session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
16 | 2011-03-31 | Autorizovaná rozprava | 213 | Matej, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Matej | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja len krátko musím skonštatovať, že predložený pozmeňujúci návrh vo svoje samotnej podstate nie je zlý. Treba mať stanovenú metodiku, treba mať stanovené nejaké rámce a pravidlá, aby cena bola stanovená. Mohli by sme o tom debatovať, pán poslanec Vážny, že či počet koncových užívateľov je ten správny parameter alebo nájsť iné parametre. Možno keby ten pozmeňovák bol len tá posledná veta, metodika zohľadňuje aj hodnotu frekvencií a tak ďalej, tak by bol pozmeňovák dobrý a riešil by túto problematiku. Ďakujem pekne. | [] | 4,217,375 |
72 | 2022-09-21 | Autorizovaná rozprava | 298 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za 95, proti žiadny, zdržali sa 39 poslanci, nehlasovali 6. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pristúpime k hlasovaniu o bode 38 programu. Je to prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode informácií, tlač 1173. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Lukášovi Kyselicovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov , tlač 1173.] | [
"(Hlasovanie.)",
"(zákon o slobode informácií)",
"[Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskoršíc... | 4,195,035 |
25 | 2013-10-18 | Autorizovaná rozprava | 27 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec ako jediný písomne prihlásený do rozpravy vystúpil, teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. (Reakcia ministra Jahnátka.) Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Simon, Mičovský, Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ale prihlásil sa aj pán minister, ktorý v zmysle rokovacieho poriadku má prednosť. Dávam mu slovo. Nech sa páči. | [
"(Reakcia ministra Jahnátka.)"
] | 4,034,463 |
9 | 2010-12-14 | Autorizovaná rozprava | 167 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Ďakujem. Ďalej sa do rozpravy hlási pán poslanec Ľudovít Jurčík. Nech sa páči. | [] | 4,148,708 |
46 | 2015-02-11 | Autorizovaná rozprava | 10 | Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Kadúc | poslanec NR SR | Ďakujem. Chcel by som naozaj takto, aby bola možnosť reagovať. Skúsim, skúsim postupne. No kde začať. Ja som tu nehovoril o dekrétoch, inak neviem, čo to sem pletiete, pán kolega, dekréty, ale okej, ja sa k tomu dostanem ešte na záver. Nerozumiem, z čoho máte strach, že na vás budem osobne útočiť. Pretože jediný, kto tu útočí na svojich opozičných kolegov, pán Hlina, ste vy. Povedzte mi, kedy ja som na vás zaútočil, kedy ja som vás vymenoval. Kedy som ja povedal, že vy ste mne niečo nepodporili. Povedzte mi kedy. Ja som tu neni ten, čo bude rozbíjať opozíciu, nie ja, pán Hlina, to vy ste zásadne proti všetkým vždycky. Nesmejte sa, tak to proste je, to je však, na to je videoarchív. A fakt ma zaujíma váš pohľad, v akej forme vlády dnes žijeme. Povedzte mi, teoretik ste, máte sčítané, aspoň tak tvrdíte, v akej forme vlády dnes žijeme, povedzte mi to. Na to už proste nemáte. Toto neviete povedať, však ja dúfam, že poviete. Mne vy hovoriť, že trošku úcty, že predkladám niečo, čo nemá podporu. Pán Hlina, vy ste dali koľko návrhov s tým, že ste nemali podporu vládnej strany? Alebo inak, koľko návrhov vám prešlo? Povedzte mi koľko. Ale vy ste nemali podporu, prečo ste ich dávali? Prečo? Je to analogická situácia. Povedzte mi, prečo robíte to isté, mne to vyčítate a sám to opakovane robíte. Čo sa týka tých vymenovaných krajín. Vy ste nepredložili žiadny argument, aspoň ja som ho nezachytil, kľudne mi ho zopakujte, ja to asi nerozumiem tomu, čo vy hovoríte a prečo je tento návrh zlý. Zároveň ste povedali, že mám úctu k tým krajinám, ktoré ste vymenovali, ale použili ste ich ako negatívny príklad v tomto, že tento návrh je zlý. Tak mám úctu alebo nemám úctu? Vy ich dávate ako negatívny príklad a potom poviete, mám k nim úctu. Však to je úplne zvrátené, to je schizofrenické. A tie krajiny, povedali ste Burkina Faso, Jemen, Uzbekistan, neviem, ako to tam je, pretože ma to nezaujíma, a dekréty menovať ani nebudem, o to tu nejde, nejde tu o dekréty. Ale existujú krajiny nám susedné – Poľsko, Maďarsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva –, krajiny, ktoré možno považovať v istých rozmeroch za moderné, za progresívnejšie, ako sme my, a čuduj sa svetu, Benátska komisia o týchto krajinách hovorí ako parlamentných formách vlády, parlamentných republikách a ony, jak je to len možné, že tie krajiny majú zákonnú iniciatívu prezidenta. Ja tomu nerozumiem, oni sú tam asi všetci padnutí na hlavu, že je to tak? To ste nepovedali, toto je od vás korektné, vymenovať Burkina Faso, Jemen, Uzbekistan a neviem kade čo. Naozaj v dobrom, ja som rád, že je tu táto diskusia a nemám problém, namietajte mi, v čom je to teoreticky alebo pragmaticky zlé. Ja s tým nemám problém a však my máme normálne diskusie. Nerozumiem, prečo vy vždy prídete a útočíte nielen na mňa, na každého. Kľudne hovorím, dajte mi argumenty, prečo nie, možno ich dá kolegyňa Žitňanská, poďme o tom diskutovať, na to je parlament. | [] | 3,984,051 |
53 | 2001-11-29 | Autorizovaná rozprava | 182 | M. Kotian, poslanec: | M | Kotian | poslanec | M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hamžík. P. Hamžík, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. V reakcii na vystúpenie pána poslanca Prokeša by som chcel povedať, že nie som rád, že tento prípad sa spája s akýmkoľvek iným prípadom. Dnes som vystúpil v parlamente v tom zmysle, ako som vystúpil na rokovaní vlády v júni 2000 a v marci 2001. Tento prípad dávam do súvislosti len s tým, že došlo k evidentnej strate, došlo k zanedbaniu povinnosti, došlo k podriadeniu sa politickým dohodám, ktoré urobil predseda vlády. A nie je pravdou taktiež to, čo odznelo zo strany pána Kužmu. To dokazuje, aj keď mi je ľúto, že to takto musím povedať, len neinformovanosť, pretože v rozmedzí od júna 2000 došlo k navýšeniu vkladov a k ďalšej strate vo výške 3 miliardy korún. Ak niekto hovorí len o úrokoch a obhajuje toto riešenie a nepriamo postupy, ktorých sme boli svedkami, tak to znamená, že si neprečítal ani tú informáciu, ktorú má pred sebou a že sa vyjadruje k niečomu, o čom nemá dostatok informácií. Ďakujem. M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Na svojich predrečníkov chce reagovať pán poslanec Prokeš. Pán kolega, máte slovo. J. Prokeš, poslanec: Ďakujem pekne. K pánu poslancovi Kužmovi, pokiaľ by to bolo naozaj tak, ako on hovorí, o to väčšia je zodpovednosť tejto vlády, že nezastavila činnosť banky hneď po nástupe, ako sľubovala v predvolebnej kampani. O to horšie je vlastne to, ak bola presvedčená o tom, že je to stratová banka a napriek tomu, čuduj sa svete, ju tak dlho držala pri živote, až to narástlo do straty 11,5 miliardy. A pánu poslancovi Hamžíkovi chcem povedať, že som nemal v úmysle žiadne kauzy spájať. Chcel som len poukázať na dvojaký meter, ktorý používa predseda vlády. Nič iné. Ďakujem. M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Kozlík, pripraví sa pán poslanec Húska. S. Kozlík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi dotknúť sa tohto problému možno v širšej rovine. Predovšetkým by som začal vývojom bankového sektora Slovenskej republiky po roku 1990 a najmä vývojom problémových úverov. Chcem pripomenúť pani ministerke, že 70 % problémových úverov, ten najväčší objem, ktorý na Slovensku evidujeme, vznikol ešte pred rokom 1990, tak keby sa láskavo neodvolávala na roky 1995 - 1998. Boli chvíle, pani ministerka, keď ste korektne hovorili o vývoji problémových úverov v celom horizonte roka 1990 až trebárs 1998, keď ste hovorili o období pred nástupom súčasnej vlády. To znamená, 70 % problémových úverov bánk, ktoré boli viazané na podniky zbrojárskej výroby, podniky orientované na export do bývalých krajín RVHP a najmä do Ruska, prepad spotreby v rámci radikálnej ekonomickej reformy realizovanej ešte federálnou vládou v roku 1991, to všetko vytvorilo obrovské problémy v podnikovej sfére. Samozrejme, to sa odrazilo aj v bankovej sfére, a teda gros problémových úverov je viazané do tohto obdobia. Ďalší veľký balík problémových zlých úverov vznikol v období rokov 1991 – 1992, keď bolo dokonca politickou motiváciou vytvárať štruktúru podnikateľov, kde mnoho ráz skutočne sa úvery dávali v bankách hlava, nehlava, banky neboli pripravené na trhový systém poskytovania úverov. Nebola znalosť, dostatočná znalosť ani o fungovaní trhového prostredia, ani o podnikateľoch, ktorých sa vyrojilo ako maku. Ďalej tu bola malá privatizácia. Pán podpredseda Mikloš by iste vedel farbisto hovoriť o tom, koľko problémových úverov vzniklo v Slovenskej sporiteľni, okolo 30 miliárd zlých úverov bolo viazaných na malú privatizáciu a bolo to vari 90 % problémových úverov v Slovenskej sporiteľni v čase reštrukturalizácie tejto banky. Takže bol tu istý mierny vývoj problémových úverov v rokoch 1995 až 1998, dokonca s poklesom zlých úverov v roku 1996 v dôsledku rastu ekonomiky ten vývoj nebol fatálny, nebol nejako dramatický, ale k výraznému nárastu problémových úverov došlo po roku 1998 v dôsledku poklesu ekonomiky, v dôsledku takzvanej hrubej čiary, ktorú chcela táto vláda urobiť, keď došlo ku kriminalizácii podnikateľov, keď došlo k chaotickej hospodárskej politike, keď tu bola nerozhodnosť súčasnej vládnej garnitúry, ktorá len v mesiacoch november, december znamenala odliv okolo 40 miliárd finančných zdrojov z územia Slovenskej republiky a nielen domácich, aj zahraničných a tento odliv bol v dôsledku nerozhodnosti devalvačných očakávaní kriminalizácie podnikateľov, absencie ucelenej hospodárskej politiky, rádovo okolo 70 miliárd korún úverov alebo bol nárast problémových úverov medzipodnikovej zadlženosti len v roku 1999. To bolo tempo, ktoré dovtedy bolo absolútne nebývalé a nepoznané. Takže v tomto kontexte treba vidieť aj situáciu slovenských bánk, ktorá sa vygradovala, samozrejme, pri nižšom tempe ekonomického rastu, pri absencii jasnej hospodárskej politiky. A situácia podnikov, najmä po páde slovenskej koruny, kde obrovsky narástli finančné náklady podnikovej sféry, samozrejme, obrovsky narástol aj dlh, zahraničný dlh, štátny dlh v korunovom vyjadrení, že toto všetko sa, samozrejme, premietlo cez podnikateľskú sféru aj do situácie slovenských bánk. A rovnako do situácie Devín banky ako do situácie mnohých ďalších bánk. Súčasná vláda reagovala na situáciu tým, že zrušila zákon o revitalizácii, ktorý mal napomôcť riešiť situáciu v bankovej podnikovej sfére za účasti aj ďalších verejnoprávnych inštitúcií bez toho, že by sa nebývalým spôsobom zaťažila dlhová služba štátu a vrecká občanov najbližších 10 - 20 rokov a pristúpila k riešeniu reštrukturalizácie najväčších slovenských bánk v objeme 105 miliárd korún, kde z potencionálneho problému bánk urobila reálny problém štátneho rozpočtu. Takto to presne definovala misia Medzinárodného menového fondu minulý rok a s problémom sa dnes musí vysporadúvať štátny rozpočet, pričom vláda nijakým spôsobom nezainteresovala tri veľké dotknuté slovenské banky na poskytovaní úverov, na riešení ekonomického rastu tohto štátu. A dnes sme svedkami toho, že máme síce a chváli sa vláda zdravými bankami, ale zostali choré podniky a banky odmietajú poskytovať úvery chorým podnikom, čoho výsledkom je stagnujúci úverový trh, keď za mesiac september bolo poskytnutých okolo 600 miliónov korún nových úverov. Keď si zoberiete, že miera inflácie je 8 %, tak sa pohybujeme v negatívnej miere vývoja úverov na Slovensku. Takže v tomto kontexte takisto treba vidieť problém Devín banky, treba ho vidieť v kontexte prístupu súčasnej vlády a v nezvládnutom prístupe súčasnej vlády k reštrukturalizácii bánk, kde sa vláda zaujímala len o tri najväčšie banky a doslova cez palubu hodila malé a stredné banky. Takže sme boli svedkami toho, že padli za radom AG Banka, Dopravná banka, Priemyselná banka bola presunutá pod Slovenskú sporiteľňu z politických dôvodov, keď sa hralo o akcie Východoslovenských železiarní a banka, ktorá mala 80 % likvidných aktív, bola označená za problémovú banku a bola v podstate podradená pod Slovenskú sporiteľňu. Však to, samozrejme, okolie vnímalo, že tu boli politické zásahy do bankového systému. Ja si myslím, že tento problém ešte nezišiel zo stola, pani ministerka, a že tu ešte v budúcnosti budú možno aj trestnoprávne dôsledky. A v tomto kontexte treba vidieť aj vývoj nielen veľkých bánk, treba vidieť problém malých, stredných bánk, o ktoré sa v podstate vláda nezaujímala a neboli zahrnuté do modelu reštrukturalizácie alebo ozdravenia. Čo sa týka vývoja Devín banky, skutočne treba hovoriť o vývoji po roku 1998, aj keď platí, pán Kužma, že to bola problémová banka hneď od svojho vzniku a, samozrejme, že každá vláda od roku 1992 bola nútená zaoberať sa týmto problémom. Prístup vlády v rokoch 1995 - 1998 bol na pomoc najmä v tom prípade, že Devín banka poskytovala istú exkluzivitu v deblokáciách ruského dlhu, keď mala záväzok do 31. 12. 1998 vydeblokovať celý objem ruského dlhu, tak, samozrejme, z toho vyplynula aj istá exkluzívna zmluva pri relatívne nízkom dizážiu pri hrozbe Parížskeho klubu. Samozrejme, niektoré operácie Devín banke vyšli, takže boli poskytované aj isté úhrady zo strany ministerstva financií. V roku 1998 sa viaceré operácie tejto banke nevydarili a deblokácie bežali po linke slovenskej vlády vo vzťahu k vláde Ruskej federácie, ale znovu bolo na rozhodnutí súčasnej vlády, či poskytne, či predĺži mandát Devín banke, alebo nie, čím by ďalej mohla prípadne riešiť svoju situáciu najmä v období, keď slovenská ekonomika padala, keď sa zhoršovala bonita klientov a teda ten vývoj pozície postihol nielen Devín banku, ale mnohé ďalšie banky. Takže bolo na rozhodnutí súčasnej vlády, ktorá, čuduj sa svete, spochybnila túto banku. Lietali facky medzi pani Schmögnerovou a pánom Miklošom. Banka bola spochybnená podobne, ako boli spochybnené deblokácie vo vzťahu k Ruskej federácii. Takže banka sa dostala na pokraj krachu. A potom naraz prišlo riešenie, opäť poverenie tejto banky deblokáciami vstupovala do vyprázdneného priestoru vo vzťahu k Ruskej federácii, kde súčasná vláda absolútne nezvládla vzťahy k Ruskej federácii. Boli dokonca pánom Černákom a mnohými ďalšími členmi vlády pri nástupe Dzurindovej vlády spochybnené dlhodobé kontrakty, dlhodobé vzťahy medzi Slovenskom a Ruskou federáciou v oblasti plynu, ropy a pár mesiacov na to dokonca Černák podpisoval dlhodobé zmluvy medzi Slovenskom a Ruskou federáciou v oblasti dlhodobých dodávok plynu a ropy. Politika postavená na hlavu a teda, ako sa mohla Devín banka za týchto okolností zachrániť cez deblokačný systém, to mi je dodnes záhadou, kde na to súčasná vláda prišla. Takže chcem povedať, Devín banka určite bola problémovou bankou. Ale ak sa tu vláda prizerala doslova šialenému tempu nárastu záväzkov tejto vlády z 3 na 11 miliárd bez toho, že by zasiahla, pritom si bola vedomá toho, že hodila stredné a malé súkromné banky cez palubu, že odmietla sa podieľať na nejakom spôsobe sanácie, iného spôsobu sanácie týchto bánk, pritom neprijala žiadne ochranné opatrenie. Pani ministerka, to je proti Bohu, ak sa vyhovárate na predchádzajúcu vládu, že tu bol zákon o ochrane vkladov, ktorý kryl vklady do výšky 100 %. Aj takýto výrok som počul. Tri roky po tom, čo ste vo vláde, vyhovárate sa na Mečiarovu vládu. V momente, keď ste urobili strategické rozhodnutie o tom, že sanujete len veľké banky, už ste mali domýšľať, čo to môže vyvolať z hľadiska malých bánk a ako sa budú malé a stredné banky správať. Takže v tom je vaša miera viny, vašej zodpovednosti, že ste zvolili pštrosiu politiku. Národná banka tomuto prikyvovala, v podstate dôraznejšie nezasiahla a Národná banka má veľkú výhradu, pán guvernér, aj v menovej oblasti, aj v ďalších krokoch kryje chrbát tejto vláde. Pozrime sa len na vývoj čistých úverov vláde, na spôsob, ako sa realizujú peňažné prostriedky na slovenskom trhu a ďalej, vo veľkej miere nezávislosť je spochybnená práve v oblasti správania sa Národnej banky vo vzťahu k Devín banke. Takže nie tá vláda je dobrá, ktorá nerobí chyby. Dobrá vláda je tá, ktorá reaguje promptne na chyby a snaží sa riešiť vzniknutú situáciu. To je vaša hlavná vina, pani ministerka, aj ekonomického podpredsedu vlády, aj guvernéra Národnej banky. Viacerí kolegovia hovorili o morálnej zodpovednosti. Iste, keby opozícia mala dostatok hlasov, tak je na stole vyslovenie nedôvery k príslušným členom vlády. My, samozrejme, môžeme momentálne podporiť to, aby vláda urobila sebareflexiu - veľa sa o tom hovorí - a prišla s analýzou a najmä s konzekvenciami, ktoré z tohto príkladu vyplynuli. Druhá vec je, že politické konzekvencie, som presvedčený, dajú voľby v roku 2002. Ďakujem pekne. (Potlesk.) M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásili štyria páni poslanci. Končím možnosť podania ďalších prihlášok. Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kužma. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo. | [
"(Potlesk.)"
] | 3,911,127 |
75 | 2022-10-20 | Autorizovaná rozprava | 183 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Tak. Jedenástu otázku položil pán poslanec Martin Čepček a znie: „Vážený pán premiér, sú v novom pláne obnovy verejných historických a pamiatkovo chránených budov medzi oprávnenými žiadateľmi zahrnuté cirkevné inštitúcie? Aké sú ešte možnosti čerpania takýchto prostriedkov?“ | [] | 3,937,081 |
24 | 2008-06-17 | Autorizovaná rozprava | 149 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | Teraz má slovo pán poslanec Kvorka. | [] | 4,037,312 |
14 | 2007-10-25 | Autorizovaná rozprava | 400 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | Tento návrh sme neschválili. | [] | 4,223,975 |
51 | 2019-10-16 | Autorizovaná rozprava | 192 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďalší v rozprave – pán poslanec Pčolinský, nech sa páči. | [] | 4,192,230 |
29 | 2014-02-05 | Autorizovaná rozprava | 106 | Chren, Martin, poslanec NR SR | Martin | Chren | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy kolegyne, vážení páni, aj tento ďalší predložený zákon je súčasťou nášho balíčka pre podporu šťastnej rodiny, hlavne rodín s malými deťmi do 6 rokov, ktorému v podstate patrí veľká časť dnešného rokovacieho dňa. Hlavným cieľom všetkých predložených návrhov a takým spoločným menovateľom je podporiť mladé rodiny s deťmi, ktoré patria medzi sociálne najohrozenejšiu skupinu na Slovensku. My ekonómovia sme často kritizovaní z toho, že z grafov sa nenajeme. Nesmieme si však zakrývať oči pred skutočnosťou. To, ako sa dnes dokážeme postarať o budúce generácie, ovplyvní, ako budú dnešné deti neskôr žiť. A čísla hovoria jasne, práve problém detí, a teda rodičov s malými deťmi je jedným z najakútnejších, na riešenie ktorých sa musíme zamerať. Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat riziku chudoby a sociálneho vylúčenia v roku 2011 čelilo 24,2 % populácie členských štátov Európskej únie. V prípade detí a mladistvých pod 18 rokov sa to týkalo až 27 %, v skupine dospelých vo veku 18 až 64 rokov mu bolo vystavených 24 % a v kategórii dôchodcov nad 65 rokov 21 %. Rovnaká postupnosť vyplýva z údajov, ktoré Eurostat uvádza aj v prípade Slovenska. Miera ohrozenia detí a mládeže chudobou dosiahla 26 %. V prípade dospelých išlo o 20,6 % a dôchodcov 14,5 %. Celkovo bolo v roku 2011 riziku chudoby a sociálneho vytýčenia vystavených až 20,6 % Slovákov. Údaje, tieto údaje Eurostatu, ktoré som spomínal, vychádzajú z prieskumu príjmov domácnosti a ich životných podmienok a tento prieskum skúmal tiež viaceré faktory vplývajúce na chudobu detí, ako je zloženie a stav domácnosti a tiež situácia pracovného trhu a rodičov, pričom z čísiel jednoznačne vyplýva, že najohrozenejšie sú deti, ktoré vyrastajú v rodinách, kde rodičia majú najnižšiu úroveň vzdelania. Toľko stručný všeobecný úvod a prejdime teraz k samotnému návrhu zákona. Cieľom predloženého návrhu je podporiť práve takto ohrozenú skupinu rodín s deťmi vo veku do 6 rokov, ktoré vychovávajú malé dieťa, zároveň však na začiatku ich pracovného života ich príjmy nie sú vysoké. Navrhujeme pri uzatváraní nájomných zmlúv na sociálne byty uprednostniť rodiny s maloletými deťmi do 6 rokov veku. Dôvodom tejto zmeny je podpora rodín, ktoré práve štartujú, to znamená sú na začiatku kariéry, ich príjmy nie sú vysoké, zároveň sa však starajú aspoň o jedno dieťa vo veku do 6 rokov. Preto navrhujeme uprednostniť takéto rodiny, pokiaľ spĺňajú v návrhu uvedené podmienky. Zároveň druhým z dvoch bodov návrhu je zníženie povinnosti zložiť pri nájme sociálneho bytu vopred šesťmesačné nájomné na úroveň trojmesačného nájomného. V praxi sa stretávame so skutočnosťou, že o sociálne bývanie žiadajú občania, ktorí sú finančne insolventní na to, aby boli schopní uhradiť šesťnásobok nájomného vopred, ktoré si často mestá a obce definujú vo svojich všeobecných záväzných nariadeniach a tým využívajú maximálnu zákonnú možnosť. Budúci nájomcovia teda hneď od začiatku majú veľké výdavky, čo sa celkom nezhoduje s koncepciou problematiky sociálneho nájomného bývania. Nájomníci, keďže sú obmedzení príjmom, aby sa vôbec mohli uchádzať o sociálne bývanie, si častokrát musia brať úvery, aj úvery od pôžičkových spoločností na to, aby mohli zaplatiť zábezpeku na nájomné na sociálny byt mestu alebo obci. Okrem toho mestá, obce môžu spisovať a aj spisujú s ľuďmi, nájomníkmi notársku zápisnicu, v ktorej sa odvolávajú na vyhlásenie povinnej osoby nájomcu sociálneho bytu o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 zákona Exekučný poriadok, na základe ktorej je možné nájomcu po vypovedaní nájomnej zmluvy vypratať. Je to z dôvodu predchádzania vzniku nedoplatku na nájomnom a je to ďalšia poistka pre obec, ktorá prenajíma nájomný sociálny byt. Súdne konanie v rámci uvoľnenia nájomného bytu je nesmierne zdĺhavé a samospráva to preto začala takýmto spôsobom riešiť. Preto, aj pretože existuje táto poistka, úplne je postačujúce, aby sa zábezpeka na nájomné na sociálny byt znížila na maximálnu sumu trojmesačného nájomného z tej súčasnej úrovne šesťmesačného. Výber a objem zábezpeky pre správcu bytového domu v objeme trojmesačného nájomného je teda prakticky postačujúce ekonomické riešenie a postačujúcou zábezpekou pre obce a mestá. Touto zmenou sa zároveň sa sociálne bývanie reálne sprístupní tým, ktorí to najviac potrebujú. Zároveň mi dovoľte zdôrazniť, že predložený návrh nemá negatívny vplyv na verejné financie a na štátny rozpočet, keďže nezakladá žiadne priame zvýšenie dotácií alebo výdavkov štátu či samosprávy. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. | [] | 3,968,634 |
7 | 2020-05-14 | Autorizovaná rozprava | 139 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Ďakujem. Ďalšia otázka je opäť od pána poslanca Richarda Rašiho na podpredsedníčku vlády Slovenskej republiky pre infor..., investície a informatizáciu pani Veroniku Remišovú a znie: „Pani vicepremiérka, čo konkrétne“ môžete od, čo konkrétne „môžeme od vášho úradu očakávať v najbližších troch mesiacoch v boji proti byrokracii? Nechcem od vás počuť frázy, ale konkrétne opatrenia a kroky, ktoré pocítia všetci občania Slovenskej republiky.“ Pani podpredsedníčka, máte slovo. | [] | 4,163,224 |
48 | 2015-03-24 | Autorizovaná rozprava | 191 | Mičovský, Ján, poslanec NR SR | Ján | Mičovský | poslanec NR SR | Nie, nebudem už pokračovať, pretože... | [] | 4,109,820 |
35 | 2014-06-03 | Autorizovaná rozprava | 148 | Kvasnička, Marián, poslanec NR SR | Marián | Kvasnička | poslanec NR SR | Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, kolegovia a kolegyne, ja ako aj pri prvom čítaní vzhľadom k tomu, že nie som právnik a rozsah tých justičných potrieb alebo navrhovaných zmien ako nechcem zľahčovať a nechcem sa dopustiť nejakej odbornej chyby, budem sa trošku v nie dlhom príspevku venovať niektorým nuansám v tej oblasti hodnotovej, teda v téme manželstva, možno aj s trošku takými bizarnejšími, bizarnejšími akcentmi. Ja, aby som neimprovizoval, rád si svoje texty fixujem, a ak dovolíte, vám z toho trochu odčítam, mám nádej, že to niektorých zaujme. Bez bázne a hany priznávam, že som ctiteľom sviatostného manželstva – to tu neriešime, samozrejme –, o ktorom zvečnený Ján Pavol II. vo svojom diele Teológia tela napísal, že je rovnako vážne ako celibátne kňazstvo, s ktorým tvorí komplementárnu jednotu. Tmelom jednoty oboch týchto foriem životného povolania je vernosť. Vernosť, vernosť. Ako každá disciplína, ktorá si vyžaduje vôľu, charakter aj odvahu, aj táto je, samozrejme, ťažká. Prináša riziká, krízy. Viem, že v aktuálnom trende tej relativizácie všade navôkol a absurdného rozširovania tzv. ľudských práv nad rámec zdravého rozumu a prirodzenosti opretej o logiku prírody tieto posvätné inštitúcie, teda aj manželstvo, nie sú práve v najlepšej kondícii. To však ale nemôže byť dôvodom, aby sme si slobodu a zdravie ľudského rodu, národnej society plietli so sentimentalizmom. Vo viacerých faktických poznámkach som o tom preháňaní emocionality hovoril. Nová tolerancia opretá o nenáležité city a politicky korektnú citlivosť, senzibilitu a často aj „senzi debilitu“ nadobúda formu kultúrnej epidémie a novej tyranie. Má podobu ľubovoľnej párovej variability, ktorá sa usiluje normalizovať právnymi normami. A to si už vôbec nechcem predstaviť možné variability mimo vzťahového priestoru ľudského rodu, lebo aj takéto trendy jestvujú. Muž a žena, oni dvaja, podčiarkujem, dvaja, v gramatickej morfológii, teda v tvarosloví, to dvaja je číslovka. V ústavnoprávnom výbore s ňou nebol zásadnejší problém, no do inej významovej rotácie sa dostala číslovka jeden, jedna. Viem si predstaviť, že u niektorých citlivých duší sa to mohlo dotknúť zamínovaného územia rozvodovej mentality, ktorá takisto prispela k rozvoľneniu manželského étosu. Jeden z našich kolegov to v prvom čítaní priznal, keď s istou satisfakciou hovoril, že predkladaná ústavná definícia nijako nevylučuje možnosť tzv. opravného prostriedku, a teda nemá problém túto zmenu a túto definíciu v ústave podporiť. Legislatívna prax sa neraz môže dotknúť, potknúť, prepáčte, práve na mnohovýznamovosti a viacznačnosti slovných druhov. Dobrým príkladom je osud spojky „a“ vo vzťahu muž a žena. Španielsky ústavný súd ju v definícii manželstva posúdil ako možnosť, ktorá nevylučuje ľubovoľný počet navzájom zavzťahovaných mužských párov a ženských párov. To „a“ zostalo, to sa rozšírila variabilita na jednej aj na druhej strane. Tak sa prostá priraďovacia spojka „a“ zmenila na vzťahovú formuláciu, ktorá je dnes v našom ústavnom návrhu medzi. Medzi. Aby tam bola tá interakcia, interpersonálna, medziľudská, medziosobnostná, aby tam bola naplno vyjadrená. Tieto zdanlivo nepodstatné pohyby spomínam najmä preto, aby bolo jasné, že ani táto časť ústavnej zmeny nebola celkom jednoduchá, aj keď nepracovala s inou predstavou ako muž a žena tvoriaci pár. Z alternatívneho ľudskoprávneho prostredia zaznievajú hysterické hlasy o čomsi, čo táto ústavná definícia nerieši, teda experimentálnu a v našej kultúrnej a duchovnej tradícii exotickú párovú zameniteľnosť a ľubovoľnosť. Dostal som dokonca niekoľko emotívnych mailov z radov bojových aktivistov, kde apelujú na moje svedomie, dokonca na môj spánok, keď zistím, ako som húfy svojich blížnych vyhnal z pásma rovnosti pred zákonom. Bratia a sestry, to je ale hlboké nedorozumenie. Neviem si predstaviť krajšiu rovnosť, než akú definujeme v zmene ústavy, totálna, absolútna, biologicky, prírodne, sociálne, rodinne, kreatívne, komplementárne, ak chcete, áno, aj mysticky definovaná rovnosť medzi mužom a ženou pri plnom rešpekte ich krásnej odlišnosti a osobnostnej originality. Je snáď niečo morálne zlé chcieť spoločenské dobro? Silná rodina – lepšia Európa. Naozaj sa v tejto sále nájde niekto, komu ideály národného zdravia prekážajú či nebodaj ubližujú? Záver mojej krátkej rozpravy je skôr pre mužov, ale ženy azda odpustia, možno je to taká trošku na zľahčenie celej tej diskusnej atmosféry. V každom mužovi, v každom mužovi, či je to vidieť viac alebo menej, drieme malý márnivý narcis a nepriznaný mačo, v každej žene túžba byť videná, povšimnutá, zbadaná a počuť obdivné slová. A je to tak v poriadku. Ja to nazývam pohyblivý sviatok rovnováhy v ľudskom rode. Neviem ako v ženskom, ale v mužskom tábore často a najmä s pribúdajúcim vekom objavujem rastúcu menšinu mizogýnov. Mizogýn, viete, to je taká tá kategória takého problematickejšieho vnímania sveta žien. Mizogýnov, ktorí si podobne ako Jake z románu Kingsley Amisa uvedomujú, že so ženami je to rovnako ťažké, že so ženami je to rovnako ťažké ako bez nich. Ale skepsa a rezignácia pri tomto type uvažovania narastá, a to o to viac, o čo viac sme uverili západnému konceptu romantickej lásky. Romantickej lásky. To je taká láska, ktorá, keď sa minú emocionálne dôvody, nemá žiadny iný dôvod pokračovať v tom vzťahu. A na tomto sa bičujeme, toto používame ako argumenty, tú emočnú energiu, ktorá ide so vzťahom medzi mužom a ženou. No ale aby som dokončil o tých mizogýnoch. Čo ak sa títo unavení mizogýni raz naštvú a zaklopú na parlamentné vráta a budú chcieť uzákoniť sebestačnosť? Právo fatálnej polovičnej plnosti? Našťastie toto v katalógu cnosti a overených ideálov, akým má byť každá nadčasová ústava, neriešime. Ďakujem. | [] | 4,142,061 |
6 | 2023-12-15 | Autorizovaná rozprava | 51 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Pán poslanec Stachura. | [] | 3,972,061 |
24 | 2011-10-18 | Autorizovaná rozprava | 240 | Počiatek, Ján, poslanec NR SR | Ján | Počiatek | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister bezvládnej koalície, vážené dámy, vážení páni, som rád, že ste sa teda konečne odhodlali sa inšpirovať naším návrhom a prijali ste teda filozofický koncept, ktorý sme sa my už tu snažili presadiť dávnejšie, ktorý ste ináč v minulosti nazvali paškvilom alebo amaterizmom, ale v princípe je to presne tá istá filozofia, ktorú sme tu my takto pred rokom predkladali a vyzývali vás, aby práve takáto banková daň, ktorá je v celom európskom kontexte akceptovaná ako riešenie, ktorým by sa mali banky alebo finančné inštitúcie spolupodieľať na sanácii krízou rozvrátených verejných financií, aby sa toto práve alternovalo voči zvýšeniu daní z pridanej hodnoty. Samozrejme, že ste to odmietli, však to veľmi dobre viete, pritom dnes s tým prichádzate sami. Čiže ešte raz, toto riešenie je v celom európskom priestore akceptované ako riešenie, ktorým by sa finančné inštitúcie, čiže najmä banky, mali spolupodieľať na sanácii krízou rozvrátených verejných financií, ako dobre vieme, boli to najmä banky, ktoré túto krízu do veľkej miery spôsobili. Čiže po dlhých mesiacoch bičovania a osočovania z vašej strany, že aký je to paškvil, amaterizmus a že tam boli také pseudoargumenty, že koľkokrát je napr. tá sadzba vyššia ako sadzba vo Švédsku. Dnes sa dostávame k vášmu návrhu, kde určite už tiež neplatí, že je to podobne nízka sadzba, ako je vo Švédsku, dnes to však už nevadí, a tiež sú to desaťnásobky tej sadzby. Myslím, že ste vtedy vykrikovali, že je to 35-násobok, ale to si presne nepamätám. Takže príde mi to trošku vtipné, že teraz predkladáte vlastne to, čo ste tak vehementne kritizovali, ale na druhej strane aj to oceňujem, že ste sa k tomu konečne odhodlali. Je to veľmi obdobná situácia pre mňa ako s eurovalom, kde si tiež veľmi dobre pamätám, ako ste ho jednoznačne odmietali a aké argumenty ste na to používali, a dnes tiež už je to celé naopak, čo netvrdím len ja, ale aj váš vlastný koaličný partner z bezvládnej koalície, ktorý tvrdí to isté, čo ja, pretože to je úplne zjavné. Čiže to len konštatujem, že viackrát sa stalo, že niektoré jednoznačné názory, ktoré ste tu v minulosti prezentovali, už dnes tak neplatia. Ale takou najzávažnejšou kategóriou, kde došlo k takej otočke, si myslím, je znižovanie verzus zvyšovanie daní. Pamätám si rok 2008, keď práve tuto ústami pána ministra bolo navrhované ako najlepšie protikrízové riešenie zníženie korporátnych daní z 19 na 16 percent a zároveň kombinácia aj výdavkovej stránky, predĺženie vyplácania podpory v nezamestnanosti zo šiestich na dvanásť mesiacov. Vidíme, aké protikrízové opatrenia sa prijímajú dnes, vôbec to nie je o znižovaní daní, ale o zvyšovaní daní. A keď je to o znižovaní výdavkov, tak je to o znižovaní výdavkov v oblastiach a v sektoroch, kde tie peniaze výrazne chýbajú, a je to už vidieť, ako napríklad v zdravotníctve, v školstve, v protipovodňovej ochrane. Čiže aj to šetrenie, ktoré tu mierne v tých agregovaných číslach vidieť, je ale v skutočnosti skryté v sektoroch, kde naozaj tie peniaze chýbajú. A je to vidieť, a myslím si, že nemusím o tom nikoho presviedčať, a je to vidieť na uliciach, že tie peniaze naozaj už žalostným spôsobom a kriticky v niektorých sektoroch chýbajú. Ale aby som sa vrátil ešte k tomu, prečo vlastne prijímate toto opatrenie, dokonca v skrátenom konaní. Nikto nediskutoval v tom skrátenom konaní, ale zjavne len preto, že taká dohoda bola, ale v skutočnosti ste to nejako výrazne neobhájili, že čo je vlastne ten zásadný dôvod, prečo sa to prijíma v skrátenom konaní, i keď ho všetci poznáme. Ten dôvod je, že tie peniaze chýbajú v rozpočte. A vôbec, celkovo rozpočet, ku ktorému sa určite dostaneme, aj vy ako bezvládna koalícia v najbližšej dobe, je naozaj postavený na vode a ja chápem, že ste sa dostali do kritickej situácie. Do kritickej situácie ste sa dostali najmä preto, že ste tvrdili pred voľbami, a to súvisí aj s tým eurovalom aj so všetkými európskymi témami, presviedčali ste všetkých, že máte nejaký čarovný prútik a že celý rozpočet je zlý len preto, že je to o veľkom plytvaní, ale že vy, keď prídete, to vyriešite proste mávnutím čarovného prútika. Čarovný prútik nikde nie je, no a preto hľadáte na každom možnom mieste, kde tie príjmy nahnať. Posun, ako som to už nazval, je v tom, a pozitívny z nášho pohľadu, že tentokrát to nie je len o tom, že to beriete bežným ľuďom alebo krátite výdavky, ktoré sa týkajú bežných ľudí, ale že už ste teda akceptovali aj našu filozofiu, že sú tu inštitúcie alebo miesta v štáte, odkiaľ je tiež možné hľadať prostriedky na sanáciu krízou rozvrátených verejných financií. Čiže výdavky ste síce mierne znížili, ale to už som hovoril aké, a deficit dnes je lepší len vďaka tomu, že ste zvýšili dane, odvody a poplatky, nečerpáte eurofondy tak, ako ste si naplánovali, pritom ste nás častokrát v minulosti kritizovali, že buď ich málo čerpáme, alebo druhý argument bol, že je príliš veľká suma eurofondov narozpočtovaná, to sa presne stalo vám, narozpočtovali ste si veľkú sumu eurofondov, ktorú nečerpáte a, samozrejme, z toho nečerpania automaticky vzniká pozitívny efekt, tým, že to netreba spolufinancovať, tak vznikajú úspory, ktoré sú priamo peniaze, ktoré aj znižujú deficit. Ja som zvedavý, ako bude ten rozpočet najmä vyzerať, pretože keď už dotknem sa aj rozpočtu, keďže to prijímame v skrátenom konaní, a ten dôvod na to je, že sa bavíme o rozpočte, tak si dovolím dotknúť sa aj rozpočtu, a vidím to tak, že toto je len ďalším potvrdením toho, že to nebolo vo výdavkovej stránke, a už vôbec nie o plytvaní, momentálne sa tu črtá aj s prichádzajúcimi najnovšími odhadmi rastu, ktoré prinášajú medzinárodné inštitúcie, a nakoniec myslím, že platí, že aj ministerstvo financií výnimočne spraví ďalšiu prognózu, myslím, že v novembri, ktorá určite ukáže, že ten rast, ktorý je momentálne zapracovaný do rozpočtu, je optimistický. Taktiež je všetkým úplne jasné, že akékoľvek zníženie, a pravdepodobne v tomto prípade to bude zásadné zníženie odhadu toho rastu, spôsobí obrovský výpadok jednak v daniach a bude to vytvárať obrovský tlak na deficit. Čiže zatiaľ, čo sa vám podarilo urobiť, je, a to ešte uvidíme ako tento rok dopadne, ale vďaka zvýšeným daniam, odvodom a poplatkom a zníženým výdavkom v superdôležitých a citlivých oblastiach, ako som už hovoril, zdravotníctvo, školstvo, protipovodňová ochrana vykazuje lepšie parametre ako v minulosti a, samozrejme, v neposlednej rade znížená miera čerpania európskych fondov, tak mám obavu, že rozpočet budúceho roku bude veľmi odchýlený alebo teda deficit budúceho roku, ktorý nakoniec schválite, alebo neschválite, to uvidíme, bude výrazne odchýlený od konsolidačného plánu, ktorý ste si predsavzali. A som si tým takmer istý, a vy to viete tiež veľmi dobre, pretože tento zákon, ktorý tu momentálne prijímame, je toho dôkazom. Filozoficky ste ho absolútne odmietali, a dnes ho obhajujete. Keď sme ho predkladali my, boli ste zásadne proti, dnes už vám to vyhovuje. Ale opäť, nakoniec my sme spokojní, pretože tým nepriamo uznávate, že tá naša filozofia, náhľad na veci, bol v tejto oblasti správny. V prípade, a tým som si takmer istý, že deficit vôbec nebude na tej úrovni, ktorý ste si pôvodne naplánovali na budúci rok, a tým pádom ani deficity ďalších rokov, čiže celý ten trojročný horizont konsolidácie bude úplne iný po tej prognóze, ktorá príde, viete, že úplne jasné, že aj vami pôvodne odhadovaný plán zadlženia Slovenska, ktoré ste plánovali alebo odhadovali za vašej vlády na 12,4 miliardy eur, čo je o 2,2 miliardy viac ako za celé obdobie vlády Roberta Fica, bude určite viac, väčšie, čiže to zadlženie alebo ten plán, keby ste vy pokračovali v zadlženiach, bude ešte väčší, ako ste ho mali pôvodne. To len aby sme si trošku nakalibrovali to, že kto ako zadlžuje, pretože toto bol tiež jeden z argumentov spred volieb, a ja som strašne zvedavý na to, aké tie čísla nakoniec budú v tom vami schválenom rozpočte, ak vôbec nejaký rozpočet schválite, to je teraz ešte veľká otázka. A aké budú tie finálne čísla jednak deficitov a jednak aj nárastu dlhu. Na záver by som teda ešte raz chcel oceniť, že ste akceptovali našu filozofiu a nakoniec replikovali v podstate náš návrh, a tiež môžem za klub našej strany vyhlásiť, že ho posunieme ďalej do druhého čítania aj preto, aby sme sa ho pokúsili ešte vylepšiť. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,955,947 |
83 | 2023-02-01 | Autorizovaná rozprava | 180 | Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pčolinský | podpredseda NR SR | Chcete asi reagovať, pán poslanec. Viete zapnúť pána poslanca Mizíka s reakciou na faktické poznámky? Musíte... Už máte, nech sa páči. | [] | 4,012,609 |
88 | 2023-03-23 | Autorizovaná rozprava | 292 | Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pčolinský | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Romana Tabák, nech sa páči. | [] | 3,899,024 |
27 | 2013-12-03 | Autorizovaná rozprava | 274 | Jahnátek, Ľubomír, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR | Ľubomír | Jahnátek | minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR | Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je reagovať na problémy aplikačnej praxe prostredníctvom zavedenia takých opatrení, ktoré uľahčia a zjednodušia vykonateľnosť povinností uložených tým prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, ktorí predávajú potraviny konečnému spotrebiteľovi, a to v oblasti zasielania informácií o percentuálnom podiele obratu z predaja potravín vyrobených v Slovenskej republike na celkovom obrate z predaja všetkých potravín spolu za predošlý kalendárny polrok prostredníctvom takzvaného polročného výkazu a jeho zverejňovanie na ich webovom sídle a pri vstupe do každej svojej prevádzkarne. Návrhom zákona sa dopĺňa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa upravia podrobnosti o označovaní potravín dobrovoľnými údajmi, napríklad o zložení a pôvode, ako je napríklad slovenská potravina, ktoré slúžia na účely propagácie a marketingu. Návrh zákona upravuje režim pokút pri opakovanom porušení zákona, za ktoré ukladá orgán úradnej kontroly finančnú sankciu. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a posunutie do ďalšieho čítania. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,108,757 |
45 | 2019-05-20 | Autorizovaná rozprava | 92 | Danielová, Marta, predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu | Marta | Danielová | predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu | Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Správa o stave vysielania a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2018, nech je akokoľvek každoročne rozsiahla, nemôže do detailu podať obraz o činnosti Rady. Hlavnou oblasťou našej činnosti je oblasť regulácie z hľadiska dohľadu dodržiavania zákona č. 308 a s ním súvisiacich predpisov a udeľovanie licencií na rozhlasové a televízne vysielanie a na registráciu subjektov poskytujúcich retransmisiu. Rada je jediným kompetentným orgánom na Slovensku pre oblasť udeľovania týchto licencií. Len pre predstavivosť, niekoľko čísiel aktuálnych k 1. januáru 2019, keďže tieto čísla sa každé dva týždne podľa rokovania Rady menia. K 1. januáru 2019 sme registrovali 223 televíznych licencií, 67 rozhlasových licencií a 149 registrácií retransmisie. Tu treba povedať, že postup pri prideľovaní licencií je rozdielny u televíznych žiadateľov a iný u žiadateľov na rozhlasové vysielanie. U žiadateľov na rozhlasové vysielanie je zložitejší v tom, pretože udelenie licencie je viazané na pridelenie frekvencií. Tie prideľujeme podľa zoznamu regulačného úradu dvakrát do roka, na jar, na jeseň. Napríklad napozajtra bude vypočutie 10 žiadateľov na 20 frekvencií a rozhodovať sa o nich bude v stredu. Aj z týchto čísiel, koľko je licencií na rozhlasové, televízne vysielanie, na retransmisiu, je zrejmé, že nie je možné, aby 36 pracovníkov kancelárie zmonitorovalo každoročne vysielanie. Uskutočnili sme však plánované monitoringy vysielania najmä spravodajstva a publicistiky pri dôležitých spoločenských udalostiach, ako boli napríklad voľby, okrem toho sme v období koncoročných sviatkov monitorovali rozsah vysielanej reklamy v hlavných vysielacích časoch, robíme námatkové kontrolné monitoringy, ale najrozsiahlejšiu oblasť monitorovania vysielania predstavovala, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, kontrola obsahu vysielania na základe doručených sťažností. Okolo 376 sťažností bolo posúdených a predložených na rokovanie Rady. Týkali sa podnetov na 382 programov a zvyšok, asi 600 podaní, to boli rôzne informácie, odpovede pre médiá, všeobecná korešpondencia fyzických osôb a podobne. Ale tých 382 programov sa týkalo lokálnych celoslovenských multiregulárnych vysielateľov. Keď som už spomenula toto číslo 382 programov, v jednom podnete môžu byť aj sťažnosti na troch, štyroch vysielateľov. Presná tabuľka s porovnávajúcimi údajmi za predchádzajúci rok 2017 je na strane 198. Nechcem vás zdržiavať, podrobne sme o tom hovorili na mediálnom výbore. Tam je presne tabuľka, na ktorých vysielateľov koľko prišlo sťažností a o koľko je to viac alebo menej s predchádzajúcim obdobím. Samozrejme, že u vysielateľov, ktorí majú viac programových služieb, je ten počet sťažností niekoľkonásobne vyšší, ale stále ešte tieto sťažnosti nevypovedajú o kvalite vysielania. Rada sa nezaoberá sledovanosťou a nespokojnosťou vysielateľov, my monitorujeme a teda preskúmavame len podnety na konkrétne komunikáty. V čom je zmena oproti roku 2017, čo som tu v správe pred rokom hovorila v porovnaní s rokom 2018? Kým v roku 2017 prišlo najviac podnetov na jednotný systém označovania, v roku 2018 sa najviac sťažností týkalo objektivity a vyváženosti spravodajských a politicko-publicistických programov. Na druhom mieste bol zásah do ľudskej dôstojnosti, na treťom bol ten jednotný systém označovania a potom už štandardne na množstvo vysielanej reklamy, telenákupu, sponzoringu a podobne. Z tohto množstva sťažností bola väčšina vyhodnotených ako neopodstatnených, čo ale neznamená, že bez výhrad a už vôbec nie jednohlasne. Tu si dovolím pripomenúť, že Rada pre vysielanie a retransmisiu posudzuje výhradne celkové vyznenie. Keďže vysielateľ vysiela slobodne a nezávisle, nám neprislúcha, hoci sa mnohé sťažnosti odvolávajú na to, že aká bola vybratá téma, akí tam boli hostia, zle postavená dramaturgia, štruktúra komunikátu, tak týmto sa Rada nemôže zaoberať, ale v prvom rade pri týchto reláciách hodnotíme teda vyznenie, či to boli komunikáty presné, aktuálne, vyvážené, vecné, zrozumiteľné, transparentné. V prípade porušenia zákona, ktoré nasleduje, teda rozhodnutie po skúmaní dlhodobejšom, tam sa už potom rozhoduje o sankciách, buď sa konanie zastaví, alebo sa dávajú sankcie od najnižších upozornení až potom po finančné. Pri určovaní pokuty samozrejme berieme do úvahy viacero kritérií, závažnosť deliktu, mieru zavinenia, dôraz na výchovnú a nie represívnu zložku, trvanie, následky porušenia. Takže my sa snažíme skôr pôsobiť preventívne, nie represívne. A tam máme celkom dobrý pocit, že ten výber pokút a tých sankcií je menej, a ukazuje sa, že vysielatelia, ktorí sa zaoberajú a analyzujú rozhodnutia Rady, tam ten efekt sa prejavil v znížení počtu sťažností a aj v znížení podaní návrhov na súd. Vlani sme mali na súde ešte 59 žiadostí o preskúmanie našich rozhodnutí, v 20 podaniach, teda prakticky vo všetkých, ktorými súd rozhodoval, sa súdy stotožnili s rozhodnutiami Rady, ale sú tam ešte, asi 30 sťažností a niektoré ešte aj z roku 2009. V dvoch bodoch by som sa venovala záveru roka 2018, ktorý bol v dvoch veciach pre nás iný ako ten predchádzajúci. Vždy koncom roka v decembri sme udeľovali výnimky na základe žiadostí z hrania slovenskej hudby. V decembri Rada neudelila ani jednu výnimku, pretože vysielatelia dostatočne nepreukázali, že programová služba úplne vylučuje splnenie zákonom stanovených kvót. Nepotešiteľná správa, že, minulý týždeň to tuším bolo, z ministerstva kultúry prišla správa, že ešte v tomto roku sa chcú zaoberať návrhmi na prehodnotenie doterajšieho znenia zákona. No a rok 2018, jeho záver priniesol zásadnú zmenu aj v základnom právnom rámci EÚ, keď sa ukončili viac ako dva roky trvajúce rokovania o revízii smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Revízia prináša do mediálneho prostredia viacero zmien, na ktorých sa zúčastňujeme nielen ako členovia komisie na ministerstve kultúry, ale aj priamo v Erge, ako oficiálnom poradnom orgáne Európskej komisie, ktorému od augusta minulého roka predsedá riaditeľ našej Kancelárie Dr. Kukliš. Teda sme priamo pri vzniku návrhov zmien, ktoré významnou mierou budú v budúcich obdobiach, rokoch ovplyvňovať rozhodovaciu činnosť Rady. Stručne toľko. Ďakujem za pozornosť. | [] | 3,872,869 |
1 | 2016-03-23 | Rozprava | 414 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Matovič. | [] | 4,056,041 |
60 | 2022-03-23 | Autorizovaná rozprava | 79 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Pán poslanec Tomáš Valášek s faktickou poznámkou. | [] | 4,164,532 |
42 | 2014-11-08 | Autorizovaná rozprava | 439 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Dávam slovo prihlásenému do rozpravy pánovi poslancovi Mikulášovi Hubovi. | [] | 3,917,905 |
38 | 2018-12-06 | Autorizovaná rozprava | 146 | Pellegrini, Peter, predseda vlády SR | Peter | Pellegrini | predseda vlády SR | Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov, ktorí sú poverení zastupovaním. Neprítomný je pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, zastupuje ho pani ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka zastupuje minister hospodárstva Slovenskej republiky Peter Žiga. Ministerku vnútra Denisu Sakovú zastupuje ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Ministra dopravy a výstavby Árpáda Érseka zastupuje minister spravodlivosti Gábor Gál a minister obrany Peter Gajdoš bude zastupovaný podpredsedníčkou vlády Slovenskej republiky a ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pani Gabrielou Matečnou. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 4,142,598 |
35 | 2009-04-22 | Autorizovaná rozprava | 46 | L. Žitňanská, poslankyňa: | L | Žitňanská | poslankyňa | A považujem to za situáciu, ktorá je veľmi nebezpečná pre demokraciu tejto krajiny a ja by som bola veľmi nerada, keby v situácii, keď samozrejme a prirodzene všetci sme koncentrovaní na to, aby sme riešili dopady hospodárskej krízy, sme zabúdali na rezorty, ktoré zdanlivo nesúvisia s tým, ako sa v budúcnosti budeme mať. Ale z hospodárskej krízy môžeme vyjsť ako porazení alebo ako víťazi. Ale ako víťazi z nej vyjdeme len vtedy, keď zároveň budeme myslieť aj na to, ako bude vyzerať vymožiteľnosť práva, či bude justícia nezávislá a či budú fungovať všetky demokratické inštitúcie. Vrátim sa ešte raz k tomu návrhu zákona, ktorý predkladala na tejto schôdzi vláda ústami ministra Harabina, ale vrátim sa aj k 1. januáru tohto roku, pretože od 1. januára tohto roku platia novely justičných zákonov, ktoré posilnili právomoci ministra spravodlivosti voči súdom. Tri mesiace od účinnosti týchto zmien sme schvaľovali v prvom čítaní novelu justičných zákonov, ktoré, naopak, všetku túto moc presúvajú na Súdnu radu a predsedu Najvyššieho súdu. Moc, ktorá sa koncentruje a ktorú skoncentrovali za tejto vlády vládne návrhy zákonov do ministra Harabina dnes na pozícii ministra spravodlivosti, teraz kompletne sa presúvajú na Súdnu radu a predsedu Najvyššieho sudu. Preto v tom vidím koncentráciu moci a nevidím v tom garancie nezávislosti justície tak, ako sa tieto novely zvyknú predkladať na verejnosti a v tomto pléne. Nevidím v tom garancie nezávislosti justície preto, pretože nezávislosť justície je o oddelení justičnej moci od moci výkonnej a moci zákonodarnej, ale je aj o balanse týchto troch mocí. Ale zároveň nezávislosť justície neznamená nekontrolovateľnosť justície. A hlavne si treba uvedomiť, že nezávislosť justície nie je hodnota sama osebe, ale nezávislosť justície má slúžiť a garantovať to, aby súdy nestranne rozhodovali. Pokiaľ budeme mať v justícii centrum moci, ktoré bude môcť justíciu ovládať, nemáme garantované nestranné rozhodovanie. V návrhoch, ktoré predkladá dnes vláda a ktoré naozaj považujem za škodlivé pre justičný systém práve z tých dôvodov, ktoré som hovorila, budú znamenať totálne uzatvorenie justície. Sudcovia budú rozhodovať sami o sebe, o tom, koho medzi seba prijmú, o tom, koho potrestajú a kto bude postupovať v kariérnom raste v rámci justičného systému. Preto dnes navrhujem úplne inú novelu zákona, a to novelu, ktorá má tento uzatvorený justičný systém otvoriť. To, čo chcem docieliť naším návrhom zákona, je, aby sa do súdov, na súdy dostala občianska kontrola. Chceme dosiahnuť otvorenie justície občianskej kontrole pri justičných skúškach, pri výberových konaniach na miesta sudcov na všetkých stupňoch a v rozhodovaní disciplinárnych senátov. Výchova nových sudcov, výber nových sudcov, vzdelávanie sudcov, kariérny rast sudcov, ako aj disciplinárne konania sa dnes vo veľkej miere odohrávajú v rámci súdneho systému. A to, čo navrhuje vláda, bude znamenať, že výber, vzdelávanie sudcov, kariérny rast a ich disciplinárny postih sa nebude len vo veľkej miere diať v uzatvorenom kruhu, ale bude sa diať len v tomto uzatvorenom kruhu justičného systému. A ja som presvedčená, že každý takto uzatvorený systém stráca akúkoľvek schopnosť sebareflexie. A môžeme vidieť aj konkrétne príklady. Aj ja dostávam listy, aj ja dostávam listy aj z justície a z tých listov vyplýva rodinkárstvo, protekcionizmu pri prijímaní justičných čakateľov, pri prijímaní nových sudcov. Môžeme spomenúť len prípad Krajského súdu v Košiciach a obvodných súdov v rámci kraja Košice, kde prakticky celá rodina predsedu súdu je zamestnaná v tej jednej súdnej budove, kde tieto štyri súdy sedia. Je to poburujúce a práve preto, aby takto vyberaní ľudia, ktorí potom ostanú na celý život v systéme justície, nemohli brániť tomu, aby sa mohli do systému dostať aj noví ľudia, ktorí prejdú riadnymi výberovými konaniami. Navrhujeme, aby každé miesto sudcu muselo byť obsadené výberovým konaním aj vtedy, keď sa na toto miesto uchádza justičný čakateľ. Ďalej navrhujeme, aby justičné skúšky boli verejné. Ďalej navrhujeme, aby výberové konania na miesto sudcov boli verejné. Je to nič viac a nič menej, len otvorenie justície občianskej kontrole. V poslednom čase sme však svedkami aj iných vecí, a to sme svedkami toho, že sú trestaní sudcovia, ktorých verejnosť vníma ako čestných, to znamená takých, ktorých potrebujeme pre nachádzanie spravodlivosti. Tí, čo trestajú, sú súčasťou uzavretého systému Súdnej rady a disciplinárnych senátov. Ide o uzatvorený okruch právnikov, ktorí sú vyberaní na určené obdobie sudcami, vládou, vrátane ministra, Národnou radou a prezidentom. Ale dnes je vopred známe, kto bude trestať, ak sa v danom období dá podnet. Myslím si, že publikované prípady disciplinárnych konaní svedčia o tom, že dnes je tu priestor na to, aby disciplinárne konania boli zneužívané práve na trestanie nepohodlných sudcov. Preto navrhujeme, aby v disciplinárnych senátoch mohli sedieť aj neprávnici, a preto navrhujeme, aby sa disciplinárne senáty tvorili ad hoc pre každý konkrétny disciplinárny prípad náhodným výberom tak, aby sa nemohlo stať to, čo dnes, že vopred je známe, kto v danom prípade bude rozhodovať. Na záver mi dovoľte poznámku. Som naozaj presvedčená, že teraz medzi touto schôdzou a nadchádzajúcou schôdzou naozaj rozhodujeme na dlhé obdobie o budúcnosti justície v tejto krajine a o tom, či pôjde naozaj o justíciu nezávislú a či naozaj budú vytvorené predpoklady pre nestranné rozhodovanie. Preto vás prosím, podporte návrh, ktorý chce otvoriť justíciu občianskej kontrole, ktorý chce verejné justičné skúšky, ktorý chce výborové konania na miesta sudcov, ktorý chce verejné výberové konania na miesta sudcov, občiansku kontrolu do disciplinárnych senátov a náhodné kreovanie disciplinárnych senátov pre jednotlivý prípad. Naozaj návrhy, ktoré prichádzajú dnes z vlády, chcú koncentrovať moc a uzatvoriť justičný systém. To, čo my chceme, je pustiť na súdy občiansku kontrolu. A ja prosím a apelujem, aby ste tento návrh podporili. Ďakujem pekne. | [] | 4,061,761 |
58 | 2015-11-12 | Autorizovaná rozprava | 198 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči. | [] | 3,933,604 |
6 | 2023-12-14 | Autorizovaná rozprava | 131 | Danko, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Danko | podpredseda NR SR | Poslanec Dostál. | [] | 4,116,278 |
24 | 2017-12-05 | Autorizovaná rozprava | 149 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Tomáš Erik, nech sa páči. | [] | 4,013,263 |
51 | 2021-12-03 | Autorizovaná rozprava | 104 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku som neobdržal, takže dávam možnosť prihlásiť sa ústne, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Ak sa nikto nehlási, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú. Chcem sa spýtať pána navrhovateľa, či má záujem o záverečné slovo. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme teraz pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov , ktorý je pod parlamentnou tlačou 803 a návrh na pridelenie výborom v rozhodnutí č. 836. Opäť udeľujem slovo pánovi ministrovi dopravy a výstavby Slovenskej republiky Andrejovi Doležalovi, aby tento návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister. | [] | 3,872,729 |
17 | 2003-09-24 | Autorizovaná rozprava | 74 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Rada by som sa zmienila o jednej veci, aby zase nedošlo k nejakému nedorozumeniu. Pán poslanec Hanzel tvrdil, že vo Švédsku je systém, ktorý je založený na tom, že dôchodok je stabilný. Tu nejde o to, pán poslanec Hanzel, tu ide o to, že máme dve možnosti, akým spôsobom budeme merať zásluhovosť. Jeden spôsob je založený na tom, že sa evidujú reálne platby, a druhý spôsob je založený na relatívnom ukazovateli, tak ako sme to zvolili v návrhu zákona o sociálnom poistení. My nemôžeme v tomto okamihu postupovať inak, pretože mzdový vývoj na Slovensku sa od roku 1994 natoľko zmenil, že by tento prístup bol nespravodlivý. Ďakujem. | [] | 4,228,924 |
20 | 2008-04-04 | Autorizovaná rozprava | 3 | M. Hort, podpredseda NR SR: | M | Hort | podpredseda NR SR | Nech sa páči. | [] | 4,158,429 |
19 | 2013-05-15 | Autorizovaná rozprava | 150 | Kolesík, Andrej, poslanec NR SR | Andrej | Kolesík | poslanec NR SR | Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili traja poslanci a z nich pani poslankyňa Mezenská predložila procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Dajte, prosím, o tomto jej návrhu hlasovať. | [] | 4,014,944 |
17 | 2017-05-19 | Autorizovaná rozprava | 302 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pani, á, ďalší, pán poslanec Žarnay. | [] | 3,981,178 |
51 | 2015-05-14 | Autorizovaná rozprava | 72 | Rošková, Ľubica, poslankyňa NR SR | Ľubica | Rošková | poslankyňa NR SR | Ďakujem. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán poslanec Fecko však podal návrh, aby body 9 a 10 spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 8 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. | [] | 3,951,724 |
55 | 2022-02-08 | Autorizovaná rozprava | 70 | Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR | Dušan | Jarjabek | poslanec NR SR | Vážené dámy, vážení páni, len pred niekoľkými dňami sme z tohto miesta vzdali úctu ministrovi školstva Lászlóvi Szigetimu. Dnes nás znovu čaká, sme sa dozvedeli jednu smutnú udalosť, že vo veku 74 rokov zomrel v pondelok bývalý minister kultúry, slovenský spisovateľ Ivan Hudec. Ivan Hudec vyštudoval medicínu a počas štúdia bol spoluzakladateľom študentského divadielka malých javiskových foriem Divadla u Rolanda, kde pôsobil ako autor, režisér, herec a organizátor. Po ukončení štúdia pracoval ako lekár v Žiline, v Bratislave a v Čadci. Po roku 1989 sa začal venovať politike a v rokoch 1990 – ´94 bol poslancom Slovenskej národnej rady. V rokoch 1994 – 1998 bol ministrom kultúry Slovenskej republiky. Písal najmä romány a poviedky. Spoločne s Petrom Valom napísali trilógiu z veľkomoravského obdobia Knieža, Bratia, Kráľ Svätopluk. Ťažisko jeho literárnych aktivít spočívalo v oblasti prózy. Napísal tiež román Hriešne lásky osamotených mužov, zbierku poviedok Bozk uličníka, román Ako chutí zakázané ovocie, historický román Pangharty či románové novely Čierne diery. Experiment „láska“ napísal v roku 1989. Jeho prozaické diela vyšli v českom, maďarskom, poľskom, ruskom a ukrajinskom preklade. Zomrel režisér, herec, organizátor, spisovateľ, lekár, politik a minister kultúry. Česť jeho pamiatke! | [] | 4,104,270 |
27 | 2008-09-18 | Autorizovaná rozprava | 118 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 135 prítomných, 54 za, 69 proti, 12 sa zdržalo. Tieto body zo spoločnej správy sme neschválili. Ďalej, pán spravodajca. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,954,617 |
28 | 2008-10-23 | Autorizovaná rozprava | 120 | A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: | A | Belousovová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec, máte slovo. | [] | 4,096,836 |
9 | 2020-07-10 | Autorizovaná rozprava | 189 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Pán poslanec Kotleba. | [] | 4,009,535 |
33 | 2014-04-03 | Autorizovaná rozprava | 46 | Hlina, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Hlina | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod ešte poviem prípadne, ktorí by ste nevedeli, tak toto sú montérky. Ja viem, že niektorí z vás tu žijú v takej sklenenej veži. Toto sú montérky a, chvalabohu, ešte nejakí ľudia v tých montérkach po tejto krajine chodia. Problémom však je, že im neplatia, dobre? Čiže neštíťme sa, ja teraz symbolicky zastupujem ich práva, preto som si dovolil obliecť na seba tieto čisté montérky. Sú čisté, nepoškvrňujem žiadne meno parlamentu alebo niečo, že nevhodným oblečením. Symbolicky som tu. Ešte sú chlapi v montérkach aj ženy, ale poväčšine chlapi, a treba robiť tak, aby boli. A ešte je dôležitá jedna vec, aby im aj platili, vážení, to je dôležité, aby im aj platili. Ja som dva-tri týždne dozadu chodil po Orave, kvôli inej, politickej veci a stretával som sa tam s ľuďmi, ktorí mali naozaj kvôli, Oraváci sú takí, akí sú, ale aj slza na krajíčku s tým, keď mi rozprávali, že ako majú kde koľko vonku faktúr a nemajú zaplatené a že to vyzerá zle. Viete, keď povie chlap, že vyzerá to zle, to znamená, že tuší, že asi ani nedostane zaplatené, a tých príbehov je veľa, nebudem vás tu nimi zaťažovať, možno, určite poznáte aj vy niektorí a keď by ste aj rozmýšľali, dobre a čo s tým? Nuž vám poviem, čo s tým. Kľudne zahlasujte za tento návrh zákona, kľudne. Keby ste chceli, keď niekto vás drmal za rukáv, že čo s tým, že nemám zaplatené, tak nech sa páči, môžte povedať, zahlasovali sme za jeden návrh zákona, ktorý hovorí, že vystavená faktúra podnikateľom, ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia, je maximálna lehota 30 dní. Je to dobre. Viete prečo dobre? Nechcem sa tu rozoberať, lebo tých ľudí tlačia do splatnosti, do ešte, ja by som to tak povedal, aby sme to skrátili, aby to bolo aj pre vás pochopiteľné. Tu možno aj niekto povie, že sme aplikovali nejakú smernicu, ktorá sa volala proti oneskoreným platbám, lebo už aj Európska únia, tá častokrát zlá Európska únia zistila, že to je problém, možno sa inšpirovali u nás a vydali takú smernicu proti oneskoreným platbám. My sme ju aplikovali, minulý rok sa premietli niektoré ustanovenia do našich zákonov, ale veľmi bezzubo, to znamená, sme tam nechali šesťdesiat dní, ale nechali sme tam, samozrejme, na naše pomery vždycky nejakú tú možnosť to obísť, ktorá sa presne takto obchádza. Čiže čo tým chcem povedať? To znamená, že už aj Európa sa zaoberá tým, že je to problém a nechala ináč ale zmluvnú voľnosť svojim krajinám, teda svojim členom, aby si to upravili. My sme to už dávno mali upraviť. To znamená, my neidentifikujeme niečo, čo nikde inde nemajú, my práve naopak, ideme, mali by sme ísť aspoň v tom trende, ktorý už aj Európa pozná, a obzvlášť, obzvlášť, keď vieme, ako veci fungujú u nás. Vážení, takže kľudne zahlasujte za tento zákon, tým chlapom, keby ste im chceli pomôcť, tým chlapom, tým živnostníkom, že aby sa im žilo lepšie, tak podporte tento zákon. Kľudne, s kľudným svedomím ho podporte. Keby náhodou sa tu strhla nejaká diskusia, že niekto bude vôbec debatovať na tú tému, som pripravený aj o tom rozprávať, že aké môžu nastať situácie, lebo aj tu môžu nastať určité situácie, ktoré oslabia možno zmysel, by niekto povedal zmysel, nie. V konečnom, na konci dňa vždycky bude výsledok, vždycky bude výsledok, lebo začať treba, jak to tu včera niekto hovoril, že slon sa je tak, že ho začnete jesť pomaly, nikto ho nezje naraz. A to je presne to. Toto presne pre túto chvíľu je dôležité a potrebné, prijať ustanovenie, že do 30 dní a hotovo. Nie ešte nejaká výnimka, ešte niečo. Nie, 30 dní a hotovo, živnostník. Viete, častokrát ten živnostník, to je vlastne jeho výplata, však sa to všelijako nejakým spôsobom obchádza. No výplatu tiež dostávate k 15. nasledujúceho mesiaca. Prečo tí chudáci majú byť obeťou dodávacích zmlúv na type 90 dní, 120 dní, neviem koľko, ešte to potom, niečo, samozrejme, nezaplatia. Ten chudák už musí zaplatiť DPH z toho, ak je platcom DPH. Tých príbehov je strašne veľa. Môžme im pomôcť, môžme im pomôcť. A ja by som chcel povedať aj jednu vec, sa to tu aj spomínalo. Prosím vás pekne, keď človek ide robiť nejakému, nechcem ani meno povedať, aby som, že z akej krajiny. Ja proste divnému týpkovi z divnej firmy alebo kvázi divnému investorovi, no tak sa nečudujme, že musí si dávať pozor, či dostane zaplatené. Ale keď niekto ide robiť pre Doprastav, Váhostav a neviem aké firmy, pre NDS-ku, tak má pocit, že konečne našiel ten obchod. Konečne našiel tú prácu, za ktorú určite dostane zaplatené. A viete, čo sme my zase urobili? My sme aj túto obrovskú, tých ľudí, a v tom je to zákerné, tú dôveru, ktorú oni požívali v tejto gigantii, toho investora sme zneužili. Vyzerá to tak, že sme zneužili. To znamená, nechali ste tých ľudí robiť pol roka, tri mesiace, neviem koľko a vyzerá to zle. A ja som zvedavý, že kde bude výsledok, lebo Doprastav už požiadal o reštrukturalizáciu, o Váhostave sa rozpráva. Čo bude po reštrukturalizácii? Koľko, ako budú uspokojené pohľadávky, vo výške koľko, 10, 20, 30 percent? Choďte to tým chlapom na Oravu povedať, na východ, choďte im to tým východniarom povedať, že dostanú 20 % z tej faktúry, lebo reštrukturalizovali. A zdá sa, že už majú aj, zdá sa, že už majú aj vysvetlenie preto, lebo Figeľ vlastnil diaľnice. Väčšiu obludnosť, vážení, som nepočul. To je, nesadajte na tú vlnu! Nesadajte na tú vlnu, vám hovorím, lebo to je tak zákerné, že nič zákernejšie nemôže byť. Tých peňazí bolo dosť, problém je, že tie peniaze všade tam pristáli, u ľudí, ktorí montérky nevideli, ktorí lopatu v rukách nevedia držať, prosím vás. Všetky peniaze už tam dávno sú, len na toho Jana z Oravy a Fera z východu zabudli. To je problém. To je problém, na tých sa nedostalo. A to chcem tým ľuďom povedať, prípadne ak to nejakí živnostníci pozerajú, vážení, tam je cesta. Ak by vám náhodou niekto mal tú drzosť v sebe, že po všetkých tých miliardách, miliardách, miliardách, čo to stálo, ešte vám niekto povie, že vám nezaplatí, lebo reštrukturalizoval, tak prosím vás, ozvite sa. Pôjdeme tie peniaze pýtať, pôjdeme tie peniaze pýtať, čo keď just budeme klepať na dvere neviem koho, ani jak sa volajú tí ľudia. To je jedno. Niekde tie peniaze sú, vážení! A ja vám v tom pomôžem a verím, že aj niekto iný vám v tom pomôže. Pôjdeme tie peniaze od nich vypýtať. Lebo oni sú schopní byť tak drzí, oni sú schopní byť tak drzí, že vám z Kajmanských ostrovov, z Bahamských ostrovov a neviem akých ostrovov pošlú, že po reštrukturalizácii bude uspokojená vaša pohľadávka vo výške 20 %, prosím vás. Oni sú to schopní urobiť a vtedy nastane vaše morálne právo a naša povinnosť vám ísť pomôcť tie peniaze vybrať, vytrieskať, vytrieskať od nich naspäť. Nie kosák a kladivo, ale roxor a lopata, vážení, 1. mája, 1. mája spravíme demonštráciu v Bratislave, bude sa volať roxor a lopata. Pozývam, pozývame aj politikov, ktorí budú chcieť riešiť tento závažný problém. Že niekto má tú drzosť, že po všetkých tých miliardách, miliardách a miliardách, ktoré dostali tí, čo lopatu nevideli, ešte tomu chlapovi povedia, že tebe bude stačiť 30 percent. Oni sú vám to schopní povedať! A tým ľuďom sa treba ísť takto pozrieť do očí, vážení, ja s vami pôjdem. Tam som ochotný na toto sa nahovoriť, nie na iné hókusy-pókusy, ktoré tu zazneli. Zahlasujte, kolegovia, za tento zákon. Pomôžete živnostníkom, pomôžete ľuďom, ktorí chcú peniaze za svoju robotu. Oni nechcú, jak táto lúpežnícka čvarga, koľko ich tu je, koľkí brúsia, krúžia okolo Počiatkovho ministerstva. Tá lúpežnícka čvarga, ktorú už, tretíkrát tu opakujem a posledný, ktorí lopatu a montérky ani nevideli, tí nevedia, čo je robota. Ale títo chlapi, títo živnostníci chcú za to, čo urobili, za to, že ráno o šiestej už tam niekde na tom moste stáli, za to chcú svoje peniaze, prosím vás. A vy máte možnosť im v tom pomôcť. Urobte preto niečo! Budeme hlasovať, ďakujem. | [] | 4,195,148 |
17 | 2017-05-17 | Autorizovaná rozprava | 5 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pán poslanec Heger? Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Nech sa páči, pani navrhovateľka. | [] | 3,919,829 |
44 | 2005-06-23 | Autorizovaná rozprava | 58 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | K. Mitrík, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda, dajte najsamprv hlasovať o pripomienke pána prezidenta. (Hlasy v pléne.) | [
"(Hlasy v pléne.)"
] | 4,171,310 |
40 | 2019-02-08 | Autorizovaná rozprava | 79 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Áno. Pokračujeme v rozprave, prihlásený je pán poslanec Pčolinský. (Pokračovanie rokovania o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky , tlač 1265.) | [
"(Pokračovanie rokovania o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky , tlač 1265.)"
] | 4,157,271 |
17 | 2003-09-09 | Autorizovaná rozprava | 114 | J. Mikuš, poslanec: | J | Mikuš | poslanec | Môžeme hlasovať, pán predseda. | [] | 3,881,541 |
31 | 2004-09-22 | Autorizovaná rozprava | 140 | E. Antošová, poslankyňa: | E | Antošová | poslankyňa | Svoje tvrdenie odôvodním niekoľkými príkladmi. Zdravý úsudok velí, aby všetky časti koncepcie vychádzali z analýzy súčasného stavu. Ani v jednom prípade to tak nie je. A podľa mojich informácií tento materiál dokonca ani nebol navrhovateľom poskytnutý ich stavovskej organizácii. Pre súčasných dôchodcov je potrebné riešiť napr. ich hmotné zabezpečenie. Predložený materiál ani len nenaznačuje žiadny horizont očakávaných pozitívnych zmien v ich hmotnom zabezpečení. Pritom treba rátať s faktom, že súčasní dôchodcovia, ale aj ďalší, ktorí k nim pribudnú, napr. takí, ktorí majú dnes viac ako 50 rokov, budú potrebovať hmotné zabezpečenie v horizonte najmenej 20 rokov. Koncepcia sa však zaoberá perspektívou len vekovo mladších občanov. Zástupcovia Jednoty dôchodcov na Slovensku konštatujú, že zákonné opatrenia týkajúce sa dôchodcov, ktorí išli do dôchodku pred 1. januárom 2004, sú voči nim tvrdo diskriminačné a v budúcnosti prinesú nie zmiernenie, ale prehĺbenie rozdielov medzi súčasnými dôchodcami a tými, ktorí sa stanú dôchodcami po 1. januári 2004. Tu sa stráca princíp solidarity, bez ktorého podľa mňa nemôže existovať žiadny dôchodkový systém. Medzigeneračné vzťahy sa tým nebudú zmierňovať, ale, naopak, vyostrovať. V čase, keď Slovenská republika prijala antidiskriminačný zákon, je tento postup nepochopiteľný. Udržiavať a zlepšovať zdravý životný štýl a kvalitu života je pre súčasnú generáciu dôchodcov za daných podmienok naozaj nemožné. Formálne ďalej vyznievajú aj formulované ciele v oblasti zdravotnej starostlivosti a poskytovania komplexných sociálnych služieb. V oboch prípadoch všetky uvádzané ciele v koncepcii budú skutočne zlyhávať na platobnej neschopnosti staršej generácie a na zhoršujúcich sa medzigeneračných vzťahoch. Takisto aj oblasť vzdelávania sa seniorov je v koncepcii spracovaná až príliš formálne. Je pravdou, že nebyť aktivít starších ľudí, aktivity Ministerstva školstva Slovenskej republiky by boli prakticky medzi verejnosťou, na ktorú sú zamerané, úplne neznáme. Aktivity štátu v tomto smere sú skôr obmedzujúce a vo vzdelávaní seniorov pôsobia až negatívne. Až na univerzity tretieho veku v skutočnosti iné formy vzdelávania organizujú už len občianske združenia, ktorým však zase znížili dotácie na túto činnosť. Preto sú nútené sa jej vzdať alebo ju aspoň výrazne obmedziť. Ako príklad slúži aj fakt, že Jednota dôchodcov Slovenska na vzdelávacie aktivity v rámci grantu od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pre rok 2004 nedostala ani len korunu. Časť o aktívnom starnutí je z pohľadu seniorov skôr úsmevná. Tendencia je opačná, t. j. neumožniť starším ľuďom ovplyvňovať politický a spoločenský vývoj, formulovať svoje potreby a požiadavky a podieľať sa na ich realizácii. Jednota dôchodcov Slovenska sa od začiatku roku 2004 márne domáha na odbore starostlivosti o starších na príslušnom ministerstve o stanovenie konkrétnych cieľov pre jednotlivé roky v plnení Národného programu ochranu starších ľudí. Vážené kolegyne, kolegovia, na záver možno len skonštatovať, že je potrebné s úctou a obdivom sledovať trpezlivosť starších ľudí pri zdieľaní každodenných starostí a je nanajvýš nutné zaoberať sa skutočnými, a nie formálnymi možnosťami, ako tejto veľkej skupine obyvateľstva pomôcť. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,146,108 |
57 | 2002-04-11 | Autorizovaná rozprava | 63 | M. Dzurinda, predseda vlády SR: | M | Dzurinda | predseda vlády SR | J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Engliš, otázka znie: „Vysvetlíte zásah „kukláčov“ voči funkcionárom HZDS aj v Európskej únii?“ Odpovedá predseda vlády. | [] | 4,126,408 |
29 | 2014-02-12 | Autorizovaná rozprava | 102 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Mičovskému. Nech sa páči, pán poslanec, poprosím vás o spravodajskú informáciu. | [] | 3,894,770 |
58 | 2022-02-22 | Autorizovaná rozprava | 129 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | V rozprave vystúpi pán poslanec Ladislav Kamenický, pripraví sa pán poslanec Jarjabek. | [] | 3,873,742 |
27 | 2013-12-12 | Autorizovaná rozprava | 73 | Viskupič, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Viskupič | poslanec NR SR | Ďakujem, pán predseda. Pri všetkej úcte, to, že sme ráno sem prišli siedmi poslanci a chceli sa zúčastniť rozpravy s pánom ministrom Lajčákom a pán minister Lajčák ani nemal toľko chochmesu, aby sa nám proste dopredu ospravedlnil a plénum tento bod presunulo. Zároveň teraz vy rušíte rozpravu v parlamente a zároveň mám pocit, že vláda si naozaj robí z tohto parlamentu dobrý deň. Na základe tohto na žiadosť všetkých opozičných poslaneckých klubov si dovoľujem, aby ste zvolali poslanecké grémium okamžite, navrhnúť. Ďakujem. | [] | 4,177,273 |
6 | 2024-01-24 | Autorizovaná rozprava | 641 | Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR | Ľuboš | Blaha | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Zuzana Mesterová. | [] | 4,008,100 |
94 | 2023-06-16 | Autorizovaná rozprava | 86 | Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pčolinský | podpredseda NR SR | Dve faktické. S prvou pani poslankyňa Zemanová. | [] | 4,087,011 |
32 | 2021-06-17 | Autorizovaná rozprava | 323 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Otváram rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Evidujem jedného prihláseného. Nech sa páči, pani poslankyňa Kozelová, máte slovo. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. | [] | 3,981,948 |
19 | 2013-05-29 | Autorizovaná rozprava | 184 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. V tejto chvíli sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Abrhan je jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. | [] | 4,023,059 |
78 | 2023-01-24 | Autorizovaná rozprava | 9 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Na vystúpenie pani poslankyne Kolíkovej šesť faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími. Ako prvý pán poslanec Mazurek. | [] | 4,095,542 |
20 | 2003-12-04 | Autorizovaná rozprava | 280 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 137 prítomných, 133 za návrh, 4 sa zdržali. Návrh sme schválili. Páni poslanci, pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov . Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru... | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,884,347 |
12 | 2024-04-24 | Autorizovaná rozprava | 247 | Ľupták, Pavel, poslanec NR SR | Pavel | Ľupták | poslanec NR SR | Ďakujem. Spoločná správa gestorského výboru obsahuje 31 bodov, o ktorých budeme hlasovať nasledovne – o bodoch č. 1 až 20 a 22 až 31 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Dajte, prosím, o nich hlasovať. | [] | 4,174,655 |
39 | 2014-10-24 | Autorizovaná rozprava | 17 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Jozef Mikloško, nech sa páči. | [] | 3,923,674 |
12 | 2017-02-09 | Autorizovaná rozprava | 193 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Ďalej bude interpelovať pán poslanec Uhrík. Nech sa páči, máte slovo. | [] | 4,029,231 |
35 | 2018-10-17 | Autorizovaná rozprava | 257 | Mihál, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Mihál | poslanec NR SR | Pán kolega Tomáš, citujem z doložky vybraných vplyvov k zákonu, pod ktorý ste sa podpísali aj vy. Citujem: „Na druhej strane vplyvom zavedenia stropu na dôchodkový vek klesne miera náhrady novopriznaných dôchodkov. To znamená, že dôchodcovia budú síce poberať dôchodok dlhšie, ale v nižšej výške.“ To ste napísali vy sám. Pokiaľ sa obraciate a pýtate, čo som ja urobil pre mladé rodiny. Zaviedol som otcovskú materskú. Generálny riaditeľ Vážny, vy ste tu neboli, povedal, že v prvom polroku tohto roka bola na otcovskej materskej skupina 12-tisíc mužov. To podľa môjho odhadu znamená len za ten prvý polrok 20 až 30 miliónov eur, ktoré dostali mladé rodiny vďaka opatreniu, ktoré som presadil ja. Pokiaľ ide o dôchodkový systém, indexové fondy, ktoré vynášajú sporiteľom 10 % ročne, som zaviedol ja. Pokiaľ ide o Kočnera, je to človek, sused vášho premiéra cez stenu, mali spoločnú stenu v Bonaparte. A pripomínam vám ešte raz, ak to náhodou neviete, že váš predseda Robert Fico stále býva v byte daňového podvodníka Bašternáka. | [] | 3,982,241 |
51 | 2019-10-17 | Autorizovaná rozprava | 97 | Andreánsky, Ladislav, poslanec NR SR | Ladislav | Andreánsky | poslanec NR SR | Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje s dohodou súhlas, a rozhodla, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. | [] | 3,914,367 |
55 | 2022-02-02 | Autorizovaná rozprava | 177 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Fecko, môžete reagovať na faktické poznámky. | [] | 3,900,702 |
52 | 2005-12-07 | Autorizovaná rozprava | 84 | P. Hrušovský, predseda: | P | Hrušovský | predseda | (Hlasovanie.) 133 prítomných, 76 za návrh, 43 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh zákona Národná rada schválila . Panie poslankyne, páni poslanci, ešte sa vrátime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách, keďže sme nehlasovali o zákone ako o celku, dávam hlasovať teraz. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 82 za, 30 proti, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh zákona Národná rada schválila . Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1336). Poprosím pána poslanca Romana Vavríka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predložil Národnej rade návrhy hlasovania k prerokúvanému návrhu vlády. Nech sa páči, pán poslanec Vavrík. Poprosím pána ministra, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, máte slovo. R. Vavrík, poslanec: Vážený pán predseda, ctení členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o tlači 1336 – vládny návrh zákona o sociálnom zabezpečení policajtov, vojakov a tak ďalej. Dovoľte mi pred hlasovaním povedať pár poznámok, ako sa bude hlasovať. | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1336)"
] | 3,915,494 |
60 | 2022-03-30 | Autorizovaná rozprava | 17 | Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR | Jaroslav | Karahuta | poslanec NR SR | Ďakujem. V rozprave vystúpil jeden poslanec. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, ako je navrhnuté v predloženej tlači. | [] | 4,199,724 |
63 | 2022-03-30 | Autorizovaná rozprava | 140 | Nemec, Richard, poslanec NR SR | Richard | Nemec | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Mazurek, ja si nebudem obhajovať afgánskych utečencov aj tých nelegálnych, ktorí prešli cez hranicu, ale pri vás mi to príde obrovsky farizejské, že tam prídete, pofotíte sa, objímete pár známych colníkov a potom si na tom vyrábate. Ja by som vám tam postavil tribúnu, mohli by ste, ani by vám nemuseli rozumieť, stačilo s tou vašou kadenciou, keby ste tam takto rozprávali, tak by sa otočili na opätku a odišli by inde. Lebo to, čo vy predvádzate, vy tu kričíte na nás, že sme populisti a že kradneme. Sa, to je, to je, to je tak farizejské, čo vy tu rozprávate. Však pozrite, však ste tam jak vrabce na bydielku všetci. Ešte pár, ešte pár rozpráv a potom sa zdvihnete a odídete čau. Ďakujem. | [] | 4,196,670 |
37 | 2014-09-09 | Autorizovaná rozprava | 79 | Osuský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Osuský | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. No len pre poriadok a historickú pamäť musím povedať, že dnešná masová poprava poslaneckých návrhov opozície nie je úplným precedensom. Sám si spomínam na svoj zákon, ktorý nesúvisel s nijakými voľbami ani s ničím a ktorý bol vyradený pred časom na návrh pani podpredsedníčky Zmajkovičovej. Teda tento šport pestuje SMER podľa potreby. Tak ako tu zaznelo vo vystúpení kolegu Matoviča, tie eurofondy, samozrejme, nie sú celkom príjemnou témou a tie vianočné príspevky sú oveľa príjemnejšou témou. Pravdou ale je, že obidvoje je zatiahnuté z peňazí daňových poplatníkov. Daňoví poplatníci sa zložia na to, aby prúsery vyrobené pri čerpaní eurofondov Slovensko zatiahlo. A, samozrejme, ako tu zaznelo, dôchodcom, ktorí sú nepochybne istá voličská množina, sa zdanlivo veľkoryso nadelí zo záňadria SMER-u. Pravda je taká, že neexistuje nič ako peniaze SMER-u. Sú to peniaze všetkých tých ostatných občanov, ktorí boli o ne istým spôsobom ukrátení a pripravení, napríklad tým, že zaťahovali sekery z eurofondov. Nemyslím si, že je dôstojné, aby takto nakladali kolegovia poslanci s poslaneckými návrhmi svojich kolegov. A musím povedať, že by som rád videl, keby nejaký poslanec SMER-u chcel ukázať, kedy som sa podieľal svojím hlasovaním na poprave jeho poslaneckého návrhu. | [] | 4,042,692 |
90 | 2023-05-24 | Autorizovaná rozprava | 336 | Záborská, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Záborská | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne, pán predseda. Pani predkladateľka hovorila o tom, že v západnej Európe je interrupčná tabletka bežná. Nejaký čas som v tej západnej Európe žila, a keď sa interrupčná tabletka zavádzala v západných krajinách, tak tie pravidlá užívania alebo používania tejto tabletky boli približne rovnaké, ako hovorí pani predkladateľka vo svojom zákone. A teraz, v súčasnosti, a už pred štyrmi rokmi alebo troma rokmi, keď som odišla z Európy, táto tabletka sa užíva doma, čiže obidve fázy užívajú tie ženy doma, nie prvú, ako ona navrhuje v zdravotníckom zariadení, a dokonca interrupčnú tabletku môžu predpísať obvodní lekári bez toho, že by pred tým bola nejaká gynekologická konzultácia, a preto štatistiky zo západných krajín sú pomerne priaznivé, lebo do nich sa dostanú len tie prípady, ktoré sú hospitalizované. Nie sú to prípady, ktoré, kde tie ženy užívajú tie tabletky doma. A tá chirurgická interrupcia je oveľa ťažšie zneužiteľná ako tá, tá tabletková. Čiže to je jeden z dôvodov, voči ktoré... pre ktorý som zdržanlivá voči užívaniu tejto tabletky. Ďakujem pekne. | [] | 4,031,098 |
4 | 2006-09-07 | Autorizovaná rozprava | 6 | J. Rydlo, poslanec: | J | Rydlo | poslanec | O 700 rokov neskoršie Jozef Cíger-Hronský povedal Konštantínovi Čulenovi v roku 1945: „Utekať, hoci aj na kraj sveta, zhynúť radšej v priekope popri ceste hladom, ale utekať pred touto hrôzou, týmto neľudským besnením, s ktorým som sa nikdy nestretol ani v rokoch prvej svetovej vojny na fronte. Toto je peklo nenávisti a zloby, Slováci, čo sa im ústa penia krvilačnosťou, kamarát môj, preč, hocikde, hoci aj do africkej džungle, lebo aj divá zver má viacej citu, než majú títo ľudia.“ Na trojfarebnej obálke zborníka Slovensko v retrospektíve dejín, ktorý som vydal ešte v časoch hlbokej komunistickej totality v roku 1976 v Lausanne, je napísaná táto myšlienka: „Národ, ktorý nemá právo hovoriť za seba, čaká, aby druhí, ktorí sú slobodní, hovorili v jeho mene.“ Vyslovil ju Martin Mazák, katolícky kňaz, salezián, rodák z Rajeckej Lesnej, slovenský misionár vo Švajčiarsku žijúci v Ženeve, ktorý je už sedemdesiatpäť rokov slovenský emigrant. Slovenskí emigranti v našom emigračnom procese zohrali nezanedbateľnú úlohu. Neradi si to pripúšťame, ale je to fakt. Príčin je viacero. Najdôležitejšia je určite tá, že sme sa s fenoménom emigrácia zatiaľ ešte nevyrovnali. Za Uhorska Budapešť čelila, ako len vedela, indignačným zhromaždeniam, čo organizovali Slováci v Amerike proti jej šovinistickej politike. Po vzniku Česko-Slovenska pre Prahu boli dobrými iba tí emigranti, ktorí sa priam biologicky stotožňovali s politickým čechoslovakizmom. Pražský hrad tieto postoje výdatne honoroval kreslami konzulov, obchodnými koncesiami alebo, keď sa to nedalo ináč, ich jednoducho kupoval. Zaminy, ministerstvo zahraničných vecí, to malo v rozpočte v sume cca 20 mil. vtedajších československých korún. Skôr ako by bola prvá Slovenská republika dosiahla diplomatické uznanie USA a nadviazala styky so Slovákmi v Amerike, druhá svetová vojna nás neprirodzene zatlačila do dvoch opačných táborov. Slovenskí emigranti v Moskve i v Londýne brojili proti slovenskej štátnej samostatnosti. Prví z pozícií proletárskeho internacionalizmu a mocenských záujmov Josifa Vissarionoviča Stalina, druhí z pozícií politického čechoslovakizmu a mocenských záujmov Edvarda Beneša. V roku 1945 sa začala pomstychtivá honba na čarodejnice na najvyššej úrovni. Český generál Ečer, niekdajší starosta, primátor, mešťanosta Brna dostal prezidentské poverenie zlapať všetkých tzv. slovenských vojnových zločincov. Bol to on, čo priviedol do Bratislavy spútaného v okovách prvého prezidenta prvej Slovenskej republiky Dr. Jozefa Tisa. Po roku 1945 slovenský emigrant bol podozrivý už len preto, že hovoril po slovensky. O únosoch, vraždách, vydieraní a o používaní fyzického násilia proti slovenským emigrantom by mohli vydať svedectvo tí prelustrovaní eštebáci, ktorí tieto ohavnosti robili. Moci poplatné zločiny komunizmu na Slovensku o tomto všetkom necudne mlčia. Spomeňme len atentát na prvého slovenského ministra školstva Matúša Černáka, ktorého v roku 1955 na mníchovskej pošte zabila česká bomba. Aj Maďari, aj Edvard Beneš, aj komunisti z vlastnej skúsenosti vedeli, čo môže dosiahnuť aktívna emigrácia. Je prakticky nemožné vyčísliť, koľko peňazí a energie vynaložili a vynakladajú v Budapešti a v Prahe len na to, aby očiernili slovenských panslávov, ľudákov, separatistov, klérofašistov, pravicových oportunistov, antikomunistov, nacionalistov, antisemitov, mečiarovcov, slotovcov, dzurindovcov, ficovcov a neviem, kto príde ďalší. Čo však vieme o našej emigrácii? Nič alebo len veľmi málo. Ak pred prevratom hnacou silou za vymanenie Slovákov z maďarského jarma bola Slovenská liga v Amerike, ktorú roku 1907 založil katolícky kňaz z Oravy Štefan Furdek, boj proti komunistickému zotročeniu Slovákov a zápas o znovunadobudnutie štátnej samostatnosti Slovenska viedli Slovenský oslobodzovací výbor Ferdinanda Ďurčanského, Slovenská národná rada v zahraničí Karola Sidora a Jozefa Kirschbauma a z týchto vznikol Svetový kongres Slovákov, ktorého predsedom bol Štefan Roman. Po 17. novembri 1989, ktorý sa v Bratislave začal o deň skôr, mocenská konštelácia na Slovensku odmietavý postoj k slovenskej emigrácii veľmi nezmenila. Jej názory považovala za rakovinové, pretože prakticky všetci slovenskí exulanti žiadali pre Slovensko štátnu samostatnosť a novokonštituované hnutia a strany však zaujímali len vychodené emigrantské chodníčky a peniaze. O politickom zákulisí VPN akiste už ani budúci historik nenapíše viac ako z prvej ruky napísal vo svojich sterilných memoároch Fedor Gál. Kresťanskodemokratické hnutie, za ktoré sa sprvoti postavilo takmer celé slovenské zahraničie, pretože jeho ideologické základy i organizačné štruktúry pripravovali niekoľkí prominentní slovenskí exulanti dávno pred Nežnou revolúciou, sa zachovalo k emigrantom vari najhoršie. V jeden pekný deň doktora Braxátora Františka, predsedu Klubu kresťanských demokratov v zahraničí, ktorý nie sám svojou inteligentnou politikou otvoril KDH a jeho vodcom cestu do kresťanskodemokratického sveta a k prostriedkom, rada KDH zbavila členstva vo svojom grémiu a hodila cez palubu aj celý zahraničný klub KDH. Prečo? Pretože slovenskí kresťanskí demokrati v zahraničí boli jednoznačne za štátnu samostatnosť Slovenska a nebáli sa to povedať aj nahlas. Keď potom noviny Verejnosť rozpútali proti nemu a iným Slovákom v zahraničí podlú kampaň, nik sa ho nezastal. A tomuto poctivému angažovanému kresťanovi z Nitry, žijúcemu v Zürichu, puklo srdce. Zomrel. Mohol byť z neho dobrý minister, poslanec alebo aspoň vyslanec. Ani HZDS sa k emigrácii nezachovalo najprívetivejšie. 17. júla 1992 sa na balkóne budovy Slovenskej národnej rady na Župnom námestí v Bratislave premiér Mečiar ukázal síce aj v spoločnosti predsedu, vtedajšieho predsedu Svetového kongresu Slovákov Mariána Šťastného, ale 3. septembra 1992 pri podpisovaní Ústavy Slovenskej republiky si na štátotvorné snaženia a obete slovenskej diaspóry nikto nespomenul, ani len slovko o nich nepadlo. Komunistická strana Slovenska bola vždy proti emigrantom, nuž nečudo, ak SDĽ kráčala v jej šľapajach. Napokon jej išlo iba o moc a o peniaze, a preto ju Slováci v zahraničí nezaujímali. Najúprimnejšie sa k diaspóre zachovala vari Slovenská národná strana, ktorá jej svojho času poskytla priestor vo svojom týždenníku Slovenský národ. A v posledných parlamentných voľbách mala odvahu kandidovať a jej voliči aj zvoliť za poslanca Národnej rady človeka, ktorý sa zo Slováka stal Slovákom v zahraničí, zo Slováka v zahraničí zahraničným Slovákom, tajomníkom Slovenského ústavu v Ríme, predsedom Únie slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych tvorcov žijúcich mimo územia Slovenska, napokon, de iure navrátilec preživší väčšiu polovicu svojho života v exile. Keď z tohto fóra ako poslanec Slovenskej národnej strany vďačím za túto veľkorysú dôveru svojim voličom doma i v cudzine, chcem poprosiť všetkých tých, ktorí na adresu najstaršej politickej strany Slovákov používajú neadekvátne kvalifikatívne adjektíva, aby láskavo vzali na vedomie prostú historickú skutočnosť, že z tejto najstaršej politickej strany Slovákov, či sa to už niekomu páči, alebo nie, od jej založenia v roku 1871 sa odvíjajú korene všetkých, opakujem, všetkých slovenských politických strán i slovenského politického myslenia. Bez SNS by nebolo ani slovenských ľudákov, ani agrárnikov, sociálnych demokratov, ani komunistov, ani povojnových demokratov, ani vápenkárov. Bez SNS by nebolo Česko-Slovenska, ani prvej, ani druhej Slovenskej republiky. Dnes je Slovenská národná strana pevným článkom vládnej koalície na Slovensku a v zahraničí rešpektovaným politickým subjektom, ktorý ako člen Únie pre Európu národov demokraticky zastúpenej v Európskom parlamente má svojich partnerov v členských štátoch Európskej únie a v budúcich eurovoľbách bude mať SNS svojich zástupcov aj v Európskom parlamente, pretože chce, aby Európska únia bola pre ľudí, pre národy a pre štáty, aby sa i malé národy a štáty neutopili v európskom superštáte, ale aby EÚ, a teda aj jej členský štát Slovenská republika mohol nielen pestovať, ale aj zachovávať tie základné piliere, na ktorých vyrástla aj Európa, aj Slovensko – pilier národov, pilier sociálnej solidarity, pilier kresťanský. Rozpačitý postoj k emigrácii však nie je vlastný iba ich politikom. Politici iba odrážajú atmosféru, čo vládne všeobecne v spoločnosti, vo vede, v kultúre, v školstve a najmä v masovokomunikatívnych prostriedkoch. Slovenská akadémia vied neberie na vedomie ani jednotlivcov, ani organizácie slovenských vedeckých pracovníkov v zahraničí a ak, tak naozaj len výnimočne. Matica slovenská za onoho času síce usporiadala výstavu exilovej literatúry, na jej vernisáži bol dokonca aj vtedajší minister kultúry Ladislav Snopko, literatúra a umenie emigrácie nie je viac terra prohibita, avšak aj naďalej zostáva terra incognita. Spolok slovenských spisovateľov udelil čestné členstvo vari piatim exulantom, lebo riadnym členom sa mohol stať vraj iba ten, kto mal trvalé bydlisko na území nášho štátu. Veľa sa dnes hovorí o tridsiatke univerzít a vysokých škôl. Prišlo však niekomu na um pozvať aspoň na jednu z nich prednášať slovenských pedagógov zo zahraničia s tým, aby tu zakotvili natrvalo? Slovenská vysoká škola technická sa podľa mňa nešťastne premenovala na Technickú univerzitu v Bratislave, ale jej akademická vrchnosť nikdy nepozvala návštevu jej niekdajšieho, prvého voleného rektora Antona Bugana, z ktorého sa po vojne musel tiež stať exulant, lebo sa o jej vznik a rozlet pričinil a nebol komunista. Slovenskí emigranti môžu byť pre našu spoločnosť len prínosom. Dodnes si to akosi nevieme a nechceme uvedomiť a nevytvárali sme donedávna pre to ani elementárne podmienky a čas neúprosne beží. Nie, nepotrebujeme emigrantské doláre ani emigrantské eurá. Viac ako peniaze potrebujeme ich poznatky a skúsenosti. Máme však vôbec zmapované, s kým môžeme počítať? Vieme, kde všade a na akej úrovni pôsobia slovenskí ľudia, osoby slovenského pôvodu, naši priaznivci ochotní a schopní vyjsť Slovensku v ústrety radou, skúsenosťou, pozíciou? Vzbudili sme ich záujem, vzbudili sme náš záujem o nich? V susednom Maďarsku majú úrad pre Maďarov v zahraničí, ktorého šéf sa aktívne podieľa na tvorbe maďarskej zahraničnej politiky. Podobné inštitúcie majú i veľké štáty Poľsko, Taliansko dokonca má ministerstvo pre zahraničných Talianov, Belgicko, Írsko, Španielsko a tak ďalej. Švajčiarsko používa spolupatričnosť svojich rodákov všade, kde len môže. Všetky obchodné, finančné či kultúrne dohody a zmluvy pertraktujú najprv medzi sebou po krajanskej linke a až potom diplomatickou cestou. Francúzsko sa o svojich rodákov stará až natoľko, že Francúzi žijúci v cudzine majú aktívne volebné právo a svojich volených zástupcov v parlamente, ba francúzsky štát im poskytuje aj nemocenské a starobné poistenie. Nemci podporujú aj ten najzápadnejší krajanský spolok, ba ich starostlivosť o hroby svojich vojakov je príkladná. A čo Židia? Nebyť dvojtisícročnej diaspóry, nebyť ich loby v Spojených štátoch, v Paríži, Buenos Aires, Londýne či v Budapešti, štát Izrael by nikdy nebol vznikol. A Slovensko? O Slovákov v zahraničí sa v minulosti staralo viacero inštitúcií. V prvom rade to bola Matica slovenská. Táto činnosť dosiahla veľkých rozmerov v medzivojnovom období a pokračovala aj po druhej svetovej vojne. O krajanov sa staral zahraničný výbor matice, ktorý však zrušili v roku 1953. Obnovili ho až v roku 1968 a vyvinul sa z neho ústav pre špicľovanie zahraničných Slovákov Matice slovenskej. O zahraničných Slovákov sa starali aj iné inštitúcie. 20. októbra 1920 bola v Bratislave založená Slovenská liga, v roku 1928 vznikol v Prahe Československý ústav zahraničný, ktorý sa spravidla mal tiež starať aj o slovenských krajanov. Za prvej Slovenskej republiky jestvovala v Bratislave Vedecká spoločnosť pre zahraničných Slovákov, Slovenská akadémia vied v Bratislave zriadila pri vedeckom kolégiu histórie v roku 1965 Komisiu pre výskum dejín a života zahraničných Slovákov, pri vláde niekdajšej Slovenskej socialistickej republiky úradoval Výbor pre kultúrne styky so zahraničnými Slovákmi a najlepšie informácie o diaspóre mali špecializované útvary Štátnej bezpečnosti v Prahe. Bolo nesporne mnoho inštitúcií, avšak s veľmi chabým celkovým výsledkom, ktorý je výrečitým svedectvom, vlastne obžalovaním toho, aký bol záujem zaniknuvšieho česko-slovenského štátu i slovenského socialistického štátu o svoju diaspóru. Ak sa pred rokom 1989 cieľ nedosiahol, má to na rováši represívny policajný režim komunistického česko-slovenského štátu, ktorý voči diaspóre zaujímal tzv. triedne stanovisko. To, čo sa však stalo, už sa neodstane a patrí do minulosti. Je v záujme Slovenska využiť potenciál zahraničných Slovákov. Ten potenciál nie je taký, aký by sme hádam očakávali. Desaťročia od konca druhej svetovej vojny znamenajú obrovskú priepasť medzi domácim a zahraničným Slovenskom. Žiaľ, do dnešného dňa nikto nemá zmapované, kde všade Slováci a ľudia slovenského pôvodu pôsobia. Potrebujeme takú ustanovizeň, ktorá sceľuje naše národné spoločenstvo, dáva ľudí dohromady nielen sentimentálne, ale aj racionálne, kde je Slovák domáci i Slovák zahraničný, nezáleží, či jednoduchý človek, školák, učiteľ, policajt, obchodník, podnikateľ, kňaz, novinár, umelec, politik, študent alebo vedecký pracovník nájde to, čo hľadá – odbornosť, potrebnú informáciu i vyčerpávajúcu dokumentáciu, pričom ja osobne kladiem zvláštny dôraz na zbierkotvornú a bádateľskú činnosť s príslušnými odbornými výstupmi. Musí to byť však ustanovizeň, ktorej štruktúra, riaditeľ a rozpočet sa nebudú meniť podľa farby vlády a náklonnosti tej či onej politickej konštelácie. Preto som vďačný politickým silám tvoriacim predchádzajúcu Národnú radu Slovenskej republiky i minulej vláde Mikuláša Dzurindu za to, že dnes v právnom systéme slovenského štátu máme konečne zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch v zahraničí. Dnes má vláda Roberta Fica na čo nadviazať, rozvíjať a napĺňať literu zákona. Je to prvá právna norma v našich dejinách, ktorá sa systematicky a kvalifikovane zaoberá riešením problematiky slovenskej diaspóry. Dnes naozaj už nestačí sentimentálna, navyše len donedávna hriešne nekompetentná starostlivosť, vlastne nestarostlivosť o krajanov, ako ju vykonával po Nežnej revolúcii Ústav zahraničných Slovákov Matice slovenskej, ktorý sa navyše tváril tak, že do nej vôbec nepatrí. Mali sme Dom zahraničných Slovákov, Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre zahraničných Slovákov, máme Svetové združenie zahraničných Slovákov, Krajanské múzeum Matice slovenskej, vari aj podenkové útvary týkajúce sa zahraničných Slovákov v Slovenskej národnej knižnici, v Slovenskom národnom múzeu, možno aj inde, trebárs v SIS-ke, dokonca máme aj katolíckeho biskupa povereného pastoráciou zahraničných Slovákov, ale keď záujemca potrebuje konkrétnu záväznú informáciu alebo slovenskú knihu či časopis z Dolnej zeme alebo zo zámoria, darmo hľadá na Slovensku, dostane ju skôr z Bukurešti, z Filadelfie či z Bernu, alebo od protinožcov z Austrálie či z Argentíny. Slovenskí politickí, hospodárski a sem-tam aj kultúrni byrokrati vystupujúci v role prominentov sa prevážali donedávna po svete, míňali peniaze daňových poplatníkov v drahých lietadlách a luxusných hoteloch, ale zo zahraničia privážali na Slovensko v tom lepšom prípade iba mŕtvych. Písomné pozostalosti, knihy, časopisy, archívny materiál tvoriaci naše národné dedičstvo zapadá prachom v stuchnutých pivniciach a ľahne popolom v spaľovniach ako amerických, tak aj západoeurópskych veľkomiest. Záujem o slovenskú emigráciu, vzťah ku krajanom musí byť na profesionálnej úrovni, politicky dômyselne premyslený a musí mať kontinuálny charakter, pretože štátny záujem je stály záujem štátu a ten si nemôže nikto stranícky privlastňovať. Od obnovenia štátnej samostatnosti Slovenskej republiky v roku 1993 sa mnoho zmenilo aj v slovenskej diaspóre, v ktorej dochádza ku štrukturálnym i kvalitatívnym zmenám. Tí Slováci, ktorých zvykneme pomenúvať zahraniční Slováci, pretože v diaspóre prežili podstatnú časť svojho života, alebo sa tam už v prvej, druhej či tretej generácii narodili, vymierajú, alebo po integrácii a prirodzenej asimilácii splývajú s novým prostredím. Našou úlohou je zmapovať a zachrániť pre slovenské národné dedičstvo všetko to, čo sa zachovať ešte dá a vynaložiť všemožné úsilie na to, aby všade tam, kde Slováci žijú sa proces asimilácie spomalil. Mám na mysli Slovákov v Poľsku, ktorých položenie je najhoršie zo všetkých slovenských enkláv v zahraničí, v Ukrajine, v Maďarsku, v Rumunsku, v Srbsku, v Chorvátsku a v Česku. Tí Slováci, ktorých zvykneme volať Slováci v zahraničí, sú tí naši rodáci, ktorí tak ako pred sto rokmi odchádzajú za prácou a vidinou lepšieho života do západoeurópskych a zámorských krajín. Ich počet osciluje medzi 250- až 400-tisíc. Starostlivosť o týchto ľudí je najkomplikovanejšia, pretože títo ľudia odchádzajú zo Slovenska síce legálne, ale vykonávajú zväčša tzv. čiernu prácu, t. j. takú, ktorú zvyčajne nik nechce robiť, navyše bez pracovného povolenia. Títo naši rodáci sa na našich konzulárnych úradoch nikde neregistrujú a sú vystavovaní ekonomickej diskriminácii. Týmto našim ľuďom, keď sa ocitnú v núdzi, vedia vychádzať v ústrety len slovenské katolícke misie, ktoré boli počnúc päťdesiatymi rokmi zriaďované tam, kde to bolo potrebné a možné, a jedna Slovenská evanjelická misia v New Yorku. Konferencia biskupov Slovenska má Komisiu pre pastoráciu Slovákov v zahraničí, ktorá má na starosti duchovnú a sociálnu starostlivosť o našich rodákov, čo je isté nóvum, ktoré sme na Slovensku dosiaľ nepoznali. Treba však vedieť, že základy dušpastierskej a sociálnej starostlivosti o utečencov, neskôr emigrantov, položil ešte pápež Pius XII. v roku 1952 apoštolskou konštitúciou Exsul Familia Nazarethana. Na jej základe vznikali slovenské misie v Európe i v zámorí, napríklad v Mníchove, Paríži, Londýne, neskôr aj v Zürichu, v Lausanne, v Buenos Aires, v Sydney a tak ďalej. Utečencom, bežencom a emigrantom venovali pozornosť všetci pápeži bez rozdielu. Ján Pavol II. šiel dokonca tak ďaleko, že pre tie národy, kde nebola náboženská sloboda, nota bene Slovensko, vymenoval samostatného biskupa. Takto sa stal biskupom pre slovenských katolíkov v zahraničí Msgr. Dominik Hrušovský, dlhoročný rektor Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme a neskorší pápežský nuncius v Bielorusku. Po roku 1989, potom po roku 1993 a teraz po vstupe do Európskej únie sa pomery radikálne zmenili. Nielenže padla železná opona, ale zmenila sa aj štruktúra diaspóry. Starí migranti povymierali, mladší zostarli a zo Slovenska prišli do zahraničia úplne nové kategórie ľudí – au pairky, sezónni robotníci, študenti, neraz i dobrodruhovia a asociálne živly. O tom by vedeli rozprávať napríklad Rudolf Maslák, slovenský farár v Mníchove, alebo Imrich Tóth, slovenský farár v Paríži. Stará garda misionárov, ktorí sa zväčša grupovali z kongregácie slovenských saleziánov sv. Jána Boscu, dokončieva svoju životnú púť a nových nie je ľahké nájsť, pretože dušpastierska sociálna misia v cudzine je nesmierne náročná psychicky, profesijne, fyzicky a napokon i rečovo, nehovoriac o stránke finančnej. A práca misionárov, ktorí krstia, sobášia, pochovávajú, navštevujú väznice, vybavujú s úradmi, je nesmierne dôležitá. Možno povedať, že ak slovenské komunity v tej ktorej krajine aktívne žili a prežili dodnes, tak je to v prvom rade vďaka práci miestneho slovenského misionára. Spomedzi všetkých spomeniem pátra Martina Mazáka, rodáka z Rajeckej Lesnej, ktorý emigroval v roku 1926 ako 13-ročný, a hoci má dnes už 93 rokov, ešte stále pravidelne slúži bohoslužby v kostole sv. Terézie v Ženeve, potom v Lausanne a deň čo deň sedí za volantom a navštevuje krajanov v celom francúzsky hovoriacom Švajčiarsku. Kto príde na jeho miesto? Na túto otázku nedá odpoveď ani arcibiskup Sokol, ktorý v rámci Konferencie biskupov Slovenska by mal mať na starosti aj túto agendu. Práca misionára medzi zahraničnými Slovákmi je každodenná obeta, láska k Bohu, blížnym i národu, ktorej nie je každý schopný. Chcem povedať, že jeden slovenský duchovný pracujúci za slovenských pánboh zaplať urobí pre našich emigrantov nepochybne viac dobra ako regiment dobre platených konzulárnych úradníkov. Ak chceme, aby sa naši mladí ľudia po nadobudnutí skúseností na Slovensko aj skutočne vrátili a neutonuli v bezmennej mase námedzných a sezónnych robotníkov zatrpknutých voči domovine, ktorá im dala vzdelanie, nie však prácu, musíme vynaložiť potrebné prostriedky na to, aby sme týchto ľudí nestrácali a nestratili. Je nepochybné, že je v záujme samostatného slovenského štátu mať pozitívne kontakty s našou diaspórou a zmapovať zahraničných Slovákov a dnes už aj Slovákov v zahraničí tak, aby boli konkrétnym prínosom pre náš štát. Je najvyšší čas na to, aby sme si my doma uvedomili, že náš štát aspoň symbolicky patrí aj tej tretine nášho národa, čo hnaná žitia nevôľou zapustila korene v šírom svete. Naši rodáci vkladajú do Slovenska veľké nádeje, veď sa uskutočňuje aj ich sen. Strašiť nás tým, že emigranti chcú za nás rozhodovať, je naivnosť a nezmysel. Prijmeme pomoc od tých, ktorí nám pomôcť vedia, môžu a chcú. Urobili a robia tak iní, prečo by sme tak nemohli urobiť aj my? Šéfom diplomacie jednej z pobaltských republík je, či bol emigrant. Juhoslovanský premiér prišiel riešiť nedávny vojnový konflikt až z USA. V Česku boli ministrami kultúry, napokon aj teraz sú, zahraničných vecí a aj podpredsedom vlády prominentní emigranti, predsedníčkou Najvyššieho súdu Českej republiky sa stala tiež emigrantka, nehovoriac o diplomatoch. Na Slovensku sa kvalifikovaný emigrant nemôže stať ani pomaly vysokoškolským profesorom a dokonca ani vedeckým pracovníkom Akadémie vied či riaditeľom národnej knižnice, alebo národného archívu, nebodaj Univerzitnej knižnice. Prečo by sa Slováci nemohli oprieť o svoju diaspóru? Na koho sa máme spoliehať, o koho sa máme oprieť, ak nie o seba samých. Nie, nepotrebujeme predsedu vlády z Ontaria či z Kalifornie. Ani ministrov. Našej politickej vrchnosti by sa však určite zišlo niekoľko slovenských zahraničných poradcov-odborníkov, ktorí na naše domáce pomery hľadia inými než našimi, totalitou či posttotalitou zatienenými očami. Dovoľte mi poprosiť Národnú radu Slovenskej republiky o symbolické gesto vďaky. Počnúc 19. storočím až po dnes Slovenky a Slováci hľadali a nachádzali prácu, politický azyl, ekonomický azyl, slobodu a uplatnenie v mnohých štátoch Európy i zámoria. Ak sa Slováci individuálne alebo aj prostredníctvom svojich spolkov a združení svojim novým domovinám vedeli zavďačiť, dnes, keď je Slovensko suverénnym slobodným a demokratickým štátom, považujem za mravnú povinnosť nášho štátu vysloviť symbolické Slovensko, slovenský národ ďakuje tým štátom a krajinám, ktoré prijali slovenských vysťahovalcov, utečencov a exulantov a umožnili im nielen nájsť si prácu, ale aj politicky pracovať za slobodu, nezávislosť a demokraciu Slovenska. Pomyslime si, aké by boli naše dejiny bez prínosu Slovákov v Amerike, severnej i južnej, zvlášť v USA. Kam by sa podeli naši ľudia utekajúci pred prízrakom červenej posadnutosti bez Rakúska, Nemecka, Svätej stolice bez krajín ako Taliansko, Francúzsko, Veľká Británia, Švajčiarsko, Belgicko, Švédsko, Argentína a Austrália. Usporiadajme symbolické zasadnutie Národnej rady v Redute či v Národnom divadle za účasti prezidenta republiky, predsedu vlády a veľvyslancov štátov, ktoré pomáhali našim ľuďom v núdzi a nášmu národu v neslobode. Takáto dôstojná slávnosť zviditeľní Slovensko nespočetne viac ako desiatky audiencií, tlačových konferencií či bilaterálnych rokovaní. Mám v živej pamäti, keď predseda Slovenskej národnej rady František Mikloško 23. októbra 1991 odovzdal Národnú cenu Slovenskej republiky Slovenskému ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme za vedeckú a publicistickú činnosť, ako aj organizačnú prácu v oblasti vydávania slovenských kníh v zahraničí a za významný prínos v šírení univerzálnych kresťanských hodnôt na Slovensku i medzi zahraničnými Slovákmi. A rovnako dobre si pamätám, s akým pozitívnym echom sa v slovenskej diaspóre stretli slová premiéra Vladimíra Mečiara, keď vo svojom prejave pri tridsaťročnici Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme nám 17. októbra 1993 povedal: „Aj za tých, čo sú doma a čo vám veria a ktorým ste pomáhali. Ďakujeme vám. Vytrvajte, urobili ste niečo, čo je viac ako dĺžka ľudského života.“ Napriek nepriazni mocných tohto sveta slovenskí beženci vykonali úctyhodnú prácu, ktorá zostáva nedocenená. Bez Slovenskej ligy by nebolo slovenskej samostatnosti, nebolo by Československa. Bez Slovenského ústavu by nebolo slobodnej slovenskej vedy, bez Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v Clevelande by nebolo slobodnej slovenskej kultúry, bez Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme by Slovensko dávno stratilo svoju mineárnu, kresťanstvom formovanú tvár. Bez Svetového kongresu Slovákov a jeho predchodcov by myšlienka slovenskej štátnej samostatnosti bola vyhasla. Nebojme sa emigrácie, máme jej za čo byť vďační. Čaká nás veľká, no vďačná úloha urobiť zo Slovenska slobodnú, prosperujúcu domovinu všetkých Slovákov a Sloveniek roztrúsených po celom svete. Je to naša povinnosť i vďaka. Za to, že nemlčali vtedy, keď národ musel v červenej klietke spievať ak nie od radosti, tak určite od zlosti. Slávna snemovňa, od chvíle, čo som sa po desaťročiach dobrovoľného vyhnanstva mohol vrátiť domov, pozorne sledujem rozhlas, televíziu, čítam noviny, časopisy, knihy a s nesmiernou bolesťou v srdci zisťujem, že z nášho hovoreného i tlačeného slova jeho pôvodcovia vytvorili Boha. Božia prítomnosť, ktorá je podstatou našej národnej existencie, odkedy sme vstúpili do dejín, sa ocitla na periférii. Nie, nemám na mysli teologické rozpravy, apologetické traktáty, konfesionálne diferencie, mám na mysli iba prostú Božiu prítomnosť v živote našom každodennom. Hľadanie pravdy, krásy a zmyslu ľudského života. Dvojkríž v štátnom znaku Slovenskej republiky nám aj v tejto sieni zakaždým pripomína, že život nie je bez Boha, že naše bytie národné i občianske má svoje korene v kresťanstve, nuž dajme väčší priestor Božej prítomnosti aj v zákonodarnom zbore nášho štátu, lebo zle buduje ten, kto buduje bez Boha. Aby sa za nás naše deti nemuseli raz hanbiť, pretože sme nášmu národu stratili tvár a zatratili jeho dušu. Vďačím vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám. Čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,983,352 |
65 | 2022-05-05 | Autorizovaná rozprava | 59 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Päť faktických poznámok na vaše vystúpenie. Ako prvý pán podpredseda Juraj Blanár. | [] | 3,901,136 |
49 | 2019-09-11 | Autorizovaná rozprava | 100 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 142, za 90, proti 18, zdržalo sa 34 poslancov. Sme v treťom čítaní , preto otváram rozpravu v rámci tohto čítania a konštatujem, že do rozpravy sa nehlási nikto, preto ju považujem za skončenú. Nech sa páči. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,043,660 |
58 | 2015-11-24 | Autorizovaná rozprava | 105 | Hlina, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Hlina | poslanec NR SR | Ak niekto predkladá zákon, tak by si mal zaň zahlasovať, prosím vás. To je podľa mňa najlogickejšia vec, aká tu môže byť, len vás žiadam, keď nemá byť o tom procedúra, tak aspoň upozornite svojich poslancov, keď si stavajú pomníky, dobre, tak nech si aspoň prídu ich čistiť. Dobre, ďakujem. | [] | 4,064,007 |
40 | 2005-02-09 | Autorizovaná rozprava | 35 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | I. Harna, poslanec: Budeme hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 10, 11, 12, 13, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22. Budeme hlasovať o týchto bodoch spolu. | [] | 4,167,760 |
53 | 2015-06-17 | Autorizovaná rozprava | 6 | Počiatek, Ján, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR | Ján | Počiatek | minister dopravy | Ďakujem za slovo. Tento návrh predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má prednosť pred zákonmi. Vláda Slovenskej republiky schválila návrh na uzavretie zmluvy uznesením č. 329 z dňa 19. mája 2010. Zmluva bola podpísaná dňa 12. novembra 2014 v Ammáne. Začiatkom januára 2015 jordánska strana oznámila splnenie vnútroštátnych predpisov pre nadobudnutie platnosti zmluvy. Účelom zmluvy je vytvoriť právne podmienky na vykonanie možných leteckých dopravných služieb medzi Slovenskou republikou a Jordánskym hášimovským kráľovstvom a na prevádzku lietadiel v obchodnej leteckej doprave. Predkladaný text zmluvy je v súlade s tzv. horizontálnou dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Jordánskym hášimovským kráľovstvom o určitých aspektoch vykonávania leteckých dopravných služieb, ktorá bola podpísaná 25. februára 2008. Ďakujem za slovo, skončil som. | [] | 3,957,406 |
37 | 2014-09-19 | Autorizovaná rozprava | 42 | Osuský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Osuský | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dotknem sa jedného takého slová, ktoré zaznelo vo vystúpení kolegu Dzurindu jednak primárne a jednak potom aj sekundárne ako reakcia: rozvrat. Je všeobecné známe, že v diktatúre rozvrat nie je. Je veľmi pravdepodobné, že po páde diktatúry sa nehybnosť môže prevaliť do niečoho, čo už tá diktatúra obsahovala a čo potom je rozvratom: útlak menšiny väčšinou, sunnuti – šiiti, Česi – Slováci, Chorváti – Srbi. Áno, je pravda – a to by som reagoval na tú negatívnu stránku slová rozvrat –, že v čase, keď Zdenka Schelingová umierala utýraná, tak tu bol pokoj, nebol tu žiaden rozvrat, neboli tu ani oligarchovia, ani privatizácia vody, ani nič, bola tu stabilita. Stabilita bola aj za Saddáma, keď sypal bojový plyn na Kurdov, ktorí sa istým spôsobom búrili proti jeho režimu. Vždy je istý rozvrat už zakomponovaný po desaťročiach útlaku. Nepochybne v čase vlády ÚV KSSZ neexistovali žirinovskí, neexistovali černosotnenci, resp. existovali, ale mlčali. Takže ak chválime diktatúru, a to tu zaznieva vo viacerých vystúpeniach, tak, samozrejme, držíme opraty rozvratu, ale domnievam sa, že to nie je tá správna cesta. A ak je v spoločnosti rozvrat a ten vybuble, tak vybuble, ale nemyslím si, že opak rozvratu má byť chvála teroru a diktatúry. | [] | 3,873,111 |
25 | 2013-10-25 | Autorizovaná rozprava | 101 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Blaha, nech sa páči. | [] | 3,950,505 |
31 | 2018-05-15 | Autorizovaná rozprava | 99 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 141, za 79, proti 17, zdržalo sa 44 poslancov, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Nech sa páči. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,983,813 |
9 | 2010-12-14 | Autorizovaná rozprava | 44 | Sabolová, Mária, poslankyňa NR SR | Mária | Sabolová | poslankyňa NR SR | Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, krátko by som chcela zareagovať na predložený návrh, predloženú novelu. Vrátim sa k prvému čítaniu, kedy som vystúpila a povedala, že postúpime návrh zákona do druhého čítania, pretože je potrebná zmena, ale že návrh treba upraviť tak, aby sme vybavili čím viac reštituentov a aby sme poskytli náhradu. Zdalo sa nám, že jeden kataster je málo, aj keby to bolo najlepšie a možno najrýchlejšie, ale uškodili by sme mnohým reštituentom, ktorí neboli vybavení práve preto, že sa nevybavovali reštitučné nároky podľa podania, ako vznikli, ale tak, ako sa aj kolega predo mnou Fecko dotkol toho, že tu boli rôzni „podnikavci“, ktorí sa cez niektoré tie štruktúry úradníkov dostali k tým reštitučným nárokom skôr. Myslím si, dnes po vyjadrení a skúsenostiach nielen pána ministra, ale aj riaditeľky fondu, mohlo dochádzať k takýmto rôznym nekalým praktikám práve preto, že na regionálnych pracoviskách neexistovala elektronická podateľňa, čo sme vlastne zistili dnes, pretože sme chceli a žiadali, aby sme vybavovali reštitučné nároky podľa toho, v akom poradí vznikli. Všetky úrady boli vybavené touto možnosťou, ale robili sa zápisy do nejakých zošitov, do nejakých kníh, čo bolo veľmi zlé. A tým pádom podobné kauzy ako Veľký Slavkov mohli vznikať, a im podobné. Čiže naším návrhom a poopraveným návrhom, ktorý prešiel výborom, sme umožnili väčší priestor na uspokojenie reštitučných nárokov tým, že sme, zjednodušene poviem, urobili tri kroky tam, kde nárok vznikol, v katastri obce, v ktorej vznikol, a v treťom v poradí sú to hranice okresu. Tým pádom, si myslím, nijakým spôsobom neobmedzujeme priestor a nevytvárame nejaký retroaktívny priestor pre vybavovanie reštituentov. Chcem ale upozorniť, že mnohé veci práve preto, že neexistuje veľmi jasná elektronická podateľňa na regiónoch, kde sa pripravujú podklady pre Slovenský pozemkový fond, pre radu, ktorá rozhoduje, ale verím, že sa to nestane, tu chcem na kolegu predrečníka vo faktickej poznámke zareagovať, že verím, takéto kauzy, už nebudú. Ale už aj dnes existujú ľudia, ktorí skúpili malé reštitučné návrhy. A tam bude veľmi dôležité, ako budú jednotliví pracovníci úradu na Slovenskom pozemkovom fonde, ako bude rada fondu rozhodovať, a aby tí, ktorým nárok vznikol po rokoch 1991, 1992, boli vybavení skôr, aby mali ešte priestor pre získanie náhradného pozemku. Myslím si, že veľmi sa očistí priestor tým, ak reštituenti, ktorí majú nárok len na finančnú náhradu, budú veľmi rýchlo a urýchlene vybavení. Je ich niekoľko tisíc. A preto si myslím, že tým pádom sa vyčistí priestor tiež. Keďže nebola možnosť do zákona, práve pre nedostatok v elektronickej podateľni, zaviesť možnosť prideľovania náhrad podľa priznaného nároku, bude veľmi dôležité, aby Slovenský pozemkový fond a aj ministerstvo vydali nariadenie, ktoré bude v súlade so zákonom. Do konca februára budú vybavovať rozhodnutia na Slovenskom pozemkovom fonde tak, ako boli pripravené. Nebolo o nich rozhodnuté, ale budú musieť veľmi prehodnotiť a pozrieť všetky podklady, pretože mnohé tieto rozhodnutia boli vydávané na základe nariadenia, ktoré bolo platné od mája tohto roku a bolo v rozpore so zákonom. Čiže všetky rozhodnutia, ktoré boli aj pripravené na radu fondu, budú musieť byť prehodnotené a bude musieť byť zistené, či sa o nich rozhodovalo v súlade s nariadením a v rozpore so zákonom. Chcem poďakovať skutočne kolegovi Feckovi aj kolegom, ktorí sa podieľali na vylepšení návrhu zákona tak, aby sme dnes vytvorili legitímny priestor pre ukončenie reštitučných nárokov v tomto volebnom období. Verím, že podporíme aj návrh, ktorý predniesol teraz, pretože treba dotiahnuť aj priestor, Vojenský priestor Javorina. A budem veľmi rada, tak ako na výbore ak sa nám podarí schváliť tento vládny návrh zákona, ktorý skôr ako zhoršuje predchádzajúci návrh zákona schválený minulou vládou, ho vylepšuje, stransparentňuje, keby tento návrh prešiel tak ako vo výbore hlasmi celého parlamentu. Vytvoríme tak dôveryhodný priestor pre reštituentov a pre občanov, ktorí očakávajú, že minimálne v tomto volebnom období, keď nie skôr budú v tomto vybavení, a budeme môcť povedať, že po dvadsiatich rokoch reštitúcie na Slovensku a vysporiadanie sa s minulosťou, kedy vlastníctvo bolo ukradnuté, bude naplnené. Prosím vás o podporu a ešte raz ďakujem kolegom, ktorí sa na zlepšení tohto návrhu spolu s pracovníkmi ministerstva podieľali. Ďakujem pekne. | [] | 4,148,585 |
18 | 2011-05-24 | Autorizovaná rozprava | 59 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Prosím, hlasujte teraz. (Hlasovanie.) Z prítomných 146 poslancov hlasovalo za 135, zdržali sa 2, nehlasovalo 9. Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou. Teraz poprosím poslanca Ivana Štefanca, predsedu výboru pre európske záležitosti, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k Správe o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2011 pre Slovenskú republiku (tlač 326). Pán poslanec, máte slovo. | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 326)"
] | 4,068,389 |
6 | 2006-12-05 | Autorizovaná rozprava | 179 | Á. Biró, poslankyňa: | Á | Biró | poslankyňa | Ja by som chcela niekoľko stručných poznámok k bodu 17, 29 a 82 tejto novelizácie a podala by som dva pozmeňujúce návrhy. K bodu 17. Bod 17 v novele je novelizáciou § 11 nezdaniteľné časti základu dane. S touto zmenou zásadne nesúhlasím. Mám na to dva dôvody. Daňové zákony majú byť spravodlivé. Nezdaniteľná suma na daňovníka, ľudovo označená ako dane, prosté minimum znamená, že každý človek v Slovenskej republike má právo zarobiť určitú sumu 19,2-násobok životného minima, ktoré nebudú zdanené. Každý, znamená, že aj cudzinec, nielen občan Slovenskej republiky, aj dieťa, nielen dospelý. Tie dva dôvody. Po prvé. Navrhovaná úprava ponecháva túto možnosť len určitej skupine, a to tým daňovníkom, ktorých základ dane nebude vyšší ako stonásobok životného minima. Zásada spravodlivosti, ktorá by mala byť v daňových zákonoch zabudovaná, tu určite rešpektovaná nebude. Druhým dôvodom je, že zákon po tejto novele bude výrazne zložitejší. Vzhľadom na to, že aj Ústava Slovenskej republiky ako základný zákon štátu zaručuje všetkým občanom Slovenskej republiky rovnaké práva, tento princíp rovnoprávnosti by sa mal dôrazne dodržiavať, a nie rušiť. Je nespravodlivé, ak si nemôžu všetci daňovníci uplatňovať túto sumu za rovnakých podmienok. A navrhovaný spôsob uplatňovania a výpočtu tejto sumy zákon výrazne komplikuje a robí ho pre veľkú časť ľudí ešte viac nezrozumiteľným. Okrem toho to považujem za nesystémový krok vzhľadom na platenie preddavkov u fyzickej osoby. Navrhovaný systém uplatňovania nezdaniteľnej čiastky na daňovníka a manželku zvýši rozdiely medzi preddavkami a skutočnou daňovou povinnosťou. Zmena navrhnutá v tomto ustanovení je zrejme vyvolaná potrebou aspoň navonok vytvoriť zdanie, že sa plnia predvolebné sľuby. Ak si pamätáte, jeden z nich znel: zrušíme rovnú daň, nech milionári platia vyššiu daň. Ale táto novela vo veľkom oblúku minie práve týmito sľubmi označenú cieľovú skupinu, teda tých milionárov. Zmena postihne ľudí so základom dane výrazne nižším pre rok 2007 vo výške 498-tis. korún, pričom si treba uvedomiť, že vo väčšine prípadov mám na mysli ľudí s príjmami podľa § 6, teda fyzické osoby podnikateľov, ktorých je viac ako 300-tis. a základ dane neznamená pre nich čistý príjem. Vzhľadom na skutočnosť, že pravidlá zákona uplatnenia daňových výdavkov výrazne obmedzujú, základ dane je skôr značne vyšší ako zisk. To bola poznámka k bodu 17. Druhá moja poznámka by bola k bodu 82. Ide v tomto bode o obmedzenie možnosti právnických osôb venovať 2 % z dane, ale vzhľadom na to, že moji predrečníci vlastne všetko povedali, čo by som povedala aj ja, viac k tomu nemám čo dodať, ja s nimi plne súhlasím. A ešte jedna poznámka, vlastne bol by to taký návrh na doplnenie, ktorý som nedala ako pozmeňujúci návrh, ale dávam to pánovi ministrovi do pozornosti a ide o to, že v texte novelizácie je viac bodov, ktoré obsahujú len legislatívnu úpravu a vzhľadom na zrušenie zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a jeho nahradenie zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii odstraňuje sa zo zákona výraz „povolenie vyrovnania“. Navrhujem preto, aby sa takáto legislatívna úprava udiala aj v texte daňového zákona, kde v § 30, ktorý hovorí o odpočte daňovej straty je v ustanovení v ods. 1 v druhej vete výraz „povolenie vyrovnania“ použitý. A teraz moje pozmeňujúce návrhy. Môj prvý pozmeňujúci návrh je k bodu 18 a vzhľadom na to, že zo strany SDKÚ tu bol daný pozmeňujúci návrh tiež podobného typu, ale ja ponúkam iné riešenie, prečítala by som to moje. Pozmeňujúci návrh znie: „Navrhujem, aby § 13 ods. 1 písm. e) bol ponechaný v platnom znení a v texte sa nahradila suma 300-tis. korún sumou 100-tis. Sk.“ Dôvod: Ustanovenie § 13 ods. 1 písm. e) sa má novelizáciou zo zákona vypustiť, čo by prinieslo zmenu v povinnosti právnických osôb nezriadených na účely podnikania podávať daňové priznanie. Súčasné znenie zákona v ustanovení § 13, ktorý teda hovorí o oslobodených príjmoch právnických osôb určuje práve pre túto skupinu právnických osôb niekoľko druhov príjmov oslobodených od dane a okrem toho ešte navyše aj ďalšie príjmy až do výšky 300-tis. korún. Na základe tohto ustanovenia v súlade s ustanovením § 41 významná časť právnických osôb z okruhu rozpočtových a príspevkových organizácií nemusí podávať daňové priznania z príjmov a časť ostatných nepodnikateľských právnických osôb, aj keď majú povinnosť podať daňové priznanie nemusí platiť daň z príjmov. Ja by som len tým, ktorí nelistujú často daňový zákon chcela povedať, že medzi tieto právnické osoby patria aj občianske združenia vrátane odborových organizácií, patria sem aj štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby. Negatívny dopad tejto zmeny vidím predovšetkým vo zvýšení administratívnej náročnosti, najmä v skupine rozpočtových a príspevkových organizácií, ktoré nemajú odborníkov na daňovú problematiku, nakoľko doteraz nemali podávať daňové priznanie. Pritom finančný prínos tejto zmeny pre štátny rozpočet bude minimálny. Podotýkam, že ustanovenie o oslobodení príjmov do sumy 300-tis., ktoré má byť zrušené, bolo v rovnakom znení, ako je v § 13 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z., to znamená dodnes platného daňového zákona aj v zákone č. 366/1999 Z. z. a dokonca aj v zákone č. 286/1992 Zb., a to v § 19 písm. j), aj keď vtedy oslobodenie bolo len do sumy 100-tis. korún. Ide teda o ustanovenia účinné už značný počet rokov. Skoro toľko, ako Slovenská republika existuje. Ak je však vzťah medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu na rok 2007 natoľko napätý, že vyžaduje zrušenie oslobodenia od dane pri príjmoch, ktoré boli dlhé roky oslobodené od dane, potom by som navrhla, aby sa ponechala aspoň úprava účinná do konca roka 1999, teda podľa zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov, keď oslobodenie od dane bolo do výšky 100-tis. Sk, aby mnou spomenuté právnické osoby, teda občianske združenia, štátom uznané cirkvi, nadácie a neziskovky nemuseli platiť aspoň z tejto sumy dane a aby rozpočtové a príspevkové organizácie, resp. väčšina z nich nemusela podávať daňové priznania k dani z príjmov. Môj druhý pozmeňujúci návrh sa tak trošku dotýka bodu 29 a tu tiež zo strany SDKÚ odznel už jeden pozmeňujúci návrh, ktorý hovoril o tom, aby sa zachoval súčasný status. Ja ponúkam pozmeňujúci návrh v tom prípade, keby tento status nebol zachovaný, a predsa by len došlo k zmene. O čo ide? Bod 29 je zmena v § 19 ods. 3 písm. l. Podľa tohto ustanovenia v znení účinnom v tomto roku si môže zamestnávateľ uplatniť ako daňový náklad príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a príspevky na účelové sporenie a životné poistenie, ktoré platí za zamestnancov, pričom výška daňového nákladu je limitovaná výškou 6 % zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom týchto sporení. Podľa navrhovanej úpravy od roku 2007 má byť tento výdavok zúžený len na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. S navrhovanou úpravou zásadne nesúhlasím. Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, resp. predtým na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov, sú limitovaným daňovým nákladom už od roku 1996. Keď pred rokom novelizácia zákona o daniach z príjmov, ktorá prešla pod č. 534/2005 s účinnosťou od 1. 1. 2006, rozšírila možnosť uplatniť tento výdavok aj na účelové sporenie a životné sporenie, značnú časť daňovníkov to pravdupovediac aj prekvapilo. Po roku prichádza však ďalšie prekvapenie. Nová zmena a vraciame sa späť. Opäť bude môcť byť daňovým nákladom len príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie a už zase nie príspevok na účelové sporenie a životné poistenie. Myslím, že by sa mala vziať do úvahy skutočnosť, že podnikateľská verejnosť veľmi nepriaznivo vníma sústavné zmeny v daňových zákonoch. Podnikateľské prostredie to značne znehodnocuje. Daňové zákony by mali byť relatívne stále. Pri neustálych zmenách nie je možné podnikať. Veď sa nedá vypracovať seriózny a reálny podnikateľský plán. Z tohto dôvodu by bolo veľmi žiaduce, aby toto ustanovenie v § 19 ods. 3 písm. l) v znení účinnom len od 1. januára 2006 vydržalo aspoň niekoľko rokov. Toto svoje odporúčanie podporím ešte jedným argumentom. Ak navrhnutá zmena bude schválená, príspevok zamestnávateľa na životné poistenie alebo účelové sporenie zamestnanca nebude daňovým nákladom. Dá sa povedať, že zamestnávateľ bude tento príspevok hradiť zo zisku. Na druhej strane však toto zaplatené poistné u zamestnanca bude zdaniteľným príjmom. Nakoľko v ustanovení § 5 ods. 7 písm. e) u zamestnanca sú oslobodené od dane len príspevky na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca. Keďže príspevok zamestnávateľa na životné poistenie a účelové sporenie zamestnanca bude u zamestnávateľa nákladom, ktorý nie je uznaný ako daňový, a u zamestnanca bude zdaniteľným príjmom, tento príspevok bude vlastne zdanený dvakrát. A to je opäť v rozpore so zásadami, ktoré by mal zákon o dani z príjmov dodržať. Aby sa aspoň čiastočne eliminoval nepriaznivý dôsledok navrhovanej zmeny v tomto ustanovení, potom v prípade, ak snemovňa schváli vládou predloženú novelu navrhujem, aby sa doplnil v § 5 ods. 7 ako príjem zamestnanca od dane oslobodený aj príspevok zamestnávateľa na životné poistenie a účelové sporenie. Ja by som prečítala presné znenie môjho návrhu. Navrhujem, aby sa doplnil do § 5 ods. 7 písm. k), ktoré znie nasledovne. Úvod toho odseku je: „Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako...“, je tam výpočet a doplníme písm. k), ktoré znie: „Príspevky na účelové sporenie a životné poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov. Tieto príspevky je možné uznať v úhrne najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom týchto sporení.“ Ďakujem, že ste si ma vypočuli. Dúfam, že sa nad tými poznámkami aspoň trošku zamyslíte. Súčasne vás prosím o podporenie mojich pozmeňujúcich návrhov. | [] | 4,057,053 |
31 | 2018-05-10 | Autorizovaná rozprava | 162 | Lubyová, Martina, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR | Martina | Lubyová | ministerka školstva | Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, ďakujem za vašu otázku. Ja pred tým ešte, než prečítam celý zoznam opatrení, ku ktorým sme pristúpili, by som chcela uviesť také zaujímavé informácie o pozadí stretnutia s pani eurokomisárkou Jourovou, keďže to bolo moje prvé stretnutie s ňou na tému infringementu a teda potencionálnej segregácie rómskych detí. Toto stretnutie sa konalo v Bruseli okolo 17. hodiny s kabinetom pani komisárky, mala som aj kolegov zo slovenskej ambasády, zo zastúpenia. Pred tým, než sa to stretnutie uskutočnilo, mal už kabinet pani komisárky Jourovej pripravené tlačové vyjadrenie, ktoré bolo absolútne negatívne a odkazovalo do Bratislavy, že slovenské autority majú zabudnúť na stratégiu obviňovania, vyhovárania sa a bolo to spísané pred tým, asi to bolo preto, že to už bolo o sedemnástej, nechcem to ďalej komentovať, než vôbec došlo k nášmu stretnutiu. Čiže komuniké o našom stretnutí bolo pripravené pred tým, než sme sa vôbec stretli. Toto o mnohom vypovedá. Potom, keďže mali sme asi hodinovú diskusiu, ktorá bola naozaj veľmi, si myslím, ústretová, pozitívna, konštruktívna, ku koncu tejto diskusie, a v ktorej som absolútne naozaj nezadala žiaden dôvod na to, aby sme boli my klasifikovaní, že sa vyhovárame, obviňujeme, naopak, rozprávala som o tom, že máme úprimný záujem zlepšovať situáciu, že chystáme komplexné opatrenia v rámci Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania a tak ďalej, pani komisárka povedala, že oni teda to svoje negatívne stanovisko zmenia a že teda budú komunikovať o tomto stretnutí v pozitívnom duchu. Napriek tomu jej kancelária rozoslala do médií to pôvodné negatívne stanovisko, ktoré bolo napísané bez toho, aby sme vôbec mali šancu sa stretnúť a rozprávať sa. Potom oni síce ešte k večeru poslali také akoby opravné stanovisko, ale už len na ambasádu, čiže do TASR a do všetkých slovenských médií sa dostalo toto vopred pripravené negatívne stanovisko. Je to poľutovaniahodné, ja som sa snažila potom s pani komisárkou teda nejakým spôsobom docieliť nápravy, sľúbila mi, že pred slovenskými médiami sa potom vyjadrí v pozitívnom duchu, aby to uviedla na pravú mieru. K ničomu z tohto nedošlo. Teraz by som chcela teda okomentovať, o čom sme sa rozprávali. Podľa môjho názoru jediné, čo nám pomôže odvrátiť proces infringementu, je ukázať, že máme komplexnú stratégiu, ktorá sa v dlhodobom výhľade venuje integrácii. To znamená niečo podobné, ako urobila Česká republika, nie ukazovať separované opatrenia, to znamená, že urobili sme nejakých pár parciálnych úprav, ale ukázať, že máme komplexnú víziu, komplexnú stratégiu, do ktorej sa tieto opatrenia preklikávajú, pretože mnoho opatrení, ktoré sú zamerané práve na marginalizované komunity, sa týkajú systému ako celku, ale svojím charakterom majú najväčší záber pre tie marginalizované komunity. To znamená, že som dôvodila tým, že predložíme tento národný program a potom sa spolu pozrieme na to, či je teda dostatočne komplexný a dostatočne dlhodobý, aby teda Slovenská republika bola vyhodnotená, že má seriózny záujem dlhodobo a strategicky pôsobiť v tejto línii. S ohľadom na to teda pani komisárka, ktorá sa príde na Slovensko pozrieť v júni, tak sme sa dohodli aj teda prostredníctvom stáleho zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, že jej táto návšteva nebude ešte cielene venovaná tejto problematike segregácie, že v rámci tejto návštevy, ktorá bude prioritne venovaná problémom spotrebiteľských práv, sa my stretneme a dojednáme si ďalšiu návštevu, ktorá sa uskutoční koncom tohto roka alebo na jeseň a tá už bude venovaná cielene týmto problémom segregácie a že medzitým budeme sa spolu rozprávať o tom národnom pláne a o opatreniach, ktoré sú v ňom obsiahnuté. Takže ten národný program, ako viete, je reformovaný na najbližších desať rokov, ktorý sa bude realizovať prostredníctvom dvojročných akčných plánov, ktoré obsahujú konkrétne opatrenia, časové rámce aj rozpočet. To, čo my vieme garantovať, je ten akčný plán 1, to znamená roky 2018, ´19, prakticky kúsok roku 2020. Všetky ostatné opatrenia naozaj už budú na politickej zodpovednosti vlád, ktoré tam budú tie ďalšie dve funkčné obdobia, pokiaľ teda rátame so štvorročným funkčným obdobím, pretože ten program má teda časový horizont 2027. Ja som veľmi rada, že už v školskom roku 2018/2019 sa nám darí realizovať prvé pozitívne kroky a začínať tak zlepšovať podmienky pre deti a žiakov všetkých druhov škôl a školských zariadení a vrátane podpory inkluzívneho prístupu vo vzdelávaní. Ako viete, nosným pilierom toho národného programu je inklúzia inšpirovaná fínskym modelom. Fínsky model, to je naozaj model, ktorý absolútne sa nedá spochybňovať na báze inklúzie, a práve tento model je založený na premise, že najlepšia škola je najbližšia škola, ktorá poskytuje kvalitné vzdelávanie. Ubezpečujem vás, že v aplikačnej praxi školského a antidiskriminačného zákona v oblasti vzdelávania znevýhodnených skupín sa intenzívne a trvale venujeme tejto téme a naším cieľom je aj rómskym deťom vytvoriť vhodné podmienky pre ich kvalitné vzdelávanie a zavádzať úplne adresné opatrenia. Uvedomujeme si, že potrebné reformy nie je možné robiť od stola, ale, naopak, v úzkej súčinnosti s ľuďmi z praxe. Pokiaľ ide o tie konkrétne kroky, ktoré ministerstvo urobilo v tomto roku v prospech toho, aby diskriminácia a segregácia rómskych detí neprevládala a nerástla, tak štátna školská inšpekcia v rámci... myslím, že už mám... Môžem vám poskytnúť alebo zverejniť celý rad opatrení, je to na šesť strán, inšpekcia, hlavné úlohy metodicko-pedagogického centra, môžem vám to poskytnúť. Alebo to nejakým spôsobom zverejňujete na...? (Ministerka sa obrátila na predsedajúceho.) | [
"(Ministerka sa obrátila na predsedajúceho.)"
] | 4,182,204 |
18 | 2020-12-17 | Autorizovaná rozprava | 46 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Teraz s faktickou poznámkou pán poslanec Suja, nech sa páči. | [] | 4,154,158 |
50 | 2015-04-24 | Autorizovaná rozprava | 15 | Baláž, Vladimír, poslanec NR SR | Vladimír | Baláž | poslanec NR SR | Pán poslanec Uhliarik, je dobrá téma efektivita v zdravotníctve. Je to naozaj veľmi zaujímavá, podnetná, aj do budúcnosti dôležitá úloha pre zdravotníctvo. Skúsim sa mierne vrátiť do minulosti. V roku 2012 OECD vydalo takú veľkú štúdiu Health at a Glance, kde hodnotili vlastne aj všetky štáty OECD, tým pádom aj Slovenskú republiku, a na základe toho hodnotenia a efektivity zdravotníctva v jednotlivých štátoch vznikla aj taká celkom zaujímavá polemika medzi Inštitútom finančnej politiky, ktorú vedie pán Filko, a napríklad HP inštitútom o efektivite v slovenskom zdravotníctve. Keď sa dívame na graf efektivity v slovenskom zdravotníctve, ktorú meriame očakávanou strednou dĺžkou života, až do roku 2002 je vidieť, že v zásade sme úplne v priemere Európskej únie alebo štátov OECD, a od roku 2002 postupne sa prepadáva naša efektivita z toho priemeru do podpriemeru a stávame sa takou čiernou dierou európskeho zdravotníctva, čo sa dá dať do súvislosti so zákonmi pána ministra Zajaca a s výraznou dereguláciou v slovenskom zdravotníctve, ktorá viedla k neefektívnemu míňaniu zdrojov v slovenskom zdravotníctve. Je na to dobrá polemika a ja, samozrejme, nemám patent na rozum, je to ale veľmi zaujímavé. Chcem sa ešte dotknúť, čo sa týka hospodárenia. Budem sa vyjadrovať ešte aj v svojom vystúpení. Len taký malý pohľad, ak to ešte stihnem, ale už nestihnem, takže ďalej a viac v mojom vystúpení. Ďakujem. | [] | 4,041,772 |
31 | 2018-05-11 | Autorizovaná rozprava | 127 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Jedna faktická poznámka, pán poslanec Klus, nech sa páči. | [] | 4,009,878 |
20 | 2011-07-07 | Autorizovaná rozprava | 394 | Madej, Róbert, poslanec NR SR | Róbert | Madej | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ja by som chcel upozorniť na to, že súčasťou procedurálneho návrhu pána poslanca Poliačika bolo, že sa predmetný návrh zákona ďalej prerokuje na ďalšej schôdzi. Takže môžu k tomu výbory, samozrejme, zasadnúť s termínom ihneď, ale o tomto zákone by sa malo hlasovať a rokovať na ďalšej schôdzi, kde predpokladám, že otvoríte aj rozpravu. Ďakujem pekne. | [] | 4,152,759 |
74 | 2022-10-06 | Autorizovaná rozprava | 41 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec Juraj Šeliga. | [] | 4,025,675 |
49 | 2015-04-15 | Autorizovaná rozprava | 203 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | S procedurálnym návrhom pán poslanec Lipšic. | [] | 4,130,586 |
10 | 2010-12-16 | Autorizovaná rozprava | 80 | Přidal, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Přidal | poslanec NR SR | ... masarykovského – nebáť sa a nekrást. Aj vy ste sa o to snažili, len ten zápor ste akosi zabúdali. Toľko by som vám chcel povedať, pán Fico. (Potlesk a reakcie z pléna.) | [
"(Potlesk a reakcie z pléna.)"
] | 3,963,662 |
78 | 2022-12-07 | Autorizovaná rozprava | 267 | Susko, Boris, poslanec NR SR | Boris | Susko | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Šeliga, ďakujem pekne za podporu tohto návrhu zákona. Je treba povedať, že my sme, asi všetci dobre viete, že tento návrh zákona sa presúval ešte z minulej schôdze a to práve z toho dôvodu, že prebiehali rokovania tak s ministerstvom práce, s pánom ministrom Krajniakom, ako aj prebehli rokovania so zástupcom zamestnávateľských zväzov a so zástupcami odborového zväzu, pričom viac-menej so zástupcami odborového zväzu sme sa, sme sa dohodli a so zástupcami zamestnávateľov sme sa nie úplne dohodli, ale práve preto, že sme sa nie úplne dohodli, tak sme pristúpili na kompromis, kde, ktorý spočíva v tom, že sme vypustili z tohto návrhu zákona uplatňovanie sumy minimálneho mzdového nároku naviazaného na rast minimálnej mzdy. Ten zostal, zostáva v zákone zachovaný tak, ako bol nastavený pánom ministrom Krajniakom v roku 2020, keď boli tieto, tieto sumy minimálneho mzdového nároku zmrazené. A my sa vraciame do spred roku 2020 len s príplatkami za prácu v neštandardnom čase, to znamená v noci a v soboty a nedele. Treba povedať, že tá konštrukcia príplatkov, ku ktorému sa vraciame spred roka 2020, už je kompromisným riešením, pretože vôbec vyrokovanie týchto príplatkov v takých percentuálnych sadzbách ako, ako navrhujeme a ako boli pred rokom 2020, už boli výsledkom kompromisných rokovaní medzi zamestnávateľmi a odbormi a zmrazili sa v roku 2020 len z dôvodu covidu a z dôvodu toho, že boli nariadené tzv. homeoffice alebo práca z domu v neštandardnom čase a tam by boli naozaj tieto príplatky v tom prípade neúmerné. Ale dnes sme už opäť v situácii štandardnej a situácii, situácii ako bola spred roku 2020, tak vidíme, že je tu dôvod na to, aby sme sa vrátili aspoň... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,145,839 |
8 | 2012-10-26 | Autorizovaná rozprava | 88 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Hlasujeme o ďalšom procedurálnom návrhu vrátiť návrh zákona na dopracovanie. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 39 za, 81 proti, 14 sa zdržalo. Ani tento návrh sme neschválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,943,291 |
33 | 2018-06-14 | Autorizovaná rozprava | 339 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | S reakciou pán poslanec Jurzyca. | [] | 3,995,798 |
18 | 2017-06-20 | Autorizovaná rozprava | 82 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 135 poslancov, za 17, proti 59, zdržalo sa 49, 10 nehlasovali. Návrh nebol schválený. Prosím pána poslanca Baránika, aby ako spravodajca uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Kotlebu, Schlosára, Drobného a Kecskésa na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústava (tlač 593). Nech sa páči. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Stanislava Drobného a Jána Kecskésa na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , tlač 593.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 593)",
"(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Stanislava Drobného a Jána Kecskésa na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , tlač 593.)"
] | 3,904,789 |
51 | 2015-05-13 | Autorizovaná rozprava | 198 | Číž, Miroslav, podpredseda NR SR | Miroslav | Číž | podpredseda NR SR | S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fecko. Pokiaľ nikto iný sa nehlási s faktickou, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A máte slovo, pán poslanec. | [] | 3,938,915 |
39 | 2018-12-13 | Autorizovaná rozprava | 60 | Bernaťák, Tibor, poslanec NR SR | Tibor | Bernaťák | poslanec NR SR | Ďakujem. Ja som teda niektoré pasáže počúval pozorne, ako bolo aj pred chvíľkou spomínané, ak sa niečo zvyšuje, je potrebné to niekde premietnuť. Ja sa pýtam, aký dôvod bol zvyšovania cien potravín v priebehu tohto roka o 5,4 %, ktorý z peňaženiek vytiahol každej rodine zhruba 180 eur? Kde tie peniaze odišli? Kam išli? Bolo potrebné zvyšovať ceny potravín? Zvýšila ich Slovenská národná strana alebo táto vláda?! Nie! To bolo rozhodnutie obchodníkov. Z akého dôvodu? Nik nevie, nik to nechce povedať. Zvyšovali sa ceny energií? Nezvyšovali. Sú nejaké analýzy, ktoré by mali títo obchodníci podložené niečím, že bolo potrebné túto cenu potravín zdvihnúť? Neexistuje nič také. Hovoríte, že sme, teda že nejak zopár odborníkov hovorí, že to nebude mať vplyv na ceny. Ja znova zacitujem pána Katriaka, ktorý je prezident Zväzu obchodu, ktorý hovoril vyslovene, že „tento návrh zákona vrátane pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol prijatý, nebude mať vplyv na zvyšovanie cien“, nevidia dôvod na zvyšovanie cien, Zväz obchodu, a, samozrejme, „nebudú sa rušiť ani žiadne obchody v malých dedinách, prípadne v nejakých iných menej rozvinutých oblastiach“. Čiže nie je pravda, že automaticky by to malo zvyšovať ceny. A, samozrejme, sme v konkurenčnom trhu, v konkurenčnom prostredí. To znamená, že v prípade, ak nejaký reťazec zase len tak z brucha vymyslí, že zdvihne cenu, ja neviem, 5 %, tak, prepáčte, ten spotrebiteľ alebo ten normálny jednoduchý človek má možnosť výberu, či ide nakúpiť do obchodu, do reťazca, ktorý ceny nezdvihol a nevidí dôvod na zvyšovanie cien, alebo ide, s prepáčením, k nejakému nenažranému obchodníkovi. Toto si treba v prvom rade uvedomiť. Ďakujem. | [] | 4,154,283 |
23 | 2017-11-28 | Autorizovaná rozprava | 163 | Sólymos, László, minister životného prostredia SR | László | Sólymos | minister životného prostredia SR | Dobrý večer prajem. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, prepáčte za meškanie, ale neodovzdali mi včas informáciu. Ide to? (Reakcie z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) | [
"(Reakcie z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)"
] | 4,012,412 |
46 | 2015-02-04 | Autorizovaná rozprava | 119 | Číž, Miroslav, podpredseda NR SR | Miroslav | Číž | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Panie kolegyne a kolegovia, len dovoľte teda predsa len, keďže vznikajú akože pochybnosti, pán kolega v mene 15 poslancov predkladal pozmeňujúci návrh. Podľa rokovacieho poriadku musí prečítať jeho úplné znenie a musí prečítať aj odôvodnenie. Je to v súlade so zákonom, takže v danom prípade pochybnosti o tom, či to je v súlade s predmetom veci, sú irelevantné. Ďakujem vám veľmi pekne. Faktické poznámky pani poslankyňa Žitňanská, Viskupič, Hlina, Poliačik, Alojz Přidal a pán poslanec Kaník. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo odovzdávam pani poslankyni Žitňanskej. | [] | 4,112,045 |
16 | 2011-03-30 | Autorizovaná rozprava | 141 | Slota, Ján, poslanec NR SR | Ján | Slota | poslanec NR SR | No nehnevajte sa, ja odpovedám tak, čo si o tom myslím a ako to cítim. (Reakcia z pléna.) No ja si myslím, že to je ešte veľmi mierne slovo. V každom prípade by som chcel povedať aj v reakcii na pána Osuského, viete, na rozdiel od vás, ja sa v koňoch trošku vyznám a mám tých štvornohých koňov veľmi rád, dvojnohých už menej, teda viete, asi koho tými dvojnohými myslím. A úplne na záver by som chcel povedať jedno, že táto bagatelizácia, zosmiešňovanie toho, že niekto bráni slovenské záujmy, skončila v rokoch 1938, 1939 za účinnej pomoci hitlerovského Nemecka a fašistického Talianska. A skončilo to tak, že sme mali zabraté južné územie, o ktorom teraz je reč. A skončili tisíce a tisíce ľudí zavesených a obesených na stromoch, postrieľaných na fronte a ďalším ponižovaním a ponižovaním a ponižovaním. Kvôli tomu Slovenská národná strana vystupuje a bude vystupovať a môže sa hocikto smiať, koľko chce. Ale sa smejete všetci zo svojej vlastnej hlúposti. Ďakujem pekne. | [
"(Reakcia z pléna.)"
] | 4,203,173 |
26 | 2004-05-20 | Autorizovaná rozprava | 55 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasujeme.) 134 prítomných, 64 za návrh, 47 proti, 23 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. | [
"(Hlasujeme.)"
] | 4,085,427 |
7 | 2020-05-14 | Autorizovaná rozprava | 127 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Ale pätnásť minút ste odpovedali na otázky. | [] | 4,163,212 |
23 | 2021-02-04 | Autorizovaná rozprava | 380 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Jozef Pročko, nech sa páči. | [] | 4,079,289 |
53 | 2015-06-23 | Autorizovaná rozprava | 61 | Petráš, Vladislav, poslanec NR SR | Vladislav | Petráš | poslanec NR SR | Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení zákona do druhého čítania. | [] | 4,138,044 |
22 | 2011-09-07 | Autorizovaná rozprava | 301 | Somogyi, Szilárd, poslanec NR SR | Szilárd | Somogyi | poslanec NR SR | Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi ma mrzí, že predrečník takýmto spôsobom reagoval. Ja by som chcel na to meritórne reagovať, že síce tento návrh rieši pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky, ale musíme si uvedomiť, že postupom času z tých evidovaných cudzincov budeme mať aj niekoľko vlastných štátnych príslušníkov. A som rád, že tento zákon bol doporučený na prerokovanie aj vo výbore pre ľudské práva, nakoľko si myslím, že v tomto prípade aj to bude taký eminentný dôvod, aby aspoň takýmto spôsobom aspoň tá časť tejto snemovne, ktorá nejaký cit má voči vlastným občanom, sa mohla k tomu vyjadriť. Ďakujem, pán predsedajúci. | [] | 4,028,664 |
53 | 2015-06-24 | Autorizovaná rozprava | 102 | Galko, Ľubomír, poslanec NR SR | Ľubomír | Galko | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Neviem, či stihnem všetkým odpovedať, čo nestihnem, tak môžem osobne potom vysvetliť. Pán poslanec Hlina, my sme slobodná strana, to po prvé, po druhé, vy viete houby o tom, na kom a na čom je SaS založená, po tretie, ja som konzervatívny liberál, ak viete, čo to je, a po štvrté, starajte sa sám o seba a budete mať ľahší život. Pán poslanec Martvoň, ako budú tí vaši poslanci zastupovať národnoštátne záujmy Slovenska v Európskom parlamente, keď hlasovali za kvóty? Niečo iné je diskutovať, niečo iné je za kvóty hlasovať. Ako budú zastupovať tie záujmy? No nijako, to po prvé. Po druhé, hovorili ste, že máme v názve solidarita, áno, máme, ale to máme byť solidárni s pašerákmi? No trt makový, tie lode pašerákov treba jednoducho potopiť, treba ich zlikvidovať. Pokiaľ si povieme, že keď ich dáme na dno, tak tam zašpinia olejom dno, tak ich treba vyloviť a treba ich dať, jednoducho ich treba zlikvidovať, treba im znemožniť, aby mohli naďalej kšeftovať s ľuďmi. Samozrejme, že ich netreba topiť s tými utečencami, ktorí v lodiach sedia, to je aj odpoveď pánovi Viskupičovi, takže ste ma zrejme asi dobre nepočúvali alebo nepochopili. A čo sa týka pána Viskupiča, hovoril som o operácii EUNAVFOR, ktorá bola v pondelok schválená, tú zhodou okolností podporila aj naša vláda, podporujeme ju aj my v strane SaS, a práve tam sa čaká na mandát OSN, aby tie lode mohli byť potápané, aby mohli byť likvidované. To znamená, že jednoducho tam je súhlas predstaviteľov našich vlád, ja s tým osobne súhlasím tiež, jednoducho tie plavidlá, tie gumené člnky a neviem čo treba zlikvidovať, tých ľudí treba naložiť na vojnové lode a treba ich odviesť, odkiaľ došli, alebo ak došli z miest, kde sa bojuje, na iné miesto, kde bude poctivý azylový proces. Všetko. | [] | 3,992,815 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.