session_num
int64
1
104
snapshot
date32
session_name
stringclasses
5 values
segment_num
int64
1
1.44k
speaker
stringlengths
6
170
first_name
stringclasses
241 values
last_name
stringclasses
744 values
role
stringclasses
287 values
transcript
stringlengths
2
108k
transcriber_notes
listlengths
0
342
id
int64
3.87M
4.23M
51
2021-11-23
Autorizovaná rozprava
32
Kollár, Boris, predseda NR SR
Boris
Kollár
predseda NR SR
S ďalším procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Šipoš.
[]
3,955,994
54
2015-10-07
Autorizovaná rozprava
49
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ján
Figeľ
podpredseda NR SR
Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa teraz na ústnu formu. Takisto nikto. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem aj rokovanie o tomto bode programu. (Reakcia navrhovateľa.) Chcete záverečné slovo? (Reakcia navrhovateľa.) No ak by bolo k čomu. Ale nech sa páči, ak chcete... (Reakcia navrhovateľa.) Pretože nebola, áno, záverečné slovo je reakciou na rozpravu a tá neprebehla, ale ak je záujem, nech sa páči. Keďže nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, a tým aj rokovanie do 11.00 hodiny, kedy budeme hlasovať o všetkých prerokovaných bodoch z dnešného dňa a zo včerajšieho popoludnia alebo podvečera. Ďakujem pekne zatiaľ. (Prerušenie rokovania o 10.30 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 11.00 hodine.)
[ "(Reakcia navrhovateľa.)", "(Reakcia navrhovateľa.)", "(Reakcia navrhovateľa.)", "(Prerušenie rokovania o 10.30 hodine.)", "(Pokračovanie rokovania o 11.00 hodine.)" ]
4,069,221
46
2019-06-19
Autorizovaná rozprava
200
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 139, za 90, proti 1, zdržalo sa 48 poslancov. Konštatujem, že návrh bol schválený. Nech sa páči, výbory a lehoty.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,913,237
52
2001-11-07
Autorizovaná rozprava
147
B. Bugár, podpredseda NR SR:
B
Bugár
podpredseda NR SR
Pán poslanec Slaný, máte slovo. J. Slaný, poslanec: Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol môj pozmeňujúci návrh v súvislosti s prerokovanou tlačou 1113, ktorá sa týka novely zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Najprv prečítam a potom odôvodním môj pozmeňujúci návrh. K čl. I doplniť bod 71, ktorý znie: 71. V prílohe č. 1 za položku 4401 vložiť položku 4403 surová drevná hmota. Ide o to, že vo svojom pozmeňujúcom návrhu navrhujem, aby v doteraz zo základnej sadzby, to znamená tej vrchnej 23 % DPH, bola preradená surová drevná hmota do zníženej sadzby z dôvodu, že surová drevná hmota nie je konečným spracovaným produktom a z tohto dôvodu preradenie tejto surovej drevnej hmoty z vyššej sadzby do nižšej má logiku. A takto je to upravené aj v krajinách Európskej únie, keďže všetky krajiny prostredníctvom daňovej politiky podporujú predovšetkým to, aby domáce surovinové zdroje, ktoré sa na území tej-ktorej krajiny nachádzajú, boli v čo najvyššom rozsahu spracované. A predovšetkým sledujem týmto pozmeňujúcim návrhom aj to, aby sme podporili rozvoj slovenského drevospracujúceho priemyslu, pretože má v súčasnosti problémy a značná časť nespracovanej drevnej hmoty sa vyváža zo Slovenskej republiky do zahraničia a tým strácame značné devízy a dosah je ten, že strácame i pracovné príležitosti, ktoré sú, z tohto dôvodu predovšetkým by sa tvorili najmä v tých regiónoch, kde je už vysoká nezamestnanosť. Čiže predkladám tento môj pozmeňujúci návrh v snahe podporiť rozvoj drevospracujúceho slovenského priemyslu, a tým i podporiť tvorbu nových pracovných miest. Ďakujem.
[]
4,097,981
36
2014-07-09
Autorizovaná rozprava
140
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia pán poslanec Hlina, Novotný a pani poslankyňa Tomanová. Končím možnosť prihlásiť sa do roz... (Reakcia z pléna.) Nedá sa reagovať. Na faktickú poznámku sa nedá reagovať, pani poslankyňa. (Reakcie z pléna.) Aha, jaj, jasné, to bolo... Ospravedlňujem sa, ospravedlňujem sa. Nech sa páči, pani poslankyňa, môžte reagovať na faktické poznámky.
[ "(Reakcia z pléna.)", "(Reakcie z pléna.)" ]
3,945,268
13
2003-06-17
Autorizovaná rozprava
1
P. Hrušovský, predseda NR SR:
P
Hrušovský
predseda NR SR
(Prezentácia.) 129 poslancov je prítomných. Národná rada je uznášaniaschopná. Na 13. schôdzi overovateľmi zápisnice budú páni poslanci Gábor Gál a Maroš Kondrót. Ich náhradníkmi budú pani poslankyňa Beáta Brestenská a pán poslanec Jaroslav Jaduš. Chcem vás informovať, že podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo páni poslanci: pán podpredseda Národnej rady Viliam Veteška a páni poslanci Eva Rusnáková, Milan Cagala, Dušan Čaplovič, Ján Jasovský a Ladislav Polka. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vám bol rozdaný návrh programu 13. schôdze Národnej rady. Skôr, ako dám slovo poslancom, ktorí chcú navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu, chcem uviesť, že na návrh gestorských výborov stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu a správu o výsledku jeho kontrolnej činnosti uvedie predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Správu o menovom vývoji a správu o výsledku hospodárenia Eximbanky uvedú ich guvernéri. Účtovné uzávierky poisťovní uvedú predsedovia ich správnych rád, výročnú správu a účtovnú uzávierku Fondu národného majetku uvedie prezident jeho prezídia. Správy o činnosti Študentského pôžičkového fondu, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Fondu detí a mládeže uvedú ich príslušní predsedovia. Chcem ďalej uviesť, že správu o plnení úloh Slovenskej informačnej služby podá jej riaditeľ na neverejnej časti schôdze s termínom určenia 20. júna o 9.00 hodine. Na to, aby menovaní mohli uvedené materiály uviesť a vystúpiť v Národnej rade Slovenskej republiky je potrebný súhlas Národnej rady. Preto navrhujem, aby sme súhlas s ich vystúpením vyslovili pri schválení programu ako celku, pokiaľ nebude predložený iný návrh. Teraz, panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime ku schvaľovaniu návrhu programu 13. schôdze Národnej rady. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či má niekto návrhy na zmenu alebo doplnenie programu 13. schôdze. Pán poslanec Minárik.
[ "(Prezentácia.)" ]
4,066,836
20
2013-06-17
Autorizovaná rozprava
98
Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Jozef
Viskupič
poslanec NR SR
Ďakujem. Už sa stáva nejakým dobrým zvykom, že keď v tejto republike čosi začína smrdieť, tak si začína, á, začíname hľadať nejaké metafory alebo nejaké obrazy zo sveta zvierat. Úvodom alebo kampaň pre toto volebné obdobie bolo ovplyvnené kauzou Gorila a tuná si pre účely možno lepšieho pochopenia vládna moc zobrala na paškál iné zviera, či už premiér, ako ste spomínali, pán Frešo, v svojej hovorí o tom, že sa v tom ani „divá sviňa“ nevyzná, zároveň pán minister tuná v úvode rozpravy hovoril o „sviňačinkách“, alebo hovorí sa o tom, navzájom sa tu obviňujú ľudia a berú si do úst práve tieto zvieratá. Myslím si, že keď sa nám má táto zoologická záhrada nejakým spôsobom rozrastať, tak nie je dobré, že či už pán minister, alebo tak ako premiér, ste spomínali, od tejto kauzy bočia. Toto je kauza o zodpovednom alebo hospodárnom nakladaní s majetkom štátu, kde občania dali nejakú dôveru tomuto parlamentu, že do dôsledkov skontroluje to, ak k nehospodárnemu nakladaniu prichádza, a aby do budúcnosti neprichádzalo, prijme nejaké opatrenia. Čiže súhlasím s tým, že malo by sa urobiť čo najviac pre to, aby z tohto vypadli „divé svine“ a „sviňačinky“ a aby sme si tu nepomáhali metaforami zo zoologických záhrad a aby nám tu nevznikla alebo nezostala kauza „divej svine“, ako to nazývajú ľudia, ktorí sú zodpovední.
[]
4,009,030
15
2024-06-13
Autorizovaná rozprava
203
Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Michal
Šimečka
podpredseda NR SR
Ďakujem pekne. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, pán minister k nej ešte zaujme stanovisko. Nech sa páči.
[]
4,070,026
9
2024-02-08
Autorizovaná rozprava
955
Tankó, Viliam, poslanec NR SR
Viliam
Tankó
poslanec NR SR
Pán Hlina, ďakujem za vaše vystúpenie. Vy ste spomínali, že máte dve dcéry. Mne štyri dni dozadu sa narodila dcéra a bojím sa, že bude musieť vyrastať v tejto krajine, kde ženy nie sú a nebudú chránené, kde zločincom nebude hroziť pomaly už nič. Dámy a páni z vládnej koalície, vy ste skrátili premlčaciu dobu za zločin znásilnenia na polovicu z dvadsať na desať rokov a týka sa to aj sexuálneho zneužitia maloletých. Mali ste plné ústa restoratívnej justície, ako budete naprávať páchateľov trestnej činnosti a pomáhať obetiam. Ako im chcete pomáhať? Lebo vraj nikto takmer dvadsať rokov nemyslel. Teraz tým pozmeňujúcim schváleným návrhom im, prosím, ako pomôžete. To, čo ste urobili, nie je už ani hanba, ani prúser, je to výsledok morálneho úpadku vašich osobností. Ak môžem hodnotiť sto dní vášho vládnutia, tak cez vetu: Prišli ste, využili ste, zneužili ste. To, čo po vás zostane, je morálne bahno. Dobre sa v ňom vykúpte! (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)" ]
3,928,404
51
2005-10-25
Autorizovaná rozprava
120
M. Číž, poslanec:
M
Číž
poslanec
Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky...
[]
4,150,001
11
2012-12-05
Autorizovaná rozprava
284
Rošková, Ľubica, poslankyňa NR SR
Ľubica
Rošková
poslankyňa NR SR
Ďakujem. Vzhľadom na to, že dnes v rozprave boli podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, dajte prosím, pán predseda, hlasovať o skrátení lehoty.
[]
4,057,348
9
2024-02-15
Autorizovaná rozprava
277
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Peter
Žiga
podpredseda NR SR
Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Ešte niekto, kto by sa chcel? Máme technický problém. (Reakcia z pléna.) Chcete ako faktickú, pán navrhovateľ? Čiže traja poslanci budú vystupovať s faktickými poznámkami. Ako prvý bude pán poslanec Szalay.
[ "(Reakcia z pléna.)" ]
4,107,779
21
2017-10-11
Autorizovaná rozprava
313
Puci, Róbert, poslanec NR SR
Róbert
Puci
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2013 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, skrátene biocídny zákon. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 24. novembra 2017 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
[]
3,883,147
12
2024-05-02
Autorizovaná rozprava
104
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Peter
Žiga
podpredseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, s vaším všeobecným súhlasom počkáme, lebo overovatelia mi hlásili, že už majú spočítané výsledky, že by sme to ešte vyhlásili pred obedňajšou prestávkou a potom dám prestávku na obedy. (Krátka pauza.) Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, pokračujeme v rýchlom rokovaní. Prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledky hlasovania o návrhu na odvolanie členov Súdnej rady, tlač 286. Nech sa páči, pán overovateľ. (Výsledok verejného hlasovania o návrhu na odvolanie členov Súdnej rady Slovenskej republiky zvolených Národnou radou Slovenskej republiky , tlač 286.)
[ "(Krátka pauza.)", "(Výsledok verejného hlasovania o návrhu na odvolanie členov Súdnej rady Slovenskej republiky zvolených Národnou radou Slovenskej republiky , tlač 286.)" ]
4,217,946
42
2014-11-08
Autorizovaná rozprava
1,074
Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
Ľuboš
Blaha
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Pán minister, som veľmi rád, že ste upozornili na to, ako stráca úroveň slovenská opozícia. Naozaj také veci, čo tu vidíme, že pán Frešo ako líder SDKÚ ide fyzicky napadnúť kolegu a predtým už pán Hlina reálne inzultoval kolegu alebo že tu zaznievajú slová ako čvarga, svine od pána, ako relatívne doteraz dôstojne sa správajúceho, Mihála. Potom počas prejavov osobné útoky. Stoličky tu ľudia hádzali na poslancov. Politika sa dokonca vnáša do súkromia, keď sa idú robiť demonštrácie pred príbytkami politikov. (Reakcia z pléna.) Toto je naozaj taká balkanizácia slovenskej politiky, že sa toho vážne bojím. Pretože kým to bolo ešte také, živly typu Kotleba, Matovič, Hlina, tak si človek povie, že, dobre, sú to dobrodruhovia, snažia sa nejakým spôsobom zaujať. Ale reálne štandardné strany, kedysi štandardné, ako SDKÚ v časoch Dzurindu a Mikloša, si toto neviem predstaviť. To malo úroveň. Môžme kritizovať Dzurindu a Mikloša, vždy sa s nimi rád, hodnotovo budem s nimi polemizovať. Ale to, čo predstavuje dneska pán Frešo na čele SDKÚ, na čele vždy inteligentnej strany, a on s rétorikou, ktorá naozaj pripomína skôr toho rapera Ega, ako nejakú inteligentnú stranu, to je tak smutné. A Marx mal na to pojem „lumpen“. Lumpen. Naozaj Frešo a Dzurinda, to je iná, iná liga. Takže chcel by som zdôrazniť, že odmietame, a to aj pán minister správne povedal, odmietame schránkové firmy, odmietame schránkové strany. Verte tomu, že ja by som zatočil s takýmito firmami – a nielen s takýmito – veľmi rád, a verím tomu, že sám budem mať tú možnosť. Mrzia ma kauzy. Všetky kauzy ma mrzia, samozrejme, a premiér jasne povedal, stala sa chyba, vyvodil politickú zodpovednosť najvyššiu, ako mohol. Ministerka zdravotníctva išla preč. To by ste vy v živote nedokázali spraviť! Takže naozaj vy nás poučovať nemôžete. Kauza sa vyšetruje. Žiadne peniaze neodišli. Čiže to sú naozaj fakty, ktoré musíte uznať a ten boj proti korupcii, ten vedieme všetci. (Potlesk.)
[ "(Reakcia z pléna.)", "(Potlesk.)" ]
3,918,540
20
2008-04-02
Autorizovaná rozprava
204
P. Abrhan, poslanec:
P
Abrhan
poslanec
Túto jej trpezlivosť je možné prirovnať snáď už len k trpezlivosti pacientov, ktorí túto zbytočnú tortúru musia absolvovať, pričom sú prípady, keď sídlo všeobecného lekára je v inej obci ako sídlo špecialistu či iných špecialistov, a teda pacient v jeden deň navštívi a vyčká svoj rad u všeobecného lekára, aby získal výmenný lístok, na druhý deň ráno cestuje za špecialistom do inej obce či mesta, nuž a potom po vyšetrení s výsledkami na tretí deň opäť cestuje a čaká u svojho obvodného lekára. V tomto prípade nejde len o zbytočnú administratívu, ale sú prípady, keď sa úplne zbytočne predlžuje začiatok špecializovanej liečby pacienta. Dôvodová správa uvádza príklad psychiatrických pacientov, ktorí tu už boli spomínaní. Ale sú to aj iné prípady. Som presvedčený, že všetkým poslancom je zrejmé a prax to ukázala, že toto opatrenie je byrokratické a nevedie k zefektívneniu liečby pacientov u všeobecných lekárov. Tvrdohlavé zotrvávanie na platnom stave len preto, že tento problém navrhuje riešiť opozičná poslankyňa je neúctou a výsmechom všetkým chorým, ktorí túto turistiku musia absolvovať. Alebo zotrvávanie na súčasnej platnej úprave spočíva v presvedčení, že i to je jedna z možností liečby, ktorá má spočívať v tom, že pacientov posielame od jedného lekára k druhému, tí sa tu neustále stretávajú, navzájom sa zdravia a budú sa zdraviť dovtedy, kým sa neuzdravia. Možno je to vtipné alebo smiešne, no rovnako tak je smiešne zotrvávať na veciach, ktoré sú prekonané, a preto zotrvávať na povinnosti vypisovať výmenný lístok všeobecným lekárom pre špecializovanú ambulanciu treba zmeniť a najlepšie urobíme, ak podporíme návrh pani poslankyne Sabolovej bez ohľadu na to, či sme z koalície, alebo z opozície. Lebo choroba, panie poslankyne a páni poslanci, choroba a byrokracia si nevyberá. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)" ]
4,205,507
72
2022-09-27
Autorizovaná rozprava
141
Fico, Robert, poslanec NR SR
Robert
Fico
poslanec NR SR
Pán predseda, Európa a európske krajiny nám ponúkajú celý rad modelov, ako postupovať. Napríklad Francúzi časť elektrickej energie, ktorá je vyrobená z jadra, ponúkajú podnikom, ľuďom za regulovanú cenu, napríklad 30 %, teraz hovorím nejaké číslo. Už to významne mení charakter celkovej ceny tej elektrickej energie pre podniky a pre domácnosti, ale my stále nič nepočujeme. Pán predseda, uvedomte si, že my len hovoríme o nejakom zákone, ktorý v budúcnosti má niečo riešiť, ale nevieme, ako to pomôže v danej situácii ľuďom, zamestnávateľom, podnikom, nikto nič nevie. Aj minister bol tajomný v televíznych reláciách, keď sa ho pýtali, čo bude, povedal nebude nič hovoriť, lebo nechcem znervózňovať verejnosť, alebo niečo v tomto duchu. Pán predseda, ja nechcem nič iné, pán minister, ja nechcem nič iné, preboha, zvolajte tú tripartitu! Sadnite si na dva dni, veď to, to, čo... toto je niečo také, čo vám vadí? Ja nič iné nechcem, ja nechránim, ja som socialista, pán predseda, ja by som v živote nesúhlasil s privatizáciou elektrární a už vôbec nie tak, ako to urobila Dzurindova vláda. Toto chcem, nech minister, dnes je čo, dnes je utorok? Dnes je utorok, zajtra nech zvolá tripartitu, štvrtok-piatok môže sedieť tripartita. Zavolajte tam všetkých zainteresovaných a v pondelok môžte predložiť kvalifikovaný návrh a my s radosťou zahlasujeme, ak bude súhlas tripartity. Ale nevynechávajme týchto ľudí z toho! O nič iné tu nejde, sedem dní na tejto schôdzi. Pán predseda, nič sa nestane, keď sedem dní sa zdržíme, pretože tak či tak ten zákon, ako som povedal, je ultima ratio, je ten posledný prostriedok nejakej nápravy, takže času máme určite minimálne niekoľko týždňov na prijatie dobrých rozhodnutí, o nič iné nejde. A keby teraz vznikla dohoda s pánom ministrom, že súhlasí, hneď teraz prestanem, nech ide písať pozvánky tripartite, nech sa rýchlo zajtra ráno môžu stretnúť. O nič iné nám nejde. Ďakujem pekne.
[]
4,183,484
51
2021-11-30
Autorizovaná rozprava
32
Bláhová, Renáta, predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Renáta
Bláhová
predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Áno, ja sa teda omlúvám za tú vsuvku s tou šikmou vežou, to som nemala pripravené od našeho riaditeľa sekcie ekonomiky. A ďakujem za tú otázku. To znamená, že ste pozorne počúvali. Áno, ten úrad v podstate viac než takmer dva roky nemal šéfa, takže je to aj prirodzené, že tie piliere boli pokrivené. My všetko zhrnieme podrobne v ročnej správe za činnosť úradu. To, že nemal šéfa, znamenalo najmä to, že personálne bolo treba zastabilizovať úrad. To sa za tie, za toho pol roka, čo som vo vedení, myslím si, že veľmi dobre podarilo. Ešte stále u nás v krajine sú ľudia, ktorí sú šikovní, a aj keď teda tie platy v tej verejnej správe nie sú dobré, sú motivovaní niečo pre túto krajinu urobiť. Takže podarilo sa to zastabilizovať, to považujem za toho pol roka ako veľký, veľký úspech. Druhá vec. Podarilo sa nám zmeniť legislatívu a zastaviť cenovú špirálu v biznise s prehliadkami mŕtvych, ktorý teda sa uberal veľmi zlým smerom. Od 1. októbra môžem povedať, možno si to pamätáte, v júni ste museli krízovo o tom hlasovať v parlamente. Od 1. októbra sa podarilo jednej inštitúcii verejnej správy, myslím si, že lepšie, efektívnejšie, aj za lepšiu cenu nastaviť proces, než to dokázali súkromné spoločnosti a teda úrad zabezpečuje prehliadky mŕtvych v tomto covidovom ťažkom oddelení vo vlastnej réžii a dobre, funguje to zatiaľ bez problémov a verím, že vďaka tým ľuďom, o ktorých som rozprávala, to aj bude trvalo fungovať bez problémov. Čiže toto je taká druhá vec. A tretia vec, čo je proces na dlhšie, a ten je hlavne vo vašich rukách. Podarilo sa nám iniciovať, a to je ten najpokrivenejší pilier, ktorý tam je, pilier dohľadu nad zdravotným poistením. Podarilo sa nám iniciovať tzv. reguláciu zisku zdravotných poisťovní. My tu totižto máme tri zdravotné poisťovne v tejto krajine, aj keď úrad je malý, tak ešte menší je počet ľudí v tom pilieri dohľadu nad zdravotným poistením, ktorý nad týmto zdravotným poistením, ktoré preteká cez tri poisťovne, z toho dve súkromné, v celkovom objeme šesť miliárd eur už takmer, tak na toto dohliada z 350 ľudí na úrade, keď som ho prebrala, osem ľudí, čo je teda značne poddimenzovaný pilier. Myslím si, že by sa to dalo nazvať aj horšie, než pokrivená veža v Pise. My sme iniciovali proces regulácie. Sme jediná krajina v Európskej únii, kde, kde takýto veľký oligopol, šesť miliárd eur, nie je regulovaný vôbec. Takže my sme navrhli, aby predložila vláda zastropovanie zisku. Ten, ten proces bol pozastavený a je teda na vás, či sa to dotiahne. My máme pripravený pravdaže nejaký plán B. Ak sa to neuskutoční, rokujeme už s úradmi, proťajškami v tých krajinách Európskej únie, kde obdobný systém zdravotného poistenia majú, a to je teda hlavne Holandsko a Nemecko a dúfame teda, že sa podarí táto minimalistická regulácia, inak máme naplánovaný na budúci rok jeden veľký proces. Jednoducho ustriehnuť tých šesť miliárd eur, čo tečie do zdravotníctva cez zdravotné poisťovne. Takže toto je ten najpokrivenejší pilier, keby som to mala zhrnúť stručne, ktorý bude treba vybudovať odznova.
[]
3,906,566
9
2020-07-07
Autorizovaná rozprava
129
Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
Richard
Sulík
podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
Ďakujem pekne. (Reakcie z pléna.) Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, že ste ma nechali dohovoriť, že som skončil a teraz dojdem k skrátenému konaniu. Predkladáme súbor opatrení, ktoré majú zlepšiť podnikateľské prostredie. Problém je ten, že my sa v kvalite podnikateľského prostredia neustále zhoršujeme. V roku 2016, keď nastúpila tretia vláda Roberta Fica, sme boli v rebríčku Doing Business na 30. mieste. A táto vláda Roberta Fica si dala za cieľ sa posunúť o pätnásť priečok. To aj zvládli kolegovia zo SMER-u, ale opačným smerom. Skončili sme na 45. mieste. Pár týždňov dozadu vyšlo ďalšie hodnotenie a tam už sme na 57. mieste z nejakých 63 alebo 65 krajín. Ide to, ide to dole vodou s podnikateľským prostredím, s kvalitou podnikateľského prostredia, ktoré máme na Slovensku. V pozícii ministra hospodárstva som prakticky denne v nejakej firme veľkej, malej, takej, onakej, som veľmi príjemne prekvapený, že čo všetko sa na Slovensku vyrába a všade, kde chodím, tak počúvam ťažko sa tu podniká, ťažko, pätnásť, dvadsať rokov dozadu to bolo úplne niečo iné. V roku 2004, kedy sa podarilo zaviesť rovnú daň, sme boli európskym tigrom a dnes sme iba, dámy mi prepáčia, nejakou mrcinou alebo zdochlinou. Pomaly to ide, zle to ide, odchádzajú firmy, nezamestnávajú ľudí. A do tohto všetkého došla vláda, ktorá teda chcela byť sociálna a navymýšľala ďalšie a ďalšie prekážky a ďalšie a ďalšie, ďalšiu a ďalšiu záťaž pre zamestnávateľov. A ja sa teda pýtam, že kto má zamestnávať ľudí, ak nie súkromní zamestnávatelia? A do tohto všetkého došla korona. Slovensko je na tom veľmi zle. My budeme mať jeden z najväčších prepadov tento rok a naozaj musíme niečo robiť. Toto je vec, ktorá nestrpí odklad. Toto nie sú trináste dôchodky, ktoré tri týždne pred voľbami na poslednú chvíľu boli schválené v skrátenom konaní a s účinnosťou až o takmer rok a kde o ktorých sa Robert Fico osobne vyjadril, že to teda robili v rámci volebnej, predvolebnej kampane, kde naozaj sa dalo s tým počkať, a preto to aj veľmi správne prezidentka napadla na Ústavnom súde. Toto nie je ten typ skráteného legislatívneho konania. Toto je prípad, kde naozaj, ktorý naozaj nestrpí odklad. Máme poslednú schôdzu pred letom. Ak by bolo riadne konanie, tak v septembri by bolo druhé čítanie a zas by prešlo neviem koľko týždňov. A teraz máme možnosť to schváliť, dnes, zajtra tak, aby to čoskoro, 1. júl sme už síce nestihli, ale možno to bude 15. júl, možno 20. Každopádne v tých jednotlivých novelách je napísané, že to má platiť dňom uverejnenia v Zbierke zákonov. Je to veľmi dôležité. Je to iba kvapka na horúci kameň. Ja si to uvedomujem. Nerieši to všetko a s tou kritikou, ktorú som zachytil aj od kolegov SMER-u, menovite od pána Kamenického, áno, môžem s tým, môžem súhlasiť s tou časťou, že chce to viac. Je to len prvý krôčik, prvý krôčik, ktorý SMER nikdy poriadne nespravil, a predchodzie vlády tiež nie, a o ktorý sa tu snažíme a budeme v tom pokračovať. Dúfam, že na jeseň príde k druhému „kilečku“, ako to sme zvykli volať, a to, samozrejme, pôjde už v normálnom, normálnom konaní. A preto vás chcem, ctení kolegovia, poprosiť o to, aby ste súhlasili s týmto skráteným legislatívnym konaním, aby tí podnikatelia, aby dostali silný signál, že, áno, táto vláda chce niečo robiť pre zlepšenie podnikateľského prostredia. Táto vláda chápe, že keď sa bude dariť zamestnávateľom, bude sa dariť zamestnancom, že bude viac pracovných miest. Táto vláda chápe, že najlepšia sociálna ochrana je dostatok pracovných miest a o tie musíme zabojovať. A vieme o ne zabojovať len tak, že čím skôr začneme zlepšovať podnikateľské prostredie a toto je ten hlavný dôvod pre skrátené legislatívne konanie. Ešte raz, chcem vás pekne poprosiť o súhlas. Ďakujem.
[ "(Reakcie z pléna.)" ]
4,013,976
7
2012-09-26
Autorizovaná rozprava
92
Tichý, Ladislav, prvý námestník generálneho prokurátora SR
Ladislav
Tichý
prvý námestník generálneho prokurátora SR
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som povedal tým, ktorí ste tu, pár slov k našej správe, ktorú predkladáme každý rok. Je to bežná správa, ktorou informuje Generálna prokuratúra Národnú radu o svojej činnosti za predchádzajúci rok. Jej súčasťou je aj štatistický prehľad za rok 2011, ktorý nájdete kedykoľvek na internete, to znamená podstatne, by som povedal, komplexnejší v číslach. Je tam presné vyjadrenie, kde ktorá prokuratúra a akými vecami sa zaoberala a ako to vyzerá s tou kriminalitou. Ak môžem povedať ku kriminalite, je podľa môjho názoru vcelku stabilizovaná oproti minulému roku, je tam trošku taký mierny pokles, ale berte to ako EKG, že raz ho máte trošku hore, inokedy je to nižšie, čiže nejakých tých 200, 300 alebo do 1 000 kusov rozdiel. Ten rozdiel nie je vážny, je viac-menej symbolického charakteru. Takto to berte. V tejto časti správy, teda v trestnej, to je najpodstatnejšia časť správy, ktorá sa zaoberá prokuratúrou ako takou v časti trestného konania, vidíte rozdelenie na prípravné konanie a na konanie pred súdom. Zaoberáme sa hlavne tou časťou, ktorou je konanie prípravné, to znamená vzťahy s políciou akéhokoľvek druhu. Máte tam naznačené aj určité problémy, ktoré nás stíhajú s políciou, a aké problémy máme spoločné alebo v čom sa líšime v názoroch s políciou. Jednou zo základných úloh, ktorú trestný úsek riešil za minulý rok, je plnenie Národného programu boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Garantom tejto úlohy je síce minister vnútra Slovenskej republiky, ale takisto aj prokuratúra sa podieľa na plnení tohto programu, na prevencii, na samotnej činnosti v trestnom konaní, ďalej, na prednáškovej činnosti, na zabezpečovaní rôznych, by som povedal, sprievodných konaní okolo tohto programu. Mohol by som povedať, že situácia sa tam dosť podstatne zmenila oproti minulým rokom a Slovensko nie je iba vývozcom tohto tovaru, už začína byť aj jeho používateľom. To považujem za podstatnú časť zmeny v tejto časti, teda v časti o obchodovaní s ľuďmi. Druhá časť, ktorá je určite zaujímavá pre vás alebo aspoň pre niektorých, je časť správy, ktorá sa dotýka napr. drog. A to súvisí aj s tým, že máme plné väznice, máme, by som povedal, občas dosť zbytočne potrestaných mladých ľudí, keď tam dostane mladý človek jeden rok podmienečný trest, na druhý rok dostane trest natvrdo, to znamená, dostane nepodmienečný trest, to je jedna vec. Dalo by sa to riešiť inými prostriedkami. Druhá vec, čo s týmto súvisí, je § 289 Trestného zákona. Súvisí s návykovými látkami. A to sa dotýka trestného činu, ktorý je u vás známy tým, že je to za požitie alkoholu za volantom. Situácia je tam taká, že ak tento rok bude alebo minulý rok bol uložený podmienečný trest a ak si to zopakuje dotyčný, tak dostane už len nepodmienečný trest, lebo tam už nie je možný druhý podmienečný trest. A výsledok je taký, že do preplnenej väznice dostaneme ďalších ľudí, ktorých tam budeme musieť chovať a živiť, ani ich tam nemáme kam dať, lebo je to plné. Ale keď ich zatvoríme, tak na štátne útraty si tam akože pobudne za to, že mal cez jedno promile alkoholu v krvi a nič iné neurobil. Ja nehovorím o vodičoch motorových vozidiel, ktorí spáchajú tento trestný čin, plus iný trestný čin, ktorého dôsledkom je ublíženie na zdraví alebo smrť. To je iná situácia. Ale pri samotnom tomto trestnom čine, teda pri takzvanom ohrozovacom delikte uložiť nepodmienečný trest, myslím si, to sa dá riešiť iným spôsobom, vysokými peňažnými trestami, prácami a podobne. Tam ukazuje sa tá situácia tak, že pri novelizácii Trestného zákona, ktorý momentálne má ministerstvo spravodlivosti na stole, by sa mohlo uvažovať o alternatívnych trestoch. To je ďalšia časť tejto správy. V ďalšej časti správy, pokiaľ sa týka trestného konania, sa zaoberáme jednotlivými oblasťami a skončenými spôsobmi, či už obžalobou alebo podmienečným zastavením. Ďalej sa zaoberáme aj skutočnosťami, ktoré, by som povedal, už prechádzajú do iného konania, to znamená konanie pred súdom. Tam vyhodnocujeme našu úspešnosť alebo neúspešnosť konaní pred súdom vzhľadom na kontradiktórne konanie, ktoré je riadiacou časťou, by som povedal, v súdnom konaní. Teraz naša úspešnosť až taká nie je ako v iných a v minulých rokoch, to znamená pred rokom 2006, pretože prokurátor musí iniciatívnejšie vystupovať v konaní pred súdom, musí prísť v situácii a s dôkazmi takými, že je predpoklad na to, že bude úspešný. Ak by sa tak nestalo, môj názor je, že už len predpoklad úspešnosti 60 % pri podaní obžaloby môže znamenať debakel. Čiže tu má prokurátor sťaženú pozíciu, ale nie je možné povedať, že by táto sťažená pozícia bola neprávom, pretože si myslím osobne, že kontradiktórne konanie má svoj význam z hľadiska zabezpečenia základných ľudských práv. Čiže v prípade, že máme ťažšiu pozíciu, sa nedá nič robiť. Otázka je však iná, že keď v roku 2006 sa pripravoval Trestný zákon a Trestný poriadok, tak sa nedôsledne vypočítali možné nároky na prokuratúru, ťahá sa to až doteraz. A výsledok je taký, že v určitých oblastiach alebo na určitých prokuratúrach máme pomerne nedostatok ľudí. To znamená, že sa musia na určitý náklad tých prokurátorov, ktorí na tom okrese sú, plniť tie úlohy, pretože nie je možné povedať, že keď nemáme dostatok prokurátorov, tak že nebudeme konať. Takéto niečo nie je možné. Samostatne sa venuje táto správa aj špeciálnej prokuratúre, pretože tá samostatnosť sa odvíja od postavenia špeciálneho prokurátora s tým, že ho volí Národná rada. Z tohto hľadiska sa vždy zaoberáme jej činnosťou v úplne samostatnej časti. Ešte si dovolím spomenúť jednu časť správy, ktorá sa týka netrestnej oblasti. Je to časť, kde vidíte činnosť prokuratúry k orgánom verejnej správy, k samospráve. Ďalej tam vidíte časť, ktorá sa týka činnosti prokuratúry k súdom. Je tam sprevádzaná aj rôznymi číslami. A tá situácia je vykreslená, si myslím, pomerne presne. Ako príklady aj v inej časti, teda v trestnej, aj tu sme dali tiež konkrétny príklad. Napríklad tam máme previerku, ktorá sa vykonala na katastrálnych úradoch. Je pomerne rozsiahle opísaná, čo sa tam našlo alebo aké porušenia prokuratúra zistila pri tejto previerke v nadväznosti na činnosť katastrálnych úradov, na samosprávu. A tam môžete odsledovať to, že v určitej oblasti určité prevody boli dosť podozrivého charakteru. Ale do toho, či je cena výhodná alebo nevýhodná, hocikedy prokuratúra nemôže zasahovať, iba v tom prípade, a to je v tomto prípade, keď je predpísané, že pri prevode nehnuteľností musí byť znalecký posudok. Dokonca v niektorých prípadoch sme zistili, že tie znalecké posudky chýbali. Ak si ale niekto myslí, že je tá previerka úplne katastrofálna, tak ja ho trošku chcem vyviesť z omylu, pretože pre katastrálne úrady pri tom množstve, to sú tisíce vecí, ktoré ročne rozhodnú. Keď takéto niečo nájdeme, sú to veci, ku ktorým, by som povedal, pri tej profesionálnej činnosti môže dôjsť. A je na kontrolných a dozorných úradoch, aby na to prišli, aby povedali, v čom bolo porušenie zákona a ako ďalej postupovať. V tomto prípade sa tak aj stalo, že našli sme riešenia, v niektorých prípadoch boli podané protesty a niekde boli upozornené úrady, akým spôsobom by mali v budúcnosti postupovať a v čom vidíme porušenie zákona. Táto správa o netrestnej činnosti sa zaoberá ďalej konaním pred súdmi, aj pred ústavným súdom. To znamená, vidíte tam, koľko a akú návrhovú účinnosť má prokurátor v konaní pred súdmi. Ide zväčša o návrhy. V prípade, že orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora, vtedy sa prokurátor obracia na súd, aby v tej veci rozhodol. V konečnom dôsledku je vždy na súde, aby povedal, či bol alebo nebol porušený zákon. Tých vecí nie je až toľko, pretože úspešnosť podaných protestov prokurátora je cez 90 %. Je to, by som povedal, viac na komunikácii prokurátora s dotyčným predstaviteľom orgánu verejnej správy a na vysvetlení, v čom ten prokurátor vidí to porušenie zákona, a v prípade, že dôjde k porozumeniu na obidvoch stranách a je to dostatočne vysvetlené bez iných záujmov, tak väčšinou ten orgán verejnej správy ustúpi a protestu vyhovie. To je najschodnejšia a najrýchlejšia cesta. Šetrí peniaze a čas, pretože o proteste sa rozhodne väčšinou do mesiaca, do dvoch mesiacov maximálne, ale pri žalobe podanej na súd máme to tam minimálne od toho pol roka až do dvoch rokov. Čiže je to rozdiel časový podstatne, ako vidíte. Čiže ten prostriedok má určite význam. Určite význam má aj z toho dôvodu protest, ale takisto aj upozornenie, že tie orgány verejnej správy, a tým myslím ale aj samosprávu, sú pod určitým tlakom, že nie je možné rozhodovať akýmkoľvek spôsobom a kedykoľvek, pretože ktorýkoľvek občan sa môže obrátiť na prokuratúru, že nesúhlasí s nejakým napríklad všeobecne záväzným nariadením alebo že mu bola zamietnutá jeho žiadosť o vydanie stavebného povolenia a je tam možné podať protest. Čiže v tomto ohľade si myslím, že prokuratúra v zásade plní úlohy orgánu ochrany práva v podstate dôsledne. Na záver by som chcel dodať len toľko, že celá správa, jej snaha o koncipovanie je v praktickom a realistickom duchu. Snažili sme sa vyhnúť akýmkoľvek motiváciám iného charakteru ako právneho. Nemáme záujem zavádzať túto správu do priestoru, ktorý podľa môjho názoru prokuratúre neprináležal a neprináleží. Prokuratúra nemá byť na strane žiadnej strany a žiadneho združenia alebo inej organizácie. Prokuratúra ako orgán má byť tam, kde je, teda medzi nimi. A nemá sa starať do ich, môžeme to nazvať takým miernym spôsobom, hádok a sporov. Tie patria do inej sféry, a nie do sféry činnosti prokuratúry. Z tohto hľadiska vás aj prosím, pani poslankyne a páni poslanci, aby ste túto správu takto aj brali a hodnotili a snažili sa preniesť cez určité, by som povedal, politické alebo stranícke chcenia a snahy a hodnotili tú správu v podstate objektívne. Ďakujem vám za pozornosť.
[]
3,911,920
94
2023-06-15
Autorizovaná rozprava
306
Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Marek
Šefčík
poslanec NR SR
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Tak predkladám informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1743. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 12. júna 2023 č. 1824 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s termínom prerokovania do začiatku rokovania o tomto návrhu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport prerokoval predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 71. schôdzi a uznesením z 13. júna 2023 č. 234 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďakujem, pán predsedajúci, môžte otvoriť rozpravu.
[]
4,080,577
46
2015-01-29
Autorizovaná rozprava
31
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pán poslanec Švejna, máte slovo. Pán poslanec vystupuje za klub strany MOST – HÍD.
[]
4,103,403
90
2023-05-25
Autorizovaná rozprava
319
Blcháč, Ján, poslanec NR SR
Ján
Blcháč
poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám zdôvodnil predloženie návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je už takmer tridsaťročná snaha miestnej územnej samosprávy vysporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom v zastavanom území obcí. Navrhovaná právna úprava sa týka pozemkov, ktoré sú majetkom štátu a sú v správe Slovenského pozemkového fondu. Ide o pozemky v zastavenom území obcí, na ktorých sa nachádzajú stavby vo vlastníctve obcí alebo ktoré tvoria verejné priestory obcí alebo sa tieto pozemky využívajú na iné verejno-prospešné funkcie, napríklad verejné športoviská, verejné parky či miestne cintoríny. Ide o pozemky, ktorých faktickú, faktickú správu a údržbu zabezpečujú obce na svoje náklady, resp. mali by ju vzhľadom na ich reálne využívanie zabezpečovať po prijatí tejto navrhovanej právnej úpravy. Dlhodobá prax zo samosprávy obcí nepochybne dokazuje, že práve tento stav neumožňuje obciam realizovať modernizáciu či rekonštrukciu majetku obcí, ktorý sa nachádza na týchto pozemkoch vo vlastníctve štátu. Zároveň súčasne správca týchto pozemkov Slovenský pozemkový fond reálne... (ruch v sále) nevykonáva ani nezabezpečuje ich správu a údržbu, nakoľko to ani nie je možné z jeho strany účinne zabezpečiť. Súčasná právna úprava v zákone č. 330/1991 Z. z. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva a pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách je administratívne veľmi zložitá... (Ruch v sále. Rečník sa odmlčal. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
[ "(ruch v sále)", "(Ruch v sále. Rečník sa odmlčal. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)" ]
3,903,855
42
2009-11-05
Autorizovaná rozprava
88
J. Počiatek, minister financií SR:
J
Počiatek
minister financií SR
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, pani poslankyňa, v súčasnosti vláda Slovenskej republiky nepripravuje žiadne zmeny v rámci II. dôchodkového piliera. Opatrenia, ktoré sme prijali v predchádzajúcom období, boli zamerané hlavne na stabilizáciu systému a ochranu sporiteľov, lepšie povedané, investorov. V prípade otvorenia II. piliera v rokoch 2008 a 2009 vláda vychádzala najmä z aktuálnej štruktúry sporiteľov a ostatných podmienok vyplývajúcich alebo vplývajúcich na rozhodovanie investorov aj v súvislosti s vnímaním dopadu finančnej krízy na úspory v kapitalizačnom pilieri. Vláda týmto krokom chcela umožniť investorom prehodnotiť svoj postoj a na základe lepšej informovanosti umožniť sporiteľom – investorom dobrovoľne sa rozhodnúť, či zostať v II. pilieri, alebo z neho vystúpiť. Ďalším opatrením vlády bolo zníženie poplatkov za vedenie účtov v správcovských spoločnostiach, čo prispeje k vylepšeniu celého systému. Som presvedčený, že všetky prijaté opatrenia boli prínosom pre sporiteľov – investorov. Ďakujem za slovo. Skončil som.
[]
3,887,581
27
2021-04-30
Autorizovaná rozprava
312
Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
Dušan
Jarjabek
poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, skutočne sa veľmi teším z toho, čo hovoríte o kultúre. Váš vzťah ku kultúre je všeobecne známy, o tom si my dvaja nemusíme nič hovoriť. Teším sa z toho, že opäť budú využité inštitúcie, hlavne ako to sú tie veľké výmeny, hlavne medzi tou českou a slovenskou stranou, ktoré vždy boli či už na úrovni národných divadiel, alebo na úrovni, ja neviem, bystrickej opery, jej veci, jej cesty do Japonska a následne teda isté benefity, samozrejme, z týchto ciest v zahraničí a nadobudnuté nové vzťahy. To sú všetko veci, ktoré poznáte takisto aj vy, aj ja, a teším sa, že k týmto veciam by mohlo prísť k istému návratu. Ja by som sa chcel spýtať ohľadne ale teraz inej veci vzhľadom na teda tie pokrčené vzťahy s Ruskou federáciou, ktoré máme, či je z hľadiska ministerstva zahraničných vecí nejaká jasná vidina toho, keby sa náhodou stalo, že teda ruská strana nejakým spôsobom bude robiť odvetné akcie v zmysle, v zmysle nejakých teda ekonomických sankcií, či konzultujete tieto veci s ministrami inými, napríklad s ministrom hospodárstva, a proste či Slovenská republika je pripravená na odvetné akcie eventuálne, ktoré by z hľadiska teda ekonomického mohli z Ruskej federácie prísť. Ďakujem pekne.
[]
4,115,311
44
2014-12-11
Autorizovaná rozprava
130
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Ďakujem pekne. Poprosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Martinovi Poliačikovi. Nech sa páči, pán poslanec.
[]
3,985,319
28
2018-03-13
Autorizovaná rozprava
187
Náhlik, Peter, poslanec NR SR
Peter
Náhlik
poslanec NR SR
Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
[]
3,913,702
25
2013-10-18
Autorizovaná rozprava
211
Vážny, Ľubomír, podpredseda vlády SR pre investície
Ľubomír
Vážny
podpredseda vlády SR pre investície
Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predmetný vládny návrh zákona predkladám s cieľom zabezpečiť efektívnejšie fungovanie podpory elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Predchádzajúce schválenie zákona č. 309/2009 Z. z. podnietilo výstavbu nových zariadení na výrobu elektriny, ktoré mali garantované výkupné ceny na obdobie 15 rokov, pričom náklady na takúto podporu elektriny sú prenášané do cien elektriny pre odberateľov, čo následne spôsobilo určitý nárast tarify za prevádzkovanie systému ako regulovanej položky v cene elektriny. Navrhovanou zmenou podmienok podpory sa zohľadňuje rastúci vplyv podpory elektriny na cenu elektriny zavedením obmedzenia výroby elektriny pre nové zariadenia využívajúce biomasu a jej produkty, ako aj podmienky vysoko účinnej kombinovanej výroby sa efektívnejšie využijú dostupné obnoviteľné zdroje energie. Znížením hraníc, čo je ambíciou tohto zákona, výkonov pre zariadenia, ktoré majú nárok na doplatok pre všetku vyrobenú elektrinu, sa podarí aj ďalšia decentralizácia zdrojov. Taktiež tento návrh zákona rieši prostredníctvom zjednodušenia procesu pripojenia malého zdroja zlepšenie podmienok pre inštaláciu malých zdrojov s výkonom do 10 kW v domácnostiach, to znamená, rieši takzvanú atomizáciu obnoviteľných zdrojov energií a v tých domácnostiach s inštalovaným výkonom do 10 kW, ktoré nevyžadujú podporu doplatkom a týmito zdrojmi si pokrývajú, týmito vlastnými zdrojmi si pokrývajú veľkú časť vlastnej spotreby energie. Takýto spôsob podpory malých zdrojov nebude mať vplyv na cenu elektriny. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predmetný návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov a nebude tiež mať finančný, ekonomický a environmentálny vplyv a ani vplyv na zamestnanosť a životné prostredie. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať vás o schválenie predloženého vládneho návrhu a ďakujem za pozornosť.
[]
4,034,647
26
2018-02-15
Autorizovaná rozprava
65
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Martin
Glváč
podpredseda NR SR
Ďakujem. Doplňujúca otázka? Nie. Ďalšia otázka je od pani poslankyne Remišovej. Nie je v sále, tým pádom prepadáva. Pán poslanec Klus, ďalšia otázka na ministra financií pána Kažimíra znie: „Vážený pán minister, 5. 1. 2018 ste sa pre TA3 vyjadrili, že máte záujem zdaniť bitcoin a iné kryptomeny. Popularita týchto mien za posledný rok narástla aj na Slovensku. Preto by som sa chcel spýtať alebo opýtať, nakoľko v prípade kryptomien ide často o anonymné transakcie, ako to plánujete zrealizovať? Takisto ako plánujete počítať výšku tejto dane, keďže hodnota kryptomien sa mení veľmi rýchlo. Napríklad cena jedného bitcoinu bola k 29. 1. 2018 na úrovni 11 600 dolárov, ale k 5. 2. 2018 už len 7 000.“ Nech sa páči, pán minister.
[]
3,961,011
42
2019-02-18
Autorizovaná rozprava
130
Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ján
Budaj
poslanec NR SR
Dámy a páni, dnes sa opozícia pokúša o odvolanie ministerky Lubyovej, ale pokiaľ si ona sama nevstúpi do svedomia a neustúpi, tak na konci dňa zrejme zostane ministerkou. Zrejme celkom zbytočne odznejú argumenty o aférach, o stratách státisícov alebo miliónov eur, ktoré buď boli vyplytvané, alebo nevyčerpané v eurofondoch na vedu a výskum. Ja si dovolím túto príležitosť využiť na krátku úvahu nad tým, že kto ju vlastne podrží. Domnievam sa, že predovšetkým systém. Systém, v tomto prípade s veľkým „S“. Pred rokmi ho tu vytvorili strany, ktoré nadviazali aj personálne na dobu totality. Jedna časť bývalých režimistov sa začala hlásiť k socializmu a druhá k nacionalizmu. Tieto strany dnes majú svoje konkrétne názvy. Je to SMER, ktorý obsahuje mnohé mutácie týchto postkomunistov, a je to SNS. Ich zakladatelia boli pohrobkami totality a väčšinu času od novembra, to je 30. výročie, vládnu Slovenskej republike. Konkrétne strana SNS väčšinu toho času riadi aj ministerstvo školstva. Ak teraz vidíme alarmujúce výsledky napríklad vo kvalite vzdelania mládeže, ak vidíme alarmujúce výsledky v raste extrémizmu, spôsobeného často len púhym nedovzdelaním alebo zlým vzdelaním v oblasti občianskej, tak je to aj vysvedčenie množstva ministrov, ktoré, ktorými táto strana obdarila slovenské vlády. Systém s veľkým „S“ je podstatnejší aj než tieto dve postkomunistické strany, ich členovia, je podstatnejší, než parlament či vlády, lebo tento systém je sieť vzťahov, vzťahov peňazí, moci a médií, ktorý je známy ako železný trojuholník, iron triangle, ktorý je spomínaný v mnohých príkladoch zrútenia demokracie. Tento železný trojuholník zviera a ohrozuje demokraciu u nás, ale vlastne aj všade vo svete, kde si to ľudia dopustia. Možno by som to ako opozičný poslanec ani nemal vysloviť, ale je fakt, že náš systém s veľkým „S“ funguje naozaj mimoriadne kvalitne. Niežeby spomenuté strany mali nejaké reformné stratégie alebo domyslené koncepty republi..., politík pre jednotlivé rezorty, to nemajú, ale to, čo vedia, je udržať systém a získavať si stále voličov. Jedno aj druhé robia vskutku zručne, majú inštinktívne, ale overené mocenské a mediálne postupy, a tak vlastne prevažujú zatiaľ v tvorbe a budovaní nášho štátu. Povedzme si pár slov ešte o tom systéme, ktorému musí chtiac či nechtiac slúžiť aj odvolávaná pani ministerka. Ja sa domnievam, že to robí nerada, ale tie rôzne činy, za ktoré bola kritizovaná, to práve naznačujú. Aj ona vstúpila do tohoto už existujúceho systému, ktorý bol dedičstvom, vieme, po kom, a ktorí súčasní lídri SNS a SMER-u ďalej zdokonaľujú takrečeno na pochode, alebo ako hovorí vtipný slogan, vlastnou hlavou. Schopnosť manažovať a vylepšovať systém, to chce súdržnosť, odvahu a určité schopnosti a tie aj SMER, aj SNS vskutku preukázal. Spomeňme si, ako zručne zvládnul obdobie vlády so zakladateľmi systému, to znamená s Mečiarom a Slotom. Spomeňme si, ako potichu a rýchlo rozmontoval nádejnú vládu Ivety Radičovej. Alebo na to, ako po jej páde ovládol politickú scénu a usmrtil štandardnú pravicu. Samozrejme, nejdem túto špecifickú zručnosť obdivovať, to ako keby sme obdivovali zručnosť kasárov, iba konštatujem, že funguje. Prinajmenej dovtedy, kým si náš volič nežiada skutočné odpočty hospodárenia a programov, kým nemá nároky na kvalitu verejnej služby a jej čistotu, transparentnosť, kým nemá skutočne občiansku pamäť a dokáže tak trochu detinsky naletieť na každý nový balíček, hoci ho aj on sám zaplatí vo zvýšených cenách napríklad potravín. Vskutku nepozornosť a dobromyseľnosť mnohých voličov spôsobuje, že postkomunisti si udržali moc aj potom, keď sa už celkom odnaučili zručnostiam, ktoré sú potrebné na kvalitnú verejnú službu. Tá nám v týchto rokoch akosi beží, hoci aj od desiatich ku piatim, a je očividné, že vládnuci sa ňou príliš nezaoberajú, nakoniec ani pani ministerka nedokázala predložiť žiadnu zásadnú reformu, napríklad aj toho vysokého školstva, ba dokonca aj úmysel, že falošné diplomy by sa mohli teda konečne brať, zostal nedopovedaný. Vládnuci odsúvajú prácu, pre ktorú ich vozia ministerské bavoráky, ale venujú sa udržaniu moci. Vskutku to, v čom sú majstri, nie je spravovanie štátu, ale spravovanie moci. Ak by napríklad pani ministerka Lubyová mohla hovoriť otvorene, tak pravdepodobne by vykríkla na svojich kritikov asi takto: „Ako chcete inak vládnuť a ako chcete zvládnuť rozdeľovanie eurofondov a dotovanie vedy? Bez zlodejín? Bez vopred vybratých firiem? Však to vám rozbije koalíciu.“ Áno, pani Lubyová je v takejto, povedzme, nazvime ju, dosť mizernej situácii. Verejnosť je už podozrievavá, samozrejme, ale prax jej koalície si vyžaduje stále znovu a znovu, aby na prvom mieste neboli vecné riešenia problémov, ktorými žijú bežní občania, ale na prvom mieste sú záujmy. Záujmy silných, vplyvných, bohatých, mocných. Videli sme to teraz úplne v priamom prenose, keď sme sledovali, čo sa dialo pri voľbe Ústavného súdu, sudcov Ústavného súdu. Koalícia sa takmer rozsypala, lebo koaličníci sa nedohodli na podpore predsedu strany najsilnejšej, najsilnejšej strany koalície, ktorý si uvzal, že bude predsedom Ústavného súdu. Otras bol tak veľký, že dokonca súhlasili s verejnou voľbou, čiže odtajnili svoje, svoje hlasovanie a za chvíľu sme boli znovu tam, kde sme boli predtým. Všetko sa zahojilo. A prečo? Už znovu bude hlasovanie neverejné a už znovu sa prihlási Robert Fico do hlasovania, už znovu sa prihlásil k slovu systém. Tak to bolo aj s eurodotáciami na ministerstve školstva. Svoj kus koláča si odhryzli čudné firmy s politickými väzbami, inak by sa koalícia rozpadla. A to isté máme v zdravotníctve. A čo v životnom prostredí? A vari, vari je to inak pri nákupe vojenskej techniky? Však tam letia miliardy očividne vyplytvané a očividne bez transparentnosti. Všade panuje systém. A v rámci tohoto systému, kým panuje, zdanlivo všetko vlastne dobre beží. Hýbe sa to. Ale iba dovtedy, znovu pripomeniem tú voľbu Ústavného súdu, kým sa nezačne hovoriť, že no malo by sa dodržiavať pravidlá, termín, požadovaná kvalifikácia. Keď do toho vstúpia záujmy, záujmy strán, ich vodcov, ich mecenášov, okamžite príde k zrážke. Tomuto systému vytvorenému ešte za Mečiara a Slotu slúži aj táto vládna koalícia, ktorú možno nazývať Ficova štvrtá koalícia, aj dnes sa vládnuci chovajú ku štátu ako ku koristi. A ku koaličným partnerom ako ku spolulovcom, s ktorými túto korisť lovia. Ak si korisť medzi sebou rozdelia proti, podľa dohody, systém bez problémov pokračuje. Ak nie, je tu kríza. Robert Fico to dobre pozná a vie, že ak koaličníci dostanú každý svoj kus mäsa, aby som použil taký obraz zo zoologickej záhrady, a trhajú ho kdesi vo svojom kúte tejto našej podivnej ZOO, tak jeho koalícia stojí pevne nohami na zemi a všetko ide ďalej. Systému sa proste neradno stavať do cesty. Vie to Robert Fico a boja sa ho aj iní politici, ktorí tento systém de facto tvoria. O jeho sile svedčia padnutí politickí lídri, ale aj hroby obetí, ktoré sa priplietli systému pod nohy, či to bol Remiáš, Gaulieder, Kuciak alebo jeho snúbenica Kušnírová. Dámy a páni, ale je tu jeden jediný rušivý moment tohoto nášho podivného stavu, tejto vlády systému. Ten rušivý moment by som nazval realita. Normálna obyčajná realita. Skutočnosť, akú nájdete, keď vyjdete z tejto budovy na ulici. To je skutočnosť obyčajných, bežných občanov a voličov tejto republiky. V tejto skutočnosti je náš svet z ich pohľadu hore nohami. Ľudia to vidia a sú znechutení a zhrození, keď ministri slúži kdekomu, len nie občanom. Vidia, že je dolu hlavou, že poslanci sa vlastne nerozhodujú. Alebo že ústavní sudcovia budú, ako vidno, vyberaní ku tomu, aby, nevyberaní ku tomu, aby slúžili ústavnosti, ale aby slúžili nejakej strane. Ešte aj prokurátori občas u nás zastupujú zloduchov, a nie štát a niektorí policajti robia kdečo iné, než by mali, dokonca vraždia, vypaľujú alebo kupčia s informáciami s vyšetrovania. Ľudia sú znechutení, a práve preto prepadajú často lákaniu extrémistických strán. To je ten spor, ktorý Slovensko vedie do pekla. To nie je spor ľavice, pravice, liberálov, konzervatívcov, dámy a páni, takto ďaleko sme sa v budovaní politickej scény, žiaľ, ešte nedostali. Je tu spor systému, ktorý som nazval systémom s veľkým „S“ a obyčajného, normálneho života, reálnej skutočnosti bežného občana. Vzájomný prienik a dotyk týchto svetov je skoro nulový, je to skoro ako antihmota a hmota. Keď sa dotknú, vylučujú sa. Buď to bude jedno panovať, alebo tu bude druhé. Buď tu bude vládnuť systém, alebo záujem občana. Chvalabohu, v tomto spore medzi systémom a obyčajným človekom môžu byť ešte stále rozhodcami voliči. Tí sú síce, samozrejme, všetkými stranami rôzne balamutení, marketingovo ohlupovaní alebo kupovaní tými slávnymi balíčkami, ale napriek tomu všetkému vždy sme vsádzali my demokrati, ktorí tu tvoríme menšinu, na jedinú vec a to je zdravý rozum aj etické povedomie slovenského človeka, ktorý by mal viesť k tomu, že sa postaví na stranu dobra. Slovenskí voliči si vskutku začínajú uvedomovať ten rozpor tak, ako som sa ho v tomto čase pokúsil opísať, a cíti to aj systém. Ako vždy, keď sa blíži riziko, že by systém padol a že by jeho, jeho pozadie bolo vyzradené a že by vinníci niesli zodpovednosť, ako vždy doteraz, systém sa už pripravuje a robí opatrenia na svoje prežitie. Lebo systém naozaj prejavuje schopnosti, ktoré jeho odporcovia, ktorí, ktoré jeho odporcom neraz chýbajú. Je súdržný, je utajený, je dokonale akčný. Spomeňme si, že vlastne takémuto politickému systému sa podarilo prežiť rok ’89, kedy korupčno-straníckym vzťahom, sa zdalo, že už naveky odzvonilo. Prežil aj Mečiarov pád v roku 1998, kedy sa mnohým zdalo, že to už hádam nie je možné. Prežil. Prežil a zdokonalil sa aj po voľbách v roku 2010, keď systém ohrozila Iveta Radičová. Čo pomohlo prežiť tomu, čo vlastne nikto nechce? Veď ten volič takýto systém na Slovensku nechce. Domnievam sa, že vždy pomohlo jednak predvídavé nasadenie nášľapných mín plus tichí spojenci medzi víťazmi. To je, to je ten problém, táto dvojitá rana, táto dvojitá taktika priniesla štýlu a systému korupcie a zneužívania štátu zakaždým zatiaľ prežitie, ba aj zdokonalenie. Teraz sa blíži termín volieb a tento núti našich vládnucich spolu s tou atmosférou, ktorú vytvorili demonštrácie, ktorá sa vytvorila vo voličskej spoločnosti Slovenska, núti našich vládnucich začať s opatreniami pre prípad, že by ich voliči predsa len prekukli. Preto tu máme boj o Ústavný súd. Systém myslí na zlé časy a chce naklásť svoje míny. A takisto sa obzerá v radoch dnešnej opozície, kde už hľadá tichých spojencov. Keď sa obzrieme v tejto sále, vieme, že je to pravda. Preto sa môže opäť stať, ako už viackrát, že v okamihoch, keď budú demokrati oslavovať víťazstvo, systém už bude dávno pripravený na skoré obnovenie svojej moci. Dámy a páni, súčasťou príprav na voľby je aj činnosť pani Lubyovej. Neférovo rozdeľované eurofondy sú predsa tzv. podporou pre našich ľudí. Relativizovanie pochybenia predsedu parlamentu, ktorého užívanie akademického titulu demoralizuje verejnosť, demoralizuje študentov, je zlým príkladom pre každého, kto sa usiluje získať úspech vlastnými silami a bez švindľov. Aj toto jej počínanie je súčasťou relativizácie hodnôt, vďaka ktorej systém prežíva. A rovnako ma mrzí jej mlčanie pri škandalóznom chovaní vlastného predsedu, ktorý dokazuje, že hoci je najvyšším ústavným činiteľom štátu, ktorý je v Európskej únii a NATO, nedbal by najradšej byť v euroatlantickom spojene..., súručenstve poskokov Kremľa. Systém má rád takéto ministerky, ktoré vedia, kedy majú mlčať, a vedia, do čoho sa nemajú starať a kedy majú vyhovieť našim ľuďom. Preto som povedal, že nepochybujem, pokiaľ pani Lubyová sama si nevstúpi do svedomia, že by sme dneska presvedčili koalíciu, aby ju odvolala. Možno si to ani nemôže dovoliť. Systém si praje pokračovať. Pani ministerka nemala pred nástupom ktovieakú dlhodobú prax v oblasti, samozrejme, nejakých reforiem školstva, myslím, že sa tým veľmi nezaoberala, ale v expertnom prostredí bola veľká ochota jej pomôcť. Bola to nastupujúca ministerka po dosť zle končiacom ministrovi, teda síce opäť SNS, ale naozaj som mal také ohlasy, že jej ľudia boli ochotní pomôcť, ale túto šancu premárnila. Mala šancu postaviť sa proti požiadavkám, aby vychádzala v ústrety tzv. našim ľuďom, mala šancu vyjadriť sa, ako ministerka školstva to naozaj mala urobiť, k otázke rigoróznej práce predsedu SNS, mala takisto šancu povedať všetkým vysokoškolským študentom, ktorí poctivo študujú, že stojí na ich strane, aj keby ju to malo stáť ministerský post. Nevyužila tieto šance a to je dôvod, prečo tu dnes sme a prečo pani ministerka Lubyová bude navrhnutá na odvolanie. Ďakujem.
[]
3,875,323
23
2021-02-04
Autorizovaná rozprava
114
Heger, Eduard, podpredseda vlády a minister financií SR
Eduard
Heger
podpredseda vlády a minister financií SR
Dobre, dobre. Takže v každom prípade, myslím si, že išlo, je to v duchu tej odpovede, odpovede tej prvej. Ale takto, akože to sú dobré podnety. Myslím si, že treba sa určite nimi zapodievať. Ja myslím, že z toho procesného hľadiska, a toto ja vidím ako dôležité aj ako nová vláda, ale aj ako situácia v pandémii. Naozaj mnohokrát v tých procesoch, tým, že neboli tak nastavené, tak mám, môžme mať pocit, že zavládol chaos. Čiže ja si cením to, že dávate veci na známosť. Určite ministerstvo vnútra, som si istý, že sa tým zapodieva a odstraňuje ich ako najlepšie vie. Takže ja budem len rád, keď sa podarí vlastne nastaviť taká intenzívna aj interná komunikácia, aby sa dali všetky nedostatky vlastne odstraňovať za pochodu. Lebo asi tam, viete, no, tak nikto asi nechce strácať čas tým, že si budeme otĺkať o hlavu nejaké chyby, pretože aj vy určite chcete, aby sa dosiahli výsledky, ako zodpovedný zástupca občanov, to isté chceme aj my, no, tak. Ďakujem pekne za pochopenie.
[]
4,079,023
18
2017-06-14
Autorizovaná rozprava
359
Danko, Andrej, predseda NR SR
Andrej
Danko
predseda NR SR
Vzhľadom na to, že pán poslanec Dostál bol jediný prihlásený, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
[]
3,975,026
25
2021-04-01
Autorizovaná rozprava
195
Beluský, Martin, poslanec NR SR
Martin
Beluský
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán nový premiér, predseda vlády, v prvom rade mi dovoľte vám zagratulovať k novej funkcii. Úprimne vám držím palce, pretože držím palce Slovensku, takže každý, kto, čo je, stojí na čele vlády, má moju podporu a, samozrejme, aj moju kritiku. Vy ste na začiatku, vy ste na začiatku vo vašom úvodnom slove zvolili taký slušný a taký vecný tón. Chcem vám za to naozaj poďakovať, pretože myslím si, že by, v takomto tóne by sa mala tá debata viesť, a nielen pri tomto bode, ale aj pri hocijakom inom. Verím, že sa tu vráti slušnosť a že sa budeme vzájomne všetci rešpektovať. No a som veľmi rád, že tu ste vy ako predseda vlády, pretože v minulosti tento materiál predkladal buď, myslím, že to bola ministerka spravodlivosti, alebo podpredseda vlády Holý. Myslím si, že práve premiér a určite aj minister zdravotníctva by mali byť pri predkladaní tohto bodu prítomní, pretože naozaj aj tie pripomienky zo strany opozície, ale aj zo strany koalície sú veľmi vecné. Aj keď môžu sa zdať byť kritické, ale ich cieľom naozaj je nájsť spoločné riešenie, aby sme túto vec pomohli. Ja som sa snažil na tento materiál nepozerať z pohľadu opozičného politika, ktorý by sa rozhodoval na základe toho, či to je alebo nie je populárne, tento materiál skritizovať, ale naozaj úplne technokraticky, vecne, objektívne a snažil som sa naozaj na základe tých informácií rozhodnúť, či by som podporil alebo nepodporil predĺženie núdzového stavu. Prvá vec, ktorá mi dosť vadila, je to taká procesná vec, vy keď ste schvaľovali tento návrh 17. marca na vláde, tak vlastne do dnešného dňa v materiáloch na stránke vlády Slovenskej republiky je zverejnený iba návrh uznesenia. Nie je tam zverejnený žiadny materiál, žiadne odôvodnenie, žiadna analýza, jednoducho nič, čo by si mohli ľudia prečítať, na základe čoho by vedeli, prečo vláda dospela k tomuto rozhodnutiu. A keď som si pozrel 5. februára 2021 tiež takýto rovnaký bod, tak tam bola aspoň predkladacia správa, bola tam aj k tomu príloha. Hoci z môjho pohľadu to obsahovo nebolo dostatočné, ale bol tam aspoň nejaký materiál, ktorý vysvetľoval, prečo sa vláda rozhodla predĺžiť núdzový stav. Tento podklad, ktorý sme dostali do Národnej rady Slovenskej republiky, bol vypracovaný včera, je podpísaný včerajším alebo so včerajším dátumom. Mohol by som síce povedať, že to je málo času na preštudovanie, ale viac-menej tie informácie už sa opakujú, takže toto nebudem kritizovať, že to bolo neskoro. Tiež som nevyjadril nejaký nesúhlas proti tomu, aby to nebolo prerokované dnes, ale myslím si, že ľudia majú právo vedieť naozaj v dostatočnom predstihu informácie, na základe ktorých sa aj my ako parlament, aj vy ako vláda rozhodujete. Áno, vidím v tomto materiáli určité zlepšenie. Sú tam teda informácie, ktoré lepším spôsobom vysvetľujú vaše dôvody predĺženia núdzového stavu. Avšak stále si myslím, že je to nedostatočné, a myslím si, že tento materiál by mal obsahovať naozaj oveľa viac podrobnejších informácií, aby naozaj každý poslanec – či už koaličný, alebo opozičný – sa mohol zodpovedne postaviť za to svoje hlasovanie, aby vedel, že naozaj hlasuje v súlade so svojím svedomím a v súlade s naozaj verejným dobrom. Hneď na druhej strane tohto materiálu opakovane vysvetľujete, že predĺženie núdzového stavu je potrebné najmä kvôli rezortu zdravotníctva. Keď budem citovať také, takých pár pasáží: „Vyhlásenie a predĺženie núdzového stavu umožňuje ministerstvu zdravotníctva aj naďalej efektívne riadiť poskytovanie adekvátnej zdravotnej starostlivosti pre pacientov s ochorením COVID-19. Vyhlásenie núdzového stavu umožňuje v prípade akútnej potreby dopĺňať chýbajúci zdravotnícky personál.“ A „nepredĺžením núdzového stavu by rezort zdravotníctva stratil efektívny nástroj na manažovanie nemocníc“. „Napriek mierne sa zlepšujúcej situácii je potrebné zachovať súčasnú úroveň kapacít reprofilizovaných lôžok aj vzhľadom na ďalší možný vývoj“ a tak ďalej a tak ďalej. Minulý rok predošlá vláda vyhlásila v polovici marca núdzový stav, ktorý bol najprv len pre 22 štátnych nemocníc a ústavov. Po štyroch dňoch sa to rozšírilo aj na neštátne nemocnice, ambulancie záchrannej a dopravnej zdravotnej služby, operačné stredisko, úrady verejného zdravotníctva, organizátorov prehliadok mŕtvych tiel aj pohrebné služby. To znamená, že tento núdzový stav bol vyhlásený len na rezort zdravotníctva. Vy ste tiež vo svojom úvodnom slove povedali, že skončenie núdzového stavu prinesie jedno z najväčších rizík, a to je nemožnosť riadiť alebo nariaďovať prácu v zdravotníctve, resp. ste spomínali tie reprofilizované lôžka, že by sme o ne prišli. Ale spomenul to aj predseda parlamentu vo svojom vystúpení, že mali by, mala by vláda alebo aj parlament by mal zvážiť, či by naozaj aj na základe týchto argumentov nebolo postačujúce, keby sa núdzový stav vyhlásil len na rezort zdravotníctva, pretože v tom prípade by ste o tieto nástroje neprišli a zároveň by sa podľa môjho názoru k iným teda opatreniam, ktoré by ste nemali možnosť ďalej riadiť, že by to nemalo žiadny negatívny efekt. Ešte jedna poznámka k tej strane dva. Vy tu píšete, že ten britský variant, že je tam 97 % výskytu ochorenia, že je infekčnejší a smrtnejší. Ale chýba mi tu nejaký, nejaký odkaz alebo nejaké vysvetlenie, na základe akých údajov je toto tvrdenie pravdivé. Predpokladám, že asi bol robený nejaký výskum alebo je na to nejaká štúdia. Ale bolo by možno dobré, keby sme sa mali možnosť s touto štúdiou aj priamo v tomto materiáli oboznámiť. Potom na strane 4 píšete, že čo sa týka právnej neistoty občanov, ktorí sú v čase núdzového stavu vystavení otázkam ohľadne potenciálneho prijímania obmedzení základných práv a slobôd vládou Slovenskej republiky za účelom ochrany ich života a zdravia, opätovné predĺženie núdzového stavu sa vzťahuje na celé územie Slovenska a je časovo obmedzené na obdobie 40 dní. Uznesenie vlády, a teda opätovne predĺžený núdzový stav, jej však zároveň umožňuje núdzový stav kedykoľvek rozhodnutím odvolať. Vláda je tak povinná neustále skúmať, preverovať a vyhodnocovať potrebu ponechania potenciálne prijatých obmedzení základných práv a slobôd v platnosti. Vláda si je tohto záväzku vedomá. Vážený pán premiér, ja mám na vás otázku, pretože vôbec v materiáli som nenašiel na moju otázku odpoveď, že za akých podmienok alebo pri akom stave teda vláda rozhodne o tom, že sa zruší núdzový stav. Jednoducho kam sa musíme dostať, aké chcete mať čísla, koľko pacientov musí byť hospitalizovaných alebo aká má byť miera šírenia nákazy. Jednoducho nejaké konkrétne číslo alebo nejaký konkrétny ukazovateľ, ktorý aj tým ľuďom povie, že keď sa všetci spoločne, aj my ako parlament, aj občania Slovenskej republiky, keď dosiahneme tento stav, tak budeme vedieť, že už postupne naozaj aj núdzový stav skončí, aj tie ďalšie obmedzenia. Naozaj by bolo potrebné, keby tam niečo takéto bolo. Nechcem byť len kritický. Chcem aj niečo pochváliť. Myslím si, že ten COVID automat bez ohľadu na to, aký je jeho obsah, to teraz nebudem riešiť, je dobré, že je jasné a odkomunikované a že naozaj ľudia majú prehľad o tom, v akom stave sa ich okres nachádza, teda vedia, aké opatrenia platia, aké neplatia. A je to dobré hlavne kvôli tomu, že v minulosti tu bol naozaj veľký chaos v tých opatreniach. Ľudia nevedeli, či môžu ísť do prírody, či môžu ísť mimo svojho okresu. Veľmi často sa to menilo. Teraz je v tom ako taká prehľadnosť. To si naozaj vážim a myslím si, že by bolo dobré to aj v tomto bode pochváliť. Na strane 5 píšete, že „opätovné predĺženie núdzového stavu bolo prijaté na zasadnutí vlády, bolo prijaté formou uznesenia, výsledné znenie vyhlásenia núdzového stavu bolo publikované riadne v Zbierke zákonov Slovenskej republiky“. Ja sa chcem spýtať v súvislosti s tým napadnutím generálneho prokurátora tých vyhlášok hlavného hygienika, ktorý nenapadol len tak ich obsah, ale hlavne spôsob ich vyhlásenia, že tie boli zverejnené iba vo vestníku vlády, prečo teda tieto vyhlášky hlavného hygienika tiež nie sú publikované riadne v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, či teda aj na to existuje nejaký iný právny názor, pretože generálny prokurátor, a uvidíme, ako rozhodne Ústavný súd, povedal, že to určite nie je v súlade s platným právnym poriadkom. No a, samozrejme, najkľúčovejší nástroj, ktorý ste hovorili aj vy vo svojej úvodnej reči, ktorý sa spomína niekoľkokrát aj v tomto materiáli, je dôvodnosť uvažovania o využití nástroja, ktorý má verejná moc k dispozícii, aby mohla efektívne bojovať so závažným ohrozením životov a zdravia občanov. A takým nástrojom je najmä obmedzenie slobody pohybu a pobytu a obmedzenie vzájomného styku, zhromažďovania obyvateľov medzi sebou a na frekventovaných verejných miestach. Avšak o niekoľko strán ďalej ste zverejnili graf, ktorý bol na základe údajov zo spoločnosti Apple, kde sa teda monitoroval pohyb ľudí, či už chôdzou, dopravou, alebo autom. Sami tu konštatujete, že tá mobilita neklesla. To znamená, že tento nástroj, ktorý využívate, teda obmedzovanie slobody pohybu, resp. dôvod, prečo hovoríte, že potrebujeme núdzový stav, aby sme mohli mať možnosť obmedzovať tento pohyb, a nie je mi jasné, prečo to máme, keď sami aj v tom grafe znázorňujete, že tá mobilita neklesá, práve naopak, ešte oproti januáru začala znovu stúpať a sami všetci veľmi dobre vieme, prečo to je. Veď nemusím to opakovať, že tí ľudia musia aj do práce, aj na to testovanie chodiť. Ale zdá sa mi to potom úplne nejasné, prečo potrebujeme mať núdzový stav na všetky rezorty aj na celé územie, keď ho môžme vyhlásiť iba na rezort zdravotníctva a to samotné obmedzovanie mobility aj tak v konečnom dôsledku nemá želaný efekt. V časti IV na strane osem sa začína vyhodnotenie opatrení doteraz realizovaných v rámci núdzového stavu. A poviem úprimne, ja tam žiadne vyhodnotenie opatrení nevidím. Ja tam len vidím nejaké informácie o tom, o počte pacientov v nemocniciach, spomínate tu COVID automat, hodnota reprodukčného čísla, hovoríte o hrozbe nového variantu B117. Píše sa tu o tom, že ministerstvo zdravotníctva vydalo príkaz na vykonanie očkovania. Potom je tu spomínaný ten Apple. Zase píšete, že situácia v nemocniciach sa pomaly začína stabilizovať, ale nevidím tu žiadne vyhodnotenie doteraz realizovaných opatrení. Neviem, či tomu nerozumiem, alebo ako je to vlastne myslené, ale očakával som skôr, že tu budú vymenované jednotlivé opatrenia, tak ako je to v tej časti III, kde sú tie opatrenia niektoré vymenované. A očakával som, že tam bude nejaké vyhodnotenie, či dané opatrenie malo želaný efekt, či dokázalo šíreniu, či dokázalo šírenie znížiť alebo či, naopak, to nemalo žiadny efekt, a preto navrhujete to opatrenie zrušiť a tak ďalej a tak ďalej. V poslednej časti, teda prognóza vývoja pandemickej situácie, v minulom materiáli, ktoré bolo tu na rokovaní Národnej rady, bolo spomenuté, že nejaká prognóza sa na ministerstve zdravotníctva robí alebo teda robia ju nejakí analytici, avšak tu nie je žiadna prognóza zverejnená. A teda píšete, že bude vláda reagovať, samozrejme, promptne podľa toho, aká bude situácia. To je, samozrejme, každému jasné, ale tiež si myslím, že by tu bola dobrá nejaká prognóza vývoja. Zatiaľ vieme teda, že situácia sa mierne zlepšuje, avšak bolo by dobré, keby sme tu mali naozaj nejaké konkrétnejšie čísla alebo nejaký, nejaký konkrétnejší graf, ktorý by ukazoval, že či do leta tá situácia bude oveľa lepšia, alebo či ešte počas leta tá situácia bude kritická a tak ďalej. Čo mi tu chýba? Najviac mi tu chýba to nejaké porovnanie toho, ktoré konkrétne opatrenia súvisia naozaj s vyhláseným núdzovým stavom a ktoré opatrenia by sa dali spraviť aj bez vyhláseného núdzového stavu, pretože napríklad povinnosť nosiť rúška alebo celoplošné testovanie alebo prípadne zatváranie prevádzok nemá podľa môjho názoru žiadny súvis s núdzovým stavom, tie sa dajú urobiť aj bez toho. Chýba mi tu teda nejaké vysvetlenie alebo nejaká, nejaká analýza toho, prečo by len tieto opatrenia nestačili, prečo teda potrebujeme mať aj ten núdzový stav. A keby máme, a keby ten núdzový stav nemáme, že by sme mali naozaj len tie ostatné opatrenia v zmysle teda iných zákonov, či by naozaj to nebolo dostačujúce na to, aby sme dokázali tú situáciu zvládať. Pravdepodobne nie mi poviete, ale chýba to tu. To je to, to je to, čo si myslím, že by tu proste malo byť, ako som povedal na začiatku, aby sa naozaj každý mohol objektívne rozhodnúť, či za daný materiál zahlasovať alebo nezahlasovať. Pretože ak sa na to pozrieme objektívne a tie informácie tam chýbajú, tak potom sa človek naozaj nevie rozhodnúť. Vôbec nič v materiáli nepíšete o liečení. Ja viem, že zatiaľ sú to len také, sú to len také skúšky. Nemá to ešte nejaké reálne možno štúdie, ale už máme informácie aj z ústavov, ktoré fungujú v rámci slovenského zdravotníctva, sú rôzne teda lieky, ktoré už majú, majú teda efekt na to samotné vyliečenie. Ja chcem len vedieť to, či vláda nejakým spôsobom podporuje nejaký výskum v tom, aby sme naozaj našli liek, alebo aby sme začali ľudí liečiť, aby sme to neboli, nerobili len testovanie a len očkovanie, ale aby sme naozaj využili všetky možnosti, ktoré môžme mať k dispozícii. Moja najdôležitejšia otázka, otázka na záver je: Vážený pán predseda vlády, ako budeme pokračovať do budúcnosti, a teraz naozaj hovorím o ďalekej budúcnosti, keď ochorenie COVID-19 nikdy nezmizne? Keď stále budeme mať ľudí, ktorí budú chorí, ktorí budú zomierať? Možno to bude percentuálne oveľa nižšie číslo, ale tá choroba tu podľa mňa už bude pravdepodobne navždy, ale núdzový stav, lockdowny, obmedzovania ekonomiky tu navždy proste nemôžu byť, a preto si myslím, že musíme naozaj hľadať spoločné riešenie, ako nájsť kompromis medzi tým, aby tu boli nejaké opatrenia, ale zároveň, aby sme sa mohli vrátiť aj do našich bežných životov. Ďakujem veľmi pekne za vaše odpovede, pán predseda vlády, a ešte raz, dovoľte vám zagratulovať k novej funkcii. Ďakujem.
[]
4,154,796
42
2014-11-10
Autorizovaná rozprava
781
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Erika
Jurinová
podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Hraško.
[]
4,092,292
54
2002-02-06
Autorizovaná rozprava
54
B. Bugár, podpredseda NR SR:
B
Bugár
podpredseda NR SR
J. Cuper, poslanec: Áno, pán predsedajúci. (Reakcie z pléna.) Ide čas, treba ho zastaviť. Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh. Vyzývam pána predsedu tohto parlamentu, aby vás vymenil vo vedení parlamentu. Nielenže ste zaujatý, ale ste zjavne aj unavený a skáčete poslancom stále do reči, čo je neslušné. Myslíte si, že ste zjedli všetku múdrosť sveta a že budete Slovákom znovu rozkazovať, ako kedysi v budapeštianskom parlamente. Ale to nebudete a nie už dlho. Ďakujem.
[ "(Reakcie z pléna.)" ]
4,046,427
15
2024-06-20
Autorizovaná rozprava
22
Hajko, Jozef, poslanec NR SR
Jozef
Hajko
poslanec NR SR
Hneď na pána Jarjabka, no jednoducho sme neboli v snemovni, takže sme nemohli reagovať, pochopiteľne. Druhá vec, pani poslankyňa, škody, čo KDH narobilo, no keby sme pozerali do minulosti, čo sa tu všetko narobilo, tak, no ťažko sa mi k tomu vyjadruje, pretože ja rád používam fakty. To znamená, ak sa nejaké škody spravili, tak poviem fakt, tu sa urobila škoda a hotovo. Ak k tomu nie je priložený faktický dôkaz, tak potom, potom je to vlastne reč do vetra. Ešte raz k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. Viete, máme tu viacero zákonov, ktoré sa týkajú kultúrnej oblasti, a my sme kritizovali napríklad, že niektoré zákony predkladá tu prítomný pán poslanec alebo skupina poslancov, pričom sa žiada, aby tieto návrhy prešli riadnym legislatívnym konaním. To znamená, vy, pani ministerka, vy ste zodpovedná za túto oblasť. Tak malo to ísť od vás a malo to ísť z vlády. Na druhej strane, teraz sa oháňame tým, že vláda jednoducho nemala, nemala čas, mala zviazané ruky, pretože to išlo cez legislatívnu radu vlády. Ja som pána štátneho tajomníka počul na výbore, ktorý nehovoril o komplikáciách v legislatívnej rade, ale komplikáciách s Európskou komisiou. Tak teraz neviem, kde je celkom pravda. Ale k meritu veci. Ak teda sme, ak ozaj tá situácia bola taká vážna, tak to mohlo ísť jedným z tých modelov, ktoré ste tu doteraz používali pri Fonde na podporu umenia alebo čomkoľvek. Ak situácia ozaj bola taká vážna, sú tu nástroje, ktoré sú legitímne, sa používajú, mohli sme to dávno riešiť. Ale my ideme s tým takýmto spôsobom, neprijateľným pre nás.
[]
4,155,673
51
2019-10-15
Autorizovaná rozprava
118
Kvorka, Ján, poslanec NR SR
Ján
Kvorka
poslanec NR SR
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru zákon schváliť v znení prijatých pripomienok.
[]
3,900,136
35
2018-10-16
Autorizovaná rozprava
67
Valocký, Jozef, poslanec NR SR
Jozef
Valocký
poslanec NR SR
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslancovia, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnej, právnej, z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.
[]
4,149,371
7
2020-05-14
Autorizovaná rozprava
2
Remišová, Veronika, podpredsedníčka vlády SR pre investície a informatizáciu
Veronika
Remišová
podpredsedníčka vlády SR pre investície a informatizáciu
Vážení podpredsedovia, vážené členky, členovia výborov, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, chcela som to povedať naopak, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci (povedané so smiechom), dovoľte mi, dovoľte mi uviesť, dovoľte mi uviesť zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. Situácia, ktorá vznikla v dôsledku riešenia krízy, si vyžadovala rýchle (ruch v sále a zaznievanie gongu), rýchle opatrenia, na ktoré vo veľkej miere sme chceli aj kvôli rozpočtovej konsolidácii použiť eurofondy. Podarilo sa, podarilo sa realokovať 1,2 mld. eur z eurofondov a bolo potrebné, aby sa výrazným spôsobom zjednodušila byrokracia, tak aby sa tieto peniaze dostali čo najrýchlejšie k žiadateľom. V dôsledku toho sme sa snažili v súlade s pravidlami Európskej komisie, podľa ich dvoch legislatívnych balíčkov, ktoré schválila Rada a Európsky parlament, sme zjednodušovali pravidlá aj na našej strane. To znamená, zjednodušovali sme vypisovanie a menenie výziev tak, aby niektoré výzvy mohli byť navýšené, a práve pre, pre boj s koronavírusom. Zjednodušovali sme pravidlá pre rokovanie monitorovacích výborov, tak aby mohli rokovať cez videokonferencie. Takisto sme menili pravidlá pre pomoc konečným užívateľom. To znamená, pre tých drobných SZČO, malé podniky, kde zrazu ten nárast, uzatváranie zmlúv by narástol až na 23-tisíc, takže sme sa to snažili zjednodušiť a urobiť mechanizmus tak, aby to mohli jednotlivé rezorty, konkrétne rezort práce sociálnych vecí a rodiny, vyplácať podobným spôsobom, ako sa vypláca materské, a takisto sme zaviedli generálny pardon na lehoty, ktoré nestihli dodať v dôsledku krízy, keďže všetko bolo v zásade tá ekonomika, všetko bolo zastavené, takže od 12. marca počas trvania krízy. Samozrejme, toto je prvý krok k zjednodušovaniu, k zjednodušovaniu procedúr a procesov. Niektoré, niektoré veci sa budeme aj v tomto programovom období snažiť zjednodušovať, tú byrokraciu aj naďalej, ale zásadným spôsobom by sme chceli znížiť byrokraciu hlavne v nasledujúcom programovom období. Čiže toto je prvý krok, aby tie peniaze sa rýchlejšie dostali k ľuďom, rýchlejšie, efektívnejšie a aby tá pomoc k ľuďom sa skutočne dostala. Ďakujem veľmi pekne.
[ "(povedané so smiechom)", "(ruch v sále a zaznievanie gongu)" ]
4,163,087
9
2024-02-06
Autorizovaná rozprava
45
Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Michal
Šimečka
podpredseda NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie je 15 faktických poznámok. A ako prvá pani poslankyňa Marcinková.
[]
3,944,574
53
2001-12-18
Autorizovaná rozprava
53
P. Hrušovský, podpredseda NR SR:
P
Hrušovský
podpredseda NR SR
(Hlasovanie.) Prítomných je 109 poslancov, za 59, proti 30, zdržalo sa 19, nehlasoval 1. Konštatujem, že návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o samospráve vyšších územných celkov Národná rada schválila. Poprosím teraz pána poslanca Muránskeho, ktorého poveril gestorský výbor ako spoločného spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1223), ktorý prerokúvame v prvom čítaní, aby uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie.
[ "(Hlasovanie.)", "(tlač 1223)" ]
4,206,430
26
2004-05-25
Autorizovaná rozprava
62
R. Zajac, minister zdravotníctva SR:
R
Zajac
minister zdravotníctva SR
Chcem tiež poďakovať špeciálne pánovi poslancovi Drgoncovi, ktorý našiel jedno elegantné „ústavokonformné“ riešenie, a to je riešenie, keď mal obavy on ako znalec ochrany ľudských práv a ďakujem mu tu verejne, pretože je to elegantné riešenie, tak ako právo chce, keď obhajuje, a navrhol riešenie, kedy nebude predavačka povinná žiadať od potenciálneho kupujúceho občiansky preukaz, aby preukázal svoj vek, ale odmietne mu predať s podozrením, že nemá príslušný vek, on sa dobrovoľne legitimuje a dostane, ak má nad 18, alebo nedostane. Ja byť predavačom by som to ako kompliment používal skoro vždy. Chcem vás teda požiadať, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste tento zákon podporili, lebo výrazným spôsobom, výrazným spôsobom posúva ochranu nefajčiarov dopredu. Možno budeme diskutovať, či sme nemali predsa len ešte tvrdšie zasiahnuť v reštauračných zariadeniach a stavebne ich oddeľovať. Či sme nemali tvrdšie zasiahnuť na vysokoškolských internátoch, kde v pôvodnej mojej vládnej verzii, teda v pôvodnej verzii návrhu zákona, ktorú som predkladal na vládu, to bolo. Na druhej strane som presvedčený, že tento zákon posúva výrazným spôsobom ochranu nefajčiarov a že zase musí dozrieť trochu doba. A musí dozrieť trochu situácia do pozície, aby to ďalšie, ešte tvrdšie opatrenie takpovediac musí chvíľu dozrieť. Žiadam vás o podporu tohto zákona sám ako abstinujúci fajčiar. Ďakujem pekne.
[]
4,093,512
44
2009-12-08
Autorizovaná rozprava
194
M. Číž, podpredseda NR SR:
M
Číž
podpredseda NR SR
(Hlasovanie.) 122 prítomných, 119 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada vyslovila s touto zmluvou súhlas . Ďakujem spravodajcovi. Teraz budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 27. júla 2009, evidovanej pod číslom IV/1GPt 538/07-22 v znení žiadosti zo 16. novembra 2009 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 1387). Hlasovanie uvedie predsedníčka mandátového a imunitného výboru poslankyňa Zmajkovičová.
[ "(Hlasovanie.)", "(tlač 1387)" ]
4,027,556
23
2011-09-14
Autorizovaná rozprava
9
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Tomanová.
[]
4,147,005
48
2021-10-22
Autorizovaná rozprava
28
Korčok, Ivan, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Ivan
Korčok
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť správu o členstve Slovenskej republiky v EÚ, ktorú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v súlade s ústavným zákonom č. 397/2004 o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Správa podáva prehľad aktivít Slovenskej republiky v kontexte členstva v uplynulom roku. Materiál sme, samozrejme, vypracovali v úzkej spolupráci s jednotlivými ministerstvami a ďalšími ústrednými orgánmi štátnej správy. Úloha rezortu zahraničných vecí bola v zmysle kompetenčného zákona do značnej miery koordinačná správa, pripúšťam, vyznieva technicky. Z hľadiska usporiadania však primárne sleduje vývoj agendy podľa jednotlivých formátov Rady a postoje Slovenskej republiky, ktoré sme v tomto roku prezentovali. Materiál bol v marci tohto roka bezprostredne po schválení vlády preložený, predložený Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Výbor 25. marca jednohlasne prijal uznesenie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky výročnú správu vziať na vedomie, čo jasne potvrdzuje konsenzus, pokiaľ ide o naše členstvo v Európskej únii, ako aj skutočne výnimočnosť a bezprecedentnosť doby, v ktorej v súčasnosti žije, žijú naši občania a všetkých 27 členských štátov Únie. Z hľadiska štruktúry materiál primárne korešponduje s jednotlivými formátmi Rady Európskej únie, to je logické členenie, lebo tam sa odohráva vlastne politika v Európskej únii. Obsahuje informácie o najdôležitejších opatreniach podľa sektorových politík. V úvode sú zosumarizované najdôležitejšie momenty aktivity z roku 2020 a kapitola Záver je venovaná najmä dôležitosti európskej agendy doma v línii prístupu. Politika v európskej agende, samozrejme, začína tu u nás na Slovensku. Nežijeme, bohužiaľ, v štandardných časoch. Okolnosti mi nedovolili odprezentovať správu v pléne skôr. Ešte raz, doručili sme ju v súlade s ústavným zákonom, z hľadiska času ale vieme, v akej situácii žijeme, takže sa odkladalo toto prerokovanie správy z jedného pléna na druhé a získali sme ale viacej času a odstup na lepšie posúdenie udalostí, ktoré, samozrejme, využijeme v príprave nasledujúcej správy. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uplynulý rok nesie rôzne prívlastky. Keď sa naň pozeráme ako na rok, ktorý, povedzme si úprimne, z hľadiska najmä pandémie chceme čo najskôr zabudnúť, pretože toto bola bezprecedentná, bohužiaľ, zotrváva bezprecedentná situácia, ale v mnohom sú to pre Európsku úniu, dovolím si povedať, aj isté príležitosti a šance, ktoré treba využiť. Je to, uplynulý rok 2020 bol rokom, kedy európske štruktúry prvýkrát opustil dlhoročný člen, na to tiež treba, netreba zabudnúť, Veľká Británia, ktorý zostáva naďalej náš partner, blízky partner a spojenec. Na tomto mieste len pripomeniem, že táto kapitola vlastne odchodu Británie z Európskej únie sa začala písať už pred piatimi rokmi v úplne inej atmosfére. Dovoľte mi položiť stručne štyri otázky. Tou prvou, či Únia je dokonalá. Samozrejme, že nie zďaleka. Aj ja, ktorý sa hlásim k Únii, hovorím o tom, že to je najlepšia perspektíva pre Slovensko, nikdy nehovorím, že Európska únia nemá chyby, nemá deficity. Ale to je, s tým súvisí aj druhá otázka, a to je, že či Únia môže vôbec teoreticky byť dokonalá. Nie. Pretože žiadny takýto organizmus, ani národný štát, ani Európska únia dokonalá nie je, ale podstatné je to, že z môjho pohľadu Únia jednoznačne má zmysel a je to, ešte raz, ten najlepší priestor, v ktorom sa pohybujeme. Či už na tejto schôdzi alebo pri iných príležitostiach rád si vypočujem návrhy na zlepšenie fungovania Európskej únie. Toto je, toto je podstatná vec, aby sme my doma sami viedli takúto diskusiu a na tomto mieste pripomínam, že osobitný priestor, ako vstúpiť do debaty o EÚ a jej v budúcnosti sme začali na úrovni troch najvyšších ústavných činiteľov, keď sme 9. mája na Deň Európy otvorili Konferenciu o budúcnosti Európskej únie a do tejto debaty som pozval aj ja osobne všetky politické strany zastúpené v Národnej rade. Viaceré sa do tejto debaty zapojili a niektoré z nich poslali celkom komplexné návrhy, z čoho sa teším. Rok 2020 bol, samozrejme, absolútne zatienený pandemickou krízou, ale myslím si, že mnohé veci a aj to, že Európska únia na začiatku sa pomalšie rozbiehala, ale nakoniec vedela alebo dokázala nájsť svoje miesto aj v tom, ako pomôcť členským štátom čeliť tejto bezprecedentnej kríze, položili sa základy nových reformných politík napriek tomu, že sme boli zamestnaní COVID-om. Ako príklad spomeniem Európsku zelenú dohodu, bola predstavená Stratégia kybernetickej bezpečnosti. Európska komisia stanovila plány pre digitálnu budúcnosť Európy a plán pre, takisto pre silnú sociálnu Európu. Slovenská republika sa jasne, ale aj s kritickým názorom hlási k viacerým iniciatívam vrátane zelenej tranzície a ambicióznym klimatickým záväzkom EÚ do roku 2050. Aktívne sme participovali v príprave viacročného finančného rámca zodpovedajúceho potrebám doby so zachovaním rovnováhy medzi tradičnými politikami, samozrejme, pre nás kľúčová politika súdržnosti a spoločná poľnohospodárska politika. V podobe balíka Fondu obnovy a odolnosti a viacročného finančného rámca mali členské štáty k dispozícii pre podporu hospodárstva cieľov európskej politiky až 1,8 bilióna euro. Prvú tranžu z fondu obnovy, ako ste zaznamenali, Slovenská republika už obdržala v objeme viac ako 800 mil. eur. Od začiatku 2020 sme ďalej, samozrejme, v rámci EÚ pracovali najmä na zmiernení ďalekosiahlych dôsledkov pandémie, no a samozrejme, že na prvom mieste bola ochrana zdravia, ale ako viete, 2020 aj pre nás, pre zahraničnú službu bola obrovskou výzvou, vlastne repatriovať alebo dostať domov našich občanov, ktorí uviazli po celom svete. Paralelne to treba tiež pripomenúť, Európska únia významným spôsobom podporila vývoj a následne aj zabezpečenie vakcín. V ďalšej fáze to bola, samozrejme, najviac sústredená činnosť na fungovanie vnútorného trhu. Ešte raz podčiarkujem, nič v Európskej únii, tak ako ani v členských štátoch, nie je ideálne, ale plne sa hlásim k tomu alebo k miestu Slovenskej republiky v Európskej únii. No a keď hovorím o tom, že to nie je dokonalé, dovoľte aj pár kritických slovo k fungovaniu Európskej únie. Po prvé, v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky sme stále, zaostávame za vlastnými ambíciami, kedy sa hlásime k tomu, aby sme boli aj globálnou mocnosťou, ale naozaj v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky sa nám stále nedarí mať väčší dopad, napĺňať ambíciu, ešte raz, na globálnej svetovej scéne. No a tu vidím jednoznačne priestor pre to, aby sme sa viac zomkli a ako Únia sa pokúšali oveľa viac ovplyvňovať dianie, ktoré sa nás bytostne dotýka. Samozrejme, v oblasti ochrany právneho štátu čelíme ako spoločenstvo vnútorným kontroverziám. Treba to otvorene povedať, že z postoja voči otázkam právneho štátu sa, bohužiaľ, v Európskej únii stáva určitá deliaca línia, ktorá sa týka aj tohto, aj tohto regiónu. A tak ako som aj verejne povedal v týchto dňoch, myslím si, že treba, treba sa istým spôsobom ukľudniť, tí, ktorí sú aktéri tohto sporu, naozaj prestať z toho robiť veľkú politiku, nehať priestor na pragmatické riešenia v rámci platných zmlúv Európskej únie. Vážený pán predsedajúci, o týchto veciach by sme mohli, samozrejme, hovoriť dlho, ale myslím si, že táto správa je komplexná, aj keď ešte raz pripúšťam, že má možno menšiu politickú šťavu, ale tie veci, ktoré sa skrývajú za tým, čo sme dali do, do tejto správy, to všetko sa bytostne týka Slovenskej republiky a občanov našej krajiny. Chcem ubezpečiť, že za ministerstvo zahraničných vecí aj za vládu Slovenskej republiky urobíme maximum toho, aby sme presne definovali naše pozície v jednotlivých kľúčových a kritických oblastiach, aby sa nám darilo ich čo najlepšie presadiť v rámci Európskej únie. Nie je to jednoduché, je to zložitá vec, sa uplatniť medzi 27 štátmi, ale hľadáme na to spojencov tak, aby sme tieto záujmy Slovenskej republiky v prospech slovenských občanov, a to neberte, prosím, ako prázdny slogan, ale naozaj všetko, čo robíme v rámci Európskej únie, robíme z dvoch dôvodov, aby Únia fungovala ako celok, ale aby sme čo najviac z toho doniesli domov našim občanom. Chcem aj z tohto miesta, a tým končím, pozvať vás, poslankyne, poslancov, aby ste sa zúčastnili debaty o budúcnosti EÚ. Využime túto príležitosť a neuspokojme sa s tým, že z času na čas, a mnohí to tak robia celkom cielene, sa kope do Európskej únie, ale veľmi málo sa hovorí o tom, ako ju zlepšiť, ktoré veci nefungujú dobre, ktoré chceme sami poopraviť alebo zmeniť zásadným spôsobom. Na túto debatu som ja osobne vždy pripravený. Buďme kritickí, ale buďme konštruktívni. Ten priestor tu naozaj je. On sa zužuje pomaly, lebo na jar budúceho roku budú predstavené prvé nejaké výsledky diskusie o budúcnosti Európskej únie, tak aby to nebolo tak, že, ešte raz, z času na čas zaznievajú kritické, často demagogické, populistické názory na fungovanie Európskej únie, ale keď ide o to, povedať, čo treba konkrétne zmeniť, tak skutek utek. Chcem vás preto ozaj úprimne poprosiť, požiadať, pozvať na takúto diskusiu, ktorá je dobrou príležitosťou. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť pri prerokovávaní tejto Výročnej správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii a som pripravený reagovať na vaše dotazy alebo otázky. Ďakujem veľmi pekne.
[]
3,963,234
19
2013-05-22
Autorizovaná rozprava
86
Paška, Pavol, predseda NR SR
Pavol
Paška
predseda NR SR
Pán poslanec Galko.
[]
4,053,496
10
2016-10-26
Autorizovaná rozprava
187
Pčolinský, Peter, poslanec NR SR
Peter
Pčolinský
poslanec NR SR
Ďakujem pekne kolegovi Galekovi za vysoko fundovaný príspevok v rozprave. Ja by som trošku ale politicky. Hornonitrianske bane poberajú zhruba od roku 2005 každoročne 80 miliónov euro plus-mínus dotáciu od štátu. A čo je veľmi zaujímavé, že tieto bane, ktorých ročný obrat je niekde okolo 120, 130 miliónov euro, dosahujú každoročne obrovské zisky, ktorými potom vo svojom okolí v podstate financujú všetko možné. Ale ja neviem, či si niekto uvedomuje závažnosť výpovede manželky pána Jánoša, ktorá tvrdí vo videu, že pán poslanec, bývalý poslanec vládnej strany SMER Jánoš nosil z tých Hornonitrianskych baní obrovské sumy peňazí v alobale a podľa výpovede pani manželky, pani Jánošovej ich nosil ďalej, časť peňazí ďalej nosil svojim straníckym šéfom. Či to je pravda, to ja neviem. To tvrdí pani Jánošová, ktorá s ním žila veľmi veľa rokov. Na mieste je preto otázka a ak sa pozrieme na tieto bane, či má zmysel a respektíve aký zmysel má dávať obrovské dotácie firme, ktorá generuje obrovský zisk. To mi príde nelogické dotovať ziskovú firmu, ktorej vlastne, dá sa povedať, že jediný obchodný partner je elektráreň Nováky, kde myslím, že viac ako 90 % produkcie Hornonitrianskych baní ide do elektrárne Nováky. Je to z môjho pohľadu trošku taký divný podnik, ktorý na jednej strane štát financuje, na druhej strane z neho vyťahujú peniaze v keši, v alobale a je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
4,072,000
40
2021-09-30
Autorizovaná rozprava
244
Pčolinský, Peter, poslanec NR SR
Peter
Pčolinský
poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, dnes tu máme bod správa generálneho prokurátora. Bolo by dobré, žiaduce pre duševné zdravie celého národa, aby sme sa venovali téme a prestali sa zaoberať sami sebou. Prosím vás, kolegovia, prestaňte na seba útočiť a nevhodné poznámky a úplne zbytočné ironické faktické poznámky. Na čo je toto dobré? Ľudia si aj tak myslia o nás svoje. Nepotrebujeme ich v tom utvrdzovať. Okrem týchto kamier máte na... hore novinárov z Markízy a z JOJ-ky, budú mať určite krásny zostrih vo večerných správach. Viacerí sa tam uvidíte. Potom si to nezabudnite strihnúť a dajte si to aj na facebooky. Ako ste vyzerali. Fakt s tým prestaňte. Skúsme sa venovať téme. Bolo tu vyčítané v rozprave generálnemu prokurátorovi – komunikácia. Treba si uvedomiť, že generálny prokurátor pán Žilinka je prokurátor, nie je politik s dlhoročnou praxou, nie je ani bývalý moderátor ani novinár, je to človek, ktorý sa venuje trestnému právu, a možno ten jeho prejav smerom von nie je úplne geniálny, ako tu mnohí máte, ale hovorí k veci. Drží sa faktov, drží sa Trestného zákona a Trestného poriadku. Mnohí si myslíte, že nie. Váš názor je v poriadku. Každý má svoj názor. Ale aj ten názor sa dá vyjadriť normálne. A nakoľko posledné mesiace Generálna prokuratúra čelí ataku, čelí okydávaniu, čelí nejakej mediálnej kampani, tak je úplne normálne, že generálny prokurátor sa k tomuto na záver svojho vystúpenia vyjadril. Prvú časť jeho... dve tretiny jeho vystúpenia boli štatistiky, čísla, správa a tretiu čas venoval aktuálnej všeobecnej známej téme prokuratúra a stav, nejaká vojna alebo ja neviem, čo všetko možné. Čiže to, že sa k tomu vyjadril, myslím, že kolega Šefčík ho kritizoval za to, že sa vyjadroval nielen k správe, no vyjadroval sa k tomu, že sú útoky na Generálnu prokuratúru, a ako generálny prokurátor, si myslím, že je úplne normálne, že sa snažil obhájiť a povedať svoj pohľad. Tento cirkus, povedzme si, kedy nastal. Nastal 31. augusta, keď Generálna prokuratúra oznámila, že v rámci podaní podľa § 363 Generálna prokuratúra využila svoje právo a rozhodla. Ale málokto z vás tu povedal, aspoň som tu nezaregistroval, že aj Generálna prokuratúra má lehoty. A Generálna prokuratúra musela rozhodnúť. Mnohí rozprávate pol roka všetko možné – bez znalostí spisov, bez znalostí dôkaznej situácie, bez akejkoľvek znalosti. Prosím vás, kto v tomto pléne je trestný právnik aspoň s desaťročnou praxou? Nikto. Ani ty, Romanka. (Smiech v sále.) Nikto. Romana sa hlásila totiž, tak reagujem. (Smiech v sále.) Nikto. Prosím vás, nevyjadrujte sa k trestným veciam a k Trestnému zákonu, pokiaľ nie ste trestní právnici bez nejakej praxe, lebo častokrát to, bohužiaľ, vyznieva smiešne. Naozaj smiešne. Čo sa týka tých rozhodnutí, § 363, tak ja len taká krátka poznámka, pretože toto je predmet tohto cirkusu, ktorý je tu za posledný mesiac. Pán generálny prokurátor, predpokladám, že vystúpite, a ja vás žiadam, aby ste objasnili v prípade Haščáka, prečo ste rozhodli, ako ste rozhodli, pretože tu počúvam rôzne právne názory. A chcem vás poprosiť, aby ste skúsili nevystúpiť ako prokurátor, ale skúste vystúpiť ako človek, ktorý sa zaoberá trestným právom a čo najjednoduchšie to vysvetliť, pretože keď hovoríte právnou rečou, skoro nikto vám v tomto pléne nerozumie. Aspoň z tých reakcií to vidno. Skúste to čo najjednoduchšie vysvetliť. Ja nie som právnik, ale viem čítať celkom dobre a prečítam vám titulku Denníka N (rečník číta z mobilného telefónu), nevidím tu dátum, bolo to pred pár dňami: „Najvyšší súd kritizuje ministerku Kolíkovú: Jej postup v dovolaní k Haščákovi je neakceptovateľný. Najvyšší súd skonštatoval, že aj keby Generálna prokuratúra obvinenie Haščákovi nezrušila, nebolo by ministerkino dovolanie úspešné.“ To rozhodnutie urobil Najvyšší súd, ak sa nemýlim, pani ministerka využila svoju zákonnú možnosť, podala mimoriadne dovolanie, a keďže obvinený Haščák niekedy v máji, myslím, podal 363, alebo v apríli, ja neviem, ale vraveli ste tu, pán generálny prokurátor, že vám končila lehota a museli ste rozhodnúť. Generálny prokurátor nemôže nerozhodnúť, ak má lehotu. Porušil by zákon, čiže on musel rozhodnúť. A že sa držal predošlého rozhodnutia súdu? To mu vyčítate? Že urobil de facto to, čo konštatoval súd? To je problém? V prípade druhom, Vladimír Pčolinský, áno, som strašne zaujatý, to už som počúval pol roka, Vladimír Pčolinský 4. mája podal 363, 6. mája bola doručená na Generálnu prokuratúru a Generálna prokuratúra rozhodovala štyri mesiace, nakoľko podanie malo 250 strán, nakoľko sme dávali doplnenia 363, ktoré zakaždým musel generál... Generálna prokuratúra musela zakaždým preskúmať, a tiež uplynula lehota. Musel rozhodnúť, pretože mu plynula lehota. Pokiaľ by nerozhodol, porušil by zákon. Mýlim sa, pán generálny prokurátor? A v čom je problém? Že konštatoval 27 porušení Trestného poriadku a Trestného zákona? Ústavný súd, už neviem, v ktorej veci, konštatuje, že jediný, kto môže, kto môže riešiť sťažnosť obvineného v súvislosti s procesom, teraz, myslím – nie som právnik, ospravedlňujem sa, áno, to ste rozobrali v úvodnom slove – Ústavný súd konštatuje, že takýmito vecami sa musí a môže zaoberať jedine prokurátor. A ten to urobil a konštatoval 27 porušení. Čiže pýtam sa, tie dve 363, v čom je problém. Porušil generálny prokurátor zákon, že tu mnohí vykrikujete? Držal sa výlučne zákona, ak by to tak nerobil, sám by porušil zákon. Čiže kritizujete Generálnu prokuratúru teda za čo? Za to, že nerozumiete mnohí právu? Za to, že nikto z vás pomaly si neprečítal tie 363? V prípade môjho brata 78 strán? Koľkí ste ju čítali, to odôvodnenie? Dvaja? Traja? Ktorých to zaujímalo. Ale budete mudrovať a mudrovať a mudrovať. Vyjadrujte sa k veciam, prosím vás, ktorým rozumiete. Ďakujem.
[ "(Smiech v sále.)", "(Smiech v sále.)", "(rečník číta z mobilného telefónu)" ]
3,957,026
26
2018-02-08
Autorizovaná rozprava
133
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Andrej
Hrnčiar
podpredseda NR SR
Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči, zapnite pána poslanca Blanára.
[]
4,025,468
10
2016-10-26
Autorizovaná rozprava
110
Laurenčík, Milan, poslanec NR SR
Milan
Laurenčík
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Kollár, vo svojom príspevku ste hovoril, že včera celá strana SaS jednohlasne hlasovala za nejaký náhubkový zákon. Ja som si teda pozrel hlasovania, ktoré sme včera absolvovali, ale neviem, ktorý z týchto zákonov myslíte. Bol by som rád, keby ste to nejako upresnili. Ďakujem.
[]
4,071,923
24
2008-06-18
Autorizovaná rozprava
15
M. Hort, podpredseda NR SR:
M
Hort
podpredseda NR SR
Pán spravodajca, nech sa páči.
[]
4,037,401
16
2011-03-24
Autorizovaná rozprava
76
Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Miroslav
Beblavý
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Takže ja by som naozaj poprosil všetkých, čo tu sedia, aby aspoň trochu sa držali faktov, aj keď sa im to nehodí. Ďakujem pekne.
[]
3,882,080
5
2012-08-01
Autorizovaná rozprava
12
Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
Dušan
Jarjabek
poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Matovič, ja vám dávam absolútne za pravdu, nebolo nám to treba a dúfam, že už takáto situácia nikdy nenastane preto, lebo tento zákon sa bude novelizovať alebo sa celkom zruší. Za to, že sme tu v tejto chvíli takto, je zodpovedný ten zlý zákon, ktorý sme tuná schválili pred rokom a pol. Nie my, bohužiaľ, vy ste ho schválili. Ak si dobre pamätáte, táto debata tuná prebiehala podobným spôsobom. Podobným spôsobom ako súčasná opozícia sa chovala aj vtedajšia opozícia. Tiež hovorila o politickom zneužití, tiež hovorila o politickom kandidátovi, no presne to isté, čo sa hovorí teraz. Bola to fraška, presne taká istá fraška, ako je to fraška dnes. Ale treba sa zamyslieť nad niečím iným – tento zákon je fraška, pán poslanec Matovič. A tento zákon treba čím skôr zmeniť a, bohužiaľ, hoci s týmto zákonom hlboko nesúhlasím, je to zákon a musíme sa podľa neho, bohužiaľ, chovať dovtedy, kým platí. Čiže čím skôr zmeníme tento zákon, tým lepšie. A na vaše slová môžem reagovať len tým spôsobom, že ja som za tento zákon nehlasoval, moji kolegovia takisto a túto frašku si vymyslel niekto iný. Pokiaľ bude tento zákon o nedohode platiť, vždy ten kandidát, ktorý vznikne a stane sa generálnym riaditeľom, podľa tohto zákona bude politickým kandidátom aj proti svojej vôli, samozrejme, lebo ako politický kandidát do tohto boja nešiel, ale politickým kandidátom sa stal na základe tohto – budem pejoratívny – zlého a hlúpeho zákona. Ďakujem za pozornosť.
[]
4,228,080
4
2006-09-07
Autorizovaná rozprava
90
P. Paška, predseda NR SR:
P
Paška
predseda NR SR
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán poslanec, musím konštatovať, že ste skutočne venovali pozornosť môjmu vystúpeniu v rozprave k programovému vyhláseniu vlády, čo ma úprimne teší, nie však natoľko zase, ale na druhej strane, aby ste mali dôvod podozrievať mňa či dokonca vládu z porušovania zásady prezumpcie neviny, tú si veľmi ctím a ona ináč vyplýva aj z iných mojich rozhodnutí celkom flagrantne. Ako som vo svojom vystúpení povedal, že v roku 2005 bolo na slobode o takmer 10 000 páchateľov viac, než to bolo v roku 2001, resp. že neboli odsúdení, moje vyjadrenie bolo potrebné brať v celom kontexte a nie odvolávať sa výlučne na porušovanie prezumpcie neviny. V tomto prípade išlo z mojej strany jednoznačne iba o obrazné vyjadrenie, že o toľkom počte vecí nebolo rozhodnuté. Porovnával som totiž naraz počty neskončených vecí na okresných súdoch, a to za prvý a posledný rok 5-ročného sledovaného obdobia, teda rok 2001, rok 2005. Porovnaním prvého a posledného roku sa ukázal nárast nevybavených vecí o cca 10 000. Môžem však uviesť presné číslo, podľa Štatistickej ročenky za rok 2005 ide o 9 481 vecí. Pre vašu presnejšiu informáciu ide o údaj uverejnený na str. 43 citovanej ročenky. Avšak na vami položenú otázku musím reagovať aj protiotázkou. Z akých prameňov ste čerpali údaje, ktoré označujete ako Štatistickú ročenku za rok 2006? Taká ročenka bude totiž k dispozícii až v prvom polroku 2007. Predpokladám, že aj u vás došlo k nepresnému vyjadreniu, zrejme ste mysleli na údaje na str. 53, avšak ročenky za rok 2005. Čerpali ste teda z rovnakého zdroja ako ja. Na rozdiel odo mňa ste však vychádzali iba zo stavu za rok 2005. V tom prípade sú počty skutočne podstatne nižšie, ale na druhej strane nedávajú celkový obraz o reálnom stave nevybavených trestných vecí, resp. ich stúpajúcich tendencií. Toto bola podstata problému v danej problematike, na ktorú som poukazoval a ktorý považujem za potrebné riešiť z titulu neúmerného množstva neskončených vecí a prieťahov v súdnom konaní, za ktoré v Štrasburgu platíme nehorázne sumy. Ďakujem.
[]
3,983,436
45
2014-12-12
Autorizovaná rozprava
329
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Erika
Jurinová
podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa Žitňanská.
[]
4,104,133
48
2015-03-11
Autorizovaná rozprava
120
Fronc, Martin, poslanec NR SR
Martin
Fronc
poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán podpredseda. K samotnému zákonu ešte niekoľko vecí. Po prvé. Vo svojom prvom vystúpení som sa pýtal na financie pre tento rok, dnes v médiách zaznela správa, že z fondu vlády pán premiér uvoľnil 25 mil. eur. Pokiaľ je tá informácia správna, tak nepožadujem ďalej odpoveď na túto otázku od pána ministra. Je evidentné, kde sa tie peniaze potom našli. Beriem to. Druhá poznámka. Čo sa týka toho nešťastného fondu na podporu odborného vzdelávania, ja si myslím, že tí zamestnávatelia, ktorí budú brať výhody, by mali mať povinné členské v tomto fonde. Aspoň! Aspoň toto by sme mali urobiť, aby v tom fonde naozaj niečo bolo. Ale to je podnet, pretože keby som to dal vo forme legislatívnej úpravy, tak celkom iste by to „prešlo“. Pravda? No a tretia vec, k tej rade, čo sa týka Rady pre odborné vzdelávanie, ja nemám problém, aby taká rada existovala, ale nemôže to byť orgán, ktorý bude rozhodovať. Môže dávať návrhy. Viete, ja sa odvolám na paralelu, existuje Akreditačná komisia, existuje takisto zo zákona, dáva návrhy, sú vážne, ale definitívne o mnohých veciach, o všetkom rozhoduje minister. A aby to náhodou minister nezneužil, aj tu je poistenie. Ak zmení rozhodnutie a nedá akreditáciu, musí odôvodniť. Taká je dikcia zákona. Nemám s tým problém, ale naozaj si myslím, že ministerstvo by sa jednoducho nemalo istých kompetencií zbavovať. A súvisí to s mojím vnútorným presvedčením, viete, že musí existovať čosi, ako je súlad právomocí a zodpovednosti. Pokiaľ bude kolektívne rozhodovanie nejakej rady, kolektívny orgán, kolektívna zodpovednosť, no tak nebude zodpovedný skoro nik za mnohé problémy. Ale ja nechcem, aby bola zodpovednosť len, ja chcem, aby bol, aby bol súlad, aby boli aj právomoci v rukách ministra aj v iných veciach. A teraz niekoľko reakcií na to, čo tu zaznelo od pána župana Blanára. A naozaj vyviniem maximálnu snahu, aby som nebol osobný. Nuž už vo svoje faktickej ma obviňujú, že otvárame veci, ktoré sa netýkajú odborného vzdelávania. Paragraf 31, ten upravujú, je priamo v zákone. A čo sa týka ďalšej veci, zmeny alebo zrušenia názvov niektorých škôl, je to urobené. Áno, to sa netýka odborného vzdelávania. Ale je to tam. Je to v tomto zákone urobené. Chcem upozorniť, že trinásť článkov zo zákonov je tam otvorených, strašne veľa. Takže to je jedna reakcia. Nekontrolovane, neregulovane som vpustil ďalšie školy. Páni, ale ja som nie autorom legislatívy, ktorá umožnila vznik neštátnych škôl, to sa neudialo za môjho ministrovania. A keď a keď už o tom hovoríme, treba povedať, že bol by som rád, keby sme zobrali štatistiky, koľko neštátnych súkromných škôl vzniklo počas môjho ministrovania a počas ministrovania mojich predchodcov. A uvidíte, že to bude číslo podstatne menšie ako u niektorých. Nechcem ich mená používať. Viete, defragmentácia, áno, ja sa tým netajím, že som za to, aby zodpovednosť a podstatné kľúčové kompetencie boli v rukách ministra a ministerstva školstva, aj kľúčové riadiace nástroje, ktoré sú podľa mňa personálne a finančné veci. A potom môžem od neho žiadať zodpovednosť. Ale pokiaľ to nie je, tak mám aj problém, otvorene poviem, niekedy žiadať od ministra, aby bol zodpovedný, keď on to vlastne nemôže dosiahnuť, pretože zmenou legislatívy to už nie je celkom v jeho rukách. Viete, že vznikali ďalšie školy, tam, kde nemuseli. No nie je celkom pravda, že to vznikalo neregulovane, pretože konečný súhlas na vznik novej školy ešte aj dnes dáva zriaďovateľovi minister a na, teraz na vznik už dosť dlhú dobu musí byť aj stanovisko súhlasné v tomto prípade buď obce, alebo samosprávneho kraja! Takže chcem povedať, ani v minulosti to nebolo neregulované. Čo sa týka presunu kompetencií, ja si trošku myslím iné a vnímal som tak, že častokrát samospráva videla za tým presunom kompetencií jeden veľký balík, ktorý nebol v skutočnosti veľký, keď sa rozdelil pre všetkých, ktorých bolo treba nakŕmiť, pre všetky hrdlá. Udialo sa to, ale treba povedať a otvorene, že udialo sa to v rokoch 2001, myslím, vtedy som bol štátnym tajomníkom, ministrom bol pán Ftáčnik. Ale musím povedať aj to, že ten presun bol aký? Zriaďovateľská funkcia a tok peňazí. Potom sa to následne presunulo, cez zriaďovateľov. Ale tam boli aj iné veci, ktoré posilnili kompetencie škôl. Vtedy sa zaviedlo, za ministra Ftáčnika, keď som bol štátnym, vtedy sa zaviedla právna subjektivita škôl. Aby mohli ony pracovať, zodpovedne gazdovať. Načo im je dnes právna subjektivita? – sa opýtam. Načo dnes je? Čiže nie je to tak. Čo sa týka bilingválnych škôl, áno, je to konflikt záujmov, ale nie až taký, a kedykoľvek si to minister môže zmeniť. To je, to je, nemôže súkromná alebo cirkevná škola zmeniť rozhodnutie. A čo sa týka bilingválnych škôl, keď sú v rukách, aj špeciálne školy, ministra. Však to je v poriadku, že je v jeho rukách konečné slovo. Tak keď s tým nesúhlasí, tak môže konať. Je to predsa iné niečo. Ale stále chcem povedať, že podľa mňa a ja som to povedal aj na výbore, je to jeden jediný bod, veľmi kontroverzný, o ktorom sa budeme sporiť, čo sa týka možnosti otvárať prvé triedy. Ale to je jeden bod z veľkého zákona, preto som nikdy nechcel, aj na výbore som povedal, aby sa toto stalo hlavnou témou. To nemôže byť hlavná téma naozaj tohto zákona. To si osobne myslím. Viete, áno, zákon o financovaní a normatívny, áno, som jeho autorom. Páni, ale ja nepoznám dnes zákon, dokonca ani rovná daň nefunguje tak dlho ako ten, napriek tomu, že kdekto ho kritizuje. Trinásty rok je platný tento zákon. A že pôsobí aj negatívne a že ho zneužívajú alebo sa naučili využívať, aby som nebol zlý na niektorých, a to tak, že jednoducho sa snažia nabrať čo najviac žiakov, to je pravdou. Jednoducho musím, žiaľbohu, povedať, že to je v povahe nás ľudí a na Slovensku zvlášť. Ale na druhej strane ja som tu opakovane, minimálne trikrát dával návrh na zmenu tohto zákona, aby tam pôsobili aj iné regulatívy, alebo jednoducho to nebolo len na základe počtu žiakov. Tu nikdy nebol schválený. A môžem to doložiť. Viete, to, že vznikajú školy, ale ja to znova zopakujem, čo som povedal už vo faktickej poznámke, to musím povedať, že istým spôsobom to uvoľnenie spôsobilo, sa udialo za pôsobenia pána ministra Mikolaja, pretože ten nástroj bol nastavený finančne. Každý rok vláda svojím nariadením určuje koeficienty normatívov a bolo to urobené tak, aby tie koeficienty pre malé školy boli z roka na rok prísnejšie. Nebolo možno nastaviť presne taký istý koeficient pre plne organizovanú školu a školu, ktorá mala 30 žiakov. To by z roka na rok zaniklo 800 malých škôl. To kto by urobil, kto by to dokázal? Kto by to uniesol, ktorá vláda? A ktorá spoločenská alebo politická formácia? Povedzte mi. Preto to bolo nastavené tak, aby z roka na rok sa tieto koeficienty vyrovnávali. Ale sa to neudialo. To je ten problém. Preto už nebol ochotný niesť tie nepríjemnosti, ktoré sú spojené vždy s tým, že niektoré školy zanikajú. Áno, to je zodpovednosť a veľmi ťažká pre ministra. Vždy je za to otlčený a bitý, ale ja som to nastavil a rozbehol. Takže také obvinenia, ktoré zaznievajú tu, mystifikácie jednoducho nemôžem brať. A na záver. Nemienil som byť a jednoducho do toho nevkĺznem, aby som bol osobný. Som už príliš dlho v politike a jednoducho ja si chcem už na záver svojej politickej kariéry uchovať istú kultúru. Takže to nie, v žiadnom prípade. Na druhej strane, áno, vždy som bojoval za rezort školstva, za jeho financie a za jeho fungovanie, či sa to páčilo komukoľvek. Ja viem, že sa to teraz nepáči možno niektorým vo vláde, keď som sa ozval proti tomu, aby sa presunuli kompetencie personálne a finančné z ministerstva školstva na de facto na ministerstvo vnútra. Ale keď som bojoval o financie a bol som vo vláde, nepáčilo sa moje bojovanie ani vtedajšiemu ministrovi financií Miklošovi. Budem, pokiaľ budem v politike, za rezort školstva bojovať podľa toho, ako si myslím, že mám a je to správne. A netvrdím, že vždy, čo poviem, je správne, že sa nemýlim. To nie je pravda, každý z nás robí chyby. Ale za ten rezort budem bojovať. Ďakujem.
[]
3,963,121
7
2020-05-20
Autorizovaná rozprava
26
Suja, Miroslav, poslanec NR SR
Miroslav
Suja
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán predseda, my vítame návrh tohto zákona a podporíme ho, ale chcel by som upozorniť na jednu vec, že veľa pracovných miest, a tým pádom aj vás o pomoc, aj pána ministra, keď tu je, je ohrozených, aj čo sa týka fitnescentier a autodopravcov. Tak skúsme už aj toto zahrnúť, lebo si myslím, že tie veci, ktoré sú nastavené napríklad pri tých fitnescentrách, že sme odstavili od dneska vyhlásením aj kluby športové profesionálne, že nemôžu trénovať s trénerom, je nešťastné riešenie, nechcem hovoriť, že hlúpe, aj keď si to myslím, ale nie šťastné, a aj vzhľadom na to, že všetky okolité krajiny už dávno majú tieto zariadenia otvorené pre širokú verejnosť. A my chceme aspoň, keby ste to povolili pre športovcov vrcholových. A nevidím dôvod, prečo by to nemalo byť aj pre verejnosť. Tak, samozrejme, podporíme ten zákon, ale skúsme sa pozrieť aj na týchto ľudí, lebo to sú desiatky, nieže desiatky, sú to stovky, možno tisíc pracovných miest, čo sa týka autodopravcov a tých fitnescentier. Ďakujem.
[]
3,905,621
55
2022-02-11
Autorizovaná rozprava
12
Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
Lukáš
Kyselica
poslanec NR SR
Ďakujem. Nejdem teraz do tej vecnej stránky, len myslím si na 90 %, že tie ITP-čka boli nasadené do procesu, do procesu, teda nemohli ísť podľa tohto zákona 166/2003, takže keď aj, tak určite by sa to v tejto správe neobjavilo. To je môj názor, myslím si, myslím si, že to bolo do procesu. Ďakujem.
[]
4,100,590
16
2011-03-24
Autorizovaná rozprava
6
Chren, Martin, poslanec NR SR
Martin
Chren
poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Faiča, Ľubomíra Jahnátka a Petra Žigu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, navrhujem nepodporiť, a to z dvoch hlavných dôvodov. Po prvé. Ide o komplexnú legislatívnu zmenu. Ide o legislatívnu zmenu, tak ako pán predkladateľ veľmi správne uviedol, ktorá patrí k najvýznamnejším zmenám v úprave legislatívy týkajúcej sa energetiky na Slovensku zrejme od čias prvého handballingu, ktorý predchádzal privatizácii energetických podnikov na Slovensku. Takýto návrh by rozhodne nemal byť predložený ako poslanecký návrh. Ale ide o návrh, ktorý musí komplexne spracovať a predložiť vláda Slovenskej republiky. Vieme, že dnes už má ministerstvo hospodárstva pripravený návrh tohto zákona a implementácie smerníc a nariadení Európskej únie, ktorý už je pripravený do prvých fáz legislatívneho procesu. Omnoho dôležitejším je však druhý dôvod, a to dôvod, že predložený poslanecký návrh má viacero nedostatkov a vo viacerých prípadoch je v rozpore s transponovanými smernicami a nariadeniami Európskej únie. Ak by bol takýto predložený poslanecký návrh prijatý, bolo by ho potrebné veľmi skoro opravovať, novelizovať a Slovensko by si veľmi pravdepodobne mohlo vyslúžiť infringement z Európskej komisie. Nechcem rozoberať všetky legislatívnotechnické nedostatky tohto zákona. Dovoľte mi však prezentovať vám aspoň 15 základných systémových chýb a nedostatkov v predloženom poslaneckom návrhu zákona. Prvým problémom je nedostatočné upravenie garancií nezávislého konania predsedu, resp. podpredsedu úradu a nezávislosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Poslanecký návrh netransponuje požiadavku smerníc vyplývajúcu z čl. 35 ods. 4 smernice 2009/72/ES a čl. 39 ods. 4 smernice 2009/73, v zmysle ktorej osoby zodpovedné za riadenie národného regulačného úradu nesmú požadovať a ani prijímať pokyny od iných verejnoprávnych alebo súkromnoprávnych subjektov. Poslanecký návrh zároveň prakticky neumožňuje vyvodenie zodpovednosti voči predsedovi úradu, ak nepostupuje v súlade s požiadavkami na nezávislosť úradu, vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie pripúšťa len v prípade, že predseda úradu je právoplatne odsúdený za trestný čin. Dnes už vieme, že pripravovaný návrh ministerstva hospodárstva výslovne požaduje, aby úrad vykonával svoju pôsobnosť nezávisle, nestranne a transparentne. Zároveň zakazuje akékoľvek pokyny od tretích strán vo vzťahu k vedeniu úradu, pričom nesplnenie tejto povinnosti je dôvodom na odvolanie predsedu, resp. podpredsedu úradu. A rovnako môže byť vedenie úradu odvolané, ak úrad postupoval v rozpore s pravidlami nezávislosti, nestrannosti a transparentnosti. Toto je prvým zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu. Druhým nedostatkom je nedostatočná úprava konfliktu záujmov v prípade predsedu, resp. podpredsedu úradu a členov rady. Podľa § 9 ods. 10 poslaneckého návrhu členom rady nemôže byť ten, koho blízka osoba je vedúcim zamestnancom úradu, má majetkovú účasť v regulovaných subjektoch a podobne. Nesplnenie tejto podmienky počas doby výkonu funkcie člena rady ale nie je dôvodom na odvolanie člena rady prezidentom Slovenskej republiky, keďže § 9 ods. 18 písm. c) poslaneckého návrhu, resp. § 7 ods. 10 písm. c) poslaneckého návrhu vo vzťahu k predsedovi úradu hovorí o odvolaní, len ak člen rady začal vykonávať funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou člena rady. Pripravovaný návrh z dielne ministerstva hospodárstva rieši vo vzťahu tak k predsedovi, podpredsedovi, ako aj vo vzťahu k členom rady tento problém konfliktu záujmov. Ak počas pôsobenia vo funkcii vedenia úradu alebo člena rady začne im blízka osoba vykonávať jednu z činností alebo zamestnanie uvedené, je to dôvod na odvolanie z funkcie predsedu, podpredsedu alebo člena rady. Tretím nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je obmedzenie prístupu k výkonu funkcie predsedu úradu. Podľa § 7 ods. 12 poslaneckého návrhu po uplynutí funkčného obdobia predsedu úradu navrhne vláda na uvoľnené miesto predsedu úradu kandidáta z členov rady alebo predsedu úradu. Takýmto ustanovením však poslanecký návrh obmedzuje možnosť iných, kvalifikovaných kandidátov byť zvolenými do funkcie predsedu úradu, keďže podľa poslaneckého návrhu môže byť za predsedu úradu vymenovaný len člen rady alebo súčasný predseda úradu. Vecne však neexistuje žiadny dôvod, prečo by iná osoba, ktorá spĺňa kvalifikačné kritéria na predsedu úradu, nemohla byť pripustená ako kandidát na predsedu úradu. Štvrtým zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je chýbajúce vymedzenie cieľov regulácie na trhu s elektrinou a plynom. Poslanecký návrh v rozpore s článkom 36 smernice 2009/72/ES a v rozpore s článkom 40 smernice 2009/73/ES neuvádza základné ciele výkonu pôsobnosti úradu na trhu s elektrinou a plynom. Vymedzenie cieľov je z kriteriálneho hľadiska dôležité pre nastavenie základných parametrov regulačného rámca, ktoré majú byť dosahované úradom za účelom naplnenia cieľov smerníc. Vymedzenie cieľov regulácie na trhu s elektrinou a plynom má zároveň dôležitý normatívny význam, keďže stanovuje limity pre uplatnenie správneho uváženia úradu. V zmysle poslaneckého návrhu podľa § 4 ods. 3 má byť účelom regulácie transparentným a nediskriminačným spôsobom zabezpečiť dostupnosť tovarov a služieb za primerané ceny a v určenej kvalite s prihliadnutím na oprávnené záujmy regulovaného subjektu. Takéto vymedzenie účelu regulácie je však z hľadiska požiadaviek transponovaných smerníc vecne nesprávne. Piatym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je nedostatočná transpozícia ustanovení smerníc o regulačnom režime pre cezhraničné záležitosti. Poslanecký návrh nedostatočne transponuje ustanovenia o regulačnom režime pre cezhraničné záležitosti vrátane podrobnejšej úpravy spolupráce úradu s regulačnými orgánmi iných členských štátov. Tieto povinnosti sú upravené v článku 38 smernice 2009/72/ES a v článku 42 smernice 2009/73/ES. Šiestym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je chýbajúca transpozícia ustanovení smerníc o preskúmavaní súladu rozhodnutí úradu s usmerneniami komisie. Poslanecký návrh netransponuje ustanovenia smerníc o preskúmavaní rozhodnutí úradu s usmerneniami komisie, ktoré sú upravené v článku 39 smernice 2009/72 a v článku 43 smernice 2009/73/ES. Siedmym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je nedostatočná úprava procesu zavádzania inteligentných meracích systémov. Predložený poslanecký návrh nedostatočným spôsobom upravuje proces zavádzania inteligentných meracích systémov, pričom absentuje najmä podrobnejšie vymedzenie zodpovednosti za vyhodnotenie analýzy ekonomickej výhodnosti, určenie kategórií odberateľov, u ktorých budú inteligentné meracie systémy inštalované, požiadaviek na funkcionalitu inteligentných meracích systémov a podrobností o postupe ich zavádzania. Siedmym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je absencia povinnosti úradu zabezpečiť pri cenovej regulácii stimuly na zvyšovanie efektívnosti na posilňovanie integrácie trhu a bezpečnosti dodávok a na podporu výskumných činností. Poslanecký návrh netransponuje požiadavku smerníc, v zmysle ktorých je regulačný orgán pri cenovej regulácii povinný poskytnúť prevádzkovateľovi sústav a sietí vhodné krátkodobé a dlhodobé stimuly na zvyšovanie efektívnosti, na posilňovanie integrácie trhu a bezpečnosti dodávok a na podporu výskumných činností. Tieto požiadavky sú pritom upravené v čl. 37 ods. 8 smernice 2009/72 Európskeho spoločenstva a v čl. 41 ods. 8 smernice 2009/73 Európskeho spoločenstva. Deviatym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je chýbajúca transpozícia požiadavky určovať režim prístupu do zásobníka v súlade s vopred zverejnenými kritériami. V poslaneckom návrhu chýba úprava určovania režimu prístupu do zásobníka, čo môže byť regulovaný alebo dohodnutý prístup, v nadväznosti na vopred zverejnené kritériá. A chýba tam aj právomoc úradu sledovať uplatňovanie týchto kritérií. Tieto povinnosti sú pritom upravené v čl. 33 ods. 1 a v čl. 41 ods. 1 písm. s) smernice 2009/73 Európskeho spoločenstva. Desiatym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je absencia právomoci ministerstva vyjadrovať sa k regulačnej politike z pohľadu energetickej politiky. Poslanecký návrh neumožňuje Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky vyjadrovať sa k regulačnej politike z pohľadu jej súladu s energetickou politikou, a to vrátane otázok súvisiacich s politikou podpory obnoviteľných zdrojov alebo napr. energetickej efektívnosti či bezpečnosti dodávok. Takýto postup je v existujúcom právnom rámci zabezpečený. Je to jediný spôsob, akým sa exekutíva môže vyjadrovať k nastaveniu regulačného rámca, a smernice v tomto ohľade pôsobnosť ministerstva hospodárstva žiadnym spôsobom neobmedzujú. Jedenástym zásadným problémom predloženého poslaneckého návrhu je nejasná úprava certifikácie prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prenosovej siete. Poslanecký návrh nesprávne stanovuje povinnosť podať návrh na začatie konania o certifikácii najneskôr do 3. marca 2013. Z pohľadu požiadaviek smerníc prichádza do úvahy ako najneskorší termín na podanie návrhu na začatie konania o certifikácii 3. marec 2012. Termín 3. marec 2013 sa vzťahuje len na požiadavky týkajúce sa prevádzkovateľa, nad ktorým vykonávajú kontrolu osoby z tretích štátov. Poslanecký návrh v § 13a, odsekoch 3 až 5, nedostatočným spôsobom vymedzuje rozsah podkladov potrebných na posúdenie nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy, resp. prevádzkovateľa prenosovej siete. Poslanecký návrh vecne neodôvodneným spôsobom viaže oprávnenie prevádzkovať prenosovú sústavu alebo prepravnú sieť na rozhodnutie o certifikácii a určenie za prevádzkovateľa prenosovej sústavy, resp. prepravnej siete v rámci konania o certifikácii. Vzhľadom na veľký ekonomický význam činnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prenosovej siete musí byť pre existenciu oprávnenia prevádzkovať prenosovú sústavu alebo sieť rozhodujúce len povolenie. Ak prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prepravnej siete nespĺňa požiadavky týkajúce sa certifikácie, oveľa vhodnejším mechanizmom je uplatnenie sankčného mechanizmu formou pokút. Dvanástym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je absencia jednoznačnej voľby modelu oddelenia prevádzkovateľa prenosovej sústavy, resp. prenosovej siete. Tu ide o kľúčovú súčasť vôbec celého tzv. 3. energetického balíčka. Poslanecký návrh umožňuje, aby vláda na návrh ministerstva rozhodla o neuplatňovaní požiadaviek modelu vlastníckeho oddelenia. V takomto prípade je prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prepravnej siete povinný dodržiavať požiadavky modelu nezávislého prevádzkovateľa siete, tzv. ITO modelu. Až do takéhoto rozhodnutia vlády sa na prevádzkovateľa vzťahuje povinnosť uskutočniť požiadavky modelu vlastníckeho oddelenia. Takáto konštrukcia však vyvoláva viaceré otázky jej ústavnoprávnej prípustnosti. Z praktického hľadiska však najmä vnáša neprípustnú mieru právnej neistoty do situácie prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prepravnej siete. Vzhľadom na požiadavku smerníc, v zmysle ktorej musia členské štáty zabezpečiť oddelenie prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prepravnej siete v súlade s jedným z prípustných modelov oddelenia do 3. marca 2012, je nevyhnutné, aby zo zákona jednoznačne vyplývala nutnosť implementácie modelu buď vlastníckeho oddelenia, alebo možnosť realizovať ITO model alebo model nezávislého systémového operátora, tzv. ISO model. Procesy, ktoré sú potrebné na realizáciu jednotlivých modelov oddelenia sú časovo náročné a nie je možné ich odkladať do budúcnosti v rámci nejakého arbitrárneho rozhodnutia vlády. Neistotu pritom vytvára aj prechodné ustanovenie, v zmysle ktorého prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ prenosovej siete nie je povinný spĺňať podmienky ITO modelu, ak vláda k 3. marcu 2012 nerozhodne o neuplatňovaní ustanovení o vlastníckom oddelení. Trinástym zásadným problémom predloženého poslaneckého návrhu sú nesprávne a v rozpore so smernicou nastavené pravidlá pre dozorný orgán ITO prevádzkovateľa. Dozorným orgánom v zmysle smernice nemôže byť pri ITO modeli valné zhromaždenie, ako to predpokladá poslanecký návrh. Na valnom zhromaždení spoločnosti sa totiž zúčastňujú jej akcionári, resp. zástupcovia akcionárov, na ktorých z vecného hľadiska nemožno vztiahnuť požiadavky čl. 20 ods. 3 smernice 2009/73 Európskeho spoločenstva na členov dozorného orgánu. Konkrétne v zmysle smernice čl. 20 ods. 3 sa na polovicu mínus jeden člen dozorného orgánu vzťahujú požiadavky čl. 19 ods. 2, prvého pododseku, a čl. 19 ods. 3 až 7, teda právo regulátora vetovať menovanie člena dozorného orgánu a podmienky výkonu jeho funkcie, trojročné cooling-off obdobie ex ante, štvorročné cooling-off obdobie ex post, zákaz súbežného pôsobenia vo vertikálne integrovanom podniku, zákaz vlastníctva podielu vo vertikálne integrovanom podniku, resp. prijímania finančných výhod od vertikálne integrovaného podniku, účinné práva namietať proti odvolaniu z funkcie a podobne. Na všetkých členov dozorného orgánu sa navyše vzťahuje čl. 19 ods. 2, druhý pododsek, písm. b), podľa ktorého má regulátor právo vetovať predčasné ukončenie funkčného obdobia, ak existujú pochybnosti v súvislosti s dôvodmi tohto predčasného ukončenia. Je zrejmé, že uvedené požiadavky smernice smerujú k vytvoreniu inštitútu nezávislých členov dozorného orgánu ITO prevádzkovateľa. Zástupcovia akcionárov na valnom zhromaždení takýmito nezávislými členmi v zmysle slovenskej úpravy práv akcionára zúčastňovať sa na valnom zhromaždení nemôžu byť. Akcionár sa na valnom zhromaždení totiž má právo zúčastňovať buď osobne, v prípade právnickej osoby prostredníctvom svojho štatutára, alebo prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, pričom právo akcionára zvoliť si svojho zástupcu je neobmedzené. Štrnástym dôvodom proti predloženému poslaneckému návrhu sú nedostatky navrhovanej úpravy poslancami pri ochrane odberateľov v domácnosti. V rozpore s požiadavkami smerníc (príloha I smernice 2009/72 ES a smernice 2009/73 ES) poslanecký návrh neupravuje právo odberateľov v domácnosti odstúpiť od zmluvy v prípade, že nesúhlasia so zmenou ceny alebo zmluvných podmienok. Poslanecký návrh taktiež neodôvodnene limituje možnosť zmeny dodávateľa termínov na prvý deň kalendárneho mesiaca. Pätnástym zásadným dôvodom proti prijatiu poslaneckého návrhu zákona sú nedostatky v súvislosti s koncepciou zraniteľných odberateľov. Poslanecký návrh vymedzuje koncepciu zraniteľných odberateľov mimoriadne široko, pričom za zraniteľného odberateľa sa považuje prakticky každý odberateľ, ktorý je ekonomicky zraniteľný z dôvodu jeho slabého postavenia na trhu s elektrinou alebo s plynom. V kontexte čoraz intenzívnejšej liberalizácie na trhoch s elektrinou a s plynom je takéto široké vymedzenie neodôvodnené. V poslaneckom návrhu zároveň absentuje vymedzenie konkrétnych práv zraniteľných odberateľov. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, uvedomujem si, že dnes už uplynul termín na transpozíciu tzv. 3. energetického balíčka do slovenskej legislatívy. Zároveň si vás však dovoľujem upozorniť, že do dnešného dňa nie som si vedomý jedného jediného členského štátu Európskej únie, ktorý by mal takúto transpozíciu plne zavedenú. Ani najväčšie krajiny, ako sú Nemecko alebo Francúzsko, ani žiadna z okolitých krajín Slovenskej republiky dodnes transpozíciu tzv. 3. energetického balíčka neukončila. Vláda Slovenskej republiky má pripravenú legislatívu a dá sa očakávať, že bez chýb po riadnych pripomienkových konaniach, po riadnych konzultáciách, po riadnom a skutočnom spracovaní a diskusiách so všetkými stakeholdermi predloží túto legislatívu do legislatívneho procesu v najbližších týždňoch. Preto z dôvodu komplexnosti tejto právnej úpravy a z dôvodu všetkých vymenovaných nedostatkov poslaneckého návrhu zákona vás dôrazne žiadam o nepodporenie tohto návrhu zákona. A zároveň, vážený pán predseda, v súlade s § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku predkladám procedurálny návrh nerokovať ďalej o tomto poslaneckom návrhu zákona. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
[ "(príloha I smernice 2009/72 ES a smernice 2009/73 ES)", "(Potlesk.)" ]
3,882,010
53
2001-12-13
Autorizovaná rozprava
142
P. Farkas, poslanec:
P
Farkas
poslanec
J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Farkasa 31/III 6, ale hlasujeme najprv o bode č. 4. A potom o bode č. 5. Teraz hlasujeme o bode č. 4. (Hlasovanie.) Prítomných je 119 poslancov, za 89, proti nikto, zdržalo sa 19, nehlasovalo 11. Prvý návrh pána poslanca Farkasa sme schválili. Druhý.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,911,495
83
2023-02-17
Autorizovaná rozprava
141
Zajačik, Vladimír, poslanec NR SR
Vladimír
Zajačik
poslanec NR SR
Kolegyne, kolegovia, v rozprave k návrhu zákona vystúpilo šesť poslancov, bol podaný jeden procedurálny návrh pána poslanca Čepčeka a jeden pozmeňujúci návrh pána poslanca Šíbla. Spoločná správa obsahuje 11 pozmeňajúcich, pozmeňujúcich návrhov. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Čepčeka nepokračovať v rokovaní o tomto zákone.
[]
3,912,506
34
2018-09-12
Autorizovaná rozprava
293
Paška, Jaroslav, poslanec NR SR
Jaroslav
Paška
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, ja dobre nerozumiem vášmu vystúpeniu. My žijeme v civilizovanej Európe. Je rok 2018. My nežijeme v Bangladéši, kde neplatia žiadne pravidlá, kde je detská práca bežná. Európa má isté štandardy. Vy by ste mali poznať tie štandardy vo Francúzsku, v Rakúsku, v Nemecku a v iných krajinách okolo nás. A mali by ste mali poznať aj systémy sociálne, ktoré hovoria o tom, že zamestnanci majú v slušných firmách nárok na to, aby dostávali takéto poukážky, aj na iné sociálne benefity majú právo. Takže ak dnes prichádza Slovenská národná strana s takýmto návrhom, tak to nie je lacný marketingový ťah. Je to prispôsobenie štandardom, civilizačným štandardom Európskej únie. Európska únia, nielen Slovenská republika, nariaďuje zamestnávateľom mnohé veci. Nariaďuje im kvalitu potravín, nariaďuje im, ja neviem, emisií pri autách a nariaďuje im aj štandardy sociálnej starostlivosti, pretože zamestnávatelia nie všetci sú ochotní sa starať o svojich zamestnancov. A teraz vaša otázka, kto by to mal zaplatiť. Vážená pani poslankyňa, máte predstavu, kto benefituje z práce ľudí? Štát alebo zamestnávatelia? Tak mal by to platiť ten, kto benefituje, ten by sa mal postarať o sociálne zázemie. Choďte do Spojených štátov, do, do Googlu alebo do, do Microsoftu. Pozrite sa, ako sa tam stará o svojich zamestnancov špičková firma. To znamená, chceme mať špičkové pracoviská a chceme mať podmienky pre našich ľudí, aby mali také podmienky ako iné špičkové firmy, tak musíme tlačiť na našich zamestnávateľov, aby takéto podmienky vytvárali. Ak by ste šli, pani poslankyňa, do ESET-u sa pozrieť, ak by ste vedeli, ako tam pracujú títo zamestnávatelia, by ste vedeli, že ten ESET váži svojich zamestnávateľov. Ak to nerobia všetci zamestnávatelia, tak je to ich chyba. Takže skúsme sa pozrieť na to aj prakticky. Ten, kto benefituje z práce ľudí, sa musí postarať, aby mali tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
3,895,313
32
2009-02-17
Autorizovaná rozprava
150
P. Paška, predseda NR SR:
P
Paška
predseda NR SR
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 131 za, 1 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval. Tieto body sme schválili.
[ "(Hlasovanie.)" ]
4,214,309
15
2024-06-27
Autorizovaná rozprava
63
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Andrej
Danko
podpredseda NR SR
S reakciou poslanec Prostredník.
[]
4,026,384
72
2022-10-04
Autorizovaná rozprava
346
Richter, Ján, poslanec NR SR
Ján
Richter
poslanec NR SR
Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Pán minister, kolegyne, kolegovia, je mi sympatické, že klub SME RODINA je tu takto prítomný a podporuje svojho ministra. Na druhej strane sa vám pokúsim možno dosť objektívne niektoré veci pomenovať, lebo niektoré vyjadrenia, ktoré tu boli, mne SaS-ka, možno ani že pán Cmorej nie sú mi nejakí veľmi sympatickí ľudia, pretože dneska absolútna dominancia pána Bohu, ktorý je trh, ako je niekde za nami, ale zas nemáte pravdu. Lebo pán minister ide budúcim dôchodcom znižovať dôchodky, pán Kašper, a to ADH-čka. Tá ADH-čka je o tom, pokúsim sa k tomu zaujať stanovisko. Viete, čo je môj možno problém? Že, neviem, pól roka alebo koľko je tomu, čo sme prešli od toho prvého čítania, neviem koľko mesiacov. Čakal som, čakal som, že sa k niečomu dostaneme a budeme o niečom hovoriť. Ja sa neviem vyjadrovať tomu, čo pani poslankyňa Hajšelová bude predkladať, pretože na rozdiel od pána Cmoreja som to nevidel. Sú isté veci, ktoré tam možno viem si predstaviť, ak je tam, že ideme zamraziť 5,5 % zvyšovania v II. pilieri. Tak áno, to podporíme, pretože ten II. doteraz napriek všetkému nepresvedčil. Toľkoto, ja sa nemám problém s týmto ako tajiť, ale zas na druhej strane, isté opatrenia, ktoré by tomu mali pomôcť, by som tiež očakával. Keď sme preberali II. pilier, to znamená dôchodkové sporenie, nevidel som to tam. Možno sa dočkáme v druhom čítaní, kedy ten priestor je. Možno toľko úvodom k tomu, pretože ten priestor tu bol a vôbec aj ten proces, ktorý predchádzal tomu predloženiu do toho prvého čítania, bol dosť rozporuplný. Rozumiem tomu, lebo ak žije na Slovensku 5,5 milióna ľudí, tak 5,5 milióna rozumie dôchodkom a každý má ambíciu sa jednoducho k tomu vyjadrovať. Ale tu sú aj také, také vyjadrenia, ktoré by asi bolo treba brať v úvahu. Bolo tu vedenie OECD, no absolútne ako odmietli rodičovský bonus, i keď na druhej strane beriem, že čo sa týka OECD, to sú v prvom rade ekonómovia, chýba im ten sociálny rozmer, a to je treba vyvažovať, ale aj tu na domácej, na domácej politickej scéne Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Národná banka Slovenska, odborníci na dôchodkové systémy z Univerzity Mateja Bela, ktorí, si myslím, že sa trošku až preceňujú v niektorých veciach. Lebo aj iných odborníkov tu máme ako je pán Šebo, ale dobre. Akceptujem. Akceptoval som ho aj, keď bol aj minister. Dokonca som podpisoval ďalej tie zmluvy, aby s nami spolupracoval a bol nejakou súčasťou tvorby tej reformy. To znamená, že toto sú isté veci, ktoré je potrebné vidieť. Mňa čo osobne v tomto prípade mrzí je postoj sociálnych partnerov. Výhrady, vážne výhrady mali odborári, zamestnávatelia, Jednota dôchodcov Slovenska, ako to sú inštitúcie, ktoré majú sa právo vyjadriť a niečo k tomu povedať. Možnože medzi tými, medzi tým pán minister s nimi sedel a povie nejaké výsledky, ale z toho, čo ja mám, by som povedal, ako doteraz tie poznatky, keď samotná Jednota dôchodcov Slovenska je proti tomuto, no tak nad tým sa je potrebné zamyslieť. Veď to je I. pilier, ktorý sa ich bezprostredne dotýka. I keď a ja beriem, že do istej miery terajší dôchodcovia budú zvýhodnení, pretože sa môžu tam niekde nájsť. Tento zákon ide proti budúcim dôchodcom a tam je to, o čom sa bavíme, čo je zakotvené v tej nešťastnej, nešťastnej ADH-čke. Toľko možno taký, taký úvodný vstup do toho. Ja nechcem vnášať do toho absolútny rozmer nejakého rozporu, ale na druhej strane musím povedať, že tak ako aj ja, ale aj moji kolegovia z klubu, keď to ostane takto, ako je to v tejto podobe, nie sme pripravení podporiť tento návrh. Ale myslím, že to pán minister tak trošku aj, aj ovláda. No neviem, čo všetko do toho vniesol pán Palko, pretože už niekde desať rokov dozadu KDH tu malo nejaké ambície, dokonca aj ponúkalo riešenie cez ten rodičovský bonus, ale, ale myslím si, že takto ako sa postavil, zase ak bude takto prijatý, vytvorí istú skupinu poškodených ľudí. Ja viem, ako som mal dlhé roky problém odškodniť tzv. starodôchodcov, to je tá kategória ľudí, ktorá bola znevýhodnená po prijatí tej rozsiahlej novely Kaníka, a doteraz nie som presvedčený, že sme to absolútne poriešili, to možnože ani v tomto prípade nejde, ale, ale v žiadnom prípade by tam nemali ostať proste ďalšie problémy, ktoré by sa niekedy v budúcnosti mali riešiť, lebo potom nielen pocit, ale aj reálne, by som povedal, zhodnotenie tých ľudí nemusí byť práve najlepšie. Zmenili ste tých 5 % na 3 %, asi je to dobré v tomto prípade, pretože tam je asi tá najväčšia oponencia. Bolo tu jasne povedané, koho sa nebude týkať ten rodičovský bonus. Treba povedať, že to je jedna pätina budúcich dôchodcov, to znamená, že každý piaty budúci dôchodca nebude mať zo zákona nárok, lebo je v nejakej tej kategórii. Mňa najviac viete čo mrzí? To, čo som sa snažil a treba povedať v čom sa aj dosť pokračuje, možno aj pani Žitňaská osobne sa dosť zasadila o to, že aby boli trošku inak riešení ľudia, ktorí sa starajú, hlavne matky, ktoré sa starajú o ťažko postihnuté deti svoje. Lebo to je kalvária, to je osud, ony sa jednoducho oddajú tej službe a to nie je na rok, na dva, to je na celý život. A ony nakoniec budú postihnutí, ich sa nebude týkať jednoducho tá možnosť toho rodičovského bonusu. Pýtam sa, prečo? Veď to sú ako Matka Tereza, ktorá, ktorá by si v tomto prípade mala prvá zaslúžiť, aby, aby mohla sa uchádzať o túto podporu, ona bude z toho jednoducho vyňatá. Nejdem na tie ďalšie kategórie, toto vidím ako taký, taký styčný bod, ktorý tam veľmi trčí, a nenachádzam odpoveď na to. A očakával som, že toto sa bude, budete snažiť nejakým spôsobom vyriešiť, pretože ony nemajú inú alternatívu tie matky, len sa starať. A ja som veľmi rád a bol by som veľmi rád, aby sa im valorizovali a stále navyšovali tie, tie príjmy, ktoré z toho majú, a bol by som veľmi rád, aby boli úplne inak riešené z hľadiska, z hľadiska dôchodku. No a my tu máme aj alternatívy, čo ma prekvapuje, že doteraz nebol záujem sa k tým alternatívam jednoducho dostať. My sme tú alternatívu, čo sa týka „odškodnenia" tých matiek za to, že, za to, že sú matkami, mali niekde úplne inde. Veď sme to riešili v súvislosti s rodičákom. A to je príjme čistý príjem, ktorý mala matka predtým. Prečo nejdeme takýmto spôsobom odškodniť? A to sa bude priamo týkať tej matky, priamo toho odškodnenia, to je, áno, pokladám aj za veľmi dôležité, lebo v tejto chvíli to úplne dotiahnuté táto otázka jednoducho nie je. No, hovoril som o tom aj v prvom čítaní. Česi to vyriešili tak, že iba ženy – matky a po druhé, maximálne nejaké percento z odvodov, no ale podieľa sa aj to dieťa svojimi percentami. A to je už úplne iná rovina. To je aj solidarita, to je spoluúčasť na tom a tomu, s týmto by som sa vedel stotožniť. Lebo v takomto prípade to nielen nejaký boží dar, že mám šťastie, že mi dieťa zarába o niekoľko viac ako tí ostatní, a preto ja mám nárok na vyšší, vyšší rodičovský bonus. Kladiem si otázku, prečo v tomto prípade majú byť potrestané deti, ktoré sa dobre vychovali, majú vzdelanie a majú to nešťastie, že robia napríklad na úradoch práce za 700 alebo 800 eur brutto s vysokou školou. V zdravotníctve koľko je takýchto. Veď koniec koncov aj to školstvo stále nie je o tom, že by, že by ako, a popritom sú to dobre vychované deti, na ktoré môžu byť rodičia hrdí, ale sú do istej miery potrestané zato, lebo nebudú sa môcť takýmto spôsobom odvďačiť ako, ako tie, ktoré majú iný príjem z možno z nejakých iných, iných dôvodov. No a teraz tá ADH-čka. Trvale zníženie ADH. To je trvalé, to je 5 % menej ako bolo doteraz, čo sa týka, týka priemernej mzdy. 5 % dole. Dobre, na budúci rok to podľa materiálu, ktorý predložil pán minister, vychádza mínus 7 eur, potom tuším 21 či 22, neviem, ďalej nevyčíslil, koľko je to menej, ale o dva roky títo, ktorí pôjdu teraz do dôchodku, budú mať mesačne o 22 eur menej. Možno z toho platia tí, ktorí berú tie bonusy rodičovské. Ale pýtam sa, prečo? A nehovoriac o tom, že som tu použil v tom prvom vystúpení nejaké tabuľky, ktoré hovoria o tom, koľko Slovensko z HDP dáva, dáva na dôchodky. A sme v trojici najhorších, V4 je ďaleko, ďaleko lepšia pred nami. To znamená, prečo nejdeme do toho, že v tomto prípade možno ideme systémovo prehodnotiť aj tie odvody, teraz myslím aj tie štátne, a nebudeme sa báť len toho, že to bude Slovensko prestárle. Pretože toto sú prostriedky, ktoré pôjdu celkove na tých, na tých dôchodcov, čo sa týka tých percent z toho HDP. Neviem, to sú všetko veci okolo, ktorých by bolo treba veľmi, veľmi konkrétne diskutovať, a zdá sa mi, že v tomto prípade sme celkom nevyužili ten, ten časový priestor. A to nehovoriac o tom, čo sa týka doby dožitia, ktorá je relatívne veľmi výhodná, má stále, je tu istý progres aj u nás, tak ako v celej Európe. Čo ja viem, posledné štatistiky sú o tom, že ženy 80,34 roka a muži 73,75 roka sa dožívajú. No ale tá tragédia je niekde inde, a to je dožitie v zdraví. 54,6 roka je, je u žien a muži 55,5 roka, veď to je o 20 rokov u žien a 25 rokov u mužov rozdiel. Človek podľa tohto, ktorý pôjde do dôchodku, narodil sa 2003, to znamená, že má nejakých 19 rokov a keď pôjde do dôchodku, ak by ostali terajšie, ktoré sú, že tam ten strop je 64, pôjde do dôchodku, ale podľa tohto nového pôjde v 69. Samozrejmá vec, že adekvátne sa to bude asi, asi ďalej zvyšovať, ale je to logické, že, že tieto parametre sú nastavené v tomto prípade jednoducho k tomu. To znamená, že tá ADH-čka no a tých 40 rokov, pán minister, vzbudil ste veľký záujem, pozornosť. Ja keď som sa stretal v tom čase ešte ako minister alebo po skončení toho obdobia aj s odborármi veľmi to vítali, pokiaľ nezistili konkrétnosti okolo toho. Lebo v podstate je to istá, istá obdoba predčasného dôchodku, áno, s inými parametrami, lebo tam nie je ten istý, by som povedal, odčítanie toho bonusu, no ale plus-mínus je to jedno a to isté. Ja tu mám taký nejaký, nejaký rozpočet, odpočet, ktorý sa týka tých dopadov, lebo to nie sú len tí 0,3 %, to keď si zráta, stráca pri výpočte až na ADH-čke z toho vyplývajúcej, a keď tie parametre všetky zráta, to je rozdiel 7 až 10 %. To znamená, ak by mal brať, ja neviem, 800 eur, čo pre budúcnosť je asi reálny nejaký dôchodok, no tak možno nejakých 70 eur bude, bude mesačne poberať menej. To len z toho, z tohto titulu. To znamená, že tie dopady tam sú, sú veľké a potom treba povedať otvorene, že komu sa to platí a komu sa to neoplatí, lebo predčasný dôchodok bol určený v prvom rade pre tých, ktorí si neboli schopní nájsť už prácu alebo ich zdravotný stav bol taký, že radšej akceptovali ten predčasný dôchodok, hoci vedia, že to nie je jednorazové. To je predčasný dôchodok doživotne. To znamená, na tých 20 rokov na kedy sa plánuje každý, každý jeden ten dôchodok. No možno toto ako k tomu a nie je tu pán Ledecký, pretože mne celkom nedalo s tým čím argumentoval, čo sa týka tej udržateľnosti. Tú udržateľnosť ja som počúval osem rokov, kde kto skade z Bruselu alebo neviem skadiaľ, zo Svetovej banky prišli strašili, strašili a strašili. Ale tá, tá pravda je trošku niekde inde. O 50 rokov, priatelia, v 2070 9,8 % predikcia výdavkov dôchodkového systému voči HDP, čo sa týka Slovenska, 11,4 priemer Európy, ale Maďarsko 11,2, Česko 10,9, Poľsko 10,2. Priemer je 11,4. Nehovorím o tých vyspelých krajinách kapitalistických, ktoré, teda západných, ktoré sú asi, asi niekde inde. Ale toto sú konkrétne čísla, to znamená, že, a nehovoriac o tom, že dovtedy môže prísť úplne iná situácia, stav, že ešte lepšie sa nám možno začne dariť v zamestnanosti, no a, samozrejme, čím viacej ľudí robí, tak tým je tam lepšie vytvorený priestor. No a stále je tam aktuálna aj tá otázka, okolo ktorej som tu aj občas hovoril, že príde čas, ktorý Nemci majú veľmi dobré pripravený ohľadom istých odvodov za, za roboty a jednoducho zariadenia, štvrtá priemyselná revolúcia, ktorá sa musí zakotviť aj niekde tu, aby tie dôchodky boli zabezpečené, to je logická vec. Toľko možno k tým mojim výhradám. Na škodu veci, možnože keby kolegyňa Hajšelová bola vystúpila predo mnou, bol by som rád zareagoval aj na niečo, čo je tam, ale však ten priestor tu jednoducho asi stále je. Viete, prosím (reakcia z pléna), áno, je ešte ústna rozprava, ak si to medzitým naštudujeme, len, len, prečo. Viete, sme v takom nejakom utajení a práve som čakal, že tie veľké mesiace, ktoré sme mali pred sebou, sme mohli využiť práve na to, aby sme sa k tomu reálne vyjadrili, pretože všetci máme záujem na tom, aby terajší, ale aj tí budúci dôchodcovia mohli, tak ako Ústava Slovenskej republiky hovorí, žiť istú dôstojnú starobu, ktorú by im garantovala, garantovala aj ústava. Viete, taká posledná myšlienka moja úplne na záver, niekedy mám taký pocit, a to nepatrí ani k vám možno všeobecne do našej spoločnosti, že často chceme riešiť dlhy budúcnosti, lebo o tomto do istej miery hovoríme, no a my pritom trošku zabúdame alebo nemáme vysporiadané dlhy minulosti. Ďakujem pekne.
[ "(reakcia z pléna)" ]
3,878,779
23
2013-09-03
Autorizovaná rozprava
243
Hufková, Eva, poslankyňa NR SR
Eva
Hufková
poslankyňa NR SR
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (tlač 653), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 23., teda dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Po rozprave odporučím, aby 1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní, 2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 627 z 19. augusta 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
[ "(tlač 653)" ]
4,169,267
26
2018-02-06
Autorizovaná rozprava
155
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Martin
Glváč
podpredseda NR SR
S reakciou pán poslanec Poliačik.
[]
4,112,325
51
2015-05-26
Autorizovaná rozprava
36
Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Ján
Hudacký
poslanec NR SR
Ďakujem pekne za podporu tohto návrhu. V každom prípade nechcem nejako konkrétne reagovať, možno trošku k tým farmám niečo poviem. Je pravda, že v podstate ako keby sa ten problém s pôdou doteraz na Slovensku nevyriešil. A toto je ten základ, lebo, samozrejme, keď hovoríme o rodinných farmách, tak rodinné farmy nemôžu fungovať bez pôdy. Aj preto, hovorím, jedno z tých opatrení, podporných opatrení, ktoré sme uvádzali v tomto návrhu zákona, je, že každý člen rodinnej farmy môže z pozemkového fondu dostať v podstate, samozrejme, ak takáto pôda tam existuje, až 5 hektárov v podstate do dlhodobého nájmu a za nejakú symbolickú sumu. Ide skôr o to, aby sme vytvorili na Slovensku určitý motivačný systém a ten zákon by mohol v podstate, ak by bola tá legislatíva prijatá, vytvárať dobré motivačné predpoklady na to, aby ľudia si uvedomovali svoju závislosť, nebezpečnú závislosť od štátu. Ja som to opakoval stále a budem to stále opakovať, pretože doslova potom sú tí ľudia manipulovaní. Nehovorím teraz, aby v podstate poslanci za stranu SMER si stále nemysleli, že tá kritika padá na nich, ale je to na každej jednej vláde, pretože každá jedna vláda do určitej miery má taký záujem, aj keď zo strany SMER to asi najviac vyčnieva, nejako mať v závislosti ľudí a rodiny. My potrebujeme mať nezávislé rodiny, oslobodené od akýchkoľvek istôt akejkoľvek vlády, ak vytvoríme takýto systém, samozrejme, nikdy nebude každý uspokojený a s niekým sa musí potom človek cez sociálny systém solidarizovať, len musíme nechať priestor na aktivitu pre naše rodiny.
[]
3,923,069
40
2019-02-12
Autorizovaná rozprava
56
Heger, Eduard, poslanec NR SR
Eduard
Heger
poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť návrh zákona, ktorý sme tu už, myslím, predkladali a myslím si, že je taký aktuálny aj z pohľadu čiastočného schválenia daňového bonusu, ktorý sa podaril. A veríme, že aj tým, že vlastne prinášame túto tému pravidelne do parlamentu a vlastne odkedy sme v 2016 sa ocitli v parlamente, tak hovoríme o rodinnej politike ako dôležitej politike, ktorú by každá krajina, ktorá to myslí so svojím národom vážne, mala mať na pamäti, ale Slovensko o to viac a poviem k tomu neskôr. Ale teraz by som vám prečítal teda pár vecí z našej dôvodovej správy, aby som vás teda oboznámil. Takže návrh zákona patrí medzi legislatívne návrhy prorodinnej politiky, ktorý je zameraný na razantnejšiu podporu odstraňovania ekonomických bariér k rodičovstvu a ovplyvňovanie reprodukčného správania obyvateľstva. Z prognózy populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060 totiž vyplýva, že plodnosť okolo roku 2020 bude iba 1,47 dieťaťa na ženu. Vzhľadom na špecifickosť súčasnej situácie síce do roku 2020 nie je možné predpokladať dramatický nárast plodnosti, no po tomto horizonte by mladšie generácie v priaznivých podmienkach mohli prispieť k dynamickejšiemu rastu hodnôt úhrnnej plodnosti. Starnutie obyvateľstva bude počas celého prognózovaného obdobia nezvratné a hlavne v období 2020 až 2040 veľmi intenzívne. Slovensko sa stane spolu s Poľskom najstaršou krajinou EÚ a zaradí sa medzi najstaršie krajiny na svete. Toto má veľmi dôležitý dopad aj z pohľadu dôchodkového zabezpečenia a o týchto témach sme už tiež v minulosti rozprávali, takže som rád, že túto tému opäť otvárame, aby sme mohli tie dôležité fakty si tu povedať a naozaj veľmi hlboko sa nad nimi zamyslieť. Na budúci vývoj počtu a štruktúry obyvateľstva bude mať rozhodujúci vplyv vývoj plodnosti a migrácie. Nakoľko zmiernenie úbytku a starnutia obyvateľstva patrí medzi strategické spoločenské ciele, musí spoločnosť prispieť k ich realizácii. To znamená, že štát by mal podporiť zvyšovanie pôrodnosti. Aj keď je známe, že reprodukčné a rodinné správanie obyvateľstva možno ovplyvniť len v obmedzenej miere a účinnosť opatrení nemusí byť vysoká, štát by na túto možnosť určite nemal rezignovať. Staré dobré „babka k babce, budú kapce“ tak sa dá aj tuto, samozrejme, uplatniť, nie je to čiernobiele, čiže buď – alebo, ale naozaj, toto by mal, rodinná politika má svoje miesto, ako som povedal, medzi politikami štátu, ak to myslí so svojím národom štát vážne. Je isté, že vždy ide o realizáciu súboru opatrení a jedným z nich je aj navýšenie sumy daňového bonusu, teda daňového zvýhodnenia, ktoré sa poskytuje daňovníkovi vyživujúcemu dieťa a žijúcemu s ním v domácnosti formou zníženia dane z príjmov, resp. preddavkov na daň, ktorú by inak daňovník musel zaplatiť. Navrhujeme, aby daňový bonus bol navýšený na dvojnásobok výšky daňového bonusu bez ohľadu na vek dieťaťa. Pretože sme sa tu stretli a bolo to aj schválené, daňový bonus do veku šiestich rokov, my hovoríme bez ohľadu na vek dieťaťa. Suma daňového bonusu by oproti platnej právnej úprave vzrástla teda z 22,17 eura mesačne na 44,34 mesačne. Toto opatrenie sa navrhuje v čase, keď vláda deklaruje lepší výber daní, hospodársky rast a najnižší deficit v histórii Slovenskej republiky, o čom by sa dalo tiež veľa rozprávať a skúsim o tom trošku porozprávať v rozprave. Toto je asi tak na úvod všetko na predstavenie samotného zákona. Spĺňame teda tie legislatívne veci, ktoré je potrebné zakotviť do dôvodovej správy, ale tie vám čítať nebudem. Takže ďakujem pekne a hlásim sa potom do rozpravy ako prvý. Ďakujem pekne.
[]
3,906,139
38
2018-11-29
Autorizovaná rozprava
7
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Andrej
Hrnčiar
podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Gaborčáková.
[]
4,099,494
94
2023-06-28
Autorizovaná rozprava
202
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Peter
Pčolinský
podpredseda NR SR
Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania. (Hlasovanie.) Prítomných 134, za 26, proti 4, zdržalo sa 102, nehlasovali 2. Návrh sme neschválili. Vyhlasujem hlasovanie o tomto bode za zmätočné. (Reakcia z pléna.) A musíme, lebo už sme v treťom čítaní. Zle ste to prečítali, pán spravodajca. Čiže ešte raz a poriadne. Čiže otváram rovno rozpravu v treťom čítaní . A otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Teraz dajte hlasovať o zákone ako o celku.
[ "(Hlasovanie.)", "(Reakcia z pléna.)" ]
4,227,999
38
2018-12-03
Autorizovaná rozprava
293
Adamčík, Eduard, poslanec NR SR
Eduard
Adamčík
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia a kolegyne, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 25. januára 2019 a gestorský výbor do 28. januára 2019. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
[]
4,031,416
58
2015-12-03
Autorizovaná rozprava
42
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Alojz
Hlina
poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za ústretovosť. Chcem poprosiť, ja som sa pri poslednom hlasovaní, sa stala chyba, ja som, ma vykázalo, že zdržal a chcel som byť za. Ďakujem pekne.
[]
3,908,269
20
2008-04-11
Autorizovaná rozprava
18
M. Jureňa, poslanec:
M
Jureňa
poslanec
Pokiaľ tu vznikla táto potreba hovoriť a uviesť novú zákonnú normu, tak nie je to náhodou. Ja som minulý rok, v roku 2007, 1. júla bol na návšteve v Anglicku, kde som sa zúčastnil kráľovskej poľnohospodárskej výstavy a mal som možnosť hovoriť s prezidentom asociácie farmárov Anglicka. Presne tento istý problém prežívajú i oni, prežívali ho a stále ho prežívajú a, pochopiteľne, nikdy ho nedoriešili, môžem to tak dnes skonštatovať, napriek tomu, že dosiahli určitý etický, morálny prístup od obchodných reťazcov. A konštatovali, že zisk, ktorý dosahuje napríklad Tesco, sa zdvojnásobil z 1 mld. libier na 2 mld. A môžeme si klásť otázku, či je toto správna cesta, prečo to je tak. Pretože zásadná otázka, ktorá tu je, je vertikála, v ktorej sa nachádza prvovýrobca, ten, ktorý aj pracuje priamo na poli, resp. v maštali, je spracovateľ, ten ktorý spracováva tieto produkty a ponúka ich na obchodné pulty, čiže tretia úroveň sú obchodníci. A v zásade sa jedná o to, že v tejto vertikále, než produkt príde na naše stoly, sa jedná o deľbu o podiele na profite, o podiele tak, aby mohli všetci prežiť, aby mohli všetci, ktorí sú tu zúčastnení, aby si mohli svoj podiel zachovať tak, aby boli ďalej konkurencieschopní, aby mali na rozšírenú reprodukciu a aby mohli jednoducho prežiť. A tu v tomto obchode, keď som začal obchodom, preto hovoríme o neprimeranosti a myslím, že to tu bolo zdokumentované, pretože ja som mal možnosť vidieť faktúru a dnes je situácia taká, že dodávateľ do obchodného reťazca vám túto faktúru sa bojí urobiť na kopírke kópiu, pretože jednoducho má obavu, že na druhý deň nebude dodávateľom tohto obchodného reťazca. Čiže žijeme v takýchto vzťahoch, v takýchto nebezpečných vzťahoch. A na tejto faktúre sa jednoducho mimo normálneho rabatu, normálneho podielu, ktorý by tu mal byť niekde zadefinovaný, je to pochopiteľné, aby každý žil, sa nachádza, ja neviem, 5 ďalších rabatov, nachádza sa 13 ďalších bonusov a nachádzajú sa také položky, ako rádio v obchodnom reťazci, ako klubová položka majiteľov niekde, nevieme kde, ako televízia, ako spoluúčasť na rôznych reklamných kampaniach – a to všetko sa prenáša, a na tej faktúre, ktorú som ja mal možnosť vidieť, to v konečnom dôsledku tieto bonusy, tieto marže summa summarum predstavuje 67 %. Tak ak toto považujeme za normálne podmienky, pretože v obchode, ak hovoríme o obchode, to funguje spravidla tak, že obchod je vtedy dobrý a vtedy úspešný, ak sú spokojné obidve strany, ktoré do obchodného vzťahu vstupujú. A tuná jednoducho nemôžeme hovoriť, pretože dominancia, ktorá sa tu vytvorila, vytvára nerovné podmienky v tomto obchode, zatláča do kúta jednoducho producentov, ktorí tu sú, ktorí tu boli a ktorí potrebujú jednoducho prežiť, a vzťahuje sa to v konečnom dôsledku i na prvovýrobcov. Preto som hovoril o širších súvislostiach, pretože Slovensko je, znovu, už som to hovoril aj v minulosti, je jedna úžasná, krásna krajina. Chodíme na dovolenky, chodíme, ja neviem, do Turecka, do arabských štátov. Skúste si pozrieť, je to síce pekné, je tam pekné modré more, sú tam skaly, piesok. Ale mal som skúsenosť, keď prišiel jeden Grék na návštevu do našej spoločnosti kedysi, a bolo to v máji, a videl krásne rozkvitnuté lúky, žltosýtou farbou posiate polia kvetmi repky olejnej a bol z toho unesený. Bol tu prvýkrát. Toto je bohatstvo, ktoré si musíme vážiť, ku ktorému musíme mať úctu. A ak tu hovoríme o týchto obchodných vzťahoch, tak tu niekde sa to začína a tu niekde na pôde toto bohatstvo musíme chrániť a musíme týmto ľuďom dať šancu a priestor prežiť. O tom to je. Nie je to o tom, že niekto príde a nastavia tu hangáre, v týchto hangároch za smiešnu sumu zaplatí našich ľudí ako vazalov a otrokov a v týchto hangároch dá takéto nezmyselné podmienky. Bránia sa proti tomuto systému, ako som povedal, ľudia a farmári v Anglicku a pochopiteľne, že budú sa brániť i ľudia, ktorí produkujú, spracovávajú i tu na Slovensku. Takže to je alfa-omega, prečo hovoríme o neprimeraných obchodných podmienkach. Zákon, ktorý tu bol v minulosti, je impotentný, pretože kde nie je kontrola, tak nemôže byť ani funkčnosť. Ja by som ešte pri tomto mojom vstupe podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, a to: 1. V § 5 ods. 1 písm. a) za slová „do 5 miliónov Sk“ vložiť „(150 000 eur)“ a písm. b) za slová „do 10 miliónov Sk“ vložiť „(300 000 eur)“, nakoľko v pozmeňujúcich návrhoch je účinnosť tohto zákona posunutá od 1. januára 2009, kedy by v Slovenskej republike mala platiť nová mena euro, je potrebné nahradiť v čiastke slovenských korunách čiastkami euro, aby nebolo potrebné koncom roka 2008 ešte neúčinný zákon novelizovať. 2. V § 5 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: „(2) Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky alebo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je pri výkone kontroly podľa tohto zákona oprávnené uložiť pokutu až do 50 000 Sk (1 500 eur) účastníkovi obchodného vzťahu, ktorý a) nepredloží v určenom termíne požadované doklady alebo odmietne poskytnúť informácie potrebné na dosiahnutie účelu kontroly, b) poskytne osobám vykonávajúcim kontrolu nepravdivé alebo neúplné informácie, c) inak sťažuje alebo marí výkon kontroly.“ Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 3 až 6. Predložený návrh zákona rieši postihnutie len za preukázané porušenie obchodných vzťahov. Nerieši však situáciu, či kontrolované subjekty nebudú spolupracovať pri kontrole, alebo dokonca budú robiť prekážky, či dokonca mariť kontrolu tým, že neposkytnú požadované údaje alebo nimi poskytnuté údaje budú neúplné alebo nepravdivé. Navrhuje sa preto do § 5 doplniť nový odsek, ktorý bude riešiť možnosti kontrolných orgánov v postihu jednej alebo druhej strany za obštrukcie vo vzťahu ku kontrolným orgánom vo forme poriadkovej pokuty. A ešte na záver jedna malá poznámka, to, čo som hovoril v úvode. Hovorilo sa tu o značke kvality a často sa tu používajú veľmi-veľmi také bezduché, prízemné podpásovky, že je to namierené proti našim výrobcom, proti našim producentom, že to predraží naše produkty. Ja len poviem skúsenosti z iných štátov. Za môjho predchodcu pána poslanca Zsolta Simona nebol v rámci certifikácie v Európskej únii označený ani jeden jediný výrobok. Momentálne máme označený Skalický trdelník, je rozpracovaný oštiepok a ďalších cca 10 výrobkov. Nechcem sa vracať do minulosti, ja uvediem príklad. Francúzsko má osobitný inštitút pre značku. Osobitný inštitút, ktorý nič iné nerobí, len sa zaoberá, aby tieto produkty, tie ich národné francúzske mali kvalitu a boli certifikované. Jednoducho sme zaspali, pretože keď som nastupoval, tak bola jedna nula, i keď sme hovorili o značke kvality. A značka kvality, môžeme, pochopiteľne, hovoriť o tom ako o dôležitosti, a určite je veľmi dôležitá. Ale napríklad Íri majú veľmi jednoduchý systém. Ich farba je zelená a to, čo je vyrobené v Írsku, sa jednoducho urobí zelená čiara. A je to veľmi jednoduchý princíp, ako si vážiť svoje produkty a svoje výrobky. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
[ "(150 000 eur)", "(300 000 eur)", "(2)", "(1 500 eur)", "(Potlesk.)" ]
4,090,710
15
2017-04-07
Autorizovaná rozprava
329
Danko, Andrej, predseda NR SR
Andrej
Danko
predseda NR SR
Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia. Pán poslanec Mihál, nech sa páči.
[]
4,151,290
42
2014-11-10
Autorizovaná rozprava
724
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Erika
Jurinová
podpredsedníčka NR SR
No prišli sme k taktike zľahčovania. Vlastne nič sa nestalo, všetko je v najlepšom poriadku. V podstate ani pani ministerka Zvolenská, ona vlastne ani nebola odvolaná, ani pani podpredsedníčka Zmajkovičová sa vlastne nevzdala funkcie. Takže, dievčatá, poďte, poďte znova do svojich funkcií! Mne to tak príde teraz z toho vystúpenia, ktoré som počula z úst pána poslanca Blahu. Na margo toho, čo povedal pán poslanec Lipšic. Sú to pre mňa, na rozdiel od neho, veľmi desivé informácie. A postupujeme v pravidle: vyvodili sme politickú zodpovednosť, máme hotovo, máme vymaľované, nič viac netreba robiť. Tu prichádzajú po dni, po dni rokovania, kedy nám premiér hovoril, že, tvrdil nám neustále dokolečka, lebo aj z úst poslancov išlo, že ani euro nevyšlo nazmar. Ani euro, ani cent nebol zaplatený, tak zisťujeme, že štvrť milióna euro už vlastne len vďaka tomu, že sa zrušilo pôvodné obstarávanie a nabehlo nové obstarávanie, sa musí, alebo musí byť vyplatené. To je podľa mňa fakt hulvátstvo ešte väčšie, ako keby ani to prvé obstarávanie vôbec neexistovalo. Ktovie, čo všetko sa ešte dozvieme do konca tohto rokovania. Ďakujem.
[]
4,092,235
23
2013-09-13
Autorizovaná rozprava
44
Fronc, Martin, poslanec NR SR
Martin
Fronc
poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja som diskutoval k tejto novele zákona už pri prvom čítaní, nakoniec aj vo výbore, tam som povedal v podstate to podstatné, že s tou prvou časťou súhlasím, aby aj technické vysoké školy, ktoré neposkytujú v súčasnosti pedagogické vzdelanie, mohli jednoducho toto doplňujúce pedagogické vzdelanie poskytnúť, aby odtiaľ odchádzali odborníci, ktorí sú v zmysle platného zákona kvalifikovaní na to, aby učili. Druhá vec o tom, čo sa týka možností vzdelávať, udeľovať kredity a podobne, je, povedal by som, trochu rozporná. Ja očakávam, že ministerstvo školstva pripraví veľkú novelu tohto zákona alebo úplne nový zákon, pretože čo sa týka kreditov – a ten zákon bol prijatý počas ministrovania pána Mikolaja za prvej vlády pána Roberta Fica – vyvolal veľa zlej krvi a veľmi veľa problémov. Dodnes, by som povedal, u mnohých slovo kredit sa na školách stálo čímsi ako červeným súknom, takže to k samotnému zneniu zákona. Ale čo chcem dať a to dávam do pozornosti pánovi spravodajcovi, procedurálny návrh, aby v správe gestorského výboru v časti IV bod 2 bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Bod 2 je pozmeňujúci návrh, ktorý som dal, a týka sa toho, aby minister školstva v odôvodnených prípadoch mohol udeliť výnimku z kvalifikačných predpokladov. Hovorím z kvalifikačných predpokladov, pretože sú aj iné predpoklady, ktoré sú vyžadované, napríklad bezúhonnosť a podobne. O tom sa tu nehovorí, len o kvalifikačných predpokladoch. A to, samozrejme, aj s istou ochranou, to znamená, že pokiaľ minister urobí takéto rozhodnutie, udelí výnimku, musí to svoje rozhodnutie zverejniť na internetovej stránke ministerstva školstva aj s odôvodnením. Iným slovom môže niekto povedať, že opozičný poslanec posilňuje kompetencie vládneho ministra. Ja sa na to takto nepozerám, musím povedať, že ten pohľad môj je trochu iný. Nemyslím si, že minister ktorýkoľvek, a nevychádzam z toho negatívneho pohľadu, že ktorýkoľvek minister, keď dostane takýto priestor, bude ho zneužívať a bude to robiť pre svojich kamarátov alebo podobne. Vychádzam skôr z pozitívneho pohľadu na vec a to z toho dôvodu, že z praxe poznám veľa prípadov ľudí, ktorí v zmysle predmetného ustanovenia zákona sú nekvalifikovaní a to má, samozrejme, následky aj na ich platové zaradenie a podobne, a pritom sú to ľudia, ktorí si myslím, že je dobré, že sú na školách, že pôsobia, že odovzdávajú svoje skúsenosti, že učia. Je to napríklad, ja som sa s tým stretol osobne v minulosti s takými renomovanými umelcami, ako je Palúch alebo mladý Romančík, ktorí mali tie problémy, poznám riaditeľa, ktorý založil základnú umeleckú školu, má dve vysoké školy a koncertuje po celom Slovensku ako uznávaný umelec, ale je nekvalifikovaný. Občas tu ide aj o niečo iné, samozrejme, ide aj o financie, ale v niektorých prípadoch dokonca ide o istý pocit vnútorného nedocenenia a istým spôsobom neuznania, istým spôsobom vnímajú to tí ľudia ako nesmiernu krivdu, že sú takto zaradení. Ja si uvedomujem, že kvalifikačné predpoklady slúžia na to, aby sme mali kvalitných pedagógov, ale zákon nemôže všetko pokryť a nemyslím si, že minister je len na to, aby mnohé veci vykonával a jednoducho nemal isté oprávnenie, isté kompetencie. Keď zrátam, že tých ministrov dohromady na Slovensku je 15, tak ako si myslím, že z celého národa by tam mali byť dôveryhodní ľudia a keď sa ukáže, že nie sú, samozrejme, celkom iste by sa ozvala vlna odporu. Čiže toto je vec, ktorá ma vedie k tomu, aby sme istým spôsobom sa snažili vnímavo hľadieť na to, ako to funguje aj v tom školstve a istým spôsobom veci, ktoré treba napraviť, naprávať. Ja si uvedomujem, že Národná rada je na to, aby zákonmi stanovovala pravidlá, ale občas, musím povedať, tí ľudia, s ktorými sa stretávam nielen v školstve, majú oprávnený pocit, že pravidlá, ktoré nastavujeme, ich skôr terorizujú a kladú im častokrát prekážky v ich fungovaní. Nechcem to teraz rozvíjať, ja sa k tomu vrátim, preto napríklad pri stavebnom zákone keby som rozprával, čo ľudia všetko musia absolvovať pri stavbe nie tých luxusných veľkých diel, ale pri stavbe rodinného domu a podobne, tak tí, ktorí to zažili, mi dajú za pravdu, tí, ktorí nie, by si celkom iste chytili hlavu, že čo všetko od ľudí vyžadujeme a ako, akým spôsobom ich preháňame. Ešte jedno. Samozrejme, že existuje obmedzeným spôsobom vo vyhláške ustanovenie, ktoré nejaké výnimky umožňuje, nie v takom rozsahu, ako to tu navrhujem, prvé. A po druhé, musím povedať, že vychádzajú z ústavného princípu, toto je všeobecné zmocnenie. Je to vyšší, vyššia právna norma zákon ako vyhláška a v zmysle našich ústavných princípov štátny orgán – a teda aj minister a ministerstvo – môže robiť len to, čo má v zákone, čo má povolené robiť v zákone. Občan, naopak, všetko, čo v zákone nemá zakázané. To znamená, že keď chceme dávať nižšie právne normy, ako sú vyhlášky, smernice, usmernenia a podobne, tak musí tam byť zmocnenie v zákone, o to sa usilujem v tomto prípade. Čiže naozaj z tohto pohľadu nie je to záležitosť, ktorá podľa mňa sa týka koalície a opozície, je to vec, ktorá by mohla napraviť aspoň niektoré nezrovnalosti a krivdy a pomôcť niektorým pedagógom, nič viac a nič menej. Takže procedurálny návrh som dal, o postupe nakoniec rozhodne Národná rada výsledne, ale žiadam ešte raz, aby sa osobitne hlasovalo o tomto bode a poprosil by som o jeho podporu. Ďakujem.
[]
4,125,606
7
2007-02-01
Autorizovaná rozprava
198
P. Paška, predseda NR SR:
P
Paška
predseda NR SR
(Zvolané poslanecké grémium.) (Prestávka.) (Po prestávke.)
[ "(Zvolané poslanecké grémium.)", "(Prestávka.)", "(Po prestávke.)" ]
3,975,664
9
2020-07-09
Autorizovaná rozprava
292
Kazda, Radovan, poslanec NR SR
Radovan
Kazda
poslanec NR SR
Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslancov Tomáša Šudíka a Petra Kremského.
[]
4,069,800
52
2001-11-08
Autorizovaná rozprava
43
P. Hrušovský, podpredseda NR SR:
P
Hrušovský
podpredseda NR SR
Pán podpredseda, chcete sa vyjadriť? Ľ. Fogaš, podpredseda vlády SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán spravodajca, tento návrh zákona sa pripravil práve preto, aby sme prekonali nedostatky v doterajšej legislatívnej úprave. Myslím si, že nejde o dva roky, ale o rok a čosi, počas ktorého po zrušení alebo po úpravách pôvodného zákona číslo 3, čiže nie sú to dva roky, keď bolo potrebné upraviť alebo pripraviť novú legislatívnu úpravu. Myslím si, že nemá zmysel zaoberať sa v tejto chvíli minulosťou, pretože tento návrh je potrebný, to len ukazuje aj vaše vystúpenie, je potrebný predovšetkým preto, aby nová úprava vytvorila kompatibilné podmienky a kompatibilné ustanovenia, ktoré budú ako v zákonoch, tak aj vo vykonávacích predpisoch, teda v prílohách 1 a 6. Realita je taká, že príloha 1 je predložená v celkom novom znení, lebo bolo tam toľko zmien, že nebolo možné to inak urobiť, a príloha 6 je novelizovaná v zákone. Ja vás prosím, aby sme po odsúhlasení pripomienok, ktoré sú uvedené v spoločnej správe a ktoré spravodajca odporúčal schváliť, návrh zákona schválili. Ďakujem pekne.
[]
4,110,165
20
2008-04-10
Autorizovaná rozprava
203
T. Rosová, poslankyňa:
T
Rosová
poslankyňa
Chcem zároveň apelovať nato, aby táto snemovňa, v ktorej pred chvíľou znela slovenská hymna a hymna Európskej únie, dokázala, že svoj vzťah a záväzok k myšlienkam Európskej únie myslí vážne a že hlasovanie za Lisabonskú zmluvu nebolo iba politickým gestom, ale prejavom našich spoločných hodnôt. Ďakujem pekne.
[]
4,170,109
61
2002-07-03
Autorizovaná rozprava
103
P. Hrušovský, podpredseda NR SR:
P
Hrušovský
podpredseda NR SR
E. Rusnáková, poslankyňa: Však práve preto sa hlásim, že, bohužiaľ, ale došlo k chybe, pretože medzi činnosťami rady sa ponechala možnosť poskytovať záruky na úvery a to bolo treba vypustiť. Čiže parlament ak chcel dať do súladu vypustenie z činnosti fondu a z činnosti záruky na úvery, tak mal hlasovať proti bodu 5 spoločnej správy, čo ste nespravili.
[]
3,877,447
2
2016-04-20
Rozprava
57
Danko, Andrej, predseda NR SR
Andrej
Danko
predseda NR SR
Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Jozef Mihál. Pripraví sa pán poslanec Martin Klus.
[]
4,004,768
24
2013-09-17
Autorizovaná rozprava
202
Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Richard
Vašečka
poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Dnes som sa zúčastnil na pohrebe Silvestra Krčméryho, ktorý v komunistických väzeniach bol 14 rokov a jeden zo spôsobov, ako dosiahnuť nezákonne to, čo chceli títo totalitníci, bolo, že mu odopierali spánok a nechávali teda ho dňom a nocou hore. Ja si myslím, že toto je veľmi podobné, aby my sme rokovali o tak vážnej veci jednu noc. Všimnite si, je po polnoci. Zajtra celý deň o dôležitých zákonoch a potom znova do noci. A dávate nám na výber, že či teda to zvládneme, alebo nezvládneme. To sú komunistické praktiky. A dávam podnet na ústavnoprávny výbor, aby sa zišiel a usúdil, či je takéto niečo možné. Takže to je jeden návrh. Druhý návrh je, dávam podnet na mandátový a imunitný výbor za napadnutie pána poslanca Viskupiča. Ten prvý podnet bol napadnutie pána poslanca Matoviča, čo dával pán Brocka, ja dávam za napadnutie pána poslanca Viskupiča, ktoré sa odohralo tam pred dverami. Čiže, poprosím vás, dajte o tom hlasovať.
[]
3,867,300
16
2011-03-31
Autorizovaná rozprava
34
Gál, Gábor, poslanec NR SR
Gábor
Gál
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanec, kebyže mám, kebyže je faktická poznámka, by mala smerovať k tomu, že taký... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
[ "(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)" ]
4,217,196
59
2022-02-25
Autorizovaná rozprava
124
Krúpa, Juraj, poslanec NR SR
Juraj
Krúpa
poslanec NR SR
Áno, ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Susko, myslím si, že vám ušlo niekoľko vecí, ktoré sa aktuálne dejú alebo udiali. Najprv by som začal tým, že je to už niekoľko rokov, čo Aliancia schválila ako ďalšiu operačnú doménu kybernetický priestor. Viete veľmi dobre prečo, okrem kybernetických útokov a tak ďalej sa využíva na informačnú vojnu. Takisto sme videli a sme boli svedkami toho, že tá informačná vojna a dezinformácie, ktoré sa šírili, boli zneužívané aj počas príprav konfliktu na Ukrajinu nielen priamo voči Ukrajincom, ale aj u nás. A povedzme si to, že sami sme, alebo bolo tu veľa ľudí, ktorí si mysleli, že situácia je na bojovom poli alebo situácia na Ukrajine je iná, ako ju vidíme dnes. Preto si myslím, že je dôležité v tejto veci urobiť niektoré neodkladné kroky, pretože vidíme, že aj dnes naďalej pokračuje propaganda a informačná vojna aj v našom priestore, a dokonca sú informácie, že niektoré naše domény sú zneužívané na informačnú vojnu aj oproti Ukrajine. Čiže keď vyjadríme solidaritu s Ukrajinou, tak by sme jej mali vedieť pomáhať aj nielen uzneseniami a nejakými veľkými gestami a nejakými deklaráciami, ale aj konkrétnymi krokmi, a toto je jeden z nich. Takže, prosím vás pekne, uvedomte si, že tu sa naozaj nachádzame v úplne inej situácii a musíme v tejto situácii konať. Ďakujem.
[]
4,155,363
53
2019-11-28
Autorizovaná rozprava
206
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja. Pani poslankyňa Cigániková.
[]
4,181,497
28
2021-05-12
Autorizovaná rozprava
311
Krúpa, Juraj, poslanec NR SR
Juraj
Krúpa
poslanec NR SR
Áno...
[]
4,094,494
94
2023-06-14
Autorizovaná rozprava
228
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Juraj
Blanár
podpredseda NR SR
Pán poslanec Svrček s faktickou poznámkou.
[]
4,159,933
15
2024-06-20
Autorizovaná rozprava
109
Kaliňák, Robert, podpredseda vlády SR a minister obrany SR
Robert
Kaliňák
podpredseda vlády SR a minister obrany SR
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, päť minút je naozaj veľmi malá doba, aby som dokázal opísať katastrofu, ktorá v oblasti protivzdušnej obrany na Slovensku momentálne panuje. Predovšetkým všetci poznáme základné fakty, že protivzdušná ochrana Slovenskej republiky sa skladá z dvoch častí, teda z leteckej a pozemnej protivzdušnej obrany. Obidva systémy, to znamená tak 14 bojových lietadiel MiG-29, ako aj protivzdušný systém S 300, boli odovzdané predchádzajúcou vládou na Ukrajinu. Rovnako tak bolo prisľúbené, že počas obdobia do zabezpečenia nového systému protivzdušnej ochrany Slovenskej republiky budú na Slovenskej republike systémy krajín Severoatlantickej aliancie, boli od šesť do dvanásť mesiacov, avšak posledný z nich, taliansky SAMP/T, odišiel v marci na stráženie samitu krajín G7 a hneď po ňom odišiel tiež na Ukrajinu. Z tohto dôvodu v zásade v tejto chvíli nemáme takýto systém na území Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky intenzívne rokuje s približne s tromi štátmi, štyrmi štátmi o novinkách. Najďalej sú rokovania s Izraelom, z ktorého pochádzajú dve ponuky, na systém protivzdušnej ochrany Barak a na systém protivzdušnej ochrany SPYDER. Jeden je od štátnej spoločnosti IAI, čo je v zásade Israel Aerospace Industries, a druhý je od takisto štátnej, stopercentne štátnej spoločnosti Rafael. Ďalšie rokovania prebiehajú s výrobcami systému SAMP/T, to je taliansko-francúzske konzorcium, a so systémom NASAMS, čo je nórsko-americké konzorcium. Posledné rokovania prebiehali včera a predvčerom na francúzskom veľtrhu obrannej techniky Eurosatory, z dôvodov, ktoré trvali na mojej prítomnosti v Bratislave, sa toho stretnutia zúčastnili predovšetkým predstavitelia ministerstva vnútra, generálny riaditeľ pre vyzbrojovanie a riaditeľ politickej obrannej sekcie. V zásade môžme konštatovať, že momentálne medzi najvýhodnejšie ponuky patrí systém od izraelských firiem, systém Rafael je ešte o niečo lacnejší, tak o niečo, aby sme sa rozumeli, je niekoľko desiatok miliónov. A v každom prípade každý ten systém má vlastné, osobitné schopnosti. Pokiaľ systém Barak je postavený na raketách zem-vzduch, systém SPYDER je postavený na raketách vzduch-vzduch, ale aplikovaných do odpaľovacích zariadení pozemnej protivzdušnej ochrany. Niečo podobné je systém NASAMS, ktorý odpaľuje rakety, ktoré aj my používame, alebo budeme mať vo výzbroji s prichádzajúcimi lietadlami F-16. A to isté platí aj pre SPYDER, ktorý odpaľuje vlastne rakety, ktoré sú inštalované alebo používané izraelskými silami na F-16, ale majú aplikáciu v zásade odpaľovania z pozemného, z pozemného zariadenia. Systémy Barak a SAMP/T pracujú vyslovene s tými raketami zem-vzduch. To sa pochopiteľne odzrkadľuje aj na cene a na efektivite, ale v zásade chceli sme to mať vyhodnotené do konca marca, potom do konca apríla, ale vzhľadom na to, že tie rokovania sú veľmi náročné, pretože zmluvy, ako ich pripravila predchádzajúca vláda, sú extrémne nevýhodné, zakazujú uplatňovanie úrokov z omeškania. V prípade vojenských zákazok je omeškanie prakticky pravidlom a jediný nástroj, ktorý vláda môže mať, je vlastne finančná sankcia. Tak pri osemkolesových Patria, ktoré objednala predchádzajúca vláda, ako aj pri pásových, kolesových sú obidve zastropované, tieto percentá z omeškania, aj z toho dôvodu obidva projekty meškajú. Už v januári mali byť dodané prvé 8x8 obrnené vozidlá, neboli a nebudú dodané ani do leta a budú dodané až na jeseň, to je viac ako trištvrteročné meškanie. Pásové vozidlá majú prísť až v roku 2026, ale už dnes vieme, že meškanie je polročné, už takto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
4,155,760
35
2014-06-11
Autorizovaná rozprava
5
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram... (Reakcia spravodajcu.) Ja viem, ale zatiaľ zaujmite, kým otvorím rozpravu. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pani podpredsedníčka Jurinová, ale keďže pán spravodajca oznámil, že sa hlási do rozpravy, nech sa páči, máte slovo.
[ "(Reakcia spravodajcu.)" ]
3,948,472
65
2022-04-29
Autorizovaná rozprava
21
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Juraj
Blanár
podpredseda NR SR
Pán poslanec Fico, evidujem teda váš procedurálny návrh v tom, že žiadate ako predseda poslaneckého klubu, na základe nejakých dohôd, keďže už nie je počet troch poslaneckých klubov, na bezodkladné zvolanie tohto poslaneckého klubu. Čiže z tohto pohľadu musím kontaktovať predsedu parlamentu, ktorý ju môže priamo zvolať. Takže neviem vám teraz vyhovieť, ale budem kontaktovať predsedu parlamentu a to ostatné, čo ste povedali, je výzva pre pani poslankyňu a predsedníčku výboru. Takže idem kontaktovať pána predsedu. Vyhlasujem päťminútovú prestávku a budeme pokračovať potom vo faktických poznámkach alebo bude grémium. (Prestávka.)
[ "(Prestávka.)" ]
3,900,871
88
2023-03-16
Autorizovaná rozprava
17
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Peter
Pčolinský
podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Hatráková, vítame vás v rokovacej sále a nakoľko ste spravodajcom tohto bodu, tak prosím, aby ste zaujali miesto a informovali Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby ste odôvodnili návrh a stanovisko gestorského výboru.
[]
4,021,832
10
2016-10-25
Autorizovaná rozprava
14
Shahzad, Silvia, poslankyňa NR SR
Silvia
Shahzad
poslankyňa NR SR
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dovoľte mi tiež povedať pár slov k tomuto rokovaciemu poriadku, aj keď ešte stále, ako som už niekedy spomenula, ja som, stále sa považujem za začiatočníka a nemám vžité pravidlá rokovacieho poriadku a neustále ma prekvapuje, čo všetko rokovací poriadok umožňuje. Dovolím si tiež povedať nejaké vyjadrenia k navrhovaným zmenám. Predovšetkým je to k § 32 ods. 3, ktorý sa navrhuje, o zákaze používania mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam, informácií na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov. Chcela by som povedať, že nerozumiem tomu, prečo máme vnímať mobilné zariadenia ako rušivý element. Veď ide predsa o pomôcku, ktorá nám pomáha udržiavať kontakt s moderným svetom, a je to prostriedok, vďaka ktorému dokážeme pohotovo reagovať v krátkom čase. Elektronické zariadenia sú všade prítomné a nijako sa im nevyhneme. Tváriť sa, že neexistujú a obmedzovať ich používanie len na niektoré funkcie, je skôr znakom neschopnosti podľa mňa. Mňa by osobne zaujímalo, akým spôsobom sa bude vyhodnocovať porušovanie? Kto bude striehnuť na to, či mobilný telefón, ktorý všade, alebo teda všetci máme niekde na blízku, či ho v danej chvíli nepoužijeme na nejaké záznamy, či si s ním nerobíme fotografie, či si nezaznamenávame prenos, alebo teda či nerobíme nejaký prenos, pretože môže byť položený na stole a nikto o tom nemusí vedieť. Môže byť položený na stole alebo môžeme mať v ruke ten, s ktorým vôbec nič nerobíme, nič nenahrávame, a iný telefón môže slúžiť na úplne iný účel. Mám pocit, že v tejto sále budeme zrazu všetci podozriví. A ja mám pocit, že pri mnohých zákonoch sa postupuje presne takto. Najprv je všetko podozrivé, a teda prenasledujeme všetko, čo môže znamenať nejaký, čo môže viesť k niečomu, čo sa nepáči niekomu, teda z mnohých vyjadrení vyplýva, že teda čo sa nepáči pánovi Dankovi, a málo sa dbá na to, aby sme využívali všetky tieto vymoženosti, ktoré máme, a teda aj všeobecne zákony na to, aby slúžili v prospech ľudí. A aj tento zákon v tejto podobe zase len prenasleduje a neslúži na prospech nikoho. Zvýšením používania mobilných a iných zariadení by mal byť úplne iný cieľ, napr. by mal viesť k väčšej ochrane životného prostredia, a to tým, že naozaj úplne všetky dokumenty budeme mať v elektronickej podobe, že budeme mať aplikácie, ktoré nám slúžia na čítanie takýchto dokumentov, budú veľmi rýchlo dostupné, a napriek tomu, že v mnohých prípadoch sa už tak deje, nemáme to kompletné. Ďalším bodom je § 32 ods. 4, že do rokovacej sály je zakázané vnášať jedlo. Neviem, na základe akej analýzy vznikol tento nezmysel, ale ja si nepamätám, že by si niekto z poslancov do tejto sály, za tú krátku dobu, ktorú tu som, že by si sem priniesol napr. menučko. Ja myslím, že všetci sme tu natoľko rozumní, že vieme, máme nejaké pravidlá slušnosti, alebo teda sme natoľko schopní rozlíšiť, čo sem patrí a čo nie, že naozaj takéto veci sa tu vôbec nedejú, a tým pádom zase sa rieši niečo, čo vôbec nie je ani trochu dôležité. Pre mňa je ďalej nepochopiteľné, že napr. do § 43 sa vkladá ďalšie písmeno, a to, že schôdzu môže prerušiť, teda, že predseda, medzi právomoci predsedu patrí aj prerušenie schôdze. Neviem, prečo má mať práve predseda toto privilégium a prečo je medzi právomocami, keď tento problém rieši v podstate už § 32 ods. 2, kde toto právo má predsedajúci ako taký. Neviem, prečo toto musí byť zduplikované ešte aj u predsedu. Ako už moji kolegovia, teda predovšetkým kolega Viskupič veľmi podrobne popísal, tento návrh zákona nerieši nijakým spôsobom poslanecký prieskum. Na sociálnom výbore sme to už zažili, že jednoducho, keď pani Nicholsonová predložila návrh na poslanecký prieskum, tento nám vďaka nefunkčnosti neprešiel, lebo samozrejme nám to koalícia neodhlasovala. Rokovací poriadok, to by mali byť pravidlá majority, ktorá rešpektuje minoritu. No, neviem, o akom rešpekte je tento rokovací poriadok. Zaráža ma mnohokrát, akým spôsobom tu prebieha hlasovanie. Jednoducho sa tu odhlasuje, že nebude hlasovanie doobeda, raz doobeda, raz poobede, raz celý deň, raz, vždy je na to nejaký dôvod, protokolárne povinnosti. O ničom podobnom rokovací poriadok nehovorí a je to naozaj pre mňa veľmi prekvapujúce. Takéto právomoci by, by rozhodne nikto mať nemal. Ešte o jednej veci by som sa chcela zmieniť, a to sú samozrejme zase tie nešťastné bariéry. Rokovací poriadok hovorí o tom, že do rozpravy sa vystupuje, alebo teda v rozprave sa vystupuje jedine z tohoto miesta, teda spoza rečníckeho pultu. Ja som si povedala, že ja to takto budem dodržiavať, napriek tomu, že samozrejme bolo mi ponúknuté, že môžem vystupovať aj z miesta, ale ja to odmietam. Rokovací poriadok by mal rátať aj s ľuďmi so zdravotným postihnutím. Môže sa stať komukoľvek z vás, že z nejakého dôvodu nebude môcť buď prísť, vystúpiť alebo niečo podobné, nerieši, teda rokovací poriadok nerieši, napr. nerieši tie vstupy do tejto sály. Nepovoľuje vstup asistentom. Mne to spôsobuje naozaj veľké problémy, pretože neviem tak rýchlo zareagovať ako vy, že vybehnem, či do salónika, či von z miestnosti, či čokoľvek, pretože nemám po ruke asistenta. Ja som sa s tým zmierila, je to v poriadku. Ja to tie štyri roky vydržím, ale bola by som veľmi rada, keby sa do rokovacieho poriadku takáto možnosť osôb, ktoré majú vstup do rokovacej sály, ktorá je nevyhnutná na pomoc ľuďom alebo osobám so zdravotným postihnutím z akéhokoľvek dôvodu, či je to zrakové postihnutie, či je to nepočujúci, či je to telesné postihnutie, aby tam táto možnosť bola a nikto o tom nediskutoval, a nieže sa takéto veci zavrhnú na poslaneckom grémiu. Príde mi to absolútne nedôstojné. A ešte by som chcela spomenúť jeden fakt, ktorý sa mi stal minulý týždeň. Súčasťou rokovacieho poriadku nie je napr. používanie tlačového centra. Aj keď možno je to trošku od veci, ale aj výbory rieši niekto, aj výbory rieši rokovací poriadok a možno, neviem, neviem si predstaviť, ako by sa tváril pán Danko, keby nebol v záberoch. Pán Danko je veľmi citlivý na svoju osobu, zato mne sa veľmi často stáva, že neustále mi tu niekto znemožňuje vykonávať svoju prácu a súčasťou mojej práce sú aj brífingy. Do dnešného dňa nie je tlačové centrum bezbariérové a podľa neoficiálnych informácií, debarierizácia, ktorá bola navrhnutá, je zrušená. Do dnešného dňa nemám o tom informáciu. Raz, aby som, aby som mala dôstojné podmienky na to, pri nejakej, pri jednej tlačovej konferencii som si so sebou priniesla vlastné rampy, teda nie vlastné, mala som ich požičané. Na poslednej, poslednom tlačovom brífingu sa ma pýtali, že kde mám rampy. No nemám ich. Nie je to moja povinnosť, aby som si ich so sebou nosila. Ja ich nenosím miesto kabelky a myslím si, že by bolo dôstojné, aby aspoň malý krok táto Národná rada urobila. Tá tlačová miestnosť neslúži len mne. Tlačová miestnosť slúži aj ľuďom, ktorí tam môžu byť ako hostia, a netvárme sa, že všetko sa tu robí len kvôli mne. Ja tu nebudem naveky, zato vy na mojom mieste môžete byť rovnako. A tak by som bola rada, keby sa riešili v tejto Národnej rade aj oveľa podstatnejšie veci, ako je rokovací poriadok. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)" ]
4,112,525
7
2020-05-12
Autorizovaná rozprava
14
Kollár, Boris, predseda NR SR
Boris
Kollár
predseda NR SR
Ďakujem. Rovnako poprosím o písomné vyhotovenie. Ešte pán poslanec Robert Fico.
[]
4,192,770
9
2024-02-13
Autorizovaná rozprava
341
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Peter
Žiga
podpredseda NR SR
Pán poslanec Pročko.
[]
4,193,945
31
2018-05-10
Autorizovaná rozprava
211
Baška, Jaroslav, poslanec NR SR
Jaroslav
Baška
poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Začnem asi odzadu. Pán poslanec Poliačik, áno, tá povinná zložka je tých 1,3 až 2,6 eura za hodinu tej produktívnej práce. Neviem, či to naozaj všetci zamestnávatelia takto dodržiavajú, a ešte môžu získať teda to štipendium až do výšky tuším nejakých 360 eur. Čiže ono to vychádza celkom zaujímavo, samozrejme, záleží od toho zamestnávateľa, akým spôsobom si naozaj hodnotí toho študenta, ktorý je preňho potenciálny zamestnanec do budúcna. Pán poslanec Dostál, žiadne sociálne inžinierstvo, v Nemecku to funguje podobne a myslím si, že ani v Nemecku nie je sociálne inžinierstvo. A to, čo vytvárajú samosprávne kraje, to, čo sa snaží vytvárať aj štát, je určitá ponuka, je určitá ponuka pre rodičov a pre tie deti na základe určitých prognóz, štatistík, na základe nejakých čísel. A ja to hovorím vždy, aj to školstvo sa platí z daní nás všetkých a myslím si, že je oveľa lepšie pripraviť také mantinely, takú ponuku na jednotlivých stredných školách v jednotlivých krajoch v rámci celého Slovenska, ktorá zabezpečí to, že ten žiak bude sa učiť naozaj, naozaj to, kde sa aj zamestná, ako potom platiť toho istého žiaka druhýkrát cez rôzne rekvalifikácie zo štátneho rozpočtu. Keď človek, ktorý má už aj remeslo alebo v tomto systéme duálneho vzdelávania môže študovať ďalej, môže si spraviť, ja neviem, maturitu aj dve maturity, môže si spraviť ďalšiu vysokú školu, ale myslím, že je to aj pre ten štát, aj pre tú rodinu, aj toho žiaka, že je samostatný, že nechodí na ďalšie rekvalifikácie a nevie, kedy kde sa zamestná, je to sto razy lepšie, ako keď má takúto prácu a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
4,182,253
65
2022-04-28
Autorizovaná rozprava
4
Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Anna
Zemanová
poslankyňa NR SR
Predseda vlády nie je chránený druh. Ani bývalý predseda vlády, ani súčasný, ani poslanec Národnej rady či iný funkcionár. A ani trojnásobný premiér nesmie požívať extra ochranu. Nesmie sa stavať nad zákon. Súhlasíte, kolegovia? (Ruch v sále.) Súhlasíte, pán poslanec Fico? (Reakcie z pléna.) Prečo by mal mať niekto privilégiá len preto, že bol trojnásobným premiérom a teraz je poslancom Národnej rady. Rovnosť pred zákonom platí pre všetkých. Aj pre poslanca Fica. Vo vyspelej demokracii v takejto situácii by obvinený politik vyvodil zodpovednosť sám voči sebe aj voči spoločnosti. Čestne by sa postavil voči obvineniu a umožnil spravodlivosti voľný priebeh a takéto konanie, ako tu máme my dnes v Národnej rade, by vôbec nemalo ani nemuselo byť. Namiesto prevzatia zodpovednosti tu ale Robert Fico predvádza politické útoky. Pán Fico, ako môže niekto na Slovensku veriť v štát a jeho inštitúcie, keď sa politici budú hrať na papalášov? Ako majú občania veriť v spravodlivosť, keď sa vyšetrovaniu vyhýba bývalý trojnásobný premiér, ktorý sa skrýva za poslaneckú imunitu. (Reakcie z pléna, ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
[ "(Ruch v sále.)", "(Reakcie z pléna.)", "(Reakcie z pléna, ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)" ]
3,974,325
9
2016-09-13
Autorizovaná rozprava
199
Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Jozef
Viskupič
poslanec NR SR
Keď ste začali rozprávať, použili ste citát G. B. Shawa, mňa hneď napadlo, že ja si od tohto pána pamätám, vzhľadom na to, čo mi tu všetci robíme, a to je, že prijímame pravidlá, dokonca teraz prijímame pravidlá, ktoré budú definovať politickú súťaž a to, akým spôsobom má parlament rokovať, tak G. B. Shaw povedal, že „zlatým pravidlom je jediné, že zlatých pravidiel nie je“. To hovoril G. B. Shaw ako v kontexte v tom, že akékoľvek pravidlá majú byť pre spoločnosť alebo pre skupinu ľudí prijímané, majú vznikať v diskusii, pretože keď si niekto osobuje právo, že ja som ten najmúdrejší, ja vediem dialóg formou monológu a prídem s nejakým súborom pravidiel, ktoré veľmi eklekticky a účelovo zapracujem do zmeny rokovacieho poriadku, tak sa mi môže stať, alebo ako sa stalo tu, že vyhlásim to za nejaký typ zlatého pravidla. Čiže ak budeme G. B. Shawa čítať v kontexte, uvedomme si v pokore, že prijímame v rámci všeobecného zákonodarstva pravidlá pre celú Slovenskú republiku a zároveň máme tu možnosť prijímať pravidlá pre samých seba. Ak vyjdeme z pokory, že neexistujú tzv. zlaté pravidlá, ale máme ich prijať v diskusii, a v diskusii sú aj prípustné protinázory, tak nemôžte súhlasiť s tým, že niekomu sa obmedzí čas, že niekto nebude mať možnosť vyjadriť svoj názor aj nejakými mnemotechnickými alebo inými vizuálnymi pomôckami alebo, nedajbože, nafotí rečníka alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
3,896,854
14
2011-02-11
Autorizovaná rozprava
33
Sulík, Richard, predseda NR SR
Richard
Sulík
predseda NR SR
Na, poslanec, na faktickú poznámku reaguje pán poslanec Madej.
[]
4,105,156