session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
19 | 2013-05-15 | Autorizovaná rozprava | 131 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 145 prítomných, 143 bolo za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval. Máte súhlas. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,014,925 |
4 | 2006-09-07 | Autorizovaná rozprava | 29 | G. Gál, poslanec: | G | Gál | poslanec | V polročných intervaloch je vláda povinná písomne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o vydaných aproximačných nariadeniach v uplynulom období a súbežne predložiť zámer ich prijímania v najbližšom roku. Platný zákon vymedzil oblasti, v ktorých vláda môže nariadenia vydávať, podmienky ich vydávania a tiež kontrolný mechanizmus. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona Národná rada môže po prerokovaní požiadať vládu, aby právnu úpravu navrhovanú ako aproximačné nariadenie predložila ako návrh zákona. Ústavnoprávny výbor prerokoval predmetnú informáciu 4. septembra 2006 na svojej 3. schôdzi a uznesením č. 9 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie. Pán predsedajúci, prosím, otvorte k tomu bodu rozpravu. | [] | 3,983,375 |
9 | 2024-02-15 | Autorizovaná rozprava | 216 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Na vaše vystúpenie... a, pardon. (Reakcia z pléna.) Hej, hej, chápem, som sa trošku pomýlil. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Vančovi, aby predniesol spravodajskú informáciu. | [
"(Reakcia z pléna.)"
] | 4,107,718 |
15 | 2020-10-13 | Autorizovaná rozprava | 24 | Kotleba, Marian, poslanec NR SR | Marian | Kotleba | poslanec NR SR | Pani ministerka, v dôvodovej správe, teraz aj vo vašom vystúpení ste povedali, že vlastne cieľom nejako precizovať tú právnu úpravu a v podstate zabrániť zasahovaniu do základných práv a slobôd. Ale keď si človek podrobne prečíta to paragrafové znenie, tak vy ste zvolili taký prístup, nieže chrániť tie práva a slobody, ktoré dnes naozaj sú porušované tými zásahmi v oblasti zdravotníctva a píše sa to aj v dôvodovej správe, ale skôr naopak. Vy vytvárate veľmi jasný rámec na to, aby mohli byť teraz už legislatívne ošetrené tie zásahy ešte výraznejšie, aby ešte viac ste mohli zasahovať. Pričom však aj v tom paragrafovom znení podľa môjho názoru, ja k tomu vystúpim v rozprave, a to nie je dostatočne precizované, pretože máte tam hlavne v niektorých písmenách paragrafu, doplnenia paragrafu 4, tam máte úplne voľné, voľné formulácie, ktoré zase budú viesť k tomu, že to nebude precízne a zase tam bude následne diskusia a, a možno odpor a priestor na to, aby, aby sa to zneužívalo alebo sa to zle chápalo, zle vnímalo. Čiže ja na jednej strane chápem vašu snahu, ale na druhej strane, pani ministerka, ak to malo ísť do skráteného legislatívneho konania s tým, že ste to mali odôvodňovať ochranou základných ľudských práv a odstránenie toho konfliktu s nimi medzi, medzi tými zásahmi a tou ochranou práv, tak podľa mňa ten, tá novela alebo ten materiál mal byť absolútne sprecizovaný. A on podľa mňa absolútne sprecizovaný nie je, čo v podstate vo svojej, vo svojom úvodnom slove potvrdila aj predsedníčka zdravotníckeho výboru, ktorá jasne povedala, že sa dovtedy bude rokovať, kým sa veci neodstránia, nesprecizujú, až potom výbor gestorský zdravotnícky k tomu zasadne. Ďakujem. | [] | 3,905,026 |
10 | 2003-04-09 | Autorizovaná rozprava | 18 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Nech sa páči. | [] | 4,064,471 |
17 | 2017-05-12 | Autorizovaná rozprava | 128 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Sopko. Nech sa páči. | [] | 4,103,774 |
57 | 2002-03-20 | Autorizovaná rozprava | 3 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) 72 prítomných. Páni poslanci, prosím, aby ste sa všetci prezentovali, pretože v rokovacej sále je dostatočný počet poslancov na to, aby Národná rada bola schopná uznášať sa. Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci. (Hlasy v pléne.) Pán poslanec Brňák, viete, že je tento návrh v súlade s rokovacím poriadkom. Prosím skrutátorov, aby spočítali počet poslancov prítomných v rokovacej sále. Ja prosím skrutátorov. Páni poslanci, myslím, že je aj v záujme našom, aby sme pred verejnosťou prezentovali, že je v Národnej rade dostatočný počet poslancov, aby Národná rada mohla rokovať. (Hlasovanie.) 70 prítomných. Páni poslanci, chcem informovať, že v Národnej rade je dostatočný počet poslancov na to, aby sme mohli rokovať. Niektorí páni poslanci však nechcú hlasovať. Považoval som za potrebné to povedať, nič iné. Pán poslanec Cabaj, nech sa páči. | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasy v pléne.)",
"(Hlasovanie.)"
] | 4,048,976 |
13 | 2007-09-19 | Autorizovaná rozprava | 176 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 134 poslancov, za návrh 56 poslancov, proti 61 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov, nehlasoval 1 poslanec. Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Veľmi pekne ďakujem, pán spravodajca. Vážené kolegyne, kolegovia, teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 310). Spoločným spravodajcom je predseda výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj Tibor Cabaj. Nech sa páči, uvádzajte, pán predseda, hlasovanie. | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 310)"
] | 4,205,695 |
15 | 2024-06-14 | Autorizovaná rozprava | 109 | Šimečka, Michal, podpredseda NR SR | Michal | Šimečka | podpredseda NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Keďže som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, chcem sa spýtať, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, v tom prípade vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či sa k nej ešte chce vyjadriť navrhovateľ, nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode. A ideme na ďalší bod, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Mariána Viskupiča, Branislava Gröhlinga, Jany Bittó Cigánikovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. Je to tlač 280 a návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je rozhodnutie 294. Dávam teraz slovo poslancovi Mariánovi Viskupičovi, aby návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča, Branislava Gröhlinga, Jany Bittó Cigánikovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe , tlač 280.) | [
"(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča, Branislava Gröhlinga, Jany Bittó Cigánikovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe , tlač 280.)"
] | 4,180,853 |
75 | 2022-11-08 | Autorizovaná rozprava | 445 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 135 poslancov, za 83, proti 13, zdržalo sa 37, nehlasovali 2. Konštatujem, že Národná rada neschválila vládny návrh novely ústavy. Ďalej prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Jána Benčíka, aby uvádzal hlasovanie o bode 46 programu, je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 o Hasičskom a záchrannom zbore (tlač 1099). (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov , tlač 1099.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1099)",
"(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov , tlač 1099.)"
] | 4,005,845 |
43 | 2019-03-27 | Autorizovaná rozprava | 384 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Ďakujem obom kolegom za reakcie. Tie dôvody, pre ktoré môžu ženy chcieť mať meno bez koncovky ženského prechyľovania, teda priezvisko, môžu byť rôzne, môžu to byť praktické dôvody, môžu to byť dôvody ich pocitu, môže to byť, že žijú v zahraničí a sú vydaté a môžu byť nezrozumiteľné, prečo má iné priezvisko ako jej manžel, môže sa to prakticky z hľadiska používania, pokiaľ komunikujú často s niekým v cudzine. Ale ja by som to nechal úplne na nich, ony majú mať možnosť sa rozhodnúť, či chcú alebo nechcú používať tú koncovku ženského prechyľovania, či si to nechajú zapísať alebo nenechajú zapísať, či majú na to taký alebo onaký dôvod, to nie je úloha zákonodarcov. Myslím si, že ani to nie je úloha úradov, aby to posudzovali. Nie je to nič, s čím by mal byť problém, pretože v iných prípadoch alebo vo viacerých prípadoch to tak funguje, že ženy aj na Slovensku, aj Slovenky majú priezvisko a nepoužívajú koncovku ženského prechyľovania. Tak je len vecou dobrej vôle zákonodarcu, aby to umožnil aj osobám slovenskej národnosti, to, čo už dnes umožňuje osobám, ktoré k slovenskej národnosti nepatria. Ďakujem. | [] | 4,172,838 |
1 | 2020-03-20 | Autorizovaná rozprava | 237 | Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR | Jaroslav | Karahuta | poslanec NR SR | Sľubujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,006,276 |
6 | 2024-01-18 | Autorizovaná rozprava | 252 | Mesterová, Zuzana, poslankyňa NR SR | Zuzana | Mesterová | poslankyňa NR SR | Navrhujem, aby Národná rada zaviazala predsedajúcich, ktorí odnímu slovo poslancovi z dôvodu, že nereagoval na predrečníka, aby svoje rozhodnutie riadne odôvodnil z dôvodu zachovania predvídateľnosti vedenia schôdze Národnej rady. Odôvodnenie č. 2: Už opakovane sa stalo, že predsedajúci odňal len tak svojvoľne slovo vo faktickej poznámke bez toho, aby uviedol, v čom vidí rozpor s tým, čo povedal predrečník. Je to neudržateľné, je to taká právna neistota pre poslancov a poslankyne. Ja už som tento návrh raz dávala, nebolo o ňom hlasované, takže ešte raz. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,930,278 |
12 | 2017-02-10 | Autorizovaná rozprava | 126 | Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Beblavý | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, toto je balík, nazvime ho zjednodušene, kultúrny. Opäť je tam, dochádza k prenosu kompetencií v súvislosti s tými zmenami, ktoré navrhujeme, teda zrušenie VÚC. Prvý zákon je zákon o múzeách a galériách a v rámci neho sa teda navrhuje, aby sa tieto preniesli primárne na mestá, v ktorých sídlia, keďže väčšinou nesídlia v malých obciach, ale sídlia v okresných mestách a mestách nadokresného významu. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 4,002,158 |
7 | 2007-02-02 | Autorizovaná rozprava | 105 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | Nech sa páči, pán poslanec. | [] | 3,942,108 |
35 | 2009-04-22 | Autorizovaná rozprava | 5 | M. Hort, podpredseda NR SR: | M | Hort | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne za porozumenie a teraz môžete pokračovať. | [] | 4,061,720 |
48 | 2015-03-24 | Autorizovaná rozprava | 35 | Hraško, Igor, poslanec NR SR | Igor | Hraško | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pani predsedajúca. V rozprave vystúpili traja poslanci, procedurálne návrhy neboli podané, preto, prosím, dajte hlasovať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) uzniesla na tom, že prerokuje predmetný návrh v druhom čítaní. | [] | 4,109,664 |
25 | 2013-10-29 | Autorizovaná rozprava | 150 | Fecko, Martin, poslanec NR SR | Martin | Fecko | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, pán Mičovský, nebol podaný žiadny pozmeňujúci a doplňujúci návrh, takže prosím, pán predsedajúci, aby sme, ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní. | [] | 4,195,698 |
17 | 2017-05-17 | Autorizovaná rozprava | 33 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďalším a posledným písomným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Budaj, nech sa páči. | [] | 3,919,857 |
13 | 2003-06-17 | Autorizovaná rozprava | 56 | J. Mikuš, poslanec NR SR: | J | Mikuš | poslanec NR SR | Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, pričom konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto, ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Šulaj. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec. Pán poslanec Šulaj, nech sa páči. | [] | 4,066,891 |
18 | 2003-10-23 | Autorizovaná rozprava | 137 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | K. Fajnor, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády, na strane 102 správy Telo a duša, násilné sterilizácie a ďalšie útoky na reprodukčnú slobodu Rómov na Slovensku je veta, citujem: „Hoci existoval vlastný program, ktorý sa zoberal informovanosťou Rómov o otázkach plánovaného rodičovstva, ukázalo sa, že program necitlivo pristupoval ku kultúrnym otázkam.“ Ďalej sa pokračuje, že „neprijatím účinných právnych noriem a stratégie v oblasti starostlivosti o reprodukčné zdravie porušil štát svoju povinnosť zabezpečiť prístup k službám v oblasti starostlivosti o reprodukčné zdravie“. V odvolávkach na strane 135 k uvedenému textu sa uvádza: „viď rozhovor s Janou Kviečinskou a Kingou Novotnou, Úrad podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a menšiny“. V tlačovej správe z 28. januára 2003 sa uvádza, že správa Telo a duša bola založená okrem iného na rozhovoroch s predstaviteľmi štátnych úradov. To znamená, že obe pracovníčky boli priamo na správe zainteresované. Pred dvoma dňami TASR vydala správu s názvom Vyšetrovanie nepotvrdilo sterilizáciu rómskych žien. Podľa TASR máte, pán podpredseda, predložiť 28. októbra na rokovanie vlády v tejto súvislosti správu, ktorá obsahuje aj vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, v ktorom odsudzuje všetky formy rasovej a národnej neznášanlivosti. Pritom priamo váš útvar sa podieľal na uvedenej prezentácii rasovej a národnostnej neznášanlivosti, ako som vyššie uviedol. Autori publikácie odmietli spolupracovať s vyšetrovacími orgánmi, vaši pracovníci však neodmietli spolupracovať s autormi publikácie. A ja vám dávam doplňujúcu otázku. Vyhlásenie je pekná vec, ale v povedomí Slovenská republika ostane štátom, v ktorom sa porušujú ľudské práva. Aktéri asi vedeli, že odviedli dobrú prácu na diskreditáciu Slovenska a ešte aj citujú rozhovor s pracovníčkami vášho útvaru. Ste nad... (Prerušenie vystúpenia časomierou.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomierou.)"
] | 4,128,369 |
14 | 2017-03-30 | Autorizovaná rozprava | 225 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Pristúpime k tretiemu čítaniu . A otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, konštatujem a vyhlasujem rozpravu za skončenú. | [] | 4,085,099 |
53 | 2001-11-29 | Autorizovaná rozprava | 120 | M. Dzurinda, predseda vlády SR: | M | Dzurinda | predseda vlády SR | Po druhé, nespomenul som ešte napríklad priamu väzbu medzi vyššími územnosprávnymi celkami a štrukturálnymi fondmi Európskej únie. Bezprostredne po schválení zákonov v Národnej rade Európska komisia napríklad reagovala práve tak, keď podčiarkla skutočnosť, že kreovanie vyšších územnosprávnych celkov umožní Slovensku, keďže budú priami adresáti týchto peňazí, čerpať výraznejšie predvstupovú pomoc Slovenskej republiky z prostriedkov Európskej únie. Túto pomoc budeme čerpať na rozvoj infraštruktúry, na vybavovanie napríklad priemyselných parkov. Legislatívu máme platnú od 1. júla, ale mnohé priemyselné parky vznikajú nie v jednom chotári, ale v chotároch viacerých miest, viacerých obcí. Napríklad som bol vo Zvolene, videl som takýto projekt, kde je päť obcí, vrátane miest Banská Bystrica, Zvolen. Vyšší územnosprávny celok bude presne adresátom tejto predvstupovej pomoci zdrojov Európskej únie. Nedávno som bol v Prešove. Aj medzi Prešovom a Košicami vzniká presne taký istý veľký priemyselný park, ktorý zasahuje do chotárov niekoľkých obcí a miest. A preto kreovanie vyšších územnosprávnych celkov umožní jednak dobre plánovať regionálny rozvoj, ale zároveň umožní kreovať aj inštitút, a to je vlastne krajský parlament, vyššia územnosprávna úroveň, ktorá bude partnerom Európskej komisii a tým pádom, samozrejme, aj efektívnosť čerpania peňazí predvstupovej pomoci bude omnoho vyššia. | [] | 3,911,065 |
65 | 2022-04-28 | Autorizovaná rozprava | 31 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec Peter Šuca. | [] | 3,974,352 |
90 | 2023-05-18 | Autorizovaná rozprava | 19 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Svrček. | [] | 4,054,931 |
10 | 2016-10-26 | Autorizovaná rozprava | 185 | Galek, Karol, poslanec NR SR | Karol | Galek | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz pekný deň všetkým. Tých zákonov o energetike, ktoré do tohto pléna doteraz prišli, nebolo veľa. V pondelok sme mali komisiu pre energetiku a bolo avizované, že teda na budúci rok sa to zmení. Aj tento zákon, ktorý navrhujeme, možnože bude mať nejaký dopad, nejaký vplyv práve na tú pripravovanú legislatívu. Týka sa však iba jednej oblasti, práve toho zákona o energetike. Ako som už povedal v tom úvodnom slove, budem vám dneska rozprávať o všeobecnom hospodárskom záujme. Čo je to všeobecný hospodársky záujem? Každý máme nejaký svoj záujem. Aj pán Kaliňák má svoj záujem. Mimochodom, týmto by som ho ešte raz rád vyzval, aby už konečne odstúpil. Takisto pán Bašternák má svoj záujem. Aj pán Fico má svoj záujem. Ale tu sa bavíme o všeobecnom hospodárskom záujme. To znamená o záujme, ktorý by mal byť v prospech hospodárstva Slovenskej republiky. V zásade malo by ísť o nejaké riešenie akútnej situácie, ktorá nastala. Takáto situácia nastala napríklad aj v roku 2005, to, myslím, bolo, kedy práve jedno z týchto všeobecných; jedno z nariadení o všeobecnom hospodárskom záujme bolo vydané pre Slovenské elektrárne. Bolo im povedané, aby vo všeobecnom hospodárskom záujme vyrábali elektrinu z domáceho uhlia. Ako celý ten postup funguje? Všeobecný hospodársky záujem navrhne vláda, pardon, ministerstvo a schvaľuje ho vláda. Následne vo všeobecnom hospodárskom záujme ministerstvo vydá viacero nariadení. Tieto nariadenia napríklad momentálne platné prikážu Slovenským elektrárňam vyrábať elektrinu z domáceho uhlia, distribučným spoločnostiam takúto elektrinu distribuovať, prenosovej sústave takúto elektrinu prenášať, no a dodávateľom takúto elektrinu dodávať koncovému spotrebiteľovi. Samozrejme, celý ten špás niečo stojí, pretože sa bavíme o všeobecnom hospodárskom záujme, a, paradoxne, vymyslelo si to ministerstvo, ale nejde to vôbec na ťarchu štátneho rozpočtu, ale v konečnom dôsledku to zaplatí spotrebiteľ, a to práve v cene elektriny, konkrétne v zložke, ktorá sa volá tarifa za prevádzku systému. A naschvál nehovorím občan, ale spotrebiteľ, pretože trpí tým hlavne priemysel, podnikatelia a výroba. To sú tí hlavní, ktorí sa najviacej sťažujú na to, že máme na Slovensku vysoké ceny elektriny a veľkú časť viny na tom má práve TPS-ka a veľkú časť viny na tom má aj podpora ťažby domáceho uhlia. Okrem toho v TPS-ke sa skrýva aj podpora obnoviteľných zdrojov energie, podpora kombinovanej výroby elektriny a tepla alebo organizácia krátkodobého trhu s elektrinou. Ale, paradoxne, práve v prípade tohto domáceho uhlia sa jedná o niečo, čo prakticky nikto nepotrebuje a nikto nechce. A neskorej v rámci rozpravy vám aj poviem, aké to má dopady na Slovensko. No a keď som hovoril, že má to negatívny vplyv práve na tú výrobu, na ten priemysel, tak v minulosti sme sa snažili ten negatívny vplyv tých vysokých cien nejakým spôsobom sanovať. Ale namiesto toho, aby sme išli nejakými systémovými opatreniami, zvolili sme si cestu napríklad memoranda o porozumení s U. S. Steelom. Absolútne nesystémové. Alebo limit na platenie odvodu do Národného jadrového fondu pre Slovákov. Ten strop je dneska 7 miliónov eur. Zdanlivo systémové opatrenie, ale týka sa to jedného jediného spotrebiteľa. No a koľko to vlastne je, keď som to začal hovoriť o tom, že to vlastne zaplatia spotrebitelia? Vravel som, že to začalo niekedy v roku 2005, cca pred tými 10 rokmi. Na tom začiatku to bolo zhruba 30 miliónov eur, dnes sa bavíme o viac ako trojnásobku. Minulý rok to bolo asi 95 miliónov eur. No a táto suma do roku 2030 má stúpať až na sumu viac ako 120 miliónov eur. A teraz ten zvláštny paradox. V minulosti sme tento všeobecný hospodársky záujem nastavovali na rok, maximálne na dva. Minulý rok práve pán minister, myslím, že to bol pán minister Vazil Hudák, vydal tieto nariadenia až do roku 2030. Na ďalších 15 rokov. V praxi to bude znamenať, že kým sme do dnešného dňa zaplatili práve na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia približne 650 miliónov eur, za tých ďalších 15 rokov to má byť viac ako 1,5 miliardy. Takže tá podpora nám kontinuálne stúpa do závratných výšok. A je to taký zvláštny paradox. Ja by som to prirovnal k jednej situácii, ako kde liečite drogového závislého a liečite ho zvyšovaním dávok. Neviem, Peťo, možnože, asi sa usmeješ, že takéto riešenie je pre teba nové, ale, bohužiaľ, toto sa deje práve vo všeobecnom hospodárskom záujme. A je tu ešte jeden paradox. Okrem toho, že tá podpora bude stúpať, asi by ste čakali, že aj tá produkcia elektriny z domáceho uhlia stúpne. Nie. Tak ako je to momentálne nastavené, tá výroba kontinuálne klesá a poklesávať má aj do budúcnosti. Kým v roku 2008 sme mali elektrinu, ktorá bola dodaná do siete, lebo ony majú aj nejakú vlastnú spotrebu, dodaná do siete a vyrobená z domáceho uhlia, 1 717 GWh, v roku 2016 to už bolo iba 1 350. A ten doplatok teraz, ja tu mám číslo iba od roku 2008, v roku 2008 to bolo 52 miliónov, minulý rok 95 miliónov. A teraz vlastne k tomu nášmu návrhu. Toto bol všeobecný hospodársky záujem alebo nariadenie o všeobecnom hospodárskom záujme, ako fungujú dnes. To znamená, je to časovo neobmedzené, je to vydané na základe nejakej analýzy, ktorá sa neprehodnocuje. Vôbec to nerieši stav, ktorý sme chceli práve tým VZN-kom poriešiť. Vydané nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme podľa nášho návrhu by mali skončiť k 31. 12. 2017. Ja ale netvrdím, že nemôžme pokračovať novým nariadením, ale tomuto nariadeniu by už podľa nového zákona mala predbiehať analýza. Tá analýza je tam aj dneska. A okrem vplyvu na cenu elektriny a plynu, verejnú správu a podnikateľské prostredie by sme túto analýzu chceli rozšíriť o posúdenie vplyvu na životné prostredie, zdravie obyvateľstva a sociálne vplyvy. Takéto nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme by podľa nového mohlo byť vydané maximálne na tri roky s tým, že každoročne by bolo prehodnocované. To znamená, ak pominul všeobecný hospodársky záujem, nemá predsa význam zaťažovať spotrebiteľov, občanov Slovenska, takýmito nezmyselnými doplatkami, poplatkami, ktoré sa premietajú do ceny elektriny. No a, pochopiteľne, je tam, potom ako som spomenul už v tej úvodnej reči, potrebné aj stanovisko Protimonopolného úradu. Takže toto bolo zmena v zákone o energetike. Ale potom navrhujeme ešte jednu zmenu, a to v zákone o regulácii v sieťových odvetviach. Povedal som to v tom úvodnom slove. Dneska regulujeme v podstate iba prevádzkové náklady, keď sa to tak vezme, výrobcu, teda Slovenských elektrární v ich prevádzke v Novákoch. To je to slávne ENO. Samotné uhlie, komodita, dneska regulovaná nijakým spôsobom nie je. To znamená, že do toho doplatku, do tej výkupnej ceny vstupuje 1:1 na základe nejakej bilaterálnej dohody medzi Slovenskými elektrárňami a Hornonitrianskymi baňami Prievidza. A čo sa deje? Hornonitrianske bane Prievidza vďaka tomuto v minulom roku mali hrubú maržu 57 percent. Úžasné! Podľa novej úpravy, ktorú chceme priniesť do tohto zákona o regulácii v sieťových odvetviach, by aj práve táto komodita, keďže v konečnom dôsledku vstupuje do regulovanej ceny, tak by mala byť regulovaná. Mala byť zohľadňovať ekonomické oprávnené náklady a pomeraný zisk. A teraz čo bolo tým podnetom na tento zákon? Bolo ich viacero, ale my sme si ho tak pracovne nazvali antialobalový zákon. Asi všetci, čo v tejto sále sedíte, ste počuli o pánovi Jánošovi, o alobalovej kauze, ktorej vyšetrovanie bolo, bohužiaľ, zastavené. Ale treba si uvedomiť, že toto bol iba jeden taký moment, jeden taký prvok, kde sme sa dozvedeli, čo sa vlastne s tým doplatkom, s tými peniazmi, ktoré v rámci toho doplatku, tej výkupnej ceny, ktoré dostávajú Slovenské elektrárne a potom 1:1, resp. ešte v horšom pomere prevádzajú na Hornonitrianske bane. Tak toto bol jediný moment, kde sme sa dozvedeli, čo sa s tými peniazmi možno deje. Ale reálne sa nikdy nedozvieme, čo sa deje, pretože to vyšetrovanie dneska tu nie je. Ale súčasne si treba uvedomiť, že v tom celom reťazci máme na konci Hornonitrianske bane, ktoré sú úplne nepriamo v tom, Slovenské elektrárne, distribučky, prenosovky a dodávateľov. A napríklad Slovenské elektrárne sú v celom tomto reťazci na tom stratové. V tomto roku podľa výpočtu by to malo byť nejakých 15 miliónov eur. Takže ony samy toto nepotrebujú. Nepotrebujú vyrábať elektrinu z domáceho uhlia. Takúto elektrinu v konečnom dôsledku my dneska ani nepotrebujeme. Áno, minulý rok sme potrebovali nejaké 2 TWh, ktoré sme si potrebovali doviesť. Ale dneska je tak nízka cena elektriny na trhu, že toto sme boli schopní urobiť za mnoho nižšie náklady, ako keby sme si tú elektrinu sami vyrobili. A hlavne témou posledných dvoch týždňov sú Mochovce. Iste ste zachytili, že Mochovce sa opäť predražujú a ich dostavba sa odďaľuje. Ale už sú tam stanovené nejaké konkrétne termíny. Ja verím, že od pána ministra sa dozvieme čoskoro viacej. Dôležité je, že v 2017 a 2018, najneskôr 2019. tie Mochovce už budeme mať. A vtedy sa staneme čistým exportérom elektriny. Osem percent budeme dodávať. Budeme dodávať na trh, no a na tom trhu tá cena opäť nejakým spôsobom trošku poklesne. Ale v tej chvíli pre nás už elektrina vyrobená z domáceho uhlia nebude mať prakticky žiaden význam, pretože bude niekoľkonásobne drahšia ako tá cena, ktorú si vyrábame. Ako cena elektriny, ktorú si vyrábame práve tu na Slovensku. A potom je to negatívny vplyv na spotrebiteľa. Toto nás takisto k tomu motivovalo. Ako som už povedal na začiatku, premieta sa to do koncovej ceny. Konkrétne asi tých 4,43 eura na MWh. Na obyvateľa, keď sa to prepočíta, to znamená, tá podpora deleno počet obyvateľov na Slovensku, tak to vyjde na nejakých 18 euro približne. Ďalším negatívom, ktoré nám vyplýva nepriamo z tohto všeobecne hospodárskeho záujmu alebo tohto nariadenia, je tá samotná ťažba, ktorá prebieha na Hornej Nitre. Majú tam poddolované územie svojím spôsobom, mnohé desaťročia, ak nie storočia sa jedná o znehodnotenú pôdu, znehodnotené územie. No a čo je omnoho dôležitejšie a toto sa týka priamo samotnej výroby elektriny z domáceho uhlia, je znečistené životné prostredie. Elektráreň v Novákoch je druhým najväčším znečisťovateľom životného prostredia na Slovensku. A mám tu jednu správu k dispozícii Svetovej zdravotníckej organizácie z tohto roku, ktorá hovorí, že deväť z desiatich ľudí na svete žije v prostredí so znečisteným vzduchom. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je takým tým limitom 10 mikrogramov emisných čiastočiek PM2,5 na kubík vzduchu. Tieto emisné čiastočky; tam sa bavíme hlavne o síranoch, dusičnanoch a iných toxických látkach. Môžme sa tu teraz uspokojiť s tým, že veď 92 % miest na celom svete túto limitnú hodnotu prekračuje, ale Slovensko je v oranžovej zóne. My máme v priemere až 16 mikrogramov. To znamená limit je 10, my máme 16. Mám tu aj konkrétne hodnoty z miest, ako sú: Košice 18, Bratislava 18, Žilina 25. A práve jedným z najväčších producentov týchto emisií je práve spaľovanie uhlia, či už domáceho, alebo dovezeného. Na Slovensku máme dve uhoľné elektrárne. Jedna je tá v Novákoch a jedna je vo Vojanoch. No a ďalej sa v tej správe píše o úmrtnosti na choroby spojené so znečisteným prostredím, ovzduším. Na Slovensku, nachádza sa tam aj tento údaj, je to 64 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov ročne. Keď si to teda prenásobíme tými 5,4 miliónmi obyvateľov, ktoré máme na Slovensku, dostaneme sa k číslu 3 500 ľudí, ktoré na Slovensku zomrú práve v dôsledku chorôb, ktoré sú vyvolané znečisteným životným prostredím. Viete, koľko ľudí pracuje v Hornonitrianskych baniach Prievidza? Štyritisíc. Čiže prakticky by sa dalo povedať bez pár sto ľudí ročne na znečistené životné prostredie doplatia všetci zamestnanci Hornonitrianskych baní. No a ešte taká perlička, tým, že elektráreň produkuje emisie, tak za tieto emisie, pochopiteľne, musí aj platiť, pretože máme tu určitý trading systém. Ročne iba za tieto emisie platí 10 až 15 miliónov eur. Je to vždycky v závislosti od toho, ako je momentálne obchodovanie s týmito emisiami. No a pochopiteľne, opäť to zaplatíme iba my všetci práve v tej cene elektriny. Ako som už povedal, o prevádzku uhoľnej elektrárne v Novákoch nemajú záujem ani samotné Slovenské elektrárne. Takisto baníci by veľmi radi pracovali v zdravšom a menej rizikovejšom prostredí. A tak jediný vysmiaty v tomto celom procese je riaditeľ Hornonitrianskych baní Prievidza a ktovie kto ešte, ale to sa vďaka tomu, že vyšetrovanie alobalovej kauzy bolo zastavené, to sa zrejme nikdy nedozvieme. Dneska, aj v tejto rozprave som viackrát narážal na Hornonitrianske bane Prievidza. Treba si ale uvedomiť, že samotný všeobecne hospodársky záujem, respektíve nariadenia, tie sa nedotýkajú priamo tohto závodu. Sú naviazané, ako som povedal na Slovenské elektrárne, distribučky, prenosovky, dodávateľov. Ale, samozrejme, tým konečným prijímateľom sú tie Hornonitrianske bane. A tak keď diskutujem niekedy s ľuďmi, alebo mali sme k tomu aj tlačovku, ľudia sa ma pýtajú: A prečo chcete zavrieť tie bane, prečo chcete tým ľuďom zobrať prácu? Ale ja tvrdím, nie, my nechceme v žiadnom prípade zavrieť bane. My chceme sprísniť vydávanie nariadení vo všeobecnom hospodárskom záujme tak, aby naozaj bolo vo všeobecnom hospodárskom záujme. Pretože tak, ako je to dnes, to nie je vo všeobecnom hospodárskom záujme. Je to v záujme jedného konkrétneho pána, na ktorého sú ďalej naviazaní možno nejakí ďalší, ale to sa nedozvieme. Samozrejme, ak zistíme, že nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme po analýze, ktorú my navrhujeme v zmene tohto zákona, že nemá význam, tak potom neni dôvod na to, aby Slovenské elektrárne ďalej prevádzkovali novácku elektráreň. Ale ani to nebráni tomu, aby Hornonitrianske bane fungovali ďalej. Veď máme tu trhové prostredie. Nech poskytnú svoj produkt na trh. Nech ho vyvážajú, tak ako to robia napríklad Poliaci, Ukrajinci, Rusi. Kľudne, nech ho vyvážajú aj do zahraničia. Je to čisto-čiste otázka ponuky a dopytu. Ale ak by predsa len nastala v tom ďalšom kroku situácia, že by tí odberatelia neboli, pretože povedzme si úprimne, dneska to uhlie z Hornonitrianskych baní má 95, možnože 97 % odoberajú práve Slovenské elektrárne na základe tohto nariadenia, no tak poďme sa baviť o tom, čo s tými baňami. Samozrejme, neposadíme na ulicu 4-tisíc ľudí. Útlm baníctva v celej Európe je veľmi aktuálna vec. Je to z júna tohto roku, kedy Brusel Nemecku a Španielsku priklepol práve na útlm baníctva 4 miliardy eur. Z toho iba do Španielska pôjde 2,13 miliardy na uzatvorenie neefektívnych a nerentabilných celkovo 26 baní. No a aké tam my máme ďalšie možnosti? Máme tu fondy, stále do roku 2020. Môžme to čerpať na rekvalifikáciu, na vzdelávanie. No nezabúdajme, že sa bavíme o ľuďoch, nie sú to čísla, sú to ľudia, konkrétne sú to baníci, veľmi pracovití a veľmi spoľahliví zamestnanci. Dneska máme na trhu situáciu, kedy je nedostatok pracovných miest a ďalšie pracovné miesta sa kreujú, vezmite si Jaguar, vezmime si tie pozitívne dopady otvorenia tejto továrne. Tá sa nenachádza ďaleko od Prievidze či Novák. Je to asi 80 km, tí ľudia by určite privítali zdravšie, čistejšie a technologicky vyspelejšie životné prostredie napríklad v tejto fabrike. A hlavne uvedomme si, dotujeme v rámci jedného regiónu Hornonitrianske bane, respektíve nie Hornonitrianske bane, ale elektráreň a 80 km odtiaľ dotujeme ešte aj Jaguar. Sme naozaj takí bohatí? Asi áno. Ale aby som nezachádzal tak ďaleko, že 80 km od Novák. Od januára budúceho roku otvára v Prievidzi, v priemyselnom parku prevádzku spoločnosť Brose. Nebudem tu robiť žiadnu reklamu, koniec koncov ja som o tejto firme ešte do minulého týždňa ani nevedel, ale sú významným dodávateľom, je to nemecká spoločnosť a sú významným dodávateľom komponentov pre automobilový priemysel. Od januára by mali zamestnávať 600 ľudí, v priebehu ďalších desiatich rokov je tam potenciál na nárast pracovných miest až 10-tisíc ľudí. Ale tiež to neni taká jednoduchá záležitosť. Tá hala už stojí, v januári sa púšťa do prevádzky. A dneska sa ku mne dostala jedna informácia, že, ejhľa, v Brose majú troška problém s kolaudáciou a je to práve preto, že je tam nejaká kolaudácia s ťažobným priestorom. To znamená, máme tu možnosť vytvoriť trhových pracovných miest, na druhej strane máme neefektívnu ťažbu a my ideme robiť nejaké prieky spoločnosti, ktorá tu vie reálne zamestnať ľudí. Keď sme pri ťažobnom priestore, Hornonitrianske bane Prievidza si napríklad v minulosti dali na posúdenie vplyvov na životné prostredie otvorenie nového ťažobného poľa. Samozrejme, bavíme sa o nejakom útlme, ale oni, práve naopak, chcú otvárať nové ložiská. Má tam ísť 30 miliónov eur a to nie na otvárku, ale na prekládku železnice, rieky alebo vedenia vysokého napätia. Ja sa pýtam: Potrebujeme to? Čo potrebujeme a čo by omnoho viacej pomohlo, by bolo urýchlené dokončenie napojenia na D1, ktorý by konečne otvoril tento región svetu. No a čo v prípade, ak sa teda preukáže, že nám ten všeobecný hospodársky záujem naozaj netreba, aký to bude mať dopad na Slovensko? Na jednej strane je to pozitívny vplyv na tú tarifu za prevádzku systému, ktorá je už v súčasnosti na strane distribučných spoločností deficitná. Je tam vytvorený asi 300-miliónový dlh, ktorý by sme si vedeli aspoň čiastočne týmto pokryť. Takisto by sme dosiahli zníženie ceny pre konečného spotrebiteľa. Pre vás, pre priemysel, pre podnikateľov. Zlepšilo by sa životné prostredie a v tejto súvislosti nedávno sme schválili Parížsku dohodu, v ktorej takisto sa hovorí o tom, že do roku 2030 by sme mali mať o 40 % menej emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990. Zatvorením jednej neefektívnej a zbytočnej elektrárne v Novákoch by sme to dosiahli takto. No a čo by sme tým ešte dosiahli? Menej korupcie, ktorú tu už niekoľko mesiacov riešime. Ďakujem pekne. | [] | 4,071,998 |
12 | 2003-05-20 | Autorizovaná rozprava | 86 | P. Minárik, poslanec: | P | Minárik | poslanec | P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Dávam hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 121 prítomných, 105 za, nikto proti, 11 sa zdržalo, 5 nehlasovalo. Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Nech sa páči, pokračujeme prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov . Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 226, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 215. Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,107,290 |
31 | 2018-05-25 | Autorizovaná rozprava | 212 | Mora, Ján, poslanec NR SR | Ján | Mora | poslanec NR SR | Milan, ja ti ďakujem za krátke zhrnutie. Teším sa na prejav Milana Mazureka, ktorý to dá podrobnejšie. Ale ako vidím, tento, tento návrh zákona je viac ako aktuálny. Poniektorých poslancov to aj už trošku páli, keďže odišli zo siene. Ale každopádne si treba naozaj uvedomiť, že neni predsa možné, aby v dnešnej dobe nejaké Sorosove dietky, ktoré nedostali mandát na nič, vyvíjali nejaký tlak na či na parlament alebo na vládu a rozhodovali o tom, kto má kde sedieť a kto nie. Takže ako tento návrh je ďaleko viac ako aktuálny. Ďakujem. | [] | 4,197,441 |
23 | 2013-09-20 | Autorizovaná rozprava | 32 | Mikuš, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Mikuš | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Navrhovanú novelu máme pod tlačou 643. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou návrhu zákona je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave bude o ňom hlasovať. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 15. augusta 2013 č. 617 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby po prípadnom postúpení do druhého čítania ho prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu. | [
"(stavebný zákon)"
] | 4,165,671 |
1 | 2020-03-20 | Autorizovaná rozprava | 88 | Hrnčiar, Andrej, doterajší podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | doterajší podpredseda NR SR | Pán poslanec Peter Dobeš. | [] | 4,006,127 |
47 | 2015-02-18 | Autorizovaná rozprava | 216 | Viskupič, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Viskupič | poslanec NR SR | Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja by som začal presne tým právnym stanoviskom, keďže si myslím, že ad jedna, takto sa to nerobí, že keď niekto chcel kontaktovať poslancov, tak začiatkom schôdze nám rozdá do lavíc nejaké právne stanovisko. Ale ja som si ho pozrel a veľmi podpisujem to, čo hovorí kolegyňa Janka Šípošová, predsa nechceme signál našim budúcim bakalárom, magistrom a alebo PhD., tak ako hovorí pán Jasaň, že je jedno, kto napísal, hlavne že to má dobrý obsah, aby som vás citoval. No, bohužiaľ, toto by asi nesedelo ani pred skúšobnou komisiou na vysokej škole, lebo keby si študent dal vypracovať svoju vlastnú diplomovku alebo bakalárku a takto by argumentoval, tak asi ten signál, ktorý my tu teraz predvádzame, že niekto tu prišiel s anonymným dokumentom, ja to budem brať tak, že ho písal sám pán minister, a podľa mňa z tohto mne vypadli dve veci. Je to na niekoľkých stranách popísaný právny stav, ako sa dá povedať, že de facto je niekto v konflikte záujmov, a my sme mali také právne prostredie, že ten, ktorý v tom konflikte záujmov bol, nebude postihnuteľný. Toto tu, ak som kľučkoval medzi tými ad hominem útokmi na opozičných kolegov vo vyjadrení pána ministra, som ja bral ako gro, čo znamená, že snažil sa povedať, že bol nejaký právny stav, že na základe toho právneho stavu sa dalo robiť mnoho vecí legálne, a na základe aj snahy tejto snemovne sa mala postaviť následne bariéra, aby sa nedalo – a môžem byť aj expresívnejší – legálne zavádzať, podvádzať alebo až kradnúť, a tým pádom tu máme naozaj dekádu nejakého, v tomto prípade aj ústavného, alebo ústavného vývoja, alebo vývoja právneho prostredia. Mňa z tohto stanoviska zarazili dva odseky alebo dva body. Jeden je ten, že na základe nedostatočnosti tej právnej úpravy v bode 7 sa hovorí, že Port Service alebo funkcia predsedu Predstavenstva spoločnosti Port Service a funkcia člena Dozornej rady Fondu národného majetku sa podľa vtedajšieho platného ústavného zákona nevzťahovala na kvalifikáciu konfliktu záujmov, nakoľko vtedy ten zákon bol kvalifikovaný alebo nekvalifikoval člena Dozornej rady Fondu národného majetku za štátneho funkcionára. To je tá nedostatočnosť, ktorá sa následne zmenila. Kryť sa takýmto, takýmto krytím, kedy nás ľudia obviňujú mnohokrát z toho, že tak máte prijaté zákony, že môžete podvádzať alebo kradnúť legálne, je v bode 7 tejto anonymnej právnej analýzy nad slnko jasné. Nad slnko jasné by malo byť to, že ak je niekto v súkromnej spoločnosti a zároveň v spoločnosti, s ktorou sa súdi, a je to štátny orgán, tak by sme mali mať také právne prostredie, ktoré ho kvalifikuje ako konflikt záujmov. To, že dokazuje aj táto správa, že to tak nebolo, dokazuje iba to, že táto právna úprava nebola dobrá a minister z hľadiska teraz politického, pretože v reálnom a v politickom zmysle slova v konflikte záujmov bol. Nedá sa proste nikdy odargumentovať nijakým spôsobom ani anonymnými právnymi analýzami, že nemôže sa niekto, kto zastupuje svoj osobný podnikateľský zámer a zároveň nejakú štátnu inštitúciu, vyviňovať, že pred ľuďmi alebo za ľudí, ako to často oni hovoria, obstojí, že nie je v konflikte záujmov. Ak v ňom nebol na základe ústavného zákona, bol v ňom na základe zdravého ľudského rozumu, a preto by mal, a to je aj zmysel mojej výzvy, sa verejnej funkcie aj súčasne, ktorú zastáva, vzdať. Druhá časť je podľa mňa ešte pitoresknejšia, nachádza sa v bode 15 tej právnej analýzy, a to už, tu už sa trošička zastavuje rozum, pretože, ja to zacitujem: „Vedomosť Ing. Pavlisa o tom, že jeho advokát podal proti Fondu národného majetku žalobu o náhrady škody a udelenie plnomocenstva na zastupovanie, nemožno vyhodnotiť ako vykonávanie činnosti člena Dozornej rady Fondu národného majetku, ktorá by bola v rozpore so záujmami Fondu národného majetku, nakoľko v čase podania žaloby a udelenia plnomocenstva nebol členom ani jedného orgánu, ktorý je tu spomínaný.“ Čiže ak nebol v tej správnej štruktúre, ale mal tú vedomosť, že to koná nejaký právnik, tak tuto chce pred touto snemovňou alebo ľuďmi, alebo svojimi ľuďmi dokázať, že sa nevzťahuje naňho ako keby osobná pôsobnosť a nie je v konflikte záujmov. Ja si osobne myslím, že tá argumentačná rovina aj tu, že tento dokument hovorí o nedostatočnosti právneho prostredia v čase uskutočňovania tých právnych činov a právnych krokov, následný ústavnoprávny vývoj až doteraz hovorí iba o tom, že mali by a mala by táto snemovňa sa hĺbkovo zamyslieť, ak to naozaj aj vládna strana SMER myslí s korupciou, s podvodmi a možnými prepojeniami politiky a organizovaného alebo ad hoc zločineckého prostredia, že to naozaj myslia vážne, tak to právne prostredie sa by malo stať omnoho perfektnejším alebo zásadnejším, aby tento typ konfliktu záujmov postihovala bez toho, aby sme sa museli v Národnej rade o tom baviť pod politickou gesciou, ale mali by jednoznačne nastúpiť orgány činné v inom konaní ako v politickom aj trestnom, a preto si myslím, že táto právna a anonymná analýza veľmi ministrovi nepomáha. Druhú časť, ktorú som chcel, pôvodne, pôvodne mi nenapadla, čakal som na tú obhajobu od pána ministra a vyrušilo ma niekoľko momentov. Rozumiem, že keď prichádza, asi to nie je veľmi vítaná situácia, keď sa 41 ľudí zákonodarného zboru zhodne na tom, že niekto by mal z funkcie odísť, a musí čeliť nejakému či už tlaku verejnosti, alebo kolegýň a kolegov z poslaneckej snemovne a volá sa to odvolávanie člena vlády, že by, že to prináša nejaké emočné vypätie a podobne. Ja však som zachytil naozaj vyhrážky v momente, dehonestáciu a nebojím sa povedať aj urážky. Osobne mám za urážku, ak niekto povie, že niekto, ktorý teraz je poslancom parlamentu, v roku 2003 ani netušil, kde je parlament. Ako toto je už rovina, ktorú možno si dovolí neskúsený poslanec, ale minister vlády pri svojej vlastnej obhajobe zvoliť taktiku útoku a napádania zástupcov ľudu a poslancov, je podľa mňa absolútne mimo misu. Čo ale je podstatné, dostali sme mnoho ad hominem a osobných útokov na to, akí sme my šoumeni, akí sme celebritní politici, ako robíme veci na efekt. Bohužiaľ, pán minister, ak niekto si pýta dôveru ľudí, používa nástroje, aby nejakým spôsobom robil s verejnou mienkou, ale stále to nie je tá cynická, brutálna a pragmatická rovina, kde vy možno z vrchných miest alebo vyšších miest kandidátok robíte inú mieru šou. Tá šou je tajná, utajená po kanceláriách a dohodách, veľmi ťažko sa to rozplýva a rozmotáva, to klbko záujmov, a preto by sme si my, ľudia, ktorým ešte záleží na tejto republike, mali brať veľmi citlivo, ak minister vlády si vezme do úst občiansku aktivistku, blogerku, niekoho, kto nemá rukách takú silu, ako môže mať minister nejakej vlády, a snaží sa dehonestovať, či už si spomeniem na nejaké tlačovky, že on by vedel – ako minister – inak tráviť večery ako gúgliť o niekoho minulosti po večeroch s manželom a podobne. Toto je absolútne neprípustné. Myslím, že my by sme mali byť týmto občanom vďační, že majú napriek možno nepriedušnosti a nepriestrelnosti a možnože z východiska majú aj strach, že budú ťahať za kratší koniec, a im by sme mali odkázať, že áno, robte to ďalej. Sú veci, ktoré vynesú na povrch skutočnosti iba preto, že ste si po večeroch sadli, odkrojili zo svojho rodinného času, odkrojili možno zo svojho oddychu a pozreli ste sa na správu veci verejných a dokonca ste vyvolali až takú debatu, že sa to dostalo do pléna parlamentu a jeden silný muž, vraj silný muž SMER-u, silný muž tohto štátu, minister hospodárstva musí čeliť odvolávaniu v tejto Národnej rade. Čiže z môjho pohľadu človek, ktorého na základe toho, ako označoval nás, kľudne nazvem schránkovým politikom, ktorý síce nerobí šoubiznis, ale robí tvrdý a cynický biznis, a to na pôde štátnych a verejných zdrojov, nemá podľa mňa absolútne žiadnu váhu v tom, aby tento post zastával naďalej. Ak príde aj k hlasovaniu o vyslovení nedôvery pánovi ministrovi Pavlisovi, a táto Národná rada sa neuznesie na jeho odvolaní, moja výzva bude trvať ďalej, a to je či už výzva na pána premiéra, ktorý sľúbil svojho času, že omnoho menšie pochybenia ako to, že niekto sa súdil so štátom, budú zakladať na to, aby ho vyzval na odstúpenie, alebo na samotného pána ministra, aby sa vzdal svojej funkcie, pretože miera citlivosti, ktorú nastavujete voči spoločnosti, a takéto kauzy, kde v Poľsku odchádzajú ľudia, pretože majú nevysvetliteľne drahé hodinky na rukách, v Anglicku iba preto, že zamestnával upratovačku, ktorá nemala legálny pobyt. U nás sa dokáže človek, ktorý zastáva verejnú funkciu, súdiť so štátom a toto sa nedá ani touto právnou analýzou anonymnou zmazať, tak tento človek, tento post ďalej zastávať nemôže. Takže výzva trvá a dúfam, že či už na základe svojej vlastnej sebareflexie, alebo z rozhodnutia vyššieho úradníka, premiéra krajiny, ak toto plénum nevyhodnotí, že minister bol v konflikte záujmov, zorganizoval pranie špinavých peňazí a súdil sa so štátom, kde môžeme prísť o 60 mil. korún. Ďakujem. | [] | 3,921,422 |
45 | 2019-05-22 | Autorizovaná rozprava | 1 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Vážení páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň
45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadala pani poslankyňa Remišová z dôvodu pracovnej cesty. Nasledujú teraz body písomné odpovede na interpelácie a interpelácie. Otváram bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 17. apríla 2019. Je to v tlači 1403. Z dôvodu prehľadnosti poprosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 1403 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou treba uviesť, či si žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou. Otváram teraz rozpravu. Písomne sa prihlásila pani poslankyňa Verešová. Nech sa páči, pani poslankyňa. | [] | 4,200,492 |
78 | 2022-12-20 | Autorizovaná rozprava | 81 | Kremský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Kremský | poslanec NR SR | Vážený pán predseda, odporúčam, v rozprave vystúpil 1 poslanec. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. | [] | 3,935,735 |
28 | 2008-11-05 | Autorizovaná rozprava | 249 | M. Kuruc, poslanec: | M | Kuruc | poslanec | Návrh, o ktorom rokujeme, je výsledkom kompromisu medzi mestom a starostami mestských častí. Tomu predchádzali dlhé a zložité rokovania. Prináša celý rad zmien, a preto vyvoláva i prirodzenú polemiku a diskusiu. Je optimálnym riešením problematických otázok, hoci pripúšťam, že iste prinesie aj nové problémy. Hoci sa nemôžem ubrániť dojmu, že predložená novela slúži predovšetkým primátorovi a starostom, pre mňa sú tu hlavné pozitíva dve oblasti. Po prvé, je to vyčlenenie finančných prostriedkov v zákone o štátnom rozpočte, kde je nespochybniteľné, že mesto potrebuje na plnenie funkcie hlavného mesta finančné prostriedky, ktoré budú presne špecifikované v štátnom rozpočte, aby neprichádzalo každým rokom k politickému handlovaniu bez ohľadu na to, či bude vládnuť ľavica alebo pravica, kto bude práve vo vláde alebo kto bude vládnuť tomuto hlavnému mestu. Aby sa tomu predišlo navrhujem návrh novely zákona spresniť. Predkladám preto pozmeňujúci návrh, aby sa každoročne v zákone o štátnom rozpočte vyčlenili presne stanovené rozpočtové prostriedky vo výške 0,25 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu schválených v zákone o štátnom rozpočte na zabezpečenie plnenia postavenia hlavného mesta a z toho vyplývajúcej funkcie politického, kultúrneho, obchodného a spoločenského centra Slovenska. Druhá vec, ktorú hodnotím v predloženom návrhu zákona pozitívne, je zníženie počtu poslancov. Vychádzajúc zo skúseností poslanca Bratislavského samosprávneho kraja predkladám pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhujem zníženie počtu poslancov na 36 tak, aby bol tento počet proporčne rovnaký s počtom poslancov volených do zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja za Bratislavu. Verím, že pre tieto pozmeňujúce návrhy nájdem podporu a pochopenie aj u ostatných poslancov, čím prispejeme k tomu, že hlavné mesto bude dôstojne reprezentovať Slovenskú republiku, úrad prezidenta, vlády, vrcholné štátne orgány a ostatné inštitúcie, ako aj obyvateľov Bratislavy. Dovolím si teraz presne tie pozmeňujúce návrhy prečítať. Pozmeňujúci návrh 1. V čl. I bode 1 v § 1 ods. 4 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „Výška finančného príspevku na zabezpečenie plnenia postavenia hlavného mesta a z toho vyplývajúcich funkcií tvorí minimálne 0,25 % podielu z celkového, osobitným zákonom každoročne schváleného štátneho rozpočtu.“ Pozmeňujúci návrh 2. V čl. I bode 21 v § 11 ods. 2 sa slová „45 poslancov“ nahrádzajú slovami „36 poslancov“. Žiadam potom hlasovať o každom z týchto bodov samostatne. Toto sú dve zásadné pripomienky a návrhy, ktoré predkladám. Iste by sa dalo polemizovať a hovoriť o ďalších reálnych návrhoch, ktoré by priniesli zefektívnenie výkonu samosprávy, treba však kriticky konštatovať, že sme 18 rokov nevedeli prijať taký zákon o Bratislave, ktorý by bol moderný, vecný, zodpovedajúci všetkým funkciám nášho hlavného mesta. Buďme však pragmatickí a podporme súčasnú podobu novelizácie s mojimi pozmeňujúcimi návrhmi, ktorá zlepší podmienky fungovania, financovania a spravovania hlavného mesta Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,084,156 |
35 | 2014-06-04 | Autorizovaná rozprava | 74 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Pán poslanec, doručili návrh navrhovatelia, pán poslanec Vašečka za klub OĽaNO, kde niektorí poslanci takisto tento návrh podporili, je oficiálnym predkladateľom, preto keďže máme zlúčenú rozpravu, môže vystúpiť. Nech sa páči, pán poslanec. | [] | 3,881,083 |
26 | 2008-09-04 | Autorizovaná rozprava | 20 | D. Lipšic, poslanec: | D | Lipšic | poslanec | Prečo sme ho nevydali? To už ten argument zaznel. My sme ho vydať nemohli. Bol stíhaný na Slovensku. Švajčiarska justícia ho vydala na trestné stíhanie k nám. My nemôžeme vydávať osobu, ktorá je u nás stíhaná. Keby ho Švajčiari v deväťdesiatych rokoch nevydali nám na trestné stíhanie, potom by mohli žiadať extradíciu, mohli by sme ho vydať. Nezmysel. Vy to viete a kompromitujete sa aj ako právnik, keď hovoríte, že sme ho mohli vydať do Švajčiarska. Švajčiari ho už nestíhali, lebo sme trestné stíhanie prevzali my. Ale úplne na záver k tomu uzneseniu. Zdá sa mi byť trošku rozporuplné. Prvá časť toho uznesenia hovorí, že je dôvodné podozrenie, že išlo o falzifikáty. A druhá časť hovorí, že unikli utajované skutočnosti a treba ich preveriť. Takže potom unikli pravdivé skutočnosti. Len vás trápi, akým spôsobom unikli z dohľadového spisu Generálnej prokuratúry. Čiže odporúčam sa trochu nad tým zamyslieť a možno ešte do konca schôdze ten návrh uznesenia vylepšiť. | [] | 4,105,855 |
49 | 2015-04-16 | Autorizovaná rozprava | 307 | Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR | Janka | Šípošová | poslankyňa NR SR | No, tak ďakujem za pozornosť k môjmu vystúpeniu. To som ani nečakala. Pán poslanec Blaha, tak ako vy ste ma vôbec nepochopili, alebo je to zase taká hra, že hráte, že ste ma nepochopili, ale v každom prípade ste ma opäť... (Reakcia z pléna.) Čože? (Reakcia z pléna.) Ja na vás reagujem. (Reakcie z pléna.) Prosím vás, berú mi čas, pani predsedajúca. Prosím vás, buďte taká dobrá, vráťte mi čas. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) | [
"(Reakcia z pléna.)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(Reakcie z pléna.)",
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)"
] | 4,230,884 |
20 | 2011-07-08 | Autorizovaná rozprava | 101 | Hladký, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Hladký | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, v rozprave a opakovanej rozprave vystúpili páni poslanci Saloň, Fico, Ondruš, Kaliňák, Paška a páni poslanci Hrušovský, Štefanec, Gál, Suja a Hladký, ktorí predložili pozmeňujúci návrh... (Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,136,526 |
8 | 2012-10-23 | Autorizovaná rozprava | 76 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Mihál. | [] | 3,892,289 |
26 | 2018-02-14 | Autorizovaná rozprava | 90 | Pčolinský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Pčolinský | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, ako isto viete, v Slovenskej republike momentálne prebieha viac ako 3,7 mil. exekučných konaní napriek tomu, že v máji minulého roku koaličná trojka vyhlásila, že ide s exekúciami niečo robiť. Bohužiaľ, do dnešného dňa sme návrh na riešenie tohto problému nevideli. Dokonca podľa medializovaných informácií sa k tomu koaličné strany, keďže nejaké alternatívy dala pani ministerka Žitňanská, koaličné strany ostatné sa k tomu zatiaľ nevyjadrili, hoci do konca januára tak mali urobiť. Tak verím, že v krátkom čase konečne uzrie svetlo sveta návrh tzv. exekučnej amnestie alebo generálneho pardonu zo strany vlády ako vládny návrh. Ale v súvislosti s tým je potrebné sa zamyslieť, čo ešte by sme mohli v tomto smere urobiť pre občanov, urobiť pre zhruba 1 mil. ľudí, ktorí exekúciu majú. Náš návrh zákona je pomerne jednoduchý a hovorí o tom, že chceme zrušiť daň z pridanej hodnoty u exekútorov, resp. aby sa neúčtovala daň z pridanej hodnoty pri odmene exekútora. Veľmi dobre viete, že v prípade, ak sa človek dostane do exekúcie, exekútor si účtuje v zmysle Exekučného poriadku odmenu a tá odmena je 10 % v prípade, ak dlh je uhradený do 14 dní od, od prvej výzvy. V prípade, ak tak neurobí povinný, čiže dlžník, tak odmena exekútora je 20 % z vymáhanej sumy plus tie trovy, hotové výdavky a tak ďalej. My vlastne navrhujeme zrušiť v tomto prípade DPH, pretože pri tejto odmene sa, táto odmena sa vlastne navyšuje o DPH-čku a naším cieľom je ušetriť finančné prostriedky ľuďom. To znamená, bavíme sa, opakujem ešte raz, o 1 mil. ľudí, ktorému by sme dokázali ušetriť 20 % z odmeny exekútora, ktorú musia zaplatiť, resp. budú musieť zaplatiť. Čiže tento návrh je pomerne jednoduchý. Samozrejme, má dopad aj na štátny rozpočet. Ministerstvo financií nedokázalo vyčísliť, aký dopad by tento náš návrh zákona mal, ale bavíme sa rádovo v miliónoch eurách, ktoré na jednej strane budú chýbať niekde v štáte, na druhej strane však ich ušetríme ľuďom. Z môjho pohľadu si myslím, že je legitímne požadovať, aby štát sa podieľal na pomoci ľuďom, keďže už v minulosti vieme, že štát vedel pomôcť súkromnej firme pána Širokého, ktorú oddlžil sumou 100 mil. euro. Vieme z minulosti, že štát sa podieľal sumou 100 mld. slovenských korún pri oddlžení polorozkradnutých slovenských bánk začiatkom, resp. koncom 90. rokov. Čiže bolo by naozaj fér, aby štát v tomto smere nastúpil a pomohol oddlžiť ľudí a týmto opatrením ušetril minimálne tých, resp. ušetril 20 % z toho, čo ľudia by museli zaplatiť. Verím, že podporíte náš návrh zákona, ktorý nie je zložitý, ktorý je jednoduchý, a pomôžeme spoločne ľuďom trošku sa dostať na, do toho, do toho normálneho kolobehu života, pretože ľudia v exekúcii sú dnes v takom čertovom kolese, z ktorého sa nevedia dostať, sú v takom bludnom kruhu. Dokonca aj pán predseda vlády častokrát a rád spomína, že dnes tu máme 50- až 70-tisíc ľudí, ktorí by mohli pracovať, avšak kvôli exekúcii pracovať nepôjdu, lebo sa im to neoplatí. A problém je najmä v tom, že ľudia nie sú schopní splatiť tie svoje dlhy. Tak opakujem, tento návrh im dokáže ušetriť 20 % z odmeny exekútora. Čiže z mojej strany, myslím, že všetko, a nech sa páči, vaše otázky, pán Baránik. | [] | 4,054,663 |
47 | 2015-02-18 | Autorizovaná rozprava | 150 | Číž, Miroslav, podpredseda NR SR | Miroslav | Číž | podpredseda NR SR | No, relatívne trpezlivo som vás, pán Mičovský, počúval, a teda na základe toho, čo ste povedali, ste naznačili, kam vy by ste chceli zaviesť túto krajinu. Pán Mičovský, vy sa rád hráte na poctivého a spravodlivého človeka. Slovo hráte som – a verte, že som nad tým rozmýšľal – som použil zámerne. Postaviť sa tu, falošné obvinenie je totiž podľa mňa jeden v medziľudskom spolunažívaní – a vedomé falošné obvinenie – jeden z veľmi nepekných zločinov, ničí spolužitie, ničí rodiny, vzťahy, priateľov, prostredie, v ktorom žijeme. V roku 2002 pán minister, pokiaľ sa vtedy snažil privatizáciu tých prístavov a plavieb, či jak sa to volalo presnejšie, sa uchádzal v rámci štandardných podmienok o privatizáciu. Veľmi hanebne sa vtedajšia vláda správala. Pán minister teda úplne logicky vtedy rozhorčený stavom žalovali, jeho firma, žalovali štát úplne logicky. Za týchto okolností to všetko, čo ste tu vy navyprávali, že, že nepoctivý a neviem aký, čo všetko mal urobiť, žaloval a splnil to, čo bola jeho povinnosť, pretože bol koniec koncov nie jeden vlastník toho celého, bol súčasťou vlastníkov, jeho povinnosť je, aby sa staral o záujmy účastníkov, ktorí sú na tom-ktorom hospodárskom produkte zainteresovaní. Čo mal ten minister robiť? Ak to mal urobiť, a že vtedy, pán, pán, pán, vážený pán kolega, vtedy bol SMER v opozícii, v roku 2002 sa prvýkrát dostal do, do parlamentu. Bol tvrdým kritikom vlády, ktorá už vtedy bola pripravená sprivatizovať komplet celý strategický potenciál krajiny. Všetci vedeli o tom spore, ktorý tam je, lebo o tom vlastne hovoril. Ako je možné, že 10 rokov nikto neprišiel za ním a nepovedal, ale veď ty si tam v konflikte záujmov?! Čo vy viete o atmosfére v roku 2002, keď takto bezostyšne sa postavíte a tak silnými emotívnymi slovami sa obraciate na pána ministra?! Ja si veľmi nevážim takýchto ľudí, vážený pán Mičovský. | [] | 3,921,356 |
51 | 2001-10-03 | Autorizovaná rozprava | 13 | A. Záborská, poslankyňa: | A | Záborská | poslankyňa | J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Slafkovský. A po ňom spravodajca. | [] | 4,151,563 |
18 | 2020-12-09 | Autorizovaná rozprava | 193 | Gyimesi, Juraj, poslanec NR SR | Juraj | Gyimesi | poslanec NR SR | Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja so svojou troškou prispel do tejto debaty, pretože si myslím, že hlavne na jej úvode alebo v úvode tejto debaty sa odklonila pozornosť od tej, od tej podstaty toho celého, a to, že táto pandémia, ktorá je reálna pandémia, je na celom svete, nielen na, v Slovenskej republike a ohrozuje stovky tisíc a milióny životov. A táto vláda s tým bojuje. Je fakt, že právny poriadok Slovenskej republiky s pandémiou takéhoto rozsahu nepočítal. Je fakt, že žiaden z nás ani zo súčasných ministrov a ani z tých bývalých ministrov nikdy nebol pripravený riešiť problémy spojené s pandémiou, nebol schopný a nebol ani pripravený sa brániť voči tejto situácii, ktorá nastala, ktorá sa mení zo dňa na deň. A preto považujem aj také, by som povedal, aj svinstvo zo strany niektorých politikov, ktorí doslova hecujú obyvateľstvo proti tejto vláde, pretože toto považujú za jediný, jedinú slamku, ktorej sa chytajú, pretože táto krajina smeruje už niekam inam. To kormidlo bolo otočené. A túto pandémiu zneužívajú na to, aby sa mohli prinavrátiť k moci. V úvodne debaty sme tu počúvali to, akí sme my protiústavní, počúvali sme to, aká sme herci, pretože sme pred voľbami hrali na niečo iné, než čím sme teraz. Ale faktom je, že aj tento zákon nerieši absolútne nič iné, len dôsledky celosvetovej pandémie koronavírusu. Žiaden štát na tomto svete ešte nevymyslel účinný spôsob boja taký, ktorý by nebol v rozpore s oprávnenými záujmami, resp. s ochotou ľudí podrobiť sa týmto opatreniam, alebo ktorý by čelil nejakej nevôli obyvateľstva, pretože takýto spôsob neexistuje. Existuje len to, čo reálne táto vláda robí, a robia ju aj iné vlády po celom svete. Veď si pozrite, lockdown je vo viacerých krajinách Európy a všade spôsobuje problémy obyvateľstvu. Všade sú ľudia, ktorí sú s tým nespokojní, ktorí, ktorí tieto vlády kritizujú. Vo všetkých krajinách, keď som sa pozeral na, na preferencie, vládam padá dôvera. A nie je to spôsobené tým, že tie vlády nie sú schopné vládnuť alebo že by mali záľubu v tom, že idú obmedzovať ľudské práva, ale je to preto, pretože nastala celosvetová pandémia. Opakujem to už tretíkrát. Pokiaľ ide o tento zákon, ja skutočne nevidím absolútne žiaden problém, prečo by nemohol byť prijatý bez akýchkoľvek problémov. Ja by som možno povedal, že aj bez rečí, pretože, neviem, či ste si nevšimli, alebo si to všimnúť nechcete, ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že: „V čase núdzového stavu okrem núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosť na postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území, a to najviac v tomto rozsahu.“ Kde je, prosím vás, s týmto problém? Kde je problém s tým, že obmedzíme tým ľuďom mobilitu kvôli tomu, aby sa tento vírus ďalej nešíril alebo aby sme ho aspoň trošku zastavili, prípadne aby sme mu konečne zlomili krk. Nikto z nás sa nevyžíva v tom, že nosíme tieto rúška. Nikto z nás sa nevyžíva v tom, že povieme hociktorému obyvateľovi našej krajiny, že ty musíš zostať doma. Nikto z nás to nechce, ale to musíme robiť. A v tomto prípade by sme žiadali od vás podporu, a nie hejty. Tento ústavný zákon zavádza nový núdzový stav, ktorý je spojený s pandémiou, s ničím iným. A preto, pokiaľ ten núdzový stav trvá, pokiaľ tá pandémia tu je, tak ja tento ústavný zákon absolútne podporujem a podporujem aj všetky kroky vlády smerujúce k tomu, aby sme už konečne z tej krivky išli nie nahor, ale, ale dolu, prípadne z tejto pandémie von, preto tento ústavný zákon podporím bez akýchkoľvek problémov a bez rečí presne takisto, ako ho podporili aj vo Švajčiarsku napríklad alebo v Nemecku. V Nemecku majú svoj osobitný zákon, ktorý sa týka pandemickej situácie. A vo Švajčiarsku je prijatý zákon, ktorý dáva vláde možnosť na šesť mesiacov obmedziť základné ľudské práva v súvislosti s pandémiou, a pred vypršaním tohto stavu môže požiadať znovu parlament švajčiarsky vláda o jeho následne predĺženie. Robíme presne toto isté, čo robia aj oveľa civilizovanejšie krajiny možno, ako je Slovenská republika, alebo aspoň tie, ktoré sa považujú za civilizovanejšie, preto vás všetkých žiadam o podporu tohto návrhu a prestaňme sa, prosím vás, na hlúpostiach a poďme tejto pandémii spoločne zlomiť krk. Ďakujem pekne. | [] | 3,977,922 |
2 | 2012-05-04 | Autorizovaná rozprava | 65 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Fronc. | [] | 4,177,146 |
2 | 2012-05-15 | Autorizovaná rozprava | 28 | Hlina, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Hlina | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Tesne pred hlasovaním mi dovoľte povedať, že ja som racionálny človek. Dnes dostanete dôveru a môžete pracovať. Keďže ja mám rád túto krajinu, tak budem vám držať palce, aby sa vám v dobrých veciach darilo, v tých zlých projektoch aby sa vám nedarilo. Ak budete dobrá vláda, tak si zaslúžite aj poriadnu opozíciu, konštruktívnu, racionálnu a hlavne silnú. Jej systémom by mala byť racionálna opozičná politika, nie diverzné a záškodnícke akcie. Ja vám za seba môžem povedať, že takým systémom nepracujem. Čiže diverzné a záškodnícke akcie robiť nebudem. Nebudem urážať osoby, nebudem vám brať tvár, ako hovoria Číňania. Samozrejme, to isté očakávam od vás. Ešte na záver mi dovoľte povedať, že jastrabi a žraloci sa skrotiť nedajú. A len aby sa nezabudlo, že ja za vaše programové vyhlásenie vlády nezahlasujem. Ďakujem. | [] | 4,101,278 |
58 | 2020-02-21 | Autorizovaná rozprava | 26 | Pamula, Peter, poslanec NR SR | Peter | Pamula | poslanec NR SR | Po prerokovaní všetkých troch bodov. | [] | 4,102,868 |
40 | 2019-02-05 | Autorizovaná rozprava | 236 | Krajkovič, Mikuláš, poslanec NR SR | Mikuláš | Krajkovič | poslanec NR SR | Áno, teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 8 s odporúčaním schváliť. | [] | 4,078,581 |
11 | 2016-12-07 | Autorizovaná rozprava | 5 | Klus, Martin, poslanec NR SR | Martin | Klus | poslanec NR SR | Príjemné, dobré ránko. Ďakujem veľmi pekne, že ste počkali. Ospravedlňujem sa za meškanie, ale mám dobrý tréning za sebou aspoň, bežecký cez tunel. Takže ak dovolíte, rád by som vám predniesol, prečo sme sa rozhodli predložiť tento návrh zákona spoločne s mojimi kolegami Jozefom Viskupičom, Milanom Laurenčíkom a Jurajom Drobom. V zásade sa jedná o štyri body, ktoré nás viedli k tomu, aby sme tento návrh zákona predložili. Ten prvý a podľa nášho názoru najdôležitejší bod je ten, že dnes žijeme v 21. storočí, ktoré je typické ako postmoderná spoločnosť najmä globalizačnými trendmi, je zrejmé, že čoraz viac občanov naprieč západnou civilizáciou cestuje, a z toho vyplýva aj to, že tá mobilita vo veľkej miere vplýva aj na možnosť realizovať občianske povinnosti, alebo keď chceme, právo voliť. To znamená, dnes výrazne viac občanov Slovenskej republiky ako v minulosti žije, pracuje alebo z nejakého dôvodu sa nachádza v zahraničí vrátane takmer tretiny populačného ročníka, ktorá nám dnes odchádza študovať do zahraničia. Hovorme teda o tzv. modernom občianstve, ktoré sa odohráva v čoraz v globalizovanejšom svete, a to práve predpokladá možnosť voliť si svojich zástupcov bez ohľadu na aktuálneho miesto pobytu. Toto je prvý zásadný dôvod, prečo chceme rozšíriť voľby zo zahraničia poštou okrem dnes existujúceho stavu, kedy môžeme voliť do Národnej rady Slovenskej republiky aj na voľby do Európskeho parlamentu, prvé kolo prezidentských volieb, voľby do samosprávy miest a obcí a voľby do druhého stupňa samosprávy, resp. tzv. krajské voľby. Druhý vážny dôvod, ktorý nás viedol k návrhu tohto zákona, je trend, ktorý tu na Slovensku máme. Ja ešte využívam jednu z posledných príležitostí, kedy tu môžem ukázať, aký trend vlastne je. (Rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.) V roku 2010 sa do volieb v rámci samosprávy obcí zúčastnilo 49,69 % voličov. V roku 2014 tu bolo síce nie vysoký, ale predsa len pokles, 48,34 % voličov. Zoberme si voľby do vyšších územných celkov. V roku 2009 to bolo 22,9 % voličov, v roku 2013 20,11 % voličov. Európsky parlament, to je kapitola sama osebe, z môjho uhľa pohľadu tak trošku tragická, v roku 2009 volilo do Európskeho parlamentu takmer 20 % voličov, konkrétne 19,64 %. V roku 2014 to bolo 13,05 % voličov, čím sme vytvorili nový európsky rekord. A už je len otázkou, či sme schopní ho pokoriť aj v roku 2019. Práve vďaka tomuto návrhu zákona sa tak nemusí stať. Prezidentské voľby, áno, prvého muža alebo prvú ženu v štáte, hlavu štátu si volí len 43,63 % voličov v roku 2009. Nepatrný pokles, ale predsa len, v roku 2014 43,04 %. Ako je zrejmé z tejto, z tejto vizualizácie, dochádza nám tu k poklesu záujmu o veci verejné z hľadiska účasti na voľbách. V kontraste s tým je tu ale iná vizualizácia, ktorá hovorí o tom, ako sa občania zapájajú do volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, pretože len tam tento inštitút voľby poštou zatiaľ máme. (Rečník zobral do rúk ďalší papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.) Začali sme v roku 2010, kedy sa zúčastnilo 0,22 % voličov zo zahraničia, čo bolo konkrétne 5 861 hlasov. V roku 2012 to už bol nárast na 7 051 hlasov, a ako vidíte, zásadný nárast nastal v roku 2016, 17 278 hlasov, čo predstavovalo 0,65 %. Áno, poviete si, 0,65 % hlasov, načo tu dnes strácame čas. Ale ak tento trend bude pokračovať, som presvedčený o tom, že za chvíľku to už budú pomerne dôležité percentá, ktoré môžu jednotlivé politické strany alebo jednotliví kandidáti získavať v rôznych voľbách na Slovensku práve vďaka tomu, že sú schopní osloviť aj voličov zo zahraničia. Ja verím tomu, že v tejto chvíli už nemusíme riešiť, že tú tzv. dilemu, ktorá sa v tejto súvislosti otvára, akú legitimitu majú voliči, ktorí žijú v zahraničí či už trvalo, alebo prechodne, na to, aby ovplyvňovali veci verejné na Slovensku. Keď hovorím, že to dnes, verím, nemusíme riešiť, tak to súvisí najmä s tým, že takýto inštitút tu už dnes predsa máme. Nevytvárame nič nové, len to rozširujeme. Tento inštitút máme vo voľbách do Národnej rady. Ako je zrejmé, občania ho čoraz viacej využívajú. Chceme to teda rozšíriť aj na voľby do Európskeho parlamentu, prvé kolo prezidentských volieb, voľby do samosprávy obcí a do druhého stupňa samosprávy na krajské voľby. To bol tretí zásadný dôvod, prečo vlastne predkladáme tento návrh zákona. No a ďalší veľmi dôležitý moment, ktorý nás k tomu viedol, je diskusia, ktorá sa odohráva v rámci celoeurópskeho diškurzu o tom, ako majú vyzerať voľby ako také. Európskej únii nie je ľahostajné, že na Slovensku sa zúčastnilo na voľbách do Európskeho parlamentu len 13 % voličov. Európskej únii nie ľahostajné, aká je legitimita poslancov Európskeho parlamentu. Áno, sú tam pomerne zásadné rozdiely. Napríklad v Belgicku sú voľby povinné, na Slovensku sme prekonali rekord v neúčasti. Priemer je stále pomerne hrozivý, a preto sa v európskych inštitúciách zamysleli nad tým, ako zlepšiť účasť voličov a tým pádom zvýšiť legitimitu volených zástupcov na voľbách do Európskeho parlamentu. Takže náš štvrtý dôvod, prečo sme tento návrh predložili, je, aby sme nemuseli zažiť v roku 2019 takú istú hanbu ako v roku 2014, keď len 13 % voličov vyjadrilo svoj názor na to, kto nás má zastupovať v Európskom parlamente, a vychádzame z toho, čo navrhol Európsky parlament. Je to označené ako P8TA/2015/0395, konkrétne teda reforma volebného zákona Európskej únie. Je to uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2015 o reforme volebného zákona Európskej únie. Jeden z bodov tohto uznesenia je práve to, aby sa rozšírili podľa možnosti voľby aj pre tých, ktorí nežijú na území Európskej únie, podľa možnosti poštovou alebo elektronickou cestou , prostredníctvom internetu. Keďže sa Slovenská republika a s výnimkou jednej politickej strany všetky ostatné politické strany v tomto parlamente hlásia k tomu, že sme proeurópskou krajinou, mali by sme reflektovať návrhy, ktoré nám Európsky parlament v tomto smere odporúča. Práve preto, že, ako som už viackrát povedal, v tomto smere máme hodne čo doháňať. Tieto štyri dôvody sú teda podľa môjho názoru veľmi legitímne na to, aby sme túto novelu volebného zákona, ktorá, ako som už naznačil, len rozširuje práva voličov, posunuli do druhého čítania. Robíme to, samozrejme, aj preto, pretože naša strana sa pomerne pravidelne zúčastňuje na rôznych aktivitách v zahraničí. Ja sám som počas volebnej kampane absolvoval päť rôznych stretnutí mimo Slovenskej republiky, najmä v Českej republike, Belgicku, vo Veľkej Británii, ale aj v Nemecku. A všetci naši krajania nás prosili, nezabúdajte na to, že nechceme byť občania druhej kategórie, aj my sa chceme starať o to, ako tu fungujú veci verejné, mnohí z nás sa chcú na Slovensko vrátiť, mnohým z nás záleží na tom, ako žijeme na Slovensku, ako žijú naši rodičia, naši súrodenci, naši priatelia, preto chceme veci verejné ovplyvňovať. Prosím, urobte niečo, aby sme tak mohli urobiť aj odtiaľto zo zahraničia. Mnohí študenti tlmočili to isté. Žijeme v Prahe, žijeme v Brne, žijeme v Londýne, Paríži, vo Washingtone, v mnohých iných krajinách sveta, chceme aj my uplatniť naše volebné právo, ale nemáme šancu tak urobiť, nemáme šancu zvoliť si našich zástupcov do Európskeho parlamentu, nemáme šancu zvoliť si človeka na čelo tohto štátu. Áno, aj keď nežijeme na území Slovenskej republiky, či už trvale, alebo dočasne, chceme, aby Slovenská republika išla smerom, ktorý si prajeme. A ďalšia dôležitá vec, ktorá súvisí najmä s komunálnymi voľbami. Neviem, ako v iných mestách, ale napríklad v Banskej Bystrici, odkiaľ pochádzam, aj tí, ktorí nežijú na území mesta, musia napríklad platiť za smeti. Je to síce 0,25 %, ale predsa len musia. Aj títo ľudia sa chcú vyjadriť k tomu, kto má napríklad spravovať veci verejné v našom meste a napríklad kto má aj vyberať spoločnosť, ktorá bude spravovať tzv. smetné. Aj preto si myslím, že akýkoľvek argument o tom, že títo ľudia sa nemajú vlastne čo starať do toho, akým spôsobom sa veci verejné v mieste ich trvalého bydliska dejú, považujem za scestné. Takže prosím, využime túto príležitosť, posuňme tento zákon do druhého čítania. A chcem využiť práve a pozvať vás, aby sme toto prvé čítanie využili možno na vyriešenie možno sporných okamihov, a v tom druhom čítaní potom tento návrh zákona vyprecizujeme tak, aby vyhovoval všetkým naprieč politickým spektrom, pretože si myslím, že tak je to v prípade volebných zákonov správne. Toto nie je návrh opozície, chcem, aby to bol návrh Národnej rady Slovenskej republiky. Takže ďakujem vopred všetkým, ktorí sa do rozpravy prihlásia, som pripravený načúvať vašim argumentom. A vopred hovorím aj o tom, že absolvovali sme si stretnutia aj s poslancami koalície, ktorí sa s ideou tohto zákona stotožnili, čomu sa veľmi teším, majú niektoré technické pripomienky, ktoré sme pripravení riešiť v rámci druhého čítania. Prípadne, a to avizujem už vopred, ak tento návrh zákona neprejde do druhého čítania, budeme to riešiť ako pozmeňujúci návrh už k otvoreným dvom novelám volebného zákona, ktoré prešli včera do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. | [
"(Rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.)",
"(Rečník zobral do rúk ďalší papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.)"
] | 4,024,176 |
6 | 2024-01-23 | Autorizovaná rozprava | 215 | Danko, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Danko | podpredseda NR SR | Poslanec Hargaš. | [] | 4,095,251 |
7 | 2007-02-01 | Autorizovaná rozprava | 86 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | hodina otázok , ktorý otváram. Poslanci písomne predložili do včera do 12.00 hodiny 53 otázok predsedovi vlády a členom vlády 60 otázok. Nedá mi, aby som znovu nezopakoval to, čo obvykle, že veľa otázok sa opakuje, napriek tomu sme ich zaradili do poradia. Upozorňujem na to len preto, aby ste neboli prekvapení, že sa niektoré naozaj úplne identicky opakujú. Ešte chcem upozorniť, že, samozrejme, na otázky poslancov, ktorí nie sú v sále, sa nebude odpovedať. Pán predseda vlády, chcem vás požiadať, aby ste nás oboznámili, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. | [] | 3,975,552 |
2 | 2016-04-20 | Rozprava | 109 | Paška, Jaroslav, poslanec NR SR | Jaroslav | Paška | poslanec NR SR | Viete, Martin, ja som rád, že sa hlásite k tomu, že sa budete stavať konštruktívne k politike v tomto volebnom období. Na druhej strane ale býva dobrým zvykom, že poslanci vedia, kde sa začínajú a končia ich mantinely, tak ako ústavní sudcovia vedia, kde sa končia a začínajú, teda končia ich mantinely. Takže ak poslanec začína tým, že niečo považuje za ústavné alebo neústavné, tak to môže byť jeho osobný názor, ale hovoriť o nejakom zákone, že je neústavný, to si môže dovoliť povedať akurát Ústavný súd. A najmä v takom prípade, keď tento zákon bol podrobený mnohým šetreniam tak na úrovni Európskeho parlamentu, alebo aj Súdneho dvora, a všetky závery, či už Benátskej komisie, alebo týchto súdov, smerovali k tomu, že zákon, ktorý je u nás, je v súlade s európskym právom, a teda žiadna z medzinárodných inštitúcií voči nemu ani nemá výhrady. Takže bolo by dobré možno, keby aj politológovia, ktorí možno mali nejaké svoje osobné ciele, aby nevykladali zákon po svojom, ale aby rešpektovali to, čo je súdnymi inštitúciami rozhodnuté. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,004,820 |
33 | 2018-06-14 | Autorizovaná rozprava | 246 | Goga, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Goga | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, pani ministerka, pán spravodajca, dovoľte mi, aby som, keďže ide o zlúčenú rozpravu, podal tri pozmeňujúce návrhy. Jeden pozmeňujúci návrh bude k tlači 950 a dva pozmeňujúce návrhy k tlači 951. A tak ako to býva pravidlom, teda najskôr zdôvodnil a potom prečítal samotné, samotné znenie, dva budú také kratšie, jeden taký obsiahlejší. Takže pozmeňujúci návrh poslanca Pavla Gogu k vládnemu návrhu zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, tlač 950. V odôvodnení chcem povedať, že v nadväznosti na ostatné zmeny v § 35 sa navrhuje spresniť vypustenie slov „do 31. augusta 2018“ vzhľadom na to, že v texte odseku sa tieto slová nachádzajú trikrát. Zároveň navrhujem vyňať bod 46 spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Samotné znenie pozmeňovacieho návrhu. V § 35 ods. 10 sa vypúšťajú slová „k 31. augustu 2018“ a slová „bolo do 31. augusta 2018“ sa nahrádzajú slovom „bolo“. To by bolo k prvému. A teraz mi dovoľte, aby som najskôr prečítal znenie pozmeňujúceho návrhu poslanca Pavla Gogu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 951). Tak ako som avizoval už na začiatku, že keďže ide o zlúčenú rozpravu, v odôvodnení chcem povedať, že do výpočtu ustanovení, v ktorých sa nevykonáva zmena legislatívnej skratky ministerstva je potrebné doplniť aj § 108a ods. 8 a § 108b ods. 8 vzhľadom na ich navrhované nové znenie. Zároveň navrhujem vyňať bod 1 spoločnej správy na samostatné hlasovanie. A teraz, ak dovolíte, samotný obsah pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bod 1 znie: „1. Slovo „ministerstvo“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona okrem § 2a ods. 1, § 20 ods. 1 písm. h), § 37 ods. 3 časti vety za bodkočiarkou, § 38 ods. 4, § 43 ods. 1, § 43 ods. 6 úvodnej vety a písm. b), h) a p), § 44 ods. 1, § 44 ods. 4 úvodnej vety a písm. b), c), i) a p), § 45 ods. 4 úvodnej vety a písm. b), c) a d), § 47 ods. 3, 6 až 9, 11, 12 a 18 až 20, § 49a ods. 6 a ods. 7 písm. e), § 50 ods. 3, 4 a 6, § 53 ods. 3, § 54b ods. 3, 6 a 8, § 73 ods. 3, § 73a ods. 7 až 10, ods. 11 písm. b) a ods. 15, § 76 ods. 8, § 80b ods. 2 štvrtej vety a ods. 3 a 5, § 80b ods. 9 deviatej časti, § 88, § 89 ods. 5, § 102 ods. 1 písm. b), § 102a ods. 8 písm. b), § 105 ods. 3 druhej časti vety a ods. 6, § 108a ods. 8, § 108b ods. 8, § 108c ods. 4 a 6, § 109 ods. 2, § 109a ods. 5, § 113a ods. 1, 4, 13 a 14, § 113ab ods. 2, § 113ac, § 113af ods. 11, § 114 až 114c a prílohy č. 5 nahrádza slovami „ministerstvo školstva“ v príslušnom tvare a slovo „minister“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona okrem § 5 ods. 5, § 43 ods. 5 úvodnej vety a písm. f) a ods. 7 a 8, § 44 ods. 3 úvodnej vety a písm. j), § 44 ods. 4 písm. o), § 44 ods. 5 a 6, § 45 ods. 3 úvodnej vety a písm. e) a ods. 5 a 6 deviatej časti, § 102 ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. d), § 102a ods. 8 písm. b), § 108a ods. 6, § 108b ods. 6, § 108c ods. 4, § 113 ods. 1 a § 113a ods. 13 nahrádza slovami „minister školstva“ v príslušnom tvare.“. Toľko k tomuto druhému. A ešte, pardon, ja som tu spočiatku hovoril, že navrhujem vyňať bod č. 1 spoločnej správy na samostatné hlasovanie, to som, pán predseda, už hovoril, ale ešte raz to teda rád zopakujem. Ďakujem pekne. A tretí pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 951). V odôvodnení chcem povedať, že sa upravujú následky pre situáciu, ak Slovenská akadémia vied ako zakladateľ nedodala v čase ustanovenom zákonom všetky dokumenty potrebné na zápis jej transformovaných organizácií na verejné výskumné inštitúcie. Transformácia všetkých jej organizácií nastala ex lege od 1. 7. 2018 bez ohľadu na skutočnosť, či Slovenská akadémia vied dodala všetky zákonom požadované dokumenty alebo nie podľa § 21a ods. 1. A verejné vedecké inštitúcie ich, však zároveň vzniká zápisom do registra, pričom pri transformovaných organizáciách SAV, pri ktorých neboli splnené požiadavky podľa § 21a ods. 2 zákona o SAV nemohlo ministerstvo školstva také organizácie do registra zapísať, čím síce právnu formu zmenili, ale nevznikli platne. Navrhuje sa tiež, aby sa tie organizácie, ktoré nesplnili zmienené podmienky, sa vrátili do právnej formy spred 1. 7. 2018. Zákonom o VVI sa od 1. 7. 2018 vypustila tretia časť zákona o SAV podľa § 15 až 20, keďže všetky organizácie sa mali transformovať. Vzhľadom na to, že podľa tohto návrhu sa bude SAV skladať z VVI, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií, je potrebné text doterajších § 15 až 20 vrátiť s primeranou úpravou § 15 ods. 1 a aktualizáciou niektorých pojmov a poznámok pod čiaru. Dovoľte mi teda, aby som prečítal samotné znenie tohoto pozmeňujúceho návrhu. Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie: „Článok II. Zákon č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení zákona č. 40/2011 Z. z. a zákona č. 243/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. Za § 14 sa vkladajú §§ 15 až 20, ktoré vrátane nadpisov znejú: „TRETIA ČASŤ ORGANIZÁCIE Paragraf 15. (1) Ustanovenia § 15 až 20 sa vzťahujú na organizácie, ktoré sú štátnymi rozpočtovými organizáciami alebo štátnymi príspevkovými organizáciami; ich zriaďovateľom je akadémia. Na organizácie, ktoré sú verejnými výskumnými inštitúciami, sa vzťahuje osobitný predpis 16a). Práva a povinnosti akadémie ako správcu rozpočtovej kapitoly vo vzťahu k organizáciám v jej pôsobnosti, ktoré sú štátnymi rozpočtovými organizáciami alebo štátnymi príspevkovými organizáciami, upravuje osobitný predpis 17)“. (2) Predmet činnosti a formu hospodárenia organizácie určuje zriaďovacia listina organizácie. (3) Organizáciami akadémie sú a) vedecké organizácie vykonávajúce výskum (ďalej len „vedecká organizácia“), b) špecializované organizácie, c) servisné organizácie. (4) Akadémia poskytuje a) príspevky príspevkovým organizáciám, b) organizáciám prostriedky štátneho rozpočtu na výskum a vývoj a na ostatné činnosti v súlade s osobitným predpisom 9) a so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, c) dotácie na vedecko-technické služby. 17a) (5) Finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na činnosť organizácie určuje predseda akadémie na návrh predsedníctva akadémie, ktorý vychádza zo zásad rozdelenia rozpočtu schválených snemom akadémie a z výsledkov pravidelného hodnotenia organizácie. (6) Vedecké organizácie s rozpočtovou formou hospodárenia môžu v súvislosti s plnením svojich hlavných úloh vykonávať aj podnikateľskú činnosť.18). Paragraf 16 Vedecká organizácia Vedecké organizácie sú zamerané na a) uskutočňovanie výskumu, b) prispievanie k využitiu výsledkov výskumu, c) získavanie, spracúvanie a rozširovanie vedeckých informácií, d) využívanie výsledkov vlastného výskumu pri vypracúvaní posudkov, stanovísk, odporúčaní a pri šírení vedeckých poznatkov, e) zúčastňovanie sa na pedagogickom procese vysokých škôl vrátane doktorandského štúdia podľa osobitného predpisu, 5) f) spoluprácu s vysokými školami a ďalšími právnickými osobami uskutočňujúcimi výskum a vývoj, g) uskutočňovanie medzinárodnej vedeckej a vedecko-technickej spolupráce, h) vykonávanie edičnej činnosti, i) plnenie úloh podľa osobitných predpisov.19) Paragraf 17 Riaditeľ vedeckej organizácie (1) Štatutárny orgán vedeckej organizácie je riaditeľ. (2) Riaditeľa vedeckej organizácie po schválení návrhu v predsedníctve akadémie vymenúva a odvoláva predseda akadémie. (3) Riaditeľ vedeckej organizácie je povinný prerokúvať vo vedeckej rade vedeckej organizácie zameranie činnosti a organizačnú štruktúru vedeckej organizácie. (4) Funkčné obdobie riaditeľa vedeckej organizácie je štyri roky. Paragraf 18 Vedecká rada vedeckej organizácie. (1) Vedecká rada vedeckej organizácie (ďalej len „vedecká rada organizácie“) je odborný orgán vedeckej organizácie. (2) Vedeckú radu organizácie volí akademická obec organizácie. (3) Najmenej jednu štvrtinu a najviac jednu tretinu členov vedeckej rady organizácie tvoria zástupcovia vysokých škôl a ďalších právnických osôb uskutočňujúcich výskum a vývoj. (4) Na čele vedeckej rady organizácie je predseda vedeckej rady organizácie, ktorého volia členovia vedeckej rady organizácie spomedzi seba. (5) Funkčné obdobie vedeckej rady organizácie je štyri roky. (6) Vedecká rada organizácie a) určuje vedeckú profiláciu vedeckej organizácie, b) vyjadruje sa o činnosti a organizácii vedeckej organizácie a o koncepčných otázkach, c) navrhuje zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie vedeckej organizácie, zmenu spôsobu jej financovania alebo prechod na inú formu hospodárenia, d) schvaľuje správu o činnosti vedeckej organizácie, e) navrhuje vymenovanie členov spoločných odborových komisií zriaďovaných na účely doktorandského štúdia podľa osobitného predpisu. 20) Paragraf 19 Pracovný pomer so zamestnancami vedeckých organizácií (1) Pracovný pomer so zamestnancami s vysokoškolským vzdelaním vo vedeckých organizáciách sa môže dohodnúť na určitý čas, najviac na päť rokov. Pod č. 25, pardon, 21). 2. Pracovný pomer so zamestnancami, ktorí majú vedecký kvalifikačný stupeň I, 22) sa uzatvára na neurčitý čas, ak sa nedohodne inak. Paragraf 20 Špecializované organizácie a servisné organizácie (1) Špecializované organizácie a servisné organizácie vykonávajú osobitné činnosti slúžiace na plnenie úloh akadémie a poskytujú služby na zabezpečenie činnosti vedeckých organizácií. (2) Na čele organizácií uvedených v odseku 1 je riaditeľ alebo vedúci, ktorého po schválení v predsedníctve akadémie vymenúva a odvoláva predseda akadémie. (3) Funkčné obdobie riaditeľa alebo vedúceho špecializovanej organizácie alebo servisnej organizácie je štyri roky.“. Poznámky pod čiarou k odkazom 16a až 22 znejú: „16a) Zákon č. 243/2017 Z. z. 17) Zákon č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 17a) § 8a zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. 18) § 28 zákona č. 243/2017 Z. z. v znení neskorších predpisov. 19) Napríklad zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov. 20) § 54 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 21) § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. v znení zákona č. 257/2011 Z. z. 22) § 4 ods. 3 vyhlášky Československej akadémie vied č. 55/1977 Zb.“. 2. Za § 21 a sa vkladá § 21 b, ktorý vrátane nadpisu znie: „Paragraf 21b Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia (1) Organizácia, ktorá do 30. júna 2018 bola štátnou rozpočtovou organizáciou a od 1. júla 2018 stala sa verejnou výskumnou inštitúciou podľa § 21a ods. 1, ale ministerstvo ju nezapísalo do registra podľa § 21a ods. 3 z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 21a ods. 2, sa stáva odo dňa účinnosti tohto zákona štátnou rozpočtovou organizáciou a správcom majetku Slovenskej republiky, ktorý spravovala do 30. júna 2018. 2. Organizácia, ktorá do 30. júna 2018 bola štátnou príspevkovou organizáciou a od 1. júla 2018 stala verejnou výskumnou inštitúciou podľa § 21a ods. 1, ale ministerstvo ju nezapísalo do registra podľa § 21a ods. 3 z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 21a ods. 2, sa stáva odo dňa účinnosti tohto zákona štátnou príspevkovou organizáciou a správcom majetku Slovenskej republiky, ktorý spravovala do 30. júna 2018. 3. Zakladacia listina organizácie uvedenej v odseku 1 alebo odseku 2 a jej ďalšie listiny, ktoré vydala akadémia podľa osobitného predpisu, 16a) strácajú platnosť odo dňa účinnosti tohto zákona. 4. Akadémia najneskôr do 31. decembra 2018 zabezpečí všetky úkony potrebné na to, aby sa z organizácií podľa odsekov 1 a 2 stali verejné výskumné inštitúcie prostredníctvom založenia nových verejných výskumných inštitúcií postupom podľa osobitného predpisu. 31)“ k odkazu 31 znie: „31) § 3 až 5 zákona č. 243/2017 Z. z.“. Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť. Úvodná veta článku II sa primerane premietne do názvu zákona. Ďakujem, skončil som. Osobitné hlasovanie takisto som myslím si, že nehovoril. Momentíček, k bodu 56 spoločnej správy by som požiadal o osobitné hlasovanie, pán spravodajca. Ďakujem. | [
"(tlač 951)",
"(tlač 951)",
"(1)",
"(2)",
"(3)",
"(ďalej len „vedecká organizácia“)",
"(4)",
"(5)",
"(6)",
"(1)",
"(2)",
"(3)",
"(4)",
"(1)",
"(ďalej len „vedecká rada organizácie“)",
"(2)",
"(3)",
"(4)",
"(5)",
"(6)",
"(1)",
"(1)",
"(2)",
"(3)",
"(1)"
] | 3,995,705 |
61 | 2002-07-10 | Autorizovaná rozprava | 124 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Viliamovi Sopkovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec. | [] | 4,083,070 |
53 | 2019-12-05 | Autorizovaná rozprava | 81 | Zelník, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Zelník | poslanec NR SR | Tým sme vyčerpali hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch z informácie a z rozpravy. Pán predsedajúci, mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť postúpenie prerokovania návrhu zákona do tretieho čítania ihneď. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu. | [] | 4,071,025 |
6 | 2024-01-09 | Autorizovaná rozprava | 364 | Bužo, Lukáš, poslanec NR SR | Lukáš | Bužo | poslanec NR SR | Ďakujem všetkým kolegyniam a kolegom. Začnem pánom Sabom. Pán Taraba, odkedy sú spoplatnené PET fľaše, tak Rómovia poctivo zbierajú tieto PET fľaše, nenájdete na osade ani jednu, ani v meste. (Potlesk.) Možno sa vám to zdá smiešne, ale najprv si premyslite, čo pustíte z úst a až potom hovorte. Veľa názorov, ktoré ste hovorili, tak súhlasím s vami. Táto ľudskosť by mal, by mala tu v parlamente byť takou pevnou súčasťou. A uvedomil som si jednu vec, že ospevujeme tu pána Muňka, ktorý včera reagoval. Chcem vyzvať ostatných, keď dáte faktickú, budeme hovoriť aj o vás stále. Nebojte sa, zareagujte. Chceme počuť aj váš názor. A, pán Pellegrini, ako predsedajúci, som rád, že ste tu, lebo mám aj pre vás jeden odkaz. Premyslite si, čo dávate do parlamentu, lebo to poškodí vašej kampani. To je taká ľudská pripomienka. A ešte raz ďakujem všetkým a verím, že v tomto boji ideme ďalej, tak ako mnohí ste povedali, a nevzdávame sa, aj keď vieme možno, ako to dopadne. Ale nádej zomiera posledná a ja verím, že ešte pred hlasovaním sa niečo zmení. Tak ako sa zmenilo pri, pri tom, ako stiahla SNS pozmeňovák, tak verím, že aj tu to stiahnete a premyslíte veci tak, aby ste si neškodili a neškodili hlavne ľuďom. Ďakujem, Peťo, a ďakujem všetkým. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)"
] | 4,127,344 |
25 | 2013-10-23 | Autorizovaná rozprava | 243 | Sulík, Richard, poslanec NR SR | Richard | Sulík | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. No, pán Blaha, chcem sa tiež pridať ku kolegom, ktorí mali práve faktické poznámky, že... (Reakcia z pléna.) Pán Poliačik. | [
"(Reakcia z pléna.)"
] | 3,925,454 |
83 | 2023-02-08 | Autorizovaná rozprava | 60 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za 129, proti 1, zdržal sa 1, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona o dani z príjmov . Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Kremského, Kuriaka, Vašečku, Libu a Vonsa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 145/1995 o správnych poplatkoch, tlač 1379, bod 53 schváleného programu. Prosím pána poslanca Györgya Gyimesiho, aby uviedol hlasovanie. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Richarda Vašečku, Petra Libu a Petra Vonsa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov , tlač 1379.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Richarda Vašečku, Petra Libu a Petra Vonsa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov , tlač ... | 4,051,054 |
61 | 2002-07-10 | Autorizovaná rozprava | 143 | P. Farkas, poslanec: | P | Farkas | poslanec | Každá politická strana a politické hnutie podľa zákona o združovaní v politických strán a v politických hnutiach má predložiť do konca marca výslednú výročnú finančnú správu o hospodárení politickej strany a politického hnutia. Národná rada touto problematikou sa zaoberala ešte 31. októbra 2000 a uznesením Národnej rady Národná rada poverila výbor pre financie, rozpočet a menu vykonávať opatrenia a úkony súvisiace s touto činnosťou. V zmysle tohto uznesenia Národnej rady ja ako predseda výboru som vyžiadal zoznam politických strán a politických hnutí z ministerstva vnútra a na základe tohto zoznamu do 28. februára listom som vyzýval každú politickú stranu a politické hnutie na splnenie zákonom stanovených povinností. Do stanoveného termínu niektoré politické strany a politické hnutia predložili svoje výročné finančné správy a výbor pre financie, rozpočet a menu z hľadiska 12 bodov, ktoré sú vymenované v zákone o združovaní v politických strán a v politických hnutí, hodnotil jednotlivé výročné finančné správy politických strán a politických hnutí. Chcem uviesť len toľko, že podľa registra na ministerstve vnútra bolo v roku 2001 registrovaných celkom 107 subjektov, z toho 83 politických strán a 24 politických hnutí, zoznam týchto politických strán a politických hnutí je súčasťou predloženej informácie. Chcem vás informovať, páni poslanci a pani poslankyne, o tom, že z celkového počtu 107 politických subjektov predložilo iba 67 politických strán a politických hnutí svoje výročné finančné správy. Pritom 25 subjektov ich nepredložilo a v 15 prípadoch sa nenašiel adresát, teda adresa, ktorá je zaregistrovaná na ministerstve vnútra, je neaktuálna. Vo výbore pre financie, rozpočet a menu sme viackrát sa zaoberali touto otázkou a prijali sme uznesenie, v ktorom sme žiadali ministerstvo vnútra, aby pripravilo novelu zákona o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach, aby tie politické strany a politické hnutia, ktoré nespĺňajú všetky kritériá zapracované do zákona o združovaní v politických strán a v politických hnutiach a ktoré dlhodobo nepredložia svoje výročné finančné správy, mohli byť vyškrtnuté zo zoznamu politických strán a politických hnutí. Ďalej chcem vás informovať o tom, že v niektorých prípadoch sme zistili nedostatky vo výročných finančných správach. Zaoberali sme sa všetkými nedostatkami a vyzvali sme jednotlivé politické subjekty na odstránenie týchto nedostatkov podľa zákona o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach. A jednotlivé politické subjekty majú čas na odstránenie týchto nedostatkov do konca októbra 2002. Ďalej vás chcem informovať o tom, že všetky strany a politické hnutia, ktoré dostávajú príspevok zo štátneho rozpočtu, splnili všetky zákonom stanovené podmienky a na základe toho sme požiadali ako výbor pre financie, rozpočet a menu ministerstvo financií, aby tento príspevok za rok 2002 udelilo jednotlivým politickým stranám a politickým hnutiam. Zhruba iba toľko. Ak budete mať požiadavky, resp. otázky, páni poslanci, pani poslankyne, s radosťou na ne odpoviem. Ďakujem pekne vám za pozornosť. M. Andel, podpredseda NR SR: Pán predseda, ďakujem vám veľmi pekne za predloženú informáciu. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Keďže sa mi nikto písomne neprihlásil, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prosím pánov poslancov, ktorí sa nachádzajú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, pretože po tomto ďalšom bode, ktorý teraz bude nasledovať, budeme hlasovať. Opakujem ešte raz, žiadam všetkých poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti. Nasledujúcim bodom programu je správa o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2001 . Správu ste dostali ako tlač 1423 a spoločnú správu výborov ako tlač 1423a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady. Prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Jozefa Stahla, aby správu uviedol. Opakujem ešte raz, žiadam všetkých poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti na hlasovanie. Pán predseda, nech sa páči, máte slovo. J. Stahl, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky predkladá správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2001 v zmysle § 5 ods. 4 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších právnych predpisov. Predkladaná správa, ako aj iné správy vypracúvané Najvyšším kontrolným úradom sa stávajú podstatnou súčasťou procesu demokratického zviditeľňovania nedostatkov aktivít štátnej a čiastočne i verejnej správy Slovenskej republiky. Správa obsahuje informácie o postavení a organizačnom členení Najvyššieho kontrolného úradu, zameraní kontrolnej činnosti, výsledkoch kontrolnej činnosti a ostatnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2001. Prílohu správy tvorí stručné vyhodnotenie výsledkov kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu podľa jednotlivých kontrolných akcií a kapitol štátneho rozpočtu. V roku 2001 vykonával Najvyšší kontrolný úrad svoju činnosť s 239 zamestnancami. Ako v predchádzajúcom období, tak aj v hodnotenom roku sa pokračovalo vo vzdelávaní kontrolórov a ostatných kontrolórov verejnej správy v rámci projektu PHARE – podpora Najvyššieho kontrolného úradu, boj proti korupcii a organizovanému zločinu. Najvyšší kontrolný úrad v roku 2001 vykonal celkom 89 kontrolných akcií, z toho 69 vo výdavkovej časti a 21 v príjmovej časti štátneho rozpočtu. V príjmovej časti štátneho rozpočtu boli kontrolné akcie zamerané na spôsob vyrubovania a vymáhania daní, ciel, odvodov, poplatkov a pokút, ako aj na výkon a uplatňovanie práv a dodržiavanie povinností vyplývajúcich z finančno-ekonomických vzťahov, ktorých účastníkom je štát. Vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu boli kontrolné akcie zamerané najmä na kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu a nakladania s majetkom štátu. V zmysle rozšírenej kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu vyplývajúcej z novely zákona o Najvyššom kontrolnom úrade sa uskutočnili kontroly prostriedkov fondu PHARE. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, správa je vypracovaná na základe protokolov o výsledkoch kontrolných akcií, ktoré boli v zmysle zákona prerokované so štatutárnymi zástupcami kontrolovaných subjektov a príslušných štátnych orgánov, ktoré konali v mene štátu v súvislosti s činnosťou kontrolovaného objektu a prijali opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. V príjmovej časti štátneho rozpočtu Najvyšší kontrolný úrad vykonal okrem kontrol zameraných na získanie podkladov na vypracovanie stanoviska k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2000 aj tematické kontroly za účelom zlepšenia a zefektívnenia plnenia daňových a colných príjmov. Daň z pridanej hodnoty patrí dlhodobo k najproblémovejším a najrizikovejším druhom štátnych príjmov. K hlavným negatívam patrí neoprávnené uplatňovanie nadmerných odpočtov DPH a ich nedôsledná kontrola. Zákon o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v § 15 ustanovuje, že za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia nadmerných odpočtov DPH. Najvyšší kontrolný úrad zistil, že v niektorých prípadoch boli bez kontroly vrátené nadmerné odpočty DPH v sumách presahujúcich 10 mil. korún. Následnou daňovou kontrolou zistená neoprávnenosť uplatnených nadmerných odpočtov má väčšinou za následok vyrubenie daní a sankcií, ktorých vymožiteľnosť je nízka. V niektorých daňových úradoch ich vymožiteľnosť dosahovala len 9 %. Dôsledkom uvedeného postupu je neustály nárast daňových nedoplatkov, ktoré v roku 2001 vzrástli o 10,9 mld. Sk a dosiahli sumu 62,9 mld. Sk. Z toho nedoplatky DPH vzrástli o 4,9 mld. Sk a predstavovali 45,3 % daňových nedoplatkov. Ďalej, Najvyšší kontrolný úrad zistil, že daňové úrady často nevyužívajú oprávnenia vyplývajúce im zo zákona o správe daní a pristupujú k vymáhaniu nedoplatkov oneskorene. Vymáhanie nedoplatkov daňovými úradmi sa zastavuje, ak je na majetok dlžníkov vyhlásený konkurz. Daňové nedoplatky 2 652 subjektov, na ktoré bol vyhlásený konkurz ku koncu roku 2001, predstavovali 27,1 mld. Sk a už v 4 013 subjektoch v likvidácii daňové úrady evidovali nedoplatky v sume 4,5 mld. Sk. Vymožiteľnosť daňových nedoplatkov týchto subjektov je veľmi nízka. V kontrolovaných daňových úradoch bolo ukončených len 3,9 % konkurzných konaní, pričom bolo vymožených len 0,76 % z prihlásených daňových pohľadávok. Na zlepšenie a zefektívnenie správy a kontroly daňových a colných príjmov štátneho rozpočtu Najvyšší kontrolný úrad vo svojich výsledných materiáloch z vykonaných kontrol predložil odporúčanie. Vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu v roku 2001 podľa výsledkov jednotlivých kontrol opätovne dochádzalo k porušovaniu všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s hospodárením s rozpočtovými prostriedkami, majetkom a majetkovými právami a pohľadávkami štátu. Porušenie zákona o rozpočtových pravidlách bolo zistené v 910 prípadoch. Citovaný zákon bol najviac porušovaný v ustanoveniach § 10 upravujúcich časové a účelové použitie rozpočtových prostriedkov. V tejto súvislosti by som, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcel upriamiť vašu pozornosť na stav v dodržiavaní rozpočtovej disciplíny subjektov zapojených na štátny rozpočet cez ukazovateľ: objem viazania rozpočtových prostriedkov. V kontrolovanom období došlo k zvýšeniu celkového objemu viazania oproti roku 2000 o 122 mil. Sk. So zvýšením objemu viazaných prostriedkov súviselo aj mierne zvýšenie počtu porušení rozpočtovej disciplíny, a to z 98 na 103 v roku 2001. Vykonávanými kontrolami boli zistené porušenia ďalších zákonov, ako je to uvedené v predkladanej správe. Najvyšší kontrolný úrad bol v roku 2001 aktívnym účastníkom legislatívneho procesu. Vyjadroval sa celkove k 340 návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov. Z uvedeného počtu pripomienkoval 1 ústavný zákon a 133 zákonov. Ďalšou významnou časťou činnosti Najvyššieho kontrolného úradu v minulom roku bolo prijímanie, evidovanie, posudzovanie a vybavovanie sťažností, petícií a iných podaní. V roku 2001 bolo na NKÚ doručených 1 174 podaní, z toho 352 oznámení o vybavení veci. Prijatím zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám bol Najvyšší kontrolný úrad resp. jeho funkcionári a zamestnanci zbavení povinnosti mlčanlivosti, čo sa pozitívne premietlo do mediálnej politiky Najvyššieho kontrolného úradu. Do termínu účinnosti uvedeného zákona vydával Najvyšší kontrolný úrad a doteraz vydáva časopis Kontrola v slovenskom a anglickom jazyku. V rámci aplikácie zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa rozsah tlačených médií rozšíril o pravidelné vydávanie informačného bulletinu Spravodajca. Osobitný zreteľ bol venovaný zriadeniu internetovej stránky Najvyššieho kontrolného úradu. Podľa plánu zahraničných stykov Najvyššieho kontrolného úradu v roku 2001 zohľadňované boli prioritné úlohy Slovenskej republiky v prístupovom procese, závery pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 8. 11. 2000, povinnosti vyplývajúce z členstva v medzinárodných organizáciách kontrolných úradov INTOSAI a EUROSAI, ich orgánov v pracovných skupinách a komisiách, ako aj bilaterálne dohody o spolupráci. Ťažiskovými aktivitami na úseku zahraničných stykov Najvyššieho kontrolného úradu v roku 2001 boli prvé oficiálne prijatie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu v Európskom dvore audítorov v Luxemburgu a následná oficiálna návšteva jeho predsedu pána Karlssona v Bratislave. Tieto návštevy položili základ ďalšieho prehĺbenia integrácie Najvyššieho kontrolného úradu v rámci prístupového procesu k Európskej únii. Ďalej aktívna účasť delegácie Najvyššieho kontrolného úradu vedenej predsedom na 17. kongrese INTOSAI, na ktorom bola prerokovaná problematika posilnenia vzdelávacích kapacít, bola na stretnutí prezidentov najvyšších kontrolných inštitúcií krajín strednej a východnej Európy, Cypru, Malty, Turecka a Európskeho dvora audítorov, ktoré sa konalo na Cypre a ktoré vytýčilo hlavné oblasti spolupráce týchto najvyšších kontrolných inštitúcií. Zahraničné aktivity zaznamenali v roku 2001 ďalší kvalitatívny rast úrovne a upevnili medzinárodné postavenie tejto inštitúcie. Svedčí o tom pochvalné vyjadrenie pani Dr. Schreyer, členky Európskej komisie zodpovednej za rozpočet, ktoré odznelo počas stretnutia prezidentov na Cypre, ako aj záujem Európskeho dvora audítorov o spoluprácu tlmočenú prezidentom tejto organizácie pánom Karlssonom, ale tiež záujem prezidenta Kontrolného úradu Veľkej Británie sira Johna Bourna o twinningovú spoluprácu s Najvyšším kontrolným úradom. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa vždy usiloval a usiluje poskytnúť parlamentu a jeho výborom potrebné objektívne správy, ktoré boli formulované na základe kontrol vykonaných naším úradom. Ďakujem vám za pozornosť. J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Prosím povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Maňku, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. V. Maňka, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, kolegyne, kolegovia, správu o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ za rok 2001 (tlač 1423) rozhodnutím č. 1604 z 2. apríla 2002 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie výborom. Správa bola predložená na základe § 5 ods. 3 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil výbor pre financie, rozpočet a menu. Uvedenú správu v stanovenom termíne prerokovali: výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 934 zo dňa 19. apríla 2002, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 752 z 25. apríla 2002, výbor pre pôdohospodárstvo uznesením č. 396 zo dňa 9. mája 2002 a výbor pre verejnú správu uznesením č. 455 zo dňa 7. mája 2002. Všetky výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2001 zobrať na vedomie. Výbor pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením č. 965 zo dňa 14. mája 2002 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov a uložil mu predložiť a poveril ho predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy, dať hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej. Gestorský výbor zároveň navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Jozef Stahl správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy. Po rozprave odporučím, aby Národná rada prerokovala správu a zobrala ju na vedomie. Vážený pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tejto správe. J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne, pretože písomne sa neprihlásil nikto. Nikto sa nehlási do rozpravy ústne. Panie poslankyne, páni poslanci vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Nech sa páči, pán poslanec, uveďte hlasovanie k tomuto bodu a potom pôjdeme k tým bodom, ktoré sme prerokovali, čiže hneď schválili by sme uznesenie k tomuto bodu. Pán poslanec Maňka, nech sa páči. Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať k jednotlivým bodom, ktoré sme prerokovali. Teraz budeme hlasovať o správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2001. Pán poslanec, nech sa páči. V. Maňka, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prečítam vám návrh uznesenia Národnej rady, kde Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2001 (tlač 1423). J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o uznesení, ktoré predniesol pán poslanec Maňka. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných je 87 poslancov, za 87, proti nie je nikto, nezdržal sa hlasovania nikto, hlasovali všetci. Konštatujem, že sme schválili uznesenie k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2001. Panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci projektu Výcvikového strediska pre strednú a východnú Európu pre nižších dôstojníkov (tlač 1639). Prosím spravodajcu pána poslanca Tuchyňu, aby hlasovanie uviedol. Tam bol návrh na uznesenie od pána poslanca, nech sa páči, budeme o ňom hlasovať a potom budeme hlasovať o celkovom uznesení. Nech sa páči. J. Tuchyňa, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, podľa § 37 ods. 1 prvej vety rokovacieho poriadku prosím najprv hlasovať o uznesení, ktoré som podal. J. Migaš, predseda NR SR: Prečítajte ho, pán poslanec, dobre. J. Tuchyňa, poslanec: Áno, dal som ho do všetkých poslaneckých klubov, ale pre poriadok ho prečítam. Je to návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 10. júla 2002 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci projektu Výcvikového strediska pre strednú a východnú Európu pre nižších dôstojníkov (tlač 1639): „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie vyslovenie súhlasu vládou Slovenskej republiky podľa čl. 119 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci projektu Výcvikového strediska pre strednú a východnú Európu pre nižších dôstojníkov.“ J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa hlasujme o uznesení alebo návrhu, ktoré predniesol pán poslanec Tuchyňa v rámci rozpravy. Hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných je 89 poslancov, za 82, proti 2, zdržali sa 3, nehlasovali 2. Konštatujem, že uznesenie, ktoré navrhol pán poslanec Tuchyňa, sme schválili. J. Tuchyňa, poslanec: Pretože bolo prijaté toto uznesenie, hlasovanie o ďalšom návrhu uznesenia je bezpredmetné. J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem. Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o Horskej záchrannej službe (tlač 1581). Spoločným spravodajcom výborov je pán poslanec Milan Hort. Nech sa páči, uveďte hlasovanie. | [
"(tlač 1423)",
"(tlač 1423)",
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1639)",
"(tlač 1639)",
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1581)"
] | 4,083,089 |
15 | 2024-06-12 | Autorizovaná rozprava | 122 | Lučanský, Adam, poslanec NR SR | Adam | Lučanský | poslanec NR SR | Prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča schváliť. | [] | 4,180,543 |
16 | 2013-03-25 | Autorizovaná rozprava | 79 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Takže páni poslanci z rokovania tejto schôdze sťahujú tento návrh. A má byť prerokovaný alebo zaradený do programu nasledujúcej schôdze? Áno, dobre. Takže poprosím, aby sa to poznamenalo. Nech sa páči, pán navrhovateľ, uveďte návrh zákona. | [] | 4,182,411 |
20 | 2008-04-08 | Autorizovaná rozprava | 194 | M. Hort, podpredseda NR SR: | M | Hort | podpredseda NR SR | Ďalším ústne prihláseným je pán poslanec Jozef Halecký. Konštatujem, že pán predseda výboru nie je prítomný, preto stráca poradie. A ďalej je prihlásený pán poslanec Pavol Frešo. Pán poslanec, nech sa páči. | [] | 4,047,923 |
6 | 2024-01-09 | Autorizovaná rozprava | 27 | Danko, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Danko | podpredseda NR SR | Pán poslanec Pročko. | [] | 4,127,007 |
48 | 2015-03-11 | Autorizovaná rozprava | 190 | Lebocký, Tibor, poslanec NR SR | Tibor | Lebocký | poslanec NR SR | Pán kolega Mikuš, pri všetkej úcte, boli tam niektoré tvrdenia, ktoré skutočne nemali absolútne nič spoločné s niektorými, ktoré boli aj racionálne. Uvediem konkrétny príklad. Ty si tvrdil, že v podstate obce budú musieť rozviazať, alebo teda zrušiť zmluvy so zberovými spoločnosťami. To je, nehnevaj sa, absolútne zavádzajúce, pretože v § 28 ods. 11 máš jednoznačne, úplne jednoznačne napísané alebo je uvedené, že pokiaľ uzavrie obec s OZV-éčkou zmluvu, musí akceptovať aj existujúce zberové systémy, vrátane ich finančnej náročnosti, samotnej existencie. A potom, ty si ekonóm, tie milióny si tu sypal, 7 mil. z kolektívnych systémov, odkiaľ 30 mil. napočítalo ministerstvo životného prostredia. Však je to úplne jasné, však ten rozdiel 23 mil. platia obce. Doteraz, tak som to mal na mysli. Ďakujem. | [] | 3,963,191 |
58 | 2015-12-02 | Autorizovaná rozprava | 106 | Kučerová, Viera, poslankyňa NR SR | Viera | Kučerová | poslankyňa NR SR | Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, predkladám podklad k voľbe kandidátov na členov disciplinárneho senátu. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Súdna rada volí na obdobie troch rokov členov disciplinárnych senátov z kandidátov navrhnutých sudcovskými radami, ministrom spravodlivosti a Národnou radou. Všetky oprávnené subjekty predkladajú dvojnásobný počet kandidátov na členov disciplinárnych senátov. Národnej rade bola doručená žiadosť predsedníčky Súdnej rady, na základe ktorej má Národná rada navrhnúť Súdnej rade dvoch kandidátov na členov disciplinárneho senátu, a to dvoch sudcov. Dôvodom je vyhlásenie voľby jedného člena disciplinárneho senátu z kandidátov navrhnutých Národnou radou. Za člena disciplinárneho senátu môže byť podľa tohto zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zvolený sudca, ktorý vo funkcii sudcu pôsobí najmenej 5 rokov, proti ktorému sa nevedie disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie, ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie a ktorý nie je členom Súdnej rady, predsedom súdu alebo podpredsedom súdu. Predseda Národnej rady vyzval oprávnené subjekty, aby v termíne do 13. novembra 2015 predložili príslušné návrhy ústavnoprávnemu výboru. V určenom termíne boli predložené dva návrhy. Ústavnoprávny výbor na 119. schôdzi 26. novembra 2015 návrhy prerokoval a konštatoval, že navrhnutí Martin Bargel a Peter Sabo spĺňajú podmienky ustanovené v zákone o sudcoch a prísediacich. Ústavnoprávny výbor odporučil vykonať voľbu podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a podľa volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov. Základné údaje o navrhnutých kandidátoch sú uvedené v predloženom materiáli, ktorý máte ako tlač 1856. Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu. | [] | 3,896,279 |
6 | 2024-01-23 | Autorizovaná rozprava | 90 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Pani poslankyňa Kalmárová, zaujalo ma to pripomenutie výroku Margaret Thatcherovej: Byť mocným je ako byť dámou, ak musíte ľuďom povedať, že mocní ste, potom nie ste. A teda chcem sa vám aj osobne poďakovať, lebo tento výrok som nepoznal a vlastne som až na základe vášho vystúpenia zistil, že môj obľúbený výrok Tyriona Lannistera z Hry o tróny je vlastne inšpirovaný mojou obľúbenou političkou Margaret Thatcher. Tyrion Lannister povedal: „Každý, kto musí povedať, ja som kráľ, nie je skutočným kráľom,“ čo je v podstate to isté, čo povedala Margaret Thatcher. A to, čo sa nám tu koalícia snaží, snaží predviesť, je, že nám chce povedať, že oni sú tí králi, oni môžu robiť aj takéto veci, lebo však majú na to mandát. Dosť, vyhrali voľby, tak môžu teraz všetko. A, áno, vyhrali voľby. Áno, môžu meniť, meniť aj Trestný zákon, môžu robiť aj zásadné opatrenia, aj také opatrenia, ktoré sa nám nepáčia, ale nemôžu robiť všetko. A veľmi dobre a výstižne im to pripomenula minulý týždeň aj pani prezidentka a presne ako ste povedali, je to niečo absolútne výnimočné, že hlava štátu príde do parlamentu nie so správou o stave republiky, nie s tým, že sa chce vyjadriť všeobecne k nejakému problému, ale že príde a hovorí o konkrétnom návrhu zákona a upozorní poslancov vládnej väčšiny, že ten návrh nie je v poriadku, že by sa mali zamyslieť nad tým, že či naozaj chcú robiť takého zmeny, pretože tie zmeny nie sú v poriadku. | [] | 4,095,126 |
11 | 2016-12-07 | Autorizovaná rozprava | 210 | Osuský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Osuský | poslanec NR SR | Vážená pani predsedajúca, vážená snemovňa, vážený predkladateľ. Musím povedať, že oceňujem tento krok. Podotýkam, že ak nám niečo chýba, tak je to pamäť. Chýba nám pamäť. Ako ľuďom často chýba v zmysle spomienkového optimizmu, v zmysle toho, že keď sa stretnú piati chlapi, ktorí boli na tankovom pluku, tak v zásade má pocit počúvajúci, že to nebola teda často pakáreň, ale že to bolo niečo strašne veselé, že to bola séria veselých príhod z nakrúcania. A tak je to i s pohľadom do minulosti, lebo buď sme k nej indiferentní a je nám všetko jedno a žijeme zo dňa na deň a nestaráme sa o to, odkiaľ ideme a kam smerujeme, alebo je pre nás tá minulosť nepríjemná, lebo sme boli podielnikmi jej temných stránok. Na Slovensku je tolerancia k tomuto podielnictvu veľmi vysoká. Podruhovojnové preskoky z gardy do strany boli celkom nie zriedkavé a platilo takéto: „Čo sme si, to sme si, však sme všetci svoji.“ Samozrejme, osud krajiny a jej obyvateľov je osud miliónov ľudí a každý je nejaký, ten osud. Každý si písal svoju knihu osudu a, samozrejme, aj nie každý nebol, žiaľ, len tým, ktorý riadil svoje kroky, ale mnohí boli i tí, ktorým kroky riadil niekto iný. A ak sa tu vyskytuje otázka, prečo si pripomenúť tieto dva dni, tak preto, lebo sa v nich – a to je odpoveď i pánu poslancovi Marčekovi – priam zhmotnilo to, na čom stál totalitný komunistický režim od februára ’48, ale vlastne už od jesene ’47 a vlastne už i krátky čas predtým. Presne vzaté, stál na tom, čo sa zhmotnilo 21. augusta. Stál na bodákoch a hlavniach samopalov a tankov. To bola jeho opora. Ten režim tu nevznikol preto, lebo si absolútna väčšina národa vybrala Víťazný február. Ten režim tu vznikol preto, lebo tie tanky boli zatiaľ ešte na dištanc, ale už tu boli. A boli tu i tých 20 rokov, keď tu neboli, a potom prišli a potom tu už boli. Ale neznamená, že predtým tých 20 rokov, to strieľanie pod Devínskou skalou, tie zničené osudy, popravená Horáková, presne ako hovoríte, študenti vyhodení zo škôl, rozkulačení gazdovia, zničené osudy, to sa zhmotnilo do tej hlavne samopalu, ktorá zastrelila Košanovú, Holíka a ďalších. To znamená, to už tá moc strieľala po ľuďoch na uliciach. Ale neznamená, že predtým bola iná. A nemôžme mať pamätné dni na konkrétnom dátume, keď vášho otca vyhodili z Ekonomickej, vysokej školy, keď tam tú Zdenku Schelingovú utýrali v rámci rehoľníckej akcie. To znamená, nemôžme mať 365 dní v roku, lebo muselo by ich byť 365, v priestupnom roku 366 dní, keď sa komusi stala krivda. A preto napádať návrh, ktorý je predložený, z dôvodu, že čo ešte všetko nepokrýva, je beznádejné, pretože, ešte raz hovorím, muselo by tých dní byť 365 alebo -6, lebo každý by sa našiel v tom svojom dni. Ten, ktorému vzali kone a kravy a zničili mu osud, ten, ktorému vzali hoci len holičstvo, ten, ktorého syna vyhodili napriek jeho talentu a schopnostiam zo školy, i ten alebo tá, ktorého syna zastrelili, keď plával cez rieku Moravu. To znamená, že je nevyhnutné nájsť jeden dátum, keď sa to zhmotnilo, a potom je ten druhý dátum, ktorý je k nemu absolútne primeraný. To je dátum, keď to zlo odišlo. Opäť, mohli by sme diskutovať, či to bolo vtedy, keď sa podpísali dohovory alebo keď. Stále sa jedná o pamäť toho, v čom sme žili a čo odišlo, a nevidím nijaký dôvod spochybňovať dobrú snahu predkladateľov, pretože to sú míľniky na našej ceste. A ten, kto by bol dnes býval na zasadnutí európskeho výboru, na jeho mimoriadnej schôdzi, tak by pochopil, ak by dobre počúval, aj keby horšie počúval, prečo je potrebné pripomínať si to, z čoho sme vyšli, čím sme prešli, i to, čím sme sa na tom sami podieľali. Pretože i tieto dátumy sú dátumami príchodu okupačných vojsk a ich odchodu, ale to sú tiež dátumy, v ktorých sa zhmotnil pozývací list, a ten pozývací list nepodpísali „za“ občania cudzích mocností. Tých podpísali naši spoluobčania, s ktorými sme žili v jednom štáte. To znamená, že to nie je len pamätník tých zlých, ktorí prišli, lebo tí prišli a boli zlí. Ale to je tiež pripomenutie toho, kto sa na tom podieľa. To je pripomenutie človeka, v ktorého ére sa stavala táto budova, v ktorej sedíme, Viliama Šalgoviča. To je dátum človeka, ktorý ten pozývací list okrem iného zo Slovákov podpísal, Vasiľa Biľaka. To znamená, to je pripomenutie toho, čo sme zač. Čo sme zač tí, ktorí boli obeťami, tí, ktorí boli páchateľmi, a my všetci ostatní, ktorí sme v tom žili, aby sme si nemysleli, že to všetko boli len tí zlí, ktorí prišli. Áno, od samého počiatku sme boli v područí ríše zla, ale je dobré si to pamätať. Bolo mi cťou a potešením, že keď som bol prorektor Univerzity Komenského, tak sme umiestnili na budovu tej univerzity novú pamätnú tabuľu, kde boli všetky tri obete zo Šafárikového námestia, kde... A zdôrazňujem, ja nemám problém s tvorbou a štylizovaním nejakých slovných spojení, ale hodinu som sedel nad jednou krátkou vetou, ktorá mala byť pravdivá, o 21. auguste, pretože keď máš neveľkú mramorovú dosku, ktorá je limitovaná budovou, pamiatkovosťou Univerzity Komenského, nemôžeš tam dať lexikón na stenu, tak musíš napísať nejakú magikocku posolstva, v ktorom je to napchaté, čo sa tam stalo, a tá jedna veta, ktorú som hodinu vymýšľal, a škrtal slová, šetril písmená, znela: „Dňa 21. 8. tu v paľbe sovietskych okupantov...“ a potom idú tie mená, „zahynuli“. Pretože predtým tam bola taká tabuľa, akí trochu sme: „tragicky zahynula Danka Košanová“. Ona nezahynula tragicky, tragicky zahynieš v lavíne, tragicky zahynieš, keď ti z piateho poschodia padne kvetináč na hlavu, to je fakt tragické. Ale keď ťa zabijú okupanti, tak je to, samozrejme, smrť človeka, ale skovať to za pojem „tragicky zahynúť“ je hanebný eufemizmus a nepovedanie pravdy o veci. Takže ani Ján Opletal nezahynul tragicky, zabili ho Nemci, okupanti Protektorátu Čechy a Morava. On nespadol do výkopu neosvetleného. To znamená, že je dobré priznávať si pravdu a dobré je priznávať si udalosti, ktoré by mali svietiť do našej budúcnosti, aby som nepočul to, čo som počul dnes na eurovýbore, aby bolo jasné, odkiaľ pohoršenie pochádzalo, a kedy, dá Boh, sme sa toho pohoršenia zbavili. Nikoho nenapadne spochybniť pád fašizmu 8. mája, ale máme si, samozrejme, pamätať i okupáciu Česko-Slovenska. Máme si pamätať výstrely krížnika Schleswig Holstein na polostrov Hel v Gdansku, kde začala prvá svetová vojna. Máme si pamätať 23. – kolegom Marčekom dobre zmienený – august roku 1939, keď sa dohodol Joachim Von Ribbentrop s Vjačeslavom Molotovom o tom, ako sa budú mať radi a ako si rozdelia Poľsko, v tajnom dodatku. Treba povedať, že obidve strany si to po zásluhe odskákali. Obidve signatárske strany to stálo strašne veľa, ale zlo plodí zlo. Teda myslím si, že niet vôbec čo v druhom čítaní pridávať k tomuto návrhu. Tento návrh sa má vziať alebo nechať tak. To nie je téma na dopĺňanie, k tomu nemôžme doplniť 22. a 3. a 4. august, to sú symbolické dátumy, ktoré predkladatelia veľmi dobre vybrali, a neviem si predstaviť, čo by som v druhom čítaní k tým návrhom pridal. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,024,381 |
11 | 2016-12-01 | Autorizovaná rozprava | 223 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Budeme pokračovať ďalej. Ďalšiu otázku... (Reakcia z pléna.) No, pani poslankyňa, poslednýkrát vám hovorím, ak sa neprihlásite doplňujúcou otázkou, ja vám nemôžem dať slovo. To je rokovací poriadok. Takže nech sa páči. | [
"(Reakcia z pléna.)"
] | 3,999,938 |
7 | 2012-09-27 | Autorizovaná rozprava | 177 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem. Vyhlasujem teraz rozpravu za skončenú, čo sa týka písomných prihlášok. Otváram ústnu rozpravu. Kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Kollár, Hlina, dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec Kollár. | [] | 4,175,656 |
65 | 2022-05-04 | Autorizovaná rozprava | 227 | Gyimesi, György, poslanec NR SR | György | Gyimesi | poslanec NR SR | Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 10. júna 2022 a gestorský výbor do 13. júna 2022. Pán predsedajúci, prosím, otvorte k uvedenému návrhu rozpravu. Ďakujem. | [] | 4,130,941 |
42 | 2014-11-09 | Autorizovaná rozprava | 581 | Matovič, Igor, poslanec NR SR | Igor | Matovič | poslanec NR SR | (Rečník zastavil videozáznam.) Chlapské slovo, okej (rečník zastavil videozáznam). A teraz vám poviem niečo k tomu. Takto pre rokom, pred tromi rokmi na tomto mieste ste odvolávali pani premiérku Radičovú za to, že k nej korupcia prišla do štvrtej kancelárie vedľa, lebo tam nejaký hajzlík chcel si vypýtať úplatok. Nakoniec to bolo za kauzu, ktorú, koniec koncov vy ste schválili projekt v Osrblí a Radičovej vláda ho iba realizovala, čiže nebola to ani jej kauza, iba teda ho financovala Radičovej vláda, čiže k nej kauza alebo korupcia prišla do štvrtej miestnosti. Okolo vášho premiéra tá korupcia je všade okolo. Nepoznám naozaj osobného priateľa Roberta Fica, poznám ich viacero a sám ich viacero pomenoval, ktorý by nebol spájaný s korupciou obrovského rozsahu, a to hovorím o desiatkach, stovkách miliónov eur. A tento človek tu pred tromi rokmi, váš priemer prišiel a púšťal dokolečka video s pani premiérkou Radičovou. A nie jedenkrát, ako ste mi dovolili vy, ale dokolečka slučku, dokolečka slučku, dokolečka slučku, dokolečka slučku: „nebudem privatizovať“, „nebudem privatizovať“. Dokolečka. Čiže mohol to pustiť. Možno 30-krát ste to pustili? Čiže toto je tá vaša spravodlivosť, jeden meter na druhých a druhý, samozrejme, dramaticky výhodnejší, na samých seba. Vy sa môžete hanbiť, takýchto nominantov máte po celom Slovensku. A ešte raz opakujem, riadite sa heslom, či je zlodej alebo blbý, hlavne, že je náš, hlavne, že je verný, hlavne, že nám bude zobať z ruky. Toto je systém straníckych nominácií. Takýchto ľudí nominujete do nemocnice. Nehanbíte sa, ľudia? Šibe vám? Takýchto ľudí robíte, aby boli zodpovední za životy ľudí na Slovensku? Však vy ste získali, áno, demokraticky ste získali moc, ale vy ste ju nezískali preto, aby ste robili takéto zvrátenosti. Nech je tu niekto, alebo som teda, spravíme si test, kto z vás poslancov SMER-u je teda hrdý na tohto straníckeho nominanta, ktorého ste nominovali do piešťanskej nemocnice? Nech sa páči, prihláste sa. Prihláste sa k nemu. Kto z vás sa za neho hanbí? Prihláste sa. Ani jeden. Vidíte? Hlavička do piesku, vás to nebolí, však jasné, to neni váš problém. Ale je to váš problém, je to veľký problém. Ešte raz hovorím, takýchto ľudí ste nominovali, aby rozhodovali o osudoch ľudí. A nie hocijakých, nie o tom, či ho zoberú do školy alebo nie, ale o zdraví, o bytí a nebytí ľudí. Takýchto ľudí dávate ako nominantov do správnych a dozorných rád nemocníc. Môžete sa hanbiť. | [
"(Rečník zastavil videozáznam.)",
"(rečník zastavil videozáznam)"
] | 3,937,858 |
3 | 2010-08-04 | Autorizovaná rozprava | 34 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Ďalej sa prihlásil pán poslanec Martin Poliačik. Nech sa páči. | [] | 3,994,633 |
23 | 2013-09-04 | Autorizovaná rozprava | 42 | Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR | Tomáš | Borec | minister spravodlivosti SR | Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani kolegyne, kolegovia, predkladaný materiál bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok. Pričom účelom návrhu zákona je smerovať k eliminácii nedostatkov aplikačnej praxe a k harmonizácii niektorých ustanovení zákona s platnými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to najmä s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych väzenských pravidlách, respektíve s odporúčaniami výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania uvedených v správe pre vládu Slovenskej republiky o návšteve uskutočnenej od 24. marca do 2. apríla 2009. Z aplikačnej praxe vyvstáva predovšetkým potreba čiastočne revidovať, precíznejšie a podrobnejšie upraviť pôsobnosť zboru, oprávnenia príslušníka zboru, donucovacie prostriedky a zákonné podmienky ich použitia, a zároveň nanovo vyriešiť otázku oprávneného vstupu do objektov chránených zborom, ktorými podľa návrhu zákona nie sú len objekty generálneho riaditeľstva zboru a ústavov ako takých, ale aj objekty detenčného ústavu. Z čoraz častejšie sa vyskytujúcich problémov v spojitosti s plnením úloh zboru, ktoré však nespôsobujú výlučne obvinení alebo odsúdení, ale aj takzvané „civilné“, teda tretie osoby, vyvstáva nevyhnutnosť do zákona zakomponovať ako určitý prostriedok generálnej prevencie aj skutkové podstaty priestupkov zodpovedajúcich takémuto nežiaducemu konaniu, nakoľko práve spomínaný zákon o priestupkoch ukladá orgánom štátnej správy a obciam povinnosť viesť občanov k tomu, aby dodržiavali zákony a ostatné právne predpisy a rešpektovali práva spoluobčanov, a povinnosť dbať najmä na to, aby občania nesťažovali plnenie úloh štátnej správy a obcí a nenarúšali verejný poriadok a občianske spolunažívanie. Výpočet donucovacích prostriedkov upravených v platnom znení zákona sa rozširuje o obranný štít, použitie špeciálneho streliva a o prostriedok k zamedzeniu priestorovej orientácie alebo k utajeniu fyzickej identity obvineného alebo odsúdeného, a to s cieľom zvýšiť možnosť použitia účinnejších a humánnejších donucovacích prostriedkov. Čo do podmienok a rozsahu použitia týchto prostriedkov, ide o obdobnú úpravu ako v prípade použitia porovnateľných donucovacích prostriedkov Policajným zborom, avšak s tým rozdielom, že návrh zákona sa presne, v návrhu zákona sa presne konkretizujú prostriedky, ktoré možno použiť aj preventívne ako prostriedky obmedzenia pohybu na predchádzanie protiprávneho konania. Dôslednou definíciou kľúčových pojmov, ako sú ochrana, stráženie, obrana, eskorta, dozor, dohľad, objekt zboru a tak ďalej, sa zamedzí prípadným výkladovým problémom, keďže tieto pojmy používa aj platné znenie zákona o výkone väzby č. 221/2006 Z. z. a platné znenie zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Čiže ide o určité zosúladenie. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že predložený návrh zákona nielen odstráni nedostatky platného znenia zákona, ale precíznejšou úpravou vytvorí predpoklady nevyhnutné pre činnosť zboru pri plnení jeho úloh. Tento návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, ani vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti. Toľko. Ešte by som chcel jednu vec, ktorú som zabudol k predchádzajúcemu bodu. Pán poslanec Kadúc, vy ste tvrdili, že takéto ustanovenie nikdy nebolo v právnom poriadku. Odporúčam vás na predchádzajúce znenie Obchodného zákonníka, teraz vám nepoviem z ktorého roku, ale presne táto povinnosť zložiť základné imanie na bankový účet pred vznikom spoločnosti už tu bola. Takže len toľko. Ďakujem pekne, skončil som. | [] | 4,068,663 |
24 | 2011-10-21 | Autorizovaná rozprava | 59 | Hrušovský, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Hrušovský | predseda NR SR | Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, ktorý v rozprave predložil pán poslanec Kaník. (Hlasovanie.) 147 prítomných, 82 za návrh, 4 proti, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Schválili sme návrh. Prosím ďalší návrh. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,220,623 |
53 | 2019-12-03 | Autorizovaná rozprava | 235 | Tomáš, Erik, poslanec NR SR | Erik | Tomáš | poslanec NR SR | Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne... (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu uznesenia v znení, ako je uvedené v materiáli k tlači 1821, a to, že Národná rada Slovenskej republiky A. berie na vedomie vzdanie sa člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne Pavla Brnku k 31. decembru 2019 a B. zvolila za člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov Daniela Širhala, ktorého funkčné obdobie začína plynúť od 1. januára 2020. | [
"(Ruch v sále a zaznievanie gongu.)"
] | 3,984,508 |
5 | 2006-10-19 | Autorizovaná rozprava | 86 | R. Fico, predseda vlády SR: | R | Fico | predseda vlády SR | Chcem znovu zopakovať, pán poslanec, že naozaj za štyri mesiace došlo k podaniu 174 žiadostí, kým za prvých 6 mesiacov to bolo iba 83 žiadostí. Čiže, je to dvojnásobný počet len za štyri mesiace. Ak takto ten trend bude pokračovať do decembra, tak čakáme, že tých žiadostí bude 250 až 300, čo je jednoducho možno štvornásobok toho, čo došlo za prvých 6 mesiacov. Ďalej chcem povedať, že sa stotožňujem s vašimi slovami, veci treba riešiť systémovo, tak ako ste to napríklad vy urobili, keď ste zobrali invalidným dôchodcom všetky dôchodky. To je systémové riešenie, samozrejme. (Potlesk.) Ale sú prípady, no chcem sa k tomu vrátiť, chcem povedať, že 25 000 invalidným dôchodcom ste prehodnotili invalidné dôchodky tak, že veľa ľuďom invalidné dôchodky boli vzaté a mnohým boli znížené. Ústavný súd povedal, že je to protiústavné a dnes sa k tomu musíme vrátiť. Tieto zdroje, ktoré má predseda vlády k dispozícii, sú potrebné najmä v prípadoch, keď už neexistuje právny prostriedok alebo už nie je titul právny, aby sme tomuto človeku pomohli. Pán poslanec, musíte sa s tým stretávať pravidelne. Určite sa na vás obracajú ľudia. Predložia vám kopu dôvodov a argumentov a naozaj preukážu, že už nie je možnosť obrátiť sa na nejaký úrad, ktorý z hľadiska zákona môže poskytnúť nejakú sociálnu pomoc alebo inú dávku. Vtedy prichádza takýto výnimočný mechanizmus, že, či už ľuďom, inštitúciám, ako sú školy, alebo obce takýmto spôsobom pomáhame. Pán poslanec, máte právo mi kedykoľvek položiť túto otázku. Ja som pripravený na každej schôdzi Národnej rady, ak budem odpovedať, vracať sa k vyhodnoteniu toho, ako sú tieto zdroje používané. Ešte raz pripomínam, 12 mil. korún sami sme si skrátili vo vláde o 4 mil. korún a ešte ani koruna z týchto zdrojov nebola využitá. Čiže, dopredu hovoriť o nejakom podozrení alebo zlom úmysle, je trošku predčasné. | [
"(Potlesk.)"
] | 3,954,265 |
20 | 2011-07-08 | Autorizovaná rozprava | 242 | Ondruš, Branislav, poslanec NR SR | Branislav | Ondruš | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyňa, takto, treba povedať, že skutočne po prijatí novely Zákonníka práce, ktorú presadil Ľudovít Kaník ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny, v priebehu vyše roka začala klesať nezamestnanosť, čo bolo, samozrejme, v dôsledku aktuálneho ekonomického cyklu a presne z toho istého dôvodu je veľmi pravdepodobné, že bude klesať, tak ako to zaznelo pred chvíľočkou v tejto rozprave, ak nie do roka, tak do dvoch rokov klesne nezamestnanosť, pretože jednoducho svetová ekonomika sa už naštartovala, zaznamenávame rast, dokonca mierne začína stúpať zamestnanosť na Slovensku už aj teraz v dôsledku hospodárskeho rastu a zvýšenia dopytu po našich výrobkoch v zahraničí. A tak naši výrobcovia, aby uspokojili ten zvýšený dopyt, jednoducho musia prijímať nových ľudí a musia, a teda keďže sa im zvyšuje aj výroba. Ale to, samozrejme, nemá nič spoločné so Zákonníkom práce. Má to spoločné s ekonomickým, hospodárskym cyklom, tak svetovým, ako aj následne slovenským. A preto, preto vyše roka trvalo po prijatí Zákonníka práca, nazvime ho Kaníkovho, aby sa začal oživovať trh práce na Slovensku, pretože to bolo presne v súlade s tým, ako vtedy rástla ekonomika v západnej Európe a v Spojených štátoch. No a napokon dovolím si ešte raz zacitovať pána kolegu Beblavého, ktorý v prvom čítaní v tejto snemovni povedal, že „dokazovať vzťah Zákonníka práce a zamestnanosti cez jednoduchý vzťah noviel k zamestnanosti bez analýzy vplyvu ekonomického cyklu je niečo, čo tak v prvom ročníku by ani už neprešlo, a je mi ľúto, že sa snažíte zavádzať občanov týmto spôsobom“. Tak ako vidíte, pani kolegyňa, týmto spôsobom, ktorý by podľa pána Beblavého nebol priechodný ani v prvom ročníku na Ekonomickej univerzite, nás stále pán Kaník zavádza a zavádza a zavádza. | [] | 4,136,667 |
51 | 2021-11-30 | Autorizovaná rozprava | 196 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec Čepček. | [] | 3,906,730 |
9 | 2024-02-13 | Autorizovaná rozprava | 71 | Danko, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Danko | podpredseda NR SR | Poslanec Pročko. | [] | 4,193,675 |
16 | 2011-03-30 | Autorizovaná rozprava | 210 | Figeľ, Ján, 1. podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR | Figeľ, Ján, 1 | podpredseda vlády a minister dopravy | výstavby a regionálneho rozvoja SR | Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, predkladám na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 219 zo dňa 30. marca 2011, ktorým bol tento návrh schválený. Návrh zákona, ktorého sa týka tento návrh na skrátené legislatívne konanie, má za cieľ konkretizovať podmienky rozhodovania o predĺžení individuálneho povolenia najmä z hľadiska úhrad za právo používať frekvencie. Podľa § 32 ods. 21 spomínaného zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky je oprávnený individuálne povolenie predĺžiť. Platné znenie zákona však neupravuje úhradu za predĺženie takéhoto individuálneho povolenia. Skrátené konanie predkladám preto, že môže dôjsť k značnej hospodárskej škode, ak by nedošlo k rozhodnutiu, ktorým bude takéto predĺženie za úhradu. V súvislosti s prijatím návrhu zákona sa predpokladá pozitívny vplyv na verejné financie. Ďakujem pekne za pozornosť. | [] | 4,203,242 |
14 | 2017-03-23 | Autorizovaná rozprava | 20 | Grausová, Natália, poslankyňa NR SR | Natália | Grausová | poslankyňa NR SR | Ďakujem všetkým pánom poslancom. Nebolo by možno dobré prípadne takú väčšiu diskusiu, to, čo povedal pán predseda zdravotníckeho výboru, pán poslanec Zelník, to veľmi ja kvitujem a ďakujem, že toto pripravuje. Plus prípadne ešte či nejaká prednáška buď v tej kinosále, alebo niekde, ale to dávam len na zváženie. Ďakujem. Pre širšiu verejnosť, tak som myslela, pre väčší, lebo do toho nášho poslaneckého, do tej miestnosti sa málo ľudí zmestí. | [] | 3,898,069 |
40 | 2019-02-05 | Autorizovaná rozprava | 105 | Laurenčík, Milan, poslanec NR SR | Milan | Laurenčík | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Pán predseda, chcel by som poprosiť o opravu môjho hlasovania pri tlači 1290, hlasovanie č. 84, chcel som hlasovať proti a zariadenie ma vykázalo, že hlasujem za. Ďakujem. | [] | 4,078,450 |
19 | 2013-05-29 | Autorizovaná rozprava | 122 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Nech sa páči, Štefan Kuffa. | [] | 4,022,997 |
10 | 2007-05-09 | Autorizovaná rozprava | 109 | R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: | R | Kaliňák | podpredseda vlády a minister vnútra SR | V tomto prípade hovoríme o pomerne jednoduchom zákone, ktorý nadväzuje na zákon schválený ešte v roku 2005 o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, ktorý je ešte z roku 2000 a v rámci schvaľovania citovaného zákona boli predložené viaceré pozmeňujúce návrhy, ktorým bol Národnou radou schválený okrem iného aj pozmeňujúci návrh, týkajúci sa niektorých ustanovení upravujúcich tzv. vyrovnávací príspevok podľa § 133 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Prijatím uvedeného pozmeňujúceho návrhu však došlo k vytvoreniu dvoch skupín medzi poberateľmi vyrovnávacieho príspevku pri jeho valorizácii, čo zakladá nerovnosť občanov pred zákonom. Ide predovšetkým o to, že jedna časť hasičov tento vyrovnávací príspevok valorizovaný nemá a od dátumu účinnosti iná časť tých istých hasičov tento valorizovaný príspevok má, čo jednoznačne je nedostatok, ktorý sa pri schvaľovaní tejto legislatívnej iniciatívy nepostrehol. Z tohto dôvodu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315 o Hasičskom a záchrannom zbore, ktorého hlavným cieľom je odstrániť vzniknuté nerovné postavenie občanov pred zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam predmetný vládny návrh zákona podporiť. Ďakujem pekne. | [] | 3,985,967 |
78 | 2022-12-22 | Autorizovaná rozprava | 25 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za 54, proti 24, zdržalo sa 54. Uvedený návrh sme neschválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,872,222 |
25 | 2021-03-30 | Autorizovaná rozprava | 96 | Andrejuvová, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Andrejuvová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 30. marca 2021 predkladám Národnej rade Slovenskej republiky Informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uplatňovaní a zániku mandátov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutiami č. 478, 482 a 483 zobral na vedomie, že: Prezidentka Slovenskej republiky dňa 23. marca 2021 prijala demisiu člena vlády Slovenskej republiky Richarda Sulíka, povereného riadením Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, a členky vlády Slovenskej republiky Márie Kolíkovej, poverenej riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Dňa 25. marca 2021 prijala demisiu člena vlády Slovenskej republiky Branislava Gröhlinga, povereného riadením Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Po prijatí demisie členov vlády Slovenskej republiky si Richard Sulík a Mária Kolíková začínajú uplatňovať mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky dňom 24. marca 2021 a Branislav Gröhling si začína uplatňovať mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky dňom 26. marca 2021. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov: a) Miroslavovi Žiakovi a Alexandre Pivkovej, ktorí 22. marca 2020 nastúpili ako náhradníci za stranu Sloboda a Solidarita a za stranu ZA ĽUDÍ na neuplatňované mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka a Márie Kolíkovej, zanikol mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky dňom 23. marca 2021. b) Milanovi Laurenčíkovi, ktorý 22. marca 2020 nastúpil ako náhradník za stranu Sloboda a Solidarita na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Gröhlinga a ktorý bol v tajnom hlasovaní dňa 24. marca 2020 zvolený za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, zanikol mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky dňom 25. marca 2021. Zánikom mandátov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Žiak a Milan Laurenčík zostávajú náhradníkmi za stranu Sloboda a Solidarita a na kandidátnej listine v pôvodnom poradí. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Zánikom mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Alexandra Pivková zostáva náhradníčkou za stranu ZA ĽUDÍ a na kandidátnej listine v pôvodnom poda... poradí. Pardon. Predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v tomto znení: Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 30. marca 2021 k Informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uplatňovaní a zániku mandátov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie, že – prezidentka Slovenskej republiky dňa 23. marca 2021 prijala demisiu členky vlády Slovenskej republiky Márie Kolíkovej, poverenej riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Po prijatí demisie členky vlády Slovenskej republiky si Mária Kolíková počínajúc dňom 24. marca 2021 začína uplatňovať mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky; – prezidentka Slovenskej republiky dňa 25. marca 2021 (ruch v sále a zaznievanie gongu) prijala demisiu člena vlády Slovenskej republiky Branislava Gröhlinga, povereného riadením Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, po prijatí demisie člena vlády Slovenskej republiky si Branislav Gröhling počínajúc dňom 26. marca 2021 začína uplatňovať mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky; 2. podľa § 71 ods. 5 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov: – Miroslavovi Žiakovi, ktorý 22. marca 2020 nastúpil ako náhradník za stranu Sloboda a Solidarita na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka, zanikol mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky dňom 23. marca 2021; – Alexandre Pivkovej, ktorá 22. marca 2020 nastúpila ako náhradníčka za stranu ZA ĽUDÍ na neuplatňovaný mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej, zanikol mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky dňom 23. marca 2021; – Milanovi Laurenčíkovi, ktorý 22. marca 2020 nastúpil ako náhradník za stranu Sloboda a Solidarita na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Gröhlinga a ktorý bol v tajnom hlasovaní dňa 24. marca 2020 zvolený za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, zanikol mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (ruch v sále a zaznievanie gongu) dňom 25. marca 2021; – zánikom mandátov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Žiak a Milan Laurenčík zostávajú náhradníkmi za stranu Sloboda a Solidarita a na kandidátnej listine v pôvodnom poradí; – zánikom mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Alexandra Pivková zostáva náhradníčkou za stranu ZA ĽUDÍ a na kandidátnej listine v pôvodnom poradí; 3. Informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uplatňovaní a zániku mandátov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, dajte o informácii hlasovať. | [
"(Ruch v sále a zaznievanie gongu.)",
"(ruch v sále a zaznievanie gongu)",
"(ruch v sále a zaznievanie gongu)"
] | 4,074,068 |
10 | 2020-07-24 | Autorizovaná rozprava | 315 | Tomáš, Erik, poslanec NR SR | Erik | Tomáš | poslanec NR SR | Pán minister, rovnako ako môj kolega Janko Podmanický, som s napätím očakával vaše dnešné vyhlásenie, pretože aj ja, ako vás sledujem, vás považujem za principiálneho človeka. Prišli ste s tým, že si idete prevetrať svedomie a výsledkom má byť, že funkcia nemôže byť viac ako politika, ak vás správne citujem. Začali ste dobre, povedali ste, že Igor Matovič by mal odstúpiť, bolo to rovnaké, ako ste povedali, ako ste to povedali aj v prípade Borisa Kollára. Ale teraz je tu jeden podstatný rozdiel. Pri Borisovi Kollárovi ste nedodali žiadne ale, pri Igorovi Matovičovi ste už dodali ale. A toto je veľmi takým sklamaním pre mňa a sklamaním toho prevetrania vášho svedomia. Pretože týmto ale ste sa len priradili k všetkým tým pokrytcom a farizejom, ktorí vám tu v stoji tlieskali. | [] | 3,929,118 |
72 | 2022-09-30 | Autorizovaná rozprava | 74 | Kuffa, Filip, poslanec NR SR | Filip | Kuffa | poslanec NR SR | Nedá mi ešte nespomenúť, keď sme sa bavili o tých škodách vlkom, hej, keď nám to bolo možno tak vyčítané zo strany tých chovateľov, a ja som povedal, áno, je tu takýto návrh zákona. Podnet bol síce medveď a útoky, ktoré sú tu pomaly na mesačnej báze a... ale tento návrh rieši aj iné chránené druhy živočíchov. A to, čo sa z nás ochranári smiali, že my tu ideme teraz nejako že povoľovať zabíjanie vlkov a zabíjanie bobrov, tak ja hovorím, bobor napríklad už dávno nemal byť chránený a vlk sa nikdy ani nemal stať chráneným. | [] | 3,924,332 |
20 | 2013-06-17 | Autorizovaná rozprava | 240 | Hlina, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Hlina | poslanec NR SR | Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, pani poslankyne, páni poslanci, na začiatok odpoviem pánovi Frešovi, aby sa kolegovia zo SMER-u nemuseli namáhať. Sú to nominanti SMER-u, dokonca ožratý Slota im nie raz po večeroch údajne volával, nie údajne, ale verifikovateľne, že či odpočúvajú, alebo nie. A týchto, kvôli týmto ľuďom, kvôli tejto histórii vy nasadzujete svoju hruď, vážení. Tak nasadzujte. Ja sa pokúsim len v krátkosti zopakovať niektoré veci a na konci dám návrh uznesenia, ale poriadneho uznesenia. To, čo tu doniesol Martvoň, keby som bol viac vytočený, tak by som použil iný výraz. Dobre? Lebo to neni uznesenie, to je, celé je to zlé! To, celé je to zlé, že sa tu o tom bavíme, už o tom vieme, ale už keď je to tu, takže čo s tým? Hej? Už keď ste mlieko rozliali, hej, tak sa netvárme, že netečie. No tečie, no. Tak čo s tým? Nám sa na internáte ešte na strednej raz vylialo mlieko a sme ho, sa nám to nechcelo poumývať, ale vám poviem a garantujem, že to smrdí ešte rok. Fakt. Keď zatuchne mlieko pod kobercom, kto má s tým skúsenosť, ešte rok to smrdí. A keď sme si na druhý rok brali izbu, tak sme nechceli ísť do tej izby a vedeli sme prečo. Lebo sme vedeli, že to ešte aj tak bude smrdieť. Čiže, naozaj, keď sa k tomu nepostavíme normálne, tak to bude smrdieť rok, jak nie viac. Čo s tým? Ste to domotali, tak to dokrúťte už. Je to príbehom, určite to je príbehom našej malosti, toho, jak si tu žijeme, jak sa tu tvárime. Aj tu ako už sú aj tendencie, ktoré identifikujem, to nejak upratať. Pološtátnickými alebo štátnickými prejavmi pomaly, že upratať. Nie, to sa už nedá upratať, už ste to rozliali, už to treba len exemplárne vyriešiť. To sa už nedá upratať pod rúškom ochrany pomaly. Čo už je čo chrániť? Tu už neni čo chrániť. To treba vyriešiť. Tuto zaznelo, že títo ľudia, ktorí preplávajú alebo kariérne existujú v týchto zvláštnych organizáciách, majú, požívali niekoho ochranu, ale zdá sa, že, nie zdá sa, ale znova v priebehu času sa budú verifikovať skutočnosti, že kto ich adoptoval. Ten list, neviem, jak sa to volá, keď si niekoho adoptujete, tak vám dajú nejaký list. Tak ten list sa vystaví časom, hej, že koho sú to deti. A by sme boli prekvapení a s čím to súvisí, že komu stálo za to vytiahnuť Slotu po piatich hodinách z Čadce. A niekomu to stálo za to, ho vytiahnuť. To by ste neverili, že niekto si dal tú robotu, že ho ťahal stade. A prečo to bolo na ten, v reči signálov dôležité, ho stade vytiahnuť, i keď za cenu, že pokoril celú políciu. I za tú cenu ho vytiahli stade. Vážení, to vy ste, ja som nie taký, ale tu sú niektorí aj staršieho dáta, bez urážky, že ktorí si pamätáte, že čo je to za doba, keď politruk mal väčšiu moc ako generál. A to znova, keď sa k tomu, čo tu niekde v priebehu alebo v priestore sa vírilo, bolo, že kto sa koho bojí alebo kto pred kým má obavu. Boli také časy, kde politruk mal väčšiu moc ako generál. A zdá sa, že tie časy neskončili. Zdá sa, že sú tu stále časy, keď minister povie, že nie je v polohe, ak povie teda, znova môžeme verifikovať, alebo nie, bol by som radšej, keby sa k tomu vyjadril, že či má, alebo nemá tú moc buchnúť po stole. A ja nechcem v tej dobe znova žiť a existovať, že tu je nejaká iná moc. Tu my sa hráme na nejakú moc a potom je tu iná moc, ktorá časom bude naberať v sebe tú silu, že začne ľudí tĺcť a dokonca, a to vám poviem, aby ste teda vedeli, vám aj príde také rozhodnutie o udelení, o vznesení a obvinení človeka, že teda uznáva ho vinným, kde policajti vypovedajú 18. 3., že sa stotožňujú so správou, ktorú podal ich vedúci 19. 3., a pod tým je guľatá pečiatka, vážení, to neklamem. To, jak keby niekoho zaujímalo, to ja vám ukážem, to je normálne rozhodnutie, kde uznali vinnými dvoch ľudí. Jeden z nich som bol ja. Ale hovorím to preto, že my sa tu s týmito vecami budeme stretávať, že sme narušili nejaký pochod údajne. Čiže osemnásteho policajti vypovedali, že sa stotožnili so správou z devätnásteho a patria pod jedného človeka, ktorý sa tu sem-tam mihne a skontroluje, či je všetko v poriadku, či je tu Martvoň, či dáva pozor, viete, aby to neušlo, hej, to je celé. To je človek, ktorý patrí pod neho, mi poslal toto s okrúhlou pečiatkou. A zdá sa, že v tejto dobe vy chcete žiť ďalej. Ani vás to netrhne. Na výbore som to hovoril, nič, nemyklo s nikým. Normálne. Čo strach? Alebo je to pre vás normálne? Tu stačí, že sa povie, že tajné? Tajné. Boli také doby. Tajné. KSČ, ÚV KSS, hotovo! Tým pádom zhaslo, nič sa nebolo treba rozprávať. Už to neni tajné, už neni nič tajné na tom, už je to len hanba. A hanbu si treba vyžrať a nejako sa z toho vylízať, vážení! Takže celé tuná koncepcie, že tajné a neviem aké sú smiešne z tohto pohľadu, úplne smiešne. Vážení, dovoľte mi povedať jednu vec. Ja neverím, stále nechcem veriť tomu, že vy ste na tom tak zle, že ešte kolega Martvoň bude za vás predkladať uznesenia, návrhy uznesení. To ste nemohli, ja neviem, niekoho iného? (Smiech v sále.) Hamburgerožrút, pokorovač žien, človek, ktorý, viete, to je, ja by som tých prívlastkov nabral toľko, to ste na tom tak zle, vážení? To nemohol ten návrh uznesenia dať niekto iný? To jeho ste nechali nominovať sudcov disciplinárnych senátov? Jeho ste doniesli, on ide zatvárať túto kauzu? Návrhom uznesenia, ktorý je výsmech, to je výsmech ľudí tejto krajiny. Vážení, viete, čo ten človek dal rozdať do lavíc? Začnem béčkom, kde konštatuje sa, že „vyšetrenie je z podozrenia z nezákonného,“ bla-bla-bla, „patrí do pôsobnosti vyšetrovacích orgánov“. Pre Kristove rany! Však ako keby sme to nevedeli. (Potlesk v sále.) A toto chceme konštatovať? Tak prijmime, ja doplním céčko, Národná rada konštatuje, že Zem je guľatá, obieha okolo Slnka. To je to isté. (Smiech v sále.) Však to je urážka, vážení, celý deň tu sedím. Tu kopu ľudí si to pozerá, to toto chceme prijať? Toto idete zahlasovať, smeráci?! Preboha, vážne? Za toto? Že konštatujete (povedané so smiechom), že, ja neviem, tak doplňte céčko. Pán kolega, vám sa nečudujem, to vy na to stačíte, na takéto uznesenie, že ho stvoríte. (Smiech v sále.) Ale, vážení, to za to idete zahlasovať? To chcete, v klube to prešlo? (Smiech v sále.) Veď to musíte byť dovnútra urazení. To musíte byť akože, ako nič v zlom. Úcty, takej sebaúcty k sebe, už keď nemáte ku nám, ku mne, tak k sebe majte, požívajte k sebe, voči svojim deťom, okoliu, že vy idete zahlasovať za to, že konštatujete, že to patrí do pôsobnosti vyšetrovacích orgánov? To sme tu celý deň kvôli tomu sedeli, aby sme za toto zahlasovali? Že príde Martvoň, ktorý to zistí? Po desiatich hodinách vystúpení to Martvoň zistí a celé to vyrieši, oriešok, že toto je riešenie?! (Smiech v sále.) Že zbytočne? To nechápete, na čo sme tu. A už nehovorím o tom, že áčko, že berieme na vedomie informáciu. Ale ja, pokiaľ ja viem, tu vystúpil niekto v rozprave. Tu vystúpil minister v rozprave, niečo povedal, nebudem teraz komentovať pre túto chvíľu, a zrazu sa z toho stala informácia, ktorú my nemáme brať, vy idete brať na vedomie? Ale z toho by tak hlava nebolela, ale z toho béčka. Vážení, veď to je... (Smiech v sále.) Ako (zasmiatie sa rečníka) k úcte k tým laviciam a po tých to tu ešte príde. Však verte, že po nás ešte normálni sem prídu, preboha, však (smiech v sále) to nemôže ísť takto, že sem bude chodiť taká omladina, jak tu chodí za SMER. To takto nemôže, to tie lavice nezvládnu! Tu musia chodiť normálni ľudia časom. To nemôžete za to zahlasovať! Skutočne nie! To nefunguje. Vážení, vy musíte vedieť, v akej krajine chcete žiť, či chcete žiť v krajine, kde vyhrávajú najlepší, kde rozhoduje to, čo vieš, alebo chcete žiť v krajine, čo na koho vieš. To je ten charakter krajiny. A to tak si tu my tak eštebáčime, tak si tu tak trošku a tu kolega to by mohol učiť, to by ste mali na vysokej, vážený, špeciálny predmet, katedru by vám mali vytvoriť presne na to. To je ten charakter štátu, ktorý tu budujeme: čo na koho vieš. To sú informácie, to sú pošuflikované, to sa vyťahuje, čo? To tu funguje. Zrazu sa tu z bojovníka stáva zlomený muž, keď niekto povie, že ide otvárať šuflíky. Úbohé! Vážení, úbohé. Ak mu to nepodpíšete, ak mu nedáte, vážení kolegovia od nás, z našej strany, tých päť podpisov, budem si myslieť svoje. Nič v zlom. Lebo aj to tu zaznelo, že či to má, alebo nemá význam. Má to význam, lebo to má význam v tom, že sme urobili, čo sme mohli. To znamená, pozrieme sa do tváre ľuďom, ktorí sa na nás spoliehajú a povedali: „Čo ste urobili?“ Urobili sme, čo sme mohli. To znamená, išli sme v postupnosti. Niežeby som mal niečo proti Glváčovi, Glváč sa nemôže, ak je veľký muž, tak sa nemôže na mňa hnevať, že som to podpísal, lebo pochopí, že to je štandardný politický postup. Štandardný. A ak sa bojíte toho, že sa tu budú opakovať vystúpenia znova tie isté, tak vám teraz prehlasujem, že nevystúpim. Naozaj nevystúpim. Môžeme to modelovať ako tichý protest, len tiché odvolanie. Bude to bod programu, kde nikto nevystúpi a len sme urobili to, čo sme mali, aby z nás šiel konečne rešpekt, lebo oni nemajú pred nami rešpekt. Oni nám sem pošlú Martvoňa, ktorý nám donesie takéto uznesenie. Rozumiete? To je reč signálov! Oni nepošlú kaliber. (Smiech v sále.) Vážení, dovolím si predložiť návrh slušného uznesenia, hodného tohto, tejto sály, veľmi jednoduchého. Prečítam ho, kde Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra obrany Slovenskej republiky, aby do (rečník si odkašľal), pardon, 15. novembra, čo hádam uznáte, že je dostatočná doba, aby sme, sa veci utriasli, 2013 predložil správu o aktuálnom stave vo Vojenskom spravodajstve. A doplnil som aj to, čo cítim, že to musí byť trošku v inom režime, v režime vyhradené. Prosím vás, pán minister, proti tomu nemôžte byť. Som zvedavý, jaký, lebo vy dáte signál, vy ste už tu, vy dáte signál, nie Martvoň, prosím vás, vy dáte signál a som zvedavý, aký dáte signál. Toto je úplne neškodné a je aj riešením toho celého. Ale ak toto prijmete, vážení kolegovia, že konštatujeme to, že Zem je guľatá a točí sa okolo Slnka, tak prepáčte, ale to znova sa posúvame o ďalšiu hranicu, z ktorej sa ťažko vracia späť. Nič v zlom. Aj keď sa možno neskôr budete vyhovárate, však to Martvoň doniesol. Viete, Martvoň to síce doniesol, ale vy za to asi idete zahlasovať. To sú fakt kľúčové momenty. Dalo by sa ešte dlho, ale nebudem. Ďakujem pekne. | [
"(Smiech v sále.)",
"(Potlesk v sále.)",
"(Smiech v sále.)",
"(povedané so smiechom)",
"(Smiech v sále.)",
"(Smiech v sále.)",
"(Smiech v sále.)",
"(Smiech v sále.)",
"(zasmiatie sa rečníka)",
"(smiech v sále)",
"(Smiech v sále.)",
"(rečník si odkašľal)"
] | 4,009,172 |
12 | 2024-04-24 | Autorizovaná rozprava | 291 | Ježík, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Ježík | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v druhom čítaní do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024. Dajte, prosím, hlasovať. | [] | 4,174,699 |
32 | 2021-07-01 | Autorizovaná rozprava | 281 | Mičovský, Ján, poslanec NR SR | Ján | Mičovský | poslanec NR SR | Dobrý podvečer, ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si k tomuto zaujímavému návrhu zákona povedať niekoľko myšlienok. Je nepochybné, že tento zákon je tak ako všetky zákony veľmi dôležitý, ale možno by som dal do toho aj to mierne humorné vloženie, že tento je ešte možno dôležitejší. Som presvedčený ako teda mnohé iné, som presvedčený, že tento zákon, tento návrh zákona, pokiaľ by teda sa stal zákonom, presiahne niekoľko volebných období a veľmi výrazným spôsobom zasiahne do života krajiny a ľudí v našej krajine. Dovolím si vyjadriť zároveň presvedčenie, že navrhovatelia tohto zákona, tých 18 koaličných poslancov boli určite vedení dobrým úmyslom. Nepochybujem o tom, že s týmto zákonom, s týmto návrhom zákona pracovali s tým najlepším vedomím a svedomím a pokúsim sa s rovnakým najlepším vedomím a svedomím a podľa vlastného rozhodnutia aj zareagovať. Napokon ústava nám to tak aj ukladá v čl. 73 ods. 2, že sme teda nie viazaní žiadnymi príkazmi, ale to svedomie a vlastné rozhodnutie by do toho malo vstúpiť a ja si dovolím uplatniť pri tomto návrhu práve tak dosť výrazne tento prístup, lebo nebudem možno celkom v jednote s mojimi koaličnými spoluposlancami a poviem to tak, ako to cítim a ako som presvedčený, že je to podľa môjho svedomia a rozhodnutia správne. Dovolím si na konto toho, že nepochybujem o dobrom úmysle, povedať, že predkladatelia tohto návrhu možno sa vydali aj správnou cestou a možno to naozaj je cesta veľmi perspektívna, ako to ešte budem hovoriť neskôr, ale bolo to zároveň ako keby málo odvážne a málo jasné z hľadiska istej rozhodnosti. Chýbala mi tam možno tá vízia viac dopredu sa pozrieť, zistiť, aké tam budú dopady a dovolil by som si použiť slovíčko polovičatosť. A polovičatosť nie je dobrým sprievodným javom našich mnohých rozhodnutí, pretože polovičatosť je niekedy horšia ako nečinnosť. To tak ako polopravdy bývajú niekedy horšie ako klamstvá. Takže na úvod asi tento základný pocit a k tomu by som si dovolil povedať, že napriek tomu, že poslanci majú, samozrejme, prioritne svoju zákonodarnú, zákonodarné oprávnenie k dispozícii v tejto sieni zákonnosti, ale naozaj tento zákon, tento návrh zákona z hľadiska tých vážnych dopadov na život krajiny a z hľadiska toho, že je to zákon, ktorý je výsledkom pomerne zložitých procesov z minulosti, bolo by dobré, keby bol predložený spôsobom, tak ako to naznačili aj viacerí už vystupujúci v rozprave, aj vo faktických poznámkach, aby bol predložený ako vládny návrh zákona. Má to ten praktický rozmer, že tá diskusia, medzirezortné pripomienkové konanie, je nielen bohatšia, ale má aj väčšie dôsledky. Povinnosťou potom predkladateľa konkrétneho rezortu je zaoberať sa vážne všetkými pripomienkami a snažiť sa o ich prejednanie s výsledkom, aby boli rozdiely vylúčené pri tomto poslaneckom, aj keď tu už padla zmienka o tom, že bude obdobie pripomienkovania predĺžené, takáto povinnosť nevyplýva vlastne, nie je potom ani nutné, aby sa so všetkými pripomienkami predkladatelia vysporiadali, čo je naozaj v prípade takéhoto zákona akoby veľkou nevýhodou, resp. oberá to o možnosť vstúpiť všetky zainteresované strany, ktorých bude v tomto prípade veľmi veľa do diskusie s cieľom, aby sa našla najlepšia cesta pre vyriešenie tohto veľmi zaujímavého legislatívneho rébusu. Je, myslím si, nad každú pochybnosť jasné, že tu môžme a priori vylúčiť záujem tohto legislatívneho procesu o to, aby sme si dokazovali, ktorý rezort je silnejší. Či rezort pôdohospodárstva alebo rezort životného prostredia. Myslím, že takéto niečo by bolo nedôstojné a ako aj nedávny ešte stále, teda vtedajší predstaviteľ rezortu pôdohospodárstva som sa vždy snažil pristupovať ku kolegovi Budajovi práve z takejto pozície, že hľadáme riešenia pre krajinu, v tomto prípade pre lesy, nehľadáme riešenia pre konkrétny rezort, aby sa ukázal ako nejaký šikovnejší. Nie vždy sa mi to darilo, ale v tomto prípade chcem vyjadriť presvedčenie, že je to naozaj tak, hľadáme riešenie nie pre rezorty, hľadáme riešenie pre krajinu a v tomto prípade pre lesnú krajinu. Ak takýto postulát prijmeme, tak potom je jasné, že musíme do takéhoto hľadania vniesť čo najväčšiu šírku spoločenskej diskusie. A práve táto diskusia nám v tomto prípade absentuje, naozaj nám chýba a som presvedčený, že to je vlastne príčina toho, že vzniká tu aj takáto situácia, ktorá vedie pomerne k nejasnému záveru, ako tento návrh zákona prijmeme do podoby, ktorá by bola nie väčšinová z hľadiska počtu poslancov, aj keď to bude rozhodujúce, ale väčšinová z hľadiska záujmov našej krajiny. Myslím, že táto dikcia zákona, spôsob predĺženia, potvrdzuje do istej miery takú zásadnú chybu, ktorou sa teda dá operovať, že nemáme tu úplne ujasnené spôsoby, ako by bolo treba tento zákon prediskutovať na takej šírke, ktorá by umožnila tie dlhodobé rozpory, ktoré tu zjavne sú, medzi lesníkmi a ochranármi dostať do roviny, ktorá by bola prijateľná nie pre ďalšie nejaké zápasy, ktoré sú ozaj kontraproduktívne, ale pre nájdenie užitočného riešenia. Ja musím zdôrazniť ako lesník, že tu, ak sa pozrieme mierne do histórie, tak tá možnosť hovoriť o pôvode chránených území vyslovene patrí lesníkom. My sme z hľadiska 700-ročnej histórie zapísali sa do tejto krajiny ako tí, ktorí zachránili lesy. A lesy rastú na Slovensku nie napriek lesníkom, ako to niektorí zlomyseľníci hovorili, ale vďaka lesníkom ten stredovek bol v znamení ohromných devastačných snáh vyplývajúcich hlavne z banskej činnosti a z ďalších činností, a preto sa môžme hrdo postaviť pred krajinu s tým, že ak je dneska Slovensko krajina, kde je lesné bohatstvo, aj keď je v istom ohrození, tak je to naozaj zásluha práve tých múdrych panovníkov, ktorí v minulosti dokázali vytvoriť lesnícky stav práve na ochranu lesov tak, aby slúžili svojmu účelu. Napokon tie prvé chránené územia pochádzajú z 19. storočia. Dovolím si zopakovať známu skutočnosť, že prvá prírodná rezervácia bola vytvorená ešte v roku 1896 múdrym lesníkom Karolom Kánom pri Banskej Bystrici. Príboj, to je absolútne prvá rezervácia, ktorá je dodnes platná ako národná prírodná rezervácia pre ochranu rozšírenia duba. Ďalšie známe rezervácie tiež ešte pochádzajú z čias monarchie. Nebola to zlá monarchia po každej stránke, keď sa na to pozrieme, vtedajšie rozhodnutie, myslím, z roku 1907, doslova vyzvalo lesníkov, aby určovali územia, kde sa nachádzajú tie najcennejšie prírodné úseky a ktoré teda treba vyhlásiť za chránené územia. Mohli by sme o tom rozprávať dlhšie, ale toto neni, samozrejme, predmetom tohto zákona. Tu by sme mohli vniesť do tejto diskusie aj takú obnovu palebných čiar a vychrliť zase navzájom v tom lesnícko-
-ochranárskom súboji veľa rôznych faktov, ktoré by možno boli ozaj závažné a ktoré by možno zase zatriasli touto diskusiou, ale dovolím si navrhnúť, aby sme nešli týmto smerom pri tomto zákone, aby sme nehľadali spôsoby, ako sa to nedá, ale hľadali spôsob, ako sa to dá. Domnievam sa, že ak by som predsa len zabrdol do tejto oblasti, tak musel by som sebakriticky povedať za lesníkov, aby to tu zaznelo tiež, že nie všetko, čo v minulosti robili, bolo správne, mohli robiť viac a lepšie. Určite sa veľa vecí dá posúdiť kritickým okom, ale váha tej kvality a nekvality je v prospech lesníkov, o čom svedčia samotné lesy čo-ako ťažko skúšané rôznymi vplyvmi. Takisto o ochranárskej obci by sme mohli povedať nie všetko to najpriaznivejšie, vieme, že sa udialo veľa rôznych súvislostí, ktoré možno už tu dneska zaznelo, milióny na rôzne projekty, ktoré nepriniesli tížený efekt a napríklad aj na toho hlucháňa, dnes ho tu použili viacerí ako taký podporný prostriedok pri tej diskusii. Ja si dovolím tu vniesť k tomu hlucháňovi jednu maličkú odbočku, ktorá možno by stála za to, aby sa tí, ktorí sú ochotní ísť do toho s plným záujmom, pozreli niekedy na tú Muránsku planinu. Pozreli sa na miesta, kde lesníci hospodária veľmi efektívne a kde vlastne možno pätina slovenských hlucháňov žije práve v lesoch, ktoré sú spravované spôsobom, ktorý tomu hlucháňovi vyhovuje oveľa viacej ako bezzásahové územia. Myslím, že na Muránskej lesnej správe pán správca Ing. Bábeľa by vedel o tom porozprávať a myslím, že tie stretnutia priamo na mieste sú často veľmi jasným dôkazom a umožňujú teda uchopiť predmet diskusie veľmi rukolapným spôsobom. Ale dobre, nepôjdeme už predmetom kritiky, pôjdeme predmetom spolupráce. Máme na skvelú príležitosť a ja by som si dovolil v tejto súvislosti povedať niečo, čo by mohlo byť naozaj pretavenie tohto zjavne zaujímavého a kriticky vedeného diskusného fóra na niečo, čo by mohlo byť prelomom pre budúcnosť slovenských lesov a slovenskej krajiny. Ten môj návrh spočíva v tom a nadväzujem na tú vetu, ktorú som použil v úvode, že predkladatelia boli možno trocha polovičatí. Tú polovičatosť teraz idem vysvetliť. Je možné, považujem to za riešiteľné a dokonca považujem to za prístup, ktorý by vylepšil tento návrh zákona zásadným spôsobom, aby sme sa nerozprávali o tom, že pozemky v národných parkoch ideme týmto návrhom zákona presunúť z rezortu pôdohospodárstva na rezort životného prostredia, to je tá polovičatosť, ktorá vyvoláva množstvo problémov, ale aby sme všetky pozemky, ktoré súvisia s lesmi, presunuli pod rezort životného prostredia. Verte tomu, že túto verziu som si nepripravil teraz ad hoc pre túto chvíľu, ja ako spoluautor volebného programu OĽANO som to takto tam aj zakotvil. Vtedy vznikla diskusia, že možno je to trocha priodvážna myšlienka a treba s ňou počkať, ale ja si ju dovolím teraz oživiť s tým najlepším úmyslom a povedať, že by to možno bolo riešenie, ktoré by zásadným spôsobom zjednalo nielen to, že zanikli by spory, ktoré sú kontraproduktívne medzi ochranárskou a lesníckou obcou, ale najmä že by sa vyhovelo tej základnej požiadavke doby, ktorá jasne ukazuje, že dochádza k vývojovému zlomu, verejná spoločenská objednávka ide úplne inde ako v snahe mať len základnú surovinu, a to drevo z lesa a obracia pozornosť, veľmi oprávnene ja s tým súhlasím, na tie ostatné produkty lesa, ktoré majú tú životodarnú funkciu a ktoré treba považovať za tie najdôležitejšie. Ak by sme to takto dokázali, tak by som bol veľmi rád, ak by sa možno týmto zaoberala potom aj táto snemovňa, aj odborné tímy, aby sme si povedali, že toto je riešenie, ktoré by zdôraznilo jeden základný fakt, že strom, ktorý rastie v národnom parku a strom, ktorý rastie mimo národného parku, mimo rezervácie, má rovnakú hodnotu pre krajinu. Tu nie je žiadny dôvod, aby sme si mysleli, že ak nám ide ozaj o krajinu a nie o národné parky, ale o vyšší stupeň prístupu k lesnému bohatstvu, aby sme tu robili nejaký zásadný rozdiel medzi stromami akýmikoľvek na akomkoľvek stupni ochrany, ktorý je vlastne len istou dohodou, vec dohody, prístupu a zákonodarcov, ale z podstaty vyplýva, že všetky stromy, všetky lesy sú pre život krajiny veľmi dôležité a budú čím ďalej dôležitejšie. Takže to je ten moment, ktorý by som vniesol do tejto diskusie ako rozhodujúci. Podporuje myšlienky, k tomu môžem povedať, je to otázka prírode blízkeho hospodárenia v lesoch. My vôbec nechceme rozdeliť lesy na národné parky a tie ostatné, kde si tí lesníci budú ďalej rúbať a ktovie, akým spôsobom budú s tým lesom zachádzať, chceme, aby prírode blízke hospodárenie ako vrcholový úkaz prístupu k lesnému hospodárstvu bolo rozhodujúcim hospodárskym spôsobom vo všetkých lesoch Slovenska. Je tu ďalšia vec, ktorú na konto tohto návrhu zákona môžem povedať, že z hľadiska toho, že sa hovorí v návrhu, že súkromné lesy sa vynímajú, už som to povedal v jednej faktickej poznámke, je to nevykonateľný návrh, pretože máme v národných parkoch množstvo spoločenstvenných lesov, je mnoho podielových vlastníkov štátnych aj neštátnych, podiely tých štátnych a neštátnych v tom duchu, ako je návrh zákona, sa jednoducho nedá. Takže v tomto momente z tohto ohľadu by bol tento zákon nevykonateľný. Otázka diferenciálnej renty, spoločné hospodárenie v lesoch umožňuje práve to presúvanie prostriedkov tam, kde sa niečo zarobí navyše, ak zatiaľ máme iba jedine z dreva nejakú hodnotu finančnú, môžme to presúvať do tých lesov, ktoré potrebujú podporu. Akýmkoľvek rozdelením lesov o výhody diferenciálnej renty prichádzame. Ak aj teraz sa spája s týmto návrhom predstava, že fond obnovy bude výrazným zdrojom pre sanovanie národných parkov, nuž ten možno v istej fáze bude, ale ja hovorím, prečo by sme nemysleli na ďalšie roky, keď sa tento zdroj vyčerpá a nám bude treba prostriedky využívať vždy tak, aspoň v tých štátnych lesoch, súkromníkovi ponechajme nárok aj na mieru zisku primeranú, ale v tých štátnych, aby sme vždy všetky peniaze, ktoré zarobíme v lese, vrátili do lesa v plnom rozsahu. Je tam otázka aj delimitácie, ak by sme išli v duchu tohto návrhu, tá delimitácia je tak obrovský proces plný problémov, že si neviem predstaviť, ako by sme ten hnuteľný a nehnuteľný majetok delili, koľko mesiacov by to trvalo a s akou presnosťou by sa to vykonalo. Ak by sme zobrali, že všetky lesy idú pod rezort životného prostredia, problémy s delimitáciou, problémy s diferenciálnou rentou nám v plnom rozsahu odpadajú. Ja som si dovolil tento názor konzultovať už pred časom s viacerými predstaviteľmi obce ochranárskej a lesníckej a musím povedať, že aj keď nie u všetkých, ale u mnohých ľudí, ktorí si z týchto obidvoch obcí vážim, som našiel podporu a porozumenie, považujú to za schopnosť dovidieť dopredu. Nepozeráme sa len na aktuálny vývoj k dnešku, pozeráme sa na lesy budúcnosti, a tým by nesmierne prospelo, keby sme ich životodarnú funkciu práve zvýraznili tým, že budú patriť pod rezort životného prostredia v plnom rozsahu. Bolo by to teda vylúčenie akejkoľvek dvojkoľajnosti. Veľa vecí tu ešte zaznelo, ktoré by sa dali hodnotiť z hľadiska tých aj takých invektív, neviem, kto to povedal, že som sa podieľal na nejakom rozhodnutí, neviem, či tu je prítomný dotyčný pán poslanec, ktorý, ktoré umožnilo niekomu kradmou rukou siahnuť na drevo, v rámci štátnych LESOV Slovenskej republiky. Musím povedať, že LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, je vo fáze zásadnej reformy a súčasťou tejto reformy je aj absolútne nový prístup ku odberateľom a ten odbytový program a forma predaja dreva je výrazne podmienená hlavne domácim spracovateľom a na vrchole tej domácej pyramídy sú práve finalizátory dreva, to znamená drevostavby, nábytok, aglomerované nejaké materiály. A tie dosky ako výsledok porezu sú naozaj kdesi na poslednom mieste. Tu musíme zdôrazniť, že to je otázka tej uhlíkovej stopy, že les vychovávaný prírode blízkym spôsobom, ktorý produkuje drevo, ktoré sa takýmto spôsobom použije, viaže uhlík oveľa lepšie ako samotný prales, kde dochádza k rýchlejšiemu rozpadu, pretože v tom nábytku, v tých drevostavbách viažeme uhlík na 300 rokov a v tom pralese možno po rozpade na 100, 150. Veľmi dôležitým momentom v prípade takejto fúzie všetkých lesov pod rezort by bola aj otázka odstránenia tých dlhodobých legislatívnych rozdielov, ktoré máme medzi zákonom 326 a 543, kde by sa podarilo práve dospieť do štádia, kde by sme dokázali konečne legislatívu zjednotiť tak, aby slúžila lesom a aby to nebolo chápané ako súboj, ktorý každá z týchto bojujúcich strán využije na to, aby sa oprela o ten svoj zákon. No a aby som zakončil teda túto svoju reč návrhom, pripájam sa k tomu, neviem podľa akých písmen, som si to nepoznačil, ale navrhujem v záujme práve takýchto cieľov, aby sme našli takýto spôsob riešenia, aby tento návrh poslanecký, pri všetkej úcte k mojim poslaneckým kolegom, bol z tohto rokovania stiahnutý a aby sme sa dohodli, že túto letnú prestávku do jesene využijeme na to, že sa pripraví nový zákon, ak by toto neprešlo, čo predpokladám, tak potom prosím, aby sa materiálom pozmeňovacím, v podobe pozmeňovacích návrhov dosiahla zásadná zmena, ktorá by smerovala k tomu, že lesy prejdú pod rezort životného prostredia v plnom rozsahu. Ďakujem pekne. | [] | 4,056,414 |
28 | 2008-10-28 | Autorizovaná rozprava | 60 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za návrh 32 poslancov, proti 71 poslancov, zdržalo sa 34 poslancov, nehlasovali 2 poslanci. Ani tento návrh zo spoločnej správy sme neschválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,226,032 |
1 | 2020-03-20 | Autorizovaná rozprava | 91 | Drábiková, Lucia, poslankyňa NR SR | Lucia | Drábiková | poslankyňa NR SR | Sľubujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,006,130 |
6 | 2024-01-18 | Autorizovaná rozprava | 140 | Šimečka, Michal, podpredseda NR SR | Michal | Šimečka | podpredseda NR SR | Ďakujem. Pán poslanec Pročko má doplňujúcu otázku. Prosím, pán poslanec. | [] | 3,930,166 |
5 | 2006-10-17 | Autorizovaná rozprava | 24 | L. Žitňanská, poslankyňa: | L | Žitňanská | poslankyňa | Ja by som v súvislosti s predloženou novelou zákona o obchodnom registri chcela povedať pár slov o tom, že ide o návrh zákona, ktorým sa nielen transponuje smernica EÚ 2003/58/ES, ktorým sa mení pôvodná smernica upravujúca registráciu obchodných spoločností a zverejňovanie údajov o obchodných spoločnostiach, ale ktorým zároveň dochádza aj k určitému prelomu, pokiaľ ide o fungovanie obchodného registra, a síce, že bude možná elektronická komunikácia s obchodným registrom. Chcem v tej súvislosti povedať, že ide o zavŕšenie určitej, dá sa povedať, reformy obchodného registra, ktorá začala v marci 2003, keď predchádzajúca vláda schválila návrh opatrení na zefektívnenie obchodného registra. Budem veľmi stručná, ale musím povedať, že v tom čase, to znamená na jar v roku 2003, konanie pred obchodným registrom trvalo v závislosti od súdu priemerne 40 až 150 dní. Konanie pred obchodným registrom v roku 2003 bolo identifikované ako jeden z najväčších problémov podnikateľského prostredia. Konanie pred obchodným registrom vzhľadom nielen na svoju dĺžku trvania bolo považované za miesto s najväčším korupčným potenciálom na súdoch. Chcem povedať, že realizáciou opatrení na zefektívnenie obchodného registra, prijatím novej právnej úpravy na konci roku 2003, vykonaním množstva organizačných zmien na obchodnom registri, prenesením tejto agendy na vyšších súdnych úradníkov v kombinácii so zavedením novej techniky na obchodných registroch už koncom roku 2004 sme mohli konštatovať, že naozaj v súlade s novou právnou úpravou registrácia firmy na Slovensku trvá maximálne 5 dní, dnes nie je problémom. A zároveň opatrenia na obchodnom registri boli vyhodnotené v transparencii na 1. mieste medzi antikorupčnými opatreniami predchádzajúcej vlády. Predložený návrh zákona završuje návrh opatrení, ktorý bol prijatý predchádzajúcou vládou v marci 2003 a v súlade s materiálom vlastne završuje celú reformu obchodného registra tak, že po prijatí tohto zákona bude možná nielen rýchla registrácia firmy, ale aj registrácia firmy elektronickou cestou, teda emailom sa pošle návrh a emailom navrhovateľ dostane výpis, zjednodušene povedané. Aj vzhľadom na to, že ide o návrh, na ktorom som sa ešte aj osobne podieľala, budem s týmto návrhom súhlasiť a hlasovať zaň. Ďakujem pekne. | [] | 4,082,225 |
48 | 2010-02-10 | Autorizovaná rozprava | 167 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | Problém je len, že spravodajcom k uvedenému návrhu je pán poslanec Tibor Bastrnák, ktorého potrebujeme teraz k tomuto návrhu zákona. Zase ho v sále nevidím. (Reakcie z pléna.) Áno? Takže ak je náhradný spravodajca, ktorý má oprávnenie, nech sa páči, poprosím ho, môže uviesť spravodajskú správu. | [
"(Reakcie z pléna.)"
] | 4,167,342 |
66 | 2022-06-15 | Autorizovaná rozprava | 5 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu. Ja otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku, prihlásil sa pán poslanec Radovan Kazda. Ešte predtým však sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Krúpa ako navrhovateľ. Nech sa páči. | [] | 4,110,180 |
32 | 2021-06-18 | Autorizovaná rozprava | 43 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Štefan Kuffa, ktorému v tejto chvíli odovzdávam slovo. Nech sa páči. | [] | 4,070,129 |
39 | 2014-10-16 | Autorizovaná rozprava | 231 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pani poslankyňa Mezenská. | [] | 4,153,844 |
25 | 2013-10-25 | Autorizovaná rozprava | 19 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky. Nech sa páči, s prvou Ján Podmanický. | [] | 3,950,423 |
6 | 2024-01-17 | Autorizovaná rozprava | 254 | Šrobová, Veronika, poslankyňa NR SR | Veronika | Šrobová | poslankyňa NR SR | Ďakujem za slovo a ďakujem aj za vaše vystúpenie, pani kolegyňa Remišová. V posledných troch rokoch sa slovenská spoločnosť stala svedkom niekoľkých desiatok obvinení, priznaní a súdnych rozhodnutí a desiatky vysoko postavených policajtov, štátnych úradníkov, funkcionárov, sudcov a podnikateľov bolo odsúdených za činy, ktoré sa diali prevažne počas ér vlád SMER-u. Viacerí sa k nezákonnej činnosti aj priznali. Tak teda všetko nasvedčuje a ukazuje na to, že motivácia meniť Trestný zákon cez skrátené legislatívne konanie má účelové pozadie. Aj vy, Veronika, ste spomínali už zaužívaný pojem naši ľudia, ale poznáme aj pojem systém našich ľudí, pripomeňme si ako vznikli tieto pojmy. V júni 2012 policajná hliadka zastavila auto podnikateľa Ladislava Bašternáka, ktorý obiehal iné auto cez plnú čiaru, a tak ohrozil aj posádku v aute idúcom oproti. Pán Bašternák si zatelefonoval a následne vyriešil potrebné úkony s policajtmi. Títo policajti neskôr dostali telefonát a sprostredkovane im bolo tlmočené, aby tohto pána nechali tak a aby ho pustili, pretože je to „náš človek“. A teraz v roku 2024 sme opäť svedkami prípadu, v ktorom náhodne, náhodne figuruje ústavný činiteľ, nabúraný semafor, nejasný výsledok dychovej skúšky, pomalá reakcia polície. Aký príklad dávame občanom a občiankam na Slovensku, že my môžme a oni, oni nie? Alebo no a čo? Ďakujem. | [] | 4,014,615 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.