session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
7 | 2007-02-06 | Autorizovaná rozprava | 115 | J. Laššáková, poslankyňa: | J | Laššáková | poslankyňa | Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa vyjadrenia navrhovateľa predmetná právna úprava nebude mať finančný, ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. januára tohto roku č. 168 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 15. marca 2007 a gestorský výbor do 16. marca 2007. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k predloženému návrhu zákona. | [] | 4,185,729 |
12 | 2024-05-14 | Autorizovaná rozprava | 162 | Szabóová, Andrea, poslankyňa NR SR | Andrea | Szabóová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že sme si procedúrou schválili hlasovanie ihneď po rozprave, navrhujem hlasovať o skrátenom legislatívnom konaní ihneď po prestávke o 14.00 h. | [] | 3,869,355 |
6 | 2023-12-22 | Autorizovaná rozprava | 13 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. (Hlasovanie.) Prítomných 103 poslancov, za 79, proti 13, zdržalo sa 11. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 409/2011 o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže. Ďakujem veľmi pekne. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky na rok 2024, tlač 120. Prosím spoločného spravodajcu Daniela Karasa, aby hlasovanie o tomto bode uviedol. (Hlasovanie o návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2024 , tlač 120.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2024 , tlač 120.)"
] | 4,072,956 |
49 | 2010-03-09 | Autorizovaná rozprava | 162 | T. Cabaj, podpredseda NR SR: | T | Cabaj | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Sárközy bola posledná, ktorá bola prihlásená do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani ministerka, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nech sa páči. | [] | 3,933,933 |
30 | 2014-01-29 | Autorizovaná rozprava | 34 | Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR | Ľudovít | Kaník | poslanec NR SR | Presne som čakal, že to bude tak, ako pán minister to predviedol, že sa pokúsi postaviť túto schôdzu, postaviť do tej polohy, že vy ste ochrancovia slušných ľudí, ktorí dodržiavajú zákon, a my sa snažíme hájiť tých, ktorí ho porušujú. Ale táto schôdza vôbec o tom nie je, ako tu už povedali mnohí predrečníci, to vôbec nie je o tom, či ten zásah bol, alebo nebol adekvátny, či polícia spravila to, alebo ono, ale o tom, že vy ste odmietli vypočuť ombudsmanku. A prečo je to dôležité? Ombudsman má za úlohu dávať ľuďom istotu, dôveru, garancie, že sa majú ku komu dovolať, keď majú pocit, že ich práva sú obmedzované alebo porušované. A až potom sa bude rozhodovať, či sú, alebo nie sú. Vy ste odmietli vypočuť tento názor. Ombudsmanka nemusí mať pravdu, ale vy máte povinnosť s ňou diskutovať, vy máte povinnosť s ňou viesť ten dialóg a obhájiť sa. Presne som vedel, že budete spomínať vojenský zásah alebo zásah armády v Trebišove. Bol som minister práce a sociálnych vecí a sociálna reforma bola zámienkou na to, že sa začali rabovať samoobsluhy, začali sa rabovať predajne potravín. A my sme práve neváhali použiť tvrdé prostriedky a aj povolať armádu, aby sme nastolili poriadok. Ja viem, že sú niekedy nutné tvrdé zásahy voči tým, ktorí zákon porušujú, ale nikdy sme sa nebáli čeliť akýmkoľvek otázkam, akýmkoľvek diskusiám. A mnohokrát ja osobne som bol napádaný zo strán či už mimovládnych organizácií, alebo kdekoho za tie veci, ktoré smerovali k tomu, aby sme nastavili systém poriadne. Ale keď vy vravíte, že hájite práva slušných ľudí, budem o tom hovoriť vo svojom príspevku, prečo odmietate zákony, ktoré nastolia taký právny stav, aby k takýmto veciam nedochádzalo? | [] | 4,146,762 |
51 | 2001-10-02 | Autorizovaná rozprava | 71 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Tatár, nech sa páči, máte slovo. P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dámy a páni, dovoľte mi v krátkosti s tým istým odôvodnením, ako to bolo pri zákone o majetku obcí, podať tri pozmeňujúce návrhy, a to prvý, vypustiť § 4 z dôvodu, že je to pokus vlády prenášať záväzky štátu na samosprávny kraj, a teda ich vypustením vyjadríme s takýmto postupom nesúhlas. V § 6 ods. 4 navrhujeme nové znenie, majetok, ktorý vyšší územný celok nadobudol podľa § 3 a ktorý ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona slúžil na vyučovací proces a činnosť bezprostredne súvisiacu, na zabezpečenie sociálnej pomoci a zdravotnej starostlivosti môže vyšší územný celok zveriť do správy správcovi alebo tretím osobám. Zdôvodnenie je rovnaké ako pri návrhu zákona o majetku obcí, totiž aby vyšší územný celok mohol zveriť do správy vymedzený majetok podľa odseku 4 aj tretím osobám, teda napríklad neziskovým organizáciám. Tretí návrh, § 8 sa vypúšťa, teda vypustiť § 8. Navrhujeme vypustiť povinnosť zachovania účelového určenia majetku z tých istých dôvodov ako v predchádzajúcom zákone, nakoľko je v rozpore s deľbou právomocí medzi štátnou správou a samosprávou a v rozpore s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky. Prosím o týchto troch návrhoch hlasovať osobitne. Ďakujem pekne. | [] | 4,065,241 |
6 | 2023-12-19 | Autorizovaná rozprava | 279 | Grendel, Gábor, poslanec NR SR | Gábor | Grendel | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tento zákon je trošku taký dvojtvárny, lebo na jednej strane koalícia sa tvári, ako jej záleží na športe, na druhej strane pri inom zákone nemajú problém zrušiť 2 % z daní, cez ktoré na Slovensku mnohé športové kluby financujú. Ja asi ani nepoznám športový klub, kde chodia deti, či na plávanie, futbal, hokej, volejbal, basketbal, mohli by sme naozaj vymenovať asi všetky športy, kde by rodičia neodvádzali 2 % svojich daní práve na podporu týchto športových klubov. A toto ide vládna koalícia pri inom zákone zrušiť. Tak ako im záleží potom na tom športe, na zdraví našich detí, na tom, aby sa hýbali, aby nesedeli doma pred počítačmi, aby sa hýbali, keď športové kluby idú zlikvidovať, ak zrušia tie 2 %, z ktorých sa potom po novom budú financovať rodičovské dôchodky? Veď to je v priamom rozpore s tým, čo deklarujú pri tomto zákone a pri zriaďovaní ministerstva cestovného ruchu a športu. Že 100 miliónov eur na zriadenie ministerstva áno, aby bola nová budova, aby boli noví funkcionári na ministerstve, aby mali na čom jazdiť, ale ten konkrétny šport pre deti, tam už peniaze nie je treba. No, to je naozaj trochu schizofrenický prístup k športu. | [] | 4,002,696 |
46 | 2019-06-24 | Autorizovaná rozprava | 172 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Ivan. | [] | 3,926,119 |
10 | 2016-10-25 | Autorizovaná rozprava | 173 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Končím možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca 3 faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec Simon. | [] | 4,112,684 |
25 | 2021-03-30 | Autorizovaná rozprava | 266 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Nech sa páči. | [] | 4,074,238 |
16 | 2007-12-05 | Autorizovaná rozprava | 247 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 141 prítomných, 79 za, 53 proti, 9 sa zdržalo. Bod 8 sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,226,773 |
39 | 2014-10-21 | Autorizovaná rozprava | 68 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Mihál s reakciou, nech sa páči. | [] | 4,053,722 |
51 | 2001-09-20 | Autorizovaná rozprava | 242 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 128, za návrh 118, proti 7, zdržali sa 3. Návrh sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,048,892 |
17 | 2003-09-17 | Autorizovaná rozprava | 13 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 132 prítomných, 75 za návrh, 33 proti, 24 sa zdržalo. Návrh zákona sme schválili do druhého čítania. Ďalší návrh. E. Dolník, poslankyňa: Teraz by sme mali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje tento návrh v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výbore pre verejnú správu a Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ďalej týmto hlasovaním za gestorský výbor má určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá s tým, že ho prerokujú určené výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,045,545 |
26 | 2018-02-13 | Autorizovaná rozprava | 211 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Na vystúpenie pani poslankyne jediný pán poslanec Mizík. Nech sa páči. | [] | 4,079,516 |
42 | 2014-11-10 | Autorizovaná rozprava | 840 | Poliačik, Martin, poslanec NR SR | Martin | Poliačik | poslanec NR SR | Janka, ja s tebou 100-percentne súhlasím a hlavne teda by som podčiarkol tú úplne poslednú vec, ktorú si povedala. My totiž častokrát sa boríme s tým problémom, že veci, ktoré tu odznejú, tak tu ostanú. Niekedy sa boríme kvôli tomu, že parlament preberá na schôdzi 100 bodov a je, samozrejme, nemožné, aby z každého ten, tá dôležitá pointa sa dostala medzi ľudí. Niekedy je to tým, že je zase príliš veľký záujem verejnosti sa k tým informáciám dostať, a jednoducho sa to zasekne na serveri a nedostanú sa k nim. A niekedy je to tým, že sme tu v noci. Ale keď je to jedna noc, druhá noc a jeden deň, tak aj keď to možno niektorým kolegom zo SMER-u vadí, tak tá istá informácia, keď odznie od štyroch, piatich, desiatich ľudí dokola, tak ona sa nakoniec von dostane, ona sa dostane medzi tých ľudí. A myslím si, že toto je naozaj ten typ informácie, ktorý má ísť do sveta. A on spustil takú zaujímajú reakciu, pretože možno sme si to neuvedomili, ale common knowledge, všeobecne, všeobecne známa pravda, všeobecná známosť na Slovensku zjavne je, že áno, Pavol Paška podniká v zdravotníctve. To nikto nespochybňuje. V momente, keď sa začnete s niekým normálne rozprávať, tak to nie je také, že poviete, že Pavol Paška podniká v zdravotníctve a ľudia hovoria, že: prosím, som v živote nepočul?! Nie, každý to zoberie, že áno, to je fakt. A tento vzorec sa teraz pustil na konkrétnu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,092,351 |
23 | 2021-02-05 | Autorizovaná rozprava | 19 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Pán poslanec, kľudne sa nadýchajte, vydýchajte, neponáhľajte sa. | [] | 4,034,075 |
12 | 2007-09-04 | Autorizovaná rozprava | 265 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | O slovo požiadal za skupinu navrhovateľov pán podpredseda Národnej rady Milan Hort. | [] | 3,977,063 |
38 | 2018-11-27 | Autorizovaná rozprava | 121 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadal predseda Národnej rady, nech sa páči. | [] | 4,078,772 |
17 | 2017-05-19 | Autorizovaná rozprava | 161 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Ďakujem, pán minister. Ôsmu otázku položil pán poslanec Fecko podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi, odpovedať bude pán minister Érsek. Otázka je nasledovného znenia: „Dôjde k spravodlivému platovému vyrovnaniu pre pracovníkov bývalej špecializovanej štátnej správy, ako ste im to sľúbili pri začiatku reformy ESO, teraz, ak je nový zákon o štátnej správe?“ Nech sa páči. | [] | 3,981,037 |
42 | 2009-10-27 | Autorizovaná rozprava | 198 | T. Cabaj, podpredseda NR SR: | T | Cabaj | podpredseda NR SR | Vystúpil posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce navrhovateľ zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, pán minister, máte slovo. | [] | 3,966,022 |
19 | 2013-05-21 | Autorizovaná rozprava | 67 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 141 prítomných, 37 za, 79 proti, 25 sa zdržalo. Bod sme neschválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,149,681 |
72 | 2022-09-27 | Autorizovaná rozprava | 275 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | S ďalšou faktickou pán Kremský. | [] | 4,183,618 |
52 | 2005-12-15 | Autorizovaná rozprava | 124 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | A budeme pokračovať v rokovaní bodom Interpelácie poslancov . Na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady. Písomne sa do bodu Interpelácie prihlásili pán poslanec Čaplovič, Krajči, Mikolaj a pani poslankyňa Tóthová. Takže pán poslanec Čaplovič ako prvý. Pripraví sa pán poslanec Krajči. | [] | 4,178,687 |
51 | 2015-05-05 | Autorizovaná rozprava | 173 | Maďarič, Marek, minister kultúry SR | Marek | Maďarič | minister kultúry SR | Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Keďže ide o druhé čítanie, tak aj plénum, ale, samozrejme, najmä poslanci výboru pre kultúru a médiá už boli oboznámení, ale teda, samozrejme, ako to predpisuje rokovací poriadok, stručne prezentujem návrh knižničného zákona, zavádzam novú právnu úpravu týkajúcu sa vymedzenia odborných knižničných činností, ktoré sú jednoznačne vymedzené ako doplňovanie knižničného fondu, odborná evidencia a spracovanie knižničných dokumentov, revízia knižničného fondu, vyraďovanie knižničného fondu, organizácia, uchovávanie a ochrana knižničného fondu a poskytovanie knižnično-informačných služieb, ďalej povinnosti zriaďovateľa alebo zakladateľa knižnice pri zápise knižnice do zoznamu knižníc Slovenskej republiky, zavedenia štátneho odborného dohľadu a kontroly. Predložený návrh zákona ďalej komplexnejšie vymedzuje a spresňuje základnú knihovnícku terminológiu, zriaďovanie a zakladanie knižníc vrátane práv a povinností zriaďovateľa alebo zakladateľa knižnice, funkcie a úlohy jednotlivých typov knižníc v knižničnom systéme, knižničnej informačnej služby vrátane ich bezodplatného poskytovania alebo poskytovania za primeranú úhradu, spôsob financovania knižnice, kompetencia ministerstva kultúry v tejto oblasti, vyhlasovanie dokumentu alebo súboru dokumentov a historický knižničný dokument a historický knižničný fond a práva a povinnosti jeho vlastníka alebo správcu, zrušenie možnosti trvalého vývozu, kedy zákon umožní len dočasný vývoz historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov. Súčasťou návrhu tohto zákona je aj novelizácia zákona o múzeách a galériách, a to z dôvodu terminologickej úpravy obsiahnutia všetkých foriem vizuálneho umenia, napr. performance art a video art, konceptuálne umenie, a jednoznačného vymedzenia expozície a výstavy. Návrh nového zákona zohľadňuje všetky požiadavky, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe pri uplatňovaní doterajšej právnej úpravy, zákona o knižniciach. Ministerstvo kultúry pri jeho príprave spolupracovalo s Ústrednou knižničnou radou. Takisto súhlasím so spoločnou správou a s pozmeňovacími návrhmi, ktoré precizujú text tejto právnej normy. Ďakujem. | [] | 4,038,493 |
8 | 2012-10-24 | Autorizovaná rozprava | 168 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Ešte pred tým, ako dám slovo pánovi poslancovi Solymosovi, dámy a páni, pán poslanec Brocka, viete, tá hranica, rozlíšiť, čo tu patrí a čo nepatrí, je veľmi krehká. A nesedím tu ani prvý večer, ani druhý, nikdy som to nerobil, napriek tomu, že ma sem-tam k tomu vyzývate, a vedomý si toho, že v tom momente, keď to urobím, tak vy budete prvý, ktorý ma seknete po krížoch. Takže nech sa páči, skúste prejavovať svoje názory. O tom je parlament. A je len a len na vás, kde je tá citlivá miera určitého osobného ataku alebo vnímania. Ja budem len veľmi rád, ak, a s tým s vami súhlasím, pán poslanec, že naozaj vaše vystúpenie bolo vecné a každý má právo používať argumenty. Takže skúsme, kolegovia, aj o tak možno trošku emočne viac zafarbených námetoch hovoriť s úctou a rešpektom voči tým kolegom, ktorí majú iný názor. Takže teraz nech sa páči, pán poslanec Solymos. Pán poslanec Droba, procedurálny návrh už potom. Dobre? Po vystúpení. Skúsme už nechať emócie bokom, poďme vecne hovoriť o názoroch na usporiadanie pracovného trhu. Ďakujem. | [] | 3,875,984 |
23 | 2013-09-04 | Autorizovaná rozprava | 22 | Simon, Zsolt, poslanec NR SR | Zsolt | Simon | poslanec NR SR | Ďakujem, pán kolega Mihál. No, zdá sa, že pomaly v tomto parlamente budem reagovať s faktickými pripomienkami viac menej na teba, ale musím povedať, že máš pravdu v tom, že opäť sa zhoršuje podnikateľské prostredie. Pokiaľ si dneska prečítame dnešnú tlač, tak sa dozvieme, že Svetové ekonomické fórum vo svojom hodnotení posunulo Slovenskú republiku opäť o sedem priečok dole a z krajín európskej 27-ky už len Grécko je na tom horšie ako Slovensko. A ako jeden z tých dôvodov sa uvádza aj zlá vymožiteľnosť práva. Skôr by som uvítal, keby pán minister nezhoršoval podnikateľské prostredie na Slovensku a vyháňal stadeto ešte ako-tak ľudí, ktorí chcú podnikať a chcú si vytvoriť pre seba zamestnanie a prácu, aby neboli odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi alebo na sociálnu dávku. Je pravdou, že nie každý chodí so 7 tisíc eurami vo vrecku, že si môže dovoliť tých 5 000 euro zaplatiť. Nútiť ľudí, aby vedome porušovali zákon a obchádzali a nachádzali si cestičky, nie je správna cesta, pretože opäť budúci rok, keď Svetové ekonomické fórum vydá svoje hodnotenie, tak sa obávam, že vďaka krokom všetkých členov vlády Roberta Fica Slovenská republika bude mať prvenstvo, ale od konca. Ďakujem. | [] | 4,068,643 |
17 | 2003-09-09 | Autorizovaná rozprava | 120 | I. Šulaj, poslanec: | I | Šulaj | poslanec | Ak sa pamätáte, vtedy sme mali novelu zákona o daniach z príjmov, kde sme prijali tú skutočnosť, že rozpustenie rezervy bude daňovým príjmom v roku 2004. Poslanci Smeru, konkrétne ja som predkladal, že to bude v priebehu piatich rokov. Vtedy ste toto nepodporili. Podporíte to, prosím vás, teraz, keď je to v tejto novele zákona? Ako budete hlasovať? V súlade so svojím vedomím alebo skutočnosťami, o ktorých hovorím? Ak teda nebol návrh podporený pred troma mesiacmi, čo sa stane s touto novelou zákona? Prejde alebo neprejde? Súčasťou zjednodušenia daňovej legislatívy bola i téza zavedenia jednotnej sadzby dane. V predchádzajúcom období som pracoval ako daňový poradca. Môžem vám povedať, že v sadzbe dane je ten najmenší problém. Najväčší problém je vypočítať základ dane. Sadzbou dane to už vie prepočítať aj druhák v ľudovej škole alebo po slovensky v základnej škole, zle som sa vyjadril. To je už len matematické vyjadrenie. Ak hovoríme o sadzbách dane a prečítame si prechodné a záverečné ustanovenia, tak prídeme na to, že my síce hovoríme o 19-percentnej sadzbe dane ako o jednej rovnej dani, ale budú tak či tak platiť prechodné a záverečné ustanovenia do roku 2006, kde budeme stále ešte používať rôzne sadzby daní, pretože ešte stále sú prípady pri daniach z príjmov, ktoré sa týkajú a budú týkať i rokov 2006 pri bankových finančných transakciách a tak ďalej. Podľa môjho názoru by mali daňové zákony riešiť problémy spoločnosti. Je potrebné zabezpečiť primeraný dostatok finančných prostriedkov na fungovanie štátu a štátnych inštitúcií. Je potrebný komplexný prístup k daňovej decentralizácii. Je potrebná podpora podnikateľských aktivít. Je potrebné riešenie celospoločenských problémov, ako je nezamestnanosť. Riešenie sociálnej politiky štátu alebo politiky v oblasti invalidných občanov. Je potrebné riešenie celospoločenských reformných krokov napríklad v dôchodkovom systéme, v zdravotnom systéme. Náš návrh bol pred voľbami taký, aby všetky tieto systémy mali rovnaké podmienky pri daniach z príjmov, aby sme nevytvárali iné spôsoby zdaňovania. Ak sa teraz pozriete na dôchodkové pripoistenie, tak prídete na to, že oproti roku 2003 sa v daňovníctve budú trošku meniť podmienky uznávania niektorých skutočností v dani z príjmov a takisto potreba zavedenia systémového poriadku do daňovej legislatívy. Nesúhlasím s tézou, že daňové zákony majú len fiškálnu úlohu. Štát sa totiž v predchádzajúcom období zbavil niektorých možností, ktorými ovplyvňoval celospoločenské procesy. Napríklad v privatizácii sa zbavil podstatnej časti majetku. Ja nebudem hovoriť, či je to dobré alebo správne. Je to fakt a s týmto faktom musíme narábať aj pri novele zákona o daniach z príjmov. Ale pokiaľ má štát menšie možnosti ovplyvňovať celospoločenské procesy či už takouto majetkovou účasťou v štátnych podnikoch, alebo v iných akciových spoločnostiach, tak musí intenzívnejšie a efektívnejšie využívať ekonomické nástroje, ktoré má k dispozícii, a k tým patria, samozrejme, aj dane. Vzhľadom na to, že sa tvorcom zákona nepodarilo naplniť ciele prezentované v programovom vyhlásení vlády a ciele stanovené daňovou reformou, nevystihujú sa všetky celospoločenské potreby tohto zákona, ja sám osobne nebudem môcť tento zákon v prvom čítaní podporiť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,881,547 |
16 | 2013-03-19 | Autorizovaná rozprava | 4 | Goga, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Goga | poslanec NR SR | Dobrý deň prajem. Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z. vo výboroch v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 31. januára 2013 sa rozhodla prerokovať a uzniesla sa prerokovať v druhom čítaní uvedený vládny návrh zákona a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v určenej lehote uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a iné výbory k návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia výborov, pardon, do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K vládnemu návrhu zákona výbory Národnej rady Slovenskej republiky podali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v časti IV spoločnej správy. Zároveň odporúča gestorský výbor Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch v IV. časti v bodoch 1 až 8 spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Predmetná spoločná správa výborov bola schválená svojím uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 12. marca 2013 č. 64. Zároveň ma gestorský výbor poveril informovať o výsledku rokovania výborov, o stanoviskách a návrhu gestorského výboru a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. | [] | 3,889,125 |
4 | 2006-09-07 | Autorizovaná rozprava | 30 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | Pristúpime k rokovaniu o správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2005 . Správu ste dostali ako tlač 31 a spoločnú správu výborov ako tlač 31a. Správu uvedie guvernér Národnej banky Slovenska pán Ivan Šramko. Prosím ho, aby sa ujal slova. I. Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám podľa § 3 ods. 1 zákona o Národnej banke Slovenska správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2005. Ekonomický a menový vývoj v roku 2005 bol charakterizovaný spomalením cenového rastu, akceleráciou ekonomickej aktivity, ako aj pokračujúcou konsolidáciou verejných financií. Od začiatku roku 2005 Národná banka Slovenska v súlade s menovým programom do roku 2008 začala realizovať stratégiu inflačného cielenia v podmienkach ERM2. Základnou kotvou menovej politiky sú stanovené cieľové hodnoty pre vývoj inflácie v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z členstva v Európskej únii a zámerom vytvárať podmienky na prijatie spoločnej meny. NBS si stanovila cieľ pre medziročnú mieru inflácie meranú harmonizovaným indexom pod 2,5 % v decembri roku 2006, pod 2 % k decembru 2007 a 2008. Hodnota medziročnej inflácie stanovená k decembru 2005 na úrovni 3,5 % plus-mínus polpercentuálneho bodu mala rovnako charakter cieľa. Slovensko súčasne spravilo významný krok k prijatiu spoločnej meny, keď v novembri 2005 sa stalo členom mechanizmu výmenných kurzov ERM2. Centrálna parita bola stanovená na úrovni 38,455 Sk za euro. V dôsledku nižšieho rozsahu úprav regulovaných cien v porovnaní s rokom 2004 došlo už začiatkom roku 2005 k spomaleniu medziročnej miery inflácie. Dezinflačný vývoj však nastal aj v tzv. trhovej zložke inflácie, keď jadrová inflácia poklesla na úroveň eurozóny. Naopak, prorastový vplyv na cenový vývoj mal v druhom polroku rast cien energií, ktorý sa okrem vyšších cien pohonných hmôt od 3. štvrťroku prejavil aj v úpravách regulovaných cien. Kým v letných mesiacoch dosahovala priemerná miera inflácie hodnoty blízko dvoch percent, dokonca roku vzrástla na 3,9 %. Napriek tomu, že rast inflácie v závere roka bol ovplyvnený faktormi, ktoré sú mimo dosahu Centrálnej banky a sú definované ako výnimky z plnenia inflačného cieľa, nachádzala sa koncoročná inflácia pod hornou hranicou cieľového pásma pre rok 2005. Ekonomický rast sa v roku 2005 podľa revidovaných údajov v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil o 0,7 % na 6,1 %, čo bola najvyššia úroveň od roku 1996. Štruktúra ekonomického rastu bola vyvážená a ovplyvnená tak domácim, ako aj zahraničným dopytom, akcelerácia dynamiky hrubého domáceho produktu súvisela predovšetkým s rýchlejším rastom domáceho, ale aj investičného dopytu. Menová politika Národnej banky Slovenska bola v prostredí ekonomického rastu zameraná na udržiavanie cenovej stability a plnenie inflačného cieľa nielen pre rok 2005, ale aj v strednodobom horizonte. Začiatkom roku 2005 Národná banka Slovenska reagovala na nadmerný apreciačný tlak na výmenný kurz slovenskej koruny. Príliš rýchle zhodnocovanie výmenného kurzu nezodpovedalo rovnovážnym trajektóriám, nadhodnotený kurz tak mohol viesť neopodstatnenému zníženiu inflácie na úkor ekonomického rastu a súčasne vytváralo sa riziko korekcie v budúcnosti s dopadom na plnenie strednodobých cieľov. Na túto situáciu Národná banka Slovenska reagovala jednak realizáciou devízových intervencií, ale aj operáciami na korunovom trhu. S účinnosťou od 1. 5. Národná banka rozhodla o znížení základnej úrokovej sadzby o 1-percentuálny bod na 3 %. Apreciačný tlak sa následne zastavil a čiastočne došlo ku korekcii predchádzajúceho vývoja. Výmenný kurz sa opätovne výrazne posilnil po vstupe do ERM2. Ako som už spomenul, až do leta pretrvával dezinflačný vývoj, keď medziročná miera inflácie dosahovala úroveň eurozóny. Tomu zodpovedalo aj nastavenie kľúčových sadzieb na relatívne nízkej úrovni. Úpravy regulovaných cien, najmä cien energií sa začali realizovať od septembra. Okrem priameho dopadu na cenový vývoj súčasne vytvárali riziko vzniku sekundárnych inflačných efektov. Záverom môjho príhovoru by som vás rád uistil, že Národná banka Slovenska bude aj naďalej dôsledne realizovať menovú politiku tak, aby napĺňala zákonom stanovený cieľ udržiavania cenovej stability. Vážená Národná rada, dámy, páni, ďakujem za pozornosť. | [] | 3,983,376 |
9 | 2016-09-07 | Autorizovaná rozprava | 280 | Verešová, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Verešová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Vaľová, ja som vás už potom nemohla počúvať ďalej, lebo som sa zarazila pri vašom začiatku vašej rozpravy, keď ste začali hovoriť o zákone o sociálnych službách. Zostala som v nemom úžase. A myslím, asi ste mysleli na to, čo sa stalo v roku 2008, keď vy ste obrovským množstvom pozmeňovacích návrhov zmenili skvele pripravený zákon, ktorý bol odkonzultovaný na mnohých okrúhlych stoloch, a vy ste urobili užitočnú prácu. A vy teraz hovoríte o tom, že to bol systém a že to bolo skvelé? Veď o vás doteraz v mimovládnom sektore a v občianskej spoločnosti hovorili, že ste schopná zmeniť všetko, že ste jednoducho úžasná veštica, ktorá dokáže zmeniť aj nezmeniteľné. Pani Vaľová, zákon o sociálnych službách ste zmenili takým spôsobom, že do dnešného dňa je chaos a zmätok a vlastne bol protiústavný. Veď boli protesty prokurátorov, prokurátora a vy sa opovážite teraz ešte s týmto chváliť a hovoriť o systéme v sociálnych službách? | [] | 3,867,947 |
48 | 2021-10-21 | Autorizovaná rozprava | 291 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Na faktické poznámky bude teraz reagovať pán poslanec Richard Takáč, nech sa páči. | [] | 4,003,349 |
11 | 2007-07-03 | Autorizovaná rozprava | 233 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 139 prítomných, 56 za, 76 proti, 7 sa zdržalo. Ani tieto návrhy sme neprijali. Ďalej. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,165,607 |
53 | 2001-12-06 | Autorizovaná rozprava | 4 | J. Kužma, poslanec: | J | Kužma | poslanec | Dámy a páni, dovoľte mi, aby som netradične vystúpil k rozpočtu nie k mojej profesii, ale ku kapitole školstva. Chcem vlastne upozorniť na to, čo včera hovoril poslanec a kolega Hudec, ktorý tvrdil, že priority na území sa musia podporovať politickým konsenzom a financovaním týchto priorít cez viacej volebných období, aj keď úspech investícií často žnú tí, ktorí túto úrodu nesadili. Keď sme dostali návrh rozpočtu na rok 2002, zišli sme sa poslanci Prešovského kraja a stanovili sme si prioritu, kam by sme chceli, aby investície v tomto kraji mali ísť. Musím povedať, že tá priorita bola investícia do vzdelania s tým, že by sme chceli rozšíriť Prešovskú univerzitu o Fakultu zdravotníctva s tým, že podporu sme našli jednak u pánov ministrov obrany, zdravotníctva, školstva, ale aj vlastne u primátora mesta a rektora Prešovskej univerzity. Tu ešte raz chcem zdôrazniť, že je to spoločný návrh poslancov HZDS, SDĽ, SDK a DS a dovoľte mi, aby som ho bez dlhých rečí prečítal a odovzdal, je potvrdený 15 podpismi. Vo vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002 navrhujeme túto zmenu: zvýšiť rozpočet v kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre vysoké školy o 40 mil. korún účelovo viazané pre Prešovskú univerzitu na materiálne, personálne, priestorové vybavenie Fakulty zdravotníctva a sociálnych štúdií pri Prešovskej univerzite v Prešove. Odôvodnenie: bez zabezpečenia požadovaných finančných prostriedkov nebude možné predmetnú fakultu zriadiť, čo neprispeje k riešeniu ako regionálnych potrieb, tak aj úspešného uzatvárania kapitol súvisiacich so vstupom Slovenska do Európskej únie v kapitole zdravotníctvo, kde absolventi stredných zdravotných škôl musia mať bakalárske vzdelanie, čiže minimálne 2 roky vysokej školy. Túto sumu vo výške 40 mil. korún navrhujem presunúť zo Všeobecnej pokladničnej správy do kapitoly ministerstva školstva. Ďakujem, toto je prvý návrh. Môj druhý návrh je na podporu rozpočtu Červeného kríža, kde sme sa tiež zhodli konsenzom o jeho navýšení, ale toto navýšenie sa nám podarilo už presadiť do spoločnej správy, čiže chcem vás poprosiť, aby ste takisto konsenzom podporili návrh, ktorý je v spoločnej správe. Ďakujem pekne. M. Andel, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou chcú vystúpiť dvaja poslanci. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok. Ako prvý má slovo pán poslanec Gajdoš, nech sa páči. J. Gajdoš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem jednoznačne podporiť návrh pána poslanca Kužmu, aj som sa pod neho podpísal. Pokúsme sa dať mladým ľuďom vzdelanie, ak im nemôžeme dať prácu, ľahšie pochopia zmenu životného štýlu, pôjdu do sveta, vrátia sa so skúsenosťami a budú manažovať v rámci podnikateľských aktivít svoje podniky. Takže len vzdelaný národ má perspektívu a z toho titulu každú takúto iniciatívu treba podporiť. Ďakujem pekne. M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Aibeková. M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ďakujem aj ja za podporu Červeného kríža, ja som si potom našla, že náš návrh nebol schválený, ktorý dával zdravotný výbor, pretože nebol tak dopracovaný ako váš. V prípade, že bude schválený ten, ktorý je v spoločnej správe, lebo ide o rovnakú výšku, akú navrhujem ja, ja som navrhovala iba iný spôsob, ale ak bude odsúhlasená spoločná správa, ten spôsob, ktorý ste navrhovali, tak ja sa prikloním k vášmu a potom, samozrejme, nebude sa musieť hlasovať o mojom. Ak váš neprejde, tak dúfam, že podporíte môj, lebo suma je rovnaká, len ja som ho hľadala z iných zdrojov. Ďakujem. M. Andel, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kužma, nech sa páči. | [] | 4,219,517 |
11 | 2012-12-14 | Autorizovaná rozprava | 160 | Matovič, Igor, poslanec NR SR | Igor | Matovič | poslanec NR SR | Pán poslanec Brocka, pán Lipšic vám hovorí, že pôvodný zámer bol presadiť tento návrh v troch čítaniach v skrátenom legislatívnom konaní, ja si myslím, že trošku sa mýli, lebo pôvodný návrh bol pred dvomi mesiacmi a pôvodný úmysel bol pred dvomi mesiacmi presadiť tento návrh nenápadným pozmeňováčikom cez výbor alebo cez hospodársky výbor a bolo by za všetkým. Toto je druhý pokus, ktorým sa snažia pôvodný zámer realizovať, ale ten pôvodný bol ešte krutejší a nikto by sa o tom nedozvedel. A obávam sa trošku aj pri tom stanovisku Penty, že kým nebude ten návrh zákona stiahnutý, že či to náhodou nie je koordinovaná aktivita, lebo takýmto spôsobom vlastne SMER môže mať pred ľuďmi, pred ich voličmi, alibi: vlastne pozrite sa, Penta nechce prijať tento zákon a my urobíme krok proti Pente, my ho prijmeme. A budú vlastne za dobrých. Ľudia, voliči, ktorí nemajú šancu sa dostať do toho a pochopiť vlastne celú šírku toho zákona, akým spôsobom ten ofajč SMER chce realizovať, tak budú spokojní, však Penta bojuje proti stanovisku Penty, či – Penta – vláda bojuje proti a poslanci bojujú proti stanovisku Penty, takže vlastne bojujú za nás. A bude aj vlk sýty, aj ovca celá. A my tu môžme potom ešte vykrikovať nasledujúce tri roky, ako teda čo tam dohodili, aký kšeft Pente, nikto nás počúvať nebude. Ja by som odporučil iba poslancom SMER-u čl. 75 Ústavy: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov, budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“ A potom ešte čl. 73 ods. 2: „Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.“ Prosím poslancov SMER-u, aby ste objavili v sebe svoje svedomie a nenechali si ho vziať. | [] | 4,157,515 |
21 | 2013-07-01 | Autorizovaná rozprava | 94 | Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR | Helena | Mezenská | poslankyňa NR SR | Ja len kratučko chcem uviesť, že pre apolitický rozmer a povahu tohto zákona, rovnako ako aj pre žiaduci očakávaný praktický prínos pre širokú spotrebiteľskú verejnosť naozaj nevidím relevantný dôvod, aby sme sa ako poslanci naprieč politickým spektrom nevedeli zhodnúť na tom, že tento zákon podporíme. Ďakujem. | [] | 4,049,756 |
9 | 2020-07-15 | Autorizovaná rozprava | 105 | Žiak, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Žiak | poslanec NR SR | Už môžem? | [] | 3,943,726 |
44 | 2014-12-09 | Autorizovaná rozprava | 87 | Duchoň, Daniel, poslanec NR SR | Daniel | Duchoň | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Dovoľujem si iba pripomenúť zasadnutie výboru pre financie a rozpočet o 13.00 hodine v miestnosti č. 31. Ďakujem. | [] | 4,195,931 |
16 | 2011-03-23 | Autorizovaná rozprava | 25 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Ďakujem. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nech sa páči. | [] | 4,093,698 |
15 | 2020-10-13 | Autorizovaná rozprava | 191 | Kuffa, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Kuffa | poslanec NR SR | ... opravme moje hlasovanie, že moje hlasovanie bolo proti. (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Ja som vytiahol potom zo solidarity kartičku k tým ostatným poslancom. Technici mi povedali, že mohlo to byť aj jedna z vecí technických, že ma to zaradilo pri tom hlasovaní, že som hlasoval za, ale nehlasoval som za, hlasoval som proti. Nepomýlil som sa, lebo hlasoval som proti. Samozrejme, tie veci, mali sme to tuná už v parlamente a to je ten zber údajov, sledovanie tých ľudí. Sú to veľmi citlivé veci. Kolegov, zvlášť z koalície, upozorňujem alebo apelujem na nich, priatelia, nehlasujte dnes za tento návrh zákona. Aj vy ste tí, ktorí sa vrátite domov, do svojich regiónov, do svojich rodín. Ľudia sú veľmi nespokojní. Veľmi sme nespokojní s tým všetkým. A keď sme tu už chceli prijímať nejaké zákony, malo to ísť v riadnom procese legislatívnom. My tuná povyšujeme, prepáčte, že to tak poviem, nejakých úradníkov, mám na mysli teraz Úrad verejného zdravotníctva, ktorí čo budú? Nad vládou? Nad parlamentom? Ak by ste predložili, pán minister, návrh zákona taký, že táto snemovňa, parlament bude rozhodovať v týchto závažných krízových situáciách, tak by som to bral, lebo 150 ľudí je oveľa menšia pravdepodobnosť, že sa pomýli, jak možno nejakých 15 alebo 20 alebo 35 ľudí, ktorí o týchto veciach rozhodujú. Myslím si, že mnohé opatrenia, nechcem, že by som to len tak kritizoval a bolo to také, ale sú naozaj aj neopodstatnené a myslím si, že sú prehnané. Nedá mi, aby som nespomenul, aj tú skutočnosť a skúsenosť máme, ako aj z tej prvej vlny, my zase sa chystáme, viete, tu zazneli fitneská, reštaurácie a takto, ale slovenský národ nie je len (povedané s pobavením) ten, ktorý trávi v krčmách svoj voľný čas, ale zároveň aj spoločenské a ku spoločenským udalostiam patria krsty, patria sobáše a to je naozaj veľmi, veľmi obmedzujúce, kde sú aj početnejšie rodiny, kde sa pri takýchto rodinných oslavách, ktoré sa udejú raz za život, nemôžu sa títo rodinní príslušníci stretnúť. Rovnako aj ten limit, ktorý je tuná, a to zatváranie kostolov, ja s tým nebudem nikdy súhlasiť, pretože keď máme v nákupných centrách vytvorené podmienky na to, aby ľudia mohli nakupovať a jeden zákazník na 15 metrov štvorcových, rovnako dá sa to aj v kostole, tak ako sme to mali už z prvej vlny, bolo to osvedčené, dajú sa vyznačiť miesta pre jednotlivcov, aby boli dodržané tie rozostupy. Myslím si, že keď z tej prvej vlny, keď takto boli pooznačované tieto miesta, títo ľudia na týchto bohoslužbách sa správali veľmi disciplinovane a rešpektovali sme to. To, že my zatvoríme kostoly, kde je potom naša náboženská sloboda? Ja sa pýtam, kde je? Aj toto je jedno zo základných našich ľudských práv, ale aj práv v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. A ja ako praktizujúci katolík a teraz však dobre, keď mám zatvorený ten kostol, tak nebudem tam búchať na tú bránu, ale proste myslím si, že dá sa to vyriešiť aj tak, aby naozaj aspoň niekoľko ľudí sa dostalo. Jedno z opatrení, ktoré bolo prijaté, kde sa celoplošne povedalo, že len 50 ľudí môže ísť do kostola na svätú omšu. No ja vám uvediem taký príklad konkrétne v našom meste. My máme dva kostoly, hej. Dali aj viac, väčší počet jako tých svätých omší, ale je Mariánsky kostolík, kde 50 ľudí, keď sa v ňom zíde, na tých bohoslužbách, na svätej omši, tak je to také primerané. Ale v porovnaní s bazilikou 5 až 10 takých malých kostolíkov mariánskych sa zmestí do našej baziliky a to je nepomer. V našej bazilike, dovolím si povedať, 300 ľudí by sa úplne v pohode pri zachovaní tých dostatočných, dokonca si dovolím povedať, že väčších rozostúpení. Aj v našich obciach máme malinké kostolíky, kde 50 ľudí je naozaj veľa a 50 ľudí ani cez týždeň do kostola nepríde. A zase sú kostoly také, kde sú veľké, priestranné, kde môže byť oveľa väčší počet. Pán minister, keby ste toto najbližšie brali tiež aj do úvahy a to prerátali na tie metre štvorcové. Berte to možno ako také moje odporúčanie, ale to, že sväté omše tuná boli a kostoly zatvorené, viete, to nebolo ani za vojny. Za vojny padali aj granáty, aj bomby a slúžili sa sväté omše. To, aký precedens sa vytvoril pri tej prvej vlne, ktorá tu bola, tak neopakujme to a tlmočte to aj pánu premiérovi, že nech sa to prehodnotí a nech sa to dáva na tie metre štvorcové a nie na počet ľudí. Bolo to také. To je jedno z rozhodnutí aj tej vašej celej tej komisie, ktoré si dovolím kritizovať a považovať ho za nesprávne. Potom tie zákazy vstupu na pracoviská, povinná karanténa, zdraví, chorí, no to sme tuná spomínali, tak len toľko k tomu návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť, vypršal mi čas. | [
"(Povedané súbežne s predsedajúcim.)",
"(povedané s pobavením)"
] | 3,905,193 |
7 | 2012-09-20 | Autorizovaná rozprava | 226 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 141 prítomných, 63 za, 77 proti, 1 sa zdržal. Návrh sme neschválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,109,010 |
50 | 2015-04-24 | Autorizovaná rozprava | 10 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Pán poslanec Lipšic. | [] | 4,041,767 |
3 | 2012-06-28 | Autorizovaná rozprava | 115 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Pán poslanec, prepáčte, je 12.03 h. Môžem vás požiadať, aby sme prerušili na obedňajšiu prestávku rokovanie a pokračovali by ste až po hodine otázok a po interpeláciách a pokračovali by sme v rokovaní o tomto bode? | [] | 4,032,886 |
8 | 2012-11-07 | Autorizovaná rozprava | 57 | Hudacký, Ján, poslanec NR SR | Ján | Hudacký | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som oznámiť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že zasadnutie výboru bude dnes o 12.30 hod. v miestnosti č. 183. Ďakujem pekne. | [] | 4,058,472 |
17 | 2013-04-16 | Autorizovaná rozprava | 275 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Peťo, som veľmi rada, že si vystúpil k tejto téme. Ja keď som rozprávala dnes k nezamestnanosti, práve táto časť mi akoby v správe, ktorú predložilo ministerstvo na májovú schôdzu, chýbala. Je mi ľúto, že takáto veľká skupina ľudí, ide zväčša naozaj o Rómov, si nezaslúžila ani zmienku v správe, o ktorej budeme nabudúce rokovať. Aj keď ma teda pani kolegyňa Tomanová možnože chcela obviniť z diskriminácie, verím, že tie slová možno nemyslela tak, ako ich vypovedala, pretože je mi jasné, že ide o občanov Slovenska. A veľmi pekne si naznačil aj nejaký nejasný konflikt medzi tým, aké boli dohody, a medzi tým, ako sa v skutočnosti spolupracuje so samotným ministerstvom. Takže dúfam, že táto téma sa nedostane na vedľajšiu koľaj a bude to naozaj takisto jednou z priorít a schopných na skutočné riešenie. Ďakujem. | [] | 4,075,178 |
39 | 2009-06-24 | Autorizovaná rozprava | 283 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 135 prítomných, 89 za, 31 proti, 15 sa zdržalo. Návrh sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,979,240 |
12 | 2024-05-21 | Autorizovaná rozprava | 163 | Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR | Mária | Kolíková | poslankyňa NR SR | Pán poslanec, ďakujem veľmi pekne, že si sa vrátil k dôvodom na skrátené legislatívne konanie. Ako možno sa to javí pánovi ministrovi, že už je to trápne, že už sme v druhom čítaní a vraciame sa k skrátenému legislatívnemu konaniu, ale podľa mňa je to dôležité, lebo to skrátené legislatívne konanie malo nejaké dôvody. A my už vlastne o tých dôvodoch tu už vôbec nerozprávame, nie je tu žiadna príčinná súvislosť tejto právnej úpravy s ohľadom na dané dôvody. To rozšírenie toho výrubu či už drevín, alebo krovín tu nie je nijako odôvodnené, to rozšírenie v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý sme si teraz vlastne v rýchlosti pozerali, je len, že to je spresnenie. Tak ja som nevedela, že rozšírenie znamená spresnenie. A nijakým spôsobom sa tu už nepracuje s dôvodmi, ktoré sa týkali ohrozenia šelmou, už tu nie je o tom vôbec nič, nič, v pozmeňujúcom návrhu toto ako keby neexistovalo. Rovnako značné hospodárske škody, ja som nenašla žiadny odkaz teraz ani vlastne v tých vyjadreniach pána ministra, že by tu bol odkaz na nejaké značné hospodárske škody, ktoré spôsobuje raticová zver. Už sa tu bavíme vlastne o očisťovaní pozemkov, ale toto neboli dôvody skráteného legislatívneho konania. To znamená, tu sú zmeny, ktoré, ktoré nijako nesúvisia už s týmto návrhom. A vraciame sa vlastne k tomu, že máme tu novú právnu úpravu s novými dôvodmi, ku ktorým nebola riadna odborná debata a vôbec sa k tomu nevyjadrovala, vlastne opätovne aj k tomuto pozmeňovaciemu návrhu sa nevyjadrovali tí, ktorých sa to má týkať, ktorým to má pomôcť. | [] | 3,914,255 |
50 | 2005-09-22 | Autorizovaná rozprava | 190 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Pán spravodajca, nech sa páči. A potom pán predseda branno-bezpečnostného výboru. | [] | 4,173,434 |
26 | 2011-12-01 | Autorizovaná rozprava | 128 | Ondruš, Branislav, poslanec NR SR | Branislav | Ondruš | poslanec NR SR | O sociálnych službách. | [] | 4,142,278 |
15 | 2024-06-20 | Autorizovaná rozprava | 147 | Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR | Ľuboš | Blaha | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Doplňujúcu otázku má pani poslankyňa Jana Hanuliaková. Nech sa páči. | [] | 4,155,798 |
51 | 2019-10-23 | Autorizovaná rozprava | 198 | Suchánek, Alan, poslanec NR SR | Alan | Suchánek | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1714). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v pracovnom poriadku, v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, poprosím, otvorte všeobecnú rozpravu. | [
"(tlač 1714)"
] | 4,115,862 |
49 | 2019-09-18 | Autorizovaná rozprava | 276 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Pán poslanec Baláž, ďakujem za to dovysvetlenie, mňa tam trochu asi, asi zmiatlo to nevyplatenie mzdy, a teda som prepočul, že to nie je v súvislosti s neplatnou výpoveďou, tak to, to je moja chyba, to uznávam. A ešte vlastne druhá vec, na ktorú som sa pýtal, že možno by to bolo lepšie robiť, robiť tak systémovejšie, teda že vy ste aj na predchádzajúcu schôdzu, myslím, tiež s pánom poslancom Ficom predkladali novelu zákona, ktorá sa týkala aj súdnych, súdnych poplatkov, čiže možnože ak je tam viacej vecí, ktoré si myslíte, že by trebalo, trebalo riešiť napríklad oslobodením od súdnych poplatkov, no tak sa to mohlo, mohlo spraviť naraz. A jedným z najväčších problémov slovenskej legislatívy je opakované otváranie zákonov, keď pozerám na ten zákon o súdnych poplatkoch, no nemám to spočítané, ale 20-krát minimálne bol novelizovaný, a teda ak cítia poslanci alebo vláda, v tomto prípade poslanci, potrebu, potrebu upraviť nejaký zákon, no tak možno by bolo dobré, keby, keby to naraz navrhli a nepredkladali opakovane schôdzu za schôdzou návrhy na novelu toho istého zákona. Ešte je to možno pochopiteľné u opozičných poslancov, ktorí tak nejako tušia, že im to, že im to neprejde, a môžu sa odprezentovať raz pri drobnej novele, ktorá rieši problém A v tom istom zákone, a druhýkrát drobný problém B v tom istom zákone. Ale vy ste koaliční poslanci, ktorým návrhy v parlamente prechádzajú, a teda predpokladám, že máte dohodnutú podporu aj, aj pre tento zákon, tak z nejakej teda úcty, úcty k tým zákonom, aby sme ich neotvárali príliš často, možno v takýchto situáciách by to bolo lepšie sfúknuť naraz. | [] | 3,957,948 |
39 | 2005-02-02 | Autorizovaná rozprava | 18 | J. Blanár, poslanec: | J | Blanár | poslanec | Pripomíname, že dnešná schôdza je o vyslovení nedôvery ministrovi z dôvodov, ktoré minister nikdy vierohodne nevyvrátil. Dnešná schôdza nie je o poslancoch či ústavných činiteľoch. Ale aby sme zachovali tento ústavný rámec mimoriadnej schôdze a zabránili jej zneužitiu zo strany ministra, v mene klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Smer predkladám nasledujúci návrh uznesenia: „Národná rada Slovenskej republiky žiada 1. predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby do 5 dní od prijatia tohto uznesenia ustanovil komisiu zloženú zo zástupcov všetkých klubov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky po jednom zástupcovi za každý klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, 2. komisia ustanovená podľa bodu 1 aby do 30 dní od prijatia tohto uznesenia predložila predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky po vykonaní prieskumu v Sociálnej poisťovni, v zdravotných poisťovniach a v archíve Národného úradu práce písomnú správu o všetkých záväzkoch v podobe nezaplatených odvodov, penále alebo poplatkov z omeškania, ktoré mali alebo majú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a členovia vlády Slovenskej republiky ako vlastníci alebo štatutárni zástupcovia obchodných spoločností alebo ako fyzické osoby vykonávajúce podnikateľskú alebo obdobnú činnosť (samostatne zárobkovo činná osoba, slobodné povolanie), v prípade spoluvlastníckeho podielu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky alebo člena vlády Slovenskej republiky v obchodnej spoločnosti bude správa vydaná iba v prípade, ak podiel je minimálne 50 %, 3. z predkladaného uznesenia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky aby písomnú správu vypracovanú v súlade s bodom 2 sprístupnil verejnosti.“ (Potlesk.) Myslíme si, že bude potom na každom parlamentnom subjekte, aké kroky prijme pri vyvodzovaní zodpovednosti voči ústavným činiteľom reprezentujúcim konkrétnu politickú stranu. Už teraz však môžeme v mene klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Smer vyhlásiť, že v prípade účasti tejto strany vo vládnej koalícii sa nebude opakovať situácia, aby na funkciu ministra či štátneho tajomníka bola v rezorte zodpovednom práve za odvodovú a daňovú politiku nominovaná osoba, ktorá mala alebo má za sebou podobnú históriu ako pán minister Kaník. (Potlesk.) Vážené dámy, vážení páni, táto mimoriadna schôdza bola zvolaná, aby sme opäť postavili otázku, dokedy bude spoločnosť traumatizovaná zverejňovaním nových skutočností o konaní pána ministra Ľudovíta Kaníka, dokedy bude tolerovaný vo vláde minister, ktorý nie je synonymom prísneho dodržiavania zákonov a eticko-morálnej bezúhonnosti, ale naopak, práve výborným návodom pre všetkých, ako sa dá obchádzať zákonná povinnosť tak, aby nemuseli platiť. Ako potom môžeme chcieť, vážené dámy, vážení páni, predovšetkým z koalície, aby občania prijímali zákony ministerstva, ktorému pán minister Kaník šéfuje, ak on sám je priam exemplárnym prípadom, ako nedodržiavať zákony? Pán minister Kaník doteraz vierohodne nevyvrátil, prečo on ako minister neplatil načas odvody a prečo po ich zaplatení po termíne si žiadal o odpustenie penále za ich neplatenie, ba dokonca niektoré si za svojej asistencie odpustil, čo nemá obdoby. A to v hociktorom demokratickom štáte by automaticky znamenalo kreslo ministra. Ak sa nedokáže vzdať pán minister sám, mal by to bezodkladne urobiť predseda vlády, o to viac, keď ho do tejto funkcie nominovala práve táto strana, ktorú predstavuje pán predseda vlády. Pikantné na tomto prípade je, že tam, kde pán minister mal dosah, tam si vyloboval odpustenie penále. Podávali on a jeho manželka žiadosti, upravovali žiadosti, využívali generálne pardony, lebo mal informácie z prvej ruky. Vážené dámy, vážení páni, to sa týka predovšetkým Sociálnej poisťovne, kde penále v sume 360 427 Sk mu bolo odpustené, to sa rovnako týka Národného úradu práce, kde mu bolo odpustené penále v súhrnnej výške 40 092 Sk a ďalších 57 427 Sk ako nevymožiteľná pohľadávka, ktorú schválil novodosadený riaditeľ Úradu práce v Banskej Štiavnici začiatkom roka 2003 práve pánom ministrom Kaníkom. Tu je jasný príklad toho, ako pán minister Kaník funkčnosť svojich praktík zavádzal aj na nižšie úrovne. Z tohto je zrejmé, že v tejto nečistej hre sú zapojení i ďalší. A my, vážené dámy a vážení páni, máme nielen možnosť, ale aj povinnosť vrátiť sa k dodržiavaniu pravidiel a v tomto prípade k dodržiavaniu zákonov. Na záver by som chcel uviesť jednu ilustráciu nato, aby som ukázal, pre koho aké pravidlá platia. Uvediem príklad jednej pani. Nebudem ju menovať, ale je to skutočný príklad, ktorý viem dokladovať, budeme ju nazývať pani AZ, ktorá má 66 rokov a je ťažko zdravotne postihnutá. Mala nedoplatok na zdravotnom poistení vo výške 12 127 Sk. A vzniklo z toho titulu penále vo výške 39 975 Sk, pričom pohľadávka na nezaplatenom poistnom vznikla v čase jej nepriaznivého zdravotného stavu, keď nebola schopná chrániť svoje práva a právom chránené záujmy a bolo jej vyrubené uvedené penále. Napriek žiadosti o odpustenie penále bola vykonaná exekúcia na jej majetok pozostávajúci z 27 000 Sk v hotovosti, ktoré si ušetrila počas pobytu v domove dôchodcov, na rozdiel od pána podnikateľa, bývalého politického exponenta na ministerstve privatizácie, prezidenta Fondu národného majetku a súčasného ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorému boli z titulu údajne nevymožiteľnej pohľadávky Národného úradu práce odpustené pohľadávky vo výške 57 427 Sk v roku 2003. Toto je jeden z tisícky prípadov v bežnej praxi, ktoré majú za sebou skutočný životný príbeh, a nie ten, ako uvádza podnikateľ pán minister Kaník, ktorého firma naďalej existuje a v pohode funguje. Avšak mnohým občanom to prinieslo pád na spoločenské dno, keď sú odkázaní mnohokrát na sociálne zabezpečenie, ktoré prechádza nesystémovými reformami ministra Kaníka, ktorému sa len takéto niečo, samozrejme, nikdy, nikdy nemôže stať. Vážené dámy, vážení páni, zvážte, akým spôsobom budete hlasovať po tom všetkom, čo pán Kaník doteraz vo svojej funkcii urobil, a zároveň aj to, akým je príkladom pre tých, ktorí by mali dodržiavať zákon, tak ako by to malo byť v prípade každého ministra. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(samostatne zárobkovo činná osoba, slobodné povolanie)",
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)"
] | 4,213,126 |
15 | 2024-06-27 | Autorizovaná rozprava | 48 | Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR | Lucia | Plaváková | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ako som už uviedla v úvodnom slove, cieľom nášho návrhu je odstrániť súčasný stav porušovania základných práv a slobôd ľudí, ktorí sú nedobrovoľne oberaní o slovenské občianstvo. Podľa dnes platného zákona nestratíte naše občianstvo, ak získate občianstvo svojho manžela alebo manželky, ale toto sa týka len párov odlišného pohlavia. Túto výnimku neaplikuje zákon v prípade párov rovnakého pohlavia. Ak si totiž Slovák zoberie Brita alebo Slovenka Dánku, a zároveň prijmú štátne občianstvo svojho manžela či manželky, to naše automaticky strácajú. Naše zákony totiž právne zväzky osôb rovnakého pohlavia, ktoré boli uzavreté v zahraničí, neuznávajú, berú to, ako keby neexistovali. Novelizované ustanovenie zákona o štátnom občianstve, to súčasné znenie je v rozpore s ochranou a garanciou základných práv a slobôd všetkých fyzických osôb bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu, a to konkrétne v rozpore s právom na rodinný život, ktorý patrí do základnej, najzákladnejšej sféry ich súkromia. Vo vzťahu k obsahu a rozsahu pojmu súkromný a rodinný život, tak ako je obsiahnutý aj v našej ústave, je nutné vychádzať z definície tohto pojmu, ako ho ustálila judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa judikatúry Ústavného súdu je pojem súkromný život obsahovo širokým pojmom, ktorý nemožno obmedziť len na intímnu sféru a úplne z neho vylúčiť vonkajší svet tejto sféry. Ochrana súkromného života jednotlivca teda zahŕňa aj jeho právo nadväzovať a rozvíjať vzťahy so svojimi blízkymi a vonkajším svetom. Ochrana rodinného života sa týka súkromia jednotlivca v jeho rodinných vzťahoch voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne či materiálne. To je z judikatúry nášho Ústavného súdu, ktorý sa odvoláva, samozrejme, aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá je v tomto kontexte pre nás určujúca. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva pod pojem súkromný život zahŕňa okrem iného aj právo zakladať a rozvíjať vzťahy s inými osobami a do sféry ochrany tohto článku patrí aj sexuálna orientácia či sexuálny život jednotlivca. To je napríklad rozsudok ESĽP Pajić proti Chorvátsku. Ako ďalej vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, pod ochranu rodinného života spadajú vzťahy párov osôb rovnakého pohlavia, respektíve ich stabilný de facto vzťah. Ochrana poskytovaná článkom 8 dohovoru a článkom 19 ods. 2 ústavy, teda právo na súkromie sa jednoznačne vzťahuje aj na tie páry rovnakého pohlavia, ktoré uzavreli manželstvo alebo inú formu zväzku v zahraničí v súlade s právom danej krajiny. Základné práva podľa článku 19 ods. 2 ústavy a článku 8 dohovoru, ako aj všetky ostatné základné práva slobody sa musia uplatňovať v súlade so zásadou zákazu diskriminácie vyjadrenej v článku 12 ods. 2 ústavy a v článku 14 dohovoru. Sexuálna orientácia patrí medzi zakázané diskriminačné dôvody spadajúce pod obsah pojmu iné postavenie, čo vo svojej judikatúre potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva. Pri aktuálnej právnej úprave teda dochádza k situácii, kedy štát diskriminuje určitú kategóriu osôb iba z dôvodu ich sexuálnej vzťahovej orientácie, keďže rozlišovacím kritériom pri garantovaní práva na rodinný a súkromný život v kontexte straty štátneho občianstva Slovenskej republiky je skutočnosť, či ide o rodinný život kategórie osôb s inou sexuálnou orientáciou. Takýto stav je, samozrejme, ľudsko-právne neakceptovateľný, a teda aj ústavnoprávne, keďže porušuje ústavu aj dohovor. Strata štátneho občianstva je pritom mimoriadne závažným následkom, s ktorým sa spája strata veľkého množstva práva, ktoré sú práve so štátnym občianstvom spojené, od volebného práva cez právo na pobyt až po práva sociálneho zabezpečenia. Podstatou zásahu do základných práv a slobôd, ktorý nami navrhovaná novela odstraňuje, je nerešpektovanie ani najzákladnejšieho prvku partnerského vzťahu, túžbu a možnosť byť spolu. Tráviť spolu čas v rovnakom čase na jednom mieste a rozvíjať svoj vzájomný vzťah. Súčasná právna úprava tak doslova trestá dotknuté osoby len pre ich sexuálnu orientáciu tak, že ich stavia pred otázku, kedy sa musia rozhodnúť, či budú plnohodnotne napĺňať svoj rodinný život vrátane nadobudnutia štátneho občianstva svojho partnera či partnerky a práv s tým spojených a strpia trest, ktorý im Slovenská republika za toto ukladá, ktorým je strata občianstva, alebo sa vzdajú časti práv, ktoré sa viažu na ich rodinný život v spojení s nadobudnutím štátneho občianstva krajiny manžela, manželky. A takáto dilema, pred takúto dilemu by sme naozaj nikoho nemali stavať, je to v demokratickej krajine absolútne neprípustné, ide o neprimeraný a neodôvodnený závažný zásah do základných práv a slobôd dotknutých osôb. Súčasná právna úprava tak neprípustne zasahuje do najintímnejšej sféry akéhokoľvek medziľudského vzťahu, ktorý musí byť pred externými zásahmi najprísnejšie chránený. V právnom štáte, ktorý zabezpečuje riadnu ochranu a garanciu základných práv a slobôd je neprijateľné, aby dochádzalo k takým neprípustným zásahom, ktoré obmedzujú realizáciu a možnosť rozvíjať rodinný život, a ktoré trestajú dotknuté osoby za plnohodnotné napĺňanie ich rodinného života, a to priamo samotnou právnou úpravou. A takým závažným trestom, ako je strata slovenského občianstva, nedobrovoľná strata slovenského občianstva. V súčasnosti už 50 krajín umožňuje párom rovnakého pohlavia uzavrieť zväzok, či už vo forme manželstva, alebo registrovaného partnerstva a, samozrejme, aj Slováci a Slovenky odchádzajú do týchto krajín, idú tam študovať, pracovať. Nachádzajú si tam partnerov, partnerky, a tým pádom dochádza aj k tomu, že tam uzatvárajú zväzky a bytostne sa ich táto situácia dotýka. Slovensko ich teda trestá stratou štátneho občianstva a nezmyselne prichádza o vlastných štátnych občanov a občianky. Oberá konkrétnych ľudí o štátne občianstvo, a to len z dôvodu ich identity a napĺňania ich rodinného života. Niečo, čo by nám všetkým malo byť úplne vzácne. Dôkazom tejto neprijateľnej reality je aj nedávno medializovaný prípad pôvodne slovenského občana Lukáša, ktorý koncom leta 2022 uzavrel manželstvo s britským občanom a na základe tohto zväzku získal britské občianstvo. V dôsledku toho mu bolo doručené rozhodnutie Slovenska o tom, že mu odoberajú slovenské občianstvo. Lukáš mi akurát včera napísal mail v reakcii na môj príspevok na sociálnych sieťach, kde som informovala o tomto návrhu zákona a s jeho dovolením z neho zacitujem: „Ohľadom toho návrhu novely zákona o občianstve, chcel som sa poďakovať. Ten Slovák, ktorého spomínate v tom príspevku na Facebooku, som ja. Vážim si, že Progresívne Slovensko takto rýchlo reaguje na tento prípad a že prichádzate s týmto návrhom. Budem držať palce. Viem, že parlamentná matematika a cynizmus tejto vládnej koalície to asi nepustí, ale aj ako gesto to veľa znamená a rozumní ľudia to ocenia aj tak. Štát totiž patrí všetkým občanom rovnako.“ Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,026,369 |
48 | 2021-10-26 | Autorizovaná rozprava | 108 | Pleštinská, Zita, poslankyňa NR SR | Zita | Pleštinská | poslankyňa NR SR | Ďakujem, pán predseda. Pripomínam členom výboru pre európske záležitosti, že schôdza výboru bude dnes o 13.00 hodine v rokovacej miestnosti č. 149. Ďakujem. | [] | 4,222,541 |
18 | 2011-05-19 | Autorizovaná rozprava | 12 | Tomanová, Viera, poslankyňa NR SR | Viera | Tomanová | poslankyňa NR SR | Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, musím úprimne povedať, že budem veľmi stručná a budem sa snažiť byť čo najstručnejšia. A musím povedať aj to, že z matematických výpočtov a zmeny matematického výpočtu ja by som v tomto prípade nemala žiadne pripomienky nebyť v doložke vybraných vplyvov poznámky, kde je jednoznačne povedané, že vplyvy na rozpočet verejnej správy sa predpokladajú pozitívne, a to z toho dôvodu, že sa očakávajú nižšie výdavky na vyplatenie vianočného dôchodku, na vyplatenie vianočného dôchodku, ktorý má pomôcť dôchodcom kvázi, ktorý sme chceli zvýšiť, a navrhovali sme práve jeho zvýšenie, a nahradiť príjmy dôchodcov vzhľadom na veľmi priemerný nízky priemerný dôchodok našich dôchodcov a veľké množstvo dôchodcov, ktorých je viac ako 50 % pod hranicou priemerného dôchodku. To nechcem hovoriť o diskriminácii žien, kde vlastne ten dôchodok je ešte nižší v porovnaní s mužmi. A nechcem hovoriť o tom, ako vyzerajú invalidné dôchodky. Myslím si, že zvýšenie vianočného príspevku by bolo namieste. Pokiaľ ide o výpočet, vždy bude v sociálnej oblasti určitá hranica, odkedy sa už občanovi dávka, peňažný príspevok neposkytne ap., s výnimkou peňažných príspevkov, ktoré sú vyplácané formou štátnej sociálnej podpory, kde sa teda neskúmajú príjmy a neskúmajú sa iné podmienky. Dokonca aj v tomto materiáli v dôvodovej správe sa uvádza, že sa uvažuje o minimálnej výške dôchodku. Ale nedá mi nepovedať jednu vec. Človek, ktorý toto pripravoval, nemyslel na súvislosti návrhu s inými právnymi predpismi. V tomto prípade spomeniem súvislosť so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi, a to preto, že ja som už hovorila pánovi ministrovi na výboroch, nech si dá urobiť presnú analýzu, ktorí sú to tí ľudia, ktorí majú tie nízke dôchodky do sumy životného minima. A musím povedať, že medzi týmito ľuďmi sú aj ľudia, ktorých poškodili právne predpisy prijaté po roku 2003 s účinnosťou od 1. 1. 2004, keď pre výpočet dôchodku sa posudzovali príjmy za posledných 10 rokov a osobný mzdový bod sa zisťoval práve z posledných 10 rokov. Medzi týmito ľuďmi sú napr. lekári, ktorí platili z najnižšieho vymeriavacieho základu, hoci predtým boli riaditeľmi nemocníc, boli primátormi, prednostami ap. a ich platy boli ďaleko vyššie. Odchádzali do dôchodku v roku 2004 s dôchodkom 180, 190, 200 eur. Ak by boli odchádzali pred 1. januárom 2004 alebo ak by boli odchádzali, dajme tomu, v roku 2006, keď sa zmenil ten výpočet a keď sme posudzovali už ich posledných 20 rokov, teda od roku 1984, ich dôchodok by bol raz, dokonca dvakrát tak vysoký ako teraz. Stanoviť minimálnu hranicu dôchodku na úrovni 220, 230 eur poškodí aj týchto ľudí, ktorí do tohto systému odviedli za odpracované roky ďaleko viac. Poviem, ako je to. Ak človek, ktorému bol priznaný dôchodok 200 eur a ktorý žije sám v domácnosti, nemá iný príjem, môže požiadať o pomoc v hmotnej núdzi. A pomoc v hmotnej núdzi umožňuje odpočítať z jeho príjmu toľko percent pre posudzovanie teda súm v hmotnej núdzi, koľko rokov má odpracovaných. Poviem konkrétny prípad lekára, som už o ňom hovorila. Má 200-eurový dôchodok, odpracovaných 45 rokov. Budem mu počítať 40 odpracovaných rokov, aby sa ľahšie počítalo. Má nárok na pomoc v hmotnej núdzi v súčasnosti, a teda 200 eur, mínus 40 % z toho je 80 eur. Počíta sa mu pre hmotnú núdzu 120 eur. A dopĺňa sa to do sumy 185,38 eur. Čiže bude mať dávku 65,38 eur a vytiahnem ho z príjmov nie na 200, ale na 265,38 eur. Ak mu stanovím minimálny dôchodok, poškodím ho, dám ho na úroveň, buďme veľkorysí, 230 eur, ale aj tak ho poškodím o 35,38 eur. Čiže jednak sme desaťtisíce ľudí poškodili v roku 2004 pri reforme, čo sme nestihli odstrániť, aj keď mnohé prípady týchto diskriminácií sme odstraňovali. Ale potrebujeme na to peniaze. A práve preto hovorím, dámy, páni, je tu množstvo nedostatkov, množstvo diskriminácií, množstvo krívd. Trinásty dôchodok je nie znižovanie, ale zohľadnenie aj určitej zásluhovosti, pretože ešte stále musí byť aj je 1. pilier nielen solidárny a zásluhový. Pri zvyšovaní len minimálnych dôchodkov hovorím aj o živnostníkoch, hovorím o ľuďoch, ktorí nikdy nepracovali a dovŕšili 65 rokov, a bol im priznaný sociálny dôchodok na úrovni sumy životného minima. Toto sú všetci tí ľudia, ktorí mali veľmi nízke a majú aj doteraz veľmi nízke dôchodky. Vážení, nemyslím si, že si zaslúžia almužnu ľudia, naši rodičia, starí rodičia, ktorí tu pracovali do roku 2003, mám priemerné číslo, odpracovali 43,8 roka, takúto dobu platili do systému. Myslím si, že si zaslúžia slušný dôchodok tak, aby mohli dôstojne prežiť. Pán minister, patríte medzi tých, ktorí taktiež neplatili odvody do Sociálnej poisťovne. Taktiež ste neboli solidárny so svojimi rodičmi, ktorí, predpokladám, budú poberať dôchodky. A neboli ste solidárny s tými, ktorí tie dôchodky potrebujú. A teraz poviem ešte jeden prípad, lebo budem vystupovať ešte k ďalším dvom návrhom zákona a budem to znovu spomínať. Viete, hovoriť o tom, že zo Sociálnej poisťovne predkladať návrhy, ako to budete riešiť, a pritom tečú obrovské množstvá peňazí do šiestich súkromných dôchodkových správcovských spoločností z garančného fondu, z toho fondu, do ktorého ostatní zamestnávatelia platia, ak sa dostanú do platobnej neschopnosti, aby mohli vyplatiť mzdy, myslím si, toto je neseriózne. Preto, pán minister, v tomto prípade nemôžeme podporiť, ani politická strana SMER, ani ja, určite nepodporíme takýto návrh vianočného príspevku, ktorý znovu znamená šetrenie. Ale pre vás je pozitívny, pretože znížite výdavky na tých, ktorí tu dlhé roky pracovali, povedala som, v priemere 43,8 roka, platili do systému a ktorých jednoznačne hádžete cez palubu. Ďakujem. | [] | 4,072,613 |
16 | 2013-03-13 | Autorizovaná rozprava | 142 | Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR | Robert | Kaliňák | podpredseda vlády a minister vnútra SR | Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, k tomuto zákonu diskutujeme už tiež pomerne, pomerne dlho. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia ozbrojených zborov je vždy veľmi citlivou a háklivou témou. Vždy je častokrát spájaný aj s mnohým nepochopením systému, prečo vôbec takýto systém existuje a ako s ním manipulovať. Ja by som na úvod ešte pri mnohých nepochopeniach vyjadril taký drobný komentár, pretože som to aj v médiách počul z úst mnohých poslancov, že načo taký systém dobrý je. Treba si uvedomiť, že všeobecnovzdelávací proces, ktorý na Slovensku prebieha, prebieha v určitých odboroch a kvalifikáciách a zaradením sa do ozbrojených zborov dostáva každý z týchto príslušníkov ešte ďalšie nadstavbové vzdelanie smerom k ozbrojeným zborom. V roku ´98 vyhodnotili, že tou zlomovou hranicou, kedy človek stráca spätný kontakt so svojím pôvodným vzdelaním a pôvodnou praxou, je približne 15 rokov, a preto bolo nevyhnutné, aby ako určitú formu kompenzácie pre zníženie možnosti uplatnenia v ďalšej časti produktívneho života bolo umožnené, aby jednotliví absolventi, keď to tak poviem, 15-ročnej služby v ozbrojených zboroch mohli mať určitú formu výsluhového dôchodku, ktorá začínala z pomerne nízkej sadzby a postupne sa zvyšovala, ako prichádzal zamestnanec alebo človek v služobnom pomere k 30 rokom alebo k 55, väčšinou k 55. roku fyzického veku. Čiže ten dôvod, pre ktorý vznikol osobitný systém sociálneho zabezpečenia ozbrojených zborov, naďalej platí, naďalej tu je. Je to, samozrejme, nielen kvôli zníženiu možnosti ďalšieho pracovného uplatnenia, ale aj z dôvodu nebezpečnosti povolania, ktoré jednotliví príslušníci vykonávajú. Myslím si, že niet sporu, keď budeme hovoriť či už o vojakoch, policajtoch, colníkoch, príslušníkoch Zboru väzenskej a justičnej stráže, že toto povolanie je mimoriadne náročné aj z pohľadu ohrozenia života a aj náročné z pohľadu psychického výkonu. Keďže sme si jasne uvedomovali alebo uvedomujeme, že nevyhnutnosť zachovať tento systém ako taký so všetkými podmienkami, na druhej strane však tento systém sa ukázal po veľmi tvrdých zásahoch v rokoch 2010 – 2011 ako neideálne stabilný a vláda Ivety Radičovej aj vypočítala, že do roku 2015 tento systém bude v strate alebo v deficite 520 mil. Bolo nevyhnutné, aby sme urobili určitú úpravu. Ako minister vnútra som mohol, samozrejme, zavrieť oči nad týmto problémom a povedať si, veď tie štyri roky ten deficit osobitného účtu ministerstva vnútra bude nejaký, ale v zásade ho nejako zvládneme, veď to nakoniec je, samozrejme, úloha predovšetkým ministerstva financií, aby nároky zo zákona, ktoré vyplývajú, bol schopný zadotovať. Myslím si však, že akonáhle by sa dostal systém do odhadovanej straty, ktorú teda sme si nevymysleli my, ale to reálne odhadla a vypočítala vláda predchádzajúca, tak myslím si, že už veľmi ťažko by sa formovali rozpočty v roku 2016, 2017 práve s vedomím polmiliardového deficitu na osobitných účtoch ozbrojených zborov. To bol dôvod, pre ktorý sme sa teda rozhodli, že je nevyhnutné urobiť pomerne hlbokú a zásadnú zmenu tohto systému tak, aby v čo najkratšom termíne bol schopný dosiahnuť stabilizáciu, aby predpokladal svoju stabilizáciu na obdobie aspoň 40 rokov a predovšetkým aby reflektoval aj na dĺžku služby, na motiváciu čo najdlhšie slúžiť a, samozrejme, to, aby sa odzrkadľovalo aj následne na výške a stanovení prípadného výsluhového dôchodku. Z toho dôvodu asi už poznáte tie základné pravidlá, ktoré hovoria o zmene z 15 rokov služby na 25 rokov. Takisto keď sa bavíme o zvýšení platenia poistného, kde ozbrojené zbory vlastne zo svojej vlastnej mzdy budú prispievať 7 % v porovnaní s civilným sektorom, ktorý prispieva 4 %. A myslím si, že tak nastavený systém, ktorý má ešte niekoľko viacej detailov, ktoré sme si ale už veľakrát prešli, ja nechcem zdržiavať v tejto úvodnej reči, majú za cieľ predovšetkým tento systém stabilizovať. Som veľmi rád, že inak veľmi kritický inštitút finančnej politiky, ktorý máva rezervovaný vzťah práve k analýzam tohto typu, spolupracoval a nakoniec vyhodnotil, že tieto ustanovenia robia systém udržateľným na také dlhé obdobie, ako som pred chvíľkou spomínal. Čo ma nakoniec teší, je dôležité, aby sme sa na ten problém nepozerali krátkozrako na prvé tri roky alebo ďalšie tri roky, ale na to, že tí policajti, ktorí dnes už nastúpili alebo sú už nastúpení, budú ten dôchodok výsluhový poberať aj 20 rokov po skončení tej služby. A to je asi na tom to najpodstatnejšie, že uprostred systému sa nezrúti systém tak, ako v niektorých okolitých krajinách, kde došlo či už k úplnému zrušeniu tohto systému, alebo následne k 50-percentnému zníženiu vôbec všetkých platieb. Čo jednak má problém, samozrejme, s ústavným právom, ale aj vôbec s komunikáciou tých predovšetkým, ktorí si už tú službu vlasti odpracovali. Ďakujem pekne za podporu tohto zákona. | [] | 4,188,137 |
48 | 2021-10-20 | Autorizovaná rozprava | 317 | Nemec, Richard, poslanec NR SR | Richard | Nemec | poslanec NR SR | Tá výzva sa teraz spracováva, tá výzva sa teraz na fonde spracováva, áno, bude vyhlásená a tie fitnescentrá, ktoré nie sú v pivnici, a cvičili v COVID-e celý čas – a vy to dobre viete, lebo vám tie anaboliká asi prerážajú cez hlavu. (Ruch v sále a potlesk.) A pánovi Mazurekovi, pánovi Mazurekovi nebudem komentovať, lebo si len kopne. (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Ruch v sále a potlesk.)",
"(Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 3,899,866 |
32 | 2004-10-29 | Autorizovaná rozprava | 11 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | Želá si vystúpiť pán spravodajca? Nech sa páči. M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, ten váš zámer v súvislosti s transformáciou Lesov Slovenskej republiky, š. p., môžeme teda akceptovať z hľadiska vášho výkladu. Ale ja sa opieram ešte raz o jasnú dikciu programového vyhlásenia vlády. A predsa nás nechcete presvedčiť o tom, že najskôr všetko uskutočníte a potom nám predložíte zákon, ktorý to má upravovať. Veď to, čo ste spomínali, tzv. lesný zákon, on vo svojej podstate s transformáciou lesov nemá absolútne nič spoločné. Tak ja by som naozaj vás chcel veľmi pekne poprosiť, tých kolegov, ktorí nemajú o tom dostatočný obraz, aby ste takýmto spôsobom nezavádzali. Ako sa bude v Lesoch Slovenskej republiky hospodáriť, o tom hovorí lesný zákon. Ale ako sa to bude transformovať a ako sa bude realizovať transformácia a aký by mal byť potom ten výsledok štátneho podniku, o tom má hovoriť ten osobitný zákon, ktorého my sa dovolávame. A tvrdíme: „Áno, vy máte tú kompetenciu ako zriaďovateľ a generálny riaditeľ, ako riaditeľ štátneho podniku spraviť zmenu organizačnej štruktúry, personálne zmeny, zmeny sídiel závodov a tak ďalej. Áno, vy tú kompetenciu zo zákona máte. Ale máte aj zodpovednosť voči Národnej rade Slovenskej republiky, aby ona o tom mala právo rokovať, pretože Lesy Slovenskej republiky nepatria ministerstvu pôdohospodárstva alebo generálnemu riaditeľovi, Lesy Slovenskej republiky, ktoré vy idete transformovať, patria občanom tejto krajiny a my sme zástupcovia občanov tejto krajiny.“ Takže dodržiavajte programové vyhlásenie vlády, dajte nám ten dokument na posúdenie a spoločne budeme rokovať ako ďalej. Nikto nie je proti tomu, aby sa hospodárenie v Lesoch Slovenskej republiky zlepšilo, aby tá firma lepšie pracovala a lepšie fungovala, ale principiálne odmietame takýto postup. A mne je ľúto, že v tejto chvíli musím konštatovať, ja nie som koaličný poslanec, vy odmietate plniť programové vyhlásenie vlády. Ale s tým nech si spraví poriadok predseda vlády Slovenskej republiky. Pokiaľ sa týka vecí, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom, pán minister, my sme niekoľkokrát aj vo výbore skonštatovali, že fajn, Pôdohospodárstva platobná agentúra strašný kus roboty spravila a tak ďalej, ale, prepáčte, nás naozaj v tejto chvíli nezaujíma, či 20 skupín pracuje v teréne a robí aj počas týchto sviatkov, nás zaujíma to, kedy tie platby budú realizované. A keď vy konštatujete, že bez ukončených kontrol to nie je možné, no tak my môžeme položiť otázku, že tých kontrolných skupín nemalo byť 20, ale malo ich byť 40. Nech teda premerajú, nech zavedú tie zmeny do systému tie skupiny. Ak z tých 8 137 potenciálnych žiadateľov zhruba 10 % má zmätočné žiadosti, tak tých ostávajúcich niekoľko tisíc nemôže za to byť sankcionovaných. Ja viem, že ten systém v Európskej únii je taký, ale mali ste teda s tým počítať, že tento problém môže vzniknúť. Ja, samozrejme, viem, že pokiaľ sa bude realizovať intervenčný nákup, tak tie lehoty sú jasné. Ale, pán minister, poľnohospodári predsa môžu vedieť už teraz o podmienkach, aj o kvalitatívnych podmienkach, aj o cenových podmienkach. Ak poľnohospodári tieto informácie budú mať, tak významným spôsobom to upokojí situáciu a aj upraví aktuálne ceny na trhu. Pokiaľ sa týka tej špeciálnej oblasti, pán minister, ja som všeobecne hovoril o odpadoch živočíšneho pôvodu, ja som nehovoril len teda o špecifických rizikových materiáloch. Ak tá situácia je taká, tak vás veľmi pekne prosím tu na pléne Národnej rady, no dajte nám to konečne do výboru, napíšte nám, koľko tam peňazí išlo, a to akým spôsobom, či bola vyhodnotená zmluva s tou príslušnou firmou, prečo nebola tá firma sankcionovaná, keď nedodržiavala zmluvné podmienky. Veď my to všetci veľmi dobre z hľadiska diskusie už vieme. Tak nám to konečne dajte, vo výbore to posúdime a spravíme k tomu generálny záver, aby bolo jasné, akým spôsobom sa hospodárilo v tejto oblasti. Pán minister, taká drobnosť. Veď štát participoval na tom, aby sa nechal okrádať. A vy hovoríte, že nedokázali ste tomu zabrániť. Mäsokostná múčka vo všetkých spaľovniach je štandardné médium a všetky spaľovne za štandardné médium platia. To znamená, že za tú mäsokostnú múčku spaľovne dávajú peniaze, lebo je to vykurovacie médium pre tú spaľovňu, len na Slovensku my sme platili tej spaľovni zo štátneho rozpočtu, že tú mäsokostnú múčku spaľovali. Veď to naozaj zostáva v tejto oblasti rozum stáť. Ale aby som nebol len kritický, áno, spravil sa tam veľmi veľký kvalitatívny posun aj z hľadiska názorov, aj z hľadiska budúcich riešení, ale, žiaľ, teda musím skonštatovať, že viac ako 500 mil. Sk bolo na túto oblasť minutých, aj keď si uvedomujem, čo znamená nákazová situácia a riziko nákazovej situácie predovšetkým vo vzťahu k poľnohospodárom a k obchodu predovšetkým teda s komoditami živočíšneho pôvodu. No a ešte mi dovoľte povedať, prečo také isté znepokojenie. Nebolo tu povedané, v akej situácii sa poľnohospodárstvo v súčasnom období nachádza alebo teda najčerstvejšie informácie tu máme za prvý polrok. Za prvý polrok tohto roku slovenskí poľnohospodári dosiahli stratu 2,9 mld. Pesimisti hovoria, že tá strata ku koncu roku bude, nie, samozrejme, v takej mimoriadne veľkej výške. Ja si skôr myslím, že by sme sa už mohli preklopiť do mierneho zisku. Ale ak ešte hovorím napr. o likvidácii odpadov živočíšneho pôvodu, tak medziročný pokles, resp. pokles počtu hospodárskych zvierat za prvý polrok je skoro 12 %. A likvidovali sme stále väčšie a väčšie množstvo odpadov živočíšneho pôvodu. No ja sa pýtam: Odkiaľ sme ten odpad živočíšneho pôvodu brali, keď počty hospodárskych zvierat každý rok klesali? No jednoducho tak, že tie množstvá, ktoré boli likvidované, nikto nejakým dôkladnejším spôsobom nekontroloval. A dovoľte mi povedať ešte to kľúčové z hľadiska prezentácie potreby realizovať zálohové platby. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v platobnej neschopnosti sa nachádza 93,4 % podnikov. Z toho 63 % poľnohospodárskych podnikov je v prvotnej platobnej neschopnosti. To nie je spôsobené neefektívnym alebo zlým hospodárením, to je spôsobené predovšetkým tou radikálnou zmenou. A ak je dnes ťarcha na poľnohospodároch, aby založili úrodu a prežili ešte do toho januára, tak naozaj je potrebné spraviť strašne veľa preto, aby tie zálohové platby dostali. O tom vzťahu poľnohospodárstvo verzus štátny rozpočet sa budeme baviť, samozrejme, pri rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva a pri rozpočte ako takom, ale chcel by som využiť túto príležitosť, aby som vám jednoznačne teda povedal, že pokiaľ vám niekto bude hovoriť, že bude dávať poľnohospodárom štátny rozpočet v roku 2005 viac ako v roku 2004, tak vás klame. Vzťah štátneho rozpočtu k rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva je o 104 mil. korún nižší, ako bol v roku 2004. To, ako sa bude vyvíjať oblasť priamych platieb, a nakoniec aj informácie od pána generálneho, ktoré som dostal, sú pomerne povzbudivé, že zhruba ešte o 380 mil. Sk by sme s priamymi platbami, ale vo vzťahu k Európskej únii, mohli ísť hore, je povzbudivé. Ale ešte raz opakujem, ak si zoberieme vzťah slovenské poľnohospodárstvo verzus teda štátny rozpočet, tak tu je o 104 mil. korún v roku 2005 navrhované zníženie. Ďakujem pekne za pozornosť. | [] | 3,958,627 |
2 | 2012-05-11 | Autorizovaná rozprava | 109 | Galko, Ľubomír, poslanec NR SR | Ľubomír | Galko | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády istôt pre občanov, vidím, že ste tu až dvaja, panie poslankyne, páni poslanci, maratón vystúpení k programovému vyhláseniu vlády sa blíži ku koncu. Počuli sme mnohé aj veľmi odborné vystúpenia. Mňa osobne zaujalo vystúpenie mojich kolegov Jozefa Mihála, Jozefa Kollára a Lucie Nicholsonovej, ktorí podľa mňa veľmi presne popísali všeobecnosť, absenciu riešení a, naopak, kopu fráz o istotách v dokumente, ktorý zaujme najmä z hľadiska svojho rozsahu. V úvode by som sa najprv venoval problematike vonkajšej bezpečnosti, keďže za túto oblasť som zodpovedal v predchádzajúcej vláde. Paradoxne práve za túto časť programového vyhlásenia vlády musím vysloviť určitý pocit uspokojenia, pretože dovolím si povedať, 80 % programového vyhlásenia vlády v tejto časti čerpá buď priamo z programového vyhlásenia vlády našej, alebo sú v ňom zahrnuté naše plány, ktoré sme mali na rezorte rozpracované. To svedčí o kontinuálnom nadväzovaní na dobrú prácu nášho tímu a to je chvályhodné. Spomeniem napríklad systém naštartovania aktívnych záloh, snaha o stabilizáciu rozpočtu rezortu obrany, nové pravidlá pre vysielanie vojakov do zahraničných misií a operácií medzinárodného krízového manažmentu. Takisto posilnenie účasti ozbrojených síl pri živelných pohromách, to bola dokonca jedna z našich priorít. Tých zvyšných 20 %, čo mi v programovom vyhlásení vlády chýba, sa dá zhrnúť do troch bodov: 1) Je málo ambiciózne, pretože len konzervuje zlý stav ozbrojených síl. Chýbajú v ňom totiž rázne opatrenia, napríklad výrazné zníženie počtu civilistov na rezorte obrany a s tým súvisiace úspory. 2) Chýba záväzok naštartovať aspoň jeden – dva dlhodobé veľké modernizačné projekty, kombináciou úspor v rezorte a mimorozpočtovými zdrojmi. Napríklad nákup dopravných taktických lietadiel, viacúčelových vrtuľníkov alebo novej pozemnej techniky. 3) Je nekonkrétne, v časti týkajúcej sa stabilizácie personálu ozbrojených zložiek chýba záväzok, že súčasní vojaci a policajti zostanú nedotknutí, alebo jasné a čestné pomenovanie toho, že im z ich výhod ubudne a ako im ubudne. Dámy a páni, svoj príspevok zároveň chápem aj ako o pokus o lepšie zorientovanie niektorých nových poslancov, hlavne z radov hnutia Obyčajní ľudia. Práve z vás a z vašich vystúpení mám priatelia pocit, že väčšina z vás sú naozaj silne veriaci ľudia, ktorí veria v dobro. No upozorňujem, že toto som si písal ešte včera, potom po tých faktických pripomienkach k vystúpeniu pána Poliačika, ale dobre, my z vás urobíme ešte liberálov za tie štyri roky. Pán Vašečka, pán Mičovský, pani Mezenská, pán Škripek, Števko Kuffa, ale aj ďalší, všetci, ktorí máte nesmiernu vieru v dobro, a niektorí z vás ste sa tu dokonca aj modlili, žehnali ste parlamentu, premiérovi, vláde, dovoľujem si vás však upozorniť, že páni, tvoriaci dnešnú vládnu zostavu, nie sú nepopísané listy papiera. Sú za nimi, resp. za ich nominantmi, reálne kauzy, špinavé biznisy... (Ruch v sále. Reakcia vystupujúceho: „Nevyrušujte ma, keď rozprávam, ja sa vám tiež neskákal do reči!“), špinavé biznisy, korupčné praktiky, predražené nákupy a mnohé nečestné konania. Pamätám si veľmi dobre pôsobenie vlády za dominantnej účasti SMER-u v rokoch 2006 – 2010, pamätám si na pôsobenie SMER-u v opozícii po nástupe vlády Ivety Radičovej. Chcem povedať z tohto miesta, že neverím v očistný účinok hrubých čiar za minulosťou. Neverím v prerod ľudí, ktorí nadávali novinárom, že sú hyeny, neverím členom vlády, ktorí nám v roku 2010 ako opoziční poslanci v rozprave k nášmu k programovému vyhláseniu vlády nadávali do podvodníkov, hochštaplerov a, čo ja viem, čoho ešte. Neverím v prerod ľudí, ktorí kupujú pre vojakov gumené člny bez motorov – na hanbu sveta – s drevenými vesielkami tak, že ich vyhlásia za utajený vojenský materiál, pričom na internete sa dajú voľne kúpiť za tretinovú cenu. Takisto neverím v prerod ľudí, čo uzatvárajú zmluvy na modernizáciu vrtuľníkov po životnosti za miliardy slovenských korún. Neverím v prerod ľudí, čo si vymyslia tzv. projekt vojaka 21. storočia za 100 miliónov slovenských korún, a výsledkom ich niekoľkoročného „skúmania“ je niekoľko kusov vzoriek uniformy skladajúce sa z dielov, ktoré je možné komerčne bežne kúpiť na internete. Neverím v prerod ľudí, čo si zo slávneho, alebo skôr neslávneho mobilného systému, mobilného komunikačného systému MOKYS spravili dojnú kravu. A neverím v prerod ľudí, ktorí obhajujú škandálny predaj emisií pod cenu. Dámy a páni, nominácia alebo pasovanie podpredsedu vlády a terajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka za bojovníka proti korupcii je výsmechom všetkým nám, ktorí sme v boji proti korupcii boli ochotní ísť do enormného rizika a častokrát až na hranu. Je to výsmech nám, čo sme odhaľovali špinavé biznisy, rušili sme nevýhodné zmluvy, dávali trestné oznámenia a pranierovali nečestné praktiky. Náš nový bojovník proti korupcii sa zhostil svojho boja proti korupcii hneď od začiatku ozaj excelentne. Do pozície riaditeľa NBÚ navrhol človeka, ktorý „stopil“ Gorilu. Do pozície policajného prezidenta predstavil ako svojho kandidáta človeka, ktorý ju „stopil“ spolu s ním. Ten sa mimochodom, a to ešte nie je policajným prezidentom, vyjadril včera k vyšetreniu Gorily skepticky. Akú istotu tým dal vyšetrovaciemu tímu? Čo bude, ak sa prezidentom policajného zboru naozaj stane, si môžeme naozaj len domyslieť. Výsmech, priatelia, výsmech. Vysmievate sa ľuďom z námestí, účastníkom antigorilích protestov, škľabíte sa im do tvárí a myslíte si, akí ste mazaní borci. Opäť ožíva starý mečiarovský slogan: „Je po voľbách, zvyknite si.“ Chcete transparentnejšie financovanie politických strán? Výborne! Tak poďme transparentnejšie financovať, poďme spolu bojovať proti korupcii. Vážení predstavitelia vlády istôt pre občanov, pamätáte si na Bohumila Hanzela, pamätáte si na poslanca za SMER, ktorý sa vám svojho času vzoprel a obvinil „toho, čo získal pre stranu peniaze vlastnou hlavou“ z nečestných praktík? Bolo to na jar v roku 2010. Prišlo to v tom čase až tak ďaleko, že sa obával o svoj život a ako švédsky štátny občan na švédsku ambasádu odniesol dôkazy o korupčnom financovaní SMER-u. Pred týmito parlamentnými voľbami som vzal telefón a zavolal som mu. Oznámil som mu, že chcem otvoriť túto kauzu. Nebudem tu hovoriť, čo mi povedal, pretože si ctím dôvernosť nášho rozhovoru. Ale môžem vám povedať, že z toho, s čím sa mi zdôveril, ma mimoriadne zamrazilo. Obrátil som sa spolu s niekoľkými kolegami poslancami za SaS na švédske veľvyslanectvo a požiadal ho o informáciu, či sa dá daná obálka stále nachádza u nich. Zároveň som veľvyslanectvo požiadal o súčinnosť s našimi vyšetrovacími orgánmi v prípade, že budú v tejto veci vyzvaní, a o sprostredkovanie mojej návštevy na veľvyslanectve. Odpoveď došla pred niekoľkými dňami. Dnes v pléne ju zverejním prvýkrát. Dámy a páni, vážení členovia vlády, švédsky veľvyslanec sa síce za ten čas zmenil, ale obálka s dôkazmi o údajnom netransparentnom financovaní strany SMER stále leží na švédskej ambasáde. Neporušená. Dámy a páni zo SMER-u, chcete transparentnejšie financovanie politických strán, chcete boj proti korupcii? Vezmite Bohumila Hanzela, vezmite médiá, vyberte sa do Viedne na švédsku ambasádu, skrátka podniknite účinné kroky a otvorte tú obálku. Očistite sa, očistite „toho, čo zháňal peniaze vlastnou hlavou“ a očistite vašu stranu definitívne! Dámy a páni vlády istôt pre občanov, nie haldy papierov programových vyhlásení vlády a haldy fráz o boji proti korupcii, činy a tu máte jedinečnú možnosť, tak ju využite. Verejne vás k tomu vyzývam. Dajte ľuďom istotu, že ste nepredávali funkcie v štáte, že ste sa financovali čestne a že ste nedávali na oplátku zákazky svojim bohatým mecenášom. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Ruch v sále. Reakcia vystupujúceho: „Nevyrušujte ma, keď rozprávam, ja sa vám tiež neskákal do reči!“)",
"(Potlesk.)"
] | 4,043,014 |
5 | 2006-10-17 | Autorizovaná rozprava | 210 | J. Burian, poslanec: | J | Burian | poslanec | Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku. Pán predseda, prosím, uveďte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. | [] | 4,082,411 |
27 | 2013-11-28 | Autorizovaná rozprava | 221 | Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR | Ľubomír | Petrák | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, no budem mať dve poznámky k tomu čo ste povedali. Po prvé. Vo svojom vystúpení ste kritizovali zmenu rozpočtu v roku 2009, kde ste hovorili, že nebolo dobrým krokom, ak v decembri došlo k zmene rozpočtu deficitného. To znamená, zmenšili sa príjmy a nezmenšili sa výdavky. Veď presne o tom je to, návrh opatrenia, ktorý je v zákone o rozpočtových pravidlách. Tento váš argument nedáva absolútne žiadnu logiku. Takisto nedáva logiku ani vaše tvrdenie o zdravici. Niekedy je lepšie počúvať, ako chcieť niečo počuť. Ja som povedal, a za tým si stojím, môžete si pozrieť prepis, že sme sľúbili, poslanci a starostovia, ktorí sú v Rade ZMOS-u, že budeme vyvíjať iniciatívu na to, aby sa pôvodné znenie návrhu zákona zmenilo. Nehovoril som nič o tom, čo ste chceli vy počuť a čo ste tvrdili vo svojom vystúpení. A naďalej tvrdím, ak máte pri rokovacom stole partnera, ktorý chce počúvať, je ďaleko lepšie si sadnúť s týmto partnerom za rokovací stôl a dohodnúť sa na racionálnych zmenách, ako robiť nátlakové akcie. Tá situácia je diametrálne odlišná od situácie v roku 2011, keď bola pri vláde Iveta Radičová a ministrom financií bol Ivan Mikloš, ktorý došiel na zasadnutie ZMOS-u a povedal: „Tu máte návrh zákona, ak nebudete súhlasiť s týmto znením tak nedostanete nič.“ Dnes je situácia diametrálne odlišná, lebo je na ministerstve financií Peter Kažimír, ktorý počúva na racionálne argumenty a je ochotný zmeniť aj znenie zákona. Takže ak nabudúce budete niečo tvrdiť, poprosím o presnú citáciu. | [] | 3,957,333 |
10 | 2016-10-25 | Autorizovaná rozprava | 169 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | S reakciou na faktické, pán poslanec Grendel. | [] | 4,112,680 |
23 | 2013-09-24 | Autorizovaná rozprava | 22 | Hlina, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Hlina | poslanec NR SR | Predkladám zákon, tak ma nechajte dohovoriť. | [] | 3,877,792 |
6 | 2016-06-21 | Rozprava | 162 | Pčolinský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Pčolinský | poslanec NR SR | Ďakujem. Pani kolegyňa, som rád, že máte vo mňa takú veľkú dôveru, že veríte, že predložíme aj lepšiu novelu, určite tomu tak bude. Takže ešte raz ďakujem za prejavenú dôveru. A normálne ste ma zaskočili, že som to nevidel, neprečítal a nie je pravda, čo som tvrdil, tak som si rýchlo pozrel ešte raz platné znenie zákona o NKÚ, pozrel som ešte raz rýchlo, čo som, čo som vlastne vám povedal, a dosť sa čudujem, ale v podstate to sedí. Sú tam duplicitné paragrafy, to je jedna vec a druhá vec, možno polemizovať o tom, či je vecný nezmysel vytvárať výbor na kontrolu činnosti Najvyššieho kontrolného úradu môžme o tom polemizovať, však nemusíte so mnou súhlasiť. Ale potom premenujme Najvyšší kontrolný úrad na „Nie až tak Najvyšší kontrolný úrad“, lebo nad ním zase bude nejaká kontrola, čiže skúsme, skúsme skôr posilniť postavenie NKÚ v ústave, ak sa ideme tu naťahovať, že či má byť kontrolovaný, nemá byť kontrolovaný. NKÚ by už nemal byť kontrolovaný nikým, lebo je najvyšší. Tak aj Najvyšší súd máme nejaký, máme tu aj nejakú najvyššiu Generálnu prokuratúru, alebo čo to je, čiže nemôžem súhlasiť, resp. nemôžem nejak akceptovať vaše pripomienky k môjmu vystúpeniu, ale každopádne som rád, že ste vystúpili, beriem na vedomie a len zopakujem, že nemôžme podporiť v takejto podobe tento návrh zákona. Ďakujem pekne. | [] | 4,014,348 |
38 | 2014-09-25 | Autorizovaná rozprava | 12 | Přidal, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Přidal | poslanec NR SR | Má to súvis... | [] | 4,154,021 |
15 | 2024-06-27 | Autorizovaná rozprava | 287 | Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR | Beáta | Jurík | poslankyňa NR SR | Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie predkladám spoločne s kolegyňou Luciou Plavákovou a kolegom Michalom Sabom. Jeho cieľom je zavedenie novej adresnej štátnej sociálnej dávky, tak aby pomohla čo najväčšiemu počtu ľudí s úhradou nákladov spojených s bývaním. Takýto príspevok na úhradu nákladov na bývanie je aj odborným konsenzom vnímaný a odporúčaný ako adresná pomoc domácnostiam vystavených energetickou chudobou. Obdobnú úpravu už sľuboval bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. My sme ho prostredníctvom vtedy nášho jediného poslanca Tomáša Valášeka predkladali v Národnej rade dvakrát. Vo volebnom programe ho malo hneď niekoľko strán. Dnes ho predstavujeme opäť aj keď teda s vedomím, že pravdepodobne nekonštruktívna koalícia sa zdrží, pretože síce vie, že ten návrh je dobrý, ale však opozičné návrhy sa nepodporujú, avšak chceli by sme aj takýmto spôsobom pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Erikovi Tomášovi pripomenúť vládny sľub z programového vyhlásenia vlády, a zároveň mu teda dať návod ako na to. Nech sa páči, pán minister, práve takto môžete adresne pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú, za málo peňazí, keďže je to adresná pomoc veľa domácnostiam. Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvá. Ďakujem. | [] | 4,026,608 |
65 | 2022-04-29 | Autorizovaná rozprava | 170 | Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR | Ladislav | Kamenický | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcel by som reagovať na to, čo si hovoril, a v podstate ja tu vidím momentálne ten stav, že sa tu urobil nejaký veľký deal, veľký obchod. A kto sú stranami tohto obchodu? Je tu kajúcnik Makó a je tu, na druhej strane je tu pán Heger, plus pán Kaňka, ktorí sú vydieraní pánom Makóm, ktorý mal zálusk dokonca na firmu pána Kaňku, ktorú robil, ktorý bol zapojený do karuselových obchodov. Pán Makó pravdepodobne o tom alebo nie pravdepodobne určite o tom vedel a vydieral týchto dvoch pánov a, samozrejme, je tu ešte tretia strana, kde teda bolo, napríklad SIS dostalo 20 mil. do rozpočtu za to, že prijme Makóa ako člena SIS. Len za to, aby bol tento človek chránený, lebo vydieral Hegera a Kaňku a teraz si poďme pozrieť, čo za to dostal Heger a Kaňka. No dostali za to, že nebudú zverejnené informácie, ktorými ich Makó vydieral. Čo ďalej dostali? Kaňka zostane na poste generálneho riaditeľa Tiposu. Bude beztrestne robiť všetky tie prešľapy, ktoré pán Kaňka v Tipose robí. A ďalej čo dostanú? Svedectvá od pána Makóa, kajúcnika, v 86 prípadoch proti politickým oponentom. Čo v tomto deale dostane pán Makó? No bude oslobodený, prípadne dostane nejakú podmienku, nedostane 15 – 20 rokov basy, stane sa chráneným členom SIS a aby toho nebolo málo, tak ešte dostane biznis za 10 mil. na Slovenskej pošte. Toto je organizovaná zločinecká skupina, páni a dámy. Toto je organizovaná skupina. | [] | 3,901,020 |
27 | 2013-12-05 | Autorizovaná rozprava | 133 | Jasaň, Viliam, poslanec NR SR | Viliam | Jasaň | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, za veľmi potešujúce správy pre Bratislavčanov a Petržalčanov. Škoda, že kolegovia z KDH sa bavia a nepočuli, ako sa to dá robiť, keďže za ich vlády sa to nedalo. Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem a v tej súvislosti ma tak napadlo, že keď už ten Starý most vlastne bude financovaný z rozpočtu Európskej únie a na to pôjdu všetky tie financie, či by sa nemal potom už, keď potom bude viac-menej nový most, nemal aj premenovať, možno na nejaký most Európy alebo most Európskej únie. Čo si o tom myslíte? Nestálo by to za reč? Ďakujem pekne ešte raz. | [] | 4,137,432 |
90 | 2023-05-25 | Autorizovaná rozprava | 36 | Mazurek, Milan, poslanec NR SR | Milan | Mazurek | poslanec NR SR | Kolegovia, na internete nájdete tisícky videí o tom, ako sa dnes čoraz viac a viac v Číne zavádza model platenia tvárou. To znamená, vy už snívajte o tom, že sa tomu vyhnete, jednoducho dobre, žijete na dedinke, nemáte ten účet, to nevadí, to niekde vojdete, preskenujete, štát vám ten účet vytvorí, tam vám bude posielať tú výplatu, všetko je pod kontrolou jednej strany a v obchode zaplatíte tvárou. Vám načítajú tvár a idete, stiahnu vám to z účtu. To je normálny systém a to je ako z knihy od Orwella do bodky. A my dnes vidíme, že ľudia ako Klaus Schwab na Svetovom ekonomickom fóre, ktorý sa stretáva s najväčšími svetovými lídrami, toto chváli ako skvelý progres, a že toto by mohlo vyriešiť všetky tie problémy. A problémy preňho sú, že niekto si kupuje veľa hovädzieho mäsa, že niekto jazdí na aute alebo že niekto nechce rešpektovať nejaké emisné limity, toto sú ich problémy. Toto sú ich marxistické snahy a ciele, a to je strašné. To je úplne doslova a do písmena desivé. Tak ako je to, ako spomínal kolega Goga, s tým zákazom spaľovacích motorov, viete, keď prišli počítače, nikto nezakázal písacie stroje od nejakého... nejakej doby. Proste boli lepšie, stávali sa kvalitnejšími, mali viac možností využitia a normálne organicky tie písacie stroje vytlačili. Keby boli elektromobily technologicky tak rozvinuté a vyspelé, tak proste vytlačia prirodzene tie autá so spaľovacími motormi, pretože si ich každý kúpi. A presne tie príklady, ktoré si povedal, to je úplne fantastické, keď nám dávali za príklad, v Nórsku má každý elektromobil. No len preto, že to dotuje vláda. Trh nevytvoril podmienky a nezvýhodnil tie autá, to vytvorila vláda, dotovala to, 8 z 10 áut boli elektrické, ale keď dotácie skončili, už sú zrazu spaľovacie. Tak potom ak by boli lepšie technologicky vyspelejšie a prístupnejšie, každý si ich kúpi a nikto z nás predsa elektro autá nechce zakázať. Len problém je ten nútený pokrok, ktorý nie je pokrokom. | [] | 3,903,572 |
88 | 2023-03-17 | Autorizovaná rozprava | 200 | Vons, Peter, poslanec NR SR | Peter | Vons | poslanec NR SR | Ďakujem. Som oficiálny alternant Ľuboša Krajčíra takže, no oficiálne my si to na výbore vždycky odsúhlasíme, že keď neni ten tak, aby bol niekto pripravený, takže ja som vždy pripravený (povedané so smiechom). Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1446. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 26. apríla 2023 a v gestorskom výbore do 28. apríla 2023. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. | [
"(povedané so smiechom)"
] | 3,979,514 |
19 | 2017-09-08 | Autorizovaná rozprava | 105 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Na vystúpenie pána poslanca s faktickými – ôsmi. Pán poslanec Štarchoň, nech sa páči. | [] | 3,964,235 |
44 | 2014-12-11 | Autorizovaná rozprava | 111 | Brocka, Július, poslanec NR SR | Július | Brocka | poslanec NR SR | S reakciou na jednu faktickú poznámku, na pána poslanca Poliačika. Pán kolega Poliačik, súhlasím s vami v tom, že som prezentoval svoje videnie sveta, konzervatívne, možno kresťanské. Áno, lebo obraňujem stabilné manželstvo aj stabilnú rodinu, v ktorej väčšina ľudí môže nájsť aj individuálne šťastie. Pán kolega, vy máte iné videnie sveta. Áno, ja si to uvedomujem a v tejto veci s vami nesúhlasím, ale nikdy vám nebudem ukazovať na hlavu, keď budete hovoriť svoje názory. | [] | 3,985,300 |
32 | 2021-07-02 | Autorizovaná rozprava | 26 | Kuffa, Filip, poslanec NR SR | Filip | Kuffa | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Správne si, pán kolega Takáč, povedal, že vystupovali sme v rozprave väčšinou opoziční poslanci, ak nerátame to prvé vystúpenie predkladateľa, čo ja som čakal, že bude aspoň pol hodinu teda nejako odborne a vecne argumentovať k tomuto návrhu zákona, ja neviem, koľko minút to bolo, proste to bolo žalostné, a čakal som, že v písomnej, že... v ústnej že sa prihlásia, kde bol tam jeden prihlásený – aj ten sa potom odhlásil, a vyslovil si tú pochybnosť, že asi ani odborne nevedia argumentovať k tomu zákonu, ktorý tu predložili. Dotkol si sa trieštení kompetencií, že sa to v podstate presunie pod ďalší rezort. Už to tu v rozprave bolo povedané, hej. Máme pozemkové úrady, ktoré sú pod ministerstvom vnútra, lesy máme pod pôdohospodárstvom, má to prejsť pod životné prostredie, ale pozor, každý opomínate, aj ministerstvo obrany má na starosti lesy. To je ďalší, štvrtý rezort, čiže ešte väčšie trieštenie, ako sme tu spomenuli. Čo sa týka toho obrazu krajiny, ja už som tu síce dal tú ponuku, nech si prídu pozrieť mapy, ako to bolo po vetrovej kalamite, a to, čo spôsobil lykožrút, zatiaľ tu nikto neprišiel do lavice, tie vizuálne pomôcky sa nevedia používať. A pozeral som si teraz ráno o štvrtej, mi poslali mail ľudia, ktorí celý život sú spojení s TANAP-om, tak mi poslali fotky, tak môžem aj tie vám poslať a pozvať aj tých iných kolegov, viem to tu ukázať, lebo bolo tu prezentované už s tým hotelom Bôrik, že jaké hrôzostrašné fotky im tam prezentovali, jak vyzerajú lesy, tak ja viem odprezentovať, jak vyzerá hrôzostrašne ten bezzásah. | [] | 4,204,133 |
51 | 2005-11-09 | Autorizovaná rozprava | 114 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Jeden poslanec. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Gál, nech sa páči. | [] | 4,065,780 |
24 | 2021-02-25 | Autorizovaná rozprava | 276 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Kotleba, môžete reagovať na faktické poznámky. | [] | 4,230,239 |
46 | 2015-02-06 | Autorizovaná rozprava | 85 | Poliačik, Martin, poslanec NR SR | Martin | Poliačik | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja rozumiem, rozumiem pozadiu tohto návrhu, len sa obávam, že kým nemáme jasne zadefinované, že vplyv na koho vlastne chceme skúmať, tak by sme neboli schopní tú doložku v podstate pri tých návrhoch zákonov ani zmysluplne vyplniť. Na Slovensku máme rodiny podľa predstáv predkladateľov, máme rodiny nezosobášených párov, máme rodiny párov rovnakého pohlavia, máme rodiny so single rodičmi a veľmi dobre vieme, že niektoré kúsky legislatívy jeden typ rodiny zvýhodňujú, iný nezvýhodňujú a legislatíva ako taká niektoré typy rodín úplne vyčleňuje alebo čiastočne, alebo úplne vyčleňuje z toho poľa pôsobnosti slovenskej legislatívy. Je to veľmi zreteľné najmä pri rodinách párov rovnakého pohlavia, ktoré vychovávajú deti. Legislatívna ochrana týchto detí je na veľmi nízkej úrovni. Už len keď si zoberieme vzťahy druhého, to znamená nebiologického partnera, k tomu dieťaťu voči škole, voči zdravotníckym zariadeniam, alebo tú naozaj najhoršiu možnosť, keď biologický rodič tohto dieťaťa umrie a má sa rozhodovať o najlepšom záujme dieťaťa. Toto nemáme v legislatíve vyriešené vôbec. Ja by som bol možno za, aby sme pri každom kúsku legislatívy, hlavne ktorý sa týka rodinného života a sociálnej oblasti, skúmali, ako bude dopadať na všetky druhy rodín žijúcich na Slovensku, ale obávam sa, že bez toho, aby sme ich rozoznali, aby sme vedeli, ako žijú, aké sú ich reálne problémy, nebudeme schopní vyhodnotiť, či im ten zákon vyhovuje, nevyhovuje, či im prihráva, či im neprihráva, alebo či je voči nim neutrálny. Takže obávam sa, že pri tomto návrhu sa budem musieť zdržať, lebo tá definícia rodiny je niečo, na čo si najprv musíme sadnúť a musíme sa o tom porozprávať. A ak dosiahneme nejakú prierezovú zhodu na tom, že každá rodina na Slovensku si zaslúži ochranu a podporu, tak potom môžeme skúmať, akým spôsobom môžeme všetkým rodinám na Slovensku pomáhať. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 3,902,668 |
20 | 2003-12-16 | Autorizovaná rozprava | 8 | J. Laššáková, poslankyňa: | J | Laššáková | poslankyňa | Pánu poslancovi Ondrejkovi by som len chcela povedať to, že áno, mali sme výhrady k zákonu o obchodnom registri k ako takému, pretože sme navrhovali, aby sa riešilo nesporové konanie ako celok v celom zákone, ale brali sme do úvahy to, že na podnikateľskom úseku treba niečo robiť. A keď nikto nič nerobí, tak nevie, aký to môže mať dôsledok. Takže myslím si, že uvidíme, zákon o obchodnom registri, ktorý bol prijatý, ako bude zavedený v praxi, či splní očakávania alebo nesplní očakávania. Ale ja pevne verím, že aj tento zákon sa dobre ujme. A z toho dôvodu, znovu len opakujem, nevidím dôvod na to, aby sme pokračovali ďalej v rokovaní o predloženom návrhu zákona. To je všetko. Ďakujem. Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2004 . Návrh vám bol rozdaný ako tlač 441 a správu výboru pre financie, rozpočet a menu máte ako tlač 441a. Prosím pána guvernéra Exportno-importnej banky pána Ladislava Vaškoviča, aby návrh rozpočtu v snemovni uviedol. Nech sa páči, pán guvernér. L. Vaškovič, guvernér Exportno-importnej banky SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás stručne oboznámil s návrhom rozpočtu Eximbanky na rok 2004. Hlavným cieľom činnosti Eximbanky v budúcom roku je podpora zahraničnoobchodných aktivít. A syntetickým ukazovateľom, ktorý vyjadruje tento fakt, je objem podporeného zahraničného obchodu, resp. exportu v roku 2004. Tento objem dosiahne 60,5 mld. korún, v porovnaní s predpokladom na rok 2003, tohto roku by sme mali dosiahnuť číslo 51 mld., čiže ide o vzrast o 9,5 mld. Sk. Podpora exportu sa bude realizovať predovšetkým v dvoch oblastiach, v oblasti bankových činností a v oblasti poisťovacích činností. Podporíme export v oblasti bankových činností v objeme 43 mld. korún, v oblasti poisťovacích činností v objeme 17,5 mld. korún. Hlavným produktom, ktorý budeme používať pri podpore zahraničného obchodu v oblasti bankových činností, budú refinančné úvery, ktoré poskytneme v objeme 5 mld. korún, čo je v porovnaní s rokom 2003 nárast rádovo o 0,5 mld. korún. Bude takto podporený cez refinančné úvery objem exportu niečo cez 38 mld. korún. V oblasti eskontných úverov podporíme export v objeme 2 mld., pričom poskytneme eskontné úvery v objeme 0,9 mld. korún, záruky podporíme v oblasti 3,1 mld. korún. V oblasti poisťovacích činností budeme podporovať export v dvoch oblastiach, v poistení obchodovateľných rizík a v poistení tzv. neobchodovateľných rizík. V poistení neobchodovateľných rizík predpokladáme podporu obchodu v objeme 6 mld. korún, v oblasti krátkodobých obchodovateľných rizík predpokladáme podporu v objeme 1,5 mld. korún. Prevádzkové náklady Eximbanky v roku 2004 poklesnú oproti roku 2003 o 7,3 % a dosiahnu číslo 137 mil. korún. Hospodársky výsledok, ktorý navrhujeme, bude budúci rok 38,3 mil. korún. Pokles hospodárskeho výsledku v porovnaní s rokom 2003 je v dôsledku toho, že chceme ísť do rizikovejších obchodov a chceme ešte viac podporiť export ako v tomto roku. V roku 2004 nepredpokladajú sa žiadne prídely zo štátneho rozpočtu do Eximbanky takisto ako v tomto roku 2003. Ďakujem pekne za pozornosť. Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán guvernér. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov. Prosím spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Hurbana, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore. J. Hurban, poslanec: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2004. Tento materiál majú všetci poslanci k dispozícii ako tlač 441a. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade podľa § 31 ods. 1 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky túto správu výborov o prerokovaní uvedeného návrhu rozpočtu. Predseda Národnej rady určil Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor. Výbor pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 262 z 2. decembra 2003 súhlasil s uvedeným návrhom rozpočtu, ktorý vykazuje náklady vo výške 687,675 mil. Sk a výnosy vo výške 726,025 mil. Sk. Zároveň výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh rozpočtu schváliť. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 263 z 2. decembra 2003 správu výboru schválil a zároveň navrhol Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby guvernér Exportno-importnej banky mohol uviesť návrh rozpočtu na schôdzi Národnej rady. Zároveň výbor pre financie, rozpočet a menu určil poslanca Jozefa Hurbana za spravodajcu výboru a poveril ho predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy. Návrh na uznesenie Národnej rady k tomuto materiálu je prílohou správy 441a. Pani podpredsedníčka, skončil som, môžete, prosím, otvoriť rozpravu. Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Prosím, ak má niekto záujem, môže sa prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k nasledujúcemu bodu, ktorým je návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2004 . Návrh ste dostali ako tlač 429 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 429a. Prosím prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Jozefa Kojdu, aby návrh v snemovni uviedol. Nech sa páči, pán prezident. J. Kojda, prezident Prezídia Fondu národného majetku SR: Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, v zmysle zákona č. 92/1991 Zb. predkladám návrh rozpočtu nákladov Fondu národného majetku na rok 2004. Návrh pozostáva z dvoch častí. V prvej časti sú to klasické prevádzkové náklady, ktoré predpokladáme vo výške 141,162 mil., a náklady na dlhodobý majetok vo výške 9,1 mil. Druhú časť tvoria kapitálové výdavky fondu, ktoré sa viažu na prebiehajúce súdne spory o späťnadobudnutie bytov, ktoré Fond národného majetku predal v minulom období a kde Fond národného majetku je zatiaľ v absolútnej väčšine prípadov úspešný a musí vrátiť späť pôvodnú kúpnu cenu. To je aj v uznesení uvedených 18 mil. Sk. Je to dlhotrvajúci súdny spor, dlhotrvajúci proces a radi by sme ho v budúcom roku ukončili. Návrh rozpočtu nákladov bol pripravovaný v úzkej spolupráci s ministerstvom financií tak, aby všetky čísla, všetky nárasty alebo poklesy zodpovedali predpokladanému vývoju okruhu verejných financií. Materiál obsahuje podrobný rozpis jednotlivých nákladov, podrobný rozpis jednotlivých položiek už v členení, ktoré od nás vyžaduje systém štátnej pokladnice, ktorej sa Fond národného majetku stane súčasťou. Ak dovolíte, pani predsedajúca, na úvod by to bolo všetko. Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán prezident. Dávam slovo členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Milanovi Rehákovi. Prosím, pán poslanec, aby ste podali správu o výsledku rokovania o návrhu vo výboroch. | [] | 4,147,529 |
8 | 2012-10-17 | Autorizovaná rozprava | 104 | Zajac, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Zajac | poslanec NR SR | Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k predkladanej novele zákona. V prvom rade chcem povedať, že pri svojom stretávaní sa s občanmi dostávam bežne otázku, prečo verejní funkcionári nenesú viac zodpovednosti, aj hmotnej zodpovednosti za svoje rozhodnutia. Ďalej veľakrát dostávam otázku, prečo občania sa nemôžu domôcť náhrady škody voči štátnym, voči rozhodnutiam verejných funkcionárov a štátnych funkcionárov. Totiž ľudia sa to pýtajú preto, lebo v súkromnej sfére je bežné, že občan je zamestnávateľom donútený podpísať hmotnú zodpovednosť. Veľakrát sa proti takejto hmotnej zodpovednosti aj poistí, hlavne keď sa jedná o nejakú vysokú funkciu a svojimi rozhodnutiami rozhoduje o veľkých sumách. Je bežné, že v predstavenstvách akciových spoločností aj v štátnych akciových spoločnostiach sú členovia predstavenstva poistení proti zlým rozhodnutiam na vysoké finančné čiastky. Preto by som chcel sa vyjadriť, že takto predkladaná novela zákona oslabuje vyvodzovanie osobnej zodpovednosti za škodu voči verejným činiteľom. Zároveň, ak štát poškodí občana, tento sa po novele ťažšie domôže náhrady škody od štátu. Už v súčasnosti je pritom úspešných len 1,7 % žiadostí o nápravu škody podľa tohto zákona. Zároveň za sedem rokov od účinnosti zákona požadovaná výška odškodnenia predstavovala milióny eur, ale štátom vyplatená náhrada škody bola iba niečo vo výške 190-tisíc eur. Preto som spolu s kolegami Martinom Chrenom, Igorom Hraškom a Ivanom Štefancom na výbore pre verejnú správu predložil pozmeňujúce návrhy. Jeden z nich predložil Martin Chren pred chvíľou. Ďalší za chvíľu prečítam ja. Takisto aj pozmeňujúce návrhy, ktoré predložila kolegyňa Lucia Žitňanská, boli v tom zmysle, ako sme predkladali aj my na výbore, takže podporujem, samozrejme, aj jej pozmeňujúce návrhy. Takisto ten návrh, ktorý Martin Chren predložil, tak tam som podpísaný ako predkladateľ, tak takisto ho podporujem. Som veľmi rád, že sme sa takto na výbore aj zhodli naprieč politickým spektrom tak, ako to Martin povedal. Z technicko-organizačných dôvodov tento pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prečítam, dávam aj osobitne. Takže dovoľte, aby som ho prečítal: Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca, Martina Chrena, Igora Hraška, Ivana Štefanca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač č. 193). 1. Navrhujeme, aby bod 9 návrhu zákona znel nasledovne: 9. V § 17 ods. 4 znie: „(4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods. 2 nemôže byť vyššia ako maximálna výška náhrady poskytovaná osobám za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie: „8a) Zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriadení rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.“ Odôvodnenie: V pôvodnom návrhu zákona § 17 ods. 4 limituje výšku náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej štátom – a to maximálnou výškou sumy, ktorú možno vyplatiť osobám poškodeným trestnými činmi podľa zákona č. 15/2006 Z. z. o odškodnení osôb a poškodených násilnými, osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Podľa ustanovenia 6, teda § 6 zákona o odškodnení osôb poškodených násilnými trestnými činmi celková suma odškodnenia poskytovaná podľa tohto zákona nesmie presiahnuť 50-násobok minimálnej mzdy. To znamená, maximálna nemajetková ujma vo výške 16 360 eur. Nami navrhovaná zmena, pozmeňujúci návrh, navrhuje, keďže v slovenskom právnom poriadku existuje aj iný zákon, ktorý upravuje odškodnenie nemajetkovej ujmy, a to podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri určovaní výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Tento, to bodovanie môže byť až do výšky 8-tisíc bodov, pričom toto hodnotenie podľa § 9 a 10 za určitých okolností sa môže zvýšiť až na dvojnásobok. Keďže výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2012 za jeden bod určuje čiastku 15,72 eur, maximálna výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré môže priznať tento zákon, ktorý navrhujeme uplatniť, je 251 520 eur. Je to maximálna výška podľa príslušného lekárskeho posudku a bodového ohodnotenia. Samozrejme, táto maximálna výška je tým stropom. Zdá sa nám naozaj podľa pôvodného návrhu maximálna výška 16 360 eur príliš nízka pri možnej nemajetkovej ujme. Len na dokreslenie, k čomu môže dôjsť. Samozrejme, sú to extrémne prípady, ale zdá sa mi vhodné, aby som ich tu spomenul. Štát, resp. orgány verejnej moci môžu občanovi spôsobiť závažnú nemajetkovú ujmu, napr. aj v nasledovných prípadoch: nezákonné alebo veľmi dlho trvajúce pozbavenie osobnej slobody, napr. mnohoročné neoprávnené väznenie osoby, tzv. justičný omyl alebo mučenie, alebo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie zo strany štátnych orgánov, napr. polície, vážne zranenia v dôsledku nezákonného zákroku polície, napr. použitie nevhodných a neprimeraných donucovacích prostriedkov alebo nezákonné zverejnenie informácií, ktoré drasticky zasahujú do práva na súkromie, napr. nezákonné zverejnenie citlivých osobných údajov, že osoba trpí smrteľnou chorobou alebo že je nakazená vírusom HIV, alebo nezákonné odtajnenie totožnosti a bydliska utajeného svedka, čo spôsobí jeho ohrozenie na živote, alebo mnoho rokov trvajúce prieťahy v konaní majúce za následok intenzívnu právnu neistotu občana. Naozaj všetky tieto prípady môžu občanovi spôsobiť dlhotrvajúce nielen fyzické, ale aj duševné ťažkosti, ktoré ako vyhodnotiť čiastkou 16-tisíc eur sa nám zdalo málo, a keďže v našom právnom poriadku máme aj iné ohodnotenie, tak ho navrhujeme. Takže ešte raz zopakujem: Preto navrhujeme, aby bola maximálna výška náhrady nemajetkovej ujmy stanovená podľa maximálnej výšky náhrady poskytovanej osobám za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ide o maximálnu sumu 251 520 eur, ktorá by mala byť dostatočnou kompenzáciou nemajetkovej ujmy aj pri závažných porušeniach základných práv zo strany štátu. Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem za pozornosť. | [
"(parlamentná tlač č. 193)",
"(4)"
] | 4,064,321 |
7 | 2007-02-07 | Autorizovaná rozprava | 6 | S. Janiš, poslanec: | S | Janiš | poslanec | Po prvé, chcem sa zamerať..., o stupni zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Pán minister v dôvodovej správe pre istotu ani ten stupeň zlučiteľnosti s právom EÚ neuviedol, asi vedel, prečo ho neuviedol. Podľa stanoviska úseku legislatívy Kancelárie Národnej rady novela nie je úplne zosúladená. To úplne stačí, viac to už netreba ani rozvíjať, ale ja pre ilustráciu z 8-stránkového materiálu posúdenia tohto zákona legislatívou Národnej rady pár citácií: „Predkladateľ neuvádza stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie, predkladateľ sa rovnako opomenul vyjadriť ku skutočnosti, že Európska komisia zaslala Slovenskej republike odôvodnené stanoviská vo veci porušenia implementácie niektorých ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a vnútorný trh so zemným plynom s tým, aby Slovenská republika prijala požadované opatrenia do 15. februára 2007.“ My máme otvorený zákon regulácie v sieťových odvetviach, potom sa pýtam, prečo v zákone nie je riešené to, čo riešiť musíme a prečo riešime v zákone to, čo riešiť nemusíme a čo je na škodu. Pôjdem ďalej a znova budem citovať z legislatívy Národnej rady: „V rozpore s uvedenou právnou úpravou sa navrhuje taká právna úprava regulačného úradu a regulačnej rady, ktorých postavenie ako nezávislých orgánov štátu je problematické.“ Alebo ďalej: „Z hľadiska právnej úpravy regulácie úradom je ďalej neprípustné, aby regulačný úrad rozhodoval aj o regulácii iného tovaru alebo služieb, najmä ak tovar nie je v právnom poriadku s výnimkou colného zákona pre jeho účely definovaný.“ To sú iba 3 citáty z 8-stránkového elaborátu, kde tá časť, ktorú legislatíva Národnej rady dáva, že doplňte, vymeňte, odporúčame, vôbec nie je preto, lebo ten zákon je nenapraviteľný, ten zákon je zrelý ho vrátiť iba späť. A keď hovoríme o zlučiteľnosti s právom EÚ, tak ak bol tento návrh zákona prekonzultovaný s Európskou komisiou a pripomienky boli zapracované, bolo by dobré tieto pripomienky vidieť, aké Európska komisia dala, ale keďže ich nikto nevidel, no tak v pohode sú zapracované. O tom som vravel včera, že to protirečí s dokumentom, ktorý Európska komisia zverejnila 10. januára 2007. Po druhé, potrebujem povedať alebo pripomenúť, ako na novelu reagovali odborné kruhy zamietavo s odkazom, že návrh by bolo najlepšie vrátiť späť, je neopraviteľný. Dvakrát sme sa stretli v silnom zložení v energetickej komisii a taký stručný alebo výstižný záver som pred chvíľkou pomenoval. Preto ani veľké pozmeňujúce návrhy nemajú veľký zmysel. Navrhovaná novela nie je o ničom inom ako o odchode od systému, od pravidiel v energetike, ako do nich práve naopak kontaminovať politickú moc. Ministerstvo v rámci pripomienkovania síce pristúpilo na niektoré zmeny, v priebehu rokovania napríklad vypustilo neštandardné a silným lobizmom zavádzajúce nominovanie členov regulačnej rady zo zástupcov odberateľov energií. V skutočnosti pustenie odberateľov do cenotvorby, ale sofistikovane si to ošetrilo v § 9, kde štatutári týchto organizácií môžu byť nominovaní do regulačnej rady, kde navrhovatelia vstupujú do ústavného zákona o konflikte záujmov. A občania, o tých sa v médiách len vraví, aké to bude mať na nich perfektný dosah. A ja sa dotknem práve tej veci, tých hlavných cieľov zákona. Podľa mňa hlavný cieľ zákona je odvolať stoj čo stoj regulačnú radu dňom účinnosti zákona a ten druhý cieľ je mať politický vplyv na výšku ceny a zriadiť si na ministerstve svoj vlastný politický regulačný úrad. Súčasný úrad dostať tým pod politický tlak ministerstva, a to spôsobom odvolávania predsedu úradu spôsobom odvolávania členov regulačnej rady, vyjadrovaním sa ministerstva k cene a dokonca účasťou ministerstva pri cenovom konaní. A vôbec ministerstvu, teda štátu nevadí, že je súčasne aj akcionárom v regulovaných subjektoch, a to nevytýkam len ako opozičný politik, ale aj legislatíva Národnej rady vo svojom stanovisku to spomína ako konflikt. Ak chce niekto v škole použiť príklad, čo je to konflikt záujmov, tak toto je doslovný príklad z praxe. Škoda, že tento príklad dáva ministerstvo, lebo ministerstvo by malo byť to, ktoré proti konfliktu záujmov bude bojovať, a nie ho podporovať a dokonca ho ešte aj sofistikovane navrhovať v zákone. Je pravda, že ošetrujete trošku konflikt záujmov regulačnej rady, ale ja som spomínal, ako to je v tom § 9, ale to, že konflikt záujmov vťahujete do zákona je pravda, a to už nie je v poriadku. Ministerstvo, teda štát je účastníkom trhu, lebo vykonávate akcionárske práva, beriete dividendy, beriete podiel na zisku, ale súčasne je aj regulátorom ceny pre regulovaný subjekt, v ktorom sedí ako akcionár. Krásny konflikt, učebnicová schizofrénia postavenia ministerstva hospodárstva. To, že v správnom konaní, a cenové konanie je správne konanie, platí zásada rovnosti účastníkov konania, ministerstvu navrhovateľovi nič nehovorí. Záujem navrhovateľa regulovať všetko a všetkých a čakať, kým na Slovensku nastane nejakým zázrakom trh je absolútne nepochopenie veci, absolútne nepochopenie veci. Týmto zákonom robíte pravý opak, robíte všetko preto, aby sa Slovensko a jeho energetika uzatvárala do seba, aby sa robili hranice, aby sa komplikovali a zneisťovali investície do energetiky. A potom je úplne namieste otázka. Myslíte to vážne s energetickou bezpečnosťou Slovenska? Nie je jasné, ako chcete zabrániť, ja som to včera spomenul, aby výrobcovia, ktorým sa stanoví prinízka cena, aby nevyviezli energiu von. Alebo ako chcete diktovať dovoznú cenu plynu, cenu ropy? Máte ju možnosť regulovať, ale ako to chcete robiť, to sa tu už nepíše. A čo je úplne fascinujúce v tomto zákone a vôbec v komunikačnej stratégii ministerstva, to je neustále pripomínanie, že novela je pre občanov. Tak sa bližšie pozrime, či je to ozaj tak. Ako to vyzeralo v minulosti a kam to smeruje aj touto novelou sme všetci zažili a chvalabohu to máme za sebou. A to bolo prvé regulačné obdobie, kedy sa muselo do energetiky investovať, aby sme čiastočne odstránili technický hendikep a dodávky boli bezpečné. Občanom sa v minulosti nehovorila pravda, štát dotoval ceny tepla, elektriny, plynu z daňových peňazí a všetci sme sa tvárili, že je to úplne o. k. Chudobní síce doplácali aj na vykurovanie bazénov bohatých, všetci sme doplácali napríklad aj na plyn aj napriek tomu, že sme ho nemali zavedený a všetko bolo akože v poriadku. A dnes navrhujeme týmto zákonom podobnú cestu do prekonanej minulosti a tvárime sa, ako pomáhame občanom. A niektorí túto nepravdu prijímajú, však nech štát dotuje, lebo podľa nich to nemá na nich žiadny dopad, ale toto ich uvažovanie, že sa ich to netýka, keď štát dotuje ceny, platí len dovtedy, kým nepríde na tému zdravotníctvo, školstvo, dôchodky, sociálne dávky atď., kým sa nenadáva, že na potrebné aktivity štátu v týchto sférach nie je dostatok peňazí. Toto uvažovanie, „však sa ma to netýka“, platí dovtedy, kým sa nepríde na tému výšky daní, výšky odvodov, ktoré chceme, aby sa znižovali, a nie zvyšovali. Teda jednou rukou bombasticky občanom akože dávam dotovaním cien, ale druhou rukou im v skrytosti beriem. Beriem im zo zdravotníctva, zo školstva, beriem im z dôchodkov, z diaľnic, ciest. V dôvodovej správe váš minister financií to odhadol na 5 mld. ročne, a to si dovolím povedať, že tento odhad je dosť opatrný, konzervatívny, že dopad na štátny rozpočet bude viac ako 5 mld. ročne. A toto je koaličné číslo vášho ministra, číslo, a nie naše opozičné. Tých 5 mld. korún je dosť. Koľko je to nových ciest v mestách, v obciach, čo by zdravotníci dali, kebyže dostanú 5 mld. do rezortu. Ak by v minulosti neboli občania klamaní dotovanými cenami, ináč by sa rozhodovali pri svojich investíciách do zabezpečenia si vykurovania do prípojok a do kotlov. Ak bol boom v minulosti na elektrické vykurovanie, tak bol preto, lebo elektrina bola umelo lacnejšia. Keď ľudia zainvestovali zo svojich peňazí do kotlov, do prípojok, do stavebných úprav, tak zdražela a dnes je elektrické vykurovanie jedno z najdrahších, ak nie najdrahšie, a príprava teplej úžitkovej vody detto. Myslíte si, že občanom sa pomohlo, keď sa im v minulosti nehovorila pravda? Takto to bolo aj s plynom, ťahali sme ho aj do hôr, lebo bol tzv. lacnejší. Takýto postup považujete za dobré riešenie pre občanov? Ja nie. A ešte jednu tému spomeniem a je tiež akože pre občanov vo vašom zákone. A to je návrh výšky pokuty trom distribučným spoločnostiam vo výške 600 mil. korún oproti súčasnej 50-miliónovej pokute. Nie je to, pán minister, táto pokuta práve preto, že nepríde k unbundlingu, t. j. rozdeleniu a založeniu distribučnej spoločnosti, ktorá bude za regulovaný poplatok prepravovať elektrickú energiu od všetkých dodávateľov na trhu? To jest oddelenie komodity od elektriky, od jej prepravy? K zákonnej povinnosti k ambandlingu nepríde preto, že to brzdíte vy ako akcionár na valných zhromaždeniach. A pokutu v tomto zákone využívate ako donucovací prostriedok a zvyšujete ju z 50 mil. na 600 mil. plus 400 mil. penále za každý deň omeškania. Pekne to znie, pekne sa to marketingovo predáva, ako potrestáme tých privátnych spoluvlastníkov, na východe Nemcov, v strede Francúzov, na západe opäť Nemcov, však my im ukážeme. Pekne to znie. Lenže občanom treba povedať aj b. A to, že 50 % tej pokuty – 300 mil. zaplatí štát zo svojho, teda sám sebe, lebo je 51-percentný akcionár a o tých druhých 300 mil. plus úroky môže prísť, keď ho 49-percentný akcionár zažaluje pre zneužitie práv akcionára, lebo vinou akcionára štátu nebude unbundling. Pekný stret záujmov, pekný konflikt záujmov. Zabránim unbundlingu a potom ten istý štát za nezavedenie unbundlingu uloží pokutu. A takto to môže fungovať pri všetkých distribučkách. Ako rozmýšľam, tak rozmýšľam, ale občanov tu nikde nevidím. A ak bude pravda to, že nám hrozí pokuta z Európskej únie, tých 600 mil. korún, no tak potom my posunieme 600 mil. korún daňových peňazí Únii. Ako logiku v tom úplne nevidím. A ešte jeden príklad pomoci občanom v súvislosti s týmto zákonom. Na základe veľmi dlhého rokovania o tomto zákone a mnohých diskusií prichádzam na odpoveď, prečo tento zákon, prečo teraz a prečo taký, aký je? Pán minister na energetickej komisii v súvislosti s odvolaním členov regulačnej rady dňom účinnosti zákona spomenul aj rozhodnutie Ústavného súdu voči úradu. Tak som sa troška bližšie pozrel, o aký prípad ide. V hospodárskom výbore (ruch v sále) to pán minister zopakoval a doplnil, že ide o miliardy korún a aj o mimosúdne vyrovnanie, rozumej dohodu s druhou stranou, teda dohodu štátu s podnikateľskými subjektmi na odškodnom. Len na okraj, aby sme vedeli, o čom sa bavíme, bavíme sa o miliardách. Čo bolo predmetom rozhodnutia Ústavného súdu? Predmetom rozhodnutia Ústavného súdu bolo to, že prijal sťažnosť podnikateľských subjektov, že úrad im porušil základné práva a slobody ustanovené v ústave, a to tým, že úrad nevydal pred cenovým rozhodnutím všeobecne záväzný predpis upravujúci podmienky a postup pri regulácii. Týmto mal úrad porušiť základné ľudské práva sťažovateľov – právnických osôb, ja si ich dovolím vymenovať: Železiarne Podbrezová, Slovenská paroplynová spoločnosť Ružomberok, Duslo Šaľa, Slovenské magnezitové závody Jelšava, Slovmak Lubeník, Novácke chemické závody. Či zákon splnomocňoval úrad, aby takýto všeobecne záväzný predpis mohol vydať, to sa neskúma, to je úplne bokom. Ja si myslím, že nemohol preto, lebo definitívne sme túto problematiku vyriešili až v novele zákona v roku 2004, takže ÚRSO konal v tom čase podľa vtedy platného zákona. No ale čo je podstatné, čo je podstatné na tomto rozhodnutí Ústavného súdu, že na základe tohto rozhodnutia podali sťažovatelia, tieto právnické osoby žalobu o náhradu škody, ktorá im vznikla zvýšením cien. Zdá sa vám to absurdné? Podali žalobu na štát, že zvýšením cien im bola spôsobená škoda a žiadajú náhradu. Takéto rozhodnutie Ústavného súdu ja považujem za úplne absurdné. Namieste stojí otázka, že chráni ústava podnikateľa pred konkurenciou? Nechráni. Zaručuje ústava podnikateľovi, že bude mať úspech v podnikaní? Nezaručuje. A preto argumenty sťažovateľov nasvedčujú, že im ide viac o dosiahnutie ekonomických výhod ako o transparentnosť normotvorby. A za rovnako absurdné považujem aj definovanie ujmy škody, ktorá týmto súkromným spoločnostiam vznikla. Použijem alebo pomôžem si s dôvodnením sťažovateľov, že zisk je priamo závislý od ceny energií, keďže ceny energií úrad nastavil vysoko, ani nemôžu dosahovať zisk. A túto ujmu im má nahradiť štát. Absurdné a neskutočné. Ak som na začiatku povedal, že ste si navolili politicky len vlastných nových ústavných sudcov a dáme to do súvislosti napríklad s rozhodnutím tohto senátu Ústavného súdu, ktorý o tomto rozhodoval, tak ak sme my pri voľbe ústavných sudcov apelovali na profesionalitu, odbornosť a morálnosť, tak sme vedeli prečo. A to preto, aby občania na základe aj takýchto rozhodnutí Ústavného súdu sa nemuseli skladať právnickým osobám zo svojich daňových peňazí na ich zisk. Som veľmi zvedavý a veľmi ma zaujíma, ako sa budú sťažovatelia na všeobecnom súde brániť a vyčísľovať túto ujmu, keďže ich firmy nešli do likvidácie a dosahovali zisk. Som veľmi zvedavý. Poznámka na mimosúdnu dohodu so sťažovateľmi v súvislosti s touto novelou dostáva v súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu a s tou žalobou úplne iný rozmer a úplne inú podobu. Prečo sa mimosúdne dojednávať o miliardách korún? Na základe akých dokumentov chce vláda Roberta Fica sa mimosúdne dohodnúť so súkromnými spoločnosťami? Tým, že sa vláda bude tváriť a tvrdiť, že ak sa nedohodne mimosúdne, môže prehrať viac? Ak môže vláda prehrať, tak prečo sa sťažovatelia chcú mimosúdne dohodnúť na oveľa menšej sume, akú si vyčíslili? Tých spomínaných 2,7 mld. korún v liste predsedovi vlády Robertovi Ficovi od právneho zástupcu sťažovateľov doktora Fogaša je už po zľave od sťažujúcich sa. Už dali zľavu, už nechcú 17 miliárd, už chcú iba 2,7. Ja byť na ich mieste, ja byť na mieste sťažovateľov, tak sa súdim a vysúdim viac. Ale toto by som urobil len vtedy, ak by som mal šancu vyhrať a mimosúdne by som sa chcel dohodnúť vtedy, ak nemám šancu vyhrať. A oni zjavne nemajú šancu vyhrať, keď sa tlačia do mimosúdneho vyrovnania. Som presvedčený, že ten, kto sa chce brániť na súde, to je práve súčasná regulačná rada. A ten, kto sa chce dohodnúť, je súčasná vláda. A nie náhodou § 19a vo vašej novele, pán minister, že dňom účinnosti tohto zákona sa končí funkčné obdobie súčasnej regulačnej rady, nie je náhodou o tomto? O tomto si myslím, že je práve návrh tejto novely a § 19a a myslím si, že jedným z cieľov tohto zákona je dostať týchto ľudí preč, odstaviť ich, a keď nemáte zákonné dôvody, tak to jednoducho zmeníte, ako ste napríklad zmenili zákon o Úrade na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A preto otázka, čo získa občan tým, že privátnym spoločnostiam vyplatíte zo štátneho rozpočtu 2,7 mld. korún je úplne namieste. A ak uvažujete na odškodnení časti právnických osôb, tak očakávam, že vláda odškodní aj každého jedného občana, lebo aj on utrpel ujmu tým, že sa zdvihli ceny energií. Je to predsa voči občanom neférové, ak odškodníte súkromné právnické osoby alebo 6 právnických osôb a občanov nie. Čo povedať na záver? Dámy a páni z koalície, skúste sa nad týmto zákonom zamyslieť. Zamyslieť sa nad jeho podstatou, zamyslieť sa nad tým, prečo sa vláda s ním tak ponáhľa, dokonca sme ho mali prerokovať aj v skrátenom legislatívnom konaní. Prečo sa tlačí na prijatie zákona, ktorý je v rozpore s vnútornou legislatívou, dokonca s ústavným zákonom, ktorý je v rozpore s legislatívou Európskej únie a ktorý uzatvára slovenskú energetiku do hraníc, spochybňuje investície do nej a jednoducho ohrozuje bezpečnosť, energetickú bezpečnosť na Slovensku. Pán podpredseda, dámy a páni, to je všetko, čo som chcel vo svojom príhovore povedať. Ďakujem vám. (Potlesk.) | [
"(ruch v sále)",
"(Potlesk.)"
] | 4,185,865 |
2 | 2016-04-22 | Rozprava | 28 | Vašečka, Richard, poslanec NR SR | Richard | Vašečka | poslanec NR SR | Prajem dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, členovia vlády, pán podpredseda, pán spravodajca, ja by som chcel začať toto vystúpenie takou krátkou pripomienkou alebo spomenutím toho, že som opozičný poslanec, programové vyhlásenie vlády nepodporím a nevyslovím dôveru tejto vláde, ale to nič nemení na tom, že v situácii, keď mám informácie aj z médií, že pána premiéra operujú, v tejto chvíli že si naňho spomíname, že naňho tiež myslíme, jako veriaci človek sa zaňho modlím a prajem úspešnú operáciu, žehnám lekárom, aby dopadla tá operácia dobre. A dúfam aj v takú skorú a úspešnú rekonvalescenciu. Takže myslíme v dobrom na pána premiéra. Začnem teda k programovému vyhláseniu vlády. Sme Slovenská republika a sme Národná rada Slovenskej republiky, hovoríme o vláde Slovenskej republiky. Musím povedať, že milujem Slovensko, že je to krajina, v ktorej veľmi rád žijem. Nikdy mi nenapadlo sa z nej odsťahovať za nejakými lepšími podmienkami. Mám veľmi rád jej prírodu aj ľudí. Sme krásna krajina, podľa mňa veľmi požehnaná. Máme všetko, čo potrebujeme. Máme úrodnú pôdu, dostatok na to, aby nás uživila. Máme kvantá pitnej vody, čo je úžasné v tomto svete dnes. Máme veľké zalesnenie, ešte dostatočné stále v porovnaní s veľkou časťou Európy, Máme šikovných a pracovitých ľudí. Čo nám chýba, čo nemáme v poslednej dobe, sú deti. Nemyslím tým možno individuálne, ale skôr ten demografický ráz alebo nie ráz, ale pokles a vývoj. Slovensko má veľmi nízku pôrodnosť. Myslím, že ak som dobre pozeral do tabuliek, tak tá miera pôrodnosti na ženu, lebo tak sa to ráta, je 1,4 v roku 2015. A máme teda negatívny demografický vývoj so všetkými jeho dôsledkami, sociálnymi, hospodárskymi, kultúrnymi. Slovensko vymiera. Tie štatistiky, samozrejme, sú rôzne. Ja som nedávno čítal jednu štatistiku, kde v roku 2100, to tu pravdepodobne nikto z nás už nebude, by malo byť možno len 3,7 mil. obyvateľov Slovenska pri tomto demografickom vývoji. A takisto vekové zloženie obyvateľstva sa mení, čo má, samozrejme, dopad na rôzne oblasti, napríklad aj na zdravotníctvo a takisto, samozrejme, sociálny systém, dôchodkový systém, ktorý sa stáva stále viac neudržateľný, hlavne ak sa spoliehame najmä len na ten priebežný I. pilier. Chcem povedať, že, samozrejme, ak hovoríme o počte detí, o demografickom vývoji, tak nejde len o kvantitu, ale, samozrejme, ide o stabilné rodinné prostredie a kvalitnú výchovu v rodine, v škole, v spoločnosti. Prečo o tom hovorím? V programovom vyhlásení vlády je táto oblasť spomenutá napríklad aj v časti Sociálna politika, ale podľa mňa nedostatočne, nie však len v prípade tejto vlády. Ale mám taký pocit, že celkovo vlády Slovenskej republiky rezignovali na túto oblasť. Pritom ju pokladám za jeden z najväčších problémov, ak nie úplne najväčší problém Slovenska, komplexný, ktorý ovplyvňuje všetko. Korene tohto zlyhania ja osobne vidím v rezignácii a v zanechaní toho princípu, že potomstvo je požehnaním, že to nie je záťaž, že to nie je niečo, čo sa neoplatí, ale že, naopak, je to požehnanie. A opakujem znova, nejde len o kvantitu, ale o dobre vychované, šikovné, pracovité potomstvo. Možno taký exkurz malý, biblický, keď hovorím o tej židovsko-kresťanskej civilizácii. Viete, aké je prvé Božie prikázanie? Tým nemyslím teraz prvé z desatora alebo hlavné prikázanie milovať Boha celým srdcom a blížneho ako seba samého, ale časovo prvé, chronologicky prvé, ktoré sa nachádza hneď na prvej stránke Biblie v knihe Genezis, prvé, čo povedal Boh ľuďom, také to úplne prirodzené, ktoré neriešia len ľudia, ktorí čítajú Bibliu. A to je to: „Poďte a množte sa, naplňte Zem, podmaňte si ju.“ A je to niečo, čo vyjadruje taký základný princíp, dokonca inštinkt mať deti. Zdá sa, ako keby tento inštinkt, tento princíp sme na Slovensku zanechali, zabudli. A nie je to vec viery, nie je to len vec nejakého kultúrneho pohľadu, ale vec toho, že to má naozaj vážny dopad na našu spoločnosť a nemôžeme ju ignorovať ani ako vláda, ani ako Národná rada. Ja osobne tu vidím naozaj priestor na rast, na progres, na rozvoj, na pozitívny rozvoj. Viete, niekedy niektorí ľudia hovoria, to už sa nedá zvrátiť. Ten negatívny rozvoj alebo teda to vymieranie sa už tak zmenilo, že sa to už nedá zvrátiť. No predstavte si, že by napríklad tí, ktorí uvažujú o automobilovej doprave, povedali: „Už nestihneme nahradiť elektromobilmi, všetky autá so spaľovacími motormi, tak to nechajme tak, neriešme to proste, to už nestihneme.“ Určite sa to dá. A sú špecialisti na svetovom trhu ako napríklad z Tesly alebo u nás s tým napríklad aeromobilom alebo ďalšími elektromobilmi, ktorí sa tým zaoberajú a neriešia, či to stihnú alebo nestihnú nahradiť všetko, ale vidia v tom zmysel, vidia v tom progres a pracujú na tom. Ja si tak isto myslím, že má veľký význam úplne vážne urobiť všetko možné, čo môžeme pre ten pozitívny demografický rozvoj. Je tu pre to aj priestor. Ja by som možno uviedol zopár faktov z krajín, ktoré sú v niečom podobné ako Slovensko, pre zopakovanie kvôli aj tej možno lásky k Slovensku, tak jeho miery. Takže Slovensko má približne 49-tisíc kilometrov štvorcových a približne 5,4 mil. obyvateľov. Pozrime sa na iné krajiny, ktoré sú úspešné, prosperujúce, napríklad také Holandsko, v prípade Holandska takmer pätinu územia tvoria vodné plochy, celkovo je menšie ako Slovensko, má 41 500 kilometrov štvorcových. Viete, koľko má obyvateľov? Šestnásť miliónov. Krajina menšia plochou ako Slovensko s veľkými vodnými plochami má 16 mil. obyvateľov. Belgicko má 30-tisíc kilometrov štvorcových, 11 mil. obyvateľov. Švajčiarsko, ktoré sa často spomína ako vzor demokracie a prosperity, má 41-tisíc kilometrov štvorcových, veľká časť tohto územia sú vysoké hory neobývateľné, má 7,7 mil. obyvateľov. Napríklad taký Izrael, aby sme zašli troška aj ďalej, ale stále ešte nie až príliš ďaleko, má iba 20-tisíc kilometrov štvorcových, kto ste boli v Izraeli, viete, že veľká časť toho sú aj púšte a napriek tomu má vyše 8 mil. obyvateľov. Je veľmi jednoduchá vec, prečo to hovorím. Na Slovensku máme naozaj priestor, veľký priestor na rast. Opakujem znova, nehovoríme o číslach, tie sú na porovnanie, ale ide nám aj o kvalitu. Máme pôdu, máme vodu, máme priestor a ak sa bude Slovensko rozvíjať, a nie vymierať, tak to bude pozitívne. Treba urobiť kroky, ktoré nás nastavia spoločensky, mentálne, ale aj politicky a ekonomicky v prospech tohto rozvoja. Ja by som chcel spomenúť vo svojom vystúpení niekoľko myšlienok, ktoré teda nie sú len moje, ale ktoré napríklad predložila, adresovala aj vláde skupina občianskych združení ako napríklad Fórum života, Slovenská spoločnosť pre rodinu alebo Fórum pre verejné otázky a takisto aj iniciatíva Hlas za rodinu. Ja som si, aby som bol aj konkrétny, osvojil niekoľko bodov. Prvá vec je bez ohľadu na to, aké máme názory( konzervatívne, liberálne), je žiaduce pre spoločnosť, aby sme podporili aj deklaratívne, aj konkrétnymi krokmi prirodzenú rodinu (otec, mama, deti), pretože to je najlepšie, nie takým spôsobom, že ten, kto nie je v kompletnej rodine alebo kto nevyberá si takýto štýl, je nejaký horší, menejcenný, v žiadnom prípade, ale preto, že je to dobré pre Slovensko, že je to dobré pre našu krajinu, podporiť prirodzenú rodinu (otec, mama, deti). Čo konkrétne sa v tom dá urobiť? Zastaviť nejaké spochybňovanie a jasne deklarovať a zvýrazniť podporu. To znamená neprijímať dokumenty, ako by prirodzená rodina bola jednou z rovnocenných alternatív, ktorú si ľudia individuálne vyberú. Samozrejme, na úrovni jednotlivca s tým súhlasím, je to výber kohokoľvek. Ak sa rozhodnú nejakí manželia napríklad, že nechcú mať deti, alebo niekto, že nechce žiť v manželstve, je to jeho osobná vec. A keď si niekto urobí iný výber, nie je preto lepší. No z hľadiska spoločnosti, jej vývoja, sociálnej štruktúry, ekonomickej štruktúry je dobré podporovať prirodzenú rodinu. To je prvý bod. Ďalšia oblasť, ja to poviem tak veľmi ľudovo, až neodborne, lebo viacerí tu o tom hovorili v tej časti o sociálnych veciach odborne, mamičky na materskej. Dalo by sa povedať, ako keby to boli takí vyhnanci zo spoločnosti často, a môžeme a určite podporujeme slobodu, to znamená, mamička, ktorá chce zostať doma, nech má možnosť slobodne zostať doma, ktorá chce sa vrátiť do pracovného procesu čiastočne alebo aj na plný úväzok čím skôr, je to zase jej slobodná vec bez akéhokoľvek hodnotenia. Ale bolo by dobré, aby sme vytvorili podmienky – aby to pre tie mamičky nebola nejaká Sophiina voľba, že musím proste sa odtrhnúť od toho dieťaťa, lebo neprežijeme –, umožniť naozaj skutočnú slobodnú voľbu a zároveň netrestať, ale podporiť tie matky, ktoré zostávajú na materskej, majú deti, vychovávajú ich, venujú im čas, konkrétne veci, konkrétne návrhy, ktoré sme navrhovali aj my ako Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti vo svojom programe, ale aj spomínané občianske organizácie, zvýšiť hodnotu materského na 100 % dovtedajšieho zárobku. Môj názor osobný je, že mamička na materskej si zaslúži minimálne minimálnu mzdu, pretože robí pre štát niečo veľmi osožné. Nerobí to len pre seba, pre svoju rodinu, ale pre Slovensko, takisto podporiť možnosť čiastočného úväzku, zdieľaných pracovných miest, podnikania popri materskej. Ďalší konkrétny bod, zohľadňovať to, že človek má a vychováva deti pri výpočte dôchodkov a pri sociálnych odvodoch. Prvá vec, rodičia, ktorí majú deti, vychovávajú ich, vychovajú z nich deti slušné, pracovité, ktoré teda pracujú v tomto štáte, odvádzajú odvody, tak aj pre tento štát priniesli konkrétny ekonomický prínos. A by bolo spravodlivé, aby ten bol zohľadnený. Sú ľudia, ktorí chcú, ale možno nemôžu mať deti, ale v každom prípade nemajú potom s nimi ani náklady a môžu si na dôchodok odložiť tie peniaze, alebo ľudia, ktorí to môžu a nechcú takisto. Ale ľudia, ktorí naozaj sa rozhodnú pre to, že oni sami to chcú, nie kvôli dôchodku, nie kvôli peniazom, toto je niečo, čo je žiaduce pre tento štát. Vymierame, rozvoj je negatívny, je to zvrat negatívnym smerom. Takisto myšlienka, ktorou by sa podľa mňa vláda mohla zaoberať, je zohľadniť aj odvodové zaťaženie. Ak mám deti, pracujem a odvádzam výpočet do Sociálnej poisťovne, a teda prispievam na dôchodky, tak ako to bude so mnou? Keď sa mi nezohľadní v dôchodku ten výpočet, tak mohlo by sa mi zohľadniť, že teraz pracujem a vychovávam deti a tieto odvody sa znížia. Naozaj tu ide aj o konkrétnu pomoc, ale najmä o silný symbol. Poviem teraz tak osobne. Nikdy, nikdy pri rozmýšľaní o tom s manželkou, že chceme mať deti, nechceme mať deti, koľko chceme mať detí, nikdy som neuvažoval nad ekonomickými parametrami, hlavne zo strany štátu. To znamená, aké vysoké sú detské prídavky. Dvadsať eur, to je málo, keby dali aspoň 25 eur, tak budeme mať štvrté dieťa, nikdy som tak neuvažoval a to som, možno špeciálne pre poslucháčov nebol celý život poslancom Národnej rady, ale učiteľom s učiteľským platom a s manželkou popri mojich pätnástich produktívnych rokoch v školstve dvanásť rokov na materskej, nikdy som sa nezamýšľal nad ekonomickými parametrami. Ale veľmi som ocenil, ak niekto nejakým spôsobom povedal: „To je super, že ste rodina, máte deti, že sú vzdelané, vychované, že teda ich dobre vediete.“ Takže myslím si, že tá konkrétna pomoc nie je v tom, aby sme rodičom zaplatili, aby mali deti. To by ani nefungovalo, ale v tom, dať im konkrétnu podporu, konkrétne ocenenie ako symbol a zároveň aj konkrétny krok, ktorý môže pomôcť, lebo to je naozaj tá najlepšia investícia pre štát v tomto čase. Slovensku nepomôže filozofia individualizmu, čo znamená, ja si žijem takto, mne to vyhovuje takto. Okej, to je tvoja sloboda, ale to nie je dobré pre Slovensko a to nemá Slovensko prečo podporovať. To, čo ho môže podporovať, je to, čo je dobré pre spoločné dobro. A bezpochyby tým je rodina, ktorá má deti. Potom je to totižto posun aj v našej mentalite. Ak sa pozrieme do programového vyhlásenia vlády, ale celkovo do postupu filozofie štátu na Slovensku a v Európe, tak vidíme, že je tu snaha často budovať silný štát. Moja vízia, môj návrh je budovať silnú rodinu. A potom aj keď štát v nejakej oblasti zlyhá, napríklad v oblasti dôchodkového zabezpečenia, nebude to mať také katastrofálne dôsledky. Tým nechcem povedať, že štát má byť slabý, taký nejaký roztrasený. Ale určite treba budovať a podporovať silnú rodinu. Ďakujem vám za pozornosť a verím, že Slovensko potrebuje podporu rodiny, že to je to, čo je pre nás dobré, verím rovno ako veriaci kresťan, že nič nejde bez Božieho požehnania, a ja preto znova, tak ako som na úvod hovoril, že prajem, modlím sa, žehnám pánu premiérovi, tak žehnám vláde Slovenskej republiky, aby všetky dobré úmysly, ktoré má, sa jej podarili pre dobro nás všetkých. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"( konzervatívne, liberálne)",
"(otec, mama, deti)",
"(otec, mama, deti)",
"(Potlesk.)"
] | 4,100,844 |
9 | 2003-03-05 | Autorizovaná rozprava | 46 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | J. Malchárek, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť v mene poslaneckého klubu ANO niekoľko postrehov k téme dnešnej mimoriadnej schôdze pléna Národnej rady Slovenskej republiky. V posledných dňoch na verejnosti rezonuje okrem iných tém aj otázka postoja niektorých mojich kolegov poslancov za Alianciu nového občana, ktorí sa pridali k iniciatíve opozičnej strany Smer na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady. S veľkou nevôľou bol tento postoj prijímaný hlavne u našich partnerov vo vnútri vládnej koalície, pričom predstavitelia jedného z koaličných partnerov označili tento postoj ako porušenie koaličnej zmluvy. Takéto vyjadrenia považujem skôr za nedorozumenie a osobne ma zamrzeli, aj keď som sám svoj podpis nepriložil na návrh tejto schôdze. V koaličnej zmluve neexistuje ustanovenie, ktoré by sme de facto alebo de iure naším postojom alebo konaním v tejto veci porušili. Jediná skutočnosť, ktorá by podľa môjho názoru mohla koaličných partnerov v tejto súvislosti znepokojovať, je skúsenosť z minulého volebného obdobia, keď mimoriadne schôdze parlamentu vo väčšine prípadov priniesli len nekonečnú spúšť demagógie a politického populizmu. Ako jeden z poslancov tohto parlamentu, ktorí majú osobnú skúsenosť s mimoriadnymi schôdzami, ale nemám problém si osvojiť a nemal som problém si osvojiť iniciatívu svojich kolegov poslancov za náš klub Aliancia nového občana na zvolanie mimoriadnej schôdze, keďže si uvedomujem závažnosť prerokúvanej témy a jej dosah na celú spoločnosť. Kolegovia poslanci, ktorí iniciovali túto mimoriadnu schôdzu, iste mali v povedomí slová dnešného predsedu parlamentu Pavla Hrušovského o potrebe novej politickej kultúry, ale zároveň v nich rezonovala aj polročná skúsenosť s politickou prácou v Národnej rade a pocit zodpovednosti voči občanom Slovenskej republiky. Ich snaha nastoliť na pôde parlamentu diskusiu na tému korupcia a klientelizmus je absolútne prirodzená a legitímna. Nakoniec, kde inde by sa malo diskutovať o probléme, ktorý rezonuje takmer vo všetkých oblastiach verejného života a ktorý je veľmi citlivo vnímaný nielen našimi občanmi, ale aj v zahraničí, ak nie na pôde Národnej rady Slovenskej republiky? Nepochybne existujú témy a problémy, ktoré by v politike, tak ako v rodine, mali zostať takpovediac v domácej kuchyni a nemali by sa preberať na verejnosti. Patrí medzi ne napríklad aj čiastočná nefunkčnosť a neprofesionalita komunikácie v rámci vládnej koalície. Tento problém by sme ako koaliční partneri mali riešiť predovšetkým medzi sebou a nezaťažovať ním verejnosť. Podľa môjho hlbokého presvedčenia však téma dnešnej mimoriadnej schôdze medzi takéto témy nepatrí. Práve naopak. Problém korupcie a klientelizmu dlhodobo rezonuje vo všetkých oblastiach štátnej administratívy vrátane politiky a stal sa priam zhubnou chorobou našej spoločnosti. Nie je možné zatvárať pred týmto faktom oči a tváriť sa, že je všetko v najlepšom poriadku, a na konkrétne otázky, žiadajúce vysvetlenie, odpovedať mlčaním, prípadne obviňovaním všetkých naokolo. V poslednom čase sa stále častejšie vynárajú rôzne kauzy, ktoré nasvedčujú tomu, že korupcia vôbec nie je na ústupe, ale naopak, neustále prerastá všetkými sférami verejného života. Politiku a politikov nevynímajúc. Verejnosť je z takýchto informácií znechutená, ale o čo horšie, občania nadobúdajú stále silnejšie presvedčenie, že sa s tým vlastne nedá nič robiť. My poslanci za Alianciu nového občana sme prišli do politiky ako ľudia, ktorí sa dokázali nájsť a zhodnúť sa v spoločnom názore na problémy tejto spoločnosti a ich možné riešenie a na rozdiel od viacerých politických strán sme od začiatku jasne vyprofilovanou politickou stranou, pokiaľ ide o program a politickú orientáciu. Sme si plne vedomí, že nositeľmi programov jednotlivých politických strán sú vždy ľudia. A preto naša kritika nie je zameraná proti jednotlivým politickým stranám ako takým. Účelom môjho dnešného vystúpenia nie je hodnotenie kvality riešení problému korupcie prezentovaných v rámci programov jednotlivých politických strán. Chcel by som, aby sa už konečne poukázalo priamo na konkrétnych ľudí, ktorí beztrestne roky rabujú túto spoločnosť, ľudí, ktorých konaním sme prišli o miliardové hodnoty a ktorí s aroganciou im vlastnou sa skrývajú za funkcionárov alebo imidž tej-ktorej politickej strany. V tejto súvislosti by som chcel podotknúť, že to nie je prvýkrát, keď sa na pôde parlamentu zaoberáme takouto témou a iniciujeme rokovania pléna k téme korupcia a klientelizmus. Pred viac ako rokom sa na pôde Národnej rady Slovenskej republiky práve na môj podnet zaoberala témou Devín banka a prijala uznesenie Národná rada, v ktorom zaviazala zodpovedné orgány na prešetrenie predmetných skutočností a na informovanie Národnej rady o výsledku prešetrenia. Dnes určite nikto nepochybuje o tom, že táto téma nielen v čase, ale aj dávno predtým bola viac ako legitímna. Pokiaľ by sa našla politická vôľa a odvaha rokovať a najmä konať v tejto kauze skôr, bez ohľadu na toho, kto bol vtedy vo vláde, nehovorím o volebných obdobiach, by sme možno dnes nemuseli nachádzať telá zavraždených ľudí angažovaných v kauze Devín banka a občania nemuseli prísť o viac ako 11 mld. Sk vo svojich úsporách. Pokiaľ ide o podporu návrhu na vyhlásenie dnešnej mimoriadnej schôdze zo strany niektorých poslancov ANO, túto je potrebné dôsledne odlíšiť od podpory návrhu uznesenia predloženého hlavným iniciátorom tejto schôdze, to je opozičnou stranou Smer, a s návrhom predmetného uznesenia, s ktorým poslanci ANO rozhodne nemôžu súhlasiť. Zásadne nemôžeme súhlasiť v žiadnom z jej bodov. Ide totiž o návrh uznesenia, ktorý má v sebe – naozaj použijem to najslušnejšie, čo mi napadá – veľkú dávku povrchnosti. Tento návrh uznesenia však predovšetkým obsahuje žiadosť o zastavenie privatizácie strategických podnikov. Túto požiadavku považujeme za filozoficky a vecne nesprávnu a práve z pohľadu súčasnej úrovne korupcie v štátnej správe za nezodpovednú a kontraproduktívnu. Na jednej strane hovoríme o stanovení jednoznačných pravidiel hry a rovnosti šancí pre všetkých občanov Slovenskej republiky, na druhej strane prijatím takéhoto uznesenia by sme zabetónovali v pozíciách stovky ľudí, ktorí neproduktívne parazitujú na ekonomike štátu a systematicky ho vykrádajú. Áno, je pravdou, že v mnohých prípadoch strategické podniky, ktoré doteraz neboli sprivatizované, alebo niektoré, ktoré boli sprivatizované pre nás netransparentne, boli a sú priestorom na korupciu a klientelizmus. Áno, nie je predsa tiež bežné a nie akceptovateľné, ak sa dozvedáme, že privatizačný poradca, ktorého odmeny sa pohybujú rádovo v desiatkach a v nejednom prípade v stovkách miliónov korún, získa túto odmenu za výkon poradnej činnosti pri privatizácii podniku, o ktorý sa zaujíma jediný záujemca, pričom existuje rozhodnutie vlády podnik odpredať a so získanými prostriedkami sa už dopredu ráta v štátnom rozpočte. Rovnako podozrivé sú aj prípady, keď privatizačný poradca navrhne v procese privatizácie predaj podniku za nižšiu predajnú cenu, než je najnižšia cena ponúkaná od potenciálnych záujemcov. Myslím, že by bolo v tejto súvislosti veľmi zaujímavé preskúmať aj hospodárenie Fondu národného majetku, najmä z pohľadu výberu záujemcov o privatizované podniky, a tiež výšku stanovených cien. Možno oveľa zaujímavejšie by bolo preskúmanie dôvodov, pre ktoré kupujúci nezaplatili kúpnu cenu, pričom mu táto bola znížená z často dodatočne vykonštruovaných dôvodov, prípadne neplatí sa s vedomím tichej podpory niektorých funkcionárov fondu, ktorí potom sankcionujú porušenie zmluvy zo strany kupujúceho najnižšími prípustnými sankciami. Verím, že noví ľudia, ktorí boli schválení v Národnej rade Slovenskej republiky prednedávnom, sa budú správať vo svojich pozíciách zodpovedne a budú pracovať v prospech vecí verejných, a nie v prospech samých seba. Myslím si, že v tejto oblasti by predovšetkým Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie mal naozaj veľmi aktívne pôsobiť hlavne v oblasti kontrolnej činnosti. Kým nebudeme mať relevantné informácie o nakladaní s verejnými prostriedkami, pokiaľ verejnosť nebude poznať odpovede na takéto otázky, nebudeme môcť s pokojným svedomím povedať, že sme eliminovali priestor na korupciu vo verejnom živote. My sami sme pripravení nekompromisne postupovať sami voči sebe, voči svojim straníckym kolegom a rovnako nekompromisne aj voči každej konkrétnej osobe, na ktorú padne podozrenie zo zneužitia svojho postavenia, či už to bude člen vlády, alebo iný štátny úradník, prípadne funkcionár pracujúci „v prospech“ štátneho záujmu. Nevidíme jediný dôvod, prečo by sme mali robiť rozdiely medzi zlodejmi, ktorí sa skrývajú v rámci niektorej z koaličných politických strán, alebo zlodejmi, ktorí sa skrývajú v súčasnosti v rámci strán opozičných. Tento problém nevnímame ako problém medzi koalíciou a opozíciou, ale ako problém spoločný. Na pôde Národnej rady Slovenskej republiky preto navrhujeme, aby sa najmä proces privatizácie, proces čerpania prostriedkov z predvstupových zdrojov Európskej únie, financovanie politických strán, ale aj riešenie konfliktu záujmu verejných činiteľov a využitie finančných prostriedkov vo verejnej správe stali predmetom neustálej zvýšenej kontroly poslancov Národnej rady a jej príslušných orgánov a, samozrejme, aj príslušných inštitúcií, ako je NKÚ. Najneskôr na májovej schôdzi Národnej rady by sme chceli prísť s návrhom na vytvorenie prierezovej komisie Národnej rady, v ktorej by boli proporcionálne zastúpení predstavitelia všetkých politických strán, ktorí prejavia záujem o členstvo v tejto komisii. Prierezová komisia by mala dozerať na proces nakladania s verejnými prostriedkami, sledovať konkrétne kroky vlády a jednotlivých rezortov zamerané na boj proti korupcii a klientelizmu, pričom o svojich zisteniach by informovala príslušné výbory Národnej rady. V prípade, že sa na tom Národná rada uznesie, aj plénum Národnej rady. Väčšiu aktivitu by podľa nášho názoru mali v tejto oblasti vyvíjať aj samotné výbory Národnej rady, a to nielen prostredníctvom legislatívneho procesu, ale aj formou dôslednejšej kontroly príslušných orgánov a inštitúcií cez vyžadovanie správ o činnosti a konaním poslaneckých prieskumov. Na koniec môjho vystúpenia mi dovoľte predniesť návrh uznesenia tak, ako ho navrhuje poslanecký klub za Alianciu nového občana: „Národná rada Slovenskej republiky, uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 5. marca 2003 k vážnym podozreniam o existencii korupcie a klientelistických praktík v politickom systéme Slovenskej republiky, 1. konštatuje, že korupcia a klientelizmu vo verejnom živote je vážnym problémom existujúcim v Slovenskej republike a že doteraz sa nepodarilo prijať a zabezpečiť opatrenia na ich uspokojivú elimináciu. Je v záujme celej politickej reprezentácie, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 2002, ale aj všetkých úradov a inštitúcií odhodlane bojovať proti týmto negatívnym javom s cieľom predovšetkým zvýšiť dôveryhodnosť vnútorného prostredia v prospech každého občana Slovenskej republiky ako suverénneho právneho štátu; 2. žiada vládu Slovenskej republiky, aby najneskôr na májovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predložila informáciu o plnení uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 159 zo dňa 4. marca 2003 a informáciu o konkrétnych opatreniach jednotlivých rezortov pri plnení programového vyhlásenia vlády v oblasti boja proti korupcii a Národného programu boja proti korupcii. Žiada vládu Slovenskej republiky, všetkých ostatných ústavných činiteľov a orgány štátnej moci, aby venovali väčšiu pozornosť a prisudzovali väčší význam informáciám potvrdzujúcim vážne podozrenia o existencii korupcie v oblasti pôsobenia štátnej moci; 3. vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby urýchlene dopracovala a predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrhy zákonov upravujúcich pravidlá lobingu, obmedzenie trestnoprávnej imunity ústavných činiteľov, návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku, návrh ústavného zákona o konflikte záujmov, návrh zákona o financovaní politických strán a aby sa vytvorili legislatívne administratívne kontrolné mechanizmy pre transparentný a efektívny systém použitia verejných prostriedkov vrátane zdrojov z fondov Európskej únie. Vyzýva všetky príslušné orgány a inštitúcie, najmä Najvyšší kontrolný úrad, Slovenskú informačnú službu, orgány činné v trestnom konaní a daňové orgány, k čo najefektívnejšej implementácii zákonov zverených kompetencií na prispievanie k znižovaniu úrovne korupcie a klientelizmu vo verejnom živote v Slovenskej republike.“ Ďakujem pekne za podporu a za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,092,993 |
51 | 2005-11-09 | Autorizovaná rozprava | 132 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ešte okrem pána poslanca Maxona do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu, teda možnosť sa prihlásiť sa do rozpravy za skončenú. Nech sa páči, pán poslanec Maxon, máte slovo. M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, máme teda pred sebou legislatívny zámer návrhu zákona o založení akciovej spoločnosti Lesy Slovenskej republiky. Tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky a nakoniec aj v pôdohospodárskom výbore na túto tému sme už niekoľkokrát diskutovali. Dovoľte mi teda zanalyzovať aktuálny stav z hľadiska procesného, ako by táto transformácia mohla prebiehať. Vzhľadom na to, že v súčasnosti máme na stole len legislatívny zámer, je málo pravdepodobné alebo skoro vylúčené, že by sme mohli do 31. 12. schváliť aj legislatívnu normu. To znamená zákon o zriadení akciovej spoločnosti Lesy Slovenskej republiky tak, ako to ukladá, alebo tak, ako to je prezentované a napísané v programovom vyhlásení vlády. Prečo to hovorím? Hovorím to predovšetkým preto, že taký vážny národohospodársky krok, aký sa touto transformáciou pripravuje, je možné naozaj realizovať výhradne k 31. 12. alebo k 1. 1. budúceho roku. Vylučujem takú alternatívu, že by sa niečo podobné mohlo stať v priebehu roka. Súvisí to, samozrejme, s účtovnou závierkou a všetkými vecami, ktoré s takouto transformáciou súvisia. Hovorím to predovšetkým preto, že ak z tohto pohľadu je termín k 1. 1. 2006 nereálny, kladiem teda tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky otázku predovšetkým v tom zmysle, že aj napriek tomu, že na budúci rok bude možno dostatočný časový priestor, aby sa už schválil zákon o zriadení osobitnej akciovej spoločnosti Lesy Slovenskej republiky, nemyslím si však, že je to celkom politicky správne, ak sa tá lehota nestihla k 1. 1. 2006, tak si myslím, že už by to malo byť predmetom budúcej vládnej koalície alebo budúcej vlády. To však, samozrejme, máme možnosť sledovať ešte počas budúceho roka. Dámy a páni, nejdem z hľadiska času skúšať vašu trpezlivosť, ale zdá sa, že budeme mať najmenej hodinovú prestávku, keď bolo vyhlásené rokovanie, lebo máme pár bodov, tak mi dovoľte niekoľko zásadných pripomienok k tomuto legislatívnemu zámeru. Na tom samotnom projekte je zaujímavá jedna vec a tá, pravdu povediac, do istej miery prekvapuje aj mňa, pretože v predchádzajúcich dokumentoch, ktoré sme mali k dispozícii, bolo takým leitmotívom a veľmi jednoznačne sa deklarovalo, že budúca akciová spoločnosť nebude mať napojenie cez výdavkovú časť štátneho rozpočtu. To znamená, nebude čerpať prostredníctvom výdavkovej časti štátneho rozpočtu žiadne zdroje. Jediné možné napojenie tam bolo cez hospodársky výsledok a dividendy, ale to je v prospech štátneho rozpočtu, nie v neprospech tohto štátneho rozpočtu, teda budúcich štátnych rozpočtov. Legislatívny zámer však zdôrazňuje riešiť úhradu výkonov vo verejnom záujme štátnou objednávkou. Predpokladá štátne objednávky postupne od roku 2006 až do roku 2007 v sume 187 mil., 319 mil., 365 mil. a 345 mil. Sk ročne. Bola tu teda diskusia o tom, čo je to verejnoprospešný záujem, a v tých predchádzajúcich vyjadreniach jasne dominovalo to, že prostredníctvom hospodárskeho výsledku si budúca akciová spoločnosť vytvorí dostatočné zdroje, aby mohla plniť aj tieto verejnoprospešné funkcie. Teraz sa dostávame do situácie, že na jednej strane prostredníctvom takpovediac štátnej objednávky si bude nárokovať v rozpočte tie sumy, o ktorých som hovoril, a na druhej strane by sa mal vytvoriť priestor na to, aby prostredníctvom dividend cez hospodársky výsledok tieto prostriedky do štátneho rozpočtu vracala. Osobne si myslím, že to nie je dobré riešenie a nespĺňa to ani tú deklarovanú vec v programovom vyhlásení vlády, s ktorou sa ja teda nestotožňujem, že lesné hospodárstvo už žiadnym spôsobom nebude napojené na štátny rozpočet. Takže navrhujem predkladateľom, aby túto oblasť v konkrétnom paragrafovom znení riešili inak, ako je navrhované v legislatívnom zámere. Legislatívny zámer ďalej predpokladá určenie hodnoty základného imania, určenie hodnoty nepeňažného vkladu na základe mimoriadnej uzávierky, teda nie spôsobom, ako je stanovené v Obchodnom zákonníku znaleckým posudkom. Jeden z dôvodov, prečo navrhuje takúto formu, je aj skutočnosť, že nejde o privatizáciu, ale o transformáciu štátneho podniku na štátnu akciovú spoločnosť. To, dámy a páni, že je potrebné hľadať iný spôsob ocenenia, ako určujú pravidlá v súvislosti s vnesením hodnoty základného imania do budúcej akciovej spoločnosti, spôsobovala predovšetkým hodnota lesných porastov a pozemkov, ktorá však nie je v konečnom dôsledku vnášaná do základného imania budúcej akciovej spoločnosti. Z toho pohľadu si nemyslím, že v tých ostatných veciach, predovšetkým čo sa týka napríklad budov, zariadení, ktoré sa využívajú na obhospodarovanie lesov, že by mal byť zvolený iný systém ocenenia, ako je systém ocenenia prostredníctvom pravidiel, ktoré ukladá Obchodný zákonník. Dámy a páni, veľmi stručne vám poviem dôvod, prečo s takýmto riešením nesúhlasím a nakoniec nesúhlasia s tým ani odborníci. Predovšetkým preto, že by došlo k deformácii hodnoty základného imania a k deformácii posudzovania efektívnosti narábania s majetkom. Zákon, samozrejme, potom v ďalšom aj tento legislatívny zámer umožňuje predaj majetku, podotýkam – a to som už teda zdôraznil – s výnimkou predaja lesnej pôdy a neobjektívne stanovenie jeho trhovej hodnoty potom umožní špekulatívne s týmto majetkom nakladať. O čo ide? Predmetom vkladu majú byť aj stavby zariadenia slúžiaceho lesnému hospodárstvu a 90 % tohto majetku, dámy a páni, má nulovú zostatkovú hodnotu. To znamená, že na základe nulovej zostatkovej hodnoty by sa mal tento majetok vniesť do základného imania spoločnosti, nepochybne však tento majetok má v mnohých prípadoch veľmi slušnú trhovú hodnotu. Sú to rôzne hájenky, sú to rôzne zariadenia. Okrem toho by som rád zdôraznil, že v minulosti bolo veľké množstvo pracovníkov predovšetkým pôsobiacich v štátnych Lesoch Slovenskej republiky odborne vyškolených na to, aby tento majetok – a nakoniec majú aj certifikáty –, aby tento majetok mohol byť riadnym spôsobom ocenený na základe znaleckých posudkov. Takže tento zámer, ktorý je prezentovaný v tomto dokumente, bez ohľadu na to, aká politická garnitúra ten proces bude realizovať, naozaj vyvoláva podozrenie a špekulácie o tom, že sa ten majetok vnesie v nulovej zostatkovej hodnote. S tým majetkom tá akciová spoločnosť potom môže nakladať a štandardné nakladanie je aj predaj tohto majetku a na základe toho sa potom tento majetok môže predávať za mimoriadne nízke ceny. Môj názor je ten, že prirodzene okrem lesných porastov a lesných pozemkov majetok, ktorý bude vnesený do základného imania spoločnosti, by mal byť ocenený štandardným spôsobom, to znamená znaleckými posudkami. Stojí ešte otázka alebo mali by sme teda vážnejšie diskutovať aj na tému, do akej miery sa zvyšuje touto transformáciou monopolné postavenie Lesov Slovenskej republiky. Dnes to monopolné postavenie je vyjadrené asi 60-percentným podielom trhu s drevom. Je už, by som povedal, takou veľmi frekventovanou témou, že ako teda štátne lesy aj Protimonopolný úrad v tomto smere postupuje a naďalej nemáme vyriešený tento kardinálny spor, kde na jednej strane stoja štátne lesy, štátny podnik, a na druhej strane Zväz spracovateľov dreva Slovenskej republiky, alebo dalo by sa povedať zjednodušene – drevospracujúci priemysel. Dámy a páni, šéfovia vašich politických strán a šéfovia, pokiaľ mám informáciu, aj poslaneckých klubov strán, ktoré sú v Národnej rade Slovenskej republiky, dostali list od Zväzu spracovateľov dreva Slovenskej republiky. Tento list naozaj obsahuje vážne podozrenia, podotýkam, vážne podozrenia a možno ešte raz podčiarkujem, že podozrenia, ktorými by sme sa v súvislosti s transformáciou Lesov Slovenskej republiky naozaj mali zaoberať. Ja naozaj tu nie som na to, aby som tie vyjadrenia Zväzu spracovateľov dreva Slovenskej republiky pokladal za 100-percentne pravdivé, ale nakoniec tento list bol adresovaný priamo predsedovi vlády Slovenskej republiky a nadväzuje na ten legislatívny zámer transformácie Lesov Slovenskej republiky a obsahuje viaceré výhrady a aj viaceré podozrenia v súvislosti s trhom dreva predovšetkým vo vzťahu k slovenským spracovateľom. Pri tejto príležitosti mi dovoľte, aby som zdôraznil, že tá transformácia by mala prebehnúť v harmónii s tými, ktorí budú spravovať Lesy Slovenskej republiky, a tí, ktorí budú kupovať ten úžitok, ktorý vyprodukujú Lesy Slovenskej republiky. A chcel by som teda zdôrazniť ešte jeden veľmi dôležitý fakt, že v drevospracujúcom priemysle pracuje v tomto období viac ako 30 000 pracovníkov a práve tento zväz spracovateľov dreva má vážne obavy, že pokiaľ tá situácia, predovšetkým z hľadiska exportu a vývoja cien medzi exportom a domácim odbytom, sa bude vyvíjať tak, ako sa vyvíja v súčasnom období, takže významným spôsobom podnikatelia v tejto oblasti budú musieť znižovať počty pracovníkov. V súvislosti s tým by som chcel upozorniť ešte na jednu veľmi dôležitú vec – a bolo to predmetom diskusie aj pri zákonoch, ktoré predkladala pani ministerka Radičová. Dámy a páni, spracovatelia dreva na Slovensku pôsobia na 90 % územiach, kde je najvyššia miera nezamestnanosti. Takže je to naozaj veľmi vážna výzva pre nás, aby sme sa aj týmto listom Zväzu spracovateľov dreva Slovenskej republiky zaoberali. Ak by sme sa na tento list mali pozerať cez istú prizmu politiky a možno aj cez ten problém interpersonálnych vzťahov na ministerstve pôdohospodárstva, chcel by som vás upozorniť, že tento problém už neexistuje, pretože ten zväz spracovateľov dreva už má dnes iné vedenie ako to vedenie, ktoré viedlo, by som povedal, takpovediac nezmieriteľný boj s ministerstvom pôdohospodárstva. Je to teda prejav spracovateľov dreva aj z hľadiska istej ponuky s ministerstvom pôdohospodárstva komunikovať v tomto smere a hľadať spoločné riešenia. Takže nie je to len o politickom zápase. Nie je to len o postojoch súčasného štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva, ale myslím si, že títo spracovatelia reprezentujú záujem skupiny, ktorá zamestnáva 30-tisíc ľudí. Vážené dámy a páni, chcel by som teda istým spôsobom doplniť ten návrh na uznesenie. Návrh na uznesenie znie, že „Národná rada Slovenskej republiky berie tento legislatívny zámer na vedomie“. Chcel by som teda doplniť uznesenie v tom zmysle, a predpokladám, že tu môže byť všeobecná zhoda, aby „minister pôdohospodárstva predložil Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo správu o prebiehanej transformácii Lesov Slovenskej republiky, hospodársky výsledok Lesov Slovenskej republiky k 31. 12. 2005“. Na základe toho by potom výbor Národnej rady Slovenskej republiky, to pripadá do úvahy niekedy v marci, výbor Národnej rady Slovenskej republiky predložil informáciu o prebiehajúcom procese transformácie. A, samozrejme, bavili by sme sa aj o dosiahnutých hospodárskych výsledkoch tohto štátneho podniku. Vzhľadom na to, že k zelenej správe o Lesoch Slovenskej republiky nebudem vystupovať, dovoľte mi veľmi krátku zmienku a tá sa týka nie samotnej správy za rok 2004, ale toho postupu, ktorý sa uplatnil v súvislosti s rozpočtom 2006. A predpokladám, že pri rozpočte na rok 2006 sa k tomuto problému vrátime. O čo ide? Napriek tomu, že štátny podnik Lesy Slovenskej republiky naďalej nie je stabilizovaný, napriek tomu, že máme informácie, že sa dosť vážne zanedbáva pestovná činnosť, to znamená, že budúcnosť našich lesov... Pán predseda klubu, minimálne by som vás poprosil trošičku tichšie. Pokojne sa môžete rozprávať, len trošilinku tichšie, vy máte taký výrazný hlas, a naozaj ma to vyrušuje. Ďakujem pekne. Budem už končiť. V súvislosti s tým, čo som povedal, ma prekvapuje to, že Lesy Slovenskej republiky, a ešte raz opakujem, napriek tomu, že zanedbávajú pestovnú činnosť, napriek tomu, že sú naďalej hlboko pod priemernou mzdou, tak budú zaviazané dodatkovým odvodom 62 mil. Sk do štátneho rozpočtu. Súčasne musím skonštatovať, že nikto nevie, akou metodikou sa k tým 62 mil. dostali. Či to teda bolo len potrebné na isté potreby štátneho rozpočtu napasovať, alebo jednoducho dostali z Bratislavy jeden telefonát, na základe tohto telefonátu zistili, že budú môcť do štátneho rozpočtu odviesť 62 mil. Sk. Ja som presvedčený, že v tom období transformácie budú chýbať na pestovnú činnosť, že budú chýbať aj v rámci odstraňovania kalamity nielen vo Vysokých Tatrách, ale aj v Nízkych Tatrách. Táto poznámka, dáma a páni, na záver len vzhľadom na to, že k zelenej správe o lesnom hospodárstve vystupovať nebudem. Ďakujem pekne za vašu trpezlivosť. | [] | 4,065,798 |
83 | 2023-02-09 | Autorizovaná rozprava | 36 | Šefčík, Marek, poslanec NR SR | Marek | Šefčík | poslanec NR SR | Keďže je to v prvom čítaní, tak mali by sme hlasovať na nasledujúcom hlasovaní, čiže o jedenástej dnes. | [] | 3,934,859 |
8 | 2016-07-07 | Autorizovaná rozprava | 8 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Galko, prosím, neprerušujte pána poslanca Madeja. | [] | 3,893,654 |
20 | 2011-07-11 | Autorizovaná rozprava | 108 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Nech sa páči, v rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Laššáková. | [] | 4,180,255 |
54 | 2015-10-01 | Autorizovaná rozprava | 325 | Fecko, Martin, poslanec NR SR | Martin | Fecko | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán kolega. Poučme sa z minulosti, lebo národy a ľudia, ktorí sa nepoučujú z minulosti, asi budú robiť tie isté chyby, ktoré potom nás, by som povedal, že ochudobňujú o čas, ktorý už nevrátime, o elán ľudí a možnože aj o nejaké tie financie, ktoré strácame tým, že tam sa budú nejaké robiť zbytočné referendá, ktoré budú musieť možnože byť aj finančne náročné. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 3,879,545 |
28 | 2021-05-04 | Autorizovaná rozprava | 31 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Ďakujem. Ďalší vystúpi pán poslanec Kočiš. | [] | 4,183,707 |
6 | 2024-01-26 | Autorizovaná rozprava | 3 | Danko, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Danko | podpredseda NR SR | Na vystúpenie pána poslanca dve faktické. Prvá poslankyňa Mesterová. | [] | 4,115,922 |
34 | 2018-09-17 | Autorizovaná rozprava | 124 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďalší v rozprave, pán poslanec Mizík, nech sa páči. | [] | 3,907,693 |
60 | 2022-03-22 | Autorizovaná rozprava | 356 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Ďakujem pekne. Teraz vystúpi pán poslanec Sloboda. | [] | 3,973,911 |
26 | 2011-12-01 | Autorizovaná rozprava | 236 | Gibalová, Monika, poslankyňa NR SR | Monika | Gibalová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Konštatujem, že v rozprave k tomuto návrhu vystúpili poslanci Blahová, Ondruš, Tomanová a Blanár. Na základe procedurálneho návrhu budeme hlasovať osobitne o každom bode uvedenom v spoločnej správe. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu 1 zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Upozorňujem však, že bol podaný lepší návrh v rozprave. | [] | 4,142,386 |
53 | 2019-11-27 | Autorizovaná rozprava | 263 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pán poslanec Paška, reakcia. | [] | 4,006,702 |
45 | 2010-01-20 | Autorizovaná rozprava | 251 | M. Hort, podpredseda NR SR: | M | Hort | podpredseda NR SR | Budeme pokračovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov . Spoločná správa je pod tlačou 1446a. Prosím teraz ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Ľubomíra Vážneho, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister. | [] | 4,231,216 |
8 | 2012-11-07 | Autorizovaná rozprava | 46 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Takže navrhujem, aby sme zaradili tento bod programu na záver schôdze. Budeme hlasovať teraz o návrhu pána poslanca Mičovského, ktorý v mene šiestich poslaneckých klubov navrhol nový bod programu. (Hlasovanie.) 126 prítomných, 125 bolo za, 1 nehlasoval. Zaradili sme nový bod programu, prerokujeme ho na záver 8. schôdze. Poprosím teraz pána poslanca Mičovského, pardon, poprosím pána poslanca Kondróta, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách, je to tlač 268. Je to vládny návrh, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 268.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 268.)"
] | 4,058,461 |
53 | 2015-06-30 | Autorizovaná rozprava | 314 | Frešo, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Frešo | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. No nenapadlo by ma kontrolovať, naozaj, keď to zariadenie vypíše, že som bol za, že či teda som hlasoval alebo nie, ak je to napísané v tom zápise ináč, tak, samozrejme, to, čo som podpísal, tak za to som hlasoval. To je úplne prirodzené, normálne. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 4,191,567 |
27 | 2013-11-28 | Autorizovaná rozprava | 18 | Fecko, Martin, poslanec NR SR | Martin | Fecko | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za tvoju reakciu. Samozrejme, keď sa chceme porovnávať s inými krajinami, keď si spomeniem, že sme vlastne ministerstvo zrušili pred niekoľkými rokmi, tak viac-menej vidíme, ako sa správajú určité vládne garnitúry k tejto oblasti života. Myslím si, že máme tu čo naprávať, máme sa o čo biť, Slovensko by nemalo byť v tejto oblasti životného prostredia nejakou popoluškou, máme čo ukazovať svetu. Môže to byť jeden z naštartovaných ekonomických stimulov, aby sme sem pritiahli zahraničných turistov, ktorí tu budú míňať svoje doláre a svoje eurá a svoje peniaze. Takže myslím si, že aj tú stráž prírody momentálne musíme, hovorím, musíme udržať, pretože ináč tú ochranu neudržíme. Pán minister, to je jednoznačné. Takže buďme, by som povedal, takí veľkorysí a povedzme, že, áno, chceme mať aj tu stráž na takejto úrovni, ako to majú v iných krajinách, ako pán kolega spomenul, áno, ja poznám tiež poľnú stráž, poznám lesnú stráž a musím povedať, že nedosahujú tieto stráže ochrany prírody ich, by som povedal, vážností aj ich nejakých zákonných možností, ktorými môžu priamo v reálnom výkone pôsobiť. Ďakujem pekne. | [] | 3,957,130 |
32 | 2021-06-22 | Autorizovaná rozprava | 100 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním. V súvislosti so zánikom mandátu poslanca Národnej rady v mene štyroch poslaneckých klubov, za hnutie OĽANO, SME RODINA, SaS a ZA ĽUDÍ, podávam návrh na zaradenie nových bodov do programu 32. schôdze, ktorými sú Informácia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na uprázdnený a neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhujem, aby sme tento bod prerokovali dnes o 14.00 hod. a následne by sme hlasovali. Potom by sme pristúpili k vykonaniu sľubu poslanca. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Teraz pristúpime k návrhu o bode 27. schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o návrhu poslancov Šefčíka, Horváthovej, Lehotského a Šebovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (tlač 504). Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo poslankyni Moniky Kaveckej, aby hlasovanie uvádzala. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Šefčíka, Evy Horváthovej, Tomáša Lehotského a Zuzany Šebovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 504.) | [
"(Súhlasná reakcia pléna.)",
"(tlač 504)",
"(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Šefčíka, Evy Horváthovej, Tomáša Lehotského a Zuzany Šebovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, st... | 4,123,381 |
15 | 2017-04-07 | Autorizovaná rozprava | 411 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Pani poslankyňa Jurinová. | [] | 4,151,372 |
55 | 2006-01-31 | Autorizovaná rozprava | 164 | R. Madej, poslanec: | R | Madej | poslanec | Pán poslanec Brocka, rád by som na váš argument zareagoval veľmi rýchlo. Pred šiestimi mesiacmi, keď sa predkladal tento návrh zákona, sme argumentovali tým, že tento inštitút nebude zneužiteľný preto, lebo v tom čase bol v druhom čítaní návrh novely zákona o štátnom občianstve. Udelenie štátneho občianstva sa v prípade manželstva podmieňuje už aj trvaním manželstva, myslím, minimálne tri roky, ak nie päť rokov. To znamená, bez ohľadu na to, či inštitút rozvodu dohodou, nesporových rozvodov existuje alebo nie, tak to manželstvo musí trvať. Tento argument z tohto dôvodu absolútne neobstojí, pretože práve toto sa už riešilo bez ohľadu na to, či inštitút rozvodov dohodou existoval alebo nie. Tento návrh zákona naozaj je dôvodný, ale to už potom neskôr. Myslím si, že tento príklad a takáto forma zneužitia nie je možná. Ďakujem. | [] | 4,027,338 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.