session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
7 | 2010-10-21 | Autorizovaná rozprava | 205 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán podpredseda vlády, ak vás môžem poprosiť, predpokladám, že ešte budete potrebovať viac času, to znamená, že by sme teraz prerušili, ďakujem za pochopenie a budeme pokračovať po hlasovaní. Žiadam všetkých poslancov, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru. | [] | 3,889,063 |
17 | 2017-05-12 | Autorizovaná rozprava | 53 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Radovanovi Balážovi. Nech sa páči. | [] | 4,103,699 |
33 | 2018-06-13 | Autorizovaná rozprava | 211 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pán poslanec Bastrnák. | [] | 4,217,612 |
31 | 2018-05-11 | Autorizovaná rozprava | 86 | Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR | Renáta | Kaščáková | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne, Karol, za tvoju iniciatívu. Myslím si, že je v našom kraji veľmi dôležitá a chcem vyjadriť také sklamanie, že vlastne dnes tu v pléne pri tvojom vystúpení nesedel nikto z Trenčianskeho kraja, dokonca ani pán župan, ktorý je zároveň poslancom, ani, povedzme, pani primátorka z Prievidze napriek tomu, že sa tejto problematike, ako deklarujú, veľmi vážne venujú a dokonca sa zúčastňujú iniciatív, ktoré idú z Úradu vlády a ktoré sú zamerané na útlm ťažby, na ktoré by sa mali použiť eurofondy. V tejto súvislosti je pre mňa zaujímavé napríklad to, že, alebo treba povedať, že Trenčiansky samosprávny kraj napriek tomu, že teda už hovoríme takmer všetci o nutnosti útlmu ťažby, ide stále nejakou svojou cestou, ako keby sa nič nechumelilo, proste na zastupiteľstvo, ktoré mali v apríli, predložili zmeny územného plánu, ktoré normálne rátali s otvorením dvanásteho ťažobného poľa. Našťastie, sa teda neschválilo VZN-ko, ktoré by potvrdilo právoplatnosť tohoto nariadenia, takže príde mi to, že na jednej strane proste ešte nie je ukončená ani EIA, preto to ťažobné pole, pričom už aj EIA pracuje z variantov, že ťažba sa nerozšíri. Vieme, že sa tam teda dejú rôzne petície občanov, ktorí sú proti tejto ťažbe, potom sú antipetície za túto ťažbu, ktoré, ako vieme, teda prebiehajú pod nátlakom, ako ukazovala aj tvoja posledná tlačovka, pod nátlakom Hornonitrianskych baní. Takže mám pocit, že sa tu rozchádzajú také slová so skutkami. A keby sme schválili tento návrh, tak by sme iba dokázali, že máme úprimný záujem tú ťažbu naozaj utlmiť a to dvanáste ťažobné pole neotvoriť. Takže ja sa len obávam, že sa to nestane, pretože, ako vravím, záujem prítomných z Trenčianskeho kraja to nenasvedčuje. | [] | 4,009,837 |
20 | 2008-04-11 | Autorizovaná rozprava | 29 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | Pani poslankyňa Tkáčová. | [] | 4,090,721 |
2 | 2012-05-04 | Autorizovaná rozprava | 119 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Dobre, ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne, pán poslanec. Dámy a páni, na základe dohody s vedeniami jednotlivých poslaneckých klubov prerušujem teraz rokovanie o tomto bode rozpravu a prerušujem rokovanie programu druhej schôdze Národnej rady a budeme pokračovať v stredu deviateho o 9.00 hodine ráno. Prajem vám pekný predĺžený víkend, ako aj sviatočný deň 8. mája. Dovidenia. (Prerušenie rokovania o 12.54 hodine.) | [
"(Prerušenie rokovania o 12.54 hodine.)"
] | 4,177,200 |
5 | 2006-10-18 | Autorizovaná rozprava | 43 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | Nech sa páči, pani Angyalová. | [] | 4,178,905 |
35 | 2018-10-24 | Autorizovaná rozprava | 173 | Goga, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Goga | poslanec NR SR | Ďakujem, pán podpredseda. V rozprave nevystúpili žiadni poslanci. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať uvedený návrh zákona v druhom čítaní. | [] | 4,204,562 |
35 | 2009-04-23 | Autorizovaná rozprava | 137 | I. Štefanec, poslanec: | I | Štefanec | poslanec | Dámy a páni, vo svojej interpelácii sa obraciam na ministra školstva pána Jána Mikolaja. Vážený pán minister školstva, chcem vás interpelovať ohľadom zloženia slovenského olympijského top tímu pre Olympijské hry v Londýne v roku 2012. Žiadam vás o vyjadrenie, prečo do tohto top tímu nebola zaradená, napriek splneniu potrebných kritérií, tenistka Dominika Cibulková. Ďakujem pekne. | [] | 3,972,636 |
54 | 2015-10-06 | Autorizovaná rozprava | 57 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, záverečné slovo si nežiada. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Rovnako nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Hraška na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov . Návrh zákona má tlač 1766. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1778. Dávam slovo poslancovi Igorovi Hraškovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči. | [] | 3,926,235 |
60 | 2002-05-30 | Autorizovaná rozprava | 98 | M. Dzurinda, predseda vlády SR: | M | Dzurinda | predseda vlády SR | J. Migaš, predseda NR SR: Páni poslanci, môžeme pokračovať ďalej, však? Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Podhradská... (Ruch v sále.) No upokojte sa nakoniec. | [
"(Ruch v sále.)"
] | 4,046,770 |
9 | 2010-12-15 | Autorizovaná rozprava | 47 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorsky výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, poslancovi Dušanovi Švantnerovi. Nech sa páči, pán poslanec. | [] | 4,187,777 |
9 | 2020-07-09 | Autorizovaná rozprava | 41 | Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR | Ladislav | Kamenický | poslanec NR SR | Dobrý deň. Vážené dámy, vážení páni, ja som k tomuto bodu dosť rozsiahlo vystupoval v prvom čítaní a nebudem sa opakovať. Nebudem hovoriť to, čo som už raz hovoril. Súhlasím v podstate s predrečníkom, že tento zákon nerieši zásadné hospodárske a ekonomické problémy Slovenskej republiky. Ale čo sa zmenilo od tej doby, je práve množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktoré k tomuto zákonu boli schválené v rámci výborov, a je ich požehnane, päťdesiat. Musím povedať to, čo hovoril pán spravodajca Kazda včera, pri mojom včerajšom vystúpení, je to, že hovoril, že tento zákon však môže doznať nejakých zmien, ale však to je normálne, však bude sa novelizovať. Ja to považujem za normálne, ale práve z dôvodu, že toľkoto zmien sa tam ide robiť a doplnení, tak práve to poukazuje na to, že malo to byť robené v normálnom legislatívnom konaní. To znamená, že by to prešlo medzirezortným pripomienkovým konaním. Ja chápem, že pán minister bude opäť argumentovať, že však so všetkými sme to prebrali, ale mnohé veci, ktoré sa tam doplnili, myslím si, že aspoň tí kompetentní by sa k nim mohli vyjadriť. Z môjho pohľadu sa chcem však zamerať aj na to, že včera sme mali výbor pre financie a rozpočet a s kolegami sme sa bavili aj o samotnom bankovom odvode a v podstate som zistil, čo bola príčina toho, že sa tak rýchlo ponáhľame. Dostal som od pána štátneho tajomníka Oravca informáciu, že 25. 7. musia banky zaplatiť bankový odvod za ďalší kvartál. A to je hlavná príčina, prečo sa to, tak strašne s týmto ponáhľame. Chcem povedať jedno. Z celkového dopadu 153 mil. eur tvorí bankový odvod až 150 mil., čiže 98 % z celkového dopadu na rozpočet. Preto jasne vidieť, že primárny cieľ tohto zákona je zaviesť bankový odvod, a opäť, tak ako tu už bolo dnes povedané, žiadna vláda neurobila pre banky toľko ako práve táto. Ja by som sa tešil, ak by ste mohli povedať, že žiadna vláda neurobila pre ľudí toľko ako táto. Aj vzhľadom na tú celkovú pomoc, ktorá tu dnes prebieha, dnes som si pozrel číslo za 100 dní tejto vlády, bolo, bola pomoc vyčíslená na úroveň okolo 500 mil. eur, keď na druhej strane vláda sľubovala pomoc okolo 1 mld. Čiže mali sme sa dnes baviť o pomoci rádove okolo 3 mld. eur. V prípade reálnej pomoci to beží tak, ako to beží, a dnes ja ešte sa budem vyjadrovať určite aj k novele rozpočtu na rok 2020, včera som ešte netušil, že nejaká vôbec bude. Dnes dokonca som dostal informáciu, že o 8.45 hod. bude výbor k tomuto. To je, ako keby sme, ja neviem, robili nejakú vyhlášku alebo niečo také a mali sme na to po predstavení predkladateľom asi tak päť minút, čo sme sa o tom mohli baviť. Takto sa prijíma novela štátneho rozpočtu na rok 2020. Budem sa k tomu podrobne vyjadrovať. Preto ešte by som sa rád vyjadril k jednej veci, samotný bankový odvod. Včera som tu spomínal jednu informáciu, kde som hovoril o tom, že okolo 230 mil. eur plánuje vláda Igora Matoviča vrátiť bankám. Včera na tlačovej konferencii ministra financií Hegera sa redaktor RTVS Tománek opýtal ministra, či to vláda ide urobiť, čiže či ide z už odvedeného bankového odvodu vrátiť nejaké peniaze bankám. Odpoveď pána ministra bola: „Je to blud, opozícia ako vždy klame.“ Keď už mu došli argumenty, spomenul aj Počiatka a to už mi pripadá taká mantra ako, ako s prázdnou špajzou. Čo povedal pán minister redaktorovi? Odpovedal, chcem to zacitovať, je to jedna veta: „Odpovedajúc na vašu otázku, nie je to pravda. Takýto zámer nie je a ani nemá byť. V tomto fonde na ochranu škôd sa naakumulovalo asi 1,3 mld. eur, z ktorej 1 mld. bude použitá na tvorbu Národného rozvojového fondu,“ a teraz počúvajte, „a ten zvyšok zostáva práve pre tie účely.“ Takže je to blud. Ten zvyšok zostáva práve pre tie, tie účely. To bola nedokončená veta. Tak ja ju dokončím. Približ..., a teraz budem hovoriť, na aké účely išiel zvyšok, vyše okolo 250 mil. eur, tak je to v texte memoranda medzi vládou a Slovenskou bankovou asociáciou. A to hovorím, budem hovoriť to, čo je napísané na oficiálnych stránkach, webe Slovenskej bankovej asociácie. Približne z 250 mil. eur z účtu štátnych finančných aktív za účelom riešenia finančných kríz v bankovom sektore, rozumej z odvedeného bankového obvodu, bude rozdelených nasledovne. Približne 150 mil. eur bude použitých na doplnenie zdrojov fondu na ochranu kladov, k naplneniu cieľovej hodnoty krytých vkladov k 31. 12. 2019, čiže za minulý rok. Približne 80 mil. eur z vyzbieraných zdrojov doplní zdroj národného fondu, to je rezolučný fond, ktorý je zriadený na základe predpisov Európskej komisie, aby došlo k naplneniu hodnoty kumulovaných prostriedkov národného fondu vo výške 1 % krytých vkladov so stavom k 31. 12. 2019. Jedná sa teda o 230 mil. eur, ktoré štát v podstate sľúbil uhradiť za banky, aby sa naplnili tieto dva fondy k 31. 12. 2019, čiže z peňazí, ktoré už, čiže z bankového odvodu, to sú peniaze, ktoré už banky odviedli štátu. Štát našťastie túto dohodu ešte nezrealizoval, nakoľko sa jedná o tzv. štátnu pomoc. Je to štátna pomoc bankám, ktorú musí schváliť, kde musí schváliť výnimku Európska komisia. Pevne verím, že táto dohoda medzi Igorom Matovičom a bankami nebude nikdy naplnená. Prečo by mal štát už z odvedeného bankového odvodu zaplatiť do týchto dvoch fondov 230 mil. namiesto bánk? Vláda Igora Matoviča by sa mala sústrediť na to, ako v Bruseli vybaviť výnimky zo štátnej pomoci pre kolabujúce podniky a ľudí, nie pre banky. Mimochodom, v počte žiadostí o takéto výnimky sme na chvoste v Európskej únii, čo je aj výsledkom neschopnosti vlády Igora Matoviča. Toľko by som si dovolil zareagovať k tomu, čo hovoril pán minister. Čiže on hovorí, že my klameme, tak ja vyzývam pána ministra, aby zvere..., aby zverejnil celé, celý text memoranda s bankami, to je prvá vec. A keď sa nad tým takto hlbšie zamyslím, tak buď klame Slovenská banková asociácia, alebo pán minister financií. Ďakujem pekne za pozornosť. | [] | 4,069,549 |
6 | 2020-04-29 | Autorizovaná rozprava | 55 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Štyria poslanci, teda dve poslankyne a dvaja poslanci s faktickými. Ako prvý, pán poslanec Dostál. | [] | 3,868,041 |
43 | 2019-03-27 | Autorizovaná rozprava | 318 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Nie je tomu tak. Takže... | [] | 4,172,772 |
38 | 2018-12-06 | Autorizovaná rozprava | 74 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Kamenický. | [] | 4,142,526 |
78 | 2022-11-30 | Autorizovaná rozprava | 85 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Pokračujem hlasovaním v druhom čítaní o návrhu poslancov Haláka, Žitňanskej a Šofranko na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa autorský zákon, tlač č. 1251, bod 49 schváleného programu. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre kultúru a média pani poslankyni Monike Kozelovej, aby uvádzala hlasovanie. Nech sa páči, máte slovo. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Haláka, Jany Žitňanskej a Márie Šofranko na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov , tlač 1251.) | [
"(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Haláka, Jany Žitňanskej a Márie Šofranko na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov , tlač 1251.)"
] | 4,112,895 |
31 | 2021-06-16 | Autorizovaná rozprava | 46 | Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR | Ľuboš | Blaha | poslanec NR SR | Čiže témou, témou mimoriadnej schôdze je národná bezpečnosť, a oni sem pošlú ministerku kultúry a ja o tom nemôžem hovoriť. Výborne. Pán Grendel, naozaj to chcete povedať takto? (Reakcie z pléna.) Nebláznime, hej? Akože myslím, že tá súvislosť tam je zjavná. Ja sa snažím poukázať na to, že vláda sem musí poslať ministra, keď už teda nemá tu byť pán Mikulec, ktorý má aspoň dunst o tom, čo to je národná bezpečnosť, a nie ministerku kultúry, ktorá nemá dunst zjavne o ničom, okrem rasizmu, ktorý, o ktorom písala vo svojich článkoch. Toto bola moja myšlienka, pán Grendel. Myslím, že jediný, kto nevidí logickú súvislosť, ste vy. Ďakujem veľmi pekne, že môžem pokračovať. Dobre. Ale nehajme pani Milanovú pani Milanovou, bola to skoro veselá príhoda a verím tomu, že vláda už bude teraz dodržiavať to, čo tu platilo vždy, že minister vlády tu jednoducho má sedieť. Je to jeho psia povinnosť. A hlavne keď je odvolávaný. Prepáčte, ako naozaj je dneska na programe vlády niečo také kľúčové, razantné, zásadné, čo bez Mikulca neprežije? Však sme sa tu dozvedali celý deň včera, že Mikulec vlastne nemôže za nič. On neni zodpovedný za nič, tak načo tam vlastne sedí? Ani na tej vláde byť nemusí. Však on je len taký vrátnik na ministerstve vnútra. On tu normálne nahlas rozprával, že absolútne nenesie zodpovednosť za políciu, on za tie razie, za nič, on vôbec nevie, on netuší, on tu len tak ako nejak blúdi ako bludný Holanďan. Toto je Mikulec. Tak načo je teraz na vláde vôbec? Tak nech tu pekne sedí a nech preukazuje úctu parlamentu. Nech s nami diskutuje, nech sa snaží obhájiť. Lebo, viete, ja som si teda vypočul ten jeho príhovor, kde sa snažil obhájiť v tých svojich, v tých našich obvineniach a veď to bolo tak slabé, preboha. Ja to skúsim teraz zanalyzovať, lebo, prepáčte, ako dozvedel som sa, že pán Mikulec, a toto je vážna, vážny odkaz aj pre psychológov na Slovensku, žije v nejakej ťažkej paranoji, a ja som, teda ja som, nie som odborníkom na národnú bezpečnosť, ale zjavne je tu nejaký Balciar, to je nejaký veľjašter reptilián, ktorý tu spriada nejaké galaktické konšpirácie voči tuná pánovi Mikulcovi, chúďa naše, a všetky tie materiály, ktoré my ukazujeme teraz, tie správy SIS, všetko to zospriadal pán reptilián Balciar, potom tam ešte bol spomenutý nejaký iný reptilián Tibenský, neviem, kto to sú tí páni, ale zjavne tu majú také obrovské schopnosti, že celú zemeguľu ovládli, len aby mohli tuto nášho chudáčika dostať preč zo svojho postu a on sa teraz bráni, on žije v takomto svete. Ako prepáčte, to je paranoja. Ja som neni psychológ, ale myslím si, že nejaký psychológ by sa na to mal pozrieť. My máme ministra vnútra, ktorý je paranoidný. On si myslí, že je obeťou nejakej konšpirácie, svetového sprisahania pána Balciara, najslávnejšieho reptiliána na Slovensku zjavne. Sme sa dozvedeli, že celé, tá, ten úradný záznam, ktorý spísal istý pán Malček, tak pán Malček si to vlastne vraj vymyslel, povedal pán Mikulec, je klamár, vynechal pre zmenu chrapúň, to bolo mimoriadne inteligentné, zatiaľ najinteligentnejšie, čo som od pána Mikulca počul, že sa zhostil tejto úlohy takto veľmi slušne. No a tento Malček je človekom, viete koho? Balciara. Reptiliána Balciara. Aj pán Malček je teda súčasťou tejto reptiliánskej konšpirácie voči pánovi Mikulcovi. Fantastické! A ešte aj ten jeho brat, aj ten jeho otec, ktorí dostali zákazky vo Vojenskom spravodajstve, ja rozmýšľam, že aj tí sú súčasťou tej konšpirácie? Lebo ja neviem, ako prinútil pán Balciar, pán Tibenský a pán Malček a ďalší reptiliáni teda toho jeho tatina a toho jeho brata, aby išli tú zákazku si zobrať na tom Vojenskom spravodajstve? To musela byť naozaj nejaká magická moc. Oni dokonca dokázali do toho zapojiť vlastnú rodinu Romana Mikulca. Tá konšpirácia nemá hraníc. Ja som naozaj zúfalý z toho, čo sa deje pánovi Mikulcovi. No a samozrejme, aj screenshoty, ktoré ukazoval Robert Fico, kde bolo jasne ukázané, že Ján Mikulec, výkonný riaditeľ firmy Aegis, tej firmy, ktorá dostala 150-tisícovú zákazku od Vojenského spravodajstva, keď jej šéfoval Mikulec, tak aj ten screenshot bol blud, ktorý vytvorili veľjaštery pána Balciara. A dokonca, že pán Ján Mikulec tam vôbec nijakým spôsobom nefiguruje, jeho brat. No my sme mu zavolali na to telefónne číslo, ktoré tam je uvedené, a to on zdvihol. On ho má stále to isté, deväť rokov po. Náš tajný agent 007 Ján Mikulec. Ako Mikulcovci sú fantastická rodinka. Že, haló, Mikulec (povedané so smiechom). On sa ani netajil tým, on, takýmto spôsobom ako oni fungujú. A teraz pán Mikulec sa tu úplne s plechovou tvárou postaví a povie, že on je tu vlastne len obeťou nejakej strašnej konšpirácie, strašného sprisahania tuto reptiliána Balciara a všetko je to vymyslené. Ono je dokonca vymyslené ešte aj to, že ten obchod prebehol. Ale, preboha, však to všetci vieme, že ten obchod prebehol. Veď to je v každom registri. Vojenské spravodajstvo dalo (ruch v sále, zaznievanie gongu) kšeft firme jeho tatina. To je holý fakt. Za to nemôže ani Balciar, ani Tibenský, ani Malček, ani tie mená iných veľjašterov, ktoré spomínal, nemôžu za to. To spravili vojenskí spravodajci v čase, keď tam on bol šéfom kancelárie. A teraz sa oprostíme od všetkých paranoidných predstáv pán Mikulca. Je, prosím vás, normálne, že ste šéfom kancelárie a dostane váš tatino takúto zákazku?! Za 2,5 milióna eur?! Je toto normálne? (Reakcia z pléna.) Však by ste nás hnali, keby sme také niečo spravili my. Však by ste tu mali okamžite štyri Slušné Slovenská. Pavián Stanke by vrieskal na námestiach okamžite, čiže by sme boli najhorší na svete, že sme si dovolili také rodinkárstvo spraviť. Už by tu Šeliga s Matovičom organizovali veľké púte, už by tu rozdávali hot dogy na námestiach. Ale nie, teraz je to všetko v poriadku, teraz sa netreba vyjadriť, lebo to je konšpirácia veľjaštera Balciara. Ako už si nerobme srandu z toho parlamentu. Takýmto spôsobom fungovať? Lebo on sa teda ako prizná, že ten brat, ktorý dostal ten kšeft, že on sa pozná s tým majiteľom, ale že nie celkom tam teda je ten výkonný riaditeľ a tuto niečo takéto splietal. No tak je tam alebo nie je tam? Pôsobí tam alebo nepôsobí tam? Podľa správy úradného záznamu tam pôsobí. Podľa výpisov z screenshotov z internetu a z facebooku tam pôsobí. A podľa paranoidnej predstavy pána Mikulca tam nepôsobí. A čomu máme veriť? Tak mám čierne na bielom, že tam pôsobí a mám tuto psychologické nejaké problémy pána Mikulca, ktorý tvrdí, že nepôsobí. Ako slovo proti dôkazu. Fantastické! No na súde by to nevyhral pán Mikulec, sorry. (Ruch v sále.) A to, že sa tu odvoláva na súd, ktorý (zaznievanie gongu) sa týkal úplne inej veci, ohovárania, to neobstojí. To absolútne neobstojí. Čiže pán Mikulec nevyvrátil absolútne nič. On ďalej ostáva symbolom rodinkárstva na Slovensku. Šéf kancelárie, ktorý pustil svojmu, svojej, tatinovej firme obrovský kšeft, viete, a keby to bolo také, že on tam bol ten šéf kancelárie, že asi jak teraz je minister vnútra, že o ničom nevedel, že tam bol len taký vrátnik a že nevedel, nezodpovedal za nič a tak, no dobre. Ale potom ako je možné, že šéf kancelárie vtedajšieho vojenského, šéfa Vojenského spravodajstva, ktorý bol Leitner, a tento Leitner bol dneska ako figúrka presunutý a robí mu štátneho tajomníka na ministerstve vnútra, ten istý Leitner, ktorý rozhodoval o firme jeho tatina. A to je náhoda? To chceme teraz sa tváriť, že Leitner s Mikulcom sa ani nepoznali, nezdravili sa, nevedeli o sebe? Že ten Leitner došiel, videl tam nejakého človiečika, ani ho nepozdravil, šéf kancelárie, to neviem, a vôbec sa nerozprávali? A zhodou okolností ten šéf kancelárie má rodinnú firmu tatinovu a dostane kšeft, ale to nikto netuší? Ako to chceme tomuto naozaj veriť? Ako nerobme si zo Slovákov srandu. Ľudia, ako nebláznime. Tak keby sa pán Mikulec nejak došiel sem, ospravedlnil sa, že, áno, cíti tam ten nepotizmus, cíti tam to rodinkárstvo, ale že, dobre, ale že, že ešte by, možno by som mu aj odpustil v tej chvíli tú veľjašteriu konšpiráciu o Balciarovi, dobre, však môže byť plný nejakých emócií, ale musí to, preboha, vysvetliť racionálne, empiricky. To takto nemôže fungovať. Ďalšia vec. Ja som, ja som len s otvorenými ústami pozeral, on keď hovoril o odobratí bezpečnostnej previerky, tak on potvrdil, že bola odobratá. Ale bolo to preto, ja som sa v tej chvíli v tom stratil, že nezaplatil 75-tisíc eur žene Tibenského. To bolo úplne jak z vesmíru došlé. Akej žene? Akého Tibenského? Akých 75-tisíc? O čom to tára? On nedostal bezpečnostnú previerku. My netušíme ten jeho príbeh. On možno mal nejakú ženu alebo nejaký Tibenský, alebo ja neviem, o akých peniazoch hovorí, ale načo nás s tým obťažuje? On nedostal bezpečnostnú previerku. A jasné, že za to môže Balciar, Malček a ďalší reptiliáni, ale ako súd to potvrdil. A, a on tu teraz povie, že, teraz ja neviem, aj ten súd bol zložený z veľjašterov alebo ako to je teda? Lebo súd potvrdil, že mu odobrali bezpečnostnú previerku. My máme ministra vnútra bez bezpečnostnej previerky. Však to priemerná tajomníčka výboru možno má bezpečnostnú previerku, dostane nejaký materiál, ktorý nemôže dostať minister vnútra. Čo ho tam vôbec volali do tej pivnice SIS? Však on nemá bezpečnostnú previerku. Toto, to sú pre mňa absolútne nepochopiteľné veci. A on toto absolútne odmieta bez toho, že by dal jediný argument. On v tom vidí teda, teda, hh, sprisahanie pána Tibenského, Balciara a Malčeka, aby som si teda tie mená už navždy zapamätal. No a problémom boli jeho príjmy. Problémom boli jeho príjmy, preto nedostal bezpečnostnú previerku. No a dobre, pán Mikulec tvrdí, že tie príjmy sú zdokumentované, ale nedostal bezpečnostnú previerku, takže máme dôvod veriť tomu, že neboli zdokumentované a že pán Mikulec má problém s príjmami. A zároveň súd potvrdil, že teda pán Mikulec má problém s príjmami. A ja sa teraz pýtam, máme tu ministra vnútra, ktorý má súdom preukázateľne problémy s dokladovaním príjmov. Chlap, ktorý nosí hodinky, o ktorých hodnote môžme špekulovať, chlap, ktorý má minimálne na to, aby si dal na seba 4,5-tisícové hodinky, chlap, ktorý má rodinné firmy, resp. tatino, brat, ktorí dostávali miliónové zákazky – no kde tak asi mohol mať problémy s príjmami?, by ma tak zaujímalo. Že by z toho dostal nejaké všimné? Z týchto biznisov? Nie. To nemôže povedať, lebo to zase bude konšpirácia Balciara, Malčeka a Tibenského, veľjašterov. Ako nebláznime. To sú také podozrenia (zaznievanie gongu), že toto aby pán Mikulec odbíjal takýmto infantilným spôsobom, to je nehodné Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalšia vec, ku ktorej sa pán Mikulec vyjadril, bol disciplinárny trest, trest Ivety Radičovej. To je mimoriadne vtipná pasáž, pretože, viete, kým to bol akože Balciar, Malček, Tibenský alebo ešte dokonca Robert Fico, tak to tu mohol hejtovať, mohol sa tu tváriť, že všetko je konšpirácia, reptiliáni, veľjaštery, no dobre. Ale ako Iveta Radičová je veľjašterka už najnovšie? A to vážne? To je už trošku ťažšie komunikovať, pretože Iveta Radičová ako bývalá premiérka je miláčikom liberálnych médií, čiže z nej robiť úplnú veľjašterku sa asi nedá, že? To neni úplne celkom to isté ako pri pánovi Balciarovi. Tak ja som si schválne pozrel, čo na to hovorí tá pani Radičová, ktorá teda neni nijakým spôsobom ani mojím, ani miláčikom Roberta Fica a vieme dobre, že má úplne iné politické názory, a vieme, že sme boli ťažkí politickí rivali. No ale pani Iveta Radičová. Myslím, že to bolo teraz v jednej z komerčných televízií, a ja teraz citujem: „Iveta Radičová tento dokument o tunelovaní majetku Vojenskej spravodajskej služby“, to je ten, ktorý Mikulec skartoval z nejakého dôvodu a stále nevysvetlil prečo, akože mu to tak vypadlo do toho skartu, alebo prečo to robil? Tak tento materiál pani Radičová nazvala „materiálom, ktorý by otriasol tajnými službami úplne v základoch“, a citujem teraz pani Radičovú: „Jediná možnosť, čo s takýmto materiálom musíte urobiť, je odovzdať ho na prešetrenie a vyšetrovanie. Pán minister Mikulec dostal odo mňa na písme listom, že má odovzdať tento materiál ministrovi vnútra“, to bol vtedy Lipšic. „Tvrdí, že to bol príkaz nezákonný, lebo podľa zákona o Vojenskom spravodajstve on môže odovzdávať materiál len ministrovi vnútra, nie ministrovi.“ Ešte raz, pán Mikulec sa vyhovára na to, že v tom príkaze bolo napísané „ministrovi“ a on môže predsa len ministrovi vnútra. A toto je jeho výhovorka, pre ktorý nechcel ako porušiť zákon a skartoval to. A, a Iveta Radičová dokončuje, „a o tomto je celá jeho téza o nezákonnosti“. Čiže ona mu v tom príkaze napísala, že to má odovzdať ministrovi, úplne zjavne ministrovi vnútra, lebo to vyplýva zo všetkých možných zákonov, že tam to treba dať, a to Mikulec na to nepotrebuje ani pokyn Radičovej. Však to musí vedieť chalan, keď má také veľké školy, o ktorých ešte budem hovoriť. Však je to majster vedy, Master of Science. Tak tento človek nevie, že to má ísť odovzdať ministrovi vnútra, jemu to musí prikázať pani Radičová, ale pani Radičová tam napíše „ministrovi“ a on, jemu nedocvakne, že to je minister vnútra, a tak to nesplní a skratuje to. Toto nám hovorí pán, pán Mikulec, momentálne. Ako rozumieme tomu? Ja, ja tomu nerozumiem. A citujem ďalej, „v tomto prípade“, a to je veľmi zaujímavá úvaha, „v tomto prípade sa tak naskytá otázka,“ čo bol mo... „či bol motív niečo utajiť, alebo šlo o mocenské vzťahy, či o technickú chybu“, píšu na portáli tejto komerčnej televízie. Na otázku novinárky, akú motiváciu mohol mať terajší minister vnútra Roman Mikulec, zareagovala expremiérka nasledovne, takisto chvíľku budem citovať pani Radičovú, je to naozaj veľmi výživné. Citujem: „Takúto otázku si kladiem,“ pani Radičová si kladie otázku o motivácii pána ministra. Ešte raz, nie Robert Fico, nie tuto veľjaštery Tibenský, Malček, Balciar, či jak sa volajú, ale pán, pani Radičová. „Mám hypotetickú odpoveď alebo skôr otázky, aby som bola korektná. Prvá otázka je,“ a tá asi napadla každému, musíme priznať, „prečo ten materiál nebol dávno odovzdaný bez toho, aby na to šiel rozkaz. Lebo zo zákona takéto správy má povinnosť Vojenská spravodajská služba odovzdať tak ako Slovenskej informačnej službe, SIS, odovzdať tým, ktorým to náleží. Keď už prišiel rozkaz, ktorý apropo ja ako ministerka obrany“, hovorí Radičová, „som mala právo dať ústne zo zákona, tak reagovať spôsobom, dám si vypracovať právnu analýzy, prečo to nejde, vnucuje hypotézu,“ hovorí stále pani Radičová, „že skôr sa hľadali dôvody, ako ju neodovzdať. Ako spôsob právny, procedurálny, ako ju odovzdať. Terajší špeciálny prokurátor sa už veľmi jasne vyjadril, že to podanie bolo právne správne a jediné možné práve z dôvodu existujúceho právneho poriadku.“ Bodka, koniec citátu pani Ivety Radičovej. Prepáčte, ako väčšiu facku Mikulec dostať nemohol. Väčšiu facku Mikulec dostať nemohol. On tu spriada nejaké konšpirácie o tom, že jemu to asi vypadlo do toho skartu z rúk alebo ja neviem čo, lebo že nemohol neurobiť takéto niečo nezákonné. A ja som tiež ten prípad nepoznal, tak si hovorím, že asi tam fakt mohla tá Radičová niečo zbabrať, hej, že právne niečo tam bolo veľmi neisté, a my sa dozvedáme, že celý problém bol v tom, celý ten jeho argument o nezákonnosti je v tom, že v tom príkaze bolo, že to má odovzdať ministrovi a nie presne ministrovi vnútra. Tam chýbalo slovo vnútra. Tak tomu rozumiem. A na toto sa vyhovoril Mikulec. A, a chápeme tomu, že to je, že to je jasná výhovorka, hej? Že to je jasná výhovorka. A potom utekal a skartoval dokument. Lebo tam nebolo slovo vnútra. Toto myslíme vážne? A tento človek je dneska minister vnútra! On mal psiu povinnosť to odovzdať ministerstvu vnútra aj bez toho príkazu tej Radičovej. On to neurobil a vyhovára sa na takúto hlúposť, s prepáčením? Tak to je ešte lepšie ako než tie jeho konšpirácie o Balciarovi, sorry, tie mená ďalšie som zabudol, Tibenskému a Marček, či jak sa volal. Čiže, páni kolegovia, pán Mikulec tu nevysvetlil nič. Nevysvetlil, prečo skartoval dokument, a my máme obavy, že to mohlo byť preto, lebo tam boli aj kauzy, to, ako rodinkársky pôsobil, keď bol vo funkcii. My máme obavy, že tam sa naozaj tunelovalo Vojenské spravodajstvo, ale aj ním, pánom Mikulcom a práve tie veci, ktoré tam mohli byť takéto podozrivé, on chcel skartovať a potom prišiel s niečím úplne novým. Toto je tu vážne podozrenie. A prepáčte, keď pani Radičová mu dá jasný pokyn a dostal zaňho aj potom disciplinárny trest a on je ochotný obetovať to len kvôli slovu „vnútra“ a hodí to do skartu, no tak, tak máme podozrenia. A ten pán tu vidí teraz akože, že toto je nejaká konšpirácia Balciara ako, či Tibenského, či jeho ženy, či čo to tam bolo. Toto je naozaj absolútne, ale absolútne nepresvedčivé, čo dáva pán, pán Mikulec. Ideme ďalej. Aby som teda reagoval na jeho argumenty. Ďalšia vec, k rodinkárstvu nám povedal, že veď to bolo v rokoch 2012, že to je už dávno. To bol jeho argument, to fakt citujem, že to už je dávno, to nevadí. Že vtedy kradol, dneska už vraj nekradne. Že ukážte mi nejakú krádež teraz, ktorú som spravil teraz, hej? Akože to jak Mikuláš Černák by teraz mohol hovoriť, ja som nezavraždil už desať rokov nikoho. Ukážte mi jedného, koho som zavraždil v base. Nikoho. Ja som vraždil dakedy v devadesátych, né, šak to je v porádku. Toto tu dáva Mikulec. Prepáčte, akože Mikulec povedal, že to rodinkárstvo, to už je dávno. Ja, ja myslím, že ani podľa zákona to neni premlčané, a myslím si, že keď tu platí, padni, komu padni, tak by sa tu už možnože mohol začať ošívať aj nejaký ten príslušník, plukovník v nejakej NAKE, že by tu došli porozprávať sa s pánom Mikulcom, lebo toto je preukázané. Jeho firma, jeho otca dostala zákazku na dva a pol milióna v čase, keď bol šéfom kancelárie šéfa Vojenského spravodajstva, čo chcú viacej? Bráchova firma dostala 150-tisíc, keď bol on sám šéf vojenského, čo chcú viacej? Však tam už mala byť dávno razia NAKA. Vykopnuté dvere, už mohol mať Pčolinský dávno nejakého súdruha vo väzbe. Mohli byť dva. A nie, zrazu neplatí, padni, komu padni. V prípade Mikulca nemáme problém. V prípade Mikulca rodinkárstvo odpustíme, lebo to bolo dávno, lebo to už bolo dávno. To nevadí. Výsmech, toto je výsmech politickej kultúry a výsmech parlamentu. To je ďalšia vec. Viete, ja som sa spýtal veľmi slušne včera vo včerajšom príhovore na vzdelanie pána, pána Mikulca, a z dobrého dôvodu. Však vieme, že majú problémy jeden po druhom, no tak Matovič ukradol svoju diplomovú prácu. On ju nielenže nepísal, on ju ani nevidel, hej? Písala hu nejaká pani na dovolenke v Chorvátsku, nejaká slečinka, ktorej zaplatil dovolenku, on to celé pajcol, on to celé ukradol jak zlodejisko a teraz tu ďalej hrá na morálnu autoritu a sa mu tu láme hlások, aký je spravodlivý, hej? Toto je Matovič. Máme tu Gröhlinga, ministra školstva, dobre, že je kaderník, to je v poriadku, však každý sa nejak živíme, ale, ale že zrovna minister školstva ako kaderník, to už je menej vtipné. Ale druhá vec je, že si aj on plagioval svoju prácu, vraj. No tak to už je veľmi veľký výsmech. Potom tu máme Borisa Kollára, máme tu ďalších, no a tak ja sa pýtam, ja sa pýtam, že keď tu máme takéto škandály v tejto vláde, no tak sa sp... – ako je na tom pán Mikulec? No vidíme, že zjavne neni nejak mimoriadne intelektuálne nadaný, jeho naj, zatiaľ najväčšie výkony boli slovo chrapúň a klamár a podobne. Však vidíme, ako reaguje. Veď toto naozaj, ja, ja by som tomu človeku nedal nie že štátnice, ale ani maturitu. A tento človek hovorí, že má dve vysoké školy. On včera povedal, že má dve vysoké školy a že sa za ne nehanbí. Jedna z nich je, teda ja neviem, tá druhá to bude tá letecká asi, hej? Ale tá, o ktorej som včera hovoril, to je, to je Brno International, nejaká school, ktorá už medzitým zanikla, len aby sme si boli na jasnom, hej. To je škola, ktorá bola pofidérna. To bola nejaká súkromná pofidérna školička, kde on chodil zjavne, ja neviem teraz, po víkendoch? Alebo tam chodil ako po večeroch, lebo on bol v čase, keď ju robil, ešte raz, šéfom Vojenského spravodajstva. Už nebol ani šéfom kancelárie, to by som ešte možno odpustil. On bol šéfom Vojenského spravodajstva. Ako vy ste asi tu skúsenejší v tej oblasti národnej bezpečnosti a tajných služieb. Ja neviem, že či James Bond zrovna, keď bol v tej MI5, si robil popritom vysokú školu. To sa asi v takom nedá, že? To asi najskôr treba spraviť tú vysokú školu a potom robiť ten výkon. Lebo ja neviem, alebo sú buď tak málo zamestnaní, že tam len tak sedia a vyložené nohy a porobia si popritom školy. Možno pán, pán Mikulec aj nejaké pamäte spísal, ja neviem. Ale predpokladal som, že teda keď je šéfom Vojenského spravodajstva, že má nejakú robotu a že to nie celkom konvenuje s tým, že bude robiť vysokú školu popri tom. A on ju robil tri roky. Tam to je napísané v jeho životopise, 2009 až 2012. No a tak ja sa teda pýtam, že aká bola tá kvalita toho jeho vzdelania, kvalita tej školy? Keď viem, že to je pofidérna škola, tak sa pýtam o to hlasnejšie. Však mali sme tu nejaké slovenské školy a nejaké kauzy našich slávnych kollárov a matovičov a to boli všetky také nejaké, čo to tam bola, Skalica? Však tu boli aj vtipy, mémy, všetko sme sa smiali, haha, hihi, no tak ale toto Brno je to isté. A teraz to Brno to isté nám dalo, nám tu vytvorilo majstra vedy, Master of Science, ten chlapík si to v reál používa MSC akože tituly a on teraz dáva, že potom ako argument jeho je, že on napísal diplomových (smiech rečníka), počkaj, on napísal diplomových prác asi dvadsať (smiech rečníka) a, ale neboli to diplomové práce. Toto citujem, toto dal. Že on napís... že „ja som napísal diplomových prác asi 20. Ale neboli to diplomové práce.“ (Nasledujúca veta povedaná so smiechom.) On sa znegoval v jednej vete, dokonca ani nerozvitej, hej? (Reakcie z pléna.) Akože tak, takže napísal 20 diplo... alebo neboli to diplomové práce. A teraz (smiech poslanca), keď teda chceme tých 20 diplomových prác od neho, hej, však on ich má celé priehrštie a on ich vyťahuje z vačkov dva... Inak zoberte si, jaký je to výsmech študentom. Ja teda, mne teda ako učiteľovi prešlo mnoho študentov a ich diplomové práce, bol som oponentom, konzultantom, ale teraz niekto povie, že vyťahuje z vačku 20 diplomových? Viete, čo to je napísať diplomovku? Však to je taká malá kniha, to už, to už musíte naozaj na tom makať celé mesiace. Niektorí roky. To makáš, to študuješ, analyzuješ, musíš načítať desiatky, desiatky kníh, 50-60 kníh. Dobre, pani Tódová napísala, si prečítala tri. Ani tie tri strany z tých kníh a napísala diplomovku, ale ona nie je celkom to kritérium tej vzdelanosti na Slovensku, chvalabohu. Ale bežný študent musí aspoň tých 30 kníh tam dať bez pochyby. A hlavne v humanitných vedách, čo tam chce dávať? A toto a táto škola podľa CV, podľa životopisu pána Mikulca sa venovala, on sa tam tuším venoval ekonómii a právu. Takže to zjavne nemohla byť nejaká strašná matematická alebo nejaká príkladová, alebo inžinierska práca. Čiže on v humanitných vedách napísal 20 diplomových prác, ktoré neboli diplomové práce, sme sa dozvedeli. Potom povedal, že to boli nejaké modulové práce. Modulové, dobre, modulové. No tak, nech sa páči, pán Mikulec, ukážte nám vaše modulové práce, keď nemáte diplomovú prácu. Ja síce nechápem, ako môžte nemať diplomovú prácu, lebo ja som si špeciálne pozrel, že čo to je ten Master of Science, aby som nikoho nezavádzal. Ja teda viem, čo je Master of Science. Dobre, ale vo Wikipédii, tam to píšu tak fajnovo. To by nemal asi spochybniť nikto. To neni konšpiračný zdroj. V anglickej, budem to prekladať, takže občas možno poviem gramaticky nesprávne. Je magisterský stupeň v obore vedy, ktorým oceňujú univerzity alebo ohodnocujú univerzity v mnohých krajinách osobu, ktorá teda drží tento titul. V porovnaní s Master of Arts, to je väčšina tých titulov, ktoré poznáte ako magistri filozofie a humanitných vied v porovnaní s Master of Arts stupňom, Master of Science, tento majster vedy – čo je pán Mikulec, som tak hrdý, že máme takéhoto vzácneho človeka medzi nami –, tak je obvyklé udeľovaný vo vedách, ako sú inžinierstvo, medicína – medicína – a ešte navyše v programoch, ktoré sú viac zameriavané na prísne vedecké a matematické subjekty. Čiže pán Mikulec je skoro matematik. A tu sa píše, že je predpokladom toho, aby ste takýto titul dostali, to je na Wikipédii, ešte raz, že napíšete záverečnú prácu, thesis, záverečnú prácu, diplomovú prácu. Diplomovku, tomu sa hovorí diplomovka na Slovensku, thesis. A som si teraz klikol na to thesis a na Wikipédii mi našlo, že thesis or dissertation, čiže diplomová práca po slovensky alebo záverečná práca, a dizert alebo dizertácia je dokument, ktorý sa predkladá na podporu kandidatúry, na to, aby ste dostali akademický titul. Toto je vo Wikipédii. A teraz nám tu pán Mikulec povedal, že on takýchto diplomových prác napísal 20, ale neboli to diplomové práce. Tak čo teda napísal? Ale boli to modulové práce, ale tie nám nejak z nejakého dôvodu nechce ukázať. Ja, čo to v tom Brne robili, preboha? A ako mohli, ako môže byť škola, ktorá nechce záverečnú prácu, ako môže byť škola, ktorá nechce diplomovku? A za čo mu dala ten titul? Za referátiky? Alebo nech sa páči, pokiaľ to boli nejaké úchvatné modulové práce, tak ja kľudne navrhnem pána Mikulca aj na Nobelovu cenu, ale nech nám to ukáže. Ako mňa to uráža. Ja som vysokoškolský učiteľ, aby takýto človek nedokázal predložiť, za čo dostal svoje vzdelanie na nejakej pofidérnej škole, a tváril sa, že on tu napísal 20 diplomoviek. Veď to je urážka každému mladému človekovi, ktorý sa trápi nad svojou diplomovkou. Čiže, pán Mikulec, toto nebol argument. Ja vás poprosím, tak keď teda nemáte diplomovku, čo je veľmi podozrivé, a ja by som sa na tú školu v Brne veľmi rád pozrel, ona už teda medzitým prestala existovať, čo len dosvedčuje to, aká to je kvalita, tak by mohol pán Mikulec nám tu ukázať tých svojich 20 modulových prác. Prosím, aspoň mi jednu, dve, tri nájdite. Buďte taký láskavý. Pani Milanová, poprosím vás, že by ste mu odkázali, dobre? Možnože momentálne si robí tretiu vysokú školu popri ministerstve, ja neviem, hej? Ale keby si našiel čas, tak že by nám teda ukázal tie svoje modulové práce. Ďalej sme sa dozvedeli, že sa pán Mikulec nehanbí za svoje hodinky za štyri a pol tisíca, to povedal, že sa nehanbí za svoje hodinky. Fajn, to je fajn, že sa nehanbí, on sa nehanbí za nič. On sa nehanbí za svoje vysoké školy, on sa nehanbí za svoje hodinky, on sa nehanbí za svoju rodinu. No to je dobre, že to poviete, že sa nehanbíte. Ale vy máte vysvetľovať, ako ste sa k nim dostali, preboha. A prečo nosíte fejky? Prečo nosíte fejky, keď to je proti zákonu? Ako je takéto niečo možné? Tak on si zoberie fejk 40-tisícových hodín, čo je nelegálne, ako minister vnútra a on povie, že sa za to nehanbí. Ako toto je argument? Však by ste tu naháňali, keby to bolo za vlády Roberta Fica, ministra vnútra od rána do večera, médiá. Ale teraz nič, všetko je v poriadku. On si nosí fejky. Odpustite im absolútne všetko. Páni kolegovia, dovoľte už len posledných pár poznámok. Veľmi ma mrzeli aj slová pána Luča... , á, pána Mikulca o pánom, o pánovi Milanovi Lučanskom, lebo Milan Lučanský je pre mnohých ľudí na Slovensku skutočne hrdina, patrí medzi nich a je to preto, lebo vďaka nemu sú v base skutoční mafiáni. Ešte raz, skutoční mafiáni, ktorí tu rezali krky, ktorí tu zabíjali a vraždili ľudí, to sú skutoční mafiáni. A viete dobre, aké to boli 90. roky, a viete dobre, že vďaka našim vládam to skončilo. A táto gangsterská mafia, títo vrahovia sú v base aj vďaka takým statočným ľuďom, ako bol Milan Lučanský. No a potom sa postaví jeden, druhý, tretí, Matovič sa postaví, rovno nám, spakruky nám povie, že je hrdý na to, že Milan Lučanský zomrel, lebo on síce nepovedal priamo, že je hrdý na to, že zomrel, on povedal, že je hrdý na to, že ho strčil do basy. Ale on tam zomrel v tej base. A on si to neuvedomuje, jemu to nedocvakne, jemu to nedopne, že vlastne kope do pamiatky Milana Lučanského. Alebo mu to dopne a robí to ako úplný, ale úplný cynik. No a potom pán Mikulec povie, že on sa s pánom Lučanským rozprával v takej milej chvíľke, keď ho vyhadzoval, ale že oni boli vlastne úplní kamaráti, hej, že oni si pošvitorili ako, viete, hej, keď vyhadzujete ľudí a keď sa snažíte niekoho zbaviť funkcie, tak to ste väčšinou tí najväčší kamaráti, to je samozrejmé, to veríme pánovi Mikulcovi. A pán Mikulec povedal, že vraj pán Lučanský mu povedal, že „keď odídem, buď ma dajú dole oni, alebo sa dám dole ja“ a nato pán Mikulec ho odišiel, ho vyhodil. Čiže toto malo nám akože ukázať, aký je pán Mikulec strašne srdečný, vrúcny a emotívny človek a solidárny a súcitný a všetko možné, hej, že taký ten dobráčisko, ktorému povie ten, koho ide prepúšťať, že ho dajú dole, pokiaľ ho prepustí, a on ho prepustí. A on ho prepustí. A to nám včera úplne ako povedal na svoju obhajobu, že on zarezal toho Lučanského a on to povedal na svoju obhajobu. S týmito slovami sa s ním Milan Lučanský lúčil a on ho nemilosrdne vyrazil. A potom ho ešte zavreli do väzby a tam Milan Lučanský, najskôr ho tam zmlátili alebo čo, teda hej, pardon, pardon, pardon, čo to? Čo to? Sa mu, samovylúpil si oko, hej, aby som bol presný (reakcie z pléna), lebo logicky, človek si samovylúpne oko, hej, však to je úplne bežné. Ja som si včera somovylúpol oko, aj vy ste si určite samovylúpli oko. A potom zomrel. A potom zomrel. Milan Lučanský je podľa mňa obeťou. Je obeťou justičnej vraždy. A pán Mikulec povie, že ho vyrazí po týchto slovách? Po slovách, že keď odíde, tak ho dajú dole? To vážne? A ja sa pýtam, a kto ho dá dole? Koho tak mal asi na mysli? A nie náhodou ten systém udavačov nemal na mysli? Nemal na mysli presne ten vražedný gangsterský systém, ktorý tu vytvoril Matovič, Lipšic a ďalší?! Nemal týchto na mysli? Nehovoril Mikulcovi, že títo ho dajú dole? Lebo kto iní môžu byť tí oni? Keď teda veríme pánovi Mikulcovi, že to reálne Milan Lučanský povedal. Kto to môže byť oni?! Zase to bude ten Balciar a Malček či Marček, či čo to tam bolo? Alebo Tibenský, zas to budú títo reptiliáni? No asi nie, že? Asi to bude niekto z tejto vlády, lebo tí po ňom išli! To je jasné priznanie. Mikulec včera povedal, že Milan Lučanský usvedčuje túto vládu, že ho dala dole. Že ho dala dole. A ja gratulujem pánovi Mikulcovi, lebo takto si streliť do vlastnej nohy, to sa len tak nevidí. To dokážu iba skutoční majstri vedy, Master of Science. Posledná vec. Viete, keby som tu aspoň videl nejakú obhajobu, keď už teda pán Mikulec neni mentálne zrelý na to, aby to dokázal sám, hej? Že by sa postavil niekto na jeho obhajobu, tak poviem, dobre, tá vláda je v nejakom stave. Matovič sem prišiel navrieskať, že sme mafia. Ja, ja neviem, čo to bolo, to bol hysterický záchvat, to, to nemalo ani, ani náznak nejakej obhajoby Mikulca. Tuto on proste došiel, pustili ho na chvíľku tam z kazajky a došiel a všade vidí mafiánov, mafia, mafia, mafia a odišiel. To je Matovič. Ani slovko obhajoby o Mikulcovi. Nič. Jediný argument, nič. On len proste všade vidí mafiu. Však vieme, hej, dobre, však Matovič na tom si politicky vyrástol, na tom, najskôr si vymyslel, že tu je mafia, potom proti nej bojoval, teraz ju akože zatvára, hej? Toto je Matovič. No ale prečo ho neobhajoval? Prečo nepovedal, že nie, nie, Mikulec nerobil tieto veci škaredé, to rodinkárstvo, nie, však tu mám dôkazy. Nič. Ani jeden dôkaz. Nič. Alebo prečo nepovedal, že žiaden systém udavačov tu neexistuje, to správa SIS klame, to tí naši zlí tajní sú to najväčší, ja neviem, mohol niečo takéto dať, aj keby to neznelo moc dôveryhodne, ale aspoň nejaký pokus. Nič. Potom sa postavil Heger, to (povedané so smiechom) bolo ešte horšie než Matovič, teda neviem, fakt, kde toho človeka našli, to dôjde kázeň, hej, že aj ho zapneš a on ide v podstate tie isté verklíky, a v tých televíziách si to tam číta z tých notebookov, a tam teda lebo Fico, lebo Fico a ide dokola, a veľmi pekné veci chystáme a Severná Kórea a ideme. To je Heger. Nič k veci. Nič k tomu, aby obhajoval, aby obhajoval svojho súdruha v zbrani, aby povedal o Mikulcovi, že, nie, Mikulec nič také neurobil. Nie. Pán Heger dal jeden zo svojich zväzáckych príhovorov, a nič. Potom sme tu mali pani Remišovú. Pani Remišová zobrala takéto dve A4, kde zahejtovala Roberta Fica a skončila. To bolo tak slabé, že ako, prepáčte, štyrikrát prevarený čaj. Nič. To radšej nemala ani vystúpiť. V tej chvíli sa strhla pani Kolíková, lebo však keď sokyňa zo strany Remišová vystupuje, tak musí aj ona. Tak si rýchlo načmárala nejaké dve-tri vety a išla to sem prečítať. Úplné nezmysly. Úplne bez toho, že by sa to týkalo Mikulcovej obhajoby. To radšej fakt mala byť ticho. Takže nič. SaS-ka nedala absolútne nič. Pri všetkej úcte, oni tu ani neboli. Ja som to včera, prepáčte, aj vo faktickej poznámke povedal, že však vy ste tu ani nepáchli zo SaS-ky a tu si nejaký človiečik začal tu po mne (rečník sa zasmial) vrieskať, že on tu teda je z tej SaS-ky, ja som ho v živote nevidel, tak dobre. Jeden bol. Dvaja, hej? Dvaja ste tu sedeli zo SaS-ky. Teraz tu sedí pán kolega Viskupič. Nikto nič. Pán Viskupič, prosím vás pre pána Mikulca, poďte, poďte ho podporiť. Povedzte, že je to dobrý človek a tak ďalej, skúste aspoň niekto z vás. Veď to takto nemôže fungovať. Pre vaše dobro. Však pozrite sa, jak sa na vás škaredo pozerajú kolegovia z OĽANO. Aspoň slovkom sa ho zastaňte. (Smiech v sále.) Však nikto sa ho nezastane. OĽANO na to kapacitu zjavne nemá, hej, tak dobre, nemajme veľké očakávania od pročkov, ale tak aspoň zo SaS-ky, však vy ste tá intelektuálna elita tejto vlády. Sulík nič, odišiel. On sem došiel, on sa napil minerálky a odišiel. Však nech, preboha, povie, že teda ten Mikulec kradol, a teda robil tie rodinkárske veci s jeho posvätením, že to je fantastická vec. Možnože je rodinkárstvo najnovšie v programe SaS, fajn, ale povedzte to. Alebo to teda obhajujete? Obhajujete nepotizmus? Obhajujete to, že som na nejakom fleku, mám tatina, tak jeho firma dostane zákazku od štátu. Tak to je fajn? Pán Viskupič, len mi povedzte, prosím, aby som vedel. Od SaS-ky nič. Od SME RODINY, počkajte, od SME RODINY vlastne zazneli veci, aby som nebol nespravodlivý. Od SME RODINY zazneli veci. Konkrétne pán Pčolinský, toho si veľmi rád zacitujem, lebo to je nádherné. Takže ešte raz, aby som to zhrnul. OĽANO nedalo nič na obhajobu, SaS-ka nedala nič, ZA ĽUDÍ, to boli tie dve, tie dve panie, ktoré tu niečo strašne zle prečítali, a za SME RODINU mám jediné vyjadrenie, ktoré prišlo, a to je od pána Petra Pčolinského a ten pána Mikulca, ministra vnútra, obhajuje týmito slovami: „Od jeho nástupu“, citujem, „vnímam jeho kroky ako totálny amaterizmus. Z môjho pohľadu patrí medzi najslabších ministrov tejto vlády.“ Citujem ďalej pána Pčolinského: „Pozrite sa na situáciu v Policajnom zbore, ktorý je v totálnom rozklade,“ to hovorí poslanec koalície. Ešte raz, hej? „Atmosféra v Národnej kriminálnej agentúre je taká, aká nikdy nebola, policajti a vyšetrovatelia sa sťažujú na atmosféru strachu, ktorá tam vládne. Jeden druhému sa tam vyhrážajú. Polícia je jednoducho v katastrofálnom stave,“ hovorí nám hrdo pán Pčolinský, poslanec vládnej koalície. „Minister Mikulec“, pokračujem pánom Pčolinským, „minister Mikulec ale namiesto toho, aby s tým niečo robil, sa len tvári, že o ničom nevie.“ To sme videli v priamom prenose. On sem došiel ako vrátnik na ministerstve, ja vôbec nič neviem, ja som tu prvýkrát, prvý deň, prvý deň v živote. Ja a minister vnútra mám niečo robiť? Né. Toto tu dával. A pán Pčolinský to zjavne videl. „Čiže on sa len tvári, že o ničom nevie, o ničom nerozhoduje a vlastne tak ani nie je.“ To vystihol krásne. Pán Pčolinský, gratulujem. Neviem, či tu, nemáme tu pána Pčolinského, to ste dokonale spravili. Pán Mikulec sa tvári, že on vlastne ani nie je. To, to som hrdý na to, že máme takéhoto ministra. To je fantastické. A to počúvame slová poslanca vládnej koalície za SME RODINU. Jednoducho sa tvári, ako keby sa ho to absolútne netýkalo.“ Hej, hej, aby sme rozumeli, vojna policajtov, razia NAKY, razia inšpekcie, ľudia zomierajú vo väzbe, Generálna prokuratúra ruší obvinenia, toto všetko sa tu deje, ale on to dáva na toho vrátnika, že jeho sa to netýka. Čo, on tam sedí na tom ministerstve a tak proste jak taký kvetináč na parapete a vôbec, okolo sa veci dejú a on za to nemôže. Pán Pčolinský pokračuje: „Z môjho pohľadu minister Mikulec za rok a pol vo funkcii neurobil absolútne nič.“ Toto hovorí vládny poslanec o svojom ministrovi vnútra. „Okrem toho, že sa tvári, že o ničom nevie.“ Pardon, dodávam slová pána Pčolinského, tým to vysvetlil celé. Čiže ja si myslím, že už len týchto pár slov od pána Pčolinského zo SME RODINY úplne kompletne vystihuje aj našu argumentáciu. Nezaznela, nezaznelo ani slovko obhajoby, poriadnej obhajoby, hej, teraz nemám na mysli pána Šudíka, hej, on dáva taký ten hejterský prejav proti Robertovi Ficovi, fajn, však on tým žije, ale ako nič o Mikulcovi, hej? (Reakcia z pléna.) Ktorý? Šefčík, Šudík? Jáj, ja sa strácam vo vás, pardon, budem asi rozprávať o tých pročkoch radšej. Takže jeden z pročkov proste povedal, že, že teda aký je Robert Fico zlý, ale ani slovkom o Mikulcovi, ani slovkom o tejto téme, hej? Čiže pri všetkej úcte SaS-ka nič, ZA ĽUDÍ Pivková a SME RODINA nám odkazuje teda, že minister neurobil absolútne nič, že je totálny amatér a že polícia je v absolútnom rozklade. A ešte ho doplnil minister Krajniak, čo je kolega z vlády, Mikulcov kolega z vlády, ktorý hovorí, že: „Mikulec sa stráca v tom, čo sa mu deje v rezorte.“ Aj, aj vami teraz ako úplne burcuje tá dôvera v našu vládu, keď máme ministra vnútra, ktorý podľa ministra práce sa stráca vo svojom rezorte? Veď to je fantastické, že? Ja som vždy chcel mať ministra, ktorý sa stráca vo svojom rezorte. A potom sa čudujeme, že tu zomrelo 12 600 ľudí. Keď sa vám stráca minister vnútra v rezorte, ktovie, či sa nestratil náhodou aj pán Krajčí vo svojom rezorte. Saralabanda. Mám pocit, že aj on sa trošičku stratil. Ale saralabanda nás stála 12 600 ľudí. Aj Matovič sa nám trošku stráca v rezorte, aj keď, samozrejme, ako väčšieho ekonóma nemáme, on poučuje, on by dokázal poučiť aj Joa Stiglitza o ekonómii, lebo však chalanisko, chalaniskovi napísala perfektnú prácu, perfektnú diplomovku baba, hej? Takýchto máme aj kvalitných odborníkov. A teraz tu máme dokonca pána Mikulca, letca, ktorý sa stráca vo svojom rezorte podľa slov ministra Krajniaka. Nie podľa mojich slov, nie podľa slov Roberta Fica, dokonca ani nie podľa správy SIS, aj keď myslím si, že tá si to myslí, podľa pána Krajniaka. A teraz citujem pána Krajniaka ďalej: „Nie je možné, aby jedni policajti zatýkali druhých a opačne. Tak dobrý minister vnútra nekoná,“ zhodnotil Krajniak. Všimol si, všimol si to každý na Slovensku. Aj pán Krajniak si to všimol, každý si to všimol, že asi nie je niečo celkom v poriadku, keď jeden policajt zatyká druhého, keď máme každý deň nejakú novú raziu. Najskôr inšpekcia nabehne, schmatne – čo to bolo? – NAKU. Potom NAKA dobehne do inšpekcie, zoberie jej šéfa, hodí do väzby, oni si takto vzájomne márujú ako nejaký gang, dva gangy sa tu stretli, tri-štyri, ja neviem, koľko útvarov má polícia. Ja mám pocit, že každý s každým bojuje. A teraz, kto je rýchlejší, hej? Kto ho rýchlejšie chytí tam za tie vlasy a hodí do tej väzby, tak ten vyhráva, hej. Tam mám taký pocit z toho. Ja neviem, nemáte ten istý pocit? Toto sa dnes deje na Slovensku. A ono by to možno bolo aj vtipné, pokiaľ by medzitým nezomrel Milan Lučanský, nezomrel aj človek, ktorému nedali pomoc, lebo mal COVID, Krivočenko, sa, myslím, volal. Možno by bolo vtipné, pokiaľ by Ústavný súd nepustil človeka z väzby po dvoch rokoch, ktorý tam bol reálne mučený dva roky. Tak takéto veci, keď sa dejú, tak sa na tom nemôžme smiať. Na to sa nemôže tváriť pán Mikulec ako kvetináč na parapete, že o ničom nevie, že on tam proste len tak ako nejak prebýva, plynie na tom vnútre. Tak to fungovať jednoducho nemôže. Prepáčte, ospravedlňujem sa, že aj sa snažím byť trošku sarkastickejší, humornejší možno, ale je to vážna vec. Je to veľmi vážna vec, pokiaľ tu máme systém nastrčených udavačov, o ktorom hovorí správa SIS, pokiaľ tu máme vládnych poslancov a vládnych ministrov, ktorí hovoria o tom, že Mikulec absolútne nezvláda nič, že polícia je v totálnom rozklade, že sú jedni amatéri, že sa tu jednoducho dejú politické čistky, tak my tu nemôžeme byť ticho. Však my sme opozícia. Čo od nás očakávate? Že vám budeme tlieskať? Je naším plným právom a legitímnym právom o týchto veciach hovoriť. A keď dáme nejaké argumenty o rodinkárstve pána Mikulca, tak očakávame jeho reakciu, ktorá bude aspoň trošku dospelá, a nieže tu bude šíriť nejaké paranoidné predstavy a sondu do svojej duše o tom, ako sa tu spriahli nejakí reptiliáni a som už, tie mená som aj zabudol, nejakí – kto to bol? Balciar či Tibenský? Ja tie mená naozaj nepoznám. Tak títo sa proti nemu spriahli a za všetko môžu oni, hej? Toto je svet ministra vnútra. Prepáčte, ja si myslím, že pán minister by mal okamžite odstúpiť. To by mal urobiť ako prvú vec a ako druhú vec by mal navštíviť psychológa. Ďakujem veľmi pekne. | [
"(Reakcie z pléna.)",
"(povedané so smiechom)",
"(ruch v sále, zaznievanie gongu)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(Ruch v sále.)",
"(zaznievanie gongu)",
"(zaznievanie gongu)",
"(smiech rečníka)",
"(smiech rečníka)",
"(Nasledujúca veta povedaná so smiechom.)",
"(Reakcie z pléna.)",
"(smiech poslanca)... | 4,070,607 |
75 | 2022-10-25 | Autorizovaná rozprava | 74 | Krajčí, Marek, poslanec NR SR | Marek | Krajčí | poslanec NR SR | Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja len veľmi krátko. Celé v podstate minulé volebné obdobie sme sa zamýšľali na tým, ako vylepšiť náš zdravotný systém v prospech pacienta. To, že sme uvažovali o tom, že aj naša nemocničná sieť potrebuje reformu, pretože naozaj mnohé oddelenia zápasia s tým, že nemajú dostatok pacientov a naozaj tá nemocničná sieť na Slovensku je veľmi rozsiahla, bolo spojené z našej strany, ako so stranou OĽANO, s podmienkou, že štát, teda regulátor zadefinuje pre pacientov takzvané maximálne čakacie lehoty. Lehoty, ktoré budú musieť poisťovne dodržať pre svojich poistencov, teda klientov. V prípade, že by to neboli schopné dodržať a teda ich poistenec by sa nedostal k zdravotnej starostlivosti včas, v tom prípade by mal poistenec potom nárok si tú zdravotnú starostlivosť čerpať aj u nezmluvných poskytovateľov, eventuálne v zahraničí. Toto bola naša absolútne kľúčová podmienka, aby sme vôbec išli do tej reformy. Áno, však nakoniec ja som ju so svojim tímom začal pripravovať, pretože sme predpokladali, že toto sa bude realizovať a diať. Potom ako už vyšla tá vyhláška kategorizácie niektorých výkonov, tak musím povedať, že v tej vyhláške nie sú dodržané určité termíny tak, ako sme sa aj my zaviazali voči občanov. A keď som si prečítal návrh tohto zákonu, tak som si všimol, že je to tam veľmi šikovne nadefinované tak, aby sa poisťovne vyvliekli z tejto, zo svojej povinnosti a pre svojich poistencov zabezpečovať zdravotnú starostlivosť včas v rámci maximálnych čakacích lehôt. Chcem povedať, že toto je pre nás ako pre hnutie OĽANO a poslancov, ktorí tu v tomto pléne sedia, neprijateľné. A my, pokiaľ tieto veci sa v tomto návrhu zákona nevyriešia tak, ako sme to občanom sľúbili, my nebudeme vedieť tento návrh zákona podporiť v druhom čítaní. Rozumiem, že je to Damoklov meč nad poisťovňami a nad celým systémom, ale, ale predpokladám, že regulátor má dostatočné možnosti preto, aby ten systém nastavoval tak, aby poisťovne mali dostatok zmluvných lekárov, eventuálne keď ich nebudú mať, a takisto zariadení, tak musíme vážnym spôsobom spoločne hľadať, ako ich nájsť. A, samozrejme, predpokladám, čo, samozrejme, to nie je dobré stavať zdravotnú starostlivosť na poskytovaní v zahraničí, ale táto, táto vec, ktorej zdravotné poisťovne sa, samozrejme, budú báť a budú sa snažiť vyhnúť sa preplácaniu zdravotnej starostlivosti v zahraničí pre svojich poistencov, musí dostatočne silne vtiahnuť všetky tri zdravotné poisťovne, aby boli zainteresované na tom, aby tento systém fungoval tak, ako fungovať má. Teda v prospech našich pacientov tak, aby sa dostali ku svojej zdravotnej starostlivosti včas. Čo sa týka obmedzovania zisku zdravotných poisťovní, ja to tiež považujem za, tak ako je to nastavené, nie úplne prijateľné. Čo ma však viac vyrušilo bolo to, že ten systém, ktorý sme sa snažili nastaviť my v tom prvom roku, ktorý vlastne vygeneroval aj ten fond solidarity, sa teraz ten fond solidarity v tom zákone ruší. To bol vtedy aj taký vážny boj, mali sme ho aj vnútri koalície. Stálo nás to aj veľa politického úsilia, aby niečo takéto sa nám do zákonu podarilo dať a ja teda veľmi ostro nesúhlasím s tým, aby ten fond solidarity sa menil, pretože on je úzko naviazaný na tú vyhlášku, ktoré ministerstvo zdravotníctva má každoročne po dohode s poskytovateľmi, celým sektorom aj poisťovňami napísať tak, aby zároveň tá vyhláška nám ustrážila, koľko financií v rámci sektoru do jednotlivých segmentov zdravotnej starostlivosti ide, nakoľko tak ako to doteraz manažovali poisťovne, častokrát nebolo v prospech poistenca a takisto ani v prospech systému. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 4,149,181 |
27 | 2008-09-16 | Autorizovaná rozprava | 21 | A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: | A | Belousovová | podpredsedníčka NR SR | Pani navrhovateľka, chcete k nej zaujať stanovisko? Nech sa páči. | [] | 4,024,485 |
44 | 2014-12-04 | Autorizovaná rozprava | 142 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Ďakujem pekne, pán predseda. Pýtam sa pána poslanca, či má doplňujúcu otázku. Nie, nemá. Pán predseda, druhú otázku položil pán poslanec Jozef Mikloško: „Na terajšiu 44. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky som navrhol bod programu, ktorý nebol odsúhlasený, o súčasnej situácii na Ukrajine, ktorá je dramatická. V utorok ste, pán premiér, v HN klube spomenuli, že na 70 % hrozí na Ukrajine priamy vojenský konflikt, a to nie rusko-ukrajinský. Mohli by ste zákonodarný zbor viac informovať, aký konflikt ste mali na mysli?“ Nech sa páči, pán predseda. | [] | 4,188,400 |
59 | 2015-12-11 | Autorizovaná rozprava | 106 | Matovič, Igor, poslanec NR SR | Igor | Matovič | poslanec NR SR | Takže, pán minister, neviem, či ste tu, ste, takže bol by som rád, aj keby zostanete, ale minimálne aby ste počúvali. Chcel by som reagovať rad-radom na fakty, na pravdy, či ako to nazvali vaši kolegovia, z vášho vystúpenia. Povedali ste, že jediný, kto pomohol tým ľuďom v dedinách, v troch odrezaných dedinách, je vaša vláda a nikto iný, len vaša vláda. Len ja sa pýtam, že komu ste v prvom rade pomohli? Tým ľuďom v tých dedinách, išlo vám o tých ľudí v tých dedinách alebo išlo vám o seba? Tak ako je to napísané tu, robíme pre seba, aj v tomto prípade platí stonásobne. Lebo tým ľuďom, áno, ste zabezpečili službu, ktorú im zabezpečiť musíme. Ale teraz tu skrývať sa za týchto ľudí a vydierať ešte tých starostov, nahnať ich sem, aby teda išli bojovať za kompu – a kto tu z nás bojujem proti kompe? Kto tu z nás v opozícii bojuje proti tomu, aby týmto ľuďom sme zabezpečili to, čo im bolo sľúbené pri výstavbe vodného diela Gabčíkovo? My všetci bojujeme za to, aby sme tým ľuďom dali to, čo sme im sľúbili ako štát, ale efektívne, a nekradli pritom, pán minister, nekradli pritom, keď tým ľuďom zabezpečíme kompu, ktorú im štát sľúbil. A ja sa čudujem pánom starostom, ak teda naozaj tu sú, že prídete sem obhajovať zlodejinu. Ak tu ste, nikto vám kompu nechce zobrať, len my nechceme, aby pritom smeráci kradli, nič viac. (Potlesk.) A tak, ako to povedal, myslím, že Zsolt Simon, myslím, treba povedať tým ľuďom pravdu. Ak vy by ste neukradli pri tejto kompe 50 mil. eur, tým ľuďom v tých dedinách každému jednému ste mohli dať Land Rover, ktorým sa tu dnes štítite, ktorý budete vyrábať niekde v Nitre. A nie že do každej domácnosti jeden Land Rover, ale aj malinkému dvojročnému bábenku (pozn. red.: správne „bábätku“), a dočká ho v garáži, aj babičke 80-ročnej. A to si myslím, že som ešte povedal málo, keď spočítame tých ľudí v tých dedinách. Čiže, ľudia v dedinách dotknutých, nikto vám z opozície nechce zobrať kompu, božechráň, ale za tie prachy, čo zlodeji zo SMER-u ukradli, ste mohli mať tri mosty, mohli ste mať tunel, mohli ste mať štyri kompy, ktoré by tam jazdili a nieže každú pol hodinu, ako vám teraz dávajú v skúšobnej prevádzke, ale každých desať minút, mohli ste mať možno každú svoju vlastnú kompu, mohli ste mať každý Land Rover. Nikto vám nechce brať kompu. Dobre? Takže, pán minister, najväčšou zbabelosťou, akou ste mohli, ste začali vašu obhajobu. Skrývať sa za ľudí, ktorých tu má niekto za rukojemníkov a ešte ich podlo sem zavoláte, starostov, aby vám tu robili nejaké alibi. Najväčšou zbabelosťou, akou ste mohli, ako veľký chlap ste sa tu postavili a robili ste svoju vlastnú obhajobu. Iba sebe ste v tomto biznise pomohli, tým ľuďom ste iba dali to, čo im patrí. Povedali ste, že kompa častejšie chodí, ale, čuduj sa svete, keď vám vyhovuje, hovoríte, že kompa častejšie chodí, a keď vám nevyhovuje, keď vám hovoríme, že na tom kradnete, a strašné peniaze, hovoríte, že veď to je iba do konca roka skúšobná prevádzka. Tak ja sa teda pýtam, bude častejšie chodiť, tak ako hovoríte vy a skrývate sa za starostov, ktorí chceli, aby častejšie chodila, alebo bude chodiť menejkrát, ako chodila stará kompa, ktorá chodila 31-krát v roku 2014? Teda bude platiť to, čo je napísané v zmluve, že bude chodiť iba
19-krát a vtedy ukradnete iba 12 mil. alebo bude chodiť 35-krát, ako chodí teraz v skúšobnej prevádzke, a ukradnete 25, a keď sa zvýši nafta, ešte ďalších 30. Ešte raz, keď vám to vyhovuje, hovoríte, že kompa bude, predsa kompa bude chodiť častejšie, vyšli sme v ústrety ľuďom v dedinách, keď vám to nevyhovuje, keď ukazujeme, že keď bude chodiť častejšie, ukradli ste kvantum peňazí, vtedy hovoríte, veď to je len skúšobná prevádzka. Ďalší váš argument v lufte. Hovoríte, osud ľudí v obciach je Matovičovi ukradnutý, zodpovedal som to tým predošlým argumentovaním, že nikomu v opozícii nie je osud týchto ľudí v obciach ukradnutý. My sme presvedčení o tom, že 35-krát, tak ako v skúšobnej prevádzke, sa to dá robiť za štvrtinovú cenu. Len zlodeji v SMER-e si povedia, že potrebujú aj na, s prepáčením, na posratej kompe ukradnúť 50 mil.!! (Povedané hysterickým krikom.) A toto ste celí vy! Toto je váš sociálny štát – ukradnúť na jednej posratej kompe 50 mil. eur!! (Povedané hysterickým krikom.) Toto si myslíte, že vám budú donekonečna vaši voliči žrať?! Si myslíte, že jedia seno? 50 mil. eur na jednej kompe?! A učiteľom poviete, že nemáte pre nich 60 mil.? No nie sú, nie sú, viete čo, možno po voľbách, možno bude niečo, príďte, veď vidíte, rozdali by sme sa pre ľudí, sociálny balíček tam, sociálny tam. Na jednej posratej kompe 50 mil. eur!!! (Opätovne povedané hysterickým krikom.) | [
"(Potlesk.)",
"(pozn. red.: správne „bábätku“)",
"(Povedané hysterickým krikom.)",
"(Povedané hysterickým krikom.)",
"(Opätovne povedané hysterickým krikom.)"
] | 4,169,418 |
12 | 2020-09-22 | Autorizovaná rozprava | 177 | Viskupič, Marián, poslanec NR SR | Marián | Viskupič | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní. Vážený pán predseda, prosím, dajte o tomto mojom návrhu hlasovať. | [] | 3,888,596 |
54 | 2015-09-17 | Autorizovaná rozprava | 2 | Miškov, Juraj, poslanec NR SR | Juraj | Miškov | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Príjemné dobré ráno prajem. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, páni poslanci, kolegyne poslankyne, dovoľte mi predniesť môj príspevok k téme, ktorá už takmer tri mesiace rozdeľuje Slovensko, k téme, ktorá podobne ako nešťastné februárové referendum vyvoláva vášne, zatemňuje úsudok a znemožňuje tak akúkoľvek rozumnú diskusiu. A chcem povedať jedno, hanbím sa. Hanbím sa za politikov, ktorí sa neštítia zneužívať túto hroznú humanitárnu krízu a nešťastné osudy ľudí na vyvolávanie strachu a nenávisti s jediným cieľom vytĺcť z toho politický kapitál. Ja som za politickú súťaž, ale nech je to súťaž návrhov a riešení, ako zlepšiť život ľuďom na Slovensku, nech to nie je pretekanie sa vo vyhláseniach, kto dokáže viac vystrašiť ľudí inváziou, islamom, alebo teroristami. Áno, ľudia sa boja. A je úplne v poriadku, že sa boja, mnohí totiž nemajú žiadne informácie o tom, čo sa deje, alebo majú minimum informácií, alebo sú už totálne zmagorení a zmanipulovaní propagandou prokremeľských serverov na sociálnych sieťach, ktorej zrejmou úlohou je destabilizácia a erózia Európskej únie. A vy, milí kolegovia, teda mnohí z vás, veľká česť výnimkám, namiesto toho, aby ste mali aspoň snahu upokojiť a vysvetľovať rozdiel medzi utečencami a ekonomickými migrantmi, ľudí strašíte. Tak ako ste ich pred piatimi rokmi strašili Maďarmi, teraz ich strašíte utečencami, z jedného jediného dôvodu, aby ste mohli dokázať svoju politickú existenciu, vyrábate strašiaka, pred ktorým potom ľudí chcete chrániť, aby sa vám ľudia mohli odvďačiť vo voľbách hlasom. Páni a dámy, chcem vás upozorniť, že si neuvedomujete pri tom jednu vec, váš bezbrehý politický machiavelizmus má aj vedľajšie účinky. A tými vedľajšími účinkami sú postupná radikalizácia spoločnosti a plazivá strata ľudskosti. Dovoľte mi povedať jeden citát: „Za pár mesiacov sme naše srdcia zatvrdili obavou, ktorá vidí v každom, kto klope na naše dvere, v každom utečencovi bez rozdielu len potenciálneho teroristu alebo špekulanta.“ To som nepovedal ja, to povedal v utorkovej homílii v Šaštíne arcibiskup Cyril Vasiľ. Odporúčam vám celkom vážne, milí kolegovia, aj tým birmovaným komunistom, ja ako liberál, aby ste si pozorne prečítali celú tú kázeň a porozmýšľali o jej posolstve. Ja som si ju prečítal a s mnohým, čo povedal arcibiskup, musím súhlasiť. Súčasná migračná kríza nie je novým problémom. Je to problém, na ktorý odborníci poukazujú už roky. Krajiny ako Taliansko, Grécko, ale aj štáty mimo Európskej únie, Turecko, Libanon, Jordánsko zažívajú prílev utečencov, ktorý môžeme kľudne nazvať najhoršou migračnou krízou 21. storočia už pomerne dlho. Je to prvá vážna migračná kríza v tomto storočí a je veľmi nepravdepodobné, že bude posedná. Mnohé krajiny Blízkeho východu a subsaharskej Afriky zažívajú absolútnu krízu svojej identity, pád doterajších politík, ktoré sa nedokážu vyrovnať s modernosťou súčasného sveta. Dôsledkom toho je obrovský nárast chudoby, nárast náboženského fundamentalizmu a s ním spojený aj nárast násilia. Vážne sa obávam, že vzostup Islamského štátu je tu iba začiatkom. Je obrovské množstvo krajín, v ktorých sa tiež začínajú mobilizovať islamskí radikáli, a je obrovské množstvo ďalších krajín, ktorým sa míňajú zásoby ropy, kde prudko rastie počet obyvateľstva, pričom to pôsobí ako stále sa zväčšujúci tlak v tlakovom hrnci, ktorému hrozí kedykoľvek vybuchnúť. Skutočný problém dnes nie je ten, že prichádzajú utečenci. Okrem toho, že utečenci sú dôsledkom, tým skutočným problémom, ktorému musíme čeliť, je, že utečencov prichádza príliš veľa. Považujem sa za zástancu ľudskosti, som presvedčený, že Slovensko ako krajina v ľudskosti nezlyhalo. Napriek totálnemu alibizmu súčasnej vlády, ale aj väčšiny pravicových politikov, stovky, možno tisícky ľudí, ktorí dobrovoľne išli pomáhať do Maďarska alebo Traiskirchenu, nosili deky, jedlo, oblečenie. To cez nich prehovorilo Slovensko. A na nich môžeme byť hrdí. A na týchto ľudí som hrdý aj ja. Lenže čoskoro narazíme na vážny problém. Aj keby sme chceli pomôcť úplne všetkým, narazíme na hranicu, keď utečencov bude toľko, že im už všetkým pomôcť pri najlepšej vôli nedokážeme. Môžeme to nazvať tak, že narazíme na hranicu ľudskosti tvorenej našimi možnosťami. Keď príde 10-tisíc migrantov, 100-tisíc migrantov, Európa im ešte dokáže pomôcť postarať sa o nich, integrovať ich, ale keď príde 10 mil. migrantov do Európy, nedokážeme ich absorbovať, aj keby sme veľmi chceli. Mimochodom, taká malá poznámka. V tejto debate mi rovnako chýbajú dôkladné analýzy, dôkladné čísla. Zatiaľ som nepočul či už zo strany Európskej únie, ale koniec koncov ani zo strany vlády, koľko utečencov, koľko migrantov je pripravená absorbovať Európa, koľko utečencov, koľko migrantov je pripravené absorbovať Slovensko. Máme kapacity možno 10-tisíc miest v azylových centrách, ktoré momentálne zívajú prázdnotou. Je 10-tisíc to číslo, ktoré sme schopní na Slovensku absorbovať. Včera som čítal u kolegu Dienstbiera z Českej republiky, keď vyhlásil, že Česká republika vie pokojne prijať 15-tisíc utečencov. Aká je kapacita na Slovensku, koľko utečencov dokáže prijať Slovensko? Je to číslo 7,5-tisíc, 10-tisíc, 15-tisíc? Ja to neviem, pretože v diskusii, ktorá zaznieva v médiách, som doteraz nepočul žiadne konkrétne číslo. Pýtam sa, existujú takéto analýzy? Preto mi príde ako úplne absurdná debata, ktorá je dnes v centre pozornosti, debata o tom, či pomôcť 100 ľuďom, dvom tisíckam ľudí, či kvóty využiť alebo kvóty nevyužiť, či majú byť kvóty povinné, či majú byť kvóty dobrovoľné, pretože vo svetle toho všetkého, čo hrozí nám Európanom, ale aj Slovákom, je toto naozaj úplne, úplne nepodstatné, je pre mňa absurdné, že kvôli tomu, čo dnes Európa zažíva v porovnaní s tým, čo nám hrozí, je práve toto témou, ktorá do Európy vrátila ostnaté drôty a kontroly na hraniciach, ktorá dokázala tak silno destabilizovať jednotu Európy a otriasť Európskou úniou. Európska únia je dôležitá. Môžem mať tisíc výhrad, milión výhrad, ja možno aj mám tie výhrady, ktoré sa týkajú európskej byrokracie, skostnatenosti Európskej únie, ktoré sa týkajú absurdných požiadaviek Európskej únie, ale Európska únia stále je najúspešnejším mierovým projektom na našom kontinente. Nikdy predtým nezažila Európa tak dlho obdobie bez vojny ako po vzniku Európskej únie, a preto to zopakujem ešte raz, hanbím sa za súčasnú debatu o kvótach, hanbím sa za to, že situácia na Slovensku zašla tak ďaleko, a hanbím sa za všetkých politikov, ktorí využívajú súčasnú krízu na rozdúchavanie nenávisti a strachu a na vytĺkanie politických bodov, hanbím sa za každého, kto súčasnú humanitárnu katastrofu využíva ako príležitosť na prekrývanie ďalších problémov, ktorými Slovensko trpí. Nefungujúce zdravotníctvo, dlhodobo podfinancované školstvo, nedostatok pracovných príležitostí, pracujúca chudoba, nízke platy, rozkrádanie, korupcia, toto sú témy, o ktorých by sme mali hovoriť. Dámy a páni, vláda, na ktorú by som bol hrdý, by volala po skutočných riešeniach krízy, a nie iba po riešení dôsledkov a nehanbila by sa prejaviť svoju solidaritu, vláda, na ktorú by som bol hrdý, by nikdy nedovolila, aby debata o kvótach vôbec dospela do dnešného štádia, lebo by sama zanalyzovala a ponúkla možnosti, ako môže a vie vláda pomôcť, vláda, na ktorú by som bol hrdý, by rešpektovala Ústavu Slovenskej republiky a jej ustanovenia, že štát sa neviaže na žiadne náboženstvo, že sme sekulárny štát, a nikdy by si nekládla podmienku, že pomôže len skupine s jedným náboženským vyznaním. Ak si už máme klásť nejaké podmienky, tak povedzme, že pomôžeme prioritne deťom, ženám s deťmi a celým rodinám. A, áno, máme právo si vyberať, máme právo si vyberať spomedzi ekonomických migrantov, koho prijmeme a koho neprijmeme. Prisťahovalecká politika je oveľa širší problém a nebojme sa povedať, že dnes napríklad máme nedostatok lekárov (alebo iných profesií), ktorých budeme musieť niekde nájsť a prijať, ja osobne poznám dvoch výborných a veľmi rešpektovaných lekárov, ktorí pochádzajú z Blízkeho východu, obaja sú moslimovia, sú to slušní ľudia, ktorí rešpektujú slovenské zákony a kultúru našej krajiny, no nezabúdajme, že pri tom všetkom stále platí aj to, že väčšina ľudí, ktorí prichádzajú z konfliktov a vojen zmietaných oblastí, je utečencami, a nie ekonomickými migrantmi a má podľa medzinárodného práva nárok požiadať o azyl, či sa nám to páči alebo nepáči. Naše azylové konanie, ktoré je možno najprísnejšie v Európskej únii, slúži práve na selekciu a rozlíšenie skutočných utečencov a čistých ekonomických migrantov, pričom tým, ktorí dostanú azyl, tým, ktorí sa rozhodnú žiť tu s nami, treba rovnako jasne zdôrazniť, že na Slovensku platia naše zákony, naše pravidlá, naše hygienické a kultúrne zvyky, že tu platí oddelenie záležitostí štátu a cirkvi z ústavy, že tu platí systém európskeho práva a že tu platí Listina základných ľudských práv a slobôd, ktorá nepozná telesné tresty ani trest smrti, a ženy sú tu rovnocenné mužom. Toto je potrebné zdôrazniť. Môj postoj v dôsledku súčasnej krízy, je myslím si, jasný a čitateľný a zrejme ho aj vy, moji kolegovia a kolegyne, poznáte, naozaj sa snažím, aby som nielen v živote, ale aj v politike išiel príkladom, preto sme boli spoločne s mojím kolegom Jožom Kollárom ešte pred začiatkom leta na Sicílii, aby sme sa osobne oboznámili s tým, ako napríklad Taliansko zvláda príchod migrantov. Rovnako som sa rozhodol ísť príkladom v tom, že sa sám postarám o jednu rodinu utečencov, ktorá dostane na Slovensku azyl a ktorá sa rozhodne tu žiť a rešpektovať naše zákony a naše zvyky. V porovnaní s tým, ako je závažný celý problém, ide, pochopiteľne, iba o gesto. Áno, to môžete pokojne povedať, nikoho som na to nevyzýval a ani dnes nevyzývam, ale ak by sa nás takýchto našlo viac, ktorí by boli ochotní takto osobne pomôcť, a išli by sme príkladom, pomohli by sme Slovensku a ukázali by sme, že si ceníme nielen našu slobodu, nielen naše bezpečie, ale aj hodnoty solidarity. Teraz sa chcem ale dostať k tomu, čo považujem za dôležité, čo od nás občania našej krajiny skutočne očakávajú. A to sú riešenia. A treba povedať, že tie riešenia nebudú jednoduché, budú nákladné, nepríjemné, zložité a možno aj bolestivé. Tu musíme hovoriť o krátkodobých riešeniach, o tom ako si naozaj poradiť s ľuďmi, ktorí tu už sú, pri dodržaní všetkých dohovorov medzinárodného práva, bezpečnosti a schopnosti jednotlivých krajín absorbovať cudzincov, ako aj našej ľudskosti a európskej solidarity. A zároveň musíme hovoriť aj o dlhodobých riešeniach, o posilnení operácie na ochranu vonkajších hraníc EÚ a Schengenu, o opatreniach v Sýrii, v Líbyi, o zahraničnej pomoci aj krajinám mimo Európskej únie, ktoré u seba prichýlili najviac utečencov pred vojnou a násilím, lebo je lepšie im finančne pomôcť, ako keby mali nezvládnuť svoju situáciu, čo by viedlo k ďalšiemu náporu na Európsku úniu, a predovšetkým, a toto by som chcel zdôrazniť, v boji s terorizmom v jeho rôznych podobách. Teroristi a Islamský štát sú skutočný problém. Veľmi veľa kolegov doteraz v rozprave opakovalo v súvislosti s migračnou krízou jednu a tú istú mantru. Tou mantrou je, že treba riešiť príčiny, a nie dôsledky, ale, bohužiaľ, takmer žiadne riešenia príčin tu dnes nezazneli. Tvrdenie, že my sme situáciu nespôsobili, nech ju riešia tí, čo ju spôsobili, dámy a páni, jednoducho neobstojí. Ak už necítime zodpovednosť za dodávky zbraní, či už z Česko-Slovenska alebo aj zo samostatného Slovenska, mali by sme cítiť aspoň spoločnú zodpovednosť za globálne klimatické zmeny, ktoré boli spúšťačom konfliktov, ktoré prerástli neskôr do občianskej vojny v Sýrii. Európska únia si pridlho zatvárala oči pred tým, čo sa dialo v Sýrii, pričom obávam sa, že dnes už máme na výber len veľmi zlé alebo katastrofálne riešenia. A tak najefektívnejším a možno aj nevyhnutným odstránením príčiny a zastavením príchodu najväčšieho počtu utečencov je okamžitá spoločná silová intervencia v Sýrii, áno, pokojne aj v spolupráci s Ruskom, spolu s vyslaním mierových síl s mandátom OSN, pretože ak chceme bojovať s terorizmom, musíme s ním bojovať aktívne, dôsledne a na všetkých frontoch, nielen v Európskej únii. Som presvedčený, že dobre pripravená medzinárodná operácia je schopná nastoliť pokoj a mier na väčšine územia Sýrie v priebehu no možno nie troch dní, ako hovoril kolega Hlina, ale v priebehu niekoľkých týždňov určite. A treba si jasne povedať, že si to bude vyžadovať aj dlhodobé nasadenie vojenských síl, ktoré bude udržiavať poriadok na území Sýrie. Dámy a páni, neteší ma to, nie som militant, vyznávam mier, ale Islamský štát dnes pred našimi očami zabíja tisíce nevinných ľudí a ešte sa tým dokonca aj chváli, spôsobuje utrpenie ďalším miliónom, ktoré vyháňa zo svojich domovov, ničí kultúrne dedičstvá krajín, ktoré okupuje. Tak ako je našou povinnosťou, ľudskou povinnosťou pomôcť utečencom tu na našom území, je rovnako našou povinnosťou využiť všetky možnosti, ktoré máme, a zabrániť ďalšiemu krviprelievaniu v Sýrii. Dámy a páni, my tieto možnosti máme. Toto nie je len o Sýrii, oveľa väčšie počty žijú v ďalších krajinách, kde už dnes tikajú veľmi podobné rozbušky ako tá rozbuška, ktorá vybuchla v Sýrii. Som hovoril včera s kolegom Dzurindom a ja som presvedčený o tom, že on o chvíľu bude hovoriť oveľa podrobnejšie, takmer 200 mil. ľudí žije v Nigérii, kde je mierna väčšina moslimov, mierna menšina kresťanov a silne sa aktivizujú militanti, Boko Haram, snažiaci sa nastoliť podobný islamský kalifát, aký dnes vidíme na Blízkom východe. Ako by bola Európa schopná zvládnuť desiatky miliónov utečencov len z tejto jednej krajiny, ak by sme tam dopustili obdobný scenár, aký sa udial v Sýrii? A teroristi, džihádisti, islamisti, operujú aj v ďalších krajinách. Žije 40 mil. ľudí v Sudáne, 13 mil. v Čade, 25 mil. v Jemene. Všade tam sa dá očakávať podobný scenár ako v Sýrii. A ak nezasiahneme teraz, môžeme mať jedného dňa skutočne celú Afriku v Európe. Pevne verím, že toto nikto z nás nechce. Dámy a páni, najlepšie riešenia sú tie, ktoré sú realizované v súlade so zdravým rozumom a v rovnováhe so srdcom. Chcem vás požiadať, aby ste na to mysleli pri vašich vyjadreniach k téme utečencov a migrantov. Ďakujem za vašu pozornosť. | [
"(alebo iných profesií)"
] | 3,932,451 |
17 | 2013-04-16 | Autorizovaná rozprava | 162 | Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR | Ľudovít | Kaník | poslanec NR SR | Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, téma nezamestnanosti je tou najvážnejšou na Slovensku, ktorá dnes je. Preto sme navrhli zvolať mimoriadnu schôdzu, preto tu dnes sedíme. Zaznelo tu už mnoho o tom, čo sa okolo nezamestnanosti dá povedať. Dalo by sa rozprávať ďalej, ale nezišli sme sa tu alebo nezvolávali sme túto schôdzu len preto, aby sme všeobecne kritizovali súčasný neradostný stav. To naozaj sme už robili mnohokrát. Poukazovali sme na tento neradostný stav a, samozrejme, budeme v tom pokračovať, pokiaľ bude pretrvávať. Ale to, prečo sme zvolili snahu o zvolanie mimoriadnej schôdze, je to, že cítime zodpovednosť voči Slovensku a chceme urobiť všetko pre to, aby sme tento stav zvrátili, aj keď sme opozíciou, aj keď nedisponujeme dostatočným počtom hlasov, aby sme čokoľvek mohli sami presadiť, ale preto, aby sme ponúkli kompromisné návrhy, nad ktorými by ste sa mohli zamyslieť. Návrhy, ktoré zdôvodníme, prečo ich navrhujeme, prečo by výrazne pomohli zastaviť rastúcu nezamestnanosť a zvrátiť tento stav a pomôcť Slovensku, lebo o to tu ide. My si nerobíme nejaké predstavy, že teraz otočíme koleso vašej ekonomickej politiky o 180 stupňov, ale veď nikto snáď nemá patent na rozum, aby si mohol povedať, že jediný on má pravdu. Tak chceme na vás apelovať, aby ste aspoň tam, kde je to zjavné, že tieto opatrenia jednoducho nie sú dobré, nie sú v prospech Slovenska, v prospech jeho ekonomiky, nie sú predovšetkým v prospech zamestnancov na Slovensku, aby sme sa nad nimi zamysleli. Nie sú to naše tézy, ale je to vec, po ktorej volá celá ekonomická obec, po ktorej volajú zamestnávatelia Slovenska a ich reprezentanti. My tu neprezentujeme teraz, hovorím za SDKÚ – DS, svoje vlastné nejaké ideologické názory. Asi viete, že v piatok sme sa stretli za okrúhlym stolom so zástupcami všetkých zamestnávateľských zväzov. Boli tam naozaj všetci. Plus ekonomickí analytici, ktorí sa touto témou zaoberajú. Tá diskusia bola veľmi široká a z tejto diskusie vzniklo päť návrhov, ktoré sme tu už prezentovali, ktoré spomínal pán predseda Frešo. To nie je nápad SDKÚ – DS, to je koncentrát, extrakt diskusie, ktorá vznikla a ktorú odobrili a odsúhlasili všetci účastníci okrúhleho stola. Takže nad tým sa treba zamyslieť, že to je naozaj názor, ktorý reprezentuje, alebo ktorého, s ktorým sa stotožnili naozaj zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú ľudí na Slovensku. To nie je, nie sú návrhy, ktoré by mali smerovať k podpore nejakého kapitálu, ako to rado vaše ultraľavicové krídlo neustále tuto prednáša. Ale veď si uvedomme, že bez zamestnávateľov neexistujú zamestnanci. Tak musíme myslieť predovšetkým na nich. Ja sa teda pokúsim stručne tie body znova zopakovať a ich vysvetliť, prečo práve toto všetci zamestnávatelia a my spolu s nimi považujeme za vec, ktorá by mohla výrazne zmeniť stav na Slovensku. Tým prvým návrhom je návrh znížiť daň pre zamestnávateľov. Znova zopakujem, nie je to návrh k rovnej dani. Ja viem, že pre vás je mantra progresívne zdaňovanie, že vy to považujete za nesmierne dôležité. Tak vám nejdeme do toho vstupovať, lebo vás neprerobíme jednoducho. My rovnú daň vrátime vtedy, keď budeme znova vládnuť. Zdaňujte progresívne fyzické osoby, nepovažujem to za správne, ale dobre, lebo tá daň vám aj niečo môže priniesť do štátneho rozpočtu. Ale zvýšiť daň pre zamestnávateľov, pre právnické osoby, pre podnikateľov na 23 %, zvýšiť ju, ako už bolo povedané, o 21 % je zlé. Veď na to stačí úplne logika, keď všetky krajiny naokolo budú mať nižšiu daň, a majú nižšiu daň, a nielen krajiny naokolo, to tu už bolo spomínané, ale v najbližšom čase bude nižšia daň z podnikania alebo z príjmu právnických osôb aj v Británii, v Dánsku, Švédsku a Fínsku. To ako chceme konkurovať na medzinárodnom trhu investícií, keď budeme mať jednoznačne v tejto oblasti najnevýhodnejšie podnikateľské prostredie? Veď na to naozaj stačí logika, že toto je problém. A keď sa vám nepáči 19 %, no tak poďme rokovať o tom, kde je ten kompromis. Ale mať daň, ktorá je najvyššia, je zlé. Naozaj to, to každý musí uznať, že to je nekonkurencieschopné, robí to z krajiny nekonkurencieschopnou. Výhrada, ktorá proti tomu zaznieva, je, že to spôsobí výpadok v príjmoch verejných financií. No nespôsobí. Určite nespôsobí, práveže opak je pravdou. Veď vy to tiež vidíte. Vy, ktorí ste sa aspoň, vy, ktorí ste sa pohybovali v podnikateľskej sfére. Koľko je možností optimalizovať dane? Veľmi veľa. Veď dnes ešte bolo podávané daňové priznanie s 19-percentnou daňou. To bolo priznanie dane za minulý rok. Takže až si to náhodou niekto neuvedomujete, lebo aj také zazneli dokonca z vládnych miest, také prirovnania, že výber dane je dobrý. No tak pripomínam, že to je výber 19-percentnej dane, nie 23-percentnej dane. Ale keď sa bude vyberať 23-percentná daň, tak jej výber bude nižší ako tej 19-percentnej. Takže práve zvýšenie dane na 23 % spôsobí výpadok príjmov štátneho rozpočtu. Spôsobí zvýšenie deficitu. A môžme ešte si to zvrátiť, ako mnohé krajiny spravili, lebo nebolo by Slovensko jediné, ktoré najprv nahodilo vysokú daň a potom sa zbadalo, že to neni dobrá cesta, vrátilo sa k nízkej dani v príjmoch z podnikania a urobilo dobre. A budem hovoriť aj konkrétne príklady. Takže nie je pravdou, že toto spôsobí výpadok príjmov štátneho rozpočtu. Veď už v tých odhadoch, ktoré sú teraz nahodené, ako bolo povedané, sa ani nepočíta s výrazným, s výrazným nárastom výberu tejto dane na tento rok, a to sa bavíme stále o 19-percentnej dani. To si treba uvedomiť. Aj na tej sa už prejavuje zhoršené podnikateľské prostredie, pretože tie firmy sa jednoducho pripravujú na to, čo príde. Napríklad v tomto roku, až to neviete, tak veľké firmy, ktoré si to mohli dovoliť, ktoré majú dostatok zdrojov, nepriznali dlhopisy alebo nezaúčtovali, pardon, nezaúčtovali odpisy, pretože to umožňuje účtovníctvo, a radšej zaplatili vyššiu daň objemovo s 19-percentnou sadzbou a zaúčtujú si ich na budúci rok a zaplatia z nižšieho základu 23-percentnú daň. Z toho vyplýva jasný úbytok na tejto dani. Tí, ktorí sú malí, a tých je väčšina, takúto možnosť nemajú, ale tak či tak toto je proste problém. A ja vás vyzývam, zamyslite sa nad týmto problémom a nájdime nejaké rozumné východisko. A nebude to návrat k rovnej dani. To je vaša posvätná krava, že ste ju zabili, tak sa z toho, ste sa tešili, dobre, my si počkáme, keď voľby ukážu iné výsledky. Druhý bod je zníženie odvodov pre predovšetkým nízkopríjmové skupiny. Toto je veľký problém. Tí ľudia, ktorí sú najdlhšie na úradoch práce, sú práve nízkokvalifikované, a tým pádom nízkopríjmové skupiny. Keď ich zaťažujeme vysokou mierou odvodov, tak jednoducho sú príliš drahí z hľadiska toho, čo dokážu ponúknuť pre zamestnávateľa, a nemôže, nikto nemá záujem ich zamestnať, pretože sú príliš drahí. Tu nejde o to, koľko oni dostávajú mzdu, ale o to, koľko stoja zamestnávateľa. A zamestnávateľ za ne platí omnoho viac, ako tí ľudia vidia na svojej výplatnej páske. A to je problém. Pritom existuje niekoľko návrhov, ktoré znamenajú, že keby sme zaviedli odpočítateľnú odvodovú položku, tak aj zamestnanci by dostali vyššiu čistú mzdu a zároveň by sa stali lacnejšími pre zamestnávateľa. A pre štát by sa to oplatilo tak či tak. Ten výpadok, tam by možno nejaký výpadok bol, ale umiestnili by sme na trh práce tisíce, desaťtisíce ľudí, čo už je veľká spoločenská hodnota. Tí by začali platiť odvody, dane, vracali by sa späť peniaze, ale hlavne začali by žiť iným spôsobom života, aký ho žijú doteraz. To je veľmi dôležitá vec. A za túto vec sa oplatí niečo urobiť a snažiť sa. Tým, že ste zmenili, alebo výrazne zvýšili odvody aj zdravotné, aj bežné pre dohodárov, pre živnostníkov, opäť nedôjde k tomu, že sa výrazne zvýšia príjmy alebo že sa vôbec zvýšia príjmy štátneho rozpočtu. Skôr ste ľudí obrali o možnosť živiť sa prácou. A keď sa tu mnohokrát odvolávali niektorí predrečníci z ľavej strany politického spektra na Nemecko, no, viete o tom, že v Nemecku existujú tzv. mini jobs systém po Hartzovej reforme, ktorá Nemecko nasmerovala na cestu prosperity, ktoré sú vlastne niečím podobným, ako u nás boli dohody? Nezaťažené odvodmi, nezaťažené dodatočnými prácami a že vďaka týmto mini jobs mnohí v Nemecku práve našli prácu aspoň nejakú, kým sa situácia nezlepšila. Viete napríklad to, že v Nemecku platí systém po Hartzových reformách, že nikto nemôže odmietnuť akúkoľvek ponúkanú prácu, aj keď nezodpovedá jeho kvalifikácii? Bol som nedávno na konferencii, kde presne toto zástupca nemeckej vlády vysvetľoval a zdôvodňoval. Pretože, a, samozrejme, nie je to nejaké populárne opatrenie, ale jednoducho vedia, že tých ľudí musia mať na pracovnom trhu a nie na úradoch práce. Takže keď sa odvolávate na Nemecko, tak si treba uvedomiť, že aj takéto veci tam sú a vďaka tomu sa ekonomika vyvíja ináč ako napríklad francúzska. Tretím vážnym problémom, ktorý dopadá na podnikateľské prostredie, a tým pádom, keď ho zhoršuje, tak dopadá aj na nezamestnanosť, sú vysoké ceny energií pre zamestnávateľov. Vy, vaši predstavitelia veľmi radi hovoria o tom, ako udržali stabilitu cien energie pre domácnosti. Ale vôbec už nehovoria, že cena elektrickej energie pre zamestnávateľov, pre právnické osoby alebo pre všetkých podnikateľov je najvyššia v Európe. Je Slovensko taká silná ekonomická veľmoc v rámci Európy, že si môže dovoliť mať v rámci svojho podnikateľského prostredia najdrahšiu elektrickú energiu s výnimkou ostrovných štátov Malta a Cyprus? Kto sem má prísť podnikať, a zvlášť keď Slovensko je omnoho viac citlivejšie na energetickú náročnosť z hľadiska svojho priemyslu ako iné krajiny? Tá zvýšená citlivosť je až o 100 % v slovenskom priemysle. Napriek tomu vďaka regulačnej politike zavedenej za prvej Ficovej vlády slovenské firmy platia najvyššiu cenu energie v Európe. A pre túto situáciu máme problém v U. S. Steel, alebo sme mali. Pre toto sa teraz špeciálne píšu zákony, ktoré udržia U. S. Steel na Slovensku. Ale to sa robí len pre U. S. Steel! Čo tí ostatní? Čo Železiarne Podbrezová? Čo ZSNP Žiar nad Hronom? Čo mnohé ďalšie nemenované firmy, ktoré takisto na cenách energií preplácajú nesmierne, nesmierne milióny eur ročne? Ale aby som nehovoril len vo všeobecnosti, poviem vám aj nejaké čísla. Poplatky za elektrinu, ktoré, distribučné poplatky za elektrinu, ktoré tvoria dnes už viac ako polovicu ceny elektriny na faktúre, zdvihol štát oproti roku 2012 o 36 %. Málokto to vie. Keď si rozdelíme tie platby na jednotlivé zložky, lebo ich je viac, platba za, tarifa za prevádzku systému vzrástla o 27 %, platba, tarifa za systémové služby o 36 %, tarifa za ročný rezervovaný výkon, ktorý platia len firmy, o 19 %, tarifa za prevádzku systému vzrástla od roku 2009 z 2,7 eura za MWh na 19,88 eura za MWh, to je za štyri roky o viac ako 636 %. Uvedomujete si tie extrémne nárasty? Pre firmy sú to desiatky tisíc až milióny eur každoročne, ktoré musia vynakladať naviac. A potom chceme od nich, aby vytvárali a tvorili nové pracovné miesta? Potom sa čudujeme, že sa balia a odchádzajú preč do lepších podmienok? Takže toto je veľmi dôležitá vec, ktorou sa musíme zaoberať, pretože takto dotujeme veľmi zlým spôsobom obnoviteľné zdroje energie, ale naozaj absolútne nerozumným spôsobom. Pretože napríklad dotácia na výrobu elektriny vo vodnej elektrárni, na to postačuje, na 1 MWh dotácia v priemere 15 euro, ale v slnečnej elektrárni 360 euro. Napriek tomu prvá Ficova vláda svojou regulačnou politikou cez pána Holjenčíka vytvorila fotovoltaických milionárov a tento luxus nás stojí 300 mil. ročne, firmy a občanov. Ja si myslím, že tak ako s ostatnými záležitosťami, aj s týmto sa treba úplne vážne a seriózne zaoberať. Pretože toto nesmierne nivočí podnikateľské prostredie. Štvrtým bodom je zmena sociálneho systému. Všetci, ktorí sme sedeli za tým okrúhlym stolom, poukazovali na to, že keď máme problém zamestnať málo kvalifikovanú pracovnú silu, tak jednoducho nemôžeme očakávať, bolo by to absolútne z ich pohľadu neracionálne, keby sme si mysleli, že títo ľudia budú mať snahu pracovať za cenu práce blízkej minimálnej mzde, keď cez systém sociálnych dávok dnes päťčlenná rodina získava zhruba 300-320 eur v čistom. Minimálna mzda v čistom znamená 283, až sa dobre pamätám, eur. Vysvetlite mi, aká je logika v tom, keď mám dve možnosti príjmu, keď som v situácii takejto rodiny, nemám kvalifikáciu, nemám šancu pravdepodobne získať inú prácu, len nízko platenú, lebo nemám kvalifikáciu, a mám možnosť nerobiť nič a dostať vyše 300 eur, alebo ísť pracovať a dostať menej, ako dostávam teraz, a ešte aj stratiť priestupkovú imunitu, ktorú mám? Je to pravda, nie sú v tom zahrnuté, pani poslankyňa Tomanová, ani príspevok na bývanie, to, čo som ja povedal, nečerpám z internetu, z tých obežníkov, ktoré tam bežia a sú tam zahrnuté len tie platby, ktoré päťčlenná rodina nedostávajúca príspevok na bývanie získava. Je, ja vám to viem ukázať, dokázať, preukázať, ako len chcete. Takže keď chceme, aby sme zvýšili záujem týchto skupín prijať prácu, tak musíme aj v tomto smere urobiť zmeny. To takisto patrí k dobre nastavenému systému, ktorý vedie k rastu zamestnanosti, pretože všetci ľudia sa správajú logicky. Naozaj, nepôjdu pracovať za menej peňazí, ako dostávajú bez práce. A tam je celý rad zákonov, ktoré sme tu mnohokrát už mali, ktoré predkladám opakovane, na najbližšiu schôdzu ich predložím takisto, ktoré riešia tento problém, ktoré viacej posilňujú ľudí, ktorí pracujú, ktorí sa snažia získať prácu, tým dáva viac peňazí a podporuje ich, ale tí, ktorí tak nechcú robiť, jednoducho na tých sa díva z iného uhla pohľadu. No a posledný, piaty bod je často spomínaný Zákonník práce. Zákonník práce nie je jedinou vecou, ktorá je problém, preto sme ho zaradili až na piate miesto, ale je jeho súčasťou. Nie je naozaj rozumné uprostred krízy sťažiť firmám pozíciu na trhu tým, že za vytvorenie pracovného miesta má firma o 100 % vyššie náklady ako predtým. Myslím tým na súbeh odstupného a výpovednej lehoty. Ono to znie veľmi pekne, že sa zvýšila ochrana zamestnancov. Ale keď ľudia stratia prácu, to je aká ochrana zamestnancov? Najlepšia ochrana, sociálna ochrana zamestnancov je, keď majú prácu, a my sa máme snažiť dať im tú prácu, vytvoriť podmienky, aby tú prácu mali, nie podmienky, ktorá im prácu berie. A tá výstraha, že je tu 40-tisíc, o 40-tisíc pracovných miest menej, alebo viac nezamestnaných, je alarmujúca. Takže pozrime sa aj na toto a naozaj takéto veci sú možno schodné v časoch, keď ekonomika rastie a veciam sa darí, ale nie v čase, keď je treba pomáhať. Toľko k tým piatim opatreniam, ktoré navrhujeme, a tým aj odpovedám na rôzne poznámky predrečníkov z ľavej strany politického spektra, že chcú počuť návrhy. My sme sem prišli s konkrétnymi návrhmi. Predkladáme päť odporúčaní, päť riešení, ktoré vzišli z rokovania zástupcov zamestnávateľov a ekonomických expertov a opozičných politických strán za okrúhlym stolom. Za každým týmto bodom je, samozrejme, celý vejár zákonov, ktoré by bolo treba riešiť, snáď až s výnimkou toho prvého, kde stačí zmeniť sadzbu dane z príjmu právnických osôb. Ale toto sú úplne konkrétne návrhy, s ktorými sa neprichádza na mimoriadnu schôdzu, lebo mimoriadna schôdza je o debate a pomenovaní a návrhoch na riešenie, ale s ktorou prídeme už na najbližšiu schôdzu a na ďalšie. A ja myslím, že bolo by dobré, keby sme to nerobili len opozícia kontra vláda, vládna strana, a naopak, ale keby sme sa aspoň na niektorých veciach mohli zhodnúť. A ja teraz ešte len pár všeobecných poznámok buď k tomu, čo odznelo, alebo k tomu, čo teda nezaznelo. Mnohokrát sa tu odvolával aj pán minister Richter, myslím, na konkrétnu situáciu v Európe, veľmi často sa s ňou argumentuje, aká je zlá a že teda ani u nás nemôže byť iná. No, v Európe je situácia rôznorodá, podľa toho, ktorá vláda aký prístup k riešeniu problematiky zvolila. Samozrejme, aj Európa má rôznorodé vlády a je tam veľa vlád, ktoré kráčajú podobnou cestou, ako zatiaľ kráčate vy. Ale táto cesta u všetkých týchto krajín nevedie k znižovaniu nezamestnanosti, naopak, tieto krajiny sa potápajú do väčších a väčších ekonomických problémov spojených aj s rastom nezamestnanosti. Ale máme tu krajinu, krajiny, ktoré sú na tom inak, a tu netreba sa pozerať, že za minulý mesiac alebo v priemere za minulý rok, ako dopadali jednotlivé krajiny, ale treba sa pozrieť na trendy, či u nich nezamestnanosť klesá, alebo rastie. Nájdete si to každý jeden na Google, si to môžete vygúgliť na stránke publicdata a vložiť si ktorúkoľvek krajinu, chcete, a uvidíte ju graficky znázornenú. A uvideli by ste, že napríklad Litva dokázala v priebehu dvoch rokov skresať nezamestnanosť zhruba z 21 % na úroveň, ktorá je nižšia, ako dnes je na Slovensku. Lotyšsko z 18 % na úroveň asi 12 %, Estónsko takisto z 18 % na úroveň asi 9 %. V priebehu dvoch rokov takéto ohromné posuny pozitívnym smerom v tom istom čase, keď iné európske krajiny v nezamestnanosti rástli. Takže to je dôležité, aké nástroje sa zvolia. My máme možnosť porovnávať a máme možnosť zvoliť si efektívnu cestu, tak sa už zbavme ideologických nánosov a voľme to, čo funguje, nie to, čo by sme si želali, aby fungovalo, ale to, čo naozaj v praxi funguje. Pán minister Richter tiež hovoril o štatistikách. No tie štatistiky, ktoré používame, alebo tú metodiku, to nieže ja som ju zavádzal, to ešte za pána Magvašiho a možno predtým, predtým boli. Takže v tomto naozaj tie prístupy sa nemenia, len systémy sa menia a možnosti do nich vstupovať. Ale jednu vec z hľadiska nástrojov na riešenie nezamestnanosti by som ešte spomenul. Tieto nástroje, týchto päť opatrení, samozrejme, nie sú nástrojmi, ktoré vyriešia všetko. My sme ich rozdelili do dvoch skupín. Opatrenia, ktoré možno aplikovať hneď a rýchlo a aj rýchlo prinesú efekt. To je týchto päť odporúčaní. Ale potom je veľká skupina ďalších zmien, ktoré je potrebné urobiť, ale je to beh na dlhšie trate. Vymáhateľnosť práva, obrovský problém, ktorý musíme riešiť, ale nikto dôveryhodne nepovie, že to vyrieši za mesiac. A ani efekty to neprinesie, preto to ani dnes ja nezahŕňam do tejto debaty. Zmena školstva, prepojenie školstva s potrebami trhu práce. Odstránenie byrokracie, ktorá je obrovská, ale to je boj s 27-hlavým drakom, ktorá mu vyrastá z každého zákona, ktorý sa tu v Národnej rade objavuje, a vôbec to nemusí byť zákon z hospodárskeho prostredia. Preto navrhujeme v uznesení, aby sme vládu zaviazali, aby nepredkladala také návrhy zákonov, ktoré zvyšujú či už finančné, alebo iné bremeno podnikateľskej sféry. Pretože to sa dnes a denne deje a v tomto nemá čisté svedomie žiadna vláda. Ani tie, v ktorých som, ktoré, ku ktorým patrím politicky. To si musíme priznať. Ale je tu jedna veľmi rýchla, jeden veľmi rýchly nástroj, ktorý by sa mohol uskutočniť hneď. Bolo to tu už spomínané, že protipovodňové opatrenia a ako zapojiť práve tých dlhodobo nezamestnaných a ako ich dostať z úradov práce. No, napríklad v niekoľkých obciach východného Slovenska sa teraz ide za 30 mil. eur robiť program regulácie potokov a, neviem, čoho všetkého možného. Za tú istú sumu, za tú istú sumu v rámci tých protipovodňových programov a opatrení, ktoré vaša vláda zastavila, ktoré boli vykonávané, by sa zamestnalo 3-tisíc ľudí. Nie 200, 300 za 54-tisíc na hlavu, ale 3-tisíc ľudí. Z nich na odvodoch a daniach, ktoré by zaplatili zo svojej mzdy, by sa vrátilo 10 mil. späť do štátneho rozpočtu a urobili by sa obrovské práce, ktoré by znamenali vyriešenie protipovodňovej situácie v daných obciach. To sú jednoduché nástroje, stačí na ne len rozum a nepodľahnutie loby, ktorá potrebuje veľké zákazky, miliónové zákazky pre svoje firmy. Ale to je len jeden z mnohých prípadov. Vážené dámy, vážení páni, takže to, s čím prichádzame dnes do Národnej rady, sú úplne konkrétne opatrenia a odporúčania a návrhy, ktoré výrazne pomôžu zastaviť rastúcu nezamestnanosť. Odložme, ako som už povedal, stranícke pohľady. Sú to kompromisné návrhy, sú akceptovateľné aj pre ľavicové videnie sveta a naozaj urobme niečo pre občanov tejto krajiny. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,075,065 |
17 | 2003-09-23 | Autorizovaná rozprava | 87 | D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: | D | Lipšic | podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR | Prvým článkom v III. časti v oblasti súdnej spolupráce v civilných veciach je článok III-170, ktorý obsahuje ustanovenia umožňujúce aproximáciu takmer v celej oblasti občianskeho práva. Európska únia sa potrebuje zamerať na praktické opatrenia, na praktické nástroje, ktoré poskytnú reálne výhody pre občanov členských štátov, najmä v prípade sporov, ktoré presahujú hranice jedného štátu, tak, aby bol zabezpečený prístup k spravodlivosti v rámci celej Európskej únie. Článok III-170 je však odklonom od tohto zámeru. Ide tu o značne širšiu úpravu, ako je v terajšom článku 65, a vytvára možnosti vyhliadky pre aproximáciu občianskeho práva v celej Európskej únii ako celku. Terajší návrh textu by teda mohol spôsobiť nesúlad s našimi individuálnymi národnými právnymi tradíciami a mohol by spôsobiť aj politické nezhody vo viacerých členských štátoch. Okrem toho by sme podľa mojej mienky museli čeliť zbytočnej a kontraproduktívnej harmonizácii v oblasti civilného práva a v oblastiach, v ktorých majú európske národy veľmi rôznorodé prístupy. Časťami občianskeho práva napr. sú rodinné právo, dedičské právo. A prístupy rôznych krajín Európskej únie v týchto odvetviach právneho poriadku sú veľmi rôznorodé. Preto si myslím, že by bolo vhodné, aby sme presadzovali zúženie textu článku III-170, aby harmonizácia bola možná, ale v prípadoch, ak je to nevyhnutné pre správne fungovanie vnútorného trhu. To je aj dnešný rozsah článku 65 a ten by mal zostať zachovaný. Druhý problém je článok III-166, resp. v terajšom novom znení je to 171. Ide o článok, ktorý umožňuje prijímanie spoločných minimálnych pravidiel v trestnom práve procesnom. Podľa mojej mienky to prináša vážne riziko v domácich trestných konaniach členských štátov vo viacerých oblastiach zahrnujúcich o. i. väzobné stíhanie, výsluchy podozrivých, vyšetrovanie v oblasti terorizmu, právnu pomoc, oblasť dokazovania alebo pojednávanie in absentia. Keďže máme rozdiely v základoch trestnoprávnych tradícií, nemá podľa môjho názoru význam skúšať zaviesť rozsiahle spoločné minimálne pravidlá v týchto oblastiach. Ad hoc kompromisy na úrovni Európskej únie týkajúce sa otázok, ktoré zasahujú priamo do jadra domácich systémov trestnej justície, by mohli robiť ťažkosti pre každého z nás udržať efektívne a koherentné systémy trestnej justície. Namiesto toho by sme sa mali snažiť sústrediť v tomto ustanovení výlučne na prevenciu diskriminácie iných štátnych príslušníkov v domácich trestných konaniach. Toto je práve prípad, kde Európska únia môže uplatniť svoj adekvátny vplyv. Myslím si, že je celkom nevyhnuté, aby v prípade, ak toto ustanovenie zostane zachované v návrhu ústavnej zmluvy, boli spoločné pravidlá prijímané jednomyseľne, aby v tomto prípade nebolo možné prehlasovanie spôsobom navrhovaným v návrhu ústavnej zmluvy. Musím povedať, že všetky členské štáty Európskej únie sú viazané Rímskym dohovorom vrátane článku 5 a článku 6, ktorý v mnohých veciach zakotvuje základné zásady trestného konania. A nevidím dôvod, aby pri takej heterogenite právnych poriadkov sme išli cestou unifikácie. Naviac, minimálne štandardy nie sú podmienkou pre vzájomné uznávanie trestných rozhodnutí. Takže myslím, že je potrebné takisto veľmi zodpovedne zvážiť tento článok. A posledný článok, ktorý, musím povedať, bol presadený do návrhu ústavnej zmluvy napriek nesúhlasu väčšiny členov Európskeho konventu, napriek nesúhlasu veľkej časti mojich kolegov z Európskej únie, je článok III-175 zahrnujúci inštitút európskeho prokurátora. Myslím si, že je celkom postačujúce, ak oblasť boja proti finančným záujmom Európskej únie prevezme Eurojust, ktorý už bol zriadený na koordináciu pátrania v cezhraničných prípadoch. Zriadenie inštitútu európskeho prokurátora by so sebou prinieslo vážny zásah do národného procesného trestného práva, ktoré je založené na existujúcich historických tradíciách. Vznikli by dve trestnoprávne jurisdikcie, jedna na úrovni Európskej únie, druhá na úrovni členských štátov. Myslím si, že lepší príklad federalizácie Európskej únie už ani nie je možné nájsť. Úrad, ktorý by takto vznikol, Európsky úrad verejného prokurátora, zodpovedný za vyšetrovanie, stíhanie a podanie obžaloby na páchateľa pri závažných trestných činoch týkajúcich sa viac ako jedného členského štátu, ako aj trestných činoch voči finančným záujmom Európskej únie, by bol podľa mojej mienky v priamom rozpore s princípom subsidiarity, ktorý by mal byť založený na jasnom rozlíšení medzi postavením Európskej únie a členského štátu. Celkom nevyhnutne na medzivládnej konferencii zaznie tento názor zo strany viacerých členských štátov. A som presvedčený, že by sme v tomto prípade mali takisto veľmi jasne povedať našu pozíciu, ktorá by mohla byť vážnym zásahom, ak by tento návrh bol prijatý do suverenity členského štátu. Trestné právo asi ako jedno z najdôležitejších odvetí právneho poriadku je výrazom suverenity každého jedného štátu. Dovoľte mi na záver ešte dve všeobecné konštatovania, ktoré sa týkajú mechanizmu hlasovania a II. časti navrhovanej ústavnej zmluvy. Veľmi podporujem návrhy, ktoré zazneli aj na diskusiách vo výboroch, aj na diskusii v pléne, aby sme čo najviac kompetencií zachovali v mechanizme jednomyseľného schvaľovania. Akákoľvek kompetencia, ktorá bude schvaľovaná v mechanizme kvalifikovaného hlasovania, znamená, že ktorýkoľvek členský štát, Slovenskú republiku nevynímajúc, bude môcť byť prehlasovaný pri prijímaní európskych zákonov alebo európskych rámcových zákonov. Je v našom bytostnom záujme, aby sme zachovali jednomyseľné hlasovanie. Myslím si, že Európska únia by mala byť a stále je o nachádzaní konsenzu v rámci diskusie, nie o prehlasovaní tých, ktorí s nejakým riešením nesúhlasia. Áno, je pravdou, že niekedy je ťažšie nachádzať konsenzus medzi dvadsaťpäťkou ako medzi pätnástkou, ale principiálne tam rozdiel nie je a mala by to byť jedna z našich ťažiskových požiadaviek. Na záver pár slov k charte. Ako politik musím povedať, že charta má ľavicový nádych. To je pravda. Ak si prečítate návrh charty v II. časti návrhu ústavy, tak ten pocit iný ani nemôžete mať. Ako právnik musím povedať, že začlenenie charty ako právne záväzného dokumentu do ústavnej zmluvy môže vytvoriť chaos v tom, že všetky členské štáty Európskej únie sú zároveň členskými štátmi Rady Európy a ako také sú viazané Európskym dohovorom o ochrane základných práv a ľudských slobôd. O aplikácii tohto katalógu ľudských práv rozhoduje a rozhodovať bude štrasburský súd. O aplikácii katalógu ľudských práv obsiahnutých v charte bude rozhodovať Súdny dvor v Luxemburgu. Je pravdou, že podľa charty sa ľudské práva v nej uvedené budú vzťahovať len na orgány Európskej únie a na členské štáty v prípadoch, keď aplikujú komunitárne právo. Moderný trend extenzívneho výkladu ústavných dokumentov však podľa mojej mienky hrozí tým, že vo veľmi krátkom čase budú jednotlivé ustanovenia charty vykladané a realizované aj vo vzťahu k členským štátom v prípadoch, keď aplikujú národné právo. Tým pádom vznikne akýsi dvojitý štandard ochrany ľudských práv, jeden, ktorý bude judikovaný štrasburským súdom, druhý, ktorý bude judikovaný luxemburským súdom. Myslím si, že oveľa prijateľnejšie riešenie je, aby Európska únia, ktorá podľa návrhu ústavnej zmluvy nadobúda právnu subjektivitu, pristúpila k Rímskemu dohovoru, ktorým doposiaľ nie je viazaná, a tým by sa štandard ľudských práv zjednotil, resp. zostal by zjednotený. Určite otázka charty bude prerokovaná na medzivládnej konferencii. Ja viem, že je to otázka, ktorá spôsobuje veľké napätie a veľké kontroverzie, ale myslím si, že v záujme toho, aby v Európe v budúcnosti neexistoval dvojitý, a teda chaotický štandard ľudských práv, by sa Slovensko malo pripojiť ku krajinám, ktoré požadujú, aby Charta základných práv únie nebola integrálnou súčasťou ústavnej zmluvy. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,211,835 |
51 | 2005-11-08 | Autorizovaná rozprava | 274 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 142, za 114, proti 1, hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Návrh sme schválili. Konštatujem, že sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v rámci tohto čítania. Konštatujem, že nie je to tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, záverečné hlasovanie. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,171,206 |
9 | 2010-12-15 | Autorizovaná rozprava | 248 | Tkáčová, Jarmila, poslankyňa NR SR | Jarmila | Tkáčová | poslankyňa NR SR | Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Prosím, dajte hlasovať o uznesení, ktoré som predniesla v rámci správy o prerokovaní petície. | [] | 4,187,978 |
75 | 2022-11-09 | Autorizovaná rozprava | 191 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo členovi výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Vojtechovi Tóthovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. | [] | 4,069,099 |
51 | 2005-10-28 | Autorizovaná rozprava | 98 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 126 prítomných, 121 za, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali. Návrh sme schválili. Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Otváram rozpravu. Keďže sa do rozpravy nehlási z prítomných pánov poslancov žiaden, vyhlasujem ju za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. (Hlasovanie.) 123 prítomných, 102 za, 16 sa zdržalo, 5 nehlasovalo. Návrh zákona sme schválili . Teraz poprosím pána predsedu výboru, aby z poverenia výboru predložil návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu vlády na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o konkurze a vyrovnaní (tlač 1272). Nech sa páči, pán poslanec. J. Drgonec, poslanec: V rozprave neboli predložené k tomuto návrhu zákona nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. V spoločnej správe je predložených päť bodov pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 1, 2, 3, 4, 5 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich. | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1272)"
] | 4,229,201 |
18 | 2011-05-19 | Autorizovaná rozprava | 48 | Uhliarik, Ivan, minister zdravotníctva SR | Ivan | Uhliarik | minister zdravotníctva SR | Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, účelom tohto vládneho návrhu je zabezpečiť vzájomné prepojenie medzi zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a zákonom Národnej rady č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva takým spôsobom, ktorý zabezpečí ochranu života, zdravia, životného prostredia a majetku pri ohrození verejného zdravia chemickými, biologickými alebo fyzikálnymi faktormi s medzinárodným dosahom v tom prípade, ak stupeň ohrozenia verejného zdravia si bude vyžadovať zapojenie zložiek civilnej ochrany. Podľa tejto úpravy sa v zákone č. 355/2007 Z. z. nahrádza pojem mimoriadna udalosť pojmom ohrozenie verejného zdravia a v zákone č. 42/1994 Z. z. sa definícia mimoriadna udalosť rozširuje o pojem ohrozenie verejného zdravia II. stupňa. Uvedenú úpravu si vyžiadala implementácia Medzinárodných zdravotných predpisov schválených Svetovou zdravotníckou organizáciou dňa 23. mája 2005. V súvislosti s touto implementáciou sa ďalej navrhuje doplnenie definície neodkladnej zdravotnej starostlivosti v zákone č. 576/2004 Z. z., pretože prax ukázala, že súčasná definícia neodkladnej zdravotnej starostlivosti je z hľadiska prevencie a šírenia nákazy nedostatočná. Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem pekne za podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem. | [] | 4,072,649 |
55 | 2006-02-02 | Autorizovaná rozprava | 142 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných je 140 poslancov, za 131, zdržali sa 5, nehlasovali 4. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,170,276 |
78 | 2022-12-06 | Autorizovaná rozprava | 345 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Pán poslanec Kuriak, nech sa páči. | [] | 4,143,991 |
26 | 2013-10-24 | Autorizovaná rozprava | 270 | Kvasnička, Marián, poslanec NR SR | Marián | Kvasnička | poslanec NR SR | Jožko, chcel som ti poďakovať, a teda poďakujem ti za dve veci, ktoré tak vnímam napriek tej matérii, ktorá je oveľa agresívnejšia, lebo odvolávame ministerku. Predovšetkým to, že vnášaš do tých svojich rozpráv, do tých svojich vystúpení také videnie, ktoré by som nazval nie dualistickým, že to čierno-biele videnie, ktorým sa vyznačujú parlamenty, že ty ten krajný radikalizmus nepestuješ. To je také úctyhodné a veľmi si to vážim. A druhá vec, ktorá, že sa do krvi biješ za seniorov, že je to agenda. Istý čas som si myslel, že to robíš v takom strete záujmov, že sám si v tej generácii, kedy už môžeš, ale keďže sa blížim k tomuto kmeťovskému veku aj ja, stále viac a viac ti fandím. Vďaka. | [] | 3,879,084 |
9 | 2016-09-20 | Autorizovaná rozprava | 247 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová. | [] | 3,927,094 |
17 | 2017-05-19 | Autorizovaná rozprava | 117 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Dobre. Takže, pán podpredseda vlády, pristúpime k jednotlivým otázkam. Dohromady máte 15 minút. Prvú otázku vám položil pán poslanec Ľuboš Blaha: „Vážený pán premiér, počas osláv víťazstva nad fašizmom na Slavíne ste hovorili o vážnom probléme ozbrojovania neonacistov a o polovojenských extrémistických skupinách. Bude vláda v tejto súvislosti prijímať aj legislatívne opatrenia, ktoré by zabránili získať zbrojné povolenie ľuďom, ktorí v minulosti pôsobili v zakázaných neofašistických hnutiach, stranách či združeniach?“ Nech sa páči. | [] | 3,980,993 |
20 | 2003-12-12 | Autorizovaná rozprava | 83 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 148 prítomných, 72 za návrh, 63 proti, 13 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Ďalší návrh. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,098,184 |
26 | 2011-11-30 | Autorizovaná rozprava | 300 | Hrušovský, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Hrušovský | predseda NR SR | Pán predseda Kollár. | [] | 4,104,599 |
72 | 2022-10-18 | Autorizovaná rozprava | 261 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Milan Kuriak s faktickou poznámkou. | [] | 4,063,259 |
83 | 2023-02-07 | Autorizovaná rozprava | 53 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Tri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Suju. Pán poslanec Eduard Kočiš ako prvý. | [] | 4,051,365 |
10 | 2016-10-21 | Autorizovaná rozprava | 253 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Ďakujem, pán poslanec. Ja som chcel vaše, síce pre mňa bezobsažné, ale dlhé vystúpenie nechať dokončiť, takže preto som vás neprerušil, aby ste, aby ste neprotestovali, že vám beriem slovo, ako to tu často robíte, keď predsedajúci si dovolí opozícii povedať, aby poslanec prestal hovoriť. Takže z úcty k vám a z úcty k opozícii som vás nechal rozprávať. Chcem sa opýtať, či chcete, aby ešte prebehli faktické poznámky. Alebo už nie? (Reakcia pléna.) Dobre, nie je všeobecný súhlas, takže končím dnešný rokovací deň. Ja môžem len povedať, že ak doteraz niekto z opozície, lebo boli opoziční poslanci, ktorí mali trochu problém s týmto rokovacím poriadkom, ja sa vám chcem poďakovať za vaše vystúpenie. Mňa osobne ste presvedčili, že ja prvý budem hlasovať za zmenu rokovacieho poriadku. Budeme pokračovať v utorok. Takže prajem vám príjemný víkend a ďakujem, že ste aj tých poslancov, ktorí váhali, presvedčili, že treba obmedziť čas vystúpenia poslancov v rozprave. (Prerušenie rokovania o 19.06 hodine.) | [
"(Reakcia pléna.)",
"(Prerušenie rokovania o 19.06 hodine.)"
] | 3,926,715 |
1 | 2023-10-25 | Autorizovaná rozprava | 56 | Pčolinský, Peter, doterajší podpredseda NR SR | Peter | Pčolinský | doterajší podpredseda NR SR | Pán poslanec Jozef Ježík. | [] | 4,077,707 |
55 | 2022-02-11 | Autorizovaná rozprava | 76 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Sedem faktických poznámok na vystúpenie pani poslankyne Sakovej. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako prvý pán poslanec Kazda. | [] | 4,100,654 |
8 | 2012-11-06 | Autorizovaná rozprava | 132 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci. Je to pani poslankyňa Viera Šedivcová. Nech sa páči. | [] | 4,164,992 |
7 | 2010-10-14 | Autorizovaná rozprava | 218 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja, končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Fronc. | [] | 4,153,131 |
11 | 2012-11-29 | Autorizovaná rozprava | 1 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Vážení páni poslanci, iba páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslankyne Bibiána Obrimčáková, Magdaléna Vášáryová a na zahraničnej pracovnej ceste je poslankyňa Oľga Nachtmannová. Podľa odsúhlasenej zmeny programu pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 226). Vidím, že už zaujala svoje miesto pani ministerka zdravotníctva Zvolenská, takisto aj pán spravodajca. A svoje vystúpenie neukončil 27. novembra písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Jozef Mihál. Nie je tu. Takže pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Novotný, pán poslanec Novotný ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nech sa páči. | [
"(tlač 226)"
] | 3,916,966 |
35 | 2014-05-28 | Autorizovaná rozprava | 28 | Mičovský, Ján, poslanec NR SR | Ján | Mičovský | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. No myslím, že patrí k faktom, že v týchto laviciach na rozdiel od školských lavíc je odpisovanie povolené a možno je to síce len úsmevný paradox, ale fakt treba vidieť to podstatné. A to podstatné je to, či znenie zákona sleduje občiansky záujem. A ja sa už v tejto chvíli pridávam k tomu, že to znenie zákona je v tomto návrhu dobré a pomôže tej podstate, ktorá trápi, myslím si, nielen Košičanov, ale ktorá trápi všetkých ľudí, ktorí majú na mysli stav životného prostredia v našej republike a ktorí vedia, že tí niektorí diablici ukrytí v zemi a ktorí nám niekedy môžu pomôcť, kľudne ešte môžu spinkať nejaké tie roky, kým možno nájdeme riešenie, ktoré naozaj nebude so sebou prinášať stav ohrozenia. Ale čo ma zaujíma, keď hovoríme o tom odpisovaní v týchto laviciach povolenom, na rozdiel od tých školských, je to, že či to naozaj nie je výnimka. My ešte na tejto schôdzi budeme svedkom niečoho, čo bude tiež úsmevné a verím tiež v konečnom dôsledku, že vari aj prospešné. Už niekoľko dlhých mesiacov sa tu snažíme presadiť záujem občanov, aby tí, ktorí sa neboja poukázať na korupciu, boli chránení. Predložilo to KDH, predložili to Obyčajní ľudia, predložili sme to už dvakrát a stále počúvame o tom, že to nie je potrebné. A hľa, čo sa stalo toť nedávno. Pán podpredseda vlády pán Kaliňák hovoril o novom zákone, ktorý je potrebný práve na ochranu takýchto ľudí prijať a spomenul niekoľko viet, ja budem o nich ešte podrobnejšie rozprávať, keď to príde na rad, ktoré údajne sú originálnym patentom ministerstva spravodlivosti a ktoré mne veľmi silne pripomínali vety, ktoré sme my do nášho návrhu vložili. Opäť ale skončím asi tam, kde aj teraz. Ak to poslúži občanovi, nuž opisujte. Ďakujem. | [] | 4,201,021 |
52 | 2005-12-06 | Autorizovaná rozprava | 172 | V. Pavelka, poslanec: | V | Pavelka | poslanec | Návrh tohto zákona vyvolal veľký rozruch, diskusiu a doslova zdvihol adrenalín tým, ktorých sa bytostne dotýka, a to policajtov. Boli sme svedkami dvoch protestných zhromaždení, na ktorých Odborový zväz Policajného zboru poukázal na nedostatky tohto návrhu zákona a na zlé sociálne zabezpečenie príslušníkov Policajného zboru. Nebudem sa vyjadrovať k výrokom na týchto protestných zhromaždeniach ani k následným krokom pána ministra vnútra. Ide mi len o odbornú stránku veci. Pán minister, v dôvodovej správe sa uvádza: „Cieľom materiálu je zabezpečiť podmienky na efektívnejšie využite finančných prostriedkov vynakladaných na sociálne zabezpečenie policajtov, zvýšenie ich personálnej stability vo vekových skupinách potrebných na výkon policajnej služby a zvýšenie motivácie na výkon uvedenej služby. Súčasná právna úprava sociálneho zabezpečenia policajtov sa v zásade osvedčila. V priebehu realizácie zákona sa však ukázalo ako potrebné lepšie zabezpečiť, aby policajti neodchádzali z výkonu služby v ozbrojených bezpečnostných zboroch predčasne a boli motivovaní na výkon služby po dlhšiu dobu, teda aj v strednom veku, kedy ešte pri zachovaní potrebnej fyzickej a zdravotnej spôsobilosti je potrebné a možné využiť aj ich odborné vedomosti a skúsenosti z doterajšej policajnej činnosti. Ďalším cieľom je aj zamedzenie možným špekuláciám oprávnených osôb a zneužívania systému sociálneho zabezpečenia podľa uvedeného zákona.“ Policajti vo výkone služby však hovoria úplne niečo iné o tomto zákone. Schválením tejto novely zákona dôjde k diskriminácii policajtov voči vojakom. Súčasne dôjde k diskriminácii v rámci jednej profesijnej skupiny policajtov, ktorí ku dňu účinnosti tohto zákona majú odpracovaných menej ako 15 rokov v Policajnom zbore. A preto žiadajú vypracovanie nového zákona o platových náležitostiach policajtov, ktorý odstráni diskrimináciu v odmeňovaní policajtov v porovnaní s profesionálnymi vojakmi. Pri prerokovaní tohto zákona vo výboroch, ako hovoril už aj spravodajca, v ústavnoprávnom výbore neprišlo k prijatiu uznesenia a toto sú skutočnosti a dôvody, prečo vám podám návrh, aby ste uvedený návrh zákona stiahli späť a dopracovali ho. Ak to neurobíte vy, tak dávam, pán spravodajca, procedurálny návrh na vrátenie tohto zákona predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,228,836 |
11 | 2016-11-29 | Autorizovaná rozprava | 302 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadne faktické poznámky. Ďalšou písomne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Natália Blahová. Vystúpi za poslanecký klub SaS. | [] | 4,039,216 |
33 | 2004-12-14 | Autorizovaná rozprava | 29 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nehlási sa nikto z prítomných pánov poslancov. Panie poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu. Otváram hlasovanie o tajnej voľbe na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu a na voľbu člena televíznej rady. Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete. Pri obidvoch voľbách je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za“ najviac u jedného kandidáta. Hlasovací lístok je neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená. Prosím všetkých overovateľov, aby zaujali svoje miesta a funkcie, pristúpime k tajnej voľbe. Páni poslanci, otváram tajnú voľbu. (Akt tajného hlasovania.) | [
"(Akt tajného hlasovania.)"
] | 3,991,369 |
50 | 2005-09-22 | Autorizovaná rozprava | 64 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 101 prítomných, 100 za, 1 sa zdržal. Návrh sme schválili. Poprosím pána poslanca Hajduka, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo predložil Národnej rade návrhy uznesení k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o katastri nehnuteľností (tlač 1281). [Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov , tlač 1281.] A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V rozprave som podal návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Dajte, prosím, pán predseda... (Ruch v sále.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1281)",
"(katastrálny zákon)",
"(Ruch v sále.)",
"[Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných p... | 4,173,308 |
42 | 2009-10-27 | Autorizovaná rozprava | 3 | A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: | A | Belousovová | podpredsedníčka NR SR | Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Darine Gabániovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči. | [] | 3,965,827 |
69 | 2022-06-24 | Autorizovaná rozprava | 62 | Zajačik, Vladimír, poslanec NR SR | Vladimír | Zajačik | poslanec NR SR | Mňa veľmi zaujalo porovnanie pána Mazurka. Musím si to zosumarizovať a skúsim vám o tom niečo povedať. Pán Mazurek hovorí, že pre neschopnosť Budaja zomrel človek. Ja hovorím, že, naopak, pre schopnosť poľovníkov zomrelo 250-krát viac ľudí. A čo ma ešte absolútne šokovalo, pán Mazurek hovorí, že zabitie človeka poľovníkom je len nehoda. Ja si myslím, že to už nepotrebuje žiadny iný komentár. Ďakujem. | [] | 4,109,124 |
15 | 2017-04-07 | Autorizovaná rozprava | 105 | Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Zemanová | poslankyňa NR SR | Pán minister, poznáte slávny Plzákov výrok? Ak nie, tak vám ho pripomeniem. A znie: „Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať!“ Toto sedí veľmi presne na vašu dnešnú obhajobu. Počúvame tu pohŕdanie klientmi, nielen vami, ale aj vašimi kolegami vykrikujúcimi z pléna. Mladí ľudia, ktorí sú v tomto zariadení, sú chránenými a zverenými osobami. Sú to mladí ľudia, ktorí sa dostali do ťažkostí a potrebujú pomoc a sú tu ponižovaní a pohŕdavo označovaní za narkomanov od vášho kolegu Blahu. Smutné. | [] | 4,151,066 |
21 | 2013-06-28 | Autorizovaná rozprava | 75 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Ďakujem pekne. Pán poslanec Hudacký do rozpravy. | [] | 4,067,538 |
19 | 2013-05-14 | Autorizovaná rozprava | 58 | Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR | Robert | Kaliňák | podpredseda vlády a minister vnútra SR | Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, neviem, či to je príznačné, ale pán poslanec Beblavý väčšinou nám naloží a potom odíde, aby nepočúval odpovede na svoje otázky. Oceňujem, že pán poslanec Hlina tu sedí. A aj pán poslanec Zajac je tu. To je naozaj super. A Igor sa o chvíľu vráti určite tiež. No niektoré vystúpenia boli vecnejšie, niektoré vystúpenia boli čisto populistické. A treba povedať, že ten populizmus bol asi spôsobený predovšetkým tým, že si neprečítali zákon. A tiež nikomu nechcem vstupovať do vzdelania, ale právnu prednášku od inžiniera ekonómie väčšinou neočakávam, hlavne ak je úplne mimo základov, ktoré fungujú. Čiže to je len tak na bod, aby sme vedeli, v akom duchu sa nesie to, čo tu napríklad pán poslanec Beblavý hovoril. Ak raz inštitúcia, napríklad okresný úrad, nie je rozpočtovou organizáciou, tak nemá právnu subjektivitu. Ak raz nemám právnu subjektivitu, nie som správcom a nemôžem manipulovať s majetkom a rôznymi inými vecami, o ktorých tu pán Beblavý rozprával. Čiže okresné úrady nebudú správcami majetku. A na tom bola postavená polka jeho vystúpenia. Tá odpoveď je veľmi krátka. Čiže keby si prečítal zákon a zistil a trošku sa zaujímal o to, čo je preddavková organizácia v skutočnosti, že tie preddavky spočívajú vo vyplácaní miezd a nákladov, ktoré majú spojené, ktoré sú presne vypočítané, vedel by, že žiadny prednosta okresného úradu nám tu nebude spravovať majetok, lebo to nie je jeho úloha, na to existujú iné organizácie, ktoré medziiným sa volajú či už ministerstvá alebo samotné centrá podpory. Takže k čomu sa mám ďalej vyjadriť, keď celé jeho vystúpenie bolo postavené na tom, že si neprečítal zákon? A tak je to tu väčšinou so všetkým. To je naozaj zmena politika na audiotextové číslo, na ktoré, keď zavoláte, tak vám vždy povedia zlé, otrasné, hrozné, koncentrácia, katastrofa. A toto počúvam každý raz. Samozrejme, je to úloha opozície. Čiže ja to aj tak beriem, že je to proste povinná jazda, že treba kritizovať, tak kritizujem. Len je rozdiel medzi vystúpením pána poslanca, či už pána poslanca Zajaca, pána poslanca Hlinu, i keď ten si ten čas zobral aj na svoju politickú agendu, alebo, samozrejme, pána poslanca Hraška, alebo aj toho, čo hovoril pán poslanec Fecko v rámci faktických poznámok. Čiže ťažko sa reaguje na niečo, čo už od začiatku je položené na nesprávnom úsudku aj právnom. A nechcem nikoho poučovať, každý z nás má svoj názor na to, no ale aj k niektorým takým drobnostiam. No, samozrejme, druhé, na čom to bolo postavené. No tak si urobil interný prieskum pán poslanec Beblavý, hovoril, že teda štátne úrady, na ktoré najčastejšie chodia ľudia, sú úrady práce, kde treba rozdeliť veci na pracovné a rodinné, to je veľmi dôležité, Sociálna poisťovňa a, samozrejme, zdravotná poisťovňa. No tak jednak, samozrejme, či je to Sociálna poisťovňa alebo zdravotná poisťovňa, vie väčšina z nás, ktorí v tejto snemovni sedíme, nie je štátny orgán, to sú verejnoprávne inštitúcie. To znamená, nevykonávajú a zákon hovorí o výkone štátnej správy. Štátnu správu v tejto podobe, ako poznáme štátne orgány, nevykonávajú. Čiže je to opätovne kritika s tým, že by bolo treba mať základné vedomosti o tom, čo je orgán štátnej správy a čo je verejnoprávna inštitúcia vykonávajúca služby pre občanov. Napriek tomu opätovne, aj keď som to hovoril stokrát už, ešte raz sa k tomu vrátim, aby nebola mýlka, pôjdem od začiatku, reforma ESO má niekoľko etáp. A potom v rámci optimalizácie bude mať niekoľko verzií, sme v druhej etape, v lete budeme hovoriť o tretej etape, celkovo by ich malo byť 5. To znamená, iste ste si všimli, mnohí pozorní poslanci, že nie sú tam všetky úrady, že tam niektoré úrady chýbajú a že tá integrácia najmä tých komplikovanejších a príprava prebieha dlhšie, lebo nechceme byť svedkami toho, ako SDKÚ, ktorej súčasťou je aj pán poslanec Beblavý, vykonala prechod na nový informačný systém, a nie integráciu, ale nový informačný systém na daňovej správe a koľko stoviek miliónov to stálo O tom som proste reči dnes nepočul. A všetci vieme, že to bola jedna katastrofa, že sa z nej dodnes spamätávame, rozpočet a aj vaše dane. A čo hovoril pán poslanec Hlina, keď sme sa bavili o tom, kto vybral peniaze na tento rok z vreciek občanov, tak to bola presne SDKÚ, ktorá proste pokazila na daňovom úrade všetko, čo sa dalo. Ešte aj kúpili chorú budovu, ktoré je teda hygienicky či ako závadná. Čiže vrátim sa k tomu napríklad úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. A budem ho rozdeľovať, v rámci III. etapy ESO budeme diskutovať o tom, ako mať prácu trošku osobitnejšie, predsa len je tam v zásade rozdielny prístup a rozdielna povinnosť starostlivosti o jednotlivých klientov, keď to tak nazvem, a, samozrejme, štandardné veci, ktoré sa robia v rámci sociálnych vecí a rodiny. To znamená veci, ktoré súvisia s dôchodkovým zabezpečením, sociálnym, a rodinnými prídavkami a podobne. To sú odlišné agendy, ktoré sú momentálne zlúčené na úrade práce a sociálnych vecí a rodiny, a, ja si myslím, dôvod na to, aby existovali trošku vedľa seba. To isté platí, že napriek tomu, čo som povedal, že Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa sú verejné inštitúcie fungujúce na svojom vlastnom zákone a vo svojich vlastných pravidlách, máme elementárny záujem na tom, aby občan vybavil agendu, ktorá je spájaná s týmito organizáciami v rámci klientskych centier. Čiže ak aj povedal pán Beblavý, zase len pre to, že ma nepočúval na úvod, ak sa bavíme, že Sociálna poisťovňa, sociálny úrad, daňový úrad, Policajný zbor, sú úrady, na ktorých bude môcť občan veci vybavovať, to je naším cieľom vrátane daňového úradu. Tretí pilier tej samotnej reformy ESO spočíva predovšetkým v tom, že chceme urobiť zásadné protikorupčné opatrenie, ktoré spočíva v rozdelení komunikácie a kontaktu a rozhodovania a rozhodovacieho procesu. To znamená, aby nedochádzalo k ovplyvňovaniu úradníkov, ktorí rozhodujú, občan bude mať vlastne možnosť sa stretávať iba s akýmisi agentmi, ktorí pracujú, povedzme, v bankovom sektore. Ten bankový príklad je veľmi dobrý a zrozumiteľný. Keď si žiadate úver, prídete klasicky na tú istú priehradku v podstate, kam chodíte, za tou dámou, ktorá sa vám stará o nejaký účet. A keď požiadate o úver, ona vám spracuje žiadosti, ale už bankový back office alebo v našom prípade výrobca rozhodnutí v štátnej správe bude rozhodovať o tomto úvere v podobe nejakej štátnej veci, ktorú pre toho občana vykoná. Čiže ten úradník, ktorý rozhoduje, to je továreň na rozhodnutia, bude oddelená od občanov kontaktu. A to je vlastne veľmi dôležite, pretože nebude dochádzať k tej, by som povedal, najčastejšej a pravidelnej napr. korupcii na dennom poriadku. A máme šancu zabrániť vlastne týmto stretom. Ak k takému stretu príde, tá evidencia v zásade v rámci týchto kontaktov môže byť tým pádom omnoho ľahšie vystopovateľná, lebo čo robí občan, ktorý má zhodou okolností v tej chvíli vybavované svoje žiadosti na úrade, kde nemá čo robiť, pretože kontaktné miesto je to, kde sa vybavuje agenda? Čiže aj práca a vyšetrovanie spätne prípadnej korupcie bude omnoho jednoduchšie, pretože práve tá evidencia tam bude musieť byť. Čiže ak máme záujem, a to hovorím že po etapách prídu verzie, tie už závisia od toho, ako sa rýchlo budú vlastne napájať jednotlivé informačné systémy na systémy štátu, tak budú postupovať jednotlivé verzie, ktoré budú otvárať nové a nové možnosti vlastne čerpania tých informácií. Čiže ak to poviem tak, tak pán poslanec Beblavý sa predovšetkým mýlil v tom, čo budú robiť okresné úrady. Práve preto sme im zobrali možnosť rozhodovať o majetkoch a všetkých veciach, o ktorých tu proste rozprával polhodinu, aby sa venovali len tej činnosti, ktorú majú na starosti. A to je rozhodovanie o právach a povinnostiach občanov a právom chránených záujmoch. To je to, čo majú robiť. Nemajú sa starať o kšefty, o nakupovanie, o laptopy, o nehnuteľnosti a podobne. To nie je ich starostlivosť. Majú rozhodovať najmä o záležitostiach občanov. A to táto reforma prináša. Čiže mal som pocit, že to je taká, by som povedal, kritika za každú cenu, ako sa hovorí. A snažím sa nájsť veci, aj keď som si nie istý, či má vlastne pravdu. A v tomto prípade, sami viete, sa ukázalo jednoznačne, že pravdu nemá, aj keď som to osemstokrát zdôraznil, že nie každé zákonné opatrenie prináša úsporu. Tu trošku preskočím kolegu Zajaca aj Doda Hlinu a preskočím k pánovi poslancovi Hraškovi. Úspory. Štátny rozpočet nie je fiktívne číslo. Vy nemôžete napísať, že napíšem si miliardu, hoci viem, že miniem 300 mil. a potom poviem, že som ušetril 70 %, pretože som ušetril 700 mil., pretože akonáhle ju tam máte, tak vám vyskočí deficit, ktorý v rozpočte predsa musíte mať ustabilizovaný, takže žiadne fiktívne číslo si napísať nemôžete. Je otázka, že musíte ho mať nakonštruovaný, tak aby ste sedeli k deficitu, k dlhu, ku všetkým veciam. Akonáhle urobíte takéto fiktívne číslo, prídete tak o takzvané veci, keď si požičiavate na prevádzku štátu klasické úroky, ktoré Slovensko dnes má, mimochodom, najlacnejšie vo svojej histórii. Aj tým pádom sa darí konsolidovať verejné financie nie z vreciek občanov, ako hovoril pán poslanec Hlina, ale priamo na lepšom chode štátu. Čiže vy si nemôžete písať imaginárne čísla do rozpočtu. To je exaktný dokument, kde každé číslo sedí. A to, čo som povedal, to platí. A pán poslanec tú svoju plachtu, o ktorej hovoril, bude mať, pretože pri tvorbe rozpočtu na rok 2014 bude jasne stanovené, ktoré položky, koľko peňazí ktoré ministerstvá museli seknúť na základe práve reformy ESO. Práve preto ministerstvo vnútra prvýkrát vlastne participuje na príprave rozpočtu na rok 2014. A tá nedôvera k tomu, že to číslo urobíme veľké. Ja som povedal pánovi poslancovi Hlinovi, že my ho prekonáme. Už dneska je jasné, že číslo 700 mil. prekonáme, lebo si to aj ekonomika vyžaduje. Ak by sme išli len tempom, ktoré sme teraz nastavili, a to znamená pre tento rok 97 mil., pre rok 2014 to bude až do čísla 176 mil., tak si to stačí vynásobiť, tak keby sme udržali to tempo na každý rok, už sme na nejakom čísle na 625 mil., za čo by ste ma nekarhali, lebo 70 mil. je hore-dole. Áno? Faktom zostáva, že už dneska vieme, že bude toho určite viacej, ako sme sľúbili, práve preto, lebo tá ekonomická situácia si vyžaduje omnoho radikálnejšie prístupy. A my máme jasne rozpoložkované veci, či sú to proste oleje, mazivá, PHM, energie, telekomunikačné služby, vreckové a tak ďalej, z ktorých pre jednotlivé rezorty, rozpočty a pre jednotlivé inštitúcie budeme, samozrejme, zrážať tieto sumy. Len taký jednoduchý príklad, spôsobený ESO-om, etapou I, keď vlastne na jeden úrad, ten integrovaný, si zasadlo 7 úradníkov, každý z iného obvodného úradu predtým. A ukázalo sa, že jeden má trojeurový stravný lístok, jeden ho má za 3,15, jeden ho má za 3,50, jeden ho má za 3,85. Čiže rozdiel medzi úradníkmi, ktorí sú obidvaja rovnakí úradníci, bol 85 centov, čo teda, pri všetkej úcte, je nejaký 25-korunový po starom na jeden pracovný deň. To je pomerne dosť veľké číslo. Úspora bola jednoznačná. Prispôsobili sme sa tomu, kto je najskromnejší. Keď sa bavíme o tej úspore, kde sa konkrétne vykonáva, chceli ste mať nejakú hmatateľnú vec, tak to je, samozrejme, na tejto podobe, že teda všetci nešli na tú najvrchnejšiu sumu, ale na tú sumu, ktorá je najnižšia, myslím, 3,15 eura. Čiže to je len jeden príklad. To isté platí napríklad o mnohých veciach, ako sú vreckové, cestovné náhrady a podobne. Iné je platiť, samozrejme, vojakov a policajtov, ktorí sú na misiách, iné je platiť úradníkov, ešte 100 % vreckového na služobnú cestu, za ktorú majú diéty. Myslím si, že v dnešnej hospodárskej situácii na to takisto nie je priestor. A to sú sumy, ktoré sú v miliónových položkách v rámci rozpočtu, napríklad len vreckového okolo 4 mil. eur. Čiže to sú čísla, ktoré nie sú malé. Len na to nepotrebujem zmeniť zákon o štátnej správe. Tak je? Čiže toto ja hovorím, že rozdiel medzi tými úsporami, ktoré vykonávame a ktoré jasne odpreukazujeme v tabuľkách, koľko to bude na rok 2014, aby v tom bolo úplne jasno, je iný ako to, čo je doložka vplyvov. To je priamo viazané k tomuto zákonu, čo tento zákon spôsobí. Ale tento zákon nie je reforma ESO. Tento zákon je nástroj, vďaka ktorému získavame možnosť hospodáriť aj u tých, ktorí dovtedy neboli pod kontrolou. A to je to, čo vadí. Ja poviem, čo vadí pravdepodobne aj pánovi poslancovi Beblavému, aj pánovi poslancovi Zajacovi. Totižto aký odborný výber že to bol? V uplynulom období? Myslím, že Igor Matovič zverejnil nejaký zoznam, kde koaličné rady, nie len všeobecné, ale aj iné, rozhodovali, kto bude kde sedieť. Tak, pán poslanec Zajac? Sú tie dokumenty verejne prístupné. Dokonca Koaličná rada písala parlamentu, čo má robiť. To som bol prekvapený, pán poslanec Hlina, keď ste ich kritizovali, keď vláda a predseda strany, ktorá má väčšinu v tomto parlamente, sa zaviaže, že bude iniciovať nejaký zákon, že sa vám to nepáči. V minulom období, si to možno nepamätáte, akási inštitúcia, ktorá nikde nie je zadefinovaná, písala listy parlamentu, že toto sa bude robiť, nejaká koaličná rada, ktorá ani nie je zakotvená v ústave. Písala, čo má parlament prijímať a ako to bude robiť, čo sa bude robiť a aký bude postup. Veď s tým sme tu boli všetci konfrontovaní. Takže ak hovorí niekto o politizácii, tak potom ten zoznam, ktorý zverejnil pán Matovič, bol výmysel? Nikto z vás ho nepoprel. Čiže o akých odborníkoch hovoríme, pán poslanec Zajac? Čiže aký je v tom rozdiel, keď sa Koaličná rada siedmich alebo ôsmich strán dohodne? De facto, áno, likvidujem tie miesta, ktoré si predtým delila Koaličná rada na okrese a na kraji, to je pravda. Z toho môžete byť nervózni. A to je, priznávam, vec, ktorá sa nemusí páčiť vám a mne tiež nie. A práve preto jednou z etáp, tou záverečnou etapou v rámci ESO bude zákon o štátnej službe, ktorá bude hovoriť o tom, že na týchto funkciách, ktoré sú odborne riadené, budú výberové konania a bude štátna definitíva, aby proste politici nevymieňali tieto miesta. To je vec, si myslím, po ktorej volajú všetci. Ja si myslím, že pán Plai ešte má dostatok energie na to, aby teoreticky sa mohol na týchto veciach rovnako podieľať. Zatiaľ som počul iba pozitívne ohlasy na jeho prácu, tak sa k tomu vráťme, lebo spomeňme si, ktorá vláda zrušila 22 zákonov o službe v štátnej správe, keď predtým sľúbila úradníkom nejakú definitívu a potom im to všetko zrušila. No SMER to nebol. Čiže to je k tomu. No zareagujem trošku aj na pána poslanca Fecka. Pán poslanec, väčšinou máte, samozrejme, aj odborné pripomienky. Teraz musím povedať trošku výčitku, že trošku ste si protirečili v tom vyjadrení. Ak ste povedali že je absolútne absurdné, to hovoril aj pán poslanec Zajac, aby šéf úradu v sídle kraja rozhodoval, alebo ak tá jeho komisia rozhodne inak, ako rozhodnú jeho podriadení, no tak ako to bolo doteraz? No veď predsa vy ste síce pracovali na úrade, ktorý bol v sídle kraja, v prešovskom pozemkovom úrade, ak sa ja dobre pamätám. Tak si zoberme sninský. Sninský predsa nebol samostatný. On v podstate bol rozpočtovo a všetkými vecami napojený. Čiže krajský úrad aj v lesnom prípade, aj v pozemkovom prípade čiže aj lesný úrad, aj pozemkový úrad boli len pobočkami. Volali sa úrady, ale nemali samostatnosť. Boli tam štyria ľudia, možno piati. To je asi veľkosť úradu pozemkového, lesného zhruba 5 ľudí na takéto malé okresy, ako je napríklad Snina. Čiže šéf Sniny a jeho zamestnanci mali predsa šéfa v Prešove. Oni neboli samostatní. Výplaty im platil, preplácal im jazdy, podpisoval im dovolenky. Oni nemali právnu subjektivitu. Na tom sa nič nemení. Takže čo kritizujete? Váš vlastný návrh? To práve hovorím, že ten systém je vlastne rovnaký. Ja chápem, že treba niečo nájsť na kritiku, ale toto nebolo presne to miesto, osobne si myslím. Keď sa vrátim k tomu, čo hovoril pán poslanec Zajac, no, dobre, ja si osobne myslím, že je to nesprávne, ale toto je vec, ktorá môže byť, aj pán poslanec Fecko, rozdielnosť našich názorov. Tak to možno aj v politike má byť. Ak ministerstvo pôdohospodárstva má v jednom okrese po samostatnej logistickej línii lesný úrad, pozemkový úrad, poľnohospodársku platobnú agentúru, Slovenský pozemkový fond, ktorý je tak trošku akože mimo, ale stále patrí do toho rezortu, krízový manažment v každom okrese, agentúru pre regionálny rozvoj, Štátnu veterinárnu a potravinovú správu, raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem som si ich narátal a určite som ešte niečo obišiel... (Reakcia z pléna.) Ako? Kataster nie je pôdohospodársky, ale, dobre, okej, ôsmy. Ale on je samostatný, to len pôdohospodári navrhujú za nich zákony, lebo to súvisí so zemou. Čiže to je osem inštitúcií, ktoré majú vlastnú logistiku direkt riadenú z Bratislavy pravidelne. Pritom každý má vlastné pravidlá. No tak pre mňa je normálne, že sa rozhodneme, že, nie, budete mať rovnakú logistiku, nebude si každý z vás kupovať osobitne nejaké veci po málo kusoch, bez zľavy, bez všetkého len pre to, že vás je málo. To je nepredstaviteľné. To ako keby my sme mali samostatné úrady, že živnostenský úrad bude samostatný, civilná ochrana bude samostatnou. Na to tu dneska každý útočil (na civilnú ochranu a krízový manažment). No tak, páni, je to jedna z mála inštitúcií. A to, že si to neuvedomujete, je smutné z pohľadu poslancov. Pravidelne každé záplavy, lesné požiare, všetky ohrozenia občanov sú predsa v akcii. Kam sa obracajú občania na pomoc vtedy, keď potrebujú pomoc v najväčšej núdzi? Veď tí sú v nasadení ďaleko častejšie, ako máte predstavu. Ste to dneska spomínali akože smiešne, že kto kedy sa stretol s civilnou ochranou. A my nemáme povodne? My sme nemali zasypané Kolárovo snehom a 400 ľudí uviaznutých v autách pod snehom? A vtedy sa s kým stretávali konkrétne občania? Vtedy sa stretávali s civilnou ochranou. Keď je niekde zamorené územie a vidíte tých mužov behať v tých oranžových vestách s modrým logom, keď sa merajú jednotlivé veci pri ohrození, to je kto? To je civilná ochrana. Z môjho pohľadu, samozrejme, evidujete hasičov, evidujete policajtov, sú veci, keď si robiť z tohto srandu, že kto už by to... No nič, však už som povedal, že pán poslanec Beblavý nevidí rozdiel ani v právnej subjektivite, takže sa nad týmto nemám pozastavovať. Faktom zostáva, že aj toto je posun, aby krízový manažment pre situácie, keďže sa vyskytujú častejšie a častejšie a keďže vláda má záujem zásadnejším spôsobom vtiahnuť napríklad aj dobrovoľníkov do fungovania ochrany majetku a zdravia občanov, lebo však to je to najhodnotnejšie, tak, samozrejme, mám záujem aj o krízový manažment síl na ochranu vecí, ktoré s tým súvisia. Hospodárska mobilizácia nie je vojenská mobilizácia. To nie je vojenská mobilizácia. To sú veci, ktoré máme k dispozícii na to, aby napríklad cez Štátne hmotné rezervy sme mohli ochrániť niektoré toky. Veď bez štátnych hmotných rezerv v CO a v hospodárskej mobilizácii by sme v Bardejovskom okrese, keď boli v Čirči a v ostatných tie obrovské záplavy, nemali šancu, keby nezaúradovali tieto mechanizmy, ktoré fungujú. Čiže naozaj som nerozumel tomu útoku na nich. A priznám sa teda, že mi len vychádza z toho, že jedine je to dané svojím spôsobom nevedomosťou. K tomu ešte, čo povedal pán poslanec Hraško. Kúpi sa softvér za 700 miliónov eur, bezpochyby 20-miliardový softvér, to by bol teda fakt softvér, faktom však je, že je OPIS ako operačný program informatizácie spoločnosti predsa na Slovensku bez ohľadu na to, aká vláda tu je, čiže tá integrácia jednotlivých informačných základní, ktoré ministerstvá majú, ich prepojenie predsa plánom bez ohľadu na čo, či ESO existuje alebo neexistuje. V konečnom dôsledku je pre nás nevyhnutné, aby občan tie informácie mal rýchlo. Čiže nechceme to? Ak je tá šanca, že môžeme toto financovať z európskych fondov, robiť to musíme. Táto čiastka to zjavne nebude. Ale bavíme sa o tom, že to je nevyhnutné na to, aby tá služba občanom bola kvalitná. A teraz sa vás opýtam: Máte pocit, že vybavovanie občianskych preukazov, vodičských preukazov, pasov, technických preukazov sa vylepšilo za posledné roky? Je to dneska jednoduché, že bez ničoho môžem vkráčať na príslušné pracovisko, tam ma odfotia, zaplatím iba poplatok do kolkomatu, ktorý tam je pristavený, a odchádzam s dokladom, kde mi ešte aj napíšu, že už ho mám hotový, prídem si ho vyzdvihnúť, alebo keď nechcem, pošlú mi ho domov na adresu? Ja si myslím, že je to kvalitná služba. A práve na týchto skúsenostiach, ktoré sme zavádzali v rokoch 2007 a 2008, staviame práve ESO. Rovnako paralelne sme vtedy robili tzv. jednotné kontaktné pracoviská pre živnostenské úrady, to je vlastne doing biznis a vylepšovanie hospodárskeho prostredia, prišiel živnostník, že chce si otvoriť živnosť, samozrejme, register trestov už si nemusí nosiť, lebo si ho vytiahnu za vás, do sociálnej a zdravotnej ho prihlásia už oni, už nemusí chodiť tam. My sme si to už odskúšali. My nič nerobíme, nevyskúšame. Nechceme dopadnúť ako Daňové riaditeľstvo pred dvoma rokmi. To znamená, všetko staviame na základoch, ktoré sú overené a ktoré sa osvedčili a mali úspech u občanov. Pamätáte si v minulosti, keď niekomu ukradli alebo niekto stratil peňaženku, povedal: „Zoberte si všetky peniaze, len mi vráťte doklady.“ Povedal to preto, lebo vybaviť si všetky doklady ešte raz bola tortúra na tri dni, na tri dni. Dneska to vybavíte za 15 minút. A toto je moja predstava, toto sú príklady, ktoré sme už spravili, tie už za nami jednoducho sú, prepojenia jednotlivých elektronických systémov už sa udiali. My ich chceme vlastne len rozširovať, nevymýšľame novú revolúciu. Rozširujeme tie podmienky, ktoré sme už poskytovali predtým. Čiže to je z môjho pohľadu jasne dopredu. Pozerám ešte, či tu mám nejakú poznámku, na ktorú treba odpovedať. Ale vlastne už poviem iba záverečnú reč, aby som vás veľmi nezdržiaval, máte ďalšie zákony na pláne. Tu bola ešte otázka na audit od pána poslanca Zajaca. Audit bude, tak ako je plánovaný, má byť predstavený jednotlivými ministerstvami a orgánmi štátnej správy naozaj v júni, ako hovoríte, v júli sa zapracuje, predpokladám, že v októbri bude v parlamente na prerokovaní. Ale ten súvisí s kompetenciou a so vzťahom medzi samosprávou a štátnou správou. Čiže to je trošku komplikované. Áno, keď chcete počuť môj názor, myslím si, že zrušenie vyšších územných celkov je jedna z veľmi slušných ambícií, ktorú by sme mali mať. Ale tomu dnes asi ani ZMOS ani tak nepraje. Čiže myslím si, že toto je vec, ku ktorej sa musíme prepracovať dôkazmi o tom, že vie fungovať štát efektívnejšie bez niektorých zbytočných administratívnych inštitúcií. Ale to už zachádzam do ďalšej budúcnosti. Práve na základe vyhodnotenia výsledkov ESO, optimalizácie ESO budeme predstavovať jednotlivým samosprávam, ako sú mestá, obce slovami: „Pozrite sa, tuto je toľko a toľko úradníkov, toľko a toľko rozhodnutí robíme za toľko a toľko peňazí. Pridajte si logistiku, aby sme sa vám o ňu starali my, rozhodnutia robte vy a uvidíte, že ich budete robiť o 20 % lacnejšie, a usporené peniaze môžete dať napríklad na výtlky.“ To je cesta. To znamená, to isté platí aj o VÚC-kach, o vysokých školách. Na vysokých školách sú obrovské rezervy. Sťažujú sa, že nemajú peniaze. A pritom keď urobíme klasický pomer v bežných firmách v štáte v súkromnom sektore, kto mal firmy, podnikal, ten vie, obslužného personálu (údržbári, personalisti, mzdári a tak ďalej) nemá byť viacej ako 10 %... (Reakcia z pléna.) Tých 90 % je tých, ktorí robia výkon tej firmy a zarábajú peniaze. V štáte, keďže je to trošku odlišné a máte ešte aj ďalšie činnosti, ktoré máte poskytovať, je povolená hranica, dobre, 15 % je reál. Viete, koľko majú vysoké školy obslužného personálu? 40 %. Tieto školy samy sebe zoberú peniaze, keď sa nedostanú do nového systému, ktoré ESO zavádza, ktorý chcú mať na výskum, na vývoj a pre svojich vlastných vysokoškolských učiteľov. Toto je presne to, čo nemôžeme robiť rozhodnutiami, lebo inak bude tisíc protestov. Vy veľmi rýchlo zistíte, ktoré jednotlivé inštitúcie budeme rušiť, lebo budete o tom počuť i v rádiu, i v novinách. Samých mnohých z nich budete brániť, aby nerušili tú organizáciu, že je dôležité, aby existovala. Ale keby som vám prečítal zoznam tých organizácií, pretože tá analýza, samozrejme, naša existuje, my ju nepredstavujeme úmyselne, pretože bojovať proti celému frontu je naozaj veľmi náročné, takže tu ideme tzv. salámovou metódou postupne, sa jednoduchšie bojuje, tak naozaj tých inštitúcií, ktoré sú podľa mňa zbytočné a naozaj majú zaniknúť bez náhrady je pomerne veľa, myslím, okolo nejakých 24 tých základných, potom ďalšie, ktoré sčasti zaniknú, a veľmi drobná časť ľudí a možnože ich kompetencií prejde niekde inde. Toto bude veľmi ťažká práca. To bude asi najkrvavejší boj. Tam je tá časť, to už bude tá bonusová, ktorá bude prevyšovať tú hodnotu, o ktorej sme hovoril v rámci 700 miliónov, pretože tam už pôjdeme, samozrejme, aj do jednotlivých personálnych opatrení, ktoré sa ale budú väčšinou vzťahovať na Bratislavu ako takú, ktorá má, samozrejme, najmenšiu nezamestnanosť. A tu je to aj, samozrejme, vhodné, pretože títo odborníci si určite ďalšie miesto nájdu. Ale myslím, že niektoré čísla a náklady na tieto inštitúcie sú obrovské. A ja si myslím, že keď vidím pána poslanca Simona, by určite vedel porozprávať v jeho rezorte bývalom, koľko zbytočných inštitúcií existuje a ako sa vzájomne prekrývajú a zastupujú a prečo vlastne by nemuseli do budúcna existovať. (Reakcia poslanca.) To som v dobrom povedal, pán poslanec, v dobrom som hovoril. Čiže z môjho pohľadu chápem kritiku. Tá vecná je v poriadku, to je okej. Keď treba pripomienkovať, nerozumel som tomu, pretože neodôvodnil ten návrh pán poslanec Hraško, prečo to chce dopracovať, lebo nepovedal, v čom je nedopracovaný ten zákon. Len spomínal politické obavy, ktoré má z toho, že budú prednostovia. A, samozrejme, tá otázka, ktorá tu ešte zaznela z pohľadu odvolávania, rozhodovania v odvolacom konaní, tak to je vec, ktorá je štandardná aj na Protimonopolnom úrade, na mnohých inštitúciách, kde vlastne jedna inštitúcia rozhoduje aj o svojich vlastných rozhodnutiach. A nie vždy sú rovnaké. A je to úplný štandard. A ak sme nechceli zriaďovať ďalšiu inštanciu, ktorá by rozhodovala ako krajský úrad alebo niečo nadriadené, lebo šetríme práve a znižujeme počet úradov, tak toto bolo jediné riešenie, ktoré sme si takisto od roku 2007 vyskúšali a od roku 2007 funguje. Žiadne sťažnosti naň nie sú. Vy ste si ani nevšimli, že to tak vlastne funguje už aj na našich krajských úradoch v sídle kraja, ktoré donedávna existovali, keď sme rušili vlastne ešte všeobecnú verejnú správu. A funguje to. Čiže fungujú jednotné kontaktné centrá, fungujú napríklad aj doklady pre občanov, tie, ktoré budú takisto súčasťou jednotlivých kontaktných centier v jednotlivých mestách. A chceme , aby vlastne na to boli napojení všetci, aj služby, ktoré nie sú priamo výkonom štátnej správy, ako je Sociálna poisťovňa, zdravotná. Ale to sú práve tie jednotlivé etapy, aby sme nerobili všetko naraz, lebo vždy tým rozhodujúcim dňom sa môže stať mierna alebo menšia, alebo väčšia katastrofa. Chceme byť pripravení, chceme potom dokonale v roku 2014 vyladiť, v roku 2014 zriadiť čo najväčší počet klientských centier pre občanov, budeme štartovať asi s číslom 20, ale ukazuje sa, že niektorí primátori sú už aktívnejší, možno to číslo bude aj väčšie, a v každom prípade už v roku 2015 fungovať v novom systéme. A pravidelne každý štvrťrok, ako sa hovorí, budú robiť novú verziu ESO, ktorá bude zvyšovať počet tých funkcionalít, ktoré to samotné klientske centrum bude mať takzvane na počkanie. Ďakujem pekne. A verím, že hlavne občania z toho budú mať úspech, a držme si spolu palce. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | [
"(Reakcia z pléna.)",
"(na civilnú ochranu a krízový manažment)",
"(údržbári, personalisti, mzdári a tak ďalej)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(Reakcia poslanca.)",
"(Potlesk.)"
] | 3,903,978 |
90 | 2023-05-25 | Autorizovaná rozprava | 41 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Pán poslanec Svrček ako prvý. | [] | 3,903,577 |
26 | 2018-02-08 | Autorizovaná rozprava | 143 | Lubyová, Martina, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR | Martina | Lubyová | ministerka školstva | Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu začalo proces tvorby nového zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v júni 2017, a to zvolením konzultácie so širokým okruhom dotknutých subjektov. Na konzultácie boli pozvané tieto subjekty: Asociácia riaditeľov škôl úžitkového výtvarníctva a stredných umeleckých škôl, Asociácia riaditeľov štátnych gymnázií, Asociácia stredných odborných škôl Slovenska, Asociácia súkromných škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, Asociácia špeciálnych pedagógov škôl a poradní, Asociácia výchovných poradcov, Asociácia základných umeleckých škôl – EMU Slovakia, ďalej Komora školských logopédov, Konferencia biskupov Slovenska, Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, Slovenský výbor svetovej organizácie pre predškolskú výchovu, Spoločnosť pre predškolskú výchovu, Únia konzervatórií Slovenskej republiky, Združenie katolíckych škôl Slovenska, Združenie miest a obcí Slovenska, Združenie odborných učilíšť, špeciálnych škôl a špeciálnych výchovných zariadení Slovenska, Združenie pre rozvoj stredoškolského odborného vzdelávania, Združenie samosprávnych škôl Slovenska, Združenie zamestnancov centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie na Slovensku, Zväz maďarských pedagógov na Slovensku. Predmetom týchto konzultácií, na ktoré boli prizvané predmetné organizácie, bolo zhodnotenie systému a identifikácia problémových oblastí. Pozvaní účastníci konzultácií boli vyzvaní na zaslanie vecných podnetov na zmeny a doplnenia aktuálneho systému. Ministerstvo ďalej zverejnilo v súlade s § 9 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky predbežnú informáciu k návrhu zákona na portáli Slov-Lex pod číslom PI 2018/21 v termíne od 24. 1. 2018 do 5. 2. 2018. V predbežnej informácii boli v bode 2 uvedené základné ciele a tézy návrhu zákona, ku ktorým sa široká verejnosť mohla vyjadrovať a predkladať svoje podnety. Touto formou spolupráce s verejnosťou na tvorbe právneho predpisu sa napĺňa scenár č. 1 Správy o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu podľa legislatívnych pravidiel vlády, to je scenár verejnosť je informovaná o tvorbe právneho predpisu. Aj na základe podnetov z konzultácie so subjektami, ktoré som už uviedla, a podnetov doručených v rámci predbežnej informácie na portáli Slov-Lex ministerstvo spracovalo pracovnú verziu návrhu zákona. K nej sa koncom januára 2018 uskutočnila prezentácia určená pre tie isté subjekty. Po prezentácii bola týmto subjektom pracovná verzia návrhu poskytnutá na pripomienkovanie. Po vyhodnotení pripomienok a podnetov sa ďalšia prezentácia návrhu zákona pre tých istých stakeholderov uskutočnila vo februári 2018. Návrh zákona bude v najbližších týždňov v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018 predložený do medzirezortného pripomienkového konania, kde bude možné k návrhu zákona opätovne predkladať pripomienky. Ešte by som teda chcela dodať, že z odpovede, ktorú mi skoncipovala legislatívna sekcia, vyplýva, že už od júna sa teda uskutočňovali konzultácie, bol oslovený široký okruh subjektov, bude možné sa ďalej vyjadriť v rámci MPK, ale pokiaľ teda u niekoho vznikol dojem, možno niekto, kto nebol účastný tohto procesu, alebo zachytil to, zachytil to v dobe, keď už zostáva len jeden deň do deadlinu, tak, samozrejme, keď nám poviete, v akej konkrétnej inštitúcii sa to stalo, komu sa to stalo, tak sa budem snažiť maximálne ich do toho zapojiť. Ale zatiaľ z tohto výpočtu mi vyplýva, že to prebehlo v rámci normy. Ďakujem pekne. | [] | 4,025,478 |
33 | 2004-12-07 | Autorizovaná rozprava | 26 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem tajné voľby za skončené. A zároveň vyhlasujem 20-minútovú prestávku na zrátanie odovzdaných hlasov jednotlivým kandidátom na funkcie predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu. Po vyhlásení prvého kola výsledkov tajnej voľby budeme pokračovať v hlasovaní v druhom kole, ak výsledky volieb ukážu, že ani jeden z navrhovaných kandidátov zvolený nebol v súlade s rokovacím poriadkom a zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade. Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem prestávku do 15.25 hodiny. (Prerušenie rokovania o 15.06 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 15.40 hodine.) | [
"(Prerušenie rokovania o 15.06 hodine.)",
"(Pokračovanie rokovania o 15.40 hodine.)"
] | 3,879,647 |
22 | 2024-10-23 | Autorizovaná rozprava | 305 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 77 za, 59 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďakujem pekne, pán spravodajca. Budeme pokračovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310/2019 o Fonde na podporu športu, tlač 520, bod 17 schváleného programu. Prosím spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pána poslanca Dušana Galisa, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310/2019 Z. z. o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 520.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310/2019 Z. z. o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 520.)"
] | 4,227,171 |
33 | 2018-06-20 | Autorizovaná rozprava | 168 | Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Beblavý | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k tomuto návrhu zákona, ktorý spoločne predkladáme s Katkou Macháčkovou a Vierou Dubačovou a ktorý sme pripravili spoločne aj s Matúšom Vallom, kandidátom na primátora Bratislavy. Tento návrh síce vznikol na pôde Bratislavy, pretože Bratislava je mesto najviac postihnuté vizuálnym smogom dnes, ale je aplikovateľný na celom Slovensku. Chcel by som dovysvetliť niekoľko vecí, keďže moja kolegyňa spolupredkladateľka už, myslím si, vysvetlila dosť podrobne aj obsah zákona, aj jeho cieľ, ale predsa len pár faktov aj pre vás. V prvom rade chcem zdôrazniť, ž cieľom tohto zákona nie je zvyšovať príjmy samospráv. Teda ak z tej dane budú príjmy pre samosprávu, bude to určite potešujúce, ale cieľom je dať samospráve konečne účinný a efektívne regulačný nástroj na vonkajšiu reklamu. Teda aby mohla samospráva na svojom území a občania prostredníctvom nej si povedať, či sa cítia byť vizuálnym smogom presýtení, či je množstvo bilbordov zhruba okej alebo či im nevadí. Ako to urobia? No urobia to práve cez túto daň, pretože tento zákon umožňuje samospráve nastaviť daň v podstate vo výške, ktorú uzná za vhodné, a cez to môže samospráva ekonomicky veľmi presne regulovať, komu sa ešte oplatí tieto plochy prevádzkovať. Problémom vonkajšej reklamy na Slovensku vrátane Bratislavy dnes je totiž to, že ekonomická analýza ukazuje, že sa oplatí prevádzkovať aj plochy, ktoré sú v skutočnosti pomerne málo využívané alebo nie sú spoločensky ani ekonomicky efektívne. Čo tým mám na mysli? Mám tým na mysli veľmi jednoduchú vec. Na zriadenie bilbordovej plochy sú úvodné fixné náklady. Musíte, podľa toho, kde to máte, teda vytvoriť tú plochu, postaviť ju, zasadiť do zeme, prípadne pripevniť k nejakej stavbe, to znamená, sú fixné náklady s tým, aby vznikla, ale akonáhle tá bilbordová plocha vznikne, tak náklady s jej udržiavaním sú veľmi malé v porovnaní s tými fixnými nákladmi. To znamená, že tomu, kto ju už raz postavil alebo vytvoril, sa ju v podstate oplatí tam nechať bez ohľadu na to, či je reálne využívaná, v akej miere a za akých nákladov. A to samozrejme vidno z toho, že často sme najmä pri politických kampaniach, kde to je lepšie vidno, svedkami, že aj rok, dva, tri, štyri staré plagáty vidíme ešte, čo teda ukazuje veľmi jasne, že tá bilbordová plocha odvtedy, od tej kampane nemohla byť prenajatá. To je samozrejme pravda aj pri komerčných prenájmoch, len tam to tak nevieme, lebo netušíme, že kedy mala Billa naposledy akciu alebo kedy sa Hornbach rozhodol naposledy investovať do reklamy. Pri kandidátoch na primátora, na poslanca to vieme, naopak, veľmi presne a na ich základe vidíme, že tá využitosť je často veľmi nízka. My chceme touto daňou umožniť samospráve zmeniť tú ekonomickú rovnicu, chceme umožniť, aby samospráva mohla povedať, že za túto plochu musíte odviesť minimálne 10, 20, 100 eur mesačne podľa toho teda, ako to bude ustanovené v danom meste, a tým pádom vlastníci budú prevádzkovať len plochy, z ktorých ich príjmy budú samozrejme vyššie, čisté príjmy, ako je tá daň, neoplatí sa im prevádzkovať plochu, ktorá už bude v tej chvíli stratová. Tým pádom mestá budú môcť voliť niekoľko stratégií. Ak budú v podstate mať pocit, že sa im vôbec nechce túto tému riešiť, nebudú tento zákon využívať a takúto daň neustanovia. Chcem zdôrazniť, že tento zákon neustanovuje povinnosť takúto daň vybrať, to znamená, že mestá, ktoré s tým nemajú problém, povedia my to neriešime. To je úplne legitímna stratégia, ak s ňou občania daného mesta budú spokojní. Druhá stratégia bude, že mesto bude chcieť naozaj, aby zostali v meste len plochy, ktoré sú významnejšie využívané, ktoré majú významnejší ekonomický prínos, a nastaviť túto daň povedzme možno na tej úrovni 10, 20, 30 eur na mesiac, čo bude znamenať, že plochy, ktoré sú reálne využívané každý mesiac alebo skoro každý mesiac, sa aj tak oplatia a budú ďalej obsadzované a vlastníci budú motivovaní likvidovať len tie plochy, ktoré sú využívané len málokedy, napríklad počas volebných kampaní alebo iných takýchto vrcholov sezóny. Tým sa za cenu minimálnej ekonomickej straty zásadne zníži vizuálny smog v týchto mestách. To je, nazvime to, základná stratégia. Ale bude možnosť, ak aj mestá budú chcieť byť v tomto agresívnejšie, ak na základe, by som povedal, poverenia od svojich občanov budú chcieť ten vizuálny smog významne minimalizovať, tak tú daň začnú dvíhať, povedzme k 50, k 100 eur za m2, nie za m2, pardon, za celý bilbord za mesiac, to bude znamenať, že sa naozaj začnú oplácať len veľmi lukratívne plochy a ich počet v danom meste sa zásadne zníži, možno na 20, 10 % dnešného počtu. Toto všetko ale bude na samosprávach. To znamená nebude im to určovať štát, nebude im to prikazovať a bude to môcť byť predmetom miestnej politiky, miestnej diskusie tak ako iné veci. A toto my chceme práve samospráve umožniť. To, čo spomínala kolegyňa, ja si dovolím už len zdôrazniť na záver, že takáto daň, ktorú napríklad majú v obdobnej podobe napríklad v Rakúsku, je v skutočnosti v slovenských podmienkach asi jediným účinným nástrojom na to, aby sme významne znížili vizuálny smog. Možno tí z vás, čo čítajú médiá, zaujímajú sa o to, vidia, že každú chvíľu nejaký, ja neviem, v Bratislave, kde je to problém, primátor alebo starosta alebo niekto slávnostne ohlási znižovanie nelegálnej reklamy, väčšinou ide o to, že z tých niekoľko tisíc nosičov, ktoré tu máme, odstráni dva, zavolá si k tomu 10 kamier a možno tie dva nosiče už sú niekde dávno inde aj umiestnené, alebo keď aj náhodou sa naozaj o ne zníži, tak je to zanedbateľné promile toho, čo v Bratislave funguje. To znamená, bez zásadného systémového riešenia tento smog tu bude dlhodobo. Ja si dovolím len povedať jednu vec, ktorú napísal istý slovenský intelektuál, napísal, že Bratislava je ako latrína, doslova, a povedal teda nie v zmysle, žeby bola zanesená nejakými exkrementami, ale aj keď to pri úrovni niektorých verejných služieb možné je, ale najmä preto, že latríny tradične na Slovensku bývajú vytapetované rôznymi výstrižkami z časopisov, rôznymi plagátikmi a tak ďalej, a Bratislava mu ju dnes pripomínala, pretože každá dostupná plocha je dnes vytapetovaná nejakým bilbordom, nejakou reklamou. Dávno to presiahlo úroveň, ktorá je obvyklá v západnej Európe, ktorá je, by som povedal, aj únosná. A zároveň to presiahlo aj mieru, ktorá je dokonca ekonomicky zmysluplná, pretože, ako som povedal, väčšina z tých plôch by v Bratislave ani dneska neexistovala, keby ich vlastníci naozaj museli každý mesiac využívať alebo aspoň povedzme viac mesiacov v roku. To znamená, dneska na úkor nás všetkých, na úkor toho, že my sa musíme pozerať na obstarožné plagáty a na pretapetované mesto, zarábajú ľudia, ktorí to často robia navyše aj nelegálne. My navrhujeme zlikvidovať vizuálny smog úplne, my navrhujeme dať samospráve možnosť ho zaregulovať v miere, ktorá vyhovuje obyvateľom daného mesta, jediným účinným nástrojom pre to. A preto si vás dovoľujem požiadať o podporu pre tento návrh. Ďakujem. | [] | 4,030,036 |
6 | 2020-04-22 | Autorizovaná rozprava | 103 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomní 145, za 142, proti 0, zdržali sa 3, nehlasovalo 0. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o niektorých opatreniach v pôsobnosti ministerstva dopravy a výstavby v súvislosti s ochorením COVID-19. Ďalej budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (tlač 57). Dávam slovo predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Jaroslavovi Karahutovi, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov , tlač 57.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 57)",
"(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov , tlač 57.)"
] | 3,976,114 |
26 | 2013-10-24 | Autorizovaná rozprava | 274 | Přidal, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Přidal | poslanec NR SR | Pani kolegyňa, ja som v tomto parlamente počul veľa dobrých aj slabých vystúpení, počul som tu vystúpenia vulgárne aj slušné, priemerné, podpriemerné, nadpriemerné, tiché aj hlučné, emotívne, studené, hlúpe aj múdre, sladké aj kyselé, ale nepočul som vaše legendárne vystúpenie. Mohli by ste mi, prosím vás, poslať link na to vaše legendárne vystúpenie, aby som si ho vypočul? | [] | 3,879,088 |
18 | 2020-11-26 | Autorizovaná rozprava | 194 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Ďakujem, pán minister, za prečítanie odpovede pána ministra financií. A keďže rovnakú otázku som kládol aj vám, tak sa chcem teraz spýtať, že v akom je to stave a či možno, možno očakávať, že budú tie prostriedky čo najskôr preplatené, lebo, lebo naozaj niektoré obce začínajú byť už v kritickej situácii za to, že v podstate pomohli zrealizovať celoplošné testovanie, a bez ich obrovského nasadenia by sa to, by sa to určite nepodarilo takto zvládnuť. A teraz podľa tých informácií, ktoré sú medializované, nemajú prostriedky na svoju bežnú činnosť, na mzdy a podobne, takže myslím si, že by malo byť vo vrcholnom záujme štátu, aby tento dlh, ktorý má štát voči občanom, bol čo najskôr splatený. Ďakujem. | [] | 3,871,030 |
20 | 2008-03-28 | Autorizovaná rozprava | 62 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 139 prítomných, 90 za, 14 proti, 32 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Konštatujem, že sme návrh pridelili výborom, určili gestorský výbor a lehoty na prerokovanie. Teraz poprosím pána poslanca Čecha, aby uvádzal ako určený spravodajca hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení zákona č. 555/2004 , je to tlač 547. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,920,629 |
78 | 2022-12-01 | Autorizovaná rozprava | 22 | Viskupič, Marián, poslanec NR SR | Marián | Viskupič | poslanec NR SR | Kolegynka Mária, ďakujem ti pekne za tvoje vystúpenie. Presne ako si povedala, práve ignorancia je to, čím sa dá najlepšie vyjadriť to, čo tu počas prerokovávania pán minister financií ukazuje. Tiež si každým vypovedaným slovom vytvára nových a nových nepriateľov a myslím si, že to, že to nie je správna cesta, ukázalo aj fiasko, ktoré utrpel pri rokovaniach s lekármi a pri tom následnom vystúpení tuto. Ale naspäť k rozpočtu. Presne ako si povedala, je to netransparentný a zlý rozpočet, nedefinované rezervy majú veľkú tendenciu poslúžiť na ad hoc riešenia, vo finále len lepiace nejakú neudržateľnú a dlhodobo neriešenú situáciu alebo produkujúce ďalšiu atómovú bombu podľa predstáv pána ministra. Fakt je ten, že rozpočet nie je v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách, nie sú v ňom zapracované výdavkové limity, tiež nie je v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý hovorí, že ak sme za všetkými limitmi dlhovej brzdy, tak je potrebné pre rok ´24 vypracovať vyrovnaný rozpočet, ktorý mal byť už prenesený aj v tomto tohtoročnom návrhu. Som presvedčený, že jediné riešenie, čo s týmto rozpočtom je, ho stiahnuť a prepracovať, a je to presne to, čo sme včera večer v rozprave navrhli. Navrhli sme, aby sa rozpočet stiahol na prepracovanie. Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie ešte raz. | [] | 4,071,544 |
24 | 2021-02-24 | Autorizovaná rozprava | 200 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Ďakujem. Dvaja páni, traja páni chcú na vás reagovať, tak samozrejme. Pán poslanec Blanár. | [] | 4,199,482 |
58 | 2015-11-10 | Autorizovaná rozprava | 185 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme o tom, že prerokujeme tento vládny návrh zákona v treťom čítaní ihneď. (Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za bolo 84, zdržalo sa 42 poslancov, nehlasoval 1. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,230,518 |
23 | 2017-11-28 | Autorizovaná rozprava | 73 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať miesto, teda slovo, stanovisko pán minister. Nech sa páči. | [] | 4,012,322 |
33 | 2018-06-21 | Autorizovaná rozprava | 152 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďakujem. Pán poslanec, chcete uložiť doplňujúcu otázku? Áno. Nech sa páči. | [] | 3,996,325 |
23 | 2011-09-14 | Autorizovaná rozprava | 321 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | Pán poslanec Jahnátek. | [] | 4,147,317 |
6 | 2023-12-15 | Autorizovaná rozprava | 154 | Kalmárová, Viera, poslanec NR SR | Viera | Kalmárová | poslanec NR SR | Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Takmer vo všetkých príspevkoch a vystúpeniach zaznieva otázka, prečo robíme skrátené legislatívne konania a, samozrejme, prichádza aj odpoveď, že prejavom alebo dôvodom sú snahy o politické ovládnutie nezávislých inštitúcii. A ja sa na to pozerám trochu z iného uhla, lebo už sme povedali toho veľmi veľa a ešte povieme, že aké to má konkrétne dôsledky, príčiny a tak ďalej a ako to bude vyzerať. A ja sa na to pozerám trochu inak a trochu psychologizujúco sa pokúsim vysvetliť, prečo je zo strategického hľadiska chybou koalície konať systémom teraz, okamžite, hneď a zaraz. Totižto ľudská psychika je konštruovaná tak, že si nevšíma pomalé zmeny a priebežne sa im prispôsobuje, kým nie je neskoro. To je tá metóda varenia žaby. Naopak, ak sa zmeny robia rýchlo a sú šokujúce, tak ľudský mozog reaguje tak, že ten, kto je atakovaný, sa najprv dostane do stavu krátkej paralýzy. A možno aj koalícia dúfala, že opozícia bude natoľko ohromená, že sa nezmôže na reakciu a kým sa spamätá, bude všetko vybavené. Lebo čím väčšia nehoráznosť, tým väčší šok. Tak to býva. Ale pravda je taká, že po krátkom momente paralýzy napadnutá osoba situáciu rieši buď útekom, alebo útokom. A opozícia sa rozhodla neutekať a dnes už sme vo fáze protiútoku. Stratégovia koalície sa dopustili podľa môjho názoru úplne fatálnej chyby neznalosti fungovania ľudského mozgu. Čo môže byť dosť dobrou prekážkou naplnenia ich túžby po absolútnej moci. Ja im dávam odporúčania, aby si naštudovali, za čo všetko môže amygdala v mozgu. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,972,164 |
51 | 2015-05-06 | Autorizovaná rozprava | 160 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Nech sa páči, pán poslanec Jasaň. | [] | 4,209,382 |
40 | 2019-01-29 | Autorizovaná rozprava | 62 | Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR | Veronika | Remišová | poslankyňa NR SR | Ďakujem kolegom. Ja by som sa len chcela opýtať pána kolegu Farkašovského, keď vám poviem zdroj, tak neprelomíte prezidentovo veto? Neschválite tento zákon? No ale teraz k tým zdrojom. Ja by som vám ukázala aj graf, ale nemôžem vám ho ukázať, keďže to máme zakázané v rokovacom poriadku a zdroje sú priamo z ministerstva financií. Čiže mali by ste teda tie informácie mať aj vy, keby ste sa o to zaujímali a si ich vypýtali. Ďakujem. | [] | 4,222,769 |
4 | 2006-09-05 | Autorizovaná rozprava | 48 | J. Tkáčová, poslankyňa: | J | Tkáčová | poslankyňa | Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v termíne, to znamená 15 dní pred schôdzou Národnej rady, ktorá ho má prerokovať v prvom čítaní. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa rokovacieho poriadku aj podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze. Konštatujem, že z formálnoprávnej stránky spĺňa návrh všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku aj v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje potrebné informácie o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, ako aj o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená nie je. Vychádzajúc z mojich oprávnení spravodajcu odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave uvedený vládny návrh zákona odporučíme prerokovať v druhom čítaní. Ďalej navrhujem, a to v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, pridelenie určeným výborom, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že gestorský výbor bude výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Ešte jednu krátku poznámku na záver. Pán minister, ako ste už správne uviedli, ak je súčasťou návrhu zákona úmysel vydať vykonávaciu vyhlášku v zmysle rokovacieho poriadku, musí byť návrh tejto vyhlášky súčasťou návrhu zákona, ja akceptujem, že ste priložili tézy, ale poprosím, aby pri druhom čítaní tento návrh bol súčasťou. Ďakujem pekne. Môžete otvoriť rozpravu, pán predsedajúci. | [] | 4,060,435 |
3 | 2010-08-10 | Autorizovaná rozprava | 118 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Ďalej s faktickou poznámkou ako posledný pán poslanec Ján Mikolaj, nech sa páči. | [] | 4,087,614 |
25 | 2021-03-17 | Autorizovaná rozprava | 198 | Pleštinská, Zita, poslankyňa NR SR | Zita | Pleštinská | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, po sprísnení zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov pred desiatimi rokmi mnohí ľudia v období od 17. júla 2010 do 30. júna 2021 prišli o slovenské občianstvo. Cítili to ako veľkú krivdu, ktorú sme sa v súlade s programovým vyhlásením vlády na základe tohto vládneho návrhu zákona ako reakciu na veľké množstvo podnetov a žiadostí, prosieb týchto ľudí, rozhodli napraviť. Určite ešte môžeme diskutovať o vylepšení a precizovaní tohto zákona. Táto požiadavka a prosba vychádza hlavne po brexite, odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie, a dennodenne dostávam veľa podnetov od ľudí, ktorí tam žijú. Citujem: „Je to reálne, aby sa ešte tohto roku zmenil zákon o dvojitom občianstve? Chcela by som čím skôr dať žiadosť o britské, ale kvôli tomuto zákonu sa nedá, nechcem prísť o slovenské občianstvo, samozrejme. Ako to vidíte? Budú nejaké rokovania v najbližších mesiacoch? Viem, že teraz je COVID, ale mohlo by sa to začať riešiť. Poliaci môžu mať dvojité občianstvo, myslím, že aj Česi, len u nás je to tak, ako je, už 10 alebo 11 rokov.“ Môžem dať odpoveď našim občanom, že tento čas konečne prišiel, dnes je to správa, na ktorú čakali 11 rokov. Zákon sa dnešným dňom dostáva na parlamentnú pôdu a verím, že spoločnými silami dokážeme vytvoriť taký zákon, aby nikto nemusel stratiť občianstvo, slovenské občianstvo proti vlastnej vôli. Zákon o štátnom občianstve z roku 2010 obmedzil podmienky naturalizácie a zaviedol nový spôsob straty občianstva aj nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe vysloveného prejavu vôle. Spoluobčanov maďarskej menšiny vykresľoval ako bezpečnostnú hrozbu a chcel ich trestať za to, že chcú mať dvojité občianstvo. Občania na zmiešanom území žijú v pokoji a spokojnosti, ale politici potrebovali vždy vyrobiť nejaký problém. Z dôvodu závažnosti problému a bezpečnostných hrozieb, ktoré pramenili z potencionálneho hromadného udeľovania maďarského občianstva občanom Slovenskej republiky, navrhol vtedajší premiér Robert Fico rokovať o novele v skrátenom legislatívnom konaní. Celý legislatívny proces trval iba jeden deň. Vláda predložila návrh zákona do parlamentu 26. mája 2010 o 11.25 hod. a nový zákon bol prijatý v ten istý deň o 16.47 hod. 90 hlasmi zo 115 prítomných poslancov. Podľa štatistických údajov tým prišlo o slovenské občianstvo do septembra 2020 až 3 470 ľudí. Najčastejšie však k strate slovenského občianstva došlo v dôsledku prijatia českého občianstva: 817 ľudí, nasledovalo prijatie nemeckého: 798, rakúskeho: 529, britského: 378, amerického: 178, maďarského: 132 a prijatie občianstva ďalších 25 krajín. Z praxe teda vyplýva, že účinky tejto novely pocítili všetci občania pri získaní cudzieho štátneho občianstva na základe prejavu vlastnej vôle rovnako. V rámci krajín Európskej únie je len estónska legislatíva reštriktívnejšia ako slovenský zákon o občianstve, ktorý uznáva nadobudnutie druhého občianstva narodením alebo manželstvom. Do kategórie krajín, kde je nadobudnutie druhého občianstva výrazne obmedzené alebo úplne nemožné, patria len štyri krajiny Európskej únie a to je Litva, Rakúsko, Estónsko a Slovensko. Na druhej strane sú najbenevolentnejšími krajinami pri udeľovaní občianstva Cyprus, Česká republika, Írsko, Maďarsko a Rumunsko, ktoré okrem všeobecných podmienok nestanovujú konkrétnejšie prísne pravidlá pri nadobudnutí druhého občianstva jednak vlastnými občanmi, a tiež cudzincami. Tento zákon prináša mnoho zjednodušení, je to dobrá správa aj pre zahraničných Slovákov a ja verím, že sa vrátime pred rok 2010 a nikto nestratí slovenské občianstvo proti vlastnej vôli. Ďakujem pekne. | [] | 4,129,863 |
35 | 2009-04-22 | Autorizovaná rozprava | 33 | A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: | A | Belousovová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Kubovič, máte slovo. | [] | 4,061,748 |
26 | 2011-12-02 | Autorizovaná rozprava | 24 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Chren, prosím vás, sadnite si na miesto, môžte potom diskutovať. | [] | 4,081,218 |
18 | 2003-10-23 | Autorizovaná rozprava | 57 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných je 132 poslancov, za 53, proti 35, zdržalo sa 44. Konštatujem, že ani tento návrh nebol schválený. S. Albert, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zmeny slovosledu v § 2, už tak stráca význam, pretože sme o tejto zmene hlasovali v súvislosti so spoločnou správou. Keďže ďalšie pozmeňujúce návrhy neboli podané, chcem vás preto požiadať, aby ste dali hlasovať o návrhu ako celku s odporúčaním gestorského výboru... | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,128,289 |
35 | 2018-10-16 | Autorizovaná rozprava | 266 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony . Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1141. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1192. (Ruch v sále.) Prosím ministra hospodárstva Slovenskej republiky Petra Žigu, aby vládny návrh zákona uviedol. | [
"(Ruch v sále.)"
] | 4,149,570 |
23 | 2013-09-13 | Autorizovaná rozprava | 135 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Pán poslanec Brocka, reakcia na faktické poznámky. | [] | 4,125,697 |
33 | 2014-03-26 | Autorizovaná rozprava | 68 | Gál, Gábor, poslanec NR SR | Gábor | Gál | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem naťahovať čas, lebo ten náš návrh je veľmi jasný. Aj ústavný zákon, aj zákon, ktorým zmeníme organizáciu Ústavného súdu, sa týka tej istej jednej veci a to je zrušenie trestnoprávnej imunity sudcov. To je už tiež veľmi pertraktovaná téma, dlho sme sa o tom bavili, bohužiaľ, nikdy nedošlo k jej realizácii, tak sme s pánom poslancom Hrnčiarom dohodli na tom, že tento návrh podáme sami, a nech sa potom hlasovaním každý poslanecký klub, každý jednotlivý poslanec vyjadrí, či mieni zachovať túto disproporcionalitu medzi občanmi, že sudcovia ešte na Slovensku majú trestnoprávnu imunitu a ostatní občania už túto imunitu nemajú. Takže bude to na vás, ako sa potom vyjadríte svojím hlasovaním. Ďakujem pekne. | [] | 4,063,570 |
26 | 2011-11-30 | Autorizovaná rozprava | 150 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Pán spravodajca, tam je miesto určené pre vás. Otváram rozpravu v druhom čítaní. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. A tak sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Ondrej Dostál, pán poslanec Peter Zajac, pán spravodajca Ondrej Matej. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Slovo má pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči. | [] | 4,104,449 |
88 | 2023-03-22 | Autorizovaná rozprava | 186 | Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pčolinský | podpredseda NR SR | Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Pán navrhovateľ, spravodajca, neviem, hlásili ste sa, nehlásili ste sa? Čiže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Navrhovateľ nechce zaujať stanovisko, pán spravodajca, termín hlasovania dnes o (reakcia spravodajcu) sedemnástej, dobre. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme druhým čítaním o návrhu poslancov Kremského, Kuriaka, Matoviča, Libu, Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérie a o doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je pod tlačou 1378, informácia výborov má tlač 1378a. Dávam slovo teraz poslancovi Petrovi Kremskému, aby návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Igora Matoviča, Petra Libu a Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov , tlač 1378.) | [
"(reakcia spravodajcu)",
"(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Igora Matoviča, Petra Libu a Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a raf... | 3,885,816 |
23 | 2013-09-25 | Autorizovaná rozprava | 211 | Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Vitteková | poslankyňa NR SR | Ako o prvom budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Zajaca. | [] | 4,068,090 |
61 | 2006-04-19 | Autorizovaná rozprava | 20 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 129, za 122, 4 sa zdržali, 3 nehlasovali. Konštatujem, že tento návrh sme schválili. Ďalším návrh podal pán poslanec Urbáni a žiada zaradiť bod, v ktorom Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky o informáciu o spôsobe riešenia vzniknutej situácie v zdravotníctva. Pán poslanec Urbáni, nech sa páči. Zapnite ešte mikrofón pánovi poslancovi. Nech sa páči. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,134,235 |
3 | 2002-11-19 | Autorizovaná rozprava | 56 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Nech sa páči, máte slovo. | [] | 4,049,217 |
50 | 2005-09-21 | Autorizovaná rozprava | 96 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz by sme mali pokračovať ešte ďalšími návrhmi, ale nevidím tu pána poslanca Cupera, ktorý je spravodajcom k ďalšiemu návrhu, pána poslanca Abelovského, ktorý je spravodajcom k bodu č. 14. Pán podpredseda vlády, spravodajcom nemôžete byť, ale by sme mohli začať ďalším návrhom. Odporúčam, aby sme preskočili tieto dva body, je tu pán poslanec Miššík, ktorý je spravodajcom k ďalšiemu, takže ak je s tým všeobecný súhlas, budeme pokračovať bodom č. 15. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. A to je vládny návrh zákona o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o výkone trestu povinnej práce) , tlač 1248. Pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, nech sa páči, môžete uviesť tento vládny návrh zákona. | [
"(Súhlasná reakcia pléna.)",
"(zákon o výkone trestu povinnej práce)"
] | 4,093,236 |
9 | 2010-12-09 | Autorizovaná rozprava | 193 | Lipšic, Daniel, minister vnútra SR | Daniel | Lipšic | minister vnútra SR | Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona bol vypracovaný v súlade s vládnym programom. Cieľom tejto právnej úpravy začlenenia Železničnej polície do Policajného zboru je zlepšenie terajšieho stavu bezpečnostnej situácie celkovo, nielen v železničnej doprave, ale aj v iných oblastiach. Zjednotenie týchto ozbrojených bezpečnostných zborov umožní operatívnejšie používanie síl a prostriedkov na plnenie ich zákonných úloh. Taktiež dôjde k posilneniu výkonných zložiek na úkor riadiaceho aparátu. V súlade s uvedeným sa navrhujú zmeny, na základe ktorých Policajný zbor preberie v plnom rozsahu úlohy Železničnej polície, ktoré sú pre ňu špecifické, najmä dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou železničnej dopravy. Zároveň sa rozširujú oprávnenia príslušníkov Policajného zboru o tie, ktoré sú potrebné pri výkone týchto nových úloh a s ktorými v súčasnosti disponujú príslušníci Železničnej polície. Týmto návrhom sa mení ďalších šestnásť zákonov, v ktorých je potrebné vykonať nadväzujúce úpravy. Z prerokovania návrhu zákona vo výboroch vzišli štyri pripomienky, ktoré tak ako to navrhuje gestorský výbor, odporúčam schváliť. Ďakujem, pán predsedajúci. | [] | 4,088,910 |
26 | 2011-11-30 | Autorizovaná rozprava | 254 | Aštaryová, Zuzana, poslankyňa NR SR | Zuzana | Aštaryová | poslankyňa NR SR | Teraz dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 3 a 8 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť. | [] | 4,104,553 |
90 | 2023-05-24 | Autorizovaná rozprava | 217 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Teraz dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Kto má záujem, môže tak urobiť. Pán poslanec Šeliga, pán poslanec Dostál. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec Šeliga ako prvý, po ňom sa pripraví pán poslanec Dostál. | [] | 4,030,979 |
7 | 2010-10-20 | Autorizovaná rozprava | 124 | Tomanová, Viera, poslankyňa NR SR | Viera | Tomanová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, skutočne je zarážajúce počúvať vás pravičiarov, ako sa vyjadrujete. A skutočne mám pocit, že by ste radi vrátili zamestnancov do otrokárskej spoločnosti. A ešte raz chcem poďakovať pánovi Ondrušovi za to, ako perfektne rozobral a povedal, kde je to nevyhnutné a kde nie je to nevyhnutné a kde skutočne akým spôsobom sú upravené extenzie kolektívnych zmlúv. Ako vidím, extenzie kolektívnych zmlúv nie sú Kartágom len pre pána poslanca Kaníka, ale aj pre mnohých ďalších vás. Ešte raz pripomínam, štát môže ovplyvňovať pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Toto bolo dohodnuté na pôde Medzinárodnej organizácie práce medzi vládami, zamestnávateľskými organizáciami a odbormi. Čiže, prosím vás pekne, skutočne skúste sa zamyslieť nad tým. Je to škodlivé. A na druhej strane je to škodlivé pre samotných zamestnávateľov, pre tých slušných, serióznych zamestnávateľov, ktorí nepodliehajú sociálnemu dumpingu, ktorí sú skutočne takí, že majú rozvinuté sociálne programy pre svojich ľudí a skutočne im ide o blaho človeka. Pokiaľ tu hovoríte, a to napr. aj pán Dostál, o tom, že zamestnávateľ nemôže brať na seba takéto riziko. Ale ani zamestnanec nemôže brať na seba riziko podnikania zamestnávateľa. | [] | 4,001,762 |
3 | 2012-06-21 | Autorizovaná rozprava | 231 | Sulík, Richard, poslanec NR SR | Richard | Sulík | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. No, Ivan, opäť sme presne počuli tú istú argumentáciu, ako aj trištvrte roka dozadu. Všetko, čo príde z Bruselu musíme prijať, lebo náklady budú nedozerné, a predsa svetoví lídri a štandardné strany sa nemôžu mýliť a oni s tým všetkým súhlasia. No, jeden príklad už máme. Čiže nie je úplne pravda, keď vravíš, že my sa teda, my, keď prijmeme ESM, tak sa nikdy nedozvieme, čo by sa stalo, keby sme ho neprijali. Už len máme z histórie čo porovnať. Neprijali sme prvú pôžičku Grécku. Aj vtedy vraveli svetoví lídri a štandardné strany, všetci sa zhodovali, že to musíme spraviť, lebo tým Grécko zachránime. Vieme presne, ako to dopadlo. Vieme presne, že to boli vyhodené peniaze von oknom. Doslova. Tak netvárme sa teraz, že my netušíme, čo sa stalo, a preto aj z tvojej strany takéto strašenie, že musíme všetko, so všetkým súhlasiť, vnímam ako nekorektné, lebo už predsa len niečo existuje. Alebo naopak sa spýtam. Veď svetoví lídri a všetky štandardné strany predsa tie riešenia, ktoré predkladajú, aj realizujú, vrátane prvej pôžičky Grécku. Ten podiel Slovenska tam bol minimálny. Prečo sa nezlepšila situácia? Kde je to zlepšenie? Prečo potrebuje Grécko ďalšie peniaze, keď tak hrozne rýchlo napredujú, ako vravíš, a keď také pokroky a úspechy všetci robia? Všetci tu šetria a všetko je, a svetoví lídri sú takí múdri, no, kde sú potom výsledky? Lebo ja to vidím tak, že všetko je stále horšie a horšie, a eurozóna práve kvôli tomu, čo nám svetoví lídri naordinovali, sa rúti rovno do záhuby. No a spomenul si Estóncov. No tak, Estónci vstúpili do euro, lebo sa boja Rusov. Určite nie preto, že boli celí šťastní, že teraz budú mať okovy spoločnej meny. Takisto Volkswagen, no, vnímam to skôr ako láskavosť, že vyhlásili, že to je eurozóna, a netvrdil by som, že to bol skutočný dôvod. No a. (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,916,924 |
88 | 2023-03-28 | Autorizovaná rozprava | 48 | Matovič, Igor, poslanec NR SR | Igor | Matovič | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som predstavil návrh, ktorý, a dovolím si preháňať, a zároveň si myslím, že aj pravdu hovoriť, ktorý má zachrániť demokraciu na Slovensku. To, čo tu zažívame posledné tri roky, je evidentne znakom toho, že ľudia ako Fico, Pellegrini, Mazurek, Sulík, Danko a, bohužiaľ, aj politici, od ktorých by ste očakávali, že možno budú chcieť pomôcť v ťažkej chvíli Slovensku, ako pán Majerský z KDH a podobní, ako by mali za cieľ čo najviac znechutiť a odradiť ľudí od toho, aby prišli vo voľbách voliť, a spoliehajú sa na to, že vlastne prídu voliť len ich fanúšikovské kluby. A nakoniec sa im takouto fintou podarí Slovensko vytrhnúť z Európskej únie, zo západného priestoru Európy, ktoró... ktorého sme súčasťou, a takýmto spôsobom dosiahnuť vo voľbách de facto zmenu režimu na Slovensku. Keď si pozrieme, koľko ľudí chodí voliť, a poviem, v takých tých mierových časoch, tak v roku 2016, kedy nebolo žiadne nejaké výrazné vychýlenie verejnej mienky, nebol zavraždený novinár ani jeho snúbenica, neboli žiadne excesy na jednej, druhej strane a plus-mínus teda tie voľby, povedzme si, že vtedy... alebo účasť vo voľbách zodpovedala takej bežnej nálade v spoločnosti, tak prišlo voliť 59 % ľudí. Inak povedané, keďže máme 4,4 mil. oprávnených voličov, neprišlo voliť 1,8 mil. ľudí. Čiže skoro 2 mil. ľudí dali ruky preč od politiky z rôznych dôvodov, jednoducho voliť neprišli. Ľudia rozhodli. Vieme, že vtedy v podstate by vznikla demokratická vláda, ak by istý Béla Bugár, keď si pamätáte to meno, a Radoslav Procházka nezradili to demokratické spektrum voličov a neprebehli na druhú stranu. Jednoducho získali hlasy demokratických voličov a predali ich mafii, čo, vieme, že, alebo to, čo potom nasledovalo, tak boli sme toho svedkami všetci, a vyvrcholilo to vraždou Jána a Martiny, lebo až tak ďaleko dosiahol ten mafiánsky systém, ktorý tu vytvoril Fico s Pellegrinim za pomoci Danka, Bugára, kedy bolo normálne si myslieť, že už aj o životoch môžu rozhodovať „naši ľudia“. A keďže drzý novinár si dovolil písať o zlodejinách blízkeho priateľa Petra Pellegriniho a blízkeho priateľa Roberta Fica, tak zrejme tento blízky priateľ Marián Kočner si tú vraždu objednal. Ale o tom sa finálne dozvieme až po finálnom rozhodnutí súdu, ktoré by malo byť v dohľadných mesiacoch. V tom čase aj na základe, alebo následne aj na základe tejto vraždy dvoch mladých ľudí, a neviem, či ste postrehli tú informáciu, že čo mala Martina Kušnírová otvorené na svojom nóbu... notebooku v čase, keď ju zastrelil vrah, tak si prezerala svadobné šaty. To je v oficiálnom zápise z vraždy. Bolo to aj na pojednávaniach zverejnené. Tento šok spôsobil, že v nasledujúcich voľbách prišlo mnoho ľudí, ktorí sa vzbúrili, ktorí si povedali, že tak už pod toto sa podpisovať nechcú, veľmi veľa voličov mafiánskych strán ako SMER-u, v tom čase to nebolo ešte formálne rozdelené na SMER a HLAS, čiže veľmi veľa voličov Fica a Pellegriniho zostalo doma a prišlo doslova... alebo prišli doslova státisíce ľudí, ktorí prišli zabojovať za návrat Slovenska do demokratických rúk. Prišli zabojovať, aby sme vytrhli Slovensko z rúk mafie a aby opätovne zo Slovenska bol právny štát, kde nebude rozhodovať to, že kto donesie krajšiu kabelku pani štátnej tajomníčke, ale ten, kto má právo, ten, kto má pravdu, a nie teda ten, kto donesie krajšiu a drahšiu kabelku, ten bude víťazom na súde. Čiže v roku 2020 bola účasť 66 % ľudí, ale stále 1,5 mil. ľudí zostalo doma z rôznych dôvodov. Teraz tie dôvody nerozoberám. Jednoducho rezignovali na správu vecí verejných a ani raz za tie štyri roky neboli ochotní prísť voliť a pomôcť vybrať toho, kto štát bude spravovať. Čiže volebná účasť sa nám zvýšila z 2,6 mil. v roku 2016 na 2,9 mil., čiže približne o 300-tisíc ľudí, ale teda áno, bola tam masa demotivovaných voličov na strane mafie zo SMER-u a z HLAS-u a masa na druhej strane motivovaných voličov, ktorí prišli zabrať a pomôcť tomu, aby sme vytrhli Slovensko z rúk mafie. Môžme si teraz klásť otázku, aká bude volebná účasť po týchto troch rokoch. Po trojročnej systematickej propagande, ktorú tu vedie Fico, Pellegrini, Mazurek, Sulík, Danko (reakcia z pléna), áno, bohužiaľ, aj nejaký Majerský z KDH, kde všetko, čo urobí vláda, je zlé. Ani raz, žeby potiahli za správnu stranu a aby pomohli veci, ani jedna podpora žiadneho návrhu, ktorý mal riešiť ťažké krízy, stále len polená pod nohy a, bohužiaľ, popri tom masívna, masívna propaganda z médií, ktoré patria oligarchom. Len Jaroslav Haščák, hlavný páchateľ Gorily, ktorý vo veľkom rozkrádal Slovensko o stovky až mili... stovky miliónov až miliardy eur, dnes vlastní na Slovensku približne 30 tlačených médií. Možno si to, tak sme si na to zvykli, že sme sa tak, jak tí, žabky uvarili v hrnci, ale tento jeden skorumpovaný bastard, o ktorom je krásny dôkaz v spise Gorila, čo so Slovenskom robil, ako si kupoval politikov, ako si kupoval ľudí na Fonde národného majetku, ktorý následne hlasovali presne tak, ako bolo treba, tak tento skorumpovaný bastard, ktorý zo slovenského zdravotníctva bez zaplatenia jedného jediného eura ukradol 440 mil. eur cez poisťovňu Dôvera, kde ináč medzičasom ten, alebo teda medzi rečou ten projekt mal na starosti istý Tomáš Drucker, ktorý teraz koketuje o spoločnom postupe tu s tou Panenkou Máriou – Petrom Pellegrinim, tak tento skorumpovaný bastard dnes vlastní viac ako 30 tlačených médií na Slovensku, nejaké Plus 7 Dní, Plus JEDEN DEŇ a... a ďalej a ďalej a ďalej. Jednoducho absolútne ovládol mediálny trh a tri roky tento človek tu robí ťažkú mediálnu propagandu. Vy keď si pozriete, tak o OĽANO, Matovičovi tam neni ani len ťukes pozitívnej zmienky, ale, čuduj sa svete, vynáša na rukách Fica, Pellegriniho, Sulíka, Danka, Mazureka a iných magorov. (Reakcia z pléna.) Týchto ľudí zbožňujú. Dokážete nájsť v jeho médiách, v médiách tohto skorumpovaného bastarda Jaroslava Haščáka, ktorý rozkradol túto republiku, o čom sú explicitné dôkazy aj zvukové, aj písomné, tak tento človek je schopný napr. dať článok uverejniť v Plus JEDEN DEŇ o tom, že, to si normálne prečítate nadpis a chcete to kúpiť, lebo do paže, a keď ste chlap, duplom, lebo že čo mala dnes, čo mala včera oblečená jedna z najkrajších poslankýň v slovenskom parlamente. Vy kukáte, dofrasa, no nekúp taký, taký, takú Plus jednotku, kde teda asi bude teda tam jedna z najkrajších poslankýň v slovenskom parlamente, v nejakom negližé, a teda keď sme chlapi, tak sa pozreme, teda že čo, teda jaké to tu vlastne kolegyne máme. (Povedané so smiechom.) Otvoríte – a tam Cigániková. (Krátka pauza. Smiech v sále.) A toto je schopný robiť Haščák. (Povedané so smiechom.) Akože na tomto chcem poukázať na tú obludnosť propagandy, čo, čo tento človek stvára cez tú svoju, cez ten svoj atómový kufrík, cez médiá, ktoré ovládol, a on ľuďom tlačí takéto kaleráby do hlavy. (Povedané so smiechom.) Naschvál som vám použil teda príklad tohto kalerábu, lebo teda každý z chlapov si to vie asi teda vyhodnotiť, keď má aký-taký vkus. (Smiech v sále.) A tak jak tlačí kaleráby po tejto stránke a robí takéto píár tým vyvoleným, ktorí vlastne robia im sluhov a Janka Penta Cigániková, jasnačka, že to je žena, ktorá nerobí nič iné, len slúžku Jaroslavovi Haščákovi. A podľa môjho názoru jednoznačne na základe dohody s jeho priateľom Richardom Sulíkom, tak oni, títo ľudia tlačia kaleráby, kaleráby, kaleráby do hlavy pospolitému ľudu tri roky. (Reakcia z pléna.) Počas, počas covidu, počas všetkých kríz, ktoré tu boli, len zle, zle, zle, zle, zle... Výsledok je taký, kde síce nevyčnievame špeciálne v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami, ale áno, na Slovensku vládne dnes, keď to poviem tou Havlovou rečou, blbá nálada. Ale áno, existuje prieskum, ktorý zadala Európska komisia, ktorý hovorí, že aj v tom Holandsku dnes vládne po tých troch rokoch kríz, po covide, energetickej kríze, Ukrajine a všetkých veciach s tým spoločných, vládne takisto blbá nálada a 80... tuším ... 2 % ľudí si myslí, že Holandsko sa vyvíja zlým smerom. A len 18 % hovorí, že správnym. Ale to isté nájdete vo Francúzsku, v Španielsku, všetky tie krajiny majú ten pomer niekde okolo 20 % ľudí si myslí, že idú dobrým smerom, 80 %, že idú zlým. V tom prieskume bolo zaujímavé, že vlastne jediná taká pozitívna krajina, mysliaca krajina, bola, bola India, kde ten pomer bol opačný. Ale tam si zase môžme povedať, že ľudia, čo nič nemajú, to je akože, keď nemáte nič, máte o trochu menej ako nič, tak vlastne ani to nepostrehnete, a preto vlastne z ich pohľadu sa príliš veľa toho nedeje a možno aj z toho mála, keď im aspoň niečo pribudne, lebo tá životná úroveň sa v Indii zlepšuje, tak napriek všetkým krízam to cítia trošku inak. Zároveň napríklad na tú Indiu nedolieha tá ukrajinská kríza alebo kríza v súvislosti s vojnou na Ukrajine a skorej po ekonomickej stránke India má z tohto výhody, ako, ako by ľudia na základe vojny na Ukrajine trpeli. Dobre, ale chcel som každopádne popísať to, že kde sa nachádzame, že po troch rokoch po prvé objektívnych kríz, lebo priznajme si, mať na krku a zvládnuť najväčšiu zdravotnícku krízu, ako bol covid a najväčšia zdravotnícka kríza od I. svetovej vojny alebo od obdobia španielskej krízy po I. svetovej vojne, tak to, sakra, zanechá traumy na spoločnosti. Zomrelo nám plus-mínus podobný počet ľudí ako v okolitých krajinách, trošku sme boli lepší z pohľadu oficiálnych úmrtí ako Maďari, ako Česi, trošku horšie ako Poliaci, ale približne na úrovni krajín Vyšehradskej štvorky, ale každopádne 20-tisíc mŕtvych ľudí a ich príbuzných, to zanechá stopy. Koľko desiatok ďalších tisíc ľudí bojovalo o život a, a ušli doslova hrobárovi z lopaty? Koľko státisícov ľudí malo strach o svoju prácu, o svoje zamestnanie, o svoje podnikanie a žili možno skoro dva roky v strachu? Koľko státisícov ľudí žilo v strachu, ktorý umelo v nich vyvolali blázni, ktorí ich strašili, že ich tu bude Bill Gates čipovať cez očkovaciu látku a podobnými hlúposťami? Áno, sú ľudia, na ktorých aj takéto hlúposti zaberajú a vytvárajú v ich mentálnom svete blbú náladu. Ani nám neskončil covid a nabehla vojna na Ukrajinu, lebo si jeden blázon povedal, že on si ukradne druhú krajinu. Že on si povie, že jednoducho, keď tu raz bol nejaký Sovietsky zväz alebo nejaké RVHP, tak on chce umreť s pocitom (rečník zatlieskal rukou o ruku), že on to vrátil späť, lebo on môže, lebo on má tie... ten červený kufríček s červeným tlačítkom, on tam má jadrové zbrane a všetci sa z neho pokakajú. Ten človek prišiel a zabíja hromadne ľudí. Desiatky tisíc nevinných ľudí na Ukrajine, áno, našich slovanských bratov. A ja sa pýtam, kde sú tí ľudia, ktorí tu hrdo chodili pred pár rokmi: „My Slovania nikdy na seba nebudeme útočiť.“ Kde je ten blázon Blaha, ten blázon Fico, ktorí tuto mali protesty v polovičke februára ešte tuším dva dni pred tým, jako Putin zaútočil na Ukrajinu, kde hovorili: „Rusko nikdy nezaútočí na Ukrajinu, Rusko je brat Ukrajiny, to sú výmysly Ameriky.“? Kde je teraz ten úchyl, ktorý tu teda hovoril o tom, jak Rusko nikdy neza... nezaútočí na Ukrajinu? Kde je Blaha? Čo sa teraz k tomu nepriznáva? Naháňa baranov? Každopádne covid neskončil, začala ďalšia kríza, veľká kríza priamo za našimi hranicami. Extrémne vyleteli ceny energií. V živote, v živote ani Slovensko, ani Európa takýto cenový šok nezažili. De facto ani svet. Keď elektrika pred dvomi rokmi stála 30 eur za 1 MWh, vyletela na 1 200, na štyridsaťnásobok ceny, to znamená, 40-násobok je plus 3 000 %. Štyridsaťnásobok ceny zvyčajnej zrazu stála elektrika. Neviem, plyn stál dlhé roky okolo 15 dolárov za tisíc kubíkov, myslím, že tak sa to počíta... alebo MWh, teraz neviem. Tuším MWh. Čiže tisíc, pardon, z 15 dolárov cena vyletela na 360, 360 deleno 15, to je čo, 24-násobok? Čiže o 2 300 %. Dvadsaťštyrinásobok stál plyn. Samozrejme, že tieto cenové šoky na energiách sa prejavili následne na inflácii ostatných tovarov a služieb, lebo jednoducho podnikatelia vo väčšej a menšej miere majú vstupy v cenách energií a tým pádom museli premietnuť na to, preto aby prežili, svoje vyššie náklady na energie museli premietnuť do cien svojich tovarov a služieb a vystrelilo nám to zase takisto na historické úrovne infláciu. Opäť, keď si dovolím porovnanie s okolitými krajinami, v porovnaní zase s tými najbližšími krajinami Vyšehradskej štvorky, sme zatiaľ prežili infláciu najlepšie, že keď aj my dnes dosahujeme úroveň niekde okolo 15, necelých 16 %, tak vidíme, v Maďarsku dosahujú približne o 10 percentuálnych bodov, až 26 %, Česi sa vyhrabali tesne k 20 %, Poliaci takisto, takže v tomto prípade držíme sa lepšie. Naozaj tu je cítiť výhoda toho, že sme súčasťou eurospolku alebo eurozóny, keďže tieto ostatné tri krajiny Vyšehradskej štvorky majú svoje vlastné meny, ktoré sú volatilné v čase takýchto kríz výrazne viac a výrazne viacej dokážu oslabovať alebo dokážu v tomto prípade aj teda viacej vytvárať inflačné tlaky. Čiže covid, trauma jak hovado – po zdravotníckej stránke, ekonomickej stránke, finančnej. Ani toto obrovské nešťastie neskončilo, nabehlo nám ďalšie. Putler na Ukrajine, útok, energetická kríza, inflácia, utečenci. A v podstate strach, samozrejme, pri mnohých ľuďoch, ktorí sa obávajú toho, keď zrazu je vojna v susednej krajine a keď takto možno ešte pred tromi-štyrmi rokmi sme si mysleli, že ako je len dobre na Slovensku žiť, že pomaly 80 rokov tu nebola v tomto priestore žiadna vojna. Dnes, bohužiaľ, aj toto je už minulosťou. A dokopy to všetko vytvára veľmi blbú náladu medzi ľuďmi. Traumy, zranenia, či osobné, alebo sprostredkované, strachy, ktoré sa snažia ľudia zlomyseľní a veľakrát, ako hovorím, že aj blázni, lebo len blázon, blázon mohol ľudí strašiť s tým, že v tej očkovacej látke bude nejaký mikročip. Čiže blázni postrašili státisíce ľudí a vytvorili dokopy naozaj situáciu, ktorú sa nebojím prirovnať k 30. rokom minulého storočia. Vtedy tú atmosféru a tú blbú náladu vytvorila veľká hospodárska kríza. Takisto vtedy boli ľudia, ktorí si povedali, že to je pre nich príležitosť a treba využiť túto príležitosť na to, aby doslova uhranuli ľudí alebo zmanipulovali davy a dosiahli alebo presadili svoje úchylné politické predstavy. Vieme, že jeden taký krpatý, fúzkatý, narodený v Rakúsku, tú svoju úchylnú politickú predstavu presadil. Využil tie 30. roky, využil tú blbú náladu medzi ľuďmi a na konci dosiahol doslova to, že uhranul davy, pomaly jak začaroval. Neviem, tí starší si pamätáte, keď niekedy bol populárny tzv. Kašpirovskij, alebo nie takzvaný, tak sa volal a to bol človek, čo prišiel a cez televízor (povedané so smiechom) chcel ľudí liečiť a točil tam s rukami a snažil sa tých ľudí uhranúť a mnohí ľudia tomu uverili aj na Slovensku. A hovorili o tom, jak sa vyliečili a jak je ten ten Kašpirovskij super. Potom chodil po kulturákoch, bral za to prachy a čaroval, čaroval (povedané so smiechom) a ľudia mnohí tomu chceli veriť. A v 30. rokoch minulého storočia ten jeden krpatý, fúzkatý tak dokázal napriek tomu, že neboli facebooky, instagramy, televízie, neboli, tak by som povedal, schopné rýchlo tlačiť vtedy noviny a posúvať informácie ďalej, napriek tomu dokázal uhranúť obrovský, jeden z najväčších národov v rámci Európy a pri referende, ktoré aj tento človek robil, človek sa mi ťažko vysvetl... vyslovuje v jeho prípade, 95 % ľudí vyslovilo súhlas s jeho politikou. Čiže si predstavte, ako bol úspešný v tom, že dokázal ľuďom vysvetliť to, čo sa nám tu snažil Mazurek vysvetliť, že Žid je menejcenný človek, že Žid to nie je človek, že Žida v pohode môžte dať do koncentráku, môžte pustiť plyn, môžte ho tam zapáliť, zobrať mu život. A takisto, keď tu vidím Peťa Polláka, to isté, že Rómovia nie sú, nie sú ľudia, že to je iba menejcenný nejaký zver, ktorý sa nám tu nejako pomotal pomedzi nohy, že postihnutí ľudia nie sú ľudia, že homosexuáli nie sú ľudia, že komunisti nie sú ľudia. A toto pozatváral, všetkých týchto ľudí pozatváral do koncentračných táborov. Pozabíjal tých ľudí či už plynom, alebo inými technikami. A potom tuto nejaký takýto fašistický brojler v pohode povie, že vlastne ten holokaust vlastne asi nebol, že to si asi niekto vymyslel. Potom jeho tuším predseda strany, teraz neviem, jak sa to volá, to tam tiež urobili takú fintu jak u... z mafiánoch v SMER-e, že rozdelili, rozdelili na dve strany, tak ten ich predseda hovorí, že či bol holokaust, on, on nie je historik, nech sa ho takú otázku nepýtajú, že teda, že či tu bol holokaust, lebo jednoducho sa spoliehajú na to zlo v ľuďoch a boja sa povedať, že tu niekto uhranul ľudí s absolútnym zlom a dosiahol, aby to absolútne zlo z tých duší ľudí vyšlo von a aby začalo zabíjať druhých ľudí. A spoliehajú sa na to, že keď budú hocijakým spôsobom relativizovať to zlo, čo tu bolo, toho krpatého, fúzkatého a jeho, jeho činy, takže nakoniec tí ľudia, či sympatizujú s takýmto zlom, im dajú tie hlasy a oni budú môcť zase ľuďom natlačiť do hláv tie svoje pravdy. Tým chcem, prepáčte, možno tak zoširoka a trošku banujem, že som neišiel do rozpravy. Celkom rád by som si vypočul faktické. Ale, ale doprajem vám, pôjdem aj do rozpravy, vám to zopakujem potom po hlasovaní. Čiže potom vieme, čo nastalo, a že tie 30. roky nakoniec pre celú Európsku úniu alebo pre celosvetové spoločenstvo boli krízou. A nielen krízou, ale boli traumou, z ktorej sa Európa a demokratické spoločenstvo dodnes spamätáva. A ja naozaj nechcem vás strašiť, ale ja sa obávam, že Slovensko sa dnes nachádza mentálne v 30. rokoch minulého storočia. Máme tu veľmi šikovných propagandistov a manipulátorov s verejnou mienkou, ktorých cieľom nie je verejné dobro, ktorým s cieľom je zobudiť to ututlané zlo v nás. Sú to ľudia ako Fico, Pellegrini, Mazurek, Sulík, Danko a podobní, ktorí chcú využiť túto traumu, ktorú spôsobil či už covid, či vojna na Ukrajine, energetická kríza, utečenecká kríza. Rôzne tie, tí dezoláti, čo ľuďom tlačili do hláv strachy z toho, jako teda ich budú očkovať čipmi a podobne. A títo ľudia tu tri roky spracovávajú systematicky ľudí tak, aby dosiahli ideálnu pozíciu na to, aby prebrali moc, aby zmenili režim a zrazu sa 1. októbra môžeme zobudiť a Slovensko už nebude mentálne súčasťou Európskej únie. Formálne ešte chvíľku zostaneme, kým tie devastačné a odchodné procesy sa dokonajú aj po formálnej stránke. Ale keď sa týmto ľuďom, ktorí so Slovenskom to myslia len a len zle, a niektorí z nich to robia práve preto, aby nedostali spravodlivý trest za zločiny, ktoré páchali, to hovorím o Ficovi, Pellegrinim a ich pusipajtášoch. Ak týmto ľuďom sa podarí vo voľbách Slovensko ovládnuť, cesta späť nebude. To mi verte, že cesta späť nebude. Oni neurobia už nikdy takú chybu, aby dovolili nejakému bláznovi Matovičovi, aby nejakým spôsobom ich odstavil od moci, a každého, kto by sa snažil vystrkovať rožky v duchu, ako to niekedy robil Matovič, a na konci ich zložil dole, sa postarajú o to, aby tie rožky mu odstrihli alebo usekli dostatočne včas, aby tí odvážni už nikdy na Slovensku nenabrali odvahu mafii zobrať z ruky moc. Po tom, ako Haščák strávil mesiac v base, človek, o ktorom som hovoril, že ktorý dnes ovláda de facto všetky kľúčové médiá na Slovensku, po tom, ako on tam na vlastnej koži strávil ten mesiac v base alebo vo vyšetrovacej väzbe, po tom, ako tam mesiac strávil Kaliňák a ostatní ich ľudia, po tom, ako ich Výboh, s ktorým rozkrádali miliardy eur na Slovensku a ktorý je dnes kľúčovým človekom v prípade korupcii Petra Pellegriniho, že musí žiť tri roky už niekde v Dubaji, oni už nikdy nedovolia, aby sa im moc vymkla z rúk. A keď máme takéto zásadné rozhodnutie pre Slovensko urobiť, že máme ho vytrhnúť z rúk alebo zo srdca Európskej únie a zrazu chceme spraviť zo Slovenska nejakú ruskú guberniu, alebo niekto zo Slovenska tú ruskú guberniu chce urobiť, či už zo zištných dôvodov, či už strachu pred basou za svoje vlastné činy, tak nám ide v našom hnutí o to, aby sme takéto rozhodnutie urobili naozaj skoro so všetkými ľuďmi, ktorí majú volebné právo. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(reakcia z pléna)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(Povedané so smiechom.)",
"(Krátka pauza. Smiech v sále.)",
"(Povedané so smiechom.)",
"(Povedané so smiechom.)",
"(Smiech v sále.)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(rečník zatlieskal rukou o ruku)",
"(povedané so smiechom)",
"(povedané so smiechom)",
"(Prer... | 3,989,502 |
43 | 2021-09-29 | Autorizovaná rozprava | 6 | Kotleba, Marian, poslanec NR SR | Marian | Kotleba | poslanec NR SR | Pán poslanec, určite sa s vami dá vo veľkej miere súhlasiť, a to, čo dnes pripravuje vláda pre všetkých obyvateľov Slovenska, najmä tých, ktorí už dnes veľmi ťažko vyžijú vo svojich bytoch, vo svojich domoch, tak to je masaker, to je neľudský masaker. Na druhej strane ale treba povedať, pán poslanec, že nie je celkom pravda to, čo ste hovorili, že za vlády SMER-u ceny energií klesali alebo boli stabilné, pretože aj počas minulej vlády, kde SMER hral prvé husle, tak ceny energií stúpali, čiže tu treba povedať niečo iné a to som od vás nepočul, a síce, že kým budeme v Európskej únii, kým, kým sa bude naša energetika riadiť zahraničnými pravidlami z cudziny, z Bruselu, tak vždy, vždy budú rásť ceny energií. A preto je potrebné, aby aj vaša strana nabrala odvahu a povedala, že obrovskou chybou bola privatizácia, obrovskou chybou bola, bol taký likvidačný vstup do Európskej únie, kde Európska únia určovala aj našu energetickú politiku. Veľmi dobre si pamätáme likvidáciu bloku v Jaslovských Bohuniciach a dnes na to všetci doplácame. Dnes doplácame na to, že vlastne tá Únia z nás potrebuje mať konzumentov energeticky nesebestačných, konzumentov potravinovo nesebestačných. A kým vláda, to je jedno ktorá, nenaberie odvahu začať Slovensko opäť stavať na nohy, tak to bude už len horšie a budú na to doplácať ľudia znova a znova. | [] | 4,190,689 |
44 | 2014-11-28 | Autorizovaná rozprava | 24 | Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR | Tomáš | Borec | minister spravodlivosti SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, poslanci, tá debata, ktorá prebehla, v podstate ma presviedča o tom, že ten záujem na riešení situácie je spoločný, nech už tie prostriedky sú akékoľvek, ale nedá sa uprieť snaha ani vláde, ani vám, že teda naozaj ten problém chcete riešiť a chceme ho riešiť aj my. Tie návrhy, ktoré boli predložené, by som rozčlenil do dvoch skupín. V podstate pozmeňovacie návrhy, ktoré riešia, alebo sa snažia vylepšiť návrh, návrh vládny a potom sú tu návrhy, ktoré v podstate riešia iné otázky, aj keď súvisia, samozrejme, so zákonom ale neriešia ten problém, ktorý je momentálne predmetom, predmetom tohto návrhu zákona. Čo sa týka tej druhej skupiny, keď sa môžem krátko vyjadriť a samozrejme zareagovať aj na niektoré vystúpenia, to je návrh pána poslanca Hudackého a pána poslanca Zajaca, ten návrh zákona akokoľvek je, by som povedal, dôležitý alebo rieši, alebo má záujem riešiť situáciu, ktorá je naozaj dôležitá a závažná, tak chcem upozorniť na to a upozornil som na to aj na výbore, vy ste tam neboli, pán poslanec Zajac, ale pripravuje sa momentálne novela, nový zákon, úplne nový zákon aj v spolupráci s úradom pre verejné obstarávanie. Takže ja som povedal, že naozaj keďže teraz ide o skrátené legislatívne konanie, neprebehli k tomu žiadne ďalšie diskusie, okrem diskusie tu na pôde parlamentu. Myslím si, že aj vzhľadom na rozsah toho návrhu, ktorý ste predložili a aj niektoré vady, na ktoré som upozornil pána poslanca Hudackého, by bolo vhodnejšie zapracovávať, alebo debatovať pri tvorbe úplne nového zákona, akým spôsobom zapracovať tieto veci do zákona. Viem, že teda na jar sa to chystá, už sa na tom pracuje, tak myslím si, že to by bolo predsa len lepšie, pretože to, čo máme dnes na stole, je skutočne veľmi úzko cielené a má v podstate úmysel riešiť situáciu ohľadom schránkových firiem. Pán poslanec Érsek, ja samozrejme som momentálne v sále ako predkladateľ, ale zastupujem vládu, nie je to návrh môjho ministerstva, nie je to návrh rezortný, je to návrh vládny, tak len na upresnenie. A čo sa týka tých návrhov v tej druhej skupine, alebo prvej skupiny, ktoré sa týkajú priamo, alebo súvisia priamo s vládnym návrhom, nechcem sa vyjadrovať ani k ich kvalite, ani k ich obsahu, pretože to naozaj si vyžaduje podrobnejšie preskúmanie. Myslím, že ani vy viacerí ste sa nemali možnosť podrobne oboznámiť s tými návrhmi, lebo sú pomerne rozsiahle a som presvedčený, že pokiaľ tam bude čo len trošku možné prevziať z týchto návrhov čokoľvek, čo vylepší vládny návrh, tak myslím si, že to bude dobrou cestou, aby ten návrh bol podporený čo najširším počtom poslancov v pléne. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 3,905,974 |
14 | 2007-10-17 | Autorizovaná rozprava | 84 | A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: | A | Belousovová | podpredsedníčka NR SR | Podľa schváleného programu pristúpime teraz k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona o rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov . Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 398. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 440. Pána ministra zahraničných vecí tu nemáme. Takže vyhlasujem päťminútovú prestávku. (Prestávka.) (Po prestávke.) | [
"(Prestávka.)",
"(Po prestávke.)"
] | 4,211,968 |
21 | 2013-07-01 | Autorizovaná rozprava | 56 | Hlina, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Hlina | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Tak ja celkom nezdieľam toto 20-sekundové nadšenie aj návrat, že sa niečo zaužívalo. Koniec koncov keby sme uzákoňovali názvy, ktoré sa zaužívali pre politikov, tak by sme sa možno čudovali, keby sme boli išli do detailov, ako zvyknú politikov a poslancov volať bežní občania. Takže nezdieľam to úplné nadšenie, teda opakujem sa. Viete, ono potom sú aj také výrazy ako vicišpán, jeho blahorodie a neviem čo. Celé to skončí, vážení, táto hra na župy a na dokonca tuná tieto uletené predstavy o neviem koľkých župách. Prosím vás, zabudnite na to. Tu musia byť tri kraje, ako boli, to bolo funkčné, a bude tam predseda kraja. Hádam verím, že bude raz toľko racionálnych ľudí v tom parlamente, že tieto hry na malé piesočky raz skončia, kde bude župa a neviem kto všetko, akí poslanci. A nakoniec to bude tam, kde to naozaj má skončiť a patriť rozlohou a veľkosťou. To znamená tri kraje. A bude sa to tam volať predseda kraja. To je podľa mňa výsledok. Takže neskáčme, lebo zas to budeme musieť premenovávať. Ja aj zdieľam určité myšlienkové pochody, ktoré tu zaznievajú, či zrovna toto je témou, ale nehovorím, že to nie je legitímnou témou, kľudne sa tu o tom aj celý deň, ale naozaj mi to príde pre túto chvíľu ako nie celkom podstatné. | [] | 4,049,718 |
18 | 2020-11-26 | Autorizovaná rozprava | 262 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Pán poslanec Stanislav Mizík. | [] | 3,871,098 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.