session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
16 | 2011-03-29 | Autorizovaná rozprava | 82 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Ďakujem vám pekne. Pán podpredseda Šefčovič, máte slovo. | [] | 4,039,710 |
33 | 2004-12-08 | Autorizovaná rozprava | 48 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. V tom vystúpení pána poslanca Kondróta pre mňa teda najzaujímavejšia bola tá časť, nechcem tým povedať, že ostatné neboli zaujímavé, ale zaujala ma tá časť, kde mal úvahu o budúcoročnom financovaní výstavby diaľnic a úvahu o tom, do akej miery sa nám podarí naplniť tie projektované veci v súvislosti s výstavbou diaľnic. No absolútne s ním súhlasím v tom, že je to síce pozitívna vec, ale radikálny nárast financií do výstavby diaľnic, súčasne však treba jednoznačne povedať, že do konca tohto roka by mala odborná komisia a je to, myslím, nejaká zahraničná konzultačná činnosť, zahraničná konzultačná firma, stanoviť optimálny model financovania výstavby diaľnic a tento optimálny model výstavby diaľnic už by sa mal realizovať aj v roku 2005 a zatiaľ teda tie predbežné výsledky sú, že pokiaľ to bude z rozpočtových zdrojov, zo zdrojov Európskej únie a prostredníctvom privátnych investorov, takže táto trojčlenka významným spôsobom síce skráti výstavbu diaľnic, ale rozhodujúcim spôsobom zdraží výstavbu diaľnic. Pán minister už reaguje, že s najväčšou pravdepodobnosťou nie, ja sa teda opieram zatiaľ o predbežné výsledky tej zahraničnej konzultačnej spoločnosti, ktorá pracuje pre ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii, a ich predbežné závery sú zatiaľ veľmi jednoznačné, že to bude znamenať predraženie diaľnic. Tým jednoducho chcem povedať toľko, že keby tá výstavba diaľnic... (Prerušenie vystúpenia časomierou.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomierou.)"
] | 3,879,740 |
31 | 2018-05-28 | Autorizovaná rozprava | 285 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pán poslanec Mora. | [] | 3,925,187 |
49 | 2019-09-20 | Autorizovaná rozprava | 48 | Kotleba, Marian, poslanec NR SR | Marian | Kotleba | poslanec NR SR | Pán kolega Dostál, zase sa ukázal váš selektívny prístup. Na jednej strane Milana Mazureka by ste ukameňovali a zahrabali pod čiernu zem za to, že povedal pravdu o tom, ako nie je na Slovensku riešená cigánska otázka. A na druhej strane vás tu vôbec nemrzí, že strácate čas celého parlamentu a všetkých poslancov vašou trápnou obhajobou feťákov, ktorí majú byť proste učiteľmi podľa vás. Jednoducho hulme, fetujme a učme deti! To je to, čo ste dnes tu v parlamente povedali. A tvárite sa, že vlastne vy ešte bojujete za práva nejakých ľudí. Veď už, pán kolega Dostál, už odtiaľ potiaľ. Troška sebakritiky, troška pohľadu do zrkadla a priznať si, že áno, vaši voliči sú mnohí takí, ktorí to trošku s tým fetom preháňajú, ale aby ste ich povyšovali na úrovni zákona a obhajovali ich tu, tak to už je trošku príliš. | [] | 3,941,203 |
3 | 2010-08-10 | Autorizovaná rozprava | 135 | Sabolová, Mária, poslankyňa NR SR | Mária | Sabolová | poslankyňa NR SR | Ďakujem za slovo. Možno obidvom pánom poslancom, aj pánu poslancovi Blanárovi, aj pánu poslancovi Mikolajovi, odpoviem, čo sa týka koalície, je jasne zadefinovaná koalícia, jasné vzťahy a túto koalíciu tvoria štyri politické subjekty. Viac k tomu nie je čo dodať. A pánov poslancov z OKS poznám veľmi dobre a viem o ich zodpovednom prístupe. Dotkla by som sa asi dvoch tém. Pán poslanec Raši, hovorili ste o volebnom programe SMER-u, ja som ale čítala programové vyhlásenie vašej vlády Roberta Fica. A je tam toľko o zdravotníkoch určite ako v našom programovom, alebo keď nie je viac v našom, tak vo vašom určite nie. Čiže iba toľko, koľko máte vy. Ale ja by som sa vás opýtala, pán poslanec Raši, či prehodnotenie počtu pracovníkov, aby klesli náklady v zdravotníctve, to, čo máte poslednú vetu vášho programového vyhlásenia vlády, je to, že ste spojili Všeobecnú a Spoločnú poisťovňu a nechali ste ten istý počet pracovníkov, ktorí tam vlastne nemá už dnes čo robiť, že však po voľbách to upratáme, pred voľbami je, nie je dobré ľudí prepúšťať. A táto Všeobecná zdravotná vyrába dlh 10 mil. každý mesiac. Pán poslanec Blanár, pýtam sa vás ešte, čo ste robili potom štyri roky vy vo vláde, ak tvrdíte, že tu bola nejaká Zajacova reforma a tá dodnes platí? Mali ste to v rukách štyri roky, mohli ste zmeniť, čo je zlé, a toto neobstojí, čo ste povedali. | [] | 4,087,631 |
39 | 2009-06-24 | Autorizovaná rozprava | 260 | J. Čech, poslanec: | J | Čech | poslanec | Pán predseda, vy ste pridelili tento pozmeňujúci návrh na prerokovanie aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ochranu prírody. Výbor pre hospodársku politiku prerokoval návrh poslanca Chrbeta, o návrhu na uznesenie však nehlasoval, nakoľko výbor nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody o návrhu rokoval dnes 24. júna 2009 a súhlasil s ním a odporučil ho Národnej rade schváliť. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy výborov. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 15, 17 až 20, 22 a 27 s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. | [] | 3,979,217 |
4 | 2016-05-19 | Rozprava | 69 | Droba, Juraj, poslanec NR SR | Juraj | Droba | poslanec NR SR | Ctené kolegyne, vážení kolegovia, stojím opäť pri tomto pulte a idem hovoriť o téme gastrolístky, ktorá je súčasťou štyridsiatich návrhov, ako zlepšiť podnikateľské prostredie, s ktorými prišla strana SaS na túto májovú schôdzu Národnej rady. Na úvod ku gastrolístkom zopakujem veci, ktoré som už povedal niekoľkokrát, ale myslím si, že si zaslúžia opakovanie. Gastrolístky považujem za prežitok, považujem ich za špinavý a neférový kšeft štyroch firiem, ktorý štát garantuje. Sú to firmy, ktoré vytlačia farebné papieriky a za garantované ceny ich potom predávajú svojim zákazníkom, pričom možno zaujímavosťou bude fakt, že najväčším zákazníkom pre tieto štyri firmy je štát. Takže vytlačia farebné papieriky. Tie potom znepríjemňujú život trom skupinám ľudí. Tá prvá skupina sú firmy, ktoré tie papieriky od nich musia kupovať a distribuovať svojim zamestnancom. Veľké firmy si vedeli vyjednať podmienky tak, aby nemuseli platiť provízie emitentom gastrolístkov. Menšie firmy tú províziu platia už pri nákupe. Potom v rámci tejto firmy firma musí distribuovať gastrolístky medzi svojich zamestnancov, s čím sú spojené ďalšie byrokratické a administratívne náklady. Druhá skupina, ktorá je postihnutá morom s názvom gastrolístky, sú majitelia reštauračných a gastronomických prevádzok. Ak títo majú prevádzku s vyššími cenami a sú tzv. drahšie reštaurácie, tak si môžu ako súčasť svojho marketingu povedať, že: „My gastrolístky neberieme.“ A tí majú šťastie, že môžu z toho vykorčuľovať, lebo majú solventných a bonitných zákazníkov. Sú potom ale prevádzky, ktoré sú na úrovni kantíny, na úrovni bežných prevádzok stravovania, ktoré nemajú ten luxus, aby si mohli povedať, že gastrolístky neberú, takže gastrolístky brať musia, lebo ináč by tam ľudia, ktorí majú, povedzme, rozpočet od troch do päť eur na obed, jednoducho na tie obedy ku nim nechodili, keďže sa tých lístkov nejak potrebujú zbaviť, tak radšej ich minú, samozrejme, na obed, ako by na obed míňali hotovostné peniaze. No a potom tretia postihnutá skupina sú v podstate všetci zamestnanci, ktorí gastrolístky dostávajú, a postih je taký, že štát a štyria emitenti gastrolístkov robia z obyčajných ľudí ovce, ktoré si nevedia povedať, že: „Teraz sme hladní a ideme sa najesť.“ Ale robia z nich ovce, ktoré jednoducho musia ísť a robiť to, čo im štát prikáže. Ja mám naozaj zásadný filozofický problém s gastrolístkami. A ak sa teda štát má starať o to, aby ľudia to teplé jedlo raz denne mali, tak prečo sa potom nestará štát o to a nedáva nejaké poukážky ľuďom na ošatenie napríklad? Nebojí sa štát, že ľudia budú chodiť v zime málo oblečení? Dajme im lístky aj na teplé kabáty a páperové bundy. Úvodom chcem povedať, že moja vďaka patrí kolegovi Matovičovi, kolegovi Mihálovi, kolegyni Kiššovej a aj bývalému kolegovi Kadúcovi, čo sa touto témou systematicky zaoberali. A opakovane sme ju prinášali do pléna Národnej rady. Bohužiaľ, sa s ňom nepodarilo zatiaľ urobiť nič. Veľa myšlienok ku gastrolístkom som už zosumarizoval v článkoch, ktoré som napísal na túto tému, ale dovoľte, aby som začal tým, že ich považujem naozaj za úplnú zbytočnosť. Je to sekundárna mena alebo sekundárne obeživo, ktoré supluje peniaze aj v situáciách, kde by tie peniaze suplovať nemalo a kde jednak znepríjemňuje podnikanie majiteľom reštaurácií, ale taktiež predražuje podnikanie všetkým ostatným. Najhoršie na celej veci je, že gastrolístkoví emitenti si nárokujú marže pri spätnom výkupe gastrolístkov. A robia to tak, že ich marža je od 3 do 8 %, podľa objemu, podľa veľkosti prevádzky a podľa schopností toho-ktorého prevádzkovateľa gastronomických zariadení vynegociovať si s nimi čo najlepšiu cenu. Ale končí sa to väčšinou tak, že miesto toho, aby platili 6 % gastrolístkovej firme, tak majitelia reštaurácií potom radšej idú do Metra alebo idú do Tesca a tam za tie obrovské hŕby farebných papierikov nakupujú veci, ktoré asi potrebujú k svojmu podnikaniu, a ten čierny Peter potom zostáva v rukách, povedzme, Tesca alebo Metra. Tesco a Metro, samozrejme, už sú veľkí hráči, takže majú s gastrolístkovými firmami dojednané lepšie podmienky, ale stále je to na úkor marže Metra alebo Tesca. A predpokladám, že tieto veľké firmy by tú maržu nepremietli do ceny produktov, respektíve premietli by ju tak, že by znížili ceny produktov. Takže to, o čo by mohli byť potraviny lacnejšie, tak si berú do svojich vreciek gastrolístkové firmy. Sú štyri, ich ročný biznis je v objeme viac 600 mil. euro. A výšku marže som už spomínal, ak sa pozriete na ich výročné správy na internete, zistíte, že podnikajú s maržami, ktoré im zabezpečujú ročný zisk rádovo v desiatkach miliónov eur. Asociácia emitentov gastrolístkov argumentuje, že reštaurácie by tak mali ekonomické problémy, lebo ľudia by prestali chodiť do nich. Samotní majitelia týchto prevádzok si to ale vôbec nemyslia. Naopak, hovoril som s viacerými majiteľmi jednak v Bratislave, ale aj mimo Bratislavy, mimo Bratislavy konkrétne vo Zvolene a v Prešove. Jeden z bratislavských majiteľov gastrolístky odmieta prijímať a je v situácii, ktorú som už popísal, a môže si to dovoliť. Tí ďalší dvaja už toľko šťastia nemali, takže sú nútení gastrolístky brať. Upozorňujem ešte na takú maličkosť, že gastrolístky sa dosť často trhajú a potom dochádza k sporom medzi zamestnancom, ktorý gastrolístky chce použiť, a pokladníkom alebo pokladníčkou alebo čašníkom v reštaurácii, ktorý odmieta takéto poškodené lístky prijať. To, samozrejme, spôsobuje ďalšie problémy, lebo zamestnanec si musí nárokovať potom nový gastrolístok a zlikvidovať ten starý u svojho zamestnávateľa, takže ďalšie byrokratické náklady a záťaž pre zamestnávateľa. Hlavný problém tu je, že keď niekto vlastní veľké prevádzky alebo nebodaj niekoľko zariadení, tak mám konkrétny príklad z Bratislavy, kde majiteľ siete reštaurácií musí zamestnávať jedného človeka len na to. Nerobí absolútne nič iné, ten človek je zamestnaný na trvalý pracovný pomer, len osem hodín denne triedi na štyri kôpky prijaté gastrolístky, vozí ich na zberné miesta. A celá sieť reštaurácií potom čaká približne štrnásť dní na to, aby dostala svoje peniaze za tieto farebné papieriky. Takže okrem iného ešte je tu aj problém s cash flowom alebo s hotovosťou pre tú firmu, lebo gastrolístkovým firmám sa uráči preplácať peniaze za lístky asi v štrnásťdňovom termíne. Dovoľte mi, aby som povedal ešte pár slov, ktoré už tiež odzneli, ale myslím si, že je dôležité, aby sme o nich hovorili. Gastrolístky dnes používa približne 750-tisíc zamestnancov. Odvolávam sa na údaje, ktoré zhromaždil analytik inštitútu INESS Ján Dinga. Priemerná hodnota gastrolístka je 3,5 eura, ak teda štandardný zamestnanec pracuje približne 20 pracovných dní v mesiaci alebo 22 pracovných dní v mesiaci v priemere, povedzme, tak dostáva niekde medzi 70 a 80 eur mesačne v gastrolístkoch. Na týchto nákladoch sa podľa zákonných pravidiel delí so svojím zamestnávateľom, keď 45 % sa strhne zamestnancovi z čistej mzdy a 55 % zaplatí zamestnávateľ nad rámec super hrubej mzdy. Existencia gastrolístkov však komplikuje život takmer všetkým. Sú to ceniny, ktoré vyžadujú špeciálny režim. V prípade, ak by niektorý z tých emitentov skrachoval napríklad, tak štát v podstate skončí s bezcennými papierikmi, ktoré nakúpil. Bolo by to veľmi zaujímavé sledovať to ako právny prípad, čo by sa stalo, a bolo by to veľmi rozporuplné, ako by sa štát vysporiadal s niečím takým, že skrachuje gastrolístková firma, čo sa v praxi asi nestane, lebo vie, predpokladám hospodáriť a vie dokonca vykazovať veľmi slušnú mieru zisku. Zamestnanci dostávajú de facto časť svojej výplaty vo forme účelovo viazaných stravných lístkov, čo obmedzuje spôsob nakladania s ich vlastnými peniazmi. Namieste je preto otázka, prečo nedávame teda tieto príspevky, ako som už spomínal, aj na ošatenie alebo na základnú hygienu, prečo nedostáva zamestnanec raz za rok poukážku na nákup zubnej kefky a tak ďalej a tak ďalej. Snažím sa to dotiahnuť až do absurdna, aby ste videli, že aké absurdné sú samotné gastrolístky. Gastrolístky, samozrejme, zvyšujú náklady reštauráciám, obchodom, lebo tie získané stravné lístky vymieňajú za hotovosť a robia to za poplatok u emitentov. Ako som spomínal, ten celkový priemerne odhadovaný ročný obrat je okolo 600 mil. eur, dokonca trochu viac. Z toho gro, samozrejme, je samotná hodnota lístka, ale tie štyri firmy hospodária tak, že majú rádovo 20 mil. až 30 mil. hrubého zisku. Záleží to, samozrejme, na roku, ale sú to peniaze, ktoré sú bezprácne iba za to, že vydávajú nejaké okolkované papieriky tieto firmy, ktoré získavajú tým veľkú výhodu, ktorú im garantuje štát. Protiargumenty sú tiež napríklad o tom, že to zvyšuje zamestnanosť a že čo by sa stalo so zamestnancami týchto štyroch firiem, museli by byť prepustení. No nie som ekonóm, možno mi poradí kolega Jurzyca alebo Mihál, ale myslím si, že o čo menej by zarábali emitenti gastrolístkov, tak tie pracovné miesta by sa určite o to skôr vytvorili v reštauráciách a v tomto biznise. Tí ľudia, ktorí robia v týchto firmách, tak predpokladajme, sú ľahko zamestnateľní, sú šikovní a vysokoškolsky vzdelaní. Takže ja sa vôbec neobávam, že týchto pár desiatok ľudí alebo, povedzme, možno rádovo jedna stovka, dve stovky ľudí by sa stratili nejakým spôsobom na trhu práce, naopak, títo ľudia sú kvalifikovaní a ak sú dobrí tak kľudne môžu ísť robiť do iného odvetvia. Jedinými, ktorí majú prospech z gastrolístkov, sú štátom licencované štyri spoločnosti, od ktorých zamestnanci prostredníctvom zamestnávateľov musia gastrolístky nakupovať de facto zo svojej vlastnej mzdy. Vždy, samozrejme, sa vrátia k emitentovi, ale až po odrátaní provízie, o jej výške som už hovoril, takže tie čísla opakovať nebudem. No a k tým stravovacím návykom ľudí. Ja sa naozaj neobávam, že ak je človek hladný, tak nerozmýšľa v prvom rade nad tým, že by sa najedol. Ak je niekto už na tom tak zle s alkoholom alebo s cigaretami, tak tam už nepomôže ani to, že mu dáte nejaký gastrolístok, lebo, ako spomínal kolega Matovič, ten človek si ten gastrolístok vymení u nejakého známeho za hotovosť a aj tak si za ňu kúpi alkohol alebo cigarety. Ďalšia otázka: Nemal by štát povinne potom vo forme gastrolístkov vyplácať aj časť starobného dôchodku, nezáleží nám na tom, aby aj dôchodcovia určite chodili jesť a neprehajdákali svoje peniaze niekde inde, nehrozí u dôchodcov, že si namiesto potravín budú kupovať alkohol alebo cigarety, alebo nemala byť vláda uvažovať nad úplným nahradením meny poukážkami, ktoré budú na konkrétny cieľ, že nedostanete žiadnu hotovosť, ale dostanete poukážky na knihy, na cédečká, na hudbu, na ošatenie, na všetko ostatné, raz za desať rokov dostanete poukážku na zánovné auto? Toto je spôsob, akým štát zasahuje do autonómneho rozhodovania toho-ktorého človeka, ako naloží s peniazmi, ktoré dostáva za svoju prácu a ktoré patria jemu. Gastrolístky sú pre zamestnanca úplne zbytočným medzičlánkom už len preto, že v praxi dokáže ktokoľvek vymeniť stravné lístky za hotovosť u kolegu, ktorý sa chystá spraviť väčší nákup. Ono sa to nakoniec deje tak, že majitelia najmenších prevádzok, aby predišli plateniu spätnej marže, tak nakúpia potravinový tovar vo veľkých predajniach a. ako som už spomínal, ten čierny Peter s názvom gastrolístok ostáva potom v Tescu, v Metre a v im podobných. Na záver. Základnou otázkou pre mňa ostáva, či má rozhodovať o použití svojich zarobených peňazí zamestnanec alebo či majú o tom rozhodovať štátni úradníci spolu s Asociáciou emitentov stravovacích poukážok. Poukážky ostávajú každodennou pripomienkou toho, ako vyzerá oblasť, v ktorej sú záujmové skupiny prepojené so štátom a ich záujmy sú výrazne silnejšie ako záujmy občanov. Ako pri iných v sociálnych opatreniach, tak aj tu treba mať na zreteli, či politikom naozaj leží na srdci viac komfort pracujúcich alebo biznis kamarátskych firiem na úkor nás všetkých. Veľmi stručne som zosumarizoval argumenty, prečo by gastrolístky mali byť zrušené, a ja som si vedomý toho, že to asi nezíska väčšinovú podporu v tomto kroku. Smutno pri srdci mi je, keď si čítam výpisy z hlasovaní, naposledy sme o gastrolístkoch hlasovali asi pred rokom a pol a zo všetkých poslancov je tu už dnes iba klub MOST-a – HÍD-u, kde ten zahlasoval úplne jednotne s výnimkou dvoch neprítomných pani Pfundtner a pána Jakaba za zrušenie gastrolístkov. Takže ja sa chcem spýtať tých z MOST-a – HÍD-u, ktorí ešte v sále ostali, že čo sa zrazu zmenilo za ten rok a pol, prečo ste suverénne a jednohlasne zahlasovali za zrušenie gastrolístkov v minulom volebnom období, a čo sa také udialo, že zrazu začínate byť presvedčení o tom, že aké sú tie gastrolístky vlastne fasa pre ľudí a prečo by ste ich ponechali, nechám sa prekvapiť v hlasovaní o piatej popoludní, ale nemám tu, samozrejme, žiadne očakávania, ani žiadne ilúzie. Zároveň z tohto miesta ešte chcem povedať, že sa nevzdávam a budem ďalej bojovať, teda verím, že raz nájdeme dostatočne širokú názorovú koalíciu, ktorá dospeje k tomu, aby nejakým spôsobom tento kartelový biznis medzičasom potvrdený Protimonopolným úradom, kartelový biznis štyroch firiem bol konečne zrušený a eliminovaný. Budem bojovať za to, aby to bolo viac na prospech občanov a menej v prospech štyroch vybraných podnikateľských subjektov, ktoré majú úplne na mieru ušitý zákon a takýmto spôsobom pekne v teplučku podnikajú bez akéhokoľvek podnikateľského rizika, lebo ten biznis majú garantovaný. Ako sme sa dozvedeli z rozhodnutia Protimonopolného úradu, dokonca si ho medzi sebou rozparcelovali a dohodli a prestali v tom súťažiť medzi sebou. Nepreberajú si zákazníkov, takže každý zákazník je odkázaný na deal so súčasným dodávateľom a vie, že lepší u suseda nedostane, lebo tieto firmy sa už ani nesnažia predstierať, že medzi sebou súťažia. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť a ak by motyka vystrelila, čo poučený tromi volebnými obdobiami v tomto parlamente, samozrejme, neočakávam, tak by som bol veľmi rád, ak by sa táto téma posunula do druhého čítania. A potom si môžme argumentovať a zaujímali by ma napríklad argumenty pána Buriana, prečo je naozaj fajn podporovať tento kartelový biznis štyroch firiem. Ďakujem vám za pozornosť (potlesk). | [
"(potlesk)"
] | 3,941,803 |
14 | 2013-02-06 | Autorizovaná rozprava | 236 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Ďakujem, ďakujem pekne. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie je tomu tak, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ctené dámy, vážení páni, teraz malo nasledovať prvé čítanie o návrhu poslanca Juraja Miškova na vydanie novely zákona o účtovníctve. Navrhovateľ však tento návrh vzal späť. Preto pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslanca Mikuláša Hubu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov . Tento návrh zákona má tlač č. 314, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 291. Teraz dávam slovo poslancovi Mikulášovi Hubovi, aby návrh zákona uviedol. | [
"(geologický zákon)"
] | 3,889,909 |
1 | 2012-04-04 | Autorizovaná rozprava | 71 | Bugár, Béla, doterajší podpredseda NR SR | Béla | Bugár | doterajší podpredseda NR SR | Richard Sulík. | [] | 4,216,022 |
33 | 2004-12-01 | Autorizovaná rozprava | 146 | L. Köteles, poslanec: | L | Köteles | poslanec | Pozmeňujúci návrh. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: „Zákon č. 529/2002 Z. z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 24/2004 Z. z. a zákona č. 443/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: „1. V § 2 ods. 3 písmeno b) znie: „b) povinnou osobou balič, plnič a podnikateľ, ktorý uvádza na trh obaly alebo výrobky v obaloch okrem výrobcov obalov“. 2. V § 5 ods. 8 sa za slová „povinná osoba, ktorá vyrába obaly zo skla alebo výrobky v obaloch zo skla, podáva hlásenie“ nahrádzajú slovami „povinná osoba a výrobca obalov, ktorí vyrábajú obaly zo skla alebo výrobky v obaloch zo skla, podávajú hlásenie“. 3. V § 7 odsek 3 znie: „Obaly, ktoré nie sú opakovane použiteľné a ktoré sú z hľadiska ich množstva alebo vlastností, alebo zloženia nebezpečné pre životné prostredie, sa zálohujú.“ 4. V § 8 odsek 2 znie: „Povinná osoba zabezpečí zber odpadov z obalov, ich zhodnocovanie, alebo recykláciu minimálne v rozsahu záväzných limitov ustanovených nariadením vlády Slovenskej republiky podľa odseku 1. Túto povinnosť môže zabezpečiť aj pomocou oprávnenej organizácie založenej povinnými osobami (ďalej „len oprávnená organizácia“), pričom zodpovednosť povinnej osoby za splnenie záväzných limitov zostáva zachovaná. Táto povinnosť sa nevzťahuje na opakovane použiteľné obaly.“ 5. Nadpis § 9 znie: „Register.“ 6. V § 9 ods. 1 sa za slová „registra povinných osôb“ vkladajú slová „oprávnených organizácií“. 7. V § 9 ods. 7 sa číslo „15“ nahrádza číslom „30“. 8. V § 10 ods. 1 písm. b) sa slovo „15“ nahrádza slovom „konca“. 9. V § 10 odsek 2 znie: „Oprávnená organizácia vedie evidenciu podľa ods. 1 písm. a) za každú povinnú osobu, pre ktorú zabezpečuje zber odpadov z obalov, ich zhodnotenie alebo recykláciu, ohlasuje sumarizované údaje podľa ods. 1 písm. b) a plní za povinné osoby ostatné ustanovenia v odseku 1.“ 10. V § 20 sa dopĺňajú nové odseky 4 a 5, ktoré znejú: Odsek 4: „Povinné osoby, ktorým vznikne 1. januára 2005 povinnosť podľa § 9 ods. 1, sú povinné splniť túto povinnosť do 28. februára 2005.“ Odsek 5: „Výrobcovia obalov, ktorí boli povinnou osobou do 31. decembra 2004, sú povinní splniť za obdobie, počas ktorého boli povinnou osobou, povinnosti podľa § 10 ods. 1.“.“.“ Nasledujúce články sa prečíslujú. Ďakujem, pán predseda. | [
"(ďalej „len oprávnená organizácia“)"
] | 4,117,643 |
31 | 2018-05-17 | Autorizovaná rozprava | 226 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pán Matovič, ja si vyprosím, aby ste niekoho obviňovali, že ma na rukách krv týchto dvoch mladých ľudí a je zodpovedný za vraždu, pretože obvinili ste tu už niekoľkokrát túto vládu. A ak na to pôjdem vašou chorou, psychopatickou logikou, tak vám poviem, že za vraždu týchto dvoch mladých ľudí ste zodpovedný vy a vy máte krv na ich rukách, pretože len vďaka vám vznikla táto vláda. Pretože keby ste minulé volebné obdobie nevylákali Rada Procházku na súkromný rozhovor a kapcióznymi otázkami ho dostali tam, kde ste ho dostali, a tento rozhovor si nahrali, a potom zverejnili a psychopaticky ste sa tešili, že Procházku ste zničili a zničili ste SIEŤ. Vy ste príčinou, že vznikla táto vláda, pretože keby ste neurobili to, čo ste urobili, tak dneska je tu premiér Radoslav Procházka. Váš problém je ten, že vy nemyslíte dopredu a žijete len pre danú chvíľu a vôbec neuvažujete, čo bude o rok, čo bude o dva, pretože vy si nevytvárate koaličných partnerov, ale vy si dlhodobo vytvárate, šírite okolo seba nenávisť a vytvárate si nepriateľov. Pretože dva roky ste bili do SIET-e a do Procházku a dve hodiny po voľbách ste sa chceli bratať, podávať si ruky a kamarátiť a vy ste boli ten, ktorý Procházku nahováral, aby išiel s vami do koalície. Čiže ak je niekto zodpovedný za vznik tejto vlády, tak najväčšiu zásluhu máte na tom vy. | [] | 4,066,536 |
10 | 2007-05-11 | Autorizovaná rozprava | 198 | D. Lipšic, poslanec: | D | Lipšic | poslanec | V poslednej dobe bola verejnosť šokovaná prípadmi dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu, môžem uviesť viaceré príklady, dokonca kde boli vodiči sanitných vozidiel takýmto spôsobom pristihnutí, kde spôsobili nehody so smrteľným následkom. Podľa mojej mienky páchatelia takýchto deliktov prejavujú absolútnu ľahostajnosť k nevinnému ľudskému životu. Prípady dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu majú pritom stúpajúcu tendenciu. V minulom roku prišlo k zvýšeniu o 255 prípadov, mám tu graf, za posledné 4 roky dochádzalo skôr k znižovaniu dopravných nehôd, ale v minulom roku prišlo k výraznému zvýšeniu. Prvou zodpovednosťou štátu musí byť právo a poriadok. Bez práva a poriadku nie sme skutočne slobodní. Prioritou musí byť chrániť životy, zdravie a majetok, ale na prvom mieste ľudský život. My sme v minulosti už zvýšili výrazne trestné sadzby v prípade dopravných nehôd, kde je smrteľný následok a kde je zistený aj alkohol, ale mnohí vodiči sa spoliehajú na to, že nehodu nespôsobia, a pokiaľ si sadnú za volant pod vplyvom alkoholu, riskujú maximálne nejakú peňažnú pokutu alebo odobratie vodičského preukazu. Ten, kto si sadne za volant po tom, čo sa opil, však ohrozuje život a zdravie ľudí. Takéto konanie by malo byť trestným činom. Navrhujeme, aby vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky bolo trestným činom. V prípade, ak je nad jedno promile, teda 0,5 mg/liter, s trestnou sadzbou do jedného roku. Rovnako by trestným činom bolo odmietnutie dychovej skúšky alebo lekárskeho vyšetrenia, ktoré vedú k zisteniu návykovej látky, aby sa nikto, ani poslanec, ani ktorýkoľvek obyčajný občan nemohol vyhnúť zodpovednosti tým, že odmietne vykonanie dychovej skúšky alebo lekárskeho vyšetrenia. Ak niekto nerešpektuje nevinný ľudský život, musí za to niesť adekvátnu mieru zodpovednosti. Preto by sme mali postupovať rázne voči tým, ktorí hazardujú so životmi nevinných ľudí. Na Slovensku je veľká tolerancia k alkoholu za volantom. Tento zákon vyšle jasný signál, už prvé prekročenie zákona bude trestným činom. Ten trestný čin bol v našom právnom poriadku do roku 1990, znovu ho schválili v Českej republike a mám tu aj vyjadrenia predstaviteľov Českej republiky, jej polície, ktorí nám odporúčajú prijatie tohto ustanovenia, pretože za rok účinnosti v Českej republike splnilo svoj účel a v prvých mesiacoch sa zreteľne znížil počet nehôd pod vplyvom alkoholu. Pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, znovu, nemalo by ísť o návrh novely, ktorý by mal politicky rozdeľovať snemovňu, pretože by malo byť v záujme nás všetkých chrániť nevinných vodičov, nevinných chodcov, ktorí sú sústavne ohrozovaní vodičmi, ktorí pijú alkohol a ktorí sú opití. Ďakujem pani poslankyni Laššákovej, že je pripravená návrh zákona podporiť. Skončil som, pán predseda. | [] | 4,065,659 |
49 | 2019-09-18 | Autorizovaná rozprava | 189 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pán poslanec Dostál. | [] | 3,957,861 |
72 | 2022-09-23 | Autorizovaná rozprava | 39 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | S faktickou poznámkou pán spravodajca Fecko. | [] | 4,054,228 |
38 | 2018-11-29 | Autorizovaná rozprava | 315 | Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR | Peter | Kažimír | podpredseda vlády a minister financií SR | Ďakujem. Naozaj veľmi, veľmi krátko, aby ste nemali pocit, že je to nejaký pingpong. Fiškálny dopad je plánovaný, je odhadnutý pri najlepšej proste miere a vedomí a svedomí z pohľadu toho, čo máme informácie ohľadom možných záujemcov, samozrejme. Ideme do licenčného konania. To znamená, naozaj to záleží od toho, koľko účastníkov v reálnom čase sa proste prihlási a splní podmienky. A snažili sme sa ponaučiť z príkladov zo zahraničia. Napríklad v Českej republike, kde sa nepodarilo dosiahnuť takéto efekty aj kvôli veľmi komplikovanému licenčnému konaniu, a to niekedy dokonca nereálnym podmienkam, ktoré tomuto konaniu boli proste zadané. Takže dúfame, že legislatívne sme vychytali proste chyby, detské chyby našich susedov. A samozrejme, áno, výsledok budeme vidieť až v rokoch ´20, ´19, na prelome rokov ´19 a ´20. Ale tu musím povedať, že je to podobne ako pri aukciách, pri napríklad Telekomunikačnom úrade, keď sa proste predávajú, keď prebieha licenčné konanie na rôzne telekomunikačné licencie. Takže je to, bude to proste otázka záujemcov. Samozrejme, my sme boli v kontakte aj s medzinárodnými hráčmi, takže nejaké odhady tu sú. Na výsledok si počkáme a miera pozitívneho rizika z hľadiska fiškálnych dopadov tu je. A pani Verešovej musím len povedať, že nikto nie je dokonalý. Takže naša primárna agenda je oblasť regulácie a snahou, samozrejme, stráženie verejných financií. Ten zvyšok sa rieši aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania a proste princípu tvorby legislatívy ako takej. Ďakujem veľmi pekne za spoluprácu. | [] | 4,099,802 |
4 | 2016-05-25 | Rozprava | 208 | Krištúfková, Petra, poslankyňa NR SR | Petra | Krištúfková | poslankyňa NR SR | Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v rozprave k tomuto programu vystúpil pán poslanec Mihál. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Ďakujem. | [] | 4,160,596 |
28 | 2021-05-07 | Autorizovaná rozprava | 114 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | To bola jediná faktická poznámka. Ešte raz sa ospravedlňujem, ale videl som aj pána Čekovského, že odchádza, tiež si nevšimol, že ste prihlásený. Takže teraz vyhlasujem rozpravu za uzavretú po tej faktickej poznámke, na ktorú mal ešte pán poslanec Šefčík nárok. Keďže obaja, ako som sa už pýtal, tak predkladateľka, ako aj spravodajca už nemajú záujem na stanovisko záverečné. Tak prerušujem rokovanie o tomto bode a obom ďakujem. (Reakcia predkladateľky: „Ja len jednu vetu, ak, pán predsedajúci, dovolíte, hej?“ ) | [
"(Reakcia predkladateľky: „Ja len jednu vetu, ak, pán predsedajúci, dovolíte, hej?“ )"
] | 3,891,208 |
44 | 2014-11-28 | Autorizovaná rozprava | 44 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Hlasujeme. Prezentujme sa a hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Beblavého. (Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za 45, proti 74, zdržalo sa 12 poslancov, nehlasoval 1. Tento návrh sme neschválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,905,994 |
41 | 2005-03-17 | Autorizovaná rozprava | 44 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | M. Maxon, poslanec: Asi 2 alebo 3 minúty. | [] | 4,231,835 |
25 | 2013-10-17 | Autorizovaná rozprava | 47 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet, poslancovi Vladislavovi Petrášovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca. | [] | 3,945,607 |
21 | 2013-06-21 | Autorizovaná rozprava | 54 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, zaujmite svoje miesta, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním. (Ruch v sále.) Poprosím vás, páni poslanci, zaujmite svoje miesta a poprosím vás aj o pokoj v rokovacej sále. Takže pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa autorský zákon, tlač 458. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre kultúru a médiá poslanec Ján Senko. Poprosím ho, aby uvádzal hlasovanie. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo. [Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov , tlač 458.] | [
"(Ruch v sále.)",
"(autorský zákon)",
"[Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publik... | 3,973,396 |
26 | 2011-12-13 | Autorizovaná rozprava | 126 | Podmanický, Ján, poslanec NR SR | Ján | Podmanický | poslanec NR SR | Áno, pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby ste nám podali vysvetlenie o stanovisku pani premiérky, nakoľko vo viacerých procedurálnych návrhoch ste boli požiadaný alebo vaši ďalší predsedajúci, aby bola pani premiérka prítomná na tejto dôležitej rozprave o tak dôležitom zákone. Chcem vás požiadať, aby ste nám podali informáciu, ako na tento náš návrh zareagovala pani premiérka, či ignorovala vašu požiadavku, alebo nejaký iný dôvod. | [] | 4,146,701 |
19 | 2008-02-12 | Autorizovaná rozprava | 20 | J. Slabý, poslanec: | J | Slabý | poslanec | Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. januára 2008 č. 539 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby predmetný poslanecký návrh prerokovali určené výbory do 19. marca 2008 a gestorský výbor do 20. marca 2008. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. | [] | 4,197,663 |
11 | 2012-12-06 | Autorizovaná rozprava | 115 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Kollár. | [] | 4,098,568 |
19 | 2024-10-02 | Autorizovaná rozprava | 178 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Ruším v rozprave, pán poslanec Blcháč požiadal o prepadnutie poradia. Pán poslanec Dostál sa nenachádza v sále, prepadáva mu poradie. Pani poslankyňa Jurík, nech sa páči. | [] | 4,004,663 |
9 | 2010-12-08 | Autorizovaná rozprava | 127 | Kollár, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Kollár | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Ako prvý pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Záhumenský. Prosím, dajte hlasovať. | [] | 3,870,541 |
7 | 2010-10-21 | Autorizovaná rozprava | 65 | Abrhan, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Abrhan | poslanec NR SR | Ďakujem pekne pán predsedajúci, pán podpredseda Fico, hovorili ste o stavbe Nitra – Zvolen, že vás tam nepustili. Nuž musím povedať, že žiadny poslanec nemá právo zvolávať kontrolný deň, ani podpredseda parlamentu, takže sa nečudujem, že k takýmto právomociam vás nepripustili. Ale, pokiaľ chcete požiadať o návštevu a bude možná, tak určite vám v budúcnosti vyhovejú. Po druhé, hovorili ste o prehlbovaní regionálnych rozdielov zastavením výstavby diaľnic v roku 1998. Prosím vás pekne, programové vyhlásenie vlády v roku 1998 bolo schválené v Národnej rade. Nehlasovali ste náhodou za toto programové vyhlásenie vlády? Pokiaľ sa pamätám, tak hej. Ďalej, hovoríte o zastavení výstavby diaľnic. Nuž ja chápem, že sa vám to nepáči, je to váš projekt, za vami schválené finančné prostriedky, ja viem, že vy ste boli zvyknutý schvaľovať čo najvyššie ponuky. Budete si musieť zvyknúť, že my budeme hľadať cesty, aby sa diaľnice mohli stavať za omnoho lacnejšie, ako ste ich stavali vy. A posledná poznámka. Povedali ste, že ak vás vláda presviedča, že postavíte diaľnice bez PPP projektov, tak vás klame. Ja si to nemyslím, ale môžete mať pravdu. Čas dá odpoveď na túto otázku, ale na niektoré už čas odpoveď dal. Ak tu niekto klame, tak to bol predseda vlády, ktorý tvrdil, že diaľnica Bratislava – Košice bude do roku 2010. Stále sa vyhovárate, že ste to nedostavali len kvôli kríze, tak nás klamal potom aj predseda vlády, ktorý tvrdil, že kríza sa Slovenska nedotkne. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,888,923 |
35 | 2014-06-06 | Autorizovaná rozprava | 34 | Brocka, Július, poslanec NR SR | Július | Brocka | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, milí kolegovia, predkladám návrh s kolegami Alojzom Přidalom a Jozefom Mikloškom, návrh, ktorý nie je nový. Usiloval som o podporu kolegov poslancov aj v minulosti, o podporu tohto návrhu. Tento návrh reaguje na, aj na nepriaznivú sociálnu situáciu časti dôchodcov a tiež na snahy vlády zvýšiť mieru medzigeneračnej solidarity v spoločnosti prostredníctvom opatrení vykonaných cez daňovú legislatívu. Dnes existuje vianočný príspevok, ktorý dostávajú dôchodcovia, nie všetci, ale väčšina. Je odstupňovaný podľa výšky k dôchodku, to znamená, tí, ktorí majú nižší dôchodok, dostávajú vyšší vianočný príspevok, radovo, maximálna suma je okolo 70 eur a tí, ktorí majú dôchodok radovo blížiaci sa k 500 eurám, tak tí majú najnižšiu, teda v tom rozpätí tú nižšiu úroveň. My, poslanci, navrhujeme rozšíriť cez zákon o dani z príjmov možnosť daňovej asignácie, to jest poukázanie časti zaplatenej dane daňovníkom inej osobe, v tomto prípade svojmu rodičovi, ktorý je poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku. Dnes existuje možnosť poukázať časť dane daňovníkom rôznym právnickým osobám, ktoré pôsobia v oblasti poskytovania verejnoprospešných služieb, rôzne mimovládne inštitúcie, čiže možnosť asignácie časti dane existuje v našej legislatíve. A my túto možnosť rozširujeme aj na, ako prijímateľov fyzické osoby. Výška takto poukázanej dane sa určuje pre daňovníka sumou maximálne 50 eur za zdaňovacie obdobie. Rodič, poberateľ dôchodku môže byť príjemcom poukázanej dane od viacerých detí daňovníkov. To znamená, ak je jedno dieťa zamestnané a platí štátu dane, tak môže poukázať maximálne 50 eur svojmu rodičovi, ak sú tu dve deti, tak, a každá, každé z týchto detí platí štátu dane, tak v súčte môže poukázať svojmu rodičovi alebo svojim rodičom maximálne 100 eur. Keď niekto vychoval štyri deti, zodpovedne a sú zamestnané, platia dane tak môžu svojim rodičom poukázať jednorazovo raz za rok 200 eur dane. Je to podstatne viac ako dnes vianočný príspevok. Keďže to môžu len tí, ktorí platia štátu dane, ktorí sú zamestnaní, to znamená je to aj motivujúce pre deti a zároveň je to spravodlivé vo vzťahu k rodičom. To znamená, ak viac investovali do svojej budúcnosti prostredníctvom svojich detí, tak budú mať možnosť po prijatí takéhoto zákona profitovať viac. Tento návrh je výrazom priamej medzigeneračnej solidarity zamestnaných detí so svojimi rodičmi. Čiastočne odstraňuje znevýhodnenie najmä rodičov viacdetných rodín, ktorých životná úroveň bola spravidla nižšia aj v čase starostlivosti o nezaopatrené deti a je nižšia aj v čase poberania dôchodkových dávok, pretože rodič, najmä matky, ak boli viac pri deťoch, tak nemajú toľko odpracovaných rokov ako iní a preto sa to premieta potom aj do výšky ich prípadného dôchodku. Pri existencii priebežného dôchodkového systému, dôchodkového piliera sa tak zamestnané deti týchto rodičov často viac solidarizujú s inými, ako s vlastnými rodičmi. Tento návrh je sociálne spravodlivejší i k daňovníkom, pretože nemôže nastať situácia, že chudobnejší podporujú bohatších. Napríklad ako to je dnes vo vianočnom príspevku, na ktorý sa skladajú cez dane aj rodičia z rodín, ktorých príjem je na osobu nižší ako príjem dôchodcov, poberateľov vianočného príspevku. Táto úprava nie je v rozprave s Ústavou Slovenskej republiky, ani s ústavnými zákonmi, ani medzinárodnými zmluvami, či inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie novely uvedeného zákona bude mať dopad na štátny rozpočet i na verejné financie. Jeho presnú výšku však nie je možné špecifikovať, pretože využitie tohto inštitútu je pre daňovníkov dobrovoľné, ale v prípade, že by túto možnosť využilo 300-tisíc daňovníkov, dopad na rozpočet znížením príjmov štátneho rozpočtu by bol, odhadujeme 15 mil. eur v jednom rozpočtovom roku. Teda priznávame tento dopad na štátny rozpočet, ale samozrejme, uvedomujeme si pozitívny efekt z prijatia tohto opatrenia, ktorý sa prejaví aj v nasledujúcich rokoch. Rovnako si vyžiada tento návrh aj zvýšenie výdavkov daňovej správy, ktoré vzniknú v súvislosti s poukázaním podielu zaplatenej dane, napríklad evidencia, spracovanie tých dokladov, čo ministerstvo financií odhadlo radovo na 0,7 mil. eur. Napriek tomu vás prosím o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona a zároveň, pani podpredsedníčka, ak dovolíte, rád by som sa ako prvý prihlásil do rozpravy. | [] | 3,944,797 |
27 | 2013-12-06 | Autorizovaná rozprava | 88 | Novotný, Viliam, poslanec NR SR | Viliam | Novotný | poslanec NR SR | Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Dzurindovi za toto vystúpenie a aj keď sa niektorým poslancom zo strany SMER nepáčilo, myslím, že to, čo chcem podčiarknuť z jeho vystúpenia, je skutočnosť, že vláda skutočne nešetrí na sebe, ale na ľuďoch. Dôkazom toho je, že zakladá nové veľvyslanectvá, nové ambasády. Ale na druhej strane v rozpočte šetrí na ľuďoch. A vedel by som uviesť ďalší príklad. Veľa počúvame o tom, ako sa rozbieha ESO, koľkože to miliónov sa ušetrí, aká bude efektívnejšia štátna správa, ale v návrhu štátneho rozpočtu v programe „Efektívna a spoľahlivá štátna správa“ je nárast finančných prostriedkov oproti minulému roku o 175 miliónov eur, na druhej strane ale pán minister Kažimír do októbrového návrhu rozpočtu, ktorý dnes prerokovávame v Národnej rade, stihol zobrať z rezortu zdravotníctva 52,4 milióna mil. eur z platby na poistencov štátu. V auguste tam ešte boli, v októbri ich vzal. A teraz to veľkolepo pozmeňujúcim návrhom vracia do tohto rozpočtu. Faktom ale je, že poistné platené za poistencov štátu bude aj po tomto následnom zvýšení po predchádzajúcom odobratí stále len na úrovni 4 %, čo vracia slovenské zdravotníctvo o 10 rokov späť, do roku 2004, vtedy to boli 4 % za poistencov štátu. To znamená na jednej strane viac pre ministerstvo vnútra, nové ambasády, na druhej strane menej do rezortu zdravotníctva. A teda pacienti, ľudia budú doplácať viac, lebo niekde to tí lekári budú musieť dohnať. Takže taká je politika súčasnej vlády. | [] | 4,159,662 |
10 | 2020-07-23 | Autorizovaná rozprava | 336 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec Muňko, ďalšia faktická poznámka. (Ruch v sále.) Kolegovia, ide teraz hovoriť váš kolega Muňko, vráťte mu, prosím, čas. Nech sa páči, pán poslanec. | [
"(Ruch v sále.)"
] | 3,973,068 |
58 | 2015-11-19 | Autorizovaná rozprava | 141 | Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR | Peter | Kažimír | podpredseda vlády a minister financií SR | Pán predseda si zachoval z minulosti, keď sme boli kolegovia na ministerstve financií, zdvorilosť rezortu financií (povedané so smiechom) z hľadiska časovania. Ja ho, samozrejme, budem rešpektovať ako pána predsedu a jeho odporúčanie. A naozaj, aj ťažko sa mi bude končiť z hľadiska (povedané so smiechom) toho, lebo viete veľmi dobre, že myslím si, že Peter Pellegrini, Alojz Hlina a Peter Kažimír a Dušan a Dano Duchoň tu boli 15 hodín, tuším, a sedeli si na zadku a počúvali všeličo, to nazveme. Dámy a páni, ja, samozrejme, mám aj pripravené záverečné slovo. Ja sa to pokúsim tak popretkávať, ale 15 hodín. Samozrejme, že tá debata do veľkej miery je poznamenaná tým, že hovoríme, a ja som, myslím, že veľmi dobre som odhadol, keď som hneď v úvode, jak som začal hovoriť o rozpočte, hovoril, že je volebný, aj táto debata je volebná, aj všetko v najbližšie dni a týždne bude proste poznamenané optikou volieb, aj v tom dobrom, aj v tom zlom. A ja si len môžem priať do najbližších týždňov, aby sme si zachovali zdravý rozum, aspoň zbytky zdravého rozumu, (potlesk) lebo väčšina z nás, ono to tak už proste chodí v tomto systéme, sa tu asi stretneme. Väčšina z nás sa tu stretne takto na ustanovujúcej schôdzi niekedy, čo ja viem, v apríli alebo koncom marca budúceho roku. A bude to taká akože uvoľnenejšia atmosféra, lebo tlak zrejme sa vypustí z hrnca, rozdajú sa karty a niekto bude na tej strane a niekto na tej. A bude to fér. Lebo myslím si, že všetko si môžeme vyčítať, ale jedna vec v tejto krajine funguje a to je proste výmena stráží. Zatiaľ to vždy išlo a nevidím žiadne dôvody na to, aby to bolo inak po marci budúceho roku. A myslím si, že všetci sme na to pripravení, aby nám vystavili, (potlesk) aj nám, aj vám občania, ktorí žijú v tejto krajine, hodnotenie a vysvedčenie, čo u politických strán sa meria, samozrejme, počtom hlasov, preferenčných hlasov a na konci dňa v tom usporiadaní, v tom, kto sedí vľavo a kto vpravo a kto dole a hore. Trvám na tom, aj na tom, že tento rozpočet je dokumentom, je to plánom, je to plán zodpovedného hospodárenia, ktorý sa snaží zlepšiť dlhodobú udržateľnosť, tak ako sa ju snažil aj v minulých rokoch, kľúčovo v roku 2013, tak ako ste tu s uznaním poznamenali. A veľmi dobre viete, že je aj v súlade so všetkými pravidlami, ktorým nás zaväzuje naše členstvo v eurozóne. A samozrejme, tú volebnosť podčiarkuje aj to, že je svojím spôsobom aj odpočtom posledných štyroch rokov aj v tom dobrom a samozrejme, aj v tom zlom, lebo to všetko patrí k životu. Žiaľ, tej predvolebnosti naozaj zodpovedali aj mnohé vystúpenia a kritika z úst niektorých opozičných poslancov, ktorí sa snažia niekoľko mesiacov pred voľbami podľa mňa zaujať, aj za cenu vytvárania nezmyselných konštrukcií a často aj nezodpovedných a krátkozrakých sľubov. Ja sa nebudem vyjadrovať k volebných sľubom, lebo z tejto pozície z úst mnohých opozičných poslancov de facto zaznela, zazneli už aj volebné sľuby, akési volebné programy definované v sľuboch, urobíme to alebo urobíme ono, zrušíme to, alebo zrušíme ono. V zásade, ak by som to zhrnul, a ja už som to hovoril v úvode, on to schytal asi úplne neprávom Ivan Švejna odo mňa v mojej reakcii. Ale ono sa to vinulo ako zlatá niť počas všetkých príspevkov, väčšiny príspevkov, s výnimkou, naozaj s výnimkou niektorých. Všetci sa skoro hlásime k vyrovnanému hospodáreniu, lebo o tom hovorí zdravý rozum. Aj keď treba pripomenúť, v tejto krajine to nikdy tak nebolo. Takže, dá boh, že sa toho dožijeme. Všetci sa hlásime k nižšiemu dlhu, lebo to tiež, myslím si, že dáva zdravý rozum. No a potom to prichádza. Všetci chceme aj nižšie dane, nie chceme, všetci, vy chcete nižšie dane, hlavne tí kritici. To znamená, počul som o tom, ako sa zruší to alebo hento, zavedú sa sadzby, už som tu počul 15% z tábora, tuším, SaS, takže návrat k rovnej dani a znížime sadzby, znížime nejaké odvody, odpočítateľné položky, sieťari. Tu ste mnoho, mnoho sľubov, ktoré neznamenajú nič iné na konci dňa, ako v tom mojom pohľade nižšie príjmy pre štát a pre verejnú správu. Samozrejme, všetci sa hlásime k neobťažovaniu podnikateľov. To znamená, neodpustili ste si, kolegovia, trošku pokrytecky, na jednej strane, samozrejme, bojíte sa nesúhlasiť s bojom s daňovými únikmi, ale využijete každú možnosť kritizovať nepopulárne opatrenia, ktoré sú s týmto bojom spojené. No samozrejme, všetci chceme viac bojovať za daňové, za boj s daňovými únikmi. Platí to, čo som povedal pred chvíľou. Potom tu, samozrejme, sa oslovujú skupiny dôchodcov, chcú vyššie sa dôchodky, chcú, chce sa ale, samozrejme, aj silnejší II. pilier. Aj to som zachytil. A samozrejme sa chce menší deficit Sociálnej poisťovne, ktorý tu každý rok máme z princípu, lebo máme demografický problém a to je hlavne, to je vlastne hlavná súčasť, hlavná časť toho parametru udržateľnosti alebo negatívnej časti udržateľnosti verejných financií. Pravdou ale je, že ak hovoríme o tej dlhej udržateľnosti, ktorá naozaj hovorí, alebo pracuje s číslami v obrovskej, ďalekej budúcnosti, to znamená hovoríme o päťdesiatich, šesťdesiatich rokov od dnes, tak aj v tomto parametre, ktorý sa netýka každodenného života, sa našej vláde podarilo to zlepšiť o 40%. To znamená, to, čo sme dostali do vienka, to sme zlepšili o 40%. A to platí aj pri kritike nižšieho konsolidačného tempa v rokoch 2014 a 2015. A tu sa len pristavím snáď pri, tuším, to bol pán poslanec Jurzyca, ktorý hovoril o tom a hovorí o tom aj Rozpočtová rada a mnohí odborníci hovoria o tom, že treba využívať dobré časy na to, aby sa čím rýchlejšie došlo vlastne k cieľu vyrovnaného rozpočtu. Tu ako človek, ktorý je síce ministrom financií, ale odmieta byť účtovníkom, musím povedať, že mám na to trochu iný pohľad a ten pohľad je len nie v cieli, ale v taktovaní toho cieľa, v krokoch, ako k nemu dôjsť. A to je presne, to má byť kľúčovým obsahom debát, s ktorými by sme mali oslovovať aj verejnosť, pretože ono to nie je také jednoduché, ak hovoríme napríklad o dobrých časoch. Áno, my z pohľadu toho, čo sme zažívali v rokoch 2009 a 2010 a následne malé oživenie v 2011, 2012, 2013, ťažko sa mi to pripúšťa, ale to boli veľmi ťažké roky tak isto, lebo mali sme vlastne obdobie takého dvojitého „w“. To znamená malá recesia, zase prišla taká doba, malá doba ľadová. Tak z tohto pohľadu je to lepšie. To, že je to lepšie a samozrejme, že sa k tomu hlásim, že je to lepšie, lebo je to kľúčový, vidieť na trhu práce, je to vidieť na tých príjmoch, o ktorých myslím si, že niet pochýb. Je to vidieť aj na tých cieľoch deficitu, ktoré snáď aj vnímate z pohľadu tejto debaty, už nie sú proste takou krvavou témou. Veď už aj to, že o tom hovoríme len dva dni, druhý rok po sebe o tom hovoríme dva dni a nie len vyčerpanosťou elít ekonomických v tejto váženej sále, ale je to dané aj tým faktom, že tá téma nie je už tak krvavá. Nie je tak krvavá a tých spôsobov, ako dosiahnuť ten cieľ, je naozaj, to sú už finesy, ktorými sa realizáciou sa dostať k tomu cieľu dá. A tu musím povedať jeden odborný fakt. V tomto roku a ešte trolinku v budúcom roku naša ekonomika z hľadiska takého merania toho, je to také, zase veľmi odborný pohľad nášho potenciálu. To znamená, či sme podchladení, či máme, v tej miestnosti pomyselnej máme pod nulou alebo nad nulou? Tak my sme pod nulou. Napriek tomu, že máme vyše dvojnásobný rast, ako je priemer eurozóny a Európskej únie, máme výkon našej ekonomiky pod potenciálom, ktorý máme. A to nám ten potenciál dokonca jednorazovo padol po tej kríze, lebo to je ten kľúčový problém a to je ten charakter a tá hrozivosť krízy, ktorú sme prežili, že sme prišli o časť potenciálu. A nielen my, ale všetky krajiny, ktoré sa tešili zo svetovej konjunktúry do roku 2008. Prišli sme o časť potenciálu a ešte ho stále vlastne nemáme na sto percent vyťažený. Takže, ja si dovolím polemizovať aj s pánom Jurzycom a s niektorými ďalšími odborníkmi, ktorí hovoria, že toto sú z hľadiska ekonomickej teórie dobré časy. Dobré časy nastávajú podľa odhadov koncom budúceho roku a v roku 2017, keď už nám, podľa rôznych metodológií sa nám vlastne ráta, že sa začíname prehrievať. To znamená, že náš vývoj našej ekonomiky bude nad náš potenciál. A preto, preto aj z tohto pohľadu a dovoľte mi tento veľmi akademický, veľký akademický výlet do tejto oblasti. Z tohto pohľadu je podľa nás správne z hľadiska celkovej hospodárskej politiky uvoľniť alebo nebyť tak prísny v konsolidácii a v cieľoch. Dokonca nás k tým cieľom ani naše regulátory, ani v Bruseli, ani tí veľmi prísni páni, ktorí majú prejdených 180 krajín sveta z Medzinárodného menového fondu nevyzývajú. Opak, upozorňujú nás, buďte opatrní a nepodväzujte si ekonomiku. Takže toto sú dôvody, a to ešte, samozrejme, pomíňam fakty, o ktorých hovoril Jozef Kollár, o tých mnohých dlhoch, ktoré tu máme, ktoré sú implicitné, veľmi schované niekde hlboko a nechceme ich ani vidieť, ale také, ktoré sú aj viditeľné a mnohí ich inštinktívne pomenúvate. Či je to oblasť kultúry, školstva, zdravotníctva, mnoho, mnoho tých oblastí, alebo aj fungovania kvality tak nenávidenej štátnej správy, ktorá nie je dobre platená z tohto pohľadu a stále je samozrejme každý, každé rozhodnutie o nejakej valorizácii je predmetom v podstate hlavne mediálnych atakov o tom, že by sme, mali by chodiť v podstate za menej a menej peňazí do práce. Môžeme o tom hovoriť, či tých ľudí nie je veľa a či nie sú zle platení. Je množstvo tých výčitiek a tých štuchancov, akceptujem, prijímam so sklonenou hlavou, ale jednu vec nám nemôžete po štyroch rokoch tejto malej veľkej drámy a z pohľadu toho, čo sa deje v Európe a vo svete, je tu len taká malá búrka v malom pohári vody. Nemôžete nám proste ako uprieť, že sa veci zlepšili z pohľadu verejných financií, z pohľadu kredibility, z pohľadu toho, ako sme videní zvonku a tu aj Alojzovi Hlinovi musím povedať, že ten, tá tónina, ktorú neustále vnáša do politiky, má i tú sympatickú časť, to je tá posadnutosť niektorými vecami, ktoré sú nespravodlivé a ktoré vytvárajú kritickú hranicu možno až konfliktu, ale na druhej strane tu proste zanáša neustály negativizmus z pohľadu toho, ako je všetko naprd, ak mi dovolíte (potlesk) ako v tejto, v tejto atmosfére skoro predvianočnej to pomenovať. (Smiech v sále.) Takže a toto je úplne v rozpore, lebo to je veľmi nebezpečné a tu sa aj pristavím a vidím, že mi na rovnakú vec sú aj tieto papiere, ktoré tu mám a tu vám musím povedať, že to je aj možno pohľad, ktorý by ste mohli, ak len trochu sa doma postavíte pred zrkadlo a budete chcieť hovoriť o sociálnych balíčkoch, ktorých pomenovanie má, samozrejme, je súčasťou politického marketingu, to je legitímne. Ale ak o ňom chceme hovoriť z hľadiska odborného, tak ja ho buď nazvem cudzími slovami, že je to typ prorastovej hospodárskej politiky, ktorý je nasmerovaný na posilňovanie domáceho dopytu. A v absolútnej väčšine prípadov, a stojím si za tým, pretože všetky tieto opatrenia prechádzali aj cez dom hrôzy, ktorý sa volá rezort financií, a to je, túto úlohu má v každej vláde, proste stojím si za tým, že to tak je. Môžete mať na to rôzny, rôzny pohľad, ale výčitky na zvyšovanie kapacity materských škôl, zvyšovanie, neviem, o starostlivosti o matky alebo, ak hovoríme napríklad o podpore cestovného ruchu mimo sezóny cez návštevy našich žiakov a študentov, ak hovoríme o mnohých opatrení, ktoré aj nestoja tak veľa peňazí, alebo stoja, ale nie tzv. tých akruálnych, ako je nový systém platenia DPH v stavebníctve, platenie DPH po zaplatení faktúry. Ak hovoríme o mnohých, mnohých ďalších veciach, tak sú, proste oni sú nasmerované a sú vykonštruované tak, aby mali nejaký synergický efekt. Ak hovoríme o zatepľovacom programe, ja sa opäť pristavím pri pani podpredsedníčke, ktorá včera hovorila o tom, hovorila o tom, ako za tie peniaze by sa dalo postaviť 36 km metra v Bratislave podľa cien jednotkových v Kodani. (Zaznievanie gongu.) No tak neviem, pani podpredsedníčka, treba si sadnúť do svojho podpredsedníckeho bavoráku a ísť na Oravu a čo vám ľudia na takýto návrh povedia. Či nie radšej si zateplia proste svoje domy, lebo ja som bol na Orave zhodou okolností minulý týždeň, v hale, v ktorej boli 4 °C a tí ľudia určite viac vnímajú a chápu, že ak si zateplia dom, štát ich k tomu bude motivovať. Ak zamestnajú remeselníkov, ktorým legálne zaplatia, nie kešovicu, ale budú musieť mať faktúru z DPH alebo bez DPH, kto nie je platca DPH, tak to pomáha príjmu štátu, teším sa z toho. Pomáha to zamestnanosti v malých stavebných firmách, nie žiadnym veľkým tu zahraničným a kadejakým stavom, ale kľúčovo malým, lebo hovoríme o zatepľovaní rodinných domov a tí ľudia potom budú mať nižšie účty proste za energie. Čo je na tom zle? (Potlesk.) Ale skúste si zasúťažiť s nápadom postavenia 36 km, za ktoré by som už skoro ako Bratislavčan, skúste si zasúťažiť vo svojom volebnom programe s týmto nápadom. Lebo ono sa to o tom ľahko hovorí, ale ja vám chcem len povedať jednu vec. Až už si to, ak tú možnosť budete mať a tá šanca je stále fifty-fifty, aby ste tu takto o pár mesiacov stáli na mojom mieste niekto z vás z opozície. Skúste si uvedomiť jednu vec, že atmosféra politických systémov v Európe sa naozaj pomalinky, nenápadne mení k oveľa horšiemu, že pod vplyvom rôznych kríz sociálnych my máme stále vyše 18 mil. ľudí na ulici, ktorých vyvrhla kríza na ulicu, oni nie sú schopní, strácajú kontakt s trhom práce. Zhoršujú sa vzdelávacie systémy. To je problém nielen Slovenska, mnohých ďalších krajín. Áno, za jeden z najvážnejších problémov, ktorý ja považujem, je to, že každý štvrtý, každý piaty vysokoškolák, stredoškolák alebo absolvent základnej školy nie je schopný sa zamestnať. A dnes už nie preto, že by nebola robota. Máme vyše 30-tisíc voľných pracovných miest. To už nie je len tento problém. Máme toľko voľných pracovných miest, ako sme ich mali v roku 2008. Veľmi, veľmi zaujímavý fakt, ale aj veľmi nebezpečný z pohľadu toho, o čom tento fakt ako hovorí. Takže ak hovoríme o tom, čo sa deje pomalinky v Európe, ako je demokracia krehká, ako sa na vaše stoličky môžu dostať ľudia s veľmi, veľmi jednoduchými riešeniami a že možno nie sme ďaleko, o jedno alebo dve volebné obdobia, kde takýto typ ľudí v nejakej farbe svojich košieľ, ktoré budú preferovať a ktorým ľudia môžu tlieskať, tu môžu proste získať väčšinu. Proste sme stabilná krajina, môžeme sa hrdiť naozaj stabilným politickým systémom, s malými výnimkami, keď ste hodili vlastnú premiérku z útesu v roku 2011, ale to je váš problém a ponesiete si tento hriech do svojich politických hrobov niektorí, ale problémom je, že problém je ten, že musíte si uvedomiť, ale dokonca aj ten Miki Dzurinda to pochopil v tej druhej vláde. Pamätáte si ten program – poľudšťovanie reforiem? Pamätáte si to? Podľa mňa si to veľmi dobre pamätáte a musíte chápať, že či ľavé, pravé, technokratické vlády, alebo neviem aké, na konci dňa musia ľuďom niečo doniesť. Pretože ja by som tu mohol byť obrovský geroj s jednopercentným deficitom a pán Juzryca by ma pochválil, aj Ľudo Ódor by ma pochválil, že už včera som urobil to, čo som mal urobiť zajtra, ale z hľadiska oslovenia ľudí, aby pochopili, na čo sa robí verejná politika, to je ukrutne málo. Pretože tie mnohé efekty, proste všetci musíme ľuďom byť schopní predať veci, v tom dobrom to myslím, čo pre nich robím. Tá súťaž musí byť na konci dňa materializovaná, musí sa z nej vedieť vystrihnúť prasiatko alebo ovečka. Hej a tí ľudia si to musia vedieť chytiť do rúk a musia to pochopiť, ovoňať a musia povedať, áno, to chcem. A to nestačí napísať do tabuliek, ktorými sa zaoberajú ľudia s ministerstva financií alebo úradníkov alebo analytikov, ktorých mám tiež tak rád hlavne vo veku do 30 rokov. Ale to proste ten život je o úplne inom a všetci podľa mňa (potlesk) chápeme, že musíme robiť kroky a musíme aj dokonca pri tom mále a pri cieli, keď máme vlastne míňať menej a možno vyberať trošku viac, ale aby sme zase neudusili plameň, aby sme mali mať proste schopnosť robiť veci, aby ľudia pochopili, že to má význam. Že to má význam. (Potlesk.) Ak tu boli výtky k dlhu k deficitu, ja, keďže už som mal dneska jeden emotívny výstup, ktorý mi, ako mne, to tak býva, je mi hneď ľúto, tak musím povedať, že sa nebudem zaoberať niektorými lžami, pol lžami a omylmi a možno by som prosil niektorých poslancov a vôbec, verejných činiteľov, aby buď si zlepšili kvalitu svojich asistentov, ktorí im pripravujú prejavy a ich tu len čítajú alebo, aby vyznávali takú tú zásadu rozprávkovú, že mlčeti je zlato niekedy. Pretože zazneli, samozrejme, aj dezinterpretácie a dokonca aj také malé alebo aj veľké lži. Pravdou je, že existuje široká zhoda a politická zhoda, ktorá hovorí o tom, že Slovensko má v budúcom volebnom období mať takú perinu a má sa zakrývať takou perinou, na akú má. To je také plastické vyjadrenie o tom, čo znamená asi minimálne štrukturálny deficit, to sa inak asi vysvetliť ani nedá. Počul som iných teda, iných frajerov v svetovej ekonomike, ktorí hovorili, že ani vlastnej mame nevedia vysvetliť, čo je štrukturálny deficit, ale toto je asi to príznačné. Takže tá zhoda o tom, že by sme mali smerovať k vyrovnanému hospodáreniu tu je, taktovanie si zvolí na konci dňa vláda, ktorá vzíde z budúcich volieb a naším cieľom, ktorému sa chceme priblížiť aj týmto návrhom rozpočtu, je, a zopakujem to, čo som povedal v úvodnom slove podporovať domácu ekonomiku, znižovať deficit verejných financií, zvyšovať zamestnanosť a vytvoriť týmto aj predpoklady na dosiahnutie cieľa, na ktorom sa všetci zhodneme. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) | [
"(povedané so smiechom)",
"(povedané so smiechom)",
"(potlesk)",
"(potlesk)",
"(potlesk)",
"(Smiech v sále.)",
"(Zaznievanie gongu.)",
"(Potlesk.)",
"(potlesk)",
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)"
] | 4,221,686 |
10 | 2020-07-24 | Autorizovaná rozprava | 85 | Šipoš, Michal, poslanec NR SR | Michal | Šipoš | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Pán Blanár, toľko výmyslov, poloprávd a lží, to fakt musí mať človek veľkú kreativitu v hlave, aby toto dokázal vymyslieť, čo vy, ale zareagujem aspoň na niektoré. Pýtate sa na našich členov. Keď zverejníte zoznam všetkých vašich členov, tak ho zverejníme aj my. Vy ho nemáte zverejnený a všetko zo zákona, čo máme mať zverejnené, to máme. Ak máte pocit, že niekde porušujeme zákon, nahláste to orgánom, ktoré to majú riešiť. Ďalšie klamstvo je o pánovi Suchánkovi. To je taký typický príklad toho, ako to vysvetľujete. Vôbec tú cenu, tú Bielu vranu nemusel odovzdať, urobil to dobrovoľne. A to je ten zásadný rozdiel, urobil to dobrovoľne, nič nemusel odovzdávať. A všetky tie reči vzletné, ktoré tu vediete, by vám ľudia možno uverili, keby ste tu nebačovali dvanásť rokov, nevychovali ste oligarchov, nenakúpil ste predražené CT-čká, a teraz sa tu tvárite ako svätý za dedinou. Ste popísaný list, máte za sebou veľmi zlé skutky a zhnité ovocie. Toto je vaša vizitka. Ako bonus sa pozrite do lavíc vašich kolegov, kto vás tu ešte počúva. Pozrite sa tam, jediný pán Richter tam sedí a počúva vás. (Reakcia z pléna.) Ďakujem veľmi pekne. | [
"(Reakcia z pléna.)"
] | 3,928,888 |
48 | 2010-02-12 | Autorizovaná rozprava | 48 | R. Rafaj, poslanec: | R | Rafaj | poslanec | Takže ak dovolíte, ja vyzývam vás, aby ste sa ospravedlnili a aby ste už prestali konečne tárať v tomto parlamente, aby ste si pozametali prach pred vlastným prahom, aby ste vy možno povedali prvýkrát v živote tu aj divákom, ktorí nás možno budú neskôr sledovať, že máte radi Slovensko, že toto je vaša vlasť a nie Magyarország. Vy ste taký istý občan ako ja tohto štátu, ale nesprávate sa tak, politicky sa tak nesprávate. (Reakcia z pléna.) Iba tu vykrikujete na rôzne... (Reakcia z pléna.) Na rôzne a rôzne iné invektívy, na ktoré zbytočne reagovať, lebo ľudia vedia, kto ste a čo ste. | [
"(Reakcia z pléna.)",
"(Reakcia z pléna.)"
] | 4,167,461 |
14 | 2013-02-07 | Autorizovaná rozprava | 161 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Dobre. Ďakujem pekne. V poradí ôsmu otázku položil pán poslanec Marián Kéry podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslavovi Lajčákovi a otázka znie: „Vážený pán podpredseda vlády, pred niekoľkými týždňami bola podpísaná dohoda Slovenskej republiky s Ukrajinou a Ruskou federáciou ohľadom liberalizácie vízového režimu. Ako s odstupom času hodnotíte tento fakt? Máte informácie o väčšom prílive turistov z týchto krajín na Slovensko?“ Nech sa páči, pán podpredseda vlády, prosím o odpovede, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede. | [] | 4,071,277 |
7 | 2012-09-12 | Autorizovaná rozprava | 187 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo poverenému členovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Miroslavovi Kadúcovi, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec. | [] | 4,062,200 |
9 | 2024-02-08 | Autorizovaná rozprava | 239 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o bode číslo 81 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Galka a Grendela. (Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za 31, proti 77, zdržalo sa 31, nehlasoval 0. Tento bod sme neschválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,927,688 |
48 | 2021-11-12 | Autorizovaná rozprava | 88 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Pán poslanec, vy by ste mali reagovať na predrečníka, nie nejaké úvahy o... | [] | 4,164,238 |
66 | 2022-06-16 | Autorizovaná rozprava | 22 | Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR | Lukáš | Kyselica | poslanec NR SR | Ďakujem. Hlasovanie bude o jedenástej. Tam, keď som sa tak zamyslel, tak tam sa obmedzuje aj ten vek, ale tuším aj tá jazda kamiónmi do zahraničia tam nebude môcť alebo nebudú môcť jazdiť tuším pre zahraničné firmy, alebo jak to tam je. Nie, nie, nie, pardon, nie, s tými autobusmi to tam je tuším len do 50 km, no, dobre. Boli ste na vojne v osemnástich? Osemkolky, mladí osemnásťroční jazdili na osemkolkách s prívesmi a nebol problém. (Reakcia predsedajúceho, povedaná so smiechom: „Koľko havárií bolo.“ Reakcie z pléna.) | [
"(Reakcia predsedajúceho, povedaná so smiechom: „Koľko havárií bolo.“ Reakcie z pléna.)"
] | 3,915,234 |
25 | 2013-10-29 | Autorizovaná rozprava | 57 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Poprosím pána spravodajcu pána poslanca Novotného, aby uviedol hlasovanie o návrhu poslancov Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára a Józsefa Nagya, o zákone č. 577. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára a Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov , tlač 575.) | [
"(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára a Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaní... | 4,195,605 |
38 | 2018-12-04 | Autorizovaná rozprava | 56 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 144, za 46, proti 7, zdržalo sa 91 poslancov. Návrh nebol schválený. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,932,074 |
33 | 2018-06-19 | Autorizovaná rozprava | 319 | Burian, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Burian | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 18. mája 2018 pod číslom 1033 pridelil návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil výbor pre sociálne veci. Návrh bol po prerokovaní vo výboroch, bolo odporúčanie výbormi Národnej rady schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s tým, že celková tvorba fondov a výdavky boli: tvorba fondov 8 276 552 tis. eur a výdavky 7 710 844 tis. eur a bilančný rozdiel 565 708 tis. eur. Gestorský výbor určil mňa, Jozefa Buriana, aby predložil spoločnú správu výborov a o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky za rok 2017. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania bola uznesením výboru č., teda uznesením výboru z 11. júna schválená. V prílohe tohto je aj uznesenie Národnej rady, o ktorom budeme následne hlasovať. Ďakujem pekne. Skončil som. | [] | 4,085,901 |
4 | 2016-05-24 | Rozprava | 245 | Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Petrovi Štarchoňovi. Nech sa páči. | [] | 4,026,944 |
42 | 2005-05-10 | Autorizovaná rozprava | 62 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | M. Abelovský, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako som pred chvíľkou ako spoločný spravodajca uviedol, ministerstvo spravodlivosti pripravilo na základe plánu legislatívnych úloh návrh zákona o poskytovaní právnej pomoci, ktorým sa dopĺňa zákon o advokácii a zároveň aj živnostenský zákon. Chcem upozorniť na určité úskalia a problematické časti tohto zákona, ktoré patria do prvého čítania o tomto návrhu zákona, a predpokladám, že viacerí poslanci v rámci druhého čítania a práce vo výboroch tento zákon upravia do takej podoby, aby mohol plniť svoj účel. V prvom rade mám pochybnosti, či je správne zadefinovaná osoba, ktorá je vzhľadom na svoje majetkové a sociálne pomery v stave hmotnej núdze, ktoré podľa môjho názoru je pojem exaktný. Je dôležité pripomenúť, že práve definícia osoby, ktorá bude oprávnená, je najpodstatnejšia vzhľadom na tendenciu človeka využívať a zneužívať všetko, čo mu je poskytované zadarmo. Otázkami, ktoré si treba zodpovedať, sú napríklad, či v stave hmotnej núdze je napríklad ten, kto nemá pravidelný príjem, je nezamestnaný, ale vlastní napríklad nehnuteľný majetok. Alebo či v hmotnej núdzi je ten, ktorý je zdravý, kvalifikovaný, ale práve v tej sezóne nie je zamestnaný. Súdy napríklad z odpovedí na spomenuté otázky konštatovali, že tieto charakteristiky sa nemôžu podradiť pod pojem hmotná núdza. Do apríla 1990, keď nadobudol účinnosť zákon o advokácii, teda bývalý zákon č. 132/1990 Zb., ktorým bola obnovená nezávislá súkromná advokácia, bola bezplatná právna pomoc zabezpečená vo vnútri advokácie, pričom o jej poskytovaní sa na žiadosť občana zvyčajne rozhodoval vedúci príslušnej advokátskej poradne. V trestných veciach táto bezplatná právna pomoc sa poskytovala na základe rozhodnutia vedúceho advokátskej poradne spravidla vo veciach takých obvinených, u ktorých vzhľadom na charakter trestnej činnosti a z toho vyplývajúce predpokladané majetkové pomery nebol predpoklad na zaplatenie trov obhajoby. Išlo obligatórne napríklad o trestné činy zanedbania povinnej výživy, trestné činy príživníctva, samozrejme, pokiaľ tieto trestné činy boli podľa Trestného zákona trestné. Pokračovaním tejto praxe bol aj § 20 ods. 3 nového zákona o advokácii, ktorý stanovil právo fyzickej osobe na poskytnutie právnej pomoci za zníženú odmenu alebo bezplatne, ak je to odôvodnené jeho majetkovými pomermi. Zákon počíta s tým, že túto povinnosť finančne už zrejme nebudú môcť za podmienok vykonávania advokácie súkromne ako slobodné povolanie zabezpečovať advokáti, prípadne ich profesijné združenie, ale štát. Pri zabezpečení bezplatnej právnej pomoci totiž vznikajú náklady tomu, kto túto službu poskytuje napriek jej označeniu ako bezplatnej. V odpovedi na otázku, kto má uhradiť náklady na bezplatnú právnu pomoc, musíme poukázať na Ústavu Slovenskej republiky. Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, o začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Z uvedeného článku je zrejmé, že štát má povinnosť zabezpečiť právnu pomoc. Ako som už spomenul, túto povinnosť si štát splnil zákonom o advokácii. Poskytovanie právnej pomoci je v ňom koncipované ako slobodné povolanie, teda forma podnikania. Advokáti v rámci svojich možností môžu poskytovať právne služby za zníženú odmenu alebo bezplatne, teda právnu pomoc pro bono. Vyžadovať neustále systematické poskytovanie právnej pomoci zadarmo však nie je možné od advokátov podľa môjho názoru spravodlivé požadovať. Problém nastáva v situácii, keď zákon požaduje povinné zastúpenie advokátom a osoba nevie pre svoju majetkovú a sociálnu situáciu splniť túto podmienku. Zdá sa byť logické, že práva a ich uplatnenie sú v súlade a na základe ústavy musí občanom zabezpečiť štát, a teda aj tým občanom, ktorí nemajú dostatok finančných prostriedkov na právnu pomoc. V civilných procesných predpisoch je upravené obligatórne zastúpenie účastníka advokátom ako dovolateľa, teda v zmysle § 241 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku alebo žalobcu v správnom súdnictve podľa § 250a Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ účastník nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo je pracovník, alebo zamestnaný člen, za ktorého koná. Rovnako je upravené obligatórne zastúpenie účastníkov v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v prípade, že navrhovateľ nerešpektuje povinnosť zastúpenia, následkom tohto postupu je odmietnutie návrhu na predbežnom prerokovaní veci pre nesplnenie podmienky prípustnosti konania. Čiastočné riešenie tohto problému priniesol § 30 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. V tejto možnosti musí súd účastníka poučiť. Aplikovanie tohto ustanovenia je viazané na splnenie dvoch podmienok. Musia byť splnené predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 138 Občianskeho súdneho poriadku a musí to byť potrebné na ochranu jeho záujmu. O oslobodení rozhoduje predseda senátu uznesením bez pojednávania. Doručuje sa iba žiadateľovi a vyhlasuje sa, ak žiadateľ osobne je prítomný na pojednávaní. Predseda senátu môže kedykoľvek toto oslobodenie, prípadne aj so spätnou účinnosťou až do právoplatného skončenia veci, toto oprávnenie odňať, ak sa ukáže pomer účastníka na oslobodení neodôvodnene, prípadne ani neodôvodňovali. To by sa týkalo aj súvisiaceho rozhodnutia súdu o ustanovení zástupcu, ktorý súd na základe tejto skutočnosti musel zrušiť. Táto úprava sa zdá byť podľa môjho názoru dostatočná, ale v súčasnej súdnej praxi je veľmi málo prípadov, že by k takémuto rozhodovaniu súdom dochádzalo. Hlavným problémom tohto systému poskytovania právnej pomoci je skutočnosť, že advokát môže byť súdom ustanovený iba účastníkovi konania. V konaniach, ktoré sa začínajú iba na návrh, je však potrebné poskytnúť právnu pomoc ešte predtým, ako sa prípad dostane na súd. Je potrebné spísať návrh, teda žalobu na začatie konanie. Súd však môže ustanoviť advokáta, ktorý by mohol pripraviť takýto návrh na začatie konania až po začatí samotného konania. Z toho dôvodu nie je tento systém veľmi účinný. Je dôležité, že právnu pomoc budú poskytovať kvalifikovaní advokáti zapísaní v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Tým bude zabezpečený zákonom určený štandard právnych služieb. Z toho vyplýva, že centrum, ktoré sa týmto zákonom alebo novelou zákona vytvára, by malo vôbec zastupovať žiadateľov voči iným štátnym orgánom. Podľa môjho názoru by centrum malo iba rozhodovať o oprávnenosti nároku a nezastupovať oprávnené osoby v samotných konaniach. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,225,520 |
5 | 2020-04-07 | Autorizovaná rozprava | 342 | Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Zemanová | poslankyňa NR SR | Vážený pán podpredseda, dajte, prosím, najprv hlasovať o návrhu pána poslanca Kuffu nepokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona. | [] | 3,941,647 |
24 | 2011-10-11 | Autorizovaná rozprava | 246 | Dubovcová, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Dubovcová | poslankyňa NR SR | Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcela by som pripomenúť našim poslancom čl. 1 ods. 2 slovenskej ústavy: Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Hovorím to v súvislosti s tým, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je viazaná zmluvami a záväzkami, ktoré prijala, a tieto zmluvy a záväzky sú postavené na základe zásady, ktorá je prioritná v Európskej únii, a to je zásada lojality. Podľa tejto zásady musia všetky štáty vystupovať, musia sa ňou riadiť a riadia sa nimi aj právne vzťahy, ktoré... (Hlasy z pléna.) Počuť? Prosím? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Hlasy z pléna.)",
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,176,574 |
46 | 2015-02-05 | Autorizovaná rozprava | 228 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Kadúc. | [] | 4,207,518 |
14 | 2017-03-23 | Autorizovaná rozprava | 266 | Kvorka, Ján, poslanec NR SR | Ján | Kvorka | poslanec NR SR | Nie, nie, utekal som. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu. | [] | 3,898,315 |
77 | 2022-11-15 | Autorizovaná rozprava | 171 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | S ostatnou faktickou poznámkou pán poslanec Lukáš Kyselica. | [] | 3,928,716 |
18 | 2003-10-23 | Autorizovaná rozprava | 134 | M. Fronc, minister školstva SR: | M | Fronc | minister školstva SR | Vážený pán poslanec, myslím si, že nie je potrebné pri vláde vytvárať nový fond na podporu reprezentácie. Existujú rôzne formy takejto podpory pre rôzne aktivity. Ja sám na ministerstve školstva mám na podporu športovej. Ale vecne k tejto záležitosti, ako mi napísal pán minister Kaník. Podľa príkazu č. 2 ministra práce, sociálnych vecí a rodiny o podmienkach poskytovania príspevkov na humanitné účely z rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je podľa čl. 2 ods. b) možné poskytnúť humanitnú pomoc na riešenie sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia. Rovnako podľa odseku c) v tom istom článku je možné poskytnúť príspevok na podporu verejnoprospešnej činnosti mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti pomoci občanom so zdravotným postihnutím. Teda v konkrétnom prípade odporúča pán minister Kaník pani Faháčovej alebo mimovládnej organizácii, v ktorej pôsobí, t. j. napríklad Únia nevidiacich a slabozrakých, pravdepodobne, obrátiť sa so žiadosťou o príspevok na humanitné účely priamo na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa bodu 6 ods. 2 čl. 2 spomínaného príkazu o poskytnutí príspevku vrátane výšky a účelu použitia rozhodne minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Skončil som. Ďakujem. | [] | 4,128,366 |
31 | 2004-09-10 | Autorizovaná rozprava | 4 | T. Mikuš, poslanec: | T | Mikuš | poslanec | Všetky krajiny sveta, ktoré sú priemyselne rozvinuté, sa snažia spracúvať koncepcie, ktoré zaručia, že elektrická energia bude v časovom horizonte desiatok rokov spoľahlivo dodávaná zákazníkovi v tom momente, keď zákazník vystaví objednávku, to znamená, keď – ľudovo povedané – stlačí vypínač. Všetky vlády sveta teda plánujú. Na Slovensku je deficit v plánovaní, deficit v systémovom prístupe k riadeniu štátu. Sme svedkami toho, že v Európe v minulých rokoch niekoľkokrát prišlo k veľkoplošným výpadkom elektrickej energie. V rôznych krajinách to malo rôzne príčiny. Tie príčiny boli technické, zmena poveternostných podmienok, niekedy to boli sociálne nepokoje, inde to boli aj nesprávne prístupy v realizácii obchodnej politiky. Za týmito veľkoplošnými výpadkami sa skrývajú nielen hospodárske straty, dnes už sa dajú veľkoplošné výpadky merať aj stratami na ľudských životoch. Verím, že každý z nás chce, aby k takýmto situáciám neprichádzalo na Slovensku. Slovensko, tak ako celá Európa, bude čeliť v priebehu niekoľkých rokov nedostatku elektrickej energie. Aby sme tomu zabránili, snažíme sa zaviazať vládu, aby dokončila rozostavanú Jadrovú elektráreň Mochovce. Dobrý príklad na dostavbu aj na ekonomickú efektívnosť v lokalite Mochovce existuje, to sú prvé dva bloky, z ktorých jeden sme uviedli do prevádzky v roku 1998, druhý v roku 2000. Boli spracované tri analýzy výhodnosti dostavby. Všetky tri potvrdili návratnosť elektrárne za menšiu dobu, než je jej veľmi konzervatívne stanovená doba životnosti. Je povzbudzujúce, že odborné diskusie, ktoré sa viedli na rôznych úrovniach, našli odraz aj v parlamente, že 4 poslanecké kluby podporili prerokovanie tohto uznesenia. Pre mňa je to znamením, že prvýkrát opozícia a koalícia, časť koalície, sa dohodli na niečom, čo ja osobne považujem za významný moment, považujem to za otázku národnoštátneho významu. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu, ktorý prispeje k stabilite krajiny ako celku. Nielen na Slovensku, ale v mnohých iných krajinách významní muži už niekoľko rokov tvrdia, že spoľahlivosť alebo bezpečnosť dodávok energie je súčasťou národnej bezpečnosti. Tak je to aj na Slovensku. Sme energeticky dovozovo veľmi závislí, musíme dovážať 90 % zdrojov elektrickej energie. Je preto veľmi dôležité budovať také zdroje, kde nie je problémom vytvoriť strategickú zásobu. Je dôležité budovať také zdroje, ktoré neprispievajú k prehĺbeniu hrozby globálnej zmeny. Je dôležité budovať také zdroje, ktoré sú zároveň ekonomicky výhodné. Jadrová elektráreň Mochovce je toho dobrým príkladom. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,035,783 |
33 | 2014-03-19 | Autorizovaná rozprava | 17 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Na vystúpenie pána poslanca sú faktické poznámky tri, štyri. Končím možnosť. Ďalší, nech sa páči, Július Brocka. | [] | 4,202,686 |
31 | 2021-06-15 | Autorizovaná rozprava | 103 | Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR | Monika | Kozelová | poslankyňa NR SR | No čo vám poviem na margo kolegov zo SMER-u a
HLAS-u. Je ťažké dlhé roky kradnúť a potom musieť odísť od zdroja... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 3,929,836 |
28 | 2008-10-22 | Autorizovaná rozprava | 68 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 141 prítomných, 81 za, 39 proti, 21 sa zdržalo. Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania. Ďalej. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,140,474 |
6 | 2024-01-09 | Autorizovaná rozprava | 158 | Šimečka, Michal, podpredseda NR SR | Michal | Šimečka | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Pán poslanec Pollák. | [] | 4,127,138 |
54 | 2002-02-05 | Autorizovaná rozprava | 21 | M. Dzurinda, predseda vlády SR: | M | Dzurinda | predseda vlády SR | Nie celkom rozumiem, prečo chcete ministrov, keď sa tu neveľmi dobre dá rozprávať. Aspoň ty keby si to rešpektoval! J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister a pán poslanec, ak chcete diskutovať, nech sa páči, mimo rokovacej miestnosti. Obidvaja! Nech sa páči, zaujmite miesto. Pán predseda, nech sa páči. | [] | 3,894,064 |
18 | 2011-05-24 | Autorizovaná rozprava | 195 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | Pán poslanec Podmanický. | [] | 4,068,525 |
39 | 2014-10-28 | Autorizovaná rozprava | 167 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec, naozaj pán poslanec Petrák vystupuje v rozprave. Naozaj je to všetko tak, ako to má byť, takže nech sa páči. | [] | 3,964,490 |
34 | 2014-03-25 | Autorizovaná rozprava | 38 | Martvoň, Anton, poslanec NR SR | Anton | Martvoň | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa Žitňanská, no, zaujímavé vystúpenie, len má jednu takú chybu. Chcem sa vás spýtať, keď tvrdíte, že ako vám ide o spravodlivosť a podstatu veci ako takú, prečo ste nepočkali s mimoriadnou schôdzou a s jej zvolaním až na rozhodnutie dovolacieho súdu, keď bude to celé konanie skončené? Prečo? No ja vám poviem prečo, lebo prezidentské voľby. Vy na tomto robíte obyčajnú politiku, ktorá vám teraz zapasovala a snažíte sa to zneužiť na úkor ministra spravodlivosti v prezidentských voľbách. Kebyže vám fakt závisí na tej spravodlivosti a chcete ju, tak počkáte na rozhodnutie dovolacieho súdu o tom ministrovom dovolaní ako takom. Ale vy ste nečakali, tá vec je ešte živá. To je to isté, čo som povedal aj pánovi ministrovi, teda bývalému ministrovi Lipšicovi, kebyže sa ide do všetkých vašich vecí, ktoré ste rozhodovali v rámci rozkladu ako ministerka, alebo v rámci správneho konania, v rámci obnovy konania, tak z tých odôvodnení tiež by sa dalo vykľuť a vykúzliť takáto mimoriadna schôdza, že máte tam niektoré odôvodnenia veľmi zvláštne. Ale sú to veci, ktoré môže vždy preskúmať ešte súd. A v tomto prípade je to to isté. Preskúmava to súd kvôli tomu, aby štátu nevznikla žiadna škoda. Preto to minister podal. Toľko z mojej strany. | [] | 3,881,616 |
49 | 2010-03-03 | Autorizovaná rozprava | 210 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 135 prítomných, 107 bolo za, 28 sa zdržalo. Tieto body sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,206,048 |
35 | 2014-05-13 | Autorizovaná rozprava | 39 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Žiadate zaradiť bod, dobre. | [] | 3,939,478 |
19 | 2013-05-29 | Autorizovaná rozprava | 166 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, za poslanecký klub SaS pána poslanca Petra Osuského, ktorý sa však nenachádza v sále. Takže nemôže vystúpiť. Otváram teraz ústnu rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. A prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán spravodajca, záverečné slovo k rozprave? Chcete zaujať stanovisko? (Reakcia spravodajcu.) Nie je tomu tak. Ďakujem. Sme si zavtipkovali. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov . Návrh zákona má parlamentnú tlač 468, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 460. Dávam slovo poslancovi Jozefovi Kollárovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči. | [
"(Reakcia spravodajcu.)"
] | 4,023,041 |
51 | 2021-12-14 | Autorizovaná rozprava | 196 | Taraba, Tomáš, poslanec NR SR | Tomáš | Taraba | poslanec NR SR | Tak to je v novinách, tak som to čítal v novinách. | [] | 3,870,139 |
27 | 2008-09-11 | Autorizovaná rozprava | 192 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | Teraz dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Jánovi Kvorkovi a žiadam ho, aby uviedol spravodajskú správu. | [] | 4,133,752 |
90 | 2023-05-18 | Autorizovaná rozprava | 157 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 142 poslancov, za 110, proti žiadny, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečí policajtov a vojakov. Ďalej budeme hlasovať v druhom čítaní o návrhu poslanca Tarabu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta. Je to tlač 1497, bod 95 schváleného programu. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre hospodárske záležitosti poslankyni Magdaléne Sulanovej, aby hlasovanie uvádzala. (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 1497.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 1497.)"... | 4,055,069 |
3 | 2012-06-19 | Autorizovaná rozprava | 142 | Přidal, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Přidal | poslanec NR SR | Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. | [] | 4,015,181 |
23 | 2017-11-28 | Autorizovaná rozprava | 179 | Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Zemanová | poslankyňa NR SR | Ešte 15 minút určite. | [] | 4,012,428 |
12 | 2024-04-24 | Autorizovaná rozprava | 251 | Ľupták, Pavel, poslanec NR SR | Pavel | Ľupták | poslanec NR SR | Teraz vás, pán predsedajúci, poprosím, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Viskupiča. | [] | 4,174,659 |
18 | 2017-06-14 | Autorizovaná rozprava | 87 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Budaj. | [] | 3,974,754 |
27 | 2008-09-18 | Autorizovaná rozprava | 45 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister svojím vystúpením otvoril rozpravu. Registrujem jednu faktickú poznámku na neho. Pán poslanec Fedor, pán poslanec Kahanec. Ešte niekto s faktickou poznámkou? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána ministra. A slovo má pán poslanec Kahanec. | [] | 3,954,544 |
50 | 2019-09-13 | Autorizovaná rozprava | 310 | Heger, Eduard, poslanec NR SR | Eduard | Heger | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Ondro, krásne si, krásne si odkryl prepojenosť Moniky Jankovskej a je naozaj nespochybniteľná a ten odpočet, ktorý si urobil tých jej superfunkcií, je, je nádherný a naozaj vidieť tú nespochybniteľnú prepojenosť. Ale je tu ešte jedna veľká prepojenosť Moniky Jankovskej, ktorá je tiež úplne zjavná okrem toho, že teda je nominovaná a bola nominovaná do všetkých týchto superfunkcií, a to je tá, práve tá záverečná bodka, že SMER ju neodvolal, to je práve to, úplne tá čerešnička na torte, že môžu nám tu rozprávať, čo len chcú, ale tá prepojenosť je úplne zjavná, nespochybniteľná jednak tými nomináciami a po druhé tou jej nedotknuteľnosť, že na ňu nesiahli. A veľmi mi to pripomína, mi pripomína, Monika Jankovská mi pripomína Roberta Kaliňáka, akurát v sukni, že proste naozaj to sme videli aj pri ňom, že tam nemohlo sa ani len slovíčkom krivo povedať. A ďakujem, že si odkryl aj tú ďalšiu komnatu Petra Pellegriniho, keď si opísal podrobne ten pozmeňujúci návrh. A potom nám tu môže premiér Pellegrini rozprávať o tom, ako nič on nedovolí, aby tu niekto robil rozdiely alebo aby tu bola nejaká nespravodlivosť, alebo niečo podobné. Tento skutok hovorí za všetky a je úplne krásne plastický a odhaľuje ho úplne donaha. Čiže toľko k slovám verzus skutkom premiéra Pellegriniho. Ďakujem. | [] | 4,201,652 |
53 | 2015-06-23 | Autorizovaná rozprava | 180 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Pán minister, chcete reagovať? Nech sa páči, prosím dve minúty pre pána ministra. | [] | 4,138,163 |
33 | 2018-06-19 | Autorizovaná rozprava | 24 | Žitňanská, Lucia, poslankyňa NR SR | Lucia | Žitňanská | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Dovolím si veľmi krátko, o to viac, že som mala možnosť opakovane byť na radách ministrov pri tom, keď sa diskutoval európsky prokurátor v začiatkoch pred pár rokmi, ako aj teraz vo finálnej fáze prijímania posilnenej spolupráce. A musím povedať aj to, že aj z tohto miesta znova je namieste poďakovať aj všetkým kolegom na ministerstve spravodlivosti, ktorí sa vo finálnej fáze rokovania o Európskej prokuratúre výraznou mierou pričinili za to, že naozaj sa našiel taký konsenzus, že ten návrh mohol byť prijatý. Ako to treba povedať, pretože tu máme náš podiel a našu zásluhu na tom, že nakoniec sa našla zhoda a vznikla posilnená spolupráca na úrovni 20 štátov. Treba to povedať. A môžu byť na to iné názory, pochopiteľne, ale asi potom by sme mali byť poctiví, pretože tie iné názory a tá diskusia sa viedla skôr na inej úrovni. V prvom rade to bola otázka subsidiarity, to znamená, ako nastaviť Európsku prokuratúru tak, aby bola v súlade s európskym právom a neporušila princíp subsidiarity. Čiže tam bol niekde ten kameň úrazu, a preto nie je ako keby centralizovanejšia. Čiže ten balans, aby to bolo akceptovateľné pre 20 členských krajín, prípadne do budúcnosti aj niektoré ďalšie, pretože Holandsko o tom rozmýšľa, bol tam politický problém v Holandsku práve kvôli otázke subsidiarity. To je, to bolo to čaro, ako keby nájsť ten vhodný mix. Áno, nepodporovala by som to, keby som nebola presvedčená o tom, že to môže byť krok späť a že má zmysel na európskej úrovni čeliť kriminalite, ktorá sa týka aj európskych záujmov, resp. finančných záujmov Európskej únie, ale aj niektorých ďalších trestných činov, ako sú karuselové obchody s DPH. To znamená, hovoríme o takej kriminalite, ktorá má cezhraničný rozmer. Nie, Európska prokuratúra nevyrieši naše domáce problémy, ani nemá riešiť naše domáce problémy. A nie je to naše vysvedčenie a nie je to zároveň kritika Bruselu, pretože hlavný líder tohto návrhu a presadzovania Európskej prokuratúry naozaj boli Nemci, Francúzi, vo veľkej miere potom aj Taliani, ale hlavne Nemci, Francúzi, ktorí argumentovali vlastnými číslami, a tá DPH sa tam dostala kvôli tomu, že práve nemeckí poslanci argumentovali vlastnými číslami, o koľko prichádza Nemecko tým, že nie je efektívna cezhraničná spolupráca. Toľko zo skúsenosti. Zároveň musím povedať, že európskeho prokurátora predpokladala už a predpokladá Lisabonská zmluva, čiže to nevzniklo teraz v poslednom roku, keď sme sa zľakli, čo sa deje v Maďarsku, v Poľsku, nebodaj na Slovensku, ale to je téma, ktorá sa diskutuje už dlhé roky a teraz vyústila do konečnej podoby. A, samozrejme, že vo výsledku bude úspešný ten projekt vo veľkej miere aj od toho, akí kvalitní ľudia zasadnú v inštitúcii, ktorá sa volá Európska prokuratúra, a naša zodpovednosť je dať tam čo najkvalitnejšieho človeka, samozrejme, za Slovensko. A preto som vďačná za konštruktívnu debatu, pán poslanec Beblavý, pretože ja som tiež presvedčená o tom, že v tomto návrhu zákona sa podarilo ministerstvu spravodlivosti urobiť lepší proces, lepšie nastavenie, než máme dnes v rámci všeobecnej prokuratúry. A ja pevne verím, že pokiaľ by boli nejaké dobré nápady, však, pán minister, tak určite je priestor sa o nich rozprávať, pretože – tak ako ste správne povedali – vo výsledku nebudeme vyberať my, ale bude vyberať niekto iný. A tiež si nechceme urobiť ani hanbu a máme záujem na tom, aby sme tam mali kvalitného človeka. Že to občas aj vieme, tak to asi tiež treba povedať, možno ste zaregistrovali, možno nie, ale Slovensko dnes má človeka na čele EUROJUST-u, ktorý požíva slušnú autoritu v rámci štruktúr Európskej únie. Čiže niekedy sa nám to podarí aj dokonca z liahne prokuratúry. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 4,085,606 |
13 | 2003-06-18 | Autorizovaná rozprava | 22 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Hanzel. Nech sa páči. B. Hanzel, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená koalícia, možno vás prekvapím, keď skonštatujem, že viaceré z vašich krokov, t. j. zavádzanie spotrebnej dane na alkohol, tabak a minerálne oleje, sú kroky správne. Je to jedno z prvých opatrení, ku ktorým siaha každá rozumná vláda v prípade potreby naplnenia rozpočtu alebo v krízových prípadoch. Tieto opatrenia nesú so sebou dokonca i iné pozitívne hodnoty, ako je napr. zdravie ľudí, nižšiu hustotu premávky na cestách, a tým i nižšiu nehodovosť a podobne. Mnohí z vás sú určite prekvapení, že sa takto vyjadrujem, ale robím to preto, lebo to je v absolútnej zhode s mojím svedomím aj mojím poznaním a skúsenosťami zo zahraničia. Robím to tiež preto, lebo koalícia v rámci hesla novej politickej kultúry v parlamente nehovorí v rozprave nič. Nie sme vám hodní ani toho, aby ste s nami diskutovali, lebo je to zbytočné, i tak viete, ako si to odhlasujete, resp. ako to musíte odhlasovať. Denne vidíme, ako tu niekoľkí bossovia riadia celé hlasovanie parlamentu, a často vidíme, ako sa rozčuľujú, keď náhodou niekto zahlasuje inak. Vidíme, ako tu bossovia z vládnych strán riadia parlament, ktorý by mal vlastne kontrolovať vládu. Denne počúvame z médií, ako rozhodol parlament, a pritom vieme všetci, čo tu sedíme, že rozhodli vlastne štyria až ôsmi z nás. Uberáte nám právo nielen na rozhodovanie, ale aj na diskusiu. Musím sa priznať, že takú bezmocnosť, akú pociťujem v tomto parlamente, som ešte nezažil a to mám za sebou veľmi pestrý život. Musím vám tiež povedať, že sa za náš parlament hanbím a je mi ľúto občanov Slovenska, ktorí nám všetkým, koalícii i opozícii, dali svoje hlasy v dobrej viere, že ich dôveru nesklameme. A teraz dovoľte, aby som sa vrátil k spotrebným daniam. To, voči čomu protestujem ja, v prvom rade je to, že sa to deje opätovne v skrátenom konaní. Nepochybujem o tom, že pán Mikloš a jeho ministerskí úradníci o tomto kroku vedeli ešte prv, ako zostavili vládu. Dokonca ja sám som túto potrebu predpovedal v zahraničnom výbore ešte minulý rok, čomu sa schuti vtedy, ako aj teraz zasmial pán Figeľ aj pán Kubovič. To, voči čomu protestujem, je, že sa tieto prostriedky používajú na zaplátanie nejakej diery, a nie systémovo, napr. účelovým viazaním na rozvoj školstva, na platy učiteľov, zdravotníkov či na tie dôchodky, na ktoré, ako tvrdíte, nie sú peniaze. Zažil som už na svojej koži úpravu spotrebných daní presne týchto komodít vo Švédsku, ale vždy to bolo spojené s niečím iným, pozitívnym, napr. udržaním ceny chleba, ceny mlieka čiže základných potravín. Ibaže u nás sa súčasne zvyšujú i ceny základných potravín cez vyššiu DPH a iné vplyvy. Preto záverom žiadam, aby sa takto získané prostriedky použili účelovo na platy učiteľov, zdravotníkov a príp. časť z nich sa vyčlenila na budúcoročné zvýšenie dôchodkov. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,056,696 |
7 | 2010-10-21 | Autorizovaná rozprava | 45 | Fronc, Martin, poslanec NR SR | Martin | Fronc | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, aby som to mohol povedať. Viete, ja neviem o čom sa tu vlastne hovorí, o akom zastavení diaľnic? Z Bratislavy do Košíc? Veď verejný prísľub predchádzajúcej vlády, ktorý zaznel z úst vtedajšieho premiéra Fica je, že my všetci chodíme po diaľnici dnes v roku 2010 z Bratislavy do Košíc. Tak tam už nieto čo zastaviť. To ste už postavili. To je prvá poznámka. V rovnakom duchu, musím povedať, že toľko manipulácií, neprávd som dávno nepočul ako ste povedali, pán poslanec Fico. Ale niekoľko poznámok. Po prvé, táto vláda a minister Figeľ nezastavili výstavbu diaľnic, pretože zmluva, ktorá bola, vypršala. A vypršala preto, že opakovane nedokázali nájsť finančné krytie. A pán exminister, vy o tom dobre viete. Po druhé. Vôbec nie sme proti PPP projektom, ale proti čomu sme, je, že sme proti predraženým, takpovediac zlodejským PPP projektom. To je podstatné. A niekoľko otázok, ktoré ešte snáď budem môcť mať, ale priamo, pretože neočakávam, že to pán expremiér bude vedieť, keď hovoríte o tom najcitlivejšom mieste Žilina – Dubná Skala. Čo ste s tým urobili? Pán exminister Vážny, vy dobre viete, že to je „botlnek“, to je hrdlo a zbytočne staviate ďalšie úseky, tam sa to všetko zahusťuje. Čo ste za štyri roky urobili v tejto oblasti? Tam ste mali riešiť tie problémy. A keď už hovoríme o požičiavaní peňazí. Za koľko si požičia štát? S akým úrokom? Na dlhopisy 4 %? Za koľko požičiavajú tie firmy? Dvanásť percent? Tak aké sú tam rozdiely? | [] | 3,888,903 |
32 | 2004-11-02 | Autorizovaná rozprava | 93 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o spoločnej správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o prerokovaní správy o hospodárení Sociálnej poisťovne za I. polrok 2004. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 1. októbra 2004 č. 907 pridelil správu o hospodárení Sociálnej poisťovne za I. polrok 2004 na prerokovanie dvom výborom, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Správu o hospodárení Sociálnej poisťovne za I. polrok 2004 odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 5. októbra 2004 č. 459, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 13. októbra 2004 č. 291. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré správu prerokovali, nevyplývajú pre Národnú radu Slovenskej republiky žiadne návrhy. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor na základe uznesení výborov k správe o hospodárení Sociálnej poisťovne za I. polrok 2004 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu vziať na vedomie. Zároveň ma gestorský výbor určil ako spoločného spravodajcu. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie dňa 13. októbra 2004 pod č. 291. Spoločná správa obsahuje aj návrh uznesenia, v ktorom Národná rada konštatuje, že správa o hospodárení Sociálnej poisťovne za I. polrok 2004 bola predložená v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 703 zo 6. decembra 2003, b) berie na vedomie správu o hospodárení Sociálnej poisťovne, po druhé, berie na vedomie bilančný rozdiel hospodárenia k 30. júnu vo výške mínus 2,6 mld. korún a v štruktúre tak, ako je uvedené v návrhu uznesenia, a po tretie, že bilančný rozdiel po presune medzi fondmi a presunom zostatkov minulých rokov k 30. 6. je vo výške 13,8 mld. korún a takisto v štruktúre, ktorá je uvedená v priloženom návrhu. Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu a hlásim sa do rozpravy. | [] | 4,185,091 |
97 | 2023-07-22 | Autorizovaná rozprava | 2 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať. Ešte predtým vás chcem upozorniť, že v prípade, že nebude prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, podľa § 23 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku schôdzu ukončím. Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali. Techniku poprosím, aby spustila možnosť prezentácie. (Prezentácia.) Konštatujem, že sa prezentovalo 48 poslancov a Národná rada teda opäť nie je schopná sa uznášať, a teda končím 97. schôdzu Národnej rady. Po 15-minútovej technickej prestávke pristúpime k 98. schôdzi a bude to o 10.30 h. (Rokovanie 97. schôdze NR SR sa skončilo o 10.12 hodine.) (Po skončení rokovania 97. schôdze NR SR a po prestávke pokračovalo rokovanie 98. schôdze NR SR.) 3 | [
"(Prezentácia.)",
"(Rokovanie 97. schôdze NR SR sa skončilo o 10.12 hodine.)",
"(Po skončení rokovania 97. schôdze NR SR a po prestávke pokračovalo rokovanie 98. schôdze NR SR.)"
] | 3,889,673 |
4 | 2012-08-01 | Autorizovaná rozprava | 109 | Mihál, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Mihál | poslanec NR SR | Pani kolegyňa Tomanová, no nemám priestor vo faktickej poznámke, aby som tu nejako komplexnejšie porovnal čísla, ktoré svedčia o chode, funkčnosti a efektivite Sociálnej poisťovne za roky 2006 až 2010 a potom 2011 a jej príprave na rok 2012. Takže len v rýchlosti poviem jedno zaujímavé číslo. Počet zamestnancov v Sociálnej poisťovni ešte koncom roka 2007 bol 5 962, o rok neskôr koncom roka 2008, tam už nastúpil, myslím, pán Muňko, to bolo 6 067 a o ďalší rok koncom roku 2009 to bolo 6 148 zamestnancov. Čiže počet zamestnancov nám utešene stúpal. V súčasnosti pri odchode bývalého generálneho riaditeľa Lopatku je to približne 5 000 zamestnancov. Čiže aj toto číslo svedčí o tom, kto akým spôsobom efektívne hospodári. | [] | 4,094,082 |
7 | 2012-09-26 | Autorizovaná rozprava | 191 | Žitňanská, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Žitňanská | poslankyňa NR SR | Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem veľmi pekne za slovo. V krátkosti by som možno povedala, čo je cieľom tejto novely. Je veľmi stručná a má za cieľ zaviesť druhú časovú oponu vo vysielaní. V súčasnosti viete, že existuje jedna časová opona, to znamená že programy nevhodné pre vekovú kategóriu divákov do 18 rokov sa nemôžu vysielať počas dňa až do 22.00 hodiny. A to, čo ja navrhujem, je, aby existovala aj druhá časová opona, a síce aby programy nevhodné pre vekovú kategóriu divákov do 15 rokov sa nemohli vysielať počas dňa čiže aby sa mohli vysielať len v čase od 20.00 hodiny do 6.00 hodiny ráno. Ten dôvod, prečo navrhujem také znenie, je jednoduchý. V minulosti takáto druhá časová opona platila. Bolo to v čase keď aj ja som bola členkou Rady pre vysielanie a retransmisiu. A myslím si, že tá prax ukázala opodstatnenosť takéhoto opatrenia. A odkedy prestala platiť táto druhá časová opona, bolo to v roku 2008, nielenže sa zhoršila kvalita vysielania, ale teda začali pribúdať aj sťažnosti na Radu pre vysielanie a retransmisiu. V roku 2008 ich bolo 215, v roku 2010 ich bolo 430, v roku 2011 ich bolo až 1 191 a v tomto roku tiež ich pribúda požehnane. Ako príklad, prečo som sa aj rozhodla ísť s touto témou von, by som uviedla jeden prepis z jednej upútavky, ktorú som zachytila počas sledovania rozprávky s mojou deväťročnou dcérou. Uvádzam to aj preto, že mnohí z vás možno nesledujú televíziu vôbec alebo v televízii sledujú len niektoré relácie, možno niektorí rozprávky nesledujú, lebo nemajú malé deti, niektorí možno rozprávky sledujú s vnúčatami. A ja som v televízii rozprávku v sobotu sledovala s mojou deväťročnou dcérou. Prečítam vám kúsok z toho prepisu z upútavky, ktorá odznela v televízii o 10.47 hodine v sobotu predpoludním uprostred rozprávky určenej pre malé deti. Je to v zábere na navrhovateľku hovoriacu pred kamerou a v pozadí sú v policiach zložky na dokumenty: „Mama mi vždy hovorila, aby som v ľuďoch hľadala len to dobré. Ale čo je dobré na tom zverovi?“ Potom je prestrih na odporcu pána Hrabka v súdnej sieni hovoriaceho: „Neviem, neviem to opísať slovami, čo v tej chvíli do mňa vošlo.“ Navrhovateľka skočí pánovi Hrabkovi do reči slovami: „Diabol do vás vošiel v tej chvíli.“ Potom je záber na sudcu hovoriaceho: „Čo sa zistilo šetrením polície, aký bol teda konečný záver.“ A navrhovateľka stojí pri stole, vedľa nej sedí advokátka a hovorí: „Moja mama bola po smrti zneužitá a tento sexuálny akt previedol práve tu pán Hrabko.“ Je podľa vás normálne, je podľa vás prijateľné, aby počas rozprávky, počas programu explicitne určeného deťom išla upútavka, kde sa hovorí o sexuálnom zneužití mŕtvej osoby? Ja si neviem predstaviť, čo ešte horšie by tam malo odznieť, to by bolo jedine to že by to niekto ukázal. Ale tak to snáď nie. Naozaj, dostali sme sa príliš ďaleko na to, aby sme to mohli ďalej tolerovať. Pán minister už povedal, že tiež zaregistroval horšiu kvalitu alebo vulgarizáciu alebo idiotizáciu spoločnosti a chce to riešiť. Sľúbil, že v tomto duchu chce pripraviť vyhlášku, ktorá by bola platná od 1. 1. 2013. Teraz aj hovorí o tom, že sa chce rozprávať s ľuďmi a počúvať, čo si oni o tom myslia, že či vôbec také niečo je potrebné. Ja teda len dúfam, že nezmenil svoj názor, pretože ja som presvedčená, že takéto niečo je potrebné. Je potrebné ochrániť deti pred takýmto obsahom v televíziách. A podľa mňa sú tu vlastne dve témy na stole, z nich jedna je, či naozaj takéto relácie patria alebo nepatria na obrazovky, a druhá je téma ochrany maloletých. K tej prvej téme poviem, nie je problém, keď sú v televízii rôzne relácie a sú rôzne stanice platené, kde človek vie presne, že to tam nájde, keď si to vyhľadá. A v tomto naozaj ja nechcem zavádzať žiadnu cenzúru, proste to, čo mne vadí, je, že takéto relácie, takéto filmy plné násilia sú podsúvané a vnucované aj detskému divákovi, ktorý sa proti tomu nevie brániť. Zaznelo v médiách aj také niečo, že tento návrh, ktorý predkladám, je príliš prísny. Len pre vašu informáciu poviem, ako je to napr. vo Francúzsku. Vo Francúzsku pre vekovú kategóriu do 12 rokov programy nevhodné sa môžu vysielať len po 20.30 hodine, do 16 rokov programy nevhodné sa môžu vysielať až po 22.30 hodine a dokonca do 18 rokov programy nevhodné sa nemôžu na bežných staniciach vôbec vysielať, môžu byť len na staniciach, ktoré sú zakódované, a teda spoplatnené. Taktiež som zaregistrovala v médiách vyjadrenia niektorých kolegov zo strany SMER, že by bolo dobré zharmonizovať našu legislatívu s tou českou. Myslím si, že bolo to včera alebo predvčerom v médiách, Česi neuvažujú o takomto niečom, neuvažujú o jednotnom systéme označovania. A ja sa pýtam, ak v Českej republike budú do ovzdušia vypúšťať škodliviny, tak pôjdeme aj my do toho preto, aby sme boli takí ako oni, alebo si urobíme poriadok doma a nebudeme vypúšťať škodliviny a budeme žiadať od tej vedľajšej strany, od toho ďalšieho štátu, aby podľa možností tiež upravil svoju legislatívu? Myslím si, že my sme v prvom rade zodpovední za to, čo sa deje tu. A vyhovárať sa na to, ako je to v inej republike, mi príde veľmi nezodpovedné. Posledná moja poznámka k tomuto úvodu ešte je, tiež som v médiách zachytila vyjadrenie, že tento návrh je zle napísaný. Ono je dôležité čítať veci s porozumením. Čiže by som to chcela naozaj vysvetliť. Keď si prečítate § 20 tohto zákona, tak zistíte, že v prvom odseku sa píše o tom, že platí generálny zákaz vysielať relácie, ktoré by mohli ohroziť psychický vývoj dieťaťa. Čiže je tu zákaz. Preto, tak ako som to naformulovala, alebo teda právnik to tak naformuloval, sa vlastne dávajú dve výnimky, kedy sa môžu vysielať takéto programy, ktoré môžu ohroziť psychický vývoj dieťaťa. Ale, samozrejme, ja som pripravená v druhom čítaní, ak by to bol len tento jediný problém, ktorý by bránil poslancom strany SMER zahlasovať za túto novelu, dať tam slovíčko „len“, aby bolo zrejmé, že sa smú tieto programy vysielať len v tom čase, a nie inokedy. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,912,019 |
39 | 2014-10-21 | Autorizovaná rozprava | 35 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Zajac. | [] | 4,053,689 |
6 | 2012-08-06 | Autorizovaná rozprava | 241 | Mihál, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Mihál | poslanec NR SR | Ďakujem, tak v súhrne na všetkých troch kolegov. Naozaj mi je úprimne ľúto, že o zákone rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, pretože to nie je dostatočný priestor, ten mesačný odstup medzi prvým a druhým čítaním je veľmi dôležitý. Nechcem nikoho podceňovať, ale najmä pre tých kolegov, ktorí nie sú v tej problematike až tak celkom doma. Mne sa páči, že niekoľko aktívnych kolegov sa rado nechá poučiť a trošku vyškoliť z toho, že o čom tento zákon, či o sociálnom, či o zdravotnom poistení, vlastne je. A pokiaľ ide o pozmeňovacie návrhy, tak znovu opakujem, mám pripravených 14 pozmeňovacích návrhov, sám sa teším na to, či niektoré z nich získajú podporu koaličnej väčšiny alebo nie, nechajme sa príjemne prekvapiť. A takisto sa budem tešiť na prípadnú podporu toho samostatného malého zákona novely, kde sa má riešiť napríklad jeden fígeľ v sociálnom poistení, nemocenskom poistení, ktorý znamená dieru, cez ktorú utekajú Sociálnej poisťovni peniaze, či bude mať vláda a vládna koalícia záujem tento návrh podporiť, a tak pomôcť ušetriť Sociálnej poisťovni zdroje, ktoré jej cez rôznych špekulantov utekajú. Ďakujem vopred. | [] | 4,227,485 |
26 | 2013-10-24 | Autorizovaná rozprava | 191 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Pán poslanec, vážte slová, ktoré hovoríte, poslednýkrát vám to hovorím, vážte slová, ktoré používate. | [] | 3,879,005 |
19 | 2024-10-02 | Autorizovaná rozprava | 128 | Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Hanuliaková | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, už to tu bolo mojimi kolegami a kolegyňami viackrát povedané, že strana SMER je, alebo bola aj pri vláde približne 4 700 dní, čo je teda 13 rokov vládnutia. Od začiatku, kedy sme sa začali však rozprávať tu v pléne o konsolidácii, nepočujeme nič iné, či už v rozpravách, alebo vo faktických poznámkach, že teda za všetko môžu tie vlády, ktoré tu boli tri roky počas troch kríz. Keď si Robert Fico prvýkrát sadol do premiérskeho kresla, tak verejný dlh sme mali na úrovni zhruba 30 % HDP. Keď SMER končil tretie volebné obdobie, verejný dlh bol na úrovni až 60 % HDP. V podobnom duchu sa niesol rozpočet aj na tento rok. Vlády Roberta Fica nikdy nešetrili a hlavne, čo je dôležité, treba povedať, že nikdy nevedeli využívať zdroje efektívne. Ani dnes teda nevedia konsolidovať. Konsolidácia je neprepracovaná, navyše v skrátenom legislatívnom konaní. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok vplyvom konsolidácie spomalenie rastu ekonomiky, vláda však ani po apeloch z viacerých strán, aj teda zo strany aj nás Progresívneho Slovenska, nepredstavila nič, čo by tomu zabránilo. Samozrejme, už to tu aj pán Kišš spomínal, podľa vás za všetko môžu Ódor, Radičová, Ódor a znova Ódor, len teda ešte raz pripomínam, vládli ste tu trinásť rokov, alebo teda vládnete trinásty rok a čo po vás zostalo? Keď iné krajiny si v dobrých časoch dokázali odkladať na horšie časy, vy ste nedokázali ani zostaviť vyrovnaný rozpočet a ešte ste nedokázali ani budovať naše Slovensko. Dnes stále nemáme diaľnicu do Košíc, chýbajú nám moderné nemocnice, chýbajú nám vysoké školy svetového formátu, rozpadajú sa nám cesty, mosty a mnohé nemocnice a nehovoriac o tom, že dnes nemá pol milióna ľudí na Slovensku stále prístup k bezpečnej pitnej vode z verejného vodovodu a jeden a pol milióna ľudí nemá na Slovensku verejnú kanalizáciu. Investičný dlh do kritickej infraštruktúry je dnes podľa NKÚ na úrovni približne 10 mld. eur. Včera vyšla dokonca tlačová správa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, kde úrad považuje situáciu s potrubiami verejných vodovodov a verejných kanalizácií na Slovensku za katastrofálnu. Mnohé z nich sú za hranicou životnosti. Tak ja sa teda naozaj pýtam, čo vlastne po vás zostalo za tých 12 rokov vlád? Čo? Skúste mi povedať. Čo ste, čo sa vám podarilo také významné na Slovensku posunúť dopredu alebo vybudovať? A teda v tomto kontexte poviem aj takú príhodu zo včera, kedy som bola na rodičovskom združení môjho syna prvýkrát na strednej škole, a teda keď som vstúpila do triedy, tak som sa normálne vrátila v čase. A toto je tiež vizitka, dámy a páni zo SMER-u, presne vaša, vašich 12 rokov vlád. Vlády SMER-u až chirurgicky presne robia opak toho, s čím prichádzajú vyspelé západné štáty. Práve dnes zverejnila skupina nezávislých ekonómov INESS porovnanie Slovenska a Dánska. Z dát vyplýva, že Dánsko sa za posledných desať rokov snaží znižovať verejné výdavky v pomere k HDP. Čoraz viac peňazí tak necháva v rukách ľudí a ak už aj financuje sociálny štát, tak primárne tak, aby neobmedzoval hospodársky rast krajiny a ekonomika rástla rýchlejšie, ako rastú výdavky vlády. A u nás robíme presný opak. Vláda Roberta Fica zvyšuje svoje výdavky na úkor ľudí a zároveň spomaľuje hospodársky rast. Prečo si nedokážeme brať príklad zo západných krajín a robiť rozumné opatrenia v čase, keď je nevyhnutné šetriť? Prečo nemôžeme pozorovať pozitívne príklady od našich susedov, ktorí nás už naozaj v mnohých ukazovateľoch, ako je napríklad rast životnej úrovne, predbiehajú? Ešte aj tá Ukrajina, ktorú tu mnohí považujú za štát s vysokou mierou korupcie a zaostávania, nás v mnohých oblastiach predbieha. Všimli ste si napríklad, že urobili reformu obcí a miest, čím dokážu šetriť verejné výdavky a vykonávať viac verejných investícií? Prečo je pre túto vládu slovo reforma červené súkno a SMER za obdobie svojej existencie nepriniesol na stôl ani jedinú zmenu, ktorá by posunula krajinu vpred? V súvislosti s konsolidáciou treba upriamiť pozornosť na jednu dôležitú vec. Znižovať percentá z podielu dane samosprávam je povestná hrubá čiara, ktorú nikto pred touto vládou ešte neprekročil. Táto konsolidácia poškodí naše obce, mestá aj kraje. Už dnes je situácia v samosprávach mimoriadne vážna a mnohé ledva prežívajú. Predstavený konsolidačný balíček je zlyhanie nielen partnerského dialógu zo strany vládnych predstaviteľov, ktorý bol teda vehementne sľubovaný pred nástupom tejto vlády, ale aj obrovské riziko, ktoré môžeme pre rok 2025 a nasledujúce roky očakávať. Balíček opatrení bol odprezentovaný bez predošlej odbornej diskusie a opäť je zákon predložený v skrátenom legislatívnom konaní. Navrhujete v ňom teda znížiť percento, ktoré patrí našim obciam, mestám a krajom z podielových daní. Samosprávam teda nielenže neprídu peniaze navyše, ale teda budú ich mať ešte aj menej. Obce, mestá a kraje žiadali už viackrát za posledný pol roka dofinancovanie. Spoločne aj s kolegom Marekom Lackovičom sme predkladali aj tu minulý týždeň uznesenie na dofinancovanie samospráv v hodnote 120 mil. eur, ale teda vládna koalícia ho teda odmietla. A ja naozaj som veľmi zvedavá, že ako strana HLAS zatlačí aj v tomto pri tých rokovaniach a čo pre samosprávy vyrokuje. Podľa posledných informácií teda vraj až v pondelok majú mať nejaké tlačové vyhlásenie. Čo sme mohli vidieť za posledné mesiace? Koalícia namiesto toho, aby našla teda pomoc pre naše samosprávy, dotuje obce absolútne nesystémovo a nekoncepčne. Každý mesiac po výjazdovom rokovaní vlády upozorňujeme na to, že koalícia okráda obce s nezávislým alebo opozičným vedením, že táto vláda sa stará iba o svojich ľudí. Opakovane sa pýtame, či životy ľudí, ktorí volia Progresívne Slovensko alebo hociktorú inú opozičnú stranu, majú pre premiéra Fica nebodaj 20-krát menšiu hodnotu. Ľudia, ktorí nevolili SMER či SNS, majú nebodaj 30-krát menej problémov so zlyhávajúcim školstvom, zdravotníctvom, chýbajúcimi cestami či vodovodmi? Nedávno dokonca samotné ministerstvo financií zverejnilo, že rozdalo dotácie vo výške 3,5 mil. eur. Z toho 62 % išlo koaličným starostom na ploty, chodníky a teda naozaj úplne absurdnosti, keď si to vyhľadáte na stránke ministerstva financií, tak naozaj že to jeden by sa čudoval, že čo všetko sa dá vymyslieť. Ale na druhej strane tu samosprávy mnohé volajú teda o pomoc, hovoria o tom, že nemajú za čo svietiť, za chvíľku aj kúriť a že nemajú na platy zamestnancov, že hrozí naozaj celkové pozastavenie investičného rozvoja. A presne aj toto ukazuje na to, ako vám vlastne na Slovensku nikdy úprimne nezáležalo a ani nezáleží, že robíte rozhodnutia absolútne neuvážene a na prvú. V tomto čase aj Únia miest Slovenska upozorňuje, že mnohé mestá nedokážu zostaviť svoje rozpočty na rok 2025. Chvíľami to až môže vyzerať, že štát chce samosprávy položiť na kolená, aby potom ako veľkí záchrancovia a spasitelia mohli prísť s pártisícovou dotáciou. Dovoľte mi teda ešte raz zopakovať to najdôležitejšie. Samosprávy potrebujú viac peňazí, na tom sa tu asi zhodneme všetci, ale keď sme aj na výbore hlasovali o našom návrhu na uznesenie o dofinancovaní samospráv vo výške 120 mil., tak takmer všetci koaliční poslanci nám dali za pravdu, súhlasili s potrebou podpory samospráv. Po predstavení konsolidácie to však vyzerá tak, že samosprávam nielenže neprídu teda peniaze navyše, no budú ich mať ešte oveľa menej. A tak ako som povedala, to môže byť naozaj devastačné. Najviac to však vo finále pocítia, ako inak, ľudia. Samosprávy budú nútené zvyšovať miestne dane a poplatky, budú nútené šetriť na školách, cestách, sociálnych zariadeniach, ale predstavitelia vlády si však zatiaľ budú asi veselo užívať svoje dvojnásobné platy a lietať vládnym špeciálom na futbalové zápasy a, ako sme to mohli naposledy vidieť, na výlety do Ameriky. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,004,613 |
25 | 2013-10-25 | Autorizovaná rozprava | 69 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Do rozpravy, pani podpredsedníčka Národnej rady Jurinová. | [] | 3,950,473 |
7 | 2020-05-14 | Autorizovaná rozprava | 14 | Kuffa, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Kuffa | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. V tejto ctenej snemovni, zazneli tu slová nejaký mesiac a pol, dva mesiace dozadu, právo na život je absolútnym právom. Viete, kto to povedal? A ono je to pravdivý výrok. Tuná keď pani ministerka spravodlivosti Kolníková (pozn. red.: správne „Kolíková“) predkladala návrh zákona, vyslovila takýto výrok. Plne sa tým stotožňujem. Nadobúdať práva má človek už pred svojím narodením. To je staré rímske právo, viac než 2-tisíc rokov platné pravidlo. Teda človek, ktorý sa ešte nenarodil, má právo dediť. Ani táto vec sa tuná nezmenila. Aj Ústava Slovenskej republiky chráni život a v ústave napísaná veta, budem ju parafrázovať, ľudský život je hodný ochrany už pred svojím narodením. Prečo stále tuná takto špekulujeme? A mňa sa mňa urazila alebo sa ma veľmi hlboko dotklo to, že v správe je konštatovanie a vlastne posudzovanie poslancov Národnej rady a snemovňu ako takú, že za predchádzajúce volebné obdobie bol tu predložený návrh zákona na ochranu života päťkrát, a ombudsmanka, ktorá má chrániť život a práva ako tých najslabších a najzraniteľnejších, lebo neviem si predstaviť zraniteľnejšie skupiny, tak ona vyslovuje poľutovanie, že päťkrát bol taký návrh zákona predložený. Ja vám to takto poviem, pani ombudsmanka, my ho budeme predkladať dovtedy, kým nebude chránený tento život pred narodením, aby sme nevraždili tuná tie deti. Demografická krivka sa zhoršuje, my tuná sa zaoberáme migrantami, nám chýbajú títo ľudia a my úplne v pohode vraždíme naše vlastné deti. | [
"(pozn. red.: správne „Kolíková“)"
] | 4,163,099 |
53 | 2019-12-05 | Autorizovaná rozprava | 136 | Klus, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Klus | podpredseda NR SR | Otváram rozpravu a keďže neevidujem žiadneho písomne prihláseného poslanca alebo poslankyňu do rozpravy, rád by som opýtal, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Vyhlasujem teda rozpravu k tomuto bodu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať sa bude o tomto uznesení v rámci najbližších hlasovaní. Otváram bod interpelácie poslancov . Chcem vám dať do pozornosť § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. K predneseniu interpelácie sa písomne prihlásili nasledujúci poslanci: pán Vladimír Matejička, pán Ondrej Dostál a pán Milan Laurenčík. Nech sa páči, slovo má pán poslanec Matejička. | [] | 4,071,080 |
18 | 2003-10-28 | Autorizovaná rozprava | 75 | E. Bauer, poslankyňa: | E | Bauer | poslankyňa | Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 253 z 2. októbra 2003, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 188 z 8. októbra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 131 z 8. októbra 2003. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien prerokoval návrh zákona dňa 9. októbra 2003, ale neschválil unesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte napísané v časti IV pod bodmi 1 až 6. Gestorský výbor odporúča hlasovať: o bodoch 1 a 6, uvedených v časti IV spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru návrhy schváliť. O bodoch 2, 3, 4 a 5 uvedených v časti IV tejto spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť. Skončila som. Pani predsedajúca, môžete otvoriť rozpravu a hlásim sa do rozpravy. Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu. Ako prvá vystúpi pani spravodajkyňa Edit Bauer. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Pani poslankyňa Bauer, máte slovo. | [] | 4,134,063 |
12 | 2011-02-02 | Autorizovaná rozprava | 178 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci, pán poslanec Rafael Rafaj, pani poslankyňa Jana Vaľová, a pán poslanec Ondruš, trošku skôr nabudúce poprosím sa prihlásiť, aj pán poslanec Ondruš. Neevidujem ďalšieho prihláseného poslanca. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka. Slovo má pán poslanec Rafael Rafaj, pripraví sa pani poslankyňa Vaľová. Nech sa páči. | [] | 4,040,178 |
7 | 2007-02-09 | Autorizovaná rozprava | 78 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | Vážené kolegyne, poprosím vás, aby ste postupne zaujímali miesta v poslaneckých laviciach, aby sme si vytvorili prostredie pre korektnú prácu. Tak poprosím, vážené kolegyne, aby sme mohli do dvoch minút začať hlasovať. Dobre. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj poprosím, keby ste sa usadili v poslaneckých laviciach. Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu. Najprv budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (zákon o tripartite) (tlač 146). Poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Madeja, aby hlasovanie uvádzal. Najprv pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov, príp. o procedurálnych návrhoch. | [
"(zákon o tripartite)",
"(tlač 146)"
] | 3,883,236 |
16 | 2013-03-25 | Autorizovaná rozprava | 129 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Mičovský, pán poslanec Matovič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Aj pán poslanec Viskupič, zasuňte si kartu, počkám chvíľu. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Mičovský. | [] | 4,182,461 |
6 | 2024-01-18 | Autorizovaná rozprava | 68 | Mesterová, Zuzana, poslankyňa NR SR | Zuzana | Mesterová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán Krátky, vy ste v úvode hneď položil otázku, že či sa s prijatím tohto návrhu zákona Robert Fico stane patrónom kriminálnikov. No, stane. On už sa ním stal. Už on už je dávno patrónom kriminálnikov. Veď to už vieme aj z diskusie z tých chát, aj z jeho predchádzajúcej činnosti, aj čiastočne to odkrylo vyšetrovanie, ktoré on chce teraz zastaviť aj zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Len on nie je len patrónom kriminálnikov, on je ešte aj hanbou Slovenska, lebo tu už, to nieže my sme si to tu doma všimli, to si všimol aj svet. Opakovane na to poukazuje. Už tak dlho trvá táto rozprava, že už aj v praxi máme možnosť predpokladať následky, keď predseda rady prokurátorov už avizoval, že ako kalkulujú súčasní obvinení s tým, že poč... že na základe novej úpravy dostanú menšie tresty, miernejšie tresty. Čiže ono už všetko to, čo tu v tejto rozprave odznelo, sa už aj v praxi potvrdzuje. A odznelo to, odznelo tu aj to, že my vlastne otvárame hranice pre páchateľov trestnej činnosti. A ja tak si to všetko tak vizualizujem, tak ja si to tak predstavujem, ako oni prichádzajú cez tie hranice, asi budú dostávať bedeker, aby vedeli, v akých sadzbách sa môžu hýbať, čo si tu môžu dovoliť. A ono to je tak smutná predstava, že mne až, ako fakt sa mi nechce veriť, že naozaj my túto diskusiu tu už druhý alebo tretí týždeň vedieme o tak závažných veciach a už aj v humornom duchu, už aj vo výchovnom duchu, lebo ja už neviem, ako inak máme zaujať poslancov a poslankyne koalície, aby aj oni si uvedomili, že tá situácia je vážna. Naozaj, skúšame to rôzne, zatiaľ bez úspechu. Tak možno sa nám to ešte podarí. Ďakujem. | [] | 3,930,094 |
3 | 2012-06-22 | Autorizovaná rozprava | 34 | Martvoň, Anton, poslanec NR SR | Anton | Martvoň | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, v podstate, čo sa týka, k tým vašim politickým nomináciám, aj teda, čo veľmi často opozícia kritizuje. Dovolím si upozorniť na čl. 29 ods. 2 našej ústavy: „Každý má právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich.“ Chcem tým poukázať, že v poslednom čase slovenská verejnosť začína vnímať to, že ak niekto je členom politickej strany, ako keby mal nejakú lepru. Ale práve Ústava Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže združovať v týchto politických stranách, a je potom normálne, myslím si, v bežných demokratických krajinách sa to dokonca bežne deje, že keď prichádza nová vláda alebo vláda, berie si so sebou odborníkov, ktorí sú aj členmi politickej strany, ktorí ako takí potom pomáhajú presadzovať jej volebný program. Čo sa týka pani Zemkovej, poviem to, asi iba toľko, že na jej mieste by som už dávno odišiel z tej pozície. Všetci vieme, akým spôsobom alebo za akých okolností pri zlučovaní sa to celé udialo, no a, žiaľbohu, čo si dovolím poznamenať vo vzťahu k tým nezávislostiam týchto pozícií, dovolím si povedať, žiaden takto vysoko postavený úradník alebo riaditeľ nie je nezávislý. To je idylka, že je niekto nezávislý. Vždy je niekto závislý od rodiny, od politiky, od kamarátov, od ekonomiky, od zamestnávateľa. Nezávislosť ako taká v Slovenskej republike neexistuje. Toľko z mojej strany. | [] | 4,210,857 |
18 | 2020-12-03 | Autorizovaná rozprava | 105 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Ďakujem, pán poslanec. Umožním teda ešte aj faktické poznámky a potom prerušíme rokovanie. Takže ako prvý pán poslanec Blaha. | [] | 4,088,552 |
16 | 2011-04-06 | Autorizovaná rozprava | 136 | Počiatek, Ján, poslanec NR SR | Ján | Počiatek | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, účelom predloženého návrhu zákona je ustanoviť osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie alebo aj bankové subjekty ako jedno z kľúčových opatrení na spravodlivé rozloženie záťaže z dôsledkov globálnej finančnej krízy, ktorá mala kľúčový vplyv o. i. aj na nárast deficitu verejných financií v ekonomicky vyspelých krajinách, teda taktiež na nárast deficitu verejných financií prakticky vo všetkých členských štátoch Európskej únie vrátane Slovenskej republiky. Tu treba pripomenúť, že predstavitelia súčasnej vlády dlhodobo a zámerne ignorujú existenciu krízy, ktorá tu bola, a marketingovo ju taktiež veľmi šikovne využili. Našťastie existujú aj dokumenty, ktoré už pochádzajú z dielne súčasnej vlády, ktoré hovoria jasnejšou rečou, ako je napr. dokumentácia k novele zákona o štátnom rozpočte na rok 2010, kde sa píše, že nárast deficitu v roku 2010 bol zapríčinený najmä horším vývojom daňových príjmov, ako sa predpokladalo, čo možno pripísať vývoju základných makroekonomických veličín, a horším hospodárením ostatných subjektov verejnej správy, a to najmä obcí a VÚC. Čiže nebolo to plytvaním, ako vy tu neustále skloňujete a vám obvyklým spôsobom aj zavádzate verejnosť. Nárast deficitu, ako aj verejného dlhu je navyše úplne porovnateľný s priemerným nárastom v rámci všetkých krajín Európskej únie. K tomu by som doplnil, na základe toho, čo som tu počul v predchádzajúcich diskusiách. A je to relevantné aj v súvislosti s týmto zákonom, ako kto koho zadlžil. Tak po prvé dá sa to úplne presne vyhodnotiť, keď sa vrátime aj k zadlženiu za dve Dzurindove vlády, o koľko narástol teda verejný dlh, k čomu treba ale pripočítať všetky príjmy z privatizácie, pretože onedlho nás čaká reforma fiškálnych pravidiel, ktoré máte nakoniec zakotvené v programovom vyhlásení. A jeden jeho veľmi dôležitý komponent je koncept čistého bohatstva. A to čisté bohatstvo znamená, že tie peniaze, ktoré boli z privatizácie, sú len zmenou charakteru tých aktív, ktoré štát predtým mal. Inými slovami, keď niečo predáte, je to v skutočnosti tak, ako keby ste krajinu zadlžili. Čiže keď sa pozriete v prizme takéhoto porovnania tak zistíte, že oveľa viac túto krajinu zadlžili dve Dzurindove vlády. A to navyše vôbec nebola kríza. A keď sa pozrieme na to, aké vyhliadky čakajú vás, bohužiaľ, teda aj nás všetkých, a si pozriete podrobne ten trojročný rozpočet, a teraz už aj východiská na ďalší ten rok, čiže za celé obdobie vládnutia, tak uvidíte, pán Matovič, že sa tu konkrétne nebavíme o tom, že by tu nenarastal dlh. Ten dlh bude narastať ešte viac a pravdepodobne, bohužiaľ, narastie ešte viac ako za bývalej vlády. A to tu nemáme krízu, aká postihla bývalú vládu. Prečo si to myslím? Treba sa totižto dívať, a to plytvanie, ktoré tu vy neustále skloňujete, by sa muselo totižto odzrkadľovať vo výdavkoch. A keď sa pozerám na vami plánované výdavky na tento rok, tak vidno, že výdavky štátneho rozpočtu v tomto roku sú rozpočtované na vyššej úrovni, ako boli v roku 2010. A už aj aktuálny vývoj rozpočtu tomu nasvedčuje. Momentálne ešte tie výdavky sú len porovnateľné, ale nie sú zásadne nižšie. To znamená, že na výdavkovej strane sa nič nedeje. Všetko, čo sa deje, je totiž na príjmovej strane. A keď si pozriete súhrnne deficit, ktorý je naplánovaný na tento rok, a pripočítate k nemu tých 770 mil. eur, ktoré vyberáte od občanov cez vyššie dane, poplatky a odvody, tak uvidíte, že ten deficit v tomto roku by bol v skutočnosti vyšší ako deficit v minulom roku, čiže zadlženie v tomto roku by bolo väčšie, ako bolo za nás v minulom roku. To je nespochybniteľná matematická realita. Ale naspäť k zákonu. Predložený návrh zákona zohľadňuje jednak skutočnosť, že v súčasnosti už značná časť členských štátov Európskej únie zaviedla obdobné osobitné odvody alebo špeciálnu bankovú daň. Ale zároveň tiež zohľadňuje tento zákon závery Európskej rady zo dňa 17. 6. 2010. Tu a vtedy sa Európska rada uzniesla na novej európskej stratégii pre zamestnanosť a rast, v rámci ktorých Európska rada výslovne súhlasila s tým, že členské štáty by mali zaviesť režimy odvodov a daní pre finančné inštitúcie, aby sa zabezpečilo spravodlivé rozdelenie záťaže a aby sa zaviedli stimuly na obmedzenie systémových rizík. Európska rada tiež konštatovala, že takéto odvody alebo dane by boli súčasťou dôveryhodného rámca na riešenie vzniknutých problémov. Keďže finančnú krízu zapríčinili predovšetkým globálne prepojené finančné inštitúcie a osobitne bankové subjekty, krízu nezapríčinili občania, tak je spravodlivé a primerané navrhnutým zákonom ustanoviť osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie, konkrétne bankové subjekty, a to s cieľom prispieť k vytvoreniu a zabezpečeniu fungovania systému stimulovania finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziko a predovšetkým dosiahnuť podieľanie sa finančných inštitúcií na tvorbe zdrojov slúžiacich na spravodlivé rozloženie záťaže z dôsledkov finančných kríz na stabilitu finančného systému a hospodárstvo Slovenska vrátane čiastočného podieľania sa na zmiernení dôsledkov už vzniknutej krízy na rozpočtové hospodárenie verejnej správy na Slovensku, špeciálne na štátny rozpočet. V tejto súvislosti možno poznamenať, že síce Slovenská republika doteraz nemusela vynakladať priame výdavky na sanáciu finančných inštitúcií v dôsledku globálnej finančnej krízy, ale zároveň si treba uvedomiť, že takmer všetky bankové subjekty pôsobiace na Slovensku sú súčasťou nadnárodných finančných skupín či finančných konglomerátov, pričom finančnú krízu zapríčinili predovšetkým takto globálne prepojené finančné inštitúcie a osobitne bankové subjekty. Pritom vybrané finančné inštitúcie pôsobiace na Slovensku sa svojimi ziskami podieľajú na tvorbe finančných zdrojov v rámci nadnárodných finančných skupín či finančných konglomerátov, ktoré podliehajú už dnes v niektorých krajinách osobitným odvodom zavedeným v týchto iných členských štátoch. Keďže vzniknutá kríza už mala výrazný negatívny vplyv aj na rozpočtové hospodárenie verejnej správy, to je práve to, o čom hovorím, čo vy ignorujete, a osobitne na slovenský štátny rozpočet, tak je opodstatnené ustanoviť navrhované osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie pôsobiace na Slovensku. Predložený návrh zákona predpokladá, že príjmy z navrhnutých osobitných odvodov vybraných finančných inštitúcií s navrhovanou sadzbou 0,73 % budú slúžiť perspektívne na vytvorenie účelovo určenej osobitnej časti štátnych finančných aktív, ktorá bude súčasťou vopred tvorených zdrojov na spravodlivé rozdelenie budúcich záťaží z dôsledkov kríz. Keďže však vzniknutá kríza už mala výrazne negatívny vplyv na rozpočtové hospodárenie verejnej správy a osobitne na štátny rozpočet, tak príjmy z navrhnutých osobitných odvodov iba spočiatku budú dočasne príjmami štátneho rozpočtu. Pritom platnosť tohto dočasného opatrenia sa skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne úroveň menej ako 3 %. Toto dočasné riešenie na krátkodobé využitie výnosov z navrhnutých osobitných odvodov na podporu príjmov štátneho rozpočtu je plnohodnotnou a spravodlivou alternatívou, ktorá môže nahradiť a zvrátiť existujúce zmeny dane z pridanej hodnoty vykonané podľa kalkulácií ministerstva financií, ktoré boli zavedené s účinnosťou od 1. 1. 2011, teda môže nahradiť a zvrátiť zavedené zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 % a tiež zrušenie pôvodne zníženej sadzby tejto dane na tzv. predaj potravín z dvora. To by inak malo, samozrejme, pozitívny prínos pre občanov Slovenskej republiky a výrazne by to pomohlo prispieť k eliminovaniu negatívneho vplyvu zvýšenej dane z pridanej hodnoty na výrazný nárast cien tovarov dennej spotreby a osobitne cien potravín. Budem síce v tejto pasáži opakovať slová kolegu Kažimíra, ale je to fakt dôležité si pripomenúť, že podľa Eurostatu v januári 2011 znižovalo infláciu 14 členských štátov a v januári v Európskej únii ceny priemerne klesli o 0,4 %. Na Slovensku bol v januári zaznamenaný medzimesačný nárast inflácie o 1,9 %, čo je najvyšší medzimesačný nárast v rámci Európskej únie. A to je naozaj veľmi dôležitý signál. A vzhľadom na to, čo sa deje vo svete, najmä v arabskom svete, keď už cena ropy je nad 100 dolárov za barel, ako aj index Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo v januári zaznamenal historické maximá, a keďže u nás sa vplyv týchto cien prejavuje s oneskorením, je úplne jasné čo nás v budúcnosti čaká najmä s cenami potravín. Vo februári rástli medziročne ceny potravín, už 6,6 %, čo je štatistický údaj CPI. Treba si tiež uvedomiť, že toto je priemerná inflácia, existuje pojem inflácia nízkopríjmových skupín, ktorá je vyššia ako priemerná, pretože nízkopríjmové skupiny majú vo svojom spotrebnom koši väčšiu váhu práve tých najdynamickejšie rastúcich položiek. Čiže ten dopad na nízkopríjmové skupiny bude o to dramatickejší. Často alebo nejaká taká jednoduchá obrana zo strany súčasnej vlády je, že tie ceny rástli aj v minulosti, áno, to je pravda, ale čo je úplne najzásadnejší rozdiel, je, že v tomto roku v prípade, že tá inflácia bude vyššia, ako ju dnes odhaduje ministerstvo financií, čo si myslia aj mnohí analytici, aj niektoré bankové domy, v tomto roku dôjde k poklesu reálnych miezd, čo je veľký a zásadný rozdiel oproti minulosti a najmä štyrom rokom našej vlády. Takže neplatí ten argument, lebo v minulosti bola inflácia síce vyššia, ale bola kompenzovaná rastom reálnych miezd. Dnes, v tomto roku sa môže stať, že reálne mzdy poklesnú. A je to veľmi pravdepodobné. Návrh na zavedenie osobitných odvodov iba pre vybrané finančné inštitúcie so sadzbou odvodov vo výške 0,73 % vychádza zo zverejnených informácií Národnej banky Slovenska o slovenskom finančnom trhu a o jednotlivých finančných inštitúciách. Pritom z informácií uvedených v Analýze slovenského finančného sektora za prvý polrok 2010 vyplýva, že podľa stavu k 30. 6. 2010 bola celková výška pasív bankového sektora 54,8 mld. eur, pričom vzhľadom na rozsah pasív vyňatých z predmetu odvodu, najmä vzhľadom na rozsah bankových vkladov chránených slovenským systémom ochrany vkladov a na rozsah vlastných zdrojov financovania bánk, predmetom a základom pre výpočet navrhovaných odvodov bola časť pasív bankových subjektov, ktorá dosahovala objem 26,78 mld. eur. To pri navrhnutej sadzbe ročného odvodu 0,73 % znamená, že navrhnutým zavedením osobitných odvodov pre vybrané finančné inštitúcie s účinnosťou od 1. 7. 2011 sa zabezpečí zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v druhom polroku 2011 o 94 mil. eur. Čiže prepočet na celý rok 2011 by tak bol 188 mil. eur, čo je rovnocenná alternatíva v porovnaní s dôsledkami vykonaného zvýšenia dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %, ktoré by podľa pôvodných odhadov ministerstva financií mali byť na úrovni 185,5 mil. eur. Pripomínam, že tento model sme priniesli už v decembri. Čiže už takto strácame pol roka. A hovorím to preto, že sa ešte k tomu vrátim, najmä v súvislosti s tým, že vieme, že takúto daň budete zavádzať jedného dňa aj vy a nebude to ani tak dlho trvať, tak som zvedavý, čo potom budete hovoriť, že sme zbytočne stratili rok. Vzhľadom na realistické očakávania postupného medziročného mierneho nárastu pasív bankového sektora, teda zdrojov majetku a financovania bankového sektora, sú navrhnuté osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie rovnocennou alternatívou, namiesto zvýšenia dane z pridanej hodnoty, aj z hľadiska zabezpečenia príjmov štátneho rozpočtu v nasledujúcich rokoch, teda v rokoch 2012 až 2014. Prijatie navrhovaného zákona bude mať, samozrejme, pozitívny vplyv na verejné financie, pričom z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie sa predpokladá iba čiastočné zníženie ziskovosti bankového sektora, ktoré je sprievodným efektom spravodlivého rozloženia záťaže dôsledkov finančnej krízy. Keby niekto chcel tvrdiť, ako to tým bankám ublíži, tak sa na to pozrime na to, ako banky na tom sú. Čiže v roku 2005 banky vykázali zisk 461 mil. eur. V roku 2006 už to bolo 590 mil. eur, v roku 2007 to bolo 575 mil. eur, v roku 2008 to bolo 509 mil. Pre ne rok 2009 bol ťažší, ale stál len 250 mil. a roku 2010 medziročný nárast ziskovosti bol o 105 %, v absolútnom čísle 514 mil. eur. Počuli ste dobre, o 105 % bol ten nárast. A to ešte vôbec nie je všetko. Slovenský bankový sektor dosiahol za prvé dva mesiace tohto roku zisk 108,4 mil. eur. A v medziročnom porovnaní, čiže oproti roku 2010, ktorý už bol dobrý, sa zvýšil o 31 %. Ako ďalej vyplýva z údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska, čisté úrokové výnosy predstavovali 284 mil. čiže nárast o 7,5 %, čisté výnosy z poplatkov a provízií sa zvýšili o 10 %, žiadna daň sa nezaviedla. Čiže zvýšila sa výnosnosť poplatkov a provízií o 10 %. Takže je úplne zrejmé, že v tomto roku môže dosiahnuť zisk bánk banka až závratných a zároveň rekordných zhruba 650 mil. eur. Už veľakrát sme počuli argument vládnej koalície, že akékoľvek dodanenie aj tak banky prenesú do poplatkov. Nuž banky si prenesú do poplatkov zjavne v tomto systéme úplne to, čo chcú, a vôbec nemá na to vplyv táto daň. Pritom je namieste otázka, aká by mala byť primeraná ziskovosť bánk. Ale to je na širokú diskusiu. Ja len poviem pár čísiel, ktoré vyplývajú z našich analýz. A to je, že napr. Slovenská sporiteľňa, odkedy ju vlastnia zahraniční vlastníci, dosahuje ROE čiže return on equity v priemere 20 % ročne počas celého obdobia, čo tu podnikajú. To samo osebe ukazuje, že ekonomické prostredie na Slovensku veľmi praje bankovému sektoru a praje mu dosahovať nadpriemerné zisky v porovnaní s bankovým sektorom v iných štátoch Európy. Toto možno konštatovať v princípe za všetky banky, ktoré fungujú na Slovensku. Potom sú namieste otázky, prečo tomu tak je, prečo je to tak, či je to konkurenčné prostredie nedostatočné, tradícia, ochrana klientov, kartel. Je zaujímavé, že na jednej strane je vysoko konkurenčné prostredie, kde na malom slovenskom trhu pôsobí možno až veľa bánk, a na druhej strane sú marže a poplatky určite vyššie, ako sú bežné v iných štátoch. Keby sme si úplne podrobne pozreli napr. Slovenskú sporiteľňu, tak by sme zistili, a to je tiež opäť namieste otázka, či je úplne normálne alebo či bola tá privatizácia naozaj taká výhodná, keď tá návratnosť investície bola do siedmich rokov v prípade takéhoto obrovského kolosu, ako bola Slovenská sporiteľňa. A myslím si, že sedem rokov, to je naozaj veľmi zaujímavé číslo, ako aj to, že ROE je 20 % v priemere. A to ešte sa budeme môcť pozrieť budúci rok, aké to ROE bolo v tomto roku, aké bude v roku 2011. Potom sú namieste ďalšie otázky, ktoré si už dnes kladie aj súčasná vláda, prečo máme úroky na hypotéky naozaj najvyššie v celej eurozóne alebo, ako v dokumente tvrdí samotné ministerstvo financií, že je podozrenie, že sa banky neodôvodnene obohatili na štátnej bonifikácii o 76 mil. eur, čo s tým všetkým idete robiť. Jediné totižto, na čo ste sa zatiaľ zmohli, bolo expresne zrušiť základný bankový produkt, ktorý mal jedinú ambíciu, a to napomôcť spotrebiteľovi na finančnom trhu lepšie sa orientovať v pomerne a veľmi komplikovanej zložitej politike bankových poplatkov. A neujal sa preto, veľmi radi tvrdíte, že to bol zbytočný balíček, v skutočnosti, lebo ste to chceli vy a banky. Ako ináč mohol chudák balík dopadnúť, keď ho nikto vlastne z týchto dôležitých nechcel. A druhá odvážna, priam heroická vec, na ktorú ste sa zmohli, bolo zrušenie, môžete si to načítať, keby ste chceli spochybňovať, čo hovorím, v úlohe B. 2 uznesenia vlády č. 734 zo 14. 10. 2009 pre podpredsedu vlády a ministra financií, v spolupráci so spolugestormi opatrení zabezpečovať plnenie úloh z akčných plánov, uvedených v prílohe Implementačnej správy 2009, v opatrení „Zvýšenie úrovne finančného vzdelávania všeobecnej finančnej osvety“ úlohu 2 „Predložiť na rokovanie vlády návrh materiálno-technického zabezpečenia systému ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu“ a úlohu 3 „Vytvorenie akadémie vzdelávania finančného. Odôvodnenie je tu úlohu zrušiť z dôvodu neaktuálnosti. Tak ak táto úloha nie je aktuálna, zvýšiť finančnú gramotnosť obyvateľstva a snažiť sa chrániť spotrebiteľa na finančnom trhu, tak potom už neviem, čo je dôležité. Takže takto na to idete vy. My sme presvedčení, že náš návrh je úplne legitímny a je taktiež v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. No a teraz sa pozrime na to, čo ste už natárali vy a vlastne vaši vládni predstavitelia o tomto našom návrhu. Najprv to bola taktika, že to je úplný nezmysel. Potom, že je to úplne nekvalifikovaný návrh, to bola fáza dva. Potom to bola tretia replika, že tá sadzba je 37,5-krát vyššia, ako je vo Švédsku. Vôbec ináč nechápem, prečo ste si vybrali práve Švédsko, i keď to tuším, aby vyšiel ten násobok čo najviac, aby to tak opticky vyzeralo, aký je to obludný návrh. A natárali ste toho ešte mnoho a zrazu je všetko ináč. Mikloš oznámil, že teda aj súčasná vláda bankovú daň zavedie. Nuž nebude to prvá zásadná zmena postoja od volieb či predvolebných sľubov. Mali ste tam napr. to, že žiadne dane sa zvyšovať nebudú, privatizovať nebudeme, zavedieme odvodový bonus, euroval nepodporíme, v hotovosti do eurovalu dávať nebudeme, a celý rad zásadných ďalších vyhlásení, ktoré dnes už nikto z vás neskloňuje. Práve naopak, tvárite sa, že nič také ste ani nesľubovali. Tak je to aj s bankovou daňou, ale faktom je, že banková daň bude. Zjavne to nebude tá, ktorú predkladám ja, ale bude onedlho predložená vaším ministrom a vy ju veľmi poslušne schválite, lebo tak to robíte. A teraz zaujímavé je, že ministerstvo financií už totižto s ňou ráta v rozpočte. Čiže tá banková daň určite bude. A ráta, že príjem, alebo výnos z tejto dane bude do rozpočtu 40 mil. eur. Takže, ako to bude? Zjavne nepôjde teda o sadzbu podobnú sadzbe vo Švédsku, ktoré sa tu toľko skloňovalo. Skúsme uviesť len takú rýchlu matematiku, výnos nami navrhnutej dane 186 mil. eur, pri Miklošovej dani 40 mil., to znamená 4,65-násobok, nie 37,5-násobok alebo to, čo tu bolo avizované v minulosti. Čiže sa dosť teším na to, ako sa toto tu bude uvádzať, lebo ste si tu vychutnávali tie desaťtisícinky percent v iných krajinách, aby ste zvýraznili tú obludnosť toho nášho návrhu, ale pritom vidíme, že to už tak konverguje k niečomu podobnému. Možnože ta korekcia nastala len preto, že myslím si, že došlo k nejakému už stretnutiu medzi ministerstvom financií a bankami, kde už banky pochopili, že sa tomu nevyhnú, tak sa dohodol nejaký kompromisný návrh. Ale to je len čistá špekulácia. Čiže bude veľmi vtipné sledovať aj to, ako budete potom argumentovať, pretože to bol jeden z vašich ďalších taktických argumentačných ťahov, ako sa táto banková daň prejaví v poplatkoch. A predpokladám, že sa nás tu budete snažiť presviedčať, že ta vaša daň, ktorá je v základe to isté, sa do tých poplatkov neprenesie. A na to som tiež zvedavý, čo z toho vznikne. Takže na záver. Tento návrh zákona je plnohodnotnou a spravodlivou alternatívou, ktorá môže nahradiť a zvrátiť existujúce zmeny dane z pridanej hodnoty, ktoré boli zavedené s účinnosťou od 1. 1., teda môže nahradiť a zvrátiť zavedené zvýšenie sadzby z dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %, a má to konkrétne finančné krytie, je to v súlade s tým, čo si o tom myslí Európa a v princípe aj všetky štúdie, ktoré na svete existujú k tomu, a aspoň takto čiastočne zmierniť narastajúci tlak na ceny a tlak, ktorý je týmto vytváraný na obyvateľstvo. A chcem vám pripomenúť, a to je úplne na záver, že našťastie si to už začali všímať aj nejakí novinári, a myslím si, že si to budú uvedomovať čoraz viac a viac, že vaša kreativita a nekompromisnosť na príjmovej strane nepozná hraníc. Ale na výdavkovej, strane, tam, čo stále kritizujete, že ako sa tu plytvalo, tak tam ste úplne čajoví. A je na to nespočetne veľa dôkazov. Napr. jeden taký aktuálny máte napr. v tom všetkom veľkom šetrení, ktoré vy tu stále avizujete, kde ste všade ušetrili, neviete nájsť ani 80 mil. na zrušenie koncesionárskych poplatkov, ktoré sú pritom tiež zlatým písmom vyryté ako jednoznačný záväzok v programovom vyhlásení vlády, čiže na strane príjmov čokoľvek a kohokoľvek dodaniť, viď živnostníkov, dohodárov. Nezastavíte sa pred ničím. Ale to, čo ste tu vy celý čas tvrdili, ako vy budete super efektívne šetriť, to sa tu nedeje. A budem vám to stále pripomínať aj v číslach, výdavky štátneho rozpočtu k 30. 1. 2010 3 vo výške 49 mld., skutočnosť k 31. 3. 2011 vo výške 3,407 mld. A uvidíte, že tie čísla ešte pôjdu hore. To je len začiatok. A uvidíte, že výdavky štátneho rozpočtu ak nebudú vyššie, tak budú určite porovnateľné s výdavkami v minulom roku. Čiže všetko sa to udeje prenesením záťaže cez príjmovú stranu. Čiže keďže ste takí slabí na tej výdavkovej strane a viete byť veľmi kreatívni vo všetkom inom na strane príjmov, ak nepodporíte tento návrh, ktorý je naozaj plnohodnotnou a spravodlivou alternatívou k zvýšeniu DPH, tak by ste mali prestať hovoriť o tom, že vám záleží na ľuďoch a je zjavné, že vám ide o niečo iné, zjavne vám ide o to, aby ste chránili banky, radšej prenesiete záťaž na ľudí, a to na všetkých a najmä na tých nízkopríjmových. Som zvedavý, ako im to budete vysvetľovať, keď naozaj ja predpokladám, že v horizonte pol roka budete prijímať veľmi podobný zákon, bude veľmi, veľmi podobný, pretože tie princípy, na ktorých bude postavený, budú veľmi podobné, možnože bude trošku iná sadzba, ako tým ľuďom vysvetlíte, že toto tu už mohlo byť od 1. 1. 2011, nie od 1. 1. 2012. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,931,613 |
15 | 2017-04-07 | Autorizovaná rozprava | 263 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pán poslanec Petrák. | [] | 4,151,224 |
38 | 2009-06-03 | Autorizovaná rozprava | 74 | M. Jureňa, poslanec: | M | Jureňa | poslanec | János Hunyady bol známy uhorský vladár a známy hlavne tým, že bol turkobijec. Jeho syn Matej Korvín nám dal Istropolitanu, bol zakladateľom, za jeho éry sa založila Bratislavská univerzita ako jedna z prvých v strednej Európe. Prečo ich spomínam a čo mali spoločné? Môžem povedať, že to už boli Európania, lebo chránili Európu pred Turkami, pred inými, ktorí sa snažili do tohto priestoru votrieť, ale i preto, že priniesli kultúru, ale i preto, že hovoril napríklad Matej Korvín – podľa historikov – šiestimi jazykmi, čím dokumentoval, že si vážil každého jedného, kto v tomto kráľovstve v tom čase žil. Prišli pochopiteľne iné historické obdobia, kedy maďarstvo dostalo nový rozmer, a história, myslím si, že nás jednoznačne veľmi, veľmi viackrát, ako to bolo odprezentované, poučila, ale myslím si, že by sme si mali zobrať toto poučenie. Ja by som len chcel pripomenúť to, čo i odznelo v príspevku, že niektorí, ktorí hovoria o tradíciách, hovoria o tejto našej histórii, prikláňajú sa na akciách k Matici, na akciách pri Mohyle Štefánika, ako je náš kolega pán Tibor Mikuš, riadi trnavskú župu s pomocou 15 poslancov Strany maďarskej koalície. Takže to je i súčasnosť, aj táto súčasnosť nám dokumentuje konkrétne konanie... (Prerušenie vystúpenia časomierou.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomierou.)"
] | 4,150,218 |
21 | 2017-10-11 | Autorizovaná rozprava | 132 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 87, zdržalo sa 51 poslancov. Konštatujem, že novelu zákona sme schválili. Teraz prosím pána poslanca Adamčíka, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa tzv. Colný zákon (tlač 656). (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 656.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 656)",
"(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 656.)"
] | 3,882,966 |
28 | 2021-05-27 | Autorizovaná rozprava | 132 | Suja, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Suja | poslanec NR SR | Ďakujem. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán premiér, oficiálne minister financií, vy ste povedal, že nebudete tolerovať nikomu korupciu a nič, to znamená, že ste povedal, že áno, stále máte dosah na ľudí, ktorí dokážu stíhať, ovplyvňovať iných a orgány trestné v činnom konaní. Tak som zvedavý, či to, čo ste tu povedal v priamom prenose, že z ministerstva SaS, z hospodárstva, od Sulíka idú dotácie priamo ľuďom, ktorí ich získavajú podvodom. Som zvedavý, ako sa k tomuto zachováte vy ako bojovník proti korupcii. Vy ste tu hovoril, že dopodrobna vysvetlíte tú miliardu, na čo sa minula. No potom nerozumiem, ako ste ju chcel vysvetliť, keď pri niektorých položkách alebo kapitolách ste povedal názov kapitoly a sumu a pri niektorých ste povedal len kapitolu a sumu nie. Ako sme si to mali zrátať? Vy si klamete a upravujete, ako vám to vyhovuje, pán premiér s titulom minister. Vy tu prídete, moralizujete a chcete, aby sme vám verili? Pričom sústavne, sústavne klamete. Vy idete hovoriť, že Sulíkovou metódou je klamstvo, ale vy ste rovnaký ako on! Vy dvaja si nemáte čo vyčítať, čo sa týka klamstva. Buďte rád, že Sulík má poslancov, akých má, že zahlasujú za všetky tieto vaše sprostosti, aj keď Sulík hovorí niečo úplne iné. Len akurát on na tom získava percentá a vy strácate. A toto vás dožiera, preto sme tu 51 minút nepočuli nič len to, že vám vadí, že Sulík je lepší klamár ako vy. | [] | 3,930,971 |
6 | 2024-01-09 | Autorizovaná rozprava | 133 | Pročko, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Pročko | poslanec NR SR | Ďakujem. Ľubo, spomínal si, že si, poznal si Suska ako slušného človeka. Ja ho od prvej chvíle poznám ako pepa halepaku. Keby žil na Havaji, tak mu hovoria pepa halepaku. To si z neho urobil Fico, pepa halepaku. Susko nikdy nemal vlastnú tvár a ja neviem, prečo tento človek, ktorý nemá svedomie, nemá česť, prečo toto robí, za čo to robí. Drží ho Fico za jaja? Dal mu niečo? Prečo toto robí? Ja si myslím, že on vie, on vie, že čo ide urobiť. On vie, aké svinstvo. Uvidíte, keď vystúpi v rozprave, bude rozprávať, no ale vy čo ste urobili, predchádzajúca vláda, my to ideme urobiť, my to ideme urobiť lepšie. Toto bude stále papagájovať. Spomínal si Pellegriniho. Toho, tento skvost prezidentský, 55-násobne Pellegrini predražil zákazku, 15 mil. 400-tisíc, dal to svojim ľuďom. A za to podľa Imreczeho dostal 150-tisíc v krabici. Myslíte si, že tento jamkatý nedostal 150-tisíc a že to bolo len raz 150-tisíc? Koľko takých krabíc šampanského podostával Pellegrini? 15 mil. 400-tisíc stál Pellegrini a Pellegriniho kšeft. Môžete sa hanbiť, pán kandidát na prezidenta, 28-násobne ste predražili kšeft pre svojich ľudí! Ste úplná hanba, úplná hanba! A toto je to, Ľubo, čo si rozprával. Oni to majú na saláme, oni, celá tá pravá strana, celá tá koalícia obludnosti a organizovaného zločinu, oni, im je to jedno. Oni sú presvedčení o tom, že keď teraz vládnu, tak sa nahrabú, budú, nakšeftujú si pre svojich synovcov, tetušky, babičky a že vlastne nič sa nestane. Ale každý jeden z nich, každý jeden z nich robí týmto, čo, to, čo tu dnes predvádzajú, svinstvo odporné. A každý z nich je pepa halepaku Roba Fica. | [] | 4,127,113 |
48 | 2021-11-10 | Autorizovaná rozprava | 10 | Šofranko, Mária, poslankyňa NR SR | Mária | Šofranko | poslankyňa NR SR | Veľmi sa ospravedlňujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 724. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 754 zo 4. októbra 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. | [] | 4,232,373 |
10 | 2016-10-27 | Autorizovaná rozprava | 36 | Žarnay, Oto, poslanec NR SR | Oto | Žarnay | poslanec NR SR | Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, novela zákona o hazardných hrách, ktorú sme spolu s kolegami Vierou Dubačovou a Jánom Budajom predložili na 10. schôdzu Národnej rady, reaguje na nepriaznivú situáciu na komunálnej úrovni v oblasti regulácie hazardných hier a negatívnych dôsledkov, ktoré tento druh podnikania prináša. V posledných mesiacoch rezonoval a v médiách téma petície proti hazardu v Bratislave a, žiaľ, nepríjemná udalosť s ňou spojená, a to zmiznutie časti petičných hárkov priamo z magistrátu mesta. Obyvatelia a časť ich zástupcov vynaložili nemalé úsilie, aby splnili náročné zákonné podmienky, no celé ich snaženie bolo zmarené. Bola to náhoda? Alebo zámer? Z tohto miesta mi neprináleží uvedenú udalosť posudzovať, ale úsudok si môže urobiť o danej veci každý sám. Aktuálna právna úprava obsiahnutá v zákone 171/2005 Z. z. o hazardných hrách priznáva obciam právomoc prijať všeobecne záväzné nariadenie v § 10 ods. 5 písm. d). Citujem: „Obec môže za podmienok podľa ods. 6 ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d) ,e) a i) nie je možné prevádzkovať na jej území, pričom toto všeobecne záväzné nariadenie musí platiť na celom území obce a musí sa vzťahovať na všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i). Na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie hazardnej hry pred nadobudnutím účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, sa toto všeobecne záväzné nariadenie nevzťahuje do doby skončenia platnosti tejto individuálnej licencie.“. Súčasné znenie zákona predpokladá, že prijaté všeobecne záväzné nariadenie sa musí vzťahovať na všetky hazardné hry a na celé územie obce, čo nepovažujeme za správne, pretože obecné zastupiteľstvo by malo mať právo vo verejnom záujme regulovať tento druh podnikania na území obce aj na základe podnetov občanov bez petičných obmedzení § 10 ods. 6 zákona o hazardných hrách. Rovnako by malo mať priestor na vymedzenie teritória, kde sa bude tento druh hazardu prevádzkovať, v akom čase či dosahu. Problematika hazardných hier zasahuje do verejného záujmu priamo napríklad dodržiavaním verejného poriadku, vplyvom na kriminogénne správanie užívateľských subjektov vo vzťahu k lokálnemu spoločenstvu, ako sú úžera, podvody, krádeže, lúpeže, s vidinou zabezpečenia si prostriedkov na uspokojenie závislosti na hazardnej hre, sociálnymi dopadmi na rodiny gamblerov a tým aj na komunitu, v ktorej žijú, ale aj nepriamo prostredníctvom individuálnych záujmov prevádzkovateľov ako aj užívateľov tohto druhu špekulatívnej zábavy, rozrastaním nežiaduceho druhu závislosti, negatívnym vplyvom na mládež a nízke sociálne zázemie. Z verejne prístupných informácií vyplýva, že záujem Slovákov o hazardné hry stále pretrváva a výška vkladov stúpa. Ako uvádza Finančná správa Slovenskej republiky, počet prevádzok s hazardnými hrami bol v roku 2013 14 159, v roku 2014 14 231, čo znamená medziročný nárast o 72 prevádzok, pričom počet prevádzok s hazardnými hrami bol v roku 2015 14 573, čo je medziročný nárast o 342 prevádzok. Uvedené údaje ukazujú stúpajúci trend v oblasti hazardných hier, pričom sa spomínaný nárast odrazil aj v celkovej výške vkladov, ktoré v roku 2015 prevýšili sumu tri miliardy, 3 mld. eur. Obdobné problémy riešia i naši západní susedia. V Českej republike samosprávy a verejnosť dlho zápasili s prevádzkovateľmi hazardných hier a, žiaľ, aj so štátom, ktorý v tomto druhu podnikania vidí predovšetkým obrovské zisky. Svoje úsilie zúročili v konečnej právnej úprave prevádzkovania hazardných hier v podobe zákona č. 186/2016 Sb. o hazardních hrách a zákona č. 187/2016 Sb. tvoriacich jeden významný celok, ktoré predstavujú prelom v regulácii hazardu v Českej republike. Prijatiu tejto právnej úpravy predchádzalo viacero nálezov českého ústavného súdu, v ktorých sa opakovane potvrdila právomoc obcí regulovať umiestňovanie prevádzok hazardných hier a vyústila do prijatia zákonného ustanovenia, kde obec môže vydať všeobecne záväznú vyhlášku, v ktorej stanoví, že Bingo, Technická hra, Živá hra, alebo Turnaj môžu byť prevádzkované len na miestach a v čase určenom všeobecne záväznou vyhláškou alebo stanoví, na ktorých miestach a v akom čase je v obci prevádzkovanie týchto hazardných hier zakázané, alebo stanoví, že prevádzkovanie týchto hazardných hier je na celom území obce celkom zakázané. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, obec ako najmenšia jednotka územnej správy i samosprávy vykonáva túto činnosť v najužšom spojení s jej obyvateľmi. Vychádzajúc z tohto faktu musíme myslieť na to, že jej nemôžeme upierať právo rozhodovať o sebe samej v prospech jej obyvateľov a tým aj celej spoločnosti rešpektujúc jej regionálne a religiózne odlišnosti a danosti. Hazardné hry prevádzkované od čias starovekého Ríma predstavovali akýsi druh zábavy a uvoľnenia pre ťažko pracujúci ľud a hoci sa historické a spoločenské pomery zmenili, tento druh zábavy sprevádzaný množstvom negatívnych javov pretrval. Jej úplná eliminácia nie je vždy možná, pretože z kamenných herní sa presunula do virtuálneho sveta. Ale je možné poskytnúť otvorený nástroj obecným zastupiteľstvám podľa aktuálneho miestneho stavu na účinnú reguláciu hazardných hier na časti alebo celom území obce a z tohto postu vás žiadam o podporu nášho návrhu v prospech obcí. Ďakujem za pozornosť. | [] | 3,990,470 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.