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
...táto organizácia (Slovenská konsolidačná, pozn.) vlastne po voľbách, už po voľbách (v roku 2012, pozn. ) (...) predala pohľadávku v hodnote 4,5 milióna iba za 18 tisíc.
|
2017-12-10 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Jozef Rajtár bol podľa obchodného registra členom dozornej rady v spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. od 24. januára 2011 do 17. júla 2012. Proces predaja istých pohľadávok bežal od 1. januára 2011 do 24. júla 2012. Predčasné voľby do NR SR sa konali v marci 2012. K udalostiam, ktoré uviedol Kaliňák, sa vyjadril aj Jozef Rajtár , komu tieto výtky boli adresované. Rajtár nevyvrátil infomrácie o predajnej a o pôvodnej cene pohľadávok. Médiá sa téme zatiaľ veľmi nevenujú, zverejnené sú len Kaliňákove a Rajtárove tvrdenia, ktoré v otázke ceny nerozchádzajú. Z dôvodu chýbajúcich konkrétnejších informácií hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Jozef Rajtár zverejnil výpis z hlasovania dozornej rady Slovenskej konsolidačnej, kde sa práve schvaľoval predaj pohľadávok zaradených do Verejného výberového konania. Tento proces prebiehal v období od 1 januára 2011 do 24. júla 2012, predčasné voľby do NRSR sa konali v marci 2012. Podľa výpisu z hlasovania dozornej rady boli na rokovaní prítomní všetci piati členovia až na Jozefa Rajtára. Všetci piati hlasovali za predaj pohľadávok, pritom samozrejme, nehlasoval. Slovenská konsolidačná, a.s. spravuje a vymáha pohľadávky postúpené z portfólií reštrukturalizovaných bánk. "Jej hlavným cieľom je urýchlené vysporiadanie týchto pohľadávok, a to urýchlením likvidácie neživotaschopných podnikov a podporením reštrukturalizácie životaschopných podnikov" - uvádza sa na webe . Dátum zverejnenia analýzy: 15.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Jozef Rajtár bol podľa obchodného registra členom dozornej rady v spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. od 24. januára 2011 do 17. júla 2012. Proces predaja istých pohľadávok bežal od 1. januára 2011 do 24. júla 2012. Predčasné voľby do NR SR sa konali v marci 2012. K udalostiam, ktoré uviedol Kaliňák, sa vyjadril aj Jozef Rajtár , komu tieto výtky boli adresované. Rajtár nevyvrátil infomrácie o predajnej a o pôvodnej cene pohľadávok. Médiá sa téme zatiaľ veľmi nevenujú, zverejnené sú len Kaliňákove a Rajtárove tvrdenia, ktoré v otázke ceny nerozchádzajú. Z dôvodu chýbajúcich konkrétnejších informácií hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Jozef Rajtár zverejnil výpis z hlasovania dozornej rady Slovenskej konsolidačnej, kde sa práve schvaľoval predaj pohľadávok zaradených do Verejného výberového konania. Tento proces prebiehal v období od 1 januára 2011 do 24. júla 2012, predčasné voľby do NRSR sa konali v marci 2012. Podľa výpisu z hlasovania dozornej rady boli na rokovaní prítomní všetci piati členovia až na Jozefa Rajtára. Všetci piati hlasovali za predaj pohľadávok, pritom samozrejme, nehlasoval. Slovenská konsolidačná, a.s. spravuje a vymáha pohľadávky postúpené z portfólií reštrukturalizovaných bánk. \"Jej hlavným cieľom je urýchlené vysporiadanie týchto pohľadávok, a to urýchlením likvidácie neživotaschopných podnikov a podporením reštrukturalizácie životaschopných podnikov\" - uvádza sa na webe . Dátum zverejnenia analýzy: 15.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-12-15 00:00:00
|
{
"text": [
"dozornej",
"Jozef Rajtár",
"Jozef Rajtár",
"webe"
],
"url": [
"http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=25932&SID=2&P=1",
"https://blog.etrend.sk/jozef-rajtar/papierove-kamene-roberta-kalinaka.html",
"https://blog.etrend.sk/jozef-rajtar/papierove-kamene-roberta-kalinaka.html",
"http://www.konsolidacna.sk/"
]
}
|
2025-10-16T19:27:21.644042+00:00
|
vr33821
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33821
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Európska centrálna banka opäť raz znížila tú základnú sadzbu na historické minimum 0,5%.
|
2013-05-12 00:00:00
|
Pravda
|
Richard Sulík hovorí pravdu. Úroková sadzba 0,5% pre hlavné refinančné operácie bola zavedená podľa dát NBS 8. mája 2013.
|
[
"Richard Sulík hovorí pravdu. Úroková sadzba 0,5% pre hlavné refinančné operácie bola zavedená podľa dát NBS 8. mája 2013."
] |
2013-05-13 00:00:00
|
{
"text": [
"NBS"
],
"url": [
"http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/urokove-sadzby-ecb"
]
}
|
2025-10-16T19:57:37.502014+00:00
|
vr34704
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34704
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Kto že to dnes žiada Európsku úniu o pomoc, Írsko alebo Slovensko?
|
2010-11-14 00:00:00
|
Pravda
|
V posledných dňoch sa v médiách objavili viaceré správy o tom, že Írsko má finančné problémy a vraj rokuje s Európskou úniou o poskytnutí medzinárodnej finančnej pomoci z Európskeho fondu finančnej stability (eurovalu). Deficit Írska sa má v tomto roku dostať až na úroveň 32%.
|
[
"V posledných dňoch sa v médiách objavili viaceré správy o tom, že Írsko má finančné problémy a vraj rokuje s Európskou úniou o poskytnutí medzinárodnej finančnej pomoci z Európskeho fondu finančnej stability (eurovalu). Deficit Írska sa má v tomto roku dostať až na úroveň 32%."
] |
2010-12-10 00:00:00
|
{
"text": [
"posledných",
"médiách",
"správy"
],
"url": [
"http://hnonline.sk/nazory/c1-46784050-irska-ekonomika-sa-dostava-na-grecku-cestu",
"http://spravy.pravda.sk/irsko-bude-potrebovat-pomoc-ako-grecko-do-roka-tvrdia-ekonomovia-phd-/sk_ekonomika.asp?c=A101111_190101_sk_ekonomika_p01",
"http://dnes.atlas.sk/ekonomika/711279/nad-irskom-sa-zmraka-vraj-uz-ziadaju-o-pomoc-z-eurovalu"
]
}
|
2025-10-16T20:26:17.196416+00:00
|
vr16523
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16523
|
Milan Uhrík
|
Republika
|
https://demagog.sk/politik/milan-uhrik
|
...namiesto toho dostal kraj na pokraj krachu (...).
|
2017-07-18 00:00:00
|
Nepravda
|
Dnešný predseda NSK Milan Belica začal svoje tretie funkčné obdobie na poste predsedu kraja v roku 2009 podľa údajov z INEKO s celkovým dlhom 32,9 %. V druhej polovici jeho štvrtého funkčného obdobia, teda v roku 2015 znížil celkový dlh kraja na 19,0 %. Údaje z INEKO potvrdzujú, že Nitriansky kraj s od roku 2009 nedostal na úroveň 60 percentného zadlženia. Podľa Záverečného účtu NSK za rok 2016 sa stav dlhu oproti minulým rokom opäť znížil, preto výrok Milana Uhríka (z rozhovoru pre Hlavné správy), že predseda Milan Belica dostal NSK na pokraj krachu možno považovať za nepravdivý. Z údajov INEKO o finančnom zdraví Nitrianskeho samosprávneho kraja v rokoch 2009- 2015 vyplýva, že celkový dlh, ktorý bol v roku 2009 32,9 % dosiahol v roku 2014 17,7 % a v roku 2015 narástol na 19,0 %. NSK sa počas sledovaného obdobia nedostal na úroveň 60 percentného zadlženia. § 17 ods.12) Zákona 583/2004 Z.z upravuje postupy, ktoré sú potrebné pri 60 percentom celkovom zadlžení vyššieho územného celku. Ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku dosiahne 60 % alebo viac skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka, obec alebo vyšší územný celok sú povinní zaplatiť pokutu, ktorú ukladá ministerstvo financií. Podľa tohto zákona sa ukladá pokuta za prekročenie dlhu z podielu celkovej sumy dlhu ku koncu príslušného rozpočtového roka na skutočných bežných príjmoch predchádzajúceho rozpočtového roka. Ak sa medziročne podiel dlhu obce alebo vyššieho územného celku na skutočných bežných príjmoch predchádzajúceho rozpočtového roka zvýši, pokuta za prekročenie dlhu sa uloží vo výške 5 % z tohto medziročného zvýšenia. Pokuta za prekročenie dlhu sa neukladá, ak nepresiahne sumu 40 eur. Aj napriek medziročnému nárastu celkového dlhu patril v roku 2015 NSK medzi kraje s najlepším celkovým finančným zdravím. Celkové finančné zdravie kraja vypovedá o tom, do akej miery je hospodárenie VÚC udržateľné a či mu hospodárenie spôsobuje, prípadne nespôsobuje problémy.
|
[
"Dnešný predseda NSK Milan Belica začal svoje tretie funkčné obdobie na poste predsedu kraja v roku 2009 podľa údajov z INEKO s celkovým dlhom 32,9 %. V druhej polovici jeho štvrtého funkčného obdobia, teda v roku 2015 znížil celkový dlh kraja na 19,0 %. Údaje z INEKO potvrdzujú, že Nitriansky kraj s od roku 2009 nedostal na úroveň 60 percentného zadlženia. Podľa Záverečného účtu NSK za rok 2016 sa stav dlhu oproti minulým rokom opäť znížil, preto výrok Milana Uhríka (z rozhovoru pre Hlavné správy), že predseda Milan Belica dostal NSK na pokraj krachu možno považovať za nepravdivý. Z údajov INEKO o finančnom zdraví Nitrianskeho samosprávneho kraja v rokoch 2009- 2015 vyplýva, že celkový dlh, ktorý bol v roku 2009 32,9 % dosiahol v roku 2014 17,7 % a v roku 2015 narástol na 19,0 %. NSK sa počas sledovaného obdobia nedostal na úroveň 60 percentného zadlženia. § 17 ods.12) Zákona 583/2004 Z.z upravuje postupy, ktoré sú potrebné pri 60 percentom celkovom zadlžení vyššieho územného celku. Ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku dosiahne 60 % alebo viac skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka, obec alebo vyšší územný celok sú povinní zaplatiť pokutu, ktorú ukladá ministerstvo financií. Podľa tohto zákona sa ukladá pokuta za prekročenie dlhu z podielu celkovej sumy dlhu ku koncu príslušného rozpočtového roka na skutočných bežných príjmoch predchádzajúceho rozpočtového roka. Ak sa medziročne podiel dlhu obce alebo vyššieho územného celku na skutočných bežných príjmoch predchádzajúceho rozpočtového roka zvýši, pokuta za prekročenie dlhu sa uloží vo výške 5 % z tohto medziročného zvýšenia. Pokuta za prekročenie dlhu sa neukladá, ak nepresiahne sumu 40 eur. Aj napriek medziročnému nárastu celkového dlhu patril v roku 2015 NSK medzi kraje s najlepším celkovým finančným zdravím. Celkové finančné zdravie kraja vypovedá o tom, do akej miery je hospodárenie VÚC udržateľné a či mu hospodárenie spôsobuje, prípadne nespôsobuje problémy."
] |
2017-08-23 00:00:00
|
{
"text": [
"INEKO",
"Záverečného",
"rozhovoru",
"Zákona"
],
"url": [
"http://www.hospodarenieobci.sk/profily/?ID=9004&y=2015",
"https://www.unsk.sk/zobraz/obsah/7843",
"http://www.hlavnespravy.sk/milan-uhrik-o-svojej-kandidature-na-post-predsedu-nitrianskeho-kraja-nebojim-sa-panov-z-financnych-skupin-vyhodit-z-kancelarie/1097032",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/583/20170101"
]
}
|
2025-10-16T20:55:23.086280+00:00
|
vr32319
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32319
|
Ivan Uhliarik
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik
|
Budem citovať z vášho materiálu, ktorý ste teraz dali na vládu. Ministerstvo argumentuje vo svojej analýze aj arbitrážami, ktoré prebehli v týchto troch krajinách: Burundy, Libéria a Lýbia. Podľa súdov je v týchto štátoch vyvlastnenie zákonné, ak štát predložil ponuku na odškodnenie.
|
2012-09-30 00:00:00
|
Pravda
|
Ivan Uhliarik cituje z materiálu, ktorý bol predkladaný ministerkou Zuzanou Zvolenskou s názvom Projekt zavedenia unitárneho systému verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike (.rtf). Predkladateľ v tomto projekte mimo iného uvádza aj arbitráže zo štátov o ktorých sa zmieňuje Ivan Uhliarik.
|
[
"Ivan Uhliarik cituje z materiálu, ktorý bol predkladaný ministerkou Zuzanou Zvolenskou s názvom Projekt zavedenia unitárneho systému verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike (.rtf). Predkladateľ v tomto projekte mimo iného uvádza aj arbitráže zo štátov o ktorých sa zmieňuje Ivan Uhliarik."
] |
2012-10-01 00:00:00
|
{
"text": [
"Projekt zavedenia unitárneho systému verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike",
"arbitráže"
],
"url": [
"https://lt.justice.gov.sk/Attachment/Projekt_final.rtf?instEID=-1&attEID=48736&docEID=270771&matEID=5517&langEID=1&tStamp=20120925223717673",
"https://lt.justice.gov.sk/Attachment/Projekt_final.rtf?instEID=-1&attEID=48736&docEID=270771&matEID=5517&langEID=1&tStamp=20120925223717673"
]
}
|
2025-10-16T20:03:07.504613+00:00
|
vr31624
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31624
|
Pavol Frešo
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/pavol-freso
|
Ale tam vznikol prvý problém. Ja som bol vtedy, nebol priamym aktérom, ale formálne som bol predsedom toho zväzu, kde sa to stalo. Akonáhle tam vznikol prvý náznak, tak som povedal, že ak je takáto situácia tak ja rezignujem, je nebudem deliť pravicu. Ja chcem proste pokračovať ďalej ako župan a rozhodne mi to nestojí za to, aby sme si tam rozprávali kto za čo mohol. (O okolnostiach odstúpenia z kandidátky v roku 2010, pozn.)
|
2012-04-29 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že Pavol Frešo nebol priamym aktérom v údajných podvodoch, ktoré sprevádzali primárky strany SDKÚ-DS vo februári 2010, aj napriek tomu však prevzal politickú zodpovednosť, z kandidátky odstúpil a pokračoval ďalej ako župan. 8. marca 2010 Mikuláš Dzurinda v médiách povedal , že februárové stranícke primárky sprevádzali manipulácie s hlasmi v bratislavskom Starom Meste a Sučanoch. Podvod sa zistil pri kontrole hlasov v Starom Meste, keď vyšlo najavo, že najmenej dvaja členovia SDKÚ, ktorí neboli na voľbách prítomní boli evidovaní, ako keby volili. Výsledky primárok boli preto nakoniec anulované a Pavol Frešo, bratislavský župan, resp. formálny predseda zväzu, prevzal zodpovednosť a vzdal sa siedmeho miesta na kandidátke. "Bolo to moje osobné rozhodnutie, ktoré som dlhšie zvažoval. Chcem sa naplno venovať bratislavskej župe, " povedal na margo veci Frešo. Keďže organizáciu mali na starosti rádoví členovia strany, išlo z Frešovej strany o čisto politické gesto, ktorá ocenila aj Lucia Žitňanská. Zrušenie volieb v Starom Meste nezmenilo poradie na prvých šiestich miestach kandidátky.
|
[
"Je pravdou, že Pavol Frešo nebol priamym aktérom v údajných podvodoch, ktoré sprevádzali primárky strany SDKÚ-DS vo februári 2010, aj napriek tomu však prevzal politickú zodpovednosť, z kandidátky odstúpil a pokračoval ďalej ako župan. 8. marca 2010 Mikuláš Dzurinda v médiách povedal , že februárové stranícke primárky sprevádzali manipulácie s hlasmi v bratislavskom Starom Meste a Sučanoch. Podvod sa zistil pri kontrole hlasov v Starom Meste, keď vyšlo najavo, že najmenej dvaja členovia SDKÚ, ktorí neboli na voľbách prítomní boli evidovaní, ako keby volili. Výsledky primárok boli preto nakoniec anulované a Pavol Frešo, bratislavský župan, resp. formálny predseda zväzu, prevzal zodpovednosť a vzdal sa siedmeho miesta na kandidátke. \"Bolo to moje osobné rozhodnutie, ktoré som dlhšie zvažoval. Chcem sa naplno venovať bratislavskej župe, \" povedal na margo veci Frešo. Keďže organizáciu mali na starosti rádoví členovia strany, išlo z Frešovej strany o čisto politické gesto, ktorá ocenila aj Lucia Žitňanská. Zrušenie volieb v Starom Meste nezmenilo poradie na prvých šiestich miestach kandidátky."
] |
2012-04-30 00:00:00
|
{
"text": [
"povedal"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/5276100/freso-odstupil-z-kandidatky-sdku-po-podvodoch-v-primarkach.html"
]
}
|
2025-10-16T20:05:37.964111+00:00
|
43657
| 43,657
|
https://demagog.sk/vyrok/43657
|
Andrej Danko
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/andrej-danko
|
Ten rozdiel kvality života Slovákov so Západom sa prehlbuje aj preto, že si peniaze nepožičiavame.
|
2019-10-10 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Hoci sa výkon slovenskej ekonomiky pomaly približuje priemeru Európskej únie, podľa niektorých výskumov sa rozdiely v kvalite života Slovenska v porovnaní s niektorými západnými krajinami zväčšujú. Nie je však zrejmé, ako prišiel Andrej Danko na kauzálnu súvislosť, že je to „aj preto, že si peniaze nepožičiavame.” Demagog.SK ho oslovil so žiadosťou, aby poskytol zdroje pre svojej tvrdenia - žiadne však nedodal. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa údajov magazínu The Economist sa Slovensko od roku 1995 približuje životnej úrovni Západu. V roku 1995 dosahovala naša ekonomika v porovnaní s krajinami EÚ15 42 % HDP na hlavu - v roku 2017 to už bolo 67,9 %. Podobne analýza Inštitútu finančnej politiky z februára 2018 ukazuje , že slovenské HDP na osobu sa od roku 2000 s malými výkyvmi približuje HDP priemeru EÚ a eurozóny - „i keď pomalším tempom, ako tomu bolo pred krízou.” V roku 2017 dosahovala naša ekonomika 77 percent priemeru EÚ. Tzv. Index ľudského rozvoja (HDI) dlhodobo meria kvalitu života v štátoch po celom svete. Neudáva pomer jednotlivých krajín k európskemu priemeru, no umožňuje porovnanie krajín navzájom. Zo zakladateľských krajín EÚ (Benelux, Nemecko, Francúzsko, Taliansko) sa od roku 1995 Slovensku podarilo znížiť rozdiel v kvalite života medzi ním a Francúzskom (z 0,074 bodu na 0,046 bodu), Nemeckom (z 0,113 na 0,081), Talianskom (z 0,049 na 0,025), Belgickom (z 0,101 na 0,061), Luxemburgskom (z 0,057 na 0,049) aj Holandskom (z 0,078 bodu na 0,076). Hoci sa Slovensko v uvedenom období týmto krajinám priblížilo, niektoré sa mu v posledných rokoch opäť vzďaľujú. Francúzom aj Holanďanom sa od roku 2012 darí zlepšovať kvalitu života obyvateľov rýchlejšie ako Slovákom. Podľa HDI sa Slovensku od roku 1995 takmer vôbec nepodarilo zmenšiť rozdiely v kvalite života v porovnaní s Fínskom (rovnaká hodnota 0,065 bodu). Podla indexu SEDA , ktorý zostavuje spoločnosť Boston Consulting Group, sa Slovensku v porovnaní s rokom 2008 podarilo znížiť rozdiely v kvalite života medzi ním a Talianskom, Luxemburgskom. Naopak, uteká nám Francúzsko, Belgicko aj Holandsko. Takmer nezmenený ostal rozdiel medzi nami a Nemeckom.
|
[
"Hoci sa výkon slovenskej ekonomiky pomaly približuje priemeru Európskej únie, podľa niektorých výskumov sa rozdiely v kvalite života Slovenska v porovnaní s niektorými západnými krajinami zväčšujú. Nie je však zrejmé, ako prišiel Andrej Danko na kauzálnu súvislosť, že je to „aj preto, že si peniaze nepožičiavame.” Demagog.SK ho oslovil so žiadosťou, aby poskytol zdroje pre svojej tvrdenia - žiadne však nedodal. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa údajov magazínu The Economist sa Slovensko od roku 1995 približuje životnej úrovni Západu. V roku 1995 dosahovala naša ekonomika v porovnaní s krajinami EÚ15 42 % HDP na hlavu - v roku 2017 to už bolo 67,9 %. Podobne analýza Inštitútu finančnej politiky z februára 2018 ukazuje , že slovenské HDP na osobu sa od roku 2000 s malými výkyvmi približuje HDP priemeru EÚ a eurozóny - „i keď pomalším tempom, ako tomu bolo pred krízou.” V roku 2017 dosahovala naša ekonomika 77 percent priemeru EÚ. Tzv. Index ľudského rozvoja (HDI) dlhodobo meria kvalitu života v štátoch po celom svete. Neudáva pomer jednotlivých krajín k európskemu priemeru, no umožňuje porovnanie krajín navzájom. Zo zakladateľských krajín EÚ (Benelux, Nemecko, Francúzsko, Taliansko) sa od roku 1995 Slovensku podarilo znížiť rozdiel v kvalite života medzi ním a Francúzskom (z 0,074 bodu na 0,046 bodu), Nemeckom (z 0,113 na 0,081), Talianskom (z 0,049 na 0,025), Belgickom (z 0,101 na 0,061), Luxemburgskom (z 0,057 na 0,049) aj Holandskom (z 0,078 bodu na 0,076). Hoci sa Slovensko v uvedenom období týmto krajinám priblížilo, niektoré sa mu v posledných rokoch opäť vzďaľujú. Francúzom aj Holanďanom sa od roku 2012 darí zlepšovať kvalitu života obyvateľov rýchlejšie ako Slovákom. Podľa HDI sa Slovensku od roku 1995 takmer vôbec nepodarilo zmenšiť rozdiely v kvalite života v porovnaní s Fínskom (rovnaká hodnota 0,065 bodu). Podla indexu SEDA , ktorý zostavuje spoločnosť Boston Consulting Group, sa Slovensku v porovnaní s rokom 2008 podarilo znížiť rozdiely v kvalite života medzi ním a Talianskom, Luxemburgskom. Naopak, uteká nám Francúzsko, Belgicko aj Holandsko. Takmer nezmenený ostal rozdiel medzi nami a Nemeckom."
] |
2019-10-10 00:00:00
|
{
"text": [
"približuje",
"ukazuje",
"meria",
"SEDA"
],
"url": [
"https://dennikn.sk/minuta/1097849/",
"https://finance.gov.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-ifp/komentare/2018/2-dobiehame-alebo-nedobiehame-ten-zapad-januar-2018/",
"http://hdr.undp.org/en/data",
"https://www.bcg.com/publications/interactives/seda-2019-guide.aspx"
]
}
|
2025-10-16T19:20:33.308864+00:00
|
vr32534
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32534
|
Zsolt Simon
| null |
https://demagog.sk/politik/zsolt-simon
|
Je treba povedať, že 412 tisíc ľudí to dostalo (pomoc pre najchudobnejších z EÚ, pozn.). Áno aj pre mňa je ľúto, že nejakých 87 tisíc ľudí to nedostalo.
|
2012-10-28 00:00:00
|
Pravda
|
Výrok Z. Simona hodnotíme ako pravdivý, pretože pomoc dostalo 82% ľudí, ktorí na ňu mali nárok, čo prestavuje 412 tisíc. Európska komisia schválila potravinovú pomoc pre 500 tisíc ľudí na Slovensku. Je pravdou, že približne 87 tisíc ľudí, ktorí túto pomoc mali nárok, pomoc nedostali. Podľa prezentácie Léa Geneixa, riaditeľa sekcie poľnohospodárskeho rozvoja a rozvoja vidieku Európskej komisie, ktorá je zodpovedná za program " Free food for the most deprived ", bolo v roku 2011, v čase sa Slovensko pridalo k tomuto programu, identifikovaných 715 000 osôb, ktoré majú nárok na potravinovú pomoc. Podľa dostupných informácií potravinovú pomoc schválila Európska komisia pre 500 tisíc ľudí na Slovensku. Príslušné údaje k roku 2012 sa nám však nepodarilo nájsť. V roku 2011 boli Slovensku pridelené finančné prostriedky v sume 4 809 692 €. Na rok 2012 podľa ročného plánu distribúcie Slovensko dostalo finančné prostriedky v sume 5 098 384 € . Ministerstvo pôdohospodárstva 29. marca 2012, v deň skončenia potravinovej pomoci informoval : "...k 29. marcu 2012 sa podarilo zabezpečiť potravinovú pomoc pre 412-tisíc občanov , čo predstavuje 82-percentný podiel z celkového množstva osôb, ktoré na ňu majú nárok ..." Ak vychádzame z informácie Ministerstva pôdohospodárstva, že 412 tisíc občanov predstavuje 82 percent občanov, ktorí mali na potravinovú pomoc nárok, tak celkový počet prijímateľov bol približne 502 tisíc. Inými slovami 18 percent ľudí, ktorí napriek nároku na pomoc, túto potravinovú pomoc nedostalo je približne 90 tisíc. Náš sa približuje k hodnote, ktorú spomína Z. Simon. V roku 2013 bude Slovensko z potravinového programu EU vyradené. Podľa portálu euractiv.eu (12. 10. 2012) komisia ako zdôvodnenie uviedla, že krajina nevytvorila vhodné podmienky na správnu implementáciu programu pre budúci rok. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Výrok Z. Simona hodnotíme ako pravdivý, pretože pomoc dostalo 82% ľudí, ktorí na ňu mali nárok, čo prestavuje 412 tisíc. Európska komisia schválila potravinovú pomoc pre 500 tisíc ľudí na Slovensku. Je pravdou, že približne 87 tisíc ľudí, ktorí túto pomoc mali nárok, pomoc nedostali. Podľa prezentácie Léa Geneixa, riaditeľa sekcie poľnohospodárskeho rozvoja a rozvoja vidieku Európskej komisie, ktorá je zodpovedná za program \" Free food for the most deprived \", bolo v roku 2011, v čase sa Slovensko pridalo k tomuto programu, identifikovaných 715 000 osôb, ktoré majú nárok na potravinovú pomoc. Podľa dostupných informácií potravinovú pomoc schválila Európska komisia pre 500 tisíc ľudí na Slovensku. Príslušné údaje k roku 2012 sa nám však nepodarilo nájsť. V roku 2011 boli Slovensku pridelené finančné prostriedky v sume 4 809 692 €. Na rok 2012 podľa ročného plánu distribúcie Slovensko dostalo finančné prostriedky v sume 5 098 384 € . Ministerstvo pôdohospodárstva 29. marca 2012, v deň skončenia potravinovej pomoci informoval : \"...k 29. marcu 2012 sa podarilo zabezpečiť potravinovú pomoc pre 412-tisíc občanov , čo predstavuje 82-percentný podiel z celkového množstva osôb, ktoré na ňu majú nárok ...\" Ak vychádzame z informácie Ministerstva pôdohospodárstva, že 412 tisíc občanov predstavuje 82 percent občanov, ktorí mali na potravinovú pomoc nárok, tak celkový počet prijímateľov bol približne 502 tisíc. Inými slovami 18 percent ľudí, ktorí napriek nároku na pomoc, túto potravinovú pomoc nedostalo je približne 90 tisíc. Náš sa približuje k hodnote, ktorú spomína Z. Simon. V roku 2013 bude Slovensko z potravinového programu EU vyradené. Podľa portálu euractiv.eu (12. 10. 2012) komisia ako zdôvodnenie uviedla, že krajina nevytvorila vhodné podmienky na správnu implementáciu programu pre budúci rok. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-10-29 00:00:00
|
{
"text": [
"prezentácie",
"informácií",
"roku 2011",
"ročného plánu distribúcie",
"informoval",
"euractiv.eu (12. 10. 2012)"
],
"url": [
"http://ec.europa.eu/agriculture/most-deprived-persons/meetings/05-07-2012/dg-agri-1_en.pdf",
"http://spravy.pravda.sk/potraviny-z-unie-chudobnym-uz-nepomozu-f0g-/sk_domace.asp?c=A120916_191012_sk_domace_p23",
"http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32010R0945:SK:HTML",
"http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2012:072:0032:01:SK:HTML",
"http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=263&id=5578",
"http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/buducorocny-program-potravinovej-pomoci-bude-bez-slovenska-020124"
]
}
|
2025-10-16T20:02:23.453004+00:00
|
vr14745
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14745
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
….len 45 % ide (zo zdrojov na zdravotníctvo, pozn.) na starostlivosť. V iných štátoch je to 80 %.
|
2016-03-02 00:00:00
|
Pravda
|
Eurostat v štatistike General government expenditure on health za rok 2013 (najnovšie údaje) uvádza, že slovenské zdravotníctvo v roku 2013 pracovalo s 7,5 % HDP. Z toho 3,4 % HDP (teda približne 45 %) smeruje na zdravotnú starostlivosť - ústavná a ambulantná starostlivosť. Bugár mierne znižuje toto číslo. Zároveň upozorňujeme je viacero krajín, ktoré majú tieto výdavky na zdravotnú starostlivosť podstatne nižšiu ako Slovensko. Ide napríklad o Rumunsko (55 %), Loyšsko (63 %), Maďarsko (70 %), Cyprus (71 %), Chorvátsko (65 %), Španielsko (69 %), Nemecko (69 %), Česká republika (64 %). Priemer EÚ je však 79 %, priemer eurozóny 75 %. Výrok ako celok (aj napriek malým nepresostiam) hodnotíme ako pravdivý. Zároveň dodávame, že Eurostat zaradil medzi nešpecifikované približne tretinu výdavkov do zdravotníctva do nespecifikovaných (Health n.e.c). Ak by sme chceli zistiť nárast týchto nešpecifikovaných výdavkov od roku 2006, museli by sme čerpať dáta z Eurostat General government expenditure by function (COFOG) , kde je možné zvoliť zobrazenie práve nešpecifikovaných výdavkov na zdravotníctvo (Pri COFOG99 zvoliť Health n.e.c.). Problémom však je, že pri Slovensku nie sú údaje k dispozícii. Eurostat (pdf. s., 174) uvádza v popise parametra 7.6, teda nešpecifikovaných výdavkoch všetko, čo zapadá do tejto kategórie: "07.6 (health n.e.c.) Administration, operation or support of activities such as formulation, administration, coordination and monitoring of overall health policies, plans, programs and budgets; preparation and enforcement of legislation and standards for the provision of health services, including the licensing of medical establishments and medical and paramedical personnel; production and dissemination of general information, technical documentation and statistics on health. Includes: health affairs and services that cannot be assigned to (07.1), (07.2), (07.3), (07.4) or (07.5)." Dátum zverejnenia analýzy: 03.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Eurostat v štatistike General government expenditure on health za rok 2013 (najnovšie údaje) uvádza, že slovenské zdravotníctvo v roku 2013 pracovalo s 7,5 % HDP. Z toho 3,4 % HDP (teda približne 45 %) smeruje na zdravotnú starostlivosť - ústavná a ambulantná starostlivosť. Bugár mierne znižuje toto číslo. Zároveň upozorňujeme je viacero krajín, ktoré majú tieto výdavky na zdravotnú starostlivosť podstatne nižšiu ako Slovensko. Ide napríklad o Rumunsko (55 %), Loyšsko (63 %), Maďarsko (70 %), Cyprus (71 %), Chorvátsko (65 %), Španielsko (69 %), Nemecko (69 %), Česká republika (64 %). Priemer EÚ je však 79 %, priemer eurozóny 75 %. Výrok ako celok (aj napriek malým nepresostiam) hodnotíme ako pravdivý. Zároveň dodávame, že Eurostat zaradil medzi nešpecifikované približne tretinu výdavkov do zdravotníctva do nespecifikovaných (Health n.e.c). Ak by sme chceli zistiť nárast týchto nešpecifikovaných výdavkov od roku 2006, museli by sme čerpať dáta z Eurostat General government expenditure by function (COFOG) , kde je možné zvoliť zobrazenie práve nešpecifikovaných výdavkov na zdravotníctvo (Pri COFOG99 zvoliť Health n.e.c.). Problémom však je, že pri Slovensku nie sú údaje k dispozícii. Eurostat (pdf. s., 174) uvádza v popise parametra 7.6, teda nešpecifikovaných výdavkoch všetko, čo zapadá do tejto kategórie: \"07.6 (health n.e.c.) Administration, operation or support of activities such as formulation, administration, coordination and monitoring of overall health policies, plans, programs and budgets; preparation and enforcement of legislation and standards for the provision of health services, including the licensing of medical establishments and medical and paramedical personnel; production and dissemination of general information, technical documentation and statistics on health. Includes: health affairs and services that cannot be assigned to (07.1), (07.2), (07.3), (07.4) or (07.5).\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2016-03-03 00:00:00
|
{
"text": [
"Eurostat",
"Eurostat"
],
"url": [
"http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/images/6/67/Total_general_government_expenditure_on_health%2C_2013_%28%25_of_GDP_%25_of_total_expenditure%29.png",
"http://ec.europa.eu/eurostat/documents/3859598/5917333/KS-RA-11-013-EN.PDF/2eb9714a-ee4b-49fe-baab-e9af5ca457b1"
]
}
|
2025-10-16T20:54:11.555709+00:00
|
vr33070
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33070
|
Radoslav Procházka
|
#SIEŤ
|
https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka
|
Videli sme mýtny tender, bolo naňho vidieť. Vyradili tie lacnejšie ponuky.
|
2013-02-03 00:00:00
|
Pravda
|
R. Prochádzka správne uvádza, že tri najlacnejšie ponuky na mýtny tender boli zo súťaže vyradené a vyhrala najdrahšia ponuka.
Mýtny tender vyhrala najdrahšia ponuka SanToll a lacnejšie tri ponuky boli vyradené.
"Národná diaľničná spoločnosť s víťazom spoločnosťou SanToll podpísala zmluvu v utorok. Ide o firmu, ktorú založili členovia konzorcia SanToll - Ibertax. Ich ponuka je oproti najlacnejšej drahšia o 221 miliónov eur (6,66 miliardy korún). ... Európska komisia žiada dodatočné informácie o tendri na elektronický systém výberu mýta. Ako tvrdí jeden zo súťažiacich, komisii poslal podnet. Nepáčilo sa mu, že Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vyradila zo súťaže troch záujemcov a súťažila iba jedna ponuka - najdrahšia ."
Trend 20. januára 2009:
"Zvíťazilo konzorcium, v ktorom sa zúčastnila francúzska spoločnosť Sanef cez spoločnosť SanToll a bratislavská firma Ibertax. Jej pozadie zatiaľ nie je známe. Práve Ibertax má byť spoločnosťou, ktorá projekt finančne podporí. Dvojica si za projekt zapýtala najvyššiu cenu, 716 miliónov eur. O 186 mil. € viac ako bola najnižšia ponuka."
|
[
"R. Prochádzka správne uvádza, že tri najlacnejšie ponuky na mýtny tender boli zo súťaže vyradené a vyhrala najdrahšia ponuka.",
"Mýtny tender vyhrala najdrahšia ponuka SanToll a lacnejšie tri ponuky boli vyradené.",
"\"Národná diaľničná spoločnosť s víťazom spoločnosťou SanToll podpísala zmluvu v utorok. Ide o firmu, ktorú založili členovia konzorcia SanToll - Ibertax. Ich ponuka je oproti najlacnejšej drahšia o 221 miliónov eur (6,66 miliardy korún). ... Európska komisia žiada dodatočné informácie o tendri na elektronický systém výberu mýta. Ako tvrdí jeden zo súťažiacich, komisii poslal podnet. Nepáčilo sa mu, že Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vyradila zo súťaže troch záujemcov a súťažila iba jedna ponuka - najdrahšia .\"",
"Trend 20. januára 2009:",
"\"Zvíťazilo konzorcium, v ktorom sa zúčastnila francúzska spoločnosť Sanef cez spoločnosť SanToll a bratislavská firma Ibertax. Jej pozadie zatiaľ nie je známe. Práve Ibertax má byť spoločnosťou, ktorá projekt finančne podporí. Dvojica si za projekt zapýtala najvyššiu cenu, 716 miliónov eur. O 186 mil. € viac ako bola najnižšia ponuka.\""
] |
2013-02-04 00:00:00
|
{
"text": [
"vyhrala",
"Trend"
],
"url": [
"http://ekonomika.sme.sk/c/4263449/najdrahsi-vyhral-brusel-sa-pyta-preco-vaznemu-to-neprekaza.html",
"http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/myto-zmluva-s-najdrahsim.html"
]
}
|
2025-10-16T20:48:27.094221+00:00
|
vr33703
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33703
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
A je zaujímavý faktor, že od toho krízového roku 2009 nám stúpla produktivita práce na Slovensku o skoro 17%, to niekde pod 20%, ale vôbec sa to neodzrkadlilo ani na mzdách našich zamestnancov.
|
2013-04-28 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Faktor produktivity práce zohráva úlohu pri vypracovávaní tzv. Global Dynamism Indexu medzinárodnej audítorskej spoločnosti Grant Thornton: "GDI index hodnotí a zoraďuje 50 krajín podľa dynamiky ich ekonomík, pričom analyzuje 5 hlavných oblastí - podnikateľské prostredie, ekonomiku a ekonomický rast, ľudský kapitál, finančné prostredie a oblasť vedy a technológií. Pre potreby indexu sa ekonomickou dynamikou rozumejú zmeny v príslušnej ekonomike, ktoré umožňujú jej zotavenie z hospodárskej krízy a vedú k rýchlejšiemu ekonomickému rastu v budúcnosti. GDI index teda poskytuje obraz o sile príslušnej ekonomiky a jej schopnosti dynamického rozvoja." (Zdroj: Poštová banka )
|
[
"Faktor produktivity práce zohráva úlohu pri vypracovávaní tzv. Global Dynamism Indexu medzinárodnej audítorskej spoločnosti Grant Thornton: \"GDI index hodnotí a zoraďuje 50 krajín podľa dynamiky ich ekonomík, pričom analyzuje 5 hlavných oblastí - podnikateľské prostredie, ekonomiku a ekonomický rast, ľudský kapitál, finančné prostredie a oblasť vedy a technológií. Pre potreby indexu sa ekonomickou dynamikou rozumejú zmeny v príslušnej ekonomike, ktoré umožňujú jej zotavenie z hospodárskej krízy a vedú k rýchlejšiemu ekonomickému rastu v budúcnosti. GDI index teda poskytuje obraz o sile príslušnej ekonomiky a jej schopnosti dynamického rozvoja.\" (Zdroj: Poštová banka )"
] |
2013-04-29 00:00:00
|
{
"text": [
"Global Dynamism Indexu",
"Poštová banka",
"umiestnilo",
"miezd"
],
"url": [
"https://www.globaldynamismindex.com/gdi.html",
"http://www.postovabanka.sk/sk/o-nas/analyzy-trhu/zaujalo-nas/slovensko-je-najdynamickejsou-ekonomikou-v4",
"https://www.globaldynamismindex.com/gdi.html#map/labour-productivity-growth/eastern-europe",
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=187"
]
}
|
2025-10-16T20:33:08.170886+00:00
|
vr37666
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37666
|
Iveta Radičová
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/iveta-radicova
|
Boli tam (v Cargu, pozn.) vyplácané sumy na voči niektorým ľuďom vyše 110 tisíc eura a podobne.
|
2011-03-13 00:00:00
|
Pravda
|
Radičová ešte trochu podcenila výšku odstupného pre niektorých bývalých členov Carga. Ako napísala Pravda.sk : "Bývalý šéf nákladného dopravcu - spoločnosti Cargo Slovakia Matej Augustín (nominant Smeru) si po odchode z podniku prilepšil podľa informácií Pravdy o odstupné 154-tisíc eur . Ide o sumu, ktorá sa rovná jeho štrnástim platom. Iný člen predstavenstva Jozef Pavúk (nominant HZDS) odišiel z funkcie s odstupným vo výške takmer 130-tisíc eur a v uplynulých voľbách pritom za stranu kandidoval za poslanca."
|
[
"Radičová ešte trochu podcenila výšku odstupného pre niektorých bývalých členov Carga. Ako napísala Pravda.sk : \"Bývalý šéf nákladného dopravcu - spoločnosti Cargo Slovakia Matej Augustín (nominant Smeru) si po odchode z podniku prilepšil podľa informácií Pravdy o odstupné 154-tisíc eur . Ide o sumu, ktorá sa rovná jeho štrnástim platom. Iný člen predstavenstva Jozef Pavúk (nominant HZDS) odišiel z funkcie s odstupným vo výške takmer 130-tisíc eur a v uplynulých voľbách pritom za stranu kandidoval za poslanca.\""
] |
2011-03-14 00:00:00
|
{
"text": [
"Pravda.sk"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/manazeri-zeleznic-dostali-opat-zlate-padaky-fmf-/sk_domace.asp?c=A100924_144548_sk_domace_p58"
]
}
|
2025-10-16T20:17:04.109695+00:00
|
42538
| 42,538
|
https://demagog.sk/vyrok/42538
|
Maroš Šefčovič
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic
|
Keď som za Európsku komisiu viedol interkulturálny dialóg medzi náboženstvami (...).
|
2019-03-13 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže osobný profil, stránky Európskej komisie (EK) ani ďalšie zdroje neuvádzajú fakt, že Maroš Šefčovič skutočne viedol za EK interkulturálny dialóg medzi náboženstvami. Túto agendu mal pred svojim odchodom na starosti náš prvý komisár Ján Figeľ (komisár pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mnohojazyčnosť), ktorý bol komisárom aj v roku 2008 počas tzv. Európskeho roka interkulturálneho dialógu a v súčasnosti sa tiež venuje tejto agende ako vyslanec . Po Figeľovom rozhodnutí odísť z postu komisára EK ho na pár mesiacov zastúpil práve Maroš Šefčovič. Bolo to však už v roku 2009, kedy sa už jednalo o Európsky rok kreativity a inovácii. Nasledujúce 4 roky pôsobil Šefčovič ako podpredseda EK zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a administratívnu a následne ako podpredseda EK zodpovedný za energetickú úniu. Je pravdou, že Šefčovič sa zúčastnil rôznych diskusii spojených s náboženstvom, avšak nikde sa explicitne neuvádza, že by mal spomenutý dialóg medzi náboženstvami v mene EK viesť. Je teda otázne, či počas zastupovania Jána Figeľa komisár Šefčovič skutočne daný dialóg viedol, alebo či daný dialóg viedol v inom čase.
|
[
"Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže osobný profil, stránky Európskej komisie (EK) ani ďalšie zdroje neuvádzajú fakt, že Maroš Šefčovič skutočne viedol za EK interkulturálny dialóg medzi náboženstvami. Túto agendu mal pred svojim odchodom na starosti náš prvý komisár Ján Figeľ (komisár pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mnohojazyčnosť), ktorý bol komisárom aj v roku 2008 počas tzv. Európskeho roka interkulturálneho dialógu a v súčasnosti sa tiež venuje tejto agende ako vyslanec . Po Figeľovom rozhodnutí odísť z postu komisára EK ho na pár mesiacov zastúpil práve Maroš Šefčovič. Bolo to však už v roku 2009, kedy sa už jednalo o Európsky rok kreativity a inovácii. Nasledujúce 4 roky pôsobil Šefčovič ako podpredseda EK zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a administratívnu a následne ako podpredseda EK zodpovedný za energetickú úniu. Je pravdou, že Šefčovič sa zúčastnil rôznych diskusii spojených s náboženstvom, avšak nikde sa explicitne neuvádza, že by mal spomenutý dialóg medzi náboženstvami v mene EK viesť. Je teda otázne, či počas zastupovania Jána Figeľa komisár Šefčovič skutočne daný dialóg viedol, alebo či daný dialóg viedol v inom čase."
] |
2019-03-13 00:00:00
|
{
"text": [
"Ján Figeľ",
"vyslanec",
"zúčastnil"
],
"url": [
"https://journals.sagepub.com/doi/pdf/10.1007/s12290-007-0002-x",
"https://ec.europa.eu/europeaid/special-envoy-jan-figel_en",
"https://www.churchofcypruseu.com/index.php/en/news/174-combating-poverty-and-social-exclusion-brussels-19-july-20"
]
}
|
2025-10-16T19:21:55.299857+00:00
|
vr28397
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28397
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
SaS ako vznikla, stala sa členom Európskej liberálnej strany ELDR a celé tie roky sme boli členmi a tým členom sme aj ostali, ako som sa ja stal europoslancom a tá parlamentná frakcia tejto strany je práve to, kde som automaticky bol člen, ja som si to nevybral na začiatku, ja som v tom členstve pokračoval.
|
2014-10-13 00:00:00
|
Pravda
|
Strana SaS sa stala členom ELDR v októbri 2010, teda po takmer dvoch rokoch od jej vzniku. Členom ELDR (od roku 2012 premenovaná na ALDE) bola po celú dobu až dodnes. Po voľbách do EP 24. mája 2014 získal jedno kreslo i člen strany SaS, Richard Sulík. Následne sa Sulík po rozhovore s predsedom európskych liberálov Watsonom rozhodol, že naďalej zotrvá v tejto frakcii. Keďže SaS pôsobila vo frakcii i pred voľbami, členstvo môžeme hodnotiť ako automatické. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Strana SaS je liberálnou stranou, ktorej predsedom je Richard Sulík. Strana oficiálne vznikla a bola zaregistrovaná v roku 2009. Po uplynutí takmer dvoch rokov, presne 15. októbra 2010 strana Európskych liberálov a demokratov (ELDR) na kongrese v Helsinkách rozhodla o prijatí politickej strany Sloboda a Solidarita do rodiny európskych liberálov. Je pravdou, že strana SaS je dodnes členom ALDE (v roku 2012 prijala tento názov, pozn.) Výsledok volieb do EP (24. mája 2014) znamenal zisk jedného kresla tejto strany. Nový europoslanec a predseda SaS Richard Sulík oznámil, že bude v Európskom parlamente (EP) pracovať v Aliancii liberálov a demokratov za Európu (ALDE). Taký je výsledok jeho dnešného (pozn. z dňa 29. mája 2014) rozhovoru s predsedom európskych liberálov Grahamom Watsonom. Podľa Euroinfo.gov.sk , pléne Európskeho parlamentu nezasadajú poslanci podľa národností, ale podľa príslušnosti k politickým skupinám. Tieto frakcie tak združujú viacero politických strán s podobným ideologickým zameraním. EurActiv , 6. februára 2014: "SaS je dodnes členom ALDE. Ak vo voľbách do EP získa mandát (čo aj získala) Slovensko bude mať ďalšie zastúpenie v tejto významnej rodine." Pred voľbami bola SaS členom ALDE. Tým pádom môžeme hodnotiť toto členstvo za automatické, ako povedal Sulík. SITA , 1. októbra 2014: "Richard Sulík bol až do októbra členom Aliancie liberálov a demokratov. V súčasnosti už pôsobí vo frakcii Európskych konzervatívcov a reformistov. Hlavným dôvodom bola rozdielnosť názorov Sulíka v otázkach európskych kompetencií." Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Strana SaS sa stala členom ELDR v októbri 2010, teda po takmer dvoch rokoch od jej vzniku. Členom ELDR (od roku 2012 premenovaná na ALDE) bola po celú dobu až dodnes. Po voľbách do EP 24. mája 2014 získal jedno kreslo i člen strany SaS, Richard Sulík. Následne sa Sulík po rozhovore s predsedom európskych liberálov Watsonom rozhodol, že naďalej zotrvá v tejto frakcii. Keďže SaS pôsobila vo frakcii i pred voľbami, členstvo môžeme hodnotiť ako automatické. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Strana SaS je liberálnou stranou, ktorej predsedom je Richard Sulík. Strana oficiálne vznikla a bola zaregistrovaná v roku 2009. Po uplynutí takmer dvoch rokov, presne 15. októbra 2010 strana Európskych liberálov a demokratov (ELDR) na kongrese v Helsinkách rozhodla o prijatí politickej strany Sloboda a Solidarita do rodiny európskych liberálov. Je pravdou, že strana SaS je dodnes členom ALDE (v roku 2012 prijala tento názov, pozn.) Výsledok volieb do EP (24. mája 2014) znamenal zisk jedného kresla tejto strany. Nový europoslanec a predseda SaS Richard Sulík oznámil, že bude v Európskom parlamente (EP) pracovať v Aliancii liberálov a demokratov za Európu (ALDE). Taký je výsledok jeho dnešného (pozn. z dňa 29. mája 2014) rozhovoru s predsedom európskych liberálov Grahamom Watsonom. Podľa Euroinfo.gov.sk , pléne Európskeho parlamentu nezasadajú poslanci podľa národností, ale podľa príslušnosti k politickým skupinám. Tieto frakcie tak združujú viacero politických strán s podobným ideologickým zameraním. EurActiv , 6. februára 2014: \"SaS je dodnes členom ALDE. Ak vo voľbách do EP získa mandát (čo aj získala) Slovensko bude mať ďalšie zastúpenie v tejto významnej rodine.\" Pred voľbami bola SaS členom ALDE. Tým pádom môžeme hodnotiť toto členstvo za automatické, ako povedal Sulík. SITA , 1. októbra 2014: \"Richard Sulík bol až do októbra členom Aliancie liberálov a demokratov. V súčasnosti už pôsobí vo frakcii Európskych konzervatívcov a reformistov. Hlavným dôvodom bola rozdielnosť názorov Sulíka v otázkach európskych kompetencií.\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-10-13 00:00:00
|
{
"text": [
"SaS",
"prijatí",
"členom",
"Euroinfo.gov.sk",
"EurActiv",
"SITA"
],
"url": [
"http://www.strana-sas.sk/file/3293/Bro%C5%BE%C3%BArka%20SaS.pdf",
"http://www.strana-sas.sk/sas-sa-stala-clenom-europskych-liberalov/207",
"http://www.aldeparty.eu/en/members/political-parties",
"http://www.euroinfo.gov.sk/vnutorna-organizacia-europskeho-parlamentu/",
"http://www.euractiv.sk/komentare-000338/komentar/koniec-nudy-v-eurovolbach---000177",
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/331754-sulik-v-europskom-parlamente-vstupuje-do-novej-frakcie/"
]
}
|
2025-10-16T19:45:02.695406+00:00
|
vr27310
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27310
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Takto dopadol nakoniec pán Kukan (nepostup do druhého kola, pozn.), ktorého nezvolili, lebo si mysleli, že automaticky postúpi do druhého kola.
|
2014-03-16 00:00:00
|
Pravda
|
Vtedajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan bol v prezidentských voľbách v roku 2004 podporovaný stranou SDKÚ, a podľa prieskumov bol považovaný za jasného favorita. V súboji druhého kola sa však nakoniec stretli Vladimír Mečiar s 32,7-percentnou podporou a Ivan Gašparovič s 22,3 percentami. Až tretí skončil Eduard Kukan (22,09 percenta). O jeho neúspechu rozhodlo len 3644 hlasov. Za ním skončili R. Schuster, F. Mikloško a M. Bútora. Článok SME o voľbách v roku 2004 komentuje: Kukanovi nepomohlo ani odstúpenie herca, bratislavského župana Ľuba Romana. Kukan s odstupom desiatich rokov hovorí, že podcenili mobilizáciu voličov. „Mnohí sa na nich nezúčastnili, lebo môj postup považovali za automatický,“ hovorí europoslanec. Výsledky prezidentských volieb 2004 boli nasledovné: účasť v 1. kole - 47,94 % účasť v 2. kole - 43,50 % Najúspešnejší v 1. kole V. Mečiar - 32,73 % 650 242 hlasov I. Gašparovič - 22,28 % 442 564 hlasov E. Kukan - 22,09 % 438 920 hlasov Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Vtedajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan bol v prezidentských voľbách v roku 2004 podporovaný stranou SDKÚ, a podľa prieskumov bol považovaný za jasného favorita. V súboji druhého kola sa však nakoniec stretli Vladimír Mečiar s 32,7-percentnou podporou a Ivan Gašparovič s 22,3 percentami. Až tretí skončil Eduard Kukan (22,09 percenta). O jeho neúspechu rozhodlo len 3644 hlasov. Za ním skončili R. Schuster, F. Mikloško a M. Bútora. Článok SME o voľbách v roku 2004 komentuje: Kukanovi nepomohlo ani odstúpenie herca, bratislavského župana Ľuba Romana. Kukan s odstupom desiatich rokov hovorí, že podcenili mobilizáciu voličov. „Mnohí sa na nich nezúčastnili, lebo môj postup považovali za automatický,“ hovorí europoslanec. Výsledky prezidentských volieb 2004 boli nasledovné: účasť v 1. kole - 47,94 % účasť v 2. kole - 43,50 % Najúspešnejší v 1. kole V. Mečiar - 32,73 % 650 242 hlasov I. Gašparovič - 22,28 % 442 564 hlasov E. Kukan - 22,09 % 438 920 hlasov Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-03-17 00:00:00
|
{
"text": [
"súboji",
"Článok"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/6622121/kukan-nebude-kandidovat-na-prezidenta-raz-stacilo-tvrdi.html#ixzz2wFf9uAuU",
"http://www.sme.sk/c/7122756/volby-2004-gasparovic-doma-spal-uspech-necakal.html"
]
}
|
2025-10-16T19:48:48.758115+00:00
|
vr36134
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36134
|
Daniel Lipšic
|
Nová väčšina
|
https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic
|
Nezastupujem ju ja. To je úradný záznam, ktorý predniesol aj do médií riaditeľ, jej (hovorí sa o vyšetrovateľke v kauze financovania strany Smer-SD, pozn.) riaditeľ Úradu boja proti korupcii. Ja ho k dispozícii mám a majú ho aj médií k dispozícií.
|
2010-12-12 00:00:00
|
Pravda
|
Médiá sprostredkovali vyhlásenie, ktoré im poslal so súhlasom vyšetrovateľky riaditeľ Úradu boja proti korupcii Peter Kovařík. SME ho cituje: „ Na vyšetrovateľku nebol vyvíjaný žiaden nátlak, odmietame aj špekulácie o zdravotnom stave vyšetrovateľov, ". Vyšetrovateľka to potvrdila aj v úradnom zázname, ktorý mal ukázať D. Lipšic novinárom.
|
[
"Médiá sprostredkovali vyhlásenie, ktoré im poslal so súhlasom vyšetrovateľky riaditeľ Úradu boja proti korupcii Peter Kovařík. SME ho cituje: „ Na vyšetrovateľku nebol vyvíjaný žiaden nátlak, odmietame aj špekulácie o zdravotnom stave vyšetrovateľov, \". Vyšetrovateľka to potvrdila aj v úradnom zázname, ktorý mal ukázať D. Lipšic novinárom."
] |
2010-12-19 00:00:00
|
{
"text": [
"SME"
],
"url": [
"http://sme.sk/c/5676506/spisiaka-vini-policajt-na-odchode.html#ixzz181GYFoE4"
]
}
|
2025-10-16T20:43:36.519783+00:00
|
47114
| 47,114
|
https://demagog.sk/vyrok/47114
|
Jaroslav Naď
|
Demokrati
|
https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad
|
Na x rokovaniach, keď verejne donekonečna opakoval pán Sulík, že je pripravený odísť, ak odíde aj Igor Matovič, tak v zákulisí nám hovoril, že jednoznačne pripravený odísť nie je a robí to aj teraz.
|
2021-04-09 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Keďže z verejných zdrojov nie je možné zistiť, či Richard Sulík v rozpore so svojimi verejnými tvrdeniami v zákulisí hovoril, ako v skutočnosti nie je pripravený odísť z pozície ministra, hodnotíme tvrdenie Jaroslava Naďa ako neoveriteľné. Richard Sulík o.i. na tlačovej besede z 15.marca uviedol , že je ochotný odísť z postu ministra hospodárstva v prípade, ak ho o to požiada Igor Matovič a on sám odíde tiež. 22. marca Sulík podal demisiu, o deň neskôr ju prijala prezidentka Zuzana Čaputová. Povedal však, že ak sa v zrekonštruovanej vláde stane ministrom Igor Matovič, chce sa do nej vrátiť aj on. Predseda SaS pre Demagóg.Sk uviedol, že „nie je pravda”, že by v zákulisí v rozpore s verejnými vyjadreniami hovoril, že nie je pripravený odísť z pozície ministra hospodárstva. „Dá sa pochopiť, že toto tvrdenie uvádzate ako neoveriteľné. Išlo totižto o zákulisné rokovania. Faktom ale je, že Richard Sulík zmenil svoju rétoriku v procese vývoja situácie. Najprv žiadal iba o odchod Igora Matoviča z pozície premiéra a ponúkol aj svoju funkciu, ak ho o to požiada premiér,” uviedol pre portál Demagóg.SK Jaroslav Naď. „Dokonca ešte pred vyjadrením premiéra Matoviča, že odíde ako premiér, ale ostane ako člen vlády o tom vedela aj SaS, pričom dve jej vysoko postavené poslankyne (pani Cigániková a pani Zemanová) to potvrdili ešte pred verejným vyhlásením Igora Matoviča aj v TV debatách ,” dodal.
|
[
"Keďže z verejných zdrojov nie je možné zistiť, či Richard Sulík v rozpore so svojimi verejnými tvrdeniami v zákulisí hovoril, ako v skutočnosti nie je pripravený odísť z pozície ministra, hodnotíme tvrdenie Jaroslava Naďa ako neoveriteľné. Richard Sulík o.i. na tlačovej besede z 15.marca uviedol , že je ochotný odísť z postu ministra hospodárstva v prípade, ak ho o to požiada Igor Matovič a on sám odíde tiež. 22. marca Sulík podal demisiu, o deň neskôr ju prijala prezidentka Zuzana Čaputová. Povedal však, že ak sa v zrekonštruovanej vláde stane ministrom Igor Matovič, chce sa do nej vrátiť aj on. Predseda SaS pre Demagóg.Sk uviedol, že „nie je pravda”, že by v zákulisí v rozpore s verejnými vyjadreniami hovoril, že nie je pripravený odísť z pozície ministra hospodárstva. „Dá sa pochopiť, že toto tvrdenie uvádzate ako neoveriteľné. Išlo totižto o zákulisné rokovania. Faktom ale je, že Richard Sulík zmenil svoju rétoriku v procese vývoja situácie. Najprv žiadal iba o odchod Igora Matoviča z pozície premiéra a ponúkol aj svoju funkciu, ak ho o to požiada premiér,” uviedol pre portál Demagóg.SK Jaroslav Naď. „Dokonca ešte pred vyjadrením premiéra Matoviča, že odíde ako premiér, ale ostane ako člen vlády o tom vedela aj SaS, pričom dve jej vysoko postavené poslankyne (pani Cigániková a pani Zemanová) to potvrdili ešte pred verejným vyhlásením Igora Matoviča aj v TV debatách ,” dodal."
] |
2021-04-09 00:00:00
|
{
"text": [
"uviedol",
"podal",
"prijala",
"debatách"
],
"url": [
"https://www.ta3.com/clanok/1205499/sas-vyzyva-matovica-na-odstupenie-sulik-je-pripraveny-ponuknut-svoj-post.html",
"https://dennikn.sk/2322191/sulik-dava-demisiu-dodava-vsak-ze-ak-sa-stane-matovic-v-novej-vlade-ministrom-chce-tam-byt-aj-on/?ref=in",
"https://www.facebook.com/watch/live/?v=197202345141095&ref=watch_permalink",
"https://www.trend.sk/spravy/bitto-ciganikova-vie-predstavit-bol-matovic-ministrom"
]
}
|
2025-10-16T19:16:17.363914+00:00
|
45204
| 45,204
|
https://demagog.sk/vyrok/45204
|
Ivan Korčok
|
nominant SaS
|
https://demagog.sk/politik/ivan-korcok
|
Tam (v prípade Českej republiky, pozn.) práve bolo prijaté takisto opatrenie, kde sme vyšli v ústrety zdravotníckym pracovníkom ktorí, ktorí pendlujú, teda najmä najmä zo Slovenska na českú stranu a samozrejme to ochranné opatrenie je sprevádzané tým, že tam treba mať najstarší, teda dvojdňový negatívny test.
|
2020-05-09 00:00:00
|
Pravda
|
Úrad verejného zdravotníctva udelil výnimku z povinnej karantény o.i. pre slovenských zdravotníkov s trvalým alebo prechodným pobytom na Slovensku, no pracujúcich v Českej republike. Výnimka sa týka pendlerov do resp. z Juhomoravského, Zlínskeho, Olomouckeho a Moravsko-sliezskeho kraja. Podmienkou vyhnutia sa 14-dňovej karanténe je potvrdenie od zamestnávateľa a negatívny výsledok RT-PCR testu, ktorí nie je starší ako 48 hodín. Tvrdenie Ivana Korčoka hodnotíme ako pravdivé.
|
[
"Úrad verejného zdravotníctva udelil výnimku z povinnej karantény o.i. pre slovenských zdravotníkov s trvalým alebo prechodným pobytom na Slovensku, no pracujúcich v Českej republike. Výnimka sa týka pendlerov do resp. z Juhomoravského, Zlínskeho, Olomouckeho a Moravsko-sliezskeho kraja. Podmienkou vyhnutia sa 14-dňovej karanténe je potvrdenie od zamestnávateľa a negatívny výsledok RT-PCR testu, ktorí nie je starší ako 48 hodín. Tvrdenie Ivana Korčoka hodnotíme ako pravdivé."
] |
2020-05-09 00:00:00
|
{
"text": [
"udelil",
"Podmienkou"
],
"url": [
"https://www.mzv.sk/documents/10182/4098495/200420_opatrenie_statna_karantena.pdf/6478b820-2d28-4808-be81-c5ef051ef2a6",
"https://www.mzv.sk/documents/10182/4098495/200420_opatrenie_statna_karantena.pdf/6478b820-2d28-4808-be81-c5ef051ef2a6"
]
}
|
2025-10-16T19:18:38.560190+00:00
|
vr35845
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35845
|
Iveta Radičová
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/iveta-radicova
|
Vo zneužívaní verejných zdrojov podľa Svetového ekonomického fóra. Zo 49. miesta na 95. pozíciu. Totiž to rast ekonomiky je o dôvere a dôveryhodnosti krajiny.
|
2010-05-30 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Vzhľadom na to, že rovnaká správa z roku 2006 nie je verejne dostupná , údaje o umiestnení Slovenska z toho obdobia sa nám nepodarilo overiť.
|
[
"Vzhľadom na to, že rovnaká správa z roku 2006 nie je verejne dostupná , údaje o umiestnení Slovenska z toho obdobia sa nám nepodarilo overiť."
] |
2010-12-17 00:00:00
|
{
"text": [
"dostupná",
"11.4.2010"
],
"url": [
"http://www.weforum.org/en/initiatives/gcp/Global%20Competitiveness%20Report/PastReports/index.htm",
"http://demagog.sk/2010/04/miklos-a-meciar-v-na-telo-11-4-2010/"
]
}
|
2025-10-16T20:37:49.601981+00:00
|
48907
| 48,907
|
https://demagog.sk/vyrok/48907
|
Eduard Chmelár
|
Socialisti
|
https://demagog.sk/politik/eduard-chmelar
|
(Prezident (Janukovyč, pozn.) bol zosadený v rozpore s pôvodnou ústavou.) Prezidenta mohlo zosadiť len referendum podľa pôvodnej ústavy.
| null |
Nepravda
|
Podľa pôvodnej ústavy Ukrajiny platnej v roku 2014 bolo možné prezidenta odvolať v prípade vlastizrady alebo trestného činu, nie referendom, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Časť výroku o tom, či bol Viktor Janukovič zosadený v rozpore s pôvodnou ústavou, nehodnotíme, keďže je to právny názor, uvádzame však k nemu kontext.
V januári a februári 2014 sa v Kyjeve a ďalších mestách Ukrajiny konali protesty, ktoré sa postupne vyvinuli do politickej krízy. Protestujúci žiadali okrem iného aj odstúpenie vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča. Jedným z hlavných dôvodov bol nesúhlas s rozhodnutím odmietnuť podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou a namiesto toho uzavrieť dohodu o hospodárskej spolupráci s Ruskom, čo išlo proti väčšinovému názoru obyvateľstva. Ďalším dôvodom protestov bol Janukovyčov autoritársky štýl vládnutia snahy o konsolidáciu moci či podpora oligarchických skupín.
Protesty sa rýchlo rozšírili a tisíce ľudí demonštrovali na námestiach po celej krajine. Demonštrácie sa často konali v pokojnej atmosfére, ale niektoré stretnutia sa zmenili na násilné konfrontácie medzi občanmi a políciou.
Janukovyč v reakcii na rastúce nepokoje, ktoré boli namierené najmä voči jeho vláde, opustil svoju kanceláriu v Kyjeve a odletel do Ruska. Napätú situáciu v krajine súvisiacu s rozsiahlymi protestmi, označil , ako štátny prevrat.
Verchovna rada Ukrajiny (ukrajinský parlament) preto prijala rezolúciu , podľa ktorej sa Janukovyč vzdal výkonu svojich ústavných povinností. V uznesení sa uvádzalo, že vzhľadom na to, že Janukovyč si protiústavne prestal plniť svoje prezidentské povinnosti, Rada vyhlásila predčasné prezidentské voľby.
Otázka ústavnosti tohto kroku ostáva predmetom odborných diskusií, túto časť výroku preto považujeme za právny názor a nehodnotíme. Viacerí odborníci na právo a problematiku Ukajiny (napríklad Maria Popova , Taras Kuzio či Aleksander Pronkiewicz a Oleh Krykawskyj ) sa zhodujú, že prijaté ustanovenie bolo prijaté v súlade s platnými právnymi predpismi. Toto uznesenie malo byť legálne na základe článkov Ústavy 85/7, 91 a 88/3.
V pôvodnej ukrajinskej ústave bol postup odvolania prezidenta regulovaný článkom 111 . Tento článok však nespomína možnosť zosadenie prezidenta v ľudovom referende, ale iba v prípade vlastizrady alebo iného trestného činu.
Vyjadrenie Eduarda Chmelára pre Demagóg.sk z 15. marca 2023:
„V tomto prípade uznávam, že došlo z mojej strany čiastočne k mylnému výkladu, pretože o zosadení referendom sa v ústave nič nehovorí. Trvám však na tom, že Janukovyč bol zosadený v rozpore s vtedajšou ústavou, ktorá v článku 108 určuje, že právomoci prezidenta Ukrajiny zanikajú pred uplynutím jeho funkčného obdobia v prípadoch: rezignácie; neschopnosti vykonávať svoje právomoci zo zdravotných dôvodov; odvolania z funkcie postupom impeachmentu; smrti. Článok 111 odôvodňujúci impeachment nemohol byť použitý, pretože prezidenta Ukrajiny môže odvolať z funkcie Najvyššia rada Ukrajiny iba v prípade, že sa dopustí štátnej zrady alebo iného trestného činu. V rezolúcii Verchovnej rady sa však hovorí, že Janukovyč sa vzdal výkonu svojich ústavných povinností, čo však nie je pravda a on sám to poprel. Nemôžete hlavu štátu vyhnať zo sídla, vyhrážať sa mu smrťou a tvrdiť, že sa vzdal funkcie. To sme tu naposledy mali za Mečiara pri protiústavnom zbavení mandátu poslanca Františka Gauliedera, a toto je ešte horšie, lebo tu bolo použité násilie a zastrašovanie voči legálne a legitímne zvolenej hlave štátu, ktorá neopustila svoj úrad dobrovoľne. Podčiarknuté sčítané, Verchovna rada na takýto krok „na hulváta“ nemala nijaké právo a je to hrubé porušenie všetkých demokratických princípov.”
|
[
"Podľa pôvodnej ústavy Ukrajiny platnej v roku 2014 bolo možné prezidenta odvolať v prípade vlastizrady alebo trestného činu, nie referendom, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Časť výroku o tom, či bol Viktor Janukovič zosadený v rozpore s pôvodnou ústavou, nehodnotíme, keďže je to právny názor, uvádzame však k nemu kontext.",
"V januári a februári 2014 sa v Kyjeve a ďalších mestách Ukrajiny konali protesty, ktoré sa postupne vyvinuli do politickej krízy. Protestujúci žiadali okrem iného aj odstúpenie vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča. Jedným z hlavných dôvodov bol nesúhlas s rozhodnutím odmietnuť podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou a namiesto toho uzavrieť dohodu o hospodárskej spolupráci s Ruskom, čo išlo proti väčšinovému názoru obyvateľstva. Ďalším dôvodom protestov bol Janukovyčov autoritársky štýl vládnutia snahy o konsolidáciu moci či podpora oligarchických skupín.",
"Protesty sa rýchlo rozšírili a tisíce ľudí demonštrovali na námestiach po celej krajine. Demonštrácie sa často konali v pokojnej atmosfére, ale niektoré stretnutia sa zmenili na násilné konfrontácie medzi občanmi a políciou.",
"Janukovyč v reakcii na rastúce nepokoje, ktoré boli namierené najmä voči jeho vláde, opustil svoju kanceláriu v Kyjeve a odletel do Ruska. Napätú situáciu v krajine súvisiacu s rozsiahlymi protestmi, označil , ako štátny prevrat.",
"Verchovna rada Ukrajiny (ukrajinský parlament) preto prijala rezolúciu , podľa ktorej sa Janukovyč vzdal výkonu svojich ústavných povinností. V uznesení sa uvádzalo, že vzhľadom na to, že Janukovyč si protiústavne prestal plniť svoje prezidentské povinnosti, Rada vyhlásila predčasné prezidentské voľby.",
"Otázka ústavnosti tohto kroku ostáva predmetom odborných diskusií, túto časť výroku preto považujeme za právny názor a nehodnotíme. Viacerí odborníci na právo a problematiku Ukajiny (napríklad Maria Popova , Taras Kuzio či Aleksander Pronkiewicz a Oleh Krykawskyj ) sa zhodujú, že prijaté ustanovenie bolo prijaté v súlade s platnými právnymi predpismi. Toto uznesenie malo byť legálne na základe článkov Ústavy 85/7, 91 a 88/3.",
"V pôvodnej ukrajinskej ústave bol postup odvolania prezidenta regulovaný článkom 111 . Tento článok však nespomína možnosť zosadenie prezidenta v ľudovom referende, ale iba v prípade vlastizrady alebo iného trestného činu.",
"Vyjadrenie Eduarda Chmelára pre Demagóg.sk z 15. marca 2023:",
"„V tomto prípade uznávam, že došlo z mojej strany čiastočne k mylnému výkladu, pretože o zosadení referendom sa v ústave nič nehovorí. Trvám však na tom, že Janukovyč bol zosadený v rozpore s vtedajšou ústavou, ktorá v článku 108 určuje, že právomoci prezidenta Ukrajiny zanikajú pred uplynutím jeho funkčného obdobia v prípadoch: rezignácie; neschopnosti vykonávať svoje právomoci zo zdravotných dôvodov; odvolania z funkcie postupom impeachmentu; smrti. Článok 111 odôvodňujúci impeachment nemohol byť použitý, pretože prezidenta Ukrajiny môže odvolať z funkcie Najvyššia rada Ukrajiny iba v prípade, že sa dopustí štátnej zrady alebo iného trestného činu. V rezolúcii Verchovnej rady sa však hovorí, že Janukovyč sa vzdal výkonu svojich ústavných povinností, čo však nie je pravda a on sám to poprel. Nemôžete hlavu štátu vyhnať zo sídla, vyhrážať sa mu smrťou a tvrdiť, že sa vzdal funkcie. To sme tu naposledy mali za Mečiara pri protiústavnom zbavení mandátu poslanca Františka Gauliedera, a toto je ešte horšie, lebo tu bolo použité násilie a zastrašovanie voči legálne a legitímne zvolenej hlave štátu, ktorá neopustila svoj úrad dobrovoľne. Podčiarknuté sčítané, Verchovna rada na takýto krok „na hulváta“ nemala nijaké právo a je to hrubé porušenie všetkých demokratických princípov.”"
] |
2023-03-17 00:00:00
|
{
"text": [
"konali",
"dôvodov",
"rozšírili",
"opustil",
"označil",
"prijala",
"rezolúciu",
"Maria Popova",
"Taras Kuzio",
"Aleksander Pronkiewicz a Oleh Krykawskyj",
"legálne",
"článkom 111"
],
"url": [
"https://www.britannica.com/place/Ukraine/The-Maidan-protest-movement",
"https://www.bbc.com/news/world-europe-25162563",
"https://www.britannica.com/place/Ukraine/The-Maidan-protest-movement",
"https://www.bbc.com/news/world-europe-29761799",
"https://www.bbc.com/news/world-europe-26304842",
"https://svet.sme.sk/c/7112205/parlament-zosadil-janukovyca-ktory-chcel-utiect-tymosenkova-je-na-slobode.html",
"https://archive.ph/sXTOf#selection-5917.0-5928.0",
"https://www.ponarseurasia.org/was-yanukovych-s-removal-constitutional/",
"https://newpathway.ca/the-study-of-ukrainian-nationalism-at-the-university-of-ottawa/",
"https://www.rp.pl/opinie-polityczno-spoleczne/art12602721-janukowycza-odsunieto-legalnie",
"https://www.ponarseurasia.org/was-yanukovych-s-removal-constitutional/",
"https://en.m.wikisource.org/wiki/Constitution_of_Ukraine,_2010"
]
}
|
2025-10-16T19:11:26.428474+00:00
|
vr17863
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17863
|
Tibor Bernaťák
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/tibor-bernatak
|
...pán Gajdoš (minister obrany, pozn.) napríklad už je nominantom Slovenskej národnej strany, je členom Slovenskej národnej strany, (...).
|
2018-06-03 00:00:00
|
Pravda
|
Peter Gajdoš sa stal ministrom obrany SR po vzniku tretej vlády Roberta Fica v marci 2016. Do vlády vstúpil ako nominant Slovenskej národnej strany. Gajdoš do SNS vstúpil začiatkom decembra 2017. Sám o tom informoval na svojom profile na sociálnej sieti Facebook. Oficiálne to oznámil aj predseda SNS, Andrej Danko po rozšírenom rokovaní predsedníctva strany v Oponiciach. Gajdoš zastáva funkciu ministra obrany aj v súčasnosti vo vláde Petra Pellegriniho. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Peter Gajdoš sa stal ministrom obrany SR po vzniku tretej vlády Roberta Fica v marci 2016. Do vlády vstúpil ako nominant Slovenskej národnej strany. Gajdoš do SNS vstúpil začiatkom decembra 2017. Sám o tom informoval na svojom profile na sociálnej sieti Facebook. Oficiálne to oznámil aj predseda SNS, Andrej Danko po rozšírenom rokovaní predsedníctva strany v Oponiciach. Gajdoš zastáva funkciu ministra obrany aj v súčasnosti vo vláde Petra Pellegriniho. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2018-06-04 00:00:00
|
{
"text": [
"nominant",
"informoval",
"oznámil",
"súčasnosti"
],
"url": [
"https://dennikn.sk/minuta/967911/",
"https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=2046922902218619&id=1789569397953972",
"https://www.aktuality.sk/clanok/546384/minister-peter-gajdos-vstupil-do-slovenskej-narodnej-strany/",
"http://www.vlada.gov.sk/clenovia-vlady/"
]
}
|
2025-10-16T20:56:24.882829+00:00
|
vr36645
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36645
|
Daniel Lipšic
|
Nová väčšina
|
https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic
|
Vy ste sa skrývali 3 dni a tlačové konferencie ste odvolávali.
|
2011-01-09 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa SME slovenský občan odletel s výbušninou už v sobotu a minister vnútra Robert Kaliňák ešte v stredu (štyri dni po incidente) odmietol verejne vystúpiť a osobne sa k škandálu vyjadriť. Ďalej SME uvádza ,,Škandál medzinárodného rozsahu nepovažuje minister vnútra za dôvod, aby išiel na tlačovú konferenciu. Zrušil aj tlačovku o dopravných nehodách naplánovanú na štvrtok." Namiesto neho sa vyjadroval jeho hovorca Erik Tomáš.
|
[
"Podľa SME slovenský občan odletel s výbušninou už v sobotu a minister vnútra Robert Kaliňák ešte v stredu (štyri dni po incidente) odmietol verejne vystúpiť a osobne sa k škandálu vyjadriť. Ďalej SME uvádza ,,Škandál medzinárodného rozsahu nepovažuje minister vnútra za dôvod, aby išiel na tlačovú konferenciu. Zrušil aj tlačovku o dopravných nehodách naplánovanú na štvrtok.\" Namiesto neho sa vyjadroval jeho hovorca Erik Tomáš."
] |
2011-01-10 00:00:00
|
{
"text": [
"SME",
"SME"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/5181713/kalinak-ja-som-nezlyhal.html",
"http://www.sme.sk/c/5179729/policia-zlyhala-kde-sa-dalo.html"
]
}
|
2025-10-16T20:21:28.479909+00:00
|
49486
| 49,486
|
https://demagog.sk/vyrok/49486
|
Ivan Korčok
|
nominant SaS
|
https://demagog.sk/politik/ivan-korcok
|
Ja by som sa sústredil v tejto chvíli na to, že by som napríklad vo vzťahu k susedom, kde sú poškodené vzťahy s Českou republikou, videli ste odozvu rovnako s Poľskom? Tu je ochladenie vzťahov. To je úplne úplne zrejmé.
|
2024-03-14 00:00:00
|
Pravda
|
Vzťahy medzi Slovenskom a jeho susedmi Českom a Poľskom sa v poslednej dobe zmenili. Dôvodom je najmä zahraničná politika Slovenskej republiky a obzvlášť postoj k vojnovému konfliktu na Ukrajine. Český premiér Fiala prerušil rokovania so slovenskou vládou a poľský premiér Tusk vyjadril pochybnosti o budúcnosti fungovania V4 kvôli nejednotnej zahraničnej politike. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Česká republika je dlhodobo najbližším spojencom Slovenska. Nadštandardné vzťahy má na starosti jazykovo-etnická blízkosť ale najmä spoločná história . Momentálne sú vzťahy medzi Českom a Slovenskom naštrbené a to najmä kvôli inému postoju vlád v zahraničnej politike.
Vo februári zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron konferenciu , aby zástupcovia pozvaných krajín „preskúmali prostriedky na posilnenie partnerskej spolupráce na podporu Ukrajiny". Obsahom konferencie bol aj návrh na nasadenie pozemných jednotiek účastníckych štátov konferencie v boji na Ukrajine. Rozhodnutie o vyslaní vojakov na Ukrajinu je zvrchovaným a samostatným rozhodnutím vlády.
Slovenský predseda vlády Robert Fico túto konferenciu nazval „bojovou poradou“ a pred jej konaním zvolal Bezpečnostnú radu SR, aby sa s koaličnými partnermi poradil o jej programe. „Aj keby ma mal môj postoj stáť funkciu predsedu vlády, urobím všetko, aby som zabránil priamej účasti slovenských vojakov vo vojne na Ukrajine," vyhlásil Fico vo videu , v ktorom informoval o nadchádzajúcej konferencii.
Český premiér vyjadrenia Fica o konferencii o pomoci Ukrajine kritizoval . „Moje názory sú dlhodobo známe a je jasné, že sú presne opačné, aké teraz prezentoval Robert Fico. Myslím, že zatiaľ čo sa predseda vlády SR rozhodol ísť položiť kvety na hrob Gustáva Husáka, tak som to nijako nekomentoval. Teraz si to však vyžaduje komentár,“ vyjadril sa na adresu Fica pred konferenciou český premiér Fiala. Pred začatím rokovania vyjadril Fiala aj nesúhlas k ceste, akou chce slovenský premiér zabezpečiť mier.
Český premiér mal po zistení, že účastníkom konferencie bude aj Fico, pred rokovaním preškrtať obsah svojho prejavu v diskusii. „Šéf českej vlády nechcel, aby strategické informácie o munícii pre Ukrajinu odišli cez slovenského premiéra bližšie k ruským ušiam. Česká delegácia sa čudovala aj nad pozvánkou do Paríža pre neutrálne krajiny, Rakúsko a Írsko. Dôvodom preškrtania Fialovho prejavu však bol Fico,“ informuje web Aktuálně.cz a odvoláva sa na zdroj v diplomacii.
Poľský premiér Tusk rovnako ako Fiala kritizoval Ficove vyjadrenia pred konferenciou v Paríži . Kvôli vyjadreniam Fica a Orbána smerom k Ukrajine Tusk spochybnil aj budúcnosť fungovania V4. „Nevidím nijaký dôvod, prečo by aj v súčasnosti krajiny tohto regiónu nemohli byť tak ako kedysi jednotné pri odpore a podporiť tých, ktorí bojujú proti režimu, ktorý nerešpektuje žiadnu z našich spoločných hodnôt,“ hovoril .
Rozdiely medzi postojmi v rámci agresie Ruska ukázal aj summit V4 . Fiala a Tusk po summite v súčasnosti odmietli úvahy o vyslaní svojich vojakov na Ukrajinu a zároveň komunikovali aj stále pretrvávajúce rozdielne postoje v otázke podpory Ukrajiny. Postoj poľského premiéra k zahraničnej politike je rovnaký ako u českého premiéra.
Zlomom pre slovensko-české vzťahy bolo stretnutie ministra zahraničných vecí Blanára s jeho ruským náprotivkom ministrom Lavrovom, na ktorého je od roku 2022 vydané diplomatické embargo a predvolanie holandskej veľvyslankyne v Prahe. Reakciou Česka na tieto udalosti bolo pozastavenie medzivládnych konzultácii so Slovenskom.
Stretnutie s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v ten istý deň, keď bol v Moskve pochovaný ruský opozičný vodca Alexej Navaľnyj, kritizoval aj Tusk, podľa ktorého „nie je len prejavom dobrého či zlého vkusu.“ „Kolegovia v Bratislave a Budapešti opäť dokazujú, že naše názory na Problémy sú príliš odlišné,“ povedal poľský premiér.
Poľská vláda chce naďalej aktívne podporovať Ukrajinu a preto momentálne posilňuje vzťahy s Francúzskom a Nemeckom.
|
[
"Vzťahy medzi Slovenskom a jeho susedmi Českom a Poľskom sa v poslednej dobe zmenili. Dôvodom je najmä zahraničná politika Slovenskej republiky a obzvlášť postoj k vojnovému konfliktu na Ukrajine. Český premiér Fiala prerušil rokovania so slovenskou vládou a poľský premiér Tusk vyjadril pochybnosti o budúcnosti fungovania V4 kvôli nejednotnej zahraničnej politike. Výrok hodnotíme ako pravdivý.",
"Česká republika je dlhodobo najbližším spojencom Slovenska. Nadštandardné vzťahy má na starosti jazykovo-etnická blízkosť ale najmä spoločná história . Momentálne sú vzťahy medzi Českom a Slovenskom naštrbené a to najmä kvôli inému postoju vlád v zahraničnej politike.",
"Vo februári zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron konferenciu , aby zástupcovia pozvaných krajín „preskúmali prostriedky na posilnenie partnerskej spolupráce na podporu Ukrajiny\". Obsahom konferencie bol aj návrh na nasadenie pozemných jednotiek účastníckych štátov konferencie v boji na Ukrajine. Rozhodnutie o vyslaní vojakov na Ukrajinu je zvrchovaným a samostatným rozhodnutím vlády.",
"Slovenský predseda vlády Robert Fico túto konferenciu nazval „bojovou poradou“ a pred jej konaním zvolal Bezpečnostnú radu SR, aby sa s koaličnými partnermi poradil o jej programe. „Aj keby ma mal môj postoj stáť funkciu predsedu vlády, urobím všetko, aby som zabránil priamej účasti slovenských vojakov vo vojne na Ukrajine,\" vyhlásil Fico vo videu , v ktorom informoval o nadchádzajúcej konferencii.",
"Český premiér vyjadrenia Fica o konferencii o pomoci Ukrajine kritizoval . „Moje názory sú dlhodobo známe a je jasné, že sú presne opačné, aké teraz prezentoval Robert Fico. Myslím, že zatiaľ čo sa predseda vlády SR rozhodol ísť položiť kvety na hrob Gustáva Husáka, tak som to nijako nekomentoval. Teraz si to však vyžaduje komentár,“ vyjadril sa na adresu Fica pred konferenciou český premiér Fiala. Pred začatím rokovania vyjadril Fiala aj nesúhlas k ceste, akou chce slovenský premiér zabezpečiť mier.",
"Český premiér mal po zistení, že účastníkom konferencie bude aj Fico, pred rokovaním preškrtať obsah svojho prejavu v diskusii. „Šéf českej vlády nechcel, aby strategické informácie o munícii pre Ukrajinu odišli cez slovenského premiéra bližšie k ruským ušiam. Česká delegácia sa čudovala aj nad pozvánkou do Paríža pre neutrálne krajiny, Rakúsko a Írsko. Dôvodom preškrtania Fialovho prejavu však bol Fico,“ informuje web Aktuálně.cz a odvoláva sa na zdroj v diplomacii.",
"Poľský premiér Tusk rovnako ako Fiala kritizoval Ficove vyjadrenia pred konferenciou v Paríži . Kvôli vyjadreniam Fica a Orbána smerom k Ukrajine Tusk spochybnil aj budúcnosť fungovania V4. „Nevidím nijaký dôvod, prečo by aj v súčasnosti krajiny tohto regiónu nemohli byť tak ako kedysi jednotné pri odpore a podporiť tých, ktorí bojujú proti režimu, ktorý nerešpektuje žiadnu z našich spoločných hodnôt,“ hovoril .",
"Rozdiely medzi postojmi v rámci agresie Ruska ukázal aj summit V4 . Fiala a Tusk po summite v súčasnosti odmietli úvahy o vyslaní svojich vojakov na Ukrajinu a zároveň komunikovali aj stále pretrvávajúce rozdielne postoje v otázke podpory Ukrajiny. Postoj poľského premiéra k zahraničnej politike je rovnaký ako u českého premiéra.",
"Zlomom pre slovensko-české vzťahy bolo stretnutie ministra zahraničných vecí Blanára s jeho ruským náprotivkom ministrom Lavrovom, na ktorého je od roku 2022 vydané diplomatické embargo a predvolanie holandskej veľvyslankyne v Prahe. Reakciou Česka na tieto udalosti bolo pozastavenie medzivládnych konzultácii so Slovenskom.",
"Stretnutie s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v ten istý deň, keď bol v Moskve pochovaný ruský opozičný vodca Alexej Navaľnyj, kritizoval aj Tusk, podľa ktorého „nie je len prejavom dobrého či zlého vkusu.“ „Kolegovia v Bratislave a Budapešti opäť dokazujú, že naše názory na Problémy sú príliš odlišné,“ povedal poľský premiér.",
"Poľská vláda chce naďalej aktívne podporovať Ukrajinu a preto momentálne posilňuje vzťahy s Francúzskom a Nemeckom."
] |
2024-03-20 00:00:00
|
{
"text": [
"história",
"konferenciu",
"návrh",
"nazval",
"videu",
"kritizoval",
"vyjadril",
"informuje",
"Paríži",
"spochybnil",
"hovoril",
"summit V4",
"embargo",
"konzultácii",
"kritizoval",
"povedal",
"posilňuje"
],
"url": [
"https://watson.sk/NZONLINE/docs/cs_hist_roc_1999_59_63.pdf",
"https://www.ta3.com/clanok/926669/fico-zvolal-bezpecnostnu-radu-tvrdi-ze-aj-za-cenu-straty-funkcie-nedovoli-slovenskym-vojakom-ist-na-ukrajinu",
"https://www.aktuality.sk/clanok/OoB6PjV/v-polsku-pisu-o-matucich-slovach-roberta-fica-k-ukrajine-premier-tusk-spochybnoval-zmysel-v4/",
"https://www.ta3.com/clanok/926669/fico-zvolal-bezpecnostnu-radu-tvrdi-ze-aj-za-cenu-straty-funkcie-nedovoli-slovenskym-vojakom-ist-na-ukrajinu",
"https://www.ta3.com/clanok/926669/fico-zvolal-bezpecnostnu-radu-tvrdi-ze-aj-za-cenu-straty-funkcie-nedovoli-slovenskym-vojakom-ist-na-ukrajinu",
"https://www.aktuality.sk/clanok/OoB6PjV/v-polsku-pisu-o-matucich-slovach-roberta-fica-k-ukrajine-premier-tusk-spochybnoval-zmysel-v4/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/OoB6PjV/v-polsku-pisu-o-matucich-slovach-roberta-fica-k-ukrajine-premier-tusk-spochybnoval-zmysel-v4/",
"https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/proskrtejme-to-fiala-zmenil-briefing-pro-spojence-o-munici-k/r~b141603ee20011eeb689ac1f6b220ee8/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/OoB6PjV/v-polsku-pisu-o-matucich-slovach-roberta-fica-k-ukrajine-premier-tusk-spochybnoval-zmysel-v4/",
"https://enrsi.rtvs.sk/articles/topical-issue/355243/v4-meeting-in-prague",
"https://www.aktuality.sk/clanok/OoB6PjV/v-polsku-pisu-o-matucich-slovach-roberta-fica-k-ukrajine-premier-tusk-spochybnoval-zmysel-v4/",
"https://www.noviny.sk/politika/895506-summit-premierov-v4-fiala-v-prahe-privital-fica-orbana-aj-tuska",
"https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/sanctions/restrictive-measures-against-russia-over-ukraine/sanctions-against-russia-explained/",
"https://dennikn.sk/minuta/3868696/",
"https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/2488144",
"https://apnews.com/article/tusk-lavrov-poland-hungary-slovakia-5ca853b389a2b1ac195b5e93703254c6",
"https://www.teraz.sk/zahranicie/tusk-macron-a-scholz-budu-v-piatok-rok/780943-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch"
]
}
|
2025-10-16T19:08:52.646107+00:00
|
45858
| 45,858
|
https://demagog.sk/vyrok/45858
|
Roman Mikulec
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/roman-mikulec
|
Na tých ľudí sa môže potom pozerať nejakým spôsobom, že už teda majú nejaký delikt za sebou a teda je to otázka, samozrejme, buď nejakého ambulantného skúmania alebo potom možno nejakého nariadeného vyšetrenia, ale to je samozrejme právomoc kompetentných orgánov, ktoré o tomto musia rozhodnúť, či teda samozrejme tam muselo prebehnúť alebo ak prebehlo nejaké expertízne skúmanie, tak či teda ten človek mal patriť pod nejaký dohľad. ...môže to byť aj obsahom toho samotného procesu a toho súdu a môže to, samozrejme, urobiť aj vyšetrovateľ v rámci toho vyšetrovania, ktorý môže nariadiť expertízne skúmanie, či ten daný človek je psychicky po psychickej stránke je nutné s ním robiť nejaké ďalšie úkony a pod.
|
2020-07-30 00:00:00
|
Pravda
|
Útočník z Vrútok Ivan Č. bol v decembri 2019 právoplatne odsúdený za vyhrážanie sa vlakvedúcej a výpravcovi. Sůd mu vymeral trest 8 mesiacov odňatia slobody s podmienečným odkladom 18 mesiacov skúšobnej doby a prepadnutie nožov, ktoré mal pri sebe. Slovenské súdy pri vymeriavaní rozsudku skúmajú aj to, či páchateľ v minulosti spáchal obdobný skutok. V prípravnom konaní môže vyšetrovateľ iniciovať a prokurátor navrhnúť vyšetrenie duševného stavu, povoliť ho musí sudca. V konaní pred súdom dáva takýto návrh sudca. Obvineného vyšetruje psychiatrický znalec. Ak nestačí ambulantné vyšetrenie, môže súd nariadiť pozorovanie v ústave. Ochranný dohľad nad páchateľom súd ukladá pri obzvlášť závažných zločinoch s nepodmienečným trestom odňatia slobody. Tvrdenie Roman a Mikulca hodnotíme ako pravdivé.
|
[
"Útočník z Vrútok Ivan Č. bol v decembri 2019 právoplatne odsúdený za vyhrážanie sa vlakvedúcej a výpravcovi. Sůd mu vymeral trest 8 mesiacov odňatia slobody s podmienečným odkladom 18 mesiacov skúšobnej doby a prepadnutie nožov, ktoré mal pri sebe. Slovenské súdy pri vymeriavaní rozsudku skúmajú aj to, či páchateľ v minulosti spáchal obdobný skutok. V prípravnom konaní môže vyšetrovateľ iniciovať a prokurátor navrhnúť vyšetrenie duševného stavu, povoliť ho musí sudca. V konaní pred súdom dáva takýto návrh sudca. Obvineného vyšetruje psychiatrický znalec. Ak nestačí ambulantné vyšetrenie, môže súd nariadiť pozorovanie v ústave. Ochranný dohľad nad páchateľom súd ukladá pri obzvlášť závažných zločinoch s nepodmienečným trestom odňatia slobody. Tvrdenie Roman a Mikulca hodnotíme ako pravdivé."
] |
2020-07-30 00:00:00
|
{
"text": [
"bol",
"skúmajú",
"navrhnúť",
"môže",
"ukladá"
],
"url": [
"https://dennikn.sk/1929041/utocnik-z-vrutok-tichy-robotnik-ktory-sa-uz-raz-s-nozom-vyhrazal-vlakveducej-a-vypravcovi/",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-128.odsek-5",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20200101.html#paragraf-148",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20200101.html#paragraf-148",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/-/SK/ZZ/2005/300/20180101#predpis.cast-prva.hlava-druha.diel-piaty.skupinaParagrafov-ochranny_dohlad"
]
}
|
2025-10-16T19:17:45.918043+00:00
|
vr14095
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14095
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
„A čo sa týka táborov v Afrike, povedzte mi, koľko Sýrčanov uteká z Afriky? Lebo teraz je problém so Sýrčanmi. Tí, ktorých chceme, sú Sýrčania. Koľkí konkrétne utekajú z Afriky? Ani jeden.“
|
2015-12-31 00:00:00
|
Nepravda
|
Výrok sme overovali v relácii O5M12 13. septembra 2015. K téme sem napísali aj komentár .
|
[
"Výrok sme overovali v relácii O5M12 13. septembra 2015. K téme sem napísali aj komentár ."
] |
2015-12-31 00:00:00
|
{
"text": [
"O5M12",
"komentár",
"Frontex",
"Frontex",
"Frontex",
"prišlo",
"",
"prišlo"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/543/kalinak-vs-poliacik-o-migracii-a-azylovej-politike",
"http://www.demagog.sk/minister-kalinak-voci-poliacikovi-v-otazke-utecencov-pohorel",
"http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annual_Risk_Analysis_2015.pdf#page=18&zoom=auto,-107,687",
"http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annual_Risk_Analysis_2015.pdf#page=18&zoom=auto,-107,687",
"http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annual_Risk_Analysis_2015.pdf#page=18&zoom=auto,-107,687",
"http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annual_Risk_Analysis_2015.pdf#page=18&zoom=auto,-107,687",
"http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annual_Risk_Analysis_2015.pdf#page=18&zoom=auto,-107,687",
"http://frontex.europa.eu/trends-and-routes/migratory-routes-map/"
]
}
|
2025-10-16T19:37:15.802137+00:00
|
vr17829
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17829
|
Igor Matovič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
|
Sme na chvoste, dramaticky na chvoste (pôrodnosť - počet detí na jednu ženu, pozn.)
|
2018-05-27 00:00:00
|
Nepravda
|
Výrok hovorí o počte narodených detí na jednu ženu. Podľa údajov Eurostatu z roku 2016 pripadá na Slovensku na jednu ženu 1,48 dieťaťa. Aj napriek tomu, že je to menej ako priemer EÚ (1,60 dieťaťa na jednu ženu), nejedná sa o najmenší údaj spomedzi krajín EÚ. Menej detí na jednu ženu ako na Slovensku sa rodí v Španielsku (1,34 ), Taliansku (1,34 ), Portugalsku (1,36 ), na Malte (1,37 ), na Cypre (1,37 ), v Grécku (1,38), Poľsku (1,39 ), Luxembursku (1,41) a Chorvátsku (1,42). Slovensko sa preto nenachádza na chvoste týchto štatistík a výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
|
[
"Výrok hovorí o počte narodených detí na jednu ženu. Podľa údajov Eurostatu z roku 2016 pripadá na Slovensku na jednu ženu 1,48 dieťaťa. Aj napriek tomu, že je to menej ako priemer EÚ (1,60 dieťaťa na jednu ženu), nejedná sa o najmenší údaj spomedzi krajín EÚ. Menej detí na jednu ženu ako na Slovensku sa rodí v Španielsku (1,34 ), Taliansku (1,34 ), Portugalsku (1,36 ), na Malte (1,37 ), na Cypre (1,37 ), v Grécku (1,38), Poľsku (1,39 ), Luxembursku (1,41) a Chorvátsku (1,42). Slovensko sa preto nenachádza na chvoste týchto štatistík a výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."
] |
2018-05-28 00:00:00
|
{
"text": [
"Eurostatu"
],
"url": [
"http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00199&plugin=1"
]
}
|
2025-10-16T19:24:48.137975+00:00
|
vr28088
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28088
|
Monika Beňová
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova
|
Pán Farage je proti Európskej únii. Napriek tomu požíva všetky výdobytky poslanca Európskeho parlamentu už niekoľko volebných období.
|
2014-07-06 00:00:00
|
Pravda
|
Nigel Farage je poslancom Európskeho parlamentu od roku 1999, teda v súčastnosti je to už jeho štvrté volebné obdobie. Možno tvrdiť, že N. Farage je " proti Európskej únii " , keďže strana UKIP, za ktorú kandidoval do EP, a ktorej je zároveň predsedom , dlhodobo požaduje vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ. Vo svojom volebnom programe do volieb do EP v roku 2014 strana UKIP píše: "S vašou pomocou sa budeme aj naďalej usilovať o vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ ... Do tej doby budú vaši europoslanci za UKIP naďalej chodiť do Bruselu a Štrasburgu s misiou líšiacou sa od akejkoľvek inej strany. Nepôjdeme tam , aby sme robili EÚ lepšou, silnejšou, a aby sme jej pomohli prijať ď alšie zákony . Pôjdeme tam, aby sme zistili, čo sa chystá, a mohli vám dať o tom vedieť." (vlastný preklad, pozn.) Nenašli sme žiadne informácie o tom, že by sa N. Farage vzdal poslaneckého platu, príspevkov , či iných "výdobytkov poslanca Európskeho parlamentu" . V apríli 2014 sa naopak objavili obvinenia o tom, že niektoré z príspevkov zneužíval. Na základe uvedeného hodnotíme výrok ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Nigel Farage je poslancom Európskeho parlamentu od roku 1999, teda v súčastnosti je to už jeho štvrté volebné obdobie. Možno tvrdiť, že N. Farage je \" proti Európskej únii \" , keďže strana UKIP, za ktorú kandidoval do EP, a ktorej je zároveň predsedom , dlhodobo požaduje vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ. Vo svojom volebnom programe do volieb do EP v roku 2014 strana UKIP píše: \"S vašou pomocou sa budeme aj naďalej usilovať o vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ ... Do tej doby budú vaši europoslanci za UKIP naďalej chodiť do Bruselu a Štrasburgu s misiou líšiacou sa od akejkoľvek inej strany. Nepôjdeme tam , aby sme robili EÚ lepšou, silnejšou, a aby sme jej pomohli prijať ď alšie zákony . Pôjdeme tam, aby sme zistili, čo sa chystá, a mohli vám dať o tom vedieť.\" (vlastný preklad, pozn.) Nenašli sme žiadne informácie o tom, že by sa N. Farage vzdal poslaneckého platu, príspevkov , či iných \"výdobytkov poslanca Európskeho parlamentu\" . V apríli 2014 sa naopak objavili obvinenia o tom, že niektoré z príspevkov zneužíval. Na základe uvedeného hodnotíme výrok ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-07-07 00:00:00
|
{
"text": [
"poslancom",
"predsedom",
"volebnom programe",
"príspevkov",
"objavili obvinenia"
],
"url": [
"http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/4525/NIGEL_FARAGE_history.html",
"http://www.ukip.org/about_nigel",
"http://d3n8a8pro7vhmx.cloudfront.net/themes/5308a93901925b5b09000002/attachments/original/1398869254/EuroManifestoLaunch.pdf?1398869254",
"http://www.europarl.europa.eu/aboutparliament/sk/0081ddfaa4/Poslanci-Eur%C3%B3pskeho-parlamentu.html",
"http://www.bbc.com/news/uk-politics-27030660"
]
}
|
2025-10-16T20:51:41.526523+00:00
|
vr29973
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29973
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Lýbia bola takisto niekým zbombardovaná, režim bol niekým odstránený. Boli to talianske stíhačky, francúzske stíhačky a španielske stíhačky a treba o tom hovoriť.
|
2015-09-20 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Podobný výrok sme už premiérovi overovali v minulosti. Robert Fico zjednodušuje najmä v prehlásení o španielskych stíhačkách. Počas občianskej vojny v Lýbii boli k útoku použité stíhačky Veľkej Británie, Francúzska a Talianska, kým španielske stíhačky mali na starosti hliadkovanie. Celkovo však do operácie v Lýbii proti Kaddáfímu Španieli zapojení boli.( pdf , str. 178). Výrok hodnotíme ako zavádzanie.
|
[
"Podobný výrok sme už premiérovi overovali v minulosti. Robert Fico zjednodušuje najmä v prehlásení o španielskych stíhačkách. Počas občianskej vojny v Lýbii boli k útoku použité stíhačky Veľkej Británie, Francúzska a Talianska, kým španielske stíhačky mali na starosti hliadkovanie. Celkovo však do operácie v Lýbii proti Kaddáfímu Španieli zapojení boli.( pdf , str. 178). Výrok hodnotíme ako zavádzanie."
] |
2015-09-21 00:00:00
|
{
"text": [
"výrok",
"pdf",
"Arabskej jari",
"pomoci",
"v období",
"zapojili",
"Spojené štáty americké",
"nezapojili",
"Inštitútu strategických štúdií americkej armády",
"Taliansko",
"útokov",
"Spúšťačom"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/542/fico-vs-figel-o-uteceneckej-krize",
"http://www.rand.org/content/dam/rand/pubs/research_reports/RR600/RR676/RAND_RR676.pdf",
"http://edition.cnn.com/2013/09/20/world/libya-civil-war-fast-facts/",
"http://www.theguardian.com/world/2014/aug/29/-sp-briefing-war-in-libya",
"http://www.rand.org/content/dam/rand/pubs/research_reports/RR600/RR676/RAND_RR676.pdf",
"http://www.strategicstudiesinstitute.army.mil/pdffiles/pub1161.pdf",
"http://www.thewire.com/global/2011/04/us-dropped-76-bombs-libya/36285/",
"http://www.nytimes.com/2011/09/04/sunday-review/what-libyas-lessons-mean-for-nato.html?_r=1",
"http://www.strategicstudiesinstitute.army.mil/pdffiles/pub1161.pdf",
"http://www.globalsecurity.org/military/world/war/libya-civil-war.htm",
"http://www.rand.org/content/dam/rand/pubs/research_reports/RR600/RR676/RAND_RR676.pdf",
"http://edition.cnn.com/2013/09/20/world/libya-civil-war-fast-facts/"
]
}
|
2025-10-16T19:39:24.160300+00:00
|
vr31756
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31756
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
V júni 2010 sme vám odovzdali nemocnice s dlhom 150 miliónov eur, 31.12.2011 bol dlh 330 miliónov eur. Čiže vy ste zdvihli dlh o ďalších 180 miliónov.
|
2012-05-06 00:00:00
|
Nepravda
|
Podľa citovaných údajov v čase od júna 2010 do konca roku 2011 skutočne vzrástlo zadĺženie nemocníc, tak ako to hovorí Robert Fico. Jedná sa však o nárast o 270 miliónov a nie o 180, ako hovorí Fico. Výrok z dôvodu tejto nepresnosti hodnotíme ako nepravdivý. Podľa údajov Ministerstva zdravotníctva bol dlh nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti tohto rezortu k 30. júnu 2010 vo výške 148,7 mil. EUR. Bývalý ministere zdravotníctva Uhliarik ešte v októbri 2011 tvrdil , že dlh netransformovaných nemocníc je 420 mil. eur. V decembri 2011 televízia TA3 potvrdila vo svojej reportáži túto čiastku ako aktuálny dlh nemocníc. Za citované časové obdobie teda dlh nemocníc stúpol o viac ako 270 mil. EUR. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Podľa citovaných údajov v čase od júna 2010 do konca roku 2011 skutočne vzrástlo zadĺženie nemocníc, tak ako to hovorí Robert Fico. Jedná sa však o nárast o 270 miliónov a nie o 180, ako hovorí Fico. Výrok z dôvodu tejto nepresnosti hodnotíme ako nepravdivý. Podľa údajov Ministerstva zdravotníctva bol dlh nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti tohto rezortu k 30. júnu 2010 vo výške 148,7 mil. EUR. Bývalý ministere zdravotníctva Uhliarik ešte v októbri 2011 tvrdil , že dlh netransformovaných nemocníc je 420 mil. eur. V decembri 2011 televízia TA3 potvrdila vo svojej reportáži túto čiastku ako aktuálny dlh nemocníc. Za citované časové obdobie teda dlh nemocníc stúpol o viac ako 270 mil. EUR. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-05-07 00:00:00
|
{
"text": [
"údajov",
"tvrdil",
"TA3"
],
"url": [
"http://www.health.gov.sk/Clanok?zaciname-upratovat-a-setrit-v-nemocniciach",
"http://www.health.gov.sk/Clanok?minister-ivan-uhliarik-o-transformacii-musi-rozhodnut-vlada",
"http://www.ta3.com/clanok/5652/nase-zdravotnictvo-neustale-vytvara-dlhy.html"
]
}
|
2025-10-16T20:05:04.315272+00:00
|
vr18102
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr18102
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Len 70% detí sa dnes na školách stravuje v jedálňach (...).
|
2018-09-23 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa dostupných informácií je stravníkov na základných a stredných školách na Slovensku 70,8%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Čo sa týka počtu jedální , podľa ŠÚ SR bolo v roku 2017 celkom 2 015 jedální na školách (číslo však nezahŕňa materské ani vysoké školy). Zo zoznamu škôl, ktoré na svojej stránke uvádza Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI), vyplýva, že ak spočítame počet základných škôl, špeciálnych základných škôl, gymnázií, konzervatórií, stredných odborných škôl a špeciálnych odborných škôl, dostaneme číslo 3 276 škôl. Z toho vyplýva, že za rok 2017 malo približne 61,5% škôl (vyššie uvedených) svoju jedáleň. ŠÚ uvádza počet stravníkov za rok 2017 celkom 476 000, pričom počet žiakov na týchto školách bol podľa CVTI 672 137. Z toho vyplýva, že približne 70,8% žiakov sa stravovalo v školských jedálňach. Treba však dodať, že to stále nie je číslo, ktoré by hovorilo o kapacite daných jedální a taktiež sa nevzťahuje na materské školy, ktoré do návrhu Smeru-SD o obedoch zadarmo spadajú. Taktiež teda nehovorí o počte detí, ktoré sa stravujú v materských školách, čo by toto percento pravdepodobne zvýšilo. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Podľa dostupných informácií je stravníkov na základných a stredných školách na Slovensku 70,8%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Čo sa týka počtu jedální , podľa ŠÚ SR bolo v roku 2017 celkom 2 015 jedální na školách (číslo však nezahŕňa materské ani vysoké školy). Zo zoznamu škôl, ktoré na svojej stránke uvádza Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI), vyplýva, že ak spočítame počet základných škôl, špeciálnych základných škôl, gymnázií, konzervatórií, stredných odborných škôl a špeciálnych odborných škôl, dostaneme číslo 3 276 škôl. Z toho vyplýva, že za rok 2017 malo približne 61,5% škôl (vyššie uvedených) svoju jedáleň. ŠÚ uvádza počet stravníkov za rok 2017 celkom 476 000, pričom počet žiakov na týchto školách bol podľa CVTI 672 137. Z toho vyplýva, že približne 70,8% žiakov sa stravovalo v školských jedálňach. Treba však dodať, že to stále nie je číslo, ktoré by hovorilo o kapacite daných jedální a taktiež sa nevzťahuje na materské školy, ktoré do návrhu Smeru-SD o obedoch zadarmo spadajú. Taktiež teda nehovorí o počte detí, ktoré sa stravujú v materských školách, čo by toto percento pravdepodobne zvýšilo. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2018-09-24 00:00:00
|
{
"text": [
"jedální",
"stránke",
"ŠÚ",
"CVTI"
],
"url": [
"http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/sv5008rr/%C5%A0kolsk%C3%A9%20jed%C3%A1lne%20(okrem%20M%C5%A0%20a%20V%C5%A0)%20%5Bsv5008rr%5D",
"http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/registre/zoznamy-skol-a-skolskych-zariadeni.html?page_id=9332",
"http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/sv5008rr/%C5%A0kolsk%C3%A9%20jed%C3%A1lne%20(okrem%20M%C5%A0%20a%20V%C5%A0)%20%5Bsv5008rr%5D",
"http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/registre/zoznamy-skol-a-skolskych-zariadeni.html?page_id=9332"
]
}
|
2025-10-16T19:24:03.423252+00:00
|
vr15855
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15855
|
Andrej Danko
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/andrej-danko
|
...ja to mám roky v programe (zákon o energetických podnikoch pozn.)
|
2017-02-19 00:00:00
|
Pravda
|
Bod o zavedení zákona o strategických podnikoch (osobitne zamerané na energetiku, plynárenstvo, petrochemický priemysel, telekomunikácie) bol súčasťou len jediného volebného programu SNS z roku 2016 ( .pdf ,s.27). Napriek tomu, že tento bod bol súčasťou len jedného volebného programu, SNS na problematiku upozorňuje už dlhšie. V roku 2013 Andrej Danko protestoval proti vstupu EPH do Stredoslovenskej energetiky, na túto tému strana organizovala aj tlačovú besedu. Keďže téma je pre stranu dlhodobo dôležitá, výrok hodnotíme ako pravdivý aj napriek Dankovej nepresnosti.
Volebný program pre silný štát 2016-2020 bol jediným volebným dokumentom Slovenskej národnej strany, ktorý obsahoval volebný sľub vzťahujúci sa na energetické podniky.
Presné znenie bodu 7.12: " Prijmeme ústavný zákon o ochrane strategických podnikov, ktorým je daná povinnosť vlády odkúpiť, spravovať a rozvíjať majetkové účasti v strategických podnikoch tak, aby štát nad nimi už nikdy nestratil kontrolu. Zároveň treba zákonom defnovať strategické podniky a striktne zakázať akejkoľvek vláde nakladať s majetkovými právami v strategických podnikoch tak, aby stratila nad nimi majoritnú kontrolu (osobitne zamerané na energetiku, plynárenstvo, petrochemický priemysel, telekomunikácie). Týmto zákonom definitívne určíme hranicu medzi dlhodobým národohospodárskym záujmom všetkých občanov Slovenska a individuálnymi či úzkoskupinovými záujmami, ktoré sa realizujú v rámci súkromného sektora ."
V programovom vyhlásení vlády nájdeme len jednu vetu v kapitole " Hospodárska politika ", ktorá nadväzuje na volebný sľub SNS: " Vláda v nadväznosti na prijatú stratégiu hospodárskej politiky pripraví nové znenie zákona o strategických podnikoch a zákaze privatizácie strategického majetku štátu. "
Správu týkajúcu sa týchto plánov zverejnil portál venergetike.sk. Píše sa v nej, že minister hospodárstva Peter Žiga navrhol partnerom v koalícii prijatie zákona o strategických podnikoch s čím by súvisel vznik štátneho energetického holdingu, ktorý by mal automaticky predkupné právo na akcie energetických podnikov predávané zahraničnými investormi. Koaličná rada, však zatiaľ nedospela k nijakým záverom.
|
[
"Bod o zavedení zákona o strategických podnikoch (osobitne zamerané na energetiku, plynárenstvo, petrochemický priemysel, telekomunikácie) bol súčasťou len jediného volebného programu SNS z roku 2016 ( .pdf ,s.27). Napriek tomu, že tento bod bol súčasťou len jedného volebného programu, SNS na problematiku upozorňuje už dlhšie. V roku 2013 Andrej Danko protestoval proti vstupu EPH do Stredoslovenskej energetiky, na túto tému strana organizovala aj tlačovú besedu. Keďže téma je pre stranu dlhodobo dôležitá, výrok hodnotíme ako pravdivý aj napriek Dankovej nepresnosti.",
"Volebný program pre silný štát 2016-2020 bol jediným volebným dokumentom Slovenskej národnej strany, ktorý obsahoval volebný sľub vzťahujúci sa na energetické podniky.",
"Presné znenie bodu 7.12: \" Prijmeme ústavný zákon o ochrane strategických podnikov, ktorým je daná povinnosť vlády odkúpiť, spravovať a rozvíjať majetkové účasti v strategických podnikoch tak, aby štát nad nimi už nikdy nestratil kontrolu. Zároveň treba zákonom defnovať strategické podniky a striktne zakázať akejkoľvek vláde nakladať s majetkovými právami v strategických podnikoch tak, aby stratila nad nimi majoritnú kontrolu (osobitne zamerané na energetiku, plynárenstvo, petrochemický priemysel, telekomunikácie). Týmto zákonom definitívne určíme hranicu medzi dlhodobým národohospodárskym záujmom všetkých občanov Slovenska a individuálnymi či úzkoskupinovými záujmami, ktoré sa realizujú v rámci súkromného sektora .\"",
"V programovom vyhlásení vlády nájdeme len jednu vetu v kapitole \" Hospodárska politika \", ktorá nadväzuje na volebný sľub SNS: \" Vláda v nadväznosti na prijatú stratégiu hospodárskej politiky pripraví nové znenie zákona o strategických podnikoch a zákaze privatizácie strategického majetku štátu. \"",
"Správu týkajúcu sa týchto plánov zverejnil portál venergetike.sk. Píše sa v nej, že minister hospodárstva Peter Žiga navrhol partnerom v koalícii prijatie zákona o strategických podnikoch s čím by súvisel vznik štátneho energetického holdingu, ktorý by mal automaticky predkupné právo na akcie energetických podnikov predávané zahraničnými investormi. Koaličná rada, však zatiaľ nedospela k nijakým záverom."
] |
2017-02-20 00:00:00
|
{
"text": [
".pdf",
"protestoval",
"organizovala",
"dokumentom",
"Hospodárska politika",
"Správu"
],
"url": [
"http://www.kleban.sk/wp-content/uploads/volebny_program_sns_2016.pdf",
"http://www.sns.sk/aktuality/andrej-danko-predaj-energetickych-podnikov-je-zradou-na-nasich-obcanoch/",
"http://www.sns.sk/aktuality/energeticke-podniky-a-dopravna-infrastruktura-temou-tlacovej-besedy/",
"http://www.sns.sk/dokumenty/program-strany/",
"http://www.vlada.gov.sk/plynule-pokracovat-v-podpore-hospodarskeho-socialneho-a-environmentalneho-rozvoja-krajiny/",
"http://venergetike.sk/koalicia-riesit-energetiku-este-dlho-nejde-jednoduchu-temu/#sthash.eLOEqqnd.dpuf"
]
}
|
2025-10-16T20:54:56.974246+00:00
|
vr27349
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27349
|
Andrej Kiska
|
Za ľudí
|
https://demagog.sk/politik/andrej-kiska
|
Je tu ešte jedno podanie na Ústavný súd (vo voľbe generálneho prokurátora, pozn.), na ktoré ešte čakáme.
|
2014-03-22 00:00:00
|
Pravda
|
Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( 6. marca 2014 ). Posledné rozhodnutie Ústavného súdu v kauze Čentéš sa týkalo posudzovania ústavnosti zákona, ktorým SMER umožnil súdu zapojiť vylúčených a namietnutých sudcov opäť do procesu rozhodovania. Rozhodnutie v tejto veci odročil na neurčito. Informoval o tom denník SME (26. februára 2014): Ústavný súd v stredu nerozhodol o ústavnosti novely zákona o organizácii Ústavného súdu, ktorú vlani v apríli schválil vládny Smer v súvislosti s kauzou nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. ...Podľa uznesenia deviatich prítomných sudcov sa stredajšie verejné zasadnutie pléna Ústavného súdu odročuje na neurčito. Oznámila to predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková. ...Novelu, ktorá umožnila, aby v kauze Jozefa Čentéša rozhodoval aj vylúčený ústavný sudca, napadla skupina 49 opozičných poslancov Národnej rady. Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( 6. marca 2014 ). Posledné rozhodnutie Ústavného súdu v kauze Čentéš sa týkalo posudzovania ústavnosti zákona, ktorým SMER umožnil súdu zapojiť vylúčených a namietnutých sudcov opäť do procesu rozhodovania. Rozhodnutie v tejto veci odročil na neurčito. Informoval o tom denník SME (26. februára 2014): Ústavný súd v stredu nerozhodol o ústavnosti novely zákona o organizácii Ústavného súdu, ktorú vlani v apríli schválil vládny Smer v súvislosti s kauzou nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. ...Podľa uznesenia deviatich prítomných sudcov sa stredajšie verejné zasadnutie pléna Ústavného súdu odročuje na neurčito. Oznámila to predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková. ...Novelu, ktorá umožnila, aby v kauze Jozefa Čentéša rozhodoval aj vylúčený ústavný sudca, napadla skupina 49 opozičných poslancov Národnej rady. Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-03-22 00:00:00
|
{
"text": [
"6. marca 2014",
"SME"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/457/radio-expres-prezidentski-kandidati/?politik=160",
"http://www.sme.sk/c/7117020/ustavny-sud-este-nepovedal-ci-bolo-jeho-odblokovanie-pre-centesa-v-poriadku.html"
]
}
|
2025-10-16T19:48:43.743428+00:00
|
vr35612
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35612
|
Ján Počiatek
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-pociatek
|
Veď to práve treba rozmotať, pretože pán Mikloš: veľmi šikovne vie splietať čísla dokopy. Prvé, čo si treba uvedomiť a ešte raz by som to chcel pripomenúť divákom, keď tu pán Mikloš: menuje nejaké kauzy, ako bola nástenkový tender, emisia alebo všelijaké iné, plytvania, tie nesúvisia vôbec s rokom 2011, rok 2011 je im k dispozícii, môžu si ho naplánovať ako chcú, môžu si naplánovať príjmy aké chcú, aj výdavky. Ale na to už emisie vplyv nemajú nijaký. Čiže aký bude deficit v roku 2011, zbytočne sa uškŕňate, je to proste tak.
|
2010-09-12 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Je síce pravda, že technicky, štátny rozpočet v roku x nesúvisí s rozpočtom v roku x+1. Reálny dopad rozpočtu roku x na rozpočet nasledujúceho roku súvisí s formou deficitu/prebytku daného rozpočtu. Konkrétne, pokiaľ rozpočet trpí štrukturálnym deficitom, t.j. deficitom, kedy výdaje štátu prevyšujú príjmy štátu pri optimálnom výkone ekonomiky, tak nie je možné vytvoriť vyrovnaný rozpočet, bez toho aby sa zmenili zákony (platí to zvlášť v prípade, keď vyše 80% výdajov štátu štátu tvoria mandatórne výdavky-platy, sociálne dávky... ). Slovensko počas svojej samostatnej existencie nemalo vyrovnaný rozpočet a to napriek tomu, že HDP väčšinu času stúpalo, z čoho zjednodušene vyplýva, že Slovensko má štrukturálny deficit. To potvrdzuje napr. aj analytik INESS Radovan Ďuran.
Druhá skutočnosť, ktorá prepája rozpočty dvoch po sebe nasledujúcich rozpočtových období je dlhová služba štátu. Deficit jedného roku zvyšuje verejný dlh, ktorý je hradený emisiou dlhopisov, z ktorých je štát povinný vyplácať úroky veriteľom. Vyššia dlhová služba zaťažuje rozpočet nasledujúcich rokov a komplikuje jeho vyrovnávanie.
|
[
"Je síce pravda, že technicky, štátny rozpočet v roku x nesúvisí s rozpočtom v roku x+1. Reálny dopad rozpočtu roku x na rozpočet nasledujúceho roku súvisí s formou deficitu/prebytku daného rozpočtu. Konkrétne, pokiaľ rozpočet trpí štrukturálnym deficitom, t.j. deficitom, kedy výdaje štátu prevyšujú príjmy štátu pri optimálnom výkone ekonomiky, tak nie je možné vytvoriť vyrovnaný rozpočet, bez toho aby sa zmenili zákony (platí to zvlášť v prípade, keď vyše 80% výdajov štátu štátu tvoria mandatórne výdavky-platy, sociálne dávky... ). Slovensko počas svojej samostatnej existencie nemalo vyrovnaný rozpočet a to napriek tomu, že HDP väčšinu času stúpalo, z čoho zjednodušene vyplýva, že Slovensko má štrukturálny deficit. To potvrdzuje napr. aj analytik INESS Radovan Ďuran.",
"Druhá skutočnosť, ktorá prepája rozpočty dvoch po sebe nasledujúcich rozpočtových období je dlhová služba štátu. Deficit jedného roku zvyšuje verejný dlh, ktorý je hradený emisiou dlhopisov, z ktorých je štát povinný vyplácať úroky veriteľom. Vyššia dlhová služba zaťažuje rozpočet nasledujúcich rokov a komplikuje jeho vyrovnávanie."
] |
2010-12-16 00:00:00
|
{
"text": [
"vyše 80%",
"analytik"
],
"url": [
"http://hnonline.sk/nazory/c1-43202700-o-zvysovani-dani-sa-len-sepka",
"http://www.iness.sk/modules.php?name=News&file=print&sid=3141"
]
}
|
2025-10-16T20:38:39.548573+00:00
|
vr29569
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29569
|
Peter Pellegrini
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini
|
Musím povedať, že Najvyšší kontrolný úrad dnes má 8 expozitúr na celom Slovensku...
|
2015-05-10 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa oficiálnej stránky NKÚ má úrad skutočne 8 expozitúr v každom krajskom meste Slovenskej republiky: v Banskej Bystrici, Bratislave, Košiciach, Nitre, Prešove, Trenčíne, Trnave, Žiline. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Podľa oficiálnej stránky NKÚ má úrad skutočne 8 expozitúr v každom krajskom meste Slovenskej republiky: v Banskej Bystrici, Bratislave, Košiciach, Nitre, Prešove, Trenčíne, Trnave, Žiline. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2015-05-11 00:00:00
|
{
"text": [
"oficiálnej stránky NKÚ",
"NKÚ"
],
"url": [
"http://www.nku.gov.sk/expozitury-nku-sr",
"http://www.nku.gov.sk/expozitury-nku-sr"
]
}
|
2025-10-16T19:40:48.563273+00:00
|
vr29239
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29239
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
My sme už prvý krok urobili, keď sme napríklad urobili plynové severojužné prepojenie, je to trošku na juhu Slovenska a potom teraz sme modernizovali ropovod, ktorý umožňuje väčšiu kapacitu ropy.
|
2015-02-22 00:00:00
|
Pravda
|
Fico vo výroku hovorí o prvom kroku k väčšej energetickej nezávislosti Slovenska, ktorej má napomôcť diverzifikácia prístupov k rope a zemnému plynu. V roku 2014 bolo otvorené plynové severojužné prepojenie medzi Maďarskom a Slovenskou republikou. Začiatkom tohto roka bol zmodernizovaný a pustený do prevádzky ropovod Adria. Vďaka týmto zmenám má Slovenská republika viac možností pre prísun ropy a zemného plynu ako aj vyššiu celkovú kapacitu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Predseda vlády SR Robert Fico spolu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom 27. marca 2014 v obci Szada, ktorá sa nachádza 28 kilometrov severovýchodne od Budapešti, symbolicky otvorili prepojenie slovenskej a maďarskej siete plynovodov. Plynový interkonektor je dôležitou súčasťou severojužného koridoru, ktorý v budúcnosti umožní tranzit tejto strategickej suroviny od Poľska až po Chorvátsko. Plynovodné prepojenie Slovenska a Maďarska spojí vysokotlakové prepravné systémy medzi Veľkými Zlievcami na slovenskej strane a maďarskou obcou Vecsés na predmestí Budapešti. Obojsmerný plynovod s ročnou kapacitou 4,38 miliardy kubických metrov má dĺžku 110,7 kilometra. Z toho 92,1 kilometra je na území Maďarska a 18,6 kilometra na slovenskom území. Výstavba plynovodu vyšla na 170 mil. Eur, z toho na slovenskej strane asi 21 mil. Eur. Projekt podporila aj Európska únia, a to v rámci Európskeho energetického programu pre obnovu sumou 30 miliónov Eur. Na rekonštrukcii a modernizácii ropovodu Adria sa dohodli spoločnosti Transpetrol, Slovnaft a MOL. Na slovenskej strane sa rekonštruovalo necelých deväť kilometrov ropovodu na trase Tupá - Maďarská republika. Vyžiadalo si to zhruba osem miliónov Eur. Vďaka zmodernizovanému ropovodu Adria bude mať Slovensko prístup k alternatívnym dodávkam ropy z Chorvátska. Slovensko tak bude môcť v prípade potreby dovážať ropu z oblasti Jadranského mora. Ropovod Adria totiž spája slovenskú časť ropovodu Družba s chorvátskym prístavom Omišalj. Ropovodom Adria, ktorý sa nachádza medzi slovenskou obcou Tupá v levickom okrese a maďarským mestom Százhalombatta, sa bude dať po rekonštrukcii prepravovať na Slovensko 6 miliónov ton ropy ročne. Doteraz to bolo 3,5 milióna tony. Dátum zverejnenia analýzy: 23.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Fico vo výroku hovorí o prvom kroku k väčšej energetickej nezávislosti Slovenska, ktorej má napomôcť diverzifikácia prístupov k rope a zemnému plynu. V roku 2014 bolo otvorené plynové severojužné prepojenie medzi Maďarskom a Slovenskou republikou. Začiatkom tohto roka bol zmodernizovaný a pustený do prevádzky ropovod Adria. Vďaka týmto zmenám má Slovenská republika viac možností pre prísun ropy a zemného plynu ako aj vyššiu celkovú kapacitu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Predseda vlády SR Robert Fico spolu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom 27. marca 2014 v obci Szada, ktorá sa nachádza 28 kilometrov severovýchodne od Budapešti, symbolicky otvorili prepojenie slovenskej a maďarskej siete plynovodov. Plynový interkonektor je dôležitou súčasťou severojužného koridoru, ktorý v budúcnosti umožní tranzit tejto strategickej suroviny od Poľska až po Chorvátsko. Plynovodné prepojenie Slovenska a Maďarska spojí vysokotlakové prepravné systémy medzi Veľkými Zlievcami na slovenskej strane a maďarskou obcou Vecsés na predmestí Budapešti. Obojsmerný plynovod s ročnou kapacitou 4,38 miliardy kubických metrov má dĺžku 110,7 kilometra. Z toho 92,1 kilometra je na území Maďarska a 18,6 kilometra na slovenskom území. Výstavba plynovodu vyšla na 170 mil. Eur, z toho na slovenskej strane asi 21 mil. Eur. Projekt podporila aj Európska únia, a to v rámci Európskeho energetického programu pre obnovu sumou 30 miliónov Eur. Na rekonštrukcii a modernizácii ropovodu Adria sa dohodli spoločnosti Transpetrol, Slovnaft a MOL. Na slovenskej strane sa rekonštruovalo necelých deväť kilometrov ropovodu na trase Tupá - Maďarská republika. Vyžiadalo si to zhruba osem miliónov Eur. Vďaka zmodernizovanému ropovodu Adria bude mať Slovensko prístup k alternatívnym dodávkam ropy z Chorvátska. Slovensko tak bude môcť v prípade potreby dovážať ropu z oblasti Jadranského mora. Ropovod Adria totiž spája slovenskú časť ropovodu Družba s chorvátskym prístavom Omišalj. Ropovodom Adria, ktorý sa nachádza medzi slovenskou obcou Tupá v levickom okrese a maďarským mestom Százhalombatta, sa bude dať po rekonštrukcii prepravovať na Slovensko 6 miliónov ton ropy ročne. Doteraz to bolo 3,5 milióna tony. Dátum zverejnenia analýzy: 23.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-02-23 00:00:00
|
{
"text": [
"severojužného",
"Plynovodné",
"plynovod",
"Adria",
"Ropovod"
],
"url": [
"http://www.vlada.gov.sk/prepojenim-slovenskych-a-madarskych-plynovodov-sa-podstatne-zvysi-energeticka-bezpecnost-nasich-krajin/",
"http://www.teraz.sk/ekonomika/fico-orban-madarsko-plynovod/79171-clanok.html",
"http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/312933-slovensko-prepojilo-s-madarskom-plynovody/",
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/914491-zrekonstruovany-ropovod-adria-coskoro-uvedu-do-prevadzky/",
"http://openiazoch.zoznam.sk/cl/153167/Zrekonstruovany-ropovod-Adria-uviedli-do-prevadzky"
]
}
|
2025-10-16T19:42:07.489400+00:00
|
42044
| 42,044
|
https://demagog.sk/vyrok/42044
|
František Mikloško
| null |
https://demagog.sk/politik/frantisek-miklosko
|
Treba povedať, že s Ruskom nás viaže jedna skúsenosť, ktorú západná Európa nemá a to je obete komunizmu. My sme prežili, Rusi prežili 70 rokov strašného stalinizmu a boľševizmu a to sú desiatky miliónov obetí. My sme prežili to isté cez iné obete.
|
2019-02-05 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
S Ruskom nás síce spája skúsenosť s komunistickým režimom, avšak Mikloško nesprávne uviedol dobu jeho trvania. Na Slovensku trvala komunistická totalita približne 40 rokov. Nastolená bola vo februári 1948 a ukončila ju Nežná revolúcia v novembri 1989. V Rusku sa komunizmus presadil po Októbrovej revolúcii v roku 1917. Za koniec komunistického režimu môžeme považovať rok 1991, kedy v slobodných prezidentských voľbách zvíťazil Boris Jeľcin, ktorý inicioval rozpad ZSSR . Keďže v prípade Slovákov (Československa) trval komunistický režim výrazne kratšie než 70 rokov, mal menej priamych obetí a represie nedosahovali takú mieru, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Počet obetí komunizmu ostáva dodnes predmetom debát medzi historikmi. V ZSSR sa odhady pohybujú najmä v rozmedzí 10 až 30 miliónov obetí (napr. na hodnote približne 20 miliónov sa zhodujú historici Volkogonov , Yakovlev či Courtois , Robert Conquest vo svojej knihe zase uvádza dolnú hranicu 15 miliónov). Diskusia o celkovom počte obetí je často ideologicky zaujatá a závisí od definície pojmu. Najvyššie odhady celkového počtu obetí komunizmu zahŕňajú odsúdených na smrť, obete masového vyvražďovania, hladomoru, obete vzišlé z nútených deportácií, väznenia a nútenej práce. Z odhadov, ktoré sa väčšinou pohybujú v rozmedzí 42 až 162 miliónov , väčšinu tvoria obete v Číne počas vlády Maa Ce-tunga v rokoch 1949 - 1976 (rozmedzie 29 až 79 miliónov obetí) a v Sovietskom zväze v rokoch 1922 - 1991 (rozmedzie 7 až 69 miliónov obetí). V ostatných krajinách postihnutých komunistickými vládami, napr. Kambodža, Vietnam, Severná Kórea, Afganistan, Etiópia, odhady neprevyšujú 2 milióny obetí.
|
[
"S Ruskom nás síce spája skúsenosť s komunistickým režimom, avšak Mikloško nesprávne uviedol dobu jeho trvania. Na Slovensku trvala komunistická totalita približne 40 rokov. Nastolená bola vo februári 1948 a ukončila ju Nežná revolúcia v novembri 1989. V Rusku sa komunizmus presadil po Októbrovej revolúcii v roku 1917. Za koniec komunistického režimu môžeme považovať rok 1991, kedy v slobodných prezidentských voľbách zvíťazil Boris Jeľcin, ktorý inicioval rozpad ZSSR . Keďže v prípade Slovákov (Československa) trval komunistický režim výrazne kratšie než 70 rokov, mal menej priamych obetí a represie nedosahovali takú mieru, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Počet obetí komunizmu ostáva dodnes predmetom debát medzi historikmi. V ZSSR sa odhady pohybujú najmä v rozmedzí 10 až 30 miliónov obetí (napr. na hodnote približne 20 miliónov sa zhodujú historici Volkogonov , Yakovlev či Courtois , Robert Conquest vo svojej knihe zase uvádza dolnú hranicu 15 miliónov). Diskusia o celkovom počte obetí je často ideologicky zaujatá a závisí od definície pojmu. Najvyššie odhady celkového počtu obetí komunizmu zahŕňajú odsúdených na smrť, obete masového vyvražďovania, hladomoru, obete vzišlé z nútených deportácií, väznenia a nútenej práce. Z odhadov, ktoré sa väčšinou pohybujú v rozmedzí 42 až 162 miliónov , väčšinu tvoria obete v Číne počas vlády Maa Ce-tunga v rokoch 1949 - 1976 (rozmedzie 29 až 79 miliónov obetí) a v Sovietskom zväze v rokoch 1922 - 1991 (rozmedzie 7 až 69 miliónov obetí). V ostatných krajinách postihnutých komunistickými vládami, napr. Kambodža, Vietnam, Severná Kórea, Afganistan, Etiópia, odhady neprevyšujú 2 milióny obetí."
] |
2019-02-04 00:00:00
|
{
"text": [
"komunistická totalita",
"Rusku",
"rozpad ZSSR",
"Volkogonov",
"Yakovlev",
"Courtois",
"knihe",
"42 až 162 miliónov"
],
"url": [
"http://www.teraz.sk/slovensko/oks-zlo-komunizmu-a-fasizmu-nie-je-len/245795-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0",
"https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/bolsevicky-experiment-skoncil-v-agonii",
"http://www.teraz.sk/magazin/prvy-prezident-ruskej-federacie-boris/255831-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=2",
"https://books.google.sk/books/about/Autopsy_For_An_Empire.html?id=VB0VlQEACAAJ&redir_esc=y",
"https://books.google.sk/books?id=ChRk43tVxTwC&pg=PA20&dq=Lenin:+executions,+hostage+taking,+concentration+camps&redir_esc=y&hl=sk#v=onepage&q=Lenin%3A%20executions%2C%20hostage%20taking%2C%20concentration%20camps",
"https://books.google.sk/books?id=H1jsgYCoRioC&redir_esc=y",
"https://books.google.sk/books?id=ubXQSk2qfXMC&redir_esc=y",
"https://web.archive.org/web/20180314175352/http://blog.victimsofcommunism.org/victims-by-the-numbers/"
]
}
|
2025-10-16T19:22:34.187717+00:00
|
vr16183
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16183
|
Ján Richter
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-richter
|
Je tam relatívne dosť ľudí, ktorí zabsolvovali len základnú školu. Veľa je aj takých, ktorí ani tú základnú školu nedokončili. Otvorene treba povedať, že to je väčšinou rómska komunita.
|
2017-04-23 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) vedie podrobné štatistiky , čo sa týka napríklad počtu nezamestnaných žien a mužov, evidencia podľa profesie a odvetvia predošlého zamestnania, podľa veku, štatistiky podľa doby trvania nezamestnanosti, najvyššie dosiahnutého vzdelania, či rodinného stavu. Ohľadom etnickej príslušnosti sa takéto záznamy nevedú. Richter rozpráva o "relatívne dosť ľuďoch", či "veľa je aj takých", čo sú subjektívne vyjadrenia neoveriteľné na základe nejakých štatistík, pročom je nutné dodať, že odkazuje na okresy s najvyššou nezamestnanosťou (Rimavská Sobota - 24,65%, Revúca - 21,83%, Rožňava - 20,59%). Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. V rôznych obsahoch štatistík vedených ÚPSVaR sa daná možnosť prezretia dát nezamestnaných na základe etnickej príslušnosti nenachádza, takáto evidencia nejestvuje a nevedie sa v podmienkach Slovenskej republiky, bližšie o tom hovorí tzv. antidiskriminačný zákon "o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)" 365/2004 Z.z . Takéto štatistiky by narúšali princípy európskych hodnôt a otvorenej, liberálnej spoločnosti založenej na rovnosti. Ďalšie zákony upravujúce práva národnostných menšín si je možné prezrieť na stránke Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny. Napriek tomu, že minister práce, sociálnych vecí a rodiny neuviedol presný počet osôb v evidencii, ktorí absolvovali len základnú školu alebo vôbec nedokončili základne vzdelanie, podľa súčasnej štatistiky ÚPSVaR za marec sa jedná o 14 556 osôb s nedokončeným základným vzdelaním a 67 320 osôb s dokončeným základným vzdelaním. V okresoch, na ktoré Richter odkazuje sú podľa štatistiky ÚPSVaR (za marec) dáta nasledovné: - Okres Rimavská Sobota: 41,3 % evidovaných má základné vzdelanie; 12,19 % má neukončené základné vzdelanie - Okres Revúca: 42,27 % evidovaných má základné vzdelanie; 11,39 % má neukončené základné vzdelanie - Okres Rožňava: 40,95 % evidovaných má základné vzdelanie; 4,22 % má neukončené základné vzdelanie Štatistiku, ktorá skúmala počet rokov strávených v škole na základe etnickej príslušnosti (Rómovia - ne-Rómovia) zverejnil Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity ešte v roku 2011 v dokumente "Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020". Tento dokument odkazoval na regionálny prieskum marginalizovaných Rómov Svetovej banky z roku 2011, podľa ktorého v prípade Rómov skoro 60% strávi v škole len 5-9 rokov ( .pdf , str. 27). Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Úrad práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) vedie podrobné štatistiky , čo sa týka napríklad počtu nezamestnaných žien a mužov, evidencia podľa profesie a odvetvia predošlého zamestnania, podľa veku, štatistiky podľa doby trvania nezamestnanosti, najvyššie dosiahnutého vzdelania, či rodinného stavu. Ohľadom etnickej príslušnosti sa takéto záznamy nevedú. Richter rozpráva o \"relatívne dosť ľuďoch\", či \"veľa je aj takých\", čo sú subjektívne vyjadrenia neoveriteľné na základe nejakých štatistík, pročom je nutné dodať, že odkazuje na okresy s najvyššou nezamestnanosťou (Rimavská Sobota - 24,65%, Revúca - 21,83%, Rožňava - 20,59%). Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. V rôznych obsahoch štatistík vedených ÚPSVaR sa daná možnosť prezretia dát nezamestnaných na základe etnickej príslušnosti nenachádza, takáto evidencia nejestvuje a nevedie sa v podmienkach Slovenskej republiky, bližšie o tom hovorí tzv. antidiskriminačný zákon \"o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)\" 365/2004 Z.z . Takéto štatistiky by narúšali princípy európskych hodnôt a otvorenej, liberálnej spoločnosti založenej na rovnosti. Ďalšie zákony upravujúce práva národnostných menšín si je možné prezrieť na stránke Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny. Napriek tomu, že minister práce, sociálnych vecí a rodiny neuviedol presný počet osôb v evidencii, ktorí absolvovali len základnú školu alebo vôbec nedokončili základne vzdelanie, podľa súčasnej štatistiky ÚPSVaR za marec sa jedná o 14 556 osôb s nedokončeným základným vzdelaním a 67 320 osôb s dokončeným základným vzdelaním. V okresoch, na ktoré Richter odkazuje sú podľa štatistiky ÚPSVaR (za marec) dáta nasledovné: - Okres Rimavská Sobota: 41,3 % evidovaných má základné vzdelanie; 12,19 % má neukončené základné vzdelanie - Okres Revúca: 42,27 % evidovaných má základné vzdelanie; 11,39 % má neukončené základné vzdelanie - Okres Rožňava: 40,95 % evidovaných má základné vzdelanie; 4,22 % má neukončené základné vzdelanie Štatistiku, ktorá skúmala počet rokov strávených v škole na základe etnickej príslušnosti (Rómovia - ne-Rómovia) zverejnil Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity ešte v roku 2011 v dokumente \"Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020\". Tento dokument odkazoval na regionálny prieskum marginalizovaných Rómov Svetovej banky z roku 2011, podľa ktorého v prípade Rómov skoro 60% strávi v škole len 5-9 rokov ( .pdf , str. 27). Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-04-24 00:00:00
|
{
"text": [
"štatistiky",
"okresy",
"365/2004 Z.z .",
"stránke",
"súčasnej",
"štatistiky",
".pdf"
],
"url": [
"http://www.upsvar.sk/statistiky.html?page_id=1247",
"http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2016.html?page_id=671750",
"http://www.narodnostnemensiny.gov.sk/data/files/2293_antidisk.pdf",
"http://www.narodnostnemensiny.gov.sk/8427/dalsie-zakony-upravujuce-prava-narodnostnych-mensin/",
"http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254",
"http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2016.html?page_id=671750",
"https://www.employment.gov.sk/files/legislativa/dokumenty-zoznamy-pod/strategia-integracie-romov-do-roku-2020.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:55:08.316764+00:00
|
vr34875
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34875
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
A keď si zobereme Fokus, MVK, tam samozrejme je asi pol percenta, 0,5% nejaký pokles, to áno, to je pravda, ale to vždy vyplýva z toho, že my sme len teraz začali vládnuť, niektoré kroky ešte stále ľudia čakajú, je tu také očakávanie a zas je tu trošku aj daň za to, že nie všetci sú skúsení politici, ale to je absolútne v poriadku. Ja hovorím, že vôbec naše vládnutie budem môcť hodnotiť možno že po roku, po dvoch rokoch, ak nie teda po skončení volebného obdobia.
|
2010-10-10 00:00:00
|
Nepravda
|
Podľa agentúry Focus sa preferencie strany Most-Híd od júna iba zväčšovali. Jún 2010 : 6,5% Júl 2010 : 7,2%. September 2010 : 7,3%. Podľa prieskumu agentúry Median z augusta a septembra, ktorý bol zverejnený 6. októbra, by Most získal 4,3%. Oproti zisku v parlamentných voľbách to je pochopiteľne pokles viac ako pol percenta- ak by sme to ale nebrali do úvahy (aby sme nemiešali hrušky a jablkami), stále platí, že podľa Focusu preferencie Mostu rástli.
|
[
"Podľa agentúry Focus sa preferencie strany Most-Híd od júna iba zväčšovali. Jún 2010 : 6,5% Júl 2010 : 7,2%. September 2010 : 7,3%. Podľa prieskumu agentúry Median z augusta a septembra, ktorý bol zverejnený 6. októbra, by Most získal 4,3%. Oproti zisku v parlamentných voľbách to je pochopiteľne pokles viac ako pol percenta- ak by sme to ale nebrali do úvahy (aby sme nemiešali hrušky a jablkami), stále platí, že podľa Focusu preferencie Mostu rástli."
] |
2010-12-15 00:00:00
|
{
"text": [
"Jún 2010",
"Júl 2010",
"September 2010",
"Median"
],
"url": [
"http://www.focus-research.sk/files/121_Preferencie%20politickych%20stran_%20jun2010.pdf",
"http://www.focus-research.sk/files/123_Preferencie%20politickych%20stran_%20jul2010.pdf",
"http://www.focus-research.sk/files/125_Preferencie%20politickych%20stran_september2010.pdf",
"http://www.sme.sk/c/5581651/prieskum-medianu-most-hid-by-sa-do-parlamentu-nedostal.html"
]
}
|
2025-10-16T20:25:47.165342+00:00
|
vr35127
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35127
|
Ivan Mikloš
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
|
Napríklad len v colnej správe odchádza 800 ľudí. A čo sa týka teda toho šetrenia, aj toto je príklad toho, že sa šetrí. Šetrí sa zásadným spôsobom. Čo sa týka toho koľko ľudí odíde, to je celkový pokles aj tabuľkových miezd. U colníkov to zhruba vyzerá tak, že tá tretina toho poklesu je škrtnutie neobsadených miest a dve tretiny toho poklesu je naozaj reálne zníženie prezamestnanosti, ktorá vo verejnom sektore je, je pomerne výrazná a aj preto je taká veľká, že bývalá vláda s tým neurobila zhola, zhola nič.
|
2010-10-03 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
výročné správy Colnej správy nanešťastie nehovoria o tom, koľko má úrad neobsadených miest, preto sa Miklošova argumentácia nedá overiť.
|
[
"výročné správy Colnej správy nanešťastie nehovoria o tom, koľko má úrad neobsadených miest, preto sa Miklošova argumentácia nedá overiť."
] |
2010-12-15 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:25:05.031769+00:00
|
44608
| 44,608
|
https://demagog.sk/vyrok/44608
|
Andrej Kiska
|
Za ľudí
|
https://demagog.sk/politik/andrej-kiska
|
Máme 19 000 lekárov, 42 000 zdravotných sestier, chýba nám 10 000 zdravotných sestier a chýba nám asi 3000 lekárov.
|
2020-02-25 00:00:00
|
Nepravda
|
Slovensko má asi 19-tisíc lekárov a asi 34-tisíc sestier. Chýba nám asi 4-tisíc sestier a 3300 lekárov. Tvrdenie Andreja Kisku hodnotíme pre priveľké odchýlky ako nepravdivé. Podľa najnovších štatistík Národného centra zdravotníckych informácií bolo na Slovensku v roku 2018 19 173 lekárov, 31 061 zdravotných sestier a 3 308 zdravotníckych asistentov, resp. praktických sestier. Podľa správu Inštitútu pre zdravotnú politiku Ministerstva zdravotníctva z júla 2019 o predikcii zdravotníckeho personálu na Slovensku krajine chýba 3 338 lekárov, resp. 5 515 lekárov ak sa počítajú ak lekári nad 65 rokov (dôchodkový vek), v ústavnej a ambulantnej starostlivosti. Zdravotných sestier v ústavnej starostlivosti chýba 1 020, resp. 1 700 ak sa počítajú aj sestry nad 65 rokov. Do roku 2030 sa predpokladá, že Slovensku bude chýbať až 7 420 zdravotných sestier v ústavnej starostlivosti. Keďže inštitútu chýbajú dáta o ambulantnej zdravotnej starostlivosti, podľa teoretického predikčného modelu, ktorý predpokladá, že každý ambulačný lekár potrebuje jednu sestru, dokopy na SR chýba 3 550, resp. 4 197 zdravotných sestier, čo sa do 2030 zvýši na 9 934 zdravotných sestier. Keďže Andrej Kiska tvrdil, že na Slovensku je 42 000 zdravotných sestier, hoc ich podľa štatistík je len 31 061, resp. 34 369 ak počítame aj praktické sestry, a že Slovensku v súčasnosti chýba 10 000 zdravotných sestier, hoc ich podľa odhadov chýba 3 550, resp. 4 197, tento výrok považujeme za nepravdivý.
|
[
"Slovensko má asi 19-tisíc lekárov a asi 34-tisíc sestier. Chýba nám asi 4-tisíc sestier a 3300 lekárov. Tvrdenie Andreja Kisku hodnotíme pre priveľké odchýlky ako nepravdivé. Podľa najnovších štatistík Národného centra zdravotníckych informácií bolo na Slovensku v roku 2018 19 173 lekárov, 31 061 zdravotných sestier a 3 308 zdravotníckych asistentov, resp. praktických sestier. Podľa správu Inštitútu pre zdravotnú politiku Ministerstva zdravotníctva z júla 2019 o predikcii zdravotníckeho personálu na Slovensku krajine chýba 3 338 lekárov, resp. 5 515 lekárov ak sa počítajú ak lekári nad 65 rokov (dôchodkový vek), v ústavnej a ambulantnej starostlivosti. Zdravotných sestier v ústavnej starostlivosti chýba 1 020, resp. 1 700 ak sa počítajú aj sestry nad 65 rokov. Do roku 2030 sa predpokladá, že Slovensku bude chýbať až 7 420 zdravotných sestier v ústavnej starostlivosti. Keďže inštitútu chýbajú dáta o ambulantnej zdravotnej starostlivosti, podľa teoretického predikčného modelu, ktorý predpokladá, že každý ambulačný lekár potrebuje jednu sestru, dokopy na SR chýba 3 550, resp. 4 197 zdravotných sestier, čo sa do 2030 zvýši na 9 934 zdravotných sestier. Keďže Andrej Kiska tvrdil, že na Slovensku je 42 000 zdravotných sestier, hoc ich podľa štatistík je len 31 061, resp. 34 369 ak počítame aj praktické sestry, a že Slovensku v súčasnosti chýba 10 000 zdravotných sestier, hoc ich podľa odhadov chýba 3 550, resp. 4 197, tento výrok považujeme za nepravdivý."
] |
2020-02-25 00:00:00
|
{
"text": [
"Národného centra zdravotníckych informácií",
"predikcii zdravotníckeho personálu na Slovensku"
],
"url": [
"http://www.nczisk.sk/Statisticke_vystupy/Tematicke_statisticke_vystupy/Pracovnici_zdravotnictve/Pages/default.aspx",
"https://izp.sk/wp-content/uploads/2019/07/predikcia_potreby_zdravotnickeho_personalu.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:19:26.401181+00:00
|
vr27888
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27888
|
Maroš Šefčovič
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic
|
Podpísali sme (EÚ, pozn.) takú dohodu (o voľnom obchode, pozn.) s Kóreou, rokujeme s ASEANom.
|
2014-05-18 00:00:00
|
Pravda
|
Dohoda o zóne voľného obchodu medzi EÚ a Južnou Kórou vstúpila v platnosť v roku 2011.
|
[
"Dohoda o zóne voľného obchodu medzi EÚ a Južnou Kórou vstúpila v platnosť v roku 2011."
] |
2014-05-18 00:00:00
|
{
"text": [
"Dohoda",
"stránke"
],
"url": [
"http://ec.europa.eu/trade/policy/countries-and-regions/countries/south-korea/",
"http://ec.europa.eu/enterprise/policies/international/facilitating-trade/free-trade/index_en.htm"
]
}
|
2025-10-16T19:46:41.313468+00:00
|
vr36241
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36241
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
Pretože balík bol najväčší zo všetkých a bol zablokovaný tým, že jeho jeden úsek Turany - Hubová je blokovaný Európskou komisiou, ktorá zatiaľ nedala súhlas na pôžičku z Európskej investičnej banky. Preto náš prístup bol roztvoriť tento balík, dať jednotlivé úseky do súťaže, aby všetky firmy, aj naozaj slovenské a menšie, nielen veľké a veľké korporácie mohli súťažiť a pracovať.
|
2010-12-19 00:00:00
|
Pravda
|
Tento (PPP1) mal 75km a bol naozaj najväčším z projektov PPP. EIB podmienila poskytnutie financií kladným postojom ohľadne výstavby diaľnice na území národného parku. Na jednotlivé menšie úseky z tohto balíka PPP už beží verejná súťaž ako uvádza stránka Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska, ako aj uznesenie vlády z 15. decembra, čo potvrdzuje slová o prístupe k výstavbe.
|
[
"Tento (PPP1) mal 75km a bol naozaj najväčším z projektov PPP. EIB podmienila poskytnutie financií kladným postojom ohľadne výstavby diaľnice na území národného parku. Na jednotlivé menšie úseky z tohto balíka PPP už beží verejná súťaž ako uvádza stránka Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska, ako aj uznesenie vlády z 15. decembra, čo potvrdzuje slová o prístupe k výstavbe."
] |
2010-12-20 00:00:00
|
{
"text": [
"podmienila",
"stránka",
"uznesenie vlády"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/stopnutie-ppp-dialnic-vyjde-novu-vladu-vyse-92-milionov-pim-/sk_ekonomika.asp?c=A100616_065813_sk_ekonomika_p01",
"http://www.zsps.eu.sk/web/index.php?option=com_content&view=article&id=9961:doprava-rezort-dopravy-a-koncesionar-urovnali-spory-pre-1-balik-ppp-&catid=943:14122010&Itemid=1751",
"http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=197"
]
}
|
2025-10-16T20:22:09.857313+00:00
|
vr26034
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26034
|
Pavol Frešo
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/pavol-freso
|
Nepredali sme žiadne zariadenie za našej éry, ani zdravotné, ani sociálne. Naopak sme to rozšírili.
|
2013-11-06 00:00:00
|
Nepravda
|
Od roku 2010, kedy nastúpil na post predsedu BSK Pavol Frešo ubudlo jedno zariadenie sociálnej služby v Senci. Išlo o detašované pracovisko Báhon. Demagog.SK žiadne informácie o predaji nezistil. Išlo pravdepodobne o zrušenie tohoto detašovaného pracoviska. Pocet zdravotníckych zariadení sa pocas úradovanie Freša nemenil. Nie je však pravdou, že sa siet zdravotníckych a sociálnych zariadení v správe BSK rozšírila. Výrok vzhladom na túto nepresnost hodnotíme ako nepravdivý. Podla dostupných informácií BSK , v roku 2010 bolo v pôsobnosti kraja 16 zariadení sociálnych služieb a Poliklinika Karlova Ves ako jediné sociálne zariadenia v zriadovatelskej pôsobnosti BSK. Kompletný zoznam zariadení na stane 73-74. BSK malo v roku 2010 v správe len jednu polikliniku v Karlovej Vsi (s. 74). Výrocná správa 2010 (. pdf , s. 20): "K 31.12.2010 bolo v zriad'ovatel'skej pôsobnosti BSK 16 zariadení sociálnych služieb s právnou subjektivitou. Sú to rozpoctové organizácie, ktoré sú svojimi prijmami a výdavkami napojené na rozpocet BSK, ktorý sa zostavuje na obdobie jedného kalendárneho roka, s víziou na dalšie 2 nasledujúce roky. V týchto zariadeniach sa kumuluje celkovo 29 druhov sociálnych služieb s celkovou kapacitou 1 699 miest." Podla výrocnej správy (.pdf, s. 15) 2011 sa znížil pocet zdravotníckych zariadení na 15, pricom daný pocet zariadení je podla oficiálnych stránok kraja rovnaký aj k dnešnému dnu. Pocet zdravotníckych zariadení bol v roku 2011 na císle jedna - Poliklinika v Karlovej Vsi. Rovnaký pocet je zdravotníckych zariadení je evidovaný dnes. Došlo teda k poklesu poctu sociálnych zariadení o jedno. Konkrétne v zoznamoch chýba Domov sociálnych služieb Senec. Kedže Demagog.SK nezistil informáciu o predaji, toto zariadenie bolo pravdepodobne zrušené. Momentálne v Senci pôsobí hned niekolko sociálnych zariadení ( zoznam neverejných poskytovatelov). K predaju jedného zdravotníckeho zariadenia - polikliniky v Senci došlo ešte v máji roku 2009, teda v case ked nepôsobil ako predseda BSK Pavol Frešo. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Od roku 2010, kedy nastúpil na post predsedu BSK Pavol Frešo ubudlo jedno zariadenie sociálnej služby v Senci. Išlo o detašované pracovisko Báhon. Demagog.SK žiadne informácie o predaji nezistil. Išlo pravdepodobne o zrušenie tohoto detašovaného pracoviska. Pocet zdravotníckych zariadení sa pocas úradovanie Freša nemenil. Nie je však pravdou, že sa siet zdravotníckych a sociálnych zariadení v správe BSK rozšírila. Výrok vzhladom na túto nepresnost hodnotíme ako nepravdivý. Podla dostupných informácií BSK , v roku 2010 bolo v pôsobnosti kraja 16 zariadení sociálnych služieb a Poliklinika Karlova Ves ako jediné sociálne zariadenia v zriadovatelskej pôsobnosti BSK. Kompletný zoznam zariadení na stane 73-74. BSK malo v roku 2010 v správe len jednu polikliniku v Karlovej Vsi (s. 74). Výrocná správa 2010 (. pdf , s. 20): \"K 31.12.2010 bolo v zriad'ovatel'skej pôsobnosti BSK 16 zariadení sociálnych služieb s právnou subjektivitou. Sú to rozpoctové organizácie, ktoré sú svojimi prijmami a výdavkami napojené na rozpocet BSK, ktorý sa zostavuje na obdobie jedného kalendárneho roka, s víziou na dalšie 2 nasledujúce roky. V týchto zariadeniach sa kumuluje celkovo 29 druhov sociálnych služieb s celkovou kapacitou 1 699 miest.\" Podla výrocnej správy (.pdf, s. 15) 2011 sa znížil pocet zdravotníckych zariadení na 15, pricom daný pocet zariadení je podla oficiálnych stránok kraja rovnaký aj k dnešnému dnu. Pocet zdravotníckych zariadení bol v roku 2011 na císle jedna - Poliklinika v Karlovej Vsi. Rovnaký pocet je zdravotníckych zariadení je evidovaný dnes. Došlo teda k poklesu poctu sociálnych zariadení o jedno. Konkrétne v zoznamoch chýba Domov sociálnych služieb Senec. Kedže Demagog.SK nezistil informáciu o predaji, toto zariadenie bolo pravdepodobne zrušené. Momentálne v Senci pôsobí hned niekolko sociálnych zariadení ( zoznam neverejných poskytovatelov). K predaju jedného zdravotníckeho zariadenia - polikliniky v Senci došlo ešte v máji roku 2009, teda v case ked nepôsobil ako predseda BSK Pavol Frešo. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-11-07 00:00:00
|
{
"text": [
"BSK",
"pdf",
"správy",
"stránok",
"evidovaný",
"zoznam",
"predaju"
],
"url": [
"http://www.region-bsk.sk/vyrocne-spravy.aspx",
"http://www.region-bsk.sk/SCRIPT/ViewFile.aspx?docid=10041171",
"http://www.region-bsk.sk/SCRIPT/ViewFile.aspx?docid=10046764",
"http://www.region-bsk.sk/directory.aspx?sn=138&rn=5&nid=2",
"http://www.region-bsk.sk/directory.aspx?sn=139&rn=5&nid=2",
"http://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=9&sqi=2&ved=0CGcQFjAI&url=http%3A%2F%2Fwww.bratislava.sk%2FVismoOnline_ActionScripts%2FFile.ashx%3Fid_org%3D700000%26id_dokumenty%3D11036598&ei=KtJ7UtDyDqqE4ATvyoHoCg&usg=AFQjCNHMcoU0yzFbhU6zsrJEzAvLwbQrsA&sig2=FjNhBrCPYRsUsXPPXtuOJQ&bvm=bv.56146854,d.bGE",
"http://www.region-bsk.sk/clanok/senec-predaj-polikliniky-mestu-285022.aspx"
]
}
|
2025-10-16T20:49:58.806949+00:00
|
vr33016
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33016
|
Tomáš Malatinský
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/tomas-malatinsky
|
S pripomienkami (k novele Zákonníka práce, pozn.) boli všetci účastníci na tripartite, nakoniec akceptovali takéto riešenie.
|
2013-01-27 00:00:00
|
Nepravda
|
Minister hospodárstva si nesprávne pamätá na výsledok Hospodárskej a sociálnej rady, na ktorej bola novela Zákonníka práce prerokovaná a zamestnávatelia vyjadrili nesúhlas s pripravovanou novelou. S pripomienkami akceptovali novelu iba ZMOS a KOZ SR. Podobný výrok o postoji sociálnych partnerov k novele Zákonníka práce sme overovali už v minulosti V politike (28. októbra 2012). Posledné stretnutie Hospodárskej a sociálnej rady SR , orgánu, ktorý reprezentuje tripartitu - zväz zamestnávateľov, odbory a vládnych predstaviteľov, pred predložením novely Zákonníka práce do parlamentu (23. augusta 2012) sa konalo 20. augusta 2012. Na tomto rokovaní po nezhodách v niekoľkých sporných bodoch novely Rada nedospela k dohode. ( Záznam rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR, 20. augusta 2012, .docx). " Rada nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasu AZZZ SR a RÚZ , ZMOS a KOZ SR súhlasia s pripomienkami." Na nasledujúcich rokovaniach (24. septembra 2012, 9. októbra 2012) sa už Rada Zákonníkom práce nezaoberala. Novela zákonníka práce bola schválená 25. októbra 2012. Počas rokovaní došlo k ústupkom na oboch stranách a došlo k dohodám v určitých oblastiach, ako napríklad súbeh odstupného a výpovednej doby, či problematiku nadčasovej práce. Konečný postoj zamestnávateľov bol nesúhlas s novelou Zákonníka práce. SITA (10. augusta 2012): "Sociálni partneri vyriešili problematiku súbehu odstupného a výpovednej doby ako aj problematiku nadčasovej práce. Nedoriešené v rámci novely Zákonníka zostávajú ďalšie štyri okruhy zásadných tém. Týkajú sa definície závislej práce, reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú, reprezentatívnosti odborovej organizácie a možnosti zhoršiť podmienky zamestnancov kolektívnou zmluvou. Kompletný návrh novely Zákonníka práce by mal Richter predložiť 22. augusta na výjazdovom rokovaní vlády s tým, že ešte dva dni predtým zasadne tripartita. Zákonník by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára budúceho roka." Dátum zverejnenia analýzy: 28.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Minister hospodárstva si nesprávne pamätá na výsledok Hospodárskej a sociálnej rady, na ktorej bola novela Zákonníka práce prerokovaná a zamestnávatelia vyjadrili nesúhlas s pripravovanou novelou. S pripomienkami akceptovali novelu iba ZMOS a KOZ SR. Podobný výrok o postoji sociálnych partnerov k novele Zákonníka práce sme overovali už v minulosti V politike (28. októbra 2012). Posledné stretnutie Hospodárskej a sociálnej rady SR , orgánu, ktorý reprezentuje tripartitu - zväz zamestnávateľov, odbory a vládnych predstaviteľov, pred predložením novely Zákonníka práce do parlamentu (23. augusta 2012) sa konalo 20. augusta 2012. Na tomto rokovaní po nezhodách v niekoľkých sporných bodoch novely Rada nedospela k dohode. ( Záznam rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR, 20. augusta 2012, .docx). \" Rada nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasu AZZZ SR a RÚZ , ZMOS a KOZ SR súhlasia s pripomienkami.\" Na nasledujúcich rokovaniach (24. septembra 2012, 9. októbra 2012) sa už Rada Zákonníkom práce nezaoberala. Novela zákonníka práce bola schválená 25. októbra 2012. Počas rokovaní došlo k ústupkom na oboch stranách a došlo k dohodám v určitých oblastiach, ako napríklad súbeh odstupného a výpovednej doby, či problematiku nadčasovej práce. Konečný postoj zamestnávateľov bol nesúhlas s novelou Zákonníka práce. SITA (10. augusta 2012): \"Sociálni partneri vyriešili problematiku súbehu odstupného a výpovednej doby ako aj problematiku nadčasovej práce. Nedoriešené v rámci novely Zákonníka zostávajú ďalšie štyri okruhy zásadných tém. Týkajú sa definície závislej práce, reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú, reprezentatívnosti odborovej organizácie a možnosti zhoršiť podmienky zamestnancov kolektívnou zmluvou. Kompletný návrh novely Zákonníka práce by mal Richter predložiť 22. augusta na výjazdovom rokovaní vlády s tým, že ešte dva dni predtým zasadne tripartita. Zákonník by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára budúceho roka.\" Dátum zverejnenia analýzy: 28.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-01-28 00:00:00
|
{
"text": [
"V politike",
"Hospodárskej a sociálnej rady SR",
"Záznam rokovania Hospodárskej a sociálnej rady",
"schválená",
"SITA"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/327/konsoliduje-vlada-dobre",
"http://hsr.rokovania.sk/rokovania-hospodarskej-a-socialnej-rady-sr/",
"http://hsr.rokovania.sk/data/att/135968_zaznam.docx",
"http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=30977",
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/socialni-partneri-sa-dohodli-na-nadcas/529911-clanok.html?from=suggested_articles"
]
}
|
2025-10-16T20:00:38.558321+00:00
|
vr27040
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27040
|
Milan Kňažko
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/milan-knazko
|
Územie, ktoré patrí Ukrajine (Krym, pozn.), ale kde žije 60% Rusov, 24% Ukrajincov, asi 12% Tatarov a potom ďalšie národnosti, je ich tam celkom 18 na Ukrajine...
|
2014-03-03 00:00:00
|
Pravda
|
Na Ukrajine žije viac než 130 národností, 18 je však počet najpočetnejších národností podľa sčítania ľudu z roku 2001.
Podľa sčítania ľudu v Ukrajine z roku 2001, “žijú na Ukrajine predstavitelia viac než 130 národností a etnických skupín na celom území Ukrajiny.” (vlastný preklad, pozn.). Nižšie uvádzame tabuľku, kde je podľa sčítania ľudu 18 najpočetnejších národností a ostatné národnosti spolu.
Národnosť
% celkového počtu obyvateľov Ukrajiny
Ukrajinci
77.8
Rusi
17.3
Bielorusi
0.6
Moldavci
0.5
Krymskí Tatári
0.5
Bulhari
0.4
Maďari
0.3
Rumuni
0.3
Poliaci
0.3
Židia
0.2
Arméni
0.2
Gréci
0.2
Tatári
0.2
Rómovia
0.1
Azerbajdžanci
0.1
Gruzínci
0.1
Nemci
0.1
Gagauzi
0.1
Ostatní
0.4
Na území Autonómnej republiky Krym sú najpočetnejšou národnosťou Rusi s 58,3 %. Krymskí Tatári predstavujú 12% populácie na území Autonómnej republiky Krym. Nižšie uvádzame tabuľku 10 najpočetnejších národností na území Autonómnej republiky Krym.
Národnosť
% počtu obyvateľov Autonómnej republiky Krym
Rusi
58.3
Ukrajinci
24.3
Krymskí Tatári
12.0
Bielorusi
1.4
Tatári
0.5
Arméni
0.4
Židia
0.2
Poliaci
0.2
Moldavci
0.2
Azerbajdžanci
0.2
|
[
"Na Ukrajine žije viac než 130 národností, 18 je však počet najpočetnejších národností podľa sčítania ľudu z roku 2001.",
"Podľa sčítania ľudu v Ukrajine z roku 2001, “žijú na Ukrajine predstavitelia viac než 130 národností a etnických skupín na celom území Ukrajiny.” (vlastný preklad, pozn.). Nižšie uvádzame tabuľku, kde je podľa sčítania ľudu 18 najpočetnejších národností a ostatné národnosti spolu.",
"Národnosť",
"% celkového počtu obyvateľov Ukrajiny",
"Ukrajinci",
"77.8",
"Rusi",
"17.3",
"Bielorusi",
"0.6",
"Moldavci",
"0.5",
"Krymskí Tatári",
"0.5",
"Bulhari",
"0.4",
"Maďari",
"0.3",
"Rumuni",
"0.3",
"Poliaci",
"0.3",
"Židia",
"0.2",
"Arméni",
"0.2",
"Gréci",
"0.2",
"Tatári",
"0.2",
"Rómovia",
"0.1",
"Azerbajdžanci",
"0.1",
"Gruzínci",
"0.1",
"Nemci",
"0.1",
"Gagauzi",
"0.1",
"Ostatní",
"0.4",
"Na území Autonómnej republiky Krym sú najpočetnejšou národnosťou Rusi s 58,3 %. Krymskí Tatári predstavujú 12% populácie na území Autonómnej republiky Krym. Nižšie uvádzame tabuľku 10 najpočetnejších národností na území Autonómnej republiky Krym.",
"Národnosť",
"% počtu obyvateľov Autonómnej republiky Krym",
"Rusi",
"58.3",
"Ukrajinci",
"24.3",
"Krymskí Tatári",
"12.0",
"Bielorusi",
"1.4",
"Tatári",
"0.5",
"Arméni",
"0.4",
"Židia",
"0.2",
"Poliaci",
"0.2",
"Moldavci",
"0.2",
"Azerbajdžanci",
"0.2"
] |
2014-03-05 00:00:00
|
{
"text": [
"sčítania ľudu"
],
"url": [
"http://2001.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality/"
]
}
|
2025-10-16T19:49:58.149331+00:00
|
vr30963
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30963
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
My sme zastavili privatizáciu komplet a vôči finančnej skupine Penta sme urobili konkrétne kroky. Hneď sme zobrali im letisko.
|
2012-02-12 00:00:00
|
Pravda
|
Vláda Roberta Fica zrušila privatizáciu letiska hneď po nástupe do vlády v roku 2006 .
|
[
"Vláda Roberta Fica zrušila privatizáciu letiska hneď po nástupe do vlády v roku 2006 ."
] |
2012-02-13 00:00:00
|
{
"text": [
"zrušila",
"2006"
],
"url": [
"http://ekonomika.sme.sk/c/5378166/za-zrusenie-privatizacie-letiska-zaplatime.html",
"http://ekonomika.sme.sk/c/2954060/vlada-sr-schvalila-zrusenie-privatizacie-bratislavskeho-letiska.html"
]
}
|
2025-10-16T20:46:44.996471+00:00
|
vr17347
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17347
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
My sme teraz urobil rast minimálnej mzdy na úroveň 480 eur (...).
|
2018-02-18 00:00:00
|
Pravda
|
Hrubá minimálna mzda je od 1. januára 2018 vládnym nariadením č. 278/2017 Z. z., ktoré bolo schválené 11. októbra 2017 stanovená na 480,00 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Hrubá minimálna mzda je od 1. januára 2018 vládnym nariadením č. 278/2017 Z. z., ktoré bolo schválené 11. októbra 2017 stanovená na 480,00 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2018-02-19 00:00:00
|
{
"text": [
"minimálna mzda",
"nariadením",
"nariadenie",
"avízoval"
],
"url": [
"https://ekonomika.sme.sk/c/20681679/richter-a-fico-so-sirokym-usmevom-podpisali-minimalnu-mzdu-na-dalsi-rok.html",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/278/20180101",
"http://www.vlada.gov.sk/minimalna-mzda-sa-od-roku-2018-zvysi-na-480-eur/",
"http://www.vlada.gov.sk/minimalna-mzda-sa-od-roku-2018-zvysi-na-480-eur/"
]
}
|
2025-10-16T19:26:30.522028+00:00
|
vr29527
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29527
| null | null |
https://demagog.sk/politik/
|
Bratislava bola v roku 2013 úspešne ochránená pred rekordnou povodňou na Dunaji a intenzívne sa pracuje na ďalších protipovodňových opatreniach na Slovensku.
|
2015-05-11 00:00:00
|
Pravda
|
Bratislava naozaj zvládla októbrové povodne v roku 2013. Ministerstvo plánuje projekt zvýšenia sebestačnosti obcí pri vyrovnávaní sa s povodňami a prevenciou ich dôsledkov. V súčasnosti prebiehajú len prípravné práce na projektovej žiadosti. Výrok ale hodnotíme ako pravdivý. Na základe analytickej správy pojednávajúcej o dopade povodne z októbra 2013 je evidentné, že boli po povodniach z roku 2010 boli prijaté opatrenia na ochranu Bratislavy (. pdf , s. 25-26). V roku 2013 bol zaznamenaný najvyšší prietok Dunaja za posledných 100 rokov, ale je možné konštatovať, že Bratislava bola zasiahnutá menej, než pri povodniach v roku 2002 (obrazový materiál, . pdf ). Čo sa týka všeobecnej ochrany územia Slovenskej republiky pred dôsledkami povodňovej aktivity, Ministerstvo vnútra plánuje spustiť veľkoplošný projekt, ktorý by sa mal dotknúť 500 obcí a zvýšiť ich sebestačnosť pri vyrovnávaní sa s povodňami a prevenciou ich dôsledkov. Projekt je podaný na schválenie kvôli eurofondom Európskej komisii. K navýšeniu aktivity protipovodňovej ochrany došlo hlavne po povodniach v roku 2010 . Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Bratislava naozaj zvládla októbrové povodne v roku 2013. Ministerstvo plánuje projekt zvýšenia sebestačnosti obcí pri vyrovnávaní sa s povodňami a prevenciou ich dôsledkov. V súčasnosti prebiehajú len prípravné práce na projektovej žiadosti. Výrok ale hodnotíme ako pravdivý. Na základe analytickej správy pojednávajúcej o dopade povodne z októbra 2013 je evidentné, že boli po povodniach z roku 2010 boli prijaté opatrenia na ochranu Bratislavy (. pdf , s. 25-26). V roku 2013 bol zaznamenaný najvyšší prietok Dunaja za posledných 100 rokov, ale je možné konštatovať, že Bratislava bola zasiahnutá menej, než pri povodniach v roku 2002 (obrazový materiál, . pdf ). Čo sa týka všeobecnej ochrany územia Slovenskej republiky pred dôsledkami povodňovej aktivity, Ministerstvo vnútra plánuje spustiť veľkoplošný projekt, ktorý by sa mal dotknúť 500 obcí a zvýšiť ich sebestačnosť pri vyrovnávaní sa s povodňami a prevenciou ich dôsledkov. Projekt je podaný na schválenie kvôli eurofondom Európskej komisii. K navýšeniu aktivity protipovodňovej ochrany došlo hlavne po povodniach v roku 2010 . Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-04-17 00:00:00
|
{
"text": [
"pdf",
"pdf",
"Projekt",
"2010"
],
"url": [
"http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_13_09_25_26/MsZ_body_25_260913_anonym/49_Povodne_sprava.pdf",
"http://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/strategia_ppo_do_roku_2020-1.cast.pdf",
"http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-4&sprava=odolnost-komunit-voci-povodniam-sa-posilni",
"http://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/vlastny_material-analyza_stavu_ppo_na_uzemi_sr.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:40:59.702785+00:00
|
48524
| 48,524
|
https://demagog.sk/vyrok/48524
|
Igor Matovič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
|
Posledná daňová prognóza bola v marci tohto roku a tá hovorí o tom, že máme nadvýber, daňový nadvýber 327.000.000 EUR a medzičasom výdavky v súvislosti s vojnou na Ukrajine a podobné sú dokopy miliarda 648 - 5× viac výdavkov máme na ministerstve financií navyše voči tomu, čo nám prišli navyše príjmy, toto je ten rozdiel, toto je kvázi nadvýber a toto sú nadvýdavky.
|
2022-07-01 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Posledné zasadnutie Výboru pre daňové prognózy bolo v marci 2022. Odkaz na stiahnutie celkového prehľadu prognóz v tabuľke.
Keď si porovnávame výber daní pre rok 2022 (v tis. € je to 33 647 756) s prognźou pre rok 2022, napríklad zo septembra 2021, výjde nám približne Matovičova suma nadvýberu 327 mil. €.
Nadvýdavky spočítal Igor Matovič na tlačovej konferencii 8. 6. 2022 na sumu 1,648 miliardy eur, tieto údaje však nevieme nezávislo overiť.
|
[
"Posledné zasadnutie Výboru pre daňové prognózy bolo v marci 2022. Odkaz na stiahnutie celkového prehľadu prognóz v tabuľke.",
"Keď si porovnávame výber daní pre rok 2022 (v tis. € je to 33 647 756) s prognźou pre rok 2022, napríklad zo septembra 2021, výjde nám približne Matovičova suma nadvýberu 327 mil. €.",
"Nadvýdavky spočítal Igor Matovič na tlačovej konferencii 8. 6. 2022 na sumu 1,648 miliardy eur, tieto údaje však nevieme nezávislo overiť."
] |
2022-07-01 00:00:00
|
{
"text": [
"zasadnutie",
"Odkaz",
"septembra",
"tlačovej konferencii"
],
"url": [
"https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/ekonomicke-prognozy/danove-prognozy/67-zasadnutie-vyboru-danove-prognozy-marec-2022.html",
"https://www.mfsr.sk/files/archiv/66/Dane_tabulky_pre_vybor_2022_03.xml",
"https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/ekonomicke-prognozy/danove-prognozy/65-zasadnutie-vyboru-danove-prognozy-september-2021.html",
"https://www.teraz.sk/ekonomika/i-matovic-b-grohling-vetoval-zvys/639370-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T20:58:46.948974+00:00
|
vr28521
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28521
|
Igor Choma
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/igor-choma
|
My sme odovzdali okolo 60 bytov.
|
2014-11-03 00:00:00
|
Nepravda
|
Podľa záverečných účtov meste Žilina a posledných informácii zo septembra 2014 nie je pravdou, že mesto odovzdalo až 60 nájomný byt. Podľa dostupných informácii mesto zreronštruovalo a odovzdalo za Chomu 30 nájomných bytov a na rekonštrukciu ďalších 20 je vypísané verejné obstarávanie (september 2014). Ku dňu 3. novembru 2014 (debata na RTVS), teda došlo k odovzdaniu 30 bytových jednotiek. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Z informácií zo Záverečných účtov mesta Žilina pre roky 2011 ( pdf , s. 154), 2012 ( pdf , s. 137) a 2013 ( pdf , s. 137) a poslednej Informačnej a monitorovacej správy programového rozpočtu mesta Žilina k 30. júnu 2014 ( pdf , s. 126) je možné vyčítať, že v roku 2012 bolo postavených 30 nových bytových jednotiek. Pri bližšom pohľade hodnotenie plnenia meraných ukazovateľov tohto bodu rozpočtu mesta Žilina pre rok 2012 sa však píše, že "v roku 2012 bola ukončená rekonštrukcia a modernizácia bytového domu na Košickej ul. (bývalej ubytovne DPMŽ), čím vzniklo mestu Žilina k dispozícii 30 dvojizbových bytov", z čoho vyplýva, že v skutočnosti sa nejedná o byty novopostavené, ale zrekonštruované. Primátor mesta Žilina Choma nepostavil za svoje funkčné obdobie ani jeden nájomný byt, ale v tomto roku (2014) bolo vypísané verejné obstarávanie na rekonštrukciu administratívnej budovy, ktorá sa má zmeniť na nové nájomné byty. Rekonštruovať sa má objekt pri Rajčanke, kde by malo vzniknúť až 20 nájomných bytov. Budovy pri Rajčianke v Žiline patrili donedávna Národnému lesníckemu centru (NLC), ktoré v roku 2011 ponúklo tento prebytočný majetok na odpredaj. K slovu sa dostala Žilinská radnica, ktorá v rámci svojej bytovej politiky uprednostnila rekonštrukciu staršieho, ale relatívne lacného objektu ako výstavbu novej bytovky. Pre spravodaj Dnes24.sk Igor Choma uviedol (29. januára 2014): „Snažíme sa dostať dotácie na náhradné nájomné byty z ministerstva Dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Ideme do verejnej obchodnej súťaže na výstavbu nájomných bytov, ktoré budú financované z prostriedkov štátneho fondu rozvoja bývania resp. dotácii ministerstva Dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.“ „Odkúpili sme tieto objekty a sú v našom majetku. Pripravujeme projektovú dokumentáciu a v tomto roku sa ideme pustiť do rekonštrukcie týchto objektov, aby sme získali 18 až 20 nájomných bytov,“ upresňuje Choma." Dátum zverejnenia analýzy: 03.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Podľa záverečných účtov meste Žilina a posledných informácii zo septembra 2014 nie je pravdou, že mesto odovzdalo až 60 nájomný byt. Podľa dostupných informácii mesto zreronštruovalo a odovzdalo za Chomu 30 nájomných bytov a na rekonštrukciu ďalších 20 je vypísané verejné obstarávanie (september 2014). Ku dňu 3. novembru 2014 (debata na RTVS), teda došlo k odovzdaniu 30 bytových jednotiek. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Z informácií zo Záverečných účtov mesta Žilina pre roky 2011 ( pdf , s. 154), 2012 ( pdf , s. 137) a 2013 ( pdf , s. 137) a poslednej Informačnej a monitorovacej správy programového rozpočtu mesta Žilina k 30. júnu 2014 ( pdf , s. 126) je možné vyčítať, že v roku 2012 bolo postavených 30 nových bytových jednotiek. Pri bližšom pohľade hodnotenie plnenia meraných ukazovateľov tohto bodu rozpočtu mesta Žilina pre rok 2012 sa však píše, že \"v roku 2012 bola ukončená rekonštrukcia a modernizácia bytového domu na Košickej ul. (bývalej ubytovne DPMŽ), čím vzniklo mestu Žilina k dispozícii 30 dvojizbových bytov\", z čoho vyplýva, že v skutočnosti sa nejedná o byty novopostavené, ale zrekonštruované. Primátor mesta Žilina Choma nepostavil za svoje funkčné obdobie ani jeden nájomný byt, ale v tomto roku (2014) bolo vypísané verejné obstarávanie na rekonštrukciu administratívnej budovy, ktorá sa má zmeniť na nové nájomné byty. Rekonštruovať sa má objekt pri Rajčanke, kde by malo vzniknúť až 20 nájomných bytov. Budovy pri Rajčianke v Žiline patrili donedávna Národnému lesníckemu centru (NLC), ktoré v roku 2011 ponúklo tento prebytočný majetok na odpredaj. K slovu sa dostala Žilinská radnica, ktorá v rámci svojej bytovej politiky uprednostnila rekonštrukciu staršieho, ale relatívne lacného objektu ako výstavbu novej bytovky. Pre spravodaj Dnes24.sk Igor Choma uviedol (29. januára 2014): „Snažíme sa dostať dotácie na náhradné nájomné byty z ministerstva Dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Ideme do verejnej obchodnej súťaže na výstavbu nájomných bytov, ktoré budú financované z prostriedkov štátneho fondu rozvoja bývania resp. dotácii ministerstva Dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.“ „Odkúpili sme tieto objekty a sú v našom majetku. Pripravujeme projektovú dokumentáciu a v tomto roku sa ideme pustiť do rekonštrukcie týchto objektov, aby sme získali 18 až 20 nájomných bytov,“ upresňuje Choma.\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-11-03 00:00:00
|
{
"text": [
"pdf",
"pdf",
"pdf",
"pdf",
"verejné",
"obstarávanie",
"Rajčianke",
"Dnes24.sk"
],
"url": [
"http://www.zilina.sk/dokumenty/RozpocetMesta_20120529074725.pdf",
"http://www.zilina.sk/dokumenty/RozpocetMesta_20130814100901.pdf",
"http://www.zilina.sk/dokumenty/DokumentyProgramyMZ_20140528111353.pdf",
"http://www.zilina.sk/dokumenty/DokumentyProgramyMZ_20141029093935.pdf",
"http://www.zilina.sk/dokumenty/VerejneObstaravanie_20140505150331.pdf",
"https://www.uvo.gov.sk/profily/-/profil/zdetail/8155/139568",
"http://www.onlinezilina.sk/bude-pri-rajcianke-byvat-120-dni-dvadsat-rodin/",
"http://zilina.dnes24.sk/vystavba-najomnych-bytov-v-ziline-zda-sa-ze-to-mesto-mysli-vazne-169343"
]
}
|
2025-10-16T19:44:30.283767+00:00
|
43498
| 43,498
|
https://demagog.sk/vyrok/43498
|
Peter Pellegrini
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini
|
Zoberte si, že toto (obedy zadarmo, pozn.) už platí od januára tohto roku v škôlkach, kde to nabehlo úplne bez problémov, ani ste nepočuli, že v škôlkach takéto veci fungujú.
|
2019-09-19 00:00:00
|
Nepravda
|
Zavedenie obedov zadarmo v škôlkach nerezonovalo v médiách tak silno, ako obedy zadarmo na školách. No nábeh na nový systém nebol ani pri škôlkach úplne bezproblémový. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Takzvané obedy zadarmo pre predškolákov platia od 1. januára 2019. Viacerí riaditelia a zriaďovatelia škôlok sa však po ich zavedení sťažovali , že príspevok v hodnote 1,20 eur nestačí. V Bardejove či Prešove museli chýbajúcu sumu doplácať rodičia. Niektoré škôlky mali problém s odhlasovaním detí z obeda v prípade choroby . Dotovaná strava sa týka len dieťaťa, ktoré je v materskej škole. Pri náhlej chorobe, o ktorej vedenie nie je informované deň vopred, museli rodičia nezjedený obed zaplatiť.
|
[
"Zavedenie obedov zadarmo v škôlkach nerezonovalo v médiách tak silno, ako obedy zadarmo na školách. No nábeh na nový systém nebol ani pri škôlkach úplne bezproblémový. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Takzvané obedy zadarmo pre predškolákov platia od 1. januára 2019. Viacerí riaditelia a zriaďovatelia škôlok sa však po ich zavedení sťažovali , že príspevok v hodnote 1,20 eur nestačí. V Bardejove či Prešove museli chýbajúcu sumu doplácať rodičia. Niektoré škôlky mali problém s odhlasovaním detí z obeda v prípade choroby . Dotovaná strava sa týka len dieťaťa, ktoré je v materskej škole. Pri náhlej chorobe, o ktorej vedenie nie je informované deň vopred, museli rodičia nezjedený obed zaplatiť."
] |
2019-09-17 00:00:00
|
{
"text": [
"sťažovali",
"choroby"
],
"url": [
"https://www.webnoviny.sk/zo-smerackych-obedov-zadarmo-sa-stava-poriadne-nakladna-zalezitost-stazuju-sa-materske-skoly/",
"https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/499227-predskolaci-jedia-zadarmo-v-skolkach-to-zaskripalo/"
]
}
|
2025-10-16T20:57:07.212779+00:00
|
vr16907
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16907
|
Jozef Viskupič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic
|
...pán Mikuš totiž to ani nepredstavil svoj volebný program, ľudia veľmi nemali čo porovnávať...
|
2017-11-05 00:00:00
|
Pravda
|
Na základe analýzy volebnej kampane do predsedníctva VÚC 2017 v TTSK môžeme konštatovať, že zatiaľ čo novozvolený Jozef Viskupič viedol pomerne intenzívnu kampaň založenú na komplexnom volebnom programe, dosluhujúci predseda Tibor Mikuš kampaň viedol len v nízkej miere a ucelený volebný program nezverejnil. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Mikušova kampaň nejaví známky intenzity ani neponúka ucelený volebný program. Kampaň sa začala až v októbri, tzn. 4 týždne pred voľbami. Mikuš neplánoval organizovať žiadne volebné zhromaždenia ani stretnutia s novinármi . Jeho postoj ku kampani dopĺňajú aj jeho vyjadrenia, ktoré naznačujú, že jeho stratégiou vo voľbách nie je dôraz na kampaň. Pre MyTrnava povedal: "Som presvedčený, že dosiahnuté pracovné výsledky sú viac ako propagačná kampaň." Podobný prístup k volebnej kampani pritom môžeme sledovať aj v roku 2013 , kedy Mikuš odkázal, že osobné mítingy neplánuje, lebo s občanmi sa stretáva priebežne počas celého obdobia pri plnení pracovných povinností. Mikuš nemal vo voľbách 2013 ani vlastný web, a to platí aj pre súčasné voľby. Pre Mikuša sme nenašli ani osobnú stránku, ani stránku na facebooku. Jedinou hmatateľnou podobu kampane boli prenajaté bilboardy s heslom "Zodpovedne a vytrvalo" . Na základe týchto informácií môžeme tvrdiť, že Mikuš nepredstavil ucelený volebný program. Z Viskupičovich slov tiež vyplýva, že na rozdiel od Mikuša, on program mal. To potvrdzuje dokument o budúcnosti kraja s názvom Spolu vytvoríme kraj, ktorý zverejnil ešte v septembri . Propagoval ho aj na vlastnej stránke . Dokument je príkladom komplexného volebného programu. Rieši školstvo, zdravotníctvo, dopravu a iné. Volebný program bol súčasťou širšej kampane, ktorá výrazne využívala internet a sociálne siete - už spomenutá vlastná stránka, no tiež Viskupičov profil na facebooku , a tiež stránka OĽaNO . Na záver teda konštatujeme, že Mikuš nepredstavil ucelený volebný program, a teda nie je možné ho porovnávať s Viskupičovým. Viskupič v jednokolovej voľbe vyhral s 42,91 % hlasov. Mikuš skončil druhý s 30,56 %.
|
[
"Na základe analýzy volebnej kampane do predsedníctva VÚC 2017 v TTSK môžeme konštatovať, že zatiaľ čo novozvolený Jozef Viskupič viedol pomerne intenzívnu kampaň založenú na komplexnom volebnom programe, dosluhujúci predseda Tibor Mikuš kampaň viedol len v nízkej miere a ucelený volebný program nezverejnil. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Mikušova kampaň nejaví známky intenzity ani neponúka ucelený volebný program. Kampaň sa začala až v októbri, tzn. 4 týždne pred voľbami. Mikuš neplánoval organizovať žiadne volebné zhromaždenia ani stretnutia s novinármi . Jeho postoj ku kampani dopĺňajú aj jeho vyjadrenia, ktoré naznačujú, že jeho stratégiou vo voľbách nie je dôraz na kampaň. Pre MyTrnava povedal: \"Som presvedčený, že dosiahnuté pracovné výsledky sú viac ako propagačná kampaň.\" Podobný prístup k volebnej kampani pritom môžeme sledovať aj v roku 2013 , kedy Mikuš odkázal, že osobné mítingy neplánuje, lebo s občanmi sa stretáva priebežne počas celého obdobia pri plnení pracovných povinností. Mikuš nemal vo voľbách 2013 ani vlastný web, a to platí aj pre súčasné voľby. Pre Mikuša sme nenašli ani osobnú stránku, ani stránku na facebooku. Jedinou hmatateľnou podobu kampane boli prenajaté bilboardy s heslom \"Zodpovedne a vytrvalo\" . Na základe týchto informácií môžeme tvrdiť, že Mikuš nepredstavil ucelený volebný program. Z Viskupičovich slov tiež vyplýva, že na rozdiel od Mikuša, on program mal. To potvrdzuje dokument o budúcnosti kraja s názvom Spolu vytvoríme kraj, ktorý zverejnil ešte v septembri . Propagoval ho aj na vlastnej stránke . Dokument je príkladom komplexného volebného programu. Rieši školstvo, zdravotníctvo, dopravu a iné. Volebný program bol súčasťou širšej kampane, ktorá výrazne využívala internet a sociálne siete - už spomenutá vlastná stránka, no tiež Viskupičov profil na facebooku , a tiež stránka OĽaNO . Na záver teda konštatujeme, že Mikuš nepredstavil ucelený volebný program, a teda nie je možné ho porovnávať s Viskupičovým. Viskupič v jednokolovej voľbe vyhral s 42,91 % hlasov. Mikuš skončil druhý s 30,56 %."
] |
2017-11-06 00:00:00
|
{
"text": [
"zhromaždenia",
"novinármi",
"MyTrnava",
"2013",
"bilboardy",
"septembri",
"stránke",
"facebooku",
"OĽaNO",
"vyhral"
],
"url": [
"https://spravy.pravda.sk/volby-do-vuc-2017/clanok/443583-suboj-o-zupy-okrem-dvoch-krajov-zamrzol/",
"https://www.webnoviny.sk/mikus-ako-zupan-trnavskeho-samospravneho-kraja-konci-strieda-ho-viskupic/",
"https://mytrnava.sme.sk/c/20666012/mikusovi-niekto-v-trnave-pokreslil-bilbordy.html",
"https://spravy.pravda.sk/volby/clanok/297115-v-zupnych-volbach-rozhodnu-viac-sympatie-ako-programy/",
"http://www.teraz.sk/volby-do-vuc-2017/trnava-reklamne-plochy-kandidata-na-post/284487-clanok.html",
"http://www.teraz.sk/slovensko/trnava-kandidat-jozef-viskupic-predst/282684-clanok.html",
"https://trnavskyzupan.sk/nasa-vizia/",
"https://www.facebook.com/viskupic.jozef",
"https://www.facebook.com/obycajni.ludia.a.nezavisle.osobnosti/",
"https://www.aktuality.sk/clanok/533139/volby-do-vuc-slovensko-vysledky/"
]
}
|
2025-10-16T19:28:03.980653+00:00
|
48131
| 48,131
|
https://demagog.sk/vyrok/48131
|
Jaroslav Naď
|
Demokrati
|
https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad
|
V ozbrojených silách majú aktuálne vojačky 12 percentné zástupenie a ich záujem o túto prácu stúpa. Na ministerstve dámy obsadzujú nadpolovičnú väčšinu miest, pričom až 46,3 percenta zastáva riadiace funkcie.
|
2022-01-27 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa informácii, ktoré nám poskytlo Ministerstvo obrany SR, predstavuje aktuálne zastúpenie žien v OS SR presne 12,55 %, čo je 1641 profesionálnych vojačiek. Od roku 2011 miera zastúpenia žien postupne stúpala z hodnoty 8,55 %, čomu zodpovedalo 1088 žien v armáde.
Počet žiadostí žien o vstup do ozborejných síl tiež ukazuje stúpajúci trend.
Na Ministerstve obrany pracuje 315 žien z celkového počtu 602 zamestnancov, čo predstavuje 52,33 % a teda viac ako polovicu, ako píše Jaroslav Naď. 50 zo 108 riadiacich pozícii je obsadených ženami, čo prestavuje 46,3 %.
|
[
"Podľa informácii, ktoré nám poskytlo Ministerstvo obrany SR, predstavuje aktuálne zastúpenie žien v OS SR presne 12,55 %, čo je 1641 profesionálnych vojačiek. Od roku 2011 miera zastúpenia žien postupne stúpala z hodnoty 8,55 %, čomu zodpovedalo 1088 žien v armáde.",
"Počet žiadostí žien o vstup do ozborejných síl tiež ukazuje stúpajúci trend.",
"Na Ministerstve obrany pracuje 315 žien z celkového počtu 602 zamestnancov, čo predstavuje 52,33 % a teda viac ako polovicu, ako píše Jaroslav Naď. 50 zo 108 riadiacich pozícii je obsadených ženami, čo prestavuje 46,3 %."
] |
2022-01-27 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T19:15:03.025658+00:00
|
vr31114
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31114
| null | null |
https://demagog.sk/politik/
|
Podľa výsledkov Komplexného auditu prekážok podnikania na Slovensku patria medzi hlavné problémy podnikateľského prostredia vymáhateľnosť práva, nejednoznačnosť a nestálosť zákonov, odvodové a poplatkové zaťaženie či nadmerná byrokracia.
|
2012-03-09 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa Komplexného auditu prekážok podnikania na Slovensku z roku 2006 patrí medzi hlavné problémy podnikateľského prostredia resp. nevyhnutné opatrenia aj tie problémy, ktoré spomína SAS: "Dosiahnuť vyššiu efektívnosť vymožiteľnosti práva" "Uskutočniť zásadnú reformu sociálneho systému – znížiť daňové a odvodové zaťaženie a zefektívniť sociálnu solidaritu – prostredníctvom zavedenia koncepcie „Odvodového bonusu“ po celospoločenskej diskusii." "Skvalitniť a zjednodušiť legislatívny proces - zaviesť jednotnú metodiku na vypracúvanie a posudzovanie doložky finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie." Toto opatrenia sa dá chápať ako nejednoznačnosť zákonov. "Výrazne zredukovať a zamedziť duplicite výkazníctva štátnym inštitúciám (ŠÚ, SP, NBS apod.) Odstrániť zbytočné bariéry podnikania (vstup do podnikania, podnikanie samotné, ukončenie podnikania) – zavedenie „Jednotných kontaktných miest“. Zlúčiť výber daní a odvodov (sociálnych i zdravotných) na daňové úrady." Tieto nevyhnutné opatrenia sa dajú považovať za znižovanie administratívnej záťaže. Strana si vybrala z nevyhnutých opatrení podľa Komplexného auditu prekážok podnikania na Slovensku z roku 2006 tie, ktoré považovala za hlavné. V skutočnosti sa v audite uvádza viac nevyhnutných opatrení. SaS však správne uvádza problémy podnikateľského prostredia, aj keď neuvádza všetky. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Podľa Komplexného auditu prekážok podnikania na Slovensku z roku 2006 patrí medzi hlavné problémy podnikateľského prostredia resp. nevyhnutné opatrenia aj tie problémy, ktoré spomína SAS: \"Dosiahnuť vyššiu efektívnosť vymožiteľnosti práva\" \"Uskutočniť zásadnú reformu sociálneho systému – znížiť daňové a odvodové zaťaženie a zefektívniť sociálnu solidaritu – prostredníctvom zavedenia koncepcie „Odvodového bonusu“ po celospoločenskej diskusii.\" \"Skvalitniť a zjednodušiť legislatívny proces - zaviesť jednotnú metodiku na vypracúvanie a posudzovanie doložky finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.\" Toto opatrenia sa dá chápať ako nejednoznačnosť zákonov. \"Výrazne zredukovať a zamedziť duplicite výkazníctva štátnym inštitúciám (ŠÚ, SP, NBS apod.) Odstrániť zbytočné bariéry podnikania (vstup do podnikania, podnikanie samotné, ukončenie podnikania) – zavedenie „Jednotných kontaktných miest“. Zlúčiť výber daní a odvodov (sociálnych i zdravotných) na daňové úrady.\" Tieto nevyhnutné opatrenia sa dajú považovať za znižovanie administratívnej záťaže. Strana si vybrala z nevyhnutých opatrení podľa Komplexného auditu prekážok podnikania na Slovensku z roku 2006 tie, ktoré považovala za hlavné. V skutočnosti sa v audite uvádza viac nevyhnutných opatrení. SaS však správne uvádza problémy podnikateľského prostredia, aj keď neuvádza všetky. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-02-27 00:00:00
|
{
"text": [
"Komplexného auditu prekážok podnikania na Slovensku"
],
"url": [
"http://www.ruzsr.sk/?pageid=119"
]
}
|
2025-10-16T20:46:52.635613+00:00
|
vr14324
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14324
|
Ivan Švejna
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/ivan-svejna
|
Áno, len problém je v tom, že v tomto výbere daní my nie sme vôbec premianti a naopak, keď porovnávame s inými krajinami Európskej únie, tak sme na chvoste.
|
2016-02-07 00:00:00
|
Pravda
|
Nakoľko v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie patríme vo výbere daní medzi 3 najhoršie krajiny (údaje za rok 2013 zo správy pre Európsku komisiu z roku 2015), výrok hodnotíme ako pravdivý. Zo správy (.pdf) pre Európsku komisiu (2015) vyplýva, že Slovenská republika má skutočne veľký problém s výberom daní. Z tejto správy vyplýva, že spomedzi 26 krajín Európskej únie sme po Rumunsku a Litve, tretí najhorší vo výbere daní. Únik daní na Slovensku predstavoval v roku 2013 sumu 2,513 mld. eur. z celkového štátneho príjmu 4,6 mld. eur (34,9 %). Najmenšie daňové úniky majú Fínsko, Holandsko a Švédsko (s. 16). Únik daní vo Fínsku predstavuje sumu 812 miliónov eur z celkového štátneho príjmu 18,840 mld. eur (4,1 %).
|
[
"Nakoľko v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie patríme vo výbere daní medzi 3 najhoršie krajiny (údaje za rok 2013 zo správy pre Európsku komisiu z roku 2015), výrok hodnotíme ako pravdivý. Zo správy (.pdf) pre Európsku komisiu (2015) vyplýva, že Slovenská republika má skutočne veľký problém s výberom daní. Z tejto správy vyplýva, že spomedzi 26 krajín Európskej únie sme po Rumunsku a Litve, tretí najhorší vo výbere daní. Únik daní na Slovensku predstavoval v roku 2013 sumu 2,513 mld. eur. z celkového štátneho príjmu 4,6 mld. eur (34,9 %). Najmenšie daňové úniky majú Fínsko, Holandsko a Švédsko (s. 16). Únik daní vo Fínsku predstavuje sumu 812 miliónov eur z celkového štátneho príjmu 18,840 mld. eur (4,1 %)."
] |
2016-02-08 00:00:00
|
{
"text": [
"správy"
],
"url": [
"http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/common/publications/studies/vat_gap2013.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:36:21.668960+00:00
|
47178
| 47,178
|
https://demagog.sk/vyrok/47178
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Pomoc plus plus nefunguje. Tak si to pozrite, nefunguje nič, pretože máme stovky podaní od našich ľudí, ktorí hovoria, že to jednoducho je absolútne nefunkčný mechanizmus.
|
2021-04-16 00:00:00
|
Nepravda
|
Môže byť legitímny spor o tom, či program ekonomickej pomoci Prvá pomoc++ funguje dostatočne alebo nie. Na základe údajov o vyplatených sumách poskytnutých Ministerstvom práce však nemožno povedať, že „nefunguje nič”. Tvrdenie Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivé. Vláda Igora Matoviča predstavila opatrenia na podporu podnikateľov, SZČO a zamestnancov v čase koronakrízy 29. marca 2020. V októbri ich doplnila pod názvom Prvá pomoc+ a vo februári 2021 opäť rozšírila schémy pomoci a nazvala ich Prvá pomoc++. Okrem pridania nových opatrení vláda zakaždým navýšila aj objem poskytovanej pomoci. Od februára sa tak rozšíril okruh zamestnancov, na ktorých bolo možné žiadať príspevok, a taktiež sa zvýšil príspevok na zamestnanca do 100% celkovej ceny práce. Pri ohlasovaní Prvej pomoci++ ministerstvo práce uviedlo , že mesačne plánuje rozdať o 40 miliónov eur viac ako doposiaľ. Rezort pre portál Demagóg.SK uviedol, že „na udržanie zamestnanosti (sme) z projektu Prvá pomoc ++ (február – marec 2021) vyplatili 192 456 514 eur, čím (sme) celkovo podporili 289 844 mesačných príjmov zamestnancov, vrátane SZČO.”
|
[
"Môže byť legitímny spor o tom, či program ekonomickej pomoci Prvá pomoc++ funguje dostatočne alebo nie. Na základe údajov o vyplatených sumách poskytnutých Ministerstvom práce však nemožno povedať, že „nefunguje nič”. Tvrdenie Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivé. Vláda Igora Matoviča predstavila opatrenia na podporu podnikateľov, SZČO a zamestnancov v čase koronakrízy 29. marca 2020. V októbri ich doplnila pod názvom Prvá pomoc+ a vo februári 2021 opäť rozšírila schémy pomoci a nazvala ich Prvá pomoc++. Okrem pridania nových opatrení vláda zakaždým navýšila aj objem poskytovanej pomoci. Od februára sa tak rozšíril okruh zamestnancov, na ktorých bolo možné žiadať príspevok, a taktiež sa zvýšil príspevok na zamestnanca do 100% celkovej ceny práce. Pri ohlasovaní Prvej pomoci++ ministerstvo práce uviedlo , že mesačne plánuje rozdať o 40 miliónov eur viac ako doposiaľ. Rezort pre portál Demagóg.SK uviedol, že „na udržanie zamestnanosti (sme) z projektu Prvá pomoc ++ (február – marec 2021) vyplatili 192 456 514 eur, čím (sme) celkovo podporili 289 844 mesačných príjmov zamestnancov, vrátane SZČO.”"
] |
2021-04-16 00:00:00
|
{
"text": [
"predstavila",
"doplnila",
"rozšírila",
"navýšila",
"uviedlo"
],
"url": [
"https://www.ta3.com/clanok/1179675/predstavili-najvacsiu-pomoc-zamestnancom-a-zivnostnikom-v-historii-sr.html",
"https://www.vlada.gov.sk//vlada-predstavila-prvu-pomoc-obsahuje-covidovy-priplatok-aj-zvysenu-pomoc/",
"https://e.dennikn.sk/2252704/nova-prva-pomoc-na-aky-prispevok-maju-narok-zamestnavatelia-a-szco-od-februara/",
"https://www.pomahameludom.sk/",
"https://e.dennikn.sk/2252704/nova-prva-pomoc-na-aky-prispevok-maju-narok-zamestnavatelia-a-szco-od-februara/"
]
}
|
2025-10-16T19:16:11.666808+00:00
|
vr28562
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28562
|
Alexander Ernst
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/alexander-ernst
|
Takýto projekt existuje (pozn. denný stacionár), inicioval som ho, len sa nerealizuje. Je to na sídlisku Sekčov.
|
2014-11-04 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Podľa zoznamu zariadení prevádzkujúcich denné stacionáre v Prešovskom kraji, skutočne sídli jedno zo zariadení na prešovskom sídlisku Sekčov. Je to konkrétne zariadenie Dar pokoja n.o. so sídlom na Bernolákovej 21.
|
[
"Podľa zoznamu zariadení prevádzkujúcich denné stacionáre v Prešovskom kraji, skutočne sídli jedno zo zariadení na prešovskom sídlisku Sekčov. Je to konkrétne zariadenie Dar pokoja n.o. so sídlom na Bernolákovej 21."
] |
2014-11-04 00:00:00
|
{
"text": [
"zoznamu"
],
"url": [
"http://www.po-kraj.sk/files/organizacie/poskytovatelia-socialnych-sluzieb/aktualizacia_2014-06-30/2014-06-30_register_denny-stacionar.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:52:02.785763+00:00
|
vr17079
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17079
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
...ale napríklad ambasády Belgicka, Veľkej Británie, Holandska, Kanady, Spojených štátov, (...) včera (9. decembra 2017, pozn.) vydali stanovisko, pretože včera bol Deň boja proti korupcii a povedali, že oceňujú úsilie vlády, vysvetľujú, že Slovensko je lídrom v otvorenom vládnutí...
|
2017-12-10 00:00:00
|
Pravda
|
Stanovisko , o ktorom Róbert Kaliňák hovorí bolo publikované 9. decembra 2017 ambasádami Belgicka, Kanady, Veľkej Británie, Holandska a Spojených štátov. Vydané bolo symbolicky v deň boja proti korupcii. " Naše veľvyslanectvá vítajú a oceňujú úsilie vlády Slovenskej republiky v uplynulom roku v boji proti korupcii (...) Slovensko je lídrom v Iniciatíve pre otvorené vládnutie a naďalej podporuje transparentnosť a účasť verejnosti pri rozhodovaní prostredníctvom prijatia ambiciózneho tretieho národného Akčného plánu" , uvádza sa v stanovisku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Stanovisko , o ktorom Róbert Kaliňák hovorí bolo publikované 9. decembra 2017 ambasádami Belgicka, Kanady, Veľkej Británie, Holandska a Spojených štátov. Vydané bolo symbolicky v deň boja proti korupcii. \" Naše veľvyslanectvá vítajú a oceňujú úsilie vlády Slovenskej republiky v uplynulom roku v boji proti korupcii (...) Slovensko je lídrom v Iniciatíve pre otvorené vládnutie a naďalej podporuje transparentnosť a účasť verejnosti pri rozhodovaní prostredníctvom prijatia ambiciózneho tretieho národného Akčného plánu\" , uvádza sa v stanovisku. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2017-12-11 00:00:00
|
{
"text": [
"Stanovisko",
"deň",
"Iniciatívu",
"OGP",
"ďalšími",
"pdf"
],
"url": [
"https://sk.usembassy.gov/sk/spolocne-stanovisko-ku-medzinarodnemu-dnu-boja-proti-korupcii/",
"http://www.bojprotikorupcii.vlada.gov.sk/medzinarodny-den-boja-proti-korupciiinternational-anti-corruption-day/",
"http://www.minv.sk/?ros_ogp",
"https://www.opengovpartnership.org/",
"https://www.opengovpartnership.org/participants",
"http://www.minv.sk/swift_data/source/rozvoj_obcianskej_spolocnosti/otvorene_vladnutie/akcne_plany/2017_2019/OGP_AP_2017-2019_final.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:27:23.824668+00:00
|
vr14336
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14336
|
Jozef Kollár
|
SKOK!
|
https://demagog.sk/politik/jozef-kollar
|
(...) tak malá krajina, akou je Slovensko, ktorá je počtom obyvateľov niekde medzi Londýnom a Berlínom (...)
|
2016-02-07 00:00:00
|
Pravda
|
Počet obyvateľov Slovenska sa podľa štatistík nachádza medzi počtom obyvateľstva Berlína (vyše 3 milióny obyvateľov) a Londýna (vyše 8 miliónov obyvateľov). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Počet obyvateľov Slovenska sa podľa štatistík nachádza medzi počtom obyvateľstva Berlína (vyše 3 milióny obyvateľov) a Londýna (vyše 8 miliónov obyvateľov). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2016-02-08 00:00:00
|
{
"text": [
"obyvateľov",
"štatistík"
],
"url": [
"http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i700C5B7ABED1414B8B23B4A69E91D146%22)&ui.name=Z%C3%A1kladn%C3%A9%20charakteristiky%20obyvate%C4%BEstva%20(absol%C3%BAtne%20%C3%BAdaje)%20%5bom0001rs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk",
"http://ec.europa.eu/eurostat/web/cities"
]
}
|
2025-10-16T19:36:19.053340+00:00
|
vr30637
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30637
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Tá inflácia je na úrovni 4,7, 4,8%. Žiadna iná krajina v Európskej únií a v eurozóne nečelí takémuto prudkému zdražovaniu.
|
2012-01-08 00:00:00
|
Nepravda
|
R. Fico hovorí pravdu o medziročnej inflácií , ktorá na Slovensku podľa údajov databázy Eurostat, meraná harmonizovaným indexom Európskej únie, d osiahla v novembri 2011 úroveň 4,8 %. R. Fico však nehovorí pravdu ak tvrdí, že žiadna iná krajina v Európskej únii a eurozóne nečelí takémuto prudkému zdražovaniu. Podľa údajov databázy Eurostat má rovnakú medziročnú infláciu ako Slovensko aj Spojené Kráľovstvo a to tiež na úrovni 4,8 %, ktoré síce nie je členom eurozóny ale EÚ áno. Len na doplnenie uvádzame krajiny EÚ, ktoré čelia zdražovaniu na podobnej úrovni ako Slovensko a Spojené Kráľovstvo. Porovnávame medziročné miery inflácií v novembri 2011: Poľsko 4,4 % Maďarsko 4,3 % Litva 4,4 % Estónsko 4,4 %
|
[
"R. Fico hovorí pravdu o medziročnej inflácií , ktorá na Slovensku podľa údajov databázy Eurostat, meraná harmonizovaným indexom Európskej únie, d osiahla v novembri 2011 úroveň 4,8 %. R. Fico však nehovorí pravdu ak tvrdí, že žiadna iná krajina v Európskej únii a eurozóne nečelí takémuto prudkému zdražovaniu. Podľa údajov databázy Eurostat má rovnakú medziročnú infláciu ako Slovensko aj Spojené Kráľovstvo a to tiež na úrovni 4,8 %, ktoré síce nie je členom eurozóny ale EÚ áno. Len na doplnenie uvádzame krajiny EÚ, ktoré čelia zdražovaniu na podobnej úrovni ako Slovensko a Spojené Kráľovstvo. Porovnávame medziročné miery inflácií v novembri 2011: Poľsko 4,4 % Maďarsko 4,3 % Litva 4,4 % Estónsko 4,4 %"
] |
2012-01-09 00:00:00
|
{
"text": [
"medziročnej inflácií",
"medziročnú infláciu"
],
"url": [
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do;jsessionid=9ea7d07d30dae3583548986a454288d697765d66d157.e34MbxeSaxaSc40LbNiMbxeNa34Ne0?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en",
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do;jsessionid=9ea7d07d30dae3583548986a454288d697765d66d157.e34MbxeSaxaSc40LbNiMbxeNa34Ne0?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en"
]
}
|
2025-10-16T20:09:13.815416+00:00
|
vr37959
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37959
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
To čo zavádza je naozaj výraznejšie sankcie, aj za delikty alebo priestupky (tzv. malá novela stavebného zákona, ktorá je v súčasnosti pripravovaná pozn.)
|
2011-04-03 00:00:00
|
Pravda
|
Znenie tzv. Malej novely je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Plným názvom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) si môžete prečítať tu (.pdf). Navrhovaný § 106, ktorý hovorí o správnych deliktoch stanovuje aj výšku pokuty: "§ 106 2) Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu od 17.000 eur do 170.000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá ako stavebník alebo vlastník stavby a) vykonáva činnosti bez územného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, b) neodstráni zistené nedostatky stavby nariadené rozhodnutím stavebného úradu alebo inšpekcie (§ 102 ods. 3), c) zhoršuje životné prostredie tým, že predlžuje lehotu výstavby v rozpore so stavebným povolením, d) uskutočňuje stavbu alebo jej zmenu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, ak nejde o trestný čin9e), e) užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, f) umožní inej osobe užívanie stavby bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, g) odstraňuje stavbu bez povolenia príslušného orgánu, ak sa takéto povolenie vyžaduje. (3) Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu od 100.000 eur do 350.000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá ako stavebník alebo vlastník stavby a) bez stavebného povolenia uskutočňuje stavbu v chránenom území alebo v ochrannom pásme, ak nejde o trestný čin9e), b) nezastaví stavebné práce na nepovolenej stavbe napriek právoplatnému rozhodnutiu stavebného úradu o zastavení stavebných prác (§ 102a ods. 2), ak nejde o trestný čin9f), c) odstraňuje stavbu, ktorá je kultúrnou pamiatkou bez povolenia odstránenia stavby." Súčasný zákon z 27. apríla 1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) aj s príslušnými novelami si viete pozrieť tu . Horná a dolná hranica peňažných sankcií bola na úrovni 400 000 až 5 000 000 korún (približne 13 277 eur až 165 970 eur). Pri novele ide o 1700 až 350 000 eur. Horná hranica je tak zvýšená viac než o polovicu. Čo sa týka dynamickejších pravidiel posudzovania stavebného konania, nie je v našich kapacitách navrhované zmeny overiť.
|
[
"Znenie tzv. Malej novely je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Plným názvom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) si môžete prečítať tu (.pdf). Navrhovaný § 106, ktorý hovorí o správnych deliktoch stanovuje aj výšku pokuty: \"§ 106 2) Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu od 17.000 eur do 170.000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá ako stavebník alebo vlastník stavby a) vykonáva činnosti bez územného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, b) neodstráni zistené nedostatky stavby nariadené rozhodnutím stavebného úradu alebo inšpekcie (§ 102 ods. 3), c) zhoršuje životné prostredie tým, že predlžuje lehotu výstavby v rozpore so stavebným povolením, d) uskutočňuje stavbu alebo jej zmenu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, ak nejde o trestný čin9e), e) užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, f) umožní inej osobe užívanie stavby bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, g) odstraňuje stavbu bez povolenia príslušného orgánu, ak sa takéto povolenie vyžaduje. (3) Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu od 100.000 eur do 350.000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá ako stavebník alebo vlastník stavby a) bez stavebného povolenia uskutočňuje stavbu v chránenom území alebo v ochrannom pásme, ak nejde o trestný čin9e), b) nezastaví stavebné práce na nepovolenej stavbe napriek právoplatnému rozhodnutiu stavebného úradu o zastavení stavebných prác (§ 102a ods. 2), ak nejde o trestný čin9f), c) odstraňuje stavbu, ktorá je kultúrnou pamiatkou bez povolenia odstránenia stavby.\" Súčasný zákon z 27. apríla 1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) aj s príslušnými novelami si viete pozrieť tu . Horná a dolná hranica peňažných sankcií bola na úrovni 400 000 až 5 000 000 korún (približne 13 277 eur až 165 970 eur). Pri novele ide o 1700 až 350 000 eur. Horná hranica je tak zvýšená viac než o polovicu. Čo sa týka dynamickejších pravidiel posudzovania stavebného konania, nie je v našich kapacitách navrhované zmeny overiť."
] |
2011-04-05 00:00:00
|
{
"text": [
"tu",
"tu"
],
"url": [
"https://lt.justice.gov.sk/Attachment/Vlastn%C3%BD%20materi%C3%A1l.rtf?instEID=191&attEID=33240&docEID=167031&matEID=3794&langEID=1&tStamp=20110331101506123",
"http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/stavebny-zakon/"
]
}
|
2025-10-16T20:15:49.268487+00:00
|
vr17941
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17941
|
Martin Klus
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/martin-klus
|
...tie najchudobnejšie regióny, ktoré máme obzvlášť na juhu stredného Slovenska, ale aj na východe Slovenska (...). Tie regióny nám doslova vymierajú (...).
|
2018-06-17 00:00:00
|
Pravda
|
Väčšina najmenej rozvinutých okresov sa podľa verejne dostupných informácií nachádza v Košickom a Prešovskom kraji. Časť výroku o vymieraní daných okresov môžeme overiť na základe celkového úbytku obyvateľstva, ktorý je súčtom prirodzeného prírastku obyvateľstva a migračného salda. Štatistický úrad SR zverejnil údaje o pohybe obyvateľstve v jednotlivých okresoch pre rok 2017. Zo štatistík vyplýva, že v 7 z 18 najmenej rozvinutých okresoch došlo k prírastku obyvateľstva, zatiaľ čo vo zvyšných okresoch sa počet obyvateľov znížil. Problém pre málo rozvinuté okresy predstavuje hlavne sťahovanie, keďže až 15 okresov zaznamenalo úbytok obyvateľstva dôsledkom migrácie. Keďže vo veľkej časti málo rozvinutých okresov na juhu a východe Slovenska skutočne klesá počet obyvateľov, hodnotíme výrok ako pravdivý. Najmenej rozvinuté regióny trpia vysokou mierou nezamestnanosti, odchodom mladej a vzdelanej pracovnej sily a nedostatkom investícií a podnikateľských aktivít. Ich zoznam je pravidelne publikovaný Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide o okres , v ktorom miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú vykazuje Ústredie práce, bola v období za aspoň deväť kalendárnych štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov vyššia ako 1,5 násobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie. Podľa zoznamu zverejneného pre prvý štvrťrok 2018 najmenej rozvinuté okresy sú: Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Kežmarok, Sabinov, Svidník, Vranov nad Topľou, Gelnica, Rožňava, Sobrance, Trebišov, Bardejov, Medzilaborce, Košice-okolie, Levoča a Snina. Väčšina daných regiónov sa nachádza v Košickom a Prešovskom kraji. Autori publikácie Prognóza vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku 2035, ktorá bola publikovaná Prognostickým ústavom Slovenskej akadémie vied v roku 2013, označili 27 okresov z južného a východného Slovenska za " výrazne a dlhodobo úbytkové okresy (...) Je predpoklad, že tak ako v posledných rokoch, tak aj v budúcnosti sa obyvatelia týchto okresov budú sťahovať najmä do okresov západného Slovenska, pričom tieto pomerne výrazné hrubé migračné toky nebudú kompenzované protismerným migračným pohybom " ( .pdf , s. 64-65). if("undefined"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper["wGAEg"]={},window.datawrapper["wGAEg"].embedDeltas={"100":976,"200":895,"300":814,"400":814,"500":787,"700":787,"800":760,"900":760,"1000":760},window.datawrapper["wGAEg"].iframe=document.getElementById("datawrapper-chart-wGAEg"),window.datawrapper["wGAEg"].iframe.style.height=window.datawrapper["wGAEg"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper["wGAEg"].iframe.offsetWidth/100),100))]+"px",window.addEventListener("message",function(a){if("undefined"!=typeof a.data["datawrapper-height"])for(var b in a.data["datawrapper-height"])if("wGAEg"==b)window.datawrapper["wGAEg"].iframe.style.height=a.data["datawrapper-height"][b]+"px"}); Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Väčšina najmenej rozvinutých okresov sa podľa verejne dostupných informácií nachádza v Košickom a Prešovskom kraji. Časť výroku o vymieraní daných okresov môžeme overiť na základe celkového úbytku obyvateľstva, ktorý je súčtom prirodzeného prírastku obyvateľstva a migračného salda. Štatistický úrad SR zverejnil údaje o pohybe obyvateľstve v jednotlivých okresoch pre rok 2017. Zo štatistík vyplýva, že v 7 z 18 najmenej rozvinutých okresoch došlo k prírastku obyvateľstva, zatiaľ čo vo zvyšných okresoch sa počet obyvateľov znížil. Problém pre málo rozvinuté okresy predstavuje hlavne sťahovanie, keďže až 15 okresov zaznamenalo úbytok obyvateľstva dôsledkom migrácie. Keďže vo veľkej časti málo rozvinutých okresov na juhu a východe Slovenska skutočne klesá počet obyvateľov, hodnotíme výrok ako pravdivý. Najmenej rozvinuté regióny trpia vysokou mierou nezamestnanosti, odchodom mladej a vzdelanej pracovnej sily a nedostatkom investícií a podnikateľských aktivít. Ich zoznam je pravidelne publikovaný Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide o okres , v ktorom miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú vykazuje Ústredie práce, bola v období za aspoň deväť kalendárnych štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov vyššia ako 1,5 násobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie. Podľa zoznamu zverejneného pre prvý štvrťrok 2018 najmenej rozvinuté okresy sú: Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Kežmarok, Sabinov, Svidník, Vranov nad Topľou, Gelnica, Rožňava, Sobrance, Trebišov, Bardejov, Medzilaborce, Košice-okolie, Levoča a Snina. Väčšina daných regiónov sa nachádza v Košickom a Prešovskom kraji. Autori publikácie Prognóza vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku 2035, ktorá bola publikovaná Prognostickým ústavom Slovenskej akadémie vied v roku 2013, označili 27 okresov z južného a východného Slovenska za \" výrazne a dlhodobo úbytkové okresy (...) Je predpoklad, že tak ako v posledných rokoch, tak aj v budúcnosti sa obyvatelia týchto okresov budú sťahovať najmä do okresov západného Slovenska, pričom tieto pomerne výrazné hrubé migračné toky nebudú kompenzované protismerným migračným pohybom \" ( .pdf , s. 64-65). if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"wGAEg\"]={},window.datawrapper[\"wGAEg\"].embedDeltas={\"100\":976,\"200\":895,\"300\":814,\"400\":814,\"500\":787,\"700\":787,\"800\":760,\"900\":760,\"1000\":760},window.datawrapper[\"wGAEg\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-wGAEg\"),window.datawrapper[\"wGAEg\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"wGAEg\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"wGAEg\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"wGAEg\"==b)window.datawrapper[\"wGAEg\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2018-06-18 00:00:00
|
{
"text": [
"pohybe",
"okres",
".pdf"
],
"url": [
"https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/population/indicators/!ut/p/z1/tVFNc5swEP0tOXAUWhCfueFMx3Ybd-p0EhtdOhIIUA0SQYqp--sj0l4607STQ3TanX3a9_Y9TPERU8XOsmVWasV615c0-bZPt9lqFRSQrR5C2Kaf74JP-_16m4f4AVNMK2VH2-FSc8M6ZE4eGOs2VKjSygplPbBiuHhQi0G3E2skQwwZXUnWK1csWGPliXmg-eXMrOiNPWsPnk7sp37pxUIzVrLGZR4nOQCvUVCJCEVpwhELkxglPIgTHoq6Dhp8-J9u6sbwyisAf8S07TX_5UA47W52reNntkNSNRof59Hg46gn6xCHRZtbd7MuNlF6C5DdrmPYFpv7u3xPCBTkN-AffKXTm76q9wvBh7MUM75Xehoc5dc32rF5uUjywZ-rwQc_CyDNk4CQyFVxsBwpvz8-0sJluUT2w-Lje4bp-ArFSeZMnUQjJjH5T5PzurN2NNceeDDPs99q3fbCr_Tgwd--dNo4nX8i8TgMGbkgWqJTs_tAIsovpG-vrp4BcCUOBQ!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/467547-do-zoznamu-najmenej-rozvinutych-okresov-pribudli-okresy-levoca-a-snina/",
"http://www.infostat.sk/vdc/pdf/Prognoza_okresy_SR_2035.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:24:29.390441+00:00
|
49809
| 49,809
|
https://demagog.sk/vyrok/49809
|
Tomáš Taraba
|
Život - NS
|
https://demagog.sk/politik/tomas-taraba
|
My sme presadili, teda osobne som na to teda ako agendu ja tlačil, aby klesla daň pre malé slovenské firmy na 10 %, čo je potvrdenie toho, že ak štát chce v budúcnosti vyberať dane, tak musí mať životaschopné firmy. Takže my sme historicky najvýraznejšie znížili dane.
|
2024-11-24 00:00:00
|
Pravda
|
Poslanci NR SR schválili 3. októbra 2024 konsolidačný balík opatrení so zámerom ozdravenia verejných financií v roku 2025. Do vytvárania konsolidačných opatrení zasiahla aj strana SNS, ktorá presadila zníženie sadzby dane z príjmu na 10 % pre menšie firmy. Ide o historicky najvyššie zníženie dane pre právnické osoby na Slovensku. Podľa predsedu strany Andreja Danka sa o zníženie dane zaslúžil najmä Tomáš Taraba (. video , 00:01:14).
Sadzba dane z príjmov sa pre podnikateľov zmení od roku 2025 nasledovne:
sadzba 10 % - pre firmy so zdaniteľnými príjmami do 100 000 eur,
sadzba 21 % - pre firmy so zdaniteľnými príjmami od 100 000 eur do 5 000 000 eur,
sadzba 24 % - pre firmy so zdaniteľnými príjmami vyššími ako 5 000 000 eur.
Podľa prepočtu portálu Finstat sa bude znížená daň na úrovni 10 % týkať zhruba 190-tisíc malých firiem. Firmy so zdaniteľnými príjmami nad 5 miliónov eur podľa Finstatu za rok 2023 odviedli štátu na dani 2,57 miliardy eur. Pokiaľ by mali zvýšenú sadzbu dane, teda schválených 24 %, tak by táto čiastka dosiahla viac než 2,9 miliardy eur. Pre porovnanie, firmy so zdaniteľnými príjmami do 100-tisíc eur zaplatili za rok 2023 štátu na dani viac než 167 miliónov eur. So schválenou zníženou sadzbou dane by zaplatili o necelých 100 miliónov menej. Podľa analýzy Finstatu štát na nových sadzbách daní pre firmy viac získa , než stratí.
|
[
"Poslanci NR SR schválili 3. októbra 2024 konsolidačný balík opatrení so zámerom ozdravenia verejných financií v roku 2025. Do vytvárania konsolidačných opatrení zasiahla aj strana SNS, ktorá presadila zníženie sadzby dane z príjmu na 10 % pre menšie firmy. Ide o historicky najvyššie zníženie dane pre právnické osoby na Slovensku. Podľa predsedu strany Andreja Danka sa o zníženie dane zaslúžil najmä Tomáš Taraba (. video , 00:01:14).",
"Sadzba dane z príjmov sa pre podnikateľov zmení od roku 2025 nasledovne:",
"sadzba 10 % - pre firmy so zdaniteľnými príjmami do 100 000 eur,",
"sadzba 21 % - pre firmy so zdaniteľnými príjmami od 100 000 eur do 5 000 000 eur,",
"sadzba 24 % - pre firmy so zdaniteľnými príjmami vyššími ako 5 000 000 eur.",
"Podľa prepočtu portálu Finstat sa bude znížená daň na úrovni 10 % týkať zhruba 190-tisíc malých firiem. Firmy so zdaniteľnými príjmami nad 5 miliónov eur podľa Finstatu za rok 2023 odviedli štátu na dani 2,57 miliardy eur. Pokiaľ by mali zvýšenú sadzbu dane, teda schválených 24 %, tak by táto čiastka dosiahla viac než 2,9 miliardy eur. Pre porovnanie, firmy so zdaniteľnými príjmami do 100-tisíc eur zaplatili za rok 2023 štátu na dani viac než 167 miliónov eur. So schválenou zníženou sadzbou dane by zaplatili o necelých 100 miliónov menej. Podľa analýzy Finstatu štát na nových sadzbách daní pre firmy viac získa , než stratí."
] |
2024-12-06 00:00:00
|
{
"text": [
"schválili",
"konsolidačný balík",
"presadila",
"video",
"zmení",
"znížená",
"dosiahla",
"zaplatili",
"získa"
],
"url": [
"https://spravy.rtvs.sk/2024/10/parlament-definitivne-schvalil-balik-konsolidacnych-opatreni/",
"https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACIA-TB.pdf",
"https://e.dennikn.sk/minuta/4199920",
"https://www.youtube.com/watch?v=g-1uenfuqv0&ab_channel=AndrejDanko",
"https://hnonline.sk/prakticke-hn/poradenstvo/96173972-dan-bude-v-roku-2025-pre-niektorych-podnikatelov-ina-pozrite-si-ako-sa-prejavia-zmeny-na-ich-uctoch",
"https://e.dennikn.sk/minuta/4232353",
"https://e.dennikn.sk/minuta/4232353",
"https://e.dennikn.sk/minuta/4232353",
"https://e.dennikn.sk/minuta/4232353"
]
}
|
2025-10-16T21:00:01.999816+00:00
|
vr14341
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14341
|
Jozef Kollár
|
SKOK!
|
https://demagog.sk/politik/jozef-kollar
|
Ja som si urobil taký modelový prepočet, pán redaktor, že náš hrubý domáci produkt je dnes okolo 80 miliárd. Tento rok by mal byť niekde o 80,6 miliardy eur. Z toho 52 percent je hrubý dlh, čiže to je tých 42 miliárd eur...
|
2016-02-07 00:00:00
|
Pravda
|
42 mld. eur v uvedenom výroku predstavuje súčasný dlh Slovenska v absolútnom vyjadrení. Táto hodnota v súčasnosti, na základe údajov Ministerstva financií, vyjadruje hrubý dlh Slovenska, ktorý má hodnotu 52 % HDP. Hrubý domáci produkt by mal byť v tomto roku skutočne 80,6 miliardy eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Podľa údajov Ministerstva financií v roku 2015 mal HDP Slovenska hodnotu 78 mld. eur. V roku 2016 by mal mať podľa predpokladov hodnotu skutočne 80,6 mld. eur (. pdf , s.23).
|
[
"42 mld. eur v uvedenom výroku predstavuje súčasný dlh Slovenska v absolútnom vyjadrení. Táto hodnota v súčasnosti, na základe údajov Ministerstva financií, vyjadruje hrubý dlh Slovenska, ktorý má hodnotu 52 % HDP. Hrubý domáci produkt by mal byť v tomto roku skutočne 80,6 miliardy eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.",
"Podľa údajov Ministerstva financií v roku 2015 mal HDP Slovenska hodnotu 78 mld. eur. V roku 2016 by mal mať podľa predpokladov hodnotu skutočne 80,6 mld. eur (. pdf , s.23)."
] |
2016-02-08 00:00:00
|
{
"text": [
"78",
"80,6",
"pdf",
"2015",
"2016",
"komisie",
"Štatistického",
".pdf"
],
"url": [
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10608",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10608",
"http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10608&documentId=14238",
"http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/288/",
"http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/310/navrh-rozpoctu-verejnej-spravy-na-roky-2016-az-2018",
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/1009497-brusel-prognozuje-slovensku-ekonomicky-rast/",
"http://datacube.statistics.sk/TM1WebSK/TM1WebCubeViewer.aspx?ObjectId=5361635",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397"
]
}
|
2025-10-16T19:36:20.301815+00:00
|
vr33153
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33153
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
85% našej produkcie je exportované, sme bytostne závislí od exportu.
|
2013-02-10 00:00:00
|
Pravda
|
Nami prepočítaný podiel vývozu na celkovom HDP Slovenska v roku 2012 je blízky číslu, ktoré uvádza premiér Robert Fico. Jeho výrok teda hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Nami prepočítaný podiel vývozu na celkovom HDP Slovenska v roku 2012 je blízky číslu, ktoré uvádza premiér Robert Fico. Jeho výrok teda hodnotíme ako pravdivý."
] |
2013-02-11 00:00:00
|
{
"text": [
"vývozu",
"HDP"
],
"url": [
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=16555",
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48048"
]
}
|
2025-10-16T20:00:09.085996+00:00
|
vr32832
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32832
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Pred zavedením rovnej dane 60% najchudobnejších daňovníkov platilo 17% všetkých daňových výnosov. Po zavedení rovnej dane toto číslo kleslo na 9,5%.
|
2012-12-09 00:00:00
|
Pravda
|
Richard Sulík efekt rovnej dane prepočítal na svojom blogu pomocou Giniho koeficientu na základe dát z rokov 2001 - 2003 a 2004-2006. Juraj Karpiš z INESS na základe emailovou komunikáciou potvrdil správnosť prepočtu R. Sulíka. Karpiš potvrdil, že podľa dostupných údajov za rok 2002 58,3% ľudí s najnižším príjmom zaplatilo 16,6 % výnosov dane z príjmu fyzických osôb. V roku 2007 74,6% najmenej zarábajúcich zaplatilo iba 10 % výnosov z dane z príjmu fyzických osôb (ak ignorujeme aj vplyv daňového bonusu na dieťa). Na základe potvrdujúceho vyjadrenia Karpiša, výrok hodnotíme ako pravdivý. *výrok bol doplnený o vyjadrenie Juraja Karpiša z INESS, hodnotenie výroku bolo upravené z neoveriteľné na pravda. Richard Sulík cituje údaje zo svojho blogu , v ktorom vypočítal prostredníctvom Giniho koeficientu nerovnosť v oblasti platenia daní: Spodné percento zamestnancov Podiel na celkovom výnose dane z príjmov v rokoch 2001 - 2003 Podiel na celkovom výnose dane z príjmov v rokoch 2004 - 2006 10 % 0,50 % - 2,00 % 20 % 2,00 % - 3,50 % 30 % 5,00 % - 3,00 % 40 % 8,00 % - 0,50 % 50 % 13,00 % 4,00 % 60 % 17,00 % 9,50 % Juraj Karpiš z INESS tvrdí, že progresivita dane, hoci sme zaviedli v roku 2004 rovnú daň, nás nikdy neopustila. Príčinou je nezdaniteľné minimum. A práve nezdaniteľné minimum má na svedomí skutočnosť, že efektívna sadzba dane RASTIE s RASTÚCIM príjmom. Progresivita efektívnej dane z príjmu fyzických osôb má na svedomí fakt, že viac ako polovicu celkovo vybratej dane z príjmu fyzických osôb zaplatí 14% najlepšie zarábajúcich obyvateľov Slovenska. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Richard Sulík efekt rovnej dane prepočítal na svojom blogu pomocou Giniho koeficientu na základe dát z rokov 2001 - 2003 a 2004-2006. Juraj Karpiš z INESS na základe emailovou komunikáciou potvrdil správnosť prepočtu R. Sulíka. Karpiš potvrdil, že podľa dostupných údajov za rok 2002 58,3% ľudí s najnižším príjmom zaplatilo 16,6 % výnosov dane z príjmu fyzických osôb. V roku 2007 74,6% najmenej zarábajúcich zaplatilo iba 10 % výnosov z dane z príjmu fyzických osôb (ak ignorujeme aj vplyv daňového bonusu na dieťa). Na základe potvrdujúceho vyjadrenia Karpiša, výrok hodnotíme ako pravdivý. *výrok bol doplnený o vyjadrenie Juraja Karpiša z INESS, hodnotenie výroku bolo upravené z neoveriteľné na pravda. Richard Sulík cituje údaje zo svojho blogu , v ktorom vypočítal prostredníctvom Giniho koeficientu nerovnosť v oblasti platenia daní: Spodné percento zamestnancov Podiel na celkovom výnose dane z príjmov v rokoch 2001 - 2003 Podiel na celkovom výnose dane z príjmov v rokoch 2004 - 2006 10 % 0,50 % - 2,00 % 20 % 2,00 % - 3,50 % 30 % 5,00 % - 3,00 % 40 % 8,00 % - 0,50 % 50 % 13,00 % 4,00 % 60 % 17,00 % 9,50 % Juraj Karpiš z INESS tvrdí, že progresivita dane, hoci sme zaviedli v roku 2004 rovnú daň, nás nikdy neopustila. Príčinou je nezdaniteľné minimum. A práve nezdaniteľné minimum má na svedomí skutočnosť, že efektívna sadzba dane RASTIE s RASTÚCIM príjmom. Progresivita efektívnej dane z príjmu fyzických osôb má na svedomí fakt, že viac ako polovicu celkovo vybratej dane z príjmu fyzických osôb zaplatí 14% najlepšie zarábajúcich obyvateľov Slovenska. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-12-10 00:00:00
|
{
"text": [
"blogu",
"INESS"
],
"url": [
"http://richardsulik.blog.sme.sk/c/129213/Rovna-dan-je-socialnejsia-a-solidarnejsia-vravia-Gini-a-Kakwani.html",
"http://www.iness.sk/stranka/41-Je-rovna-dan-naozaj-rovna-SME.html"
]
}
|
2025-10-16T20:01:22.023636+00:00
|
vr27653
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27653
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
Treba si ale uvedomiť, že v tejto krajine najnižšia nezamestnanosť, to číslo najnižšie bolo v histórii niekde okolo 8% v najlepších časoch
|
2014-04-27 00:00:00
|
Pravda
|
Historickému vývoju nezamestnanosti sme sa venovali už v diskusii Rok vlády Roberta Fica zo 7.apríla 2013. Z overenia vyplynulo, že najnižšia nezamestnanost bola zaznamenaná v roku 2008, a dosiahla hodnotu 9,6% podla Eurostatu, aj podla Štatistického úradu SR. Podla ÚPSVaR bolo toto císlo najnižšie v rokoch 2007 (8,0%) a 2008 (8,4%) Podla údajov Inštitútu financnej politiky ( Makroekonomické indikátory - Trh práce, .xls) sa údaje o nezamestnanosti za jednotlivé roky líšia v závislosti od toho, ci ide o evidovanú nezamestnanost alebo nezamestnanost zistovanú podla metodiky výberového zistovania pracovných síl (VZPS). Evidovaná nezamestnanost sa skutocne v rokoch 2007-2008 pohybovala okolo 8%, no VZPS bola výrazne vyššia - tieto císla sa zhodujú s údajmi Štatistického úradu SR a Eurostatu. Nezamestnanost 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 Miera nezamestnanosti (VZPS) 16.2 13.3 11.0 9.6 12.1 14.4 13.6 14.0 Miera nezamestnanosti (disp. evidovaná) 11.6 10.4 8.4 7.7 11.4 12.5 13.2 13.6 Miera nezamestnanosti na Slovensku: Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 ÚPSVaR (december) 18,63 17,45 15,56 13,07 11,36 9,4 8,0 8,4 12,7 12,5 13.59 14.44 Štatistický úrad SR 19,21 18,5 17,4 18,1 16,2 13,3 11,0 9,6 12,1 14,4 13,5 14,0 Podla štatistiky Eurostatu : 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 nezamestnanost 16,4% 13,5% 11,2% 9,6% 12,1% 14,5% 13,7% 14,0% 14,2% Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Historickému vývoju nezamestnanosti sme sa venovali už v diskusii Rok vlády Roberta Fica zo 7.apríla 2013. Z overenia vyplynulo, že najnižšia nezamestnanost bola zaznamenaná v roku 2008, a dosiahla hodnotu 9,6% podla Eurostatu, aj podla Štatistického úradu SR. Podla ÚPSVaR bolo toto císlo najnižšie v rokoch 2007 (8,0%) a 2008 (8,4%) Podla údajov Inštitútu financnej politiky ( Makroekonomické indikátory - Trh práce, .xls) sa údaje o nezamestnanosti za jednotlivé roky líšia v závislosti od toho, ci ide o evidovanú nezamestnanost alebo nezamestnanost zistovanú podla metodiky výberového zistovania pracovných síl (VZPS). Evidovaná nezamestnanost sa skutocne v rokoch 2007-2008 pohybovala okolo 8%, no VZPS bola výrazne vyššia - tieto císla sa zhodujú s údajmi Štatistického úradu SR a Eurostatu. Nezamestnanost 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 Miera nezamestnanosti (VZPS) 16.2 13.3 11.0 9.6 12.1 14.4 13.6 14.0 Miera nezamestnanosti (disp. evidovaná) 11.6 10.4 8.4 7.7 11.4 12.5 13.2 13.6 Miera nezamestnanosti na Slovensku: Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 ÚPSVaR (december) 18,63 17,45 15,56 13,07 11,36 9,4 8,0 8,4 12,7 12,5 13.59 14.44 Štatistický úrad SR 19,21 18,5 17,4 18,1 16,2 13,3 11,0 9,6 12,1 14,4 13,5 14,0 Podla štatistiky Eurostatu : 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 nezamestnanost 16,4% 13,5% 11,2% 9,6% 12,1% 14,5% 13,7% 14,0% 14,2% Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-04-28 00:00:00
|
{
"text": [
"Rok vlády Roberta Fica",
"Makroekonomické indikátory",
"ÚPSVaR",
"Štatistický úrad SR",
"Eurostatu"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/372",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=105",
"http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254",
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=184",
"http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_a&lang=en"
]
}
|
2025-10-16T19:47:31.010949+00:00
|
vr31617
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31617
|
Pavol Frešo
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/pavol-freso
|
Inými slovami, tak zase dlhodobo tam tie preferencie boli stabilizované a spoliehal som sa na to, že vedia, čo robia a že výsledok teda bude okolo 10%. ... Ale tam tie pády (v preferenciách, pozn.) boli až na konci, tak som pevne veril na to, že nejakým spôsobom oslovia tú verejnosť a že nezostanem pod nejakými 7 a už vôbec nie na 6%.
|
2012-04-29 00:00:00
|
Pravda
|
Agentúra FOCUS uverejnila v druhej polovici februára 2012 preferencie politických strán. Podľa tohto grafu strana SDKÚ- DS dosahovala v tomto čase podporu 5.1 %.
|
[
"Agentúra FOCUS uverejnila v druhej polovici februára 2012 preferencie politických strán. Podľa tohto grafu strana SDKÚ- DS dosahovala v tomto čase podporu 5.1 %."
] |
2012-04-30 00:00:00
|
{
"text": [
"preferencie",
""
],
"url": [
"http://volby.sme.sk/c/6214798/parlamentne-volby-2012-preferencie-a-porovnania-stran-v-grafe.html",
"http://volby.sme.sk/c/6214798/parlamentne-volby-2012-preferencie-a-porovnania-stran-v-grafe.html"
]
}
|
2025-10-16T20:47:17.759355+00:00
|
vr16934
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16934
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
...aj v tomto kraji (BBSK, pozn.) opozícia získala štyroch a koaličné strany 17 poslancov,(...).
|
2017-11-12 00:00:00
|
Pravda
|
Béla Bugár správne uviedol počet poslancov koaličných strán a opozície v BBSK. Podľa informácií Štatistického úradu SR, bolo do krajského zastupiteľstva BBSK zvolených 15 poslancov za stranu SMER-SD, a po jednom za SNS a MOST-HÍD. Opozičné strany SaS, OĽaNO v koalícii s KDH NOVA a OKS získali štyroch poslancov. Výrok je pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Béla Bugár správne uviedol počet poslancov koaličných strán a opozície v BBSK. Podľa informácií Štatistického úradu SR, bolo do krajského zastupiteľstva BBSK zvolených 15 poslancov za stranu SMER-SD, a po jednom za SNS a MOST-HÍD. Opozičné strany SaS, OĽaNO v koalícii s KDH NOVA a OKS získali štyroch poslancov. Výrok je pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-11-13 00:00:00
|
{
"text": [
"Štatistického úradu"
],
"url": [
"http://volby.statistics.sk/osk/osk2017/sk/data03.html"
]
}
|
2025-10-16T19:27:54.138148+00:00
|
48675
| 48,675
|
https://demagog.sk/vyrok/48675
|
Marián Viskupič
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/marian-viskupic
|
Blokujeme zákony, ktoré zvyšujú ľuďom dane. Proste strana OĽaNO má minimálne 3 zákony, ktoré jasne zvyšujú dane, napríklad zákon o mimoriadnom odvode z regulovaných odvetví.
| null |
Pravda
|
Poslanec strany OĽaNO Milan Vetrák skutočne predložil 3 zákony, ktoré zvyšujú dane - zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a zákon o dani z osobitnej stavby. Poslanec Viskupič teda na tieto 3 zákony poukazuje správne. Rovnako správne tvrdí, že ich SaS blokuje .
|
[
"Poslanec strany OĽaNO Milan Vetrák skutočne predložil 3 zákony, ktoré zvyšujú dane - zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a zákon o dani z osobitnej stavby. Poslanec Viskupič teda na tieto 3 zákony poukazuje správne. Rovnako správne tvrdí, že ich SaS blokuje ."
] |
2022-11-03 00:00:00
|
{
"text": [
"zákon",
"zákon",
"zákon",
"blokuje"
],
"url": [
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8878",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8879",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8881",
"https://e.dennikn.sk/minuta/3066981"
]
}
|
2025-10-16T19:12:29.219970+00:00
|
46734
| 46,734
|
https://demagog.sk/vyrok/46734
|
Igor Matovič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
|
Nakoniec sa väčšina poslaneckého klubu rozhodla, z 53 45 ľudí, dať hlas Danielovi Lipšicovi.
|
2021-02-19 00:00:00
|
Pravda
|
Hlasovania o voľbe špeciálneho prokurátora sa zúčastnilo 47 z 53 poslancov poslaneckého klubu OĽaNO. 45 poslancov dalo hlas Danielovi Lipšicovi, dvaja poslanci hlasovali za iného kandidáta. Lipšic nakoniec získal 79 hlasov a stal sa novým špeciálnym prokurátorom. Tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivé.
|
[
"Hlasovania o voľbe špeciálneho prokurátora sa zúčastnilo 47 z 53 poslancov poslaneckého klubu OĽaNO. 45 poslancov dalo hlas Danielovi Lipšicovi, dvaja poslanci hlasovali za iného kandidáta. Lipšic nakoniec získal 79 hlasov a stal sa novým špeciálnym prokurátorom. Tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivé."
] |
2021-02-19 00:00:00
|
{
"text": [
"Hlasovania",
"poslancov",
"hlasov"
],
"url": [
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/ballots&ID=45402",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/ballots&ID=45402",
"https://dennikn.sk/2258553/minuta-po-minute-parlament-voli-specialneho-prokuratora/"
]
}
|
2025-10-16T19:16:44.673666+00:00
|
vr25931
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25931
|
Miroslav Mikolášik
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/miroslav-mikolasik
|
Transparency International uviedla vo svojej nedávnej správe, že ŽSK je v oblasti obstarávania a transparentnosti až na predposlednom 7. mieste.
|
2013-10-30 00:00:00
|
Nepravda
|
Je pravdou, že podľa niektorých indikátorov transparentnosti (prístup k informáciám) sa umiestnil ŽSK ma 7. mieste. Avšak v oblasti, ktorú uvádza Mikolášik verejné obstarávanie ŽSK bol o dve priečky vyššie, obsadil 5. pozíciu. Mikolášek neuvádza presné umiestnenie ŽSK v oblasti obstarávania, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Transparency International uverejnila 23. októbra 2013 rebríček Otvorená samospráva 2013 , v ktorom sa Žilinský samosprávny kraj umiestnil celkovo na siedmom mieste. V roku 2011 (hodnotenia sa robí v dvojročnom intervale) sa umiestnil ŽSK celkovo na 2. mieste. Ide teda o zhoršenie o pät pozícií. Ak by sme sa pozreli na prístup k informáciám tak ŽSK obsadilo 7. pozíciu. Avšak pokiaľ by sme sa pozreli len na oblasť verejného obstarávania a zabezpečovania služieb tak ŽSK sa umiestnilo na 5. priečke. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Je pravdou, že podľa niektorých indikátorov transparentnosti (prístup k informáciám) sa umiestnil ŽSK ma 7. mieste. Avšak v oblasti, ktorú uvádza Mikolášik verejné obstarávanie ŽSK bol o dve priečky vyššie, obsadil 5. pozíciu. Mikolášek neuvádza presné umiestnenie ŽSK v oblasti obstarávania, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Transparency International uverejnila 23. októbra 2013 rebríček Otvorená samospráva 2013 , v ktorom sa Žilinský samosprávny kraj umiestnil celkovo na siedmom mieste. V roku 2011 (hodnotenia sa robí v dvojročnom intervale) sa umiestnil ŽSK celkovo na 2. mieste. Ide teda o zhoršenie o pät pozícií. Ak by sme sa pozreli na prístup k informáciám tak ŽSK obsadilo 7. pozíciu. Avšak pokiaľ by sme sa pozreli len na oblasť verejného obstarávania a zabezpečovania služieb tak ŽSK sa umiestnilo na 5. priečke. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-10-31 00:00:00
|
{
"text": [
"Otvorená samospráva 2013",
"informáciám",
"obstarávania"
],
"url": [
"http://zupy2013.transparency.sk/sk/sets/zupy-2013/rank",
"http://zupy2013.transparency.sk/sk/sets/zupy-2013/category/276",
"http://zupy2013.transparency.sk/sk/sets/zupy-2013/category/278"
]
}
|
2025-10-16T19:54:03.660927+00:00
|
vr26662
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr26662
|
Ivan Gašparovič
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic
|
Zdravotné sestry, lekári odmietali ísť, nastal veľký kolaps, kedy som musel zakročiť tým, že som nariadil stav núdze.
|
2014-01-26 00:00:00
|
Nepravda
|
Právomoc vyhlásiť núdzový stav má vláda (článok 119, písmeno n) a nie prezident. Vláda vyhlásila núdzový stav 29. novembra 2011 prostredníctvom svojho nariadenia. Tento stav sa týkal 16 nemocníc . Je pravda, že od 21. októbra 2011 bola vláda kvôli novele ústavy pod čiastočnou kontrolou prezidenta, jeho kontrola sa však nevzťahovala na článok 119, písmeno n. Prezident mohol dať v tomto prípade vláde iba návrh na vyhlásenie núdzového stavu. Z výroky však vyplýva, že prezident ten stav sám nariadil(vyhlásil), preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Právomoc vyhlásiť núdzový stav má vláda (článok 119, písmeno n) a nie prezident. Vláda vyhlásila núdzový stav 29. novembra 2011 prostredníctvom svojho nariadenia. Tento stav sa týkal 16 nemocníc . Je pravda, že od 21. októbra 2011 bola vláda kvôli novele ústavy pod čiastočnou kontrolou prezidenta, jeho kontrola sa však nevzťahovala na článok 119, písmeno n. Prezident mohol dať v tomto prípade vláde iba návrh na vyhlásenie núdzového stavu. Z výroky však vyplýva, že prezident ten stav sám nariadil(vyhlásil), preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-01-27 00:00:00
|
{
"text": [
"vláda",
"núdzový stav",
"16 nemocníc",
"novele",
"nevzťahovala",
"Prezident"
],
"url": [
"http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/",
"http://www.webnoviny.sk/zdravie/vlada-vyhlasila-nudzovy-stav-v-niekt/434377-clanok.html",
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/172534-nudzovy-stav-sa-bude-tykat-16-nemocnic/",
"https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CC0QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F356-2011-z-z.p-34318.pdf&ei=eHjnUuDFLI6O7QbouIFo&usg=AFQjCNHNgxQeekk_D5jqdwIG_d-clztiWQ&sig2=SqpfFFjayGDxzsqa8JoNiw",
"http://oz-politeia.blogspot.sk/2011/10/oktobrova-novela-ustavy-slovenskej.html",
"http://www.sme.sk/c/6154962/lekari-nenasli-dohodu-s-vladou-ziadaju-hlavu-uhliarika.html"
]
}
|
2025-10-16T19:51:17.485308+00:00
|
49548
| 49,548
|
https://demagog.sk/vyrok/49548
|
Ľuboš Blaha
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/lubos-blaha
|
Ale pred rokom, áno, ale pred rokom to bolo 30 % (inflácia, pozn.) na potraviny. A dneska je to 4 % aj vďaka opatreniam slovenskej vlády.
|
2024-04-14 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky z 15. apríla 2024, boli potraviny za marec 2024 medziročne drahšie o 0,6 %, zatiaľ čo pred rokom to bolo 29 %. Podľa údajov z februára 2024 dosiahla inflácia pri potravinách medziročnú hodnotu 3,3 %. Je však neoveriteľné, či k poklesu tempa rastu infláciu došlo na základe opatrení vlády, keďže analytici sa zhodujú, že najväčšiu rolu pri tomto poklese zohrala situácia na svetových trhoch.
Slovenská vláda zvolila ako opatrenia na zmiernenie rastu cien potravín odpúšťanie odvodov pre farmárov a potravinárov a začala viac sledovať vývoj cien. Prvá odvodová úľava bola pre potravinárov schválená v júni 2023 na návrh poslancov za stranu Smer-SD Richarda Takáča a exministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera
Tempo zdražovania sa pritom kontinuálne spomaľovalo od marca 2023, kedy bola inflácia pre potraviny najvyššia (29%). Zaujímavosťou je, že ceny u 3 položiek klesli . Spotrebitelia tak platili menej za mlieko, syry a vajcia (o 4,5 %), zeleninu (o 4,2 %) a oleje a tuky (o 3,9 %).
Ekonómovia považujú za významný faktor pri znižovaní celkového tempa rastu inflácie predovšetkým reguláciu cien energií, ktorá na Slovensku pokračuje od začiatku vojny na Ukrajine a súvisiaceho skokového nárastu cien energií. Plošná dotácia cien energií predstavuje záťaž pre štátny rozpočet, preto ministerstvo hospodárstva avizovalo, že od budúceho roka plánuje prejsť z plošného dotovania cien na adresnejšiu pomoc.
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák klesajúci trend tempa rastu inflácie zhodnotil nasledovne: "V číslach došlo k významnej a vítanej zmene, keď ceny potravín už nie sú hlavným ťahúňom rastu cien ani na medzimesačnej, ani na medziročnej báze." Ďalej vyzdvihol , že v marci došlo k medzimesačnému zlacneniu v šiestich z deviatich kategórií potravín. Po dlhom období poklesu burzových cien komodít sa tento vývoj podľa neho začal výraznejšie prejavovať aj v slovenských obchodoch.
|
[
"Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky z 15. apríla 2024, boli potraviny za marec 2024 medziročne drahšie o 0,6 %, zatiaľ čo pred rokom to bolo 29 %. Podľa údajov z februára 2024 dosiahla inflácia pri potravinách medziročnú hodnotu 3,3 %. Je však neoveriteľné, či k poklesu tempa rastu infláciu došlo na základe opatrení vlády, keďže analytici sa zhodujú, že najväčšiu rolu pri tomto poklese zohrala situácia na svetových trhoch.",
"Slovenská vláda zvolila ako opatrenia na zmiernenie rastu cien potravín odpúšťanie odvodov pre farmárov a potravinárov a začala viac sledovať vývoj cien. Prvá odvodová úľava bola pre potravinárov schválená v júni 2023 na návrh poslancov za stranu Smer-SD Richarda Takáča a exministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera",
"Tempo zdražovania sa pritom kontinuálne spomaľovalo od marca 2023, kedy bola inflácia pre potraviny najvyššia (29%). Zaujímavosťou je, že ceny u 3 položiek klesli . Spotrebitelia tak platili menej za mlieko, syry a vajcia (o 4,5 %), zeleninu (o 4,2 %) a oleje a tuky (o 3,9 %).",
"Ekonómovia považujú za významný faktor pri znižovaní celkového tempa rastu inflácie predovšetkým reguláciu cien energií, ktorá na Slovensku pokračuje od začiatku vojny na Ukrajine a súvisiaceho skokového nárastu cien energií. Plošná dotácia cien energií predstavuje záťaž pre štátny rozpočet, preto ministerstvo hospodárstva avizovalo, že od budúceho roka plánuje prejsť z plošného dotovania cien na adresnejšiu pomoc.",
"Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák klesajúci trend tempa rastu inflácie zhodnotil nasledovne: \"V číslach došlo k významnej a vítanej zmene, keď ceny potravín už nie sú hlavným ťahúňom rastu cien ani na medzimesačnej, ani na medziročnej báze.\" Ďalej vyzdvihol , že v marci došlo k medzimesačnému zlacneniu v šiestich z deviatich kategórií potravín. Po dlhom období poklesu burzových cien komodít sa tento vývoj podľa neho začal výraznejšie prejavovať aj v slovenských obchodoch."
] |
2024-04-26 00:00:00
|
{
"text": [
"potraviny",
"dosiahla",
"zvolila",
"odvodov",
"schválená",
"klesli",
"menej",
"považujú",
"pokračuje",
"predstavuje",
"zhodnotil",
"vyzdvihol",
"začal"
],
"url": [
"https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/6abaeb96-278d-4e22-995d-d66c512e77eb/!ut/p/z1/tVFNc4IwFPwtPXjMvMc3HKNjAatOtaVKLp0gUSkaUDJY_31Dp5ce_OihubxkZnez-xYYLIFJ3hYbropK8p1-p8x9n3mx3-8bFLE_tjAePb1Mo8GjGSYOLH4D_Ol8iPErfQ7nI9tA2wF2nf8GDNhKqlptIa2yhm9JU5JCrgkvVQ_1pTrutZtWCtLUR96ee9g2QpV6ujzjIgtcYnp-TmxhmiQInJzkrrtyDFN4nsg6-XpV5JDehV7cytvFwQuHouazb8ggpJHtjRH9cehgTKNkHswsC6n1A7iikWoP3kUPhgeLthAnSGS3mR28_DFihDC61Yquvfg4HBjV3VRSiU8Fy_8oR_9jHieDyUYn4GrbSVewvIta75O9b51JuZ4MLZtl5xN9-AIGbCeq/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/",
"https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/8b889f80-7a80-471f-8804-b74994b189ad/!ut/p/z1/tVJLU8IwGPwtHnps85UEknoLDPIQGEERyMVJIaUV2pQ2tuKvN3W8OOPzYA55zOxudrNBAq2RyGSV7KVJdCaP9rwRnYc5HbFu1-cA3QmG0fj6djbsXbUGyzZafQSw2aIPozt-M1iMiQ-kjcT3_HskkNhmJjcx2uiwlLFbHtwki1x5MA7YjS5S66bKlFvmhazODlSlMge7spCxIGLgUmknQv3IZQyIG1ISBCT0WSB3jXy-TXZo8yv06qe8TRz4YnCwfPEG6Q34kNAJAJsM2jDiw-UimGMMHL8DvtHYWA_0Sw8-RasqUTVaZs3LHNHtHyMOAY1_asXWnjyeToLbbnRm1LNB6_8ox97TKqa96d4mkCZupDVa_4pqMyRh6tXb1AOPMgqYUkZaJOi0MW6EeRZiZoULFalCFd5TYb9zbExeXjrgQF3X3l7r_VF5W5068Bkl1qUN_hGJ8nSZMnx2D9G0j4kIz_hlolb84hXXaFQp/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/",
"https://e.dennikn.sk/minuta/3893631",
"https://spravy.rtvs.sk/2024/03/polnohospodari-a-potravinari-mozu-opat-ziadat-o-odvodovu-ulavu-tentokrat-si-mozu-prilepsit-aj-dalsie-odvetvia/",
"https://sita.sk/vpotravinarstve/odvodova-ulava-pre-vybranych-zamestnavatelov-zatial-neplati-socialne-odvody-zostavaju-v-povodnej-vyske/",
"https://www.susr.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/6abaeb96-278d-4e22-995d-d66c512e77eb/!ut/p/z1/rVPLcqMwEPwaH1UanhJHYBPAwV6DDbG5bPG0WTAQm5D136_IOpVyUgYOqwOP0vSoe7qFA7zFQRV2-T5s87oKS_a_C-RfDrGopnEqgGYLYM2f1ktTf-QNT8LPtwV06T6AtVFXhjsXORAlHNxu_9DAIjZxqKUJPzX-O_5rQY_37dV1G9YSqMaKE11nBYIlX_G6oZoisQGobUhgqabnKo4ggCq841XHcda274Ph849gCZwBS88D2Hzg4c5SYRp-gOCNflg86QxvmY6muhxY4lf93wuGznfJFT9AMBj2z8cBDuKqbdoD3tXROTygc4HyKkNh0c6AfdSnI0tDV6Xo3JzC7jKD7py2BXvLYRSmkSIjntAEiSnPI0WREpTIcixxfEpIGvXtmzhP8G5S9bAcpneSHQN6g2G3n3u-I4Ea6xGMkdwxkuRuwZKFosvTN-xV_ehLvP6cYSZLmRJzHKKUl5GYUQXR_iETkAmJI5plMTYBz8diw-51_vvlJVCZ-XXVpn9avP1wfwbnljkeo_ediqWgOdXJa9Eyy5vXqMyLMM7Tq4p7o-bIfRWTkjAfS-6QhP8ZYHYOf1roiz2jH7aHvnWNt5OgzdH7t45UuOSocOnbJjuU3VGP6EUo938Bs-KYCg!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/",
"https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/881530-potravinova-inflacia-je-skrotena-pozrite-si-ktore-potraviny-zlacneli-ci-zdrazeli-najviac",
"https://index.sme.sk/c/23316524/inflacia-vyrazne-spomaluje-pomohli-jej-potraviny-aj-regulovane-ceny.html",
"https://www.noviny.sk/672220-energetika-regulacia-cien-energii-bude-nadalej-pokracovat-jej-postupne-rusenie-bude-zavisiet-od-vyvoja-na-trhoch-ci-od-vojny",
"https://index.sme.sk/c/23316524/inflacia-vyrazne-spomaluje-pomohli-jej-potraviny-aj-regulovane-ceny.html",
"https://hnonline.sk/finweb/zahranicna-ekonomika/96144373-inflacia-vyrazne-spomaluje-pomohli-jej-potraviny-aj-regulovane-ceny-vysvetluje-analytik",
"https://hnonline.sk/finweb/zahranicna-ekonomika/96144373-inflacia-vyrazne-spomaluje-pomohli-jej-potraviny-aj-regulovane-ceny-vysvetluje-analytik",
"https://hnonline.sk/finweb/zahranicna-ekonomika/96144373-inflacia-vyrazne-spomaluje-pomohli-jej-potraviny-aj-regulovane-ceny-vysvetluje-analytik"
]
}
|
2025-10-16T19:08:35.250483+00:00
|
vr37104
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37104
|
Pavol Hrušovský
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky
|
My sme niekoľko krát v parlamente novelizovali zákony aj účelovo a počas hry. Pamätám si, keď sme 3-krát museli meniť trestný poriadok tejto krajiny len preto, aby ľudia podozriví zo závažnej trestnej činnosti neboli prepustení z väzby, alebo mohli byť do väzby zobratí.
|
2011-02-06 00:00:00
|
Pravda
|
Zmeny trestného poriadku - Zákon č. 301/2005 Z.z: zmena: 576/2009 Z.z., ktorý dopĺňa Trestný poriadok s účinnosťou od 1. januára 2010 zmena: 224/2010 Z.z., ktorý dopĺňa Trestný poriadok s účinnosťou od 1. septembra 2010 zmena: 346/2010 Z.z., ktorý dopĺňa Trestný poriadok s účinnosťou od 1. septembra 2010 Trestný poriadok sa menil kvôli osobe Antonína Nováka a Róberta Okoličányho.
|
[
"Zmeny trestného poriadku - Zákon č. 301/2005 Z.z: zmena: 576/2009 Z.z., ktorý dopĺňa Trestný poriadok s účinnosťou od 1. januára 2010 zmena: 224/2010 Z.z., ktorý dopĺňa Trestný poriadok s účinnosťou od 1. septembra 2010 zmena: 346/2010 Z.z., ktorý dopĺňa Trestný poriadok s účinnosťou od 1. septembra 2010 Trestný poriadok sa menil kvôli osobe Antonína Nováka a Róberta Okoličányho."
] |
2011-02-07 00:00:00
|
{
"text": [
"Zmeny",
"menil"
],
"url": [
"http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/trestny-poriadok/",
"http://www.fmg.sk/clanky/novela-trestneho-poriadku-reaguje-na-pripady-novak-a-okolicany-4938.html"
]
}
|
2025-10-16T20:19:27.013203+00:00
|
vr29443
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29443
| null | null |
https://demagog.sk/politik/
|
Prijaté reformy penzijného systému a ozdravenie verejných financií viedli k zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
|
2015-05-11 00:00:00
|
Pravda
|
Od roku 2011 sa podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť index dlhodobej udržateľnosti výrazne zlepšil a na zlepšení sa podľa Rady najvýraznejšie podpísali reformné opatrenia z roku 2012 a konsolidácie z roku 2013. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Od roku 2011 sa podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť index dlhodobej udržateľnosti výrazne zlepšil a na zlepšení sa podľa Rady najvýraznejšie podpísali reformné opatrenia z roku 2012 a konsolidácie z roku 2013. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."
] |
2015-04-16 00:00:00
|
{
"text": [
"pdf",
"pdf",
"pdf",
"správe",
"pdf"
],
"url": [
"http://www.rozpoctovarada.sk/download2/sustainability_report_2015_final.pdf",
"http://www.rozpoctovarada.sk/download2/sustainability_report_2015_final.pdf",
"http://www.rozpoctovarada.sk/download2/sustainability_report_2013_final.pdf",
"http://www.rozpoctovarada.sk/page.asp?prg=page&lang=svk&status=278",
"http://www.rozpoctovarada.sk/download2/sustainability_report_2015_final.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:52:41.748711+00:00
|
42334
| 42,334
|
https://demagog.sk/vyrok/42334
|
Zuzana Čaputová
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova
|
...prieskum AKO, ktorý som spomínala, že sme dnes publikovali, odpovedá aj na otázku, či by som bola schopná poraziť v druhom kole pána Harabina a pána Šefčoviča. A tie preferencie vyšli tak, že áno. Je to na dolnej hranici zarátaná štatistická chyba...
|
2019-02-24 00:00:00
|
Nepravda
|
Respondenti prieskumu AKO zverejneného 17. februára 2019 odpovedali na otázku, či by v simulovanom druhom kole volili Čaputovú alebo Šefčoviča, porovnanie Čaputovej s Harabinom však prieskum nezahŕňal. Vo vyjadrení pre Demagog.SK komunikačný tím Zuzany Čaputovej uviedol, že Čaputová záver odvodzovala z otázky o nevoliteľnosti jednotlivých kandidátov, z ktorej vyplynulo, že pre 54,5 % respondentov je Harabin nevoliteľný. Keďže ale prieskum priamu otázku, či by respondenti v druhom kole volili Čaputovú alebo Harabina neobsahoval, hodnotíme výrok ako nepravdivý.
Ak by sa do druhého kola volieb dostala Čaputová a Šefčovič, podľa prieskumu by nominanta Smeru porazila o takmer osem percentuálnych bodov – v druhom kole by získal Šefčovič 45,1 % a Čaputová 54,9 %.
|
[
"Respondenti prieskumu AKO zverejneného 17. februára 2019 odpovedali na otázku, či by v simulovanom druhom kole volili Čaputovú alebo Šefčoviča, porovnanie Čaputovej s Harabinom však prieskum nezahŕňal. Vo vyjadrení pre Demagog.SK komunikačný tím Zuzany Čaputovej uviedol, že Čaputová záver odvodzovala z otázky o nevoliteľnosti jednotlivých kandidátov, z ktorej vyplynulo, že pre 54,5 % respondentov je Harabin nevoliteľný. Keďže ale prieskum priamu otázku, či by respondenti v druhom kole volili Čaputovú alebo Harabina neobsahoval, hodnotíme výrok ako nepravdivý.",
"Ak by sa do druhého kola volieb dostala Čaputová a Šefčovič, podľa prieskumu by nominanta Smeru porazila o takmer osem percentuálnych bodov – v druhom kole by získal Šefčovič 45,1 % a Čaputová 54,9 %."
] |
2019-02-24 00:00:00
|
{
"text": [
"prieskumu"
],
"url": [
"https://dennikn.sk/minuta/1384531/"
]
}
|
2025-10-16T19:22:21.736089+00:00
|
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.