session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
26 | 2008-09-04 | Autorizovaná rozprava | 24 | M. Jureňa, poslanec: | M | Jureňa | poslanec | Ja si myslím, že všetci, ktorí sme tu sedeli a počúvali sme Vladimíra Mečiara, sme mali možnosť osobne si každý tento prejav zhodnotiť. Pochopiteľne, že to, čo som počul v predchádzajúcich faktických poznámkach má vypovedaciu hodnotu. Je to subjektivizmus, je to subjektívny pohľad na vec. A jedno zásadné, čo v tomto je, je tá metóda, o ktorej sa tu hovorilo. O tom, akou metódou sa tu dlhodobo pracuje. A toto je teraz výsledok tejto metódy, že sa tu útočí nielen na ministra, ale, že sa tu útočí na vládu a akým spôsobom sa tu spájajú drogoví díleri s vládou Slovenskej republiky. Toto je politika kresťanského demokratického hnutia? Toto sú základné idey, toto očakávajú voliči kresťanského demokratického hnutia na slovenských dedinách? Týmto spôsobom vy chcete, ako ste preukázali, riadiť tento štát? Je to výsmech, je to hanba vaša. | [] | 4,105,859 |
11 | 2007-06-26 | Autorizovaná rozprava | 196 | T. Cabaj, poslanec: | T | Cabaj | poslanec | Len na adresu pána Mikloša, keď už tu zabŕdol do jednej veci, ktorú rieši mandátový a imunitný výbor, neviem, či bol podpísaný pod poslaneckým návrhom na zrušenie poslaneckej imunity, a myslím si, že ak taký návrh pripravoval, tak minimálne si mal preštudovať ústavu, kde je napísané, že poslanec síce má poslaneckú imunitu, ale podlieha disciplinárnemu konaniu Národnej rady. Disciplinárne konanie robí mandátový a imunitný výbor. Ak sa niekomu nezdá, tak nech si to minimálne doštuduje, pretože za rok pôsobenia v parlamente by sme už tieto veci mohli ovládať, to je tá základná abeceda, v ktorej sa v parlamente pohybujeme. Dovoľte teraz k tým jednotlivým vystúpeniam tak, ako odzneli. K pánu Rydlovi netreba hovoriť, nedal žiaden pozmeňujúci návrh, len vysvetlil historicky, aký bol vývoj územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky do roku 1990, takže do obdobia jednak národných výborov, ale jednak aj stolíc, žúp a všetkých týchto pozícií. Čo sa týka kolegu Berényiho, dal na osobitné hlasovanie body 2 a 4, ale aby som sa nemusel znova potom k týmto jednotlivým bodom vracať, keďže v spoločnej správe sú spolu štyri body a 2 až 4 sú vyňaté na osobitné hlasovanie a ďalší poslanci potom tento návrh predložili, takže nemusím sa ďalej k týmto vyjadrovať, pretože o všetkých bodoch budeme hlasovať samostatne, pretože zostal iba jediný bod č. 1 nedotknuteľný, takže budeme hlasovať o nich samostatne. Čo sa týka podpory viacerých zástupcov, samozrejme, viem sa s tou otázkou vysporiadať, len trochu mi vadí jedna vec, že veľa sa tu hovorilo na otázku 369-ky o trojpätinovom prelomení veta starostu a primátora. Ja neviem, všetci poslanci sme mali pozvanie na snem ZMOS-u a ja som si tam tie dva dni posedel a vypočul diskusiu starostov a primátorov. V jedinom diskusnom vystúpení starostov a primátorov, ktorí zastupovali celé Slovensko, nezaznelo toto ako problém, že by sme im mali zmeniť túto pozíciu trojpätinového prelomenia veta, tak myslím, že nie je ani šťastné sa nejako toho dotýkať. Pretože ak nie je podnet od tých, ktorých sa to bezprostredne dotýka, tak nie je potrebné tou otázkou sa ani zaoberať. Samozrejme, veľa sa tu hovorilo na tému župan a všetky tie náležitosti. Ja som vysvetlil, aj čo je v ústave, akým spôsobom sú usporiadané samosprávne kraje, len tým, ktorí tu neboli, chcem povedať, že nedá sa meniť v zákone o samosprávnych krajoch podstata tohto zákona, pretože tak sa ten zákon volá o samosprávnych krajoch a nemôže byť v texte potom používané iné riešenie. Navyše podľa mňa to najhoršie riešenie, ktoré mohol predložiť kolega Bauer v doterajšej histórii, je práve toto riešenie, ktoré navrhoval ako alternatívne riešenie, pretože samosprávny kraj sa rozhodne, či bude používať župu alebo samosprávny kraj. Tak potom neviem si celkom predstaviť, akým spôsobom sa bude reagovať. Možno tri budú župy, možno päť bude samosprávnych krajov, alebo ja neviem to teraz odhadnúť. Pretože niektorí poslanci sa tu pokúšali vysvetliť situáciu tak, že vo väčšine samosprávnych krajov je v opačnom postavení väčšina poslancov a predstaviteľov, teda predsedov samosprávnych krajov. Nie som o tom presvedčený, aspoň čo mám informácie, minimálne je to pol na pol, ak to nie je aj presne opačne. Takže neviem, kto koho teraz zastupuje, či je to tá väčšina, alebo každý si hovorí to, čo to už v jednom prípade zaznelo, že náš ten kandidát bol dobrý, ale ľudia si ho nevybrali. Takže my vieme lepšie ako tí, ktorí si demokraticky toho vo voľbách vybrali, zvolili alebo teda nezvolili. Samozrejme, pokúsil sa nás tu poučiť aj pán podpredseda Hort, ktorý hovoril o týchto veciach, ako je to s aroganciou moci a ja neviem, že nehľadá sa komunikácia v rámci samosprávnych krajov. Neviem, prečo sa tak vystrašil, keď použil výraz, že nebodaj možno budúci víťazi volieb a že potom čo my budeme robiť, keďže my sme teraz víťazi volieb. Ja neviem, či sa toho bál, alebo mu to len náhodou vyletelo toto nebodaj, víťazi budúcich volieb vyšších samosprávnych krajov. Čo sa týka, mal veľkú výhradu teda k schvaľovaniu organizačnej štruktúry úradu a dokonca to aj posunul do takej roviny, že ak bude nespokojný predseda samosprávneho kraja s niektorými zamestnancami, zmení si organizačnú štruktúru a jednoducho, že týchto ľudí vymení. Ďalší rečníci vystúpili s tým a upozornili na skutočnosť, že rozpočet naďalej schvaľuje zastupiteľstvo samosprávneho kraja a v týchto tendenciách sa môže pohybovať. A presne takisto je to aj podľa 369-ky v samospráve miest a obcí. Pretože či už starosta, primátor, alebo v tomto prípade predseda samosprávneho kraja je výkonným orgánom, ktorý zabezpečuje celú tú činnosť, aj to všetko, čo poslanci samosprávnych krajov rozhodujú. A tá diskusia ma len utvrdila v jednej veci, ja som tu svojho času predložil návrh, aby bola nezlučiteľnosť medzi poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a poslancami samosprávnych krajov. Vyzerá, že aj tá diskusia tomu nasvedčuje, že tí, ktorí momentálne pôsobia v samosprávnych krajoch, skôr hľadajú pozíciu, ako si posilniť svoju pozíciu. A v tomto prípade, prepáčte, ale je to svojím spôsobom aj zneužitie toho postavenia, že momentálne ste poslancami Národnej rady, pretože obhajujete aj svoju pozíciu. Nebudem k tým ďalším faktickým sa vyjadrovať. Kolega Slafkovský opäť otvoril tú otázku, prečo nemeniť 369-ku, aby sa tá väčšina zmenila, strašil z jednoduchého dôvodu, pretože nikde to nepocítili starostovia a primátori a nikdy nevyjadrili to, že je to potrebné zmeniť. Rešpektujú to, že trojpätinovou väčšinou za nich rozhodujú potom pri prelomení veta poslanci, takže v tomto nedá sa povedať, že či je to v tej pozícii koalície alebo opozície. A hovorím, na našom stretnutí výboru boli prítomní zástupcovia Rady ZMOS-u a nikdy takúto otázku neotvárali. Takže skôr vyrábame problém z niečoho, čo problém nie je, alebo používame ten argument, aby nám to vyhovovalo, že chceme zmeniť niečo a odvolávame sa potom, samozrejme, na pokračovanie. Dal aj kolega Slafkovský návrh nepokračovať v prerokovaní tohto návrhu, je to procedurálny návrh, budeme o ňom hlasovať ako o prvom. Pri hlasovaní, samozrejme, môžem povedať, z jednoduchého dôvodu ťažko už teraz nepokračovať, keď celé rokovanie prebehlo a ostalo len hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch, a tým by sme vlastne nemohli hlasovať ani o tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré si konkrétne aj ty teda predložil. To len pre poriadok hovorím, že keď to skončíme, tak jednoducho už potom nebude treba hlasovať ani o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli medzitým predložené, boli predložené v snahe zlepšiť tento návrh zákona. Veľa sa tu hovorilo o vyváženosti a upozorňovalo sa, akým spôsobom by táto mala byť zabezpečená. A znova zas tá otázka úradov, prečo sa to mení v organizačných štruktúrach? A ja sa len chcem spýtam kolegov z opozície, ktorým tak na srdci momentálne leží otázka pracovníkov samosprávnych krajov, aby boli chránení, aby sa nedostali do nejakej pozície, že predseda nebude spokojný s ich výkonom a jednoducho zmení organizačnú štruktúru a ich vymení. Svojho času tu bol prijatý zákon o štátnej službe. Vážení predstavitelia opozície, vy ste boli tí, ktorí zrušili tento zákon, ktorý rieši úradníkov, aby sa predišlo spolitizovaniu. Takže jednoducho na štátnu správu už toto neplatí, ale momentálne je to zaujímavé pre nás v samospráve, tak používame to ako argument, takže prečo by sa to nedalo takýmto spôsobom použiť. Kolegyňa Zmajkovičová bod č. 3 na samostatné hlasovanie, Abrhan 2 a 4 na samostatné hlasovanie, už som hovoril, že už budeme o jednotlivých bodoch spoločnej správy hlasovať tak, ako sú od bodu 1 po 4 samostatne. Opätovne sa hovorilo, kolega Ivančo hovoril o tom trojpätinovom vete, to prelomenie veta v samospráve, že či to neposunúť do tej roviny, ide o pozmeňujúci návrh, je tu. Účinnosť od 1. januára 2009, odseky 2 a 3 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Len musím povedať jednu vec, že ak by sme prijali tú účinnosť od 1. januára, tak vlastne tento zákon je o ničom a je nevykonateľný. Ak dobre počítam a nič iné nepredpokladám, že sa stane, to znamená, že najbližšie voľby predsedov samosprávnych krajov a poslancov budú v novembri 2009, to znamená, do mesiaca, ak bude ustanovujúce zasadnutie týchto zastupiteľstiev, všetky by prebehli ešte podľa starého zákona a potom už, keď toto bude všetko inštalované, potom by nadobudol účinnosť tento nový zákon, čo už nemá logiku. Takže osobne upozorňujem na to, že nemali by sme tento návrh podporiť, aj keď veľa sa dá diskutovať na tú tému, či robiť niektoré zmeny v priebehu volebného obdobia. To je otázka do diskusie a myslím, že osobitne sa to dotýka nášho výboru, ktorý je gestorský za túto oblasť. Myslím, že som odpovedal na všetky tie pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli, a, samozrejme, keď ste tu hovorili, a mám takého jedného dobrého koníčka, rád sa venujem volebným zákonom, tí záujemcovia, ktorí majú, môžeme si pri káve potom sadnúť a baviť sa o tých číslach, pretože niekedy nás v škole učili, že štatistika je presný súbor nepresných informácií. Kolega tu už nie je momentálne, ale hovoril prípad Marty Černej, ktorá bola v jednom obvode, že koľko mala hlasov, a keďže nemohla v ďalších obvodoch kandidovať, nemohla získať viacej hlasov. Prečo to hovorím, že štatistika je presný súbor nepresných informácií? Konkrétne táto pani, keď kandidovala na primátorku, vieme koľko hlasov získala, vtedy kandidovala vo všetkých volebných obvodoch, tak nebol len problém to, že momentálne kandidovala v jednom obvode. Ale to hovorím, to zasahujeme do niečoho a vyťahujeme čísla ako pinzetou z jednotlivých štatistických údajov, a preto sa to takýmto spôsobom nedá. A čo mňa prekvapilo, nevidím tu kolegu Kuboviča, keď hovoril, že keď podporujeme teraz posilnenie pozícií predsedov samosprávnych krajov, že bližší je nám totalitný režim skôr podporiť jednotlivca. No tak ja si nemyslím, že ak on bol starostom mestskej časti Bratislavy, ako starosta nebol žiaden totalitný funkcionár a tiež to bola jeho pozícia ako starostu. A on teraz hovorí, že ak niekto druhý vykonáva funkciu predsedu, takže mali by sme podporovať totalitný režim, lebo že podporujeme toho jednotlivca. Ak bol on vo funkcii, tak vtedy sa jednotlivec už nepodporoval. Tak to len na okraj, že ako sa dá všeličo použiť. Tak ja chcem, kolegyne, kolegovia, povedať to, už čo som tu raz povedal v tejto miestnosti, že aj táto diskusia znova ukázala jednu vec, že ak sa pozeráme cez to isté okno, sú dva rozdielne pohľady. Ak sa cez okno pozeráme von z miestnosti, vidíme niečo iné, ako keď sa cez to isté okno pozeráme do miestnosti. Takže aj tak tá diskusia momentálne prebiehala. Ďakujem pekne. | [] | 3,985,703 |
9 | 2020-07-08 | Autorizovaná rozprava | 23 | Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pellegrini | podpredseda NR SR | Pán poslanec Viskupič. | [] | 4,100,265 |
6 | 2006-12-05 | Autorizovaná rozprava | 78 | O. Nachtmannová, poslankyňa: | O | Nachtmannová | poslankyňa | Navrhovanú zmenu vo financovaní neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení si vyžadujú skutočnosti spôsobené rozdielnym financovaním základných umeleckých škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov a neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení od roku 2005. Ide vlastne o nápravu systémovej chyby, ktorá vo financovaní neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení nastala. V zmysle rokovacieho poriadku § 29 ods. 1 a § 82 ods. 2 podávam spolu s kolegom z klubu SNS Valentínom Švidroňom pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh v našom podaní má 5 bodov. Dovoľujem si prečítať prvý bod k čl. I 11. bod. Bod 11 znie: „V § 7 ods. 4 znie: zriaďovatelia škôl,“ je tam odvolávka. Táto odvolávka znie: „24a § 6 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov,“ vraciam sa k textu „zriaďovatelia škôl a zriaďovatelia neštátnych škôl sú povinní oznámiť každoročne do 30. septembra príslušnému krajskému školskému úradu počty žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského roka, očakávané počty žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti v nasledujúcom školskom roku a ďalšie údaje potrebné na rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva pre školy. Krajský školský úrad je povinný oznámiť tieto údaje za zriaďovateľov škôl, zriaďovateľov neštátnych škôl a za školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstvu. Podrobnosti o požadovaných údajoch a forme ich poskytnutia oznámi ministerstvo zriaďovateľom každoročne do 31. augusta.“ Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu. V ustanovení § 7 ods. 4 sa navrhuje, aby aj zriaďovatelia štátnych školských zariadení každoročne predkladali do 30. septembra príslušnému krajskému školskému úradu údaje o počte žiakov škôl a školských zariadení potrebné na rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva pre školy a školské zariadenia. Vzhľadom na to, že zriaďovateľmi štátnych školských zariadení sú krajské školské úrady, je zbytočné, aby samy sebe predkladali tieto údaje. Druhý pozmeňujúci návrh. K čl. I 12. bod. „Bod 12 znie: „V § 7 ods. 8 znie: Celkový objem finančných prostriedkov na bežné výdavky vyčlenený na účely podľa § 4 ods. 12 až 16 a § 8a ods. 2 v kalendárnom roku je najviac 6 % z objemu finančných prostriedkov na bežné výdavky rozpočtované v kapitole ministerstva podľa § 3 ods. 2.“.“ Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu. Vláda Slovenskej republiky navrhla úpravu dohodovacieho konania prostredníctvom ustanovenia § 8a ods. 1. Z tohto dôvodu výpočet rezervy ministerstva aj na financovanie dohodovacieho konania musí obsahovať odvolanie na ustanovenie § 8a ods. 2 a nie na § 9 ods. 1, nakoľko toto ustanovenie stratí účinnosť 31. 12. 2006. Tretí pozmeňujúci návrh. K čl. I 12. bod. V čl. I sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie: „V § 7 ods. 10 písm. g) sa slová „§ 9 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 8a ods. 1“. Doterajšie body 13 až 15 sa označia ako body 14 až 16.“.“ Odôvodnenie: Opäť ide o legislatívnotechnickú úpravu. Vláda Slovenskej republiky navrhla úpravu garantovaného minima prostredníctvom ustanovenia § 8a ods. 1. Podrobnosti určovania garantovaného minima a jeho použitia, na ktoré sa odvoláva ustanovenie § 7 ods. 10 písm. g) musí teda obsahovať odvolanie na ustanovenie § 8a ods. 1 a nie na § 9 ods. 1, nakoľko toto ustanovenie stratí účinnosť 31. 12. 2006. Štvrtý pozmeňujúci návrh. K čl. II 7. bod. „V § 39a ods. 2 sa za slová „základnú umeleckú školu alebo“ vkladá slovo „nezriaďuje“. A § 39a sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: „O žiadostiach o zaradení do siete alebo vyradení zo siete, ktoré boli podané a o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do dňa účinnosti tohto zákona sa rozhoduje podľa doterajších predpisov.“.“ Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu. V ustanovení § 39a ods. 2 vložením slova „nezriaďuje“ za slovo „alebo“ sa presne určí, ako má postupovať samosprávny kraj pri poskytovaní finančných prostriedkov, ak nezriaďuje školské zariadenie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Vložením ods. 3 do tohto ustanovenia sa zabezpečuje, aby konania k zaradeniu základnej umeleckej školy a školského zariadenia do siete škôl a školských zariadení Ministerstva školstva Slovenskej republiky začaté pred účinnosťou tohto zákona sa zrealizovali podľa doterajších predpisov. Piaty pozmeňujúci návrh. K čl. II 7. bod. V čl. II sa za 7. bod vkladajú body 8 a 9, ktoré znejú: 8. bod. V poznámke pod čiarou k odkazu 31 sa dopĺňa citácia: „Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ 9. bod. § 19 sa dopĺňa ods. 8, ktorý znie: „Škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania a pracovisko praktického vyučovania zriadené podľa tohto zákona môžu vykonávať aj podnikateľskú činnosť. Táto činnosť nesmie byť v rozpore s plnením ich poslania.“ Pri podnikateľskej činnosti máme poznámku pod čiarou, ktorá znie, je to odvolávka na zákony, „zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka“. Odôvodnenie: V bode 8 ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá súvisí so zmenou financovania základných umeleckých škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov z výnosu dane s účinnosťou od 1. 1. 2005. Prechodom zriaďovateľskej pôsobnosti z orgánu štátnej správy na obce a samosprávne kraje stratili školy a školské zariadenia možnosť podnikať. V ustanovení § 19 ods. 8 sa umožňuje školám, školským zariadeniam, strediskám praktického vyučovania a pracoviskám praktického vyučovania vykonávať aj podnikateľskú činnosť v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,056,952 |
19 | 2013-05-29 | Autorizovaná rozprava | 142 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem pekne. Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. A zároveň dávam pánovi navrhovateľovi priestor na zaujatie stanoviska. | [] | 4,023,017 |
26 | 2013-10-24 | Autorizovaná rozprava | 10 | Raši, Richard, poslanec NR SR | Richard | Raši | poslanec NR SR | Príjemné popoludnie prajem. Vážený pán predseda, ctená pani ministerka, vážení páni ministri, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo predniesol správu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Zuzane Zvolenskej, poverenej riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, a teda dovoľte mi informovať o spoločnej správe výborov a o výsledku prerokovania uvedeného návrhu skupiny poslancov vo výboroch. Všetky výbory, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote a neprijali platné uznesenia podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Boli to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pre sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, teda nesúhlasili z uznesením, ktoré navrhla skupina poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokoval návrh poslancov a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky nevysloviť nedôveru členke vlády Slovenskej republiky Zuzane Zvolenskej, poverenej riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor uznesením č. 86 zo dňa 24. októbra 2013 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Zuzane Zvolenskej, poverenej riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, a určil mňa za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť spoločnú správu. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je uvedený v prílohe. Pán predseda, ďakujem, skončil som. | [] | 3,878,824 |
4 | 2012-08-01 | Autorizovaná rozprava | 40 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci, páni poslanci Mihál, Brocka, Miškov. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ale predtým ako dám priestor pre faktické poznámky, s procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Poliačik. Nech sa páči. | [] | 4,094,013 |
8 | 2012-10-26 | Autorizovaná rozprava | 145 | Bublavý, Dušan, poslanec NR SR | Dušan | Bublavý | poslanec NR SR | Pán predseda, keďže sme schválili body 2, 3 a 4 spoločnej správy, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Petra Osuského nemožno hlasovať. | [] | 3,943,348 |
28 | 2004-06-17 | Autorizovaná rozprava | 105 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Len na margo upresním. Pán poslanec, to bolo strata v kumulatíve nepostaviť Mochovce a odstaviť V 1 a neurobiť upgrady tam, kde sa v kotloch recoveringom dajú. Pokiaľ ide o Úrad jadrového dozoru, resp. tú formuláciu, len chcem upozorniť, to neznamená, že by Európska komisia podľa tejto formulácie mala nahrádzať rozhodnutia Úradu pre jadrový dozoru, lebo tam sa hovorí „len po predchádzajúcom súhlase alebo schválení a v osobitných prípadoch aj Európskej komisie“. To znamená, že je to myslené tak, že Úrad jadrového dozoru a v osobitných prípadoch aj Európska komisia. To nie je o tom, že by Úrad jadrového dozoru povedal nie a Európska komisia by mohla povedať áno. Takto to určite nie je vnímané, formulované. Ale pokiaľ ide o vaše pripomienky smerom k doformulovaniu alebo v taxatívnom vymedzení v tzv. osobitných prípadoch, nemám s tým najmenší problém. Naozaj som ten posledný, ktorý by mal záujem rozširovať vplyv našich susedov na našu jadrovú energetickú politiku. Takže nemám s tým problém, keď sa to doformuluje tak, aby to zodpovedalo medzinárodným veciam, a keď sa to nebude tak doformulovať, keď to tam nebude, opäť – ako abdikáciu na stôl nedám. Takže bez problémov v druhom a treťom čítaní to vieme doplniť tak, aby to zohľadňovalo presne toto, čo cítime, aby sa nám nenanominovali kolegovia z iných členských štátov Európskej únie tak, aby mohli svojím politickým vplyvom presadzovať svoje vlastné predstavy o jadrovej energetike mimo územia štátu, v ktorom pôsobia. Povedal som to, myslím, jasne. Ďakujem. | [] | 4,019,736 |
58 | 2015-12-03 | Autorizovaná rozprava | 70 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Ďakujem pekne, pán minister. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Bobík a je adresovaná pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi a znie: „Vážený pán minister, považujete za správne riešenie, ak niektorá vláda bez širšej podpory parlamentu rozhodne o vysokých záväzkoch do budúcnosti presahujúci mandát vlády? Pri vysokých záväzkoch mám na mysli sumu napr. nad 300 mil. eur.“ Nech sa páči, pán minister. | [] | 3,908,297 |
21 | 2017-10-12 | Autorizovaná rozprava | 325 | Nehézová, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Nehézová | poslankyňa NR SR | Vážené dámy, vážení páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 725. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 745 z 25. septembra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017. Prosím, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. | [] | 3,971,166 |
4 | 2012-07-24 | Autorizovaná rozprava | 137 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec, chcete reagovať na faktické poznámky? (Reakcia z pléna.) Nech sa páči. | [
"(Reakcia z pléna.)"
] | 4,102,745 |
32 | 2018-05-24 | Autorizovaná rozprava | 170 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | (Nasledujúce tri vety hovorené súbežne s rečníkom.)... vo svojom vyjadrení ste používali urážky. Reagujte na predrečníka. Poprosím, zoberte slovo pánovi poslancovi, vypnite ho. O slovo požiadala pani podpredsedníčka Národnej rady, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) | [
"(Nasledujúce tri vety hovorené súbežne s rečníkom.)",
"(Reakcia z pléna.)"
] | 4,197,095 |
3 | 2023-11-22 | Autorizovaná rozprava | 144 | Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR | Ľuboš | Blaha | podpredseda NR SR | Pán Matovič, ešte raz a preruším vaše vyjadrenie, pretože sa nevyjadrujete k téme. | [] | 3,868,904 |
6 | 2024-01-17 | Autorizovaná rozprava | 1 | Danko, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Danko | podpredseda NR SR | Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram osemnásty rokovací deň 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani poslankyňa Kosová, poslanec Sokol, z dôvodu PN požiadali o ospravedlnenie pán poslanec Mikloško, Vaľová a Záborská. Pokračujeme v prerušenej rozprave o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon (tlač 105). Prosím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Borisa Suska, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Tibora Gašpara prosím, aby zaujal miesto pre spravodajcov... v zastúpení pán Mažgút. Ďalším v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslanec Marián Viskupič, ktorému odovzdávam slovo. Pripraví sa poslanec Martin Šmilňák. Nech sa páči, pán poslanec. (Pokračovanie rokovania o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 105.) | [
"(tlač 105)",
"(Pokračovanie rokovania o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 105.)"
] | 4,014,362 |
33 | 2014-03-21 | Autorizovaná rozprava | 152 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Nech sa páči, Jozef Mikloško. | [] | 3,999,711 |
35 | 2018-10-24 | Autorizovaná rozprava | 622 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán minister, ešte ste nič nepovedali a už traja sa hlásia. (Smiech rečníka a smiech v sále.) | [
"(Smiech rečníka a smiech v sále.)"
] | 4,205,011 |
27 | 2013-12-10 | Autorizovaná rozprava | 54 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem, pán poslanec. Do rozpravy poprosím pána poslanca Novotného. Nech sa páči, máte slovo. | [] | 4,166,123 |
78 | 2022-12-01 | Autorizovaná rozprava | 78 | Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pčolinský | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Otváram ústnu rozpravu. Hlási sa niekto do ústnej rozpravy. Jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Kremský, nech sa páči, verím, že krátko, krátko a múdro. | [] | 4,071,600 |
2 | 2006-08-02 | Autorizovaná rozprava | 174 | J. Brocka, poslanec: | J | Brocka | poslanec | Pán Richter, áno, vy sa dostanete často do takýchto problémov, ak budete vytrhávať vety z kontextu napr. ako z dokumentu Konferencie biskupov Slovensku. Ak by ste to čítali celé, by ste to tu možno nepoužili. Ale áno, ja s vami súhlasím, je to iné videnie a iný pohľad na veci. Vy menej dôverujete ľuďom ako my. Vy sa viac spoliehate na štát ako my. Ale nechcem toto ďalej rozvíjať, bude, verím, príležitosť, ja budem rád s vami súťažiť tu v parlamente. Pán Madej, utekáte od témy. Vy ste nereagovali na to, že vy dostanete príspevok pri narodení dieťaťa prvého 15 000. Vy ste mi vložili do úst slová „vykašlite sa“. My sme sa nevykašľali na ľudí. Ale ja som to spomenul, že sú tu iné prípady viacdetných rodín zamestnaných rodičov, ktorí takúto podporu nedostanú a ktorých situácia bude horšia. Pán Zvonár, ja som myslel iné babičky, tie, ktoré práve preto, že za liek, za jeho predpísanie bol zavedený poplatok, a ony doma lieky mali, no tak jednoducho si tie lieky nežiadali, lebo už to nebolo zadarmo. Ja poznám také prípady, aj zo svojho blízkeho okolia, naozaj menej sa v zdravotníctve práve takýmito opatreniami plytvalo a plytvá. Pán Halecký, ja som neobhajoval všetky kroky predchádzajúcich vlád. Ak by ste boli v parlamente, by ste vedeli, že ja som bol veľmi často kritický aj k mojim, teda koaličným partnerom alebo ministrom, ktorí s rôznymi návrhmi prichádzali. A nie vždycky som s tým súhlasil. Čiže ja som použil niekoľko príkladov a za tými si stojím. Pán poslanec Jarjabek, pri vás si netrúfam iné urobiť, ako vysloviť poľutovanie... (Prerušenie vystúpenia časomierou.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomierou.)"
] | 4,060,256 |
25 | 2013-10-22 | Autorizovaná rozprava | 166 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 138 prítomných, 136 bolo za, 2 sa zdržali. Máte súhlas, pán spravodajca, môžeme hlasovať. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,948,950 |
60 | 2002-05-16 | Autorizovaná rozprava | 183 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | Hlasujeme, pán poslanci, o vládnom návrhu zákona o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona s odsúhlasenými pozmeňujúcim a doplňujúcimi návrhmi schváliť. (Hlasovanie.) Prítomných je 97 poslancov, za 92, zdržal sa 1, nehlasovali 4. Návrh sme schválili. Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,189,803 |
19 | 2013-05-17 | Autorizovaná rozprava | 28 | Jahnátek, Ľubomír, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR | Ľubomír | Jahnátek | minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR | Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh obsahuje najmä stručnú novelizáciu právnej úpravy postavenia Slovenského pozemkového fondu obsiahnutú v § 34 zákona č. 330/91 Zb. v znení neskorších predpisov, ako aj stručnú novelizáciu obidvoch zákonov upravujúcich pozemkové reštitúcie, to jest zákona č. 229/91 Zb. v znení neskorších predpisov, ako aj zákon č. 503/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to ustanovení upravujúcich spôsob vydávania náhradných pozemkov. Vychádzajúc z pripravovaného úverového produktu Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, je navrhnuté, aby v prípade realizácie záložného práva úverovaného pozemku Slovenský pozemkový fond mohol takýto pozemok odkúpiť a následne ho primárne použiť na plnenie svojich reštitučných povinností. Keďže v podmienkach rozdrobenosti pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike budú predmetom očakávaných nákupov pôdy aj spoluvlastnícke podiely k pozemkom, je potrebné na uvedený účel vylúčiť aplikáciu predkupného práva k týmto spoluvlastníckym podielom. Nakoľko Slovenský pozemkový fond už v súčasnosti vo viacerých katastrálnych územiach nedisponuje vhodnými reštitučnými pozemkami v celosti, navrhujeme, aby sa predkupné právo nevzťahovalo ani na bezodplatné prevody náhradných pozemkov do vlastníctva oprávnených osôb. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, s ohľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,052,626 |
1 | 2012-04-04 | Autorizovaná rozprava | 379 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Pán predseda výboru pre ľudské práva, pán poslanec Chmel. | [] | 4,216,330 |
26 | 2018-01-30 | Autorizovaná rozprava | 35 | Kondrót, Maroš, poslanec NR SR | Maroš | Kondrót | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega Vašečka, vy ste sa vo svojom terajšom vystúpení dotkli vášho predchádzajúceho návrhu, tak na to zareagujem. Len v dobrom, si uvedomte, že navrhujete niečo, čo je nevykonateľné. Však v mene naivity, už ste tu dosť dlhú dobu, vážny takýto elaborát, ktorý požadujete po ministerstve obrany, sa nedá spraviť za dva týždne. Vy ste to navrhoval, aby to dal na 26. schôdzu, to nejde. To nejde. Čiže treba dať, netreba sa vyhrážať mimoriadnou schôdzou, treba dať reálny návrh a ja si myslím, že niečo podobného na ministerstve tak či tak vzniknúť musí, len nedávajme, prosím vás, nereálne termíny. Ďakujem. | [] | 4,179,769 |
10 | 2016-10-19 | Autorizovaná rozprava | 256 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 143, za 142, proti nikto, zdržal sa 1. Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili. Kolegyne, kolegovia, vzhľadom na protokolárne povinnosti niektorých poslancov Národnej rady navrhujem, aby sa zajtra hlasovalo len o 17. hodine. Je všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna.) Nie je všeobecný súhlas. Dávam hlasovať o tomto návrhu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 141, za 80, proti 31, zdržalo sa 26, nehlasovali 4. Konštatujem, že sme návrh schválili, zajtra bude hlasovanie o 17. hodine. Vyhlasujem dvojminútovú prestávku a budeme pokračovať v rokovaní. Procedurálny návrh pán poslanec Zelník. | [
"(Hlasovanie.)",
"(Reakcie z pléna.)",
"(Hlasovanie.)"
] | 4,172,151 |
32 | 2021-06-23 | Autorizovaná rozprava | 170 | Mazurek, Milan, poslanec NR SR | Milan | Mazurek | poslanec NR SR | Pán poslanec, vy ste hovorili o tom, že OĽANO dostane za tieto roky, ak volebné obdobie skončí celé, tak ako je plánované, 20 mil. eur. A pýtali ste sa, že prečo to tí poslanci za OĽANO, ktorí častokrát otvárali ľudové témy, argumentovali tu či už prostredníctvom Igora Matoviča, alebo iných ľudí o tom, ako štát zabúda na siroty, ako zabúda na deti, ako zabúda na tých najzraniteľnejších, ale rozdáva poslancom a politickým stranám. Prečo títo ľudia nechcú znížiť príspevky vyplácané politickým stranám zo štátu? Ja osobne by som to ešte dokázal z ich strany, povedzme, zo strany poslancov OĽANO pochopiť za predpokladu, že by vyhrala ich vlastná chamtivosť a chceli by si tieto peniaze nechať. Ale oni z nich reálne nedostanú, veď to sú všetko peniaze v pokladničke jedného človeka, Igora Matoviča, tak ako boli v minulom volebnom období. To boli peniaze jedného človeka, ktorý nemal politickú stranu, tak ako ju nemá teraz. Schránkovú firmu a z tejto schránkovej firmy si tieto peniaze podľa vlastného účelu a vlastného uváženia v konkrétnom momente, keď to cítil ako potrebné, vyťahoval ľubovoľne, ako len chcel a to isté robí teraz a toto je na tom to najšialenejšie. Pán poslanec, že oni nielenže z tých peňazí nič nemajú a kryjú tieto Matovičove neuveriteľné chamtivosti, ale ešte sa tvária ako morálne autority pri tomto celom. Skrátka, toto je priam nepredstaviteľné. Ja fakt nedokážem pochopiť, nedokážem pochopiť a stotožniť sa s akýmkoľvek argumentom človeka, ktorý mi povie, že po celom tom roku a pol, kedy ľudia trpeli, prichádzali o prácu, nemali jednoducho peniaze na základné životné potreby, si politické strany ako OĽANO nemôže z 20 mil. škrtnúť na 10 mil. Desať miliónov to je stále suma, ktorú na politický marketing ani len nevedia minúť. Tu neexistuje argument, prečo by toto nemalo byť schválené. | [] | 3,939,977 |
53 | 2001-12-04 | Autorizovaná rozprava | 109 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných je 107 poslancov, za 59, proti 24, zdržalo sa 20, nehlasovali 4. Návrh sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,911,241 |
40 | 2021-09-22 | Autorizovaná rozprava | 180 | Pellegrini, Peter, poslanec NR SR | Peter | Pellegrini | poslanec NR SR | Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod sa mi žiada povedať, že vlády Igora Matoviča na Slovensku priniesli nielen chaos a zmätok ako trvalý jav, na ktorý si, dúfam, nikto z nás nezvykne, ale priniesli aj obrovskú vzájomnú nevraživosť medzi ľuďmi, ktorí žijú v Slovenskej republike. Žiaľ, slovenská spoločnosť je dnes rozorvaná a rozhádaná snáď ako nikdy predtým a namiesto upokojenia a akejsi jednoty, ktorú tak veľmi potrebuje každý národ v takomto ťažkom čase, sme svedkami čoraz väčších rozporov medzi ľuďmi. A vlny hejtu a odporu zaplavujú sociálne siete a, žiaľ, mnohí slovenskí politici tejto eskalovanej nenávisti čoraz viacej aj prispôsobujú svoje kroky. A tak sme svedkami smutného javu, že napríklad Národná rada, ktorá má byť výkladnou skriňou slovenskej spoločnosti, úplne upustila od jedného zo svojich základných cieľov, a to aj formovať túto spoločnosť a robiť ju lepšou. Pretože ak to nebudeme robiť, tak tá spoločnosť sa rúti do záhuby. Pod strachom z hejtu alebo odporu dnes mnohí poslanci nie sú schopní ani prihlásiť sa k elementárnym pravidlám demokracie, ústavnosti alebo aj obyčajnej ľudskej slušnosti. Dnes tu, žiaľ, máme problém otvorene povedať, že nechceme, aby sa po človeku iného vierovyznania pľulo na ulici, že dieťa v škole nemôže byť terčom nenávistných útokov, ak má rodiča napríklad inej národnosti, alebo že zdravotne postihnutí nesmú byť terčom výsmechu a vzájomného pohŕdania. Túto snemovňu už ovládol strach, že akýkoľvek prejav slušnosti sa vysvetlí ako slabosť a stane sa okamžite terčom nenávistných útokov. Žiaľ, sú na Slovensku stále politici, ktorí sa v takýchto útokoch vyžívajú, prijali ich za svoju politickú podstatu a stratili akýkoľvek zmysel pre základnú hodnotovú orientáciu. A preto sa vás, preto sa vám dnes prihováram s výzvou, aby sme tento strach odložili a potvrdili aspoň niečo, čo by malo byť v demokratickej spoločnosti úplne samozrejmé. Jednou z kľúčových pasáží slovenskej ústavy je tá, ktorá tu už bola citovaná, že štátna moc pochádza od občanov a nositeľom moci v Slovenskej republike je ľud. A ľudia sú tí, ktorí moc dávajú, a preto ľudia musia mať právo aj moc za presne stanovených podmienok nám odobrať. Dnes je však toto právo ľudí spochybnené a pošliapané. Šesťstotisíc občanov Slovenskej republiky sa márne dovoláva svojho ústavného práva na priamu demokraciu prostredníctvom referenda o predčasných voľbách. Jediné, čo od predstaviteľov vládnej koalície počuje, sú argumenty, ako sa to nedá. Týchto 600-tisíc občanov podpísalo petíciu za vypísanie referenda o predčasných voľbách naozaj v mimoriadne ťažkej situácii, v pandemických podmienkach a museli pre uplatnenie svojho práva vykonať oveľa viac, ako by museli vykonať v bežných časoch, napriek tomu bola táto petícia najrýchlejším vyzbieraním podpisov za predčasné voľby v histórii našej krajiny. A dôvod je jednoduchý, obe vlády Igora Matoviča pri riadení krajiny fatálne zlyhali. Spreneverili sa svojim volebným sľubom, nedokázali sa vysporiadať s pandémiou, neposunuli Slovensko vpred v žiadnej oblasti, ale uvrhli ho do totálneho chaosu. Občania svojou aktivitou vysoko prekročili ústavou požadovaný počet podpisov. Referendum o predčasných voľbách sa preto jednoducho musí uskutočniť. Vážení kolegovia, bez ohľadu na to, čo si o tom myslíte, musí sa uskutočniť. Žiaľ, ich vôľa však bola jednoducho touto vládnou mašinériou ignorovaná. Ústavný súd po podaní pani prezidentky zamietol konanie referenda podľa striktného výkladu ústavy. Tento výklad je v absolútnom nesúlade s tým, čo sa na Slovensku už odohralo, teda s predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sme už trikrát na Slovensku reálne absolvovali. A teda ak text ústavy v niektorých častiach nie je v súlade so zrejmým úmyslom zákonodarcu dať ľuďom právo priamo rozhodovať, je povinnosťou politika bezodkladne tento text zmeniť. HLAS si svoju úlohu splnil. Pripravili sme takú novelu rokovacieho poriadku parlamentu, o ktorej sa rokuje práve v tomto čase alebo pred malou chvíľou, ktorá umožňuje výrazne skrátiť čakanie na referendum a vysporiadať sa s účelovým a čisto politickým postojom ústavnoprávneho výboru nášho parlamentu. Vládna koalícia sa však rozhodla pre politickú obštrukciu a odďaľuje ľudové hlasovanie všetkými možnými cestami. Spochybňuje tak úplný základ demokracie a ústavnosti, či moc na Slovensku naozaj pochádza z ľudu. Ak je naštrbená viera v takéto elementárne hodnoty, musia politici ľudí ubezpečiť, že napriek všetkým svojim krokom si tieto hodnoty ctia a tieto hodnoty si aj vážia. A preto HLAS na Deň ústavy sformuloval a prijal Deklaráciu 1. septembra, ktorá tieto hodnoty zreteľne pomenúva a plne sa k nim aj hlási. A preto mi teraz dovoľte, aby som vás i občanov, ktorí nás sledujú, s touto deklaráciou oboznámil. „My, volení zástupcovia občanov Slovenskej republiky, ctiac si ústavu, zákony i ústavnú tradíciu, presadzujúc zásady demokratického a právneho štátu a plne rešpektujúc pravidlá parlamentnej demokracie, hlásime sa na Deň ústavy k základným pilierom slovenskej demokratickej štátnosti a svoj postoj vyjadrujeme v tejto deklarácii. Referendum je plne ústavným, demokratickým a legitímnym nástrojom na presadzovanie vôle ľudu. Spolu s možnosťou voliť vo všetkých druhoch volieb predstavuje referendum pre ľudí najvyššiu formu vyjadrenia osobného, občianskeho aj politického názoru. Ústava Slovenskej republiky musí jasne a nespochybniteľne definovať zákonné podmienky vykonania referenda a je povinnosťou Národnej rady Slovenskej republiky ako zákonodarného zboru upraviť znenie ústavy tak, aby možnosť uskutočnenia referenda nevyvolávala žiadne otázky. Vôľa občanov Slovenskej republiky vyjadrená ústavou požadovaným počtom podpisov pod petíciou za vypísanie referenda nesmie byť ignorovaná a jej naplnenie nesmie byť bezdôvodne odkladané. Ústavní činitelia musia konať tak, aby sa referendum, o ktoré požiadal dostatočný počet občanov, v čo najkratšom možnom čase uskutočnilo. Vôľa občanov Slovenskej republiky vyjadrená platnými výsledkami referenda musí byť záväzná pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Politici musia rešpektovať rozhodnutie občanov, pretože podľa ústavy moc pochádza z ľudu a občania Slovenskej republiky dávajú politikom mandát na zastupovanie pri správe vecí verejných. Ak občan moc dáva, má za ústavou presne vymedzených podmienok právo aj moc aj odňať. Je neprípustné, aby občan počas volebného obdobia nemal žiaden nástroj na správu vecí verejných a jeho jedinou možnosťou bolo len čakať na nasledujúce voľby. Občan a jeho slobodné právo delegovať a odnímať moc za jasne stanovených právnych podmienok vytvára jednotiaci hodnotový priestor pre politické strany rôzneho politického zamerania a hodnôt. Prihlásenie sa k tejto základnej hodnote vracia slovenskú demokraciu opäť bližšie k ľuďom, ktorí nesú aj zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Tieto zásady sa zaväzujeme presadzovať všetkými svojimi silami z úcty k slovenským občanom ako jediným nositeľom moci v Slovenskej republike.“ Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto bol text samotnej deklarácie a počuli ste na vlastné uši, že Deklarácia 1. septembra nie je žiadnym straníckym vyhlásením, ale zhrnutím elementárnych hodnôt, ktoré patria k zastupiteľskej demokracii. A som presvedčený, že nikto z nás, ktorým ľud prepožičal svoju ústavnú moc, nemôže mať problém sa k týmto hodnotám aj otvorene prihlásiť. Po prijatí Deklarácie 1. septembra som sa obrátil listom na troch ústavných, najvyšších ústavných činiteľov, aby dali verejne najavo, že rešpektujú vôľu ľudu a uznávajú ju ako jedinú zvrchovanú moc v Slovenskej republike, a dnes má možnosť táto snemovňa poslať národu jasné posolstvo, že sme len služobníkmi ľudí, ktorí nám naše funkcie zverili a že ich rozhodnutie sme vždy pripravení s pokorou prijať. Dovoľujem si vás preto požiadať, aby sme dnes všetci spoločne povedali ľuďom, že si ich ctíme a ctíme si aj základné princípy našej ústavy. Pokiaľ niekto túto deklaráciu a jej princípy odmietne, jasne tým povie, že nerešpektuje ľud ako jediného nositeľa moci v Slovenskej republike, ako aj nerešpektuje ústavu, ktorá o tom jednoznačne hovorí. Som však presvedčený, že po dvadsiatich deviatich rokoch od prijatia ústavy si slovenský národ zaslúži, aby ju jeho volení zástupcovia v plnom rozsahu aj naplnili. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,969,456 |
16 | 2011-03-29 | Autorizovaná rozprava | 297 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | Hlasujeme, páni poslanci. (Hlasovanie.) 147 prítomných, 78 za, 68 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila. Poprosím teraz pána poslanca Mateja, aby z poverenia výboru predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o kolektívnom investovaní , ktorý prerokovávame ako tlač 276 v prvom čítaní. Nech sa páči, pán poslanec Matej. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,039,925 |
16 | 2013-03-26 | Autorizovaná rozprava | 125 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Hlasujeme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 82 za, 1 proti, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Body sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,914,703 |
12 | 2020-09-22 | Autorizovaná rozprava | 63 | Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pellegrini | podpredseda NR SR | Ďalší v rozprave, pán poslanec Mizík. Pán poslanec, keď chcete reagovať, tak počas tých stlačíte efko a ja vidím, že chcete reagovať, keď nie, tak pravdepodobne nemáte záujem o reakciu na faktické. Tak to beží, tak prepáčte. Nech sa páči, pán poslanec Mizík. | [] | 3,888,482 |
35 | 2018-10-24 | Autorizovaná rozprava | 674 | Bugár Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty. (Hlasovanie.) Prítomných 130, za 76, proti 32, zdržalo sa 22 poslancov. Konštatujem, že lehotu sme skrátili. Nech sa páči. 24. októbra 2018 | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,205,063 |
14 | 2007-10-24 | Autorizovaná rozprava | 81 | D. Lipšic, poslanec: | D | Lipšic | poslanec | V úvode ste začali hovoriť o byte pre brata pána poslanca Dzurindu. Pán kolega, ak by ste v tom okamihu viedli schôdzu, museli by ste si samému sebe vypnúť mikrofón. To len ako poznámka. Po druhé, hovorili ste, že Mladá fronta dnes nie je ľavicový týždenník, a citovali ste potom z článku dvoch profesorov na Harvarde. Pán kolega, Mladá fronta síce nie je ľavicový týždenník, ale Harvard je pomerne ľavicová univerzita, verte mi. Študoval som tam a je to tak. Tým nechcem povedať, že tam to sú zlí odborníci, len chcem povedať, že to je dôležité uviesť, nie kde bol článok uverejnený. Tretia poznámka. Vy ste hovorili, že vy v niektorých sektoroch vítate súkromnú iniciatívu a aj ju budete podporovať. Ale zdá sa mi, že to sú práve sektory, na ktoré sú naviazané vaše lobistické organizácie. Podnikateľské sektory, ktoré podporujú vašu stranu, tam chcete nechať priestor pre súkromný zisk, tam, kde to je inak, tam ho chcete obmedzovať. A to sa mi zdá byť, že je ťažko logicky, logicky udržateľné. Ďakujem. | [] | 3,915,698 |
28 | 2008-10-30 | Autorizovaná rozprava | 228 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | Chcem sa opýtať, pani poslankyňa, chcete využiť možnosť položiť doplňujúcu otázku. Prosím zapnúť mikrofón pani poslankyni Sárközy. | [] | 3,883,964 |
33 | 2004-11-30 | Autorizovaná rozprava | 118 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | R. Vavrík, poslanec: Vážený pán podpredseda, ctení členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložil krátku informáciu výboru pre obranu a bezpečnosť z prerokovania návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. Pán predseda Národnej rady tento materiál pod tlačou 948 pridelil na prerokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť. V tomto výbore sme materiál prerokovali a prijali sme k nemu odporučenie pre Národnú radu, aby Národná rada vyslovila súhlas so skráteným legislatívnym konaním. Toľko všetko z informácie. Pán podpredseda, poprosím vás, aby ste otvorili rozpravu. | [] | 4,185,234 |
42 | 2014-11-09 | Autorizovaná rozprava | 800 | Kollár, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Kollár | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, dámy a páni. Ja by som chcel trošku rozšíriť doterajšiu – koľko je to dvadsaťšesť? – dvadsaťsedemhodinovú diskusiu o jeden možno rozmer, ktorý tu ešte doteraz nezaznel. A robím tak aj preto, aby som dodržal takú tú definíciu slušného politického zápasu. Jeden z mojich predrečníkov hovoril o tom, že v slušnom politickom zápase by sa nemali prejavovať nejaké lži, urážky, osobné invektívy a podobne. Takže pokúsim sa ostať v tejto rovine, koniec koncov tak, ako to bolo v mojich vystúpeniach doteraz, doteraz vždy. Ale na strane druhej je potrebné povedať, že týmto vystúpením, ktoré teraz prednesiem, chcem vyslať jednu veľmi, veľmi dôležitú správu. Nech je toto vystúpenie správou pre všetkých tých, ktorí kradli, kradnú a ktorí sa možno chystajú kradnúť. Aby som sa vyhol teraz naozaj invektívam a osočovaniam, tak nechám to len v tejto, v tejto polohe. Dovoľte mi na úvod povedať prvú tézu, ktorá znie, že existuje niečo ako kategória kritického množstva zmien. Tí z vás, ktorí majú gymnaziálne vzdelanie alebo študovali, nebodaj, aj fyziku alebo časť fyziky, ktorá sa volá jadrová fyzika, tak vedia, že platí, že keď spojíte nejaké dve podkritické množstvá štiepneho materiálu a stačí úplne malá jednoduchá konvenčná rozbuška, tak ony sa vám, tie dve množstvá, zmenia na jedno nadkritické množstvo, a potom už nasleduje jedna reťazovitá, podčiarkujem, nezvratná reakcia, ktorá sa volá jadrový výbuch. Táto, prečo som začal zdanlivo menej klasicky, že z fyziky alebo z oblasti jadrovej fyziky, totižto táto teória kritického množstva zmien plne platí, a poznáme ju aj z histórie, dá sa to empiricky dokázať, aj v spoločenských systémoch. Pre také krátke pripomenutie spomeniem, a teraz určite mnohým z vás, možno každému z vás, známy, známy súboj, známu konfrontáciu dvoch prístupov po tých spoločensko-politických zmenách v roku ´89 v Československu. Na jednej strane sme tu mali takú tú teóriu gradualizmu. Starší narodení si budú pamätať, alebo dávnejšie narodení, že táto teória bola prezentovaná Valtrom Komárkom. A na strane druhej úplne v príkrom opozite k tomuto prístupu sme tu mali šokovú terapiu, ktorá bola prezentovaná profesorom Václavom Klausom. Teraz nebudem hovoriť o Václavovi Klausovi ako o prezidentovi Českej republiky, ale čisto z tej oblasti ekonomickej, finančnej, makroekonomickej. Koniec koncov je to jeden, jeden z mojich učiteľov. No prečo o tom hovorím? Václav Klaus tú šokovú terapiu koniec koncov nielenže stelesňoval a prezentoval, on ju aj zre-ali-zo-val. On ju aj zrealizoval a práve sa oprel o tú teóriu, ktorú som spomínal v úvode, teóriu kritického množstva zmien. My keď sme tu mali do Novembra ´89 spoločensko-politické zriadenie, ktoré sa volalo socializmus, mali sme tu spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov, nemali sme tu voľný pohyb kapitálu, tovarov, služieb, nedalo sa podnikať a tak ďalej, hovorím teraz čisto len v ekonomickej rovine, opakujem, nechajme bokom teraz politiku, tak takýto rigidný systém nemôžte zmeniť inak, ako tým, je to nie možno vždy populárny výraz, že šoková terapia, ako tým, že v tej spoločnosti vykonáte v istom zadefinovanom časovom úseku tú spomínanú kritickú zmenu. To kritické množstvo zmien. Preto to porovnanie k tej jadrovej fyzike, že dve podkritické množstvá sa potom spoja na jedno nadkritické a nasleduje nielenže reťazová reakcia, ale podčiarkujem slovo nez-vrat-ná. To znamená, že ten spoločenský systém sa vám začína meniť a už, čo je chvalabohu, sa nevracia nikdy späť. Čiže rozbijete vlastne tú rigidnosť toho, toho systému, alebo, ak chcete, rezistentnosť, teda schopnosť odolávať, odolávať zmenám. No a teraz sa posuňme o jeden krôčik ďalej. Ja si myslím, že aj ostatná parlamentná schôdza, tá, na ktorej sedíme dnes, prípadne aj schôdze, ktoré prídu po nej, alebo to môže byť aj nejaká úplne iná zdanlivo nevýznamná drobná malá udalosť, to môže byť práve tá klasická rozbuška, ktorá z tých podkritických zmien urobí tú jednu nadkritickú, a môžeme sa dostať do veľmi závažného a verím, že pre nikoho z nás neželateľného pohybu. Poviem to úplne nahlas a bez servítky, dvomi slovami to pomenujem, a to sú sociálne ne-po-ko-je. Hovorím o tom preto, lebo to podkritické množstvo v súčasnej slovenskej spoločnosti by sme si mohli už z definície nazvať, že to sú vlastne, to je množina ľudí, to je skupina ľudí, u ktorej prevláda, a to chcem zvýrazniť a zdôrazniť, oprávnene prevláda apatia. Tí ľudia sú frustrovaní, majú dosť politiky, a súčasne ale toto je príčinou pomerne vysokej miery tolerancie tejto skupiny ľudí voči ko-rup-cii. Pretože, opakujem, sú oprávnene frustrovaní, sú sklamaní z vývoja, ktorý sa tu odohráva ostatné roky, čo je veľmi nebezpečná tendencia. Táto množina ľudí začína úplne stierať deliacu čiaru medzi slušnými a neslušnými politikmi, táto množina ľudí sa riadi heslom a, opakujem, oprávnene sa riadi heslom „Kradlo sa, kradne sa, bude sa kradnúť, aj tak sa na tom nikdy nič nezmení.“. Čo je veľmi nebezpečné, opakujem, sú dve veci, že u týchto ľudí sa oprávnene stiera hranica medzi slušnými a neslušnými politikmi, medzi tými, ktorí kradnú, a tými, ktorí nekradnú a nikdy v minulosti nekradli, aj keď tá množina politických elít sa nám scvrkáva a je momentálne veľmi malá, tí, ktorí nekradli. Čiže toto je veľmi pre budúcnosť, veľmi nebezpečná tendencia. A tá druhá, ktorú som hovoril, u tejto množiny ľudí sa prejavuje oprávnene pomerne vysoká miera tolerancie ku korupcii. A potom tu máme ešte vlastne druhú skupinu ľudí, ktorá je o trochu menšia, a to je vlastne, mohli by sme ju zadefinovať, že, že to sú tí ľudia, ktorí sú priamo súčasťou korupčného systému a ktorí tiež celkom prirodzene majú vysokú mieru tolerancie voči korupcii, pretože keby ju nemali, tak v tej skupine dochádza ku ka-ni-ba-li-zmu. O chvíľu budem hovoriť prečo. No takže nazvime si to teraz, tú prvú skupinu ľudí, ako pasívna tolerancia ku korupcii. To je to, čo sa niekedy hovorilo do roku ´89, že niekoľko miliónov vtedajšieho Československa, niekoľko miliónov ľudí boli tiež takpovediac tolerantní ku komunistickému režimu, pretože držali ústa a krok, nejako prežívali, nejako si našetrili na tú jednu škodovečku, na ten jeden panelák, ak boh dal, tak raz za päť rokov niekde aj na dovolenku. A to bola vlastne, neviem, ktorý z českých politikov nazval túto skupinu ľudí, že mlčiaca väčšina. Možno si nie úplne všetci uvedomujeme, že aj po roku ´89 máme na Slovensku mlčiacu väčšinu. A nie preto, že by jej niekto zatváral ústa, opakujem ale to, čo som hovoril pred chvíľou, sú právom títo ľudia frustrovaní, sklamaní, žijú v tej apatii a hádžu proste všetkých politikov do jedného vreca, nerozlišujú medzi slušným a neslušným, a teda sa takto u nich vygenerovala celkom prirodzenou cestou, prirodzeným spôsobom pomerne vysoká miera tolerancie ku korupcii. Čo chcem povedať na záver tejto prvej časti, že výsledkom potom je, že korupcia na Slovensku dosiahla také robustné rozmery, že začína pomaličky deštruovať základné funkcie štátu. Toto je veľmi, veľmi nebezpečná prvá správa pre tých, ako som povedal v názve môjho vystúpenia, že toto vystúpenie má ambíciu vyslať správu tým, ktorí kradli, kradnú a chystajú sa prípadne kradnúť. Kto to je, nech si už každý, v tej jednej miestnosti sa uzatvorí sám s vlastným svedomím a nech si povie, či sa v tejto skupine našiel alebo chystá nájsť. Hovorím o tom preto, lebo výsledkom takéhoto stavu, a teraz trošku prehovorím aj z oblasti znalosti verejných financií Slovenskej republiky, my máme vlastne nejaké limitované, obmedzené množstvo zdrojov. A to je druhá téza, ktorá hovorí o tom, že akékoľvek ekonomické zdroje sú li-mi-to-va-né. Tu by som si možno pomohol jednou z mnohých definícií ekonómie, ktorá napríklad hovorí o tom, že ekonómia skúma behavior of people, čiže správanie sa ľudí a skúma pre-roz-deľo-vanie limitovaných, obmedzených zdrojov. Zaoberá sa ako veda, ekonómia ako veda sa zapodieva efektívnym prerozdeľovaním vzácnych statkov, limitovaných, opakujem, obmedzených zdrojov. A platí, že čím väčšiu časť týchto zdrojov rozkradneme, rozkradnete, rozkradnú, ostávam v tejto polohe, o to menej týchto zdrojov ostane vo ve-rej-nom rozpočte alebo v štátnom rozpočte. A preto hovorím, že ak korupcia prekročí opäť nejaké to kritické množstvo zmien, tak za touto hranicou nadobúda robustný rozmer, kedy začína mať naozaj deštrukčný vplyv na plnenie základných funkcií štátu. Čo sa v takomto prípade stane v krajinách, kde korupcia prekročí túto pomyslenú červenú čiaru? Nastáva úpadok zdravotníctva, školstva, kultúry, štát stráca vlastne kontrolu nad bezpečnosťou, buduje obrovské, podotýkam, aj implicitné, skryté dlhy do budúcna a väčšina obyvateľov takejto krajiny sa ocitá na hranici prežitia. Chcem podčiarknuť a zdôrazniť, že dosiahnutie takéhoto stavu, dosiahnutie takéhoto bodu ani pre Slovensko nemusí byť nereálne. To je naozaj len otázka, povedal by som, možno trošku aj pocitu. Tu nie sú úplne exaktné nejaké empirické skúsenosti, ani nejaké tvrdé hard dáta, ktoré by hovorili, či sme sa už tej hranice ako krajina dotkli alebo sa limitne blížime k tejto pomyslenej hranici. Chcem podotknúť, že rozkrádanie verejných zdrojov má potom vlastne za následok jeden zaujímavý faktor, a to je to, že dochádza ešte k zvyšovaniu vzácnosti týchto zdrojov. To znamená, že nedostatkové, limitované, obmedzené statky pri takejto miere korupcie sa stávajú ešte li-mi-to-va-nej-ší-mi, ob-me-dze-nej-ší-mi a ne-dostatko-vejšími. Proste je to tak. No a treba si uvedomiť, že v takomto pomyslenom hrnci potom môže, môže narastať tlak, kedy, ako som hovoril v úvode, tie podkritické množstvá sa v istom okamihu môžu zmeniť na jedno nadkritické množstvo a môže sa spustiť reťazová, podčiarkujem, nezvratná reakcia. Toto by som chcel poprosiť, aby si toto uvedomili všetci, ktorí, ako som hovoril v úvode, kradnú, kradli alebo sa kradnúť chystajú. Hovorím o tom preto, lebo treba si pripomenúť, že k tej hranici tej kritickej miery zmien sa môžeme dostať, aj keby na Slovensku bola hneď tu a teraz nulová korupcia alebo nulová tolerancia korupcie. Nezabúdajme totižto na dva veľmi významné externé faktory alebo dve externality, ktoré sú tu a ktoré budú vplývať na vývoj na Slovensku, či to chceme alebo nie, či si to uvedomujeme alebo nie. Je to jednoducho mimo sféry nášho vplyvu. Tá prvá externalita, to je vlastne povinnosť dosiahnuť do roku 2017 vyrovnaný štátny rozpočet. A tá druhá externalita, ten druhý externý vplyv, externý faktor je, že po roku 2020 Slovensko s vysokou pravdepodobnosťou už nebude príjemcom eurofondov. A to nie je doba, že o dvadsať, o päťdesiat, o sto rokov, niekde tam ďaleko, čo nás už nikoho nemusí zaujímať, to je už tu, tu a teraz, o sedem rokov. Lebo máme to ďalšie rozpočtovacie obdobie, ktoré je na roky ´14 až ´20. Podčiarkujem, po roku 2020 Slovensko už nebude príjemcom eurofondov. Čiže ak to poviem trošku ľudovou rečou teraz, na jednej strane tu bude naša povinnosť, ktorá vyplýva aj z domácich zákonov, hlavne zákona o ústavnej dlhovej brzde, ale aj z medzinárodných záväzkov, ako je európska fiškálna zmluva a ďalšie, revidovaný Pakt stability rastu a ďalšie a ďalšie. Máme tu jasný zväzok a k tomu záväzku, chcem podotknúť, sa prihlásil celkom nahlas po predčasných voľbách aj premiér Robert Fico, o návrhu na odvolanie ktorého dnes rokujeme. Takže teraz si to skúsme celé dať spolu a nájsť tam nejakú tú kauzalitu. Hovorím o tom, že ekonómia je veda, ktorá sa zapodieva alebo skúma správanie sa ľudí, subjektov na trhu a zapodieva sa efektívnym rozdeľovaním vzácnych obmedzených, limitovaných zdrojov. Tie zdroje budú viac a viac limitovanejšie, lebo vyrovnaný štátny rozpočet na rok 2017, lebo po roku 2020 už nebudeme krajinou, ktorá je príjemcom eurofondov. No preto tvrdím, že keby aj tu teraz, alebo od zajtra bola na Slovensku korupcia nulitná, tak budeme mať naozaj čo robiť a budeme si musieť veľmi, veľmi vysoko vysúkať rukávy, aby sme tieto dve externality, o ktorých som pred chvíľou hovoril, zvládli. Ak si k tomu teda navaríme ten domáci problém a tú domácu polievku, ktorá sa volá korupcia limitne sa približujúca k hranici, za ktorou začína mať deštrukčný charakter na základné funkcie štátu, ak si toto priradíme k tým dvom externým faktorom, tak potom neviem, u koho z nás ešte nenastala alebo nenastane ten, takéto mrazenie na chrbte, že poďme rýchlo od tej korupcie preč. A teraz nie preto, že Jano kradne, Peter kradne, Fero kradne, Zuza kradne, Alena kradne, vaša vláda, naša vláda a my a vy a postele a 500 kíl nosnosti a neviem čo a neviem čo. Ešte raz opakujem, čo je veľmi, veľmi nebezpečné, že ak exekutíva, a to je teraz jedno aká, ľavá, pravá, konzervatívna, liberálna, zmiešaná, koaličná alebo singel, proste, vláda jednej strany, ľubovoľná exekutíva na Slovensku, áno, dnes je to SMER a bude ešte tu nejaký čas, ak po roku 2016 nenájde spojenca do ďalších štyroch rokov vládnutia, podotýkam a myslím to úplne vážne a veľmi úprimne podotýkam, že akákoľvek exekutíva, ak nezačne okamžite vytvárať systém, ktorý znižuje mieru tolerancie ku korupcií, pretože sa zhodneme na tom, že nulitná korupcia dneska nie je ani v Nórsku, ani vo Švajčiarsku, ide naozaj o mieru, to je prvý veľmi dôležitý faktor, či tu vláda buduje a vybudovala systém, ktorý je tolerantný ku korupcii. A druhý veľmi dôležitý faktor je, či tá tolerancia ku korupcií ma zostupnú tendenciu alebo vzostupnú tendenciu. Toto je veľmi dôležité. No a bez toho, aby som, ako som sľúbil v úvode, že nebudem zasahovať do nejakých emotívnych výrazov, osobných invektív, že nebudem používať slová ako červená čvarga a podobne, čo tu všetko odznelo, aj keď beriem, okej, je to právo každého poslanca, aké výrazové prostriedky, aký slovník si zvolí, ale toto nie je moja šálka kávy, tak predsa len platí, že niečo sa na tie prsty nalepilo. Hlavne v tom trojzáprahu Slota, Mečiar, Fico. Počul som od ľudí, s ktorými sa stretávam, aj také názory, že kradlo sa za červených aj za modrých, len za modrých to bolo viac sofistikované. Počul som dokonca jedno pozitívne konštatovanie, že za modrých sa kradlo menej, ale sa ešte aj, súčasne niečo aj pre ľudí urobilo. Teraz nebudem hovoriť o vstupe do NATO, do EÚ a tak ďalej a tak ďalej. Ale opakujem, nech je to už akokoľvek, pretože viem, že ľubovoľnú vetu, ktorú teraz vyrieknem na adresu ktorejkoľvek z predchádzajúcich vlád, počnúc až tým rokom – Dano, ´90 boli, myslím, prvé slobodné voľby v Československu? – a teda aj na Slovensku, tak keď pôjdeme až do tohto obdobia, kedy vznikla prvá vláda, myslím, že sa volala „národného porozumenia“ pod vedením vtedajšieho pána Čiča, ešte pred voľbami, tá mala priviesť krajinu, áno k slobodným voľbám, tak keby sme až do toho bodu nula išli, tak ľubovoľný úsudok, hodnotiaci súd, ktorý by sme vzniesli na ľubovoľnú vládu, ktorá tu bola od tohto nulitného bodu, no tak že nebude niektorá časť snemovne namietať. Raz sa budú búriť jedni, raz sa budú búriť druhí, preto sa vyhnem, opakujem ešte raz, týmto hodnotiacim súdom. Ja len konštatujem, že tá miera korupcie dnes, up to date, z dnešného pohľadu už sa veľmi tesne, veľmi limitne blíži k tej pomyslenej hranici, za ktorou začína deštruovať základné funkcie štátu. A pokiaľ vláda nezačne konať, nie preto, že dnes chce opozícia odvolať Roberta Fica, nie preto, že tu niekto vyšetrí, alebo nevyšetrí, ja si skôr myslím, že nevyšetrí kauzu cétečka v Piešťanoch, nie preto, že, že... Ale, opakujem, už len z toho dôvodu, o ktorom som tu hovoril, to sú tie dve externality, to sú tie externé faktory z vonku, ktoré sú tu a ktorým sa nedá vyhnúť. A potom je tu ten tretí, a to je, že tie zdroje, to bohatstvo krajiny, bohatstvo štátu sú li-mi-to-va-né. Limit welfare, proste limitované bohatstvo. A to sa dá prerozdeliť tak alebo onak, ale tá torta je vždy rovnaká, čím väčšiu časť tej torty odkrojíme vo forme korupcie a skončí vo vreckách, ako sa hovorí, peniaze sú správne rozdelené, len u nesprávnych ľudí, nech to skončí kdekoľvek, tak to bude na tej druhej strane niekde chýbať. A tak sa môže kľudne stať, aby sme neboli všetci prekvapení, opäť poviem veľmi zrozumiteľne, že štát po roku 2020, 2025, pripusťme, nemusí mať zdroje na vyplácanie dôchodkov. Čo potom urobíme, dámy a páni? Tí, ktorí kradli, kradnú a prípadne sa chystajú kradnúť, čo potom urobíme? No chcem povedať, že, trošku na odľahčenie, že úplne najhoršou kombináciou je mať peniaze a strach. To je z môjho pohľadu úplne najhoršia kombinácia, ktorá môže človeka stretnúť, mať peniaze a strach. Toho by som sa nechcel nikdy dožiť. Lepšou kombináciou je nemať peniaze a nemať strach. A úplne najlepšou kombináciou, ktorú by som odporúčal všetkým slušným ľuďom, je mať peniaze a nemať strach. To totiž znamená, to v sebe implicitne obsahuje, že tie peniaze boli po prvé, legitímnou cestou zarobené, nie tou rezešovskou, že som si kúpil VSŽ za poctivú prácu alebo zarobil som peniaze poctivou prácou a potom som si kúpil VSŽ, čiže peniaze sú po a) poctivo zarobené a po b) čo je nemenej dôležité, poctivo zda-ne-né. A vtedy sa môže dostať, alebo sa môžeme dopracovať k tej tretej konštatačnej vete alebo k tej tretej kombinácii, ktorá hovorí, že najlepším riešením je mať peniaze a ne-mať strach. Ja som sa rozprával s viacerými ľuďmi, ktorí žijú v tom prvom móde, o ktorom som hovoril, že majú strašne veľa, veľa, veľa peňazí, ale tvrdím, takýmto ľuďom som to vždy priateľsky do očí povedal, že: čo ti je z toho, máš peniaze a máš strach? Pretože ak sa dostaneme k tej deštrukcii základných funkcií štátu, ak tu jedného dňa aj vďaka korupcií už nebude na vyplácanie dôchodkov, tak tvrdím, že sa bude veľmi nepohodlne žiť aj tým ľuďom za tými trojmetrovými stenami. Ako nedomnievajme sa, že tu a teraz, niekto, neviem, či ten raper alebo kto to povedal: však kradnime, však tu a teraz, lebo tu a teraz žijeme, tak veľa, veľa pre nás, nie? Sú ľudia na Slovensku, ktorí majú nakradnuté na niekoľko generácií, ktoré prídu po nich. No ale ja chcem povedať úplne na záver, že ak budeme ignorovať tieto základné zákony, a nielen fyziky, ale aj základné zákony ekonómie, tak síce z krátkodobého hľadiska budú víťaziť tí, ktorí kradnú, ale z dlhodobého hľadiska budeme porazení všetci, potomkov zlodejov ne-vy-ní-ma-júc. Darmo niekto bude mať veľkú hromadu, ako som hovoril, pre niekoľko generácií, ktoré prídu po ňom, to je taká obľúbená slovenská veta, že ten alebo tá už je za vodou, už nemusí, už nemusí pracovať a už má dosť nielen pre seba, ale aj pre mnohé generácie, ktoré prídu po ňom. Opakujem, netešte sa z toho, tí, ktorí kradnú, kradli, alebo sa chystajú kradnúť, pretože ani za tými trojmetrovými múrmi sa nebude žiť pohodlne a šťastne a spokojne. A ešte raz to zdôrazním, toto konštatovanie sa netýka tej dnešnej generácie, preto som povedal tú poslednú vetu, že potomkov zlodejov ne-vy-ní-ma-júc. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. | [] | 3,938,077 |
30 | 2018-03-26 | Autorizovaná rozprava | 152 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Bez faktických poznámok. Nech sa páči, pán poslanec Lukáč. Nie je v rokovacej sále, stráca poradie. Pán poslanec Pčolinský nie je v rokovacej sále. Je. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Mazurek. Po pánovi poslancovi Mazurekovi budú vystupovať ešte traja páni poslanci a potom bude mať, vystúpi v rozprave pán poslanec Krajniak, ktorý žiada, aby poslanci sa dostavili do sály, lebo bude vystupovať. (Smiech v sále.) Nech sa páči. | [
"(Reakcia z pléna.)",
"(Smiech v sále.)"
] | 3,994,420 |
72 | 2022-10-19 | Autorizovaná rozprava | 93 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Toľko oznam pána predsedu výboru. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem ešte dvojminútovú prestávku, aby tí, čo chcú pokračovať v rokovaní, ostali v rokovacej sále. Ostatní, ktorí majú iné povinnosti, aby nevyrušovali a vzdialili sa. (Prestávka.) | [
"(Prestávka.)"
] | 4,032,700 |
52 | 2001-11-06 | Autorizovaná rozprava | 34 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | P. Brňák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, nerád vystupujem vo veciach, kde nie som celkom odborne doma, a myslím si, že na rozdiel od niektorých kolegov poslancov Národnej rady, ktorí zvyknú vystupovať ku všetkému a o všetkom, toto nie je správny prístup. Bez ohľadu na to, pretože sme už v podstate v druhom čítaní a bol som oslovený istou skupinou ľudí dotknutých aj novelou, teda vládnou novelou zákona, chcem skôr formulovať otázku na pána ministra v tom smere, aby som mal jasno vo veciach. Počas rokovania o vládnom návrhu zákona v gestorskom výbore odznel návrh, ktorý mení situáciu prevádzkovateľov očných optík. Len kvôli pozornosti alebo kvôli poslancom ostatným chcem uviesť, že nie tak dlho predtým sme rokovali o novele živnostenského zákona, kde sa tento pomer zmenil a stanovili sa kvázi nové predpoklady na výkon prevádzkovateľa očných optík. Teraz na rokovaní gestorského výboru zaznel návrh, ktorý opätovne vracia veci spred novelizácie zákona živnostenského v tom smere, že opätovne sa bude žiadať, aby prevádzkovatelia očných optík spĺňali z hľadiska kvalifikačných predpokladov strednú zdravotnícku školu, odbor očný optik. Moja otázka v tejto súvislosti, pretože poznám možno len situáciu z pohľadu práve možno týchto očných optikov alebo niektorých očných optikov a nepoznám ju celkom z pohľadu univerzálneho, znie na pána ministra v tom duchu, či v skutočnosti vzhľadom na možnosť prijatia tohto pozmeňujúceho návrhu sú vytvorené všetky predpoklady na to, aby do istej miery neboli diskriminovaní niektorí oční optici, ktorí vykonávajú túto činnosť istý čas, isté dlhšie časové obdobie. Podľa údajov, ktoré som dostal ja, sa hovorí, že minimálne 60 % všetkých pracovníkov optík na Slovensku nemá požadované vzdelanie podľa zistenia Únie slovenských optikov, optometristov a optík, ale majú dlhoročnú prax v odbore. Čiže ak by toto bolo pravdou a zároveň ak by bolo pravdou to, čo sa ďalej uvádza v tejto písomnosti v tom smere, že dnes v rámci Slovenskej republiky niet strednej školy, ktorá ponúka možnosť vzdelania sa v tomto odbore, tak myslím si, že táto pozícia a tieto stanovené kritériá by boli pomerne prísne, minimálne z hľadiska istého prechodného času. Ak toto nie je pravda, ja som veľmi krátko rozprával s pánom ministrom, ktorý ma ubezpečil v tom smere, že nejde o 60 % očných optikov, ale že ide len o nejaký mizivý počet očných optikov, a teda že je možné, aby si toto vzdelanie doplnili, tak v takom prípade nejaké výhrady voči tomuto pozmeňujúcemu návrhu by som nemal. Ale ak by to nebola pravda a ak by skutočne boli do istej miery postihnutí niektorí živnostníci, ktorí teraz v dobrej vôli istú dobu vykonávajú takúto prax, po istý dlhší čas, a stanovil by sa im šibenične krátky termín na to, aby si museli zvýšiť túto kvalifikáciu podľa týchto predpokladov, tam by za istých okolností bolo možné uvažovať aj o možnej protiústavnosti v tom, že sa menia pomery z hľadiska vzdelania a že z hľadiska predpokladanej účinnosti, myslím koniec apríla roku 2002, jednoducho tí oční optici by nestihli v tomto časovom diapazóne nadobudnúť novonavrhované predpokladané vzdelanie. Čiže v tomto smere teda moja otázka na pána ministra znie, že aká je pravda, aký je stav veci, jednak pokiaľ ide o počet týchto očných optikov, ktorí dnes nespĺňajú túto kvalifikáciu, a jednak pokiaľ ide o možnosť štúdia na strednej škole v Slovenskej republike, tak ako sa predpokladá v tomto návrhu, teda mám na mysli strednú zdravotnícku školu, odbor očný optik. Len kvôli, by som povedal, akejsi opatrnosti navrhujem, pani spoločná spravodajkyňa, aby tento bod, myslím, že ide o čl. II bod 1, 2 a 3, bol vyňatý na samostatné konanie, pretože nepoznám argumentáciu, ktorú mi v tejto súvislosti povie pán minister, a nevyjadrujem sa teda k tomu, či má byť alebo nemá byť tento pozmeňujúci návrh schválený. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,109,949 |
28 | 2008-10-28 | Autorizovaná rozprava | 54 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za návrh 79 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 59 poslancov. Konštatujem, že tento návrh zo spoločnej správy sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,226,026 |
51 | 2015-05-22 | Autorizovaná rozprava | 33 | Číž, Miroslav, podpredseda NR SR | Miroslav | Číž | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne, pán kolega, za uvedenie návrhu zákona. Teraz dávam slovo poslancovi z výboru, ktorý bol navrhnutý ako gestorský, teda pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Jozefovi Bobíkovi. Nech sa páči, pán poslanec, predložte spravodajskú správu. | [] | 4,208,892 |
3 | 2012-06-21 | Autorizovaná rozprava | 32 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán vicepremiér, ctené kolegyne a kolegovia, v týchto dňoch zaznievajú aj nové, nové výzvy, nové diskusie, témy, európsky superštát alebo Spojené štáty európske verzus nejaký rozpad súčasného integračného modelu. Ja som presvedčený, že Európska únia nemá byť a ani nebude superštátom. Má byť dobre zorganizovaným spoločenstvom slobodných, zodpovedných demokracií, ktoré vytvárajú postupne nielen pravidlá, ale aj zrelosť pre realizáciu spoločných záujmov. Dá sa to a má iba na báze spoločných hodnôt. Geografia k tomu nestačí, alebo iné atribúty, východiská. Je to o hodnotách. Euro nie je problém. Euro je logickou súčasťou tejto ambície, aby spoločný trh fungoval. Aby tu nezarábali predovšetkým bankári alebo peňazomenci, ktorí jedny papieriky menia za iné, ale aby bolo viac slobody, viac prosperity a rozvoja, perspektívy. Problém je dlhová kríza, to, že sa žilo na účet niekoho potom, už či najbližšej vlády a generácie alebo aj detí našich detí. Toto je treba zmeniť. Euro sa stalo logickou súčasťou hospodárskej a menovej únie. V tretej fáze nabieha od 1. januára 1999, neviem, či je to dávno, je to trinásť rokov, pubertálny vek. Trinásť rokov nie je veľa, napriek tomu, euro sa stalo druhou najväčšou menou sveta. Keď v októbri tu bolo hlasovanie o eurovale, prišla sem japonská televízia, nie zo srandy, nie z ničnerobenia, ale preto, lebo aj Japonsko zaujíma, či a čo bude s eurom a s finančnými podmienkami, ktoré sú dnes globálne. Toto je význam Slovenska dnes. To predtým nebolo. To v podstate nikdy nebolo. My sme tak rozhodujúcou súčasťou mnohých procesov, ako si to ani neuvedomujeme. Môžeme z toho vlaku vystúpiť, môžeme zatiahnuť brzdu, on sa rozbehne, ale aj bez nás, respektíve Slovensko môže formovať tieto rozhodnutia, ale myslím si, že nešlo blokovať, skôr vytvárať spoločnú Európu. V osemdesiatych rokoch sme tu mali konvertibilný rubeľ. Západná Európa na dve tretiny obchodovala v dolároch, pretože všetko ostatné bolo také nedôveryhodné, že sa skoro neoplatilo. A to hovorím aj o vážnych menách, ktoré znamenali mnohé otrasy. Britská libra, pesety, líry, drachmy, to boli turistické meny na krátkodobé zámery, ale nie na veľké strategické obchody. Boli chyby, bola nedisciplína, vtedy to hlavne platí, ak si definujeme pravidlá, a sami ich nedodržiavame, lebo výhodou Európy, spoločnej Európy je, že dominuje nie sila, nie veľký, ale spoločné pravidlá. A preto sa mohlo aj darilo i veľkým, i malým, i bohatým, i chudobnejším, i silnejším, i slabším. Ak toto nebude platiť, tak sa Únia rozpadne, respektíve nikto do nej už nevstúpi a naopak, budú sa prehlbovať problémy. A ak sa to má oplatiť, tie pravidlá majú byť zdravé, rešpektované a rozumne rozvíjané. Európsky menový fond, tak by som nazval mechanizmus, o ktorom dnes diskutujeme a ideme rozhodovať, pretože Medzinárodný menový fond poznáme, stal sa súčasťou sveta po druhej svetovej vojne, aby sa dalo lepšie fungovať než dovtedy. Ten menový fond dodnes funguje, pomáhal aj Slovensku. Som presvedčený, že isté ovocie pre stabilitu, spoluprácu a rozvoj priniesol. Európa sa v tomto prostredí posunula a dnes môže byť práve ona prínosom k takémuto svetu. Preto potrebujeme aj prísnejšie a presnejšie podmienky pre fungovanie, pretože euro sa stalo svetovou menou. Ja som rád, že máme dnes fiškálny pakt, že sa hovorí o prísnejšom bankovom dohľade, o primeranosti kapitálovej a že zrejme nadobudne zhodu aj potreba poplatku z finančných transakcií. Prečo sa London City stalo najväčším finančným centrom sveta? Už nie New York, pretože váha Európy ako trhu, ako najväčšieho obchodného bloku a váha Európy aj vďaka euru sa natoľko zvýšila, že to ťažisko sa presunulo z Ameriky do Európy. Ale to sa môže aj naspäť alebo inak poposúvať. Veľmi, veľmi závisí od toho, čo budeme, teda od toho, čo budeme robiť, ďalší vývoj Európy včítane Slovenska. Chcem za Kresťanskodemokratické hnutie povedať, aj v reflexii na to, čo tu odznelo, my sme ten sen o slovenskej hviezdičke mysleli od začiatku veľmi úprimne a vážne. Nie bez slobody, ale naopak, so slobodou, s rovnocennosťou v spoločnej Európe, nie jeden rozhádaný, ale dvaja rovnocenní, dve hviezdičky, dve stoličky. Viac sme rešpektovali ústavu a ústavnosť než tí, čo ju slávnostne ceremoniálne nosili a oslavovali. Toto považujem za zodpovedný postoj spred dvadsiatich rokov, ale aj dnes. My sme hovorili v roku 2003, 2004, ponáhľaj sa pomaly do eura, do eurozóny. Aj následne, pretože to nestačí, aby HDP, respektíve Bratislava alebo niektorá časť Slovenska mala konkurenčnú schopnosť, je treba vyzdvihnúť alebo dostať do rozbehu celú ekonomiku a celé Slovensko s jeho regiónmi, aj zaostávajúcimi. Ale to neznamená, že potom, keď je rozhodnutie prijaté, ho treba spochybňovať, skôr zvládať už naplno ako plnoprávna členská krajina, ktorá má aj práva, ale aj povinnosti. Dnes má Slovensko najvyšší hospodársky rast v eurozóne. To nie je od počasia. To je od úsilia, ktoré je konsolidačné, ozdravné, potrebné. Vstup do eurozóny mal aj isté side efekty alebo vedľajšie účinky. A ja som ich vnímal veľmi politicky aj ako člen Európskej komisie. To, že pri vstupe Slovensko potrebovalo splniť základné pravidlá pre eurozónu. To, že rok 2006, 2007, 2008 vlastne boli iné ako roky 2009, 2010, súvisí s tým, že sme potrebovali stlačiť naše parametre do prijateľnej kondície. Slovensku to prospelo. Aj keď Robert Fico pri prvej vláde na úvod zapochyboval, že vtedy to urobíme, keď to bude výhodné pre Slovensko, a koruna sa rozbehla ako dole kopcom, potom po pár týždňoch to zrevidoval a Slovensko splnilo tie kritériá, na ktoré bolo odhodlané. Teraz podobne, pri druhej vláde Roberta Fica je fiškálny pakt tým, čo on nazýva domáce úlohy. My potrebujeme ísť nielen pod tri percentá deficitu, ale na vyváženosť kvôli našim deťom, nie kvôli Bruselu alebo sadám politikov, o ktorých tu hovoril Richard Sulík. To je o tom, že to je o nás, pre nás, nie pre nejaké medzinárodné centrá, či sa tu zadlžuje, prejedá, alebo viac tvorí. Preto tu má všetko hodnotu a preto aj KDH k tomu pristupuje realisticky, nie skepticky, nie optimisticky, ale s odhodlaním. To nie je o pocitoch, to je o zodpovednosti. Slovenskej aj európskej. Som presvedčený, že rozhodnutia o využití, prípadne navýšení pri ďalších podmienkach fungovania Európskeho mechanizmu pre stabilitu by mali byť v rukách tohto parlamentu o to viac, o čo nejde o bežnú legislatívu. Nejde o bežné rozhodnutia, či v sekundárnej alebo v inej oblasti európskych pravidiel. Som presvedčený, že táto Národná rada ako suverén, ako partner, by mala stanovovať presnejšie a, samozrejme, zodpovedné, prísne podmienky pre ministra financií ako nášho predstaviteľa v Rade guvernérov nového mechanizmu. Tieto podmienky stanovujú viaceré krajiny dnes ako nové, alebo prídavné oproti doterajším mechanizmom. Robí tak Rakúsko, Nemecko, Fínsko a v súlade s vážnosťou tohto mechanizmu chcem predniesť návrh na uznesenie Národnej rady, ktorá v zmysle ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky o záležitostiach Európskej únie a v zhode so zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu v súlade s príslušným implementačným zákonom určuje osobitné podmienky pre proces kontroly čerpania a navyšovania základného imania EMS a na udelenie podmienky mandátu pre guvernéra v Rade guvernérov EMS za Slovenskú republiku. Po prvé, guvernér je povinný hlasovať za, proti alebo zdržať sa hlasovania pri rozhodovaní o udelení podpory pre stabilitu členovi EMS vo forme nástroja a finančnej pomoci, ide o čl. 13 ods. 2, v súlade s mandátom, ktorý mu schváli Národná rada Slovenskej republiky. V naliehavom prípade tento mandát môže byť udelený Výborom Národnej rady pre európske záležitosti. Po druhé, guvernér je povinný rešpektovať mandát, ktorý mu schváli Národná rada Slovenskej republiky, pri hlasovaní o zmene schváleného základného imania EMS, to je čl. 10 ods. 1, pri výzve členov EMS na úhradu schváleného nesplateného imania, čl. 9 ods. 1 a ods. 4 zmluvy, pri poverení rokovať s dotknutým členom EMS o Memorande o porozumení, čl. 13 ods. 3 zmluvy, pri schválení podmienok stanovených v Memorande o porozumení v Rade guvernérov, čl. 13 ods. 4, a pri zmene zoznamu nástrojov finančnej pomoci bezo zmeny objemu týchto nástrojov. Takto k tejto téme, k tomuto zadaniu pristupuje napríklad susedné Rakúsko. Očakávam, že väčšinová vôľa tohto parlamentu sa prenesie aj do ďalšieho obdobia práve preto, lebo tu ide o nástroje alebo nástroj, ktorý bude dlhodobo veľmi dôležitým pre stabilitu našej meny. Ak by nebola väčšinová vôľa, chcem vás uistiť, že poslanecký klub KDH s podporou ďalších využije čl. 2 ods. 3 spomínaného ústavného zákona z roku 2004, na základe ktorého najmenej jedna pätina poslancov, teda najmenej tridsať poslancov, môže žiadať, aby Národná rada schválila alebo schvaľovala stanoviská aj v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Využijeme toto ústavné právo, pretože to považujeme za našu zodpovednosť. Posledné. Chcel by som povedať, že veľa sa tu hovorí o eurofondoch, o čistých platcoch alebo finančných tokoch. Ďakujem pekne. Eurofondy nie sú ani samospasiteľné, ani jednosmerné. Majú pomôcť krajinám v konkurencieschopnosti. Grécko je veľmi silný príklad štátu, ktorý má diaľnice, ktorý si zvykol na príjmy, ale nezvykol na daňové povinnosti alebo základné povinnosti. A nechceli by sme sa meniť. Preto Slovensko potrebuje lepšie, intenzívnejšie, rýchlejšie využiť túto pomoc, ale zároveň formovať nové podmienky. Ideme do obdobia ďalších siedmich rokov. Odhadovane Slovensko môže dostať v rámci európskej štrukturálnej pomoci vyše 14 mld. eur na ďalších sedem rokov. Ak to vychádza zhruba 2 mld. ročne, som presvedčený, že úprava týchto podmienok v záujme všetkých, nielen Slovenska, by mohla znamenať, že časť takejto pomoci nepôjde len na nejakú vonkajšiu infraštruktúrnu modernizáciu, informatizáciu, cesty, zdravotnícke zariadenia, ale na štrukturálne reformy. To, čo potrebujeme pre udržateľnosť napríklad verejných financií, dôchodkových systémov. A ak by jednu štvrtinu takéhoto objemu Slovensko alebo aj iné krajiny mohli pri presných a prísnych kritériách využiť cez štátny rozpočet na ozdravné štrukturálne reformy, mohlo by to nahradiť to pokušenie, ktoré súčasná vláda navrhuje vo forme zoslabenia sporivosti, teda zodpovednosti voči budúcnosti v druhom dôchodkovom pilieri. Päťsto miliónov nebrať od tých, ktorí sporia, ale sporiť ďalej a zároveň riešiť súčasné akútne problémy s využitím európskej politiky. My sme v Únii nato, aby sme ju formovali. Chcem preto pozvať a vyzvať pána ministra, aby práve pre ďalšie obdobie sa Slovensko usilovalo o takú zmenu štrukturálnej politiky Únie, ktorá mu pomôže intenzívnejšie, účinnejšie riešiť jeho konsolidáciu verejných financií nie cez zložité projekty, kde byrokracia aj korupcia aj iné neduhy majú oveľa viac priestoru. Chcem za klub Kresťanskodemokratického hnutia povedať, že podporíme v záujme stability eura predložený materiál, ale zároveň všetky ozdravné a potrebné kontrolné mechanizmy, ktoré prinesú viac zodpovednej slovenskej i európskej politiky. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,916,725 |
94 | 2023-06-20 | Autorizovaná rozprava | 82 | Galek, Karol, poslanec NR SR | Karol | Galek | poslanec NR SR | Teraz pristúpime k hlasovaniu o druhom návrhu podanom pani poslankyňou Zemanovou. | [] | 4,086,638 |
51 | 2001-10-03 | Autorizovaná rozprava | 21 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | P. Bohunický, poslanec: Pekne ďakujem, pán podpredseda. Ja sa chcem pripojiť k návrhu pána poslanca Bartoša, hlavne čo sa týka ceny diaľničných známok. Viackrát sa v tejto snemovni už robila rozprava o tomto zložitom a citlivom probléme. Vzhľadom na kvalitu a dĺžku našich diaľnic sa nám zdá neúmerne vysoká úhrada za používanie takýchto diaľnic. Myslíme si, že vzhľadom na súčasný stav aj v našom technickom parku, myslím automobilov, je dostatočne odlíšená známka do 1,5 tony, aj keď vzhľadom na právo Európskej únie takúto tonáž nepoužívajú. Ja si myslím, že naozaj táto kategória bola zavedená iba kvôli diaľničným známkam, a preto by sme mali v súčasnom období, znovu hovorím, kúpnej sile v technickom stave, ale aj povahe diaľnic pokračovať v 1,5-tonovej známke v takej istej cene, ako bola doteraz. Ďakujem. | [] | 4,151,571 |
42 | 2005-05-24 | Autorizovaná rozprava | 317 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 135 prítomných, 46 za, 34 proti, 54 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Bod 60 sme neschválili. Budeme hlasovať o bode 61. M. Maxon, poslanec: Áno, budeme hlasovať o bode 61 spoločnej správy. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,876,977 |
48 | 2021-11-03 | Autorizovaná rozprava | 45 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec Richard Takáč s faktickou poznámkou. | [] | 3,925,526 |
26 | 2018-02-13 | Autorizovaná rozprava | 144 | Mizík, Stanislav, poslanec NR SR | Stanislav | Mizík | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, proti vášmu návrhu, pán Fecko, a proti vášmu prejavu nemám nič. Ale máme tu návrh zákona, ktorý, ktorého cieľom je odškodniť poškodených nebankových subjektov. Už dnes kolega Mazurek poukázal na farizejstvo, ktoré sa vyskytuje v hnutí OĽANO, vás sa to netýka. Ja si teraz zoberiem na mušku jedného z nich, z tých predkladateľov. Nuž a prečo? Lebo je práve jeden z predkladateľov tohto zákona, volá sa Ján Budaj, nie je tu. Ak ma pamäť neklame, bol člen a poslanec za SDK v tých časoch. Tíško sedel v parlamente, šúchal si nožičkami a teraz je jedným z predkladateľov tohto zákona. Nechápem, prečo sa neozval už vtedy, keď od úplného začiatku bolo zrejmé, že je to podfuk, podvod, pyramídová hra. Svoj návrh predkladatelia odôvodňujú, že vtedy neboli legislatívne predpoklady na takýto typ podnikania, investovania. Práve za vlády Mikuláša Dzurindu a za jej tureckého bačovania sa táto pyramída rozmohla a kulminovala. (Potlesk.) A teraz sa vrátim v čase späť a chronologicky. V ´97. kúpil Fruni B.M.G. INVEST, v ´98. na základe masívnej klamlivej reklamy začalo hromadné šialenstvo a ľudia začali vrážať peniaze do týchto nebankoviek. Už v roku ´99 sa táto pyramída však začala rúcať a tieto spoločnosti začali byť vysoko stratové. Aj tak vláda a poslanci vládnej koalície nezačali konať, medzi nimi aj pán navrhovateľ Ján Budaj. Jediná, kto v roku 2000 varovala, že je to dosť rizikové, bola ministerka Brigita Schmögnerová. Aj to len, že mala informácie zo zákulisia. V roku 2002 sa zatvorili pobočky B.M.G. INVEST a HORIZONT SLOVAKIA. V roku 2002 opäť nastúpil ako predseda Mikuláš Dzurinda, jeho vláda neurobila s poškodenými nič. V súčasnosti poslanci OĽANO predkladajú tento návrh na odškodnenie. Však už aj Robert Fico sľuboval nápravu a odškodnenie týchto poškodených. Bol to jeden z jeho hlavných, ťažiskových bodov pri jeho volebnom víťazstve a jednoducho to bol bohapustý populizmus. Tento celý problém má také tri roviny. Prvá rovina je z pohľadu poškodeného, ktorý bol vďaka; do takéhoto sebazničujúceho konania dovedený vlastne vďaka masívnej mediálnej reklame, ako ste vravel, aj verejnoprávnej televízii. Ale teraz je aj druhá rovina, to musím povedať, žiaľ, je to rovina pohľadu súčasných daňových poplatníkov, ktorí akiste budú argumentovať, že prečo majú dať, ísť ich peniaze, ísť pre tých, ktorí chceli bezprácne zarobiť. No a tretia rovina, to je moja rovina pohľadu, ktorá mi len hovorí o farizejstve, pretože vidím tu v tomto parlamente tváre, ktoré boli pri tomto fatálno-tragickom podvode a neurobili nič. Tu sú tie mená, ktoré tuná sedeli priamo fyzicky v parlamente, keď sa tento cirkus dial a tento podvod. Bol to Ján Budaj z SDK, Béla Bugár z SMK, Vladimír Faič z SDĽ, Dušan Jarjabek z HZDS, Peter Kresák z SOP a potom máme tu aj dvoch skokanov na chrbtoch politických strán, to je Peter Osuský a František Šebej. Osuský bol za SDK, Šebej za SDK a potom tu ešte sedel pán Štefan Zelník z SNS. Toto sú tí poslanci a strany, ktoré, za ktoré boli vtedy v parlamente a vôbec im nevadilo, že verejnoprávne aj súkromné médiá mali miliónové zisky a že sa do štátneho, a že do štátneho rozpočtu prichádzajú zdanené peniaze zo zločinného podvodu, ktorý bol takou pyramídou, že ktorá prekonala aj pyramídy v Gize. Aj teraz prebieha na internete vzrušená debata o vašom návrhu. Väčšinou ľudia konštatujú, že Fico vtedy populisticky drístal. Tento problém je veruže strašný problém. Zvlášť kvôli tým, čo spáchali samovraždu. A ešte by som sa chcel opýtať a dotknúť sa jednej veci. Kde sú Mečiarove cédečká? Ktorí z politikov zámerne zdržiavali a zamlčovali kriminálnu činnosť nebankoviek, aj keď už vedeli, že je to zločin? No ale asi preto, že čakali na výber peňazí pred krachom. Ešte raz, opakovanie je matka múdrosti. Kde sú Mečiarove cédečká, kto ich zašantročil, prečo boli zamietnuté pod koberec? Ktoré zaujímavé mená tam boli? Ktorí politici? Čo to bola za čvarga? Ďakujem za slovo. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)"
] | 4,079,449 |
88 | 2023-03-28 | Autorizovaná rozprava | 202 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Mizík. | [] | 3,989,656 |
28 | 2004-06-30 | Autorizovaná rozprava | 111 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Pristúpime k tajnej voľbe kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu. Návrh a stanovisko ústavnoprávneho výboru ste dostali, páni poslanci, ešte nehlasujeme. Poprosím pána poslanca Miklušičáka, aby ako poverený člen ústavnoprávneho výboru Národnú radu informoval o návrhu kandidáta. J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, páni ministri, sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ján Kľučka a Daniel Šváby sa 26. apríla 2004 vzdali funkcie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá im podľa ustanovenia čl. 138 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zanikla 30. apríla 2004. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorých má vymenovať, to znamená štyroch. Pán predsedajúci, prosím vás pekne, ukľudnite sálu. | [] | 3,998,685 |
19 | 2013-05-30 | Autorizovaná rozprava | 152 | Hlina, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Hlina | poslanec NR SR | Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, k tejto téme, táto téma je pre mňa obľúbená a ja som k tejto téme vystupoval už nie raz, ale nie preto, že som odborník, ale preto, že na tejto téme sa dá, ale čiastočne tomu rozumiem, ale dá sa na tejto téme krásne dokumentovať to, že ako vieme všetko pokaziť, keď chceme, a ako sa nám v tom aj významne darí. Skôr ako poviem, ešte ja si neodpustím jednu vec, ja som si dlho hrýzol do jazyka, ale však po včerajšku už nemusím. Mňa tá, tá schizofrénia niekoho úplne posádza do stoličky, že tu sú ľudia, ktorí sú schopní chrliť síru, že čo by sa stalo, keby vo Volkswagene niekto, keď tu Braňo Škripek v dobrej viere predkladal zákon, návrh zákona, že keby spal vo Volkswagene, a tu chrlil, takže sa triasli steny. A vlastne ja v zásade potom som si to uvedomil až neskôr, však jediný, kto tu spal pod kabátom po požití alkoholu, bol Matovič. Tak viete, to je, to je presne tá obludná, obludná schizofrénia v niekom proste a už ma naozaj, už niekedy nevládzem sa na to pozerať a počúvať, i keď som vytrénovaný dosť. Tak minimálne aspoň v niečom buďme tak ako konzistentný, tak aspoň sa zdržím, nebudem sa k tomu vyjadrovať, keď to proste má také konzekvencie. Viete, že to niekedy rozum stojí. Ale k téme. Je naozaj hanbou, že nás Európska komisia musí upozorniť, tak jak nás upozornila, že tu máme problém s úžerníkmi. Viete, si predstavte, do toho Bruselu je predsa len ďaleko a oni nás upozornili, že čo to tam stvárate! Že prišla, tá nóta prišla, kde nás upozornili, že naozaj v tom systéme nebankových pôžičiek, že proste niečo nie je v poriadku. Je to hanbou. To je normálne taký pohlavok cez hlavu, že, že vás, oni nám musia, viete, tak dakedy že z Moskvy, tak teraz z Bruselu prišlo, že, že, že nehanbíte sa? Ono v zásade, to preložím z tej angličtiny, to je že, nehanbíte sa? Čo to tým ľuďom tam robíte? A teraz prišla ďalšia nóta o energiách, kde nás vlastne Európska komisia upozorňuje a znova nám predkladá, nehanbíte sa? Čo tam stvárate, preboha? Čo to tam robíte tým ľuďom, že prečo ich tam zdierate? Prečo im to robíte, však to kazí koniec koncov aj koncept tej našej spoločnej myšlienky. Viete, znova je to taký pohlavok zozadu pre nezbedného chlapca, ktorý nevie, nevie spravovať veci základné. Naozaj mi to tak niekedy príde a mne to je ľúto. V prvom rade je to obrovská hanba. Týmto parametrom, veľa tu odznelo, ja sa nechcem opakovať, naozaj k tej, k tej téme ukazovateľov, že kde sme to dopracovali, ale asi ideme v tej zásade. Ono tá zásada nie je nová. Ono tá zásada funguje relatívne cez stáročia. Čiže najlepšie sa zarába na chudobe. Na chudobe sa veľmi dobre zarába, hej? A my proste v tejto filozofii ideme. A bojím sa, že budeme to rozširovať. A to je jasný prípad toho, hej, že aj v tejto energetike, lebo to sú čisté peniaze, tie peniaze skôr či neskôr musia prísť na ten účet. Lebo vy ráno, keď sa zobudíte, potrebujete si zasvietiť. Možno niekde v tých stredovekých osadách, žiaľ, na východ od Popradu, tam to zvládnu aj o sviečkach, hej. Ale preto je to ten stredovek, ale poväčšine, a to je tá odkázanosť. A kto manipuluje s tou odkázanosťou, to znamená, viem, že ste odkázaní, tak viem, že s vami môžem robiť, čo chcem. Viete. A to je proste, už aj taká morálno-etická rovina celého problému, že čo to tým ľuďom som schopný urobiť. A som to schopný urobiť, robím to, dlhodobo to robím a až ma objavili v Európskej únii, teda Komisii a prišla nám, prišiel nám pohlavok. No nie je to dobrá vizitka. To je dokonca veľmi zlá vizitka. Veľmi zlé vysvedčenie. Že naozaj sme napchali cez energetické poplatky a cenu energie sme si, sme sanovali niekoho projekty, ktorí objavili zlatú, dokonca diamantovú a neviem akú. Ja nikdy nebudem, som oprostený dvoch základných vlastností ľudí žijúcich v tejto oblasti: závisti a nenávisti. Nikdy nikomu nebudem závidieť jeho šikovnosť, schopnosť vyrobiť, zarobiť, nikdy. Ale toto nie sú schopnosti, ktoré sú hodné obdivu. Tieto špekulatívne záležitosti a tu sú. Tu ich jasne je identifikované. A nerozpakuje sa nikto, hej. Že proste sa do toho biznisu vnorili tí ľudia, objavili to eldorádo a pokračujú v tom. Ten parameter sa volá, to ešte poviem, tá energetická chudoba, že to sme, to niekde bolo. Oni, že ako sa vlastne počíta. Tam sú rozdiely v metodike, nevieme sa ustáliť. Ani Európska komisia nevie tú metodiku, že kedy ako. Ale už či jednou, alebo druhou metodikou, tak stále sme, ak nie najhoršie, tak myslím, že druhí najhorší z pohľadu energetickej chudoby. To znamená, energeticky sme najchudobnejší. To znamená, podiel našich výdavkov na energie za chod domácnosti je najvyšší. To znamená, že zase ďalšie, jedno z ďalších smutných prvenstiev. A naskladanie to, že z čoho to, čo vám z tej ZES-ky, alebo z VSS-ky, alebo SSE-sky príde ten účet, z čoho je nastavený. To tu už kolegovia viacerí povedali, tam my sme si to dali vypočítať. To OZ a KVET, to znamená obnoviteľné zdroje, to, vysoko kombinované za rok 2012, boli, myslím, 340 miliónov eur. To sú obludné peniaze, keď si to zoberiete. Taký, dovoľte jeden hrubý výpočet, ktorý, samozrejme, treba korigovať. Ak máme milión odberných miest, tak to je 330, ale to nesedí, lebo to by bolo, lebo, samozrejme, niekto spotreboval viac, niekto menej. Ale chcem tým povedať jednu vec, aj pre občanov že je to veľa. Tak či onak, je to veľa, hej. 330 miliónov dolárov na podporu je veľa. My sme to vytunovali. Európska komisia to v zásade nemyslela až tak zle, keď vydala tie vyhlášky, že treba podporovať. My sme to však vytunovali tak, že sme pomohli ľuďom, a ja som ich už aj minule menoval. Teraz ich už menovať ani nebudem, aby to niekto si nevzťahoval. Proste ľudia, ktorí to nepotrebujú, aby zarobili na biede. Ale napriek tomu, keď sa tá možnosť vytvorila, no tak prečo by trošku neopáčili, keď je v takej možnosti. Ale tie možnosti im dávame my zákonodarci, to znamená, my nastavujeme, a ak by sme chceli sa nad tým zamyslieť a povieme si: Je nám alebo začína nám byť ľúto tých našich ľudí. Začíname s nimi cítiť. Nie tak iba týždeň, dva týždne pred voľbami, ale aj tri roky pred voľbami. Lebo ja konzistentne sa tej téme venujem, dlhodobo, aj sa, som rád, že ožíva, lebo to bolo také tabuizované, ale som rád, že ožíva. Teším sa tomu. Možno na konci si povieme, že začína nám byť ich fakt byť i ľúto. Či aj z pohľadu úžerníkov, ale aj z pohľadu tejto energie. A ideme hľadať možnosti, ako z toho von. Už obzvlášť, keď už aj Európska komisia nám vystavila takúto vizitku, akí sme proste neschopní. Teda schopní pre niekoho a neschopní voči vlastným občanom. No jeden z návrhov je tu predložený. Treba sa tešiť vôbec aktivite. Ja to poviem tak, aj, aj niekedy aj málo je viacej ako nič. Čiže aj to je to, v rámci konceptu, že to ožívame, že si to niekto doštuduje, naštuduje, že proste sa tá téma niekde zachytí jemným týmto. Že to rozvíri, to všetko sedí, sedí v lajne a na konci môže byť výsledok. Ja nepredpokladám, že toto bude výsledok, dnešný predložený návrh, lebo aj z politických dôvodov asi predpokladám, že sú tam, tak ako vo všetkom sú, aj by som povedal vecné nejaké pripomienky. Ale ja teraz sa netrúfam ich posúdiť, ja to skôr vyhodnotím politicky, že asi pre túto chvíľu, pán kolega, vám to neprejde, lebo. I keď to môže byť aj dobré, možno to je aj dobré. Aj zámer je dobrý, i keď realizácia asi, zámer je, to nikto nespochybňuje. To je určite. Ale že či realizačne? Ja neviem, natoľko som sa tomu tak hlboko nevenoval, aby som nepovedal chybu. Ale plníte jednu veľkú, dôležitú úlohu, aj toto splnilo jednu veľkú, dôležitú úlohu, že to počúvame, že to sa niekde zjaví a budeme sa o tom rozprávať. A budeme asi. Znova, nemám pocit, že vymyslíme koleso. Ale vymyslíme niečo, čo už niekde možno bolo aplikovateľné, keď niekto niekde spravil chybu, tak sa ju snaží korigovať. Už to tu zaznelo, že ak ste niečo nastavili zle, ale splnili, ale prijali sa určité záväzky, hej, to tiež nemôžete záväzky, že včera som to podpísal, ale dneska si už nepamätám, to tiež takto nefunguje. Takže je asi jedno z tých riešení, čo tu tak voľne pláva svetom. To solárne zdanenie, alebo dodatočné zdanenie. I keď je to možno menej štandardná vec, ale je to tak, v neštandardnej veci asi musíme zniesť aj takúto menej štandardnú vec. Ale to riziko hrozí, že tým dodatočným zdanením by sme znova len niekomu dali ďalšie peniaze, s ktorými bohvie čo urobil. Takže skôr, ako by sme mali rozprávať alebo ísť tým smerom, tak rozprávajme o tom, ako ich viazať a účelovo viazať, že sa musia vrátiť do toho systému na dotovanie tej výstupnej ceny pre toho konečného Fera Mrkvičku, ja neviem, z Palárikova, ktorému príde účet z SSE-sky, vtedy je to, by to malo význam, hej. To znamená, ale to ja nepasujem, že viem takúto ťažkú novelu predložiť. A neviem, že koľko úskalia kde je. Ale asi, myslím, že to niekde v Čechách takto robili, asi týmto smerom sa budeme musieť nakoniec vydať. Pokiaľ, samozrejme, pokiaľ povieme, že nám záleží na ľuďoch. No pokiaľ nie, tak to ustojíme, hej. Však to ustojíme do volieb. Pred voľbami sa všetci rozbehneme a budeme hovoriť, jak nám na ľuďoch záleží, toto bude vďačná téma. Toto určite aj zaznie, ale my to môžme kľudne vyriešiť už teraz. Nemusíme si to šporiť do volieb, môžme tým ľuďom s účtami za elektriku pomôcť už teraz, obzvlášť, keď sme utŕžili veľkú hanbu, že už Európska únia nás k tomu vyzýva. A to ešte nehovorím k tomu, to sú už také technické veci, ale predsa len, len pre pamäť, aby zazneli. Pán kolega Mikuš to tu spomínal, že ceny klesajú. Ono v zásade aj kvôli tomu klesajú, ako vy vravíte, že teda podporou, i keď ja si nemyslím, že tak absolútne to platí. Ono tie ceny klesajú preto, lebo zatepľujeme, lebo otepľujeme, lebo máte LED diódové žiarovky, hej. A hlavne energeticky náročné výroby sú už dávno v Ázii, hej. Čiže to je najkľúčovejší moment. Ono, to je ten obrovský paradox, že u nás tí ľudia mohli, nie keď sa vzchopíme a povieme, že budú platiť menej, u nás už mohli dávno platiť menej. Tri roky, štyri, päť rokov mohli platiť o 30 % menej a nič by sa nestalo, lebo presne takto dlhodobo klesá elektrika. To by sa, ale sa nezohľadňuje. Ale my oslavujeme ako úspech hodný bronzovej plakety, že o tri percentá, alebo že zafixovali ceny, alebo respektíve, že o tri percentá klesli. To minule pán minister Kaliňák tak na mňa, že idú dole o tri percentá. Nie je to výsledok hodný bronzovej plakety. To je na ošálenie. Elektrika mala byť už dávno o 30 % lacnejšia a boli by sme tam, kde sú štandardné krajiny, kde majú štandardných volených zástupcov, ktorým, samozrejme, záleží na tom, že chodia pomedzi ľudí nielen pred voľbami, hej. A že im teda skutočne záleží na tom, že aký život žijú. Takže aj to je tým ľuďom možno potrebné povedať a hlavne sa vysporiadať s tým, že už to neskryjeme, už to nezakryjeme, už to neučešeme, už to neutopia v JOJ-ke, že nič sa nehovorilo, lebo však cez nejaké záujmy niekoho, však tie soláre má niekto. Vieme kto, a ten, toho to bude trápiť a ten to nejak. Viete, to už to neučešete, už to neschováte pod koberec, už to neschováte pod deku. Už je to hanba. A jasne nám to dokázala aj Európska komisia, kde nás na to upozornila. A tým končím, hej. Vo voľnom preklade nám povedala, je to fakt smutné a je to hanba, že čo ste schopní tým vašim obyvateľom urobiť. Keď tak biedne na tom sú, tak biedne tie platy majú, tak biedne tie, proste celá tá krajina je, aká je. A ešte ste schopní z nich vydrieť za tú elektriku také hrozné peniaze, že je to fakt na pováženie. To je preklad. Voľný preklad toho, tej nóty z Európskej komisie. A, pán kolega, oceňujem vašu chuť a vôľu. Verím, že nájdete aj ďalších nasledovníkov, ale nie takých proklamatívnych, hej, lebo tu proklamácie je dosť, ale reálnych, to znamená, naozaj, že reálne niekto príde s niečím reálnym. Nie tak z jedného súdka trošku a uvidíme, že kto zavolá, alebo nezavolá, že komu by ublížilo, keby sa tá daň za tie soláre schválila. No niekomu by to ublížilo. Asi niekomu veľmi. Ale to nie je našou úlohou, hej, tu analyzovať, či to niekomu ublíži, alebo neublíži. Prežije, hej. Ale našou úlohou je túto krajinu robiť udržateľnou – a tam máme vysoký deficit. Takže najvyšší čas sa k tomu postaviť čelom. Pán kolega, držím vám palce. | [] | 3,911,757 |
4 | 2016-05-17 | Rozprava | 146 | Pčolinský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Pčolinský | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je mi ľúto, ale ja budem kritický k predkladanej správe o činnosti NKÚ. Pán predseda si splnil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona o NKÚ, ale z môjho pohľadu je to tak všetko. Tá správa nám je jednoducho nanič, pretože úrad, ktorý má v tomto štáte kontrolovať dodržiavanie princípov transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti a účinnosti vynaložených prostriedkov, si túto úlohu neplní a som presvedčený o tom, že si neplní ani zákonné povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona. Uvediem prečo. Viete, pán predseda NKÚ, počas predvolebnej kampane som vysvetľoval našim občanom, že náš štát má dostatok ekonomických prostriedkov a dokáže sa postarať vlastne o svojich občanov, resp. nasýtiť každého človeka na Slovensku. Nemôžeme však financovať nikdy nekončiaci apetít niektorých podnikateľov alebo finančných skupín. Tento systém fungovania slovenskej politiky, je vám asi každému jasné, že je nutné zmeniť. Ale uisťujem vás, že sľuby, ktoré sme dali našim občanom, aj splníme a vynaložíme maximálne úsilie a možnosti poslancov Národnej rady, aby sme poukázali na zlú činnosť alebo nečinnosť štátnych orgánov. No, k vašej správe. V úvode vašej správy som sa dočítal o ohromných číslach. NKÚ skontroloval hospodárenie v celkovej sume 11,1 mld. euro. No. prekontrolovali ste celý štátny rozpočet, myslím príjmovú časť. Sklamanie však nastalo, keď som zistil, že toto nie je len za rok 2015, ale aj za predchádzajúce roky. Dovolím si vás požiadať, aby ste v ďalších správach boli konkrétnejší a v tejto správe nás nezavádzali. Taktiež som sa potešil z vašich výsledkov, keď som zistil v úvode správy, že porušenie finančnej disciplíny bolo zistené vo výške 12,7 mil. euro. Povedal som si, že je to zachránená nejaká suma peňazí pre našich občanov a z tých zachránených peňazí vieme, ja neviem, materské škôlky postaviť alebo využiť na iné veci. Avšak prebudenie do reality prišlo na záver v časti 2.2 Realizácia výsledkov kontrolnej činnosti, kde uvádzate, teraz budem citovať, „porušenie finančnej disciplíny podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy NKÚ oznámilo v 16 prípadoch v celkovej sume 244 138 eur“. Pán predseda, nehnevajte sa, ale je toto podľa vás efektivita NKÚ? Vynakladáme 8,6 mil. na činnosť NKÚ a kontrolóri nám vrátia do štátneho rozpočtu 244-tisíc euro. Ja neviem, či vy ste so svojou prácou spokojný, ale ja určite nie. Je až zarážajúce, že z celej správy sa nedozvieme, koľko porušení zákonov, prepáčte, pán predseda, aby som bol v súlade so zákonom NKÚ, koľko kontrolných zistení NKÚ za rok 2015 zistilo. Aký je ich vývoj v porovnaní s rokmi 2014, 2013, aj tieto informácie nám vedia priniesť obraz o činností NKÚ. V správe je síce pár štatistických čísiel o počte kontrolovaných subjektov, o počte odporúčaní, o počte prijatých opatrení kontrolovanými subjektmi, ale počet kontrolných zistení v správe absentuje. Na porovnanie činnosti NKÚ som sa oboznámil s výročnou správou NKÚ Českej republiky, aj so správou Európskeho dvora audítorov. Tieto správy totižto upozorňujú na systémové nedostatky na základe analýzy kontrolných zistení, sú prehľadné, vidieť v nich efektivitu práce uvedených kontrolných inštitúcií. Preto vám, pán predseda NKÚ, odporúčam osloviť príslušné výbory Národnej rady, najmä teda výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, a predložiť im ako užívateľovi správy návrh novej štruktúry správy o kontrolnej činnosti NKÚ. Vami predložená správa musí byť pre vládu a Národnú radu využiteľná, nie uložiteľná pre archív. A teraz vám poviem niečo iné, som totiž toho názoru, že vy ako predseda NKÚ porušujete zákon o Najvyššom kontrolnom úrade. Vyplýva to totiž z obsahu samotnej správy, v ktorej nás informujete o vykonaných kontrolách, ktorými kontrolovanými subjektami boli aj ústredné orgány štátnej správy, napríklad ministerstvo obrany, financií, dopravy, pôdohospodárstva atď. Boli tam zistené nedostatky, čiže kontrolné zistenia. A teraz podľa § 20 zákona o NKÚ, výsledky budem citovať: „Nedostatky v činnosti ústredných orgánov štátnej správy oznámi vláde prostredníctvom predsedu vlády. Orgán, ktorému úrad oznámil kontrolou zistené nedostatky, je povinný v rozsahu svojej pôsobnosti a v lehote určenej úradom zabezpečiť odstránenie oznámených nedostatkov a bez odkladu podať o tom úradu písomnú správu. Ak svoje povinnosti podľa odseku 2 nesplní vláda, predseda prerokuje vec s predsedom vlády, a ak nedôjde k dohode medzi nimi, predseda predloží vec Národnej rade. Ak vláda neprijme opatrenia na vyriešenie veci, predseda predloží vec Národnej rade Slovenskej republiky.“ No a teraz, viete, ja som si prekontroloval materiály, ktoré boli predmetom rokovania vlády za celý rok 2015. Nenašiel som tam jediný materiál, ktorý by predložil predseda NKÚ na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky neprijala na základe kontroly vykonanej NKÚ ani jedno opatrenie na zvýšenie transparentnosti, efektívnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Potom sa nečudujme, že ak NKÚ niečo zistí, ale výsledok z jeho kontroly činnosti neprinesie žiadnu zmenu k lepšiemu, ba naopak, tie nedostatky ústredných orgánov štátnej správy sa neustále opakujú. A teraz otázka znie, že čo z toho vyplýva. Viete, nechcem ja tu polemizovať, že možno iný kolega na mojom mieste by povedal, že zakrývate nejakú trestnú činnosť alebo porušenia zákonov, alebo zodpovednosť niektorých členov vlád, alebo, nebodaj, že napomáhate rozkrádať verejné zdroje v prospech finančných skupín, alebo, ja neviem, oligarchov. Toto ja vám vyčítať nebudem, ale, viete, aj kvôli tomuto je nedostatok finančných prostriedkov pre učiteľov, zdravotníkov, aj preto tu nemáme dôstojný život pre dôchodcov. Viete, po vypuknutí kauzy Gorila, predseda NKÚ len z môjho pohľadu pokračuje, tváriac sa, nevidím, nepočujem, nehovorím. Viete, vy nie ste zástupcom opozície, ako sa to možno zdalo, možno by bola namieste otázka, že ako, čím ste presvedčili pána Freša, možno jeho minulosťou, neviem, to viete vy. Jednoducho, táto vaša správa je všeobecná, bezobsažná, sú tam rôzne na prvý pohľad zavádzajúce údaje, ale čo je podstatné, vaše kontrolné zistenia za rok 2015 ani raz ste nepredložili na rokovanie vlády, ani raz vláda neprijala žiadne opatrenia na elimináciu neefektívneho hospodárenia jednotlivých orgánov štátnej správy. Teda sa pýtam, načo je tá správa? Máme sa k nej nejako vyjadriť? Mne to fakt príde ako nejaká povinná jazda, ktorú ste si splnili, odídete spokojný, že ste to prečítali a karavána ide ďalej. Ďakujem pekne. | [] | 3,999,173 |
19 | 2008-02-13 | Autorizovaná rozprava | 114 | J. Brocka, poslanec: | J | Brocka | poslanec | A nakoniec, pán kolega, ak hovoríte, že opozícia zahmlieva. Áno, ja sa pýtam, čo týmto chcete zakryť? Teda nieže opozícia, ale čo vy chcete týmto zakryť, veď tá novela, o ktorej teraz rokujeme, je aj podľa vyjadrenia ministerky len odstránením jednej administratívnej prekážky. Jednej administratívnej prekážky, ktorá k ničomu nevedie, ale na druhej strane, keby ste naozaj navrhovali odstraňovať prekážky a bariéry, ktoré ľuďom strpčujú život, tak my nemáme problém to podporiť. Pani kolegyňa Sabolová tu na tejto schôdzi navrhovala malú novelu zákona o zdravotnej starostlivosti zrušiť výmenné lístky. To sú veci, čo strpčujú ľuďom život. Ale vy ste to nepodporili. | [] | 4,061,011 |
6 | 2020-04-22 | Autorizovaná rozprava | 81 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Ospravedlňujem sa, vraciame sa do druhého čítania. (Reakcie z pléna.) Do rozpravy sa prihlásil pán podpredseda Šeliga. (Reakcie z pléna.) Vyhlasujem dve minúty prestávku. (Krátka pauza.) Vážené panie poslankyne, páni poslanci, o slovo požiadal pán minister Krajniak. Nech sa páči, pán minister, máte slovo. | [
"(Reakcie z pléna.)",
"(Reakcie z pléna.)",
"(Krátka pauza.)"
] | 3,976,092 |
88 | 2023-03-14 | Autorizovaná rozprava | 186 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Prosím, utíšme sa. (Zaznievanie gongu.) Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. | [
"(Zaznievanie gongu.)"
] | 3,991,952 |
16 | 2011-03-30 | Autorizovaná rozprava | 131 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Pán poslanec Slota, je to úplne príznačné, že je to iba druhýkrát, čo v tomto volebnom období vystupujete na pôde slovenského parlamentu, prvýkrát ste tu vystúpili 6. augusta minulého roku a povedali ste, aby sme to už rýchlo schválili a mohli ísť domov, druhýkrát vystupujete teraz k návrhu zákona o používaní jazykov menšín. Je to pochopiteľné preto, lebo odbavovanie sa na protimaďarských výpadoch je hlavnou agendou vašej politickej strany, povedal by som, takmer jedinou, ale teda občas sa odbavujete aj na protirómskych výpadoch. Takže nechcem zavádzať. Chcem sa dodatočne ospravedlniť pánu poslancovi Maďaričovi, ak som si niečo zle myslel o jeho prejave, že miestami hovoril od témy. Po tom, čo ste predviedli vy, tak musím konštatovať, že to jeho vystúpenie bolo úplne vecné a k téme. Spomenuli ste slová ako „pomaďarčovanie, autonómia, kňučania, zvrátenosti, diabolská salámová metóda, iredenta, návrh je protiústavný, protinárodný, protislovenský, sme kolónia maďarská, nebezpečenstvo z Budapešti, zradcovia vlastnej štátnosti“. No toto ak má byť nejaká vecná diskusia, tak neviem, chcel som teda zostať iba pri tom porovnaní s vaším predrečníkom, ale po tom, čo ste sa opäť aj za pobavenia tu prítomného publika pustili do svojich tradičných rečí o Mongoloch a vrahúňoch, mne to teda na rozdiel od kolegov nepripadalo vôbec smiešne. Konštatoval som to už viackrát. A teraz som rád, že môžem povedať aj teraz priamo tu vám: Pán Slota, vy ste hanba slovenského národa. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,203,163 |
25 | 2013-10-17 | Autorizovaná rozprava | 136 | Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR | Peter | Kažimír | podpredseda vlády a minister financií SR | Dobre, to stanovisko sa bude kľúčovo samozrejme týkať prednesených pozmeňovacích návrhov. Ja musím potvrdiť, že áno, existuje odpor hlavne veľkých zamestnávateľov, ktorí majú systémy z veľkých, od veľkých dodávateľov. Ten odpor je založený na ich obave s tým, že to nestihnú. Musím povedať, že samozrejme náš postoj k tomu, k tejto otázke je veľmi principiálny a vyplýva z toho, čo je, samozrejme, často predmetom kritiky práve z lavíc opozičných, to znamená, nedostatočný súboj o každé jedno euro v oblasti boja s daňovými únikmi. Asi vám nemusím pripomínať, radšej to vy pripomínate mne, tzv. DPH medzeru alebo VIP. GEP, ktorá bola vypočítaná Európskou komisiou na základe nejakých priemerných dát v poslednom období a ktorá hovorí o tom, že keby sme len s priemernou úspešnosťou vyberali DPH, mali by sme každý rok 1,3 mld. eur doma. Tento súboj stojí samozrejme za to, aby sme prijímali jasné opatrenia. Ja sa nechcem už vybíjať na témach o administratívnej náročnosti a podobných veciach, pretože de facto tri mesiace vediem legislatívny proces, ktorý vedie k zásadným zníženiam administratívnej náročnosti, napríklad v oblasti účtovných závierok, zákonov, ktoré teraz proste preberáme. A niekto tu ma proste zase bez problémov akože obviní z narastania administratívnej náročnosti, aj keď vie veľmi dobre, že to, aby mohol vyplniť akýkoľvek platca DPH terajší výkaz, musí mať dáta, ktoré po ňom iba chceme. O nič viac nejde. Je to v zjednodušenej forme len vlastne predprodukt, ktorý k danému produktu, dnešnému, proste potrebuje. No ale pán poslanec Mihál samozrejme využije každú príležitosť na to, aby hovoril o legisvakácii. Chcem pozdraviť ho a povedať mu, že bez legisvakácie zobral mojej žene každý mesiac 600 eur na materskej, pretože bol sociálny inžinier a tiež bojoval s nejakými, pán Brocka vie, o čo ide, išlo, o samoplatcoch poistenia z maximálneho základu. Naparil im tam nejaké lehoty a ľudia, alebo ženy v tomto prípade, ktoré si platili z maximálneho základu poistenie, odrazu, keďže nepasovali do jeho predstavy o počte dní, tak ich hodil cez palubu. Viem hovoriť niečo o legisvakácii a v tomto prípade o konkrétnych osobných dopadoch v oblasti napríklad matiek. Ale v tomto prípade, priatelia, hovoríme o veľkých zamestnávateľoch, hovoríme o malých platcoch DPH, ktorí s týmto problém nemajú. My sme naozaj k tomuto rozhodnutiu došli aj na základe kontaktov s výrobcami alebo s dodávateľmi softvérových, softvérov, účtovných softvérov, ktorí nás ubezpečovali, a komunikujeme s nimi od jari, že to stihnú, lebo základné parametre kontrolného výkazu, samozrejme odhliadnuc od toho, kedy je schválený zákon, sú jasné. Ja musím povedať, že kľúčovo práve kvôli tomu, aby sme nedali, nevydali signál, že poľavujeme, nebudeme súhlasiť s odložením tohto termínu. Aj odvolávajúc sa na slovenskú povahu, ktorá vždy platí, a je to jedno, kto tento zákon proste, aký zákon prijíma, vždycky si všetko nechávame na poslednú chvíľu. Je to tu tak, preložíme to na 1. júl a bude problém pred 1. júlom, lebo niektorí budú zase chytať proste niečo za chvost. A uznávam ťažkosti, ktoré, ktoré budú začiatkom roka. Samozrejme, že sa v žiadnom prípade nechcem dožiť škandálov ´a la 2000, január, február 2012. To určite nie. To znamená z tohto pohľadu pripravenosť Finančnej správy musí byť stopercentná. Pripravenosť podnikateľskej obce musí byť stopercentná z hľadiska tých hriešnikov, ktorí si proste žijú z daňových únikov. A možno nebude stopercentná u, proste u firiem, ktorí, ktorí sú zodpovední a celý čas pracujú s daňami férovo. Musím ale zároveň vám pripomenúť, že prvýkrát budú predkladať tieto výkazy 25. februára mesační platcovia a 25. apríla štvrťroční platcovia. Čiže aj tam je ešte nejaký čas, reálny časový priestor. A tu ináč musím povedať ešte pri druhom pozmeňovacom návrhu, že aj tam je proste podstata vystihnutá, ten problém tu existuje. Ten problém tu existuje a samozrejme ja neviem v dnešnej situácii vylúčiť pri deväťtisíc pracovníkoch Finančnej správy, že sa stále nenájdu niektorí, ktorí možno zneužijú negatívnym spôsobom akčný boj voči daňovým únikom na šikanu napríklad. Neviem to vylúčiť. Ale nemôžme zase systémovo zatrúbiť na ústup. Skôr ide o to, aby sme komunikovali. A ja každý, každé, každú sťažnosť, každý, každé poukázanie na zdržovanie výplaty nadmerných odpočtov nechám prešetriť. Nech to stojí, čo to stojí. Nech s tým úradníci majú problém, musia si vedieť obhájiť svoje postupy, s tým absolútne súhlasím, lebo zákon platí. Chcem tak isto povedať, že, že ako tému to beriem. A sme pripravení možno aj nie úplne z hľadiska legislatívneho procesu najlepším spôsobom, ale možno pri zákonoch, o ktorých budeme hovoriť v decembri, pracovať s nasledovnou témou, aby sme mohli preplácať nadmerné odpočty z čiastkových výsledkov kontrol. Lebo tento problém vzniká, naozaj máte nadmerný odpočet v sume x, ktorý odkontrolujete, vzniká tam samozrejme požiadavka dožadovania a medzinárodného miestneho zisťovania. Z toho vyplynú ďalšie okolnosti, medzitým príde ďalší nadmerný odpočet, zastaví sa ten, šetrí sa, šetrí sa. Týmto spôsobom vzniká reťazenie nadmerných odpočtov, ktoré sa blokujú. Vieme si predstaviť režim, kde by sme uvoľňovali po častiach. To znamená, odkontroluje sa jeden a uvoľní sa, ak je dôvod na šetrenie ďalšieho, zastaví sa a postupne sa uvoľní. Dnes to naozaj tak je, že sa môže nám nahromadiť aj polročný a ročný kumulatív nadmerných odpočtov, čo fakt môže robiť problémy. Musíte chápať aj ľudí na tej druhej strane, teraz mám na mysli Finančnú správu, ktorí sa samozrejme boja niekedy rozhodnúť. Boja sa rozhodnúť, pretože majú zodpovednosť v svetle reflektorov súboja s daňovými únikmi, často s obviňovaním z korupcie zo strany práve pracovníkov Finančnej správy. Nie je to ľahké, ako určite na konci dňa povedať, kto má pravdu. Musím povedať, že samozrejme zaoberal som sa aj ja mnohými sťažnosťami a vyše 50 percent nebolo oprávnených. Boli tam nejaké proste závažnosti a samozrejme, že sa tí ľudia bránia, hľadajú cestičky a línie, ale ten súboj je naozaj po mnohých, mnohých rokoch nekompromisný. Na druhej strane určite existujú aj prípady, kde to nie je fér. Takže prosím každého, kto má problém, či sa obráti na opozičného, koaličného poslanca, na rezort, budeme sa takýmto problémom venovať a sme ochotní a pripravení urobiť legislatívnu zmenu, ktorú som pred tým opísal. A chcem možno ešte pripomenúť jednu možnosť. Vnímam napríklad tému daňového ratingu, ktorý je odmietaný, odmietaný podnikateľskou verejnosťou, lebo tiež sa im zdá ako taký veľmi problematický. Možno si treba uvedomiť, že by sme, keby sme zaviedli v budúcom roku a dohodli sa na daňovom ratingu a vedeli by sme kvalifikovane na základe objektívnych dát hodnotiť solídnosť firmy na základe platenia, alebo prístupu k platobnej disciplíne, potom by sme vedeli diferencovať aj prístup. Slovensky povedané, ak má niekto rating A, tak by možno mohli proste platiť nejaké nižšie zábezpeky, nižšie poplatky, v kratších lehotách by mohol dostať vrátku, nejaký špeciálny režim aj na výkon kontroly a podobne. To je cieľ, ktorý by sme radi dosiahli. Samozrejme, najprv sa potrebujeme dostať k tomu samotnému nosiču ratingu ako takému. A ten rating kľúčovo nemá pomáhať štátom, ale pomáhať kľúčovo bojovať s druhotnou platobnou neschopnosťou a samozrejme aj s rozpoznaním toho, tých, ktorí chcú a plnia si svoje povinnosti, a tých, ktorí žijú na úkor iných. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 3,945,696 |
6 | 2012-08-09 | Autorizovaná rozprava | 18 | Horváthová, Eva, poslankyňa NR SR | Eva | Horváthová | poslankyňa NR SR | Ďakujem za slovo. Pán poslanec Brocka, ja by som vám chcela povedať, že chápem vaše obavy, ktoré ste teraz vyslovili. Chcem vám len zdôrazniť, že pán poslanec Pollák sa ešte zatiaľ nerozhodol pre túto funkciu, pokiaľ ja viem. A to, aké on má v sebe dilemy, ktoré rieši, a prečo by sa tak mal rozhodnúť, prosím, nechajte na neho. A verím, že sa rozhodne správne, podľa svojho svedomia, ale myslím, že to nie je vaša vec, aby ste apelovali na neho na tomto fóre a takýmto spôsobom v jeho neprítomnosti. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,913,968 |
43 | 2019-03-28 | Autorizovaná rozprava | 120 | Zimenová, Zuzana, poslankyňa NR SR | Zuzana | Zimenová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Verešová, sama hovoríš, že by bolo dobré tlačiť na vládu, aby riešila násilie na ženách aktívnejšie. Nuž podľa mňa tento dohovor je tým nástrojom, ktorý môže ten tlak vyvolať. Pýtaš sa, prečo to ale teda ide tak sťažka aj v iných krajinách. Ja sa domnievam, že tento dohovor je poznačený veľmi nekorektnou debatou verejnou, v ktorej zaznievajú pseudoargumenty a konšpiračné teórie, takže to je môj názor. Pán Bernaťák, spája nás odsúdenie násilia na ženách, to rozhodne, ale rozdeľuje nás názor, že násilie na ženách je v absolútnej väčšine prípadov rodovo podmienené. Toto, toto si ja myslím a toto je v Istanbulskom dohovore. Pán Soboňa, dovoľte mi upozorniť vás, že registrované partnerstvá gejov a lesieb Istanbulský dohovor ale v žiadnom prípade nerieši. Pani poslankyňa Petrík, vám ďakujem za opätovné vysvetlenie toho, čo som sa snažila o rodovej terminológii ozrejmiť aj ja. Nie som si však istá aj vzhľadom na tie faktické poznámky, či, či padne aj, aj toto vaše dovysvetlenie na úrodnú pôdu, lebo aj pán Farkašovský sa teda vyjadril tak, ako keby nerozumel, ale zase som na druhej strane rada, že v tomto prípade vo faktickej poznámke pána Farkašovského zafungovali argumenty a že tie fakty a čísla, ktoré som vytiahla z vládnych materiálov, podotýkam, že ním otriasli. A ďakujem aj Ondrejovi Dostálovi, ktorý toto uvedenie faktov ocenil a naďalej, a ďalej dovysvetlil. Nuž a posledná poznámka k pánovi Adamčíkovi. Opakujem to neustále, poviem to znova, možno 155-krát. Nikdy som nebola členkou strany SIEŤ, som nestraníčka a aj ostávam nestraníčkou. A keď som kandidovala... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,039,366 |
27 | 2018-02-09 | Autorizovaná rozprava | 183 | Matovič, Igor, poslanec NR SR | Igor | Matovič | poslanec NR SR | ... keď cítil potrebu vystúpiť aj korunný bývalý princ SMER-u, tak zrejme má v tom svoje prsty. Inač zaujíma ma celkom tá otázka, že keď sa pýtal Ľuba Galka o tom, že aký to je pocit alebo čo môže ešte hlbšie politická strana klesnúť, keď jej lustruje kandidátku nejaký mafián Kočner. No ja si myslím, že je to približne rovnako zlé, jak keď kandidátku skladá mafián Robert Kaliňák. | [] | 3,893,353 |
3 | 2023-11-22 | Autorizovaná rozprava | 104 | Richter, Ján, poslanec NR SR | Ján | Richter | poslanec NR SR | Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predmet predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory v druhom čítaní vrátane v gestorskom výbore prerokovali ihneď. | [] | 3,868,864 |
9 | 2024-02-02 | Autorizovaná rozprava | 29 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Predpokladám, pani poslankyňa, že o tomto asi budeme musieť hlasovať inokedy, lebo vidím, že pán poslanec Šuca nebude súhlasiť so všeobecným súhlasom. Vidím, teraz, teraz mi kričal, že nebudem súhlasiť so všeobecným súhlasom. A zároveň vám upozorňujem, že máte poslaneckú iniciatívu a v prípade, že by sa menil rokovací poriadok, tak budete môcť dať pozmeňujúci návrh, respektíve niečo podobné, ale určite zaradím v rámci rokovania o hlasovaní o vašom procedurálnom návrhu. Procedurálny návrh pani poslankyňa Marcinková. | [] | 4,052,142 |
9 | 2016-09-13 | Autorizovaná rozprava | 66 | Pčolinský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Pčolinský | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. No možno sa pán predseda Národnej rady, možno sa aj v noci budí a stále nemôže uveriť tomu, že je druhý najvyšší ústavný činiteľ. To si viem celkom živo predstaviť, pretože takto sa aj správa. Ale tento návrh rokovacieho poriadku, veď povedzme si to polopatistickejšie, no je to čistý deštruizmus a hystéria, pretože tento návrh rokovacieho poriadku len deštruuje to, čo tu platilo dlhé roky, a obmedzuje týmto deštruktívnym spôsobom právo poslancov vystupovať. Čiže pán Danko nerobí nič iné, len vyvoláva hystériu a deštruuje týmto svojím návrhom. Ďakujem. | [] | 3,896,721 |
48 | 2015-03-13 | Autorizovaná rozprava | 107 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | S reakciou, nech sa páči, Jozef Mikuš. | [] | 3,896,117 |
25 | 2017-12-21 | Autorizovaná rozprava | 87 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Suchánek, nech sa páči, môžte vystúpiť. | [] | 4,153,256 |
39 | 2014-10-14 | Autorizovaná rozprava | 113 | Pavlovičová, Svetlana, poslankyňa NR SR | Svetlana | Pavlovičová | poslankyňa NR SR | Teraz budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Dajte, prosím, hlasovať o bode 76 spoločnej správy, ktorý požiadal vyňať na osobitné hlasovanie pán poslanec Simon. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť. | [] | 3,984,711 |
66 | 2022-06-14 | Autorizovaná rozprava | 57 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Dávam teraz ešte možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Hlási sa napríklad pán navrhovateľ. Okrem neho ešte niekto z kolegýň alebo kolegov? Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. | [] | 3,915,055 |
21 | 2008-05-22 | Autorizovaná rozprava | 72 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 136 prítomných, 82 za, 52 proti, 2 sa zdržali. Tento bod sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,118,800 |
43 | 2019-04-03 | Autorizovaná rozprava | 70 | Hrnko, Anton, poslanec NR SR | Anton | Hrnko | poslanec NR SR | Pre obranu a bezpečnosť bude o 12.00. | [] | 3,940,617 |
11 | 2012-11-28 | Autorizovaná rozprava | 93 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Reakcia, pani poslankyňa. | [] | 3,880,832 |
31 | 2018-05-28 | Autorizovaná rozprava | 267 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Osem faktických poznámok. Pán poslanec Beluský. | [] | 3,925,169 |
32 | 2009-02-12 | Autorizovaná rozprava | 65 | J. Brocka, poslanec: | J | Brocka | poslanec | Ale k vašej otázke. O čom to hovoríte? – Veď nás zo zahraničia chvália. Pani ministerka, vás zo zahraničia chvália od roku 2006. Aj po voľbách a chválili vás za vysoký ekonomický rast slovenskej ekonomiky, aj za euro. Ja mám taký pocit, že niektorí z tých, ktorí vás chválili, ani nepostrehli, že došlo ku zmene vlády v roku 2006. Ale k veci, k tomu štátnemu podniku. Pani ministerka, vy zavádzate nové štátne podniky a dali ste im alebo prevzali ste taký honosný názov – sociálne podniky. No proti tomu sa ťažko protestuje. Nakoniec, veď tie podmienky, ktoré dnes platia, tak sú veľmi prísne a ťažko sa dajú zneužiť – zamestnať 30 % znevýhodnených uchádzačov o prácu na trhu práce, istú časť a výraznú časť zisku znovu umiestniť do sociálneho podniku. A predstavte si, že pri tých prísnych podmienkach vaši ľudia to aj tak dokázali využiť. Mená – pani Grečková, Babič, teda pani Laššáková, pani Vaľová – tieto boli skloňované pri tých prísnych podmienkach. A vy ste to vedeli využiť. No viete si vy teraz predstaviť, čo bude, keď vy ste tie podmienky úplne uvoľnili? Už dnes je možné zamestnať kohokoľvek, keď to schválime, žiadnych znevýhodnených ľudí na trhu práce, žiadna podmienka, že musia zisk znovu použiť na vytvorenie nových pracovných miest. Pani ministerka, toto je čistý biznis pre vašich ľudí. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,213,966 |
16 | 2011-04-01 | Autorizovaná rozprava | 131 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Pán poslanec Andrej Kolesík, nech sa páči. | [] | 4,140,827 |
30 | 2014-01-29 | Autorizovaná rozprava | 65 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Jasaň. Pán poslanec Pollák, len vám chcem oznámiť, že sa o slovo prihlásila pani spravodajkyňa, takže sa nemusíte pripravovať na vystúpenie hneď teraz. Nech sa páči, pán poslanec Jasaň. | [] | 4,146,793 |
6 | 2020-04-22 | Autorizovaná rozprava | 53 | Gröhling, Branislav, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR | Branislav | Gröhling | minister školstva | Dobrý deň, dámy a páni. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesol v rámci druhého čítania návrh zákona o vysokých školách č. 131 a súčasne aj ocenil diskusiu na výboroch, ktoré sme mali včera. Tá diskusia bola veľmi korektná, všetci sme pochopili tú situáciu, ktorá nás čaká. Tak ako sme priniesli zákon lex korona na regionálne, regionálnu časť, tak musíme priniesť aj tento návrh zákona. Tak ako som vás informoval aj v prvom čítaní, aj na výbore, tento návrh zákona prešiel takým malým medzirezortným konaním pripomienkovým aj cez jednotlivé ministerstvá, následne aj so Slovenskou rektorskou konferenciou, predsedov akreditačnej agentúry, radou vysokých škôl a študentskou radou vysokých škôl. Vychytali sme tam niektoré veci, ktoré boli, lebo nedokázali sme my zo strany ministerstva naozaj sa pozrieť na všetky štátne skúšky, rigorózne skúšky, obhajoby rigoróznych prác, obhajobu habilitačných prác, habilitačných prednášok a inak úročných prednášok a zadefinovať presným pomerom, že ako by to malo byť. Preto prinášame ten návrh zákona, aby tieto prednášky boli online. Operatívne tam meníme termíny a ďalšie podmienky prijímacích konaní. Umožňujeme rektorovi, aby po opätovnom predĺžení štúdia dva roky, a mladí ľudia teraz padli do tohto obdobia, že by mali skončiť to štúdium v tomto období, tak aby bolo na rozhodnutí rektora, že ho môže predĺžiť. Riešili sme tam ešte ďalšiu náležitosť. To ďakujem, že na výbore sme mohli prebrať, aj čo sa týka odpustenia jednotlivých poplatkov, lebo sa môže udiať, že naozaj v tom ďalšom období by spadali študenti do poplatkov. Takže toto je tiež na rozhodnutí rektora. My to nevieme urobiť generálne zo strany ministerstva, ale musí to každý rektor posudzovať samostatne. Umožňujeme tam potom ešte predĺžiť dĺžku čerpania prostriedkov na verejné výzvy pri financovaní vedy a výskumu o ďalších šesť mesiacov, lebo sa nám začalo diať, že nebudú schopní vedci vyčerpať a ukončiť jednotlivé projekty, čo by bolo na ich škodu. A následne, samozrejme, ešte fungovanie všetkých orgánov, aby sme to v rámci vysokých škôl, aby sme to zvládli. Do tohto návrhu zákona, aj keď prezentujeme, že sú to vysoké školy, tak sme museli priložiť veci ohľadom regionálneho školstva, a to v prvom rade aby sme vyriešili lyžiarske a školu v prírode, následne ešte vzdelávacie poukazy. Viete, že sa musia tieto veci vyčerpať v stanovených termínoch. Na základe tejto mimoriadnej situácie, ktorá je, tak by sme to nestihli, takže dávame možnosť, aby sme neodoberali tieto financie, dávame možnosť, aby ich vedeli vyčerpať až do konca kalendárneho roku, lebo my máme takto peniaze aj pripravené a túto možnosť by mali mať školy a využiť ich. Ďakujem ešte raz za konštruktívnu diskusiu a verím, že tento návrh zákona podporíte. Ďakujem. | [] | 3,976,064 |
3 | 2020-03-24 | Autorizovaná rozprava | 151 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Ďakujem, zaujmite miesto pre spravodajcu. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Kuffa. Nech sa páči. | [] | 4,166,031 |
32 | 2004-10-28 | Autorizovaná rozprava | 203 | V. Mečiar, poslanec: | V | Mečiar | poslanec | Interpelácia na ministra hospodárstva Pavla Ruska k privatizácii energetiky. Interpelujem vás v súvislosti s privatizáciou energetiky. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky rozvíja program privatizácie energetiky. Verbálne bolo deklarované, že nie všetko z energetiky bude predmetom privatizácie. Vláda má stanoviť rozhodnutím, čo je predmetom privatizácie. Takéto rozhodnutie sme nikde nenašli. Privatizovať neurčený majetok nemožno. Uznesenie vlády nie je rozhodnutím. Druhá interpelácia – na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Ľudovíta Kaníka. Interpelujem vás na základe informácie z krajanských zdrojov v zahraničí, ktoré uvádzajú, že v súčasnosti pracuje približne 350-tisíc občanov Slovenskej republiky v zahraničí. Na Slovensku nie je orgán, ktorý by sa zaoberal evidenciou osôb zamestnaných v zahraničí, poskytovaním právnej a sociálnej ochrany a pomoci. Odmieta ho ministerstvo zahraničných vecí aj vaše ministerstvo. Sú to občania štátu. Zastupujete výkonnú moc štátu. Ako si plníte a chcete plniť povinnosti voči týmto ľuďom? Tretia interpelácia je na ministra kultúry pána Rudolfa Chmela. Ústava Slovenskej republiky zaručuje rovnosť práv a podmienok všetkých občanov. Na ochranu menšinových práv má osobitné ustanovenia. Na podporu kultúry v oblastiach obývaných menšinami idú štátne dotácie z rozpočtu Slovenskej republiky. Na podporu kultúry národnostných menšín, menovite maďarskej, idú dotácie aj zo štátneho rozpočtu Maďarskej republiky. Interpelujem vás, vážený pán minister, prečo na vyrovnanie podmienok neexistuje žiadna pomoc na podporu kultúry Slovákov žijúcich v národnostne zmiešaných oblastiach a tým vytváranie rovnakých podmienok? Ďalej je interpelácia na ministra vnútra pána Palka. Interpelujem vás, aby ste potvrdili alebo vyvrátili informáciu, že zavraždený pán Sloboda, označovaný za bossa bratislavského podsvetia, bol pred prezidentskými voľbami počas volieb i po voľbách v osobnom kontakte s prezidentom Slovenskej republiky Ivanom Gašparovičom. Zároveň vás žiadam, aby ste potvrdili alebo vyvrátili tvrdenie médií, že fotograf pána prezidenta Ivana Gašparoviča z prezidentskej kampane je alebo bol vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenie z trestného činu obchodovania so ženami. Ďalej mám interpeláciu na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií. Pán minister, interpelujem vás v súvislosti s výstavbou diaľničného systému. Integrácia Slovenskej republiky do Európy vyžaduje aj prepojenie do dopravných systémov. Žiadam vysvetliť, prečo výstavba diaľnic nie je zameraná na Slovensku a nesmeruje k hraničným priechodom, predovšetkým k Poľskej republike smer Skalité – Zwardoň. Ďalej, pán minister, hornatý terén Slovenska vyžaduje budovanie viacerých tunelov ako najnákladnejšiu časť výstavby celého systému. Prečo ste si za dva roky nenašli čas na rokovanie o dodávkach technológií, ktoré by výstavbu zlacnili a skrátili? Ďalej interpelácia na ministra hospodárstva Pavla Ruska, ide o Kiu v Žiline. Interpelujem vás v súvislosti s výstavbou automobilky Kia v Žiline. Štát ako suverén sa nesmie zaväzovať voči žiadnemu subjektu tak, aby obmedzil svoju nezávislosť. Žiadam preto, aby ste zverejnili všetky zmluvné dokumenty, ktoré v súvislosti s výstavbou závodu Kia sú uzatvorené so spoločnosťami Žilina Invest, Gold Invest, a to s obomi, aj jednotkou, aj dvojkou. Zverejnenie týchto zmlúv môže odstrániť alebo potvrdiť pochybnosti verejnosti v súvislosti s dodržiavaním zákonov. Zmluvy žiadam zverejniť bez zbytočného odkladu. Je totiž vyslovené podozrenie alebo tvrdenia niektorých lokálnych politikov zo Žiliny, že má ísť o ďalšie dve miliardy na podporu sociálneho programu závodu Kia pre zamestnancov, ktorí na Slovensku budú. Ide o ich interné dohody. Pán Rusko hovorí, že to až toľko nie je. Interpelácia na ministra hospodárstva Pavla Ruska – aplikácia zákona o privatizácii. Interpelujem vás v súvislosti so zákonom o privatizácii. Privatizácia je procesom prechodu vlastníctva štátneho na súkromné. Ak z podnikov s majetkovou účasťou štátu prechádza majetok znovu na podniky s majetkovou účasťou štátu, aj keď iného štátu, ide o proces, na ktorý nemožno aplikovať zákon o privatizácii. Mám dôvodnú obavu, že všetky kroky vykonané v tomto smere sú v rozpore s platným právnym poriadkom. Deetatizácia nie je privatizácia! Žiadam záväzné stanovisko. Pán predseda parlamentu, ešte je tu interpelácia na ministra zahraničných vecí pána Kukana. Interpelujem vás v súvislosti s bombovým atentátom na Sinajskom polostrove, kde bolo verejne oznámené, že žiaden zo slovenských turistov sa nechce predčasne vrátiť domov. Toto oznámenie bolo nepravdivé a potvrdilo ho aj vaše ministerstvo. Tiež ste hovorili o nepravde. Podľa overených správ tímu občanov Slovenskej republiky, ktorí sa chceli vrátiť skôr, nikto neposkytol pomoc, ani ľudia z diplomatického zastúpenia. A tak bez pomoci zostávali proti svojej vôli na ohrozenom území dlhší čas. Prečo, pán minister? Aby neboli pochybnosti o obsahu, dovolím si písomné originály interpelácií odovzdať predsedovi parlamentu. Ďakujem za vašu láskavosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,018,543 |
53 | 2015-06-24 | Autorizovaná rozprava | 44 | Brocka, Július, poslanec NR SR | Július | Brocka | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Dámy a páni, pôvodne, keď začala táto schôdza minulý týždeň, tak sme zaradili bod programu Riešenie migračných výziev, ktorým aktuálne čelí Európska únia, ako posledný bod tejto schôdze. Zhodou okolností bod 100 je v programe. Samozrejme, s tou dohodou, že keď bude priestor pri rokovaní v programe schôdze, že tento bod predradíme. A my sme ho v podstate zaradili ako prvý bod tohto týždňa a ja som presvedčený, že my sme ho zaradili preto ako prvý bod tohto týždňa a že to tak urobil predseda Národnej rady, my sme sa snažili, respektíve boli pripravení navrhnúť to tak isto, aby to bol prvý bod tohto týždňa, ako reakcia na to, čo sa minulý týždeň v sobotu udialo v Bratislave. Proste to bolo niečo neslýchané, na slovenské pomery nehorázne, a čo je poľahčujúca okolnosť, tých násilností, ktoré v bratislavských uliciach boli, tak poľahčujúcou okolnosťou je len to pre Slovensko, že to boli v podstate extrémisti, radikálni extrémisti minimálne z Vyšehradskej štvorky. Teda že to neboli len v úvodzovkách „naši“ extrémisti a radikáli. A ja si myslím, že to je dostatočný dôvod na to, aby sa Národná rada zaoberala touto situáciou a v prvom rade odsúdila tie násilné prejavy xenofóbie, neznášanlivosti a rôzne iné, ako tu aj predrečníci nazývali, fašizoidné prejavy. Čiže naozaj spoločne odsúdiť to, čo sa tu v Bratislave udialo, je naša elementárna povinnosť. A ja by som dokonca očakával, že aj v spoločnom stanovisku bude to odsúdenie mať väčší priestor, ale prosím. Problémy s migráciou alebo problém migrácie vo svete je vlastne permanentný jav, odkedy existuje ľudstvo, že sa ľudia sťahujú za lepším prostredím, za lepšími pastvinami. Aj v Starom zákone to tak bolo, že utekajú pred vojnovými nebezpečenstvami, že si chcú zachrániť život. Čiže je to jav, ktorý nie je nový. Spoločnosť sa s ním konfrontuje a musí sa s ním istým spôsobom vysporiadať vždy. Čo ale urobilo z tohto, z tejto problematiky tému v Európe, tak bola udalosť v apríli, keď 800 afrických utečencov sa utopilo v Stredozemnom mori. Išli z Líbye, išli za lepším životom. Niektorí z nich boli utečenci. Ja rozlišujem a som rád, že aj tu rozlišujeme medzi utečencami a medzi ekonomickými imigrantami. Neviem, koľko bolo ktorých. Ale jednoducho to bolo niečo, čo zatriaslo, by som povedal, všetkými v Európe, ktorí sa aspoň trochu zaoberajú verejnými otázkami. To, že v tej súvislosti vyšlo najavo, že azylové systémy v krajinách, kde ten nápor utečencov alebo migrantov je najväčší, v Taliansku, Grécku, že tie azylové systémy krachujú alebo že to oni nezvládajú, jednoducho je naša povinnosť, aby sme sa týmto vážne zaoberali, vážne zaoberali, pretože sme súčasťou Európskej únie a to znamená spoločné radosti aj spoločné starosti. My sa nemôžeme odťahovať, že to je problém len jednej krajiny, lebo globálne problémy – a tento problém je globálnym problémom – sa nedajú riešiť na národnej úrovni. Na národnej úrovni sa to nedá riešiť. Hovoril o tom v istom zmysle aj prezident Kiska, keď tu bol pred pár dňami, keď hovoril, že musíme, musí nám záležať na dôvere v Európskej únii, že je to v našom záujme. Predstavte si, že sa ten exodus z juhu nakoniec skončí, že tá Európska únia nájde spoločnú reč a účinné opatrenia ako tomu, ako to minimalizujeme, tento exodus, lebo tak sa to dá smelo nazvať, ale keď sa tento exodus zmení z južného na východný. Veď pomery na Ukrajine, a to dlhodobo naozaj sa ukazuje, že je tu reálne riziko a hrozba, že môže byť exodus aj z východu. A vtedy bude Slovensko prvé na rane. Aj vtedy budeme hovoriť, alebo vtedy nebudeme v Bruseli hovoriť, pomáhajte nám? Vtedy náš predseda vlády bude riešiť situáciu vo vlastnej réžii so svojím ministrom vnútra? Keď tu príde pol milióna Ukrajincov, veď nakoniec, dámy a páni, pri tom množstve pol milióna, to sú len 2 % tých, ktorí by chceli utiecť alebo teda zachrániť si kožu. Lebo mnohí z nich, také množstvo už utieklo, kde mali bližšie, do Ruska. Ale môže sa stať, že ak sa situácia, a to že sa bude zhoršovať do budúcna situácia, na to treba byť pripravený. Dnes jedna kríza strieda druhú. Vyšli sme z finančnej do dlhovej, z dlhovej do migračnej. No proste tak to bude. Už to tak bude len takto, že problémy sa budú zväčšovať. A nakoniec tí migranti, povedzme si úprimne, majú smolu, majú smolu z viacerých dôvodov. Smolu, že sa nemali šťastie, nemali to šťastie ako my, že sa narodili na miestach, ktoré sú miestami nepokojov alebo nestabilné, že sú chudobné. A majú smolu aj v tom, že prichádzajú do Európy možno skoro. Lebo, a upozorňovali sme na to viacerí, pri takom demografickom vývoji, aký v Európe je, aký je aj na Slovensku, tak hovoria niektorí, že my budeme odkázaní na pomoc napríklad migrantov. Naozaj, naša ekonomika, dnes síce zápasíme s vysokou nezamestnanosťou, ale za 15, 20 rokov sa tá situácia môže obrátiť, že na trhu práce nebude dosť pracovnej sily. A ako to robili v Nemecku? V Nemecku pred rokmi to robili tak, že dnes tam majú milióny Turkov, že otvorili svoj trh pre voľnú pracovnú silu. Čiže jednoducho v budúcnosti je veľmi pravdepodobné, že my budeme potrebovať pomoc niekoho iného. Preto by bolo rozumné, aby sme v tejto veci sa správali zodpovedne. A ja som aj včera reagoval na ten falošný tón predsedu vlády Roberta Fica. Ako v tomto kontexte hovoriť o referende, dámy a páni, z akého dôvodu? Referendum o kvótach? Veď v tejto sále všetci odmietame kvóty. V tejto sále máme všetci zhodu o tej veci. A Robert Fico chce o veci, o ktorej je 100-percentná zhoda v tejto sále, vyhlásiť prípadne referendum? Ako to ste už počuli, že bolo referendum o veci, o ktorej je všeobecná zhoda? Ako akú to má logiku? To má len jednu logiku, že predseda SMER-u chce proste loviť voličov aj medzi extrémistami. Aj medzi tými, čo demonštrovali v Bratislave v sobotu minulý týždeň. On si myslí, že aj ich hlasy môže dostať. A to ja považujem za choré. Veď predsa pre štandardné politické strany to predsa nie sú naši súperi, to nie sú naši konkurenti v politickej súťaži. Veď takí nepatria, povedal by som, do ligy tých, ktorí súťažia o to, aby spravovali túto krajinu. Čiže ja to považujem za nezodpovedné aj voči Európskej únii. A pritom ja som za Lisabonskú zmluvu nehlasoval, dámy a páni, a Robert Fico hlasoval. A on tu teraz ide ukazovať svaly voči tým v Bruseli, ako Tsipras? Spomínate si, ako Gréci, ktorí sú vo veľkých problémoch, akože machrovať doma a odvolávať sa na to a zbavovať sa politickej zodpovednosti, že národ nech rozhodne? Ako o čom má národ rozhodovať, keď je tu všeobecná zhoda? To sú vyhodené peniaze do vzduchu! Ak Robert Fico, mu radím teraz, radšej nech 10 miliónov eur ponúkne ako dar Slovenskej republiky na pomoc k riešeniu problémov s utečencami, ako by tieto peniaze mali byť vyhodené na nejaké zbytočné referendum. Dámy a páni, je už pred voľbami, to, že sa niekto snaží a myslí si, že na každej vlne sa dá zviesť, ja si myslím, že sa nedá. Nedá sa na každej vlne zviesť. Lebo byť populárny aj u jedných, aj u druhých, aj u tretích, aj u štvrtých, to sa proste nedá. Raz sa to ukáže, že to nejde a Robert Fico to nakoniec, verím, že sa dočká. Aby som nezabudol povedať na záver, aj keď som teda mal možno aj viac vecí pripravených hovoriť, ale budem hlasovať, aj moji kolegovia z klubu KDH, za návrh toho spoločného uznesenia, ktoré vypracovala spoločná skupina. Ďakujem za vašu pozornosť. | [] | 3,992,757 |
51 | 2019-10-28 | Autorizovaná rozprava | 130 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, budeme pokračovať teda v popoludňajšom rokovaní deviateho dňa 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslancov Kéryho a Nemkyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2016 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva (tlač 1579). Pána navrhovateľa tu máme a pán spravodajca už ide. Takže o slovo sa hlási pán navrhovateľ. Pán poslanec Kéry, nech sa páči, máte slovo. (Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kéryho a Martina Nemkyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 1579.) | [
"(tlač 1579)",
"(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kéryho a Martina Nemkyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 1579.)"... | 4,216,490 |
49 | 2019-09-11 | Autorizovaná rozprava | 230 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Na vystúpenie pána poslanca s faktickými dvaja páni poslanci. Pán poslanec Fecko. | [] | 4,043,790 |
35 | 2018-10-16 | Autorizovaná rozprava | 169 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie). Prítomných 139 poslancov, za 47, proti 60 poslancov, zdržalo sa 32. Tento návrh nebol schválený. | [
"(Hlasovanie)"
] | 4,149,473 |
6 | 2023-12-19 | Autorizovaná rozprava | 477 | Valášek, Tomáš, poslanec NR SR | Tomáš | Valášek | poslanec NR SR | 4. V čl. VII bod 4 znie: „4. V §12 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b), § 20 ods. 1 písm. b) a § 24 ods. 1 písm. b) sa slová „zahraničnopolitickými alebo bezpečnostnými záujmami Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „zahraničnopolitickými záujmami Slovenskej republiky vrátane bezpečnostných, obranných alebo obchodných“.“ 5. V čl. VII, bod 5 znie: „5. V § 19 ods. 3 písmeno b) znie: „b) by jeho udelenie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,002,894 |
25 | 2021-04-01 | Autorizovaná rozprava | 49 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. To bol posledný, posledné vystúpenie v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcete zaujať stanoviská? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďalej prestúpime... aj prestúpime aj pristúpime k druhému čítaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov . Je to tlač 385 a informácia výborov má tlač 385a. Poprosím pána poslanca Cmoreja a potom pani poslankyňu Zemanovú, aby nám uviedli tento návrh zákona. Nech sa páči. | [] | 4,154,650 |
16 | 2011-03-24 | Autorizovaná rozprava | 177 | Galko, Ľubomír, minister obrany SR | Ľubomír | Galko | minister obrany SR | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja len v krátkosti, aby som vás nezdržiaval. Ja potvrdzujem slová pána poslanca Bašku, že naozaj táto novela zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti má za úlohu niečo iné, ako riešiť primárne aktívne zálohy. Nebudem sa už opakovať, že tu ide o možnosť vykonávania odvodov registrovaných občanov v čase vojny a vojnového stavu na jednom mieste, o nové oznamovacie povinnosti u občanov, ktorým vznikla branná povinnosť a boli uznaní za invalidných alebo sú zdravotne ťažko postihnutí a tie ďalšie záležitosti, o ktorých už som rozprával. A tie aktívne záležitosti sú tu skutočne spomenuté len preto, lebo upravujeme rozsah odbornej prípravy vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh, a to tak, aby bola zohľadnená tá vojenská odbornosť týchto vojakov. Toto nám priniesla prax. Je predpoklad, že na plnenie úloh ozbrojených síl v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu nebudú postačovať mierové počty ozbrojených síl pre špecifické odbornosti, najmä pre chemické a pre ženijné odbornosti. A práve tieto chýbajúce odbornosti majú byť doplnené práve z aktívnych záloh. Mohol by som sa tu púšťať do debaty o tej legislatíve. To je to, čo spomínal pán poslanec Richter. Ale vidím, že pán poslanec Baška už mu to pravdepodobne vysvetlí. Takže toto nie je pôda na to, o tom sa môžeme porozprávať niekde inde. V krátkosti by som teda ale zareagoval na pána poslanca Bašku, napriek tomu, že tie aktívne zálohy primárne nerieši tento zákon. Mali ste naplánované financie na aktívne zálohy. Bolo to vo výške zhruba okolo milióna eur. A využili ste ich na niečo iné. My tie financie, ktoré na aktívne zálohy máme naplánované, využijeme presne na tento účel. Je to opäť asi odborná debata, ktorú nerozsekneme tu, môžeme sa o tom porozprávať niekde na nejakom inom fóre. Ale vzhľadom na relatívnu korektnosť alebo teda korektnosť vášho príspevku tak nebudem to, že na čo iné ste tie peniaze použili, ktoré boli vyčlenené na tie aktívne zálohy. To je jedna časť. V druhej časti by som rád poďakoval pánovi poslancovi Hladkému aj ostatným poslancom, ktorí vyjadrili určitú podporu financovaniu rezortu obrany. Ja by som chcel povedať len jednu veľmi dôležitú vec. Toto, čo my teraz robíme a o čo sa snažíme, tak to nerobíme ani pre Ľubomíra Galka, možno to nerobíme ani pre ďalšieho ministra, ktorý možno bude potom ďalšie štyri roky. Ale my sa snažíme upozorniť na to, že jednoducho ozbrojené sily Slovenskej republiky budú potrebovať od budúceho roka vážny zásah. Tu sa nejedná o rok 2011, ako sme sľúbili, tak to, čo je v programovom vyhlásení vlády, tak to naozaj dodržíme, ale tu sa jedná o dlhodobý proces. A pokiaľ jednoducho my sa k tomu nepostavíme zodpovedne, a toto musí ísť alebo malo by ísť naprieč celým politickým spektrom, naprieč spektrom poslancov koalície, opozície a takisto aj externej bezpečnostnej verejnosti, tak jednoducho ak sa nepostavíme čelom k tým problémom, ktoré rezort obrany čakajú v najbližších rokoch, tak tie spôsobilosti, ktoré pochováme, tak už nikdy nevybudujeme. My v júni predložíme skutočne korektný materiál Strategické hodnotenie obrany, ktoré je už dnes rozpracované a kde teda som dnes bol veľmi smutný z toho a sklamaný, že napriek dohode s poslancami výboru pre obranu a bezpečnosť sme boli dohodnutí, že prídu k nám na rezort obrany a tam to rozdiskutujeme a budeme informovať o prvých výsledkoch tohto Strategického hodnotenia obrany, pretože nám záleží na našom odbornom názore. A napriek tomu, že tam ten prísľub bol, účasti, tak nakoniec poslanci opozície sa rozhodli, že sa toho stretnutia nezúčastnia, z čoho som, samozrejme, bol sklamaný, pretože sme mohli určitým spôsobom dať najavo aj verejnosti, že sa ideme všetci s tým spoločne popasovať a, opakujem, nie pre jedného ministra, lebo skutočne sa tu jedná o možno desiatky najbližších rokov. Ďakujem vám pekne za pozornosť. | [] | 3,882,181 |
51 | 2021-11-30 | Autorizovaná rozprava | 260 | Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Zemanová | poslankyňa NR SR | Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť. | [] | 3,906,794 |
37 | 2014-09-16 | Autorizovaná rozprava | 53 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Hraško. | [] | 4,108,049 |
24 | 2011-10-11 | Autorizovaná rozprava | 212 | Švantner, Dušan, poslanec NR SR | Dušan | Švantner | poslanec NR SR | Ďakujem. Pán poslanec, pozorne som počúval celú tú analýzu tej situácie, ktorá momentálne je, a rozmýšľal som nad tým, že prečo z tých sedemnástich krajín, ktoré hlasujú o eurovale, všetci zahlasovali, mimo nás, zatiaľ za. A teraz som sa to dozvedel, lebo to, čo si všetko povedal, čo sa môže stať Slovensku, keď za euroval nezahlasuje, tak je to naozaj otrasné. A ja sa bojím, čo bude ďalej. Však fakty sú také, že čo sa dohodne Nemecko s Francúzskom, tak celá Európa sklapne podpätky a odsúhlasí to za nimi. Ja som si myslel, že naozaj v tej Európe bude tej demokracii viacej. Ďakujem. | [] | 4,176,540 |
23 | 2013-09-12 | Autorizovaná rozprava | 41 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostala prihlášky. Hlásia sa tak za klub SaS pán poslanec Mihál, za klub SDKÚ – DS pán poslanec Ivan Štefanec, za klub OĽaNO Jurinová, za klub KDH Brocka, ďalej sú prihlásení do rozpravy pán poslanec Miroslav Beblavý z klubu SDKÚ a pán poslanec Hlina. Nech sa páči, dávam slovo pánovi poslancovi Mihálovi. | [] | 4,129,258 |
10 | 2007-05-09 | Autorizovaná rozprava | 172 | A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: | A | Belousovová | podpredsedníčka NR SR | Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať k rozprave stanovisko? Nie, pán podpredseda vlády. Ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nech sa páči. | [] | 3,986,030 |
27 | 2013-12-12 | Autorizovaná rozprava | 168 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Máme tu pána, pána ministra pôdohospodárstva, pána ministra Jahnátka, ak by ste mohli smerovať a už máme aj pána ministra Počiatka. Ďakujem pekne, páni ministri. | [] | 4,177,368 |
46 | 2015-02-05 | Autorizovaná rozprava | 272 | Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR | Helena | Mezenská | poslankyňa NR SR | Ide o život, pani podpredsedníčka. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)"
] | 4,207,562 |
49 | 2019-09-25 | Autorizovaná rozprava | 4 | Kotleba, Marian, poslanec NR SR | Marian | Kotleba | poslanec NR SR | Janka, ďakujem ti aj v mene celého nášho klubu za naozaj pekný, kultivovaný prejav, ale mám taký pocit, že keby tu teraz sedela pani poslankyňa Petríková, tak by aj tebe povedala, že ty tomu nerozumieš, lebo ženy to vnímajú inak. Takže ešte raz ďakujem. A o to viac, že si žena, a že potom naozaj takéto trošku pomýlené feministky nemajú argumenty. | [] | 3,904,412 |
58 | 2015-12-08 | Autorizovaná rozprava | 238 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Ďakujem pekne, pán poslanec. Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Viskupič. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. | [] | 3,908,742 |
19 | 2013-05-31 | Autorizovaná rozprava | 41 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, rozprava nebola, takže ďakujem pekne. Pán spravodajca, tiež. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov . Návrh zákona má parlamentnú tlač 493, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 473. Dávam slovo pánovi poslancovi Martinovi Feckovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán navrhovateľ. | [] | 4,182,967 |
49 | 2019-09-25 | Autorizovaná rozprava | 31 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pán poslanec Schlosár. | [] | 3,904,439 |
33 | 2018-06-19 | Autorizovaná rozprava | 215 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 139, za 124, proti nikto, zdržalo sa 15, nehlasoval nikto. Takže výbory sme schválili. Vyhlasujem päťminútovú prestávku. Procedurálne návrhy, pani poslankyňa Remišová. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,085,797 |
6 | 2016-06-16 | Rozprava | 153 | Sólymos, László, minister životného prostredia SR | László | Sólymos | minister životného prostredia SR | Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za otázku, pani poslankyňa, týkajúcu sa našej národnej priority počas polročného slovenského predsedníctva v Rade EÚ v oblasti životného prostredia, ktorou je téma integrovaného manažmentu povodia a ochrana vodných zdrojov. V tejto súvislosti by som rád uviedol, že v nadväznosti na potrebu prijatia racionálnych opatrení pre zabezpečenie trvalého udržateľného využívania vodných zdrojov, ich ochrany a spravodlivého využívania ministerstvo životného prostredia uskutoční sériu aktivít a podujatí od teraz až do decembra 2016. Kľúčovým podujatím tejto série bude práve spomínaná ministerská konferencia 11. júla pod názvom Zlepšenie vodného hospodárstva prostredníctvom integrácie environmentálne výhodných prístupov, kde bude hlavnou témou hospodárenie s vodou v kontexte zmeny klímy a jej dosahov na životné prostredie Európy so zameraním na nedostatok vody a sucho. Otázka ochrany vôd a vyváženého hospodárskeho využívania vodného potenciálu dnes v značnej miere súvisí aj s meniacou sa klímou a jej negatívnymi dôsledkami, osobitne striedaním extrémnych javov počasia v prípade vody, najmä v období povodní a období sucha. Znalosti, vedomosti a skúsenosti z vývoja prejavov zmeny klímy v oblasti vôd, konkrétne nedostatkov vody a sucha sú dnes už na vysokej úrovni. V súčasnosti je potrebné prejsť od meteorologického, klimatologického, hydrologického hodnotenia modelovania možných scenárov k riešeniu sociálno-ekonomických a ekologických dosahov týchto rizík. Riešením sú reálne opatrenia od legislatívy až po technické riešenia na ochranu zdravia a bezpečnosti obyvateľstva hospodárskych činností a životného prostredia. Riešenie problému sucha a nedostatku vody si vyžaduje komplexný a systematický prístup založený na zvýšení efektívnosti spotreby vody, zadržiavania vody v krajine prirodzenými aj technickými spôsobmi, efektívnymi vodohospodárskymi opatreniami ako povoleniami odberov vody v súlade s ekologickými prietokmi, spoplatňovaní vody, ktoré stimuluje efektívne využívanie a podobne. Dodávam, že ako predsedajúca krajina v Rade Európskej únie budeme vystupovať v pozícii neutrálneho sprostredkovateľa a koordinátora s cieľom dosiahnuť dohodu akceptovateľnú pre všetky členské štáty Európskej únie. Naším cieľom bude preniesť tému nedostatku vody a sucha z odbornej do politickej diskusie na európsku úroveň tak, aby táto téma zarezonovala v pripravovanej revízii rámcovej smernice o vodách, ktorú plánuje Európska komisia predložiť v roku 2018. Preto počas SK PRESS ministerstvo životného prostredia plánuje prijatie záverov Rady Európskej únie k problematike sucha a nedostatku vody ako vodohospodárskej výzvy s celospoločenským dosahom v decembri na Rade ministrov pre životné prostredie Európskej únie. Počas predsedníctva budeme klásť dôraz aj na efektívne využívanie zdrojov nielen v oblasti zmeny klímy, ale aj v oblasti odpadového hospodárstva, vôd, ovzdušia a biodiverzity. Ďakujem pekne. | [] | 3,979,984 |
94 | 2023-06-15 | Autorizovaná rozprava | 282 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Ďakujeme, pán minister. Otázka č. 7 bola zodpovedaná. Číslo 8 je od pána poslanca Martina Čepčeka, ktorý sa pána ministra zdravotníctva Michala Palkoviča pýta: „Vážený pán minister, myslíte si, že schvaľovanie potratovej tabletky je úlohou dočasnej vlády? Mohli by ste nám ako člen vlády odborníkov vysvetliť, v čom je použitie tejto tabletky odborné? Mohli by ste nám porovnať jej nežiaduce účinky s jej prínosom pre samotnú ženu a pre spoločnosť? Odporučili by ste ju aj svojim blízkym, keď ju chcete odporučiť slovenským ženám?" | [] | 4,080,553 |
48 | 2015-03-17 | Autorizovaná rozprava | 148 | Puci, Róbert, poslanec NR SR | Róbert | Puci | poslanec NR SR | Dajte, prosím, hlasovať o bode 86 spoločnej správy, ktorý požiadal vyňať na osobitné hlasovanie pán poslanec Hlina, odporúčanie gestorského výboru je schváliť. | [] | 3,873,354 |
1 | 2023-10-25 | Autorizovaná rozprava | 43 | Bihariová, Irena, poslankyňa NR SR | Irena | Bihariová | poslankyňa NR SR | Sľubujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,077,694 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.