session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
8 | 2012-10-24 | Autorizovaná rozprava | 177 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, diskusia o Zákonníku práce je súčasťou širšieho príbehu tejto vlády. Súčasťou tohto príbehu je určite aj vládny návrh, ktorým sa zásadným spôsobom mení aj daňová politika. Je to príbeh vlády, ktorá uprednostňuje krátkodobé riešenia pred dlhodobými strategickými a bezpochyby aj politicky nákladnejšími rozhodnutiami. Je to príbeh vlády, ktorá namiesto toho, aby vytvárala prostredie pre tvorbu pracovných miest, robí prácu, podnikanie, nákladnejšou a komplikovanejšou. Samozrejme, aj v tomto návrhu sú ustanovenia, ktoré sú prijateľné a vylepšujú možno aj to, čo predchádzajúca novela celkom nedocenila. Ale ako celok s ňou nemôžeme súhlasiť. Vláda bude hovoriť o tom, ako rast zamestnanosti závisí len od hospodárskeho rastu a vlastne aj časti zamestnávateľov tento návrh, tento návrh vlády vyhovuje, respektíve nevadí. Vnímame však tento zákon ako súčasť širšej skupiny návrhov zákona, ktorá tápa. Tápa v tom, ako pomôcť hospodárskemu rastu a v tvorbe pracovných miest. Namiesto toho, jedným okom stále na prieskumoch popularity, robí opatrenia, ktoré nikoho nenahnevajú, a jej umožnia krátkodobo uhasiť to, čo práve horí najviac, teda deficit. To, že jej prístupom pomaly udusia to, čo hospodársky rast prináša, to nie je naozaj vláda, ale podnikateľský sektor, a bude zrejmé, ako to už v prípade SMER-u býva, len pre nástupcov. Keďže sme už v druhom čítaní a je mi jasné, že filozofiu tohto zákona už meniť nikto nebude chcieť, nikto nebude chcieť z tých, ktorí novelu predkladajú, zameriam sa asi viac naozaj na pozmeňovacie návrhy, ktorými sa aspoň niečo málo dá zlepšiť, ak vôbec k tomu budú mať snahu. Chcem teda tento priestor využiť hlavne na prezentovanie zopár pozmeňujúcich návrhov. A stále verím, že aj keď neboli prerokované na tripartite, budú o nich naozaj aspoň uvažovať. Časť pozmeňovacích návrhov si bude vyžadovať politickú zhodu. No predkladám aj návrhy, ktoré majú hlavne technický charakter. Niektoré pozmeňovacie návrhy majú za cieľ zvýšiť komfort a flexibilitu práce pre zamestnancov a časť pozmeňovacích návrhov ošetruje pracovné právo z pohľadu zamestnávateľa, kde sa snaží zabrániť neopodstatnému zaťažovaniu zamestnávateľa. Som presvedčená, že Slovensko už dospelo do úrovne, kedy chápe, že medzi prácou a rodinou by mala existovať zdravá rovnováha. A tak, ako je dôležité, aby sme boli v práci produktívni, je rovnako potrebné, aby zamestnanci mali čas a slobodu venovať sa oddychu a svojej rodine. Paradoxne vládna väčšina hovorí o tom, že sa chce priblížiť európskym štandardom, ale regulácia práce cez víkendy a sviatky, ktorá bola súčasťou ich slovníka na začiatku tejto rozpravy, z nej už zrazu vypadla. Určite možnosť nakupovať v nedeľu mnohí využívame. Je to pohodlné, bezpochyby. Treba si však uvedomiť, že cenu za túto pohodlnosť platia zamestnanci a najčastejšie zamestnankyne v maloobchode, ktoré pre našu pohodlnosť strácajú možnosť normálneho rodinného života. Pohodlnosť alebo nakupovanie v nedeľu nutnosťou naozaj nie je. Malo by to byť súčasťou spoločenskej ohľaduplnosti, keby sme si povedali, že jeden deň v týždni bude pre valnú časť spoločnosti dňom pokoja a kľudu. Z toho dôvodu osobne podporím naozaj všetky návrhy, ktoré budú smerovať k tomuto cieľu. A tiež mi neprídu možnože celkom vhodné vyjadrenia, ktoré som počula od kolegov zo strany SaS, o, ja neviem, azda o nejakom náboženskom dogmatizme, ktorý tu chceme zavádzať. Myslím si, že to má naozaj historicko-kultúrny základ a nielen náboženský. Ak však žiadna z týchto iniciatív neprejde, prečítam návrh, veľmi mierne znejúci, kde navrhujem, aby zákon explicitne uvádzal možnosť zamestnávateľa a zamestnanca dohodnúť sa na dňoch, kedy nebude možné nariadiť prácu. Navrhujem taktiež, aby sa v zmienenom paragrafe explicitne uvádzala možnosť dohodnúť sa aj na činnostiach, ktoré zamestnanec nebude vykonávať, aj keď sú štandardnou súčasťou zamestnania. Aj keď sa jedná len o jasnejšie definovanie práv, ktoré zákon uznáva aj teraz, som presvedčená, že hlavne vyjednávanie a dohoda na každom jednotlivom pracovisku je cestou k zlepšeniu spokojnosti oboch strán. Budem rada, ak jasnejšie vymedzenie oblastí pomôže aj k aktívnejšej diskusii na úrovni firiem a inštitúcií. By som si dovolila teda prečítať ten pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Eriky Jurinovej a Richarda Vašečku. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto: V čl. I sa za bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie: „15. V § 43 ods. 4 znie: „(4) V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä a) ďalšie hmotné výhody, b) dni, v ktorých zamestnávateľ nie je oprávnený zamestnancovi určovať výkon práce a pracovnej pohotovosti, c) činnosti, ktoré zamestnávateľ nesmie prikázať vykonávať zamestnancovi, hoci by mohli patriť k dohodnutému druhu prác.“ Doterajšie body sa prečíslujú. Odôvodnenie: Presnejšia špecifikácia možností, ktoré si môžu účastníci pracovnej zmluvy dohodnúť, má priniesť vyššiu stabilitu vzájomne dohodnutých podmienok výkonu práce. Prechodne, do času, kým nebude pripravená legislatívna zmena a nedeľa a sviatočné dni sa nestanú dňami všeobecne rešpektovaného odpočinku, má táto právna úprava uľahčiť zamestnancovi možnosť dohodnúť si so zamestnávateľom nedeľu a sviatočné dni ako dni, v ktoré nemá záujem pracovať, a zamestnávateľ je po svojom súhlase povinný túto dohodu rešpektovať. Vzhľadom k tomu, že na strane zamestnanca môžu existovať niektoré fyzické, psychické či iné limity pre výkon konkrétnych činností, napríklad nosenie ťažších bremien, explicitne sa umožňuje dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom, že zamestnanec nie je povinný vykonávať určité presne vymedzené činnosti, hoci by inak mohli patriť k druhu práce, na ktorú sa zamestnanec prijíma. Toľko teda prvý pozmeňovací návrh. Chcem len povedať, že naozaj je to možno len taká barlička, ktorá na prvý pohľad, si povieme, že je bezcenná, ale môže vytvárať pre ľudí také návestie, aby si uvedomili, že naozaj majú možnosť vyšpecifikovať si podmienky, za ktorých chcú pracovať, a ide o dohodu. Takže myslím si, že s týmto by nemali mať ani kolegovia zo SaS veľký problém. Druhý návrh, ktorý predkladáme, sa týka dĺžky dovolenky v školských zariadeniach, pretože mám pocit, alebo teda to nie je pocit, to je fakt, existujú v školstve dve skupiny zamestnancov, pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci. Jedni majú osemtýždňové prázdniny, druhí majú podľa Zákonníka práce nárok na štyri alebo päť týždňov dovolenky, avšak vytvára sa tým naozaj v škole nerovnaké, nerovnomerné prostredie. Riaditelia musia dbať, musí byť škola otvorená a zamestnanci, napríklad špeciálni pedagógovia napríklad, alebo, ja neviem, psychológovia, ktorí sú zamestnancami školy, musia čas využívať, ako sa im dá. A naozaj, keď nemajú klientelu, nemajú žiakov, ktorým by mohli svoje služby venovať, je to podľa mňa zbytočné plytvanie času. Takže vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto: V čl. I sa za bod 68 vkladá nový bod 69, ktorý znie: „69. V § 103 ods. 3 sa za slová „majstra odbornej výchovy“ vkladá čiarka a slová „a vychovávateľa“ sa nahrádzajú slovami „vychovávateľa a odborného zamestnanca škôl a školských zariadení“.“. Doterajšie body sa následne prečíslujú. Odôvodnenie: Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zaviedol novú kategóriu odborných zamestnancov škôl a školských zariadení – psychológ, školský psychológ, školský logopéd, špeciálny pedagóg, školský špeciálny pedagóg, terénny špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg, ktorí sú pri kontinuálnom vzdelávaní a odmeňovaní priradení k pedagogickým zamestnancom. Pedagogickí zamestnanci v zmysle § 3 uvedeného zákona, napríklad riaditeľ školy, učiteľ alebo pedagogický asistent, majú podľa § 103 ods. 3 Zákonníka práce nárok na dovolenku v trvaní najmenej osem týždňov v kalendárnom roku, tak ako teda aj bežní učitelia. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné doplniť do ustanovenia § 103 ods. 3 Zákonníka práce aj skupinu odborných zamestnancov škôl a školských zariadení v zmysle § 4 uvedeného zákona, čím sa odstráni diskriminácia medzi týmito dvomi skupinami v oblasti výchovno-vzdelávacej činnosti. Takže toľko k druhému nášmu pozmeňováku, ktorý som vám predložila. Možno, že by bolo dobré zamerať sa aj na slobodu zamestnanca a jej úpravu napríklad aj pri stravných lístkoch. Nebudem teraz čítať pozmeňovací návrh, lendávam do pozornosti, že opäť ho predkladáme. Predkladali sme ho pred rokom. A myslím si, že je čas predložiť ho opäť práve teraz, keď je otvorený Zákonník práce, pretože si myslím, že sa už skončila doba, kedy štát či zamestnávateľ má diktovať občanovi, koľko je adekvátna suma, ktorú má minúť na stravu prostredníctvom stravných lístkov. Umožníme občanom minúť príspevok na jedlo, sumu, ktorú uznajú za vhodnú, a na miestach, ktoré uznajú za vhodné. Ľudia nie sú hlúpi a to jedlo si tak či onak zabezpečia. Podstatné je však to, že na tom nebudú zbytočne zarábať firmy prevádzkujúce gastrolístky, pre ktoré sme biznis vytvorili zákonom. Zákonník práce by určite nemal nahrávať jednej či druhej strane, ale mal by byť férovým vyvážením nárokov oboch strán. A v situácii s nezamestnanosťou, v akej sa nachádzame, by mal podporovať hlavne tvorbu pracovných miest. Z dôvodu, z pohľadu flexibility trhu práce, na ktorej potrebe sa tu všetci určite zhodujeme, budú podávať kolegovia opäť ďalší pozmeňovací návrh, pretože si myslíme, že je dosť dôležitá aj možnosť práce nadčas. Potrebujeme predsa, aby prevádzky v odvetviach, ktoré zažívajú nárazové, nárazovité nárasty dopytu, mali možnosť sa s týmto nárastom vyrovnať prostredníctvom práce nadčas svojich zamestnancov. Jedná sa skutočne o citlivú oblasť, preto má byť pre zvýšenú prácu nadčas nutná dohoda medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. V momente, ak k tejto dohode dôjde, lebo aj zamestnanci budú vnímať nutnosť občasnej nárazovitej práce, nevidím dôvod, aby do tejto dohody vstupoval čas. Teda nechápem obmedzenie, ktoré ste vlastne do novely Zákonníka práce teraz vpustili. Pri niektorých opatreniach sa mi nepáči filozofia, ktorá sa snaží plošne regulovať celý pracovný trh jedným pravidlom, a nerešpektuje fakt, že nie každé pravidlo je vhodné aplikovať na všetky povolania, keďže pracovný trh a povolania sú naozaj rôznorodé. Príkladom tohto prístupu je regulácia skúšobnej doby. Súhlasím, pri väčšine povolaní je zamestnávateľ za tri mesiace schopný zhodnotiť kvality svojho zamestnanca. V prípade riadiacich pracovníkov zostáva možnosť nechať šesťmesačnú skúšobnú dobu, avšak vieme, že pri riadiacich pracovníkoch sa jedná zväčša o komplikovanejšie záležitosti. Vedúci pracovníci vykonávajú prácu, ktorá nemá opakujúci sa charakter. Je to často otázkou strategických rozhodnutí, schopnosti riadiť viacero rôznorodých projektov, či schopnosti pracovať s podriadenými a klientmi. Z povahy veci si zhodnotenie takejto práce vyžaduje dlhšiu dobu, než hodnotenie pracovníka, ktorý robí jednu a tú istú opakovanú činnosť za pásom. Zamestnávatelia si zaslúžia možnosť poriadne si preveriť zamestnancov, ktorí riadia ich podniky, preto budeme opäť požadovať možnosť dohody v kolektívnej zmluve skúšobnej lehoty na deväť mesiacov. Ďalšou oblasťou, do ktorej sa opakovane snaží vstúpiť štát, je vyjednávanie o normách práce. Prax ukázala, že v tejto oblasti nedochádzalo k žiadnym problémom, napriek tomu vláda navrhuje inšpektorát práce ako arbitra možných sporov. V prvom rade je veľmi nepravdepodobné, že k nim bude opäť dochádzať. Ale ak áno, nerozumiem, prečo by ich mal rozhodovať inšpektorát práce, ktorý na to nemá kapacity, ani odborne zdatných ľudí. Tu by som povedala, že sme si dali teda takú malú námahu a volali sme na inšpektorát práce a zisťovali sme, koľko prípadov riešili. Zaujímavé bolo, že neriešili žiaden takýto prípad, aj keď to bolo v ustanovení. Takže naozaj dôležité je, že do toho môže zasiahnuť zamestnanec so zamestnávateľom, nech sa dohodnú oni. A pokiaľ k dohode nedôjde, nech si privolajú odborníka, ktorý im to bude vedieť zhodnotiť objektívne. Máme k dispozícii asi štyristo mediátorov, máme k dispozícii audítorov a naozaj odborných znalcov, ktorí sa k týmto témam vedia vyjadriť. Na inšpektoráte práce sami povedali, že takéto veci nerobia. Bude to pre nich zbytočná záťaž. A dokonca, že nestíhajú prípady, ktoré riešia bežné pracovnoprávne spory. Takže tu by som si dovolila prečítať pozmeňovací návrh, ktorý sa týka práve tohto inšpektorátu práce, alebo možnosti vypustiť inšpektorát práce z rozhodovania o normách, o normách na pracovisku. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto: 1. V čl. I sa vypúšťa bod 79. Doterajšie body sa následne prečíslujú. Odôvodnenie: Zámerom navrhovateľa je vypustiť účasť inšpekcie práce na vyjednávaní noriem práce. Navrhovateľ súhlasí s nutnosťou vyjednávania medzi zamestnancami a zamestnávateľom pri stanovovaní pracovných noriem, čo je zakotvené aj v súčasnosti v platnom znení § 133 ods. 3 Zákonníka práce. Konečné slovo inšpekcie však nepovažuje predkladateľ za potrebné, keďže praktické skúsenosti posledného roka nepreukázali nutnosť znovuzavedenia tohto inštitútu. Prijatie tohto pozmeňujúceho návrhu umožní odbremeniť inšpektoráty práce od nepotrebnej regulácie a umožní im koncentrovať svoje aktivity v oblastiach, kde je dohľad tejto inštitúcie významný a potrebný. Ešte taká vsuvka, že ak by sme videli, že naozaj inšpektorát práce ide byť posilnený o ľudí, ktorí by mohli aj na týchto úlohách pracovať, vzhľadom na to, že nestíhajú si svoju doterajšiu prácu, tak možnože by to stálo za to. Ale pokiaľ nebude mať odborne zdatných ľudí a dostatočný počet ľudí, je to úplne zbytočné opatrenie, ktoré bude komplikovať procesy. 2. Čl. V sa vypúšťa. Doterajšie články sa následne prečíslujú. Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisí s vypustením bodu 79 predloženého vládneho návrhu novely Zákonníka práce, bod 1 tohto pozmeňujúceho návrhu. Teraz by som sa pozrela na posledný pozmeňovací návrh, ktorý predkladáme, aj keď sa teda táto téma netýka priamo Zákonníka práce. Ide o odstupné, o tému odstupného v štátnej službe. Považujem za dôležité v momente, keď parlament diskutuje napríklad aj o výške odstupného pre bežných ľudí, aby tento parlament stanovil férové pravidlá aj pre štátnych úradníkov. V tomto prípade hlavne politických nominantov. Môj pozmeňovací návrh prináša úpravu, ktorá by štátnym úradníkom umožnila vyplatenie odstupného až po odpracovaní dvanástich mesiacov štátnej služby. Pán minister ma upozornil, že budúci rok budú pripravovať novelu zákona o štátnej službe, ale je to predsa len ešte možno celý rok pred nami. A naozaj by som vás poprosila, aby ste pouvažovali, či by nebolo vhodné ošetriť aj teraz toto ustanovenie, aby naozaj k podobným situáciám, ako zhruba pred mesiacom boli medializované, nemuselo dochádzať. Ešte o to viac, keď sám vravíte, že vás to trápi. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. a Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto: V čl. VII sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: „1. Paragraf 53 sa dopĺňa ods. 6, ktorý znie: „(6) Odstupné podľa ods. 1 až 4 patrí len tomu štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako 12 mesiacov, s výnimkou štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorého štátnozamestnanecký pomer skončil výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 47 písm. a) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu.“ Doterajšie body sa následne prečíslujú. Odôvodnenie: Zámerom navrhovateľa je zmena právnej úpravy tak, aby odstupné patrilo len tomu štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako šesť mesiacov. Navrhovateľ chce takto zamedziť opakujúcej sa praxi vyplácania odstupného často riadiacim pracovníkom, politickým nominantom, ktorých štátnozamestnanecký pomer trval len minimálny čas. Inštitút odstupného slúži ako prostriedok finančnej pomoci pri zmene, respektíve ukončení zamestnania štátneho zamestnanca a je formou odmeny za dlhodobú prácu pre zamestnávateľa. Nemal by slúžiť ako nástroj špekulácií alebo neodôvodneného finančného prospechu. Výnimku z navrhovaného pravidla predstavujú štátni zamestnanci, ktorých štátnozamestnanecký pomer sa skončil výpoveďou alebo dohodou z dôvodu, že vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratili spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste, služobný úrad nemá pre nich iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, respektíve ak dotknutý štátny zamestnanec za takýchto okolností nesúhlasí s trvalým preložením a nedohodne sa so služobným úradom inak, keďže v prípade týchto zamestnancov by bolo neprimerané uplatňovanie navrhovaného vylúčenia nároku na odstupné, a to vzhľadom na objektívne dôvody, ktoré ich alebo zamestnávateľa viedli k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. To je všetko, to boli štyri návrhy, ktoré som vám chcela predniesť. Kolegovia budú ešte podávať iné pozmeňujúce návrhy, ku ktorým sa tak isto hlásim a podporujem ich. V tejto novele sa diskutuje o dopade hlavne na podnikateľské prostredie. Nezabúdajme však aj na to, že dopady pocíti aj neziskový sektor. Práca na dohodu je veľmi častým spôsobom zamestnávania osôb v neziskovom sektore, špeciálne v oblasti služieb. Ako viete, jedná sa o oblasť, v ktorej sú vyplácané mimoriadne nízke mzdy. Tam naozaj nie je z čoho. Zdôvodnenie aj tejto kategórie zamestnancov a ďalšie znižovanie ich čistého príjmu, ich veľkú časť zrejme z týchto povolaní vyženie a tým, čo ostanú, stlačí ich reálny príjem na hanebné minimum. Nezabúdajme však, že sa jedná o osoby, ktoré vykonávajú prácu vo verejnom záujme, ktorou často sanujú neschopnosť štátu či samosprávy, či nedostatok finančných prostriedkov samosprávy. Ak už týmto ľuďom štát nedokáže pomôcť silnejšou podporou sociálnych služieb, môže spraviť aspoň to minimum, že ich nechá vo výhodnejšom daňovom a odvodovom režime. Pokúšali sme sa o to aj pri zákone o sociálnom poistení, nepodarilo sa nám to, ale stále veríme, opäť je otvorený zákon o sociálnom poistení, že k tomu dôjde. Na záver mi dovoľte spomenúť ešte jednu tému, ktorá v dôležitej diskusii o zamestnanosti celej populácie zaniká, a to je zamestnávanie jednej z najzraniteľnejších skupín, a to konkrétne zdravotne ťažko postihnutých. Doteraz sú títo zamestnanci v Zákonníku práce chránení § 66, ktorý pojednáva o vypovedaní ZŤP zamestnanca len so súhlasom úradu práce. Dostali sme avízo z viacerých organizácií, keď sme si teda žiadali, či majú aj nejaké pripomienky k Zákonníku práce, ktorí nás žiadali, a možno, že niektorí až prosili, aby sme toto ustanovenie, ktoré ich ochraňuje, vlastne zrušili, aby sme sa postarali o to, aby sme to zrušili. Je totaký paradox. Je to ustanovenie, ktoré ich má ochraňovať, a na druhej strane oni to vnímajú skôr ako väčšiu zábranu, ktorá bráni zamestnávateľom, aby sa vôbec s nimi ako so zdravotne postihnutými bavila a zamestnávala ich. Možnože pri tejto príležitosti, samozrejme, že zdá sa mi to tak isto veľmi nehumánne, že by sme zrušili jeden paragraf, v ktorom majú títo ľudia možno väčšiu šancu zamestnať sa, ale pri tejto príležitosti by bolo dobré sa zamerať na to, akým spôsobom pomôcť týmto ľuďom a zvlášť zmeniť celý prístup a ponímanie celej filozofie ako ich zamestnávať. Preto znova by som chcela len apelovať na vás, aby sme aj v duchu toho, ako legislatíva v Európskej únii postupuje, tak tam vyzerá, že je asi modernejšie pre všetkých ísť cestou daňových alebo odvodových úľav pre zdravotne postihnutých, čo u nás chýba. Zatiaľ u nás registrujeme naozaj len možnosť, že máme stanovené dobre počet zdravotne postihnutých, ktorých má povinnosť zamestnávateľ zamestnať, ale vieme, že v praxi to vôbec nefunguje. Na záver, úplný teda záver, je nám jasné, že zákonník si prijmete tak, ako ste si ho nachystali, ale vedzte, že naozaj týmto budete ochraňovať zamestnanca pred prácou. Nie je to, nesúvisí to len so Zákonníkom práce, ale ako som aj pri rozprave o daniach povedala, je to súhrn zákonov, ktoré v tomto balíčku prijímate. Veľa faktorov vplýva na to, aký stav našej spoločnosti bude, ale obávam sa, že ste si naozaj vybrali ten nesprávny smer. Ďakujem. | [
"(4)",
"(6)"
] | 3,875,993 |
44 | 2014-12-03 | Autorizovaná rozprava | 269 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky. Uzatváram možnosť, ukončujem rozpravu a dávam slovo pánovi navrhovateľovi, ktorý zhrnie rozpravu. Ďakujem pekne. | [] | 3,983,276 |
25 | 2013-10-16 | Autorizovaná rozprava | 155 | Martvoň, Anton, poslanec NR SR | Anton | Martvoň | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, v podstate vo všetkej úcte ku vám, dovolím si povedať iba jednu takú vec. Myslím si, že ide tu zo strany opozície, ale to je iba môj osobný názor, o nepochopenie trošku účelu tohto zákona. Ja osobne tuto deklarujem, vítam každého turistu, ktorý príde na Slovensko, to je jedno, z akej krajiny príde. Ale je tu iný faktor. Máme množstvo krajín, na ktoré sa sústreďujú iné štáty EÚ. A zvýhodňujú práve ich podnikateľov tým, že vedia prilákať cez dotácie práve turistov zo štátov mimo Schengenu ako takého. A týmto zákonom ide práve o podporu turistov a o to, dostať na Slovensko turistov, ktorí Slovensko nepoznajú, nakoľko sú mimo Schengenu a nemajú ani akým spôsobom sa o tom dozvedieť. A práve cez tento krok, myslím si, dokážeme sem prilákať turistov z rôznych štátov sveta, čo nám dokáže teda potom pomôcť rozvoj či už zamestnanosti v oblasti cestovného ruchu, ale aj podnikania. Samozrejme, máme tu aj štáty v rámci Schengenu, kde ich obyvatelia poznajú Slovensko. Ale práve na týchto turistov existujú už iné formy dotácií ako takých. Nebudem o nich hovoriť, každý, kto robí v cestovnom ruchu, tak vie asi, o aké spôsoby dotovania ide. Ale je tu jeden zaujímavý fakt, ktorý ste trošku opomenuli. Tento návrh zákona podporil aj Zväz cestovného ruchu ako taký. A v tom Zväze cestovného ruchu nesedia iba štyri organizácie alebo iba jedna organizácia, ktorá má hotely teda v Tatrách. Sedia tam minimálne desiatky organizácií a ich zástupcovia, ktorí kebyže majú niečo proti tomu, tak by, samozrejme, sa ozvali, ale oni práve pochopili účel tohto zákona. Čiže ja vás chcem iba poprosiť nestrašte. Myslím si, že 2,1 mil. eur je dobrý začiatok na podporu cestovného ruchu na Slovensku ako takého, ktorý treba podporiť v každom regióne. Každý vám povie, že cestovný ruch je nedocenený na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,874,153 |
11 | 2007-06-21 | Autorizovaná rozprava | 244 | P. Frešo, poslanec: | P | Frešo | poslanec | Samozrejme, že je to nezmysel. Ale chápem, že proste sú niekedy chvíle, keď sa treba naozaj zastať ľudí. A na druhej strane chápem, že pokiaľ koalícia disponuje väčšinou, tak sa jej ťažko priznáva takáto hrubá chyba a práve sme toho svedkami. Čiže, rád sa aj zúčastním na tej ďalšej diskusii, pretože toto už nie je otázka nejaká odborná, toto je otázka o tom, kto naozaj chce pracovať v prospech ľudí a kto chce pracovať v prospech svojho ega a v prospech svojej politickej sily, ako je to v prípade vládnej koalície. Ďakujem pekne. | [] | 4,120,326 |
54 | 2002-02-14 | Autorizovaná rozprava | 31 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | J. Gajdoš, poslanec: To, že sa situácia nezlepšila, naopak, v mnohých prípadoch zhoršila, svedčí zrejme o tom, že nie je vo vašich silách tento katastrofálny stav prijateľným spôsobom riešiť. Napriek tomu sa pokúšam vám vstúpiť do svedomia a upozorniť vás, že aj v tomto cípe Slovenska žijú ľudia, ktorí ešte sem-tam musia dochádzať za prácou, alebo v horšom prípade za lekárskou starostlivosťou, či za iným účelom. Jeden autobus ráno. Cestujúci pri zachádzkach do obcí mimo hlavnej trasy, ak nechce tieto zachádzky platiť, musí v každom počasí niekoľkokrát vystúpiť a jeden autobus na večer podobným spôsobom, to je jediné spojenie s ostatným svetom pre týchto ľudí. Ak cestujú nemocní v horúčke za doktorom, tragické je to, ak sú choré deti, napríklad z Novej Sedlice do Uliča, ošetrení sú hneď zrána, ale do 15.00 hodiny v takomto stave sedia na chodbe v nevykúrenej čakárni, kým im nepôjde autobus späť. Pritom v Novej Sedlici stojí celý deň autobus a čaká na večerný spoj do Sniny. Takýchto príkladov by som z tejto oblasti vedel uviesť „x“. Riaditeľ humenskej SAD o nich veľmi dobre vie, ale nie je kompetentný ich riešiť. Riaditelia SAD sú v dnešných časoch zainteresovaní na ošetrení svojich zištných záujmov v procese privatizácie SAD a problémy obyčajných ľudí ich netrápia. Čo bude potom, až sa verejná doprava sprivatizuje, na to nechcem ani pomyslieť. Nie som odborník na dopravu, ale nie je možné, pán minister, aby sa nenašlo prijateľné riešenie, napríklad v podobe kyvadlovej dopravy zabezpečovanej málokapacitnými autobusmi na efektívne naplánovaných trasách. Východniarov máte na svojom ministerstve ako maku, sú známi z rôznych kšeftov, kšeftíkov a pokutných privatizácií, ale pomôcť svojim rodným, to nie. Dôrazne vás, pán minister, žiadam, aby ste sa riešeniu tohto pre región nesmierne vážnemu problému venovali osobne. V opačnom prípade sa dopúšťate na občanoch niektorých obcí nehorázneho šikanovania. Ďakujem pekne. I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave k tomuto bodu vystúpi pán poslanec Krajči. G. Krajči, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vo svojej prvej interpelácii sa obraciam na ministra vnútra pána Ivana Šimka. Vážený pán minister, obraciam sa na vás v rámci interpelácie a žiadam vás o zodpovedanie problematiky, ktorú vám chcem dať do pozornosti. Pán minister, dňa 20. 7. 2001 ste dostali sťažnosť riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trenčín na postup pracovníkov inšpekcie ministra vnútra, v ktorej sú títo podozriví z trestnej činnosti a v ktorej vás pán Mikula žiada o stretnutie. Dňa 27. 7. 2001 prezident Policajného zboru vylákal pána Mikulu a pána Belanca do Bratislavy. Pána Belanca nezákonným spôsobom predviedol pred vyšetrovateľa, následne sa pánovi Mikulovi prezident vyhrážal trestným stíhaním pána Belanca a požadoval od pána Mikulu stiahnutie spomínanej sťažnosti. Viem o tom, že vám boli doručené ďalšie sťažnosti a trestné oznámenia v súvislosti s týmto postupom. Vážený pán minister, žiadam vás o zodpovedanie na tento okruh otázok, ktorý z tejto problematiky vyplýva: 1. Prečo ste neprijali pána Mikulu a prečo sa nechávate informovať iba z jednej strany, a to od prezidenta Policajného zboru Šáteka, zástupcu riaditeľa Sekcie vyšetrovania kriminálno-expertíznych činností, a od pracovníkov inšpekcie ministerstva vnútra? Viem, že dnes už je situácia iná, pán Mikula je prepustený z Policajného zboru. Síce všetci tvrdíte, že na vlastnú žiadosť, ja hovorím, že pod psychickým nátlakom. 2. Ako je možné, že tieto trestné oznámenia nikto nešetrí aj napriek tomu, že sú v nich podozriví vysokí policajní dôstojníci? Nemali by byť práve preto prešetrené čo najskôr, alebo sa hádam nebojíte výsledku vyšetrovania? 3. Chcel by som vás opýtať, ako je možné, že pracovníci odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti majú v rámci rezortu skoro neobmedzené právomoci aj napriek tomu, že niektorí z nich sú podozriví zo spáchania trestnej činnosti, predovšetkým riaditeľ tohto odboru plukovník JUDr. Jozef Šátek? 4. Pán minister, chcem sa opýtať, ako je prešetrená kauza úniku prísne tajných materiálov, ktorých ste zbavili mlčanlivosti, pracovníkov Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trenčín? Bol niekto z pracovníkov inšpekcie už postihnutý? Aké opatrenia ste prijali, aby k takémuto skutku už v budúcnosti nedochádzalo? Ďalšia interpelácia sa týka ministra financií pána Ľudovíta Hajnoviča. Pán minister, chcem vás požiadať, aby ste mi objasnili nezrovnalosti týkajúce sa spoločnosti BMG Invest a Horizont. Spoločnosť BMG Invest je dcérskou spoločnosťou firmy Horizont, ktorá vykázala iba v rokoch 1998 až 2000 kumulovanú stratu 1,5 mld. Sk. Spoločnosť BMG Invest podľa Asociácie správcovských spoločností získala od občanov približne 4,5 mld. Napriek tomu, že disponuje pomerne veľkým množstvom peňažných vkladov osôb, zatvorila všetky svoje pobočky. Tieto spoločnosti fungovali bez licencie, čo im však zákon umožňoval. Zatvorenie pobočiek bolo odôvodnené vstupom nového zahraničného investora. Po tom, čo spoločnosť odmietla informáciu o krachu, bolo vydané vyhlásenie, v ktorom mala firma zverejniť meno nového investora. Dnes už vieme, že údajný nový investor odstúpil. Chcem sa preto, pán minister, opýtať, či si nemyslíte, že takéto postupy a zatváranie nebankových subjektov či podobných spoločností v pomerne krátkom časovom rozpätí pôsobí destabilizujúco na ekonomiku a vytvára nedôveru občanov aj voči vláde Slovenskej republiky. Preto ma zaujíma, čo podniknete v blízkej budúcnosti a aké opatrenia navrhnete, ktorými by ste takúto situáciu riešili, prípadne jej predchádzali. Ďalej by som rád vedel, či budú vyvodené dôsledky za tento stav a kto ponesie zodpovednosť. A po tretie, rád by som dostal odpoveď aj na otázku, či je vôbec platné vyhlásenie o vstupe nového investora, keďže neobsahovalo ani len pečiatku spoločnosti a už vôbec nie termín obnovenia činnosti. Ďalšiu interpeláciu smerujem na ministra obrany Slovenskej republiky pána Jozefa Stanka. Pán minister, dovoľujem si vás osloviť v rámci interpelácie a požiadať o objasnenie informácie týkajúcej sa pána plukovníka Neumanna. Pán minister, podľa mojich informácií plukovník Neumann, bývalý veliteľ raketového pluku Martin, preinvestoval na opravu budov Kasární SNP v Martine namiesto 35 mil. až 65 mil. Sk – a možno aj viac. Pokiaľ viem, bol odvolaný z funkcie a je v štádiu riešenia. Mám aj informácie, podľa ktorých pán Neumann využije svoje kontakty a bude sa snažiť určitým spôsobom zahladiť túto svoju činnosť. Pán minister, viem, že o tomto prípade viete, pretože Vojenská spravodajská služba vám odovzdala informácie týkajúce sa tohto prípadu, napriek tomu dosiaľ neboli vyvodené dôsledky a zodpovednosť za takéto konanie. Chcem vás požiadať o prešetrenie tohto prípadu a dúfam, že sa nebudete snažiť, aby sa tento prípad akýmsi spôsobom ututlal. Ďalej tu vidím ešte jeden problém v súvislosti s tým, čo som hovoril, a to je otázka preinvestovanej sumy. Ide o nemalú finančnú sumu, ktorá skoro dvojnásobne prevýšila plánovanú sumu, teda ide o zneužitie právomocí, ktoré mal tento riadiaci pracovník. Odvolanie z funkcie je len čiastkovým riešením tohto problému, preto by som rád vedel, ako sa vykompenzuje finančný rozdiel, ktorý vznikol pri preinvestovaní a predstavuje skoro 30 mil. Sk. Pán minister, mohli by ste ma informovať o tom, ako sa bude v tomto prípade postupovať ďalej a aké budú vyvodené dôsledky. Ďalšia interpelácia smeruje na ministra vnútra pána Ivana Šimka. Obraciam sa naňho v záležitosti podania informácie o zabezpečení chodu Sekcie verejnej správy ministerstva vnútra, konkrétne odboru všeobecnej vnútornej správy, v nadväznosti na zákon č. 561/2001 Z. z., ktorým sa mení zákon o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov č. 366/1999 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), vo veci vydávania potvrdení o registrácii občianskych združení a ďalších organizácií, o ktorých existencii ministerstvo je povinné viesť register. Citované potvrdenie je jedným z dokladov stanovených zákonom, ktoré musí predložiť žiadateľ, ktorý sa uchádza o použitie podielu 1 % zaplatenej dane na osobitné účely. Je potrebné si uvedomiť, že zákon bol uverejnený v Zbierke zákonov dňa 23. 12. 2001. Pritom zákon stanovil lehotu na registráciu oprávnených prijímateľov u notára do 31. januára 2002. Pri zabezpečovaní všetkých dokladov potrebných na registráciu u notára sa žiadateľ zákonite dostáva do časovej tiesne. Podľa mojich informácií však odborom všeobecnej vnútornej správy tieto oznámenia sú zasielané poštou, čím ministerstvu vznikajú podľa môjho názoru zbytočné finančné náklady, hoci by mohli byť tieto potvrdenia vydávané na požiadanie žiadateľa aj na počkanie, resp. druhý deň po daní žiadosti. V súčasnosti na ministerstve vnútra ležia nevybavené žiadosti jednotlivých organizácií a týmto konaním v podstate ministerstvo znemožnilo uplatnenie zákonom stanoveného práva citovaných organizácií na uplatnenie si svojich práv v zmysle zákona o daniach z príjmov. V ďalšej interpelácii sa obraciam na pána ministra životného prostredia Lászlóa Miklósa. V podstate ide o tú istú otázku, ktorú som mu položil na hodine otázok, o využitie budovy Geofondu na Bukureštskej ulici. Chcel by som len písomnú odpoveď, v podstate to, čo bolo povedané na hodine otázok. Ďalšia interpelácia sa týka pána ministra obrany Jozefa Stanka. Pán minister, obraciam sa na vás a dovoľujem si vás požiadať o objasnenie mojej informácie, podľa ktorej v jeseni 2001 letel „špeciál“ z dôvodu doplnenia výstroja našim vojakom na misiu. Tento dôvod nebol opodstatnený, pretože doplniť výstroj vojakom nebolo potrebné. Pán minister, je teda pravdou, že „špeciál“ letel a zbytočne bola vynaložená suma okolo 500 000 Sk? Ak je to pravda, chcel by som vedieť, aké opatrenia boli vyvodené voči konaniu nadriadeného pracovníka. Ďalšia interpelácia sa týka tiež pána ministra obrany. Dovoľujem si vás osloviť a požiadať o konkrétnejšie objasnenie mojej informácie, podľa ktorej sa má najväčšie výcvikovorehabilitačné stredisko ministerstva obrany na výcvik špeciálnych jednotiek na Lešti tohto roka zrušiť. Bol by som rád, keby ste uviedli presné a opodstatnené dôvody, ktoré vedú k zrušeniu takéhoto zariadenia, pretože, pokiaľ viem, pred dvomi rokmi bolo na vybavenie preinvestovaných z ministerstva obrany viac ako 100 mil. Sk. Je to najlepšie a jediné stredisko na rehabilitáciu a liečbu na Slovensku. Naozaj nevidím dôvod na zrušenie. Skôr by to hovorilo o neefektívnom vynaložení finančných prostriedkov z rezortu ministerstva obrany. Ďalšia interpelácia sa týka pána Ivana Šimka. Nebudem ju tu rozvádzať, pretože ide v podstate o to, čo som hovoril aj v predchádzajúcej časti, keď som nebol spokojný s odpoveďou na sťažnosť, ktorá sa týka krajského riaditeľa Policajného zboru v Prešove. Ďalšie dve interpelácie smerujem na generálneho prokurátora pána Hanzela. Predovšetkým by som sa ho chcel opýtať na niekoľko vecí. Podľa čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb a štátu. Chcel by som sa pána generálneho prokurátora opýtať, čo sa deje s prípadom, o ktorom bola spoločnosť prostredníctvom médií oboznámená pred niekoľkými mesiacmi, a v podstate to už bude pomaly rok, keď došlo k prípadu a podozreniu zo spáchania trestných činov zo strany riaditeľa odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti plukovníka JUDr. Jozefa Šáteka. Prípad bol odstúpený orgánom činným v trestnom konaní aj Generálnej prokuratúre, aby sa vo veci konalo, už v máji 2001. Dodnes nie je verejnosť a ani poslanci Národnej rady nie sú informovaní, ako pokračuje vyšetrovanie, lebo plukovník Jozef Šátek aj naďalej vykonáva svoju funkciu. Minister vnútra ho pravidelne vysoko finančne odmeňuje. Takýto postup Generálnej prokuratúry, že sa v tejto veci tak dlho nekoná, považujem za liknavý a bol by som veľmi rád, keby mi pán generálny prokurátor povedal, ako sa bude vo veci pokračovať. Druhá interpelácia sa týka situácie, ktorá sa deje takisto už viac ako dva roky v obci Bugľovce, okres Spišská Nová Ves, kde nezákonným spôsobom došlo k odvolaniu starostky, ktorá sa domáha svojho práva a žiada, aby prokuratúra v tejto veci konala. Musím však povedať, že prokuratúra v tejto veci je veľmi liknavá a bývalá pani starostka sa nemôže domôcť svojich práv. Všetky veci, ktoré sa týkajú tohto prípadu, prikladám k svojej interpelácii a budem rád, pán generálny prokurátor, keď si zavoláte Dr. Slavomíra Šureka, ktorý dozoruje tento prípad, aby vás informoval, prečo dochádza k takémuto časovému sklzu. Ďakujem za pozornosť. I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Pčolinská. | [
"(Notársky poriadok)"
] | 4,059,372 |
36 | 2014-07-10 | Autorizovaná rozprava | 135 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Nech sa páči, pán minister, máte slovo. | [] | 4,011,524 |
29 | 2014-02-07 | Autorizovaná rozprava | 98 | Jánoš, Vladimír, poslanec NR SR | Vladimír | Jánoš | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, pozorne som ťa počúval a nemôžem súhlasiť s niektorými pasážami, ktoré tu odzneli z tvojich úst. Predovšetkým nie je pravda, že ten zákon je nezmyselný a proti ľuďom, treba si povedať, v akej atmosfére a kedy, v akom období vznikol ten zákon, ten vznik toho zákona podmienila činnosť predsa maďarskej vlády, pána Orbána, ktorý takýto zákon priniesol v roku 2010 a toto bola odozva a reakcia určite na diskutovaný zákon, ktorý vyšiel z Maďarska. Čo sa týka nezmyselnosti toho zákona, no neviem, či si pozeral aj iné štáty v rámci Európskej únie, napríklad Nemecko, Bulharsko, Rumunsko, koniec koncov Rakúsko, kde podobný zákon platí a normálne funguje a sú to členské, členské štáty Európskej únie, takisto ako Slovenská republika. Samozrejme, že konštatuješ, že zákon je protiústavný, ja som vám neskákal do reči, pani poslankyňa, nechajte ma v kľude rozprávať. No nemôžeš to konštatovať, že je protiústavný, pretože dodnes sa takto nevyjadril ústavný súd, počkajme si na rozhodnutie ústavného súdu. Nemáme my, ako zákonodarcovia, právo posudzovať, či je protiústavný, alebo nie je protiústavný. Hovoril si, že je proti občanom Slovenskej republiky, len si akosi pozabudol spomenúť, že občan sa predsa sám rozhoduje, či prijme občianstvo iného štátu a až na základe tohto kroku predsa stratí to pôvodné občianstvo. No a na úplný záver mi dovoľ spomenúť, že z ministerstva, z dielne ministerstva vnútra sa pripravuje novela tohto spomenutého zákona, aj preto nebudem hlasovať za predkladaný zákon, pretože počkám si na to, čo pripraví ministerstvo vnútra a vieme všetci, alebo teda niektorí máme tie informácie, že určite sa rozšíria výnimky, podľa ktorých občania, ak prijmú iné štátne občianstvo, neprídu o to pôvodné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,961,115 |
52 | 2005-12-08 | Autorizovaná rozprava | 13 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | M. Juščík, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister financií podpredseda vlády, ja by som chcel zareagovať na predrečníka predovšetkým v časti, keď hovoril o problematike životného prostredia. Mám a, ja si myslím, aj viacerí z nás majú pocit, že životné prostredie je tejto vlády alebo možno iba ministerstva financií neviem, ale v podstate jedno s druhým súvisí, ako nejaký taký apendix, ktorý je nepotrebný, ktorý asi je potrebné úplne kdesi bokom odložiť, a či tam dáme alebo nedáme, asi je to jedno každému. Ale ja som presvedčený v tom, že predovšetkým zodpovednosť pred budúcimi generáciami je naša za životné prostredie tu nás všetkých poslancov zákonodarcov. Preto by som chcel zdôrazniť jednu vec, že západné vyspelé štáty venujú mimoriadne veľkú pozornosť životnému prostrediu. A nemyslíme si, že to je len tak, pretože sú bohaté, nie, svoje životné prostredie zničili v predošlých rokoch a veľmi významne zničili. Dneska preto musia vkladať obrovské prostriedky na to, aby to napravili. Pred dvoma týždňami som sa zúčastnil v Londýne jednej konferencie a viacerí vy ste boli tam tiež. A keď ste videli Temžu, že tečie ako nejaká stoka úplne tmavá, tak musí to v každom evokovať taký pocit, že, ježišmária, zastavme sa pred niečím. A keď nechceme my si takto životné prostredie zničiť, dajme tomu to, čo je potrebné, aby sme nemuseli dvakrát platiť. Ďakujem. | [] | 4,009,629 |
51 | 2015-05-14 | Autorizovaná rozprava | 81 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. (Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za hlasovalo 79, proti boli 6, zdržalo sa 52. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku . Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o návrhu poslancov Brixiho, Martvoňa, Čaploviča a Galisa na vydanie zákona o príspevku športovému reprezentantovi, tlač 1410, bod 30 schváleného programu. Hlasovanie uvedie spoločný spravodajca, pán poslanec Goga. Nech sa páči. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Antona Martvoňa, Dušana Čaploviča a Dušana Galisa na vydanie zákona o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 1410.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Antona Martvoňa, Dušana Čaploviča a Dušana Galisa na vydanie zákona o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 1410.)... | 3,951,733 |
9 | 2024-02-06 | Autorizovaná rozprava | 174 | Šimečka, Michal, podpredseda NR SR | Michal | Šimečka | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Turčanová. | [] | 3,944,703 |
21 | 2017-10-17 | Autorizovaná rozprava | 176 | Sárközy, Irén, poslankyňa NR SR | Irén | Sárközy | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne za slovo. V rozprave by som chcela predkladať pozmeňujúci a doplňujúci návrh spolu s pani poslankyňou Editou Pfundtner, s pánom podpredsedom Bélom Bugárom a s pánom poslancom Elemérom Jakabom. Najprv by som odôvodnila náš pozmeňujúci návrh. Cieľom predloženého návrhu je v zásade poskytnúť dôchodcom pracujúcim na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru rovnakú výhodu, akú majú v súčasnosti žiaci stredných a študenti vysokých škôl. Budú mať právo určiť si dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. A tak oni a ich zamestnávatelia budú oslobodení od platenia odvodov na povinné dôchodkové poistenie a zamestnávatelia aj do rezervného fondu solidarity. Oslobodenie sa navrhuje v rovnakej výške vymeriavacieho základu, ako je tomu už v súčasnosti u študentov, to znamená 200 eur mesačne, čo predstavuje 2 400 eur ročne. Jedným z dôvodov na prijatie navrhovaného opatrenia je aktuálny rast ekonomiky a s ním súvisiaci vyšší dopyt po pracovnej sile. Návrh sa bude týkať v súlade so zásadou rovnosti poberateľov starobných dôchodkov, invalidných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov a výsluhových dôchodkov, ktorých poberatelia dovŕšili dôchodkový vek. K najväčšej zmene dôjde u poberateľov predčasných starobných dôchodkov, ktorí v súčasnosti vôbec nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť a zároveň poberať tento dôchodok. V súčasnosti zaniká nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku, ak vznikne dôchodkové poistenie jeho poberateľovi bez ohľadu na výšku vymeriavacieho základu. Podľa predloženého návrhu sa poistencovi, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, bude vyplácať predčasný starobný dôchodok až do kalendárneho mesiaca, v ktorom dosiahne úhrnný príjem z dohody v kalendárnom roku 2400 eur. Predloženým návrhom sa umožňuje, aby aj poberateľ predčasného starobného dôchodku, ktorý si určil dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, mohol do zákonom ustanovenej sumy príjmu 2 400 eur ročne vykonávať zárobkovú činnosť bez toho, aby mu zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Do príjmu v sume 200 eur mesačne nebude poberateľ predčasného starobného dôchodku dôchodkovo poistený. Navrhované riešenie je zvolené tak, aby jeho praktická realizácia znamenala čo najmenšiu administratívnu záťaž pre Sociálnu poisťovňu a poistenca, pokiaľ ide o rozhodovanie o vzniku a zániku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku v závislosti od vzniku a zániku dôchodkového poistenia a jej praktické vykonávanie. Dôchodkové dávky sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách ustanovených Sociálnou poisťovňou. Zamestnávateľ oznamuje Sociálnej poisťovni údaje o príjme zamestnanca za príslušný kalendárny mesiac až v nasledujúcom kalendárnom mesiaci. Nie je prakticky možné, aby Sociálna poisťovňa nevyplatila predčasný starobný dôchodok za mesiac, v ktorom bola prekročená úhrnná suma príjmu 2400 eur. Z toho dôvodu sa ustanovuje zúčtovanie dôchodkových dávok, aby Sociálna poisťovňa nemusela zdĺhavým administratívnym procesom vymáhať neoprávnene vyplatenú dávku. Upravuje sa spôsob zvyšovania predčasného starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia, počas ktorého sa vyplácal predčasný starobný dôchodok. Pokiaľ sa predčasný starobný dôchodok poberateľovi predčasného starobného dôchodku vypláca k 1. januáru kalendárneho roka, prepočet sumy predčasného starobného dôchodku vykoná Sociálna poisťovňa ex offo a rozhodne o zvýšení sumy predčasného starobného dôchodku najneskôr do 31. marca tohto kalendárneho roka. Pokiaľ nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku k 1. januáru kalendárneho roka netrval, zvýšenie vykoná Sociálna poisťovňa na žiadosť. V súvislosti s uplatnením tejto úľavy pre dôchodcov-dohodárov rovnako, ako je tomu už v súčasnosti u študentov, sa navrhuje vykonať aj zmeny v definícii zamestnanca a zamestnávateľa na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v ustanoveniach upravujúcich vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia zamestnanca, v ustanoveniach upravujúcich vymeriavací základ pre dôchodcov-dohodárov s úľavou v splatnosti poistného pre dôchodcov-dohodárov s úl'avou v prihlasovacej a odhlasovacej povinnosti zamestnávateľov za dôchodcov-dohodárov s úľavou. Prečítala by som pozmeňujúci a doplňujúci návrh, znie nasledovne: V čl. I sa pred doterajší 1. bod vkladá nový 1. bod až 6. bod, ktoré znejú: „1. V § 4 ods. 1 písm. b) sa za prvý bod vkladá nový druhý bod, ktorý znie: ,,2. predčasného starobného dôchodku,“. Doterajší druhý bod až štvrtý bod sa označujú ako tretí bod až piaty bod. V § 4 ods. 2 prvej vete sa vypúšťajú slová „o brigádnickej práci študentov“. V § 4 ods. 2 písm. a) sa slová „dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a“ nahrádzajú slovami „dohody podľa § 227a“. V § 4 ods. 2 písm. b) znie: „fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je fyzickou osobou uvedenou v ods. 1 písm. b), okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody podľa § 227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5,“.“. 5. V § 4 ods. 5 a v § 7 ods. 3 sa vypúšťajú slová „o brigádnickej práci študentov“. 6. V § 7 ods. 4 písm. c) sa za prvý bod vkladá nový druhý bod, ktorý znie: „2. predčasného starobného dôchodku,“. Doterajší druhý bod až štvrtý bod sa označujú ako tretí bod až piaty bod. Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú. 2. V čl. I sa za 4. bod vkladá nový 5. bod a 6. bod, ktoré znejú: „5. V § 20 ods. 2 druhá veta znie: „Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudol postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, najskôr od vzniku právneho vzťahu na základe tejto dohody, a zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom stratil postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia alebo dňom zániku právneho vzťahu na základe tejto dohody.“. 6. V § 20 ods. 3 písm. a) sa za slová „starobného dôchodku,“ vkladajú slová „predčasného starobného dôchodku,“. Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú. 3. V čl. I sa za 9. bod vkladá nový 10. bod až 13. bod, ktoré znejú: „10. V § 67 sa za ods. 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie: „(6) Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a zaniká odo dňa jeho splátky splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom úhrn príjmu z tejto dohody v príslušnom kalendárnom roku presiahol sumu 2 400 eur; na určenie príjmu sa primerane použije § 139c. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa jeho splátky splatnej v januári kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom zanikol nárok na jeho výplatu podľa prvej vety.“.“. Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 7. 11. V § 67 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: „Sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku po zániku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa odseku 6 prvej vety sa zúčtujú so sumami predčasného starobného dôchodku, na ktorého výplatu opätovne vznikne nárok alebo so sumami starobného dôchodku podľa § 69a ods. 1.“. 12. V § 68 sa za ods. 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: „(2) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený z dôvodu právneho vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti, suma predčasného starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma predčasného starobného dôchodku, určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia poistenca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy predčasného starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma predčasného starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a, suma predčasného starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy predčasného starobného dôchodku tohto poistenca určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.“. Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7. 13. V § 68 ods. 4 a 7 sa slová „odseku 2“ nahrádzajú slovami „odsekov 2 a 3“. Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú. 4. V čl. I sa za 9. bod vkladá nový 10. bod, ktorý znie: „10. V § 69a ods. 2 druhej vete sa za slová „ods. 2“ vkladajú slová „a 3“. Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú. 5. V čl. I sa za 18. bod vkladá nový 19. bod, ktorý znie: „19. V § 75 ods. 3 prvej vete a v § 77 ods. 3 prvej vete sa za slová „ods. 2“ vkladajú slová „a 3“. Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú. 6. V čl. I sa za 20. bod vkladá nový 21. bod, ktorý znie: „21. V § 84 ods. 5 písm. b) sa vypúšťajú slová „o brigádnickej práci študentov“. Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú. 7. V čl. I sa za 41. bod vkladá nový 42. bod, ktorý znie: „42. V § 138 ods. 8 písm. a) a v § 139c ods. 2 a 3 sa vypúšťajú slová „o brigádnickej práci študentov“.“. Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú. 8. V čl. I sa za 42. bod vkladá nový 43. bod, ktorý znie: „43. V § 143 ods. 1 tretej vete a štvrtej vete sa vypúšťajú slová „o brigádnickej práci študentov“.". Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú. 9. V čl. I sa za 56. bod vkladá nový 57. bod až 59. bod, ktoré znejú: „57. V § 227a odsek 1 znie: „(1) Fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá je fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. b), má právo na účely § 4 ods. 2 určiť dohodu, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, alebo ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem. Fyzická osoba, ktorá si chce uplatniť právo na určenie dohody podľa prvej vety, je povinná určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu.".“. „58. V § 227a ods. 2 úvodnej vete sa slová „o brigádnickej práci študentov“ nahrádzajú slovami „podľa odseku 1".“. „59. V § 227a ods. 4 sa vypúšťajú slová „o brigádnickej práci študentov“.". Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú. 10. V čl. I sa za 59. bod vkladá nový 60. bod, ktorý znie: „60. V § 231 ods. 1 písm. b) prvom bode až piatom bode sa vypúšťajú slová „o brigádnickej práci študentov“.“. Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú. Navrhované zmeny nadobúdajú účinnosť 1. júla 2018. V tejto súvislosti sa upraví čl. IV o účinnosti. Ďakujem pekne. | [
"(6)",
"(2)",
"(1)"
] | 4,002,017 |
44 | 2009-12-01 | Autorizovaná rozprava | 153 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 141 prítomných, 22 za, 73 proti, 44 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh sme neschválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,188,796 |
4 | 2016-05-18 | Rozprava | 193 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o minimálnom povinnom rozsahu stránkových hodín . Návrh zákona má parlamentnú tlač 56, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 55. Dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Rajtárovi, aby za skupinu poslancov zákon uviedol. | [] | 4,000,145 |
48 | 2015-03-19 | Autorizovaná rozprava | 251 | Přidal, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Přidal | poslanec NR SR | Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 406 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka a Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1418. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30. apríla 2015 a v gestorskom výbore do 4. mája 2015. Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte k predmetnému návrhu zákona všeobecnú rozpravu. | [] | 4,052,573 |
10 | 2016-10-27 | Autorizovaná rozprava | 306 | Kotleba, Marian, poslanec NR SR | Marian | Kotleba | poslanec NR SR | Pán poslanec Kresák, ja si myslím, že tá snaha zvýšiť možnosť na referendum, na úspešné vyjadrenie názoru občanov na nejakú otázku je určite pozitívna a na rozdiel od vás si nemyslím, že by sme sa mali spôsobom alebo týmto spôsobom, že nedopustíme referendum chrániť pred tým, ak sa bude rozhodovať o nejakej otázke alebo bude možnosť rozhodnúť o tej otázke inak, ako je to milé vládnej moci. Myslím si, že my by sme nemali komplikovať možnosť realizácie úspešného referenda, ale naopak, mali by sme, a to ste aj vy povedali vo svojom príspevku a to pokladám za dôležité, mali by sme práve naopak získať možnosť úpravy alebo upraviť mechanizmus interpretácie výsledkov referenda a mieru jeho záväznosti pre príslušné orgány. Ale podľa mňa toto je otázka na druhé čítanie a keby sme posunuli tento návrh do druhého čítania, tak nič s tým nepokazíme. Ďakujem. | [] | 3,990,740 |
61 | 2002-06-28 | Autorizovaná rozprava | 4 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Teraz prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, nech sa páči, máte slovo. | [] | 3,877,341 |
17 | 2003-09-18 | Autorizovaná rozprava | 97 | L. Miklós, minister životného prostredia: | L | Miklós | minister životného prostredia | Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa, nezvyknem vtipkovať, teraz sa pokúsim o trápne vtipkovanie. Keď som si prečítal vašu otázku, tak ma napadlo, že spýtajte sa pána ministra Simona. Potom som sa pozrel ďalej do otázok a je tam naozaj otázka aj pre pána ministra Simona, on mi povedal, že by odpovedal takisto, že spýtajte sa pána ministra Miklósa. Teda tento celý spor sa už vlečie naozaj tak dávno, že už je možné na to aj vtipkovať. Ako viete, už sa to ťahá 8 rokov a ešte pikantéria toho je, že tie prvé roky aj pán minister Baco, aj pán minister Zlocha boli z jednej strany, z jedného klubu, potom chvíľku nie, keď som bol ja ministrom a pán minister Koncoš bol z iného klubu a teraz sme zase z jedného klubu. To, myslím si, že ukazuje, že tento problém nie je straníckeho charakteru, ale iného charakteru. No ale teraz už naozaj vážne. Už sa zdalo, že tento problém je vyriešený a dokonca bývalý riaditeľ TANAP-u, štátnych lesov TANAP-u 1. januára alebo 2. januára vyhlásil svojim zamestnancom, že už sú zamestnancami iného rezortu, ale nestalo sa tak a v súčasnosti je situácia taká, že je medzi nami dohoda, že sa urobí nová zonácia lesov v národných parkoch, nielen v TANAP-e, ale v národných parkoch, ale ako prvé sme si zobrali TANAP ako najjednoduchší prípad. A dohoda znie v tom, že lesy, ktoré sú v zóne A a v zóne B, čiže najprísnejšie chránené zóny by mali prejsť pod správu ministerstva životného prostredia aj s prislúchajúcim majetkom, hmotným, nehmotným, pracovníkmi a duševným majetkom a v zóne C by hospodáril naďalej, resp. by to zostalo naďalej v správe ministerstva pôdohospodárstva, presnejšie pod správou lesov - Lesy, š. p. Slovensko. No problém je samozrejme v tom, ako sa vyčlenia tie zóny. V súčasnosti je situácia taká, a to nebudeme zakrývať, že je to na úrovni expertov teraz a experti sa sporia o to, kde má byť zóna B. Pretože zóna A je relatívne jasná. No my zastávame názor, že všetky lesy, ktoré siahajú, keď poznáte Vysoké Tatry, tak na morénach je celkom iste zóna B a nevieme si predstaviť, že by sa tam hospodárilo proste hospodárskymi lesmi, že by tam boli hospodárske lesy a práve v tomto sú spory. Takže súčasný stav je takýto. Ďakujem pekne. | [] | 4,011,133 |
25 | 2021-03-18 | Autorizovaná rozprava | 235 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Chcem len upozorniť, že na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Vzhľadom na to, že pani prezidentka Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí neuvádza pripomienky a navrhuje neschváliť zákon ako celok, otváram tretie čítanie . A pristúpime k hlasovaniu o vrátenom zákone ako o celku. Pán spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. | [] | 4,130,208 |
23 | 2013-09-18 | Autorizovaná rozprava | 92 | Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Ale, pán poslanec, vráťte sa k téme v rozprave o prerokovanom bode programu, dobre? Poprosím vás. | [] | 4,153,491 |
26 | 2004-05-14 | Autorizovaná rozprava | 97 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Preto vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú. A teraz máte slovo. | [] | 4,085,298 |
19 | 2017-09-13 | Autorizovaná rozprava | 81 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Podľa mňa netreba hlasovať, lebo pani poslankyňa Vaľová stiahla návrh, tým pádom tento procedurálny návrh fakticky stráca na význame. | [] | 4,227,567 |
16 | 2011-03-31 | Autorizovaná rozprava | 152 | Lipšic, Daniel, minister vnútra SR | Daniel | Lipšic | minister vnútra SR | Áno, stručne. Pán poslanec, polícia vždy, keď pôjde o protiprávnu činnosť, reagovať bude, nech sa jedná o kohokoľvek. Ešte raz hovorím, u nás ústava zakazuje akýkoľvek spôsob nátlaku, ktorý by smeroval k zmene národnosti. Spomenuli ste voľby a kupovanie hlasov. Ale viete, aký bol problém tam pri kupovaní hlasov? Že kupovanie hlasov u nás doteraz nie je trestným činom. Napriek tomu to teraz pani ministerka spravodlivosti ide riešiť v Trestnom zákone, dúfam, že ho podporíte. Ja som rád, že to prejde naprieč politickým spektrom. A to sa naozaj teším, pretože kupovanie hlasov začalo masívne pred dvomi-tromi rokmi, možno, alebo štyrmi, pred regionálnymi voľbami a štyri roky vládna koalícia nezmenila Trestný zákon, aby vôbec bolo možné niekoho trestne stíhať za kupovanie hlasov. To je proste fakt. Takže bolo by možnože dobré sa zamyslieť aj nad tým, či dnešná legislatíva aj v tejto oblasti je taká dokonalá, akú má polícia k dispozícii. | [] | 4,217,314 |
6 | 2016-06-14 | Rozprava | 167 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Branislav Gröhling. | [] | 4,054,144 |
90 | 2023-05-10 | Autorizovaná rozprava | 184 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Pročko, upozorňujem vás, aby ste... (Povedané súbežne s rečníkom.) | [
"(Povedané súbežne s rečníkom.)"
] | 4,081,024 |
90 | 2023-05-17 | Autorizovaná rozprava | 95 | Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pčolinský | podpredseda NR SR | Pán poslanec Kočiš, nech sa páči, máte slovo. | [] | 4,220,928 |
4 | 2023-11-28 | Autorizovaná rozprava | 112 | Danko, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Danko | podpredseda NR SR | Pán poslanec Matovič. | [] | 4,102,208 |
33 | 2014-03-26 | Autorizovaná rozprava | 236 | Zajac, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Zajac | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Môj kolega Jožko Mikloško mi prepáči, že som ho ako navrhovateľ predbehol. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som hneď na úvod sa pozrel na to, ako upravuje legislatíva túto, tento nešvár, túto nekalú činnosť – stáčanie tachometrov – v Európe alebo aj vo svete, lebo aj náš návrh zákona je inšpirovaný nemeckou právnou úpravou, ktorá by asi najviac vyhovovala aj nášmu legislatívnemu prostrediu. Tento návrh zákona som pripravoval spolu so Spolkom na ochranu vlastníkov automobilov, v skratke SOVA, ktorého predsedom je pán Petrus, ktorému takto chcem poďakovať za spoluprácu pri tomto návrhu zákona. Spoločnosť SOVA má spracovanú legislatívu v celej Európskej únii. Chcem vás informovať, že stáčanie tachometrov je trestným činom už dnes v Nemecku, vo Veľkej Británii, Francúzsku, Belgicku a najprísnejšie zákony v tomto smere sú v Spojených štátoch amerických. Ďalej by som vás chcel informovať o tom, že v Českej republike ministerstvo dopravy chystá novinku, ktorá by mala výrazne obmedziť a sťažiť široko rozšírený nesvár stáčania kilometrov. Ministerstvo testuje a od septembra chce prepojiť svoju databázu na európsky systém EUCARIS, prostredníctvom ktorého sa budú zdieľať informácie o technických údajoch jednotlivých áut. Nový systém by chceli používať aj dopravné úrady v Českej republike pri registrácii áut. A nakoniec mi dovoľte, aby som vás informoval o tom, že 11. marca 2014 bolo prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o pravidelnej kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a zrušenie smernice 2009/40 Európskeho parlamentu. Táto, toto nariadenie sa dotýka aj technického stavu vozidiel, ale dotýka sa aj stáčania kilometrov. Dovoľte mi, aby som časť toho prečítal: „Téma stáčania a úprav tachometrov na vozidlách nie je iba problémom Slovenska, ale celej Európskej únie. Európsky parlament schválil 11. marca 2014 nový návrh Európskej komisie, ktorého cieľom je zjednotiť minimálne štandardy na technické kontroly. Parlament Európskej únie schválil zmeny týkajúce sa cestných kontrol a technického stavu vozidiel. Nové pravidlá začnú platiť postupne od roku 2017. Predpokladá sa, že podvody spojené s počítadlom kilometrov sa dotýkajú 5 až 12 % objemu predaja ojazdených vozidiel vo vlastnom štáte, pričom pri cezhraničnom predaji je toto percento oveľa vyššie, čo pre spoločnosť každoročne predstavuje náklady vo výške niekoľko miliárd eur a zároveň to má vplyv na správne vyhodnotenie technického stavu vozidiel. Odporúčanie Európskej komisie je, že podvody v súvislosti s počítadlami kilometrov by sa okrem toho mali systematickejšie považovať“ – a to chcem zvýrazniť – „za trestný čin, ktorý podlieha sankcii.“ Aká je situácia na Slovensku? V posledných rokoch má na Slovensku pretáčanie tachometrov výrazne stúpajúci trend. Medzi predajcami ojazdených automobilov platí také zvrátené heslo: „Kto nestáča tachometre, okráda svoju firmu“. V masívnej miere dochádza k podvodom a okrádaniu kupujúcich občanov Slovenska. Všetci si ale spomeniete aj na prípad, keď ministerstvo obrany zhruba pred rokom, rokom a pol nakúpilo akože nové vojenské sanitky a následne sa ukázalo, že tieto vojenské sanitky sú ojazdené a majú stočené kilometre. V minulosti sa o to, aby stáčanie kilometrov bolo trestným činom, snažili poslanci Rafaj a Slota, ktorí v roku, tuším v roku 2010 predložili návrh zákona, aby stáčanie tachometrov bol trestný čin. Náš návrh zákona, ktorý predkladáme spolu s kolegami, nie je identický s tým, ktorý predkladali kedysi pán Rafaj a Slota. Nie je identický, hoci rieši ten istý problém. A dokonca v našom návrhu rozširujeme, aby bolo trestným činom aj stáčanie kilometrov. Ale chcem povedať k tomu legislatívnemu procesu, ktorý prebehol, keď navrhovali pán Rafaj a Slota tento návrh zákona. Tento návrh zákona prešiel prvým čítaním, druhým čítaním a neprešiel v treťom čítaní. Chcem pripomenúť kolegom z klubu SMER, že celý klub SMER-u, všetci poslanci SMER-u v tom čase trikrát podporili tento návrh zákona. Preto som bol veľmi prekvapený, keď minulého roku som tento návrh zákona predniesol tuto v Národnej rade Slovenskej republiky a poslanci za stranu SMER odmietli tento návrh zákona. Prečo o tom hovorím? Keď pred štyrmi rokmi bol tu predkladaný návrh zákona, hovorili odborníci vtedy na Slovensku, že asi 30 % ojazdených automobilov, ktoré sa predajú na Slovensku, majú stočený tachometer. Dnes títo odborníci aj zo spoločnosti SOVA, ale aj zo spoločnosti CEBIA, ktorá sa zaoberá technickým stavom automobilov, dnes títo odborníci odhadujú, že je to 40 až 60 % ojazdených automobilov, ktorých sa ročne predajú na Slovensku. Dámy a páni, hovoríme o 130- až 140 tisícoch automobilov, hovoríme o 130 až 140 tisícoch podvedených a okradnutých kupujúcich občanov Slovenska. Preto hovorím o tom, že keďže to nie je v súčasnosti v našej legislatíve postihované, má táto činnosť na Slovensku výrazne stúpajúci trend. Áno, aj v roku 2010 legislatívna rada vlády odporučila v treťom čítaní nehlasovať za tento návrh zákona a oponentúra bola taká, že podľa dnes platného trestného zákona takáto činnosť môže byť postihovaná na základe paragrafu ako podvod alebo nekalá obchodná praktika. Dámy a páni, ak mi skúsite nájsť prípady na Slovensku, keď niekto kúpil alebo teda predal niekomu ojazdený automobil, ktorý mal stočené kilometre, a bol postihovaný podľa Trestného zákona ako podvod alebo nekalá obchodná praktika, tak budem s tým súhlasiť. Ale keď 130- až 140-tisíc občanov Slovenska je ročne podvedených, okradnutých a nikto nie je za to postihovaný, sme presvedčení spolu s mojimi kolegami, že takáto činnosť musí byť v Trestnom zákone exaktne zadefinovaná, aby to malo nielen trestnoprávny účinok, ale aj, nebojím sa povedať, odstrašujúci alebo výchovný účinok, čím by sa dosiahlo výrazné zníženie počtu ojazdených automobilov so stočenými kilometrami. Nie sme spolu s kolegami takí naivní, aby sme si mysleli, že prijatím týchto dvoch viet v Trestnom zákone na Slovensku sa prestane, prestanú stáčať tachometre, ale aj výrazné zníženie. A ja si myslím, že tí, čo to dneska prevádzkujú, tak by sa minimálne ako zamysleli nad tým, či by to malo na nich odstrašujúci alebo aj výchovný účinok. Aj výrazné zníženie by napomohlo občanom Slovenska. Dámy a páni, podľa monitoringu spoločnosti SOVA, ktorý bol vykonaný len pred mesiacom, je evidovaných na Slovensku 23 spoločností, ktoré „legálne“ poskytujú službu stočenie kilometrov na automobile. Táto činnosť je veľakrát aj inzerovaná v médiách. Presvedčili sa o tom viacerí novinári, ktorí zavolali do takejto firmy alebo aj tam prišli s tým, akým spôsobom a za akú cenu by im stočili kilometre, viď včerajšia reportáž na Markíze. Tento úkon je pomerne dosť jednoduchý. Stačí na to notebook, príslušný kábel, príslušný softvér, ktorý je potrebný, a takýto úkon trvá niekoľko minút a stojí zhruba od 20 až do 50 eur. Nami navrhovaný, navrhovaná novela podľa nás by výrazne znížila počet okradnutých občanov, ale na druhej strane by zvýšila bezpečnosť ľudí, ktorí by poznali skutočný stav ubehnutých kilometrov na svojom aute. Naozaj sú určité súčiastky v automobiloch, ktoré je potrebné meniť po nabehaní určitých kilometrov. Občania, ktorí si kúpia taký automobil, ktorý má o niekoľko desiatok, veľakrát aj o niekoľko stotisíc menej kilometrov ako v skutočnosti, privádzajú seba, ale aj svoju rodinu, ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky do nebezpečenstva, keď takéto, takýto automobil môže spôsobiť vážnu dopravnú nehodu aj s následkami na životoch. Takže určite by sa zvýšila aj bezpečnosť cestnej premávky. A keď som včera pozeral reportáž na Markíze, ktorá sa venovala tejto téme, tak jediný z politikov, z poslancov Národnej rady, ktorý dostal priestor v tejto reportáži, bol vládny poslanec SMER-u pán Martvoň, ktorý na našu iniciatívu predloženia tohto návrhu zákona oponoval tým, že mohlo by sa stať, že by boli trestne stíhaní aj občania, ktorí si kúpia automobil, ktorý už mal stočené kilometre. Tak chcem takto aj priamo pánovi Martvoňovi povedať aj všetkým tým, čo majú pochybnosti o tom, či by takto nevinní ľudia neboli postihovaní. Tak som presvedčený aj ako neprávnik, že Trestný zákon postihuje tých, ktorí trestnú činnosť páchajú. Nie tých, ktorí k predmetnej veci prídu tak, že tú trestnú činnosť nekonali. To znamená, aj ten, kto kúpi napr. bicykel, ktorý bol predtým ukradnutý, a v dobrej viere ho kúpi, že, že je v poriadku, a príde sa na to a polícia bude vyšetrovať, tak nie je postihovaný ten, kto kúpil ten bicykel, ale ten, kto ho kedysi ukradol. To isté s tými stočenými kilometrami. Je predsa bežná prax, že aj keď kupujú ľudia medzi sebou ojazdené auto, tak pri prepise auta minimálne nejakú jednoduchú zmluvu väčšinou majú a pri takejto zmluve je počet ubehnutých kilometrov jedným zo základných údajov v takejto zmluve. Alebo aj keby nemali takúto zmluvu, myslím si, že aj svedectvo toho človeka alebo jeho rodiny, ktoré by hovorilo o tom, že, áno, v tom a v tom čase som kúpil tento automobil a tachometer vykazoval takýto a takýto stav. Takže ten, kto bude vyšetrovať takúto činnosť, nepôjde po tých, ktorí sú možno aj obeťami, teda určite sú obeťami, ale pôjde po tých, ktorí takúto trestnú činnosť páchajú. Dámy a páni, toľko. Žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona. A ešte mi dovoľte vyjadriť sa ku samotnej procedúre. V posledných dňoch som bol oslovený viacerými poslancami SMER-u, že tento návrh zákona je pre ľudí, že je dobrý, vedeli by si predstaviť ho podporiť. Stretol som sa s pani Laššákovou. A v záujme tých poškodených občanov Slovenska, tých 130- až 140-tisíc, ktorí sú každý rok takto podvedení, som s ňou sa rozprával o možnej podpore tohto návrhu zákona, aby sa vytvoril nejaký časový priestor na komunikáciu, chcel by som poprosiť spravodajcu, aby o niekoľko dní, napríklad do stredy budúceho týždňa mohlo byť hlasovanie odložené o tomto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,063,738 |
55 | 2022-02-03 | Autorizovaná rozprava | 280 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Teraz o slovo požiadal, požiadal spravodajca. Udeľujem mu slovo ešte pred pánom poslancom. Nech sa páči. | [] | 4,062,940 |
12 | 2011-02-09 | Autorizovaná rozprava | 6 | Vörös, Péter, poslanec NR SR | Péter | Vörös | poslanec NR SR | Vzhľadom na termín prerokúvania návrhu zákona je potrebné upraviť navrhovanú účinnosť tak, aby nedošlo k retroaktivite zákona. Súčasne sa navrhujú s tým súvisiace legislatívne úpravy v čl. I a v čl. II návrhu zákona. V čl. I v 2. bode v § 7 ods. 7 a v čl. II sa slová „31. decembra 2010“ nahrádzajú slovami „28. februára 2011“. A v čl. III sa slová „1. januára 2011“ nahrádzajú slovami „1. marca 2011“. Ďakujem. | [] | 4,013,603 |
48 | 2021-11-11 | Autorizovaná rozprava | 103 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Pán poslanec Ladislav Kamenický s faktickou poznámkou. | [] | 4,099,934 |
35 | 2014-06-05 | Autorizovaná rozprava | 10 | Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR | Ľudovít | Kaník | poslanec NR SR | Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, stojíme teraz po viac než desiatich rokoch, pri vykonaní záverečného, záverečnej bodky za dôchodkovou reformou, ktorá sa začala pred vyše desiatimi rokmi. Tá cesta bola dlhá, bola mnohokrát náročná, komplikovaná, sprevádzaná množstvom politických debát, diskusií, súbojov aj zmien, nie vždy pozitívnych, nie vždy dobrých, ale napriek niektorým odbočkám, ktoré, ako iste viete, určite neschvaľujem a nepovažujem za správne, tá cesta stále pokračovala a išla dopredu. A to je dôležité. To je dôležité a podľa mňa aj tak veľmi, veľmi symbolické, že najzávažnejšiu zmenu dôchodkového systému, ktorá sa v tejto krajine vykonala a ktorá tento systém a aj verejné financie a mnoho ďalších vecí ovplyvní na dlhé, dlhé roky dopredu, na desaťročia, bola začatá jednou vládnou garnitúrou, druhou Dzurindovou vládou v čase, keď som bol minister, a dokončená je druhou Ficovou vládou, kde sedím ako poslanec opozície. A na tomto príklade si môžeme povedať a vidieť, že pri tých skutočne zásadných veciach, pri veciach, ktoré presahujú horizont jednej vlády, pri veciach, ktoré naozaj majú hlboký zásah do ekonomiky krajiny, je dobré vedieť mať nadhľad. Vedieť vidieť dopredu, vedieť prekročiť a mať schopnosť prekročiť vlastný politický tieň a nehrať len tú obvyklú hru, opozícia kričí na vládu, že je všetko zlé, a keď sa karty obrátia a vlády sa vymenia a aj z opozície sa stane vládna väčšina, tak sa to zopakuje. To je obvyklá politická hra, ktorá zrejme nie je vlastná len nášmu parlamentu, ale napriek tomu existujú tu svetielka, iskierky nádeje aj iného spôsobu nazerania na veci, najmä vo veciach, ktoré naozaj sú strategického charakteru a dlhodobého významu. Zmena dôchodkového systému je presne takým, takým niečím, pretože robíme zmenu dôchodkového systému nie preto, aby sme získali politické body pre najbližšie voľby, nie preto, aby sme zlepšili situáciu dôchodcov, ktorí dnes alebo zajtra idú do dôchodku, ale aby sme mysleli na to, že dôchodok je vec, ktorá sa dotýka státisícov ľudí, miliónov v tejto krajine. Dotýka sa tých skupín, ktoré už majú svoj aktívny život za sebou, ktorí, pre ktorých je dôchodok a príjmy z tohto dôchodku častokrát jediným príjmom, ktorý zabezpečuje ich životnú úroveň. Zároveň platí, že napriek tomu, že kto z nás by nechcel dať každému všetko, čo potrebuje, aby sa mal dobre a aby žil spokojne, vieme, že vždy naše želania a priania sú obmedzené a limitované možnosťami, ktoré existujú. Možnosťami reálnej ekonomiky, ktorú tento štát má, schopnosťou produkovať zdroje na zabezpečenie dôchodkov súčasných aj budúcich dôchodcov. A s tým je spojená nutnosť hľadania nástrojov a ciest ako takéto fungovanie a financovanie generácie na dôchodkoch zabezpečiť. Robí to celý svet, nerobíme to len my a každý stojí pred touto výzvou. My sme mali to šťastie, že ešte skôr, ako sme sa dostali do totálnej krízy, do totálneho tlaku, finančného tlaku ako zabezpečiť financovanie dôchodkov a ešte skôr, ako financovanie dôchodkov sa stalo obrovským problémom verejných financií, ktoré spôsobujú zadlžovanie mnohých krajín a enormné zadlžovanie mnohých krajín, sme našli silu, odvahu a cestu ako začať s postupnou premenou systému na nový, modernejší. Ako som už povedal, táto cesta bola spojená, a je to prirodzené, s hlbokými politickými diskusiami, aj odbornými. A táto cesta stále nekončí a bude pokračovať. Ale dnes budeme schvaľovať zákon, ktorý dá bodku a uzavrie ten oblúk dôchodkovej reformy. Začal sa vytvorením systému sporenia na dôchodok. Systému, kde ľudia už nie sú odkázaní len na to, koľko odvedú do verejného systému aktuálni pracujúci, aby sa tieto peniaze okamžite a bezo zbytku, naopak, s deficitom, žiaľbohu, rozdelili medzi existujúcich dôchodcov, ale začal sa systém, kde každý počas svojho aktívneho života si postupne vytvára zdroje. Časť prostriedkov, ktoré sa pred tým rozplývali vo verejnom systéme, sa stáva súkromným majetkom. Tieto zdroje sa zhodnocujú, tvoria ako vlastníctvo pevný základ budúcich, budúceho majetku a budúcich zdrojov daného dôchodcu. A dnes sme v situácii a v bode, kedy prijímame zákon, ktorý hovorí o tom, ako sa tieto nasporené zdroje, z tejto sporivej fázy zmenia na vyplácané dôchodky. Ako a za akých podmienok sa stanú doživotným dôchodkom, ktorý ľudia budú prijímať a ktorý bude zabezpečovať ich trvalý zdroj na dôchodkoch. Je to dobré, že tento zákon sme mali možnosť diskutovať, že sme mali možnosť predkladať návrhy, že sa naplnilo a napĺňa prostredníctvom pozmeňovacích návrhov, ktoré tu zazneli a ktoré som aj ja podpísal a ďalší moji kolegovia z opozície, že sa napĺňa to, po čom som volal od samého začiatku diskusie o tomto zákone: robme tento zákon alebo vláda nech robí tento zákon s dôrazom na odbornosť a nie na politiku a hľadajme dobrý kompromis, pretože ideál neexistuje, samozrejme. Vždy sú obmedzenia, vždy sú limity, vždy môžu byť rôzne pohľady na to ako vec spraviť čo najlepšie. A ja som veľmi rád, že po dlhých a rôznych diskusiách a argumentáciách sme taký dobrý kompromis našli. Áno, tento zákon môžem spokojne a spokojným svedomím podpísať vo forme pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli predložené, a môžem za neho pokojne hlasovať. A budem za neho hlasovať a budú hlasovať za neho aj moji kolegovia, pretože tento zákon považujem za dobrý zákon v rámci existujúcich možností. (Reakcia z pléna.) Aj ju stále považujem, Béla. Ústavu aj jej zmenu považujem za dobrú a som rád, že som za ňu hlasoval. Ale keď chceš reagovať na mňa, prihlás sa vo faktickej poznámke. Vykrikovať z pléna... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) | [
"(Reakcia z pléna.)",
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)"
] | 3,893,715 |
11 | 2012-12-11 | Autorizovaná rozprava | 104 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou. S prvou faktickou je Daniel Duchoň. Nech sa páči. | [] | 4,050,720 |
25 | 2021-03-17 | Autorizovaná rozprava | 223 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Nech sa páči, pán poslanec Milan Vetrák má tiež faktickú poznámku. | [] | 4,129,888 |
30 | 2014-01-29 | Autorizovaná rozprava | 130 | Fedor, Martin, poslanec NR SR | Martin | Fedor | poslanec NR SR | Po tri a pol hodinách diskusie podnetnej, samozrejme, ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, moje vystúpenie budem orientovať na to, ako niektorým situáciám predchádzať, lebo keď sa niektoré situácie stanú, pravda sa už hľadá ťažko a dobré riešenia neexistujú. Niekde máme vážny problém, keď sa do sporu dostanú verejná ochrankyňa práv a minister vnútra a keď pritom padajú jednak urážlivé, jednak vážne obvinenia a pre verejnosť možno aj neoveriteľné tvrdenia, ktoré sú navzájom v rozpore. Nehovorím iba o spôsoboch, akými vláda vykázala pani ombudsmanku z rokovania vlády aj s jej správou. Aj toto samo osebe je, samozrejme, vážna vec a vláda by sa mala podľa môjho názoru aspoň ospravedlniť pani ombudsmanke, ale aj poslancom parlamentu, ktorí ju zvolili do funkcie. Aký návod dostávajú ľudia, keď sa takto voči sebe správajú dve ústavné inštitúcie? Chcem ale hovoriť predovšetkým o podstate sporu, o zásahu polície v Moldave, o pochybnostiach, ktoré vzbudil, a protichodných hodnoteniach, ktoré vyvolal. Bolo len otázkou času, kedy sa takto stretneme, kedy sa budeme aj tu, na parlamentnej pôde, zaoberať nejakým policajným zásahom, ktorého zákonnosť alebo adekvátnosť bola vzápätí spochybnená, lebo, bohužiaľ, nejde o ojedinelý jav. My tu nemáme možnosti ani právo posúdiť, ktorý policajný zásah bol alebo nebol adekvátny, ale si myslím, že dokážeme posúdiť, kde ide len o nejaké rečičky a kde sa javia dôvody na pochybnosti opodstatnené. Občania sú s tým konfrontovaní pomerne často. Auto s mladými ľuďmi odstavené políciou na diaľnici, streľba, neadekvátna osobná prehliadka mladej ženy, naokolo hotové policajné manévre. Všetko spolu trochu priveľa, dokonca aj keby bol taký zásah opodstatnený. Ale nebol. Tí mladí ľudia nič nezákonné neurobili, ani nebol dôvod ich z toho podozrievať. Ale v skutočnosti vraj nikto pri zásahu nepochybil. Nepochopiteľne agresívny výsluh novinárky v súvislosti s jej písaním o Vojenskom spravodajstve. Muž obviňuje políciu, že ho zbili a neoprávnene poslali na psychiatriu. Posledný zásah, resp. nezásah v Nitre. To je len niekoľko prípadov, ktoré zachytili médiá v posledných mesiacoch, niektorým z nich sme sa venovali aj my poslanci. Preverovala ich policajná inšpekcia a žiadne pochybenia polície sa oficiálne nenašli. Lenže, bohužiaľ, pochybnosti zostali. V niektorých prípadoch sa ani nečudujem. Myslím si, že by sa nemal čudovať ani minister vnútra. Radšej by mal hľadať dôvody, prečo ľudia neveria, prečo pochybujú. A mal by to byť aj záujem samotnej polície. Lebo ani nové autá, ani nové pištole, ani nič podobné nezvýši autoritu a efektívnosť polície tak, ako keď ľudia polícii dôverujú a keď sú na jej strane. Ale aby sme toto dosiahli, pochybenia a pochybnosti musia byť vždy riadne a nestranne vyšetrené. Dnes, žiaľ, neexistuje taká autorita, ktorej by ľudia dôverovali. Myslím ale, že existuje jedno dobré riešenie, vytvorenie samostatnej silnej a kompetenciami vybavenej inšpekcie. Táto bude vyčlenená spod priameho dohľadu a riadenia ministra vnútra. Treba vytvoriť autoritu, ktorej nestrannosti budú môcť občania uveriť. Lebo tí, ktorí sú preverovaní, a tí, ktorí preverujú, nebudú mať rovnakého politického šéfa. A to sa netýka len pána ministra osobne, ale každého ministra vnútra. Generálna inšpekcia bezpečnostných zborov bude tak preverovať podozrenia nielen voči polícii, ale pod jej záber by spadali aj príslušníci iných represívnych zložiek. Som presvedčený, že do veľkej miery máme tu systémový problém alebo, ak chcete, nedostatok, ktorý spôsobuje, že možné pochybenia príslušníkov polície nedokáže nikto objektívne vyšetriť či preveriť. Dôvera občanov v nestranné vyšetrenia prípadov pochybení policajtov nemôže narásť, ak minister vnútra zadá smerovanie vyšetrovania hneď na úvod, ešte pred samotným šetrením inšpekcie, ktorá je priamo podriadená – komu asi? – práve ministrovi vnútra. Niekde zrejme máme systémový problém. A azda každý z nás už narazil na neúplné, nepresvedčivé alebo laxné preverovania policajných prešľapov. A toto potom, bohužiaľ, vrhá tieň aj na incidenty, v ktorých polícia nepochybila. Opravme teda chybu v systéme, že neexistuje nezávislá a všeobecne rešpektovaná autorita v oblasti, kde ju veľmi potrebujeme pri kontrole a vyšetrovaní podozrení a pochybení príslušníkov našich bezpečnostných zborov vrátane polície. Pani ombudsmanka akokoľvek dobre odvádza svoju prácu, nemôže suplovať prácu kontrolných orgánov v takom širokom meradle. Je chvályhodné, keď upozorní na vykričané prípady a navrhuje dokonca riešenia. A za to jej paradoxne sa dostáva urážok a zhadzovania. Pravda je, že pani ombudsmanka spolu s jej inštitúciou ostáva azda poslednou nezávislou inštitúciou, ktorú táto vládna moc ešte neprevalcovala. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,146,858 |
8 | 2012-11-07 | Autorizovaná rozprava | 107 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Miškov, nech sa páči. | [] | 4,058,522 |
90 | 2023-05-17 | Autorizovaná rozprava | 139 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, nebude mať záverečné slovo. A pán spravodajca? | [] | 4,220,972 |
18 | 2003-11-05 | Autorizovaná rozprava | 165 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 134 prítomných, 76 za návrh, 4 proti, 54 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Pani poslankyňa. E. Dolník, poslankyňa: Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Mám splnomocnenie od gestorského výboru, aby som navrhla, aby sme postúpili návrh zákona ihneď do tretieho čítania. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,035,040 |
94 | 2023-06-14 | Autorizovaná rozprava | 42 | Schlosár, Rastislav, poslanec NR SR | Rastislav | Schlosár | poslanec NR SR | Kolegovia Mizík, Kotleba, ja by som to možno tak zhrnul, toto je jednoducho vláda kontinuity permanentného zrádzania slovenských národných záujmov a služby cudzím záujmov globalistov. Nič viac k tomu nemám čo dodať. Pán poslanec Dostál, samozrejme, všetci občania Slovenskej republiky bez ohľadu na národnosť sú si pred zákonom rovní. Ja nijakým spôsobom nespochybňujem to, že každý sa môže stať premiérom. Ale nepovažujem za normálne a nepovažujem za, v súlade s nejakými demokratickými pravidlami, keď má príslušník menšiny byť jeden z troch ústavných činiteľov, ktorý reprezentuje celú Slovenskú republiku, kde väčšinový národ je národ slovenský, pretože v demokracii je to o tom, že väčšina vládne menšine, nieže menšina vládne väčšine. Takéto niečo, ako som povedal, by bolo celkom nepredstaviteľné v akomkoľvek inom štáte, dajme tomu aj v tom samotnom Maďarsku a Poľsku. A ani tam by som to neobhajoval, aby bol Slovák, príslušník slovenskej národnostnej menšiny predsedom vlády v Maďarsku, pretože by to bolo nenormálne. Bolo by to v rozpore práve s týmito demokratickými pravidlami. A ja si neviem predstaviť, ako by sa napríklad na to pozerali naše národné osobnosti, napríklad taký Ľudovít Štúr, ktorý celý život bojoval práve so západným liberalizmom, ktorý celý život bojoval s maďarizáciou, že po toľkých rokoch, keď sme sa dopracovali k vlastnej štátnosti a vlastnej samostatnej Slovenskej republike, tak bude predsedom vlády nie príslušník väčšinového slovenského národa, ale príslušník menšinovej, maďarskej menšiny, ale predovšetkým liberál a človek, ktorý slúži cudzím záujmom. | [] | 4,159,747 |
28 | 2021-05-04 | Autorizovaná rozprava | 159 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 130, za 0, proti 84, zdržalo sa 46. Uvedený bod sme neschválili. Pán spravodajca, prosím, ďalšie návrhy. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,183,835 |
51 | 2015-05-13 | Autorizovaná rozprava | 136 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Ďakujeme pekne. Vyhlasujem krátku prestávku a budeme pokračovať v rokovaní o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 281/1997 o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 1400). (Krátka prestávka.) (Po prestávke.) | [
"(tlač 1400)",
"(Krátka prestávka.)",
"(Po prestávke.)"
] | 3,938,853 |
42 | 2009-10-29 | Autorizovaná rozprava | 44 | Ľ. Petrák, poslanec: | Ľ | Petrák | poslanec | Je trošku z iného súdka a bude sa zaoberať kreovaním vysokoškolských ústavov na úrovni vysokej školy, teda nie ústavov, ktoré štandardne vznikajú na úrovni fakúlt. Cieľom tohto je precíznejšie zadefinovať pojmy vo vysokoškolskom zákone a svojím spôsobom presnejšie upraviť systém fungovania takýchto celoškolských vysokoškolských ústavov. Vysokoškolský zákon v súčasnosti nepozná termín vysokoškolský ústav, resp. celouniverzitný ústav. Pojem ústav sa používa ako všeobecný a chápe sa zväčša ako súčasť fakulty. Na niektorých vysokých školách sa však v snahe o skvalitnenie výučby vedeckej práce a o zabezpečenie jej efektívnosti a odbúranie bariér medzi fakultami, brániacich rozvoju integratívnych a interdisciplinárnych odborov, postupne vznikajú pracoviská, ktorými sú ústavy s celoškolskou pôsobnosťou. Cieľom takýchto ústavov je koncentrovať vedecké a výskumné kapacity predovšetkým v interdisciplinárnych, prierezových a nadstavbových disciplínach, posilniť možnosti akreditácie študijných programov osobitne na takých vysokých školách, kde sú podobné aktivity začlenené na rôznych fakultách a vykonávajú sa buď izolovane, roztrieštene alebo podobne, pričom tieto pracoviská nie sú dostatočne vybavené ani materiálne, ani personálne. Tieto skutočnosti sťažujú skvalitnenie vysokoškolského štúdia v niektorých študijných programoch, vedú k fragmentácii výskumného úsilia, nedosahujú sa úspory prameniace z centralizácie aktivít, nezabezpečuje sa dostatočne náročné intelektuálne prostredie v malých kolektívoch. Zriadenie vysokoškolských, resp. celouniverzitných ústavov je prirodzené v zahraničnej praxi, kde takéto ústavy úspešne existujú a na niektorých univerzitách dokonca dominujú. Ide o snahu niektorých vysokých škôl dosiahnuť vyššiu konkurenčnú schopnosť v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania. Okrem toho prebiehajúci proces zabezpečenia kvality kladie zvláštne nároky na akreditovanie študijných programov či zabezpečovanie habilitačného a vymenúvacieho pokračovania, ktoré nemôžu naplniť malé pracoviská, keďže je tam ťažké si udržať potrebnú kvalifikačnú štruktúru, preukázať dostatočné vedeckovýskumné výsledky potrebné pre proces úspešnej a komplexnej akreditácie, čo napokon vedie k mrhaniu ľudskými zdrojmi v Slovenskej republike, kde ich určite nemáme prebytok. Preto je potrebné zabezpečiť legislatívne prostredie na efektívne a plnohodnotné fungovanie takýchto ústavov, čo súčasný vysokoškolský zákon podľa mojej mienky v súčasnosti nezabezpečuje. Toto je aj obsahom odôvodnenia, ktoré je predložené v mojom pozmeňujúcom návrhu. Ak dovolíte, kolegyne, kolegovia, tak ako ukladá rokovací poriadok, by som si dovolil prečítať text pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za 3. bod vkladá nový bod 4, 5, 6, 7 a 8, ktoré znejú: Bod 4. V § 8 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak sa verejná vysoká škola člení na vysokoškolské ústavy, je v akademickom senáte verejnej vysokej školy najmenej jeden zástupca z každého vysokoškolského ústavu (§ 34c).“ Bod 5. V § 10 sa vkladá nový odsek 12, ktorý znie: „(12) Rektor vymenúva, odvoláva riaditeľa vysokoškolského ústavu, členov vedeckej rady alebo umeleckej rady vysokoškolského ústavu (ďalej len „vedecká rada vysokoškolského ústavu“) a určuje plat riaditeľa vysokoškolského ústavu (§ 34d).“ Bod 6. V § 21 ods. 1 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie: „b) vysokoškolské ústavy,“. Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená c) a d). Bod 7. V § 21 ods. 3 sa za slová „podľa ods. 1 písm. b) a c)“ nahrádzajú slovami „podľa ods. 1 písm. b) až d)“. Bod 8. Za prvý oddiel sa vkladá nový druhý oddiel, ktorý znie: „Druhý oddiel Vysokoškolský ústav § 34a (1) Vysokoškolský ústav vykonáva pedagogickú, vedeckú, výskumnú, vývojovú, umeleckú činnosť a ďalšiu tvorivú činnosť v súlade s poslaním verejnej vysokej školy. (2) Vysokoškolský ústav v spolupráci s ostatnými súčasťami verejnej vysokej školy rozvíja študijný odbor, uskutočňuje a podieľa sa na uskutočňovaní akreditovaných študijných programov alebo ich častí. § 34b Rozsah pôsobnosti a práva vysokoškolského ústavu (1) Rozsah pôsobnosti a práva vysokoškolského ústavu určujú vnútorné predpisy, ktoré vydáva verejná vysoká škola. (2) Vnútorné predpisy vysokoškolského ústavu upravujú záležitosti vysokoškolského ústavu, ktoré patria do jeho pôsobnosti, a vzťah vysokoškolského ústavu k verejnej vysokej škole, ak nie sú upravené zákonom. § 34c Zastúpenie zamestnancov vysokoškolského ústavu v akademickom senáte verejnej vysokej školy Zamestnanci vysokoškolského ústavu sa podieľajú na samospráve verejnej vysokej školy svojím zastúpení v akademickom senáte verejnej vysokej školy. § 34d Riaditeľ vysokoškolského ústavu (1) Na čele vysokoškolského ústavu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva rektor. (2) Riaditeľ vysokoškolského ústavu je oprávnený konať v mene verejnej vysokej školy len vo veciach, ktoré určí vnútorný predpis verejnej vysokej školy. Riaditeľ vysokoškolského ústavu zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene verejnej vysokej školy. § 34e Vedecká rada vysokoškolského ústavu (1) Členov vedeckej rady vysokoškolského ústavu vymenúva rektor na návrh riaditeľa vysokoškolského ústavu po vyjadrení akademického senátu verejnej vysokej školy. (2) Vedecká rada vysokoškolského ústavu pôsobí v rámci vysokoškolského ústavu v rozsahu § 30 ods. 1 písm. c), d), e), f), g), h), i) a j).“ Doterajší druhý oddiel a tretí oddiel sa označuje ako tretí oddiel a štvrtý oddiel. Nasledujúce body sa adekvátne prečíslujú. Toľko text znenia môjho pozmeňujúceho návrhu. Ja viem, že tento pozmeňujúci návrh svojím spôsobom môže vyvolať aj rozsiahlejšiu diskusiu, lebo svojím spôsobom je zásahom do súčasného systému, ako sú postavené vysoké školy vo svojej štruktúre, členenia na fakulty a ďalšie pracoviská, ale svojím spôsobom vytvára ďalšie možnosti rozvoja vysokých škôl, tak ako som uviedol vo svojom úvodnom slove, ktoré bolo aj odôvodnením tohto pozmeňujúceho návrhu. Kolegyne, kolegovia, ja verím, že tento pozmeňujúci návrh sa stretne u vás s pochopením a že ho podporíte. Ďakujem pekne. | [
"(§ 34c)",
"(12)",
"(ďalej len „vedecká rada vysokoškolského ústavu“)",
"(§ 34d)",
"(1)",
"(2)",
"(1)",
"(2)",
"(1)",
"(2)",
"(1)",
"(2)"
] | 4,168,308 |
94 | 2023-06-27 | Autorizovaná rozprava | 170 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Musím vás upozorniť, pán poslanec, že desať minút určených na ústnu rozpravu, už vypršalo. | [] | 4,098,784 |
33 | 2014-03-19 | Autorizovaná rozprava | 134 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o krátkodobom nájme bytu . Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 835. Spoločná správa výborov má tlač 835a. Prosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície Ľubomíra Vážneho, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči. | [] | 4,202,803 |
14 | 2017-03-23 | Autorizovaná rozprava | 7 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa. Pán poslanec Kollár, nech sa páči. | [] | 3,898,056 |
54 | 2002-02-01 | Autorizovaná rozprava | 56 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Ruch v sále.) Nemyslel som to tak, ako som hovoril. Prosím pani poslankyňu Sárközy. (Hlasy z pléna.) Pán minister, sa vzdáva. (Smiech v sále.) Pani poslankyňa, máte slovo. | [
"(Ruch v sále.)",
"(Hlasy z pléna.)",
"(Smiech v sále.)"
] | 4,189,615 |
34 | 2021-06-30 | Autorizovaná rozprava | 203 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Päť faktických poznámok na vaše vystúpenie, pán poslanec. Ako prvý pán poslanec Eduard Kočiš. | [] | 3,970,465 |
51 | 2021-12-10 | Autorizovaná rozprava | 224 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Prezentujme sa hlasujme, páni poslanci, pani poslankyne. (Ruch v sále.) (Hlasovanie.) Prítomných 78 poslancov, za hlasovalo 77, proti nebol žiaden, 1 sa zdržal. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní. Nech sa páči pán spravodajca. | [
"(Ruch v sále.)",
"(Hlasovanie.)"
] | 4,049,458 |
54 | 2015-09-24 | Autorizovaná rozprava | 276 | Müllerová, Emília, poslankyňa NR SR | Emília | Müllerová | poslankyňa NR SR | Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča schváliť. | [] | 3,988,686 |
32 | 2014-02-13 | Autorizovaná rozprava | 108 | Nagy, József, poslanec NR SR | József | Nagy | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Vážené poslankyne, poslanci, vážená pani ministerka, ministri, na tejto mimoriadnej schôdzi sme sa nezišli preto, lebo si tu niekto môže myslieť, že dnes táto vláda padne. Dnešný deň je otvoreným politickým protestom. A dôvodom je arogancia a neochota poslancov vládneho SMER-u ku kauze predaja emisných kvót z roku 2008 na pôde parlamentu diskutovať. Kauza emisie vznikla ešte počas prvej vlády Roberta Fica na ministerstve životného prostredia, ktoré malo pod kontrolou vtedy SNS, ale pod vedením vtedajšieho a súčasného predsedu vlády sa celý obchod uskutočnil. Vtedajší minister životného prostredia Ján Chrbet prišiel v roku 2009 na vládu s návrhom, aby bola vláda, aby vláda zmluvu zrušila, ako ste mohli počuť, bez akejkoľvek, bez akýchkoľvek následkov pre Slovensko. Bolo mu toto schválené? Nebolo. Predseda vlády Robert Fico ministra životného prostredia odvolal, ale uskutočneniu obchodu nezabránil. Koho to bolo rozhodnutie? Bolo to kolektívne rozhodnutie? Alebo bolo to rozhodnutie premiéra? Preto nesporne tým Robert Fico prijal politickú zodpovednosť za kauzu emisie a preto dnes nesmie sa vyhýbať otázkam zákonodarného zboru. Kauza, ktorú premiér opakovane odmieta verejnosti vysvetliť, sa začala v roku 2008. Ministerstvo životného prostredia pod vedením ľudí zo SNS predalo neznámej súkromnej firme Interblue povolenky na 15 mil. ton emisií oxidu uhličitého. Hoci Maďarsko v tom čase predávalo po 12 eur za tonu, Slovensko súkromnej firme predalo svoje emisné povolenky za 5 euro aj 5 centov za tonu. Interblue krátko na to predalo povolenky japonskej agentúre za 8,50 za tonu a zarobila takmer 50 mil. eur. Peniaze z transakcie dokázane skončili na účtoch aj viacerých ľudí zo Slovenska. Medzi nimi je aj, sú aj dvaja projektoví manažéri, Rastislav Bila a Norbert Havalec. Ten Havalec, ktorý pracoval pre Interblue, no predtým bol poradcom na ministerstve životného prostredia a vypracovával analýzu, ktorá odporúčala predaj emisií práve tej firme, kde neskôr pracoval. Vyšetrovanie ukázalo, že za nevýhodný predaj emisií môžu byť zodpovední dvaja ľudia, ale ich mená polícia dodnes nezverejnila. Že by to boli oni? Alebo niekto iný? Vyšetrovateľ ich nechcel obžalovať, pretože vraj nezískal dosť dôkazov, že štát skutočne predal povolenky nevýhodne. Vážení páni a dámy, nestačia výsledky medzinárodného vyšetrovania a priame výpovede zodpovedných českých, belgických a maďarských úradníkov, ktorí sa podieľali na obchodoch s emisiami vo svojich štátoch? Belgičania v tom čase kupovali tonu emisií za 13 eur. Česi podľa výpovedí predávali tonu za 10 a Maďari za 12. Tonu emisií kupovala Interblue vtedy za 5 euro. Vzápätí ju predala japonskej sprostredkovateľskej agentúre Asuka Green Investment za 8, za 8,20, pardon. Interblue zarobila minimálne 47 mil. eur a táto ďalšia, podľa mňa takisto účelovo založená spoločnosť, japonská spoločnosť zarobila ešte ďalších 19,5 mil. eur, ktorá naše emisie potom predala až japonským elektrárňam za 9,50 eura za tonu. Keby sa predávalo napriamo, tak neprišli by sme o 47 mil., ale minimálne o 66 mil. eur. Toto sú všetko vydokumentované veci, ktoré sú dokázané aj pohybom peňazí na bankových účtoch v rámci medzinárodného vyšetrovania. Napriek tomu to nestačilo polícii ani prokuratúre pre obvinenie organizátorov z poškodzovania štátu, aby sa pokúsila postaviť pred súd zodpovedných za nevýhodný predaj emisií. Polícia vyšetrovanie stopla minulý rok v septembri. Koncom roka rozhodnutie potvrdila aj špeciálna prokuratúra. Vážení kolegovia, podľa môjho názoru polícia sa má pri pochybnostiach prikloniť na stranu verejného záujmu. Mohli to aspoň skúsiť. A nech až súd zváži dôkazy a pochybnosti a nech súd oslobodí obvineného. Podľa šéfa rezortu vnútra sa prípad podarilo vyšetriť, a to s tým záverom, že trestný čin sa nestal. Zdôraznil pritom aj to, že ministerstvo nemôže vstupovať do vyšetrovania, ani nemôže hodnotiť, či bol jeho výsledok pozitívny alebo negatívny. Takže výsledok ja hodnotím pre občanov asi takto: stratu pre Slovenskú republiku 66 mil. eur, zisk pre garážovú firmu Interblue 50 mil. eur a následky pre organizátorov žiadne. Preto, vážení, chceme od predsedu vlády počuť, akým spôsobom obchod prebehol a či skutočne o jeho príprave vedel od Slovenskej informačnej služby. Preto premiérovi dávame tu priestor, aby vyvrátil všetky zverejňované podozrenia, že stopy z emisného obchodu vedú k jeho alebo k ich údajnému sponzorovi. Pán premiér, očistite si svoje meno a očistite si aj meno vašej strany. Stále verím, že to urobíte, lebo sa mi nechce veriť, respektíve sa mi chce veriť, že poznáte tú hranicu, ktorú by ste ako kandidát na prezidenta už spoznať mali. Ak to tak neurobíte, klub poslancov MOST – HÍD bude hlasovať za vaše odvolanie. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,087,804 |
58 | 2015-11-25 | Autorizovaná rozprava | 72 | Valocký, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Valocký | poslanec NR SR | Prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť. | [] | 3,990,845 |
48 | 2010-02-09 | Autorizovaná rozprava | 26 | Á. Biró, poslankyňa: | Á | Biró | poslankyňa | Som však presvedčená o tom, že riešenie a rovnováhu musíme hľadať doma, na domácej pôde tak, aby sa naplnila rovnosť a rovnocennosť všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorú máme vyjadrenú v ústave. Mnohokrát sa pýtate aj vy, alebo poukazujete na to, že jedine maďarská národnostná, alebo najmä maďarská národnostná menšina sa ozýva. Chcem vám zdôrazniť a chcem vám vysvetliť, ak by ste o tom nevedeli, alebo ste si to neuvedomili, že podľa štatistických údajov žije v Slovenskej republike približne 800-tisíc občanov, ktorí sa hlásia k niektorej národnostnej menšine a podľa posledných vyjadrení je zaznamenaných alebo evidovaných 13 národnostných menšín. Podľa početnosti a možnosti uplatnenia práva, teraz tu myslím na zákon o používaní jazykov národnostných menšín, kde je stanovená 20-percentná hranica, prichádza do úvahy, aby si tieto jazykové práva uplatnili v praxi, teda prichádzajú do úvahy len tri národnostné menšiny. Je to rusínska, rómska a maďarská národnostná menšina. Rusínska národnostná menšina svoje jazykové práva, teda používať svoj jazyk v úradnom styku môže približne v 20 obciach. Rusínsky jazyk je veľmi blízky a je aj zrozumiteľný pre slovensky hovoriacich, takže ten problém ich až tak neťaží. Rómska národnostná menšina nie je jazykovou menšinou, ich jazyk bol nedávno len kodifikovaný, takže vlastne tiež táto problematika ich akosi obchádza. Naozaj a bytostne sa to týka maďarskej národnostnej menšiny, početnosť ktorej je okolo 520- a ž 550-tisíc a sú to, dá sa povedať, dve tretiny všetkých tu žijúcich národnostných menšín. Tých ďalších národnostných menšín je tu niekoľko 100, teda podľa početnosti, alebo niekoľko tisíc, a čo je dôležité, žijú v diaspóre, to znamená roztrúsení po celej republike, takže táto problematika, teda používania materinského jazyka v úradnom styku sa ich veľmi málo dotýka. Ja som si veľmi všímala, aj sme o tom hovorili, keď sa prerokúval návrh zákona, ktorým bol zmenený zákon č. 270/1995 Z. z., čo zdôrazňoval predkladateľ, t. j. pán minister. Pán minister vtedy zdôraznil najmä tri veci. Po prvé to, že zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky sa netýka používania jazykov národnostných menšín. Po druhé to, že tento zákon, a teda novela, dnes už zákon, vtedy novela nemá za cieľ ani trestať, ani zastrašovať, ani vytesňovať žiadne jazyky, a najmä jazyky národnostných menšín. A jeho primárnym viackrát zdôrazneným cieľom bolo to, aby sa informácie stali dostupnými na celom území Slovenskej republiky pre každého. My, keď sme argumentovali, hovorili sme o tom, že pre nás je prijateľné a aj tiež vítame oficiálnu dvojjazyčnosť na jazykovo zmiešaných územiach, ktorá by mohla priniesť výhody tam žijúcim komunitám. A bol by to krok k pravdivej alebo ozajstnej jazykovej demokracii u nás. Z týchto dôvodov prax vyplavila jednu akútnu problematiku, ktorá sa týka prechodných ustanovení § 11a a zákona, a rozhodla som sa pripraviť novelu zákona, ktorým by sme mohli napraviť stav, ktorý je v praxi a ktorý momentálne robí problémy tým, ktorí jazyk menšiny používajú. O čo presne ide. Ja by som vám prečítala súčasné znenie § 11a, ku ktorému dávam návrh zákona, ktorým by som ho chcela meniť. Paragraf 11a znie: „Orgány a právnické osoby podľa § 3 ods. 1 právnické osoby, fyzické osoby podnikatelia a fyzické osoby sú povinné do 31. decembra 2009 odstrániť stav odporujúci ustanoveniam § 3 ods. 3 písm. d), § 5 ods. 5 a 7 a § 8 ods. 6. Ak ide o nápisy na pamätníku, pomníku alebo pamätnej tabuli s textom v jazyku národnostnej menšiny, ktorý bol umiestnený na pamätníku, pomníku alebo pamätnej tabuli pred 1. septembrom 2009 a nasleduje po ňom obsahovo totožný text v štátnom jazyku s rovnakým alebo väčším písmom ako text v jazyku národnostnej menšiny, nevzťahuje sa na takýto nápis povinnosť uvedená v predchádzajúcej vete.“ Potiaľ znenie § 11a. Pri čítaní zdanlivo neproblematické, ale predsa toto ustanovenie je z viacerých dôvodov právne spochybniteľné a prinieslo problémy v praxi. Po prvé by som povedala, že je to problematické preto, že je to retroaktívne a v právnom štáte táto retroaktivita nie je prípustná. Po druhé, že má neohraničenú spätnú pôsobnosť, aj keď v zásadách sa určitá hranica spomínala, ale čo bolo veľmi zaujímavé, hneď sa táto hranica vlastnými predkladateľmi spochybnila. Určite si pamätáte na vyjadrenie riaditeľa odboru a legislatívy ministerstva kultúry pána Mareka Mihálika, ktorý raz tvrdil, že je to obdobie päťdesiatych rokov, potom zaspätkovali, potom povedali, že až od roku 1996, takže vlastne neohraničená spätná pôsobnosť bola spochybnená a je veľká neistota, že na aké obdobie sa to vôbec vzťahuje. Existuje niekoľko nálezov Ústavného súdu, ktorý k tejto neohraničenej spätnej pôsobnosti zaujal právny názor. Ja budem citovať z jedného z takýchto nálezov, je to nález pod č. PL300, kde sa píše, citujem. „Je v právnom štáte nielen v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právnom poriadku, ale aj v rozpore s princípom primeranosti, respektíve proporcionality.“ Potiaľ citát. Bolo problematické toto ustanovenie aj preto, že nemal potrebnú legisvakačnú lehotu a pre mňa najdôležitejšie a najproblematickejšie je to, že pod akútnou hrozbou sankcií prikázal porušenie iných práv a inej právnej, všeobecne záväznej právnej normy. Konkrétne je to v rozpore s § 17 ods. 1 písm. d) zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov. Určite uznáte, že každá pamätná tabuľa, pomník je umeleckým dielom a toto umelecké dielo nie je možné len tak pretesať, niečo do toho vpísať. Na to, aby sa niečo také stalo, tak musí súhlasiť autor toho umeleckého diela. Pravdepodobne takýmito zásahmi by tieto diela boli znehodnotené a určite nie je to váš zámer a nebol to zámer ani pána ministra kultúry. Preto prichádzam s návrhom zákona, ktorý by mohol tento stav upraviť, ak teda je pravdou to, že zámer aj predkladateľa, aj tejto snemovne, keď schvaľoval zákon, bol ten, aby sa informovanosť alebo informácie dostali ku každému. Ak je tomu tak, ja si myslím, že nemal by byť problém zahlasovať za tento môj návrh. Čo navrhujem? Ja navrhujem to, aby sa nezasahovalo do vzhľadu umeleckých diel, pamätníkov, pomníkov, pamätných tabúľ, ale aby sa vyhotovili a umiestnili s obsahovo totožným textom informačné tabule, samozrejme, v primeranej vzdialenosti od pamätníka, pomníka alebo pamätnej tabule tak, aby bolo zjavné a jasné, k čomu patria a aby tá informácia tam bola uvedená. Ja si myslím, že toto riešenie by preklenulo tie problémy, ktoré momentálne toto ustanovenie obsahuje a nebolo by potrebné obmedzovať to na 14, 50, neviem, trebárs iks rokov, ale takáto tabuľa sa dá umiestniť ku každému pamätníku, pomníku, umeleckému dielu, tak ako sa to robí v kultúrnych krajinách, ako to robia galérie a dá sa napísať text, lebo máme aj také, ktoré sú oveľa staršie, je tam latinský text a všetci by sme chceli vedieť, čo je tam napísané. Takže aj tieto veci by sa mohli týmto riešiť. A pre mňa je podstatné to, že nezasahovali by sme do práv, ktoré chráni naša ústava a ktoré chránia aj medzinárodné dohovory. Dámy a páni, nechcem dlho o tom rečniť a verím v to, že ste si návrh prečítali. Podstata toho je to, čo som povedala. A keď som sa pripravovala z kníh, ktoré sú literárne, a tak troška ma aj posilňujú v tom, aby som mala aj guráž, aj odvahu stáť tu pred vami. A včera som siahla po jednej básnickej zbierke a taký voľný preklad tej básne, ktorá hovorí o slobode, mi dovoľte prečítať. Je to len jeden riadok, ktorý znie takto, je to od maďarského básnika, neviem, či poznáte jeho meno, volá sa Heltai Jenö a znie: „Ak si len slobodnejší než iní, ani ty nie si slobodný. Si len väzeň zbabelý.“ Ďakujem vám za vašu pozornosť a prosím vás o podporu návrhu zákona. Ďakujem. | [] | 3,978,350 |
58 | 2015-11-26 | Autorizovaná rozprava | 203 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | V poradí ústavných činiteľov je Národná rada druhá a pán prezident prvý. Dobre. Čo chcete teda robiť ešte, pán poslanec? | [] | 4,030,663 |
16 | 2011-03-22 | Autorizovaná rozprava | 168 | Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Vitteková | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dnes sa zaoberáme vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Osobne uvedený návrh zákona vnímam ako odpútanie pozornosti od voľby generálneho prokurátora. Vojna o generálneho prokurátora ukázala, že ani na niekoľkýkrát sa koalícia nedokázala zjednotiť na tom, aby zvolila kandidáta na post generálneho prokurátora, že koalícia si už jednoducho nemôže dovoliť podľahnúť v tomto zápase, nemôže si dovoliť stratiť tvár, a preto by bolo potrebné urýchliť práce na zmene zákona o prokuratúre, aby sa obavy o výsledok voľby zakryli politickým zápasom o obsah návrhu zákona. Sme presvedčení o tom, že ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky a minister vnútra Slovenskej republiky sú si vedomí nereálnosti zmeny ústavného postavenia prokuratúry Slovenskej republiky a generálneho prokurátora, a preto sa pokúšajú realizovať svoj zámer – mať politický dosah na činnosť prokurátorov cestou čiastkových zmien presadzovaných prostredníctvom osobitných zákonov. Svoj zámer sa ani len nepokúšajú konfrontovať komparáciou systémov prokuratúry v štátoch Európskej únie. V záujme dosiahnutia sledovaného cieľa je jednoduchšie stupňovať negatívnu mediálnu kampaň proti prokuratúre a návrh zákona pripraviť bez akejkoľvek predchádzajúcej analýzy komparatívnych prác a bez spolupráce s Generálnou prokuratúrou. A teraz prosím, vážení kolegovia, dávajte pozor. Necitovala som niektorého z opozičných politikov či vedenie prokuratúry, ale toto je vyjadrenie istého ministerstva v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré ako si postupom času však z oficiálnych materiálov sa stratilo. Ale čo už. Poukázala by som ďalej na to, že prokuratúra je skutočne dobre fungujúci systém, ktorý jednoducho má taký potenciál, ktorý by sa mohol skutočne aktívnym spôsobom zúčastniť na novele zákona. Priebeh reformy zatiaľ však nebol presvedčivo odkomunikovaný vo vzťahu k občanovi, ale ani vo vzťahu k prokurátorovi, ktorý je tiež občanom – voličom, ako proces, z ktorého by bola evidentná poctivá ambícia súčasnej vládnej koalície urobiť na prokuratúre pozitívne zmeny na odbornom základe a nie na báze reciprocity, k čomu sa vlastne posunul obraz reformy prezentovaný médiami. Vrátim sa trošku k materiálom, ktoré iste rezonujú na verejnosti, objavili sa v médiách a v odbornej verejnosti. Povedzme si jedno, vláda sa už ani netají, že nad Generálnou prokuratúrou chce mať čoraz väčší vplyv, že návrh zákona smeruje k politizácii prokuratúry, že pripravované zmeny povedú k tomu, že výberové konania budú ovplyvňované politicky. Politický vplyv na prokuratúru je účelom zmeny zákona o prokuratúre. Európska komisia na presadzovanie demokracie pomocou práva, tzv. Benátska komisia, vo svojej správe o európskych normách, ktoré sa týkajú nezávislosti celého justičného systému a týkajú sa aj časti prokuratúry a ktorá bola schválená v decembri 2010, uvádza, že politické zasahovanie do činnosti prokuratúry je pravdepodobne také staré ako spoločnosť sama a že v ranných spoločnostiach by rozhodne prokuratúra bola obvykle v rukách panovníkov, ktorí by vlastne ju využívali na trestanie svojich nepriateľov. História na to iste by našla viacero príkladov. Prokuratúra Slovenskej republiky je súčasťou ústavného zriadenia Slovenskej republiky, generálny prokurátor je ústavným činiteľom, ktorý nesie zodpovednosť za činnosť všetkých štátnych orgánov tvoriacich sústavu prokuratúry Slovenskej republiky. Ústava konštituuje prokuratúru ako organický článok sústavy právnych záruk zákonnosti v demokratickom právnom štáte. Do jej pôsobnosti patrí ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb štátu. To znamená, že Ústava Slovenskej republiky neobmedzuje pôsobnosť prokuratúry v Slovenskej republike len na ochranu zákonom chránených záujmov štátu, teda nie je štátnym zastupiteľstvom. Ústava ju nezaraďuje ani medzi orgány výkonnej moci, jej postavenie, pôsobnosť vymedzuje oddelene od výkonnej moci v samostatnej hlave nasledujúcej za hlavou upravujúcou súdnu moc. Zo systematického členenia prokuratúry v Ústave Slovenskej republiky, ako aj zo znenia samotnej ústavy a jej dôvodovej správy jednoznačne vyplýva, že medzi výkonnou mocou a prokuratúrou neexistujú žiadne ústavné väzby. Takéto väzby vylučuje už samotná pôsobnosť prokuratúry v Slovenskej republike, ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu uplatňovaním právnej zodpovednosti a zabezpečovaním nápravy nezákonnosti. Navrhovaná právna úprava tento ústavný rámec ignoruje, popiera samostatnosť prokuratúry, funkčnú autonómiu generálneho prokurátora a vlastne neguje základné princípy usporiadania prokuratúry. Popiera aj medzinárodne všeobecne uznávanú neprípustnosť v závislosti trestného stíhania od politických koncepcií vlády, neberie do úvahy, že ministerstvo spravodlivosti je ústredným orgánom štátnej správy a ako také podlieha tiež dozorovým oprávneniam prokuratúry. Prokuratúra Slovenskej republiky je dobre fungujúca sústava štátnych orgánov, ktorá v rozsahu vymedzenom ústavou reálne chráni práva, oprávnené záujmy fyzických osôb. So zreteľom na úlohy, ktoré patria do jej pôsobnosti, je dôležité pre každého obyvateľa tohto štátu, aby nedošlo k destabilizácii pomerov na prokuratúre a k zneužitiu na politické ciele. Pôvodný zákon, ktorý novelizujeme, o prokuratúre, ako aj zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry sú v súlade s tým, čo možno očakávať od legislatívy demokratického štátu. Nenachádza sa v nich nič, čo by odporovalo ľudským právam, a možno povedať, že práva a povinnosti prokurátorov sú stanovené so zvláštnym rešpektom voči právam jednotlivcov spolu s ustanoveniami zabezpečujúcimi riadne fungovanie prokuratúry. Toto sú slová, ktoré boli napísané v posudku a ktorý bol vlastne zameraný na preskúmanie návrhov týchto zákonov z hľadiska ich súladu s európskymi pravidlami vo veci ochrany ľudských práv, zásad právneho štátu a demokratického usporiadania spoločnosti s prihliadnutím na odporúčanie Rady Európy. Tento posudok bol vypracovaný generálnym prokurátorom Švajčiarska na základe poverenia Rady Európy. Zákonodarca by teda nemal mať legitímny dôvod tento posudok ignorovať a schváliť novelu týchto zákonov bez toho, žeby nesledoval aj medzinárodné dokumenty. Čo je podstatné, ministerstvo spravodlivosti pristúpilo k tvorbe tohto zákona bez účasti zástupcov prokuratúry, bez toho, že by sa otvorila celospoločenská odborná diskusia, diskusia stavovských organizácií, odborníkov z fakúlt, prípadne vedeckých pracovísk. Ministerstvo spravodlivosti zvolilo skutočne neštandardný spôsob prípravy návrhu tohto zákona v spolupráci s ministerstvom vnútra. Vlastne vypracovalo paragrafové znenie návrhu zákona v zmysle zásady „o nich a bez nich“. Predkladateľ si zrejme dostatočne neuvedomuje alebo ani nechce uvedomiť, že právna úprava postavenia a pôsobnosti prokuratúry Slovenskej republiky, postavenia a práv a povinností prokurátorov nemá byť predmetom experimentov či politických dohovorov toho či iného vládneho zoskupenia, pretože následne nemožno vylúčiť jej zneužitie a tým ohroziť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb. Návrh zákona v takto predloženom znení nepochybne popiera autonómiu prokuratúry, generálneho prokurátora vo vzťahu k politickej moci a v podstate smeruje len k jedinému cieľu, ako som už uviedla, k spolitizovaniu prokuratúry. Pokiaľ ide o jednotlivé ustanovenia, ktoré sú asi tým najväčším problémom, nemožno súhlasiť s navrhovanou právnou úpravou, pokiaľ ide o funkciu asistenta prokurátora. Ak sa má zriadiť inštitút asistenta, tak na inom princípe, ako to navrhuje ministerstvo spravodlivosti a pokiaľ tomu nebudú brániť finančné možnosti štátu. Zásadne však treba odmietnuť to, aby asistenti prokurátorov nahradili doterajších právnych čakateľov. Navrhovaná právna úprava o asistentovi prokurátora nahrádza doterajšiu tretiu časť zákona o prokurátoroch, právnych čakateľoch prokuratúry, ktorá upravuje postavenie právnych čakateľov prokuratúry, práv a povinností, vznik, zánik služobného pomeru, disciplinárnu zodpovednosť. Skúsenosti jednoznačne potvrdzujú, že právni čakatelia prokuratúry sú v rámci prípravnej praxe riadne pripravení na výkon funkcie prokurátora, takúto záruku navrhovaná právna úprava nám nedáva. Naopak, vytvára priestor na to, aby do funkcie prokurátora boli vymenované osoby, ktoré nebudú riadne pripravené na tento výkon. Z navrhovanej právnej úpravy vyplýva, že právne postavenie asistenta prokurátora a jeho pracovná náplň neumožní riadnu prípravu asistenta prokurátora na výkon funkcie prokurátora. Túto prípravu nenahradí ani úspešné zvládnutie odbornej justičnej skúšky, nejde tu len o teoretické vedomosti, ale uchádzač by sa mal na funkciu prokurátora pripravovať na samostatný výkon. Hneď po zložení sľubu prokurátora musí byť pripravený na zvládnutie špecifických úloh patriacich do pôsobnosti prokuratúry po odbornej i organizačnej stránke. Prokurátor nebude jeho školiteľom v tom zmysle, aby ho pripravoval na výkon funkcie prokurátora, práve naopak, ak bude kvalitne a zodpovedne plniť svoje úlohy, bude v záujme prokurátora, aby zostal jeho asistentom. Právny čakateľ prokuratúry v rámci prípravy na výkon funkcie vykonáva odbornú prax podľa vopred určeného rozvrhu a, samozrejme, sa venuje aj zvládnutiu špecifických úloh, ktoré ho ako prokurátora čakajú. Počas prípravnej praxe na výkon funkcie sa prejaví aj jeho osobnostná stránka, charakter, morálne vlastnosti, ktoré by mali dávať záruku, že funkciu prokurátora bude riadne vykonávať. Na rozdiel od právneho čakateľa prokuratúry asistent bude musieť počas celej pracovnej doby vybavovať svoju agendu, agendu asistenta prokurátora, či plniť pomocné úlohy pre prokurátora. Výkon funkcie asistenta prokurátora nie je teda prípravou na výkon funkcie prokurátora. Asistent prokurátora môže predsa v takejto funkcii pracovať až do dôchodku, nemusí sa uchádzať o vykonanie odbornej skúšky, a ak ju aj získa, nemá zaručené, že niekedy bude úspešný vo výberovom konaní na voľné miesto prokurátora, prípadne nemusí ani o funkciu prokurátora prejaviť záujem. Takýto krok vo svojej podstate znamená zrušenie prípravnej praxe na výkon funkcie prokurátora vo forme systematickej prípravy na výkon tohto povolania. V Európe neexistuje snáď žiaden štát, ktorý by nemal prepracovaný systém prípravy na výkon povolania prokurátora v plnom rozsahu jeho práv a povinností pred ustanovením alebo bezprostredne po ustanovení do funkcie. K problematike právnych čakateľov prokuratúry získala Generálna prokuratúra odpovede z temer šestnástich štátov Európy a myslím si, že v písomnej forme nám ich aj poskytla. V nadväznosti na uvedené je potrebné zdôrazniť, že navrhovanej právnej úprave nepredchádzala žiadna analýza, komparatívne práce. Legitímne získanie moci považuje ministerstvo spravodlivosti za dostatočný dôvod na realizáciu svojich predstáv. V dôvodovej správe, ktorá sa obmedzila iba na ničím nepodložené tvrdenie, že doterajší systém obsadzovania funkčných miest prokurátorov, ktorý preferuje právnych čakateľov prokuratúry, že tento systém neobstál. Pokiaľ ide o ďalšie ustanovenie, nemožno súhlasiť ani s navrhovanou právnou úpravou zákazu vydávania negatívnych pokynov. Právny poriadok pozná iba pokyny zákonné alebo nezákonné, prokurátori nesú osobnú zodpovednosť za výkon funkcie prokurátora, aj za vydanie alebo splnenie nezákonného pokynu. Podľa platného znenia zákona o prokuratúre a zákona o prokurátoroch každý prokurátor je povinný odmietnuť splnenie pokynu nadriadeného prokurátora, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie. Ak pokyn nadriadeného prokurátora považuje za rozporný s právnym predpisom či svojím právnym názorom, môže písomne požiadať nadriadeného prokurátora, aby mu vec odňal. Nadriadený prokurátor musí jeho žiadosti vyhovieť a vybavením veci poveriť iného prokurátora, či už vybaviť sám. Každý prokurátor má právo vykonávať funkciu prokurátora bez zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného zasahovania. Taktiež je povinný vykonávať svoje služobné povinnosti nestranne, nesmie sa dať ovplyvniť individuálnymi či čiastkovými záujmami, záujmami politických strán, politických hnutí, či podľahnúť verejnej mienke alebo oznamovacím prostriedkom. Pokyny nadriadených prokurátorov sú založené v spisoch, preto nie je problém zistiť, či sú zákonné, alebo nie sú zákonné. Tvrdenie, ktoré je obsiahnuté v dôvodovej správe, že vydávanie tzv. negatívnych pokynov sa neosvedčilo, je nepodložené, spracovateľ návrhu si nevyžiadal štatistické informácie, z ktorých by zistil, že pokyny, ktoré označuje ako negatívne pokyny, sú vydávané celkom výnimočne. Ako sme už počuli, za posledných sedem rokov boli vydané tri negatívne pokyny, o ktorých snáď bol aj problém zistiť, že vôbec také aj boli. Na vysvetlenie, aj tzv. negatívny pokyn vo význame nekonať, napr. pokyn zastaviť trestné stíhanie, je vo svojej podstate pozitívnym pokynom v prípade, ak je trestné stíhanie neprípustné. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 platného zákona pokyn vydaný podriadenému prokurátorovi musí mať písomnú formu. To znamená, že zákonnosť pokynov je ľahko kontrolovateľná. A ak má spracovateľ návrhu podozrenie, že sú vydávané nezákonné negatívne pokyny, potom by museli byť vydávané inou ako písomnou formou, čo by bolo tiež v rozpore so zákonom. Z toho vyplýva, že zákaz negatívnych pokynov nič nerieši a len sťaží organizáciu a riadenie práce na prokuratúre. Platná právna úprava inštitútu hierarchického odovzdávania pokynov je plne dostačujúca na legislatívne zabezpečenie potrebného stupňa nezávislosti. Preto snaha o legislatívnu zmenu nie je podložená ničím iným, len všeobecným postojom policajtov vychádzajúcim z ich nedostatočnej odbornosti, nekritického prístupu k vlastnej práci, ktorý snáď aj vedie k presvedčeniu, že prokuratúra nežaluje činy, ktoré boli podľa predstáv policajtov dostatočne preukázané. Namiesto zvýšenia odbornej úrovne policajtov volí predkladateľ legislatívneho návrhu útok na prokuratúru. Pokiaľ ide o ďalšie ustanovenie, ktoré je takisto nóvum, týka sa čl. 1 bodu 9 § 10 ods. 2 a týka sa stanovísk, ktoré na návrh komisie pre vydávanie stanovísk vydáva minister spravodlivosti. Opäť citujem zo správy Benátskej komisie, kde sa uvádza, že existuje len niekoľko štátov Rady Európy, kde je prokuratúra súčasťou exekutívy a je podriadená ministerstvu spravodlivosti. Ako príklad je uvedené Rakúsko, Dánsko, Nemecko, Holandsko. Komisia konštatuje, že tendencia smerujúca k väčšej nezávislosti prokuratúry je oveľa rozšírenejšia ako trend k prokuratúre, ktorá by bola podriadená exekutíve, či s ňou bola spojená. V niektorých štátoch je podriadenosť prokuratúry exekutívnej moci skôr otázkou princípu ako reality v tom zmysle, že exekutíva je mimoriadne opatrná a nezasahuje do konkrétnych prípadov. No aj v takýchto systémoch pretrváva základný problém, lebo formálne záruky proti takémuto zasahovaniu neexistujú. V Slovenskej republike prokuratúra je súčasťou ústavného zriadenia, nie je súčasťou exekutívy, nie je podriadená ministerstvu spravodlivosti. Ako som už povedala, medzi výkonnou mocou a prokuratúrou neexistujú žiadne väzby. Navrhovaná právna úprava tento ústavný rámec ignoruje, popiera samostatnosť prokuratúry. Nestrannosť prokuratúry musí byť funkčná, nielen formálna. Funkčnú samostatnosť prokuratúry nie je možné presadiť, ak zákonodarca prizná výkonnej moci vo vzťahu k prokuratúre oprávnenia personálneho a organizačného charakteru vrátane oprávnenia riadiť či usmerňovať činnosť prokurátorov. Predložený návrh zákona ignoruje medzinárodne všeobecne uznávanú neprípustnosť závislosti trestného stíhania od politických koncepcií vlády, abstrahuje od skutočnosti, že ministerstvo spravodlivosti je ústredným orgánom štátnej správy ako takej, podlieha dozorovým oprávneniam prokuratúry v netrestnej oblasti. Prokuratúra je oprávnená v rozsahu ustanovenom zákonom vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, to znamená, že aj ministerstvom spravodlivosti, a to preskúmavaním zákonnosti ním všeobecne vydaných záväzných právnych predpisov, normatívnych právnych aktov a rozhodnutí v jednotlivých veciach v oblasti verejnej správy, ako aj vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti. Z toho teda vyplýva, že ministerstvo spravodlivosti, ktorého činnosť podlieha kontrolnej právomoci prokuratúry, je predkladateľom takej právnej úpravy, ktorá mu umožní dávať záväzné stanoviská prokurátorom, ako majú uplatňovať zákony a ostatné všeobecne záväzné predpisy aj pri vykonávaní dozoru, či ministerstvo spravodlivosti dodržiava zákonnosť. Z dôvodovej správy k pôvodnému zákonu o prokuratúre a medzinárodných dokumentov týkajúcich sa postavenia pôsobnosti organizácie a riadenia práce na prokuratúre vyplýva, že hierarchické usporiadanie prokuratúry je nevyhnutným predpokladom pre jej riadne fungovanie. So zreteľom na uvedené je neprípustná taká právna úprava, ktorá by umožnila, aby minister spravodlivosti, úradníci ministerstva boli oprávnení riadiť činnosť prokurátorov prostredníctvom stanovísk, ktoré by prokurátorom záväzne, pod sankciou disciplinárnej zodpovednosti určovali, ako majú uplatňovať zákony a ostatné všeobecne právne predpisy. Prokurátori musia uplatňovať zákony a ostatné všeobecne záväzné predpisy v súlade so zákonom sľubom, ktorý zložili. Za porušenie svojich povinností sú disciplinárne zodpovední. Pokiaľ ide o postavenie štátnych úradníkov, toto je založené na vzťahu vertikálnej subordinácie, nemusia mať právnické vzdelanie a nenesú ani žiadnu zodpovednosť za činnosť prokuratúry a žiadnu zodpovednosť nebudú niesť ani za nezákonné či nesprávne výkladové stanoviská. A takúto zodpovednosť nemá ani minister spravodlivosti. V ďalšom ma zaujala navrhovaná právna úprava, a to zverejňovania a sprístupňovania rozhodnutí prokurátora. V danom prípade to má byť ďalším kľúčovým bodom reformy. Navrhovaná právna úprava však nielenže nechráni, ale ani neumožňuje chrániť ústavné právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, cti či dobrej povesti, ochranu mena, súkromného rodinného života. Anonymizácia údajov pred zverejnením rozhodnutia na webovom sídle prokuratúry nepostačuje. Často už na základe samotného skutku možno zistiť, koho sa rozhodnutie týka. Naviac z navrhovaného znenia nie je zrejmé, po akú dobu majú byť rozhodnutia uverejnené na internetovej stránke Generálnej prokuratúry. A pokiaľ ide o ich množstvo, sú to ročne desiatky tisíc týchto rozhodnutí. Súhlasiť nemožno ani so sprístupňovaním neprávoplatných rozhodnutí verejnosti. Kto má právo nazerať do spisu, robiť si z neho odpisy, výpisy, ustanovujú osobitné zákony upravujúce procesné práva a povinnosti. Navrhované znenie je neprijateľné, môže viesť k mareniu trestného konania, nemožno vylúčiť, že k informáciám o prebiehajúcom trestnom konaní sa môžu dostať aj osoby, ktoré potenciálne môžu byť podozrivé a k uvedeným informáciám by nemali mať prístup ani z dôvodov operatívno-taktických. V Slovenskej republike platí zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý ustanovuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Tento zákon platí aj pre prokuratúru. Ak by mala byť prijatá navrhovaná právna úprava § 55m, potom nech sú na internete uverejňované aj všetky rozhodnutia ďalších orgánov činných v trestnom konaní. Tým mám na mysli vyšetrovateľov všetkých ozbrojených zložiek, či už Policajného zboru, Colnej správy, Vojenskej polície. V opačnom prípade navrhovaná právna úprava nemá žiadnu logiku a neplní svoj cieľ, nemožno ju považovať za nič iné, než za snahu spochybňovať zákonnosť rozhodovacej činnosti prokurátorov pred laickou verejnosťou. Taktiež by som rada videla, že by sa na webovej stránke objavovali aj rozhodnutia o odmietnutí veci. Tie sa však týkajú vyšetrovateľov. Dnes sme svedkami zápasu o otvorenú justíciu, otvorenú prokuratúru a ja predpokladám, že v ďalšom období budeme svedkami zápasu o otvorenú políciu. A v tejto súvislosti sa už tiež teším na rozhodnutia policajných orgánov. A ak budú tak zmysluplné ako napríklad toto, ktorého výrok citujem: „Doposiaľ nestotožnená osoba vystupujúca v pozícii dekana fakulty XY univerzity XY, aby som zachovala anonymitu, v rokoch od – do.“ Čiže skutočne nebude potrebná v tomto prípade žiadna anonymizácia, lebo nikto, iba celé Slovensko bude vedieť, o ktorého dekana ide, o akú osobu, kde a čoho sa dopustil. Okrem toho navrhované znenie zákona nie je jednoznačné, pripúšťa rôzne výklady. Ak by mala byť prijatá takáto osobitná právna úprava vo vzťahu k prokuratúre, bude potrebné presne vymedziť, ktoré rozhodnutia prokurátora majú byť zverejnené. Problematike zodpovednosti prokuratúry pred verejnosťou sa venuje aj správa Benátskej komisie, kde sa uvádza, že: „Ak je prokuratúra nezávislá, je potrebné uplatniť niektoré konkrétne nástroje jej zodpovednosti. Jedným z nich môže byť povinnosť generálneho prokurátora predkladať verejné správy. Či tieto správy treba predkladať parlamentu alebo orgánu výkonnej moci, to môže závisieť od súčasne platného modelu, ako aj od tradícií jednotlivých štátov. Generálny prokurátor by v takejto správe mal poskytnúť transparentné informácie o tom, ako boli implementované všeobecné pokyny od výkonnej moci. Pri stanovovaní noriem v tejto oblasti majú dôležitú úlohu smernice vzťahujúce sa na výkon funkcie prokurátora, ako aj etické kódexy. Tieto dokumenty si môžu schváliť orgány prokuratúry samy alebo ich môže prijať parlament alebo vláda.“ Koniec citátu. Týmto požiadavkám v plnom rozsahu vyhovuje aj právna úprava ustanovenia § 11 zákona o prokuratúre, ktorá ukladá povinnosť generálnemu prokurátorovi podávať Národnej rade Slovenskej republiky raz za rok správu o činnosti prokuratúry, z ktorej vyplývajú jej poznatky o stave zákonnosti a ustanovenia ďalších zákonov, ktoré sa týkajú poskytovania informácií verejnosti. Zo správy Benátskej komisie ani z iného medzinárodného dokumentu nevyplýva povinnosť prokuratúry zverejňovať rozhodnutia prokurátorov na internete. Pri porovnávaní právnych úprav sa zistilo, že možnosť týkajúca sa zverejňovania právoplatných rozhodnutí prokurátora na webových stránkach prokuratúry nepozná žiadna z krajín Európskej únie. V ďalšom bode sa venuje uvedený návrh zákona v súvislosti so zánikom vojenských prokuratúr aj ďalším súvisiacim ustanoveniam, ktoré sa teda týkajú zrušenia. Je tu tiež nevyhnutné jednoznačne ustanoviť právnych nástupcov nielen vo vzťahu k agende vojenských prokuratúr, ale aj vo vzťahu k právnym vzťahom finančne zapojených na rozpočet ministerstva obrany, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a vo vzťahu k právnym vzťahom finančne zapojených na Generálnu prokuratúru. Nie je taktiež žiaden rozumný dôvod na to, ako to vyplýva z uvedeného návrhu, aby hnuteľný, nehnuteľný majetok, ako aj ostatné majetkové hodnoty využívali, ktoré celé desaťročia využívali doposiaľ vojenské prokuratúry na plnenie úloh prokuratúry, zostali v správe ministerstva obrany. Zrušením vojenských prokuratúr nedochádza k zrušeniu agendy, ich agenda v plnom rozsahu prechádza na iné prokuratúry. To znamená, že od nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy, na základe ktorej dôjde k zrušeniu vojenských prokuratúr, konanie o trestných činoch uvedených v § 16 Trestného poriadku bude patriť do právomoci nevojenských prokuratúr a že tieto nevojenské prokuratúry musia byť takisto personálne, materiálne posilnené minimálne v takom rozsahu, aký bol nevyhnutný na vybavovanie týchto vecí vojenskými prokuratúrami. Výberové konania. Je to opäť článok, ktorý skutočne vzbudzuje pozornosť. Uchádzač o funkciu prokurátora sa má brániť pred výberovou komisiou proti výhradám uplatneným na internete neznámymi ľuďmi. Anonymne, a teda beztrestne, bez akejkoľvek zodpovednosti sú schopní na internetových stránkach kritizovať, spochybňovať, osočovať a takáto právna úprava hraničí s pranierovaním uchádzačov o funkciu prokurátora. Obdobne, aký význam má písomné vyhlásenie uchádzačov o funkciu prokurátora, v ktorom bude uvedený zoznam jemu blízkych osôb na prokuratúre, súde, ministerstve spravodlivosti vrátane rozpočtových, príspevkových organizácií? Výhrady treba mať aj voči právnej úprave, kde sa hovorí o výberovom konaní verejnom. Podľa navrhovaného znenia výberovým konaním na funkciu prokurátora sa overujú schopnosti, odborné znalosti, zdravotný stav, psychická vyrovnanosť uchádzača aj ďalšie skutočnosti, ktoré bude potrebné overiť vzhľadom na povahu povinností prokurátora. Verejné overovanie zdravotného stavu či psychickej vyrovnanosti asi už je v rozpore s ústavnými právami. Právnu úpravu, ktorá priznáva ministrovi spravodlivosti právo navrhovať členov výberovej komisie na obsadenie voľného miesta prokurátora alebo vedúceho prokurátora, členov disciplinárnej komisie či členov odvolacej disciplinárnej komisie, možno považovať za neprípustný zásah do samostatnosti prokuratúry. Za takýto zásah možno považovať aj navrhované oprávnenie verejného ochrancu práv a najmä oprávnenie ministra spravodlivosti podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti ktorémukoľvek prokurátorovi so všetkými právnymi následkami, ktoré z toho vyplývajú. Predložené znenie je v rozpore aj s viacerými medzinárodnými dokumentami, podľa ktorých by sudcovia a prokurátori sa mali podieľať na voľbe a kontrole vlastných profesijných orgánov a do ich výberu a hodnotenia by nemala zasahovať výkonná moc ani žiadna iná. Nebezpečenstvo, že v rámci monolitického systému prokuratúry budú pokyny zhora mať väčšiu váhu ako zákon. Pri príprave vymenovania kvalifikovaných prokurátorov bude skutočne užitočný aj názor odborníkov. Toto sa však dá ideálne dosiahnuť iba v rámci existencie nezávislého orgánu ako demokraticky legitimizovanej Rady prokurátorov alebo Rady starších prokurátorov, ktorých skúsenosti umožnia navrhovanie vhodných kandidátov na vymenovanie do týchto pozícií. Takýto orgán by mohol konať na základe odporúčaní generálneho prokurátora s tým, že daný orgán má právo zamietnuť vymenovanie konkrétnej osoby, ale len s riadnym odôvodnením. Z navrhovanej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že za slová o transparentnosti výberu prokurátorov sa skôr skrýva zámer politicky ovplyvniť personálne zloženie prokuratúry prostredníctvom výberových komisií zložených prevažne z politicky nominovaných členov. Rovnaký zámer vyplýva aj z novelizácie ustanovení o disciplinárnom konaní proti prokurátorom. Navrhovaná právna úprava nie je teda ničím iným, než snahou získať oprávnenie rozhodovať o tom, kto konkrétne bude nositeľom prokurátorských oprávnení, kto bude prokurátorom. V konečnom dôsledku tak získa politická moc vplyv na činnosť prokuratúry v Slovenskej republike. Záverom možno konštatovať, že všetky navrhované prechodné ustanovenia v závere návrhu zákona porušujú ústavný zákaz retroaktivity, ústavný princíp právnej istoty, ochrany legálne nadobudnutých práv a že teda takto navrhovaná právna úprava je účelová a len preto, aby sa zmena voľby generálneho prokurátora zviezla s niečím ďalším a nebila toľko do očí. Takže z týchto vyjadrení rozhodne uvedený návrh zákona nie je možné podporiť. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,102,605 |
12 | 2011-02-09 | Autorizovaná rozprava | 186 | Galbavý, Tomáš, poslanec NR SR | Tomáš | Galbavý | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Chcem reagovať na pána poslanca Maďariča. Odišiel preč, čo ma veľmi mrzí, ale nevadí, napriek tomu poviem pár slov. Pán poslanec Maďarič elegantným, takým demagogickým spôsobom sa snaží z celého tohto procesu reformy verejnoprávnych médií urobiť proces politický. Ja som dlho rozmýšľal, prečo a potom som si položil základnú otázku: No však z jednoduchého dôvodu. Strane SMER prekáža, že zo Slovenskej televízie a zo Slovenského rozhlasu sa konečne môžu stať verejnoprávne médiá, ktoré budú slobodné a nezávislé. Konečne sa môže stať, že verejnoprávne médiá nebudú zdrojom podivných a zvláštnych príjmov, nebudú peňazovodom pre externé prostredie. No pán poslanec Maďarič neustále hovorí o nejakom uznesení, ktoré sme prijali na výbore. Uznesenie bolo legitímne, nakoniec sme ho stiahli, bolo len reakciou na opozíciu, ktorá povedala, že sa nebude zúčastňovať tohto celého procesu i napriek tomu, že zákon nám ukladá nejaké povinnosti. Tak sme chceli, aby svoje kompetencie vo forme odporúčania preniesol na niektorého z nás. Ak tu chcel niekto obrať o kompetencie niekoho, tak to bola politická strana SMER, predsedu parlamentu pri voľbe generálneho prokurátora. To vnímam ako pokus o odobratie kompetencií, ktoré výsostne patria predsedovi parlamentu a ešte k tomu celému procesu verejnoprávnych médií. Pán poslanec, skúste sa zamyslieť nad tým, či to čo tu bolo doteraz pod vedením Nižňanského, Hrehu a ďalších naozaj zodpovedalo a malo zmysel, pre ktorý by sme mohli chrániť myšlienku existencie verejnoprávnych médií. Ja si osobne nemyslím, a preto sme sa postavili k tomu veľmi rázne. | [] | 4,013,783 |
20 | 2003-12-02 | Autorizovaná rozprava | 93 | R. Zajac, minister zdravotníctva SR: | R | Zajac | minister zdravotníctva SR | Ďakujem pekne. (Potlesk.) Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán spravodajca, chcete sa ešte aj vy vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň prerušujem schôdzu do zajtra do 9.00 hodiny. Chcem pripomenúť, dámy a páni, že všeobecná dohoda o hlasovaní je, že budeme hlasovať o 9.00 hodine ráno, o 11.00 a o 17.00 hodine, čiže mali by sme od zajtra tento režim dodržiavať. Začneme o 9.00 hodine hlasovaním o návrhoch zákonov, ktoré sme dnes prerokovali. Dovidenia zajtra. (Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.) | [
"(Potlesk.)",
"(Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)"
] | 4,226,451 |
33 | 2009-03-10 | Autorizovaná rozprava | 156 | V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: | V | Tomanová | ministerka práce | Navrhovanou právnou úpravou sa zároveň zavádza do systému starobného dôchodkového sporenia úplne nový prvok, ktorým je garančný účet dôchodkového fondu. Z tohto účtu sa navrhuje doplnenie majetku účastníkov starobného dôchodkového sporenia, teda občanov, ktorí sú sporiteľmi alebo investormi v dôchodkových fondoch v zákonom stanovených prípadoch. Tento krok je výlučne v záujme občanov sporiteľov, investorov, aby mali na účte viac peňazí v záujme možnosti v budúcnosti kúpiť si z týchto peňazí doživotnú rentu. Je mi ľúto, že k tomuto návrhu nikto nič konkrétne nepovedal. O tom, čo tu bolo povedané, čo rozprávate, klamstvá, urážky, ktoré zaznievajú z úst stále vlastne tých istých, a ja si dovolím povedať, že skutočne nie je seriózne, aby tu ľudia urážali, tak ako teraz urazil pán Janiš konkrétne mňa v tom, že potrebujem „prachy“ a klamem a chcem brať ľuďom peniaze. Myslím si, že to je vrchol drzosti a vrchol urážky. A ja budem hľadať akékoľvek kroky na to, aby pán Janiš tieto slová stiahol. A použijem v tomto prípade dve slová, ktoré používa pán poslanec Mikloš, ak „nemáte argumenty“. Ale ja poviem, spokojne klamete, pretože neuviedli ste jeden konkrétny argument. Nikdy ste nezdôraznili, že skutočne tento zámer nehovorí o prejedaní, nehovorí o kradnutí peňazí, nehovorí o tom, aby ľudia vystúpili z druhého piliera. Tento návrh hovorí o tom, ako ľuďom zabezpečiť úspory z druhého piliera. Je to skutočne starosť o občanov a starosť o sporiteľov. Vážené dámy, vážení páni, ja by som do budúcnosti skutočne si odpustila všetky tieto slová, ktoré tu odzneli a ktorými ste sa stali opozícia jednoznačne hovorcami DSS-iek a ochrany ich ziskov. Nechránite sporiteľov, nechránite občanov. Chránite ich zisky. Myslím si, že slová, ktoré tu boli spojené s „liatím cez gágory“, ja to neviem ani zopakovať, „prežieranie“, „kradnutie“, patria niekde inde a nie do parlamentu Slovenskej republiky. Myslím si, že si to občania Slovenskej republiky nezaslúžia. A tieto slová svedčia iba o úbohosti ducha a o úbohosti morálnych zásad. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,214,641 |
24 | 2021-02-25 | Autorizovaná rozprava | 314 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa, na vaše vystúpenie – tri faktické poznámky. Pán poslanec Ľuboš Krajčír najskôr. | [] | 4,230,277 |
22 | 2004-03-04 | Autorizovaná rozprava | 20 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Pani spravodajkyňa, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave. | [] | 4,167,854 |
23 | 2013-09-04 | Autorizovaná rozprava | 108 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 146 prítomných, 122 za, 1 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrhy sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie. Pán poslanec Martvoň uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu zákona č. 4 o Zbore väzenskej a justičnej stráže, tlač 654. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov , tlač 654.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov , tlač 654.)"
] | 4,068,729 |
15 | 2024-06-14 | Autorizovaná rozprava | 98 | Viskupič, Marián, poslanec NR SR | Marián | Viskupič | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak ja sa pokúsim ten rýchly beh tých bodov trošku zastaviť. (Povedané s pobavením.) Takže dovoľte mi, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty. Cieľom predloženého návrhu zákona je dočasne na jeden a pol roka od 1. júla 2024 do 31. decembra 2025 zaviesť zníženú daň z pridanej hodnoty na benzín a plynový olej, ale teda všetci to poznáme pod názvom nafta, na úrovni 8 %. Predložený návrh bude mať nejaký negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, avšak veľmi pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Takisto bude mať pozitívny sociálny vplyv a návrh zákona teda, samozrejme nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Viac a podrobnejšie poviem už v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som. | [
"(Povedané s pobavením.)"
] | 4,180,842 |
33 | 2004-12-09 | Autorizovaná rozprava | 101 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Páni poslanci a poslankyne, teraz pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 (tlač 867). Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu a zároveň aj spoločného spravodajcu výboru, aby ako spoločný spravodajca... (Ruch v sále.) Páni poslanci! Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále, aby sme sa mohli sústrediť na hlasovanie a posúdenie jednotlivých pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú súčasťou spoločnej správy gestorského výboru, ale aj návrhov, ktoré páni poslanci podali v rozprave. Prosím všetkých pánov poslancov, aby netelefonovali, aby zbytočne, ak to nie je nevyhnutné, nediskutovali so svojimi kolegami, ideme hlasovať o dôležitom zákone, a preto by som poprosil o maximálnu sústredenosť všetkých pánov poslancov. Páni poslanci, poprosím teraz pána poslanca, predsedu výboru a spoločného spravodajcu Farkasa, aby Národnej rade odporučil postup hlasovania o jednotlivých návrhoch, najskôr o návrhoch, ktoré sú súčasťou spoločnej správy. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo. | [
"(tlač 867)",
"(Ruch v sále.)"
] | 3,947,525 |
5 | 2003-01-14 | Autorizovaná rozprava | 101 | F. Mikloško, poslanec: | F | Mikloško | poslanec | Ďakujem pekne. | [] | 3,884,531 |
24 | 2008-07-03 | Autorizovaná rozprava | 39 | A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: | A | Belousovová | podpredsedníčka NR SR | Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. | [] | 3,939,045 |
9 | 2024-02-07 | Autorizovaná rozprava | 22 | Štefunko, Ivan, poslanec NR SR | Ivan | Štefunko | poslanec NR SR | Dobre, takže technika je na mieste, ja som pripravený. Ďakujem, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milé, milí občania, občianky, lebo viem, že pozeráte. Včera som počul prejav pána poslanca Kéryho, ktorý hovoril, že pri takom zložitom a obsažnom zákone by sa nemali vyjadrovať ľudia, ktorí nie sú právnici, dokonca pani prezidentka nie je dostatočná právnička, lebo je dosť zaangažovaná v tom celom procese, teda že nie je nezávislá. A tak ja budem vystupovať ako neprávnik, ako, ako človek, ktorý je aktérom tejto spoločnosti, ako občan, ktorý používa právo na to, aby žil, podnikal, bol správnym občanom, aby správne vychovával svoje deti a aby proste sa začlenil do tejto spoločnosti. Budem to teda hovoriť tak, ako to všetko vnímajú neprávnici, ale právo nie je len pre právnikov, ale právo je aj pre občanov. Teda poviem vám sedem bodov, prečo mi tento, táto novela v skrátenom legislatívnom konaní vadí a prvá je nasledovná, nasledovný bod. Zmeny Trestného zákona sú podľa mňa pozvánkou pre organizovaný zločin. A teraz nehovorím, že vláda urobila nejakú pozvánku a všetkým mafiánom v Európe ju zaslala, ale myslím si, že tak ako daňoví podvodníci alebo daňoví optimalizátori vedia, kde sa vyhnú správnemu zdaneniu alebo kde sa vyhnú správnym trestom, tak tak do budúcnosti budú vedieť aj ľudia, ktorí sú len, nazvime to, na hrane zákona, kde konať svoje podnikanie tak, aby po nejakom období napríklad jeho činy alebo ich činy boli premlčané, kde konať tak, kde sa vie, že polícia nemá dostatočné právomoci alebo dostatočný rozpočet, alebo kde konať tak, kde, nazvime to tak, vládna moc je minimálne, ak nechcem povedať, že toleruje, ale minimálne je zhovievavá ku činom týkajúcich sa korupcie alebo trestným, alebo teda ekonomickým trestným činom. Ja som veľmi ocenil prejav pani prezidentky a nie preto, že bola podpredsedníčka Progresívneho Slovenska, alebo že vy ju nazývate, že je zaujatá, lebo ona prvá veľmi správne vysvetlila to, čo nám tu vlastne stále opakujete, lebo pri každom, každej jednej veci rozprávate o tom, ako je to podobné v Rakúsku, v Čechách, v Nemecku a povedzme aj v ďalších iných krajinách. Problém je v tom, že vždycky zamlčíte to, že vy ste urobili takú štvorkombináciu vecí, ktorá vlastne optimalizuje systém na to, aby sa mnohé z tých vecí, ktoré momentálne, ktorým čelí Slovenská republika, zatajili alebo zamlčali. Znova to pripomeniem, je to zásadné zníženie trestných sadzieb. Okej. Povedali ste, že chcete znižovať trestné sadzby, aby nebola justícia preplnená, aby súdy, teda aby, povedzme, väznice boli prázdnejšie, berem to. Zvýšenie hraníc škody. To, to je trošku problém, nie? To znamená, že, to znamená, že nieže len pôjdem na kratšie do väzenia, ale môžem urobiť, spáchať aj väčší trestný čin. Zmeny v ukladaní podmienečných trestov. To znamená, že urobím zločin, môže byť aj vyšší, ale pôjdem na kra... na kratšie do väzenia, resp. môžem si odsedieť doma, resp. ako to hovoríte pri tých podmienečných trestoch, nemusím na to, na tú väzbu, na ten výkon väzby ani nastúpiť. No a zmeny v oblasti premlčania, tak to je ako keby naozaj gól, výborne vám to vysvetlila kolegyňa Luščíková, ktorá vlastne znova nasvietila to, čo chystáte, z iného svetla, ako to robí Progresívne Slovensko cez svojich poslancov a poslankyne, že proste veľmi správne a z rôznych svetiel, teda z uhlov pohľadu vám nasvecujeme to, čo vy momentálne chystáte. A na to som, ako som už povedal viackrát, hrdý. Pán poslanec Muňko mi povedal pred chvíľou, že načo to robíme, že veď už sa podobáme na OĽANO, včera to hovoril pán Kéry, veľmi, veľmi si toto vyprosujem, lebo robíte odbornú, dostatočnú protiargumentáciu, keďže ste to všetko urobili v skrátenom legislatívnom konaní a teda odborná verejnosť nemôže vystúpiť, a tak preto to robíme namiesto nej. Pred 250 rokmi sa, neviem, či viete, na Slovensko, alebo na území Slovenska v Rakúsko-Uhorsku započal cisárom Jozefom II. taký proces, kde vlastne cisár Jozef II., syn Márie Terézie, sa rozhodol, že ide šľachtu trošičku obmedzovať, aby nebola nad zákonom a chcel podporiť občanov a dával im rôzne kódexy a zákonníky, ktoré ich posudzoval, alebo postavili na oveľa vyššiu úroveň, ako to bolo predtým. Samozrejme, neboli to všetci, všetko plnoprávni občania, ale to, že vlastne oslávil, oslabil vplyv šľachty a do veľkej miery posilnil občianske práva a rovnosť pred zákonom, započal proces demokratizácie, no, v úvodzovkách, pred 250 rokmi na našich územiach. Samozrejme, ten proces pokračoval mimo vojen a diktatúr, ale ja mám pocit, že toto, čo sa teraz momentálne deje, vlastne ten proces demokratizácie a emancipácie a rovnosti pred zákonom vlastne začína upadať alebo ide do recesie. To, čo vám tu stále hovoríme, že vybraná skupina, povedzme, ľudí, ktorí majú problém so zákonom, aby som nebol osobný, je chránenejšia ako obete trestných činov. A toto by sa naozaj nemalo diať. Špeciálne, keď ste v zásade urobili niečo, a teraz sa na to pozriem z opačného hľadiska, nie z právneho, ale vlastne vy momentálne ste skrátili oblasti premlčania, ale zároveň ste znížili rozpočet ministerstva spravodlivosti, pán minister, o 140 mil. na tento rok a v roku 2025, ´26 o plánoži... plánujete ešte znížiť. To znamená, že ako budú tie súdy, v akom budú strese, aké budú mať prostriedky na to, aby sa veci správne rozsúdili alebo vyšetrili. A ešte ku vyšetrovaniu. Zároveň na vnútro plánujete znižovať o 30 až 40 miliónov menej v rokoch 2025 a ´26, teda nezávidím orgánom činnys... činným v trestnom konaní ich situácie, kde budú mať viac stresu, viac práce za menej peňazí a budú mať nižšiu motiváciu. Iba ak motiváciu púšťať zločinu, zločinovcov (správne: zločincov, pozn. red.) na slobodu, aby mali menej roboty. Takže toto je ekonomický a neprávny argument, prečo by ste to nemali robiť. Druhý dôvod, prečo si myslím, že by ste nemali urobiť túto zmenu, je renomé Slovenska. Renomé Slovenska môžete hodnotiť tak, že napríklad si ľudia spomenú na Slovensku, že a to je tá krajina, kde sa dobre žije, alebo to je tá krajina, kde povedzme vládne vláda práva. No na Slovensku máme pocit, že to tak nie je, ale myslíme si, alebo to tak nebude, ale myslíme si, že ani naši zahraniční susedia nie sú úplne slepí a rôzne agentúry a ratingové agentúry nás už dnes hodnotia, že napríklad v korupcii sme teraz tretí najhorší v EÚ, alebo že z hľadiska vymožiteľnosti práva sme úplne na konci rebríčkov v EÚ. A toto sa všetko prejavuje na tom, že či investori budú investovať na Slovensku, resp. že či, za ako draho si budeme požičiavať peniaze na chod štátu. Neviem, či viete, ale momentálne sme si v dvojročnom požičiavaní, poviem to tak pre občanov, požičali najhoršie z celej EÚ. To znamená, že náš dlh financujeme naj-drah-šie. To znamená, že váš rozpočet, ktorý je v deficite, budeme strašne dlho a draho splácať. A toto je ďalšia oblasť, kedy si myslíme, že napríklad tento trestný zákonník alebo tá jeho novela nie je veľmi dobrá. Znova odpoviem pánovi Muňkovi teda, že prečo teda to robíme. No robíme to pre budúcnosť. Ja som sa, ja som si dovolil pozvať na toto rokovanie moju dcéru, ktorá je na balkóne, a robím to pre ňu a robím to pre jej generáciu, lebo neviem, či viete, ale veľké percento, desiatky percent mladých ľudí v jej veku chcú odísť zo Slovenska, lebo majú pocit, že to nie je perspektívna krajina pre ich budúcnosť. A to nie sú len deti z Bratislavy alebo deti, nazvime to, ľudí, ktorí sú spoločensky angažovaní. Sú to deti od Humenného cez Svidník, Zlaté Moravce, ale, až po Nitru a Bratislavu. Oproti priemeru EÚ už teraz odchádza štyrikrát viacej ľudí do zahraničia študovať, ako je to v iných krajinách. Je to strašné vysvedčenie. A znova. Ako to, čo to má spoločné s trestným právom? No to, že ľudia majú pocit nespravodlivosti, že mafiáni alebo ľudia, ktorí majú problém so zákonom, sú momentálne alebo budú na slobode, a ľudia, ktorí svojím umom chcú zarábať a chcú rozvíjať našu republiku, budú, budú, nazvime to, minimálne diskriminovaní, ak nie demotivovaní. To znamená, že korupcia, rodinkárstvo alebo nefunkčné inštitúcie, ktoré sa chystáte tu momentálne spraviť, vlastne spôsobí to, že s každým talentovaným dvadsaťpäťročným človekom, ktorý sa rozhodne odísť, stráca Slovensko 2,8 milióna eur v jeho celoživotnej pridanej hodnote. Vynásobte si to číslom, ktoré som vám povedal, a sú to naozaj miliardy eur, ktoré by mohli slúžiť na financovanie nielenže 13. dôchodku, ale aj štrnásteho, resp. aj na dvojnásobné dôchodky. A toto sú veľké hospodárske straty, ktoré aj takýmto zákonom sa, sa chystajú a myslíme si, že by sa to nemalo diať. Moje kolegyne aj kolegovia veľmi správne včera pomenovávali úplné absurdity. Jednu z nich teda vám znova pripomeniem, je, že mladí ľudia žijú iným spôsobom, ako žijú povedzme ľudia mojej generácie alebo, alebo ľudia staršej generácie ešte ako som ja. A marihuana, či chceme, alebo nechceme, je bežnou súčasťou života mladých ľudí v západnej Európe a ja nehovorím, že je to dobré, dokonca to aj odsudzujem, ale trestať mladých ľudí za to, že majú kontakt s touto ľahkou drogou, je veľmi, nazvime to, nehodné 21. storočia, špeciálne ak sú tresty za to, že za držbu alebo dokonca pestovanie nejakej rastlinky je väčšie ako za znásilnenie malého dieťaťa. Je to neuveriteľné, že vlastne ešte aj touto novelou novely, ak to mám takto ľudovo nazvať, ste ustúpili extrémistom z SNS a ste v skutočnosti vlastne ľuďom, ktorí nevedia trafiť domov a narazia do semafora a chodia po pätnástich hodinách na alkoholový test, ste vlastne vyhoveli, a títo mladí ľudia, ktorí tu a tam majú kontakt s ľahkými drogami, ste vlastne spravili to, že im viete pokaziť na celý život. Ale to je samozrejme, súvisí to aj s tým, že potom mladí ľudia z iných krajín neprídu robiť do medzinárodných firiem, ktoré sú na Slovensku, buď v Košiciach, v Bratislave alebo v Žiline, lebo si pozrú, že aké absurdity sú v Trestnom zákone na Slovensku, resp. za čo sa postihuje, nazvime to, životný štýl, s ktorým, ešte raz hovorím, nesúhlasím, ale je taká vec, ktorá sa proste deje a mali by ste sa na to, na to pozrieť. Včera som počul odvážny výrok pána Michelka, ktorý povedal, že odvážna vláda vie spraviť aj veci proti verejnej mienke. Ináč ja s tým súhlasím, ja s tým súhlasím, odvážna vláda by mala byť vlnolam a nie, nazvime to, ten, ktorý spôsobuje vlny, to znamená, že či už Winston Churchill alebo veľkí lídri našej doby alebo minulých dôb vedeli ísť proti verejnej mienke, keď bolo niečo veľké, čím chceli transformovať spoločnosť. Problém je v tom len, že toto, tento trestný zákonník alebo táto novela vôbec nie je odvážna vec. Je to v skutočnosti len zníženie trestov pre ľudí s potenciálnou kriminálnou činnosťou. Toto nie je boj proti, proti nepriateľovi, alebo toto nie je rozpočtové zodpovedné správanie sa, ktoré o štyri roky ukáže, ukáže svoje výsledky. Toto je to, čo síce ukáže svoje výsledky, a myslím si, že teraz vás hodnotí verejná mienka, už aj zahraničie, ale do budúcnosti vás budú, bude súdiť aj história. Som zvedavý a dúfam, že to niekto spraví, že všetky tie veci, ktoré sú v tom Trestnom zákone, vypíše, porovná so všetkými vecami, ktoré vám my tu hovoríme, že sa stanú, a budeme presne pozorovať, že tento človek bol prepustený na základe tej veci, ktoré ste 7. februára 2024 schválili. A to sú všetci poslanci, aj tí, ktorých všeobecne pokladáme za slušných. Ja si nemyslím, že ste tu všetci neslušní, dokonca mnohých aj poznám z minulosti, len myslím si, že každého jedného človeka, ktorého meno bude podpísané, virtuálne podpísané tým hlasom, tým stlačením toho gombíka, sa bude spájať do budúcnosti s krivdou, čo sa udeje na bežnom živote občanov a občianok. To znamená, myslím si, že vás bude hodnotiť aj história. Šiesty bod, ktorý by som chcel povedať, je, že na rozdiel od vlády Roberta Fica sú aj dôležitejšie problémy, ktoré by sme mali inkorporovať do moderného trestného zákonníka, a to je niečo, čo je neuveriteľné. Ja ako otec dvoch dcér, ako človek, ktorý celý život presadzujem rovnosť medzi ženami a mužmi a emancipáciu žien, vidím, že domáce násilie v 21. storočí nie je správne pojmované alebo, alebo nazvané, resp. pojmom domáce násilie, čo, čo v normálnych krajinách je, že sa rozumie konanie blízkej osobe spôsobujúce fyzické, sexuálne, fyzické, psychické a emočné násilie alebo utrpenie. Toto navrhujeme, aby sa dodalo, ale som zvedavý ako, keď sa bude hlasovať o našich pozmeňovacích návrhoch, ako sa k tomu vy osobne, pán predsedajúci alebo poslanci, ktorí ste tu, postavíte. Je tu väčšina z vás mužov, ale myslím, že by ste mohli byť solidárni aj so ženami, ktoré naozaj majú problém s domácim násilím a myslím si, že je to niečo, čo v 21. storočí treba riešiť. To už zas, samozrejme, nehovorím o rôznych nenávistných prejavoch, ktoré vlastne sa plynúce, alebo teda sú cez rodovú identitu alebo sexuálnu orientáciu, včera to navrhovala kolegyňa Lucia Plaváková. Som zvedavý, ako sa k tomuto zachováte a ako budete hlasovať. No a na záver, myslím si, že keby som sa mal vrátiť k tým ekonomickým prejavom toho, čo teraz robíte, je že veľmi vážne ohrozujete prostriedky z Európskej únie, ktoré majú prísť na Slovensko, či už je to plán obnovy, čo je 6,4 miliárd eur, alebo eurofondy 13 miliárd eur a ďalšie. Myslím si, že Európska komisia alebo Európska prokuratúra je veľmi, veľmi pozorná a pozorne sleduje to, čo sa na Slovensku udeje. Samozrejme, vy poviete, že opozícia ohovára a preto, nazvime to, málo informovaná Európska komisia alebo Európska prokuratúra bude nás počúvať na slovo. No nie je to tak. Myslím si, že keď dánski alebo švédski, alebo fínski, alebo nemeckí, alebo francúzski daňoví poplatníci, občania krajín, ktoré majú tiež svoje problémy, si potom uvedomia, že posielajú svoje peniaze na Slovensko, kde sú nízke tresty za korupciu a teda korupciu, ktoré sa týkajú aj eurofondov, tak bude to dosť vážny problém, že či tieto krajiny a občania týchto krajín budú chcieť posielať tie peniaze na Slovensko. Teda summa summarum, myslím si, že sú aj iné neprávnické argumenty, prečo by Slovensko nemalo mať takýto trestný zákonník, aký navrhujete, a v mojom mene, v mene detí vo veku mojej dcéry a iných detí, ktoré sú na Slovensku, alebo detí, ktoré nežijú na Slovensku, ale sú slovenského pôvodu alebo sú slovenskí občania a občianky, mali by ste zvážiť, či túto novelu prijmete a myslím si, že to nie je len tak, že to budú ľudia vnímať Robertom Ficom, ale myslím, že to budú vnímať aj cez vás, každého jedného človeka, ktorý za túto novelu zahlasuje. Ďakujem vám veľmi pekne. | [
"(správne: zločincov, pozn. red.)"
] | 4,062,289 |
32 | 2021-06-22 | Autorizovaná rozprava | 297 | Borguľa, Martin, poslanec NR SR | Martin | Borguľa | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Vážená pani predkladateľka aj vážený pán poslanec, na ktorého reagujem, asi prekvapím svojich koaličných partnerov, ale ja jednoducho tento zákon nepodporím. Ja si myslím, že pravda je niekde, niekde uprostred. Tak to väčšinou býva. Ale hlavne si myslím, že táto spoločnosť, dnešná doba má ďaleko väčšie problémy, ako venovať sa tomu či posudzovať nejakú obrovskú skupinu formou kolektívnej viny. To si naozaj nemyslím, že je dobré. Ja súhlasím, absolútne súhlasím s individuálnym prístupom. A ten, kto bol strojcom tých všetkých represií, čo komunistický režim priniesol, tak je, samozrejme, potrestaný. Ale brať dôchodky vdovám a vdovcom a kadekomu ďalšiemu, to dneska sa pomaly ani z toho zákona nedá vyčítať, kto všetko, na koho to všetko padne, si myslím, že nie je správne. Hovorím, pravda je niekde uprostred. Ale hlavne toto nie je zákon a toto nie je problém, ktorým sa my dnes potrebujeme zaoberať. Vy ste si všimli niečo ako korona, ako COVID, ako hospodárske problémy a tak ďalej a tak ďalej? To sú problémy, čo ľudia trá... ľudí trápia. Tuto ľudia pomaly nemajú čo jesť, a nie, že teraz ideme otvárať staré rany a sypať do nich soľ. | [] | 4,123,578 |
54 | 2002-01-31 | Autorizovaná rozprava | 75 | Š. Rusnák, poslanec: | Š | Rusnák | poslanec | Keďže v prvom čítaní boli vysvetlené dôvody predloženia návrhu zákona, dovoľte mi poukázať len na niektoré dôvody, ktoré podporujú prijatie zákona. Návrh tohto zákona predkladáme v snahe historického ocenenia odvahy a statočnosti príslušníkov domáceho a zahraničného odboja, ktorý sa dobrovoľne a vedome ako súčasť celosvetovej protifašistickej koalície podieľali na konečnom víťazstve a oslobodení zotročených národov. Tisícky z nich v týchto bojoch padli, boli zranení a na všetkých ostali stopy po ťažkých vojnových útrapách. Musím opakovane pripomenúť, že bez tohto domáceho i zahraničného odboja, bez tých, ktorých sa má zákon týkať, by dnes nebolo samostatnej Slovenskej republiky. V uplynulých desaťročiach došlo postupne k morálnemu oceneniu zásluh domáceho a zahraničného odboja. Doteraz však chýba aspoň ich čiastočné jednorazové finančné odškodnenie. Práve to chceme, rešpektujúc súčasné ekonomické možnosti, napraviť. Za nezodpovedné a pokrytecké považujeme aj to, že viacerí politickí činitelia, najvyšší štátni predstavitelia pri významných výročiach sa hlásia k odkazu odboja. Vzdávajú hold a úctu padlým i žijúcim účastníkom, ale na zlepšenie ich sociálneho postavenia a kvality posledných rokov života neurobili skoro nič, ba naopak, zrušili i tie skromné výhody, ktoré im ostali z bývalého režimu, ako zrušenie zľavy na cestovnom, lekársku dispenzárnu starostlivosť a kúpeľnú liečbu. Vrcholom nespravodlivosti voči nim je aj to, že títo starí a chorí ľudia, ktorí prežili útrapy vojny, pri vysokých životných nákladoch si musia doplácať na lieky. V prípade osôb, ktorých sa má zákon týkať, ide o našich prestarnutých občanov, ktorí majú prevažne viac ako 75 a 80 rokov. Ich dôchodky zodpovedajú pôvodným, t. j. nízkym zárobkom, ktoré predtým mali. Ich situácia je na hranici ľudskej dôstojnosti. Preto ak im teraz aspoň čiastočne nepomôžeme, zakrátko nebude komu pomáhať. Návrh zákona o poskytovaní jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 až 1945 sa týka osôb, ktoré po a) boli príslušníkmi Československej armády v zahraničí za podmienok uvedených v § 2 ods. 1 a 2, po b) konali vojenskú službu v spojeneckých armádach za podmienok uvedených v § 2 ods. 3 a po c) boli príslušníkmi Prvej československej armády na Slovensku za podmienok uvedených v § 2 ods. 4a a ďalej boli československými partizánmi podľa § 1 zákona č. 34/1964 Zb., ktorým sa vymedzuje slovo československý partizán. Nedá mi nepripomenúť, keďže návrh zákona bol do značnej miery spolitizovaný, že išlo a ide o ľudí z celého širokého politického spektra. Jednoducho vtedy ani dnes sa nedelia na tých či oných, ale na tých, čo aktívne bojovali proti fašizmu alebo sa len pasívne prizerali jeho zverstvám. Dnes je Národná rada Slovenskej republiky demokratickým parlamentom, odsudzujúcim všetky formy násilia, všetky totalitné ideológie a režimy, osobitne ich najextrémnejší fašizmus. Sme preto povinní aspoň drobným skutkom prispieť k čiastočnému zadosťučineniu tým, ktorí aj za nás urobili všetko pre nastolenie slobody a demokracie na Slovensku. Som si vedomý značnej finančnej náročnosti navrhovaného zákona a dobre poznám ekonomickú situáciu na Slovensku a z nej vyplývajúce možnosti. Z uvedených dôvodov súhlasím s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov pod bodmi 7, 9, 10, 11 a 12, ktoré znižujú jednorazový príspevok o tretinu. Taktiež v záujme urýchlenia odškodnenia žijúcich účastníkov domáceho a zahraničného odboja súhlasím s bodom 15, ktorý stanovuje vyplácanie príspevku v roku 2002 a v roku 2003 žijúcim účastníkom a v roku 2004 vdovám a vdovcom. Návrh zákona je plne krytý v štátnom rozpočte na rok 2002. Chcem požiadať o podporu tohto zákona už aj z dôvodu, že poslanecký klub SDĽ pri rokovaní o štátnom rozpočte na rok 2000 vyčlenil 110 mil. Sk na uvedené príspevky a poslanecký klub Strany občianskeho porozumenia doplnil ďalších 10 miliónov. Inak povedané, návrh je finančne pokrytý a hlasovalo zaň 81 poslancov tohto parlamentu. Na záver prosím všetky kolegyne, kolegov, aby tento zákon podporili v druhom čítaní. Ďakujem pekne. | [] | 4,090,391 |
12 | 2020-09-18 | Autorizovaná rozprava | 80 | Herák, Ján, poslanec NR SR | Ján | Herák | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Ja už by som len na záver poznamenal a dodal, že aj napriek tomu, že centrá alebo detské domovy prešli transformáciou od roku 2008 a detské domovy fungujú rodinným charakterom, čiže už to nie je, ako to bolo za socializmu, alebo teda za minulého režimu, že deti žili osemdesiati na jednej, alebo teda v jednej budove, kde bola spoločná kuchyňa. Tým, že sa tá transformácia výrazne zmenila a tie deti naozaj majú možnosť fungovať tým rodinným charakterom, napriek tomu, napriek tomu nám mnoho domovákov končí dnes na ulici a my dnes reálne nevieme a naozaj nevieme vyhodnotiť, o aký počet ide. Čiže týmito návrhmi chceme spolu s Drábikovou, kolegyňou Drábikovou umožniť, aby tí domováci, keď už nemajú oporu v rodine, čo teda evidentne nemajú mnohí, tak aby sa mohli vrátiť do centra pre deti a rodiny, lebo tam už sú nejaké vybudované vzťahy či už s vychovávateľmi, alebo s niekým, sociálnym pracovníkom a mohli sa opäť naštartovať do reálneho bežného života. Ďakujem pekne. | [] | 3,906,367 |
40 | 2021-09-29 | Autorizovaná rozprava | 119 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Poslednú faktickú poznámku k tomuto príspevku má pán poslanec Jozef Pročko. Nech sa páči. | [] | 4,123,833 |
33 | 2018-06-12 | Autorizovaná rozprava | 74 | Bašistová, Alena, poslankyňa NR SR | Alena | Bašistová | poslankyňa NR SR | Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, zástupcovia mimovládnych organizácií, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, dámy a páni, rada by som môj príspevok do rozpravy dnes začala slovami, ktorými som včera končila výbor pre sociálne veci: „Takto si predstavujem, že má vyzerať sociálny dialóg.“ Skonštatovala som to po odhlasovaní zmien v podobe pozmeňovacieho návrhu k novele predkladaného zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Som rada, že sa do návrhu novely, ktorá je dnes v druhom čítaní, dostal aj jeden zo zásadných bodov, ktorý som iniciovala na minulej schôdzi v prvom čítaní. Ide o výrazné kompromisné zvýšenie hodinovej sadzby za osobnú asistenciu z pôvodných štyroch centov na aktuálne jedno euro, čo predstavuje výslednú sumu 3,82 eur za hodinu osobnej asistencie. Hovorím však iba o jednej z kľúčových úprav, ktoré sú nateraz výsledkom ťažkých, no korektných rokovaní zástupcov mimovládnych organizácií, pani komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzany Stavrovskej s niektorými poslancami sociálneho výboru, ministerstvom práce i financií. Veľká vďaka všetkým zúčastneným stranám za konštruktívny prístup a efektívne riešenia. Čo si však pamätám nielen zo stretnutí s mimovládnymi organizáciami z výboru, ale aj s médiami, sú výkazy, evidencia vykonanej činnosti v rámci osobnej asistencie. Tému, ktorá na strane jednej vyvolala pochybovačný úsmev na tvári, na strane druhej akútnu potrebu vec riešiť. Budem o nej ešte hovoriť. Vrátim sa však na začiatok. Do medzirezortného pripomienkového konania k novele zákona sa zapojilo 11 mimovládnych organizácií zastupujúcich ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom celkovo bolo na vláde akceptovaných a do novely zákona zapracovaných 27 pripomienok. Takto sa návrh dostal do parlamentu aj do prvého čítania. Aj po prijatí časti pripomienok mimovládnych organizácií, ktoré boli dosť zásadné, zástupcovia týchto inštitúcií naďalej volali po dialógu s cieľom nájsť vyhovujúce riešenie pre obe strany. Začiatkom mája som iniciovala okrúhly stôl a spolu s mimovládnymi organizáciami, pani komisárkou pre osoby so zdravotným postihnutím i s niektorými kolegami z výboru pre sociálne veci sme hovorili o kľúčových a zásadných bodoch, ktoré ešte bolo nutné do novely zapracovať tak, aby ich bolo možné realizovať v praxi už od 1. júla. Výsledkom stretnutia bolo jasné definovanie požiadaviek spolu s ich odôvodnením zo strany mimovládnych organizácií a na strane druhej – výboru pre sociálne veci – garancia, že sa dostanú v čo najbližšom čase na stôl výboru i ministerstva práce. O týždeň sme sa stretli znova už za účasti predsedu strany SMER – sociálna demokracia, poslancov klubu za SMER – sociálna demokracia zo sociálneho výboru a ministra Jána Richtera, kde boli deklarované ďalšie pozitívne zmeny nad rámec obsahu návrhu v prvom čítaní, ktoré občania s ťažkým zdravotným postihnutím považujú najmä v oblasti osobnej asistencie za nevyhnutné. Akcia bola jasná, reakcia rovnako. Spracovali sme výsledok rozhovorov do pozmeňovacieho návrhu, ktorému sme včera na výbore pre sociálne veci dali jednohlasne naprieč politickým spektrom zelenú a obsahuje tieto úpravy: – zvýšenie sadzby za hodinu osobnej asistencie o jedno euro z pôvodného návrhu 2,82 eur na 3,82 eur; – zvýšenie hranice ochrany príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri príspevku na opatrovanie zo súčasného 1,7-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu na dvojnásobok; – zvýšenie príspevku na opatrovanie v prípade opatrovania nezaopatreného dieťaťa, keď rodič v produktívnom veku opatruje svoje ťažko zdravotne postihnuté dieťa zo súčasných 49,80 eur mesačne na 100 eur mesačne; – zrušenie krátenia peňažného príspevku na opatrovanie, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným poistením navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne; – úplné zrušenie limitu príjmu pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu, príspevok na osobnú asistenciu sa alikvotne kráti, ak príjem ťažko zdravotne postihnutej, posudzovanej ako jednotlivca presiahol štvornásobok životného minima. Nateraz sme do pozmeňovacieho návrhu zapracovali pripomienky zo strany mimovládnych organizácií, ktorých boľavé miesta pomenovala aplikačná prax, a boli naozaj nevyhnutné. Na spoločných stretnutiach sme potvrdili, že v zapracovaní opodstatnených zmien do legislatívy, ktoré uľahčia život ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím, ich rodinám, budeme pokračovať. Ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý dnes predkladám, sa týka jednak výkazov práce v rámci osobnej asistencie, ako aj predĺženia obdobia z pôvodných 60 na 303 dní, počas ktorého sa osoba s ťažkým zdravotným postihnutím môže zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky bez toho, aby sa jej poskytovaný príspevok odňal a jeho výplata zastavila v prípade, ak sa takáto osoba zdržiava mimo územia Slovenskej republiky z dôvodu štúdia. Čo sa týka výkazov, zástupcovia organizácií obhajujúcich záujmy osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sa dňa 2. mája zúčastnili na stretnutí s poslancami výboru pre sociálne veci, predložili spoločné pripomienky k návrhu novely zákona, pričom jedna z nich sa týkala navrhovanej podoby výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie s denným vykazovaním od – do, s ktorou nesúhlasili. Keďže ide o spätné vykazovanie činností, nevideli žiaden dôvod na to, aby sa výkaz menil. Užívatelia osobnej asistencie sa cítili týmto návrhom šikanovaní a ponižovaní, neprimerane zasahuje do ich súkromia a spochybňuje už to, o čom bolo jednoznačne rozhodnuté v komplexnom posudku, čo si v konaní o priznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu obhájili, rozsah potrebnej pomoci na kalendárny rok. Rovnako odmietajú byť paušálne obviňovaní zo zneužívania peňažného príspevku na osobnú asistenciu, nakoľko, citujem: „z tohto návrhu to jednoznačne vyplýva, že sa štát domnieva, že je potrebná väčšia kontrola nad vykonaním osobnej asistencie. Ak má úrad pochybnosti o správnom využívaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu niektorého užívateľa, má dostatok zákonných možností na to, aby sociálni pracovníci osobne“ konzultovali, pardon, „kontaktovali užívateľa a osobného asistenta a riešili s nimi prípadné nezrovnalosti alebo podozrenia.“ Po vypočutí pripomienok jednak ministerstvo práce, ako aj zástupcovia mimovládnych organizácií či niektorých kolegov poslancov z výboru došlo ku nasledovnému kompromisnému riešeniu, podľa ktorého bude výkaz práce v rámci osobnej asistencie spracovaný mesačne, teda tak, ako je to doteraz. Osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a osobný asistent budú však povinní poskytnúť úradu súčinnosť pri kontrole kvality a rozsahu vykonávanej osobnej asistencie najmä: a) poskytnúť informácie o čase a mieste vykonávania osobnej asistencie, b) umožniť výkon kontroly kvality a rozsahu vykonávanej osobnej asistencie v prostredí, v ktorom sa osobná asistencia vykonáva. V rámci druhej časti pozmeňujúceho, pozmeňovacieho návrhu týkajúcej sa témy poskytnutia peňažných príspevkov na kompenzáciu osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sa zdržujú v zahraničí kvôli štúdiu, navrhujem nasledovné: Podľa súčasne platného a účinného zákona ťažko zdravotne postihnutý občan príde o príspevok, ak by sa mimo Slovenskej republiky zdržiaval viac ako 60 po sebe nasledujúcich dní. V tomto prípade zákon nezohľadňoval dôvod zdržiavania sa v zahraničí. Pre ťažko zdravotne postihnuté osoby, ktoré sa zdržiavajú v zahraničí napríklad z dôvodu Erasmus pobytu alebo štúdia na vysokej škole v zahraničí, čo i len v Českej republike, bolo toto ustanovenie diskriminačné, keďže ich nútilo vybrať si medzi štúdiom alebo pre nich životne nevyhnutým príspevkom na osobnú asistenciu. Teraz pristúpim k prečítaniu znenia pozmeňujúceho návrhu. 1. V čl. 1 bod 33 znie: 33. § 23 sa dopĺňa odsekmi 8 až 10, ktoré znejú: „(8) Zmluva o výkone osobnej asistencie zaniká, ak po vzniku nároku na peňažný príspevok na osobnú asistenciu nebol počas šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predložený výkaz o počte hodín vykonanej osobnej asistencie. (9) Pri výkone osobnej asistencie podľa § 21 ods. 3 písm. a) plní povinnosti podľa odsekov 4, 6 a 7 v mene fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím osobitný príjemca. 10. Osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a osobný asistent sú povinní poskytnúť úradu súčinnosť pri kontrole kvality a rozsahu vykonávanej osobnej asistencie, najmä a) poskytnúť informácie o čase a mieste vykonávania osobnej asistencie, b) umožniť výkon kontroly kvality a rozsahu vykonávanej osobnej asistencie v prostredí, v ktorom sa osobná asistencia vykonáva. 2. V čl. I sa za doterajší bod 62 vkladá nový bod 63, ktorý znie: „63. V § 42 ods. l druhá veta znie: Peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme a jeho výplata sa zastaví od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom uplynula doba, počas ktorej sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zdržiava mimo územia Slovenskej republiky dlhšie ako a) 60 po sebe nasledujúcich dní, alebo b) 303 po sebe nasledujúcich dní z dôvodu, že navštevuje školu mimo územia Slovenskej republiky.“ Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. 3. V čl. I bode 94 v prílohe č. 16 sa vypúšťa tabuľka a zároveň sa vypúšťa text: „Časový rozsah vykonávania osobnej asistencie počas dňa – uvedie sa časový úsek alebo viaceré časové úseky, počas ktorých bola v rámci jedného dňa vykonávaná osobná asistencia.“ Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás požiadala o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu, ktorý vzišiel zo sociálneho dialógu a ktorý nepochybne skvalitní život ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Ďakujem. | [
"(8)",
"(9)"
] | 3,997,483 |
19 | 2017-09-07 | Autorizovaná rozprava | 29 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Ivan, nech sa páči, môžte vystúpiť. | [] | 4,105,432 |
60 | 2006-03-16 | Autorizovaná rozprava | 17 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Ďalším bodom je druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov (tlač 1428). Dávam slovo poslancovi Vladimírovi Ďaďovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči. V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, v mene skupiny poslancov predkladateľov tohto návrhu zákona a podľa listov i v mene tisícov poškodených občanov nebankových subjektov vám hneď v úvode chcem poďakovať za váš kladný postoj pri hlasovaní v prvom čítaní, ktorým ste tento zákon posunuli do druhého a tretieho čítania, ktoré dnes definitívne hlasovaním o 11.00 hodine rozhodne o jeho osude v tomto volebnom období. Zároveň tak, ako je právom, ale i povinnosťou vám vo svojom vystúpení zdôvodním, prečo je potrebné takýto návrh prijať, a to i napriek skutočnosti, že v tejto Národnej rade Slovenskej republiky som pri predchádzajúcich návrhoch argumentoval viackrát a zdôrazňoval tieto príčiny. Mrzí ma však ako delegáta občanov, že vo väčšine prípadov nás poslancov ani nezaujímajú argumenty, prečo prijať, alebo neprijať nejaký zákon, lebo sme vo väčšine prípadov ovplyvnení politickým postojom a naším rozdelením na opozíciu a koalíciu. Mrzí ma to a, respektíve opravím sa, nemrzí ma to, že máme rozdielne názory, ale považujem za nekolegiálne, ak nemáme úctu jeden k druhému vypočuť si iný názor, ak vecne nediskutujeme, ale zosmiešňuje nielen jeden druhého, ale svojím konaním aj občana, ktorý nás volil a očakáva od nás niečo viac ako len účasť pri hlasovaní. To sa týka temer každého zasadnutia Národnej rady v takomto počte. Priblížim vám preto ešte raz, prečo je žiaduce, aby naša práca poslanca sa rovnala aj názvu, aby sme plnili poslanie slúžiť ľudu a byť nápomocní a naprávať chyby, ktoré sa stali. Vráťme sa teda o niekoľko rokov späť do obdobia vzniku nebankových subjektov. Za prioritnú otázku v tomto období je podľa mňa potrebné považovať túto. Kto činnosť nebankových subjektov povolil? Bol to štát, teda exekutíva, alebo občania. Odpoveď je jasná. Činnosť povolil štát prostredníctvom exekutívy. Otázka číslo dva. Ak štát túto činnosť povolil, malo byť samozrejmé, že dobre poznal aj zameranie tejto činnosti. Odpoveď by takisto mala byť jednoznačná, a tá znie. Štát musí poznať zameranie tejto činnosti, lebo inak by jeho rozhodnutia boli formálne, teda neodborné, čo by sa neodkladne malo premietnuť aj do jeho zodpovednosti za spôsobenie prípadnej škody, a to nielen politickej, ale aj hodnotovej. Položím si spolu s vami, alebo položme si spolu s vami otázku číslo tri. Má štát exekutíva kontrolnú funkciu? Odpoveď je jasná. Áno má, lebo inak by v spoločnosti bola živelnosť, a nie demokracia, každý by si konal tak, ako sa mu zapáči. Otázka číslo štyri súvisí s tou treťou otázkou. Vykonávala exekutíva kontrolnú činnosť? Moja odpoveď podľa poznatkov, ktoré sú, je jasné, vykonávala. A ak teda túto kontrolnú činnosť vykonávala, poukázala na nedostatky? Áno, poukázala. Všetko je zatiaľ v poriadku, čo sa týka kontrolnej činnosti, zistenia nedostatkov i poukazovanie na ne. Ale preto sa mi natíska otázka číslo päť. Reagovala exekutíva na tieto zistené nedostatky? Odpovedám jednoznačne podľa poznatkov a stavu doteraz. Odpovedala len liknavo, formálne a živelne, ako by sa to malo vyriešiť všetko samo. A tu je kameň úrazu zodpovednosti vlády, jej schopnosti či neschopnosti nielen v exekutíve, ale i v parlamente riešiť, zasiahnuť a vyriešiť tento neduh 20. storočia, ktorému najprv dala súhlas a potom všetko nechala až do februára roku 2002 len tak, ja nič ja muzikant, však to niekto vyrieši. Dámy a páni, pozrime sa spolu na úvodný postoj vlády Slovenskej republiky, ako po určitom čase konala, čím sa zaoberala v súvislosti s nebankovými subjektmi a čo zistila. V tejto otázke je potrebné povedať, že prvé informácie o nekalých spôsoboch dostala vláda Slovenskej republiky už koncom roku 1998 od Úradu pre finančný trh na základe účtovných uzávierok, na základe správ audítora a iných dokladov, kde sa došlo k záveru, a teraz počúvajme pozorne, že spoločnosť Horizont je predĺžená, že má menej majetku, ako má v podstate vlastníctva a dlhov, má záporné imanie v hodnote 245 718-tisíc Sk. To bolo v začiatku roku 1998. S týmto stavom sa nerobilo nič a v roku 1999, porovnajte, je to už záporné imanie mínus 2 024 783-tisíc korún. Tu je teda otázka namieste. Vedel o tom teda Úrad pre finančný trh, vedela aj vláda Slovenskej republiky a výsledok. Žiadne relevantné opatrenia a závery, ktoré by boli uvedené do praxe v záujme zamedzenia tejto činnosti, ktorá jasne už vtedy bola činnosťou, ktorá smeruje k podvodu. Ministerstvo financií síce dostalo za úlohu prijať opatrenia, no nerealizovalo ani to, čo malo realizovať. No, ak sa opýtate, čo bolo potrebné vykonať, odpoveď nás predkladateľov je jasná. Po prvé, malo zakázať klamlivú reklamu, a to patrí do kompetencie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, a po druhé, čo je najpodstatnejšie, navrhnúť orgánom činným v trestnom konaní realizovať inštitút nútenej správy, obstavenie účtov, majetku až po zrušenie týchto spoločností. No, a to sa nekonalo. Nekonalo sa to rovnako, ako sa nerealizovalo ani uznesenie samotnej vlády č. 10 z roku 2000 o urýchlenom prístupe a vykonaní potrebných legislatívnych zmien, a to sa týka aj tohto parlamentu, respektíve toho predchádzajúce. Analýza v zmysle tohto uznesenia mala byť podaná ministerstvom spravodlivosti v zmysle, hovorím, opäť uznesenia vlády do 31. októbra 2000. A viete, kedy bola predložená? Poviem vám presne. Podľa č. 8972/2002–53 bola predložená v máji roku 2002. Po dvoch rokoch, dámy a páni. Je to zodpovednosť? Je to úcta samotnej vlády k svojmu uzneseniu, keď po dvoch rokoch sa splní v rezorte uznesenie, ktoré vláda ako kolektívny orgán prijala. Čo teda mala vláda Slovenskej republiky urobiť a neurobila? Nuž, domnievame sa a sme o tom presvedčení, že to je pravda, že na základe informácií Úradu pre finančný trh, Národnej banky Slovenska, Slovenskej informačnej služby mala razantne konať tak v oblasti legislatívy, ako aj zásahom orgánov činným v trestnom konaní vrátane Generálnej prokuratúry, ktorá ozaj bola v tomto prípade mŕtvym chrobákom. Aká bola skutočnosť? Slušne povedané, neboli realizované ani vlastné uznesenia. Ak tak neskoro, ako ste počuli pred chvíľou, čo ozaj pripomína hru na mŕtveho chrobáka, ktorý síce o všetkom vie, ale tvári sa, ja som nič nevidel, ja som nič nepočul, ja nie som za nič zodpovedný, lebo dôveru som potreboval vtedy, keď som chcel byť vo vláde a v Národnej rade, no a dnes jednoducho som v exekutíve, tak ju nepotrebujem. Toto sú charakteristické črty postupu, ktorý bol postupom, s ktorým sa nedá absolútne súhlasiť. Tejto charakteristickej črte, ktorú som vám teraz vyslovil, zodpovedá aj postup zodpovedných orgánov štátu pri uzatváraní nebankových subjektov v roku 2002. Jednoducho považujem za absurdné, ba až neuveriteľné, že po uzatvorení pobočiek neboli zablokované bankové účty voči výberom, čo silne vedie k úvahe, či na základe dostatočných informácií pre niektorých vyvolených, podotýkam nie tých Vyvolených z TV JOJ, nedošlo k vyplateniu ich peňazí buď z vkladov, respektíve pred termínom splatnosti. A ja vám poviem došlo. V sume 9 miliónov Sk, respektíve na základe ešte nejakej dohody o predčasnom ukončení zmluvy v sume 7,6 milióna Sk. Tak to bol teda ozaj asi ten seriózny postup, ako sa má postupovať. Je nevyhnutné položiť si aj otázku, čo sa stalo teda s peniazmi klientov nebankových subjektov? Nuž okrem krásneho a bezstarostného života niekoľkých ľudí, ktorí profitovali z nečinnosti aj vlády Slovenskej republiky, by nikto za takú krátku dobu nedokázal s prepáčením prejesť tieto finančné prostriedky. To by ho muselo asi aj roztrhnúť a neviem, či by ich fúrikom nevozil niekde do nejakej jamy, aby ich tam uložil. Práve preto sa natíska otázka, na aké účty smerovali peniažky okradnutých občanov. Je predsa logické a nevyvrátiteľné, že pri dnešnom systéme evidencie kontroly v bankách a evidencie a kontroly štátu sa miliardy korún na ceste a ich pohybe nedajú zatajiť. Jednoducho ten pohyb je a musí byť vidieť. A na to sú orgány činné v trestnom konaní, aby zistili a konali, aký ten pohyb bol. Slovenská informačná služba varovala, upozorňovala nielen na blížiaci sa krach nebankových subjektov, ale aj analyzovala niektoré pochybné investície. Táto informácia bola poskytnutá 6. apríla 2001 piatim adresátom, no občania to, dámy a páni, určite neboli. Bo to tí adresáti, ktorí mali konať a, opäť hovorím, nekonali. Logika hovorí, že to nemohol byť nikto iný ako vláda Slovenskej republiky a orgány činné v trestnom konaní, lebo ich systém práce a, samozrejme, i povinnosť Slovenskej informačnej služby udržovať tajomstvo o tomto hovorí. Dnes je teda namieste dedukcia a pýtam sa, sú tieto prostriedky na Cypre, na Marshallových ostrovoch, na Bahamách, v Monaku alebo v iných daňových rajoch, alebo snáď vo švajčiarskych bankách? No, bolo by jednoduché, keby sa chcelo zistiť. Namieste je aj druhá otázka, čo je s majetkom občanov a s majetkom teda nebankových subjektov? Ako pokračujú konkurzy a čo vôbec môžu správcovia konkurznej podstaty získať pre poškodených? Podľa poškodených a informácií, ktoré mám, je veľa nejasností okolo predaja majetku a tí, čo majú neraz i také názory, že ide o tunelovanie nebankových subjektov, to pokračuje bez zábran aj po ich páde. K takýmto úvahám viedla poškodených občanov, a ja sa s nimi i stotožňujem, podľa poznatkov i skutočnosť, že bol predaný, predplatený, nevyčerpaný a zaplatený reklamný čas v TA 3. Prosím, počúvajte. 146 miliónov Sk sa predalo za 2,6 milióna Sk. Dámy a páni, toto je normálne? Toto je právny štát, aby správca konkurznej podstaty, respektíve sa postupovalo týmto spôsobom, že my pohľadávku v hodnote 146 miliónov predáme za 2 milióny? Veď to je nehoráznosť. No, a je to, aby to bolo legálne, aby som nikoho neobviňoval, tak áno, v súlade vraj s týmto právnym poriadkom, lebo je to so súhlasom Krajského súdu Košice zo dňa 28. 7. 2004. Aj z týchto dôvodov je podľa nás navrhovateľov nevyhnutné vziať zodpovednosť do rúk exekutívy a nenechávať povinnosť odškodnenia len na správcov konkurznej podstaty. Dámy a páni, vyrovnať sa s povinnosťou odškodnenia občanov poškodených nebankovými subjektmi nám ukladá aj Ústava Slovenskej republiky, ak si ju pozrieme dopodrobna a chceme v nej vidieť, čítať to, čo v tých paragrafoch je. Ja vám zacitujem čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Citujem. „Každý má právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným a nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu,“ koniec citátu. To je, prosím, ústava, o ktorú sa treba oprieť. Poznatky kontrol daňového úradu z roku 1998, z roku 1999, uznesenia vlády Slovenskej republiky z roku 1999, opatrenia ministerstva financií z roku 1999, štátny dozor nad kapitálovým trhom, daňové riaditeľstvo, Generálna prokuratúra, Slovenská informačná služba vedeli o tom stave a konali v zmysle Ústavy Slovenskej republiky? Zasiahli alebo nezasiahli? Vláda takisto vedela a nekonala. Nekonala dostatočne ani cez legislatívne aktivity, lebo bola v tomto smere pasívna. Je to dosť dôkazov na to, aby sme mali povinnosť aspoň čiastočne odškodniť poškodených občanov dnes v Národnej rade Slovenskej republiky prijatím zákona? Nie je to dosť na to, aby sme priznali, že štátne orgány sa iba prizerali? Ja som presvedčený, že je to až priveľa na to, aby sme vôbec váhali, alebo aby sme, ak chceme byť nekompromisní voči iným, tak sa najprv vyrovnali s našimi povinnosťami a chybami a tieto povinnosti a chyby napravili. Pri práci v tomto legislatívnom návrhu som sa mohol oboznámiť aj s materiálom predkladacej správy k uzneseniu vlády Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona, ktorý sa mi dostal do rúk. V tejto súvislosti budem teda citovať z tohto materiálu. „Ministerstvo financií v nej nesúhlasí s tým, že štát nekonal a že nesie určitý podiel zodpovednosti za škodu, lebo štát podľa tohto materiálu na uvedenú situáciu reagoval prijatím mnohých opatrení,“ citujem teraz správu vlády, „smerujúcich k obmedzeniu podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia.“ To je, prosím, momentálna citácia vlády k tomuto materiálu. Zdôrazňujem posledné dve slová – bez príslušného povolenia. Samo toto konštatovanie ministerstva financií je potvrdením potreby prijať tento predkladaný návrh zákona, lebo o taký stav bolo potrebné a nevyhnutné sa oprieť a riešiť ho a ísť cestou nie obmedzenia, ale ako konštatuje vláda, ale bezpodmienečného zastavenia činnosti, lebo tu išlo, opäť sa vraciam k tomu – bez príslušného povolenia. Aké obmedzenie, ak je niečo bez príslušného povolenia. Tak sa to zakazuje, a nie obmedzuje. Obmedzený potom je asi niekto iný. Ďalej ministerstvo financií konštatuje, že sa postupovalo v zmysle vtedy platných predpisov. A citujem správu ministerstva financií, vetu. Ja som počul niektoré citáty v určitom výbore, tak si dovolím aj ja teraz citovať. „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané,“ koniec citátu. Ja s týmto citátom stopercentne súhlasím, že takéto zákony boli. Nie som však spokojný nikdy a nikdy nebudem spokojný s tým, že v zmysle poznatkov o podvodoch, pyramídach zákony sa nenovelizovali tak, aby boli zakázané takéto činnosti, aby občan, ktorý je naším občanom, nebol poškodený. Považujem takéto veci za ozaj len veci určitých výhovoriek. V stanovisku vlády sa ďalej konštatuje, že v návrhu nie je vymedzený postup, spôsob a doklady, ktoré sa vyžiadajú na predloženie k žiadosti o čiastočné odškodnenie. Dámy a páni, toto považujem za typický príklad byrokratického aparátu štátu, štátnych úradníkov pod heslom Povedzte mi, čo treba a ja to spravím. No, to štátni úradníci si nevedia urobiť vykonávací predpis a postup, ako ďalej postupovať? To im mám ja alebo navrhovatelia povedať od bodky do písmena, čo máte kedy urobiť, ktorý deň. To je jednoducho hanba. To je hanba a tieto veci sú jasné, pretože je tu správca konkurznej podstaty, ktorý má všetky doklady, všetky existujú u neho a mňa sa bude štátny úradník pýtať, odkiaľ ich zoberie. No, nehnevajte sa, ja mu ho budem zháňať, že odkiaľ zoberie podklady alebo nie. Ministerstvo financií, nie je jasné ani to, ak by boli nároky vkladateľov vyriešené v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, či to bude, alebo nebude náhodou duplicitné odškodnenie. Odpovedám nie. Nebude to duplicitné poškodenie, a to jednoznačne z toho, že tej obrovskej sumy z predaja majetku nebankových subjektov, tá obrovská suma je v úvodzovkách, sa zrieknu títo občania s radosťou v prospech štátu, lebo to nie sú ani dve percentá. Ani dve percentá majetku z toho, čo tam je, nemá správca konkurznej podstaty. Ministerstvo financií zatiaľ konštatuje jeden závažný problém, ktorý bol, a to vždy konštatovalo pri predkladajúcich návrhoch, že štátny rozpočet nepočíta s potrebnými výdavkami. Nuž tak, páni, asi toľko, že tento problém vyriešil zákon a návrh zákona rieši v tom, že platnosť je od 1. 1. 2007, a tak s ním môže pokojne vláda, nová vláda po voľbách po júni 2006 počítať a v programovom vyhlásení a v rozpočte na rok 2007 si môže schváliť všetko, čo potrebuje, aj toto odškodnenie. Toto však objavilo ministerstvo financií nejaký zvláštny spôsob. Ďalšia výhrada je v tom, že návrh na odškodnenie je len 8 spoločností, a nie podľa dostupných materiálov 49. Tam je moja odpoveď úplne, až ma to k smiechu privádza. Páni, však si nerobte žart, navrhnite ďalších 41. Ja som navrhol tých, o ktorých je jasné, že tieto spoločnosti sú trestané a súdené za trestný čin, aj vám poviem za aký. O týchto spoločnostiach vedela vláda a nekonala. A keby sa tu malo v každom zákone navrhovať o všetkých spoločnostiach, tak prosím, ale môžete ich doplniť, ak vám tam chýbajú. Ja nie som zákonite proti. My sme v návrhu predsa riešili len to, čo vláda vedela, neriešila. Riešime prípady, keď polícia zasiahla, vyšetrovala a obvinila z trestného činu, a teraz počúvajte, porušovania záväzných pravidiel v hospodárskom styku podľa § 9 ods. 2 a § 127 ods. 1 Trestného zákona za trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 9 ods. 2 a § 118 ods. 1 Trestného zákona, pretože v rozpore s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka využívajúc klamlivú reklamu vykonávali vo veľkom rozsahu na škodu klientov bankovú činnosť bez povolenia Národnej banky Slovenska v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 21/1992 Zb. o bankách. To je, prosím, citát, za čo sú títo páni obžalovaní a postupujú. No, ak takto vyšetrovateľ postupuje, tak je asi jasné a dokázateľné, že sa postupovalo mimo platných zákonov. Kolegyne a kolegovia, predložený návrh zákona sa týka veľkého množstva ľudí, ktorí sa právom cítia poškodení za tichej účasti nečinnosti exekutívy, ale i zákonodarného zboru, nehovorím nás, toho predchádzajúceho. Je nesporné, že predchádzajúca vláda v týchto veciach pochybila a nekonala aktívne. Za jej nečinnosti došlo k obrovskému nárastu vkladov, a to z 1 miliardy na 16 miliárd. Je nesporné, že do parlamentu sa napriek poznatkom tak pred voľbami v roku 1998, ako aj po nich nedostali niektoré potrebné novely zákonov, ktoré bolo treba prijať. Tak sa stalo to, že nebola poskytnutá občanom väčšia ochrana a neumožnilo sa príslušným orgánom voliť razantnejší postup voči nebankovým subjektom. Tragédiou bolo i to, že po oprávnenom zásahu štátu nenastalo okamžité pozastavenie výberu vkladov, čo sa niektorým umožnilo predčasne ukončiť zmluvy alebo pravdepodobne patrili k mnohým šťastným či vyvoleným. Mnoho sa hovorí o doplácaní všetkých na niektorých. Reagujem, nie je to pravda. Opakujem ešte raz, nie je to pravda a hovorím to preto, lebo my všetci občania Slovenskej republiky sme z daní týchto ľudí získali 8 miliárd a odškodnenie hovorí o 4 miliardách, čo je polovička. Teda to je len to čiastočné odškodnenie. Dámy a páni, zamyslime sa, prosím, nad skutočnosťou, ktorá dnes je. Dosť často, a to je príliš jemné slovo, sa hovorí o tom, odkiaľ vziať peniaze a aký by to bol precedens, ak by bol zákon prijatý. Takýto názor je jednoznačne neobjektívny a poviem to otvorene – od poslancov aj nie pekný. Nie pekný, pretože každý z nás poslancov vie, že Slovenská republika oživila banky sumou väčšou ako 100 miliárd korún a potom ich predala zahraničnému záujemcovi. Každý z nás vie, že tento štát vyplatil ČSOB 25 miliárd korún, a vieme, že sa mohlo ušetriť včasným konaním štátu 7 miliárd. Dobre vieme, za akú cenu sme predali SPP. Ak chceme byť slepí a hluchí voči volaniu poškodených občanov a spravodlivosti, tak, prosím, zoberte si to každý na svoje plecia. Nezaujíma nás, že vláda konala až polroka pred parlamentnými voľbami roku 2002? No a ešte si dovolím citovať niečo ďalšie. Citujem exministra vnútra Vladimíra Palka, ktorý povedal a možno jediný z vlády Slovenskej republiky pomenoval veci pravými menami, keď 7. 11. 2002 v relácii Ring povedal a teraz citujem: „Viem, že časť peňazí z nebankových subjektov dostala každá politická strana na predvolebnú kampaň,“ koniec citátu, pokračuje poznámka „okrem jednej jedinej“, ale to nie je ten podstatný citát. Podstatný je niekde inde, že ako minister vlády Slovenskej republiky 23. apríla 2003 povedal, citujem: „Do činnosti nebankových subjektov sú zapletení štátni predstavitelia a jeden nemenovaný minister, ktorí o situácii vedeli a nekonali,“ koniec citátu ministra vnútra. Dámy a páni, nie je podozrivá skutočnosť a nič iné ako nehorázny podvod, ktorý až smrdí korupciou, že spoločnosť Horizont dala na reklamu, počúvajte opäť, 1 344 miliónov a daňové priznanie reklamných spoločností je 380 miliónov? Nie je to podozrivé, až korupciou smrdí, že sa stratila 1 025 miliónov v daňových priznaniach reklamných subjektov? Veď toto je dôkaz jasný, ktorý ani o ničom inom nemôže hovoriť, že tu išlo o spôsob taký, ako je vrchol korupcie. Kde je teda 573 miliónov, ktoré takisto okrem tejto sumy 1 miliardy robia rozdiel medzi vynaloženými prostriedkami na reklamu spoločnosti BMG a daňovými priznaniami? Pýtam sa, je toto normálny stav právneho štátu? Ak všetky tieto činy dodnes nesú zodpovednosť a jednu jedinú by mali niesť predstavitelia reklamných agentúr a médií? Nie je to nič iné, ako, prepáčte mi za výraz, prasprosté zatváranie očí pred spravodlivosťou, lebo podľa takéhoto postupu silní a bohatí môžu všetko, ale obyčajný človek nemá pomaly právo ani domáhať sa nápravy krivdy, lebo ho niektorí, doteraz to bola väčšina, nazývajú, že je chamtivec. Nie je potom pravdivé konštatovanie jedného z obvinených, to sa pýtam, že TA 3 a JOJ boli financované hodnotou 180 miliónov Sk. Je to pravdivé? Ťažko posúdiť. Ak je takýto postoj vlády a koalície k odškodneniu občanov, tak aký bol doposiaľ, tak potom sa nemôžem ubrániť dojmu, že nie je politická vôľa, opakujem, potom nie je politická vôľa na priznanie si chyby a odškodnenie len preto, že za kauzou stoja ústavní činitelia. Rafinovaná pyramída za tichej asistencie ústavných činiteľov zapríčinila, psychicky aj poznačila stotisíce rodín. Doživotne narušila a uvrhla do depresie desaťtisíce ľudí. Následkom tohto všetkého je dezilúzia, únik, únik k alkoholizmu, medikamentom i k iným veciam. Spôsobila táto situácia skutočne, nazvem to, týranie duší, týranie duší, ktoré došlo až v niektorých prípadoch k samovraždám. Našou povinnosťou je zabrániť ďalšiemu vývinu takéhoto stavu a naposledy v tomto volebnom období prejaviť sebakritiku a túžbu po spravodlivosti. Ktovie, ktorí z nás tu po 17. júni ešte budú, a preto je tu posledná možnosť postaviť sa s vyrovnaním dlhov voči občanovi, aj keď veľmi neskôr, ale predsa s vedomím si toho, že z jeho vôle sme poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a našou povinnosťou je brániť občana. Dámy a páni, vystúpenie končím jednou jedinou vetou. Prosím vás, zvážte svoje konanie a žiadam o podporu tohto zákona, aby sme sa definitívne vyrovnali s krivdou, ktorá tu bola spáchaná. Ďakujem. | [
"(tlač 1428)"
] | 4,126,000 |
17 | 2017-05-18 | Autorizovaná rozprava | 105 | Mihál, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Mihál | poslanec NR SR | Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, nepodali žiadne návrhy. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. | [] | 3,953,897 |
46 | 2019-06-19 | Autorizovaná rozprava | 37 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál. | [] | 3,913,074 |
11 | 2012-12-05 | Autorizovaná rozprava | 202 | Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR | Ľubomír | Petrák | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil dva pozmeňujúce návrhy k predmetnému vládnemu návrhu zákona o vysokých školách. Prvý pozmeňujúci návrh. V čl. I bode 141 § 74 odsek 4 znie: „Vysokoškolský učiteľ, výskumný pracovník a umelecký pracovník môže mať najviac tri pracovné pomery s vysokými školami sídliacimi na území Slovenskej republiky alebo pôsobiacimi na území Slovenskej republiky uzavreté na výkon práce vysokoškolského učiteľa, výskumného pracovníka a umeleckého pracovníka, pričom najviac v jednom z nich môže vykonávať prácu v ustanovenom týždennom pracovnom časex).” Poznámka pod čiarou k odkazu x znie: „x) § 85 ods. 8 Zákonníka práce.“ Odôvodnenie. Zmierňuje sa obmedzenie navrhnuté v novele zákona tak, že sa vypúšťajú dohody o prácach mimo pracovného pomeru a zároveň sa upravuje navrhnuté obmedzenie 69 hodín. Takto upravené znenie sleduje rovnaký cieľ ako pôvodný návrh, avšak zvyšuje sa vlastná zodpovednosť vysokej školy pri dohadovaní pracovných pomerov na kratší týždenný pracovný čas. Návrh umožňuje niekoľko kombinácií pracovných pomerov, jeden na plný úväzok a k tomu žiaden, jeden alebo dva na čiastočný úväzok, prípadne žiaden na plný úväzok a k tomu jeden, dva alebo tri na čiastočný úväzok; rozhodujúci je teda celkový počet pracovných pomerov. Zamestnávanie mimo akademickej pôdy v iných pracovných pozíciách zostáva naďalej v právnom režime Zákonníka práce. Toľko k prvému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý máte rozdaný písomne. Môj druhý pozmeňujúci návrh. V čl. I bod 149 znie: „149. V § 77 ods. 1 tretia veta znie: „Vypísanie výberového konania vysoká škola zverejňuje na webovom sídle určenom ministerstvom a na svojej úradnej výveske alebo úradnej výveske fakulty, ak ide o pracovné miesto alebo funkciu zaradenú na fakulte.„.“ A vypúšťa sa štvrtá veta. Odôvodnenie. Zosúlaďuje sa normatívny text s odôvodnením, ktoré je vo vládnom návrhu zákona. Ctené dámy a páni, k tomuto sa mi žiada dodať krátky komentár. To, čo je vypustené, alebo to, čo sa upravuje týmto ustanovením, je to, že je povinnosť vysokých škôl a fakúlt zverejňovať všetky výberové konania na stránke určenej ministerstvom školstva a na druhej strane sa vypúšťa povinnosť zverejňovať tieto výberové konania formou inzerátov v dennej tlači. Toľko k mojim pozmeňujúcim návrhom. Poprosím o ich podporu. Ďakujem za slovo. | [] | 4,057,266 |
94 | 2023-06-13 | Autorizovaná rozprava | 102 | Šefčík, Marek, poslanec NR SR | Marek | Šefčík | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Igor Matovič sa vo svojej rozprave dotkol toho, ako, v akom stave sú verejné financie na Slovensku, a opieral sa o fakty. Ja by som bol rád, keby vystúpil nielen minister financií, ale možno aj pán premiér a reagovali na to a možno aj priznali, že v niektorých vyjadreniach prestrelili. Druhá vec, o ktorej hovoril a ktorá ma zaujala, bola o tých personálnych nomináciách. V tejto vláde je aj napríklad pán doktor Palkovič, ktorý tam bol aj predtým a stal sa ministrom. Ja som za to, aby bola nejaká kontinuita, ale skutočne na ministerstve financií bol Marcel Klimek, bola Veronika Gmiterko a potom aj to, ako sa vyjadril, ja som aj osobne mal tú česť s Jankom Maroszom, ktorý bol na Slovenskom pozemkovom fonde a on mi povedal, aké to tam za smerákov bolo a že on si svoju historickú úlohu splnil. Ja som sa ho pýtal, či nechce ísť ďalej do výberového konania a on povedal, že, citujem, verím, že nová vláda vymenuje čestného a dobrého človeka, ktorý bude v mojej práci ďalej pokračovať. A po tom, čo som si prečítal, že znova sa tam vracia nejaká pozemková mafia, tak nie je mi z toho najlepšie. Čiže pozor aj na tie personálne nominácie. Ďakujem pekne. | [] | 3,905,322 |
22 | 2011-09-08 | Autorizovaná rozprava | 237 | Bastrnák, Tibor, poslanec NR SR | Tibor | Bastrnák | poslanec NR SR | Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som krátko reagoval na margo zníženia kvalifikácií či odbornosti v poskytovaní lekárenskej starostlivosti. Vypočul som si množstvo názorov jednak tu v parlamente, jednak u samotných lekárnikov. Musím vás však upozorniť, že či už pohľad Slovenskej lekárnickej komory, alebo niektorých poslancov v určitých bodoch môže byť skreslený alebo účelovo zneužívaný na to, aby zákon o lieku bol spochybnený. V súčasnom zákone a ani v novele zákona o lieku nie je ani len zmienka o tom, že by lekárnickú starostlivosť nemali poskytovať iba lekárnici. Nie je nikde preukázané, že vlastníctvo lekárne má negatívny vplyv na kvalitu poskytovanej služby. Zákon predsa prísne stanovuje, že prevádzkovanie lekárne je možné len prostredníctvom kvalifikovaných farmaceutov. Je v záujme každého vlastníka, aby ľudí, ktorí sú erudovaní, zamestnával. Dôležité je, aby mal dostatok informácií a cenovo dostupný liek. Vo všetkých typoch lekární, sieťových i nesieťových, pracuje a s pacientom komunikuje kvalifikovaný personál. Garantuje to platná legislatíva, ktorou sú viazaní všetci vlastníci lekární. Navyše v prípade vyššieho konkurenčného tlaku na kvalitu poskytovaných služieb budú vlastníci lekární nútení investovať viac prostriedkov aj do ďalšieho vzdelávania svojich zamestnancov, čo sa týka odbornej spôsobilosti dĺžky odbornej praxe. Vieme, že dĺžka odbornej praxe lekárnika je tri roky. Požiadavky na odbornú spôsobilosť lekárnikov sú v navrhovanom zákone rovnaké ako v doterajšom zákone č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Podľa doterajších skúseností sú tri roky praxe lekárnika postačujúce na to, aby mohol zastávať funkciu odborného zástupcu, a nie je vôbec potrebné toto obdobie navyšovať. Ďalšou otázkou je odborná spôsobilosť, požiadavka na potrebné zavedenie atestácie. V požiadavke na znovuzavedenie atestácie namiesto odbornej praxe nie je možné vyhovieť preto, že v Európskej únii nie je ani jeden špecializačný odbor pre povolanie farmaceuta harmonizovaný, na rozdiel od špecializovaných odborov, povolanie lekár, ktoré sú všetky harmonizované. Vyžadovanie špecializácie pre farmaceutov vykonávajúcich funkcie odborného zástupcu vo výrobe liekov, vo veľkodistribúcii liekov a pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni a v nemocničnej lekárni je podľa smernice č. 2005/36S o uznávaní odborných kvalifikácií prekážkou voľného pohybu osôb farmaceutov, pretože mnohé členské štáty EÚ nemajú zavedený systém postgraduálneho vzdelávania formou atestácie z príslušného špecializovaného odboru tak, ako je to zavedené v Slovenskej republike. Podľa príslušnej smernice o uznávaní odborných kvalifikácií možno vyžadovať od farmaceutov len diplom o skončení vysokoškolského štúdia v odbore farmácia a doplňujúcu odbornú prax. To je dĺžka, opakujem znovu, je ponechaná ako doteraz platná dĺžka odbornej praxe tri roky. Milé dámy, vážení páni, iste nie tieto sú najdôležitejšie argumenty za alebo proti tomuto zákonu, ale preto som hovoril o týchto, lebo mám pocit, že niekedy aj odborníci skôr hľadajú argumenty nato, ako niečo neurobiť, ako by skôr hľadali argumenty nato, ako naše spoločné veci posunúť trošku dopredu. Na druhej strane musím konštatovať, že keď globálne pozrieme na tieto zákony, tak je to pravda. Dúfam, že prax to potvrdí, že lieky, že budeme šetriť týmito zákonmi financie, verejné financie, tým pádom viac peňazí zostane v systéme. Na druhej strane aj pacient, aj pre pacienta sú prospešné tieto zákony kvôli tomu, že bude doplácať za lieky menej. A preto, lebo som o týchto veciach presvedčený, tento zákon podporím. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 3,988,332 |
32 | 2021-06-24 | Autorizovaná rozprava | 85 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Teraz udeľujem slovo pánovi poslancovi Vladimírovi Faičovi, ktorý vystúpi v rozprave ako ústne prihlásený, nech sa páči, pán poslanec. | [] | 4,089,733 |
9 | 2016-09-22 | Autorizovaná rozprava | 39 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Smolíková. | [] | 3,904,134 |
12 | 2012-12-13 | Autorizovaná rozprava | 39 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | S reakciou pán poslanec Beblavý. | [] | 4,025,764 |
78 | 2022-11-30 | Autorizovaná rozprava | 64 | Dobeš, Peter, poslanec NR SR | Peter | Dobeš | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili páni poslanci Dostál, Dobeš a Klus. Poslanec Peter Dobeš požiadal vyňať bod 5 spoločnej správy na osobitné hlasovanie, poslanec Ondrej Dostál požiadal vyňať body 9 a 10 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4 a 6 až 8 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. | [] | 4,112,874 |
19 | 2013-06-04 | Autorizovaná rozprava | 236 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Páni poslanci, prezentujme a hlasujeme. (Hlasovanie). Prítomných 128 poslancov, za návrh hlasovalo 56, proti 7 poslanci, zdržalo sa 65 poslancov. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto bode programu. Ospravedlňujem sa, a teda končím hlasovanie a budeme pokračovať za malú chvíľu o 17. 20 hodine. (Prestávka.) (Po prestávke.) Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, aby sme mohli dokončiť prerokovaný bod. Pán podpredseda vyhlásil všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ pán poslanec Hlina, chcete zaujať stanovisko k tlači 518? Nie. Pán spravodajca pán poslanec Kadúc, chcete zaujať stanovisko? Áno, nech sa páči, máte slovo. Pán poslanec Hlina, keďže ste navrhovateľ, poprosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľa, tak ako to prikazuje rokovací poriadok. Nech sa páči. [Pokračovanie rokovania o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 518.] | [
"(Hlasovanie)",
"(Prestávka.)",
"(Po prestávke.)",
"(Exekučný poriadok)",
"[Pokračovanie rokovania o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a d... | 3,894,448 |
94 | 2023-06-21 | Autorizovaná rozprava | 228 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Toľko písomná rozprava. Záujem vystúpiť v rozprave prejavil pán podpredseda Národnej rady Juraj Blanár, pán spravodajca pán poslanec Kamenický, ale dávam ešte (reakcia z pléna), áno, dávam teraz možnosť ešte ostatným kolegom prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Takže ako prvý vystúpi pán podpredseda Blanár, po ňom pán poslanec Kamenický a potom pán poslanec Boris Susko a pán poslanec Marián Viskupič. Nech sa páči. | [
"(reakcia z pléna)"
] | 4,020,110 |
39 | 2014-10-23 | Autorizovaná rozprava | 132 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Pekné popoludnie, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme teraz hlasovať o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady, je to tlač 1168. Ako o prvom budeme hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenia poslancov, že písomné odpovede členov vlády na ich interpelácie nepovažujú za uspokojivé. Pán poslanec Mikuláš Huba nepovažuje za uspokojivé odpovede číslo 4 a 5. Pán poslanec Alojz Hlina odpovede číslo 18 až 21. A pani podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová odpovede číslo 6 a 10. Budeme o tom hlasovať. (Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 1168.) (Hlasovanie). 111 prítomných, 38 za, 54 proti, 19 sa zdržalo. Tento návrh sme neschválili. A ešte jedno hlasovanie o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady do 23. septembra 2014. (Hlasovanie). 111 prítomných, 75 za, 2 proti, 34 sa zdržalo. Tento návrh uznesenia sme schválili. Chcem vás ešte, bol to jediný bod prerokovaný, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Chcem vás ešte poprosiť alebo podávam návrh na niektoré zmeny v rokovaní programu schôdze. Chcem navrhnúť, aby sme v utorok budúci týždeň o 9.00 hod. dokončili otvorený zákon, školský zákon, ktorý predkladala pani podpredsedníčka Zmajkovičová, máme tam už len, myslím, jedno vystúpenie a záverečné reči, aby sme nemali pootvárané veci, takže vás poprosím o váš názor, čiže návrh, aby sme dokončili, poobede máme rokovanie o návrhu, ktorý podal pán poslanec Kaník, ale o deviatej ráno by sme dokončili potom rokovanie, prerušené rokovanie o školskom zákone. (Hlasovanie). 111 prítomných, 106 bolo za, 5 sa zdržali. Návrh sme schválili. A ešte jeden návrh. Zajtra vzhľadom na predpokladaný rozsah rozpravy o vládnom návrhu zákona o dani z príjmov o jedenástej hlasovať nebudeme. Nebude o čom. Nie je o čom tam, lebo tá rozprava bude určite ešte dlhá a ráno máme tajné správy o deviatej. (Hlasovanie). 110 prítomných, 77 za, 7 proti, 24 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Aj tento návrh sme schválili. Pán poslanec Lipšic. | [
"(Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 1168.)",
"(Hlasovanie)",
"(Hlasovanie)",
"(Hlasovanie)",
"(Hlasovanie)"
] | 3,945,526 |
6 | 2024-01-24 | Autorizovaná rozprava | 695 | Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR | Ľuboš | Blaha | podpredseda NR SR | Na faktické poznámky bude reagovať, ak dobre vidím, pán poslanec Dej. Nech sa páči. | [] | 4,008,154 |
5 | 2006-10-18 | Autorizovaná rozprava | 120 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | Vážené kolegyne, kolegovia, vážené poslankyne, vážení poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách v znení zákona č. 612/2005 Z. z. Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 82 a návrh jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 76. Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Petrovi Gaburovi, aby návrh zákona uviedol. | [] | 4,178,982 |
32 | 2009-02-04 | Autorizovaná rozprava | 162 | M. Hort, podpredseda NR SR: | M | Hort | podpredseda NR SR | Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči. | [] | 4,189,999 |
40 | 2021-10-06 | Autorizovaná rozprava | 300 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Pán poslanec Podmanický. | [] | 4,010,190 |
21 | 2017-10-12 | Autorizovaná rozprava | 12 | Kresák, Peter, poslanec NR SR | Peter | Kresák | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani podpredsedníčka vlády, dámy a páni, dovoľte mi teda, aby som vás informoval o prerokúvaní návrhu zákona o obetiach trestných činov v rámci, vo výboroch teda Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 777 zo 6. septembra 2017 pridelila tento návrh zákona na prerokovanie jednak ústavnoprávnemu výboru, a jednak Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský bol určený ústavnoprávny výbor. Národná rada zároveň určila aj termíny na prerokovanie tohto návrhu zákona vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh zákona obidva výbory prerokovali a odporúčali ho schváliť. Z uznesení výborov, ako už spomínala aj pani predkladateľka, vyplýva 39 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o všetkých pozmeňujúcich návrhoch hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor taktiež odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť ako celok, a to v znení uvedených doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov. Spoločná správa výborov o prerokovaní tohto návrhu zákona je tlač 648a, bola schválená uznesením v ústavnoprávnom výbore pod č. 292 dňa 10. októbra 2017. Týmto uznesením ma zároveň aj výbor poveril, aby som ako spravodajca na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch a Národnej rade Slovenskej republiky predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Toľko na úvod, pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem pekne. | [] | 3,970,853 |
53 | 2019-11-28 | Autorizovaná rozprava | 103 | Bašistová, Alena, poslankyňa NR SR | Alena | Bašistová | poslankyňa NR SR | Ďakujem. Pripomínam dnešný výbor pre sociálne veci o 13.30. Ďakujem. | [] | 4,181,394 |
19 | 2008-02-07 | Autorizovaná rozprava | 58 | S. Kahanec, poslanec: | S | Kahanec | poslanec | Tak isto ste spomínali problém, že neexistuje pluralita, že sú jednostranné informácie, že sa reprezentujú iné hodnoty, než ktoré vníma väčšia časť verejnosti, čiže sa iný názor neberie vôbec vážne. No to sú asi problémy a, povedal by som to tak ostrejšie, komplexy súčasnej vládnej koalície. Lebo myslím si, že taká demokracia, taký priestor, aký je v dnešnej tlači, tak tu už dávno nebol. Alebo sa chceme vrátiť do čias socializmu, kde sme mali inú pluralitu? Tam bola „dovolená“ pluralita. Ale iba taká, ktorá bola „dovolená“, médiá, ktoré boli „dovolené“ a dokonca aj s predpísaným obsahom. Mali sme dokonca aj pluralitu strán pri voľbách, ale tiež iba „povolených“ strán. Tak k tomu by som sa ja teda nechcel vrátiť v našej spoločnosti, keď sme sa posunuli niekde inde. A možno je to aj o tom, že pri dnešnom trende, ktorý nahadzujete vo vládnutí, že chcete rozširovať stále vplyv štátu a jeho inštitúcií do všetkých oblastí života, tak úplne oprávnene očakávame riziko, že teraz sa snažíte rozšíriť svoj monopol aj na tlačové či printové médiá. A chcete mať tento rozhodujúci vplyv aj v mediálnej oblasti. Toto je hlavná obava pri presadzovaní vášho zákona. Ďakujem pekne. | [] | 3,916,275 |
35 | 2005-01-18 | Autorizovaná rozprava | 31 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ale ja už som, ak dovolíte, sa rozhodol, že budem hovoriť asi trochu dlhšie, lebo argumenty, ktoré zaznievajú, asi nemôžu byť bez odpovede. Budem hovoriť tak, ako si myslím, že je pravda, bez ohľadu na to, že táto téma sa ako mnohé iné dosť často zneužíva a hrá sa na emócie. Súhlasím a myslím si, že pomerne korektne hovoril o probléme pán poslanec Jarjabek. Povedal, že, a nedá sa nesúhlasiť s tým, kultúra je dlhodobo podceňovaná, je dlhodobo poddimenzovaná a v tomto štáte nie je na úrovni, ako by sme chceli. Ale to nie je problém ani ministra hospodárstva súčasnej vlády, ani ministra kultúry, ani súčasnej vlády, je to problém vývoja od roku 1989, je to problém všetkých vlád aj vás a vašich, pán Mečiar, je to problém všetkých, ktorí sa vystriedali na postoch ministrov a ministrov kultúry, je to problém sily slovenskej ekonomiky a schopnosti zarobiť si na túto takpovediac a vami hovoriac jednoznačnú, nespochybniteľnú výkladnú skriňu Slovenskej republiky. Nikto ju nespochybňuje. My nie sme žiadni národní barbari. A ja sa necítim menej slovenský ako tí, ktorí dnes hrajú na city a tvrdia, že tí, ktorí kalkulujú s peniazmi preto, aby sa peniaze dostali lepšie a efektívnejšie do kultúry, to sú tí, ktorí chcú likvidovať a ničiť Národné divadlo a symbol slovenskej štátnosti. Ja som tento štát chcel a vďaka Bohu zaň. Ja som nebol medzi tými, ktorí tu odmietali dokončiť Národné divadlo, resp. predávať, resp. dokončiť budovu parlamentu. Ja som 1. 1. 1993 bol rád. A som presvedčený, že vznik Slovenskej republiky je to najlepšie, čo sa po roku 1989 pre túto krajinu stalo. Ale to ešte neznamená, že každý, kto za to bol, sa môže k Slovensku správať ako k vlastnej papuči, že nemusí hľadieť na peniaze, že môže zadlžovať budúce generácie len preto, aby momentálne bol politicky úspešný, len preto, aby dokázal sa niesť na vlne populizmu a hovoril to, o čom si myslí, že ľudia to chcú počuť. Ak hovoríme o nedostatku peňazí v kultúre, tak to je pravda. Ale práve tak je pravda, že je nedostatok peňazí v zdravotníctve, v školstve, všade, kde sa pozriete. Slovenská ekonomika produkuje 50 % výkonnosti a hrubého domáceho produktu z priemeru krajín Európskej únie. Tam je problém, prečo máme málo peňazí v kultúre, prečo máme málo peňazí v školstve, v zdravotníctve, v sociálnej oblasti. A my sme iba odmietli žiť na dlh, odmietli sme zadlžovať budúce generácie a hľadáme cestu ako nezvyšovať dlh, lebo je ľahké povedať, že dáme na divadlo, dáme na platy a naše deti to po nás zaplatia. Robíme všetko preto, aby sa dvíhala ekonomika a hospodárska sila krajiny. Ale odmietame to robiť preto a v situácii, keď sa budú peniaze vynakladať neefektívne, zle a v nesúlade s tým, čo je priorita a potreba. Vrátim sa a budem veľmi konkrétny, pokiaľ ide o kauzu, ktorá dnes a v týchto dňoch rozvírila verejné a politické vody. Zásadná vec, ktorá sa stala negatívna, podľa toho, ako to počúvam, je, že v rokoch 1998 až 2002 podľa vyjadrení aj vtedajších ministrov bola vláda zavádzaná tým, koľko peňazí a do akej miery sa má použiť na dostavbu Národného divadla, resp. po koľkých finančných prostriedkoch a injekciách bude táto budova funkčná. Minulo sa tam 2,4 mld. korún v rokoch 1998 až 2002. Riešime problém, ktorý si tu 15 rokov všetci pohadzujeme. A všetci, ako tu sedíte alebo sedíme, máme za to a na tom kus svojej vlastnej zodpovednosti. My sme riešili problém, do ktorého sme vstúpili v októbri 2003, keď pred 2 mesiacmi parlament Slovenskej republiky neodhlasoval v rozpočte 800 mil. korún na dokončenie tejto stavby. Zároveň sa tým zaoberal výbor Národnej rady, ktorý prijal uznesenie. To uznesenie zaväzuje ministra financií nájsť alternatívne riešenie dofinancovania. Prosím, alternatívne riešenie dofinancovania nie je naliatie peňazí zo štátneho rozpočtu do budovy divadla, alternatívne je iné, pretože sa vláda svojho času rozhodla, že to predá. A tento postoj obhajovali tri koaličné strany ako úplne legitímny, korektný, pretože mali na to svoj názor, povedali tri strany, že najlepšie je múry, resp. budovu predať. My sme boli tí, ktorí boli proti predaju za alternatívny zdroj financovania a dofinancovania dostavby. Tým sa zaoberal aj výbor, pán minister a podpredseda financií bol vo výbore. A podľa jeho slov prítomní zástupcovia kultúrnej obce súhlasili s tým, že sa nájde investor, ktorý pomôže dostavať a prevádzkovať budovu. V tomto znení 29. októbra 2003 prijala rozhodnutie vláda, ktorá zaviazala ministra, aby zabezpečil alternatívu k tomu, k dostavbe, predaju, a to je jednoznačne vstup, vklad majetku rozostavaného Národného divadla do spoločnosti spoločne so súkromným sektorom alebo súkromným subjektom. Všetci, ktorí hovoríte dnes o tom, že memorandum je predaj, je to zámerná alebo účelová lož alebo nevedomosť, predaj bol jeden krajný variant, druhý krajný variant bol dostavanie za štátne peniaze. Všetci sme sa zhodli aj vo výbore, a je to uznesenie výboru, za ktorý hlasovala aj opozícia, že sa má hľadať alternatíva k tomu, čo je predaj alebo dostavba za štátne. Keď sme v marci hľadali cestu k tomu, ale prehodnocovali, akým spôsobom bude budova dostavaná, zistili sme, že ministerstvo kultúry naozaj nie je personálne vybavené na to, aby hľadalo investora. Urobili sme to my v spolupráci, každý jeden materiál bol predkladaný dvomi ministerstvami, ministerstvom hospodárstva a ministerstvom kultúry. Každý jeden materiál bol verejný, mali sme k tomu niekoľko tlačoviek. Ak dnes hovorí niekto o prechode kompetencií, nie je to pravda, pretože žiadne vo vzťahu ku komunikácii s kultúrnou obcou, parlamentom, výborom Národnej rady na ministerstvo hospodárstva nikdy neprešli. Jediné, čo sme urobili, je, že sme pomáhali hľadať investora v súlade s uznesením vlády, ktoré bolo známe od 29. októbra 2003 a ktoré bolo logickým krokom toho, že sa v roku 2003 schválil rozpočet bez finančných prostriedkov na dostavbu a následne prevádzku tohto divadla. Vychádzali sme z materiálov, ktoré 5. júna schválila vláda Slovenskej republiky. Podklady do týchto materiálov dávalo vedenie Slovenského národného divadla. A hovorili o tom, že v roku 2008 bude potrebná dotácia 814 mil. korún za predpokladu, že Slovenské národné divadlo bude prevádzkovať novostavbu, v prípade, ak nebude prevádzkovať novostavbu, bola tam suma 435 mil. korún čo je 1,9-násobok viac v prípade, že prevádzkovať novostavbu bude. Ak si takto odvodíme úplne logicky náklady, ktoré dávalo do materiálu schváleného vládou vedenie Slovenského národného divadla, tak nám vyjde suma 2,3 mld. korún na prevádzkové náklady v rokoch 2006, 2007 a 2008. K tomu potrebujeme pripočítať 800 mil. korún na dokončenie, 622 mil. na požadovanú rekonštrukciu DPOH a súčasnej budovy Opery a 355 mil. na prevádzku Slovenského národného divadla v roku 2005. Keď to všetko spočítame, je to viac ako 4 mld. korún, ktoré pôjdu na inštitúciu Slovenské národné divadlo, podľa podkladov, ktoré nám dalo vedenie Slovenského národného divadla. Nemôžem ich vyrobiť na ministerstve ani ja, ani výbor Národnej rady, ani parlament. Jediný kompetentný, kto môže tieto podklady dať, je podľa mňa vedenie Slovenského národného divadla. Ak dali zlé podklady, treba sa ich pýtať, prečo ich dali zlé. Každý si ten materiál môže nájsť, vláda ho schvaľovala 5. júna, je to tam exaktne napísané. A keď máme my situáciu, že v priebehu 4 rokov máme dať na Slovenské národné divadlo ako inštitúciu 4 mld. korún, tak prepáčte, že hľadáme možnosti, ako nájdeme úsporu v tom, aby sme do Slovenského národného divadla nedali 4 mld., možno iba 2 mld., pretože na film dávame 100 mil., na múzeá dávame 100 mil., na pamiatky dávame 100 mil., na ostatné divadlá dávame 600 mil. Prečo by sme do Bratislavy na novostavbu na inštitúciu Slovenské národné divadlo mali dať v priebehu 4 rokov 4 mld., ak to nie je nevyhnutné. Ja si myslím, že peniaze zo štátneho rozpočtu sa majú vynakladať vtedy, keď to je nevyhnutné, nie vtedy, keď to je možné. Isteže, môžeme tam dať 4 mld. aj 5 mld. Kde je tá hranica, kedy konečne povie opozícia, má kultúra dosť? Nikde. Kedy poviete, že má dosť zdravotníctvo, školstvo? Kedy bude tá hranica, keď môžeme povedať všetci, áno, teraz sme zafinancovali rozpočtové rezorty tak, ako to potrebujú? Nikdy. Naším cieľom bolo nájsť riešenie, ktoré umožní, aby sa v priebehu 4 rokov na kultúru dávala suma 4 mld., ale nie 4 mld. na Slovenské národné divadlo. My nie sme žiadni barbari, aby sme hovorili o tom, že peniaze, ktoré tu môžu ísť na kultúru, majú ísť niekomu do vrecka alebo sa nemajú vynakladať vôbec, len chceme, aby sa o 2 mld. na Slovenské národné divadlo mohlo dať menej, aby sa viac mohlo dať do Martina, aby sa mohlo viac dať do Košíc, do Zvolena, aby sa mohlo viac dať do Prešova, nie na to, aby sa niečo podporilo v súkromnom sektore, ale aby sa podporila kultúra. Choďte sa opýtať dnes, v akom štádiu sú divadlá. Isteže, nie sú spokojné. Ale nie sú spokojné preto, lebo sú dlhodobo podfinancované, podkapitalizované, dlhodobo nedostávajú to, čo im patrí. A keď my nájdeme možnosť, ako 2 mld. ušetriť a presunúť ich v priebehu 4 rokov na iné kultúrne aktivity, tak si myslím, že to nie je nič hrozné a nič trestuhodné. Navrhli sme model, ktorý znamená, že budova Národného divadla sa ako kongresové a kultúrne centrum dokončí a v roku 2006 tam môže byť prvé predstavenie. Navrhli sme model, ktorý znižuje náklady štátu na dokončenie a prevádzku do roku 2008 o 2 mld. Navrhli sme model, ako štát bude stále vlastniť 51 % v spoločnosti, ktorá bude vlastniť budovu. O akom predaji hovoríme? Veď tá spoločnosť bude štátna na 51 %. Nikto, nikto s tou budovou nemôže bez súhlasu štátu nič urobiť. Navrhli sme model, ako sa o prevádzku tohto komplexu bude starať súkromný sektor. Pýtate sa, ako je možné, že to vie robiť súkromník a nebude to vedieť robiť štát, keď sa z toho majú vrátiť peniaze. Lebo ten súkromník postaví vedľa ešte jednu budovu a potom hotel, lebo sa tam postaví celý komplex, ktorý zabezpečí, že z fungovania sa tá investícia vráti. Keby sa mala zabezpečiť len návratnosť zdrojov z divadla, keby sa malo dokončiť všetko podľa pôvodného projektu, nie sme schopní to z činnosti, ktorá tam môže byť, vyfinancovať do budúcnosti. Tých 90 % : 10 % je len do návratnosti investície, ktorá predstavuje po odpočítaní ceny časti budovy a pozemkov asi 100 mil. korún, to môže byť do troch rokov, potom ten komplex môže prinášať 34 % výnosov, resp. zisku do kultúry. Čiže nemusíme dávať do kultúry, môžeme dostávať z toho komplexu a môžeme to dávať na prevádzku alebo opravu, alebo čokoľvek iné, čo je spojené s kultúrou. My sme hľadali len cestu k tomu, ako zabezpečíme, aby kultúra dostávala peniaze efektívnejšie a po celom diapazóne potrieb aj na iné činnosti aj do iných regiónov. A to divadlo, resp. ten komplex môže slúžiť Národnému divadlu do rozsahu, v akom ho potrebuje. Slovenské národné divadlo malo dať v tomto týždni, verím, že to urobilo, na ministerstvo kultúry podklady, aby povedali, koľko chcú účinkovať, koľko predstavení zvládnu v tej pravej časti. To nie je zlom, to nie je časť alebo kút novostavby, to je polovica novostavby. V tej polovici novostavby môžu byť 365 dní a môžu si povedať, že potrebujú tam hrať 80 predstavení, nám to pán Jamrich zhruba povedal, v roku 2006 a asi 120 predstavení v roku 2007. Nech sa páči, máme na to alebo môžeme mať na to, na pokrytie len režijných nákladov komplexu asi 50 mil. korún. Budem prvý, kto bude hlasovať za to, aby v roku 2006 kultúra dostala tých 50 mil. – 60 mil. korún naviac, aby mohla bez problémov využívať aj túto scénu. Akonáhle by sme pristúpili k alternatíve, že prejde divadlo celé do novostavby, všetci priznávajú, a odznelo to aj spomedzi hercov, že nie je možné hovoriť o operných alebo činoherných scénach, ktoré majú dokopy 2 800 stoličiek. Čím to naplníme? Kto tu bude chodiť? Dnes stojí náklad na jednu stoličku 3 000 korún na jedno predstavenie, dotujeme to do výšky 2 500 korún, ak tam je niekto, kto si kúpi lístok za 500 korún, ktokoľvek príde zo zahraničia, my mu dotujeme 2 500 korunami jedno predstavenie. Nemyslíme si, že to je najefektívnejšie, ak navyše dnes nie je problém v kapacite. Veď dnes nikto nehovorí, že málo má Národné divadlo stoličiek, nestačia im, ľudia čakajú vo frontoch, je rezervačný systém na lístky. V žiadnom prípade nič také nie je, kapacita je dostatočná. Riešme problém Národného divadla, ktorý tu je 18 rokov, riešme ho efektívne v prospech kultúry, tak aby sa nemuseli vynakladať všetky peniaze len na túto inštitúciu, aby sa dostali peniaze aj do iných regiónov, aj do iných oblastí, a hľadajme cestu, ako Národné divadlo čo najrýchlejšie môže tieto priestory využívať v rozsahu, ktoré uzná samo za vhodné. Toto bol náš príspevok k problému, toto je náš návrh, toto je riešenie problému, o všetkých ďalších alternatívach môžeme diskutovať. Možno sme boli príliš rýchli pri riešení problému, ktorý trval 18 rokov, možno nebola adekvátna komunikácia v oblasti kultúry medzi jednotlivými hereckými inštitúciami, vedením divadla a podobne, ale samo osebe to neznižuje riešenie problému, ktoré dnes pomáha kultúre a nelikviduje ju, ktoré dnes vytvára možnosti, ako aj ostatní dostanú viac, nielen Bratislava. Ďakujem za pozornosť. K Truthheimu ešte. Zajtra budú na internete všetky aktivity a všetky veci, ktoré Truthheim v priebehu posledných 5 alebo 7 rokov vykonával. Budú čitateľné a budú pre novinárov k dispozícii. (Potlesk a výkriky.) | [
"(Potlesk a výkriky.)"
] | 3,966,201 |
29 | 2008-11-25 | Autorizovaná rozprava | 205 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 135 prítomných, 131 za, 4 sa zdržali. Návrh sme prijali. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,224,841 |
21 | 2021-01-12 | Autorizovaná rozprava | 79 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Poprosím, páni poslanci, pokoj. Ďalší s faktickou poznámkou – Richard Nemec, nech sa páči. | [] | 4,135,605 |
38 | 2018-12-03 | Autorizovaná rozprava | 144 | Pčolinský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Pčolinský | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ja naozaj len veľmi stručne, keďže ide o návrh zákona, ktorý sa týka zhruba 140-tisíc držiteľov zbraní. Ja by som vás chcel, pán minister, požiadať, budeme mať k tomu asi rozsiahly pozmeňovák, ale rád by som s vami toto prekonzultoval. Nie hneď, ale v druhom. (Reakcia predkladateľa.) Dobre, čiže chceme k tomu dávať nejaký pozmeňujúci návrh po dohode s predkladateľom, čiže radi by sme takto verejne vyzvali na nejakú diskusiu, si nájdeme čas a chceli by sme tam prebrať viac vecí, lebo hovorím, je to zákon, ktorý sa týka 140-tisíc držiteľov zbraní. Ďakujem pekne. | [
"(Reakcia predkladateľa.)"
] | 4,031,267 |
9 | 2010-12-10 | Autorizovaná rozprava | 5 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky: pána poslanca Ďurkovského a pána poslanca Marcinčina. Pán Ďurkovský, máte slovo. | [] | 3,878,179 |
7 | 2007-02-06 | Autorizovaná rozprava | 167 | Zs. Simon, poslanec: | Zs | Simon | poslanec | A ja by som jej doporučil, že mohla kľudne povedať alebo by mohla povedať v reakcii na pani Košútovú aj na pani Tóthovú asi to, že podpredseda HZDS sa vyjadril vo vzťahu k tým ošípaným, že je to buzerácia, že ťažko teda pochopiť, ako vystupuje potom celé HZDS. Čo sa týka pani Košútovej, tam treba povedať, že žiadna sekcia nevykonáva kontrolu, vykonáva ju Štátna veterinárna a potravinová správa. Takže, pani kolegyňa, ja vám doporučím, aby ste to povedali. Ďakujem. | [] | 4,185,781 |
27 | 2013-11-29 | Autorizovaná rozprava | 133 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Faktické poznámky, páni poslanci Kaník a Zajac. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Kaník. Nie je tu. Pán poslanec Zajac, nech sa páči. | [] | 3,951,302 |
43 | 2019-03-27 | Autorizovaná rozprava | 166 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Pán poslanec Hrnko. | [] | 4,172,620 |
17 | 2003-09-23 | Autorizovaná rozprava | 23 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Pán poslanec Mikuš. | [] | 4,211,771 |
1 | 2016-03-23 | Rozprava | 23 | Maďarič, Marek, poslanec NR SR | Marek | Maďarič | poslanec NR SR | Sľubujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,055,650 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.