session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
21 | 2013-06-20 | Autorizovaná rozprava | 27 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | S reakciou pán poslanec Kuffa. Nech sa páči. | [] | 4,209,955 |
8 | 2012-10-18 | Autorizovaná rozprava | 162 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem pánovi poslancovi. Na vystúpenie poslanca registrujem tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických. Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek. | [] | 3,971,722 |
6 | 2023-12-19 | Autorizovaná rozprava | 325 | Jakab, Július, poslanec NR SR | Július | Jakab | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za vystúpenie Jozefovi Pročkovi. Nie každý má taký prejav, ako máš ty, taký oduševnený aj s takým zápalom. Ja ťa vždy rád počúvam, pretože nikdy si si servítku pred ústa nekládol a oceňujem teda aj ostatných kolegov, ktorí možno majú iný štýl, že proste uplatňujú ten svoj štýl v rozprave a neboja sa alebo teda idú do faktických aj k vystúpeniu, ktoré možno niekedy ako nie je úplne, úplne možno po nejde im po srsti alebo je po chuti. Ale ja som si toto vždy vážil na tebe, Jozef. A keď si hovoril o tých inštitúciách a o ich nezávislosti, tak ja som to vlastne hovoril aj včera, ale bolo to tak tesne pred polnocou, keď vyšlo stanovisko z analýzy európskeho prokurátora alebo Európskej prokuratúry a dovolil by som si niečo k tomu povedať, že čo sa tu vlastne deje a čo nás čaká. Na základe dôkladnej analýzy kombinácie navrhovaných zmien a doplnení dospel európsky generálny prokurátor k záveru, že predstavujú vážne riziko porušenia zásad právneho štátu. Minimalizovali by odhalenie možných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie, narúšajú funkčné línie podávania správ medzi Európskou prokuratúru a oddelením špeciálnej prokuratúry. Presmerovali by väčšinu prípadov zo Špecializovaného trestného súdu na nižšie súdy s malými odbornými znalosťami v oblasti trestných činov a predstavujú faktickú amnestiu v podstatnom počte aktívnych vyšetrovaní podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie v Slovenskej republike. A takto vlastne konštatujú, že verejné zdroje, aj s ktorými narába Slovenská republika, má aj európske zdroje, sú vážne ohrozené práve tým, na čo poukazuješ a čo sa tu práve deje. A za to ti ďakujem. | [] | 4,002,742 |
43 | 2005-05-12 | Autorizovaná rozprava | 3 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 91 prítomných. Národná rada je uznášaniaschopná. Chcem vás informovať, že overovateľmi na 43. schôdze budú poslanci Gábor Gál a Pavol Abrhan, ich náhradníkmi Beáta Brestenská a Jaroslav Jaduš. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Arvay, Danko, Plháková a pani poslankyňa Štrofová. Schôdzu som zvolal podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 32 poslancov. Poslanci na tejto schôdzi žiadajú prerokovať návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Martinovi Froncovi, poverenému riadením Ministerstva školstva Slovenskej republiky (tlač 1161). Podľa článku 88 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Návrh skupiny poslancov ste dostali ako tlač 1161. Uvedený návrh som podľa § 109 odseku 3 zákona o rokovacom poriadku bezodkladne zaslal vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a pridelil som ho na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že gestorský výbor bude výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Poprosím teraz povereného člena skupiny poslancov pána poslanca Dušana Čaploviča, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi školstva. Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič. | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1161)"
] | 4,096,269 |
44 | 2014-12-09 | Autorizovaná rozprava | 73 | Horváthová, Eva, poslankyňa NR SR | Eva | Horváthová | poslankyňa NR SR | V rozprave vystúpil jeden pán poslanec Petrák. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala návrh zákona v druhom čítaní. | [] | 4,195,917 |
94 | 2023-06-13 | Autorizovaná rozprava | 64 | Viskupič, Marián, poslanec NR SR | Marián | Viskupič | poslanec NR SR | Pán kolega Fico, rozumiem, sme tri mesiace pred voľbami, rozumiem, že najlepšie je každému sľúbiť všetko, rozumiem, že ste povedali, že má pomôcť štát. Rozumiem, že ste nepovedali, že štát tie peniaze, ktoré chcete ľuďom rozdať ako pomoc, najprv tým istým ľuďom zoberie. Ešte k hypotékam. Chcete zachraňovať ľudí s hypotékami. Zasa, rozumiem, dobrá téma. Ľudia vnímajú bývanie ako problém. Dopĺňam, že hlavne tí, ktorí ho nemajú, a vy chcete pomáhať tým, ktorým skončí fixácia v roku 2024 a v 2025. Reálne teda v podstate momentálne ani pomáhať nechcete. Ale poďme pár faktov. V roku ´24, ´25, za tieto dva roky neskončí fixácia 400-tisíc hypoték, ako ste povedali, ale maximálne 240-tisíc. A zároveň nerozumiem, ako viete, aké budú vlastne úrokové sadzby, špeciálne v tom roku ´25, to dnes nevie nikto. A teda chcete, aby štát preplácal úroky na hypotékach, no ale ja sa pýtam, či fakt sú to ľudia s tými hypotékami, teda s bytmi, ktorí potrebujú najviac pomôcť? Nemali by ste viac pomáhať alebo skôr pomáhať tým ľuďom, ktorí žiadne bývanie nemajú? A ešte jednu vec si treba uvedomiť, že práve tí chudobnejší, ktorí to bývanie nemajú, ktorí napríklad bývajú v podnájmoch, sa budú vlastne svojimi daňami skladať a splácať, pomáhať splácať hypotéku práve tým bohatším. Pán Fico, toto ja nepovažujem za sociálny prístup. Ďakujem. | [] | 3,905,284 |
45 | 2019-05-17 | Autorizovaná rozprava | 71 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Takže nech sa páči, pán poslanec. | [] | 4,187,441 |
27 | 2013-12-03 | Autorizovaná rozprava | 33 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | S ďalšou faktickou Dušan Bublavý. Nech sa páči. | [] | 4,108,516 |
6 | 2024-01-09 | Autorizovaná rozprava | 192 | Dvořák, Oskar, poslanec NR SR | Oskar | Dvořák | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Ja sa priznám, ja som veľmi rád, keď, keď sa prihlási niekto z koalície a už obzvlášť teda minister alebo nejaký poslanec, a teda nám dajú takú akože mentálnu sondu do toho, ako premýšľajú teda nad týmito vecami, pretože veľmi často aj argumentujete, vládna koalícia, v médiách, že však diskusiu my neobmedzujeme nijakým spôsobom, ono to prebieha v parlamente. No a prebieha to tak nejak jednostranne zo strany opozície, ktorá sa snaží upozorniť na tie rôzne nedostatky tých zákonov, ale nedostávame nejakú ako kebyže recepciu, nejaký, nejaký rozdiel, nejaký, nejaký spätný názor na toto. No a mňa teda najviac, a spomenul to aj pán Mikulec, šokovalo, že okrem toho, že často hovoríte, že prebieha nejaká diskusia v parlamente, však tu sa môžte vyrozprávať, tak minister Susko to pozdvihol ešte ďalej, on povedal, že teda že však bolo to prerokované v ministerskom kolégiu, to teda stačí, ale podľa mňa toto je absolútne nepochopenie nejakého základného legislatívneho procesu a vôbec demokratickej diskusie. To, že tu máme nejaké vnútorné pripomienkové konania alebo medzirezortné pripomienkové konania, to tu nie je, to tu nie je len tak zo srandy, že vás to má obmedzovať. Je to tu práve preto, že keď prebieha nejaký dlhší proces, tak niekto si tam možno všimne nejaké nedostatky. Nebude sa, môžu sa napríklad aj vaši vládni poslanci ozrejmiť s tým, čo vlastne v tom zákone je. Pánovi Mažgútovi by to napríklad asi pravdepodobne prospelo v prípade tej špeciálnej prokuratúry. Keď už sa chceme porovnať teda s najlepšími, tak napríklad Benátska komisia presne riešila napríklad v Gruzínsku, kde, kde toto je, bolo bežnou praxou, a hovorila, že tým, že to aj obmedzujete, tak znižujete tú samotnú kvalitu legislatívy. Vy okrem toho, že znižujete kvalitu tej legislatívy, tak aj vylučujete veľkú časť oprávnených subjektov, ktorí majú právo sa k niečomu vyjadriť. Okrem toho hovoríte tu, že však môže tu prebiehať diskusia v parlamente aj pri skrátených legislatívnych konaniach, no ale pri rozpočte ste nám ukázali, že nemôže, že aj toto právo dokážete nejakým spôsobom obmedzovať. K zvyšku teda už to nestíham, tak v ďalšom vystúpení. Ďakujem. | [] | 4,127,172 |
54 | 2015-09-22 | Autorizovaná rozprava | 97 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za hlasovalo 80, zdržalo sa 50 poslancov, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme postúpili tento návrh zákona do druhého čítania. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,967,742 |
1 | 2010-07-08 | Autorizovaná rozprava | 69 | Bublavý, Dušan, poslanec NR SR | Dušan | Bublavý | poslanec NR SR | Sľubujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,052,857 |
12 | 2017-02-08 | Autorizovaná rozprava | 31 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Grausová. Končím, teda končím možnosť sa prihlásiť. A pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo. | [] | 3,947,156 |
51 | 2019-10-23 | Autorizovaná rozprava | 39 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Gaborčáková. | [] | 4,115,703 |
6 | 2023-12-13 | Autorizovaná rozprava | 17 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Teraz pán poslanec Vašečka, nech sa páči. | [] | 4,124,299 |
25 | 2013-10-15 | Autorizovaná rozprava | 79 | Gibalová, Monika, poslankyňa NR SR | Monika | Gibalová | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali. Ja by som len to zhrnula, cítim potrebu odpovedať najmä pani poslankyni Vaľovej. Samozrejme, že ak si klient vyberie slobodným výberom neverejného poskytovateľa, už v tej chvíli v podstate je sankcionovaný, pretože nemá garantovanú cenu za poskytnutú službu, pani poslankyňa. A tým, že nemá garantovanú tú cenu, ktorá je garantovaná u verejného poskytovateľa, tak je logické, že ten neverejný poskytovateľ si vypýta od toho klienta vyššiu úhradu. Vy tu stále balamutíte ľudí s tým, že neverejní poskytovatelia sú drahí a sú zlí a sú nekvalitní. Prosím vás pekne, upravte si už na to názor a neklamte ľudí, pretože naozaj u neverejného poskytovateľa je cena preto vyššia, lebo je negarantovaná. | [] | 3,944,434 |
18 | 2020-11-24 | Autorizovaná rozprava | 48 | Urban, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Urban | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Pani Bittó Cigániková, to by bolo ozaj super, keby sme dokázali znížiť výskyt diabetikov, nádorov hrubého čreva a podobne. Ale položme si otázku, či to je naozaj reálne pri tom dnešnom stave zdravotníctva. Je to vôbec zabezpečené? Personálne určite nie. Od budúceho roka zvyšujú mzdy zdravotníkom v Čechách, v Maďarsku, takže budeme mať ďalší problém. Uniknú nám ďalší lekári, zdravotníci, zdravotné sestry. Takže toto sú také trocha rozprávky. Určite, lieky ste spomínali. Je tu problém, aby mohli prísť na trh nové generiká, to trojstupňové, trojstupňový taký príjem tých liekov do nášho systému, ale to sa dá všetko zmeniť. No a aby ste vedeli, ako zvyšujú zisky súkromné zdravotné poisťovne, tak napríklad tým, že stimulujú lekárov, aby robili menej vyšetrení, menej im platia za isté výkony alebo neuhrádzajú niektoré vyšetrenia, ktoré povedia, povedia si, že tieto vyšetrenia nebudeme uhrádzať alebo zaplatíme menej. Čiže takto vlastne si zvyšujú zisky tie súkromné poisťovne. Ak by sme mohli pomôcť zdravotníctvu, mohli by sme to spraviť úplne jednoducho, že by sme sa všetci prepoistili do štátnej VšZP. Mali by sme viacej peňazí a myslím, že by to bolo správne. Ešte by som spomenul, pred rokom pán Pellegrini prosil šéfa investícií v zdravotníctve pána Eda Matáka z Penty, chcel kúpiť nemocnicu Bory. A ten mu na to povedal, že určite, štátu to určite nepredám, lebo si myslím, že je to veľmi neefektívny vlastník a prevádzkovateľ nemocníc. Tým povedal všetko. Takže ak dokážeme zlepšiť situáciu v nemocniciach, že to tam bude fungovať ako v spoločnostiach súkromných, tak budeme mať viacej peňazí, myslím, že na všetko. Ďakujem. | [] | 3,976,480 |
51 | 2021-12-03 | Autorizovaná rozprava | 106 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Ďakujem, pán minister. Udeľujem teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Petrovi Libovi, aby predniesol spravodajskú informáciu. Nech sa páči. | [] | 3,872,731 |
51 | 2015-05-26 | Autorizovaná rozprava | 272 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | S reakciou pán poslanec Viskupič. | [] | 3,923,305 |
12 | 2017-01-31 | Autorizovaná rozprava | 50 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Ďakujem za niektoré reakcie. Pán poslanec Farkašovský, Ústavný súd posudzoval, či je alebo nie je v súlade so zákonom zmena toho cenzu z 10- na 20-tisíc, neposudzoval, či by bolo, bola zmena na 50-tisíc v súlade, som presvedčený, že niekde tá hranica určite je. Keby sme schválili zákon, že na založenie novej cirkvi alebo registrácie novej cirkvi, alebo náboženskej spoločnosti je potrebných 3 mil. členov, tak som presvedčený, že by Ústavný súd konštatoval, že takáto úprava zasahuje do náboženskej slobody a je v rozpore s ústavou. Ja neviem, kde je tá hranica, to môže povedať, to môže povedať iba Ústavný súd, ale tá hranica niekde nepochybne je. Pán poslanec Kotleba povedal, že hľadám tam nejaké protimoslimské ťaženie, ktoré tam nie je, pretože v dôvodovej správe o tom nič nie je. A je to smiešne v kontexte s tým, čo len chvíľu pred ním rozplával jeho kolega poslanec Mazurek, ktorý celú svoju faktickú poznámku využil na vyznanie svojho vzťahu k moslimom, na základe princípu kolektívnej viny posudzuje vyznávačov celého náboženstva, posudzuje 1,5 mld. ľudí a nakoniec aj sám pán poslanec Kotleba ma najprv obvinil, že hľadám tam niečo, čo tam nie je, a potom aj on sám skončil pri tom, že ide o moslimov. Tak sa tu nehrajme na to, že nie. | [] | 4,020,910 |
6 | 2024-01-09 | Autorizovaná rozprava | 47 | Bihariová, Irena, poslankyňa NR SR | Irena | Bihariová | poslankyňa NR SR | Však to nemyslíte vážne? To si riešte s vyšetrovateľmi, alebo, ja neviem, s páchateľom. Veď o toto presne ide, hej, že toto sa naozaj dialo v praxi a my sa máme hanbiť to prečítať, čo sa dialo v praxi a čo znovu vystavujete tú právnu aplikačnú prax a ľudí, ktorí sú toho obeťami? Akože... Že to je... (Výkriky z pléna, potlesk.) Viete čo, tvárme sa, že to tu nebolo. A toto je ten, presne toto je ten problém. Viete, v čom je ten problém? Že toto sa dialo a ja som bola pri tom a ja som spoluautorka tej novely presne kvôli týmto prípadom, ktoré sa tu od roku 2009 diali celý čas. Toto nie sú pikošky, áno, toto nie sú že nejaké bonbóniky, omyly aplikačnej praxe. Toto je rutina. Toto je akože normálny štandard práce, ktorá sa uplatňovala voči osobám inej národnosti, iného vierovyznania, inej farby pleti. Ja sa normálne až musím opýtať, prepáčte mi to, lebo som teraz fakt, že nahnevaná, koľko ľudských životov, Rómov, gejov, cudzincov musí zaplatiť za to, aby ste vy pomohli jednému svojmu človeku? Kam ide? (Potlesk.) Majú tieto menšiny vôbec nejaké práva? Alebo teda stačí, že boli pár mesiacov vo väzbe vaši ľudia, a my kvôli tomu trpíme porušovanie práv nevinných ľudí? Ja som videla množstvo, naozaj veľké množstvo ľudí za tie roky, ktoré som, 15 rokov som v tej agende pôsobila, ľudí, ktorých práva nikdy neboli vyšetrené, a dokonca sa častokrát otáčala vec tak, že oni boli vyšetrovaní ako podozriví. V rámci sekundárnej viktimizácie obete, ktoré nemali peniaze na advokátov, sa skrátka na konci museli preukazovať, že to napadnutie, ktoré sa im stalo, sa proste akože si ho nezavinili, či náhodou nemajú niekde dlh. Celý čas na to každý kašlal. Tá vláda, ktorú sme tu mali, ani jedného prípadu sa nezastala. Ani v jednom prípade nehovorila o porušovaní ľudských práv, nehovorila o žiadnej naliehavosti. Dnes tu máme pár chlapcov vo väzbe a máme pocit, že prišlo akože k intergalaktickej skrivodlivosti, ktorú musíme týmto vyriešiť. Nebláznime, preboha živého! A viete, prečo sa to nevyšetrovalo? Viete, prečo tie prípady nemali žiadnu, sa nedočkali spravodlivosti? Znovu vám prečítam. Nepodarilo sa preukázať, že by osoba nejakým spôsobom inklinovala k extrémizmu, jeho výzor tomu nenasvedčoval. Druhý, zdôvodnenie. S preukazom... s poukazom na samotnú osobu obvineného je potrebné uviesť, že je študentom strednej odbornej školy technickej a je hodnotený ako tichý, utiahnutý chlapec. Nemá zápisy v triednej, v triednej knihe. Normálne že grotesky. Ďalej tu máme osobu, u ktorej teda našli odznak na ľavom ramene, s totenkopf, opasok s prackou SS, ryskou, orlicou zo znaku nacistického Nemecka a s nápisom Meine Ehre heißt Treue, a teda vyšetrovanie sa skončilo tým, že podozrivý preukázal, že je zberateľom historického materiálu. Nepodarilo sa preukázať, že by nejakým spôsobom inklinoval k extrémizmu, jeho výzor tomu nenasvedčoval. Toto je porušovanie ľudských práv. A z tohto dôvodu som teda ja aj skupina odborníkov vypracovali, lebo toto sa naozaj ťahá od roku 2009, obrovskú proste banku takýchto prípadov, kde sme argumentovali práve tým, že to už nesmie ostať na úrovni krajov, lebo my naozaj nemôžme, prepáčte, aby extrémizmus, terorizmus budú vyšetrovať v Hlohovci? Alebo ja neviem, ako si to predstavujete, v Bánovciach? Veď to sú naozaj zložité trestné činy. A a proste dôvodili sme teda tým, že to musí, musí prejsť na špecializovanú sústavu. A tak sa aj stalo, hej, že pani ministerka bývalá spravodlivosti Lucia Žitňanská vtedy si proste že naozaj dala záležať na tom, aby vnikla do tej problematiky, ktorá dovtedy vôbec nebola reflektovaná a nikto si nevšímal, čo sa deje tam dole na tých okresoch a krajoch, aké ľudské práva sú v skutočnosti porušené, a prišla teda s novelou, ktorou sa táto agenda odovzdala špecializovanej, špecializovanej sústave justičných orgánov. A my sa dnes tvárime, že prichádza k porušovaniu ľudských práv, preto im to tam ideme odniesť. No my sme ich odniesli preto z krajov, lebo tam boli porušované ľudské práva. A toto teda, ako som povedala, neboli anomálie. To bol, to bol štandard. A mne stále vyvstáva tá otázka, že koľko vlastne musí zomrieť, alebo byť zbitých, alebo vôbec prehliadaných ujm na ľudských právach v prípade, ak ide o osoby, ktoré, ja neviem, v autobuse hovorili iným jazykom, ktoré inak vyzerali, ktoré mali iný účes, len preto, lebo vošli do podniku, držiac sa za ruky s osobou rovnakého pohlavia, len preto, lebo mali rómske priezvisko, hej. Tak tých ľudské práva sme nepotrebovali chrániť. Koľko ich musí proste zniesť a akú ujmu musia utrpieť, aby bola dostatočným dôvodom na to, aby sa tento status tak, ako bol proste novelou v roku 2016 vytvorený, zachoval, a brali sme ich ľudské práva minimálne rovnako tak ako tých, za ktorých dneska bojujeme tým, čo tu predkladáme a o ktorých ľudské práva bojujeme, hovoriac teda, že musíme prísť s celou touto teda estrapádou, previesť ju v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme odvrátili porušovanie ľudských práv. No nie. My to, čo robíme v skutočnosti, nalejme si čistého vína, je to, že odvraciame fiktívne porušenie ľudských práv na to, aby sme mohli reálne porušovať ľudské práva. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Výkriky z pléna, potlesk.)",
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)"
] | 4,127,027 |
20 | 2011-07-06 | Autorizovaná rozprava | 138 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Ďakujem. Pán spravodajca ešte chce zaujať stanovisko k rozprave v záverečnom slove. Nech sa páči. | [] | 3,881,864 |
25 | 2013-10-30 | Autorizovaná rozprava | 129 | Demian, Jaroslav, poslanec NR SR | Jaroslav | Demian | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Švejnu a Gabriela Csicsaia na vydanie ústavného zákona o stabilite daňového systému (tlač 747) ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j., teda doručené, doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 25., teda dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Po rozprave odporučím, aby: 1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní, 2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 722 z 27. septembra tohto roku a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu. | [
"(tlač 747)"
] | 4,184,050 |
42 | 2005-05-20 | Autorizovaná rozprava | 9 | P. Miššík, poslanec: | P | Miššík | poslanec | A ja navrhujem, aby v § 86 sa za písmeno b) vložilo nové písmeno c), ktoré znie: „c) nevyplatenie mzdy a odstupného podľa § 223, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu“. Doterajšie písmená c) až e) sa označujú ako písmená d) až f). Krátke odôvodnenie. Do ustanovenia účinnej ľútosti sa dopĺňa možnosť zániku trestnosti aj ohľadom trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného v prípade, ak páchateľ povinnosť vyplatiť tieto finančné nároky splní dodatočne, a to najneskôr v tej lehote, ktorú som uviedol, to znamená do 60 dní od dokonania trestného činu. Ja ešte ďalej by som chcel dať návrh vzhľadom na to, čo pán predkladateľ chcel, aby sa niektoré sporné body zo spoločnej správy, s ktorými nesúhlasím, vyňali na osobitné hlasovanie. A pán spravodajca to síce spomenul, ale nevyňal zatiaľ na osobitné hlasovanie. Tak žiadam, aby sa osobitne hlasovalo aj o bodoch 5, to už je navrhnuté, 9 a 27, to znamená 9 a 27. Ďakujem pekne, pán predseda. | [] | 3,991,644 |
48 | 2021-10-21 | Autorizovaná rozprava | 37 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Kolegyne, kolegovia, teraz budeme pokračovať prvým čítaním, mali by sme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Richarda Takáča, Juraja Blanára, Ladislava Kamenického a Viliama Zahorčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), pán poslanec Richard Takáč sa ale ospravedlnil, pretože musel odísť na, niekde na výsluch, takže tento zákon prepadáva. A ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Ľuboša Blahu a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov . Návrh zákona má parlamentnú tlač 722. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 752. Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Robertovi Ficovi, aby nám návrh zákona uviedol. Nech sa páči, máte slovo. | [
"(vodný zákon)"
] | 4,003,095 |
33 | 2014-04-01 | Autorizovaná rozprava | 215 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Pekné popoludnie, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Ešte predtým pán predseda výboru Hudacký. | [] | 4,038,196 |
61 | 2002-07-10 | Autorizovaná rozprava | 14 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Páni poslanci, budeme pokračovať prerokúvaním ďalšieho bodu programu, ktorým je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Prosím pani navrhovateľku pani poslankyňu Tóthovú, ktorá už po tretíkrát, keď mala odôvodňovať tento návrh, nie je prítomná v rokovacej sále, aby, ak je prítomná v budove Národnej rady, sa dostavila do rokovacej sály a odôvodnila svoj návrh. Pokiaľ sa tak nestane, tak sa pýtam pánov poslancov, či je všeobecný súhlas vzhľadom na situáciu pri prerokúvaní tohto bodu programu, aby sme zaradili tento bod ako posledný bod programu 61. schôdze. Áno. Teraz prosím pána poslanca Petra Finďa ako predkladateľa, keďže ďalším bodom programu rokovania je návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Finďa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov , uviedol a odôvodnil Národnej rade Slovenskej republiky predkladaný zámer navrhovateľa zmeniť uvedený zákon. P. Finďo, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, nedávno sme schválili novelu zákona o potravinách. V tomto zákone došlo pod vplyvom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k takej úprave, ktorá vylúčila potraviny použité na medicínske účely z potravinového zákona. Táto skutočnosť sa ukázala ako prekážkou pri prijímaní podzákonných noriem, ktorými sa tieto potraviny definujú a ktorými sa tieto potraviny potom kategorizujú a umožňujú uvádzať do obehu a uhrádzať zo zdravotného poistenia. Z tohto dôvodu som predložil jednu veľmi malú a krátku novelu, ktorá v podstate vracia naspäť tieto potraviny do agendy potravinového zákona. Je táto otázka prerokovaná so všetkými kompetentnými orgánmi. Prosím o podporu tejto malej novely. | [] | 4,082,960 |
75 | 2022-11-08 | Autorizovaná rozprava | 223 | Mičovský, Ján, poslanec NR SR | Ján | Mičovský | poslanec NR SR | Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby predmetný vládny návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. | [] | 4,005,623 |
22 | 2011-09-14 | Autorizovaná rozprava | 407 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | Hlasujeme o návrhoch zo spoločnej správy 1 až 3, 5 až 11. Gestorsky výbor odporúča schváliť. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 73 za, 60 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh sme schválili. Prosím ďalší návrh. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,025,289 |
11 | 2007-06-19 | Autorizovaná rozprava | 237 | D. Jarjabek, poslanec: | D | Jarjabek | poslanec | Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,189,381 |
51 | 2001-09-06 | Autorizovaná rozprava | 60 | J. Šimko, poslanec: | J | Šimko | poslanec | I. Presperín, podpredseda NR SR: Budeme hlasovať. Nech sa páči, hlasujeme. Hlasujte o predloženom návrhu pána spravodajcu. Hlasujte. (Hlasovanie.) Prítomných je 102 poslancov, za 95, proti nikto, zdržalo sa 5, nehlasovali 2. Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní. Len pre upresnenie. O bode č. 18, to znamená tlači 1041, tak ako bolo schválené, budeme hlasovať až po prerokovaní a hlasovaní o všetkých daňových zákonoch. Takže aby bolo jasné, tento bod 18 a tlač 1041 ostane ešte na hlasovanie po týchto zákonoch. Vážení páni poslanci, panie poslankyne, pristúpime teraz k hlasovaniu. Ďalej budeme, páni poslanci, hlasovať o bodoch, ktoré sme prebrali v bloku od bodu 22 až po bod 27, kde bola aj spoločná rozprava. Najskôr budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Mesiarika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 982) . Spoločným spravodajcom pre všetky tieto zákony, ktoré boli prerokované, bol pán poslanec Benkovský, ktorý ich bude postupne uvádzať. Prosím o prvé hlasovanie k návrhu poslanca Mariana Mesiarika. M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. K predloženému návrhu bol mnou podaný návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Prosím dať hlasovať. I. Presperín, podpredseda NR SR: Môžeme hlasovať, prosím. (Hlasovanie.) Prítomných je 107 poslancov, za 66, proti 23, zdržalo sa 12, nehlasovalo 6. Tento návrh bol schválený, to znamená, že nebudeme pokračovať ďalej o návrhu pána poslanca Mariana Mesiarika . Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 999). Nech sa páči, pán spravodajca. M. Benkovský, poslanec: Ďakujem. Aj k tomuto návrhu zákona som v rozprave predložil návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. I. Presperín, podpredseda NR SR: Budeme hlasovať o predloženom návrhu. Hlasujte. (Hlasovanie.) Prítomných je 103 poslancov, za 52 poslancov, proti 40 poslancov, zdržalo sa 8, nehlasovali 3. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona neprerokuje v druhom čítaní. Pokračujeme hlasovaním o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Šeptáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 1083). Pán poslanec Benkovský, máte slovo. M. Benkovský, poslanec: Ďakujem. K návrhu pána poslanca Šeptáka bol podaný návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Prosím dať hlasovať. I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujeme o tomto návrhu zákona. Hlasujeme, prosím. Hlasujte. (Hlasovanie.) Prítomných je 104 poslancov, za je 60 poslancov, proti 38, zdržalo sa 6, hlasovali všetci. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona neprerokuje v druhom čítaní. Pokračujeme... (Ruch v sále.) Prosím pokoj v rokovacej sále, pán podpredseda. Pokračujeme hlasovaním o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Šeptáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 1084). Prvé hlasovanie, pán spravodajca. M. Benkovský, poslanec: Obdobne aj k tomuto návrhu, k tlači 1084 bol podaný návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. I. Presperín, podpredseda NR SR: Budeme hlasovať. Hlasujte. (Hlasovanie.) Prítomných je 106 poslancov, za 65 poslancov, proti 36, zdržalo sa 5, hlasovali všetci. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona neprerokuje v druhom čítaní. Nasleduje hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Šlachtu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 1138). Prvé hlasovanie, prosím. M. Benkovský, poslanec: Áno, ďakujem. Aj k návrhu pána poslanca Šlachtu bol podaný návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Prosím dať hlasovať. I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, môžeme hlasovať. (Hlasovanie.) Prítomných je 107 poslancov, za 56 poslancov, proti 44, zdržalo sa 7 poslancov, hlasovali všetci poslanci. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona neprerokuje v druhom čítaní. Prosím, ďalej budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 1113) . Prvé hlasovanie, nech sa páči. M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave neodzneli žiadne návrhy na uznesenie Národnej rady, preto ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať. I. Presperín, podpredseda NR SR: Budeme hlasovať o tomto návrhu a postúpení do druhého čítania. Hlasujte. (Hlasovanie.) Prítomných je 107 poslancov, za 79 poslancov, proti 20, zdržalo sa 8, hlasovali všetci. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Druhé hlasovanie. M. Benkovský, poslanec: Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1174 z 13. júna 2001 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 11. októbra 2001 a gestorský výbor do 16. októbra 2001. Prosím, dajte hlasovať. I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujte o tomto návrhu, páni poslanci a panie poslankyne. Hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných je 107 poslancov, za 104 poslancov, proti nikto, zdržali sa 3, hlasovali všetci. Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor aj lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní. Blok hlasovania sme, páni poslanci, skončili. Budeme pokračovať v rokovaní tým, že pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Šeptáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Tento návrh ste dostali ako tlač 1122, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1229. Dávam slovo poslancovi Rastislavovi Šeptákovi a prosím ho, aby návrh uviedol. R. Šepták, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, dámy a páni... (Ruch v sále.) I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, páni poslanci, postupujeme ďalej v programe. Pokiaľ chcete rokovať v dvojiciach, trojiciach, buďte tak dobrí, opustite rokovaciu sálu, lebo vás začnem menovať po jednom. Pán poslanec Halmeš, pán poslanec Cuper, pán poslanec Šebej, pán poslanec Benkovský, prosím, aby ste nerušili pána poslanca Šeptáka. Nech sa páči, máte slovo. R. Šepták, poslanec: Ďakujem ešte raz za slovo. Čiže budem pokračovať. Dámy a páni, máte pred sebou tlač 1122 – návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Zvýšenie cenového limitu nákupu osobných automobilov, ktorý je možné uplatniť ako daňový výdavok (cena, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu), vyplýva zo skutočnosti... (Ruch v sále.) I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec, prepáč, buď tak dobrý, keby si chvíľu zastal. Páni poslanci, tak sme hádam kultúrni ľudia, buďte tak láskaví, rešpektujte právo rečníka. Zároveň keď mám slovo, chcem oznámiť, že zajtra budeme rokovať po odsúhlasení alebo po odhlasovaní týchto zákonov tohto bloku o dôchodkoch. Nech sa páči. R. Šepták, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pokračujem, že podnikateľ na zabezpečenie svojej činnosti potrebuje pohodlne a dostatočne bezpečné vozidlo, ktoré mu umožní vykonávať podnikateľské aktivity i z pohľadu na jeho zdravie a bezpečnosť. Myslím si, že na našom trhu sa za cenu 800 tisíc, resp. 900 tisíc pri kúpe na lízing nachádza dostatočná škála vozidiel spĺňajúcich uvedené kritériá a okrem toho i dostatočne reprezentatívne. Navrhnutý limit je podstatne nižší, ako si navrhla naša vláda na kúpu osobného automobilu pracovníkom štátnej správy. Kabinet Mikuláša Dzurindu odobril návrh ministra vnútra na stanovenie hornej hranice cenového limitu nákupu osobných motorových vozidiel pre inštitúcie financované zo štátneho rozpočtu. Tento limit je v rozpätí 400 tisíc – 2 mil. korún, kde napr. nákup osobného motorového vozidla v hodnote 1,3 mil. si môžu dovoliť kúpiť už prednostovia okresných úradov a súdov. Podnikatelia, z ktorých daní sa tvorí štátny rozpočet a z ktorých peňazí si kupujú motorové vozidlá štátni úradníci, však na zabezpečenie svojej podnikateľskej činnosti si do daňových výdavkov môžu zahrnúť kúpu osobného automobilu len do výšky 450 tisíc korún, resp. 550 tisíc korún pri kúpe na lízing. Tento návrh odstraňuje diskrimináciu podnikateľov a stavia ich na rovnakú úroveň s predstaviteľmi štátnej správy. Predpoklad, že zavedením limitu odpisovania osobných automobilov sa zvýšia príjmy štátneho rozpočtu, sa nesplnil. Podnikateľ má veľa iných možností nakúpiť tovar, ktorého 100 % odpíše do nákladov, a tak zamedzí vyššej daňovej povinnosti. Zavedenie limitu nákladov na preukázanú spotrebu pohonných hmôt vo výške 85 % je v podnikateľskej sfére chápané ako dvojitý postih s prenesením dopadov na podnikateľskú sféru z dôvodu neschopnosti štátu zaviesť dostatočné kontrolné mechanizmy, a preto sa navrhuje uvedený limit vypustiť. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, k predloženému návrhu tohto zákona ma viedla skutočnosť, že naša vláda si z prostriedkov štátneho rozpočtu odsúhlasila limity na nákup motorových vozidiel pre inštitúcie financované zo štátneho rozpočtu, ktoré sú v rozmedzí od 400 tisíc do 2 mil. korún. Nákup motorového vozidla v hodnote 1,3 mil. si môže dovoliť už prednosta okresného úradu. Podnikatelia, z daní ktorých sa financuje štátny rozpočet, si však môžu do daňových výdavkov zahrnúť kúpu osobného automobilu len do výšky 450 tisíc, resp. 550 tisíc korún pri kúpe na lízing. Kto vytvára, dámy a páni, príjmy štátneho rozpočtu v tomto štáte? Aký je dôvod na to, aby tí, ktorí tvoria príjmy a na zabezpečenie svojej podnikateľskej činnosti potrebujú dopravný prostriedok, boli v ponímaní zákona menej hodnotní ako zamestnanci inštitúcií financovaných zo štátneho rozpočtu? Argumentácia, že sa kúpou drahých automobilov oslabia príjmy štátneho rozpočtu, je vágna: 1. Podnikatelia majú dostatok iných možností, ako vyčerpať „kvázi“ úsporné peniaze v nákladoch tak, aby nemuseli odvádzať vyššiu daň z príjmu. A tieto možnosti sú legálne. Napr. kúpu vybavenia podnikateľských priestorov, či už nábytkom alebo počítačovou technikou, i televízny prijímač je možné na 100 % zaúčtovať do nákladov, nehovoriac o nákladoch za služby. 2. Predaj automobilov tzv. luxusnej triedy, športových a terénnych automobilov, t. j. tých kategórií vozidiel, na kúpu ktorých podľa ministerstva financií podnikatelia vynakladajú neúmerné vysoké finančné prostriedky, predstavuje zhruba 4 % z celkového predaja osobných automobilov za rok. Toto číslo za posledné tri roky nezaznamenalo zásadné zmeny. To znamená, že podnikateľ, ktorý na to má, kupuje automobil bez ohľadu na limit. Predpoklad ministerstva financií, že zákonne upraví možnosť kúpy automobilov vyššej triedy tým, že zavedie cenové limity nákupu motorových automobilov, ktoré je možné uplatniť ako daňový výdavok, sa nenaplnil. Automobily tzv. luxusnej triedy sa v roku 1999 predávali len v počte 81 kusov a v roku 2000 to bolo 89 kusov a za polrok tohto roku 42 kusov. Podobný vývoj je i v predaji športových a terénnych automobilov. 3. Zákon sa tak dotkol tých podnikateľov, ktorí si nekupujú automobil z prepychu, ale pretože ho potrebujú na zabezpečenie svojej podnikateľskej činnosti. Zákon im však limitom stanovuje, že si môžu kúpiť len vozidlo triedy B, čo je tzv. malé vozidlo, ale ak si podnikateľ chce kúpiť športové lietadlo alebo motorový čln, štát mu z nich umožní odpísať až 800 tisíc korún. 4. Podnikateľ na to, aby zabezpečil výkon svojej podnikateľskej činnosti na patričnej úrovni, potrebuje pohodlné, dostatočne bezpečné vozidlo. Navrhovaný limit 800 tisíc, resp. 900 tisíc korún pri kúpe na lízing je dostatočný na to, aby si takéto vozidlo mohol podnikateľ obstarať. Na našom trhu sa nachádza dostatočná škála vozidiel spĺňajúcich uvedené kritériá a zároveň je aj dostatočne reprezentatívna. 5. Podnikatelia sa cítia menejcenní ako pracovníci inštitúcií financovaných zo štátneho rozpočtu, nakoľko zo svojich daní dopriali luxus tým, ktorí netvoria príjmy štátneho rozpočtu, ale z neho ukrajujú. 6. Zároveň treba pripomenúť, že odborná reštrikčná politika sa uplatňovala i v rokoch 1995 a 1996, avšak už vtedy boli stanovené limity dostatočne alebo podstatne vyššie, a to v čiastkach 700 tisíc, resp. 800 tisíc pri kúpe na lízing. Od roku 1997 sa limity zo zákona vypustili, pričom ekonomické vyhodnotenie ich zavedenia nebolo vôbec vykonané. Napriek tomu sa znovu zaviedli limity, ktorých výška sa podstatne znížila hoci všeobecne cenová úroveň vzrástla. Opätovne sme sa nedočkali serióznych ekonomických prepočtov, ktoré by preukázali pozitívne vplyvy na štátny rozpočet, a, ako som vám v predchádzajúcom povedal, nezaznamenal sa ani pokles predaja osobných automobilov tzv. luxusnej triedy, športových a terénnych. Naopak, vláda limitmi na kúpu osobných automobilov pre pracovníkov svojich inštitúcií zaistí minimálne v triede luxusných automobilov zvýšenie predajov. Štátny rozpočet, to nie je len kapitola príjmov, ale aj výdavkov. Reštrikciou podnikateľov popierame rovnosť zákona pre každého. K druhej časti navrhovaných zmien, ktorá sa dotýka vypustenia limitu nákladov na preukázanú potrebu PHM vo výške 85 %, chcem povedať, že každý automobil potrebuje na to, aby išiel, pohonné hmoty, ktorých spotreba je deklarovaná v technických podmienkach prevádzky každého automobilu. Zákon si osoboval právo hovoriť do tejto spotreby a určil, že na prevádzku stačí len 85 % tejto deklarovanej spotreby. Stavia sa do polohy univerzálneho konštruktéra, ktorý znížil spotrebu vo všetkých typoch áut o 15 %. Je to veľmi jednoduché. Pokiaľ sa ministerstvo financií nechcelo postaviť do tejto polohy a chcelo vyriešiť používanie služobných vozidiel na súkromné účely, týmto zákonom len priznalo nedostatočne kontrolné mechanizmy orgánov zodpovedných za výber daní, nakoľko používanie služobného vozidla na súkromné účely je zákonom ošetrené ako funkčný požitok, ktorý je fyzická osoba povinná vykázať pri vyúčtovaní daní z príjmov fyzických osôb. Tým, že ministerstvo financií zaviedlo túto právnu úpravu len núti podnikateľov hľadať cesty, ako túto právnu formu obísť. Predsa nebudú postihovaní dvakrát, raz ako podnikatelia zaúčtovaním len 85 % preukázaných nákladov na PHM a druhýkrát ako fyzické osoby priznaním funkčného požitku a odvedením vyššej dane z príjmu fyzických osôb. Znovu nám nebol predložený žiadny ekonomický prepočet, ktorý by preukázal opodstatnenosť takejto právnej úpravy. Vážení páni a dámy poslanci, uviedol som vám dostatok argumentov na to, aby ste podporili a schválili môj návrh, podporili ho do druhého čítania, zvlášť keď táto úprava naozaj neovplyvní nepriaznivo príjmy štátneho rozpočtu. Veľmi pekne ďakujem. I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec Šepták. Pán poslanec Farkas, prosím, keby ste uviedli správu gestorského výboru stručne. | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 982)",
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 999)",
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1083)",
"(Hlasovanie.)",
"(Ruch v sále.)",
"(tlač 1084)",
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1138)",
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1113)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Ruch v sále.)",
"(cena, ktorá sa na účel... | 4,215,141 |
31 | 2018-05-09 | Autorizovaná rozprava | 20 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Na faktickú poznámku, pán poslanec Hrnko, môžte reagovať. | [] | 3,922,865 |
24 | 2013-09-17 | Autorizovaná rozprava | 74 | Lipšic, Daniel, poslanec NR SR | Daniel | Lipšic | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Ja budem len naozaj veľmi stručný. Ja by som to pánovi premiérovi, že odišiel, až tak zase nevyčítal. Podľa mňa sa išli poradiť s pánmi, keď to už teda prasklo, že čo ďalej. A keď im dovolia, tak možno prídu, lebo si nemyslím, že je pán Fico ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) svojprávny. A zareagujem na pár vecí veľmi stručne. Pán premiér spomínal, že tomu, čo som ja hovoril vo svojom úvode, že ničomu takmer nerozumel. Tomu sa ja teda nedivím, veď on ten materiál podľa mňa nielenže teda nerobil, ani ho nečítal, robili to za neho konkrétni ľudia. On ako správny lokaj prišiel a odsúhlasil to. Premiér sa nevyjadril ani k jednému podozreniu, konkrétnemu podozreniu z prepojenia na finančnú skupinu J&T. Ako je možné, že v zlatom vajci SPP, v spoločnosti Eustream, je za štát človek z J&T? Nepovedal ani mäkké F na všetky konkrétne fakty z materiálu, ako rozkradnúť SPP. Nepovedal nič. Ani pol slova. Zľakol sa a odišiel. Nie je pravda, že vláda nemohla kúpiť, tak ako kúpilo EPH z úveru zvyšnú časť, keď predávali Nemci a Francúzi akcie SPP. Mohli to kľudne urobiť. EPH nepoužilo ani jedno vlastné euro. Všetko išlo z úveru a dnešná vláda im ten úver chce v zrýchlenom konaní vyplatiť. Ja si inak myslím, lebo preverujeme ďalšie veci, že sa ešte dozvieme ďalšie veci o konkrétnom prepojení skupiny J&T a vlády lokajov pána Fica. Poviem možno už len dve poznámky. Pán premiér tu spomínal, že, a to sa týka priamo mojej osoby, že z Trestného zákona bol vypustený paragraf, ktorý hovoril o zneužití pravidiel hospodárskeho styku. Tak ale ako to bolo? Vláda, ktorej som bol členom, do parlamentu navrhla, kde už mala menšinu, aby aj nový Trestný zákon obsiahol trestný čin zneužívania pravidiel hospodárskeho styku. Keďže vláda bola v menšine a bola to taká všelijaká koalícia pri Trestnom zákone, pán Ábelovský, pán Polka boli veľmi aktívni, tak tu všelijaké pozmeňovacie návrhy boli schvaľované. Dokonca ja som raz musel Trestný zákon z parlamentu aj stiahnuť. A pozmeňovacím návrhom vypustili, vtedy ad hoc väčšina v parlamente, z vládneho návrhu Trestného zákona trestný čin zneužívania pravidiel hospodárskeho styku. A kto hlasoval za? Pán Fico. Pán Kaliňák. Pán Paška. Asi aj pani Zmajkovičová. Celý poslanecký klub SMER-u. Ak premiér Fico dnes rozpráva, že tento paragraf v Trestom zákone mal byť, on to z Trestného zákona a jeho kolega vypustili. Blahoželám! Posledná poznámka. Keď má dnes SPP – matka stratu 80 mil. eur, tak by si tú stratu delili 40 : 40, by si delil súkromný investor J&T a štát. Dnes tú stratu, ako všetci vieme, na seba prevezme štát. Na Slovensku máme asi 1,2 mil. domácností, to znamená, že každá domácnosť zaplatí 35 eur namiesto J&T. To je konkrétny výsledok kšeftu v tej prvej, v tom prvom kroku akože reorganizácie, teda okrádania a rozkrádania SPP. A, samozrejme, som presvedčený o tom, že aj v rozprave, ale aj v ďalších dňoch zverejníme ďalšie okolnosti, ktoré preukážu úplne stopercentne, akým spôsobom je vláda zaviazaná finančným skupinám, akým spôsobom vykonáva ich vôľu, akým spôsobom premiér Fico a ostatní ministri sú len lokajmi konkrétnych finančných skupín a oligarchov. | [
"(pozn. red.: rýchlo vyslovené)"
] | 3,867,172 |
49 | 2010-03-03 | Autorizovaná rozprava | 31 | M. Hort, podpredseda NR SR: | M | Hort | podpredseda NR SR | Otváram rozpravu. Konštatujem, že sa nikto neprihlásil do rozpravy písomne, a preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy k tomuto vládnemu návrhu zákona ústne. Neevidujem nikoho, kto by sa prihlásil, a preto uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu. No a nasledujúcim bodom v súlade so schváleným programom je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov . Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1385 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 1385a. Nech sa páči, pán minister, môžete odôvodniť aj tento vládny návrh. Nech sa páči. | [] | 4,205,869 |
3 | 2010-08-04 | Autorizovaná rozprava | 142 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Martin Poliačik, nech sa páči. | [] | 3,994,741 |
34 | 2018-09-20 | Autorizovaná rozprava | 65 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Mizík, nech sa páči, môžete reagovať. | [] | 4,136,216 |
43 | 2019-03-29 | Autorizovaná rozprava | 73 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Zimenová. | [] | 4,038,573 |
58 | 2020-02-20 | Autorizovaná rozprava | 170 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Ďakujem. Keďže sme vyčerpali zoznam všetkých písomne prihlásených rečníkov, dovoľte, aby som vás vyzval, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem. Všetci? Takže uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne. Osem poslancov. Poslanec Rajtár, Galek, Cigániková, Viskupič, Budaj, Blahová, Baránik, Galko. Prvý je pán poslanec Rajtár, nech sa páči. | [] | 4,122,965 |
19 | 2008-01-30 | Autorizovaná rozprava | 53 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že vystúpili všetci rečníci, ktorí sa prihlásili do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Štandardne sa pýtam: Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán minister, máte slovo. J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, budem relatívne stručný. V prvom rade chcem poďakovať za túto veľmi zaujímavú diskusiu a za celý rad vystúpení, ktoré z môjho hľadiska len dokresľovali, o ako závažný dokument ide, keď hovoríme o Lisabonskej zmluve, ako závažný dokument ide z hľadiska našich záujmov ako Slovenska, ako občanov Slovenska, takisto ako členov Európskej únie, a že tu naozaj, pokiaľ ide o Lisabonskú zmluvu, by sme sa nemali vyprávať o veciach iných než týchto. Diskusia ukázala, že sa, bohužiaľ, vyprávame naozaj o všetkom možnom. Ale aj to je vaše privilégium a napokon takto funguje Národná rada, takže to si nedovolím komentovať. Ja chcem poďakovať všetkým tým paniam poslankyniam a pánom poslancom, ktorí prispeli do vecnej diskusie o Lisabonskej zmluve. Nemôžem povedať, že by som počul nejaké nové fakty, argumenty, pripomienky a príp. i kritické pripomienky. Musím povedať, že vo výboroch, ale nielen počas prerokúvania Lisabonskej zmluvy vo výboroch, ale aj predtým vo výboroch, keď sme rokovali o mandáte medzivládnej konferencie, o plánoch vlády, a takisto aj na pléne Národnej rady tieto veci už odzneli. A dostali svoju adekvátnu odpoveď a vysvetlenia. Napokon mnohé tie veci boli odrazené nielen v podkladových materiáloch, ktoré sme distribuovali, ale takisto v mojom vystúpení, pretože to bolo už ladené ako odpoveď na pripomienky, ktoré zazneli potom neskôr v diskusii. Boli rôzne body, ktoré sa zdvíhali, ja môžem ešte raz len potvrdiť, že Lisabonská zmluva skutočne určuje podstatne jasnejšie pravidlá pre to, aby Únia mohla fungovať podstatne efektívnejšie a na prospech našich občanov, ako o tom mnohí hovorili. Žiaľ, bolo to dosť jednostranné, pretože o tom hovorili najmä poslanci vládnej koalície a v prvom rade Smeru – sociálnej demokracie. Ale ide naozaj aj o posilnenie úlohy národných parlamentov, i keď sa to niekedy neguje. My máme možnosť, resp. vy máte možnosť a v spolupráci s exekutívou my máme možnosť ďaleko efektívnejšie obhajovať svoje záujmy, pokiaľ si ich dokážeme vyšpecifikovať. O to ide. My si musíme dokázať vyšpecifikovať záujmy. Ale nástroj máme v Lisabonskej zmluve. A celá diskusia, ktorá viedla ku kreovaniu Lisabonskej zmluvy, takisto bola v atmosfére, ktorá hovorila o tom, že členské štáty Európskej únie majú svoje prerogatívy, nikto im ich nechce zobrať a že si ich budú strážiť. Toto, si myslím, bol pozitívny výsledok, ktorý smeruje aj k zohľadneniu tých otázok, ktoré majú niektorí z vás a niektoré politické strany, ktoré chcú, aby Európska únia nebola superštátom, aby to bol predsa len orgán a organizmus, ktorý ich bude zohľadňovať a bude pracovať tak, ako si to prajú členské štáty. A toto sa podarilo dosiahnuť aj v atmosfére, aj v tých záveroch Lisabonskej zmluvy. To len odpovedám na prípadné poznámky o tom, čo to dalo tým, ktorí chcú mať posilnenie úlohy aj členských štátov. Toto sa dostáva či už konkrétne alebo celou atmosférou rokovania. Ide o jasnejšie vymedzenie kompetencií. A opäť k tomuto došlo. A vieme veľmi dobre aj o mechanizmoch, ktorými by sa príp. niektoré kompetencie odovzdávali alebo brali nazad. To bolo tiež potvrdené veľmi jasne. Vždycky to existovalo, ale napriek tomu došlo k potvrdeniu. Išlo o ďaleko jasnejšie potvrdenie, že existujú brzdy, ktoré to umožňujú tým členským štátom v oblasti ich prioritných záujmov, ktoré sa nechcú príp. zúčastňovať na určitých rokovaniach, že keď sa nechcú zúčastňovať na určitej spolupráci, teda aby som bol presnejší, takže sa nemusia na nej zúčastňovať. Chcem len ako príklad uviesť napr. justičnú spoluprácu v trestnej oblasti. To je jedna z oblastí našich prioritných záujmov. Kvalifikovanou väčšinou v Rade v rámci riadneho postupu môžu byť ustanovené spoločné minimálne pravidlá pre vzájomné uznávanie súdnych rozhodnutí a policajná a justičná spolupráca v trestnoprávnej oblasti v prípadoch majúcich cezhraničný rozmer, spoločné pravidlá stanovujúce minimálne pravidlá definujúce trestné činy a sankcie v oblastiach oveľa závažnej trestnej činnosti majúcej cezhraničný rozmer. A napr. je tu jasne špecifikovaný aj postup, ktorý umožňuje členskému štátu vyhnúť sa rozhodnutiu kvalifikovanou väčšinou, mechanizmus tzv. záchrannej brzdy. Ja to citujem preto, že to je jedna z odpovedí na to, ako si dokážeme obhájiť svoje záujmy v prípade nutnosti. V prípade, že navrhovaná smernica niektorému členskému štátu zasahuje do základných aspektov jeho trestnoprávneho systému, môže pozastaviť proces prijímania návrhu jeho posunutím do Európskej rady. Európska rada potom môže postupovať dvoma spôsobmi. Európska rada v časovom horizonte štyroch mesiacov vráti návrh smernice Rade, čím odblokuje pozastavenie prijímajúcej procedúry návrhu, ale ak sa konsenzus v Európskej rade nedosiahne a ak si aspoň deväť členských štátov želá na základe dotknutého návrhu smernice nadviazať posilnenú spoluprácu, táto sa spúšťa automaticky, členské štáty, ktorým návrh nevyhovoval, ostanú mimo posilnenej spolupráce a návrh na ne nemá žiaden vplyv. Takýchto záchranných bŕzd je v dokumente dosť. To je odpoveď tým, ktorí vravia, že nám niečo diktuje Európska únia. Viete, keby to bolo tak, tak by to bolo veľmi smutné. A potom si neviem predstaviť, o čom by bola aj činnosť do značnej miery Národnej rady, pretože skutočne sem prichádzajú smernice aj z Bruselu, návrhy smerníc, ale je na Národnej rade, aby o nich rokovala, aby sa k nim vyjadrovala. Toto nie je aspoň v mojom chápaní tak ako vláda, nie je len orgán, ktorý niečo dostáva a potom to oštempľuje nejakým gumovým razítkom a posiela to späť do Bruselu odobrené . Takto sa nefunguje a takto sa fungovať nebude. (Potlesk.) Ďakujem. Je to otázka v každom prípade zodpovedného prístupu či už vlády alebo Národnej rady k tomu, čo dostávame na stôl aj z Bruselu ako návrhy. A my ich môžeme endorsovať, pozmeniť, odmietnuť. Máme na to možnosti. Nesnažme sa nahovoriť, a to najmä našej verejnosti, že tu sedíme či už vláda alebo legislatíva len na to, aby sme niečo akceptovali. My máme práva. Ide o to, aby sme ich využívali. A malo by nám ísť o to, aby sme si našli a vyladili mechanizmy, ktoré budeme používať pri tomto. Ide nám a musí nám ísť o veľmi aktívnu prácu. A ešte raz, ja nemôžem akceptovať, že len skutočnosť, že sem prichádza 70 – 80 % návrhov legislatívnych z Bruselu, znamená, že sme nejakým pasívnym prvkom. Politické hodnotenie tejto diskusie môže byť rôzne a musí byť rôzne. Ale je iné. Ono sa netýka týchto konkrétnych ustanovení. V prvom rade sa musím vyjadriť k pozíciám a postojom, ktoré boli prezentované váženými paniami poslankyňami a pánmi poslancami, členmi KDH. Ja musím povedať, že aspoň z môjho pohľadu tu ide o úplne inú diskusiu. Tu nejde o diskusiu o Lisabonskej zmluve. Tu ide o diskusiu o tom, či KDH vyhovuje Európska únia tak, ako sa vyvíja. Jednoducho je mi to ľúto. Ja hovorím, že to je môj dojem. Ja netvrdím, že so mnou musíte súhlasiť. Ale všetky tie pripomienky, ktoré išli, a niektoré z nich boli veľmi zaujímavé, a pokiaľ išlo o vecné komentáre, áno, stavajú otázky, ktoré si staviame aj my, v konečnom a politickom dôsledku vlastne hovorili o niečom inom. Však keď len si zvážim, čo je to za vyjadrenie, ktoré som tiež počul z radov poslancov, vážených pánov poslancov z KDH, otázku, však nebude žiadna tragédia, keď neschválime Lisabonskú zmluvu. No bude to tragédia, bude to tragédia či už pre občanov Slovenska alebo pre Slovensko, alebo pre Európsku úniu. Však nás to vykoľají. V prípade, že by k tomu došlo, dostane nás to do takých problémov v rámci tohto spoločenstva, do ktorého sme spoločne vstúpili, a chceli sme tam vstúpiť, pretože to chceli občania, a vyhrabávali by sme sa z tohto problému, a ešte neviem, ako by sme to robili, celé roky. Znefunkčnili by sme do značnej miery politicky a možno aj operatívne Európsku úniu ako takú. Toto chceme? To je tragédia, vážení. Toto sa nedá ohodnotiť len ako nejaké proste, mimochodom, rozhodnutie, na ktorom vlastne nič tak veľa nezáleží. Ja som, musím povedať, počul v diskusiách, a možnože opäť môžem sa mýliť v mojich hodnoteniach, ale jednoducho, navádza ma na to vlastne, že celá Únia je zlá, pretože sa vyvíja, my sme vstupovali do Únie a my chceme, aby tá Únia ostala taká ako bola. Toto je téza. My nechceme zmeny. No ale, dámy a páni z KDH, toto predsa nie je možné. Tá Únia jednoducho od samého začiatku sa vyvíja, dynamicky sa vyvíja a ide smerom k určitému posilňovaniu, tam, kde jednotlivé členské štáty spoločne dôjdu k rozhodnutiu, že treba Úniu posilniť. Únia nie je statický útvar. Vy ste do nej vstupovali s plným vedomím, že sa bude vyvíjať a že bude dochádzať k posilňovaniu Únie. A dnes vravíte, my chceme stáť na mieste a my chceme vidieť len tú Úniu, aká je. Dokonca musím povedať, že som počul, je to superštát, buduje sa superštát, pomaly ohrozuje našu suverenitu, pomaly ohrozuje našu demokraciu. No nehnevajte sa na mňa, to je pozícia absolútneho euroskepticizmu, to je strašenie Európskou úniou tak, ako, bohužiaľ, musím povedať, a včera som sledoval jednu z televíznych diskusií, ako strašíte eurom. A mne je to veľmi ľúto. Toto predsa nie je odpoveď Európanov. Toto nie je odpoveď členov Európskej únie. Ja viem, že sa snažíte prísť s pozíciami a svojím spôsobom možno zmeniť atmosféru tu, možno zmeniť rozhodnutie, ale vychádzam z toho, že občania Slovenskej republiky prehovorili, prehovorili či priamo podporou Európskej únie tak, ako sa rozvíja, tak, ako sa posilňuje. Prehovorili, a je mi to veľmi ľúto, neberte to ako polemicky, aj tým, koľko vášmu programu a vašim politickým názorom dali hlasov vo voľbách. A vy teraz na základe tohto hlasu sa snažíte presadiť určité pohľady, pokiaľ ide o vývoj slovenského postoja k Európskej únii. Ste vo výraznej menšine, ste vo výraznej menšine v slovenskej spoločnosti a ste vo výraznej menšine aj v Národnej rade Slovenskej republiky. Takto ste boli. Je to legitímne, že to obhajujete, ale ja politicky hodnotím, že jednoducho nemôžete takisto legitímne očakávať, že väčšina obyvateľov Slovenskej republiky a väčšina politických síl tu vás podporí. A ja chcem povedať, že i vaše vecné pripomienky nakoniec smerujú k zneisteniu celej Lisabonskej zmluvy, no logicky, pretože vy ju nechcete, preto, a to ste aj hovorili, vy ju odmietate. Ale toto, chvalabohu, nie je politika väčšiny politických síl tu v Národnej rade a takisto väčšiny občanov. Čiže z tohto pohľadu, ako vravím, sa tu určitým smerom vymyká hodnotenie KDH, aj tie niektoré tézy, pohľady, ktoré naozaj upozorňujú na slabiny, však, pochopiteľne, v takýchto dokumentoch nie všetko je perfektné. Sú tam slabiny, sú tam riziká. Ale my sa s nimi vysporiadame. My sa s nimi aktívnou prácou jednoducho musíme vysporiadať ako suverénny členský štát Európskej únie. Máme na to možnosti a budeme to robiť. Ďalší okruh otázok, ktorý tu padol, boli otázky konzultácií či už vecných alebo politických, pokiaľ ide o Lisabonskú zmluvu. A opäť ja môžem začať len s tým, že skutočne konzultácie prebiehali, ale ony sa nezačali len teraz, len v minulom roku, keď sa pripravoval mandát medzivládnej konferencie. Však všetci sme uznali, že v základných parametroch Lisabonská zmluva vlastne je zhodná s ústavnou zmluvou. Ale takto sme to chceli. Takto sme si to odsúhlasili síce v minulom parlamente, ale na základe širokej spoločenskej a politickej zhody. To je v poriadku. A my sa k tomuto hlásime. My s tým nemáme žiaden problém. Posilnili sa prvky, ktoré nám umožňujú ako suverénnemu štátu fungovať lepšie, efektívnejšie v rámci Únie. Ale nemáme problém povedať, že ústavná zmluva a Lisabonská zmluva v mnohých základných parametroch alebo v základných parametroch sú identické. V poriadku, takto sme to chceli. Za tým si stojíme. No a diskusia o týchto parametroch, tá vlastne prebiehala od samého začiatku, keď sa diskutovalo o ústavnej zmluve. Jednoducho tá diskusia, či už politická alebo iná, prebiehala. Tu je kontinuum. My nezačíname dnešným dňom alebo včerajším dňom alebo predložením tohto návrhu do Národnej rady. Je tu aj kontinuálna, politická a vecná diskusia, ktorá prebiehala a začala v minulom roku. Vláda predstavovala materiály do vlády. Tie materiály boli verejne dostupné, boli na webovej stránke, dostávali ste ich vy. Predkladala svoje postoje, svoje pozície na rokovania medzivládnej konferencie pred vás v Národnej rade. Diskutovali sme o nich vo výboroch Národnej rady. A 17. 10. sa tu uskutočnilo rokovanie pléna Národnej rady, ktoré odobrilo postup Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky, pokiaľ ide o rokovania o tom výsledku, o Lisabonskej zmluve. Odobrilo tie základné parametre, ešte raz, ktoré vlastne sú parametre v zásade ústavnej zmluvy. Čiže nikto nemôže povedať, že tuná neprebiehal proces či už vecných alebo politických konzultácií a konzultácií na úrovni Národnej rady, čisto politické konzultácie. Táto vláda, však aj k tomu dochádzalo, predseda vlády Slovenskej republiky v lete zaslal list a dostal odpovede, mnohé vecné, niektoré nie. Aj toto musím povedať, boli politické strany, ktoré veľmi jasne a vecne a korektne reagovali svojimi pripomienkami, a bola politická strana, ja musím povedať, že to bola SDKÚ, ktorá proste toto šmahom odmietla. Tam nebola žiadna konkrétne otázka zdvihnutá. Ja som uskutočnil, a ja som veľmi vďačný, že kolegovia poslanci na toto upozornili, myslím, že to boli práve poslanci KDH, politické konzultácie sám s predstaviteľmi parlamentných politických strán. Toto sa odohralo na jeseň tohto roku. Viete to veľmi dobre. Hovorili sme o tom tuná v pléne Národnej rady. Ja to chcem ešte raz zdôrazniť, politické konzultácie prebiehali. Vlastný proces schvaľovania a rokovania vo výboroch Národnej rady takisto prebiehal. A prebiehal, musím povedať, tak, ako som očakával po tom, keď Národná rada 17. 10. minulého roku drvivou väčšinou hlasov schválila náš postup alebo ho odobrila, by som to povedal presnejšie možno. A takisto rokovania vo výboroch Národnej rady potvrdili, že je tuná súhlas s týmto smerovaním. A neboli žiadne signály. Aspoň do minulého týždňa ja som nezaregistroval žiadne signály, že by vznikal nejaký problém, pretože, ešte raz, my hovoríme o Lisabonskej zmluve, my nehovoríme o fungovaní parlamentu, my nehovoríme o opozično-koaličných vzťahoch, my nehovoríme o diskusiách v rámci demokracie o tom, či tu je alebo nie je demokracia. Ja si stojím za tým, že demokracia na Slovensku je, prejavuje sa a sme demokratický riadny normálny štát. A diskusie, ku ktorým dochádza v parlamente a kdekoľvek inde, sú normálne pre demokratický štát. A vždycky sa bude tak alebo inak argumentovať, používať rôzne argumenty. No ale to je normálne. Rokovania prebehli a z týchto rokovaní nikdy, pokiaľ nejde o postoj našich vážených pánov predstaviteľov z KDH, nezazneli nejaké disentné hlasy, ale teraz zrazu, áno, a ešte takýmto spôsobom. Tlačový zákon, ďalšia otázka. Budem sa venovať len tlačovému zákonu. Vlastne hovoríme o práve na odpoveď, o práve na opravu. To znamená niektoré parametre tohto zákona, do ktorého sa o. i. dostávajú také záležitosti, ktoré z môjho pohľadu sú veľmi dôležité, ako je napr. ochrana zdrojov informácií. Však to je na výsosť potrebná norma. A viete veľmi dobre, ako je to dôležité pre novinárov. A z tohto pohľadu je to pozitívum. Jednoducho musím povedať, že tento zákon má celý rad parametrov, ktoré nás posúvajú dopredu. Áno, môžu vznikať otázky, však to je normálne, keď vznikajú otázky. A myslím si, že mechanizmy v Národnej rade, ktoré tuná máte, slúžia na to, aby sa tieto otázky vyjasnili. A ja predpokladám a dúfam, že konečný produkt bude produktom dobrým. Jednoducho ja si neviem predstaviť, že by išlo o produkt zlý. OBSE. Veľmi často sa tu spomínalo OBSE. Dovoľte mi povedať, že mám určitú skúsenosť z fungovania OBSE. Môžem vám povedať, že my neignorujme, ako to tu tiež zaznelo, výzvy z OBSE. Nemienime ich ignorovať. Ja som minulý týždeň potvrdil veľmi jasne vo svojom liste, kto si ho chce prečítať, nájde ho na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí, že vítame tento záujem a chceme diskutovať na úrovni expertov. Dokonca sme vyzvali našich kolegov z Viedne, aby sme začali tieto expertné konzultácie čo najskôr v tomto týždni. Dali jeden termín, my sme dali dva termíny, dohodneme sa. Môžem vám povedať ale, že táto diskusia prebiehala, než sme sa dohodli teda, že pôjdeme na tieto rokovania, veľmi zaujímavo. Trvalo hodinu a tri štvrte, kým naša delegácia pri OBSE presvedčila úrad pána Harasztiho o tom, že je dobré viesť expertné konzultácie. Zrejme zo začiatku tam politická vôľa asi ani nebola, neviem, pretože my sme museli presviedčať pánov kolegov, ktorých ja osobne dobre poznám, aby s nami išli na tieto expertné konzultácie. Je to paradox. Voči čomu ja som mal veľkú výhradu, a budem mať takéto výhrady voči postupu akéhokoľvek medzinárodného úradníka akokoľvek vysoko postaveného, je, že namiesto toho, aby prišli za nami a povedali, tak ako sa to bežne robilo v OBSE, pokiaľ ja som bol generálnym tajomníkom, že majú otázky, výhrady, chcú s nami diskutovať, a začali sme diskutovať a v prípade, že tá diskusia nevyjde, tak, prosím, potom nás môžu dať do tlače, môžu z toho urobiť proste kauzu, tak jednoducho oni pred tým, než vôbec začali takéto diskusie, nás zavesili na svoju webovú stránku a povedali, vážení, toto a toto a toto je problematické. Viete, ja sa musím zamyslieť, či je to ten postup, ktorý by mal viesť k výsledku, a prečo to urobili takýmto spôsobom. Napriek tomu potvrdili sme jasne, chceme rokovať. Teraz nás žiadajú, aby sme dali autorizovaný preklad textu návrhu do angličtiny. To urobíme. Samozrejme, to urobíme. Jednoducho je to nutné. Ale nevadilo pánom kolegom, aby aj bez tohto prekladu na základe niečoho, neviem, na základe čoho pracovali, už si vytvorili stanovisko. V poriadku, ani s týmto nemám problém. Čiže nie je to žiadne ignorovanie, naopak, budú prebiehať konzultácie. A predpokladám, že k nim dôjde tento týždeň. Ja dúfam, ten preklad vyrobíme čím skôr. A budeme to počúvať. A vy sa zoznámite s týmito pripomienkami, pochopiteľne, a budete mať čas na to, aby ste ich prípadne posúdili a inkorporovali do vašich textov, ktoré budete potom tuná schvaľovať. Lenže prepájanie otázky Lisabonskej zmluvy s právom na odpoveď, prepáčte, toto jednoducho je nesmierne kontraproduktívne a zhubné. Je mi to veľmi ľúto, nie je to len moje stanovisko. Keby to bolo len moje stanovisko, je možné povedať, že tuná robím akúsi politickú nadprácu. Vážení páni poslanci, panie poslankyne, nerobím politickú nadprácu, to by robili aj tí predstavitelia, ktorí sa už medzičasom z rôznych európskych štruktúr stihli pozastaviť nad tým, čo robíme. A je ich dosť. Za včerajší deň som dostal dosť informácií, ktoré mi toto moje stanovisko potvrdzujú. To bol citovaný pán Swoboda. Ja si dovolím odcitovať takisto z verejne dostupných zdrojov, kto chce, nájde to v spravodajstve tlačových agentúr, napr. predsedu ústavného výboru Európskeho parlamentu pána Leinena v súvislosti s problémami s ratifikáciou dokumentu v slovenskom parlamente. A ja citujem, čo povedal pán Leinen, predseda ústavného výboru Európskeho parlamentu. „Európa nesmie byť rukojemníkom pre vnútropolitické či vnútrostranícke problémy. Lisabonskú zmluvu treba ratifikovať v 27 krajinách. A keď sa celý proces začne s problémami, môže sa to skončiť len zle. Škody by utrpela celá Európa a, samozrejme, najviac Slovensko,“ upozorňuje nemecký europoslanec. Ak by sa zmluva v slovenskom parlamente neratifikovala, podľa Leinena by to odštartovalo negatívnu tendenciu a bol by to zlý príklad pre ostatné členské krajiny EÚ. A opäť uvediem citát: „Dostávame sa tým na zlú cestu. A nakoniec skončíme v slepej uličke, z ktorej sa nedá von. A preto varujem pred tým, aby sa s takým niečím začalo. Očakával som,“ hovorí pán Leinen podľa citátu, „že Slovensko bude príkladom a priekopníkom pri Lisabonskej zmluve a že nebude vyrábať dodatočné komplikácie. Je to prekvapenie pre celú Európu. No verím, že sa to predsa len v stredu skončí dobre.“ Podobný názor má aj tu už citovaný podpredseda socialistov v europarlamente pán Hannes Swoboda, podľa ktorého sú tieto správy zo Slovenska absolútnym prekvapením. Rakúsky člen europarlamentu pripomína, že kritika tlačového zákona je jedna vec a Lisabonská zmluva ako dôležitý európsky dokument, ktorý má zreformovať európske inštitúcie, je niečo úplne iné. Práve také malé krajiny ako Slovensko sú podľa Swobodu závislé od toho, aby bola Európa silná a mohli sa posilniť ich vlastné práva a možnosti. „Neohrozujme,“ a teraz zase citujem pána Swobodu konkrétne, „však reformnú zmluvu, pretože to, samozrejme, bude negatívnym príkladom pre ostatné krajiny. To by bola privysoká cena.“ To je toľko len z niekoľkých ohlasov, ale je ich viacej, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. A mňa len prekvapilo, že sa tu vytvárala aj počas včerajšej diskusie akási atmosféra, že toto prejde, že tá konštrukcia, ktorú si tu opozícia vyrobila, jednoducho prejde, že bude proste tak nejako zobratá ako presne správna. Však prečo by sme náš vnútrostranícky, vnútroparlamentný, vnútroštátny problém nepovýšili na problém, ktorým môžeme storpédovať úsilie Európy, aby fungovala lepšie. Toto hlasovanie, v závere , ku ktorému, dúfam, dôjde, nie je hlasovaním o vláde, nie je ani hlasovaním o parlamente alebo o demokracii na Slovensku, je to hlasovanie o Lisabonskej zmluve, je to hlasovanie o občanoch Európskej únie, je o občanoch Slovenska, je to hlasovanie o Európskej únii, je to hlasovanie o dôveryhodnosti Slovenska ako členského štátu Európskej únie. Ja chcem vyzvať všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, tých, ktorí sa toľkokrát vyjadrili, a je ich tu väčšina v tejto sále, že sú za Lisabonskú zmluvu, aby toto prejavili vo svojom hlasovaní. Už aj tak sme touto diskusiou dosť poškodili samým sebe, dôveryhodnosti Slovenska a zneistili Európu. Pokračovanie touto cestou je podľa môjho názoru absolútne zhubné. Vyzývam preto všetkých, a ešte raz zdôrazňujem, všetkých, to nie je len výzva k jednému alebo druhej časti, na hľadanie štátnických a európskych riešení v prospech Európskej únie a občanov Slovenskej republiky, pretože opačný postup by bol zlý pre nás všetkých a pre Úniu. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)"
] | 4,206,543 |
2 | 2012-05-04 | Autorizovaná rozprava | 106 | Škripek, Branislav, poslanec NR SR | Branislav | Škripek | poslanec NR SR | Vážená pani predsedajúca, vážený pán premiér, teda práve odchádzajúci, vážení páni ministri, panie poslankyne a páni poslanci, ja na tomto mieste stojím prvýkrát a trošičku sa trasiem. A chcem vyjadriť predovšetkým vám úctu. A chcem vám povedať, že tú úctu vám vyjadrujem preto, že ste nositeľmi autority. Ja som mohol vojsť do tohto zboru z vôle niekoľko tisíc občanov Slovenska. Ste nositeľmi autority, ktorú vám niekto udelil. Táto vaša autorita, dámy a páni, je odvodená. Je odvodená od autority Toho, kto nad všetkým stojí, kto všetko má v rukách, kto všetko stvoril a kto Sám tú autoritu vykonáva a prináša. A preto vám chcem povedať, že ste ľuďmi poverenými obrovskou zodpovednosťou a že ľudia v tomto národe si to vážia a majú od vás veľké očakávania. Keď som sa pozeral do Biblie, tak som tam našiel, že Najvyšší darca autority a Ten, kto je najvyššou autoritou, bude od každého z nás očakávať a požadovať počet. Pozrieme sa mu do očí pár minút po smrti. A bude veľmi zlé, ak by sa vám stalo niekoľko skutočností, ktoré Boh človeku povedal. Dámy a páni, keď vládnu spravodliví, je napísané v Biblii, ľud sa raduje, no keď sa násilníci zmocnia vlády, ľud plače. Ja myslím, že to je veľmi vážne slovo. A tento náš národ sa dlhodobo sťažuje na politikov. A ja myslím, že je ohromnou výzvou a začiatkom novej vlády, že má vládnuť spôsobom, ktorý tento ľud bude pozdvihovať. V Biblii je iný výrok, kde je napísané, spravodlivosť dvíha národ, hriech však je hanbou národov. Od nás sa vážne očakáva, že budeme konať spravodlivo. A tá spravodlivosť sa myslí voči jednotlivcovi, ktorý žije v tejto krajine a ktorý naozaj chce žiť tak, aby mohol žiť dobre. A v programe, ktorý bol vyhlásený, je naozaj niekoľko nádherných vecí, ktoré stojí za to, podporiť a ktoré stojí za to vidieť, že sú uskutočnené. A na tom hrozne veľa záleží. Správcovia sú vyzývaní takýmito slovami v Božom slove: „Učte sa, panovníci končín zemských, počúvajte pozorne vy, čo spravujete ľud, veď Pán vám dal moc a vládu vám dal Najvyšší. A On je ten, čo bude skúšať vaše skutky a prezerá vaše úmysly.“ Ja vám chcem povedať predovšetkým dôležitú vec, že ak nebude naše vlastné konanie ukotvené v úcte voči Najvyššiemu, budeme konať zle. A je úplne jedno, či niekto povie, že nie je veriaci, ho to nezaujíma, je ateista alebo podobne. Dámy a páni, ja som bol vychovaný ako ateista. A Boh sa dotkol môjho života, keď som mal 20 rokov. A nebol pritom žiaden človek. Boh sa ma dotkol priamo v srdci. A pochopil som, že existuje Niekto, kto má v rukách nesmrteľnosť, a Niekto, kto každého z nás stvoril, povolal a bude s nami hovoriť veľmi osobne, Niečo, čo dáva zmysel večnosti, čo sa volá posledný súd človeka. Tento Najvyšší každému z nás chce dobre. A od vás, správcovia vecí verejných, očakáva niečo, čo budete musieť pred jeho očami predložiť. Budem to musieť urobiť aj ja. A nechám sa varovať slovami Božieho slova, že keď sme dostali prikázanie o blížnom, pričom správcom udelil, aby ich dodržiavali, tak tieto činy, ktoré my činíme, sú Bohu zjavné a bude ich hodnotiť. Priatelia, každý z nás sa ukáže pred súdnou stolicou Božou, to je napísané v Novom zákone. A všetci tam budeme stáť a vykazovať sa z toho, čo sme hovorili a robili. Ja som obyčajný človek a som veľmi rád, že som mohol aj vojsť do tohto hnutia, ktoré dalo priestor obyčajným ľuďom, lebo nemohol som sa sem dostať cez nejakú štruktúru nejakého postupu v strane, pretože nie som politik a nebol som politik. A poviem vám, ako medzi tými bežnými ľuďmi sa hovorí, že politici pravdepodobne žijú na inej planéte, lebo my sme ich nikdy nestretli. A keď som sa tu už priblížil počas kampane do týchto politických súvislostí, tak mi jeden z vás povedal, že, vieš, toto je naozaj taká slonovinová veža, tu je veľmi dobre, tu sa dá tak zabývať, tu sa dá tak žiť vo svojom svete. A, viete, toto si o nás myslia ľudia. Keď si otvoríte nejaký časopis, kde býva taká anketa významných osobností, tak tam sa ich pýtajú, čo si myslíte o nejakej otázke. A znovu sa tam objavila odpoveď, tá pani si niečo myslela, ale zároveň povedala, nech páni poslanci sa bavia o niečom podstatnom, lebo robia len pár dní do roka. Dámy a páni, vôbec neviem, ako je to s každým z nás, ale ja si myslím, že poslanec slovenského parlamentu naozaj by mal mať čo robiť. A je zvláštne, že tí ľudia predsa len majú povedomie o tomto zákonodarnom zbore, že pracuje len pár dní do roka. Viete, týchto rozporov náhľadu národu na nás a toho, čo sa deje skutočne, je tak veľa, že je čudné, že to existuje. Mne sa veľmi páči tento program. A vybral som si z neho state, ktoré sa týkajú práva. Priatelia, v tejto krajine je nedovyšetrených x káuz všelijakých. A viete, čo je na nich čudné? To, že sú ako voda. A vám zákonodarcom sa to nepodarilo uchytiť. Sa to proste nedá. A ten ľud naozaj lká. Sa hnevajú ľudia na Slovensku. Oni sa hnevajú, že tí, čo majú zjavne veľa za ušami, sú slobodní. A nemáme ako im povedať, že sú vinní. Viete, mne je jedno, či sedí nejaký pán zavretý na jeden alebo dva roky za to, že spreneveril obrovské peniaze v tomto národe. Ja by som chcel, aby mu bol majetok vzatý a navrátený tým ľuďom, ktorým bol ukradnutý. Tuto kolegyňa poslankyňa povedala, že nikto nevaroval ľudí, že neslobodno dávať peniaze do všelijakých subjektov. Priamo v tejto sále, si myslím, sa udiali situácie, keď páni poslanci niektorí tu klamali alebo hovorili také nepravdy, je to natočené, je to na internete, môžeme si to pozrieť. Jeden pán poslanec tu mal potýčku s jedným ministrom, jeden povedal, že choď už do basy ty hajzel, sa použilo také slovo. A on povedal, že toto si nemal povedať alebo to si nepovedal. A potom sa tu hodinu hádalo s jedným predsedom z jednej strany, ktorý, myslím, sedel tam hore, keď som sa na to pozeral na internete. A hodinu dvaja dospelí muži tvrdili, že on nič také nepovedal, až sa preukázalo z filmového záznamu, že to povedal. Viete, mne sa to zdá čudné, ja som tak klamával, keď som mal 5 rokov alebo keď sme boli malé deti. To sa tak vtedy malo robiť. Ale je zvláštne, že dospelí muži, najvyšší teda ľudia postavení v najvyššej autorite bezostyšne klamú si do očí navzájom. Viete, to sú veci, ktoré nie sú nejakého označenia. Tento národ sa bude hnevať a tento národ bude preklínať svojich zákonodarcov, to znamená, že vám bude želať zle. Ja viem, že niektorí ľudia sú takí aj trošku poverčiví a že si hovoria, je možné byť uhranutým alebo je možné, že niekto vám bude škodiť, keď sa na vás škaredo pozerá. Tak viete, tak trošinku je to pravda, že keď vám niekto zlorečí, možno naozaj budete mať z toho zlú náladu a bude vám nepríjemne, ale v Biblii je napísané, že kto vraví vinnému si nevinný, ľudia ho budú preklínať a národy mu budú zlorečiť. Tento národ môže zlorečiť svojim zákonodarcom za zlé veci. Viete a mne sa veľmi páči, že môžem čítať v programovom vyhlásení vlády, že vrátime ľuďom nádej, že žijú s v spravodlivej a bezpečnej spoločnosti, kde sú občania nositeľmi humánnych a demokratických princípov, kde sa rešpektuje zákonnosť a zásady právneho štátu. Ja by som chcel vidieť niektorých nositeľov tých káuz zavretých, lebo to je právo. A viete, je čudné, že v tomto štáte máme súdnictvo, teda sudcov, prokurátorov, nositeľov tejto moci a my ich zavretých nemáme. Inde je napísané vo vašom vyhlásení, že vláda vytvorí podmienky na dôsledné rešpektovanie princípov právneho štátu, dodržiavanie zákonov, upevňovanie právnej istoty na boj proti organizovanej kriminalite. Ľudia na Slovensku to čakajú. Inde máte napísané o komplexnom postihovaní daňových podvodov vrátane colných podvodov, že prijmeme opatrenia, ktoré zabránia nekalým činnostiam pri zánikoch obchodných spoločností, pretože tu môžu podnikať aj takí ľudia, ktorí majú dlhy v predchádzajúcich spoločnostiach. Inde je napísané, že zúži sa priestor pre korupciu. Inde je napísané, že spružní sa systém čerpania prostriedkov, zníži sa riziko zneužívania týchto zdrojov, vytvoria sa podmienky na aplikáciu zákona o preukázaní pôvodu majetku. Ako je možné, že nebol stanovený v roku 1990? Prečo je možné stále hovoriť, že niekto nám požičal zo zahraničia, niekto vyhral v TIPOS-e. Dámy a páni, my sa smejeme sebe navzájom, my sa smejeme týmto ľuďom v našej krajine, my sa vysmievame. Tento najvyšší zákonodarný zbor nevie hovoriť takým spôsobom pravdu, aby národ nebol rozčúlený, vytočený, aby neutekal z tejto krajiny, aby nepodnikal načierno. Ale vy tu máte napísané, že to dosiahneme. A ja vám chcem povedať, ja vám fandím. Drahý pán premiér, ja vám fandím, a milý SMER, ja vám fandím, pretože toto dosiahnuť chceme od vzniku tejto republiky. Že vláda bude vytvárať podmienky na zamedzenie nekalých praktík na finančnom trhu, to je vynikajúce. Že vláda bude garantovať sociálnu spravodlivosť. Ako a kto ju bude garantovať? My to potrebujeme vedieť, lebo to sa mňa pýta mojich 9 600 voličov. Že vláda bude úpravami sa v oblasti trestnej politiky usilovať o to, aby bolo možné účinne a rýchlo postihovať trestné činy. Ja skríknem, Chvála pánubohu, chcem to vidieť na Slovensku. Zákonodarcovia, prosím vás, je vás 83, máte väčšinu na všetko, ja vás prosím, nech sa to rýchlo uskutoční, lebo tí ľudia, čo málo zarábajú, tí ľudia, ktorí dostávajú minimálnu mzdu, tí ľudia, ktorí ju majú minimálnu, a pritom mali by byť viacej ocenení, sa hnevajú na tých bohatých, ktorých treba zdaniť, ako hovoríte. Aj nás hnevajú tí, čo nám to ukradli. Viete, ja si myslím, že na Slovensku je dosť bohatých, ktorí to zarobili dobrým spôsobom, ale je tu veľa tých bohatých, ktorí nás vytáčajú, lebo to zarobili na tom, že nám dali minimálnu mzdu. A keď nás niekto zdiera a nie je spravodlivo ocenený, tak v Biblii sa to nazýva do neba volajúci hriech. To znamená, to je zadržiavanie mzdy. A ak sa toto deje na Slovensku, tak na Slovensku nebude dobre. Viete, ak hovoríme o spravodlivosti, tak potom mňa osobne zaskočí, ak bude naozaj nejakým predstaviteľom najvyššieho policajného úradu človek, ktorý predsa len sa musel ťahať po nejakých ťahaniciach, že niekomu niečo vybavoval v rámci svojich možností. Priatelia, to je také to jemné nazývanie čierneho šedým, šedého trošku belším, belšieho bielym a tak máme z čierneho biele. Ale to sa nemá, pán kolega kýva hlavou, vy ste zo strany SMER, sa mi zdá, to sa nemá robiť na Slovensku. Áno? Priatelia, nemá sa to robiť. Tak prečo sa to deje? Ja som taký naivný, lebo som tu nováčik, že ja by som chcel, priatelia, aby to nebolo. A myslím si, že na to je mandát. A preto som vám povedal, odkiaľ je ten mandát. Ak náhodou sa vám stane, že zomriete cestou odtiaľto, čírou náhodou, lebo tá smrť, nikdy to nevieme, číha na nás, prejde nás auto. Tak, priatelia, máme len pár minút na to, aby sme sa zorientovali v tom novom duchovnom svete. A pochopíme, že v tejto chvíli budeme skladať účty. A ja si myslím, že jedinou istotou pre každého z tých poverených obrovskou zodpovednosťou, a tento zákonodarný zbor ju má najvyššiu, je žiť absolútne cnostne, tak pravdivo a tak charakterne a vedieť, že keď ráno vstanem, tak vstávam s vedomím úcty voči tomu, kto je Boh, kto je Najvyšší, a nekráčam životom s istotou seba samého, pretože ak to tak je, potom sa stávame pyšnými ľuďmi a dôkazom našej vlastnej veľkosti a hodnosti sú čím ďalej, tým viac väčšie autá, viac peňazí, vznešenejšie domy, to, že čím viac toho mám, tým som väčší sám pred sebou a, myslím si, aj pred druhými ľuďmi. V 12. a 13. storočí, keď žil František, voláme ho svätý František z Assisi, sa tiež pokúšali vládcovia zastaviť korupciu a zastaviť pýchu, doslova pýchu boháčov. A viete, čo urobili? Zakázali im nosiť drahé oblečenie, pretože chudáci keď prišli do kostola a boháči keď tam prišli, tak to vyzeralo strašidelne. A tak vládcovia povedali bohatým, že nemôžu nosiť až tak drahé oblečenie. A museli nosiť skromnejšie oblečenie, aby to tak pred Pánom Bohom nevyzeralo zle. Viete, čo sa stalo? Začali nosiť drahými látkami podšité podšívky. Mali skromný odev navonok a predrahé brokáty zospodu a šperky mali skryté pod šatami. Viete, ale Bohu sa vysmievať nedá. To je biblická pravda. Ja vám zdôrazňujem, kolegovia, že som nikdy nebol takto vychovaný a do môjho života Boh mohol vložiť niekoľko vecí, ktoré som prijal. A myslím si, že spravodlivosť je to, čo je potrebné uskutočniť. Takže, drahá, jediná strana, ktorá dnes má v rukách všetko, ja vám gratulujem k tejto vláde jednostrannej, pretože vy ste naozaj ľuďmi, ktorí ešte viacej zodpovednosti teraz dostali. A máte ešte viac možností. A vy to musíte urobiť. A ja si vám dovolím povedať, že vám môžem pomáhať, pretože som nezávislý kandidát. A náš vedúci hnutia Obyčajných ľudí mi povedal, že nebude mi rozkazovať. Ja si to vážim. Ja si to vážim, pretože som počul, že v našej politike to ešte nikdy nebolo, iba možnože tak trošinku. Ale my sme dostali garancie v tomto hnutí, že ak pôjdeme na kandidátku, nebude nám prikazované nič, musíme hovoriť podľa svojho vedomia a svedomia. A tak sa z toho teším, že môžem podporovať dobré veci. Priatelia, na 27 stranách máte 273 sľubov a ďalej som ich nepočítal. Tých strán je 64 a tie sľuby som nedopočítal. Chcem vám povedať, že to je nekonečne dobré, čo ste napísali, je to ambiciózne, je to ohromujúce a treba to urobiť. Chcem vám v tom pomôcť. Ale musím povedať, že práve pre možnú nomináciu nejakého pána policajta, ktorý niečo vybavoval, viete, to je také malé zošednutie tej čiernoty na niečo belšie pre nominácie niektorých ľudí do niektorých úradov, ktorí tam nepatria. Tak sa bojím dôverovať charakteru postáv, ktorí za týmto programovým vyhlásením vlády stoja. Takže nemám to celkom ako podporiť. Keď si pýtate našu dôveru, tak potom by som musel povedať, že tak vás prosím, že ja vám to vrátim na dopracovanie, spolupracujte aj so mnou na tom a ja tam zavediem tiež veci, ktoré by som chcel, aby boli tak dobré. Potom môžem povedať, hlasujem za návrh a Matovič mňa nevyhreší. Povedal, že môžem hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia. A chcem vám poďakovať za to, že chcete budovať vlastenectvo. Mne sa zdá, že na Slovensku nie je budované. Prichádzam do parlamentu prvýkrát a tuto stojí nejaká divná dáma, ja neviem, kto tá socha je, prosím vás, ale myslím si, že by ma mala vítať nejaká socha napr. zakladateľa Slovenskej národnej rady alebo nejakého dejateľa, mala by ma vítať nejaká socha niekoho, a nie nejaká jar alebo slobodienka, alebo, neviem, ako ju volajú. (Reakcia z pléna.) Prosím, ako sa volá? (Odpoveď z pléna.) Áno, on je tuto vnútri a tam vonku, hej. Všetkých turistov, celý národ tu víta nejaká dáma, neviem, čo vlastne chce povedať, ale myslím, že keby tu stáli zakladatelia našej štátnosti, to by bolo niečo úžasné. A tak ten prístup ku Slovákom v zahraničí, žil som tam, je strašne dôležitý. Že vláda bude zlepšovať presadzovanie práv rastúceho poštu slovenských občanov v zahraničí, na všetkých stupňoch škôl bude dôraz kladený na skvalitňovanie vzdelávania detí a žiakov v duchu národných, historických, kultúrnych hodnôt. Pán premiér, chýbali ste na Devíne pred pár dňami. Pán prezident tiež tam nebol. Je mi ľúto, že ste tam neboli. A viete, čo je hrozné? Išiel som tam ako poslanec Slovenskej národnej rady a nepustili ma dovnútra, lebo o pol piatej zatvárali vstup. Mne je to smiešne. Bolo tam pol Bratislavy a štvrť Slovenska, do pol tretej sa vyberalo vstupné. Ako je možné, že na takéto udalosti na Devíne nebol vstup na Devín zdarma pre mnoho chudobných ľudí, ktorí tam konečne pricestovali a konečne by sa tam mohli pozrieť bez toho vstupného, na ktoré ani nemajú, a o pol piatej sme to zavreli? Keď som sa zriadencov pýtal, prečo to tak bolo, oni vypúšťali všetkých len von, ani pán Tkáč nevedel odpovedať na to. Tak zriadenec len povedal, že pán Škripek, že dajte pokoj, že ja za toto nemôžem. Hovorím mu: „No vy nemôžete za to, ale povedzte mi, kto za to môže, ako je možné, že to nebolo otvorené aspoň do ôsmej večer.“ Viete, prečo to tak je? Lebo my tu na Slovensku sme niekedy, s prepáčením, ako keby nám ušiel vlak alebo zmeškali sme niečo. My sme to nedokázali otvoriť a dať zdarma. Priatelia, ja si myslím, že keď sa chceme hlásiť k nášmu vlastenectvu, tak to musíme urobiť ďaleko výraznejšie, nie takým hlúpym spôsobom, ako možno veľa vecí sa tu na Slovensku spravilo, hlásili sme sa k niečomu, za čo sme sa hanbili, k tým prejavom, ale píšete tu o tom, že chcete budovať naše povedomie, našu hrdosť, to, čo ja nazývam vlastenectvom. Tak chcem k tomuto sa určite prihlásiť a podporiť to. A mám snáď poslednú otázku k tomu, že vláda vyvinie maximálne úsilie, aby prijímané zásadné opatrenia mali podporu u väčšiny obyvateľstva. Ako to myslíte? Veď strana SMER mala podporu 1,1 mil. voličov, to je fantastické číslo, a to strašné číslo, neviem koľko státisícov to je, totálne sklamaných a nahnevaných ľudí treba získať. Priatelia, ako to treba urobiť? Ja myslím, že to stačí. A pretože som poukázal na to, kto je Ten, kto nám tú autoritu dal, dámy a páni, ja myslím, že tu Ho nikto neadresoval, ja chcem osloviť toho Najvyššieho predsedu parlamentu, toho Najvyššieho premiéra tejto krajiny, Toho, ktorý je nad všetkým, Toho, ktorý vládne národom. Hospodine, Bože v nebi, ja ťa prosím, aby si požehnal túto krajinu, aby si požehnal tento zákonodarný zbor, aby si požehnal ľudí, ktorí s časťou Tvojej autority chodia po tejto krajine. Ja si prosím požehnanie pre pána premiéra, pre pána prezidenta a pre pánov a dámy, ktoré sedia v tejto sále. Prajem vám, aby sme porozumeli tomu, čo Boh hovorí do srdca človeka, bez ohľadu na to, či poviete, že ste ateisti, veriaci, neveriaci alebo inoveriaci. Boh je jeden a hovorí do srdca človeka priamo. Ďakujem vám. (Potlesk.) | [
"(Reakcia z pléna.)",
"(Odpoveď z pléna.)",
"(Potlesk.)"
] | 4,177,187 |
43 | 2019-03-27 | Autorizovaná rozprava | 243 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, a to od pani poslankyni Blahovej. Ale predtým, pani navrhovateľka, nech sa páči. | [] | 4,172,697 |
16 | 2013-03-13 | Autorizovaná rozprava | 233 | Kubánek, Stanislav, poslanec NR SR | Stanislav | Kubánek | poslanec NR SR | Ďakujem, pani podpredsedníčka. V rozprave vystúpili poslanci Peter Osuský a Pavol Zajac. Poslanec Peter Osuský podal procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní tohto zákona. Prosím, pani predsedajúca, dajte hlasovať o tomto procedurálnom návrhu pána Osuského. (Reakcia z pléna.) | [
"(Reakcia z pléna.)"
] | 4,188,228 |
32 | 2018-05-24 | Autorizovaná rozprava | 56 | Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR | Soňa | Gaborčáková | poslankyňa NR SR | Ďakujem za slovo. Tak žijem pod Tatrami. Pani ministerka, aj vy ste rodáčka spod Tatier a pán Fecko spomínal podhorské oblasti a ich rozvoj. Jedinou šancou hospodárenia práve pod Tatrami je skôr chov oviec, kráv, pretože urodí sa u nás len, zemiaky maximálne. Ja sa chcem opýtať, či naozaj o tom neviete, koľko reálnych fariem tam funguje? Ale predpokladám, že toľko dotácií, koľko išlo práve na podtatranský región, by sme sa divili, koľko tam šlo a koľko reálne sa tam chová. To znamená, že malé Švajčiarsko neurobíme spod Tatier, čo je veľká škoda, lebo ak pozrieme na vyspelé štáty, ako je Rakúsko, Švajčiarsko, tak práve tie podhorské oblasti, odkiaľ obidve pochádzame, sú naozaj na to pripravené, aby sa tam podnikalo. Ja mám reálnu skúsenosť z nášho regiónu, že práve s dotáciami začali robiť ľudia, ktorí mali kamiónovú dopravu a zrazu majú normálne dotácie na pôdu. Takže naozaj ako my sa nepohneme cestou Švajčiarska v tých podhorských oblastiach, ale musíme dávať pozor, komu čo dávame. To je naozaj reálny život. Ja nepotrebuje škandalizovať veci. Toto vidím: kamionisti podnikajú s pôdou a dostávajú dotácie. Nikdy v živote som ich nevidela, že by farmárčili, a ľudia, ktorí by sa o tie kravy a ovce starali, tak jednoducho nemajú ten priestor. Buďme rozumní a naozaj používajme sedliacky rozum. Ďakujem. | [] | 4,196,981 |
42 | 2005-05-18 | Autorizovaná rozprava | 18 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto z poslancov ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa upravuje zmena postavenia umeleckých fondov (tlač 1126). Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 1129. Dávam slovo znovu poslancovi Branislavovi Opaternému, aby za skupinu poslancov návrh odôvodnil. Nech sa páči. B. Opaterný, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa súčasnej právnej úpravy umelci, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 13/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky, sú okrem 19-percentnej dane z príjmu povinní odvádzať aj ďalšie 2 % z príjmu príslušnému umeleckému fondu. Tak vznikla skupina obyvateľov, ktorá je z daňového hľadiska znevýhodnená na základe druhu vykonávanej činnosti. Takýto stav nie je v súlade so zámerom daňovej reformy a predkladaný zákon vychádza z právnej úpravy platnej v Českej republike, v ktorej podobné umelecké fondy zrušili už v roku 1993, a napriek tomu sa rozhodne nedá povedať, že by rozvoj českej kultúry zaostával za Slovenskom, skôr opak je pravdou. V predkladanom zákone sú dva okruhy problémov: Prvý je, že postihnutí umelci musia odvádzať 2 % zo svojho príjmu do príslušných fondov. Pokladáme to za diskrimináciu tejto skupiny obyvateľov a snažíme sa ju týmto zákonom odstrániť. Druhý okruh problému je, ako prípadne naložiť s majetkom príslušných fondov. Nechali sme sa inšpirovať úpravou, ako som už spomínal, platnou v Českej republike, ale v tomto bode si myslím, že akékoľvek riešenie, ku ktorému by konsenzom dospela Národná rada Slovenskej republiky, by bolo dobré, lebo je to jednorazové riešenie, ako naložiť s týmto majetkom. A myslím si, že nebude typ tohto riešenia ovplyvňovať budúcnosť. Rád by som sa vrátil k tým 2 %. Často sa hovorí, že situácia slovenskej kultúry nie je dobrá. Iste je to vec názoru, ja takisto nepokladám za dobré, keď rôzne reality šou majú oveľa vyššiu sledovanosť než programy, ktoré sú skutočne umelecky na výške, sú dobré, sú hodnotné. Ale prvá vec je, že nemôžem svoje predstavy o kultúre vnucovať za cudzie peniaze ľuďom, ktorí majú iné predstavy. Môžeme im ísť príkladom, môžeme im vysvetľovať, ale nemôžeme im niečo nakazovať. Druhá vec, aj keď by sme prijali názor, že kultúra je isté verejné bohatstvo, verejný záujem, jej kvalita, asi ťažko by sme mohli súhlasiť s názorom, že práve umelci, ktorí už vlastne tou svojou tvorbou prispievajú nejakým spôsobom k tej kultúre, sú ešte navyše postihnutí tým, že musia viac odvádzať na podporu kultúry ako ostatné obyvateľstvo. Lebo keby sme pristúpili na takýto princíp, potom môžem menovať veľa ďalších oblastí, v ktorých tiež Slovensko nie je na tom dobre – veda a výskum, školstvo atď. A predpokladám, že by sme asi nepresadili názor, že na vedu a výskum treba dávať 2 % z platu výskumných pracovníkov, že na školstvo treba dávať 2 % z príjmu učiteľov atď. Takže zamyslime sa, prosím vás, spoločne nad tým – prečo diskriminovať umelcov? – a pomôžme im. Ďakujem. | [
"(tlač 1126)"
] | 3,991,401 |
42 | 2005-05-26 | Autorizovaná rozprava | 59 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných je 100 poslancov, za 94, proti 0, zdržalo sa 6, nehlasovalo 0. Uznesenie sme schválili. Áno, budeme teraz pokračovať hlasovaním o správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2004 (tlač 1078). Prosím pána Farkasa, aby uviedol hlasovanie. | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1078)"
] | 3,877,324 |
25 | 2021-03-30 | Autorizovaná rozprava | 154 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Jedna faktická poznámka na vystúpenie pani poslankyne. Pán poslanec Urban. | [] | 4,074,126 |
6 | 2016-06-14 | Rozprava | 203 | Verešová, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Verešová | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Vieme všetci veľmi dobre, že mzdy v službách vo verejnom záujme sú úplne vo všetkých oblastiach celé roky poddimenzované. Teraz tu hovoríme o školstve, ale služby vo verejnom záujme sú školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby, veda, kultúra, umenie. Ja sa vrátim k tomu školstvu. Som presvedčená, že ak nebudeme mať dostatočne motivovaných pedagógov v školstve, a to znamená aj dostatočne ohodnotených, vieme veľmi dobre, ako sa nám to v budúcnosti vypomstí. A vieme to už aj teraz, ako sa nám to vypomstilo. Potrebujeme v školstve mužov. Potrebujeme v školstve ohodnotených pracovníkov. Som presvedčená, že keby tie peniaze, ktoré sa niekde tratia a vykrádajú, boli vložené do služieb vo verejnom záujme, t. j. v školstve, zdravotníctve, sociálnych službách, do vedy, kultúry a umenia, že naša krajina by vyzerala úplne ináč. Len prestaňme alebo prestaňte kradnúť. To je všetko. | [] | 4,054,180 |
8 | 2012-10-16 | Autorizovaná rozprava | 123 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Andrejovi Kolesíkovi. Nech sa páči, pán poslanec. | [] | 4,157,096 |
44 | 2009-12-03 | Autorizovaná rozprava | 48 | J. Brocka, poslanec: | J | Brocka | poslanec | Ale teraz k návrhu, ktorý predkladám spolu s kolegami Monikou Gibalovou, Pavlom Hrušovským a Máriou Sabolovou. Dámy a páni, Zákonník práce Slovensko potrebuje, ale iný, ako platí teraz. Kolega František Mikloško niekedy povedal, že keď nemôžeme vyhrať, tak ich treba aspoň uraziť a ja rozmýšľam, či budem pokračovať v tomto beznádejnom zápase alebo sa pokúsim o to druhé. Dámy a páni, ale vážne. Zákonník práce, ktorý sme zásadne novelizovali pred niekoľkými rokmi, teda za bývalej vlády alebo za predchádzajúcej vlády, výrazne Slovensku pomohol zvýšiť jeho konkurencieschopnosť, výrazne mu pomohol v súťaži o zahraničných investorov, v súťaži s inými krajinami o vyšší ekonomický rast a o vyššiu zamestnanosť. Novela Zákonníka práce v réžii tejto vládnej koalície dopadla v roku 2007 inak. Zákonník práce dnes prispieva k rastu nezamestnanosti a vyhovuje možno viac odborovým predstaviteľom ako zamestnancom či zamestnávateľom. Keby boli dobré časy a vysoký ekonomický rast, keby bol dopyt po kvalifikovanej a lacnej pracovnej sile, keď zamestnávatelia zvyšujú výrobu a majú zabezpečený odbyt svojej produkcie, tak aj tento, dnes zlý Zákonník práce by možno nebol až takou brzdou ekonomiky alebo prekážkou. Ale teraz sú zlé časy pre ekonomiku. Ekonomika je v situácii, keď spotreba klesá, keď klesá export, prepadávajú sa svetové trhy a v tejto situácii taký ťažkopádny Zákonník práce môže byť práve pre ekonomiku, ako je slovenská, pre silne otvorenú, proexportne orientovanú ekonomiku môže byť Zákonník práce... (Vystúpenie prerušené podpredsedom NR SR.) | [
"(Vystúpenie prerušené podpredsedom NR SR.)"
] | 4,231,316 |
12 | 2017-02-14 | Autorizovaná rozprava | 63 | Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Beblavý | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi záverečne vystúpiť k tomuto zákonu, ale, samozrejme, tak ako aj ostatní kolegovia predo mnou, vystúpiť aj k tomu celému balíku a zhrnúť. Priznám sa, že nemyslím si, že je nevyhnutné opätovne sa vrátiť k všetkým detailom a obsahovým diskusiám, ktoré sme tu mali, prebiehali pomerne dlho, a ten, koho zaujímajú, si ich, samozrejme, jednak tu mohol byť, mohol pozerať, môže sa k nim aj vrátiť. To znamená, že namiesto nejakého hodinového zhrnutia, čo tu zaznelo, a povedzme aký je postoj mňa a mojej spolupredkladateľky k tomu, dovoľte mi skôr zareagovať na takých štyroch kľúčových bodoch. V prvom rade chcem poďakovať. Chcem poďakovať celému plénu za to, že sme spoločne odhlasovali organizáciu tejto diskusie v tých 7 blokoch, tak ako sme to urobili. Spätne si myslím, že to bolo veľmi dobré rozhodnutie v tom, že zároveň sa tá diskusia rozdelila tam, kde boli predsa len veľmi vecne iné otázky, a zároveň nebola rozbitá tak, aby znemožnila, by som povedal, účinnú diskusiu a zároveň podľa mňa trvala tá diskusia toľko, ako mala, nie dlhšie, ani kratšie. Takže chcem poďakovať plénu za to, že tento návrh schválilo. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Kollárovi a pánovi poslancovi Krajniakovi za podporu tohto návrhu. Chcem poďakovať ale aj ľuďom, niektorým poslancom, ktorí ten návrh nepodporujú. Chcem napríklad, aby som bol korektný, poďakovať pánovi poslancovi Kérymu a Faičovi zo SMER-u, ktorí hoci boli alebo sú proti tomuto návrhu, ak som správne pochopil ich vystúpenia, tak ich vystúpenia boli vecné. To znamená, že kritizovali to, čo na tom návrhu vnímali oni zo svojho pohľadu ako slabé, ale neboli ani agresívni, ani osobní, ani nejakým spôsobom nedeštruovali túto diskusiu. Takisto chcem poďakovať pánovi poslancovi Budajovi, ktorý mal príspevok, povedal by som, a teraz myslím v podstate filozofického charakteru, kde naozaj možno do toho takého politického súboja vniesol, by som povedal, úvahu, ktorá nebola nutne ani na jednej, ani na druhej strane tej diskusie, ale skôr ukazovala, odkiaľ prichádzame a možno aj kam by sme, kam by sme mali ísť. Chcem poďakovať viacerým poslancom strany SaS, ktorí diskutovali asi najaktívnejšie. Pánovi poslancovi Klusovi, pánovi poslancovi Ivanovi, Slobodovi, ale aj pani poslankyni Zemanovej, pánovi poslancovi Jurzycovi a Poliačikovi. Osobitne chcem poďakovať pánovi poslancovi Dostálovi, hoci ten je asi, povedal by som, takým jediným ostrým kritikom tohto návrhu z vecného hľadiska, ktoré som tu zaznamenal, ktorý naozaj si dal tú prácu, že sa voči nemu teda postavil vecne, nie osobne a zároveň veľmi kriticky. Myslím si, že v tej diskusii sme si tie vzájomné nesúhlasy vysvetlili. Obávam sa, že už ho asi nepresvedčím o pravde zrušenia VÚC, aj keď sa k tomu ešte o chvíľku vrátim. Ale cením si to, že bol celý čas veľmi, aj síce bol veľmi vášnivý, ale bol veľmi vecný. Po týchto pozitívnych slovách dovoľte mi aj kriticky spomenúť najmä pána poslanca Číža, v menšej miere aj pánov poslancov Kvorku a Vaľovú, ktorí, naopak, naozaj pripomínali, ako sme tu im aj povedali, hokejových bitkárov, ktorých pošlú na ľad, aby sa pobili, aby teda zvrátili výsledok zápasu, aby to nevyzeralo tak, ako to vyzerať má. Musím povedať, pán poslanec Číž nie je tu, ale to je naozaj jeho problém, keďže je toto verejná rozprava, a pokojne mu to poviem aj do očí, že pri téme, o ktorej on sám vyhlásil, že je to jeho téma, že sa tridsať rokov venuje otázkam verejnej správy, že toto je jeho, to, čo sa dneska tak módne nazýva core business, teda ten základ jeho práce, tak musím povedať, že tak agresívne, absolútne vecne prázdne a, doslova si dovolím povedať, osobne od veci vystúpenie som v tejto Národnej rade už dlho nepočul. Teraz nehovorím o sebe. Hovorím napríklad o tom, že veľkú časť svojho vystúpenia strávil útočením na pána poslanca Dostála a Občiansku konzervatívnu stranu, čo naozaj v súvislosti s touto debatou považujem nielen za neprimerané, ale za úplne zbytočné. Musím to spomenúť aj popri tých pozitívach. Naozaj, ak máme ambíciu zlepšovať kvalitu rozpravy v tejto Národnej rade, mali by sme si povedať aj nielen tie pochvalné a ďakovné, aké tu zaznievajú možno posledných dvadsať minút, ale aj tie kritické. Napriek tomu stačilo a poďme k samotným VÚC. No, čo táto rozprava ukázala? Dovoľte mi začať politicky a potom vecne. Politicky ukázala, že máme v tejto Národnej rade rôzne názory, to asi nikoho neprekvapí, ale čo je zaujímavejšie, je, že tie rôzne názory majú odlišné dôvody, ale aj odlišné následky a odlišnú prijateľnosť. Dovoľte mi to začať jednoduchým príkladom, Dostál verzus Kollár. Pán poslanec Kollár podporil tento návrh, aj povedal teda, že zaňho budú hlasovať, majú ho vo volebnom programe a zdá sa mu správny. Jednoduché, jasné stanovisko, konzistentné. Pán poslanec Dostál povedal, že tento návrh, s ním nesúhlasí a nepodporí ho. A teda na rozdiel od pána poslanca Dostála ja som teraz nerobil detailnú analýzu programov OKS za posledných pätnásť rokov, ale verím, že je konzistentné, ako ho poznám, a tiež presadzoval to, v čo verí a v čo aj jeho kolegovia v tejto politickej strane veria. Samozrejme, ako hlavný predkladateľ s pani kolegyňou Macháčkovou týchto zákonov súhlasím a presadzujem ich zrušenie, ale rešpektujem úprimný a dlhoročný a, by som povedal, nejak hodnotovo postavený protinázor, aj keď vecne sa k nemu ešte vrátim. To musím konštatovať, že považujem za korektné na oboch stranách. Potom sú tu však temné dvojičky SMER-u a Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorí, kde práve akékoľvek nejaké výraznejšie vecné argumenty chýbajú. Buď sa do tej rozpravy vôbec nezapájajú, väčšina poslancov, alebo sa zapájajú naozaj takým tým gladiátorským spôsobom, aký sme tu videli, a v podstate nie sú ochotní povedať tú pravdu, že jediný dôvod, prečo dnes obhajujú VÚC, je to, že ich mocensky ovládajú a že z toho zásadným spôsobom aj osobne čerpajú. To nepovažujem, za seba musím povedať, za správne a myslím si, že, a verím, že aj verejnosť to uvidí, že SMER a kotlebovci nielen v tejto veci jednak majú viac spoločného, ako nám chcú často prezradiť, a jednak že užívanie moci a jej ovocia je pre nich pred akýmkoľvek iným ideologickým cieľom. Medzi týmito extrémami alebo medzi týmito sa nachádza strana SaS, kde na jednej strane ústami jeho predsedu, a ja som tu tie výroky opakovane citoval, že predseda Richard Sulík už po posledných voľbách opakovane hovoril o tom, aj s veľmi podrobnými argumentmi, ak nie identickými, aké sme použili my o tom, že VÚC treba zrušiť a že to bude presadzovať. Na druhej strane poslanci SaS, ktorí vystupovali, a teraz naozaj nemyslím pána Dostála, ktorý je hoci v klube SaS, ale za iný politický subjekt, zaujímali oveľa také váhavejšie alebo vajatavejšie stanovisko a také, u ktorého nie sme práve na SaS zvyknutí, ale opäť je to, je to ich právo. Hovorí to len, myslím si, aj voličom, že ak predseda SaS má v nejakých veciach, povedal by som, razantnejšie stanoviská, je otázka, do akej miery ich potom dokáže v strane presadiť. Od politiky však poďme k vecnej. Čo táto rozprava ukázala vecne? Ukázala podľa môjho názoru tri veci. Prvá je, všeobecnú nespokojnosť fungovaní VÚC. Ja sa priznám, že som nezachytil v rozprave nikoho, kto by nejakým spôsobom výraznejšie bránil fungovanie VÚC ako celku, hovoril o tom, že sú povedzme lepším správcom verejnej moci, verejných peňazí ako iné úrovne, povedzme ako štát alebo obce, hoci Ondrej Dostál k tomu bol najbližšie. Ale dovolím si povedať, že nespokojnosť s fungovaním VÚC v tejto snemovni, minimálne vyjadrená v rozprave, bola univerzálna. To znamená, že ak by sme sa na niečom mali zhodnúť, tak je to to, že VÚC nefungujú. Druhá vec, ktorá sa mi, ktorá ma v tej rozprave zaujala, bola absencia reálnej alternatívy, ale k tomu nášmu návrhu za zrušenie. Mnoho ľudí vystúpilo s tým a vysvetľovalo, že prečo to podľa nich nie je také jednoduché, prečo to má aj nejaké náklady, prečo to je v niečom komplikované a v niečom to možno tak rýchlo nepôjde alebo prečo by to prinieslo aj niektoré zlé veci. To znamená, bolo veľa parciálnych otáznikov aj pochybností, niektorých umelých, ale niektorých pravdivých, lebo žiadna zmena nie je bez nevýhod a nákladov, a to tu bolo. Ale čo tu chýbalo, bola naozaj nejaká reálna alternatíva. Ak sme nespokojní s dnešným stavom a ak VÚC nechceme zrušiť, čo je tá tretia alternatíva, ktorá by nás mala uspokojiť. Niekedy mi tá diskusia pripomínala článok, ktorý som napísal pred mnohými rokmi po tom, čo som bol nútený hovoriť asi s dvoma stovkami štátnych manažérov v rámci, v rámci jedného projektu ešte pätnásť, sedemnásť už dneska rokov dozadu a vtedy som si dovolil napísať článok, ktorý sa volal, že „Ako ubrániť existenciu akejkoľvek organizácie“. A tento článok naozaj vychádzal z toho, čo som si z tých dvesto rozhovorov zobral a v podstate znel asi nasledovne, že ak ste šéfom nejakej organizácie a taká organizácia existuje vo všetkých členských štátoch Európskej únie, tak poviete, že predsa Slovensko nemôže aj nemať niečo, čo majú všetky európske štáty. Znie to logicky. Ak takú organizáciu majú len v niektorých štátoch Európskej únie, tak poviete, že je to európsky trend a predsa nechceme ísť proti európskemu trendu. Ak takú organizáciu majú len vo výnimočných krajinách, niektoré v Európskej únii, poviete, že Slovensko je lídrom Európskej únie a má už takúto organizáciu, ktorú nám iní závidia. A ak takáto organizácia existuje len na Slovensku, tak poviete, že hádam nejdeme zrušiť unikátnu inštitúciu, ktorú máme len na Slovensku a ktorú teda, ktorá nám bude veľmi chýbať. Toto znie ironicky, ale to je naozaj destilácia tých dvesto rozhovorov do štyroch viet. A musím sa priznať, že táto diskusia mi to občas trochu pripomínala. Samozrejme, že na obranu čohokoľvek je možné vždy nejaké argumenty nájsť na, povedal by som, skritizovanie alebo otvorenie otáznikov k akémukoľvek návrhu je vždy možné niečo nájsť. Žiadny, najmä komplexnejší, odvážnejší návrh nie je, nie je aj bez svojich rizík. Ale to, čo tu naozaj chýbalo, je reálna alternatíva, to, čo naozaj treba urobiť. Počuli sme veľa o odkladaní, treba najprv municipalizovať, treba najprv diskutovať, treba najprv analyzovať, ale aj to by muselo k niečomu viesť. Myslím, že pán poslanec Dostál bol jediný – aspoň teda ja si to tak pamätám, ospravedlňujem sa, ak niekomu krivdím –, kto na plné hrdlo bol ochotný povedať, že on si myslí, že tých súčasných osem krajov je v realite najlepší variant, ktorý by on v tejto chvíli nemenil. Aspoň to povedal v jednom rozhovore, že on by ani nezvyšoval, že kedysi by chcel zvýšiť počty krajov, ale dneska už by to nerobil. Môžme to skontrolovať v rozprave, Ondrej. A v každom prípade k tomu chcem povedať, je, že nebola tu silná obrana dnešného stavu. Bola tu nespokojnosť, ale nebola tu ani alternatíva. A to ma vedie aj k záveru. V rámci tohto záveru mi dovoľte vrátiť sa tam, kde som celú túto rozpravu začal, a to je širší zmysel tohto balíka. Teda nielen vecný zmysel rušenia VÚC, ale čoho to má byť symbolom. Jedna z veľkých otázok dnešného dňa aj, obávam sa, najbližších rokov v celej Európe, a ako vidíme v Spojených štátoch, aj v celom vyspelom svete, je ako čeliť populistom, extrémistom, v niektorých krajinách až fašistom, ako im nedovoliť, aby zničili jednak demokraciu a fungovanie štátov. Tá otázka, samozrejme, je v niečom večná, ale je aktuálna práve preto, že sa mnohým ľuďom zdá, že vplyvom či finančnej krízy, či moderných technológií, či ďalších faktorov, tá hrozba je aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Máme populistu zvoleného za prezidenta najsilnejšej krajiny na svete, máme dneska situáciu, kde vo voľbách vo Francúzsku je minimálne možnosť, aby sa prezidentkou stala extrémistka, máme situáciu, kde vo Francúzsku, pardon, v Rakúsku najprv veľmi tesne a neskôr presvedčivejšie vyhral prezidentské voľby teda umiernenejší kandidát proti extrémistovi, máme situáciu, kde len v našom susednom Maďarsku samotná vláda je extrémne populistická a jej jediná silnejšia opozícia je priamo až extrémisticko-fašistická. Máme situáciu nášho severného suseda v Poľsku, kde je veľmi populistická vláda. To znamená, že je to, je to výzva, ktorej čelíme aj my. Koniec koncov naša vlastná vláda občas má tiež svoje výstrelky, aj keď o tom dneska asi netreba hovoriť. No a teraz otázka je, že ako tomu čeliť. Ako ľudí osloviť, ako ľudí presvedčiť, že nemajú podliehať týmto módam, nemajú podliehať týmto názorom. Zatiaľ vnímame po celej Európe aj na Slovensku podľa môjho názoru tri možné odpovede a ja si myslím, že práve jedna z nich nám zatiaľ tu chýba a musíme ju začať aktívnejšie presadzovať. Tá prvá odpoveď je pesimizmus, strach, možno až vyplakávanie. To je tendencia, ktorá je dneska na Slovensku mimoriadne silná. Na Slovensku máme fašistov, ktorí v posledných voľbách získali 8 %, v tejto chvíli podľa prieskumu možno okolo 10 %, aj keď tie prieskumy veľmi kolíšu. Napriek tomu pomerne veľkú časť ľudí, najmä určitých elít, ovládol takmer až, povedal by som, fatálny, fatálna obava z budúcnosti. Poukazujú na to, že sa posúvajú hranice v spoločnosti, v médiách, v politike toho, čo je možné povedať, často majú aj pravdu, a hovoria, aké je to hrozné. Ja s nimi môžem často aj vecne súhlasiť, ale podľa mňa to nie je politická stratégia. Ako občianska reakcia je to pochopiteľné, ale nie je to politická stratégia. Myslím si, že tým, že budeme ako, pozerať ako myši na hada, ešte nikto nikdy žiadnu hrozbu ani neporazil, ani jej nečelil. Preto strach, pesimizmus a vyplakávanie nie je odpoveď. Takisto si však myslím, že ani nie je odpoveď nadbiehanie tomu istému populizmu a extrémizmu, akého sme svedkami tiež v mnohých krajinách vrátane Slovenska, kde je snaha robiť takú umiernenejšiu verziu hnedej, možno takú veľmi až vypratú hnedú, vybrať si z toho to, čo je populárne bez toho, aby sa človek úplne zašpinil, a predávať to ľuďom, nevoľte, nevoľte tú skutočnú hnedú, môžte voliť veci, ktoré predsa len sú ešte normálne, ale rozumejú vám, tiež vám hovoria tieto isté veci. Podľa môjho názoru to nakoniec nefunguje. Posilňuje to skôr extrémizmus až fašizmus a posilňuje to populizmus. Tretia možnosť, a tej sme na Slovensku zatiaľ svedkami málo, je čeliť tejto výzve energiou, odvahou a optimizmom. Vo Francúzsku v tejto chvíli prezidentský kandidát Emmanuel Macron je predstaviteľom, oficiálne, ľavice, aj keď v skutočnosti skôr stredu, a práve hovorí, že sa necíti byť viazaný, povedal by som, aktuálnym alebo oficiálnym ideologickým spektrom a predstavuje takúto odvahu, energiu a optimizmus v mene. V Poľsku existuje strana Nowoczesna, ktorej predseda Ryszard Petru je taký, povedal by som, nová krv v poľskej politike, ktorý tiež háji veľmi otvorene a jednoznačne hodnoty modernej, liberálnej a umiernenej spoločnosti, ale opäť s energiou, odvahou a optimizmom. A dokázal za niekoľko mesiacov po voľbách predbehnúť aj oficiálnu opozíciu Občiansku platformu. V Španielsku existuje strana Ciudadanos, ktorej predsedá Alberto Rivera. Tiež odmieta, teda odmieta súčasný stav španielskej spoločnosti a politiky, ale zároveň hovorí, že ľavicový populizmus, ako ho v Španielsku predstavuje hnutie Podemos, tiež nie je odpoveďou pre Španielsko ani pre Európu a snaží sa opäť dať Francúzom, pardon, Španielom odpoveď cez program skutočnej zmeny spoločnosti bez extrémizmu a bez populizmu. To, že napríklad v Maďarsku, ale aj na Slovensku nám to chýba, chýbajú nám takéto strany, takíto politici, ale najmä takýto vôbec prístup, lebo ja verím, že politici sa vždy nakoniec nájdu, ak po nich spoločnosť naozaj túži, ak ich potrebuje, tak je podľa mňa jeden z dôvodov, prečo dnes sme v tom stave veľmi veľkej frustrácie až paralýzy. Prečo to hovorím pri tomto balíku zákonov? Tento balík zákonov je podľa mňa dobrým príkladom nielen odvahy, lebo odvážne návrhy a iniciatívy predkladajú aj iní. Nebudem sa tváriť, že máme na ne monopol, ale tento balík okrem toho, že hovorí ľuďom, že sme ich ochotní počúvať tam, kde majú pravdu, a tam, kde naozaj, musím povedať, že dávno pred elitami účasť voličov naznačovala, že toto sociálne inžinierstvo nám na Slovensku sa nezakorení, tak okrem toho, a to je pre mňa ten najdôležitejší dôvod, táto iniciatíva ukazuje aj ochotu rozbúrať ideologické bariéry a floskule. Lebo ak často sa hovorí, že voliči sú dnes alergickí na politickú korektnosť, samozrejme, určite nejakí sú, myslím si, že 90 % voličov ani netuší, čo je politická korektnosť, možno aj viac, ale podľa mňa na čo sú dnes voliči alergickí, je to, a občania, keď im naozaj stále dokolečka politici opakujú, že niečo nejde alebo niečo je takto, alebo opakujú nejakú svoju ideologickú floskulu, hoci už je všetkým dávno jasné, že to nefunguje alebo že to treba zmeniť. Vo Francúzsku sú to socialisti, ktorí stále hovoria, že keby sa len ešte trochu zvýšili dane a verejné výdavky, tak by bola ekonomika super. V niektorých iných krajinách sú to politici, ktorí hovoria o obrane existujúceho politického systému. Napríklad v tom Španielsku je to revolta proti tzv. kaste, proti politikom, ktorí sa starajú len sami o seba. Nechali občanov, s prepáčením, si naplno vyžrať hospodársku krízu, ktorú do veľkej miery spôsobili politicko-biznisová elita. A u nás medzi takéto floskule patrí aj existencia VÚC, pretože, ako ukázala naozaj táto debata, je to dnes už len predmetom viery, predmetom viery, že keďže to bolo urobené ako súčasť reformného balíka pred pätnástimi rokmi, nemôžme to ani nejakým zásadným spôsobom zmeniť, lebo by sme popreli svoju minulosť na strane stredopravej, na strane stredoľavej je ten záujem oveľa pragmatickejší, je to naozaj záujem si zachovať svoje korytá, ale spolu to vedie k neschopnosti urobiť radikálnu zmenu. Ja si myslím, a v tom naozaj mi dovoľte k záveru oceniť ešte raz vystúpenie pána poslanca Budaja, že jediná cesta vpred bez extrémizmu a bez populizmu je ochota pomenovať aj to, kde naše vlastné iniciatívy alebo iniciatívy našich predchodcov – aby som bol korektný, lebo ja som nebol autorom tejto iniciatívy, aby som si ju neprivlastňoval –, iniciatívy našich predchodcov v niečom uspeli. Napríklad pri decentralizácii si myslím, že decentralizácia na mestá a obce bola úspechom, a v niečom zlyhali, a to bola decentralizácia na VÚC. A aby sme napravili to, čo zlyhalo, napríklad aj tým, že posilníme to, čo uspelo, v tomto prípade obce a mestá. Je to jednoduchý, pragmatický spôsob, ale je to spôsob, ktorý naozaj aj v iných témach by sme mali si osvojiť ako spôsob odpovede voči extrémizmu, fašizmu a populizmu, mať energiu, mať odvahu, mať optimizmus a hlavne mať ochotu tam, kde treba začať aj odznovu. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 3,999,245 |
5 | 2020-04-07 | Autorizovaná rozprava | 305 | Šimko, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Šimko | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Gyimesi, vy ste názorne predviedli, ako treba zastávať záujmy komerčných bánk, a nie záujmy občanov Slovenskej republiky. Vy hovoríte, že sa nenavýšia tým klientom, našim občanom, ktorí majú ten úver, ani o cent v podstate nenavýšia sa finančné prostriedky, ktoré musia zaplatiť tým komerčným bankám. Ja vás ubezpečujem, za tých 9 mesiacov, nech to bude 500, 1 000, 1 500 do 2 000 úroková sadzba, o tých 2 000 eur sa to navýši pre tých radových občanov, ktorí majú ten úver, a tí ľudia to budú musieť zaplatiť. Vy síce hovoríte, že za tých 9 mesiacov banky nebudú požadovať tie úrokové sadzby, ale príde čas, keď to radový občan, ten klient to, chce-nechce, musí zaplatiť, pretože zákon bude hovoriť v prospech týchto bánk. A preto hovorím, vážené kolegyne, kolegovia, vládni poslanci, uvažujte, my nechceme nič zlé, my chceme a chránime v záujme radového klienta, radového občana žijúceho na území Slovenskej republiky. Ja som aj hovoril na základe kolegu poslanca, že áno, on hovorí, že neni to veľa, to je iba 100 eur za tých 9 mesiacov. Dámy a páni, uvažujme, je to 900 eur. Ak to prepočítame, že v rámci Slovenskej republiky, ja som to už, o tom hovoril, že máme 100-tisíc úverov, 100-tisíc klientov, je to 10 mil., ktoré by sme mohli, ak zmeníme zákon, ponechať vo vreckách občanov, klientov žijúcich na území Slovenskej republiky. Ďakujem pekne. | [] | 3,941,610 |
42 | 2014-11-09 | Autorizovaná rozprava | 753 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Pán poslanec, už som to pred chvíľočkou povedal. Ja nemám ani z ústavy, ani zo zákona žiadnu povinnosť robiť hodnotenia ani vášho psychického stavu, ani iného. Takže prepáčte, skutočne, pani poslankyne, páni poslanci, skúsme pokračovať v rokovaní, dobre? Pán poslanec Lipšic. | [] | 3,938,030 |
54 | 2015-09-30 | Autorizovaná rozprava | 268 | Přidal, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Přidal | poslanec NR SR | Bude o tom aj váš výbor rokovať potom. | [] | 4,077,526 |
9 | 2016-09-21 | Autorizovaná rozprava | 20 | Kresák, Peter, poslanec NR SR | Peter | Kresák | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ja iba teda pomerne veľmi stručne musím povedať, že nie celkom dobre som porozumel vášmu vystúpeniu. Pretože na jednej strane, samozrejme, upozorňujete na veci, na ktoré sa dnes nedá odpovedať. Ja neviem, ako je možné dnes snažiť sa racionálne žiadať od pána ministra odpovede na otázky, ktoré súvisia s absolútne ďalšími rezortmi, za ktoré nenesie zodpovednosť, ale naviac aj na otázky, na ktoré my dnes objektívne nevieme odpovedať. A práve v predkladacej správe k tejto medzinárodnej zmluve sa uvádzajú aj dôvody, prečo sa to nedá. Čo si ale vy vôbec nevšímate, a tomu ja, priznám sa, tiež nie veľmi rozumiem, je skutočnosť, že vlastne táto Parížska dohoda je výsledok konsenzu, ktorý sa podarilo dosiahnuť medzi 196 štátmi. Je to riešenie globálneho problému. Slovensko tým, že sa prihlási k tejto medzinárodnej zmluve, samozrejme, dáva jasný signál, ale vieme všetci reálne, aká malá je naša úloha v tejto oblasti. Ale samozrejme, to politické je strašne dôležité, ale samozrejme, aj to vecné z tohto pohľadu, pretože životné prostredie a miera otepľovania aj je pre nás všetkých veľmi, veľmi dôležitá. Len argumentovať dnes tým, že vlastne nevieme vyčísliť v tomto momente isté dopady, pokladám za hrozný alibizmus. Aj preto sa musím pýtať, ste vo vašom vystúpení vlastne za to, aby Slovensko, alebo chceli ste deklarovať to, aby Slovensko ignorovalo tento trend, aby Slovensko sa neprihlásilo k potrebe znižovať globálne oteplenie? Ako priznám sa, sám za seba poviem, že celkom jednoznačne nemám problém podporiť a aj podporím túto Parížsku dohodu, pretože je to aj práve o našich deťoch a je to o tom, k čomu sa Slovensko zaväzuje, že to urobí. Vy ste vyslovili množstvo požiadaviek, ale Slovensko ich bude plniť, keď pristúpi k tejto dohode. Ďakujem pekne. | [] | 4,210,218 |
14 | 2017-03-29 | Autorizovaná rozprava | 42 | Vašečka, Richard, poslanec NR SR | Richard | Vašečka | poslanec NR SR | Dobrý deň, vážené kolegyne, kolegovia. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 463. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajúce z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017. Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu. | [] | 4,146,318 |
51 | 2005-10-25 | Autorizovaná rozprava | 129 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 129 prítomných, 125 za návrh, 4 sa zdržali. Návrh sme schválili. Poprosím pána poslanca Horáka, aby uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu vlády na vydanie zákona o stavebnom sporení (tlač 1340). V. Horák, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. V rozprave vystúpilo spolu päť poslancov, z toho traja navrhli, aby sa návrh zákona vrátil na dopracovanie predkladateľovi a aby sa v ňom ďalej nepokračovalo v rokovaní. Takže, prosím, dajte o tom hlasovať. | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1340)"
] | 4,150,010 |
39 | 2014-10-21 | Autorizovaná rozprava | 295 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Pán poslanec Kuffa. | [] | 4,053,949 |
43 | 2019-03-29 | Autorizovaná rozprava | 180 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Pani poslankyňa, s dovolením, asi vás preruším, lebo vidím, že toho ešte máte veľa, čo je v poriadku, lebo tá téma si to určite zaslúži, ale je 14. hodín a navrhovala by som, aby sme to teraz prerušili s tým, že pokračovať budeme na budúci týždeň. Chcem vás ale informovať, ako to na budúci týždeň vlastne bude. Budúci týždeň v utorok od 9. hodiny budeme v rokovaní pokračovať termínovanými bodmi, a to sú body ministra životného prostredia 34 a 25 programu, ďalej bodmi 39 a 41, to sú tie poslanecké, čo boli presunuté minulý týždeň, a následne dvoma bodmi ministerky školstva 26 a 27. A po ich prerokovaní budeme pokračovať poslaneckými návrhmi zákonov v prvom čítaní, teda hlavne týmto, ktorý v tejto chvíli prerušujem, lebo aj vy ste chceli vystúpiť, pani poslankyňa Červeňákova, a asi aj ja by som k tomu rada niečo povedala. Takže želám vám všetkým pekný víkend a prerušujem rokovanie 43. schôdze do utorka do 9. hodiny. (Prerušenie rokovania o 14.02 hodine.) | [
"(Prerušenie rokovania o 14.02 hodine.)"
] | 4,038,680 |
35 | 2014-05-28 | Autorizovaná rozprava | 41 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Ďalším a posledným rečníkom prihláseným do rozpravy je pán Igor Hraško. Nech sa páči. | [] | 4,201,034 |
7 | 2007-02-08 | Autorizovaná rozprava | 87 | I. Mikloš, poslanec: | I | Mikloš | poslanec | Chcel by som vyzvať poslancov, najmä poslancov Smeru, aby naozaj už zabudli na marxistické poučky o antagonistickom vzťahu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Z tých návrhov je to cítiť, je to proste z nich cítiť. A v tomto zmysle si myslím, že ste zaspali dobu, pretože, ak sa pozrieme na iné krajiny, a keď sa odvolávate napríklad na niektoré západoeurópske krajiny, tak práve silné postavenie odborov je dnes často prekážkou ich konkurencieschopnosti a je to aj jeden z dôvodov, prečo majú také vážne problémy, aké majú. Myslím si, že keď tvrdíte a dôvodová správa tvrdí, citujem: „Realizácia predloženého návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.“ Tak zrejme žartujete, zrejme žartujete, pretože nielen na podnikateľské prostredie, ale aj na to, čo možno v dobrej viere si myslíte, že tomu pomôže, že budú vyššie mzdy a väčšia zamestnanosť, opak bude pravdou. To je dokázané mnohými aj empirickými štúdiami. A ešte na jednu vec by som chcel poukázať, ktorá tu nebola spomenutá. To, že ministerstvo bude posudzovať, či podnik je schopný, alebo nie je schopný zvládnuť rozšírenie kolektívnej zmluvy, považujem za absolútne neakceptovateľné. To je ďalší zdroj subjektivizmu a korupcie. Možno nielen priamej korupcie, ale aj takej, že to bude nástroj tlaku na podnikateľov, aby podporovali napríklad tú správnu stranu. A ktorú asi? Skúsme hádať. | [] | 4,022,703 |
16 | 2007-12-06 | Autorizovaná rozprava | 20 | L. Žitňanská, poslankyňa: | L | Žitňanská | poslankyňa | Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, tlač 428, bod 1 v § 29 ods. 2 až 5 znejú: „(2) Osoba, ktorá sa akýmkoľvek spôsobom podieľa na výkone funkcií, ktoré súvisia s prípravou a implementáciou výziev na predkladanie projektov, ďalej s hodnotením, schvaľovaním a výberom z predkladaných projektov, ako aj ich monitorovaním a priebežným hodnotením v procese implementácie projektov a ochranou finančných záujmov, nesmie byť v konflikte záujmov. (3) Ak sa osoba akýmkoľvek spôsobom podieľa na výkone funkcií, ktoré súvisia s prípravou a implementáciou výziev na predkladanie projektov, ďalej s hodnotením, schvaľovaním a výberom z predkladaných projektov, ako aj ich monitorovaním a priebežným hodnotením v procese implementácie projektov a ochranou finančných záujmov, dozvie o tom, že je v konflikte záujmov, je povinná ihneď túto skutočnosť písomne oznámiť poskytovateľovi pomoci alebo podpory, v súvislosti s ktorou sa podieľa na výkone funkcie a nesmie sa ďalej na výkone týchto funkcií zúčastňovať. (4) Ak sa žiadateľ o poskytnutie pomoci alebo podpory alebo iná osoba dozvie o okolnostiach, ktoré sú konfliktom záujmov, je povinná tieto okolnosti bezodkladne písomne oznámiť poskytovateľovi pomoci alebo podpory. Poskytovateľ pomoci je povinný ihneď po obdržaní oznámenia zabezpečiť, aby sa osoba vystupujúca na strane poskytovateľa pomoci alebo podpory, ktorá je v konflikte záujmov, ďalej nezúčastňovala na výkone funkcií, ktoré súvisia s prípravou a implementáciou výziev na predkladanie projektov, ďalej s hodnotením, schvaľovaním a výberom z predkladaných projektov, ako aj ich monitorovaním a priebežným hodnotením v procese implementácie projektov. (5) V prípade porušenia povinností podľa ods. 3 a 4 poskytovateľ pomoci alebo podpory, ktorého sa konflikt záujmov týka, nesmie žiadateľovi o poskytnutie pomoci alebo podpory požadovanú pomoc alebo podporu poskytnúť. Ak pomoc alebo podpora už bola poskytnutá, je žiadateľ o poskytnutie pomoci alebo podpory, ktorý bol alebo je v konflikte záujmov, vrátiť.“. Bod 2, za § 29 sa vkladá nový § 30, ktorý vrátane nadpisu znie: „Zverejňovanie § 30 (1) Poskytovateľ pomoci je povinný na svojej internetovej stránke zverejniť najneskôr do 15 dní od rozhodnutia o poskytnutí alebo neposkytnutí pomoci a) názov fyzickej osoby alebo právnickej osoby žiadateľa o poskytnutie pomoci, b) výšku požadovanej pomoci, c) účel, na ktorý bola pomoc požadovaná, d) vyhodnotenie projektu z hľadiska kritérií, ktoré boli ustanovené na poskytnutie pomoci s uvedením bodov alebo percentuálnym vyjadrením vo vzťahu k jednotlivým kritériám, e) výšku poskytnutej pomoci, ak bola pomoc poskytnutá, f) zoznam osôb, ktoré posudzovali splnenie podmienok na poskytnutie pomoci, g) osobu, ktorá rozhodla o poskytnutí pomoci v prípade, ak o poskytnutí pomoci nerozhodoval priamo štatutárny orgán, h) štatutár rokovací poriadok komisie, ktorá posudzovala projekt, ak bol vydaný. (2) Ak podpora žiadateľovi poskytnutá nebola, zverejňujú sa údaje podľa odseku 1“, ospravedlňujem sa, tam je chyba, preklep, „v odseku 1 písm. a) až d) a f) až h).“.“ Prosím, tam je zjavný preklep, lebo v odseku 2 odkazujeme na údaje podľa odseku 1. Prosím toto opraviť v mojom pozmeňujúcom návrhu. Zjednodušene prerozprávam tento môj pozmeňujúci návrh, pretože reč tohto zákona nie je príliš čitateľsky priateľská. Ide o to, aby v prípade konfliktu záujmov, ktorý je zakázaný, ten, kto sa v konflikte záujmov nachádza, bol povinný bezodkladne o tom informovať svojich nadriadených a od toho momentu sa nemohol zúčastňovať na procedúrach, v ktorých sa rozhoduje o poskytnutí podpory. Pokiaľ by tieto ustanovenia boli porušené, predpokladá sa sankcia, že vo vzťahu k tomu uchádzačovi, vo vzťahu ku ktorému existoval konflikt záujmov, tomuto podpora nemôže byť poskytnutá, resp. ak bola, tak ako sankcia táto podpora bude musieť byť vrátená. Druhý bod pozmeňujúceho návrhu hovorí o tom, aké informácie majú byť zverejňované o procese poskytovania podpory, ako aj o sume, ktorá bola žiadateľovi poskytnutá. Možno dve poznámky, pretože som sa rozprávala s pracovníčkami odboru legislatívy, vo vzťahu k použitým pojmom v mojom pozmeňujúcom návrhu. Od začiatku som si vedomá toho, že používam pojem poskytovateľ podpory a nie celkom presne terminológiu návrhu zákona, to znamená riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán, pretože cieľom bolo nájsť takú formuláciu, ktorá pokryje situáciu, aby tieto povinnosti doľahli na ten subjekt, ktorý fakticky v tom-ktorom prípade rozhoduje a má všetky údaje k dispozícii. Pretože ak to správne chápem, tak riadiaci orgán zodpovedá za konkrétny operačný program, ale deleguje určité funkcie a nechceme, mojím cieľom nebolo teraz byrokratizovať ten proces, aby niekto musel stále posúvať nejaké informácie riadiacemu orgánu, ale ten, kto proste fyzicky o tom rozhoduje, pracuje, aby mal povinnosť rovno to dávať na web a riešiť tieto situácie. Preto tento zvolený pojem. Nenárokujem si na dokonalosť toho návrhu, samozrejme, ale toto bola moja snaha a cieľ pri tom, ako som tento pozmeňujúci návrh formulovala. Ďakujem pekne. | [
"(2)",
"(3)",
"(4)",
"(5)",
"(1)",
"(2)"
] | 4,126,567 |
11 | 2016-11-30 | Autorizovaná rozprava | 233 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som z tohto miesta aj v mene mojich kolegov z klubu SaS zablahoželala k meninám predsedovi Národnej rady a podpredsedovi Národnej rady. Páni, všimla som si, že ste dostali bonboniéry, chcem vás upozorniť, že ich v rokovacej sále môžte zjesť iba do schválenia rokovacieho poriadku. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,119,736 |
40 | 2019-01-30 | Autorizovaná rozprava | 146 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. | [] | 4,223,096 |
28 | 2021-05-27 | Autorizovaná rozprava | 84 | Šefčík, Marek, poslanec NR SR | Marek | Šefčík | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Pán predseda finančného výboru alebo Marián, ja som zvyknutý na to, že vždy hovoríš racionálne, hovoríš o číslach, ale teraz som troška, troška šokovaný z toho, jak si poňal to svoje vystúpenie, pretože ty hovoríš, ako keby tu kríza vôbec nebola, ako keby tu pandémia vôbec nebola. Povedal si vetu, teraz je správny čas, kedy treba šetriť, lebo v dobrých časoch sa nikomu nechce. No tak ja som šokovaný z tej vety a možno tu je akademická debata o číslach, ale ja skúsim preniesť tú debatu do obyčajnej rodiny. Predstav si, že, že máš štyri deti, máš 3-izbový byt. Si rád, že prežívaš od výplaty k výplate, a vypadne ti práčka a chladnička napríklad. A teraz máš možnosť zadlžiť sa, kúpiť tú práčku a chladničku a potom v dobrých časoch ju posplácať alebo nedať deťom jesť a kúpiť práčku a chladničku z toho, čo máš. Proste niekde tie financie budú chýbať. Ak je kríza, tak kúpim tú práčku a chladničku aj za pôžičku a potom v dobrých časoch to posplácam. Ďakujem. | [] | 3,930,923 |
15 | 2024-06-20 | Autorizovaná rozprava | 33 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Jurík. | [] | 4,155,684 |
58 | 2015-11-20 | Autorizovaná rozprava | 6 | Bačík, Branislav, predseda Výkonného výboru Fondu národného majetku SR | Branislav | Bačík | predseda Výkonného výboru Fondu národného majetku SR | Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil tento návrh v súvislosti s tým, že uvedený materiál bol prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky a následne Fondu národného majetku Slovenskej republiky vyplýva táto povinnosť v súlade so zákonom o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu je stanoviť objem majetku, ktorý fond použije v súlade s privatizačným zákonom a v súlade s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky a následne Národnou radou Slovenskej republiky. Návrh fond vypracoval tak, aby stanovoval realistický rámec použitia majetku fondu v sledovanom období spolu s vytýčením priorít a účelnosti vynaložených prostriedkov, a tak, aby celkové výdavky fondu neboli vyššie, ako sú jeho disponibilné príjmy. Samotný návrh vychádza z bilancie príjmov a výdavkov k 31. 8. 2015 a jej predikcie do konca roka 2015, ktorá je obsahom prvej časti tohto materiálu. Ďalej vychádza z plánovaných príjmov a výdavkov fondu v roku 2016. ktoré sú špecifikované v druhej časti tohto materiálu. Ja len spomeniem, že celkové zdroje, s ktorými fond počítal, v roku 2016 predstavujú čiastku 37 mil. eur, z čoho 17 mil. eur je očakávaný rozsah prostriedkov z predchádzajúcich období a 20 mil. eur je rezerva vytvorená na súdne spory. Celkové výdavky fondu v roku 2016 by nemali presiahnuť čiastku 10 mil. eur, najväčšiu výdavkovú položku predstavujú výdavky na úhradu nákladov spojených s cennými papiermi. Tretia časť tohto materiálu obsahuje samotný návrh na použitie majetku fondu, ktorý je na rok 2016 plánovaný v zmysle zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, a predpokladá celkovú čiastku 47 300 eur. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som, vychádzajúc z tejto očakávanej bilancie príjmov a výdavkov, vás požiadal odsúhlasiť rozsah použitia majetku fondu v celkovej výške 47 300 eur. Ďakujem pekne. Toľko na úvod, pani podpredsedníčka, z mojej strany. | [] | 4,159,051 |
23 | 2017-11-30 | Autorizovaná rozprava | 125 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Dostál, nech sa páči. | [] | 4,202,061 |
21 | 2013-06-21 | Autorizovaná rozprava | 146 | Matovič, Igor, poslanec NR SR | Igor | Matovič | poslanec NR SR | Pán kolega Brocka, áno, ide o megakasíno, ale, bohužiaľ, nielen o megakasíno, ale tu ide o zmenu paradigmy, o zmenu princípu. Pri tom megakasíne, to bolo práve o tom, že tí jednoducho sa, tí ľudia sa mohli nejakým spôsobom proti tomu postaviť, primátor mohol naložiť do gatí a povedať, že, hops, voči takémuto tlaku verejnosti on sa nepostaví, lebo, áno, stavebné konanie, hlavné stavebné konanie, lebo to územné je, povedzme si, že omnoho menšiu váhu má jak to stavebné. To stavebné je tá definitívna pečiatka, kedy tú búdu postaviť môžete. Ale to stavebné konanie stále bolo vlastne v rukách príslušnej, príslušného mesta, obce a takýmto spôsobom ľudia mohli cez svojho zvoleného starostu, primátora vyvíjať vlastne tlak a zastaviť nejakú zvrátenosť, ktorá by sa tam diala. Ale tým návrhom zákona vlastne, nie že teda tou novelou, a nie tou novelou, ale tým zákerným pozmeňováčikom, ktorý bol daný cez výbor, ktorý je v spoločnej správe, cez tie dve slová a jednu predložku sa mení úplne paradigma. Už sa nikto nebude pýtať ľudí, už jednoducho to bude z rozhodnutia úradníka, straníckeho nominanta, šéfa krajského stavebného úradu alebo teda stavebného úradu v sídle kraja a ten si rozhodne o čomkoľvek. Nie o megakasíne v tom jednom, v Petržalke, ale o desiatich, kdekoľvek, na akomkoľvek mieste. Tak ako som ja hovoril, keď sa rozhodne niekto, nejaký zvrátený úchyl, že chce mať najväčší bordel v strednej Európe akurát v kresťanskej Orave, tak ho tam bude mať. Jednoducho príde, príde... (Reakcia z pléna.) Kolegyni zo SMER-u tu vadí, že veci pomenúvam pravým slovom. Áno, na základe tohto zákona, keď si nejaký sponzor SMER-u povie, že chce mať najväčší bordel v kresťanskej Orave, tak ho tam bude mať. Ukáže prstom a vláda to schváli, lebo to bude akože vo verejnom záujme. | [
"(Reakcia z pléna.)"
] | 3,973,488 |
4 | 2016-05-18 | Rozprava | 6 | Budaj, Ján, poslanec NR SR | Ján | Budaj | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Myslím, že som bol svedkom nástupu pána Mistríka a chcem mu poďakovať za solídnu činnosť, ktorú vykonával v rade. Sú to dlhé roky, ktoré sa venuje mediálnej politike, ale práve preto vie aj on, že rada je stále ešte; a on už dávno prestal biť na poplach, preto by som to chcel pripomenúť ja; je stále ešte z hľadiska mnohých jej úloh iba platonickým pokusom vynútiť si reguláciu. Či už ide o kontrolu reklamy, či sa zvyšuje hluk počas reklamy alebo nie, či už ide o zaraďovanie programov za určitý časový limit a tak ďalej, rada môže nanajvýš vychádzať z podnetov a jej možnosť naozaj monitorovať, dôkladne monitorovať vysielanie v premnoženom a čoraz premnoženejšom mediálnom priestore sa blíži k nule. Preto by sa ctená parlamentná snemovňa mala seriózne zaoberať tým, že spolu s tým, ako odchádza pán Mistrík, odchádza aj jedna éra, éra, kedy sa tento nástroj pokúšal regulovať oblasť mediálneho priestoru s istými výsledkami, na ktorých hodnotenie by bolo treba celé hodiny, keď by sme hovorili o tejto ére, odkedy rada vznikla podľa zákona; zhodou okolností som ho predkladal pred mnohými rokmi. V každom prípade je najvyšší čas na novelizáciu toho zákona, na prehodnotenie tých ašpirácií, ktoré som si dovolil nazvať občas až platonickými alebo teda len platonickými, na to, aby verejná sféra našla spôsob, akým udržať mediálny priestor v nejakých pravidlách, ktoré by vzájomne nepoškodzovali súťaž, ktoré by zároveň obsahovali aj v prípade privátnych vysielaní nejaký prvok ohľaduplnosti k verejnému záujmu. Túto ašpiráciu by podľa mojej mienky parlamenty Európy, a teda samozrejme ani slovenský parlament, nemali zanedbať. Spomenul som Európy práve zato, že aj za tie roky, odkedy sme prijali ten tzv. veľký mediálny zákon, sa internacionalizoval tento problém. Sme v Európskej únii a mnohé otázky už bude treba riešiť v spolupráci s legislatívou Európskej únie, pretože sa nás týkajú, zasahovania do našich priestorov, či už ide napríklad o šírenie internetovej vojny, alebo ide o komerčné nadužívanie medzinárodných sietí, či už sú to sociálne, či sú to elektronické, alebo sú to klasické siete komunikácie. Takže ešte raz, jedna éra v tejto chvíli ukončením mandátu pána Mistríka, ku ktorému sa blížime, by mala skončiť a novelizácia zákona o médiách a takisto celého balíka zákonov, ktoré s tým súvisia, by mala sa ocitnúť v našej pozornosti vrátane toho, že nakoľko svoje úlohy plnia ostatné rady, ktoré vnímame občas ako rady, ktoré sú menšie, ale ktoré majú rovnako vážne úlohy zase voči verejnoprávnemu priestoru. Ďakujem pekne. | [] | 3,999,958 |
35 | 2021-07-23 | Autorizovaná rozprava | 184 | Baránik, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Baránik | poslanec NR SR | Pán kolega Šeliga, úplne súhlasím so všetkým, čo hovoríš. Čo však si myslím, že stojí za zmienku, je to, že mali by sme si povedať rovno, že vystúpenia Roberta Fica tu nie sú na to, aby hovoril k veci, aby kritizoval alebo dokonca súhlasil s nejakými návrhmi, ktoré sú tu predkladané. Jeho jediným účelom je tu, je vytvárať akúsi sebaobranu pre seba samého a jeho okolie do už teraz čím ďalej väčšej miery vo väzbe alebo dokonca aj vo výkone trestu. Čiže toto je jediný v podstate účel toho, prečo on vystupuje tu vprostred júla na takejto schôdzi k zákonu, ktorý by sa ho prakticky podľa jeho svetonázoru nemal ani vôbec týkať. To nie je nejaká jeho odbornosť alebo niečo, k čomu sa on predtým vyjadroval. A z toho je potrebné robiť opakovane záver, že celá jeho politická kariéra v súčasnosti je zameraná na to, aby spochybnil všetko, čo my tu robíme, a aby dosiahol to, že keď sa ten kruh uzavrie okolo neho, že on bude môcť tvrdiť, že ja som vám to hovoril, vidíte, takto strašné je to, že dokonca sa to týkalo aj mňa. | [] | 4,139,862 |
14 | 2007-10-25 | Autorizovaná rozprava | 436 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 82 prítomných, všetci boli za. Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do tretieho čítania . Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať, pani spravodajkyňa. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,224,011 |
53 | 2015-06-25 | Autorizovaná rozprava | 134 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa aj v druhom čítaní k návrhu alebo k novele zákona o rodine, ktorá, znova opakujem to, čo som hovorila minule, je spracovaná naozaj podľa mňa precízne a spôsobom, akým by sa mali tvoriť viaceré zákony. Aj keď určite dokonalý zákon sa asi ťažko vytvorí. Hneď v úvode poviem, že myslím si, že splnilo úlohu, ktorú si na začiatku dalo. Čo veľmi vyzdvihujem a oceňujem, je to, že zákon vychádza z princípu, že každé dieťa má od narodenia vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí. A ústavná starostlivosť je posledným možným východiskom ako dieťaťu pomôcť. A v tomto zmysle je aj zásadná definícia, ktorá vymedzuje ideálne prostredie pre výchovu dieťaťa, a síce spoločnosť uznáva, to je citácia, „spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejším stabilné prostredie rodiny tvorené otcom a matkou dieťaťa“. Toto skutočne považujem za kľúčovú definíciu a som veľmi rada, že do úvodných ustanovení zákona sa dostala. Toto neznamená, že zákon alebo spoločnosť bude menej hodnotne posudzovať iné formy a iné typy rodín. Mám na mysli najmä jednorodičovské rodiny. Ale skutočnosť, že skutočne najvhodnejším pre dieťa je stabilné prostredie rodiny tvorené otcom a matkou, je faktom. Takisto som rada, že beriem ako prínos, že novela vymedzuje zásadu záujmu dieťaťa a úplne nehierarchicky vymedzuje viacero kritérií, podľa ktorých by sa mal záujem dieťaťa posudzovať. Presne tak ako to hovorí aj Dohovor o právach dieťaťa, Dohovor OSN o právach dieťaťa v čl. 3: „Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“ Práve pri tomto by som sa pristavila, pretože vám chcem dať do pozornosti pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili práve v oblasti, ktorá vymedzuje kritériá, ktoré by najmä, to znamená, že majú povinnosť práve dohľadávať alebo zisťovať, ktoré sú potrebné pri zisťovaní záujmu dieťaťa. Medzi tieto kritériá sme, ako som v prvom čítaní pri novele tohto zákona hovorila, by sme mali radi zaradenú stabilitu rodinného prostredia. Po rokovaniach s ministerstvom práce, s ministerstvom spravodlivosti sme došli možno k takému zjednocujúcemu prvku, že považujú aj tieto ministerstvá stabilitu ako jeden z dôležitých prvkov, ktoré by mal naozaj platiť pri posudzovaní záujmu dieťaťa. A teda potom vám prečítam pozmeňujúci návrh, na ktorom sme sa zhodli, a teda dúfam, že bude aj podporený nielen opozičnými poslancami, ale aj vládnou stranou. A teda súhlasím s tým vysvetlením, ktoré mi podali v tom duchu, že naozaj, že zaviesť pojem „stabilita rodinného prostredia“ by mohol vniesť možno nie celkom právnu jednoznačnosť alebo, neviem sa vyjadriť tými správnymi právnickými výrazmi, ale skrátka spôsobilo by to isté problémy práve pri výkladoch. Uviedla som teda, že mojím takým veľkým záujmom bolo uviesť do zoznamu, ktoré vymedzujú záujem dieťaťa, stabilitu rodinného prostredia. A teraz prečo mi tak záleží na stabilite? Na vývoj dieťaťa má z množstva faktorov nepopierateľne veľmi veľký vplyv rodina. Stabilita rodinného prostredia je kľúčová a zahŕňa faktory, ako napríklad kohézia rodiny, stabilný vzťah medzi partnermi podporujúci rozvoj dieťaťa, pozitívny prístup k rodičovstvu, emocionálne stimuly, láskavosť rodinného prostredia. Dieťa, ktoré vyrastá v takomto prostredí, má väčšie šanca na zdravý a harmonický vývin. Takéto prostredie vyzdvihuje aj Dohovor o právach dieťaťa a hneď v preambule ustanovuje, že „v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia“. Stabilita tohto prostredia by mala byť aj jedným zo základných faktorov práve aj náhradnej starostlivosti v prípade, že nie je možné, aby dieťa vyrastalo v prirodzenej rodine. Mnohé štúdie poukazujú na to, že stabilita prostredia, v ktorom žije, stabilita rodinného prostredia a pozitívna konzistentná starostlivosť môžu do určitej miery vykompenzovať niektoré negatívne faktory, ako napríklad chudobu, ktorá je hodnotená ako rizikový faktor pri vývine dieťaťa. Inými slovami, dieťa bude dosahovať lepšie výsledky po všetkých stránkach, ak bude vychovávané v stabilnom prostredí, a to aj napriek chudobe a s tým spojenými rizikami. Je tiež zdokumentované, že stabilita rodinného prostredia podporuje pozitívne výsledky u detí v špecifických štádiách. Na tomto mieste by som chcela veľmi jasne poukázať aj na veľmi dôležitú úlohu sociálnych pracovníkov. Môžeme vytvárať akékoľvek dokonalé zákony, aj keď som na začiatku povedala, že dokonalý zákon zrejme neexistuje, ale môžeme sa priblížiť aj k tej dokonalosti zákonov, pokiaľ však nebude mať, nebudeme mať ľudí, ktorí sú veľmi dobre naškolení, veľmi dobre poznajú zákony, veľmi dobre vedia metodiku posudzovania a práce týchto činností, na ktoré sú určené, na ktoré majú kompetencie, vždy bude vlastne to dieťa alebo ten posudzovaný ťahať za kratší koniec. Často počúvame príbehy, ako dieťa bolo práve na podnet sociálnych pracovníkov odobraté biologickým rodičom. Alebo naopak, ako sociálni pracovníci ignorovali podnety a nedostatočne preverili situáciu, ktorá následne vyústila, bohužiaľ, až do tragických udalostí. Je pravdou, že sociálni pracovníci možno pracujú aj nekvalitne. No na druhej strane naša spoločnosť ich nedoceňuje tak, ako by si možno zaslúžili. Nízke ohodnotenie, finančné, ale aj spoločenské, na úradoch sú poddimenzovaní. Vieme, že ešte stále, aj keď došlo k navýšeniu sociálnych pracovníkov, je to stále veľmi nízke číslo. Tí najlepší sociálni pracovníci odchádzajú. Sociálni pracovníci, bohužiaľ, často plnia funkciu akýchsi administrátorov, veľkú časť agendy presedia na súdoch, hoci nie sú právnici, a vyhotovujú zápisy. Následne však zlyhávajú pri sanácii rodín, tam, kde by boli najpotrebnejší. Táto novela zákona dáva sociálnym pracovníkom mnohé oprávnenia alebo kompetencie, oprávnenia. Na jednej strane to beriem ako veľmi pozitívne, aj keď som možno tiež, tiež prebehla na ministerstve práce veľmi veľká debata o úlohách, o kompetenciách alebo teda o oprávneniach, ktoré sú v tomto zákone vymedzené práve sociálnym pracovníkom, musím uznať, že pracovníci na ministerstve práce mi možnože vysvetlili viac súvislostí. A to chápanie ich oprávnení, ktoré sa mi zdali v mnohých prípadoch, že sú až premrštené, beriem s odstupom týchto jednaní možno naozaj za reálne a opodstatnené. Takže ďakujem za diskusiu na ministerstve práce a aj za vysvetlenia, aj za teda vysvetlenia tých oprávnení. Dovoľte teda, aby som v závere prečítala pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1501. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36 o rodine, 36/2005 Z. z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto: V čl. I bode 3, v čl. 5 písm. b) sa za slová „aj bezpečie“ vkladajú slová „a stabilita“. Odôvodnenie: Účelom doplňujúceho návrhu je pri posudzovaní záujmu dieťaťa brať do úvahy nielen bezpečnosť, ale aj stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, v ktorom dieťa žije. Toľko ku pozmeňovaciemu návrhu, ktorý je naozaj jednoduchý a krátky. Dôvody, prečo možno úprava jedného slovíčka. Aj keď sa to mnohým zdá ako kozmetická úprava, nie je to kozmetická úprava. Je to naozaj, je to návestie pre sudcu, aby mali povinnosť skúmať aj stabilitu prostredia, v ktorom to-ktoré dieťa žije. Na záver ešte, úplný záver, a to už bude naozaj posledná veta. Nezabúdajme na vzdelávanie sociálnych pracovníkov. Tej práce majú naváľané naozaj nad hlavu. A možno, možno tým, že budú mať jasne na papieri svoje kompetencie v zákone, chcem veriť, že to nespôsobí naozaj zneužívanie týchto kompetencií v prípadoch, v neodôvodnených prípadoch. Takže dávam podporu tejto novele zákona a verím, že prejde aj pozmeňovací návrh, ktorý bol prejednaný s jednotlivými ministerstvami. Ďakujem pekne. | [] | 3,986,457 |
13 | 2007-09-18 | Autorizovaná rozprava | 101 | J. Brocka, poslanec: | J | Brocka | poslanec | Pán podpredseda, mohli by ste dať hlasovať. | [] | 3,958,330 |
65 | 2022-05-19 | Autorizovaná rozprava | 265 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Než dám slovo členovi výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Milanovi Kuriakovi, aby informoval návrh Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore, by som chcel za nás pogratulovať podpredsedovi Národnej rady Jurajovi Blanárovi k jeho dnešným narodeninám. Želám mu veľa zdravia, šťastia a nech je takto usmiaty s nami až dokonca volebného obdobia. (Potlesk. Reakcia podpredsedu Blanára: „Ďakujem.“ ) Všetko dobré, pán podpredseda. (Doznievanie potlesku. Reakcia podpredsedu Blanára, ktorý vstal a uklonil sa plénu: „Ďakujem pekne.“ ) A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Milanovi Kuriakovi. | [
"(Potlesk. Reakcia podpredsedu Blanára: „Ďakujem.“ )",
"(Doznievanie potlesku. Reakcia podpredsedu Blanára, ktorý vstal a uklonil sa plénu: „Ďakujem pekne.“ )"
] | 4,094,997 |
39 | 2009-06-18 | Autorizovaná rozprava | 78 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 138 prítomných, 101 za, 4 proti, 31 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Schválili sme návrh na pridelenie výborom a lehoty na prerokovanie. Pán predseda ústavnoprávneho výboru Mamojka uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pani poslankyne Lucie Žitňanskej, Pavla Freša a Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40 Občiansky zákonník. (Hlasovanie o n ávrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej, Pavla Freša a Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.) Je to tlač 1116. | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o n ávrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej, Pavla Freša a Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.)"
] | 3,961,832 |
40 | 2019-01-31 | Autorizovaná rozprava | 288 | Baláž, Radovan, poslanec NR SR | Radovan | Baláž | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Ja si na rozdiel od mojej predrečníčky myslím, že tento návrh zákona prinesie viac transparentnosti do fungovania Rady Slovenského pozemkového fondu, pretože viacej očí viacej vidí. A myslím si, že tieto dve stavovské organizácie, ktoré budú mať možnosť nominovať svojich zástupcov do rady, napomôže k transparentnému fingovaniu Rady Slovenského pozemkového fondu a nebude to výlučne len na politikoch. Pán kolega, vy ste vo svojom vystúpení spomenuli viacero problémov, ktoré sa v oblasti pozemkov, existujú, áno, máte pravdu len primárne tento návrh alebo tento bod tieto veci nerieši. Ale je to komplexný problém, ktorému sa treba podstatne viacej venovať, súhlasím s vami. Spomínali ste, že vyššie územné celky akýmsi spôsobom nechávajú tak vysporiadanie ciest II. a III. triedy. No ale už máme viac ako rok po voľbách, tak by som odporučil vašim zástupcom v Žiline a v Trnave, aby teda sa začali o to zaujímať, však máte už priamo možnosť ich kontaktovať, už máte svojich zástupcov aj v exekutíve. Čiže vyhovárať sa stále, že nedá sa, nemôže, no nech ukážu, či vedia. Ak ste nepostrehli, tak už máme viac ako rok po voľbách. A spomínali ste, že keď iné stavovské organizácie by mali mať tých zástupcov, bol by som rád, keby ste povedali svoj názor, že kto a respektíve aké iné stavovské organizácie by mali byť v tej správe. Ďakujem. | [] | 4,222,386 |
23 | 2017-12-13 | Autorizovaná rozprava | 268 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pán poslanec Kollár. | [] | 4,141,734 |
6 | 2023-12-19 | Autorizovaná rozprava | 623 | Danko, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Danko | podpredseda NR SR | Na vystúpenie pána ministra deväť faktických, uzatváram možnosť prihlásenia. Prvý prihlásený poslanec Vančo. | [] | 4,003,040 |
31 | 2018-05-15 | Autorizovaná rozprava | 287 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pán poslanec Mizík. | [] | 3,984,001 |
1 | 2010-07-08 | Autorizovaná rozprava | 141 | Viskupič, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Viskupič | poslanec NR SR | Sľubujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,052,929 |
5 | 2010-09-08 | Autorizovaná rozprava | 40 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Ďalej má slovo pán poslanec Peter Kažimír, nech sa páči. | [] | 3,900,291 |
11 | 2016-12-06 | Autorizovaná rozprava | 17 | Blahová, Natália, poslankyňa NR SR | Natália | Blahová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, prezidentov syn Michal Kováč mladší bol na pokyn premiéra Mečiara a za asistencie Slovenskej informačnej služby unesený a zavlečený za hranice Slovenska 31. augusta v roku 1995. Ôsmi muži zastavili auto prezidentovho syna blízko Svätého Jura. Vyvliekli Michala Kováča z vozidla. Ohrozovali ho zbraňou, bili ho. Dali mu elektrické šoky a násilím doňho vliali fľašu whisky. Podľa policajného vyšetrovania dôstojník SIS Ján Takáč 31. augusta 1995 popoludní cestoval do Hainburgu. Telefonicky a anonymne oznámil rakúskej polícii, že pred hainburgskou policajnou stanicou v zaparkovanom mercedese sa nachádza človek, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač. Išlo o uneseného, zbitého a do bezvedomia opitého Michala Kováča mladšieho. Politický boj medzi premiérom a prezidentom nabral obludné rozmery. Mafiánske praktiky vlády ohrozovali nepohodlných jednotlivcov, ale aj celý demokratický vývoj našej krajiny. Každý, kto vyjadril nesúhlas alebo len odlišný názor, bol v nebezpečenstve. S únosom Michala Kováča mladšieho súvisí vražda Róberta Remiáša, ale i kauza Gaulieder, kedy bol poslanec František Gaulieder protiústavne zbavený poslaneckého mandátu. Po skončení funkčného obdobia prezidenta Michala Kováča sa až do ďalších volieb prezidentských kompetencií dočasne ujíma Vladimír Mečiar. Hneď prvý deň premiér využil získané prezidentské právomoci a vyhlásil amnestiu pre páchateľov únosu prezidentovho syna. Text druhej varianty Mečiarovej amnestie znie: „Nariaďujem, aby sa nezačínalo a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením inžiniera Michala Kováča, narodeného 5. decembra 1961 do cudziny, ku ktorému malo dôjsť 31. augusta 1995.“ Samotná textácia tejto, tohto výňatku z amnestií je perfídna a obsahuje priznanie. Z tejto formulácie vyplýva, že nie je dovolené prostredníctvom legálnych prostriedkov a orgánov pátrať po tom, kto bol za tento hanebný čin zodpovedný. Kto by si mohol priať niečo, čo je v takomto príkrom rozpore s elementárnou spravodlivosťou a morálkou. Odpovedám si, jedine páchateľ. Za toto obdobie Slovensko utŕžilo medzinárodnú hanbu obrovských rozmerov a to, čo sa odohralo, malo regresívny vplyv na akreditovanie sa Slovenska ako demokratického štátu či už pri rokovaniach NATO, Európskej únie, či v očiach iných demokratických štátov. Tento kus našej histórie je hanebný a my dnes máme možnosť, aby sme právo a spravodlivosť vrátili tam, kam patrí, na piedestál demokracie. To, že sa tak doposiaľ nestalo, nás nectí. Zrušenie Mečiarových amnestií nie je rozsudkom, je to len uvoľnením stavidiel spravodlivosti a pritom všetky „lebo“ strácajú opodstatnenie. Je nutné sa vyrovnať s temnou minulosťou, potrestať vinníkov a poškodených prosiť o odpustenie. Predpokladám, že páni, ktorí v týchto laviciach sedeli už v roku ´95, nás budú chcieť presvedčiť o tom, že zrušenie amnestií nie je možné a budú svoj názor brániť výrokom Ústavného súdu. V tejto súvislosti ma zaujal právny názor uznávaného advokáta pána Kubinu, ktorý hovorí, citujem: „Zrušenie Mečiarových amnestií a začatiu trestného stíhania nebráni požiadavka zákazu retroaktivity, pretože v zmysle čl. VII ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tento zákaz nebráni súdeniu a potrestaniu osoby za konanie alebo opomenutie konania, ktoré v čase, keď bolo spáchané, bolo síce zákonom dovolené, ale bolo trestné podľa všeobecných právnych zásad uznávaných civilizovanými národmi. O tieto ustanovenia sa opierajú rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v kauzách Kessler a Krenz proti Nemecku a Polednová proti Českej republike, ktoré sú významnými precedensmi, ktoré by sa použili, ak by Európsky súd pre ľudské práva mal posudzovať zrušenie Mečiarových amnestií. Právo má okrem formálnej, písanej a zverejnenej stránky aj svoju materiálnu nepísanú podstatu. Tou je spravodlivé usporiadanie vzťahov spoločnosti. A materiálnu podstatu pri akomkoľvek právnom akte zákonne rozhodnutí štátneho orgánu zistíme tak, že si odpovieme na otázku: aký cieľ sa daným právnym aktom sledoval? Ak tento cieľ smeruje k spravodlivému usporiadaniu vzťahov v spoločnosti, právny akt je v súlade s materiálnou podstatou práva, je teda právom. Ak však tento cieľ pomenovať nedokážeme, alebo ak dokonca vieme, že týmto cieľom bolo spravodlivosť umlčať a zviazať jej ruky, potom je príslušný právny akt v súlade s právom nanajvýš formálne, ale s jeho materiálnou podstatou sa rozchádza, ak je aktom bezprávia.“ Z vyjadrenia ďalej citujem: „Mečiarove amnestie predstavujú porušenie čl. XVIII Deklarácie OSN, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN rezolúciou č. 47/133 prijatou 18. decembra 1992. V čl. XVIII Deklarácia OSN stanovuje, že osoby podozrivé zo spáchania trestných činov spočívajúcich v protiprávnom obmedzení osobnej slobody predstaviteľmi štátnej moci alebo osobami, ktoré konajú v mene alebo v súčinnosti s predstaviteľmi štátnej moci, nemajú podliehať udeleniu amnestie alebo podobným inštitútom, ktoré by mohli mať vplyv na neprípustnosť trestného stíhania alebo uloženie trestu. Amnestie vydané Vladimírom Mečiarom ako zastupujúcim prezidentom sa po parlamentných voľbách ´98 pokúsil zrušiť nový premiér a zastupujúci prezident Mikuláš Dzurinda rozhodnutím o amnestii č. 375 z roku ´98 zo dňa 8. decembra 1998. Toto rozhodnutie však vyvolalo spor o výklad ústavy, v ktorom Ústavný súd rozhodol, že súčasťou práva prezidenta udeliť amnestiu nie je oprávnenie prezidenta akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii už zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Od tohto rozhodnutia Ústavného súdu sa odvodzujú všetky aktuálne prezentované argumenty o údajnej nezrušiteľnosti Mečiarových amnestií, čo je však zavádzajúce, lebo uvedené rozhodnutie Ústavného súdu hovorí len o tom, že amnestie nemôžu byť zrušené rozhodnutím prezidenta. Možnosťou ich zrušenia ústavodarným orgánom formou ústavného zákona sa Ústavný súd vôbec nezaoberal.“ Toľko citácia z právneho názoru uznávaného advokáta. Apelujem teda na vás všetkých, ktorí ste ešte na spravodlivosť nezanevreli, apelujem i na vás, pán Bugár, a na vašich kolegov, ktorí ste v tom čase ostro protestovali proti vtedajšiemu dianiu. Dnes máme možnosť rozohnať tiene, ktoré padajú aj na túto sálu. Verím, že sa s nejakou deklaráciou neuspokojíte, je to len chabá náplasť na všetku neprávosť, čo sa odohrala. Jej forma je tak trochu absurdná. Vláda predkladá Deklaráciu Národnej rady. Myslí si snáď vláda, že ak by chcela Národná rada, teda my poslanci deklarovať čokoľvek, nezvládli by sme si to napísať sami? Považuje nás snáď vláda tejto krajiny za tak nespôsobilých? Alebo sa len chce miešať do zákonodarnej iniciatívy a kompetencií parlamentu. Ak chce vláda čokoľvek deklarovať, nech to pokojne urobí z pozície vlády. Pri pamiatke na prezidenta Michala Kováča urobme krok správnym smerom a dokážme sami sebe i celému svetu, že od roku 1995 sme sa vo vývoji posunuli, že pravda, spravodlivosť a právo sú pre nás najcennejšie hodnoty a budeme ich brániť pre všetkých občanov tejto krajiny v mene dôvery, ktorú do vás vložili ľudia. Prosím, urobme správny krok. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,075,245 |
52 | 2001-10-24 | Autorizovaná rozprava | 1 | I. Gašparovič, poslanec: | I | Gašparovič | poslanec | Pán minister podráždene reagoval, keď sme hovorili, že česká garnitúra politických vyjednávačov a odborníkov je oveľa striktnejšia a konkrétnejšia a jednoznačnejšia pri presadzovaní svojich názorov. K tomu, že ministerstvo zahraničných vecí aj vláda pristupuje často servilne k niektorým požiadavkám, chcem pripomenúť pánovi ministrovi jeho vystúpenie, keď bol podpisovať chartu regionálnych a menšinových jazykov, keď víťazoslávne do televízie a rozhlasu vyniesol: „Išli sme ďaleko nad rámec požiadaviek Európskej únie a sme priekopníkmi v tomto smere v Európe.“ No ďakujem pekne, pán minister. A všetko svedčí o tom, aj prerokovávanie tejto zmluvy, že naši páni ministri a zrejme aj tu prítomný pán minister Harach idú ďaleko-ďaleko dopredu s plnením požiadaviek a názormi na plnenie týchto požiadaviek zo strany Európy. Pani poslankyne, páni poslanci, predstavitelia návrhu na pod-písanie takejto zmluvy nám stále hovoria, o koľko peňazí prídeme, ak túto zmluvu takto, ako ju predkladajú, neprijmeme a nepodpíšeme. No všetko svedčí o opaku, že nie je to pravda. Všetci odborníci hovoria jednak o tom, že je to nezmysel, aby sa takto funkčná elektráreň a takto bezpečnostne zabezpečená takýmto spôsobom odstavovala a možno v budúcnosti aj likvidovala. Dočítal som sa, že táto elektráreň ak bude odstavená v rokoch 2006 a 2008, naša krajina utrpí veľké hospodárske straty. V prvom rade to bude strata, ktorá bude vyplývať z toho, že budeme nútení dovážať elektrickú energiu. Bude to znamenať otvorenie trhu v objeme zhruba 10 mld. korún ročne pre iné subjekty. Znamená to, že Slovenské elektrárne, ktoré v súčasnosti majú elektronické ukazovatele z pohľadu hrubého zisku tesne nad nulou, sa určite dostanú do straty, lebo dnes elektráreň V-1 produkuje zhruba 3,5 mld. korún hrubého zisku. Bude to znamenať obrovskú stratu pre nás, pre Slovenské elektrárne, ale aj podstatný zásah do cenotvorby elektrickej energie pre budúcnosť v tom zmysle, že bude podnetom na masívne zvýšenie cien elektrickej energie. Páni poslanci, ak skutočne aj z takéhoto pohľadu nebudeme hodnotiť obsah tejto zmluvy, ktorú nám vláda tuná predkladá, tak zrejme naši občania a naši voliči budú oprávnene hovoriť, že toto volebné obdobie a títo poslanci, ktorí nás reprezentovali, nezastupovali nás, ale zastupovali niekoho iného. Vystúpenie pána poslanca Tatára mi dalo za pravdu, že do takýchto odborných vecí u nás môže hovoriť ktokoľvek, čokoľvek a kedykoľvek. Jeho odbornosť vo vystúpení bola dominantná. Len on rozumie energetike a nikto iný, aj keď k jadrovej energetike má zrejme tak ďaleko ako ku kozmu. Ja som v priebehu rozpravy hovoril aj o tom, čo všetko táto vláda povedala, že získala, a nikdy nehovorí o tom, čo stratila. V súčasnej dobe S-300, obranný systém, o ktorý sme prišli a kde sme museli platiť storno, strašne veľa miliónov dolárov, kde sa zrušili niektoré projekty, ktoré boli prospešné do budúcnosti pre tento štát, ktoré len preto, že ich prijala a začala plniť minulá vláda, sa začali rušiť, diaľnice, deblokácie, ktoré chceme dneska za 20 % prijímať a ostatných 80 % tratiť, eurofondy, čo táto vláda zapríčinila svojím konaním, dá sa povedať konaním, ktoré vyvolalo aj v Európskej únii veľký problém, a dneska nám krátia stovky miliónov eurofondov, vyjednávanie našich vyjednávačov, pokiaľ ide o plnenie podmienok do Európskej únie, nemožnosť zamestnania našich občanov v priebehu 7 rokov, hoci pán minister povedal, že to nie je pravda, do predaja bánk sme investovali stovku miliónov a dneska ich predávame za facku, je to z tohto, páni poslanci a pani poslankyne, jednoznačné, že ide o nie ekonomické, o sociálne náhľady, o techniku, ale ide o politické rozhodnutie, ktoré čaká naša vláda, že mu umožní pohladkanie po hlave a povedanie – áno, splnili ste to, čo od vás chceme, bez toho, aby ste protestovali. Z tohto dôvodu, pani poslankyne, páni poslanci, chcem dať návrh na doplnenie uznesenia, ktoré predkladal poslanec Fico, a to na základe čl. 86 písm. d) ústavy, aby vláda pred podpisom tejto zmluvy zmluvu predložila Národnej rade na vyjadrenie a prerokovanie. A pán poslanec Tatár ma inicioval tým svojím vystúpením, kde hovoril, že dochádza ku klamaniu občana, jednotlivca. Tak beriem ho ako hodnoverného, že je to asi pravda, a preto z titulu jeho podnetu navrhujem, aby na základe čl. 119 ústavy písm. i) vláda vypísala a rozhodla o verejnej diskusii k takejto zmluve, k takémuto obsahu zmluvy. To sú moje dva doplňujúce návrhy na uznesenie, ktoré navrhol poslanec Fico. Ďakujem pekne. (Potlesk.) J. Migaš, predseda NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča – ako prvý pán poslanec Cuper, ako posledný pán poslanec Jarjabek. Uzatváram možnosť podania prihlášok s faktickou poznámkou. Pán poslanec Cuper, nech sa páči. J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Nielen Dzurinda, ale najmä sociálni demokrati, ktorí sa pustili do boja za odstavenie jadrovej elektrárne, a tiež predstavitelia zelených, pán Juriš, by mali tomuto národu jednoznačne vysvetliť, za ktorú loby v tomto parlamente hrajú pri odstavovaní Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice, pretože ekono-mická situácia na Slovensku nie je najlepšia. Ak si pozriete, keď Mečiarova vláda odchádzala, tak bola česká koruna k slovenskej 1 : 1. Dnes je to už 1 : 1,31. Taký pokles za 3 roky nie je najlepším ukazovateľom ekonomickej prosperity Slovenskej republiky. Ak by sme brali ďalšie privatizačné ukazovatele, ide o Slovnaft, ktorý sa ponúkol maďarskej vláde, ide o komárňanské lodenice, ktoré sú v maďarských rukách. Ide o Východoslovenské železiarne, ktoré sú v maďarsko-amerických rukách. Pýtam sa tu pána ministra hospodárstva, pretože „Miki“ tu nie je prítomný, ako chce zabezpečiť ekonomické fungovanie slovenského národa. Alebo si myslí, že môže národ existovať len zo samotnej idey štátu, ktorá nebude podporená vytvorením toho, čomu sme chceli hovoriť slovenská podnikateľská vrstva, ktorá by ekonomicky prosperovala?... (Zaznel zvuk časomiery.) M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Tatár. Nech sa páči. P. Tatár, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Gašparovič, vidím, že sa nehanbíte oplakávať S-300, a vidím, že sa ani nehanbíte hovoriť o bankách, ktoré ste predovšetkým vy za vašej vlády vykradli. Takže to je jednoducho len pokračovanie toho, že vy ste urobili zlé rozhodnutia, ktoré tento štát, každého jednotlivca, tento národ stáli strašne veľa peňazí. A teraz sa opovažujete ešte si žiadať o tomto verejnú diskusiu. Však vyjdete na hanbu, ak teda nebude taká diskusia verejne manipulovaná, tak ako ste vy manipulovali médiá počas vašej vlády, čo bolo naozaj hanebné. Samozrejme, keď je tá diskusia otvorená a konkrétna, musíte v nej zhorieť, pretože ako som jednoznačne povedal... (Ruch v sále.) M. Andel, podpredseda NR SR: Prosím o pokoj v rokovacej miestnosti, priatelia. P. Tatár, poslanec: ... O tom, o čom vy rozprávate ako o záujme, a tu bolo veľakrát povedané, že ide o loby, tak tie mená sa dajú pokojne vymenovať, ja som ich veľakrát povedal, treba povedať, že tu ide naozaj len o zárobky pre úzku skupinu ľudí a o to, aby vy ako politici ste si znova mohli dovoliť rozhodovať o veľkých peniazoch, ktoré pre väčšinu národa sú stratou. Takže za toto naozaj sa skôr môžete hanbiť, ako sa tým chváliť. M. Andel, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Hof-bauer. R. Hofbauer, poslanec: Ak pán poslanec Gašparovič hovoril o servilnosti ministra zahraničných vecí Kukana, ja by som doplnil túto skutočnosť iba faktom, že už v januári v roku 1999 minister Kukan v zahraničí vopred servilne súhlasil s preletmi amerických bojových lietadiel na Balkán, a to bez akejkoľvek diskusie s vládou, ministrom obrany alebo s kýmkoľvek iným z nášho štátu správajúc sa, ako keby bol vlastník tohto pašalíka. Takže nech pán minister Kukan nepoučuje prí-tomných poslancov o svojej údajnej objektívnosti. Ja by som sa v rámci tejto diskusie rád zmienil o tom, že to, čo tu sledujeme, nie je nič iné, len zúriaca vojna medzi jednotlivými loby, pretože vypnutie funkčnej, ekonomicky a ekologicky bezchybnej slovenskej elektrárne znamená dovážať po jej vypnutí minimálne za 10 mld. korún ročne elektrickú energiu zo zahraničia, ktorá mimochodom bude vyrábaná v západoeurópskych jadrových elektrárňach – tak o čom tu hovorí pán Tatár a všetci ostatní –, v západonemeckých jadrových elektrárňach. Rád by som sa zmienil o bojoch loby, ktoré zúria napr. aj v oblasti zbrojnej techniky, keď 19 špičkových lietadiel Mig 29 hnije na našich letiskách a táto vláda sa zaoberá nákupom 18 viacúčelových pod-zvukových lietadiel. Odporúčam, aby vláda sa zaoberala v rámci tohto výberového konania nákupom Čmeliakov alebo rakúskych Dromadérov. To sú jediné rozumné viacúčelové lietadlá podzvukové, pretože sa dajú využiť aj na práškovanie. A provízie možno by pri tom získali tí kupčíci z ministerstva národnej obrany rovnaké ako nákupom výbehových strojov zo západnej Európy, ako sú napr. britské Hawky alebo americké F-16. M. Andel, podpredseda NR SR: Koniec? R. Hofbauer, poslanec: Koniec. M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Sabolová. | [
"(Potlesk.)",
"(Zaznel zvuk časomiery.)",
"(Ruch v sále.)"
] | 4,041,137 |
24 | 2017-12-06 | Autorizovaná rozprava | 444 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pán poslanec Kotleba. | [] | 3,907,530 |
34 | 2018-09-19 | Autorizovaná rozprava | 75 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďakujem. Ako hovorí pán kolega Heger, za skupinu fajnšmekrov vystúpi pán podpredseda Béla Bugár, nech sa páči. | [] | 3,884,644 |
14 | 2011-02-11 | Autorizovaná rozprava | 121 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Prepáčte mi, prosím vás. Poprosím kolegu, keby mohol netelefonovať v tieto miestnosti alebo ísť von. Môžem vás poprosiť prestať telefonovať? Ďakujem vám veľmi pekne. Nech sa páči, pani Žitňanská. | [] | 4,105,244 |
32 | 2021-07-01 | Autorizovaná rozprava | 265 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Pán poslanec Štefan Kuffa s faktickou poznámkou. | [] | 4,056,398 |
14 | 2013-02-06 | Autorizovaná rozprava | 102 | Přidal, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Přidal | poslanec NR SR | Tak ja neviem, že či som tomu dobre rozumel? Ale mne sa zdá, že tam sú dve alternatívy, že nie sú tam tri alternatívy. Akože teda ten jeden pozmeňujúci návrh a druhý pozmeňujúci návrh. V jednom chcete, aby to bolo len ohlásené, že teda volajú na nejaké audiotextové číslo, kde je zvýšená tarifa, a v druhom chcete, aby bolo aj povedané, že čo to stojí. No a ten tretí pozmeňovák sa týka esemesiek a ememesiek. Aspoň tak som tomu rozumel. Ja chápem ale aj poslanca Gála, ktorý, ktorý sa na to pozeral trošku tak ako ja. Lebo mne sa zdá, že viete, čítať tuná jednostranové zdôvodnenie pozmeňujúceho návrhu je trošku nepatričné. Pretože sa mi zdalo, že sa to dá vysvetliť, viete, piatimi, šiestimi vetami. Ale my vieme, že ste dostali list od ministerstva, 16-stranový, a vy ste chceli reagovať na ministerstvo a ja si myslím, že tu v pozmeňujúcom návrhu a odôvodnení nie je priestor na to, aby ste si vymieňali vy svoje názory ako s ministerstvom. Veď to ste si mohli možno listami alebo podebatovať o tom. Ale mne by stačilo len keby to, čo ste tu skrátene povedali na záver, keby ste tu uviedli. Ja nemám problém toto podporiť. Aj to podporím. Dokonca podporím tú druhú alternatívu, tú prísnejšiu, ktorá asi bude stáť aj tých operátorov viacej, aby ten človek vedel, že čo ho stojí ten hovor, čo ho stojí minúta. Ale jednoducho zdá sa mi, aby tu niekto 15 minút čítal odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu, naozaj sa mi to zdá trošku nepatričné. Ďakujem. | [] | 3,889,775 |
88 | 2023-03-30 | Autorizovaná rozprava | 234 | Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR | Lukáš | Kyselica | poslanec NR SR | Tak hlasovanie o 17.00 hod. | [] | 3,929,647 |
23 | 2013-09-18 | Autorizovaná rozprava | 113 | Zajac, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Zajac | poslanec NR SR | Vážený pán kolega, ďakujem vám za vaše vystúpenie, kde ste poukázali na tie kauzy, kde stovky miliónov eur verejných financií sa strácajú a stúpa zadlženosť krajiny a tieto stovky miliónov eur potom chýbajú napríklad v školstve alebo v zdravotníctve. Spomínali ste slovenský plynárenský podvod, o ktorom sa tu už druhý deň bavíme, kde 40 mil. ročne sa nám stratí. Spomenuli ste Cargo, kde stovky miliónov sa nám strácajú ako v studni. Ja pripomeniem ešte mýtny tender, v tej studni skončili takisto stovky miliónov eur. A spomenuli ste PPP projekty. Za jeden PPP projekt medzi Nitrou a Bystricou platíme dneska 130 mil. eur a ďalších 30 rokov budeme. Každý jeden minister financií bude musieť nájsť tento zdroj. Vy ste, našťastie, ako minister dopravy zastavili druhý balík alebo tretí balík PPP projektov medzi Žilinou a Prešovom, ktorý mal stáť 670 mil. ročne. Zastavili ste túto grécku cestu a začali ste stavať z eurofondov. V poslednej dobe počúvam ministerstvo dopravy, minister dopravy chce stavať okruh Bratislavy D4 cez PPP projekt, R7 cez PPP projekt. Počúvam v posledných dňoch, že chce stavať medzi Bystricou a Ružomberkom tunel a diaľnicu cez PPP projekt. Pred niekoľkými mesiacmi minister financií povedal, že táto krajina nemá na to, aby viacej ako 260 mil. eur platila na PPP projekty. Chcem sa spýtať pána riaditeľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, či robia analýzu a poskytujú informácie pre vládu, koľko vlastne táto krajina je schopná financovať PPP projektov. | [] | 4,153,512 |
9 | 2024-02-06 | Autorizovaná rozprava | 11 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Nash. | [] | 3,944,540 |
6 | 2023-12-14 | Autorizovaná rozprava | 199 | Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR | Ľuboš | Blaha | podpredseda NR SR | Nech sa páči, pán minister, môžte reagovať. | [] | 4,116,346 |
10 | 2016-10-11 | Autorizovaná rozprava | 68 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďakujem s faktickou poznámkou jedna pani poslankyňa. Dve. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová. | [] | 4,219,808 |
7 | 2012-09-20 | Autorizovaná rozprava | 27 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Vašečka. | [] | 4,108,811 |
36 | 2014-06-24 | Autorizovaná rozprava | 66 | Podmanický, Ján, poslanec NR SR | Ján | Podmanický | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Aj ja sa pridávam, aj vám všetko najlepšie, veľa Božieho požehnania a vnútorného pokoja. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,960,098 |
19 | 2013-05-21 | Autorizovaná rozprava | 149 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, číslo, tlač 401. Pán minister je na svojom mieste, pán spravodajca rovnako. Dávam slovo ďalšiemu v poradí z ústne prihlásených rečníkov poslancovi Mariánovi Kvasničkovi. A pripraví sa pani poslankyňa Horváthová. | [] | 4,149,763 |
19 | 2024-09-25 | Autorizovaná rozprava | 32 | Prostredník, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Prostredník | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte, aby som teraz priblížil z môjho pohľadu hlavný dôvod predkladanej novely, ktorým je meniaca sa konfesionálna štruktúra obyvateľstva na Slovensku. Vyjadrím sa tiež k výhrade, ktorá sa často uvádza ako argument na zachovanie existujúceho prísneho reštriktívneho nastavenia registrácie cirkví a náboženských spoločností, a tým je údajná ochrana pred škodlivými náboženskými zoskupeniami. K ďalším dôvodom a riešeniam v predkladanej novele sa podrobnejšie vyjadria kolegyne spolupredkladateľky Lucia Plaváková a Zora Jaurová. Konfesionálna štruktúra obyvateľstva na Slovensku sa mení. To vyplýva z údajov, ktoré sú dostupné zo sčítania obyvateľstva, ktoré sa vykonáva na území Slovenskej republiky pravidelne každých desať rokov. Viditeľné sú tri hlavné trendy. Ten prvý, najrýchlejšie rastúcou skupinou obyvateľstva sú osoby bez náboženského vyznania. Kým v roku 1991 to bolo 9,80 % obyvateľov, v roku 2021 to už je 23,8 %. Ten druhý trend. Po krátkodobom vzostupe počtu veriacich v sčítaní v roku 2001 je evidentný pokles počtu osôb hlásiacich sa k niektorej z registrovaných cirkví a náboženských spoločností. V roku 1991 to bolo 72,7 %, potom veriaci zaznamenali vzostup a to bolo 83,9 % v roku 2001 a následne ďalšie dve sčítania v 2011 a 2021 pokračoval pokles na 68,7 %. Ten tretí trend, keďže v sčítaní sa zisťuje aj to, kto sa hlási k neregistrovaným vieram, cirkvám alebo náboženským zoskupeniam, vidíme tiež zaujímavý trend, že rastie počet obyvateľov, obyvateliek, ktorí sa hlásia k niektorému zo zoskupení veriacich, ktoré nie sú uznané v Slovenskej republike alebo registrované. V roku 1991 to bolo 0,12 % a o 30 rokov neskôr už 1,05 %. Lepšie to je viditeľné v absolútnych číslach, teda z 6 373 osôb v roku ´91 tento počet vzrástol až na 57 248 osôb. Hovoríme teda o viac než 50, takmer 60-tisíc ľuďoch na Slovensku, ktorí nemajú prístup k výhodám, k právam, ktoré im poskytuje súčasný právny stav pre registrované cirkvi a náboženské spoločnosti. Pozrime sa teraz na to, ako na tieto tri trendy reagoval štát Slovenská republika doteraz. V súčasnosti platné podmienky registrácie sa od prijatia zákona v roku 1991 menili dvakrát. V oboch prípadoch však nešlo o ich uvoľnenie, ktoré by zohľadnilo meniacu sa štruktúru obyvateľstva, ako som ju popísal, práve naopak. Pravidlá registrácie sa sprísňovali a prístup k výhodám plynúcim z registrácie tak zostal vyhradený pre postupne sa zmenšujúcu skupinu veriacich v už registrovaných cirkvách. Do novelizácie v roku 2007 platné znenie zákona ukladalo registrujúcemu orgánu preveriť, či sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti uchádzajúcej sa o registráciu hlási najmenej dvadsaťtisíc plnoletých osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Novelou v roku 2007 bol registrujúci orgán zaviazaný preveriť aj to, či osoby hlásiace sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ktorá sa uchádza o registráciu a podporujú jej návrh, sú aj jej členmi a členkami a či poznajú základné články viery na jej učenie a sú si vedomí práv, povinností, ktoré im vyplývajú z členstva v cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Zaviedla sa tiež povinnosť doložiť k žiadosti o registráciu mená, priezviská, trvalý pobyt a rodné čísla členov a členiek subjektu žiadajúceho o registráciu. Po tomto sprísnení sa už nezaregistrovala žiadna ďalšia nová cirkev alebo náboženská spoločnosť. Neskôr, v roku 2017, novelizácia zvýšila minimálny počet osôb hlásiacich sa k subjektu uchádzajúcemu sa o registráciu z pôvodných 20-tisíc na 50-tisíc. Treba poznamenať, že novela v roku 2017 bola schválená po prelomení veta prezidenta Slovenskej republiky z decembra 2016, v ktorom prezident označil to zvýšenie počtu na 50-tisíc ako zásah do základných práv a slobôd. Z prehľadu správnych konaní ministerstva kultúry Slovenskej republiky o schválených a zamietnutých žiadostiach o registráciu vyplýva, že po sprísnení podmienok v roku 2007 nebola schválená žiadna žiadosť o registráciu. Mnohé spoločenstvá veriacich, ktoré by chceli využívať práva plynúce z náboženskej slobody, sa o registráciu vlastne ani nepokúšajú, keďže nedosahujú počet 50-tisíc členov alebo členiek. Zároveň je ale dôležité pripomenúť, že prístup k týmto právam majú cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré získali registráciu ešte pred sprísnením podmienok v roku 2007, alebo patrili medzi štátom uznané cirkvi pred rokom 1989. V súčasnosti máme 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností a podľa sčítania ľudu spomedzi týchto 18 registrovaných dosahuje počet členov a členiek 50-tisíc len päť z nich, pričom 12 má počet členov nižší ako desaťtisíc a k počtom najmenšej registrovanej cirkvi sa podľa sčítania z roku 2021 hlási len 73 obyvateľov a obyvateliek. Vidíte teda tú disproporciu, že tu máme vlastne nejakú skupinu veriacich, 73, ktorí majú plné práva zaručené zákonom o náboženskej slobode, a máme tu skupiny, ktoré majú napríklad šesťtisíc, ako budhisti, ktorí prístup k týmto právam nemajú. Tento stav nezodpovedá zásade spravodlivého prístupu k uplatňovaniu náboženskej slobody. Dotýka sa predovšetkým jedného dôležitého aspektu náboženskej slobody, a tým je sloboda vyznávať náboženskú vieru nielen individuálne, lebo to právo majú, samozrejme, ľudia aj bez toho, aby boli registrovaným subjektom, ale je to aj právo vyznávať vieru spolu s inými. Takto vlastne právo na uplatňovanie náboženskej slobody explicitne zakotvujú ľudskoprávne dokumenty a takto je to vlastne zapísané aj v Ústave Slovenskej republiky. Budem citovať čl. 24 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: „Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.“ Ako vyplýva zo spomenutého aktuálneho právneho stavu a preukázaných trendov v obyvateľstve v konfesionálnej štruktúre, v otázke náboženskej slobody máme na Slovensku dvojaký meter. Na jednej strane štát medzi 18 registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami uznáva aj 13 takých, ku ktorým sa hlási menej ako 50-tisíc veriacich, na druhej strane rovnaké práva odmieta priznať akejkoľvek novej skupine veriacich, ktoré na Slovensku preukázateľne pôsobia. Skutočnosť, a teda máme podľa sčítania ľudu údaj, že takýchto osôb máme 57-tisíc na Slovensku. Skutočnosť, že Slovenská republika sa nespráva férovo k menšinovým skupinám veriacich, nám opakovane pripomínajú aj správy medzinárodných a zahraničných inštitúcií, ktoré monitorujú stav náboženskej slobody vo svete. Medzi rokmi 2008 až 2021 dostala Slovenská republika 20 odporúčaní týkajúcich sa náboženskej slobody v rámci mechanizmu univerzálneho periodického hodnotenia, ktorý na pôde OSN monitoruje stav dodržiavania ľudských práv. Väčšina z nich sa týka zlepšenia podmienok pre inklúziu náboženských menšín v prostredí Slovenskej republiky. Tento stav vedie k tomu, že mnohé neregistrované spoločenstvá veriacich sa registrujú ako občianske združenia, aby mohli vo vzťahu k orgánom verejnej moci vystupovať ako právnické osoby. Zákon č. 83/1990 o združovaní občanov v znení neskorších predpisov však občianskym združeniam explicitne zakazuje vyvíjať náboženskú činnosť, hovorí sa o tom v § 12 ods. 3. písm. a). Na problematickosť tohto riešenia opakovane poukázal aj Európsky súd pre ľudské práva. Podrobnosti jednotlivých rozhodnutí uvádzame v dôvodovej správe. A teraz chcem povedať niečo k tomu druhému aspektu, a to je ochrana pred nebezpečnými náboženskými zoskupeniami. Áno, náboženská sloboda je tiež predmetom zneužívania. Často sa v diskusii o zachovaní prísnych podmienok registrácie stretávame s argumentom, že takto najlepšie ochránime našu spoločnosť pred rôznymi deštruktívnymi náboženskými hnutiami, ktoré sa tiež ľudovo označujú ako sekty. A je pravda, že množstvo takýchto prípadov evidujeme. V médiách sa často hovorí o tom, ako ľudia prepadnú do osídiel rôznych manipulatívnych zoskupení. Tento argument, že práve prísne podmienky registrácie chránia spoločnosť pred vplyvom týchto kultov, však neobstojí, práve opak je pravdou. Hoci máme na Slovensku mimoriadne prísne podmienky registrácie cirkví, za posledných sedemnásť rokov nebola zaregistrovaná žiadna nová cirkev alebo náboženská spoločnosť, v posledných rokov počúvame stále viac o ľuďoch, ktorí sa stali obeťou manipulatívnych náboženských zoskupení a len s veľkou námahou sa dokážu vyslobodiť a s veľkými traumami z ich pôsobenia. Teda reštriktívny prístup k registrácii cirkví určite nedokáže predísť pôsobeniu škodlivých náboženských skupín. Funguje to presne naopak. A tak je vlastne pôvodne, takúto filozofiu má pôvodne aj náš zákon z roku ´97 o slobode náboženského vyznania. Náboženské zoskupenia totiž majú byť v spoločnosti konfrontované s verejnou diskusiou o princípoch svojho pôsobenia. Presne na to slúži aj proces registrácie. V priebehu procesu registrácie, v priebehu tohto konania má komunita veriacich formulovať zásady svojho učenia a predstaviť ich v tomto konaní verejnosti. Rovnako má preukázať, že sa svojím pôsobením nedostáva do rozporu s právami a slobodami ostatných ľudí. Zvyšovanie početného cenzu pre získanie statusu štátom uznanej cirkvi má teda opačný efekt. Tlačí menšie nové komunity veriacich na okraj spoločnosti. Vylučuje ich z pozitívnej konfrontácie v prostredí verejného spoločenského diskurzu. Inými slovami, lepšie je mať každé spoločenstvo veriacich na očiach, aby bolo konfrontované s verejnou diskusiou, ako ich vytláčať zákonnými podmienkami na okraj spoločnosti a do ilegality. V záujme zabezpečenia rovnoprávneho prístupu k právam plynúcim z ústavou garantovanej náboženskej slobody aj pre malé skupiny občanov a občianok Slovenskej republiky je preto potrebné napraviť súčasný právny stav, ktorý takto nastavenými podmienkami registrácie cirkví a náboženských spoločností diskriminuje menšie spoločenstvá veriacich a obmedzuje výkon náboženského, slobody náboženského vyznania. V európskych krajinách je množstvo etablovaných menších náboženských spoločenstiev s tradíciou niekoľko storočí a z pohľadu rovnakého prístupu k právam plynúcim z náboženskej slobody je dôležité umožniť získanie právnej formy cirkvi alebo náboženskej spoločnosti aj takýmto menším skupinám osôb. Predkladaná novela zákona o slobode náboženskej viery navrhuje dvojstupňový proces registrácie, ktorý zabezpečí prístup k právam plynúcim z náboženskej slobody aj menším spoločenstvám. Zároveň umožní štátu, aby získal reálny prehľad o rozsahu a podobách organizovaného náboženského života vrátane zlepšenia predpokladov na predchádzanie a riešenie spoločensky škodlivých a nebezpečných náboženských prejavov. Podstatou navrhovaného riešenia je sprístupnenie práv na zhromažďovanie sa za účelom vyznávania náboženskej viery a prístup do verejnoprávnych médií hneď po prvom stupni registrácie; prístup k právu na príspevok zo štátneho rozpočtu, ako aj niekoľko ďalších práv získajú subjekty až v druhom stupni registrácie. Medzi tým prvým a druhým stupňom registrácie musí uplynúť päť rokov súvislej činnosti, preukázanie, že ten subjekt uchádzajúci sa o druhý stupeň neporušuje žiadne zákony a že je schopný sa financovať z vlastných zdrojov. Toto riešenie umožní štátu, aby v procese registrácie priebežne posudzoval, či subjekt uchádzajúci sa o registráciu spĺňa zákonné podmienky a neporušuje ústavu a zákony Slovenskej republiky. Návrh tiež zdôrazňuje zodpovednosť registrovaných cirkví a náboženských spoločností pri vytváraní tolerantnej a rešpektujúcej spoločnosti, v ktorej uplatňovanie náboženskej slobody nemôže byť dôvodom pre zásah do práv iných osôb ani podnecovanie nenávisti či neznášanlivosti, tak ako to už teraz ustanovuje § 2 ods. 2 zákona o slobode náboženskej viery. Dôležitou úlohou štátu je, aby zachoval náboženskú neutralitu, tak ako mu to vyplýva z čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto práva osôb plynúce zo slobody náboženského vyznania musia byť zaručované v kontexte s právami osôb bez náboženského vyznania a štát zodpovedá za to, aby vytvoril podmienky pre pokojné a tolerantné spolunažívanie skupín osôb s rôznym hodnotovým presvedčením. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Kolegyne, kolegovia, štát má podľa ústavy jasnú úlohu: pristupovať rovnako ku všetkým veriacim a ku všetkým obyvateľom a obyvateľkám bez ohľadu na to, či majú, alebo nemajú náboženské vyznanie. Je načase, aby sa to začalo uplatňovať aj v praxi. Preto podávame náš návrh a verím, že ho podporíte. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,893,026 |
43 | 2019-04-04 | Autorizovaná rozprava | 204 | Budaj, Ján, poslanec NR SR | Ján | Budaj | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte hlasovať, prosím, podľa § 73 ods. 3 písm. c) o druhom čítaní zákona. | [] | 4,192,535 |
37 | 2014-09-09 | Autorizovaná rozprava | 238 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Mikloško. | [] | 4,042,851 |
40 | 2021-09-30 | Autorizovaná rozprava | 196 | Benčík, Ján, poslanec NR SR | Ján | Benčík | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. A ďakujem za ten, aj za ten príspevok v rozprave, pán kolega Pročko. Oslovila ma tam najmä jedna tá pasáž, v ktorej, ktorá vlastne aj mne tak trochu vŕta hlavou. Ja som pána Žilinku za generálneho prokurátora ani nevolil, to teda nebudem tajiť a niektoré jeho rozhodnutia vzbudzujú možno rozpaky a možno aj niečo horšie, ale napriek tomu pána Žilinku považujem nepochybne za slušného človeka. A preto sa zamýšľam, ako sa slušný človek cíti, keď vlastne na jeho podporu vystupujú ľudia takého razenia, akí tu teda vystupujú, právoplatne odsúdený extrémista za rasistické výroky, ďalší, ktorý cvičil Černákovu ochranku, ochranku človeka, ktorý bol hlavou mafie a mnohonásobným vrahom, alebo ďalší ľudia, ktorých nominanti či priatelia momentálne sedia v kolúznej väzbe. Hlavne si... Alebo ako sa cíti teda človek, bez toho, aby som sa chcel dotknúť, samozrejme, keď pod okná jeho úradu príde skupina ľudí, ktorí inokedy masívne narušujú verejný poriadok, urážajú kadekoho, či dokonca chodia urážať a ohrozovať priam ľudí, ktorí bojovali s pandémiou, lekárov a tak podobne. Toto, toto mi vŕta hlavou. | [] | 3,956,978 |
33 | 2014-03-27 | Autorizovaná rozprava | 131 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Otváram teda bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republikydo 20. februára 2014 (tlač 869). Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 869 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou. Otváram rozpravu. Do rozpravy sú prihlásení pán poslanec Ján Mičovský, z klubu OĽaNO, Mikuláš Huba, rovnako z klubu OĽaNO, ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Alojz Hlina, pán poslanec Martin Fronc z klubu KDH a pán poslanec Arpád Érsek z klubu strany MOST – HÍD. Nech sa páči, pán poslanec Mičovský, máte slovo. | [
"(tlač 869)"
] | 4,021,298 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.