session_num
int64
1
104
snapshot
date32
session_name
stringclasses
5 values
segment_num
int64
1
1.44k
speaker
stringlengths
6
170
first_name
stringclasses
241 values
last_name
stringclasses
744 values
role
stringclasses
287 values
transcript
stringlengths
2
108k
transcriber_notes
listlengths
0
342
id
int64
3.87M
4.23M
11
2016-11-25
Autorizovaná rozprava
8
Uhrík, Milan, poslanec NR SR
Milan
Uhrík
poslanec NR SR
Pán poslanec, nesúhlasím s tým, že by sa mali strategické štátne podniky vrátane Slovenských elektrární naďalej privatizovať a posúvať do rúk súkromným a hlavne teda najmä zahraničným investorom, práve naopak. Ja vidím budúcnosť v posilňovaní vplyvu štátu v týchto strategických podnikoch. Neznamená to, že štát by sa mal dotýkať nejakých iných súkromných sektorov, ale minimálne tých strategických sektorov by sa mal dotýkať a mal by ich mať striktne pod kontrolou. Nevidím dôvod, prečo by mal štát zo Slovenských elektrární odchádzať. Jeden z takých hlavných argumentov, ako koniec koncov aj váš argument je ten, alebo resp. častý argument je ten, že štát je zlý vlastník a nedokáže sa o tieto podniky starať tak zodpovedne ako nejaký súkromný investor. Keby to aj hneď bola pravda, keby to aj hneď bola pravda, že všetci na Slovensku sú neschopní a sú, nemáme manažerské skúsenosti, sme veľmi krátky čas samostatná republika a nestihli sme nabrať nejakú prax v riadení strategických firiem, tak stále by sa nám oplatilo najať si nejaký zahraničný manažment hoci za zahraničné platy, nech riadia štátne podniky, ale tie štátne podniky majú, tie strategické podniky majú zostať v rukách štátu. Naozaj s tým nemôžem súhlasiť a nemôžem súhlasiť ani s tým, že ten neschopný manažment je dôvodom, že štát je zlý vlastník. Ďakujem.
[]
3,949,433
38
2018-12-03
Autorizovaná rozprava
116
Tomáš, Erik, poslanec NR SR
Erik
Tomáš
poslanec NR SR
Už je čas obeda a asi sme všetci hladní, ja teda som, ale my obedy zadarmo mať nebudeme, my si ich pekne zaplatíme. Chcem vám poďakovať, kolegovia, kolegyne, za vecnú diskusiu k tomuto návrhu. Možno poprosiť o menej škodoradosti, pretože aj toto opatrenie si určite na úvod vyžiada alebo môže mať nejaké problémy. Chcem poprosiť, aby sme odhodili možno aspoň v tomto prípade politikárčenie a politiku, a požiadať vás o podporu tohto opatrenia. Ide o deti, takže dúfam, pevne verím v čo najviac hlasov za tento návrh. Ďakujem ešte raz veľmi pekne.
[]
4,031,239
48
2015-03-17
Autorizovaná rozprava
18
Brixi, Otto, poslanec NR SR
Otto
Brixi
poslanec NR SR
Ďakujem pekne ešte raz, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, vystúpim len v zopár technických veciach, ktoré odzneli zo slov pána Hlinu aj pána Érseka. Tak vec sa má asi tak, pán Hlina, že my sme, keď si môžete vytiahnuť, kľudne, prepis z toho, čo tu bolo pred dvoma rokmi, keď pán Érsek ten zákon priniesol prvýkrát, my sme už vtedy povedali, že ten zákon je vo svojej filozofickej podstate dobrý. A aj keď sme sa vtedy zdržali pri hlasovaní, neboli sme kategoricky proti, tak sme povedali, že máme vlastnú víziu alebo vlastný pohľad na to, ako by sa mala starostlivosť o vrcholových športovcov, ktorí dosiahli nejaké medailové úspechy, na Slovensku uberať a že určite sa pokúsime predložiť nejaký zákon, ktorý nebude v podstate výmeru identický, ale filozofia teda pomoci a odmeňovania bude rovnaká. Tak sa teda aj stalo a my sme ostatný rok a pol a viedli sme pri tom nejednu náročnú diskusiu nielen vnútri strany, aj vnútri rezortov, ktoré mali, ktoré tento zákon gestorovali. Neraz sme dostali, ľudovo povedané, aj po hlave za to, že sa ideme púšťať do vecí, na ktoré nebola v danom čase možno ekonomická vôľa riešiť vzhľadom k tomu, že je množstvo iných dôchodcov, je množstvo iných úspešných ľudí, ktorí dosiahli za života rovnaké úspechy, či sa jedná o vedcov, lekárov, kohokoľvek ďalšieho a môžeme len ako polemizovať, či títo ľudia rovnako nemajú morálne právo a spoločenské právo byť v spoločnosti ocenení. Viedli sme diskusiu, či so zástupcami olympijského výboru, paraolympijského výboru, deaflympijského výboru, zástupcami zväzov, veľkých klubov, a akokoľvek nám budete k tomuto zákonu a čokoľvek vyčítať, fakt je ten, že tá práca, ktorú sme robili rok a pol, hoci je iná, ako ju urobil pán bývalý športovec Érsek, je zadosťučinením toho, na čom sa všetky tieto strany zhodli, a zadosťučinením toho, prečo tu dnes stojíme. Áno, aj ja by som bol rád, keby boli ocenení všetci športovci, možno aj športovci v neolympijských kategóriách. Máme tu množstvo iných majstrov Európy, majstrov sveta, ľudí, ktorí sa rovnako, možno v menšej miere, ale s rovnako veľkým úsilím zaslúžili o to, že reprezentovali túto krajinu a ten športový svet na nich vo svete nezabudol. Ale pokiaľ ten systém má byť nastavený solidárne a má byť nastavený primárne voči tým, ktorí dnes trpia nejakou sociálnou a spoločenskou núdzou, aj keby som si to akokoľvek veľmi želal, a sú od toho ľudia na ministerstve, na zväzoch, kluboch, ktorí mi vedia potvrdiť, že sme uvažovali aj nad myšlienkou, ako podporiť návrh pána Érseka, dali by sme tam ten prienik, kde sa o jeho návrh môžeme oprieť, ale, žiaľ, tá doba ekonomická nám dnes neumožňuje podporiť každého športovca rovnakým koeficientom, obzvlášť za jeho aktívneho športového života, lebo v tomto momente je to pre štát neúnosné a pre športovcov, ktorí jednoducho nemajú už dnes možnosti ďalšieho športového rastu, neúnosné. Takže budem rád, kolegyne, kolegovia, tento zákon nemá byť ten, ktorý by nás tu mal nejako rozdeliť. Súhlasím aj s pánom poslancom Kadúcom, že slovenský šport nepochybne trápi x-y-z ďalších podstatných, ak nie možno ešte podstatnejších vecí, z hľadiska jeho ďalšieho rozvoja v budúcnosti, ale všetky veci, hoc pomaly, ale uzrú svetlo sveta tak, ako uzrie svetlo sveta nový slovenský zákon o športe, ktorý sa robil vyše dva roky a ktorý podľa mojich vedomostí má ísť v krátkom čase do pripomienkovania vlády. Takže dočkajme času. Každý, ktorý z vás tu dnes sedí, má možnosť zaujať v tejto téme pozitívne stanovisko, a bol by som rád, pokiaľ, či už počnúc pánom Érsekom, končiac pán Hlinom, sme našli v tom druhom čítaní také východisko, ktoré tým ľuďom na konci tohto zákona pomôže, a také, ktoré nebude jednoducho zakladať nejaké politické následky, kto čo urobil, kto čo mohol urobiť, lebo každý jeden z vás chce, predpokladám, po voľbách úspešným športovcom, o ktorých dnes tak s radosťou hovorí, povedať, že aj môj hlas tu bol a bol tu preto, aby ste sa vy mali lepšie. Ďakujem.
[]
3,873,224
57
2002-03-21
Autorizovaná rozprava
12
P. Hrušovský, podpredseda NR SR:
P
Hrušovský
podpredseda NR SR
P. Brňák, poslanec: Myslím si, že môžeme mať rôzne názory. Myslím si, že aj vystúpenia pána poslanca Orosza a Kresáka boli pomerne korektné k tomu, čo som uviedol, takže nemá význam viac sa venovať tejto téme. Len chcem povedať, že ak operuje stanoviskom členov právnickej fakulty, isteže tých stanovísk môže byť veľa. Môžem možno teraz už azda ako jediný, pretože tu nie je ani pán poslanec Sečánsky, ani Ftáčnik, dokonca hovoriť z pozície akéhosi historického výkladu, keďže som bol pri tvorbe tohto rokovacieho poriadku, ktorý, myslím si, môže byť iný, aj keď sa necítim byť taký erudovaný ako spomínaní páni na právnickej fakulte. Môžem však zase vniesť iný uhol pohľadu do tohto výkladu a do istej logiky v tom smere, že skutočne, ak sa prijme tento výklad, on vytvára istú precedentnú situáciu do budúcnosti a podľa môjho názoru skutočne to, že sa volá uvedený návrh zákona „zákon“, je vcelku prirodzené, ale on ani nie je zákonom v celosti, pretože zákon na to, aby bol považovaný za zákon, musí byť minimálne publikovaný v Zbierke zákonov. Takže ten medzistupeň, keď parlament schváli návrh zákona a keď ešte nie je publikovaný v Zbierke zákonov, je niečo sui generis, niečo osobité, kde nemôžeme šmahom jednej ruky povedať, že to už je iná právna norma ako návrh zákona. On je stále ešte návrhom zákona podľa mňa viac ako zákon v tom smere, že ešte nemá všetky účinky zákona ako takého. Takže tento pojmologický spor si uvedomujem. Ale vychádzajúc zo samotného obsahu si myslím, že aj takéto návrhy zákona by mali podliehať tomu sankčnému mechanizmu ako návrh zákona.
[]
3,883,355
29
2014-02-11
Autorizovaná rozprava
166
Procházka, Radoslav, poslanec NR SR
Radoslav
Procházka
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Ja som tam z toho horného kúta počul taký ten typický nezrozumiteľný hluk vzdialene pripomínajúci slovenčinu. Ale budem reagovať na pána poslanca Číža. No to, že sa dalo spraviť viac, súvisí s tým, ako veľké to ministerstvo je. A zostali naši diplomati, aj vrcholní politickí predstavitelia absolútne prekvapení scenárom toho vývoja. Nepredvídali možné komplikácie a zjavne nemajú žiadny plán B, ktorý by umožnil efektívnejšie presadzovanie slovenských záujmov aj na východ od našich hraníc. Len pre ilustráciu. Ukrajina pôvodne vypadla z oficiálneho programu rozvojovej pomoci a zrejme si všetci na ministerstve mysleli, že už je za vodou, a naspäť bola zaradená iba dodatočne. A myslím si, pán poslanec Číž, že táto geopolitická naivita a ťarbavosť nie je vinou primárne ministerstva a našich diplomatov. Ono sa totiž ťažko efektívna zahraničná politika dá robiť bez podpory najvyššieho politického vedenia krajiny. A mne sa zdá, že viac než národný záujem vedú niektorých vrcholných predstaviteľov štátu skôr ich vlastné osobné sentimenty, sčasti sa až nápadne podobajúce sentimentom z čias Mečiarovej vlády. A vlažný postoj pána premiéra je toho najlepšou ilustráciou. Ďakujem.
[]
3,961,358
51
2021-11-24
Autorizovaná rozprava
50
Drábiková, Lucia, poslankyňa NR SR
Lucia
Drábiková
poslankyňa NR SR
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi podať v pléne pozmeňujúci návrh k zákonu, ktorého cieľom je rozšíriť cieľovú skupinu, ktorej možno poskytovať sociálnu službu v zariadení krízovej intervencie, ktorým je integračné centrum. Toto rozšírenie je o osoby, ktoré sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii pre svoje ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav. Cieľom tejto úpravy je pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom, ktoré si z objektívnych dôvodov nedokážu nájsť, resp. udržať prácu a ocitajú sa tak v nepriaznivej sociálnej situácii, umožniť poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre, a tak predísť ich sociálnemu vylúčeniu alebo obmedzeniu ich schopnosti spoločensky sa začleniť a umožniť sociálne začlenenie, inklúziu týchto osôb. Prijatím tohto návrhu sa zároveň sprostredkovane vytvoria aj podmienky pre zvýšenie kvality života týchto osôb v zmysle Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Teraz pristúpim k čítaniu pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej, Lucie Drábikovej, Petry Krištúfkovej, Juraja Šeligu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 707). V čl. I sa za bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie: „15. V § 24c úvodnej vete sa slová „podľa § 2 ods. 2 písm. a) a i)“ nahrádzajú slovami „podľa § 2 ods. 2 písm. a), d) a i“. Navrhovaná právna úprava nadobúda účinnosť 1. januára 2022. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne aj do článku upravujúceho účinnosť. To je koniec pozmeňujúceho návrhu a chcela by som vás týmto poprosiť o jeho podporu. Ďakujem pekne.
[ "(živnostenský zákon)", "(tlač 707)" ]
3,988,798
65
2022-05-03
Autorizovaná rozprava
73
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Milan
Laurenčík
podpredseda NR SR
Pán poslanec Ondrej Ďurica.
[]
4,033,762
78
2022-11-30
Autorizovaná rozprava
170
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Gábor
Grendel
podpredseda NR SR
Takže na vystúpenie pána ministra financií evidujem trinásť faktických poznámok, pätnásť. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Takže ako prvý, nech sa páči, pán poslanec Eduard Kočiš.
[]
4,112,980
7
2010-10-19
Autorizovaná rozprava
232
Fico, Robert, podpredseda NR SR
Robert
Fico
podpredseda NR SR
Pán poslanec Švantner.
[]
3,871,444
37
2014-09-23
Autorizovaná rozprava
157
Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ján
Mičovský
poslanec NR SR
Ďakujem vám za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, je nepochybné, že tu v sieni zákonnosti je správne, keď súperíme slovami a hľadáme argumenty pre svoje videnie sveta a zároveň kritické slová pre tých, ktorí ten svet vidia inak ako my. Ale myslím si, že sú chvíle, keď by bolo dobré tento spôsob trocha potlačiť a povedať si, že aj keď to nie je našou povinnosťou z hľadiska rokovacieho poriadku, ale z hľadiska istého hlasu svedomia by sme mohli v takýchto chvíľach skúsiť hľadať riešenia, ktoré by nás spájali. Je to dosť ťažká podmienka spájať rozdielnych, ale som presvedčený, že rokovanie o tom, čo sa v týchto chvíľach, v týchto dňoch a v týchto týždňoch deje u nášho východného suseda, je tým, čo vyžaduje, aby sme potlačili zápasy o svoje videnie a aby sme sa pokúsili vidieť svet tými ľuďmi, ktorí možno v tejto chvíli niekde v Luhansku v pivnici, rodina s deťmi rozmýšľa: Padne, nepadne, trafí, netrafí? Som presvedčený, že týmto ľuďom, ktorí v tejto chvíli sa krčia kdesi pred ranami v Luhansku, Donecku, je v zásade jedno, či ich zastrelí ruský vojak, proruský separatista alebo ukrajinský vojak. Určite chcú všetci žiť. A preto by som prosil, aby sme, ja to tak cítim, nie som odborník na zahraničnú politiku, ale cítim potrebu sa tu vyjadriť. Nech; to už dneska niekto povedal, že máme právo možno byť zdržanliví v situáciách, keď niektorým veciam nerozumieme a možno je to aj správne neštylizovať sa do role nejakého odborníka na všetko. Ale vo chvíľach, keď nám zomierajú na východe naši susedia, sa mi zdá, že akákoľvek zdržanlivosť a snaha nevyjadriť sa, aby som náhodou nenarušil zahraničnú politiku a nepovedal niečo nevhodné, nie je na mieste. A preto chcem hneď v úvode povedať, že ja vyhlásenie, ktoré máme na stole, osobne podporím. Považujem to za slušné a potrebné. Určite sú v tom vyhlásení veci, ktoré by mohli byť inak, sú tam veci, ktoré by tam nemali byť, viacerí ste o tom rozprávali. Ale som toho názoru, že je mojou povinnosťou ako jedného z tejto 150-tky, keď sa pozriem na to, čo sa deje za našou východnou hranicou, aj takéto znenie, ako ste ho obidva spojené výbory po dvojdňovom rokovaní navrhli, podporiť. Napriek tomu si dovolím vzniesť k nemu dva návrhy. Dal som ich aj na papier, možno za chvíľočku prídu. Netušil som, že je tu teraz taký postup, že nepotrebujem získavať 15 hlasov. Neviem, asi to nie je potrebné, lebo som si všimol, že tie pozmeňováky, ktoré došli, tak nemali takýto posudok, respektíve takúto podporu. Tak som ani ja o to nežiadal a to, v čom by som chcel pozmeniť naše spoločné vyhlásenie, je nasledovné: Zdá sa mi veľkou chybou, že v tomto vyhlásení nie je žiadna zmienka o tom, čo je veľmi dôležité a čo je zdrojom veľkých polemík. Je to ťažká téma a to sú sankcie. Zdá sa mi naprosto nesprávne, že tie sankcie tam chýbajú. Chýbajú tam kvôli tomu, že je to ťažká téma? Možnože áno. Ale ja som toho názoru, že ak náš premiér na bruselskej pôde ako najvyšší výkonný predstaviteľ našej krajiny tieto sankcie podporil, tak malo by byť čestnou povinnosťou Národnej rady Slovenskej republiky ako orgánu, ktorému sa vláda zodpovedá, nebyť alibistom, ale vyjadriť sa k tejto situácii. A to znamená, bol by som veľmi rád, keby sme mohli k sankciám zaujať v tomto uznesení, v tomto vyhlásení; tak, Štefan, vyhlásenie? Vyhlásenie, v tomto vyhlásení aj priestor pre sankcie. Považujem za korektné, aby som svoj osobný názor na sankcie takto verejne tu vyargumentoval. Je isté, že sankcie môžu priniesť nemalé hospodárske dôsledky pre našu krajinu v krátkodobom horizonte. Takéto niečo skrývať pred našimi občanmi a tváriť sa, že to bude len taká ľahká jazda, keď ich trocha postrašíme a nič sa nestane, by nebolo asi v poriadku. Ale rovnako som presvedčený, že sankcie sú oveľa menším zlom z tohto pohľadu ako to, keby sme sa nesnažili sankcie použiť, pretože práve sankcie majú tú v sebe schopnosť, že môžu zabrániť oveľa väčším bezpečnostným a hospodárskym škodám, ktoré v dlhodobom horizonte v našej krajine by mohli spôsobiť. Bolo by veľmi nefér, aby sme toto skrývali, a preto si myslím, že naše spoločné stanovisko by malo obsahovať aj takúto reakciu, tobôž keď vieme, že sa jedná o čosi, čo náš premiér podporil a tu doma má s tým istý problém. Možno je to otázka istého politického marketingu, ale prečo mu nepomôcť? Prečo mu nepomôcť, že my s jeho podporou v Bruseli súhlasíme? Lebo vieme, že z hľadiska bezpečnostného a hospodárskeho, perspektívneho dlhodobého záujmu Slovenskej republiky je to cesta síce ťažká, ale potrebná a ja verím, že správna. Už tu dnes zaznievali isté analógie s druhou svetovou vojnou. Viacerí ste to použili. Niekto to potom odsúdil, že to je štvanie, že také niečo tu povedať, že je to naprosto nenáležité. Myslím si presný opak. Je to úplne náležité. Väčšina z nás vtedy nežila, ale tie obrazy sú známe. Sú známe, ako Neville Chamberlain prišiel toho 30. septembra v ´38. z Mníchova a kýval naozaj tým papierom, že zachránil mier. A všetci mu vtedy verili, že ten ústupok Hitlerovi bol správny a že tá agresia, ktorú on už vtedy jasne prejavoval voči Európe, sa dá týmto spôsobom zastaviť. My už vieme, je nám to ľahké s odstupom desaťročí, že sa hlboko mýlil a nezastavil ani agresiu, bola vojna a je s tým spojená aj hanebná podmienka na to, ako nás mocnosti, ktoré nás mali chrániť, ako nás hanebne rozkmásali, dali nás rozkmásať. Možno sme to už im odpustili, ale bola to obrovská chyba. Ustúpili agresorovi a skončilo to tak, že najprv odišla časť československej prvej republiky Sudety, v druhom kroku odišlo južné Slovensko, v treťom kroku odišlo východné Slovensko po viedenských arbitrážach. Naozaj sa vám zdá, že tá analógia tu je naprosto pokrivkávajúca? Najprv odišiel Krym, potom má pomaly odísť do nejakej Novorusie Luhansko. A čo bude tretí krok? Je to tak veľká fantázia? Kde sa zastaví ruský agresor? V Kyjeve? V Užhorode? Alebo ešte kúsok ďalej na západ? Viete, ktosi, múdry matematik povedal, že najlepšie prognózy sú tie, ktoré sa nikdy nenaplnia. A je v tom istá skrytá múdrosť. Preto myslím si, že tajiť práve takýto pohľad na to, čo sa dnes deje na východ od našej krajiny, a tváriť sa, že v našom vyhlásení nemusíme sa venovať otázke sankcií, ktoré sú jediným podľa mňa reálnym nástrojom, ako pripomenúť, že máme svoj cit pre slobodu, mieru a spravodlivosť, že Európska únia je naozaj zodpovedným spolkom ľudí, do ktorej sa vstupuje dobrovoľne, ale keď sa vstúpi, tak sa potom spolupracuje vo veciach tak, ako sa patrí na zväz 28 štátov, ktoré patria nielen k európskej, ale aj k svetovej elite. Je s tým spojená veľká zodpovednosť, a preto predpokladám, že je veľmi nesprávne zakrývať pocit veľkej zodpovednosti za to, o čom aj my tu dnes rokujeme a na čo ste viacerí upozornili. To nie je debata o tom, či budeme rúbať stromy od 40 alebo do 80 cm a presviedčať pána ministra Žigu, že sa mýli. To nie je debata o mimoprodukčných funkciách lesa, či ich dáme do zákona dnes alebo až o päť rokov. To je diskusia o tragických udalostiach, ktoré sú za hranicou našou a ktoré sa k nám nebezpečným spôsobom majú možnosť priblížiť. Viete, som presvedčený, že sloboda a istá národná česť a hrdosť, tá sa nekupuje v akciových hyperobchodoch. Jednoducho nedá sa to kúpiť. Za ňu občas treba aj bojovať a čosi aj dať do ringu. A ak máme s týmto problém, potom by sme neboli asi hodným členom Európskej únie, a preto prosím, pomôžme pánovi premiérovi, pánovi Robertovi Ficovi, ktorý veľmi správne zareagoval v Bruseli a pridal sa k sankciám. Len doma mal s tým istý problém, pretože zrejme poradcovia hovoria, ej, nebolo by dobré k tomu sa až tak veľmi hlásiť, veľká časť spoločnosti je naladená opačne. Myslím, že nemáme právo zakrývať, že takýto rozdiel tu je, a máme povinnosť sa k tomu vyjadriť. A ja sa k tomu chcem vyjadriť práve spôsobom, že k nášmu vyhláseniu dávam dva pozmeňujúce návrhy. V tejto chvíli sa práve rozdávajú. A ten prvý by mohol znieť, ak dovolíte, ho prečítam, vlastne ho musím prečítať, nasledovne: „Národná rada Slovenskej republiky si uvedomuje, že sankcie môžu v nezanedbateľnom rozsahu poškodiť krátkodobé hospodárske záujmy Slovenska, no zároveň je presvedčená, že naše dlhodobé bezpečnostné a hospodárske záujmy tieto sankcie chránia, a preto schvaľuje zodpovedný prístup vlády, ktorá ústami svojho premiéra tieto sankcie schválila.“ Možno som nebol úplne presný, ale tak to vnímam, že pán premiér urobil to, čo sa od zodpovedného premiéra zodpovedného členského štátu Európskej únie a NATO očakávalo. A to, čo povedal doma, to komentovať nebudem, ale bol by som rád keby sme my, Národná rada Slovenskej republiky, orgán, ktorý má právo od vlády vyžadovať isté postupy a tieto postupy kontrolovať, reagovali aj na túto nie ľahkú časť diania na Ukrajine a v priestore, ktorý je na jej východe. To je prvý pozmeňujúci návrh. A poviem hneď aj k druhému. Ten druhý sa týka veľmi praktického pohľadu na to, že my tu môžme donekonečna rokovať a hovoriť o tom, že je to správny alebo nesprávny postup a že by sme nemali toľko vravieť, keď stále počas nášho diskutovania zomierajú na Ukrajine ľudia. Nemajú nič z našej diskusie a obávam sa, že ešte dlho sa môže stať, že prímerie, ktoré nie je skutočným prímerím, môže ešte veľa občanov Ukrajiny neochrániť. A ako som už povedal v úvode, tým občanom je naozaj jedno, či to bude proruský separatista, či to bude ruský žoldnier, alebo to bude kyjevský vojak, kto ho zastrelí, kto ich zastrelí. Oni naozaj chcú žiť, a preto by sa mi zdalo, možno som zašiel do sféry, ktorá naozaj nie je celkom v kompetencii Národnej rady, ale verím, že mohli by sme sa na tom zhodnúť, že by sme poverili pána ministra zahraničných vecí, ktorý, ako som sa dozvedel, práve v týchto chvíľach rokuje na pôde Organizácie Spojených národov, aby inicioval rokovanie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov v tom slova zmysle, aby tento orgán urobil účinné kroky k tomu, aby prímerie bolo prímerím a aby ľudia na Ukrajine nezomierali. Myslím, že bezpečnostná rada má na to spôsob, ako takéto niečo veľmi operatívne a rýchlo prijať. Myslím si, že ak Ruská federácia by nemala nesúhlasné stanovisko, tak ostatní členovia stálej bezpečnostnej rady by s tým súhlasili. Vidím v tom istý spôsob, ako efektívne prejsť od slov k činom a ako pomôcť v tej nárazníkovej zóne, kde prímerie nie je prímerím a kde sa stále porušuje, a my to konštatujeme, ale nemáme k tomu inú možnosť urobiť. Urobme ten praktický krok, požiadajme bezpečnostnú radu, aby o tom urýchlene rokovala. Máme tam svojho ministra, už dneska večer môže pán minister o tom s Pan Ki-munom, generálnym tajomníkom OSN, rozprávať a navrhnúť to. Ja viem, možno je to trocha uletené, poviete si, čo tu môže Mičovský hovoriť o tom, čo večer má pán minister Lajčák hovoriť v New Yorku. A prečo by to bolo uletené? Čo keby sme boli my a naši najbližší tí, ktorí v tom Luhansku v pivnici v tejto chvíli sedia a trasú sa pred tými výbuchmi, ktoré okolo nich zaznievajú? Neboli by sme radi, keby prímerie, ktoré nie je prímerím, sa stalo prímerím skutočným? Viem si predstaviť, že práve jedine v silách Organizácie Spojených národov a v jej výkonnej zložke bezpečnostnej rade je práve takáto možnosť a mne sa to zdá ako naprosto praktický príspevok k tomu, aby sme tu len reči nekrútili, ale aby sme urobili pre našich ukrajinských susedov reálny krok, tak ako po tom mnohí voláte, pretože naozaj nikto z nás určite nechce, aby ľudia zomierali, ale viete, niekedy možno je potrebné prejsť k veľmi operatívnym činom, pretože reči nám nepomôžu. Takže ten návrh druhý by znel nasledovne: „Národná rada podporuje vládu Slovenskej republiky, aby prostredníctvom ministra zahraničných vecí iniciovala aktivitu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov s cieľom účinne zabezpečiť prímerie do vyriešenia konfliktu diplomatickou cestou.“ Nič operatívnejšie, nič realistickejšie mi nenapadlo, ako takýto návrh a s plnou vážnosťou vám ho dávam na vedomie. Často tu, ešte v závere poviem len poznámočku na konto pána Blahu, ktorý nám dnes zase predviedol, tak ako to on zvykne, exkurziu cez rôznych autorov, ktorými oponuje a podporuje svoje tvrdenia. Ja už som raz spomínal na marxistu Schweickarta, jeho zaujímavú knihu Po kapitalizme, tak sa volá, a pripomínal som mu tú časť, ktorá hovorí o jednej dôležitej veci, že krízy na svete je treba riešiť, krízy sa prehlbujú. Krízy prehlbuje aj pažravosť kapitálu, ktorá prechádza cez hranice niekedy spôsobom, ktorý poškodzuje záujmy tých ľudí, čo na jednej alebo druhej strane hranice žijú. Ale je tam jedna vec, ktorá sa mi veľmi páči a ktorú by som mu chcel pripomenúť, keď nás tak poobviňoval z vojnových štváčov a zo všetkého možného, ako keby sme my nemali právo na názor a jedine on bol majiteľ toho, čo tu má zaznieť. Schweickart tam hovorí veľmi pekne o jednej dôležitej veci, že ešte predtým, nie potom, ale predtým, ako sa vyriešia všetky krízy pochádzajúce z ekonomických problémov, je potrebné zabezpečiť dôstojnosť človeka. Ja s tým naprosto súhlasím a obidva moje pozmeňovacie návrhy k nášmu vyhláseniu smerujú k tomu, aby keď už nie dnes večer, tak možno už zajtra, napozajtra dôstojnosť ukrajinského človeka, ktorý v tejto chvíli so strachom očakáva, kde dopadne granát, bola zabezpečená. Myslím si, že toto je reálny príspevok k tomu, čo Národná rada Slovenskej republiky môže k dianiu na Ukrajine vykonať. Ďakujem za pozornosť.
[]
4,192,703
58
2015-12-01
Autorizovaná rozprava
235
Gibalová, Monika, poslankyňa NR SR
Monika
Gibalová
poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, pri dopoludňajšom hlasovaní vďaka mojej nesústredenosti a roztržitosti som pri hlasovaní č. 400 (tlač 1821) použila tlačidlo „za“. Prosím uviesť do záznamu opravu hlasovania, mala som v úmysle hlasovať proti návrhu. Ďakujem.
[ "(tlač 1821)" ]
3,989,951
60
2015-12-21
Autorizovaná rozprava
76
Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Jozef
Viskupič
poslanec NR SR
Ďakujem. Chcel by som sa vyjadriť, tak ako som spomínal v jednej z faktických poznámok, že existuje reálna možnosť, že sa vytvára predpolie na možnosť zneužitia schválenej právnej úpravy na iné než určené ciele. Keďže sa bavíme už len a iba o prezidentových pripomienkach, tak táto veta je pre mňa aj z pohľadu toho, keďže som sledoval aj debatu o skrátenom legislatívnom konaní, aj prvé, aj druhé, aj tretie čítanie, a keďže toto, táto záverečná fáza pri uplatnení brzdiaceho mechanizmu z prezidentskej kancelárie sa zhoduje presne s možnosťou reálneho zneužitia schválenej právnej úpravy na iné než určené ciele, tak považujem za dôležité, aby sme aspoň pre možno pamäť alebo širšiu verejnosť hovorili o tom, že áno, existovala v tomto parlamente reálna skupina ľudí a poslancov, ktorí chceli zísť z kratšej cesty späť a náklady týchto zmien, ktoré budú v mnohých ohľadoch nevypovedateľné alebo nevypnuteľné, sú obrovské. Tak ako som predkladal aj pozmeňujúci návrh v rámci úzkeho výseku k téme, ktorej rozumiem a dlhodobo sa venujem, a bola to téma slobody internetu, ktorou týmto rušíte a prelomením prezidentovho veta z toho budete a urobíte reálnu vec, ktorú na Slovensku zavedieme a debatu o tom, kto a kedy môže vypínať webové sídla, ukončíme tým, keďže sme ju v našej spoločnosti ani nezačali, ukončíme ju tým, že na návrh tajnej služby bude môcť byť webové sídlo monitorované a dokonca bude mať takú moc, že ho bude môcť vypnúť. Je absolútne jasné, že rozšírenie oprávnenia policajta vykonať okrem prehliadky dopravného prostriedku aj prehliadku vecí, batožiny a nákladu, je neospravedlniteľná vec. Oprávnenie policajta použiť zásahovú výbušku proti nebezpečnému páchateľovi detto. Ale o týchto veciach rozprávali rečníci, ktorí sa otázkam bezpečnosti fungovania represívnych zložiek tohto štátu, dokonca fungovania trestného procesu, vyjadrili niekoľkí. Ja chcem na záver tejto debaty z mojej strany upozorniť na ten najdôležitejší fakt, že nemáme tu len deklaratórne príklady na to, akým spôsobom sa obmedzuje sloboda pod rúškom ochrany bezpečnosti, ale je tu reálny príklad. Jedna zo základných hodnôt a tak, ako to bolo spomínané, je hodnota slobody a keď sa nechceme baviť vo všeobecných deklaráciách a frázach, pretože tam často tieto mohutné debaty o pilieroch hodnotového vybavenia spoločnosti alebo aj jednotlivca veľmi často skĺzavajú, tak je tu konkrétny príklad, ktorý je neopraviteľný, neoprávnený, podľa môjho aj veľmi ťažko opraviteľný a ktorý reálne ruší slobodu internetu na Slovensku. Debatu, ktorú sme ani v tejto spoločnosti, ani pre účely exekutívy, ani pre účely tohto pléna ani nestačili otvoriť, uzatvárame tým, že niekomu dávame právomoc nad veľmi citlivou otázkou a veľmi konkrétnym príkladom, že pod rúškom boja proti terorizmu budeme svedkami monitorovania, respektíve vypínania webových sídiel. A kam až tento moment ide? Ten moment ide až do miery kriminalizácie nejakej časti society a kde mám absolútne najväčší problém, je, že veľmi často a veľmi možno vágne zadefinovaný problém politického, náboženského extrémizmu alebo prejavov násilia na webových sídlach bude dôvodom na to, aby sa tajná služba takýmito webovými sídlami zaoberala, až do miery po súdnom rozhodnutí pristúpila k ich vypínaniu. Je absolútne legitímne hovoriť, že keď niekto pozná, trošička pozná svetový web, respektíve sieť, ktorá nie je vystavaná hierarchicky, ale je to pavučina, ktorá nemá možnosť, ako jedna centrálna vláda vie tento problém vyriešiť na úzkom výseku 49-tisíc km2 Slovenskej republiky, že je to vec, ktorá nebude účinná a je teda zameraná na možnosť zneužitia schválenej právnej úpravy na iné než určené ciele. Ani v najmenšom, pretože sme nikto nenašli na doméne SK propagáciu terorizmu, nikde sme nenašli webové sídla ISIL-u alebo Daeshu alebo nejakých teroristických organizácií, pritom na svete, tak ako som to citoval, existujú desaťtisíce stránok, ktoré ale naša tajná služba nebude mať možnosť monitorovať ani po schválení tohto zákona takým spôsobom, že budú rozprávať s providermi a budú môcť tieto webové sídla vypnúť. To, čo si tu dávajú, chcú kontrolovať internet možno politických oponentov, pretože politický extrémizmus má tak širokú možnú mieru výkladu a navyše toto veľmi ťažko bude môcť verejnosť kontrolovať, lebo ešte raz a navždy chce, aby zaznelo, že toto oprávnenie dostáva aj naša tajná služba. Načo je komu dobré monitorovať v spolupráci alebo so zadaním s providerom, že kde sa grupujú možné tábory a enklávy podpory toho-ktorého politického subjektu, politického projektu? To je dobré iba a len na zneužitie v politickom boji. Pretože ak to bude fungovať takým spôsobom, že niekto chce nájsť IP-čky ľudí, ktorí sa pripájajú na konkrétne webové sídla politických strán, teraz tomu dávame nástrojivo a ľudia môžu byť vystrašení, môžu sa reálne obávať, že sloboda internetu dostáva tvrdú a z môjho pohľadu aj zásadnú ranu. To, že sa môžu brániť tým, že nebudú pristupovať na domény SK, ale zaregistrujú si svoje webové sídla na napríklad doménu EÚ alebo ORG alebo INFO, je to, čo sa v reálnom svete volá nútená emigrácia, sa v tomto prípade bude volať virtuálna emigrácia. Ľudia, ktorí by chceli využívať národné domény alebo doménu druhej úrovne SK, budú nútení aj na základe pôsobenia tajných služieb registrovať svoje webové sídla, aby sa vyhli možnému monitoringu svojich vlastných webových sídiel. Zavádzame tu emigrantov vo virtuálnom priestore a preto ja podporím prezidentove výhrady a takisto, ako tu bolo viackrát deklarované pri následnom hlasovaní o schválení zákona v tom pôvodnom znení bez úprav, ktoré prezident nakladá, odídem zo sály a chcem tým vyjadriť protest napríklad proti tomu, že ničíme slobodu internetu, slobodu toho, čo má viac benefitov ako konkrétnych alebo preukázateľných možných rizík, ak sa bavíme o uzunkom priestore pôsobenia internetu na Slovensku. Nijak terorizmu nepredídeme, nijakým spôsobom sa nám nepodarí terorizmus zastaviť, nijakým spôsobom tento návrh neprospieva tomu, aby v boji proti terorizmu tak, ako to malo byť, sme boli kúsok ďalej a zvýšili sme bezpečnosť obyvateľov. Naopak, možnosť zneužitia schválenej právnej úpravy na iné než určené ciele, je v tomto prípade aj reálne dohliadateľné na možnosť zneužitia v politickom boji. Politický boj, ktorý bude potrebovať informácie, ako sa vedie aj teraz hybridná vojna, vo virtuálnom svete je toto obrovský problém a dúfam, že každý jeden poslanec alebo kolegyňa poslankyňa si uvedomuje, že zasahovať do slobody internetu je nebezpečné pre krajinu a spoločnosť ako takú. Ďakujem.
[]
4,220,029
10
2020-07-23
Autorizovaná rozprava
481
Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
Dušan
Jarjabek
poslanec NR SR
Ďakujem pekne za poznámky kolegov. Pán kolega, to, že vy ste neidentifikovali niečo, o čom hovorila pani Bihariová, to neznamená, že to tam ešte nebolo. A ja som to na rozdiel od vás cítil veľmi a považoval som za potrebné tento list prečítať, lebo si myslím, že je vhodný na to, aby sa prečítal na tejto schôdzi, aby sme si vypočuli aj iný názor ako názor oficiálnej opozície v parlamente. A opäť môžem len zopakovať, čo je pre mňa najdôležitejšie. Primá... Primitív s diktátorskými sklonmi je to najhoršie, čo môže postretnúť akúkoľvek spoločnosť. Ešte raz hovorím, primitív s diktátorskými sklonmi. Ďakujem za pozornosť. (Reakcie z pléna.)
[ "(Reakcie z pléna.)" ]
3,973,213
14
2017-03-28
Autorizovaná rozprava
139
Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Veronika
Remišová
poslankyňa NR SR
Ďakujem. Prosím opraviť hlasovanie č. 106, chcela som hlasovať za. Ďakujem pekne.
[]
3,935,258
12
2011-02-01
Autorizovaná rozprava
94
Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR
Pavol
Hrušovský
podpredseda NR SR
S faktickou poznámkou na vystúpenie poslanca Rafaja pán poslanec Viskupič. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.
[]
3,994,194
20
2011-07-08
Autorizovaná rozprava
212
Gibalová, Monika, poslankyňa NR SR
Monika
Gibalová
poslankyňa NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci. Teda všetci títo ľudia majú jedno spoločné, že im hrozí, smerujú do chudoby a sociálneho vylúčenia, ide o ľudí v produktívnom veku s perspektívou minimálneho dôchodku v starobe. Samozrejme, sú medzi nimi aj ľudia, ktorí sa práci zámerne vyhýbajú, ale tí sú v menšine a nebudem sa v tejto chvíli nimi zaoberať. Toto je jedna stránka problému. Na druhej strane podľa údajov, ktoré mi poskytla Sociálna poisťovňa, na Slovensku v roku 2010 bolo zamestnaných 85 188 starobných dôchodcov, ktorí zároveň poberali starobný dôchodok. Okrem nich bolo v zamestnaneckom pomere bližšie neurčený počet starobných dôchodcov, ktorí o dôchodok ešte nepožiadali. Je teda možné predpokladať, že na Slovensku bolo v minulom roku zamestnaných približne okolo 100-tisíc starobných dôchodcov, ktorí sú penziou finančne zabezpečení a nie sú existenčne odkázaní na ďalší príjem zo zamestnania, i keď je nesporné, že výška starobného dôchodku u mnohých z nich je podpriemerná. Zaujímalo ma, aké je ich členenie podľa veku. Na diagrame, ktorý som si dovolila distribuovať do vašich lavíc, je znázornené početné zastúpenie vekových skupín zamestnaných dôchodcov, ktorí poberajú mzdu a zároveň starobný dôchodok. Ja si dovolím toto... (Rečníčka podáva materiál navrhovateľovi zákona.) Máte? Ďakujem. Z tohto je zrejmé, že viac ako dve tretiny sú 65-roční a mladší, zvyšok – presne 24 272 – sú 66-roční a starší a z nich 99 majú 86 a viac rokov. Tento diagram dávam do pozornosti aj preto, aby bolo zrejmé, aký je počet osôb, na ktoré sa vzťahuje pozmeňujúci návrh prijatý vo výbore pre hospodárstvo, ku ktorému sa vyjadrím v závere svojho vystúpenia. V situácii, keď na jednej strane je 340-tisíc nezamestnaných často s rodinami bez vlastného príjmu a na strane druhej okolo 100-tisíc zamestnancov v dôchodkovom veku, ktorí sú už finančne zabezpečení, považujem za primerané poskytnúť šancu nezamestnaným a uvoľniť ruky zamestnávateľom v tom zmysle, ako to aj navrhovala Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. Preto podávam pozmeňujúci návrh, aby po nadobudnutí nároku zamestnanca alebo štátneho zamestnanca na starobný dôchodok mal zamestnanec alebo služobný úrad možnosť – a opakujem a podčiarkujem – možnosť, nie povinnosť, slobodne sa rozhodnúť, či so svojím zamestnancom alebo štátnym zamestnancom rozviaže pracovný pomer štandardným spôsobom, alebo ho ponechá aj naďalej v pracovnom pomere. Toto riešenie umožní, aby starobný dôchodca mohol aj naďalej vykonávať svoju prácu v prípade, ak je potrebný a užitočný pre svojho doterajšieho zamestnávateľa. Z toho vyplýva, že ukončenie pracovného pomeru v zmysle navrhovanej zmeny nebude môcť nastať po dosiahnutí dôchodkového veku, ale až vzniku nároku na starobný dôchodok, teda po splnení podmienky odpracovania minimálneho počtu rokov dôchodkového poistenia a po splnení všetkých ďalších kritérií potrebných k tomu, aby príslušnej osobe bola poskytnutá plná penzia. Čo si od tohto návrhu sľubujem? Za predpokladu, že niektorí zamestnávatelia využijú navrhovanú zmenu, na trhu práce by sa mohlo v krátkom čase uvoľniť množstvo pracovných miest. Schválenie navrhovanej zmeny bude mať teda nepochybne významný vplyv aj na zníženie nezamestnanosti bez nároku na čerpanie prostriedkov z verejných zdrojov. Zároveň dôjde k úspore prostriedkov vyplácaných vo forme dávky v nezamestnanosti a sociálnych dávok. Tento návrh má teda potenciál znížiť nezamestnanosť na nižšiu úroveň zo súčasných 12,8 %. V období, keď som uvažovala o tomto návrhu, stretávala som sa s tromi námietkami a bola to jednak pochybnosť o tom, ako zabezpečiť oznamovaciu povinnosť o nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, ďalej bola to námietka, že navrhovaná úprava je diskriminačná a protiústavná, a nakoniec námietka, že navrhované riešenie je prijateľné iba vtedy, keď nadobudnutie nároku na starobný dôchodok ako výpovedný dôvod bude zakotvený v kolektívnej alebo individuálnej zmluve so zamestnávateľom. Na prvú námietku je veľmi jednoduchá odpoveď. Navrhovaná zmena neukladá ani zamestnancovi, ani Sociálnej poisťovni oznamovaciu povinnosť voči zamestnávateľovi alebo služobnému úradu o termíne nadobudnutia nároku na starobný dôchodok. Teda o poskytnutí tejto informácie rozhoduje slobodne zamestnanec. Na druhú námietku dáva odpoveď rámcová smernica Európskej únie a antidiskriminačný zákon, ktorý je jej transpozíciou v Slovenskej republike, a ten v § 38 ods. 3 ustanovuje, že „rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nie je diskriminácia, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané, ak to ustanovuje osobitný predpis“. Rovnako podľa § 8 ods. 3 písm. b) zákona, citujem: „Diskriminácia z dôvodu veku nie je najmä rozdielne zaobchádzanie, ktoré spočíva v ustanovení osobitných podmienok na výkon zamestnania vrátane odmeňovania a prepúšťania, ak ide o osoby určitej vekovej kategórie.“ Domnievam sa, že v tomto parlamente sa všetci bez rozdielu zhodneme na tom, že oprávneným cieľom nás všetkých je vytvoriť také legislatívne podmienky, aby sa mohol zamestnať čo najväčší počet osôb v produktívnom veku. Spôsob, ktorý pre dosiahnutie tohto cieľa navrhujem, je možné bez najmenších pochybností považovať za nevyhnutný a primeraný a osobitným predpisom spôsob, ktorým je možné tento cieľ dosiahnuť, a to je táto novela Zákonníka práce. Tým sú splnené všetky podmienky, ktoré ukladá rámcová smernica aj antidiskriminačný zákon. Tretia námietka je vyriešená najnovšou judikatúrou Súdneho dvora, najmä rozhodnutím v právnej veci Petersen zo dňa 12. januára 2010. Rozsudok Súdneho dvora pripúšťa skončenie zamestnaneckého pomeru na základe dovŕšenia dôchodkového veku. Ešte raz opakujem, Súdny dvor z 12. januára 2010 považuje za prípustné ukončenie zamestnaneckého pomeru z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. Z toho vyplýva, že uzákonenie dosiahnutia dôchodkového veku alebo získania nároku na starobný dôchodok ako podmienky pre rozviazanie pracovného pomeru v individuálnej alebo kolektívnej zmluve je nadbytočné, pretože už samotné dovŕšenie dôchodkového veku je postačujúcou podmienkou pre ukončenie zamestnaneckého pomeru. Okrem toho neviem si dosť dobre predstaviť, že v kolektívnych zmluvách štátnych zamestnancov by sa takýto výpovedný dôvod vôbec mohol objaviť. Štátny orgán totiž môže konať iba na základe zákona a v žiadnom právnom predpise nie je dosiahnutie dôchodkového veku explicitne zakotvené ako dôvod pre rozviazanie pracovného pomeru. Rozsudok Súdneho dvora v právnej veci Petersen je argument, ktorý by mal, vážené kolegyne a kolegovia, rozptýliť všetky vaše pochybnosti o legálnosti navrhovaného riešenia. Dovoľte mi, aby som na záver svojho vystúpenia porovnala svoj návrh s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Kaníka, ktorý náš gestorský výbor pre veci sociálne odporúča neprijať. Prvým nedostatkom je, že vytvára dve kategórie pracujúcich dôchodcov, kategória osôb vo veku do 65 rokov podľa neho môže byť zamestnaná bez obmedzení, ale starších ako 65 rokov už túto výsadu stráca. Je pre mňa otázkou, prečo má byť hranicou práve 65 rokov, prečo nepovažovať za rozhranie napríklad 67 rokov 9 mesiacov a 12 dní? Práve v tejto veci tento návrh má črty diskriminačné. Za druhý nedostatok považujem to, že formálne by sa tento návrh vzťahoval aj na štátnych zamestnancov, ale z dôvodov, o ktorých som už hovorila, je prakticky nevykonateľný. Dosiahli by sme iba to, že sa vytvorí ďalšia kategória nedotknuteľných zamestnaných dôchodcov s výsadným postavením. A tretím nedostatkom je, že praktický dopad navrhovanej zmeny pána poslanca Kaníka na počet pracovných miest uvoľnených v prospech nezamestnaných za terajších podmienok je nulový a v budúcnosti po prijatí jeho návrhu by bol možný iba v prípadoch, ak sa premietne ako výpovedný dôvod do zmlúv so zamestnávateľom. A v tomto smere som skeptická. Preto sa spytujem, na čo nám je také ustanovenie v zákone, ktoré neprináša deklarovaný efekt? Vážené panie poslankyne, páni poslanci, všetky prípadné pokusy interpretovať môj návrh ako krok namierený proti starobným dôchodcom musím veľmi, veľmi striktne odmietnuť. V situáciách, keď je potrebné zvoliť si jednu z dvoch možností, by konzervatívne orientovaný zákonodarca, za ktorého sa považujem, nemal váhať a mal by sa prikloniť na stranu tých, ktorí sú zraniteľnejší a bezmocnejší. V tomto prípade ich vidím v nezamestnaných. Dúfam, že tento návrh podporia všetci, ktorí majú úprimnú snahu prispieť k zníženiu nezamestnanosti na Slovensku nie iba verbálne a symbolicky, ale významnou mierou. Toľko k odôvodneniu môjho návrhu a teraz prosím o trpezlivosť, prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej a Antona Marcinčina k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 340). Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311 Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto: Bod 1. V čl. I sa za novelizačný bod 43 vkladajú nové novelizačné body 44 a 45, ktoré znejú: 44. V § 63 sa ods. 1 dopĺňa písm. f), ktoré znie: „f) zamestnanec spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok“. 45. V § 63 ods. 2 sa slová „pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer“ sa nahrádzajú slovami „podľa ods. 1 písm. d) štvrtého bodu písm. e) a f)“. Bod 2. Za čl. IV sa vkladá nový čl. V, ktorý znie: Čl. V Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 505/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z. a zákona č. 48/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: Bod 1. Paragraf 47 sa dopĺňa písmenom j), ktoré znie: „j) štátny zamestnanec spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok“. Bod 2. V § 50 v druhej vete sa slová „písmená h) a j)“ nahrádzajú slovami „písmená h) až j)“. V súvislosti s navrhovanými zmenami je potrebné prečíslovať novelizačné body v čl. I a prečíslovať nasledujúce články. Navrhované zmeny je potrebné zohľadniť aj v čl. VI o účinnosti. Ďakujem vám pekne za pozornosť a vypočutie a uchádzam sa o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.
[ "(Rečníčka podáva materiál navrhovateľovi zákona.)", "(tlač 340)" ]
4,136,637
7
2007-02-01
Autorizovaná rozprava
216
I. Mikloš, poslanec:
I
Mikloš
poslanec
Pán poslanec Petrák, a to budem hovoriť aj k pani poslankyni Nachtmannovej, hovoríte, keby tá reklama nebola, náklady, boli by nižšie ceny. Pán poslanec, keby nebola reklama na banky, poisťovne, T-mobil, Orange, boli by nižšie ceny. Mali sme tu 40 rokov systém, v ktorom neboli náklady na reklamu a ako to skončilo? V tom je vaše nepochopenie trhu a princípu win-win. Pani poslankyňa Angyalová, nie je tu. Editka, ja som myslel, že žartuješ, keď si povedala, že prvé výroky pána Fica boli za Smer, ďalšie sú za vládu. Najskôr som si myslel, že je to žart, ale potom som pochopil, prečo vlastne predseda vlády Fico chce oddeliť funkciu predsedu strany a predsedu vlády. (Smiech v sále.) On si tak strašne šliape po jazyku, že už to nevie iným spôsobom riešiť, než rozdelením týchto dvoch funkcií. Odborná nespôsobilosť pani ministerky Tomanovej. Ponúknem aj iný príklad. Povedala, že v Petržalke je 60-percentná miera chudoby. Absurdné. Príklad na Kaníka bol zlý a nekorektný, nemám čas, vysvetlím ho neskôr. Pán poslanec Senko, hovoríte, že klamem a zavádzam a že mám priestor len ja. Dnes predseda SDKÚ – DS vyzval vášho predsedu Fica, ktorý sa vyhýba verejným diskusiám, ktorý len zavádza každú stredu z úradu vlády alebo takým spôsobom, keď sa na neho nedá reagovať. Dnes predseda SDKÚ vyzval vášho predsedu, aby prišiel ... (Poslanec prerušený časomierou.) (Potlesk.)
[ "(Smiech v sále.)", "(Poslanec prerušený časomierou.)", "(Potlesk.)" ]
3,975,682
51
2015-05-29
Autorizovaná rozprava
96
Novotný, Viliam, poslanec NR SR
Viliam
Novotný
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pripadla mi milá povinnosť vystúpiť ako posledný na schôdzi Národnej rady, alebo pri poslednom bode 51. schôdze Národnej rady, takže chcem povedať, že budem veľmi vecný a maximálne stručný, ako sa dá. O to viac, že novela zákona o dani z príjmov, ktorú predkladám a uchádzam sa o podporu tejto ctenej snemovne, je skutočne technický návrh zákona a veľmi jednoduchý a bez akéhokoľvek politického alebo iného podtónu. Jedná sa v ňom iba o to, že sa snažíme uľahčiť zamestnávateľom administratívnu záťaž, snažíme sa uľahčiť zamestnávateľom komunikáciu so svojimi zamestnancami. Podľa dnes platného zákona o dani z príjmov môže zamestnávateľ elektronickou formou doručiť svojmu zamestnancovi výplatnú pásku. A my navrhujeme, aby tak isto elektronickou formou mohol doručiť iné doklady a potvrdenia súvisiace s vyúčtovaním daní a potvrdením príjmu zamestnanca. Zdá sa nám to a zdá sa mi to absolútne logické, keď je to možné pri výplatnej páske, ktorá tak isto obsahuje nejaké osobné údaje, prečo to nie je možné pri potvrdení o príjme alebo pri vyúčtovaní daní, ktoré k daňovému priznaniu zamestnanec potrebuje? V súčasnosti to musí zamestnávateľ doručiť zamestnancovi v písomnej forme, dokonca proti podpisu. Čiže vzniká administratívna záťaž tým, že teda to treba vytlačiť, pripraviť a naháňať toho zamestnanca, aby prišiel si to podpísať a prevziať osobne a podať mu to do ruky. V prípade, ak by ste podporili tento poslanecký návrh zákona, návrh zákona navrhuje aj to, aby správnu elektronickú formu, elektronický formát týchto dokladov a potvrdení pre zamestnanca určilo finančné riaditeľstvo. Navrhujeme, samozrejme, všeobecne rozšírený a používaný PDF formát tak, ako je to pri výplatnej páske. Rád by som ešte povedal, že doručovanie týchto administratívnych dokumentov v komunikácii medzi zamestnávateľom a zamestnancom umožňuje Zákonník práce, takže si myslíme, že je úplne logické, aby to umožňoval aj zákon o dani z príjmov. Viem, že teraz si možno mnohí poviete, že je to úplná maličkosť, s čím som prišiel na rokovanie pléna Národnej rady, čo obsahuje tento poslanecký návrh zákona. Osobne si ale myslím, že práve množstvo maličkostí dnes neuveriteľným byrokratickým a administratívnym spôsobom zaťažuje zamestnávateľov. Čiže ak môžeme takúto malú nedomyslenosť, malú hlúposť, ktorá zostala v zákone o dani z príjmov, že výplatnú pásku možno doručiť elektronicky, ale vyúčtovanie dane a potvrdenie o príjme už musí zamestnávateľ doručiť písomne proti podpisu, ak to vieme odstrániť tým, aby to všetko prešlo do elektronickej komunikácie v elektronickom formáte, ktorý určí finančné riaditeľstvo, napríklad v PDF, tak určite odbremeníme zamestnávateľov aspoň malou troškou od zbytočnej administratívnej záťaže a možno aj zamestnancov tým, aby teraz museli utekať niekde na riaditeľstvo alebo do učtárne zháňať nejaký dokument a niečo podpisovať. Vychádza to jednoducho z filozofie, že snažme sa zamestnávateľom zjednodušovať prostredie, v ktorom fungujú, a hlavne odstraňovať administratívne bariéry. Určite to prispeje k priaznivejšiemu podnikateľskému prostrediu a, dámy a páni, nič nás to nestojí. V tomto prípade nás to nestojí ani jeden cent. Preto hodnotím tento poslanecký návrh zákona v dôvodovej správe ako zákon, ktorý bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti tým, že znižuje administratívnu náročnosť. A keďže je už pokročilejšia hodina rokovania, sme na závere 51. schôdze, tak možno s úsmevom dodám, že má pozitívny vplyv aj na životné prostredie, lebo šetrí papier. Čo vieme poslať elektronicky, nemusíme to zbytočne posielať v papierovej forme. Návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právnymi predpismi Európskej únie. Dámy a páni, poprosím vás o podporu tohto môjho poslaneckého návrhu v prvom čítaní. Ďakujem pekne.
[]
4,049,659
9
2020-07-07
Autorizovaná rozprava
201
Žiak, Miroslav, poslanec NR SR
Miroslav
Žiak
poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kamenický, v dvojminútovej faktickej poznámke sa nedá reagovať na tridsať minút vášho vystúpenia, kde ste detailne popisoval jeden bod za druhým. Ale pokúsim sa nadviazať na kolega, kolegu Pročka, ktorý hovoril o tom, že v podstate 12 rokov ste boli pri moci a z toho ste bol sám minister nejaké obdobie. A pre mňa to príde ako taký, také pokrytectvo, mohol by som vás nazvať etalónom pokrytectvu, keby ste sa dal vystaviť v Paríži medzi etalónmi kilogramu, metra a tak ďalej, tak by ste tam určite zaradil. A čo sa týka, a čo sa týka toho burčiaku, tak skúste si, dám vám takú radu, skúste si burčiak na jeseň zamraziť, a keď ho na jar opätovne rozmrazíte, tak vám ten burčiak, vám stále funguje. Len taká drobná rada.
[]
4,014,048
19
2013-06-04
Autorizovaná rozprava
259
Matovič, Igor, poslanec NR SR
Igor
Matovič
poslanec NR SR
Pán kolega Kolesík a Přidal, práve tým, že hovoríte, a ja o tom viem, teda že ten prvý incident je de facto na triku dodávateľa energií, ale podľa mňa práve to je dôkaz toho, že sme uznali, že pravdepodobne to dôkazové bremeno by malo byť na strane dodávateľa. Ja nevidím vlastne vôbec žiadny rozdiel medzi situáciou človeka, ktorý, ktorému sa jedenkrát napr. poškodí plomba a ktorý má zlomyseľného suseda a poškodí sa plomba tri, štyri, päť razy. Prečo by odrazu druhý-, tretí-, štvrtý-, piatykrát iba preto, lebo má zlomyseľného suseda, musel ten človek zrazu niečo dokazovať, keď ostatní iba v prvom raze, to dokazovanie vlastne de facto je na strane dodávateľa energie. Každopádne si myslím, že je omnoho lepšia cesta dôkazové bremeno presunúť na dodávateľov energie. Máte, vy chcete predávať plyn, máte tu svoje meracie zariadenie, starajte sa o neho, aby bolo v poriadku, ja vám budem platiť za dodanú energiu. Ale nechcite odo mňa, aby som si na verejnom mieste, kde ste mi kázali, aby som si primontoval merač energie, ja strážil a zabezpečoval jeho ochranu. Ako mne sa to zdá na hlavu postavené, preto návrh kolegyne Mezenskej plne vítam a hovorím, ak tam nejaké chybičky sú, tak bez problémov, v druhom čítaní je priestor to opraviť, len musela by byť dobrá vôľa.
[]
3,894,471
35
2014-06-04
Autorizovaná rozprava
189
Paška, Pavol, predseda NR SR
Pavol
Paška
predseda NR SR
Dobre, hlasujeme o námietke pána poslanca Lipšica. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 40 za, 83 proti, 17 sa zdržalo. Námietku sme neprijali. Budeme teda hlasovať, pani spravodajkyňa, ešte raz vás poprosím, keby ste to mohli zopakovať, aby bolo jasné, o čom hlasujeme.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,881,198
9
2010-12-01
Autorizovaná rozprava
294
Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR
Pavol
Hrušovský
podpredseda NR SR
Pán poslanec Kalist.
[]
4,113,896
9
2024-02-27
Autorizovaná rozprava
363
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Peter
Žiga
podpredseda NR SR
Chcem sa opýtať spravodajcu, či chce vystúpiť, nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem prestávku do 18.30 h, kedy budeme o tomto zákone hlasovať. (Prestávka.)
[ "(Prestávka.)" ]
3,971,544
29
2014-02-11
Autorizovaná rozprava
100
Štefanec, Ivan, poslanec NR SR
Ivan
Štefanec
poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážení hostia, dovoľte mi pár poznámok k veľmi aktuálnej téme, ktorou je zameranie našej zahraničnej európskej politiky. Na túto tému už moji predrečníci hovorili pomerne veľa, aj čo sa týka kvality, aj čo sa týka kvantity, takže dovoľte mi zvýrazniť to, čo považujem ja za kľúčové. Pre Slovensko by mala byť jasná priorita, jasná priorita zahraničnej politiky, ktorá je v súčasnosti podľa môjho názoru evidentná, a tou je náš najväčší sused. Tou je Ukrajina. To, čo sa deje na Ukrajine, nás priamo aj nepriamo ovplyvňuje a je dôležité, aby sme k tomu zaujali stanovisko. Pozorujem už po mnoho dní a týždňov, že pokiaľ pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Lajčák k tejto téme zaujíma stanovisko a vyjadruje sa, tak pán premiér od toho bočí. Dokonca som bol svedkom toho, že sa vyjadril na tému Ukrajiny, že to je akási ekonomická záležitosť, kto dá viac. Považujem toto vyjadrenie za pokrytecké, až za zbabelé, pretože nám nemôže byť jedno, čo sa deje na Ukrajine. Nemôže nám byť jedno, akým spôsobom sa uberá vývoj u nášho najdôležitejšieho a najväčšieho suseda. Aj preto, pretože pred 16 rokmi bolo Slovensko v podobnej situácii. V podobnej situácii, kedy sme smerovali do izolácie. A pamätám si ešte, aké to bolo dôležité, keď nám naši priatelia zo zahraničia vyjadrovali podporu, keď nám naši priatelia zo zahraničia povedali jasne, že si želajú Slovensko na európskej ceste. O to dôležitejšie je to dnes, aby sme zdvihli hlas, aby sme podporili Ukrajinu na jej demokratickej aj európskej ceste. Každý takýto hlas je kľúčový. Zhodou okolností som bol včera práve na Ukrajine a to, čo mi povedali moji priatelia, zástupcovia všetkých opozičných strán, ma veľmi nepotešilo, pretože hovorili, že pokiaľ Česko, Maďarsko a Poľsko sa bezvýhradne pripojilo k podpore opozičných síl, tak Slovensko podľa ich názoru tento hlas nepovedalo dostatočne nahlas a dostatočne zreteľne. O to kľúčovejšie je, aby zaznel tento názor z pozície parlamentu. Moja návšteva včera spolu s mojimi priateľmi a kolegami bola za účelom odovzdania hmotnej zbierky, ktorú zorganizovali naši mladí členovia združení v Novej generácii, ktorí spontánne minulý týždeň vyzbierali šatstvo, teplé oblečenie pre podporu demonštrantov. A včera sme to boli priamo na ukrajinských uliciach odovzdať našim ukrajinským priateľom. Že snažili sme sa o nejakú morálnu aj hmotnú podporu ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú. Som presvedčený, že európska perspektíva Ukrajiny je naozaj aj v našom záujme, pretože by sme si všetci mali želať stabilného a prosperujúceho partnera, ktorý je pre nás kľúčovým partnerom a závisí od toho nielen prosperita východného Slovenska, osobitne ekonomická prosperita, ale aj, samozrejme, prosperita Slovenska, aj celej Európskej únie. Mrzí ma, že na poslednej Rade 3. februára nezaznel z hľadiska Európskej únie dostatočne jasný signál na podporu Ukrajiny aj z hľadiska sankcií, o ktoré, mimochodom, žiadajú práve ukrajinskí predstavitelia, na adresu ktorých, na podporu ktorých sa vyjadrilo viac než milión Ukrajincov. Tento silný hlas napríklad zaznel zo Spojených štátov amerických, ale nie zo strany Európskej únie. Európska únia by mala byť rozhodnejšia. Treba povedať, že som zachytil hlas od pána ministra Lajčáka, ktorý sa vyjadril za sankcie, najmä po tom, čo na ukrajinských námestiach zahynuli ľudia, tak sa vyjadril pán minister na adresu potreby sankcií proti prezidentovi Janukovyčovi. O to viac ma mrzí, že tento názor nedokázal presadiť na Rade ministrov zahraničných vecí a k takémuto záveru ministri zahraničných vecí neprišli. Myslím si, že by sme mali apelovať z parlamentnej pôdy aj pre tieto dôvody na našich vládnych predstaviteľov. A ešte raz to poviem, viac na premiéra ako ministra zahraničných vecí, aby sa veľmi jasne a zreteľne vyjadril k Ukrajine, aby veľmi jasne a zreteľne dal signál, tak ako aj celá naša snemovňa, že podporuje demokratický vývoj na Ukrajine, že si želá stabilného suseda, že si želá Ukrajinu v Európskej únii. Dámy a páni, veľmi jasne Ukrajina musí byť prioritou slovenskej zahraničnej politiky. Práve dnes sa začala v ukrajinskom parlamente debata o zmenách ústavy na návrat k roku 2004. Tieto zmeny by mali zaručiť obmedzenie prezidentských právomocí a väčšiu kontrolu moci, väčšie rozdelenie tak, ako si to želajú demonštranti, tak ako si to želá súčasná opozícia. Preto tak ako včera na Ukrajine, aj dnes chcem zdôrazniť, že túto situáciu SDKÚ – Demokratická strana bude sledovať a budeme ďalej rozvíjať naše kontakty a našu podporu s ľuďmi, ktorí si to zaslúžia a ktorí o túto podporu aj stoja. Teraz mi dovoľte pár slov ešte k európskej politike, pretože európska politika za súčasnej vlády sa zúžila na prikyvkávanie Bruselu, na odklepávanie všetkého, čo z Bruselu príde, a nie je vôbec sebavedomá, nemá jasný postoj, nemá žiadnu víziu, žiadnu filozofiu. Naši predstavitelia, a to nielen vládni, to aj predstavitelia vládnej strany v parlamente, teda poslanci za SMER, rezignovali na obhajobu slovenských záujmov pri európskej politike. Poviem vám to na pár príkladoch. Pokiaľ za minulej vlády sme prijali niekoľko odôvodnených stanovísk na pôde európskeho výboru, vyjadrili sme sa veľmi jasne či už proti smernici o harmonizovanom základe priamych daní právnických osôb, alebo o obnove našich hraníc, teda či Brusel má na to právo, alebo či má na to právo národný štát. Alebo pri smernici o kontrole subjektov verejnej správy, keď bola debata o tom, že či niekto iný spoza našich hraníc nám bude kontrolovať, ako sa spravujú naše peniaze, tak sme hovorili veľmi jasne nie. Teraz to neexistuje, teraz táto debata sa rozplynula, a keď aj sa ju snažíme iniciovať najmä na pôde výboru pre európske záležitosti, tak u poslancov vládnej strany nenachádzame dostatočnú odozvu. Myslím, že je potrebné veľmi jasne sformulovať, aké sú naše záujmy, myslím, že je veľmi potrebné jasne sformulovať, že sú oblasti, kde európska integrácia nemá svoje miesto. Kým na jednej strane veľmi podporujeme európsku integráciu v oblasti zahraničnej politiky, v oblasti bezpečnostnej politiky, v oblasti migrácie, dodržiavania ľudských práv, na druhej strane je treba jasne pomenovať, že v oblasti priamych daní sme za zachovanie národnej suverenity, a nemyslím si, že by to prospelo Únii, aby sme mali všetci rovnaké sadzby a nebodaj rovnaké dane, pretože by to poškodilo slovenské záujmy. Náš daňový základ pre priame firemné dane je tak široký, že keby sa dohodol nejaký kompromis na nejakom priemere, tak treba povedať, že by to znamenalo okamžite vyššie dane na Slovensku, čiže bolo by to proti slovenským záujmom. Je potrebné povedať, že suverenitu si musíme chrániť v oblasti dôchodkového systému, v oblasti sociálnych vecí či v oblasti kultúry. Toto mi chýba nielen v tomto materiáli a vôbec vo filozofii a v prístupe súčasnej vlády. No a poslednú poznámku chcem zamerať takisto na jednu z ďalších priorít, ktorá ide momentálne viac z Bruselu, ale chýba mi silnejšia slovenská pozícia, už som to síce naznačil vo faktickej poznámke minulý týždeň, ale chcel by som to ešte raz zopakovať. Myslím si, že veľkou perspektívou pre rozvoj Únie, ktorý momentálne teda nie je niečo, čím by sa Únia mohla chváliť, je vytvorenie spoločného európsko-amerického trhu, spoločnej zóny voľné obchody Európskej únie a spoločných Spojených štátov amerických. V tomto vidím veľkú perspektívu. Aj všetky analýzy a štúdie naznačujú, že takýto krok by bol omnoho výhodnejší pre Európsku úniu a osobitne pre štáty ako Slovensko. Práve preto je potrebné, aby sme jasne zadefinovali, že je v našom záujme vytvorenie zóny voľného obchodu s ďalšími teritóriami mimo priestoru spoločného európskeho trhu a osobitne so strategickým partnerom Spojenými štátmi americkými. Toto považujem za ďalšiu prioritu v rámci európskej politiky, kde je veľký priestor takisto pre zdôraznenie aj zo slovenského hľadiska. Ďakujem veľmi pekne.
[]
3,961,292
3
2016-04-28
Rozprava
49
Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Lucia
Nicholsonová
podpredsedníčka NR SR
Otváram teraz časť rozpravy, do ktorej sa môžete prihlásiť ústne. Nech sa páči, kto má záujem? Nikto, týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pani navrhovateľky, či by chcela reagovať v záverečnom slove. Nech sa páči.
[]
3,921,552
21
2004-01-23
Autorizovaná rozprava
35
J. Blanár, poslanec:
J
Blanár
poslanec
Vážené poslankyne, vážení poslanci, v predkladanom poslaneckom návrhu v § 28 sa dopĺňa nový odsek 8, ktorý zavádza na roky 2005 až 2006 reguláciu stanovenia výšky poistného za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Navrhujeme stanoviť výšku minimálneho poistného z predchádzajúceho roka zvýšenú o priemernú mieru inflácie meranú indexom spotrebiteľských cien, čiže o mieru inflácie. V prípade, ak však v predchádzajúcom kalendárnom roku v určitej skupine motorových vozidiel nárast percenta škodovosti prevýši mieru inflácie, v nasledujúcom roku sa minimálne poistné tejto skupiny vozidiel zvyšuje o nárast percenta škodovosti schválený príslušným úradom, čiže Úradom pre finančný trh na návrh Slovenskej kancelárie poisťovateľov, čo je v zmysle zákona. Pritom maximálne poistné nesmie byť však vyššie ako minimálne poistné navýšené o 10 percent. Neopodstatnené liberalizovanie stanovenia výšky poistného viedlo k neúnosnému zvýšeniu cien poistného pre rok 2004. Uvediem príklad. Motorové vozidlo s objemom do 1 300 cm3 bolo spoplatnené poistným za rok 2002 vo výške 2 296 Sk. V najväčšej poisťovni Allianz, Slovenská poisťovňa to bolo za rok 2003 už 3 456 Sk, čo je o 50,5 percenta nárast. Viac za rok 2004 už zaplatili 4 668 Sk, čo je v porovnaní s rokom 2002 nárast už o 103 percent. Dobre počujete 103 percent, ak zoberieme do úvahy infláciu, tak neviem, aká inflácia mohla byť, aby zapríčinila takýto vysoký nárast poistného. Tento neúmerný nárast výšky poistného absolútne neberie do úvahy rast reálnych príjmov obyvateľov v Slovenskej republike. Dôsledkom je hromadné odhlasovanie motorových vozidiel z cestnej premávky podľa zákona č. 99/2003 Z. z., ktorý som predkladal do tejto snemovne pred rokom v tomto čase. Svedčia o tom oficiálne štatistické údaje Prezídia Policajného zboru o dočasné odhlásenie vozidiel. Uvediem zopár údajov, aby ste videli, čo sa v skutočnosti deje ako odozva, reakcia na zvyšovanie poistného. V roku 2002 bolo celkovo v Slovenskej republike odhlásených z cestnej premávky, a to bolo využívané len preto, aby vozidlá nemuseli platiť cestnú daň, lebo to nebolo použiteľné nato, aby nemuseli platiť poistné počas odhlásenia, dočasného odhlásenia vozidiel z cestnej premávky, bolo odhlásených na celom Slovensku 354 osobných vozidiel. Už do polroka roku 2003 zákon, o ktorom som hovoril, č. 99, začal platiť 21. marca, bol nárast na 14 591 vozidiel. K 31. 12. sa číslo zastavilo na hodnote 36 758 vozidiel. Z 354, prosím pekne, za rok na 36 758 vozidiel, čo je 104-násobok nárastu. A môžem pokračovať ďalej. Motocykle 168-násobný nárast - z 9 na 1 512. Nákladné vozidlá, o špeciálnych vozidlách, o ktorých som hovoril, ale mohol by som ďalej hovoriť o týchto údajoch. Predovšetkým som sa chcel zamerať na tie osobné vozidlá, ktoré sa týkajú predovšetkým fyzických osôb, mladých rodín, dôchodcov, lebo prevažne títo odhlasovali vozidlá z cestnej premávky, aby nemuseli platiť vysoké poistné, pretože jednoducho to už ani nemôžu utiahnuť. Celkovo porovnám ešte posledné dve čísla, v roku 2002 bolo odhlásených 798 vozidiel, v roku 2003 to už bolo 46 766 vozidiel. Keď zoberieme do úvahy, že som počítal pri zákone, ktorý som predkladal, že od 1. 7. zákonom č. 441/2001 Z. z. prejde evidencia vozidiel z dopravných inšpektorátov na okresné úrady, kde by celý ten proces bol jednoduchší, tak toto číslo ma šokovalo, pretože som predpokladal, že to bude iba možno polovička 20 000 vozidiel. Napriek tomu, že ľudia museli chodiť ešte na dopravný inšpektorát odovzdávať evidenčné čísla, využili to a odhlásili svoje vozidlá. Tu sme im to určite neuľahčili, pretože zákon, ktorý mal prejsť, evidencia vozidiel z dopravných inšpektorátov na okresné úrady, jednoducho bol odsunutý na tento rok, neviem z akých dôvodov, mohlo sa to pokojne urobiť a uľahčiť tak občanom vybavovanie tejto agendy. Čiže znova sa vrátim k tomu - neúmerný nárast poistného predovšetkým zasiahol sociálne slabšie skupiny obyvateľov, aby nemuseli platiť vysoké poistné za obdobie odhlásenia. Toto však nie je systémové riešenie pre tých, ktorí vlastnia motorové vozidlo a neumožní im to počas obdobia využívať svoje vozidlo v prípade choroby i v iných núdzových životných situáciách. Ak zoberieme do úvahy, že situácia v zdravotníctve nevytvára uspokojivý servis dopravných služieb, za ktoré, mimochodom, musia tak či tak pacienti platiť, znova to dopadá na tie najslabšie skupiny, ktoré sú odkázané na platenie služieb. A nehovoriac o tom, že nárast cien v doprave, zníženie frekvencií spojov takisto neprispieva týmto ľuďom, ktorí by aj mohli využívať svoje motorové vozidlo, ale nemôžu, lebo na to nemajú. Neúmerný nárast poistného je spôsobený i neriešením dlhu Slovenskej poisťovne, vtedajšieho štátneho podniku, z obdobia pred 1. januárom 2002 za bolestné a sťažené spoločenské uplatnenie, ktorý z pôvodných asi 2 miliárd sa dnes odhaduje asi na 10 miliárd Sk. Desať miliárd Sk, ktoré si nárokujú tí, ktorí boli účastníci dopravnej nehody pred 1. 1. 2002 a dodnes sa tento dlh, samozrejme, premieta do výšky stanoveného poistného. Marža, samozrejme, plus splácanie tohto dlhu, ktorý nekontrolovateľne narastá, a ja sa pýtam, čo sa urobilo proti tomuto nárastu? Vláda absolútne nezasiahla, nehovoriac o tom, že samotný zákon č. 381/2001 Z. z. neriešil tento problém od začiatku. A mohol to riešiť, pretože mnohí odborníci na to poukazovali, napríklad tak ako v Maďarsku, kde celkový dlh na seba prevzal štát. A určite, keby štát prebral tieto 2 miliardy na seba, by viacej dbal nato, aby zabránil nekontrolovateľnému nárastu vyplácaného bolestného a sťažených spoločenských uplatnení, ktoré, bohužiaľ, je u nás bezbrehé. Len na ilustráciu uvediem, že posledný prípad, ktorý sa stal v Košiciach, viedol k tomu, že 30 miliónov bolo vyplatených manželke, ktorá žalovala svojho manžela za sťažené spoločenské uplatnenie po dopravnej nehode. 30 miliónov Sk! Ak zoberieme do úvahy, že najväčší poisťovací trh, to je Nemecko v Európe, zatiaľ zaznamenal prípad s najvyšším vyplateným bolestným v prepočte na Sk 15 miliónov Sk, to neznesie žiaden iný komentár. Potom si kladiem otázku, o akej liberalizácii sa v takýchto podmienkach dá hovoriť? To, čo v súčasnosti platí, to, čo bolo schválené v poslednom zákone č. 430 o povinnom zmluvnom poistení, o žiadnej. Pokiaľ nebude riešený dlh, pokiaľ nebudú riešené ďalšie sprievodné negatívne javy, tak nemôžeme hovoriť o žiadnej liberalizácii v tejto oblasti, a preto sme sa rozhodli pozastaviť to na dva roky, aby mala vláda čas riešiť tento problém. V druhom bode navrhujeme zvýšiť o 8 percent z vybraného poistného za predchádzajúci rok na 20 percent na účely nákupu novej techniky pre hasičský a záchranný zbor a rýchlu zdravotnú pomoc. Je potrebné, aby väčší podiel zo zisku z povinného poistenia ako doteraz bol využitý na dofinancovanie zložiek, ktoré zachraňujú životy poistencov na cestách. Sú nedostatočne vybavené výkonnou a vhodnou záchranárskou technikou. Vláda dodnes nenašla reálny spôsob financovania morálne a technicky zastaranej techniky záchranných zložiek, o čom svedčí i schválený štátny rozpočet pre rok 2004. Navyše, pozrime sa bližšie na tieto čísla za rok 2002. Výber poistného zodpovednosti bol v celkovom objeme 5,7 miliardy Sk. Z toho 8 percent predstavovalo 456 miliónov pre hasičský a záchranný zbor a rýchlu zdravotnú pomoc. Mimochodom, tieto financie neboli odvodené na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v zákonnom termíne do konca februára 2003, ako mali, ale až v auguste. A zato, že Úrad pre finančný trh nekonal včas v záujme štátu, tak ako mu to ukladá zákon, neboli vyvodené žiadne personálne konzekvencie zo strany vlády voči úradu. Kladiem si otázku prečo? Ďalšia otázka v súvislosti s neúmerným nárastom povinného zmluvného poistenia. Na Slovensku je, bohužiaľ, situácia takáto, musím konštatovať, tak ako to svojho času konštatoval jeden z našich kolegov. Úsudok si musíte urobiť sami. Budem pokračovať ešte v uvádzaní čísiel. Výber poistného zodpovednosti za škody za rok 2003 sa odhaduje niečo nad 9 miliárd Sk. Ak zoberieme do úvahy, že poisťovne udelili pre takmer 90 percent majiteľom vozidiel bonus napriek zvýšeniu ceny poistenia, potom je tam dostatočný priestor na to, aby vyššia suma z tohto poistného smerovala tam, kde ju vodiči najviac potrebujú, teda na záchranu na cestách, a to potiaľ, pokým vláda nenájde iný spôsob, ako riešiť alarmujúcu situáciu v hasičskom záchrannom zbore a rýchlej zdravotnej pomoci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, uviedol som niekoľko a myslím si, že závažných dôvodov, prečo predkladáme tento zákon, novelu tohto zákona. Zvážte, prosím vás, popritom, ako dnes dopadajú reformné opatrenia na občanov v každej oblasti, veľmi silno, či ešte budeme ľudí zaťažovať týmto spôsobom, keď hovoríme o mobilite pracovnej sily, keď hovoríme o mnohých veciach, ako znižovať nezamestnanosť, či skutočne nezastaviť ešte reguláciou ceny, nevysporiadať sa s mnohými sprievodnými negatívnymi javmi a potom môžeme skutočne prejsť na liberalizáciu. Prosím vás, zoberte tieto argumenty do úvahy a premýšľajte o tom, keď budete stláčať tlačidlo pri hlasovaní. Vážené dámy a páni, ešte chcem na záver povedať obligatórne, že predkladaný návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet ani na rozpočty vyšších územných celkov či miest a obcí. Na záver by som vás, milé poslankyne, vážení poslanci, chcel požiadať o podporu predloženej novely zákona, aby ste zvážili všetky uvedené argumenty a hlasovaním ju posunuli do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.
[]
4,186,297
26
2018-02-01
Autorizovaná rozprava
274
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 95, proti 1, 45 poslancov sa zdržalo hlasovania. Konštatujem, že návrh sme schválili. Teraz pristúpime k hlasovaniu o procedurálnom návrhu pána poslanca Dostála, ktorý navrhuje, aby sme o bode 74, ktorým je návrh na voľbu člena Súdnej rady, hlasovali na schôdzi Národnej rady, teda na ďalšej schôdzi od 13. marca. Tak? (Reakcia z pléna.) Takže ktorá sa začína 13. marca. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, to znamená, že odsunúť hlasovanie na ďalšiu schôdzu. (Hlasovanie.) Prítomných 141, za 61, proti 59, zdržalo sa 20 poslancov, 1 nehlasoval. Návrh nebol schválený. Teraz budeme hlasovať o návrhu poslancov, ktorí navrhujú, aby sa voľba člena Rady pre vysielanie a retransmisiu a kandidátov na člena Regulačnej rady, ako aj člena Súdnej rady vykonali, tieto voľby, tajným hlasovaním. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 141, za 78, proti 62, 1 sa zdržal. Konštatujem, že tento návrh bol schválený. Pristúpime k tajnému hlasovaniu o týchto troch návrhoch, sú to tlače 841, 842 a 843. Počas hlasovania nemôžte dať procedurálny návrh! Tajné hlasovanie vykonáme na troch hlasovacích lístkoch. Samozrejme, ako vždy na každom hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku musíte označiť tú kolónku, za ktorú hlasujete za, proti alebo sa zdržiavam. (Hluk v sále.) Pri voľbe člena Rady pre vysielanie a retransmisiu jedného kandidáta volíme. Pri voľbe kandidátov na člena Regulačnej rady dvoch. A hlasovací lístok, samozrejme, je neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená alebo je hlasovací lístok menený alebo doplnený. Pristúpime teda k tajnému hlasovaniu. (Hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu , tlač 841, o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady , tlač 842, a o návrhu na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky , tlač 843.) (Akt tajného hlasovania.)
[ "(Hlasovanie.)", "(Reakcia z pléna.)", "(Hlasovanie.)", "(Hlasovanie.)", "(Hluk v sále.)", "(Hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu , tlač 841, o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady , tlač 842, a o návrhu na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky , tlač...
4,003,919
20
2011-07-11
Autorizovaná rozprava
82
Chren, Martin, poslanec NR SR
Martin
Chren
poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega Brocka, na úvod by som chcel povedať, že si veľmi vážim vašu prácu, ktorú dlhodobo v parlamente vykonávate, a že si vážim aj váš názor, napriek tomu, že s ním nemôžem súhlasiť. Nemôžem s ním súhlasiť ani svetonázorovo, ani vecne kvôli jeho dopadom. Predrečníci, páni poslanci Kaník, Droba, Fořt, už vysvetlili mnohé negatívne dopady. Vecný problém tohto zákona je v tom, že rieši problém, ktorý v skutočnosti neexistuje. Je to ako nafukovanie bubliny, tvrdenie, že máme na Slovensku problém, lebo nejaký zlí vykorisťovatelia nútia ľudí pracovať vtedy, keď tí ľudia by radšej boli so svojimi rodinami. Ale keď sa pozrieme na skutočnosť, tak vidno, že naozaj tomu tak nie je. Naopak, skutočne, realita hovorí o tom, že o prácu cez víkend, o prácu s príplatkom je veľký záujem, že samotní ľudia vyhľadávajú takúto prácu, pretože hlavne v zaostalejších regiónoch si tak môžu privyrobiť. Svetonázorový problém je však v tom, že aj vo vašom prejave padalo niekoľko veľmi silných slov. Dávali sa tam do protikladu morálka a konzum a podobne. V skutočnosti je však táto záležitosť o tom, že dávame do protikladu slobodnú vôľu ľudí a vôľu politikov, že sa pozeráme na to, či politici majú byť tí, ktorí sú presvedčení, že vedia sami, čo je pre ľudí dobré, oveľa lepšie. než to tí ľudia vedia o sebe povedať oni sami. Je to o tom, či si povieme, že my, politici, máme patent na pravdu a máme ľuďom predpisovať, ako majú žiť, ako majú tráviť svoje víkendy, ako majú robiť svoj rodinný život. Ak sa zhodneme na tom, že človek má slobodnú vôľu od Boha, potom by sme mali akceptovať aj zodpovednosť za jeho vlastné konanie a činy a nemali by sme sa tváriť, že my sme tí, ktorí majú patent na pravdu a budú predpisovať ľuďom, ako majú žiť.
[]
4,180,229
32
2021-06-22
Autorizovaná rozprava
261
Tabák, Romana, poslankyňa NR SR
Romana
Tabák
poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán Kuffa, tiež vám ďakujem veľmi pekne za vaše vystúpenie. Treba povedať, že súčasný stav je, žiaľ, nevyhovujúci a vôbec zvieratám nepomáha. Som skutočne rada za túto iniciatívu. Chcem iba podotknúť, že v posledných dňoch sme dostali veľa emailov od ľudí, ktorí sa na nás obracali s iniciatívou, aby sme podporili tento zákon aj v druhom čítaní. Bola som milo prekvapená, že toľkým ľuďom na Slovensku život psov na reťaziach nie je ľahostajný. Určite tento zákon podporím a v tejto aktivite treba pokračovať naďalej. V Európskej únii sa napríklad v klietkach chová približne 300 mil. zvierat. Obvykle ide o podmienky, kde majú tieto zvieratá životný priestor o veľkosti vlastného tela. Nie sú schopné sa ani len otočiť, môžu si jedine sadnúť alebo ľahnúť. Tento systém chovu zvierat je krutý a zastaraný a budem rada, ak aj v tejto oblasti nájdeme riešenia a aj chov zvierat v klietkach bude o pár rokov už len spomienku. Takže jednoznačne budem hlasovať za a, pán poslanec Šudík, vám tiež veľmi pekne ďakujem za vašu iniciatívu, robíte veľmi dobrú prácu. Ďakujem.
[]
4,123,542
27
2013-12-16
Autorizovaná rozprava
15
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Áno, 754. Tak som to uviedla. Nech sa páči, pán predseda.
[]
4,175,327
60
2022-03-24
Autorizovaná rozprava
151
Lengvarský, Vladimír, minister zdravotníctva SR
Vladimír
Lengvarský
minister zdravotníctva SR
Ďakujem pekne. Pán poslanec, dovolím si prečítať odpoveď pána ministra Gröhlinga. Ovládanie štátneho jazyka je predpokladom na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ovládanie štátneho jazyka preukazuje pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec, ktorý získal vzdelanie v inom ako v štátnom jazyku. Pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec nemusí preukázať ovládanie štátneho jazyka, ak zo štátneho jazyka alebo v štátnom jazyku vykonal maturitnú skúšku, štátnu skúšku alebo štátnu jazykovú skúšku. Ovládanie štátneho jazyka sa nevyžaduje od učiteľa cudzieho jazyka v jazykovej škole, učiteľa predmetu, ktorý sa vyučuje v cudzom jazyku, alebo zahraničného lektora. Z uvedeného vyplýva, že od učiteliek a učiteľov z Ukrajiny, ktorí by v našich školách vyučovali ukrajinských žiakov v ukrajinskom jazyku, by sa ovládanie štátneho jazyka nevyžadovalo. Ak by mali vyučovať v slovenskom jazyku, je potrebné preukázať ovládanie štátneho jazyka dokladom o vykonaní skúšky zo štátneho jazyka, ktorú môžu organizovať vysoké školy alebo oprávnené... vysoké školy oprávnené vykonávať štátne skúšky zo slovenského jazyka alebo zo slovenského jazyka a literatúry, stredné školy s vyučovacím jazykom slovenským, jazykové školy, ktoré sú oprávnené vykonávať štátne jazykové skúšky zo slovenského jazyka, organizácia riadená ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu, metodicko-pedagogické centrum. Podľa školského zákona deťom a žiakom občanov patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie v jazyku príslušnej národnostnej menšiny za podmienok ustanovených týmto zákonom. Súčasťou výchovy a vzdelávania v základných školách a stredných školách s iným vyučovacím jazykom, ako je štátny jazyk, je aj povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra v rozsahu vyučovania potrebného na jeho osvojenie alebo vyučovací predmet slovenský jazyk a slovenská literatúra, ktorý sa vyučuje metódami a formami výchovy a vzdelávania ako cudzí jazyk. Učiteľky a učitelia, ktorí získali vzdelanie na Ukrajine v ukrajinskom jazyku, môžu tiež vyučovať ukrajinské deti a žiakov v triedach a školách s vyučovacím jazykom ukrajinským bez potreby preukazovať ovládanie jazyka národnostnej menšiny. Ak v triedach a školách s vyučovacím jazykom ukrajinským vyučujú učiteľky a učitelia, ktorí získali vzdelanie v inom ako ukrajinskom jazyku, tak ovládanie jazyka národnostnej menšiny sa preukazuje obdobne ako ovládanie štátneho jazyka. Vážený pán poslanec, ďakujem za pozornosť.
[]
4,145,133
25
2013-10-22
Autorizovaná rozprava
115
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Erika
Jurinová
podpredsedníčka NR SR
Ďakujem, pán poslanec. O slovo v rámci rozpravy požiadal pán minister, nech sa páči.
[]
3,948,899
57
2002-04-03
Autorizovaná rozprava
7
J. Kužma, poslanec:
J
Kužma
poslanec
J. Migaš, predseda NR S: Pán poslanec Ošváth, nech sa páči. P. Ošváth, poslanec: Súhlasím s názorom pána poslanca Šebeja, ktorý ako psychológ charakterizoval vlastne príčiny takéhoto konania zo strany psov, kde tá prvoradá príčina, najpodstatnejšia, je práve v majiteľovi, ktorý ho vedie k takémuto konaniu. Na druhej strane však treba povedať aj inú vec. Ako zákonodarcovia musíme alebo mali by sme prijímať také opatrenia, aby nedochádzalo k vystavovaniu občanov k nebezpečenstvu napadnutia zo strany psov. Vieme o mnohých príkladov už aj zo Slovenska, z Čiech, zo západnej Európy, kedy došlo k usmrteniu predovšetkým malých detí zo strany týchto nebezpečných psov a tá príčina bola v prvom rade v tom, že držitelia psov ich jednak k tomuto viedli alebo ich dostatočne nekontrolovali a došlo k takémuto konaniu. Pritom sa však treba zamyslieť nad tým, že ak chceme operovať tým, že občan, ktorý je prípadne napadnutý týmto psom, a postaviť sa proti tomu, aby mali tieto psy náhubky, poukazovať len na toho človeka, že vlastne ho zle vychováva, tak potom dospejeme k záveru, že vlastne až vtedy sa príde na to, že ten pes je zle vychovávaný, keď už dôjde k tomu samotnému skutku, napadnutiu toho človeka alebo dokonca nebodaj k usmrteniu a až vtedy by sme mali konať? Ja teda s takýmto názorom nemôžem súhlasiť, pretože v prvom rade je záujem ochrany a bezpečnosti našich občanov a až potom skúmanie toho, do akej miery je ten človek schopný alebo neschopný toho psa držať a vychovávať. J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči. R. Hofbauer, poslanec: Začínam chápať, prečo si vládna koalícia odsúhlasila večerné rokovanie do 21.00 hodiny a pravdepodobne pán predseda navrhne aj rokovanie cez sobotu aj v nedeľu, keď sa zaoberáme takúto dobu tým, či je porušovaním práv zvieraťa, keď je pes v meste na vôdzke a má mať aj náhubok. Nech sa páči, zaoberajte sa tým a nastupujte do hromadných dopravných prostriedkov so psom bez náhubkov. Pozrite sa, ako vyzerajú detské ihriská, kde sa medzi deťmi potĺkajú brazílske fily a dogy a presviedčajte rodičov týchto detí, že tie psy sú neškodné. Vážení, pozreli ste sa do okolia detských ihrísk a priamo na detské ihriská, z čoho sa skladá ich povrch? Že sú to v prvom rade psie fekálie, v druhom rade je to trávnik a až v treťom rade je to pieskovisko? A týmto sa tu ctihodný parlament zaoberá, aby neboli dotknuté práva týchto zvierat? Niekto ma chce skutočne presvedčiť, že špic, jazvečík, čínsky palácový pinč či kokršpaniel má rovnaké povahové rysy agresívnosti ako pitbul, brazílska fila či doga? Prestaňte mrhať čas, aj náš, aj občanov, a začnime sa zaoberať niečím rozumným. J. Migaš, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šebej, reakcia na faktické poznámky.
[]
3,882,294
6
2020-04-23
Autorizovaná rozprava
35
Kollár, Boris, predseda NR SR
Boris
Kollár
predseda NR SR
Ďakujem za vystúpenie pánovi Kotlebovi. Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kašper. Nech sa páči, máte slovo.
[]
3,912,567
33
2014-04-03
Autorizovaná rozprava
109
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Renáta
Zmajkovičová
podpredsedníčka NR SR
Ďakujem, pán minister. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Pavol Zajac podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Slovenskej republiky Róbertovi Kaliňákovi. Otázka znie: „Pán minister, podľa mojich informácií sa oproti minulému roku zvýšil počet policajtov o 900 nových. Ako polícia dopĺňa stavy v regiónoch s vysokou zločinnosťou? Zaujímalo by ma tiež, aký je pomer v počte novoprijatých dopravných policajtov a poriadkových policajtov.“ Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
[]
4,195,211
6
2024-01-25
Autorizovaná rozprava
129
Lackovič, Marek, poslanec NR SR
Marek
Lackovič
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. No, schválili ste si skrátené legislatívne konanie, veď okej, v poriadku, len upozorňujeme, že ak sa tieto opatrenia zrealizujú zmenou v skrátenom, a teda v zrýchlenom legislatívnom konaní, s účinnosťou ihneď, t. j. bez dôkladnej prípravy, bude to mať za následok, že štát naozaj nedokáže technicky a personálne zabezpečiť ani len dohľad nad stovkami osôb, ktoré budú prepustené z výkonu trestu odňatia slobody alebo im taký trest už po zmene právnej úpravy ani len nebude uložený, prípadne im bude uložený trest domáceho väzenia. Priamym dôsledkom absencie týchto kontrolných mechanizmov a nepripravenosti štátu bude, že takéto osoby budú naozaj predstavovať zvýšené riziko pre bezpečnosť ostatných občanov a samé sa, bohužiaľ, ľahšie stanú recidivistami. Takže neviem, či kráčame dobrým smerom. My sme presvedčení o tom, že to robíme, že to lámeme a že to lámete cez koleno. Pokojne sa o tom mohlo diskutovať dlhšie, diskusii sme sa vôbec nebránili, ale takto sa obávam, že z dažďa pod odkvap, a sami zistíte, čo ste vlastne s týmto spôsobili a čo ste vlastne týmto celým napáchali. Koniec koncov povedia vám to už aj dnes ľudia večer od šiestej opäť takmer v dvadsiatich mestách, kde ich budú desaťtisíce. A verím tomu, že opäť sa zhodneme na tom, že nikam neodchádzame a nebudeme ticho.
[]
4,200,193
12
2024-04-16
Autorizovaná rozprava
110
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Andrej
Danko
podpredseda NR SR
Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Poslanec Dostál, nech sa páči.
[]
3,891,507
48
2010-02-09
Autorizovaná rozprava
54
P. Paška, predseda NR SR:
P
Paška
predseda NR SR
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 61 za, 69 proti, 7 sa zdržalo. Tento návrh sme neschválili.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,978,378
35
2014-05-13
Autorizovaná rozprava
136
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Renáta
Zmajkovičová
podpredsedníčka NR SR
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Viskupič. Nenachádza sa v sále, stráca poradie. Pán poslanec Chren, nech sa páči.
[]
3,939,575
27
2008-09-10
Autorizovaná rozprava
226
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR:
A
Belousovová
podpredsedníčka NR SR
Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov . Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 739 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 762. Prosím opäť pána ministra životného prostredia Jána Chrbeta, aby uviedol tento vládny návrh zákona.
[]
4,132,842
33
2018-06-12
Autorizovaná rozprava
138
Kvorka, Ján, poslanec NR SR
Ján
Kvorka
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené... Vážená pani poslankyňa, páni poslanci, pán minister, Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny návrh zákona o rybárstve a o doplnení zákona o živnostenskom podnikaní na na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určila Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 381 z 5. júna 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 174 zo 7. júna 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 151 zo 7. júna 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre obranu a bezpečnosť o uvedenom materiáli nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Z uznesení výborov Národnej rady, uvedených v bode III spoločnej správy vyplýva 43 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 43 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Spoločná správa výborov Národnej rady predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 186 z 12. júna 2018. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim ako prvý.
[]
3,997,547
33
2018-06-18
Autorizovaná rozprava
289
Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Lucia
Ďuriš Nicholsonová
podpredsedníčka NR SR
Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, písomne sa prihlásil za klub SME RODINA pán poslanec Pčolinský. Nech sa páči.
[]
4,217,158
94
2023-06-21
Autorizovaná rozprava
262
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Gábor
Grendel
podpredseda NR SR
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Záverečné slovo, ale najprv sa spýtam pána navrhovateľa, či má. Nie. Pán spravodajca?
[]
4,020,144
42
2009-10-23
Autorizovaná rozprava
94
S. Kahanec, poslanec:
S
Kahanec
poslanec
A vítam, že tento návrh má predovšetkým posilniť právomoci volených zástupcov obcí, územnej samosprávy, či už sú to obce a mestá, alebo VÚC-ky, a že jeho výsledkom by malo byť predovšetkým zvýšenie ochrany životného prostredia, ale aj zdravia obyvateľov. Ak majú mestá a obce povinnosť i zodpovednosť vypracovať územný plán svojho územia, mali by mať priestor aj na to, aby mohli zaujať stanovisko a vážne stanovisko aj k iniciatívam či aktivitám, o ktoré majú záujem či už rôzni investori, alebo iné podnikateľské subjekty, či konzorciá, ktorí prejavili záujem podnikať v ich území. To si myslím, že hovorí logika veci. A keď majú svoje oprávnenia, teda keď majú svoju zodpovednosť, mali by mať aj svoje oprávnenia, aby na takéto aktivity mohli reagovať. Reagovať tak, aby povolili to, na čom sa zhodnú, a aby to, teda predpokladám, že povolia to, čo neohrozí ich územie, čo neohrozí ich lokalitu a neohrozí ani životné prostredie, v ktorom sami žijú. Lebo je to problém tých obyvateľov, ktorí tam žijú, či už v danom meste, alebo v danom regióne.Nnehovoríme o vzdialených aktivitách. Hovoríme o aktivitách priamo na tomto území. Že pre naplnenie svojich aktivít využívajú niekedy a podľa môjho názoru aj zneužívajú práve niektorí investori či už štátnu správu, alebo samotné rezorty, asi nemusím dokladovať. Myslím si, že vývoj pezinskej skládky bol učebnicovým príkladom zneužívania súčasnej oslabenej pozície miest a obcí či VÚC-ky, a dokonca, čo bolo teda arogantné, nebrali do úvahy ani nesúhlasný postoj mnoho tisíc občanov, ktorých príslušná aktivita priamo zasahovala. Možno úplne vážne hovoriť o arogancii, s ktorou sa niektorí investori správali predovšetkým k občanom, keď ich podnikateľská aktivita priamo ovplyvňovala ich územie. Napríklad pri pezinskej skládke bol záujem vystavať ju v tesnej blízkosti bytovej zóny. Ale podobné prípady boli aj napríklad pri záujmoch investorov o trebišovskú elektráreň, kde boli občania postavení do podobnej situácie, že tiež to malo narušiť ich územie. Môžem hovoriť aj o skúsenostiach zo samosprávy mesta Prešov, kde žijem a viem, s akými problémami napríklad mesto Prešov hľadalo, a dá sa povedať, že ešte stále hľadá, lebo nemá to uzavreté, lokalitu na skládku tuhého komunálneho odpadu, respektíve na vybudovanie recyklačných dvorov a podobných problémov. Ale naproti tomu viem, aké tam boli aj iné problémy napríklad, keď podnikateľ mal záujem mnohonásobne zvýšiť kapacitu spaľovne nebezpečného odpadu v Prešove. Priamo na území mesta. A našťastie uznesenie, ktoré prijali poslanci a ktoré bolo zásadne proti tomu a žiadalo primátora, aby zaujal aj takýto postoj k tomuto podnikateľovi, našťastie sa táto spaľovňa nerozšírila. Teda jej kapacita. A našťastie sa to doteraz nezrealizovalo. Ale nie každý má také šťastie. A bežné sú aj príklady, keď sa napríklad tlačia objekty či už veľkoobchodov, alebo podobných prevádzok do územia husto obývaného sídliska. Jeden konkrétny príklad sme mali na sídlisku Sekčov, keď na úkor zelene, na úkor parkovacích plôch tam vznikol objekt, ktorý zabezpečuje veľkoobchod. Je to normálne, aby v husto obývanom sídlisku vznikol veľkoobchod, kde sa chodí nakupovať na živnostenské listy? Asi celkom normálne to nie je. Preto si myslím a potvrdzujem, že zvýšenie právomoci miest a obcí nielen v tejto novele, ale mali by sme sa nad tým zamyslieť aj z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, aj v iných súvisiacich legislatívnych normách posilňovať v oveľa väčšej miere, ako je daná situácia. Tieto problémy často vyplývajú ako dôsledok deravej legislatívy, ktorú máme. A preto aj tento návrh beriem ako príspevok, ktorý rieši určitý problém, i keď ešte bude určite existovať mnoho iných, ktoré je potrebné takisto riešiť a vieme, aké problémy súvisia aj so samotným stavebným zákonom, ktorý je pripravovaný, a vieme aj to, čo sme hovorili včera, keď sme hovorili o dierach v banskom, stavebnom a geologickom zákone. To je len iná aplikácia konkrétnych problémov. Preto podporujem návrh kolegov a podporujem to, aby sa posilnili právomoci miest a obcí a pevne verím, že ak sa prijmú takéto zákony a ak ich podporí aj koalícia napriek tomu, že vlastne stojí na druhej strane, ale myslím si, že v tomto by sme mohli nachádzať spoločnú reč kvôli tomu, že si chránime to prostredie, v ktorom žijeme. A ja by som chcel, aby sme žili my aj naše budúce generácie v prostredí zdravom a v prostredí bezpečnom. Ďakujem pekne.
[]
4,133,539
23
2017-12-05
Autorizovaná rozprava
22
Bagačka, Michal, poslanec NR SR
Michal
Bagačka
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. My tu máme v tejto našej snemovni taký kút, jeden problém, že síce začneme aj alebo rozprávame racionálne, ale potom ešte do toho vždycky pichneme aj kus tej politiky. S jednou, jedným, s prvou vecou veľmi musím súhlasiť, že, že možno nie je, tie akčné plány aj, aj celkový ten proces nie je taký dynamický. S tým ako nemusíme polemizovať, je to tak. Je to aj zákon, aj celý ten proces, by som povedal, že neviem obdobu v iných štátoch, to znamená, nejak sa rodí, aj to by sme mohli, mohli sa na tom zhodnúť. A to, že je ho treba urýchliť a nejak ešte učesávať, aj to sa snáď v tom zhodneme. A teraz môžme, môžme k niektorým veciam, ktoré ja, možno ja trochu vidím ináč, lebo ste povedali, že, že akčné plány boli zbúchané na kolene. Tak ako povedal kolega Martin Klus, tak ja som z Rimavskej Soboty, z okresu Rimavská Sobota, tak ja tam môžem povedať, že akčné plány neboli zbúchané na kolene, že tam to bolo množstvo stretnutí, možno aj neproduktívnych, kde sme tri hodiny rozprávali, možno neracionálne, ale niečo z toho vzniklo. A do toho, do tých vzniknutých akcií sa mohli dostať aj veci, ktoré sa nám z tohto, v tomto momente z nášho pohľadu zdajú ako, že ako sa to tam mohlo dostať. Nevravím, že nie, ale mohli sa. Problém je to, že sa vypichujú len tie veci. Ale je tam, v tých akčných plánoch kopa aj dobrých vecí, ktoré, ktoré naozaj môžu priniesť aj to, že sa tá nezamestnanosť, alebo resp. že sa tie pracovné podmienky alebo pracovné príležitosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
4,157,608
32
2021-06-18
Autorizovaná rozprava
91
Potocký, Milan, poslanec NR SR
Milan
Potocký
poslanec NR SR
Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpila pani poslankyňa Kozelová. (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
[ "(Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)" ]
4,070,177
10
2016-10-20
Autorizovaná rozprava
178
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Ježíkovi, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto vládneho návrhu vo výboroch a takisto aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči.
[]
4,135,091
65
2022-05-19
Autorizovaná rozprava
6
Pivková, Alexandra, poslankyňa NR SR
Alexandra
Pivková
poslankyňa NR SR
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložila pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alexandry Pivkovej a Michala Šipoša k vládnemu návrhu zákona, ktorý teraz prerokovávame, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1016. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1016. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia: V čl. I sa pred bod 1 vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú: „1. V § 3 ods. 1 písm. a) znie: „Pod písmenom a) príspevkom finančné prostriedky poskytované z európskych štrukturálnych a investičných fondov a finančné prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, príspevok sa poskytuje ako: 1. Nenávratný finančný príspevok alebo podmienečne vratný finančných príspevok na realizáciu projektu na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo podmienečne vratného finančného príspevku podľa § 25 (ďalej len zmluva) alebo rozhodnutia podľa § 16 ods. 2. 2. Dodatočný príspevok, ktorý sa poskytuje podľa § 25a k príspevku podľa prvého bodu na realizáciu projektu na základe zmeny zmluvy.“ 2. Za § 25 sa vkladá § 25a, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 25a) osobitné ustanovenia k poskytovaniu dodatočného príspevku (1) Na účely tohto zákona sa dodatočný príspevok považuje za súčasť finančných prostriedkov členského štátu. Poskytovateľ môže prijímateľovi poskytnúť dodatočný príspevok, ak: a) poskytovateľ disponuje finančnými prostriedkami určenými na poskytnutie dodatočného príspevku, b) sa zvýšia celkové oprávnené výdavky projektu, týkajúce sa hlavných aktivít projektu a bez úhrady ktorých by nebolo možné dosiahnuť ciele projektu podľa zmluvy, c) sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu64b. (2) Dodatočný príspevok sa poskytuje prijímateľovi na základe zmeny zmluvy a postupom v nej dohodnutom. Právny nárok na poskytnutie dodatočného príspevku vzniká nadobudnutím účinnosti zmeny zmluvy. (3) Na poskytnutie dodatočného príspevku sa neuplatňuje postup pri poskytovaní príspevku podľa § 16 okrem odsekov 5 až 7, § 16a až 24, § 26 až 32 a § 35.“.“ Poznámky pod čiarou k odkazom 64a a 64b znejú: „64a) Čl. 25a ods. 1 a 1a nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. 64b) Napríklad § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 343/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 357/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov." Doterajšie body sa primerane prečíslujú. Toľko doplňujúci a pozmeňujúci návrh. Odôvodnenie. K bodu 1. Vzhľadom na zvýšenú záťaž na verejné prostriedky z dôvodu riešenia dôsledkov pandémie COVID-19, ako aj dôsledkov vojenskej agresie Ruska proti Ukrajine a potreby reagovať na tieto krízové situácie, sa vytvára možnosť na poskytnutie dodatočného príspevku k nenávratnému finančnému príspevku. Dodatočný príspevok tvoria finančné prostriedky získané uplatnením čl. 25a ods. 1 a 1a nariadenia EÚ č. 1303/2013. V zmysle tohto ustanovenia Slovenská republika pri vybraných prioritných osiach operačných programov využíva stopercentné financovanie z prostriedkov EÚ v rámci siedmeho a ôsmeho účtovného roka. Využitím tohto mechanizmu vzniká prebytok prostriedkov EÚ, keďže Európska komisia prepláca žiadosti o platbu aj za prostriedky štátneho rozpočtu a vlastné zdroje prijímateľov, ďalej len prebytok. Uvedené zdroje je možné využiť na programovej a projektovej úrovni ako dodatočný príspevok na prekonanie hospodárskych dôsledkov pandémie COVID-19 a konfliktu na Ukrajine vo vzťahu k dofinancovaniu realizácie existujúcich zazmluvnených projektov horizontálne v jednotlivých operačných programoch podľa partnerskej dohody. Použitie dodatočného príspevku je podmienené rozhodnutím riadiaceho orgánu o znížení celkovej alokácie programu na národnej úrovni o výšku prebytku. Uvedeným spôsobom nedochádza k zmene alokácie programu vo vzťahu k Európskej komisii, k zníženiu alebo k zvýšeniu alokácie, ale len k využitiu prostriedkov na financovanie spoločných programov Európskej únie a Slovenskej republiky prostredníctvom poskytnutia dodatočného príspevku do projektu, bez ktorého by nebolo možné dosiahnuť ciele projektu. Z uvedeného dôvodu sa na účely tohto zákona takto získané prostriedky z rozpočtu EÚ a príslušné spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu považujú za súčasť finančných prostriedkov členského štátu bez potreby zabezpečenia dodatočných zdrojov v štátnom rozpočte. Tieto finančné prostriedky členského štátu nepredstavujú nenávratný finančný príspevok alebo podmienečne vratný finančný príspevok, dotáciu ani príslušné spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k prostriedkom z rozpočtu EÚ a preto nepodliehajú auditu zo strany orgánu auditu a auditu Európskej komisie. Tieto finančné prostriedky sú prostriedkami EÚ, pre ktoré na účely tohto zákona platí, že ide o prostriedky členského štátu, ktoré získal uplatnením čl. 25a ods. 1 a 1a nariadenia EÚ č. 1303/2013. Zdôvodnenie k bodu 2. Právna úprava rieši primárne poskytnutie dodatočného príspevku na úrovni zazmluvneného projektu v rámci operačného programu podľa partnerskej dohody v súlade s definíciou príspevku v rozsahu dodatočného príspevku. Na tejto úrovni sa úpravou mechanizmu poskytnutia dodatočného príspevku vytvára možnosť reakcie na zvýšenie vstupov vo vzťahu k výdavkom projektu, ktorý by inak nebolo možné zrealizovať v schválenom rozsahu, t. j. nebolo by možné dosiahnuť ciele, ktoré boli projektu pridelené pri jeho schválení a ktoré sú vyjadrené v uzavretej zmluve. K poskytnutiu dodatočného príspevku dochádza v etape realizácie projektu, preto sa vždy viaže na existujúci projekt, ktorý sa realizuje podľa zmluvy a je komplementárny k už zazmluvnenému nenávratnému finančnému príspevku alebo podmienečne vratnému finančnému príspevku. Zákonná úprava predstavuje rámec podmienok, ktoré musia byť pre poskytnutie dodatočného príspevku splnené, pričom konkrétny mechanizmus poskytnutia dodatočného príspevku na úrovni konkrétneho operačného programu nastavuje poskytovateľ v rámci tzv. právneho dokumentu podľa zmluvy, plne rešpektujúc princípy podľa § 2 ods. 2. Poskytovateľ pritom musí zabezpečiť, aby podmienky oprávnenosti pre dodatočný príspevok boli z hľadiska ich vecnej oprávnenosti zhodné s podmienkami oprávnenosti výdavkov pre nenávratný finančný príspevok podľa príslušnej zmluvy, resp. pre podmienečne vratný finančný príspevok. Dodatočným príspevkom je možné vykryť iba finančný nárast výšky vecne oprávneného výdavku a nie je možné rozširovať rozsah výdavkov podľa zmluvy ani dopĺňať nové aktivity nad rámec zmluvy. Dodatočný príspevok sa musí vzťahovať na nárast výšky výdavkov na hlavné aktivity projektu tak, ako sú uvedené v prílohe č. 2 zmluvy, predmet podpory a nesmie pokrývať podporné aktivity projektu. Dodatočný príspevok možno poskytnúť iba vo vzťahu k tým projektom, u ktorých v čase poskytnutia dodatočného príspevku neexistujú pochybnosti o tom, že dosiahnu cieľ, pre ktorý boli schválené, realizujú sa riadne a nevykazujú žiadne známky fyzickej ani funkčnej zmeny alebo inej okolnosti, ktoré by bránili k dosiahnutiu cieľa, v dosiahnutí cieľa projektu podľa zmluvy. Poskytnutie dodatočného príspevku musí spĺňať princípy hospodárskeho, hospodárneho, efektívneho, účinného a účelného nakladania s verejnými prostriedkami. Preto konečná výška poskytnutého dodatočného príspevku musí zohľadňovať vykonané úspory na jednotlivých položkách existujúceho rozpočtu projektu, prípadné úpravy, prehodnotenie rozpočtu projektu z hľadiska efektívnosti a účelnosti a musí na princípe hospodárnosti pokrývať skutočné zvýšenie výdavkov projektu, zohľadňujúc vstupy od dodávateľov projektu, zmenu všeobecne záväzných právnych predpisov, napríklad vo vzťahu k zvýšeniu minimálnej mzdy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
[ "(ďalej len zmluva)", "(1)", "(2)", "(3)", "(EÚ)", "(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)" ]
4,094,738
12
2020-09-29
Autorizovaná rozprava
158
Pleštinská, Zita, poslankyňa NR SR
Zita
Pleštinská
poslankyňa NR SR
Ďakujem, Marek, za tvoj príspevok. Zodpovednosť otca za splodenie a výchovu detí je pozoruhodná a veľmi ma teší, že aj musí vlastne v tejto téme majú takýto názor. Na Slovensku existuje množstvo organizácií, ktoré sa snažia o ochranu života nenarodených detí, čo by malo byť konečným cieľom aj legislatívy Slovenskej republiky. Práve štát by mal prevziať väčšiu zodpovednosť a finančným spôsobom oceňovať prácu týchto organizácií. Niekedy tieto NO-čky pracujú na kolene, ale výsledok ich práce je pozoruhodný. Dovolili narodiť sa viac ako 200 deťom. Matkám a otcom pomáhajú rôzne projekty, Za život, Femina a rôzne, pomáhajú prekonať aj popotratový syndróm, ktorý je medicínskou diagnózou, môže pretrvávať do konca života nielen u ženy, ale u otca potrateného dieťaťa. Správne si povedal, že vo formulári sa pýtame, prečo sa žena rozhodla pre interrupciu. Chceme, aby boli matky informované, aby vedeli, čo potrat obnáša, poznali zdravotné aj psychické riziká. My ženám pomáhame, my ich neobmedzujeme. Ďakujem.
[]
4,103,116
42
2014-11-08
Autorizovaná rozprava
645
Frešo, Pavol, poslanec NR SR
Pavol
Frešo
poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, samozrejme, že to zopakujem na výbore, ale navrhujem, aby sme prerušili túto diskusiu tak isto do doby, než príde minister zdravotníctva, aby vysvetlil slová svojho odborníka a nominanta v Piešťanoch, lebo samozrejme ako ďalší prihlásený budem chcieť pustiť toto video a budem chcieť žiadať o to, aby podrobne vysvetlil každú jednu vetu pán minister zdravotníctva. Ďakujem veľmi pekne.
[]
3,918,111
6
2024-01-09
Autorizovaná rozprava
370
Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Tomáš
Valášek
poslanec NR SR
Vďaka, pán predsedajúci. A vďaka aj kolegyni poslankyni Nash, Natali, za to, že pripomenula v úvode aj na konci tú medzinárodnú hanbu, ktorú Slovensku táto vláda týmto unáhleným krivením spravodlivosti v podaní tejto koalície robí. Strany tejto koalície majú taký ľahko prehľadný, priehľadný trik, keď sa baví o našej medzinárodnej reputácii, keď sa deje niečo, čo je v ich prospech, bez ohľadu na to, akou veľkou medzinárodnou hanbou to je, tak mlčia. To bol prípad, kedy, tak sa dialo, keď súčasný generálny prokurátor robil tie svoje rozhodnutia v prospech SMER-u a iných, mlčali bez ohľadu na to, ako sa o tom v zahraničí hovorilo. Rovnako mlčali, keď vtedajší šéf SIS minimálne zavádzal a nepriamo klamal o tom, čo sa na Slovensku a v slovenskej politike dejem len preto, aby pomohol nominantom z predošlej, tejto súčasnej vládnej koalície v ich žiadosti alebo v ich snahe ostať niekde schovaní v zahraničí. Keď sa deje opak, keď sa deje niečo, čo im politicky nevyhovuje, keď sa dejú kroky na rozkrytie týchto všetkých ich politických ťahov, tak, samozrejme, vtedy objavia našu medzinárodnú reputáciu, vtedy kričia hanba, rovnako ako to robili v prípade, keď bol konečne zatknutý bývalý šéf SIS či bývalý šéf Vojenského spravodajstva. Vtedy im zrazu na našom medzinárodnom imidži záleží, vtedy majú plné ústa prestíže, reputácie a nášho rešpektu v zahraničí. Nuž, neviem odkiaľ sa to v nich berie, to presvedčenie, že na takýto lacný trik im niekto skočí. Nakoniec vidím, že aj ten priehľadný pokus kúpiť si Európsku komisiu návštevou tých troch kráľov niekedy v novembri zlyhal na celej čiare. Komisia ich vyzvala, aby od súčasného konania ustúpili. A rovnako si tým nekúpili ani priazeň slovenských voličov, o čom svedčia aj demonštrácie v decembri aj tá plánovaná vo štvrtok.
[]
4,127,350
4
2012-07-31
Autorizovaná rozprava
290
Paška, Pavol, predseda NR SR
Pavol
Paška
predseda NR SR
Pán poslanec Kadúc.
[]
3,922,370
23
2013-09-05
Autorizovaná rozprava
133
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Erika
Jurinová
podpredsedníčka NR SR
Takže len opäť poinformujem. Podpredseda vlády minister Kaliňák je tu. Ak chcete, pán kolega, dokončite interpeláciu. (Hlasy z pléna.) To znamená, že dávame prestávku do 17.00 hodiny. (Prestávka.) (Po prestávke.)
[ "(Hlasy z pléna.)", "(Prestávka.)", "(Po prestávke.)" ]
3,963,542
44
2005-07-01
Autorizovaná rozprava
84
P. Hrušovský, predseda NR SR:
P
Hrušovský
predseda NR SR
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 128 za návrh, 1 proti. Návrh sme schválili. Budeme teraz hlasovať o návrhu uznesenia k informácii ministra kultúry Slovenskej republiky o plnení úloh verejnej služby vyplývajúcich z prijatých zákonov pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu, ktorú týmto definovalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky novými zákonmi , že Národná rada ju berie na vedomie. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 129 prítomných, 121 za návrh, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh uznesenia sme schválili. Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 27. mája 2005 . Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 127 prítomných, 68 za návrh, 9 proti, 50 sa zdržalo. Návrh uznesenia sme schválili. Teraz, páni poslanci, pristúpime k návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu (opakovaná voľba) a k návrhu na voľbu kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (opakovaná voľba) . Do opakovanej tajnej voľby člena Rady pre vysielanie a retransmisiu postupujú dvaja kandidáti, Pavel Hapák a Ladislav Štibrányi, do opakovanej tajnej voľby kandidátov Národnej rady na vymenovanie za člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví postupujú traja kandidáti, Tibor Krajč, Miroslav Pikus a František Švec. Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete. Pri voľbe člena Rady pre vysielanie a retransmisiu je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za“ najviac u jedného kandidáta. Hlasovací lístok je neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená. Prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na zákonný priebeh tajnej voľby. Vyhlasujem týmto tajné voľby, páni poslanci, nech sa páči. (Akt tajného hlasovania.)
[ "(Hlasovanie.)", "(Hlasovanie.)", "(Hlasovanie.)", "(opakovaná voľba)", "(opakovaná voľba)", "(Akt tajného hlasovania.)" ]
4,035,757
21
2013-06-28
Autorizovaná rozprava
115
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ján
Figeľ
podpredseda NR SR
To sú tlače?
[]
4,067,578
29
2014-02-07
Autorizovaná rozprava
94
Šebej, František, poslanec NR SR
František
Šebej
poslanec NR SR
Veľmi pekne ďakujem, pani predsedajúca. No, pán kolega Gál, veľmi vyčerpávajúcim spôsobom a celú absurditu zákona, ktorý sa snaží pán kolega Osuský zmeniť, ilustroval, ukázal a k tomu niet čo dodať. Dodať ale chcem v súvislosti s tým, čo povedal, niečo, čo sa týka činnosti nášho ústavného súdu. Ten zákon je tak blatantne a zjavne protiústavný, že to nemohlo uniknúť pozornosti ani takým zvláštnym sudcom ústavného súdu, akí na ňom teraz sedia a domnievam sa, že práve toto je dôvod, pre ktorý odložil konanie na túto tému, lebo žiadne iné rozhodnutie, ako konštatovať protiústavnosť toho zákona, si ani neviem predstaviť, hoci teda naozaj predstavivosť máme vycvičenú dostatočne v tomto štáte. Ja len by som ešte chcel vyzdvihnúť, že pán kolega Gál pripomenul, že vznikol týmto hlúpym zákonom aj inštitút takzvaného utajeného neobčana, to je naozaj veľmi pôvabné. Treba sa za to poďakovať. Ďakujem pekne.
[]
3,961,111
5
2010-09-08
Autorizovaná rozprava
47
Jurčík, Ľudovít, poslanec NR SR
Ľudovít
Jurčík
poslanec NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len zopár takých drobných poznámok. Roky som mal na starosti kopu firiem ako riaditeľ a môžem zodpovedne prehlásiť, že keby mi niekto dal 5 mld. korún dotáciu, ja by som vyrobil zhruba 4 mld. straty, no tak zrejme by som na druhý deň do tej firmy nevošiel a na tretí deň by bola zatvorená. To je taká malá drobnosť. Keby sme 9 800 ľuďom, ktorí v Cargu pracujú, dali každý mesiac 1 000 eur, tak tá strata nebude a ten náklad nebude ani taký veľký, ako bola strata. To len tak na okraj. Čiže zrejme je niečo zhnité v štáte dánskom. A myslieť si, že Cargo tie peniaze vráti, no patrí to asi do tej elementárnej komparácie, o ktorej tu hovoril jeden môj predrečník. Myslieť si, že fabriky, resp. spoločnosti, ktoré takýmto spôsobom hospodária, sú tým pravým orechovým v tomto štáte, bohužiaľ, patrí to do nejakej inej, ale nie elementárnej výbavy. Ďakujem.
[]
3,900,298
33
2014-04-03
Autorizovaná rozprava
6
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Alojz
Hlina
poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Oceňujem prístup pána kolegu a v zásade aj vyriešil môj nejaký morálny rozpor, lebo ťažko sa mi hovorí o niekom, kto tu nie je, hej, ale vzhľadom na to, že kandiduje tam, kde nekandiduje teda sa bežne, tak musí strpieť aj určité okolnosti, ktoré možno nie sú celkom komfortné. A veľmi elegantne to uviedol, že aby sa potom nepovedalo. Presne tak aj ja uvediem, ja sa prihlásim v ústnej, že uvediem ja, prečo by ste nemali zvoliť pána Petra Filipa, a budem hovoriť o osobnej skúsenosti. Ďakujem.
[]
4,195,108
11
2016-12-08
Autorizovaná rozprava
254
Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Erika
Jurinová
poslankyňa NR SR
Dajte teraz, prosím, hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Dostála.
[]
4,115,574
51
2015-05-05
Autorizovaná rozprava
19
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Peter
Pellegrini
predseda NR SR
Ďakujem. Pán poslanec Hlina.
[]
4,038,339
51
2015-05-13
Autorizovaná rozprava
284
Martvoň, Anton, poslanec NR SR
Anton
Martvoň
poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V podstate my v našom návrhu zákona, ktorý sme predložili, o príspevku športovým reprezentantom, sme určili, že ten príspevok k dôchodkom bude vyplácať Sociálna poisťovňa. Samozrejme, v čase prípravy návrhu zákona ešte nebolo jasné, a teda nemali to ministerstvá vyriešené, z koho rozpočtovej kapitoly to pôjde. Medzitým sa to vyriešilo takým spôsobom, že to pôjde z rozpočtovej kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ale kvôli tomu je potrebné ešte, aby sme to pozmeňujúcim návrhom tam doplnili do toho návrhu zákona. V podstate dovoľte teda, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslancov NR SR Martvoňa, Brixiho a Galisa k návrhu poslancov Brixiho, Martvoňa, Čaploviča a Galisa, teda k tlači č. 1410. Návrh zákona o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1410) sa mení takto: V článku II 4. bod znie: „V § 285 ods. 2 sa za slová „až m) „ vkladajú slová „a o)“. Odôvodnenie. Vzhľadom na skutočnosť, že príspevok športovcom sa navrhuje ako štátna sociálna dávka, ktorá sa priznáva v konaní vo veciach sociálneho poistenia, je súčasťou sociálneho zabezpečenia a vyplácať ho bude teda Sociálna poisťovňa, navrhujeme teda, aby sa finančné prostriedky na jeho vyplácanie poukazovali na osobitný účet Sociálnej poisťovne prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Čiže ministerstvo financií cez rozpočtovú kapitolu dá peniaze ministerstvu práce, a to prostredníctvom svojej rozpočtovej kapitoly, to poukáže na osobitný účet Sociálnej poisťovne. Týmto je to finálne doriešené a nič nebráni tomu, aby odo dňa účinnosti zákona, teda od 1. 1. 2016 bol tento príspevok tým športovcom, čo sú na dôchodku, vyplácaný. A dúfam, že to tak aj bude.
[ "(tlač 1410)" ]
3,939,001
6
2020-04-24
Autorizovaná rozprava
108
Sloboda, Radovan, poslanec NR SR
Radovan
Sloboda
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo, pán predse... (Reakcie z pléna.)
[ "(Reakcie z pléna.)" ]
4,045,393
42
2005-05-18
Autorizovaná rozprava
44
V. Mečiar, poslanec:
V
Mečiar
poslanec
Prvá. Zlyhal právny poriadok Slovenskej republiky? Ak áno, niekto musí povedať, ktoré zákony boli zlé a ktoré vznik takýchto subjektov umožnili. Zlyhala výkonná moc Slovenskej republiky? Ak áno, treba povedať, ktoré inštitúcie to boli a či konali podľa zákona, alebo nie. Lebo zneužitie právomoci je nielen to, keď niekto proti zákonu koná, ale zneužitie právomoci je aj to, ak niekto nekoná v čase, keď konať mal. Takže tu je podozrenie na rozsiahle zlyhanie celej sústavy štátnych orgánov, ktoré v danej veci konať mali. Ďalej. Doterajšie všetky diskusie smerovali k tomu, že peniaze do nebankových subjektov vošli a bola kritika tých, ktorí vkladali v dôvere v zákonnosť podporovanú štátom a médiami, že konajú podľa zákona. V skutočnosti ale konali v omyle a boli podvedení! Boli podvedení spôsobom, na ktorom bolo zúčastnených množstvo inštitúcií, článkov aj množstvo médií. Zlyhala napríklad aj obchodná inšpekcia, ktorá bola povinná dozorovať reklamy, či sú obsahovo správne. Ďalej. Minister vnútra nám tu predložil správu, podľa ktorej hovorí, kto bude za tieto kroky súdený, to sú tí traja ľudia, ktorí budú postavení pred súd, ale vzniká otázka majetkového vyrovnania. Tu je návrh zákona niektorým odovzdať. Tak je teraz druhá skutočnosť. Peniaze do fondov vstúpili, územie Slovenska neopustili, len časť. Komu tie peniaze prešli? Kto drží ukradnuté peniaze a žije z nich? Prečo nepozrieme aj na túto stránku? Tú ani nikto nesleduje, ani nešetrí. Prečo potom nie je možné to nakradnuté vrátiť do fondov naspäť? Málokto vie, že z týchto peňazí vznikla aj TA 3 a JOJ-ka. Boli z tohto zaplatené na 100 %. Potom až ďalším vývojom sa menili peniaze a menili vlastnícke vzťahy. Dámy a páni, aby takáto odpoveď vôbec bola možná, stáli sme pred verejnosťou čestne, navrhovali sme, aby Národná rada Slovenskej republiky zriadila výbor, ktorý preskúma zákonnosť konania ústavných orgánov a aj povie, kde boli chyby v právnych predpisoch. Národná rada Slovenskej republiky nemá v úmysle doteraz takýto návrh výbor zriadiť a tento návrh ešte zopakujeme. Prečo ho zopakujeme? Fruni, predtým ako ho zaistili, sa chcel poistiť. A aby sa poistil, tak dal nahrať rozhodujúce údaje, ktorí ústavní činitelia, ktoré orgány v nebankových subjektoch uložili svoje peniaze a každý rok brali z nich 30 %. Samozrejme, tesne pred tým, ako subjekty zlikvidovali, peniaze boli odovzdané a vrátené naspäť, ale mená sú. Aby boli zdokumentované tieto skutočnosti, bola nahratá kazeta na CD-čku, dvaja hackeri túto kazetu kódovali a tam sú uvedené mená a všetci ostatní. Dámy a páni, každý pracujeme nejako inak. Ja som pracoval tak, že dva roky som túto kazetu hľadal a dnes som jej držiteľom. Mám ju. Som ochotný ju Národnej rade dať k dispozícii. Viem väčšinou, ktoré mená sú tam. Viem, že pre tieto mená je to v Národnej rade nepriechodné. Takže vy, čo tam nič nemáte a ste ochotní konať čestne a v záujme ľudí, podporte, nech sa to zverejní. Nech to ide von. Bol by som veľmi nerád, aby Národnú radu nahradzovali občianske iniciatívy a aby sa dokumenty dávali k dispozícii inde. Vzhľadom na to, že ľudia sú všelijakí, kazeta je súčasne uložená na piatich iných miestach, z toho jedna i v štátnych inštitúciách. Dámy a páni, buď budeme riešiť podstatu, alebo celý ústavný systém a veľkú časť jeho nositeľov dostaneme do ústavného škandálu. Vyberte si. Ja týchto ľudí, ktorí boli podvedení, oklamať nemienim. Ďakujem. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)" ]
3,991,427
75
2022-11-08
Autorizovaná rozprava
314
Bittó Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Jana
Bittó Cigániková
poslankyňa NR SR
Vážení kolegovia, v rozprave k návrhu zákona som vystúpila ja a pán poslanec Krajčí. Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom, v druhom čítaní.
[]
4,005,714
40
2005-02-03
Autorizovaná rozprava
1
B. Bugár, podpredseda NR SR:
B
Bugár
podpredseda NR SR
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadala pani poslankyňa Ľudmila Mušková. Na zahraničnej pracovnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Nasleduje teraz prvé čítanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1019). Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod č. 1022. Dávam teraz slovo poslancovi Šulajovi, aby návrh zákona uviedol.
[ "(tlač 1019)" ]
4,213,253
20
2003-12-11
Autorizovaná rozprava
134
P. Hrušovský, predseda NR SR:
P
Hrušovský
predseda NR SR
Prvý v poradí je vládny návrh zákona o spotrebnej dani z piva. Nech sa páči, pán minister financií, máte slovo.
[]
4,126,972
58
2022-02-18
Autorizovaná rozprava
158
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Gábor
Grendel
podpredseda NR SR
Pán poslanec Jarjabek.
[]
4,209,918
53
2019-11-27
Autorizovaná rozprava
71
Mojš, Milan, poslanec NR SR
Milan
Mojš
poslanec NR SR
Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Jaroslav Baška, ktorý podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pán predsedajúci, najskôr je potrebné, aby sme podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie, o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci rozpravy. Prosím, dajte hlasovať.
[]
4,006,510
26
2004-05-19
Autorizovaná rozprava
27
V. Veteška, podpredseda NR SR:
V
Veteška
podpredseda NR SR
Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Murgaš, znovu som v tom pocítil príliš veľa emotívnosti. Neviem, či poznáte spoločnosť Euromednet, je to spoločnosť, ktorá vlastní alebo ovláda desať nemocníc na severe Moravy. Pokiaľ boli jednotlivo, tak boli v strate. Pokiaľ sú v kope, tak idú so ziskom. A nikto tam nevyčíta, alebo nehovorí o znížení zdravotnej starostlivosti. Však poďme stále len po vecnej stránke. Tu prišiel minister s istou predstavou, všetci hovoríte, že reformy treba, len teraz zrazu v tejto chvíli hovoríte, že nie takáto reforma. To bolo aj to, čo som povedal smerom k pánu poslancovi Soboňovi, ktorý musel ustúpiť pred lobistickými skupinami, pred záujmovými skupinami. Hovorme vecne. Ďakujem pekne.
[]
4,132,503
58
2015-11-11
Autorizovaná rozprava
317
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Peter
Pellegrini
predseda NR SR
Pani poslankyňa Pfundtner.
[]
3,960,906
54
2015-09-25
Autorizovaná rozprava
145
Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR
Anna
Vitteková
poslankyňa NR SR
Ďakujem. V rozprave k uvedenému vládnemu návrhu zákona vystúpila pani poslankyňa Žitňanská, a keďže v rozprave nebol podaný žiadny návrh, dajte, pán predseda, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.
[]
4,156,099
7
2012-09-19
Autorizovaná rozprava
43
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ján
Figeľ
podpredseda NR SR
Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorým bol určený pán poslanec Peter Muránsky, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.
[]
4,215,290
83
2023-02-09
Autorizovaná rozprava
248
Drdul, Dominik, poslanec NR SR
Dominik
Drdul
poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.
[]
3,935,071
12
2020-09-16
Autorizovaná rozprava
206
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Juraj
Šeliga
podpredseda NR SR
Ďakujem. Pán poslanec Kremský.
[]
3,916,644
11
2016-11-24
Autorizovaná rozprava
137
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati, končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Kamenický.
[]
3,962,969
10
2016-10-27
Autorizovaná rozprava
87
Matovič, Igor, poslanec NR SR
Igor
Matovič
poslanec NR SR
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o postúpení tohto návrhu zákona do druhého čítania.
[]
3,990,521
60
2022-03-24
Autorizovaná rozprava
253
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Milan
Laurenčík
podpredseda NR SR
Áno, je to tak, myslím to, myslím to vážne, je to v rokovacom poriadku. Môžte o tom rozprávať. (Povedané súbežne s rečníkom.)
[ "(Povedané súbežne s rečníkom.)" ]
4,145,235
10
2016-10-19
Autorizovaná rozprava
11
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Andrej
Hrnčiar
podpredseda NR SR
Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Jurinová. Nech sa páči. (Hluk v sále.) Poprosím vás, keby ste diskutovali počas prestávky alebo mimo rokovacej sály. Nech sa páči, pani poslankyňa.
[ "(Hluk v sále.)" ]
4,171,906
36
2005-01-19
Autorizovaná rozprava
40
L. Köteles, poslanec:
L
Köteles
poslanec
Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vážená Národná rada Slovenskej republiky, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 976 z 29. novembra prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 10. marca 2005, gestorský výbor v lehote do 11. marca. Pán podpredseda, ďakujem, skončil som. Odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.
[]
3,966,414
9
2024-02-08
Autorizovaná rozprava
571
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Peter
Pellegrini
predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bode 245 druhého pozmeňujúceho návrhu poslanca Galka. (Hlasovanie.) Prítomných 127, za 15, proti 79, zdržalo sa 33. Tento bod sme neschválili.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,928,020
12
2020-09-23
Autorizovaná rozprava
343
Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR
Jaroslav
Karahuta
poslanec NR SR
Oznamujem členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že sa ruší dnešné rokovanie výboru, ktoré bolo ohlásené, respektíve avizované na devätnástu hodinu, termín výboru bude doručený písomne, mailom a sms správami do 22. hodiny. Ďakujem pekne.
[]
4,010,835
35
2014-05-29
Autorizovaná rozprava
80
Paška, Pavol, predseda NR SR
Pavol
Paška
predseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás. Pán spravodajca uveďte ešte raz o čom hlasujeme, o návrhu...
[]
4,191,661
46
2015-01-28
Autorizovaná rozprava
22
Bagačka, Michal, poslanec NR SR
Michal
Bagačka
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 3. decembra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou (tlač 1340). Národná rada Slovenskej republiky schválila 3. decembra 2014 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky uvedený zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí zo 17. decembra 2014 č. 5413-2014 uviedol dôvody na vrátenie zákona a v časti III navrhol osem pripomienok. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1339 z 18. decembra 2014 pridelil vrátený zákon na opätovné prerokovanie výborom, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, ktorý určil ako gestorský výbor. Gestorský výbor na základe stanoviska Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pripomienkach nasledovne: osobitne o pripomienke pod bodom 1 s odporúčaním neschváliť, osobitne o pripomienkach 2 až 5 s odporúčaním neschváliť, osobitne o pripomienkach pod bodmi 6 až 8 s odporúčaním schváliť. Zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, schváliť v znení pripomienok uvedených pod bodmi 6, 7 a 8. Ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
[ "(tlač 1340)" ]
4,229,556
23
2017-12-05
Autorizovaná rozprava
111
Danko, Andrej, predseda NR SR
Andrej
Danko
predseda NR SR
Ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nech sa páči.
[]
4,157,697
94
2023-06-13
Autorizovaná rozprava
77
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Peter
Pčolinský
podpredseda NR SR
Ďakujem pekne. Pán predseda Fico tu nie je, aby reagoval. Ďalším vystupujúcim v rozprave bude za klub SME RODINA poslanec Milan Krajniak. Pán premiér sa hlásil predtým o slovo? Nech sa páči, pán premiér, pardon, nevšimol som si.
[]
3,905,297
31
2004-09-22
Autorizovaná rozprava
223
P. Hrušovský, predseda NR SR:
P
Hrušovský
predseda NR SR
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že sa musí vedieť, aký má cirkev majetok, pretože na Slovensku je len jedna organizácia, o ktorej nevieme, aký má majetok, a to je mafia. A ja si nemyslím, že cirkev je organizácia tohto typu. Ďakujem.
[]
4,146,191
7
2012-09-26
Autorizovaná rozprava
47
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Viskupič bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.
[]
3,911,875
78
2022-12-07
Autorizovaná rozprava
7
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Peter
Pčolinský
podpredseda NR SR
Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Šefčík, nech sa páči.
[]
4,145,579
25
2013-10-23
Autorizovaná rozprava
168
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Renáta
Zmajkovičová
podpredsedníčka NR SR
Ďakujem. Na pána poslanca nie sú žiadne faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických. A budeme pokračovať hlasovaním. Vyhlasujem dvojminútovú prestávku. (Dvojminútová prestávka.) (Po prestávke.)
[ "(Dvojminútová prestávka.)", "(Po prestávke.)" ]
3,925,379
6
2023-12-12
Autorizovaná rozprava
143
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Peter
Žiga
podpredseda NR SR
S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hargaš.
[]
3,997,939
33
2018-06-20
Autorizovaná rozprava
344
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Áno, pán poslanec Fedor.
[]
4,030,212
4
2016-05-18
Rozprava
187
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Andrej
Hrnčiar
podpredseda NR SR
Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Jozefovi Lukáčovi.
[]
4,000,139
49
2015-04-23
Autorizovaná rozprava
139
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Peter
Pellegrini
predseda NR SR
O vystúpenie teraz požiadal pán minister spravodlivosti. Nech sa páči, máte slovo.
[]
3,942,516
78
2022-12-21
Autorizovaná rozprava
58
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Juraj
Blanár
podpredseda NR SR
Pán poslanec Eduard Kočiš.
[]
3,873,950
49
2019-09-19
Autorizovaná rozprava
108
Tomáš, Erik, poslanec NR SR
Erik
Tomáš
poslanec NR SR
Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
[]
3,940,924
33
2018-06-20
Autorizovaná rozprava
375
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Andrej
Hrnčiar
podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Zemanová.
[]
4,030,243
52
2001-10-24
Autorizovaná rozprava
16
J. Jasovský, poslanec:
J
Jasovský
poslanec
Chcem ale vysloviť ľútosť nad fungovaním politických strán na Slovensku. V tomto parlamente zabudli toľkých špičkových odborníkov a vo vláde sedia práve tí, ktorým sa nedarí a ktorým to akosi nejde. Myslím si, že tu malo dôjsť k nejakej výmene. Škoda tých špičkových nechávať tu posedávať v parlamente, driemať. Radšej mohli pracovať vo vláde. Veď ako to vyzerá dnes na Slovensku? Národ chudobnie. Každá 10. rodina podľa oficiálnych štatistík žije v hlbokej chudobe. Slovenská koruna včera dosiahla svoje historické minimum vo vzťahu k českej korune. Včera ratovali slovenskú korunu londýnske banky, ktoré investovali, ktovie za čo, do slovenskej koruny. Euro včera dosiahlo historickú úroveň vo vzťahu k slovenskej korune a my sa tu hrajkáme na zastavenie jadrovej elektrárne. Viete, zaujímalo by ma, keby ste mohli preukázať v tomto parlamente, ako to vlastne bude vyzerať v budúcnosti s cenami elektrickej energie, ktorú na Slovensko budeme dovážať. Zaujímalo by ma ako sa cena elektrickej energie premietne znovu do ďalšieho schudobnievania Slovenska, tak ako tomu je dnes na Slovensku. Viete, otázka je aj v ďalšom, ako riadite tento štát, keby sme hovorili napr. o otázkach deblokácií a hovorili by sme o tom, že za každú korunu sme doviezli 80 halierov a vy sa dnes hráte – okolo 28 halierov a k tomu ešte 6 halierov províziu. Keď porovnáme len tieto údaje, dochádzame k tomu, že naozaj s týmto Slovenskom je to nie najlepšie. A pokiaľ pani poslankyňa Podhradská hovorila o otázkach ekológie, tu by som upozornil napr. na Francúzsko, ktoré vyrába absolútnu väčšinu, možno viac ako 90 % svojej elektrickej energie v jadrových elektrárniach. Tam nie sú zelení a nie sú ekológovia? Asi sú. I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kalman má slovo. J. Kalman, poslanec: Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, parlament permanentne stráca dôveru medzi občanmi Slovenskej republiky, a to aj preto, že často na úkor odborných vecí politikárčime a presadzujeme iné skupinové záujmy ako odborné. Aj tento moment prerokovania je klasickým príkladom tejto skutočnosti. Aj preto, pretože sa necítim odborníkom, som nepovažoval za potrebné doteraz vystúpiť, ale nedalo mi, aby som to predsa len neporovnal na základe toho, čo povedal pán poslanec v súvislosti s hodnotením Slovenska a našimi tendenciami do Európskej únie. Budem vychádzať z logického myslenia. Ak vás, pán poslanec, a ostatných tých, ktorí tomu nechcete veriť, nepresvedčila skutočnosť, že vyše 20 odborných medzinárodných inšpekcií skonštatovalo, že s blokmi, o ktorých hovoríme, je to v poriadku, neviem, čo iné vás má presvedčiť. Ak neveríte skutočnosti alebo nechcete brať na zreteľ, že vo svete existuje vyše 200 jadrových blokov, a z hľadiska bezpečnosti je zostavená tabuľka, a tieto naše, o ktorých hovoríme, sú v prvej polovici, to znamená, že minimálne ďalších 100 je horších na tom ako Jaslovské Bohunice, tak neviem, o čom hovoríme. Nepočul som ani tu, ani včera v správe, ale ani pri rokovaniach v rámci Európskej únie, pretože tento problém sa ťahá už aj z predchádzajúcej vlády, jasný argument, prečo sa to má odstaviť. Každý jeden argument aj v Európskej únii bol v tom čase našimi odborníkmi vyvrátený. A môžem vám povedať, že argumenty našich odborníkov v tom čase neboli ani politicky, ani odborne v štruktúrach Európskej únie nikdy vyvrátené. Jednoznačne je to len politický problém. Je to možno aj problém toho, že nedokážeme vyjednávať rovnocenne, možno tak ako Bulhari, ktorí majú horšie jadrové elektrárne a dokázali vyjednať lepšie podmienky pre svoju krajinu aj z hľadiska financií, aj z hľadiska času ako Slovenská republika. Nerobme kolenačkovú politiku. I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.
[]
4,041,152
54
2015-09-22
Autorizovaná rozprava
10
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Martin
Poliačik
poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pani kolegyňa. Máte pravdu v tom, že naozaj tá rozvojová pomoc v laickej verejnosti, ak ju vôbec niekto vníma, tak to vníma ako takéto charitatívne drobné na konci rozpočtu, že máme nejaké povinnosti, ku ktorým sme sa zrejme zaviazali nejakými medzinárodnými úmluvami, v zásade by sme radšej tie peniaze nedávali, ale keď už musíme, tak na konci čo najmenšiu časť uškrabeme každý rok na konci toho rozpočtu, a to tam rozdelíme, aby proste nám nikto nejak moc nedával kapky potom na medzinárodnom fóre, že si neplníme svoje záväzky. A v tej iste dobe ale rozprávame o tom, že v treťom svete treba riešiť príčiny problémov, ktoré nám potom spôsobujú práve také situácie, aké zažívame v rámci utečeneckej krízy. Ja viem, že rozvojovou pomocou sa nedá vyriešiť príčina vzniku situácie dnešných utečencov. Ale ak by bola rozvojová pomoc cielená a braná vážne možno posledných 10 alebo 15 rokov všetkými krajinami, ktoré sa na nej zúčastňujú, možno niektorí utečenci vôbec nemuseli odísť z domu. A možno v tomto smere by sme mali začať komunikovať, že tie peniaze, ktoré sa dávajú do dlhodobého riešenia problematických situácií v treťom svete, môžu reálne zabraňovať tomu, aby sa ľudia vydávali zo svojich domovov do Európy, aby končili v utečeneckých táboroch. Možno niektoré z týchto peňazí by aj v tých táboroch mohli pomáhať a jednoducho, že tá rozvojová pomoc nie je iba nejaká charita, ktorú hodíme niekde do klobúka, ale že to môžu byť programovo a účelovo vynakladané peniaze, ktoré zabraňujú budúcim krízam na úrovni utečencov. Ďakujem.
[]
3,967,655
32
2021-06-23
Autorizovaná rozprava
128
Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR
Vladimíra
Marcinková
poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Zhrniem to len stručne. Návrh približuje našu legislatívu legislatíve susedných krajín a odbúrava prekážku, ktorú v súčasnosti máme v rámci našej legislatívy, a ktorá spôsobuje, že pri pripomínaní si obetí totalitných režimov, ale taktiež pamiatky padlých a podobných situácií nám naša právna úprava bráni hovoriť o nich menovite a skúmať ďalej ich minulosť. Takže toto je niečo, čo chceme touto zmenou odstrániť. Ja sa takisto hlásim v rámci rozpravy ako prvá. Ďakujem veľmi pekne.
[]
3,939,935
27
2013-12-05
Autorizovaná rozprava
166
Sulík, Richard, poslanec NR SR
Richard
Sulík
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. No, Ivan, výborne zhrnuté, skvelý hodinu aj štvrť dlhý exkurz do verejných rozpočtov. Dĺžkou si sa možno už, ohrozuješ pána Číža, ale inak je to naozaj dobrá analýza, len to ukazuje, že ako komplexná je táto téma, že tu už nejakými jednoduchými grafmi sa fungovať nedá. Naozaj treba do hĺbky porovnávať materiály. Čo mňa príjemne prekvapilo, je, že argumentoval si v podstate len vládnymi materiálmi alebo materiálmi rady, ktoré vlastne dokazujú, že, že tento rozpočet je krátkodobý, nedíva sa do budúcna. Áno, deficit sa znižuje, ale naozaj za cenu jednorazových vplyvov a to je to smutné. Hovorí sa bežne, že teda politici myslia len do konca volebného obdobia, ale v tomto prípade to nemusí byť ani tak ďaleko. Myslím na, resp. napadajú mi teraz tie Ficove veľkohubé vyhlásenia a jeho smiešne gestá, ako to trhal rozpočet našej vlády. No to je skutočne na smiech. Na druhej strane prednedávnom teda dokázal, keď Ľuda Kaníka porovnával s vrecom zemiakov, a následne pán Maňka dokázal pomaly nemožné, že aký je premiér tejto krajiny kecálek. A presne taký je aj rozpočet a opäť len dokazuje, že socáni šetriť nevedia. Posledná poznámka k tomu SPP, som rád, že si sa toho dotkol. Plánujem k tomu sa viac vyjadriť a hlbšie v mojom vystúpení preto, lebo najväčší tunelár SPP bol práve Robert Fico, a myslím si, že tie čísla to budú jasne dokazovať. Veľmi pekne ďakujem.
[]
4,137,465