session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
51 | 2015-05-15 | Autorizovaná rozprava | 94 | Poliačik, Martin, poslanec NR SR | Martin | Poliačik | poslanec NR SR | Ďakujem. Páni, chceli ste konštruktívne, tak poďme konštruktívne. Ten procedurálny návrh, aby to bolo stiahnuté, už podal, predpokladám, že kolega Viskupič ho dal. Ja dávam procedurálny návrh teda, ak neprejde tento návrh, vrátiť tento zákon na prepracovanie predkladateľom s tým, že treba zodpovedať niekoľko základných otázok. Prvá otázka je: Potrebujeme vôbec novú zákonnú úpravu? To znamená, či európske normy na ochranu spotrebiteľa, súčasne platné normy na ochranu spotrebiteľa, podmienky na vracanie výrobkov, podmienky na reklamácie nie sú dostačujúce na to, aby pokryli všetky dokázateľne existujúce prípady. Dokázateľne existujúce prípady, to je prvá otázka. Druhá otázka: Ako je to s tým Francúzskom? Máme tu Parlamentný inštitút, dajte požiadavku, tú zákonnú normu budete mať preloženú do týždňa. To nie je žiadny problém. Parlamentný inštitút sa môže spojiť s francúzskou stranou, už sa to stalo niekoľkokrát, tá komunikácia je pomerne živá, vyžiadajme si dôvodové správy, výcuc z diskusie, námietky ministerstva hospodárstva Francúzska a dôvody, prečo niektoré časti boli prijaté, niektoré nie. Príďte s niečím relevantnejším, ako je Le Monde, článoček. Vy tvrdíte jedno, ja tvrdím druhé. Rád sa s vami stavím, aký je reálny stav veci. Ja nemusím vedieť po francúzsky na to, aby som vedel, ako to vo Francúzsku vyzerá, to sa snáď zhodneme, že? Takže to je druhá vec. Tretia vec: Reálny dopad navrhovanej novely. Nielenže budeme rozprávať o tom, že či je preventívna, nepreventívna. Reálny dopad. To znamená, komunikácia s ministerstvom hospodárstva, komunikácia s ministerstvom financií, koľko ľudí kde na ŠOI-ke bude robiť čo, koľko to bude stáť, koľko to zaberie času, ako bude vyzerať technicky vybavenie takejto sťažnosti, ako bude technicky vyzerať posúdenie toho domnelého kazítka. Toto sú otázky, ktoré musíte zodpovedať pred tým, než sem prídete s prepracovaným návrhom, páni kolegovia. A nie že v druhom čítaní. Toto sú veci, ktoré by poctivý zákonodarca spravil, pán Martvoň. (Reakcia poslanca.) Áno, tie sú presne takto robené. Presne takto robené. A boli urobené ešte lepšie, keď sme boli zástupcovia vládnej strany. Vy máte k dispozícii aparát celej vlády a vy tu s hanbou, s hanbou prídete s takouto blbosťou! No! A nedivte sa potom, pán Martvoň, že ľudia spochybňujú vašu schopnosť vôbec podávať niečo z tohto ďalej na tých študentov, ktorými sa tu oháňate. (Reakcia poslanca.) Hm, nedivte sa tomu, no, nedivte sa tomu, keď dokážete v pripravenej reči, ktorou predkladáte zákon, spraviť toľko logických chýb, ako ste spravili. Ja sa môžem za čokoľvek, čo som tu kedykoľvek povedal, postaviť. Kedykoľvek. Vy dokázateľne nepoznáte stav veci a robíte logické chyby. Prehrajte si svoj včerajší príhovor. Vy ste rozprávali o kazítkach v momente v roku 1924, tuším, pri tej kartelovej dohode, ktoré s tým nemá nič spoločné. Tak už si aspoň priznajte, že ste spravili chybu. A keď toto nedokážete, tak dokazujete iba jednu jedinú vec, že vám vôbec nejde o dobrú vec, že vám vôbec nejde o to, aby sa niečo zmenilo. Vám ide iba o to, aby ste si tu naháňali proste pre seba svoje vlastné bodíky. To, že tu idete s osobnými útokmi na polovicu parlamentu, to už sme si zvykli, že si ťukajú na čelo vaši vlastní kolegovia, keď vás vidia vo dverách, na to sme si zvykli. Ale že máme zaťažiť štátnu inštitúciu povinnosťami, zobrať im peniaze, zobrať im čas a zobrať im energiu, tak to už je nový level. A keď už to chcete spraviť, tak to spravte tak, že sa môžme oprieť o fakty, a nie o pol hodinu, ktorú ste strávili s vašimi asistentmi na Googli, sakra! Nemôžte sem prísť ako zástupca novej generácie politikov, ako nová vlna SMER-u s tým, že ste si trištvrte hodinu pogúglili niečo na konšpiračných weboch, že ste si spravili fotky. Viete, ako vznikla celá agenda kazítok, ktoré sa predtým volali tuším kurnítka alebo tak nejak? Ako recesia. Recesia, ktorá začala na stránke Necyklopédie, kde pár ľudí prišlo a povedali, toto sa mi pokazilo, rozmontoval som to, dal som to dokopy, funguje to, ale, aha, ostali mi dva šroubíky. Tak vznikla celá táto agenda kazítok. A vy to dáte do zákona! Samozrejme, že plánované zastarávanie je téma. Ale nie je v tom zmysle, čo z toho vy robíte, že niekto vkladá úmyselne do výrobkov softvérové alebo hardvérové súčasti, ktoré ich kazia. Plánové zastarávanie je teória efektívneho narábania s materiálmi a technológiami podľa toho, koľko výrobca predpokladá, že užívateľ tú vec bude užívať. A na jednej strane sú relevantné argumenty, ktoré hovoria o tom, že je to neudržateľné, ktoré hovoria o tom, že ten ekonomický model sa nedá dlhodobo ustáť. Na druhej strane sú ale argumenty, ktoré hovoria, že práve toto je udržateľné. Pretože ak by sme mali naozaj veci, ktoré reálne používame dvakrát, vyrábať také, žeby, teda veci, ktoré reálne používame dva roky, vyrábať tak, aby vydržali desať, tak ich aj tak ľudia budú vyhadzovať a tie materiály, ktoré tam budú investované, drahšie súčiastky, ktoré tam budú robené durabilnejšie, teda proste také, ktoré vydržia dlhšie, tam budú zbytočné. O tomto sa rozprávajme a nerobme z toho naozaj už ako šou. Ale to ste vy začali tými štyrmi riadkami, ktoré ste bez hanby sem doniesli. To, že na úrovni Európskej únie, to, že na úrovni francúzskeho parlamentu reálne na tom sedia ľudia, ktorí možno tomu rozumejú, ktorí dokážu posúdiť váhu toho, kde končí záujem normálny trhový, to znamená vyrobiť vec, ktorá sa dá za normálnu cenu normálne predať, a kde začína nejaká špekulácia, to je legitímna diskusia. Oddeľovanie, oddeľovanie... Napríklad štandardy pre USB porty, štandardy pre zásuvky, štandardy pre nabíjačky do počítačov, áno, to je legitímna diskusia. Prečo tri generácie toho istého počítača majú každý iný port na nabíjanie, to je legitímna diskusia. Ale to tu vy nemáte. Na to nemáte. Na to nemáte! Ale hľadať škriatkov, pomaly pôjdeme ešte do novín hľadať novinových škriatkov, čo kradnú písmenká, tak na to by vás bolo. Už naozaj si robíte prdel z tohto parlamentu celý jeden deň?! Môj návrh je jediný. Ak neprejde návrh na to, aby sa nepokračovalo v prerokovávaní tohto bodu, dávam návrh, aby bol vrátený na prepracovanie, aby chlapci, ktorí si tu z nás robia pol dňa prdel, sa mohli posadiť s niekým, kto im o tom povie, o čom to naozaj je, aby sa o tom mohli porozprávať a aby sem prišli s niečím, o čom sa dá hlasovať. | [
"(Reakcia poslanca.)",
"(Reakcia poslanca.)"
] | 4,168,765 |
3 | 2010-08-05 | Autorizovaná rozprava | 206 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili poslanci Ľudovít Kaník, Rafael Rafaj, Branislav Ondruš, Ľubomír Petrák, Peter Kažimír. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Kaník, nech a páči. | [] | 4,044,208 |
58 | 2015-11-26 | Autorizovaná rozprava | 121 | Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR | Robert | Kaliňák | podpredseda vlády a minister vnútra SR | Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, vážení piati zástupcovia opozície. Musí to byť nesmierna frustrácia ľudí, ktorí ešte pred niekoľkými rokmi hovorili o tom, ako chcú pracovať, ako chcú sedieť v parlamente. Musím sa priznať, že pán Matovič patrí medzi najväčších absentérov v parlamente, za posledné schôdze, kedy som predkladal zákony, ani na jednom zákone o bezpečnosti Slovenskej republiky a ani pri jednom zákone o zlepšení podnikateľského prostredia tu nesedel. Príde preto, lebo chce robiť divadlo, chce byť zaujímavý a krásny, ale je to taký, by som povedal, iba úbohý pokus. Úplne stačí, pán poslanec, keď vy sám prestanete kradnúť. Tým určite pomôžete Slovensku najviac. (Dlhotrvajúci potlesk.) Dovoľte, aby som vám povedal, akým spôsobom sa snažíme, aby sa ľudia vedeli vysporiadať s nepríjemnými udalosťami. Kedy takisto si nepamätám, že by ste ich niekedy išli pozrieť, alebo že by vás osud ľudí, ktorí sú niečím postihnutí, naozaj zaujímal. Najväčším problémom je, že jediné, čo vás zaujíma, ste vy sám. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) | [
"(Dlhotrvajúci potlesk.)",
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)"
] | 4,030,581 |
29 | 2014-02-05 | Autorizovaná rozprava | 67 | Krajkovič, Mikuláš, poslanec NR SR | Mikuláš | Krajkovič | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Chcem len pripomenúť členom Skupiny priateľstva s Ukrajinou, ale aj všetkým, ktorí majú záujem zúčastniť sa pracovného stretnutia o aktuálnej situácii na Ukrajine, že toto sa uskutoční teraz o 12.30 hod. v miestnosti č. 30. Ďakujem. | [] | 3,968,595 |
2 | 2012-05-04 | Autorizovaná rozprava | 57 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Géci. | [] | 4,177,138 |
8 | 2012-10-16 | Autorizovaná rozprava | 166 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Hlasujeme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 133 bolo za, 6 sa zdržali. Návrh sme schválili a pridelili návrh do výborov a určili lehoty na prerokovanie. Ešte vás poprosím, pán poslanec, uviesť aj hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 217 o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh. Je to tlač 166. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 166.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 166.)"
] | 4,157,139 |
60 | 2002-05-30 | Autorizovaná rozprava | 87 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) 120 prítomných, 89 za, 6 proti, 22 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o ochrane osobných údajov. Pani poslankyňa Záborská, prosím, aby ste uviedli... (Hlasy z pléna.) Pán poslanec Jarjabek, keby ste nepoužívali vulgárne výrazy a správali sa slušne. Prosím, prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme o návrhu uznesenia, tak ako ho máte rozdaný v lavici, ktorý uviedla na začiatku dnešného rokovacieho dňa pani poslankyňa Záborská. (Hlasovanie.) 115 prítomných, 90 za návrh, 19 sa zdržalo, 6 nehlasovalo. Návrh sme schválili. Páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Ambróš, ktorým je zaradenie návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny do programu 60. schôdze. Návrh zákona máte pod tlačou 1593. Prosím, prezentujme sa hlasujme o tomto návrhu. (Hlasovanie.) 87 prítomných, 76 za, 9 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh sme schválili. Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k návrhu na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky za Národnú radu Slovenskej republiky (nová voľba) . Návrh ste dostali ako tlač 1596. V opakovanej voľbe treba zvoliť ešte jedného kandidáta. Prosím predsedu ústavnoprávneho výboru Ladislava Orosza, aby podal Národnej rade stanovisko výboru k návrhom na voľbu jedného člena Súdnej rady za Národnú radu Slovenskej republiky. Pán predseda ústavnoprávneho výboru, máte slovo. L. Orosz, poslanec: Vážený pán predseda, vážení páni podpredsedovia, vážené kolegyne, kolegovia, ústavný zákon č. 90/2001 Z. z., ktorým sa zmenila Ústava Slovenskej republiky, zakotvil inštitút Súdnej rady. Podľa novely ústavy a podľa zákona o Súdnej rade bude mať tento orgán 18 členov. Kandidáti na funkciu člena Súdnej rady musia spĺňať podmienky, ktoré sú ustanovené jednak v ústave a jednak v predmetnom zákone. Už na tejto schôdzi sme na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky volili podľa čl. 24 ods. 1 zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky troch členov Súdnej rady. Vzhľadom na to, že boli zvolení iba dvaja členovia Súdnej rady za Národnú radu Slovenskej republiky, predseda Národnej rady vypísal nové voľby. V zmysle príslušných predpisov ústavnoprávny výbor obdržal návrhy na dvoch kandidátov na funkciu člena Súdnej rady. Ide o pána Petra Brňáka a pána Štefana Minárika. Na svojom včerajšom rokovaní 29. mája ústavnoprávny výbor prerokoval tieto návrhy a skonštatoval, že obaja kandidáti spĺňajú ústavou a zákonom stanovené predpoklady na výkon funkcie člena Súdnej rady. Na základe tejto skutočnosti ústavnoprávny výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby z dvoch navrhnutých kandidátov v súlade s Volebným poriadkom zvolila tretieho člena Súdnej rady Slovenskej republiky. Volebný poriadok na voľbu členov Súdnej rady je štandardný. Takéto voľby sme už vykonávali, takže nie je potrebné bližšie poslancov o tom informovať. Základné údaje o jednotlivých navrhovaných sú uvedené v predloženom materiáli. Podrobnejšie podklady a návrhy sú na sekretariáte ústavnoprávneho výboru. To je všetko, pán podpredseda, z mojej strany, môžete otvoriť rozpravu. | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasy z pléna.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(nová voľba)"
] | 4,046,759 |
22 | 2004-03-05 | Autorizovaná rozprava | 4 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, prosím, aby som vás oboznámila s výsledkami tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady, ktoré sa konalo 4. marca 2004. Na tajnom hlasovaní o návrhu na novú voľbu členov Rozhlasovej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 137 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 137 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na novú voľbu členov Rozhlasovej rady odovzdali hlasovacie lístky všetci poslanci a zo 137 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných a 131 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za pána Milana Augustína hlasoval za 1 poslanec, proti 89 poslancov a zdržalo sa hlasovania 41 poslancov, - za pána Christiana Bartka hlasoval za 1 poslanec, proti bolo 89 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov, - za pani Lýdiu Benčovú za nehlasoval nikto, proti bolo 90 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov, - za pani Alicu Bielikovú hlasovali za 2 poslanci, proti 87 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov, - za pána Jozefa Gazdaga hlasovalo za 65 poslancov, proti 47 poslancov, zdržalo sa hlasovania 19 poslancov, - za pána Ľubomíra Gumana hlasovalo za 74 poslancov, proti 36 poslancov, zdržalo sa hlasovania 21 poslancov, - za pána Petra Himiča hlasovalo za 58 poslancov, proti bolo 50 a zdržalo sa hlasovania 23 poslancov, - za pani Danielu Ilavskú nehlasoval za nikto, proti bolo 89 poslancov, zdržalo sa hlasovania 42 poslancov, - za pána Pavla Janíka nehlasoval za nikto, proti bolo 89 poslancov, zdržalo sa hlasovania 42 poslancov, - za pána Františka Jašíka nehlasoval za nikto, proti bolo 89 poslancov, zdržalo sa hlasovania 42 poslancov, - za pani Evu Jaššovú nehlasoval za nikto, proti bolo 90 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov, - za pána Petra Juščáka hlasovalo za 61 poslancov, proti bolo 49 poslancov a zdržalo sa hlasovania 21 poslancov, - za pána Petra Kerlika za hlasoval 1 poslanec, proti 90 poslancov, zdržalo sa hlasovania 40, - za pána Františka Kubača nehlasoval za nikto, proti bolo 90 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov, - za pána Ivana Machalu hlasovalo za 6 poslancov, proti bolo 85 poslancov, zdržalo sa hlasovania 40 poslancov, - za pána Petra Mrvu nehlasoval za nikto, proti bolo 90 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov, - za pána Františka Obžeru nehlasoval za nikto, proti bolo 90 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov, - za pána Petra Olajoša hlasoval za 1 poslanec, proti bolo 89 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov, - za pána Ondreja Prostredníka hlasovalo za 66 poslancov, proti bolo 46 poslancov, zdržalo sa hlasovania 19 poslancov, - za pani Evu Reiselovú hlasovalo za 51 poslancov, proti bolo 58 a zdržalo sa hlasovania 22 poslancov, - za pána Štefana Reitera hlasovalo za 54 poslancov, proti bolo 55 poslancov a zdržalo sa hlasovania 22 poslancov, - za pána Jána Sanda za nehlasoval nikto, proti bolo 91 poslancov a zdržalo sa hlasovania 40 poslancov, - za pána Patrika Španka hlasoval za 1 poslanec, proti bolo 90 poslancov, hlasovania sa zdržalo 40 poslancov, - za pána Juraja Vančíka nehlasoval za nikto, proti bolo 90 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov, - za pána Petra Vargu hlasovalo za 69 poslancov, proti bolo 38 poslancov, zdržalo sa hlasovania 24 poslancov a nakoniec - za pána Fedora Vica hlasovali za 3 poslanci, proti boli 88 a hlasovania sa zdržali 40 poslanci. Ctené dámy, vážení páni, na voľbu členov Rozhlasovej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia teda konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov rozhlasovej rady zvolení páni Ľubomír Guman a pán Peter Varga. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 4,035,587 |
18 | 2003-11-06 | Autorizovaná rozprava | 156 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Nech sa páči, pán poslanec Béreš, máte slovo. V. Béreš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi zareagovať na tento vládny návrh a povedať vlastne pár myšlienok, ktoré sa možno vliekli počas mnohých rokovaní, samozrejme, k tomuto zákonu. Na úvod by som chcel povedať, že osobne vnímam tento zákon ako jeden z najdôležitejších z hľadiska tých balíkov reformy verejnej správy, aj keď oficiálne nazývaný ako zákon, ktorý nadväzuje priamo na zákony týkajúce sa reformy verejnej správy, a cítim vnútorne, že práve k tomuto zákonu o financovaní základných a stredných škôl sa viedla možno najväčšia diskusia okrem obvodných a krajských úradov. Chcel by som povedať, že ešte z čias, keď som pracoval na okresnom úrade ako prednosta, tento odbor patril medzi najviac pertraktované a prakticky najviac vyhľadávané zo strany obcí, ako aj zo strany škôl. Bol by som veľmi rád, keby aj budúce školské krajské úrady, a to je vlastne poznámka priamo aj pre pána ministra, aby naozaj nezabudli na činnosť, ako sú napríklad okresné olympiády. Bola to často takzvaná možno nadpráca, ktorú vykonávali tieto okresné úrady, tieto odbory, a treba povedať, že je tu možno aj prirodzená obava, aby jednoducho po vzniku vlastne nových úradov nezanikla táto dosť prospešná a potrebná činnosť, ktorú očakávajú často jednotlivé školy na úrovni miest a okresov, a jednoducho javí sa, že vlastne nebude tu nejaký zastrešujúci orgán, ktorý by podporoval takéto aktivity. Čiže to je len nejaký impulz, ktorý by som chcel týmto vlastne podať. Druhá vec je, že konečne je tu vlastne zákon, ktorý bude riešiť normatívne financovanie. Dosiaľ práve vlastne výhrady smerovali k tomu, že tu neexistoval normatív, ktorým by vlastne peniaze išli priamo za žiakom, a práve o toto sa usiluje tento vládny návrh, a celkom ambiciózne, ktorý konečne napĺňa tento cieľ. Súčasne si treba aj povedať, že keď vnímame počty žiakov v základných a stredných školách v horizonte od roku 1990 až po rok 2010, tak sa javí, že je tu vlastne pokles o 50 percent žiakov. To hovoria prognózy a aj to bol možno dôvod, prečo za situácie, keď vzniká, vlastne nám rastie počet škôl, rástol nám počet učiteľov, jednoducho klesal nám počet žiakov. Na toto sme museli zareagovať, takže to je ďalší z argumentov podporných, samozrejme, v prospech nového systému financovania. | [] | 4,141,081 |
51 | 2019-10-24 | Autorizovaná rozprava | 58 | Beluský, Martin, poslanec NR SR | Martin | Beluský | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Dovolím si doplniť pani poslankyňu Nehézovú. Podľa mňa je nemysliteľné, aby v štáte, ktorý si môže dovoliť kúpiť 14 amerických bojových stíhačiek za 1,6 miliardy eur, ktorý si môže dovoliť kúpiť obrnené transportéry za viac ako 1 miliardu eur, ktorý môže mať webovú stránku za ďalšiu miliardu eur, je nemysliteľné, aby v takomto štáte rizikové skupiny obyvateľstva, ako sú dôchodcovia, deti a zdravotne postihnuté osoby, si museli doplácať za lieky. Veď predsa aj v Ústave Slovenskej republiky v čl. 40 je jasne napísané, že na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky. Ďakujem. | [] | 4,220,274 |
58 | 2015-11-27 | Autorizovaná rozprava | 33 | Číž, Miroslav, podpredseda NR SR | Miroslav | Číž | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou registrujem pani poslankyňu Šípošovú. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť podať faktickú poznámku. Slovo má pani poslankyňa Šípošová. | [] | 3,995,843 |
26 | 2018-02-06 | Autorizovaná rozprava | 95 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy. (Hlasovanie.) Prítomných 141, za 110, zdržalo sa 31 poslancov. Konštatujem, že návrh sme schválili. Nech sa páči. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,112,265 |
31 | 2018-05-11 | Autorizovaná rozprava | 28 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál. | [] | 4,009,779 |
19 | 2013-05-28 | Autorizovaná rozprava | 171 | Matovič, Igor, poslanec NR SR | Igor | Matovič | poslanec NR SR | Kolega Solymos, plne s tebou súhlasím v tom, čo si konštatoval, že SMER si hľadá len výhovorku. A myslím si, že každému z nás, aj teda vám, ktorí teraz stojíte trošku na inej strane, teda máte svojho kandidáta, chcete si ho pretlačiť, aj tí, ktorí možno chceli od vás, alebo my, ktorí sme chceli od vás verejné výberové konanie na kandidáta, v tomto si myslím, že všetci sme zajedno, že je to evidentné, že SMER systematicky a celý rok hľadá iba výhovorky ako koniec koncov svoj pôvodný sľub nesplniť. A pripadá mi to také hranie sa naozaj a vyžívanie sa v tom hraní, ako hra mačky s myšou. Až mi to pripadá, až primitívne a nízke to, čo robia. Ale na druhej strane si myslím, že by sme boli omnoho, omnoho silnejší, ak by sme toho kandidáta neponúkali politicky, ak by sme ho naozaj vybrali vo verejnom výberovom konaní, nepolitického, apolitického, a celá opozícia spoločne. Čiže myslím si, že čiastočne si za to, že sa teraz takto zahráva s nami SMER, môžeme aj sami. Ale je to jednoznačne jasné, že SMER svoju totalitu chce uzavrieť, a po tom, ako ovláda naplno políciu, súdy, prokuratúru, prezidenta, vládu, Úrad pre verejné obstarávanie, chýba mu do „paclu“ už iba, či puzzlu, či jak sa to volá, NKÚ. Čiže jednoducho je to ich taktika, hra na totalitu moci, návrat pred rok 1989. | [] | 4,067,278 |
18 | 2017-06-20 | Autorizovaná rozprava | 270 | Galko, Ľubomír, poslanec NR SR | Ľubomír | Galko | poslanec NR SR | No ďakujem pekne. Ondrej Dostál, dobre si pomenoval nízke vedomie zákonnosti u starostov aj u poslancov jednotlivých obcí, a hlavne teda čo sa týka niektorých menších obcí, tak ja mám podobné skúsenosti. Otázka je, že čo s tým vieme všetci spraviť. Jednak my zákonodarcovia, takisto aj ľudia na Generálnej prokuratúre, lebo toto je vec, o ktorej sa viac-menej hovorí už dlhšie obdobie, to, to nehovoríme o tom prvýkrát, to znamená, že treba si položiť otázku, že čo s tým vieme spraviť. Tiež by som určite nešiel do takého riešenia, to si tiež spomínal, to ma zaujalo, že by prokuratúra mala oprávnenia meniť rozhodnutia samosprávy, tie pravidlá sú dobré, len ich treba dodržiavať. No a tam, kde sa porušujú, tak tam treba na to upozorňovať. Nevidím problém v tom, že prokuratúra koná tak, ako koná napríklad pri tých prípadoch, o ktorých si hovoril, napríklad pri tom prípade dodržiavania času predaja, a ale aj tie prípady, ktoré si spomínal ohľadne protestov, ktoré sú podávané pri predaji pyrotechniky, alebo teda pri používaní pyrotechniky, ukazujú, že, že stále v tom meste niečo nefunguje, a to dokumentuje aj tá obrovská byrokracia, o ktorej si hovoril, desiatky hodín pracovného času venovaných úplne nezmyslu. Zopakoval by som len to, že riešenie máme v rukách aj my, ale jednoducho treba dať hlavy dohromady. Chcel som povedať ešte k tomu domácemu násiliu, ale tam mi už čas nevyjde, tak potom možno v nejakej inej faktickej. Ďakujem pekne. | [] | 3,904,977 |
33 | 2014-04-01 | Autorizovaná rozprava | 194 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Mihál. | [] | 4,038,175 |
46 | 2019-06-24 | Autorizovaná rozprava | 59 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | S reakciou, pán poslanec Heger. | [] | 3,926,006 |
21 | 2017-10-18 | Autorizovaná rozprava | 97 | Kvorka, Ján, poslanec NR SR | Ján | Kvorka | poslanec NR SR | Teraz budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Dajte, prosím, hlasovať o bode 4 spoločnej správy, ktorý požiadal vyňať na osobitné hlasovanie pán poslanec Fecko, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. | [] | 4,024,809 |
42 | 2009-10-23 | Autorizovaná rozprava | 110 | S. Janiš, poslanec: | S | Janiš | poslanec | Takže to berte, pán podpredseda, ako žart, aby sme to všeobecným súhlasom, to aj tak berte, ako je piatok napoludnie, ale skúste. | [] | 4,133,555 |
48 | 2021-10-27 | Autorizovaná rozprava | 151 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Radovanovi Kazdovi, nech sa páči, pán poslanec. | [] | 4,067,769 |
22 | 2011-09-14 | Autorizovaná rozprava | 281 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Skončili sme alebo vyčerpali sme program tejto schôdze. Budeme hlasovať. Vyhlasujem teraz prestávku do 17.20 hodiny a žiadam, aby sa všetci poslanci, ktorí sa chcú zúčastniť hlasovania, dostavili do rokovacej sály. Prestávka do 17.20 hod. (Prestávka.) (Po prestávke.) | [
"(Prestávka.)",
"(Po prestávke.)"
] | 4,025,163 |
72 | 2022-09-27 | Autorizovaná rozprava | 199 | Kazda, Radovan, poslanec NR SR | Radovan | Kazda | poslanec NR SR | Pán poslanec Šeliga, ja len krátko na margo vašej poznámky, že tu nie je Richard Sulík, by som chcel konštatovať, že ako isto viete, tak náš štátny, štátny tajomník Karol Galek je tímlíder SaS pre energetiku a je naďalej aj štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva a je teda ten hlavný zodpovedný človek za energetiku v SaS a my sme tímoví hráči. Aj tento návrh zákona v podstate, ako sme už, ako už z povahy veci vyplýva, tak ho podporíme, preto si zase nemyslím, že je nejako dôležité, aby tu ešte niekto sedel, keď je to vlastne zákon, ktorý nijak zásadne neoponujeme. Samozrejme, Karol Galek sa čoskoro vráti do poslaneckého zboru, ja, naopak, odídem, tak potom určite, predpokladám, že tu bude stále sedieť a keď pôjdu energetické zákony, tak bude reagovať. | [] | 4,183,542 |
24 | 2008-06-19 | Autorizovaná rozprava | 144 | A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: | A | Belousovová | podpredsedníčka NR SR | Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Áno. | [] | 4,096,597 |
48 | 2021-10-27 | Autorizovaná rozprava | 169 | Raši, Richard, poslanec NR SR | Richard | Raši | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctený pán minister, pán druhý minister, pani predsedníčka, vážené dámy, vážení páni, v téme stratifikácie alebo OSN-ky, ako sa týmto zmenám, ktoré by mali nastať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a v systéme organizácie zdravotníctva na Slovensku, je veľa emócií. Tá emócia vychádza z terénu. Politici k nej prispievajú možno menšou časťou, ale tá najsi... tá emócia a ten strach ide z terénu. Ale dovoľte mi, aby som uviedol svoj pohľad, ktorý sa budem snažiť držať úplne racionálne bez emócií, a skôr hovoriť o tom, v čom si myslím, že pripravovaný materiál nie je v poriadku a prečo je možno taký odpor v teréne, a možno ako by sa malo postupovať, aby sa, keď je zámer pomôcť pacientovi dosiahnuť čo najideálnejšiu cestu diagnostiky a liečby, ako by to malo vyzerať. Myslím si, že nikto nespochybňuje cieľ, pretože ten cieľ je vlastne, ten finálny cieľ je podobný, ako bol už v jednej stratifikácii, ktorú teda pripravila pani ministerka Kalavská, a to je to, aby sme optimalizovali cestu pacienta. To asi nikto nespochybňuje. Každý chce, aby tá cesta pacienta v daných podmienkach bola čo najoptimálnejšia, čiže diagnostika, liečba aby prebiehala v čo najkratšom čase, na primeranej kvalitatívnej úrovni alebo čo najkvalitnejšie. Problémom tohto návrhu zákona, resp. ako sa vytvoril a ako bol prezentovaný, je spôsob a forma. A, pán minister, aj vy vidíte, ja vás, keď aj chodím po regióne, ja vás nespomínam. Ja spomínam ľudí, ktorí to pripravili a ktorí to mali dotiahnuť do konca po všetkých stránkach, lebo neurobili to dobre, doslova to urobili zle a urobili to tak, ako sa to robiť nemá, teda od zhora nadol, od zeleného stola, opakovane hovoríme, začali stavať dom od strechy, nie od základov. Druhá vec je, že ten, tá špička toho tímu bola určite vybavená výborne analyticky, ale neboli to ľudia, ktorí by mali nejakú reálnu skúsenosť od lôžka pacienta, šéf reformného tímu pán Dvořák alebo pani Szalayová, ktorá je síce lekárka, ale v zdravotníctve aktívnom nepracovala. Čiže určite to analyticky sedí, určite všetky čísla vychádzajú, ale chýba, chýba tomu možno ten kontakt s praxou, ktorý by vedel, ktorý by vedel priniesť aj tú realitu života v regiónoch, v ktorých sa má transformácia, teda rušenia akútnych a zmena akútnych lôžok na chronické, meniť. Chyba sa stala hneď na začiatku, keď v oficiálnom dokumente, ktorý bol prezentovaný na ministerstve zdravotníctva pre zástupcov nemocníc a ostatných asociácií, sa zjavilo číslo 10 729, čiže bol to plán redukcie akútnych lôžok. V tej tabuľke, v tom grafe bolo uvedené, že sa má zredukovať 10 729 lôžok, teda 38 % všetkých akútnych lôžok sa má zmeniť na lôžka chronické, a to bolo oznámené tým, ktorých sa to týka, pričom to bolo pre nich prekvapivé, a na základe ďalších a ďalších informácií, kde nikto nespochybňuje, vraciam sa k tomuto, aby pacient bol riešený najlepšie, prišli už výtky, napríklad zo strany Asociácie nemocníc Slovenska, ktorá združuje takmer 80 nemocníc, ale združuje všetky nemocnice, ktorých sa zmena akútnych lôžok na chronické, teda rušenie akútnych lôžok má týkať, tvrdili, že oni tiež nie sú proti tomu, aby sa niečo zmenilo, ale že ten počet by mal byť možno nie skoro 11-tisíc, ale možno 4- až 5-tísíc lôžok, kde si to vedia predstaviť. Čiže aj ten terén, a je to jedno, či je to Asociácia nemocníc Slovenska alebo ambulantní poskytovatelia, alebo špecialisti, alebo zástupcovia pacientov, nespochybňuje to, že ten pacient má byť liečený lepšie a ideálnejšou cestou, len si myslí, že by do prípravy toho materiálu, že mal byť zakomponovaný od začiatku a mal ho od začiatku pripomienkovať a tú ideálnu cestu zákona od začiatku hľadať. Ďalšou skupinou ľudí, ktorí boli obídení, sú starostovia a primátori alebo župani. Vidíme to na reakciách a naozaj nezáleží na tom, z akého politického spektra je starosta, župan alebo, alebo primátor. Takisto niečo dostali na stôl alebo niečo, o niečom sa hovorí, o čom netušia, a tvrdia a sú presvedčení, a ja im verím, že aj oni majú množstvo reálnych faktických pripomienok k tomu, prečo sa niektoré veci možno nedajú urobiť tak, ako boli prvotne prezentované. Čiže keby sa tá analýza, ktorá vyšla z nejakých čísiel, z nejakých počtov, konfrontovala a bola pripomienkovaná od začiatku v teréne poskytovateľmi ambulantnej, nemocničnej starostlivosti, primátormi, starostami, tak možno by tento krok nemusel vyjsť do takých dramatických výstupov, ako v regióne sú, a opakujem, naša práca, práca opozičných politikov je, samozrejme, kritizovať, keď si o niečom myslíme, že nie je správne, ale vidíte, že veľkým oponentom je aj koaličný, koaličná strana a váš koaličný partner. Hovoríme to aj preto, lebo analýza, táto transformácia nemocníc v teréne je vnímaná ako rušenie nemocníc. Nejde o rušenie nemocníc, ide o rušenie akútnych lôžok a ich zmenu na chronické lôžka. Vytýkané býva aj to, že hovorí sa o tom, že 90 % obyvateľstva by teda malo mať dostupnú zdravotnú starostlivosť do 30 alebo 45 minút a 10 % obyvateľstva teda nie. Tých 10 % obyvateľstva je zhruba 550-tisíc ľudí, a sú to práve okrajové regióny Slovenska, kde už teraz je problém udržať ľudí, aby tam, aby tam ostali žiť. Ide väčšinou o regióny, ktoré sú zaradené medzi tzv. najmenej rozvinuté okresy. Teda ide o okresy, kde je vytvorený špeciálny program na to, aby sa tam vytvárali pracovné miesta, aby sme tam udržali nielen staršiu generáciu, ktorá tam už aj dožije, ale aby sa tam udržali aj mladí ľudia. Nemocnica je vnímaná vždy aj ako silný stabilizačný prvok. V mnohých okresoch to býva najväčší zamestnávateľ, a tak ako je súd, nemocnica, okresná prokuratúra alebo okresné riaditeľstvo Policajného zboru, tak nemocnica v tomto hrá mnohokrát prím, a ako som už povedal, z hľadiska zamestnanosti je to v mnohých regiónoch absolútne kľúčový a najväčší zamestnávateľ. Druhým problémom je, že vznikol vôbec nejaký zoznam, ktorý sa dostal navonok. Keď vzniklo číslo 10 729, tak zrejme tomuto číslu zodpovedali aj nemocnice a pravdepodobne to boli práve tie nemocnice, ktoré teda unikli v nejakom zozname prvých 22 nemocníc, potom unikol ďalší a ďalší zoznam, tie už unikli niekde do médií. V denníku SME vyšli o tom dva veľké články s veľkými mapkami, že teda počet nemocníc, ktoré sa má transformovať, teda majú sa v nich zrušiť akútne lôžka, má byť dokonca 33 až 50. Boli tam nemocnice, ktoré sa z komunitných stávajú regionálne, z regionálnych komunitné, ale v princípe slabá informovanosť tiež prispela k tomu, že ten nepokoj stále rastie a rastie a zároveň máme nejaký časový stres kvôli Plánu obnovy. Som presvedčený, že tá zmena sa urobiť dá, len musí byť urobená opačne. Ten začiatok musí byť v ambulantnej sfére, v sfére všeobecných lekárov, v sfére ambulantných špecialistov, teda špecializovanej ambulantnej starostlivosti a, samozrejme, záchranného zdravotného systému. Keď sa, keď sa nám toto podarí nasaturovať v regióne, tak teraz máme problém udržať akéhokoľvek lekára, tak potom ten B krok môže byť, že dôjde k nejakej zmene v oblasti lôžkovej zdravotnej starostlivosti, ale tu sa toto neudialo a lôžková zdravotná starostlivosť je to, čo teraz ten terén tlačí napriek tomu, že z hľadiska ambulantnej sféry nie je nijako pripravený a kvôli Plánu obnovy sme v časovom strese a nemáme čas. Zmeny lôžok už reálne v praxi prebiehajú. Príklad Kežmarok. Kežmarok zavrel pred rokom asi chirurgické lôžkové oddelenie. Má len jednodňovú ambulantnú starostlivosť, čiže nejakú transformáciu lôžok urobil, podporil chronické lôžka, čerpal eurofondy. Čiže bolo to na základe dohody, na základe dohody s okolitými nemocnicami, aby týchto lôžkových pacientov prebrali. Čiže ono sa to reálne deje v regióne, ale deje sa, to, čo sa udialo a čo prebehlo, sa udialo tak, že to bolo odkomunikované. Tu sa toto nestalo. Ľudia vnímajú zmenu akútnych lôžok na chronické za zásah a za stratu svojej nemocnice, pretože akútne lôžko je naozaj to, na čo sú všetci zvyknutí, chirurgické, internistické, gynekologické, pôrodnícke, neurologické, pediatrické, neonatologické, čiže všetko, čo v svojom teréne tí ľudia chcú mať a čo aj oceňujú, pretože vidno to na petíciách, ktoré boli doručené do parlamentu alebo na ministerstvo zdravotníctva, že v tých okresoch, keď sa týka petícií za záchranu nemocnice, tak tá účasť je naozaj masová a tí ľudia tú svoju nemocnicu vo forme, v akej ju majú teraz, nechcú stratiť. No a teraz poviem pár konkrétnych príkladov z nemocníc alebo z okresov, kde som bol. Svidník. Včera bola doručená petícia na ministerstvo zdravotníctva. Pri argumentácii, keď sa boli zástupcovia okresu pýtať, im bolo povedané, že sa posilní záchranná zdravotná služba, že sa posilní letecká záchranná služba. Tak pokiaľ ste niekto do Svidníka išli po tých kľukatých cestách, tak viete, že keď tam sú kamióny, tak môžete mať sanitiek hocikoľko, jednoducho do toho mesta sa skôr nedostanete. Svidnícky okres – špecifický, podľa údajov z okresu z 360 dní je iba 60 letových, čiže nevyriešite to ani záchrannou, ani leteckou službou. Vranov – ďalšia nemocnica, ktorá sa na nejakých zoznamoch opakovane vyskytovala, je tam nové zrekonštruované gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, krásne operačné sály, chodia tam rodičky z celého kraja, takisto to vnímajú ako veľkú nespravodlivosť, že by mohli o túto svoju nemocnicu vo forme, v akej ju majú, a funguje dobre, prísť. Krompachy, Kežmarok, Trebišov – veľmi silná populácia marginalizovaných komunít. Od 50 do 75 pôrodov sú pôrody mamičiek z marginalizovaných komunít. Okolité nemocnice nie sú nijako pripravené na to, aby celú túto obrovskú skupinu ľudí prijali, a okrem toho všetky tieto nemocnice sú väčšinou na tom aj ekonomicky dobre, teda nie sú to podniky v strate alebo nemocnice, ktoré by vytvárali permanentné zadlženia. Trebišovská nemocnica – takmer 450 lôžok. Jedna z najväčších okresných nemocníc na Slovensku. Asi najväčšia v Košickom a v Prešovskom kraji. Aj s nadregionálnou pôsobnosťou z hľadiska očnej... oftalmológie alebo z hľadiska tuberkulózy a respiračných chorôb. Takisto boli uverejnené, teda to hovorím o zoznamoch, ktoré vyšli v denníkoch, čiže nie je to, čo som kedysi dávno dostal ja. A zase chýba tam absolútne ratio toho, prečo by sa tá nemocnica mala na ten zoznam dostať. Áno, ministerstvo tvrdí, že tie zoznamy nie sú definitívne. Ale keď raz vzniklo číslo 10 729, tak to číslo, predpokladám, že bolo niečím naplnené. A keď tvrdia zástupcovia nemocníc, že zmena lôžok sa dá urobiť možno v 40 % rozsahu, tak, tak niekto pri tomto, pri týchto analýzach urobil chybu. Chýbajú možno zdôvodnenia aj dostupnosti pre pacientov, ale aj pre zdravotníckych zamestnancov. My keď za ideálneho času sa dostaneme niekde za 30 minút, tak to neznamená, že sa tam dostaneme v zime alebo napríklad pri oprave mostov, ktoré teraz prebiehajú v krajoch. Viete, že z analýz vyšších územných celkov sú stovky a stovky mostov v krajoch v havarijných stavoch a musia sa meniť. To cestu pacienta zásadne komplikuje a zásadne komplikuje aj jeho dostupnosť. A sa iste týka aj zdravotníckeho personálu. Nie je pravda, že zrušením nemocnice sa všetci zdravotníci presunú do najbližšej nemocnice. Keď teraz chodia ľudia niekde v trebišovskom okrese od Borše do Trebišova 45 minút dopravou hromadnou, tak keď budú chodiť do Michaloviec, tak to bude ďalších 45 minút. Čiže mnohí z tých ľudí v tom zdravotníctve ani neostanú. Ako povedala, myslím, že riaditeľka zvolenskej nemocnice, zdravotník nie je vrece zemiakov, ktorý sa preloží z jednej nemocnice do druhej. Čiže ďalší reálny problém, ktorý v analýze nebol, lebo keby bol a keby tá analýza bola robená tými, ktorí to robili aj v teréne s konzultáciou špecifík regiónov, tak nemôže žiaden podobný zoznam, aké boli uverejnené, vzniknúť. Ako som povedal na začiatku, už ministerka Kalavská predstavovala teda stratifikáciu s cieľom zoptimalizovať diagnostiku a liečbu pacienta, určite tiež tam bolo, boli pripomienky, ale hovorilo sa o tom, že sa tá analýza bude robiť aj s tými, ktorých sa v teréne priamo dotýka. A to sú nielen nemocnice, to je ambulantný sektor, všeobecní lekári, špecialisti, primátori, starostovia, župani. A toto, toto sa, bohužiaľ, neudialo, a preto sme v stave takom, že je takmer nemysliteľné, aby mohla táto stratifikácia v takom návrhu, ako sa tu dostal, priniesť, aby teda mohla byť schválená. Častokrát sa hovorí, že vlastne to je len to, čo tu už raz bolo, ale aj pani Ježíková, ktorá teda bola odídená, tvrdila, že ich stratifikácia je iná, je ich vlastná, pán Dvořák hovoril, že vychádzali z vlastných dát, medzitým sme tu mali druhú vlnu pandémie, keď boli všetky nemocnice plné a čelili sme tomu, že už nemáme kde tých pacientov dávať, keď sme mali 4 000 akútnych covidových pacientov v nemocniciach a keď sa majú rušiť lôžka, sa nezrušujú lôžka akútne a to sú presne tie lôžka, kde tí pacienti, mnohí z týchto pacientov ležali. Máme tu európske fondy. V rokoch 2018, 2019 aj 2020 predsa nemocnice čerpali európske fondy a ich stále čerpajú. Tie fondy čerpajú najmä na akútne lôžka, na operačné sály, ale aj na lôžka, kde ležia pacienti, chirurgické a internistické. Klasické akútne nemocničné lôžka. Zase nikto nemocniciam nevysvetlil. Čo bude s fondami, budú ich vracať, nechá sa to dobehnúť a po 5 rokoch po trvalej udržateľnosti sa tie lôžka zrušia? Plán obnovy. My sme si stanovili, my Slovenská republika, v Pláne obnovy, že do konca roku 2021, teda do 31. 12. prijmeme legislatívu, ale zároveň tam je napísané, že súčasťou prijatej legislatívy bude aj, aj zoznam nemocníc, ktoré majú prejsť transformáciou. My už tento cieľ s týmto míľnikom nijako nestíhame. Je návrh, aby sa to posunulo na koniec roku 2022, budú komunálne voľby v novembri, asi nikto z primátorov a starostov by neprešiel, ktorý podporuje toho, kto túto reformu navrhuje, ale keď sa to zas o rok posunie, tak už nemôžme stihnúť ďalší míľnik a to je mať pripravené verejné obstarávanie a začať s realizáciou dostavby, výstavby nových nemocníc alebo prestavby existujúcich, lebo miesto dvoch rokov už ostane iba jeden. Aj preto sa zrejme pán líder najsilnejšej koaličnej strany vyjadril k tomu, že Plán obnovy sme si síce pripravili, ale budeme ho musieť zmeniť. Ináč o tie peniaze prídeme tak či tak. Ďalší argument, ktorý, diskutovali sme o tom niekoľkokrát, počty jednotlivých výkonov. Nie je, aj keď sa to zdá, že tam urobia 2 000 operácií, tam sú vyoperovanejší chirurgovia ako na pracovisku, kde je 1 000 operácií, ako je to argument, ktorý vyzerá zdanlivo logicky, ale treba brať aj do úvahy, aké sú veľké tímy. Keď urobí 1 000 operácií 5 chirurgov, tak na jedného vychádza 200. Keď urobí 2 000 operácií 15 chirurgov, tak na jedného vychádza 133 operácií. Čiže to sú všetko fakty a poznatky z terénu, ktoré naozaj nabúravajú celý ten ani nie koncept, možno ten obsah, tú prezentáciu a tú formou, akou je to, akou je to robené. Myslíme si, že, a som o tom presvedčený, že je šanca zachrániť peniaze z Plánu obnovy, že tá miliarda a pol, z toho zhruba miliarda alebo niečo viac ako miliarda do nášho zdravotníctva na stratifikáciu alebo na zmeny vieme zachrániť, ale nie v tejto forme, ako je to teraz, treba to zmeniť, ešte stále je čas, treba sa zaoberať primárne veľkým posilnením ambulantnej sféry, motivačnými a inými technikami dostať ľudí do terénu, využiť európske peniaze, po dobudovaní silnej ambulantnej sféry pristúpiť k reorganizácii nemocníc aj starostlivosti tam, kde je to možné, kde s tým budú súhlasiť poskytovatelia ostatní, ale aj zástupcovia ľudí, primátori, starostovia, VÚC-ky a ostatní, takže aj z tohto dôvodu sme rozhodnutí tento materiál nepodporiť, a myslíme si, že tak, ako je pripravený, ohrozí sa aj čerpanie eurofondov, lebo sa to jednoducho nestihne, a tie peniaze, ktoré sú na to určené, vyjdú nazmar. Ďakujem pekne. | [] | 4,067,787 |
32 | 2021-06-17 | Autorizovaná rozprava | 108 | Saloň, Marián, poslanec NR SR | Marián | Saloň | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len chcem pripomenúť členom výboru na kontrolu činnosti SIS, že dnes máme plánované rokovanie výboru. Ďakujem. 12.15 hod. | [] | 3,981,733 |
28 | 2004-06-18 | Autorizovaná rozprava | 85 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 130, za návrh 114, proti 1, hlasovania sa zdržali 11, nehlasovali 4. Konštatujem, že Národná rada určila výbory, gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na prerokovania tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zabezpečeniu hospodárskych záujmov Slovenskej republiky pri privatizácii podnikov s charakterom prirodzeného monopolu alebo majetkovej účasti štátu na podnikanie uvedených právnických osôb (tlač 756). Návrh uznesenia pod č. 756 máte v laviciach, takže prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia. (Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za návrh 68, proti 39, zdržalo sa 25 poslancov, nehlasoval 1. (Potlesk.) Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili . Pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 728). Pán poslanec Komlósy ako spravodajca, máte slovo. Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Odporúčam, aby Národná rada hlasovala o tom, že tento návrh zákona posunieme do druhého čítania. | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 756)",
"(Hlasovanie.)",
"(Potlesk.)",
"(tlač 728)"
] | 4,027,122 |
12 | 2024-04-17 | Autorizovaná rozprava | 43 | Šimečka, Michal, podpredseda NR SR | Michal | Šimečka | podpredseda NR SR | Ďakujem veľmi pekne a vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku, po ktorej budeme pokračovať hlasovaním. (Prestávka.) | [
"(Prestávka.)"
] | 3,962,364 |
12 | 2011-02-08 | Autorizovaná rozprava | 2 | Nagy, József, minister životného prostredia SR | József | Nagy | minister životného prostredia SR | Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným dôvodom predkladaného návrhu zákona je po prvé transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/101, ktorou sa mení a dopĺňa smernica z roku 2003 č. 87 s cieľom začleniť činnosť leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci spoločenstva Európskej únie. Po druhé je to transpozícia smernice 2009/29, ktorou sa mení a dopĺňa smernica tiež č. 87 a ruší sa schéma obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov pre určité prevádzky. Návrh zákona zosúlaďuje použitie kvót z druhého obchodovateľného obdobia v treťom obchodovateľnom období s požiadavkami smernice 2003/87 a do návrhu zákona sa premietajú niektoré požiadavky, ktoré vyplynuli z uplatňovania zákona v praxi. Ďalej zákon spresňuje niektoré ustanovenia týkajúce sa podávania správ o emisiách skleníkových plynov a informovania Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Do predloženého návrhu sa premietlo nadobudnutie platnosti Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite a postúpite do tretieho čítania. Ďakujem. | [] | 3,931,127 |
83 | 2023-02-08 | Autorizovaná rozprava | 213 | Fecko, Martin, poslanec NR SR | Martin | Fecko | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci, takže sme vo finále, posledný návrh, dúfam, že nebude až taká búrlivá debata, lebo, hovorím, ide iba o legislatívno-technickú úpravu, ktorá hovorí o tom, že k 1. 1. 2023 Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, prestal, štátny podnik, prestal existovať a bol, by som povedal, priradený ako jedna z položiek Lesov Slovenskej republiky, štátnemu podniku. To znamená, v tomto zákone 229 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému majetku prakticky píšeme a vyhadzujeme slová „Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik„ sa nahrádza slovami „Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik“. Aby reálny stav bol aj so stavom právnym zosumarizovaný. Tak verím, že toto by nemalo vzbudiť až taký veľký ohlas, že by sme tu ešte museli sedieť ďalšiu hodinu a brániť tak ďalším kolegom, aby mohli prednášať svoje návrhy. Pretože dnes som nepredpokladal, že až takýto veľký časový dosah budú mať tie moje pozmeňujúce návrhy. Aj som rád, že sme sa trošku nad tým zamysleli a myslím si, že treba to riešiť, či sa niekomu páči alebo nepáči, do budúcna. A to je jedno, či budú mať koaliční alebo opoziční, ale treba tieto veci riešiť. Takže toľko z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 4,051,207 |
31 | 2018-05-23 | Autorizovaná rozprava | 43 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Antal. | [] | 4,011,650 |
54 | 2015-09-30 | Autorizovaná rozprava | 210 | Matejička, Vladimír, poslanec NR SR | Vladimír | Matejička | poslanec NR SR | Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, že za gestorský určuje výbor pre obranu a bezpečnosť s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015. | [] | 4,077,468 |
7 | 2020-05-12 | Autorizovaná rozprava | 166 | Krúpa, Juraj, poslanec NR SR | Juraj | Krúpa | poslanec NR SR | Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať. | [] | 4,192,922 |
20 | 2013-06-17 | Autorizovaná rozprava | 35 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Brocka, nech sa páči. | [] | 4,008,967 |
40 | 2019-01-31 | Autorizovaná rozprava | 108 | Choma, Igor, poslanec NR SR | Igor | Choma | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pridelení predloženého návrhu zákona na prerokovanie výborom, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor som navrhol Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Predmetný návrh zákona výbory prerokujú do 22. marca a gestorský výbor do 20. marca 2019. | [] | 4,222,206 |
17 | 2017-05-09 | Autorizovaná rozprava | 166 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Galek. Pripraví sa pán poslanec Beblavý. | [] | 3,919,476 |
48 | 2021-11-03 | Autorizovaná rozprava | 148 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa. Ako prvý vystúpi pán poslanec Vladimír Zajačik, nech sa páči. | [] | 3,925,629 |
42 | 2019-02-18 | Autorizovaná rozprava | 58 | Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR | Veronika | Remišová | poslankyňa NR SR | Vážené dámy, vážení páni, pani ministerka, ja budem reagovať veľmi vecne na, na slová pani ministerky, ktoré uviedla. Pani ministerka sa pousmiala, že odvolávanie je na základe medializovaných informácií, ako keby medializované informácie nemohli byť uvádzané ako zdroj. A zase sa vrátim k nástenkovému tendru. V nástenkovom tendri polícia začala konať na základe medializovaných informácií. Na základe informácií, ktoré zverejnili médiá. Prečo..., pretože väčšinou to tak chodí v tejto republike a za vlád Slovenskej národnej strany, SMER-u a teraz aj MOST-u, že polícia nekoná na základe podnetov zo samotného ministerstva, hoci ministerstvo má k dispozícii stovky úradníkov, interný audit, máme k dispozícii Najvyšší kontrolný úrad, prokuratúra môže konať ex offo, sama od seba. Ale väčšinou na to musia upozorniť médiá, musia na to upozorniť neziskové organizácie ako Nadácia Zastavme korupciu alebo opozícia. Až potom sa začne konať. A ešte raz sa vrátim k tomu nástenkovému tendru, pretože tie paralely sú veľmi veľké. Nástenkový tender začal medializovanými informáciami a pán Jaroslav Paška, ktorý je dnes podpredsedom Slovenskej národnej strany a sedí v týchto laviciach, v tom čase túto obrovskú, ináč sa to nedá nazvať ako zlodejinu, túto obrovskú zlodejinu obhajoval. Obhajoval ju neustále a dokonca hovoril, že odvolanie pána Janoušeka (pozn. red.: správne „Janušeka“), chcú, na to tlačia hlavne médiá. Dnes sa tu s ním stretávame po desiatich rokoch a našťastie títo dvaja ministri za Slovenskú národnú stranu už dnes sedia vo väzení, ale pán Paška obhajuje znovu, a tentokrát obhajuje škandál s dotáciami. Škandál, kde sa daňoví poplatníci, ľudia, ktorí platia dane, poskladali na 33 mil. pre rôzne pochybné firmy. Situácia sa opakuje. Pán Paška znovu obhajuje tento škandál. Pani ministerka hovorila, že je prístupná diskusii, že sme mohli podať interpeláciu alebo napísať. Písali sme a podali sme aj infožiadosť. Ako som už spomínala, tá odpoveď prišla taká, že sa obrátime na súd. Takto sa jednoducho zákon o slobodnom prístupe k informáciám ohýbať nedá. A ja verím, že súd nám dá za pravdu. Eurofondy. Pani ministerka prirovnala dekomitment k nejakému úveru, ako by to bol úver, ktorý si vlastne ani nemusíme žiadať. No rozdiel medzi úverom a eurofondami je taký, že úver musíte splácať, ale eurofondy, na to sa nám skladajú ostatné členské krajiny Európskej únie a eurofondy nik splácať nemusí. Ale pani ministerka správne povedala, že my sme oznámili, že áno, my tie peniaze nechceme. A ja sa pýtam, zdá sa vám, že slovenské školstvo, slovenská veda a výskum je v takej situácii, že my si môžeme dovoliť povedať, že a viete čo, my tých 80 mil. vlastne ani nechceme, nám ich netreba, my tu v tom výskume máme toľko veľa peňazí, že tých 80 mil. ani nepotrebujeme? Minulý rok to bolo 27 mil., o ktoré Slovensko prišlo. A jednoducho fakt je, že my máme z rozpočtu Európskej únie vyčlenený balík peňazí. Neodborným, neprofesionálnym a zlým riadením eurofondov minulý rok sme prišli o 27 mil., teraz je ten balík peňazí pre nás menší, tento rok o 80 mil. Viac ako 100 mil. eur. Pani ministerka hovorí o úspechu, že prídeme len, len o 80 mil. eur. Malo to byť 100 mil. eur. Ale ešte raz zopakujem, v histórii Slovenska sa nestalo, aby z jedného operačného programu Slovensko prišlo o tak obrovský balík peňazí. Označovať za úspech, že je to len 80 mil. eur, pokladám za obrovský cynizmus smerom k vedcom, výskumníkom, verejným inštitúciám. Pani ministerka hovorila o tom, že sa jej darí rušiť zmluvy, ale, ktoré boli uzavreté v rámci eurofondového škandálu. Fakt je, že stále je v platnosti viac ako polovica zmlúv. To znamená, že až tak sa ich dariť neruší. Tie zmluvy, ten balík zazmluvnených peňazí je viac ako 160 mil. eur. Čiže niekde visí balík zazmluvnených peňazí, ktorý je vyšší ako 160 mil. eur. Ministerka je tam už viac ako rok a stále sa jej nepodarilo zrušiť viac ako polovicu toxických zmlúv uzatvorených v rámci výzvy, na ktorú nám, na ktorú nám Európska komisia poslala varovný list. Ďalej pani ministerka hovorila, že nikto neprenáša, to hovorili aj kolegovia zo Slovenskej národnej strany, pravdepodobne nepoznajú veľmi dobre riadenie eurofondov, že neprenáša to bremeno na štátny rozpočet, pretože nič nebolo zaplatené. Zmluvy boli uzatvorené, zmluvy sú stále v platnosti. Momentálne sa situácia preveruje, vyšetruje, ale raz, keď tí podnikatelia, ktorí uzavreli zmluvy, si tie peniaze budú nárokovať po skončení vyšetrovania a šetrenia, tak tie peniaze im budeme musieť zaplatiť. A kto ich zaplatí? Ja vám teraz prečítam z, zo správy monitorovacieho, z monitorovacieho výboru. Keď to, čo hovorím, nazývate blud, tak počúvajte. V správe o stave operačného programu sa uvádza: „Suma kontrahovania bola znížená o sumu projektov zakontrahovaných v rámci výzvy s kódom 2016/1 .2 .1-02 PVVC“ – to je tá daná toxická výzva – „riadiaci orgán pre Operačný program Výskum a inovácie rozhodol, že na Európsku komisiu nebudú deklarované výdavky z tejto výzvy, preto boli údaje vo vykazovaní formálne upravené.“ Keby som mohla ukazovať materiály a grafické materiály, tak by ste to videli aj v týchto tabuľkách, kde suma, ktorá mala byť vykazovaná na Európsku komisiu, bola znížená o danú sumu. To znamená, že keď raz si títo podnikatelia, ktorí uzavreli, s ktorými Slovenská národná strana uzavrela tieto zmluvy, začnú ich nárokovať, tak tie peniaze Európska komisia platiť nebude. A ja sa teda pýtam otázku, kto ich bude platiť. No budú ich platiť občania, lebo sa budú platiť zo štátneho rozpočtu, pretože jasne je napísané, že na Európsku komisiu tieto výdavky deklarované nebudú. Pani ministerka hovorila, že varovný list bol zrušený. Áno, bol zrušený práve preto, že tie výdavky sa nebudú deklarovať na Európsku komisiu, čiže Európska komisia, keďže od nej nebudeme chcieť, aby nám preplatila tieto toxické projekty, tak Európska komisia nemá prečo nechávať ten varovný list v platnosti, jednoducho ho zrušila, my sme z tých tabuliek tú sumu dali preč, nebudeme deklarovať tie výdavky na Európsku komisiu a pani ministerka sa teda tvári, že všetko je v poriadku. Ja hovorím, že všetko v poriadku nie je, pretože väčšina tých zmlúv stále platí, v objeme viac ako 160 mil. eur, a keď sa začnú tieto výdavky deklarovať, tak ich platiť Európska komisia nebude. Čiže nebudú sa platiť z eurofondov. Pani ministerka hovorila o firmách, aké je teda veľmi dôležité, aby sme podporovali firmy. A ja sa teda pýtam, pretože nikto nespochybňuje, že sa podporujú vedci. A pozor, nikto z nás – ani Nadácia Zastavme korupciu, ani kolega Gröhling, ani nikto sa tejto téme venoval, nespochybňoval vedcov a nik nespochybňoval vedecké inštitúcie. Práve naopak, my neustále hovoríme, že na Slovensku máme šikovných vedcov, treba ich podporovať, treba podporovať vedecké výskumné inštitúcie, títo ľudia stáli na tlačovej konferencii aj za pani ministerkou, ale my hovoríme a pýtame sa, aká je pridaná hodnota firiem, ktoré boli podporené. Aká je pridaná hodnota firmy, ktorá najprv dostane darček z eurofondov, aby si zrekonštruovala pekáreň, a potom zrazu sa preorientuje a pýta si dotáciu na vedu a výskum? Ide robiť nejaký inžiniersko-matematický výskum. Povedzte mi, čo je toto za inovatívna výskumná firma! Alebo ďalšia firma, ktorú som spomínala. Vypýta si z eurofondov od Pôdohospodárskej platobnej agentúry dotáciu, ide rekonštruovať hotel, zrekonštruuje ho, nechá ho zatvorený, pridaná hodnota pre cestovný ruch absolútne žiadna a potom zrazu sa z nej stane inovatívna startupová firma na vedu a výskum a ide si pýtať peniaze na nejaké, na nejaký vysoko komplexný výskum. A ja sa teda pani ministerky pýtam, že či si myslí, že takéto firmy môžu priniesť nejakú pridanú hodnotu. Alebo firma, ktorá vznikne pár mesiacov predtým, ako je vypísaná výzva. Nič nerobila, žiadnych zamestnancov a ide robiť, ide robiť výskum. Ešte raz, vedcov ani výskumné inštitúcie my nespochybňujeme. Naopak si myslím, že peniaze by mali ísť tam bez toho, aby sa tieto peniaze dávali nejakým, nejakým firmám, ktorých pridanú hodnotu vo, v, vo viac ako polovici prípadov nevidím. Pani ministerka tvrdila, že my teda nerozoznávame rozdiel medzi eurofondami a stimulmi, pritom ja som nepočula jednu tlačovú konferenciu, kde by si to niekto, či už z opozície, alebo z médií, alebo z Nadácie Zastavme korupciu pomýlil, tieto dva pojmy, pretože ľudia, ktorí sa tomu venujú, tak veľmi dobre vedia ten rozdiel, ale hovorila, že kritériá musia byť iné ako pri eurofondoch a jednoducho že sú už určené v zákone o stimuloch. Ja ešte raz prečítam zo zákona o stimuloch, pretože tvrdím, že výberové kritériá si určuje samotné ministerstvo. A teda v tom zákone je doslova napísané: „Oznámenie o predkladaní žiadostí o stimuly obsahuje informácie najmä o základnom cieli poskytovania stimulov a výberových kritériách, podľa ktorých sa budú vyhodnocovať jednotlivé žiadosti o stimuly, a počte bodov prislúchajúcich k jednotlivým výberovým kritériám.“ To znamená, že ministerstvo si mohlo určiť bez problémov také kritériá, aby dotácie nedostávali schránkové firmy, ktoré doteraz žiadny výskum nerobili. A pani ministerka tam viackrát spomínala smernicu, ono to nie je smernica, ale je to nariadenie Európskej komisie, kedy sa odvolávala, že vlastne ona, toto, toto nariadenie jej určuje, že vlastne ona musí podporovať startupy a že čo vlastne musí, musí podporovať. Už to hovoril kolega Gröhling, toto. A toto nariadenie sa vôbec netýka toho, čo musí podporovať ministerstvo, na vedu a výskum. Jednoducho je to všeobecné nariadenie, v ktorom sa hovorí, na čo všetko sa môže poskytovať štátna pomoc, okrem výskumu sa tam píše o všetkom možnom, cez kultúry, sociálnu pomoc, šport, programy, námornú osobnú dopravu, ochranu životného prostredia. A keby sa pani ministerka tak veľmi chcela inšpirovať týmto nariadením, ktoré jej vôbec neprikazuje podporovať startupy, tak by si z neho mohla zobrať jedinú definíciu do svojich kritérií, a síce túto: za inovačný podnik – nariadenie presne definuje, čo to je inovačný podnik – za inovačný podnik sa tam označuje podnik, ktorý vynakladá aspoň 10 % z celkových nákladov na výskum a vývoj. No asi sa tým v tomto nariadení nemyslí prípad viacerých firiem podporených pani ministerkou, ktoré pri nákladoch nula eur dávajú na výskum nula eur. Už len keby si zobrala túto jednu definíciu z nariadenia, ktoré neustále spomína, ale v zlom kontexte, tak tento škandál, mnohým zlým prideleným dotáciám sme mohli zabrániť. Pani ministerka spomínala, že startupy, že nie je dôležité, teda či tie firmy sídlia v rodinných domoch alebo niekde inde, lebo na Krištáľovom krídle bol ocenený startupista, vedec, a ktorého dielo vzniklo na internáte, a teda nemusí sídliť v mramorovej, v mramorovej budove. Ale tu chcem povedať, že pani ministerka použila veľmi zlý príklad. Je, ja oceňujem, že máme mladých ľudí, ktorí robia inovatívny výskum aj na internáte, ale práve tento mladý človek, ktorý to Krištáľové sídlo, krídlo získal, tak práve preto, že to tá jeho firma s inováciami myslí vážne, tak sídli v jednom z najznámejších kancelárskych komplexoch v Bratislave. A ja veľmi silne pochybujem, že tam nemá ani schránku a že o jeho firme nevie ani vrátnik, ako to bolo v prípade firmy podporenej pani ministerkou. Pani ministerka hovorila o tom, o zmluvách, aké veľmi náročné je pre tých ľudí, ktorí dostali, takto sa im poskladali ľudia, čo platia dane, sa im poskladali na miliónové dotácie, aké je to veľmi ťažké spĺňať pre nich rôzne byrokratické povinnosti a ako sú monitorovaní. No tu sa pristavím pri tom, aké záväzky sa od nich požadujú. Ja som už spomínala, že v zmluve nie je ani povinnosť vytvoriť pracovné miesto. V zmluve je len zakotvená povinnosť vytvoriť organizačnú štruktúru, nie reálne pracovné miesto. V zmluve takisto je stanovené len to, že musia vynakladať na výskum a vývoj toľko peňazí, koľko vynakladali za posledné, myslím, že dva alebo tri roky. Ale keď nejaká firma vynakladá na výskum a vývoj za posledný rok nula eur a za rok predtým nula eur, tak pre ňu vôbec nebude ťažké splniť tento zmluvný záväzok. Pani ministerka hovorila o tom, ako chce zvýšiť transparentnosť, a vrátim sa k tomu, že odmietla zverejniť aj členov ministerskej komisie a odmietla zverejniť aj hodnotiteľov. Pritom v prípade eurofondov hodnotitelia sú, minimálne zoznam hodnotiteľov je zverejnený, nie je s tým žiadny problém. Nič nezabraňovalo ministerstvu zverejniť hodnotiteľov aj v tomto prípade, ako aj zloženie, zloženie, zloženie ministerskej komisie, ktorá v konečnom dôsledku o týchto stimuloch rozhodovala. Pani ministerka hovorila, aký je ten systém hodnotiteľov transparentný, že boli hodnotitelia losovaní. To isté nám tvrdil aj minister Plavčan pri eurofondovom škandále, kedy hovoril, že hodnotitelia boli losovaní, a videli sme, ako to hodnotenie nakoniec dopadlo. A my už sme vtedy pri eurofondovom škandále tvrdili, že hodnotitelia by mali byť zo zahraničia. Už to povedali kolegovia, tá investícia do hodnotenia projektov sa násobne vráti. Teraz vidíme, že tu už vznikli škody Slovensku, miliónové škody. Keby ten proces bol skutočne transparentný a boli by tam kompetentní hodnotitelia, teda hodnotitelia, kde sa vám nestane, že dvaja nezávislí hodnotitelia vám dajú identické hárky s identickými chybami, tak zrejme by to hodnotenie projektov dopadlo ináč. Pani ministerka hovorí, že to bolo individuálne zlyhanie hodnotiteľky. Ja si nedovolím povedať, že či to bola hodnotiteľka, alebo nie, a že predsa nebude, nemôže chodiť s kalkulačkou a kontrolovať body. Ale tu si treba uvedomiť, že tu sa stala škoda za 700, 700 mil. eur. Jednoducho projekt, ktorý získal počet bodov 84, podporený byť nemal. Ešte raz. Toto je hodnotiaci hárok. Dvadsať kritérií, ktoré sa hodnotia na týchto stranách, majú sa len prekopírovať na prvú stranu, pardon, 700-tisíc, prepáčte, vznikla škoda 700-tisíc. Aj to je veľa. Ale 700 mil., to by už bolo obrovská škoda. Tie čísla z tých 20 hodnotiacich kritérií sa majú len prekopírovať na prvú stranu a v každom riadku, v každom riadku bola chyba, v každom riadku z tých štyroch boli tie body zvýšené o nejaký počet, aby celkovo boli zvýšené o 10, o 10 bodov. Opakujem, ak by firma mala 84 bodov, tú dotáciu nedostane, lebo bola v rebríčku šiesta. Dotáciu dostali firmy jedna, dva, tri, štvrtá, piata nedostala a dostala ju táto šiesta. Aký to dáva zmysel? Na to pani ministerka neodpovedala. Čo sa týka protischránkového zákona, kolega Gröhling citoval, citoval ustanovenia protischránkového zákona a ja ešte dodám to, že pani ministerka obhajovala tieto firmy, že však prvýkrát sa prihlásili a zabudli, no tak sme im dali čas, aby sa zapísali potom. A zase tu platí dvojaký meter. Keď si obyčajný človek, občan nedonese alebo zabudne dodať nejaký papier, potvrdenie na úrad, okamžite dostane pokutu. Nikto sa s ním nebaví. Žiadne, že viete čo, zabudli ste, dodáte to potom. Okamžite, okamžite je pokuta. Keď nejaká firma, čo chce od štátu 1,2 mil., a tvrdí, že bude robiť nejaký vysoko inovatívny výskum, že má výborné manažovacie schopnosti, že má výborný biznis model, a nevie si ani prečítať prihlášku a podmienky a zapísať sa do registra verejného part..., verejného sektora, tak ministerstvo zrazu povie, viete čo, tak nevadí, však dodajte nám to potom. Jednoducho zmluvy s firmami, ktoré neboli zapísané do registra partnerov verejného sektora, tieto zmluvy nemali byť uzatvorené. Pani ministerka spomínala, že výsledky projektov sú zverejnené na webovej stránke. Práveže nie sú, preto sa pýtam. Projekt, ktorý som spomínala, EEI, nie je projekt, ktorý je podporený pani ministerkou, ale myslím, že by malo byť normálnou vecou, že keď sa rozdajú dotácie, tak najprv sa zhodnotia výsledky, spraví sa audit, čo sa za tie peniaze dosiahlo v tej predchádzajúcej schéme, ktorú rozdeľoval pán Draxler, zhodnotia sa výsledky a na základe výsledkov treba zistiť, či má zmysel vôbec pokračovať v tejto dotačnej schéme, alebo je potrebné to nejako upraviť, alebo investovať do nejakých iných oblastí. Preto, keďže tento konkrétny projekt, ktorý som citovala, EEI, je to firma, ktorá sa súdi s Košicami, mala robiť nejaký excelentný výskum, preto sa pýtam pani ministerky, určite ministerstvo takúto dobrú prax má, že teda keď niekomu dáme milión eur z peňazí daňových poplatníkov, tak potom žiadame tie výsledky. Tak ja by som chcela vedieť, keďže je to firma, ktorej projekt už pred rokom skončil, aké výsledky teda dosiahla, čo občanom priniesla a aké, ako Slovensko posunula, posunula dopredu. To isté, samozrejme, by malo byť aj pri ostatných firmách, ktoré dostali peniaze teraz, ale pripomínam, pani ministerka hovorí, že sú kontrolované. No áno, asi skontroluje sa, čo nakúpia, pretože tá prihláška na rozdiel iných renomovaných programov, ako je Horizont 2020, prihláška ministerstva školstva do tejto schémy obsahuje najmä nákupy. Keď si prečítate prihlášku nejakého projektu, tak tam máte strany a strany o tom, že všetko idú kúpiť. Keď si pozrete prihlášku Horizontu, tak tam máte popis projektu, čo chcú dosiahnuť, nie, čo chcú kúpiť, čo chcú dosiahnuť, aká je pridaná hodnota, aký je dopad, či je také riešenie na trhu, aký je ich biznis model, aký je ich tím, s kým spolupracujú, aké ocenenia majú. Toto sa má hodnotiť. A pri tejto schéme nie je pravda, že sa kontrolujú výsledky. Výsledky nik nekontroluje. Nekontroluje ani to, či tie firmy získajú nejaké patenty, aké know-how získajú. Nie. Toto sa práveže pri týchto štátnych dotáciách nekontroluje. Pani ministerka hovorí, že útočíme na hodnotiteľov. Neútočíme na hodnotiteľov, jednoducho tie pochybenia, to je fakt. Niekto za to niesť zodpovednosť musí. Hodnotitelia majú byť zverejnení a my v prvom rade upozorňujeme na systém. Ak je systém zhnitý, tak jednoducho aj v tom naj..., aj, aj tí najlepší hodnotitelia ten systém nedokážu opraviť. Ten systém bol zle nastavený pri eurofondoch a ten systém je zle nastavený aj pri štátnych dotáciách, pri stimuloch, pretože umožňuje také anomálie, ako som práve povedala. No a na záver, na záver ešte raz zopakujem, my vedcov neškandalizujeme. Ak ste sledovali aj naše mediálne vystúpenia, vždy to bolo o tom, že vedcov by sme mali podporovať, vedu a výskum a tých špičkových vedcov by sme mali, by sme mali, by sme mali podporovať. Čo však nám vadí, je to, ak sa na vede a výskume priživujú firmy, ktoré tieto peniaze nikdy dostať nemali a vedu a výskum nerobili. Ak jednoducho sa tu vytvoril systém, kedy my umožňujeme na vede a výskume parazitovať rôznym pochybným subjektom. Toto je problém. A uvedomujú si to aj vedci, ktorí sú už znechutení, a, samozrejme, že sa potom nehlásia do takýchto schém, keď vidíte, kto takéto schémy vyhráva. Dúfam, že pani ministerka odpovie na otázky, ktoré boli položené v rámci diskusie a rozpravy, sú výlučne faktografického charakteru, a dúfam, že sa teda posunieme ďalej. Ďakujem. | [
"(pozn. red.: správne „Janušeka“)"
] | 3,875,251 |
16 | 2020-10-20 | Autorizovaná rozprava | 233 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Hlasujeme o skrátení lehoty. (Hlasovanie.) Prítomných 122, za 64, proti 50, zdržalo sa 7, nehlasoval 1. Konštatujem, že lehotu sme skrátili. Nech sa páči. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,143,321 |
32 | 2004-10-27 | Autorizovaná rozprava | 58 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | P. Biroš, poslanec: V rámci rozpravy nezazneli žiadne procedurálne návrhy. Boli len dva pozmeňujúce návrhy, o ktorých budeme hlasovať po bodoch zo spoločnej správy. | [] | 4,224,185 |
26 | 2018-01-30 | Autorizovaná rozprava | 96 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Pán poslanec Martinák. | [] | 4,179,830 |
60 | 2002-05-22 | Autorizovaná rozprava | 61 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Nech sa páči, pán poslanec. M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, pán minister, vážené poslankyne, poslanci. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady predkladám túto spravodajskú správu. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Na základe zákona č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení zákonov Národnej rady č. 374/1994 Z. z. sa starobné dôchodky, invalidné dôchodky a čiastočne invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské a sirotské dôchodky zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10 % alebo priemerná mzda v hospodárstve aspoň o 5 %, a to uplynutím troch mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov. Pri zohľadnení očakávaného vývoja miezd bude podmienka 5 % rastu priemernej mzdy prekročená už podľa výsledkov za druhý kvartál roku 2002. Podmienka 10 % rastu životných nákladov nebude prekročená do konca roka 2002. Celkové finančné krytie je zdôvodnené v dôvodovej správe a jeho dopad na Sociálnu poisťovňu takisto je v dôvodovej správe. Z toho vyplýva, že niet prekážok, aby Národná rada v zmysle platných zákonov prerokovala tento návrh v prvom čítaní. Chcel by som oznámiť, že po všeobecnej rozprave budem odporúčať Národnej rade, aby prijala uznesenie, podľa ktorého návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, zároveň budem navrhovať, aby tento návrh zákona bol pridelený ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, ktorý budem zároveň navrhovať za gestorský výbor. Budem navrhovať, aby lehoty na prerokovanie boli v ústavnoprávnom výbore do 24. mája a v gestorskom výbore do 28. mája 2002. Pán predsedajúci, ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu. | [] | 4,045,183 |
19 | 2024-09-11 | Autorizovaná rozprava | 124 | Karas, Daniel, poslanec NR SR | Daniel | Karas | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol túto správu zdôvodnenia výšky hrubého dlhu Slovenskej republiky a návrhu opatrení na jeho zníženie. Tlač 379a pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím zdôvodnením č. 407 zo dňa 1. augusta 2024 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej rady pre financie a rozpočet do 9. septembra 2024. Správa bola predložená podľa čl. 12 ods. 3 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výsledok rokovania vo výbore. Uvedenú správu prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 112 zo dňa 6. septembra 2024. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedome a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov schválil uvedenú správu uznesením č. 112 zo dňa 10. decembra 2024. Zároveň určil poslanca Daniela Karasa za spravodajcu výboru. Výbor ho poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1993 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. | [] | 4,173,669 |
31 | 2004-09-21 | Autorizovaná rozprava | 38 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 140 prítomných, 130 za návrh, 1 proti, 9 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu skupiny poslancov. Otváram rozpravu, pýtam sa či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému bodu. Nie. Vyhlasujem rozpravu sa skončenú. Pristúpime k hlasovaniu návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru... | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,118,621 |
21 | 2017-10-13 | Autorizovaná rozprava | 132 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 134 poslancov, za 33, proti 24, zdržalo sa 77 poslancov. Návrh sme neschválili. Budeme hlasovať o bode 63, preto prosím pána poslanca Jurzycu, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Krajniaka, Pčolinskej, Pčolinského a Štarchoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, tlač 709. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Krajniaka, Adriany Pčolinskej, Petra Pčolinského a Petra Štarchoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 709.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Krajniaka, Adriany Pčolinskej, Petra Pčolinského a Petra Štarchoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 709.)"
] | 4,055,509 |
14 | 2013-01-29 | Autorizovaná rozprava | 40 | Lipšic, Daniel, poslanec NR SR | Daniel | Lipšic | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda. Milé kolegyne, vážení kolegovia, k tomu, čo predniesol pán poslanec Kondrót, by som navrhol procedurálny návrh, aby sme vrátili do výborov návrh zákona. Prečítal tu pomerne rozsiahly pozmeňujúci návrh. Bývalo vždy zvykom, že pokiaľ je taký rozsiahly pozmeňujúci návrh, tak sa k tomu výbor ešte vyjadrí. Lebo veľmi otvorene hovorím, aj keď bod 7 sa vypúšťa, pán poslanec, po tom, čo tu bolo pred Vianocami, ja vám neverím. Neverím, že to nebude nejaký ďalší gaťafalš. Pred Vianocami ste všetci obhajovali, teda v zásade aj pán minister, že bod 7 je fantastická vec, ktorá zachráni slovenskú energetiku, a preto si myslím, že váš pozmeňovací návrh, ktorý, dúfam, bude rozdaný čoskoro aj písomnou formou, by mal byť predmetom diskusie s odborníkmi. Aby tam zase nebolo niečo zašité, ako bolo v tej pôvodnej novele, lebo keby sme na to neupozornili v decembri, dnes je novela s bodom 7, s bodom 9 schválená a účinná. Dovoľte mi ale predsa len pár poznámok na tému tohto zákona a najmä toho, že bol šitý na mieru jednej, jednému subjektu, a to paroplynovému cyklu. Napriek mnohým vyjadreniam, skôr všeobecným, aj pána ministra najskôr, že to nie je len kvôli PPC, nebol nikto schopný povedať, akej inej firme by tento návrh pomohol okrem bratislavského PPC. Bol šitý na mieru bratislavskému PPC a finančnej skupine Penta, ktorá bratislavské PPC vlastní. Dnes minister vnútra na výbore pre obranu a bezpečnosť predniesol správu o stave vyšetrovania Gorily. Ale to boli len veľmi formálne informácie, pretože skutočnou správou o stave vyšetrovania Gorily je tento návrh novely zákona. Pán minister vnútra dnes povedal pred médiami, že kauza Gorila je kauzou čisto a výlučne druhej Dzurindovej vlády. Z veľkej miery áno, ale zdá sa, že je kauzou aj pána Fica, ktorý dodnes neodpovedal, či bol alebo nebol v konšpiračnom byte finančnej skupiny Penta. Tento návrh novely zákona je svedectvom o tom, že Gorila zo Slovenska neodišla, len sa presťahovala z Vazovovej na Súmračnú. Robert Fico bol pred niekoľkými dňami na kontrolnom dni na ministerstve hospodárstva. Súdny človek by očakával, že tam išiel odvolať ministra Malatinského. Minister totiž nesplnil zadanie a očakávanie vlády. Vláda a premiér od neho očakávali, že stihne vybaviť v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní vianočný darček pre Pentu – dotáciu vo výške 30 mil. eur ročne počas pätnástich rokov pre paroplynový cyklus. Zabezpečiť to mala práve novela zákona, o ktorej rokujeme potichu a bez rozpravy. Potom však prišiel minister Malatinský do parlamentu a pokúsil sa zákon, novelu zákona v skrátenom konaní presadiť. Takmer mu to vyšlo. Nebyť nášho varovania by už dávno otvárali v Digital Parku šampanské. Týždeň po prekazení oslavy finančných žralokov začal vyšetrovateľ trestné stíhanie pre moje rok staré výroky a postup pri vyšetrovaní kauzy Gorila. Týždeň po tom, 20. decembra, bolo začaté trestné stíhanie. Čo bude nasledovať teraz? Aké ďalšie uznesenie vydá polícia týždeň po rokovaní o tejto novele zákona? O vznesení obvinenia? To, čo v tejto kauze urobila Generálna prokuratúra a snaživý vyšetrovateľ, je smutným svedectvom doby, ktorú teraz žijeme. Namiesto toho, aby boli v defenzíve tí, ktorí boli priamymi aktérmi Gorily, je v defenzíve akoby tá druhá strana, tí, ktorí Gorilu vyšetrovali a tlačili na to, aby vyšetrovanie prebiehalo zákonne a rýchlo. Tento krok polície a Generálnej prokuratúry je snahou zastrašiť možno ani nie tak mňa, ale ďalších ľudí, vyšetrovateľov, ale aj novinárov, aj aktivistov, aby vedeli, že keď si začnú čokoľvek s mocnými v tomto štáte, s finančnými skupinami majúcimi podporu tejto vlády, tak voči nim bude postupované. Budú zastrašovaní, šikanovaní a buzerovaní. Považujem to za smutné, že sme sa dožili v tomto čase takéhoto stavu veci verejných. Ale ubezpečujem vás, že to nie je trvalý stav. A na mieste tých, ktorí dnes ako kriminálne biele goliere rozhodujú o tom, kto má byť a nemá byť trestne stíhaný, by som si dal pozor, veľký pozor, lebo doba sa môže zmeniť. A veľmi rýchlo. Aj sa zmení. Po predaji akcií SPP finančnej skupine J&T, po 20-miliónovej dotácii pána Fila z Mondi SCP mala byť novela zákona o obnoviteľných zdrojoch energie ďalším darčekom pre spriaznených veľkopodnikateľov. Paroplynovému cyklu v rukách Penty totiž už tento rok končí exkluzívna zmluva, ktorou jej Slovenské elektrárne zabezpečujú slušný zisk. Koncom tohto roka by PPC muselo prejsť na trhové podmienky. Čo s tým? Vláda nám ponúkla jasnú odpoveď. Súkromnej firme, finančnej skupine Penta ponúka pomocnú ruku. Paroplynovému cyklu ide zabezpečiť 30 mil. eur ročne od malých odberateľov, alebo aj veľkých, elektriny. To bolo, a obávam sa, že stále je, jediným cieľom návrhu novely zákona, o ktorej budeme v najbližších dňoch rozhodovať. Počas rokovania v decembri som hovoril s mnohými poslancami vládnej strany, ktorí priznali, že majú s týmto návrhom novely zákona problém. On sa nedal nijako inak vysvetliť. Jediná argumentácia, ktorá prišla zrejme zo Súmračnej, bola: Ale veď vy ste sprivatizovali PPC! Trošku mi to pripomína Rádio Jerevan. Keď sa pýtali Rádia Jerevan z Ameriky, aká je priemerná mzda sovietskeho robotníka, odpoveď bola: A vy vykorisťujete černochov! Akú má logiku, ak bolo PPC nezákonne sprivatizované, teraz zabezpečovať ďalší kšeft, 30 mil. eur ročne, práve pre paroplynový cyklus? Myslel by som si, že ľudia, ktorí kritizujú privatizáciu PPC, budú mať záujem zmierniť dôsledky chybného rozhodnutia, nie ich posilniť a zabetónovať. To mi žiadnu logiku nedáva. A preto verím, že, rád by som veril, neverím, sa musím priznať, ale rád by som veril, že tie úprimné vyjadrenia mnohých poslancov strany SMER sa prejavia aj v hlasovaní. Ale obávam sa, že sa neprejavia, že nakoniec charaktery budú zlomené a návrh novely zákona v parlamente prejde. Malo to byť na Vianoce, vďaka opozícii sa tak nestalo. Bude z toho nakoniec darček na Valentína? Z lásky premiéra Fica k Pente by sa to možno aj hodilo. Chcem však predsa len, napriek mojej skepse, z tohto miesta úprimne požiadať kolegov zo SMER-u, ktorým to prekáža, a viem, že takí medzi vami sú a je vás viac, aby zastavili PPC, tento paroplynový cirkus. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 4,160,203 |
56 | 2015-10-21 | Autorizovaná rozprava | 7 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, do ktorej som obdržal tie písomné prihlášky, o ktorých som vás informoval. Ešte predtým sa o slovo prihlásil pán predseda vlády, ktorý predstaví a prednesie stanovisko vlády Slovenskej republiky k návrhu na odvolanie pána ministra. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo. | [] | 3,946,902 |
46 | 2015-02-10 | Autorizovaná rozprava | 44 | Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR | Ľudovít | Kaník | poslanec NR SR | Mňa zaujalo vo vystúpení pána kolegu Mikloška to, že Slovensko by podľa neho nemalo byť priklonené k žiadnej zo strán, že to nie je múdre. No ale ja si myslím, že je úplne jasné, kam Slovensko patrí, respektíve aspoň SDKÚ – DS je to úplne jasné. Slovensko patrí na Západ, je súčasťou západnej civilizácie, západnej kultúry, je súčasťou západoeurópskych integračných štruktúr, je súčasťou Európskej únie, je súčasťou NATO. A z toho jasne a logicky vyplýva, že niekam patrí. Také ukotvenie v nejakom bezvládnom, alebo v priestore, ktorý nikomu nepatrí, je nesmierne škodlivé a je mi ľúto, že pán kolega Mikloško v tom nemá jasno. Lebo v tom jasno treba mať. A je to veľmi škodlivé, keď sa tvárime, že sme ani ryba, ani rak, že s každým chceme byť akože zadobre, ale pritom tým ustupujeme zlu. Pretože až je na Ukrajine vojna, a je na Ukrajine vojna a je tam bieda, je tam nedostatok základných vecí, tak to je spôsobené úplne konkrétnou situáciou, ktorá nevznikla sama od seba, ale vznikla tak, že na zvrchované územie tejto krajiny vpadli cudzie vojská, že táto vojna je eskalovaná neustálou dodávkou zbraní, materiálu a techniky zo stany Ruskej federácie. Alebo si snáď niekto myslí, že tí separatisti sa vyzbierali do klobúčika a išli si do najbližšieho obchodného domu kúpiť tanky, raketomety, zbrane, uniformy a potom sa tak dobrovoľnícky zhromaždili a začali bojovať ťažkými zbraňami proti ukrajinskej armáde a trhať územia? Ako naozaj, nehrajme sa tu na malé deti a povedzme si, aká je pravda. Mier sa nedá nastoliť ustupovaním zlu. | [] | 4,012,093 |
6 | 2023-12-20 | Autorizovaná rozprava | 457 | Sitkár, Andrej, poslanec NR SR | Andrej | Sitkár | poslanec NR SR | Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi predniesť informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny k návrhu rozpočtu Ústavu pamäti národa, tlač 23. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č.114 zo 14 decembra ´23 pridelil návrh rozpočtu Ústavu pamäti národa na rok 2024, tlač 23, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý na základe rokovania výboru predloží Národnej rade Slovenskej republiky správu o prerokovaní návrhu rozpočtu Ústavy pamäti národa na rok 2024 a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh rozpočtu Ústavu pamäti národa na rok 2024, tlač 23, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny na svojej šiestej schôdzi prerokoval, avšak o uvedenom návrhu nehlasoval, keďže v zmysle § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v čase hlasovania nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor o uvedenom návrhu na svojej siedmej schôdzi dňa 18. decembra 2023 nerokoval, keďže v zmysle § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nebol uznášaniaschopný. Predsedníčka výboru ma preto poverila ako spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Ústavu pamäti národa na rok 2024 vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu tejto informácie. Ďakujem. | [] | 4,001,395 |
24 | 2008-07-02 | Autorizovaná rozprava | 185 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie). 137 prítomných, 83 za, 18 proti, 34 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Váš návrh sme schválili. | [
"(Hlasovanie)"
] | 3,965,602 |
14 | 2007-10-30 | Autorizovaná rozprava | 96 | M. Záhumenský, poslanec: | M | Záhumenský | poslanec | „V dôsledku zvýšeného rizika je možné, že o štyridsať rokov zrazu mnohí ľudia zistia, že im nasporené peniaze na dôchodok jednoducho nestačia. Ak budú medzi dôsledkami privatizácie zvýšené transakčné náklady, zhoršená solventnosť systému, zvýšené rozpočtové deficity, znížené dôchodky a menšia istota pre dôchodcov, prečo sa na ňu tak tlačí. Jedným z dôvodov je, že finančné trhy majú veľký záujem si zo spomínaných transakčných nákladov niečo pre seba ukrojiť. To je asi ten dôvod. A americký dôchodkový systém zaznamenal úspech pri znižovaní chudoby vďaka tomu, že chudobní z neho dostávajú o niečo viac, ako prispeli, a bohatší zase o niečo menej, ako doňho vložili.“ To znamená, že mnohí ľudia, ktorí do druhého piliera vstúpili a nebolo im jasne napočítané, hlavne tí, ktorí majú nižšie ako mediánové mzdy. Ak by im bolo napočítané, ako bude vyzerať ich dôchodok po 20 rokoch sporenia, určite by si to asi rozmysleli a do tohto systému nevstúpili. Ďakujem. | [] | 4,219,103 |
18 | 2020-12-10 | Autorizovaná rozprava | 90 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Ďakujem. Pán poslanec nemá záujem o doplňujúcu otázku, ale má ďalšiu otázku na vás, pán minister, takže vás poprosím, budem ju formulovať. Pán poslanec sa pýta: „Už kvantum štúdií úspešne preukázalo úspech vitamínu D3 v prevencii a v liečbe COVIDU-19. Prečo neobjednáte za cenu jedného testu vitamín D, ktorý v dávke 3 000 medzinárodných jednotiek by každému občanovi vydržal až do konca jari a zľahčením priebehu ohrozenia aj znížil nápor na nemocnice?“ Nech sa páči, pán minister, máte slovo. | [] | 4,152,319 |
66 | 2022-06-29 | Autorizovaná rozprava | 35 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 136, za 133, zdržali sa 3. Uvedený návrh sme schválili. Pristúpime k tretiemu čítaniu k návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku, pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,918,937 |
25 | 2021-03-30 | Autorizovaná rozprava | 237 | Mizík, Stanislav, poslanec NR SR | Stanislav | Mizík | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Pani Tabák, spomenuli ste veternú smršť v Tatrách. No bola. Ale prečo boli také škody? Tu si treba dať otázku, prečo boli také škody. No ja vám poviem. No preto, lebo tam bola smreková vekovo rovnaká monokultúra. Pôvodný tatranský les bol iný. Poviem vám príklad z vlastnej skúsenosti. Výčiny prírody približne pred 10 rokmi v mojom okolí úplne zničili bukové monokultúry. No a zaujímavosťou je, že môj vlastný zmiešaný les, dekórovo rôznorodý, zmiešaný les prežil bez najmenšej ujmy. Ani jeden strom nebol vyvrátený. Takže mňa sa asi tá klimatická kríza netýka. Ďakujem. | [] | 4,074,209 |
32 | 2021-06-25 | Autorizovaná rozprava | 187 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Pán poslanec Ľudovít Goga, nech sa páči. | [] | 4,167,713 |
32 | 2004-10-27 | Autorizovaná rozprava | 145 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Súhlasím s pánom Čaplovičom, že cesta pre pôvodnú tvorbu je konsenzus. Tiež si spomínam na „híring“, ktorý mal pán Rybníček na výbore pre kultúru, keď sa uchádzal o funkciu riaditeľa Slovenskej televízie, a pôvodnú tvorbu vtedy definoval, že samozrejme ju bude napĺňať, pretože je to v zmysle zákona o Slovenskej televízii ako aj v zmysle samotnej podstaty verejnoprávnosti. Ale ako sa hovorí: „Skutekutek“, slovenská jednotka je česko-slovenská jednotka a čo sa týka slovenskej dvojky, tak niektoré relácie tam riadi takzvaná samozvaná elita. Keď si vezmeme relácie, povedzme Dada Nagya Literárne oko alebo Pod lampou, môžeme vidieť, že len určitá skupina elity, či už ide zo strany spisovateľskej alebo umeleckej, odbornej a inej vedeckej obce, kultúrnej, proste „obecne“, zastupuje iba jednu časť spektra spoločnosti a aj keď existujú nepísané dohody, že povedzme každý šiesty krát tam bude prizvaný niekto ako keby z tej druhej strany, aj z tej národnej, tak toto sa v praxi nedodržiava. Čiže pán Rybníček na „híringu“ sľuboval, ale prax je úplne iná. V zmysle povedaného sa nazdávam, že táto novela je aj z týchto dôvodov mimoriadne potrebná, a myslím si, že každý, kto do toho trošku vidí, nebude váhať pri hlasovaní. | [] | 4,224,272 |
42 | 2005-05-11 | Autorizovaná rozprava | 67 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Mikloško. | [] | 4,225,719 |
7 | 2012-09-11 | Autorizovaná rozprava | 190 | Viskupič, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Viskupič | poslanec NR SR | Ďakujem. Ďakujem obom kolegom z klubu, ktorí viac-menej potvrdili eleganciu súčasnej právnej úpravy zákona o slobodnom prístupe k informáciám. K pánovi poslancovi Briximu, ja som spomínal ten časový deficit, ktorý v zmysle úpravy o opätovnom použití informácií máme, je to od roku 2004. Nechcel som sa celkom venovať až úplne tej histórii, ako to bolo, pretože malo sa za to, že táto transpozícia do zákona č. 211/2000 Z. z. patrí, a od roku 2005 mám pocit, sa malo za to, že viac-menej túto otázku nemusíme riešiť, keďže máme sólo normu o informáciách. Následne sa ale pristúpilo k tomu, že norma bude musieť byť prijatá, a tak ako som spomínal, aj za čias predchádzajúcej vlády, myslím, že to bolo práve letné obdobie roku 2011, prišlo k tomu, aby sme túto vec transponovali. Odvtedy uplynulo trinásť mesiacov a myslím si, že keďže sme to nespravili vtedy a nespravilo sa to tak, že spravíme dve sólo právne úpravy, ktoré budú mať jeden režim o slobodnom prístupe k informáciám, druhý o opätovnom použití informácií, tak nie je celkom namieste otázka, alebo teda tá výtka, že musíme a hneď a ihneď. Máme možnosť sa nad tým zamyslieť. A tým, že je taký veľký časový posun, neexistuje podľa mňa teraz. (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,123,266 |
53 | 2001-11-29 | Autorizovaná rozprava | 136 | I. Mikloš, podpredseda vlády SR: | I | Mikloš | podpredseda vlády SR | použitie prostriedkov z privatizácie akéhokoľvek podniku, kde príjmom týchto prostriedkov, prijímateľom týchto prostriedkov je Fond národného majetku, z čoho vlastne vyplýva, že použitie všetkých príjmov z privatizácie je dané rozpočtom Fondu národného majetku, ktorý sa každoročne schvaľuje v Národnej rade Slovenskej republiky. Medzi najväčšie položky, z ktorých fond uhrádza prostriedky aj z privatizácie, patria výdavky na splatenie dlhopisov, výdavky na štátne záruky, štátny dlh a podobne. Skončil som. | [] | 3,911,081 |
26 | 2018-02-14 | Autorizovaná rozprava | 282 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko ešte navrhovateľ? Nech sa páči. | [] | 4,054,855 |
39 | 2014-10-30 | Autorizovaná rozprava | 18 | Fronc, Martin, poslanec NR SR | Martin | Fronc | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľmi krátko. Ja si myslím, že znova sa ocitáme v situácii, keď úmysel chrániť dieťa je dobrý úmysel, ale spôsob, akým sa to udialo, je zlý. Zlý, pretože tisíce ďalších, ako uviedla predkladateľka, rodičov zaťažuje zbytočne administratívne a byrokraticky. Úplne zbytočne. Istým spôsobom ako keby sme ich trestali a nakoniec ten výsledok ukazuje aj to, že to administratívne zaťažuje aj štátnu správu. Možnože sú to nie také veľké náklady, určite nie ako u mnohých iných, ale sú to náklady a zase zamestnávame ľudí vecami, ktoré nemusíme. Preto si myslím, že tento návrh veľmi jednoduchý je dobrý návrh a chrániť dieťa v prípade, keď rodičia sú nezodpovední alebo dokonca darební, ako bol ten konkrétny prípad, celkom iste treba, ale priestor na to štát určite má iný, preto myslím si, že návrh, ktorý predložila kolegyňa Gibalová s nami, je dobrý a požiadal by som vás tak isto o jeho podporu. Ďakujem. | [] | 3,990,026 |
45 | 2019-05-10 | Autorizovaná rozprava | 5 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem týmto pádom rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 286/2009
Z. z. o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1425. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1512. Prosím podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóa Sólymosa, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 286/2009 Z. z. o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 1425.) | [
"(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 286/2009 Z. z. o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 1425.)"
] | 4,066,578 |
34 | 2018-09-11 | Autorizovaná rozprava | 52 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť v rozprave. Ak nie, súčasne vás žiadam, aby ste oznámili termín hlasovania. | [] | 3,874,336 |
28 | 2021-05-13 | Autorizovaná rozprava | 266 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Pán minister, chcete odpovedať? | [] | 4,138,740 |
40 | 2009-09-10 | Autorizovaná rozprava | 12 | T. Cabaj, podpredseda NR SR: | T | Cabaj | podpredseda NR SR | Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval so spravodajskou správou výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Tento ma určil ako spravodajcu k tomuto návrhu poslancov Gibalovej, Hrušovského a Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky uvedené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa koná jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Dovoľte ale, aby som pripomenul niektoré veci, pretože budem predkladať návrh, tak ako budem predkladať následne stanovisko výboru. Tento poslanecký návrh budem predkladať teda pri hlasovaní, aby sme ho neodporučili do druhého čítania. To znamená, nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Vedie ma k tomu niekoľko návrhov. Všetci tí, ktorí ste pozorne sledovali vystúpenie pani poslankyne, veď ona si už na to odpovedala, prečo to aj tak robím, pretože, ak je podanie na Ústavnom súde a neznamená, že keď poslanci sa podpíšu pod podanie na Ústavnom súde, že následne budú potom rozhodovať za Ústavný súd. Ak to podanie dali na Ústavný súd, tak čakajú na to, ako Ústavný súd, ktorý je kompetentný, v tejto veci rozhodol. Navyše, keďže som bol prítomný pri prerokovaní toho návrhu zákona, ktorý sa prijal v roku 1996, treba povedať, že bol to poslanecký návrh, ktorý sa objavil v parlamente, keď sa táto vec prerokúvala. Bol to návrh poslanca z opozície a návrh bol prijatý naprieč celým politickým spektrom, dokonca aj to prelomenie veta bolo o tom, že keď prezident to vrátil do parlamentu, takýmto spôsobom rozhodol. Navyše, vedie ma k tomu aj ďalší dôvod, prečo nemáme záujem robiť akékoľvek čiastkové novely zákona o obecnom zriadení, pretože momentálne je v medzirezortnom pripomienkovom konaní tzv. veľká novela zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a pravdepodobne už na októbrovú schôdzu bude táto predložená, ktorá už, pokiaľ mám dobrú informáciu, má teraz okolo stopäťdesiat alebo stošesťdesiat bodov novely tohto zákona o obecnom zriadení. Preto aj v priebehu posledného roka sme viacero návrhov, ktoré boli tu predložené v prvom čítaní na novelu zákona ako čiastkové novely zákona o obecnom zriadení, jednoducho nepodporili z toho dôvodu, že budeme sa touto problematikou zaoberať. Takže, ak dovolíte, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Samozrejme, vychádzajúc aj z tých náležitostí v prípade, čo predpokladám, čo je tu bežná prax, že sa objaví návrh, aby Národná rada pokračovala v druhom čítaní. Pre ten prípad dávam aj návrh v prípade, že by takýto pozmeňujúci návrh prešiel a prešiel by zákon do druhého čítania, aby sa potom už v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady zaoberali týmto: Ústavnoprávny výbor, výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, zároveň gestorský výbor – výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a takisto ako aj v iných zákonoch v prípade, že teda budeme takto pokračovať, výbory by prerokovali do 14. októbra a gestorský výbor do 16. októbra 2009. Pani podpredsedníčka, skončil som. Toľko moja spravodajská informácia. | [] | 4,127,970 |
51 | 2021-12-10 | Autorizovaná rozprava | 89 | Krajčí, Marek, poslanec NR SR | Marek | Krajčí | poslanec NR SR | Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 9, ktorý je obsiahnutý v druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Šefčíka. | [] | 4,049,323 |
39 | 2014-10-21 | Autorizovaná rozprava | 93 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | ((Hlasovanie.) 138 prítomných, 79 za, 14 proti, 45 sa zdržalo. Schválili sme novelu zákona o Justičnej akadémii. Pán predseda ústavnoprávneho výboru Róbert Madej uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústava, je to tlač 1110. (Hlasovanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , tlač 1110.) | [
"((Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , tlač 1110.)"
] | 4,053,747 |
14 | 2013-02-07 | Autorizovaná rozprava | 172 | Mičovský, Ján, poslanec NR SR | Ján | Mičovský | poslanec NR SR | Áno, vážený pán podpredseda, ak je to teda v súlade s rokovacím poriadkom, tak poprosím, aby odpoveď pána ministra Jahnátka bola považovaná, teda navrhujem uznesenie, aby bola považovaná odpoveď, ktorej číslo môžem aj prečítať, je to odpoveď listom č. 976/2012-100 napísaná v Bratislave 20. decembra 2012, za nedostatočnú. A aby pán minister bol naším uznesením zaviazaný odpovedať tak, aby tie otázky, ktoré sme dali v interpelácii a ktoré, ako sám priznáva, patria do kompetencie úradníkov na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ako aj úradníkov v Národnom lesníckom centre, to znamená do organizácie, ktorá podlieha priamo pod jeho kompetenciu, aby boli ministerstvom vypracované. Tu neexistuje kompetenčný problém, nevstupujeme nejakým vyšetrovateľom do ich právomoci, ako sme o tom hovorili doobeda. Tu vlastne chceme, aby úradníci pozreli do tých spisov a aby tie odpovede, ktoré, sa interpelácie ich domáhajú, aby boli z tých spisov vyčítané. Ďakujem pekne. | [] | 4,071,288 |
22 | 2011-09-08 | Autorizovaná rozprava | 190 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili. Ďakujem aj pánom ministrom, aj podpredsedovi vlády a vyhlasujem teraz trojminútovú prestávku, ktorú by sme mali využiť na prepnutie systému, a budeme pokračovať 15.08 hodine bodom, ktorý máme rozrokovaný, to znamená tlač 403, vládny návrh zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to zákon, ktorý prerokovávame v druhom čítaní. Pripraví sa pán poslanec Viliam Novotný, ktorý dokončí svoje vystúpenie v rozprave a potom sú prihlásení ešte ústne páni poslanci Lazár, Sabolová, Kalist a Bastrnák. Vyhlasujem prestávku a poprosím, aby dodržali čas aj pán minister, aj pán spravodajca. Ďakujem pekne. (Krátka prestávka.) (Po prestávke.) Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 22. schôdze Národnej rady v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Máme ho ako tlač č. 403. Poprosím teraz pána ministra Uhliarika, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a vidím, že pán poslanec Novotný, ktorý je súčasne aj spoločným spravodajcom, je už pripravený na dokončenie svojho vystúpenia v rozprave. Pán poslanec, nech sa páči, pripraví sa po prípadných faktických poznámkach pán poslanec Lazár. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 403.) | [
"(Krátka prestávka.)",
"(Po prestávke.)",
"(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 403.)"
] | 3,988,285 |
34 | 2018-09-11 | Autorizovaná rozprava | 145 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pánovi poslancovi Krajkovičovi. Nech sa páči. | [] | 3,874,429 |
51 | 2015-05-14 | Autorizovaná rozprava | 42 | Mikloško, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Mikloško | poslanec NR SR | Veľmi kratučká faktická poznámka. Plne súhlasím s predchádzajúcim príspevkom, že naozaj v adresách je neporiadok, za čo si môžu aj firmy, ktoré sa rušia, krachujú, menia svoje názvy. Už sú iné, podnikajú v tých oblastiach, kde skrachovali, a zase ľudí okrádajú. A tak ďalej a tak ďalej. Čiže toto s tým trocha nesúvisí, ale s tým poriadkom adries súvisí. Nie celkom japná poznámka súvisí s tým, že máme tu veľa aj tzv. schránkových firiem. Nikto nevie, kde sú poriadne, a toto by mala byť úloha naozaj daná cez nejakú šifrovú službu na naše rozviedky, na naše diplomatické úrady, na SIS-ku, aby proste zistili, kde tieto tisícky možná stránkových firiem existujú, kde sa dá na nich obrátiť, kde sa dá napísať list, kde sa dá o niečo požiadať, kde sa dá žiadať, aby zaplatili faktúru, alebo nezaplatili faktúru, a aby nežiadali DPH, keď nedostali zaplatenú faktúru. Je to troška od veci, ale súvisí to s tým, že je neporiadok v adresách a neznámosť, tajomnosť, mystickosť schránkových firiem. Ďakujem. | [] | 3,951,694 |
15 | 2007-11-27 | Autorizovaná rozprava | 60 | M. Hort, podpredseda NR SR: | M | Hort | podpredseda NR SR | Len by som vám chcel povedať ešte ako doplnenie. Ja si nespomínam na situácie, hoci som desiaty rok v parlamente, ktorých sme boli svedkami teraz, za tejto vašej tzv. novej kultúrnej parlamentnej demokracie. Zažili sme tu situáciu, keď koalícia znefunkčnila parlament. To som si myslel, že to bude taký bradatý rekord. Viete, že trošku robím do atletiky, tak poviem, voľakedy keď Beamon skočil skoro tých 9 metrov, tak si mysleli, že ten rekord prejde do ďalšieho storočia. Teraz je Jonathan Edwards ten, ktorý by to mal vydržať veľmi dlho v trojskoku. No ale toto, čo vy tu dokazujete tým, že koalícia znefunkční parlament tým, že vyťahuje karty, tak to je naozaj zápis možno až do Guinnessovej knihy. Ale to, čoho sme boli svedkami včera a čoho sme svedkami dnes, to je absolútny unikát. Pán Mikloško chcel písať akúsi knihu slovenského parlamentarizmu. Aby koalícia zbabelo utekala pred opozíciou, tak to si zaslúži nejaký iný prejav ocenenia z ocenení, akých sme boli doposiaľ svedkami. Nuž čo, ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,218,712 |
39 | 2014-10-28 | Autorizovaná rozprava | 83 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Pán poslanec Kuffa do rozpravy. | [] | 3,964,406 |
49 | 2019-09-11 | Autorizovaná rozprava | 228 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Ako, keď nie? Pozrite sa hore a pozrite sa na mňa, zum Beispiel. | [] | 4,043,788 |
8 | 2012-10-25 | Autorizovaná rozprava | 58 | Kuffa, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Kuffa | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Problém predaja slovenských výrobkov a zvlášť ako problém slovenských potravín je naozaj veľmi ako problémový. Dovolím si povedať, že patríme ku krajine, kde potraviny sme mali, teda poviem aj v minulosti, ale aj v prítomnosti aj máme veľmi kvalitné, jedny možno z najkvalitnejších. Myslím si, že treba robiť takúto osvetu, aby aj my ako zákazníci sme sa naozaj zameriavali na kupovanie tých slovenských výrobkov. Aj toto je jeden z návrhov, ktorý by mohol podporiť naozaj predaj slovenských výrobkov a zvlášť v tých hypermarketoch. Myslím si, že dnešní poľnohospodári alebo výrobcovia potravín nemajú ani taký problém tie potraviny vyrobiť, ako je problém tieto potraviny predať. Ak by sme sa možno tuná doťahovali na takýchto detailoch, že čo je slovenský výrobok a čo nie je slovenský výrobok, myslím si, že žiadnemu zákazníkovi netreba hovoriť dnes na Slovensku, že káva sa u nás nepestuje. Ale keď sa aspoň balí aspoň u nás tá káva, tak podporím vlastne tou kúpou tej kávy – možno práve popradských baliarní – tak zamestnanosť v regióne Poprad. Aj toto je jedna z vecí a jeden z ukazovateľov, kedy by to mohlo ako pomôcť pri rozhodovaní, čo nakupovať a čo nenakupovať. Informovanosť naozaj je nevyhnutná a je potrebné zlepšiť, aby aj tá solidarita, miera solidarity bola väčšia. Ak by sme naozaj kupovali slovenské výrobky: 50-tisíc pracovných miest, to naozaj nie je zanedbateľné množstvo ľudí, ktoré by sa mohlo zamestnať doma a nemuseli by tí ľudia behať do zahraničia za prácou. Ďakujem. | [] | 4,158,558 |
53 | 2019-12-04 | Autorizovaná rozprava | 290 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pán poslanec Dostál. | [] | 4,031,976 |
9 | 2024-02-28 | Autorizovaná rozprava | 71 | Bihariová, Irena, poslankyňa NR SR | Irena | Bihariová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Ďakujem, Ivo, za tvoju reflexiu. Nie si prvý, ani posledný, čo ma teda zrovnáva s pánom premiérom, neviem, či to mám brať ako kompliment, alebo mám byť ostražitá. Ja to teda skôr berem s pokorou, lebo, lebo som naozaj začiatočníčka a jeho pri všetkom tom, čo mu kriticky vyčítam, beriem naozaj ako jedného z najskúsenejších politikov na scéne. Čiže, čiže nedovolila by som si osobne toto prirovnanie už len teda z rešpektu k dĺžke jeho funkcií. Ale čo chcem povedať, že v istom zmysle som sa aj ja naučila byť pri tomto zachraňovaní trestných kódexov pragmatička a mne by, vieš čo, mne by ani vôbec nevadilo, že nech si to už teda, tých tridsať stromov zoberú, ale nech nevykácu celý les. Lebo sú len dve možnosti, že buď pôjdu, tak bude tridsať stromov, alebo pôjde tridsať stromov s celým lesom. A tá možnosť na to, ako, hej, zachrániť ten les, tu je a ja si myslím, že už aj tá spoločnosť by radšej oželela tých tridsať stromov, a ja si myslím, že by sme tu viacerí dali dokopy, tie právne rozumy dokopy na to, aby sme teda nechali vlka sýteho o tú cenu, ak by to nemohlo byť inak, len za cenu straty celého lesa. Myslím, že na toto sme tu už všetci dostatočne, hej, spragmatičteli, ak to tak mám povedať, aby sme, aby sme teda zachránili, hej, celý ten systém pred totálnym rozpadom, akému čelí v dôsledku pripravenej novely. Ďakujem. | [] | 3,887,118 |
75 | 2022-10-25 | Autorizovaná rozprava | 86 | Bittó Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Bittó Cigániková | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Ja som vystupovala v prvom čítaní, upozorňovala na problémy. Ja by som len pripomenula, keďže to bolo dávnejšie, návrh zákona, ktorý v sebe nejakým spôsobom obsahuje diseases, teda hospitalizácie a zdravotnícke pomôcky, ktoré v minulosti boli u jednotlivých poistencov využívané a teraz sú teda akoby v rámci prerozdeľovacieho mechanizmu zahrnuté do toho, aby za ľudí, ktorí sú teda starší a chorejší, ako to bolo doteraz, a zároveň boli v minulosti častejšie hospitalizovaní a využívali zdravotnícke pomôcky viacej, tak aby vlastne za tieto daná poisťovňa dostala viac peňazí. Ja si myslím, že je to fér, že je to správne, napriek tomu, že toto je v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne si myslím, že takto to má byť. Sú to aj závery spoločnosti Gupta, o ktorej som hovorila, ktorá teda toto navrhovala. Bohužiaľ, opäť z toho odporúčania spoločnosti Gupta sa vyňali len tie veci, ktoré sa oplatia štátnej poisťovni, a všetky ostatné zostali mimo. Ako som hovorila, ja zásadne nesúhlasím s tým, aby politici takýmto spôsobom deformovali systém zdravotného poistenia a pomáhali štátnej poisťovni byť stále neefektívnejšia, a táto poisťovňa sa im potom následne odmeňuje predraženými zmluvami, neefektivitou, prezamestnanosťou a 200-tisícovými žúrkami v čase najväčšej straty historicky, aká kedy bola. Čiže podám pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona, a to k tým bodom, ktoré som upozorňovala, že iba vtedy vie SaS podporiť tento návrh zákona, keď budú zahrnuté. Konkrétne sa jednalo, ak si pamätáte, čo bolo sporné je to, z akej, z koľko, z akej sumy sa bude prerozdeľovať. To je tak, že zdravotná poisťovňa žiadna nevyberie 100 %, vyberie iba nejaké percento dlhodobo a potom z toho percenta, je to priemerne 96 %, 95-96 %, tak z tohoto percenta sa potom prerozdeľuje podľa toho, či je teda ten daný poistenec, ako je chorý, starý, aké má teraz už to bude tak, že aj ako má hospitalizácie, aké má pomôcky. Toto je v poriadku. Problém je, že sa vlastne z 95 % stúplo vlastne ten základ na 96 %. Niekomu to príde že nič. Ale pozor, tu sa dostáva opäť do problému poisťovňa Union. Viem, že ich spomínam často teraz v tejto diskusii, ale tu si treba uvedomiť, že to je mladá poisťovňa, malá, ktorá prišla na tento trh a bojuje férovo. Bojuje fér o tých poistencov a snaží sa rásť z roka na rok. Aj sa jej viac-menej darí, niekedy na úkor všeobecky, niekedy na úkor Dôvery, ale snažia sa prebiť férovým spôsobom. Pretože sú malí, jak som vám v predošlom vystúpení vysvetľovala, akým spôsobom fungujú tie prevádzkové náklady, tak oni majú mimoriadne povolenie od úradu pre dohľad mať nadštandardne vysoké prevádzkové náklady oproti iným poisťovniam, myslím, že im to vychádza 4,2 %, a jednoducho majú, majú toto povolenie preto, lebo majú rovnaké náklady ako všetky, alebo veľmi podobné ako všetky ostatné väčšie poisťovne. Čiže je to jednoducho takto dané. Najmenšej poisťovni touto zmenou vlastne urobíme to, teda všetkým poisťovniam, ale najmenšej to urobí najväčší problém, že má prerozdeliť peniaze aj z toho jedného percenta. Ide z toho, samozrejme, dve tretiny všeobecke, však ako ináč, že? Ale je to jednoducho nefér k Union-u. No a ešte je tam potom aj otázka o tom, že všetky peniaze by sa mali prerozdeľovať, a teda aj tie, ktoré dostáva Všeobecná zdravotná poisťovňa ako darček do základného imania. Tam síce bola zdravotná starostlivosť platená, v zákone je jasne napísané, ale tam prerozdeľovať nebolo treba. Ale tu sa ideme o percentíčko, o percentíčko, ktoré jednoducho Union-u zabráni mať reálne zisk a teda motiváciu byť na trhu, pretože jednoducho im nezostanú ani tie súčasné prevádzkové náklady, ktoré majú dnes. No ďalšia vec je, že chýba tam vypustenie paušálov. Na niektoré paušály platia poisťovne pred prerozdelením, na niektoré po prerozdelení, no malo by to byť po prerozdelení, nech je to fér. Ja k tomu prečítam aj argumentáciu poisťovní, lebo som sa ich na to pýtala po diskusii na zdravotníckom výbore, kde mi teda bolo povedané, že v žiadnom prípade nemá vek a komplikovanosť poistencov vplyv na to, ako často idú na urgent alebo ako často volajú záchranky. No na prvú sa mi to zdalo dosť nepravdepodobné a teda som sa na to spýtala. Takže vám aj prečítam reakcie. No a teda aj k tomuto mám pozmeňujúci návrh, aby teda zostalo 95 %, aby tie paušály sa platili po prerozdelení, tak ako je to aj v iných prípadoch. A ešte posledná vec je ex post prerozdeľovak. Opäť trošku možno komplikovanejšia vec, lebo na prvú populisticky to môže znieť dobre. Ex post prerozdeľovak je o tom, že hovorí, že najdrahší poistenci jednoducho sú tak drahí, že už ani ten prerozdeľovací mechanizmus zohľadňujúci ten vek a všetky tie veci, ktoré som hovorila, komplikovanosť pacienta, tak ani tie nezaplatia tie náklady. A tie náklady sú jednotlivo tak strašne vysoké, že jednoducho dostávajú do straty tú poisťovňu. A určite, myslím si, neviem, či určite, ale je veľmi pravdepodobné, že takýchto poistencov bude mať štátna poisťovňa, takýchto drahých, budú ich mať všetci, ale teda štátna ich bude mať asi viac, lebo má viac poistencov. No a, samozrejme, že to pre ňu môže byť problém, a preto na nejaký čas ex post prerozdeľovak na nejaké prežitie je v poriadku, ale už nikto nepovie, že zároveň je kopu poistencov, na ktorých, ktoré zaplatia viac ako minú zdravotnej starostlivosti, hej. Keď ich je, keď všeobecka má do troch miliónov poistencov a na milióne má euro, tak jednoducho aj v tomto je zohľadnené, že aj tie, aj tých veľa málo pozitívnych bodov, plusov sa má zrátavať a nielen ten mínus. A vo výsledku sa totiž deje to, že keď poviete, že od nejakej sumy, keď poistenec je drahý od nejakej sumy, tak, milá poisťovňa, ja ti zaplatím úplne všetko, tak ale aby som bola férová, 80 % tej sumy, tak jednoducho vy motivujete tú poisťovňu k tomu, aby sa ten poistenec čo najskôr dostal do tej, do tej skupiny. A toto presne hovorí tá analýza spoločnosti Gupta. Takže oni teda analyzovali vo viacerých krajinách, je to holandská spoločnosť. Vďaka nim máme tretí najlepší prerozdeľovák, druhý alebo tretí na svete a aj oni analyzovali to, že keď teda sa pozrú na prínosy a riziká, tak je tam veľké remotivačné riziko, že jednoducho nebudú sa tie poisťovne, ktoré majú ex post prerozdeľovak, pre ktorých je výhodný, správať zodpovedne, lebo im sa oplatí tých poistencov dostať do tej kategórie, kde im už zaplatíme všetko. A preto je ex post nebezpečný. Čiže rozhodla som k tomu podať aj pozmeňujúce návrhy, rozhodla som sa ich podať každý zvlášť, aby ste mali možnosť sa rozhodnúť iba pre niektoré z nich, aby som vás netlačila, že musí byť teda všetko. Som zvedavá ako parlament rozhodne, tak bude. Ešte k tým paušálom a k tej diskusii, že teda nie je naviazaná zdravotná starostlivosť, konkrétne to zaujímalo Zuzku Šebovú zo SME RODINA, si pamätám. Ale predpokladám aj ostatných. Tak teda som sa pýtala Unionu, že ako to majú a odpisujú. Posielame naše štatistiky výjazdov záchrannej služby, ktoré ukazujú, že či zoberieme desať skupín podľa indexov alebo dvadsať skupín, stále to dokazuje, že je veľmi silný vzťah medzi indexom poistenca, teda chorobnosťou a využívaním záchraniek. Mám tu aj taký graf, ktorý vám teda nemôžem ukazovať, ale hovorí o tom, že poistenci s vyšším indexom, teda s vyšším rizikom, tí chorejší, starší, využívajú zdravotnú záchranku viacej a korelácia je 97,8 percenta. Tak ja akože fakt neviem, že ako je možné tvrdiť, že to teda nemá žiadny súvis. Union má približne cca 12 % kmeňa. To si predstavte akože duší, hej, 12 % , zo všetkých má 12 %, ale dostáva 9 % príjmov kvôli zdraviu kmeňa. Teda tá idea toho prerozdeľováku je, že za ich kmeň spotrebujú len 9 % celkových zdravotných nákladov, keďže ho majú zdravší. A preto posielajú ten rozdiel Všeobecnej zdravotnej poisťovni, lebo tá má tých chorejších, áno. Čiže platia 12 % nákladov na sanitky a urgenty, 12 % celkových zdravotných nákladov na tento segment, čiže pri, ale, ale dostávajú len deväť, čiže budú stratoví jednoznačne vždy v tomto segmente. Aj v prípade, keby každá jedna duša stála rovnako na urgentoch nezávisle od zdravotného stavu, tak budú v tom segmente mať problém, keďže platia 12% nákladov, ale získavajú len 9 % príjmov za ten kmeň. Jednoducho to nie je fér. Toto ide proti idei prerozdeľovania, kde vlastne tie skupiny poistencov majú zostať v priemere na nule. Z prepočtov však vychádza, že poistenci s nižším indexom využívajú záchranky a urgenty ešte menej ako drahší poistenci, a tak na tento systém doplácame dvakrát. Získame menej peňazí kvôli prerozdeleniu a platíme za starostlivosť, ktorí naši poistenci reálne ani nevyužívajú. Ak by to malo byť fér, náklady na sanitky, urgenty by mali byť vyňaté z prerozdeľovania, potom by teda sme dostali 12 % príjmov kvôli veľkosti kmeňa a zaplatili by sme 12 % nákladov na sanitky kvôli veľkosti kmeňa. Takto dostávame 9 % príjmov kvôli zdraviu kmeňa a zaplatíme 12 % starostlivosti kvôli veľkosti kmeňa. Kam to vedie teraz, lebo niekto si môže povedať, že takéto prkotiny. Dajme si hypotetický príklad, že jedna poisťovňa by sa teda sústredila na ťažké prípady, napríklad by robila nábor priamo v nemocniciach a získa 1 % kmeňa, ale 80 % príjmov, lebo teda by mal, mali silnú kampaň v nemocniciach a brali by iba tých rizikových. Takáto poisťovňa na sanitky a urgenty zaplatí len 1 % ich paušálov napriek tomu, že vlastne má väčšinu príjmov na trhu. Tak toto robíme teraz tým nastavením a teda to sa snažím v tých paušálov meniť. A ešte k tým 95-96 mi písali. Súčasný systém je fungujúci motivačný nástroj na efektívne vymáhanie dlžného poistného, okrem toho, čo som hovorila, tak sa to týka aj tohto, v prípade zníženia podielu, ktorý prináleží zdravotnej poisťovni, sa zníži ekonomická motivácia na takéto kroky, a to napríklad v prípadoch samostatne zárobkovo činných osôb, kde sú platené odvody z minimálneho základu a kde je práve podiel neuhradeného poistného vysoký. V konečnom dôsledku to bude znamenať pokles príjmov do zdravotného poistenia bez zlepšenia prerozdeľovacieho mechanizmu. Samozrejme, mi poslali k tomu aj kalkuláciu a takisto reagovala aj Dôvera. Tiež potvrdili vlastne úplne kauzálnu súvislosť v skupinách medzi, medzi teda tou komplikovanosťou pacienta a využívaním záchraniek a urgentov. No a prečítala by som, počkajte sekundu. V každej skupine, píše Dôvera, v každej skupine ambulantná pohotovosť, ústavná pohotovosť aj záchranky je zrejmé, že aj drahší poistenci tam chodia reálne častejšie. Napríklad záchranku poistenci s najvyšším indexom využívajú až 0,23-krát ročne a poistenci s najnižším indexom 0,04-krát ročne. No už nemusím ísť do detailov, ale proste je evidentné, že tam tá korelácia je, a preto, ak chceme robiť opatrenia v prospech trhu, tak nerobme opatrenia len v prospech štátnej poisťovne preto, lebo veríme, že máme tu mať jeden štátny monopol, ktorý ešte nikde v živote nefungoval, nefunguje v žiadnom, akože povedzte mi niekto jeden fungujúci štátny podnik dlhodobo, nie teda, keď to majú nominanti SaS-ky, ale dlhodobo, aj predtým, aj potom. A keď mi poviete, tak potom tomu možno niekedy uverím. Prečítam pozmeňujúce návrhy. Pozmeňujúci návrh poslankyne, prepáčte, ospravedlňujem sa, keďže k tomu nemôžem čítať odôvodnenie, tak prečítam najprv odôvodnenie, až potom budem čítať pozmeňujúce návrhy. Odôvodnenie k tomu prvému. Navrhuje sa, aby boli paušálne platby uhrádzané poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa podielu prepočítaných poistencov zdravotnej poisťovne na celkovom počte prepočítaných poistencov podľa § 28 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., podľa ktorého sa aj prerozdeľuje zdravotné poistenie, čím sa zabezpečí spravodlivý spôsob uhrádzania. Rovnaký princíp je už v súčasnosti uplatňovaný pri platbách pre UDZS, NZIS, OS ZZS. Paušálne platby by mali byť hradené jednotlivými poisťovňami na základe objemu zdrojov, ktoré majú k dispozícii. A zdroje, ktoré zdravotná poisťovňa má, sú ovplyvnené prerozdelením poistného, t. j. rozhodujúci je prepočítaný počet poistencov zdravotnej poisťovne. Zároveň poskytovanie uvedených typov zdravotnej starostlivosti je podmienené aj rizikovou štruktúrou pacientov (poistencov), ktorú zohľadňuje práve to prerozdelenie. Z tohto uhla pohľadu je súčasný model paušálnych platieb diskriminačný. Takže toto je prvé, čo budem meniť. K druhému návrhu. Navrhovaná legislatíva si kladie za cieľ zlepšiť prerozdeľovací mechanizmus prostriedkov verejného zdravotného poistenia tak, aby bol tento systém spravodlivejší, transparentnejší v podmienkach Slovenskej republiky. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že účelom prerozdelenia poistného nemá byť úhrada skutočne vynaložených nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť tak, ako to vyplýva zo súčasnej legislatívy (ex post prerozdelenie). Účelom prerozdeľovania je vyrovnávanie príjmových pokrivení spôsobených stanovovaním výšky poistného bez ohľadu na nákladové riziko poistencov, to je tá solidarita chorých a zdravých, a zároveň vyrovnávanie príjmových pokrivení spôsobených určovaním výšky poistného úmerne výške príjmov poistencov, solidarita lepšie a horšie zarábajúcich osôb a osôb bez vlastných príjmov. Toto vyrovnávanie pokrivení spočíva v prerozdelení poistných zdrojov tak, aby konečné príjmy zdravotnej poisťovne zohľadňovali rizikový nákladový profil poistného kmeňa zdravotnej poisťovne, a nie úhradu skutočne vynaložených nákladov poisťovne na poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Inak povedané, účelom prerozdelenia poistného nemá byť ex post úhrada reálnych nákladov, to by sme tu mali bločkový systém, ktoré vznikli jednej poisťovni za poskytnutú zdravotnú starostlivosť inou zdravotnou poisťovňou. Nemá ísť o úhradový systém, kde jedna zdravotná poisťovňa automaticky dostane od ostatných zdravotných poisťovní náhradu vynaložených nákladov, ale ide o identifikáciu a váženie poistného, zdravotného rizika poistného kmeňa, pričom toto riziko sa môže a nemusí naplniť, respektíve sa naplní do určitej miery. Skutočnosť, že predikčný model, tak ako sa navrhuje ex post prerozdeľovanie, nekompenzuje dokonalo všetky náklady zdravotnej poisťovne na poskytnutú zdravotnú starostlivosť, nie je primárne spôsobené nedokonalosťou tohto modelu. Vyplýva to zo samotnej podstaty toho, ako funguje systém verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike a v iných krajinách s pluralitným modelom zdravotného poistenia, pričom významný vplyv v tomto ohľade má aj cenová politika a revízna činnosť konkrétnej zdravotnej poisťovne. To je ďalšie, v čom štátna poisťovňa veľmi zaostáva. Prerozdeľovací mechanizmus nemôže motivovať poisťovne k nižšej efektívnosti a účelnosti vynakladania zdrojov z verejného zdravotného poistenia, avšak v súčasnosti platná legislatívna úprava práve tam smeruje. Otázka toho, aký prerozdeľovací mechanizmus by bolo vhodné v podmienkach Slovenskej republiky používať, vyhodnotil nezávislý poradca Gupta. Na zaangažovaní tohto nezávislého poradcu sa dohodli všetky kľúčové dotknuté subjekty – ministerstvo zdravotníctva aj všetky tri zdravotné poisťovne v Slovenskej republike. Gupta potvrdil, že vhodnejší model je model ex ante prerozdelenia, ku ktorému sa navrhnutá legislatívna úprava vracia. Gupta ďalej konštatoval, že nie sú na Slovensku splnené podmienky na to, aby sa mal aplikovať model ex post prerozdelenia. Zároveň bola všetkými zdravotnými poisťovňami aj ministerstvom zdravotníctva odsúhlasená road mapa, teda ďalší postup na zlepšovanie ex ante prerozdeľovacieho modelu, na ktorého vylepšení by bolo vhodné ďalej pokračovať. Výrazné zlepšenie predikčnej schopnosti ex ante prerozdeľovacieho modelu nastalo práve vďaka postupom odporučených Guptou. No a posledná vec je teda ten základ 95-96. Tam je to kratučké. Navrhuje sa ponechať základ ročného prerozdelenia poistného ako 95 % povinného poistného po odpočítaní nadlimitnej sumy za všetkých poistencov zdravotnej poisťovne. Zmena základu ročného prerozdelenia sa javí ako nedôvodná, vzhľadom na predpokladanú úspešnosť výberu poistného. Prečítam pozmeňujúce návrhy. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Bittó Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1108. 1. V Čl. II sa vkladajú nové body 1. až 7., ktoré znejú: „1. V § 8 ods. 5 prvá veta znie: „Zdravotná poisťovňa poskytuje poskytovateľovi záchrannej zdravotnej služby preddavok na zdravotnú starostlivosť vo výške zodpovedajúcej podielu jej prepočítaných poistencov80a) na celkovom počte prepočítaných poistencov.“ 2. V § 8 ods. 9 prvá veta znie: „Zdravotná poisťovňa uhrádza organizátorovi mesačne paušálnu úhradu za poskytovanie zdravotnej starostlivosti27g) v ambulancii pevnej ambulantnej pohotovostnej služby podľa podielu jej prepočítaných poistencov80a) na celkovom počte prepočítaných poistencov a úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v ambulancii pevnej ambulantnej pohotovostnej služby a doplnkovej ambulantnej pohotovostnej služby.“ 3. V § 8 sa vypúšťa odsek 12. Doterajšie odseky 13 až 22 sa označujú ako odseky 12 až 21. 4. V § 8 ods. 12 prvá veta znie: „Ak odsek 13 neustanovuje inak, zdravotná poisťovňa uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, s ktorým má uzatvorenú zmluvu podľa § 7b, paušálnu úhradu za poskytovanie urgentnej zdravotnej starostlivosti27aaa) podľa podielu jej prepočítaných poistencov80a) na celkovom počte prepočítaných poistencov a úhradu na poskytnutú urgentnú zdravotnú starostlivosť v rámci urgentného príjmu 1. typu alebo urgentného príjmu 2. typu.“ 5. V § 8 ods. 13 prvá veta znie: „Zdravotná poisťovňa uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti na urgentnom príjme 2. typu podľa § 7b a ktorý poskytuje urgentnú zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky alebo Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, paušálnu úhradu za poskytnutie urgentnej zdravotnej starostlivosti v rámci urgentného príjmu 1. typu podľa podielu jej prepočítaných poistencov80a) na celkovom počte prepočítaných poistencov a úhradu za poskytnutú urgentnú zdravotnú starostlivosť v rámci urgentného príjmu 1. typu.“ 6. V § 8 ods. 14 prvá veta znie: „Zdravotná poisťovňa uhrádza zariadeniu sociálnej pomoci, s ktorým má uzatvorenú zmluvu podľa § 7a, paušálnu úhradu za poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnej pomoci podľa podielu jej prepočítaných poistencov80a) na celkovom počte prepočítaných poistencov.“ 7. V § 8 ods. 24 sa slová „odseku 23“ nahrádzajú slovami „odseku 22“. 8. V § 8aa ods. 3 písm. b) sa slová „§ 8 ods. 17“ nahrádzajú slovami „§ 8 ods. 16“.“ Bod 7 nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť. Nasledujúce body sa primerane preznačia. 2. V Čl. II sa za 1. bod vkladá nový 2. bod, ktorý znie: „2. V § 16 ods. 2 písm. b) sa slová „§ 8 ods. 9 až 15“ nahrádzajú slovami „§ 8 ods. 9 až 14“. 3. V Čl. II sa za 4. bod vkladajú nový 5. a 6. bod, ktoré znejú: „5. V § 18 ods. 1 sa vypúšťa písmeno m). Doterajšie písmená n) až x) sa označujú ako písmená m) až w). 6. V §86zc ods. 4 písmeno a) znie: „a) výška paušálnej úhrady zdravotnej poisťovne za poskytovanie zdravotnej starostlivosti v epidemiologickej ambulancii a v ambulancii pevnej ambulantnej pohotovostnej služby, ktorej bolo vydané rozhodnutie o dočasnej zmene povolenia na prevádzkovanie ambulancie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby, je 11 836 eur mesačne na jednu ambulanciu, pričom podiel zdravotnej poisťovne na paušálnej úhrade zodpovedá podielu prepočítaných poistencov zdravotnej poisťovne80a) na celkovom počte prepočítaných poistencov k 1. januáru 2020; ak sa v epidemiologickej ambulancii poskytuje zdravotná starostlivosť aj po odvolaní krízovej situácie, podiel zdravotnej poisťovne na paušálnej úhrade zodpovedá podielu prepočítaných poistencov zdravotnej poisťovne80a) na celkovom počte prepočítaných poistencov, pričom výšku paušálnej úhrady za poskytovanie zdravotnej starostlivosti v epidemiologickej ambulancii po odvolaní krízovej situácie, výšku úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v epidemiologickej ambulancii, spôsob výpočtu a pravidlá výpočtu týchto úhrad ustanoví vláda nariadením,“.“ Nasledujúce body sa primerane preznačia. To bol prvý pozmeňujúci návrh. Druhý pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Bittó Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1108. 1. V čl. I, 4. bod znie: „4. V § 27 ods. 3 úvodná veta znie: „Základom mesačného prerozdeľovania je 95 % z celkovej sumy zaplatených preddavkov na poistné; zaplatenými preddavkami na poistné sa rozumejú preddavky na poistné, ktoré“ 2. V čl. I, sa za 4. bod vkladá nový 5. bod, ktorý znie: „5. V § 27 ods. 6 sa vypúšťa druhá veta.“ Nasledujúce body sa primerane preznačia. 3. V čl. I, sa za 5. bod vkladá nový 6. bod, ktorý znie: „6. V § 27 ods. 8 písm. a) sa vypúšťa štvrtý bod.“ Nasledujúce body sa primerane preznačia. 4. V čl. I, sa za 6. bod vkladá nový 7. bod, ktorý znie: „7. V § 27 sa vypúšťa odsek 12.“ Nasledujúce body sa primerane preznačia. 5. V čl. I, 8. bod znie: „8. V § 27a odsek 3 znie: „(3) Základom ročného prerozdeľovania poistného je 95 % povinného poistného podľa odseku 2 písm. a) (ďalej len „základ ročného prerozdeľovania“).“.“ 6. V čl. I, 9. bod znie: „9. V § 27a ods. 9 písm. a) tretí a štvrtý bod znejú: „3. počet poistencov podľa odseku 2 písm. c), 4. počet poistencov podľa odseku 2 písm. d),“.“ 7. V čl. I, 10. bod znie: „10. V § 27a ods. 9 písm. a) sa vypúšťa piaty a šiesty bod." 8. V čl. I, 11. bod znie: „11. V § 27a ods. 9 písm. b) sa vypúšťa siedmy a ôsmy bod." 9. V čl. I, sa za 11. bod vkladajú nové body 12. a 13., ktoré znejú: „12. V § 27a ods. 10 sa vypúšťajú slová „upraveného o upravený podiel na nadlimitnej sume podľa § 27aa ods. 5“.“ Nasledujúce body sa primerane preznačia. „13. § 27aa sa vypúšťa." Nasledujúce body sa primerane preznačia. 10. V čl. I, 37. bode v § 38ezd ods. l sa na konci pripája táto veta: „Mesačné prerozdeľovanie za mesiace november 2022 a december 2022 sa vykoná podľa tohto zákona v znení účinnom do 10. novembra 2022.“ A posledný pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Bittó Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1108. 1. V Čl. I, 4. bod sa vypúšťa. Nasledujúce body sa primerane preznačia. Odôvodnenie: Navrhuje sa ponechať základ mesačného, prepáčte. Ešte raz bez odôvodnenia. Čiže ešte raz. 1. V Čl. I, 4. bod sa vypúšťa. Nasledujúce body sa primerane preznačia. 2. V Čl. I, 8. bod sa vypúšťa. Nasledujúce body sa primerane preznačia. Ďakujem veľmi pekne. Skončila som. | [
"(poistencov)",
"(ex post prerozdelenie)",
"(3)",
"(ďalej len „základ ročného prerozdeľovania“)"
] | 4,149,193 |
63 | 2022-03-30 | Autorizovaná rozprava | 152 | Šutaj Eštok, Matúš, poslanec NR SR | Matúš | Šutaj Eštok | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci a predovšetkým vy, vážené panie poslankyne a páni poslanci zo strán SME RODINA, SaS a ZA ĽUDÍ, ktorých tu reprezentuje, keď dobre vidím, iba pani poslankyňa Zemanová, obraciam sa teraz priamo na vás... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,196,682 |
51 | 2021-12-01 | Autorizovaná rozprava | 68 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Nedám o tom hlasovať. Hej, budem to riešiť. (Predseda telefonuje služobným telefónom.) Pán poslanec, toto pripravovala legislatíva, tak ja sa musím tiež na to informovať. Tiež som to zachytil, ale ideme podľa špagátu. Legislatíva to pripravila, preverím to a dám vám odpoveď. Ďakujem za upozornenie. S procedurálnym ešte pán poslanec Taraba. | [
"(Predseda telefonuje služobným telefónom.)"
] | 3,949,117 |
23 | 2011-09-14 | Autorizovaná rozprava | 126 | Rafaj, Rafael, poslanec NR SR | Rafael | Rafaj | poslanec NR SR | Pán minister, pravdu povediac, ako od ministra obrany by som skôr očakával zhodnotenie obranyschopnosti Slovenskej republiky, to momentálne SNS zaujíma viac ako cvičenie fitnesiek, možno by ste nám mohli povedať, ako cvičia naši vojaci, či môžu občania pokojne spávať, či je zabezpečená vonkajšia obranyschopnosť. Sám ste povedali svojho času, že stav armády je kritický, ale na druhej strane za vášho vládnutia sa hovorilo o povolení preletov maďarských stíhačiek nad Slovenskom. Našťastie tí Maďari alebo na nešťastie ich majú, neviem, či nám funguje jedna alebo dve stíhačky bojaschopné, či to vôbec môžte verejne priznať. Čiže možno s rovnakým zápalom odzajtra v práci, keď sa budeme a budete venovať slovenskej armáde, určite to prospeje aj občanom, aj Slovensku podstatne, podstatne viac. | [] | 4,147,122 |
54 | 2015-09-30 | Autorizovaná rozprava | 293 | Poliačik, Martin, poslanec NR SR | Martin | Poliačik | poslanec NR SR | Ďakujem. No zopakujem to, relevantné otázky. Načo máme pripomienkové, medzirezortné pripomienkové konanie? Načo máme pripomienkové konanie pred tým, než to ide do parlamentu? Načo máme pri prvom čítaní rozpravu? Načo máme zasadnutie výboru? Načo máme rozpravu v druhom čítaní, keď napriek tomu, že zjavne ten materiál existuje a je v zásade dušou celého zákona, tak sa čaká do úplne posledného momentu a zneužije sa pozícia spravodajcu na prihlásenie sa do rozpravy na konci? A pán minister, keď už sa naňho nebude dať reagovať, tak v záverečnom slove povie, aké je to celé fasa a my už si tu môžeme potom iba šúchať nohami. Takže možnože pri tom zvyšovaní úrovne parlamentarizmu, pán predseda, by sme mali myslieť aj na takéto veci. Ďakujem. | [] | 4,077,551 |
38 | 2018-12-03 | Autorizovaná rozprava | 239 | Antal, Peter, poslanec NR SR | Peter | Antal | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak ako som avizoval, budem predkladať pozmeňujúci návrh. Tak ako pán kolega Fecko aj hovorí, najprv sa budem snažiť to nejako odôvodniť, aj keď je to komplikované. Čiže v tomto pozmeňujúcom, je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Petra Antala a Tibora Bernaťáka, v tomto pozmeňujúcom návrhu jednak sa vypúšťa bod 1 návrhu novely zákona, a to navrhovaná formulácia, ktorá tam bola, že za pozemok sa považuje aj spoluvlastnícky podiel, predstaví len číselné vyjadrenie právneho postavenia spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom a znamená mieru, s akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k danej veci. V praxi by ale táto formulácia mohla priniesť problém s určením, ktorú časť pozemku by mal mať nájomca prenajatú, pretože by bolo možné určiť iba veľkosť časti tohto pozemku. Modifikáciu tohto ustanovenia sme doplnili zase do § 14 ods. 1 ako druhú a tretiu vetu. Potom sú tam legislatívno-technické úpravy. Takisto sa zo zaužívanej praxe ponecháva formulácia vrátenia a prevzatia pozemku podľa terajšej právnej úpravy, gramatické úpravy sú tam, legislatívno-technická úprava. Potom účelom úpravy zase ďalšej zmeny je zabezpečiť, aby aj rozhodnutie príslušného okresného úradu bolo exekučným titulom pre prípady, kedy uplynie doba nájmu a po jeho skončení sa pozemok naďalej užíva bez právneho titulu, respektíve dochádza k porušeniu povinností zo strany nájomcu. Ďalej sa ustanoví výnimka pre fond ďalej prenajímať pozemky, ktoré mu boli dané do užívania podľa § 12a. Potom ďalší bod pozmeňujúceho návrhu má za cieľ zamedziť vznik malých užívaní, vzniku malých užívaných parciel a z toho vyplývajúcich problémov formou stanovenia minimálnej výmery podnájomného pozemku, ktorá bola doteraz 400 metrov, dáva sa na 2000 metrov, lebo 400-metrový pozemok, to je maličká, menšia záhrada. Potom v § 12a sa dopĺňa odsekom 20, ktorý hovorí, že postup podľa tohto paragrafu môže primerane použiť nájomca. V aplikačnej praxi nastával problém, ktorý spočíval v tom, že žiadosť na vydanie náhradného pozemku môže podať len vlastník ďalej definovaný ako doterajší prenajímateľ. Nájomca takúto žiadosť podať nemohol a rovnako nemôže aplikovať postup smerujúci k rozhodnutiu okresného úradu tak, ako to môže spraviť vlastník. Ak by vlastník trval na tom, že chce užívať svoje pozemky, ktoré nemôže racionálne užívať, napríklad nie je k nim prístup, sú v strede LP bloku, nájomca nemá reálnu možnosť tento problém riešiť, vo väčšine prípadov mu vzniká ďalšia škoda. Je to práve z dôvodu, že nájomca nemôže vyzvať vlastníka, aby si zobral ucelenú náhradnú pôdu, resp. nemôže požiadať okresný úrad o vydanie rozhodnutia. Ak by nájomca mohol ponúknuť vlastníkovi prenajatú pôdu v rovnakej výmere a bonite a vlastník by ju odmietol, mohol by nájomca následne podať návrh na okresný úrad, nech určí, či je ponúknutá pôda v súlade aj so záujmami vlastníka. Ak nie, tak okresný úrad vydá rozhodnutie, kde má byť vlastníkovi pôda vydaná. Potom sú tu legislatívno-technické úpravy za účelom zjednotenia už použitých pojmov. Potom je tam bod 16 pozmeňujúceho návrhu, ktorý práve súvisí s vypustením toho bodu 1 návrhu novely, kde účelom je odstrániť aplikačné problémy v praxi. Navrhovaná právna úprava, ktorá bude v pozmeňujúcom návrhu, reflektuje mnohoročnú prax poľnohospodárov v prípade, keď nájomcovia rozposielajú nájomné zmluvy všetkým spoluvlastníkom pozemku, na ktorom majú záujem vykonávať poľnohospodársku činnosť. Nie vždy sa podarí podpísať nájomné zmluvy so všetkými vlastníkmi, čo by však nemalo brániť nájomcom v tom, aby mohli užívať celý pozemok, resp. sú tieto nájomné zmluvy individuálne uzatvárané a nie sú uvedené na jednej listine, čo je v 90 % prípadoch všetkých nájomných vzťahoch. Avšak rovnako by mali zostať v platnosti aj tie nájomné zmluvy, ktoré v súčte pri jednom nájomcovi nedosiahli nadpolovičnú väčšinu spoluvlastníckych podielov. V takomto prípade nájomca hoci platí nájomné, nemôže daný pozemok užívať, čo však v praxi nebráni tomu, že v budúcnosti uzatvorí nájomné zmluvy aj s ostatnými spoluvlastníkmi, pri ktorých už väčšinový podiel dosiahne. V takom prípade v budúcnosti získa právo užívať celý pozemok. Nájomca, ktorého nájomné zmluvy nedosahujú nadpolovičnú väčšinu spoluvlastníckych podielov, si nemôžu uplatňovať akékoľvek užívacie práva na úkor nájomcu, ktorého nájomné zmluvy presahujú nadpolovičnú väčšinu spoluvlastníckych podielov. Takouto právnou úpravou sa budú môcť zriadiť nájomné zmluvy, v ktorých sa nedosiahne nadpolovičná väčšina spoluvlastníckych podielov vlastníkov pozemku. Potom je tu prechodné, dopĺňajú sa prechodné ustanovenia analogicky ako pri zavedení § 12b, kde stanoví lehotu 6 mesiacov na podanie návrhu podľa nového § 12c). Ďalej je tu zmena účinnosti, ktorá sa presúva z januára na február vzhľadom na dĺžku trvania legislatívneho procesu. Takže, ak dovolíte, prečítal by som pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Petra Antala, Tibora Bernaťáka k návrhu skupiny poslancov Petra Antala, Bélu Bugára, Tibora Bernaťáka a Evy Antošovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Bod 1 pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa vypúšťa bod 1. Ostatné body sa primerane prečíslujú. Bod 2. V článku I bod 2 znie: „2. V § 10 ods. 5 sa slová „§ 12a a § 12b“ nahrádzajú slovami „§ 12a až § 12c.“.“. Bod 3. V článku I bod 3 znie: „3. V § 10 ods. 7 sa slová „(§ 12a a § 12b)“ nahrádzajú slovami „(§ 12a až § 12c).“ Bod 4. V článku I bod 4 znie: „4. V § 12 ods. 2 sa slová „§ 12a a § 12b“ nahrádzajú slovami „§ 12a až § 12c.“.“ 5. V článku I bod 5 sa v § 12 ods. 3 slová „do 30 dní odo dňa doručenia výzvy na vrátenie a prevzatie pozemku“ nahrádzajú slovami „do konca príslušného kalendárneho roka.“ Bod 6. V článku I bod 6 § 12 ods. 5 sa slovo „pozemok“ vkladá čiarka a slová „ktorý je“, zároveň sa prvá čiarka nahrádza spojkou „a“. Bod 7. V článku I bod 5 sa v § 12 ods. 3 slová „do 30 dní odo dňa doručenia výzvy na vrátenie a prevzatie pozemku“ nahrádzajú slovami „do konca príslušného kalendárneho roka.“ Bod 8. V článku I sa za bod 7 vkladajú nové body 8 až 15, ktoré znejú: „8. V § 12a sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie: „(9) Rozhodnutie podľa odseku 8 stráca platnosť dňom a) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav12e) alebo do neskoršieho dňa uvedeného v tomto rozhodnutí, b) výmazu podniku z obchodného registra bez právneho nástupcu, c) právoplatnosti rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskej pôdy.12f)“. Doterajšie odseky 9 až 17 sa označujú ako odseky 10 až 18. Bod 9. Teda devina. V § 12a ods. 11 sa slová „odseku 9“ nahrádzajú slovami „odseku 10". 10. V § 12a sa ods. 12 dopĺňa novým písmenom d), ktoré znie: „d) najneskoršiu lehotu, do ktorej má nájomca povinnosť vypratať pozemky.“. 11. V § 12a sa za odsek 12 vkladá nový odsek 13, ktorý znie: „(13) Účastníkom konania podľa odseku 8 je doterajší prenajímateľ a nájomca. Rozhodnutie podľa odseku 8 sa doručuje doterajšiemu prenajímateľovi a nájomcovi do vlastných rúk.“. Doterajšie odseky 13 až 18 sa označujú ako odseky 14 až 19. 12. V § 12a ods. 16 znie: „(16) Ak o postup podľa odseku 1 alebo odseku 8 žiada doterajší prenajímateľ, ktorý je podielovým spoluvlastníkom, výmera podnájomného pozemku sa vypočíta ako súčet výmer pripadajúcich na spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve doterajšieho prenajímateľa na dotknutých pozemkoch. Celú výmeru podnájomného pozemku musí obhospodarovať doterajší prenajímateľ, jemu blízka osoba, právnická osoba, ktorej je doterajší prenajímateľ členom alebo spoločníkom, alebo samostatne hospodáriaci roľník12ca) alebo právnická osoba, ktorí hospodária na výmere najviac 150 ha a obhospodarujú pozemky na území obce, v ktorej doterajší prenajímateľ vlastní dotknuté pozemky; to neplatí, ak o postup podľa odseku 1 alebo odseku 8 požiada fond. Na postup podľa odseku 1 alebo odseku 8 sa ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepoužijú.“. 13. V § 12a ods. 17 sa slovo „400 m2“ nahrádza slovom „2000 m2“ 14. V § 12a ods. 18 sa slovo „15“ nahrádza slovom „17“ a na konci sa pripájajú tieto vety: „Účastníkom konania je budúci obhospodarovateľ a nájomca. Rozhodnutie podľa odseku 8 sa doručuje budúcemu obhospodarovateľovi a nájomcovi do vlastných rúk.“. 15. V § 12a sa dopĺňa odsekom 20, ktorý znie: „(20) Postup podľa toho paragrafu môže primerane použiť aj nájomca.“. Doterajšie body sa primerane prečíslujú. Deviaty bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I bod 9 § 12b ods. 11 sa slová „pozemkov, za ktoré“ nahrádzajú slovami „pozemku, za ktorý". Desina bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I bod 11 § 12c ods. 1 úvodnej vete sa za slovo „platnosť'“ vkladá slovo „len“, slová „iný pozemok do bezplatného náhradného užívania“ sa nahrádzajú slovami „doterajší náhradný pozemok“ a slová „v jeho prospech“ sa nahrádzajú slovami „v prospech tohto nadobúdateľa“. Bod 11 pozmeňujúceho návrhu. V článku I bod 11 sa v § 12c ods. 2 písm. b) za slová „právneho predchodcu“ vkladá slovo „nadobúdateľa“. Bod 12 pozmeňujúceho návrhu. V článku I bod 11 sa v § 12c ods. 2 písm. c) slová „jeho právnemu predchodcovi“ nahrádzajú slovami „právnemu predchodcovi nadobúdateľa". Trinástka bod. V článku I bod 11 sa v § 12c ods. 4 písm. a) slová „z osoby, ktorej bol vyčlenený doterajší náhradný pozemok“ nahrádzajú slovami „právneho predchodcu nadobúdateľa, ktorému bol náhradný pozemok vyčlenený do užívania". 14. V článku I bod 11 § 12c ods. 8 sa slová „pozemkov, za ktoré“ nahrádzajú slovami „pozemku, za ktorý". Pätnástka bod. V článku I bod 12 znie: „12. V § 13 ods. 3 sa na konci slová „za podmienok uvedených v návrhu zmluvy,“ nahrádzajú slovami „na neurčitý čas podľa § 12 ods. 1.“. Bod 16 pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie: „13. V § 14 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: „Zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku možno uzavrieť aj na spoluvlastnícky podiel k pozemku. Právo užívať pozemok na základe zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku má ten nájomca, ktorý má uzatvorené zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku s vlastníkmi, ktorí majú v súčte väčšinový spoluvlastnícky podiel. Nájomca, ktorý má uzatvorené zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku s vlastníkmi, ktorí majú v súčte menšinový spoluvlastnícky podiel, má len tie práva, ktoré mu priznáva tento zákon.“. Doterajšie body sa primerane prečíslujú. Sedemnástka bod. V článku I bod 15 znie: „15. Za § 24d sa vkladá § 24e, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 24e Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2019 (1) Návrh podľa § 12c ods. 1 možno podať do 31. júla 2019. (2) Konanie o návrhu podľa § 12c ods. 1 začne uplynutím lehoty podľa odseku 1. Okresný úrad zverejní na úradnej tabuli informáciu o začatých konaniach v rozsahu údajov o katastrálnom území a údajov o doterajšom náhradnom pozemku. (3) Okresný úrad rozhodne o návrhu podľa § 12c ods. 1 do 31. júla 2021. (4) Ak okresný úrad po 1. februári 2019 počas konania podľa § 12b zistí, že návrh spĺňa podmienky podľa § 12c, dokončí konanie podľa § 12c. (5) Rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12a ods. 8, § 12b ods. 4 a 12 a § 12c ods. 4 a 9 sú vykonateľné podľa osobitného predpisu.22). (6) Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka sa primerane vzťahuje aj na vypratanie pozemku, o ktorom bolo vydané rozhodnutie o vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12a ods. 8, § 12b ods. 4 a 12 a § 12c ods. 4 a 9.“. Poznámka pod čiarou k odkazu 22 znie: „22) § 79 ods. 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.“. Osemnástka. V čl. II sa slovo „januára“ nahrádza slovom „februára". Zároveň vyberám bod 1 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem za pozornosť. | [
"(ďalej len „zákon“)",
"(§ 12a a § 12b)",
"(§ 12a až § 12c)",
"(9)",
"(13)",
"(16)",
"(20)",
"(1)",
"(2)",
"(3)",
"(4)",
"(5)",
"(6)"
] | 4,031,362 |
45 | 2019-05-14 | Autorizovaná rozprava | 8 | Grausová, Natália, poslankyňa NR SR | Natália | Grausová | poslankyňa NR SR | Ďakujem. Pán Klus, zaujalo ma niekoľko vecí z vášho prejavu. V súvislosti s prezidentskými voľbami ste sa vyjadrili, že Slovensko je postihnuté. Áno, môžem s vami súhlasiť. Zrejme je veľmi postihnuté vzhľadom na výsledok prezidentských volieb, ktorý tu máme. To je naozaj ťažké postihnutie. Sú, v tomto s vami súhlasím. Ďalej. Hovorili ste o tisíckach trolov, ktorí sú, bohvieodkiaľ, platení. Žiaľ, aj vy ste jedným z nich, len my vieme, odkiaľ ste platený. Ste propagandistom totalitnej a tyranskej ideológie Európskej únie a ste, prepáčte (vyslovené s pobavením), ale ste taký poslušný komsomolček. Pripadáte mi ako, že vy by ste boli úžasný v bývalom Sovietskom zväze, a ja som presvedčená, že keby sa zvrátila situácia naopak, že by ste boli pionierikom a zväzáčikom a komsomolčekom, ktorý by sa takisto snaživo angažoval ako vy teraz. Vďaka. | [
"(vyslovené s pobavením)"
] | 4,162,814 |
88 | 2023-03-23 | Autorizovaná rozprava | 173 | Valášek, Tomáš, poslanec NR SR | Tomáš | Valášek | poslanec NR SR | Vďaka. Privítam potom aj tú písomnú verziu, nech sa možno dostanem aspoň tak k tej časti, čo ste nestihli. Vďaka. Je, je toho viacero, ale skúsim aj pre krátkosť času sa držať len tej jednej otázky. Opäť to je tá absencia toho normatívneho financovania. Vy spomínate, že zavediete možnosti stransparentnosti, ak teda boli zrušené tie... Rozhodli ste sa neísť cestou tých úradníkov, ktorí by kontrolovali, čo tie obce dali. Fajn. Ale v čom to stransparentnenie bude spočívať, to by bolo dobré vedieť. Lebo nebolo to z toho zvyšku toho textu jasné. (Reakcia ministra Horeckého: „ Rozumiem. “) A hovoríte mi, že ak teda nebudú tie obce vyčleňovať dosť, tak majú povinnosť, ak som dobre rozumel, že to musí byť prebraté na zastupiteľskom, na zastupiteľstve. Ale čo si od toho sľubujete? Lebo opäť, nie sú tu žiadne postihy, nie je nič, čo by vedelo. A ani, ani neargumentujem, že by mali byť postihy. Ja si osobne myslím, že dofinancovanie obcí je asi jediná cesta. Alebo potom riešenie tých prenesených kompetencií je jediná cesta. Ale nemám odpoveď na tú jednoduchú otázku. Opäť, ak nemajú normatívne financovanie, nemajú priamo vyčlenené peniaze na tie škôlky. Okrem toho, že ich prinútite prebrať to na zastupiteľstve, čo viete urobiť preto, aby tie obce potom neškrtli tie miesta, lebo jednoducho nebudú mať dosť peňazí z podielových daní. Pokiaľ teda zachováme ten systém financovania, ako dnes existuje. Čo to stransparentnenie, ktoré navrhujete, znamená, čo si od neho sľubujete? A čo si sľubujete od toho, že to bude prerokované na zastupiteľstve? | [
"(Reakcia ministra Horeckého: „ Rozumiem. “)"
] | 3,898,905 |
17 | 2003-09-18 | Autorizovaná rozprava | 143 | M. Duray, poslanec: | M | Duray | poslanec | Konštatujem, že návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Spĺňa aj základné náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Treba však poznamenať, že vláda Slovenskej republiky, ako to spomínal aj pán predkladateľ, vo svojom stanovisku k návrhu konštatovala viaceré nedostatky z hľadiska dodržania legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Pokiaľ ide o vecné hľadisko, je nepochybné, že zmierniť morálne a majetkové krivdy osôb, ktorých sa na nich dopustil komunistický režim, je možné riešiť jedine zákonmi. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní. Napriek tomu, že vláda má proti tomu vážne výhrady. Chcem podotknúť, že ak Národná rada posunie návrh zákona do druhého čítania, budem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 291 zo 7. júla 2003 navrhovať, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že funkciu gestorského výboru bude plniť výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu o tomto návrhu. | [] | 4,011,179 |
12 | 2020-09-18 | Autorizovaná rozprava | 59 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ešte neodchádzajte ani jeden, ak vás môžem poprosiť, pretože ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Návrh je pod tlačou 215. Návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí 205. A teraz poprosím opäť pána poslanca Vetráka, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona uviedol. Nech sa páči. (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov , tlač 215.) | [
"(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov , tlač 215.)"
] | 3,906,346 |
45 | 2019-05-14 | Autorizovaná rozprava | 273 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | S reakciou poslankyňa Zemanová. | [] | 4,163,079 |
6 | 2020-04-24 | Autorizovaná rozprava | 216 | Šimko, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Šimko | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, ja som si pozorne vypočul stanovisko a názor pána poslanca Mizíka. No napriek tomu, že niektorí, ktorí ste tu vystúpili, vo vzťahu konkrétne kritizovali, ale mám taký pocit, že je to človek skúsený, hovorí z praxe, ktorý už má nejaké roky za sebou. Páni, vy, ktorí ho kritizujete, v podstate máte ešte menej, oveľa menej skúseností ako pán Mizík. Pán Mizík rozobral situáciu v prvom rade na úseku školstva. Vážení priatelia, pochádzam z okresu Rimavská Sobota a zhodou okolností aj pán Mizík je z okresu Rimavská Sobota a dovolím si povedať, že je to veľmi ťažko skúšaný okres. Vy všetci veľmi dobre viete, že Rimavská Sobota dlhé roky sa nachádzala na prvom mieste na úseku miera nezamestnanosti a práve bývalá vláda Slovenskej republiky dala okres Rimavskú Sobotu na prvé miesto medzi menej rozvinuté okresy v rámci Slovenskej republiky. Áno, je tam skutočne ťažký život, pretože vy možno niektorí si ani neuvedomujete, že my máme dediny, dámy a páni, kde je, dovolím si otvorene povedať, nie 50-, 60-, ale 100-percentná miera nezamestnanosti. A je to, poviem teraz obrazne, kde pracuje skutočne v tých dedinách len starosta a jeho sekretárka. Samozrejme, sú problémy aj s marginalizovanými skupinami ľudí, teda s občanmi, ktorí v podstate žijú v našom okrese. Áno, dámy a páni, ja tiež pochádzam z istej dediny, kde momentálne je 97 % občanov rómskeho pôvodu. Ja poznám život Rómov, poznám situáciu aj v samotnom meste Rimavská Sobota a dovolím si povedať, že je to ťažké. Len v samotnom meste Rimavská Sobota z 23-tisíc eur, á, 23-tisíc občanov žijúcich v meste Rimavská Sobota, dámy a páni, je viac ako 27 % občanov rómskeho pôvodu. Takže ten problém skutočne veľmi dobre poznám. Jasné. Viete veľmi dobre, čas mi uteká, áno, máme to nešťastné sídlisko, tam to je niečo obdobné ako Luník IX v Košiciach, s ktorými sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,045,501 |
9 | 2024-02-08 | Autorizovaná rozprava | 203 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Budeme hlasovať o 63 pozmeňujúcom návrhu, o bode č. 63. (Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 31, proti 76, zdržalo sa 33, nehlasoval 1. Bod sme neschválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,927,652 |
19 | 2017-09-06 | Autorizovaná rozprava | 103 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Ďakujem. Skôr než otvorím rozpravu, chcem pozdraviť deti zo Základnej školy Karola Kuffnera s milou pani riaditeľkou Slávkou Kramárovou. (Potlesk.) Poprosím, teda otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku, je prihlásený pán poslanec Karol Galek. Nech sa páči, pán poslanec. | [
"(Potlesk.)"
] | 4,000,763 |
13 | 2007-09-11 | Autorizovaná rozprava | 90 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | Otváram rozpravu. Písomne je prihlásená pani poslankyňa Žitňanská. | [] | 4,167,036 |
40 | 2005-02-09 | Autorizovaná rozprava | 4 | F. Mikloško, poslanec: | F | Mikloško | poslanec | Druhá vec. Každý súdny človek, ktorý si prečíta to, čo tam vzniklo, vie, že to otvára dvere proste najmä organizovanému zločinu. Ak dovolíte, agendou dvoch ministrov, a teda agendou aj strany KDH je boj s korupciou. A v tomto zmysle zase, ak dovolíte, my neustúpime ani milimeter ničomu, čo len trošku umožní vstup podsvetia a rôznych gangov do tejto spoločnosti. Čiže v tomto smere akceptujeme vaše výhrady. Berieme ich, že vy nemáte úmysel podporovať takúto agendu, ale našou agendou je toto a stojíme za ňou a v tomto zmysle vystúpil aj minister Lipšic, pretože je to jedna z našich hlavných agend. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,167,729 |
24 | 2008-07-03 | Autorizovaná rozprava | 32 | T. Lebocký, poslanec: | T | Lebocký | poslanec | Svoj návrh odôvodňujem teda veľmi stručne asi takto: Vzhľadom na skutočnosť, že predkladaný návrh zákona obmedzuje pohyb poľnohospodárskych, lesných a stavebných strojov po cestách I. a II. triedy, budú musieť tieto teda v opodstatnených prípadoch, najmä teda poľnohospodári a lesníci, využívať výnimky. Súčasný návrh povoľuje výnimky len na dva mesiace, čo by bolo vzhľadom na časovú diverzifikáciu a viacvrcholový charakter kampaní v poľnohospodárstve alebo kalamít v lesnom hospodárstve pre mnohé podniky administratívne veľmi náročné, keďže mnohé podniky nemajú inú infraštruktúrnu alternatívu alebo proste inú možnosť, ako dané cesty využívať. Často pritom ide o využitie ciest prvej a druhej triedy na minimálny, ale pritom jediný možný presun medzi cestami tretej triedy alebo medzi komunikáciami miestnymi či účelovými. Bol by som veľmi rád, keby ste hlasovanie podporili v tom zmysle, aby sme poľnohospodárom v tejto oblasti pomohli. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. | [] | 3,939,038 |
11 | 2012-12-07 | Autorizovaná rozprava | 34 | Simon, Zsolt, poslanec NR SR | Zsolt | Simon | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Na kolegu Hlinu nebudem reagovať, ale na kolegu Mičovského musím povedať, že ja chápem, že lesníci majú bližší cit k tomu, že štátny podnik koľko odvádza alebo koľko neodvádza do štátnej kasy. Ja len na prirovnanie chcem povedať, že Slovenský pozemkový fond aj dnes do verejných financií dal za minulý rok viac ako 9 mil. eur. Práve v štátnom podniku je zhruba rovnaký počet alebo rovnaká výmera lesov. Je pochopiteľné, aby aj tento majetok slúžil občanom a odvádzal dane. 20 mil. je suma, za ktorou si stojím, že tento štátny podnik dokáže bez akého ublíženia a ujmy lesníckych činností platiť a odvádzať do štátnej kasy systémovo. Systémovo. A keď sa o to budú správať správne a nebudú také faktúry, ako vy ste povedali. A musím povedať, že za mojej éry vplyv ani SCP Ružomberok, ani vplyv nikoho iného tam takýmto spôsobom sa neprejavoval. Pretože tie predajné ceny v štátnom podniku stúpali a dnes máme možnosť vidieť, ako tieto ceny klesajú a sponzori SMER-u dostávajú aj takýmto spôsobom plus odmeny a bonusy. | [] | 4,049,508 |
6 | 2023-12-13 | Autorizovaná rozprava | 189 | Bužo, Lukáš, poslanec NR SR | Lukáš | Bužo | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, kolegovia, kolegyne, konsolidácia sa dotýka úplne všetkých smerov, aj verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Nie je to však šetrenie, ale plán, ako ovládnuť RTVS, to si musíme povedať na rovinu. Skrytý plán. Musím dodať, že RTVS prišla o svoju slobodu takto pred rokom. Zrušenie takzvaných koncesionárskych poplatkov narýchlo, bez diskusie ako súčasť vydierania strany SaS pri schvaľovaní minuloročného rozpočtu nebol vôbec ideálny vstup do zmeny financovania RTVS, ale stalo sa. Ministerstvo kultúry následne pripravilo návrh zákona, podľa ktorého sa mal, sa mala RTVS financovať vo výške najmenej 0,15 % HDP, pričom existovala nepísaná dohoda, že v parlamente sa percento navýši na 0,17 HDP, aby RTVS nemusela prežívať, ale aj sa rozvíjať. Stalo sa. Čo však sa nestalo, nestalo sa, že v pléne neprešiel ústavný zákon, ktorý by bol pákou na to, aby sa nedalo s financie... s financovaním narábať ako s výhybkou. Týmto potvrdzujem, týmto pozdravujem tých demokraticky zmýšľajúcich poslancov, ktorí si neuvedomili, že ústavný zákon bude pôsobiť dlhšie ako oni. Tento zákon neprijali. Priškrtenie príspevku pre RTVS z 0,17 % HDP na menej ako 0,12 HDP, v percentách, znamená presný opak toho, čo sa ministerstvo kultúry vo svojom návrhu snažilo, zvýšiť finančnú stabilitu a nezávislosť RTVS zavedením nového spôsobu financovania založeného na automatickom poskytnutí príspevku zo štátneho rozpočtu z vyprodukovaného HDP Slovenskej republiky, ktorý nebude podliehať politickým a negociačným tlakom a bude primeraným, bude primeraný potrebám kladeným na službu verejnosti poskytovaním RTVS. Príspevok vo výške najmenej 0,12 % HDP je pre RTVS nedostačujúci, slovami riaditeľa Machaja destabilizačný, ktorý sa vyjadril na výbore pre kultúru, kde mal veľmi krátky čas, tak toto boli jeho slová, destabilizačný. RTVS nemá toľko financií, aby pokryla všetky svoje aktivity, všetky plány, ktoré mali. Ale nikto to neberie na vedomie. Vedenie telerozhlasu bude zasa odkázané na vyjednávanie s ministerstvom financií, na jeho vôľu či nevôľu verejnoprávne médium dofinancovať. Túžba oživiť zmluvu so štátom je len ďalší dôkaz toho, že vláda Fica túži držať RTVS pod krkom. Môžeme si o kvalite či obsahu programu RTVS myslieť čokoľvek, ale systémovo na ochranu demokracie, slobody slova a kreatívnej tvorby plní nezastupiteľnú úlohu. Všeobecne vzaté, verejnoprávne médiá majú na mediálnom trhu svoje nezastupiteľné miesto. Predstavujú systémový nástroj na poskytovanie služby verejnosti, ktorý má byť nezávislý, tak od politických vplyvov, ako aj od komerčných tlakov. Pani ministerka sa vyjadrila, že zvýšia reklamu a zisk z reklamy pokryje všetky veci, ktoré budú chýbať. Takto to asi nepôjde. Tie komerčné tlaky by boli ešte viac a tak verejnoprávna televízia by si neplnila svoj zámer. Spočíva v širokom prístupe verejnosti k objektívnym informáciám, ku kultúre a k vzdelávaniu. Nám je jasné, že vláda Roberta Fica ide, že vláde Roberta Fica ide o priškrtenie RTVS a o to, aby sa dostala do pozície žobráka a bola nútená plniť zadania politickej moci. Keď budete poslúchať, dostane viac, keď nie, budete trpieť. To je váš lex konsolidácia. V preklade ožobračovanie, ako ľudí, tak aj RTVS. Pod to sa nikdy nepodpíšeme a určite nie za tento škodlivý návrh náš klub nikdy nebude hlasovať. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,124,471 |
88 | 2023-03-15 | Autorizovaná rozprava | 180 | Viskupič, Marián, poslanec NR SR | Marián | Viskupič | poslanec NR SR | Teraz budeme hlasovať spoločne o bodoch 3 a 4 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Je to posun účinnosti na január ´24. | [] | 3,992,183 |
23 | 2011-09-14 | Autorizovaná rozprava | 50 | Číž, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Číž | poslanec NR SR | Ďakujem. Pán predseda, bolo to také roztomilé vystúpenie vcelku, a aj ste ma pochválili. Ten ekonomický rozmer, lebo teda myslím si, že pri vlastnom hodnotení dávate najväčší dôraz na vaše ekonomické videnie reality. No, pán predseda, nie je možné takto hodnotiť ten stav, ktorý súvisí s krízou v roku 2008. Je to svetová kríza, obrovská, hrozí ďalší stupeň v súčasnosti. Celý svet je hore nohami a hľadá riešenia a cíti obrovské riziká. V tom období napríklad, čo hovoríte o nejakých veľkých výdajoch, ktoré tam boli, no, korektný ekonóm by prinajmenšom porovnával naše krajiny s inými krajinami, ako to fungovalo vtedy, aké boli prepady v ročnom hospodárení v krajinách Európskej únie. Dá sa to veľmi ľahko. A aj aké boli náklady na riešenie tých obrovských dopadov zvlášť v prvom období tejto reformy. Ani len náznak korektnej ekonomickej analýzy, ale čisto politické. U vás je jediným nóvum, že síce niečo uznávate, na rozdiel od vašich kolegov bude, vlastne celý čas ekonomická kríza ani neexistovala, len ľavicová vláda bezbreho rozhadzovala. Čiže pravdepodobne tu ani zďaleka nemôže byť základ pre korektnú a serióznu diskusiu. Druhá vec. Ďakujem vám aj za to, jak ste nás ohodnotili všetkých v tomto klube, len pravdepodobne musíte uznať, že aj my vnímame realitu na druhej strane nejakým spôsobom a ani to neotvárame. Nemá to význam. Občania si nás zvolili, sme tu a hájime záujmy. Problém je, že v tejto krajine je, ja neviem, 80-tisíc invalidov, 800-tisíc dôchodcov, 60-tisíc učiteľov alebo ja neviem koľko, 20-tisíc lekárov a všetci majú svoje záujmy. A základný problém je v tom, aby sme našli v tomto parlamente taký mechanizmus, aby bolo jasné, že všetci občania našej krajiny sú klientmi. A tam, pán kolega, pán predseda, je obrovský problém, pretože v tejto krajine sa absolútne roztvárajú nožnice medzi bohatými, aktívnymi a medzi tými inými. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,147,046 |
24 | 2017-12-06 | Autorizovaná rozprava | 285 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | S procedurálnym návrhom pán poslanec Jarjabek. | [] | 3,907,371 |
6 | 2006-12-08 | Autorizovaná rozprava | 64 | M. Dzurinda, poslanec: | M | Dzurinda | poslanec | Pani Tóthová, aby som nezabudol, ja som povedal, že tieto krátkodobé opatrenia ľuďom zásadne alebo veľmi nepomôžu, buďte dôsledná, keď budete na mňa reagovať. Po ďalšie pripomínam, že máte na vianočné milodary, ale nemáte na valorizáciu detských prídavkov. Máte nato, aby ste možno babičkám v Košiciach dali vianočný milodar, ale znemožníte im v Košiciach chodiť na operu, pretože o 9 mil. krátite rozpočet košickej opery. A tá babička dnes nepotrebuje iba trošku vyšší dôchodok, ale potrebuje mať aj kvalitnú operu v Košiciach a kultúru, lebo aj o tomto je ten život. Čiže vnímajme veci tak, ako sú podávané. Pani Nachtmannová, ten podiel, mám málo času, preto vám poviem iba toľko, že na školstvo za 4 roky vzrástol podiel z 0,68 % na 0,81 % na vysoké školy za posledné štyri roky, teraz dôjde k poklesu na 0,76 % v roku 2007. O tomto som hovoril. Regionálne školstvo áno, po dodatočnom zvýšení trošku viac, ako je inflácia. Preto hovoríme regionálnemu školstvu, že stagnuje. Pán Ďuračka mi nerozumel, ja viem, že veda, výskum je financovaná viaczdrojovo, ale vo vyspelom štáte z verejných zdrojov ide na podporu vedy, výskumu 1 %, my sme sa v konvergenčnom pláne za niekoľko rokov zaviazali dostať na 0,8 %. Opäť za 4 roky sa ten podiel zdvojnásobil, teraz bude... (Prerušenie časomierou.) (Potlesk.) | [
"(Prerušenie časomierou.)",
"(Potlesk.)"
] | 4,096,192 |
38 | 2018-12-05 | Autorizovaná rozprava | 319 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Prosím, prezentujem sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 136 poslancov, za 62, proti 23, zdržalo sa 51. Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili, teda nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Teraz budeme hlasovať o bode 66 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode informácií (tlač 1227). Spravodajcom je člen ústavnoprávneho výboru poslanec Ondrej Dostál. Prosím ho, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. [Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1227.] | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1227)",
"(zákon o slobode informácií)",
"[Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) ... | 3,891,972 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.