session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
28 | 2021-05-27 | Autorizovaná rozprava | 105 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Pán minister, budú ma znova tu upozorňovať, že nedodržujem rokovací poriadok, ale ak je všeobecný súhlas a chcete počuť odpoveď na túto otázku... Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Pán minister, nech sa páči. (Otázka znela: „Podpora aktívnej politiky trhu práce bola financovaná prevažne z európskych zdrojov. Počas pandémie bola táto aktivita utlmená v celom rozsahu, čo je pochopiteľné, lebo pracovníci úradov sa venovali vyplácaniu covidových príspevkov. Kedy opäť naštartujeme aktívnu politiku trhu práce v jednotlivých regiónoch? Máme dostatok zdrojov, či už z fondov Európskej únie, alebo štátneho rozpočtu, na túto činnosť v tomto, ako aj nasledujúcom roku?“, pozn. red.) | [
"(Súhlasná reakcia pléna.)",
"(Otázka znela: „Podpora aktívnej politiky trhu práce bola financovaná prevažne z európskych zdrojov. Počas pandémie bola táto aktivita utlmená v celom rozsahu, čo je pochopiteľné, lebo pracovníci úradov sa venovali vyplácaniu covidových príspevkov. Kedy opäť naštartujeme aktívnu poli... | 3,930,944 |
25 | 2013-10-29 | Autorizovaná rozprava | 78 | Šedivcová, Viera, poslankyňa NR SR | Viera | Šedivcová | poslankyňa NR SR | Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď. | [] | 4,195,626 |
42 | 2014-11-09 | Autorizovaná rozprava | 1,069 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Mičovský. | [] | 3,938,346 |
72 | 2022-09-27 | Autorizovaná rozprava | 93 | Lehotský, Tomáš, poslanec NR SR | Tomáš | Lehotský | poslanec NR SR | Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,183,436 |
34 | 2021-06-30 | Autorizovaná rozprava | 262 | Kremský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Kremský | poslanec NR SR | Pán kolega Mizík, ja žasnem. Ja si myslím, že ste to povedal nepresne, že to ego je väčšie ako úplne celý vesmír, to tam chýbalo úplne. Ja si myslím, že jediný váš problém je, že tie slová, ktoré vám tam napíšu, neviete prečítať. Skúste im povedať, aby vám to písali jednoduchšie alebo takto potom to znie smiešne, keď to neviete prečítať. (Reakcia z pléna.) | [
"(Reakcia z pléna.)"
] | 3,970,524 |
29 | 2014-02-12 | Autorizovaná rozprava | 73 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona č. 233, pardon, zákona č. 40, je to Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. (Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov , tlač 854.) | [
"(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov , tlač 854.)"
] | 3,894,741 |
18 | 2011-05-18 | Autorizovaná rozprava | 115 | Sidor, Igor, poslanec NR SR | Igor | Sidor | poslanec NR SR | Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom... (Ruch v sále.) | [
"(Ruch v sále.)"
] | 4,182,630 |
55 | 2022-02-11 | Autorizovaná rozprava | 109 | Kočiš, Eduard, poslanec NR SR | Eduard | Kočiš | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Otázka referenda a otázka vyjadrenia vôle ľudu je tak závažná a tak dôležitá a zároveň tak problematická, že vyskytli sa mnohé otázky, vyskytli sa mnohé otázniky, na ktoré zatiaľ ešte nemáme odpoveď, ale pevne verím, že či tento jeden návrh zmeny ústavy, ktorý predkladajú, teda predkladá kolega Svrček, alebo aj druhý návrh na zmenu ústavy, ktorý predkladá alebo bude predkladať kolega Taraba, nájdu buď svojich podporovateľov, alebo svojich odporcov v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. A budeme hľadať spôsob a možnosť, akým chceme docieliť to, aby inštitút referenda bol naozaj funkčný a aby sa občania ozaj mohli slobodne a na základe toho, čo sa v spoločnosti momentálne deje, vyjadriť aj o skrátení volebného obdobia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, na čo majú úplné a záslužné právo. Budem sa možno opakovať, ale hovorím, že opakovanie je matka múdrosti, my máme moc a svoje postavenie naozaj iba od občana. Čiže tento občan nám tieto naše práva a zároveň naše kompetencie iba prepožičal na určité obdobie. Naozaj to nemusí byť obdobie štyroch rokov, ako si tu niektorí koaliční poslanci mylne myslia. Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody. Ja som za to, aby sme hľadali dôvody, ako vôľu ľudí, ktorá je naozaj obrovská v dnešnej dobe a môžu sa tu niektorí koaliční poslanci vyhovárať na hospodárske krízy, na pandemické situácie, jednoducho všetko so všetkým súvisí, ale to, že táto vláda vládne a vládnuť nevie, je výsledkom iba jej neschop... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,100,687 |
55 | 2022-02-02 | Autorizovaná rozprava | 39 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pán podpredseda vlády, môžete reagovať na faktické poznámky, ale z miesta, kde ste, poprosím. | [] | 3,900,564 |
23 | 2017-11-29 | Autorizovaná rozprava | 244 | Zelník, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Zelník | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja; škoda, že odišiel pán kolega Mazurek, lebo on si nedočítal tú ústavu do konca. Ale ja ešte chcem povedať, je ďalší zákon, nielen ústava. A to zákon 576, ktorý hovorí, ak má byť poskytovaná zdravotná starostlivosť správne, majú byť zohľadnené všetky súčasné poznatky lekárskej vedy. To znamená, že to neni o tom, že ideme, čím ideme liečiť. Dvadsaťosem rokov robím v zdravotníctve. Voľakedy mi stačil tlakomer, fonendoskop a teplomer. Keď som nastúpil na kliniku, prvé sono bolo v Ilave a mali sme možnosť z kliniky poslať dvakrát do týždňa pacienta na sono. Samozrejme, že tá, je to správne, že dneska prvá voľba diagnostiky je sono, ale že využijeme aj CT, aj MRI. Aj vďaka tomuto zákonu. Ale, samozrejme, treba si uvedomiť, mnohokrát mi povedia ekonómovia, prosím vás pekne, čo v tom zdravotníctve robíte, že stále a stále sa tie náklady zvyšujú. Musia sa, páni, musia sa, pretože sú inovatívne lieky, chceme, aby sa pacient správne liečil novými liekmi, aby bola včasná diagnostika? Ale toto potrebujeme aj drahú techniku, ktorá sa musí preniesť do tých cenových relácií. A bohužiaľ, na Slovensku neexistovala alebo neexistuje cenotvorba. Sú to iba nejaké úhradové mechanizmy. A to, čo povedal pán minister, ja na to nadviažem. Ľudia, my sme si zrušili tak dôležité inštitúcie, ako napríklad bol doškolovák lekárov a farmaceutov, ktorý ich vychovával a produkoval. Pomenili sme atestácie v smere nejakého liberalizmu, veď to trh vyrieši, dovezieme z Ukrajiny, z Rumunska. Veľké chyby sa stali a nie je možné ich napraviť tak, že prestrihnete pásku a zase. Chcel by som povedať, štátne, neštátne. Slúžil som na záchranke 10 rokov. Vtedy sme dostávali na jednu záchranku okolo 400-tisíc. Vtedy keby sme boli dostali 500 boli by sme bývali absolútne spokojní. Došlo ku odštátneniu záchraniek, dostali 800-tisíc na jednu sanitku. Vzápätí za dva mesiace chodili všetci v nových bundách a povedali, vidíte, lebo to je súkromné. Nie preto, že to je súkromné, pretože išli dvojnásobné platby za, do týchto firiem. Čiže tá mantra, že všetko bude neštátne, že všetko bude akciová spoločnosť a už to bude fungovať, to je veľmi zlé. Srdcovocievny ústav tak isto bola príspevková organizácia, prešla na akciovú spoločnosť, podstatné vyššie platby. Čiže nie tým, že sa stala akciová spoločnosť, ale zmenil sa práve ten úhradový systém. Ale nechcem ďalej zabávať. Pán minister pomenoval príčiny, iste mnokrát zlyhali manažmenty. Napriek tomu, že peniaze chýbali, kúpili predraženú techniku. Súhlasím s tým, že mali byť pranierovaní, mali byť braní na zodpovednosť. To, čo sa ale urobilo, sa urobilo práve tým, že prijali sa zákony bez toho, aby boli kryté financiami. A toto spôsobilo, samozrejme, trvalé zadlžovanie zdravotníckych zariadení. Ale prosím vás, ja veľmi prosím, podporte toto, pretože tu ide, tie peniaze, ktoré sa dali, tých 580 mil., to neboli peniaze, ktoré niekto proste ukradol. Nehovorím o tých, ktorí aj predsa nakúpili predraženú techniku. To boli odliečení pacienti, to boli odliečení, vyliečení pacienti, ktorí odišli naspäť domov, aby sa mohli starať o svoje rodiny, aby mohli odísť do práce. A bolo by veľmi nezodpovedné povedať, že za tieto peniaze sa, ja neviem, mohli zvýšiť, ja neviem, príspevky, ja neviem, na dôchodky alebo na nejaké iné, na sociálnu. Tie peniaze, tie nemocnice sa zadlžili práve kvôli tomu, že neplatili do Sociálnej poisťovne, neplatili dodávateľom, neplatili za lieky preto, aby mohli liečiť toho pacienta. A ja súhlasím s pánom ministrom, to neni o tom, že zoberiem kľúčik, prestrihnem pásku a zajtra to bude fungovať. Dokonca si dovolím povedať, že možnože až prehnaný optimizmus, keď povieme, že nebude sa zadlžovať. Prosím vás pekne, uvedomme si jedno, veď tu máme okolo miliardy vnútorný dlh, s ktorým sa musíme vysporiadavať. A treba povedať, že zdravotníctvo bolo desaťročia podfinancované. Čiže s týmto sa vysporiadať, to sa nedá, že viete nastúpiť, ani tá budúca vláda bude mať, bude mať problém. Čiže áno, treba si pozrieť, treba naozaj sa vážne nad tým zamyslieť a vrátiť sa k niektorým veciam spred Zajaca. Pretože trhový liberalizmus, ktorý sa do tohoto vniesol, bol najväčšia pohroma pre slovenské zdravotníctvo. (Potlesk.) Takže, poprosím ešte raz, podporte to oddlžovanie, lebo je to v prospech všetkých zdravotníkov, všetkých pacientov a ja vám ďakujem za podporu. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)"
] | 4,102,087 |
6 | 2024-01-09 | Autorizovaná rozprava | 154 | Šimečka, Michal, podpredseda NR SR | Michal | Šimečka | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Pán poslanec Hargaš. | [] | 4,127,134 |
31 | 2018-05-17 | Autorizovaná rozprava | 117 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Otázka č. 3, pán poslanec Elemér Jakab sa pýta ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky Árpáda Érseka: „Vážený pán minister, aký je hlavný cieľ zvýšenia počtu staníc STK a odkedy sa bude dať požiadať o vydanie licencie?“ | [] | 4,066,427 |
47 | 2015-02-18 | Autorizovaná rozprava | 294 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali miesto, poprosím vás, kolegyne, kolegovia, skontrolujte si hlasovacie zariadenie, či máte karty správne zasunuté. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky. Chcem uviesť, že podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená súhlas najmenej 76 poslancov. Poprosím teraz, pán spravodajca, aby ste uviedli hlasovanie o návrhu uznesenia. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Pavlovi Pavlisovi, poverenému riadením Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky , tlač 1419). | [
"(Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Pavlovi Pavlisovi, poverenému riadením Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky , tlač 1419)"
] | 3,921,500 |
51 | 2015-05-12 | Autorizovaná rozprava | 116 | Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Vaľová | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Pôvodne som nechcela ísť do rozpravy, ale padla tu rečnícka otázka medzi pánom Podmanickým a pánom Kaníkom. A tá rečníčka otázka bola, že koho sa pán Kaník zastáva? Toho minimálneho dôchodku v II. pilieri. A ja som si zalistovala v papieroch, pán Kaník, ktoré ste kedysi vydávali a tie papiere sú nový dôchodkový systém. Musím sa vydýchať, lebo som to bola hľadať. Budúcnosť máte vo vlastných rukách. A ja vám prečítam, čo by vám podľa mňa, hanba by vás mala oplieskať všetkých, ktorí tú rozprávate o Ústavnom súde a rozprávate, ako je potrebné dať z II. piliera minimálny dôchodok. Tak ja vám prečítam, pán Kaník, čo ste vydali a čo ste napísali. Stručný príklad. Uvádzali občanom. Ďalej ešte predtým, kým začnem, pán Švejna rozprával, že nie je pravda, že bolo nastavené na 9 a 9 %. Toto sú vaše tabuľky, (rečníčka zdvihla smerom k plénu hárok papiera) to čo vy ste dali ľuďom, s čím ste informovali. Presne to bolo nastavené na 9 a 9 %. A teraz poďme. Príklad. Skutočný príklad. Iveta, nezamestnaná, 25 rokov. Iveta sa narodila v roku 1990. Začala pracovať v roku 2000. Do dôchodku odíde v roku 2045. Ivetina mzda v roku 2005 bude priemerná, je to v korunách, 15 000 korún. Iveta, mzda jej reálne bude rásť o 2 %. Za svoj pracovný život bude aj nezamestnaná, 10 % svojho pracovného života. Peniaze na Ivetinom účte sa budú reálne zhodnocovať 3,5 %. Je to tak, pán minister? Úplne je to tak, 3,5 % ste sľúbili zhodnocovanie dôchodkov. Vidíme, ako sa zhodnocujú. V čase odchodu (reakcia z pléna) do dôchodku bude mať Iveta, nevykrikujte na mňa, prosím vás pekne, pán kolega, nekričte na mňa, však ja za to nemôžem, čo popísali vaši kolegovia. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) | [
"(rečníčka zdvihla smerom k plénu hárok papiera)",
"(reakcia z pléna)",
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)"
] | 3,987,998 |
42 | 2014-11-10 | Autorizovaná rozprava | 574 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | O slovo požiadal navrhovateľ. Nech sa páči, máte slovo. | [] | 4,092,085 |
44 | 2005-06-21 | Autorizovaná rozprava | 137 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 121 prítomných, 118 za návrh, 1 proti, 2 sa zdržali. Návrh sme schválili. Poprosím pána poslanca Ivanka, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predniesol Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o výkone trestu odňatia slobody , ktorý prerokúvame ako tlač 1193. A. Ivanko, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpila jedna poslankyňa. Nezaznel žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh. Preto poprosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,978,789 |
11 | 2007-06-21 | Autorizovaná rozprava | 353 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasujeme.) 128 prítomných, 76 za, 24 proti, 11 sa zdržalo, 17 nehlasovalo. Konštatujeme, že sme odsúhlasili návrh na presun zákona na septembrovú schôdzu. Ešte chcem využiť, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vašu prítomnosť pred tým, ako vyhlásim tajnú voľbu člena Rozhlasovej rady, na to, aby som navrhol dve zmeny programu. Jedna súvisí s tým, že sme nedokončili rozpravu o návrhu pani poslankyne Tóthovej, Kramplovej a Muškovej a podľa schváleného programu by sme zajtra ráno o 9.00 hodine mali začať dvomi zákonmi, ktoré predkladá pán minister obrany. Navrhujem, aby sme zajtra ráno dokončili rozpravu o návrhu poslankyne Tóthovej, Kramplovej a Muškovej, a potom pokračovali dvomi zákonmi pána ministra Kašického. Je všeobecný súhlas? (Hlasy v sále: Áno.) Áno? Ďakujem pekne. A druhý návrh je, aby sme bod správa o situácii, aktuálnom vývoji v zdravotníctve prerokovali po prerokovaní sociálnych zákonov na budúci týždeň. Je všeobecný súhlas? (Hlasy z pléna: Áno.) Dobre. Ďakujem pekne. A teraz pristúpime k samotnej tajnej voľbe, je to tlač 315. Poprosím pána predsedu výboru pre kultúru a médiá pána Minárika, aby návrh uviedol. Ešte vás chcem poprosiť ... ( Návrh na voľbu člena Rozhlasovej rady .) | [
"(Hlasujeme.)",
"(Hlasy v sále: Áno.)",
"(Hlasy z pléna: Áno.)",
"( Návrh na voľbu člena Rozhlasovej rady .)"
] | 4,120,435 |
28 | 2021-05-13 | Autorizovaná rozprava | 76 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Vyhlasujem rozpravu, teda pardon, tú som už vyhlásil. Teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 627/2005 o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov. (Reakcia z pléna.) Tak ešte naspäť, pán spravodajca. | [
"(Reakcia z pléna.)"
] | 4,138,550 |
23 | 2013-09-20 | Autorizovaná rozprava | 154 | Přidal, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Přidal | poslanec NR SR | Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 685. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli zákona, o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Jeho súčasťou je aj doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta, je to rozhodnutie č. 660, a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pani podpredsedníčka Národnej rady, otvorte k predmetnému návrhu zákona všeobecnú rozpravu. | [] | 4,165,793 |
53 | 2015-06-18 | Autorizovaná rozprava | 4 | Géci, Milan, poslanec NR SR | Milan | Géci | poslanec NR SR | Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskom, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o spolupráci pri predchádzaní cezhraničnej trestnej činnosti a o boji proti organizovanej trestnej činnosti podpísaná 2. októbra 2006 v Bratislave (tlač 1550), podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1573 z 1. júna 2015 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskom, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o spolupráci pri predchádzaní cezhraničnej trestnej činnosti a o boji proti organizovanej trestnej činnosti podpísaná 2. októbra 2006 v Bratislave (tlač 1550), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskom, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o spolupráci pri predchádzaní cezhraničnej trestnej činnosti a o boji proti organizovanej trestnej činnosti podpísaná 2. októbra 2006 v Bratislave (tlač 1550), v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky A. vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskom, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o spolupráci pri predchádzaní cezhraničnej trestnej činnosti a o boji proti organizovanej trestnej činnosti podpísaná 2. októbra 2006 v Bratislave, B. rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Prílohou tejto správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu. | [
"(tlač 1550)",
"(tlač 1550)",
"(tlač 1550)"
] | 3,984,777 |
6 | 2016-06-15 | Rozprava | 263 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Je všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna.) Nie je. Takže dám hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 140, za 59, proti 19, zdržalo sa 56, nehlasovali 6. Konštatujem, že návrh schválený nebol. Takže budeme pokračovať v prerušenom bode rokovania. Poprosím navrhovateľa, pán poslanec Muňko, spravodajcu z výboru pre sociálne veci pána poslanca Jána Podmanického, aby zaujali svoje miesta. Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči. (Hluk v sále.) Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová. (Hluk v sále.) Poprosím, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás o kľud v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní. Poprosím vás o kľud v rokovacej sále. (Pokračovanie rokovania o návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne na rok 2015 , tlač 114.) | [
"(Reakcie z pléna.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hluk v sále.)",
"(Hluk v sále.)",
"(Pokračovanie rokovania o návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne na rok 2015 , tlač 114.)"
] | 3,912,327 |
15 | 2017-04-07 | Autorizovaná rozprava | 525 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Ďakujem. Na vystúpenie pani podpredsedníčky 4 faktické, uzatváram možnosť faktickými. Pani poslankyňa Remišová. | [] | 4,151,486 |
6 | 2016-06-15 | Rozprava | 242 | Buček, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Buček | poslanec NR SR | (hovorené súbežne s predsedajúcim) ... v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. | [
"(hovorené súbežne s predsedajúcim)"
] | 3,912,306 |
20 | 2011-07-01 | Autorizovaná rozprava | 63 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Pán Paška, tie predčasné voľby vám zrejme nedávajú spávať. Ešte si to budete musieť chvíľku strpieť. Dámy a páni, pred ani nie rokom zamietla Národná rada takmer jednomyseľne pôžičku Grécku, jednomyseľne, čo znamená, že opozícia sa hlasovania nezúčastnila a koalícia hlasovala okrem jedného hlasu proti návrhu. Hlavný dôvod vtedajšieho zamietnutia bol ten, že nebudeme cudzej krajine dotovať štvornásobné dôchodky, 18 platov ročne, ako napr. v gréckych elektrárňach, príplatky za príchod do práce načas a podobne. Priemerný plat zamestnanca železníc je tam 5 500 eur mesačne. Tie produkujú aj kvôli tomuto stratu 2 mil. eur denne. A bolo by lacnejšie všetkých pasažierov, všetkých zákazníkov železníc posadiť do taxíka. Toto je Grécko, toto sú dôvody, medziiným, prečo je tam takáto situácia, aká tam je. Ďalší dôvod odmietnutia minuloročného pôžičky Grécku bol ten, že Grécko malo rating B+, čo už je investičné pásmo. Existovala odôvodnená obava, že Grécko svoje dlhy nesplatí. Až vtedy som písal, že najlepšie bude, keď Grécko skrachuje. Skrachovanie, to nie je nejaká dramatická udalosť, kde ide o život a o smrť, to je očistný proces. X štátov v minulosti skrachovalo, skrachovalo Rusko, Argentína, Island prednedávnom, život ide ďalej. Ale tie krajiny dostali šancu sa očistiť od svojich dlhov a dostali šancu začať odznova robiť to poriadne, zatiaľ čo tu držíme pacienta v klinickej smrti. Gréci vtedy pred rokom nasľubovali hory-doly, schválili úsporné opatrenia rôzne a dostali pôžičku 110 mld. eur, z ktorých už 53 mld. eur bolo aj reálne vyplatených. A, samozrejme, čo sa stalo s tými peniazmi? Tie prišli do Grécka. A okamžite išli na dlhopisy zahraničných bánk. Medzičasom sa zahraničné súkromné banky do veľkej miery vykúpili z dlhopisov voči Grécku. Tým pádom to riziko je už oveľa menšie. A opäť raz dochádza k tomu, že socializujeme straty a privatizujeme zisky. Našťastie Slovensko malo vtedy dostatok rozumu a neodsúhlasila Národná rada, a nevyhodila von oknom, 800 mil. eur pre Grécko. Prešlo pár mesiacov, desať, a obavy sa potvrdili. Gréci nedodržali, čo sľúbili. A úsporné opatrenia ostali len na papieri. Preto sa nemôžu vrátiť na finančné trhy, tak ako nám to bolo všetkými expertmi sľubované, či už z Medzinárodného menového fondu, z Európskej komisie alebo Európskej centrálnej banky. Všetci svorne tvrdili, že toto sa urobí a Grécko sa vráti na finančné trhy a všetko bude v najlepšom poriadku. Išlo hlavne o to, oblbnúť európskeho daňovníka v tom momente, kedy sa podpisovala pôžička, aby teda príliš nebol s tým nejaký veľký problém. No Gréci sa na finančné trhy vrátiť nemôžu aj preto, lebo nešetrili tak, ako sa k tomu zaviazali. A dnes došli opäť s nastavenou rukou. Pomôžem si tým menom, čo tu zaznelo. Škoda, že pán Paška odišiel, ja som vydržal počúvať jeho 25-minútový prejav, môj prejav bude určite kratší, ale tak snáď to počuje. No tak ten traktorista Feri či Joži, či kto to bol, Ďuri, došiel znovu s nastavenou rukou a povedal. „Opäť raz som všetko prepil, ja som síce sľúbil, že nebudem piť, ale no nepodarilo sa to dodržať, tak ešte raz to chcem.“ No ale už je situácia iná. Gréci nemajú rating B+, Gréci majú rating CCC. Žiadna iná krajina na svete nemá horší rating ako Grécko. Za posledný rok stúpli dlhy Grécka na 340 mld. eur. To je desaťkrát viac ako na Slovensku, pričom ekonomika Grécka je iba trikrát silnejšia, ale dlhy majú desaťkrát vyššie. Už Slovensko sa dosť trápi s tým, aby splatilo svoje dlhy. Gréci majú desaťkrát vyššie dlhy ako Slovensko, sú na tom iba trikrát vyššie. Výkon gréckej ekonomiky je 230 mld. eur, dlhy sú tam 340 mld., zadlženosť Grécka je 150 %. Maastrichtské kritérium pre túto veličinu je 60 %. Toto Gréci nikdy nespĺňali, ale aj tak sa do tej Európskej únie dostali. Samozrejme, Slovensko má byť zodpovedným partnerom. Ja osobne som bol za to, bol som vtedy ministrom... Teda prepáčte mi, bol som vtedy poradcom ministra financií, to bol omyl. (Smiech a potlesk v sále.) Ale dosť sme tlačili na vtedajšieho premiéra pána Fica, aby prijal euro. Ja si myslím, že vstup do eurozóny bol správny. Aj celkovo verím v myšlienku spoločnej Európy, ale nie za tej situácie, že nedodržujú sa podmienky, ktoré boli stanovené. Grécko nikdy nedodržalo maastrichtské kritériá a aj tak sa do tej Európskej únie dostalo. Ten traktorista Ďuri skrátka nikdy nemal na tom JRD čo hľadať, to zdôrazňujem, aby teda aj pán Paška chápal, o čom hovorím. Dnes je skrátka isté, že Gréci svoje dlhy nikdy nesplatia. Dalo by sa čakať, že keď sme pred rokom nesúhlasili s pôžičkou koalície ako celkom, že nebudeme dnes vonkoncom súhlasiť s takouto pôžičkou, lebo keď to vtedy boli vyhodené peniaze, no tak dnes sú to násobne viac vyhodené peniaze von oknom, bez akejkoľvek šance, že sa vrátia. Lenže, žiaľ, naši koaliční partneri zmenili názor a dnes zrazu s tým súhlasia. Nesúhlasili s pôžičkou pre krajinu s ratingom B+, ale súhlasia s pôžičkou pre krajinu s ratingom CCC. Nesúhlasili s pôžičkou pre krajinu na ceste do krachu, ale súhlasia s pôžičkou pre krajinu, ktorá v krachu je. O tomto nech si spraví obraz každý sám, ale za SaS prehlasujem, že názor nemeníme a že zásadne nesúhlasíme s pôžičkou Grécku, tak ako sme s ňou nesúhlasili ani pred voľbami. Nová pôžička Grécku má byť vyplatená z dočasného eurovalu, so vznikom ktorého súhlasilo aj Slovensko. Napr. bola z dočasného eurovalu vyplatená už pôžička Írsku a Portugalsku, Grécko je však iný prípad. Nielenže už raz pôžičku dostalo a situácia sa v krajine nieže nezlepšila, ale sa evidentne zhoršila. Ešte aj dochádza pravdepodobne k porušeniu samotnej zmluvy o dočasnom eurovale. V tejto zmluve sa totiž píše, že o. i. pôžičku dostane krajina len vtedy, keď trvanie pôžičky je kompatibilné s udržateľnosťou dlhu. Inými slovami, to znamená, udržateľnosť dlhu je schopnosť dlh splatiť. Od tejto schopnosti je Grécko vzdialené na svetelné roky. Uvediem jeden príklad, aby to nebolo narábanie s tými obrovskými číslami. Predstavte si domácnosť, ktorá má príjem 500 eur mesačne, ale výdavky má 650 eur preto, lebo sú žena, bývalá žena, rozšafné dve ženy, sú deti hladné, skrátka výdavky sú 650 eur medziiným aj preto, lebo musí sa tam platiť veľa úrokov, čiže mesiac čo mesiac skrátka sa produkuje a bude produkovať dlh. A takáto domácnosť s mesačným príjmom 500 eur keď má dlh 34 000 eur, tak to je zrejme každému súdnemu človeku jasné, že je vylúčené, aby takýto dlh splatila. A čo ho bude splácať po 5 eur mesačne? Report trojky ešte stále nie je na svete, trojka, to je tá kombinácia Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu, ktorá vyslala stovky alebo veľký počet expertov do Grécka, ktorí mali vlastne zistiť, ako teda prebiehajú tie úsporné opatrenia, tento report ešte stále nie je, možnože môj kolega povie k tomu viac, napriek tomu my tu už ideme rozhodovať o ďalších 100 mld., nemáme ani, tu musím súhlasiť s Marošom Kondrótom, nič na stole poriadne. Z tých čísel, ktoré som videl, vyplýva, že na získanie 10-tisícového úveru v komerčnej banke by to nestačilo ani náhodou, pričom ide sa tu rozhodovať o ďalších 100 mld. Vrcholní predstavitelia Európskej únie otvorene klamú. Šéf Euro Group pán Juncker to ešte aj priznal. Na rozhodovanie je málo podkladov a takto to býva v EÚ pravidelne, hlavne že sa rokuje v nedeľu v noci, aj to sa stalo aj pred rokom a stane sa to opäť. Dodnes neexistuje niečo ako splátkový kalendár, alebo, ako už Maroš Kondrót vravel, dopadové štúdie. Netreba si pritom robiť žiadne ilúzie o tom, že veď ideme vystaviť iba záruku. Jedná sa o záruku, ktorá je neodvolateľná a bezpodmienečná. Je to najvyššia forma záruky, najtvrdšia forma, kde stačí, že veriteľ povie tomu, kto ručí: „Prosím ťa, splať mi moje peniaze.“ Vôbec sa nemusí usilovať o to, aby získal primárne svoje peniaze od dlžníka. Takúto záruku ideme my vystaviť v rámci dočasného eurovalu, kde tiež bolo povedané, že je to len na tri roky. A ledva zaschol atrament na papieri, už sa išiel robiť trvalý euroval, pričom to nepovedal len tak niekto, že to bude na tri roky, povedala to nemecká kancelárka Angela Merkelová. Ale ani toto už nie je pravda, už sa tu ide riešiť trvalý euroval. No ale vrátim sa k tomu dočasnému, ktorý napriek tomu, že je dočasný, ide sa navyšovať. Tak my ideme teda v rámci tohto eurovalu, spravil to minister financií za nás všetkých v nedeľu, vystaviť neodvolateľnú a bezpodmienečnú pôžičku. To je časovaná bomba. Nemusí to byť ihneď, môže to byť o rok, o dva roky, o päť rokov. Príde skrátka nejaký veriteľ mávajúc tou zárukou v ruke a Slovensko bude cálovať 650 mil. eur. Toto je vrchol nezodpovedného konania. Všetci poslanci, ktorí niekedy v minulosti zobrali do úst slová „národno-štátny záujem“, by sa mali teraz nad sebou vážne zamyslieť. Teraz je tá chvíľa, kedy máme možnosť reálne hájiť národno-štátne záujmy Slovenska. SaS preto navrhuje, aby Národná rada vyslovila podmienečný súhlas s pôžičkou Grécku. To znamená, my nevravíme, že nechajme ich tak, nech tam je úplná katastrofa. My len vravíme, nedávajme tam peniaze, pokiaľ to nemá čo len najmenší zmysel. Čiže vravíme, aby Národná rada sa uzniesla na podmienečnom súhlase s pôžičkou Grécku, na základe ktorého, toho podmienečného súhlasu, môže minister financií súhlasiť s pôžičkou len vtedy, keď bude splnených päť podmienok. Štyri z týchto podmienok sú totožné s tým, čo navrhuje ministerstvo financií. O tých teda nebudem teraz rečniť. Dúfam v jedno, ako táto debata dnes dopadne, že tie štyri podmienky, na ktorých je zhoda, minister financií určite dodrží aj bez rozhodnutia Národnej rady. Prejdem k tej piatej podmienke. A tá je najdôležitejšia. Je to spoluúčasť súkromného sektora. Ide o to, že súkromní investori, súkromné banky alebo iní finanční investori investovali miliardy eur do gréckych dlhopisov. To znamená, nakúpili grécke dlhopisy. Robili to preto, lebo tam mali vyššie úročenie. Vyššie úročenie znamená vyššie riziko. To je každému, kto investuje peniaze, jasné. Ale tým ľuďom, ktorí investovali miliardy do gréckych dlhopisov, bolo rovnako jasné, že európski politici, mesiáš – nemesiáš, sú zbabelí a nezodpovední a vždy, keď dôjde na lámanie chleba, tak nechajú účty platiť daňovníkom, lebo tam to bolí najmenej. A ani raz sa nestalo, že by si to naozaj odniesli tí, ktorí nezodpovedne investovali. Opäť sa ide stať to, že privatizujeme zisky a socializujeme straty. Čo vravíme my za SaS, je, že predtým, ako budeme o akejkoľvek pomoci pre Grécko sa baviť, musí Grécko skrachovať. Grécko musí vyhlásiť bankrot, t. j., že platobnú neschopnosť musí vyhlásiť, aby skrátka mohlo prejsť akýmsi očistcom. Tento očistec znamená, že Grécko sa dostane napr. do Parížskeho klubu a tam sa povie: „No dobre, tak každý investor, každý veriteľ dostane už len 60 % z toho, čo investoval. No skrátka taký je život. Tu došlo k strate, táto krajina, tento dlžník hospodáril veľmi nezodpovedne, bohužiaľ, nevydá to.“ Toto keď sa stane, keď teda Grécko vyhlási bankrot, potom sa poďme baviť o pôžičke, ukážme potom, že sme zodpovední partneri, ale nie teraz. To nie je zodpovednosť, vyhadzovať peniaze daňovníkov von oknom. Grécko nemá, ako som už vravel, šancu splatiť samo svoje dlhy, a preto musí niekto na ne prispieť. A teraz, inými slovami, aký je rozdiel medzi tým, čo navrhuje SaS, a tým, čo navrhuje ministerstvo financií. My vravíme, no dobre, keď dlžník nevie splatiť všetky svoje dlhy, nech pekne na ne prispeje veriteľ, ktorý dlhé roky inkasoval veľmi slušné úroky. Ministerstvo financií vraví, no dobre, tak snáď to nemusí veriteľa úplne bolieť, len teda predĺžme splatnosť. Ale predĺženie splatnosti znamená, že akurát bude niekoľko rokov dlhšie inkasovať tie slušné úroky. Toto nie je spoluúčasť súkromného sektora, toto je jednoducho nejaká visi-vasi podmienka, je to oklamanie daňovníkov. Tridsať miliárd účasť súkromného sektora nie je ani silná a nie je to ani len skutočná účasť, tak ako som práve vysvetlil. Akurát zopár bánk nechá svoje peniaze v gréckych dlhopisoch ešte nejakú dobu za ten slušný úrok. Už dnes platí Grécko na úrokoch 16 mld. ročne. A táto suma bude naďalej stúpať preto, lebo stúpa celkový dlh. Medzičasom je pri 340 mld. eur, ten dlh bude stúpať. Grécko stále produkuje deficit, rok čo rok a bude ešte najbližšie roky produkovať deficit. Grécko ešte stále nehospodári vyrovnane, a to aj preto, lebo 16 mld. ročne je na úrokoch do rôznych bánk, do sveta, ale aj ďalších 14 mld. ide napr. na obranu naďalej. Ďalšie peniaze pre Grécko bez bankrotu jednoducho nič nevyriešia, len predlžujú marazmus gréckych verejných financií. Poctivé riešenie budeme musieť jedného dňa prijať. No čím neskôr ho prijmeme, tým bude drahšie. To znamená, dnes by stačila 50-percentná účasť súkromného sektora na istine, aby sa Grécko dostalo na takú úroveň dlhu, ktorú by aj reálne zvládalo splácať. To je približne 90 % HDP. Dnes by to bolo 50 %. O tri roky to bude 70 %. Skrátka my len naťahujeme čas. Ale to nie je pravda, že získavame čas. My čím dlhšie naťahujeme čas, tým to bude pre všetkých boľavejšie. Nehovorím, že dnes by to boľavé nebolo, ale o tri roky to bude oveľa boľavejšie. Garantujem vám, že nikto z vás by neposlal svoje vlastné peniaze za takýchto podmienok do Grécka. Keby to boli vaše vlastné peniaze, tak si dobre rozmyslíte, či tu budete rozprávať nejaké bludy o nejakých neviem... Veď sme to tu počuli 25 minút. Jednoducho keď ide o vlastné peniaze, tak si človek dobre dvakrát rozmyslí, ako s nimi naloží. A nerozumiem, prečo sa máme nezodpovedne postaviť k peniazom slovenských daňovníkov, keď sme boli práve na to zvolení, aby sme medziiným tieto peniaze chránili. Ja teda by som to veľmi nerád vysvetľoval ľuďom, ktorí si musia uťahovať opasky preto, lebo minulá vláda tu zanechala obrovský deficit. A boli sme na najlepšej ceste do Grécka. A teraz sme nútení robiť kvôli tomu nepopulárne opatrenia. A teraz ešte tým ľuďom budeme musieť vysvetliť: „No musíme robiť nepopulárne opatrenia, ale ten grécky železničiar, ktorý mal plat doteraz 5 500 eur mesačne, už veď on sa uskromnil, on už ho bude mať iba 4 500 eur a mamička s dvomi deťmi veď tak pochopí, že mu prispeje, že aj ten traktorista Ďuri by určite prispel. Celé toto divadlo s tým šetrením, k čomu sa Grécko zaviazalo, to bolo vo včerajšom parlamente, 28 mld. eur, to znie ako veľká suma, len si treba uvedomiť, že to je za päť rokov. A toto šetrenie je neisté, lebo medzi tými úspornými opatreniami, keď si to pozriete, čo tam vlastne oni sa zaviazali šetriť, napr. čo môže byť ešte pomerne reálna úspora, nezdaniteľné minimum nebude 12 000 eur, ale iba 8 000 eur, Slovák má nezdaniteľné minimum 3 000 eur a niečo, tak vidno, že ešte tam by sa možnože ušetriť dalo, i keď v Grécku je národným športom neplatenie daní. Iba neviem 12 000 ľudí z 12-miliónového Grécka priznalo príjem vyšší ako 100 000 eur. Veď to je úplne smiešne, to je úplne evidentné, že neplatenie daní je národný šport, a preto všetci si priznávajú taký príjem, ako je nezdaniteľné minimum, 12 000 eur. No dobre, odteraz si budú priznávať 8-tisícový príjem, lebo skrátka tam to tak funguje. Tie úsporné opatrenia, tak ako pred rokom, tých 28 mld., neboli funkčné. A neukázalo sa, že sa šetrí, tie peniaze, ktoré sľúbili, nedôjde k tomu ani teraz. Ďalšími akože úspornými opatreniami sú body. Je to napr. prehodnotenie platových tried. Čo toto je za úsporu? Alebo je to zníženie nákladov na zdravotnú starostlivosť a lieky. Takto všeobecne napísané úsporné opatrenie jednoducho nič šetriť nebude, urobí sa trošku bu-bu-bu, aby aj tí v Európskej komisii, ktorí o tom rozhodujú, mali také kľudné svedomie, že no veď tí Gréci šetria. Už dnes vám garantujem, že 28 mld. ušetrených nebude, ale treba to teraz nejako povedať a tváriť sa vierohodne, lebo veď ide o ďalších 100 mld. eur. Na obranu v Grécku naďalej ide približne 12 mld. až 14 mld. eur ročne a, inými slovami, Galkovi ideme zoškrtať rozpočet, Galkov rozpočet, teda ministerstva obrany slovenského, je trištvrte miliardy. Gréci majú pätnásťkrát vyšší rozpočet na obranu ako Slovensko. A teraz sa zaviazali, že teda dobre, teda keď je zle, idú ho znížiť, idú ho znížiť o 200 mil., z 12 mld. teda klesnú na 11,8 mld. A toto nám chcú predať ako šetrenie. Rozpočet slovenského ministerstva obrany nie je 12 mld. ani 11,8 mld., ale 0,7 mld. A my máme im prispievať? Gréci dávajú obrovské peniaze do obrany preto, lebo majú tam nepriateľa Turecko. Obidve krajiny sú v NATO. Čo je toto za nezmysel, takéto zbrojenie, keď obidve krajiny sú v NATO? No a čo možnože veľa ľudí nevie, je, že Turecko je jedným z najväčších investorov v Grécku. Čiže tuná nezmyselne zbrojí a dáva 12 mld. na obranu? A tam sa nešetrí. A my máme takejto krajine dávať pôžičku? Ostávajú ešte argumenty o nedozerných dopadoch a o tom, ako to bude všetko hrozné. Ja som z toho ešte nič vyčíslené nevidel, je to len maľovanie čerta na stenu. Neboli predložené žiadne relevantné čísla ani triezve odhady prípadných škôd. Je to len o tom, že, ježišmária, stane sa niečo hrozné. Nikto nevie, čo sa stane, ale strašia tu, maľujú tu strašiaka na stenu. To je ale iba útočenie na pud, ktorý sa volá strach. Je to strach z niečoho neistého. No neviem presne, z čoho je ten strach. Ale dá sa to veľmi presne odhadnúť. A to nielenže nás nebude stáť nič, áno, môže sa stať, že Slovensko bude mať o niečo vyššiu úrokovú mieru, čo bude len ďalší motív šetriť. A každopádne je to ale celé len strašenie. A tie škody, ktoré môžu vzniknúť, sú určite menšie ako tie, ktoré v prípade pôžičky Grécku, v prípade navýšenia eurovalu a v prípade eurovalu 2, to sa bavíme o celkovo približne 10 mld. eur, sú, po prvé, isté a, po druhé, rádovo vyššie. Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť. Vidím, že máme 11.25 hodín a niekoľko faktických poznámok. A chcel by som predniesť procedurálny návrh. Môžem to urobiť takto, pán predsedajúci? (Reakcia predsedajúceho Bélu Bugára.) Môj procedurálny návrh je v zmysle rokovacieho poriadku rokovať o tomto bode do jeho skončenia a hlasovať o ňom hneď potom. Navrhujem toto preto, lebo minister financií v nedeľu, ako obvykle, v nedeľu, ide do Bruselu, kde sa práve o tejto pôžičke bude rozhodovať. A, samozrejme, hlasovať o tomto bode v stredu, kedy normálne by bolo najbližšie hlasovanie, nemá zmysel. A dúfam, že či už opozícia alebo koalícia toto bude vnímať a že to budete vnímať ako alibizmus sa takýmto spôsobom vyhnúť hlasovaniu. Dúfam, že sa teda k tomu aspoň riadne postavíte a dnes odhlasujete alebo neodhlasujete tie podmienky, ktoré navrhujeme. Preto dávam procedurálny návrh tak, ako to pôvodne predpokladá... (Prepáčte mi, môžem poprosiť o rokovací poriadok?) rokovací poriadok (Hlas podpredsedu NR SR Bélu Bugára: „Nech sa páči.“) v § 36 ods. 1, ktorý vraví: „Národná rada rozhoduje o každom návrhu hlasovaním. Hlasovanie sa spravidla uskutoční bezprostredne po skončení alebo po uzavretí rozpravy.“ Chcem vás teda požiadať o odsúhlasenie takéhoto procedurálneho návrhu. Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Smiech a potlesk v sále.)",
"(Reakcia predsedajúceho Bélu Bugára.)",
"(Prepáčte mi, môžem poprosiť o rokovací poriadok?)",
"(Hlas podpredsedu NR SR Bélu Bugára: „Nech sa páči.“)",
"(Potlesk.)"
] | 4,003,508 |
83 | 2023-02-01 | Autorizovaná rozprava | 111 | Viskupič, Marián, poslanec NR SR | Marián | Viskupič | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kolegyne, kolegovia, na úvod chcem pánovi Tóthovi poďakovať za precízne uvedenie výdavkových limitov, za vysvetlenie a teda vôbec za jeho vystúpenie. Ja skúsim sa pozrieť takým pohľadom naspäť vlastne, čo všetko predchádzalo práve tomuto momentu, keď rokujeme, a pevne verím, že na hlasovaní dnes o 17.00 h aj schválime výdavkové limity a tak konečne finálne splníme aj míľnik plánu obnovy a odolnosti. Cesta výdavkových limitov až po tento bod teda fakt vôbec nebola jednoduchá. Začala ešte v roku 2011, keď sa veľkou väčšinou v Národnej rade prijal ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. V skratke, tento ústavný zákon zaviedol to, čo všetci dnes poznáme pod pojmom dlhová brzda. Definoval hranice hrubého dlhu, definoval sankcie za ich prekročenie a ako to pri zákonoch býva, definoval aj tzv. únikové klauzuly, teda súbor parametrov, kedy sú sankcie vypnuté a teda sa neuplatňujú. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ako už aj pán predseda spomínal, predpokladal, že budú v krátkom čase zavedené aj výdavkové limity. Vôľa na ich zavedenie sa však nástupom strany SMER nenašla na dlhých osem rokov. Treba povedať, že práve v dobrých časoch, ktoré v tom období boli, by výdavkové limity dokázali zabrániť prejedaniu nadpríjmov a pomohli by v rokoch 2013 až 2020 znížiť zadlženie Slovenska. O výdavkových limitoch sa v tom politickom prostredí opäť začalo hovoriť až pred voľbami 2020. Strana SaS sme ich mali v našom volebnom programe, podarilo sa nám ich dostať aj do programového vyhlásenia novej vlády v marci 2020. Na veľkej novele zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa prakticky ihneď začalo pracovať, myslím si, že sedia tu pár, aspoň pár kolegov. Kolegovia z výboru pre financie a rozpočet si možno pamätajú aj stretnutia na pôde Národnej banky Slovenska, kde sa pri okrúhlom stole stretli zástupcovia úplne všetkých politických strán a hnutí zastúpených v pléne Národnej rady a teda bol odprezentovaný pripravený návrh. Potiaľto to išlo dobre. Ministerstvo financií však už vtedy fungovalo v područí Igora Matoviča a plne sa prejavovali všetky problémy, ktoré vo finále viedli aj k pádu vlády, ale konkrétne ministerstvo financií nebolo ochotné akceptovať pripomienky koaličných partnerov a ani pripomienky opozície, napríklad náš návrh, aby súčasťou novely bola aj daňová brzda, bol opakovane zhadzovaný zo stola, čiže namiesto zapracovania vznesených pripomienok sa návrh zákona objavil v Národnej rade Slovenskej republiky 1. 10. 2020. Už vtedy OĽANO išlo z pozície sily, že si svoju predstavu o zákone pretlačí namiesto hľadania všeobecne akceptovaného riešenia. Zákon v takomto stave prešiel cez prvé čítanie, následne však celú situáciu najlepšie vystihuje legendárny výrok bývalého ruského premiéra Viktora Černomyrdina: „Mali sme tie najlepšie úmysly, ale dopadlo to tak ako vždy.“ V žiadnom prípade, a to chcem zdôrazniť, nemôžem vytknúť snahu štátnemu tajomníkovi ministerstva financií Ľubošovi Jančíkovi, ktorý neúnavne zvolával stretnutia, hľadal kompromisy, hľadal prieniky, za účasti skutočne všetkých, ktorých sa tento zákon týka, ale akýkoľvek taký ten reálny alebo finálny posun blokoval premiér a neskôr už aj priamo minister financií Igor Matovič. V skratke, ak sa pozrieme na web Národnej rady Slovenskej republiky, nájdeme tam, ak som ich dobre zrátal, 11 listov predkladateľa so žiadosťou o posun na niektorú z nasledujúcich schôdzí, lebo teda nie je dohoda. Takto sa najbližšie tento zákon, ktorý spomínal aj pán predseda, alebo teda tú veľkú novelu, najbližšie objaví na marcovej schôdzi. Medzitým si Európa aj svet prešli covidovým šialenstvom, vlády takmer všetkých krajín reagovali obrovským navýšením verejných výdavkov, centrálne banky obrovským kvantitatívnym uvoľňovaním, covid sa postupne však stal súčasťou nášho života, jednou zo stoviek iných chorôb, zo zabudnutia sa však vrátila iná choroba, choroba zvaná inflácia. Nič paradoxy tejto doby neukazuje explicitnejšie než to, že Európska únia reagovala podporným balíkom plánu obnovy a odolnosti v obrovskej hodnote cca 750 mld. eur. Tento balík, to mal byť balík pomoci v súvislosti s covidom, ale akoby na to si už ani nikto nespomenieme, pretože čerpanie v celej Európskej únii sa doteraz rozbehlo minimálne. Samozrejme, tento program má plusy, môže pomôcť a verím, že pomôže krajinám v motivácii zavádzať reformy, to sa týka, samozrejme, aj Slovenska, ale ten základný cieľ – vlastne pomôcť riešiť covid krízu – sa jednoducho absolútne minul účinku, proste sa nestihol. Tá kríza sa našťastie akoby vyriešila skôr a sama. Len teda ukazuje toto celé starú pravdu, že často najlepšie riešenie je, keď si štát sedí na rukách a odoláva alebo odolá nutkaniu nezmyselne rozdávať verejné zdroje, ergo peniaze občanov. Ale toto by bolo na samostatnú tému. Plán obnovy spomínam z iného dôvodu. Ako jeden z míľnikov si Slovensko stanovilo práve zavedenie výdavkových limitov. No a keďže, ako som spomínal, tá veľká novela bola a je dlhodobo stále zablokovaná, koalícia sa dohodla na malej novele, iba na samotnom zavedení výdavkových limitov, a toto sa podarilo novelou zákona o rozpočtových pravidlách v marci 2022. V schválenom znení sa jasne píše, že výdavkové limity sa prvýkrát zapracujú do štátneho rozpočtu na rok 2023 v procese jeho tvorby v roku 2022. No a v tomto momente sa cestička výdavkových limitov opäť začala nebezpečne kľukatiť, hoci samotné výdavkové limity boli schválené, už ako som spomínal, v marci 2022. Súčasťou schváleného znenia bola i metodika ich výpočtu, v zákone sa o nej píše, že na jej znení sa má dohodnúť ministerstvo financií a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. No a Igor Matovič mal tak ďalšiu možnosť, ako ukázať schopnosť nenájsť dohodu, aj keď ju v podstate všetci chcú a očakávajú, treba však povedať, že zdatnú podporu v nenachádzaní riešenia mu v tomto prípade poskytoval aj pán minister Krajniak. Vychádzam z vlastných slov pána ministra. Slovo dalo slovo a rozpočet 2023 bol 15. 10. 2022 vládou schválený bez toho, aby obsahoval výdavkové limity. Následne sme už aj my ako strana SaS jasne deklarovali, že nepodporíme rozpočet, ktorý neobsahuje výdavkové limity a tým jasne porušuje platný zákon i naše medzinárodné záväzky, k ktorým sme sa v pláne obnovy zaviazali. V tomto momente už bil na poplach aj útvar plánu obnovy a veľmi jasné, by som povedal, až viac než bežne, jasnejšie signály vysielala aj Európska komisia. Nezapracovanie výdavkových limitov bolo totiž priamym a jasným podvodom na Európskej únii, je to proste zvrátenie míľnika, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo, deklarovalo jeho splnenie a zároveň za ktorý už dokonca aj dostalo platbu. Hrozili zrejmé sankcie, pozastavenie platieb plánu obnovy, alebo možno celého plánu obnovy, plus, samozrejme, medzinárodná hanba a strata kredibility Slovenska v očiach európskych partnerov. No a toto je už, myslím, že relatívne čerstvá história, ktorú si už všetci pamätáme. Na základe nášho tlaku, keďže bez hlasov strany SaS rozpočet nemal šancu prejsť, ministerstvo financií konečne 22. 12., ako aj pán predseda spomínal, schválilo metodiku, a teda zapracovalo následne výdavkové limity do rozpočtu. V pozmeňujúcom návrhu sa ten výdavkový limit dostal priamo do rozpočtu, do štátneho rozpočtu na rok 2023, a teda aj po ďalších zmenách a veľkej dohode bol rozpočet schválený. Vláda už rovnako doplnila výdavkové limity aj do rozpočtu verejnej správy. No a dnes nás čaká posledný krok, prerokovať a prijať výdavkové limity na viacročné obdobie. No a práve takto schválené výdavkové limity sa stanú takým tým základným smerným číslom pre budúce rozpočty. Treba však zároveň povedať ešte ďalšie dva fakty. Slovensko je, bohužiaľ, majster v okorčuľovaní vecí, takže zároveň už máme prijatú aj výnimku, únikovú klauzulu, ktorá teda hovorí, že ak má konsolidáciu vypnutú aj Európska únia, tak ani Slovensko nie je povinné svoje výdavkové limity pre rok 2023 uplatňovať. Takže tá realita vo finále je, že teda tá výnimka je, pretože Európa v tomto momente má vypnutú konsolidáciu, takže vlastne sa aj tak v tomto roku nebudú uplatňovať. O to dôležitejšie je, samozrejme, tie limity mať prijaté a aby boli funkčné dlhodobo. Pretože tým skutočným nástrojom a tým, čo pomôže verejným financiám, tak ako pán predseda hovoril, je práve to, že teda budú zapracované a budú dlhodobo disciplinovať všetky aj nasledujúce vlády. Ten druhý fakt, ktorý chcem spomenúť, je, že ani výdavkové limity nie sú samospasiteľné, sú veľmi-veľmi potrebné, samozrejme, verím, že i napriek výnimkám pomôžu a budú disciplinovať verejné financie. Nesmieme však zabudnúť na fakt, že z pohľadu výdavkových limitov je aj konsolidácia, teda šetrenie, to, že sa, teda je, to šetrenie je i to, že sa zvyšujú príjmy, hej? Teda napríklad, že sa zvyšujú dane alebo odvody ľudí a firiem. Čiže formou úniku, to poviem tak v úvodzovkách, je aj zvyšovanie daní, čo teda zase máme reálny príklad aj z tohto volebného obdobia, o čo sa minister financií stále snažil a myslím si, že v tomto budú, tak ako to aj v minulosti ukázali, veľmi dobrí aj sociálni demokrati, zasa dobrí v úvodzovkách. Z tohto dôvodu strana SaS presadzujeme aj dlhovú brzdu, ktorá by zabránila politikom v takom tom bezuzdnom zvyšovaní daní. Takto by vlastne každá vláda musela šetriť aj práve tam, kde šetrí každá bežná rodina, a teda to je to, že ak príjmy nestačia, musia sa znižovať výdavky. Áno, bolí to, áno, toto vlády nechcú robiť, avšak prispôsobovať veľkosť štátu dostupnej výške príjmov musí byť základnou voľbou každej vlády. Prečo? Lebo Slovensko, napríklad v tomto roku budeme musieť prefinancovať cca 12 mld. svojho dlhu, teda na finančných trhoch si budeme musieť túto sumu požičať. No, nulové úroky, tak ako to bolo ešte nedávno, sú minulosťou, dnes sa štát financuje v rozmedzí približne troj- až štvorpercentného úroku. Tu, samozrejme, štát je teda povinný platiť aj úroky z celého existujúceho dlhu. No a tá realita zasa je, že dlhová služba bude stáť Slovensko tento rok 1,4, 1,5 mld. eur. To sú fakt už veľké, veľké, veľké financie. No a samozrejme, základná sadzba Európskej centrálnej banky rastie, je pravdepodobné, že aj tento týždeň sa možno dozvieme o ďalšom zvyšovaní, uvidíme, ako sa vlastne Európska centrálna banka rozhodne, čo, samozrejme, situácii nepomáha, pretože to financovanie bude zasa o niečo drahšie. Ctené kolegyne, kolegovia, na záver si vás dovolím požiadať o podporu predmetného materiálu, teda o podporu uznesenia, ktorým sa schvaľujú, alebo schvaľuje limit verejných výdavkov na roky 2023 – 2025. Je to dobrá vec, dobré riešenie a pomôže to slovenským verejným financiám. Ďakujem pekne za pozornosť. | [] | 4,012,540 |
6 | 2024-01-25 | Autorizovaná rozprava | 123 | Grendel, Gábor, poslanec NR SR | Gábor | Grendel | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ešte po otvorení rozpravy som podal procedurálny návrh, ktorým som žiadal, aby Národná rada odsúhlasila účasť špeciálneho prokurátora na rokovaní počas tlače 106. Chcel by som len poprosiť o overenie, či je všeobecný súhlas s takýmto návrhom. Ak by nebol, tak nebudem trvať na tom, aby sme o tom hlasovali teraz, môžme na najbližšom hlasovaní. Ďakujem. | [] | 4,200,187 |
10 | 2012-11-20 | Autorizovaná rozprava | 5 | Hudacký, Ján, poslanec NR SR | Ján | Hudacký | poslanec NR SR | Chcem oznámiť členom hospodárskeho výboru, že zasadanie výboru sa uskutoční dnes o 12.00 hodine. Ďakujem pekne. | [] | 3,977,726 |
34 | 2018-09-12 | Autorizovaná rozprava | 141 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Pán poslanec Osuský. | [] | 3,895,161 |
18 | 2003-10-30 | Autorizovaná rozprava | 121 | Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: | Ľ | Kaník | minister práce | Potreba novelizovať zákon o štátnej službe vyplynula aj zo skúseností z jeho uplatňovania, keď bolo potrebné vyriešiť vyššiu flexibilitu a menšiu finančnú náročnosť v štátnej službe. Rozsiahle zmeny sa navrhujú v jednotlivých druhoch štátnej služby, kde v doterajšej prípravnej štátnej službe, stálej štátnej službe a dočasnej štátnej službe sa dopĺňa nominovaná štátna služba. Do nominovanej štátnej služby sa bude môcť prihlásiť každý štátny zamestnanec v stálej štátnej službe a v prechodnom období aj iná fyzická osoba. Doterajší inštitút zaradenia mimo činnú štátnu službu v stálej štátnej službe, ktorému sa v dôsledku zníženia počtu štátnozamestnaneckých miest zrušilo miesto, sa ruší. V nadväznosti na to sa novým spôsobom upravuje aj význam prípravnej štátnej služby. Navrhuje sa skrátiť na šesť mesiacov, maximálne na jeden rok. Úplne novým spôsobom sa upravuje odmeňovanie štátnych zamestnancov. Odmeňovanie sa navrhuje riešiť nie na základe dosiahnutia odbornej praxe, ale na základe dosahovania výsledkov pri služobnom hodnotení. Navrhuje sa tiež zmena v postupe pri schvaľovaní systemizácie, najmä sa navrhuje, aby systemizáciu schvaľovala vláda a nie Národná rada Slovenskej republiky. Presnejšie sa vymedzujú kompetencie jednotlivých služobných úradov v konaní podľa tohto zákona. Návrh zákona legislatívnotechnicky upravuje aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona č. 312. Všetky navrhované zmeny majú viesť k skvalitneniu v štátnej službe, k jej zlacneniu a k väčšej flexibilite. Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 772 zo dňa 21. augusta 2003. Ďakujem za pozornosť. To je všetko. Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Edit Bauer, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby predložila návrh a stanovisko gestorského výboru. | [] | 4,027,992 |
9 | 2024-02-13 | Autorizovaná rozprava | 130 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Radomírovi Šalitrošovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. | [] | 4,193,734 |
27 | 2013-11-26 | Autorizovaná rozprava | 48 | Martvoň, Anton, poslanec NR SR | Anton | Martvoň | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán poslanec Brocka, no ja som trošku prekvapený, lebo ja keď tento zákon som videl, že prišiel do parlamentu, som si myslel, že však tomuto zákonu opozícia nebude mať čo vytknúť. Však v podstate je to niečo dobré, je to, čo vyslovene každý uvíta. No ale vidím, že asi nie, že asi sa vás to dotklo, že sa vám zmrazia platy alebo váš plat sa zmrazí. Inak si to neviem vysvetliť, prečo vystupujete proti tomuto zákonu. Dovolím si upozorniť práve fakticky ale na to, že v roku 2009 prvýkrát, kto prišiel s inštitútom zmrazenia platov poslancov, bola vláda, prvá vláda Roberta Fica. Vtedy to bol akt solidarity vo vzťahu ku kríze. Teraz znova vláda Roberta Fica prichádza s týmto aktom solidarity, ale podotknem jednu vec. Nemusela by prísť, lebo práve vláda Roberta Fica a pán minister Kažimír dokázali za rok, teda za posledný rok 2013 nastaviť rozpočet a nájsť zdroje na to, aby sa 343-tisíc občanom, ktorí pracujú vo verejnej správe, po dlhých rokoch v roku 2014 zdvihli platy ako také. Čiže s týmto aktom nemusela prísť, ale napriek tomu prišla, a ja to práve kvitujem, že vláda Roberta Fica prišla práve s týmto návrhom zákona. Čiže chcem poukázať na to, že je to znova z našej strany iba akt solidarity, ktorý je potrebný, lebo keď dokázal pán minister nájsť vyše 100 miliónov na zvýšenie platov vo verejnej správe, čo sa dlhé roky nezvyšovali, aj za vašej vlády to bolo zmrazené a zamestnanci verejnej správy boli solidárni vždy s politikmi aj s ostatnými, ktorým sa aj tak napriek tomu zvyšovali platy, tak jednoducho je to iba chvályhodné. Čiže ja osobne vnímam trošku so zmiešanými pocitmi to vaše vystúpenie, že kritizujete niečo, čo paradoxne sa nedá skritizovať, lebo v podstate tie platy poslancov sa zmrazia ako akt solidarity práve s tými, čo majú 200-eurové dôchodky, čo robia za 500 eur v hrubom a jednoducho, ktorí doteraz iba doplácali na to, že v niektorých oblastiach mali niektorí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,211,353 |
12 | 2024-05-10 | Autorizovaná rozprava | 160 | Hlina, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Hlina | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Preto sa náš kolektív hrdinov národnej práce z výrobného závodu kovoobrábačov železa v Revúcej rozhodol podať návrh ctenému súdu, aby týchto ľudí, ktorých tu ikskrát menujem, posadili do žalára na 20 rokov minimálne a my ako kolektív s tým sa plne stotožňujeme a podporujeme. To bola tá neprečítaná časť. To bola tá časť, ktorá ešte sa neprečítala, ale ja sa bojím toho, že to sa začne tu za chvíľku čítať, že my k tomu smerujeme, čiže je naozaj na mieste sa tomu postaviť. A ja by som chcel upozorniť na jednu vec, pani Kramplová v tom texte spomenula, som si to poznačil, majú to vo svojej DNA. A tuná by som naozaj chcel upozorniť na to, že takí tu už boli. Takí tu už boli a aj keď to odzneje v miestnosti, v sále, kde je výroková imunita, tak minimálne sme mali na to upozorniť. Ako ak ideme cestou, že niekto má niečo vo svojej DNA, to je rasizmus. To je rasizmus. Dajte naozaj pozor, to sú veci, ktoré Európa, asi ešte sa to niekde pripomína, niekde menej, niekde viac, ale to sú ohromné nešťastia. Hovoriť o niekom, že niečo má vo svojej DNA, je cesta, po ktorej sa nechodí. A v dnešnom parlamente sa po nej išlo a to tu odznelo a ja som z toho zhrozený. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,890,264 |
27 | 2018-02-09 | Autorizovaná rozprava | 24 | Grendel, Gábor, poslanec NR SR | Gábor | Grendel | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Všeličo ma zaujalo na tomto prejave a vyjadrím sa iba k jednej čiastkovej informácii, a to je vytvorenie tých 50 nových pracovných miest. Mňa by zaujímalo, že čo to presne znamená, že či budú tie vozidlá skladať ľudia, ktorí sú dnes nezamestnaní, výkladnú skriňu našej armády. Lebo ak to bude 50 nových pracovných miest, tak na to iná odpoveď neexistuje. Ak to nebudú nezamestnaní, tak to potom ale nebude 50 nových pracovných miest, ale sa budú presúvať odborníci z jednej firmy do druhej. A najväčší gól by potom bol, keby tých 50 dotovaných pracovných miest ôsmimi miliónmi, ako ste to vypočítali, nebudú občania Slovenskej republiky, ale napríklad Srbska. | [] | 3,893,194 |
12 | 2020-09-23 | Autorizovaná rozprava | 75 | Mizík, Stanislav, poslanec NR SR | Stanislav | Mizík | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Ďakujem za faktické poznámky. Chcel by som len podotknúť, že toto vyľudňovanie a osídľovanie novými prišelcami vyvoláva údiv a šok u domácich, ktorí sa ako-tak prispôsobili. Ďakujem. | [] | 4,010,567 |
9 | 2024-02-09 | Autorizovaná rozprava | 214 | Danko, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Danko | podpredseda NR SR | Poslanec Dostál. | [] | 4,065,122 |
75 | 2022-11-09 | Autorizovaná rozprava | 241 | Hirman, Karel, minister hospodárstva SR | Karel | Hirman | minister hospodárstva SR | Ďakujem za praktické a vecné otázky. Presne o týchto témach bola debata v národohospodárskom výbore pred hodinkou, hodinkou a pol, ktorej sa zúčastnili aj napr. kolega Karol Galek a ďalší, tam sme si to vysvetľovali. Podstata veci, dotácie alebo kompenzácie, ktoré budú vyplácané tento rok, idú podľa dvoch mesiacov, august, september, tie už sú uzavreté. Tam sú účty už vystavené, faktúry vystavené. Od 1. januára teda, samozrejme, povedzme môže nastať nejaká takáto, jak ja to nazývam, ľudová tvorba, čo ste tu popísali. Podstatný rozdiel medzi nájmami a cenami za elektrinu a plyn, energie je v tom, že nájmy, to je zmluva medzi dvomi podnikateľskými subjektami, kde si skutočne môžu určiť cenu absolútne slobodne. V prípade energií tie ceny poznáme cez systémy, ktoré sú verejne prístupné, to je jedna vec. Druhá vec, ceny sú stropované nielen našimi schémami, ale sú stropované aj cenovými indexami, ktoré sú opäť verejne známe, takže ak niekto uzavrie špekulatívnu zmluvu, nemôže ju uzavrieť nad index, ktorý je známy. Takže to sú limitujúce faktory, ktoré sú proste dané, to nerozhoduje o tom ani ministerstvo hospodárstva, ani Národná rada, ani tie podnikateľské subjekty, ale sú proste nezávisle dané, sú nezávisle verejne prístupné a na základe toho, vlastne v týchto rámcoch sa budeme hýbať pri vyplácaní prípadných kompenzácií. Chcem len podotknúť, že či vôbec, alebo akým spôsobom a v akej výške budú vyplácané, to znamená, tie cenové indexy to určia, uvidíme, aký bude ďalej trh. Od augusta, septembra, keď sme stanovili naschvál tieto dva mesiace, lebo vtedy boli tie absolútne špičkové ceny aj pre elektrinu, aj pre plyn, sa našťastie ten cenové... vývoj je klesajúci, takže uvidíme, aký bude ďalší vývoj od... po 1. januári, tie prognózy sú rôzne, samozrejme, bude to závisieť zase od kopec rôznych faktorov, ako je hlavne počasie a, a... alebo ako pán prezident Putin sa bude hrať naďalej s plynovými ventilmi, ale zatiaľ trend klesajúci a nie je vylúčené – paradoxne (povedané so smiechom) – ale to je najoptimistickejší variant, že tie ceny klesnú až pod tú našu benchmarkovú hranicu, ktorá, mimochodom, je stanovená na základe aj hraníc, ktoré, alebo úrovní, ktoré stanovujú okolité krajiny, väčšinou sa vždycky porovnáva s Českou republikou, takže naša benchmarková hranica je nižšia, ako je v Českej republike, a ešte je ďalší rozdiel, že tým, ak, ak schválite tento zákon a prejde notifikácia v Bruseli, na rozdiel povedzme od Českej republiky už budeme schopní vyplatiť našim podnikateľským subjektom všetkým bez rozdielu, samozrejme, či spĺňa tie podmienky, ktoré opäť závisia, hovorím, od tých trhových faktorov, ale aj od ich zmlúv, ktoré sú reálne kontrolovateľné, už budeme môcť vyplatiť pomoc už v tomto roku. Čo sa týka pripomienky pána môjho predchodcu, pána exministra Sulíka, áno, tento IT systém je výrazne posilovaný, na tom už pracujeme slušných... nejaký ten týždeň. Mali sme stretnutie, niekoľko pracovných s dodávateľmi toho systému. Výrazne sa zvýši jeho denná kapacita, niekoľkonásobne a tento systém bude vlastne, je to nastavené tak, že prakticky tie, tie operácie od žiadosti až po tú výplatu do SAP-u, ten príkaz na vyplatenie bude prebiehať automaticky, bude maximálne zjednodušený, žiadosť bude maximálne jednoduchá. Tie základné veci, ktoré musí spĺňať, budú takisto jednoduché, čestné vyhlásenie, že má vyrovnané pohľadávky voči... a tak ďalej. A áno, ale bude to spätne možno kontrolovať, čestné vyhlásenie, ale podstatná vec je tá, že tie údaje od dodávateľov k tým odberateľom máme verifikované, máme presné, lebo proste tie údaje sú zase v systémoch, ktoré fungujú automaticky, a na rozdiel od nájmu, zmlúv o nájmoch sú jednoducho v OKTE, sú, sú u dodávateľov, skrátka tá kontrola bude výrazne, výrazne prísnejšie a výrazne tým pádom vieme viacej obhájiť tie zdroje štátneho rozpočtu a naše spoločné. Ďakujem. A bude teda zapla... ako úroveň 80 %, tak ako je to v znení zákona, nebude 100 %. To je zase faktor, ktorý limituje do istej miery špekulácie a napomáha k tomu, že, že sa všetky tie subjekty budú správať, alebo teda všetky, maximálna možná miera tých subjektov sa bude správať korektne a férovo. Ďakujem. | [
"(povedané so smiechom)"
] | 4,069,149 |
33 | 2014-04-02 | Autorizovaná rozprava | 153 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Mičovský. | [] | 4,200,700 |
39 | 2014-10-28 | Autorizovaná rozprava | 128 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Jasaň, nech sa páči. | [] | 3,964,451 |
17 | 2017-05-19 | Autorizovaná rozprava | 142 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Ďalšiu otázku, štvrtú, položila pani poslankyňa Zimenová: „Jana z Piešťan sa pýta: "Pán minister, považujete opatrovanie osoby..." (Reakcia z pléna.) Prosím? Prepáčte, ja čítam, čo tu je napísané. Takže "považujete opatrovanie osoby ZŤP pre národné hospodárstvo výhodnejšie ako využitie pobytovej sociálnej služby? Ak áno, plánujete dorovnať opatrovateľský príspevok minimálne do výšky minimálnej mzdy a zrušenie posudzovania príjmu všetkých osôb žijúcich v ťažkých zdravotných podmienkach s osobou v spoločnej domácnosti?"“ Nech sa páči. | [
"(Reakcia z pléna.)"
] | 3,981,018 |
44 | 2014-11-27 | Autorizovaná rozprava | 24 | Jahnátek, Ľubomír, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR | Ľubomír | Jahnátek | minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR | Ďakujem pekne za slovo. Asi by sa patrilo vystúpiť vzhľadom na to, že tu bolo od včerajška dosť diskusných príspevkov. A úvodom by som chcel všetkým diskutujúcim poďakovať za aktívnu účasť pri prerokovaní tohto vládneho zákona, ktorý rieši možnosť získania pozemkov pre mladých ľudí. Tá diskusia, každý diskutujúci má právo na svoje videnie toho problému a má právo na svoj názor. Parlament je dá dobrá pôda na to, aby sa tie rôzne názory tu povedali, verejne tlmočili, ale, samozrejme, aby sa aj veci objasňovali. A ja som pri mnohých tých vyhláseniach alebo tých názoroch zacítil, že trošku sme domiešali niektoré veci, lebo tu prerokovávame zákon, ale niektoré tie požiadavky diskutujúcich už boli v polohe, že kvázi vykonávacie predpisy, alebo ten konkrétny návod už by mal byť v zákone. Čiže nie je to bežná prax a myslím si, že ani by to nebolo dobré, napríklad stanovovať zaťaženosť védeječkami na hektár a podobne, lebo to sa môže meniť. Tam tá pozícia je, je rôzna a z času na čas dochádza k rôznym zmenám. Čiže zákon by mal hovoriť o princípoch. K tomuto zákonu je veľmi dôležité, pokiaľ chceme mať komplexný obraz, aby si ten diskutujúci pozrel aj tú koncepciu. Je to nejakých 50 strán alebo koľko, ktorý už dáva obraz o tom, v čom je vlastne ten zámer vlády, ako podporiť tých mladých poľnohospodárov. A, samozrejme, my už máme pripravené aj, pripravenú aj novelu nariadenia vlády, kde sú rôzne už tie konkrétne čísla špecifikované, čiže ono to má nejaký postup. A dokonca boli tu aj požiadavky, že aby sa dal nejaký návod pre toho mladého poľnohospodára, ako by mal postupovať. My sme vypracovali aj taký pomocný materiál, volá sa to Postupné kroky na zabezpečenie prístupu mladých a malých poľnohospodárov k pôde v správe Slovenského pozemkového fondu, kde je už skoro taká kuchárka, by som povedal, napísaná, že kedy, čo a za akých podmienok sa môže ten mladý k tomu dostať. Čiže preto mnoho tých pripomienok bolo takého charakteru, že nemali celú tú mozaiku týchto pripravených materiálov. Ale ja to tým diskutujúcim nevyčítam, nemôžu byť tak hlboko v tom probléme, ako som ja, alebo moji ľudia, ktorí sme robili okolo všetkých týchto koncepčných materiálov. Jednoducho my to máme v hlave, nosíme to a vy dostávate nejaký úsek. A skutočne tento zákon, ktorý dneska prerokovávame, je len určitým výsekom z celej tej problematiky. A keď mám otvorene povedať, on má stanoviť dva ciele, a to je aj dôvod, prečo ho tak rýchlo dávame. Tým, že nám končí 75 % zmlúv na Slovenskom pozemkovom fonde a doterajšie znenie zákona hovorí, ten, kto má pôdu z SPF-ka prenajatú a plní si svoje podmienky, má automaticky prvý nárok na uzavretie novej zmluvy. Tomuto sme potrebovali rýchlo zabrániť. A keď tento zákon neprijmeme s nejakou účinnosťou, či od 1. januára, 1. februára, ideálne je od 1. januára, len pokiaľ to pán prezident nepodpíše, tak nebude účinný zákon, ale to teraz neriešime, my riešime podstatu zákona, čiže my potrebujeme dať nejakú oporu Slovenskému pozemkovému fondu, aby mohol dať do tých zmlúv tú klauzulu, o ktorej ste aj pán poslanec Fecko hovoril, že bude tam prednostne právo pre toho nového, mladého, začínajúceho poľnohospodára, či už do 40 rokov alebo nad 40 rokov, lebo hovoríme aj o kategórií malých, nielen mladých poľnohospodárov. Takže to bol prvý dôvod. A teraz k tým rôznym číslam zaťaženosti, aká špeciálna výroba a podobne. Bolo by nie príliš dobré, keby sme teraz riešili len pôdu, ale zároveň by sme nemali na zreteli aj trhové fondy, lebo my máme skutočne nízku produkciu, my nemáme potravinovú sebestačnosť. A keď štát má teda urobiť nejaký krok a má dať aj nejaké prostriedky na začatie nejakej činnosti, no má aj možnosť si tam dať určitú prioritu. A tá naša ambícia je, poďme urobiť všetky kroky pre to, aby tá 80-percentná sebestačnosť bola zabezpečená. Dámy, páni, môžem vám povedať z toho dva a polroka, čo som tu, darí sa nám riešiť problematiku produktivity a zamestnanosti v lesoch, v lesnom hospodárstve, v potravinárstve, kde za minulý rok vzniklo 2900 nových pracovných miest, ale nedarí sa nám v poľnohospodárskej prvovýrobe. Poľnohospodárska prvovýroba nám permanentne prepúšťa zamestnancov. Len za minulý rok uvoľnenie 3600 pracovných miest, to je ten zlý efekt z celej tej podpory, či už bola taká, alebo onaká. A preto sme sa museli sústrediť, že tak poďme niečo robiť s tou prvovýrobou, lebo asi ten mechanizmus je zadretý, nefunguje, tak poďme na menšie poľnohospodárske podniky. A menšie poľnohospodárske podniky sú eshaerkári, či už vo forme malého poľnohospodára, mikropodniku alebo mladého poľnohospodára alebo rodinného farmára. A preto sme v celej tej koncepcii aj zadefinovali, kto je čo a čo môže v existujúcich podmienkach, ale aj v novej spoločnej poľnohospodárskej politike, ktorú definuje a kreuje Brusel, čo im môžeme ponúknuť, lebo nemôžeme sa zas celkom vymaniť z možnosti, ktoré nám dáva Brusel. My musíme ísť v nejakej relácii s celkovou spoločnou poľnohospodárskou politikou. Čo sa týka jednotlivých diskusných príspevkov. Bol len od jedného poslanca pozmeňujúci návrh, bol od pána Csicsaia. Tu musím konštatovať, tu je niečo možné a niečo nemožné. Ja osobne súhlasím, aby sa v tom § 14 ods. 9 to slovo „môže“ nahradilo „prednostne“ v prenájme. Lebo viacerí ste povedali, že: a čo keď neprenajme? No tak dajme mu tú povinnosť, absolútne s tým súhlasím, lebo ja chcem, aby mu to prenajal. Čiže tu som ochotný poprosiť aj našich poslancov, aby za túto zmenu hlasovali (potlesk). Ale čo sa týka iných vecí, hneď § 14 ods. 9, kde chce zrušiť tú povinnosť preukázať, že má nejakú pôdu. Dámy, páni, čo ste tu poľnohospodári, vy viete, čo sa deje v poľnohospodárskom sektore, nemusíme si to tu nahlas rozprávať, ja to viem dva a polroka. No, ja som bol v inej oblasti, bol som v priemysle. Ja som si, toto v priemysle nie je možné, to, čo sa deje v poľnohospodárstve, poviem to inteligentne, to sa nedá. To by hospodárstvo kľaklo do troch mesiacov komplexne. Čiže to je úplne iné podnikateľské prostredie. A preto je veľmi ťažko niekedy robiť pre chuť všetkým, lebo je tam 16-tisíc podnikateľských subjektov rôznej veľkosti, rôzneho zamerania. A majú jedného spoločného menovateľa, že každý sa snaží využiť tú svoju pozíciu a využiť tie prostriedky, ktoré sú k dispozícii. Preto nemôžem súhlasiť, aby prístup k pôde mal automaticky každý, kto o to požiada, či má do 40 rokov alebo nad 40 rokov. Viete, aký chaos by sme zaviedli? My sme urobili len jedno opatrenie, že sme spustili podporu na čerpanie eurofondov pre každý podnikateľský subjekt. A čo sa udialo? Začali ľudia vyberať svoju pôdu, ale ju neobrábajú, len dostanú podporu na priame platby, jemu to stačí, lebo dostane, starý systém, ktorý teraz, chvalabohu, končí, bol nastavený, že on dostane 206 eur za hektár. On dostane 206 eur za hektár, pokiaľ to má v elefáčke (pozn. red.: myslí sa list vlastníctva), dostane ďalších, ja neviem, 60 %, pokiaľ tam má enviroment, dostane ďalších. Čiže nič nerobí a má tým pádom enviroment, dostane ďalšie podmienky, a zrazu on dostane 500 – 600 eur na hektár a neurobí nič. Ale ten poľnohospodársky podnik, ktorý tam doteraz robil, či už tam mal krmovinovú základňu, ale tam mal nejakú obrábanú pôdu pre kukuricu alebo hustosiate obilniny, ten je vyšachovaný. A tu sa berú prostriedky nadarmo. A ešte povinne tam invazívne zostávajú. Čiže nebolo by dobré, keby automaticky niekto, že ide z promócie alebo ide z maturitného večierka a príde rovno na SPF-ko a dajte mi 28 hektárov. Toto sa nedá. Musíme urobiť nejakú reguláciu. A my hovoríme o podnikaní v poľnohospodárstve. Veď viacerí z vás podnikáte a viete, že to podnikanie si vyžaduje aj určitého podnikateľského ducha. Čiže ten človek, ktorý chce sa zapojiť do tejto schémy, lebo táto schéma zas nie je všeliek, to si zas povedzme otvorene, je to nejaká mozaika k tomu, ako podporiť zamestnanosť mladých ľudí, ale nie je to všeliek na zamestnanosť mladých ľudí. Je to len jedno zrniečko z tej mozaiky, ktorá tomu môže pomôcť. Čiže on by mal preukázať svoje schopnosti a on by mal a vôbec podmienka na to, aby dostal tú dostal tú pôdu je, že musí prejsť certifikáciou cez PPA-čku. Tá certifikácia bude mať jasné pravidlá. Čiže on musí tam skrátka zadefinovať nejaký podnikateľský zámer a z toho vôbec bude vidieť, že či má šancu podnikať, alebo nepodnikať. Ak si niektorí nepoľnohospodári myslia, že podnikať v poľnohospodárstve je na úrovni 19. storočia, je na veľkom omyle. Keď sa chce zapojiť do schémy podpory Európskej únie, musí obrovské množstvo kritérií spĺňať a vypĺňať obrovské množstvo tlačív a bez odbornej spôsobilosti to nedokáže. Čiže nie je dneska v 21. storočí tak jednoducho podnikať v poľnohospodárstve, ako si to niektorí myslia. Samozrejme na úrovni bez podpory môže, môže si pestovať čo chce, môže chovať čo chce, ale je to pre viac-menej svoje účely a svoje okolie, ale určite nie na klasickú poľnohospodársku produkciu. Čo sa týka ešte toho pozmeňováku pána Csicsaia, čiže nemôžem súhlasiť s tým, aby všetkým boli otvorené dvere a každý bude čerpať. Za druhé, a mali sme tu diskusiu, bol tu aj pán Fecko večer a ešte, neviem, ktorí poslanci sa zastavili, sme hovorili o podpore živočíšnej výroby, že napríklad niekto chová ošípané a on nemá pôdu. Len pokiaľ si pozriete PRV-čko, Program rozvoj vidieka, lebo z neho sa vychádza, to je ten základný materiál, z ktorého vôbec čerpáme aj celý tento mechanizmus, tam je jasne definícia, uznaný mladý poľnohospodár bude len ten, ktorý požiada o živnosť najskôr v deň vyhlásenia výzvy. Čiže tí mladí alebo malí, ktorí už dneska podnikajú a podnikajú menej ako 5 rokov, vyhovujú definícii malého poľnohospodára, ale pre priame platby, a na tento produkt podpory mladého musí vyhovovať inej definícii, kde môže vzniknúť až dňom vyhlásenia výzvy. Je to nezmysel, ale pochádzajúci z Bruselu, Brusel urobil takéto dve definície. My sme ich žiadali, aby nám zjednotili tú definíciu, že veď to je, to bude taký zmätok na trhu, keď pôjdeme s dvomi definíciami. Jednoducho Brusel trvá na tom. Pokiaľ chce niekto podporu, a tá podpora jednorazová pre tých mladých a malých, ktorí budú začínať, bude nie 40-tisíc, ako je napísané zatiaľ v dokumentoch, ale už dneska máme vynegociovaných 50-tisíc, a podpora zo 6 mil. sa zvyšuje, v PRV sme ju navýšili na 30 mil., lebo predpokladáme, že ten záujem bude, a takisto pri malých tú podporu, tá podpora môže byť maximálne 15-tisíc, to je Bruselom stanovené, ale zvyšujeme aj tam tú podporu na 6 mil. Čiže celkovo do balíka z PRV-čka budeme dávať 36 mil. euro. Ja predpokladám, že by to mohlo stačiť, ale nič nebráni tomu, keď bude veľký záujem, že sa tento balík navýši na úkor iných opatrení, čiže tu limit nie je. Čiže aj keby niekto chcel chovať tie ošípané, musí sa nastaviť na nejakú schému. Viete, keď chcete vodičák, tak musíte splniť nejaké kritériá na vodičák. Keď chcete podporu malých, mladých, musíte splniť nejaké kritériá, ktoré ten Brusel takisto zadefinoval. Čiže jednoducho to inak nie je možné. A vlastne okolo týchto dvoch vecí... Aha, pardon, ešte mal, v bode 3 mal zadefinovanie, hodnotenie uchádzačov na úrovni SPF-ka. My nechceme, aby SPF-ko hodnotilo, ale aby SPF-ko prideľovalo pôdu na základe licencie alebo osvedčenia, lebo osvedčovať mladých bude PPA-čka na základe výzvy. Čiže takýto mladý, ktorý splní tie podmienky, len dôjde s vyjadrením od Poľnohospodárskej platobnej agentúry, že splnil kritériá, a to je už doklad pre pozemkový fond, aby konal. Čiže ten už má zelenú k SPF-ku a môže konať. Za druhé chcem povedať, lebo mám pána Hlinu práve pred sebou, tak on aj pri prvom čítaní, aj pri druhom čítaní, ale aj niektorí ste to z vás spomenuli, že čo sa udeje 1. januára 2015. No neudeje sa nič, nič sa neudeje. Môžete kľudne dôjsť pred to SPF-ko, nebude tam nikto, lebo ani nebudete mať s čím prísť, vy nebudete mať s čím prísť. My tento zákon potrebujeme teraz odsúhlasiť, aby sme do konca roku 2014 dali tú podmienku tým zhruba 400 podnikom, ktorým končia zmluvu, že budú mať síce espeefkársku pôdu, ale v prípade, že sa prihlási mladý, malý, ktorý bude certifikovaný a splní podmienky, tak mu bude vždy určitá časť tej pôdy odoberaná. A to bude, nie že platnosť tých prihlášok bude, ja neviem, do polroka budúceho roka. Nie, my otvárame ten priestor až do roku 2020, dokedy bude celé programovacie obdobie. Čiže aj ten, ktorý dôjde v druhej polovici 2019 ako mladý, začínajúci, lebo aj vtedy budú končiť absolventi stredných, vysokých škôl, čiže keď aj v roku 2019 dôjde niekto, dokonca aj v roku 2020, lebo to bude platiť do 31. 12. 2020, ešte aj ten bude mať nárok na uzavretie zmluvy. Čiže netreba mať žiadnu obavu, my len otvárame tie dvere, aby tam tí mladí postupne mohli natekať tak, ako bude záujem. Čiže nebude to limitované, limitované časovo. Nechcem dlho, dlho rečniť, lebo už som zobral veľa hodín. Čiže z pozmeňováku pána Csicsaia myslím si, že keby sme sa dohodli, že „prednostne prenajme“, urobili by sme dosť zadosťučinenia a ja sa prikláňam k tomu. Už len, už len poslednú, poslednú poznámku. Teraz rypnem trošku, ale, ale slušne, myslím, že pán Kuffa povedal, že on tu nechce zlé potraviny, ale že teda nech si ľudia zabezpečujú, a dobré, slovenské. Viete, sú tu poslanci, ktorí tu boli aj v starom období. Ruku na srdce, ktorí ste dneska v opozícii, ktorí ste hlasovali za zrušenie zákona o obchodných reťazcoch? Asi všetci. Keď Miškov došiel ako hádam s prvým zákonom, ktorým rušil, došiel a že sa ruší zákon o obchodných reťazcoch, Miškov to zrušil, vy ste mu to odhlasovali, išlo ma najprv od jedu poraziť a potom som si už až z toho robil srandu. Keď zrazu my sme samozrejme ten zákon prijali naspäť a ešte sme ho trošku sprísnili, ale keď prišiel problém Carrefour a ľudia, tí dodávatelia vyšli do ulíc, mnohí, možno niektorí neviete, išlo tam totiž o to, že Carrefour si dal jednu podmienku, že musí tam byť aj dátum výroby, čo mu žiadna legislatíva neprikazovala, on si to síce do zmluvy dal, ale v priebehu celého roku 2013 vôbec neupozorňoval svojich dodávateľov, slovenských a len slovenských, že to tam nemajú, ale začiatkom roku 2014 im vyrubil pokuty na úrovni 80 % ceny dodávky za celý rok. Čiže absolútne likvidačné, všetci mohli ľahnúť popolom, lebo to nemohol prežiť nikto. No tak ľudia nabrali odvahu, išli. No a prídu ľudia protestovať pred Úrad vlády a ja s nemým úžasom pozerám, keď ich, keď ich vedie pán poslanec Gábor Gál, ktorý hlasoval za zrušenie zákona o obchodných reťazcoch. Zrazu mu bol ten zákon dobrý. Lebo sa, myslím, že šestnásť či koľko týchto postihnutých obrátilo naňho, aby ich ako advokát zastupoval. Čiže keď bol z toho biznis, už to bolo dobré, ale pokiaľ to bola politika, tak to bol zlý zákon. Bolo by veľa na diskusiu. Záverom chcem povedať, dámy, páni, jedno. Nepoznám zákon a nepoznám koncepciu, ktorá by po čase nemusela doznať zmeny. Nikto nevymyslí nič múdre tak, aby to bolo na večné veky. Čiže ja si myslím, či už budem ja na tomto rezorte alebo budú iní, lebo budú voľby, bude plynúť čas, určite sa budeme musieť vrátiť aj ku koncepcii a určite sa budeme musieť vrátiť aj k zákonu. Čiže dajme teraz priestor, zachyťme tú vynikajúcu synergiu časových ôs. Na jednej strane sa pripravuje nové programovacie obdobie, kedy tam vieme dostať to, čo potrebujeme, na druhej strane nám končia staré zmluvy z SPF-ka, toto sú tie dva dôležité míľniky, ktoré sa nám križujú koncom roku 2014, toto využijme, otvorme si priestor, po pol roku, po roku debatujme ďalej, čo s tým. Je to dobré? Je to zlé? Ideme to modifikovať, ideme tamto modifikovať? Ja som pripravený na diskusiu. A myslím si, že mali by byť aj potom tí ďalší, ktorí budú na čele, čele rezortu, aby diskutovali, lebo keď nedáme cez štátnu pôdu šancu mladým, malým poľnohospodárom, nedávame šancu slovenskému poľnohospodárstvu. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | [
"(potlesk)",
"(pozn. red.: myslí sa list vlastníctva)",
"(Potlesk.)"
] | 3,906,884 |
16 | 2013-03-20 | Autorizovaná rozprava | 44 | Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR | Ján | Richter | minister práce | Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Zmluva medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o sociálnom zabezpečení je z pohľadu nášho ministerstva jedna z najdôležitejších zmlúv v tejto oblasti, pretože dôchodkovo zabezpečí veľké množstvo občanov Slovenskej republiky, ktorí boli alebo sú zamestnaní v USA. Ide o druhý zmluvný dokument o sociálnom zabezpečení medzi našimi krajinami. Výmenou diplomatických nôt bola uzatvorená dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Spojených štátov amerických o recipročnom poukazovaní dôchodkov z 20. júna 1968 a z 20. júla 1968. Na základe tejto dohody sú obojstranne vyplácané dôchodky, na ktoré vznikol nárok za obdobie poistenia získané na území jedného štátu, ale len pre slovenských a amerických občanov bez ohľadu na ich bydlisko. Keďže práve právne predpisy Spojených štátov amerických neumožňujú poukazovanie dôchodku do tretieho štátu, je potrebné túto dohodu ponechať naďalej v platnosti. Na základe dohody môže americká inštitúcia poukazovať dôchodok štátnemu občanovi Slovenskej republiky aj do štátu, s ktorým nemá uzatvorenú bilaterálnu zmluvu. K 31. 12. minulého roku sa v USA vyplácalo 399 dôchodkov občanom Slovenskej republiky. Počet občanov USA zamestnaných na území Slovenskej republiky k tomuto istému dátumu bol 279 osôb. Slovenské a ani americké právne predpisy neumožňujú priznanie dôchodku za obdobie poistenia, ktoré nezakladá nárok na dôchodok v prípade, že neexistuje zmluvná úprava. Zmluvou sú riešené všetky osoby, ktoré na území druhého zmluvného štátu odpracovali, respektíve boli poistené v období aspoň jeden a pol roka. Podľa dostupných informácií v Spojených štátov amerických žije pomerne značná, značne zastúpená komunita osôb, ktoré časť produktívneho obdobia života pracovali a boli dlhodobo dôchodkovo poistení na území Slovenskej republiky. Časť z nich sa chce po určitom čase vrátiť späť na naše územie. Zmluva sa z hľadiska osobného rozsahu vzťahuje na všetky osoby, ktoré podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného zo zmluvných štátov a na osoby, ktoré odvádzajú alebo odovzdajú svoje práva do týchto osôb. Z hľadiska vecného rozsahu sa zmluva vzťahuje na dôchodkové dávky, starobné, invalidné a pozostalostné dávky. Zmluva je svojím obsahom a rozsahom v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a všeobecne uznávanými záväzkami medzinárodného práva. Záväzky pre obidva štáty sú rovnaké a vzájomne vyvážené. Dňa 10. decembra minulého roku bola zmluva podpísaná v Bratislave. Za Slovenskú republiku som ju podpísal ja a za Spojené štáty americké pán veľvyslanec. Podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so zmluvou vyslovuje súhlas Národná rada Slovenskej republiky. Zároveň odporúčame Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože priamo zakladá práva a povinnosti pre fyzické a právnické osoby. Skončil som, pán podpredseda Národnej rady. | [] | 4,073,517 |
32 | 2009-02-11 | Autorizovaná rozprava | 271 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 136 prítomných, 73 za, 1 proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Tieto body sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,016,100 |
35 | 2014-05-14 | Autorizovaná rozprava | 208 | Mihál, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Mihál | poslanec NR SR | Ďakujem. Pán minister, ja by som inak teda nevstupoval do rozpravy ani do faktických, ale ten zákon je taký, aký je, no. Ale keď som teraz registroval to vaše vystúpenie, do ktorého ste dali také obrovské množstvo energie, ako ste intonovali, ako vám, ako ste dali najavo, ako vám strašne záleží na tom zákone, aby sa presadil. Za tým niečo bude, pán minister. Toto nebude len tak. (Smiech v sále a potlesk.) | [
"(Smiech v sále a potlesk.)"
] | 4,062,641 |
40 | 2021-09-21 | Autorizovaná rozprava | 322 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jarjabek, nech sa páči, excelencia, máte slovo. | [] | 3,908,171 |
29 | 2008-11-27 | Autorizovaná rozprava | 194 | A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: | A | Belousovová | podpredsedníčka NR SR | Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Mikloš, pán podpredseda Číž. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a slovo má pán poslanec Mikloš. Nech sa páči. Pán poslanec Abrhan, máte procedurálny návrh? Nech sa páči. | [] | 4,027,823 |
53 | 2015-06-25 | Autorizovaná rozprava | 251 | Hudacký, Ján, poslanec NR SR | Ján | Hudacký | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v takej komornej atmosfére síce, ale dovoľte mi, aby som uviedol novelu, návrh novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vychádzam z predpokladov, ktoré, žiaľ, na Slovensku sú pretrvávajúce, a to je jeden aj z najzávažnejších problémov, ktorý sa dotýka súčasného podnikateľského prostredia, čo je veľmi zlá platobná disciplína medzi podnikateľskými subjektmi. Predovšetkým obyčajne tých veľkých podnikateľských subjektov voči tým menším, predovšetkým k malým firmám a živnostníkom. Tento problém, samozrejme, potom vstupuje ďalej a rozširuje sa prostredníctvom takzvanej druhotnej platobnej neschopnosti. To znamená, ak jeden subjekt, ten menší podnikateľ, nedostane zaplatené, tak obyčajne nezaplatí aj tomu ďalšiemu. A skutočne ten problém naberá veľký rozmer a to už súvisí potom so značnými problémami, ktoré sa dotýkajú aj tej sociálnej oblasti, predovšetkým v súvislosti s tými malými podnikateľmi a živnostníkmi. Obyčajne sa to odráža v tom, že buď potom prepúšťajú ľudí, alebo do určitej miery priamo majú problémy obyčajne malí živnostníci ako riešiť svoje, doslova svoje živobytie. Momentálna legislatíva, žiaľ, ani prostredníctvom existujúceho zákona o konkurze a reštrukturalizácii tento problém nerieši. Svojím spôsobom samotný zákon o konkurze a reštrukturalizácii problém zlej platobnej disciplíny, respektíve druhotnej platobnej disciplíny vlastne ani nerieši, pretože tá príčina je kdesi inde. Obyčajne zákon o konkurze a reštrukturalizácii vlastne už len rieši tie dopady, dôsledky toho, čo by sa malo vyriešiť inými zákonnými prostriedkami. My sme v návrhu zákona o ochrane subdodávateľov prišli s takýmto riešením. Neskôr už zákonom o, teda novelou zákona o DPH, ktorý tiež môže výrazným spôsobom ovplyvniť tú príčinu vzniku druhotnej platobnej neschopnosti, a tak isto aj čiastočne Obchodný zákonník. V každom prípade my sme konzistentní tak, že sme sa snažili riešiť tú príčinu od riešenia zlej platobnej disciplíny cez zákon o ochrane subdodávateľov až v konečnom dôsledku teraz už riešením toho problému skôr dopadov, dôsledkov toho celého, čo je zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Obyčajne ten existujúci zákon, ktorý je, o konkurze a reštrukturalizácii, skôr rieši problém alebo uprednostňuje ekonomicky silných veriteľov. A títo už vlastne pri uzatváraní zmlúv obyčajne, keďže už majú silnejšie postavenie na trhu, majú určitú výhodu pri tom. Pretože obyčajne si tie pohľadávky vedia zabezpečiť, takže platí potom to pravidlo, že tí silnejší veritelia majú samozrejme potom väčšiu šancu sa dostať k týmto svojim pohľadávkam už v tom procese konkurzov, respektíve reštrukturalizácií. Ten problém samozrejme súvisí s tým, že ten úpadca, čiže firma, ktorá je v konkurze, prípadne v reštrukturalizácii, nemá dostatočný majetok na to, aby vedela zabezpečiť všetkých veriteľov. Či už tých zabezpečených alebo tých nezabezpečených, ktorí sú obyčajne malí. A preto samozrejme ten dopad je predovšetkým na tých malých, slabších veriteľov. A my sa snažíme aj týmto návrhom zákona túto disproporciu nejakým spôsobom zmierniť. Nehovorím, že celkom odstrániť, ale zmierniť, a to takými troma základnými opatreniami, ktoré sú v návrhu tohto zákona. Po prvé, chceme posilniť postavenie ekonomicky slabších veriteľov pri hlasovaní na schôdzi veriteľov. Po druhé, chceme obmedziť výšku tej časti oddelených podstát zabezpečených veriteľov, ktoré sa dostanú do peňažnej formy, na úroveň percenta zabezpečených pohľadávok zo všetkých pohľadávok voči úpadcovi. A potom tretie to opatrenie, zavádzame poradie do uspokojovania nezabezpečených pohľadávok tak, že najskôr sa uspokojení ekonomicky slabší veritelia. Možno trochu komplikovane povedané. Ale v každom prípade chceme skutočne týmito opatreniami zlepšiť postavenie tých slabších veriteľov. A to aj tým, že nielen teda že im dáva možnosť, aby získali väčší počet hlasov, ja ten mechanizmus ešte vysvetlím, ale chceme, aby aj z tých, z objemu tých zabezpečených pohľadávok určitá časť, len určitá časť išla v podstate na zabezpečenie týchto zabezpečených veriteľov a aby aj z tejto časti zabezpečených pohľadávok, čo sú hlavne v peňažnej forme, aby sa dostali medzi nezabezpečených veriteľov, čiže tie malé firmy. No a ten tretí, to tretie opatrenie už som spomínal, že chceme, aby to poradie pri vyplácaní tých veriteľov bolo, bolo opačné. Aby teda boli najprv boli uplatnené tie pohľadávky tých ekonomicky slabších veriteľov a tak tých ostatných. Čo sa týka toho princípu ako urobiť, ako urobiť v podstate tie podmienky také miernejšie pre tých menších veriteľov, prišli sme s takým váhovým systémom, kde sa snažíme, aby, aby sa posudzovala nielen výška pohľadávky, ale aby sa zároveň posudzovala aj výkonnosť, ekonomická výkonnosť tej firmy. Čo znamená, že chceme, aby, aby sme posudzovali, aby tá váha vlastne odrážala aj tú ekonomickú silu tej konkrétnej firmy, čiže toho veriteľa. A tak v podstate sme prišli so zavedením vzorca pre výpočet hlasov, ktorý bude závislý od pomeru, ako som hovoril, tej dlžnej pohľadávky k základu dane z príjmov veriteľa. Čo odráža? Hľadali sme rôzne tie parametre výkonnosti tej, ekonomickej výkonnosti tej konkrétnej firmy a myslím si, že jediný taký parameter, ktorý je skrz všetky tie subjekty podnikateľské, či už si zoberieme banky, veľké spoločnosti v každej jednej oblasti alebo malých živnostníkov, v podstate myslíme si, že ten základ dane z príjmov veriteľa je ten parameter, ktorý je všeobecný a dá sa uplatniť do tohto opatrenia. V praxi to vlastne znamená, že nielen výška pohľadávky, ale aj výška príjmu dlžníka v danom období, bude mať vplyv na počet hlasov na schôdzi veriteľov. Čiže cez túto váhu posunieme obyčajne tých malých veriteľov, ktorí sú, ktorí majú pohľadávku relatívne nízku, ale zas na druhej strane majú aj nízky príjem, a do určitej miery niekedy pomerne tá nízka výkonnosť ako toho malého veriteľa k tomu, k tej výške pohľadávky je v podstate to opatrenie, ktorým vlastne my ho posunieme aj čo sa týka počtu hlasov, aj čo sa týka potom ostatných opatrení tak, aby v podstate tie rozdiely, ktoré sú teraz ohromne markantné, aby sa znížili. Samozrejme, vychádzame pri tomto návrhu z tých posledných rokov, už som to spomínal na začiatku, kde obyčajne malí podnikatelia, živnostníci doplácajú na ten zlý stav podnikateľského prostredia, a dotýka sa to predovšetkým platobnej disciplíny. Či si zoberieme veľké spoločnosti, obyčajne sa to práve realizuje pri tých veľkých verejných projektoch, kde tie veľké spoločnosti, ktoré obyčajne vyhrávajú to verejné obstarávanie, potom nie sú schopné, a to obyčajne ani nie tak z toho dôvodu, že nie sú schopní, nemajú dostatočnú likviditu, nie sú schopní v podstate si plniť tieto svoje záväzky, dosť často je to arogancia tých veľkých spoločností voči malým firmám. A potom ďalšia tá skúsenosť, ktorú máme spred niekoľkých mesiacov, že potom tie veľké spoločnosti, ak majú teda aj ekonomické problémy, tak sa dostanú takýmto účelovým spôsobom až do procesu reštrukturalizácie a obyčajne potom tí malí, malí veritelia prichádzajú o svoje zdroje. A tak potom, tak ako to bolo v prípade Váhostavu, musíme riešiť tieto veci nejakou na mieru šitou legislatívou, aby sme hľadali riešenia, ktoré sú, samozrejme, nesystémové, pretože aj to posledné legislatívne riešenie bolo absolútne nesystémové, ktoré nerieši ani do budúcnosti tento problém malých veriteľov, aby sa dostali k svojim, aspoň k časti svojich zdrojov, a to tak, aby minimálne si vedeli zaplatiť DPH. Aj keď napriek tomu teda, že, a čo sme aj radi, že novela zákona o DPH vlastne už bude čiastočne riešiť, aj keď je tam obmedzená limitom obratu do 75- tisíc eur. Dámy a páni, ja nebudem ďalej sa rozširovať o tejto problematike. Koniec koncov sme ju preberali v poslednom období veľmi často. Chcem ešte raz povedať, že je to veľký problém podnikateľského prostredia, slabá platobná disciplína, následne druhotná platobná neschopnosť. Tento návrh zákona, respektíve tento návrh novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa snaží alebo má za úlohu zmierniť tie dopady. Ja si myslím, že je to zákon, ktorý by sme mali zobrať do úvahy, a preto vás chcem vyzvať všetkých, aby, aj keď hlavne na tej ľavej strane vládni poslanci sú tu dvaja, tak aspoň takýto apel, povedzte to svojim kolegom, aby teda sa pozreli na tento návrh zákona. Ja si myslím, že je to nástroj, ktorý môže pomôcť zlepšiť podnikateľské prostredie. Takže vás, samozrejme, žiadam o podporu tohto návrhu. A ďakujem za vašu pozornosť. | [] | 3,986,574 |
53 | 2010-06-10 | Autorizovaná rozprava | 76 | M. Jureňa, poslanec: | M | Jureňa | poslanec | A ak niekto nemá poistenie. Zrejme ste si ten zákon ešte dobre nedoštudovali. Ja viem, že je krátkosť času, že ten zákon vláda prijala len včera, že je to horúce. Ale zároveň musím zdôrazniť jednu vážnu vec, ak hovoríte, že máme to nechať na novú Národnú radu. To nikto nepovedal, že nová Národná rada nemôže konať. Veď nová Národná rada, ktorá vzíde z týchto júnových volieb, kľudne môže konať, môže veci poopraviť, môže veci usmerniť, môže prísť s novými návrhmi. Takže podsúvať tuná také, akože počkajme až na nový parlament, všetko je to taká zmiešanina takého určitého populizmu. A takisto ste hovorili, že niekto chodí s kufríkmi. To je tiež určitá demontáž, pretože ak niekto chodí, tak ponúka alebo vypláca zálohy. Mohli by ste si to pozorne pozrieť a nerobiť takúto dezinformačnú kampaň. Ďakujem. | [] | 3,986,171 |
6 | 2024-01-25 | Autorizovaná rozprava | 107 | Dolinková, Zuzana, ministerka zdravotníctva SR | Zuzana | Dolinková | ministerka zdravotníctva SR | Vážený pán poslanec, a uvedomujete si, že vstup krajiny, ktorá je vo vojne, do NATO by do vojny zatiahol celú Európu a Spojené štáty, teda aj Slovensko? Vážený pán poslanec, mali by ste vedieť, že vstup akejkoľvek krajiny z Európskej únie má svoje pravidlá. Tie sú stanovené v Zmluve o Európskej únii a musia ich spĺňať všetky krajiny, ktoré sa chcú stať členmi Európskej únie. Na vstup musia splniť určité kritériá. Tieto kritériá, známe tiež ako Kodanské kritériá, boli vytvorené v roku 1993 na stretnutí Európskej rady v Kodani a v roku 1995 boli posilnené na stretnutí Európskej rady v Madride. Patria medzi ne stabilné inštitúcie, ktoré sú zárukou demokracie, právneho štátu, ľudských práv a rešpektovanie ochrany a ochrany menšín, fungujúce trhové hospodárstvo a schopnosť čeliť konkurenčnému tlaku a silám pôsobiacim na trhu v rámci Európskej únie, schopnosť prevziať povinnosti súvisiace s členstvom vrátane schopnosti účinne vykonávať pravidlá, normy a politiky, ktoré tvoria súbor právnych predpisov EÚ, a dodržiavanie cieľov politickej, hospodárskej a menovej únie. Rovnako aj vstup do NATO má svoje pravidlá a jednou z najdôležitejších podmienok je ukončenie bojov, a to netvrdím ja, ale generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Vážený pán poslanec, férový vstup Ukrajiny do medzinárodných inštitúcií za dodržania všetkých kritérií, ktoré majú byť splnené, by mohlo ekonomicky pomôcť východnému Slovensku. Ale na druhej strane buďme féroví a aj Slovensko muselo splniť určité podmienky, aby do týchto inštitúcií bolo prijaté. Keď Ukrajina tieto podmienky splní a uzatvorí prístupové rokovania, budú o jej prijatí rozhodovať parlamenty členských štátov. Ak to bude v tomto volebnom období, môžete vyjadriť svoj slobodný názor hlasovaním. A ja ako minister zodpovedný za regionálny rozvoj budem zatiaľ pomáhať regiónom na celom Slovensku, nielen na východe, napríklad regionálnym príspevkom, výzvami z eurofondov, ktoré vláda, ktorej členom bola aj SaS-ka, radšej prejedla, ako by nimi pomohla regiónom. Pán poslanec Dostál, strana, na ktorej chrbte ste sa zviezli do parlamentu, mala šancu ukázať, ako sa dajú zmeniť regionálne rozdiely. Namiesto toho si váš predseda s kamarátmi robil výlety za Geissenovcami do Dubaja, dal príkaz vypiť celý bar a takto by som mohol pokračovať. Keď ste mali zahlasovať za čo najskorší termín predčasných volieb, umožnili ste Matovičovi s Hegerom vládnuť ešte mesiace a potom aj vďaka vašej pomoci ste odovzdali vládu progresívnej vláde akože odborníkov, ktorú viedol najnovší líder eurokandidátky Progresívneho Slovenska pán Ódor. A ešte mám, pán poslanec Dostál, aj ja jednu otázku na vás: Koľko zákonov na podporu regiónov a ľudí, ktorí v nich žijú, ste predložili za tieto roky, čo sedíte v parlamente, vy? (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,200,171 |
65 | 2022-05-11 | Autorizovaná rozprava | 52 | Suja, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Suja | poslanec NR SR | Pán podpredseda, ďakujem za slovo. V záverečnom slove by som ešte chcel pár vecí zhrnúť. Viacerí z koalície sa ma opýtali, že akože dobrý zákon, boli za mnou, že či to mám nejako predjednané. Vážení kolegovia, nemám to predjednané, neobchodujem, nekšeftujem so zákonmi, aby mi prechádzali. Zákony podporujem podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Ak sú dobré, ho podporím, ak sú v prospech občanov, ich podporím, alebo nepodporím. Ale, bohužiaľ, takto ma naučili rodičia a takto to bude pokračovať aj ďalšej. Nekšeftujem. Je na vás, či chcete dodržať vaše programové vyhlásenie vlády, čo sa týka zvýšenia sebestačnosti potravinovej, zníženie byrokracie, alebo sú to len prázdne slová. Či chcete pomôcť ľuďom žijúcim na vidieku, či chcete pomôcť ľuďom, ktorí chovajú zvieratá, či chcete pomôcť tým mladým rodinám, ktoré teraz pre novorodené deti, ktoré už môžu prijímať tú potravu, zháňajú domáci chov, či už kuracie prsia, vajcia, mlieko a podobne, a nejdú do supermarketov, alebo budete podporovať tieto reťazce na úkor Slovákov, ktorí by mohli vo veľkej miere nahradiť domácimi kvalitnými potravinami. Takže všetko je len na vás. Preto verím, že tento zákon sa posunie do druhého čítania a môžme sa o ňom rozprávať, dopĺňať ho. A ak sa neposunie, že ho zrušíte, tak bol by som veľmi rád, kľudne môžte ho kanibalovať a niekto predložiť v inom znení, ale s podobnými výsledkami od vás z koalície. Je mi to úplne jedno, ja ho podporím. Ďakujem. | [] | 4,021,142 |
9 | 2024-02-01 | Autorizovaná rozprava | 83 | Šimečka, Michal, podpredseda NR SR | Michal | Šimečka | podpredseda NR SR | Pán vicepremiér, vypršal vám čas. A keďže doplňujúca otázka nie je, tak musíme prejsť na ďalšiu, ktorá je od pani poslankyni Veslárovej, a je na ministerku zdravotníctva pani Dolinkovú a znie: „Vážená pani ministerka Dolinková, v programovom vyhlásení vlády ste sľubovali, že vláda v čo najkratšom čase rozhodne o finálnej podobe národnej univerzitnej nemocnice v Bratislave. Prešlo už sto dní od vzniku vašej vlády, aká bude teda finálna podoba národnej univerzitnej nemocnice v Bratislave?“ Pani ministerka. | [] | 4,160,098 |
34 | 2018-09-18 | Autorizovaná rozprava | 61 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Zimenová. | [] | 3,992,442 |
9 | 2020-07-15 | Autorizovaná rozprava | 29 | Schlosár, Rastislav, poslanec NR SR | Rastislav | Schlosár | poslanec NR SR | Milan, ty si dobre povedal a myslím si, že si to dobre pochopil, že skutočný fašizmus nie je bojovať za ochranu nenarodených detí, ale, naopak, skutočný fašizmus je obhajovať súčasnú legislatívu, ktorá umožňuje bezbrené, bezbrehé zabíjanie nenarodených detí, a stačí si to ukázať na jednoduchých číslach. Podľa historikov jednoducho fašisti spôsobili počas holokaustu v rokoch ’41 až ’45 v Európe smrť 6 mil. Židov. A dajme si to do kontrastu s tým, koľko úmrtí spôsobili, koľko vrážd, koľko zabití nenarodených detí spôsobili liberáli. Každých päť rokov je v Európe zabitých nie 6 mi. ľudí, ale 21 mil. ľudí, teda trojnásobne viacej ľudí, ako zahynulo počas holokaustu. Preto nehrajme sa tu na to, že liberáli sú za nejakú slobodu, za nejakú demokraciu, za ochranu ľudských životov, pretože v skutočnosti sú to liberáli, ktorí podporujú ten najväčší útlak, to najväčšie zabíjanie, ešte horšie, ako v histórii robili fašisti. | [] | 3,943,650 |
12 | 2024-04-24 | Autorizovaná rozprava | 135 | Šimko, Igor, poslanec NR SR | Igor | Šimko | poslanec NR SR | Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jána Hargaša. | [] | 4,174,543 |
3 | 2012-07-03 | Autorizovaná rozprava | 199 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Prosím o kľud v rokovacej sále, pánovi poslancovi sa zle prednáša. | [] | 4,029,523 |
3 | 2023-11-22 | Autorizovaná rozprava | 54 | Bittó Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Bittó Cigániková | poslankyňa NR SR | Ondrej, ako vieš, úplne schvaľujem, súhlasím a myslím si, že aj vecne a technicky je toto správne. Rozumiem tomu, že pani ministerka je pod tlakom nemocníc, ktoré majú obavy z toho, že teda, keď nie sú jednotkové nemocnice zaradené, mimochodom v sektore som si overovala podľa toho, čo Marek Krajčí hovoril, že či naozaj majú rozhodnutie, nebolo vydané, boli len nejaké listy informačné vydané, jedno ako. Realita je taká, že do nemocníc z tohto dôvodu, z tej nestability, nechcú nastupovať zdravotníci. Ale ja chcem poprosiť pani ministerku, aby to ešte raz zvážila, nakoľko naozaj sa tu bavíme o dvoch týždňoch, doteraz to počkalo. A možno to pripadá ľuďom ako maličkosť, ale my sme si tu, tí starší harcovníci, zažili, čo robí legislatívny proces, keď je zrýchlený. Veľakrát je tam veľa chýb a už akože chcelo by to zmenu toho prístupu, preto apelujem, nič tragické sa nestane, ak to pôjde aspoň takto, ale ukážete vôľu, že chcete byť iní ako bola Matovičova, Hegerova vláda predtým a nebudete to robiť zrýchlene, keď to nie je potrebné. Takže, Ondro, ďakujem ti za tento pozmeňujúci návrh a určite súhlasím s tým, aby to išlo takto. Je to lepšie. Ďakujem pekne. | [] | 3,868,814 |
53 | 2015-07-02 | Autorizovaná rozprava | 9 | Lipšic, Daniel, poslanec NR SR | Daniel | Lipšic | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Ja ten návrh, samozrejme, tiež podporím, ale všetci vieme, že neprejde. Tak ako neprešli naše osobitné novely zákonov na predchádzajúcej schôdzi. Čas, kedy bolo možné prijať účinný protischránkový zákon, tu pritom bol. Bol v decembri minulého roku a vieme, že jediné, na čo reaguje dnes dnešná vláda, nie sú ani apely opozície, ani apely médií, ale verejný tlak. A je mi ľúto, že vtedy, keď sme navrhovali, poďme to urobiť, prijalo plénum uznesenie, ktoré ste, pani poslankyňa, spomínali, ktorým zaviazalo vládu pripraviť komplexný návrh. Upozorňovali sme vtedy, že je to len hra o čas a že nikdy komplexný návrh nepríde, čo sa aj potvrdilo. Keby bola vtedy opozícia dôrazná, keby možno časti opozície neprekážali tiež ľudia v uliciach, tak dnes Slovensko má účinný protischránkový zákon. Sme sa hrali na vlastnom piesočku a dnes vieme, že účinný protischránkový zákon nebude prijatý. A príde mi to trošku, s ľútosťou to musím konštatovať, že dnes to je veľká téma viacerých politických strán, je to správne, ale v čase, keď to mohlo byť prijaté, tak svojím konaním ste tomu reálne zabránili tým, že, a nehovorím to s radosťou, naozaj, že ste pomohli, pomohli SMER-u vypustiť verejný tlak a následne priniesť do parlamentu, čo sme všetci vedeli, všetci vedeli, neúčinnú, deravú a neefektívnu právnu normu, ktorú dnes sa snažíme naprávať a hovoriť, že je to zlé. Pritom v čase, keď sme to mali pred sebou, keď boli naozaj pod tlakom, tak sme ten tlak im pomohli vypustiť. A to mi je veľmi, veľmi ľúto, lebo tento návrh teraz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,168,835 |
32 | 2021-06-17 | Autorizovaná rozprava | 206 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Tomáš Šudík, nech sa páči. | [] | 3,981,831 |
31 | 2021-06-15 | Autorizovaná rozprava | 201 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Ďakujem, pán minister. Na vaše vystúpenie evidujem päť faktických poznámok. Nech sa páči, ako prvý pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči. | [] | 3,929,934 |
88 | 2023-03-14 | Autorizovaná rozprava | 170 | Lehotský, Tomáš, poslanec NR SR | Tomáš | Lehotský | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. V rozprave k návrhu zákona vystúpilo šesť poslancov. Konkrétne pozmeňujúce návrhy predložili poslankyne Eva Horváthová a Jana Žitňanská. Poslankyňa Eva Horváthová požiadala o vyňatie bodov 1 až 3 z informácie na osobitné hlasovanie. Aby sme mohli hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch podaných dnes v rozprave, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. | [] | 3,991,936 |
15 | 2017-04-07 | Autorizovaná rozprava | 130 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Shahzad. | [] | 4,151,091 |
49 | 2019-09-10 | Autorizovaná rozprava | 91 | Mizík, Stanislav, poslanec NR SR | Stanislav | Mizík | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Pani Kaščáková, toto je len krátke konštatovanie, to by nebola SaS-ka, keby nekopla do cirkví, zvlášť kresťanských, ktoré sú nositeľmi duchovna a civilizácie Európy už 2 000 rokov. Vám vadia aj Vatikánske zmluvy, vám nevadia prišelci s iným náboženstvom z Afriky. Ďakujem. | [] | 3,886,883 |
19 | 2008-02-14 | Autorizovaná rozprava | 165 | M. Hort, podpredseda NR SR: | M | Hort | podpredseda NR SR | Otváram rozpravu k tomuto bodu. Konštatujem, že do rozpravy som písomne nedostal žiadnu písomnú prihlášku a ústne sa do rozpravy hlásia pani poslankyňa Iveta Radičová, pán poslanec Jozef Halecký, pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy k tomuto bodu. Slovo má pani poslankyňa Iveta Radičová. | [] | 4,036,780 |
60 | 2006-03-16 | Autorizovaná rozprava | 60 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 130, za 51, proti 9, zdržalo sa 67 poslancov, nehlasovali 3. Konštatujem, že námietku pána poslanca sme neschválili. Nech sa páči, budeme hlasovať o bode č. 1 a 3 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Mikuša, že? | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,126,043 |
43 | 2021-09-28 | Autorizovaná rozprava | 37 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Faktickú poznámku má pripravenú aj pani poslankyňa Jana Bittó Cigániková, nech sa páči. | [] | 4,182,821 |
94 | 2023-06-14 | Autorizovaná rozprava | 29 | Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pčolinský | podpredseda NR SR | Pán poslanec Kuffa, v rokovacej sále je zakázané telefonovať. Opustite rokovaciu sálu! | [] | 4,159,734 |
34 | 2018-09-18 | Autorizovaná rozprava | 266 | Lukáč, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Lukáč | poslanec NR SR | Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. | [] | 3,992,647 |
21 | 2013-06-19 | Autorizovaná rozprava | 163 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Kondrót. | [] | 3,897,198 |
12 | 2024-04-19 | Autorizovaná rozprava | 46 | Kleinert, Dana, poslankyňa NR SR | Dana | Kleinert | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Ja tiež rozumiem, pán Malatinec, tomu, čo hovoríte, a aj tým výzvam, ale naozaj k tomu si musíme sadnúť na inom fóre a preto ja by som navrhla, aby ste zvážili aj spolu s navrhovateľom stiahnutie tohto zákona, lebo nemáme čas na túto debatu. Keď hovoríte o čistej sume, ktorá ide napríklad medzi Bratislavský kraj a iné kraje, nie úplne to je správne, lebo môže to akurát tak vyvolať možno závisť alebo tento typ pocitov, pričom, v Bratislave, sám ste povedali, že žije aj viacej umelcov, resp. veľa umelcov, a ja osobne poznám mnohých, ktorí prišli z iných miest do Bratislavy, tu pracujú, založili si tu nejaké OZ-ko, a to OZ-ko má sídlo v Bratislave, a požiadalo, ale zároveň pracuje s tými projektami v regióne. Ja sama som také projekty robila, že sme napríklad, ktoré ale podporené fondom, ale sme napríklad na Gemeri sa snažili pomôcť ľuďom a dať im naspäť prácu a urobiť trvalo udržateľné riešenia. Alebo tu máme Trenčín, mesto kultúry, ktoré bude, alebo sme sa rozprávali, že ako vieme aj naozaj podporiť iné mestá a regióny a je to legitímna otázka, akurát, že tento návrh, to, to skutočne nerieši. My máme stratégiu kultúry, problém je v pani ministerke za Slovenskú národnú stranu, ktorá ju z toho šuflíka proste nevytiahne, a mohla by urobiť to hneď o dve minúty. Takže poďme sa rozprávať o tom, vytiahnime ju, a poďme sa, poďme sa rozprávať. Kultúrna demok... kultúrna diplomacia je krásna téma a napríklad v mojej rozprave ku ministerstvu cestovného ruchu, tak tam si myslím, že tiež sa vieme rozprávať o tom, ako tomuto pomôcť, ako naši umelci môžu ísť napríklad von, byť tam prezentovaní a vrátiť sa naspäť a doniesť prácu do regiónov. Je tu množstvo tém, ale nerieši to tento návrh zákona. Preto ho prosím, stiahnite. Ďakujem. | [] | 3,946,566 |
36 | 2014-07-10 | Autorizovaná rozprava | 189 | Zajac, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Zajac | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda Národnej rady, dámy a páni, pretáčanie tachometrov je možné už teraz klasifikovať ako skutkovú podstatu trestného činu podľa ustanovenia § 269a „Nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi“ zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona. Dámy a páni, ale nerobí sa to. V tejto chvíli musím spomenúť až tragikomický prípad, keď ministerstvo obrany nakúpilo vojenské sanitky v objeme určite nie malom a potom zistilo, že tie vojenské sanitky mali stočené kilometre. Náš návrh je inšpirovaný nemeckou právnou úpravou. Nemecká úprava zakazuje manipuláciu s tachometrami, ktorá by najviac vyhovovala prostrediu Slovenskej republiky. Túto právnu úpravu sme pripravovali so Spolkom na ochranu vlastníkov automobilov (v skratke SOVA). Majú spracovanú aj vlastnú analýzu postihu za pretáčanie tachometrov vo svete, z ktorej vyplýva, že tento náš bežný podvod je v súčasnosti trestaný v Nemecku, Veľkej Británii, Francúzsku, Belgicku a Spojených štátoch. Manipulovanie s tachometrami dnes pritom nie je žiaden problém, na to stočenie stačí notebook, softvér stiahnutý z internetu a pripojenie na elektronický systém auta. Podvodníci si dokážu požadovanú hodnotu nastaviť za pár sekúnd. Ak zas nie sú celkom technicky zruční, pomôžu im niektoré servisy. Dokonca sú také, ktoré túto činnosť inzerujú. Podľa prieskumu na internete dvadsať až dvadsaťpäť firiem ponúka takúto činnosť (stočenie kilometrov). Viaceré televízie alebo médiá sa o tom presvedčili v priamom prenose, keď zavolali do takej firmy. A bolo im povedané, kedy majú prísť a požadovanú hodnotu im stočia za pár minút. Oficiálne sa to uvádza ako, samozrejme, nevyhnutný úkon. Niektoré automobily už modernejšie majú ale aj nezvislé počítadlá kilometrov. Ale tie „lepšie firmy“ dokážu stočiť aj ten nezávislý počítač, ktorý počíta kilometre. Podľa štatistík spoločnosti Cebia, ktorá sa zaoberá preverovaním vozidiel, je ročne predaných približne 130 tisíc vozidiel, ktoré majú uvedený nepravdivý počet najazdených kilometrov na tachometri. Hovoríme tu o vozidlách na Slovensku, ktoré sa predajú za rok. Ešte raz, dámy a páni, 130 tisíc ojazdených automobilov ročne podľa odhadov odborníkov, ktorí sa tomu venujú, má stočený kilometer. Takže môžeme hovoriť o 130 tisíc podvedených občanoch Slovenska ročne, ktorí sú oklamaní a podvedení. Táto škoda, ktorá je im takto spôsobená, je podľa týchto výpočtov odhadnutá, samozrejme, na viac ako 65 miliónov eur. Tak je to 130 tisíc oklamaných a podvedených občanov, škoda zhruba 65 miliónov eur. Ale, pozor, pretáčanie tachometrov nespôsobuje tým novým majiteľom len finančné škody. Ale to, že majitelia nepoznajú skutočný počet kilometrov na svojom aute, môže im spôsobiť aj technické problémy a môže to byť príčinou havárií kvôli neznalosti skutočného opotrebovania niektorých veľmi dôležitých súčiastok automobilov. Vedeli by o tom rozprávať v niektorých autorizovaných servisoch, kde ľudia prídu v domnienke, že majú auto, ktoré má najazdených 100 tisíc kilometrov, prídu na technickú prehliadku a odrazu sa zistí, že viaceré súčiastky toho auta už sú opotrebované tak, že skutočný stav jeho nabehaných kilometrov je okolo 250 tisíc a že naozaj hrozia vážne dopravné nehody. Som tu rozprával pred mesiacom pri uvádzaní zákona o STK-čkach. Tak podľa nemeckých štatistík v Nemecku až 10 % závažných dopravných nehôd spôsobí zlý technický stav auta. Na Slovensku podľa našich štatistík je to len 0,5 %. Kde je pravda? Pravdepodobne sa tu jedná o rôznu metodiku výpočtu v Nemecku a u nás. Takže odborníci aj na Slovensku aj Česku hovoria okolo 6 % závažných dopravných nehôd, ktorých príčinou bol zlý technický stav auta. Nehovorím, že je to všetko príčinou toho, že majitelia áut nepoznali skutočný stav tachometra. To by som si nedovolil. Ale ak by sa malo jednať len o niekoľko závažných dopravných nehôd, pri ktorých niekto prišiel o život, tak je to veľmi vážny problém. Na porovnanie v Českej republike sa pretočením tachometrov oklamú obyvatelia takto o 164 miliárd českých korún. Dámy a páni, keď sme tu v apríli prednášali tento návrh zákona, tak od viacerých kolegov zo strany SMER sme počuli, že sa im tento návrh páči, ale bolo nám povedané, že by bolo vhodné rokovať o tom s odborníkmi z ministerstva spravodlivosti a vnútra. A preto sme ten návrh v apríli stiahli. A vďaka pani podpredsedníčke parlamentu pani Laššákovej takéto stretnutie sa uskutočnilo. Tak jej za to takto aj verejne ďakujem. Takže sme sa stretli, predkladatelia, s odborníkom z ministerstva spravodlivosti, z ministerstva vnútra za účasti pána Petrusa, šéfa spoločnosti SOVA a rokovali sme o takomto návrhu zákona. Prvé, čo sme sa tam dozvedeli, to sme trošku očakávali, lebo tento postoj legislatívcov z ministerstva spravodlivosti bol aj v minulosti podobný, bol taký, že legislatívci nemajú záujem rozširovať skutkovú podstatu trestných činov. Ďalej bolo povedané, a to bolo aj v minulosti znova povedané, že by mohlo dôjsť ku duplicite, že by takýto trestný čin, ktorý by bol vyšetrovaný, mohol byť postihovaný podľa toho § 269, ale aj podľa nami navrhovaného § 220. To sme akceptovali a v dnešnom návrhu zákona sme vylúčili túto duplicitu. Keď odborníci zo spoločnosti SOVA ukázali odborníkom z ministerstva spravodlivosti, že hovoríme o 130 tisícoch áut ročne, čo sú síce odhadované množstvá, ale vývoj na trhu s ojazdenými autami im dáva za pravdu, že to začína mať abnormálnu stúpajú tendenciu, ak videli, že sa jedná o takéto množstvo, tak sa lepšie pozreli na náš návrh a povedali, že keď sa to má riešiť, ak sa to teda má riešiť, tak nech je to v tom paragrafe, v ktorom to navrhujeme. Po ďalšie povedali, že je veľmi dobré, že do toho paragrafu sme dali aj prípravu, výrobu a distribúciu počítačových programov a zariadení, ktoré by umožnili také stáčanie. A poradili nám, že ak taký návrh pripravíme, aby sme vylúčili duplicitu. Samozrejme, odborníci z ministerstva vnútra sa viac-menej bránia, aby bola rozširovaná trestná činnosť aj na stáčanie tachometrov, lebo podľa ich názoru, a ja ho akceptujem, takáto činnosť sa veľmi ťažko dokazuje. A je to pravda. Ale, dámy a páni, povedzte mi, ktorá trestná činnosť sa dokazuje ľahko, od drobných krádeží až po tie najťažšie zločiny, poviem aj vraždy. Všetka sa dokazuje veľmi ťažko. Dámy a páni, od toho apríla, keď sme tu uviedli tento návrh zákona, sa udialo na poli s ojazdenými autami niekoľko skutočností, niektoré skutočnosti na Slovensku, niektoré v susednej Českej republike a, nech je mi odpustené, spomeniem aj tie z Českej republiky, lebo ten stav je podobný aj v Českej republike. Takisto v Českej republike dneska nemajú explicitne zadefinované stáčanie tachometrov ako trestný čin. Po nástupe novej vlády pán nový minister obchodu a priemyslu Jan Mládek vyhlásil, že ide pripraviť návrh zákona, kde stáčanie tachometrov bude trestný čin. Idúc v aute asi pred mesiacom a pol a počúvajúc najpočúvanejšiu motoristickú reláciu, ktorá na Slovensku už beží desaťročia, „Pozor, zákruta!“ som odrazu počul ako redaktor volal alebo teda poslucháči mohli volať do tejto relácie priamo. A bola tak otázka, jednoduchá: Je na Slovensku stáčanie kilometrov trestným činom? Poslucháči tam volali s tým, že ním nie je. Povedali im následne: „Áno, máte pravdu, vyhrávate nejaké tričko a podobne.“ Naozaj som to počul na vlastné uši. Takže medzi ľuďmi naozaj panuje názor, že to trestným činom nie je. Prečítam vám rozhovor, teda časť rozhovoru, nech vás dlho nenaťahujem, so šéfkou najväčšieho autobazára na Slovensku a v Čechách. Názov článku je „Pretočené kilometre? Skupujeme, nie je to trestný čin.“ Odpoveď na tú otázku je: „Skupujete aj vozidlá, ktoré majú pretočené kilometre?“ „Nie je to na Slovensku trestný čin, preto ich skupujeme. Na tento fakt kupujúceho, ktorý má o takéto auto záujem, upozorníme. Ak má stočené desiatky tisíc kilometrov, tak to odmietneme,“ ako vravím, takých áut je 65 %, predstavte si, kde tieto autá končia, je to v menších autobazároch alebo v inzercii, to sú slová šéfky najväčšieho autobazára na Slovensku. Pre tých, ktorí by mali záujem o túto problematiku, odporúčam vypočuť si reláciu „Máte slovo“, ktorá odznela asi pred tromi týždňami, pani Jílkovej v Českej televízii. Táto relácia je pomerne sledovaná aj na Slovensku, pretože naozaj rozoberá aktuálne témy. A volá si do tejto relácie ľudí, ktorí tejto problematike rozumejú. Naozaj aj ona mala v tejto relácii zástupcu zo spoločnosti Cebia, zástupcu zo spoločnosti SOVA, pána ministra priemyslu a obchodu Mládka, zástupcu Asociácie autobazárov, zástupcu spotrebiteľov. No pozrite si tú veľmi živú diskusiu. Pani moderátorka sa neustále vracala k tomu slovami: „A prečo to nemáme explicitne zadefinované ako trestný čin stáčania tachometrov.“ Na to sa pýtala aj pána ministra, ktorý hovoril, že už má na to pracovnú skupinu, ktorá to pripravuje. Na Slovensku s touto iniciatívou sme prišli my, prepytujem, sme opoziční politici, uvedomujeme si tento náš hendikep, ale tu nejde o politiku pri ojazdených autách, pri ochrane občanov Slovenska, ktorí sú podvádzaní dennodenne a oklamaní, tu ide o životy občanov Slovenska, tu by nemalo ísť o to, kto je opozičným a kto je vládnym, tu by nám malo ísť o riešenie veci. A keď som pri Českej republike, ajhľa, minulý týždeň, dámy a páni, že pretáčanie tachometra v Česku pri predaji je trestné, povedal Najvyšší súd Českej republiky. (Reakcia z pléna.) Áno, už mi to ukazujete. Na jednej strane Najvyšší súd v Českej republike povedal, že je to trestný čin, aj keď ho nemajú explicitne zadefinovaný v Trestnom zákone. A je to trestný čin podvodu. Na druhej strane povedal, že je to trestný čin, ak sa jedná o podvod, ktorý navýši ojazdené auto o čiastku 5 000 českých korún, čo je pri prepočte nás na eurá 182 eur. Cez to všetko ministerstvo priemyslu a obchodu pripravuje, aby to bolo v Trestnom zákonníku samostatne explicitne zadefinované ako trestný čin. Prečo to pripravujeme a prečo to chceme aj my? Bol som tu v apríli obviňovaný, že chcem, aby desaťtisíce ľudí boli na Slovensku vyšetrované a podobné nezmysly alebo že niekto stočí 100 kilometrov a budú ho trestať. Sú to nezmysly. Ide aj o preventívny, výchovný a odstrašujúci účinok takého návrhu, ktorý bude samostatne zadefinovaný v Trestnom zákone. Čo to spôsobí, že to bude mať svoje zadefinovanie samostatné, keď má to takéto masové rozmery? Čo to spôsobí v Trestnom zákone? Pýtali sme sa na to aj odborníčky z ministerstva spravodlivosti. V podstate nemala voči tomu výhradu a vlastne končila tým, že ak bude na to politická vôľa politikov riešiť takýto problém v návrhu zákona samostatne, tak nech to tam je. Takže o túto politickú vôľu sa tu dnes uchádzame. Nedá mi, aby som vám neprečítal jeden e-mail, ktorý som dostal dneska doobeda od jedného občana, ktorý mal záujem o kúpu automobilu, aj ho tu definuje, nechcem robiť reklamu, ale rok jeho výroby bol 2006. Pri kontrole stavu tachometra zistil, že tento automobil mal 2. 11. 2010 po štyroch rokoch jazdenia 206 tisíc kilometrov. Ale 2. 7. 2014 mal tento istý automobil, čiže o 4 roky neskôr, ten stav 163 tisíc. Nejakým logickým výpočtom, ak mu to auto najazdilo pomaly skoro až 50 tisíc kilometrov ročne, mu vyšlo, že skutočný stav takého tachometra na tomto aute je možno až 375 tisíc. A takýto automobil niekto predáva s udaním tých 163 tisíc kilometrov. Dámy a páni, o koľko je navýšená čiastka takého auta? Nedovoľujem si to v tejto chvíli ani ja povedať. Ale ak by to bol trestný čin a bude to niekto posudzovať, tak odborník na vozidlá to vie vypočítať, odhadnúť, zadefinovať. Ak by sa niekomu zdalo, že naozaj by bolo treba rozdeliť pretočenie kilometrov o pár sto a o niekoľko tisíc, tak je tu návod z Českej republiky. Naozaj môžeme, ak bude politická vôľa, posunúť tento návrh zákona do druhého čítania, v druhom čítaní ho vylepšiť a povedať, že sa bude jednať o trestný čin od čiastky, keď sa navýši cena automobilu napríklad o tých 182 eur. Takýto návrh by sme mohli zapracovať do takého návrhu zákona, ale najprv musí byť politická vôľa zadefinovať stáčanie tachometrov ako trestný čin samostatne v návrhu zákona. Dámy a páni, politici majú riešiť problémy občanov a ak na Slovensku sa predá ročne 130 tisíc ojazdených automobilov, ktoré majú stočené tachometre a máme tu 130 tisíc oklamaných a podvedených občanov, je našou povinnosťou takýto problém riešiť, a preto tretíkrát predkladám takýto návrh zákona a uchádzam sa o jeho podporu. Ďakujem pekne. | [
"(v skratke SOVA)",
"(stočenie kilometrov)",
"(Reakcia z pléna.)"
] | 4,011,578 |
94 | 2023-06-13 | Autorizovaná rozprava | 73 | Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pčolinský | podpredseda NR SR | Všetko? | [] | 3,905,293 |
33 | 2014-04-01 | Autorizovaná rozprava | 208 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | V rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško. | [] | 4,038,189 |
6 | 2020-04-24 | Autorizovaná rozprava | 85 | Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pellegrini | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Halgašová. | [] | 4,045,370 |
8 | 2020-06-05 | Autorizovaná rozprava | 35 | Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pellegrini | podpredseda NR SR | Opäť, aby ste to vnímali, rozhodujeme o tlači 129, ktorou sa tlač 130... Prosím, čo píšete špagáty spravodajcom, nepleťte tam tie tlače, píšte tam len tie tlače, ktoré sa týkajú hlasovania, lebo to metie potom poslancov, tak poprosím tajomníčku výboru alebo tajomníka, ak máte, aby to tam nabudúce neuvádzal zbytočne. | [] | 3,867,564 |
94 | 2023-06-21 | Autorizovaná rozprava | 100 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasy v sále: „Za.“ ) (Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, 119 za, 4 proti, 4 sa zdržali a 3 nehlasovali. Uvedený návrh sme schválili. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania . Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. | [
"(Hlasy v sále: „Za.“ )",
"(Hlasovanie.)"
] | 4,019,982 |
60 | 2006-03-15 | Autorizovaná rozprava | 104 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | S. Zubo, poslanec: Pani Navrátilová, ja by som skutočne bol rád a šťastný, keby sme každý sľubovali len to, čo môžeme splniť. Ak ste dobre počúvali, čo som ja hovoril, ja som tie východiská povedal. Povedal som, že základom je ekonomika, rozvojové programy, postaviť ekonomicky tento štát na nohy. Treba vytvoriť určité hodnoty, ak sa tie hodnoty vytvoria, až potom budeme môcť prerozdeľovať, a nie stavať z toho a žiť 20 rokov po novembri 1989, z podstaty socializmu. Pretože zatiaľ všetky doterajšie vlády žili z podstaty socializmu a žiadne nové hodnoty sa nevytvárali. My máme 6-percentný prírastok národného dôchodku. Ale kde idú tie prostriedky? Pre občanov? Ten prírastok národného dôchodku je nie preto, že sa hýbe ekonomika, ale práve naopak, na úkor životnej úrovne občanov! A teda máme systémové riešenia, máme východiská a trvám aj na tom, nech každá politická strana sľubuje len to, čo môže splniť. | [] | 4,061,480 |
33 | 2004-12-02 | Autorizovaná rozprava | 90 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 138 prítomných, 127 za, 8 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Návrh sme schválili. Pán poslanec, spoločný spravodajca, máme pozmeňujúci návrh? | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,117,761 |
83 | 2023-02-09 | Autorizovaná rozprava | 165 | Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pčolinský | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Pán poslanec má doplňujúcu otázku. Nech sa páči. | [] | 3,934,988 |
11 | 2007-06-27 | Autorizovaná rozprava | 166 | P. Markovič, poslanec: | P | Markovič | poslanec | Dlhé roky sme tu boli bývalou opozíciou, dnešnou vládnou koalíciou bití za to, že sa tu v našej spoločnosti vytvárajú nejaké skupiny alebo kategórie občanov, ale práve opak je pravdou. Dnes súčasná vládna koalícia vytvára dve kategórie občanov, a to tých, čo pracujú a tú druhú odborárov. | [] | 4,020,427 |
33 | 2004-12-10 | Autorizovaná rozprava | 85 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | M. Maxon, poslanec: Pán predseda, musím konštatovať, že ste nepostupovali v súlade s rokovacím poriadkom pri hlasovaní o návrhu pani poslankyne Tóthovej. K jej návrhu sa mal vyjadriť predkladateľ, pán minister. Až na základe toho ste mali dať hlasovať, či Národná rada súhlasí s tým, aby sa o tomto bode hlasovalo. | [] | 3,991,288 |
34 | 2018-09-18 | Autorizovaná rozprava | 272 | Zimenová, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Zimenová | poslankyňa NR SR | Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. V rozprave vystúpili predkladatelia návrhu zákona, nebol podaný žiaden procedurálny ani iný návrh. Preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. | [] | 3,992,653 |
14 | 2017-03-29 | Autorizovaná rozprava | 97 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pán poslanec Gröhling. | [] | 4,146,373 |
5 | 2010-09-07 | Autorizovaná rozprava | 39 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Hlási sa niekto do rozpravy? Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy. Budeme hlasovať o vrátenom zákone ako o celku. (Hlasovanie o zákone z 11. augusta 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 69.) Prosím, hlasujte teraz. (Hlasovanie.) Prítomných 89 poslancov, hlasovalo 76, proti 13. Zákon bol v treťom čítaní schválený. Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy, vrátený prezidentom Slovenskej republiky. Nasleduje návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony . Návrh vlády má parlamentnú tlač 62. Prosím podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála, aby návrh vlády odôvodnil. Nech sa páči. | [
"(Hlasovanie o zákone z 11. augusta 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 69.)",
"(Hlasovani... | 4,172,276 |
27 | 2013-11-27 | Autorizovaná rozprava | 38 | Brocka, Július, poslanec NR SR | Július | Brocka | poslanec NR SR | Ospravedlňujem sa za to plytvanie vaším časom, ale je to pochopiteľné, lebo keď niekto sedí na piatich stoličkách, tak musí byť v strese, lebo naozaj veď už mu beží čas, ja neviem, na VÚC-ke, na meste a v akom úrade, ale je to pochopiteľné, preto podporte môj návrh, a sám prídete na to, že na dvoch stoličkách sa nedá sedieť, a potom budete len na jednej a potom to nebude pre vás zdržiavanie času, keď sa budeme baviť o takých veciach, že na Slovensku sú v týchto dňoch detské domovy tak preplnené, že praskajú vo švíkoch, naozaj, že sa rozpadá toľko rodín, od ktorých, však tie deti boli odobraté z tých rodín, takže každý vie, ktoré sú to ohrozené rodiny, a nerobíte dosť pre to. Ale súhlasím s vami, pán kolega Jasaň, lebo to je pekná myšlienka, že ak zachránime jeden ľudský život, tak stojí za to nejakú povinnosť iným pridať. Ako s myšlienkou súhlasím, lebo je krásna a pravdivá, ale ten návrh toho opatrenia, to nie je o záchrane jedného života, to je obyčajné šikanovanie, to je buzerácia slušných ľudí. Naozaj. Vy si myslíte, že úradníci na úrade práce nevedia, ktorým rodinám treba pomôcť? Však sa opýtajte pána ministra a za minútu vie zistiť, keď mu nájdete – či na Googli, alebo kde – miesto na Slovensku, a obec prstom môžete ukázať, ľahko poviete, že tu potrebujeme dvoch-troch terénnych pracovníkov alebo musíme pomôcť starostovi v obci, alebo vy prispejte, prepáčte, no, nebudem pokračovať, aby som sa vás náhodou nedotkol. | [] | 3,951,993 |
15 | 2024-06-20 | Autorizovaná rozprava | 47 | Šimečka, Michal, podpredseda NR SR | Michal | Šimečka | podpredseda NR SR | Ďakujem. A dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Michelkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec. | [] | 4,155,698 |
18 | 2011-05-19 | Autorizovaná rozprava | 129 | Vážny, Ľubomír, poslanec NR SR | Ľubomír | Vážny | poslanec NR SR | Ďakujem, pán podpredseda. Chcem sa ospravedlniť, ale omylom som hlasoval za Zákonník práce, „za“, pričom som bol „proti“. Takže ospravedlňujem sa a žiadam dať do zápisu, aby sa napravilo toto moje zmätočné hlasovanie. Ďakujem. (Prerušenie rokovania o 12.05 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) | [
"(Prerušenie rokovania o 12.05 hodine.)",
"(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)"
] | 4,072,730 |
60 | 2022-03-15 | Autorizovaná rozprava | 81 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Posledný písomne prihlásený v rozprave je pán poslanec Schlosár, ktorému udeľujem slovo a potom dám možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy, aby o tom vedeli aj tí páni poslanci, ktorí prípadne čakajú mimo rokovacej sály. Nech sa páči, pán poslanec Schlosár. | [] | 4,155,094 |
4 | 2023-11-24 | Autorizovaná rozprava | 53 | Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR | Ľuboš | Blaha | podpredseda NR SR | Pán poslanec Michal Bartek, nech sa páči. | [] | 4,206,938 |
1 | 2023-10-25 | Autorizovaná rozprava | 176 | Pčolinský, Peter, doterajší podpredseda NR SR | Peter | Pčolinský | doterajší podpredseda NR SR | Pán poslanec Ivan Štefunko. | [] | 4,077,827 |
40 | 2021-09-21 | Autorizovaná rozprava | 117 | Hatráková, Katarína, poslankyňa NR SR | Katarína | Hatráková | poslankyňa NR SR | Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní. | [] | 3,907,966 |
66 | 2022-06-23 | Autorizovaná rozprava | 69 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Pán poslanec Eduard Kočiš s faktickou poznámkou. | [] | 4,176,085 |
32 | 2021-06-18 | Autorizovaná rozprava | 77 | Laurenčík Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Teraz som vám to povedal, nech sa páči, pokračujte. | [] | 4,070,163 |
12 | 2011-02-08 | Autorizovaná rozprava | 68 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Ďalej pán poslanec Ondrej Dostál s faktickou poznámkou, nech sa páči. | [] | 3,931,193 |
46 | 2015-01-29 | Autorizovaná rozprava | 125 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pani podpredsedníčka, poprosím vás, aby ste hovorili k skrátenému... | [] | 4,103,497 |
49 | 2019-09-11 | Autorizovaná rozprava | 58 | Budaj, Ján, poslanec NR SR | Ján | Budaj | poslanec NR SR | Vítam túto novelu, ale musím konštatovať, že pán poslanec Antal v tomto pozmeňujúcom návrhu ju oslabuje a v niektorých smeroch vracia do minulosti. Napríklad vyhlasovanie teda nemá byť zákonom, ale má byť, má byť rozhodovaním vlády. Tak isto oslabuje ďalšie ustanovenia. Na druhej strane chcem pripomenúť, že aj v pôvodnom texte návrhu zákona sú nedostatky. Napríklad v § 47 ods. 4 písm. e) je možnosť, aby na poľnohospodárskych pôdach v chránených územiach prichádzalo k nikým nepovoleným výrubom, pritom doteraz bola potrebná určitá náhradná výsadba, čiže toto nie je veľké víťazstvo. Tak isto v tom istom paragrafe v ods. 7 ponechávate možnosť sieťovým, teda vlastníkom sieťových zariadení, aby konali. To najmä vo vnútri obci znamená, že bezplatne obce alebo aj súkromné osoby prenechávajú svoje majetky do rúk týmto veľkým firmám. To vôbec nie je primerané a tam mal zákon myslieť na záujem uchovať čo najviac zelene práve v intraviláne, kde žije obyvateľstvo. V extraviláne by sa to možno dalo zniesť, pokiaľ by títo vlastníci sieťových zariadení dávali náhradnú výstavbu. Ale v intraviláne to je absolútne diera v tom zákone, ktorú treba napraviť, a verím, že s kolegami uspejeme s pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem. | [] | 4,043,618 |
9 | 2020-07-07 | Autorizovaná rozprava | 53 | Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pellegrini | podpredseda NR SR | Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Pán poslanec Suja. | [] | 4,013,900 |
35 | 2009-04-23 | Autorizovaná rozprava | 96 | A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: | A | Belousovová | podpredsedníčka NR SR | Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tibor Lebocký. Otázku položil ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky pánovi Jánovi Chrbetovi, za ktorého bude odpovedať pán minister Stanislav Becík. Otázka znie: „Vážený pán minister, 14. apríla Európska komisia rozhodnutím uzavrela prípad konania voči SR vo veci lesohospodárskych aktivít vo Vysokých Tatrách. Ako hodnotí túto skutočnosť váš rezort?“ Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede. | [] | 3,972,595 |
51 | 2015-05-20 | Autorizovaná rozprava | 180 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Pán poslanec Mikloško. | [] | 4,192,020 |
10 | 2016-10-21 | Autorizovaná rozprava | 28 | Antal, Peter, poslanec NR SR | Peter | Antal | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, nebudem opakovať to, čo tu hovorili kolegyne Kiššová a Zemanová, prichádzajú s návrhom, ktorý čiastočne rieši problém aplikačnej praxe, resp. jeden návrh hovorí o neuplatňovaní po určitú dobu toho ustanovenia § 58, druhý zase o tom, že síce uplatňovať, ale nesankcionovať, preto dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z. (tlač 193). Môj pozmeňujúci návrh znie nasledovne: Článok I sa dopĺňa novelizačnými bodmi 4 a 5, ktoré znejú: 4. Vypúšťa sa § 58. (Potlesk.) Odôvodnenie: Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje vypustenie celého § 58 týkajúceho sa povinnosti držiteľa odpadu z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálneho odpadu. Dôvodom navrhovanej zmeny je duplicita preukazovania materiálového toku pre prúd odpadov z obalov, ktorá sa prejavila v priebehu aplikačnej praxe zákona o odpadoch. V súvislosti s tým bod 5, v § 117 sa v odseku 3 vypúšťajú slová „§ 58 ods. 1“ a v odseku 5 sa vypúšťajú slová „§ 58 ods. 2 a 4“, čo súvisí teda s tým predchádzajúcim bodom. Myslím si, že toto bude najlepšie riešenie pre všetkých, aby sme sa potom už aj v minulosti nemuseli vracať k tomuto § 58, keď skutočne začnú sa uplatňovať sankcie v súvislosti s neplnením týchto povinností. Ďakujem pekne. | [
"(tlač 193)",
"(Potlesk.)"
] | 3,926,490 |
58 | 2015-11-13 | Autorizovaná rozprava | 108 | Lipšic, Daniel, poslanec NR SR | Daniel | Lipšic | poslanec NR SR | Vy ste porušovali rokovací poriadok, keď ste nevystupovali, ale ste vlastne vystupovali, hej? Verejnosť má právo komentovať akékoľvek rozhodnutia súdov, aj neprávoplatné, nevidím v tom nič, sloboda prejavu existuje aj pre poslancov parlamentu, čiže neviem, z čoho ste vychádzali, že by to ohrozovalo nezávislosť súdnej moci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,221,265 |
35 | 2014-06-03 | Autorizovaná rozprava | 94 | Droba, Juraj, poslanec NR SR | Juraj | Droba | poslanec NR SR | Vážená pani podpredsedníčka.... (Reakcia z pléna.) Prosím? Je to v poriadku, v súlade s procesom, áno? Že vystupujem teraz, lebo kolega namietal. Dobre. Vážená pani predsedajúca, ctení kolegovia, ctené kolegyne, dámy a páni, rozhodol som sa vystúpiť k návrhu na zmenu ústavy aj ja. Nechcem hovoriť dlho a nechcem byť verbálne agresívny. Skôr chcem uviesť niekoľko faktov a dať vám pár vecí na zamyslenie. Jeden z mojich známych túto dohodu a tento návrh označil za dohodu Molotov – Ribbentrop a v mnohých ohľadoch to tak vnímam aj ja. Ide byť uzatvorená kresťanskými fundamentalistami z KDH so SMER-om – sociálna demokracia, ktorá, strana, ktorá je, mimochodom, členom Party of European Socialists alebo PES. A neviem, že koľkí z vás tento návrh zmeny ústavy konzultovali so svojimi európskymi kolegami, ale obrovské ovácie ani potlesk by ste na pôde PES-u určite nezískali. To, čo tu idete predviesť pri hlasovaní, vám dáva pečiatku akúkoľvek inú, ale určite nie pečiatku modernej ľavice, európskej ľavice. Naozaj by ma zaujímalo, že tí z vás, ktorí určite dnes tu radšej ani nesedia, aby nemuseli počúvať, čo sa ide prijať, ako poslanec Blaha, prípadne vaša europoslankyňa Beňová, keby tu sedeli, tak asi sa tvária veľmi skľúčene a veľmi smutne. Vy ste naozaj úplný európsky unikát a ste absolútnou anomáliou v rámci európskych socialistov, ale čo by ste nespravili pre vlastný prospech, ktorý vám to potom nakoniec aj tak v prezidentských voľbách neprinieslo. Takže už ste len uzatvorili obchod, ktorý, bohužiaľ, musíte dotiahnuť do konca, a idete tým sami proti sebe. Dovolím si povedať dokonca, že môžete stratiť veľa z ľavicových hlasov v roku 2016 práve vďaka tomuto spiatočníckemu kroku, ku ktorému sa chystáte a ku ktorému ste sa zaviazali svojim dočasným partnerom z KDH. V čase, keď sa miera civilizovanosti v tej-ktorej krajine prejavuje v správaní sa k menšinám, tak Slovensko sa rozhodlo ísť úplne opačným smerom. Čo sa týka situácie v iných európskych krajinách, tak manželstvo ako jedinečný zväzok nie je definované ani v jednej z 28 ústav členských štátov Európskej únie. Akú-takú definíciu nachádza v 6 z 28 ústav. A ak nebude možné práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva založiť inak, tak aké iné práva a povinnosti ste potom pripravení alebo ochotní priznať registrovaným partnerom? Ja sa obávam, že ste na strašne dlhý čas týmto zabuchli dvere pred čímkoľvek rozumným a normálnym, čoho by táto diskriminovaná menšina na Slovensku po 25 rokoch nezávislosti mohla mať nárok a mohla očakávať. Štát v súčasnosti vo zvýšenej miere sociálne podporuje napríklad slobodné mamičky, čo je logické, a to, že ich štát podporuje, s tým sa plne stotožňujem a súhlasím s tým, keďže rodine vypadol druhý živiteľ, tak matka ako živiteľka je v ťažšej pozícii a štát by jej pomáhať mal. Ak teraz ale tieto práva bude možné nadobudnúť len na základe manželstva a navyše štát bude mať povinnosť všestranne chrániť manželstvo, tak môže sa táto podpora slobodných matiek stať protiústavnou? No teoreticky by sa mohla. Takže naozaj zvažujme ešte raz, čo ideme prijať, lebo si myslím, že si strelíme do vlastnej päty ako krajina, ako naša poslanecká snemovňa bez ohľadu na to, že kto je z ktorej strany. Ja by som vedel žiť s podobným návrhom zmeny ústavy, nevedel, ale dajme tomu, že by som ochotný uvažovať nad tým, že to ako-tak predýcham, ak by, ak by ste jedným dychom navrhovali aj zákon o registrovaných partnerstvách. To sa však nestalo. Prichádzate s novelou ústavy, ktorá v podstate prišla veľmi rýchlo. Absentovala akákoľvek celospoločenská diskusia, aj keď sa roky hovorí o tom, že na túto tému diskutovať treba. Čo sa týka obsahu samotného návrhu, mám podozrenie, že do ústavy sa ide dať niečo, čo môže byť v zásade protiústavné. Určite vznikne podnet na to, aby tento návrh zmeny ústavy bol preskúmaný Ústavným súdom. Ak na jednej strane môže ústava garantovať, že všetci ľudia sú si rovní v dôstojnosti a na základe niekoľkých ďalších parametrov, no na druhej strane táto ústava ide vyrábať z viacerých ľudí ľudí druhej kategórie, nielen, nielen z homosexuálov, takisto zo slobodných matiek, z nezosobášených párov a tak ďalej a tak ďalej. Ústava je najdôležitejší dokument a nie som, nie som právnik, aby som filozofoval o význame a podstate ústavy, od toho ste tu viacerí z vás, ale je to dokument, v ktorom by mal byť priestor pre každého, ktorý žije v tejto krajine, a nemalo by sa stať, že sa jedna skupina ľudí nadradí nad zvyšok alebo nad ostatných. V tom, čo idete prijať, absolútne zabúdate na slobodné matky, slobodných otcov, na rozvedených ľudí, na ovdovených ľudí, na osoby a páry rovnakého pohlavia alebo dokonca aj na heterosexuálne páry, ktoré nespečatili svoj monogamný zväzok manželstvom. Zvonku to vnímam ako obyčajný kšeft, kde ste nechali ovládnuť justíciu strane SMER za spiatočnícku omrvinku, ktorú vám za to SMER podhodil, a z toho mi je nie dobre a hanbím sa za to. Táto novela ústavy narúša svetský charakter štátu. V politickej sfére sa KDH, samozrejme, takejto myšlienky chopilo a začalo hľadať partnerov na to, aby mohlo vyrokovať a presadiť podobnú zvrátenosť. Tento proces sa zhodou okolností stretol s predvolebnou kampaňou predsedu strany SMER Roberta Fica, s prezidentskou kampaňou a, samozrejme, že iniciatívu podporil, dúfajúc v to, že získa hlasy konzervatívnych voličov. To, ako vieme, sa vo voľbách nestalo a prehral s debaklom, ktorý sa zatiaľ iba raz v histórii prezidentských volieb na Slovensku vyskytol, takže sa vôbec nepotvrdilo to, že tento kalkul a kšeft sa mu vyplatí. Stalo sa tak napriek tomu, že SMER – sociálna demokracia takéto iniciatívy v minulosti nikdy nepodporil a, naopak, sú v priamom rozpore s politikou európskych socialistov, ako som už niekoľkokrát povedal, a upozornil na to dokonca aj predseda frakcie európskych socialistov Hannes Swoboda. Z mojej strany toľko. Ešte raz hovorím, idete prijať niečo, o čom si myslíte, že je morálne správne. Malo by to tak byť, avšak vytvárate zo slobodných mamičiek, zo slobodných otcov, z rozvedených matiek, z rozvedených otcov a z detí, ktoré žijú mimo zväzku manželstva, vytvárate občanov druhej kategórie, či chcete, či nie. Nejde tu ani, nejde ani tak o dopad toho, čo navrhujete v zmene ústavy, lebo mnohí z vás môžu namietať, že v podstate sa v živote týchto ľudí nič nezmení. Ja oponujem. Práve naopak, zmení sa strašne veľa. Štát vysiela signál, že ich nepovažuje za občanov prvej kategórie. V súvislosti s tým paškvilom, ktorý predkladáte, ma zaujíma niekoľko otázok. Prvá je, že či bude možný výklad definície manželstva ako jedinečného zväzku v zmysle dôvodovej správy predkladateľov opozičného návrhu, a to, budem teraz citovať: „Jedinečnosť manželstva znamená, že práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva nemožno založiť inak.“ Čo to vlastne bude v praxi znamenať pre tých ostatných? Ak práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva nemožno založiť inak, bude to znamenať, že práva a povinnosti priznávané manželom nebude možné poskytovať iným typom spolužitia? Alebo iným typom rodín? (Reakcia z pléna.) Bude možné na základe definície jedinečnosti manželstva pokúsiť sa vyhlásiť niektoré práva poskytnuté iným formám spolužitia či iným typom rodín za protiústavné? Ďalšia otázka. Ak práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva nemožno založiť inak a manželstvo bude definované ako zväzok muža a ženy, bude to znamenať, že nebude možná akákoľvek forma právneho uznania párov rovnakého pohlavia? Ešte raz. Ak by za krokom A, zmenou ústavy, nasledoval krok B, kde by ste tejto menšine priznali právo registrovaného partnerstva, pozeral by som sa na celý akt inak. Ďalej. Môže ústavná definícia jedinečnosti manželstva vytvoriť priestor na podania alebo návrhy, ktorých cieľom bude obmedziť poskytovanie práv priznaných manželom akýmkoľvek iným osobám, napr. nezosobášeným párom, resp. slobodným rodičom, alebo na spochybnenie zvýšenia podpory iným typom rodín? Napríklad súčasná zvýšená podpora slobodných matiek. Ideme ju zrušiť? Možnože nová ústava bude zakladať predpoklad na to, že takáto podpora pre slobodné matky bude zrušená. Vzhľadom na to, že definíciu jedinečnosti manželstva neobsahuje ústava ani jedného členského štátu Európskej únie, bola vykonaná analýza súladu tohto ustanovenia s právom Európskej únie, najmä s jej antidiskriminačnými smernicami? Úplne na záver chcem povedať, že vami zamýšľaná zmena ústavy robí z viacerých skupín obyvateľstva občanov druhej kategórie a je mojou povinnosťou sa voči tomu ohradiť a otvoriť voči tomu ústa. Ďakujem za vašu pozornosť. | [
"(Reakcia z pléna.)",
"(Reakcia z pléna.)"
] | 4,142,007 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.