session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
36 | 2014-06-25 | Autorizovaná rozprava | 179 | Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR | Tomáš | Borec | minister spravodlivosti SR | Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, poslanci, a vypočul som si so záujmom diskusiu, ktorá tu prebehla k mojej správe, a chcem sa vám poďakovať za to, že ste mali mnohé veľmi zaujímavé a prípadne aj podnetné, podnetné myšlienky. Napriek tomu by som chcel zareagovať na niektoré vystúpenia a chcel by som ich komentovať. Čo sa týka otázky samotnej správy a jej obsažnosti, tak možno ste si neuvedomili pri, pri otázkach, resp. požiadavkách, aby bola podstatne podrobnejšia, aby tam boli analýzy a neviem čo. No neviem, či ste si uvedomili aj, čo hovorí rokovací poriadok, do 30 dní ja som povinný predložiť takúto správu a neviem si predstaviť, akým spôsobom by sa takéto niečo dalo zabezpečiť. A ja sám v úvodnom slove som povedal, že to je téma, ktorá je prierezová. To nie je téma len ministerstva spravodlivosti, ale vstupuje do toho aj rezort financií a rezort hospodárstva, kde sú tieto témy, samozrejme, takisto, či už je to ochrana spotrebiteľa cez zákon o ochrane spotrebiteľa, Slovenská obchodná inšpekcia, to je hospodárstvo, finančný trh, ochrana finančného trhu, to je predsa ministerstvo financií. Takže, prosím vás pekne, keď kritizujete, tak kritizujte s tým, že viete, o čom hovoríte v týchto otázkach. Čo sa týka otázky, že, alebo teda výtky, že neboli tu uvedené v tejto správe príčiny, prečo tento stav tuná je, a pomenovať prípadne vinníkov. To nebol cieľ, resp. to nebola otázka správ, správy, čo som, ja som mal predložiť niečo úplne iné, tak si, prosím, pozrite, čo ste odo mňa chceli, a to, čo ste chceli, som aj predložil. Ale keď sa chcete baviť o príčinách, no tak môžeme sa baviť o tom a veľmi stručne vám poviem, že zákon o exekútoroch platí na Slovensku od roku 1995. Neviem, či ste to postrehli, ale bolo tam urobených naozaj len veľmi málo zmien a žiadna z nich nereflektovala témy, ktoré tu máme dnes. A ja musím povedať, že ja ako minister spravodlivosti som hrdý a som veľmi rád, že som prvý minister spravodlivosti, ktorý sa seriózne začal zaoberať touto témou, a prijali sme, prijali sme naozaj závažné zmeny, či už čo sa týka exekútorov, alebo čo sa týka témy úžery, témy nebankoviek. Ja sa pamätám na tie veci ako advokát. Veď predsa úžera ako téma tuná je od nepamäti. V Trestnom zákone je úžera definovaná, ale nikto nevedel povedať doteraz, kde začína hranica úžery. To doteraz nikto nedefinoval, a preto žiadne trestné stíhanie a okrem iného tuná neprebiehajú na úžerníkov. Aj to jedna z príčin. Takže to je, to je vec, ktorá, a vôbec to nie je pravda, že to je otázka posledných rokov. To vôbec nie je pravda, pretože tí úžerníci sú tu stále. (Reakcia z pléna.) Áno, pribúdajú, áno, správne, a ja sa spýtam pána poslanca Zajaca, ktorý tvrdil, že teda nikto tu s tým nič nerobil a že bolo zrušené RPMN 2010. No dobre. A prečo ste, a prečo ste v roku 2011-’10 s tým nič neurobili? (Reakcia z pléna.) Noó, tak áno, ale to už bolo známe, to už bolo známe aj v tom čase, to nie je žiadna novinka. No ale k tomu ešte jedna vec. Áno? Keď už sme hovorili o RPMN, ako ročnej percentuálnej miere nákladov, tie mechanizmy, hoci tu asi nikto tuná nerozumie tak veľmi, sú veľmi rozdielne. To, čo bolo do roku 2010, nefungovalo z jednoduchého dôvodu, pretože sa to dalo veľmi ľahko obísť a aj to bolo obchádzané. Poplatky, cez poplatky, ktoré sa dodatočne účtovali, a preto je to zložitá téma, a nie jednoduchá. (Reakcia z pléna.) No, áno. Čiže ja si myslím, že to je vec, ktorou, ktorú tuná nie máme dnes ako tému, ktorá je nová. To je téma, ktorá tu je naozaj minimálne pätnásť rokov. Takisto čo sa týka rozhodcovských konaní. Ten zákon o rozhodcovskom konaní, tu je, prosím pekne, od roku 2002, ktorý absolútne bezbreho pustil akýkoľvek subjekt bez akejkoľvek kvalifikácie, môže byť ktokoľvek rozhodcom dnes. A to sú presne tie príčiny, prečo tu máme toľko tých exekúcií, pretože súdy zastavili vydávanie exekučných poverení vo veciach rozhodcovských rozhodnutí proti spotrebiteľom, a to sú tie státisíce a státisíce vecí, a to, tým sú zavalené súdy, pretože nebankové spoločnosti žalujú štát práve preto, že zastavil exekúcie v takýchto veciach. Ale pýtam sa, kto tuná od roku 2002 riešil tento spôsob vydávania rozhodcovských rozhodnutí takýmito podivnými rozhodcovskými súdmi. No nikto, vážení, nikto. Ani vy ani nikto, kto tuná bol od roku 2002. Dobre? Takže to je vec, ktorú si treba povedať, keď sa hľadajú príčiny, kto je toho na vine. To nebol ani Robert Fico v roku 2010, nebola to ani strana SMER v roku 2010, to je dávno predtým, páni a dámy. Takže čo sa týka toho, čo chceme urobiť, áno, máme pripravený v podstate, už vo veľmi krátkom čase predložím na medzirezortné pripomienkové konanie zákon, ktorý rieši zásadným spôsobom rozhodcovské konanie, a to jednak chceme oddeliť rozhodcovské konanie vo veci spotrebiteľov, ktoré bude úplne ináč regulované, už to nebude rozhodcovské, ale arbitrážne určitým spôsobom konanie a potom obchodná arbitráž, ktorá musí zostať absolútne bez nejakých náznakov alebo spomalenia, zbrzdenia, proste tak, to, čo si arbitrážne konanie vyžaduje. Tak to tam musí byť, aby to išlo rýchlo a aby to nebolo potom súdmi zastavované z rôznych príčin, čo vadí podnikateľskému prostrediu, čo vadí vymožiteľnosti práva. Takže to je vec, ktorú budeme riešiť vo veľmi krátkom čase. Takže naozaj som rád aj za to, že tie veci, ktoré tu boli pomenované, tak tu odzneli, a na to takto reagujem. Čo sa týka témy centrálneho registra exekúcií, ktoré spomenul poslanec Kadúc, ktorý tu nie je teraz, už to mám na stole, takisto ideme to riešiť aj z pohľadu toho, že ideme ten centrálny register exekúcií zaviesť a zároveň aj k tomu ešte riešime iné témy, čo sa týka exekútorov, konkrétne keď hovorím o disciplinárnom stíhaní, ktoré ešte chceme vyprecizovať a zlepšiť. Čiže toľko asi stručne, aby ste vedeli, čo chystáme a čo chceme urobiť, naozaj to nie je nič, čo by som robil so zaťatými zubami, naopak, som veľmi rád, že mám túto možnosť tému riešiť. A pamätám si, minulý rok v tomto parlamente tu pred vami som stál a ste sa ma pýtali, resp. ste mi tvrdili, že neexistuje, aby som zaviedol nejaké stropy, že na to nemám odvahu. To ste mi konkrétne, pán poslanec, vy hovorili (povedané so smiechom), a že ste veľmi zvedavý, či zavedieme stropy. (Reakcia z pléna.) A nie! Vy ste hovorili, že ste veľmi zvedavý, ja si to dobre pamätám, môžeme si pozrieť tie zápisy potom. A tu je odpoveď, stropy máme zavedené. Takže dúfam, že budem stáť zase pred vami s ďalšími vecami, ktoré budeme riešiť vo vzťahu k spotrebiteľom na zlepšenie ich, ich postavenia, ale netreba zabúdať, že naozaj finančná gramotnosť a právne povedomie sú základom toho, aby sa situácia zlepšila, pretože to naozaj je alfa a omega do budúcnosti pre všetkých. Ďakujem pekne. | [
"(Reakcia z pléna.)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(povedané so smiechom)",
"(Reakcia z pléna.)"
] | 4,162,573 |
16 | 2020-10-20 | Autorizovaná rozprava | 3 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Ďakujem. Poslanec, Vystúpi poslanec Tomáš, Erik Tomáš, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. | [] | 4,143,091 |
61 | 2002-06-20 | Autorizovaná rozprava | 77 | P. Muránsky, poslanec: | P | Muránsky | poslanec | Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Jána Jasovského na vydanie zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody č. 299 zo dňa 18. júna 2002. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2165 z 21. mája 2002 pridelila návrh poslancov uvedeným výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Gestorský výbor nedostal žiadne stanovisko od poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Zároveň všetky uvedené výbory odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh novely zákona schváliť. Taktiež gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča danú novelu zákona schváliť. Môžete otvoriť rozpravu. | [] | 3,921,122 |
14 | 2007-10-19 | Autorizovaná rozprava | 2 | P. Minárik, poslanec: | P | Minárik | poslanec | Moje vystúpenie bude k dvom bodom. Prvý je o komisii, ktorú pán predseda Národnej rady ohlásil a ktorú nešťastne spojil s komisiou na novelizáciu ústavy, a druhý je k samotnej predkladanej novele. Už v predchádzajúcom volebnom období, a myslím si, že v každom by to tak malo byť, mal byť parlament schopný reagovať na aktuálne požiadavky a najmä také požiadavky, ktoré robia problém v jeho rokovaní. V minulom volebnom období taká komisia bola. Bola úplne bezproblémová, jednoducho preto, lebo sa zameriavala na konkrétne otázky, ktoré rokovací poriadok ako problémy dlho spôsoboval, až sa stalo, že otázka vylepšenia rokovacieho poriadku bola spojená s čisto politickou otázkou. Presne to isté sa podarilo dosiahnuť aj predsedovi súčasného parlamentu, keď sa snažil spojiť komisiu s komisiou na novelizáciu ústavy, problémy, ktoré jednoducho nie sú porovnateľné a z ktorých každý má svoju inú dimenziu. Otázkou vtedy bolo zavedenie nejakých vyšetrovacích komisií. A preto sa takto hrubý balík, ktorý bol prakticky všetkými odsúhlasený, nemohol do rokovacieho poriadku premietnuť. Dneska by sme boli možno pri takomto rokovaní pružnejší a bolo by to oveľa efektívnejšie v tejto sále. Preto ak bude komisia, ktorá to rozdelí, určite v nej budeme sa radi zúčastňovať a určite to bude na prospech veci. Teraz k samotnej predkladanej novele. Myslím, že podstatné, čím sa chce táto novela zaoberať alebo to, čo spustilo rozhodnutie predkladateľov túto novelu sem priniesť, je hodina otázok. Aj ja som niekedy v máji avizoval, že budem sa zaoberať prípravou novely, ktorá hodinu otázok vráti tam, kde by mala byť. Prečo som svoje avízo nakoniec nenaplnil, prečo som rezignoval? Treba si najprv povedať, čo tá hodina otázok by mala predstavovať. Hodina otázok je jeden podľa mňa vyslovene opozičný inštitút, ktorý má akousi ritualizovanou formou umožniť dialóg opozície s koalíciou s tým, že opozíciu zastupujú poslanci a koalíciu zastupuje vláda, a s tým, že to má určité formalizované pravidlá, aby sme dosiahli, tak ako to právnici hovoria, rovnosť zbraní. Opoziční poslanci majú výhodu domáceho prostredia, volia otázku, vláda dostáva prakticky 24 hodín na to, aby sa mohla pripraviť. Opozičný poslanec môže dať doplňujúcu otázku, na ktorú minister nemusí byť pripravený. Ale slušnosť káže, aby doplňujúca otázka bola k meritu veci. Takže svojím spôsobom pripravený je. A vyrovnáva sa to tým, že má minister posledné slovo. Takto by to malo fungovať a takto bola určite aj hodina otázok zamýšľaná. Koniec koncov, ja som sledoval hodinu otázok v britskom parlamente, ale to je dvojhodina otázok. Jednu hodinu má premiér a jednu hodinu majú ministri. Môžeme sa sporiť, či je to lepšie alebo horšie. Ale pri takom posune hodiny otázok, ako sme sa ho dočkali v tomto parlamente, by to bolo asi úplne jedno. Na čo sa zmenila hodina otázok v tomto parlamente? Na niečo, čo sa volalo pred 20 až 60 rokmi politické školenie mužstva. Pre dámy, ktoré nevedia, čo to je, alebo pre mladších poslancov a dámy, čo sa tohto nezúčastnili, vysvetlím, že aj ja som tým mojim 30 ľuďom v čate vykladal, čo je to dialektická jednota medzi socialistickým vlastenectvom a proletárskym internacionalizmom, aká užitočná bola bratská pomoc sovietskych vojsk s mnohými spojencami z Varšavskej zmluvy. Malo to veľkú výhodu, mnohé som si do života odniesol. A určite aj tí chlapci si dodnes pamätajú, že v nejakom roku 1982 bol minister národnej obrany v Rumunsku nejaký chlapík, ktorý sa volal Olteánu, takže samé užitočné veci. Tak dneska vyzerajú odpovede na hodine otázok. Preto opozícia už úplne prirodzene na túto hodinu otázok rezignovala. Matematika totižto hovorí cez svoju teóriu pravdepodobnosti, že väčší berie. Pokiaľ príde na hodinu otázok nie 6, ako to včera hovoril vicepremiér v zastúpení premiéra, ale 16 otázok v rôznych variáciách na tému maďarské vzťahy a Benešove dekréty a 15 otázok na 2. pilier a ešte nejakých ďalších 5 otázok zo strany koalície z počtu celkového 42 otázok, tak tá pravdepodobnosť hovorí, že premiér bude odpovedať zaskočený zrejme týmito otázkami na to, na čo v tej chvíli koaliční poslanci odpovedať chcú. Bolo to obrovské osvietenie koaličnej časti tejto snemovne, že všetci sa chceli dozvedieť odpoveď práve na tieto dve otázky. A nakoniec sa aj na ne odpovedalo, pretože, hovorím, tá matematika nepustí. Náhoda môže byť, ale veľké čísla všetko prebijú. Trošku kriticky musím povedať, že tento problém sem zaviedol opozičný poslanec, ktorý teóriu pravdepodobnosti asi dobre pozná. Ale keď som mu to vyčítal, zhruba po dvoch hodinách otázok od tohto upustil, koalícia sa toho drží zubami-nechtami. Pán predkladateľ, ja som povedal, že všetko podporím, lebo všetko je rozumné, ale musím povedať, že na hodinu otázok neexistuje žiadne iné riešenie, žiadna formalizácia, pretože väčší berie, len a len slušnosť. Hodina otázok sa stane opozičným inštitútom vtedy, keď to pochopí a bude akceptovať koalícia, bude sa tak správať a premiér bude musieť odpovedať na opozičné otázky. Ďakujem pekne. | [] | 4,212,097 |
51 | 2021-12-09 | Autorizovaná rozprava | 6 | Mierna, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Mierna | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. (Povedané so smiechom.) Vážené kolegyne, kolegovia, ja by som rada zhrnula túto debatu, ktorú k tomuto zákonu vedieme už piaty deň. Rada by som sa vyjadrila k tomu, že k akýmkoľvek opatreniam k pandémii my sa tu vyjadrujeme už jeden a tri štvrte roka, a nie vyjadrujeme, my hodiny a hodiny sa hádame o tom, či sú opatrenia dostatočné, či vôbec existujú, či vôbec covid existuje, či pandémia celosvetová je. Ja som primátorka okresného mesta s dlhou tradíciou, s dlhou históriou, viac ako 800 rokov nám hovorí o všetkom tom, čo ľudia pred nami zažili. Historické kroniky hovoria o tom, že epidémia aj v našom meste, a určite ako vo veľa mestách Slovenska, sa prehnala niekoľkokrát. Ja poviem napríklad o epidémii moru, ktorá bola v rokoch 1645 až ’46, keď v našom meste zahynulo 5-tisíc, teda zomrelo 5-tisíc ľudí, niektoré kroniky hovoria, že možno viac ako 7-tisíc. Vtedy bol počet obyvateľov Skalice 5-tisíc. Boli tam vojaci, boli tam ľudia z iných miest, pretože sme pohraničné mesto. Tie pandémie a epidémie prehnali sa celým Slovenskom stáročia. A ľudia vtedy dodržiavali nejaké opatrenia, ktoré im vtedy na základe toho, čo vtedy ľudia vedeli, dodržiavali. Opatrenia, ktoré boli vtedy, boli napríklad to, že teda, samozrejme, separácia nakazených, potom to bolo to, že čistili, či teda dezinfikovalo sa vínom, octom, ale dôležité bolo aj to, že tí ľudia pálili po sebe oblečenie, ktorí boli nakazení. Ja si myslím, že teda toto obdobie bolo pre nich veľmi náročné, a myslím si, že tí ľudia, ktorí sa na nás by teraz pozerali po 400 rokoch, keď my máme vedecké poznatky, máme poznatky od lekárov, vedcov, Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorí nám doporučujú opatrenia, že by sme ich mali jednoducho počúvať a rešpektovať. Dokonca si nemyslím, že patrí na politickú pôdu, aby sme spochybňovali toto a robili z toho politikárčenie. To asi je akože k tej histórii. A teraz poviem k tomu, ako to prebieha na našom meste, ale teda predpokladám aj v iných mestách, v iných samosprávach v terajšej dobe. Za jeden a tri štvrte roka my sedíme na krízových štáboch mesta, riešime všetky opatrenia, aby sme ochránili našich občanov pred chorobou a zabezpečili im ochranu zdravia. Nehádame sa o tom, čo máme urobiť, ale jednoducho opatrenia, ktoré sú doporučené od začiatku, sa snažíme aplikovať v našom meste. Posledne, vlastne od začiatku sme mali: ruky – rúška – rozostupy. My to všetko spochybňujeme. My spochy... Teda nie my, ale teda sú tu poslanci, politici, ktorí spochybňujú rúška, ktorí spochybňujú respirátory, vidíme to, teda tak ako tu fungujeme, takže toto je pre mňa také, že absolútne nepredstaviteľné, a sú to vedec... výsledky vedeckých poznatkov a snažíme sa tých občanov našich miest ochrániť. Pred rokom na Vianoce sme dostali ďalšiu, ďalšiu možnosť ochrániť našich občanov, a to vakcináciou. Myslím si, že... tak ako skutočne akože skláňam hold pred vedcami, lekármi, epidemiológmi, ktorí nám hovoria, že toto je najúčinnejší spôsob ochrany našich občanov. Ja by som chcela povedať, že v našom meste máme zariadenie sociálnych služieb, kde máme viac ako 240 klientov, z toho 60 klientov je ležiacich, 97-percentnú zaočkovanosť, dodržiavajú všetky opatrenia a áno, majú, majú aj teraz tam nejakú nákazu, ale separáciou klientov a dodržiavaním opatrení majú ľahký priebeh a jednoducho majú, sú v domácej, teda tam v tej liečbe a v tom zariadení, podarilo sa nám túto pandémiu tam mať pod kontrolou. To je message pre mňa, pretože sú tam ľudia od 60 do 95 rokov a aj tí ležiaci klienti sú, samozrejme, s inými ochoreniami, a zvládame túto pandémiu. Takže pre mňa vlastne to, čo robíme, že či robíme rúška, rozostupy, vakcináciu, je veľmi dôležité. Chcem poďakovať aj všetkým predstaviteľom samospráv a teraz na začiatku sme to boli my ako mestá, obce, ktoré sme testovali našich občanov, a pokladám to za veľmi dôležité, aby sme zistili, kto je vlastne nakazený. Ja sama som zistila antigénovým testovaním, že mám covid, a zariadila som sa podľa toho. Chcem poďakovať teda ešte raz všetkým tým, ktorí toto robili. Teraz nastúpili vyššie územné celky, pomáhajú nám s očkovaním, nespochybňujeme toto a skutočne sa asi s údivom na nás pozerajú, v parlamente ako my toto dokážeme, tu niektoré, teda niektorí poslanci spochybniť. Takže to je určite message pre občanov, že to považujeme, očkovanie, za veľmi dôležitý nástroj na to, aby sme pandémiu na Slovensku zvládli. Vzhľadom na súčasný vývoj záujmu o očkovanie proti ochoreniu COVID-19 a v snahe zabrániť ďalšiemu šíreniu pandémie ochorenia COVID-19 je potrebné vyvinúť maximálne úsilie na zvýšenie záujmu seniorov o očkovanie. Seniori predstavujú z hľadiska ochorenia COVID-19 jednu z najohrozenejších skupín obyvateľstva. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zaviesť finančnú motiváciu prostredníctvom poskytovania finančnej pomoci pre seniorov. Ide o finančné opatrenie, ktoré sleduje legitímny cieľ. Keďže štát má pozitívny záväzok chrániť verejné zdravie, toto opatrenie možno považovať za opatrenie prijímané vo verejnom záujme. Navrhované opatrenie prispeje nielen k záchrane mnohých ľudských životov, ale má potenciál priniesť aj výrazné finančné efekty súvisiace s úsporou výdavkov na zdravotnú starostlivosť a zabrániť negatívnym vplyvom na finančné hospodárenie republiky. Preto mi dovoľte, aby som predložila pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Miernej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, je to tlač 808. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem túto zmenu: V čl. I bod 1 znie: 1. Za §30s sa vkladá § 30t, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 30t Finančná pomoc pre seniorov (1) Na podporu protipandemických opatrení poskytuje ministerstvo financií finančnú pomoc pre seniorov vo výške podľa odseku 2 pre jednu fyzickú osobu, ktorá spĺňa tieto podmienky: a) do konca roka 2021 dovŕšila vek aspoň 60 rokov, b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, c) absolvovala očkovanie na území Slovenskej republiky proti ochoreniu COVID-19 spôsobenú koronavírusom SARS-CoV-2 1. posilňovacou dávkou očkovacej látky do 31. decembra 2021 alebo sa do tohto termínu na takéto očkovanie registrovala, a ak toto očkovanie absolvuje do 15. januára 2022, alebo 2. druhou dávkou očkovacej látky od 30. júna 2021 do 31. decembra 2021, alebo sa do 31. decembra 2021 na takéto očkovanie registrovala, a ak toto očkovanie absolvuje do 15. januára 2022, alebo 3. prvou dávkou očkovacej látky od 25. novembra 2021 do 31. decembra 2021, alebo sa do 31. decembra 2021 na takéto očkovanie registrovala, a ak toto očkovanie absolvuje do 15. januára 2022, alebo 4. jednodávkovou očkovacou látkou do 31. decembra 2021, ak do 1. marca 2022 absolvovala očkovanie posilňovacou dávkou očkovacej látky. (2) Ak ide o fyzickú osobu, ktorá absolvovala očkovanie a) podľa odseku 1 písm. c) prvého bodu, poskytne sa jej finančná pomoc pre seniorov vo výške 300 eur, b) podľa odseku 1 písm. c) druhého bodu, poskytne sa jej finančná pomoc pre seniorov vo výške 200 eur, c) podľa odseku 1 písm. c) tretieho bodu, poskytne sa jej finančná pomoc pre seniorov vo výške 200 eur, d) podľa odseku 1 písm. c) štvrtého bodu, poskytne sa jej finančná pomoc pre seniorov vo výške 200 eur. (3) Na účely poskytnutia finančnej pomoci pre seniorov možno používať údaje z databázy fyzických osôb zaočkovaných proti ochoreniu COVID-19 spôsobenému koronavírusom SARS-CoV-2, ktorú vedie Národné centrum zdravotníckych informácií. Národné centrum zdravotníckych informácií je povinné poskytnúť ministerstvu financií údaje v rozsahu podľa odseku 4. Pre posúdenie splnenia podmienok podľa odseku 1 sú záväzné údaje uvedené v databáze Národného centra zdravotníckych informácií. (4) Pre účely poskytnutia finančnej pomoci pre seniorov ministerstvo financií môže získavať a spracovávať údaje o fyzickej osobe podľa odseku 1 v rozsahu meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, dátum narodenia, rodné číslo, telefónne číslo, dátum absolvovania príslušnej dávky očkovacej látky potrebnej na poskytnutie finančnej pomoci pre seniorov a dátum registrácie na očkovanie na účely posúdenia splnenia podmienok podľa odseku 1 písm. c). (5) Finančnú pomoc pre seniorov môže poskytovať ministerstvo financií prostredníctvom poskytovateľa univerzálnej služby51as); na tento účel ministerstvo financií uzatvorí s poskytovateľom univerzálnej služby dohodu o spolupráci. (6) Poskytnutie finančnej pomoci pre seniorov sa považuje za podporu poskytovanú z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu.51ae) (7) Vláda môže nariadením na účely splnenia podmienok podľa odseku 1 ustanoviť predĺženie lehôt na absolvovanie očkovania proti ochoreniu COVID-19 spôsobenému koronavírusom SARS-CoV-2 alebo predĺženie lehôt na registráciu na takéto očkovanie, najviac však o osem týždňov vrátane ustanovenia podmienok predĺženia lehôt na absolvovanie takéhoto očkovania alebo na takúto registráciu. (8) Ministerstvo financií je oprávnené činnosti súvisiace s poskytovaním finančnej pomoci pre seniorov zabezpečiť prostredníctvom poverenej osoby, ktorou môže byt' len právnická osoba v zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti ministerstva financií; na tieto účely je poverená osoba oprávnená získavať a spracovávať údaje v rozsahu podľa odseku 4. (9) Finančnú pomoc pre seniorov podľa odseku 2 nemožno poskytovať v súbehu.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 51af znie: „51af) § 3 ods. 1 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. | [
"(Povedané so smiechom.)",
"(1)",
"(2)",
"(3)",
"(4)",
"(5)",
"(6)",
"(7)",
"(8)",
"(9)"
] | 4,161,976 |
11 | 2016-11-29 | Autorizovaná rozprava | 220 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Vážené kolegyne, kolegovia, návrh skupiny poslancov za Slovenskú národnú stranu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností vyvolal približne pred mesiacom počas prvého čítania v tejto sále protiislamské orgie a spravil z rokovania parlamentu festival xenofóbie. Dnes poslanci fašistickej strany prichádzajú s pozmeňujúcim návrhom, ktorým chcú návrh Slovenskej národnej strany ešte pritvrdiť. Nie zvýšiť počet, minimálny počet veriacich pre registráciu novej cirkvi z 10-tisíc na 20-tisíc dospelých občanov Slovenskej republiky, ale rovno na 250-tisíc. Ako to odôvodňujú? Vzhľadom na kresťanský charakter nášho štátu odmietame, aby sa na Slovensku transformovali rôzne sekty na oficiálne registrované náboženské spoločnosti. Vzhľadom na kresťanský charakter nášho štátu. Aký kresťanský charakter nášho štátu? Vy nepoznáte Ústavu Slovenskej republiky? Dovolím si pripomenúť, píše sa to hneď na začiatku, čl. 1 ods. 1: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ Samozrejme, že kresťanstvo zohralo v dejinách Slovenska ako krajiny významnú úlohu. Kresťanská viera je súčasťou identity mnohých slovenských občanov, treba k tomu mať rešpekt. Slovenská kultúra, slovenská história je založená aj na juda-kresťanských tradíciách, ale aj na tradíciách a hodnotách antického Grécka, Ríma aj na tradíciách humanizmu a osvietenstva. Pozdravujem bojovníkov proti liberálnej demokracii. Napriek významu, ktoré má kresťanstvo v tejto krajine, však Slovenská republika ako štát nie je kresťanský štát, nemá kresťanský charakter, má občiansky charakter. Je rovnako štátom všetkých občanov bez ohľadu na ich presvedčenie a náboženské vyznanie. Ďalším zdôvodnením je – a tam akoby fašisti spochybňovali účinnosť riešenia, ktoré ponúka Slovenská národná strana – je, že zvýšiť minimálnu hranicu plnoletých členov novoregistrovanej náboženskej spoločnosti na dvestopäťdesiattisíc považujú za efektívny prostriedok ako zabrániť možnému prieniku nekresťanských náboženských organizácií a iných siekt v blízkej budúcnosti do slovenskej spoločnosti. Čiže na rozdiel od toho decentného jazyka Slovenskej národnej strany to fašisti hovoria otvorene, nekresťanských náboženských spoločností a v rozprave otvorene povedia, že ide o islam. A čo znamenajú tie slová zabrániť prieniku? Zabrániť prieniku do slovenskej spoločnosti, znamená nič iné, ako zabrániť ich pôsobeniu. A tu sa už nedostávame do rozporu iba s občianskych charakterom Slovenskej republiky ako štátu, ale tu sa už dostávame do rozporu s náboženskou slobodou. Nie je totiž pravda, a teraz sa obraciam na vás, pán poslanec Bernaťák, lebo sme o tom začali hovoriť už počas prvého čítania, že registrácia rieši iba financovanie cirkví. Registrácia rieši možnosť legálneho pôsobenia cirkví a náboženských spoločností ako cirkvi a náboženské spoločnosti. Ako inak má cirkev alebo náboženská spoločnosť pôsobiť, ak nie je registrovaná ako cirkev alebo náboženská spoločnosť? K čomu potrebuje desaťtisíc alebo teda dvadsaťtisíc, alebo ak prejde váš návrh, päťdesiattisíc alebo ak by prešiel návrh fašistických poslancov, dvestopäťdesiattisíc? Ako inak má pôsobiť? Pýtal som sa, nedostal som žiadnu odpoveď. Akú inú právnu formu má mať? A ak argumentujete tým, že to má súvis s financovaním, tak áno, poďme sa o tom baviť. Ale financovanie cirkví rieši iný zákon ako tento. Tento zákon rieši registráciu a teda možnosť pôsobenia cirkví a náboženských spoločností ako samostatných právnych subjektov. Prečo to neriešime v tom zákone, kde je financovanie cirkví a náboženských spoločností zo strany štátu upravené? Prečo nenavrhujeme začať debatu o odluke cirkví od štátu? To sú všetko legitímne otázky, len, žiaľ, miesto toho, aby sme ich riešili, ideme riešiť niečo úplne iné. A vy to hovoríte tak zaobalenejšie, slušnejšie, že na námietku, že riešite neexistujúci problém, poviete, že riešite problém, ktorý môže vzniknúť. Nepoviete presne aký, fašisti si servítky pred ústa neberú a otvorene hovoria o tom, že problémom je islam, že chcú zabrániť tomu, aby tu islam pôsobil. Je mi to ľúto, že Slovenská národná strana nechá za seba hovoriť fašistov, považujem to za smutné. Považoval by som to za úplne normálne, keby sa to dialo v časoch Jána Slotu, ale je to smutné a zlé, keď sa to deje za čias predsedovania pána Andreja Danka, ktorý tvrdí, že vniesol do Slovenskej národnej strany inú kultúru. Tak prinajmenšom by ste sa od tých úletov fašistov mohli dištancovať, ak to nemyslíte tak ako oni. Pretože slušní ľudia v tejto situácii by voči takýmto nenávistným prejavom mali zdvihnúť svoj hlas, protestovať proti nim, odmietnuť ich a zastať sa náboženskej slobody, vrátane náboženskej slobody moslimov. A preto si myslím, že je potrebné odmietnuť nielen pozmeňujúci návrh, s ktorým prišli fašisti, ale aj návrh zákona, s ktorým prišla Slovenská národná strana. Za najlepšie by som považoval, keby Slovenská národná strana svoj návrh prehodnotila, stiahla ho sama. Nedávam to ako procedurálny návrh, dávam vám to ako tip na uvažovanie, v opačnom prípade, ak tak neurobíte, tak ja budem hlasovať proti. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,039,134 |
42 | 2005-05-24 | Autorizovaná rozprava | 217 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 138 prítomných, 55 za, 36 proti, 47 sa zdržalo. Neschválili sme bod 70 zo spoločnej správy. Hlasujeme o bode 72. Gestorský výbor odporúča... | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,876,877 |
27 | 2013-12-17 | Autorizovaná rozprava | 29 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Simon, pán poslanec Lebocký. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ukončila som možnosť, pán poslanec. Pán poslanec Simon, nech sa páči. | [] | 3,959,804 |
6 | 2024-01-24 | Autorizovaná rozprava | 579 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Pán poslanec Pollák. | [] | 4,008,038 |
49 | 2015-04-15 | Autorizovaná rozprava | 263 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Ďakujem, tak ste sa nemuseli prihlásiť. Nech sa páči, o slovo požiadal pán podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák. Nech sa páči. | [] | 4,130,646 |
35 | 2018-10-16 | Autorizovaná rozprava | 34 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Pán poslanec Ivan, s reakciou na faktické. | [] | 4,149,338 |
25 | 2017-12-21 | Autorizovaná rozprava | 115 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Poslanec Raši. | [] | 4,153,284 |
18 | 2003-10-22 | Autorizovaná rozprava | 235 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | D. Bollová, poslankyňa: Dajte, prosím, hlasovať. | [] | 4,225,268 |
10 | 2003-04-09 | Autorizovaná rozprava | 179 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných je 130 poslancov, za návrh 80, proti 7, zdržalo sa 41, nehlasovali 2. Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Nech sa páči, výbory a lehoty. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,064,632 |
12 | 2017-02-02 | Autorizovaná rozprava | 41 | Galko, Ľubomír, poslanec NR SR | Ľubomír | Galko | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Najprv ku kolegom, ktorí spochybňujú toto cvičenie. Naši spojenci, naši priatelia potrebujú našu pomoc. Žiadajú nás o našu pomoc. Nabudúce ju budeme potrebovať my. My sme povinní im túto pomoc poskytnúť. Tak ako sme povinní ju poskytnúť Českej republike, Maďarsku, Belgicku, Luxembursku, hocikomu, keď tú pomoc bude potrebovať. A je smutné, že v tejto Národnej rade sedia poslanci, ktorí takúto pomoc priateľom a spojencom odmietajú a tým ohrozujú obranyschopnosť Slovenskej republiky. Pretože nabudúce budeme tú pomoc možno potrebovať my. To po prvé. Po druhé, pán kolega Hrnko, on tu nie je. Operácia na Cypre je zbytočná. Už som to povedal počas vlády Ivety Radičovej. Veľmi nízka pridaná hodnota. Robíme tam policajtov, rozhodne by bolo; nehovoriac o tom, že OSN už prepláca čím ďalej, tým menej peňazí; rozhodne by bolo lepšie odtiaľ vojakov stiahnuť a použiť ich niekde inde, trebárs napríklad aj v Lotyšsku. Čo sa týka, ešte som chcel jednu poznámku povedať, že ospravedlňujem sa za tých desať minút, lebo som si neuvedomil, že som v ústnej rozprave a že tam je len desať minút. Aspoň sa ukazuje, že aký hlúpy rokovací poriadok ste schválili, pretože mal som tam ešte nejaké dve-tri vety, tak ich prednesiem niekedy nabudúce. Ďakujem pekne. | [] | 4,019,342 |
3 | 2010-08-10 | Autorizovaná rozprava | 119 | Mikolaj, Ján, poslanec NR SR | Ján | Mikolaj | poslanec NR SR | Vážený pán poslanec Zajac, niekoľkokrát ste tu spomenuli OKS, zrejme ste mali na mysli politickú stranu OKS. Chcem sa preto opýtať, prečo ste sa nezachovali korektne a túto politickú stranu ste neprihlásili do parlamentných volieb, ale ste sa schovali pod inú politickú stranu a na jej chrbte ste sa zviezli do parlamentu a dnes presadzujete názory politickej strany OKS? Pokiaľ viem, volebný zákon umožňuje vytvoriť aj koalíciu dvoch politických strán tak, aby boli voľby čitateľné a aby každý mohol vedieť, ktorú politickú stranu reprezentuje. Preto sa vás ešte raz pýtam, prečo ste sa nezachovali korektne a prečo ste s touto politickou stranou OKS nešli otvorene, transparentne do politických volieb? | [] | 4,087,615 |
12 | 2017-02-08 | Autorizovaná rozprava | 279 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Takže dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pani poslankyni Renáte Kaščákovej, aby Národnej rade podala spravodajskú informáciu k tlači 383. | [] | 3,947,404 |
4 | 2016-05-25 | Rozprava | 158 | Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem pekne. Týmto končím všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či navrhovateľka chce zaujať stanovisko v záverečnom slove. Áno, je tomu tak. Nech sa páči, máte slovo. | [] | 4,160,546 |
51 | 2021-11-24 | Autorizovaná rozprava | 298 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Áno. | [] | 3,989,046 |
51 | 2005-11-08 | Autorizovaná rozprava | 158 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | I. Hopta, poslanec: Pán Mikloško, ja by som aj prijal vašu ponuku, ale najprv ako kresťan urobte poriadok medzi SDKÚ a KDH. Keď sa vám to podarí, tak potom robte poriadok medzi komunistami. Ďakujem. | [] | 4,171,090 |
17 | 2017-05-11 | Autorizovaná rozprava | 242 | Mojš, Milan, poslanec NR SR | Milan | Mojš | poslanec NR SR | Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave k predmetnému návrhu zákona vystúpilo osem poslancov. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb, diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 552). Prosím, dajte hlasovať. | [
"(katastrálny zákon)",
"(tlač 552)"
] | 3,919,762 |
22 | 2011-09-06 | Autorizovaná rozprava | 123 | Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR | Ľudovít | Kaník | poslanec NR SR | Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci a bol vznesený jeden procedurálny návrh. Takže najprv budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Poslanec Vážny dal procedurálny návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Dajte, prosím, hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. | [] | 4,054,511 |
30 | 2014-01-30 | Autorizovaná rozprava | 82 | Hlina, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Hlina | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Už pri vystúpení pána Kaliňáka som povedal, že sa výrazne ohradzujem proti tomu, aká je tendencia alebo aký je marketingový plán zvrtnúť a skrútiť túto schôdzu. To, čo začal Kaliňák, dokončil Muňko. Prosím vás, toto nie je ten príbeh. Toto je príbeh o tom, že Dubovcová si dovolila chcieť zmeniť kancelárie, si dovolila chcieť bývať alebo úradovať niekde, kde nemusí za to platiť. To je o peniazoch. Neprijímajme toto, nepúšťajme sa do týchto vôd, v ktorých neviete plávať, Muňko ešte ani neskočil a už bol utopený. Prosím vás pekne, toto je príbeh o peniazoch, o hnusných, špinavých peniazoch, o ktoré vám ide, o ktoré ide Moricovi, aby ich úrad ombudsmana platil ďalej (sedem a pol milióna korún). A máme jedno, ako rukojemníka koho k tomu urobíte. Je to hnusný, špinavý príbeh o peniazoch, o peniazoch pre Morica (možno nejaká provízia pre niekoho), o slávnostnom sneme. Je to o tom, prosím vás. Povedzte ľudom pravdu. Posledný a tretíkrát to poviem: Ľudia, neverte tomu, čo sa vám tu teraz podsúva, toto je úplne o niečom inom, hnusný, špinavý príbeh o peniazoch pre konkrétnych ľudí z verejných zdrojov. | [
"(sedem a pol milióna korún)",
"(možno nejaká provízia pre niekoho)"
] | 3,933,238 |
33 | 2018-06-14 | Autorizovaná rozprava | 97 | Farkašovský, Karol, poslanec NR SR | Karol | Farkašovský | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, dajte teraz, prosím, hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 13 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. | [] | 3,995,556 |
26 | 2011-12-13 | Autorizovaná rozprava | 60 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Ondruš. | [] | 4,146,635 |
58 | 2022-02-23 | Autorizovaná rozprava | 77 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Na pána poslanca Benčíka bude reagovať s jednou, s dvomi faktickými poznámkami pán Kočiš a pani poslankyňa Kozelová. Ale asi budete chcieť rea... No nič, nech sa páči, pán poslanec Kočiš, nech sa páči. | [] | 3,872,566 |
58 | 2015-11-12 | Autorizovaná rozprava | 130 | Martinák, Ľuboš, poslanec NR SR | Ľuboš | Martinák | poslanec NR SR | Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť. | [] | 3,933,536 |
16 | 2020-11-03 | Autorizovaná rozprava | 361 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 108 poslancov, za 28, proti 6, zdržalo sa 74, nehlasovalo 0 poslancov. Tento návrh sme neschválili. To bolo posledné hlasovanie. Kolegyne, kolegovia, na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/2019 Z. z. o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 90/2020 Z. z. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 319, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 310. Prosím pána ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky Andreja Doležala, aby vládny návrh zákona uviedol. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,950,310 |
6 | 2010-09-08 | Autorizovaná rozprava | 144 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Ďakujeme. Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči. | [] | 4,152,177 |
33 | 2014-04-01 | Autorizovaná rozprava | 4 | Košútová, Magda, poslankyňa NR SR | Magda | Košútová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorými sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov v znení neskorších predpisov, tlač 833a, v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 999 z 29. januára 2014 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. V časti IV sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy 1 až 16 a 18 až 21 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť; o bode spoločnej správy č. 17 s návrhom gestorského výboru neschváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie 242 z 18. marca 2014. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výboru predložiť spoločnú správu a splnomocnil ma podať návrhy podľa paragrafov v rokovacom poriadku. Pani podpredsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu. | [] | 4,037,985 |
26 | 2018-02-07 | Autorizovaná rozprava | 59 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Poliačik. | [] | 4,040,842 |
15 | 2024-06-26 | Autorizovaná rozprava | 66 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Pán poslanec Bužo. | [] | 4,004,011 |
44 | 2014-11-25 | Autorizovaná rozprava | 59 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Áno. Nech sa páči. Poprosím vás, dajte ešte. | [] | 3,902,189 |
26 | 2004-05-20 | Autorizovaná rozprava | 207 | V. Soboňa, poslanec: | V | Soboňa | poslanec | Čo sa týka bodového systému. Pán minister veľmi dobre vie, že bodový systém a nejaký podobný iný systém ohodnotenia výkonov je jediné, čo môžeme kopírovať od poisťovne, ktoré majú dlhoročné skúsenosti s kvantifikáciou výkonov alebo vôbec v činnosti v zdravotnom systéme. A toto isté sa stalo v minulosti, nikdy v budúcnosti nebude možné ocenenie výkonov obísť, vždy ich budeme musieť urobiť, ak budeme chcieť korektne riešiť problémy zdrojov v zdravotnom systéme. Ak som povedal pri predchádzajúcom vystúpení, že súčasní reformátori nepotrebujú, aby tieto kalkulácie boli urobené, povedal som to preto, lebo nevedia, hranice nepoznajú, ani nemôžu povedať tie hranice, kam budú posunuté, čo sa týka spoluúčasti, čo sa týka zúženia poskytovateľov, čo sa týka čakacích poradovníkov, nevedia, kam budú musieť byť posunuté, aby takýto systém zabezpečil zdravotnú starostlivosť, aby zabezpečil hlavne zisk. Pretože súkromný kapitál, ktorý tu bude evidentne fungovať, má jeden jediný záujem a to je snaha o svoju vlastnú reprodukciu. Takže aj infarkt myokardu, keď som tento použil, to neznamená, že je kalkulácia potrebná len vtedy, ak sa bude hradiť spoluúčasť pacienta, ale cenová kalkulácia je potrebná aj vtedy, ak bude niekedy korektne uhrádzať poisťovňa poskytovateľovi za starostlivosť trebárs pri infarkte myokardu. Cenová kalkulácia musí byť urobená. Bez toho nie je možné korektný systém uhrádzaním za starostlivosť zaviesť. A teraz sa vrátim k poskytovateľom – a ešte som chcel zdôraznil a spomenul som si, že pán minister niekedy hovorí protichodné veci. Najprv hovorí o úrade, že to nie je štátna inštitúcia, teraz druhýkrát hovorí, že je tam zabezpečený štátny dohľad nad poskytovateľmi. A keď tvrdí, že nie je štátna inštitúcia, tak sa musím pýtať, že všetko vymenúva vláda na základe návrhu ministra zdravotníctva. Aká je to organizácia, aká je to inštitúcia? Je to iná inštitúcia ako štátna? Dokonca by som to sprísnil, že nie štátna, ona je menej ako štátna, ale silná minimálne ako štátna, ona je politická inštitúcia. Do slova a do písmena. A teraz budeme niečo hovoriť o poskytovateľoch a o tom, čo zase tvrdia reformátori a čo nie je v zákone, oni to tvrdia, že tu bude pôsobiť nejaký trh. Tak prosím, aj keď tvrdím a to si myslím, že nikto nebude polemizovať, zdravie nie je trhová hodnota, ale je pravdou, že trhové princípy v prospech pacienta poskytovateľov poisťovní je možné veľmi účinne využiť. Teda pozrime sa na to, ako bude pôsobiť trh podľa tých zákonov, ktoré pán minister predkladá? Prvá moja otázka znie: Pre koho je vytvorený zdravotný systém, teda pre koho má slúžiť trhové prostredie? Je to pre nemocnice? Je to pre ambulantných lekárov, ambulancie? Je to pre poisťovne? Ja si myslím, že nie. Zdravotný systém je vytvorený pre pacienta, pre občana a potenciálneho pacienta, aby sme ho vedeli ochrániť, zabezpečiť mu kvalitu života, ochrániť pred chorobou a prípadne aj ťažšími následkami porušeného zdravia. Takže trh by mal slúžiť predovšetkým občanovi. A teda teraz poďme k tomu, ako v tomto systéme funguje trh. Je napísané v zákone, že je slobodná voľba zdravotníckeho zariadenia. Je to pekné a tiež si myslím, že áno, v modernom systéme takéto niečo musí byť zabezpečené. Ale okamžite je v zákone uverejnené, že je verejná sieť zdravotníckych zariadení, ktorej rozsah určuje ministerstvo zdravotníctva. A okrem tejto... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Moment, k tomu prídem. Áno. Verejná minimálna sieť, to je ďalší pojem, ktorý je v zákone zakotvený. Rozhoduje o tom ministerstvo zdravotníctva. Teda vznikajú tu tzv. zmluvné zariadenia a logicky existujú aj nezmluvné zariadenia, akože to zákon predpokladá, lebo to rieši. A ja som občan a idem využiť trhové prostredie v akejkoľvek službe. Idem si dať ušiť oblek – čo urobím? Pochodím krajčírstva a hľadám výhodnú cenovú ponuku a hľadám kvalitnú službu. A nájdem takéto krajčírstvo a prídem tam a oni mi povedia, že sú síce dobré krajčírstvo, ale nemôžu mi z nejakých dôvodov ušiť ten oblek. Toto je prípad, keď sa pacient dostane do ťažkostí, ide hľadať kvalitného lekára, lebo som povedal, že každý z nás potrebuje takého lekára, keď je chorý, ktorý mu pomôže. Taký, ktorý mu nepomôže, je mu na nič. Čo ak tento lekár nie je zmluvným partnerom? Aký je to trhový princíp? A ďalej sa tým zaoberá zákon, že áno, on môže využiť služby a dokonca môže mať aj uhradené tieto služby, ak jeho poisťovňa bude s tým súhlasiť, aby tieto služby dostal od toho lekára, ktorý je nezmluvný. A teraz keď si zoberieme princíp, že sa predovšetkým musí tvoriť všade zisk, že to budú akciové spoločnosti riadiace sa podľa súkromného obchodného práva, aké bude rozhodnutie vo väčšine prípadov? No také, že mu neuhradí poisťovňa nič. O tom som ja absolútne presvedčený. Takže pôsobenie trhového prostredia je vážnym spôsobom narušené, ale nielen v tomto prípade. Predstavte si, že ste klientom poisťovne, ktorá má zmluvne zaviazané zdravotnícke zariadenie, ktorého služby využívate, lebo mu dôverujete. V akej právnej istote a ekonomickej istote je takýto poskytovateľ, keď jeho existencia závisí od toho, či zmluva s poisťovňou bude aj v budúcnosti pravidelne obnovovaná. Tie zákony negarantujú, že bude obnovovaná. To znamená, že sa môže stať, že aj zmluvné zariadenie, ktoré vám poskytuje služby, s ktorým ste spokojný, sa zrazu stane zariadením nezmluvným. Ale vy poisťovňu zmeniť nemôžete, pretože na to je potrebný nejaký čas. Kde je tu pôsobenie trhu? Nevidím ho. On totižto chýba. A poviem aj, prečo chýba. Takže v tomto prípade sú to otázky, ktoré nie sú riešené a sú tu ešte ďalšie závažné veci. Hovoríme o tom, že existuje aj prípadná neodkladná zdravotná starostlivosť, keď nemôže brať ohľad na to, že do ktorej poisťovne patrí, aké sú zmluvné vzťahy, ale my to nemôžeme obísť, pretože aj neodkladná zdravotná starostlivosť, ak ju chcem poskytnúť ako poskytovateľ, musím najprv poslať písomnú žiadosť poisťovni, ktorej ten pacient patrí. Ak nepatrí k nikomu, všeobecnej, a odtiaľ mi musí dôjsť, našťastie aj elektronickou formou je to možné a faxom, že oni s tým súhlasia, že je to neodkladná zdravotná starostlivosť. A čo zatiaľ budú robiť poskytovatelia? Môžu to jedenkrát v riziku urobiť, že prídu o peniaze, a to bývajú často nákladné veci, ktoré sa musia urobiť v stave, ktorý ohrozuje jeho život. Ale tam predsa čakať nie je možné! Čo bude v sobotu, čo bude v nedeľu, aké budú pohotovostné služby v tej finančnej inštitúcii? Tam budú čakať na to, ako kedy odpovedia? Sú to otázky, ktoré sú vážne a vychádzajú z praxe, pretože tam sa určite vyskytnú. Takže ako by to vlastne malo fungovať, ak by sme hovorili o tom, že treba zabezpečiť základný princíp zdravotného povinného poistenia, ktorý tu používame. Ale ešte sa vrátim k tej minimálnej verejnej sieti, lebo to je veľmi vážny moment. Verejná minimálna sieť, aký je rozsah tejto siete? Zákon síce hovorí, že musí zabezpečiť odbornú, plynulú, efektívnu zdravotnú starostlivosť. Je to pekné. Je aj povedané, na čo všetko musí prihliadať ministerstvo zdravotníctva, keď túto minimálnu verejnú sieť tvorí. A je napísané: podľa demografických kritérií, podľa zemepisných kritérií, podľa výskytu ochorení v jednotlivých lokalitách. Ale v poslednom bode, v bode 2, je napísané „podľa dostupných finančných zdrojov“. A tu je kameň úrazu. Teda aká je tá minimálna sieť? To nie je dané. Pretože keď nebudú dostupné finančné prostriedky, čo sa na Slovensku ľahko môže stať, tak tá minimálna sieť bude ešte minimálnejšia a nebude môcť poskytovať to, čo zákon hovorí. Takže z tohto hľadiska je to znovu vážny problém, na ktorý zákony neodpovedajú. Ak by sme však zobrali základný princíp toho rovnovážneho stavu, ktorý som povedal, že musí byť rovnovážny stav medzi pacientom, poskytovateľom a poisťovňou, akoby sa tento systém správal na rozdiel od systému, ktorý je predkladaný v týchto zákonoch? Ja znovu hovorím, ja nič iné nehovorím, aj keď emotívne hovorím, nehovorím nič iné len to, čo je v zákonoch napísané. Takýto systém by znamenal, že ak chceme korektne a čisto uhrádzať, budeme musieť v budúcnosti vykalkulovať ceny a budeme musieť uhrádzať za diagnózu alebo inou formou za výkony. A v takomto systéme, kde sa uhrádza za výkony, zdravotník-lekár, ktorý poskytuje služby a vykonáva výkony, produkuje výkony, zarába peniaze. Pre takéhoto poskytovateľa je pacient nositeľom peňazí. Čo robí poskytovateľ? Naháňa si pacienta, uchádza sa oňho, ponúka mu služby tak, aby vyhľadal práve jeho, lebo od neho závisí jeho existencia. Pacient takisto potrebuje takého poskytovateľa, ktorý rieši jeho problém a ktorý zabezpečuje starostlivosť a ochraňuje ho pred chorobou a jej následkami. Poisťovňa v tomto veľmi, by som povedal, korektnom a partnerskom vzťahu pacienta a poskytovateľa, v dôstojnom korektnom vzťahu, slúži ako tá, ktorá sprostredkuje tok financií. Ona totižto v skutočnosti tým, pokiaľ platia terajšie zákony, ona je správkyňou peňazí, ktoré tam odvádza poistenec. A preto ak vykoná poskytovateľ službu pre pacienta a pacient dá pokyn svojej správkyni peňazí, aby bola uhradená jeho starostlivosť príslušnému zdravotníckemu zariadeniu. Poisťovňa má plné právo, aby skontrolovala dôvodnosť takéhoto vyšetrenia a postupu podľa diagnostického, liečebného štandardu, to všetko tam platí a môže rozvinúť a nepotrebuje na to žiadny úrad a môže urobiť moderné systémy kontroly, ktoré sú rozpracované, pri súčasných úrovniach informačných systémov nie je žiadny problém s kontrolnými mechanizmami. A takáto poisťovňa po skontrolovaní uhradí poskytovateľovi to, čo je zdokumentované, že bolo vykonané. A zároveň oznamuje svojmu klientovi, že takéto a takéto vyúčtovanie v jeho prospech vykonala. Nastáva tu aj istý motivačný efekt, ktorý by bol jasnejší vtedy, ak by sme začali celú sieť poskytovateľov hodnotiť od primárnej starostlivosti, od ambulancií. Tento zákon, ktorý je predkladaný, dáva voľnosť, ako bude poisťovňa uhrádzať výkony lekárov, ktorí pôsobia v primárnej sfére. V dnešnom čase je to podľa počtu zaregistrovaných pacientov v tom-ktorom obvode. Čo sa stane, ak je to takýmto systémom robené, ako je teraz, a toto bude ponechané do budúcna? Aké pôsobenie trhu tu existuje? Ambulantný lekár dostáva peniaze za pacienta, ktorého má registrovaného. Vypočíta sa istá suma, ktorú na mesiac dostane. Povedzte mi, čo znamená ten pacient v tomto momente pre lekára? Oštaru, nebezpečenstvo, že mu siahne na zisk. Každý pacient, ktorý sa objaví v dverách, nie je vítaný preto, lebo chce injekciu, chce to, chce to, chce to, a toto všetko ide za peniaze, ktoré môžu patriť mne. Je to prirodzené správanie každého. Každému sa všetko v živote, čo robí, aj ten najprofesionálnejší profesionál, musí oplatiť. Musí oplatiť, bezpodmienečná podmienka. Ak by však bolo odmeňovanie za výkony, v tom prípade nemôže existovať ambulantný lekár, ak nebude mať klientelu. Čo bude potom robiť lekár, ak bude bojovať o klienta? Bude zvyšovať kvalitu svojich služieb, bezpodmienečne, lebo inak nebude mať zákazníkov. Musí sa tak správať. Teraz sa nemusí, teraz nemá dôvod nakupovať drahé vyšetrovacie prístroje, aby stanovil rýchlo diagnózu. Načo mu to je? Veď to nepotrebuje, zbytočne ho to ohrozuje aj jeho rodinu na ekonomickej existencii. A dokonca stanoví rýchlo diagnózu a dosiahne tým to, že pacienta zaradia niekde do nejakých čakacích listov. To je jeho konečný výsledok. Pochopiteľne, že sú otázky a boli aj otázky pre tých, ktorí predkladajú tieto zákony, ako riešiť niektoré dilemy, napríklad verejnú minimálnu sieť. Akú ešte nejakú páku vymyslieť, ktorá by riešila tento problém? Lebo by sa mohlo stať, že by sa poskytovatelia postavili na protest. Predstavte si, že poskytovatelia majú zlikvidované minimálne ceny, oni de facto, vulgarizujem, môžu poskytovať zmluvné služby za jednu korunu. Nie je hranica, minimálna cena neexistuje. Existuje maximálna cena, ktorú nemôžu prekročiť. Ako toto riešiť? Ak sa stane, že nebude mať kto poskytovať starostlivosť preto, lebo jednoducho nebudú na to prostriedky, nebudú zmluvy uzatvorené. Alebo sa postavia na odpor poskytovatelia, nebudú môcť prežiť. Je to vymyslené geniálne. Aj poisťovňa môže vykonávať služby, ktoré vykonáva poskytovateľ. Aj poisťovňa môže vykonávať veľkodistribúciu liekov. Aj poisťovňa môže vykonávať všetko, čo vykonávajú ostatné zložky zdravotníckeho systému. Môže aj poskytovať služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou. Aký je problém? Žiadny. Obchodný reťazec je uzatvorený. A toto je vlastne účel predkladaných reformných zákonov – aby neušlo nič, žiadna koruna neušla tam, kde netreba, aby ušla. Ak som na začiatku povedal, že je to prísne centrálne riadený systém na absolútnu kontrolu toku finančných zdrojov, v tejto vete je definitívne zakotvené, že to vylučuje, aby fungovali tu trhové princípy. Nie je možné v centrálne riadenom systéme, aby tu fungoval nejaký trh. A preto tu fungovať, samozrejme, trh ani nebude. Takže toto sú problémy pre poskytovateľov. A čo sa týka stavovských organizácií, bolo tu povedané, je to citlivá otázka, môžem vám povedať z mojich skúseností, že som nikdy nemal dobré skúsenosti s odbormi a mal som s nimi veľké problémy. Nikdy som nezažil od odborárov, že by sa ku mne boli korektne správali. Mal som veľké problémy s Lekárskou komorou. Pamätáte si na modré stužky, teraz neexistujú modré stužky, ale ja som napriek tomu tieto stavy nelikvidoval. Možnože som nemal dosť síl. Ale nelikvidoval som ich. Aj teraz tvrdím, že sú potrebné, aby stavovské organizácie existovali, aby systém kontrolovali, ale zároveň som pri svojom prvom vystúpení povedal, že ten systém, ako ho zákon predkladá, musí vymedziť a zmenšiť akékoľvek riziko vážnych vnútorných protestov. Protestov zo systému. A kto je tu zdrojom protestu? No ten, kto nejakým spôsobom pracovníkov organizuje v tom systéme. A kto ich organizuje? Môžu to byť odbory, ale okamžite druhé sú stavovské organizácie. To znamená, že pre takýto spôsob reformy sú stavovské organizácie, ale aj odborové organizácie nevítané. Nie je potrebné a je nebezpečné, aby fungovali a dokonca aby sa im právomoci zvyšovali, no to už vonkoncom neprichádza do úvahy, ale treba ich právomoci a hlavne ekonomickú silu useknúť. Toto sú hlavné dôvody, prečo je s nimi tak naložené. Hoci aj ja som v takom istom položení v tomto prípade, ako povedal môj predrečník, že som v dileme a možnože trošičku si myslím, že to je aj dobre, že nie je povinné členstvo. Ale sú to všetko otázky, kde je aj taká odpoveď, aj taká odpoveď. Takže toto je pre mňa základný problém zákona napriek tomu, že sa tvrdí, že tu bude využívaná nejaká sila a pôsobenie trhu. Tieto zákony pôsobenie trhu neumožňujú a vylučujú. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | [
"(Reakcia z pléna.)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(Potlesk.)"
] | 4,085,579 |
23 | 2013-09-24 | Autorizovaná rozprava | 222 | Nagy, József, poslanec NR SR | József | Nagy | poslanec NR SR | Ďakujem. Ja len krátko. Keď hovoríte o pseudohumanizme, tak ja zas poviem, že to je pseudoriešenie, lebo nebude to žiadne riešenie. Kým budete mať osem detí, nemôžete očakávať taký sociálny nastavený systém, aby, aby sa mu oplatilo za 320 minimálnu, alebo 350 minimálnu mzdu ísť robiť. Hej? Nie je to štandardné. Pretože to nie je štandardné, tak preto musí sa spoločnosť nejako s tým vysporiadať. A ja by som len za to bol, aby, aby naraz sa povedalo a aj b, lebo každá strana to rieši, len samotné trestanie, samotné nejaké donucovanie a nikto nerieši tú menšinu, že akým spôsobom pomôcť. Lebo musíme uznať, že sú znevýhodnení, sami dobre viete, že sú znevýhodnení, sami poviete, že vedľa vás býva a potom máte s tým problém a keď chce sa u vás zamestnať naozaj, tak tiež s tým máte problém, darmo vedľa vás býva. Sú aj také príklady. Určite sú aj také príklady, ale to sú ekonomické, čisto ekonomický výpočet. Ale je ekonomický výpočet, keď povedzme toho Róma niekto nechce zamestnať? Ale poviem iné. Stále hovoríme o rómskom riešení, o rómskych problémoch. Viete, koľko ľudí žije, 70-tisíc ľudí žije na týchto podporách a to sú neni všetci Rómovia. Taký biely človek takisto, keď bude mať šesť detí, lebo zhodou okolností bude mať šesť detí a nebude mať prácu, tak tiež nepôjde robiť. A tiež nepôjde robiť, lebo sa mu to neoplatí. To znamená, tam musíme to nastaviť, ale, ale keď tak nastavíme, že to znížime, tak potom čo bude robiť? Kradnúť? | [] | 3,877,992 |
31 | 2004-09-22 | Autorizovaná rozprava | 242 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Pán navrhovateľ krátko sa chce vyjadriť. | [] | 4,146,210 |
19 | 2008-02-08 | Autorizovaná rozprava | 38 | R. Zmajkovičová, poslankyňa: | R | Zmajkovičová | poslankyňa | Týmto poslaneckým návrhom spolu s kolegom pánom poslancom Kovačócym navrhujeme zmenu a doplnenie ustanovení stavebného zákona upravujúce vydanie územného rozhodnutia, ktorého podkladom v územných konaniach sú územné plány obcí a zón, resp. spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 tohto zákona a ostatné existujúce podklady podľa § 7 tohto zákona. A v tej súvislosti taktiež navrhujeme doplnenie prechodných ustanovení tohto zákona. Uvedená potreba zmeny a doplnenie týchto ustanovení stavebného zákona vyplynula z aplikačnej praxe, pričom táto novela odstráni nejednoznačnosť doteraz platných ustanovení stavebného zákona. Aktuálne znenie § 37 ods. 1 stavebného zákona totiž nerieši práve otázku, ktoré podklady sú pre vydanie územného rozhodnutia určujúce, čo v praxi znamená veľakrát nejednoznačnosť výkladu a aplikácie uvedeného ustanovenia stavebného zákona. Predkladanú novelu stavebného zákona si taktiež vyžiadala prax v uplatňovaní dotknutých ustanovení stavebného zákona, nakoľko sa vyskytlo nespočetné množstvo prípadov, kedy navrhovateľ žiadosti o územné rozhodnutie v niektorých prípadoch podaných aj pred 1. novembrom 2005 mal záujem umiestniť stavbu na pozemku, ktorý bol v čase podania žiadosti územným plánom určeným na navrhované funkčné využitie, avšak v priebehu územného konania došlo k zmene územného plánu, prípadne schváleniu nového územného plánu, ktorý toto funkčné využitie zmenil. Nejednoznačnosť § 37 ods. 1 stavebného zákona spôsobuje v aplikačnej praxi, ako som už povedala, množstvo problémov spojených s otázkou, či pri územných rozhodnutiach sú podkladom pre vydanie týchto rozhodnutí. Opakujem, podklady platné v čase vydania rozhodnutia alebo v čase podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia. Túto otázku teda táto moja novela stavebného zákona komplexne rieši. Územné konanie je obzvlášť právne zložité a tieto konania trvajú v niektorých prípadoch do právoplatnosti rozhodnutia viac ako šesť mesiacov, prípadne aj niekoľko rokov, pričom zmenou územného plánu v priebehu konania je navrhovateľovi znemožnené získať územné rozhodnutie napriek tomu, že tento si splnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a predložil všetky potrebné doklady v zmysle zákona na územné konanie. Vo väčšine týchto prípadov ide aj o prieťahy spojené s byrokraciou územného konania. Prieťahmi v konaní a následnou zmenou územného plánu vzniká navrhovateľovi škoda, ktorú si v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uplatní proti štátu na súde, pričom v súčasnej dobe takýchto žalôb, resp. predžalobných výziev je množstvo. Je veľký predpoklad, že v týchto žalobách budú navrhovatelia úspešní, čo bude mať veľký dosah na financie v štátnom rozpočte. Navrhovaná novela stavebného zákona teda reaguje aj na tieto situácie a zamedzí množstvu zrejme úspešných žalôb, ktoré budú mať dopad na štátny rozpočet. Ďakujem vám, kolegyne a kolegovia, za pozornosť a predpokladám, že podporíte túto novelu. Ďakujem. | [] | 4,197,562 |
23 | 2017-11-29 | Autorizovaná rozprava | 40 | Baránik, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Baránik | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Ja by som skôr tak filozoficky o tom prístupe, ktorý predkladateľ vzal k tomu, povinnosti implementovať jednak smernicu a jednak, ako uviedla pani ministerka, prijať nejakú úpravu, ktorá umožní uplatnenie nariadenia na Slovensku. Tá principiálna obava tu plynie z toho, že sa tu vkladajú tou slovenskou úpravou Úradu pre ochranu osobných údajov také právomoci, z ktorých ide strach a vieme prečo. Takýto úrad môže ľahko alebo jeho právomoci môžu ľahko byť zneužiteľné a toho sa obávame. Je to úrad, ktorý môže zničiť podnikateľov, ktorí sú niekomu nepohodlní, a my, bohužiaľ, nemáme dostatočné záruky toho, že súdy takéto konanie nejako napravia. Čiže obavy sú namieste a my vieme, prečo tie obavy máme. Ďakujem. | [] | 4,101,883 |
50 | 2005-09-27 | Autorizovaná rozprava | 156 | F. Devínsky, poslanec: | F | Devínsky | poslanec | Konštatujem ako spravodajca, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sa vyžadujú, to znamená, že návrh obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu, a konštatujem, že aj všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetko to, čo má obsahovať. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie a návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti. Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu a hlásim sa do nej ako prvý. | [] | 4,048,607 |
21 | 2004-01-23 | Autorizovaná rozprava | 57 | J. Rusnák, poslanec: | J | Rusnák | poslanec | Jeden z predkladateľov tohto zákona hovorím, že tieto veci sme konzultovali, je to v súlade so záujmami aj ministerstva, takže nevidím tu žiadny problém a poprosím vás, páni poslanci, aby ste podporili tento návrh zákona. Ďakujem pekne. | [] | 4,186,319 |
14 | 2013-01-29 | Autorizovaná rozprava | 43 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Kondrót, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. | [] | 4,160,206 |
17 | 2003-09-17 | Autorizovaná rozprava | 67 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Federič. | [] | 4,045,599 |
48 | 2015-03-13 | Autorizovaná rozprava | 96 | Halúz, Milan, poslanec NR SR | Milan | Halúz | poslanec NR SR | Pán kolega, len pre upresnenie, ďakujem. Ja som tu čítal správu z výborov, vy ste hovorili, že ani jeden výbor neprijal. Ústavnoprávny výbor odporučil schváliť, ostatné dva nie. Ďakujem. | [] | 3,896,106 |
17 | 2013-04-16 | Autorizovaná rozprava | 143 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Matovič. | [] | 4,075,046 |
3 | 2002-11-13 | Autorizovaná rozprava | 36 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | K. Fajnor, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, po preštudovaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré nám bolo predložené, musím ako môj predchodca konštatovať, že je v rozpore so základným zákonom Slovenskej republiky, totiž s ústavou. A to konkrétne v čl. 36, ktorý zamestnancom garantuje právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň. Je samozrejme v rozpore aj s ďalšími ústavnými článkami, ktoré občanom Slovenskej republiky dosiaľ garantujú bezplatné zdravotníctvo a školstvo. V dokumente sa absolútne nespomínajú pre väčšinu občanov tejto republiky také dôležité veci, akými sú životná úroveň, rast reálnych miezd a platov. Nie náhodou a pravdepodobne ani nedopatrením sa tieto pre väčšinu obyvateľstva najdôležitejšie veci do programového vyhlásenia nedostali. Boli by totiž v príkrom rozpore s množstvom reštrikcií ukrytých v jeho jednotlivých kapitolách a s opatreniami, ktoré ďalej znižujú doterajšie sociálne štandardy našich obyvateľov. Je nám veľmi ľúto, ako už bolo spomenuté mojím kolegom, že v dokumente sa nenašlo miesto pre Európsku sociálnu chartu ani pre Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia, čo podľa nášho názoru nezodpovedá deklarovanému úsiliu o vstup Slovenska do Európskej únie. Programové vyhlásenie, ako sme konštatovali, je vlastne antisociálny a protiľudový dokument, ktorý bude vytvárať podmienky na otváranie a vstup biedy na Slovensko. Základom predkladaného programového vyhlásenia vlády sú programové tézy koaličných strán, odsúhlasené v rámci koaličnej dohody, a zámer udržania mocenskej stability vládnej koalície. Politickým základom sú tézy, na ktorých sa dohodli koaliční partneri a ktoré nevyplývajú, ba sú v rozpore s volebnými programami koaličných strán. Z tohto pohľadu programové vyhlásenie možno chápať ako výlučne účelový dokument v záujme vládnej koalície, a nie dokument, ktorý sa predkladá v záujme občanov Slovenskej republiky. Takto formulované programové vyhlásenie je v ostrom rozpore s proklamovanými zámermi v úvode programového vyhlásenia, ktoré charakterizujú program vlády ako nový impulz na rozvoj našej vlasti, ako plán na riešenie problémov Slovenska a ako plán na dôstojné, rešpektované a zodpovedné postavenie Slovenska v Európskom spoločenstve. Vláda deklaruje principiálnu snahu realizovať efektívny, štíhly a nie drahý štát. V texte vyhlásenia sa na efektívnosť opakovane odvoláva. Nekonkretizuje, čo znamená však pre občana. Z hľadiska vnútroštátnej politiky programové vyhlásenie popiera ústavou garantované hospodárstvo nášho štátu založené na princípoch sociálne orientovanej trhovej ekonomiky a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami ústavy zabezpečujúcimi hospodárske, sociálne a kultúrne práva pre občanov. Na občana sa paušálne pozerá s nedôverou, ba podozrievavo. Zakladá vážnu disproporciu medzi politickými vyhláseniami vlády, hospodárskou situáciou v štáte a sociálnym postavením občanov. V programe nie je konkrétne rozpracované riešenie tých problémov, ktoré je akútne potrebné riešiť v záujme občana, a to je nezamestnanosť, málo pracovných príležitostí, zväčšovanie rozdielov medzi ľuďmi a vysoké životné náklady. Z hľadiska integračných snáh Slovenska do európskych štruktúr programové vyhlásenie nerešpektuje otázky posilnenia sociálnej politiky ako produktívneho faktora a účinného nástroja pri sledovaní špecifických cieľov zameraných na ochranu jednotlivcov, znižovanie nerovnosti a dosiahnutie sociálnej súdržnosti v zmysle prijatých dokumentov. Programové vyhlásenie vlády by malo rešpektovať prijatý európsky sociálny model s osobitným zreteľom na skutočnosť, že Európska únia má v programe dosiahnuť v roku 2010 plnú zamestnanosť. Spoluprácu so sociálnymi partnermi a sociálny dialóg vláda v programe neupravuje. Predložený program vlády nerieši stratégiu Slovenskej republiky v realite rozširovania únie. Nezakladá kroky na riešenie ekonomických dosahov rozširovania na občanov nášho štátu, riešenie dôsledkov integrácie, vývoj životnej úrovne obyvateľstva, vzdelanosť a na ďalší hospodársky rozvoj, na vývoj nezamestnanosti v súvislosti s pripravovaným vstupom do Európskej únie. Vláda v programe nedeklaruje, ako sa pripravuje na kompenzáciu rozdielu v priamych platbách po prijatí za člena krajín Európskej únie. Nedeklaruje, kto bude hájiť záujmy občanov a starať sa o ich ekonomické, sociálne zabezpečenie. Tieto a ďalšie otázky súvisiace s pripravovaným vstupom nie sú v materiáli zapracované. Ekonomický program vlády je realizáciou silne pravicovej politiky v jej najhrubšej podstate. Ráta s reformou verejných financií. Jej základným prvkom má byť zavedenie tvrdého rozpočtového obmedzenia v celom okruhu verejných financií. Podľa mnohých odborníkov tvrdé rozpočtové obmedzenie nestačí, nevyhnutné je riešiť komplexný systém verejných financií, pri ktorom by sa občanovi ponechalo viac a štát by menej míňal. Ani efekt opatrenia zbližovania sadzby daní nie je ekonomicky zdôvodnený. Za odvážne možno považovať splnenie ekonomických kritérií na vstup Slovenska do Európskej menovej únie, ktoré sa vláda zaviazala splniť do roku 2006. Najdôležitejším kritériom je znížiť deficit verejných financií pod 3 % HDP. Ambíciou vlády je vytvoriť podmienky na zdravé podnikateľské prostredie a zvýšiť konkurencieschopnosť, a to znížením odvodov, zjednodušením daňovej legislatívy, posilnením vymožiteľnosti práva, bojom proti korupcii a tak ďalej. Toto plnenie je rizikové, pretože – ako mnohí predo mnou spomenuli – nie je konkrétne zadefinované. Na základe skôr uvedených skutočností a v tejto optike predloženie a obsah programového vyhlásenia novokonštituovanej vlády považujem za rutinnú záležitosť s vopred daným nezáujmom akceptovať reálny stav nášho hospodárstva, nezáujmom akceptovať výsledky analýzy, diskusie a konštruktívne podnety opozície. Z tohto dôvodu preto programové vyhlásenie vlády nebudem podporovať. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,198,475 |
17 | 2017-05-19 | Autorizovaná rozprava | 166 | Grausová, Natália, poslankyňa NR SR | Natália | Grausová | poslankyňa NR SR | Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, kolegyne, kolegovia, moja odpoveď na interpeláciu pána ministra Tomáša Druckera, ministerstva zdravotníctva, ktorá bola, je pod číslom 4. (Rečníčka sa obrátila s otázkou k predsedajúcemu.) Takto to má byť? (Reakcia predsedajúceho.) Dobre. Keďže ja nie som spokojná s touto odpoveďou, tak odpovedám takto. Vážený pán minister, obviniť vás za všetko zlé, čo sa v minulosti v rezorte zdravotníctva urobilo, by bolo nespravodlivé. A dúfam, že ani moja interpelácia nevyznela v tomto duchu. K jej napísaniu ma vyprovokovali dve správy. Prvá, Ministerstva financií Slovenskej republiky, záverečná správa Revízia výdavkov pre zdravotníctvo, a druhá bola čiastočná správa Národného kontrolného úradu Verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení, ktoré vznikli v rovnakej dobe. Prienik týchto dvoch správ bol v sektore štátnej ústavnej zdravotnej starostlivosti, a preto som sa v interpelácii zamerala na túto oblasť. Obe správy opisujú aktuálny neradostný stav v tomto sektore zdravotnej starostlivosti, nehospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi, v čom sa obe inštitúcie v podstate zhodnú. A tieto závery sú nespochybniteľné. Oceňujem, že vy ako minister zdravotníctva sa účinne snažíte nedostatky odstrániť. Správa Ministerstva financií Slovenskej republiky napísaná od zeleného stola na základe štatistických údajov má jasno v príčinách tohto stavu a aj v riešení situácie. Sú to tí zlí, zlí a ešte raz zlí a totálne neschopní riaditelia zdravotných zariadení a riešenie je, citujem správu, „vyvodenie osobnej zodpovednosti voči riaditeľom, fyzicky prítomný dohľad v nemocnici zo strany Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, prípadne zavedenie istej formy nútenej správy profesionálnymi manažérmi“. Správa NKÚ, vychádzajúca z fyzicky vykonaných kontrol v jednotlivých ústavných zariadeniach, je podstatne komplexnejšia. Okrem množstva individuálnych porušení zákonov zo strany vedenia nemocníc zaoberá sa aj systémovými anomáliami fungovania systému, reťazcom príčin a následkov, ktoré spôsobujú rádovo oveľa väčšie straty ako individuálne pochybenia. Konštatuje roky trvajúce nedofinancovanie tohto sektoru zdravotnej starostlivosti, čo neumožňuje ani jednoduchú reprodukciu majetku. V dôsledku toho sa nevykonávajú údržby, opravy, rekonštrukcie, až kým nedôjde k havarijnému stavu. Ďalej neobnovuje sa zdravotnícka technika, ale udržiava sa v chode po uplynutí morálnej aj technickej životnosti za cenu predražených opráv. Nemocnice v dôsledku insolventnosti nakupujú tovary a služby za stále vyššie ceny, pretože ich nakupujú od toho, kto je ochotný znášať riziko, že platbu uvidí až po nasledujúcom oddlžovaní nemocníc, čo si, pochopiteľne, zahrnie do ceny. Nemocnice sú vystavené penalizáciám a exekúciám. Nemocnice museli strpieť, že im boli odobraté ziskové prevádzky SVALZ-y v prospech súkromných spoločností. Nemocnice nemajú krytý rast osobných nákladov v dôsledku zákonom prijatého mzdového automatu a tak ďalej. Tým všetkým a ďalším sa zaoberá správa NKÚ na rozdiel od správy ministerstva financií. A NKÚ koná. Podáva trestné oznámenia v prípade individuálnych porušení zákona. Vážený pán minister, tu je pes zakopaný. NKÚ malo postupovať dôsledne. NKÚ na základe konštatovaných zistení malo podať trestné oznámenie na všetkých riaditeľov kontrolovaných subjektov, terajších aj predchádzajúcich, za porušenie zákona 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, porušenie zákona 18/1996 Z. z. o cenách, v zmysle § 237 300/2005 Z. z. Trestného zákona. Také isté trestné oznámenie malo ísť za porušovanie tých istých zákonov na riaditeľov zdravotných poisťovní, ktorí narábajú a narábali s verejnými zdrojmi. Pôjdem ďalej. NKÚ malo rovnako postupovať voči ministerstvu zdravotníctva, ktoré nielenže si neplní svoje povinnosti v zmysle predmetných zákonov, ale alibisticky a zbabelo hádže zodpovednosť za ich porušovanie na štatutárov ním riadených organizácií. Citujem z vašej odpovede na moju interpeláciu: „Spôsob a výška úhrady je výlučne predmetom zmluvných vzťahov medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva v rámci zákonom stanovených kompetencií nie je oprávnené do týchto vzťahov vstupovať. Je v kompetencii zmluvných strán dohodnúť si primerané zmluvné podmienky, ktoré budú akceptovateľné pre obe zmluvné strany.“ Pán minister, vy ako právnik viete, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky môže a je povinné konať v zmysle platnej legislatívy. Pán minister, neúcta k zákonom v tomto prípade nemá len morálny rozmer. Táto neúcta prináša ekonomické straty veľkého rozsahu v zmysle sekundárne a úplne zbytočne vyvolaných nákladov a tieto straty musí zaplatiť daňový poplatník. Preto, vážený pán minister, neakceptujem vašu odpoveď na moju interpeláciu. Táto odpoveď nie je hodná muža vášho formátu. Ďakujem. | [
"(Rečníčka sa obrátila s otázkou k predsedajúcemu.)",
"(Reakcia predsedajúceho.)"
] | 3,981,042 |
65 | 2022-05-03 | Autorizovaná rozprava | 336 | Šuca, Peter, poslanec NR SR | Peter | Šuca | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Boris, ty mávaš vysoko odborné diskusné príspevky, si špičkový renomovaný právnik. No to, čo si tu dnes povedal ohľadom tých vyšetrovateľov NAKA a toho súdu, to proste ma úplne zarazilo. Ak toto je pravda, tak tu vôbec nemôžeme rozprávať o právnom štáte. Ak toto tu je pravda, tak celé toto stíhanie Roberta Fica, žiadosť o vydanie na väzobné stíhanie je, je, je, a to vieme všetci, že absolútne politické a účelové. Iba za to, aby zavreli ústa Robertovi Ficovi a dali ho do kolúznej väzby. Správne si vysvetlil dôvody kolúznej väzby a po tých desiatich dňoch myslím si, že už nie je žiadny dôvod na žiadnu kolúznu väzbu. Veď koho vyšetrovatelia chceli, toho už všetci mohli vypočuť. Vážne sa asi dostávame do 50. rokov minulého storočia a do horších 50. rokov, pretože to, čo sa deje, sa proste nemôže stať. Tak ako to už ix-krát bolo povedané, koalícia má oči podliate krvou, nenávisť voči SMER-u, voči Robertovi Ficovi je ohromná, tak musia asi urobiť to, čo urobiť chcú. Ale tu končí spravodlivosť. Končí demokracia a nastáva obdobie temna pre slovenský, pre Slovenskú republiku a pre slovenskú demokraciu. Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. | [] | 4,034,025 |
24 | 2017-12-06 | Autorizovaná rozprava | 227 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Pán poslanec Galko. | [] | 3,907,313 |
9 | 2024-02-08 | Autorizovaná rozprava | 297 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme o bode č. 29 druhého pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Galka. (Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za 14, proti 76, zdržalo sa 40, nehlasoval 1. Tento bod sme neschválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,927,746 |
19 | 2017-09-12 | Autorizovaná rozprava | 266 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dostál, nech sa páči. | [] | 4,033,653 |
46 | 2015-02-06 | Autorizovaná rozprava | 95 | Žitňanská, Lucia, poslankyňa NR SR | Lucia | Žitňanská | poslankyňa NR SR | Keď sa rozprávame o doložkách, tak aj v reakcii na diskusiu, ktorá tu prebieha, tak som chcela povedať, že o doložkách sa naozaj dá rozprávať a možno je užitočné naozaj skúmať pri tvorbe zákonov viacero aspektov. MOST – HÍD má v programe, ktorý schválil návrh na práve tú antikorupčnú doložku, resp. doložku vplyvov z hľadiska korupčného prostredia, či sa rozširuje, alebo zužuje. Len na margo, keď máme v tomto bode otvorený zákon. A k téme, ktorá je prejednávaná, snáď len jedna poznámka a vôbec to nehodnotím ani neodmietam, ale chcem povedať, že určite to nebude jednoduchá vec. Akože predstava, že táto doložka bude jednoduchá vec, je mylná, tým nehovorím, že to odmietam, len hovorím, že to je naozaj vážna vec. A podľa mojej mienky dokonca ťažšia ako doložka na podnikateľské prostredie alebo povedzme doložka vplyvov na priestor pre korupciu, pretože je to v niečom menej exaktne vypočítateľná kategória doložka na rodinu. A tak som si len povedala, povedzmeže budeme tu mať zákon o zvýšení spotrebnej dane na alkohol, určite to bude mať dopad na rodinu a bude to mať dopad na rodinu aj plusový, aj mínusový. Tak, viete, ako tie aspekty sú iné a sú asi ťažšie merateľné, čiže banálna vec to určite nie je. Opakujem, to nie je hodnotenie alebo odmietnutie, len dávanie na pravú mieru. Ďakujem pekne. | [] | 3,902,678 |
35 | 2014-05-30 | Autorizovaná rozprava | 8 | Novotný, Viliam, poslanec NR SR | Viliam | Novotný | poslanec NR SR | Ja chápem pána ministra Žigu, že je nervózny, pretože podarilo sa nám úplne odhaliť to, čo tu presne SMER hraje pred nami. A chápem aj to, že keď dochádzajú argumenty, tak tá základná zbraň, s ktorou vždy SMER začne, je, že dehonestuje svojho súpera. Čiže ja som len doktor, ja tomu nerozumiem, ja som to nepredkladal. Zákon, ktorý dávame, je zlý, to je nepoužiteľné, proste celé je to zlé. Proste ja som tu len také smetie. Čiže toto je normálna hra. Na to sme zvyknutí a ja sa k tomu ako neuchýlim, pretože to nie je zapotreby. Chcem upozorniť pána ministra Žigu na to, že zákon, ktorý sme predkladali my, sa volá zákon o zákaze ťažby úradu a je to samostatný zákon. Vy predkladáte novelu geologického zákona. Ja len hovorím, že to riešenie, ktoré je v zákone o zákaze ťažby uránu, je presne to isté, ktoré ste vzali do vášho geologického zákona, a teda že zakazuje sa ťažba rádioaktívnych nerastov a na povolenie tejto ťažby treba súhlasné referendum dotknutých obcí. Druhá moja poznámka k tomu, že my to drobíme vždy len v opozícii, a keď vládneme, to nerobíme. Vy sám veľmi dobre viete, pán minister, že to nie je pravda. V roku 2010 bol novelizovaný geologický zákon, kde sme presadili ako vládna koalícia, vtedajšia, právo veta pre obce pri povoľovaní ťažby. Vy veľmi dobre viete, že sme presadzovali v meste aj v Košickom samosprávnom kraji v čase, keď sme boli vo vládnej koalícii, zmenu územného plánu, uznesenia proti ťažbe uránu. A informujem vás aj o tom, že nestihli sme predložiť zákon o moratóriu. Žiaľ, počas vlády Ivety Radičovej, ktorá trvala 18 mesiacov, takže mala väčšinu, ale bola dohoda s pánom ministrom hospodárstva Miškovom o predložení takéhoto návrhu zákona, môžete sa opýtať aj pána poslanca Fecka alebo bývalej pani poslankyne Sabolovej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,982,880 |
55 | 2002-02-13 | Autorizovaná rozprava | 73 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | P. Baco, poslanec: Áno, áno. | [] | 4,046,333 |
25 | 2021-03-17 | Autorizovaná rozprava | 260 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Je všeobecný súhlas? (Súhlasná i nesúhlasná reakcia pléna.) Nie. Takže dávam hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za 87, proti 14, zdržalo sa 23, hlasovali všetci prítomní. Prvý procedurálny návrh pani poslankyne Zemanovej bol schválený. Nech sa páči, pani poslankyňa. | [
"(Súhlasná i nesúhlasná reakcia pléna.)",
"(Hlasovanie.)"
] | 4,129,925 |
32 | 2021-06-29 | Autorizovaná rozprava | 72 | Blcháč, Ján, poslanec NR SR | Ján | Blcháč | poslanec NR SR | Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja by som chcel podporiť tento návrh zákona o znížení DPH, nazvime to jednoducho, pár argumentami a možno aj takou spomienkou na minulý rok, keď v júni, vlastne v tomto čase v roku 2020 sme mali informáciu, že ministerstvo dopravy a výstavby pripravilo už vtedy takúto novelu, ktorú chcelo predložiť do parlamentu vrátane vtedy ešte aj rekreačných poukážok na podporu turizmu na Slovensku, avšak skončilo to kdesi medzi vládou a koaličnou radou a do parlamentu sa takýto návrh vtedy nedostal. My sme to vtedy diskutovali aj na výbore pre financie a rozpočet, myslím, s vtedajším podpredsedom vlády pre ekonomiku pánom Richardom Sulíkom, ktorý vyjadril aj takú ochotu, že pokiaľ tento návrh príde na koaličnú radu, že aj strana SaS to vtedy bola ochotná podporiť. No ale neprišiel. V tom čase, možno si spomínate, prišiel ale, prišli ale zmeny v takých krajinách turistických, ako je Rakúsko, kde sa vtedy znížila daň na gastrosektor na 5 %, presne pred rokom. Takisto vo Veľkej Británii vtedy, myslím, že vyčíslili dopady tohto zníženia na štyri miliardy libier. Napriek tomu to urobili, čo pomohlo určite sektoru gastro prežiť a ďalej sa rozvíjať aj napriek tomu, že boli lockdowny a podobne. Tu máme teraz šancu na tieto najbližšie dva roky do konca roku 2022, tak ako je v návrhu zákona uvedené, znížiť túto DPH, podporiť podnikateľov v gastrosektore a potom od 1. 1. 2023 dať na tú úroveň ako ubytovanie, na 10 %. Myslím si, že okrem tých argumentov, ktoré pán predkladateľ uviedol, by bolo možné ešte doplniť minimálne také dve, dva argumenty podporné a jedným z nich je ten, že... a vyjadril sa nakoniec v neďalekej minulosti k tomuto aj predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, kde gastrosektor vníma sektor poľnohospodárstva, potravinárstva ako významného partnera pre odbyt svojej produkcie a, samozrejme, že pre nakoniec aj plnenie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v tej časti, ktorá hovorí o zvyšovaní alebo dosiahnutí sebestačnosti. Ja by som sa skôr prikláňal k potravinovej bezpečnosti, ale určite k zvyšovaniu konzumácie vlastných produktov, či už poľnohospodárskych, alebo potravinárskych. Takže to je ďalší faktor, pre ktorý by bolo treba uvažovať o gastrosektore nielen ako o priemyselnom odvetví, ale aj ako o spojení na poľnohospodárstvo, potravinárstvo. No a keď hovoríme o podpore turizmu, lebo gastrosektor, samozrejme, slúži, tak ako je uvedené v dôvodovej správe, jednak pre bežných pracujúcich, ktorí využívajú obedové menu a podobne, aby som to skonkretizoval, ale slúži aj pre podporu turizmu. A turistika ako taká, respektíve turizmus ako taký sa v poslednom období riadi trendom gastroturizmu. To znamená, že mnohokrát tí, ktorí sa rozhodnú stráviť svoj voľný čas a na načerpanie nových síl v nejakom tom regióne alebo v nejakej oblasti, pri rozhodovaní je mnohokrát dôležité aj, aj tá gastrostránka. A preto my máme čo ponúknuť. Naše gastrozariadenia sa rozvíjajú naozaj veľmi, veľmi intenzívne. Dostali teda po hlave riadne za ostatný rok, ale napriek tomu si myslím, že ten pokrok, ktorý zaznamenali za ostatné desaťročia napríklad, môžem povedať, že týmto, týmto spôsobom významne prispievajú ku rozvoju aj turizmu, aj kultúrnosti vôbec stravovania na Slovensku. Treba si otvorene povedať, že tu naše tradície nie sú až také ako v iných krajinách Európy napríklad, ale snažia sa. Napríklad skončím možno tým, že na podporu aj kvality gastrosektora v niektorých regiónoch, napríklad v regióne Liptov vyhlasujeme súťaž o liptovskú hviezdu, tak ako sú tie hviezdy michelinské, tak my máme liptovské, a iné regióny robia tiež podporné akcie na to, aby sa kvalita gastro zlepšovala. Tak, prosím, skúsme aj takýmto spôsobom dočasne na päť percent a potom na desať podporiť tento sektor priemyslu, ale aj významný, významný sektor pre prepojenie nielen seba samého a konzumentov, ale aj poľnohospodárov a potravinárov. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som. | [] | 4,086,318 |
10 | 2016-10-19 | Autorizovaná rozprava | 158 | Bernaťák, Tibor, poslanec NR SR | Tibor | Bernaťák | poslanec NR SR | Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods.1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k vládnemu návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte všeobecnú rozpravu. | [] | 4,172,053 |
20 | 2003-12-02 | Autorizovaná rozprava | 11 | D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: | D | Lipšic | podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR | Ide o novelu zákona, ktorej cieľom je upraviť zákonnú úpravu, aby bolo zabezpečené vyplatenie jednorazového finančného príspevku všetkým oprávneným osobám tým, že sa ustanoví spoločná lehota na vyplatenie jednorazového finančného príspevku obidvom kategóriám oprávnených osôb, teda priamym účastníkom národného boja za oslobodenie, ako aj vdovám a vdovcom po priamych účastníkoch národného boja za oslobodenie. A tá hraničná lehota je koniec budúceho roka. Ako viete, keď sa prijímal poslanecký návrh zákona, tak pôvodný predpoklad bol, že počet oprávnených osôb bude asi 20-tisíc. Už dnes na ministerstve spravodlivosti evidujeme viac ako 54-tisíc žiadostí, to znamená ten pôvodný odhad predkladateľov zákona bol výrazne, výrazne podhodnotený. Aj za tým cieľom, aby sme čím skôr žiadateľov vybavili, ministerstvo predložilo na rokovanie vlády a vláda schválila materiál, ktorým nám bolo umožnené do de facto brigádnického pomeru prijať štyridsiatich ľudí, ktorí už sú od októbra-novembra v stave vybaviť 8-tisíc vecí mesačne tak, aby najmä priami účastníci odboja, ktorí mnohí už sú vo vysokom veku, mohli byť odškodnení v prvom polroku budúceho roku. Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, tak súhlasím so všetkými pripomienkami uvedenými v spoločnej správe výborov. Ďakujem, pán predseda. | [] | 4,226,369 |
34 | 2018-09-18 | Autorizovaná rozprava | 73 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Pán poslanec Soboňa. | [] | 3,992,454 |
32 | 2018-05-24 | Autorizovaná rozprava | 207 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Chcem sa poďakovať za reakciu pani poslankyni Cigánikovej a verím, že takýmto spôsobom budete, pani poslankyňa, vplývať, aj keď budete mať zasadnutia napríklad spoločné opozičných klubov, lebo ja súhlasím s tým, čo ste povedali, absolútne. Je to, bola to neprimeraná reakcia na neprimerané vystúpenie pána poslanca, ktorý to robí zámerne. A keď desaťkrát niekoho poprosíte slušne, tak niekedy sa to musí urobiť kontaktovo expresívne, možno aby sa vyvolala aj takáto diskusia. Ale ďakujem vám za vaše vystúpenie a súhlasím a súhlasím s vami. A na pána Matoviča len to, že jediný usvedčený daňový podvodník je pán poslanec Matovič. Má len to šťastie, že sa na to prišlo až vtedy, keď jeho kauza daňová bola premlčaná. Našťastie, ja som nikdy nemusel ani krátiť dane, ani prepisovať spoločnosť na bieleho koňa, nemusel som vlastnú matku zatiahnuť do toho, že som klamal, že najazdila 300-tisíc kilometrov ročne a tak ďalej a tak ďalej. Naozaj ja som hrdý na to, že som spoluvlastníkom spoločnosti, ktorá platí dane, nemá ani jedno euro dlhu, zamestnáva ľudí a je prospešná pre túto spoločnosť. Jediný usvedčený daňový podvodník v tejto sále je Igor Matovič. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,197,132 |
31 | 2018-05-11 | Autorizovaná rozprava | 80 | Žiga, Peter, minister hospodárstva SR | Peter | Žiga | minister hospodárstva SR | Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám dobrý deň. Navrhované zmeny vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, reflektujú dodatočné požiadavky Európskej komisie v transpozícii tretieho energetického balíčka a zabezpečenie súladu so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72 z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje Smernice 2003/54/ES, ako aj súladu so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/73. Návrh súčasne komplexne upravuje stav núdze, predchádzania stavu núdze a skúšku stavu núdze v elektroenergetike. Vo vládnom návrhu zákona sú taktiež zohľadnené požiadavky aplikačnej praxe. Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Predložený návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a nebude mať ani žiadne sociálne vplyvy a vplyv na služby verejnej správy pre občana. Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem. | [] | 4,009,831 |
46 | 2015-02-06 | Autorizovaná rozprava | 137 | Kiššová, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Kiššová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte aj mne predložiť v mene mojom a v mene kolegu Ľubomíra Galka Národnej rade návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov. Touto novelou zákona reagujeme na nedávno medializované udeľovanie, resp. skôr neudeľovanie licencie pre autobusovú linku na trase Bratislava – Nitra – Banská Bystrica, ktorá mala byť prevádzkovaná spoločnosťou RegioJet. Rovnako ako kolega predrečník chcem hneď na úvod zdôrazniť, že problém nie je konkrétna spoločnosť RegioJet, problém je zákon, ktorý vytvára priestor pre subjektívne posudzovanie žiadateľov, ktorý vytvára priestor pre bránenie vstupu konkurencie na trh a je tak prekážkou a brzdou v slobodnom podnikaní na Slovensku a vytvára okrem iného aj priestor pre korupciu a klientelizmus. Udeľovanie licencií na autobusové linky okrem mestskej dopravy je v kompetencii vyšších územných celkov, pričom vyžaduje súhlas všetkých žúp, cez ktoré táto linka prechádza. V tomto schvaľovacom procese rozhodujú župy a majú možnosť posudzovať, samozrejme, v zmysle zákona rôzne kritériá, pre ktoré môžu alebo nemusia licenciu žiadateľovi vydať. Takýmto kritériom je napríklad bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo to, či toto je, alebo nie je v záujme obcí. Tak takto vágne definované kritériá môžu byť tie, pre ktoré sa môže samospráva rozhodnúť licenciu neudeliť alebo udeliť. Inými slovami, ak by sa teda napríklad zástupca župy rozhodol, že ak jeho župou prejde raz za hodinu autobus nejakej spoločnosti a že toto bude mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, tak môže to považovať za dôvod, pre ktorý takúto licenciou neudelí. Toto rozhodne nie je dobrý stav, pretože tie kritériá, ktoré sú definované, je možné posúdiť mimoriadne subjektívne, nie cez objektívne fakty. A ako som už spomenula, to je ideálny stav pre korupciu a klientelizmus, teda stav, kedy má niekto moc subjektívne posúdiť, či jednu spoločnosť pustí do konkurenčného boja a druhú spoločnosť nepustí. Možno aj preto v spomínanom prípade, ktorým bola spoločnosť RegioJet konfrontovaná, v tomto prípade vznikli rôzne podozrenia, že za neudelením licencie na linku Bratislava – Nitra – Banská Bystrica je dohoda žúp s lokálnymi autobusovými prepravcami, ktorí nechcú medzi seba pustiť novú spoločnosť, aby im táto nová spoločnosť nekonkurovala. No, pri takto nastavených pravidlách sa ani niet čo čudovať takejto interpretácii tejto situácie. Ako som už spomenula, tento stav nie je dobrý, a preto sme sa rozhodli s kolegom Ľubošom Galkom predložiť taký návrh zákona, ktorý by v budúcnosti zabránil v oblasti poskytovania pravidelnej autobusovej dopravy osôb klásť prekážky slobodnému podnikaniu, resp. vstupu nejakej firmy do odvetvia cez subjektívne vyhodnotené a relevantne neodôvodnené „dôvody“. Tieto prekážky likvidujú konkurenciu ešte skôr, ako táto vôbec stihne vzniknúť. Ak štát bráni vzniku konkurencie, bráni tak aj občanovi slobodne si vybrať službu, ktorá mu vyhovuje kvalitou alebo ktorá mu vyhovuje cenou. V tomto konkrétnom prípade, ak nie je možné nejakému dopravcovi konkurovať, nie je tu tak ani priestor na to, aby sa zvyšovala kvalita tejto služby, aby sa znižovali ceny cestovného. Na takúto neprimeranú reguláciu tak dopláca, samozrejme, občan, ktorý má zúžený priestor na výber. A máme za to, že súčasná legislatívna úprava je naozaj v tomto neprimeranou reguláciou. Dopravcovia dnes už sú regulovaní, nehovoríme teda o tom, že ideme otvoriť ten priestor úplne dokorán. Dnes už dopravcovia podľa európskej legislatívy musia spĺňať predpoklady na výkon svojej činnosti a ja som presvedčená, že tieto spotrebiteľa dostatočne chránia. Nariadenie Rady Európskej únie č. 1071/2009 totiž kladie na podniky, ktoré vykonávajú povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy, veľmi vysoké nároky. Tieto spoločnosti musia mať skutočné a stabilné miesto usadenia v členskom štáte, musia byť bezúhonné, musia preukázať zodpovedajúcu finančnú spoľahlivosť, musia preukázať požadovanú odbornú spôsobilosť a sú povinné spĺňať aj požiadavky podľa ďalšieho nariadenia, konkrétne nariadenia č. 1073/2009, a získať povolenie podľa čl. 6 až 11 tohto nariadenia. Prvé z citovaných nariadení Európskej únie hovorí o tom, že pri uplatňovaní svojich požiadaviek na odbornú a finančnú spoľahlivosť a bezúhonnosť prepravcu sa má dbať na čo najväčšie zníženie administratívneho, formálneho zaťaženia subjektov. Slobodu usadzovania právnických osôb v členských krajinách Európskej únie považujeme za jeden z najzásadnejších výdobytkov fungovania celej Európskej únie a cieľom nariadení je podporiť slobodu toho usadzovania. No nadmerne rozbujnený administratívny proces podľa slovenského zákona túto slobodu brzdí a ide vlastne proti zmyslu týchto nariadení. Nariadenie Rady sa snaží teda vyvážiť záujem na ochrane prepravovaných osôb, to je vyjadrené práve tými náročnými požiadavkami na prevádzkovateľa, s požiadavkou čo najmenšej záťaže podnikateľského prostredia v oblasti prepravy cestujúcich. Sme presvedčení, že toto vyvažovanie musí mať na zreteli aj náš slovenský zákon, a teda zákon o cestnej doprave, a nesmie klásť na podnikateľov nezmyselné požiadavky a nesmie umožňovať ani ľubovôli samosprávneho orgánu pri udeľovaní licencie na jednotlivé autobusové linky. V zákone o cestnej doprave sa novelou, ktorú s kolegom Ľubošom Galkom predkladáme, menia predovšetkým tie ustanovenia, ktoré sú nepresné, sú zneužiteľné a dávajú neprimeranú právomoc dopravnému správnemu orgánu. Najpodstatnejšou zmenou je zmena v § 10 v odseku 3, ktorý podľa navrhovaného znenia taxatívne stanovuje podmienky, kedy sa licencia neudelí, čo znamená, že vo všetkých ostatných prípadoch bude mať licencia nárokovateľný charakter. Myslím, že toto máme aj s kolegami rovnako zadefinované. Ďalej sa zo zákona vypúšťa možnosť dopravného správneho orgánu ukladať žiadateľovi nezmyslené povinnosti, ktoré by mal vyriešiť trh, a takisto sa sužuje okruh dôvodov, pre ktoré je možné licenciu odňať. Čiže aj v tejto fáze sa limituje kompetencia samosprávy rozhodovať o odnímaní licencie. Zo zákona sa tiež vypúšťa povinnosť súhlasu všetkých vyšších územných celkov, ktorými linka prechádza, so zriadením linky, čo predstavuje prekážku v konkurencii v diaľkovej doprave. Cieľom predkladanej novely je obmedzenie širokej svojvôle orgánom samosprávy pri udeľovaní alebo odnímaní licencií na autobusové linky. Tieto orgány samosprávy sa už nemôžu chovať ako kedysi, niekto vševediaci, nejaký tvorca socialistických plánov, ktorý určí, koľko prevádzkovateľov má na trhu byť a koľko je potrebných a ktorí sú vyvolení. Toto jednoducho nemá byť v ich kompetencii. Už niekoľko rokov totiž žijeme v trhovom prostredí, žijeme v trhovej ekonomike a následkom omylov týchto centrálnych plánovačov na úrovni samosprávnych krajov sa trh poškodzuje, nevytvára sa tlak na skvalitňovanie služieb, nevytvára sa tlak možno na modernizáciu spojov a nevytvára sa ani tlak na znižovanie cien. A ten, kto týmto trpí, je, samozrejme, opäť len občan preto, lebo nemá možnosť si vybrať a je nútený vybrať si toho poskytovateľa služieb, ktorého mu vybrala samospráva. Predkladaná novela zákona umožní rozšírenie počtu komerčných autobusových liniek, zvýšenie konkurencieschop-nosti na trhu a v konečnom dôsledku kvalitnejšie a lacnejšie služby pre ľudí. Tu akýkoľvek argument, že po rozšírení ponuky spojov nie je dopyt, no takto sa vyjadril nitriansky pán primátor, nemôže obstáť. Tí, ktorí diaľkovými spojmi skutočne cestujú, bezpochyby radi privítajú nového poskytovateľa cestnej dopravy. Tieto efekty úzko súvisia aj s uskutočňovaním verejného záujmu na rozširovaní hromadnej dopravy a redukcii individuálnej dopravy. Ak sa zlepší konkurenčné prostredie s efektom skvalitnenia služieb tohto druhu, určite budú ľudia motivovaní nechať zaparkované svoje autá doma a zníži sa miera využívania individuálnej dopravy. Dámy a páni, fakt, že ide o vážny problém v legislatíve, dokazuje aj to, že sme sa tu stretli s tromi veľmi podobnými návrhmi zákonov, rovno aj kolegovia Martin Chren a Miro Beblavý predkladajú veľmi podobný návrh zákona. Možno tieto zákony tieto riešenia majú trošku rozdielne znenie, ale cieľ, ako som počula, je rovnaký, a preto si myslím, že ktorýkoľvek z týchto návrhov, ak táto snemovňa prijme, tak v druhom kole, v druhom čítaní bude priestor na to, aby sme vyprecizovali všetky odlišnosti a aby vznikol jeden kvalitný, optimálny návrh zákona, ktorý vyrieši problémy, ktoré som spomínala ja a spomenuli ich aj moji kolegovia predrečníci. Vážené dámy, vážení páni, chcem vás preto na záver veľmi pekne poprosiť o podporu predkladanej novely, ktorá rozširuje priestor pre konkurenčné podnikateľské prostredie a redukuje možnosť korupcie a klientelizmu. A ako aj poslanci SMER-u častokrát hovoria a hovoria to aj čelní predstavitelia strany SMER, že chcú bojovať s korupciou a klientelizmom, tak ja si myslím, že tuto je priestor na to, aby to možno aj ukázali takouto, možno na prvý pohľad jednoduchou novelou zákona, ale myslím si, že toto by rozhodne bol jeden z dopadov, ktorý by táto novela mala, limituje sa priestor na korupciu a klientelizmus. Ďakujem pekne. | [] | 3,902,720 |
48 | 2015-03-17 | Autorizovaná rozprava | 243 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za bolo 119, zdržalo sa 8, nehlasovali 2. Návrh sme schválili. Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom, určili gestorský výbor aj príslušné lehoty na prerokovanie. Poprosím pána poslanca Ježíka, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 525/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, tlač 1320, bod 23 programu. Nech sa páči. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 525/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 1320.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 525/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 1320.)"
] | 3,873,449 |
44 | 2014-12-03 | Autorizovaná rozprava | 237 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ a pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k niečomu? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme druhým čítaním o návrhu poslankýň Viery Tomanovej, Viery Šedivcovej, Evy Hufkovej a Jany Vaľovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 1249, spoločná správa výborov má tlač 1249a. Dávam slovo pani poslankyni Viere Šedivcovej, aby návrh zákona odôvodnila. [Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Viery Tomanovej, Viery Šedivcovej, Evy Hufkovej a Jany Vaľovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov , tlač 1249.] | [
"(živnostenský zákon)",
"[Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Viery Tomanovej, Viery Šedivcovej, Evy Hufkovej a Jany Vaľovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ž... | 3,983,244 |
61 | 2006-04-20 | Autorizovaná rozprava | 115 | E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: | E | Kukan | minister zahraničných vecí SR | Ja si o tom myslím, že zahraničné vysielanie Slovenskej televízie pre Slovákov žijúcich v zahraničí je veľmi potrebná vec. Viem o tom dokonca to, že technické požiadavky alebo predpoklady sú na svete, že by to technicky nebol až taký veľký problém túto akciu realizovať. Problém je vo financovaní. To je, bohužiaľ, vec, kde všetky diskusie väčšinou končia na otázke finančných prostriedkov a peňazí. Zatiaľ sa nepodarilo zo štátneho rozpočtu vyčleniť potrebné finančné prostriedky. Viem o tom, že aj vedúca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pani Privarová sa nevzdala ešte myšlienky a ďalej sa snaží získať takéto prostriedky. Ja ju v tom podporím. To si o tom myslím. | [] | 3,942,283 |
42 | 2009-10-29 | Autorizovaná rozprava | 172 | M. Sabolová, poslankyňa: | M | Sabolová | poslankyňa | Pán minister, skôr ako položím doplňujúcu otázku, chcem povedať, že taký typ rodinkárstva ako v tomto prípade už minimálne po dva roky dozadu, odkedy bol MVDr. Pliešovský vymenovaný za riaditeľa správy, som takto verejne nezažila. Ak dôvodom pani Kantíkovej bolo zabezpečiť si pracovnú istotu a nechať úrad bez obsadeného riaditeľského miesta, myslím si, že veľa ľudí v tejto oblasti by mohlo takisto veľmi dobre a správne zastupovať alebo vystupovať na tejto pozícii. Mňa by veľmi zaujímalo, kto dal súhlas pani MVDr. Kantíkovej na to, aby bola uvoľnená a dostala pracovné voľno na to, aby mohla pracovať na ministerstve? Nezdá sa vám, pán minister, konflikt záujmov aj to, že je uvoľnená z miesta riaditeľky ústavu, zároveň vykonáva prácu generálnej riaditeľky sekcie na ministerstve pôdohospodárstva, že sa k tomu pani Kantíková v priebehu minulého roku nechcela vyjadrovať? Raz bola poverená, potom už bola menovaná? Čiže je to evidentný konflikt záujmov a porušenie zákona o verejnej službe. Áno, tam je možná štátna, je vo verejnej službe. Nezdá sa vám neobsadenie tohto miesta len akousi, nechcem povedať, obštrukciou, ale klientelizmom? Keď nám vyhovuje, je dobrá na ministerstve pôdohospodárstva, keď už príde nový minister a možno nevyhovuje pánovi ministrovi Chovanovi, len pánu ministrovi Becíkovi, lebo predtým vyhovovala pani ministerke Kramplovej, bude nejaká persóna presúvaná len s pracovným voľnom z miesta na miesto? Je toto správne? A je to typický príklad rodinkárstva.... (Vystúpenie prerušené časomerom.) | [
"(Vystúpenie prerušené časomerom.)"
] | 4,168,436 |
7 | 2012-09-25 | Autorizovaná rozprava | 155 | Tomanová, Viera, poslankyňa NR SR | Viera | Tomanová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Pán poslanec, dovoľte mi uviesť dve zásadné veci. Tento predložený návrh z hľadiska legislatívnotechnickej stránky nie je v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády a je zlý aj po vecnej stránke. Pripomínam, že podmienky pre vznik nároku na aktivačný príspevok neupravuje zákon o službách zamestnanosti, ale zákon č. 599/2003 o pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorého nárok na aktivačný príspevok patrí občanovi v hmotnej núdzi, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ak sa zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb uskutočňovaných na základe dohody s úradom práce a obcou alebo môže byť podľa osobitného zákona, samozrejme, vyšší územný celok aktérom. Ide o vykonávanie menších obecných služieb podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov alebo o vykonávanie aktivačnej činnosti podľa § 52 zákona o službách zamestnanosti. Z tohto dôvodu by úprava podmienok vzniku nároku na aktivačný príspevok mala byť upravená v zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Pripomínam, uchádzač o zamestnanie zúčastňujúci sa na aktivačnej práci podľa zákona o službách zamestnanosti nemá nárok na aktivačný príspevok podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ale podľa zákona o službách zamestnanosti sa mu tento príspevok poskytuje vo výške sumy životného minima. Z uvedeného dôvodu je zmena rozsahu vykonávania aktivačnej činnosti podľa § 52a zákona o službách zamestnanosti irelevantná vo vzťahu k nároku na aktivačný príspevok. Ak treba, ešte raz to zopakujem. Čiže je tento návrh zlý nielen po legislatívnotechnickej stránke, ale aj po vecnej stránke. Ďakujem. | [] | 4,113,251 |
28 | 2021-05-06 | Autorizovaná rozprava | 90 | Lengvarský, Vladimír, minister zdravotníctva SR | Vladimír | Lengvarský | minister zdravotníctva SR | Ďakujem za otázku. V podstate ja nemám s tým problém, aby sa zverejnili ostatné zmluvy. Ministerstvo zdravotníctva k tým zmluvám prístup má, a pokiaľ bude dostatočný tlak vyvinutý aj na Európsku komisiu, tak si myslím, že tie zmluvy môžu byť zverejnené. Ďakujem. | [] | 3,924,746 |
8 | 2012-10-19 | Autorizovaná rozprava | 146 | Sulík, Richard, poslanec NR SR | Richard | Sulík | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za faktické poznámky. Budem reagovať iba na troch pánov. Pán Číž, no, možnože ste si všimli, ja nehovorím ani o poklopoch, ani o pive na bicykloch, ja som hovoril k podstatným veciam. K podstatným veciam som hovoril a k tomu, že, a hovoril som o tom, že vy sa idete pripraviť o peniaze, to sú vaše, keď toto spravíte, vy nám nezoberiete nič, čo sme v opozícii, vy sa pripravíte o peniaze. Toto je na tom to, čo pre mňa je nepochopiteľné. A tá pani z Francúzska, no, možnože to je naozaj nespravodlivé, že zarába toľko, čo 15 772 robotníkov, ale keď ju zdaníte 75 %, tak tá pani si prihlási pobyt niekde v Belgicku alebo na Slovensku, alebo kdekoľvek inde. No, pán Kamenický, vy ste sa pýtali, prečo je 19 % optimum. Nehovorím, že to je optimum. Môže byť iné, ale vy rozbíjate systém ako celok, viete? Tu je, vy tam zavádzate nové režimy, nové stupne, hranice, tá zdravotná, tie zdravotné odvody z dividend. Vy narúšate hrozným spôsobom systém. Keby ste došli s tým, že nedá sa svietiť, nebude to 19, ale 21 a nemeníme nič, tak môžeme ešte o tom diskutovať, či sa dá šetriť, alebo toto. Ale vy okrem toho, že idete dať vyššie dane, vy ničíte systém, vy si to len neuvedomujete teraz. No a, pán Blaha, vás som si nechal na koniec, tak videli sme, že Nobelova cena za mier kam putovala. Ono to už s tou cenou tiež nie je to, čo bývalo voľakedy. Počul som, že minister financií má dostať Nobelovu cenu za ekonómiu. A argumentovať Krugmanom, Stiglitzom, ktorí teda ju dostali zrejme omylom, a navyše ešte o Krugmanovi, ja pochybujem, že povedal, že rovná daň je zlá, tak Stiglitz je známy socialista. Ale čo ma na vás prekvapuje, vy v kuse sa, vy nemáte vlastný názor, alebo čo? Vy v kuse sa odvolávate na niekoho, čo niekto niekedy povedal. To máte pekne, vidím, načítané. Žeby zopár vlastných myšlienok? Ja sa odvolávam na moje vlastné myšlienky, ktoré som si potvrdil za desať rokov... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcia z pléna.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcia z pléna.)"
] | 4,171,894 |
51 | 2021-12-02 | Autorizovaná rozprava | 9 | Mihalik, Marcel, poslanec NR SR | Marcel | Mihalik | poslanec NR SR | Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, dovoľte aby som ako spravodajca výboru predniesol túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej Republiky k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada pridelila vládny návrh na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený zaujali nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre financie a rozpočet odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre obranu a bezpečnosť odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú zapracované v spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 113 na svojej 50. schôdzi. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. | [] | 3,927,111 |
11 | 2007-06-26 | Autorizovaná rozprava | 303 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 125 prítomných, 5 za, 52 proti, 68 sa zdržalo. Neschválili sme tento bod. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,985,810 |
34 | 2018-09-17 | Autorizovaná rozprava | 115 | Kotleba, Marian, poslanec NR SR | Marian | Kotleba | poslanec NR SR | Pán poslanec Poliačik, ja skúsim naozaj úplne konštruktívne s vami. Uvidím, aká bude reakcia. Sami ste vo svojom vystúpení povedali, že teda homosexuáli sú iní a že máme rešpektovať tú ich inakosť. Áno, sú iní. A ja to uznávam. Sú iní napríklad v tom, že dvaja muži ani dve ženy nijakým spôsobom nemôžu mať spolu deti. To asi chápeme všetci, čo sme absolvovali základnú školu. A ja sa vás preto, pán Poliačik, pýtam, či vy rešpektujete túto inakosť homosexuálov. Či rešpektujete, že naveky vekov bez ohľadu na to, aké tu bude politické zloženie v tomto parlamente, homosexuáli nemajú právo na to, aby mali deti. Pretože Boh jednoducho im nedal tú možnosť, aby muž a muž alebo žena a žena mohli mať spolu deti. A je to ich inakosť, je to ich vlastnosť, vy ste to povedali. Ja sa len pýtam, či to rešpektujete. Ďakujem. | [] | 3,907,684 |
3 | 2010-08-06 | Autorizovaná rozprava | 176 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Gibalová. | [] | 3,964,680 |
10 | 2020-07-24 | Autorizovaná rozprava | 162 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Páni. Pán minister Heger, nech sa páči. | [] | 3,928,965 |
51 | 2005-10-26 | Autorizovaná rozprava | 33 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | J. Cuper, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pán podpredseda, ja musím povedať, že pán kolega Brocka hovoril pekne ako vždy. Ale ako vždy o ničom. Nie je dobre, ak sa tu rozpráva o tom - a počúvam to z mnohých úst, nielen od pána Brocku -, že je to nemožnosť legislatívnej techniky, upraviť starodôchodky. To nie je pravda. Legislatívna technika umožňuje rôznymi spôsobmi upraviť tieto dôchodky, napríklad aj pevnými sumami. A tie nové dôchodky o nejaké percentuálne sumy. A takto by sa problém veľmi jednoducho vyriešil po legislatívnej stránke, nebolo by to ani retroaktívne, ani o ničom, takže ja vidím inde problém. Ja vidím, pán kolega Brocka, problém v tom, na čo vy ste nechceli alebo ako člen vládnej koalície nechcete reagovať, a to je problém, že nie sú na to peniaze. To je ten hlavný problém, ktorý chcem povedať aj pani Navrátilovej. Nie sú peniaze a tie peniaze tam nie sú preto, lebo netečú do štátneho rozpočtu. Netečú do štátneho rozpočtu preto, lebo štátne podniky, ktoré ich tam dodávali, ako SPP, Slovnaft alebo niektoré ďalšie, už dávno nie sú v slovenských rukách. A ich obrovské zisky tečú do zahraničia. A to niektorí skúsenejší politici v iných európskych krajinách si uvedomovali a preto je Gaz de France stále v štátnych rukách, lebo pomáha riešiť sociálne záujmy francúzskeho národa. Povedal to Leonel Jospin dávno pri svojom inauguračnom prejave. Takže, v tom je... | [] | 4,161,057 |
25 | 2021-04-01 | Autorizovaná rozprava | 3 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Ďakujem. Konštatujem teda, že Národná rada zvolila Jána Uličianskeho a Jána Balaščaka za členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť rozhlasového vysielania na funkčné obdobie do 10. februára 2027. Teraz vás prosím o oznámenie výsledkov hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť práva. Nech sa páči. | [] | 4,154,604 |
61 | 2006-04-19 | Autorizovaná rozprava | 52 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Páni poslanci, ruším toto hlasovanie. Znovu vás musím upozorniť tých, ktorí ste tu neboli, ešte raz vytiahnete karty, po hlasovaní, samozrejme, vytiahnuť karty, znovu zasunúť. Tým, ktorí tu vtedy boli, samozrejme už to urobili, ale opakovanie je matka múdrosti. Takže nech sa páči, ešte raz, prezentujme sa hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 82, za 63, proti 9, zdržalo sa 8, nehlasovali 2. Konštatujem, že sme schválili. Ešte jedno hlasovanie, páni poslanci, a to návrh uznesenia na voľbu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za členov výborov, tlač 1572. Nech sa páči, prezentujme sa, hlasujme o tomto prerokovanom návrhu. (Hlasovanie.) Prítomných 89, za 82, zdržali sa 6, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia. Ďakujem pekne. Páni poslanci, hlasovať budeme o 17.00. Teraz budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o zákon zo 16. marca 2006, ktorým sa mení... Páni poslanci, ja môžem pustiť aj prvé čítanie, ale bol tu návrh, aby sme, súhlasíte, dobre, v poriadku. Dobre, takže budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov (tlač 1556). Pán minister Prokopovič, môžete odôvodniť návrh zákona. | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1556)"
] | 4,134,267 |
15 | 2024-06-13 | Autorizovaná rozprava | 116 | Saková, Denisa, podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva SR | Denisa | Saková | podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva SR | Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, tak ako Slovenská republika zostáva plnohodnotným členom WHO, tak je aj riadnym členom Európskej únie. Toto členstvo zapája a zaväzuje Slovenskú republiku do rôznych koordinovaných aktivít Európskej únie na zlepšenie pripravenosti, na krízy, ktoré zahŕňajú aj pandémie. V tejto súvislosti by som spomenula najmä nariadenie Európskej únie o cezhraničných ohrozeniach zdravia z roku 2022, ktoré sa vo svojom znení odvolávajú aj na blízku spoluprácu s WHO, ako aj na medzinárodné zdravotnícke predpisy z roku 2005, ktoré zostávajú pre Slovenskú republiku aj naďalej platné. Do týchto aktivít Európskej únie je rezort zdravotníctva aktívne zapojený, tak ako je zapojený aj každý iný členský štát Európskej únie. Ďakujem. | [] | 4,069,939 |
48 | 2021-11-10 | Autorizovaná rozprava | 165 | Baška, Jaroslav, poslanec NR SR | Jaroslav | Baška | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Miro, budem reagovať na teba ako prvého. Čo je na tom zlé, keď primátor mesta Partizánskeho chráni nemocnicu, ktorú tam má? Nemocnicu na okraji mesta. Tá nemocnica robí naozaj dobré výkony, slúži tým ľuďom, ktorí sú tam v tom okrese Partizánske a ktorí potrebujú túto zdravotnú starostlivosť. Myslím si, že to je povinnosť každého, nielen jeho, ale aj ďalších, aby tieto nemocnice naozaj, naozaj chránili, aby tieto nemocnice nejakým spôsobom nepadli. A keď, ja som ešte v rozprave zabudol povedať o kapacitnej priepustnosti nemocníc. Veď aj teraz sa stáva, že si jednotlivé nemocnice aj u nás v kraji prehadzujú tých pacientov. Povedia, že tam tohoto pacienta my vám nezoberieme, zoberte si ho vy, alebo my ho zoberieme na chvíľku, dajte si ho tam. Proste ten pacient koluje, behá, behá krížom-krážom a teraz je už problém proste s tou mapou toho pacienta. A keď vy ešte zrušíte niektoré tieto nemocnice, tak potom bude ešte väčší problém. Proste týmto sa treba zaoberať, kde ten pacient nakoniec pôjde a kde mu bude poskytnutá ústavná zdravotná starostlivosť, a nie teraz ešte rušiť nemocnice. Miro, neviem, čo si myslel tým, že my sme proti očkovaniu a že neumožňujeme nejaké, nejaké ďalšie miestnosti. Však si z Prievidze. Päť mesiacov tam bolo na zimnom štadióne zriadené veľkokapacitné očkovacie centrum, to sa teraz, to skončilo koncom augusta. To isté v EXPO výstavisku v Trenčíne a máme fungujúcich ďalších jedenásť očkovacích centier v celom Trenčianskom kraji, ich je jedenásť. Aj u vás, aj v Prievidzi, v našej bojnickej nemocnici. Tak keď bude záujem väčší o to, keď to nebude stíhať, tak vtedy môžeme o tom hovoriť. Ale veď normálne fungujú, aj v bojnickej nemocnici funguje aj takéto očkovacie centrum proste neprestajne. Čiže ľudia sa majú kde dať zaočkovať. A veď aj ja som vyzýval ľudí zaočkovať. Ja som sám zaočkovaný aj s mojou celou rodinou. Takže neviem teraz, aké populistické veci, do obchodného centra! Niekto to vymyslel, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,232,528 |
16 | 2013-03-19 | Autorizovaná rozprava | 283 | Přidal, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Přidal | poslanec NR SR | Keďže sme teda schválili tie body zo spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Prosím o hlasovanie. | [] | 3,889,404 |
50 | 2021-11-03 | Autorizovaná rozprava | 21 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | S faktickou pani poslankyňa Pleštinská. | [] | 4,076,669 |
10 | 2007-05-10 | Autorizovaná rozprava | 40 | D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: | D | Čaplovič | podpredseda vlády SR | Konkrétne, hovorí sa tu „divoké spoplatnenie“ a ja som tu viac-menej počúval divoké vystúpenie bývalého exministra školstva a poslanca Národnej rady, ktorý skutočne nevážil argumenty a vyslovene celú novelu vysokoškolského zákona posudzoval z ideologického hľadiska. Hľadal len chyby, nenachádzal pozitíva a ja musím povedať, že z veľkej väčšiny a prevažnej väčšiny s touto novelou vysokoškolského zákona súhlasím. Súhlasila s ním aj vláda a súhlasím aj preto, že naozaj na Slovensku treba urobiť v oblasti vysokého školstva aj poriadok, aj to, aby sa naozaj na našich vysokých školách začala robiť veda a výskum, čo za posledné roky sa veľmi vytrácalo. Hovoríte o kvalite, robili ste len „imidžovky“. Teraz idem do Ženevy, mám tam hovoriť o vzdelaní, vede a výskume za posledných desať rokov a budem prežívať ťažké chvíle, ako to budem interpretovať a čo budem interpretovať, pretože pravda je taká, že keby po 1. januári 2007 nevstúpilo Bulharsko a Rumunsko do Európskej únie, tak by sme boli na poslednom mieste. Niekto mal osem rokov času, niekto má osem mesiacov a, samozrejme, dajte nám osem rokov a dokážeme úplne inak zmeniť naše vysoké školstvo a našu vedu a výskum a budete vidieť, ako sa zmení situácia na Slovensku. Prečo nehovoríte viac o kvalite? Prvé kroky pána podpredsedu vlády a ministra školstva vedú predovšetkým k tomu, aby sa dosiahla kvalita vo vysokoškolskom prostredí. A napríklad, konkrétne považujem za dôležité to, že sa zavádzajú aj registre študentov, aj registre zamestnancov. Viete, koľko, nazvem to „mŕtvych duší“, pán minister objavil na jednotlivých vysokých školách, že študenti aj napriek tomu, že mali mať zaplatenú len jednu vysokú školu, podľa vysokoškolského zákona 131/2002, napriek tomu navštevovali bezplatne aj ďalšie vysoké školy. Čiže, naozaj sa zavádza aj v tomto prostredí poriadok a to je veľmi dôležité východisko preto, aby sme mohli skvalitňovať vedecko-výskumný, vzdelávací a výchovný proces na našich vysokých školách. Prečo nehovoríme – a znovu si kladiem otázku – o kvalite vedy a výskumu na našich vysokých školách? Aby sme mali menej putujúcich profesorov po troch, štyroch, piatich univerzitách, ktorí často prednášajú dávno poznané veci a nerobia vedu, nerobia výskum, pretože nemajú na to čas, nemajú na to priestor, pretože len chodia a chodia a prednášajú. V dobrom právnom prostredí jeden profesor na jednej vysokej škole musí mať priestor na to, aby mohol uplatňovať svoje vedecké poznatky, aby mohol robiť komplexný výskum, čo sa nedeje, pretože mnohí naši profesori veľmi často cestujú, putujú po vysokých školách a, samozrejme, ten priestor na vedu a výskum, ktorému sa treba naozaj kvalitne venovať, nehovoriť len o tom, že si odskočím do laboratória alebo odskočím si do knižnice, aby bol, samozrejme, na našich vysokých školách kvalitný, musí mať na to vytvorené podmienky. A, samozrejme, aj týmto spôsobom, týmto poriadkom sa snažíme vytvoriť predpoklady na to, že jeden univerzitný profesor by mal mať vytvorený priestor aj na to, aby mohol robiť vedu a výskum a, samozrejme, sa to odvíja aj od budúcnosti a od finančných prostriedkov, ktoré by mali ísť aj do vedy, výskumu a mali by ísť, samozrejme, aj do platov vysokoškolských pedagógov. Prečo nehovoríte o tom, že ste takmer nič neurobili – a to mám otázku priamo k vám, pán exminister – v oblasti rozvoja odborného a technického školstva, hoci práve vy pochádzate z tohto prostredia, samozrejme, s humanizujúcim obsahom. Budovali sa nám a vytvárali nové školy len humanizujúceho zamerania, vytvárajú sa nám nové fakulty. Právnických fakúlt máme už toľko, že si neviem predstaviť, či je v strednej Európe alebo vôbec v Európe toľko právnických fakúlt na jedného obyvateľa. A, samozrejme, nerobili sme nič preto, aby sme skvalitnili technické vzdelávanie, technické školstvo, prírodovedné školstvo, po ktorom volajú prichádzajúce zahraničné firmy na Slovensko a ktorým máme niečo ponúknuť. A preto považujem za veľmi správne, že minister školstva a podpredseda vlády sa rozhodol vytvoriť aj tú tretiu kategóriu vyššieho odborného školstva a považujem to za prínosné, pretože vy ste veľmi dobre poznali holandský model, ktorý ešte za ministra, pána Pišúta bol rozpracúvaný na ministerstve školstva a odvtedy sa v tejto oblasti absolútne nič neurobilo. Skôr sme likvidovali odborné školy, či už stredné, alebo resp. nepodporovali sme technické školstvo a prírodovedné školstvo na Slovensku. Prečo nehovoríte o kvalite a to znamená o takej kvalite, ktorá sa formovala aj vaším pričinením po prijatí zákona č. 131, ktorý začal platiť od 1. apríla 2002, tak, že do správnych rád sa dostali takí lúmeni, ktorí pre vysokoškolské prostredie, vzdelávanie, výchovu, vedu a výskum majú jedinú kvalifikáciu, možnože len preto, že skončili vysokú školu. (Potlesk.) Ako napríklad pán Bachratý, pán Ernest Valko a ďalší, môžem ich menovať a nebudem tu menovať celú plejádu skvelých odborníkov na naše vysoké školstvo, ktorí sú v správnych radách. To je aj vaše pričinenie, tých, ktorých ste tam nominovali, akých ľudí ste tam nominovali. Takže tento zákon, ctené dámy, vážení páni, navrhovaná novela zákona prináša a môžem to plne od srdca povedať v tejto snemovni, lepšie, transparentnejšie prostredie smerom ku kvalite. Sú tam naďalej možnosti, prirodzene, túto novelu vylepšovať. Pán minister sa nebráni, máme pred sebou druhé čítanie, môžeme o veciach diskutovať, ale, samozrejme, si myslím, že v základných rámcoch táto novela vysokoškolského zákona je dobrá. A čo sa týka stavu spomínaného externého vzdelávania, externého vysokoškolského štúdia. Pán minister, vždy som bol za jeho spoplatnenie. Vždy, a to vie aj tu prítomný pán profesor Devínsky, vždy som hovoril, že externé štúdium treba na Slovensku spoplatniť a to aj z toho dôvodu, že existovali rôzne firmy, rôzne spoločnosti, ktoré vyberali množstvo peňazí a za týmito spoločnosťami boli profesori a mnohí členovia správnych rád, ktorí boli na jednotlivých univerzitách. Vy ste o tom vedeli a, samozrejme, podali ste isté konania. Samozrejme, treba tieto veci odstrániť, odstrániť to legislatívnym procesom, zmenou, že spoplatníme externé štúdium do istej výšky a všetky tieto peniaze pôjdu do vzdelávacieho, vedecko-výskumného a výchovného procesu na vysokých školách. Čiže, je zlé hovoriť o tom, že budú podporovať rôzne lukratívne prostredia vysokoškolskému manažmentu, že tieto peniaze, naopak, pôjdu konkrétne konečne, nielen čiastka, malá čiastka týchto peňazí, do vzdelávania, do vedy a výskumu. Napokon by som vám chcel podčiarknuť, prečítajte si náš volebný program. V našom volebnom programe bolo explicitne uvedené, že nespoplatníme denné vysokoškolské štúdium. Nikdy som takúto vetu o všeobecnom nespoplatnení nedal do tohto návrhu a za týmto návrhom, ktorý sa dostal do nášho volebného programu, si aj stojím. Externé štúdium v týchto podmienkach na Slovensku, v týchto problémových podmienkach na Slovensku, treba jednoznačne spoplatniť. Prosím, vážení poslanci, vážené poslankyne, o podporu tohto návrhu novely a jeho postúpenie do druhého čítania. Máme na to priestor mesiac na ďalšiu diskusiu, aby sme ešte vylepšili tieto veci, ale myslím si, že je tu zákon, novela zákona, ktorá bude skvalitňovať, zefektívňovať naše vysokoškolské prostredie a bude pomáhať aj našim vysokoškolským študentom. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)"
] | 4,229,282 |
55 | 2022-02-03 | Autorizovaná rozprava | 17 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem dve, tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ako prvý vystúpi pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči. | [] | 4,062,677 |
28 | 2008-10-23 | Autorizovaná rozprava | 157 | D. Lipšic, poslanec: | D | Lipšic | poslanec | Po druhé, pani poslankyňa Nachtmannová, ja som myslel situáciu, keď po otcovi rodiny zdedia tie úspory. A keď on je 40-ročný, môže byť 20 rokov v II. pilieri. A tie dvadsaťročné úspory zdedí jeho rodina. To som tým myslel. A myslím, že je to úplne zjavné, že II. pilier má obrovské výhody. Pán poslanec Bobrík, pyramídová hra podľa vašej mienky celé storočie fungovala. Fungovala, aj BMG fungovalo možno desať rokov, kým sa tá základňa pyramídy rozširovala. Dnes sa tá základňa pyramídy zužuje. O tom asi nepochybuje nikto z nás a najmä na Slovensku, kde je demografický rast najnižší v celej Európe. A tá pyramídová hra preto skončí. Skolabuje. Výnosy, samozrejme, môžu kolísať, o tom hovoril už pán poslanec Mikloš. Za posledných sto rokov nebol ani jeden prípad, kedy by sa trvalo proste hodnota akcií neupravila na pôvodnú úroveň za niekoľko rokov. Ale fascinuje ma, ako chcete presviedčať občanov, že je lepšie, keď si nebudú sporiť sami na dôchodky, ale keď dajú peniaze vám, politikom, ktorí ich minú okamžite, nikde ich nebudú ukladať a sľúbia im, že o niekoľko desiatok rokov im možno snáď niečo dajú. Ja si myslím, že len blázon by tomu mohol veriť. | [] | 4,096,873 |
8 | 2012-10-18 | Autorizovaná rozprava | 155 | Počiatek, Ján, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR | Ján | Počiatek | minister dopravy | Celkom ma baví zastupovať ministra pôdohospodárstva, lebo má vždy najmenej otázok, čiže úplne všetky. Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, podľa § 85 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v platnom znení štátnemu zamestnancovi sa do služobnej praxe započítava, po prvé, čas trvania štátnozamestnaneckého pomeru podľa ustanovení súčasne platného zákona o štátnej službe, po druhé, čas vykonávania štátnej služby podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe platného do 31. 10. 2009, po tretie, u zamestnancov, ktorých štátnozamestnanecký pomer nepretržite trvá a je odborná prax priznaná k 31. 12. 2003 podľa prechodného ustanovenia § 132 zákona č. 400/2009 Z. z., spolu najviac 32 rokov. Pri tejto tretej zložke zdôrazňujeme, že sa započítava len odborná prax, nie prax v inej než požadovanej činnosti, ktorá sa do 31. 12. 2003 mohla podľa vtedy platných predpisov v určitom rozsahu započítavať. Ďakujem za slovo, skončil som. | [] | 3,971,715 |
9 | 2024-02-28 | Autorizovaná rozprava | 49 | Grendel, Gábor, poslanec NR SR | Gábor | Grendel | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, to, čo si dovoľuje koalícia Fico – Pellegrini – Danko vo vzťahu k Národnej rade, to tu ešte nikdy nebolo. Prepisujete históriu, panie poslankyne a páni poslanci vládnej koalície, a prepisovaním histórie nastavujete štandard, ktorý sa vám môže v budúcnosti vypomstiť. Aby som vysvetlil, v čom prepisuje táto vládna koalícia históriu, vrátim sa v tomto prejave do histórie. Aby ste pochopili, čo robíte. 17. jún 2011 nazval vtedajší opozičný podpredseda parlamentu Robert Fico za čierny deň v histórii Národnej rady. Citujem: „Je to deň, ktorý môžeme porovnať s nocou dlhých nožov z 3. na 4. novembra 1994,“ povedal o rokovaní parlamentu 17. júna 2011 Robert Fico. A čo bola noc dlhých nožov v roku 1994? Pre krátke vysvetlenie si teraz pomôžem článkom redaktora Tomáša Kysela z portálu Aktuality.sk: „V noci z 29. na 30. júna 1934 nechal Adolf Hitler zavraždiť šéfa tzv. úderných oddielov nacistickej strany, známych pod skratkou SA, bývalého nemeckého kancelára, ministra obrany a desiatky ďalších nepohodlných ľudí. Čistky, ktoré zasiahli celé Nemecko, vošli do dejín ako Noc dlhých nožov. O šesťdesiat rokov neskôr sa tento pojem udomácnil aj u nás. Nevraždilo sa, no tiež sa vybavovali účty s politickými oponentmi a zastrašovala sa opozícia. V noci z 3. na 4. novembra 1994 zasadila koalícia zložená z HZDS, SNS a Združenie robotníkov ťažký úder parlamentnej demokracii na Slovensku. Počas schôdze, ktorá trvala nepretržite takmer 23 hodín, vládna väčšina odvolala niekoľko desiatok verejných funkcionárov a nahradila ich vlastnými ľuďmi, porátala sa s opozičnými poslancami a ukázala, ako budú vyzerať nasledujúce štyri roky.“ Toľko k vysvetleniu, čo bola noc dlhých nožov v roku 1994 v slovenskom parlamente. K tejto udalosti z roku 1994 prirovnal Robert Fico 17. jún 2011. A čo sa dialo 17. júna 2011 v parlamente? Poslanci volili generálneho prokurátora a po viacerých obštrukciách vtedajšej opozície sa predseda Národnej rady Richard Sulík raz rozhodol skrátiť rozpravu na 12 hodín. Raz. Stranícky kolega Roberta Fica, vtedajší predseda poslaneckého klubu strany SMER Pavol Paška hovoril o bezprecedentnom pohŕdaní ústavou, princípmi politického systému a demokracie, citujem, „a niet lepšieho dôkazu ako to, akým brutálnym a hulvátskym spôsobom ste nám zobrali slovo,“ koniec citátu. Symbolom onej skrátenej rozpravy sa stali staré televízory, ktoré boli inštalované v rokovacej sále. Práve na týchto obrazovkách sa vtedy zobrazoval čas, ktorý mali jednotlivé poslanecké kluby v rámci skrátenej rozpravy k dispozícii. Opäť citujem Pavla Pašku: „A viete, je v tom, je v tom kus symboliky, keď som zbadal, ako pracovníci kancelárie začali inštalovať tieto predpotopné staré televízory na meranie času, začali mi behať zimomriavky po chrbte, pretože som si uvedomil, že v parlamente Slovenskej republiky zavial duch starých časov. Dámy a páni, viete, kedy tu boli tie televízory? Len raz za 20 rokov. Keď sa rokovalo o Lexovi. Len raz za 20 rokov tu boli tieto televízory. O čom nám to tu idete rozprávať?“ Toľko slová predstaviteľov strany SMER z roku 2011 na jedinú skrátenú rozpravu parlamentu počas vlády Ivety Radičovej a za jedinú skrátenú rozpravu po 20 rokoch, kedy sa rokovalo v parlamente o vydaní Ivana Lexu na trestné stíhanie. Túto jedinú skrátenú rozpravu vyčítali politici SMER-u Richardovi Sulíkovi ešte 10 rokov. Ak jedna skrátená rozprava bola pre vás, dámy a páni zo SMER-u, noc dlhých nožov, ako by ste nazvali to, čo robíte vy? Za prvé štyri mesiace vášho vládnutia ste päťkrát skrátili rozpravu a trikrát ste ju surovo zarezali. Aby to bolo pre budúcnosť niekde zaznamenané, tak ich aj konkrétne vymenujem: Rokovanie o štátnom rozpočte – zrušená rozprava. Kompetenčný zákon – skrátená rozprava. Trestný zákon, 1. čítanie – skrátená rozprava. Trestný zákon, 2. čítanie – skrátená rozprava. Trestný zákon, 3. čítanie – zrušená rozprava. Skrátené legislatívne konanie k novele novely Trestného zákona – zrušená rozprava. Novela novely Trestného zákona, 1. čítanie – skrátená rozprava. Novela novely Trestného zákona, 2. čítanie – skrátená rozprava. Takže ak jedna skrátená rozprava v roku 2011 bola pre vás noc dlhých nožov, ako by ste nazvali päť skrátených rozpráv a tri zrušené rozpravy? Rok dlhých nožov? Ak jedna skrátená rozprava bola pre vás bezprecedentné pohŕdanie ústavou, princípmi politického systému a demokracie a brutálne a hulvátske odobratie slova, ako by ste nazvali päť skrátených rozpráv a tri zrušené rozpravy? Dámy a páni z koalície Fico – Pellegrini – Danko, vy už to beriete ako rutinu. Z obmedzovania práv opozície spravila koalícia Fico – Pellegrini – Danko rutinu. A nie je medzi vami rozdiel, či ste z jednej, druhej alebo tretej koaličnej strany. Prekonali ste noc dlhých nožov, prekonali ste Mečiara. A prechádza vám to s úplnou ľahkosťou. Keby sa toto dialo vám, robili ste, robili by ste oveľa, oveľa väčší rozruch, ako robí súčasná opozícia. Prekonali ste noc dlhých nožov. Prekonali ste Mečiara. Blahoželám vám! | [] | 3,887,096 |
88 | 2023-03-15 | Autorizovaná rozprava | 149 | Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pčolinský | podpredseda NR SR | Ďakujem, otváram rozpravu. Písomne nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie, uzatváram možnosť. Pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca, hlasovanie dnes o sedemnástej. | [] | 3,992,152 |
40 | 2021-09-30 | Autorizovaná rozprava | 114 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Kľudne sa vydýchajte, pani podpredsedníčka. (Rečníčka si odkašľala.) | [
"(Rečníčka si odkašľala.)"
] | 3,956,896 |
6 | 2024-01-11 | Autorizovaná rozprava | 64 | Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR | Ľuboš | Blaha | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Lucia Plaváková. | [] | 4,122,376 |
60 | 2022-03-16 | Autorizovaná rozprava | 362 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu. Ja teraz otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa. Do rozpravy sa prihlásil pán navrhovateľ, pán poslanec Peter Cmorej, ktorému v tejto chvíli odovzdávam slovo. Nech sa páči. | [] | 4,044,600 |
21 | 2017-10-11 | Autorizovaná rozprava | 79 | Adamčík, Eduard, poslanec NR SR | Eduard | Adamčík | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Jozef Mihál. | [] | 3,882,913 |
45 | 2019-05-21 | Autorizovaná rozprava | 127 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďakujem. Ďalší v rozprave alebo teda jediný mimo navrhovateľky je pán poslanec... Aha, pardon. Tri faktické. Končím možnosť prihlásiť sa. Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči. | [] | 4,012,845 |
46 | 2015-01-27 | Autorizovaná rozprava | 12 | Lipšic, Daniel, poslanec NR SR | Daniel | Lipšic | poslanec NR SR | No môj návrh je, aby to bola správa, nielen informácia. | [] | 3,901,774 |
52 | 2001-10-30 | Autorizovaná rozprava | 88 | P. Kresák, poslanec: | P | Kresák | poslanec | Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som. M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Dámy a páni, vyhlasujem rozpravu o tomto bode nášho rokovania za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán minister, nech sa páči, máte slovo. J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, chcel by som zdôrazniť najskôr, že s veľkou pozornosťou som si vypočul celú diskusiu a zo všetkých diskusných príspevkov, pokiaľ v nich zazneli námety, ktoré konštruktívne môžu prispieť k rozvoju súdnictva, nie stabilizácii, ale k tomu sa hneď vyjadrím, budeme sa s nimi zaoberať na ministerstve a čo najviac z nich sa pokúsime alebo urobíme kroky, aby sme premietli aj do praktického života justície. Vyjadrím sa potom k jednotlivým podnetom, námetom alebo faktom, ktoré odzneli v diskusných príspevkoch, ale predtým si považujem vzhľadom na celkové znenie diskusných príspevkov uviesť dve takpovediac metodické poznámky. Prvá metodická poznámka spočíva v tom, že keďže rokujeme o materiáloch, ktoré sa týkajú súdnictva, ktoré by malo, a všetci si želáme, aby bolo nepolitické, som očakával, že aj diskusia k týmto materiálom bude maximálne nepolitická. Isteže, Národná rada je politický orgán, vláda, ktorá tento materiál predkladá je taktiež politický orgán, tak isteže mohlo sa to odraziť v diskusiách, ale, žiaľ, musím konštatovať, že politický až stranícko-politický prístup jednoducho bol veľmi citeľný v niektorých diskusných príspevkoch. Druhá metodická poznámka, ktorú chcem povedať, je taká, že ako už viacerí diskutujúci uviedli, minulý rok som predložil materiál stav a perspektívy súdnictva. To bol materiál z marca 2000 minulého roku, ktorý prešiel v Národnej rade orgánmi, a to znamená, že tu mohol byť niekedy povedzme v máji, ale už, to bol pomerne obsiahly materiál, teda oveľa obsiahlejší ako oba tieto dva spoločne, ktorý obsahoval jednak to, čo robíme v súdnictve, čo chceme robiť, predpokladáme technické vybavenie a podobne. Avšak už v septembri minulého roku na návrh niektorých opozičných poslancov som bol vyzvaný, aby som predložil materiál o súdnictve, ktorý by bol spracovaný v súčinnosti alebo v spolupráci s Radou sudcov Slovenskej republiky. Toto som považoval a aj považujem za koncepčne neujasnené, a to z toho dôvodu, že sa vyžadovalo odo mňa, aby som predložil materiál, ktorý by som spracoval ja, teda ako súčasť výkonnej moci spolu s Radou sudcov Slovenska, ktorá je v tomto zmysle vrcholným orgánom súdnej moci. Toto by samo osebe by to nemuselo byť také nerealizovateľné, keby sme nemuseli prihliadať na konkrétne okolnosti, ktoré, žiaľ, teda v súčasnosti na Slovensku existujú a jednoducho ako ilustráciu toho, že ako ťažko, ba vlastne nemožné, aby som spracoval takýto koncepčný materiál s vrcholným orgánom súdnej moci, ktorého vlastne svojím spôsobom vrcholný predstaviteľ pred chvíľou vystúpil tu v tejto snemovni, ale pokiaľ ide o Radu sudcov aj preto nie, že aby som ilustroval rozdielnosť pohľadov mojich a Rady sudcov Slovenska na dôležité otázky a problémy súdnictva, tak uvediem len ako jednu ilustráciu, že niekedy tak v júni tuším tohto roku Rada sudcov zaujala stanovisko k tej ankete, ktorá beží na Okresnom súde v Banskej Bystrici, kde sa majú možnosť občania vyjadriť na anketových lístkoch najmä k otázke korupcie na súdoch všeobecne a na tomto osobitne, tak Rada sudcov Slovenska ma vyzvala, aby som predsedníčke súdu uložil sankciu disciplinárny postih za túto anketu a ja som tejto predsedníčke súdu za toto isté udelil pochvalu. Proste vidíte, aké protikladné prístupy máme síce v tomto jednom prípade, ale to symbolizuje rozdielne pohľady na otázky súdnictva, a preto dosť ťažko by bolo možné požadovať, aby som spolu s touto Radou sudcov vypracoval nejaký spoločný jednotný koncepčný materiál. To som si vykorešpondoval s ústavnoprávnym výborom a nato opäť na návrh opozičných poslancov som bol vyzvaný, aby som predložil materiál, správu, teda koncepciu stabilizácie súdnictva. To bolo nejako, tuším, však to aj uvádzam, vo februári alebo ako tohto roku. Mimochodom, dostali sme na to lehotu asi dva týždne, takže potom naozaj sme to spracovali po nociach, ako pán poslanec Brňák uviedol. Ale ako správne uviedla pani poslankyňa Tóthová, toto zadanie je opäť koncepčne nesprávne, pretože žiadna destabilizácia súdnictva tu nie je. A, mimochodom, to sa neuvádza jednak ani v zadaní, ani to neuviedol nikto z diskutujúcich poslancov pri dnešnej rozprave. A koniec koncov, opakujem, pani poslankyňa Tóthová správne uviedla, že minimálne od roku 1993, keď ona nastúpila ako ministerka spravodlivosti, tu žiadna destabilizácia súdnictva nie je, a preto ťažko mi bolo predkladať koncepciu stabilizácie súdnictva, keď tu nie je destabilizácia. Aby koncepčné problémy pri spracovaní týchto materiálov ešte neboli na konci, tak ešte tento materiál som ani nestihol predložiť a už som dostal opäť ďalšie zadanie, aby som vypracoval materiál o stave súdnictva. No, prosím, vypracoval som, ale mám dojem, myslím si, že pán poslanec Andel, ako aj pán poslanec Sopko poukázali na to, že tieto minimálne čo do názvu a čo do teda zadania tieto dva materiály sa prelínajú. A opäť nie je jasné vlastne teda, čo platí a ktoré platí. Takže z takéhoto trojitého zadania po predložení a schválení materiálu stav a perspektívy súdnictva som nakoniec teda mal vypracovať tieto dva materiály. A keď pán poslanec Brňák povedal, že by som bol urobil lepšie, keby som jednoducho predložil aktualizovaný materiál stav a perspektívy súdnictva, tak, pán poslanec, vrcholne s vami súhlasím. Áno, ja by som najradšej predložil nazvime to Aktualizovaný materiál stav a perspektívy súdnictva čo inak normálne by som každý rok predkladal, a to by naozaj odrážalo, povedal by som, stav a perspektívy súdnictva, áno, v roku 2001, ale práve pre tieto koncepčne neujasnené a, povedzme, diskutabilné zadania som sa vlastne k tomuto vlastnému materiálu nedostal. Takže, prosím, aby ste takto brali aj tie materiály, ktoré sú dnes predmetom diskusie. Ja sám s nimi nie som plne spokojný, pretože to zadanie bolo proste diskutabilné a na diskutabilné zadanie je ťažko podať nediskutabilnú odpoveď alebo materiál. Čiže toto je druhá metodická poznámka k týmto materiálom aj k diskusii. Teraz by som stručne prešiel niektoré podnety, ktoré zazneli v diskusných príspevkoch. Pán poslanec Andel, negatívne stanoviská OSN na pokus o odvolanie predsedu Najvyššieho súdu neboli žiadne. Bola správa pána Cumaraswvamyho, ktorá odznela na zasadnutí výboru Organizácie Spojených národov pre ľudské práva na zasadnutí v Ženeve. Na to reagovala slovenská delegácia, tým sa to skončilo. Vyjadrenie vysokých úradníkov ministerstva spravodlivosti, ktoré škodia, pravdepodobne máte na mysli teda vyjadrenia čas od času vedúceho úradu ministerstva spravodlivosti. Ja chcem povedať, že na ministerstve spravodlivosti neexistuje cenzúra. Každý má dovolené sa vyjadrovať, k čomu chce s tým, že, samozrejme, požadujeme od neho, aby jeho vyjadrenia boli fakticky správne a právne obhájiteľné. A to platí, táto požiadavka platí, samozrejme, aj na vyjadrenia doktora Lipšica, takže pán poslanec Andel, ale myslím aj pán poslanec Cuper sa k tomu zmieňoval, nech sa páči, povedzte, v čom boli jeho vyjadrenia nesprávne, vyvrátiteľné a s tým sa potom budeme zaoberať. Ale s takouto paušálnou námietkou ťažko. V tejto správe sa nespomína zahraničie. No, to je pravda, ale toto je správa o koncepcii stabilizácie, aby som citoval názov, alebo o stave súdnictva Slovenskej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vychádza z toho, že Slovenská republika je zvrchovaný štát, a preto sa zaoberáme jednoducho problémami nášho slovenského súdnictva. Pán poslanec Andel, ešte nové bodové hodnotenie práce sudcov, áno, v týchto týždňoch, dá sa povedať v mesiacoch zavádzame nové hodnotenie, ktoré po prvé, nie je administratívne náročnejšie proste tak ako doteraz alebo tí istí administratívni pracovníci, ktorí robili doteraz štatistické vyhodnocovanie, tak tí to budú robiť aj naďalej. Toto nové bodové hodnotenie je podrobnejšie. Jednoducho doteraz snáď päťdesiat rokov sa hodnotili sudcovia kvantitatívne, poznamenávam, podľa počtu vybavených spisov. Nazdávame sa, že treba prejsť k podrobnejšiemu hodnoteniu, ktoré by vydávalo lepší obraz o kvantitatívnej práci sudcu, a preto zavádzame toto bodové hodnotenie, ktoré už hodnotí rôznym počtom bodov, čo ja viem, či ide o rozsudok, uznesenie, meritórne pojednávanie, nemeritórne, a tak ďalej a tak ďalej, čiže malo by podávať vernejší obraz o práci sudcov, opakujem, z kvantitatívneho hľadiska. Pán poslanec Brňák, že sme sľubovali väčšie sebavedomie, zodpovednosť sudcov, lukratívnosť materiálnych podmienok, aby neboli vystavení pokusom alebo pokušeniu o korupciu a podobne. Pán poslanec, toto všetko plníme. Pokiaľ ide o sebavedomie, zodpovednosť, citujem vás, ale však vieme, o čo ide. Ja si myslím, že zákon 385/2000 o sudcoch a prísediacich zavádza vyššie, lepšie sociálne postavenie sudcov, lepšie spoločenské postavenie, výslovne už hovorí, že sudcovia sú ústavní činitelia, zavádza aj vyššiu zodpovednosť. Zavádza aj vyššiu zodpovednosť rôznymi ustanoveniami o tom, čo sudcovia napríklad môžu alebo nemôžu, nemôžu komunikovať s jednotlivými stranami sporu a podobne. A pokiaľ ide o lukratívnosť, tak som si to poznačil. No, pán poslanec, opäť, plat sa síce zvyšuje až od roku 2003 sudcom, ale už tohto roku, to znamená od začiatku účinnosti tohto zákona sudcovia dostávajú odchodné pri odchode do dôchodku, a nie je to malá suma, sudcovia dostávajú príplatok k nemocenskému v prípade práceneschopnosti, od nasledujúceho roku 2002 majú zákonný nárok na rehabilitáciu a myslím si aj na dovolenku. No proste aj táto v podstate hmotná dimenzia odmeňovania sudcov, nemyslím teraz iba platom, ale aj týmito ďalšími zložkami, sa zlepšila, pán poslanec. To ja si myslím, že o tom sa nebudeme prieť. A tento zákon ide ďalej, nakoniec v prechodných ustanoveniach už to je uvedené, ako som povedal, platy sa zvyšujú od roku 2003, čiže tvrdím, že toto predsavzatie ešte z volebnej kampane plníme. Zákon o vyšších súdnych úradníkoch, kde je, a tak nejako som si to poznačil, pán poslanec, zákon o vyšších súdnych úradníkoch bol možný až po prijatí novely ústavy, teda od účinnosti. Je momentálne už vypracovaný, je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, teraz niekedy je koniec lehoty medzirezortného pripomienkového konania. Vzhľadom na to, že na novelu, teda po účinnosti novely ústavy bolo potrebné vypracovať viacero takpovediac vykonávacích zákonov, preto si to vyžiadalo teda niekoľko mesiacov, čo je, pán poslanec, ja sa nazdávam, že sa na tom zhodneme, krátka doba, krátka doba na vypracovanie toľkých viacerých zákonov, a preto, pán poslanec, budem otvorený v tom, že nesiem ťažko a zazlievam vám, že ste v tejto súvislosti použili slovo, že klamstvo tejto vlády. Pán poslanec, vrátim sa k tomu, že je to materiál o súdnictve. Mali by sme ho prerokúvať s určitou vnútornou noblesou a toto mi do toho nepasuje. Vzdelávanie sudcov, vzdelávanie sudcov sa stále deje tak ako, teda ako sme ho zdedili nazvem to a vzdelávanie sudcov v zásade zabezpečuje ministerstvo spravodlivosti a Združenie sudcov Slovenska, pretože je správne, aby aj samosprávna organizácia sudcov proste toto vykonávala, keď o to má záujem. A ja to veľmi vítam. Už približne asi rok bežia prípravné práce na zriadenie akadémie sudcov. Ja verím, že ešte do konca funkčného obdobia sa nám podarí spustiť túto akadémiu sudcov aj keď najskôr iba, povedal by som, v menšom rozsahu. Ale to znamená, že projekt, koncepcia, príslušný predpis budú vydané a akadémia sudcov začne prakticky, ako hovorím, už záverečné štádium tohto prípravného konania sa končí. Informačné technológie v súdnictve. Pán poslanec Brňák, vy ste hodne citovali z toho materiálu Stav a perspektívy súdov a je správne, pretože naozaj tam sa relatívne podrobne s týmto zaoberáme. A toto plníme. A, pán poslanec, trúfam si povedať, že práve zavádzanie informačných technológií v súdnictve je jedno alebo tam sme pokročili azda najviac. A, pán poslanec, takú provokatívnu vetu poviem, že v žiadnom funkčnom období, myslím vlády a parlamentu, nedošlo k takej inovácii súdov a súdnictva ako v tomto funkčnom a volebnom období, osobitne pokiaľ ide o informačné technológie. Jednak, že už doteraz a povedal by som, z peňazí rozpočtu prišlo na súdy viac počítačov ako kedykoľvek v minulosti. A stále teda je na programe a dobieha program vybavenia súdov jednak všetkých sudcov počítačmi, ale nielen sudcov počítačmi, ale tam ide o zriadenie sietí na súdoch, zavedenie serverov a ďalších teda technických zariadení, ktoré sú aj pre mňa dosť ako málo známe. A ako ste aj vy, pán poslanec, správne povedali, to je z programu PHARE roku 1999. Mimochodom, celkový finančný objem tohoto programu je asi 130 mil. korún. Čiže, áno, ja som predpokladal, že v roku 2000 to môže byť už uskutočnené. Žiaľ, ten proces výberového konania a celá tá, áno, byrokracia Európskej únie je taká, že ešte stále to nie je, ale no, teplo, teplo, ako sa hovorí. Výberové konanie už na dodávku, myslím, počítačov je na konci. A, pán poslanec a celá snemovňa, prosím, aby ste zvážili, že, áno, isteže, mohol som vyjsť s tým, že dobre, nebudeme čakať rok alebo dva roky s počítačmi, a teda dáme sudcom osobné počítače. Ale to by išlo z rozpočtu teda tejto republiky aj tejto vlády, samozrejme, a tejto republiky, a to znamená z Európskej únie by sme nedostali tie peniaze, lebo tie peniaze boli účelovo viazané práve na tento program. To by som považoval za nehospodárne nakladanie s peniazmi, keby sme toto zaplatili teda zo slovenských peňazí, tým by sme prišli o peniaze Európskej únie, no a tým by sme vlastne ochudobnili slovenské súdnictvo. Pán predseda Najvyššieho súdu povedal, že on vybavil tento rok sudcov Najvyššieho súdu počítačmi, prosím, ušetril Európskej únii peniaze na počítače pre sudcov Najvyššieho súdu, prosím, bolo to jeho rozhodnutie. Pán poslanec Brňák, mám tu uvedené, že ste mi ako umelecký dojem udelili desiatku. Som tým poctený, som tým poctený. Justiční čakatelia, ako sme zvýšili zrejme ich finančné platy, vzdelávanie a tak ďalej. Pán poslanec, opäť jednak viete tak sám aj zo sudcovského prostredia, že prakticky do konca roku 2000 takmer sme pripravovali zákon 385 o sudcoch a prísediacich, kde išlo aj o platy a finančné zabezpečenie sudcov, a preto bolo by, otvorene poviem, aj netaktické zo strany ministerstva spravodlivosti, keby sme si otvorili viacej finančných kapitol alebo oddielov naraz. Čiže pokiaľ sme rokovali o zlepšení finančného zabezpečenia sudcov, tak sme nepovažovali za vhodné rokovať s ministerstvom financií o zlepšení finančného zabezpečenia administratívnych pracovníkov alebo povedzme aj justičných čakateľov. Justiční čakatelia, áno, poznamenávam, že justiční čakatelia majú plat 6 tisíc korún brutto, za ktorý pracujú tri roky. To je skutočne neuveriteľne nízky plat a hovorím to preto, aby ste si urobili obraz, že akú túžbu pracovať ako sudcovia majú títo mladí právnici a právničky, keď proste sú ochotní tri roky alebo aj viacej pracovať za takýto plat, len aby sa mohli stať sudcami. S účinnosťou zákona o štátnej a verejnej správe sa zvyšujú aj platy jednak teda administratívy, a jednak aj justičných čakateľov. Bude to okolo 10 tisíc korún, stále to nie je bohviečo, ale proste sa to zlepší, čiže toľko na túto časť vašej otázky. Pokiaľ ide o vzdelávanie, pán poslanec, zaviedli sme pevné pravidlá hodnotenia justičných čakateľov na justičných skúškach myslím a aj potom postup, to znamená, že kto skončí s vyznamenaním justičné skúšky, tak si môže vybrať miesta na súdoch, ktoré sú voľné. Justičné skúšky, ako aj skúšky teda vstupné pre justičných čakateľov sú na úrovni štátnic na vysokej škole. A môžem povedať, ako chodím medzi sudcov, tak odozvy sú veľmi dobré na odbornú úroveň justičných čakateľov jednak, ktorí boli prijatí za justičných čakateľov, ako aj mladých sudcov vďaka týmto pevným pravidlám, ktoré boli zavedené. Takže myslím si, že toto plníme. Ochrana sudcov normatívne efektívne, normatívne v zákone 385 je to uvedené efektívne. Pán poslanec, môžem vás ubezpečiť, že sudcovia, ktorí prejavili isté obavy alebo záujem o ochranu, bola im poskytnutá, je im poskytovaná, nebudem tu hovoriť mená konkrétnych sudcov, pretože by to nebolo vhodné. Ako zaručíme občanom právo domáhať sa práva na súde? Najskôr, pán poslanec, chcel by som spomenúť, že hneď pri nástupe, krátko po nástupe do funkcie som zaviedol bezplatné porady občanov v budovách krajských súdov, ktoré dodnes bežia, a to je síce, ako nie je o tom žiadny zákon, ale veľmi účinné poskytnutie práva na ochranu práv občanov, pretože dostanú zadarmo odbornú, kvalifikovanú právnu poradu o ich základných, teda o konkrétnom probléme, právnom probléme, ktorí majú a podľa toho sa potom môžu lepšie rozhodnúť pre ďalšie uplatnenie či na súde alebo nejakým iným spôsobom. Tu ste povedali, že je to podľa vás najdôležitejšia úloha súdov, aj podľa mňa je to najdôležitejšia úloha súdov a pokiaľ ide o tie ďalšie dimenzie tohto zaručenia práva, tak, samozrejme, jednak je to v tých materiáloch, jednak všetko, čo tu hovorím, súvisí so zabezpečením tohto práva. Územná organizácia, pán poslanec, všetci sudcovia hovoria, že súčasná územná organizácia súdov je neúčelná, že také drobné súdy, kde je do päť, okolo päť sudcov, že nepracujú efektívne. Pre nedostatok času nebudem to rozvádzať, ale ako bývalý sudca, myslím, že vás o nemusím o tom presviedčať, a preto si myslím, že, žiaľ, áno, politicky to neprešlo, redukcia súdov, ale že redukovať súdy by bolo treba a apelujem na budúcich poslancov po budúcich voľbách, aby to uskutočnili. Vysoké úradníčky ministerstva spravodlivosti neovplyvňujú súdne rozhodnutia, ani jedno, pán poslanec. Spomaľovaním, spomaľovaním, ak máte na mysli, že keď dostaneme sťažnosť v nejakej konkrétnej kauze, a pokiaľ nám to zákon umožňuje, tak si vyžiadame spis z príslušného súdu na kontrolu, tak to nám zákon ukladá ako povinnosť a vždy po nejakom čase sa ten spis vráti na súd a mimochodom takto sme, áno, kontrolovali tú exekúciu alebo čo to bolo filmových ateliérov na Kolibe, nezistili sme tam pochybenia súdov, vrátili sme to a súd potom mohol rozhodnúť v prospech detí Vladimíra Mečiara, takže vidíte, ktoré teda pri privatizácii získali niekoľko stomiliónový majetok a takýmto spôsobom pri exekúcii si ho uchránili, takže nevidím, čo tam možno namietať, a výberom správneho sudcu, pán poslanec, to ste opäť prehnali, proste nie je jeden jediný prípad, aby sme do tohto zasiahli, pretože zákonný sudca viete, aký význam tomu prikladáme, a na záver ste povedali, že ak by som tri roky neexistoval ako minister spravodlivosti, nik by si to nevšimol. Budem aj ja trochu expresívny, pán poslanec, za tie tri roky a za toto funkčné a volebné obdobie slovenské súdnictvo technickou inováciou nikdy neprešlo takou veľkou ako teraz. Pán poslanec, samospráva sudcov nikdy nepostúpila natoľko ako v tomto volebnom a funkčnom období, čiže aj v mojom funkčnom období a zákonodarné zmeny v smere ku modernizácii práva a teraz myslím, povedzme, novelizáciu OSP, tie novelizácie trestného práva, ktoré prebehli, novelizácia konkurzného práva a niektoré ďalšie, opäť nikdy v takom jednom funkčnom období neboli také ako v tomto funkčnom období. Asi pred dvoma mesiacmi tu na nejakej konferencii bol predseda Združenia sudcov Českej republiky a predseda opäť združenia sudcov, alebo tak nejako sa to nazýva, európskych sudcov Günter Woratsch a myslím doktor Vrchlický sa nazýva, ktorí povedali, že reforma súdnictva na Slovensku je ďalej ako v Českej republike, a to povedal teda predseda sudcov Českej republiky a európsky funkcionár. Pán poslanec, Ochodný register na internete, hovorím vám, že na Slovensku je lepší, ako v Rakúsku, lepší ako v Českej republike. Opakujem, lepší ako v Rakúsku, lepší ako v Českej republike. Povedzte mi príklad z iného odvetvia, kde sme lepší ako Rakúšania alebo ako Česi. Pán poslanec Sopko, názov, že nie je výstižný, áno, súhlasím s vami, a to v úvode som sa k tomu vyjadril. Obsadenie súdov sudcami nie je vyvážené, áno, taktiež súhlasím s vami. Súvisí to s tým, že sudcov nemožno predkladať, a preto staré okresy a najmä staré kraje majú nadbytok sudcov. Každý z krajských súdov Bratislava, Bystrica, Košice má nadbytok sudcov, nové krajské súdy síce nemajú nadbytok, ale tak-tak, alebo možno že aj nedostatok, myslím si Krajský súd Trenčín, ale nemôžeme ich prekladať, a preto je to tak. Obchodné súdnictvo, že to bol krok stranou a návrat k arbitráži, nedá sa to tak povedať, pán poslanec, súvisí to s tým však, že zavádzame zmierovacie konanie v obchodnom, prakticky v obchodných sporoch, avšak na princípe dobrovoľnosti a dohody strán na začiatku, čiže to nie je jednoducho púhy návrat k arbitráži. Pán poslanec Cuper, z vášho diskusného príspevku som si odborne nedokázal nič poznamenať, akože by som na to mal reagovať, ale poznamenal som si, že vás zaujalo, že veľa Čarnogurských je teda v Obchodnom registri uvedených, tak pán poslanec, ja vás chcem informovať, že Čarnogurských bude ešte viacej v tých rôznych orgánoch firiem a podobne, pretože proste rodina Čarnogurských je veľkou rodinou. Máme spravidla, povedal by som, viacej detí, ako je priemer v slovenských rodinách, a sme zvyknutí sa živiť vlastnou prácou, nie, povedzme, privatizáciou, a tak sa stáva, že áno, viacerí Čarnogurskí figurujú v rôznych eseročkách a v takýchto firmách, ale považujem to za správne a hovorím vám, že ich bude ešte viacej, a pokiaľ ste hovorili o ekonomických aktivitách rodinných príslušníkov, ja som myslel, že sa to už skončilo tie reči, viete, ktoré ste šírili svojho času o privatizácii a podobne, a preto, pán poslanec, ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Jednoducho žiadnemu môjmu rodinnému príslušníkovi nemôžete vytknúť ani nájsť, žeby si dokázal a nevedno z čoho postaviť „barák“, ako je Elektra alebo kúpiť takýto „barák“, že by niektoré z mojich detí si kúpilo a postavilo vlastne alebo obnovilo hotel Baračka v Trenčianskych Tepliciach, žiadny z politikov KDH nepodpísal zmenky v hodnote stoviek miliónov korún ako váš poslanec a funkcionár Ján Ducký, žiaľ, ktorý, nie, to nie je sporné, to nie je sporné, že on ich podpísal tie zmenky, a preto sa volajú aj Duckého zmenkami, a ktorý váš poslanec a funkcionár spôsobil týmto škodu Slovenskej republike v hodnote stovák miliónov korún a ten spor, ktorý je na najvyššom súde, to je iba prvý spor a ten je v hodnote 350 miliónov, myslím, českých korún dokonca, takže, pán poslanec Cuper, najskôr si zameťte pred vlastným prahom a potom hovorte o inom. Chcel by som oceniť diskusný príspevok pána poslanca Orosza, nadmerné zasahovanie exekutívy, no, s tým celkom nesúhlasím, ale už to nebudem rozvádzať, celková kvalifikačná úroveň sudcov, pán poslanec, myslím, že tiež je dobrá, vo väčšine prípadov je dobrá a práve zavedením sudcovskej akadémie a rôznymi vzdelávacími aktivitami sa bude ešte zvyšovať. Pani poslankyňa Tóthová, veľa sporov v Štrasburgu, čo som urobil, no rôzne veci, nebudem to celé rozvádzať, ale okrem iného, že bude odteraz môcť rozhodovať Ústavný súd Slovenskej republiky aj o náhrade škody za predĺžené súdne konanie, a tým odpadne veľká časť sporov v Štrasburgu. Paragraf 11 Trestného poriadku, že nie je novelizovaný, pani poslankyňa, mýlite sa, ten je novelizovaný, to ste asi nejako prehliadli, proste § 11 Trestného poriadku je daný do súladu s právomocou prezidenta republiky udeľovať amnestiu, ale poslednou novelou Trestného poriadku, ktorá prešla snemovňou tu nedávno pomerne, to bolo novelizované, novelizované. Chcel by som trošku len k pánovi predsedovi Najvyššieho súdu. Veľmi hovoril o tom, že sudcovia nemajú odbornú literatúru. Veľmi poškodilo súdom, že Najvyšší súd, ktorý roky, desaťročia vydáva zbierku súdnych rozhodnutí a ktorá je jedným z hlavných zdrojov pre sudcov, takto zdražil, teraz jeden zošit, to je brožovaný 50 - 60 strán, stojí 120 korún, Najvyšší súd to vydáva, a preto nie sme schopní to dať každému sudcovi. Touto sumou, opravujem sa v televíznej relácii som povedal iné číslo, lebo som, proste je to tá suma, ktorú som povedal, predtým to stálo 12 korún, no a okresy sú v Banskej Bystrici, nie je najdrahší súd, prevádzkové náklady má také ako porovnateľný súd na Slovensku. Už aj tak čas pokročil, ďakujem vám za pozornosť. M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám pán minister za vaše vystúpenie. Chcem sa spýtať, pán spoločný spravodajca, chcete zaujať svoje stanovisko k rozprave. Ďakujem veľmi pekne. Takže, dámy a páni, pán kolega Cuper, mám slovo ja, ak skončím, potom nech sa páči, mimo rokovacej miestnosti. Dámy a páni, končím dnešné rokovanie 52. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pokračovať budeme zajtra v stredu 31. 10. 2001 o 9.00 hodine. Želám vám príjemnú dobrú noc. | [] | 4,109,915 |
16 | 2007-11-27 | Autorizovaná rozprava | 186 | J. Počiatek, minister financií SR: | J | Počiatek | minister financií SR | Ustanoveniach v čl. I návrhu generálneho zákona ide predovšetkým o záležitosti súvisiace s hotovostným a bezhotovostným peňažným obehom pri rešpektovaní princípu ochrany ekonomických a sociálnych záujmov občanov a spotrebiteľov, princípu kontinuity právnych vzťahov a princípu cenovej neutrality pri prechode na menu euro. Súčasťou čl. I sú taktiež ustanovenia o duálnom zobrazovaní cien, platieb a iných majetkových hodnôt zároveň v slovenských korunách a v euro podľa konverzného kurzu určeného pre prechod zo slovenskej meny na menu euro, aj ustanovenia o dohľade a kontrole nad dodržiavaním pravidiel a povinností pri príprave na prechod a pri samotnom prechode. Čl. II až XXIX obsahujú sprievodné novely viacerých zákonov, najmä zákona o Národnej banke Slovenska, zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, Obchodného zákonníka, ďalej zákonov v oblasti cenných papierov, investičných služieb, kolektívneho investovania, poisťovníctva, bankovníctva, ochrany bankových vkladov, dôchodkového sporenia a sociálneho poistenia, ako aj novely viacerých ďalších zákonov. Osobitne dôležitá je novela zákona o Národnej banke Slovenska a s ňou súvisiaca novela zákona o NKÚ. Zároveň treba zdôrazniť, že návrh generálneho zákona o zavedení meny euro nemá vzťah k ekonomickým aspektom zavedenia eura, keďže záväzok Slovenskej republiky prijať euro po splnení všetkých konvergenčných kritérií obsahuje už aj Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Nadobudnutie účinnosti návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2008, pričom však kľúčové ustanovenia zákona sa budú reálne aplikovať až od určenia konverzného kurzu a zavedenia meny euro v Slovenskej republike, resp. nadobudnú účinnosť až odo dňa priamo zavedenia meny euro v Slovenskej republike, čo je plánované na 1. január 2009. Ďakujem za slovo. | [] | 4,105,786 |
2 | 2016-04-20 | Rozprava | 152 | Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Osuský, nech sa páči s reakciami. | [] | 4,004,863 |
32 | 2014-02-13 | Autorizovaná rozprava | 159 | Hlina, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Hlina | poslanec NR SR | Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ctený predkladateľ, pardon, ctená spravodajkyňa. Bolo by mi ľúto nevystúpiť, tak vystúpim. Pozrite sa takto, ono naozaj situácia je zlá, ale ako by povedal klasik, nikoli zoufalá. Naozaj rozloženie síl je biedne. Ono to tak aj nejak začalo, že čo, na čo vlastne to chcete. Ono je pravdou, na čo vlastne, ono človek musí hľadať ratio v svojom konaní. A tuná to vyzerá dosť bledo. To povedzme si pravdu, hej, máte tu 83 ľudí, ktorí, niektorí tomu veria, niekomu, tomu musia veriť. Niektorí ani nevedia, o čo ide, ale výplata chodí načas. Čiže tých pohnútok je veľa, rôzne, prečo to bude v poriadku, keď budeme hlasovať. Stupňana som videl z Pravdy, ten už odišiel po obede. JOJ-ka naháňa mačiatka. Čiže všetko je tak, jak má byť v zásade. To bude úplne v poriadku. A ja zase, ja to tak zvyknem hovoriť, že aby som si, sám seba si trošku ctil, že dnes som za blba, tak hovorím, že údajne to niekto pozerá, by ste neverili. Kým teda to nevybaví Paška, že to vypnú na tej STV 2, tak zatiaľ to niekto pozerá. Čiže ja budem sa teraz obracať pre tých ľudí, aby ste teda vy mňa analyzovali, že prečo tu ten Hlina vlastne vystúpil. Ja vôbec nie kvôli vám. Ja vôbec nie kvôli pánovi Vážnemu, že by som vás náhodou presvedčil, alebo tuná pána Gašparoviča, nie toho prezidenta, toho druhého. Vôbec, tú ambíciu som už dávno stratil. Čiže ja som si vedomý svojich povinností voči ľuďom, ktorí platia za chod tejto krajiny, a pre nich adresujem nejakú výzvu, prípadne, že čo s tým. Lebo ja pokúsim sa povedať niečo, čo nezaznelo, lebo naozaj tu už aj recyklovane zaznelo, že čo ste vlastne vyparatili. No vyparatilo sa veľa. Ja som tú kauzu sledoval ešte ako aktivista, teda v rámci možností. A nabrúsila teda aj mňa. No však koho by nenabrúsila? Keď si ju pozriete, keď si odhalíte, že o čo ide. Viete, ono niekde na začiatku, na prapočiatku stáli ľudia, ktorým záležalo nie ani na našej krajine, ale záleží im na zemeguli, a to je nejaký Kjótsky prokotol a neviem čo, vymysleli systém emisných povoleniek, a teda, aby sa to šetrilo, a ten, kto nevyrába, tak vlastne to môže predať, a keď to predá, tak to môže použiť a bolo by to aj prirodzené, keby to priložil na enviro. Ako úmysel bol dobrý, ten začiatok bol fakt dobrý. Lenže oni, tí ľudia v tom Kjóte a neviem kde, nerátali s tým, že niekde v strede Európy je jedna mizerná krajina lúpežníkov, plná lúpežníkov. A toto presne takto to dopadlo, že táto krajina plná lúpežníkov proste sa potešila, že jak v tom Kjóte to vedeli vymyslieť, že pre nás takúto výbornú vec. Že to si povedali tí všelijakí hochštapléri, ktorí vedia iba zarobiť, že sa nasosnú na štát, si povedia, tí hochštapléri: počúvaj, však to je super, to Kjóto, to je, nastal náš čas! A presne, nastal ich čas. A oni spustili procesy, ktorých sú schopní. To nie sú gatesovia, to nie sú zuckenbergovia, to sú hochštapléri, ktorých jedinou schopnosťou sa je nasosnúť a vycucať. Dostali systém emisný. A teraz povolali všetky mozgové trusty, jak sa s tým dá vykúriť, tak prišlo to cez zákon, cez neviem čo, a nakoniec olúpili, olúpili, občania, vám to hovorím, ľudí tejto krajiny, no nech je to, ja neviem, 47, no, stále je to veľa. Je to niekde na úrovni 1,5 mld. korún, ktoré primárne boli aj v tom zámysle pôvodnom, kjótskom, že aby, teda si zarobia tí, čo nevyrábajú, neznečisťujú a mohli, už ja tu nebudem sa aj opakovať, aj kto, čo všetko, teda jak povedal, že to vypočítal, že kde všade. No niekde mohli ísť. A viete, kde skončí teraz tých 47 miliónov? V ónyxovej kúpeľni, ja neviem v čom, v Bentley alebo v nejakej na zákazku robenej Harley. Proste by ste neverili, koľko pôžitkov na svete existuje, kde sa tieto peniaze dajú minúť. To zase treba uznať spravodlivo, že nejde minúť 47 mil. eur. To zase není, že zase, že sa to nedá. To zase tým chlapcom treba uznať, že zase ono to až tak veľa nie je. Keď si zoberiete, keď idete na takú výstavu luxusu do Moskvy a zistíte tam, čo všetko sa ponúka, tak si poviete, že ešte je toho málo. Takže v konečnom dôsledku by sme sa ešte mali tešiť, že ešte teda aspoň niečo prišlo. Keby, oni keby to mohli povedať, keby nedostali stopku na ústa a zips, tak ešte povedia: ale však buďte radi, že ste dostali, čo ste dostali. Takže naozaj. A to je ľúto. Teda ľudia, vážení, tie peniaze mohli prísť medzi vás. Niekde ste mohli zatepľovať, neviem čo, niečo ste proste s nimi mohli robiť. Namiesto toho skončia niekde úplne a úplne inde. Viete, to Octavianus, myslím, to povedal, že peniaze nesmrdia, aj keď začal vyberať peniaze vo verejných záchodoch. Ale ja poviem taký novší. To je, tu bola taká diskusia ideová, to som sa až čudoval, že kam sme sa dostali. Lebo, mimochodom, na ideológiu ste tu mali Číža, ale Číž stačil na „SNS-áckych“ vojakov, ale tých, čo dovliekol Slota sem, tých, tých pešiakov. Na tých Číž stačil. Keď pustil tú kanonádu, tí kukali sem-tam a povedali: ahá. (Smiech v sále.) A teraz zistili, že tu je už trošku sem-tam iná liga. Čiže už Číž nestačí, Číž sa už stiahol. Vidíte, tu už sa prihlásil, odhlásil, zistil, že už, už je opotrebovaný. Nastúpil Blaha. Blaha, tiež treba férovo uznať, je už trošku iná liga, hej, keď si to poviete, tiež ako on to navalí, hej, v tej, v tej, tejto. Mňa by to naozaj v tejto chvíli zaujímalo, ako sa dá ideovo, ideovo vlastne odkomunikovať, že je to v poriadku. Lebo liberáli, by ste neverili, oni majú teraz, sa volá Thomas Friedman a ten Thomas Friedman povedal niečo také, v zmysle, že dá sa robiť aj bez toho biznis aby ste boli, a teraz prepytujem, svine, ošípané, hej? Čiže ešte raz, že biznis sa dá robiť aj tak, že nemusíte byť ošípané. To povedal liberál. Ľudí v tom kruhu Gatesa, proste, fakt takí tí, čo, niekto im hovorí, že liberálni komunisti, proste. Ale to povedal on, že dá sa aj tak robiť. A teraz mi povedzte, že čo by povedal Blaha, že čo je tento váš, váš biznis, čo vy tu stvárate? Kde je vaša schopnosť, viete, že čo ste vy vytvorili, kde sú, kde je to, čo ste vytvorili? Povedzte mi tú hodnotu, ktorú ste vy vytvorili! Dlho by sme asi hľadali. Naozaj tie schopnosti vašich ľudí a tých, ktorých kryjete, sú v tom, jedinou ich schopnosťou, zdá sa, je: vydreť, vydreť, vydreť, vydreť. Majú tu pekné krytie, ktoré im to umožňuje. Len riziko aj pre ľudí tejto krajiny je, že, vážení, emisné to Ónyx, Bentley, neviem čo, ale, viete, oni sa teraz, oni tí ľudia sa rozbehnú a zistia teraz, emisné už sa nedá a už ani, koniec koncov aj tých peňazí je málo, už to ide do bielkovín a potom to je. A na to chcem upozorniť ľudí tejto krajiny. Preto sa bojte, vážení, preto to povedajte, počúvajte, Pravdu nekupujte, ale snažte sa rozmýšľať! Lebo im zostáva jediná možnosť, vážení, oni sa potrebujú dostať do vašej peňaženky. A oni tam už sú. Oni sa potrebujú dostať do vašej peňaženky, do peňaženky každého biedaka v tejto krajine sa potrebujú dostať a pozrieť mu, koľko tam má a ako mu to povedať tak, aby z toho niečo dal. To máte úžerníkov, to máte energie, to máte soláre, to je, všetko s tým súvisí. Principiálne je to o tom: nastaviť to tak zákonne, ako sa dostať do vašej peňaženky. To je celý princíp. Takto to teda do budúcna, vážení, bude s vami fungovať. Upozorňujem na to, že by ste sa mali trošku toho báť, ľudia, mali by ste byť trošku kritickí. Ľudia, mali by ste, keď stretnete niekoho z týchto slovutných poslancov, jak sa vám tam prechádza po námestí a vyškiera sa, že či náhodou nie je kus pravdy na tom, čo sa hovorí. Lebo nie že je kus pravdy, na tom je obrovská pravda. Idem, dobre, ja som sľúbil, že nebudem dlho. Ja ešte teda pokúsim sa skončiť, ale ešte nedá mi, aby som ja neubehol, ale v lajne svietiacich Košičanov, chudákov. Lebo ja ich chcem povzbudiť, že, lebo aj toto je vec, ktorá, v zásade je vymaľované. Viete, naozaj nebude výsledkom ani dnešnej schôdze to, že príde sem nejaký, ja neviem kto, niekoho poveria a položí tu na stôl 47 mil. a povie: prepáčte. Hej, no to, to naozaj nie, hej. (Smiech v sále.) To, to si nefandíme. (Smiech v sále.) Kde už, ónyxová kúpeľňa! By ste neverili, aká je pekná ónyxová kúpeľňa. Ja som videl jednu ónyxovú kúpeľňu, by ste neverili, aké je to pekné. Ale to už, keď to raz postavíte, už to nepredáte, čiže už tie peniaze tu neprídu. (Smiech v sále.) Čiže poďme skúsiť tam, kde ešte je šanca niečo ustáť, uhrať. Lebo, vážení, tu sa jedná o ďalšie veci. Tu sa jedná o to, že tí Košičania fakt budú svietiť. Paška sa stiahne z parku, ja neviem, kde býva, pán Žiga, on to tiež zbalí. To je naozaj vec, ktorá, vážení, teraz je ešte čas to zastaviť. To poviem ešte raz pre istotu a pomaly pre tých ľudí. Ministerstvo hospodárstva podpísalo memorandum, hovorím pre tých, aby to teda nemuseli celé čítať, ja im to preložím. Je to povedané, tam je jednoducho to, ak ten, kto chce ťažiť, vypracuje projekt, z ktorého mu vyjde, že to má význam a dopady budú minimálne, nieže nebudú, že dopady budú minimálne, keď tento človek, ktorý je v jasnom konflikte záujmov, keď on tento projekt vypracuje, tak v tom memorande sa ministerstvo hospodárstva zaviazalo, že, zjednodušene, všetko vybaví tak, aby nič nestalo v ceste. Preložené, tam to je, že zapracuje do energetickej politiky, ale vytvorí aj súčinnosť zákonov, čiže ak bude vadiť v zákone. Nejakí ľudia z Košíc, prosím vás?! Toto podpísalo vaše ministerstvo hospodárstva. A to už nehovorím o tej absurdite a tej komunikačnej, jak to povedať, viete, ale tu si to môžte trúfnuť, lebo tu to naozaj tí ľudia zjedia aj s navijákom, to, čo pán Žiga povedal, že vlastne on dovolil niekomu ťažiť tam, teda robiť prieskumné vrty tam, kde sa nebude ťažiť. A povolil mu to preto, lebo sa mu vyhrážal, že ho bude arbitrovať, že už teraz, doteraz niečo minul. A on mu to teda povolil, že môže ešte dlhšie robiť prieskumné vrty, ergo ešte minie o niečo viac, ale nemôže tam ťažiť. Ja priznám sa, neviem, kde je logika. Je dosť možné, že pán Žiga vie. On vie aj, kde je logika toho, že ako minister životného prostredia sem príde so zákonom, ktorý poškodzuje životné prostredie, nikto si to nevšimne a ešte aj premiér ho prikryje, že je to v poriadku a ráz krajiny sa podľa nebude výrazne meniť. Bude sa výrazne meniť. Ale, ale hovorím, špeciálne toto asi menej niekoho bolí. Košičania, verte alebo neverte, ukrajinský dub nikto nechcel. Aj my sme sa báli robiť z ukrajinského duba, lebo Nemci to nechceli, cena šla prudko dole, že údajne to svieti. Že ušetríte na svietení. (Smiech v sále.) Tak, prosím vás, aby ste nedopadli aj vy tak, hej, že síce vás nepustia do Nemecka, nepustia, ani Bratislavčania nebudú nadšení, ale ušetríte. A to je dosť možné, že Maďarič to, pustíš, ale však ušetríte doma na svietení, lebo nebudete musieť toľko svietiť, však budete svietiť vy. Ja sa ospravedlňujem prípadne, ale čo už máte robiť? Vy musíte to pustiť. Aj takto to prehyperbolizovať, že ale v tej prapodstate je to všetko pravda. V tých Košiciach chcú a budú ťažiť, pokiaľ si to nevybavíte. Jak máte pocit, že vám s tým vieme nejako pomôcť, som pripravený. Teda nie vám, ale ľuďom, ktorí sú proti. Vážení, kde by mal byť koniec aj, aj tohto, hej? Že jak sme si zadefinovali, že už toho dokopy nič, aby sme... Ja som si splnil svoju povinnosť, že naozaj emisný kšeft sú peniaze zo zvončeka a proste oni sa nerozpakovali, oni ich zobrali, minuli a nevrátia. To je úplne jasné. Teraz sa budú krútiť, že kto a budú sa jeden na druhého vyhovárať, a také a šetrenie a dokopy nič. Jeden a pol miliardy je čavajs, nula, hotovo, vymaľované. Niekde sú. Mali byť niekde úplne inde, tí ľudia, ktorí na začiatku stáli, to mysleli slušne. Chcem tým povedať naozaj a teraz budem apelovať, ak sa dá, aj na pána Trnku napríklad, ja poviem – nie na toho zo Záhoria, ale napríklad aj na pána Trnku z Eset-u – že, prosím vás, a ja ho, ja som už jedného iného podnikateľa vyzval, že je konečne jeho povinnosťou sa k tomu postaviť čelom, lebo však to ide šejdrem. My potrebujeme predstaviť príbehy iných podnikateľov. Podnikateľov, ktorí niečo vymysleli, ktorí niečo doniesli, podnikateľov, ktorí niečo vytvorili. To sú príbehy, tým inšpirujte. Prosím vás, neinšpirujte to Bilasom, Kavalcom, Gavalcom, ja už ani neviem, jak sa tí ľudia vlastne volajú. Tam nech sedia, v tých ónyxových kúpeľniach, nech sa tam čvachtajú v tej pene! Ale, prosím vás, ľuďom treba predstaviť iné príbehy. Už musia sem prísť iní ľudia. Tí ľudia, ktorí povedia, že sa to dá aj ináč. Koniec koncov už nemáte z čoho. Včera som to tu hovoril, máte 1,6 mil. poberateľov dôchodkových dávok. Milión starobných, ostatných. Prosím vás, z čoho to chcete uživiť? Kto ich uživí? Martvoň vytvorí hodnotu, Blaha vytvorí tú hodnotu? (Smiech v sále.) Kto to uživí, kto na tie dôchodky vyrobí, prosím vás?! Kto? Bilas na to vyrobí? Kto? Móric, ktorý vyváža kapitál, ktorý ide na váš snem? Vy tam čumíte jak teľce a on sa tam rozvášňuje, že jak on vyváža kapitál, zamestnáva ľudí vonku, a vy mu tlieskate. Úplne normálne to je. To je, Bertolt Brecht, či jak sa on volal, Havel, to je šuviks oproti vášho absurdnému divadlu, čo vy ste stvorili, a nikto vám na to nepríde, úplne v poriadku, lebo Stupňan už poobede šiel preč. V Pravde nič nebude. (Smiech v sále.) Ja viem, že to takto sa dá ešte ustáť. Prosím vás, naozaj, a tým sa pokúsim skončiť, príbehy týchto podnikateľov, týchto ľudí, ktorých kryjú, nie sú príbehmi, ktorí udržia túto krajinu, ktorí dokážu zaplatiť 1,6 (pozn. red.: správne má byť – „1,6 mil.“) poberateľom dôchodkových dávok dôchodky. Určite nie. Vážení, iné príbehy tu treba predstavovať, iných ľudí. A tých budete musieť začať počúvať. Ich príbehu budete musieť začať počúvať, ich názory budete musieť začať počúvať. Nie týchto hochštaplerov, všelijakých šuflikantov, prosím vás. Už ich je tu dosť. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Smiech v sále.)",
"(Smiech v sále.)",
"(Smiech v sále.)",
"(Smiech v sále.)",
"(Smiech v sále.)",
"(Smiech v sále.)",
"(Smiech v sále.)",
"(pozn. red.: správne má byť – „1,6 mil.“)",
"(Potlesk.)"
] | 4,087,855 |
18 | 2011-05-20 | Autorizovaná rozprava | 105 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Vážený pán poslanec Saloň, dve poznámky k tomu, čo ste hovorili. Jednak poukázanie na situáciu v Českej republike a vaše konštatovanie, že ten náš zákon nie je až taký prísny, pretože tam musia hlásiť nasledujúci deň, my až po piatich dňoch. No, ak je niečo nezmysel a zbytočnosť, tak je to nezmysel aj zbytočnosť, keď sa to robí nasledujúci deň, rovnako ako keď sa to robí do piatich pracovných dní, a ak je niečo upravené povedzme ešte problematickejším a horším spôsobom ako u nás, to neznamená, že problematický a zlý spôsob úpravy, ktorý je u nás, sa nemáme snažiť napraviť. To, čo ste povedali v druhej časti svojho vystúpenia, kde ste poukázali na to, že tým, že odpadne táto povinnosť ubytovateľom, tak vznikne cudzincom, ktorí sem prídu v rámci bezvízového styku, tak to môže byť opodstatnená námietka, ale to nie je námietka, ktorá by mala smerovať k odmietnutiu tohto návrhu, ale k jeho úprave v druhom čítaní, čo je určite možné v rámci nejakého pozmeňujúceho návrhu dosiahnuť. Ja teda za seba chcem povedať, že tento návrh podporujem, myslím si, že je to jeden z tých návrhov zákonov, z toho typu návrhov zákonov, akých by sme mali prijímať čo najviac. Mali by sme sa snažiť hľadať povinnosti, ktoré stanovuje verejná sféra súkromným podnikateľským subjektom alebo občanom, na ktoré nie je naozaj nejaký reálne existujúci dôvod, a snažiť sa tieto povinnosti, zbytočné administratívne záťaže voči občanom a voči podnikateľským subjektom odbúravať, rušiť, redukovať. Takže ja som za tento zákon a určite budem za neho hlasovať. | [] | 3,976,425 |
88 | 2023-03-23 | Autorizovaná rozprava | 277 | Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Zemanová | poslankyňa NR SR | No, to asi nie. (Smiech.) Ale áno, aby sme si boli jasní v tomto. Ďakujem. | [
"(Smiech.)"
] | 3,899,009 |
6 | 2024-01-19 | Autorizovaná rozprava | 208 | Šimečka, Michal, podpredseda NR SR | Michal | Šimečka | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. A s reakciou na faktické pani poslankyňa Gažovičová. | [] | 3,890,910 |
48 | 2010-02-04 | Autorizovaná rozprava | 109 | J. Počiatek, minister financií SR: | J | Počiatek | minister financií SR | Ďakujem za slovo, skončil som. | [] | 3,880,592 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.