session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
28 | 2008-10-28 | Autorizovaná rozprava | 100 | P. Minárik, poslanec: | P | Minárik | poslanec | Podľa môjho názoru ústavu nie je možné prelomiť ústavným zákonom. Ústavným zákonom je možné len modifikovať ústavný poriadok tejto republiky. A preto, a vtedy písal František Šebej o inom zákone, písal o preukazovaní pôvodu majetku, možno meniť ústavnými zákonmi ústavný poriadok. Na pána Duckého, pani kolegyňa, sa choďte opýtať ministra vnútra tejto vlády, ministra spravodlivosti tejto vlády, a nie mňa. | [] | 4,226,072 |
12 | 2020-09-24 | Autorizovaná rozprava | 212 | Mazurek, Milan, poslanec NR SR | Milan | Mazurek | poslanec NR SR | Pán minister, ja som hovoril vo všeobecnosti, že ľudia, ktorí presadzujú myšlienky ako vy, sú častokrát platení z tohto smeru a vy konkrétne celý život žijete z peňazí vlastne vychádzajúcich z propagácie tejto myšlienky. Neboli ste vy veľvyslancom v Spojených štátov amerických? Dobré vzťahy s USA nepredurčovali váš dobrý plat? A tretia vec, je mi ľúto, že minister (povedané s pobavením) zahraničia nepozná legislatívu a nevie, že sa môžete brániť (povedané s úsmevom) akokoľvek, ale poslanci majú na výroky v pléne imunitu aj napriek tomu, že ja by som sa nebál takejto žaloby, samozrejme, lebo som nič zlé nepovedal, ale vy by ste tieto veci mali vedieť a nie argumentovať niečím, čo je právny nezmysel. Čiže tak ako som povedal, vysvetlil som si to, kľudne si to prehrajte znovu a nebudete s tým mať problém. | [
"(povedané s pobavením)",
"(povedané s úsmevom)"
] | 4,135,409 |
58 | 2020-02-20 | Autorizovaná rozprava | 119 | Baránik, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Baránik | poslanec NR SR | Ďakujem za vašu prosbu. Som presvedčený, že hovorím o skrátenom legislatívnom konaní, pretože dvanásť rokov sa tu kradlo a teraz musíme mať skrátené legislatívne konanie na to, aby sa tie dvanásťročné zlodejiny zakryli. Takže súvis je úplne zjavný a dúfam, že mi dovolíte, pán predsedajúci, aby som tento súvis objasnil. Čiže aby sme sa vrátili k tomu mýtnemu tendru. Tie, tá cena toho mýtneho tendru je, ak aj odhliadneme od toho, že ako boli tie príjmy z neho rozložené, tá cena je tak strašne nadsadená, pretože som v tejto branži fungoval, tak mne povedali odborníci, že, že to je tak strašne jednoduchý a lacný systém, že je smiešne požadovať takúto obrovskú sumu zaň. Čiže a to, že došlo k tomu, že ani tú infraštruktúru sa akosi nepodarilo zabezpečiť, a ja, keďže som transakčný právnik, tak viem, že prečo sa to nepodarilo zabezpečiť. Pretože sa už, už sa plánovalo vtedy dopredu, že tam bude ten dodávateľ zachytený navždy, aby sa položil základ na výhovorku, že sa toho dodávateľa jednoducho nedá zbaviť. Ten dodávateľ, ktorý je spoluvlastníkom tejto krajiny, aspoň doteraz bol a ešte, ešte dva týždne bude, tak ten nemohol počítať s takou situáciou, že dôjde k tomu, že sa teraz rozhoduje, že či opozícia, či bude mať väčšinu v parlamente jednoduchú alebo ústavnú. Takže z toho plynie tá nervozita, z toho plynie to skrátené legislatívne konanie. Je to proste tak. Aby sme sa vrátili k týmto kauzám, ktoré sú súčasťou tých 6,6 miliárd, o ktorých tu hovoríme a ktoré si myslíme, že sú tým reálnym dôvodom, prečo máme skrátené legislatívne konanie, aby sa zakrylo to všetko, čo sa ukradlo za tých dvanásť rokov, tak pokračujeme. „Vysoko postavený úradník Peter Plavčan prihráva peniaze vlastným“, hovorí článok. Úradník prideľuje peniaze vysokým školám, pôsobí na troch vysokých školách, jeho dcéra má blízko k vedeniu na štvrtej. Predbežný odhad škody 1,486 mil. eur. Ďalší nadpis článku „Za päťsto eur skryli milióny. Vyhrala firma blízka Kmotríkovi“ . Ďalší spoluvlastník štátu. Za tendrom za päťsto eur bola v skutočnosti dvadsaťmiliónová zákazka. Vzniknutá škoda takmer 6 miliónov. Ďalej. „Cenu za obchvat Bratislavy postráži favorit, súťažil sám“. No, ako inak? Štát odsúhlasil 6,1 mil. poradenskej firme z tendra ako ušitého na mieru. Diaľnice na západe Slovenska sa majú stavať v režime, ktorý vyniesol v minulosti ceny ciest do extrému. Škoda 1,8 milióna. Ďalší, ďalšia kauza. „Fico rozdal z rezervy milión a pol, kým ho stopol zákon. Štátny podnik Transpetrol rozdáva dotácie vo Ficovom mene“. Škoda len 60-tisíc. Ktovie, koľko by z toho bolo dôchodkov. Ďalší nadpis článku. „Tunel na ministerstve hospodárstva. Kam sa hrabe Štefanov?“ Ministerstvo hospodárstva pochybne obstarávalo jednoduchú webstránku za 170-tisíc eur. Pritom nechalo ministerstvo školstva urobiť nový web za necelých 10-tisíc eur. Teda sedemnásťkrát lacnejšie než teraz plánuje ministerstvo hospodárstva. Škoda 153-tisíc. Ďalšia kauza. „Kažimírov kamarát dostal echo, že Kaliňák chce budovu“. Ministerstvo vnútra má nadbytok kancelárskeho miesta, no za 3 milióny si prenajalo budovu od Kažimírovho kamaráta. Kamarát ministra financií, podnikateľ Roman Fečík vedel, že ministerstvo vnútra zvažuje prenájom budovy na Panenskej ulici v centre Bratislavy. Až potom budovu kúpil a ministerstvu prenajal. No, ako inak? Škoda 3 milióny eur. Inak podotýkam, že pán Kažimír, že ako riadny smerák, teraz je z toho, z toho von, on je proti skrátenému konaniu k tomuto, ktoré tu my kritizujeme, aj proti tomu dôvodu, pre ktoré sa to skrátené konanie koná, ale je to ich spoluhráč, preto sa dostal na post guvernéra Národnej banky. Ale ináč samozrejme je to ich človek, je, jeho advokát je ten istý, ako je advokát Kočnera, pán Mandzák. Čiže, a pán Mandzák je najlepší kamarát s pánom Daňom a pán Daňo je zase osobný propagátor, filmár, videobloger pána Kočnera a pána Harabina. Čiže toto je jedna, jedna kamarila, ktorá nás tu ovláda. Ďalšia kauza. „Čaplovič obišiel zákon, keď sa zaviazal firme platiť o päťstotisíc viac“. Minister školstva pridal vyše pol milióna na učebnice spriaznenej firme bez súťaže. Minister protizákonne zlepšil súkromníkovi obchod s učebnicami. Ministerstvo zrejme dostane pokutu. Škoda 157-tisíc. Ďalšia kauza. Ďalší prúser exšéfa štátnej firmy. Pokuty mal platiť zo štátneho. Konateľ štátneho podniku zo štátnych peňazí platil pokutu vlastnej firmy a auto si prenajal za cenu, za ktorú ho mohol aj kúpiť. Cena alebo škoda, ktorá vznikla, 142-tisíc. Ďalšia kauza z októbra 2014, „Poslanec Mičovský otvoril škandál v Štátnych lesoch“. Odvoz dreva sa predražil o 14 miliónov eur. Štátne lesy za Ficovej vlády zaplatili 23-tisíc za obstaranie odvozu dreva, ktoré je o 14 mil. drahšie ako s obstarávaním. Odhad škody 14 miliónov. Predražené CT v Piešťanoch, známa kauza z októbra 2014. Piešťanská nemocnica kúpila trikrát drahšie CT ako Česi. Celková škoda vyše 1 milión. Ďalšia kauza z novembra 2014. Všímate si, že tá kadencia tých káuz, to je akože, títo ľudia robia deň-noc, aby rozkrádali Slovensko. To už musí byť aj únavné. Drahší stroj než v Piešťanoch objednali zdravotníci v Košiciach. Košická nemocnica kúpila CT dvakrát drahšie ako v Piešťanoch. Rovnaký typ magnetickej rezonancie kúpila aj pražská nemocnica Motol za 1,1 milióna. Cenový rozdiel oproti košickej magnetickej rezonancii je ešte markantnejší, lebo česká inštitúcia kupovala zariadenie s raz tak silným magnetom ako univerzita vo východoslovenskej metropole. Cena, škoda, ktorá vznikla takto, takmer 2 milióny. Z toho istého mesiaca. „Nominant SMER-u na čele Tiposu platil firemnou kreditkou za luxus“. To sú, samozrejme, ich, ich ľudia a vieme, že čo to je Tipos, to je, k tomu sa ešte dostaneme. Nominant SMER-u platil firemnou kreditkou 4 800 eur v predajni luxusnej obuvi, podotýkam, v Prahe, pretože tu my v Bratislave taký luxus nemáme. Ďalšia kauza. „Ďalší zdravotnícky biznis v rodine Pavla Pašku odhalený, jeho synovec rieši tendre v nemocnici“. Paškov synovec je zodpovedný za verejné obstarávanie v košickej nemocnici. Približný odhad škody 713-tisíc. A ďalej, v tom istom mesiaci, to je akože na týždennej báze. „SMER podľa KDH trojnásobne preplatil tunel v Žiline“. Za vlády SMER-u platia železnice za zváranie o 30 % viac. Približný odhad škody 2,5 milióna. A zase. „Peniaze daňovníkov opäť zmizli v čiernej diere“. Mali ísť na cyklotrasy. Cyklochodník, ktorý sa mal postaviť za milión z vládnej dotácie, neexistuje. Škoda milión eur. A zase, ešte stále v tom mesiaci. „Šéf kardiocentra v Bystrici dodáva drahé CT do Trenčína“. Nemocnicu vedie nominant SMER-u, ktorý dodával drahé CT prístroje. Zase personálny problém. Ale potom obvinenie smerákov z krytia podvodu, poslali ho do basy. Prípad SMER-u je na koberec, vyšetrovanie podvodu z DPH sa ututláva. Dôvodom môže byť prepojenie na stranu SMER. Odhadnutá škoda 20 miliónov eur. Ďalej. „Nájom bez verejnej súťaže?“ Všeobecná zdravotná poisťovňa hľadala novú budovu cez inzerát. Všeobecná zdravotná poisťovňa si hľadala budovu bez súťaže. Škoda zatiaľ nevyčíslená. Toto patrí do tej kategórie, o ktorej som už predtým hovoril, že to sa ešte len dozvieme, keď sa dostaneme na miesto činu, takpovediac. Budete pozerať! „Počiatkov škandál ho má stáť krk: Detaily kšeftu za 133 miliónov eur a zmanipulovaný tender?!“ Pochybný tender palivových kariet za mýto mohol byť predražený až o 100 miliónov eur. Škoda 100 miliónov. Tu vidíme, že ako sa, ako sa tie 6,6 miliardy, ktoré, je suma, ktorú považujeme za minimálnu, ako sa nazbierali. A pokračujeme. Predražené CT nie sú len cétečka. Ružomberok nakúpil tisíceurové stolíky. Nemocnica v Ružomberku pod vedením nominanta SMER-u kúpila predražené stolíky a postele. Približný odhad škody 300-tisíc eur. A ďalej. „V nemocnici prejeme milióny, stopy vedú do Luxemburgu“. Schránková firma zvíťazila v súťaži a dodáva predraženú stravu do nemocníc. Približný odhad škody, a teraz pozor, 24 miliónov 300-tisíc. To sú cifry. A ďalej. „Poradcovia pre novú nemocnicu majú zistiť, čo už Čislák vie“. Za 2,7 milióna eur majú poradcovia ministerstvu zdravotníctva zistiť aj to, čo už vie. Približne odhad škody 2,7 milióna. A ďalej. „Finančná správa zatĺka dôležitá informácie o miliónovej zákazke“. Zákazku Finančnej správy vyhrala bez obstarávania firma blízka jej riaditeľovi. Je jasné, že sa tu jednalo o riadne peniaze. O koľko to presne bolo, vám oznámime niekedy počínajúc marcom tohto roka. A ďalej. „Pri reštrukturalizácii Váhostavu pýtajú peniaze veľké schránkové firmy“. No toto je, na štátnej pomoci Váhostavu najviac získajú schránkové firmy. Prepojenie na schránkové firmy má aj asistentka poslankyne za SMER. To všetci vieme, že tu, tu sa nejedná o žiadne fazuľky, tunak hovoríme o desiatkach miliónov, ak nie viac, ak nie stovkách. Toto je tiež z tej kategórie, že vám to bude oznámené, jednotlivým účastníkom týchto zlodejín, ale obsielkou z NAKA. „Ficovi ľudia kšeftujú s pozemkami rovnako ako Mečiarovi v kauze Slavkov“. Ficovi ľudia kšeftujú s pozemkami rovnako ako Mečiarovi v kauze Slavkov, keď pozemkový fond za pochybných okolností vydal cez reštitúcie pozemky blízko Bratislavy. Dostali sa do rúk bývalého suseda Roberta Fica, ktorý vzápätí dosiahol, že sa na nich môže stavať. Škoda nevyčíslená, ale to len preto, že novinári nemajú nástroje na to, aby tú škodu vyčíslili. Keď my na to budeme mať dosah, je isté, že tá škoda sa bude dať vyčísliť, pretože v trestnom konaní je povinnosť vyčísľovať škodu, a že trestné konanie o tomto bude, to považujte za isté. „Polícia lacno predáva byty, aj viceprezidentovi Lučanskému“. No vidíte, to je ten, ten krásavec, čo teraz nás zachraňuje od Gašpara. Parádička. Policajný viceprezident v poradovníku na dotované byty predbehol ďalších záujemcov. Približne s tretinovou zľavou si od štátu kúpil nový byt aj prvý policajný viceprezident, ktorý sa medzitým stal už aj prezidentom. Stovky iných policajtov čakajú v poradovníku márne. Tu je napísané, ale toto je úplne smiešne, že približný odhad škody je 30-tisíc. Tam treba povedať, že tá reálna škoda, je morálna škoda. To je, to sú tie škody, kedy tí policajti sú demotivovaní na to, aby zostávali v polícii, aby jednali čestne, keď vidia, že ich šéf koná nečestne. To sú tie najväčšie škody, to sú väčšie, ako je, akékoľvek peniaze, keď sa, keď sa demoralizuje naša spoločnosť a hlavne tí, ktorí na dodržiavanie tej morálky majú dbať. A ďalej. „Predražený nákup v nemocnici v Ružomberku“. Lebo, samozrejme, my máme toľko peňazí, že si môžeme dovoliť predražovať nákupy v zdravotníctve. Nemocnica vedená smerákom kúpila v na mieru ušitom tendri štyri a pol násobne predražený dezinfekčný prístroj. Škoda len 74-tisíc. Firme ministra Žigu, a teraz to, si myslím, že to bude o iných fazuľkách teraz, firma ministra Žigu obchoduje so štátnym drevom a sa jej veľmi darí. Firma ministra životného prostredia bohatne na obchodoch so štátnym drevom. Konflikt záujmov. No, je vám to jasné, že toto je tiež z tej kategórie, ku ktorej sa ešte vrátime po 1. marci tohto roku. Ďakujem. | [] | 4,122,914 |
9 | 2024-02-07 | Autorizovaná rozprava | 114 | Šimečka, Michal, podpredseda NR SR | Michal | Šimečka | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Pán poslanec Majerský. | [] | 4,062,381 |
10 | 2003-04-10 | Autorizovaná rozprava | 85 | J. Blanár, poslanec: | J | Blanár | poslanec | Musím konštatovať ešte ďalšie informácie, ktoré sa nedali položiť do písomnej otázky, a to sú také, že pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 2003 bol pán minister financií upozornený poisťovňami, ktoré vlastnia túto licenciu na vykonávanie zmluvného poistenia, že jednoducho je to systém, ktorý je protiústavný a že sa budú snažiť vymôcť si toto právo, čo napokon aj urobili. To znamená, že pán minister financií zrejme vedel, že je to protiústavné alebo je to spôsob, ktorý nie je systémový. To ste rovnako potvrdili aj vo svojej odpovedi, teda presnejšie v odpovedi pána ministra financií. Čiže tým pádom sme sa dostali do situácie, že 500 miliónov, približne 500 miliónov, ktoré mali tieto poisťovne odviesť a neodviedli, a celú vec riešia súdnou cestou, majú niekoľko právnych analýz, ktoré hovoria, že sú v práve, neskončí tam, kde má a doplatí zasa na to Hasičský a záchranný zbor a okrem iného aj rýchla zdravotná pomoc, čo nebolo čítané pri tej otázke a tiež to tam bolo uvedené. A, myslím si, že toto je asi neospravedlniteľné, pretože 500 miliónov je suma, ktorá by mohla dosť výrazne pomôcť v tomto roku vyriešiť žalostný stav v technike hasičského záchranného systému a nehovoriac aj v technike rýchlej zdravotnej pomoci. Žiaľbohu, musím konštatovať, že zrejme pán minister financií na toto nemyslel a zrejme to skončí tak, že 500 miliónov tohto roku tieto organizácie neuvidia. Ďakujem pekne. | [] | 4,045,084 |
23 | 2013-09-11 | Autorizovaná rozprava | 19 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Teraz otváram ústnu rozpravu. Chce sa prihlásiť do rozpravy niekto ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister nebude mať záverečné slovo. Pani spravodajkyňa, chcete sa ešte vyjadriť? Nie. ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na druhej strane. Návrh vlády má parlamentnú tlač 624 a spoločná správa výborov má tlač 624a. Znovu poprosím pána podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí, aby odôvodnil tento návrh. Nech sa páči. (Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na druhej strane , tlač 624.) | [
"(Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na druhej strane , tlač 624.)"
] | 4,138,962 |
24 | 2011-10-19 | Autorizovaná rozprava | 208 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Pán poslanec Beblavý, no to uvidíme. Myslím, že budeme mať možnosť sa v praxi o tom presvedčiť, nakoľko tieto ekonomické teórie zodpovedajú alebo nezodpovedajú realite. V každom prípade zvýšenie daňového zaťaženia to je, či to už dopadne tak alebo onak, na také alebo iné subjekty. A, pán poslanec Blanár, no ja sa nečudujem, samozrejme, tomu, že úplne inak vnímame úlohu štátu. Ja si vôbec nemyslím, že je úlohou štátu, aby hovoril v podmienkach, kde existuje konkurenčné prostredie čokoľvek do toho, že čo je primeraný zisk a čo nie je primeraný zisk. Toto je len proste regulácia na reguláciu, zavedieme dane a potom si myslíme, že to budeme nejako kontrolovať, že ustriehneme to, či sa to niekam prenesie alebo neprenesie. No ale zásadná vaša poznámka bola, že nevieme si ani predstaviť nijako inak riešiť krízu ako tak, že to naložíme na ľudí, ktorí to nespôsobili. My sme v OKS boli presvedčení, že treba to riešiť tým, že sa budú znižovať výdavky štátu, čo, samozrejme, prenesene sa dotkne aj ľudí. Je to možné riešiť tak, ako sa o tom uvažuje, že sa zvýši nejaká daň, ale to opäť sa prenesie na ľudí. Alebo to potom je možné riešiť tak, ako ste sa krízu pokúšali riešiť vy v SMER-e, keď ste boli pri moci, že ste začali enormným spôsobom zadlžovať túto krajinu. Ale to je tiež prenesenie krízy na ľudí, lebo tie dlhy takisto bude musieť niekto zaplatiť a nikto iný to nebude, ale iba ľudia. | [] | 4,164,048 |
2 | 2016-04-20 | Rozprava | 130 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Nech sa páči, pán poslanec Laurenčík. | [] | 4,004,841 |
2 | 2016-04-20 | Rozprava | 163 | Droba, Juraj, poslanec NR SR | Juraj | Droba | poslanec NR SR | Vážená kolegyňa Janka Kiššová, ďakujem. Ja tiež som prekvapený, že s takou miernou nádejou pozeráš na to, čo sa bude diať ďalšie štyri roky. Ja nemám žiaden dôvod myslieť si, že sa bude diať čokoľvek iné, ako sa dialo posledné štyri roky, a mne osud podnikateľov, drobných podnikateľov, živnostníkov, prípadne ľudí, ktorí sa živia vlastnou prácou, tiež veľmi leží na srdci a tiež som sa snažil aspoň do určitej miery bojovať za to, aby ich život bol trošku jednoduchší, čo sa však, bohužiaľ, proti, proti tomu valcu SMER-u robiť nedalo. Živnostníci sú triednym nepriateľom SMER-u, pretože sú schopní sa postarať sami o seba a takýchto ľudí SMER na Slovensku jednoducho nepotrebuje a nechce. Takže SMER štyri roky systematicky likvidoval živnostníkov, SMER systematicky likvidoval drobných podnikateľov, likvidoval slušné firmy a drukoval iba pár svojim priateľom, ako bol masér Kostka a podobní, a drukoval pár veľkých oligarchom. Takže v tomto nečakám, že by sa čokoľvek nové malo zmeniť. A ja akurát tiež sa pýtam jedným dychom a som prekvapený, že noví koaliční partneri MOST a SIEŤ nepresadili ničovaté nič, čo sa týka kontroly toho, ako, ako SMER štyri roky bačoval, aby sa aspoň niečo trošku zlepšilo a zmenilo. Takže toto som v tom programovom vyhlásení čakal, nič také som tam nenašiel a ja teda mám veľmi nízke nádeje a veľmi nízke očakávania. Ďakujem. | [] | 4,004,874 |
7 | 2010-10-15 | Autorizovaná rozprava | 29 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Ďakujem S faktickou poznámkou pán poslanec Mikolaj. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pardon, pán poslanec Fronc a pán poslanec Mikolaj. Prepáčte, pán kolega. | [] | 4,141,781 |
26 | 2018-02-01 | Autorizovaná rozprava | 170 | Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR | Eugen | Jurzyca | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Čiže predpokladám, pán minister, že potom sa zverejnia trendy, ako by vyzerali bez tej metodickej zmeny (reakcia ministra: „aj spätne.“) aj spätne. (Reakcia ministra: „Áno, áno.“) Ďakujem pekne. | [
"(reakcia ministra: „aj spätne.“)",
"(Reakcia ministra: „Áno, áno.“)"
] | 4,003,815 |
9 | 2007-04-13 | Autorizovaná rozprava | 101 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | Slovo má pán poslanec Kužma. | [] | 3,889,562 |
18 | 2003-10-24 | Autorizovaná rozprava | 8 | P. Minárik, poslanec: | P | Minárik | poslanec | Všetky výbory v stanovenom termíne tento návrh zákona prerokovali a iné výbory o tomto návrhu zákona nerokovali. Poslanci Národnej rady, ktorí neboli vo výboroch, ktorí tento návrh zákona prerokovali, nepodali gestorskému výboru v stanovenom termíne žiadne stanovisko alebo návrh k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z., tlač 326, odporúčali výbory Národnej rady takto: Ústavnoprávny výbor odporučil vrátiť vládny návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval a neprijal k tomuto vládnemu návrhu platné uznesenie, pretože vo výbore hlasovali z 10 poslancov 6, 3 boli za, 2 sa zdržali, 1 bol proti. Ostatné výbory, ktorým bol vládny návrh pridelený, prijali k tomuto vládnemu návrhu zákona uznesenie, kde odporučili Národnej rade zákon schváliť. Z rokovania jediného výboru, a to gestorského, vyplynulo 34 pozmeňujúcich návrhov, ktoré máte v tlači 326a v časti 4 pod bodmi 1 až 34. Gestorský výbor odporúča tieto návrhy schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov a v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov schváliť. Spoločná správa výborov obsahuje prakticky to, čo som vám predniesol. Výbor ma súčasne poveril, aby som predložil túto správu, a vybavil ma právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu. | [] | 4,133,849 |
32 | 2004-10-28 | Autorizovaná rozprava | 60 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Nech sa páči, pán poslanec Galbavý. | [] | 4,018,400 |
40 | 2021-09-17 | Autorizovaná rozprava | 168 | Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR | Vladimíra | Marcinková | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne za, za návrhy a názory pani profesorky na túto tému. Ja, vy ste povedali, že tento zákon je nadčasový. Ja si s týmto dovolím nesúhlasiť. Nehovorí ani o ideálnom svete, ani o nadčasovosti, toto sú všetko práva, ktoré už dnes máme zaručené naozaj právnymi predpismi, ktoré prevyšujú naše vnútroštátne právo, čiže my sme nimi zaviazaní. A to, že to teraz explicitne dávame do našej zákonnej úpravy v tomto formáte, je podľa mňa pochopením našej práce ako zákonodarcu naozaj sprecizovať a doslova upratovať ten náš právny poriadok. Je to niečo, čo už dnes je právne vymožiteľné, čiže nehovoríme o nejakom novom práve. Toto právo tu už je a existuje. Samozrejme, že v novele myslím aj na život ohrozujúce operácie a takéto citlivé prípady, kedy nie je vhodné, aby tam ten rodič alebo akýkoľvek iný zástupca sprevádzal to dieťa. Čiže je zavádzajúcim tvrdením hovoriť, že na to nemyslíme. Práve naopak. Je to tam upravené a práve v tejto vete to chceme ešte precizovať, aby to bolo ešte čitateľnejšie, aby to bremeno nebolo na strane zdravotníka, ako ste uvádzali. O tom sme mali debatu pred malou chvíľou, čiže toto, toto sme odkomunikovali a v žiadnom prípade si nedovoľujem podceňovať lekárov a robiť z nášho zdravotníctva nejaké rozvojové zdravotníctvo. V žiadnom prípade. Musím povedať, že z takého nášho prieskumu, ktorý sme si s tímom robili, vychádza, že až v 80 % našich zdravotníckych zariadení už dnes sú schopní a robia to, vychádzajú v ústrety rodičom. Áno, máme aj nemocnice, kde je problém s takýmito kapacitami a bude, bude toto výzvou, ale pán minister, ja si naozaj vážim, že on dokázal toho maloletého pacienta povýšiť natoľko, že videl tam priestor na realizáciu tejto zmeny a tak sa riešia všetky zmeny podľa mňa v politike... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,982,525 |
25 | 2021-03-31 | Autorizovaná rozprava | 169 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Nie. Pani spravodajkyňa? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe v znení zákona č. 78/2008 Z. z . Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 363. Spoločná správa výborov má tlač 363a. Prosím pána ministra životného prostredia Slovenskej republiky Jána Budaja, aby vládny návrh zákona odôvodnil. | [] | 4,007,033 |
23 | 2021-01-29 | Autorizovaná rozprava | 18 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu. Ja teraz otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Konštatujem, že nie. Do rozpravy sa prihlásil iba navrhovateľ, pán poslanec Roman Foltin. Nech sa páči, máte slovo. | [] | 3,962,579 |
90 | 2023-05-03 | Autorizovaná rozprava | 99 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec Alojz Baránik. | [] | 3,967,380 |
78 | 2022-12-13 | Autorizovaná rozprava | 59 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní a najskôr sa chcem opýtať predsedu poslaneckého klubu OĽANO, ktorý si vypýtal 30-minútovú prestávku, či chce tlmočiť, nemusí to využiť, ale či chce tlmočiť stanovisko klubu. Ďakujem pekne. S ďalším procedurálnym návrhom pán poslanec Fico. Nech sa páči, máte slovo. Pardon. Mne to tuná vyskakovalo vás. Neviem. Dobre. Tak. | [] | 4,077,244 |
50 | 2005-09-27 | Autorizovaná rozprava | 56 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 137 prítomných, 65 za návrh, 7 proti, 57 sa zdržalo, 8 nehlasovalo. Neschválili sme návrh. Prosím ďalší návrh. J. Drgonec, poslanec: Ďalší návrh je návrh, ktorý predložil pán poslanec Madej a týka sa čl. 92a Ústavy Slovenskej republiky – vytvorenie vyšetrovacieho výboru. Predkladateľ vzniesol námietku, že ide o návrh, ktorý je nad rámec právnej úpravy. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,048,507 |
11 | 2007-07-02 | Autorizovaná rozprava | 72 | M. Hort, podpredseda NR SR: | M | Hort | podpredseda NR SR | Konštatujem, že písomne sa do rozpravy prihlásilo 6 poslancov, za poslanecký klub SDKÚ – DS Viliam Novotný, za poslanecký klub KDH pani Mária Sabolová, za poslanecký klub SMK pán Tibor Bastrnák, ďalej písomne sa prihlásili pán Pataky, Janiš a Slafkovský. Prvý prihlásený do rozpravy za poslanecký klub SDKÚ – DS je pán Novotný. Nech sa páči, máte slovo. | [] | 3,897,900 |
24 | 2011-10-21 | Autorizovaná rozprava | 43 | Hrušovský, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Hrušovský | predseda NR SR | Hlasujeme, páni poslanci. 6, 5 a 19 zo spoločnej správy. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 1 za, 59 proti, 84 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh sme neschválili. Prosím ďalší návrh. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,220,607 |
49 | 2015-04-17 | Autorizovaná rozprava | 156 | Přidal, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Přidal | poslanec NR SR | Pán kolega Jarjabek, ja ťa mám rád, ja nechcem ti povedať (vyslovené s pobavením), aby si ma mal rád aj ty, ako nechcem ti to povedať. Počúvaj, ty si tu dneska oznamoval národu to, čo vedel. Veď tí ľudia všetci vedia, že my sme tu s Mečiarom boli najlepší kamaráti. Načo hovoríš nepodstatné veci? Však hovor podstatné. Dušan, vieš čo sa dneska stalo na tlačovke, čo Fico oznámil národu? Vieš, čo povedal? On odpustil Denníku N, to bola najcennejšia informácia z celej tej tlačovky. On odpustil Denníku N, to jediné bolo nové na tej tlačovke, ináč nič. „Bejbiny“ nezaberajú, jednoducho nič iné nepovedal, len že odpustil Denníku N. Takže to je skvelé. Ja nemôžem robiť celú nedeľu, nemôžem, lebo ja ako pobirmovaný katolík musím ísť na omšu, jednoducho tú hodinu robiť nemôžem, ale inač celý čas som tu k dispozícii a môžeme robiť. | [
"(vyslovené s pobavením)"
] | 4,180,103 |
15 | 2024-06-26 | Autorizovaná rozprava | 125 | Danko, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Danko | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Plevíková. | [] | 4,004,070 |
9 | 2016-09-06 | Autorizovaná rozprava | 166 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 145 poslancov, za 103 poslancov, zdržalo sa 42 poslancov. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Druhé hlasovanie. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,069,424 |
16 | 2020-11-04 | Autorizovaná rozprava | 10 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Ďakujem za slovo. Pán kolega, áno, máš pravdu. Moje vystúpenie bolo vlastne inšpirované tým naším dnešným ranným rozhovorom. Ja som to zobral ako dobrý nápad z tvojej strany, a preto som chcel vyzvať aj kolegov, aby takto učinili. Ozaj, ozaj to môže byť symbolom a dneska symboly sa nosia, takže keď takýto symbol Národná rada vyšle, tak určite to bude mať nejakú hodnotu. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 4,114,364 |
12 | 2024-04-18 | Autorizovaná rozprava | 41 | Danko, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Danko | podpredseda NR SR | Ďakujem. Pokračujeme v rozprave, pán poslanec Ledecký, nech sa páči. | [] | 4,173,835 |
8 | 2007-03-22 | Autorizovaná rozprava | 205 | A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: | A | Belousovová | podpredsedníčka NR SR | Zároveň sme vyčerpali teda všetkých, ktorí boli prihlásení v zmysle rokovacieho poriadku do rozpravy a vyhlasujem preto rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie, pán minister? (Odpoveď ministra: Nie.) Nie. A takisto, či si žiada záverečné slovo aj spoločný spravodajca? Nie? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A ďalej v rokovaní 8. schôdze budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2005 Z. z. a o doplnení zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov . Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 157 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 157a. Prosím teda ministra financií Slovenskej republiky pána Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Máte slovo, pán minister. | [
"(Odpoveď ministra: Nie.)"
] | 4,059,082 |
9 | 2016-09-14 | Autorizovaná rozprava | 199 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Shahzad, nech sa páči. | [] | 4,210,735 |
48 | 2010-02-02 | Autorizovaná rozprava | 237 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 137 prítomných, 120 bolo za, 17 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Pán poslanec Valocký bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov . Je to tlač 1385. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,173,094 |
26 | 2011-12-08 | Autorizovaná rozprava | 116 | Matovič, Igor, poslanec NR SR | Igor | Matovič | poslanec NR SR | Pán poslanec Dostál, mám presne taký istý pocit ako vy. Hanbil som sa za našich reprezentantov, ktorí schválili zákon, že sme mohli stavať na cudzích pozemkoch bez toho, aby sme sa s nimi dohodli. Dnes som v podstate tuná v tomto pléne a tiež som vlastne reprezentant, ktorý o takýchto zákonoch hlasuje, a hanbím sa za kolegov, ktorí takýto predložili do parlamentu a za tento zákon hlasovať budú, lebo znova je to pošliapavanie ľudských práv. Ale nečudujme sa. Tým predošlým hlasovaním o tom presunutí poslaneckých návrhov zákonov sme si, alebo, lepšie povedané, tie strany, ktoré za to hlasovali, dokázali, že oni nie sú ďaleko mentálne od našich kolegov zo SMER-u a dokopy sú to všetci boľševici, ktorým nezáleží na nejakých ľudských právach a bez problémov ich pošliapu a budú sa tváriť, ako ochraňujú záujem Slovenskej republiky. | [] | 4,011,942 |
44 | 2005-06-21 | Autorizovaná rozprava | 117 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 132 prítomných, 117 za, 10 sa zdržalo, 5 nehlasovalo. Body, tak ako ich uviedol z informácie výboru pre obranu a bezpečnosť pán spoločný spravodajca, sme schválili. Nech sa páči. L. Ladányi, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o bode 5 z informácie. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,978,769 |
19 | 2013-05-23 | Autorizovaná rozprava | 2 | Viskupič, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Viskupič | poslanec NR SR | Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pán spravodajca, dobré ráno, kolegyne, kolegovia, keďže sa nám rozprava o tomto bode prehupla aj do ďalšieho dňa, mám tú česť otvoriť tento rokovací deň. Téma školstva. Keďže som študentom pedagogickej fakulty v odbore história a etika, považoval som si troška za povinnosť vystúpiť. Navštívil som aj výbor, ktorý prejednával predmetnú správu o stave školstva, ktorá bola ponúknutá na verejnú diskusiu. Priznávam, že môj profesijný život a kariéra sa neuberali spôsobom, že by som bol zainteresovaný ako učiteľ, i keď toto vzdelanie mám. Napriek tomu si myslím pri verejnej diskusii o tomto materiáli, že si minister podľa mňa zobral aj trošku neľahkú úlohu, a často to tu zaznelo od mnohých mojich kolegov, hlavne teda z opozície, čo je pre mňa troška škoda, a snažil sa urobiť možno odpočet aj za dosť dlhé obdobie, ten odpočet v takom širšom kontexte možno sa dá vnímať za 23-ročné obdobie. Jeho analytická časť sa venovala možnému popisu stavov, respektíve, ako to nazýva samotná správa, stručným charakteristikám aktuálneho stavu či už regionálneho školstva alebo vysokého školstva alebo iných úsekov, ktoré pán minister riadi a o ktorých mal záujem sa vyjadriť v tejto správe. Zároveň už všetka tá kritika ako keby tejto správy sa orientovala na dôvody. A ja z tohto uhla pohľadu tejto správe venovať nechcem. Skôr ma zaujímajú dva vypuklé problémy, ktoré my v spoločnosti máme. A jeden môžeme nazvať všeobecne ako keby odtrhnutie vzdelávacieho procesu od reality, čo sa niekedy hovorí aj slovami, že naše školstvo nekopíruje potreby trhu alebo podobne, druhý je konkrétna zlá situácia v jednom z odborov, často to tu bolo spomínané, tzv. učňovské školstvo alebo stredné odborné školstvo. Často to tu zaznievalo, dokonca cez celé politické spektrum, že táto správa je svojím spôsobom výnimočná, lebo ako keby bola prvým materiálom z hľadiska nejakej ambície urobiť odpočet a načrtnúť ďalšie línie toho vývoja až miestami do roku 2020. Môžeme teda vnímať, a asi tu je všeobecná zhoda na tom, že túto snahu treba privítať. Kde ja mám problém pri tejto správe z hľadiska tejto všeobecnej ambície, je, že som sa zameriaval na jednotlivé body pri základných otázkach, čo ako a prečo učiť, čo ako a prečo nastavovať procesy. Pri otázke, ktorú by som cez celý tento dokument vedel nejakým spôsobom nájsť, boli odpovede, ako to zabezpečiť. Problémy pri mne nastávali, keď som pozeral, čo učiť a prečo učiť. Myslím si ale, že toto má trošička hlbšiu príčinu. A tu si ani nemyslím, ako sa hovorí možno obrazne, že má maslo na hlave pán minister školstva, pretože on za svoj rezort nejakým spôsobom prispel do debaty. Ale mám pocit, že tuná sa ani veľmi nedá dať odpoveď na základné, ak nevznikne širšia a hlavne teda medzirezortná debata. Tu často v parlamente zažívame veci, kde máme hospodársku stratégiu štátu, kde máme energetickú stratégiu štátu, kde máme oblasti, ktorým sa ja venujem, mediálnu, kultúrnu. Viem, že niektoré dokumenty existujú. Ale sú veľmi parciálne. A to, o čom sa tu dlhodobo sporíme a podobne, je, či riešenia, ktoré sú presadzované, idú v nejakej danej línii alebo sa tejto línii vyhýbajú. Ak ale nemáme zadefinovanú základnú líniu, potom trpí každý jeden rezort zvlášť. Čiže ambícia, aj minister školstva, ktorú by som teraz chcel možno rozobrať troška na podrobnejšie, je veľmi ťažko odpovedať, čo učiť a prečo učiť. A dám konkrétny príklad. Ak sa z hľadiska národného hospodárstva, ekonomiky a podobne nerozhodneme, či budeme štátom malého a stredného podnikania alebo budeme štátom veľkých investícií a budeme tu naďalej proste využívať lacnú pracovnú silu a investovať a štátom podporovať tieto investície do veľkých, tak pejoratívne ich nazývajú, montážnych hál, tak potom aj pre potreby ministerstva školstva je veľmi ťažké odpovedať na otázku, prečo a čo učiť. Ak by bola jasná línia toho, že budeme do budúcna štátom malého a stredného podnikania, myslím si, že pri tých analytických schopnostiach, ktoré sú ukázané v tejto správe, by bolo aj pre ministerstvo školstva veľmi jednoduché povedať, akým spôsobom sa to bude uberať a aké parametre treba nastaviť na to, aby sme mohli odpovedať na otázku týkajúcu sa stredného odborného školstva. Keďže by to boli malé, stredné podniky, možno je tu riešenie cez vedecké parky, podnikateľské inkubátory a podobne. Ale ak sa štát rozhodne tak a jeho línia bude o tom, že na tento čas riešenia nezamestnanosti je potreba do budúcna uzatvárať zmluvy s veľkými montážnymi linkami, tak potom aj parametre stredného odborného vzdelávania budú musieť byť nastavované nejakým spôsobom inak, budú musieť vznikať pri veľkých fabrikách, možno to bude jednoduchšie a podobne. Čiže ak by sme si mali odpovedať na otázku, prečo niečo učiť a čo vlastne má byť obsahom toho, bude to na tú najzákladnejšiu otázku, či naše školstvo bude zodpovedať potrebám pracovného trhu v tomto prípade, bude musieť byť odpovedané na úplne iné otázky, ako môže odpovedať sám minister školstva, pretože tá východisková situácia nestojí nám. To isté si môžeme v tejto línii povedať aj o školstve vysokom. Niekto to tu spomínal predo mnou počas včerajšej rozpravy, že sú vlastne len dva parametre, akým spôsobom môže ministerstvo vstupovať do posvätnej akademickej pôdy. A to sú nejakým spôsobom prenesené financie a nejaký spôsob nastavovania, nazvime ho pracovne licenčným procesom, čiže nejaký ten akreditačný, aké parametre si zvolíme, či to bude medzinárodne posvätené a staneme sa súčasťou v rámci našej Akreditačnej komisie nejakej medzinárodnej organizácie a podobne. Sú parciálne veci, ktoré by mohli ako keby legitimizovať tento proces. Ale tú najzákladnejšiu otázku, prečo a čo učiť a ktoré odbory tým pádom reagujú na potreby trhu a ktoré odbory na ne nereagujú, nenastaví ministerstvo, kým nepríde nadrezortná celospoločenská debata o tom, čo vlastne a akým spôsobom majú vysoké školy ponúkať pracovnému trhu. Môžeme sa na to pozerať aj zo širších možno európskych pohľadov, minimálne čo sa týka teda vysokého školstva, či náhodou nie je aj ten proces, ktorý teraz my zažívame chystaním kapacít pre širší a možno aj európsky pracovný trh. Ak si povieme ale, že aj toto je ambíciou nášho vzdelávacieho alebo celkového školského systému, tak potom z tohto uhla pohľadu by sme si teda mohli hovoriť o niektorých ambíciách vysokých škôl, ktoré by to mohli robiť z pohľadu, že by to bolo legitímne. Ale s tým, že sa nenachádzame v horných priečkach v hodnoteniach univerzít, tak myslím si, že ak by to bolo ambíciou, tak bola by nie celkom uplatniteľná. Ako z toho von. Myslím si, že sa nám tu stretávajú dve reality. A teraz skôr si dovolím taký apel. Ak vnímame racionálne aj stret politickej reality, ktorý tu zažívame, kde je obrovská dôvera ľudí, ktorú požíva vládna strana, a v podstate jej monolitná vláda urobila na druhej strane alternatívu iba, sú tu v samotnom parlamente, ak by sme to mohli obrazne znázorniť, by to mohlo vyzerať, že sa tu stretla politická realita jedného 83-členného monolitu a na ňu narazila iná a roztrieštila sa na súčasných desať subjektov, ktoré ako alternatívu vládnutiu ponúka samotný parlament, je tu desať opozičných projektov momentálne, vyzná sa v tom ťažko aj samotný poslanec, nieto verejnosť, tak práve v tomto si myslím, že by mohla byť aj snaha vlády kúsok ambicióznejšia možno nastaviť parametre nielen pomenovaním úzko rezortným po rok 2020, ale skutočne nastaviť parametre na to, čo sú línie a záujmy vývoja Slovenska v nasledujúcom období, aby na to mohol výchovno-vzdelávací proces, školstvo ako také reagovať. Ak sa toto nestane, tak potom máme aj my, ktorí nie sme súčasťou súčasného vedenia krajiny, dôvod sa pýtať, aká je teda ambícia tohto obrovského mandátu, či to bude vláda do budúcna iba konsolidácie, či to bude vláda udržiavačov systému alebo bude to vláda architektov, ktorí zoberú ten svoj mandát a pretavia ho na to, že môže vzniknúť skutočná reforma, a to skutočná reforma tam, kde nás naozaj tlačí topánka. Mal som potrebu vyjadriť sa a nechcem zdržovať, pretože myslím si, že na toto dokážu odpovedať kolegovia pána ministra. A vidím to možno v tých intenciách, že ak by vznikli podobné materiály, z ktorých by mohol aj následne potom čerpať nejaký realizačný plán na úrovni iných ministerstiev a nielen často spomínaného ministerstva financií, ktorý by mal preplácať to, ako sa môžu dodržať tieto ciele, ktoré si tu stanovuje pán minister, tak vtedy verejnosť by možno dokázala skutočne uchopiť to, že táto vláda ako celok má záujem nebyť vládou údržbárov, ale architektov novej budúcnosti, kde samotné školstvo ťažko urobí odpočet za mnohé svoje kroky v rámci jedného volebného obdobia. To bolo priznané alebo všetci to vedia, ktorí majú záujem o relevantnú a racionálnu debatu o tomto, že mnohé veci tu idú cez dekády, idú cez niekoľko volebných období, a preto kým nebudú nastavené parametre nadrezortne a širšie, kým nebude jasné to, či budeme krajina malého a stredného podnikania alebo krajina montážnych liniek, tak veľmi ťažko sa budú akémukoľvek ministrovi nastavovať parametre vzdelávacieho procesu, pretože vlastne z jeho pohľadu nevie, na čo má odpovedať. Čiže pri otázke ako si myslím, že táto správa je vyčerpávajúca a pri súčasnom vnímaní reality a jej analytických potrieb splnila svoj účel. Kríva v otázkach čo a prečo. A tam si myslím, že rezort ministerstva, a to teraz úplne bez urážky poviem, ťahá za veľmi krátky koniec, pretože toto musí odrobiť buď vláda ako celok alebo dokonca, si myslím širšie, celá spoločnosť. Takže ja správu o stave školstva na Slovensku, ktorá bola poskytnutá na verejnú diskusiu, vítam. Rád sa pri oblastiach, ktorým rozumiem, zapojím. A držím vám palce v tom, pán minister, aby kolegovia, ktorí majú byť do toho zainteresovaní, možno aj na vaše apely, verím tomu, že to tak je, skúsili sa prehodiť z polohy údržbárov a udržiavacieho systému do širšej ambície alebo vyššej ambície architektov systému toho, aby bolo jasné, čo, prečo a ako vzdelávať. Ďakujem. | [] | 4,053,201 |
9 | 2020-07-08 | Autorizovaná rozprava | 21 | Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pellegrini | podpredseda NR SR | Pán poslanec Žiak. | [] | 4,100,263 |
6 | 2020-04-24 | Autorizovaná rozprava | 93 | Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pellegrini | podpredseda NR SR | Pán poslanec Krajčír. | [] | 4,045,378 |
19 | 2008-02-14 | Autorizovaná rozprava | 271 | T. Galbavý, poslanec: | T | Galbavý | poslanec | Veľmi si vážim, že pán minister na záver svojho vystúpenia trošku preformuloval podstatu a základný cieľ tohto návrhu zákona, dnes už len hovorí o tom, že tento návrh zákona má pomôcť zachrániť verejnoprávny systém, tak som tomu asi rozumel. Verejnoprávny systém vysielania, bohužiaľ, nemôžem sa ani s tým celkom stotožniť. No, po niekoľkých mesiacoch, ako som už hovoril, sa vraciame k zákonu, ktorý hovorí o službách verejnosti, ktoré poskytujú verejnoprávne médiá. Dovolím si však hovoriť najmä o filozofii zákona, o tom, čo má riešiť a ako sa s touto úlohou vyrovnáva, teda o tom, čo majú verejnoprávne médiá robiť, aká vlastne má byť tá služba verejnosti, ktorú majú poskytovať. Že je tu veľa nejasného, dokazujú neustále otázky, ktoré nám kladú aj novinári, týkajú sa programovej skladby STV a SRo, toho, či majú tieto médiá konkurovať komerčným staniciam, ak áno, tak do akej miery sa táto snaha súperiť o diváka s komerčnými médiami zhoduje s verejnoprávnosťou médií. O tom všetkom by sme mali začať diskutovať čím skôr a podľa toho zvažovať, aký by mal byť optimálny model financovania. Dovolím si povedať, že tento model, ktorý pán minister predložil, optimálny rozhodne nie je a ani nemôže byť. Je to skôr model, ktorý vyrieši momentálne problémy s financovaním STV a SRo, vyrieši ich však len na veľmi krátku dobu, a to dovolím si podčiarknuť, že nedostatočne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister kultúry pri odôvodňovaní návrhu v prvom čítaní tvrdil, že tento návrh zabezpečí skvalitnenie vysielania STV a SRo bez toho, aby ľudia museli za Slovenskú televíziu a za Slovenský rozhlas platiť viac. No ale pravda je opak, v skutočnosti, samozrejme, ľudia budú musieť platiť viac. No a ako ináč by sa do rozpočtu STV a SRo dostalo približne o miliardu viac korún? Nuž tak, že bude musieť platiť viac ľudí vrátane tých, ktorí službu STV a SRo nevyužívajú. Alebo preto, že nemajú signál, a teda ju nemôžu využívať, alebo preto, že ju využívať nechcú, nemajú televízor alebo rádio. Takýchto domácností, možno budete prekvapení, je približne okolo 40-tisíc. Som presvedčený, že to stačí na to, aby sme sa zamysleli nad spravodlivosťou tohto návrhu zákona. Pravda, možno uvažovať nad tým, čo odznelo v nedávnej televíznej diskusii, že k úlohe verejnoprávnych médií patrí aj archivácia vzácnych nahrávok či zvukov, ktoré sú súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva, ale aj výchova redaktorov, ktorí sa neskôr profesionálne uplatňujú aj v súkromných médiách. K prvej úlohe len toľko. Archivácia vzácnych nahrávok a zvukov je potrebná, to nikto nespochybňuje. Ale ak ide o kultúrne dedičstvo, malo by sa platiť v rámci na to vyhradených štátnych prostriedkov a nie v rámci platieb občanov vo forme koncesionárskych poplatkov. Ctené kolegyne, kolegovia, ako som uviedol, vládny návrh rieši momentálne problémy financovania STV a SRo zle a len krátkodobo. Zle ich rieši preto, lebo ani tá miliarda, ktorú médiá dostanú navyše, možno, že dostanú, lebo ani tento zákon to nakoniec nemôže zaručiť. Som o tom presvedčený, že nebude ani toto navýšenie peňazí stačiť na pokrytie finančných potrieb povedzme tak, aby sa skvalitnilo vysielanie. Stačí sa pozrieť na terajší stav STV. Veď v tomto roku ráta schválený rozpočet STV so sekerou 140 mil. korún. Pričom ešte nie je zarátaných 100 mil. na vysielanie tretieho kanála, zdôrazňujem, schválený rozpočet už rátal aj s tým, že sa prijme teraz predložený návrh zákona, ktorý počíta predovšetkým s navýšením finančných prostriedkov pre obidve médiá, Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu. V tejto súvislosti pripomínam, že tak často kritizované bývalé vedenie STV skončilo s vyrovnaným rozpočtom. Samozrejme, cenou za to boli dosť drastické škrty v programe a často kritizovaná komercionalizácia prvého programu. Úprimne priznám, že to tiež nie je tá správna cesta. Ale čo sa zmenilo v poslednom roku pod vedením exriaditeľa Hrehu, zvoleného po účelovej novele zákona o STV? Zlepšila sa, skvalitnila sa programová skladba? Nie. Isteže nie. To skonštatoval nakoniec aj súčasný predseda Rady STV pán Bobocký, keď vyhlásil, že STV stále neplní svoje úlohy, ktoré jej ukladá zákon. Čiže v žiadnom prípade ani dnes nemôžeme hovoriť o kvalitnej verejnej službe, ktorá by mohla zabávať väčšinového diváka a povedzme vzdelávať menšinové, vysielať programy menšinového charakteru. Nemám žiadny dôvod veriť, že po zlepšenom výbere peňazí, ktoré aj tak nebude stačiť na pokrytie potrieb STV, sa naozaj zlepší programová skladba, a že toto verejnoprávne médium naozaj začne plniť svoje úlohy. Verte mi, veľmi by som si to želal a veľmi to chcem. Čo sa týka SRo, ten sa čoskoro môže dostať do podobnej situácie a jeho mediálnu radu si už predsa začali pretvárať, poprosím vás, aby ste sa neurazili, keď použijem výraz, na svoj obraz. Kolegyne poslankyne, poslanci, povedal som tiež, že predložený text zákona rieši financovanie verejnoprávnych médií len krátkodobo. Opäť sa odvolávam na tú televíznu diskusiu, v nej zúčastnení mediálni experti skonštatovali, aby verejnoprávne médiá dokázali plniť svoje úlohy tak, ako ich predpisuje zákon, potrebujú ročne o niekoľko miliárd korún viac. Teda povedzme, že zákon prinesie o 700, 800 mil., bude zlepšený výber? No nebude stačiť. Zároveň viacerí experti upozornili, že výška koncesionárskych poplatkov na Slovensku je jedna z najnižších v Európe, teda skôr alebo neskôr bude verejnosť postavená pred nevyhnutné. Padne návrh na zvýšenie poplatkov už len preto, lebo ekonomické zákony nepustia a inflácia postupne uberá z peňazí, ktoré dostávajú ročne verejnoprávne médiá, či už výberom koncesionárskych poplatkov, prostredníctvom reklamy a niekedy aj cez štátny rozpočet. Teraz predložený zákon môže len o niekoľko rokov oddialiť termín, kedy vláda navrhne zvýšenie poplatkov. A dovolím si povedať, že to je jediný a naozaj skutočný dôvod na predloženie tohto zákona. Oddialenie tohto nepopulárneho kroku, ktorý sa hodí na plecia niektorej z budúcich vlád. Kolegyne, kolegovia, pán minister kultúry tvrdí, že nový systém vyberania poplatkov je solidárny a spravodlivý. Musím povedať, že tá spravodlivosť je naozaj dosť zvláštna. Hoci sa to skrýva za zaplatenie nejakej služby pre občanov, je to v podstate daň, mala by sa definovať ako takmer rovná daň z domácností. Každá domácnosť bude platiť rovnakú čiastku bez ohľadu na to, koľko má členov, aký príjem na člena domácností je a, samozrejme, bez ohľadu na to, či má tri televízory, dve rádiá alebo ani jeden takýto prijímač. Teda 140 korún zaplatí päťčlenná rodina s mesačným príjmom 4-tisíc korún na osobu a 140 korún zaplatí aj trojčlenná rodina s mesačným príjmom na člena 5 ráz vyšším. Čiže veľmi si vážim, povedzme jednou rukou napríklad dávate určitej skupine dôchodcov vianočné príplatky, OK, ale druhou rukou beriete všetkým rodinám 1 680 korún ročne. Jedinou výnimkou budú zdravotne postihnutí a dôchodcovia, ktorí nežijú v domácnosti s iným mladším a zdravým členom rodiny. Podnikatelia. Pre podnikateľov je to v podstate ďalší odvod. Povedal by som, že ide o trest za zamestnávanie, pretože čím viac ľudí zamestnajú, tým viac budú platiť. A bez ohľadu na to, či zamestnanci môžu alebo nemôžu v práci sledovať vysielanie televízie alebo rozhlasu. Dokonca sa môže stať, že podnik, v ktorom budú desiatky ľudí môcť sledovať program televízie alebo rozhlasu, bude platiť oveľa menej ako podnik, v ktorom bude mať prístup k tejto službe pár zamestnancov. Jednoducho preto, lebo jedným z týchto podnikov je veľký hotel a druhým železiarne alebo bane. Nečudo, že tí viac postihnutí sa bránia. Už nehovorím ani o tom, že napríklad podnikatelia, ktorí poskytujú služby, či už reštauračného alebo akéhokoľvek charakteru, musia platiť okrem koncesionárskych poplatkov aj neúmerne vysoké poplatky SOZ-e a Slovgramu. Návrh zákona je podľa mňa hlboko nespravodlivý a nie je ani solidárny. Veď kto sa tu s kým solidarizuje? Je to správne, ak sú ľudia k sebe solidárni, teda zdraví finančne prispievajú na liečenie chorých, to je v poriadku. Ak mladí prispievajú na dôchodky starých. Každý predsa raz môže ochorieť a skoro každý z nás raz zostarne. Podobne je správne, ak bezdetní prispievajú cez daňový systém na školstvo, od vzdelania mladej generácie závisí stav ekonomiky štátu v budúcnosti. Ale kto sa tu solidarizuje podľa predloženého zákona prostredníctvom elektrickej zástrčky? Každý s každým a dokonca v rovnakej výške. To nie je solidarita, to je len obyčajné zbieranie peňazí. Jediní ľudia, ktorí sa naozaj budú solidarizovať s ostatnými, sú tí, ktorí nemajú ani jeden prijímač, či už zo subjektívnych, alebo z objektívnych dôvodov, tí budú platiť a nič za to nebudú dostávať. V tejto súvislosti mimoriadne zábavne pôsobí názor jedného z diskutujúcich, a znovu sa vrátim k tej televíznej besede, že poplatky, či už koncesionárske, alebo zástrčkové, budujú vzťah občanov k verejnoprávnemu médiu. Tomu naozaj nerozumiem. Vzťah možno áno, ale pozitívny určite nie. Najmä vtedy nie, ak sa väčší objem peňazí nepremietne do zlepšenej ponuky programov zo strany STV a SRo. Akú majú predsa koncesionári záruku, že na jednej strane zákon im ukladá povinnosť platiť za službu, ktorú si absolútne neobjednali? A na druhej strane nemôžu ju odmietnuť, nemôžu ovplyvňovať jej kvalitu, nemôžu rozhodovať prakticky o ničom. Takže aké formovanie pozitívneho vzťahu k verejnoprávnosti a jej k opodstatnenosti? Netreba príliš hovoriť o tom, že navrhnutý systém je zložitý a finančne nákladný. Ide opäť o vyberanie malých čiastok, po 140 korún, od veľkého počtu domácností. Systém je naozaj ťažkopádny a je tu riziko, že generuje ďalšie problémy. Každý z nás sa môže dostať do situácie, že naozaj či už znovu zo subjektívnych, alebo objektívnych dôvodov nezaplatí koncesionársky poplatok. Veď nedávno sme tu mali obrovskú kauzu vyberanie koncesionárskych nedoplatkov. Za stokorunové čiastky, vážené dámy a páni, ťahajú do dnešného dňa po súdoch poctivých koncesionárov, ktorí nejakým spôsobom nezaplatili jednu alebo dve čiastky a pod hrozbou státisícových sankcií, aj to sa môže stať v tejto krajine, bohužiaľ, áno. Takže sa nečudujte, že tento komplikovaný systém, iste priznám, že tie sankcie sú podstatne nižšie a že už nehrozí alebo nehrozia státisícové pokuty. To by som bol nekorektný, keby som túto analógiu chcel zneužiť na to, aby som nepovedal pravdu, čo je v tomto zákone a čo vítam. To je naozaj pozitívne. Ale môžu sa dostať do problémov. Čo je teda skutočnou výhodou predloženou návrhu zákona o financovaní STV a SRo, som presvedčený, že sú to dve veci. Predovšetkým vláda sa vyhne problému zvýšenia poplatkov o niekoľko rokov a presunie to jednoducho na budúcu vládu, ktorú bude za to kritizovať. Druhý dôvod je tiež ľahko odhadnuteľný. Vláda si aj takto cez peniaze zariadi, aby ju médiá, môžem použiť taký výraz, „poslúchali“? Je to možno tvrdé slovo, ale predsa, predsa. No nakoniec voľba do mediálnych rád. Veď ja som to nepovedal, že chcete, aby reprezentovali vaše názory, to ste povedali vy. Vláda si aj takto cez peniaze zariadi určitý spôsob alebo mieru lojality. Ani zvýšený tok peňazí cez zástrčkový zákon nezabezpečí, aby STV a SRo mali toľko peňazí, koľko potrebujú na to, aby dokázali plniť svoje úlohy, ktoré im vyplývajú zo zákona. Pán minister kultúry má plán, ako to vyriešiť. Alebo tento problém vyriešiť. Štát uzavrie s verejnoprávnymi médiami zmluvy, na ich základe budú verejnoprávne médiá vysielať určité druhy programov a za to budú od štátu dostávať peniaze. Čo sa teda stane? Štát bude dobrým zákazníkom, klientom pre verejnoprávne médiá a už Tomáš Baťa poznal heslo: „Náš zákazník, náš pán.“ No viem, pán minister už mi odpovedal v minulosti na takto položenú otázku alebo na tieto obavy, že to je systém bežný, ktorý exituje vo Francúzsku a možnože aj v iných krajinách. Pripúšťam, existuje. No ale v tých krajinách vlády nepovedali, že chcú mať svoje vlastné médiá. To som nepočul. Nebola vyhlásená otvorená vojna proti médiám. To sa nestáva. A nie vždy by som si bol istý, či takáto možnosť sa nedá elegantným spôsobom, a ja pevne verím, že vy dokážete užiť aj sofistikovaný spôsob. Nie tak, ako to bolo povedzme do roku 1998. Existujú šikovnejšie spôsoby, ako presadiť svoj záujem prostredníctvom médií, na ktoré sa skladáme všetci. Doslova skladáme všetci. (Reakcia z pléna.) Nie, nie, pán kolega. Dámy a páni, iste každý z vás bude mať možnosť vystúpiť v rozprave alebo vo faktickej poznámke reagovať na moje vystúpenie. Nebudem vám v tom brániť. A kľudne ma aj urážajte, máte na to absolútne právo. Dámy a páni, môžeme sa stotožniť s tým, že služba, ktorú poskytujú verejnoprávne médiá, je verejnou službou. Teda ide o službu nie jednotlivcom, pretože nie každý ju musí odoberať, ale verejnosti ako celku. A v tom prípade ale považujeme za správne, aby verejnosť neplatila ako jednotlivci, ale ako celok. Teda nie cez platby koncesionárskych poplatkov alebo cez zástrčky, ale jednoducho cez štátny rozpočet. Takýto model sme predstavili, jeho princíp je známy. Stanovenie pevného percenta výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré by verejnoprávne médiá dostávali. A kľudne sa dohodnime, že to nemusí byť jedno percento, nech je to viac, aby sme posúdili, čo chceme od verejnoprávnych médií, aké služby nám zagarantujú, ale to percento bude pravidelne valorizované. My otvorene priznávame, že náš návrh zaťaží štátny rozpočet. Je to pravda. Napriek tomu sme presvedčení, že ide o správny krok. Jeho dôsledkom totiž bude jednoduchosť, transparentnosť financovania, jeho ľahká kontrolovateľnosť parlamentom. Tento model je naozaj spravodlivý a solidárny. Nepoznám lepšiu formu solidarity, ako je solidarita cez štátny rozpočet. A do neho predsa prostredníctvom daní prispievajú viac bohatí a lepšie zarábajúci. Prostredníctvom tohto prerozdeľovacieho mechanizmu sa naozaj solidarizujú lepšie zarábajúci s tými menej úspešnými zamestnanými, s dôchodcami, zdraví s postihnutými. Navyše nami navrhnutý princíp vyrieši pravidelné zvyšovanie objemu prostriedkov, ktoré budú verejnoprávne médiá dostávať, a to bez rôznych politických diskusií v parlamente. Presne rovnako, ako sa odstránili politické debaty o zvýšení našich platov, potom ako sa ich valorizácia začala odvodzovať od rastu priemerných miezd a presne rovnako, ako sa prestalo každoročne diskutovať o zvyšovaní dôchodkov, keď sa stanovil súčasne platný automatický valorizačný mechanizmus. Nikto z týchto mechanizmov nemôže vytĺkať politický kapitál. Myslím, že je správne, ak sa prestane vytĺkať politický kapitál aj z poplatkov za STV a SRo. Navyše by sa prijatím nášho návrhu zaistilo, že verejnoprávne médiá by dostávali, čo im patrí bez toho, aby museli ich riaditelia chodiť s vystretou rukou s prísľubmi o akejsi lojalite alebo poslušnosti na kompetentné inštitúcie, či už je to minister financií, alebo na ministerstvo kultúry. Ešte tu treba, pardon, ešte je tu tretia okolnosť. Objavil sa návrh na premenu TASR na verejnoprávnu inštitúciu. Aj tá bude financovaná čiastočne štátom. Dokonca sa občas uvažuje o integrácii STV, SRo a TASR. O akomsi verejnoprávnom multiplexe. To bude vyžadovať úplnú zmenu financovania takéhoto mediálneho komplexu. V takom prípade sa nami predložený model priam ponúka. Bude stačiť len upraviť výšku percenta z výdavkov štátneho rozpočtu, ktorý by tento komplex ako celok dostával, a spôsob jeho delenia medzi jednotlivé zložky. Musím spomenúť jednu výhradu, ktorú často spomína jeden môj pán kolega, jedná sa o pána poslanca Jarjabka, ako protiargument, že ministerstvo financií jednoducho bude mať iné priority a v rozpočte nevyčlení zákonom určené peniaze pre potreby STV a SRo. To zásadne odmietam. To je znevažovanie funkcie a významu zákonodarného zboru. Je predsa úlohou parlamentu, aby kontroloval vládu a jej členov, a teda aby ministra prinútil, aby zákon ctil a dodržiaval. A keď to nejde inak, tak uplatnením krajnej možnosti odvolania z funkcie. Milé kolegyne, kolegovia, snažil som sa veľmi kulantným spôsobom artikulovať naše výhrady, prečo nepodporíme, prepáčte za výraz, tento nezmyselný, nespravodlivý návrh zákona o koncesionárskych poplatkoch. Skúsme spolu porozmýšľať o alternatívnom návrhu, ktorý je naozaj transparentnejší, garantuje politickú nezávislosť a každá rodina tejto spoločnosti môže pravidelne dostávať 1 680 korún finančnú podporu. Čiže ušetrí a peniaze môže využiť iným spôsobom. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | [
"(Reakcia z pléna.)",
"(Potlesk.)"
] | 4,036,886 |
65 | 2022-05-10 | Autorizovaná rozprava | 29 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Ako posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Ďurica. | [] | 4,057,413 |
22 | 2017-10-18 | Autorizovaná rozprava | 53 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Reakcia na faktické poznámky – pán poslanec Viskupič. | [] | 3,966,821 |
34 | 2021-06-30 | Autorizovaná rozprava | 155 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa. Ako prvý vystúpi pán poslanec Ondrej Ďurica, nech sa páči. | [] | 3,970,417 |
32 | 2021-06-18 | Autorizovaná rozprava | 136 | Kuffa, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Kuffa | poslanec NR SR | Už akokoľvek rozhodnete, nech sa páči, ale bolo to schválené takto. | [] | 4,070,222 |
6 | 2020-04-24 | Autorizovaná rozprava | 52 | Hatráková, Katarína, poslankyňa NR SR | Katarína | Hatráková | poslankyňa NR SR | Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia a kolegyne, „niet nádeje pre kameň byť ničím iným než kameňom, ale spojením sa zoskupí a stane sa chrámom“. Tento známy Exupéryho citát mi rezonoval od prvých momentov, čo sme sa tu stretli, čo začala vznikať vláda, ktorá dnes prináša, v hektike posledných týždňov prináša svoje programové vyhlásenie. Víziu a nádej, ktoré tak veľmi potrebujeme nielen teraz, ale najmä teda v čase krízy, ale najmä, po rokoch rezignácie na právny štát a možno aj bezradnosti, ktorá nám z toho vyplýva. Za to ďakujem pánovi premiérovi a členom vlády a verím, že im budeme nápomocní pri realizácii ideí, ktoré povedú túto krajinu konečne dobrým smerom. Ďakujem aj za to, že sa do Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky dostali aj myšlienky, ktoré sme presadzovali za Kresťanskú úniu vo fáze pripomienkovania návrhu programového vyhlásenia vlády. Osobitne nás v KÚ potešilo, keď sa pána premiéra v nedeľu na tlačovke pýtali na pasáž o zavedení možnosti legislatívnej iniciatívy občanov na základe kvalifikovaného návrhu, Kresťanská únia spolu s OĽANO presadzuje, aby občania mali posilnené právo na riadení vecí verejných. Priznám sa ale, že som programové vyhlásenie vlády čítala aj optikou mojej osobnej skúsenosti, ktorá plynie hlavne z pôsobenia na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny, kde som pracovala ako psychológ, metodik pre psychológov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Okrem iného bolo v mojej právomoci aj kontrolovať kolegov, tak som bola členkou komisie, ktorá kontrolovala resocializačné zariadenie Čistý deň v roku 2016. Nikdy som neskrývala, že mojou motiváciou, prečo som kandidovala na post poslanca Národnej rady, je najmä zlepšenie sociálnej starostlivosti zo strany štátu, aby sa už nikdy neopakovali kauzy ako Čistý deň. V programovom vyhlásení ma preto potešila téza, že vláda Slovenskej republiky zavedie povinné zverejňovanie príloh a dodatkov k povinne zverejňovaným zmluvám. Vďaka infozákonu a centrálnemu registru zmlúv sme sa totiž dozvedeli o poskytnutí finančného príspevku na vykonanie rozhodnutia, my sme sa totiž dozvedeli, koľko zmlúv o poskytnutí finančného príspevku na vykonanie rozhodnutia súdu uzatvoril Čistý deň a koľko peňazí reálne dostal. Rovnako si pozornosť zaslúži aj sľub vlády, že v záujme obnovy dôvery v právny štát a s cieľom očisty justície vláda presadí ústavný zákon v oblasti justície a reformu súdnej mapy. Je dobré, že dôjde k zriadeniu najvyššieho správneho súdu, ktorý bude plniť aj funkciu disciplinárneho súdu pre sudcov. Záleží mi na tom aj preto, že pripomínam, že v zariadení Čistý deň boli umiestňované deti nielen na základe dohody s rodičmi, ale na základe rozhodnutí súdu. Systém ale tvoria aj sudcovia, ktorí tam naďalej napriek tomu, že vedeli, čo sa deje, posielali deti. Vyšší súdni úradníci, ktorí písali rozhodnutia, kolízne opatrovníčky, ktoré sedeli na súdnych pojednávaniach a vedeli, čo sa v Čistom dni deje, a na samotnom vrchole aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré dávno pred vykonaním našej kontroly vedelo, aké mravy v Čistom dni panujú. A dnes vieme, že to vedelo aj vedenie ministerstva práce. Korupčné správanie je odsúdeniahodné za každých okolností. Násobne viac to platí pri rozhodovaní o deťoch. A preto podporujem tézu vlády, tézu, že vláda bude presadzovať prísnu špecializáciu v rodinnoprávnej agende, interdisciplinárny prístup pri rozhodovaní o deťoch za účasti psychológov, kolíznych opatrovníkov, sociálnych pracovníkov, mediátorov. Pretože v tejto krajine, ak sa rodina a deti ocitnú v systéme sociálno-právnej ochrany, nastáva stav, teda keď je rodina v kríze a nevie si pomôcť, často vystupuje, často vstupuje do systému s nádejou, že tento systém pomôže. Rodina by v takých chvíľach rada využila služby odbornej intervencie, tieto však nie sú k dispozícii. Systém sociálno-právnej ochrany detí je u nás v troskách. Ani by tak veľmi nevadilo, že nepomáha, problém je, že škodí. Aj deti, ktoré sa v resocializačnom zariadení Čistý deň ocitli, sa tam dostali preto, lebo ich rodiny zlyhali a nemali kde vyhľadať adekvátnu pomoc. Preto budem podporovať v tomto volebnom období zlepšenie služieb pre rodiny najmä v oblasti prevencie a sanácie rodinných kríz. Popri presadzovaní špecializácie v rodinnoprávnej agende by sa mala vytvoriť sieť dostupných poradenských centier pre jednotlivcov, páry a rodiny tak, aby bola psychologická pomoc dostupná v každom meste. V prípade krízy rodiny, ktorá by si vyžiadala intervenciu rodinného súdu, možno prepojiť spoluprácu rodinných súdov a navrhovaných poradenských centier. Vytvorenie siete dostupných poradenských centier pre jednotlivcov, páry a rodiny by prispelo k eliminácii vynímania detí z rodín a z rôznorodých, málo podnetných prostredí. Dôjde tak k dôslednejšiemu napĺňaniu kritéria záujmu dieťaťa, ktoré sa explicitne stalo súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky 1. januára 2016 a tam práve je spomenutá aj dôležitá zásada rodinného práva, že spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou. Súdna prax za posledné roky ale ukazuje, že existuje nezdravý trend stále komplikovanejších a vyhrotenejších rodičovských sporov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Vláda by preto nadväzujúc na tézu o špecializácii v rodinnoprávnej agende a zavedenie interdisciplinárneho prístupu mala presadzovať, aby rodinné súdy boli posilnené personálne odborníkmi pochádzajúcimi mimo sféry práva. Teda rodinné súdy by mali mať k dispozícii psychológov alebo sociálnych pracovníkov. Najlepšie a. A tieto profesie by celkom určite svojou odbornou činnosťou prispeli k eliminácii negatívnych následkov súdneho konania na vzťahové väzby v rodine. Určite by pomohli ku skráteniu dĺžky konania. To je zakotvené aj v programovom vyhlásení, kedy sa hovorí, kde sa hovorí, že do mesiaca by malo byť prvé stretnutie s účastníkmi, a rovnako k eliminácii konfliktu a napätia medzi všetkými zúčastnenými subjektami vrátane sudcu a kolízneho opatrovníka. Aj v zariadení Čistý deň mali deti právo, aby bolo rešpektované ich participačné právo, teda právo dieťaťa garantované čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Sudcovia, ktorí ich tam posielali, ale i samotní zamestnanci orgánov sociál-
no-právnej ochrany detí a sociálne kurately by mali mať toto právo na pamäti. Ako psychologička, ktorá sa roky venujem deťom a rodinám, som rada, že vláda v programovom vyhlásení deklaruje, že v oblasti ľudských práv bude podporovať ochranu práv detí vo všetkých politikách štátu. Je to možno určitá forma satisfakcie pre deti z Čistého dňa. Táto kauza totiž naplno ukázala, ako štát zlyháva v ochrane tých najzraniteľnejších práve malých detí. Ale nie je to len Čistý deň, ktorý trápil systém starostlivosti o bezbranných, slabších a chorých. Obdoba Čistého dňa sa vyskytla aj v oblasti starostlivosti o seniorov a opatrovancov. Alarmujúce čísla prieskumu, ktoré vykonalo fórum pre starších, pre pomoc starším, ukázal, že viac ako 90 % respondentov potvrdilo, že majú informácie o týraní starších ľudí a viac než 80 % sa s niektorou formou týrania priamo stretlo vo svojom okolí alebo zlé zaobchádzanie zažili na vlastnej koži. Okrem rodiny sa týranie v rôznych podobách vyskytuje tiež v domovoch dôchodcov a v domovoch sociálnych služieb a zdravotníckych zariadeniach. Spomenula som len zopár bodov, ktoré mi dávajú nádej, že napriek tak náročnému začiatku nás všetkých síce čakajú roky práce, ale veríme, že jej cieľom konečne bude dobro pre obyčajných ľudí. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,045,337 |
31 | 2021-06-15 | Autorizovaná rozprava | 217 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Pán poslanec Peter Osuský, nech sa páči. | [] | 3,929,950 |
94 | 2023-06-21 | Autorizovaná rozprava | 19 | Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pčolinský | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Romana Tabák. | [] | 4,019,901 |
51 | 2019-10-17 | Autorizovaná rozprava | 177 | Érsek, Árpád, minister dopravy a výstavby SR | Árpád | Érsek | minister dopravy a výstavby SR | Musíme byť pripravení, pán poslanec, pre Boha živého (smiech v sále), však tam robí skoro 700 ľudí, tak niekto to musí pripraviť. Ale nechcem vás prezrádzať, nechcem vám prezradiť tajomstvo, lebo vy tam chodíte, dobre to poznáte. Ďakujem pekne. (Ruch v sále.) | [
"(smiech v sále)",
"(Ruch v sále.)"
] | 3,914,447 |
9 | 2016-09-21 | Autorizovaná rozprava | 272 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Ďakujem. Poprosím ešte raz o kľud v sále. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Peter Pčolinský. | [] | 4,210,470 |
25 | 2013-10-18 | Autorizovaná rozprava | 15 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A prosím spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Martina Poliačika, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu. Pán poslanec Poliačik. Bol tu, chvíľočku vás poprosím, kým príde pán spravodajca. (Krátka pauza pre neprítomnosť spravodajcu.) Už ide? Dobre, dobre. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. | [
"(Krátka pauza pre neprítomnosť spravodajcu.)"
] | 4,034,451 |
49 | 2019-09-18 | Autorizovaná rozprava | 328 | Mihál, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Mihál | poslanec NR SR | Ďakujem za diskusiu. No k tomu mediánu. No jednoducho Štatistický úrad to nesleduje. Neviem prečo, no skrátka nemá také zadanie. Tak mu ho dajme. Jednoducho nech vieme, koľko to je, pretože, pani kolegyňa, tých 70 eur, podľa mňa to nie je celkom pravda. Ja mám za to, že je to možno ešte viac ten rozdiel. Ale hovorím, to sú len také, no nech sa nikto z nás neurazí, ani vy, ani ja sa neurazím, to sú len jednoducho odhady, pretože my to nevieme, my to nevieme inak, len odhadnúť. Štatistický úrad robí výberové zisťovanie, kde ten medián je, ale to sú len určité profesie, len určité odvetvia výroby, priemyslu, služieb a podobne. Nie je to objektívne. Takže..., a preto je ten medián lepší, pretože my si musíme uvedomiť, že je na tom našom Slovensku skrátka obrovský rozdiel v tých mzdách, obrovský rozptyl. Či je to východ, západ, tak ste aj vy komentovali vo faktickej, alebo medzi jednotlivými profesiami. Informatici na Slovensku zarábajú relatívne slušne, ale povedzme zamestnanci v niektorých službách alebo aj v niektorých výrobných nejakých závodoch zarábajú strašne málo. Je tam veľký rozptyl, a preto treba aj k tej hodnote, lebo to má byť garantovaná mzda pre každého najmenej. Čiže treba k tomu pristupovať veľmi citlivo. Ja som ešte pre krátkosť času nedodal, že bolo by dobré, keby sme rešpektovali odporúčanie Európskej komisie na zriadenie tzv. Rady pre konkurencieschopnosť. Tá už dávno mala byť zriadená a tá by mala byť taký určitý arbiter, ako nezávislí odborníci, niečo ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a tí by mali možno to konečné slovo a stanovili by výšku minimálnej mzdy. Vzhľadom napríklad na to, že... (Reakcia z pléna.) Aha, pozor... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Reakcia z pléna.)",
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,958,000 |
37 | 2014-09-11 | Autorizovaná rozprava | 44 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti (tlač 1111). Prosím spravodajkyňu ústavnoprávneho výboru Annu Vittekovú, aby uviedla hlasovanie. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1111.) | [
"(tlač 1111)",
"(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1111.)"
] | 3,940,214 |
31 | 2021-06-16 | Autorizovaná rozprava | 32 | Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR | Ľuboš | Blaha | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán poslanec Šefčík, vy ste si naozaj poplietol schôdzu. (Povedané so smiechom.) My neodvolávame Roberta Fica. My odvolávame Romana Mikulca. Čas Roberta Fica a jeho vlády vyprchal a vy ste teraz tí, ktorí máte možnosť veci meniť. Ale o tom ste nehovorili. Nehovorili ste o tom, ako ste tu vytvorili systém udavačov, nehovorili ste o kauzách, korupčných kauzách, rodinkárskych kauzách pána Mikulca. Vy ste si tu prečítali príhovor, ktorý keby ste prečítali pred ôsmimi rokmi, tak by bol rovnako asi aktuálny, lebo nijak sa netýkal dnešnej schôdze. Ako ja vám neberiem, dobre, tak mali ste plný nenávisti, zloby, nech sa páči. Ale čo je vážnejšie a čo je ďaleko dramatickejšie, je to, čo už tu naznačili kolegovia, tak vy tu podáte svoj životný výkon v rektálnom skialpinizme, aby ste pomohli svojej vláde, svojmu milovanému Matovičovi a Mikulcovi, tak to tu čítate oduševnene, aký je ten Robert Fico zlý, ako za všetko môže ten najväčší zloduch, ale nikto vás napočúva z vašich súdruhov, nikto z ministrov nemôže dôjsť pohladiť, oceniť, pohladkať po hlavičke, že ako ste to krásne naložili tomu Robertovi Ficovi. Veď ale to je strašne neúctivé voči vám, pán kolega. Ja len kvôli vašemu dobru by som chcel poprosiť, že či by sme teda nezavolali aspoň pani Milanovú, lebo tá je na vláde absolútne nepotrebná, to všetci vieme. Však ani nevedia, či tam sedí, nesedí. Nikto o nej nevie na Slovensku. Tak keby mohla aspoň pani ministerka Milanová nahradiť na chvíľočku pána Mikulca, že by ju tam nejaký štátny tajomníček, tam na tej vláde, nahradil. Viete, lebo buďme úplne seriózni, no tak parlament je nadradený vláde. A sa nemôže stať, že my odvolávame ministra vlády a oni si spravia schôdzku vlády a vykašlú sa na nás. A toto ako pán Boris Kollár, predseda Národnej rady, toleruje? Však si z neho robia handru. To nie z nás. Ako my máme menšinu v tomto parlamente. Z vás robia handry, pán kolega, z vás osobitne, pán kolega Šefčík. Čiže skúste byť v tomto prípade aspoň tak dôsledný, ako ste boli počas našej vlády. Ďakujem. | [
"(Povedané so smiechom.)"
] | 4,070,593 |
35 | 2014-05-29 | Autorizovaná rozprava | 234 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Pán poslanec, ako v dobrom vám teraz hovorím, až by ste ma boli prekvapili, keby ste to neboli povedali, ale skutočne nebudeme mať o čom hlasovať. Ale vy možno nájdete niečo, aby ste, takže krátka prestávka do 17.11 a budeme pokračovať. (Prestávka.) (Po prestávke.) | [
"(Prestávka.)",
"(Po prestávke.)"
] | 4,191,815 |
9 | 2016-09-06 | Autorizovaná rozprava | 146 | Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR | Ladislav | Kamenický | poslanec NR SR | Ďakujem. Pán poslanec Rajtár, ja by som len chcel jednu vec pripomenúť, bavíme sa tu o daňovej medzere, to je o, medzi tým optimálnym výberom a tým, čo sa vyberá. Najnižší výber alebo teda efektívna miera výberu DPH bola za Radičovej vlády 12,5-percenta. Dnes je 14,5 a vy tu hovoríte, ako keby vy ste, alebo za tej, za tej vlády, kde ste vy boli, sa vyberali tie dane lepšie. To je jedna poznámka. Nepáči sa mi veľmi zovšeobecňovanie, ktoré používate, hádžete všetkých do jedného vreca, veľmi to spolitizovávate. Proste poďme sa baviť odborne. Treba si pozrieť, čo urobila bývalá vláda pre výber daní. Pred chvíľou ste tu kritizovali, sa vybralo o 1,3 mld. viac, že sa tu niekto kopol v prognózach a podobne. Ale jak povedal aj pán minister, tri štvrtiny z toho je práve ten boj s daňovými únikmi, prečo sa vybralo o tých 1,3 mld. viac. Zaviedli sa kontrolné výkazy DPH, iné krajiny si berú za príklad nás. Ja nechcem povedať, že všetko je ideálne, ale, ale skutočne všetko dehonestovať, to sa mi skutočne nepáči. Treba, treba, si myslím, tak ako aj pán Jurzyca povedal, na začiatok príde, že poviem niečo pozitívne a potom budem niečo kritizovať, ale ja som v tom vašom vystúpení nič pozitívne nevidel a zdalo sa mi, že jeden prípad sa berie, že to robia všetci, a to sa mi skutočne nepáči. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,069,404 |
53 | 2019-11-28 | Autorizovaná rozprava | 83 | Baláž, Radovan, poslanec NR SR | Radovan | Baláž | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpila, vystúpili štyria poslanci, pričom pani poslankyňa Kiššová aj pán poslanec Galek podali rovnaký návrh, a to, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona. Preto budeme hlasovať len o jednom tomto návrhu. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu pani poslankyne Kiššovej nepokračovať v rokovaní. | [] | 4,181,374 |
65 | 2022-05-04 | Autorizovaná rozprava | 50 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Pán poslanec, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči. | [] | 4,130,764 |
11 | 2016-11-30 | Autorizovaná rozprava | 248 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 145 poslancov, za 102, proti 14, zdržalo sa 29 poslancov. Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,119,751 |
12 | 2003-05-22 | Autorizovaná rozprava | 67 | E. Bauer, poslankyňa: | E | Bauer | poslankyňa | Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec Maxon. M. Maxon, poslanec: Ja som presvedčený, že pani spravodajkyňa v tomto prípade nemá pravdu. Týka sa to tej istej veci, ale rieši sa to iným spôsobom, to znamená, že pokiaľ by prešiel iný návrh, ktorý upravuje toto percento, tak je potrebné dať o tom návrhu hlasovať. Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Maxon, vyhlasujem päťminútovú prestávku tak, ako bolo žiadané. (Hlasy v rokovacej sále.) Po päťminútovej prestávke. (Päťminútová prestávka.) Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vážené poslankyne, vážení poslanci, pokračujeme po päťminútovej prestávke. Ideme hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania. | [
"(Hlasy v rokovacej sále.)",
"(Päťminútová prestávka.)"
] | 4,024,129 |
22 | 2017-10-18 | Autorizovaná rozprava | 28 | Puci, Róbert, poslanec NR SR | Róbert | Puci | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán kolega Galek, keďže sme kolegovia z výboru, diskutovali sme o tom – aj diskutovali – dnes na výbore ste už časť svojho vystúpenia viac-menej povedali a takisto som z médií zachytil niektoré vaše vyjadrenia, tak ma veľká časť vášho vystúpenia neprekvapila. Ale čo ma prekvapilo, bolo to, že vy podľa mňa spochybňujete prebratie kontroly nad Vodnou elektrárňou Gabčíkovo. Neviem, vám vadí, že štát sa naspäť dostal, tvrdíte síce, že nie k majetku, ale k tej samotnej prevádzke Vodného diela Gabčíkovo, ktoré podľa mňa aj podľa vyjadrenia súdu bolo neoprávnené poskytnutie privatizérovi? Potom sa vás chcem opýtať, koho vy tu dnes zastupujete – Enel alebo Slovenskú republiku? | [] | 3,966,796 |
27 | 2021-05-03 | Autorizovaná rozprava | 287 | Pollák, Peter, poslanec NR SR | Peter | Pollák | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Pán Tomáš, stavme sa! Stavme sa o to, že táto rozprava pôjde na Facebook, na Instagram a na TikTok. Vystúpenie populistické, iba odkopírované to, čo hovorili vaši predchodcovia, už vám len chýbal klopák, púder a rúž, tak ako to robí Mazurek, ináč by to bolo dokonalé. Stavme sa, naozaj, stavme sa. A začiatok tej vašej rozpravy ste neodhadli, zháňali ste tu členov vlády, bol tu samotný premiér, vy ste tu omieľali stále Matoviča a Matovič už nie je premiér, premiérom je Eduard Heger, ktorému sa dnes vyslovuje dôvera. Ten začiatok ste naozaj neodhadli a skôr ste sa strápnili a to vystúpenie bolo iba také odkopírované, taká povinná jazda, keď to urobili vaši predchádzajúci kolegovia, že tu kydali na tú vládu, tak vy ste nemohli vytŕčať z radu a museli ste sa zapojiť do tohto a iba povedať to, čo vlastne kolegovia. Naozaj stavme sa, že, ja hovorím, že táto rozprava pôjde na TikTok, na Instagram a na Facebook a budete zháňať ďalších followerov. | [] | 4,203,933 |
10 | 2007-05-09 | Autorizovaná rozprava | 9 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky . Poprosím pani predsedníčku pani poslankyňu Renátu Zmajkovičovú, aby nám podala informáciu. | [] | 3,985,867 |
21 | 2013-06-20 | Autorizovaná rozprava | 205 | Babič, Ján, poslanec NR SR | Ján | Babič | poslanec NR SR | Pani podpredsedníčka, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona s návrhom gestorského výboru uvedený vládny návrh zákona schváliť. | [] | 4,210,133 |
90 | 2023-05-18 | Autorizovaná rozprava | 60 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Procedurál – pán poslanec Matovič. (Ruch v sále. Reakcie z pléna.) Prosím, ukľudnime sa. Všetci vieme, že už kampaň začala, ale, prosím pekne, držme ešte aspoň akú-takú kultúru. Nech sa páči, pán poslanec Matovič. | [
"(Ruch v sále. Reakcie z pléna.)"
] | 4,054,972 |
12 | 2017-02-14 | Autorizovaná rozprava | 99 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Nech sa páči, otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca, záverečné hlasovanie, odporúčanie. | [] | 3,999,281 |
5 | 2020-04-07 | Autorizovaná rozprava | 52 | Taraba, Tomáš, poslanec NR SR | Tomáš | Taraba | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Ctená snemovňa, vážený pán minister, máme tu druhý balík pomoci, ktorý je adresovaný ľuďom. Chcel by som povedať, že považujem za neštandardné, že opäť sa potvrdzuje, že víťazom v tejto kríze budú banky na Slovensku. Ideme odkladať ľuďom splátky s tým, že v skutočnosti prichádza k navýšeniu cien úverov, pretože žiadne úroky sa ľuďom neodpúšťajú, čo je pochopiteľné. Veď keď si niekto úver zobral, tak má vyplatiť úroky. To je v poriadku. Ale treba ľuďom potom jasne povedať, že ak požiadajú o odklad týchto splátok, tak úver sa im predlžuje a predražuje o ďalšie úroky. To je prvá vec. Druhá vec. Som prekvapený, že sú tam dosť asociálne prvky v tom návrhu, pretože do 29. februára 2020, ak banka podľa návrhu eviduje voči dlžníkovi nedoplatok 100 eur a viac, môže odmietnuť predĺženie, alebo teda túto benevolenciu, že, že môže dôjsť k odkladu pri splácaní úverov. Ja si myslím, že skôr by sme tam mali zakomponovať, že ak niekto dlží banke 100 eur a viac, tak banka by mu mala dať možnosť tých 100 eur zaplatiť a následne by to nemal byť dôvod na to, aby mal odmietnuté predĺženie splatnosti úveru. Ale dobre, keď teda ideme cestou, že banky poskytnú niekomu úvery a tým pádom sa nemajú dôvod tváriť nejak solidárne so svojimi, so svojimi dlžníkmi, čo je legitímne, tak ja si myslím, že, pán minister, netreba byť v polohe, že my niečo vyrokuvávame a či nám ustúpia, neustúpia. Minule sme potvrdili, že 500 mil. mesačne z Európskej centrálnej banky pôjde cez komerčné banky na Slovensku, kde si oni budú pri pomoci podnikateľom vlastne účtovať normálny riadny nejaký úrok. Nebudú na tom stratové. V tomto prípade ide o úvery, kde bude ručiť Slovenská republika, takže je to úplne, je to úplne pre komerčné banky úžasný biznis, že budú mať proste úroky a nebudú niesť absolútne žiadne riziko. To riziko bude niesť Slovenská republika. Tak potom príďme s iniciatívou – a to vám dávam len tak do pozornosti –, že zdaňme potom 100 % tieto úroky alebo 80 %, ktoré komerčné banky zarobia na biznise, ktorý je úplne bezrizikový a ktorý je možný len vďaka tomu, že Európska centrálna banka tie peniaze poskytne preto, lebo štát za ne bude ručiť. Ja si myslím, že toto je potom úplne férové, a povedať, že áno. Myslím si, že netreba ľudí úplne šponovať, pretože ak sa pozrieme na tie jednotlivé návrhy, nemáme dobrý pocit, že sa tu predkladajú stále nejaké návrhy, ktoré s koronavírusom nič nesúvisia. Nerobíte to vy, ale minister životného prostredia, vidíme, že zrazu ide obhajovať, aby Coca-Cola nemusela, nemusela platiť za plastové fľaše, pretože veď koronavírus spôsobí nejakú krízu. Každý by mal niesť svoj, svoj diel vlastne nejakej solidarity a zodpovednosti. A práve preto vás prosím, zakomponujme voči slovenským spotrebiteľom možnosť, aby si mohli dať do poriadku svoje podlžnosti voči bankám pred tým, ako požiadajú o splatnosť týchto úverov, proste aby nikto od toho nebol odtrhnutý. Ďakujem pekne. | [] | 3,941,357 |
9 | 2024-02-23 | Autorizovaná rozprava | 62 | Grendel, Gábor, poslanec NR SR | Gábor | Grendel | poslanec NR SR | Ďakujem pekne a ďakujem za všetky faktické poznámky. Áno, to kľúčové slovo je tá šarapata, ktorú spomínal potom neskôr zvolený generálny prokurátor Maroš Žilinka. Pretože inak hovoril o tomto paragrafe, keď bol kandidátom na generálneho prokurátora a inak už keď bol zvolený. Čiže my týmto návrhom v podstate plníme program kandidáta na generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Aj preto by ste to mohli, kolegovia z vládnej koalície, podporiť. Pán poslanec Janas, povedali ste, že skúsenosti ukazujú, že treba tento paragraf. No treba ho v prípade, súhlasím, treba ho v prípade, keď sú podstatné pochybenia v tom prípravnom konaní. Áno, a tak to my navrhujeme. Vtedy je to oprávnené. No a pán poslanec Migaľ, k vašej faktickej poznámke. My sme ho zvolili, no keď si pozriete počet hlasov, tak vy ste vtedy neboli v Národnej rade, ale je zjavné, že aj vaši kolegovia ho volili. Takže nedá sa povedať, že len vtedajšia koalícia volila pána generálneho prokurátora. Žiaľ, možnože aj to mal byť aj taký prvý signál, že niečo sa tu pečie. No a máte pravdu. Mali sme ústavnú väčšinu a nepodarilo sa nám zrušenie tohto paragrafu, alebo zmenu tohto paragrafu sa nám nepodarilo presadiť, ale viete, to keď ste v koalícii, tak sa naučíte, že nie všetko sa vám podarí presadiť. Aj vy ste chceli lacnejšie potraviny a nepodarilo sa vám to presadiť. Chceli ste lacnejšie energie a nepodarilo sa vám to presadiť. Navrhovali ste plný 13. dôchodok, ani to sa vám nepodarilo presadiť. Proste v koalícii to tak je. | [] | 4,040,326 |
54 | 2015-09-16 | Autorizovaná rozprava | 170 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Blaha. | [] | 3,935,980 |
12 | 2007-09-04 | Autorizovaná rozprava | 246 | P. Frešo, poslanec: | P | Frešo | poslanec | Ale ja by som sa chcel dostať aj k otázke médií ako takých v demokracii. A médiá a sloboda médií je nevyhnutný predpoklad pre demokraciu. A to, čo ste predviedli, pán minister, bol útok na médiá. Vy ste obvinili médiá z toho, že organizujú nejakú štvavú kampaň. Niekto viac, niekto menej. Ja to beriem ako útok na médiá, na slobodu médií a beriem to ako útok na podstatu demokracie, kde sloboda slova má svoje miesto. To znamená, že obávam sa ďalších krokov, aké vláda navrhne a so svojou koaličnou väčšinou si presadí. K tomu samotnému meritu, kde ste hovorili o tom, čo sa udialo na dvore pani ministerky. No, ja neviem ako poslanec, čo sa udialo na dvore pani ministerky, ani v akej kondícii sa nachádza jej pes. Ale od toho, samozrejme, máme orgány, ktoré takéto prípady môžu riešiť. Ale taký ten môj pocit mi hovorí, že je vrcholne trápne, keď sa nejakým psom na dvore zapodieva vláda. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,977,044 |
48 | 2021-10-27 | Autorizovaná rozprava | 36 | Tomáš, Erik, poslanec NR SR | Erik | Tomáš | poslanec NR SR | Vrcholom všetkého bolo vyhlásenie pána Sulíka na tripartite, ale myslím, že to povedal aj v tom parlamente, tuná, že... (povedané so smiechom), pokiaľ bude mierna zima, no tak vydržíme, v pohode s plynom, ale pokiaľ bude tuhá zima, tak vo februári máme problém, ale on má hneď riešenie, vypneme niektoré fabriky. Takto sa riadi štát? Takto sa riadi táto krajina? No to si rovno mohol podpísať demisiu! On povie ľuďom, však keď bude zle, tak vypneme nejakú výrobu, nebudete pracovať, vybavená vec. Toto je, proste to je nonsens, pre mňa to je naozaj nepochopiteľné. Tu už mnohé domácnosti padajú na hubu, podniky odstavujú postupne výrobu, mestá a obce vypínajú verejné osvetlenie, čím ohrozujú aj bezpečnosť svojich občanov, a Sulík tu niečo tliacha o vykrúcaní žiaroviek! Toto je riešenie! A to je také typické pre pána Sulíka aj celú SaS, pretože oni ľudí nevidia, resp. pre nich sú ľudia len čísla v excelovských tabuľkách, len čísla v excelovských tabuľkách. Pán Sulík by najradšej kúpil teplý rožok v nedeľu a ešte lepšie, keby mu ho predávala 70-ročná stará pani dôchodkyňa, ktorá už mala byť na dôchodku, ale nemôže, lebo zrušil dôchodkový strop. Veď pani Zemanová, šéfka poslaneckého klubu SaS, aj naznačila, aký majú vzťah k dôchodcom, SaS, keď povedala, že nech pekne čakajú v rade na vakcínu, lebo už neznamenajú žiadny ekonomický alebo nemajú žiadny ekonomický prínos pre krajinu. Toto povedala šéfka poslaneckého klubu SaS! Zrušili obedy zadarmo, lebo tvrdia, že daňový bonus bude nejakou kompenzáciou. Pritom nám išlo o obnovenie stravovacích návykov, išlo nám o to, aby sa čo najviac detí dostalo k teplému obedu. Teraz ten počet úplne klesne. A viete, čo sa stane pre pána ekonóma Sulíka, čo sa stalo zrušením obedov zadarmo? To nehovorím ja, analytici Štatistického úradu, zrušenie obedov zadarmo výrazne zvýšilo infláciu v septembri o 0,5 %. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Toto sú tí odborníci, toto je pán Sulík. No a potom, samozrejme, kľúčové riešenie – zrušenie úradov práce. Človeče, keď stratíš prácu, ešte ti ju ani nemá kto zohnať, pretože Sulík ako šetrenie odporúča rušenie úradov práce. No proste des. Už sme doteraz vedeli, že Sulíkovi chýba akákoľvek empatia, ale to, že je aj neschopný, definitívne potvrdzuje to, ako sa nevie postaviť k riešeniu energetickej krízy. A preto ja aj všetci poslanci za stranu HLAS – sociálna demokracia budeme hlasovať za odvolanie pána Sulíka. Ďakujem pekne. (Ruch v sále.) | [
"(povedané so smiechom)",
"(Ruch v sále a zaznievanie gongu.)",
"(Ruch v sále.)"
] | 4,067,654 |
15 | 2020-10-14 | Autorizovaná rozprava | 24 | Šimko, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Šimko | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, pán Vetrák, ja som si vás podrobne vypočul a fakt som si urobil obraz o vašich slovách. Uvedomme si jednu vec, že od 6. marca boli vydávané nezákonné opatrenia. A kto je na vine? Bývalá vláda, súčasná vláda? To je skutočne otázne. Ale nezabudnime na jednu vec, že sám minister hospodárstva pán Sulík spochybňuje tieto opatrenia, ktoré dneska budeme prijímať. To si uvedomte. Je to pán minister Sulík. Ja si dovolím otvorene povedať, že od 6. marca porušujeme ľudské práva. Sebakriticky musíme povedať, že je to tak. Však, panebože, protizákonne, si dovolím otvorene povedať, sa vydávali opatrenia regionálneho úradu verejného zdravotníctva, protizákonne sa ukladali pokuty, protizákonne sa zatvárali reštaurácie a iné podniky, či to je kaderníctvo, holičstvo a tak ďalej a tak ďalej. Nemá to právny podklad. A vy hovoríte, že nikto ešte zatiaľ k tomu nezaujal stanovisko, že my ako členovia opozičných politických strán iba do toho kecáme. Ale však si uvedomte, máme tu názor Generálnej prokuratúry a zajtra zasadá Ústavný súd a zrejme sa to, tento zákon treba dneska v každom prípade prijať. Takže nie je to také jednoduché. Pán Petrák, vy ste naznačili, že pokiaľ by to bolo nie tak, ako si to vy predstavujte, tak teoreticky Slovensko by mohlo prísť o 6,5 mld. eur, že by to štát stálo 6,5 mld. eur. No ja si skutočne neviem predstaviť, že 6,5 mld. eur, že by sme museli, museli v podstate vyplatiť pre tých podnikateľov, ktorým sme v podstate v mesiaci marci ublížili. To si neviem predstaviť. Takže na záver jedna vec, nezabudnite, dnes tu vládne vláda Igora Matoviča, nie Roberta Fica. Ďakujem pekne. | [] | 3,983,308 |
51 | 2001-09-17 | Autorizovaná rozprava | 33 | J. Brocka, poslanec: | J | Brocka | poslanec | Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote. Boli tým splnené podmienky určené § 72 zákona o rokovacom poriadku a predseda Národnej rady tento návrh posúdil a podľa legislatívnych pravidiel zaradil na rokovanie 51. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca výboru chcem povedať, že návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, a keďže sa chcem prihlásiť v rozprave ako prvý k tomuto vládnemu návrhu zákona, by som priestor pre vlastnú úvahu využil až potom v rozprave. Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu. | [] | 4,171,647 |
62 | 2002-07-04 | Stenografická správa | 45 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | P. Tatár, poslanec: Dámy a páni, HZDS potichu, ale tvrdošijne dodnes obhajuje svoj štátny terorizmus a svoju privatizačnú rabovačku, a preto sa pýtam, máme hlasovať za návrhy HZDS, ja myslím, že oni sami nemajú pravdu. Myslím, že HZDS sa má najprv zamyslieť nad svojím obilím, nad svojím predajom VSŽ, nad svojimi samoúnosmi alebo nad svojimi samovýbuchmi. Treba tiež povedať, že je chybou Dzurindovej vlády, že nepotrestala vinníkov, že nevymietla tento Augliášov chliev a že do istej miery sa im aj prispôsobila. Musím však povedať, že za tejto vlády určite prestal štátny terorizmus a v prípadoch podozrenia z korupcie ministri vzali svoj klobúk a odišli z vlády. Čo sa týka prípadu vlakového nešťastia v tom železničnom tendri, ten sa vyšetruje a ja si želám tiež, aby bol vyšetrený, o tom, či Mikuláš Dzurinda má alebo nemá byť predseda vlády, o tom nech rozhodnú voliči v nadchádzajúcich voľbách. Občianska konzervatívna strana totiž nemieni pomáhať Mečiarovi ani Ficovi k moci. Pre OKS nie je politika o tom, (Hlasy v sále.) čo kto ukradol, ale o tom, čo kto urobil. Nekradnúť je pre nás samozrejmé. O tom, čo kto urobil, však všetky strany mlčia. Pamätáte si, že nás nepodporili pri znižovaní verejných výdavkov, pri ozajstnej reforme verejnej správy a bolo to práve HZDS, ale aj SDKÚ, ktorí nepodporili dobrú dôchodkovú reformu. My jednoducho navrhujeme úplnú privatizáciu, čím sa zmierni, zmenší priestor pre korupciu. Navrhujeme škrtnúť všetky dotácie, tam zmizne priestor pre korupciu, navrhujeme zásadne znížiť výdavky štátu (Hlasy v rokovacej sále.) aj na tendre a znížiť dane. Tam sa zníži priestor pre korupciu a rozbehne sa hospodársky rast. Navrhujeme, aby sa nezamestnaným vyplácali dávky, ak verejnoprospešne pracujú. | [
"(Hlasy v sále.)",
"(Hlasy v rokovacej sále.)"
] | 4,084,601 |
31 | 2004-09-23 | Autorizovaná rozprava | 199 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | M. Maxon, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som sa zmieniť vo svojom krátkom vystúpení k časti IV spoločnej správy Národnej rady Slovenskej republiky a chcel by som vás veľmi pekne požiadať, aby ste zvážili možnosť rešpektovať návrh, ktorý prednesie podpredseda výboru pán poslanec Hamerlik, aby bol bod 1 vyňatý na osobitné hlasovanie. Dámy a páni, vzhľadom na to, že som sľúbil, že budem vystupovať krátko, chcel by som sa zmieniť ešte o jednom probléme, ktorý všeobecne súvisí a... (Ruch v sále.) | [
"(Ruch v sále.)"
] | 4,157,950 |
24 | 2017-12-05 | Autorizovaná rozprava | 452 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Pán poslanec Viskupič, poprosím, aby ste nerobili záznam v sále, poznáte rokovací poriadok. Pán poslanec Viskupič! (Reakcia poslanca.) Robíte záznam. Pán poslanec Viskupič... (Reakcia poslanca.) Pán poslanec Viskupič, choďte si robiť záznam mimo. Nech sa páči, pán poslanec Číž. | [
"(Reakcia poslanca.)",
"(Reakcia poslanca.)"
] | 4,013,566 |
23 | 2013-09-11 | Autorizovaná rozprava | 247 | Hlina, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Hlina | poslanec NR SR | Prosím vás pekne, ja chcem upozorniť, aspoň teda vedenie parlamentu chcem upozorniť a prípadne môžeme dať o tom hlasovať. Neukončil sa bod interpelácie. Zajtra chcem, aby ste zabezpečili vládu po hodine otázok... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,139,190 |
51 | 2019-10-16 | Autorizovaná rozprava | 118 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 136, za 105, proti 18, zdržalo sa 13 poslancov. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania , ktorú aj končím, nakoľko nikto sa nehlási. Nech sa páči. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,192,156 |
11 | 2016-11-22 | Autorizovaná rozprava | 103 | Verešová, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Verešová | poslankyňa NR SR | Ďakujem vám za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí priatelia, aj moje deti veľmi intenzívne zbierali podpisy pod petíciu za „Zastavme hazard!“, ktorá sa konala v Bratislave, a preto si dovolím svoju rozpravu začať prečítaním argumentov iniciatívy „Zastavme hazard!“ k regulácii hazardných hier. Prevádzkovatelia hazardných hier ako hlavný argument používajú odsek 1 čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. S obľubou však zamlčiavajú fakt, že ten istý článok 35 Ústavy Slovenskej republiky dáva v odseku 2 právomoc Národnej rade Slovenskej republiky prijať zákon, ktorý ustanoví podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností. Takýmito obmedzeniami môže byť aj úplný zákaz prevádzkovania určitých povolaní a činností na území miest a obcí a podmienkami, napr. petícia občanov, lokálne referendum, prípadne narúšanie verejného poriadku v danej obci. Právo obcí regulovať hazardné hry na svojom území je aplikáciou odseku 2 čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky. Pozornosť treba upriamiť aj na vyjadrenie tlačového odboru Ministerstva financií Slovenskej republiky, kde uviedli, že túto oblasť vníma ministerstvo financií ako regulované odvetvie a neštandardný typ biznisu, ktorý ale nesmie žiadnym spôsobom ohrozovať ľudí. Ďalej sa v argumentoch iniciatívy „Zastavme hazard!“ píše o tom, že ružomberskí podnikatelia nepriamo priznali, že hazard škodí rodinám a vo svojej námietke voči VZN uviedli, že „našou motiváciou je ochrana rodín a nie narúšanie verejného poriadku“. Podľa nich nie je možné regulovať hazard kvôli ochrane rodiny, lebo to zákon nepripúšťa. Táto interpretácia nie je pravdivá, pretože ochrana rodín, maloletých a iných zraniteľných osôb patrí k verejnému poriadku. Ústava Slovenskej republiky navyše hovorí, že Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru, manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých. K výške kvóra hovoria argumenty iniciatívy „Zastavme hazard!“ toľko, že také mimoriadne vysoké nároky na občanov, aké boli doteraz uvedené v zákone, 30 %, sa nekládli nikdy ani na volených zástupcov. Ja vítam iniciatívu ministerstva, kedy znížili kvórum alebo navrhujú znížiť a schvaľujú znížiť kvórum na 20 % v mestách Košice a Bratislava. Dokonca sme tu pred chvíľou počuli aj návrh pozmeňovací na zníženie na 15 %. Chcem tu pripomenúť, že v Bratislave bolo priamo na Magistráte ukradnutých 52 350 podpisov, teda skoro čistá polovica, 15 % z potrebných 106-tisíc podpisov, čo je 30 %. Ak je v našej krajine toto možné, obávam sa, že je potom možné zabezpečiť aj dostatok neplatných podpisov. Obávam sa, že dôsledným kontrolovaním podpisov pod gesciou ministerstva vnútra, o čo požiadal primátor, sa môžu opäť nejaké podpisy stratiť vyhodnotením týchto podpisov ako neplatných. A tak nakoniec možno nepomôže ani zníženie kvóra na 20 % a možno ani na 15 %. Preto poslanci hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti navrhujeme vypustiť podmienku petície zo zákona úplne. Ešte si dovolím z argumentov iniciatívy „Zastavme hazard!“ pripomenúť aj dopady na manželstvá a rodiny, kde sa o hráčskej závislosti vie, no hráč sa odmieta zo svojej závislosti liečiť. Naozaj si uvedomme, že ak minie spoločný majetok manželov, zoberie si na seba takýto člen rodiny viacero úverov a nie je schopný ich splácať, nastupuje exekúcia rodinného majetku, ktorá vo viacerých prípadoch viedla až k bezdomovectvu či odobratiu detí rodičom. Pritom manžel či manželka hráča, hráčky nemá právo ďalšej hre zabrániť a tak ochrániť svoju rodinu pred ďalšími prehrami a ešte väčšími finančnými problémami. Pritom aj pri vôli manžela alebo manželky splácať dlhy a uspokojiť exekútorov končí väčšinou rodinný majetok ako vklad do ďalšej hazardnej hry. Pracovala som 18 rokov v azylovom dome, kde sme museli prijať a zabezpečiť bezpečné ubytovanie práve takým ženám s deťmi, ktoré z hodiny na hodinu, zo dňa na deň stratili strechu nad hlavou práve preto, že manžel a otec detí prišiel o všetok svoj majetok kvôli hazardu. A preto máme pripravený pozmeňovací a doplňujúci návrh, ktorý si dovolím teraz prečítať. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej, Eriky Jurinovej, Miroslava Sopka, Jána Budaja, Gábora Grendela, Igora Matoviča, Jozefa Viskupiča, Martina Fecka, Eduarda Hegera, Richarda Vašečku, Anny Verešovej, Sone Gaborčákovej, Silvie Shahzad, Jána Marosza, Ota Žarnaya, Viery Dubačovej, Alana Suchánka, Mareka Krajčího a Jozefa Lukáča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 255). Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto: 1. V čl. I navrhuje doterajšie body 19 a 20 spojiť do jedného bodu 19 takto: 19. V § 10 odseky 4 a 5 znejú: „(4) Daňový úrad a) vykonáva správu odvodov do štátneho rozpočtu, b) vydáva potvrdenia o zložení finančnej zábezpeky pre žiadateľov a prevádzkovateľov hazardných hier podľa ich sídla, c) je odvolacím orgánom pre obce v správnom konaní podľa osobitného predpisu vo veciach individuálnych licencií na prevádzkovanie výherných prístrojov a vo veciach nimi uložených sankcií prevádzkovateľom hazardných hier podľa tohto zákona, d) ukladá sankcie podľa tohto zákona. (5) Obec a) rozhoduje o udelení individuálnej licencie podľa tohto zákona, b) vykonáva správu odvodov do rozpočtu obce, c) ukladá sankcie podľa tohto zákona, d) môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že na jej území nie je možné umiestniť herňu v budovách uvedených v § 38 ods. 4 písm. a), b), c) alebo písm. d) alebo v kombinácii budov v členení podľa § 38 ods. 4 písm. a) až d), alebo vo všetkých budovách uvedených v § 38 ods. 4, pričom toto všeobecne záväzné nariadenie musí platiť na celom území obce. Na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie hazardnej hry pred nadobudnutím účinnosti všeobecného záväzného nariadenia, sa toto všeobecne záväzné nariadenie nevzťahuje do doby skončenia platnosti tejto individuálnej licencie.“ Doterajšie body sa primeranie prečíslujú. Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Za ďalšie. V čl. I bod 21 znie: V § 10 sa vypúšťa odsek 6. Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustenie petície ako zákonnej podmienky vydania všeobecne záväzného nariadenia obce, ktorým sa rozhodne o tom, že určité typy hazardných hier nie je možné prevádzkovať na území obce. Takouto právnou úpravou nie je ovplyvnená možnosť obyvateľov obce petíciu zorganizovať. Platila by všeobecná právna úprava podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, len už nebude podmienkou vydania všeobecne záväzného nariadenia. Ponecháva sa pritom podmienka narúšania verejného poriadku, nie však preukázateľného a opakovaného, ktorej splnenie sa bude preukazovať na základe prešetrenia sťažnosti obyvateľov obce na narúšanie verejného poriadku. 3. V čl. I bode 100 sa § 58m dopĺňa odsekmi 20 a 21, ktoré znejú: „(20) Všeobecne záväzné nariadenie obce podľa § 10 ods. 5 písm. d) vydávané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2016, o ktorom obecné zastupiteľstvo nerozhodlo uznesením do 31. decembra 2016, sa vydá podľa predpisov účinných od 1. januára 2017. (21) Na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená licencia na prevádzkovanie hazardnej hry pred nadobudnutím účinnosti všeobecne záväzného nariadenia vydaného obcou podľa § 10 ods. 5 písm. d), sa toto všeobecne záväzné nariadenie obce nevzťahuje do doby skončenia platnosti tejto licencie.“ Odôvodnenie: Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia o nový odsek, ktorým sa určuje, že petície odovzdané obci za účelom prijatia všeobecne záväzného nariadenia nebudú odo dňa nadobudnutia účinnosti predkladaného vládneho návrhu zákona potrebné, pretože na prijatie všeobecne záväzného nariadenia sa bude aplikovať nová právna úprava. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) | [
"(tlač 255)",
"(4)",
"(5)",
"(20)",
"(21)",
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)"
] | 3,946,446 |
21 | 2017-10-19 | Autorizovaná rozprava | 198 | Drobný, Stanislav, poslanec NR SR | Stanislav | Drobný | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, nasledujúca interpelácia je určená ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky. Vážený pán minister, v súlade čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu. Dechtice patria historicky aj aktuálne k najdôležitejším zdrojom pitnej vody v Trnavskom kraji. Ročne zásobujú okolitý región približne 4,5 mil. metrov kubických. Tento objem predstavuje tretinu všetkej využívanej pitnej vody v Trnavskom kraji a vodu z Dechtíc tak pije približne 90-tisíc ľudí z Trnavy a blízkeho okolia. Podľa šíriacich sa informácií posledných týždňov majú starostovia a obyvatelia obcí okresu Trnava vážne obavy z možného ohrozenia vyššie spomenutého strategického zdroja pitnej vody. Hrozbou môže byť ukladanie odpadu v miestnom kameňolome, ktorého prevádzkovateľ plánuje využiť jeho priestory na uloženie 250-tisíc metrov kubických inertného odpadu, s čím nesúhlasí okrem miestnych občanov a starostov ani Trnavská vodárenská spoločnosť. Kameňolom je stále v prevádzke a v aktívnej ťažbe sa nepretržite pokračuje, preto sú denne spôsobované množstvá otrasov, ktoré umožňujú rôznym druhom toxických látok preniknúť do riečísk a studní. Napriek tomu, že Okresný úrad v Trnave prerušil konanie o žiadosti o navýšenie odpadových kapacít v kameňolome, jeho prevádzkovateľ už veľké množstvo odpadov v areáli uložil. Nie je známa evidencia množstva ani kontrola samotných ukladaných odpadových látok. Možno tak vychádzať iba z informácií fotografického charakteru, ktoré vyvolávajú podozrenie, že je tam uložený aj azbestový a iný podobne toxický odpad, ktorý môže vážne znečistiť tento kľúčový zdroj pitnej vody. V tejto súvislosti si vám preto dovolím položiť nasledovné otázky: 1. Akým spôsobom a v akých intervaloch sa bude monitorovať kvalita pitnej vody v Dechticiach, ktorá patrila doteraz k najkvalitnejším v Slovenskej republike? 2. Akým spôsobom a v akom časovom horizonte sa budú skúmať látky uložené v kameňolome v Dechticiach a miera ich toxicity? 3. Aké opatrenie plánuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky prijať na ochranu zdroja pitnej vody v Dechticiach? 4. V akom zmysle a dokedy plánuje Okresný úrad v Trnave v danej veci rozhodnúť? 5. Ako sa ministerstvo životného prostredia postaví k obdobným prípadom ohrozenia pitnej vody v Slovenskej republike? Ďakujem za pozornosť. | [] | 3,899,311 |
17 | 2017-05-09 | Autorizovaná rozprava | 155 | Heger, Eduard, poslanec NR SR | Eduard | Heger | poslanec NR SR | Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja budem veľmi stručný, pretože bolo toho povedaného dosť mojimi predrečníkmi. Ja by som taktiež sa chcel vyjadriť, lebo nedá mi teda sa nevyjadriť po tom, čo som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona aj v prvom čítaní. Tak jako skonštatoval aj kolega Galek, vlastne tento návrh len situáciu hasí a zasahuje do nezávislosti ÚRSO. Veľmi pekne to pomenoval kolega, keď hovoril, že vlastne z predsedu ÚRSA sa týmto pádom stáva poskok. Ja som to minule nazval možno tak trošku jemnejšie, že to bude zamestnanec vlády. A naozaj, ak teda by to takto prešlo, tak jeho nezávislosť je stratená. Práve preto sme s kolegyňou Verešovou pripravili pozmeňujúci návrh. Som rád, že aj kolegovia so SaS pripravili pozmeňujúci návrh k tomuto, i keď na druhej strane neočakávam, že by ho vládna koalícia schválila, čo mi je veľmi ľúto. Pán minister, my však, jako ste hovorili, sme mali na to veľkú debatu a ja teda môžem len povedať, že si nemyslím, že táto stratégia je dobrá. Naozaj si nemyslím, že to, ktorým smerom ste sa vybrali pri tomto úrade, je dobrý smer, pretože naozaj túto dôležitú inštitúciu, na ktorej sme mohli práve ukázať, aké dobré a prospešné je, keď je nezávislá, tak vlastne toto zavrhujeme a stáva sa vlastne vazalom vlády. Hoci pán Holjenčík a jeho konanie minulý rok hlavne ukázalo, ako sa dá tento úrad zneužiť. Ale práve preto je dôležité, aby na tomto mieste sedel zodpovedný a čestný človek. Pretože zase v januári sme videli ten zásah vlády, dva kontrasty. Minulý rok zneužitie úradu, v januári vyslovene vlastne to, čo sa tým zákonom teraz ide zaviesť, tak to bude, to budeme, to sme mohli vidieť v januári, kedy jednoznačne vláda ovládala tento, tento úrad. Takže ja len, keby sme si chceli predstaviť, že by naozaj na tomto úrade sedel poctivý, čestný, zodpovedný odborník, tak by aj v oblasti energetiky, veľa vecí by sa pohlo dopredu v prospech ľudí na Slovensku. Takže ja len toto som chcel vyjadriť, pán minister, na vašu adresu alebo teda na adresu vlády. Sú to dve verzie, jedna rozsiahlejšia z dielne SaS, druhá jednoduchšia z našej dielne, už len si počkať na verdikt. Ďakujem. | [] | 3,919,465 |
1 | 2016-03-23 | Rozprava | 417 | Lipšic, Daniel, poslanec NR SR | Daniel | Lipšic | poslanec NR SR | Ja by som to možno, pán predseda, ešte zopakoval: v minulom parlamente mala vládna väčšina 83 poslancov, teraz má vládna väčšina menej poslancov. Pomer vo výbore bol 7:6, lebo matematiku poznáme, predpokladám, že všetci v tejto sále. Teraz bez zdôvodnenia, racionálneho a rozumného, sa navrhuje podseknúť opozíciu tak, aby mala koaličná väčšina v tomto kľúčovom výbore super väčšinu, to považujem za neakceptovateľné. Pán poslanec Galko tu už spomínal, áno, dnes vyšli nové rozhovory aj na aktuality.sk s elitným vyšetrovateľom, ktorý vyšetroval kauzu podvodov na DPH na východnom Slovensku. Obávam sa, že tam sú podozriví ľudia z vysokej politiky, obávam sa, že aj z tejto sály. Ale to nie je podstatné, podstatné je, že ak takýmto úmyselným spôsobom bez ohľadu na volebné výsledky opozíciu v tomto výbore podseknete, tak sa to inak nebude dať interpretovať ako len snahu akýmkoľvek spôsobom mariť, eliminovať, komplikovať otváranie káuz – či minulých, alebo budúcich, ktoré vzniknú. Obávam sa, že žiaden iný racionálny dôvod alebo racionálne zdôvodnenie takéhoto kroku neexistuje. | [] | 4,056,044 |
20 | 2008-04-01 | Autorizovaná rozprava | 245 | J. Ivančo, poslanec: | J | Ivančo | poslanec | Čo sa týka princípov výchovy a vzdelávania, pán kolega, hovoríte o výchove, a pritom tento návrh v § 3 hovorí v písmene c) o rovnoprávnosti výchovy a vzdelávania, o rovnoprávnosti, teda nie o výchove alebo jej uprednostňovaní, ale o rovnoprávnosti výchovy a vzdelávania. A nakoniec vám chcem povedať ešte jednu takú vec, že neviem, či dostatočne poznáte fínsky model, ale určite poznáte dostatočne Froncov návrh zákona, pretože práve tento návrh zákona hovorí o pedagogických zamestnancoch. Tento, o ktorom ste hovorili teraz tu vy, o pedagogických zamestnancoch zatiaľ nehovorí. A ako aj vy, tak aj my to budeme takisto kritizovať. Takže vám ďakujem pekne za vyjadrenie kritického postoja k vlastnému ministrovi. Ďakujem pekne. | [] | 4,140,385 |
48 | 2010-02-11 | Autorizovaná rozprava | 87 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Kto chce vystúpiť v rozprave. Pán poslanec Rydlo, pán poslanec Palko. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Rydlo, nech sa páči. A aké máte dlhé? (Nezrozumiteľné hlasy z pléna.) Tak, dámy a páni, prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať po pravidelných bodoch otázky a interpelácie. Ďakujem pekne. O 14.00 hodine budeme pokračovať pravidelným bodom. Pán poslanec, ďakujem pekne. (Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) (Prestávka do 14.15 hodiny.) Siedmy deň rokovania 48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 11. februára 2010 o 14.15 hodine | [
"(Nezrozumiteľné hlasy z pléna.)",
"(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)",
"(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)",
"(Prestávka do 14.15 hodiny.)"
] | 3,899,403 |
61 | 2016-02-11 | Autorizovaná rozprava | 235 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | S reakciou na faktické pán poslanec Blanár. | [] | 4,074,551 |
7 | 2012-09-14 | Autorizovaná rozprava | 94 | Baláž, Vladimír, poslanec NR SR | Vladimír | Baláž | poslanec NR SR | Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spoločný spravodajca a predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, je to tlač č. 143, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorsky výbor pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona, ktorý je uvedený ako tlač 143, podáva Národnej rade ako gestorsky výbor v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 122 z 25. júla 2012 po prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Gestorsky výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi týchto výborov, a výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledujúce stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetný vládny návrh zákona dňa 4. septembra 2012 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, uznesenie č. 81 zo 4. septembra 2012. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predmetný vládny návrh zákona dňa 11. septembra 2012 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Je to uznesenie č. 17 z 11. septembra 2012. Z uznesením výborov vyplýva celkovo 44 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Pani predsedajúca, skončil som, môžte otvoriť rozpravu. | [] | 4,208,776 |
32 | 2021-06-29 | Autorizovaná rozprava | 307 | Kuffa, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Kuffa | poslanec NR SR | Pán predseda, dal som písomne tento procedurálny návrh, tak dostali ste to tam, ale chcem, pán predseda, uviesť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,086,553 |
94 | 2023-06-28 | Autorizovaná rozprava | 32 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | O tom nemôžem dať hlasovať. Dobre. S ďalším procedurálnym návrhom pán poslanec Čekovský. | [] | 4,227,829 |
54 | 2015-09-29 | Autorizovaná rozprava | 297 | Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR | Robert | Kaliňák | podpredseda vlády a minister vnútra SR | Ďakujem pekne. V zásade nemusím veľa k tomuto veľmi povedať. Predovšetkým išlo o prebranie novej smernice v prípade archívov a registratúr a z nášho pohľadu išlo aj o určitú efektivizáciu slovenskej archívnej štruktúry, kde z pôvodných štyridsaťsedem samostatných subjektov sa snažíme znížiť tieto samostatné subjekty na deväť. Myslím, že neboli vznesené žiadne zásadnejšie výhrady k tomuto zákonu s výnimkou diskusie o bratislavskom mestskom archíve, kde pani poslankyňa Vášáryová urobila niekoľko rokovaní s viacerými subjektmi, čo vyústilo do pozmeňujúceho návrhu, ktorý, predpokladám, aj predloží, ktorý má našu podporu. A takisto s tými technickými návrhmi, ktoré prešli výbormi, súhlasím. A myslím si, že by mohol byť ten zákon vlastne takým tým kolektívnym schválený, posunutý ďalej, aby sme mohli urobiť aj v rámci štruktúry archívov určité efektívnejšie konanie. Ďakujem pekne. | [] | 4,076,386 |
11 | 2016-12-07 | Autorizovaná rozprava | 66 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Pani poslankyňa Petrík. Nie je v sále. Stráca poradie. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne. Dve prihlášky, pani poslankyňa Verešová a pani poslankyňa Gaborčáková. Vzhľadom na to, že je tesne pred 11.00 hod., vyhlasujem prestávku. Po hlasovaní budeme pokračovať v ústnej rozprave, kde prvá o slovo požiadala pani navrhovateľka, pani poslankyňa Jurinová. (Prestávka.) (Po prestávke.) | [
"(Prestávka.)",
"(Po prestávke.)"
] | 4,024,237 |
36 | 2014-07-08 | Autorizovaná rozprava | 10 | Zajac, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Zajac | poslanec NR SR | Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni. Dovoľte mi, aj mne, aby som sa vyjadril k štátnemu záverečnému účtu, o ktorom už aj môj predrečník pán Kollár rozprával z takého makroekonomického pohľadu. Za seba, aj za klub KDH by som skôr, by som chcel spomenúť niektoré oblasti a vypichnúť niektoré oblasti, ktoré sú v štátnom záverečnom účte popísané konkrétnymi číslami. Naozaj štátny záverečný účet pokladám za také vyhodnotenie minulého roku celej našej Slovenskej republiky, ekonomiky. A kedysi v deväťdesiatych rokoch povedal jeden politik na Slovensku, že čísla sa nedajú oklamať. A naozaj aj z týchto čísiel by som chcel tri také oblasti vypichnúť, kde na konkrétnych číslach chcem poukázať, že nie je jednoduché niekedy vyhlasovať politické vyhlásenia, ohlasovať všelijaké sociálne balíčky, ale nakoniec príde účet. Za všetko nakoniec príde účet a potom ho minister financií v Národnej rade musí, musí predniesť. A tie čísla sa nedajú oklamať, možno niekedy dajú, ale myslím si, že pri štátnom záverečnom účte sa to väčšinou nedá. Prvou oblasťou, na ktorú chcem poukázať, alebo prvým číslom, na ktoré chcem poukázať, je číslo zo záverečného účtu Úrady vlády Slovenskej republiky. Je to možno najmenšie číslo, ktoré tu dneska poviem, ale pre občanov bude veľmi zrozumiteľné a pokladám ho, až za povinnosť, aby tu zaznelo. Jedná sa o rezervu predsedu vlády. Rezerva predsedu vlády Roberta Fica bola na rok 2013, schválený rozpočet vo výške 1 mil. 659 tis. eur. Dámy a páni, táto rezerva predsedu vlády v minulom roku bola navýšená a čerpanie skutočnosti bolo na úrovni 7 mil. 12 tis. eur. To znamená navýšenie z 1 mil. 600-tiísc na 7 miliónov. Je to navýšenie o 420 percent. Dámy a páni, považujem v čase a v roku, keď občania platia vyššie poplatky, živnostníci vyššie odvody a firmy vyššie dane, považujem takéto navýšenie rezervy predsedu vlády za nehorázne a výsmech občanov Slovenskej republiky. Občania majú platiť viac, firmy viac, živnostníci viac a premiér si navýši rezervu z 1,6 na 7 mil. eur. Takto si zaplatil predvolebnú kampaň zo štátnych peňazí. Ak sa pozriete na rozpis, na čo boli použité finančné prostriedky pána premiéra, rezervy pána premiéra, tak nájdete tam samozrejme čiastky, ktoré jednotlivé obce alebo organizácie pravdepodobne potrebujú na svoju činnosť. Ale nájdete tam čiastky ako trikrát po jednom milióne na zimný štadión pre konkrétne mestá. Poznám ďalšie mestá na Slovensku, ktoré by potrebovali milión, 500-tisíc na zimný štadión alebo na iné štadióny. Poznám ďalšie obce, ktoré by potrebovali príspevok. Kde je transparentnosť? Kde je nejaká verejná kontrola nad tým, ako sa táto rezerva rozdeľuje? Ale ešte raz chcem poukázať na jej výšku 7 miliónov. Už rozpočtovaných 1,6 mil. patrilo k asi najväčšej, pravdepodobne to bola najväčšia rezerva premiéra. Ale sedem miliónov? Nehorázne navýšenie a platenie predvolebnej kampane, prezidentskej predvolebnej kampane z verejných financií. Na výbore sme sa samozrejme pýtali, na čo, na čo bola táto rezerva použitá. Pán vedúci Úradu vlády, pán Federič nám spomenul, že bolo použitých 900-tisíc na sťahovanie rómskej osady v Letanovciach. Takúto čiastku som tam nenašiel. Pravdepodobne pán predseda úradu si pomýlil roky, ale takáto čiastka a na takýto účel v rezerve rozpísaná nie je. Ďalej nám spomenul, že viaceré sociálne domovy nestihli termín požiadať o dotácie na svoju prevádzku. No našiel som tam jeden sociálny domov vo výške 200-tisíc, ďalší vo výške 20-tisíc. To len tak na margo toho, na čo sme sa pýtali na výbore. Myslím si, že by bolo dobré, aby ten, kto príde na výbor, aby sa na to aj zodpovedne pripravil a nehovoril poslancom o tom, že je 900-tisíc z rezervy použitých na sťahovanie rómskej osady v Letanovciach, keď to tak nie je v tabuľke príslušnej. Ďalšia oblasť, ktorú chcem spomenúť a ktorú spomínal aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu, sú eurofondy. Naozaj on vo svojej správe hovoril o tom, že, dúfam, že som si to dobre zapísal, k máju tohto roku bolo čerpanie prostriedkov z Európskej únie na úrovni 56 percent. A spomínal aj on, Najvyšší kontrolný úrad, že je ohrozené čerpanie prostriedkov v tomto programovom období. Aj keď vláde sa podarilo vyjednať, dojednať s Bruselom teda predĺženie možnosti čerpania o jeden rok, aj tak to čerpanie je ohrozené, aj podľa Najvyššieho kontrolného úradu. Ale aké bolo čerpanie v minulom roku? Lebo naozaj to 56-percentné čerpanie je za programové obdobie. Mimochodom, v tejto chvíli mi nedá nepovedať, že toto programové obdobie, v tomto programovom období vládne už cez 6 rokov vláda Roberta Fica. Prvá vláda, druhá vláda. Vláda Ivety Radičovej vládla 20 mesiacov? Je to tu potrebné povedať, lebo keď niekde spomínam čerpanie európskych peňazí, hlavne keď sa venujem diaľniciam, rýchlostným cestám, neustále počúvam o tom, ako za nečerpanie môže vláda Ivety Radičovej a konkrétne minister Figeľ. Tak áno, pán minister, ešte raz vám zopakujem, vládnete cez 6 rokov, vláda Ivety Radičovej 20 mesiacov. Nech si to občania porovnajú, kto má aký podiel na čerpaní alebo skôr na nečerpaní európskych prostriedkov. To tu treba jasne povedať a nech si to vyhodnotia občania. Ale poďme k minulému roku. Táto vláda si naplánovala čerpanie európskych prostriedkov v objeme 3,5 mld. eur. Skutočné čerpanie 2 mld. 174 mil., to znamená, to, čo si vláda naplánovala, sa jej podarilo plniť na 61 percent. A musím povedať, že keď som to číslo zbadal, tak ma to ešte aj príjemne prekvapilo oproti tomu, čo sme tu videli k 1. 12. v správe, ktorú ste nám predniesli. Tam, tam to čerpanie bolo totálne katastrofálne. Tuším, že to bolo na úrovni 1 miliardy. To znamená, ten posledný mesiac nabehli faktúry, obce a ďalšie organizácie doložili ku koncu roka to, to čerpanie a podarilo sa to vytiahnuť na 2 mld. 174 tis. (pozn. red. : správne má byť – „2 mld. 174 mil.“), ale je to len 61 % z toho, čo si vláda naplánovala. A prečo o tom hovorím? Nuž, viete, to čerpanie, ktoré sa nedarí aj podľa Najvyššieho kontrolného úradu, pozostáva z jednotlivých rokov. A ten rok 2013 bol, bol v tomto smere, by som povedal, kľúčovým. V ktorej, oblasti sa najmenej čerpalo oproti naplánovanému? No musím sa dotknúť ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, kde sa nepodarilo vyčerpať 303 mil., 303 miliónov. Dámy a páni, veľakrát hovoríme o diaľniciach, rýchlostných cestách, ako sa nám ich darí, veľakrát nedarí, stavať, aké je tempo výstavby, či máme na to finančné prostriedky, nemáme. Samozrejme prostriedky z eurofondov sú najlacnejšími prostriedkami. Aj keď ani s nimi to nie je úplne jednoduché, ako o tom tu minule hovoril kolega Hlina, ale sú to najlacnejšie prostriedky. Dámy a páni, Národná diaľničná spoločnosť prostriedky Európskej únie v minulom roku mala naplánované čerpať vo výške 439 miliónov. Podarilo sa jej čerpať na 269 miliónov. To znamená, len na 61 percent. Len na 61 percent. Pritom vládnete od apríla 2012. Rozpočet na rok 2013 už si robila táto vláda. Nemôžu už nastať výhovorky, že to ktosi iný naplánoval, nachystal. Táto vláda si to naplánovala. A ja vám poviem, že z tých 269 mil. na diaľnice a rýchlostné cesty, ktoré sa podarilo vyčerpať, bolo 209 mil., to znamená, 78 %, drvivá väčšina na diaľnice a rýchlostné cesty, ktoré pripravil a spustil ešte minister Figeľ. A spomínam to tu preto, lebo túto otázku kladiem neustále a nedostávam na ňu odpoveď. Ak by boli tieto diaľnice na D1 od Žiliny po Košice spustené z PPP projektu, z toho tretieho balíka, ktorý už bol podpísaný vládou Roberta Fica v roku 2010, na čo by sme dneska čerpali eurofondy? Na čo by aj táto vláda, táto krajina čerpala eurofondy z operačného programu doprava? Keď zo všetkých diaľníc, ktoré boli stavané z eurofondov v minulom roku, 80 % bolo stavané na tie diaľnice, ktoré spustil Figeľ? Čo by ste čerpali v operačnom programe doprava? Keď sme pri eurofondoch, pýtal som sa to viackrát na výbore, od viacerých dostávam vyhýbavú odpoveď, ale váš pán štátny tajomník, bývalý štátny tajomník, dnes minister školstva, mi pomerne dosť priamo odpovedal, na, teda pýtal som sa na to, či sú zastavené platby v jednotlivých operačných programoch pre Slovensko, od februára podľa mojich informácií, dostal som odpoveď, že: áno, dialo sa to aj v minulosti, Slovenská republika sa snaží o odblokovanie toho čerpania. Ale podľa mojich informácií ten balík je, ktorý nám zatiaľ Brusel nepreplatil, vo výške 400 miliónov. Ďalších 500 mil. nám Brusel vytvára akúsi rezervu na ďalšie platby, ktoré budeme požadovať, ale keďže sú zastavené operačné programy, tak, tak takúto rezervu vláda pravdepodobne s Bruselom dojednala. Spolu je to 900 mil. eur. Čo sa stane, ak nám ich Brusel nepreplatí? Bude to znamenať hotovostný problém pre Slovenskú republiku? Určite áno. A to si nikto z nás, nikto z nás si to nepraje. Ja viem, že som veľakrát použil aj teraz vo svojom vystúpení slovo, že čerpanie, nečerpanie. A to tak znie, ako keby sme kdesi mali nejaký zásobník a chodili si z neho len odčerpať. Ja viem, že za tým je veľa práce a jednotlivé organizácie, obce musia tieto prostriedky dokladovať, preinvestovať. Nie je to jednoduchý proces, preto to slovo čerpanie je príliš zjednodušené, ale pre krátkosť času som to takto nazýval. Keď hovorím o tom, ako sa nám nedarí používať prostriedky Európskej únie na rozvoj Slovenska, na rozvoj našich hlavne zaostalých regiónov, musím spomenúť aj spolufinancovanie. Áno, na týchto prostriedkoch z Európskej únie sa podieľa aj štát svojím spolufinancovaním. A tu sa podarilo ministrovi financií, tak s odľahčením poviem, ušetriť 260 mil. eur. Tým, že sme nečerpali zhruba tú 1,5 mld., sa podarilo ministrovi financií ušetriť 260 mil., ktoré by musel použiť na spolufinancovanie. Ale je to veľmi smutná úspora a rezerva, ktorú sme takto získali, lebo určite Slovensko, slovenskí občania, regióny, slovenské firmy, ktoré tým, že by použili prostriedky Európskej únie na výstavbu alebo rozvoj, by vytvorili ďalšie HDP, zamestnali by ďalších pracovníkov, odviedli by do štátneho rozpočtu DPH z týchto prostriedkov. Takže na jednej strane minister financií usporil 260 mil., ale na druhej strane sme prišli v minulom roku o to, aby sme použili 1,5 mld. eur. A to nie je malá čiastka. Posledná oblasť, ktorej sa chcem dotknúť, je reforma verejnej správy, o ktorej už tretí rok počúvame, pod názvom ESO. V poslednej dobe mám pocit, že ESO je ako Yetti. Nikto ho nevidel, ale viacerí už o ňom počuli. Naozaj počúvame čiastky, obrovské čiastky, ako sa nám podarí touto reformou usporiť obrovské finančné prostriedky. A my by sme chceli, my sme, opozícia, hovorili, ak tu prídu návrhy zákonov, konkrétne nariadenia, kde dôjde k zefektívneniu fungovania verejnej správy a tam musí nastať z môjho pohľadu aj určitá redukcia niektorých úradov, asi aj pracovníkov, tak tým by sa mohli usporiť verejné financie. V rozpočte na rok 2014 bola táto reforma rozpísaná zhruba vo výške 150 mil., ale mňa veľmi mrzí, že v štátnom záverečnom účte, ktorý je naozaj takým účtom pre celú republiku, o tejto reforme verejnej správy, o ESO som sa toho veľa nedočítal. A snažil som sa skúmať, kde došlo k úspore v minulom roku, aké výsledky malo ESO v minulom roku. A na mieste vlády a na mieste ministra financií, ale hlavne ministra vnútra, ktorý si túto reformu verejnej správy zobral pod svoju záštitu, by som sa touto reformou v štátnom záverečnom účte veľmi rád pochválil. Ak sa je čím pochváliť, prečo tu nemáme exaktne napísané? Našiel som jedno číslo, jedno číslo v štátnom záverečnom účte ministerstva vnútra, viazaním v súvislosti s vykázanými úsporami, v súvislosti s realizáciou programu ESO v sume 2 mil. 126-tisíc. Kde je tých 50 – 70 – 100 miliónov, o ktorých počúvame? Niekedy to už nestíham ako sledovať. Ministrovi som, vnútra, povedal: už brzdíte trošku, veď tie vyhlásenia, už médiá nestíhajú reagovať. Do roku 2016 to má byť 700 miliónov. My sme v roku 2014. Ten rok 2016 je tu za chvíľu. Rok 2013, o ktorom je štátny záverečný účet, už bol. Tak kde je tá úspora? Preto som musel spomenúť toho Yettiho. Veľa už ľudí počulo, ale už nikto nevidel tú úsporu ESO. Takže, dámy a páni, chcel som sa dotknúť týchto troch oblastí, hoci bolo by o čom hovoriť. Naozaj tí, čo ste si čítali hoci len jednotlivé ministerstvá a ich vyúčtovania, bolo by o čom hovoriť. Naozaj Robert Fico pred týždňom na sneme SMER-u ohlásil balíček, sociálny balíček pätnástich opatrení, ktorý bude mať náklady pre túto vládu vo výške asi 250 mil. Ale dneska možno už za hodinu, za necelú hodinu budeme hlasovať o tom, že DPH, keďže v minulom roku klesol deficit pod 3 %, a za to chcem pána ministra financií pochváliť, že sa mu to podarilo, tieto verejné financie, deficit stlačiť pod 3 %, tak „dépeháčka“ mala podľa zákona klesnúť na 19 percent. Dnes za trištvrte hodinu pozmeňujúcim návrhom pána Kamenického a Demiana zostane bez časového obmedzenia „dépeháčka“ na úrovni 20 percent. Všetci občania Slovenska cez svoje nákupy, cez platenie energií, elektriky, plynu, postupne zaplatia cez 20-percentnú DPH, a ten rozdiel, to 1 %, ktoré sa zdá pri nákupe v obchodnom reťazci, sa zdá pre občana – veď čo to je 1 % pri nákupe 10, 15, 20 eur? – , jedno percento sa zdá, že to je máličko, ale všetky tieto „jedné“ percentá pri všetkých občanov, keď sa vyzberajú za celý rok, budú znamenať príjem pre štátnu pokladnicu vo výške zhruba 240 – 250 miliónov. To znamená, občania, všetci občania bez rozdielu ich statusu, či je podnikateľ, dôchodca, študent, či je nízkopríjmový alebo veľkopodnikateľ, všetci občania zaplatia ten pripravovaný sociálny balíček, ktorý bol ohlasovaný na sneme SMER-u. A ma to mrzí, lebo minister financií rád hovorí na tlačových konferenciách o tom, ako sa mu podarilo, a za to ho chválim, ako sa mu podarilo vybrať alebo zlepšiť výber „dépeháčky“ u firiem za minulý rok alebo aj v tomto roku, ako pracuje daňová kobra. Na jednej strane lepší výber firiem DPH, lepší výber daní a na druhej strane ideme sociálny balíček, ktorý v konečnom dôsledku zaplatia občania cez tú 20-percentnú DPH, ktorú, dámy a páni zo SMER-u, sa chystáte o trištvrte hodinu odhlasovať a ktorú pocítia všetci občania Slovenska. (Potlesk.) | [
"(pozn. red. : správne má byť – „2 mld. 174 mil.“)",
"(Potlesk.)"
] | 3,944,911 |
16 | 2011-03-22 | Autorizovaná rozprava | 82 | Žitňanská, Lucia, ministerka spravodlivosti SR | Lucia | Žitňanská | ministerka spravodlivosti SR | Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, poslanci, vážení páni poslanci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,102,519 |
20 | 2011-07-08 | Autorizovaná rozprava | 230 | Gibalová, Monika, poslankyňa NR SR | Monika | Gibalová | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým vám, kolegovia, kolegyne za podporné, ale aj kritické poznámky. K pánu poslancovi Čížovi. Nuž ideové poznámky sú pri tomto mojom návrhu úplne irelevantné. Ja som nepovedala, že dôchodcovia zúrivo zhromažďujú majetok, ale armádu nezamestnaných vnímam ako tí, ktorí sú v produktívnom veku a ktorí sú nezamestnaní a veľakrát sú to živitelia rodín. Vyzývate ma k tomu, aby som pomohla alebo ponúkla možnosť pripraviť alebo aby sme ponúkli vytvoriť pracovné, ďalšie pracovné miesta. Nuž, vážení kolegovia a kolegyne, práve som to ponúkla v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa dokonca páči aj odborárom. Neetické je to, ak ľudia zabezpečení jedným príjmom majú aj iný príjem a najmä vtedy, ak ten druhý príjem aj dôchodok sú z vrecák daňových poplatníkov. A teraz hovorím o štátnych zamestnancoch, a teda úradníkoch zamestnaných v štátnej a verejnej správe. Pani poslankyňa Tomanová, nuž ja viem, že v zariadeniach sociálnych služieb nie je vôbec atraktívne pracovať. Naozaj tam pracujú len tí ľudia, ktorí buď, žiaľ, inde prácu nájsť nemôžu, alebo tí, ktorí sú tak zapálení... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,136,655 |
14 | 2017-03-21 | Autorizovaná rozprava | 132 | Podmanický, Ján, poslanec NR SR | Ján | Podmanický | poslanec NR SR | Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o službách zamestnanosti. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 412 1. februára 2017 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu v druhom čítaní vo výboroch. Vládny návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky výbory. Z uznesení výborov uvedených v treťom bode spoločnej správy vyplýva 14 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona a v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy odporúča Národnej rade návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 14 v 4. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 51 z 21. marca 2017. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu. | [] | 4,013,045 |
88 | 2023-03-15 | Autorizovaná rozprava | 121 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Dostál. | [] | 3,992,124 |
94 | 2023-06-22 | Autorizovaná rozprava | 287 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Šefčík s faktickou poznámkou. Á, pán poslanec Svrček, nech sa páči. | [] | 4,057,933 |
23 | 2013-09-24 | Autorizovaná rozprava | 174 | Kuffa, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Kuffa | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Musím vás, pani podpredsedníčka, pochváliť, dneska vyzeráte veľmi dobre, chcel som vám to povedať osobne. (Potlesk.) Ale dneska výnimočne ste odpočinutá, oddýchnutá. Minulý týždeň ste boli veľmi strápená. Je to také delikatesné. Ale áno k veci, však to je k veci. Vidíte, to jak Dodo hovorí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) | [
"(Potlesk.)",
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)"
] | 3,877,944 |
12 | 2012-12-13 | Autorizovaná rozprava | 177 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | S reakciou pán poslanec Šebej, nech sa páči. | [] | 4,025,902 |
12 | 2011-02-08 | Autorizovaná rozprava | 316 | Simon, Zsolt, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR | Zsolt | Simon | minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona je vypracovaný na základe § 37d zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Cieľom návrhu zákona je zosúladiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 3,931,441 |
16 | 2020-11-05 | Autorizovaná rozprava | 151 | Šudík, Tomáš, poslanec NR SR | Tomáš | Šudík | poslanec NR SR | Tak ďakujem krásne za vaše vyjadrenie a som veľmi rád, že konečne aj ministerstvo školstva sa rozhodlo pristúpiť k progresu práve v tejto oblasti. A budem len veľmi rád, ak budem môcť byť súčasťou tohto tímu. A spoločne verím, že spoločnými silami posunieme tú mládežnícku politiku a mládežnícke parlamenty ešte ďalej. Ďakujem. | [] | 4,144,926 |
9 | 2024-02-08 | Autorizovaná rozprava | 801 | Gašpar, Tibor, poslanec NR SR | Tibor | Gašpar | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, teraz pristúpime k hlasovaniu o druhom pozmeňujúcom návrhu poslankýň Jurík a Plavákovej. O druhom pozmeňujúcom návrhu poslankýň Jurík a Plavákovej nie je možné hlasovať, keďže sme schválili body spoločnej správy, s ktorými sa vzájomne vylučujú. | [] | 3,928,250 |
28 | 2008-10-24 | Autorizovaná rozprava | 157 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásili títo poslanci: pán poslanec Palko, Mikloško, Bauer a Minárik. Takže pristúpime k ich vystúpeniam. Slovo má pán poslanec Palko, pripraví sa pán poslanec Mikloško. | [] | 4,161,463 |
28 | 2008-10-30 | Autorizovaná rozprava | 17 | M. Hort, podpredseda NR SR: | M | Hort | podpredseda NR SR | Slovo má pán poslanec Martin Pado, nech sa páči. | [] | 3,883,753 |
24 | 2017-12-06 | Autorizovaná rozprava | 168 | Goga, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Goga | poslanec NR SR | Ďakujem za vystúpenie, pán podpredseda. Ja by som chcel, pán premiér, takisto povedať, že pani Blahová vyplazila jazyk pánovi Blahovi, a pritom porušila rokovací poriadok, lebo je zakázané používať názorné pomôcky. (Veľký smiech v sále.) Ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Veľký smiech v sále.)",
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 3,907,254 |
61 | 2002-06-27 | Autorizovaná rozprava | 15 | M. Hort, poslanec: | M | Hort | poslanec | I. Presperín, podpredseda NR SR: Dávam hlasovať o tomto návrhu. Páni poslanci, prosím, hlasujte. Hlasujte, prosím. (Hlasovanie.) Prítomných je 76 poslancov, za 69, proti nikto, zdržalo sa 5, nehlasovali 2. Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu novely zákona o verejnej službe (tlač 1496). Spoločným spravodajcom bol pán poslanec František Halmeš. Prosím, pán spoločný spravodajca. Pýtam sa, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku najskôr o návrhoch zo spoločnej správy výborov. Páni poslanci, panie poslankyne, o slovo požiadal pán minister Šimko. Nech sa páči, pán minister, máte slovo. | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1496)"
] | 3,956,656 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.