session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
51 | 2019-10-24 | Autorizovaná rozprava | 293 | Pčolinský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Pčolinský | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Ja mám otázku na predrečníka. Pán kolega Marček, moja prvá otázka je, že či si očkovaný. Druhá otázka, či tvoje deti sú očkované. A tretia, tretí taký doplnok k tvojmu vystúpeniu, dúfam, že pani ministerka vystúpi. Ďakujem. | [] | 4,220,509 |
88 | 2023-03-15 | Autorizovaná rozprava | 213 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 137, za 85, 45 sa zdržalo, 7 nehlasovalo. Konštatujem, že uvedený návrh sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,992,216 |
40 | 2021-09-22 | Autorizovaná rozprava | 224 | Ďurica, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Ďurica | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ako bolo spomenuté a predpokladám, že to ešte bude zdôraznené, tento návrh zákona v žiadnom prípade neútočí na LGBT menšinu alebo komunitu. Práve naopak, keď si uvedomíme, že táto komunita sa prezentuje a častokrát argumentuje tým, že je menšina a potrebuje svoje práva, potrebuje byť akceptovaná spoločnosťou, prezentuje to veľmi hlasno, tak si myslím, že je úplne logické chrániť deti, chrániť tú väčšinu aj takýmto, aj takýmto návrhom zákona. Ospravedlňovať alebo nejakým spôsobom zľahčovať prejavy pedofílie, ktoré mnohé prípady sú známe hlavne zo západnej Európy, ktorá sa k týmto prejavom a k týmto komunitám veľmi výrazne a násilne hlási, to je podľa mňa neprístupné. Neexistuje tam jeden racionálny dôvod alebo nejaké vysvetlenie, prečo by sme my toto ako rodičia, ako zákonodarci, ako občania Slovenskej republiky mali tolerovať. A keď vnímame takéto trendy zo Západu alebo z akéhokoľvek vplyvu, tak jednoducho je namieste nastaviť legislatívu tak, aby deti boli v tomto chránené. Druhá vec je určité experimenty alebo novátorské prístupy na školách a v škôlkach. To sme takisto svedkami hlavne zo západnej Európy, kde tento trend je veľmi silný. Takže ja nevidím dôvod, keď je tu zdôraznené, že sa nejedná o útok na akúkoľvek menšinu alebo komunitu, prečo by sme tento návrh zákona nemohli podporiť. Ide o deti, ide... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,969,500 |
44 | 2014-11-26 | Autorizovaná rozprava | 73 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Ďakujem pekne. Nie sú žiadne faktické poznámky. Nech sa páči, ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Blanár. Nech sa páči. | [] | 4,026,169 |
25 | 2013-10-28 | Autorizovaná rozprava | 101 | Martvoň, Anton, poslanec NR SR | Anton | Martvoň | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán poslanec Mičovský, chcel by som na vás reagovať v tom asi zmysle, že plne s vami súhlasím v tej časti vášho vystúpenia, čo sa týka toho, čo ste hovorili o bojovníkoch v protifašistickom odboji ako takom. Samozrejme, netreba na nich zabúdať. A práve to je dôvod, prečo poslanci za stranu SMER, za čo im chcem poďakovať, prišli s týmto návrhom zákona. Je dôležité, aby sa aspoň niečo urobilo ešte pre tých pár desiatok alebo stoviek ľudí, ktorí ešte teda žijú a bojovali priamo v tom odboji ako takom. Ale zároveň myslím si, že je správne, že myslí sa na Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, ktorý je jediný oficiálny zástupca týchto protifašistických bojovníkov ako takých. S tým vaším nápadom, teda tá druhá časť vášho vystúpenia týkajúca sa rôznych tých povstaleckých obcí, tak s tým ale nesúhlasím. Ako ste aj vy sám naznačili, je to nekoncepčné. Viaceré z tých obcí už ako také neexistujú. No len tu chcem poukázať, že v protifašistickom odboji obce ako právnické osoby nebojovali. Bojovali fyzické osoby, ľudia a na tých treba pamätať. Obce majú dostatok iných možností povedzme, ako sa starať o tie bunkre cez rôzne dotácie, dotačné formy alebo schémy, či už cez ministerstvo obrany, ministerstvo kultúry alebo iné, samozrejme, dotačné rámce. Ale ľudia, tí, ktorí tam bojovali, nemajú takúto možnosť. A práve tu chcem pochváliť poslancov na čele teda s predkladateľom Vilom Jasaňom, že práve na týchto ľudí, ktorí priamo bojovali v tom protifašistickom odboji, že sa pamätá. Čiže ja si osobne myslím, že právnické osoby by tam zahrnuté nemali byť. Potom objavia sa alebo ozvú sa zasa obce, ktoré bojovali v prvej svetovej vojne, alebo obce, ktoré boli symbolom odporu proti povedzme Slovenskej republike rád ako takej. Čiže je to dosť nekoncepčné, to, čo navrhujete. Na druhej strane ale súhlasím, tam sa všetci zhodneme, že bojovníci proti fašizmu si zaslúžia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,229,900 |
32 | 2021-06-30 | Autorizovaná rozprava | 88 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Prosím teraz pani poslankyňu Jarmilu Vaňovú z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výbore. | [] | 4,080,830 |
18 | 2017-06-14 | Autorizovaná rozprava | 296 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja. Pán poslanec Viskupič. | [] | 3,974,963 |
75 | 2022-11-08 | Autorizovaná rozprava | 486 | Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR | Lukáš | Kyselica | poslanec NR SR | Teraz, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Potockého. | [] | 4,005,886 |
9 | 2024-02-08 | Autorizovaná rozprava | 335 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o bode číslo 56 druhého pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Galka. (Hlasovanie.) Prítomných 133, za 18, proti 77, zdržalo sa 38. Tento bod sme neschválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,927,784 |
22 | 2024-10-29 | Autorizovaná rozprava | 9 | Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR | Tibor | Gašpar | podpredseda NR SR | Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Karasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo. | [] | 4,129,049 |
6 | 2006-12-12 | Autorizovaná rozprava | 226 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | Otváram rozpravu. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Tak sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Ak nikto, uzatváram možnosť podať ústnu prihlášku do rozpravy. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Vzhľadom na to, že sa neuskutočnila rozprava, tak zrejme ani navrhovateľ, ani spravodajkyňa nevystúpia. Takže dovoľte mi, aby som prerušil rokovanie o tomto bode programu. Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov . Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 92 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 92a. Opäť poprosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Harabina Štefana, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, prijatie predkladaného návrhu zákona vyplýva z povinnosti Slovenskej republiky ako členského štátu EÚ harmonizovať slovenský právny poriadok s právom Európskej únie. Primárnym dôvodom predloženia návrhu zákona je potreba transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/58/ES z 15. júla 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 68/151/EHS, v súvislosti s požiadavkami na zverejňovanie ohľadom na určité typy spoločnosti, do nášho právneho poriadku. Cieľom predmetnej smernice je dosiahnutie ľahšieho a rýchlejšieho prístupu k informáciám o zapísaných subjektoch, ako aj výrazné zjednodušenie formalít pri zverejňovaní údajov a listín v obchodnom registri a zbierke listín. Účinnosť navrhovaných zmien musí byť v zmysle smernice zabezpečená do 31. decembra 2006. Smernica 2003/58/ES výrazne mení spôsob komunikácie medzi zúčastnenými subjektmi na úseku obchodného registra. Súčasný stav v oblasti obchodného registra neumožňuje elektronické podávanie návrhov na zápis ani vydávanie výpisov a kópií listín v záväznej elektronickej podobe. Existuje síce elektronická verzia obchodného registra na internete, ktorá uľahčuje prístup k informáciám o podnikateľských subjektoch zapísaných v obchodnom registri, avšak nie je právne záväzná. V zmysle ustanovení smernice 2003/58/ES je členský štát povinný zabezpečiť vydávanie právne záväzných elektronických výpisov a kópií listín, ako aj umožniť, aby žiadosť o vydanie výpisu mohla byť podaná elektronicky. Zásadnou zmenou je skutočnosť, že elektronickými prostriedkami bude možné podať samotný návrh na zápis a nielen žiadosť o výpis už zapísaných údajov. Cezhraničný prístup k informáciám spoločností by sa mal zlepšiť obligatórnym zavedením tzv. dobrovoľného zverejnenia cudzojazyčného znenia uložených listín v úradných jazykoch štátov európskeho hospodárskeho priestoru. Zapísaná osoba na základe uvedeného musí mať možnosť podľa svojho uváženia zverejniť relevantné listiny aj v inom ako štátnom jazyku krajiny, kde je zapísaná. V súvislosti s touto skutočnosťou bolo potrebné novelizovať aj zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zároveň sa prostredníctvom ustanovení predkladaného návrhu vykonáva implementácia nariadenia Rady ES 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách európskeho družstva (SCE). Predmetným návrhom zákona sa v čl. III mení a dopĺňa aj zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože bolo potrebné upraviť výšku súdnych poplatkov pri podávaní návrhov na zápis elektronickými prostriedkami, ako aj pri vydávaní výpisov v elektronickej forme. V čl. II sa vykonávajú zmeny v Občianskom súdnom poriadku, nakoľko v konaní vo veciach obchodného registra a rozhodovania o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu bolo potrebné premietnuť problematiku elektronického podania vo veciach obchodného registra a elektronického podania námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu. Predkladateľ návrhu zákona nesúhlasí s pozmeňujúcimi návrhmi uvedenými v IV. časti v bodoch 9, 13, 19, 20, 23, 27, 33 a 34 spoločnej správy výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Schválením týchto pozmeňujúcich návrhov by došlo k narušeniu odbornej terminológie používanej v iných zákonných ustanoveniach, resp. k zmätočnému zavedeniu pojmovo nesúladných dikcií v texte návrhu zákona. Takýto krok by zároveň predstavoval nesystematický zásah do platného právneho poriadku. S pozmeňujúcimi návrhmi v ostatných bodoch vrátane delenej účinnosti navrhovanej v bode 32 spoločnej správy výborov Národnej rady v druhom čítaní predkladateľ súhlasí. Úprava v nich uvedená v súčasnosti chýba a ich zapracovanie prispeje k odstráneniu legislatívnotechnických nedostatkov a v nadväznosti na to i k zvýšeniu prehľadnosti novej právnej úpravy. Ďakujem za slovo. | [
"(SCE)"
] | 4,047,254 |
26 | 2011-11-29 | Autorizovaná rozprava | 76 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Kiššová. | [] | 4,079,684 |
53 | 2015-06-23 | Autorizovaná rozprava | 150 | Číž, Miroslav, podpredseda NR SR | Miroslav | Číž | podpredseda NR SR | Faktické poznámky – páni poslanci Huba a Blaha. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Huba. | [] | 4,138,133 |
45 | 2019-05-10 | Autorizovaná rozprava | 211 | Simon, Zsolt, poslanec NR SR | Zsolt | Simon | poslanec NR SR | Ďakujem pekne aj Ondrejovi aj Tiborovi Bastrnákovi za reakciu. No musím povedať, že tú hystériu nevyvolali politici, tá reakcia, to konanie strany MOST – HÍD, pokiaľ tam ešte to HÍD je a je nie od politikov, ale je od voličov tejto strany. Tá reakcia a ja sám za seba musím povedať, že celkom dobre zvládam čítať s porozumením tie právne normy a keď ho prečítam, to, čo dnes bolo schválené po prelomení veta, je naozaj podľa mňa v štádiu, ktoré zakazuje spievanie hymny. Fajn, že tu je tento váš návrh, kde to chcete napraviť. Súhlasím s tým, že je na mieste, keď ste urobili chybu, aby ste ju napravili. Som ochotný to aj podporiť a veľmi rád to urobím. Ale jednoznačne je treba povedať, tak ako aj Ondro Dostál povedal, pokiaľ by tu táto reálna hrozba nehrozila a reálne sankcie pre tých, pre tie organizácie, že môžu byť potrestané aj finančne, kde sa tá hymna spieva, tak keby nebol ten tlak zvonku, tak táto vládna koalícia na podnety z opozície doteraz vôbec nereagovala. Ale dajme to bokom. Ja sledujem výsledok a výsledok by mal byť ten, že ten zákon sa zmení a zjednoznační v tom, že sa spievať a hrať tá hymna bude môcť. | [] | 4,066,784 |
26 | 2018-02-08 | Autorizovaná rozprava | 293 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Tri faktické poznámky na vyše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou. Pán poslanec Mizík. | [] | 4,025,628 |
65 | 2022-05-11 | Autorizovaná rozprava | 29 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Ďurica, môžete reagovať na faktické poznámky. | [] | 4,021,119 |
66 | 2022-06-21 | Autorizovaná rozprava | 106 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Posledná faktická poznámka, pán predseda Viskupič. | [] | 3,946,779 |
38 | 2018-11-27 | Autorizovaná rozprava | 156 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za 46, proti 74, zdržalo sa 20 poslancov. Návrhy neboli schválené. Nech sa páči. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,078,807 |
16 | 2007-11-29 | Autorizovaná rozprava | 49 | Ľ. Mušková, poslankyňa: | Ľ | Mušková | poslankyňa | Keďže o tom viem, mnoho ľudí mi písalo a volalo, veľmi som bola prekvapená, že Slovenský rozhlas nedbá o týchto svojich poslucháčov a úplne pokojne ich hodil do vody. Ja sa tiež divím, že páni poslanci z maďarskej koalície vystupujú teraz týmto spôsobom, pretože je jasné a všeobecne známe, že toto sa udialo len kvôli tomu, aby Slovenský rozhlas získal a vytĺkol peniaze zo štátneho rozpočtu. Myslím si, že to nie je férové. | [] | 4,156,579 |
17 | 2020-11-12 | Autorizovaná rozprava | 48 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Dve faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými. Pán poslanec Suja, nech sa páči. | [] | 4,101,067 |
31 | 2018-05-23 | Autorizovaná rozprava | 49 | Blahová, Natália, poslankyňa NR SR | Natália | Blahová | poslankyňa NR SR | Vážené dámy, vážení páni, po roku sa opäť stretávame nad správou komisárky pre deti. Úvodom, pán spravodajca, dávam procedurálny návrh, aby Národná rada vrátila komisárke Tomanovej správu na dopracovanie. Aj v prípade, že tento procedurálny návrh by nejakou náhodou prešiel, neočakávam, že situácia okolo činnosti komisárky by sa nejak významne zmenila. Preto dávam druhý procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vrátila strane SMER – SD komisárku pre deti. V roku 2017 vláda Slovenskej republiky schválila správu Slovenskej republiky o implementácii Dohovoru o právach dieťaťa aj so záverečnými odporúčaniami Výboru OSN pre práva dieťaťa. V správe stojí: „Výbor vyjadruje ľútosť nad tým, že kritérium politickej nezávislosti nie je zakotvené v tomto zákone a nebolo podporené pri voľbe prvého komisára dňa 2. decembra 2015. Výbor je ďalej znepokojený a) tvrdeniami, že práva detí sa porušujú v detskom domove, ktorý sa nachádza na adrese trvalého pobytu zvolenej komisárky; b) rozšírením monitorovacích inštitúcií v zmluvnom štáte bez snahy upevniť ich nezávislosť a zosúladiť ich s Parížskymi zásadami. 12. V zmysle svojho všeobecného komentára č. 2 o úlohe nezávislých inštitúcií pre zachovávanie ľudských práv výbor odporúča, aby zmluvný štát a) zabezpečil nezávislosť inštitútu komisára pre deti v zmysle procesu jeho zvolenia, financovania, mandátu a imunity s cieľom garantovať plný súlad s parížskymi zásadami. Komisárovi pre deti sa odporúča, aby požiadal Medzinárodný koordinačný výbor národných inštitúcií pre ľudské práva o posúdenie nezávislosti v zmysle Parížskych princípov.“ Ja sa pýtam, či ste požiadali. „c) v plnom rozsahu a nestranne prešetril tvrdenia týkajúce sa súčasnej komisárky pre deti a zabezpečil, aby nasledujúce voľby spĺňali požiadavky pre politickú nezávislosť a profesionálnosť.“ Okrem zaujímavej osobnosti komisárky, ktorej sa správa OSN venuje hneď v úvode, opakuje sa v nej niekoľkokrát nasledovná uvádzacia veta: „Výbor naliehavo žiada zmluvný štát, aby:“ – za dvojbodkou nasleduje poukázanie na zlé podmienky, ktoré vytvára štát pre slovenské deti a nasleduje odporučenie pre konkrétneho gestora, teda ministerstvo alebo úrad, ktorý má zjednať nápravu. OSN poukazuje na existujúcu diskrimináciu detí na základe rasy, na základe inakosti vo všetkých formách. Má to dopad na právo detí na vzdelanie, na ich právo na zdravotnú starostlivosť, na uplatňovanie princípu najlepšieho záujmu dieťaťa a skrývanie sa za jeho pseudovýklady. Nariaďuje, aby sme odmietli a dôrazne zakročili proti násiliu páchanému na deťoch, a to na každom poli, či už v rodinách, inštitúciách alebo policajnými zložkami. Výbor OSN je znepokojený zo stavu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a tým, že štátne orgány nedostatočne realizujú prevenciu pred vynímaním detí z rodín nad tým, že kontroly nad inštitúciami sú realizované len formálne a napriek deklarácii Slovenska o deinštitucionalizácii starostlivosti o deti sa namiesto rodín umiestňujú do zariadení. Správa OSN obsahuje 66 tematických bodov, pod ktorými sú ďalšie desiatky až stovky odporúčaní pre Slovensko. Nebudem menovať všetky. Ich množstvo však hovorí o tom, že v ochrane práv detí Slovensko doposiaľ skutočne je zaradené medzi štáty, ktoré nie sú na tomto poli vyspelé, a reálne dodržiavanie Dohovoru o právach dieťaťa Slovensko iba deklaruje a nenapĺňa. Ak si myslíte, že komisárka pre deti sa vo svojej správe venuje týmto prioritným oblastiam, týraným deťom, deťom ohrozeným chudobou, deťom v osadách, deťom s postihnutím, nenájdete v správe nič alebo nič nehovoriace floskule. Komisárka sa naopak rozsiahlo venuje takým ožehavým témam, ktoré ohrozujú práva dieťaťa, akými sú napríklad obezita. Komisárka navrhuje napríklad tieto opatrenia: – kontrolovanie pitného režimu detí, – posudzovať energetickú a biologickú hodnotu stravy, – kontrolovať pestrosť stravy, – realizovať monitoring telesnej výchovy. A ja sa pýtam, čo to má spoločné s právami dieťaťa a s kompetenciou komisára. Pýtam sa, ktorému orgánu štátnej alebo verejnej správy adresovala komisárka svoje odporúčania. Naopak, nepovšimla som si interes o stravnú jednotku pre deti v zariadeniach, a či, alebo analýzu situácie od posledného monitoringu verejnej ochrankyne práv pani Dubovcovej, kedy deklarovala, že situácia je v zariadeniach zlá, stravná jednotka nepostačuje. Teraz z tejto stravy sa nedozvedáme, či sa situácia zhoršila, zlepšila, komisárka sa problémom vôbec nezaoberá. Ďalšou témou komisárky boli napríklad úrazy. Odporúčania komisárky sú napríklad: – dohliadať na bezpečne zatvorené okná, stav podlahových krytín a vhodnú obuv pre deti v období rozvíjajúcej sa motoriky, – pre batoľa – odporúčanie ďalšie – pre batoľa je nebezpečný aj obrus na stole, môže zaň potiahnuť a strhnúť na seba napríklad vriacu kávu, – zaujímavé odporúčanie – vhodnou formou neustále viesť dieťa k bezpečnému zvládaniu životných situácií, – nikdy nenechať dieťa doma samotné, aj v prípade, keď tvrdo spí, – nenechávať v dosahu detí zbrane, nože, zápalky, zapaľovače, sviečky, chemikálie a horľaviny. Opäť moja otázka. Ktorému že orgánu štátnej a verejnej správy odkazujeme, aby nenechával dieťa doma samotné v prípade, že tvrdo spí? Ste skutočne presvedčená, že takéto opatrenia spadajú do vašej kompetencie? Ak by ste si tému naštudovali dôsledne, vedeli by ste, že najvyšší počet smrteľných úrazov detí sa týka dopravných nehôd a utrpenia. O tom v správe vôbec nič nenájdeme. Komisárku zaujal aj psychický stav detí. K tomu nasledovali odporúčania typu: – poskytnutie pocitu bezpečia a istoty od útleho veku, – rozvíjanie empatie a prosociálneho správania, – vytváranie príjemného a podnetného prostredia v školách. Ďakujeme za veľmi konkrétne odporúčania. Naopak, nepovšimla som si analýzu úrovne starostlivosti o deti s duševnými poruchami alebo s psychiatrickými diagnózami, prípadne analýzu dostupnosti terapeutov v zariadení, v stacionároch alebo kvalitu poskytovanej zdravotníckej starostlivosti pre deti s duševnými poruchami, resp. s psychiatrickými diagnózami. Nepovšimla som si, že by ste sa zaoberali integráciou detí s takýmto hendikepom. Komisárka vo svojej správe rieši aj závislosti spôsobom jej vlastným. Odporúča napríklad: – podporovať u detí aktívne využívanie voľného času, a to najmä fyzickou aktivitou formou organizovanej alebo neorganizovanej športovej činnosti, záujmovou činnosťou v rôznych krúžkoch, pohybom na čerstvom vzduchu, napríklad pri turistike, prípadne vykonávaním rôznej spoločenskej činnosti, vykonávanej v čo najvyššej miere vonku a spojenej s pohybovou aktivitou. Hovoríme o závislosti detí. To vážne takto komplikovanú tému uchopíme pomocou insitnej slohovej práce? Následne sú tam capnuté i nelátkové závislosti, no ale to ste asi tam dali po ceste do podateľne, pretože sa v správe obmedzujú len na jednovetné definície a opäť insitné odporúčania. A pri gamblingu sa mi najviac páčilo toto odporúčanie: „nehrať“. Za závislosť považuje komisárka aj sledovanie televízie a mobilomániu. Takéto odporúčania k nasledovnému problému: – nastavenie pravidiel v rodine o používaní mobilných zariadení tak, aby neohrozovali dieťa pri dôslednej kontrole rodičom a ich dôslednom obojstrannom dodržiavaní pravidiel. Pani komisárka, vy máte chrániť deti v prvom rade pred orgánmi štátnej a verejnej moci a verejnej správy a ochraňovať ich práva, nie montovať sa do rodín, do ich pravidiel, ba nebodaj čosi rodičom odporúčať. Rozumiete vôbec pojmu ľudské práva, práva dieťaťa? Hlboké neporozumenie vášho poslania demonštrujete najmä tým, čo robíte. A musím povedať, že píšete lepšie, ako robíte, takže mieru zúfalstva si vie každý poslucháč predstaviť. Správa nás zoznamuje aj s podnetmi. A teraz, tomu neuveríte, citujem: „Komisárku znepokojujú možné škodlivé následky nelimitovaného elektromagnetického žiarenia, ktoré sa môžu produkovať z rádiokomunikačných stavieb mobilných operátorov umiestnených v blízkosti zdržiavania sa malých detí.“ Ktovie, čo na tento problém hovoria napríklad deti v osadách. Namiesto toho, aby sa komisárka nechala individuálne edukovať odborníkmi na danú problematiku, zoznamuje nás práve so svojimi fóbiami. Možno na budúcu schôdzu príde v alobalovej čapici. Pri téme šikana zo správy sme sa dozvedeli, že komisárka osobne vypočúva deti a na základe týchto jej neodborných zásahov bez intervencie odborníka, psychológa si vymáha intervencie školy podľa svojich predstáv. Škola potrestala podľa správy chlapca, ktorý šikanoval, no komisárka žiadala potrestať aj toho, ktorý bol šikanovaný. Neuveriteľný amaterizmus a zneužívanie peňazí daňových poplatníkov. Doplácajú na to deti. Monitorovanie dodržiavania práv v detských domovoch. Najväčším zistením nedostatkov bolo podľa komisárky nejednotnosť vedenia spisovej dokumentácie. Podotýkam, že sa tvárime, že kontrolujeme dodržiavanie práv detí. To, že počet profi rodín v detských domovoch dlhodobo klesá a teraz je za poslednú dobu najnižší, odkedy bola, bolo profi rodičovstvo v zákone zavedené, nie je nikde v správe spomínané. To, že maličké deti v detských domovoch sú ďalej a stále na skupinách, čo tu nebolo roky, v správe nie je spomínané. Ani dopady inštitucionalizácie takýchto malých detí na ich psychiku a ďalšie zdravie. Monitoring zariadení sociálnych služieb pre deti. No zistené deklaruje závažné nedostatky vo vybavení, v priestorovej nedostatočnosti, v ohľadoch na súkromie, bezpečie detí s postihnutím, v neodbornosti personálu, v neodbornosti starostlivosti o deti. Z opatrení sa však nedozvedáme, aké podnety, v akom objeme a komu adresovala komisárka, a teda akým konkrétnym spôsobom prispel tento monitoring k zlepšeniu alebo priamo k ochrane práv detí. Dodržiavanie práv v resocializačných zariadeniach. Komisárka zistila existenciu medzistrediskovej dohody, ktorú zákon vylučuje. Zistila nedodržiavanie minimálnych požiadaviek na ubytovanie, zistila tiež detskú prácu, opäť sa nedozvedáme, či vôbec iniciovala kontroly, či podávala vo veci podnety alebo trestné oznámenia, tak ako jej ukladá zákon. Medializácia detí. Moralizovanie komisárky Tomanovej je úbohé, nakoľko ona sama za svoju krátku, ale hlučnú dobu pôsobenia opakovane poškodzuje deti zverejňovaním ich identity a rodinných problémov. Naposledy dokonca cez tlačovú agentúru publikovala hoax, kde identifikovala konkrétne dieťa. V tomto smere je vyslovenou drzosťou, že do správy napísala nasledovné: „S ohľadom na ich vysokú citlivosť nie sú a nebudú informácie uvedené v konkrétnych podnetoch, ktoré komisárka rieši, sprístupňované médiám a novinárom. Zákon o komisárovi pre deti hovorí, že postupom pri vybavovaní podnetu nemôžu byť ohrozené práva a právom chránené záujmy podávateľa podnetu. Zákon tiež hovorí, komisár je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, ak povinnosť mlčanlivosti ustanovuje osobitný predpis. Povinnosť mlčanlivosti podľa prvej vety sa vzťahuje aj na zamestnancov úradu komisára.“ Bohužiaľ, vybavovanie podnetov komisárkou Tomanovou má dopad výhradne na ohrozovanie práv dieťaťa. Čo teda robiť, keď komisár, ktorý má strážiť práva dieťaťa, je sám zdrojom problémov? A čo nám vie komisárka povedať v súvislosti s odznenými citáciami zákona a jej vyslovene nepríčetnému zneužívaniu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, cez ktorú vyniesla detaily prípadu a klamlivé informácie, ktorými identifikovala dieťa v núdzi a zásadným negatívnym spôsobom ovplyvnila situáciu v neprospech dieťaťa? Komisárka 63-krát vstúpila do súdnych konaní. V absolútnej väčšine medzi rozvádzajúce sa páry, ktoré sa sporili o zverenie dieťaťa do starostlivosti. Kompetencie komisárky sú vyslovene naviazané na vplývanie kontrol a na kontrolu orgánov štátnej správy a na dozeranie nad dodržiavaním práv dieťaťa, nie za peniaze daňových poplatníkov robiť rozvodového právnika a trmácať sa po súdoch s nekompetentnými odporúčaniami pre sudcov, ktoré v konečnom dôsledku ublížia deťom. Táto činnosť nemá s ochranou práv dieťaťa nič spoločné. Je to rýpanie sa v posvätnom súkromí jednotlivých rodín. Záverom komisárka uvádza, že obdržala aj niekoľko kópií listov pôvodne adresovaných aj poslancom a poslankyniam Národnej rady s kladným hodnotením práce a poskytnutia pomoci deťom, a to aj v nadväznosti na prerokovanie správy za rok 2016, ktorými občania reagovali na neoprávnené útoky vybraných poslankýň na činnosť komisárky. Zrejme budeme márne volať po sebareflexii komisárky a zamestnancov jej úradu, ale považovať kritiku zo strany poslancov, ktorým sa zo svojej činnosti zodpovedá za neoprávnené útoky, to je jednoducho bezbrehá arogancia. Citujem: „Osobitnou agendou komisárky v roku 2017 boli prípady generačnej chudoby detí, nedostupnosti bývania alebo aspoň prístrešia.“ O tom sa dozvedáme na poslednej strane jednou vetou, teda nevedno, akým spôsobom a rozsahom sa komisárka problému venovala, obsah správy o ničom takom nesvedčí. Správu hodnotím ako veľmi nekvalitný materiál o veľmi nekvalitnej práci. Bohužiaľ, existencia úradu komisára pre deti ničím neprispela ku kvalitnejšiemu životu detí na Slovensku. Hovoríme teda o plytvaní financií občanov Slovenskej republiky. Ďakujem veľmi pekne. Verím, že pán spravodajca si poznačil oba moje procedurálne návrhy, teda s dôrazom na ten druhý. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 4,011,656 |
58 | 2022-02-23 | Autorizovaná rozprava | 2 | Remiášová, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Remiášová | poslankyňa NR SR | Pán podpredseda, chcem sa vás opýtať, potrestali alebo napomenuli ste aj pána Jarjabka, ktorý v prejave na celú vládu a na nás všetkých koaličných poslancov nadával a nadával nám do primitívov? Bolo by to fér. | [] | 3,872,491 |
27 | 2008-09-16 | Autorizovaná rozprava | 2 | J. Tkáčová, poslankyňa: | J | Tkáčová | poslankyňa | Vstup verejnosti do lesov sa spravuje § 30 zákona o lesoch a v ods. 3 bol zapracovaný text. Citujem: „Využívanie lesov verejnosťou sa nevzťahuje na vojenské lesy.“ Podľa názoru niektorých odborníkov toto znenie nezakazuje vstup verejnosti do vojenských lesov, ale ani nezaručuje právo vstupu na tieto pozemky. Začiatkom tohto roka však predmetné ustanovenie začalo spôsobovať problémy občanom v obciach v okrese Humenné v blízkosti Vojenského obvodu Valaškovce. Podľa vyjadrení starostov týchto obcí si správca vojenského lesa najal súkromnú bezpečnostnú službu vraj za 18 miliónov korún, ktorá zabezpečuje hranicu lesa, vojenského lesa, ktorý susedí s katastrami obcí a občania sú vykazovaní z miest, kam odnepamäti mohli chodievať na huby, na raždie, na prechádzky, a bolo to za prvej Československej republiky, za slovenského štátu i za Československej socialistickej republiky. Na pochopenie celej situácie je v prvom rade dôležité si uvedomiť, že vojenský obvod nie je to isté, čo vojenský les. Vojenské obvody sú územné a správne celky slúžiace na zabezpečenie úloh obrany štátu. Sú to vojenské výcvikové priestory, teda priestory, v ktorých armáda cvičí. Sú zriaďované, spravované a zrušované zákonom o vojenských obvodoch. Hranice vojenského obvodu v rámci lesa sú vyznačené takzvanými lomovými bodmi. To sú žulové kamene osadené v teréne, poprípade sú to tabule, na ktorých je vyznačený zákaz vstupu do vojenského výcvikového priestoru. Pobyt a vstup do vojenského obvodu povoľuje iba ministerstvo obrany. Vojenské lesy naproti tomu sú lesmi osobitného určenia, ktoré sú nevyhnutné pre potreby obrany štátu. Spravujú sa zákonom o lesoch a zahŕňajú aj lesné pozemky mimo vojenských obvodov, ktoré sú určené na účely obrany štátu. Vojenské lesy mimo vojenských obvodov sú označené na hraničných stromoch bielou farbou lesného oddelenia jednotky priestorového rozdelenia lesa. Štátnu správu na týchto pozemkoch vykonáva ministerstvo obrany prostredníctvom vojenského lesného úradu. Pozemky vo vlastníctve štátu a majetok štátu spravuje štátny podnik Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky Pliešovce. Výmera týchto pozemkov je zhruba 73-tisíc ha. Ako som už spomínala, vstup občanov do týchto častí sa riadi lesným zákonom okrem tých častí, ktoré sú oplotené a vstup na ne je zakázaný. Keď sme začali pracovať na novele zákona, oslovila som krajských prednostov lesných úradov aj ministerstvo obrany, konkrétne pána ministra Bašku. Touto cestou sa chcem prednostom poďakovať za skutočne promptnú spoluprácu aj za cenné informácie, ktoré mi poskytli. Na druhej strane musím ale povedať, že pán minister obrany ma úplne odignoroval, čo nepovažujem za adekvátny prístup. Na základe informácií, ktoré som získala vo svojom malom prieskume, si vám dovolím pre názornú ilustráciu ukázať, ako to vyzerá v Žilinskom kraji. V Žilinskom kraji nie je vyhlásený žiadny vojenský obvod a na území kraja sa nachádza 1 775 ha vojenského lesa. Z toho je 230 ha oplotených. Vstup verejnosti je absolútne vylúčený. Nachádzajú sa tam hlavne vojenské sklady a spojovacie cvičisko. Okrem toho sa tam nachádza ešte 27 ha tankových dráh, ktoré oplotené nie sú, ale vstup na ne je takisto zakázaný. Na ostatné pozemky podľa vyjadrenia štátneho podniku Pliešovce vstup verejnosti zakázaný nie je. Na Slovensku máme tri vojenské obvody. Sú to Javorina 24-tisíc ha, Valaškovce 12-tisíc ha a Záhorie. Tam mi tá informácia o výmere chýba. Každé z týchto vojenských obvodov má však svoju kauzu. Po prvé. Javorina, tá je možno najznámejšia. Vojenský obvod sa rozkladá na území Prešovského kraja. Tí, ktorí ste tu viac ako jedno volebné obdobie sa iste pamätáte, že sme v minulom volebnom období prijali novelu reštitučného zákona, ktorým sme lesné pozemky vo Vojenskom obvode Javorina vrátili ich pôvodným majiteľom. Podľa informácií denníka Korzár na turistiku cez Javorinu však potrebujete povolenie Lesného úradu v Kežmarku. Jedno povolenie stojí zhruba 150 Sk. Ľudia si tu šepkajú o byrokracii, o potupných povoleniach a mnohí zákon ignorujú. Vojská už dávno necvičia. Napriek tomu, že pozemky boli reštituentom vrátené, ich majitelia ich nemôžu hospodársky využívať. Vraj teda svoje drevo z vlastných lesov vyvážajú ilegálne a v stálych potýčkach s Vojenskou políciou, čo je skutočne nezdravý stav. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky už tento vojenský obvod chcelo zrušiť. Všetko viazne na podaní na Ústavnom súde z roku 2006. Podľa denníka Korzár stojí vec na Ústavnom súde pre gramatickú chybu v texte a sudca spravodajca pripravuje vo veci meritórne rozhodnutie. Termín vyhlásenia rozhodnutia vo veci zatiaľ však nie je známy. Druhý Vojenský obvod Valaškovce sa rozkladá na území krajov Prešovského a Košického. Podľa informácií krajských prednostov lesných úradov v Košiciach a Prešove ochromuje súčasné znenie zákona turistický ruch. Podčiarkujem turistický ruch, ktorý je pre Košický a Prešovský kraj, ktorý predsa svojou úrovňou ekonomiky nie sú porovnateľné trebárs s Bratislavským krajom, pre tieto kraje je turistický ruch kľúčový, pre jeho rozvoj, pre jeho občanov. Správca, Obvodný závod Kamenica nad Cirochou, zrušil všetky turistické chodníky a zamedzil prístup verejnosti do celého územia Vihorlatu. Tým sa obmedzil turistický ruch v severnej časti nádrže Zemplínskej šíravy a tiež na Vinnom jazere. Turistické chodníky sú uzatvorené, domáci aj zahraniční turisti blúdia ako bezprizorné ovce, pretože nikto si nedal námahu ich informovať a namiesto ústretovosti, namiesto pohostinnosti sa stretávajú s vyhrážkami a s pokutami. No a tretí Vojenský obvod Záhorie, ktorý sa rozkladá na území krajov Bratislavského a Trnavského, je v posledných dňoch medializovaný. Podľa prednostky Krajského lesného úradu v Trnave sa stretávajú s nesúhlasom verejnosti so zákazom vstupu do vojenských lesov a počas hubárskej sezóny je celá oblasť Záhoria atakovaná hubármi. Iste si pamätáme na šoty v spravodajstvách našich televízií, keď vojaci nastavali dvojmetrové ploty a rozzúrení občania tam hrozili proti panskému huncútstvu a ja ich viem celkom dobre pochopiť. V týchto dňoch sa objavila aj iniciatíva starostov a primátorov obcí na Záhorí za zrušenie Vojenského obvodu Záhorie. Poviem úprimne, ja starostov a primátorov podporujem, ale nemyslím si, že riešenie je v zrušení vojenského obvodu. V momentálnej situácii to nejde. Skôr je potrebné upraviť vstup verejnosti do tých častí vojenského lesa, ktoré sa využívajú hospodársky. Hnevá ma stanovisko vojakov, ktorí žiadnu diskusiu nepripúšťajú a cez médiá až šprihnú: „Neprichádza do úvahy!“ Takto má štátna organizácia v 21. storočí komunikovať so svojimi občanmi? Pán minister Baška, ako som už spomenula a ktorého som oslovila pri príprave návrhu zákona, ma odignoroval a myslím si, že tento postoj je neadekvátny, pretože armáda nemôže ignorovať civilov, pretože práve svoju existenciu a financovanie zdôvodňuje ochranou svojich občanov, teda civilov a tento vzťah má byť harmonický, má byť obojstranný, má byť priezračný. Veď koniec koncov, občania si platia armádu na svoju ochranu, nie na obťažovanie. Odmietanie akejkoľvek diskusie nie je namieste. Vo vojenských obvodoch, v priestoroch, kde sa cvičí armáda, civili nemajú čo robiť. To je jasné ako facka a myslím si, že nikto nemá problém toto rešpektovať už v záujme ochrany svojho zdravia a života. Na strane druhej Slovensko nie je vo vojne. Sme súčasťou medzinárodných obranných štruktúr. Máme profesionálnu armádu. To sú skutočne vojaci a armáda odkázaní na tých niekoľko sto hektárov lesov, ktoré susedia s obcami? To sú skutočne odkázaní na to, aby občanov z týchto lesov vyháňali? Na to nebola odkázaná ani armáda prvého štátu, prvej Československej republiky, ani slovenského štátu, ani socialistická armáda. A viete, čo hovoria občania okolo rieky Cirochy na tieto skutočnosti? Ľudia to vnímajú ako aroganciu moci. Páni chcú mať tú nádhernú prírodu len pre seba. Chcú skryť tie zvernice, v ktorých si robia panské poľovačky, a poviem vám, že sa tam šuškajú rôzne zaujímavé mená, aj meno súčasnej hlavy štátu. Starostovia sa boja sabotáže, boja sa konfliktu. Tvrdia, že zákon je dennodenne porušovaný a nie je to preto dobrý zákon. Sťažujú sa aj poľovníci, pretože boli z lesa vytlačení a zostali im len pasienky. Ako túto situáciu vyriešiť? Navrhla by som niekoľko opatrení. Po prvé. Ministerstvo obrany by malo prehodnotiť a znížiť výmeru vojenských obvodov a vojenských lesov skutočne len na nevyhnutnú mieru a navrhnúť vláde zrušenie nepotrebných vojenských obvodov a vojenských lesov. Po druhé. Je potrebné upraviť legislatívu tak, aby neobmedzovala prísne vstup verejnosti do tej časti vojenských lesov, ktoré sa využívajú iba hospodársky. Po tretie. Myslím si, že je potrebné zatiahnuť do riešenia situácie samosprávu, vyvolať rokovania medzi ministerstvom obrany a starostami a primátormi dotknutých obcí za účelom zosúladenia postupu, za účelom sprístupnenia turistických chodníkov na vyznačených tratiach v záujme rozvoja turistického ruchu. A po štvrté, čo už nie je v našich silách, čím skôr ukončiť konanie na Ústavnom súde, ktoré brzdí odovzdanie majetku vo Vojenskom obvode Javorina. My ako zákonodarcovia, dámy poslankyne, páni poslanci, môžeme urobiť to, že upravíme zákon. Takýto návrh zákona vám predkladáme. Netvrdím, že to je ideálne riešenie, ktoré by vyhovovalo každému. Takéto riešenie neexistuje. Verím však, že sa dá dosiahnuť kompromis. Kompromis v prospech občanov. V ich mene vás, kolegovia a kolegyne, žiadam o podporu nášho návrhu novely zákona o lesoch. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,024,466 |
10 | 2007-05-15 | Autorizovaná rozprava | 226 | J. Brocka, poslanec: | J | Brocka | poslanec | Dámy a páni, keď hovorím o pokuse, chcem povedať, že je to zbytočný pokus v tom zmysle, že je to pokus o zmenu zlým smerom. A to nenazval tak iba exguvernér Národnej banky Slovenska, toto hovoria aj teoretickí, aj praktickí, aj politickí ekonómovia najmä na Slovensku. Oni pripúšťajú zmeny aj v pracovnej legislatíve, ale opačným smerom, opačným smerom ešte k väčšej flexibilite a väčšej zmluvnej voľnosti. A toto jasne hovoria premiérovi Ficovi aj zahraničné návštevy, nielen z OECD. Hovoria mu to aj predstavitelia Európskej centrálnej banky v súvislosti s prijatím alebo so zámerom vlády prijať euro od 1. januára 2009, lebo práve toto je riziko, pred ktorým stojíte. Napriek tomu, že ten Zákonník práce je relatívne dobrý, ešte stále na Slovensku je nízka flexibilita trhu práce. A, samozrejme, zaostávate aj v iných reformách. K premiérovým slovám o najliberálnejšom Zákonníku práce sa nebudem vyjadrovať, lebo som zaregistroval, že sa k nemu vyjadrujú tí predstavitelia severských európskych krajín, ktorými sa Smer niekedy chce inšpirovať alebo na ktoré sa odvoláva. Dámy a páni, ešte jednu vec pri tejto prvej poznámke vám chcem povedať, najmä teda kolegom zo strany Smer, že vy novelizovať Zákonník práce nepotrebujete ani kvôli svojim preferenciám, vážne. Ony vám pôjdu práve hore ako výraz vďačnosti tých, čo sú radi, že neplníte svoje volebné sľuby. Moja druhá poznámka sa týka ochrany zamestnancov. Dámy a páni, v tejto snahe sa zhodneme, aj Smer s Kresťanskodemokratickým hnutím. Ak ide o skutočnú ochranu zamestnancov, máte to aj v dôvodovej správe, to je hlavný zmysel návrhu novely Zákonníka práce, ale toto touto novelou nedosiahnete. Tento návrh je vo vzťahu k ochrane zamestnancov krátkozraký. A ide skôr možno o krátkodobú ochranu, ktorá v konečnom dôsledku zamestnancov poškodí, pretože zmeny v Zákonníku práce, zásahy do dnes platného stavu povedú u istej skupiny ľudí na „niekoľko mesiacov“ k zabezpečenému obdobiu bez práce na účet zamestnávateľa. Ale v konečnom dôsledku poškodia zamestnancov, lebo nebude práce viac, ale menej, nebude vznikať toľko pracovných miest, lebo sa im dnes začínajú klásť nové a veľké prekážky. A nemyslím tým len na súbeh výpovede a odstupného. Sprievodné javy takejto zmeny legislatívy poznáme. Je to vyššia nezamestnanosť, menej investícií, čierna práca a celkové zhoršenie podnikateľského prostredia a zníženie našej konkurencieschopnosti a nie na konci, dámy a páni, ale po každej odrážke znížená ochrana zamestnanca. Dnes v Bratislave, a ja som z regiónu Trnavy, kde je takmer plná zamestnanosť, viac zvyšuje ochranu zamestnancov a prispieva k ochrane zamestnancov každá nová investícia, nie Zákonník práce, viď Samsung, dnes vyššie platy v Samsungu, lebo ten ponúka vyššie platy, tie prilákajú nielen zamestnancov možno z iných regiónov, kde práce niet, ony prilákajú aj zamestnancov z Citroenu a Peugeotu. To znamená, že aj zamestnanci v Citroene a Peugeote budú mať vyššie platy, lebo zamestnávateľ ak nebude chcieť stratiť svojich zamestnancov, tak bude musieť zlepšovať podmienky svojich zamestnancov a ich platy. Paradox je ale, že táto novela vlastne ešte potrestá tých dvojnásobne, ktorí budú znevýhodnení vďaka svojej nižšej konkurencieschopnosti. Pozorujem, ako v svätom hneve kritizujete, Smer aj pani ministerka Tomanová, vynútené živnosti a chcete im zabrániť. Ale spôsob, akým to robíte, považujem za pomýlený. Zavádzate vynútenú závislú činnosť. A to nie je ochrana ani živnostníkov, ani zamestnancov, najmä tých živnostníkov, ktorí pracujú pre viacerých zamestnávateľov, lebo je to obmedzenie zamestnávania živnostníkov. Chcete rušiť to, čo je pre niekoho výhodné, vzájomne výhodné, lebo je to výhodné aj pre desaťtisíce živnostníkov, je to výhodné aj pre zamestnávateľov. A v tejto súvislosti je zaujímavé sledovať súčasť návrhu zákona. A to je doložka finančných, ekonomických výhod, resp. vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Tam sa dokonca píšu také veci, že navrhované zmeny v Zákonníku práce budú mať prevažne pozitívny dopad na verejné financie. Musím povedať, že tu ma nenapadlo iné, iba to, že papier znesie všetko. A píšete ďalej, ako prípadné negatívne finančné dôsledky uplatnenia niektorých ustanovení Zákonníka práce budú zabezpečené v rámci schváleného rozpočtu verejnej správy na rok 2007, resp. ďalšie roky z jednotlivých rozpočtových kapitol. No, ďakujem pekne. Najmä som zvedavý, čo na to súkromný sektor. Ale o čo ide vláde pri živnostníkoch a pri nútených živnostiach, chcem ukázať na modelových príkladoch. A to by som dal do pozornosti aj pánu poslancovi Madejovi, lebo to sú také veľmi viditeľné príklady, o čo nám ide, teda resp. o čo vám ide. Ministerstvo sociálnych vecí si všimlo, že zamestnanec do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne odvádza viac, ako odvádza živnostník. A oni dokonca aj na modelovom príklade 20 000 hrubej mzdy poukazujú, že kým zamestnanec odvádza spolu so zamestnávateľom 48,6 %, a v korunovom vyjadrení 9 720 korún, tak živnostník, ten odvádza iba 3 583 korún. Takže toto je problém, dámy a páni. Živnostníci odvádzajú do Sociálnej poisťovne menej. A to znamená, treba, aby platili viac aj živnostníci, resp. potom ako budúci zamestnanci alebo zamestnávatelia. Len neviem, kde ste prišli na to, že ten, kto je dnes živnostník, po prijatí tohto zákona bude zamestnancom. Už to povedala aj pani kolegyňa Radičová. Dámy a páni, no zariadia sa zamestnávatelia. Keď to nebude v ich možnostiach, tak tu budeme mať viac čiernej práce alebo tí istí zamestnaní ľudia budú robiť viac za menej peňazí. Ale za vrchol považujem pokrytectvá Smeru v nasledujúcej vete, že pozitívny dopad zamedzenia výkonu práce vynútenými živnosťami možno vyčísliť, aj pokiaľ ide o prínosy do štátneho rozpočtu, a to z dôvodu vyššieho objemu dane z príjmov zo závislej činnosti. A počúvajte, o koľko to pôjde. Inak pri tom prvom modelovom prípade zabudli povedať, že ten, kto platí menej do Sociálnej poisťovne, aj menej z nej dostane. Čiže ak sa živnostník rozhodol platiť z minimálnej mzdy, tak to urobil s vedomím, že tak sa mu to bude rátať aj do jeho dôchodku. A teraz k tým daniam. Tak predstavte si, že zamestnanec z hrubej mzdy odvedie pri rovnej dani 19 % do štátnej kasy 1 777 korún. No a živnostník pri takom istom hrubom príjme, ten tam odvedie iba 1 615 korún. A o týchto 162 korún ide. Viete si predstaviť, že to bude za rok 48,6 mil., pán minister financií, toto bude prínos, chňap z tých 162 korún. Toto nie je ochrana živnostníkov aj tzv. vynútených. Dámy a páni, toto je lov na živnostníkov, aby viac platili, aby platili vyššie dane. Moja tretia poznámka, kratšia. Prvýkrát ide dôležitá legislatívna norma bez dohody sociálnych partnerov. No to aj kolegovia bývalí Magvaši a Kaník musia blednúť závisťou, čo si oni odniesli aj od vás. Oni si nedovolili to, čo teda v tomto prípade robíte vy. A pritom ste ako opozícia volali po tom, že v zásadných veciach musí panovať zhoda, nielen medzi sociálnymi partnermi, ale dokonca aj medzi rozhodujúcimi politickými silami v krajine. Preto si myslím, že návrh na vrátenie predkladateľovi tohto zákona je úplne namieste. Áno, dohodli ste sa s odbormi, alebo teda na tú stranu by som to mal povedať, s jednými, tými, čo vám pomáhali v kampani, ale to nestačí na sociálny zmier v krajine. Štvrtá poznámka. KDH považuje súťaž za dôležitý nástroj generovania aj lepších nápadov, lepších služieb a dokonca aj lepších personálnych návrhov. KDH považuje za správne a presadzuje súťaž i v oblasti zastupovania zamestnancov. A preto nesúhlasíme so znižovaním kompetencií zamestnaneckých rád v podnikoch a posilňovaním kompetencií odborov na ich úkor. Čo s tým? Vy Zákonník práce asi posuniete do druhého čítania aj bez hlasov opozície. Chcem zopakovať za predstaviteľov opozície, že budeme pokračovať v obrane záujmov zamestnancov, živnostníkov i zamestnávateľov v snahe minimalizovať škody, ktoré sa chystáte, obrazne povedané, páchať na slovenskej ekonomike aj na spoločnosti. Toto je z našej strany zodpovedný prístup. Teraz jedna taká osobná poznámka, pretože som sa usiloval pred dvomi mesiacmi novelizovať Zákonník práce z iného dôvodu. Spomínate si na tú známu otcovskú dovolenku, ako ste ma vy, koaliční poslanci, chlácholili, aby som počkal na komplexnú novelu Zákonníka práce, aby sme nenovelizovali tak často Zákonník práce, akoby som z toho mal rozumieť, že veď keď bude ten komplexný návrh z vašej dielne, že to tam bude. A mohol som si myslieť aj vtedy, keď vláda schválila ten návrh, že toto je priestor pre KDH alebo pre Brocku, aby navrhol otcovskú dovolenku do návrhu. Omyl, v tlači som si stihol prečítať argumenty ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, prečo je dnes ministerstvo proti otcovskej dovolenke. Prostredníctvom hovorkyne pani Škorecovej odkazuje ministerstvo, že návrh poslanca Brocku je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi v pracovnoprávnych vzťahoch. Musím povedať, že tieto slová nezaskočili len mňa, ale dokonca aj fínske ministerstvo sociálnych vecí. A mohol by som vám odtiaľ zacitovať človeka, ktorý má práve rovnosť príležitostí na tomto ministerstve na starosti. Tak ten sa vyjadril: „Absolútne tomuto vysvetleniu nerozumieme, v akom rozpore je to so zásadou rovnakého zaobchádzania. Ak si otec zoberie voľno v práci, aby mohol stráviť s dieťaťom prvé dni jeho života, je nepochybné, že bude lepšie pripravený stráviť s ním viac času aj neskôr.“ A toto je veľmi dôležitý fakt, keď hovoríme o rovnom prístupe k ženám a k mužom. Ale záver, aby som nechal priestor aj iným kolegom. Dámy a páni, ak prejde táto novela Zákonníka práce, výrazne poškodí záujmy jednoduchých, prostých ľudí, zamestnancov, živnostníkov i zamestnávateľov, poškodí a zhorší dnes ešte stále atraktívne prostredie pre zahraničné investície a imidž Slovenska. Kresťanskodemokratické hnutie a poslanci teda za KDH z uvedených dôvodov nebudú hlasovať za takúto zmenu Zákonníka práce. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,016,422 |
31 | 2004-09-23 | Autorizovaná rozprava | 51 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 139 prítomných, 49 za, 63 proti, 24 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Návrh uznesenia sme neschválili. Poprosím pána poslanca Janiša, aby predniesol návrh uznesenia k prerokúvanej správe o plnení opatrení na zabezpečenie plnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1024 z 18. júna 2004, dotýkajúcej sa problematiky privatizácie , ktorú prerokúvame ako tlač 820. Nech sa páči, pán poslanec Janiš. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,157,802 |
4 | 2006-09-06 | Autorizovaná rozprava | 12 | V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: | V | Tomanová | ministerka práce | Plne si uvedomujem jednu vec a tí, ktorí pracujete v oblasti a venujete sa oblasti sociálneho zabezpečenia, určite všetci veľmi dobre viete, najmä pani poslankyňa Radičová a určite aj pani Sárközy, ktorej pripomienky si nesmierne vážim, pretože skutočne majú zmysel, na druhej strane všetci dobre viete, a nakoniec aj zákony, ktoré ste prijímali vy, týka sa to trebárs pomoci v hmotnej núdzi, ten, kto prekročí sumu životného minima čo len o 10 halierov, taktiež nemá nárok na pomoc v hmotnej núdzi, pretože sa nepovažuje za občana v hmotnej núdzi. Považujem za veľmi vážnu pripomienku, pokiaľ ide o predčasný starobný dôchodok. A poberatelia predčasného starobného dôchodku nie sú zahrnutí práve v tejto oblasti, v ktorej by mohli dostať príspevok. Pripomeniem, že o predčasný starobný dôchodok žiada každý občan sám. Predčasný starobný dôchodok bol opätovne zavedený do právnej úpravy od 1. 1. 2004. Ani Európska únia ho nepovažuje za systémový. Nepovažujem predčasný starobný dôchodok za riešenie seriózne, pretože je to len nesystémové riešenie nezamestnanosti. Predsa nie je možné, aby ľudí sme vytláčali z trhu práce, pričom nevyužijú ďalšie nástroje, ktoré môžu mať napr. v poberaní podpory v nezamestnanosti, a na druhej strane ich nútili týmto spôsobom, a to je nedôstojné, aby prijímali prácu často za nižšiu mzdu, aby prijímali menej kvalifikovanú prácu. Znovu pripomínam, je mi veľmi ľúto týchto ľudí, pretože nebol taký objem peňazí, aby sme mohli poriešiť aj týchto. Len pripomeniem na číslach, k 31. 12. 2005 predčasný starobný dôchodok poberalo 16 721 ľudí. K 31. 7. tohto roku čiže v priebehu 7 mesiacov sa zvýšil počet poberateľov predčasného starobného dôchodku o 32 629 ľudí, to je skoro o 100 %. Pripomínam, všetci títo ľudia, ktorí odchádzali do dôchodku, využili možnosť výhod, ktoré teda poberanie predčasného starobného dôchodku prinášalo, a všetci pracujú. Čiže v každom prípade toto riešenie a prihováranie sa za to, aby títo ľudia dostali vianočný príspevok k dôchodku, považujem ešte za nesystémovejšie opatrenie, ako je poberanie a poskytovanie príspevku. Pripomínam, že priemerná výška starobného dôchodku k 31. 12. 2005 bola 7 713 korún, k 30. 6. bola 7 738 korún a teraz k 31. 7. po valorizácii je 8 199 korún. Pripomínam, že viac ako 50 % poberateľov dôchodkových dávok má dôchodok nižší, ako je táto priemerná suma dôchodku. Z tohto dôvodu sme zvolili do doby harmonizácie systému v oblasti dôchodkového poistenia riešenie vyplácania alebo poberania vianočného príspevku k dôchodku. Je mi ľúto, ale musím zareagovať na pána poslanca Brocku a hovoriť o tom návrate do doby ľadovej týmto príspevkom. Musím pripomenúť, v roku 2004, keď bol vyplácaný tisíckorunový príspevok taktiež pre všetkých dôchodcov, vtedy to nebolo považované za návrat do doby ľadovej. Ale znovu pripomeniem, pani poslankyňa Radičová hovorila o tom, že vlastne treba a že sa pokúšali socializovať dávky pre rovnaké skupiny ľudí rovnakou výškou pomoci. Ja sa spytujem: Aj to je socializácia, ak rodiny s viac deťmi v porovnaní so sumou životného minima prepadajú viac ako o 5 000 korún? Tento rozdiel sa zvyšuje, čím je väčší počet detí v rodine. Keď hovorím o všetkých týchto pripomienkach, ktoré boli vznesené k návrhu zákona, ktorý predkladáme, musím apelovať na vás všetkých a na skutočnosť, že vlastne týmto spôsobom, touto dávkou pomáhame všetkým poberateľom starobných dôchodkov, ktorí majú veľmi nízke dôchodky, musím hovoriť o ďalších nesystémových prvkoch, ktoré tu môžu nastať a ktoré boli už doteraz prijaté v zákonoch, môžem hovoriť o novele zákona č. 461/2003 Z. z. obsiahnutej v zákone č. 310/2006 Z. z., kde od 1. 1. 2008 sa dostaneme do situácie, pokiaľ sa nerozhodnete, dámy a páni, novelizovať tento zákon, že sa môže stať, že u poberateľov invalidných dôchodkov vzhľadom na to, keď dovŕšia vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, ich dôchodky budú prekvalifikovávané a starobné dôchodky budú výrazne nižšie, ba dokonca môžu nastať aj také prípady, že ľudia úplne o dôchodok prídu, niekto bol poberateľom invalidného dôchodku a nárok na starobný dôchodok mu nevznikne. Títo ľudia zostanú potom len riešení ako v rámci pomoci v hmotnej núdzi. Čiže keď hovorím o systéme sociálneho zabezpečenia, hovorím o tom, že tento systém treba postupne harmonizovať, treba odstraňovať diskriminačné prvky, ale i dovtedy je potrebné určitým skupinám ľudí pomôcť. Určite do tejto skupiny ľudí patria poberatelia starobných dôchodkov, poberatelia invalidných dôchodkov a poberatelia sociálnych dôchodkov. Takže, vážené dámy, páni, nebudem veľa zdržiavať a nebudem veľa na túto tému vysvetľovať, pretože vy napokon všetci veľmi dobre viete, o čom hovorím. A nakoniec, zaznelo to z úst pani poslankyne Radičovej aj z úst pána poslanca Brocku, ktorí povedali, že áno, treba pomôcť, ale je problém, ako to riešiť. Pokiaľ ide o zvolené hranice, musím povedať, že jednoznačne Sociálna poisťovňa, ktorá je momentálne zahltená nesystémovým prijímaním nesystémových riešení a neustálou opravou zákona č. 461/2003 Z. z. a jeho 16 noviel, z hľadiska toho, že ani nebola dovybavená informačnými technológiami, tak aby bola schopná zvládnuť akýkoľvek takýto proces bez problémov, nebola schopná ani len vyčísliť to, koľko ľudí zhruba pracuje. Pripomeniem, že pracujúcich dôchodcov je zhruba 6 % a aj tieto pracovné pomery nie sú na celoročné pracovné pomery. Takže sú buď na dohodu o vykonaní práce, na kratší úväzok, alebo len na doby určité. Z hľadiska tohto sme teda k tomu pristúpili a rozhodli, že nebudeme diskriminovať, ale skôr motivovať tých, ktorí sú svojou prácou ochotní ešte si pár korún privyrobiť. Ďakujem pekne za pozornosť. | [] | 4,179,164 |
29 | 2008-11-28 | Autorizovaná rozprava | 48 | I. Štefanec, poslanec: | I | Štefanec | poslanec | Pán podpredseda Číž, to, čo sa tu deje, je odhalenie 2-miliardového podvodu vašich ministrov v priamom prenose. A od tohto odhalenia ich nedokáže ochrániť ani váš zvýšený hlas a nervozita. Ďakujem. | [] | 3,954,399 |
11 | 2016-11-29 | Autorizovaná rozprava | 238 | Farkašovský, Karol, poslanec NR SR | Karol | Farkašovský | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, dovoľujem si vás požiadať o hlasovanie o tomto bode zajtra o 11.00 hodine. Ďakujem pekne. | [] | 4,039,152 |
6 | 2006-12-14 | Autorizovaná rozprava | 137 | O. Nachtmannová, poslankyňa: | O | Nachtmannová | poslankyňa | Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 144 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 19 neplatných a 125 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že - za prvého kandidáta Petra Alakša hlasovalo za 0 poslancov, proti 54, zdržalo sa hlasovania 71, - druhý kandidát Pavol Dinka – za 0, proti 54, zdržalo sa 71, - tretí Marián Gábor – za 0 hlasov, proti 53, zdržalo sa 72, - štvrtý kandidát Vladimír Holan – za 68, proti 31, zdržalo sa 26, - piaty kandidát Eva Jaššová – za 0, proti 54, zdržalo sa hlasovania 71, - šiesty kandidát Vladimír Kovarčík – za 4 hlasy, proti 50, zdržalo sa hlasovania 71, - siedmy kandidát Anton Kubisch – za 1 hlas, proti 54, zdržalo sa 70, - ôsmy kandidát Ľubomír Lehotský – za 38, proti 30, zdržalo sa 57, - deviaty kandidát Vladimír Masár – za 4 hlasy, proti 49, zdržalo sa 72, - desiaty kandidát Bohuslav Mäsiarčik – za 0, proti 52, zdržalo sa 73, - jedenásty kandidát Marián Ostatník – za 1 hlas, proti 50, zdržalo sa 74, - dvanásty kandidát Dana Podracká – za 71, proti 30, zdržalo sa hlasovania 24, - trinásty kandidát Nataša Slavíková – za 9 hlasovalo, proti 48, zdržalo sa 68, - štrnásty kandidát Alexander Števík – za 1 hlas, proti 52, zdržalo sa hlasovania 72, - pätnásty kandidát Marián Tolnay – za 0 hlasov, proti 55, zdržalo sa 70, - šestnásty kandidát Dušan Valko – za 1 hlas, proti 52, zdržalo sa 72, - sedemnásty kandidát Anna Vargová – za 42, proti 29, zdržalo sa 54, - osemnásty kandidát Milan Vendrinský – za 67, proti 32, zdržalo sa 26, - devätnásty kandidát Gerhard Weag – za 0, proti 53, zdržalo sa 72, - dvadsiata kandidátka Jana Žitňanská – za 55, proti 22, zdržalo 48. Na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Keďže nebol zvolený potrebný počet členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú kandidáti s najväčším počtom hlasov, a to dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najväčší počet hlasov. Do opakovanej voľby teda postupujú títo kandidáti: Vladimír Holan, Ľubomír Lehotský, Dana Podracká, Anna Vargová, Milan Vendrinský a Jana Žitňanská. Ďakujem za pozornosť. | [] | 3,975,461 |
17 | 2017-05-16 | Autorizovaná rozprava | 102 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Ďakujem. Záverečné slovo spravodajca, nech sa páči. | [] | 4,099,141 |
6 | 2024-01-10 | Autorizovaná rozprava | 81 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hargaš. | [] | 4,166,256 |
83 | 2023-02-14 | Autorizovaná rozprava | 234 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za 74, proti 19, zdržalo sa 40, hlasovali všetci prítomní. Tento návrh sme schválili. Teraz budeme hlasovať o bode 84 schváleného programu. Je to prvé čítanie o návrhu poslancov Šíbla a Šudíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (tlač 1394). Prosím spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána poslanca Vladimíra Zajačika, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla a Tomáša Šudíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov , tlač 1394.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1394)",
"(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla a Tomáša Šudíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení ... | 4,106,737 |
14 | 2007-10-17 | Autorizovaná rozprava | 3 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | Ako prvý dostane slovo pán poslanec Urbáni. | [] | 4,211,887 |
61 | 2002-07-03 | Autorizovaná rozprava | 157 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | V. Maňka, poslanec: Ďakujem za obidve faktické poznámky. Ja nepolemizujem o tom, či túto daň zrušiť alebo nie, to som ani nerobil, ale treba si skutočne prečítať zákon, čo on hovorí. Hovorí o tom, že ak nedosiahne podnikateľ do troch rokov zisk, tak bude platiť daň zálohovo každý mesiac, ale hovorí aj o tom, že táto daň neprepadá v prospech štátu, ja som hovoril o tom, neprepadá v prospech štátu, štát ju má odloženú a keď podnikateľ vytvorí zisk a má platiť daň, tak sa mu táto daň odpočíta od tej dane, čo má platiť. To znamená, že ona nezmizne a ten podnikateľ ten zisk raz vytvorí. Ak ho nevytvorí, tak tu nemá čo robiť, keď bude trvale v strate. On musí sám seba dať do konkurzu, lebo si zníži základne imanie. Ale ja opakujem znovu, nepolemizujem o tom, či túto daň znížiť alebo zrušiť, ale povedzme si pravdu, ako to vlastne s tou daňou vyzerá, či už štát skutočne si ju nechá alebo či má možnosť ju podnikateľ v budúcnosti využiť. On má možnosť využiť a splatiť si v budúcnosti svoj zisk, splatiť zaň túto daň, aby sa mu znížila daňová povinnosť. Ďakujem. | [] | 3,877,501 |
38 | 2018-12-05 | Autorizovaná rozprava | 74 | Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR | Ladislav | Kamenický | poslanec NR SR | Posledný v rozprave podal pozmeňujúci návrh poslanec Radovan Baláž. Dajte, prosím, hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu. | [] | 3,891,727 |
11 | 2007-06-27 | Autorizovaná rozprava | 131 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Vaľová. | [] | 4,020,392 |
23 | 2013-09-04 | Autorizovaná rozprava | 109 | Martvoň, Anton, poslanec NR SR | Anton | Martvoň | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Nakoľko v rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec ani poslankyňa, preto vás prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. | [] | 4,068,730 |
7 | 2007-02-06 | Autorizovaná rozprava | 133 | J. Čech, poslanec: | J | Čech | poslanec | Tento pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, sa týka bodu 27, t. j. bodu 6 spoločnej správy. Meníme tam text, a to v § 6 ods. 3 písmeno b) znie: „b) môže umiestňovať na trh 1. nové potraviny a 2. výživové doplnky len so súhlasom a za podmienok ustanovených rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, 3. potraviny s výživovým tvrdením a zdravotným tvrdením podľa osobitného predpisu8c), 4. geneticky modifikované potraviny len so súhlasom a za podmienok ustanovených ministerstvom a schválených Európskou komisiou“. Doplnenie tých poznámok, ktoré sú v jednotlivých bodoch, to je poznámka 8a až 8c, je dôsledkom vypustenia definície v § 2, ale aj prijatia novej legislatívy Európskej únie. A je to nariadenie 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách. V súlade s citovaným nariadením sa bude na národnej úrovni postupovať priamo podľa nariadenia a nebude sa vyžadovať schválenie výživového tvrdenia ani zdravotného tvrdenia vydaním rozhodnutia. Po druhé, k bodu 52. To je bod 17 spoločnej správy. V bode 1 § 28 ods. 1 sa dopĺňa písmeno m), ktoré znie: „m) nezabezpečí registráciu prevádzkarne podľa § 6“. 2. V § 28 ods. 2 sa slová „do 30 miliónov Sk“ nahrádzajú slovami „do 5 miliónov Sk“. 3. V § 28 ods. 3 sa slová „do 50 miliónov Sk“ nahrádzajú slovami „do 10 miliónov Sk“. Nakoľko nám zákon neupravuje osobitne výrobu a obchod a pokuty sú stanovené bez rozlíšenia veľkosti prevádzkarní, stanovenie spodnej hranice pokuty môže mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie najmä pre malé prevádzkarne. Pri posudzovaní porušenia predpisov sa pri stanovovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, mieru zavinenia, ale aj minulosť prevádzkovateľa. Konanie o uložení pokuty sa riadi zákonom o správnom konaní. Prevádzkovateľ po skončení previerky dostane kópiu správy o vykonanej úradnej kontrole a tiež má právo vyplývajúce priamo z nariadenia Európskeho spoločenstva 882/2004 požiadať o odobratie referenčnej vzorky, príp. i doplnkové stanovisko znalca. V konečnom dôsledku má právo riešiť spor súdnou cestou. Tretia zmena sa týka bodu 44, je to bod 10 spoločnej správy. Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie: „11) § 58 ods. 2 písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z.“ Po štvrté, k bodu 48. To je bod 14 spoločnej správy. Poznámka pod čiarou k odkazu 17 znie: „17) zákon č. 557/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.“ Ide tu o upresnenie znenia odkazov. Zároveň, tak ako som už spomínal, navrhujem bod 6 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie a nehlasovať o bodoch 1, 2, 4 a 5 spoločnej správy z bodu 17 a taktiež tieto vyňať na osobitné hlasovanie, nakoľko som k tomuto dal pozmeňujúce návrhy. Ďakujem. | [] | 4,185,747 |
40 | 2019-02-07 | Autorizovaná rozprava | 51 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Poslanec Blaha. | [] | 4,137,539 |
21 | 2013-06-20 | Autorizovaná rozprava | 264 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Mikloško. | [] | 4,210,192 |
18 | 2020-11-26 | Autorizovaná rozprava | 26 | Takáč, Richard, poslanec NR SR | Richard | Takáč | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, Marián, chcem ti veľmi pekne poďakovať za tvoje vystúpenie. Myslím si, že si to veľmi dobre zhodnotil, poviem to tak, že zľava-sprava. Je to úplný nezmysel rušiť jedne, jedno teplé jedlo pre tie detičky v tých školách. Tak ako aj kolega Taraba povedal, proste na jednej strane vládna koalícia zruší bankám odvod, kde, keď to spolu spočítame, je to viac ako 1,2 mld. eur, a na druhej strane ide brať týmto deťom jedno teplé jedlo za deň. Ten daňový bonus, treba ale fakt povedať, že na jednej strane hovoríme, že to nemá opodstatnenie, a na druhej treba ale povedať, že aj samosprávam, obciam a mestám tým pádom ubudne financií, lebo ten daňový bonus sú ich peniaze. A viacej poviem potom vo svojom vystúpení. Marián, chcem ti veľmi pekne poďakovať. Ďakujem. | [] | 3,870,862 |
8 | 2010-11-03 | Autorizovaná rozprava | 229 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Prosím, hlasujte teraz. (Hlasovanie.) Prítomných 143 poslancov, hlasovalo 78 za, 53 proti, 12 sa zdržali. Tento návrh je schválený. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,000,597 |
15 | 2024-06-19 | Autorizovaná rozprava | 171 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že všetky otvorené otázky ste si už vysvetlili. Skúsime pokračovať v ďalšom rokovaní, a to hlasovaním. Skúsim podať procedurálny návrh. V zmysle záverov poslaneckého grémia podávam návrh, aby Národná rada prerokovala správu o činnosti Úradu na ochranu oznamovateľov za rok 2023 v piatok 28. 6. o deviatej hodine po bodoch verejného ochranu práv. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní a pristúpime k hlasovaniu o bode 42 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, ktorý máme uvedený ako tlač 224. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Igora Šimka, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 224.) | [
"(Súhlasná reakcia pléna.)",
"(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 224.)"
] | 3,892,855 |
90 | 2023-05-10 | Autorizovaná rozprava | 312 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | S ďalšou faktickou vystúpi pán poslanec Suja, nech sa páči. | [] | 4,081,152 |
44 | 2014-12-11 | Autorizovaná rozprava | 318 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň prerušujem rokovanie schôdze. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hod. hlasovaním o všetkých prerokovaných bodoch, o ktorých sme ešte nehlasovali a ktoré boli na programe 44. schôdze. Prajem všetkým dobrú noc a vidíme sa zajtra o deviatej. (Prerušenie rokovania o 19.41 hodine.) | [
"(Prerušenie rokovania o 19.41 hodine.)"
] | 3,985,507 |
65 | 2022-05-19 | Autorizovaná rozprava | 278 | Viskupič, Marián, poslanec NR SR | Marián | Viskupič | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení páni ministri (povedané so smiechom), podpredseda vlády, vážené pani kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať (reakcia z pléna), no veď hovorím, vážení podpredsedovia vlády, dvaja (povedané so smiechom), dobre. Dovoľte mi povedať pár slov k téme ruská ropa. Sme v skrátenom legislatívnom konaní a ja, tak ako aj môj kolega, nevidím parametre na jeho obhájenie, ale nebudem sa tomu úplne venovať, nakoľko to kolega práve, práve rozobral. Skôr sa teda zameriam na ten akoby odborný problém. Nameraná inflácia vo výške 12 % za posledných 12 mesiacov ku koncu apríla je vo veľmi veľkej miere spôsobená nárastom cien energií. To je jasný a nespochybniteľný fakt. Medzi energie patria aj ceny pohonných hmôt, to je takisto objektívny fakt. Ale čo treba povedať, že na tomto vývoji jednoznačne štát aleže veľmi dobre profituje. Ako je to v číslach? Celkovo sa na spotrebnej dani z minerálnych olejov, prevažne palív, za minulý rok vybralo 1,2 miliardy eur. Samozrejmé k tomu 100 milión na dani z pridanej hodnoty, ktorá sa uplatňuje na koncovú cenu palív. Čiže už to sú veľmi veľké peniaze, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, a keď by sme si to zobrali, ako to na Slovensku je, tak v pomere k hrubému domácemu produktu ide na nákup palív na Slovensku asi 3 %. Posledne mne dostupné dáta hovoria približne o predaji asi 3,5 milióna ton ročne, čo je niečo medzi 3 až 4 miliardami litrov. Spotreba obyvateľov aj priemyslu rastie a je naprosto jasné, že pri raste cien vyberá z peňaženky dnes už takmer dvojnásobok toho, čoho boli spotrebitelia svedkami pred dvomi rokmi. To sú také základné fakty, ktoré rámcujú túto našu dnešnú debatu. Dve tretiny palív na Slovensku predáva spoločnosť Slovnaft, ktorá, a to je aj nám všetkým známe, vyrába svoje produkty z ruskej ropy a ruská ropa sa teda začala od začiatku invázie predávať so zľavou oproti iným typom ropy. Nie som odborník na ropu a nemám, bohužiaľ, ani krištáľovú guľu, aby som vedel povedať, aká bude táto zľava v budúcnosti. Áno, sú grafy, kde bola ropa Brent prednedávnom 100 dolárov, teraz je ropa Brent aktuálne asi o 10 dolárov drahšia. Tak nejak to funguje aj s tou ruskou ropou Ural, bola 70, teraz je plus-mínus 80. Každopádne zachováva si momentálne nejakú túto zľavu jednoznačne, ale teda aký bude ten vývoj do budúcna, je veľmi ťažké predpokladať. Zasa súhlasím s pánom ministrom, no ale zároveň nejak nerozumiem, ako pán minister môže hovoriť o príjmoch z tejto novej dane v tomto roku 300 miliónov euro, či už... (Reakcia z pléna.) Okej, dobre, čiže keď, tak 150 v tomto roku a 300 v budúcom? Tak? Dobre. Áno, jasné. Čiže to sú, teda jedno rámcovanie, to horné. Dnes pán štátny tajomník na finančnom výbore prezentoval prognózu alebo teda analýzu IFP, ktorá je súčasťou ministerstva financií vo výške 50 miliónov pre tento rok a necelých 25 miliónov pre dvadsiaty tretí a ešte o niečo menej pre dvadsiaty štvrtý. Chápem, veľmi ťažko sa to odhaduje. Proste nie je to jednoduché, ale asi šesťnásobný rozdiel v priebehu jedného dňa by sme nemali mať. To už je akože veľký, veľký rozdiel. (Reakcia z pléna.) No však sme sa pýtali. (Reakcia z pléna.) Áno, jasné, však jasné, proste že sa bude do budúcna znižovať ten ´spread´ medzi ruskou ropou, jasné, veď v poriadku. Nikto to nevie, však o to ide, len teda, hovorím, rámcujme tú debatu nejakými číslami a keď teda prídu v priebehu dňa z MF čísla takto rozdielne, tak to aspoň na to upozorním. Nekritizujem, je to ťažké, tam je parametrov veľa, okej, v poriadku. Len teda, že tu máme, aby sme vnímali. Viete, niekto počul 300 miliónov, už menej ľudí počulo 50. No každopádne môže to byť akokoľvek. Pán minister to povedal, to nie je výtka, súhlasím, hej, môže to byť náročné. Dobre. Pravda je tiež, že aj tieto krakovacie spread skupiny MOL na rôzne druhy vyrábaných palív rástli, klesali medzi rokmi ´20 – ´21, ale v roku 2022 väčšina išla výrazne hore a rast pokračuje. Áno, rafinéria, teda špeciálne naša slovenská alebo teda rafinérie, ktoré fungujú na ruskej rope, zarábajú viacej. Súhlasím. Tak môžeme pripustiť, že Slovnaft má určité nadzisky, hej, alebo teda nejaké windfalll benefity. No ale s ohľadom na to, čo už dnes štát vyberá na palivách, či už na spotrebnej dani alebo na DPH, a ako vyberá viac s tým, že tie ceny rastú, tak si myslím, že beneficientom ďalšej nejakej dodatočnej dane by nemal byť štát, ale mali by to byť priamo ľudia. Keď sa zavedie daň takto, ako je prezentovaná, tak môžeme si myslieť čokoľvek, ale tá ekonomická realita je, že vytiahne ďalšie peniaze z vreciek ľudí a štát bude mať ďalšie príjmy. Áno, môže tam byť taký ten faktor, že to zdaní nejaký ten dodatočný, dodatočný zisk Slovnaftu, ale dostane ho vlastne ten, kto tie zisky mal ešte väčšie, štát. Lebo štát akože ešte teda tie zisky štátu z tohto celého sú ešte násobne vyššie, než zisky tých rafinérií. Takže preto som presvedčený, že ak toto chceme urobiť, malo by to rezultovať v to, aby tým beneficientom tejto výhody, aby sa ten zisk akoby presunul priamo k ľuďom. No. Možno tu v tejto súvislosti na chvíľu trošku odbočím. Takto. Poviem len, malo by sa to presunúť k ľuďom a teda jednou z tých možností je napríklad zníženie spotrebnej dane. Ale teraz, teraz na chvíľku odbočím a v podstate potvrdím tiež slová pána ministra, že tým, že nikto z nás tú krištáľovú guľu nemá a ako sa ten, ten dodatočný diskont medzi teda ruskou a svetovou ropou bude meniť, nie je, nie je jasné, ľahké odhadnúť, tak treba povedať, že by bolo akokoľvek, by bolo nezodpovedné vlastne tieto dodatočné výdavky alebo teda dodatočné príjmy párovať s nejakými výdavkami napríklad, čo sa bavíme teda o inflačnom balíčku, kde vytvárame trvalé výdavky, hej? Tuto si treba uvedomiť, že v momente, keď prijmeme či už daňový bonus alebo zvýšenie teda prídavku na dieťa alebo teda aj voľnočasové poukazy, to sú trvalé výdavky, ktoré jasne sa budú proste objavovať stále. Toto je a ešte raz hovorím, nekritizujem pána ministra, sám to povedal, toto je príjem, ktorý je určite dočasný a navyše jeho výška je veľmi, veľmi ťažko predikovateľná. Ale, a to zopakujem, lebo dnes tá debata tu nebola nijak výrazne, nijak výrazne veľká. Akékoľvek dodatočné výdavky štátneho rozpočtu v tomto roku vieme financovať už z vybraných a samozrejme aj z daní, ktoré vyberieme v budúcich mesiacoch. Do konca apríla sme vybrali o 850 miliónov viac na daniach, ako za minulý rok štyri mesiace, a do konca tohto roka bude i pri znížení dynamiky určite vyše jednej miliardy dodatočných ďalších nadpríjmov. Jednoznačne časť z nich vieme a musíme rozumne minúť na pomoc núdznym, časť by mala a mohla slúžiť na pokles deficitu, ktorý máme, a ja som presvedčený, alebo strana SaS sme presvedčení, že časť by teda mohla slúžiť na pokles daní, hej? No ale teda poďme vlastne k tej spotrebnej dani. Áno, máme vysoké ceny palív na čerpacích staniciach. Tankujú tam ľudia, ale aj sanitky, ale aj pekári, aj autobusy, taxikári, požiarnici a tým, že všetci platia viacej a vedelo by teda pomôcť zníženie spotrebnej dane na palivá. Nemám už v podstate takmer žiadny čas, ale poviem len toľko, že vnímame to, že keby sa tieto, spotrebná daň znížila, vie to Slovensku proste zasa pomôcť. Znamenalo by to, že by sme takto dokázali doručiť ľuďom nižšie ceny palív, o to asi v dnešnej dobe ide. Znížilo by to tlak na infláciu, znížilo by to napríklad nákupnú turistiku. Ľudia, ktorí žijú v južných oblastiach Slovenska, o tom vedia niečo. A už len posledné, čo stihnem, len aby sme zase vedeli, spotrebná... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(povedané so smiechom)",
"(reakcia z pléna)",
"(povedané so smiechom)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,095,010 |
33 | 2009-03-10 | Autorizovaná rozprava | 116 | M. Hort, podpredseda NR SR: | M | Hort | podpredseda NR SR | A teraz by som si dovolil vystúpiť v prvom čítaní tak, ako o tom hovorí rokovací poriadok, čiže chcem len konštatovať, že pri tom hlasovaní väčšiny v Národnej rade bol porušený rokovací poriadok. Teraz by som chcel prejsť k prvému čítaniu, kde by sme sa mali porozprávať niečo aj o filozofii. Prečo takýto zákon prichádza do parlamentu? Keď si spomenieme dozadu o tom, ako sa vo vzťahu k druhému pilieru, k sporiteľom v druhom pilieri a k financiám, ktoré sú v druhom pilieri, začala chovať strana SMER prostredníctvom pani ministerky, ale hlavne prostredníctvom pána premiéra, je jasné, že tento zákon zapadá do mozaiky, ktorá hovorí o tom, že cieľ je zbúrať druhý pilier a ukradnúť peniaze ľuďom, ktorí sporia v druhom pilieri. Zažili sme nepredstaviteľnú vec pri tvorbe rozpočtu, že 10 mld. korún, ktoré nie sú zatiaľ ničím kryté a počíta sa s tým, že určité množstvo ľudí vystúpi z druhého piliera, sú už zaplánované vo výdavkovej aj v príjmovej časti, výdavkovej a v príjmovej časti rozpočtu na rok 2009. Zatiaľ tam akosi neprichádzajú napriek tomu, že sa otvára a zatvára druhý pilier, napriek tomu, že prichádzate opäť s takýmto návrhom, ktorý iba pokračuje v tom vašom cieli – získať tieto peniaze pre seba a pre vykrytie tých dier, ktoré by ste vedeli vykryť iným spôsobom, len by ste museli byť národohospodári. Ja chcem ešte upozorniť na dve veci, ktoré tu a teraz treba povedať vo vzťahu k tejto vašej iniciatíve. Cez médiá sme sa dozvedeli, že sú ľudia, ktorí sú zamestnaní v Sociálnej poisťovni, atakovaní svojimi šéfmi, pretože má Sociálna poisťovňa urobený presný rozsah a sumu, zoznam tých ľudí, ktorí sú v druhom pilieri, čiže sú títo ľudia atakovaní, aby vystúpili z druhého piliera, v opačnom prípade budú, obrazne povedané, odídení zo svojich postov v Sociálnej poisťovni. Ak to nie je pravda, ja sa pýtam: Prečo v súlade s vami schváleným mediálnym zákonom ste už dávno nepožiadali o určité kroky v súlade s mediálnym zákonom, aby, ak je to lož, sa táto vec vyjasnila? Zatiaľ ste neurobili ani jeden krok a máme informácie aj my, že sa tieto veci dejú. A nedeje sa iba toto. Dovoľte, aby som vás informoval o jednej inej skúsenosti: 4. 3. 2009 Obvodný úrad vo Veľkom Krtíši, tak ako je to povinnosťou pred voľbami, zvolal starostov veľkokrtíšskeho regiónu, aby ich vyškolil vo vzťahu k povinnostiam starostov a ich pracovníkov k prezidentským voľbám v roku 2009. Div sa svete, na tejto pracovnej porade k voľbám – k ničomu inému, iba k voľbám a k metodickým pokynom k voľbám – vystúpila zástupkyňa Sociálnej poisťovne z okresu Veľký Krtíš. Mala polhodinovú prednášku o tom, akým spôsobom je škodlivé, ak ľudia zostávajú v druhom pilieri. Čiže zneužila, hrubo zneužila prípravu prezidentských volieb na vyháňanie ľudí z druhého piliera. A ešte aj každý starosta obdržal tlačivo, ktoré má rozširovať medzi svojimi občanmi, vyhlásenie sporiteľa nebyť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení. Je tam odporučenie, ako sa to vypĺňa, je tam jeho čestné vyhlásenie, poučenie atď. Toto tlačivo obdržali na, prosím pekne, na školení o prezidentských voľbách starostovia okresu Veľký Krtíš. Nech sa vám to páči. Pani kolegyňa, zistite si to, ja som vám povedal aj okres, aj termín, kedy to bolo. A malo by to byť vo vašom záujme, aj v záujme pani ministerky, aby ste sa dopátrali pravdy, aby sa také hrubé porušovanie zákonov a úzov v našej krajine nedialo, lebo predpokladám, že vám predovšetkým ide ako vládnej koalícii o to, aby sme boli právny štát. Ale mňa oslovilo v dnešnom vašom vystúpení, pani poslankyňa Vaľová, pri predchádzajúcej diskusii, keď sa o týchto zákonoch alebo o tomto konkrétnom zákone diskutovalo, v skrátenom konaní ste niekoľkokrát povedali, že tento návrh prichádza preto, lebo sa „prežierajú“ peniaze. To slovo „prežierajú“ ste, myslím, povedali dvakrát. Ja by som vás chcel upozorniť, nebudem hovoriť o prežieraní, budem hovoriť o plytvaní. Viete, pani poslankyňa, pokiaľ by ste našli odvahu a na štvrtýkrát by ste boli schopní zahlasovať za náš návrh diskutovať tu, v tomto parlamente, o tom, čo je kríza, ako sa môže kríza zmierniť, ako sa môže aj opatrenie alebo opatrenia tu, z tejto Národnej rady, premietnuť pozitívne do hospodárstva, keby ste jedenkrát zahlasovali za to, aby sa tu začalo o tom diskutovať, tak z toho návrhu, ak dovolíte, by som vám prečítal zopár našich opatrení, ktoré nehovoria o znížení a skrátení prežierania, vašim slovníkom, ale o znížení plytvania. Tak napríklad, a myslím, že ten materiál máte, je to bod C, v tomto bode C sme žiadali vládu opatreniami: „C.4: Okamžite zrušiť nezmyselný a pre Slovensko škodlivý projekt predlžovania širokorozchodnej trate cez Slovensko do Rakúska a peniaze vyčlenené na prípravu tohto projektu použiť na urýchlenú prípravu a spustenie prepojenia východného Slovenska s Poľskom a Maďarskom rýchlostnou komunikáciou R 4.“ Tí, ktorí tam bývajú, vedia, že sa jedná o Vyšný Komárnik, Svidník, Prešov, Košice, Milhosť, Miškolc. Je to jedno z opatrení, ktoré hovorí o tom, že by sa prestalo plytvať a by sa tie peniaze účelovo využili ďalej. „C.5: Odložiť, resp. zrušiť investičné akcie a nákupy, ktoré nie sú nevyhnutné, nepomáhajú zlepšovať konkurencieschopnosť krajiny, a zvažovať tvorbu pracovných miest, a neprispievajú k zmenšovaniu regionálnych rozdielov, napríklad rekonštrukcia Bratislavského hradu, nákup nových vojenských lietadiel, luxusné a športové autá pre ministerstvá a políciu.“ Vy ste si do médií dali informáciu, že 10 mld. korún chcete ušetriť, do dnešného dňa nikto nevie, z ktorého rezortu koľko a akým spôsobom. My vám tu dávame konkrétne návrhy, ešte prečítam ďalší, „zrušiť tender na diaľničné mýto, ktorý bude stáť o 250 mil. eur, čo 6,5 mld. Sk, viac, ako boli iné reálne ponuky“. Pri tomto ste vylúčili firmy, ktoré už niečo dokázali, a dali ste to firme, ktorá nikde ešte nikdy nič také nerobila a navyše ani neviem, kde presne vlastne je jej sídlo. Pani kolegyňa, toto sú návrhy, ktoré hovoria o tom, akým spôsobom znížiť plytvanie a akým spôsobom pomôcť ekonomike. Nebudem hovoriť o PPP projektoch, nebudem hovoriť o tom, že ste do dnešného dňa nevyčerpali ani jeden cent z európskych fondov. A máme tam ešte jeden pekný návrh, to by vás mohlo zaujímať, „obmedziť neopodstatnené benefity odborárskych funkcionárov uhrádzaných zo zdrojov zamestnávateľov“. Čiže chcel by som na záver povedať, že o tomto návrhu, samozrejme, sme ochotní diskutovať, v druhom čítaní je na to priestor, čo si myslíme, že by sa mohlo zmeniť. Ale ak hovoríte o plytvaní, tak potom skúste si prečítať tie naše návrhy a skúste k niektorému z nich povedať, že je neopodstatnený. Ak nám to dokážete vysvetliť v diskusii, ktorú by ste mohli normálne v demokratickom parlamente prijať, tak budeme vám za to veľmi povďační. Ďakujem pekne. | [] | 4,214,601 |
63 | 2002-08-20 | Stenografická správa | 146 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) 102 prítomných, 39 za, 5 proti, 55 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní návrh zákona neschválila. Pristúpime k rokovaniu o ďalšom návrhu. Pán poslanec Mikloško. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,037,805 |
27 | 2013-12-10 | Autorizovaná rozprava | 29 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Mičovský, nech sa páči. | [] | 4,166,098 |
27 | 2013-12-12 | Autorizovaná rozprava | 141 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 145 prítomných, 81 bolo za, 62 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval. Schválili sme vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2014. (Potlesk.) Pán spravodajca, ešte druhé hlasovanie, návrh uznesenia. | [
"(Hlasovanie.)",
"(Potlesk.)"
] | 4,177,341 |
33 | 2014-03-19 | Autorizovaná rozprava | 132 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Zároveň vyhlasujem aj všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať ešte, záverečné slovo? Áno, nech sa páči. | [] | 4,202,801 |
9 | 2020-07-14 | Autorizovaná rozprava | 180 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Ďakujem. Pán minister, veľmi si vážim, že ste vystúpili v rozprave, aj teda možnosť, možnosť ešte na vás reagovať. No ako už povedal predrečník kolega Viskupič, naozaj, keď je to zase nastavené takto široko, že od nuly až do 5 000, tak na jednej strane to vytvára priestor pre naozaj zohľadnenie nejakých individuálnych okolností, ale tá vysoká, tá hranica horná je, je naozaj z môjho pohľadu neprimerane vysoká a na druhej strane, na druhej strane to bez nejakého ďalšieho vytvára pomerne široký priestor pre nejaké svojvoľné rozhodovanie tých úradov. Ako samozrejme, že vždy je lepšie, keď je možné, možné stanoviť pokutu v jasnej výške, čiže človek vie, že keď sa dopustím takého a takého porušenia zákona, tak pokuta, ktorá bude nasledovať, je toľko a toľko. Niekedy to vytvára nejakú neprimeranú tvrdosť toho zákona, že keď dôjde aj k neúmyselnému porušeniu, tak to musí byť sankcionované v neúmerne vysokej výške. Čiže ja v tej, v tej variabilite toho alebo nastavení iba hornej hranice vidím, vidím menší problém, skôr teda mi ide o to, že či, či tá hranica 5 000 eur je, je primeraná závažnosti a či, či hranica 1 650 nie je dostatočná pre to, aby plnila ten odstrašujúci účinok, ktorým by tá sankcia mala byť. Ja zatiaľ sa domnievam, že áno, a teda neviem, neviem o tom, že by, že by sme mali nejaké dáta, o ktoré by sme vedeli oprieť, že tá pokuta, tak ako je nastavená dnes, je nedostatočná, alebo teda ešte som aspoň nepočul o tých, o tých dátach, ktoré by to potvrdzovali. Ďakujem. | [] | 4,221,867 |
31 | 2018-05-16 | Autorizovaná rozprava | 173 | Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR | Eugen | Jurzyca | poslanec NR SR | Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo. Tak čím začneme? Asi tým, že predkladateľ hovorí, že v zásade treba zdaniť poistné, lebo nie je zdanené dépeháčkou. Tak ho treba nejako zdaniť. Tak teraz počúvajte, že čo všetko nemáme zdanené dépeháčkou. Čítam to z webu Finančnej správy: poštové služby, zdravotná starostlivosť, služby sociálnej pomoci, výchovné služby a vzdelávacie služby, služby dodávané členom, to sú pre, to sa týka politických strán, občianskych združení, cirkví a podobne, ďalej služby súvisiace so športom a telesnou výchovou, kultúrne služby, zhromažďovanie finančných prostriedkov, služby verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu, poisťovacie služby, o tých dnes hovoríme, práve o tých, ďalej dodanie a nájom nehnuteľností, finančné činnosti, predaj poštových cenín a kolkov, prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier. Čiže ak platí, že sa bude zdaňovať, čo sa nezdaňuje, tak sa bude zrejme toto všetko zdaňovať. Treba sa pripraviť. Vnímam to tak, že ak prichádzajú balíčky, treba vymýšľať nové dane. No ak budú prichádzať ďalej, tak asi aj toto budú tie oblasti, ktoré som čítal, budú kandidáti na ďalšie zavádzanie daní. Väčšinou ide o segmenty alebo o trhy, ktoré sú blízko verejným statkom a tam naozaj je ťažké uvažovať o daniach. Je to náročné, pretože tie segmenty sú blízko normálnemu trhu a súčasne sú blízko zabezpečovaniu verejných statkov, ktoré sú bezplatné a tak ďalej a tak ďalej. Ale nejaký systém by sme mali mať, teda buď to budeme zdaňovať, alebo nie. Únia povedala, že DPH nie, dobre, mnoho krajín zavádza svoje dane, ale zavádza ich aj v mnohých z tých oblastí, ktoré som čítal. Čiže logika hovorí, že ak budeme pokračovať v balíčkoch, môžeme čakať zvyšovanie cien ako následok zdaňovania tých oblastí, ktoré som prečítal. Ďalší taký väčší bod v mojej prezentácii je, že znova chýbajú analýzy. Napríklad, keďže zrejme stojíme pred strategickým rozhodnutím, či teda zdaňovať tie služby, ktoré dépeháčkou zdanené v EÚ nie sú, tak by sme mali mať analýzy, ktoré napríklad hovoria, aké boli dopady zdanenia inou než DPH daňou v krajinách, ktoré takéto dane zaviedli. Ďalej napríklad, aký by bol dopad tejto dane v porovnaní s potenciálnym dopadom DPH. Podľa komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov sa návrhom zvyšuje riziko rastu chudoby. A teda zaujímalo by ma, aké vidí, ako vidí toto riziko predkladateľ a ako vidí riziko, že dobre, zavedie sa daň, zvýši sa chudoba a tí chudobní nebudú poistení a náklady ich potenciálne poistných udalostí bude preberať na seba ministerstvo financií. Ďalej tiež komisia pre posudzovanie vybraných vplyvov sa vyjadrila, že nie sú dobre zrátané dopady na podnikateľské prostredie, čiže takého analýzy by sa v takomto významnom zákone zišli. K doložke vplyvov ešte chcem povedať, že ZMOS žiada o doplnenie doložky vplyvov o finančné dopady na hospodárenie miest a obcí. Ak to tam nie je, tak sa vystavujeme riziku, že ten problém sa bude ťahať dlho, lebo ZMOS je pomerne silný partner na takéto vyjednávania. Potom, možno taká drobnosť, v predkladacej správe sa hovorí, že navrhovaným zákonom sa nahradí v súčasnosti platný 8-percentný odvod z prijatého poistného. Nie je to pravda, lebo odvod sa netýkal starých zmlúv. No a posledné tri poznámky. Ak ten zákon prejde, tak; ja dúfam, že teda neprejde, ale ak prejde, tak malo by to byť urobené tak, aby zákazník, tak ako na bločku, na hociktorom bločku za topánky, videl, akú daň vlastne platí, keď platí poistné. Tiež si myslím, že keď už, tak teda na nové zmluvy iba. A keď už, tak sa pripájam k tým, že, čo navrhovali, aby zákon bol účinný od 1. 1. 2019 z dôvodov, ktoré tu boli niekoľkokrát spomenuté. Ďakujem pekne za pozornosť. | [] | 3,867,011 |
23 | 2011-09-14 | Autorizovaná rozprava | 366 | Počiatek, Ján, poslanec NR SR | Ján | Počiatek | poslanec NR SR | Pán poslanec Fico, podľa mňa si mal ešte zdôrazniť niekoľko faktov a najmä to, že predstavitelia súčasnej vlády obľubujú to žonglovanie s číslami a napríklad tá metodológia porovnávania absolútneho čísla nárastu dlhu na hlavu. Na jednej strane sú schopní nás tu poúčať, že to nie je štandardná metodológia, sami ju pred voľbami vehementne využívali. A zabudol si spomenúť, že ako to vyzerá ďalej. Hovoríš len o tých 5 700, ale ono to pôjde až cez 7 000, čo je, keď teda použijem zase metódu percenta z percenta, je to nárast o 40 % oproti tomu, čo to bolo na začiatku. Čiže bavíme sa tu o tom, že ten dlh stále narastá. Takisto ďalšia hra s výdavkami. Na jednej strane absolútne výdavky, korektné by bolo, keď už tak, v percente voči HDP. Miera prerozdelenia klesala. Čiže keď vy tu hovoríte nárasty v absolútnych číslach, to sú vždycky tie strašné miliardy, v ktorých už sa ani sám neviem zorientovať. V čom je započítané úplne všetko vrátane samosprávy. Tak tam vám to vždy nejak vychádza. Ale sú proste niektoré holé, jednoduché a nespochybniteľné fakty, kde jasne vidieť, že vy ste vôbec nezastavili žiadne zadlžovanie. Práveže to zadlžovanie pokračuje a bude sa prehlbovať. A keď aj pôjdem úplne v najkorektnejšom vyjadrení, čo je percento hrubý dlh voči HDP, tak my sme nezačínali na 27, ale začínali sme, preberali sme vládu pri 31 percentách. A povedzme, keď sa budeme hrať ešte aj na kvartálne dlhy, tak sa dostaneme za našej vlády na nejakých 40 a vy, keď bude čo i len trošku väčšia recesia, ako sa črtá, tak skončíte na 48 alebo 49. Čiže ten nárast aj v tých percentách bude rovnaký alebo väčší. | [] | 4,147,362 |
72 | 2022-10-04 | Autorizovaná rozprava | 88 | Cseh, Peter, poslanec NR SR | Peter | Cseh | poslanec NR SR | Sľubujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,878,521 |
25 | 2021-03-19 | Autorizovaná rozprava | 172 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Pán poslanec Krajčír. | [] | 4,154,595 |
75 | 2022-10-20 | Autorizovaná rozprava | 98 | Szőllős, Ján, poslanec NR SR | Ján | Szőllős | poslanec NR SR | Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje uvedený vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. | [] | 3,936,996 |
57 | 2015-10-30 | Autorizovaná rozprava | 49 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Pán poslanec Jarjabek. (Reakcia z pléna.) Prepáčte, som preskočil. Pán poslanec Viskupič, ospravedlňujem sa vám. Nech sa páči. | [
"(Reakcia z pléna.)"
] | 4,186,872 |
13 | 2007-09-14 | Autorizovaná rozprava | 60 | A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: | A | Belousovová | podpredsedníčka NR SR | Faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu Horta majú pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Štefanec, pani poslankyňa Smolková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. (Hlasy z pléna.) Dobre. Pani poslankyňa Nachtmannová, pani poslankyňa Tkáčová sa ešte hlásia do faktických poznámok. Ešte niekto má záujem o faktickú poznámku? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A slovo má pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči. | [
"(Hlasy z pléna.)"
] | 3,958,151 |
25 | 2013-10-16 | Autorizovaná rozprava | 65 | Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Vaľová | poslankyňa NR SR | Budeme hlasovať o druhom návrhu pani poslankyne Jurinovej. | [] | 3,874,063 |
3 | 2023-11-22 | Autorizovaná rozprava | 225 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Poprosím len o kľud v rokovacej sále. Ďakujem. | [] | 3,868,985 |
8 | 2007-03-21 | Autorizovaná rozprava | 172 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 141, za 131, proti nikto, zdržalo sa 10, hlasovali všetci. Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a stanovila termíny na jeho prerokovanie vo výboroch v druhom čítaní. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odhlasovali sme všetky prerokované body v doterajšom priebehu rokovania Národnej rady. Teraz vyhlasujem päťminútovú prestávku a potom budeme pokračovať podľa programu ďalšími bodmi, bude to bod č. 17 (tlač 223) a budú to poslanecké návrhy zákonov. Nasleduje 5-minútová prestávka. (Prestávka.) (Po prestávke.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 223)",
"(Prestávka.)",
"(Po prestávke.)"
] | 4,056,613 |
56 | 2006-02-07 | Autorizovaná rozprava | 28 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dávam informáciu z grémia, záver a dohodu predstaviteľov jednotlivých poslaneckých klubov. Budeme dnes rokovať do vyčerpania všetkých poslaneckých prihlášok do rozpravy a potom zajtra ráno o 9.00 hodine bude mať záverečné slovo pán minister, potom sa ukončí rozprava, bude hovoriť navrhovateľ a spravodajca a bude vzápätí ihneď hlasovanie. Takže poprosím zástupcov za skupinu navrhovateľov, ktorí predkladajú teraz prerokúvaný návrh zákona, aby zaujali svoje miesto. Pani poslankyňa, nech sa páči. A pán poslanec Biroš ako spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič bude pokračovať vo svojom vystúpení. | [] | 4,179,413 |
18 | 2003-11-06 | Autorizovaná rozprava | 217 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 117 prítomných, 110 za, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Schválili sme návrh. Nech sa páči. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,141,142 |
43 | 2019-04-02 | Autorizovaná rozprava | 188 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Nehézovej. | [] | 3,933,019 |
23 | 2017-11-30 | Autorizovaná rozprava | 10 | Grendel, Gábor, poslanec NR SR | Gábor | Grendel | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Podrobnejšie k tomu vystúpim aj ja potom v ústnej časti rozpravy, ale jedna faktická na pána podpredsedu. Mne tiež trošku prekáža to zdôvodnenie zníženia počtu poslancov. Lebo áno, je fajn napísať do materiálu, že k priemeru EÚ je ich priveľa, ale porovnajme aj náklady. To znamená, koľko zarábajú v priemere Európskej únie tí komunálni poslanci? Aké náklady sú spájané s tým, že ich je v priemere v EÚ menej? A možno dospejeme k záveru, že áno, u nás je síce tých komunálnych poslancov viac, ale tie náklady sú nižšie ako v iných štátoch Európskej únie. | [] | 4,201,946 |
21 | 2013-06-19 | Autorizovaná rozprava | 202 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Pán spravodajca, neboli žiadne návrhy, takže budeme hlasovať. Zazneli v rozprave nejaké? Nie, tak nemusíme hlasovať o žiadnom skrátení lehoty. | [] | 3,897,237 |
37 | 2014-09-19 | Autorizovaná rozprava | 40 | Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR | Ľuboš | Blaha | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán kolega Dzurinda, každý, kto sa aspoň trošku zľahka zaoberá medzinárodnými vzťahmi, vie, že vy ste tu predviedli taký metodologický guláš, že to nemá obdoby. Tak keď raz chcete aplikovať na medzinárodné vzťahy realizmus, tak ich aplikujte aj na Rusko, aj na Ukrajinu. Ak chcete aplikovať idealizmus, aplikujte ich aj na Rusko, aj na Ukrajinu. Ale vy ste na Rusko aplikovali realizmus, boj o moc, záujmy, sféry vplyvu, ale zhodnou okolností na Ukrajinu a Západ, to je idealizmus, šírime demokraciu, slobodu, ľudské práva. To je taký metodologický nezmysel, pán kolega, a to musíte vedieť podľa mňa. Takže toto, čo ste predviedli, to sú také ideologické báchorky, ktoré môžte rozprávať možno svojim deťom, aj to len do určitého veku. Ale napriek tomu nebudem hovoriť o metodológii, lebo vy nie ste ale nijakým spôsobom geopolitický analytik, aj keď sa do toho snažíte vmontovať, vy ste bývalý premiér, bývalý premiér, ktorý zatiahol Slovensko do dvoch agresívnych vojen. Kvôli vám sme bombardovali Juhosláviu, kvôli vám sme napadli Irak. Toto zo seba nezmyjete. (Potlesk.) Pán Fico, o ktorom ste hovorili, nám stiahol vojakov z Iraku a nikdy nesúhlasil s bombardovaním Belehradu. A to je ten zásadný rozdiel. Vy máte na rukách krv. Takže vy ak hovoríte dneska o morálke, tak je to niečo tak cynické a tak brutálne, že sa to nedá počúvať, pán kolega Dzurinda, nedá počúvať. A keď ešte potom poviete, a to celkom súhlasím s pánom kolegom Kuffom, že to nedokáže počúvať, že Západ nie je hrozbou pre Irak, ale pre Saddáma? To povedzte tým mŕtvym Iračanom. Viete, koľko ich je? Odhady hovoria od 100-tisíc až po 650-tisíc ľudí civilistov, nevinných obetí, pán kolega, aj kvôli vám. Aj kvôli vám. Čiže dneska hovoriť cynicky o tom, že sväté vojny sa nedajú viesť, to je hanba, pán kolega, vy sa hanbite. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)"
] | 3,873,109 |
46 | 2019-06-27 | Autorizovaná rozprava | 133 | Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR | Ľubomír | Petrák | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, nebudem sa vyjadrovať ku všetkému, lebo ja si osobne myslím, že v tejto chvíli to nie je politikárčenie vládnej koalície, ale vaše politikárčenie a snažíte sa získať politické body tam, kde sa získať nedajú. Musím povedať za nás predkladateľov, že my sme sa v tomto pripomienkovaní návrhu zákona a snahe vyjsť v ústrety jednotlivým záujmovým skupinám možno zišli s viacerými zástupcami rôznych združení, prevádzkovateľov, zriaďovateľov, ako ste ich možno vy v živote videli. Takže idem k veci. Lucia Nicholsonová stiahla návrh zákona preto, lebo sme chceli predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý je v rozpore s vaším politickým programom, teda politickým programom strany Sloboda a Solidarita. Pani kolegyňa, my tu nie sme na to, aby sme napĺňali politický program strany Sloboda a Solidarita, ale aby sme sa snažili obhájiť a ochrániť obyvateľov Slovenskej republiky a predovšetkým malé deti, ktoré sú v nejakom ohrození. Môžme sa baviť o tom, kto mal predložiť a akým spôsobom mal predložiť tento návrh zákona, a môžeme sa baviť o jednotlivých ohrozeniach. Podľa môjho názoru rovnako ako sexuálnymi trestnými činmi sú rovnako deti ohrozené aj drogovými trestnými činmi. Dokonca si myslím, že spôsob postihnutých detí a vzhľadom na to, že z rôznych štatistík vyplýva veľký počet detí, ktoré dochádzajú do styku s drogami, je to ešte väčšie ohrozenie ako sexuálne delikty. Ak budeme hovoriť o tom, že odpisy mohli zachrániť všetko, vážená pani kolegyňa, nemohli a ani tento pozmeňujúci návrh nezachráni všetkých, lebo tu budú vedomosti iba o tých, ktorí za takýto trestný čin boli odsúdení, ale nie, ktorí ho reálne vykonávajú a neboli ešte odhalení. Takže skúste sa pozrieť objek... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,090,952 |
51 | 2005-11-09 | Autorizovaná rozprava | 142 | J. Tkáčová, poslankyňa: | J | Tkáčová | poslankyňa | Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, správa, ktorú máme v laviciach, je treťou v tomto volebnom období a myslím si, že sa veľmi nezmenila ani z formálnej, ani z obsahovej stránky. Niektoré čísla sa zlepšujú, niektoré sú tradične zlé. Zásadné problémy, ktoré trápia roľníkov a rezort ako taký, a tak ako ich vidím ja, sú jednak: - Po prvé stagnujúce, resp. až klesajúce ceny jednotlivých komodít za rastúcich cien vstupov. - Ďalej je to napriek týmto skutočnostiam rastúca nadprodukcia, ktorú nevedia roľníci umiestniť na trhoch. - Ďalej sú to chýbajúce prostriedky na investíciu, na obnovu strojového parku. A napríklad hrozivý je deficit živín v pôde, ktorý nedosahuje ani dve tretiny toho, čo by pôda mala obsahovať. - A po štvrté, ako to už dnes bolo dvakrát povedané, je to ohrozenie výrobcov potravín skutočne čoraz agresívnejšou obchodnou politikou obchodných reťazcov a zrejme sa touto otázkou budeme musieť zaoberať. Aj keď ja som vždy v pléne vystupovala proti tomu, aby sa to dialo formou legislatívnych návrhov. Aj keď toto obdobie, toto volebné obdobie je charakterizované reformami, poľnohospodárstvo zásadné reformy ešte iba čakajú. A to nielen na poliach, ale aj v hlavách samotných farmárov. Pred slovenských roľníkov musíme postaviť jasnú víziu ich ďalšej existencie doma, ale i v kontexte Európskej únie a globálnej svetovej ekonomiky. Spoločná poľnohospodárska politika bola v Európe koncipovaná po 2. svetovej vojne a jej hlavným cieľom bolo zabezpečiť dostatok cenovo prístupných potravín pre jej obyvateľov. Na dosiahnutie tohto cieľa boli zadefinované jednotlivé politiky podpory výroby, spoločného trhu a ochrany tohto spoločného trhu. Ciele, ktoré mala spoločná poľnohospodárska politika takto stanovené, už boli dosiahnuté. Podporné politiky sa však menia iba veľmi ťažko, a to aj za nesúhlasu tých, ktorých sa týkajú. Všetci ste zaregistrovali zúrivý odpor francúzskych farmárov proti akýmkoľvek zmenám v spoločnej poľnohospodárskej politike, a pritom na financovanie poľnohospodárstva v Európe, Európskej únie, ide takmer polovica jeho rozpočtu. Ako poznamenal Peter Schutz v jednom svojom komentári, a teraz budem parafrázovať, jedna európska krava má na deň takú dotáciu, z akej žije miliarda ľudí na Zemi počas jedného mesiaca. Iste, je to príšerná predstava. Dotácie spôsobujú, že za potraviny platíme o 20 % viac, ako sú svetové ceny potravín. Dotácie berú v chudobných krajinách Afriky či východnej Ázie možnosť obživy miliónom malých roľníkov, ktorí nemajú šancu konkurovať dotovaným potravinám. A oni iné nevedia ani robiť. A ani nemôžu. Dotácie spôsobujú, že na jednej časti Zeme sa hromadia potraviny, v druhej ľudia hladujú. A dotácie sú podľa môjho názoru aj na vine, že roľníci nedostanú zaplatené za svoju prácu reálnu cenu, ale závisia od dotácií, ktoré plnia skôr funkciu sociálnej podpory príjmu. Preto si už aj veľkí hráči vo WTO alebo OECD uvedomujú nutnosť znižovať agrodotácie a rušiť colné bariéry. USA trvajú až na 85-percentnom znížení ciel, Európska únia, zdá sa, bude súhlasiť so 60 %, naopak, Japonci rušenie colných bariér odmietajú. Ale čo dovtedy, kým sa veľkí hráči dohodnú? Vidím tu dva zásadné smery, ktorými by sa slovenské poľnohospodárstvo mohlo do budúcna uberať. Vidím slovenského roľníka ako ekologického poľnohospodára a vidím slovenského roľníka ako energetického hospodára. Diverzifikácia poľnohospodárskej výroby je základnou podmienkou zlepšenia príjmovej situácie fariem. Podhorské oblasti Slovenska sú ideálne na to, aby tu vznikali ekologické farmy v kombinácii s agroturistickými destináciami. Správnym smerovaním štátnej politiky podpory dopytu po ekologických potravinách a dopytu po turistike môže štát posilniť veľmi účinne výrobcov. Aj keď vážnym argumentom proti ekologickým potravinám je výška ich cien a nízka kúpna sila obyvateľstva, prieskumy hovoria, že časť populácie je pripravená túto vyššiu cenu zaplatiť. Rakúsko, kde až 15 % fariem hospodári ekologicky, napríklad prijalo opatrenia, kde sa do školských jedální, do jedální v nemocniciach alebo sociálnych zariadení nakupujú práve tieto ekologické potraviny. Zo strany štátu musia byť však zadefinované podmienky koexistencie medzi konvenčným poľnohospodárstvom, ekologickým poľnohospodárstvom a medzi tými roľníkmi hospodármi, ktorí sa rozhodnú pestovať geneticky modifikované plodiny. Myslím si, že je chyba, že ministerstvo pôdohospodárstva aj ministerstvo životného prostredia nepripravili, resp. neiniciovali širokú diskusiu práve o geneticky modifikovaných organizmoch. A to nielen medzi politikmi alebo odbornou verejnosťou, ale i medzi občanmi. A je to i chyba nás politikov, ktorí túto oblasť zatiaľ podceňujeme. Preto som si dovolila pripraviť a pripravujem v spolupráci so švajčiarskym veľvyslanectvom pracovné stretnutie, na ktorom budú poslancom Národnej rady, ktorí teda o to prejavia záujem, sprostredkované poznatky z takejto diskusie vo Švajčiarsku, kde prebieha už dlhší čas a kde táto diskusia vyvrcholí referendom o ich používaní. Ja vás tam všetkých srdečne pozývam, keď budem mať presné informácie o mieste konania, budete informovaní. Bez nejakého veľkého záujmu odznela v médiách správa o potrebe stavať ďalšie jadrové elektrárne na Slovensku. Takisto bez veľkej debaty berieme na vedomie, že ropa je čoraz drahšia. Môže sa stať, že ona bude ešte drahšia, že jej bude oveľa menej, ako budeme všetci potrebovať, pretože Čína i India idú prudko dopredu a ich potreba ropy stúpa. Katastrofické scenáre hovoria, že nie je ďaleko čas, keď sa o ropu nebude bojovať cenami, ale zbraňami. Ja to takto čierno nevidím, ale to neznamená, že máme spokojne vyčkávať, kým nastane jej akútny nedostatok. Pritom príroda nám núka veľmi elegantné a environmentálne riešenie, ktoré je neutrálne voči bilancii uhlíka, nezvyšuje emisie skleníkových plynov, môže byť a je dodatočným zdrojom príjmu farmárov a takisto zdrojom zamestnanosti na vidieku. Hovorím o roľníkovi ako o energetickom hospodárovi. Príroda je kúzelník. Z rastlinnej hmoty, ktorá v procese fotosyntézy zakonzervuje slnečnú energiu, vieme vyrobiť teplo, vieme vyrobiť elektrinu, plyn aj pohonné hmoty a hoci sú to zatiaľ technológie nedokonalé a tieto energie sú ešte pridrahé, majú veľkú budúcnosť. Viete si predstaviť, že z obilnín mliečnej zrelosti vo fermentačnej veži vyrobíme plyn, ktorý cez plynovú turbínu vyrobí elektrinu? Na tomto plyne môžeme variť, týmto plynom môžeme kúriť a odpadovým teplom môžeme takisto vykurovať. Preto je čas povedať tieto alternatívy občanom a pýtať sa ich, či v záujme trvalo udržateľného a kvalitného života nielen nás, ale aj generácií po nás, či chceme obetovať trošku nepohodlia a dať prednosť týmto ekologickým energiám, alebo chceme dávať viac dôrazu na atómovú a nukleárnu energiu, ktorá sa javí čistá a bezpečná, ale má svoje environmentálne riziká. To znamená ekologické hospodárstvo, energetické hospodárstvo, toto sú podľa mňa voľné miesta na poľnohospodárskej mape, kde sa môžu roľníci etablovať, a našou úlohou je jednak iniciovať celospoločenskú diskusiu o úlohe roľníkov, aby sa cez debaty o dotáciách nevytváral obraz roľníka ako príživníka. A ďalej pripraviť zákony, ktoré tomuto smerovaniu dajú aj jasné legislatívne rámce. V konečnom dôsledku všetci chceme, aby roľník dostal reálne zaplatené za svoju neľahkú a náročnú prácu. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,065,808 |
88 | 2023-03-17 | Autorizovaná rozprava | 153 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kučera. (Reakcia z pléna.) Záverečné slovo až, dobre. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. A v záverečnom slove vystúpi pán navrhovateľ. | [
"(Reakcia z pléna.)"
] | 3,979,467 |
44 | 2014-12-10 | Autorizovaná rozprava | 107 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská. | [] | 3,901,607 |
12 | 2017-01-31 | Autorizovaná rozprava | 112 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa. Aha. Chce reagovať pani poslankyňa Jurinová? Nie. Takže ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Soňa Gaborčáková. | [] | 4,020,972 |
17 | 2017-05-09 | Autorizovaná rozprava | 173 | Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Beblavý | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne, pán Krajniak, za vašu faktickú poznámku. V mnohom sa dá súhlasiť. Ja by som možno naozaj dodal to, že najväčším a najistejším honelníkom je vždy súťaž. Samozrejme, problém energetiky, a nielen energetiky, je, že vo viacerých jej segmentoch tá súťaž buď nie je možná, alebo je obmedzená, takže tam potom naozaj prichádza do toho regulácia. Ale aj v rámci regulácie je dôležité – a o tom je tu malá debata, lebo je to nedostatočne sexi –, aby tie právomoci boli primerane rozdelené. Pretože v skutočnosti ÚRSO by mal fungovať tak, že cez regulačnú politiku a ďalšie dokumenty by mali byť určené pravidlá hry natoľko presne, aby každý uchádzač už vopred vedel, čo môže a čo nemôže. Tie jednotlivé konania cenové už o konkrétnej firme, o konkrétnom by už v podstate mali byť len aplikáciou veľmi jasných a predvídateľných pravidiel a mali by byť skôr technickým procesom než nejakým rozhodovacím procesom. A tá regulačná politika samotná by mala byť nastavená naozaj tak, a v tom s vami súhlasím, aby občania Slovenska mali čo najnižšie ceny, samozrejme, rešpektujúc základnú energetickú bezpečnosť a aj dlhodobý a udržateľný charakter týchto, týchto cien. A v tom tiež, musím povedať, že doterajší ÚRSO zlyhal a, pravdupovediac, nebol nikdy ani vystavený verejnej kontrole v tom, ako sa takéto rozhodnutia prijímajú a ako sa potom následne aj vykonávajú. Takže si pán Holjenčík – aj s malým h, aj s veľkým H, teda aj jeho budúci – budú môcť dovoliť veci, ktoré si mnohí iní dovoliť nemôžu, a potom to naozaj vedie k tomu, čo vy hovoríte, že navrch majú monopoly, nie občania a nie záujem tejto ekonomiky. Ďakujem. | [] | 3,919,483 |
21 | 2017-10-12 | Autorizovaná rozprava | 256 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči, môžte sa vyjadriť k rozprave. | [] | 3,971,097 |
34 | 2021-06-30 | Autorizovaná rozprava | 78 | Blcháč, Ján, poslanec NR SR | Ján | Blcháč | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. My sa bavíme teraz o Igorovi Matovičovi ako o ministrovi financií, ak som dobre pochopil, nie o ministrovi spravodlivosti. Ja by som si teda dovolil niekoľko informácií zo správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií k 18. máju 2021. Už som sa dotkol, keď tu bol Juraj Gyimesi a on to asi nečítal, tak konštatuje, táto rada konštatuje, že verejné financie boli k máju 2021 naďalej dlhodobo neudržateľné. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa nachádzal na úrovni 6,1 % HDP, čo je 6,3 mld. eur v pásme vysokého rizika, a to bolo ešte pred tým, ako sme tu, ako ste tu schválili 3,7, myslím, mld. eur navyše. Predbežné odhady deficitu na tento rok sa podľa rozpočtového semafora začali zhoršovať zo 6,8 na 7,7 % atď. Znamená to, že tento vývoj je v dôsledku najmä vývoja rozpočtu v roku 2021, ktorý berie do úvahy nové legislatívne, iné legislatívne opatrenia vlády, zhoršujúci výsledok hospodárenia verejných financií oproti scenáru nezmenených politík. No a chcem ešte povedať to, že ak to takto ďalej pôjde, tak napríklad v roku 2053 sa tento deficit dostane až na 200 % HDP. Viete, Česká republika už má jasné veci ohľadom rozpočtu na rok 2022, základné teda východiská, my nič. Česká republika už pripravuje rozpočet na rok 2022, my nevieme o ničom, napríklad vo finančnom výbore. Takže na túto stránku bez osobných urážok, bez toho, ako vystupoval pán minister, skôr osobne by sa bolo treba pozrieť a možno aj to je dôsledok toho, že sa nebude prerokovávať vládny návrh ústavného zákona.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,970,340 |
25 | 2013-10-28 | Autorizovaná rozprava | 72 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, záverečné slovo? Pán poslanec, nech sa páči. | [] | 4,229,871 |
14 | 2007-10-30 | Autorizovaná rozprava | 173 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | Bod sme schválili. | [] | 4,219,180 |
40 | 2021-10-07 | Autorizovaná rozprava | 46 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kremského. Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za 81, proti 8, zdržalo sa 38, nehlasoval 1. Uvedený návrh pána poslanca Kremského sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,116,121 |
3 | 2012-06-22 | Autorizovaná rozprava | 168 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | V rozprave ako posledný vystúpi pán poslanec Senko. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec. | [] | 4,210,991 |
23 | 2021-02-04 | Autorizovaná rozprava | 358 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Ďalší s faktickou poznámkou, pán poslanec Beluský, nech sa páči. | [] | 4,079,267 |
28 | 2008-11-06 | Autorizovaná rozprava | 187 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Akt tajnej voľby.) | [
"(Akt tajnej voľby.)"
] | 4,041,706 |
20 | 2008-04-04 | Autorizovaná rozprava | 47 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Prosím, kto sa hlási ústne do rozpravy? Pani poslankyňa Gibalová, pán poslanec Halecký. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Gibalová. | [] | 4,158,473 |
2 | 2006-08-03 | Autorizovaná rozprava | 376 | M. Hort, podpredseda NR SR: | M | Hort | podpredseda NR SR | Z čoho sa to zaplatí sa tu už pýtali viacerí poslanci z nášho klubu, viackrát sa to pýtal pán kolega Frešo, viackrát sa to pýtala pani Vášáryová, ja som sa na to pýtal dokonca pána premiéra. Nebolo nikomu zodpovedané. Ak to nechce hovoriť minister financií, niektorí z nás mu rozumieme, prečo to nechce hovoriť, ale ak to nechce povedať on, je vôbec ešte niekto okrem neho ekonóm vo vašej vláde? Ak je, nech nám skúsi odpovedať. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,059,910 |
83 | 2023-02-09 | Autorizovaná rozprava | 192 | Vlčan, Samuel, dočasne poverený minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR | Samuel | Vlčan | dočasne poverený minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR | Pán poslanec Šudík, ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Šudík, vy len sa snažíte opakovať, recyklovať nepodložené obvinenia, ktoré vzniesla voči generálnemu riaditeľovi Pôdohospodárskej platobnej agentúry bývala zamestnankyňa tejto agentúry, ktoré všetky boli vyvrátené. A je až nedôstojné, že poslanec Národnej rady si bez toho, aby si preveril skutkový stav, šíri takéto lži a nepravdy a v konečnom dôsledku poškodzuje záujmy Slovenskej republiky. Tu nejde o nejakého generálneho riaditeľa Kissa alebo Vlčana. Vy sa týmto staviate na stranu tých skupín, ktoré boli a sú do dnešného dňa súčasťou organizovanej skupiny, ktorá sa v minulosti snažila tunelovať eurofondy z Pôdohospodárskej platobnej agentúry a v súčasnosti sa snaží zakryť dôkazy o ich protispoločenskej a protiprávnej a trestnej činnosti. Ja som po nástupe na ministerstvo pôdohospodárstva presadil napriek nevôli tejto skupiny, dokonca aj napriek odporu vtedajšej generálnej tajomníčky služobného úradu forenzný audit na Pôdohospodárskej platobnej agentúre a tento forenzny audit zhromaždil dôkazy nielen do kauzy Dobytkár, ale ku všetkým prípadom, kedy boli tunelované eurofondy, ktoré mali slúžiť na rozvoj poľnohospodárstva v minulosti, ale ktoré jednoducho končili v rôznych vreckách rôznych sprostredkovateľov. A jedným z tých nástrojov bol aj ten presun z toho druhého do prvého piliera, lebo už v tom prvom pilieri čakali nastrčené sprostredkovateľské agentúry, ktoré brali provízie za to, ak poľnohospodári dostávali vyšší poplatok na... alebo dotáciu na hektár ako priame platby, ako bola stanovená základná, tzv. sapsová alebo bisová sadzba. Bol to veľmi sofistikovaný spôsob tunelovania. A nestačilo im toto a ešte aj jednoducho vo výzvach, ako bola kamiónová alebo kombajnová výzva, tunelovali eurofondy. Čiže nestačilo im, že brali dotácie ako grófka Rošková na letisko a iné spevnené plochy, ale jednoducho aj si vymysleli ako jeden z podnikateľov, že ako fyzická osoba požiada o eurofondy na nejaké skladové priestory poľnohospodárske a tú istú žiadosť dal aj ako jednoosobová eseročka. Klasický školský príklad podvodu. Je to bývalý nádejný veľký politik, predseda mimovládnej strany, ktorého vy určite dobre poznáte, určite poznáte aj, lebo ste z Humenného, aj jeho dvoch podpredsedov a jeden z jeho podpredsedov bol dokonca za môjho predchodcu Mičovského generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry. A títo, ktorých vy teraz zastupujete, vypisujú kade-tade, aj do Bruselu, že treba odňať akreditáciu PPA, treba ju celú zrušiť, nech sa jednoducho spisy stratia. Uvedomujete si, že komu vy vlastne slúžite?! Uvedomujete si to?! A práve jednoducho tieto pokusy škandalizovať súčasné vedenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry sťažujú prácu aj samotnej komisii pri uzavretí tej čiernej kapitoly slovenského poľnohospodárstva, kedy sa jednoducho tunelovalo z prvého, druhého piliera, jednoducho ešte aj z toho tretieho piliera. Jednoducho robili rôzne jednoducho tabuľky a rozdávali peniaze podľa toho, že kto koho poznal jednoducho na, ako riaditeľa živočíšneho odboru. Tomuto všetkému som ja urobil koniec. A samozrejme, že táto skupina je podráždená a jednoducho spriadajú rôzne plány, ako jednoducho odstrániť Vlčana, lebo však potom sa jednoducho dostaneme aj k PPA-čke, aby sme jednoducho po sebe pozametali. Ale to sa nepodarí. A už sa ani nepodarí nikomu zvrátiť rozhodnutie, ktoré som urobil, že sa nebude presúvať z druhého do prvého piliera, do toho Jahnátkovho tunelárskeho sendviča, ktoré, bohužiaľ, v čom pokračoval aj môj predchodca Mičovský a takto z druhého do prvého piliera poslal 33 mil., keď bol ministrom. Ja som to zastavil. A mali tam pripravených ďalších 210 mil. z minulého programového obdobia, ktoré som, čuduj sa svete, tam jednoducho našiel a pekne som ich presunul tam, kam patria, do druhého zásluhového piliera. Tých 210 mil. sa už nevytuneluje. Tie sa pekne jednoducho rozdelí na účelné projekty, na modernizáciu potravinárstva. Viete, akú výzvu sme dneska jednoducho uzatvárali? Do konca februára dostanú rozhodnutie potravinári na podporu na 240 mil. Taká podpora za existencie tejto krajiny ešte nebola vyplatená potravinárom. Všetci, ktorí jednoducho splnili aspoň technické kritériá, dostanú podporu, aby sa ten investičný dlh v potravinárstve znížil, aby jednoducho sme mali zdravé slovenské a cenovo dostupné potraviny. My sme jednoducho zdvojnásobili jednoducho podporu štyri jednotke, rovnako z tých ušetrených jednoducho stoviek miliónov sme zvýšili zo 110 na skoro 220 mil. euro. Ďalších 50 mil. To len vďaka tomu, že som zastavil tunelovanie. A vy jednoducho idete napomáhať tým, ktorí jednoducho sa na tom podieľali?! Ten váš stále obhajovaný pán František O., ktorého ste aj svojho času dotiahli na výbor, kedy on bral dotácie? Kedy bol najúspešnejší žiadateľ? Nie za tejto vlády. Za predchádzajúcich vlád. Hlavne SMER-u a SNS. Na neho je tam jednoducho vedených šesť konaní, jemu bol zaistený majetok špeciálnou prokuratúrou, lebo má za preukázané, že pochádza z trestnej činnosti vo výške, myslím, že 3,5 mil. On sa jednoducho odvolával jednoducho na Najvyšší súd a neuspel. A s týmito sa vy jednoducho stretávate, s jeho skupinou si natáčate videá, s jeho podporovateľmi, ktorí protizákonne mu vydávali originály spisov. Vy si jednoducho robíte stretnutia po kaviarňach. Mi nerozprávajte, že nie. Jednoducho toto je hrozné, že vy ako súčasť stále tejto koalície sa pridáte jednoducho na stranu jednoducho týchto tunelárov?! (Reakcia z pléna.) To nie sú tunelári podľa vás? A čo sú to? Keď jednoducho rozkrádali jednoducho peniaze? Keď jednoducho využili jednoducho každú jednu možnosť, aby obrali jednoducho poctivých poľnohospodárov o peniaze? Práve preto jednoducho posledných 30 rokov sa jednoducho všetky pomerové ukazovatele slovenského agropotravinárskeho sektoru znižovali. Potravinová sebestačnosť sa znižuje. Jednoducho posledný rok, minulý rok sa jednoducho zastavil prepad produkcie surového kravského mlieka vďaka tomu, že som nedovolil ďalej to tunelovať. Ďakujem za pozornosť. Skončil som. | [
"(Reakcia z pléna.)"
] | 3,935,015 |
42 | 2005-05-18 | Autorizovaná rozprava | 123 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | Ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Husár. Vy sa nakoniec s tým počítačom skamarátite. S. Husár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ak hovoríme na takúto vážnu tému, myslím, že by sme si mali v prvom rade povedať, o čom hovoríme. Kto z vás pri štipke zdravého rozumu hovorí v súvislosti s právom milosti, o spravodlivosti, pravdepodobne nie celkom dobre vie, o čom hovorí. Pýtam sa vás: Čo bolo spravodlivé na Havlovej amnestii? Čo je spravodlivé na udelení individuálnej milosti vynikajúcemu športovcovi, ktorý neúmyselne, z nedbanlivosti zabije človeka na ceste? Odpoveď na toto si dám aj sám. Ani v jednom prípade nič. Nič. Ide o uplatnenie historickej výsady hlavy štátu, ide o jednu časť oprávnení hlavy štátu, ktoré mu priznáva najvyšší zákon každého štátu, t. j. ústava. O čo v tomto parlamentnom spore dnes v podstate ide? Je to úplne o niečom inom, ako sa hovorilo dosiaľ. Áno, súhlasím jednou vetou s tým, že v prvom rade je tento problém jednou z foriem politického zápasu, ktorý stále ešte takto surovo a tvrdo na Slovensku prebieha. Ale z hľadiska právneho nejde absolútne o nič iné ako o ústavný výklad výkonu kompetencií a právomocí jednotlivých ústavných funkcií a štátnych orgánov, tak ako im ich ústava ukladá. Musím uznať, pretože som si niekoľkokrát prečítal odôvodnenie návrhu zákona, že toto odôvodnenie je urobené – bez úvodzoviek – kvalitne, vysoko účelovo a sú v ňom pospájané mnohé vnútorné protirečenia, o ktorých sa ešte dovolím zmieniť. Avšak ani v jednom prípade alebo jednou jedinou vetou celé toto odôvodnenie nerieši problém konfliktu kompetencií, pokúša sa o to, keď hovorí, že „v tomto prípade nebude rozhodovať zákonodarný orgán, a preto sa nejedná o stret zákonodarnej moci a prezidenta, ale ústavodarný orgán“. Vážení priatelia, nedajte sa pomýliť. Je pravda, že právna teória tieto dva pojmy rozlišuje, ale v tomto prípade, prípade konkrétneho a vecného riešenia vecného problému ide len o jeden orgán, ktorým je parlament Slovenskej republiky, ktorý má v Ústave Slovenskej republiky jednoznačne vymedzenú svoju pôsobnosť a svoje kompetencie. A nedajte sa, prosím, pomýliť ani tým, že sa v ďalších častiach tohto odôvodnenia uvádza, že, áno, je to presne tak a slovenský parlament práve využíva tú kompetenciu, ktorú má danú ústavou a prijme ústavný zákon. Rímska doktrína hovorila už veľmi dávno o tom, že poznať zákony neznamená poznať slová, ale predovšetkým ich obsah a význam. Aj v tomto prípade teda musíme predovšetkým poznať obsah a význam týchto slov. A z jeho obsahu je jednoznačné asi toto: Prezident Slovenskej republiky, zastupujúci prezident Slovenskej republiky využil svoju ústavnú kompetenciu a právomoc danú mu ústavou a udelil amnestiu, ako správne, pravdivo a poctivo uvádza zdôvodnenie tohto návrhu. V ďalšom náleze Ústavného súdu sa objavil výrok, ktorý hovorí, že takto udelenú amnestiu nemôže ani samotný prezident meniť alebo zrušiť. Odpovedzme si – prečo? A na toto chcem, prosím, upriamiť vašu pozornosť. Je tým jedno zo základných ustanovení ústavy a to je čl. 2 ústavy ods. 2, ktorý hovorí: „Štátny orgán môže konať iba v súlade s ústavou a zákonmi tejto republiky a spôsobom, ktoré zákony pre tento orgán stanovujú.“ Toto ustanovenie nemá len preventívnu, všeobecnú pôsobnosť na dodržiavanie zákonnosti, ale zároveň rámcovo v úvodných ustanoveniach ústavy vymedzuje aj toto dôležité upozornenie, o ktorom hovorím, že každý orgán v súlade so zákonmi a ústavou môže konať iba v rámci svojej pôsobnosti. Ak teda, ešte raz opakujem, Ústavný súd vyriekol to, čo som uvádzal, zároveň zdôrazním, že ústava prezidentovi, teda najvyšší zákon štátu, dáva iba jednu jedinú možnosť, jednu jedinú kompetenciu, jednu jedinú právomoc – amnestiu udeliť. Nič iné. Za týchto okolností, vážené kolegyne a kolegovia, je odpoveď na otázku, ktorú pred sebou máme, myslím, že úplne jednoduchá. Parlament má momentálne iba dve ústavné možnosti. Pretože, a teraz sa už obraciam na dokument, ktorý máte vo svojich laviciach, pretože zhodne s tým, čo navrhovatelia uvádzajú v odôvodnení, v prípade nálezu Ústavného súdu 39/93 zacitujem: „Čl. 116 ods. 4 ústavy prezidentovi neukladá povinnosť odvolať člena vlády, ak to predseda vlády navrhne.“ A navrhovatelia píšu: „Keďže Slovenská republika má parlamentnú formu vlády, zodpovedá za výkon funkcie vlády predseda vlády, bolo by preto v rozpore s princípmi fungovania parlamentnej vládnej formy, aby prezident mohol ingerovať do personálneho zloženia vlády.“ A teraz tá dôležitá veta: „Z uvedeného dôvodu sa ústavodarca rozhodol revokovať rozhodnutie Ústavného súdu zmenou príslušného článku ústavy.“ Áno, páni, veľmi správne napísané, je to jediná možná forma revokovať uznesenie, nález Ústavného súdu, ale do budúcnosti, tak ako to bolo aj v tomto konkrétnom prípade. Teda hovorím, ak slovenský parlament príde k záveru, že inštitút milosti je v Slovenskej republike v 21. storočí prekonaný, je archaizmom, má regulárnu ústavnú možnosť tento inštitút zrušiť, parlament má podľa čl. 102 ústavy možnosť na výkon prezidentských kompetencií prijať osobitný zákon, ale nič viacej. Nič viacej. My nemôžeme žiadnym rozhodnutím rozhodnúť, že účinky tohto výsostného rozhodnutia prezidenta, ktoré žiaden iný ústavný orgán nemá, neexistujú, že nenastali a že majú nastať nové dôsledky. Vážení priatelia, sprimitívnim to na príklade: Ak by sme prijali túto filozofiu, tak je možné, že parlament ústavným zákonom môže rozhodnúť o zrušení všetkých rozhodnutí vlády vo veci strategických podnikov. Odôvodnenie absolútne identické, pretože je to ústavným zákonom, ktorým môže prelomiť a zmeniť všetko. Právny, naozaj, ako voľakedy pán Fico povedal, suterén a absolútny nezmysel. Navrhovatelia ďalej v odôvodnení píšu veľmi zaujímavú vetu, na ktorú by som si tiež dovolil zareagovať: „Požiadavkou právnej istoty je, aby sa amnestia nestala nástrojom stálej derogácie Trestného zákona a aby sa politicky nezneužívala.“ Veľmi múdra a potrebná veta. K nej však treba predovšetkým doložiť: Bodaj by sa žiadna amnestia v tomto štáte politicky nemusela zneužívať len z toho dôvodu, že predtým sa na politické ciele zneužije Trestný zákon a Trestný poriadok. Vážení priatelia, majte, prosím vás, toto upozornenie na mysli aspoň na ten čas, ktorý ešte budete vládnuť. Navrhovatelia ďalej vo svojom odôvodnení píšu: „Podľa čl. 86 písm. a) patrí do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch, kontrolovať, ako sa dodržiavajú. Z tohto vyplýva možnosť Národnej rady uzniesť sa na ústavnom zákone. Pritom okrem článku“ a tak ďalej atď. „nie je nikde vymedzený možný predmet úpravy ústavného zákona. Domnievame sa, že uvedené štyri ustanovenia ústavy nie sú limitom možného predmetu úpravy ústavného zákona.“ Samozrejme, že nie, vážení kolegovia. Ale žiadnym ústavným zákonom nie je možné retroaktívne odňať, lebo ide o odňatie právomoci ústavného orgánu prezidenta republiky. Toto je právny fakt, ktorý nielen právnici, ale aj triezvo uvažujúci laik, myslím, že musí bez akýchkoľvek problémov pochopiť. Vážení priatelia, nemal by som urobiť, čo teraz urobím, lebo viem, že poučovať, vyzývať, apelovať v tomto parlamente sa nie vždy vypláca. Ale napriek tomu to urobím. Ja sa veľmi poctivo domnievam, že hlasovaním o tomto návrhu zaujme každý z nás stanovisko k dvom veciam súčasne: stanovisko k právnemu poriadku tohto podľa mňa právneho štátu a stanovisko k svojej ústavnej funkcii zákonodarcu ako takého, čo je zodpovednosť nemalá. Hovorím to len preto, že sa domnievam, že prijatím takéhoto zákona by sme nalomili absolútne základy právneho štátu a otvorili cestu k ďalšiemu chaosu. Tú cestu, ktorú, ako som počul aj spoza tejto tribúny dnes a nejedenkrát, tú cestu k demokracii, na ktorú sa, dúfam, už dnes absolútna väčšina z nás poctivo chystá. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,991,506 |
35 | 2009-04-21 | Autorizovaná rozprava | 162 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za návrh 111 poslancov, zdržalo sa 27 poslancov, nehlasoval 1 poslanec. Konštatujem, že Národná rada schválila navrhnuté uznesenie k správe o výsledku hospodárenia Národnej banky za rok 2008. Ďakujem spravodajcovi. Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2008 (tlač 986). Povereným členom gestorského výboru, pre financie, rozpočet a menu, je pán poslanec Michal Lukša. Má slovo a bude uvádzať hlasovanie. | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 986)"
] | 3,972,453 |
19 | 2013-06-04 | Autorizovaná rozprava | 3 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem pekne, pán podpredseda. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy je písomne prihlásený pán poslanec Alojz Hlina. Týmto mu zároveň dávam slovo. Nech sa páči. | [] | 3,894,215 |
52 | 2001-11-06 | Autorizovaná rozprava | 187 | Ľ. Mušková, poslankyňa: | Ľ | Mušková | poslankyňa | Je pravdou, že v spoločnej správe vo výbore pre vzdelanie sa schválilo iné znenie, a takto sa teda tento zákon, tento návrh zákona mení a vylepšuje. Ale už sa stáva v parlamente bežnou praxou, že návrhy vlády sa v Národnej rade prerábajú a dorábajú, čo vôbec nesvedčí o dobrej kvalite práce ministerstiev, v tomto prípade ministerstva školstva. Návrh zákona tiež vnáša nerovnoprávnosť vo financovaní medzi štátnymi a neštátnymi školami, napr. cirkevnými školami, napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády sa jasne deklaruje, že štátne a cirkevné školstvo bude financované porovnateľne. Návrh zákona umožňuje, aby cirkevné školy boli oproti štátnym financované až o 50 % menej. A pritom netreba pripomínať, že samotná ústava jasne definuje, že základné a stredné školstvo je bezplatné. Ak ústava predpokladá nejaké priplácanie zo strany rodičov na neštátne základné školy a stredné školy, tento návrh zákona to rieši tak, že štát štátnym školám financuje platy, tovary a služby, nájomné a tak ďalej, no neštátnym školám sa v návrhu určuje financovanie na hlavu žiaka a nič iné. Nenamietam proti financovaniu na hlavu žiaka, ale spôsob znevýhodnenia, lepšie povedané, sankcionovania cirkevných škôl znížením financovaní až o 50 % je proti programovému vyhláseniu tejto vlády. A je aj proti ústave, ako som už povedala. Nakoniec je aj proti samotným deťom, pretože prečo by mal byť žiak potrestaný za to, že chodí na neštátnu školu. Neporušujú sa tu náhodou ľudské práva? Ďalšia diskriminácia sa týka slovenských škôl oproti menšinovým školám. Táto je zakotvená priamo v návrhu zákona, ale aj v priloženom výnose ministerstva školstva, ktorým sa ustanovuje normatívny spôsob výpočtu či už prideľovania financií, ale aj určovania pracovníkov, zamestnancov školy. Kým napr. v pôvodnom výnose, v tom starom výnose, a to je v tomto prípade to zhoršenie, ktoré nastalo, o ktorom som hovorila, sa pri normatívnom počte učiteľov na triedu v štátnych školách určuje výpočet porovnateľne pre slovenské i menšinové školstvo, hoci aj tu je zvýhodnené menšinové školstvo, v poslednom predloženom návrhu sa už tento výpočet mení výrazne v neprospech slovenského školstva, ako keby neexistovali málotriedky na inom území, ako keby na severe neboli malé školy, ako keby na severe alebo inde, na východe Slovenska sa mali malé školy likvidovať. Veď predsa vieme, že sa zhoršili podmienky ekonomické rodinám, že deti nebudú môcť dochádzať do škôl, ktoré sú vzdialené, keď sa tieto budú rušiť. Pani poslankyňa Slavkovská čiastočne rieši tento problém v svojom návrhu, ale viac by to vyriešil výnos, ktorý však je vlastne len na starosti ministerstva školstva, teda je vecou ministerstva školstva, a ja nemôžem podávať žiadne pozmeňujúce návrhy, ale preto apelujem na pána ministra, aby zmenil spomínanú tabuľku aspoň tak, ako bola predtým, ako bola pôvodná. Chcem tiež upozorniť pána ministra v súvislosti so spomínaným výnosom ministerstva školstva, že v normatívoch nie sú zohľadnení študujúci učitelia, ktorí si získavajú kvalifikáciu. Majú mať totiž tiež nárok na jednu hodinu úľavy, tak ako majú napr. riaditelia, zástupcovia, výchovní poradcovia a tak ďalej. Chcem tiež pána ministra upozorniť, že pri normatívoch zvýhodňujúcich školu, ktorá má úspešných žiakov, treba doplniť aj úspešnosť na okresných a predmetových olympiádach a súťažiach. Bolo by treba zohľadniť v tomto prípade aj žiakov deviatych ročníkov, ktorí sú úspešnými riešiteľmi aspoň v krajskom a celoštátnom kole, pretože skutočne o tú úspešnosť sa pričinila práve tá základná škola, stredná škola, z ktorej žiak odchádza. Pretože moje pozmeňujúce návrhy boli sčasti akceptované už na výbore, za seba nepredkladám pozmeňujúce návrhy, ale dovoľte mi, aby som predložila návrhy za pána poslanca Šťastného, ktorý musel pracovne odísť a ktorý ma požiadal, aby som ich predniesla. V § 1 ods. 3 navrhuje vypustiť začiatok vety: „Štát utvára primerané možnosti...“ A navrhuje nahradiť to textom: „Štát každoročne vyčlení zo štátneho rozpočtu 4 % hrubého domáceho produktu.“ Ostatný text pokračuje dokonca. Pán poslanec tuná chce, aby sa vytvárali primerané možnosti, pretože je príliš vágne vyjadrenie potrieb financovania výchovy a vzdelávania. Je potrebné v zákone konkrétne vyjadriť potreby výchovy a vzdelávania, aby neboli závislé na vôli a nevôli vlády či parlamentu v každej dobe. Mala by to byť dolná hranica, ktorá zabezpečí nielen prežitie, resp. stabilizáciu, ale aj rozvoj aspoň na minimálnej úrovni. Nakoniec, myslím si, že keď si táto vláda určila školstvo ako prioritu, tak bude akceptovať tento návrh. A, naviac, keď je ešte napísané v programovom vyhlásení, že do školstva sa bude dávať pomerná časť, ako je to v Európskej únii, tak si myslím, že je to dobrý návrh. Ďalej navrhuje v svojom druhom pozmeňujúcom návrhu pán poslanec v § 3 ods. 4 v tretej vete vypustiť text „a technického vybavenia“, ostatný text pokračuje. Z textu totiž nie je jasné, v akom smere bude technické vybavenie ovplyvňovať úroveň financovania, kto posúdi rozdiely v technickej úrovni, či technicky horšie vybavené školy dostanú viac či menej prostriedkov. Tretí návrh sa týka § 3 ods. 6 – v poslednej vete vypustiť text za zátvorkou a nahradiť ho novým textom: „je závislý od vyčlenených prostriedkov percentom HDP – § 1 ods. 3 – zo štátneho rozpočtu“. Ak bude taxatívne určený celkový objem finančných prostriedkov na výchovu a vzdelanie, potom nebude problém určiť aj výšku variabilných prostriedkov. Štvrtý návrh. V § 4 ods. 2 vypustiť text za poslednou čiarkou vo vete, a to „ktorých objem je závislý od zdrojových možností štátu“. Platenie poistného a ďalších odvodov nemôže byť závislé od zdrojových možností štátu. Tejto povinnosti sa štát nemôže zbaviť. V § 7 ods. 5 vypustiť slovo „znížiť“. Ak ide o zdôvodnené nenaplnenie tried alebo preukázateľne upravenú prevádzku školy, nie je dôvod na zníženie finančných prostriedkov. V opačnom prípade je to nelogické. To by boli všetky pozmeňujúce návrhy. Prosím, aby sa o každom z týchto pozmeňujúcich návrhov hlasovalo zvlášť. Ďakujem za pozornosť. M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani kolegyňa, za vaše vystúpenie. Faktickými poznámkami na vaše vystúpenie chcú reagovať dvaja poslanci a dve poslankyne. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlásení sa. Ako prvý má slovo pán poslanec Oberhauser. V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Mušková konštatovala, že vo vzťahu k cirkevnému školstvu v návrhu dochádza k jednoznačnej diskriminácii. Môžem povedať aj za Slovenskú národnú stranu, že jednoducho nemôžeme súhlasiť s takýmto postupom, nakoľko aj súčasné sčítanie ľudu ukázalo, že viac ako 80 % obyvateľov Slovenska sa hlási ku kresťanstvu a cirkevných škôl je nepatrný počet z celkového počtu škôl. A tie cirkevné školy, ktoré existujú, jednoducho plnohodnotne vlastne realizujú tú istú výchovu, ktorá sa realizuje v štátnych školách. A preto by malo byť financovanie absolútne rovnoprávne s ostatnými štátnymi školami a vôbec nie je dôvod, prečo by malo dochádzať k akejkoľvek diskriminácii financovania cirkevných škôl. Obdobne, aby som trošku doplnil jej prístup, že ide len o málotriedky so slovenským vyučovacím jazykom na severe. Takéto málotriedky sú aj v južných oblastiach a jednoznačne ony majú presne ten istý charakter ako každá škola, ktorá je v prostredí, kde jednoducho ten počet nie je taký, aby bolo to optimálne z hľadiska, povedzme, financovania, ale preto, že tí obyvatelia potrebujú to vzdelávanie zabezpečiť. A ako už bolo povedané, doprava je drahá a všetky tie náklady rodičov by nekonečne vzrástli, je potrebné zohľadniť túto skutočnosť a málotriedne školy s vyučovacím jazykom slovenským jednoducho už tou bonifikáciou zohľadniť, aby to financovanie bolo také, aby nebolo likvidačné, a o to žiada Slovenská národná strana. M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Tóthová. | [] | 4,110,102 |
19 | 2017-09-08 | Autorizovaná rozprava | 54 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Ja si na rozdiel od pána poslanca Kollára nemyslím, že pán poslanec Beblavý mal pred očami vo svojom vystúpení nejaké červené súkno. Naopak, veľmi vecne a jasne pomenoval súvislosti a aj dôvody predloženia tohto návrhu zákona. Samotní predkladatelia hovoria, že do župných volieb sa samozrejme, že nič nezmení, že to je taká veľká vec, samozrejme, že sa dlhová brzda neuvoľní, aj keby tu bola vôľa v parlamente – ako dúfam, že nie je – uvoľňovať dlhovú brzdu, ale aj keby tu bola vôľa, tak sa neuvoľní tým, že teraz niečo schválime, nejaké uznesenie, ale prípadne uznesenie bude prijaté a určite predkladatelia niečo navrhli, tak pred voľbami županov to môžu odprezentovať, môžu sa ukázať ako tí, ktorým záleží na ich regiónoch a zlá opozícia z nejakých teoretických dôvodov, že bráni dlhovú brzdu, ktorú vlastne ani nepotrebujeme alebo nie takto prísnu, im v tom, im v tom bráni, že oni by aj chceli, ale nedá sa. No vo viacerých vystúpeniach, aj na tej predchádzajúcej schôdzi, aj na tejto schôdzi bolo jasne povedané a vysvetlené, že samozrejme, že sa to dá. A to, že je to gesto, iba gesto, nie reálna snaha nájsť nejakú zmenu, tak o tom svedčí aj tá forma, akou je to predložené. O zákone sa rokovalo dlho cez dve volebné obdobia a koalícia rokovala s opozíciou a bola tam vôľa sa dohodnúť. Ak dáte nejaký papier na rokovanie schôdze, tak to nie je a nemôže to byť myslené ako úprimná snaha nájsť nejakú dohodu a niečo zmeniť, ale iba ako gesto, ktoré môžete použiť vo volebnej kampani. Nič iné. | [] | 3,964,184 |
9 | 2024-02-09 | Autorizovaná rozprava | 250 | Danko, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Danko | podpredseda NR SR | Takže ak dovolíte, pokračujem v rokovaní tým, že vzhľadom na aplikačnú prax, keďže nie je navrhovateľ v sále, prerušujem, teda spravodajca, prerušujem tento bod a pokračujeme ďalším bodom. Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Saloňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 60. Spoločná správa výborov má tlač 60a. Dávam slovo poslancovi Mariánovi Saloňovi, aby návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Saloňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 60.) | [
"(Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Saloňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 60.)"
] | 4,065,158 |
65 | 2022-05-24 | Autorizovaná rozprava | 172 | Hatráková, Katarína, poslankyňa NR SR | Katarína | Hatráková | poslankyňa NR SR | Ďakujem. Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu. | [] | 4,208,079 |
51 | 2001-10-04 | Autorizovaná rozprava | 24 | P. Farkas, poslanec: | P | Farkas | poslanec | Teraz odporúčam hlasovať o tých návrhoch, ktoré gestorský výbor odporúča prijať, to sú návrhy pod bodmi 1, 2, 4 a 5. Nech sa páči, pán podpredseda, dajte o tom hlasovať. | [] | 4,084,709 |
22 | 2011-09-13 | Autorizovaná rozprava | 62 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Pán poslanec Paška, nech sa páči procedurálny návrh. | [] | 3,981,422 |
32 | 2021-06-24 | Autorizovaná rozprava | 213 | Vlčan, Samuel, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR | Samuel | Vlčan | minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR | Pán poslanec, rozumiem, čo mu ho... čo, čo mi hovoríte. A áno, v ideálnom svete by išlo o vládny návrh, ktorý by prešiel riadnym MPK, ale práve aby sme vytvorili ten časový priestor, sme sa teraz dohodli s poslancami, že to v druhom čítaní pôjde až na septembrovú schôdzu. A tá diskusia, ktorá, ktorú budeme určite aj s ministrom životného prostredia moderovať, nezačne od nuly. Viete, že tá diskusia o možnom presune správy lesov už prebieha. Náš rezort má aj vypočítané tie prípadné socioekonomické dopady presunu. Vieme, nielen o akú výmeru, o akú vyme... o akej výmere hovoríme, vieme aj o tom, že koľko dreva z tých etátov sa tam má vyťažiť. Chápeme aj predstavu ministerstva životného prostredia a pozerám sa teda na kolegu Budaja, ktorý hovorí o tom, že jednoducho ten útlm ťažby bude postupný v nasledujúcich desiatich rokoch, čiže budeme sa snažiť v tom čase prispôsobiť tie podmienky aj stimulačné nástroje štátu v rámci intervenčnej a regulačnej politiky, aby tí ľudia, ktorí jednoducho budú tým zasiahnutí, že sa jednoducho bude na niektorých územiach ťažiť menej, aby sme ich mohli presunúť v ideálnom svete do drevospracujúceho priemyslu, ktorý máme podvyživený, to si povedzme otvorene. Žiaľ, podľa posledných štatistík sa zdá, že Slovensko je na konci, na chvoste efektívnosti využitia drevnej hmoty z hľadiska spracovania. Jednoducho veľmi veľa drevnej hmoty vyvážame a spracúvame len veľmi nízke percento, a preto teraz som o tom hovoril s kolegom, teda s predsedom výboru Karahutom, že, že aj tie kolíky, ktoré sa jednoducho zabíjajú okolo tých chodníkov v národných parkoch, sú dovezené z Poľska, síce vyrobené zo slovenského dreva, ale vyrobené v Poľsku. A tomuto v budúcnosti musíme zabrániť. My musíme posilniť ten drevospracujúci priemysel tak, aby sa čo najviac dreva vyťaženého na Slovensku na Slovensku aj spracovalo, aj keď nie do finálneho produktu, ale aspoň do nejakého, do nejakého medziproduktu, ktorý má vyššiu pridanú hodnotu, a práve tam vidím tú možnosť, kam by sme presunuli tých zamestnancov, ktorí jednoducho stratia prácu v súvislosti s tým, že na približne jednej pätine lesného pôdneho fondu štátu sa v budúcnosti zrejme bude znižovať ťažba. Hovoríme o približne nejakých 1 500 zamestnancoch, ktorých musíme umiestniť niekde inde. Ďakujem. | [] | 4,089,861 |
6 | 2012-08-09 | Autorizovaná rozprava | 89 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Viskupič. | [] | 3,914,039 |
28 | 2004-06-24 | Autorizovaná rozprava | 176 | R. Zajac, minister zdravotníctva SR: | R | Zajac | minister zdravotníctva SR | Ďakujem pekne. | [] | 3,956,515 |
25 | 2004-04-29 | Autorizovaná rozprava | 10 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa nehlási nik z prítomných, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia tak, ako ho prijal a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky výbor mandátový a imunitný a ako ho predniesol pán predseda výboru. Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia. (Hlasovanie.) 117 prítomných, 106 za návrh, 2 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili uznesenie o nastúpení pani poslankyne Márie Sabolovej na zaniknutý mandát poslanca Jána Figeľa a o nastúpení náhradníka Stanislava Kahanca na neuplatňovaný mandát poslanca Vladimíra Palka. Poprosím teraz pána Stanislava Kahanca, aby sa dostavil do rokovacej sály. Ďakujem pánovi predsedovi mandátového a imunitného výboru. A poprosím teraz pána podpredsedu Národnej rady Viliama Vetešku, aby prečítal ústavou predpísaný sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem pripomenúť, že poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní sľubu priloží pravú ruku na ústavu, povie slovo „sľubujem“ a podaním ruky a svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu. Poprosím pánov poslancov, aby počas čítania sľubu stáli. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,194,201 |
55 | 2022-02-08 | Autorizovaná rozprava | 10 | Suja, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Suja | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som sa len chcel spýtať, pán kolega, že aké je nakoniec posledné stanovisko ZMOS-u k tomuto návrhu zákona, či by ste mi to vedel povedať. Lebo keď som, keď nás naposledy pozvali, tak sa veľmi kriticky k tomu vyjadrili, že či sa tam zmenili niektoré veci, ktoré oni, ktorým najviac alebo ktoré im najviac vadili alebo vytýkali, alebo to ostalo v tom pôvodnom. Ďakujem. | [] | 4,104,210 |
6 | 2024-01-11 | Autorizovaná rozprava | 288 | Lackovič, Marek, poslanec NR SR | Marek | Lackovič | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Dvořák, ty si vo svojom príspevku hovoril aj o tom, ako sa Erik Tomáš pred nie tak dávnou minulosťou pred pár týždňami vyjadril, že ľudia alebo bežná verejnosť netuší o tom, ako funguje legislatívny proces, že sa o to nezaujíma a podobne. A úplne s tebou súhlasím a dodal by som k tomu, že nielenže netuší v tomto prípade Erik Tomáš, ale ani jeho kolegovia niektorí v rámci vládnej koalície a v rámci vládneho valca. Keď už si spomenul toho Erika Tomáša, tak ja na teba nadviažem a nielenže máme dočinenia v podstate s dobabraním ďalšieho zákona, ktorý nie je dostatočne odôvodnený, nie je odôvodnená jeho nevyhnutnosť, jeho naliehavosť, ani legitímne dôvody na skrátené legislatívne konanie, ale nie je dokonca vysvetlený, spripomienkovaný a spodrobnený ani v rámci tej diskusie, o ktorej tu už dlhodobo voláme. A keď si už toho Erika Tomáša spomenul, ja, ja ešte dokončím to, že aj ten posledný zákon, ktorý bol z jeho dielne, sme si dovolili, a využijem túto príležitosť na odpromovanie nášho vlastného, našej vlastnej opravy jeho posledného zákona o rodičovskom príspevku. My sme pripravili nový zákon na predprimárne vzdelávanie s kolegyňami Plavákovou, Kleinert a Petrík, ktorý budeme predkladať hneď zajtra na tú nasledujúcu februárovú schôdzu, a toto tzv. škôlkovné vyrieši všetky neduhy, ktoré v tom zákone Erika Tomáša sa vyskytli, takže veľmi sa z tohto teším, ešte príde... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,122,600 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.