session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
7 | 2020-05-14 | Autorizovaná rozprava | 75 | Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pellegrini | podpredseda NR SR | Neni. Pán poslanec môže reagovať práve na vás všetkých, pretože to sú reakcie na vaše faktické pos..., poznámky, pán Baránik. Takže v tomto prípade, pán Taraba reagoval správne. (Reakcie z pléna.) To nebol ešte pán poslanec Taraba? Par..., par..., pardon, mali ste, mali ste pravdu, pán Baránik, ospravedlňujem sa. Ja som už prečítal, ja som si myslel, že už hovorí pán Taraba. Mali ste pravdu, pán Baránik. Až teraz pán Taraba bude môcť reagovať na vás všetkých, súhlasím. Ospravedlňujem sa. Pán Taraba, nech sa páči. | [
"(Reakcie z pléna.)"
] | 4,163,160 |
6 | 2020-04-23 | Autorizovaná rozprava | 243 | Suja, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Suja | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, súhlasím s tebou, že stavebný zákon, ktorý je tu, je zlý. Ako stavbár mám s tým strašne zlé skúsenosti. Stavebné úrady naprieč celým Slovenskom sú tak iné alebo tak rozdielne, že pri jednotlivých si myslím, že som v inej krajine. Každá vyžaduje niečo iné, zbytočná byrokracia, veľakrát nad rámec zákona. Takže vítam túto iniciatívu, že sa má zmeniť stavebný zákon. Ale čo sa týka diaľnic, že je to zdĺhavé, nesúhlasím. Máme príklad v Chorvátsku, kde vidíme, že keď sa chce, tak sa dá. Je, áno, že teraz v tejto situácii pri koronavíruse to bude možno ťažšie, ale nebude to tu navždy. A môžme dokázať to isté, čo Chorváti, oveľa rýchlejšie, kvalitnejšie a hlavne lacnejšie. Lebo problém pri výstavbe diaľnic je zlé obstarávanie, ktoré sa stále naťahuje, ľudia sa donekonečna odvolávajú alebo firmy a keď sa už obstará, tak sa nezaoberá vlastne zadávateľ, ako sa tá diaľnica vlastne buduje. Dochádza k nim k rozkrádaniu či už vo veľkom tými firmami alebo aj priamo zamestnancami, ktorí tam priamo robia. Pri výstavbe obchvatu Detvy sú všetky tie pletivá, ktoré sú na spevnenie, skoro v každej záhrade po všetkých dedinách. Posypový materiál, ktorý je do základov, tak isto, železo tak isto. Komplet všetci začali v tom období robiť betónové múriky. Mali by sme sa venovať aj tomuto a tým zabránime, keď zamedzíme tomuto rozkrádaniu, že tie diaľnice sa budú stavať rýchlejšie a lacnejšie. A teraz by som chcel ešte niečo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,912,775 |
32 | 2021-06-29 | Autorizovaná rozprava | 66 | Blcháč, Ján, poslanec NR SR | Ján | Blcháč | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja by som len veľmi stručne chcel potvrdiť všetky tie argumenty, ktoré predniesol predkladateľ pán poslanec Ján Ferenčák. Rovnako on ako primátor mesta, takisto aj ja dennodenne sa stretávame s touto agendou problémov pozemkov Slovenského pozemkového fondu, resp. Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu pod rôznymi budovami, infraštruktúrou rôzneho charakteru a ich prípadného nadobudnutia alebo prenájmu kvôli rekonštrukciám. Súhlasím aj s tým, že by nemalo ísť o koalično-opozičný spor, aj keď mnohokrát cítime v obciach a mestách, že napriek tomu, že tieto koalično-opozičné záležitosti nerieši ani zákon o obecnom zriadení, častokrát sa prenášajú aj do miest a obcí, ale v tomto prípade naozaj platí, že je v mene potrieb obyvateľov miest a obcí, aby sa takýto zákon prijal a aby sme raz navždy tie diskusie dlhodobé, čo sa týka prevodov pozemkov zo Slovenského pozemkového fondu na mestá a obce, ktoré sa vedú na pôde Združenia miest a obcí Slovenska alebo aj na Únii miest Slovenska, konečne vyriešili a oslobodili takto mestá v ich ďalšom rozvoji. Boli tu spomenuté konkrétne prípady, ktoré potvrdzujem, že sa stretávame v praxi s rôznymi dlhodobými povedzme prieťahmi pri prevode pozemkov alebo s rôznymi prekážkami, čo sa týka ceny a podobne. Takže ešte ja aj ako spravodajca by som si dovolil podporiť tento návrh a požiadať poslancov koalície aj opozície o podporu tohto zákona v prvom čítaní. V druhom čítaní prípadne, samozrejme, môžu byť aj vznesené pozmeňujúce návrhy, ale v konečnom dôsledku očakáva verejnosť aj teda predstavitelia miest a obcí, že parlament v tomto prípade naozaj, tak ako povedal pán predkladateľ, aspoň takouto malou, malým dielom ocení prístup samosprávy ku pomoci pri riešení následkov ochorenia COVID, ktoré sme museli riešiť alebo ktorých riešení sme sa veľmi dobre ako mestá a obce zhostili. Ďakujem pekne. | [] | 4,086,312 |
10 | 2007-05-16 | Autorizovaná rozprava | 24 | J. Senko, poslanec: | J | Senko | poslanec | Nakoniec má na to vplyv aj celkom silné ekonomické pozadie. Vie, že v tejto oblasti v minulosti zlyhala. Nechce priznať pred verejnosťou, že je to norma, ktorej cieľom je zmeniť kvalitu pracovného prostredia na Slovensku, že je to norma, ktorá verím, nájde pochopenie medzi verejnosťou, občanmi, ako aj zamestnancami. Nakoniec len oni môžu na svojej vlastnej koži pocítiť jej význam. Verím, že napomôže napraviť zdeformované spoločenské vnímanie v spoločnosti ohľadom takých hodnôt, ako je solidarita, sociálnosť, spolupatričnosť, význam platenia daní, odvodov, dôstojnosť ukončenia pracovného pomeru a podobne. Pritom nechcem znehodnotiť tých zamestnávateľov, ako aj živnostníkov, ktorí sú príkladom už aj teraz v odmeňovaní či vo vytváraní primeraných pracovných a sociálnych podmienok pre svojich zamestnancov. Že aj pracovníci, tí, ktorých sa to týka, opäť budú nadobúdať svoju dôstojnosť pri požiadavke na primeranú odmenu, podmienky pri práci, právo na oddych. Že predavačky vo veľkých obchodných reťazcoch alebo krajčírky, šičky či iné profesie robotníkov, zamestnancov či živnostníkov v úvodzovkách, ktorých sa to dotýka, dostanú odmenu zodpovedajúcu odvedenej práce bez toho, že by museli neúmerne pracovať 12 až 16 hodín, nadháňať nadčasy, ktorí sú bez nároku na voľný víkend, sviatky, dovolenku, poistenie v chorobe a podobne. Nakoniec za primeraný pracovný čas mimochodom už v 19. storočí... (Prerušenie vystúpenia časomierou.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomierou.)"
] | 4,120,589 |
9 | 2020-07-07 | Autorizovaná rozprava | 118 | Šuteková, Miriam, poslankyňa NR SR | Miriam | Šuteková | poslankyňa NR SR | Sľubujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,013,965 |
7 | 2012-09-14 | Autorizovaná rozprava | 46 | Poliačik, Martin, poslanec NR SR | Martin | Poliačik | poslanec NR SR | Pán kolega, áno, súhlasím s tým, ženy a muži nie sú rovnaké bytosti, ale mali by mať rovnaké šance. Mali by mať rovnaké šance a mali by mať rovnaký prístup k veciam, ktoré samy osebe nie sú definované ako buď pre jedných, alebo pre druhých. Ale chytím sa jednej veci, ktorá ma trošku znepokojila v tom vašom príhovore. Je mi zvláštne, že ľudia, ktorí zdieľajú v mnohom vaše myslenie, pán kolega, na jednej strane broja proti potratom a ich počtu a na druhej strane broja proti zodpovednej rodičovskej príprave na rodinu a broja proti antikoncepcii. Je to práve vďaka antikoncepcii v akejkoľvek forme, že nám počty potratov klesajú. Je to vďaka sexuálnej výchove na školách, kde sa otvorene s deťmi o týchto veciach rozpráva a kde aj deti z rodín, v ktorých rodičia majú vážny problém o niektorých témach rozprávať, sa dozvedajú o tom, akým spôsobom sa má viesť zdravý sexuálny život a akým spôsobom je možné byť zodpovedným rodičom. Takže ak chceme bojovať proti potratom, tak obávam sa, že bez akceptovania antikoncepcie to, bohužiaľ, nebude možné. Chvalabohu, aj v tak kresťansky ladenej krajine si toto ľudia uvedomujú a keby sme si spravili štatistiky o sexuálnom správaní, tak oveľa viacej vychádzajú z rozumu ako z toho, čo im káže nejaká dogma. Vďaka. | [] | 4,208,728 |
54 | 2002-02-22 | Autorizovaná rozprava | 14 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, včera som pred skončením včerajšieho rokovacieho dňa dostal informáciu z vlády v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto bodu, čiže ja vám môžem teraz zabezpečiť jej distribúciu buď do klubov, alebo poslancom, alebo potom na začiatku 56. schôdze. Dohodnime sa. Informácia prišla večer, jednoducho sa to administratívne nestihlo. Pán poslanec Cabaj, nech sa páči. | [] | 4,036,039 |
9 | 2024-02-06 | Autorizovaná rozprava | 184 | Šimečka, Michal, podpredseda NR SR | Michal | Šimečka | podpredseda NR SR | Ďakujem. A ani toto neni procedurálny návrh. Pán poslanec Šmilňák. | [] | 3,944,713 |
12 | 2024-04-16 | Autorizovaná rozprava | 129 | Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR | Lucia | Plaváková | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Mňa teda veľmi zaujalo, akým spôsobom pán minister hodnotí, čo sme nesprávne označili za protiústavné alebo protizákonné, lebo mám pocit, že je asi jasnovidec, pretože mnohé z tých prípadov, ktoré pomenoval, nie sú ukončené. Čo sa týka ochrany oznamovateľov, prebieha správne konanie voči ministerstvu vnútra, prebiehajú súdne konania, ani jeden z tých prípadov nie je uzavretý. Zároveň ani Ústavný súd neskonštatoval, že zrušenie Úradu špeciálne prokuratúry nebolo v nesúlade s ústavou, toto rozhodnutie ešte nepadlo, takže neviem, akým spôsobom vy viete prejudikovať, ako konkrétne orgány, ktoré v týchto prípadoch rozhodujú, rozhodnú, lebo my teda tie rozhodnutia ešte nepoznáme. Ďakujem. | [] | 3,891,526 |
83 | 2023-02-02 | Autorizovaná rozprava | 434 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Štefan Kuffa. | [] | 4,052,097 |
90 | 2023-05-25 | Autorizovaná rozprava | 315 | Šefčík, Marek, poslanec NR SR | Marek | Šefčík | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, je to tlač 1629. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor zároveň navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, skončil som, nech sa páči, otvorte, prosím, rozpravu. | [] | 3,903,851 |
51 | 2021-11-30 | Autorizovaná rozprava | 211 | Valášek, Tomáš, poslanec NR SR | Tomáš | Valášek | poslanec NR SR | Vďaka. Veľmi krátko. Nikto sa tu nikomu nebude vysmievať aspoň tieto ďalšie dve minúty. Myslím si, že zákony si zaslúžia poctivú diskusiu. Mňa zamrzelo, pán Kuffa, že ste sa snažili hneď na začiatku zriadiť, aby sa o tomto zákone vôbec nehlasovalo, pretože to vypovedá niečo o politickej kultúre, že táto diskusia by podľa vás ani neprebehla. Nie. Je to dôležité, aby prebehla, ja ju vítam a bez výsmechov poďme sa baviť o merite veci. Zaznelo tu, kritika v vašej strany, pán poslanec, že teraz v čase pandémie my riešime marihuanu. Ja som si dal vyhľadať, aké dva návrhy ste na túto schôdzu navrhli vy. Jedna je štátne symboly, druhé vlajky, druhé je LGBTI na školách. Prosím, vysvetlite mi, ako tieto zákony riešia pandémiu. Povedali ste, že legalizujete, že legalizujeme všetky drogy týmto návrhom zákona. Na tom nie je pravda nič od začiatku po koniec. Nelegalizujeme, dekriminalizácia je iná ako legalizácia, nemám čas to vysvetľovať. Ak chcete, môžeme si to vysvetliť pri káve po schôdzi a nelegalizujeme všetky drogy, už vôbec osobitne na rozdiel od toho koaličného alebo poslaneckého návrhu z časti skupiny poslancov koalície. My explicitne vynímame marihuanu, aby bolo úplne jasné, že sa bavíme len o jednej jedinej droge, nie o iných. Povedali ste, že ak je človek recidivista či pod vplyvom alkoholu alebo drog, tak pácha iné trestné činy. Teraz je, nebudem sa púšťať do diskusie, či je to tak alebo nie. Zaujalo ma, že ste pripustili, že aj ľudia pod vplyvom alkoholu sú v podstate rovnako náchylní podľa vás páchať trestné činy, čím vzniká otázka, ako už povedal pán poslanec Baránik, tak prečo potom je úplne legálne sa môcť z alkoholu spiť do nemoty, ale za ekvivalent toho istého v podobe marihuany je človek odsúdený, ak to robí dvakrát na dekádu vo väzení. To nedáva zmysel. Posledná vec s tým súvisiaca, povedali ste, že tento návrh ide proti študentom a mladým deťom, čiže podľa vás je v záujme študentov, aby strávili desať rokov vo väzení, keď ich dvakrát prichytia s jointom? To vás skutočne vyzývam ísť toto vysvetliť, takúto formu pomoci, do Mlynskej doliny a som úprimne zvedavý, ako medzi tým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,906,745 |
6 | 2016-06-16 | Rozprava | 193 | Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Pani poslankyňa Antošová, nech sa páči. | [] | 3,980,024 |
9 | 2020-07-09 | Autorizovaná rozprava | 207 | Čepček, Martin, poslanec NR SR | Martin | Čepček | poslanec NR SR | Ďakujem kolegom, ďakujem kolegom, že moje pripomienky ku kilečku, čiže k návrhu tzv. pomoci malým podnikateľom zapracovali do pozmeňovacích návrhov. | [] | 4,069,715 |
11 | 2012-11-28 | Autorizovaná rozprava | 1 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Otváram druhý rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Mikuláš Dzurinda, Bibiána Obrimčáková a Magdaléna Vášáryová. Teraz prosím povereného overovateľa poslanca Jozefa Viskupiča, aby oznámil výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Správny rady Ústavu pamäti národa . Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. | [] | 3,880,740 |
19 | 2024-09-17 | Autorizovaná rozprava | 40 | Stohlová, Tamara, poslankyňa NR SR | Tamara | Stohlová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Pán minister, určite sa zhodneme na jednej veci, a to je, že envirofond nebol využívaný ani transparentne, ani efektívne. Koniec koncov skonštatoval to aj NKÚ vo svojej správe z roku 2021. Ale vy naozaj chcete tvrdiť, že riešením malo byť to, že o tých financiách budete po novom o tých 300 miliónoch rozhodovať vy? Alebo to, že zrušíte pevné percentuálne určenie na konkrétne zákonom stanovené účely? Alebo že o tom budú rozhodovať, pán Kalivoda, teda keď už ste to spomínali, ďalšie tri iné ministerstvá bez sektorových cieľov, takže je jasné, na aké opatrenia sa to asi bude využívať. Tak to chcete tvrdiť, že to má byť to riešenie? A preto sa tie firmy, tie priemyselné zväzy, ktoré mali dostávať viac peňazí, tie samosprávy, ktoré mali mať konečne na všetky tie kanalizácie a zatepľovania aj tie ochranárske organizácie, preto sa postavili voči vášmu pôvodnému aj terajšiemu návrhu? Naozaj? Preto, lebo vy prinášate to riešenie, ktoré pomôže tak zásadne životnému prostrediu? Naozaj? Naozaj? Tomu nemôžete veriť ani vy sám. | [] | 3,986,641 |
65 | 2022-05-03 | Autorizovaná rozprava | 264 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Nech sa páči. | [] | 4,033,953 |
8 | 2016-07-07 | Autorizovaná rozprava | 29 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Poprosím vás, aby ste ma nechali dopovedať. Overil som si ešte raz u pána predsedu Národnej rady, že mám ja jediný poverenie viesť dnes schôdzu. Ja som pani podpredsedníčku na to upozornil... (Potlesk.) Ja som pani podpredsedníčku na to upozornil, nerešpektovala, nerešpektovala toto, čo som jej povedal. Žiadam, aby ste dali hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, aby sme zistili, či je Národná rada uznášaniaschopná. Podľa rokovacieho poriadku musíte dať hlasovať o procedurálnom návrhu poslanca Národnej rady. | [
"(Potlesk.)"
] | 3,893,675 |
31 | 2018-05-10 | Autorizovaná rozprava | 176 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Ďakujem, pani ministerka, za prečítanie odpovede pani ministerky. Napriek tomu, že tu máme teraz takú živšiu hodinu, živšiu hodinu otázok, asi nemôžem veľmi očakávať, že mi odpoviete na prípadnú doplňujúcu otázku, keďže je to iný rezort, ale myslím si, že je úplne bizarné a absurdné, ak tu operujeme s nejakou zásadou proporcionality, ktorá sa týka ochrany osobných údajov, zoči-voči tomu, čo sme sa o priamych platbách a ich zneužívaní dozvedeli v uplynulých týždňoch. Dozvedeli sme sa to od novinárov, počuli sme to, myslím, včera od generálneho prokurátora pána Čižnára. To, že nie je dostatočne informovaná verejnosť, to, že nie je dostatočne, dostatočná kontrola využívania priamych platieb, je evidentné. A ja chápem, že tri mesiace nazad alebo pol roka nazad ešte bolo možné hovoriť niečo o tom, že musíme tu chrániť osobné údaje, aj keď teda, keď sa to týka právnických osôb, tak o akých osobných údajoch, preboha, je reč, keď sa to pere cez firmy. Takže my sme sa o to usilovali formou hromadnej pripomienky minulý rok. Teraz si podrobné údaje od pani ministerky Matečnej vyžiadal aj pán premiér Pellegrini. Tak ja len pevne dúfam, že nastane zásadná zmena v tom, čo sa zverejňuje ohľadom priamych platieb, pretože ten systém, ktorý tu dnes máme, je doslova kriminálny. Ďakujem. | [] | 4,182,218 |
5 | 2020-04-07 | Autorizovaná rozprava | 411 | Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pellegrini | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1, 6, 8 až 15 zo spoločnej správy. (Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za hlasovalo 114, zdržali sa 16. Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,941,716 |
9 | 2010-12-03 | Autorizovaná rozprava | 61 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Andrej Ďurkovský, nech sa páči. | [] | 3,999,476 |
1 | 2020-03-20 | Autorizovaná rozprava | 400 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Ďakujem. Vyhlasujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila predsedov výborov Národnej rada tak, ako ich uviedol poverený overovateľ. Konštatujem, že predseda výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva zvolený nebol. Podľa schváleného volebného poriadku sa nová voľba predsedu tohto výboru konaná najneskôr na druhý deň, v tomto prípade na ďalšej schôdzi Národnej rady, ktorá bude v utorok o 10.00. Prosím zvolených predsedov výborov, aby zaujali miesta určené pre predsedov výborov. Pristúpime k dvadsiatemu bodu, ktorým je voľba ďalších členov osobitných kontrolných výborov Národnej rady Slovenskej republiky a členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu . V predchádzajúcich bodoch programu sme si určili počet členov osobitných kontrolných výborov vrátane ich predsedov, ktorých sme už zvolili. Voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu vykonáme na ďalšej schôdzi Národnej rady. Ako už bolo uvedené, počet členov výboru na preskúmavanie Národného bezpečnostného úradu na 11 určuje príslušné ustanovenie ústavného zákona č. 254/2006 Z. z. Návrh na voľbu ďalších členov uvedených výborov má tlač č. 17. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu. Prezentujte sa a hlasujte, prosím. (Hlasovanie.) Prítomných 124, za 124. (pozn. red.: Návrh bol schválený. ) Najskôr dávam hlasovať o návrhu na voľbu ďalších členov Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Nie, ospravedlňujem sa, ospravedlňujem sa. O tomto sme práve teraz hlasovali. Teraz budeme hlasovať o návrhu na voľbu ďalších členov osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. (Hlasovanie o návrhu na voľbu ďalších členov o Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby .) Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, prítomných poslancov 125, za 125. Konštatujem, že Národná rada zvolila ďalších členov osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Ďalej budeme hlasovať o návrhu na voľbu ďalších členov osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. (Hlasovanie o návrhu na voľbu ďalších členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva .) Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 127, za 127. Konštatujem, že Národná rada zvolila ďalších členov osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Nakoniec dávam hlasovať o návrhu na voľbu členov výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. (Hlasovanie o návrhu na voľbu členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu .) Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za 127. Konštatujem, že Národná rada zvolila ďalších členov výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Pani poslankyne, páni poslanci, ešte vás chcem informovať, že 2. schôdza Národnej rady sa bude konať v utorok 24. marca 2020 o 10.00 hodine, na ktorej prerokujeme informáciu mandátového a imunitného výboru o nastúpení náhradníkov na neuplatňované mandáty poslancov za poslancov, ktorí budú vymenovaní za členov vlády, návrhy na voľby podpredsedov Národnej rady, ako aj predsedov zostávajúcich výborov Národnej rady. Ďakujem vám, končím schôdzu. [Rokovanie ustanovujúcej (1.) schôdze NR SR sa skončilo o 18.32 hodine.] Poznámka: V súvislosti s celosvetovou pandémiou nového koronavírusu COVID-19 počas rokovania NR SR všetci účastníci (t. j. poslanci NR SR a členovia vlády SR) mali povinnosť mať na tvári rúška, resp. aj ochranné rukavice na rukách. Po vstupe do rokovacej sály boli povinní ošetriť si ruky dezinfekčným prostriedkom umiestneným pri dverách, ako aj pred zložením sľubu. (Rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/2405/84443 zo dňa 09. 03. 2020, ktorým sa verejnou vyhláškou oznámilo vydanie rozhodnutia, a rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/2680/2020 zo dňa 17. 03. 2020, ktorým Národnej rade Slovenskej republiky udelil výnimku.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(pozn. red.: Návrh bol schválený. )",
"(Hlasovanie o návrhu na voľbu ďalších členov o Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby .)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o návrhu na voľbu ďalších členov Osobitného kontrolné... | 4,006,439 |
9 | 2010-12-08 | Autorizovaná rozprava | 229 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Ďakujem. Otváram rozpravu a konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku dvoch poslancov. Ako prvý vystúpi pán poslanec Gaľa a pripraví sa pán poslanec Raši. | [] | 3,870,643 |
53 | 2015-07-01 | Autorizovaná rozprava | 37 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Novotný, nech sa páči. | [] | 4,121,244 |
26 | 2004-05-12 | Autorizovaná rozprava | 29 | D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: | D | Lipšic | podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR | Spomenutú kompetenciu je po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie nevyhnutné zabezpečiť a doplnenie ministerstvu spravodlivosti sa navrhuje z toho dôvodu, že ministerstvo spravodlivosti už v súčasnosti zabezpečuje obdobnú činnosť, ktorou je zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu. Podrobnosti o zabezpečovaní zastupovania Slovenskej republiky pred súdnymi inštanciami Európskych spoločenstiev v Luxemburgu boli obsahom materiálu Informácia o zastupovaní pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev a Súdom prvého stupňa Európskych spoločenstiev, ktorý schválila vláda na svojom zasadnutí 3. marca tohto roku. Zástupca Slovenskej republiky v konaní pre Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev a Súdom prvého stupňa Európskych spoločenstiev v Luxemburgu bol vymenovaný minulý týždeň a do tejto funkcie som vymenoval doktora Radoslava Procházku. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem. | [] | 4,046,014 |
18 | 2017-06-21 | Autorizovaná rozprava | 198 | Zimenová, Zuzana, poslankyňa NR SR | Zuzana | Zimenová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Chcem sa aj ja z tohto miesta poďakovať pánovi riaditeľovi za obsažnú správu a za všetky činnosti, ktoré naozaj tento úrad vykonával. Nedá mi v podstate nezopakovať aj to, čo hovorila pani kolegyňa Jurinová a Blahová. Obe sme členkami, teda všetky tri sme členkami výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, kde sme túto správu prerokúvali a mňa opakovane udivuje postoj vládnych poslancov, ktorí odmietli čo i len prijať túto správu na vedomie. A ja sa domnievam rovnako ako Erika Jurinová, že niet najmenšieho dôvodu nevziať túto správu na vedomie, pretože všetky činnosti, ktoré mal tento úrad vykonávať, ich vykonával zodpovedne a kvalitne. A rovnako sa domnievam, že všetky snahy o demontáž tohto úradu alebo jeho kompetencií, tak ako sú nastavené, sú nebezpečné. | [] | 4,183,291 |
52 | 2015-06-15 | Autorizovaná rozprava | 13 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Pán poslanec Vašečka. | [] | 4,100,415 |
16 | 2011-03-30 | Autorizovaná rozprava | 12 | Droba, Juraj, poslanec NR SR | Juraj | Droba | poslanec NR SR | Pán Švantner, možno som nebol dobre porozumený. Ja som hovoril o Slovenskej národnej strane vedenej Jánom Slotom, nehovoril som paušálne o vašej strane. Takže ak to bolo tak pochopené, tak sa ospravedlňujem. Myslím si, že tá rétorika, ktorú hlavne pán Slota prezentoval konzistentne niekoľko rokov za sebou, tie vzťahy s Maďarskom určite nevylepšila, práve naopak, pohoršila ich. Myslím si, že mnohé z tých vyjadrení boli nevyvážené a zbytočné a boli natoľko agresívne, že potom sme sa nemohli čudovať niektorým reakciám z maďarskej strany. Môžeme sa dohadovať, samozrejme, či bolo skôr vajce alebo sliepka a že kto začal skôr provokovať, ale myslím si, že vôbec existencia Jána Slotu v slovenskej politike výrazne zhoršila vzťahy s Maďarskom. Čo sa týka súčasnej situácie v Maďarsku, samozrejme, sme veľmi opatrní a pozorujeme a sledujeme, čo sa tam deje. Moja kritika voči Ukrajine a Bielorusku smerovala k tomu, že sa tam podkopávajú základy demokracie. V Maďarsku sa to zatiaľ ešte nedeje. Tá parlamentná demokracia tam stále funguje. Takže to je k tomu asi toľko. Ináč, príhovor som si písal sám. A za to, že som ho čítal, sa ospravedlňujem, ešte nie som natoľko zručný asi rétoricky, aby som hovoril z hlavy. Čo sa týka návštevy u Kaddáfího, že bola to obchodná cesta. Na to poviem toľko, že ak niečo robí zle Francúzsko alebo Británia, alebo USA, nemusíme po nich opakovať. Ja si myslím, že stretnutie s Kaddáfím bolo chybou a nebolo správne. A ak sa bavíme o tom, aké benefity a prínos táto obchodná cesta mala, tak vám poviem, že nikde som sa nedočítal o žiadnom kontrakte veľkej slovenskej firmy s Líbyou. Takže predpokladám, že aj keď možno ten zámer bol dobrý, tak sa minimálne nevydaril. Ďakujem. | [] | 4,203,044 |
56 | 2002-03-12 | Autorizovaná rozprava | 7 | R. Fico, poslanec: | R | Fico | poslanec | J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Šepták. R. Šepták, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja navrhujem vypustiť z dnešného programu body 6 a 7. Ide o skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Súdnej rade a vládny návrh zákona o Súdnej rade a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon o Súdnej rade platí, treba ho len uverejniť v Zbierke zákonov, lebo inak dôjde k porušeniu rokovacieho poriadku, pán predseda. Ďakujem. J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová. | [] | 4,056,438 |
35 | 2018-10-16 | Autorizovaná rozprava | 309 | Žiga, Peter, minister hospodárstva SR | Peter | Žiga | minister hospodárstva SR | Ďakujem, pani predsedajúca, ja budem veľmi stručný a poviem len pár viet. Toto je typická opozícia, ja som veľmi smutný, pán poslanec Galek, že ste potrebovali strhnúť na seba pozornosť a trištvrte hodinu alebo 50 minút ste sa tu v rámci rozpravy vyjadrovali len vy. Nesporne máte dostatočné vedomosti o tejto téme a možno jeden z najlepších v rámci tohto pléna. Ale asi ani vás nezaujíma môj názor na túto vec, a keďže som už minule vám sľúbil, že vystúpim v rozprave, nedali ste mi priestor, nebudem, nebudem sa tu už zajtra vracať k tejto téme a ja odporučím aj našim poslancom, aby nehlasovali za vaše pozmeňujúce návrhy, pretože sú scestné, nepodložené aj odborne nevysvetlené a nemajú základy, a sme sa viackrát na túto tému bavili aj na výboroch, aj pri rôznych iných rôznych iných príležitostiach. Ja, asi nemáte záujem diskutovať, je tiež potom s vami nemám záujem diskutovať. Pekný večer vám prajem. (Reakcie z pléna.) | [
"(Reakcie z pléna.)"
] | 4,149,613 |
16 | 2020-10-20 | Autorizovaná rozprava | 257 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Prezentujme sa hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 120, za 37, proti 56, zdržalo sa 27, nehlasovali: nikto. Konštatujem, že ani tento bod pozmeňujúceho návrhu sme neschválili. Nech sa páči. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,143,345 |
6 | 2024-01-10 | Autorizovaná rozprava | 50 | Prostredník, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Prostredník | poslanec NR SR | Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, spravodlivosť je čosi, čo nás presahuje. Je transcendentná. Aj preto napríklad grécko-rímska kultúra má bohyňu spravodlivosti Justíciu. Aj preto júdeo-kresťanská tradícia pripisuje svojej transcendentnej bytosti Bohu ako jeden z najdôležitejších atribútov spravodlivosť, Boh je spravodlivý. Zároveň je spravodlivosť niečím, čoho sa my ľudia ako zákonodarný zbor dotýkame a tvarujeme ju. Táto dvojaká povaha spravodlivosti nás zaväzuje k tej najvyššej miere zodpovednosti. Preto je skrátené legislatívne konanie prípustné ozaj len vo veľmi vážne odôvodnených prípadoch. Viackrát tu tie dôvody kolegyňa a kolegovia podrobne spomenuli. Tvorba zákonov je formovaním toho, čo nás presahuje. Dotýkame sa životov ľudí, zasahujeme do ich slobody, určujeme, čo je dovolené a čo nie, čo je trestným činom a čo ním nie je, a aký trest je primeraný. Preto je riadny legislatívny proces nastavený tak, aby tí, ktorým je zverená táto veľká zodpovednosť, mali k dispozícii čím viac informácií a názorov na predkladané návrhy. Na to slúžia jednotlivé pripomienkové konania a na to je potrebný ten dlhý čas. Odôvodnenie predkladaného návrhu na skrátené legislatívne konanie sa okrem iného odvoláva aj na bežiace konania o porušení práva Európskej únie, tzv. infringementy. Jedno z týchto konaní sa týka nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady označenej číslom 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady z roku 2004. Ide o konanie označené číslom 2019/2135. Vo svojom vystúpení poukážem na to, že toto odôvodnenie slúži súčasnej vládnej koalícii len ako biedna zámienka a zároveň pri bližšom pohľade uvidíme aj to, ako diletantsky sa k transpozícii európskych právnych noriem stavali minulé vlády SMER-u. Pozrime sa teda konkrétne na transpozíciu smernice Európskeho parlamentu 2011/93 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu. Oprava jej nesprávnej transpozície sa totiž v predkladanom návrhu uvádza ako dôvod na skrátené legislatívne konanie. Namieste je teda otázka, kedy došlo k chybnej transpozícii, v čom spočíva daná chyba, ktorú nám vytýka Európska komisia a pre ktorú spustila konanie o porušení práva Európskej únie a kto je vlastne za túto chybnú transpozíciu zodpovedný. Vláda Slovenskej republiky sa transpozíciou tejto smernice začala zaoberať na jar 2013 a mala ju aj vo svojom programovom vyhlásení, keď sa ujala moci v roku 2012. Bola to vláda, ktorej premiérom bol Robert Fico a ministrom spravodlivosti za SMER bol Tomáš Borec. Vládny návrh novely Trestného zákona, ktorým sa transponovala smernica, prešiel riadnym legislatívnym procesom. Jeho súčasťou teda bolo aj medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré tu toľkokrát spomíname v tejto diskusii. A zo záznamu pripomienkového konania sa dozvedáme, že došlo k rozporom medzi Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti so zabezpečením požiadaviek smernice. Rozpory sa týkali prístupu obetí trestných činov patriacich do predmetu označených smerníc na právne zastúpenie a k právnej pomoci. Ministerstvo spravodlivosti v rámci pripomienkového konania tvrdilo, že ciele smernice sú v tejto otázke naplnené a v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky sú vyriešené a preto netreba v rámci transpozície nič meniť. Takto teda došlo k nesprávnej transpozícii smernice, tejto konkrétnej smernice, v tejto jednej konkrétnej veci. Teda pokiaľ ide o prístup k právnej pomoci pre obete trestných činov spadajúcich pod túto smernicu. Zodpovednosť za chybnú transpozíciu majú teda ministri a vláda SMER-u z obdobia rokov 2012 až 2016. Európska komisia zaslala formálnu výzvu Slovensku a ďalším šiestim členským štátom v lete 2019. Výzva sa týkala toho, že tieto štáty nevykonali pravidlá Európskej únie o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii. Ide o formálnu výzvu týkajúcu sa článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Vo výzve sa okrem iného uvádza: „Európska únia má prísne pravidlá, ktoré kriminalizujú zneužívanie detí v celej Európe, zaručujú prísne postihy páchateľov a ochranu detských obetí a v prvom rade pomáhajú predchádzať páchaniu takých trestných činov, smernica takisto obsahuje osobitné opatrenia na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí na internete. Keďže je smernica príliš komplexná, jej vykonanie sa oneskorilo takmer u všetkých členských štátov. Komisia si je vedomá týchto problémov, ale v záujme zabezpečenia účinnej ochrany detí pred sexuálnym zneužívaním musia všetky členské štáty v plnej miere dodržiavať ustanovenia smernice. Komisia sa preto rozhodla začať postupy v prípade nesplnenia povinností proti siedmym členským štátom z dôvodu nesprávneho vykonania smernice do vnútroštátneho práva. Dotknuté členské štáty majú teraz dva mesiace na to, aby reagovali na tvrdenia Komisie. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o zaslaní odôvodneného stanoviska." Dodatočnú formálnu výzvu v rovnakej veci dostalo Slovensko potom ešte 15. februára 2023, to sa spomína tiež v odôvodnení tohto skráteného legislatívneho konania. Podobne vo veci transpozície smernice o boji proti sexuálnemu zneužívaniu dostalo výzvy aj ďalších jedenásť členských štátov. Z uvedeného teda vyplýva, že skrátené legislatívne konanie odôvodňuje súčasná vláda chybami, ktoré sama urobila pri transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí. Vlastne by som mal pochváliť vládu, že konečne chce tieto chyby napraviť a lepšie ochrániť detské obete sexuálneho násilia a dokonca aj za to, že to chce urobiť veľmi rýchle. Čo na tom, že to jednofarebná vláda SMER-u mohla pohodlne urobiť v období medzi rokmi 2012 a 2016 a tiež v koaličnej vláde vedenej SMER-om medzi rokmi 2016 a 2020. Pokladám však za pokrytecké, keď dlho... dlhodobo zanedbávanú ochranu detských obetí sexuálneho zneužívania odrazi, odrazu tí, čo ju zanedbávali, používajú ako zámienku a zásterku na demontáž právneho štátu. Mimochodom, keď vtedy v roku 2013 vláda vedená SMER-om nedokázala bez chýb transponovať smernicu o boji preti, proti sexuálnemu zneužívaniu detí v riadnom legislatívnom procese, teda s riadnym vnútorným a medzirezortným pripomienkovým konaním, kde máme záruku, že teraz v skrátenom legislatívnom konaní bez diskusie s odbornou verejnosťou, bez pripomienkového konania to už urobí dobre a bez chýb? A to už nehovorím o tom, že oprava transpozície tejto smernice, ako aj ďalších, ktorými sa odôvodňuje toto skrátené legislatívne konanie, je len zásterkou iných zmien, ktoré sú skutočným cieľom predkladanej novely, ako tu opakovane preukázali vo svojich vystúpeniach kolegyne a kolegovia predo mnou. Veľmi nebezpečnú hru tu hrá táto vládna koalícia so spravodlivosťou. Zaštiťuje sa naliehavosťou zmien v náhlivosti a v strachu o svojich ľudí však robí také zmeny, ktoré oslabia dôveru spoločnosti v systém spravodlivosti. Jedným z pilierov dôvery ľudí v spravodlivosť je primeranosť trestov za jednotlivé trestné činy. Mnohí už v tejto rozprave poukázali na to, že navrhované zmeny trestných sadzieb sú pripravené bez diskusie, bez pripomienkového konania, bez náležitého vyhodnotenia, v úplnej odtrhnutosti od predchádzajúcej pripravenej, ale neprerokovanej novely Trestného zákona. Len tak. Akosi od pása tu niekto navrhuje znížiť trestné sadzby za krádeže a korupciu. A to je ďalší dôvod na to, aby sme bili na poplach a poukazovali na obrovskú zodpovednosť, keď formujeme onú transcendentnú hodnotu spravodlivosti. Nesmieme dopustiť, aby ľudia začali pochybovať o primeranosti trestných sadzieb. To je priama cesta k rozkladu verejného poriadku. To je cesta k tomu, aby ľudia prestali veriť v spravodlivosť a začali spravodlivosť uplatňovať sami, brať ju do vlastných rúk. Vzťah primeranosti trestu a trestného zlo... a trestaného zločinu prešiel v dejinách ľudskej spoločnosti svojím vývojom. Od bezbrehej pomsty cez zákon odplaty až po zákony, ktoré umožňujú ujmu a škodu spáchanú trestným činom nahradiť, či už odňatím slobody alebo obmedzením slobody, alebo finančnou čiastkou. Áno, spoločnosť sa posúva smerom k humanizácii trestov. To je trend, v ktorom by sme ani my na Slovensku nemali zaostávať. Ale vždy platí, že rozhodujúce je povedomie verejnosti o primeranosti trestov. Bez neho sa inak správny trend humanizácie trestov veľmi ľahko zmení na ohrozenie dôvery spoločnosti v systém spravodlivosti. Spravodlivosť je čosi, čo nás presahuje. Keď nám niekto zveril zodpovednosť rozhodovať o tom, čo je a čo nie je trestné, a rozhodovať o tom, aký trest je primeraný, mali by sme to robiť uvážene, v pokoji, po zohľadnení čo najširšieho spektra pripomienok. Bez hnevu, bez strachu, bez pomsty. Preto návrh na toto skrátené legislatívne konanie nepodporím. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,166,225 |
37 | 2014-09-23 | Autorizovaná rozprava | 176 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Faktické poznámky traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Huba. | [] | 4,192,722 |
19 | 2013-05-31 | Autorizovaná rozprava | 159 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Chce sa k rozprave, nie, spravodajca vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, páni. Teraz nasleduje ďalší bod programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Ivana Štefanca, Pavla Freša a Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 501 a návrh na jeho pridelenie do výborov je v rozhodnutí č. 480. Dávam slovo poslancovi Ivanovi Štefancovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca, Pavla Freša a Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov , tlač 501.) | [
"(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca, Pavla Freša a Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov , tlač 501.)"
] | 4,183,085 |
74 | 2022-10-06 | Autorizovaná rozprava | 69 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | ... kolegovia, pán poslanec Šefčík, máte možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Neprekrikujte sa. | [] | 4,025,703 |
24 | 2011-10-19 | Autorizovaná rozprava | 257 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Jasaň a pani poslankyňa Viera Tomanová. Uzatváram možnosť reagovať vo faktickej poznámke na vystúpenie predrečníka. Slovo má pán poslanec Jasaň. | [] | 4,164,097 |
45 | 2019-05-13 | Autorizovaná rozprava | 135 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku som nedostala, ale v súlade s rokovacím poriadkom požiadal o slovo pán navrhovateľ, pán poslanec Hrnko. Nech sa páči. | [] | 3,885,240 |
48 | 2021-10-22 | Autorizovaná rozprava | 6 | Korčok, Ivan, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | Ivan | Korčok | minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, uvedená dohoda, ktorú citoval pán predsedajúci, je dohoda, ktorá má za cieľ posilniť spoluprácu medzi zmluvnými stranami v otázkach spoločného záujmu, vytvára právne záväzný rámec pre vzťahy Európskej únie so Singapurom, zameriava sa na celý rad otázok, ako napríklad sloboda, bezpečnosť, spravodlivosť, a neopomína ani štandardné otázky či záväzky týkajúce sa ľudských práv alebo spoločného boja proti terorizmu. Hospodárska spolupráca je kľúčovým pilierom vzťahov Singapuru s Európskou úniou. Len pripomeniem, že v Singapure pôsobí vyše desaťtisíc európskych spoločností. Mnohé využívajú Singapur ako regionálne centrum pre svoje podnikanie, rovnako ako logistické a distribučné centrá umiestnené v tejto krajine. Singapur a Európska únia sú dôležití obchodní, investiční partneri. EÚ je tretím najväčším obchodným partnerom Singapuru po Číne a Malajzii. Singapur predstavuje piateho najväčšieho obchodného partnera pre EÚ z krajín Ázie a pätnásteho najväčšieho obchodného partnera EÚ. Celkovo EÚ má pozitívne saldo vzájomného obchodu. V Singapure je umiestnených 63 % priamych zahraničných investícií EÚ v krajinách ASEAN-u a Európska únia je druhým najväčším zahraničným investorom v Singapure po Číne s podielom 25 %. Na druhej strane Singapur je druhým najväčším zdrojom priamych zahraničných investícií z krajín Ázie v Európskej únii. Za Slovenskú republiku bola dohoda podpísaná v októbri 2018 v Bruseli. Predkladaná dohoda je, tak ako predchádzajúca, zmiešanou úniovou zmluvou, teda zmluvnými stranami sú Európska únia a jej členské štáty na jednej strane a tretia krajina, v tomto prípade Singapurská republika na strane druhej. Dohoda podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) ústavy vysloveniu súhlasu Národnej rady spolu s jej rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. A vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou dohody prezidentkou Slovenskej republiky. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada vyslovila súhlas s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a členskými štátmi a Singapurskou republikou a tiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prosím vás o podporu a ďakujem vám za pozornosť. | [] | 3,963,212 |
4 | 2002-12-12 | Autorizovaná rozprava | 192 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných je 127 poslancov, za návrh 75, proti 40, zdržalo sa 11, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme schválili návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2003. Teraz budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia k návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2003, tlač 94. Pán spoločný spravodajca, pán poslanec Biroš, máte slovo. P. Biroš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Predkladám návrh uznesenia gestorského výboru k rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Uznesenie. Národná rada Slovenskej republiky z 12. decembra 2002 k návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2003 konštatuje: Po A., že návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2003 bol predložený v súlade s § 49 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Po B. schvaľuje poistný rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2003 s tým, že predpokladaná tvorba fondov celkom a použitie fondov sú rozpočtované nasledovne: tvorba fondov celkom 42 262 333 tisíc korún, použitie fondov výdavkov 42 262 333 tisíc korún a v tom po a) základný fond 39 704 507 tisíc korún, rezervný fond 157 939 tisíc korún, účelový fond 630 758 tisíc korún a správny fond 1 769 129 tisíc korún. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,169,836 |
10 | 2007-05-17 | Autorizovaná rozprava | 264 | M. Fronc, poslanec: | M | Fronc | poslanec | Pán minister, vypísali ste verejné obstarávanie na realizáciu administrácie programu Mládež v akcii, čo je program hradený z európskych fondov v hodnote skoro 400 mil. korún. Do verejného obstarávania sa prihlásila Juventa a nadácia Intenda. Juventa dala ponuku za 50 mil. Sk, Intenda za 49 mil. Sk. Verejné obstarávanie ste následne zrušili a projekt ste zverili Juvente. Preto sa chcem opýtať, pán minister, na základe čoho ste zrušili toto verejné obstarávanie a či ste následne vypísali nové verejné obstarávanie, alebo ste projekt priamo zverili Juvente, teda priamym zadaním. A posledná otázka v tejto veci: Je tento postup v súlade s pravidlami pre čerpanie prostriedkov z európskych fondov, nestane sa, že Slovensko potom bude musieť vracať peniaze do európskych fondov? Ďakujem. | [] | 4,017,486 |
2 | 2012-05-04 | Autorizovaná rozprava | 18 | Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Beblavý | poslanec NR SR | Dobrý deň. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť aj svoje vyjadrenie k programovému vyhláseniu vlády pána Roberta Fica, ktoré nám bolo predložené. Myslím, že poverení zástupcovia klubov, ako aj niektorí iní rečníci, ktorí už boli predo mnou, sa pomerne hojne vyjadrili k tomuto programovému vyhláseniu ako celku pozitívne aj negatívne, podľa, samozrejme, svojho názoru a politického presvedčenia. Dovoľte mi preto sústrediť sa skôr už na konkrétne veci, a to na konkrétne dve oblasti, ktoré sú veľmi dôležité a ktorým sa aj osobne venujem. Jedno je školstvo a vedomostná ekonomika a druhé je otázka boja proti korupcii. Takže dovoľte mi pozrieť sa na programové vyhlásenie vlády z hľadiska týchto dvoch oblastí. Je mi ľúto, že či už iné povinnosti alebo dlhší spánok nedovolil pánovi ministrovi Čaplovičovi, aby tu v tejto chvíli bol, ale verím, že mu tieto slová budú sprostredkované, ak budú uznané za hodné pozornosti. Takže začnem školstvom a vedomostnou ekonomikou. Myslím si, že je naozaj čas, a v tom súhlasím s rečníkmi z oboch strán tohto politického spektra, aby sme hovorili viac vecne a možno menej všeobecne. Ja dokonca mám aj osobný záujem na tom, aby pán minister školstva aj vláda ako celok mali v oblasti školstva úspech. Mám dve malé deti, ktoré v tejto krajine budú chodiť do školy alebo už chodia do školy, a myslím si, že takisto ako všetci ostatní, ktorí toto zažívajú, si môžu len priať, aby sme pokračovali v línii zlepšovania stavu nášho školstva, ktorá nie je uspokojivá. Máme veľký problém, o ktorom sa, chvalabohu, už hovorí, je to nezamestnanosť mladých ľudí na Slovensku, ktorá dosiahla alarmujúcich 35 %. Sme za Grékmi a Španielmi najhorší v Únii v tomto. To je naozaj niečo, čo musí varovať. Akútnosť tejto situácie núti aj spoločnosť, aj politikov konečne sa vážne zaoberať školstvom. Je to smutné aj dobré zároveň, dobré v tom, že sa ľady hýbu ostatné roky. Ako človek, ktorý už dvanásť rokov sa venuje problematike školskej politiky, môžem konštatovať, že postupne pozornosť, ktorá sa jej venuje, rastie, ale, bohužiaľ, smutné je to v tom, že rastie až vtedy, keď rastie aj kríza v oblasti vzdelávania, najmä jej výsledkov na trhu práce. V tomto smere vítam to, že programové vyhlásenie vlády venuje tejto oblasti veľa strán papiera a že dokonca aj z hľadiska verejnej diskusie ostatných dní téma školstva je až nadštandardne zastúpená. Otázka však zostáva, samozrejme, aké budú výsledky. Osobne však musím zároveň aj kriticky poznamenať, že aj programové vyhlásenie, ale najmä vyjadrenia, ktoré ho sprevádzajú, síce na jednej strane hovoria o potrebe určitého pokoja, poriadku aj v školstve, čo predsa len v prípade školstva ja si cením, pretože myslím, že naozaj školstvo ako beh na dlhodobé trate potrebuje určitý pokoj a poriadok, na druhej strane sú tu rovnako razantné až razantnejšie vyhlásenia, ktoré sú skôr konfrontačné, sú to hľadania nepriateľov v gymnazistoch, súkromných školách, niekedy aj v žiakoch samotných. Pritom skutočnou cestou k spokojnosti ľudí je školstvo, ktoré funguje pre všetkých nie také, v ktorom sú jasní nepriatelia. A nemôžeme si nahovárať, že keď školstvu vrátime niekoľko vonkajších znakov, ktoré si pamätáme z čias socializmu, tak bude zrazu všetko v poriadku. Nie sme už v osemdesiatych rokoch, naša ekonomika nie je v osemdesiatych rokoch, naša spoločnosť nežije v osemdesiatych rokoch, naše deti nežijú v osemdesiatych rokoch. Ak sa budeme pokúšať vybudovať znova školstvo osemdesiatych rokov, nebude to fungovať. A to nie je spôsob, ako sa vymedzovať voči socialistickému školstvu, ktoré v mnohom fungovalo veľmi dobre, ale nie vo všetkom. Dovoľte mi stručne pohovoriť o štyroch kľúčových problémoch a o tom, ako sa im venuje programové vyhlásenie vlády a aké uspokojivé záväzky nám v tomto smere dáva. Asi tá najdôležitejšia otázka, a preto ju spomínam prvú, je otázka postavenia učiteľov. Medzinárodné štúdie ukazujú, že kvalita učiteľov, ich postavenie, ich podpora, to, ako dobre môžu vykonávať svoje povolanie, je úplne najdôležitejší faktor. Nie iPady v školách, nie krásne budovy, nie všetky možno ostatné veci, ktoré môžeme spomenúť, ale učiteľ je ten úplne prvoradý. Je to podložené naozaj tak veľkým množstvom štúdií, že s tým ťažko polemizovať. A myslím si, že to je niečo, na čo na Slovensku by sme nemali zabúdať a, viem, nezabúdame. Myslím si, že kľúčom ku kvalitnej škole je učiteľ, ktorý nemá v ruke trstenicu, nebojí sa dávať zauchá, učiteľ s primeranou a zaslúženou autoritou. Na to však potrebuje aj materiálne podmienky, ktorým sa u nás väčšinou rozumie plat, ale aj dôstojnosť z hľadiska výkonu svojho povolania. To je niečo, v čom Slovensko zlyháva. Tuto nejdem teraz hádzať nejaké obligátne kritické slová ani na adresu prvej Ficovej vlády, ani na adresu kratšej Radičovej vlády, ani do minulosti. Myslím si, že v tomto smere skutočný skok vpred sa neudial asi za žiadnej vlády, takže tuto nie je asi namieste si navzájom pohovoriť. Dovolím si však len poznamenať, že predsa len jedna vec mi v tom programovom vyhlásení chýba. Vláda Ivety Radičovej napriek tomu, že pracovala v časoch veľmi ťažkej konsolidácie verejných financií, keď v priebehu jedného roka musela stiahnuť deficit o takmer 4 % HDP, dokázala povedať aspoň to, že učitelia budú mať prednosť v porovnaní s úradníkmi vo verejnej správe. Ak si pozrieme rok 2011, vidno, že mzdový balík vo verejnej správe sa znížil o 10 %, učiteľom zostal zachovaný, v roku 2012 zostal úradníkom zachovaný, učiteľom sa zdvihol o 5,7 %. Nie sú to veľmi uspokojivé čísla, ale aspoň tam bola tá prioritnosť. V programovom vyhlásení vlády je len všeobecná veta o tom, že učiteľom sa pridá v závislosti od možnosti štátneho rozpočtu. A pokiaľ ide o budúci rok, už skôr dostávame signály, že sa platy zvyšovať nebudú vôbec alebo len veľmi minimálne. To pobúrilo dokonca aj takých spojencov vlády, ako sú odborári v školstve, ktorí povedali pre nich až také, nechcem povedať slovo kacírske, neočakávané slová o alibizme a o tom, že nevedia garantovať sociálny zmier, na čo sme vo vzťahu odborov a strany SMER v minulosti nezvykli. Čo tým chcem povedať, je, že učitelia za tejto vlády by sa mali dočkať aspoň takej prednosti, akú mali za minula, pretože čelíme minimálne rovnakým podmienkam v oblasti konsolidácie verejných financií. A ja by som veľmi vláde prial, aby sa dočkali aj lepšieho. Vláda to bude robiť v ťažkých časoch. A preto si myslím, že je namieste trpezlivosť a zároveň nemôžeme prijať to, že za štyri roky sa s tým nedá výrazne pohnúť dopredu. A myslím si, že v tomto smere, dúfam, sa dočkáme aj konkrétnejších vyjadrení. Zároveň však treba povedať aj to, že postavenie učiteľa je nielen o plate. Samozrejme, plat, ako sa vždy hovorí, je na prvom mieste. Ale to, na čo sa u nás sťažujú pedagógovia na všetkých úrovniach, nie je len plat. Sťažujú sa aj na nie často dôstojné podmienky práce, napr. z hľadiska rôznych legislatívnych obmedzení, až, prepáčte mi za výraz, buzerácie, ktorým čelia. To hovoria od vysokoškolských učiteľov až po učiteľky v materskej škole. Špeciálne byrokratizácia, ktorá vznikla po tzv. Mikolajovej reforme v prípade základných a stredných škôl v roku 2009, keď už nie je úplne radostná situácia v školstve, sa ešte preťažila tonami papiera. Predchádzajúca vláda v reakcii na to naštartovala projekt debyrokratizácie školstva, ktorý už priniesol prvé výsledky. Tu mi zatiaľ chýba o ňom zmienka. Verím, že to nie je preto, že by sa byrokratizácia chcela prehlbovať, ale že je to skôr nejaké prehliadnutie. Druhý bod, ktorý si zasluhuje dôsledné riešenie, je štruktúra odborného školstva, jeho kvalita a vzťah k trhu práce. Problém odborného školstva dnes na Slovensku je v tom, že je najdrahšie zo všetkých stredných škôl, ale produkuje najviac nezamestnaných. Je to paradox a veľmi smutný paradox. A odborné školstvo potrebuje určite aj reštrukturalizáciu, aj odmeňovanie za kvalitu, aj dôrazné umiestňovanie absolventov v praxi. Toto vnímam pozitívne, aj keď musím povedať, že nie potom celkom rozumiem, prečo hlavnou témou vlády vo vzťahu k stredným školám zatiaľ je boj s gymnáziami. Vláda má v programe slovo, že ich chce zreálniť, hoci už máme spolu s Čechmi jeden z najnižších počtov gymnazistov v Európe. Aj Nemci, Francúzi a všetky iné vzory, ktoré pán minister spomínal, majú na gymnáziách omnoho viac detí. Ak na gymnáziách u nás je menej ako 30 % detí, tak ťažko tam môže vo veľkom chodiť odpad, ak pán minister za odpad nepovažuje 80 % absolventov základných škôl. A ak ich za to považuje, tak potom si to treba povedať a potom si povedať, čo s tým ideme robiť, ak sme nespokojní s tým, ako je vzdelaných viac ako 80 % absolventov základných škôl. V snahe získať body dokonca aj predseda vlády sa zapojil do tejto diskusie a doslova povedal, že murár je viac ako gymnazista, čo, si myslím, je veľmi nevhodné vnášanie triedneho boja do našej spoločnosti. Každý, kto niekedy skúšal aj stierkovať, ale aj študovať na gymnáziu, mal som príležitosť skúšať toto oboje, vie, že nie je možné stavať jedno nad druhé, obidvoje si vyžaduje iné zručnosti, ktoré niektorí ľudia majú obe. Ja sa priznám, že som rýchlo pochopil, že mám skôr tú gymnaziálnu ako tú stierkovaciu, aj keď zostali po mne určité tiež manuálne výkony. Takže myslím si, že akékoľvek odkazy evokujúce boj a dávno minulé časy neprinesú lepšie školstvo. Nemôžeme stavať murárov a gymnazistov proti sebe ani ich polarizovať. Musíme sa snažiť, aby každý z nich mal dobré školy. A to je ďalšia vec, ktorú, musím sa priznať, vnímam kriticky. A to je naozaj otázka kvality škôl a hierarchie škôl, pretože ak chceme, aby sa rodičia nebránili tomu, že ich deti pôjdu na odborné školy, tak ich nesmieme znevažovať. Nesmieme ich zhadzovať, nesmieme sa tváriť, že sú lepšie a horšie školy. Ak, naopak, verejne hovoríme o tom, že áno, je prvá trieda, tam pôjdu tie lepšie deti, potom je druhá trieda, tam pôjdu tie priemerné deti, a potom je tretia trieda, tam pôjdu tie odpadové deti, a tak podporujem zmýšľanie spoločnosti, ktoré mi hovorí, že tí skutočne dobrí idú na gymnáziá a tí ostatní sa niekde už umiestnia, potom niet divu, že každý rodič, ktorý chce len to najlepšie svojmu dieťaťu bude bojovať ako lev, aby jeho dieťa skončilo v prvej lige, pretože, samozrejme, každý rodič chce, aby jeho dieťa skončilo v prvej lige. Z tohto hľadiska oceňujem a veľmi oceňujem snahu povedať, že všetci sú si rovní a nie je lepšie byť jedným alebo druhým. Na druhej strane si myslím, že potom tie výroky musia byť aj vzájomne konzistentné. Odborné vzdelávanie zároveň nesmieme vnímať ako monolit. Dnes sa hovorí o odbornom školstve, na ktorom študuje asi 70 % našich detí, na strednej škole. Ale to je naozaj od priemysloviek a obchodných akadémií až po stavebných robotníkov, ktorých mal na mysli alebo ku ktorým hovoril aj predseda vlády. Máme tam aj kvalitné odborné školy, aj školy s veľmi nízkou úrovňou. Cieľom asi je vytriediť to. A v tom aj ponúkam vláde našu spoluprácu, pretože si myslím, že je to zásadný problém v tejto spoločnosti. Hádzať do jedného vreca ich môže len dedo Mráz. Dúfam, že toho sa nedočkáme. Druhým krokom je však uvedomiť si, aký je dnes trh práce. Viem, že aj zástupcovia strany SMER, aj konkrétne pán minister školstva v minulosti komunikovali s manažérmi z veľkých priemyselných podnikov, napr. s manažérmi zo Samsungu. A mal som možnosť sa s nimi porozprávať aj ja. Ale mal som z toho pocit, že sme si zobrali iné závery. Možno je to generačný rozdiel, ale chýba mi uvedomenie, že dnes sme naozaj v úplne inom svete ako v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Nevyrábame pre trhy RVHP, vyrábame úplne na iných technológiách. Dnešný sústružník je často napoly programátor. To som si uvedomil, tú mieru globalizácie, keď som sa rozprával naozaj s manažérom zo Samsungu. A potom som čítal jeden článok v americkom časopise o podobných ľuďoch v Spojených štátoch. A tie články a tie vyjadrenia boli takmer identické. My dnes naozaj súťažíme na globálnom trhu pracovnej sily a súťažíme, ak chceme žiť tak, ako chceme žiť, o najkvalifikovanejšie pracovné miesta. A musíme tomu sa prispôsobiť. Keď sa bavím s manažérmi, ja verím, že máte podobnú skúsenosť, málokedy sa sťažujú na to, že niekto neovláda tento konkrétny stroj alebo ten konkrétny stroj. To vedia naučiť pomerne rýchlo. Na čo sa mi sťažujú, je, že naše deti často nevedia dobre po anglicky, čo je v moderných firmách, nadnárodných, úplne kľúč, nevedia robiť s informačnými technológiami, čo, ako som povedal dnes aj pri manuálnych profesiách, je často základ. Nemusí človek, samozrejme, vedieť programovať v C, ale musí vedieť pracovať s informačnými technológiami. Na to, čo nazývajú Angličania soft skills, my nemáme, my to voláme mäkké zručnosti, prekladáme to teda schopnosť pracovať v tíme, schopnosť robiť, povedzme, nadčas, motivovať sa a podobne. A dokonca paradoxne sa mi často sťažujú na veci, ktoré vôbec nesúvisia s osnovami, ako je zvedavosť, chuť učiť sa nové veci, chuť do práce a podobne. To sú veci, ktoré sa nedajú naučiť povinnou matematikou, ani povinnou angličtinou, keď hovorím o tom, čo sme zaviedli my, to sú veci, ktoré sa naozaj dajú zaviesť len zlepšeným celkovým školstvom. Zároveň sa mi sťažujú aj na nedostatky v matematike, slovenčine, v praktických základoch fyziky a chémie. To naznačuje, že problém nášho odborného školstva nie je ani tak v konkrétnej väzbe na konkrétny zdroj, ale v celkovej úmere vzdelanosti, ktorú sme schopní našim deťom poskytnúť. A na tom by sme mali pracovať. Tretím okruhom problémov slovenského školstva je kvalita vysokých škôl, vedy a výskumu. Cením si, že v tejto časti nie sú zásadné rozdiely medzi tým, čo mala na mysli predchádzajúca vláda, a tým, čo má na mysli táto vláda. A myslím si, že je to aj pomerne dobre namierené, len je to pomerne všeobecné, nevieme z toho určiť, čo vláda naozaj spraví. A tým pádom sa to aj ťažko hodnotí. Zároveň si dovolím upozorniť možno na pár konkrétnych problémikov. Prvý z nich je ten, že dneska sa často debatuje o kvalite vysokých škôl z hľadiska odborov. Debatujeme o tom, či je lepšie byť technikom alebo prírodovedcom, alebo ja neviem politológom, alebo matematikom. Problém je v tom, že to je delenie, ktoré vám toho veľa nepovie. Ak si pozriete údaje, ktoré máme k dispozícii o tom, kto má najlepšie pracovné miesta a kto je najlepšie zamestnaný, tak zistíte, že tá deliaca čiara nevedie medzi odbormi, ale medzi kvalitnými a nekvalitnými školami. Ministerstvo školstva zverejnilo takú peknú tabuľku, kde sú absolventi jednotlivých fakúlt podľa platov. A v tej prvej desiatke máte aj informatikov, ale aj manažérov, aj farmaceutov, aj národohospodárov. Nie je možné povedať, že na trhu práce uplatniteľní jedni sú a druhí nie sú. Sú tam uplatniteľní všetci, ak majú kvalitné vzdelanie. Problém Slovenska je v tom, že mnoho škôl neponúka dnes kvalitné vysokoškolské vzdelanie. A na výbore včera zaznel, neviem, či to nebolo aj náhodou od niekoho zo strany SMER, a ospravedlňujem sa, ak vkladám niečo do úst, veľmi múdry výrok, že problém často dneska nie je v tom odbore, ale v peniazoch. Ak máte málo peňazí, tak sa ľahšie učia tie finančne nenáročné odbory. A učia sa nekvalitne. A to nie je problém toho odboru ako takého, ale toho, že keď chcete za pár sto eur naučiť niečo vysokoškolských študentov na hlavu, tak ich to niečo nenaučíte, aj keby to bola technika alebo čokoľvek iné. Preto si myslím, že musíme na tomto pracovať a musíme pracovať aj na platovej reforme vo vysokom školstve. Výhoda vysokého školstva je v tom, že tých elít je tam málo. Slovensko má asi tisíc profesorov a asi dvetisíc docentov. To v porovnaní s počtom napr. učiteľov základných stredných škôl je, samozrejme, zanedbateľné číslo. Preto by sme pre akademické špičky, ktoré naozaj udávajú tón na vysokých školách, mohli tie platy zreformovať za pomerne malé náklady. A verím, že niečo podobné sa aj podarí, pretože bez toho iné kroky, ako sú napr. obmedzenia úväzkov, vyženú aktívnejších zo systému alebo k inému ako k učeniu. Zároveň posledná téma, ktorú by som chcel v tomto smere spomenúť, je, že návrh chce zásadne sprísniť akreditáciu, čo podporujem. Bolo to aj v návrhu, ktorý už pripravila Radičovej vláda a poslala na pripomienkovanie. Znepokojuje ma však opäť to, že sa nevieme poučiť z vlastnej minulosti. A to je plán akreditovať všetky vysoké školy naraz za jeden rok. Možno si pamätáte tí z vás, čo sa aspoň trochu školstvu venujú, toto skúsil už pán minister Mikolaj v rokoch 2008 a 2009, keď bol rozpracovaný plán na komplexnú akreditáciu na 6 rokov. A on sa rozhodol, že to urobí naraz. Výsledkom bolo toho, že školy v panike milióny strán papiera, doslova milióny strán papiera posunuli Akreditačnej komisii. A ak niekto z vás verí, že Akreditačná komisia vedela prečítať za jeden rok milióny listov papiera, tak je optimistickejší alebo ich považuje za skenery členov Akreditačnej komisie. A výsledkom bolo, že univerzitou na Slovensku sa stala takmer každá vysoká škola, pretože schopnosť Akreditačnej komisie ustrážiť kvalitu tohto procesu sa stratila pod zavalením práve tejto hurá ambície. Bývalý ruský premiér Černomyrdin raz hovoril, že chceli sme to najlepšie, ale dopadlo to ako vždy. A ja veľmi prajem vláde, aby to v súvislosti s opätovnou prísnou akreditáciou nedopadlo takto, nie preto, že nejaký zlý minister Čaplovič to tak bude chcieť, myslím si, že to tak nebude chcieť, ale preto, že sa nepoučíme z vlastnej minulosti a už z vlastnej skúsenosti. Dovoľte mi na záver k vysokým školám povedať ešte jednu vec. A to je to, že vláda chce v programovom vyhlásení klásť dôraz na excelentnosť. Hovorí o tom napr., že chce, aby profesori boli len tí, ktorí naozaj majú excelentné tvorivé a vzdelávacie schopnosti a výsledky vrátane formovania vedeckých alebo umeleckých škôl. Môžem toto predsavzatie len podporiť a opäť spomenúť, že pomerne konkrétny návrh, ako to spraviť, bol aj v novele, ktorá už bola v pripomienkovom konaní. Treba však povedať, že tieto veci nie sú vecou formálnych pravidiel, Slovensko má už dnes v zákone pomerne rovnaké kritériá, aké sú v okolitých krajinách, aké sú často aj v západoeurópskych krajinách. Problém býva skôr v ich vynútení a v ich uplatnení. A tam musím povedať, že by som dúfal, že vláda dá lepšie signály na to, ako vážne to myslí, než sa stretávame v súvislosti napr. s otázkami vzdelania či už bakalárskych alebo profesorských titulov jej vlastných členov. Dovoľte mi na záver ešte povedať niečo o tom, čo v programovom vyhlásení spomenuté nie je. A to je inkluzívne vzdelávanie. Pán poslanec Hlina predo mnou spomínal to, čo on nazval rómsky problém. Neviem, či je to úplne najlepší názov, ale myslím si, že čas na to, aby sme sa trápili nálepkami, je už dávno za nami. V ostatných témach, ktoré som spomenul, môžem s vládou niekedy súhlasiť, niekedy nesúhlasiť, môžem kritizovať všeobecnosť niektorých záväzkov, ale musím jednoznačne povedať, že vláda identifikovala tie problémy rovnako závažne, ako to robíme my, v opozícii, ale čo mi chýba v tomto zozname, to je naozaj, čo so vzdelávaním chudobnejších častí populácie a osobitne sociálne vylúčených Rómov, pretože o tom v tom programovom vyhlásení nie je takmer nič. Je tam jediná veta o tom, že vláda bude podporovať internátne školy. Internátne školy sú politicky taká fajn vec v tom, že ak sa vám nechce takúto otázku riešiť, a je to veľmi ťažká otázka, tak stačí spomenúť internátne školy a vzbudíte obrovskú vlnu emócií. Veľa ľudí je za to, lebo sú presvedčení, že len vytrhnutím detí z osád sa to môže zlepšiť. Veľa ľudí je proti tomu, najmä ak si naštudovali, čo sa stalo vo svete, keď posielate malé deti hromadne do internátnych škôl, najmä z takých menšín, ktoré nie sú populárne. A diskusia sa vedie, vášne stúpajú. Nakoniec sa nič nestane, ale máte to vybavené. Tento postup, priznám sa, je možno politicky pochopiteľný, ale po štyroch rokoch nič s našimi najvylúčenejšími deťmi neurobí. Preto si myslím, že je čas povedať si niečo iné. V pohode urobme internátne školy. Len kde na ne vezmeme peniaze? Niektoré inštitúty spočítali, že ak by naozaj internátne školy mali byť podstatné, stojí to asi 200 mil. eur ročne. V situácii, keď pán minister včera na výbore školskom vyhlásil, že nemôžu robiť ani taký krok, ktorý on osobne veľmi podporuje, a to je povinná škôlka pre päťročných, čo by bol ďalší krok pre inklúziu rómskych detí, čo by stálo rádovo menej peňazí, ako je 6 mld. korún, tak si myslím, že je to čisto fantázia. A treba si naozaj povedať, čo reálne vieme a chceme urobiť, či je to model celodenných škôl, či je to niečo iné. Ale musíme to spraviť. Prestaňme sa zaoberať chimérou internátnych škôl. Dnes existuje na Slovensku jedna taká, pokiaľ viem, má problém prežiť. To znamená, budem brať vážne v tomto akékoľvek deklarácie, až keď aspoň tá prvá škola nebude mať zásadné problémy s prežitím. Dovoľte mi na záver v časti o školstve povedať zopár všeobecných viet. SDKÚ kritizuje vládu v tej oblasti programového vyhlásenia za to, čo nazývame bianko šek. Myslím, že aj včera to tu bolo predmetom určitej polemiky, aj u nás na školskom výbore to bolo predmetom polemiky, čo tým myslíme a či naozaj si vláda vypisuje bianko šek. Dovoľte mi preto povedať, čo tým máme na mysli. Osobitne v prípade školstva, si myslím, to namieste, bohužiaľ, je. Bianko šek znamená, že programové vyhlásenie vlády obsiahne veľa dobrých úmyslov, ale tak všeobecne poňatých, že sa nebude dať skontrolovať ich plnenie, čo je v prípade školstva nepochybne pravda. Ak si prečítate tých 9 strán, málokedy budete zásadne s niečím nesúhlasiť, lebo tie veci sú napísané tak, aby sa nedalo nesúhlasiť. Všetci chceme lepšie školy, všetci chceme lepších učiteľov, odmeňovaných učiteľov, vážených učiteľov, deti, ktoré sa majú lepšie a podobne, len oveľa menej sa tu dočítame o tom, ako to spraviť. A zároveň s tým sa kombinuje niečo, čo už vidíme ako ten bianko šek, aké bude mať efekty. A to je to, že on dáva priestor pre ministra školstva, príp. aj iných funkcionárov povedať takmer čokoľvek. Ak sa nám chce, aby jedného dňa sme mali gymnáziá zmenšené, tak to môžeme povedať, ak sa nám to prestane chcieť, tak môžeme povedať len to, že to mierne znáročníme, vezmeme do úvahy známky, monitor, niečo iné. A ak sa nám zdá, že, poviem príklad iný, že osemročných gymnázií je priveľa, jeden deň ich môžem chcieť zrušiť, druhý deň ich môžem chcieť obmedziť na 5 %, tretí deň môžem hovoriť o úplne iných kritériách. Ak chcem niečo podporiť ideologicky, napr. viac matematiky, tak jeden deň môžem povedať, že naše deti nevedia dobre matematiku, preto ju treba zaviesť povinnejšie, keď sa to zmení a ukáže monitor, že mi deti matematiku vedia, tak môžem vyhlásiť, že deti nech sa neboja matematiky, však ju vedia, a preto ju treba spovinniť, lebo sa jej deti nemusia báť. To znamená, že mám tu možnosť presadiť takmer čokoľvek, čo sa mi chce a čo mi práve napadne. Tie veci možné môžu byť dobré, niektoré môžu byť zlé, ale obávam sa, a to by som chcel povedať na záver, že to nie je dobrý model riadenia školstva a to sa netýka len tejto vlády opäť. Keď sa objavili v médiách debaty o tom, čo bude v programovom vyhlásení, tak som bol svedkom toho, že viacerí učitelia aj jedna pani riaditeľka mi napísali o tom, že nemajú nič proti pánovi ministrovi Čaplovičovi, mnohí sa na neho tešia, zase povedané korektne. Ale čoho sa boja bez ohľadu na to, kto bude minister, je to, že sa zase začne v mnohom od začiatku. Písali mi o tom, ako naozaj po Mikolajovej reforme prepisovali učebné plány, ako si to museli celé prerábať. A hovorí mi to, že pre nich najväčší strach je, že keď dôjde minister jogín, chystá sa joga, keď dôjde minister, ktorý rád hrá futbal, chystá sa viac hodín telocviku, keď dôjde minister stavbár, alebo minister technik, začnú sa podporovať technické školy. A teda sa báli, či teda sa nebude vyučovať archeológia. Ale v tomto pán minister, musím uznať, je veľmi korektný a zatiaľ nepresadzuje svoje osobné povolanie. Takže to, chvalabohu, by bolo nekorektné mu vyčítať. Ale zároveň vnímajú to, že zase sa chystá veľmi veľa zmien, ktoré nie sú často ani prediskutované. Priznám sa, že úloha ministra je veľmi zložitá, úloha ministra školstva je jedna z najnáročnejších. Osobne si dokonca myslím, že je veľmi často podceňovaná. Myslím si, že byť ministrom školstva je ťažšie aj intelektuálne, aj manažérsky, ako byť ministrom väčšiny iných rezortov v tomto štáte. Takže určite je to človek, ktorý by mal mať postavenie na to, aby mohol meniť naše školstvo. A zároveň je to aj veľmi dôležité v tom, že mal by aj vedieť, kde sú hranice toho, čo do toho má vnášať minister a politik a kde by to bolo potrebné nechať aj na odbornú diskusiu a možno aj na postupnejší vývoj. Školstvo, ako som už spomenul na začiatku, je jedno z najdôležitejších odvetví a zároveň je to jedno z tých odvetví, ktoré dnes čelia aj najvážnejším problémom. Myslím si, že nielen v duchu trošku nového ducha diskusie, ale aj v rámci nejakého uznania základnej reality je to problém, ktorému čelí táto vláda. A môžeme takmer s istotou povedať, že mu budú čeliť aj nasledujúce vlády, pretože je nad sily jednej vlády to riešiť, aj keby rovno konala ideálne. Bolo by takisto nekorektné maľovať nejaký ružový obraz o tom, ako všetko bolo super a teraz to bude zlé, keď prichádza vláda strany SMER. A myslím si, že lepšie je pri školstve povedať, že je to rezort, ktorý vyžaduje dlhodobé riešenia, je to rezort, ktorý má aj dlhodobé problémy. Ale bolo by vhodné sa sústrediť na ne takto a menej možno sa snažiť okamžite zaujať niekedy aj možno zaujímavými, niekedy skôr nie až takými domyslenými nápadmi. Napriek tomu chcel by som na záver tejto časti povedať, že želám pánovi ministrovi veľa úspechov. A dúfam, že mu budem môcť pomáhať v tom, aby školstvo o štyri roky bolo merateľne lepšie, ako je dnes, pretože naozaj tú latku, dúfam, spolu budeme nastavovať vysoko. Viem, že pán minister sa ju preskakovať nebojí, tak želám mu v tom veľa šťastia. Ďakujem. A teraz mi dovoľte oveľa stručnejšie, keďže myslím, že tomu sa budú venovať mnohí iní, hovoriť o téme korupcie. V tejto téme by som chcel vypichnúť len také dva alebo tri momenty. Jedno je to, že na rozdiel od iných oblastí chcem oceniť, že v oblasti korupcie existujú v programovom vyhlásení aj konkrétne záväzky. To naozaj sa nie vždy dá povedať. Sú to napr. záväzky o výpovednej hodnote majetkových priznaní verejných funkcionárov, čo ma ako predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií veľmi teší. A s pánom ministrom sme sa už aj dohodli, že si na to sadneme spolu, asi tu nie je pán podpredseda vlády Kaliňák, ale v každom prípade takú dohodu máme. Takisto má teší záväzok napr. chrániť oznamovateľov korupčného správania, takzvaných whistleblowerov, a takisto ma teší, že vláda sa hlási k záväzku strany SMER a ostatných parlamentných strán spred volieb upraviť financovanie politických strán. To sú konkrétne záväzky, ktoré naozaj môžeme len oceniť. A môžeme, samozrejme, spolupracovať pri ich kvalitnom napĺňaní tak, aby sme sa dočkali skutočnej zmeny. A je tam aj pár vecí, ktoré ma tešia menej, lebo vidím v nich určité riziká. Nebudem spomínať nejako dlho to, že vláda chce vytvoriť podmienky na aplikáciu zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Je to pre mňa niečo ako tie internátne školy, vec, ktorá vzbudí veľa emócií. Ale je zaujímavé, že napriek tomu, že bola schválená už veľmi dávno, a že napriek tomu, že bola novelizovaná, kvôli nej sme ešte aj ústavu menili, tak stále akosi nefunguje, možno aj preto, že jej cieľom nie je fungovať, ale získavať politické body. Ale nech si každá vláda získava ľahké politické body na tom, na čom chce. Trošku viac ma znepokojilo to, že, to už spomínala včera aj pani poslankyňa Žitňanská, vytvára sa tu priestor na otváranie zákona o slobodnom prístupe k informáciám, čo považujem za veľmi, veľmi rizikové. A musím povedať, že budeme veľmi opatrní v sledovaní toho, čo vláda prinesie, lebo také snahy tu už boli a skoro vždy boli nie o tom, aby bola informovanosť a otvorenosť väčšia, ale menšia. Takže ak sa to zmení, budem prvý, kto zloží svoj neexistujúci imaginárny klobúk pred touto vládou. Ale na základe skúseností som skôr opatrný. Zároveň musím ale povedať, čo tam aj chýba. A naozaj, čo tam chýba, to sú dve veci. Jedna vec je reforma a ďalšie zmeny, nazvime to v represívnom reťazci, reforma justície, reforma prokuratúry, zlepšovanie kvality polície. Toto je naozaj niečo, čo ma znepokojuje. Najrazantnejšie protikorupčné opatrenie v justícii a na prokuratúre, ktoré sa navrhuje, je zavedenie protikorupčných liniek. Ja som fanúšik protikorupčných liniek. Nie je tu pán bývalý minister Galko, dúfam, že sa neurazí, že sa mi páčilo, keď to zaviedol. Aj sa mi páčilo, že to osobne obsluhoval. Takisto som ocenil, keď aj pani Radičová zaviedla tieto linky. Ale priznám sa, že si nemyslím, že protikorupčné linky sú to číslo jedna, ani číslo dva v riešení problému korupcie, osobitne ak ich bude dvíhať na prokuratúre pán Trnka a na súdoch pán Harabin. Tak obávam sa, že na také linky veľa ľudí nezavolá. A keď aj zavolajú na ne, tak skôr zle skončia, najlepšie z niečoho obvinení sami. Takže toto, sa musím priznať, oblasť prokuratúry a oblasť súdov z hľadiska boja proti korupcii považujem v tomto za slabšie a nedotiahnuté. Verím, že je to aj preto, že ešte tam nie je možno úplne domyslené, ako ďalej s nimi, lebo strana SMER sa definovala v opozícii na veľmi tvrdom odmietaní reforiem ministerky Žitňanskej. Všetci, čo sme tu sedeli v minulom období, si pamätáme, že vždy keď prišiel nejaký zákon z vlády k reforme justície, prokuratúry, tak, myslím, že to bol najmä pán Madej, ktorý sem prišiel a vysvetlil nám, ako je to celé zle. Nechcem teraz o tom vecne polemizovať. Toto asi nie je to miesto, len chcem povedať, že asi je ťažké pre stranu SMER teraz nejako veľmi otočiť a začať ťahať ďalej túto reformnú líniu. Je právo mať svoju reformnú líniu. Ja ju vôbec neberiem. A zatiaľ sa tá iná reformná línia neobjavila. A ak sa neobjaví, tak si myslím, že ten represívny boj s korupciou sa k nám ani nedostaví, akokoľvek môžeme mať aj linky, aj všetko to ostatné, čo som spomínal. My ponúkame v tomto vláde spoluprácu. Myslím si, že ak v niečom mala aj minulá vláda kredibilitu, tak to bola naozaj snaha razantne pohnúť prokuratúrou a justíciou. A tým opäť nechcem povedať, že všetko bolo bezchybné a geniálne. Ale myslím si, že tam je určite veľa, na čo sa dá nadviazať. Druhá vec, ktorú by som chcel spomenúť, je, že hoci nápady a konkrétne riešenia v programovom vyhlásení môžeme hodnotiť všelijako, povedzme si úprimne, v boji proti korupcii je to rovnako aj o signáloch a dôveryhodnosti. Iveta Radičová ako osoba ju napr. mala. Napriek rôznym útokom myslím si, že o ňu dodnes neprišla, pokiaľ sledujem, čo mi o nej hovoria občania, keď ich stretávam. A otázka je, či ju dokáže mať Robert Fico. Nechcem prejudikovať, myslím si, že štyri roky máme na to, aby sme to sledovali. Nechcem ho tu ani urážať, ani tu nie je pán premiér, ani ho nejako spochybňovať. (Reakcie z pléna.) Prepáčte, pán predseda vlády, som si vás nevšimol. Tak som rád, že tu ste. (Smiech v sále.) Takže ale vidíte, o to lepšie je, že som bol korektný a neskúšal som za jeho chrbtom o ňom niečo škaredé povedať, lebo tu za mojím bol. Takže dovoľte mi sa k tomu vrátiť. Takže otázka je, či pán Fico dokáže si budovať túto kredibilitu, či ju má. Myslím si, že slovenská verejnosť je v tomto otvorená. Nebudem hovoriť o sebe, pretože tá skúsenosť z prvej vlády nie je dobrá. To dokonca, myslím si, mimo kamier uznajú aj kolegovia zo strany SMER. Ale zároveň tá prvá vláda bola koaličná. Takže sa pomerne ľahko dá tvrdiť, že nie SMER a už vôbec nie pán predseda vlády, ale tí zlí mečiarovci a slotovci za to môžu. A hovorí sa aj o tom, že sa predseda vlády zmenil a poučil. Ja tu nie som na to, aby som ho kádroval. A ani sa o to nechcem pokúšať. Chcem len povedať inú poznámku. Máme informácie, neviem, či sú pravdivé, dúfam, že sa k tomu kolegovia zo strany SMER vyjadria, že pán predseda vlády mal aj prejav k členom strany na nejakom uzavretom grémiu, kde ich práve strašil, že ak teda sa budú dopúšťať protiprávneho konania, tak budú nemilosrdne zatváraní, nie pánom predsedom vlády, ale políciou, prokuratúrou a súdmi. Neviem, či sa to stalo, môžu to potvrdiť a vyvrátiť. V každom prípade ja by som hodnotil len pozitívne snahu nastoliť určité obavy, najmä u tých, ktorí sa nájdu v každej strane a ktorí chcú verejné postavenie zneužívať. Len chcem pripomenúť, že v Čínskej ľudovej republike dnes doslova strieľajú tisíce ľudí ročne za korupciu, Čínska ľudová republika je krajina, ktorá má najväčšie využitie trestu smrti na svete. A veľká časť toho, čo sa tam deje, je aj za korupčné trestné činy. A nepomáha to. Miera korupcie v Číne nám neklesá. A dôvod je jednoduchý, politická moc je prepletená s biznisom a robia to všetci. To znamená, otázka je, ako budeme nastavení my. Videli sme aj za rôznych vlád slovenských, že pokiaľ naozaj je boj s korupciou vnímaný skôr ako formalita, resp. ak personálne rozhodnutia nekryjú tie politické vyjadrenia, nepomáha to. Naozaj verím, že kolegovia zo strany SMER si to všímajú, že veľmi som zdržanlivý v tom, aby som nálepkoval nejako konkrétne jednu vládu alebo chválil v tomto druhú, nie preto, že by som nemal svoj názor, ale preto, že chcem otvoriť priestor naozaj na trošku vecnejšiu diskusiu, aj keď som pripravený na to, čo sa na mňa zosype. Už vidím ten zoznam faktických poznámok. Takže, v poriadku, kolegovia, vylejte si každý svoje vedro špiny v takej miere, ktorú uznáte za vhodnú. Je na to parlamentná demokracia. Ale dovoľte mi povedať, že to nie je cieľom toho, čo chcem povedať. To, čo som chcel povedať, je práve to, že táto vláda má ešte stále šancu, ešte len začína, pán predseda vlády, naozaj si to myslím, nastaviť atmosféru a prostredie inak. Z toho, ako čítam verejnú mienku, ako sa rozprávam s ľuďmi, naozaj si myslím, že sú otvorení, nie sú ani nekriticky nadšení, ale nie sú ani presvedčení o tom, že to dopadne zle. V tomto smere myslím si, že to, čo kolega Matovič včera hovoril, bola veľká pravda v tej druhej časti o tom, že ak, by som povedal, dokáže predseda vlády ustrážiť svojich nominantov, dokáže ustrážiť štátnu správu, môže odísť z politiky alebo teda môže pokračovať s pomerne veľkou aureolou. Ale, a to je moje ale, zatiaľ z tých personálnych nominácií, a teraz nemyslím tým ministrov, ale tie úrovne pod nimi, mám ten pocit, že táto ochota urobiť zmenu a ochota dokázať, že druhá Ficova vláda môže byť nielen iná ako prvá Ficova vláda, ale aj iná ako, povedzme, Radičovej vláda, tu zatiaľ nie je. Ako však zdôraznili včera viacerí pripomienkujúci, je priskoro hodnotiť, dovoľte mi preto nehodnotiť. Dovoľte mi preto naozaj popriať vláde a osobitne pánovi predsedovi vlády, aby dokázal túto zmenu uskutočniť, aby dokázal dať zhora tie kredibilné signály, ktoré zmenia situáciu v tomto štáte. Na záver mi dovoľte ešte len poďakovať za čas, ktorý ste mi venovali. Ospravedlňujem sa, že to bolo trošku dlhšie ako iné prejavy, ale boli to dva dosť náročné sektory a sektory, ktoré sú dôležité pre budúcnosť našej spoločnosti. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Reakcie z pléna.)",
"(Smiech v sále.)",
"(Potlesk.)"
] | 4,177,099 |
30 | 2014-01-30 | Autorizovaná rozprava | 176 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Číž, nech sa páči. | [] | 3,933,332 |
28 | 2004-06-24 | Autorizovaná rozprava | 37 | J. Blanár, poslanec: | J | Blanár | poslanec | A z tohto dôvodu som upravil svoj pozmeňujúci návrh, že som vypustil 1. bod a ostáva v platnosti 2. bod s tým, že je rovnako vypustená posledná veta: „Zmluvné podmienky nesmú byť obmedzením časovej ani obsahovej realizácie projektov.“ A bolo to prerokované aj s predkladateľom, ktorý to takto akceptuje. Ďakujem pekne vopred za podporu môjho pozmeňujúceho návrhu pri hlasovaní. | [] | 3,956,376 |
85 | 2023-02-16 | Autorizovaná rozprava | 27 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Pán poslanec Suja, nesúhlasím s tým, že sa tu nedodržiava rokovací poriadok. Musím súhlasiť s pánom Šeligom, ale môžme to urobiť nasledovne, aby ste tuná nerobili diskusný krúžok takto, tak zvolávam na pätnástu grémium a tam sa dohodneme, politické kluby, aby sme tu nerobili cirkus pred kamerami. Ďakujem pekne. (Poslanecké grémium. Prestávka.) | [
"(Poslanecké grémium. Prestávka.)"
] | 4,208,536 |
60 | 2022-03-17 | Autorizovaná rozprava | 209 | Krúpa, Juraj, poslanec NR SR | Juraj | Krúpa | poslanec NR SR | Vážený pán predsedajúci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 981 zo 17. marca 2022 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 66. schôdzi dňa 17. marca 2022 a prijal uznesenie č. 144, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. | [] | 4,122,164 |
51 | 2019-10-15 | Autorizovaná rozprava | 233 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. Končím možnosť prihlásiť sa, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka nechce zaujať stanovisko. Pán spravodajca už aj povedal, kedy sa hlasuje, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem za pochopenie a prajem vám pekný večer a zajtra pokračujeme o 9.00 hodine bodmi ministra hospodárstva. Pekný večer. (Prerušenie rokovania o 19.07 hodine.) | [
"(Prerušenie rokovania o 19.07 hodine.)"
] | 3,900,251 |
19 | 2013-05-24 | Autorizovaná rozprava | 33 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Mičovský. | [] | 3,976,722 |
12 | 2017-02-10 | Autorizovaná rozprava | 153 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | A pre veľký úspech opäť pán poslanec Suchánek ako spravodajca prednesie spravodajskú informáciu. | [] | 4,002,185 |
54 | 2015-09-30 | Autorizovaná rozprava | 164 | Číž, Miroslav, podpredseda NR SR | Miroslav | Číž | podpredseda NR SR | Pán poslanec Kamenický. | [] | 4,077,422 |
60 | 2006-03-15 | Autorizovaná rozprava | 187 | I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: | I | Mikloš | podpredseda vlády a minister financií SR | Cieľom návrhu zákona je zaviesť nový typ podielového fondu s investičnou stratégiou umožňujúcou investovania na trhu nehnuteľností, rozšíriť možnosti investovania podielových fondov do nástrojových rizikového kapitálu, odstrániť doteraz identifikované legislatívne bariéry brániace ďalšiemu rozvoju kolektívneho investovania, podrobnejšie upraviť podmienky samostatnej evidencie zaknihovaných podielových listov otvorených podielových fondov a reagovať v súlade s odporúčaním Európskej komisie a Výboru európskych regulátorov na vývoj v oblasti kolektívneho investovania na integrovanom kapitálovom trhu Európskej únie. Súčasťou návrhu je aj novela zákona o cenných papieroch a investičných službách. Ďakujem pekne za pozornosť. | [] | 4,061,563 |
27 | 2008-09-10 | Autorizovaná rozprava | 211 | Ľ. Martinák, poslanec: | Ľ | Martinák | poslanec | V ďalšom si musíme uvedomiť ekonomickú stránku. Drevina smrek predstavuje v zložení nášho drevinového zloženia na Slovensku takmer 26 %. Jej podiel stále klesá, uvedomme si jednu vec, že drevina smrek je hlavnou drevinou ako stavebný materiál pre stavebné účely. Ďakujem. | [] | 4,132,827 |
16 | 2013-03-15 | Autorizovaná rozprava | 94 | Podmanický, Ján, poslanec NR SR | Ján | Podmanický | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Škripek, s väčšinou toho, čo ste povedali, súhlasím, ale špeciálne chcem upozorniť na ten bod 22, o ktorom ste hovorili, to je ten nový osobitný motív z dôvodu nenávisti pre sexuálnu orientáciu. Takisto si myslím ako vy, že je úplne zbytočné zavádzať tento ďalší motív, pretože o písmeno vyššie je skoro ten istý motív, len všeobecnejšie formulovaný. Takže súhlasím s vami, že je to úplne zbytočná nadpráca. A rovnako tak tam vidím lobing nejakej skupiny, ktorá systematicky pracuje na tom, aby sa postupne posúvali tie hranice až tak, že o chvíľu väčšina bude diskriminovaná menšinou. Ja naozaj s týmto nesúhlasím a ja urobím všetko pre to, aby sa o tomto bode hlasovalo osobitne, prípadne vy, pán poslanec, v rozprave vystúpte a ja budem presviedčať aj pána ministra, aj svojich kolegov, nech nerobíme toto, nech nepokračujeme v tomto trende. Lebo kam to pôjde, vážení kolegovia? Kúsok po kúsku, až do zničenia tejto spoločnosti, zničenia našej kultúry, zničenia našich tradícií? Ja to nechcem. Ja to nechcem, a preto ja isto budem robiť všetko pre to, aby sme nerobili takéto kroky. | [] | 3,945,988 |
12 | 2017-02-02 | Autorizovaná rozprava | 135 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Poprosím vás o kľud v rokovacej sále. | [] | 4,019,436 |
40 | 2021-09-28 | Autorizovaná rozprava | 62 | Podmanický, Ján, poslanec NR SR | Ján | Podmanický | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ja nepochopím, čo sa tu vy vôbec vyjadrujete k tomu, že sa tu niekto rozhodne zabíjať iného človeka? Ja to nepochopím. Čo sa vôbec tu niekto vyjadruje k tomu, že niekto zabije svojho suseda? Však to je vec toho suseda. Prečo sa tu niekto vyjadruje k tomu, že tu niekto týra deti? Čo vás do toho? To je vec tej matky, ktorá týra tie deti. A vás nepochopím, pán poslanec, prečo sa tu vy vyjadrujete k tomu, že tu niekto zabíja svoje nenarodené dieťa? Ja to nepochopím. Čo sa tu vy ako muž k tomu vyjadrujete? Čo vás do toho? Keď si chce zabíjať, nech si zabíja. Prepáčte túto krátku hyperbolu, samozrejme, nemyslím to vážne, len som chcel ad absurdum priviesť argumentáciu jednej pani poslankyne na vás. Dámy a páni, celý problém je v tom, v tých našich antropológiách, ako vnímame vznik človeka. Ak vnímame vznik človeka, že človek začína od počatia, tak v takom prípade je táto debata, tento zákon legitímny. Ak raz hovoríme o človeku, tak tú tému musíme nastolovať, k tej téme sa musíme vyjadrovať. A keď tu niekto hľadá len podporné finančné mechanizmy na to, aby sa takéto dieťa mohlo narodiť, tak prosím vás, aj najväčší liberál za to musí dvihnúť roku a nediskutovať o tom. Ale samozrejme, ak niekto vníma človeka až do narodenia ako zhluk buniek, no tak potom áno, môže tu mať takéto fašistické návrhy, ktoré tu spomínala pani poslankyňa v červenom. Nestarajme sa do toho. Urobme to ako v Amerike, nech sa deti, nech idú deti na potrat pomaly v deviatom mesiaci, lebo je to právo žien. | [] | 3,877,693 |
16 | 2007-12-05 | Autorizovaná rozprava | 72 | R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: | R | Kaliňák | podpredseda vlády a minister vnútra SR | Ale všetci máme záujem na vysokej disciplíne v Policajnom zbore. Všetci. To vám môžem naozaj garantovať a myslím si, že o to ide, aby sme aj v rámci inšpekcie ministerstva vnútra mali najkvalitnejších policajtov, ktorí dokážu jednotlivé priestupky disciplinárne veľmi rýchlo odhaliť a potrestať. Myslím, že sa nám to aj veľmi darí v mnohých oblastiach a ktoré nie sú medializované. Ten počet akcií, kde pracujeme, kde pracujeme s disciplínou, je mimoriadne obrovský a nie vždy si médiá naše konanie v tomto smere všimnú. Pán poslanec, viete, osem rokov ste boli vo vedení ministerstva spravodlivosti. Osem rokov ste mali možnosť pripraviť osobitný platový systém, osobitný systém odmeňovania, systém, ktorý mal možnosť nepriaznivú situáciu v tomto Zbore väzenskej a justičnej stráže zmeniť. Ja osobne si mimoriadne ich prácu vážim. Veľmi často som s nimi bol v kontakte aj počas školy, aj počas advokátskej praxe, aj dnes sa s nimi rád stretnem, s ktorýmkoľvek vedením. Dnes dokonca, ak ešte to stále platí, tak je na čele žena, ak sa nemýlim. Prvýkrát a čo mi je celkom sympatické. To vlastne ani nie je veľmi tradičné, že na čele takého zvereného zboru je žena. Ale ich služba je naozaj od našej odlišná. Nie v kvalite práce, nie že by mali menšie riziko alebo že by tá práca bola menej – častokrát vulgárne hovoríme – špinavá, lebo je naozaj ťažká. Nie v tom je ich práca iná, ale v systéme a v skladbe celého zboru je iná. Preto sme my urobili zmenu toho systému. V systéme služby, v systéme toho, ako vlastne niektoré veci fungujú, je naozaj iná. A ja nemám problém, aby sa urobil osobitný systém pre Zbor väzenskej a justičnej stráže. Nie som si istý, či táto forma by na nich pasovala. To je ten problém. My sme urobili osobitný systém, pretože zbor je veľmi komplikovaný organizmus. A nikdy sme nemali návrh, že by sme chceli ZVJS zlúčiť s Policajným zborom, ak to niekde tak vyznelo, vopred hovorím, že to tak určite myslené nebolo. Veď to by bol v tomto prípade konflikt záujmov a to s vami absolútne súhlasím, pán poslanec, že nie je možné, aby tieto dve zložky boli pod jednou strechou. Ale v ostatných prípadoch sa tomu nebránime. V ostatných prípadoch, či už je to Železničná polícia, alebo colníci, ktorí postupne strácajú niektoré priestory pre svoju prácu práve tým, že aj keď Schengen s colníctvom nemá veľa spoločného, v každom prípade vstup do Európskej únie výrazne colnícky priestor na prácu, samozrejme, oslabil. Z tohto pohľadu sa nebránim aj tej úprave, ale, bohužiaľ, táto reforma stojí peniaze. Stojí peniaze, neviem to vypočítať, koľko to stojí na ministerstve spravodlivosti. Ale vzhľadom na včera schválený rozpočet nepredpokladám, že by to v rozpočte bolo. My sme si pripravovali ten priestor na to, aby ste tú reformu mohli spraviť hlavne tým, hlavne tým, že sme robili veľké a zásadné zmeny v kapitálových výdavkoch. Ja vám môžem povedať, že v priemere 10 až 35 %, v niektorých prípadoch sme vlastne stihli ušetriť v tom, aby sme dokázali presvedčiť ministerstvo spravodlivosti, prečo v budúcom roku môžeme časť kapitálových výdavkov ušetrených v tomto roku presunúť do mzdových prostriedkov, financií, prepáčte. Čiže my sme naozaj robili dlhodobú prípravu. Čiže ja si myslím, že – ja sa tomu nebránim, veď to sú ani nie moje peniaze, ani nič, prečo by som nesúhlasil s tým a prečo by som náhodou nechcel, aby iná ozbrojená zložka nemala aj lepšie možno platové podmienky. Ale nemyslím si, že katastrofálna situácia je len v Zbore väzenskej a justičnej stráže. Aj v Železničnej polícii v Bratislave majú vážny problém dostať k sebe dostatočný počet policajtov. A to isté platí aj o Bratislave ako Policajnom zbore. Keď som preberal ministerstvo, mali sme približne 950 neobsadených miest, dneska ich nie je oveľa menej, 600, ale je neobsaditeľných, takzvaných, to už je druhá vec, ktorou sa my vysporiadame. Ale faktom zostáva, že naozaj je mimoriadny problém. Preto robíme programy, aby sme tú prácu v Bratislave zatraktívnili. To je systém policajných bytov, ktorý nastupuje budúci rok. Ale ja sa preto pýtam, že každý minister, pri všetkej úcte, akokoľvek sa môžeme snažiť byť proste interrezortní, v tomto prípade som egoista a venujem sa svojmu rezortu a snažím sa pripravovať proste všetky projekty, ktoré mám urobiť. A v tomto prípade si myslím osobne, že Zbor väzenskej a justičnej stráže by mohol mať osobitný platový systém, ale tiež svoj, ktorý pasuje presne na jeho službu. Nie som si istý, či tá služba a systém, či zmena zmien, či rozloženie vnútornej štruktúry pasuje presne na ten systém, ktorý my sme nastavili. To som si nie istý. A nemáme problém, aby mali osobitný systém, dokonca nemáme problém, keď si zoženiete viacej peňazí, aby ste mali vyššie platy ako my. Každý si za to zodpovedá. Jednotnosť v tých platoch nezvyšuje kvalitu. Tá konkurencia tam musí byť, bezpochyby, aj v službách. Čiže vôbec sa nebránim akýmkoľvek pozmeňujúcim návrhom, akonáhle však by to znamenalo ohrozenie rozpočtu, bohužiaľ, musíme, musel by som s nimi, samozrejme, nesúhlasiť a znamenalo by to to, že by ste zabránili prechodu toho zákona. Lebo zákon, ktorý by rozbíjal rozpočet v čase prijímania eura, si nemôžem dovoliť, samozrejme, podporiť. To znamená, musel by som ten návrh, samozrejme, stiahnuť. A nemal by nikto, viete, ako sa hovorí, že, staré slovenské príslovie, „keď mi zdochla koza, nech susedovi dve“, čiže tam by som sa dostať nechcel. Čiže zásadný problém je, že som na všetky návrhy ochotný pristúpiť, nemám problém, naozaj priamo ZVJS veľmi rád doprajem, lebo je to fakt ťažká práca. A ja si myslím, že dokonca tam naozaj platí, že po 15 rokoch vo väzenskom prostredí človek už má vážne problémy podľa mňa niekedy so zaradením, keby chcel prestúpiť do inej práce, lebo je to náročné. Aj osobitný systém sa im dá vymyslieť. Je to len otázka, ktorá musí mať ten dlhodobý vývoj na ministerstve. Ja som to v úvode povedal. Tento zákon, to nie je môj nápad. Tento návrh, počiatky tohto návrhu sa rodili ešte za ministra Pittnera cez Ivana Šimka, Vlada Palka a Martina Pada, u každého, každý do toho svojou tehličkou prispel. De facto je to spoločný návrh série piatich ministrov. Možno na záver, ktorý sa nám podaril realizovať, lebo tá situácia sa vyvinula do tejto podoby. Čiže toto vôbec nemá byť nejaký osobný alebo nejaký, nedajbože, populistický návrh. Je to vec, ktorá sa rodí dlho a veľmi ťažko. Preto hovorím, že treba tú periódu prekonať na každom možnom ministerstve, ktoré má ozbrojený zbor, nehovoriac o tom, že na ministerstve spravodlivosti zjavne ostane navždy v rámci toho väzenstva. Takže ja sa nebránim, len nemôžeme rozbiť rozpočet. | [] | 4,226,598 |
45 | 2019-05-10 | Autorizovaná rozprava | 200 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Ďakujem. Pán poslanec Bastrnák. | [] | 4,066,773 |
18 | 2011-05-19 | Autorizovaná rozprava | 44 | Markovič, Peter, poslanec NR SR | Peter | Markovič | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Ja som chcel len podporiť argument pána poslanca Novotného v súvislosti s modelom koncovej a pevnej siete, tak ako to navrhuje v zákone pán minister, pretože pôvodným zámerom bolo zvýšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti a nejaká garancia, ale pravda bola úplne iná, pretože išlo hlavne o presmerovanie finančných prostriedkov do štátnych zdravotníckych zariadení. Za ostatné obdobie sa zvýšili platby v štátnych zdravotníckych zariadeniach o 70 %. Pritom tieto vytvárajú najväčší dlh a dnes doktori a sestry sa nám vyhrážajú štrajkami. Takže kde sú tie peniaze, ktoré do týchto nemocníc odišli? | [] | 4,072,645 |
49 | 2010-03-03 | Autorizovaná rozprava | 261 | A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: | A | Belousovová | podpredsedníčka NR SR | Opäť dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Tiborovi Lebockému, ktorý bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru. | [] | 4,206,099 |
16 | 2011-04-05 | Autorizovaná rozprava | 111 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Prosím, hlasujte teraz. (Hlasovanie.) Prítomných 150 poslancov, hlasovalo 85 za, 7 boli proti, 58 sa zdržalo. Tento návrh sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,043,295 |
16 | 2013-03-19 | Autorizovaná rozprava | 285 | Přidal, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Přidal | poslanec NR SR | Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. | [] | 3,889,406 |
66 | 2022-06-22 | Autorizovaná rozprava | 223 | Kazda, Radovan, poslanec NR SR | Radovan | Kazda | poslanec NR SR | Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Boli podané dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pán predseda, najskôr je potrebné, aby sme podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli dnes v rozprave. | [] | 4,174,960 |
5 | 2010-09-08 | Autorizovaná rozprava | 49 | Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR | Ľudovít | Kaník | poslanec NR SR | Hovoriť o tom, že to je návratné, čo sa dalo Cargu, je tak iluzórne a myslím si, že to veľmi dobre vedia aj tí, čo to navrhovali. Je to len iný spôsob, ako odliať zo štátneho rozpočtu peniaze, aby v nejakej firme, ktorá je pod politickým vplyvom, sa ľahšie tieto peniaze prerozdeľovali, ale určite nie vo verejnom záujme. Úplne konkrétne môžme hovoriť, súčasná zadlženosť je niekde na úrovni 430 mil. eur, a keby sa aj Cargo vrátilo na pôvodné výkony, ktoré malo pred krízou, za pätnásť rokov by to nevedelo vrátiť. Čiže je to úplná hlúposť, že je to návratná výpomoc. Je to proste naliatie peňazí do firmy a potom následne sa lepšie dá s týmto hospodáriť; hospodáriť v úvodzovkách. Zaujalo ma ešte, čo pán Číž hovoril, ako nás tu vyzýva, že však my určite by sme tam dali dobrých manažérov a vedeli by sme to dobre spravovať. No áno, ja si myslím, že áno. A vy by ste sa o to viac tešili na to, že raz, keď sa znova koleso politické otočí a dostanete sa do vlády, dostanete opäť sa k plnému stolu a opäť ho rozkradnete do hlbokého mínusu. | [] | 3,900,300 |
54 | 2015-09-22 | Autorizovaná rozprava | 136 | Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR | Ladislav | Kamenický | poslanec NR SR | Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a hlasovali sme aj o podaných pozmeňujúcich návrhoch, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. | [] | 3,967,781 |
12 | 2011-02-01 | Autorizovaná rozprava | 162 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Reagovať na faktické poznámky bude teraz pán poslanec Novotný. | [] | 3,994,262 |
35 | 2014-05-13 | Autorizovaná rozprava | 90 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Novotný, nech sa páči. | [] | 3,939,529 |
38 | 2018-12-03 | Autorizovaná rozprava | 165 | Hrnko, Anton, poslanec NR SR | Anton | Hrnko | poslanec NR SR | Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené, vážení páni poslanci, preložený návrh zákona sa nerodil ľahko, pretože aj veci, ktoré mal riešiť k spokojnosti verejnosti, k spokojnosti nás všetkých, neboli ľahké. V každom prípade bol veľmi dôležitý alebo je veľmi dôležitý a táto novela najmä v tom, že rieši postavenie Úradu inšpekčnej služby, ktorá bola veľmi kontroverzná, v minulosti vytvárala aj určitým spôsobom právny, právnu neistotu keďže niektorí sudcovia Najvyššieho súdu si tieto veci vykladali rôznym spôsobom. Takže dúfam, že po prijatí tejto novely všetky tieto kontraverzie zaniknú a bude zákon veľkým prínosom pre všetky veci, ktoré bude treba v tejto oblasti riešiť. Boli určité kontraverzie okolo menovania riaditeľa Policajného zboru a myslím, že tieto veci sa vyriešili a hlasovanie ukáže, že sa prijmú dobré znenia, také, ktoré budú na prospech všetkým, ktorým tento zákon bude slúžiť. Do zákonu sa však dostala jedna vec, ktorá súvisí s možnosťou odvolávania sa príslušníkov Policajných zborov na výbory Národnej rady, teda týchto zložiek na výbory Národnej rady. Myslím si, že výbory Národnej rady nemajú takúto ústavnú povinnosť ani zákony to neukladajú, hoci je tu niektorý zákon, ktorý hovorí o preskúmavaní rozhodnutí, a robí to výbor, ale to je výbor špeciálny, nie je to výbor, ktorý sa zakladá na kontrolu konkrétnych ministerstiev, ale na kontrolu rozhodnutí Národnému bezpečnostnému úradu. Napriek tomu, keďže je tu určitá kontroverznosť, došli sme k dohode s ústavnoprávnym výborom na tom, že kým sa nevyriešia všetky otázky s tým súvisiace, tieto záležitosti, ktoré boli v návrhu zákona vložené, z toho vynecháme. Preto navrhujem vzhľadom na predložený nasledujúci môj pozmeňovací návrh, aby body 10, 11 a 13 spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie. A ďalej navrhujem pozmeňujúci návrh, ktorý vám bol rozoslaný, 15-ch a viac poslancov, ako pozmeňujúci návrh Roberta Madeja a Antona Hrnka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, a to nasledovne: 1. V čl. VI sa body 1, 3, 5 a 6 vypúšťajú. Doterajšie body 2 a 4 sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: Z vládneho návrhu zákona sa navrhuje odstránenie preskúmavania vybavovania sťažností smerujúcich proti postupu príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov. Preskúmavanie sťažností sa javí ako inštitút kvázi mimoriadneho opravného prostriedku a táto činnosť má povahu administratívneho konania, čo prináleží výkonnej moci, exekutívnej. Národná rada Slovenskej republiky a jej orgány sú zložkou zákonodarnej moci, ktorej v zmysle jej kompetencií nepatrí právo rozhodovať o individuálnych právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ktoré na druhej strane prislúcha výkonnej moci alebo moci súdnej. V prípade neschválenia tohto pozmeňujúceho návrhu by došlo k porušeniu vzájomných bŕzd a protiváh, ako i k porušeniu princípu trojdelenia štátnej moci, keď by sa zo zákonodarného orgánu – výboru Národnej rady Slovenskej republiky stal orgán rozhodujúci o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v kvázi administratívnom konaní, ktorého podrobnosti právny predpis neupravuje v dostatočnom rozsahu. Ďalej, po druhé. V čl. VII sa slová „1.januára 2019“ nahrádzajú slovami „1. februára 2019“. V súvislosti so zmenou účinnosti v čl. VII sa v predkladanom návrhu zákona vykonajú nasledovné zmeny: – v čl. II 11. bode § 567o v nadpise sa slová „1. januára“ nahrádzajú slovami „1. februára“ a v texte § 567o sa slová „1. januárom“ nahrádzajú slovami „1. februárom“ a slová „31. decembra 2018“ nahrádzajú slovami „31. januára 2019“, – v čl. III 38. bode § 287j v nadpise sa slová „1. januára“ nahrádzajú slovami „1. februára“, v § 287j ods. 1 sa slová „15. januára“ nahrádzajú slovami „15. februára“, v § 287j ods. 2 sa slová „do 31. decembra 2018“ nahrádzajú slovami „do 31. januára 2019“, v § 287j ods. 3 sa slová „1. januáru“ nahrádzajú slovami „1. februáru“, slová „1. januára“ sa nahrádzajú slovami „1. februára“ a slová „31. decembra 2018“ sa nahrádzajú slovami „31. januára 2019“ a v § 287j ods. 4 sa slová „1. januáru“ nahrádzajú slovami „1. februáru“. Odôvodnenie: Zmena účinnosti sa navrhuje z dôvodu trvania legislatívneho procesu, zabezpečenia aspoň minimálnej legisvakancie. Z uvedených dôvodov je potrebné zmeniť účinnosť zákona tak, aby boli dodržané požiadavky a lehoty stanovené Ústavou Slovenskej republiky čl. 87 ods. 2 až 4 a čl. 102 ods. 1 písm. o). Zároveň dochádza k posunu nadväzujúcich účinností v prechodných ustanoveniach. Vážená pani predsedajúca, skončil som, ďakujem za pozornosť. | [] | 4,031,288 |
27 | 2021-05-03 | Autorizovaná rozprava | 161 | Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR | Jaroslav | Karahuta | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem podporiť tú myšlienku pána ministra Budaja, týkajúcu sa zberu, zberu potravinového odpadu. Bohužiaľ, je to škaredé slovo, odpad. Totiž na Slovensku, na Slovensku sa vyhodí až 30 % odpadu, pričom 15 % rodín na Slovensku si nemôže dovoliť každý deň dať si kompletný obed. Musíme si uvedomiť, že na Slovensku každý jeden občan vyhodí 100 kg potravín, na svete, v Európskej únii sa vyhodí až 22 mil. ton potravín a v rámci celého sveta je to 1,2 mld. ton potravín, pritom milióny ľudí, možno miliarda, nemám presný údaj, denne hladuje a nemôže si dovoliť v podstate ani kúsok chleba. Je to dopad, dopad zlého hospodárenia, zlej politiky v oblasti produkcie potravín a ja to dlhodobo tvrdím a stále si za tým budem stáť a som rád, že v programovom vyhlásení vlády je jednoznačne explicitne daná podpora regionálnej produkcie potravín, pretože tá príčina toho nehospodárneho nakladania potravín je globálna produkcia, kde prvá je cena, druhá je kvalita. Ten dôsledok, to je tých 30 % vyhodených potravín na Slovensku, resp. 100 kg potravín na osobu. Aké riešenie? Riešenie je iba jedno. Je to podpora lokálnej produkcie, kde prvá bude kvalita, regionálna podpora, až druhá bude tá cena. Samozrejme, je to pre ľudí s nízkymi príjmami ťažko počúvateľné, ale na druhej strane, pokiaľ budeme vyhadzovať takéto množstvo potravín, tak sme potom v podstate v očiach tých ostatných ľudí doslova šialenci, preto aspoň takto zachráňme tie potraviny a zberajme ich a využime ich na, z hľadiska, z hľadiska udržiavania kvality pôdy. Ďakujem pekne. | [] | 4,203,807 |
12 | 2020-09-23 | Autorizovaná rozprava | 185 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Páni; prepáčte, pán poslanec Taraba; vy ste prihlásený do rozpravy a vy za chvíľku budete spravodajcovať. Pokojne nahlas pred všetkými si to môžte vysvetliť, nechajte pána poslanca Tarabu, nech v pokoji predstaví tento zákon a potom aj nás môžte vy dvaja zapojiť do diskusie. Ďakujem pekne. | [] | 4,010,677 |
39 | 2014-10-16 | Autorizovaná rozprava | 43 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mičovský. | [] | 4,153,656 |
35 | 2014-06-05 | Autorizovaná rozprava | 150 | Fronc, Martin, poslanec NR SR | Martin | Fronc | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Ja by som najprv kolegovi Hlinovi poďakoval, že ma zaradil medzi mladých predkladateľov, čo mi v celku lichotí (vyslovené s pobavením), i keď asi to nebude až úplne tak pravda, no. Ale k samotnému návrhu vcelku krátko. Viete, do roku 1966, dokonca aj študenti, vtedy sa to volalo nie gymnázium ale SVŠ-ka, teda tí, ktorí v budúcnosti, sa predpokladalo, že budú študovať na vysokých školách, a to bola príprava na vysokú školu, raz v týždni chodili do podniku na výrobnú prax a za tie tri roky súčasne získali aj výučný list v inej profesii, aby mali istú rezervu. Do roku 1966 to fungovalo. A tí, ktorí študovali učňovské odbory a praktické odbory, naozaj mali v dostatočnom rozsahu prax. A musím povedať, že keď sem prišli významné veľké firmy, napríklad Peugeot Citroën, tak súčasťou zmluvy pri ich príchode bolo aj zabezpečenie ich vzdelávania a prípravy. A oni mali špeciálne podmienky, oni sa vybavili technológiou, prístrojmi a my sme im museli dať školu. A rovnako si aj vysoko kvalifikované kádre pripravili, zase dali prístroje a pripravili si študijný odbor na vysokej škole, na Slovenskej technickej univerzite. Čiže tá starostlivosť o budúcich zamestnancov tu bola. Žiaľbohu, na Slovensku, ja tomu nie celkom rozumiem, ale pravdou je, že aj veľké podniky a vlastne hlavne také, ktoré sa zaoberajú stavebnou činnosťou a ktoré otáčajú miliardy, miliardy, nie sú schopné a ochotné investovať doslova pár tisíc eur do budúcich svojich zamestnancov. Preto si myslím, že tento návrh je rozumný a je dobrý v tom, že je aj návrh, aby to bolo finančné krytie celého návrhu, aby to pomohlo. Ja som presvedčený, že odbornému vzdelávaniu a takejto príprave je potrebné venovať aj primeraný priestor praxe. Pokiaľ to nebude, tak, žiaľbohu, asi tá príprava nebude taká, aká má byť. Čiže chcem vás požiadať vzhľadom na to, že nejde o žiaden politický zákon v tomto duchu, že by sme sa mali v niečom líšiť, o podporu toho zákona. Ďakujem. | [
"(vyslovené s pobavením)"
] | 3,893,855 |
25 | 2021-03-17 | Autorizovaná rozprava | 68 | Urban, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Urban | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Ďakujem aj pani Sulanovej za ozaj pekný príspevok do rozpravy. Ja ako konzervatívny poslanec som jednoznačne za tradičné hodnoty. Jednoznačne akceptujem rodinu ako zväzok muža a ženy. Tá nová ideológia LGBTI, áno, akože tí ľudia medzi nami sú. A akceptujem to, že tu sú, ale myslím si, že nie je vhodné, aby mali nejaké extra nadpráva, aby sa porovnávala takáto rodina z tohto prostredia so štandardnou rodinou muža a ženy. Čiže v tomto máme určite jasno a takýto zákon určite podporíme. Treba predovšetkým stavať na rodine, rodine tradičnej, to má zmysel. Ďakujem. | [] | 4,129,733 |
55 | 2022-02-08 | Autorizovaná rozprava | 98 | Krajčír, Ľuboš, poslanec NR SR | Ľuboš | Krajčír | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, som rád, že naozaj ste pochválili pána kolegu Holého, pána podpredsedu vlády, z toho dôvodu, že naozaj zmena stavebného zákona, vieme aj historicky, je veľmi náročná. Momentálne súčasný stavebný zákon je tu od roku 1976. Ja pôsobím aj v komunálnej politike, mám prehľad o tom, akým spôsobom to funguje a, žiaľbohu, dnes tie zdĺhavé povoľovacie procesy sú v priemere niekde okolo 300 dní. Momentálne tento nový stavebný zákon by to umožnil na nejakých 30 dňoch. Viete, dnes treba aj k tým územným plánom si povedať, bežne ľudia, s ktorými sa má človek možnosť stretávať, sú problémy, keď staviate dom, tak najprv si vyžiadajú jedny papiere, druhé, tretie, potom im to nie je dobré a všetko sa to vždy navyšuje, na konci zistíme, že vlastne to, čo má sused, ďalší sused, ktokoľvek iný čo mohol postaviť, to mohol bez problémov, ale u nás nastáva ten problém, toto všetko tu chceme odbremeniť. Chceme, aby jasný územný plán, ktorý bude hovoriť, môžem tu stavať za takýchto podmienok, je to v poriadku, do 30 dní bude vydané stavebné povolenie, je to okej. Ale nie, aby sa toto motalo nejakých 300 dní a si tu každý staval, ako chce. K tomu, čo vy ste kritizovali pani ministerku kultúry, áno, máte pravdu a ja verím tomu, že teda, tak ako to povedal aj verejne pán kolega Holý, je priestor na diskusiu. Nech príde so svojimi pripomienkami, teda ak, verím tomu, že ich má, nech príde s nimi a poďme o tom diskutovať. Naozaj, však aj my sme za tých pamiatkarov, aby tu tie pamiatky sa naozaj obnovovali čo najjednoduchšie. Ďakujem. | [] | 4,104,298 |
5 | 2010-09-07 | Autorizovaná rozprava | 144 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | Páni poslanci, hlasujeme o návrhu tak, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca, pán poslanec Mikuš. (Hlasovanie.) 107 prítomných, 85 za, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Poprosím pána poslanca Přidala, aby z poverenia gestorského výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu predložil Národnej rade návrhy uznesení k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 331 o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v zmení neskorších predpisov , tlač. 50.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/19... | 4,172,381 |
60 | 2022-03-22 | Autorizovaná rozprava | 273 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec Eduard Kočiš. | [] | 3,973,828 |
27 | 2008-09-17 | Autorizovaná rozprava | 189 | K. Tóthová, poslankyňa: | K | Tóthová | poslankyňa | Ale robiť silnú kritiku legislatívnemu návrhu, ktorý niečo naviac dáva z takého pohľadu, že ešte viac by sme mohli dať, ešte viac, ešte viac, ja to chápem. Ja si viem predstaviť model, že by sme dali maximálne viac a neúrekom. Lenže je tu aj štátny rozpočet, sú tu určité možnosti. A treba brať do úvahy aj postupnosť krokov, ktorými budeme zlepšovať sociálnu situáciu tých ľudí, ktorí sa dostali skutočne do nezávideniahodnej situácie. A veľmi ťažko sa počúva kritika opozície, ktorá viac než 5 mil. financií za minulé obdobie vrátila do štátneho rozpočtu, pretože nevyužila tie možnosti, ktoré dával zákon, vylepšiť zlú situáciu občanov. A aj tam, kde to bolo možné podľa zákona priznať, neboli tie peniaze priznané a boli vrátené do štátneho rozpočtu. Takže myslím, že prestrelka má určitý už predvolebný ráz, čo je neželateľné. A poďme rokovať ďalej a podporme tento legislatívny návrh. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,029,750 |
39 | 2014-10-30 | Autorizovaná rozprava | 113 | Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR | Ladislav | Kamenický | poslanec NR SR | Ďalší pozmeňujúci návrh podal poslanec Jozef Mihál. Dajte, prosím, pán predseda, o tomto hlasovať. | [] | 3,990,121 |
43 | 2019-03-29 | Autorizovaná rozprava | 81 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pani podpredsedníčka, reakcia na faktické poznámky. | [] | 4,038,581 |
28 | 2004-06-24 | Autorizovaná rozprava | 279 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | P. Bódy, poslanec: Veľmi pekne ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja chcem poďakovať Ľubke Navrátilovej, pani kolegyni Navrátilovej za veľmi presnú identifikáciu problému, ale chcem ešte povedať jednu ďalšiu vetu, a to je tá, že Slobodné fórum bude naďalej koketovať s myšlienkou v ďalšom období, ešte v tomto roku o zvýšenie ďalších 1 000 korún. Ďakujem za slovo. | [] | 3,956,618 |
53 | 2019-11-29 | Autorizovaná rozprava | 34 | Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Cigániková | poslankyňa NR SR | Dobre. Ďakujem pekne. A potom by som chcela, aby ste chceli aj od ministrov, aby neklamali. Bolo by to rovnako účinné. (Rečníčka zbiera roztrhnuté papiere, ktoré hodila pred rečnícky pult. Po ich pozbieraní ich zámerne položila na lavicu predsedajúceho.) | [
"(Rečníčka zbiera roztrhnuté papiere, ktoré hodila pred rečnícky pult. Po ich pozbieraní ich zámerne položila na lavicu predsedajúceho.)"
] | 3,869,658 |
18 | 2017-06-21 | Autorizovaná rozprava | 138 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Dostál, nech sa páči. | [] | 4,183,231 |
46 | 2015-01-30 | Autorizovaná rozprava | 127 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Nech sa páči, Helena Mezenská. | [] | 4,134,909 |
21 | 2013-06-25 | Autorizovaná rozprava | 63 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Ďakujem. Takže, zvolávam poslanecké grémium. | [] | 3,895,421 |
8 | 2007-03-22 | Autorizovaná rozprava | 185 | A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: | A | Belousovová | podpredsedníčka NR SR | Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Tiborovi Glendovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec. | [] | 4,059,062 |
18 | 2020-12-08 | Autorizovaná rozprava | 23 | Mazurek, Milan, poslanec NR SR | Milan | Mazurek | poslanec NR SR | Tak príde ma tu vyrušovať účelovo a ja som... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,075,599 |
14 | 2013-02-05 | Autorizovaná rozprava | 323 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Pán poslanec Hlina, vaša reakcia. | [] | 3,934,387 |
17 | 2017-05-18 | Autorizovaná rozprava | 146 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán minister, chcete ešte? Nech sa páči. | [] | 3,953,938 |
50 | 2010-04-27 | Autorizovaná rozprava | 178 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | A teraz budeme hlasovať o návrhu ako o celku. Hlasujeme. (Hlasovanie.) 84 prítomných, 75 za, 2 proti, 4 sa zdržali. 3 nehlasovali. Návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii sme neschválili. Pani poslankyňa, poprosím vás, aby ste uviedli hlasovanie o zákone č. 244 o rozhodcovskom konaní, je to tlač 1524, ktorý vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie. (Hlasovanie o zákone z 9. marca 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky , tlač 1524.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o zákone z 9. marca 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky , tlač 1524.)"
] | 4,161,647 |
5 | 2003-01-14 | Autorizovaná rozprava | 134 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Ďakujem pánovi poslancovi Jarjabkovi a prosím teraz pána ministra školstva, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predložil návrh kandidáta na voľbu za člena Dozornej rady Fondu detí a mládeže, ktorý prerokúvame ako tlač 130. | [] | 3,884,564 |
25 | 2013-10-23 | Autorizovaná rozprava | 36 | Žitňanská, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Žitňanská | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, už veľa bolo povedané k tomuto zákonu mojimi predrečníkmi, napriek tomu sa chcem aj ja dotknúť niektorých spomenutých bodov. Možno len na úvod. Tí, ktorí sa venujete tejto téme školstvu a sledujete aj diskusie v pléne, možno si spomeniete, že v máji, keď sme sa rozprávali o správe o stave školstva, som upozornila pána ministra, že sa mi dostal do rúk materiál, návrh novely školského zákona, ktorý zavádzal tie stropy alebo maximálne počty v triedach a takisto aj minimálne počty v triedach. Vtedy pán minister krútil hlavou, že nič také ako minimálne počty nebude v rámci pripomienkového konania. Keďže v tom prvom nástrele tejto novely neboli minimálne počty, ale v rámci pripomienkového konania sa tam dostali, takže dnes v zákone máme nielen maximálne, ale aj minimálne počty žiakov. K tomuto možno len pár poznámok. Ja by som bola naozaj rada, ak by pán minister sa mohol vyjadriť aj k tomu, čo hovoril pán poslanec Beblavý, ako myslel tieto minimálne počty, či reálne budú mať dopad na tie odbory, kde aj dnes je menej žiakov, ale vzhľadom na zvýšený normatív sú schopné prežiť a nezúčastňujú sa na dohadovacom konaní alebo či tam je nejaký iný zámer, pretože ak by to tak nebolo, ja sa naozaj obávam, pokiaľ ide napr. o umelecké smery, že my asi nenájdeme alebo nevymyslíme talentované deti, ktoré by splnili ten limit požadovaný zákonom. Takže naozaj by som bola rada, aby sa pán minister k tomu vyjadril, čo týmto minimálnym počtom sledoval, pretože tá dôvodová správa, myslím si, je veľmi povrchná. Pokiaľ ide ešte o tieto počty, tak ako aj moji kolegovia upozornili, sú tu pripomienky alebo teda nejaké odseky hovoriace o tom, kedy môže byť v triede aj menší počet žiakov, než je určené v zákone. Pokiaľ pri základných školách je tu napísaná znížená dostupnosť žiakov do školy, vzdelávanie žiakov v jazyku národnostnej menšiny, ak je v okruhu šesť kilometrov a tak ďalej, vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ak je z celkového počtu žiakov školy viac ako 80 % žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo ďalšie dôvody osobitného zreteľa, o ktorých hovoril aj pán poslanec Osuský, že sú tiež v dôvodovej správe načrtnuté, ja by som veľmi uvítala, kebyže ministerstvo zapracuje do tohto, a bolo to tam explicitne napísané o deťoch so zdravotným postihnutím, aby teda sme nezabudli na tieto deti, ktoré, si myslím, patria aj do bežných škôl a nielen do špeciálnych škôl. A s tým súvisí aj moja ďalšia poznámka. Čiže tieto výnimky patrili pre základné školy. Ale pri stredných školách ten nižší počet môže byť za osobitného prípadu, napr. takého, za ktorý sa považuje v stredných odborných školách zaradenie študijného odboru alebo učebného odboru do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce, ak nie je možné zriadiť triedu podľa odseku 10. Tu ja už som aj v tom máji hovorila, že sa trošku obávam toho tlaku alebo možno nejakého lobizmu, keď jednotliví zriaďovatelia alebo riaditelia alebo ktokoľvek pôsobiaci na tej škole bude tlačiť na to slovami: „Tak ale aj našich absolventov je málo a trh ich potrebuje viacej. Čiže dostanem tú výnimku.“ Myslím si, že toto ustanovenie treba ešte zmeniť. A takisto by som sa prikláňala a by som požiadala ministerstvo, aby ministerstvo nezabúdalo na deti so špecifickými potrebami, z ktorých mnohé majú na to, aby išli študovať aj na strednú školu a nekončili len na špeciálnych školách, aby takáto nejaká výnimka pre znížené počty bola uplatnená aj na ne. Pokiaľ ide o posilňovanie kompetencií zriaďovateľa na úkor riaditeľa alebo teda školy, tu už pán poslanec Fronc o tom hovoril, myslím si, že je to cesta zlým smerom. Naozaj my by sme sa mali snažiť delegovať tie právomoci čo najnižšie k tým školám, lebo ony najlepšie vedia rozhodovať. A naozaj nechať im kompetenciu len zostavovať školské rozvrhy, si myslím, je nemiestne. K certifikátom som sa vyjadrila v rámci faktických poznámok. Naozaj si myslím, že ak v systéme boli certifikáty, ktoré neboli hodné toho uznania, tak nie je dobré rušiť celý systém ako taký, a preto by som apelovala na ministerstvo, aby štandardizovalo, proste určilo, ktoré certifikáty budú uznávané ako náhrada za maturitnú skúšku z jazyka, aby aj pre riaditeľov sa ľahšie dalo orientovať v tejto problematike a aby, ak je problém so štatistikou, sa vytvorila nová kolónka, kde sa tieto certifikáty budú zapisovať, a naozaj aby nám nebola prednejšia štatistika alebo nejaký marketing nad záujmom dieťaťa. Pokiaľ ide o celkové nastavenie tohto zákona, si myslím, že z neho vypadla, neviem, či tam niekedy aj bola vôbec na ministerstve, filozofia o tom, že do budúcnosti by možno nebolo zlé uvažovať naozaj nad tou priepustnosťou systému, aby napr. žiaci stredných odborných škôl mohli sa vzdelávať vo všeobecných predmetoch na gymnáziách a potom v tých odborných predmetoch na vlastných školách, čo by prispelo k zvýšeniu kvality a možno aj k zníženiu výdavkov v celom systéme. Na záver ešte by som sa chcela dotknúť, je to nad rámec zákona síce, ale je to aktuálna téma, osemročných gymnázií. Naozaj si myslím, že označiť tieto gymnáziá ako chorý prvok na trhu je nemiestne. Zároveň si myslím, že tých 5 %, tak ako som aj písala v interpelácii na pána ministra, nezodpovedá nejakému číslu na základe nejakých prieskumov, analýz, ale naozaj je len tak dané. A ja by som uvítala, ak by ministerstvo školstva vypracovalo analýzu, aby možno sa zamyslelo nad tým, či ináč nepoňať tento segment školstva, pretože ak majú byť elitné gymnáziá tieto osemročné gymnáziá, tak tých 5 %, myslím si, tam nezohráva úlohu, lebo naozaj by malo ísť skôr o prísnejšie vstupné testy ako o nejakú percentuálnu kvótu. Na záver musím skonštatovať, žiaľ, že opäť raz napriek tomu, že v tomto zákone sú aj dobré veci, to by som klamala, kebyže hovorím, že tam nie sú, sme svedkami toho, že dieťa nie je v záujme alebo v strede záujmu ministerstva školstva. Tak ako pri centrách voľného času sa vychádzalo v ústrety ZMOS-u, tak ako pri priemere známok, ktoré deťom zabraňujú si vybrať slobodne tú cestu vzdelávaciu, tak ako pri určovaní prvých ročníkov vyšším územným celkom aj pre iných zriaďovateľov, naozaj zatiaľ, a musím to skonštatovať, v zákonoch, ktoré predkladá pán minister školstva, je všelikto iný vrátane štatistiky viac v záujme ako dieťa. Ďakujem. | [] | 3,925,247 |
37 | 2014-09-19 | Autorizovaná rozprava | 118 | Šebej, František, poslanec NR SR | František | Šebej | poslanec NR SR | Ďakujem, pani predsedajúca. Vážení zvyšní kolegovia, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, najprv by som začal návrhom k tomu uzneseniu. My už sme sa s pánom spravodajcom na tú tému rozprávali viackrát, ale prednášam ho teraz v pléne v nikdy nezanikajúcej nádeji, že predsa len bude schválený. Ten prvý návrh sa týka toho, že ja by som predsa len navrhol, aby sme vynechali tie Spojené štáty z toho textu. K zdôvodneniu sa vrátim neskôr. A ten druhý návrh je ten, aby na konci uznesenia, s ktorým ináč súhlasím, samozrejme, a za ktoré sám hlasoval v zahraničnom výbore, aby bola pridaná táto veta, ktorá, podotýkam, bola súčasťou pôvodného materiálu aj z dielne ministerstva zahraničných vecí. Tá veta znie: „Národná rada Slovenskej republiky osobitne apeluje na Ruskú federáciu, aby nezahlasovala do vnútorných vecí Ukrajiny, neposkytovala vojenskú pomoc vzbúrencom, rešpektovala nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny a aby využila všetok svoj vplyv na dosiahnutie deeskalácie konfliktu.“ Aj k zdôvodneniu tohoto sa vrátim. Nuž ale teraz dovoľte, aby som prehovoril k samotnej téme tohto bodu programu, ktorým je asociačná dohoda s Ukrajinou. Predovšetkým chcem povedať, že nie je to tak dávno, čo som mal pochybnosti, či je takúto dohodu už včas podpísať. Vždy som mal pocit, že smerovanie Ukrajiny do Európy je potrebné podporovať, a vždy som podporoval slovenský postoj vo veciach Východného partnerstva, takmer bez výhrady. Ale tá situácia na Ukrajine sa vyvíjala veľmi kľukatými cestami. V tomto okamihu ale vravím, že naozaj apelujem na všetkých nás v Národnej rade, aby sme asociačnú dohodu, aby sme ju ratifikovali, aby sme ju podporili, tak ako ju podporilo Slovensko, slovenská zahraničná politika na Európskej únii, tak ako ju podporil Európsky parlament. Nechcem byť slepý k tomu, čo sa odohráva na Ukrajine, nechcem byť slepý ani, ani naozaj k ťažkej situácii. Dostal som osobný mail od človeka, ktorý, ktorý strávil teraz dlhší čas na Ukrajine a ktorý opisuje situáciu ako naozaj v mnohých oblastiach kritickú, ak príde napríklad tvrdá zima a Ukrajina bude mať veľa problémov, ktoré bude riešiť len s námahou, a nesúvisí to len s plynom. Fakt je ten, že výkon ukrajinského hospodárstva v danej chvíli je veľmi až kritický, zlý, pretože Donbas bol vlastne motorom ukrajinského hospodárstva a Donbas je miestom, kde sa v podstate tá nevyhlásená vojna toho či onoho druhu odohráva a tie závody v podstate nefungujú, neprodukujú. Donbas prispieva v danej chvíli len minimálne k ekonomickému výkonu Ukrajiny. A proste ja to všetko vidím. Napriek tomu si myslím, že asociačná dohoda s Ukrajinou je čosi, čo v tejto chvíli je dobré, že je, pretože to otvára cestu. Ponúka istú civilizačnú alternatívu Ukrajine, inú, ako jej ponúka Rusko. Tá civilizačná alternatíva je alternatíva slobodnej krajiny so slobodou, so všetkými občianskymi slobodami a politickými slobodami, ktoré si vieme predstaviť, demokratickú alternatívu, liberálnu alternatívu. A, samozrejme, Ukrajina v tejto chvíli má ešte hrozne ďalekú cestu. Ja vám chcem ale pripomenúť, že v tomto nie je sama. Asociačnú dohodu s Európskou úniou, ešte s Európskymi spoločenstvami, má celé dlhé desaťročia už dávno podpísané Turecko. Povedal by som, že v danej chvíli je od členstva možno ďalej ako na počiatku. A podpísanie asociačnej dohody s Ukrajinou a jej ratifikácia neznamená, že Ukrajina bude zajtra členom Európskej únie. Lebo nebude. Má pred sebou dlhú cestu, dlhšiu, ako malo Slovensko. Podstatne dlhšiu. Pretože je štrukturálne aj politicky v horšom stave. Ale myslím si, že Ukrajinci svojej demokratickej a európskej perspektíve obetovali toľko aj ľudských životov, že si tú šancu od nás, členov Európskej únie, jednoducho zaslúži. To je moje hlboké presvedčenie, a preto budem hlasovať za ratifikáciu asociačnej dohody s Ukrajinou. A teraz dovoľte, aby som sa pohol trošku ďalej. Na adresu Ukrajiny tu zaznelo všeličo z dielne ruskej propagandy opakovane a pozorujem, že mnohí to úplne automaticky, spontánne a bez akejkoľvek opatrnosti preberajú, že na Ukrajine sú pri moci akísi fašisti a nacisti. Nuž, na Ukrajine boli prezidentské voľby, v ktorých sa uchádzal o priazeň voličov aj muž, ktorého tak možno okrajovo možno označiť, získal 2 % hlasov. Upozorňujem vás, že to, čo by sme mohli označiť za neonacistické subjekty, majú dokonca aj v starých krajinách Európskej únie priazeň omnoho väčšiu, aj podporu omnoho väčšiu. Preto si myslím, že toto obvinenie Ukrajiny, niežeby tam neboli nijakí nacisti, fašisti, alebo ako by sme, niežeby tam neboli nijakí ctitelia Stepana Banderu napríklad, ale rozhodne to nie sú tie politické sily, ktoré hýbu a budú hýbať Ukrajinou, ak bude demokratickou krajinou takou, akou sa pravdepodobne bude snažiť byť po októbrových voľbách. V tom našom uznesení sa tie voľby spomínajú a som rád, že sa spomínajú, pretože aj v tejto veci si Ukrajina zaslúži šancu. Ale dovoľte v súvislosti s tým nacizmom, aby som zacitoval, čo na túto tému ešte v časoch, keď prebiehal Majdan, napísal historik Timothy Snyder, ktorý, ak sa niekto naozaj vyzná v dejinách a v pomeroch na Ukrajine, tak je to on. Odporúčam vám knižku „Krvavé územie“, ktorú napísal on, a je to veľmi bolestivá knižka, ktorá dopodrobna opisuje, čo všetko sa Ukrajine pritrafilo v priebehu 20. storočia. Napísal: „Čo teda znamená tento planý poplach proti nacizmu? Propagandisti v Moskve nás očividne majú za hlupákov, podľa viacerých indícií vcelku právom. Tým, čo robí túto kampaň rafinovanejšou, je pokus zúžiť sociálne napätie v komplexnej krajine na boj symbolov z minulosti. Ale Ukrajina nie je divadlom na historickú propagandu ostatných alebo skladačkou, z ktorej možno odobrať jednotlivé diely. Ukrajina je významná európska krajina, ktorej občania majú dôležité kultúrne a ekonomické putá tak s Európskou úniou, ako aj s Ruskom. Aby mohla nabrať vlastné smerovanie, potrebuje normálnu verejnú diskusiu, opätovné nastolenie parlamentnej demokracie a fungujúce vzťahy so všetkými jej susedmi. Ukrajina je plná vzdelaných a ambicióznych ľudí. Ak sa ľudia na Západe zamotávajú odpoveďami na otázku, či je tam väčšina nacistov, alebo nie, tak im unikajú kľúčové otázky súčasnej krízy.“ Nota bene, Ukrajina je územie, na ktorom zúril hrozným spôsobom aj holokaust. A Timothy Snyder k tomu napísal: „Dejiny holokaustu sú súčasťou nášho verejného diskurzu nášho agora, nášho námestia, nášho Majdanu. Súčasný ruský pokus o manipuláciu s pamäťou hoci holokaustu je taký očividný a taký cynický, že ľudia, ktorým rozum nezabráni tomu naletieť, sa budú musieť jedného dňa spytovať samých seba, ako a komu sme to sadli na lep. Ak fašisti prevezmú rolu antifašizmu, pamäť holokaustu bude vykastrovaná.“ Dámy a páni, toto sú veľmi vážne slová a odporúčal by som načúvať pozorne. Chcem pripomenúť, že v deň, keď zasadol k tejto téme po prvýkrát zahraničný výbor, to bolo 17. septembra, čiže predvčerom, tak bolo presne 75 rokov od vpádu Sovietskej – ja to vnímam tak, že ruskej – armády do Poľska. Už nejaké tri týždne predtým vpadla do Poľska zo západu nemecká armáda a, samozrejme, na základe paktu Molotov – Ribbentrop, teda na základe paktu medzi Stalinom a Hitlerom, to bolo dohodnuté. Títo dvaja „hrdinovia“ dejín 20. storočia, teda Hitler a Stalin, sa rozhodli už dopredu, že si rozdelia Poľsko. Pripomínam to preto, lebo tá východná časť, ktorú obsadila Sovietska armáda, to je západná časť dnešnej Ukrajiny a Bielorusko, to bolo Poľsko, keď ho prepadol Sovietsky zväz s 800-tisíc vojakmi. Len tak na margo poznamenávam, že Poľsko vtedy prepadlo spolu s Hitlerom aj Slovensko a 50-tisíc slovenských vojakov pod velením generála Čatloša, ale to len tak na okraj, aby sme si vychutnali tento slávny okamih, toto slávne výročie. Aby som upozornil aj tých kolegov, ktorí eventuálne cítia nejaký sentiment k Tisovmu vojnovému slovenskému štátu, že čo to bol za štát. Súčasťou toho obsadeného Poľska bol vtedy aj Ľvov, pripomínam. A pripomínam, že potom po obsadení Poľska, čiže veľkej časti dnešnej Ukrajiny, Sovietskou armádou nasledovalo vraždenie v Katynskom lese, nariadené Stalinom, realizované NKVD, čo bola organizácia, ktorá bola rodnou materou neskoršej KGB, ktorej príslušníkom bol dnešný ruský prezident. Zomrelo vtedy 22-tisíc Poliakov, z toho 15-tisíc dôstojníkov, v podstate poľská inteligencia. Následne Sovietsky zväz obsadil pobaltské krajiny. Stalin obsadil pobaltské krajiny: Estónsko, Lotyšsko a Litvu. Tam nasledoval podobný scenár, ktorý sa, samozrejme, netýkal len dôstojníkov. Stalin v podstate vyviezol a nechal povraždiť veľkú časť inteligencie pobaltských krajín. Takže keď sa niekto čuduje dnešným obavám Poľska, Estónska, Lotyšska a Litvy z toho, čo sa deje v Rusku, nech si spomenie, čo sa stalo v roku 1939. Je to veľmi poučné. V tejto súvislosti už tu bola reč o mŕtvych na Ukrajine a o tom, čo sa tam deje. Áno, na Ukrajine je veľa mŕtvych. Každý mŕtvy je priveľa, každý jeden. Ale chcem pripomenúť, že na Ukrajine zomierajú aj ruskí vojaci, ktorí tam údajne nie sú. Je, podľa rôznych prameňov je ich medzi 500-tisíc až 2-tisíc, je to hrozne veľa, okrem toho asi nejakých 8-tisíc ranených. Písali o tom rozsiahlo rôzne pramene. V Rusku vznikla ďalšia kapitola organizácie Matky vojakov, to sú matky tých, ktorých telá doviezli z Ukrajiny, na ktorej údajne ruskí vojaci nie sú, naspäť do Ruska, kde ich pochovávajú. Volá sa tá organizácia Gruz 200, čo je označenie pre nákladné autá vezúce telá padlých vojakov. Takže keď sa bavíme o Ukrajine, treba si spomenúť aj na to, že teda okrem Ukrajincov, ktorí si bránia svoju krajinu, okrem Ukrajincov, ktorí sú cieľom ozbrojených útokov z každej strany, pretože civilné obyvateľstvo sa často nemá kam skryť, tak zomierajú tam aj vojaci, ktorí tam nemajú čo hľadať. A keď už sa bavíme o obetiach, treba pripomenúť aj obete, ktoré boli pasažiermi civilného lietadla zostreleného, áno, nad územím Ukrajiny, ale zostreleného takmer bez akýchkoľvek pochybností z územia ovládaného tzv. separatistami. K tým separatistom, mám zvláštny pocit, že musím povedať niečo asi takéhoto. Tak známe sú niekoľké figúry, ktoré predstavujú lídrov separatistov. Tak napríklad líder, teraz už náhle zmiznutý z verejných očí, Igor Strelkov, tiež známy pod menom Girkin, ako ukrajinský separatista proruský, záhadné je, že je to ruský občan, obyvateľ Moskvy a dôstojník ruskej spravodajskej služby, ktorý sa zúčastnil obidvoch vojen v Čečensku. Z ničoho nič sa objavil na Ukrajine ako proruský separatista. To je záhada. Ďalší taký podobný proruský separatista je Alexander Borodai, líder tzv. Luhanskej ľudovej republiky. To je občan Moskvy s ruským pasom, celoživotný občan Moskvy a príslušník ruských ozbrojených síl, dôstojník, proruský separatista. Mohol by som pokračovať v tomto duchu. Takže keď chceme hodnotiť, čomu čelí Ukrajina, prosím, berte do úvahy, že Ukrajina, s ktorou ideme podpisovať dohodu, alebo teda podpísali sme dohodu, ktorú ideme ratifikovať, je krajina, ktorá je bez akejkoľvek pochybnosti obeťou brutálneho porušovania medzinárodného práva a vojenskej agresie zo strany Ruska, naozaj vojenskej agresie. V tejto súvislosti, teda ak si v tomto urobíme jasno, tak treba povedať, že tá vojenská agresia, keďže už zaznelo úplne nepokryte, že Rusko môže byť za dva týždne nielen v Kyjeve, ale aj vo Vilniuse, aj v Rige, dokonca vo Varšave, to povedal (reakcia z pléna), a v Bukurešti, to povedal Petrovi Porošenkovi v telefonáte Vladimír Putin, tak treba povedať, že táto ruská agresia na Ukrajine testuje NATO. A v tejto súvislosti dovoľte, aby som sa na chvíľočku vrátil späť do histórie a pripomenul vám heroickú dobu slovenského politického života niekedy koncom prvej polovice 90. rokov, keď som tu tieto epické udalosti opisoval tak nejak podobne. „Chcete, aby išli naši slovenskí vojaci bojovať do cudzej krajiny?“ sa opýtal Vladimír Mečiar svojho fanklubu v Športovej hale. Stovky hrdiel láskou opojených dôchodkýň zakrákalo: „Nie!“ Presne ako to vodca očakával. „Chcete, aby boli na našom území rozmiestnené jadrové zbrane?“ pokračoval. A opäť sa mu vrátilo „nie“ ešte rozhodnejšie. „A chcete, aby boli na našom území rozmiestnené cudzie“, na mysli mal, pochopiteľne, americké, „vojenské základne?“ A presne podľa scenára „nie“ ešte zmohutnelo. A Vladimír Mečiar pridal ešte dve podobné rečnícke otázky a, samozrejme, odmenené rovnako precíteným „nie“. Nad týmito otázkami musíme rozmýšľať. To je zaujímavé, ja to počúvam znovu dnes, keď sme v NATO. Naozaj sme sa všetci zbláznili a nepamätáme si z vlastnej histórie vôbec nič?! Podotýkam, že tie Mečiarove otázky viedli k tomu, že v konečnom dôsledku nás v roku 1997 takmer s definitívnou platnosťou vyradili z akýchkoľvek úvah o našom možnom členstve v NATO, ale aj v Európskej únii, podotýkam. Chceme sa vrátiť do pozície krajiny, ktorá má tento problém s vlastnou identitou a vlastne ani nechce patriť do Európskej únie a NATO? Ja som presvedčený, že nie. Dokonca ani keby sa na tú tému usporiadalo referendum, v ktoré ja nemám priveľkú dôveru, tak som presvedčený, že výsledok by bol: „Nie, nechceme sa tam vrátiť.“ Keď sa bavíme o NATO, rád by som vám povedal ešte čosi. Je to test toho, táto situácia, v ktorej sa nachádzame, je test toho, kto sme a kam patríme my. Je to test pre celú Severoatlantickú alianciu. Ja vám chcem povedať, že keď je reč, a teším sa, že prišla pani kolegyňa Mezenská, keď je reč o logistickom sklade, prosím vás pekne, nie o raketovej základni, o sklade, 20 km od Popradu, tak sa bavíme o sklade, ktorý tam už je, o sklade, ktorý je ale plný vojenského materiálu, ktorý už nepotrebujeme, lebo sú tam napríklad náhradné diely na už nepoužívanú techniku, vyradenú, a armáda – a to mi môže potvrdiť aj terajší, aj minulý minister obrany, aj predminulý minister obrany – špekuluje, ako sa toho skladu zbaviť. No ale máme ho a ponúkli sme ho, pretože je použiteľný. Je to sklad. Samozrejme, ako povedal kolega Mikuláš Dzurinda, nebudeme tam skladovať Horalky ani vatu, ani nič, bude tam vojenský materiál, je to sklad, ktorý už existuje. Dámy a páni, ten sklad je už teraz skladom NATO, lebo my sme krajinou NATO. Každý vojenský objekt v tejto krajine, keďže sme členskou krajinou NATO, tak je objektom Severoatlantickej aliancie. Akadémia ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši, v Demänovej, je predsa objektom NATO, tam sa školia, ponúkame ten školiaci priestor aj spojeneckým dôstojníkom z NATO. Letisko v Sliači, letisko v Kuchyni, všetky ďalšie objekty sú objekty slovenskej armády, ale zároveň sú to objekty, ktoré patria k aliancii. Vojaci aliancie, či už sú to poľskí vojaci, maďarskí vojaci, českí vojaci, americkí vojaci, britskí vojaci, to sú naši spojeneckí vojaci, to sú vojaci, ktorí sú našim vojakom blízki, sú to druhovia v zbrani, prosím vás pekne. To sú vojaci, s ktorými naši vojaci v Afganistane a na ďalších misiách bojujú a zomierajú a chránia sa navzájom. To nie sú votrelci, preboha! Takže v tejto chvíli, keď sa bavíme, by som povedal, v takej nie veľmi významnej, ale potrebnom príspevku k snahám aliancie zvýšiť svoju obranyschopnosť, ako je sklad v Poprade, tak povedal by som, že Slovenská republika urobila veľmi dobre, že sme vôbec takúto možnosť aliancii ponúkli a podpisujem sa pod to. Ale sme, naša lojalita je testovaná, nielen naša. Dovoľte, aby som sa vrátil teda k tomu, čo som si o tom myslel, keď bola testovaná v minulosti, do písmena to platí, preto to opakujem. Má zmysel hovoriť o lojalite a skúške dôveryhodnosti NATO, ale ešte väčší zmysel má hovoriť o lojalite a dôveryhodnosti za domácimi humnami členských krajín. Krvou v žilách lojality každého členského štátu v očiach aliancie je jej skutočný rozmer v mysliach príslušníkov celého spektra politických elít krajiny a predovšetkým v mysliach jej obyvateľov. Ak je lojalita k aliancii u obyvateľstva nízka a krajina je demokratická, a NATO tvoria výlučne demokratické krajiny, tak sa to nevyhnutne premietne aj do postojov a skutkov volených politikov. A premieta sa. Ľud vždy volí tak trochu politikov, s ktorými ho spájajú viac než spoločné sny, najmä spoločné nenávisti a predsudky. Kvôli tomu si volí veľká časť ľudí svojich politikov, kvôli spoločným nenávistiam a predsudkom. Na pevnosti, súdržnosti a akcieschopnosti aliancie sa nemôže nepremietnuť to, že v mnohých členských krajinách je pre veľkú časť obyvateľov NATO synonymom militarizmu a studenej vojny a že veľká časť tiež uverila, že svet alianciu, ako NATO, už vôbec nepotrebuje. V niektorých krajinách je tiež nemálo tých, ktorí nevidia v aliancii záruku vlastnej bezpečnosti, ktorou v skutočnosti je, ale nástroj Ameriky na uskutočnenie jej svetovládnych chúťok. K tomu sa v mnohých krajinách, vtedy som písal o Grécku a Francúzsku, pridáva najmä virulentný antiamerikanizmus v nezanedbateľnej časti obyvateľstva. Ten sa, prirodzene, priamo prenáša aj na NATO, ktoré je vnímané ako nesvojprávna filiálka americkej zahraničnej politiky. Celkom bez ohľadu na skutočné mechanizmy rozhodovania Severoatlantickej aliancie, kde je povinný konsenzus všetkých, a aj tie najmenšie krajiny majú rovnaké právo veta ako ktorákoľvek veľká krajina, a na text zmluvy, ktorou sa vytvorilo NATO. Akú podporu obyvateľov môže mať NATO v krajine, kde štatistická väčšina obyvateľov odpovie vo výskume verejnej mienky, že Spojené štáty sú väčšou hrozbou pre svetový mier ako povedzme Irán či Rusko? Vtedy som to napísal o Francúzsku. Hádajte, ako by dopadlo takéto skúmanie verejnej mienky na Slovensku v tejto chvíli, ktorá je už tak masívne ovplyvnená v podstate, by som povedal, tými miliónmi až miliardami dolárov, ktoré Rusko investuje do informačnej vojny? Môžeme viesť teoretickú debatu o tom, akou mierou sa obraz Spojených štátov, t. j. tie Spojené štáty, o ktorých som hovoril, že nemajú čo hľadať v tom uznesení, a teda v prenesenej podobe aj obraz NATO premieta vojna v Afganistane a predovšetkým v Iraku. Presnejšie povedané, mediálny obraz tej vojny, nie tá vojna. Jej mediálny obraz. Je to však menej dôležitá debata, lebo tie postoje sa vytvorili dramaticky rýchlo na mimoriadne úrodnej názorovej pôde, ktorú pripravili desaťročia komunistickej „protiimperialistickej“ propagandy, ktorá kontaminovala, zamorila už počas studenej vojny nielen mysle ohlupovaných ľudí žijúcich u nás za ostnatými drôtmi v tábore mieru, ale aj veľkú časť slobodných médií na Západe. Vtedy som napísal, že to všetko je kyselina sírová v žilách Severoatlantickej aliancie. A s príchodom krajín, ktoré majú za sebou skúsenosť s komunizmom a s tým, aké je to žiť na tej horšej strane železnej opony, prišla do NATO nesporne aj nová lojalita k aliancii. Ale už vtedy som napísal, že i tá už vo viacerých krajinách koroduje. Teraz s odstupom rokov konštatujem, že už takmer skorodovala. Kde sme sa to ocitli? Ukrajina v tejto chvíli testuje, kto sme v NATO, akými sme spojencami. My sme konzumentami bezpečnosti poskytovanej ochranným dáždnikom aliancie a predovšetkým záväzkom vysloveným v článku 5 Severoatlantickej zmluvy, že si krajiny aliancie, keď budú napadnuté vojensky, prídu vzájomne na pomoc. Ale my nie sme ochotní, my spochybňujeme, že či je náš záväzok prísť na pomoc niekomu inému, ak bude ohrozený. My nevieme, že či je to náš záväzok. (Reakcia spravodajcu.) Prosím? Ukrajina nie, ale Estónsko áno, aj Poľsko je členom NATO. Ony sa cítia ohrozené a my, by som povedal, máme povinnosť toto ohrozenie vnímať, sú to spojenecké krajiny. No takže chcem povedať, že toto je situácia, kde v podstate sa jedná o podstatne viacej, než o, o podstatne viacej, ako o čiste ratifikáciu asociačnej dohody. Dovoľte mi povedať ešte zopár drobností. To najnebezpečnejšie, čo sa môže stať, je, že v Európe prevládnu politici typu Nevilla Chamberlaina. Nevie, či si pripomínate tú fotografiu Nevilla Chamberlaina, ktorý sa vrátil do Británie, do Londýna, po rokovaní s Adolfom, z Mníchova po rokovaní s Adolfom Hitlerom a Benitom Mussolinim a Daladierom a mával papierom, v ktorom, na ktorom... (Reakcia z pléna.) Áno, áno, áno. Mával papierom, na ktorom sa Hitler zaviazal, že to sú posledné územné požiadavky, ktoré mal. Týkalo sa to Československa a Sudet, samozrejme. A povedal: „This is the peace of world time.“ No slovo „peace of world time“ bola nakoniec jedna príšerná druhá svetová vojna. Podotýkam, ktorá začala paktom Molotov – Ribbentrop. Teda začala, by som povedal, dohodou o delení si Európy, a teda aj dnešnej Ukrajiny. A posledná vec, ktorú som chcel povedať, je toto. Opätovne tu zaznieva slovo, že neodôvodnená rusofóbia. Dámy a páni, rusofóbia by znamenala mať strach z Rusov ako takých, teda nielen z Vladimíra Putina, neodôvodnený patologický strach, lebo fóbia je slovo vyhradené pre psychopatologickú kategóriu, napríklad klaustrofóbia je strach z malého priestoru, agorafóbia strach z veľkého priestoru a ja neviem, tých fóbií je strašne veľa. A rusofóbia by znamenala, že človek má strach z Rusov ako takých, z každého. Aj z Andreja Sacharova, aj z Viktora Jerofejeva, dokonca posmrtne aj z Čajkovského a Dostojevského a Tolstého. Preboha! To, že človek pociťuje úzkosť z toho, kam smeruje Rusko pod vedením Vladimíra Putina, nie je strach z Rusov ako takých. Verte mi, je v tom Rusku ešte stále aj veľa Rusov, ktorí nie sú zbožňovateľmi Vladimíra Putina ani územnej expanzie, ani vojenskej prítomnosti Rusov na Ukrajine, ani porušovanie medzinárodného práva. To sú tiež Rusi. Z tých netreba mať žiadnu fóbiu. Naopak, Rusko je krajina, ktorá má neskutočný potenciál ľudský, vzdelanostný, vedecký, umelecký. Rusko si zaslúži lepší osud ako osud krajiny, ktorá, ktorej väčšina obyvateľov cíti nezaslúženú národnú veľkosť vďaka tomu, že sa Rusko na medzinárodnej scéne správa ako bandita. Vidieť to, nie je rusofóbia. Takže ešte raz, kolegovia, poprosím, podporte tie zmeny v uznesení, ktoré som navrhol, a podporte aj asociačnú dohodu s Ukrajinou. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(reakcia z pléna)",
"(Reakcia spravodajcu.)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(Potlesk.)"
] | 3,873,187 |
88 | 2023-03-21 | Autorizovaná rozprava | 376 | Kočiš, Eduard, poslanec NR SR | Eduard | Kočiš | poslanec NR SR | Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda. Milé kolegyne, vážení kolegovia, máme pred nami, máme pred vami návrh zákona ktorý upravuje podmienky výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Čiže cieľom našej predloženej novely je zavedenie určitej vyššej formy transparentnosti, určitej vyššej formy spracovania a nakladania s výsledkami samotných volieb, ktoré sa týkajú všetkých obcí a miest naprieč celou Slovenskou republikou od východu na západ, od severu na juh. Novela zákona, ako ju máme napísanú, preto ukladá obciam a mestám povinnosť uverejňovať na svojich webových stránkach a na svojich webových sídlach výsledky sčítania v danom meste, v danom, danej miestnej alebo v danej okrskovej komisii. Týka sa to všetkých miest a obcí, ktoré disponujú minimálne jednou okrskovou volebnou komisiou. A zároveň prikladajú povinnosť štatistickému úradu zabezpečiť takéto zverejňovanie zápisníc v rámci celého okresu na stránke štatistického úradu. Čiže prejdeme situácii, že štatistický úrad bude zverejňovať len priebežné výsledky parlamentných volieb, ale tieto zápisnice budú zverejňované naprieč všetkými okresnými komisiami. To znamená, všetkých 79 okresných zápisníc bude zverejnených na webovej stránke štatistického úradu a občan volič si bude môcť veľmi jednoducho odkontrolovať ako člen okrskovej volebnej komisie alebo člen okresnej volebnej komisie, či je údaj zverejnený štatistickým úradom, ktorý nahadzoval zapisovateľ, zapisovateľka či už okrskovej, alebo okresnej komisie, v súlade s tým, čo si daný člen okrskovej alebo okresnej komisie odpísal, ofotil alebo vypísal zo zápisnice, ktorá je vypisovaná ručne a následne nahadzovaná do systému. Ako bolo povedané v rozprave alebo aj vo faktických poznámkach mojimi kolegami z hnutia REPUBLIKA, tento náš návrh zákona nebude stáť daňových poplatníkov a občanov Slovenskej republiky ani jedno jediné euro. V minulom roku, teda v roku 2022, sme boli veľmi nemilo prekvapení pri komunálnych voľbách, ktoré boli spojené s voľbami do vyšších územných celkov, a mali sme možnosť zistiť nedostatky vo volebnom akte na tejto úrovni, keď sme spájali dva druhy volieb, ktoré sú nezávislé a nezáväzné na sebe. Jedným z tých nedostatkov alebo, by som povedal, až veľkých nedostatkov bola nemožnosť kontroly občanov so spracovaním ich hlasov, ktoré už odovzdali vhodením svojho hlasovacieho lístka do volebnej urny, pretože zápisnice z okrskových a okresných komisií sa jednoducho nezverejňujú. Tento náš návrh zákona takýmto jednoduchým spôsobom tento nedostatok odstraňuje a zabezpečí pre všetkých občanov Slovenskej republiky, či už voličov, alebo nevoličov, tých, ktorí sa zúčastňujú pravidelne volebného aktu, alebo tí, ktorí o tom ešte len uvažujú a možno nedôverujú práve takýmto spôsobom sčítavaniu alebo odovzdávaniu hlasov, že takáto forma ich odovzdaného hlasu nebude možná manipulovania a nebude možné manipulovať s ich volebným hlasom, pretože každý jeden člen okrskovej a okresnej komisie si bude môcť robiť jednoduchý výpis, odpis alebo fotodokumentáciu celej zápisnice. Občania sa tak už nebudú musieť spoliehať iba na výsledky zverejnené štatistickým úradom, keďže štatistický úrad tieto výsledky zverejňuváva síce pravidelne, ale so značným oneskorením. Možno niekedy to trvá aj niekoľko týždňov, kedy sa tieto výsledky skompletizujú a sú na patričnej úrovni, ale aj napriek tomu zverejňovanie týchto výsledkov je predchádzané značnými chybami a práve tým, že každá jedna okrsková komisia, každá jedna obecná komisia alebo miestna komisia, akokoľvek ju nazveme, bude mať povinnosť túto svoju zápisnicu v čo najkratšom čase, a keďže to bude prepojené cez jeden volebný softvér, tak nebudú mať problém s nahadzovaním zápisnice priamo do systému, ktorý bude spolupracovať s okrskovou volebnou komisiou, a zároveň tieto výsledky nahodiť na stránku mesta alebo obce. Čiže delegovaný člen okresnej volebnej komisie bude v priebehu niekoľkých minút od nahodenia výsledkov do zápisnice okresnej, bude vedieť odkontrolovať ten istý údaj aj na zápisnici mestského alebo obecného zastupiteľstva, keďže tá istá, ten istý údaj, tá istá zápisnica sa tam bude musieť zverejniť. Čiže mnohými ľuďmi tieto voľby možno rozporuplné nebudú musieť byť nejakým spôsobom docielené tým, že budeme mať niekoľko alebo niekoľko desiatok neplatných výsledkov, pretože kedysi dochádzalo k rôznym kontroverzným, až neuveriteľným informáciám od samých občanov, že nebol súhlas so zápisnicou miestnou, ale teda okrskovou a so zápisnicou okresnou, a potom dochádza k situácii, že tá zápisnica alebo tá celá urna musí byť prepočítavaná všetkými členmi okrskovej komisie ešte raz. Toto všetko by sa naozaj nemuselo diať, ak by sme prijali tuná v pléne Národnej rady Slovenskej republiky náš predkladaný návrh zákona a pokiaľ by prístup k zápisniciam bez akýchkoľvek obmedzení mali naozaj v čase vykonávania či už komunálnych, alebo volieb do vyššieho územného celku, parlamentných, prezidentských, alebo volieb do Európskeho parlamentu všetci členovia delegovaní politickými subjektmi alebo politickými stranami, hnutiami, ktoré majú na toto delegovanie právo. Takisto by sme sa vyhli takej kontroverznej požiadavke, pretože niektorí predsedovia okrskových alebo aj okresných komisií častokrát buď dovolili si ofotiť, urobiť výpis alebo odpis tejto zápisnice, ale mnohí predsedovia takejto okrskovej komisie to nedovolili. Takže tu by to bolo explicitne dané do zákona, že na to má každý jeden člen okrskovej alebo okresnej komisie právo, a jednoducho by sme sa vyhli akejkoľvek polemike, či je možné odfotiť si zápisnicu alebo urobiť výpis alebo odpis z tejto zápisnice. Jednoducho rozporovali by sme všetky nejasnosti a všetky názorové rozdiely by boli vlastne potlačené. Obsah tejto novely zákona hovorí v podstate o povinnosti zverejňovania výsledkov volieb na stránkach miest a obcí a na stránke štatistického úradu. Čiže, kolegyne, kolegovia, ja vás naozaj veľmi pekne žiadam o podporu tohto návrhu zákona. Zároveň veľmi pekne ďakujem predsedovi hnutia re... predsedovi hnutia SME RODINA a predsedovi Národnej rady, ktorý vyjadril jasnú podporu tomuto návrhu zákona, a chcem poprosiť aj všetkých, či už koaličných, alebo opozičných poslancov, nepozerajte sa na tento návrh zákona ako na niečo politické, ale jednoducho aj týmto vaším hlasovaním budete chrániť vlastné hlasy, ktoré sa takýmto spôsobom môžu buď stratiť, alebo prehodiť na niekoho iného. Čiže veľmi pekne ďakujem za pozornosť a pevne verím, že tento návrh zákona posunieme do druhého čítania. | [] | 4,136,100 |
21 | 2013-07-02 | Autorizovaná rozprava | 46 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | (Povedané súbežne s rečníkom.) Pozrite, kamery bežia, už budete, pán Hlina, určite minimálne desať minút vo všetkých médiách, cieľ ste si splnili. | [
"(Povedané súbežne s rečníkom.)"
] | 4,157,745 |
21 | 2013-07-01 | Autorizovaná rozprava | 78 | Mihál, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Mihál | poslanec NR SR | Ďakujem. Rozprava bola síce skromná, ale čo možno očakávať, keď tu dokonca ani najväčší bojovník za prítomnosť poslancov od deviatej do dvadsiatej štvrtej či koľkej pán Hlina nie je prítomný, ktorého by táto téma mohla zaujímať, pretože súčasťou portfólia jeho prezencie v tomto parlamente je aj boj proti finančným skupinám. Tu mal výbornú možnosť vystúpiť a povedať pár slov na adresu jednej z ďalších finančných skupín. Áno, nie je to PENTA, je to tá iná finančná skupina, ktorá je tak trošku v pozadí celého toho, o čom som tu aj ja hovoril. Chcem zdôrazniť ešte raz, trošku nadviažem na slová predrečníkov, náš druhý pilier je systém, ktorý je svojím spôsobom ťažko porovnateľný s tým, ako fungujú americké banky, pretože v našom druhom pilieri sú veľmi silné regulácie, je dohľad Národnej banky. Každý jeden deň, každý jeden deň Národná banka dostáva podrobné reporty o tom, správcovská spoločnosť ako urobila nejaký pohyb v portfóliu, čo kúpila, čo predala akým spôsobom. Samozrejme, je tam dodržané príslušné toto tajomstvo bankové a tak ďalej. Čiže ako sporitelia sa to nemôžeme dozvedieť. Tu platí určitá tá ochrana obchodného know-how. Ale Národná banka ako dohľad funguje veľmi dobre. Naozaj, môžeme tomu systému veriť. Sú tu depozitári. Všetko sú to renomované spoločnosti, v drvivej väčšine spoločnosti, ktoré globálne pôsobia či už na svete alebo v Európe. A nejde naozaj o nejakých potrimiskárov, prepáčte mi za tento výraz, a o nejakých špekulantov. Ale napriek tomu si myslím, že táto novela má svoj zmysel, pretože svojím spôsobom reaguje na to, čo v praxi vidíme. Tá prax je taká, aká je. A preto je aj potrebné reagovať na to, čo sa deje v správcovských spoločnostiach. Stačí si pozrieť portfólia cez mesačné správy, ktoré sú zverejnené na internete, a veľmi ľahko pochopíte, ak sa aspoň trošku vyznáte do toho, čo je, kto je, ako je, o čo tu v tomto prípade ide. To konanie istej správcovskej spoločnosti nepovažujem za príliš férové. Považujem ho za poškodzujúce svojich klientov, svojich sporiteľov. To je môj osobný názor, podložený aj tým, že keď si teda pozriete portfóliá iných spoločností, tak majú trošku iný prístup k investovaniu. A pokiaľ ide o zvýšenie informovanosti sporiteľov, opakujem ešte raz, nemôže byť na škodu, aby sporiteľ okrem tých tzv. veľkých investícií, ktoré sa nachádzajú v portfóliu, v správcovskej spoločnosti, videl portfólio do najmenšieho šrôbika, do posledného detailu, aby videl každú jednu akciu, respektíve investíciu do podielového fondu kompletne rozobranú, aby mal jasné, kam boli použité jeho prostriedky, a aby prípadne v súlade s možnosťami, ktoré mu dáva zákon, sa rozhodol, či v takej DSS-ke, ktorá takýmto spôsobom spravuje jeho prostriedky, zostane alebo využije zákonnú možnosť a presunie sa aj so svojím majetkom do inej DSS-ky, ktorú bude považovať za lepšiu, pokiaľ ide o investovanie jeho prostriedkov na budúci dôchodok. Ďakujem pekne. | [] | 4,049,740 |
61 | 2002-06-20 | Autorizovaná rozprava | 105 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných je 105 poslancov, za 103, proti 1, zdržal sa 1. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. Páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch uznesení, ktoré treba prijať k informácii predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky o zisteniach Najvyššieho kontrolného úradu pri uprednostňovaní údajne najvýhodnejšej ponuky na nákup 35 ľahkých súprav pre Železničnú spoločnosť, a. s., zo strany predsedu výberovej komisie Miroslava Dz . Budeme hlasovať o návrhu, ktorým Národná rada berie na vedomie informáciu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, potom odporúčam hlasovať o dvoch návrhoch uznesení, ktoré podali v rámci svojich pripomienok pán poslanec Brňák, ktoré doplnil pán poslanec Jarjabek, a o návrhu uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Paška. Teraz dávam hlasovať o návrhu, ktorým Národná rada berie na vedomie informáciu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných je 104 poslancov, za 91, zdržalo sa 7, nehlasovalo 6. Návrh sme schválili. Návrh na uznesenie podal pán poslanec Brňák, ktorý žiada, že „Národná rada žiada generálneho prokurátora, aby počas 61. schôdze podal dňa 28. 6. 2002 o 9.00 hodine Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o stave šetrenia podozrenia zo spáchania trestného činu v predmetnej kauze“. Pán poslanec Jarjabek navrhol rozšíriť toto uznesenie o to, aby nielen generálny prokurátor, ale aj minister vnútra podal obdobnú informáciu k tomuto bodu. Súhlasíte s tým, aby bol tento jeho návrh zapracovaný? (Súhlasná reakcia pléna.) Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme. Páni poslanci, pán predseda žiada ešte pred vyhlásením výsledku hlasovania vyjadriť sa k tomuto bodu programu, preto vyhlasujem toto hlasovanie za... (Ruch v sále.) ...počkajte, páni poslanci, za neplatné. Ruším výsledky tohto hlasovania. Pán predseda. J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, k tomu, čo navrhol pán poslanec Brňák a čo doplňuje pán poslanec Jarjabek, ja by som sa chcel skôr s prosbou na vás obrátiť a so stanoviskom. Dvadsiateho ôsmeho vystupuje v Národnej rade pán prezident o stave republiky. Chcem sa na vás obrátiť, či by nebolo dobré až po vystúpení pána prezidenta, čiže po dvadsiatom ôsmom, túto informáciu, ktorú žiada, alebo má Národná rada o tom rozhodnúť, požiadať informáciu od generálneho prokurátora. | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Súhlasná reakcia pléna.)",
"(Ruch v sále.)"
] | 3,921,150 |
60 | 2022-03-22 | Autorizovaná rozprava | 324 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Áno, je to tak. | [] | 3,973,879 |
26 | 2013-10-24 | Autorizovaná rozprava | 173 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca. Jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pani poslankyňa Mezenská. | [] | 3,878,987 |
51 | 2001-10-03 | Autorizovaná rozprava | 100 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Marta Aibeková, prerušili sme rokovanie pri 40. bode programu, ktorým je návrh poslanca Palka. Mal vystúpiť pán spoločný spravodajca, keďže tu nie je prítomný a je členom výboru pre obranu a bezpečnosť a navrhovateľom tohto návrhu zákona je jeho predseda, takže nemáme kompetenciu ďalšieho, ktorý by poveril. Pani poslankyňa Tóthová by si priala, keby sme mohli prerokovať teraz jej zákon, keby bol všeobecný súhlas. Ja by som odporučil... (Reakcie z pléna.) Pani poslankyňa, prepáčte, naozaj tu ide o dohodu v tejto chvíli. (Reakcie z pléna.) Počkaj, počkaj, pán poslanec! Pani poslankyňa Tóthová súhlasí s tým, aby sme teraz prerokovali jej návrh. (Reakcia poslankyne.) Pani poslankyňa, zajtra dopoludnia. Zajtra dopoludnia, pretože je už tu trošku nedorozumenie, ktoré spôsobuje v tejto chvíli zmätok v rokovacej sále, aby sme sa nedostali do situácie... (Reakcia z pléna.) Nie, nie je súhlas, páni poslanci. (Reakcie z pléna.) Pán poslanec Cuper vyjadruje nesúhlas, tak vyriešte si v poslaneckom klube HZDS svoje problémy a potom... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Cuper, nenamietate? (Reakcia poslanca.) Problém je, pani poslankyňa, v tom, že nie je tu prítomný spravodajca, ktorým je pán poslanec Krajči. (Reakcia poslankyne.) Páni poslanci, poslankyne, prerušujem rokovanie. Už nediskutujeme viacej. Zajtra ráno o 9.00 hodine pokračujeme hlasovaním o návrhoch zákonov. (Prerušenie rokovania o 19.26 hodine.) | [
"(Reakcie z pléna.)",
"(Reakcie z pléna.)",
"(Reakcia poslankyne.)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(Reakcie z pléna.)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(Reakcia poslanca.)",
"(Reakcia poslankyne.)",
"(Prerušenie rokovania o 19.26 hodine.)"
] | 4,151,650 |
38 | 2018-12-03 | Autorizovaná rozprava | 199 | Mizík, Stanislav, poslanec NR SR | Stanislav | Mizík | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Pán Klus, keď hovoríte o hrôzach Islamského štátu, t. j. hlavne znásilňovanie a odrezávanie hláv, tak potom hovorte aj o hrôze rozrezaného novinára, ktorého rozrezali Saudi, najlepší spojenci Spojených štátov, ktoré nič moc proti tomu neurobili. A ten rozrezaný novinár Chášukdží ani nevstal z mŕtvych ako pán Skripaľ. Ďakujem za slovo. | [] | 4,031,322 |
14 | 2007-10-18 | Autorizovaná rozprava | 219 | F. Mikloško, poslanec: | F | Mikloško | poslanec | Posledných 8 rokov, čo by sme boli pri vláde, boli ministri Kňažko, Chmel, bol som v komisii, ktorá sa snažila hľadať nejaké riešenie. Musím sa priznať, že sme boli bezradní a skoro sme inklinovali k tomu zástrčkovému takzvanému, tam sme videli nejakú možno záruku. A ja súhlasím s tým, že sa nejako treba rozhodnúť. Diskusia neviedla nikam, treba sa rozhodnúť pre médium financované občanmi cez zástrčkový zákon, ale podotýkam, že tam nie je ešte vyriešená voľba riaditeľa, tá je stále politická, pretože parlament volí členov rady a parlament, čiže to nie je vyriešené celkom nezávisle, alebo médiá financované zo štátneho rozpočtu nepriamo občanmi, ale to znamená štátne médiá, alebo či chceme, alebo nechceme, jednoducho to ministerstvo financií má posledné slovo v tom rozpočte. Treba sa už rozhodnúť, prešlo 15 rokov samostatnej republiky. Nenašli sme žiadne riešenie. | [] | 4,081,842 |
20 | 2008-03-27 | Autorizovaná rozprava | 80 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | Ďalším, ktorý položil otázku, je pán poslanec Gábor Gál. Je prítomný. Otázku položil ministrovi financií Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: „Pán minister, prečo vláda neznižuje dlh štátu v období silného ekonomického rastu?“ V zastúpení pána ministra, tak ako to uviedol predseda vlády, odpovie pán minister Vážny. Má slovo. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede. | [] | 3,920,416 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.