session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
24 | 2011-10-18 | Autorizovaná rozprava | 26 | Hrušovský, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Hrušovský | predseda NR SR | Ďakujem, pán spoločný spravodajca, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pána poslanca Petráka, ktorému týmto udeľujem slovo. Nech sa páči, pán poslanec. | [] | 3,955,733 |
23 | 2021-02-05 | Autorizovaná rozprava | 133 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. To bola posledná dáma v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Žiadate si zaujať stanovisko? Nech sa páči. | [] | 4,034,189 |
30 | 2018-03-26 | Autorizovaná rozprava | 321 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať. Pristúpime k jednotlivým hlasovaniam. Prosím teraz pána predsedu výboru pre financie a rozpočet, pána poslanca Kamenického, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči. | [] | 3,994,589 |
24 | 2013-09-19 | Autorizovaná rozprava | 37 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Pani poslankyňa... (Veľký ruch v sále.) Pani poslankyňa, buď sformulujte návrh, o čom mám hlasovať, ale v zmysle zákona, nie vaše dojmy. | [
"(Veľký ruch v sále.)"
] | 4,187,191 |
9 | 2016-09-22 | Autorizovaná rozprava | 35 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | S faktickými poznámkami traja páni poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, pán poslanec Osuský. | [] | 3,904,130 |
60 | 2022-03-17 | Autorizovaná rozprava | 11 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | To bol posledný príspevok vo všeobecnej rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pýtam sa, či chce navrhovateľ zaujať stanovisko v rozprave. Nech sa páči, pán minister. | [] | 4,121,966 |
90 | 2023-05-18 | Autorizovaná rozprava | 464 | Lehotský, Tomáš, poslanec NR SR | Tomáš | Lehotský | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1639). Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. | [
"(tlač 1639)"
] | 4,055,376 |
40 | 2009-09-10 | Autorizovaná rozprava | 86 | T. Cabaj, podpredseda NR SR: | T | Cabaj | podpredseda NR SR | Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno. Poprosím, keby ste zapli pána poslanca Géciho. | [] | 4,128,044 |
6 | 2012-08-03 | Autorizovaná rozprava | 23 | Žitňanská, Lucia, poslankyňa NR SR | Lucia | Žitňanská | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vyjadrím sa aj k dôvodom skráteného legislatívneho konania, ale vyjadrím sa aj k situácii prerokovávania tohto bodu programu, ako aj bodu programu číslo dva tejto schôdze. V prvom rade chcem povedať, že som presvedčená o tom, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby sme o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na skrátené legislatívne konanie. Poviem jeden dôvod za všetky. Keď si pozrieme zákon, o ktorom máme rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, pozrieme si účinnosť tohto zákona, tak vidíme, že časť týchto bodov, ale menšia časť bodov návrhu zákona, má byť účinná 1. októbra, kde predpokladám, že bude predložený pozmeňovací návrh v druhom čítaní, aby tieto body návrhu zákona nadobudli účinnosť 1. septembra. Zároveň upozorňujem na to, že väčšina bodov nadobudne účinnosť v roku 2013 1. januára, niektoré 1. januára 2014 a niektoré 1. januára 2016. Dámy a páni, neviem si predstaviť dôvod, pre ktorý ustanovenia zákona, ktoré majú nadobudnúť účinnosť 1. januára 2013, 1. januára 2014, prípadne 1. januára 2016 museli byť teraz prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. To proste nesedí ani len formálne, pán minister. Ja mám absolútne čisté svedomie, môžete upozorňovať na to, čo táto snemovňa všetko schválila v skrátenom legislatívnom konaní. Vždy som upozorňovala na to, keď podmienky na skrátené legislatívne konanie neboli splnené, či som bola poslankyňa, alebo som bola členka vlády a mám tu k tomu aj svedkov, minimálne pán minister Mihál musel niektoré svoje návrhy zákonov na vláde meniť a meniť ich takým spôsobom, aby do skráteného legislatívneho konania navrhoval len tie ustanovenia zákona, ktorých sa skrátené legislatívne konanie naozaj týkalo, a musel priniesť návrh zákona na vládu znova. Pán bývalý minister Nagy súhlasí, ale vie, že toto som vždy konzekventne dodržiavala. Nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie. Ak si myslíte, že 83 členov snemovne môže všetko, tak ja si dovolím upozorniť na to, že nemôže všetko, pretože zákon stojí nad 83 hlasmi. Ale trošičku aj k situácii, v ktorej rokujeme o tomto návrhu. Pretože tá situácie je úplne, ale úplne absurdná a trošičku si ju pomenujme. Začali sme rokovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení, riadne v prvom čítaní. Potom bola úplne mimo zákon prerušená rozprava. Potom bol prednesený v rozpore s rokovacím poriadkom návrh zákona, návrh o skrátení legislatívneho konania k tomu návrhu zákona, ktorý sme už prerokovávali v rámci prvého čítania. Potom na túto tému zasadol ústavnoprávny výbor, kde sme na tento problém upozorňovali. Ústavnoprávny výbor zase mocou hlasov väčšiny poslancov strany SMER k tomu prijal výklad. Ale zjavne tie pochybnosti boli tak veľké aj vo vládnej koalícii, že sa rozhodla nepokračovať v tomto spôsobe rokovania o zákone o sociálnom poistení na 5. schôdze a pán predseda ukončil rokovanie 5. schôdze v štádiu, kedy bola rozbehnutá rozprava o zákone o sociálnom poistení, ktorá nebola ukončená žiadnym uznesením, ale bola ukončená schôdza. Na to dnes bola zvolaná 6. schôdza tejto Národnej rady a do programu boli zaradené body, návrh na skrátené legislatívne konanie, ale hlavne vládny návrh zákona o sociálnom poistení, ktorý bol rokovaný na 5. schôdze a rokovanie nebolo ukončené žiadnym uznesením Národnej rady. Ja naschvál popisujem túto situáciu, pretože toto je situácia právne aj politicky, akú sme v tomto parlamente za dobu jeho existencie ešte nikdy nemali. A preto som žiadala svojím procedurálnym návrhom, aby zasadol ústavnoprávny výbor, aby túto situáciu, ktorú sme v tomto parlamente ešte nikdy neriešili, sme si ozrejmili aj z pohľadu rokovacieho poriadku. Pretože som presvedčená o tom, čítajúc § 73 ods. 4, ktorý hovorí: „Ak Národná rada neprijme uznesenie podľa odseku 3,“ akože neprijala na 5. schôdze k návrhu zákona o sociálnom poistení, tak citujem ďalej z rokovacieho poriadku: „znamená to, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.“ Inými slovami, znamená to to isté, ako keby sa uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, s čím rokovací poriadok spája dôsledky a tie dôsledky sú povedané v § 96 ods. 3: „Ak Národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona.“ Podľa mňa od včera, kedy sme neprijali žiadne uznesenie v zmysle § 73 ods. 4. Pozitivistický výklad? Je rovnako legitímny ako akýkoľvek iný, a preto je na mieste, aby sa tým ústavnoprávny výbor zaoberal, a podľa mňa sú pochybnosti o tom, že o návrhu na skrátené legislatívne konanie, ale hlavne o návrhu zákona o sociálnom poistení budeme rokovať v súlade s rokovacím poriadkom. Hovorím to s plnou vážnosťou, dámy a páni, a verím, že sa nad tým zamyslíte. Dovoľte mi ale povedať ešte pár slov o tom, prečo táto situácia vznikla. Pretože táto absurdná situácia, ktorá vyvoláva vážne právne pochybnosti o legitímnosti a legalite rokovania parlamentu o návrhu zákona o sociálnom poistení na 5. schôdzi tohto parlamentu, ako aj na 6. schôdzi tohto parlamentu, vznikla z jedného jediného prostého dôvodu. A ten dôvod bol, že premiér Robert Fico z nejakého dôvodu sa rozhodol, že chce vystúpiť v parlamente o druhej. Aký iný dôvod bol? Návrh zákona o sociálnom poistení bol riadne zaradený na rokovanie parlamentu, pokiaľ si dobre pamätám, v stredu o deviatej, v utorok o deviatej sa o ňom malo rokovať. V utorok o deviatej! Všetci to vedeli. Vláda to vedela. Vláda schválila v pondelok návrh na skrátené legislatívne konanie. Počítali sme s tým. Počítali sme s tým, že pán minister príde a prednesie návrh na skrátené legislatívne konanie ráno v utorok o deviatej. Nepáčilo by sa nám to, ale asi by sme mali veľmi čo namietať, keby 83 poslancov schválilo zaradenie do programu, rokovali by sme. Nemali by sme žiadne právne pochybnosti. Ale pravdepodobne pánovi premiérovi sa zdalo, že v utorok o druhej je lepší čas komunikovať problémy tejto krajiny, lebo novinári asi radšej počúvajú o druhej ako ráno o deviatej. (Potlesk.) Kde je pán premiér, pán minister? (Reakcia z pléna: „Hľadá pána Mikloša na Kanárskych ostrovoch.“ Smiech v sále. Potlesk.) Teraz vládnete vy, teraz vládnete vy, pán Richter, teraz vládnete vy, teraz ste vy zodpovední za stav tejto krajiny a ste zodpovední vy za to, či sa bude, či bude parlament rokovať v súlade s rokovacím poriadkom, alebo nie a či vaše zákony budú spochybniteľné, alebo nebudú spochybniteľné. A ja sa preto pýtam: Kde je pán premiér? Radi by sme si ho vypočuli. Koniec koncov je docentom práva, možno by nám túto právnu situáciu vyriešil. (Potlesk.) Dámy a páni, zakončím môj prejav tým, čo som povedala aj na 5. schôdzi v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu. Prekračujete hranice, prekračujete hranice v domnení, že 83 hlasov v parlamente môže všetko. Prekračujete, prekračujete hranice, za ktorými, podľa mojej mienky, je naozaj možné všetko. Ale potom naozaj pre mňa vzniká tá otázka, kde budeme na konci tohto volebného obdobia? Keď chceme byť súčasťou Európy, tak ja chcem byť súčasťou Európy nielen právne, ale aj súčasťou Európy politickej a kultúrnej, do ktorej patrí aj to, že sa dodržiavajú princípy právneho štátu. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)",
"(Reakcia z pléna: „Hľadá pána Mikloša na Kanárskych ostrovoch.“ Smiech v sále. Potlesk.)",
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)"
] | 4,158,822 |
28 | 2004-06-17 | Autorizovaná rozprava | 231 | K. Sárközy, poslankyňa: | K | Sárközy | poslankyňa | Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala prehodnotiť dnešný systém podpory bývania a navrhnúť efektívnejší, čo je predmetom predloženého návrhu zákona. Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. mája 2004 č. 732 prideliť vládny návrh zákona po rozprave na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie. Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu. | [] | 4,019,862 |
72 | 2022-09-21 | Autorizovaná rozprava | 324 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za 127, proti žiadny, zdržalo sa 7, nehlasovali 6. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pokračujeme hlasovaním o bode 46 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, tlač 1188. Spravodajcom je člen zahraničného výboru pán poslanec Andrej Stančík. Poprosím ho, aby uviedol hlasovanie. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 1188.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 1188.)"
] | 4,195,061 |
35 | 2018-10-24 | Autorizovaná rozprava | 296 | Gál, Gábor, minister spravodlivosti SR | Gábor | Gál | minister spravodlivosti SR | Dobrý deň prajem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 – 2020 ako iniciatívny materiál. Cieľom návrhu ústavného zákona je upraviť podmienky pre voľbu kandidátov na funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky a zároveň upraviť ústavný dôvod zániku funkcie sudcu všeobecných súdov pri dosiahnutí 70. roku veku. V nadväznosti na vyššie uvedené je možno navrhanú, navrhovanú zmenu zhrnúť takto. Podľa vládneho návrhu zákona, ústavného zákona sa zvyšuje vek kandidátov na sudcov Ústavného súdu zo 40 na 45 rokov. Zavádza sa bezúhonnosť, kandidát musí byť všeobecne uznávanou osobnosťou v odbore práva, doterajší život kandidáta dáva záruku, že bude svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne, zvyšuje sa kvórum na voľbu kandidáta v parlamente a bude sa vyžadovať nadpolovičná väčšina hlasov všetkých poslancov. Navrhované ústavné zmeny si vyžadujú aj zmenu a doplnenie niektorých zákonov, pričom ide o nasledovné: Návrh zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto zmeny sú súčasťou návrhov zákonov o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sa predkladá spolu s týmto ústavným návrhom zmeny ústavy. Účinnosť predkladanej právnej úpravy bude treba ešte upraviť, nakoľko ešte v pôvodnom vládnom návrhu zákona je 1. november, čo sa už objektívne nestíha, nedáva dostatočnú lehotu ani na vyhotovenie, ani, ani na podpis prezidenta. Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona nezakladá vplyvy na verejné financie, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a ani na informatizáciu spoločnosti. Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania dňa 21. augusta 2018 a bol prerokovaný na vláde dňa 22. augusta a bol aj tým pádom schválený. Ústavnoprávny výbor schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona dňa 16. októbra 2018. Predkladateľ návrhu ústavného zákona sa stotožnil so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy s tým, že stále hovorím, že tá účinnosť, je na pléne, do akej miery má parlament vôľu dať inú účinnosť. Toľko, čo sa týka tých formálnych náležitostí môjho úvodného slova. Teraz využijem priestor, aby som troška rekapituloval, čo všetko sa udialo. Po voľbách v marci 2016 sa dalo do programového vyhlásenia vlády, ktorú prebrala aj vláda Petra Pellegriniho v marci 2018, že sa zmení spôsob, spôsob voľby sudcov alebo kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Strana MOST – HÍD, ktorú reprezentujem v tejto vláde, už vo svojej občianskej vízii dala určitý návrh, ako by sme vedeli predstaviť voľbu sudcov Ústavného súdu, nie kandidátov, ale voľbu sudcov Ústavného súdu s tým, že táto voľba by bola rozdelená medzi troma vrcholnými ústavnými orgánmi. My sme vychádzali z toho, že toto môže byť takým dobrým riešením. Zachovali by sme sa, zachovali sme rovnováhu medzi jednotlivými mocami, zákonodarnou, výkonnou a sudcovskou s tým, že na vláde vo vládnej koalícii sme od začiatku minulého roka 2017. rozprávali o tom, že aké zmeny by mohli nastať. Tie zmeny boli pripravené v rôznych alternatívach, fakt v rôznych alternatívach ešte mojou predchodkyňou pani ministerskou Luciou Žitňanskou s tým, že tieto alternatívy boli predložené aj našim koaličným partnerom. Celý ten proces sa zastavil po tej ohavnej vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky tým, že došlo k výmene vlády, a dá sa povedať, že ten proces bolo treba naštartovať nie odznova, ale s tými alternatívy, alternatívami, bolo treba sa vysporiadať, znova predložiť, prerokovať. My sme hneď tie alternatívy dali do medzirezortnej, medzirezortného pripomienkového konania, akonáhle boli dohodnuté. Myslím, že tam boli alternatívy. Nato sa ozvala skupina právnikov, ktorí tiež predstavili svoje vízie, rokoval som aj s nimi, rokoval som aj s Ústavným súdom, Súdnou radou, s Najvyšším súdom, rokoval som s každou relevantnou opozičnou politickou stranou s výnimkou fašistov, fašisti sú pre mňa fašisti, oni majú absolútne iné hodnoty, ctím si ich mandát, ale ja s nimi z pozície ministra spravodlivosti rokovať s nimi nebudem. Potom, potom, ako som to prvé kolo uzavrel so všetkými relevantnými subjektmi, s ktorými si mohlo to rokovať, ja som im predostrel tie možnosti, tie alternatívy, ktoré išli do medzirezortného pripomienkového konania. Od začiatku som zdôrazňoval, že to je živý materiál, že o tom, o tom návrhu sa vieme baviť. Mali sme ešte ďalšie alternatívy, ktoré boli pripravené, ktoré boli prerokované, čakalo sa na to, že práve to medzirezortné pripomienkové konanie stálo za to. Vyjadrili sa aj k tomu Generálna prokuratúra, ktorá tiež prišla s určitými návrhmi a s určitými miestami, že prečo niektorá z tých alternatív asi dobrá nebude. Zapojil sa do tejto debaty aj pán prezident Andrej Kiska, nebudem to komentovať, ale vyjadrenie štýlu, že podpriemerný návrh, tak keď to je priemer, čo máme teraz v ústave a v rokovacom poriadku, tak neviem, čo si o tom potom mám myslieť, že ten konečný výsledný návrh, ktorý vzišiel z rokovania vlády, ktorý, do ktorého sme dali už fakt tie predstavy ministerstva, a vysvetľujúc nedostatky niektorých alternatív, ako boli navrhnuté, tak aj vláda jednohlasne dospela k tomu, že ten návrh, ktorý bol už predložený na vládu 22. augusta, môže byť tým návrhom, ktorý v značnej miere vylepšuje terajší stav, aký je, na druhej strane nemá prehnané ciele. Nemá prehnané ciele kvôli tomu, že sedel som po voľbách dva roky v týchto laviciach, poznám realitu, ktorá je v tomto pléne po voľbách v marci 2016, a poznajúc aj to, že ako prebiehali tu voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu od roku 2002, odkedy som mal tú česť byť poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, aj tie skúsenosti sú dosť závažné. Zažil som to, že vládna koalícia, ktorá bola hodnotovo, cieľmi veľmi konzistentná, nevedela navoliť, neviem, vtedy koľko bolo tých uvoľnených, asi troch, čiže šiestich kandidátov nevedela navoliť vláda, druhá vláda ako vládna väčšina, keď bol pri moci druhýkrát Mikuláš Dzurinda. A pritom pozrime sa na to, že aké kvórum bolo potrebné na zvolenie kandidáta na sudcu Ústavného súdu. Teoreticky aj 39. 39 hlasov. Nadpolovičná väčšina prítomných. Voľba, osobná voľba na taký dôležitý post, ako je sudca Ústavného súdu alebo vtedy kandidát na sudcu Ústavného súdu, vôbec nie je jednoduchá a to ukázalo, že treba k tomu pristúpiť veľmi zodpovedne. Preto môže byť teoreticky stále veľmi pekné navrhnúť trojpätinovú a možno aj štvorpätinovú väčšinu Národnej rady. Ale otázka na konci dňa je, či Národná rada je schopná a vie zvoliť dostatočný počet kandidátov na sudcu Ústavného súdu, aby sa vedeli ujať svojich funkcií po februári 2019, a tu som dosť skeptický, čo sa týka deväťdesiatky. Je to pekný návrh, dobrá úvaha, ale stále treba myslieť na to, že tu sú, sedia ľudia, je tu 150 poslancov a skúsenosti z minulých rokov, vyjmúc tú predchádzajúcu vládnu väčšinu, ktorú tvorila jedna politická strana, už to dáva akože výrazný medzník, že ako sa vie vládna väčšina dohodnúť a ako potom ešte k tomu, nejakej väčšine, nájsť v parlamente tú ústavnú väčšinu, čo vôbec nie je jednoduché. Najväčším problémom pre mňa bolo pri rokovaniach a predložení tohto návrhu, že prišli síce s veľmi relevantnými návrhmi, ale na druhej strane tieto návrhy boli sami sebe, v rozpore so sebou. Cyklická voľba. Ale keď sme to rozmenili na drobné, že kto ako si predstavuje cyklické voľby, tam som už jednotnosť ani u odborníkov, ale ani u opozičných strán nevidel a nevidel som túto konzistenciu ani u odborníkov, alebo politikov vládnej koalície, čiže tam sme nevedeli vôbec nájsť spoločné slovo. Takže preto cyklická voľba ani sa nedostala na úroveň niektorých z tých alternatív. Bavili sme sa o zmene veku zo 40 na 45 rokov, pre mňa to bola marginálna záležitosť. Sú argumenty pro aj proti. Na ústavnoprávnom výbore, ako som videl, sa schyľuje konsenzu, aby ten vek bol udržaný na tej úrovni, ako je teraz, že 40 rokov. Ja s tým nemám najmenší problém, hovorím to, že lebo sú argumenty pro aj proti, aby sme s týmto vekom niečo spravili. Keďže vládna väčšina v Národnej rade nemá 90 hlasov, tak bolo prirodzené, že hľadáme pre ten kompromisný, ešte raz zdôrazňujem, kompromisný návrh, ktorý vzišiel z dielne vlády, lebo to nie je ani návrh strany MOST – HÍD, ani návrh ministra spravodlivosti, ani návrh Slovenskej národnej strany, ani návrh SMER-u – sociálna demokracia, je to koaličný spoločný návrh, ktorý keď bude prijatý, môže byť dobrým kompromisom a dobrým prostriedkom toho, aby sme vedeli navoliť zodpovedne, otvorene, transparentne sudcov Ústavného súdu. Alebo kandidátov, presnejšie kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Stále musí v nás rezonovať, že keď neprijmeme zmenu, zostáva platný právny predpis, ktorý každý z nás, každá relevantná politická strana, ktorá vyznáva demokratické hodnoty, kritizuje. Čiže každému z nás ide o to, aby sme to zmenili. My sme sa vedeli zhodnúť vo vládnej koalícii na tej alternatíve, ktorú sme predložili ako vládny návrh zákona. Tak preto hľadáme predovšetkým podporu k tomuto návrhu. Opozičné politické strany, o ktoré hlasy sa musíme uchádzať s týmto návrhom, sa však vyjadrili, že si nevedia predstaviť podporu tohto vládneho návrhu zákona. Nič mi nezostáva, len to akceptovať a prízvukovať, že to je dobrý návrh, a to riešenie môže byť riešením takým, aby tá voľba sudcov, kandidátov na sudcov Ústavného súdu prebehla veľmi dôsledne, otvorene, transparentne a dobre. Ale na druhej strane musíme povedať, že nie dobré procesné pravidlá, ale dobrí kandidáti a dobré rozhodnutie tohto pléna zabezpečí to, aby sme mali dobrých sudcov Ústavného súdu. A aj tu sa môžeme seknúť, lebo ľudský faktor môže vždy zavážiť, mali sme tu už niektorých kandidátov, ktorých sme veľmi pyšne a veľmi oduševnene zvolili do významných funkcií, a do roka sme sa naše hlasy možno aj hanbili. Čiže to, že niekto mal nejaký predchádzajúci profesijný život, ešte neznamená, že sa tej vážnej úlohy zhostí tak, ako sa od neho očakáva. Preto aj bude veľmi dôležité, že ako poslanci pristúpia k tomu, ako bude ten, koho navrhnúť, koho zvoliť a akou formou. No a tu sme sa dopracovali k septembru 2018, kde som vyvolal ďalšie kolo stretnutí, kde som mal česť privítať na pôde ministerstva spravodlivosti predstaviteľov relevantných opozičných politických strán, tu som už bol troška taký zhrozený z toho, že napriek tomu, že niektoré politické, opozičné politické strany ako oduševnene rozprávajú pred médiami, pred kamerami o tom, že aký pre nich je to dôležitý návrh zákona, ale sa neunúvali prísť a dali sme im rôzne termíny, snaha nebola tá, aby prišli rokovať, snaha bola tá, aby dostali mediálny priestor. A toto je veľmi škoda, lebo tak sa veľmi ťažko hľadajú kompromisy, a tá 90 v tomto pléne, keď ani neprídu rokovať. Pritom nie raz avizovali, že oni ako sa chcú dohodnúť, že predostrú nejaké návrhy. Preto pre niektorých boli prekvapením, že vládna koalícia hľadala aj iné alternatívy, ako je ten vládny. Ja som povedal, že každá alternatíva, ktorá vylepší daný dnešný stav, bude pre mňa prijateľný. Buď nebude prijateľný taký návrh, ktorý bude krokom späť, ktorý zamedzí tomu, aby sme sudcov alebo kandidátov na sudcov Ústavného súdu volili mimo rámca demokratických pravidiel. Preto viem, že sú určité návrhy, ktoré, o ktoré som aj ja nejako, o ktorých som aj ja nejako rokoval, a čakal som aj návrh od ctenej opozície. Keď som včera prišiel do pléna Národnej rady, tak som sa opýtal tu prítomného pána poslanca Ondreja Dostála, že kedy konečne už dostanem tie materiály. Odpoveďou bolo, však už dávno by mali byť zaslané. Na ministerstve spravodlivosti všetky relevantné mailové adresy sme pozreli, poštu sme pozreli, či tam to došlo. Nie. Znovu som volal pánovi poslancovi Dostálovi, že aby ste mi ich konečne zaslali. Až večerom som ich dostal. Neviem, či to bol účel, pán poslanec Baránik, ktorý to zaslal, sa ospravedlnil. Beriem toto ospravedlnenie, stáva sa. No ale o to ťažšie je potom rokovať o týchto návrhoch, keď to nedostanete ani o päť minút dvanásť, ale o dvanástej, nakoľko už ten pracovný, akože ten priestor bol odsunutý len na dnes, čiže dostal som vtedy, keď som to dostal, tak vlastne my sme o nich, o týchto návrhoch vedeli rokovať v rámci vládnej koalície až dnes. Bolo predstavené, že proste opozícia trvá na týchto návrhoch, ale to si už musíte povedať vy medzi sebou. Takže, vážené dámy, vážení páni, bod programu Národnej rady, ktoré teraz prerokúvame, môže mať siahodlhý dopad na spoločnosť, lebo volíme sudcov, deviatich sudcov alebo kandidátov na sudcov Ústavného súdu na 12 rokov. To, ako si týchto ľudí vyberieme, sa rozhoduje dnes, neviem, či dôjde k hlasovaniu dnes alebo zajtra, ale je to tento deň alebo táto chvíľa, ktorá môže mať dopad na to, že kto s konečnou v platnosťou bude rozhodovať o našich právach, slobodách, povinnostiach, o..., vlastne o celom ústavnom systéme, že aký bude mať konečný verdikt ten samotný – v úvodzovkách – najvyšší súd, to je Ústavný súd, ktorý dohliada na ústavnosť. Preto každého poprosím, aby s rozvahou, nie s politikárčením, nie z osobných invektív, nie s tým, že ako už mám tú česť poznať ten najlepší argument, tento, v tejto sále, že – lebo. A ste k tomu pristupovali tak, že Národná rada vie navoliť kandidátov na ústavných sudcov aj teraz bez zmeny ústavy, bez zmeny pravidiel, ale toto už bude vaše rozhodnutie, či chcete zmenu, alebo stačí vám tá úprava, ktorá je dnes platná. Ja som pre dohodu spravil všetko, čo som vedel, tá dohoda teraz už je na vás, ja som pripravený ešte rokovať, pripravený som na to, aby som v rámci rozpravy vysvetľoval, vystupoval, kritizoval a urobil všetko k tomu, aby tá 90 na zmenu, najradšej by som bol, kebyže k zmene dôjde na základe vládneho návrhu ústavného zákona, aby k tej zmene došlo. Ďakujem pekne za slovo. | [] | 4,204,685 |
40 | 2021-10-01 | Autorizovaná rozprava | 123 | Pleštinská, Zita, poslankyňa NR SR | Zita | Pleštinská | poslankyňa NR SR | Ďakujem, pán predsedajúci. Kolega Juraj Šeliga, ďakujem ti za odborný a vecný príspevok ku správe špeciálneho prokurátora o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a stave zákonnosti za rok 2020. Ďakujem ti, že si vrátil diskusiu tam, kde má byť, v odbornej a vecnej rovine. Je zaujímavé, že teraz tu kolegovia zo strany SMER – SD a HLAS-u nie sú, aby s tebou odborne diskutovali. Ďakujem, že z invektív sme sa vrátili ku odbornej a vecnej diskusii, k meritu veci. Prajem špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi a tímu špeciálnych prokurátorov veľa sily a odvahy postaviť sa proti zlu a mafii v spoločnosti. Veľmi si želám, aby špeciálny prokurátor a generálny prokurátor našli v boji za spravodlivosť spoločnú reč. | [] | 4,071,471 |
26 | 2018-02-07 | Autorizovaná rozprava | 147 | Krajniak, Milan, poslanec NR SR | Milan | Krajniak | poslanec NR SR | Vážení páni podpredsedovia, vážené dámy a páni, každý si musíme v živote aj v politike veľmi dobre zvážiť, čomu chceme venovať náš čas a energiu, lebo každý z nás ten čas a energiu má vymedzený iba obmedzene. Môžme ich venovať navzájom ohadzovaniu sa invektívami a nadávkami, ako sme to teraz videli medzi poslancami SMER-u a ĽSNS, alebo sa môžme snažiť riešiť vecne problémy ľudí a pomôcť im. Ja by som sa chcel pozrieť na to, ako tento predložený návrh troch vládnych poslancov pomáha ľuďom. Vidím na ňom aj pozitíva, ako tu už bolo spočítané, tento návrh zákona v najbližších rokoch môže pomôcť, ak ho využijú, približne 200 občanom Slovenskej republiky. To je fajn v prípade, že sa to rozhodnú využiť. Je dobré pomôcť 200 občanom Slovenskej republiky, nie sme proti. Problém je však v tom, že v tom istom návrhu zákona chcete uškodiť 2,5 miliónu občanov Slovenskej republiky, a to sa nám nepáči a s tým rozhodne súhlasiť nebudeme. Nech to zaobalíme akokoľvek, tento návrh zákona chce uľahčiť zamestnávanie cudzincov na území Slovenskej republiky. Uľahčiť zamestnávanie cudzincov na území Slovenskej republiky. Choďte sa opýtať do tých regiónov, kde sa s týmto problémom potýkajú, čo si o tom ľudia myslia, či si myslia, že im toto môže pomôcť. Ja som bol v pondelok v Seredi, kde viac ako 400 ľudí na verejnom zhromaždení občanov mesta vyjadrilo jednomyseľne názor, čo si o uľahčovaní, zamestnávaní a pobytov pre cudzincov myslia. Jednomyseľne vyjadrili ten názor, jednomyseľne to odmietajú. Dámy a páni, my sa tu zaklíname alebo teda ľudia z vlády nám často hovoria, že na Slovensku nemáme dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, a preto nemáme na výber, musíme uľahčiť dovoz pracovnej sily zo zahraničia. Ale veď to nie je pravda! Držme sa faktov: Len v zahraničí pracuje podľa evidencie úradov práce viac ako 150-tisíc slovenských občanov, podľa štatistík ich tam pracuje ďalších 150-tisíc, čiže spolu viac ako 300-tisíc ľudí slovenských robí v zahraničí. Ja sa pýtam, to nie je kvalifikovaná pracovná sila? Asi je to kvalifikovaná pracovná sila, keď si dokázali nájsť zamestnanie v tvrdej konkurencii väčšinou na západ od našich hraníc. Vláda hovorí, že uľahčovaním pobytu cudzincov chce doviesť kvalifikovanú pracovnú silu. Ale 90 % Srbov, ktorí na Slovensku pracujú, ktorých počet sa posledné dva roky tejto vlády zvýšil 12-násobne, zastáva miesta nekvalifikované a nízkokvalifikované. Nekvalifikované a nízkokvalifikované miesta, 90 % ľudí. Ďalších 100-tisíc ľudí, keby nám tých 300-tisíc bolo málo, že nemáme dostatok kvalifikovaných ľudí, máme tu ďalších minimálne 100-tisíc ľudí, ktorí kvôli exekúciám nemôžu prijať legálne zamestnanie. Tak urobme už konečne tú exekučnú amnestiu, sme radi, že po dvoch rokoch sme o tom asi presvedčili okrem SaS v tejto sále v parlamente každého, že to treba urobiť, a budeme mať ďalších 100-tisíc ľudí, ktorí môžu nastúpiť na miesta kvalifikované v pracovnom procese. Prečo to neurobíme takto, prečo musíme uľahčovať dovoz cudzincov? Dámy a páni, každý cudzinec pracujúci na Slovensku, z toho vyplýva, že jeden slovenský občan nebude mať prácu. Prichádza ich približne tisíc mesačne za posledného pol roka, každý mesiac. A my to chceme uľahčiť? Veď to je proti zdravému rozumu. Vládni poslanci tvrdia, že tento ich návrh je racionálny, pretože chcú obmedziť ten, to uľahčenie dovozu lacnej pracovnej sily iba na okresy, kde je nezamestnanosť 5 % a nižšia. Dámy a páni, ale veď to je polovica Slovenska podľa vašej štatistiky. Vy pre polovicu Slovenska chystáte to, čo sa dnes deje v okresoch Trnava, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Nitra a v ďalších okresoch. To sú tie okresy, kde je nezamestnanosť pod piatimi percentami a práve tam dochádza k nahradeniu slovenských zamestnancov a občanov Slovenskej republiky lacnejšími zamestnancami z krajín mimo EÚ. Veď práve tam je ten problém najväčší! A tam, kde je ten problém najväčší, tam im to ešte chceme uľahčiť. Však to je proti logike aj proti zdravému rozumu. Veď tam je ten problém najväčší! A prečo je tam problém najväčší? Dámy a páni, vôbec nie je problém v tom, že by na Slovensku nebol dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, my jej máme dostatok. Akurát zamestnávateľom a veľkým zamestnávateľom a najmä tým, ktorí dostali podporu od štátu, sa nechce zvyšovať platy. To je ten problém. Práve preto, že sme v ekonomickom raste, tak človek si rozmyslí, či chce robiť za 650 euro v hrubom mesačne, dobre si to rozmyslí, najmä keď vidí, že v Česku, v Rakúsku, v Maďarsku dostane tú platovú ponuku lepšie. Veď sa nedivme tým ľuďom, že za takéto smiešne mzdy, častokrát podpriemerné v tých okresoch, kde je najnižšia nezamestnanosť, nechcú tí zamestnávatelia zdvihnúť platy, tak sa nedivme, že tí ľudia nechcú za takéto smiešne mzdy robiť. A že sa to dá robiť inak, že na to táto ekonomika má, o tom sa môžme presvedčiť všade naokolo, keď sa pozrieme. Ako je možné, že v Maďarsku minulý rok v priemysle stúpli platy o 12 %, na Slovensku iba o 6 percent? Kde asi robí táto vláda chybu? V čom to robí tá Orbánova vláda lepšie, keď v Maďarsku za minulý rok len v priemysle stúpli platy o 6 %; o 12 %, na Slovensku o 6 percent? Ale nechajme bokom priemysel, pozrime si celú spoločnosť. Kde asi táto vláda robí chybu, keď na Slovensku sa za minulý rok zdvihli platy o 4,5 %, v Maďarsku o 14 percent? Niekde asi robíme chybu, poďme ju spoločne nájsť! My vám pomôžeme odstrániť to, ak je vôľa. Ale niekde asi tá chyba je. Ľudia na Slovensku by boli asi šťastnejší, keby tak ako v Maďarsku im stúpli platy o 14 % za rok, to by asi boli potešení. Ale u nás v štátnej správe koľko sa to vyjednalo, 4 percentá? No, je to veľký rozdiel, to je viac ako trojnásobok, o čo viac vzrástli platy v Maďarsku ako na Slovensku. Dámy a páni, vládni poslanci nám hovoria, že to nevadí, oni mysleli na všetko, lebo oni chcú obmedziť počet cudzincov pracujúcich u jedného zamestnávateľa na 30 percent. Ale to nestačí, to nestačí a poviem vám prečo na praktickom príklade. Pretože väčšinou je to tak, že každá fabrika má, nazval by som to, technicko-administratívno-obslužný personál a manažment a potom má výrobu. Ale dnes už približne alebo sú to desiatky percent tých ľudí, ktorí robia v administratíve, robia manažérske funkcie, to sú, samozrejme, občania Slovenskej republiky, lebo tí sa nedajú ako Srbi každé tri mesiace vymieňať, to musia byť zapracovaní ľudia. Ale v tej výrobe už dnes máme väčšinu Srbov v mnohých fabrikách a keď ten limit bude iba 30 %, to nebude stačiť, oni si budú môcť ďalej dovoliť, tí zamestnávatelia, robiť to, že vytláčajú proste, FM Slovenská, Sereď, to je rukolapný príklad. Zamestnanci si dohodli pred pol rokom so zamestnávateľmi výrazné zvýšenie platov. Zamestnávateľ to podpísal a viete, čo začal robiť? Začal ich takto vyhadzovať zo zamestnania, najímať Srbov. Prečo? Lebo sa mu nechce zvyšovať platy. A my chceme v tomto tých zamestnávateľov, ktorí sa takto správajú, my ich v tom chceme podporovať, že im to chceme uľahčiť? Veď to je bláznovstvo podľa mňa, podľa logiky zdravého rozumu by sme všetci, ako sme tu, všetci spolu mali zabrániť tomu, aby sa mohli zamestnávať na Slovensku cudzinci ľahšie. My by sme to mali sťažiť, a výrazne sťažiť, a nie im to uľahčovať. Dámy a páni, ešte jednu vec chcem povedať, keď dáme, predstavme si, 100 miliónov ako štátnu pomoc nejakej fabrike, bolo tu veľa fabrík, ktoré dostali veľa a veľa miliónov štátnej pomoci. Nemali by sme žiadať, aby 100 % zamestnancov tej fabriky boli občania Slovenskej republiky? Veď inak by sme sa správali ako úplne, povedal by som, nelogickí a veľmi hlúpi správcovia našej krajiny, keď zainvestujeme do niečoho peniaze, aby si tam súkromná firma mohla postaviť svoju fabriku. V poriadku, keď to dá prácu našim ľuďom, nech si ju postaví. Ale my sa budeme dívať, že bude riešiť zamestnanosť Srbska, zamestnanosť Ukrajiny, Vietnamu a tak ďalej. Veď keď predsa do niečoho zainvestujeme, tak chceme, aby 100 % tých ľudí bolo zo Slovenska. A ja viem, že zamestnávatelia a veľkí zamestnávatelia plačú, že nemajú ľudí. Nech skúsia zdvihnúť mzdy. Zrazu tých ľudí bude dostatok. Mali si to rozmyslieť, keď brali tie peniaze zo štátu. Čo oni počítali, že tu Slováci budú ďalších 50 rokov robiť za 500 euro? Tak to sa potom prepočítali. Oni neprišli do Burkiny Faso. Veď my tu máme občanov, ktorí si uvedomujú, že majú aspoň nejaké sociálne práva, o ktorých vláda tak rada rozpráva. Sme presvedčení, že maximum, čo môžme povoliť z hľadiska zamestnávania pracovníkov nie na trvalý pracovný pomer alebo cudzincov, alebo to je jedno, je, maximum je 20 percent. A nemá to byť len na zamestnávanie cudzincov, tá hranica má platiť aj na zamestnávanie cez rôzne legálne, ale aj pokútne pracovné agentúry. Pretože cez tie pracovné agentúry, častokrát nelegálne a pokútne, sú nútení pracovať aj Slováci. My potrebujeme ochrániť pred takýmito praktikami, pred takým novodobým otrokárstvom aj našich ľudí, aj slovenských občanov, ktorých častokrát tie firmy nevezmú do trvalého pracovného pomeru, ale povedia im, tam je taká agentúrka, v nej sa zamestnáš. A keď oni potom prídu a chcú od zamestnania, od zamestnávateľa potvrdenie nejaké, tak zamestnávateľ im ho nedá, lebo povie, choď si za svojou agentúrou. Takéto praktiky v 21. storočí, takéto polootrokárstvo, takýto kapitalizmus z polky 19. storočia tu chceme nielen trpieť, ale aj podporovať? Však sa na to pozrime z pohľadu záujmov tých našich ľudí. Ja mám pocit, že tým veľkým zamestnávateľom pomáhame a v minulosti sme pomohli dosť. Tak sa skúsme teraz na to pozrieť z uhla pohľadu tých zamestnancov, našich ľudí. Veď tu máme tripartitu. Vláda by mala nastoľovať rovnováhu medzi tými veľkými zamestnávateľmi a medzi zamestnancami. No ale zamestnávatelia sú niekde tu a zamestnanci sú niekde tu, tak to snáď potrebujeme nejako vyvážiť. A v čom je najväčší problém dnes? Bohužiaľ, je to tak, v zamestnávaní cudzincov z krajín mimo EÚ. Dámy a páni, môžme si vybrať teraz, v tomto čase, či chceme byť krajinou lacnej pracovnej sily dovážanej alebo domácej. Tým našim ľuďom je to jedno, pretože budú mať zlé platy a budú mať menej pracovných miest, ak sem dovolíme ten dovoz lacnej pracovnej sily zvonku. Alebo chceme byť, a my sme za to, aby sme boli krajinou dobre zaplatených kvalifikovaných ľudí. Ale o tom sa rozhoduje dnes. Dnes sa o tom rozhoduje. Ak dovolíme dovoz lacnej pracovnej sily zvonku, potom zamestnávatelia nebudú nútení zvyšovať platy ani Slovákom, ani Maďarom, ani Rusínom, ani Rómom na území Slovenskej republiky. Zvýšiť platy. Tlak na zvýšenie platov, to je jediná cesta, ako môžme vyriešiť tieto problémy, o ktorých sa bavíme. Všetky ostatné veci o uľahčovaní dovozu lacnej pracovnej sily, to je strategický podvod na slovenských zamestnancoch. A ja vás veľmi prosím, aby sme žiadne uľahčovanie zamestnávania cudzincov na Slovensku nepovolili, lebo týmto ideme proti našim ľuďom. Aspoň my sa pod niečo takéto, to hovorím za klub SME RODINA, nikdy nepodpíšeme. | [] | 4,040,930 |
38 | 2018-11-28 | Autorizovaná rozprava | 260 | Poliačik, Martin, poslanec NR SR | Martin | Poliačik | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dopoludnia som hovoril o zahraničnopolitickom smerovaní Slovenska a čo prijatie alebo odmietnutie tohto uznesenie môže pre Slovensko znamenať. Ale ako niektorí viete, tak okrem toho, že sa venujem práci v parlamente, tak som aj lektorom kritického myslenia, tak som si povedal, že tú druhú desaťminútovku venujem tomuto. Totižto dnešná diskusia je plná priam ukážkových logických faulov. Ten prvý sa volá straw man fallacy, to znamená je to chyba tzv. slameného panáka. Straw man fallacy sa používa vtedy, keď nie je niečo dostatočne kritizovateľné. Vtedy si vytvoríme vedľa toho kópiu, na ktorú ponaliepame všetky svoje vlastné nálepky, ktoré tam chceme mať, a potom silou mocou búšime do tej kópie a tvárime sa, že vlastne útočíme na toho pôvodného oponenta. A v tomto prípade tým slameným panákom je napríklad tvrdenie toho nahnevaného pána zozadu, že... Jak to povedal? Že pakt núti všetky krajiny prijímať ktorýchkoľvek migrantov, ktorí sa ukážu na ich hraniciach. Toto je čistá lož. Ale keď to nalepíme na toho slameného panáka, ktoré si vedľa toho paktu postavíme, tak potom môžeme do toho búchať, koľko chceme, pretože zrazu bojujeme so svojou vlastnou projekciou svojho vlastného sveta a s tou pôvodnou verziou to nemusí mať nič spoločné. Obdobou straw man fallacy, bohužiaľ, bolo aj ranné vystúpenie Martina Klusa, keď hovoril o posielaní peňazí naspäť. Viem, že to zjavne s predsedníčkou výboru majú rozdiskutované hlbšie, ale, ale keď sa pozrieme na pomery, v akých posielanie peňazí svojim vlastným rodinám reálne plní účel pomáhanie blízkym a v akých to môže slúžiť na akúkoľvek ilegálnu činnosť, tak ten pomer je tak strašne v prospech pomoci konkrétnym ľuďom, že vôbec to vyťahovať ako tému je jednoducho nezmysel. Potom sa tu hovorilo o, a to je ďalšia logická chyba, hovorí sa jej tiež chyba anekdotálnou evidenciou. To je vtedy, keď niekto vám tvrdí, že fajčenie spôsobuje rakovinu, a vy poviete, ale veď môj dedko sa dožil 105 rokov a fajčil celý život. To je anekdotálna evidencia, lebo sa vytrháva jeden prípad zo vzorky a nepozerá sa na širší pohľad. Ale širší pohľad, keď sa teda bavíme o migrácii, je taký, že vďaka napríklad veciam, ako je dohoda s Tureckom, vďaka mnohým konkrétnym procesným úkonom a dohodám, ktoré vznikli na medzinárodnom poli, máme prílev migrantov do Európy, teda v tomto roku nižší, ako bol v roku 2014, to znamená pred krízou, ktorej hovoríme teda migračná kríza. Máme ho nižší ako pred rokom 2013. Takže presne tie dohody a presne tie procesy, ktoré sa popisujú v tomto pakte, ktorý čerpá z konkrétnych skúseností konkrétnych štátov a organizácií, sa ukazujú byť efektívne. Keď sa hovorí o kriminalite v krajinách, ktoré, ktoré boli takzvane zasiahnuté migračnou krízou, tak áno, za predpokladu, že sa robí štatistika, tak medzi prichádzajúcimi migrantmi je kriminalita vyššia. Zároveň ale sa celková kriminalita v daných krajinách rapídne nezvýšila. Ani jedna krajina, či už hovoríme o Švédsku, Nemecku, ktorejkoľvek, nevykazuje dramatické zvýšenie kriminality v celkovom počte kriminálnych činov. Dokonca niektoré klesajú. Pán kolega Mazurek tu s obľubou ľudí posiela do tých tzv. no-go zón, ja neviem, ako dlho a kde on žil, neviem. Ale ja som žil, pozrite si na mape, kde je Tooting Bec v Londýne, tam som žil rok. Na jednej ulici Indovia, Pakistanci, ľudia z Afriky, Jamajka, deti chodia do tej istej školy a áno, tá oblasť má svoje problémy, ale nestalo sa mi, že by som sa bál večer vyjsť na ulicu. Ani raz. V Anglicku som strávil rok svojho života, z toho veľkú časť práve v tejto časti Londýna, ktorú mnohí považujú za takú, z ktorej pôvodné britské obyvateľstvo bolo nadobro vyhnané, ale nie je tam žiadna obava z tých ľudí vyjsť na ulicu, že by, že by tam boli ohrození kvôli svojej farbe pleti. Áno, sú tam súboje miestnych malých gangov, väčšinou detí, nie je to ideálne aj školský, aj sociálny systém je tam skúšaný, ale zároveň je tam strašne veľa dobrých a užitočných programov, vďaka ktorým sa práve nenávistné prejavy medzi ľudí z rôznych prostredí znižujú. Takže neviem, kde žil pán Mazurek, ja som tam žil rok. Mám dostatok skúseností, aby som vedel povedať, že veci sa riešiť dajú. V Malmö som bol takisto, neviem, kde bol on, ale ja som hovoril so zástupcami práve Rosenberg, ktorí organizujú komunitnú prácu s migrantmi, kde migranti sami vlastne sú tými, ktorí prenášajú hodnoty väčšinovej spoločnosti na novo prichádzajúcich ľudí, a takisto je tam množstvo úspešných programov, vďaka ktorým môžu Švédi celkovo povedať, že z migrácie viacej získavajú, než by ňou strácali. A toto sú fakty. Do tejto situácie prišiel rok 2015, kedy sa globálna populistická scéna zbláznila, kde ale začali byť náčrty riešení, potom riešenia a kde teraz sa dostávame do fázy zbierania skúseností, case studies, nachádzania najlepších riešení a sumarizácie do globálnych riešení, ktoré by situáciu s migráciou mohli pomôcť vyriešiť. A my v tejto chvíli strčíme hlavu do piesku. Na čo sme išli do tej Európskej únie? Na čo sme išli do schengenu? Na čo sme tam, keď v momente, keď už nás počúvajú, keď sa nemusíme cítiť ako odstrkávaní do kúta, nie sme schopní naformulovať svoje stanovisko a prispieť k diskusii? A k tej tzv. právnej analýze, nehnevajte sa, akože fakt to myslíme vážne, že môže existovať medzinárodné stretnutie štátov, kde sa súhlas udeľuje svojou účasťou? To sa kedy stalo? Za posledných 200 rokov mi menujte, prosím vás, jeden prípad. Veď to je taká blbosť. Nehnevajte sa. Kde bola párty, kde ste súhlasili s play listom v momente, keď ste vošli do dverí? Všade máme predsa možnosť sa vyjadriť. Všade sú zabehnuté procesy a spôsoby, akým vyjadrujeme svoj súhlas alebo nesúhlas. Povedzte mi jeden príklad z histórie, kde účasť znamená súhlas. Kde? Na čo potrebuje pán Parízek robiť akúkoľvek právnu analýzu na to, aby sme vedeli, že účasťou môžme naozaj naformulovať iba svoje vlastné podmienky, svoje vlastné pripomienky a zároveň nesúhlasiť s celkovým paktom alebo rámcom, alebo dohodou, alebo s čímkoľvek. Preto považujem túto diskusiu za planú. Je plná logických chýb, nepracuje s dátami, a presne ako povedala kolegyňa Žitňanská, nehovoríme o objektívnom svete tam vonku. Celý deň tu dnes vybíjame zbrane v politickom boji, ktorý prebieha ale v hraniciach Slovenskej republiky. Tu naozaj nejde o žiadny pakt tam vonku. Ale varujem a vystríham, keď sa dokumenty, ktoré majú byť základom budúceho usporiadania sveta, pre nás stanú iba jediným, a t. j. poľom pre boj medzi samými nami, keď už nepôjde o vec, ale iba o to, kto zajtra a pozajtra získa percentíčko alebo dve navyše, tak strácame kredit. Strácame možnosť vyjadrovať sa, lebo nám už nikto nebude dôverovať. A preto, ak je ešte možnosť, vyzývam aj vládu, aj parlament Slovenskej republiky, aby sme nepokračovali v tejto rozprave a aby vláda kompetentne a odborne rozhodla o tom, čo nám na tom pakte vadí a aby vyslanec tejto Slovenskej republiky v Marrákeši tieto veci povedal, zadefinoval, odôvodnil a aby boli zapísané tam, kde majú byť. Ďakujem pekne. | [] | 4,088,338 |
9 | 2010-12-01 | Autorizovaná rozprava | 298 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | Pán poslanec Raši. | [] | 4,113,900 |
66 | 2022-06-15 | Autorizovaná rozprava | 109 | Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Zemanová | poslankyňa NR SR | Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. | [] | 4,110,284 |
51 | 2005-10-26 | Autorizovaná rozprava | 10 | P. Csáky, podpredseda vlády SR: | P | Csáky | podpredseda vlády SR | Vecným zámerom návrhu zákona je najmä zavedenie systému verejného obstarávania, ktorý odzrkadľuje nové technológie a zmeny v ekonomickom prostredí. Ide o zavedenie pravidiel elektronického obstarávania formou dynamického nákupného systému ako systému na obstarávanie bežných nákupov, zavedenie pravidiel pre elektronické aukcie ako systému elektronického vyhodnocovania ponúk, zavedenie nového postupu pre zavádzanie zvlášť zložitých zákaziek, ktorým je súťažný dialóg umožňujúci aplikáciu projektov aj v PPP a ďalších. Navrhuje sa v súlade so smernicami Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania možnosť uplatnenia environmentálnych faktorov vo verejnom obstarávaní a možnosť používať spoločné obstarávanie aj prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie. Verejné obstarávanie pod finančnými limitmi ustanovenými smernicami Európskych spoločenstiev je upravené zjednodušene a rešpektuje princípy transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi alebo záujemcami. Návrh zákona sprísňuje podmienky na získanie odbornej spôsobilosti a podmienky vyčiarknutia zo zoznamu odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie. Navrhuje sa zaviesť nový prvok v oblasti odbornej prípravy a odbornej spôsobilosti na verejné obstarávanie, ktorým je preskúšanie odborne spôsobilých osôb. Novým navrhovaným inštitútom je zavedenie kaucie ako podmienky na začatie konania o námietkach. Ide o reakciu na veľmi časté a neopodstatnené podávanie námietok aj v prípadoch, keď postup verejného obstarávateľa bol zjavne v súlade so zákonom. Všetky navrhované zmeny smerujú k vytvoreniu priestoru pre hospodársku súťaž, rozvoj podnikateľského prostredia a v neposlednom rade k zefektívneniu verejného obstarávania pri implementácii. Dámy a páni, vážený pán predsedajúci, ďakujem za pozornosť. | [] | 4,161,034 |
16 | 2011-03-29 | Autorizovaná rozprava | 354 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | S faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu deviati, skúsme ešte ďalej, na ďalšom liste, všetko? Pán poslanec Krnáč. | [] | 4,039,982 |
51 | 2015-05-22 | Autorizovaná rozprava | 61 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za hlasovalo 53, proti 5, zdržalo sa 75 poslancov. Návrh sme neschválili. Ďakujem pekne, pán poslanec. Poprosím teraz pána poslanca Simona, aby uviedol hlasovanie o bode 54 nášho programu, je to prvé čítanie o návrhu poslancov Fecka, Mičovského, Mezenskej a Hubu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (tlač 1510). Nech sa páči. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Jána Mičovského, Heleny Mezenskej a Mikuláša Hubu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z. , tlač 1510.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1510)",
"(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Jána Mičovského, Heleny Mezenskej a Mikuláša Hubu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z. , tlač 1510.)"
] | 4,208,920 |
21 | 2013-06-26 | Autorizovaná rozprava | 227 | Martinák, Ľuboš, poslanec NR SR | Ľuboš | Martinák | poslanec NR SR | Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy 2 a 5, s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť. | [] | 3,969,888 |
38 | 2018-11-27 | Autorizovaná rozprava | 138 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 140, za 59, proti 73, zdržalo sa 8 poslancov. Návrh sme neschválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,078,789 |
45 | 2014-12-12 | Autorizovaná rozprava | 330 | Žitňanská, Lucia, poslankyňa NR SR | Lucia | Žitňanská | poslankyňa NR SR | Toto nie je otázka Obchodného zákonníka a fiktívneho sídla a schránkovej firmy ako takej, táto kauza. Táto kauza je o tom, že máme tender, kde sú reálne podozrenia, že ten tender bol šitý na jednu konkrétnu firmu a nesúťažilo sa a tá firma, ktorá vyhrala, to vyhrala za podmienok, ktoré sú škandalózne, a dostáva zadarmo z každej jednej transakcie 6,15 %. To je problém tej transakcie a to je problém tejto kauzy. Takže nemôžeme to zahmlievať teraz právom ani zmluvnou slobodou. Pretože v danom prípade by sme pripustili, že štát proste sa môže zakryť za právo a môže pripustiť, že takéto transakcie sú možné. Takže nie, toto nie je prijateľné. A druhá vec je, že, áno, štát má právo si povedať podmienku, že bude obchodovať len s tými, ktorí sa odhalia. To je tiež legitímna požiadavka. Doteraz to v našom právnom poriadku nebola takto postavená, ale teraz už jednu novelu sme prijali a verím, že prijmeme takú, ktorá bude v tomto zmysle naozaj účinná. Ale ten problém alebo ten škandál a prečo sa hovorí o schránkových firmách je ten, že proste my tu vidíme a cítime jeden obrovský podvod a vieme, že to tečie niekam veľmi konkrétne, pre koho to bolo našité, a ani nevieme sa legálne dozvedieť to, že v prospech koho vlastne tie peniaze tečú. Takže nemôžeme toto zakrývať za právo, Obchodný zákonník, fiktívne sídlo ani zmluvnú slobodu. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,104,134 |
36 | 2014-07-10 | Autorizovaná rozprava | 185 | Zajac, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Zajac | poslanec NR SR | Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som tretíkrát predniesol návrh zákona o tom, aby trestným činom bolo stáčanie tachometrov. Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., predkladám spolu s kolegom Jánom Hudackým. Cieľom návrhu je rozšíriť trestnoprávnu zodpovednosť za neautorizovanú a nedovolenú činnosť falšovania a pozmeňovania počítadiel ubehnutých kilometrov (takzvaných tachometrov) motorových vozidiel. V súčasnosti Trestný zákon obsahuje v rámci skupiny trestných činov proti majetku v § 220 „Falšovanie a pozmeňovanie identifikačných údajov motorových vozidiel“ skutkovú podstatu falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorových vozidiel. Táto skutková podstata obsahuje však len konanie takých páchateľov, ktorým falšujú alebo pozmeňujú identifikačné číslo motorového vozidla, výrobné číslo motora, výrobný štítok motorového vozidla alebo výrobné číslo súčastí motorového vozidla. Údaje o stave ubehnutých kilometrov na tachometri motorového vozidla nie sú identifikačným údajom motorového vozidla, a preto nie je možné touto skutkovou podstatou postihovať spoločensky nežiaduci stav – neautorizovaný a nedovolený zásah do počítadiel najazdených kilometrov. Podľa neoverených odhadov sa na Slovensku predá 30 až 60 % ojazdených automobilov, ktoré majú zmanipulované údaje svojich tachometrov. Udávajú teda menší počet kilometrov, ako predávané auto v skutočnosti ubehlo. Tento jav môžeme pokojne nazvať masovým. Nie je to nová módna vlna, tachometre sa pretáčali aj v minulosti, ale rozvoj techniky spôsobil tento masový nárast tejto činnosti. Predložený návrh zákona rozširuje skutkovú podstatu trestného činu aj o činnosť falšovania alebo pozmeňovania počítadiel najazdených kilometrov motorových vozidiel. V rámci návrhu zákona môže byť potrestaný aj ten, kto pripravuje takýto trestný čin, pri ktorom vyhotoví, zaobstará sebe alebo postúpi inej osobe počítačové programy, ktorých účelom je spáchanie takéhoto skutku. Tu sa falšovaním rozumie akékoľvek neoprávnené vykonanie zmien, úprav a zásahov do technického zariadenia, takzvané pretáčanie čísiel uvedených ako stav celkovo najazdených kilometrov motorového vozidla, pozmeňovanie znamená vykonávanie akýchkoľvek neautorizovaných a nedovolených zmien na originálnom zariadení počítadla najazdených kilometrov motorových vozidiel, čim sa dosiahne zmena pravdivých údajov stavu celkovo najazdených kilometrov motorového vozidla. Oproti tomu, čo sme tu prednášali v apríli, sme vylepšili tento náš návrh po určitých rokovaniach a pripomienkach o to, aby nedochádzalo k posudzovaniu jedného a rovnakého protiprávneho konania dvoma trestnými činmi (§ 269a „Nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi“ a § 220 Falšovanie a pozmeňovanie identifikačných a iných údajov motorového vozidla), čo by inak mohlo spôsobiť právnu nejasnosť a neistotu pri duplicite ustanovenia obdobne podobného trestného činu. Tak § 269a sa navrhuje rozšíriť o nový odsek, ktorý hovorí, že ustanovenie uvedeného paragrafu sa nepoužije, ak bol spáchaný trestný čin falšovania a pozmeňovanie identifikačných a iných údajov motorového vozidla podľa § 220. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Toľko uvedenie návrhu zákona. Ďalšie podrobnosti potom vyjadrím v rozprave, do ktorej sa ako prvý hlásim. | [
"(takzvaných tachometrov)",
"(§ 269a „Nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi“ a § 220 Falšovanie a pozmeňovanie identifikačných a iných údajov motorového vozidla)"
] | 4,011,574 |
9 | 2010-12-02 | Autorizovaná rozprava | 252 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | Najskôr ukončím rozpravu, pán poslanec. Končím rozpravu v treťom čítaní a poprosím o návrh hlasovania o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Beblavý. | [] | 3,876,351 |
15 | 2024-06-13 | Autorizovaná rozprava | 68 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 132 prítomných, 54 za, 4 proti, 74 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. | [
"(Hlasovanie)"
] | 4,069,891 |
53 | 2015-06-16 | Autorizovaná rozprava | 65 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Na vystúpenie pána poslanca Jurzycu sú tri faktické. Nech sa páči, Jozef Viskupič. | [] | 3,956,213 |
60 | 2022-03-17 | Autorizovaná rozprava | 138 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za 79, proti 16, zdržalo sa 34. Uvedený návrh sme schválili, to znamená, že konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,122,093 |
54 | 2015-09-16 | Autorizovaná rozprava | 156 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Ďakujem pekne, na vaše vystúpenie dve faktické poznámky, pán poslanec Martvoň, pán poslanec Blaha. Nech sa páči, pán poslanec Martvoň. | [] | 3,935,966 |
12 | 2020-09-22 | Autorizovaná rozprava | 197 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne, pán guvernér. Teraz poprosím povereného člena z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Kuriaka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. | [] | 3,888,616 |
40 | 2019-01-29 | Autorizovaná rozprava | 138 | Verešová, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Verešová | poslankyňa NR SR | Nedávno som navštívila Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a debatovali sme práve aj o tomto novom zákone. S pánom ministrom sa určite aj stretnem a určite mu bude aj, bude informovaný o tom, o čom by som chcela s ním ďalej rokovať k tomuto zákonu. Týka sa to takých dvoch bodov. Navrhujem, navrhujem zosúladiť predloženie správy o činnosti s termínom, ktorý je spoločný aj pre pani verejnú ochrankyňu práv, ktorý by bol spoločný so správou pani verejnej ochrankyne práv. A tiež sa chcem vyjadriť aj k spôsobu výberu členov rady, ktorá sa predtým nazývala správna rada. Stredisko, čo sa týka správy o činnosti, stredisko tak píše návrh zákona, každoročne má do 31. mája predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave dodržiavania ľudských práv, vrátane oblastí nediskriminácie v Slovenskej republike za predchádzajúci kalendárny rok. Zdá sa mi, že by bolo celkom vhodné, aby tento dátum, tento termín odovzdania tejto správy bol rovnaký, teda v prvom kalendárnom štvrťroku do 31. marca, tak ako to má verejná ochrankyňa práv. Zdôvodňujem preto, že by mohla byť k týmto správam zlúčená rozprava tu v pléne. Mohli by sme sa vyjadrovať, poslanci, alebo aj tak porovnávať, alebo resp. dopĺňať si jednu správu s druhou. Takže toto dávam na zváženie pánu ministrovi. A taký ten druhý, druhá vec, ktorá ma tam nejak zaujala, je, že zavádza sa týmto návrhom zákona nový spôsob výberu členov rady a novými subjektami, ktoré, ktorí menujú po jednom členovi, sú okrem iných aj napríklad komisár pre deti spoločne s komisárom pre osoby so zdravotným postihnutím. To je podľa mňa veľmi, veľmi dobré. A ďalej návrh zákona, v dôvodovej správe sa hovorí o tom, že každý z týchto subjektov predloží pred vymenovaním člena rady výboru návrh dvoch kandidátov na člena rady. A z týchto kandidátov na člena rady zvolí príslušný výbor jedného z dvojice navrhnutých kandidátov. Príslušný výbor je práve výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorému predsedám a preto ma zaujíma, že ten ďalší proces, tá ďalšia logistika, že čo ďalej. Čo bude, ak sa, čo bude ďalej, ak sa napríklad výbor neuznesie a nezvolí ani jedného z každej dvojice navrhnutých kandidátov, aký bude postup, nové návrhy, alebo navrhovateľ potom dodá jedného, dvoch? Jednoducho myslím si, že by mal byť, mal byť tento proces detailnejšie opísaný už v návrhu zákona, aby nedochádzalo zbytočne k nejakým individuálnym si vysvetleniam, čo ďalej s týmto robiť. To je všetko. Ešte som si všimla, samozrejme, aj pripomienky subjektov, ktorí sa vyjadrovali v pripomienkovacom konaní a preto budem veľmi rada s pánom ministrom hovoriť, aby sme tento zákon, tento návrh zákona čo najlepšie vyprecizovali. Ďakujem pekne. | [] | 4,222,845 |
42 | 2005-05-24 | Autorizovaná rozprava | 205 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 139 prítomných, 27 za, 70 proti, 42 sa zdržalo. Neschválili sme bod 35. Budeme hlasovať o bode 36, gestorský výbor... | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,876,865 |
23 | 2013-09-25 | Autorizovaná rozprava | 235 | Matovič, Igor, poslanec NR SR | Igor | Matovič | poslanec NR SR | Chcel som to povedať z miesta, ale nezachytil som hlasovanie o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Vittekovej, tak aby náhodou nenastal nejaký problém. (Reakcie z pléna.) Na úvod bol? Tak potom sa ospravedlňujem. | [
"(Reakcie z pléna.)"
] | 4,068,114 |
12 | 2024-04-24 | Autorizovaná rozprava | 256 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 139 prítomných, 79 za, 1 proti, 59 sa zdržalo. Konštatujem že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty . Teraz budeme hlasovať o bode 34 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 o cenných papieroch a investičných službách, tlač 131. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre financie a rozpočet poslanec Zdenko Svoboda. Prosím ho, aby hlasovanie uvádzal. [Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 131.] | [
"(Hlasovanie)",
"(zákon o cenných papieroch)",
"[Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ... | 4,174,664 |
28 | 2021-05-12 | Autorizovaná rozprava | 309 | Krúpa, Juraj, poslanec NR SR | Juraj | Krúpa | poslanec NR SR | (Rečník ukázal smerom k predsedajúcemu svoje podklady.) Takto to je... | [
"(Rečník ukázal smerom k predsedajúcemu svoje podklady.)"
] | 4,094,492 |
61 | 2002-07-09 | Autorizovaná rozprava | 5 | A. Záborská, poslankyňa: | A | Záborská | poslankyňa | J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Ambróš, hlasujeme. Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Finďa. Hlasujeme o prvom návrhu. Pozmeňujúci návrh máte pred sebou, hlasujeme o prvom návrhu. (Hlasovanie.) Prítomných je 79 poslancov, za 70, proti nikto, 8 sa zdržali, 1 nehlasoval. Prvý návrh sme schválili. Druhý. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,958,050 |
36 | 2014-07-01 | Autorizovaná rozprava | 100 | Rošková, Ľubica, poslankyňa NR SR | Ľubica | Rošková | poslankyňa NR SR | Pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec a vo svojom vystúpení vyjadril podporu návrhu zákona. Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch uvedených v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch uvedených v bodoch 1, 2 vo štvrtej časti spoločnej správy spoločne a tieto schváliť. Pán predseda, prosím, dajte o tom hlasovať. | [] | 3,977,488 |
14 | 2017-03-29 | Autorizovaná rozprava | 73 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, ale požiadal o slovo prvý pán poslanec Dostál, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Vzhľadom na to, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Vzhľadom na uvedenie, pán Dostál, považujem vaše prihlásenie ako ústne. | [] | 4,146,349 |
18 | 2020-12-01 | Autorizovaná rozprava | 80 | Heger, Eduard, podpredseda vlády a minister financií SR | Eduard | Heger | podpredseda vlády a minister financií SR | Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, zákon o dani z príjmov zrejme vždy bude priťahovať pozornosť a je to dobré. Toto je dôležitý zákon a ja by som kratučko chcel zhrnúť pár vecí, ktoré v tomto zákone máme, hoci tá rozprava tu bola rozsiahla a musím povedať, dokonca musím pochváliť, že aj opozícia vystúpila, čo tu nevidíme často. Teda vystúpili dvaja zástupcovia. A nakoniec aj pán Fico vystúpil k zákonu, čo považujem za pozitívny krok, že prehodnocuje svoje vyjadrenia z minulosti, prehodnocuje svoju minulosť, tak ako tu zaznelo, že teda povedal ešte pred desiatimi alebo jedenástimi rokmi, že si nikdy nesadne do lavice a dnes tu sedí a vystupuje. Tak verím, že prehodnotí aj iné veci vo svojom živote a prehodnotí všetky tie zlé veci, ktoré v živote napáchal voči Slovenskej republike, a úprimne mu to prajem. Poďme teraz k zákonu. Samotný zákon o dani z príjmov má jednu dôležitú nosnú časť a tá je, tá venovaná práve tým pravidlám zahraničných kontrolovaných spoločností a táto časť je dôležitá, pretože je to časť, ktorú nesie aj hnutie OĽANO ako protikorupčné hnutie vo svojom DNA. A ide o to, aby sme naozaj vytvorili spravodlivý rámec pre platenie daní, aby tu nemohli oligarchovia, ľudia, ktorí dlhé roky sponzorovali strany, ako je napríklad aj strana Roberta Fica, aby tu nemohli žiť na úkor štátneho rozpočtu, ktorí vyvážajú do daňových rajov a nezaplatia ani euro tomuto štátu. Myslím si, že táto daňová nespravodlivosť je donebavolajúca, a preto ju vlastne naprávame práve aj týmto zákonom. Ďalšie veci, ktoré boli spomenuté a ktoré boli aj súčasťou pozmeňujúcich návrhov, sú veci, ktoré sú súčasťou a boli súčasťou dohody koalície ešte z leta. Ja osobne oceňujem aj samotný daňový bonus, ktorý, tak ako bolo povedané, dáva ľuďom do rúk peniaze, aby sa slobodne mohli rozhodnúť. A povedzme si na rovinu, obedy zadarmo nikdy neboli zadarmo a to vám môžem povedať aj z vlastnej skúsenosti ako otec štyroch detí, troch školopovinných. Nikdy obedy zadarmo neboli zadarmo a musím povedať, že v konečnom dôsledku tie obedy stáli viac potom, čo sa zaviedli zadarmo, lebo platil rodič a platil aj štát. A tie, tie dôvody tu boli spomenuté aj kolegyňou Pleštinskou. Čiže naozaj to, že niekto sa snaží urobiť pozlátko a marketingové opatrenia, ktoré v skutočnosti ľuďom nič neosožia, to neznamená, že niekto robí sociálnu politiku. A povedzme si na rovinu, strana SMER – SD nie je strana sociálnej demokracie. Nie je strana ani demokracie a už vonkoncom nie sociálnej. Takže asi najlepšie to demonštruje samotný 13. dôchodok, ktorý tu bol spomínaný, ktorý v tých najlepších rokoch, hospodárskych rokoch, aké kedy Slovensko malo, strana SMER nikdy svojim dôchodcom nedala. Ich voličom. To je najkrajšia ukážka toho, ako to myslia so sociálnou demokraciou. Ale my sme im tieto 13. dôchodky dali. Ďalšou vecou, ktorá, sú teda súčasťou tohto zákona, sú to možno také viacej technické veci, ale, ale sú to veci aj v prospech podnikateľského prostredia, je napríklad aj to, že znižujeme, znižujeme úrokovú sadzbu na 3 % z 10 za zmeškané platby, alebo teda za neskoré platby. A keď už tu zaznelo podnikateľské prostredie a zaznelo tu aj z úst opozície, ako my ideme proti podnikateľom a podobné, podobné nezmysly, tak a jak zvyšujeme dane, tak som sa tak pousmial, spomenul som si aj na ten záväzok predchádzajúcej vlády v 2016, že z 29. miesta v rebríčku Doing Business postúpi Slovensko na 15. Opak sa stal pravdou a Slovensko kleslo na 45. Takže asi ťažko tu môžme brať kredibilný názor niekoho, kto viedol vládu, ktorá spôsobila prepad a bola proti podnikateľom. Ako minister financií po tom, ako som nastúpil na ministerstvo financií, som počúval, som sa stretával s rôznymi zástupcami, s tými subjektami, ktoré zastupujú, asociáciami, ktorí mi hovorili: Prosím vás pekne, 12 rokov nám tu zvyšovali dane, takže o čom tu ideme rozprávať? Majstri dlhov, milovníci dlhov, pardon, majstri zvyšovania daní idú rozprávať o tom, ako niekto tu zvyšuje dane a podobne? A najviac som sa pobavil na tom, keď pán Robert Fico povedal, že bankám sme pustili jednu miliardu. Tak, pán Fico, dovoľte mi, aby som vám to vysvetlil, lebo, áno, buď klamete, alebo tomu nerozumiete. Od bánk sme práveže jednu miliardu získali. To je tá pravda o bankovom odvode. A získali sme ju v prospech Slovensko a získali sme ju v prospech rozvoja Slovenska. Takže to je veľmi dôležité povedať. Samozrejme, tie ostatné veci boli, boli spomenuté už počas rozpravy aj vás, takže sa k nim nebudem vracať. V každom prípade, áno, žijeme ťažkú dobu, aj tento zákon je zákon, ktorý patrí zrejme aj každý rok do parlamentu, aby sa diali, aby sa reflektovalo na vývoj situácie, to robíme aj my a verím tomu, že ho prinesieme aj budúci rok do parlamentu, keď budeme robiť veľkú daňovú reformu, na ktorú sa chystáme, pretože poviem vám na rovinu, na Slovensku je čo opravovať a nielen opravovať, ale aj obnovovať a to je to, čo nás čaká. Takže prosím vás o podporu. Ďakujem vám za to, že ste konštruktívni koaliční poslanci, ktorí naozaj rozumejú situácii a nesnažia sa zneužívať tieto časy na populistické klamstvá, ktoré tu zaznievajú z radov opozície. A prosím vás o podporu. Ďakujem pekne. Pekný deň vám prajem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,039,625 |
38 | 2018-12-04 | Autorizovaná rozprava | 164 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 143, za 120, proti 13, zdržalo sa 9 poslancov, 1 nehlasoval. Uznesenie sme schválili . Dávam slovo pánovi poslancovi Šucovi, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/92 Zb. o Vojenskej polícii (tlač 1183). (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov , tlač 1183.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1183)",
"(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov , tlač 1183.)"
] | 3,932,182 |
40 | 2021-10-01 | Autorizovaná rozprava | 55 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | V rozsahu dvoch minút môžete z miesta reagovať, pán generálny prokurátor. | [] | 4,071,403 |
9 | 2010-12-02 | Autorizovaná rozprava | 275 | Paška, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Paška | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán podpredseda, predpokladám, že navrhnete, aby sme o 18.00 hodine začali prerokovávať vládny návrh zákona o štátnom rozpočte. Považujem toto riešenie trošku za politickú manipuláciu z vašej strany, preto trvám na tom, aby sa dnes rokovalo aj po 19.00 hodine, aby mohli aj predstavitelia opozície prezentovať svoj názor, potom ako určite odznie, neviem, kto bude uvádzať, či pani premiérka alebo pán minister financií. Takže keďže zatiaľ ste takýto návrh nedali, trvám na tom, aby pán poslanec Počiatek, ktorý je prihlásený písomne za poslanecký Klub SMER – sociálna demokracia mohol reagovať aj napriek tomu, že bude 19.00 hodina. Ďakujem. | [] | 3,876,374 |
50 | 2019-09-13 | Autorizovaná rozprava | 299 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Grendel. | [] | 4,201,641 |
16 | 2011-03-25 | Autorizovaná rozprava | 134 | Kolesík, Andrej, poslanec NR SR | Andrej | Kolesík | poslanec NR SR | Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predseda, ja osobne si myslím, že je jedno, či je človek zmýšľaním liberál, konzervatívec, sociálny demokrat, každý by mal ctiť uzavreté dohody. A my sme svojím vstupom do Európskej únie prijali celú škálu rôznych dohôd, ktoré sa nás týkajú a na základe ktorých prebiehajú aj takéto transpozície európskych smerníc do našej legislatívy. A pokiaľ, a môžem mať na to ľudsky rôzny názor a ja sčasti s vaším vystúpením aj ľudsky, osobne súhlasím, ale jeden zo základných právnych pilierov je „pacta sunt servanda“ – uzavreté zmluvy sa musia rešpektovať. Bez ohľadu na to, či sa nám páčia, alebo nepáčia. Ďakujem. | [] | 4,199,622 |
9 | 2020-07-14 | Autorizovaná rozprava | 153 | Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Zemanová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, zrejme ste nepočúvali poriadne pána ministra. A keď ste nepočúvali, stačí, keď si prečítate zdôvodnenie skráteného konania. Si myslím, že pri iných zákonoch, keď by ste mali nejaké výhrady, tak konkrétne pri tomto to nesedí. Pretože tá druhá epidémia šírenia koronavírusu jednoducho je tu a ak sa neprijmú účinné opatrenia, ktoré budú predvídať zabezpečenie šírenia, komunitné šírenie tejto choroby, tak môže dôjsť naozaj k ďalším veľkým hmotným škodám, pretože bude musieť, ak by sme museli opätovne zatvoriť krajinu a ekonomiku, tak to by už naša spoločnosť asi nerozdýchala. Toto je naozaj vhodné a dobré riešenie, ktoré je dostupné a ktoré pomôže zabrániť tomu, aby ľudia, ktorí prichádzajú z krajín, kde je riziko nákazy vyššie, ako je na Slovensku, aby boli identifikovaní prostredníctvom mobilných inf... operátorov, pretože dneska už každý jeden, kto ide do zahraničia, nikto, nikomu to nepríde divné, keď nám príde v zahraničí esemeska o správe o zastupiteľských úradoch a keď prídeme naspäť na Slovensko, tak uvítacia esemeska od, od, od operátora. Takže nerobme z tohto naozaj vedu, je to jeden zo zákonov, ktorý pomôže ochrániť zdravie a ekonomiku Slovenska. | [] | 4,221,840 |
14 | 2007-10-25 | Autorizovaná rozprava | 405 | J. Slabý, poslanec: | J | Slabý | poslanec | Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Lebocký, ktorý predniesol jeden pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lebockého. | [] | 4,223,980 |
12 | 2024-04-23 | Autorizovaná rozprava | 77 | Saková, Denisa, podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva SR | Denisa | Saková | podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva SR | Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia a znižovaním administratívnej záťaže, predkladám v súlade s Plánom obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky dokonca ešte v roku 2022. Cieľom návrhu zákona je podpora podnikateľského prostredia pomocou opatrení prispievajúcich k odbúravaniu nadmernej regulačnej záťaže, uľahčeniu podnikania v rôznych oblastiach hospodárstva a zvýšeniu konkurencieschopnosti podnikateľských subjektov. Na Slovensku predpokladaná úspora opatrení, ktoré budú splnené prijatím vládneho návrhu zákona, je vo výške približne 650-tisíc eur. Návrh zákona je predmetom MPK, bolo teda predmetom MPK. A, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 4,076,509 |
57 | 2002-04-11 | Autorizovaná rozprava | 95 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Nech sa páči, máte slovo. I. Andrejčák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci. Niečo vyše sto dní majú poslanci Národnej rady k dispozícii vládny návrh ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Je to poučné obdobie pre Národnú radu, obdobie práce výborov Národnej rady, predovšetkým výboru pre obranu a bezpečnosť, ale aj práce legislatívy Národnej rady, legislatívy ministerstva obrany aj samotného ministra obrany. Ak som pri rozprave k ústavnému zákonu v prvom čítaní musel použiť veľmi tvrdé slová o prístupe ministerstva obrany, vlády, Rady obrany štátu k predloženému pôvodnému vládnemu návrhu zákona, som naozaj rád, že teraz môžem hodnotiť vykonanú prácu v priebehu tých sto dní úplne inými slovami. Počas uplynulých sto dní bolo rokovanie vo výbore pre obranu a bezpečnosť, boli rokovania individuálne medzi koaličnými a opozičnými poslancami, hľadal sa spôsob, ako vytvoriť priestor na to, aby sme tento zákon mohli už na dnešnej schôdzi schváliť. Prebiehali aj rozhovory medzi predstaviteľmi ministerstva obrany a poslancami na principiálne inej úrovni, než tomu bolo doteraz. Môžeme hodnotiť, že takto koaličné a opozičné sily a predkladatelia intenzívne ešte nikdy nepracovali. Absolútnou novinkou v tomto rokovaní bolo opakované rokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť s Radou obrany štátu. Som rád, že táto koalično-opozičná nová forma práce na vládnom návrhu priniesla ovocie, ktoré je predložené v spoločnej správe, ktorú po drobných úpravách dnes, a som o tom presvedčený, schválime. Národná rada je dnes na základe predloženého materiálu schopná schváliť ústavný zákon najmenej 90 poslancami za tento zákon. Snáď ešte dôležitejšie je to, že za tento už kvalitný ústavný zákon budú hlasovať iste všetky politické strany, ktoré sú dnes v Národnej rade, aj keď vznikli až v priebehu volebného obdobia. Som veľmi rád, že všetci poslanci, ktorí sa podieľali na posudzovaní a pripomienkovaní predlohy zákona, pochopili stanovisko, ktoré som za náš klub HZDS predniesol pri rozprave v prvom čítaní. Vtedy som vládny návrh hodnotil ako veľmi dôležitý pre Slovensko, ako veľmi potrebný pre obranyschopnosť štátu, ale že je v navrhnutom stave neprijateľný, ale vyjadril som aj presvedčenie, že nájdeme politickú vôľu koalície pracovať spolu s opozíciou na jeho úprave a zvŕšiť prácu. Dnes stojíme pred týmto zavŕšením práce. Dovoľte mi, aby som ale poďakoval aj nášmu klubu obrany, ktorý Hnutie za demokratické Slovensko má, pretože sme využili názory terajších aj minulých odborníkov, a hlavne hovorím o tých minulých vojenských odborníkov zo všetkých krajov Slovenska, ktorí nám ponúkali svoju skúsenosť. Vykonaná mravčia práca v kluboch, vo výboroch aj na úrovni štátu, umožnila presne posúdiť, zvážiť a formulovať stanoviská, definovať spôsoby práce, pripraviť dobrý zákon. Volili sme formu námietok, pripomienok a predstáv, ako upraviť zákon. Ťažisko práce však, tej výkonnej, vykonali pracovníci legislatívy ministerstva obrany, výbor pre obranu a bezpečnosť a tieto návrhy si postupne osvojil koaličný poslanec pán kolega Hoffmann. Dnes predložený návrh zákona vo svojej podstate upresňuje zachovanie právomocí prezidenta republiky podľa ústavy, upresňuje spôsob a formu práce ústavných a štátnych orgánov v oblasti obrany v mieri, v krízových obdobiach štátu aj za vojny. Zákon definuje nevyhnutnú mieru zásahu štátu do občianskych a majetkových práv v etape ohrozenia štátu a v etape vojny. Novo je definovaný spôsob a metódy práce prezidenta, ústavných a štátnych orgánov, ale aj orgánov verejnej správy na úseku obrany štátu. Ak zákon dnes v duchu spoločnej správy predloženej gestorským výborom schválime, je zabezpečená kontinuita riešenia otázok obrany štátu na dlhé obdobie. Toto obdobie bude určite nezávislé od výsledku volieb na Slovensku a presvedčí zahraničie, že sa Slovensko na spôsobe rozhodnosti brániť svoju domovinu zjednotilo. Táto stabilita politiky štátu v tak závažnej oblasti, akou je obrana, bude najlepším dôkazom spoľahlivosti slovenskej štátnej politiky. Preto budem hlasovať za schválenie návrhov uvedených v spoločnej správe, aj keď viem, že sú drobné pripomienky, ktoré budú prednesené k dvom bodom. Preto aj chcem vyzvať koaličných aj opozičných poslancov Národnej rady, aby podporili schválenie tohto zákona. Ďakujem. | [] | 4,126,440 |
3 | 2016-04-27 | Rozprava | 139 | Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujeme pánovi poslancovi Simonovi. A na vaše vystúpenie neevidujem žiadne faktické poznámky. Pýtam sa, chce sa niekto prihlásiť. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. V zmysle § 28 rokovacieho poriadku požiadal o slovo pán vicepremiér. Nech sa páči. | [] | 3,968,355 |
51 | 2021-11-26 | Autorizovaná rozprava | 96 | Halgašová, Jarmila, poslankyňa NR SR | Jarmila | Halgašová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne, pán... vážený pán predseda, predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom tohto predkladaného návrhu zákona je upraviť podmienky prevádzkovania daňového skladu, ktorým je malý samostatný liehovar, v rámci ktorého bude možné vyrobiť 10 hl absolútneho alkoholu ročne, a povolenie domácky vyrábať pivo s nulovou sadzbou spotrebnej dane, vyrobené v množstve najviac 10 hl za rok a pre vlastnú konzumáciu súkromného výrobcu, pre členov jeho domácnosti a jemu blízkych osôb. Návrh zákona v prvom prípade reflektuje na smernicu Rady o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre eta... etanol a alkoholické nápoje, ktorá podmienky pre malý liehovar určuje v čl. 22. Slovenská republika túto možnosť pri vstupe do Európskej únie nevyužila najmä z dôvodu, že po roku 1989 sme na Slovensku mali výlučne veľké liehovary a pestovateľské pálenice, ktoré sme teda vstupom do Európskej únie vynegociovali, avšak hlavným nedostatkom pestovateľských páleníc je, že produkt, ktorý sa vyrobí, je poskytovaný ako služba a je určený rovnako výlučne na domácu spotrebu a nesmie byť predmetom predaja. Zákon ustanovuje osobitné podmienky prevádzkovania daňového skladu, ktorý je malý samostatný liehovar, najmä podmienky a doklady vyžadované pre jeho registráciu evidencie, ktoré je jeho prevádzkovateľ povinný viesť, ako aj zábezpeku na daň, odňatie a zánik povolenia na prevádzkovanie malého samostatného liehovaru. Držiteľ povolenia na prevo... prevádzkovanie malého samostatného liehovaru bude oprávnený lieh iba vyrábať a tento spracúvať, skladovať a odosielať, a to výlučne v spotrebiteľskom balení. V súlade so smernicou na ten... na takto vyrobený lieh je znížená sadza spotrebnej dane a môže, je uplatňovaná nielen na takto vyrobený lieh v Slovenskej republike, ale aj v inom členom štáte, ktoré (ktorý, pozn. red.) bude na územie Slovenskej republiky, á, dopravený. V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou malého samst... samostatného liehovaru sa novelizuje aj zákon č. 467/2002 o výrobe a uvádzaní liehu na trh. Pokiaľ ide o povolenie domácky vyrábať pivo s nulovou sadzbou spotrebnej dane, tak tento návrh zákona zavádza pre súkromných výrobcov piva definíciu súkromného výrobcu piva, dlhšie zden... zdaňovacie obdobie, ktorým bude jeden rok, oslobodenie piva vyrobeného v množstve 10 hl za rok od spotrebnej dane pre vlastnú spotrebu, teda zákaz jeho predaja. A chcem tu podotknúť, že za súčasného stavu je pre súkromnú výrobu piva doma vyrobené pivo predmetom dane a malo by byť zdanené základnou sadzbou dane, a to dokonca v lehote troch dní. Všetci vieme, že toto sa nedeje. Prijatím tohto zákona pre súkromnú výrobu piva bude doma vyrobené pivo rovnako predmetom dane, ale na vyrobené množstvo nepreh... nepresahujúce 10 hl ročne sa upla... sa uplatní oslobodnenie od spotrebnej dane. Na vyrobené množstvo presahujúce uvedený objem sa uplatní základná sadzba dane. Toto oprávnenie pre členský štát vyňať zo spotrebnej dane pivo vyrábané súkromnými osobami a konzumované výrobcom, členmi jeho rodiny alebo jeho návštevami za predpokladu, že nedochádza k predaju tohto piva, členskému štátu rovnako prin... á, priznáva už uvedená smernica o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje a rovnako sme túto možnosť nevyužili pri vstupe do Európskej únie. Slovenská republika teda tieto, v tejto, chceme teda vlastne umožniť a zlegalizovať, poviem to tak, aj súkromnú výrobu piva. Ja verím, že týmto spôsobom jednak podporíme výrobu regionálnych produktov, ktoré sú práve destiláty, ktoré sa vyrábajú v malých množstvách, a tým vlastne obohatený, obohatíme trh špecialitami a rovnako umožníme praktizovať doma a vyrábať legálne doma pivo, čo vítajú aj pivovarníci, pretože hovoria, že im v ich praxi pri výrobe piva chýbajú sládkovia a nijak inak ako domácou výrobou piva sa nena... nenadobudnú patričné skúsenosti. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja pevne verím, že tento návrh zákona bude na, á, v hlasovaní podporený. Zároveň by som sa prihlásila do rozpravy ako prvá. | [
"(ktorý, pozn. red.)"
] | 3,906,505 |
20 | 2011-07-08 | Autorizovaná rozprava | 182 | Marcinčin, Anton, poslanec NR SR | Anton | Marcinčin | poslanec NR SR | Ďakujem. Mne sa veľmi páčila otázka, za čím odchádzajú firmy do Srbska alebo vo všeobecnosti do zahraničia a s tým súvisí, prečo vôbec prichádzajú na Slovensko. Okrem flexibility práce treba spomenúť cenu práce, ktorá sa dosť zvýšila vďaka vysokému kurzu slovenskej koruny voči euru. Toto znevýhodnilo slovenských zamestnancov. Ale sú to aj ďalšie faktory: práca súdov, vymáhanie práva na Slovensku, práca verejných inštitúcií, stav infraštruktúry. Všetci poznáme, čo sa s týmito inštitúciami, s prácou súdov, s vymáhaním práva na Slovensku dialo a deje. A čím skôr sa nám tieto oblasti podarí zlepšiť, tým skôr sa, samozrejme, zvýši aj zamestnanosť na Slovensku, tým skôr sa zvýšia mzdy slovenských zamestnancov a aj ich postavenie. Len obávam sa, že ak nebudeme pracovať v týchto oblastiach, tak postavenie zamestnancov na Slovensku sa nezlepší, akýkoľvek Zákonník práce flexibilný či neflexibilný by sme pripravili; bolo by to skôr naopak. Ďakujem. | [] | 4,136,607 |
32 | 2004-10-19 | Autorizovaná rozprava | 122 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 129, za 79, proti 8, zdržalo sa 42 poslancov. Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 886). Prosím znovu pána ministra obrany Slovenskej republiky Juraja Lišku, aby návrh zákona uviedol. Pán minister obrany, čakáme len na vás. Stále sú problémy, pán minister. Nech sa páči. | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 886)"
] | 4,158,187 |
12 | 2011-02-08 | Autorizovaná rozprava | 285 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní, teraz. (Hlasovanie.) 148 prítomných, 128 za návrh, 1 proti, 19 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy v treťom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce. Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru, pani spoločná spravodajkyňa... | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,931,410 |
10 | 2016-10-14 | Autorizovaná rozprava | 104 | Kažimír, Peter, minister financií SR | Peter | Kažimír | minister financií SR | Ďakujem veľmi pekne. Ja som už vlastne v predchádzajúcom bode začal hovoriť aj o tomto zákone, ale zbehnime si tie základné charakteristiky. Zákon o dani z príjmu je každoročne evergreenom a snáď s výnimkou minulého predvolebného roku, keď sme doňho naozaj premyslene nevstupovali. Pevne verím, že aj z hľadiska ďalších úprav v najbližších rokoch sa budeme môcť dostať k tomu, aby sme novelizovali túto normu menej ako štyrikrát počas tohto volebného obdobia, bol by som naozaj rád. A aj aby sme, ak k tej novele pristúpime, aby sme ju mohli schvaľovať a predkladať vám najneskôr niekedy v lete a nie takto k ultimu roku, lebo ja uznávam každoročnú kritiku nedostatočného času tzv. legisvakácie. Vzhľadom na to, že zákon o dani z príjmu má zase, musí byť v podstate prijímaný rok pred finančným rokom, ktorého sa zase týka, tak množstvo z tých vecí zase, prirodzene, podnikatelia majú čas celý rok sa tomu nejak prispôsobiť. Ale opakujem, z hľadiska plánu by som bol rád, keby prvé čítanie takejto novely zákona bolo niekedy v júni, v júli, hej, aby sme to mohli potom v septembri uzavrieť a v prípade vstupov do informačných systémov účtovných firiem a podobne, aby sme mali dostatok času. Teraz priznávam sebakriticky, že to opäť raz robíme v podstate z hľadiska účinnosti na poslednú chvíľu, ale tentokrát to má dôvody, tie dôvody sú politický cyklus a voľby. Takže návrh a princípy zmien, ktoré sú v zákone a ktoré určite máte, vážení, hlavne opoziční poslanci, mikroskopom zmapované, ten kľúčový evergreen tak isto vyplýva z programového vyhlásenia vlády, to znamená zníženie daňového zaťaženia prostredníctvom zníženia sadzby dane z príjmov právnických osôb z 22 na 21 % od 1. januára budúceho roku. Prvýkrát sa reálne toto, samozrejme, uplatní za zdaňovacie obdobie až v roku 2018, keď firmy budú platiť dane za výsledky svojho hospodárenia v roku 2017. V ďalšom zvyšujeme maximálny limit uplatňovania paušálnych výdavkov pre živnostníkov vo výške 60 % z úhrnu príjmov, maximálne do výšky 20-tisíc eur, to sú naozaj závažné parametrické zmeny. No a ešte snáď taká menšia vec, zavedenie daňovej podpory poskytnutia materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia, kde poskytnuté dary budú daňovým výdavkom. Ďalšou významnou zmenou je, návrh zákona zavádza zdanenie podielov na zisku, tzv. daň z dividend a iných podielov pri súčasnom zrušení zdravotných odvodov z týchto podielov, to určite vašu pozornosť láka. Zdanenie týchto príjmov sa prevažne bude vzťahovať na fyzické osoby, teda na fyzické osoby. A opakujem, mediálne sľuby už za sebou máme, stále musím opakovať, že túto daň platia, týka sa fyzických osôb, vlastníkov a poberateľov dividend a podielov. Sadzba je navrhnutá na úroveň 7 %, je to sadzba najnižšia v Európe a druhá najnižšia je v Grécku na úrovni 10 %, vo všetkých iných krajinách sú tie sadzby ďaleko, dvojnásobné v podstate. V prípade, že podiely na zisku budú vyplatené alebo prijaté vo vzťahu k nezmluvnému štátu, použije sa v rámci boja proti daňovým únikom jednotná sadzba dane 35 percent. To je zase trend, ktorý vyplýva z tlaku na automatickú výmenu informácií a potláčanie aj proste fungovania daňových rajov, tento princíp tu je. Dobre. A pri podieloch zo zisku vykázaných zo zdaňovacieho obdobia do konca tohto roku ostáva zachovaný súčasný právny stav. To znamená, bude tam niekoľko režimov de facto s tým, že režim do roku, do konca roku 2003 navrhujeme zjednodušiť v podstate podľa týchto podmienok, lebo to je tiež taký atavizmus tam zastaralý vlastne do roku, do konca roku 2003. Môžu byť na to rôzne názory, ale mali sme za to, aby sme tam, kde fungovala dividenda, aby to bola jedna sadzba, hej, a tam, kde fungoval odvod, aby zostal odvod, a tam, kde nebolo nič, tak aby zostalo to v podstate, to je roky 2004 až 2011, tuším. Takže z tohto pohľadu dúfam, že výhrady k retroaktivite nebudú, lebo, myslím si, že prakticky nemôžu byť. Z dôvodu boja proti daňovým únikom je tu ešte, v oblasti transferového oceňovania sa sprísňujú sankcie u tých daňovníkov, ktorí účelovo znižujú základ dane a vyhýbajú sa daňovým povinnostiam, napríklad vytvárajú umelé štruktúry a schránkové firmy, takže... Zároveň u týchto daňovníkov dochádza aj k zmierneniu vyšších sankcií, ak uznajú svoje pochybenie a včas zaplatia rozdiel vyrubenej dane v stanovenej lehote. To je prístup aj sankčný, ktorý sme začali minulý rok uplatňovať, lebo naším cieľom nie je vyrubovať sankcie a mať nezaplatené stovky miliónov, to je pravda, ak za to celé obdobie máme v skrini obrovské čiastky nezaplatených sankcií, či už za odvody, alebo dane, a naším cieľom je reálne vybrať čo najviac na základe platnej legislatívy a zvyšovať ďalej efektivitu výberu. Toľko, dámy a páni, na úvod. Ďakujem. | [] | 4,215,579 |
9 | 2024-02-13 | Autorizovaná rozprava | 56 | Hajko, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Hajko | poslanec NR SR | Vďaka za vystúpenie, kolega Viskupič. Ja nadviažem na to, čo ste vy hovorili a v podstate to len potvrdím. V tomto návrhu zákona ide síce hlavne o transpozíciu európskych únijných smerníc, ale rieši sa tu aj otázka výšky limitu ročného obratu, keď podnikateľ nadobúda povinnosť byť platiteľom DPH. Ako ste povedali, dnes je táto hranica 49 790 eur a nemenila sa už štrnásť rokov, štrnásť rokov. To znamená, za štrnásť rokov vieme, aká je vysoká inflácia, a táto hranica sa nemenila. Po novom navrhuje ministerstvo financií 50-tisíc eur. To je vyslovene kozmetická úprava, skôr by som povedal zaokrúhlenie. Odmieta ísť vyššie, napríklad podnikateľské združenia navrhujú 85-tisíc. To je z pripomienkového konania k tomuto zákonu. Na porovnanie, v Česku je dnes táto hranica v prepočte 80-tisíc eur. To vystavuje aj našich podnikateľov z hľadiska medzinárodného do konkurenčnej nevýhody a, ale oveľa dôležitejšie je, že im to svojím spôsobom zväzuje ruky tu doma. K vyššiemu limitu, ja len poviem, sa prihovára aj ministerstvo hospodárstva, lebo to sleduje podnikateľské prostredie na Slovensku, ale ministerstvo financií to odmieta, lebo ročne by takto štát prišiel o 42 mil. eur. Nuž, máme veľa zákonov, kde sa tými miliónmi len tak pracuje hore-dole, a v tomto prípade nevychádzame podnikateľom v ústrety za 40 mil. eur. Boli by to ozaj užitočne minuté peniaze, užitočnejšie ako v iných prípadoch. My máme v programe zvýšenie limitu na 60-tisíc eur, ale je tu aj pozmeňovací návrh, teda návrh zákona, ktorý hovorí o inej sume, budeme o ňom asi rokovať, takže potom sa k tomu ešte vyjadríme. | [] | 4,193,660 |
33 | 2014-04-01 | Autorizovaná rozprava | 57 | Nagy, József, poslanec NR SR | József | Nagy | poslanec NR SR | Tlač 908 o parkoviskách pri nemocniciach. | [] | 4,038,038 |
78 | 2022-12-01 | Autorizovaná rozprava | 203 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Ďakujem za jasnú faktickú poznámku. Otváram rozpravu teda ústnu. Hlási sa niekto do rozpravy? Nech sa páči. Jeden poslanec sa prihlásil. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vystúpi teraz pán poslanec Karahuta. Nech sa páči. | [] | 4,071,725 |
18 | 2020-12-03 | Autorizovaná rozprava | 216 | Fiačan, Ivan, predseda Ústavného súdu SR | Ivan | Fiačan | predseda Ústavného súdu SR | Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, v prvom rade mi dovoľte poďakovať sa za to, že môžem pred vami vystúpiť, veľmi si túto možnosť vážim. Pôvodne som chcel vystúpiť až po skončení rozpravy, aby som do nej nezasahoval, ale vzhľadom na okolnosti mi dovoľte, aby som sa vám prihovoril už teraz. Dlho som uvažoval, či sa má Ústavný súd zapojiť do diskusie o novele ústavy a nadväzujúcich právnych predpisoch. Pre Ústavný súd je v takýchto situáciách namieste požiadavka zdržanlivosti. Najmä z pohľadu toho, že môže v budúcnosti posudzovať súlad prijímaných noriem s ústavou a ostatnými referenčnými normami. Bol by som nerád, aby sa moje vystúpenie chápalo ako nejaký boj medzi ústavodarnou mocou a Ústavným súdom, aby sa ktokoľvek zaštiťoval mojimi vyjadreniami alebo vyjadreniami Ústavného súdu v tejto veci. Do politicky motivovanej rozpravy, ktorá je na pôde Národnej rady odôvodnená a žiaduca, nemienim ako predseda Ústavného súdu zasahovať. Keďže ide o základný zákon štátu a medzi prijímanými novelami je aj zákon o Ústavnom súde, nedovolím si nebyť prítomný pri jeho prerokovaní a schvaľovaní. Ide aj o to, že sa takýmto spôsobom snažíme autenticky porozumieť predkladateľovi návrhu týchto právnych predpisov a samotnému zákonodarcovi, resp. ústavodarcovi. Napokon je to dôležité aj pri interpretácii a aplikácii samotnej ústavy. Pani ministerka ako predkladateľka týchto noriem vie, že sa ústavný sudca v celom doterajšom legislatívnom procese angažoval len vo forme odborných konzultácií, vychádzajúc už z uvedenej požiadavky zdržanlivosti. Preto sa Ústavný súd ani aktívne nezúčastňoval medzirezortného pripomienkového konania, hoci mu toto právo nepochybne patrí. Predložený návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava a nadväzujúcich právnych predpisov vrátane zákona o Ústavnom súde, rešpektujeme bez akejkoľvek ambície vyjadrovať sa k jeho vhodnosti či nevhodnosti, ústavnosti či neústavnosti, prípadne zlučiteľnosti s právom Európskej únie a medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky. Napriek tomu mi nedá nepovedať, že s viacerými navrhovanými zmenami súhlasíme a vítame ich. Ide najmä o otázky vypustenia tzv. procesného zamietania v konaní pred Ústavným súdom, zriadenia Najvyššieho správneho súdu a s tým súvisiaceho prechodu kompetencií vrátane niektorých kompetencií vykonávaných v súčasnosti Ústavným súdom na tento Najvyšší správny súd a podobne. Pani ministerka pripravila v tomto smere vo veľmi krátkom čase kvalitný materiál. S čím však nesúhlasíme, a to je aj dôvod, prečo som sa rozhodol pred vami vystúpiť, je zamýšľané zavedenie výslovného zákazu skúmania súladnosti ústavných zákonov s ústavou Ústavným súdom, ako to predpokladá návrh novely v čl. 125 ods. 4 ústavy. Zmena ústavy v tejto časti bola pre nás najviac prekvapujúca najmä preto, že nebola predmetom pôvodného návrhu ministerstva spravodlivosti, a teda ani predmetom medzirezortného pripomienkového konania. V tejto otázke napriek jej závažnosti neprebehla ani žiadna odborná a verejná diskusia. Pritom v rozhodovacej praxi orgánov ochrany ústavnosti ide v posledných rokoch o mimoriadne citlivú tému, ktorá sa čoraz nástojčivejšie dostáva do polohy indikátora pripravenosti a schopnosti demokratického ústavného systému odolávať rizikám a nebezpečenstvám, ktoré aktuálny a veľmi dynamický spoločenský vývoj prináša. Z môjho pohľadu a myslím, že tlmočím aj názor mojich kolegov, ide o najpodstatnejší zásah do ústavy a systému ochrany ústavnosti spomedzi všetkých navrhovaných ústavných zmien. Týmto konštatovaním sa však nesnažím naznačovať či namietať protiústavnosť zmeny ústavy v tejto časti. To mi na pôde Národnej rady ani neprináleží. Rešpektujem, že ide o úplne legitímnu otázku, ktorá je vecou parlamentnej vôle, resp. vôle ústavodarnej väčšiny. Ústavnému súdu ide v tomto prípade o výsostne odbornú rovinu takto navrhovanej zmeny ústavy. Z rozpravy na ústavnoprávnom výbore som porozumel, že táto úprava je vyvolaná už toľkokrát kritizovaným nálezom predchádzajúceho pléna Ústavného súdu týkajúceho sa tzv. bezpečnostných previerok. Okrem toho, že ma osobne mrzí nazeranie na súčasný Ústavný súd touto optikou, táto nová úprava nie je podľa nášho názoru do dôsledkov premyslená. De facto sa tým Ústavnému súdu odoberá kompetencia zasiahnuť v záujme ochrany ústavnosti pri extrémnych okolnostiach alebo v prípade zjavného zlyhania ústavodarcu. Zdôrazňujem, že Ústavný súd nemá ambíciu voľne zrušovať ústavné zákony. Súhlasíme, že na to nie je zásadne oprávnený. Ide však o princíp, ide o poistku, ktorú môže predstavovať len Ústavný súd v situáciách, ak by bola fundamentálnym spôsobom ohrozená existencia demokratického a právneho charakteru nášho štátu alebo dôstojnosť a sloboda jeho obyvateľov garantovaná ľudskými právami. Ide o poistku proti tomu, aby sa pod plášťom ústavných zákonov, teda formálne ústavným a zákonným spôsobom rozkladal právny štát. Netvrdím a ani neevidujem žiadne signály, že by zo strany predkladateľa alebo poslancov Národnej rady existovala ambícia či úmysel navrhovanú zmenu ústavy brániacu Ústavnému súdu v potencionálnom prieskume súladu ústavných zákonov s ústavou akýmkoľvek spôsobom zneužiť. Nevidím za tým žiaden nečestný úmysel alebo nedobromyseľnosť. Porozumel som a rešpektujem, že ide o určitý prístup k parlamentarizmu, k ústavnosti a úvahy o ústavne adekvátnom nastavení vzťahu medzi ústavodarnou mocou a súdnou mocou sú v tomto smere úplne legitímne. História nás ale opakovane prežitou skúsenosťou učí, že nedemokratické spoločenské sily, ktorým sa kedykoľvek v budúcnosti nemusí vyhnúť ani naša spoločnosť, sa dokážu infiltrovať aj do demokratického politického a právneho systému a dočasne s ním dokonca koexistovať. Trpezlivo čakajú na moment, keď je demokratické presvedčenie v spoločnosti oslabené, čo im núka vhodnú príležitosť chopiť sa moci legálnou cestou. Spúšťačom procesu účinného rozvratu demokracie a vlády práva sa potom stáva právny akt alebo súbor nadväzujúcich právnych aktov prijatých síce vo formálnom súlade so zákonom, ale vo výsledku však narúšajúcich základy právneho štátu. To, čo je v tejto chvíli mojou ambíciou, je apelovať na to, aby sa zachovala takáto poistka, ktorou môže byť v špecifických okolnostiach, pre ktoré je určená len Ústavný súd. Neústavnosť ústavného zákona nemusia vyriešiť parlamentné voľby a pravidelná obmena zástupcov ľudu. Neústavnosť to teda takáto obmena nevyrieši. Práve preto tu máme Ústavný súd a jeho sudcov, ktorí sú menovaní na dvanásťročné funkčné obdobie, ktoré presahuje funkčné obdobie parlamentnej väčšiny. Ide o ucelenosť, účinnosť a efektívnosť mechanizmu ochrany ústavnosti, ktorá sa týmto spôsobom do určitej miery narúša. Ako som už uviedol, nejde o to, že by Ústavný súd mal ambíciu zrušovať ústavné zákony. Ide už o spomínanú poistku proti prípadnej nezodpovednej politickej reprezentácii, ktorá by mohla zneužiť platformu ústavných zákonov na nelegitímne ciele. Je potrebné vychádzať z toho, že aj nad parlamentom a aj nad Ústavným súdom stojí ústava a jej fundamentálne kľúčové princípy. Nejde o to vôbec, kto je viac. Naša ústava nie je hodnotovo neutrálna. Obsahuje určité princípy, ktorých podstatu nemožno odstrániť ani zmeniť, a to ani ústavným zákonom. Preto nemožno poprieť, že Ústavný súd má právomoc rozhodnúť o súlade ústavných zákonov v popísaných prípadoch. Ak by to tak nebolo, súdna ochrana ústavnosti by bola defektná vo vzťahu ku kľúčovým ústavným hodnotám, ktoré tieto princípy reprezentujú. Ústavný súd musí mať pri abstraktnej kontrole ústavnosti možnosť zakročiť voči tomu, kto by chcel formálne právo proti takýmto ústavným hodnotám zneužiť, inak sa stráca jeho poslanie podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhovaná novela ústavného zákona alebo ústavný zákon meniaci ústavu neobstojí ani z komparatívneho pohľadu. V žiadnom zo sedemnástich členských štátov Európskej únie, v ktorých je zriadené koncentrované a špecializované ústavné súdnictvo s právomocou preskúmavať ústavnosť zákonov, ústava explicitne nezakazuje Ústavnému súdu preskúmavať ústavné zákony. Právomoc ústavných zákonov súdov preskúmavať, ústavných súdov preskúmavať ústavné zákony je, samozrejme, predmetom odborných debát, preto aj ústavné súdy vo svete k tejto otázke zaujali rôzne stanoviská. Viaceré ústavné súdy sa však napriek absencii explicitnej právomoci preskúmavať ústavné zákony vyjadrili, že túto právomoc implicitne majú, ale ju napríklad nevyužili alebo prípadne aj využili a vyhlásili ústavný zákon za protiústavný. Nespomínam nejaké len okrajové ústavné súdy, ale spomínam takto Ústavný súd Spolkovej republiky Nemecko, Ústavný súd Rakúska, Ústavný súd Českej republiky, Ústavný súd Talianska a podobne. Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, neobhajujem tu teda nejakú privlastnenú kompetenciu, ako sa to mnohokrát bez širších súvislostí prezentuje, ale obhajujem moderný európsky štandard. Navrhované riešenie teda zasahuje do veľmi citlivej a zložitej oblasti, a to všetko bez toho, aby vo veci prebehla náležitá odborná a verejná diskusia, v ktorej by bolo možné posúdiť všetky dôsledky tejto úpravy, jej súvislosti a vplyv na judikatúru a činnosť Ústavného súdu so súčasným zohľadnením potreby ochrany integrity a stability ústavy a s tým súvisiacich adekvátnych pravidiel ústavodarného procesu. Obávam sa, že ani predložený pozmeňujúci návrh uvedené problémy uspokojivým spôsobom nerieši. Práve naopak. Podľa predbežných analýz, ktoré sme si robili, by mohol mať za následok ďalšie doktrinálne a výkladové problémy. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, ústavy i zmeny ústavných textov sa prijímajú s ambíciou ich pôsobenia ďaleko za horizontu jedného či dvoch volebných období. Nepochybujem, že aj predložená novela slovenskej ústavy je takto zamýšľaná. Vezmite preto pri svojom rozhodovaní do úvahy i tú skutočnosť, že navrhovaná ústavná úprava bude fungovanie nášho ústavného systému ovplyvňovať aj po mnohých rokoch, a teda aj vtedy, keď už nikto z nás nebude môcť svoj dnešný zástoj v prospech demokracie a vlády práva na Slovensku účinne prejaviť. Vzhľadom na tieto skutočnosti vás prosím o zváženie potreby prijatia návrhu novely ústavy v tejto časti. Ďakujem za porozumenie. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,088,663 |
9 | 2016-09-07 | Autorizovaná rozprava | 187 | Mihál, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Mihál | poslanec NR SR | Ďakujem, pán kolega Gál. Ja si takisto predstavujem diskusiu na úrovni slušnej komunikácie, ale nie tak ako to predviedla pani kolegyňa Vaľová, ktorá opakovane sa snaží vo svojich faktických poznámkach o rôzne podpásové útoky. Tak okej, ja som si na to zvykol za tie roky. Pozrite, pani poslankyňa, keby ste sa zamysleli nad vecnou podstatou a dúfam, že to niekedy urobíte. Ešte raz chcem zvýrazniť, týmto návrhom zákona, a skutočne je to tak, pán kolega Gál, sa nebudú zvyšovať minimálne dôchodky, dajte si to preštudovať právnikom alebo ľuďom, ktorí tomu na rozdiel možno od niektorých poslancov, aby som sa nikoho nedotkol, lebo nie každý všetkému rozumie, ja napr. nerozumiem protischránkovému zákonu, priznávam sa. Čiže dajte si poradiť, dajte si poradiť a verte mi, že výsledok tej porady bude, že skutočne sa zabudlo alebo úmyselne sa nezvyšujú minimálne dôchodky. A verte mi, že je to tak, lebo keď si pozriete monitoring, ja som to nechcel hovoriť v rozprave, ale poviem to teraz, keď si pozriete monitoring a vášho ministra Richtera, tak tam nájdete jeho vyjadrenie, že minimálne dôchodky sa zvyšovať nebudú. Čiže on o tom veľmi dobre vie, on o tom veľmi dobre vie, škoda, že tu nie je, pretože pre neho táto veta, minimálne dôchodky sa zvyšovať nebudú, nie je žiadna novinka. Zdôrazňujem, že nemysleli ste na tých, ktorí to najviac potrebujú, na poberateľov minimálnych dôchodkov. A ešte raz opakujem, kašlete na mladé rodiny, poberateľov rodičovských príspevkov, prídavkov na deti. Kašlete na poberateľov rôznych iných sociálnych dávok, riešite len jednu skupinu ľudí. Je to nevyvážené, je to nerozumné, je to nesprávne. | [] | 3,867,854 |
22 | 2004-03-12 | Autorizovaná rozprava | 65 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 135 prítomných, 67 za návrh, 50 proti, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh pána poslanca Šulaja sme neschválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,213,869 |
23 | 2011-09-13 | Autorizovaná rozprava | 347 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán predseda Sulík. | [] | 4,218,474 |
49 | 2019-09-19 | Autorizovaná rozprava | 151 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Vyhlasujem prestávku do 11.35 a budeme pokračovať ďalším návrhom poslancov o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, tlač 1578. (Prestávka.) (Po prestávke.) | [
"(Prestávka.)",
"(Po prestávke.)"
] | 3,940,967 |
53 | 2015-06-19 | Autorizovaná rozprava | 154 | Mičovský, Ján, poslanec NR SR | Ján | Mičovský | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán poslanec Viskupič. Veľmi jasne, presne a zrozumiteľne. Ďakujem, pán poslanec Huba, za spolupredloženie a za tú prácu, ktorú ty sám si urobil pre tento zákon iniciatívne, asi najviac alebo určite najviac. A ďakujem aj pánovi Martvoňovi za to, čo povedal, sa mi zdalo hodné zreteľa, že povedal, že on vie o ďalších látkach, ktoré tam ešte sú a ktoré zapáchajú. Vidíte, a toto som ja práve, pán poslanec Martvoň, nevedel, takže zdá sa, že váš stupeň informovanosti vôbec neni zanedbateľný, o to lepšie ten zákon spolu pripravíme. Ďakujem. | [] | 4,139,663 |
9 | 2016-09-20 | Autorizovaná rozprava | 251 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Ďakujem. Takže končím dnešný rokovací deň. Chcem len pripomenúť, že podľa schválenej zmeny programu prerokujeme zajtra o deviatej hodine návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Parížskou dohodou, tlač 239. Prajem vám pekný večer. (Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.) | [
"(Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)"
] | 3,927,098 |
6 | 2023-12-14 | Autorizovaná rozprava | 556 | Kalmárová, Viera, poslanec NR SR | Viera | Kalmárová | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Priznám sa, že som videla vo svojom živote rôzne legislatívne nepodarky, ale tento kompilát zákonov by pokojne mohol slúžiť ako predloha pre hociktorý román Franza Kafku. Najvhodnejším príkladom bizarnosti je to, čo už uviedol Oskar, aký je spôsob odvolávania predsedov úradov, ktoré, ktoré sa majú stať ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Ja to ešte raz prečítam a trochu to skomentujem. Odvolať možno aj vtedy, aj ak existujú iné závažné dôvody najmä v prípade konania, a teraz podčiarkujem, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie. Teda nielen priamo, keď vzniká pochybnosť, ale aj v prípade, keby mohla vzniknúť pochybnosť. Toto descartovské o všetkom možno pochybovať nemôže slúžiť alebo byť prostriedkom na to, pre takú vážnu vec, ako je odvolanie z funkcie, bez toho, aby sa pochybnosti potvrdili. Takýto prejav svojvôle nemá v právnom systéme čo robiť. Pri poctivej interpretácii tohto ustanovenia by sme prišli určite k záveru, že by tá formulácia mohla znieť aj takto – odvolať možno aj vtedy, keď neexistujú žiadne skutočné dôvody na odvolanie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,116,703 |
51 | 2001-09-20 | Autorizovaná rozprava | 94 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 134, za 27, proti 84, zdržalo sa 23. Bod 21 sme neschválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,048,744 |
42 | 2014-11-08 | Autorizovaná rozprava | 551 | Hlina, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Hlina | poslanec NR SR | Ďakujem vám veľmi pekne. Pán minister, ono to čiastočne súvisí aj s mojou povahou, ale tak ja sa s tým nejako netajím, že ak som za niečo niekedy najviac zaplatil, tak za slobodu, že mi nemá kto zavolať, a keď tresnem dverami, tak tresnem dverami. A ja vám poviem tak, že v tých, v tom čase padni, komu padni. Ale ja nechcem čítať Knihu Genezis, ktorú vy tu stále čítate. Na pánovi Mihálovi teraz záleží akurát to, akej farby bude mať kočík. Pán kolega, ale vy ste minister, vy rozhodujete o miliónoch. A to je pre mňa kľúčové. Ja sa sústreďujem na podstatu. Tu už bojovníkov za svetový mier bolo a ešte bude. A všelijakých. No, zdržím sa, dobre? Ja sa sústreďujem na podstatu. Podstata je, že odhaľujeme, čo ste zač. Proste ste sa nerozpakovali na cétečku. To cétečko tam, áno, dobre to povedal kolega, tam nie je. To znamená, to staré niekde zabalené v nejakom igelite, nové tam nie je, bohvie, kedy bude, bude. A ja vám ešte poviem zo skúseností s touto krajinou. To zľahne, usadne a potom sa len dozvieme o nejakom súdnom spore, že chlapci z Belize v tých šortkách s palmami vysúdili nejakú pokutu za to, že nemohli dodať to cétečko. Ja viem, že to už tam niekde je prichystané, že oni o nič neprídu. Ale ak niekto o niečo príde, tak áno, ja viem, čo to je, keď vnímate, neviete týždeň spať, dva týždne spať: je to, nie je to, čo to je, aké to je? Viete, čo to je? To sú hrozné veci. Vy tých ľudí v Piešťanoch a v okolí asi nechávate, nechávate, áno, to je presne to. A to je tá podstata. A na tú, či sa budete hnevať, pán kolega, alebo nebudete, na tú verím, že sa budeme sústrediť. O svetový mier tu už bojovali a budú bojovať, neviem, koľkí. A verím, že my sa budeme sústrediť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,918,017 |
24 | 2017-12-05 | Autorizovaná rozprava | 205 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Kotleba. | [] | 4,013,319 |
48 | 2021-11-11 | Autorizovaná rozprava | 27 | Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Vaľová | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Vážení kolegovia, kolegyne, chcem sa vyjadriť k skrátenému legislatívnemu konaniu, pretože si myslím, že obsahovo vôbec nespĺňa podmienky, alebo iba sčasti. Čo to znamená? Zatvárať ľuďom prevádzky, aby sme týmto ľuďom zobrali prácu, dávať im reštrikcie a sankcie, to nie je na ochranu zdravia, to je na likvidáciu rodín. Sedeli sme tu dva alebo tri dni na ochranu ľudského života, nepočatého. A počatý ľudský život idete ničiť a likvidovať? To sa nehanbíte? A ešte to dáte do legislatívneho skráteného konania a ešte vás v tom podporuje aj prezidentka? Mám len desať minút, tak budem stručná. Ďalej. Čo je to za farizejstvo, že zaradili ste, že zoberiete pandemické OČR-ky prokurátorom, policajtom, ktorí nás chránia, a vzápätí sa na nich obraciate, aby bili ľudí, aby ich sankcionovali, a vynecháte sudcov? Prečo sudcov, vážení? To čo má znamenať? Tak ak ideme celú zložku, tak berieme celú zložku, a to je to vaše farizejstvo, ktoré robíte, a ešte to dáte do legislatívneho skráteného konania. A teraz sa vrátim k jednej veci, lebo rozprávate, že opozícia len trepe, lebo nevie, ako to má riešiť. My sme vyvesili aj na webovú stránku riešenia, ale ja vám poviem riešenia z Nemecka. Všetci sa tu oháňate, ako sme v Európskej únii... (Ruch v sále.) Poprosím kolegov, aby sa zdržali tam hore, z OĽANA a podobne, aby som mohla rozprávať (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu), potom nech sa prihlásia. Európska únia nám rozpráva, ako všetci máme dodržiavať rovnakú legislatívu, sankcionuje Poľsko, ktoré povedalo, že zákony, ktoré sú schválené v Poľsku, sú zvrchované nad Európskou úniou, tak si z nich berme príklad. Lídrom je Nemecko, vážení, a vy veľmi radi používate emócie na ľudí a príbehy, tak ja vám poviem príbeh, ale najprv poviem, čo sa kedysi udialo. Igor Matovič išiel oznámiť nie prezidentke, ale pani Merkelovej, že pretestuje všetkých občanov, zdravých-nezdravých, hlava-nehlava, aby urobil pokus na Slovensku za miliardu, a zdravých ľudí nahnal medzi chorých, aby sa nakazili. To bolo v prvej, v prvej fáze, kedy ten covid teda ešte iba začal. Čo sa deje teraz? Teraz nútite zamestnávateľov, na ich plecia alebo zamestnancov, aby si platili testovanie, a ja vám poviem, čo sa stalo v Nemecku. V Nemecku je známy futbalový klub Bayern Mníchov. Jeho najväčšia hviezda Joshua Kimmich, dúfam, že to prečítam dobre, robil (reakcia z pléna), robil, robil reklamu na očkovaciu kampaň v Nemecku, aby sa ľudia dali očkovať. Ja to mám všetko aj sfotené z novín. Viete, čo sa stalo? Zrazu sa zistilo, že tento Joshua Kimmich nie je očkovaný. Obrovský škandál v Nemecku, obrovský, až Merkelová sa k tomu vyjadrovala, že čo to má znamenať. Tento mladý chlapec sa vyjadril, že nedôveruje vakcíne, pretože je to pokus, a nikto negarantuje, že tá vakcína, ak sa, ak teda, však vy negarantujete už ani OČR-ky pandemické, aj keby aj sa niečo udialo, negarantuje, že ľudia ak budú mať zdravotné následky, tak sa všetci lekári tvária, že to nie je po vakcíne. Ale poďme ďalej, lebo ja nespochybňujem, ja nie som očkovaná ani sa nechcem dať očkovať, kto chce, nech sa dá, ja to nespochybňujem. Ale čo sa stalo ďalej? Ďalej sa stalo to v Nemecku, že bol to veľký škandál. Keď malo Nemecko nastúpiť, musím si pozrieť, lebo nie som futbalový, futbalový nejaký guru, tak sa musím na to pozrieť, že kde to mali, myslím, že s Lichtenštajnskom... (Reakcie z pléna.) Poprosím vás, buďte takí láskaví, nechajte si to pre seba, kolegovia, a radšej sa prihláste. Dobre? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Ruch v sále.)",
"(neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu)",
"(reakcia z pléna)",
"(Reakcie z pléna.)",
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,099,858 |
12 | 2017-01-31 | Autorizovaná rozprava | 144 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Reakcia na faktické poznámky, pani poslankyňa Gaborčáková. | [] | 4,021,004 |
30 | 2018-03-26 | Autorizovaná rozprava | 280 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Páni poslanci z opozície! | [] | 3,994,548 |
16 | 2020-11-04 | Autorizovaná rozprava | 351 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní a poprosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledky tajného hlasovania, a to najskôr o návrhu na voľbu predsedu zahraničného výboru. | [] | 4,114,705 |
26 | 2004-05-25 | Autorizovaná rozprava | 50 | S. Janiš, poslanec: | S | Janiš | poslanec | Teraz skúsim povedať niečo ako pacient a nelekár, ako človek, ktorý sa roky podieľal na manažovaní nie malého zdravotníckeho zariadenia. Nebudem sa v prvom čítaní dotýkať jednotlivých zákonov, paragrafov, to považujem za potrebné v druhom čítaní. Zúčastnil som sa mnohých diskusií, kde bola téma reforma zdravotníctva. Skoro všetky tieto diskusie hovorili nie reforme. Vypočul som si mnohé argumentácie nielen predkladateľa, pozrel som si aj jeho prezentáciu, ten tvrdil niečo iné, dôraz kládol na reformu nutnú a obhajoval klady reformy. Filozoficky by mi to vychádzalo, že buď je táto reforma totálne zlá, alebo je geniálna. Keďže v živote nič nie je ani biele, ani čierne, alebo čierno-biele, tak reforma nie je ani zlá a nie je ani geniálna. Otázka dnes znie, že či dáme v prvom čítaní šancu navrhnutú reformu reformovať v druhom čítaní, alebo nie a potom začneme niekde od začiatku, aj keď nevieme vlastne, kde ten začiatok je. Pozor však, ten systém, ktorý je tu dnes, je chorý, a je veľmi rizikový a je rizikový hlavne pre pacienta. A povedzme si otvorene, že dlhodobo neudržateľný. A je len otázne, kedy začne ešte viac zlyhávať a nespokojnosť bude oprávnene narastať. Jedno je jasné, ak chceme zreformovať zdravotníctvo, musíme zreformovať finančné vstupy do systému, musíme zreformovať tie inštitúcie, ktoré s týmito finančnými vstupmi narábajú, a sme pri poistnom systéme, sme pri rozsahu poskytovania zdravotníckej starostlivosti, sme pri zdravotníckych zariadeniach, sme pri výkonoch v zdravotníctve, ich kvantifikácii, ocenení, sme pri efektivite zdravotníckych zariadení. A sme pred tým, ako na to. Máme tu jeden návrh. Iný nie. Nemožno ho ani filozoficky s ničím porovnať. Otázka nie je, či reforma áno, alebo nie. Otázka je, akú reformu, akým tempom, s akým dopadom na vlastnícke vzťahy, s akým dopadom na pacienta, za aké množstvo peňazí. A tak ďalej a tak ďalej. Mne táto diskusia, veľmi dlhá, pripadá, ako by sa zrazili dva vlaky idúce proti sebe, a pritom obidva vezú ľudí a obidva chcú tých ľudí previezť, aj bezpečne, aj kvalitne. Aj ja mám veľa otázok alebo viac otázok, ako napríklad by sa štát správal, keď by viacero zdravotníckych zariadení, keď by bol na ne vyhlásený konkurz alebo exekúcia. Aj keď neberiem konkurz ako krach, ale ozdravný proces, ale konkurzy trvajú určitú dobu. Otázok je a bude veľa. Ale kde sa dajú vydiskutovať, kde sa majú vyvrátiť alebo potvrdiť a kde sa dajú hľadať riešenia. Len vo vzájomnej diskusii, vo vzájomnej komunikácii a vo vzájomnej argumentácii. Aké zadanie dáme ministrovi, ak diskusiu skončíme v prvom čítaní. Odporučme ministrovi, aby pripravil reformu zdravotníctva tak, aby zdravotnícka starostlivosť bola dostupná, kvalitná a aby bola čo najmenšia spoluúčasť pacienta, aby naše nemocnice boli špičkovo vybavené, aby boli dobrou výučbovou bázou pre medikov a zdravotné sestry, aby prebiehala aj veda, aj výskum, aby sme boli na úrovni Európskej únie a tak ďalej. Kto z nás by nechcel takéto zdravotníctvo. Je tu niekto taký? Dovolím si povedať, že nikto tu nie je taký, kto by takéto zdravotníctvo nechcel. Ale v čom máme rôzne názory, je, ako to urobiť. Na stole máme už paragrafové znenie, paragrafové znenie návrhu reformy. Nie tézy, nie stručný, všeobecný a pre voliča ľúbivý a všetko sľubujúci politický program, ale máme paragrafové znenie šiestich zákonov. Máme východiskové postavenie, dobrý základ na konkrétnu diskusiu. Nepokúsiť sa na základe tohto materiálu, tohto paragrafového znenia reformy pristúpiť a komunikovať o reforme ďalej nepovažujem za správne. Nepokúsiť sa komunikovať o reforme nebude prehra koalície, ale nediskutovať a nesnažiť sa zreformovať zdravotníctvo bude prehra zdravotníctva samého. | [] | 4,093,500 |
32 | 2014-02-13 | Autorizovaná rozprava | 4 | Frešo, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Frešo | poslanec NR SR | Prihlásil som sa, prihlásil som sa a hovorím, že je tam prihlásených osem rečníkov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,087,700 |
43 | 2019-03-28 | Autorizovaná rozprava | 289 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Poprosím vás, kolegyne, kolegovia... Počkajte sekundu, pani poslankyňa. Koho to nezaujíma, nech sa páči, opustite rokovaciu sálu. Nech sa páči, pani poslankyňa. | [] | 4,039,535 |
16 | 2020-11-03 | Autorizovaná rozprava | 70 | Šefčík, Marek, poslanec NR SR | Marek | Šefčík | poslanec NR SR | Samozrejme, ďakujem. Podporujem predložený návrh zákona a k tomu stačí dodať len krátke – konečne. Pretože tento zákon alebo podobný zákon tu mešká 30 rokov, takže dodám ešte jednu vetu, ospravedlňujem sa všetkým politickým väzňom za to, že sme tak pomalí. | [] | 3,950,019 |
27 | 2008-09-16 | Autorizovaná rozprava | 39 | P. Kubovič, poslanec: | P | Kubovič | poslanec | Kladiem si pritom základnú otázku, či vlastne týmito krokmi v Národnej rade nedevalvujeme i históriu Slovenska. Každý zodpovedný človek necháva tieto skutočnosti posudzovať tým, ktorým daná úloha jasne prináleží a podľa mňa v tomto prípade sú to celkom určite historici. Príkladom toho, že Národná rada chce nahrádzať úlohu historikov sme na tejto pôde svedkami takých hlasovaní, v ktorých môžeme vidieť, že ľavičiari hlasujú za Andreja Hlinku a národniari za Alexandra Dubčeka. Nemôžem si tiež nevšimnúť fakt, že sa stalo módnym trendom vládnych strán zanechať po sebe v slovenskej histórii akýsi pomníček v podobe zákona o osobnosti, ktorá je im blízka. Pritom je úplne logické, že každá politická strana má svoj vzor v niektorej osobnosti zo slovenskej histórie. Otázka je, či je nutné všetkým týmto osobnostiam v Národnej rade schvaľovať zákony. Alexandra Dubčeka si za svoj vzor vybrala politická strana SMER – sociálna demokracia. Ak si ho ako osobnosť ocenia na straníckej pôde, zjazde, či dajú do loga svojej strany, nemáme nič proti takýmto krokom a sme presvedčení, že to je vecou politickej strany. Ak politická strana SMER – sociálna demokracia chce, môže dať cenu aj podľa slov predsedu SMER – sociálna demokracia pána Fica špičkovému vodcovi povstania, teda Gustávovi Husákovi. Je to podľa jeho slov. Nazdávame sa, že na hodnotenie osobnosti Alexandra Dubčeka je príliš skoro. Je nám všetkým jasné, že bol osobou, ktorá bola vo verejnosti vnímaná pozitívne, ale ak si prečítame niekoľko postojov historikov, môžeme ho hodnotiť ako rozporuplnú osobnosť. Bol významným predstaviteľom Pražskej jari v roku 1968 a bol tvárou, ktorá prispela k vzbudeniu nádeje na demokratizáciu Československa. Po prvýkrát v histórii Československa si vysoký komunistický predstaviteľ získal prirodzenú dôveru obyvateľstva a vyvolal veľkú nádej na zmenu totalitného režimu. Táto nádej sa však nikdy nenaplnila, keďže komunizmus ako myšlienka je nereformovateľná. Alexander Dubček bol človek, ktorý vzbudil veľkú nádej obyvateľov, ale táto nádej rýchlo zhasla. Ale Alexander Dubček bol aj prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Práve tej komunistickej strany, ktorej činnosť odsúdila táto Národná rada dokonca zákonom, zákonom č. 125/1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu. Pri hodnotení osobnosti Alexandra Dubčeka istí historici taktiež uvádzajú, že bol človekom, ktorý podpísal takzvaný obuškový zákon, ktorý jeho nástupcovia používali proti ľuďom, proti slobode a proti demokracii. A ten určite nebol príspevkom socializmu s ľudskou tvárou. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj na týchto pár faktoch vidno, že hodnotenie osobnosti Alexandra Dubčeka politikmi je dnes ešte unáhlené. Ešte na to nedozrel čas. Pred pár mesiacmi sme tu na návrh poslancov Slovenskej národnej strany schválili zákon o zásluhách Andreja Hlinku. Dnes rokujeme o návrhu zákona poslancov ďalšej koaličnej strany, strany SMER – sociálna demokracia o zásluhách Alexandra Dubčeka. V tomto kontexte si nemôžem odpustiť poznámku, s akým zákonom a o koho zásluhách prídu poslanci Ľudovej strany – HZDS. Nedivil by som sa, keby to bol návrh zákona o zásluhách zakladateľa samostatnej Slovenskej republiky. Vážené dámy, vážení páni, na základe uvedených súvislostí a krokov Národnej rady sa poslanecký klub SDKÚ – Demokratická strana nebude podieľať na nahrádzaní funkcie historikov politikmi a schvaľovaní zákonov, ktoré sú pomníkmi politických strán. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,024,503 |
31 | 2018-05-15 | Autorizovaná rozprava | 50 | Mizík, Stanislav, poslanec NR SR | Stanislav | Mizík | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Pani Remišová, nepočúvali ste môjho kolegu Mazureka? Tak ja vám to ešte raz poviem tak stručne. O Sorosovi to nie sú žiadne konšpirácie. Sorosovo vyčíňanie je reálny fakt. A mám taký temný dojem, že vy ste jeden z jeho bielych koníkov. A to utrpenie 40-ročné, čo ste spomenuli, tak to utrpenie je neporovnateľné. Vtedy stačila ŠtB, dneska máme SIS-ku a NAKU. Dokonca máme aj Špecializovaný súd dosť podobný podobnému súdu za tretej ríše, ktorý nemal za úlohu súdiť, ale mal za úlohu odsúdiť. A poviem vám príklad. Môj dedko sedel vo väzení za to, že vyjadril, že Gottwaldovho zaťa ministra Čepičku by bolo treba povesiť na klinec. Sedel rok. Ja som nikoho nechcel vešať na klinec a hrozí mi šesť rokov. A ďalej. Toľko sociálnych samovrážd nebolo v histórii ako teraz za vašej ospevovanej demokracie, liberálnej demokracie, ktorá naberá prvky fašizmu. Spĺňajú sa slová, že budúci anti-, budúci fašisti si budú robiť, budú hovoriť antifašisti. Ďakujem za slovo. | [] | 3,983,764 |
42 | 2005-05-11 | Autorizovaná rozprava | 6 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Džupa. K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Čiastkové vyjadrenia kresťanských demokratov v súvislosti so Zmluvou o Ústave pre Európu boli doteraz známe. Predsa len dnešné vystúpenie pána predsedu KDH je vyjadrením oficiálnym. Musíme ho vnímať nielen z tohto aspektu, ale aj zo skutočnosti, že je predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Nebudem sa vyjadrovať k obsahu, pretože v priebehu dvoch minút nie je možné urobiť analýzu. Jeho prejav bude určite analyzovaný s patričnými závermi. Môžem zo svojho hľadiska a pohľadu povedať, že vystúpenie pána predsedu KDH bolo plné rozporov a protirečení. Ale podstatné pre mňa v tejto chvíli je, že keď sme radili politikov v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie do skupiny euroskeptikov, eurooptimistov alebo eurorealistov, musím konštatovať na základe vystúpenia predsedu KDH, že prezentoval ďalší prúd, a to svojím odmietnutím, ako odporcov Európskej únie. Ďakujem. | [] | 4,225,658 |
83 | 2023-02-02 | Autorizovaná rozprava | 394 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za 99, proti 19, zdržalo sa 11, nehlasoval 1. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní . Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,052,057 |
10 | 2007-05-09 | Autorizovaná rozprava | 156 | R. Zmajkovičová, poslankyňa: | R | Zmajkovičová | poslankyňa | Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 18. júna 2007 a gestorskému výboru do 19. júna 2007. | [] | 3,986,014 |
35 | 2014-05-13 | Autorizovaná rozprava | 172 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Zajtrajší deň je pred nami. | [] | 3,939,611 |
43 | 2019-03-29 | Autorizovaná rozprava | 31 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Zimenová. | [] | 4,038,531 |
31 | 2004-09-07 | Autorizovaná rozprava | 215 | E. Angyalová, poslankyňa: | E | Angyalová | poslankyňa | Chcem tiež povedať, že vítam, že je to nový zákon, že to nie je novela, lebo keď si čítame ten starší zákon, tak naozaj je už aj jazykovo tak vybavený, že by bolo obtiažne do neho nejakým spôsobom vstupovať iba zmenami. Asi začnem takisto ako moja pani kolegyňa vecami, ktoré považujem za pozitívne, a potom by som možno povedala určité problematické oblasti. Tú časť, ktorú ja najviac vítam v zákone o rodine, je časť o osvojení, pretože som sa osvojeniami aj počas prieskumov, ktoré sme mali vo výbore aj na iných fórach, zaoberala. A myslím, že proces osvojenia na Slovensku až doteraz je ešte stále nepružný napriek mnohým snahám mnohých ľudí, aby sa zlepšil. Tento návrh naozaj tomuto procesu môže pomôcť, aj keď vidíme ešte drobné detaily, ktoré by sme mohli doriešiť v druhom čítaní. Takže to, čo ja naozaj vítam, je práve tá časť o osvojení, ale aj o ostatných formách náhradnej starostlivosti v zmysle istého aj spojenia so zákonom, ktorý sa volá zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a mládeže, myslím, že to je jeho presný názov. V tejto súvislosti je mi iba ľúto, že tento druhý zákon neprichádza súčasne s týmto zákonom o rodine, a to preto, lebo v tej časti osvojení sa naozaj veľmi dopĺňajú. A bolo by fajn, keby sme v druhom čítaní vnášali zmeny tak do jednej, ako do druhej normy, aby sme naozaj vytvorili kompaktný systém a nie príp. spätne museli možno v tomto zákone niečo v druhom čítaní doplňovať. Takže mám takú otázku na pána ministra, či by sme nemohli skúsiť uvažovať o tom, pretože viem, že by mal zákon o sociálnoprávnej ochrane ísť v októbri, či by sme predsa len neskúsili, neviem do akej miery, je dôležité, aby to bolo prijaté v druhom čítaní v októbri, počkať na druhé čítanie, aby sme to mali spoločne. Ale je to iba návrh a nejako na tom nechcem trvať. Rovnako vítam, ako som už povedala, ďalšiu formu toho, ako je ošetrená náhradná starostlivosť v ostatných formách. Takisto veľmi vítam to, že je povedané explicitne v zákone, akým spôsobom sa má spravovať majetok dieťaťa, pretože to bola oblasť, ktorá naozaj vyvstala až v ostatných rokoch a v pôvodnom zákone nebola dostatočne upravená, a vítam tiež to, že sa začína podstatne viac vnímať záujem dieťaťa a že to je prvotný záujem, ktorý je vyzdvihovaný. Ako som povedala, sú tu isté problematické oblasti. Povedala by som také tri dôležité, ktoré my vidíme ako také, ktoré budú musieť byť zmenené v druhom čítaní. Prvý taký problémový okruh, nazvem to tak, sa týka rozvodov a rozvodového konania. Ja nie som právnik, a preto sa k tomu dosť ťažko viem vyjadriť, ale čisto z pohľadu človeka, ktorý pracuje v sociálnom výbore, chcem povedať, že mi pripadá, že zbytočne paternalisticky pristupujeme k rozvodu a k tomu, ako sa dvaja jedinci majú v rozvodovom konaní vlastne správať, ako k nemu majú pristupovať. Aj ten prvý paragraf, ktorý sa týka rozvodov, ktorý spomína ľahkomyseľný pomer, je pre mňa trošičku paternalistickým prístupom. Myslím si, že by bolo možné hľadať aj trošku jemnejšiu formu vyjadrenia. A je pravdepodobné si myslím, že aj z iných klubov prídu určité návrhy. Druhá problematika, ktorú spomenula už moja pani kolegyňa, myslím tesne predo mnou, sa týka toho, že je definovaná ako matka žena, ktorá dieťa porodila. A naozaj bolo by fajn, keby toto bol zákon, ktorý by mohol prežiť toľko, ktorý prežil doterajší platný zákon, čo ale znamená, že sa musíme dívať dopredu a naozaj je to istá forma riešenia problémov neplodnosti matky, ak iná žena porodí dieťa. Takže by som chcela, aby sa k tomu pán minister vyjadril, najmä v tom zmysle, či je ochotný akceptovať zmeny, ktoré by otvárali dvere takémuto riešeniu v budúcnosti. Tretia oblasť, ktorá je tiež za istých okolností, a teraz pre mňa osobne poviem, problematická, je koncepcia priznania príspevku na výživu rozvedeného manžela. A hovorím to preto, že ona do značnej miery vychádza z pôvodného zákona. A pokiaľ ja viem, tak sú prípady v praxi, ktoré spôsobujú potom ťažkosti a dokonca, by som povedala, nie vždy sú v súlade s dobrými mravmi, tým, akým spôsobom vlastne rozvedený manžel musí prispievať na bývalú manželku. Takže možno o tomto bude diskusia aj v druhom čítaní. Jedna drobnosť, ktorú som si, no nie je to drobnosť z vecného hľadiska, všimla. Medzi dôvodmi, pre ktoré je možné rozviesť manželstvo, sa neuvádza násilie v rodine. A pokiaľ ide o násilie v rodine vôbec, nevidím, že by bolo nejakým špeciálnym spôsobom upravené v tomto zákone. A myslím si, že by bolo dosť dobré, keby zákon o rodine o násilí v rodine hovoril. Viem, že do nejakej miery sa táto vec upravuje v tom druhom zákone, o sociálnoprávnej ochrane, ale tam sa týka detí. Takže by som poprosila pána ministra, keby sa vyjadril aj k tomuto. No a utajené pôrody. To je téma, ktorá možno naozaj pôjde skrz všetky kluby. A budú ľudia, ktorí budú súhlasiť i nesúhlasiť. Možno na rozdiel od môjho kolegu poviem, že ja v zásade vítam takúto formu podpory a ochrany života, ale myslím si, že by sme naozaj mohli hovoriť o určitých detailoch alebo o určitých situáciách, ktoré môžu nastať pri uplatňovaní tohto návrhu. Takže budem takisto vítať diskusiu v tejto oblasti v druhom čítaní. Takže, aby som to snáď zhrnula, sú isté oblasti, kde mi tento návrh pripadá konzervatívnejší, ako je reálna situácia v spoločnosti, v zásade si však myslím, že by mohol byť posunutý do druhého čítania a v druhom čítaní by mohli byť urobené zmeny tak, aby naozaj odrážal to, aká je konzervatívna alebo liberálna táto spoločnosť, aby sa tak trochu díval dopredu. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,097,817 |
24 | 2011-10-11 | Autorizovaná rozprava | 11 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Pán poslanec Novotný. | [] | 4,176,339 |
57 | 2015-10-30 | Autorizovaná rozprava | 148 | Mičovský, Ján, poslanec NR SR | Ján | Mičovský | poslanec NR SR | Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem aj kolegyni a kolegom za reakcie. A vari keď sme už dostali toho Malého princa tak nečakane do tejto rozpravy, tak poďakujem špeciálne pánovi poslancovi Osuskému za tú časť, ktorú tak pripomenul a ktorá je naozaj krásna, ktorá nám hovorí o našej zodpovednosti za všetko, čo si privlastníme. A možno to využijem tak voľajako ako istý apel úplne s dobrým úmyslom na pána ministra, že ak teda on ako najvyšší správca rezortu si privlastnil, a teraz to myslím v tom najlepšom slova zmysle, rezort zdravotníctva, bol mu privlastnený, bol mu daný na istú dobu do správy, tak aby tú zodpovednosť pociťoval tak, aby sa snažil naplniť nielen stranícke zadania, ale naozaj predstavy občanov, a to úplne všetkých, pretože od zdravotníctva závisí každý jeden osud. Nikto z nás nemá patent na to, že by práve vaše služby, služby vášho rezortu nepotreboval. Takže, pán minister, s tým najlepším úmyslom možno nech vám ten Malý princ ostane v pamäti ako jeden z takých bodov, ktoré tu dnes tak sa dostali nečakane a možno o to zapamätateľnejšie. Ďakujem. | [] | 4,186,971 |
50 | 2005-09-22 | Autorizovaná rozprava | 51 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 79 prítomných, 77 za, 2 sa zdržali. Návrh sme schválili. Ďalší návrh. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,173,295 |
35 | 2009-04-28 | Autorizovaná rozprava | 152 | G. Gál, poslanec: | G | Gál | poslanec | Ale čo sa týka tejto problematiky. Viete, ja sa vyjadrujem len k tým témam, ktorým troška rozumiem. Nevystupujem tu v pléne veľmi často, ale keď vystupujem, má to asi aj hlavu, aj pätu a nejdem do nejakých úskalí. Čo sa týka vlastníkov práve, pán kolega. V tom je problém, že áno, my tých vlastníkov máme niekde na liste vlastníctva, buď s poznámkou, že SPF, alebo na konci riadka je nejaký zlomok, ale práve títo vlastníci sa neprejavujú. Nezaujímajú sa o svoje vlastníctvo a ťažko ich dostať na nejakú schôdzu, ťažko od nich dostať, získať nejaký podpis, alebo keď podpíšu, tak podpíšu trom splnomocnencom, alebo trom spoločenstvám. Viete, keď už sa vyjadrujem k nejakej téme, tak treba poznať tú tému aj z praxe, nielen od poslaneckého stola. | [] | 4,194,475 |
61 | 2006-04-20 | Autorizovaná rozprava | 116 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Tóthová predložila otázku adresovanú ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pánovi Prokopovičovi. Otázka znie: „V interpelácii, ktorá sa týkala zriadenia pošty v Malackách, som dostala ústretové vyjadrenie. Napriek tomu, že mestská samospráva je ochotná značne finančne prispieť, celá záležitosť sa vlečie. V čom je problém?“ Pán minister, máte príležitosť odpovedať. | [] | 3,942,284 |
51 | 2019-10-25 | Autorizovaná rozprava | 100 | Suchánek, Alan, poslanec NR SR | Alan | Suchánek | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Ja na tom konci, čo si povedal, že Bory majú asi teraz pretlak lekárov. No ja si pamätám, keď začínalo Medissimo, tak tiež mali pretlak a záujem pracovať tam mnohí lekári, dokonca špičkoví primári. A po veľmi krátkej dobe odtiaľ odišli, lebo najprv im sľúbili veľké platy, ale keďže potom bolo vidno, že tí ľudia si nechcú alebo nie sú schopní toľko priplácať, tak zrazu potom tí primári síce mali veľké platy, ale už nemali zazmluvnenie na jedna nula, ale len na povedzme na 3 dni, alebo na 2 dni a platom tým pádom klesol a kvalitní aj lekári im odišli. Takže, samozrejme, nedá sa to dneska povedať, že tie Bory budú fungovať dobre, možno áno, možno nie. Ale aj Medissimo si myslelo, že bude fungovať dobre a že bude zarábať veľké peniaze, nakoniec to skončilo. K tým čakacím lehotám a k tým zazmluvňovaniam. No, dneska máme slobodný výber lekára a v podstate aj nemocnice. Pokiaľ ja budem chcieť, aby ma operovali v tej najšpičkovejšej a poisťovňa mi ponúkne inú nemocnicu, tak nemusím si vybrať, potom poisťovňa povie, však ja som mu ponúkla, takže nemusíme to platiť do zahraničia. Čiže poisťovňa sa z tohoto veľmi ľahko vyzuje. Potom bude otázka, že či to, či tie ostatné budú ozaj aj kvalitné. Ja tam vidím potom, nehovorím, možno sa to ukáže a možno to bude, možno to bude riešenie. Môže s tým byť, samozrejme, potom aj iný problém. Ja tam vidím iné práve v tej cenotvorbe. Pokiaľ cenotvorba bude taká, že tej nemocnici sa vyplatí robiť tie výkony veľmi náročné, ktoré budú aj veľmi dobre ohodnotené, tak nebude robiť tie menšie výkony a tie menšie výkony môžu ísť do tých menších nemocníc. A tie špecializované a tie veľké nemocnice budú robiť práve tie náročné, ale musia sa im vyplatiť, lebo ináč ich robiť nebudú. Samozrejme, môže tam byť ešte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,894,167 |
15 | 2024-06-13 | Autorizovaná rozprava | 141 | Šimkovičová, Martina, ministerka kultúry SR | Martina | Šimkovičová | ministerka kultúry SR | Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem aj za otázku pánovi poslancovi. Novela zákona o Fonde na podporu umenia bola poslancami Národnej rady Slovenskej republiky definitívne schválená 11. júna 2024 prelomením veta pani prezidentky. Účinnosť tento zákon nadobudne 1. augusta 2024. Počet členov Rady Fondu na podporu umenia sa po novom zvýši z deväť na trinásť. Konkrétne päť členov Rady zostáva pôvodných, ktoré vymenovala predchádzajúca vláda. Tam je šesťročné funkčné obdobie, čiže päť členov zostáva. Jeden bude nominantom samospráv a sedem ďalších navrhuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Títo ľudia budú vymenovaní z radov odborníkov, pričom výrazné zastúpenie budú mať odborníci a profesionáli najmä z regiónov, lebo vieme, že Fond na podporu umenia podporoval 75 % najmä z Bratislavy. Tam sa to viac-menej sústredilo a chceme, aby sa Fond na podporu umenia sústredil na celé Slovensko a na regióny. Chcem vás ubezpečiť, vážený pán poslanec, že nasledujúci približne mesiac a pol využijeme maximálne efektívne na to, aby sme do tohto Fondu na podporu umenia nominovali skutočne kvalitných profesionálov, ktorí budú spĺňať všetky požadované kvalifikačné, ale ja odborné predpoklady. Každopádne vy sa pýtate asi na konkrétne mená a konkrétne osoby, ktoré teda budú vo Fonde na podporu umenia, ale ich mená zverejníme včas v zmysle zákona, pretože nechceme dopustiť, aby títo ľudia ešte predtým, ako nastúpia do tejto funkcie, boli vystavovaní nejakej mediálnej šikane. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,069,964 |
11 | 2007-07-03 | Autorizovaná rozprava | 114 | A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: | A | Belousovová | podpredsedníčka NR SR | Ďalšia faktická, pán poslanec Szigeti. | [] | 4,165,488 |
14 | 2013-02-07 | Autorizovaná rozprava | 74 | Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR | Ľudovít | Kaník | poslanec NR SR | Takže ako som v prvej časti povedal, Gorila je len vrchol ľadovca, ktorý odkrýva isté praktiky a isté súvislosti, ktoré tu boli a pravdepodobne aj pretrvávajú. A poďme teda k tým konkrétnostiam, to znamená, k nahrávke s hlasom podobným Ficovi, na ktorej tento hlas podobný Ficovi hovorí, že zabezpečil 35 mil. a na budúci rok 40 miliónov. Ďalšou zaujímavou súvislosťou, na ktorú netreba zabudnúť, je to, že zakladateľ SMER-u Bohumil Hanzel bol týždeň pred zverejnením nahrávky na švédskej ambasáde, kde mal odovzdať dôkaz o nečestnom financovaní strany. Uviedol v médiách, že videl kópiu notársky overenej zmluvy medzi SMER-om a piatimi sponzormi, ktorá sa týkala konkrétnych miest na kandidátke strany. Tvrdí, že bol osobne pri viacerých stretnutiach so sponzormi, ktorí mali poskytnúť strane približne 60 mil. korún. Sponzorov mal podľa Hanzela pre stranu získavať aj predseda SMER-u Robert Fico osobne. Všetky jeho oficiálne zmluvy išli cez vtedajšieho generálneho manažéra strany Igora Federiča. Fico to vždy odklonil tak, že cez účtovníctvo išlo len to, čo je nevyhnutné, povedal pán Hanzel na margo kampane v roku 2002. Dvadsiateho šiesteho 11. 2011 sa začalo trestné stíhanie vo veci skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie a prijímania úplatku. Podľa pána Jaroslava Spišiaka preverovanie nahrávky, na preverovanie nahrávky bolo potrebné začatie trestného stíhania, aby mohli byť do prípadu prizvaní znalci. Tí by posúdili pravosť nahrávky s hlasom podobným Ficovi a pravosť zmluvy uzavretej medzi podnikateľom Fedorom Flašíkom a Ľubomírom Blaškom o darovaní peňazí SMER-u. Toto uznesením ale zrušila špeciálna prokuratúra. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, myslím, že toto meno vám je všetkým známe, takže pán Dušan Kováčik totiž zrušil uznesenie o trestnom stíhaní ako neopodstatnené. A vydanie uznesenia o zrušení trestného stíhania znamenalo, že polícia nemôže vykonať procesné úkony, ako napríklad prizvať znalca. A tak sa pýtam: kto sa bál toho, aby bolo znalcom objektívne zhodnotené, či to je hlas podobný Ficovi? Alebo je to hlas pána súčasného premiéra Fica? Kto tu hrá nečisté hry, keď napriek tomu, že máme verejne predložené materiály dôkazového charakteru, polícia zabezpečí, aby sa nevyšetrili, zo svojej úradnej moci? Prokurátor zabezpečí, aby sa nevyšetrovalo. Čo si o tom majú myslieť občania, keď tu prokuratúra zastavuje a znemožňuje vyšetrenie konkrétnych vecí? Rozhodnutie o zrušení trestného stíhania ale znamená, že nie je vylúčené, že trestné stíhanie môže byť v budúcnosti opäť začaté. A v tej súvislosti prednesiem neskôr návrh na doplnenie uznesenia. Polícia preto nemohla konať inak, ako zastaviť trestné stíhanie, keďže ju pán Dušan Kováčik o to požiadal, pričom ale vyšetrovateľka opakovane upozorňovala v materiáli, ktorý je k tomuto viazaný, že v priebehu vyšetrovania neboli vykonané všetky dôkazy, a o to sa postaral práve pán Dušan Kováčik. „V záujme objektívneho posúdenia, či sú podpisy nachádzajúce sa na zmluve o spolupráci pravými podpismi Ľubora Blaška a Fedora Flašíka, teda potvrdenie faktu, že 26. apríla 2002 skutočne podpísali predmetnú zmluvu, z ktorej vyplývalo pre obe strany vzájomné plnenie, by bolo potrebné vykonať písmoznaleckú expertízu. Tak isto by bolo potrebné zabezpečiť dôkazy, ktoré by potvrdzovali samotnú existenciu financií, ich následné prijatie stranou SMER, ako aj ich použitie,“ píše v uznesení vyšetrovateľka. Zjavné, zjavný návod, čo treba robiť. A zjavné svojvoľné zneužitie právomoci a zastavenie toho a znemožnenie toho, aby sa táto záležitosť vyšetrila. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik stále nevysvetlil, prečo zastavil vyšetrovanie, rovnako nepovedal, prečo neumožnil znalcom, aby preskúmali zmluvu medzi podnikateľom Ľubomírom Blaškom a Fedorom Flašíkom. Prvým politikom zo strany SMER, ktorý priznal 28. 2. 2012, že peniaze od vplyvného podnikateľa prijímala strana SMER, sa stal poslanec SMER-u pán Varga. Ten pre „Týždeň“ uviedol, že pán Babiš mal dať strane sponzorský dar ešte pred voľbami v roku 2006, keďže to riešilo vedenie SMER-u. Sponzorský dar sa však neobjavil v účtovníctve SMER-u. Vzniká nám z toho teda zaujímavá skladačka. Najskôr to bola sponzorská zmluva medzi podnikateľom Ľubomírom Blaškom a vtedajším financmajstrom SMER-u Fedorom Flašíkom, z ktorej vyplýva, že Blaško daroval strane rovných 32 mil. korún, potom sa zjavil hlas podobný Ficovi, ktorý zohnal minimálne 75 mil. korún pre stranu vlastnou hlavou. Bohumil Hanzel tvrdí, že videl aj notársky overenú kópiu medzi Ficom a skupinou piatich sponzorov, ktorých zastupuje veľmi vplyvný podnikateľ. V zmluve sú títo sponzori označení ako sympatizanti 1 až 5, pričom v roku 2006 im patrilo prvých 25 miest kandidátky SMER-u. Vážené dámy, vážení páni, toto je tiež Gorila. Gorila nie je len byt na Vazovovej, Gorila je spôsob, nekalý spôsob financovania politických strán. A Gorila je aj to, že príslušné orgány nevyšetrujú tieto veci tak, ako nevyšetrovali kauzu Gorila počas prvej Ficovej vlády, kedy bola zastavená. Za štyri roky sa v tomto neurobilo nič, naopak, kauza bola zametená pod koberec. A preto je sa treba spýtať, prečo, keď to ukazuje podľa tvrdenia či už pána premiéra Fica alebo všetkých predstaviteľov SMER-u na druhú Dzurindovu vládu, prečo Ficova vláda zastavila vyšetrovanie a zamietla veci pod koberec?! Asi preto, lebo to neukazuje na druhú Dzurindovu vládu, ale odkrýva práve praktiky, ktoré vedú smerom k financovaniu strany SMER. Posuňme sa ale k samotnej Gorile a dajme si do súvisu niektoré zaujímavosti zo spisu. Jednou z najvýznamnejších postáv, ktorá sa vyskytuje v tomto spise, je pán Határ, tajomník pána Fica, priateľ a blízky spolupracovník. Myslím, že je v tomto spise nielen spomínaný, pretože spomínaný je tam pán Fico, až sa nemýlim, 172-krát, najviac zo všetkých politikov, ale je tam citovaný, pretože tento byt pán Határ navštevoval veľmi často. Takže pár zaujímavostí, citujem: „Haščák spomína príklad, ako Fico a Flašík požadovali od Haščáka za zrušenie tlačovej konferencie o privatizácii paroplynového cyklu províziu. Haščák vymenúva päť akcionárov SMER-u, Juraj Široký, Vladimír Pór, Martin Glváč, Fedor Flašík, Jozef Brhel a Ivan Kiňo. Haščák má v stredu 11. 1. dohodnuté stretnutie s Robertom Ficom.“ Nebudem hovoriť o samotnom stretnutí, je dostatočne známe, pila sa pri ňom Cola, rozoberalo sa všeličo, ale poďme k niečomu inému. „Határ hovorí, že s Ficom komunikoval ohľadne kandidáta Penty na ministra zdravotníctva, ktorého má SMER podporiť. Haščák ho na minulom stretnutí napísal Határovi na papier. Fico voči uvedenému menu nemá námietky.“ Pýtam sa, je to meno súčasnej pani ministerky, ktoré bolo napísané na tomto papieriku? „Na záver žiada Haščák Határa, aby Ficovi odkomunikoval Haščákov dotaz na stav spoločnosti, ktorú Hačšák píše Határovi na papier. Penta cirka pred jedným rokom pomáhala francúzskemu investorovi získať slovenskú spoločnosť. Ide o spoločnosť, ktorú vlastnia mestá Banská Bystrica, Zvolen a ďalšie obce. Határ potom môže Hačšákovi oznámiť stav telefonicky bez podrobností, Határ oznámi, hovorí, že oznámi napríklad len 40 dekagramov salámy.“ A ja vás chcem upozorniť na jednu veľmi zaujímavú súvislosť z nahrávky hlasu podobnej Ficovi. Na tejto nahrávke, aby som bol presný, tento hlas hovorí: „Zabezpečil som na tento rok 35 a na budúci rok asi 40.“ Asi 40 miliónov. A tu hovoríme o 40 dekagramoch salámy za privatizáciu vodárenskej spoločnosti francúzskou spoločnosťou Veoliou. Vidíte tú nápadnú zhodu? Vidíte tú nápadnú súvislosť? Chápete prečo Gorila ďaleko presahuje hranice bytu na Vazovovej ulici? A prečo keď chceme sa dopátrať pravdy, tak musíme vyšetrovať omnoho viac, omnoho ďalej a omnoho viac konkrétnych súvislostí, ktoré sú tu jasne nadefinované. Pri ďalšom stretnutí pán Határ hovorí: „Ty vieš klásť nepríjemné otázky na môjho šéfa. Haščák sa pýta: Prečo? Határ sa smeje a hovorí, že Fico Haščákovi odkazuje, že čo s tým má Penta.“ Bavíme sa stále o pomoci pri privatizácii Veoliou vodárenskej spoločnosti. A teraz veľmi zaujímavá vec, ktorá súvisí s tým, súvisí s tou otázkou, bol pán Fico v byte na Vazovovej ulici, alebo nebol, ktorej sa SMER stále vyhýba, a kde pán minister Kaliňák naozaj predviedol veľmi profesionálny výkon naposledy po rokovaní výboru, kedy statočne odolával priamej odpovedi na túto otázku. Všetky otázky sa koncentrujú na návštevu bytu toho 11., až sa dobre nemýlim, kedy sa popíjala Cola. Ale chcem vás upozorniť na tento citát, ktorý teraz prečítam: „Haščák hovorí, že si Fico asi nepamätá, že s ním o tom hovoril asi pred rokom a pol v tomto byte.“ Sú v byte na Vazovovej ulici. Znova to zopakujem, že „som s ním hovoril o tom asi pred rokom a pol v tomto byte“. Je jasné, prečo SMER nemôže pripustiť a priznať, že pán Fico v tom byte bol. Pretože v tom byte nebol raz. Pretože v tom byte zjavne bol viackrát. Je jasné, prečo nemôže pripustiť vyšetrenie tejto kauzy, pretože sa pravdepodobne obáva, alebo má o tom znalosti, že o tom existujú dôkazy, či už zvukové alebo písomné, a že by odkryli mnohé súvislosti, o ktorých verejnosť ešte nevie. Posuňme sa ďalej k ďalším zaujímavým citátom z daného spisu. „Haščák doniesol Határovi peniaze v hotovosti na financovanie volebnej kampane SMER-u, v zmysle dohovoru, viď stretnutie Haščák, Határ z 18. 5., ktoré odovzdáva Határovi. Haščák hovorí: Doniesol som ti tie veci – a vyťahuje obálku. Počuť šuchot. Haščák hovorí, že sa má v blízkej budúcnosti stretnúť s Kaliňákom, s Brhelom kvôli Transpetrolu, a potrebuje ešte jeden, dva týždne, aby vedel, ako bude SMER voči Pente fungovať. Fakt je taký“ - hovorí Haščák (je to citát) – „že my Fica financujeme osem rokov. Ťažko si teraz predstaviť, že Fico vyštartuje proti nám v niečom, čo by malo trestnoprávny rozmer.“ Koniec citátu. Vážené dámy, vážení páni, kauza Gorila sa stala symbolom a mnohí zabúdajú na konkrétnosti, o ktorých sa tam hovorí, a preto som považoval za potrebné ich pripomenúť, pretože mám pocit, že mnohé veci sa nevyšetrujú úmyselne, zastavujú sa vyšetrovania, keď sa vyšetrovať má. A mám veľkú obavu, ba dokonca presvedčenie, že cieľom je nič nevyšetriť, pretože by to pre mnohých súčasných vládnych politikov malo veľmi nepríjemné následky. Preto si dovolím, aby sme sa ako Národná rada pokúsili zvrátiť tento stav, navrhnúť doplnenie uznesenia. Uznesenie znie: Národná rada žiada ministra vnútra, aby ihneď zabezpečil obnovenie vyšetrovania a vyšetrenie kauzy nahrávky, na ktorom hlas podobný Ficovi hovorí o financovaní strany SMER, aby zabezpečil vyšetrenie pravosti sponzorských zmlúv medzi podnikateľom Blaškom a Fedorom Flašíkom, prípadne ďalších medializovaných zmlúv o financovaní strany SMER-u. Ďakujem za pozornosť. | [
"(je to citát)"
] | 4,071,190 |
40 | 2021-10-05 | Autorizovaná rozprava | 146 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Sedem faktických poznámok na vaše vystúpenie. Ako prvá – pani poslankyňa Romana Tabák. | [] | 4,208,389 |
29 | 2014-01-29 | Autorizovaná rozprava | 1 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Jozef Mihál a na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec József Nagy. Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, tlač 760. Pani ministerka, poprosím vás, zaujmite svoje miesto a tiež poprosím pani spravodajkyňu Emíliu Müllerovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov a dávam slovo pánovi poslancovi Alojzovi Hlinovi, ktorý sa do rozpravy prihlásil ústne. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Keďže nás je tu málo, tak bude aj kľud. (Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov , tlač 760.) | [
"(Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov , tlač 760.)"
] | 3,982,597 |
9 | 2024-02-27 | Autorizovaná rozprava | 37 | Danko, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Danko | podpredseda NR SR | Poslanec Krátky. | [] | 3,971,218 |
9 | 2007-04-13 | Autorizovaná rozprava | 193 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | Slovo má pán poslanec Podmanický. | [] | 3,889,654 |
75 | 2022-11-08 | Autorizovaná rozprava | 248 | Saloň, Marián, poslanec NR SR | Marián | Saloň | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, že schvaľuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k mierovej stratégii riešenia rusko-ukrajinského konfliktu tak, ako je uvedené v návrhu predkladateľov. | [] | 4,005,648 |
54 | 2015-10-06 | Autorizovaná rozprava | 215 | Huba, Mikuláš, poslanec NR SR | Mikuláš | Huba | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán hlavný predkladateľ, pán spravodajca, dámy a páni, ja som sa preto prihlásil do rozpravy, lebo som myslel, že v takto rozsiahlom komplexnom a viacvýznamovom, možno povedať, návrhu zákona predsa len sa objavia akési medzery pri tom predstavovaní a že bude čo doplniť. Ale kolega Mičovský mi trošku zobral vietor z plachiet, ale urobil to, samozrejme, výborne a som mu za to vďačný. Žiadne väčšie medzery som v tej prezentácii nenašiel, ktoré by som potreboval v tomto vystúpení vypĺňať, tak sa skôr zameriam na to, že zhrniem tie hlavné motívy, ktoré nás viedli ako kolektív predkladateľov k predloženiu tohto návrhu zákona. Budem sa držať pri tom dôvodovej správy, aby som sa nerozrečnil, pretože čas hlasovania sa blíži. Začali sme tak deklaratórne, ale myslím si, že adekvátne, a to konštatovaním, že lesy sú najvýznamnejším prírodným, kultúrnym a krajinotvorným fenoménom na území Slovenska s mimoriadnym vplyvom na kvalitu ľudí i ostatných živých organizmov. Preto je nevyhnutné pružne reagovať na meniace sa prírodné a spoločenské podmienky, v ktorých lesy existujú, resp. pôsobia, aby boli schopné dlhodobo a podľa možnosti trvalo zabezpečovať všetky svoje funkcie, ktoré od nich takpovediac očakávame. To vyžaduje vytvárať pre prácu lesného hospodára také legislatívne prostredie, ktoré bude pozitívne stimulovať kvalitu hospodárenia v lesoch a tým aj ich trvalo udržateľnú komplexnú funkčnosť a ochranu. Teraz celkom stručne v niekoľkých bodoch zhrniem, o čo nám išlo alebo ide v tomto návrhu. Do istej miery sa snažíme zmeniť priority v lesohospodárskych postupoch, čo má podľa nášho názoru zásadný strategický význam... (Ruch v sále, zaznievanie gongu, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) | [
"(Ruch v sále, zaznievanie gongu, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)"
] | 3,926,393 |
7 | 2007-01-31 | Autorizovaná rozprava | 56 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | Schválili sme. Nech sa páči. | [] | 4,066,113 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.