session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
25 | 2021-03-30 | Autorizovaná rozprava | 107 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Prezentujte sa a hlasujte, vážené pani poslankyne, páni poslanci. (Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za hlasovalo 132, proti ani nezdržalo sa – žiaden poslanec, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme schválili aj tento návrh na pridelenie výborom. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zdravotníctva (pod parlamentnou tlačou 478). Teraz dávam slovo členovi výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Markovi Šefčíkovi, aby uviedol hlasovanie, nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zdravotníctva , tlač 478.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(pod parlamentnou tlačou 478)",
"(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zdravotníctva , tlač 478.)"
] | 4,074,079 |
6 | 2023-12-13 | Autorizovaná rozprava | 69 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Ako som už avizoval, prerušujem rokovanie snemovne z dôvodu konania sa poslaneckého grémia. Ďakujem. (Prestávka. Zasadnutie poslaneckého grémia.) | [
"(Prestávka. Zasadnutie poslaneckého grémia.)"
] | 4,124,351 |
32 | 2021-06-29 | Autorizovaná rozprava | 61 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Na vaše vystúpenie, pán poslanec, dve faktické poznámky. Ako prvý, pán poslanec Richard Raši, nech sa páči. | [] | 4,086,307 |
40 | 2021-09-22 | Autorizovaná rozprava | 209 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Ďakujem, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal písomnú prihlášku. Prihlásil sa pán poslanec Milan Mazurek, nech sa... (Reakcie z pléna.) Nech sa páči. | [
"(Reakcie z pléna.)"
] | 3,969,485 |
33 | 2014-03-27 | Autorizovaná rozprava | 89 | Vážny, Ľubomír, podpredseda vlády SR pre investície | Ľubomír | Vážny | podpredseda vlády SR pre investície | Ďakujem. Vážený pán poslanec, vážené panie poslankyne, páni poslanci, minulý týždeň v dňoch 20. až 21. marca sa predseda vlády Robert Fico zúčastnil na zasadnutí Európskej rady v Bruseli, kde okrem tradičných európskych tém bola hlavná pozornosť venovaná situácii na Ukrajine. Ešte predtým 6. 3. 2014 však mimoriadny samit Európskej únie rozhodol, že odpoveďou na ruské kroky voči Ukrajine budú stupňované sankcie. Zároveň rozhodol o aplikovaní prvej fázy sankcií, ktorú tvorilo zrušenie rozhovorov o vízovej liberalizácii a o novej dohode o partnerstve a spolupráci s Ruskom. Deň po referende na Kryme, čo bolo 17. 3. 2014, Rada Európskej únie pre zahraničné veci prikročila k druhej fáze sankcií, keď rozhodla o cestovných obmedzeniach a zmrazeniach aktív 21 osôb zodpovedných za aktivity podkopávajúce alebo ohrozujúce územnú integritu, suverenitu a nezávislosť Ukrajiny. Diskusia na rokovaní Európskej rady k Ukrajine teda nadväzovala na spomínaný mimoriadny samit Európskej únie i na uvedené zasadnutie Rady Európskej únie pre zahraničné veci. Diskutovalo sa o ďalších krokoch Únie vo vzťahoch s Ruskou federáciou. Okrem politického rozhodnutia zrušiť spoločný samit s Ruskom bola následne na úrovni Rady tiež schválená legislatíva rozširujúca sankčný zoznam o dvanásť osôb, na ktoré sa vzťahuje zákaz udeľovania víz a zmrazenie majetku. Bola dosiahnutá dohoda o zrušení pravidelných schôdzok na najvyššej úrovni členských štátov Únie s Ruskom. Európski lídri tam odolali zatiaľ prijatiu plných hospodárskych sankcií, dohodli sa však, že Európska únia nezostane len pri doterajších sankciách, ale, ak to bude situácia vyžadovať, bude v nich pokračovať. Európska rada potvrdila svoju podporu územnej celistvosti a zvrchovanosti Ukrajiny. Referendum a následné pripojenie Krymu a Sevastopoľa k Rusku považuje za nezákonné a neuzná ho. Európska rada tiež vyhlásila, že akékoľvek ďalšie kroky zo strany Ruska vedúce k destabilizácii budú mať ďalekosiahly vplyv na vzájomné ekonomické vzťahy, a tiež že bude nutné pristúpiť k takzvanej tretej fáze sankcií. Hlásime sa k záverom Európskej rady. Nebránime sa diskusii o prípadnej tretej fáze sankcií v prípade, že by sa situácia dramaticky zhoršila. Zmyslom sankcií nie je trestať členské štáty Európskej únie, ale tých, ktorí porušujú medzinárodné právo a narúšajú územnú celistvosť Ukrajiny. Pozícia Slovenska je jasná. Rusko prekročilo určitú hranicu, porušilo medzinárodné právo. Veľmi jasne však zdôrazňujeme, že akékoľvek sankcie Únie nemôžu mať negatívnejšie následky pre jednotlivé členské štáty ako pre samotné Rusko. Je viac než zrejmé, že ekonomiky Európskej únie a Ruskej federácie sú vzájomne prepojené. Tento fakt sa plne dotýka aj Slovenska. V prípade zavedenia ekonomických sankcií v Únii voči Rusku a prijatia odvetných sankcií môžeme očakávať zníženie výroby v automobilových podnikoch a v podnikoch na výrobu bielej a čiernej techniky. V tovarovej štruktúre slovenského exportu do Ruskej federácie najväčší podiel predstavujú cestné vozidlá v hodnote 1,089 mld. eur, čo predstavuje 42,8 % exportu do Ruskej federácie. Nasledujú stroje, zariadenia na telekomunikáciu, záznam a reprodukciu obrazu a zvuku v hodnote 1,076 mld. eur, čo predstavuje 42,3 % tohto exportu. Ich dopadom by bol nárast nezamestnanosti v regiónoch Slovenskej republiky. Do Ruska vyvážame napríklad okolo štvrť milióna áut ročne, čiže asi pätinu produkcie Slovenska. Najviac postihnutým podnikom v oblasti automobilového priemyslu s negatívnym dopadom na udržanie pracovných miest v regióne by tak bola Kia Motors. Prípadné uplatnenie plošných sankcií voči Ruskej federácii by Slovensko negatívne pocítilo aj v oblasti energetiky. Napríklad až 98-percentná je naša závislosť od dodávok plynu z Ruska cez územie Ukrajiny. V zmysle zákona o energetike je stanovená povinnosť pre účastníkov trhu s plynom zabezpečiť dodávky na 30 dní pre priemerný denný objem pre chránených odberateľov. Ďalšími možnosťami na získanie plynu je jeho nákup na spotových trhoch a následná preprava plynu reverznými tokmi. Slovenský plynárenský priemysel, akciová spoločnosť, má v zásobníkoch plynu uskladnených pre svojich odberateľov 65 % trhu Slovenskej republiky, približne 800 miliónov metrov kubických, čo predstavuje možnosť zabezpečenia spotreby všetkých kategórií odberateľov na tri až štyri mesiace v závislosti od poveternostných vplyvov. Premiér Robert Fico do Bruselu odcestoval so stanoviskom, že Slovenská republika nemôže súhlasiť s prerušením dodávok plynu, pretože by to znamenalo značné hospodárske straty pre našu krajinu. Pokiaľ ide o ropu, tam je situácia veľmi podobná, Slovenská republika vykázala ku dňu 31. 12. 2013 aktuálne zásoby v objeme 136 dní, z čoho by pokryli potrebu ropy núdzové zásoby na 97 dní a komerčné zásoby na 39 dní. Potenciálnym rizikom je aj prípadné nepodpísanie pripravovanej medzivládnej dohody Slovenskej republiky s Ruskou federáciou o dodávkach ropy na obdobie do roku 2025. Podotýkam, že platnosť medzivládnej dohody Slovenska a Ruskej federácie o dodávkach ropy v objeme do 6 miliónov ton ročne vyprší 31. 12. 2014, aktuálne prebiehajú na pracovnej úrovni rokovania o príprave novej rámcovej zmluvy, kde gestorom na slovenskej strane je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Dovoz tejto strategickej suroviny od alternatívnych dodávateľov, napríklad zo Spojených štátov amerických by bol pre nás mimoriadne náročný. V prípade zásob jadrového paliva zatiaľ nepredpokladáme prerušenie dodávok, zásoby boli aktuálne doplnené letecky, pre tri reaktorové bloky na jeden rok a v prípade štvrtého reaktora sú zásoby paliva do 9 mesiacov. Povedzme si otvorene, akákoľvek ochrana ľudských práv Európskej únie sa končí pri ekonomických záujmoch. Myslíme si, že najväčšie krajný Únie dnes nemajú záujem udeľovať žiadne ekonomické sankcie. Napríklad Francúzsko nepristúpi k ďalším sankciám, ak Rusko bude súhlasiť s otvorenou diskusiou, vyhlásil ešte pred samitom európskych lídrov v Bruseli francúzsky prezident Francois Hollande. Aj my musíme byť veľmi opatrní, pretože Slovensko je mimoriadne citlivé na akékoľvek sankcie ekonomického charakteru vo vzťahu k Ruskej federácii. Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som. | [] | 4,021,256 |
12 | 2020-09-22 | Autorizovaná rozprava | 403 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec Šefčík, poprosím vás, aby ste nevykrikoval. Ďakujem. (Smiech v sále.) | [
"(Smiech v sále.)"
] | 3,888,822 |
16 | 2007-12-04 | Autorizovaná rozprava | 27 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tkáčová. | [] | 4,156,787 |
13 | 2007-09-24 | Autorizovaná rozprava | 4 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Michala Lukšu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. | [] | 4,090,796 |
88 | 2023-03-17 | Autorizovaná rozprava | 147 | Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pčolinský | podpredseda NR SR | Pán poslanec Pročko. | [] | 3,979,461 |
7 | 2012-09-20 | Autorizovaná rozprava | 56 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Fitz a potom s reakciou pán poslanec Beblavý. | [] | 4,108,840 |
14 | 2013-01-29 | Autorizovaná rozprava | 132 | Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Áno, nech sa páči. | [] | 4,160,295 |
48 | 2010-02-05 | Autorizovaná rozprava | 16 | M. Kovačócy, poslanec: | M | Kovačócy | poslanec | V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 83 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. januára 2010 č. 1461 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. | [] | 3,989,141 |
9 | 2010-12-10 | Autorizovaná rozprava | 39 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Ďakujem, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Otváram všeobecnú rozpravu. Nemám žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu. Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií. A teraz pristúpime k zákonom, ktorých predkladateľom je pán minister školstva. Ide o druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z. Máme ho pod tlačou 104 a spoločná správa je v našich laviciach ako 104a. Prosím teraz ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Eugena Jurzycu, ktorého týmto vítam na rokovaní Národnej rady, aby vládny návrh zákona odôvodnil, nech sa páči. | [] | 3,878,213 |
48 | 2021-10-21 | Autorizovaná rozprava | 137 | Osuský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Osuský | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Dovolím si požiadať členov zahraničného výboru, aby sa o 12.05 stretli v miestnosti č. 147, máme zasadnutie. Ďakujem. | [] | 4,003,195 |
53 | 2001-12-13 | Autorizovaná rozprava | 167 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | P. Brňák, poslanec: Chcem reagovať aj ja na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej. Veľa sa hovorí na pôde parlamentu, veľa sa hovorí o politickej korupcii. Ja si myslím, že treba opakovať stále, áno, ide v prípade schvaľovania tohto štátneho rozpočtu o politickú korupciu so všetkými dôsledkami z toho plynúcimi. Ale ja si myslím, že treba ísť aj ďalej, že vlastne samotná táto zákonná úprava do budúcnosti predpokladá možnosť ďalšej priamej korupcie. Veď predsa iba stabilný právny poriadok môže zamedziť korupcii a stabilný právny poriadok znamená, že právna norma, ktorá je schválená, je pre budúcnosť predvídateľná. Ja sa pýtam, ak také formulácie, ako boli schválené, nie sú predvídateľné, ale sú na možnosť úvahy jednotlivým úradníkom, vysokým úradníkom na ministerstvách, či sú naplnené alebo nie sú naplnené. Nie je toto zárodok a semenisko normálnej priamej korupcie? Spomínal som viaceré príklady konkrétnych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Poviem ďalší. Bol napríklad prijatý pozmeňujúci návrh na zabezpečenie aktivít Divadla Jókaiho v Komárne. Ja sa pýtam, pani ministerka, čo znamená aktivít. Mne ako právnikovi vychádza, že aktivita je opakom pasivity. To znamená, každé aktívne správanie sa divadla Jókaiho v Komárne predpokladá nárok na čiastku 5 miliónov zo štátnych rozpočtov. Mám to chápať aj tak, že keď budú chcieť členovia tohto divadla ísť na výlet k moru a teda, že chcú byť v tomto smere aktívni, že majú nárok na čiastku 5 miliónov zo štátneho rozpočtu? Ak toto nie je výslovne upravené, na akú činnosť to má ísť, tak jednoducho je to semenisko korupcie aj do budúcnosti, nielen dnešnej politickej. | [] | 3,911,520 |
18 | 2011-06-01 | Autorizovaná rozprava | 107 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Petrák. | [] | 3,931,791 |
21 | 2004-01-22 | Autorizovaná rozprava | 50 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | Pán navrhovateľ, pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty . Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 501. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 513. Prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby uviedol vládny návrh zákona. | [] | 4,147,703 |
34 | 2018-09-17 | Autorizovaná rozprava | 42 | Baránik, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Baránik | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, za vaše príjemné slová a podporu. Chcel by som ešte okrem toho, čo ste uviedli, chcel by som zdôrazniť ešte ten náš návrh, ktorý vám dávam na zváženie, a to je ten, ktorý hovorí o tom, že tam, kde veriteľ poskytne ďalšiu pôžičku niekomu, o kom mal možnosť sa z verejne dostupných informácií, ktoré sa teraz podľa tohto návrhu aj už nebudú spoplatňovať, že sa mal možnosť dozvedieť, že sa jedná o vysoko nebonitného dlžníka. To znamená, takého, proti ktorému už bola vedená exekúcia, že v takom prípade ten veriteľ bude sám mať povinnosť niesť náklady prípadnej exekúcie alebo súdneho konania, ktoré z tohto nového dlhu mu vzniknú. Čiže týmto spôsobom sa my snažíme zabrániť tomu, aby sa robil ten pôžičkový kolotoč, a ja to nazývam, že obchod s chudobou, že sa peniaze požičiavajú nie preto, aby boli riadne vrátené a teda ľuďom, o ktorých vieme, že majú na to, aby vrátili tie peniaze, alebo že budú mať na to, ale že sa robí biznis s tým, že aké bude príslušenstvo k tej dlžobe už vo vedomí, že ten dlžník pravdepodobne nebude riadne splácať. Takže aj toto je niečo, čo považujeme za veľmi dôležité a prosíme, aby ste nás aj v tomto podporili. Ďakujem. | [] | 3,907,611 |
53 | 2019-12-05 | Autorizovaná rozprava | 113 | Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR | Ján | Richter | minister práce | Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj za tú rozpravu. V podstate išlo hlavne o pozmeňovacie návrhy. S tým môžem konštatovať, že s obsahom tej novely sa poslanci poväčšine stotožnili. Myslím hlavne na to ošetrované. Preto sa k tej hlavnej časti, ktorá je nosným bodom návrhu, ktorý predkladám, nechcem ani vracať, pretože si myslím, že je dôležité, aby čím skôr osoby, ktoré potrebujú čerpať tzv. malú očeerku, aby ju mohli čerpať až v rozsahu 14 dní. A nový prvok, ktorý zavádzame teraz, príspevok tzv. veľkého ošetrovného až na 90 dní, je veľmi dôležité a som presvedčený, že bude veľmi pozitívne prijatý hlavne tam, kde nastali nové životné skúsenosti. Tie pozmeňovacie návrhy, ktoré som dostal, sa skôr týkajú, po prvé, pani Kuciaňová, súhlasím, sú to skôr isté technické, legislatívno-technické úpravy. Čo sa týka, pani Bašistová, Kuciaňová, súhlasím. I keď ide trošku nad rámec ten zákon, ale ministerstvo zdravotníctva súhlasilo. To znamená, že môže sa v tomto prípade pomôcť. Zdravotnícky som už pomenoval. No a k návrhu pána Mihála. Po prvé, chcem poďakovať, že ste mi ho dal k dispozícii už včera. A bolo možné z odborného hľadiska na sekcii sa tejto, tejto problematike venovať. Moje stanovisko, s ktorým sa stotožnili aj odborníci z ministerstva, ten pozmeňovací návrh má v podstate dva nosné body. Po prvé, zavádza kvalifikované obdobie, ale až od roku 2020. Súčasný stav od roku 1993, navrhovaný stav – zrušiť kvalifikované obdobie. A druhá časť mení koeficient osobného mzdového bodu, ktorý je rozhodujúci pre získanie kvalifikovaného roku z 0,241 na 0,4 od roku 2020. K prvému bodu. Má svoje pozitíva aj negatíva. S tými negatívami sa do istej miery dá vysporiadať aj samotnej Sociálnej poisťovni. Čo sa týka pozitív, áno, aj týmto riešením ten zámer vyplácať minimálny dôchodok od 1. januára sa dá realizovať. No a do istej miery eliminuje možné riziká a špekulácie, ktoré súvisia s eliminovaním nejakých negatívnych vecí, ktoré by mohli niekoho mať záujem uplatniť. Čo sa týka druhého bodu. Mierne vyššie príjmy z platenia poistného už od roku 2020. Negatíva, kvalifikované obdobie by nezískalo na rozdiel od súčasnej právnej úpravy veľmi veľa skupín. Poberateľ starobného dôchodku, ak bol predtým poberateľom invalidného dôchodku, a to za obdobie poberania invalidného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku, ak toto obdobie trvalo celý kalendárny rok. V tom prípade je to 0,3. Myslím, osobný mzdový bod. Ďalej zamestnanci s kratším pracovným úväzkom, ktorých zárobok je najmenej, ktorý je menší ako 40 % priemernej mzdy. Toto je môj veľký problém, lebo myslím, že by postihol veľmi veľa, hlavne žien, ktoré pracujú na polovičný úväzok, tých by sa táto problematika netýkala. To je pre mňa neprijateľné. Naopak, ja mám záujem, aby aj matky, ktoré majú postarané na tie štyri hodiny o svoje deti, mohli pracovať, keď majú o to záujem, samozrejmá vec, je veľmi dôležité. To znamená, po zvýšení toho osobného mzdového bodu na úroveň 0,4, ktorá sa navrhuje, by sa situácia vyššie uvedených zamestnancov zhoršila a ťažšie by získavali kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia. Iste ani pri tej novele zákona, ktorá tu bola pred, ja neviem, mesiacom schválená, nikomu nešlo o to, aby sa niekomu zhoršili podmienky na možnosť, zákonnú možnosť poberania minimálneho dôchodku. Preto to musím odmietnuť. No a teraz z legislatívneho hľadiska. Vzhľadom na to, že ten pozmeňovák je postavený tak, že sa nedá z toho vybrať, že poďme hlasovať len o jednotke a o dvojke nie, musím tento pozmeňovák odmietnuť. Jediné možné riešenie, o ktorom som sa aj bavil, by bolo možné vybrať tú prvú časť a dať ju ako samostatný, nový samostatný pozmeňovák. Keďže takýto návrh nie je predložený, je mi ľúto, ale s týmto nemôžem súhlasiť. Dôvody, ktoré som, myslím si, že veľmi konkrétne pomenoval. Každopádne si myslím, že prijatím toho prvého pozmeňováku, ktorým sa zaoberala aj vláda, je riešenie zabezpečené, aby od 1. januára všetci, ktorí majú nárok na minimálny dôchodok, ten dôchodok obdŕžali. Ďakujem. | [] | 4,071,057 |
6 | 2023-12-13 | Autorizovaná rozprava | 564 | Galko, Ľubomír, poslanec NR SR | Ľubomír | Galko | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Mám niekoľko poznámok k tomuto vystúpeniu. Po prvé, Marek, ty si hovoril o tom, že vláda týmto konsolidačným návrhom zákona vezme z jedného vrecka ľuďom peniaze a potom ich dá do druhého vrecka. No len tu treba upresniť, že ešte predtým, ako ich dá do toho druhého vrecka, tak polovicu z toho ukradne. Hej? Čiže aby to teda bolo úplne jasné, že ako to chce urobiť. Po druhé, hovoril si o II. pilieri, o znížení odvodu do II. piliera na štyri percentá. Týmto krokom táto vláda klamárov a podvodníkov doslova ukradne ľuďom 365 miliónov eur, ktoré si mohli sporiť na svoj dôchodok. Áno, toto je lúpež budúcich dôchodkov. Teda ak má napríklad priemerný sporiteľ vek 38 rokov a šetril by do 65 rokov, tak by sa mu tieto peniaze zhodnocovali 27 rokov. Štandardné dlhodobé akciové zhodnotenie je na úrovni 6 %, to znamená, že 365 miliónov, ktoré ľuďom ročne táto vláda podvodníkov a klamárom, klamárov ukradne, tak je vlastne 1,76 miliardy eur, ktoré títo ľudia mohli mať zarobené zas na svoj dôchodok, a to je, prosím pekne, výpočet len na jeden rok. Z toho dôvodu si myslím, že vzhľadom k tomuto konsolidačnému opatreniu ma to oprávňuje skonštatovať, že nemáme len vládu podvodníkov a klamárov, ale máme aj vládu zlodejov budúcich dôchodkov. No a samo, samo o sebe to ďalšie opatrenie, daňové, licencie, to, že majú platiť firmy, ktoré nič nezarobia a majú prerušenú činnosť z nejakého dôvodu, nepodnikajú, majú platiť od 340 do 3 840 eur, to je katastrofa. Ďa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,124,846 |
42 | 2005-05-18 | Autorizovaná rozprava | 1 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci Anton Danko, Ferdinand Devínsky, Zuzana Plháková a Diana Štrofová. V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ladislava Polku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1102). Pán poslanec Polka, nech sa páči, máte slovo a môžete uviesť návrh zákona. L. Polka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som stručne odôvodnil predmetný návrh novely zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ktorý predkladám v záujme zvýšenia transparentnosti v rámci obchodovania s vojenským materiálom. V prípade Slovenskej republiky nie sú oficiálne údaje vzťahujúce sa na produkciu a vývoz zbraní a vojenského materiálu dostatočné. Neexistuje žiadna vládna správa o zbrojnom exporte. Jedinou oficiálne dostupnou informáciou o vývoze zbraní sú tie, ktoré Slovenská republika zasiela Organizácii Spojených národov do registra OSN pre konvenčné zbrane. Ministerstvo hospodárstva síce každoročne vydáva tlačové správy o slovenskom zbrojnom exporte, tieto vyhlásenia pre médiá sa však dotýkajú celkového obratu v obchode so zbraňami a počtu všeobecných povolení, ktorými aktuálne disponujú jednotlivé firmy. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vypracovalo informáciu o vývoze, dovoze a reexporte zbraní za rok 2003, ktorú predložilo na rokovanie Bezpečnostnej rady vlády Slovenskej republiky, ktorá bola predložená pod stupňom utajenia Dôverné. Štandardom v krajinách Európskej únie je vypracúvanie správ o exporte vojenského materiálu a základom na ich predkladanie je poväčšine Kódex správania sa štátov Európskej únie pri vývoze zbraní a následné normy jednotlivých členských štátov, ktoré konkretizujú jeho uplatňovanie v legislatíve. Správa býva spravidla predložená do parlamentu, ktorý ju vezme na vedomie. Analyzované výročné správy uvádzajú základné informácie o národnej legislatíve, príslušnosti k medzinárodným režimom kontroly, rozbor medzinárodných dokumentov, ku ktorým krajina pristúpila, a samotnú štatistiku. Medzi krajiny, ktoré takýmto spôsobom pripravujú správy, patrí napríklad Belgicko, Holandsko, Nemecko, Švédsko, Taliansko, Veľká Británia a niektoré ďalšie. Údaje uvádzané v správach sú tieto: - vývoj exportu za uplynulý rok v porovnaní s predošlými rokmi, - analýza trhu Európskej únie vo svete, - legislatívne iniciatívy na úrovni Európskej únie a iných medzinárodných zoskupení, - stav implementácie Kódexu správania sa štátov Európskej únie pri vývoze zbraní, - zoznam krajín určenia, na ktoré je uvalené medzinárodné embargo, - údaje poskytované registru OSN, - počty udelených licencií, prípadné problémy, ktoré nastali v súvislosti s licenčným konaním, - cieľové štáty, pre aký segment bol tovar určený (či pre armádu, políciu alebo v rámci obchodu jednotlivých ministerstiev), - druh predávaného zbrojného materiálu, resp. technológia tovarov dvojakého použitia, - zoznam spoločností obchodujúcich s týmto tovarom a - definovanie postihov za porušenie licenčných podmienok. Uvedené údaje sú kombinované spôsobom, ktorý dovoľuje národná legislatíva v súvislosti s obdobou nášho zákona o utajovaných skutočnostiach. Návrh bol vypracovaný na základe objektívnej potreby zákonnou formou upraviť požiadavky vyplývajúce z Kódexu správania sa štátov Európskej únie pri vývoze zbraní. Prijatím tejto novely sa vytvorí optimálny legislatívny rámec na kontrolu takej citlivej oblasti, akou je obchodovanie s vojenským materiálom. Slovensko na medzinárodných fórach trvalo deklaruje snahu prispievať k zvyšovaniu bezpečnosti vo svete, preto je veľmi a obzvlášť dôležité v kontexte množiacich sa teroristických útokov zdôrazňovať zodpovednosť štátov za obchodovanie so zbraňami. Prijatie tejto legislatívnej normy prispeje k zvýšeniu účinnosti prevencie pred nezákonnými obchodmi, ktoré by mohli výrazným spôsobom ohroziť pozíciu Slovenskej republiky ako spoľahlivého partnera nielen v rámci Európskej únie, ale aj v rámci NATO. Nie som kompetentný argumentovať údajmi zo správy SIS, ale budeme ju prerokúvať na záver tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a môžem vás vopred ubezpečiť, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby potvrdí, že hoci na Slovensku nie sú vážne problémy, je obchod so zbraňami vždy záujmom ťažko identifikovateľných skupín, ktoré by mohli byť v kontakte s teroristickými organizáciami, ktoré môžu spôsobiť katastrofu v podobe útokov na majetok a predovšetkým životy občanov ktoréhokoľvek štátu na svete. Chcel by som vám vopred poďakovať za dôveru pri prerokovaní tohto materiálu a chcel by som poďakovať aj skupine pre kontrolu zbrojenia z Amnesty International, ktorá sa podieľala iniciatívne pri príprave tohto návrhu a inšpirovala ma vlastne k podaniu tohto návrhu. Ďakujem vám pekne za pozornosť. | [
"(živnostenský zákon)",
"(tlač 1102)",
"(či pre armádu, políciu alebo v rámci obchodu jednotlivých ministerstiev)"
] | 3,991,384 |
11 | 2016-12-06 | Autorizovaná rozprava | 97 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 143 poslancov, za 79, proti 50, zdržalo sa 14 poslancov. Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila náš tzv. rokovací poriadok č. 350. Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Smolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch, tlač 294. Prosím teraz pána poslanca Vörösa, aby ako spravodajca z gestorského výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport informoval Národnú radu o jednotlivých hlasovaniach. (Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 294.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 294.)"
] | 4,075,325 |
85 | 2023-02-16 | Autorizovaná rozprava | 22 | Šeliga, Juraj, poslanec NR SR | Juraj | Šeliga | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predseda aj pán predseda Fico. Je tu naozaj chaos, ale ja navrhujem, že držme sa rokovacieho poriadku naozaj v tomto. Pán predseda má právo zvolávať schôdzu. Teraz máme sa zase prezentovať, potom je nejaká prestávka, máme tu nedorokované body. Čo urobí pán Sulík je jeho vec, politické body sú jeho vec, len aby nám to, aby sme pokračovali ďalej v tých ďalších schôdzach, ktoré tu sú, pán predseda. To je, to je môj návrh. Samozrejme, môžte ma prehlasovať, ale však na to tu máme ten rokovací poriadok. | [] | 4,208,531 |
9 | 2024-02-08 | Autorizovaná rozprava | 570 | Gašpar, Tibor, poslanec NR SR | Tibor | Gašpar | poslanec NR SR | Hlasujeme o bode 245 druhého pozmeňujúceho návrhu poslanca Galka. | [] | 3,928,019 |
4 | 2020-04-02 | Autorizovaná rozprava | 90 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Ďakujem. Pán poslanec Šudík. | [] | 3,895,784 |
40 | 2009-09-11 | Autorizovaná rozprava | 14 | M. Hort, podpredseda NR SR: | M | Hort | podpredseda NR SR | Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Miroslavovi Jureňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči. | [] | 3,958,998 |
51 | 2001-10-03 | Autorizovaná rozprava | 32 | J. Jasovský, poslanec: | J | Jasovský | poslanec | A, pán poslanec Kužma, s vami tiež súhlasím, ale asi ste ma nepochopili. Ja som hovoril o elektronickom systéme, že by bol najprijateľnejší. Tam sú dve možnosti. Buď prostredníctvom kariet, ako ste hovorili vy, alebo prostredníctvom priameho načítania toho-ktorého vozidla, to znamená cez informačný systém, ktorý sa dnes nebuduje. To znamená, ten systém by bol oveľa lepší, ale dnes jednoduchší, aj keď relatívne nákladnejší k výstavbe diaľnic, je systém výstavby mýtnic. Iste, je nepríjemné cestovať napríklad do Talianska v letnej sezóne, keď sa dostanete niekde k mýtnici, stojíte v 15 km rade. Je to nepríjemné, ale na druhej strane má pravdu pán poslanec Slavkovský, ktorý hovorí, že tieto zdroje sú priamo použiteľné. Ale treba povedať, že to, čo som hovoril, že najčistejší systém je ten, zaplatiť toľko, za koľko tú diaľnicu využívaš, to je správne. Mýtnicou alebo elektronickým spôsobom. Nálepka správny systém nie je. A to len potvrdzujeme súčasný stav, ktorý nie je dobrý. To je jeden problém. Dalo by sa hovoriť na túto tému dlho. Ale skôr ma trápi to, že nie je ani pokračovanie, čo som hovoril, otázka riešenia v mriežke Dukla v prepojení na Prešov a na Košice a otázka takisto obchvatu Košíc, v akom štádiu je, a pokračovať na Ukrajinu. Tam je obrovská možnosť riešenia nezamestnanosti. A tieto všetky stavby stagnujú. A tu je celý problém ešte aj v tom, že končia stavebné povolenia na množstvo stavieb, ktoré boli projekčne vypracované, a nová vláda, pokiaľ nastúpi, bude mať dvojročné vákuum, kým vôbec tieto práce rozbehne... (Zaznel zvuk časomiery.) | [
"(Zaznel zvuk časomiery.)"
] | 4,151,582 |
32 | 2021-06-24 | Autorizovaná rozprava | 67 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pani kolegyňa Pleštinská, vidím, že ste sa prihlásili s faktickou poznámkou. (Reakcia z pléna.) V poriadku. Preto chcem, aby... aj pre korektnosť ostatných, že rešpektujem vaše prihlásenie, a preto chcem len poprosiť, každý aby počas vystúpenia, keď je rozhodnutý, aby sa prihlásil k faktickej poznámke. Takže budeme pokračovať, ďalším je pán poslanec Erik Tomáš, nech sa páči. | [
"(Reakcia z pléna.)"
] | 4,089,715 |
33 | 2014-03-21 | Autorizovaná rozprava | 90 | Nachtmannová, Oľga, poslankyňa NR SR | Oľga | Nachtmannová | poslankyňa NR SR | Ďakujem za slovo. Pán poslanec, hlbšie ste v tomto parlamente ozaj už klesnúť nemohli. Tie vulgarizmy, ktoré ste tu už používali, a veľmi právom vás pani spravodajkyňa napomenula, pretože, prepáčte, ale váš kolega Mičovský neustále zdôrazňuje, aká je tu sieň zákonnosti, a to, čo ste tu vy predviedli, toto sa nepoužíva ani v štvrtej cenovej skupine. Samozrejme, nedá sa úplne na všetko reagovať, ale mimo iné ste spomenuli, že kde je dôkaz, že pán Andrej Kiska patrí medzi scientológov. Iste uznáte, že základom úspechu v súčasnej dobe sú informácie. Ak teda prijmeme výrok, že Andrej Kiska je úspešný podnikateľ, veď prednášal kvôli tomu na pôde školy manažmentu Ronalda Hubbarda a tam ho pozvali predsa ako úspešného podnikateľa, aspoň tak to prezentoval. Ako to, že si nepozrel, kam ide prednášať? Veď ako úspešný podnikateľ neustále pracuje s informáciami. Myslím si, že priemerne inteligentný človek vie, čo je to za školu, kto za touto školou stojí. A rovnako ak v októbri pán Andrej Kiska, konkrétne 3. 10. 2013, o 18.00 hod. krstil knihu Ivety Pačutovej „Vykupiteľ duší“, takisto stačí, keď si nahodíte to meno do Googlu, tak vám vyskočí, že táto pani sa priznala k scientológii, dokonca je zakladateľkou scientologického centra v Trebišove. A takisto myslím si, že vysokoškolsky vzdelaný človek, a myslím si, že na to netreba ani vysokú školu, vie, že toto je odnož scientologickej cirkvi. Tak mi, prosím vás, nehovorte, ak niekto je tak úspešný, a teda asi musí mať vždy dostatok informácií, nevedel, kde prednáša, kto mu vydáva knihu, s kým sa stretáva, komu krstí knihu. Ďakujem. | [] | 3,999,649 |
24 | 2011-10-11 | Autorizovaná rozprava | 294 | Blahová, Natália, poslankyňa NR SR | Natália | Blahová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Ja by som nadviazala hneď na vaše posledné vety, žiadať od partnera, aby diametrálne zmenil svoj názor, je násilie, nesloboda a popieranie plurality a slobody názorov. A ak je toto slobodný a demokratický parlament, je možné tu vysloviť iný názor a je možné hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia bez toho, aby kedykoľvek bola, alebo viselo to, alebo celá vláda visela na takejto nezhode. Ďakujem pekne. | [] | 4,176,622 |
60 | 2015-12-21 | Autorizovaná rozprava | 34 | Hlina, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Hlina | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Dobre to kolega povedal – ako s tou žabou. A naozaj, tá senzitivita ľudí by sa mala zvýšiť i keď niekto sa uspokojí s tým, že v miske je niečo spadnuté. Niekto, kto si možno nezaslúži tú slobodu, alebo za ňu nebojoval, je mu to jedno, len ja by som upozornil na jeden fakt, niekedy komunisti, boľševici prenasledovali intelektuálov, hej, elitu, divadelníkov, lebo im kazili systém. Ale ja budem v mojom vystúpení, ale aj teraz, kolega čo hovoril, hovoriť o živnostníkovi, vážení, však mňa buzerujte, koľko chcete, mne posielajte. Ja som si bol včera na pošte, takú centimetrovú hrubú obálku som dostal z generálnej prokuratúry. Obvinili ma aj z toho, že dýcham. V poriadku, nevadí, mňa buzerujte, koľko chcete. Ale prosím vás, nechajte na pokoji tých živnostníkov. Ten biedny živnostník išiel, neviem, či 70 euro alebo koľko dostal za to, že príde a odvezie kontajner. Prečo sa na tom biednom živnostníkovi odbavovalo desať policajtov? Rozumiete, ľudia? Ja to vám hovorím. Prosím vás, oni už idú z kraja, im to už je jedno. Každý, kto im bude stáť v ceste, všetkých zmätú. Komunisti naháňali filmových režisérov, divadelných režisérov, spisovateľov, disent. Smeráci naháňajú už aj živnostníkov. Živnostník, ktorého si niekto objedná, aby išiel odviesť kontajner, tak sa stane obeťou šikany, policajnej čistej absolútnej šikany. V každej slušnej krajine by niekto za to zahučal. Ja to ani nejdem nikde písať. Na akú inšpekciu? Na čo to mám písať? Komu to mám písať? Ako môže jedno auto, ktoré vezie kontajner, sprevádzať tri policajné autá a nariadiť mu trasu, ako má ísť? Z akého dôvodu? Neexistuje najmenší dôvod, prečo by to mali urobiť. Lenže v tejto krajine sa tomu nikto nečuduje. Tak sa potom nečudujme, že dopadneme, ako dopadneme. | [] | 4,219,987 |
49 | 2019-09-12 | Autorizovaná rozprava | 217 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Pán poslanec Petrák, dúfam, že položíte doplňujúcu otázku. Pán minister si vás vychutnáva. | [] | 4,020,710 |
27 | 2013-12-06 | Autorizovaná rozprava | 124 | Zajac, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Zajac | poslanec NR SR | Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni je 13 hodín 15 minút, piatok poobede, tak som aj pred rokom k štátnemu rozpočtu vystupoval, takže na túto pomerne komornú atmosféru som už zvyknutý. Na úvod mi dovoľte povedať k tomuto návrhu zákona to, čom som povedal dneska ráno vo faktickej poznámke. Naozaj je mi až ľúto ministra financií pána Kažimíra, ktorý má aj zdravotné problémy, že ho včera premiér a ďalší členovia vlády sem neprišli podporiť, keď predkladal zákon roka. Je to také zvláštne. Teraz mi dovoľte sa vyjadriť k návrhu zákona roka. Budem používať niektoré prognózy aj z roku 2013, pretože podnikateľské prostredie, rozpočet a situácia ekonomická na Slovensku ani nikde vo svete nezačína 1. 1. 2014, ale kontinuálne sa vyvíja v priebehu niekoľkých rokov. Takže najprv mi dovoľte povedať, že zlé výsledky výberu daní a odvodov v roku 2013 spôsobilo aj makroekonomické prostredie, čo je tu niekoľkokrát spomínané, ale aj zlé legislatívne opatrenia vlády Roberta Fica v roku 2012, hneď po nástupe. To znamená, dvihli ste daň z príjmu firiem, dvihli ste odvody pre drobných živnostníkov, teda pre všetkých živnostníkov, zaviedli ste odvody zo zamestnávania na dohodou, zaviedli ste horší Zákonník práce. Kto toto spochybňuje, tomu odporúčam makroekonomickú správu, ktorú vypracovalo ministerstvo financií, nech si ju otvorí na rok 2013, pričom nech si otvorí stranu 17, kde si autor okrem toho, že uviedol určité čísla, dovolil aj napísať komentár. A ja z neho prečítam jednu vetu: „K zníženiu prognózy dane prispieva horší vývoj makroekonomickej základne, ale aj prehodnotenie vplyvu legislatívnych zmien a hlavne aktuálny pokles ziskovosti firiem. Naozaj, v septembrovej prognóze v tomto roku sa objavilo, že vláde Roberta Fica v tomto roku oproti rozpočtu, ktorý si pripravila vláda na tento rok, chýba 520 miliónov na daniach a odvodoch. V pondelok sme z médií všetci počúvali o tom, že podľa najnovšej prognózy sa tu podarí predsa len vybrať o 150 miliónov viac, ale 520 miliónov mínus 150 miliónov je vždycky 370 miliónov, ktoré chýbajú vláde Roberta Fica už v tomto roku v rozpočte. Poďme teraz k rozpočtu na rok 2014. Vláda si naplánovala rast HDP na úrovni 2,2 %. Vo viacerých vystúpeniach a faktických poznámkach som počul , že my pravica neustále hovoríme o daniach pre firmy a o podpore pre firmy a my sme orientovaní len na tých 5 alebo 10 % obyvateľov Slovenska, ktorí podnikajú. V tejto chvíli mi dovoľte povedať, dámy a páni, podnikatelia nie sú teroristi, podnikatelia sú jediní tí na Slovensku, ktorí vytvárajú hospodársky rast, platia dane a zamestnávajú občanov Slovenska. Tých 400 tisíc nezamestnaných, ktorých máme dneska na Slovensku, je najväčší problém. Nové pracovné miesta môžu vytvárať len podnikatelia. Preto keď my pravicové strany hovoríme o vytváraní lepšieho podnikateľského prostredia, tak nehovoríme, že chceme pomôcť len tým 5 alebo 10 %, ktorí podnikajú. Ale oni zamestnávajú ľudí. Platia dane a odvody. A je pravda to, čo povedal pán kolega Švejna, nie všetky eseročky, ktoré vytvárajú nulu, sú podvodníkmi. Tí minimálne, ktorí zamestnávajú ľudí, platia dane a odvody za týchto zamestnancov. Preto ma veľmi prekvapilo, pán minister, keď som si prečítal v návrhu štátneho rozpočtu, že sa plánuje na budúci rok nezamestnanosť na úrovni 14,3 %. Naozaj v septembri, keď bol zostavovaný tento štátny rozpočet, už bola prognóza aj na rok 2013 a v nej sa píše o 14-percentnej nezamestnanosti, dnes sme na konci roka, naozaj máme zhruba 14-percentnú nezamestnanosť. A vy plánujete na budúci rok 14,3-percentnú nezamestnanosť. Neviem, či tam priniesol nejaký škriatok toto číslo alebo naozaj plánujete vyššiu nezamestnanosť na budúci rok? Na druhej strane musím povedať, že keď som si prečítal, aké budú dane a odvody na budúci rok, tak pri zamestnancoch počítate s vyššími príjmami z daní, s vyššími odvodmi do Sociálnej poisťovne a vyššími odvodmi do zdravotnej poisťovne. Tu mi niečo matematicky nesedí, na papieri je 14,3-percentná nezamestnanosť, čiže vyššia, a na druhej strane počítate s vyššími odvodmi a príjmami od zamestnancov. Rád by som sa dotkol, keď sme pri zamestnancoch, aj zamestnancov štátu. Naozaj na začiatku pri vystúpení pána Mikloša prišlo tu na diskusiu s vami, pán minister, keď ste povedali, že na budúci rok bude štát zamestnávať o tuším 2 300 zamestnancov menej, pán Mikloš vám povedal iné číslo. Aj keď budem porovnávať tabuľkové miesta za rok 2013 a rok 2014, vidím tam rozdiel, že štát na budúci rok bude zamestnávať o 900 ľudí menej. Neviem, odkiaľ ste nabrali číslo 2 300. Predsa len ešte spomeniem rok 2013, kde sa vám podarili najväčšie úspory, kde ste dosiahli najväčšie úspory v rozpočte na rok 2013, čím ste zachránili tie nižšie dane a odvody. A premostím to na rok 2014. V prvom rade to bola možnosť vystúpenia z 2. piliera, bolo to jednorazové opatrenia, všetky štyri opatrenia, ktoré spomeniem, boli jednorazové opatrenia a nedajú sa už opakovať, hoci v jednom prípade to aj zopakujete. Znamenalo väčší príjem pre štát vystúpenie z 2. piliera, 229 miliónov, odpredaj núdzových zásob ropy, 371 miliónov, jednorazové opatrenie, ktoré sa už nedá zopakovať, ďalšie núdzové zásoby Slovensko nemá, aj keby sme hneď začali asi ropu ťažiť, tretie opatrenie, dividendy a superdividendy, ktoré boli vo výške v roku 2013 na úrovni 509 miliónov, a štvrté najsmutnejšie jednorazové opatrenie, ktorým sa vám podarilo usporiť v roku 2013, a to je nečerpanie eurofondov. Vláda aj podľa prognózy zo septembra tohto roka plánuje v tomto roku vyčerpať len 50 % z eurofondov, z tých, z ktorých si to naplánovala, namiesto 3,5 miliardy len 1,8 miliardy. Dámy a páni, ale prognóza, z 1. 12., ktorá je spred týždňa, hovorí o tom, že k 1. 12. vláda čerpá len 1,72 miliardy, len 30 % eurofondov ku 1. 12. Počkáme si na to definitívne číslo. Ale za ten mesiac, si myslím, nenaplní sa ani prognóza 50 % tých 1,8 miliardy., ktoré ešte v septembri očakávala vláda, že ich vyčerpá. A prečo o tom hovorím? Dalo by sa povedať, niekto by mohol povedať, veď nevyčerpáme ich toho roku, vyčerpáme ich na budúci rok. No ale štát musí aj spolufinancovať eurofondy. A v septembrovej prognóze, keďže sa bude čerpať len polovička z nich, spolufinancovanie štátu, sa usporí 402 miliónov eur. Najväčšia úspora v štátnom rozpočte na tento rok je nečerpaním eurofondov a nepoužitím finančných zdrojov na spolufinancovanie vo výške 402 miliónov. A bojím sa, že to bude ešte viac. Eurofondom sa budem ešte ďalej venovať. Keď som už pri tých jednorazových opatreniach z roku 2013, musím povedať, že pri rozpočte na rok 2014 jednorazové opatrenie bolo použité. A to sú tie dividendy. Viacerí predrečníci už to spomínali, naozaj v roku 2013 sme mali dividendy a superdividendy vo výške 509 miliónov, na budúci rok tieto dividendy očakávame vo výške 991 miliónov. Z toho len SPP má zaplatiť 735 miliónov. Dámy a páni, toto považujem za vyjedanie, vykrádanie našej spoločnej špajzy, a to nielen toho, čo tam je, naozaj aj do špajzy sa dá chodiť, dokedy tam niečo je. Ale my ideme vyjedať aj to, čo tam nie je. Dámy a páni, SPP si na tieto dividendy bude musieť požičať vo forme dlhopisov. Takže to nie je taká dividenda, na ktorú si ten podnik zarobí, ale to budú dividendy ktoré si tento podnik požičia. Preto to pokladám za vyjedanie špajzy aj toho, čo tam nie je. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj k projektu ESO. To znamená úspory, ktorými sa hlavne pán minister Kaliňák veľmi chváli. Dovoľte mi, aby som v tejto chvíli povedal, že zatiaľ je to viac P. R. ako reálne výsledky. Naozaj na tlačových konferenciách pána Kaliňáka, myslím si, že z nich jednu mal aj s premiérom Ficom, dozvedáme sa veľké čísla, stámiliónové čísla. Keď ho ale novinári žiadajú, aby exaktne vyčíslil, kde sa tieto úspory dosiahnu, odrazu je problém. Keď sme sa na to pýtali na výbore pre verejnú správu, keď sme chceli ísť na poslanecký prieskum a chceli sme vidieť tie analýzy, kde sa tie stovky miliónov usporia aj na budúci rok, odrazu bol problém. Keď sa pýtajú novinári na tieto analýzy, odrazu sú to tajné analýzy. Dámy a páni, ale raz príde na lámanie chleba. Aj pri rozpočte na rok 2014 pán minister musel zadefinovať, kde tá úspora bude. A tu si môžete nájsť od strany 40 po stranu 50, na desiatich stranách je rozpísané to ESO, na každom jednom ministerstve, na každom jednom štátnom orgáne, organizácii je rozpísané to ESO. Dámy a páni, ja som si to dal do takej tabuľky a dovoľte mi, aby som informoval tých, čo ste nečítali, kde sa to má usporiť. Rozdelil som si to do takých 6 kolónok. Prvá kolónka je odpredaj majetku štátu. Odpredaj majetku štátu je vo výške vo všetkých týchto ministerstvách a organizáciách vo výške 55 mil. Pán minister Kažimír tu na úvod povedal, že to je taký druhotný derivát ESO. Rozumel by som tomu, ak by to boli budovy, ktoré sa uvoľnia tým, že sa určité organizácie budú spájať, dokonca aj rušiť a takto nám vzniknú prázdne budovy, ktoré štát odpredá jednorazovo, iba v tomto roku sa ten príjem môže dosiahnuť. A toto by som nazval druhotný derivát štátu. Ale, pán minister, ja tam vidím odpredaj na ministerstve kultúry vo výške 15 miliónov. Ja som si nevšimol, že by na ministerstve kultúry bola nejaká reorganizácia v súvislosti s ESO a v tej súvislosti by sa nám uvoľnili budovy, ktoré predáme za 15 miliónov. Neviem o takej reorganizácii, alebo Správa štátnych hmotných rezerv 11,2 milióna, možno na ministerstve vnútra 22 mil. Áno, tam nejakým zlučovaním viem si predstaviť, že sa uvoľnia nejaké budovy. Ale sú to jednorazové príjmy pre štát. A preto do nejakých systémových dlhodobých šetrení do ďalších rokov s tým nemôžeme počítať. Potom je tam kolónka dividendy a odvody zo zisku. Pri všetkej úcte, neviem, akým spôsobom sa dostalo toto do reformy ESO, lepší výber dividend 80 mil. na ministerstve financií, 5,3 milióna na ministerstve pôdohospodárstva, kde majú Lesy Slovenskej republiky, myslím si, LPM, š. p., Ulič zaplatiť o nejakých 300 000 viac. Čo má spoločné s ESO-m toto, dividendy, odvody zo zisku vo výške 91 miliónov eur? Ďalej, sú tam poplatky a príjmy z prenájmu. Dámy a páni, tie sú vo výške 17 miliónov. Najviac je to na ministerstve pôdohospodárstva, 12,8 milióna príjem. Viete, za čo to je? Za viac kontrol ohľadom potravín v predajniach. Tých 12,8 milióna, čo toto má spoločné s ESO-m. A 1,4 milióna na ministerstve zdravotníctva, kde Štátny úrad kontroly liečiv vyberie o 1,4 milióna viac za poplatky za registráciu liekov, čo toto mám spoločné s ESO-m? Takže prichádzame na výdavky, ktoré s ESO-m by mohli mať niečo spoločné. A tam vidím určitú úsporu, naozaj na osobné náklady. Pre ministerstvo obrany 2,8 milióna, to je príplatok za bojovú pohotovosť. Tak ja neviem, či ten príplatok za bojovú pohotovosť bol doteraz zbytočný a od nového roka to nebude platiť. Neviem to dneska posúdiť. Ale ak to súvisí nejako s ESO-m, to si viem predstaviť. Čo sa týka osobných nákladov, tak najväčšiu úsporu vidím na ministerstve zdravotníctva, a to konkrétne na Úrade verejného zdravotníctva, 6 miliónov eur. Ani jedno ministerstvo, ani jedna štátna organizácia takúto úsporu na osobných výdavkoch nemá. Obávam sa, či nejdeme polovicu ľudí prepustiť na hygiene. Takže v tomto prípade sa mi tá úspora zdá až prehnaná. Ale ak to tak bude z pohľadu verejných financií, budeme za to. A ešte tam, čo sa týka osobných výdavkov, je zvláštne, inak, že ďalšie ministerstvá a štátne organizácie sa úspore na osobných výdavkoch vyhýbajú. Ale na Štatistickom úrade je to 1,5 milióna. A aj jeho pani riaditeľku sme mali na výbore, obáva sa o fungovanie Štatistického úradu. Čo sa týka tovarov a služieb a kapitálových výdavkov, tak pokiaľ ide o kapitálové výdavky napríklad na ministerstve financií, je to 3,1 milióna, nenakúpi sa tam klimatizácia, dopravné prostriedky, softvér, dobre, na budúci rok sa to nenakúpi. Bol potrebný ten softvér, nebol potrebný ten softvér? Ale je to zahrnuté vo výdavkoch, ktoré sa nepoužijú v rámci ESO. Vidím tam aj pozitíva na ministerstve pôdohospodárstva zlúčením a reorganizáciou príspevkových organizácií, 4,9 milióna. Takže, aby som to zhrnul, tieto osobné náklady, tovary a služby, dajme tomu, aj niektoré kapitálové výdavky by sme mohli zahrnúť do úspor v rámci ESO. Ja som ich napočítal na úrovni 94 miliónov eur, kým pán minister Kaliňák hovorí o 105 miliónoch. Dobre, možnože sa mýlim alebo viem slabšie počítať. Som presvedčený o tom, že ESO v tých prvých zákonoch, ktoré sme mali v parlamente, bolo o centralizácii politickej moci. Rušenie z pohľadu pána ministra Kaliňáka krajských úradov nebolo to rušenie, bolo to zlučovanie týchto úradov, kde nemal byť prepustený ani jeden človek, teda, pardon, pri krajských úradoch 100 ľudí malo byť prepustených, pri zlučovaní miestnej štátnej správy pod okresné úrady nemal byť prepustený ani jeden človek. Považujem toto za centralizáciu. Tí, čo ste si nevšimli túto centralizáciu, otvorte si rozpočet na stránke ministerstva vnútra, navýšenie ministerstva vnútra je o 1,117 mld. eur. Naozaj, keď centralizujete všetky tie úrady pod ministerstvo vnútra, urobíte z ministerstva vnútra super rezort, pod ktorým všetky tie úrady sú, ale s tým ESO-m, ktoré som aj pred chvíľou čítal s tými úsporami, to veľmi nesúvisí. Naozaj sa tam dosiahli určité personálne úspory, ale to sú malé čísla, poviem o chvíľu, aj kde by sa dalo usporiť v rámci ESO viac, a pán minister Kaliňák nám to takto na výbore pre verejnú správu pred rokom a pol prezentoval, o chvíľu to poviem, lebo tieto opatrenia, o ktorých som doteraz čítal, a tieto čísla dosahovali aj predchádzajúce vlády. Nemôžeme sa tváriť, že predchádzajúce vlády, a to je jedno, či je to prvá vláda Roberta Fica alebo vláda Ivety Radičovej, tu v rámci úspor štátnej správy neurobili nič, ako keby sme dnes začínali na zelenej lúke, ale, dobre, poviem, kde sa dajú usporiť veľké peniaze. Štát zamestnáva na ministerstvách a na miestnej štátnej správe 35 000 úradníkov. Dámy a páni, ďalších 50 000 úradníkov štát zamestnáva v príspevkových a podriadených organizáciách pod jednotlivými ministerstvami. Tam treba hľadať úsporu. Naozaj treba použiť analýzu, ktorú neustále vždycky čakám, a to analýzu fungovania a financovania štátnej, verejnej správy a samosprávy. A tam treba vyhodnotiť, ktoré organizácie príspevkové, podriadené štát potrebuje a ktoré by možno mohli fungovať na súkromnej samostatnej báze. A ak sú takí potrebné niektoré ústavy pre poľnohospodárov, oni si vedia možno zarobiť tým, že budú robiť určitý výskum pre poľnohospodárov, ale tam sa dajú nájsť veľké úspory ESO. Ale ja vás chcem informovať, aby ste o tom vedeli, tam tá reforma do prezidentských volieb nezačne, lebo to by bolelo kohosi. Takže do prezidentských volieb tam žiadne úspory neočakávajte. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril ešte k eurofondom. Ešte raz opakujem, štát si na rok 2013 naplánoval čerpanie eurofondov vo výške 3,5 mld. eur. V septembri vláda povedala, že z toho do konca roka sa podarí vyčerpať 1,8 mld. eur. A nebude musieť spolufinancovať 400 miliónov. Dámy a páni, aj na tento rok si vláda znova naplánovala eurofondy. Podarilo sa jej v rámci Európskej únie dojednať pravidlo n + 3. To znamená predĺžilo asi možnosť čerpania týchto eurofondov. Ale ja by som chcel v tejto chvíli povedať, že druhý rok vlády Roberta Fica (rok 2013) bol z pohľadu čerpania eurofondov premárneným rokom, premárneným rokom, keď naozaj to čerpanie podľa poslednej prognózy z 1. decembra tohto roku je na úrovni len 30 %. Ak vláda bude takto ďalej pokračovať, tak nepomôže nám ani ten rok navyše na čerpanie, ktorý sme si diplomaticky v Bruseli vybavili. Čo sa týka ministerstva dopravy, na ministerstve dopravy nás dobieha minulosť. Zlé rozhodnutia vlády Roberta Fica, prvej vlády Roberta Fica, ich začína dobiehať. Na ministerstve dopravy je to biznis storočia. A to je PPP projekt na R1 a ďalší projekt, biznis desaťročia. A to je elektronický výber mýta SkyToll. PPP projekt na R1, nájdite si to v štátnom rozpočte. Platíme každý rok 130 miliónov eur za tento projekt, za túto diaľnicu 30 rokov budeme platiť, už len 28, lebo dva roky už sme za to zaplatili, 28 rokov krát 130 mil. Tohto týždňa sme si prečítali viacerí, že sa podarilo ministrovi Počiatkovi znížiť ročnú splátku za tento PPP projekt. Je to dobrá vec, že miesto 130 miliónov budeme platiť len 125 miliónov. A takto nepriamo si vlastne aj pán minister Počiatek, ktorý bol vtedy minister financií a týmto číslam, predpokladám, ako minister financií rozumel, nepriamo priznal, že vláda Roberta Fica, prvá vláda Roberta Fica, urobila chybu. Naozaj tento projekt nastavila, podpísala a realizovala veľmi zle. Aj 125 miliónov krát 28 rokov, skúste si to napočítať. Pripočítajte k tomu dva roky krát 130 miliónov. A vyjde vám číslo, ktoré sa blíži pomaly k štyrom miliardám eur. Preto hovorím o biznise storočia. Druhý biznis, biznis desaťročia, elektronický výber mýta, SkyToll, 853 miliónov za 13 rokov, za to, že táto firma bude monitorovať rýchlostné cesty a diaľnice. Od budúceho roka začne monitorovať aj cesty II. a III. triedy. Plus sa tu rozšíria ešte cesty I. triedy. Niekoľkokrát som sa ministra Počiatka pýtal, koľko toto navýšenie pre SkyToll bude znamenať pre štát, aké navýšenie to bude. Asi na piatykrát na hodine otázok, keď už dostal priamu otázku a nemohol sa tomu vyhnúť, povedal, že to bude niečo okolo troch miliónov. Dámy a páni, dva dni na to generálny riaditeľ SkyTollu povedal, že toto monitorovanie na cestách II. a III. triedy a jeho rozšírene na cestách I. triedy bude stáť 19 miliónov eur. Niečo tu nesedí. Áno, vláde Ivety Radičovej, ministrovi Figeľovi sa podarilo vyjednať zníženie splátok za SkyToll a možno odloženie niektorých splátok. A preto vidím príjem pre SkyToll navýšený na budúci rok o 18 miliónov eur. Ale ja sa pýtam, tých 19 miliónov, o ktorých hovoril generálny riaditeľ SkyTollu, to bude plus ďalších 19 miliónov? Takto sa s verejnými financiami nenarába. Keď som už pri ministerstve dopravy, spomeniem aj NDS, lebo NDS je tá, ktorá je partnerom pre SkyToll. Chcel by som vás upozorniť na to, aby ste si všimli, aj pán minister Kažimír mi minule síce povedal, že zatiaľ teda fungovanie a ekonomický výsledok NDS zatiaľ nejde do zúčtovania verejných financií, ale myslím si, že nebude dlho trvať, keď tieto štátne akciové spoločnosti budú zahrnuté do deficitu verejného dlhu štátu, tí, ktorí si to nevšimli, že NDS si na budúci rok a, myslím si, aj ďalšie dva roky po sebe zoberie úver vo výške 100 miliónov eur, a to tá NDS pod tým ministerstvom dopravy, kde v tomto roku z eurofondov nevyčerpali 500 miliónov eur. Čiže európske fondy nevieme čerpať, ale prostriedky štátu, ktoré im ministerstvo financií pošle, tie vyčerpajú do poslednej koruny, zoberú si ďalších sto miliónov, tam to nie je problém, európske zdroje sú, samozrejme, prísnejšie monitorované, prísnejšie strážené, tam to nevedia vyčerpať. Naozaj ak sa na budúci rok nepodarí zvýšiť čerpanie v operačnom programe Doprava, budeme na tom veľmi zle ako Slovensko, pretože naše regióny sa nebudú rozvíjať, bez diaľnic a rýchlostných ciest sa naše regióny nebudú rozvíjať. Investori neprídu na východné Slovensko, nebude viac práce pre ľudí na východnom Slovensku, keď nebudeme mať diaľnice a rýchlostné cesty. A preto ma veľmi mrzí, že rok 2013 z pohľadu čerpania eurofondov a hlavne operačného programu Doprava, musím to znova povedať, bol premárnený. V tejto súvislosti by som rád vedel, či sú zastavené platby v operačnom programe Doprava a operačnom programe Životné prostredie a ako dlho to trvá. V tejto súvislosti by som chcel vedieť, a to nás znova čaká a nevyhneme sa tomu a znova to bude minister financií, ktorý bude musieť to riešiť, aké budú korekcie ohľadom čerpania alebo vracania európskych fondov do Bruselu skrz zlý zákon o verejnom obstarávaní. Tieto korekcie sa podľa určitých informácií pohybujú na úrovni 200 miliónov až 350 miliónov. Ja by som chcel vedieť od pána ministra, keď na to príde, možno po prezidentských voľbách, kde naberie tieto zdroje. Keď som spomínal, ako nás dobieha minulosť, dovoľte mi, aby som sa okrajovo dotkol aj toho, čo som tu už spomínal pri zákone o obnoviteľných zdrojoch. A to sú podmienené záväzky štátu, ktoré sú v určitej prílohe tuším č. 4. Sú tam vypísané. A medzi iným je tam vypísaná aj platba pre zdravotnú poisťovňu Union, 25 miliónov, len istina alebo, a to je vážna vec, a to je tento podmienený záväzok štátu voči US Steelu Košice vo výške 257 miliónov eur. Prečo hovorím o tom, že túto vládu dobiehajú zlé rozhodnutia prvej vlády Roberta Fica? Pretože v roku 2007 sa zaviedli poplatky za energie, ktoré firmy samé spotrebovávajú. A o toto sa s nami dneska na arbitrážnom súde US Steel súdi. Pri poisťovni Union to už bolo toľkokrát spomenuté, že ani sa mi nechce o tom hovoriť. Hovoríme len o istine 25 miliónov, tam ďalšie sú právnické poplatky a, ďalej, penále. Dámy a páni, v tejto chvíli mi dovoľte povedať, že aj keď počíta štát na budúci rok, a tu zase chcem pochváliť pána ministra, s rastom HDP na úrovni 2,2 %, všimol som si, že čo sa týka nárastu výberu daní od firiem, od živnostníkov o DPH, tak tento nárast oproti prognóze zo septembra nie je taký markantný, aký bol minulého roku. Z môjho pohľadu sa ministerstvo financií správa opatrnejšie a radšej počíta s menšími príjmami. Naozaj, keď štát bude čerpať eurofondy s vyššími percentami, pomôže to aj rozvoju ekonomiky, aj hospodárskemu rastu, aj výberu DPH, ale aj tej zamestnanosti, tie firmy, ktoré budú realizovať tieto projekty, zaplatia štátu DPH, zamestnajú ďalších ľudí. Moje odporúčanie je čerpať eurofondy, čo sa týka ESO, jedine šetriť v štátnej byrokracii. Aj som to naznačil, aj o tom minister Kaliňák vie, len bude to bolieť. Tak aj keď to má byť po prezidentských voľbách, treba sa do toho pustiť. Vláda strany SMER má podporu v parlamente 83 poslancov. Dobré riešenia podporí aj opozícia. Ale vy opozíciu dneska nepotrebujete. Vy sem prídete s riešením z večera do rána a vám to tu prejde, ale tú nezamestnanosť, ktorá je prvotný problém na Slovensku, treba riešiť lepším hospodárskym rastom, lepším podnikateľským prostredím. A prišli sme aj my, aj za KDH hovorím, s riešeniami pri nezamestnanosti. A viacerí nás za to kritizovali, prečo my dneska vláde ideme pomáhať. Kolegovia predložili zákon o súbehu poberania dôchodku a práce v štátnej a verejnej správe. Áno, chce to odvahu na prijatie takýchto rozhodnutí. Ale sú to úspory v čiastkach niekoľko desiatok miliónov, možno sto miliónov eur. Ale s takými riešeniami treba prísť. Hovorili ste o tom, aj v svojom úvodnom vystúpení, že vláda odpustí dneska odvody tým, ktorí zamestnajú dlhodobo nezamestnaných alebo znevýhodnených uchádzačoch o zamestnanie. Ja vám musím povedať, že s kolegom Hudackým som pred rokom prišiel s takým návrhom. Ale na rozdiel od vás sme to navrhovali, aby dĺžka toho odpustenia odvodov bola podľa výšky nezamestnanosti v okrese a aby ten prístup ku nezamestnanosti bol regionálny, aby tam, kde tá nezamestnanosť je cez 20 %, tá úľava bola vyššia, ako tam, kde je 8 %. Tento regionálny prístup potrebujeme vo viacerých oblastiach. Nebudem tu teraz rozvádzať to, ale nezamestnanosť keď ideme riešiť, poďme ju riešiť tam, kde je to najväčší problém. Potrebujeme, nazval by som to, lokálne stratégie pre zníženie nezamestnanosti v tých okresoch. Ale toto bol prístup, ktorý sme navrhovali napríklad my. Nechcem sa opakovať aktivačnými prácami pre štátne podniky alebo pri pomoci v hmotnej núdzi, že sme navrhovali, aby sa to dalo odrobiť nielen v obci, ale aj na pomoci environmentálnych účinkov v krajine. Takže vláda má kde šetriť a nech čerpá eurofondy a nech vytvára lepšie podnikateľské prostredie pre firmy, pretože len tie firmy môžu zamestnávať nových ľudí a prichádzať s novými pracovnými miestami. Ďakujem za pozornosť. | [
"(rok 2013)"
] | 4,159,698 |
10 | 2016-10-20 | Autorizovaná rozprava | 234 | Pamula, Peter, poslanec NR SR | Peter | Pamula | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. | [] | 4,135,147 |
15 | 2024-06-12 | Autorizovaná rozprava | 214 | Šimečka, Michal, podpredseda NR SR | Michal | Šimečka | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Glück. | [] | 4,180,635 |
27 | 2013-12-10 | Autorizovaná rozprava | 102 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne aj ja. Na vystúpenie pána poslanca Rašiho je jedna faktická poznámka od Richarda Sulíka. Nech sa páči. | [] | 4,166,171 |
85 | 2023-02-16 | Autorizovaná rozprava | 19 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Nevezmem vám slovo, lebo tak isto sme urobili mimo rokováku. Takže nech sa páči. | [] | 4,208,528 |
16 | 2011-03-31 | Autorizovaná rozprava | 223 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali miesta. Kde mám kartu? Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch, panie poslankyne, páni poslanci, v poradí, ako odporučím o nich hlasovať. Ešte z predchádzajúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky nám zostalo hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády na interpelácie poslancov, ktorú tlač máte v lavici ako tlač 196. (Hlasovanie o interpeláciách poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podaných na 9. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky Písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 196.) Dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie písomne odpovede členov vlády na interpelácie poslancov, ktorým Národná rada zoberie odpovede na vedomie. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 78 za, 20 proti, 39 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh uznesenia Národná rada schválila. Panie poslankyne, páni poslanci, teraz dávam návrh uznesenia o písomných odpovediach členov vlády na interepelácie poslancov, ktoré sme prerokovali dnes po hodine otázok, a ktoré, uznesenie máte v tlači 260. (Hlasovanie o interpeláciách poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podaných na 12. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 260.) Pán poslanec Blanár nesúhlasil s odpoveďou ministra zahraničných vecí, preto osobitne dám hlasovať o námietke pána poslanca Blanára, ktorý nesúhlasí s odpoveďou, tak ako ju dostal od interpelovaného ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu. Teda mimo tejto odpovede hlasujeme o uznesení, ktorým zoberieme ostatné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov na vedomie. Hlasujeme, páni poslanci. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 77 za, 25 proti, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Teraz dám hlasovať o uznesení Národnej rady, ktorým Národná rada na požiadanie pána poslanca Blanára, ktorý interpeloval pána ministra zahraničných vecí, buď zoberie, alebo nezoberie na vedomie odpoveď, ktorú dostal pán poslanec. Prosím, prezentujme sa, hlasujeme o odpovedi berie na vedomie. Hlasujeme, páni poslanci. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 78 za, 61 proti. Návrh sme schválili. Poprosím teraz pani poslankyňu Liškovú, aby z poverenia zahraničného výboru predložila Národnej rade návrh uznesenia, ktorým vyslovujeme súhlas medzi Dohodou Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej, ktorou sa mení a dopĺňa Dohoda o obchode, rozvoji a spolupráci , ktorú prerokovávame ako tlač 208. Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa, máte slovo. | [
"(Hlasovanie o interpeláciách poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podaných na 9. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky Písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 196.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o interpeláciách ... | 4,217,385 |
10 | 2016-10-11 | Autorizovaná rozprava | 61 | Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Vaľová | poslankyňa NR SR | Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako spravodajkyňa výboru pre sociálne veci predniesla túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona uvedeného pod tlačou 189. Výbor Národnej rady pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákonom č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 189), podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov. Národná rada sa uznesením č. 176 z 8. septembra 2016 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č .592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 189), odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 52 zo 4. októbra 2016, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 61 zo 4. októbra 2016 a výbor pre sociálne veci uznesením č. 18 zo 6. októbra 2016. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod pod bodom 3 tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému vládnemu návrhu odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre sociálne veci č. 22 zo 6. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril na spoločnú spravodajkyňu a splnomocnil ma, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Ďakujem, pán podpredseda, skončila som, prosím, otvorte rozpravu. | [
"(tlač 189)",
"(tlač 189)"
] | 4,219,801 |
23 | 2021-02-04 | Autorizovaná rozprava | 346 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a to aj ako gestorskému výboru s tým, že ústavnoprávny výbor prerokuje vládny návrh zákona ihneď. | [] | 4,079,255 |
53 | 2015-06-24 | Autorizovaná rozprava | 34 | Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR | Eugen | Jurzyca | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Najprv štatistika, počet migrantov ako podiel, alebo podiel migrantov na celkovej populácii Zeme bol 3 % v roku 1960, približne 3 % aj v sedemdesiatom, aj v osemdesiatom, aj v deväťdesiatom, aj v roku 2000, aj v roku 2010, bez ohľadu na to, či boli konflikty alebo neboli. Takže nemôžeme jeden konflikt obviňovať z toho, že stúpa migrácia. A teraz hlavná myšlienka tejto poznámky. Jednoznačne podľa štatistík ľudia odchádzajú do bohatých krajín z chudobných krajín. Tie bohaté krajiny sú jednoznačne založené na demokracii a trhovej ekonomike a zapájajú sa do globalizácie. Čiže nie je to tak, že trhová ekonomika, súkromné vlastníctvo, tolerancia k zisku, k voľnej tvorbe cien a k zahraničnému obchodu spôsobuje chudobu v Afrike. Je to presne naopak. To, že Afrika zatiaľ neprešla na tieto princípy úspechu, v súčasnosti to spôsobuje chudobu v týchto krajinách, a to potom vedie k vysokej migrácii a k tragédiám. Pokiaľ by sa malo v záverečnom vyhlásení objaviť niečo o tom, že demokracia a princípy trhovej ekonomiky spôsobujú tragédie v chudobných krajinách, tak ja by som mal veľký problém to podporiť. | [] | 3,992,747 |
48 | 2021-11-11 | Autorizovaná rozprava | 33 | Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Vaľová | poslankyňa NR SR | Vám je smiešne, že ľudia nemajú z čoho žiť?! (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Ale ja si myslím, že, že, že to bude trošku, viete, karma je zdarma. Tak tí ľudia nemajú z čoho žiť, musia zatvárať prevádzky a ja som toho presvedčenia, že keby do prevádzok sa nezatvorili, ktorá Európska únia, mi povedzte, má takúto omaľovánku ako my, že zatvárajú. V Poľsku je všetko otvorené. Ja som si to dala, direkt som volala ľudí, ktorí tam žijú, nie čo nám tu médiá podsunú. V Poľsku je všetko pootvárané. V Nemecku je všetko pootvárané. Žiadajú, aby sa ľudia testovali aj očkovaní. A na základe tohto, čo sa stalo vo futbale, Bayern Mníchov, lebo musí prísť niekedy taká vec, ktorá, ktorá presvedčí možno cez nejakých známych ľudí. V Švajčiarsku idú ľudia robiť referendum, ktoré bude záväzné pre vládu, lebo nesúhlasia s opatreniami, ktoré momentálne sú. A my miesto toho, aby sme povedali, to, čo sme dali pred tým, keď to nebolo treba, tie testy, a my sme povedali, že budeme testovať ľudí, aby medzi sebou neroznášali nákazu, a tak my teraz všetko prenesieme na zamestnávateľov, na zamestnancov, chudákov, ktorí každý druhý deň budú musieť chodiť na testy a ktorí zarábajú 500 – 600 eura. Tak nehnevajte sa na mňa, ak toto má byť v legislatívnom skrátenom konaní, tak toto je naozaj vojna voči, proti vlastnému národu a myslím si, že nemá to nič, nemá to nič, tak sa aspoň pozrite do iných krajín, ako to robia, lebo oni to už vyskúšali. Nemecko patrí medzi najviac zaočkovaných štátov a teraz to tam prichádza. Tak mne to tak prichádza, že my nechceme mať zdravých ľudí, my chceme mať ľudí len zaočkovaných. Alebo vám to dakto hovorí, že to tak musíte robiť, lebo zdravý rozum tak nehovorí?! Takže nakoniec by som chcela povedať, preboha, zamyslite sa, zamyslite sa, chránite nenarodený ľudský život a likvidujete rodiny, deti, však tí ľudia nebudú mať z čoho žiť, tým deťom, budú tam, bude násilie v rodinách a podobne, pretože niektorí naozaj majú zdravotné problémy a jednoducho sa nechcú dať očkovať alebo to ten organizmus im to neprijme. Tak skúsme to, čo sme urobili predtým, otestujme. Lebo čo je z toho, ak očkovaný všade roznáša nákazu ešte aj na očkovaných? A že vakcína je zdravie? Ste hovorili? No nie je zdravie, lebo aj títo ľudia sú v nemocniciach. Hovorili ste, že je úsmev. No kto sa usmieva, keď ho nasilu pichajú ihlou? A teraz už hovoríte, že vakcína je sloboda. Aby ste aspoň toto dodržali, tak idete ľudí držať domov, idete zatvárať prevádzky a idete ničiť toto chudobné východné Slovensko, chudobné, mne je do plaču, čo robíte. Pán minister, a ak vy jete 10 rokov müsli a jogurt, tak toto iní nejedia. Toto je od vás farizejské a mali ste u primátora obložené chlebíčky a jedlo a tam sú fotky zverejnené na mestskom úrade. Myslíte, že toto vám ľudia žerú? Tak sa pozrite do Nemecka a berte si príklad z vyspelejších krajín a nerobte si tu sami svoje, svoje výmysly a nútite ľudí, aby robili a konali proti svojej vôli a aby nemali prácu! Ďakujem. | [
"(Povedané súbežne s predsedajúcim.)"
] | 4,099,864 |
6 | 2006-12-14 | Autorizovaná rozprava | 36 | K. Tóthová, poslankyňa: | K | Tóthová | poslankyňa | Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,975,360 |
65 | 2022-05-11 | Autorizovaná rozprava | 35 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pán spravodajca, máte záujem o záverečné slovo? To znamená, že budeme hlasovať o tomto návrhu o jedenástej hodine. Ďakujem pánovi spravodajcovi a budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslanca Národnej rady Miroslava Suju na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov . Je to pod parlamentnou tlačou 992. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí 1031. Opäť udeľujem slovo pánovi poslancovi Miroslavovi Sujovi ako navrhovateľovi, aby uviedol tento návrh. Nech sa páči. | [] | 4,021,125 |
3 | 2020-03-24 | Autorizovaná rozprava | 96 | Valocký, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Valocký | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán poslanec Kuffa, veľmi dobre si spomenul veci z tohoto zákona a mňa zaujíma, ak by potom aj pani ministerka alebo pán, pán spravodajca, prečo vlastne máme skúmať všetky dáta. Veď predsa, ja by som aj súhlasil s tým, ak niekto má, je pozitívne testovaný na koronavírus, ak mu bola uložená karanténa, dobre, nemám problém s týmto, žeby sa tento človek monitoroval, ale v podstate iba jeho pohyb, nie odpočúvať hovory, nie sledovať jeho dáta na internete a tak ďalej. Ďalej pán poslanec Kuffa veľmi dobre spomenul, čo s ľuďmi, ktorí nemajú telefón. Ďalšiu otázku mám, predstavte si, že som monitorovaný, nechám telefón doma a idem vonku. Veď ľudia sa veľmi rýchlo vynájdu. Ďalšiu otázku mám, čo ak, pani ministerka, vlastne keď niekto by podal ústavnú sťažnosť na tento zákon, že je veľmi, je veľký zásah do jeho, jeho ľudských práv, ako by to asi dopadlo. A ja v tomto vidím veľmi ľahkú situáciu zmierniť tento zákon, tak ako povedal pán spravodajca Dostál, monitorovať identifikovaných ľudí, neni s týmto problém, ale monitorovať iba ich pohyb. A po ďalšie, môže vláda vyhlásiť mimoriadny stav a je to vy-ba-ve-né a nemusíme tu o tom vôbec rokovať. Ďakujem pekne. | [] | 4,165,976 |
15 | 2024-06-26 | Autorizovaná rozprava | 10 | Hargaš, Ján, poslanec NR SR | Ján | Hargaš | poslanec NR SR | Pán poslanec, počúval som vás, dlho som váhal, váhal, váhal, váhal, ale už toľko ste mi dali tých háčikov, že už som si povedal, že musím dať aj ja faktickú poznámku. Netýka sa úplne tejto témy, ale viackrát ste tam spomenuli niektoré veci, ktoré chcem aj ja teraz ozvučiť. Vy ste hovorili, že máme takú špecifickú vládu, ktorá si už kazí vzťahy aj so ZMOS-om, tak to nie je len so ZMOS-om, zajtra sa tu napríklad bude hlasovať o kompetenčnom zákone, ktorým okrem iného táto vláda ruší Radu pre štátnu službu. A predstavte si, máme sociálnodemokratickú vládu, proti ktorej sa postavili odborári v tomto prípade. Lebo to prišlo ako poslanecký pozmeňovák cez výbor, neprediskutované, členovia tej rady sa to dozvedeli od nás, že ich vlastne rušia. A odborári, odborári kritizujú sociálnodemokratickú vládu, že čo toto tu stvárate. Čiže to je len, to len na dokreslenie toho, že naozaj žijeme zvláštnu dobu. Som myslel, že sociálnodemokratické vlády vždycky s odborármi jedna ruka. A druhú poznámku, a to je to, čím ste ma vyprovokovali na záver. Zase ste s tým lietadlom to spomenuli a ten papalášizmus. Ja si naozaj myslím, že treba poukazovať na to, ako sa tu riešia záujmy všetkých možných len nie bežných občanov, pre ktorých má táto vláda pracovať. A my sme včera mali tlačovú konferenciu k meškajúcim pasom, že politici sa nám tu vyvážajú vládnym špeciálom na futbal, aj to ste viackrát spomínali, myslím, že aj pán minister tam dokonca bol v tom slávnom lete, a zatiaľ sme v situácii, keď viac ako štrnásťtisíc ľudí dnes čaká na svoje pasy, ktoré sú v omeškaní, pretože ministerstvo vnútra nestíha vydávať pasy. A takých manažérov máme na čele tých ministerstiev, že schválili zákon, ktorým navýšili poplatky za vydávanie pasov, čo znamená, že všetci ľudia si chceli ešte stihnúť tie staré poplatky, tie nižšie sumy v marci, zahltil sa systém a teraz ministerstvo vnútra nestíha. No tak toto by som rád poukázal, že tu sa riešia všetky možné problémy, len nie problémy bežných ľudí, ktoré oni potrebujú, aby táto vláda, táto vláda riešila. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,003,955 |
17 | 2017-05-10 | Autorizovaná rozprava | 182 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Na vaše vystúpenie registrujem sedem faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Kollár. | [] | 3,919,151 |
15 | 2024-06-20 | Autorizovaná rozprava | 89 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Budeme, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 278, spoločná správa výborov má tlač 278a. Pani ministerku máme v sále. Pozerám sa, pána spravodaj... A, máme pána spravodajcu, pán poslanec Mažgút je spravodajca. V rámci rozpravy ešte s reakciou, teda s faktickou poznámkou pán poslanec Šipoš. (Reakcia z pléna.) A, vy ste nedokončili, aha, pardon. Dobre. Takže pokračovať v rámci rozpravy bude vystúpením pán poslanec Pročko. Nech sa páči. (Ruch v sále.) (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov , tlač 278.) | [
"(Reakcia z pléna.)",
"(Ruch v sále.)",
"(Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov , tlač 278.)"
] | 4,155,740 |
72 | 2022-09-28 | Autorizovaná rozprava | 108 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | O návrhu spoločnej spravodajkyni dávam hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 69, proti 31, zdržalo sa 38. Uvedený návrh sme neschválili. Pani poslankyňa, ďakujem. Teraz prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Dominika Drdula, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2022 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v II. polroku 2022, tlač 1080. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2022 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2022 , tlač 1080.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o návrhu uznesenia k informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2022 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2022 , tlač 1080.)"
] | 4,187,303 |
26 | 2004-05-14 | Autorizovaná rozprava | 83 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o patentových zástupcoch (tlač 563). Pán poslanec Ľubomír Vážny je spravodajcom. Nech sa páči, máte slovo. | [
"(tlač 563)"
] | 4,085,284 |
11 | 2007-06-20 | Autorizovaná rozprava | 280 | J. Zvonár, poslanec: | J | Zvonár | poslanec | Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Novotného, tak ako ich navrhol. Budeme hlasovať o návrhoch 1, 2 spoločne. | [] | 4,017,861 |
32 | 2021-06-18 | Autorizovaná rozprava | 170 | Pollák, Peter, poslanec Európskeho parlamentu | Peter | Pollák | poslanec Európskeho parlamentu | Ďakujem pekne. K tým administratívnym prekážkam ohľadne eurofondov. Naozaj to vnímame tak, že Slovensko je jedna z problematických krajín, ktorá míňa málo, a keď ich míňa, tak v minulosti ich míňala, míňala v podstate nejakým sporným spôsobom, a ono v podstate aj Slovensko malo z toho aj nejaké problémy. Samozrejme, ako člen výboru REGI sa tejto téme intenzívne venujem a som rád, že koncom mesiaca, tohto mesiaca bude misia komisárky Ferreira v podstate na Slovensku a práve sa teda budem venovať v podstate eurofondom. A ja som inicioval ešte pred covidom misiu celého výboru a práve včera som hovoril s predsedom výboru REGI, tá misia bude uskutočnená a hneď ako to budú povolené misie, tak bude misia výboru REGI práve v podstate zameraná na čerpanie eurofondov, problematické čerpanie eurofondov na Slovensku. A k správe Matić, budem hlasovať proti tejto správe. Čo sa týka vlastne vakcín, nemyslím si, že by Slovensko bolo nejakým spôsobom ukrivdené oproti ostatným členským krajinám. Verte, že keby sme si nakupovali vakcíny samostatne, tak Nemci by, by vlastne mali tú zaočkovanosť niekde úplne inde, v čase keď teda bol ten problém s nedostatkom vakcín na Slovensku. Dnes tých vakcín, chvalabohu, je dostatok. Vnímam teda aj snahu Slovenska získať v čase, keď nebol dostatok vakcín, aj neregistrovanú vakcínu na teda, na záchranu života a teda zdravia ľudí. Chvalabohu, tých vakcín dnes už je dostatok. Samozrejme, tak ako tu už bolo povedané kolegom Štefancom, naozaj, alebo teda aj kolegami, tá cena v podstate sa výrazným spôsobom znížila, keďže sme nakupovali v podstate centrálne a jednotne. Takže verím, že teraz je na nás všetkých a aj na nás, aby sme urobili maximum pre to, aby tí ľudia v podstate na Slovensku boli v čo najväčšom rozmere zaočkovaní, pretože nám hrozí naozaj tretia vlna, ktorá môže mať katastrofálny dopad... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,070,256 |
49 | 2015-04-15 | Autorizovaná rozprava | 259 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Pán poslanec Abrhan. | [] | 4,130,642 |
49 | 2019-09-25 | Autorizovaná rozprava | 39 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pán navrhovateľ, pán Vašečka. | [] | 3,904,447 |
32 | 2021-07-02 | Autorizovaná rozprava | 50 | Kuffa, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Kuffa | poslanec NR SR | Začnem Filipom, tak jak, presne ako povedal, v tej rozprave sa nedá to všetko povedať, ten čas je krátky. Ale v tej top desiatke boli zahraničné, holandské firmy poľnohospodárske pri čerpaní zelenej nafty. Ja som si, Janko Mičovský, na teba vtedy spomenul a bolo mi to veľmi ľúto. Malí farmári, malí farmári – a to ti prídem aj do lavici povedať – nedostali nič z tej zelenej nafty, ale práve tieto firmy tuná dostali. Toto presne nás čaká tuná na Slovensku. To neni strašenie, pán Šíbl! Prosím vás pekne, vy tu hovoríte o pôvodných monokultúrach ako smrečín. Pán Šíbl, vy ste inými slovami povedali takto, v Tatrách je smrek nepôvodnou drevinou, je nepôvodnou drevinou. Na tom sa zhodneme. Vy chcete nechať celé Tatry padnúť? Toto je váš zámer? To ste sa pekne odhalili. Vážení občania, aby ste to počuli, Tatry ako celok, celé padnú, lebo tu pán Šíbl povedal, to je nepôvodná drevina, smrek. A tam smrek rastie, v Tatrách. Pôvodná drevina je jedľa a buk. Pôvodná drevina bola jedľa a buk. A tam sú smrečiny. Vy chcete toto všetko nechať? Milan Kuriak, ty tuná na mňa tuná teraz takto pozeráš, tak na teba teraz tak zareagujem. Prosím ťa pekne, plačeš tu o ťažiaroch. Každú hodinu u nás na Slovensku 1 200 kubických metrov narastie dreva, každú hodinu 1 200. A 900 sa vyťaží. To znamená, to je úbytok podľa teba? A to, že vyvážajú to do susedného Poľska? Veď ty si z Oravy, však, samozrejme, že to vyvážajú do Poľska. A ty aj vieš odpoveď prečo. No prečo? No lebo lepšie Poliaci zaplatia za, za tú guľatinu. A kde to majú dať tí ťažbári, z čoho majú uživiť svoje vlastné rodiny? Neplač tu nad tým, kde slzy nie je možné, neni potrebné vylievať. Na Jara Karahutu nestihnem tuná reagovať (povedané so smiechom), ale ti odpoviem ešte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(povedané so smiechom)",
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,204,157 |
24 | 2013-09-17 | Autorizovaná rozprava | 246 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | V zmysle rokovacieho poriadku požiadal o slovo pán poslanec Štefanec, nech sa páči, ako navrhovateľ. | [] | 3,867,344 |
6 | 2023-12-13 | Autorizovaná rozprava | 319 | Turčanová, Andrea, poslankyňa NR SR | Andrea | Turčanová | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Pán Kišš spomenul dôchodky a teda II. pilier. Myslím si, že úpravy dôchodku by mali byť riadne prejednané, systémovo nastavené. Nemôže sa diať to, čo sledujeme dnes, že budúci dôchodcovia ani netušia, čo ich čaká. V KDH presadzujeme stabilný systém, záruky budúceho dôstojného príjmu v starobe. Dôchodky by sa mali upravovať predvídateľným spôsobom a nie podľa svojvôle politikov, ako to vidíme teraz. Peniaze v II. pilieri sa sporiteľovi zhromažďujú na jeho osobnom účte, pričom on sám rozhoduje o miere ich zhodnotenia. Na rozdiel od prvého, do veľkej miery solidárneho, piliera tento II. pilier je zásluhový. Peniaze vyplácané z II. piliera po dosiahnutí dôchodkového veku považujeme za nasporený osobný majetok, čo je rozdiel oproti I. pilieru. Je preto neprijateľné, že táto vláda s menšou obmenou názvu jednej strany pokračuje v neodbornom zásahu a znižuje tak osobný majetok občanov Slovenska. Toto nie je konsolidácia, toto je sabotáž. Ďakujem. | [] | 4,124,601 |
20 | 2013-06-17 | Autorizovaná rozprava | 28 | Baška, Jaroslav, poslanec NR SR | Jaroslav | Baška | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ja sa dotknem troch takých vecí, ktoré ste vo vašej rozprave povedali. Tou prvou je, a myslím si to aj ja, keď sa hovorí, že je to „slohová práca“. Pretože uvediem to na jednom príklade, ktorý v tejto práci alebo v tomto materiáli bol. Hovoril aj o tom, že jedna z tých nehnuteľností, ktorá bola prevedená, resp. predaná, tak naozaj táto nehnuteľnosť bola prevedená, predaná, ale za pôsobenia pána exministra obrany, pána poslanca Galka. A neverím, neverím tomu, že by takýto prevod, ak by bol nezákonný, nezastavil. Že by ho nezastavil. Čiže to je, to je jedna vec, ktorá ma utvrdzuje v tom, že naozaj veľmi veľa vecí je v tejto práci slohových a naozaj necháme to na vyšetrovacie orgány, ktoré potvrdia, resp. vyvrátia, čo je v tom pravdivé, čo v tom nie je pravdivé. Druhá vec. Samotná medializácia a ten jeden krok, ktorý urobil pán exminister Galko, že pozval na tlačovú besedu do Liberálneho domu dôstojníčku Vojenskej spravodajskej služby. A toto nie je déja vu, toto isté urobil, aj keď bol ministrom obrany, s bývalým riaditeľom Bezpečnostného úradu, ktorého takýmto spôsobom, môžem to povedať, aj zneužil. Pretože nový riaditeľ Bezpečnostného úradu, ktorého som menoval ja, spĺňal všetky predpoklady na to, aby bol novým riaditeľom Bezpečnostného úradu, čo ten predchádzajúci riaditeľ Bezpečnostného úradu nespĺňal. A teraz ani neviem, a to v rozprave poviem, kto možno zneužil koho, či to bol pán Galko, pani, pani dôstojníčku, alebo ona jeho, aby sa dostala z ozbrojených síl von. A tá tretia vec, čo ma naozaj zarazila, je to, že pán Galko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,008,960 |
51 | 2015-05-19 | Autorizovaná rozprava | 16 | Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Kadúc | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne za poznámky pána Borisa Suska aj Edity Pfundtner. Len k pánovi Suskovi krátka reakcia, že vaša strana alebo vládna strana SMER mala odvahu reformovať. No sám viete, že to nie je úplná pravda. Aj v tejto sále sedia dvaja bývalí ministri spravodlivosti, ktorí, jeden z nich pripravoval trestné kódexy a pani Žitňanská pracovala na zmene súdnictva, najmä z pohľadu výberových konaní, čo bola dosť zásadná a dosť odvážna zmena. A pokiaľ viem, stretla sa s ťažkým odporom. Čiže tá odvaha, myslím si, že v tejto sále je tu kopec ľudí, ktorí majú odvahu aj odborné skúsenosti na to, aby aj predložili podobné, podobné kódexy. Stretnutie, alebo teda že neboli stretnutia. No, z vašej strany vzišlo, vzišla požiadavka, stretnime sa predsa ešte raz. Načo potom vzišla táto požiadavka, keď nebolo o čom podľa vás diskutovať. My sme sa práveže nestretli. A to je, to je ten zásadný problém, kde tam práve malo byť po tom prvom neformálnom stretnutí dané ďalšie návrhy na vylepšenie. Nie na politikárčenie, na vylepšenie toho návrhu. Toto je nedostatok, ktorý nás môže v budúcnosti stáť ďalšiu a ďalšiu novelizáciu. Dnes súčasné OSP-čko, ak sa nemýlim, má okolo 90 novelizácií, čo je katastrofa. A že som nepredložil argument, či skôr proces, alebo hmotu. No, no tak ja som povedal, že tak podľa mňa budeme v najbližšej dobe novelizovať hmotu, prípadne potom proces, prípadne jedno aj druhé na preskačku. Ak to správne čítam, to, čo hovoríte, vy tvrdíte, že tento proces nebude najbližšiu dobu novelizovaný. Ak to tak je, budem sa tomu iba tešiť. | [] | 3,902,751 |
54 | 2015-10-06 | Autorizovaná rozprava | 230 | Mičovský, Ján, poslanec NR SR | Ján | Mičovský | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo, pán predseda. Vďaka vlastnej nešikovnosti som nedobehol k hlasovaciemu zariadeniu. Chcem teda povedať, že pri hlasovaní pod číslom 162, tlač 1767, som chcel byť za. | [] | 3,926,408 |
8 | 2020-06-09 | Autorizovaná rozprava | 26 | Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pellegrini | podpredseda NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že nemám žiadnu písomnú prihlášku, preto sa teraz pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode, budeme o ňom hlasovať už o jedenástej. Keďže dorazil pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak, prosím ho, aby uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 132). Výsledky máme v tlači 132a. Nech sa páči, pán minister. | [
"(tlač 132)"
] | 4,111,588 |
7 | 2012-09-19 | Autorizovaná rozprava | 39 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Ďakujem. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Jánovi Babičovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči. | [] | 4,215,286 |
16 | 2011-03-24 | Autorizovaná rozprava | 255 | Somogyi, Szilárd, poslanec NR SR | Szilárd | Somogyi | poslanec NR SR | Ďakujem. Pán predsedajúci v rozprave vystúpil poslanec Andrej Kolesík, ktorý podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Ďalej v rozprave vystúpil poslanec Juraj Droba a Milan Gaľa, ktorý podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh. A dnes po opätovnom otvorení rozpravy vystúpil poslanec Pado a podal jeden pozmeňujúci návrh týkajúci sa zmeny účinnosti zákona. Najprv, pán predsedajúci, dajte hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Pada, ktorý odznel dnes. | [] | 3,882,259 |
16 | 2013-03-19 | Autorizovaná rozprava | 156 | Grečková, Lea, poslankyňa NR SR | Lea | Grečková | poslankyňa NR SR | V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní. | [] | 3,889,277 |
88 | 2023-03-23 | Autorizovaná rozprava | 14 | Kočiš, Eduard, poslanec NR SR | Eduard | Kočiš | poslanec NR SR | Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milí kolegovia, ja mám na pána ministra v podstate iba jednu jedinú otázku. V tomto vašom predkladanom návrhu zákona sa znižuje vek rušňovodiča na 19 rokov. Ja chápem a rozumiem tomu, že dráhy alebo Železnice Slovenskej republiky sú aj personálne, ľudsky aj kapacitne možno poddimenzované, ale nemyslite si, že znižovanie veku rušňovodiča na 19 rokov je nejakým ohrozením. Mali sme tu už v pléne Národnej rady Slovenskej republiky podobné zákony, kde sa znižuje vek prijatia príslušníka do Policajného zboru alebo do väzenskej a justičnej stráže na 18 rokov. Čiže toto mi v tomto návrhu zákona troška vadí, aj keď na druhej strane ja úplne chápem to, že tie stavy sú poddimenzované a potrebujú aj Železnice Slovenskej republiky nejakým spôsobom naberať nových zamestnancov, ale ten vek mi príde možno taký, možno taký kritický, pretože 19 rokov je taký, by som povedal, zrelo nezrelý vek, či už u mladého muža, alebo u mladej ženy. Čiže na túto otázku by som potreboval odpoveď. Ďakujem pekne. | [] | 3,898,746 |
69 | 2022-06-24 | Autorizovaná rozprava | 25 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Filip Kuffa. Pripraví sa pán poslanec Milan Mazurek. Nech sa páči, máte slovo. | [] | 4,109,087 |
18 | 2011-05-26 | Autorizovaná rozprava | 76 | Zajac, Peter, poslanec NR SR | Peter | Zajac | poslanec NR SR | Vážený pán poslanec, vo svojom príspevku ste zabudli na to, že predseda zahraničného výboru František Šebej je nie členom MOST-u – HÍD, ale OKS a jeho podpredsedom. To po prvé. Po druhé, vy ste asi trikrát spomenuli MOST – HÍD, tým ste asi chceli naznačiť, že špecificky poslanci za MOST – HÍD alebo prípadne poslanci v poslaneckom klube MOST – HÍD majú nejakú menšiu mieru lojality voči Slovenskej republike. A potom ste chceli ešte ďalej povedať, že vlastne všetci koaliční poslanci majú akúsi menšiu mieru lojality voči Slovenskej republike. Keď si ale človek porovnáva tie dve vyhlásenia, tak nedá sa povedať nič iné, iba to, že návrh, ktorý prešiel, zo zahraničného výboru, je návrh pokojný, kdežto návrh SNS je návrh, ktorý priam vyžaruje nevraživosť. Priam vyžaruje niečo, čo by som nazval doslova vyvolávaním nejakej studenej vojny. A to bez ohľadu na to, čo si myslíme o maďarskej ústave a čo si myslíme o dvojakom občianstve a volebnom práve. No, proste, neviem si predstaviť, ako sa v diplomacii, ako sa v oblasti zahraničnej politiky dá v Európskej únii takýmto spôsobom čokoľvek dosiahnuť, tou absolútnou nezmyselnou agresivitou. Ja by som sa len opýtal, kde boli poslanci SMER-u v Socialistickej internacionále, čo urobili poslanci SMER-u tam, kde mali svoje názory vysloviť. Neviem o tom, že by povedali čokoľvek. Neviem o tom, že by tam lobovali, kde naozaj treba lobovať, že by tam robili preventívnu medzinárodnú politiku, kde je ich miesto. Čiže to, čo vy hovoríte, to je falošné. | [] | 3,897,379 |
3 | 2002-11-06 | Autorizovaná rozprava | 61 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Nech sa páči. | [] | 4,198,069 |
7 | 2012-09-20 | Autorizovaná rozprava | 174 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 141 prítomných, 110 bolo za, 12 proti, 19 sa zddržalo. Tieto body sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,108,958 |
83 | 2023-02-07 | Autorizovaná rozprava | 195 | Šefčík, Marek, poslanec NR SR | Marek | Šefčík | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Juraj, tak ty vieš, že ja sa týmto veciam nevenujem, nezaoberám sa tým. Som tu síce, sledujem rozpravu, vidím, čo sa stalo. Lukáš Kyselica je ochotný dopracovať ten návrh zákona. Sám priznáva, že sú tam nedostatky, ktoré sa dajú doladiť, vysvetlil ti to. Ďalší možno Marcel Mihalik sa tým zaoberal. Máme v klube ľudí, ktorí sa týmto zaoberajú, ale túto faktickú poznámku som si dal kvôli tomu, aby som zareagoval na, na inú vec. Ty si tak saskársky pekne kopal do ministra a nepriamo aj do Lukáša Kyselicu. Mne sa páčilo, ako si v jednej televíznej diskusii hovoril, my už štrnásť rokov v SaS-ke robíme toto a toto a tak ďalej a tak ďalej. Ako keby si úplne zabudol svoju minulosť. Dodal si tam, že OĽANO chcelo presadiť veci z „Rozhodni to“, a to sme my rozhodne v SaS-ke, samozrejme, podporiť nemohli. Pripomenul si mi jedného človeka. Maroša Žilinku. Maroš Žilinka pri vypočutí nás všetkých oklamal, všetkých nás oklamal. Juraj, rovnaký charakter si aj ty. Všetkým si nás oklamal. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,051,507 |
19 | 2017-09-07 | Autorizovaná rozprava | 141 | Fico, Robert, predseda vlády SR | Robert | Fico | predseda vlády SR | Pán predsedajúci, keďže druhá otázka je prakticky totožná, môžem hovoriť 10 minút na túto tému, alebo si to rozdelím po 5 minút? | [] | 4,105,544 |
15 | 2003-07-02 | Autorizovaná rozprava | 109 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | J. Jaduš, poslanec: Ja by som chcel podporiť vystúpenie pána MUDr. Soboňu a pripomenúť na rozšírenie jeho myšlienok jednu vec. Nech my dnes prijmeme akúkoľvek normu, akýkoľvek zákon, žena sa v konečnom dôsledku vždy bude rozhodovať sama podľa vlastného vedomia a svedomia. A je jedno z jej hľadiska, či sa interrupcia vykoná na území slovenského štátu, alebo či si pôjde dať interrupciu vykonať mimo tejto krajiny. A o tom, že tak je, nás presviedčajú krajiny, v ktorých sú interrupcie zakázané - Írsko, Poľsko. Ak sa tu divil niektorý pán poslanec nad tým, že v Poľsku je 200-tisíc interrupcií, teda že si 200-tisíc Poliek dá vykonať ročne interrupcie mimo hraníc svojho štátu, je to tak, pán poslanec. Bolo to v médiách, mohli ste si to prečítať. Mohli ste to vidieť aj na obrazovkách. Takže o čo vlastne ide? | [] | 4,060,878 |
54 | 2015-10-02 | Autorizovaná rozprava | 79 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Kuffa. | [] | 4,200,361 |
10 | 2012-11-20 | Autorizovaná rozprava | 3 | Hudacký, Ján, poslanec NR SR | Ján | Hudacký | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predseda... (Ruch v sále.) | [
"(Ruch v sále.)"
] | 3,977,724 |
40 | 2009-09-09 | Autorizovaná rozprava | 86 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 126 prítomných, 79 za, 11 proti, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh prešiel do druhého čítania. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,127,731 |
23 | 2013-09-13 | Autorizovaná rozprava | 151 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Na vystúpenie pána poslanca Poliačika sú faktické poznámky? Dve. Nech sa páči, Anton Martvoň. | [] | 4,125,713 |
28 | 2021-05-14 | Autorizovaná rozprava | 64 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec Ďurica s faktickou poznámkou. | [] | 3,948,722 |
25 | 2013-10-23 | Autorizovaná rozprava | 244 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Áno, reakcia na pána Poliačika. | [] | 3,925,455 |
14 | 2007-10-25 | Autorizovaná rozprava | 53 | Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: | Ľ | Jahnátek | minister hospodárstva SR | Touto novelou ministerstvo hospodárstva dokončuje implementáciu Smernice 94/22/ES Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov. Dáva do súladu podmienky na uvedenie na trh pre technické zariadenia používané pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom a pre výbušniny so zákonom č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z. a zákona č. 254/2003 Z. z., pretože túto oblasť oba uvedené zákony upravujú odlišne a novelou sa uvedená oblasť upravuje jednotne, čím sa vytvárajú podmienky pre voľný pohyb tovaru v rámci Európskej únie. Takisto sa odstraňuje existujúci rozpor so stavebným zákonom a dáva sa do súladu zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti so zákonom č. 44/1988 Zb., tzv. banským zákonom. Predložený návrh súčasne rozširuje pôsobnosť ministerstva hospodárstva v oblasti vydávania osvedčení o vhodnosti osobitného zásahu do zemskej kôry na účely konverzie a vydávania záväzných stanovísk o tom, či pri riešení konfliktu záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka alebo iných oprávnených osôb pri eventuálnom vyvlastňovacom konaní alebo v konaní o zriadení vecného bremena. Novelou zákona sa taktiež posilňuje postavenie hlavného banského úradu ako národného orgánu štátnej banskej správy vo vzťahu k orgánom Európskej únie, obvodných banských úradov vo vzťahu k ostatným osobitným štátnym orgánom, takisto obvodných banských úradov a hlavného banského úradu v oblasti dozoru a kontroly prepravy a používania výbušnín a pyrotechnických výrobkov a obvodných banských úradov v otázkach posudzovania vyťažených hornín z pohľadu odpadu a zodpovednosti za škody spôsobené odpadom z ťažobného priemyslu. Na záver by som chcel uviesť, že tento návrh zákona neodporuje Protokolu o ťažkých kovoch k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne. | [] | 4,223,628 |
50 | 2015-04-24 | Autorizovaná rozprava | 66 | Uhliarik, Ivan, poslanec NR SR | Ivan | Uhliarik | poslanec NR SR | Ďakujem pánovi poslancovi, že poukázal práve na tie konkrétne veci a také tie demagogické poznámky, ktoré hovoria kolegovia, budem, samozrejme, reagovať na poslanca Novotného. Hovoríme tu o tom, že aby sme boli, aby sme zobrali fakty. Pán minister vo svojej rozprave, a chcem tým potvrdiť slová poslanca Novotného, naozaj čítal z vyjadrenia riaditeľa Medical Group, a budem citovať, napísal som si to, pán minister: „Domnievame sa, že z našej strany nedošlo pri tvorbe cien k neštandardnému navýšeniu ceny.“ Viete, bez ohľadu na to, čo sa urobilo alebo čo na seba hádžeme, keď toto povie minister, povedal to aj poslanec Novotný, že číta a parafrázuje riaditeľa Medical Group, že sa domnieva, že z našej strany nedošlo pri tvorbe ceny, a dnes sme tu videli poslanca Novotného, ako porovnal naozaj piešťanské cétečko za 1,6 mil. eur, v Znojme to isté cétečko za 670-, zhruba, -tisíc eur a v Havlíčkovom Brode za 530-tisíc eur, tak niekde je, niekde je jednoducho naozaj chyba. Veď sa môžme politicky tu hrať a ukazovať pred nejakými médiami, ale poďme na fakty. A keď toto sú fakty, tak poďme sa pozrieť, kde je chyba. Lebo potom mi to pripomína, naozaj, že čím niekto robí drahšie nákupy, tým lepšie, hej, či je to pri diaľniciach, pri liekoch, pri čomkoľvek. Ja si myslím, že to, čo funguje pri liekoch, a tam sa referencovanie liekov robí od roku 2008, skutočne to, čo aj povedal poslanec Novotný, je možné robiť aj pri prístrojoch alebo pri nákupe iných služieb. Minimálne v týchto štyroch krajinách V4. Máme veľmi dobre prepojené systémy pri liekoch.. (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,041,823 |
54 | 2015-09-17 | Autorizovaná rozprava | 17 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Huba, Muránsky, Petrák. Končím možnosť prihlásiť sa faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Huba. | [] | 3,932,466 |
54 | 2015-09-25 | Autorizovaná rozprava | 206 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme informáciou o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2015 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2015 . Materiál vlády je uverejnený ako tlač 1647. Nech sa páči, pán minister, uveďte vládny návrh zákona. | [] | 4,156,160 |
53 | 2015-06-19 | Autorizovaná rozprava | 68 | Novotný, Viliam, poslanec NR SR | Viliam | Novotný | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Vystupujem z dvoch dôvodov. Ten prvý dôvod je, aby som možno tak viac po slovensky vysvetlil to, čo som prečítal vo všeobecnej časti dôvodovej správy, aby ste možno lepšie rozumeli tomu, o čom je tento návrh zákona, takou jednoduchšou slovenčinou. A ten druhý dôvod je, aby ste na mňa mohli reagovať, pretože na vystúpenie predkladateľa sa reagovať nedá. Takže kto chce reagovať len krátko faktickou poznámkou, bude mu to teda umožnené. Takže, vážené dámy, vážení páni, podľa dnes platnej legislatívy v zdravotníctve sú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti povinní poskytnúť neodkladnú akútnu zdravotnú starostlivosť v celom rozsahu každému poistencovi ihneď a zdravotné poisťovne sú ju povinné tak isto preplatiť. To je v poriadku. O tom nepojednáva tento poslanecký návrh zákona. Len problém je s plánovanou odkladnou zdravotnou starostlivosťou. To znamená, že ste naplánovaný na nejaký chirurgický operačný výkon. Ste naplánovaný na hospitalizáciu na neurologickom oddelení v nemocnici. Tu zákon nestanovuje, kedy takúto službu máte od zdravotníctva ako poistenec, jedno ktorej poisťovne, dostať. Áno, stanovuje sa, že zdravotné poisťovne sú povinné viesť zoznam čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť v prípade troch výkonov, a to sú: operácie srdca, operácie šedého zákalu, respektíve operácie rázštepu podnebia a s tým spojených komplikácií. Pôvodne sme sa snažili za vlády Ivety Radičovej rozširovať tento zoznam o ďalšie vyšetrenia, ako mamografické vyšetrenie alebo vyšetrenie rádioaktívnymi izotopmi a tak ďalej. Faktom je, že za súčasnej vlády sme sa vrátili v podstate do právneho stavu, keď sa zoznamy čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť vedú iba na tri výkony, zopakujem: operácie srdca, operácie šedého zákalu a operácie rázštepov. No a teraz, ak čakáte na totálnu endoprotézu kolena, nemáte žiadnu právnu oporu ako poistenec, kedy tento výkon dostanete. V danej nemocnici vás zapíšu na ortopedickom oddelení do čakacej listiny a dostanete túto službu. Niekedy niekde za 2 mesiace, niekedy za 6 mesiacov, niekedy za 1,5 roka. Samozrejme, je na to nevyhnutný, keďže ide o plánovaný výkon v niektorých prípadoch alebo skoro v každom prípade, aj súhlas zdravotnej poisťovne. Nejdem do detailov. Ale čas, kedy to máte dostať, sa nikde v zákone nereguluje ani neudáva. Potom tu máme ešte výkony, kde sa ani takéto zoznamy nevedú, ale vedú sa iba zoznamy v rámci daného oddelenia, iba tam, kde budete operovaní. A to sú napríklad operácie chrbtice, to sú napríklad bežné chirurgické plánované operačné výkony. Tam vám pán primár povie, že budete operovaný, ja neviem, budúci mesiac dvadsiateho druhého, dvadsiateho prvého príďte na príjem. Dámy a páni, myslím si, že cieľom legislatívy by malo byť posilniť nárok poistenca, posilniť nárok poistenca aj na plánovanú odkladnú zdravotnú starostlivosť. Naším cieľom je, aby poistenec vedel, kedy má plánovanú zdravotnú starostlivosť dostať, aby vedel, aký má na ňu nárok. Preto prichádzame podľa mňa s ľahko aplikovateľným návrhom, aby maximálna čakacia lehota na akúkoľvek plánovanú zdravotnú starostlivosť, hospitalizáciu na neurologickom oddelení, operačný výkon, teraz jedno, akýkoľvek, bola maximálne jeden rok. Myslím si, že za jeden rok zdravotná poisťovňa, ktorá dostáva poistku od daného poistenca, vie zmanažovať zdravotnú starostlivosť, či už v zdravotníckom zariadení, v ktorom si to vybral pacient, ale aj v inom zdravotníckom zariadení. Nechajme trošku zdravotné poisťovne sa s tým trápiť, nech platia viacej poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, nech si s nimi dohodnú iný režim platenia, ale skrátka dajme im povinnosť zabezpečiť do jedného roka plánovanú zdravotnú starostlivosť pre poistenca. Poistencovi to dáva istotu, že starostlivosť dostane, pretože mali sme tu prípady, keď sa čakalo na totálnu endoprotézu na Slovensku v niektorých nemocniciach viac než dva roky. Musím povedať, že po zmene financovania zo strany hlavne Všeobecnej zdravotnej sa tie lehoty začali skracovať. Čiže dá sa to. Tento zákon hovorí presne o tom istom. Takúto povinnosť dajme zdravotným poisťovniam na celú plánovanú zdravotnú starostlivosť, teda na všetky plánované hospitalizácie a operačné výkony. Má to ale, samozrejme, aj ďalšie pozitíva. Pozitívum, o ktorom budem hovoriť za chvíľu, je pozitívum, ktoré je témou v tejto Národnej rade, veľmi spolitizovanou témou už niekoľko funkčných období, a to je zisk zdravotných poisťovní. Viete, keď niekomu vadí zisk zdravotných poisťovní a chce ho zakázať alebo znárodniť zdravotné poisťovne, alebo ich zlúčiť do jednej zdravotnej poisťovne, alebo zrušiť, tak je to veľmi násilná a veľmi drahá cesta. Máme omnoho elegantnejšiu a jednoduchšiu cestu a hlavne výhodnejšiu pre pacientov. A to je cesta, dajme im ďalšie povinnosti. Tak napríklad už na tejto schôdzi sme hovorili o tom, že rozšírme ochranný limit na doplatky za lieky. Dobrá cesta. Teraz sa môžeme sporiť o tom, či ten návrh, tak ako bol daný, je dobrý. Či by tam nemali byť iní poistenci, širšia skupina, užšia, aká by mala byť výška limitu. Ale filozofia, že dajme im ďalšiu povinnosť, teda rozšírme ochranný limit na doplatky za lieky, je správna. A o tom je aj filozofia tohto poslaneckého návrhu zákona, dajme im ďalšie povinnosti. Dajme im povinnosť zabezpečiť pacientom plánovanú zdravotnú starostlivosť do jedného roka, ako budú zapísaní na zoznam čakajúcich. Viesť zoznam čakajúcich nielen v nemocnici, ale aj v zdravotnej poisťovni, manažovať tohto pacienta. Koniec koncov toto je povinnosť zdravotných poisťovní. A ten benefit je v tom, že dnes zákon hovorí o zdravotných poisťovniach, že zdravotná poisťovňa si musí účtovať technické rezervy na celú plánovanú zdravotnú starostlivosť. No ale keď technické rezervy plánuje iba na tri výkony, o ktorých som hovoril, tak nemusia byť také veľké, ako keď ich plánuje na všetkých, ktorí čakajú na čakacích zoznamoch. O to bude nižší hospodársky výsledok, o to budú mať nižší zisk v prospech pacientov. To je podľa mňa dobré riešenie. Preto sa uchádzam o vašu podporu. A samozrejme, teraz keby ste sa logicky mali opýtať, že no dobre, ale keď zdravotná poisťovňa neurobí, tak čo sa stane. Odpoveď je v tomto návrhu zákona. Poistenec, ak mu nebude zabezpečená plánovaná zdravotná starostlivosť do jedného roka, môže ísť čerpať zdravotnú starostlivosť kdekoľvek na Slovensku u zmluvného aj u nezmluvného poskytovateľa a dokonca, podľa toho, čo sme už prijali do slovenskej legislatívy, kdekoľvek v členských krajinách v Európskej únii. S tým rozdielom, že dnes tiež môžete čerpať zdravotnú starostlivosť kdekoľvek v členských krajinách Európskej únie, k niečomu potrebujete súhlas poisťovne, k niečomu nie, ale filozofia je tá istá: Vždy vám ju zaplatia iba do výšky obvyklej na Slovensku. Čiže zaplatia vám za zdravotnú starostlivosť, ktorú čerpáte v Rakúsku toľko, ako by zaplatili slovenskej nemocnici. V tomto návrhu sa hovorí, ak vám zdravotná poisťovňa nie je schopná zabezpečiť zdravotnú starostlivosť do jedného roka, vy si vyberiete poskytovateľa kdekoľvek v Európskej únii a všetky náklady s vašou liečbou, plnú výšku, musí zaplatiť zdravotná poisťovňa. Znižujeme zisk, dávame jej trest, motivujeme ich, aby stíhali pacientom zabezpečiť u poskytovateľov plánovanú zdravotnú starostlivosť do jedného roka. A koniec koncov je to veľmi výhodné pre poskytovateľov, lebo zdravotné poisťovne sa nebudú naťahovať s poskytovateľmi, s nemocnicami, čo im nezaplatia, ale, naopak, budú hľadať také úhradové mechanizmy a bonusy, aby poskytovatelia stihli poskytnúť celú plánovanú zdravotnú starostlivosť do jedného roka. Takže, dámy a páni, myslím si, že sa mi podarilo maximálne jednoducho vysvetliť, o čom je tento poslanecký návrh zákona, a znovu vás chcem poprosiť, aby ste mu vyjadrili svoju podporu hlasovaním v prvom čítaní, aby sme v druhom čítaní možno mali aj možnosť dať nejaké pozmeňovacie návrhy, ak by nejaké pozmeňovacie návrhy v pléne vznikli. Je to dobrý návrh zákona, ktorý posilní nárok pacienta. Dámy a páni, dajte mu šancu. Ďakujem pekne. | [] | 4,139,577 |
27 | 2021-05-03 | Autorizovaná rozprava | 273 | Kočiš, Eduard, poslanec NR SR | Eduard | Kočiš | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Jarjabek, ako človek, ktorý naozaj kultúrou žije celý svoj produktívny život, ste naozaj veľmi pekne a správne zhodnotil, že naozaj tuná nejde už druhý deň o schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, kde sa má obhajovať druhé programové vyhlásenie vlády za posledný druhý, za posledné dva roky, ale už od minulého piatku tuná počúvame akúsi sebachválu jednotlivých ministrov, čo sa im všetko podarilo spraviť, aké majú ešte plány a aké vízie sú na ich ministerstvách do budúcnosti, ale to, že by mali obhajovať programové vyhlásenie vlády, je, takýchto vecí je značné minimum. Ako umelec a človek, ktorý sa kultúre, teda živej kultúre, ako ste veľmi pekne poznamenal, venujete dlhodobo, a spomínal ste tu tých tribúnov ľudu, ktorí tuná bojovali za vládu zmeny, za slušné Slovensko. Kde je teraz Kemka, Stanke, Jakab, Pauhofová, Latinák a mnohí iní, ktorí tuná bojovali za tú našu krajšiu budúcnosť? A keď vznikla situácia, ktorá vznikla, kultúra bola systematicky či už z takých, alebo onakých príčin likvidovaná, tak títo páni umelci – v úvodzovkách – boli ticho. Nikto sa nikdy neozval a snáď im táto situácia vyhovovala. Ak vláda nie je schopná financovať kultúru zo zdrojov ministerstva kultúry, zo zdrojov vlády, ako aj zo zdrojov Európskej únie, tak si myslím, že zo súkromných zdrojov to bude iba také kultúrne science fiction, pretože súkromné zdroje na kultúru, to je taká utópia. A na záver ste poznamenal tú krásnu opravu hradov a zámkov, je to jedna úžasná iniciatíva, no ale keď naša pani ministerka nevyužila možných 5 mil. a dala milión, tak je to veľmi úbohé. Ďakujem pekne. | [] | 4,203,919 |
6 | 2023-12-14 | Autorizovaná rozprava | 139 | Danko, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Danko | podpredseda NR SR | Poprosím zástupcu vlády. | [] | 4,116,286 |
10 | 2020-07-24 | Autorizovaná rozprava | 526 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec Ďurica. | [] | 3,929,329 |
53 | 2001-12-06 | Autorizovaná rozprava | 48 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Takže, pán podpredseda výboru pre sociálne veci a bývanie, verím, že sa nám to spoločne podarí. | [] | 4,219,561 |
3 | 2023-11-15 | Autorizovaná rozprava | 63 | Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR | Ľuboš | Blaha | podpredseda NR SR | Ako ďalší sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Michal Bartek. Nech sa páči. | [] | 3,936,105 |
4 | 2016-05-25 | Rozprava | 145 | Sopko, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Sopko | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ako nedá sa mi nepovedať, že mi každá snaha o riešenie tohto pálčivého problému, ako je zabezpečenie toho, aby naozaj mladí ľudia alebo celkovo rodiny mali miesto pre svoje deti v škôlkach, je chvályhodná. Len pri čítaní tohto návrhu zákona som našiel určitý nesúlad, keď reagujem na pána Dostála, tak nie je to len o tých detských skupinkách, teda o detských skupinách, ale napríklad keď sa pozrieme aj na školský zákon, čo je č. 245/2008 Z. z., vieme, že tá materská škola je podľa § 28 ods. 2 zadefinovaná, že zabezpečuje výchovu a vzdelávanie. Tu sa operuje s termínom predškolská starostlivosť. Zatiaľ čo v školskom zákone sa v § 16 ods. 2 jasne určuje, že materská škola zabezpečuje predprimárne vzdelávanie. Čiže myslím si, že, nehovoriac o iných aj vyhláškach, o vyhláške o materskej škole č. 306/2008 Z. z. a tak ďalej, ale bolo by veľmi možnože zlou cestou, aby sme na základe začali vychádzať z toho, že, alebo pri komunikácii s odbornou verejnosťou, že vlastne celý tento termín predškolská starostlivosť bude posúvať to, o čo sa snažili ľudia, učiteľky materských škôl celý ten čas, aby sa naozaj vzdelávanie, predprimárne vzdelávanie dostalo do nášho školského systému, aby sa to začalo chápať, a klesnúť to nejak na úroveň len opatrovateľskej služby. To znamená, že myslím si, že na to by sme mali vždy prihliadať, lebo áno, predprimárne vzdelávanie je súčasťou nášho školského systému a nemali by sme na to zabúdať. Ďakujem. | [] | 4,160,533 |
54 | 2002-02-13 | Autorizovaná rozprava | 1 | M. Kotian, poslanec: | M | Kotian | poslanec | J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, ja si myslím, že poznáte rokovací poriadok. Prezenčná listina je vystavená v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Čiže nič meniť ani ja, ani administrácia v tomto smere nemôže. Ak budete mať osem poslancov a Národná rada to odsúhlasí, potom môžete byť uvádzaní ako samostatná strana. Tak budeme pokračovať v rozprave. Ako prvý sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Tatár. Nech sa páči. Po ňom pán poslanec Cuper. P. Tatár, poslanec: Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni. Dovoľte mi vystúpiť predovšetkým s vecnou argumentáciou, aj keď po včerajšom vystúpení pána poslanca Cupera sa chcem dotknúť aj toho, čo povedal. Hovoríme teraz o tom, že v decembri Národná rada vypustila zo zákonov o vyšších územných celkoch § 8 ods. 3, a to z dobrých vecných dôvodov. A tie dôvody boli predovšetkým právne, predovšetkým ústavnoprávne, ako je rozumnosť, vykonateľnosť, zmysluplnosť takého paragrafu, ktorý on postrádal, a zároveň sme hovorili aj o politickej rovine. Tento zákon s argumentáciou, ktorej sa neskôr dotknem, vrátil prezident republiky naspäť do Národnej rady. Keď som hovoril, že sú dve roviny - politická a odborná, vecná, právna, musím povedať, že pán poslanec Cuper, ktorý bol predkladateľom tohto návrhu v pléne v druhom čítaní, sa dostal aj do roviny osobnej, ale tam by som vás pán poslanec nechal samého. Musím upozorniť, že o vypustení tohto paragrafu rozhodla Národná rada väčšinou hlasov. K argumentácii nevecnej a zároveň neodbornej, k politickej alebo osobnej argumentácii pána poslanca Cupera chcem povedať, že sa pokúšal včera uraziť nielen mňa ako predkladateľa tohto návrhu zákona, hoci, opakujem, väčšina Národnej rady hlasovala za vypustenie § 8 ods. 3, ale najmä sa pokúšal urážať maďarskú menšinu, a teda to len potvrdzuje, že na politickú hru je dobrý každý istému druhu politikov. Musím potvrdiť, pán poslanec Cuper, že po prvýkrát sme sa stretli pri jazykovom zákone, a musím povedať, že nebyť mňa, tak by vtedajšie Česko-Slovensko neboli vzali kvôli vám do Rady Európy, pretože tam jednoducho nacionalistov z minulých storočí naozaj nechcú. A teraz k tomu meritu zákona o vyšších územných celkoch. Vy jednoducho neviete pripustiť, pán poslanec, že na usporiadanie štátu existuje aj iný názor, ako je váš. Ja si želám, aby Slovensko bol štát občanov, ktorým štát a verejná správa, teda obce aj vyššie územné celky slúžia, a nie štát podľa vašich predstáv, ako ste ich aj včera tu ilustrovali, ktorému slúžia občania a ešte si štát, podľa vašich slov, snáď bude vyberať, že napríklad občanov maďarskej alebo inej národnosti, alebo občanov iného zmýšľania, alebo občanov, ktorých vy by ste určili, bude tento štát držať jednoducho prísnejšie. To nie je slušný, moderný, demokratický štát. Vy ste hovorili o strachu z rozpadu územia a ja musím povedať, že ja by som ten strach mal vtedy, ak by sa naplnili predstavy, o ktorých ste aj vy včera hovorili, že to bude štát centralizovaný, silný, netolerantný, ktorý nebude k občanom láskavý a slušný. Štát, ktorý aj vďaka vám nemá dnes poriadnu reformu verejnej správy a kde žije veľmi veľa ľudí, ktorí nemajú dôveru v politiku a jednoducho neveria, že existuje poctivá politika. Takýto štát, ktorý nemá túto vnútornú občiansku súdržnosť, taký môže byť ohrozený. Ale musím povedať, že poctivá politika, a v tomto sme v spore, je práve tá, ktorú občania vidia, a preto sme pristúpili k reforme verejnej správy. Poctivá politika je taká, kde občan vidí, čo robí jeho obec, čo robí jeho vyšší územný celok a vy ste proti takejto politike. Spomínali ste vlastenectvo. Ja sa pristavím pri tom, čo podľa mňa utužuje a upevňuje národné povedomie, a teda aj národné povedomie Slovákov. Myslím si, že tomu prospieva oprieť sa o tie najlepšie tradície, ale aj dokázať sa vyrovnať s tienistými skúsenosťami národa. Ja si myslím, že by bolo dobré, keby sme rozvíjali najmä takú tradíciu, ako je vôľa dobre pracovať. Vôľa čestne a zodpovedne pracovať. Mať zodpovednosť za seba na prvom mieste a robiť poctivú politiku. Takéto tradície ste vy ale nespomínali. Dobrou tradíciou, ktorú ja odporúčam pestovať, je aj záujem o vzdelanie a je to aj tradícia pestovať a honorovať schopnosť presadiť sa v konkurencii. Presadiť sa v konkurencii. Myslím si, že mladá generácia začína ísť týmto smerom. Ale musím povedať, že vy a vaša politika prispieva k tomu, že ľudia radšej hľadajú protekciu a boja sa čestne a otvorene súťažiť. To nie je dobrá tradícia. Na toto hrdí nemôžeme byť. Musím povedať, že naozaj dobrou tradíciou moderného sebavedomého národa je aj tolerantnosť voči svojmu okoliu a voči vlastným menšinám, ktorá nám naozaj veľmi chýba. Musím povedať, že tolerantnosť nijako neznižuje národnú hrdosť na to, čo sme dosiahli, ale jej nedostatok robí z ľudí aj z národa často urazených hlupákov. Ja musím povedať, že sebavedomie, to nie je nejaká urazená hlúposť, sebavedomie pramení z merateľných výsledkov. Musím povedať, že nepovažujem za dlhodobé a úctyhodné merateľné výsledky dočasné percento dosiahnuté vo voľbách. Pre mňa merateľný výsledok je sloboda ľudí a prosperita ľudí a pocit bezpečnosti a bezpečnosť ľudí, ktorí v štáte, o ktorom hovoríme a na ktorý máme iný názor, ktorí v štáte žijú. Myslím si, že vypustením § 8 ods. 3 zo zákona o vyšších územných celkoch Národná rada k takémuto štátu prispela. Teraz k tej vecnej a právnej argumentácii, pretože bolo to veľmi dobre zargumentované, bolo nás viacej predkladateľov. Tak ako som ja hovoril o politickej rovine, tak doktor Kresák hovoril o tej ústavnoprávnej rovine a chcem sa k nej vrátiť. Musím povedať, že Ústava Slovenskej republiky pripúšťa možnosť obmedziť výkon samosprávy zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa článku 7 ods. 5 ústavy a tiež, že všeobecne záväzné nariadenia vyšších územných celkov musia byť v súlade s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. A musia byť aj v súlade so zákonmi. Je to jednoznačne vyjadrené v článku 67 ods. 2 ústavy, v zmysle ktorého povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa článku 7 ods. 5 a tiež článku 125 ods. 1 písm. c) a d), v zmysle ktorých je Ústavný súd oprávnený rozhodovať o súlade všeobecne záväzných nariadení podľa článku 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd. Zároveň Ústavný súd je oprávnený rozhodovať o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa článku 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd. Sme však rovnako presvedčení, že každý zákon, ktorý zasahuje do výkonu samosprávy, musí byť v súlade s obsahom ústavy. Teda spĺňať základné demokratické kritériá a požiadavky obsiahnuté v princípe právneho štátu. Článok 1 ústavy - súčasťou právneho štátu je aj vykonateľnosť jeho zákonov. Po ďalšie rešpektovať to, že Slovenská republika je štátom občanov v právnom ponímaní, a preto pojem národný záujem je pojmom diskriminačným a odporujúcim obsahu článku 12 Ústavy Slovenskej republiky. Rešpektovať to, že súčasťou princípu právneho štátu je predvídateľnosť konania orgánov verejnej moci, a teda aj predvídateľnosť súdneho rozhodovania. Ďalej rešpektovať princípy samosprávy a tiež rešpektovať zásadu primeranosti zákonných zásahov štátu, výkonu práva na samosprávu. V súvislosti s uvedeným musím poukázať na to, ako boli uvedené požiadavky opomenuté pri formulovaní teraz diskutovaného ustanovenia § 8 ods. 3 v zákone č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, ktorý tento parlament schválil 4. júla minulý rok. Toto ustanovenie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a s Európskou chartou miestnej samosprávy, s ktorou Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s ratifikáciou uznesením č. 516 z 26. októbra 1999 a ktorá bola zverejnená v Zbierke zákonov pod č. 336/2000 a nadobudla platnosť 1. júna 2000. Nakoľko Národná rada schválila toto ustanovenie na základe pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol podaný v rámci druhého čítania v pomerne vypätej atmosfére a bez možnosti dostatočne zvážiť jeho obsah, tak Národná rada v decembri využila možnosť odstrániť túto chybu ešte predtým, ako zákon č. 302/2001 Z. z. nadobudol účinnosť. Tu musím konštatovať, že nepovažujem za dobré, že prezident republiky sa politicky stotožnil, nie vecne, pretože vecne naozaj preto nemá žiaden argument, s návrhmi HZDS. Zastupiteľstvo samosprávneho kraja nie je štátnym orgánom, a preto môže v súlade s článkom 2 ods. 3 ústavy konať, čo nie je zákonom alebo všeobecne záväzným právnym predpisom zakázané a nemožno ho nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Preto platí, že ak zákon výslovne nezakazuje, aby zastupiteľstvo samosprávneho kraja prijímalo nariadenia, ktoré sú v rozpore s národnými záujmami alebo záujmami iných územných celkov, alebo obcí, respektíve neprikazuje, aby prijímalo nariadenia, ktoré sú v súlade s týmito nariadeniami, tak zastupiteľstvo samosprávneho kraja je prinajmenej teoreticky oprávnené prijímať nariadenia, ktoré sú v rozpore s národnými záujmami alebo záujmami iných územných celkov a obcí. Samozrejme okrem toho, že tieto formulácie sú v podstate bezobsažné. Na druhej strane však tiež platí, že krajský súd ako štátny orgán môže posudzovať len v súlade s článkom 2 ods. 2 ústavy, a teda môže konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. A žiadny zákon v Slovenskej republike neustanovuje hmotnoprávne ani procesnoprávne normy, ktoré by umožňovali krajskému súdu postupovať a rozhodnúť o neplatnosti nariadenia zastupiteľstva samosprávneho kraja z dôvodu jeho rozporu s národnými záujmami alebo záujmami iných územných celkov, alebo obcí. Musím povedať, že v tomto je naprosto právne nepodložená aj argumentácia pána prezidenta, keď hovorí, že o konaní pred súdom, ja sa len pýtam, aké konanie pred súdom, ak Občiansky súdny poriadok v § 244 podľa posledného znenia v odseku 2 nepozná rozhodovanie správnych súdov vo veci všeobecne záväzných nariadení. Pretože sa musíme opýtať, je všeobecne záväzné nariadenie rozhodnutím alebo je to normatívnym aktom? A to isté sa týka aj odseku 3 tohto paragrafu. Musím povedať, že rozhodnutie musí mať individuálny charakter, o ktorom môže krajský súd rozhodovať. Ale všeobecne záväzné nariadenie nemá takýto charakter, nemá individuálny charakter a mohlo by ešte tak podliehať preskúmavacej činnosti Ústavného súdu. Teda takéto konanie pred krajským súdom nie je známe a nemá v právnom poriadku oprávnenie. Ten inkriminovaný paragraf hovorí, že ak je vláda toho názoru, vráti nariadenie zastupiteľstvu. Aj vláda ako štátny orgán môže v zmysle článku 2 ods. 2 ústavy konať iba na základe ústavy a v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Samotný text ústavy pritom neumožňuje vláde, aby akýmkoľvek spôsobom zasahovala do výkonu samosprávy. A tu je veľmi dôležité povedať, že aj o tom je práve obsah princípu deľby moci. A teda ani žiaden zákon by jej nemal umožňovať vykonávať takúto činnosť. Namietané ustanovenie je preto zrejme aj v rozpore s článkom 67 ods. 2 ústavy, podľa ktorého možno povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom, teda priamo v zákonných ustanoveniach, a nie na základe zmocnenia obsiahnutého v zákone pre vládu alebo pre iné subjekty. Opakujem, možno ukladať zákonom, a nie na základe zákona. V prípade, ak by vláda postupovala podľa ustanovenia § 8 ods. 3, teda v prípade, že by sme akceptovali námietku pána prezidenta, tak by vláda konala v rozpore s článkom 2 ods. 2 ústavy v spojení s článkom 67 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej sa v tom texte píše, že ak je v rozpore s národnými záujmami alebo záujmami iných vyšších územných celkov, alebo obcí. K tomu treba podotknúť, že pojem národný záujem nie je na účely tohto zákona definovaný. Vo všeobecnosti ho možno chápať v užšom zmysle ako záujem jedného národa alebo v širšom zmysle ako záujem štátu. V právnom poriadku Slovenskej republiky možno pojem národný záujem nájsť vo viacerých medzinárodných zmluvách, či je to pod č. 110/2001 Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Talianskej republiky o podpore a ochrane investícií alebo je to č. 311/2000 o uzavretí dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Slovinskej republiky o výmene informácií a ďalšie podobné zmluvy, pričom sa používa tento pojem v konštrukcii typu národné záujmy jednotlivých zmluvných strán, teda v zmysle záujmu štátneho, pretože zmluvné štáty sú vlády, ktoré reprezentujú štáty. Ústava Slovenskej republiky používa len pojmy, a to verejný záujem, napríklad v článku 20 ods. 2, kde sa hovorí, že zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v článku 4 tejto ústavy je nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Rovnako sa používa tento pojem v článku 20 ods. 4 pri vyvlastnení alebo nútenom obmedzení, ktoré je možné iba v nevyhnutej miere a vo verejnom záujme a v článku 93 ods. 2, kde referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu. Čiže žiadny národný záujem nie je definovaný. Verejný alebo iný spoločný záujem je definovaný v článku 27 ods. 1, ktorý hovorí, že petičné právo sa zaručuje a každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a tak ďalej. Ďalej je definovaný spoločný záujem v článku 66 ods. 1, kde obec má právo združovať sa s inými na zabezpečenie vecí spoločného záujmu. Je tam definovaný záujem občanov, napríklad v § 75 ods. 1 pri sľube poslanca, ktorý sľubuje na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike a svoje povinnosti sľubuje plniť v záujme jej občanov, čiže záujem občanov. Ústavnými pojmami sú aj pojmy zákonom chránené záujmy, všeobecné záujmy chránené zákonom, sociálne záujmy a záujem ochrany prírody, ale nie národný záujem. Ústava Slovenskej republiky tento pojem nepoužíva. Vyjadrenie národného princípu obsahuje len v úvode preambuly, v jej závere sa už mení na princíp občiansky. Zo znenia ustanovenia prvej vety diskutovaného paragrafu ods. 3 nie je možné jednoznačne zistiť, či sa má na mysli záujem štátu Slovenskej republiky a nie je možné jednoznačne vylúčiť ani to, či by sa pojem národný záujem nemohol chápať ako záujem národa, prípadne konkrétneho národa, v tomto prípade národa slovenského. Keďže je pravdepodobné, že tento nedostatok týkajúci sa jasnosti a zrozumiteľnosti právnej normy nebude možné preklenúť ani výkladom, možno predpokladať nesúlad s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V prípade chápania pojmu národný záujem v užšom zmysle by bolo ustanovenie § 8 ods. 3 jednoznačne v rozpore s princípom rovnosti obsiahnutým v článku 12 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a rovnako aj s článkom 2 ods. 1 ústavy, v zmysle ktorého štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo teda s občianskym princípom či s princípom suverenity ľudu, teda občanov. Treba upozorniť ešte, že obsah slovného spojenia v rozpore so záujmami iných vyšších územných celkov alebo obcí nie je možné presne právne ustáliť. Záujem je pojmom skôr politologickým ako právnym a rozhodovania o neplatnosti právneho úkonu, v tomto prípade nariadenia samosprávneho kraja z dôvodu jeho rozporu so záujmom iných vyšších územných celkov alebo obcí vnáša do právneho poriadku a do právnych vzťahov jednoznačnú právnu neistotu. Tých dôvodov je viacero. Je totiž legitímne, že záujmy dvoch alebo viacerých subjektov, a to akýchkoľvek vrátane samosprávnych krajov obcí sú odlišné, a pritom sú nekonformné alebo sú protikladné. Ak by rozpor záujmov samosprávnych krajov a obcí mal byť dôvodom vzniku protiprávneho stavu, bolo by nevyhnutné, aby existovalo z dôvodu preventívneho obmedzenia protiprávneho stavu taxatívne vymedzenie záujmov vyšších územných celkov, a to navyše tak, aby tieto zodpovedali v zákone požadovanému národnému záujmu. Toto všetko tam, samozrejme, chýba. To je len presné vysvetlenie na to, prečo je vypustený paragraf nielen nezmyselný, nevykonateľný a vnáša právnu neistotu. Je tam aj viac iných ústavných problémov. Z namietaného textu nie je jasné, na základe čoho sa vláda rozhodne vrátiť prostredníctvom prednostu zastupiteľstvu vyššieho územného celku nariadenia. Stačí, ak je také nariadenie v rozpore so záujmami jedného alebo viacerých VÚC, pretože je tam použité množné číslo jedného samosprávneho kraja alebo jednej obce, alebo viacerých. Používa sa množné číslo. Zdalo by sa z toho, že jedna obec alebo jeden samosprávny kraj nestačí na tento rozpor a takýchto nezrovnalostí pritom vo veľmi nekvalitne podanom návrhu, ktorý sme naozaj v decembri vypustili, je viacero. Jednoducho musím povedať, že nie je potrebné nejaké špeciálne právne vzdelanie, na ktoré ste sa odvolávali pán poslanec, aby sa človek pozastavil nad otázkou, či a prečo by malo byť v demokratickom štáte odôvodnené, aby vláda mala možnosť napríklad na základe toho, že nariadenie Bratislavského vyššieho územného celku nebude v súlade so záujmami obcí v Nitrianskom alebo Trenčianskom vyššom územnom celku, prečo by mala vláda takéto nariadenie vrátiť, a teda vetovať. Z pohľadu práva je takisto dôležité, že zákon neustanovuje ani to, v akej forme by mali byť záujmy samosprávnych krajoch alebo obcí vyjadrené. Potom sú tam aj procedurálne problémy, že ktorý je to prednosta, pretože sa hovorí prostredníctvom prednostu, hovorí sa v lehote určenej na podpísanie, ale možnože v pôvodnom návrhu to bola lehota odseku 1, ktorý vypadol pri prijímaní zákona a ostal tam len § 11 ods. 9, kde je lehota najneskôr do troch dní od schválenia nariadenia, takže to je ďalší konfúzny prvok a jednoducho mohli by sme ďalej dokazovať dobré dôvody, prečo sme vypustili tento paragraf, pretože nie je len nezmyselný, ale je aj nevykonateľný. Chcem povedať, že rozhodnutie v lete, keď sme prijímali tento paragraf, bolo v hektickej atmosfére a opakujem, Národná rada opravila tento svoj omyl v decembri. Hovorím znova, že nie je dobré, že sa pri vrátení tohto zákona Kancelária prezidenta politicky, pretože vecne sa to obhájiť nedá, stotožnila s tým návrh HZDS z leta a jednoducho z týchto všetkých dôvodov, ktoré by sa dali ešte podrobnejšie uviesť a vysvetliť. Z týchto všetkých dôvodov prosím a žiadam v mene všetkých, ktorí sme hlasovali za vypustenie tohto paragrafu pred krátkou dobou, aby sme neprijali námietky pána prezidenta a aby sme schválili návrh zákona v pôvodnom znení tak, ako sme to urobili v decembri. Ďakujem pekne. J. Migaš, predseda NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Tatára. Ako prvý pán poslanec Jarjabek, ako posledný pán Bárdos. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Dušan Jarjabek ako prvý. | [] | 4,063,787 |
25 | 2013-10-29 | Autorizovaná rozprava | 258 | Brixi, Otto, poslanec NR SR | Otto | Brixi | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, Národnej rade bola doručená žiadosť pána predsedu Súdnej rady č. 134/2013, na základe ktorej má Národná rada navrhnúť Súdnej rade dvoch kandidátov na členov disciplinárneho senátu, a to sudcov, z ktorých bude Súdna rada voliť jedného člena disciplinárneho senátu. Dôvodom tejto skutočnosti je zánik člena disciplinárneho senátu JUDr. Hargaša, ktorý sa stal podpredsedom Krajského súdu v Trenčíne. Predseda Národnej rady vyzval oprávnené subjekty, aby v termíne do 28. augusta tohto roka predložili príslušné návrhy ústavnoprávnemu výboru. V určenom termíne boli predložené dva návrhy, z ktorých ústavnoprávny výbor na 50. schôdzi 2013 návrhy prerokoval. Uznesením č. 295 konštatoval, že navrhnuté doktorky pani JUDr. Gajerová a JUDr. Príbelská, PhD., spĺňajú podmienky ustanovené v zákone o sudcoch a prísediacich. Ústavnoprávny výbor zároveň odporučil vykonať voľbu podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov. Pokiaľ nebude zvolený požadovaný počet kandidátov, odporúča sa podľa čl. 15 ods. 2 volebného poriadku vykonať opakovanú voľbu, do ktorej postupujú všetci navrhnutí kandidáti, ktorí neboli zvolení. Ak ani v opakovanej voľbe nebol zvolený potrebný počet kandidátov, odporúča sa podľa čl. 16 volebného poriadku vykonať novú voľbu. Do novej voľby možno navrhnúť kandidátov, ktorí neboli zvolení vo voľbe ani v opakovanej voľbe. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu. | [] | 4,195,806 |
54 | 2002-02-13 | Autorizovaná rozprava | 47 | V. Sopko, poslanec: | V | Sopko | poslanec | Prosím, pán predsedajúci, otvorte k tomuto bodu rozpravu. | [] | 4,063,833 |
42 | 2009-10-27 | Autorizovaná rozprava | 96 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 136 prítomných, 86 za, 50 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu. (Ruch v sále.) Pán poslanec Fronc, hlásite sa do rozpravy? (Odpoveď z pléna.) Nie, je to omyl. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať. | [
"(Hlasovanie.)",
"(Ruch v sále.)",
"(Odpoveď z pléna.)"
] | 3,965,920 |
51 | 2021-12-01 | Autorizovaná rozprava | 63 | Kavecká, Monika, poslankyňa NR SR | Monika | Kavecká | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. | [] | 3,949,112 |
21 | 2013-06-20 | Autorizovaná rozprava | 265 | Mikloško, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Mikloško | poslanec NR SR | Ja si myslím, že treba v prvom rade podporovať základnú telesnú výchovu. Dnes decká necvičia, sú tlsté, choré, lenivé. Tak by som to veľmi skromne povedal. Ďalej atletika je šport, ktorý naozaj vyvolá také morálno-vôľové vlastnosti, ktoré sa mu zídu na celý život. Asi sa spoliehaš len na seba a nie na niekoho druhého. Stolný tenis, dneska najväčší po futbale, najväčšiu členskú základňu má a prakticky je úplne mimo pozornosti, aj v médiách, aj, aj proste peňazí. Hokej a tenis sú iste krásne športy, ale treba na ne veľa peňazí. Treba, aby rodič platil od malička do toho a skôr, neskôr tie decká ujdú von, a to, čo sa doňho dalo, proste hrajú niekde v NHL alebo neviem kde, po veľkých ihriskách. Futbal je určite najkrajšia hra, do smrti ho budem hrávať, ale proste tiež investujeme do hráčov veľa, veľa, veľa, a potom, keď už sú dobrí, naraz odídu. Oni ich preplatia, ostanú vonku, a potom, keď majú doma hrať s Lichtenštajnskom, tak hrajú ako ponocní. Pánboh zaplať za takú hru. Čiže radšej dať do základného, telesnej výchovy a do mladých, ako dávať do, do proste veľkých štadiónov. A vrcholový šport má tak či tak svojich sponzorov. A teda nezabudnúť na športy, ktoré nie sú len hokej, futbal a, a tenis, ale aj napríklad atletika a stolný tenis. Ďakujem. | [] | 4,210,193 |
39 | 2018-12-13 | Autorizovaná rozprava | 39 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Gaborčáková. | [] | 4,154,262 |
6 | 2024-01-09 | Autorizovaná rozprava | 164 | Šimečka, Michal, podpredseda NR SR | Michal | Šimečka | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Kolíková. | [] | 4,127,144 |
38 | 2009-06-03 | Autorizovaná rozprava | 118 | Š. Zelník, poslanec: | Š | Zelník | poslanec | A to ste citovali výroky a odporúčania z Európskej únie, no veď, samozrejme, Európska únia a politici reagujú na to, čo im vy tam podstrčíte. To je celý ten problém, že, bohužiaľ, aj poslanci v Európskom parlamente, ktorí by mali hájiť záujem Slovenska, tak ho nehája, ale práve naopak, chodia a klamú a rozprávajú nepravdu. Ďakujem. | [] | 4,150,262 |
51 | 2015-05-28 | Autorizovaná rozprava | 15 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Hudacký. | [] | 4,050,793 |
38 | 2018-11-28 | Autorizovaná rozprava | 172 | Budaj, Ján, poslanec NR SR | Ján | Budaj | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Ťažko všetko komentovať. Ďakujem pani Zimenovej. A na reči, že Slovensko nesmie robiť prieky xenofóbnym Maďarom ani xenofóbnym Čechom, alebo Poliakom, odkazujem, že to sú len dočasné vlády. Slovenský poslanec by mal robiť politiku, v ktorej verne slúži patriotickým cieľom Slovenskej republiky, a tou, tým cieľom ja sa snažím slúžiť a pre ne som v tomto parlamente. | [] | 4,088,250 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.