session_num
int64
1
104
snapshot
date32
session_name
stringclasses
5 values
segment_num
int64
1
1.44k
speaker
stringlengths
6
170
first_name
stringclasses
241 values
last_name
stringclasses
744 values
role
stringclasses
287 values
transcript
stringlengths
2
108k
transcriber_notes
listlengths
0
342
id
int64
3.87M
4.23M
29
2008-12-03
Autorizovaná rozprava
43
M. Číž, podpredseda NR SR:
M
Číž
podpredseda NR SR
Máte slovo, pani spravodajkyňa.
[]
4,028,038
21
2017-10-11
Autorizovaná rozprava
294
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Andrej
Hrnčiar
podpredseda NR SR
Pán poslanec Ivan.
[]
3,883,128
9
2024-01-31
Autorizovaná rozprava
67
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Peter
Žiga
podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Števulová. Nie je v sále. Pani poslankyňa Kolíková.
[]
4,207,653
34
2018-09-12
Autorizovaná rozprava
118
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Ďakujem. Takže prestávka do 11.25 hod. (Prestávka.) (Po prestávke.)
[ "(Prestávka.)", "(Po prestávke.)" ]
3,895,138
9
2020-07-09
Autorizovaná rozprava
297
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Juraj
Šeliga
podpredseda NR SR
Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú obmedzenia, pristúpime k tretiemu čítaniu , tak ako povedal pán spravodajca, a otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Nikto. Uzatváram a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o tomto návrhu zákona ako o celku. Pán spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru.
[]
4,069,805
12
2003-05-22
Autorizovaná rozprava
47
P. Hrušovský, predseda NR SR:
P
Hrušovský
predseda NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aj z hľadiska tých dôvodov, ktoré som už povedal pri predchádzajúcich bodoch, ministerstvo zdravotníctva vypracovalo informáciu o prijatých opatreniach v súvislosti s infekčnou chorobou SARS, aby táto informácia bola rozdaná vám do lavíc a znovu na najbližšej schôdzi, ak, keď bude prítomný pán minister zdravotníctva, ak budú nejaké otázky poslancov k predloženej informácii, ste potom mali možnosť sa opýtať jeho na konkrétne opatrenia. Je súhlas s takýmto postupom? (Hlasy v rokovacej sále.) Ďakujem. Panie poslankyne, páni poslanci, poslednými dvomi bodmi programu okrem hodiny otázok a interpelácií sú dva vládne návrhy zákonov, ktoré prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní a ktorých predkladateľom je z poverenia vlády minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Kaník. Prosím teraz pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov, ktorý prerokovávame ako tlač 234. Pán minister, máte slovo.
[ "(Hlasy v rokovacej sále.)" ]
4,024,109
9
2020-07-10
Autorizovaná rozprava
3
Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
Peter
Pellegrini
podpredseda NR SR
Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie päť faktických poznámok. (Potlesk.) Ako prvý pán poslanec Čepček.
[ "(Potlesk.)" ]
4,009,349
33
2014-04-02
Autorizovaná rozprava
169
Zmajkovičová Renáta, podpredsedníčka NR SR
Renáta
Zmajkovičová
podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, ak máte viac ako štyri minúty, takže.
[]
4,200,716
6
2020-04-29
Autorizovaná rozprava
265
Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Marian
Kotleba
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Pán minister, no, ja neviem, či vy ste tu neboli, alebo ste nepočúvali, keď som rozprával, lebo ste veľkú časť svojho vystúpenia venovali mne a mojej kritike v časti obrana programového vyhlásenia vlády, ale ja som nehovoril, ja som neporovnával Slovenskú republiku so Spojenými štátmi. Ja som hovoril, že v čom sú Spojené štáty tak veľmi odlišné oproti spojencom NATO, aby sme sa im museli tak veľmi vtláčať do priazne. A vy ste to tam alebo teda nie vy, ale váš kolega Naď to tam v programovom vyhlásení jasne píše, že sú to spôsobilosti, ktoré odlišujú Spojené štáty od celej zločineckej organizácie NATO. Ja som porovnával tento argument, ja som nehovoril, že Slovensko sa môže porovnávať so Spojenými štátmi. A to ste ani nemohli myslieť vážne, že by ste tu tým štýlom riešili túto kritiku, lietadlové lode, ponorky a neviem čo všetko, medzikontinentálne balistické rakety. Takže ja to vnímam tak, že toto vaše vystúpenie s kritikou mojej kritiky programového vyhlásenia vlády vychádzalo buď z toho, že ste mali sprostredkované informácie, alebo z toho, že ste moje vystúpenie nielen v pléne, ale aj na výbore pre obranu a bezpečnosť, ktorého, samozrejme, teraz už členom nie ste, jednoducho celé nevnímali. Ďakujem pekne.
[]
3,868,251
41
2005-03-15
Autorizovaná rozprava
50
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR:
D
Lipšic
podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR
V záujme schválenia oboch vládnych návrhoch zákonov ešte na februárovej schôdzi som sa spolu s kolegami z rekodifikačnej komisie zúčastnil v období niekoľkých mesiacov na mnohých rokovaniach výborov, ale aj na neformálnych rokovaniach. Napriek snahám o to, aby boli návrhy nových trestných kódexov schválené v takom znení, aby vytvárali dostatočné legislatívne predpoklady na účinný boj s kriminalitou, počas prerokovania vládneho návrhu Trestného zákona v Národnej rade boli schválené v druhom čítaní pozmeňujúce návrhy, ktoré by tento boj značne oslabili, a to najmä vo vzťahu k organizovaným formám zločinu. Preto som na základe § 95 zákona o rokovacom poriadku zobral 8. februára vládny návrh Trestného zákona späť. Spomeniem dve základné výhrady, ktoré ma k môjmu postupu viedli. Po prvé, bol schválený pozmeňujúci návrh, podľa ktorého by bola trestná príprava iba v prípade obzvlášť závažného zločinu, t. j. trestného činu s dolnou hranicou trestnej sadzby aspoň osem rokov. To by malo za následok, že trestné stíhanie sa bude môcť začať až vtedy, keď dôjde k pokusu trestného činu aj v prípade takých trestných činov, ako je lúpež, hrubý nátlak, vydieračský únos, znásilnenie, sexuálne násilie, výroba detskej pornografie, obchodovanie s ľuďmi, prevádzačstvo, nedovolené obchodovanie so zbraňami a tak ďalej. Pritom taká úprava by bola v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými sme viazaní. Napríklad príprava musí byť trestná podľa Dohovoru o potlačovaní financovania terorizmu Druhého protokolu k Haagskemu dohovoru o ochrane kultúrnych dohôd, Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, ako aj Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu. Druhý problém bol, že bola schválená definícia zločineckej skupiny v znení rozpornom s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, keďže neobsahovala korupčné trestné činy. Tretím problémom, o ktorom už bolo diskutované, je, že by podpora zločineckej a teroristickej skupiny nebola trestným činom. Opäť by išlo o rozpor s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu. Diskusie, ktoré boli v parlamente, že je to možné riešiť cez účastníctvo, vyplývali zrejme z neznalosti konceptu účastníctva v Trestnom zákone. Účastníctvo je možné len do dokonania trestného činu. Po ňom už nie, myslím si, že to bolo vysvetlené aj trestnými právnikmi veľmi jasne. Z vládneho návrhu zákona bola taktiež vypustená trestná zodpovednosť právnických osôb, pričom povinnosť zakotviť v právnom poriadku zodpovednosť právnických osôb za vymedzené trestné činy, ako sú vymedzené v jednotlivých rámcových rozhodnutiach, sa týka oblasti terorizmu, falšovania peňazí a bezhotovostných platobných prostriedkov, obchodovania s ľuďmi, obchodovania so zbraňami, prevádzačstva, životného prostredia, korupcie, detskej pornografie, prania špinavých peňazí a obchodovania s drogami. U nás právnické osoby zodpovednosť za tieto delikty nenesú, Slovensko v tomto neplní záväzky, ktoré máme vo vzťahu k Európskym spoločenstvám. Vláda sa stotožnila 23. 2. s novým návrhom Trestného zákona, v ktorom boli tieto štyri základné výhrady upravené tak, aby bol návrh zákona v súlade s právom Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Na rokovanie Národnej rady je teda predložený návrh Trestného zákona so zapracovaním pozmeňujúcich návrhov uplatnených na rokovaní Národnej rady, ktoré podľa komisie pre rekodifikáciu trestného práva ministerstva spravodlivosti a vlády nenarušil celkovú koncepciu nových trestných kódexov a legislatívne predpoklady na účinný boj proti kriminalite. Pre lepšiu prehľadnosť je v prílohe pripojený aj text návrhu zákona s vyznačením jednotlivých zmien oproti vládnemu návrhu Trestného zákona, ktorý som pred viac ako mesiacom vzal späť z rokovania Národnej rady. Spomeniem telegraficky základné zmeny, ku ktorým dochádza oproti v súčasnosti platnému Trestnému zákonu. Jednak prichádza ku kategorizácii trestných činov na prečiny a zločiny. Zároveň sa mení v prípade zločinov materiálne ponímanie trestného činu na ponímanie výlučne formálne. Upravujú sa nové druhy sankcií, najmä alternatívne tresty, ako je trest povinnej práce, domáce väzenie a detencia, ako aj nová forma odkladu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, takzvaný probačný dohľad. V prípade mladistvých sa upravuje aj nový inštitút takzvaného podmienečného upustenia od potrestania. Tieto nové druhy sankcií sú výrazom depenalizácie v prípadoch menej závažných trestných činov. V súlade s legislatívnym zámerom trestnej rekodifikácie dochádza k zníženiu vekovej hranice trestnej zodpovednosti fyzických osôb z 15 na 14 rokov. V súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z práva EÚ sa zavádza trestná zodpovednosť právnických osôb, ale len na presne určené trestné činy, kde sme povinní zodpovednosť právnických osôb zaviesť. Ide o oblasť terorizmu, falšovania peňazí a bezhotovostných platobných prostriedkov, obchodovania s ľuďmi, obchodovania so zbraňami, prevádzačstva, životného prostredia, korupcie, detskej pornografie, prania špinavých peňazí a obchodovania s drogami. Z čiastkových zmien by som upriamil vašu pozornosť najmä na rozšírenie zákonných podmienok pre možnosť širšieho uplatňovania ustanovení o nutnej obrane, ako aj nový inštitút, ktorý vylučuje trestnosť, ktorým je oprávnené použitie zbrane vo vlastnom obydlí ako výraz ochrany ústavou garantovaného základného práva nedotknuteľnosti obydlia. Novo sa vymedzuje účel trestu, do popredia sa dostáva ochrana spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti a zároveň je výslovne vyjadrená zásada morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou za spáchaný trestný čin. Väčší dôraz by sa mal klásť na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, keďže zákon upravuje presný postup súdu v otázke výmery trestu pri ich zohľadnení. Cieľom je objektivizovať výšku trestu za konkrétny trestný čin. Zákon upravuje už iba jeden výnimočný trest - trest odňatia slobody na doživotie. Páchateľovi bude možné uložiť bez splnenia osobitných podmienok na uloženie výnimočného trestu trest odňatia slobody až na dvadsaťpäť rokov, ak to zákon v osobitnej časti umožní. Ide o výraz sprísnenia postihovania závažnej trestnej činnosti ako protiklad depenalizácie ohľadom menej závažných trestných činov, ktorú som spomínal v prípade nových druhov sankcií. V súvislosti so zmenou systematiky osobitnej časti Trestného zákona a najmä so zmenou na formálne ponímanie trestného činu dávam tiež do popredia precíznejšie formulovanie jednotlivých skutkových podstát trestných činov. Napríklad oproti súčasnej úprave trestných činov vraždy a ublíženia na zdraví vládny návrh Trestného zákona upravuje ako osobitné trestné činy aj úkladnú vraždu, zabite a usmrtenie. Vzhľadom na už spomenuté diskusie ohľadom trestných činov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny sa v zákone definuje činnosť a podpora pre zločineckú a teroristickú skupinu tak, ako bola definovaná doposiaľ aj v právnej doktríne a nikdy v nej nevyvolávala žiadne problémy. Ďakujem, pán predsedajúci.
[]
4,225,324
45
2019-05-14
Autorizovaná rozprava
11
Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Lucia
Ďuriš Nicholsonová
podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Osuský.
[]
4,162,817
35
2009-04-16
Autorizovaná rozprava
273
Ľ. Petrák, poslanec:
Ľ
Petrák
poslanec
Pán poslanec Mikloš vo svojom úvodnom slove povedal, že sú opatrenia vlády nedostatočné na to, aby sa zvládla kríza. Ja sa osobne spýtam, kde sú korene krízy. Korene krízy sú u nás, na Slovensku alebo korene krízy a tým pádom aj nástroje na jej zvládnutie sú predovšetkým v zahraničí? Hovorili ste o tom, že opatrenia vlády síce čiastočne stimulujú domáci dopyt, ale toto je nedostatočné a vaše návrhy sú zásadným spôsobom lepšie. V nadväznosti na to, čo som povedal pred chvíľočkou, sa spýtam, aká je štruktúra tvorby HDP z pohľadu domáceho dopytu a z hľadiska exportu. Môžeme stimuláciou domáceho dopytu na akejkoľvek úrovni výrazne zdvihnúť rast HDP na Slovensku a tým vytiahnuť Slovensko z hospodárskej krízy? Ja osobne sa domnievam, že nie, lebo ten pomer je približne 80 % export, 20 % domáci dopyt. Hovorili ste vo svojom úvodnom slove o krajinách, ktoré riešia hospodársku krízu tým, že znižujú dane. Áno, súhlasím s tým, že sú krajiny, ktoré znižujú dane a súhlasím aj s tým výpočtom krajín, o ktorých ste hovorili. Ale treba zase povedať úplne pre korektnosť, že väčšinou tie úpravy daní a daňových sadzieb sú kozmetické a znižovanie je o 1 – 1,5 % bodu, pričom váš návrh hovorí o znižovaní o 3 % body, ako je realita. Druhá pravda, ktorá je s týmto súčasne spojená, že aj v prípade znižovania daní z príjmov, či už fyzických alebo právnických osôb, väčšinou tieto krajiny zavádzajú kompenzačné opatrenia buď vo forme zvyšovanie spotrebných daní, dane z pridanej hodnoty alebo niektoré iné kompenzačné opatrenia, ktoré znamenajú približne fiškálnu neutralitu. Mohol by som hovoriť o rade krajín, ak bude potrebné, môžeme sa k tomuto dostať. Ja zase na druhej strane chcem povedať, že z úst opozície dlhodobo nám boli dávané za hospodárske vzory krajiny, ako je Írsko, Estónsko, Litva. A skúsme povedať, že ak boli vtedy naším vzorom, tak aký je ich postoj pri riešení hospodárskej krízy, ktorá sa ich najviac dotkla dnes. Írsko – zvýšenie dane z príjmov o 1, resp. 2 percentuálne body, rozšírenie pásma zdaňovaného základnou sadzbou dane z príjmov, rozšírenie pásma, podčiarkujem, zvýšenie základnej sadzby DPH, zvýšenie dane z kapitálových ziskov z 20 na 22 %. Estónsko – zvýšenie zníženej sadzby DPH z 5 na 9 % a zároveň zúženie okruhu položiek, ktoré sa touto sadzbou zdaňujú. Litva – zvýšenie základnej dane z príjmov právnických osôb z 15 na 20 % a údaje o Maďarsku sa nám nejakým spôsobom líšia a v tejto chvíli neviem povedať, či je chyba v argumentácii na mojej strane alebo na strane pána poslanca Mikloša, lebo posledný návrh, ktorý tu ja mám datovaný zo 16. februára 2009, hovorí o zvýšení základnej sadzby dane z príjmov právnických osôb zo 16 na 19 %. Čiže, áno, došlo k zníženiu dane z príjmov právnických osôb, ale je opätovný návrh na jej zvýšenie na 19 %. Ale o týchto údajoch možno polemizovať a možno polemizovať aj o zdrojoch. Kolegyne, kolegovia, skúsme prejsť k pomocnej ruke, ktorá je podávaná zo strany opozície. Ja osobne si myslím, že tá pomocná ruka je v podobe neoliberálnej modlitby – znížme dane. Toto je jediná pomocná ruka, ktorú som zaznamenal zo strany opozície. Ja rozumiem tomu, že je vaším politickým cieľom znižovanie daní, ale pri týchto postupoch treba byť zodpovedný a treba si povedať prínosy a nedostatky. Vy vo svojej argumentácii dlhodobo hovoríte, že v období rokov 2002 – 2004, keď ste zavádzali daňovú reformu, ste boli tí reformátori, ktorí boli schopní zvládnuť negatívny stav na Slovensku. Liekom bolo zníženie daní a dnes ten istý liek mechanicky, podotýkam, mechanicky prenášate na súčasné obdobie. Ja osobne sa chcem spýtať: Vy nevidíte rozdiely medzi obdobím 2002 – 2004 z hľadiska celosvetového hospodárskeho prostredia a súčasnosťou? V tomto období bola fungujúca svetová ekonomika a problémom bolo zaostávanie Slovenska. Boli fungujúce trhy, bol nedostatok zahraničného kapitálu alebo kapitálu na Slovensku, ktorý bolo treba nejakým spôsobom pritiahnuť. Môžeme sa baviť o tom, či tým nástrojom alebo rozhodujúcim nástrojom bolo zníženie daní v tomto období alebo tými ďalšími nástrojmi, ktoré ja považujem dokonca za podstatne dôležitejšie, bol vstup Slovenska do NATO, čo znamenalo stabilizáciu a bezpečnosť prostredia, vstup Slovenska do Európskej únie, čo znamenalo znovu určité posilnenie stability a ratingu Slovenska a či to nebola náhodou aj lacná kvalifikovaná pracovná sila, ktorá vytvárala predpoklady pre ekonomickú efektívnosť investícií zahraničných investorov na Slovensku? Áno, nesporím sa v tom, že čiastočný prínos pre hospodársky rast v tomto období mohlo mať aj zníženie daní, ktoré bolo, treba podotknúť, výrazné. Prínos tohto zníženia daní okrem toho, že pritiahol kapitál, znamenal aj zníženie špekulácií. Lebo ak niektorá firma platí dane na úrovni 40 %, tak, samozrejme, má tendencie optimalizovať svoj daňový základ, optimalizovať znamená minimalizovať, a tým pádom platí čím ďalej menšie dane, a využívať na to nástroje aj v podobe daňových rajov. Iste, tým, že to posunieme do roviny, ak znížime dane z úrovne 40 na úroveň 20 %, to znamená na polovicu, o výrazný skok, vytvoríme predpoklady, že náklady na daňovú optimalizáciu sú oveľa väčšie ako zisk z týchto daní a svojím spôsobom sa to tým firmám ani neoplatí robiť. Toto považujem za prínos, ktorý je ale neporovnateľný so súčasnou situáciou. Absolútne neporovnateľný so súčasnou situáciou. Kladiem si otázku, ako je to s výpadkami a či je zníženie daní všeliekom. Ja osobne si myslím, že všeliekom určite nie je. Lebo ak by bolo všeliekom, presadzovali by ho všetky krajiny Európskej únie, dokonca aj sveta a nebolo by to len modlou slovenskej opozície. Ak máte problém s tým, že neprechádzajú vami navrhované opatrenia, a tie opatrenia sú opätovne len v znížení daní a odvodov, tak nehľadajte chybu vo vláde, ale hľadajte chybu vo svojich opatreniach a spôsobe ich presadzovania na Slovensku s tým, že nezohľadňujete všetky faktory a dôsledky, ktoré takéto kroky môžu mať. Zostanem pri výpadku štátneho rozpočtu. Inštitút finančnej politiky ministerstva financií v materiáli Prvý rok daňovej reformy alebo 19 % v akcii zo septembra 2005 uvádza tvrdenie, ktoré ja osobne považujem za správne a odcitujem ho: „Dôležitým cieľom daňovej reformy je približná fiškálna neutralita, t. j. požiadavka, aby z dôvodu reformy neprišlo k významnému výpadku príjmov verejnej správy. Inými slovami, celkový výnos daní pred reformou, resp. teraz pred zmenou zákona sa má približne rovnať celkovému výnosu daní po reforme.“ Áno, teória, ktorej sa držia takmer všetky krajiny sveta. Teória, ktorej ste sa držali vy, pán poslanec Mikloš, v čase, keď ste boli ministrom financií. Dnes tá teória absolútne neplatí, lebo dnes treba len znížiť dane, spôsobiť výpadok štátneho rozpočtu, tým pádom deštruovať verejné financie a zlomiť krk Ficovej vláde. Toto je vaša teória, s ktorou dnes prichádzate a ktorá nie je liekom na hospodársku situáciu, ale je liekom na zbavenie sa Ficovej vlády. Toto je celá podstata vašich návrhov. (Potlesk.) Spýtam sa na ďalšie východiská, ktoré by boli v prípade daní z tejto krízovej situácie. Čítal som v príprave aj na toto vystúpenie vyjadrenia mnohých svetových ekonómov, ktorí hovoria o potrebe prestavby daňovej politiky, ale posilnenia z tzv. stavaných stabilizátorov. Stavané stabilizátory sú opatrenia fiškálnej politiky, ktoré pôsobia v ekonomike automaticky a nevyžadujú ďalšie rozhodnutie štátnych orgánov. Verím, že mnohí sa budete čudovať, ale poviem, že medzi takéto opatrenia patrí aj progresívna daň z príjmov. A ja chcem povedať, že, áno, ja súhlasím s tým, že progresívna daň z príjmov by mohla byť takýmto opatrením, ale treba povedať, kde by mala byť viazaná tá progresivita. Nie na absolútnu hodnotu zisku, ale na progresivitu závislosti na miere zisku, t. j. na podiele zisku k tržbám. Lebo ak budeme hovoriť o príčine súčasnej krízy, tak musíme povedať, že príčina súčasnej krízy z môjho pohľadu je kríza, poviem to vcelku veľmi vulgárne, kríza z nenažratosti kapitálu. A vaše riešenie je znížiť sadzbu z 19 na 16 %, teda ešte trošku prikŕmiť tých, ktorí si bezostyšne plnia bruchá bez ohľadu dopadov svojho konania na ostatných. Myslím si, že progresivita dane vo väzbe na skutočnosti, ktoré som povedal, môže obmedziť takéto nezodpovedné konanie určitých podnikateľských kruhov. Vaše tvrdenie, že investori žiadajú zníženie daňového a odvodového zaťaženia z 19 na 16 %, áno, možno povedať, že ak sa porovnáme s ostatnými krajinami OECD, tak daňový klin na Slovensku je 38,5 %, priemer krajín OECD je 37,7 %. Ale treba povedať, že ak analyzujeme ukazovatele hlbšie, tak problém je v nízkopríjmových skupinách obyvateľstva predovšetkým. V kategórii nadpriemerne zarábajúcich osôb sme na tom lepšie, ako je priemer krajín OECD. Adresným riešením na túto situáciu nie je plošné zníženie daní, ako ho navrhujete vy, ale zavedenie zamestnaneckej prémie a zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, ku ktorým pristúpila vláda Slovenskej republiky. Zníženie sadzby na 16 % pomáha predovšetkým stredne a vysokopríjmovým daňovníkom. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim schôdze.)
[ "(Potlesk.)", "(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim schôdze.)" ]
3,959,623
37
2014-09-12
Autorizovaná rozprava
68
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta. S procedurálnym návrhom, nech sa páči, pán poslanec Poliačik.
[]
4,102,361
19
2017-09-05
Autorizovaná rozprava
64
Heger, Eduard, poslanec NR SR
Eduard
Heger
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Pán minister, kolegyne, kolegovia, ja by som sa chcel povenovať pár veciam. Veľmi zaujímavý je ten daňový index. Myslím, že to je naozaj dôležitý nástroj a prináša novú mentalitu do nazerania alebo teda do komunikácie medzi štátom a daňovým subjektom, ktorý podľa mňa je už tak dlho potrebný na Slovensku. Na jednej strane áno, hovoríme o vlastne znižovaní DPH, medzery, kde je potrebné naozaj postihovať a odstrániť všetkých, ktorí sú „nedotknuteľní“, alebo dohľadať všetkých tých, ktorí zneužívajú systém, ktorí v ňom vedia chodiť a ktorí proste využívajú to, aby sa mohli obohacovať na úkor peňazí daňových poplatníkov. Na druhej strane je preto, ak sa ide do tejto silnejšej represie, dôležité zavádzať naozaj aj ocenenie tých, ktorí so štátom komunikujú a ktorí sú ochotní byť aj práve v tomto období, kedy vidíme, ako sa mnohokrát s peniazmi daňových poplatníkov nakladá, ktorí sú ochotní vlastne byť tými čestnými a zodpovednými daňovníkmi. Myslím si, že tento trend, ktorý možno povedať, že prichádza zo západných krajín, vidíme už dlho, je dobré že dorazil a že sa začína presadzovať aj u nás. A myslím si, že bude veľmi dôležité veľa o tom hovoriť práve na to, aby možno aj zamestnanci v štátnej správe, Finančnej správe si zvykli na tento postoj. Aj keď musím povedať, že už sa to pomaly deje. Možno tým prvým heslom, ktoré vzniklo pred viacerými rokmi, že spokojný daňovník, či jak to bolo, je občan, áno, nejak tak to bolo, proste niečo, že spokojný zákazník. Nie, nie, nebolo to. Myslím, že niečo to bolo. Spokojný občan je cieľ v súvislosti s teda daňovníkmi. Tak to ma veľmi prekvapilo, keď som to videl na daňovom úrade. Aj keď teda myslím, že najprv to bolo len na tých stenách a ešte priamo sa, to človek nestretal možno od ľudí. Ja musím povedať, že ten posun tu nastal, a myslím si, že aj mnohí pracovníci daňových správ pristupujú veľmi konštruktívne, férovo, ak vidia, že ten daňovník je zodpovedný. Takže takýto nástroj len zjednoduší prácu aj im, zjednoduší, myslím si, že prácu aj samotným daňovníkom a môže určite pomôcť. Mňa tam zaujalo v tom návrhu zákona taká, alebo teda v tej dôvodovej správe, že vlastne sa daňový úrad sa snaží teda získať si dôveru, a teda diskrétnosť je prvý prvok. Ale myslím si, že to je len jedna časť toho, ako môže daňovník budovať dôveru voči daňovej správe, lebo diskrétnosť je podľa mňa samozrejmosť, ktorá musí byť na strane daňovej správy. Skôr, čo je väčšie riziko, je to, aby to nebolo predmetom nejakej budúcej šikany, tie informácie, ktoré on poskytne. Čiže preto bude veľmi dôležité, ako ten daňový index začne fungovať v samotnej praxi, aby táto obava nejakým spôsobom nebola naplnená. Takže mňa by určite zaujímalo práve, lebo teraz sa bavíme len tak filozoficky, ale neviem, pán minister, ak teda je to už nejako dané, že aké budú tie kritériá, alebo neviem, či teda, lebo ste to tak povedali aj vágne, to poviem, ale možno tak, že nebolo to ešte presne zadefinované, že či o tom bude ešte diskusia alebo akým spôsobom teda to bude, ďalšie kroky, pretože myslím si, že tie kritériá budú veľmi dôležité, ich poznať. Zaujalo ma v tomto návrhu zákona aj práve to zverejňovanie tých nadmerných odpočtov. Tam, neviem, nedopátral som sa, ale možno to môžete povedať, ak to je teda už zadefinované, že od akej výšky budú teda zverejňované tieto odpočty. Ako? Od jedného centu, čiže, aha, pardon, tak to som nepostrehol. Čiže okej. Tak to je veľmi zaujímavé a myslím si, že dobrý prvok. Ja by som ešte teda k tomuto, ak môžem, len tak možno pre kolegov, práve pri tom daňovom indexe, lebo bol som na jednej debate aj tuto s kolegom Eugenom Jurzycom, kde sme práve sa bavili, teda kde boli pozvaní aj spíkri zo zahraničia a bavili sme sa teda, tá diskusia bola aj o tom ako znižovať teda tú DPH medzeru. A bol tam pozvaný hosť z Francúzska z finančnej správy. A on práve, tak vieme, že Francúzi sú obhajcovia toho systému, neviem, či ho priamo oni vymysleli, ale určite teda hovoria, že to je veľmi dobrý nástroj, tak ho tam aj obhajoval. Čo bolo zaujímavé, že v tej diskusii zaznelo, že tento nástroj akosi začal, prestal fungovať, keď vstúpili do hry krajiny strednej Európy, akoby tento nástroj nepočítal možnosť s vynaliezavosťou tohto regiónu a daňovníkov tohto regiónu. A to je práve možno aj ten posun, kde potrebujeme naozaj zvyšovať tú kultúru platenia daní. Nedá mi ako opozičnému poslancovi povedať, že je to ťažko v prostredí, keď vidíme, že sme vyhodnocovaní z hľadiska korupcie na tých najvyšších priečkach. Takže toto by malo ísť nejako ruka v ruke, ak chceme ľudí presvedčiť o tom, že je dobré platiť štátu dane, tak je dôležité, aby za tie peniaze aj dostávali patričné služby. Takže toto je výzva. Myslím si, že na jednej strane, pán minister, ak chcete zavádzať tieto, tak je dôležité, aby ste apelovali na svojich kolegov ministrov, aby teda robili a zabrali aj v tých ostatných rezortoch, kde teda môžu ľudia cítiť tie služby, lebo vy ste ten výberca a bez spolupráce kolegov to máte samozrejme ťažké. Takže tam bolo, ja len aby som sa vrátil späť k tomu, tak tam bolo také zaujímavé práve si uvedomiť ten nárast tých kultúr v súvislosti s týmto nástrojom. A veľmi sa mi páčilo, keď aj ten vlastne kolega z Francúzska prezentoval jednak tú metódu, ale ten postoj práve prístupu jednak represívneho, ale zároveň toho preventívneho, že táto rovnováha tam musí byť. A my sme boli zvyknutí na Slovensku, že prevládal, silno represia, takže preto si myslím, že tento daňový index, ak bude správne uchopený a bude prinášať práve to ocenenie a s tým súvisiace benefity, ktoré ste naznačili, tak môže vyvažovať tú represiu. Ešte možno čo by som, posledný bod, čo chcem k tomu povedať, je práve tá elektronická komunikácia so živnostníkmi alebo teda s fyzickými osobami. Tu len možno len také varovanie, alebo také spomenutie toho rizika, ktoré sme videli práve pri právnických osobách, aký to bol proces, nepodceniť to a zabezpečiť naozaj možno dostatočnú komunikáciu na to, aby, alebo teda počítať s tým, že sa ten termín nesplní, lebo to je naozaj výzva. Na druhej strane myslím si, že to je dobrá cesta, že Estónci nám to ukázali, ako rýchlo sa to dá zvládnuť a aké to prináša benefity, keď ľudia môžu komunikovať. A myslím si, že možno aj toto by bolo dobré, práve vedieť to naparovať na to, aby mali motiváciu aj fyzické osoby, že keď raz komunikujem so štátom, tak elektronicky, že už nemusím byť tým poštárom. Pretože pri tejto príležitosti nedá mi nespomenúť, že toto je jeden z veľkých problémov a stále pretrváva a tu vidíme ten najväčší rozdiel medzi tým súkromným sektorom a tým štátnym sektorom, kde súkromný sektor je schopný elektronicky spôsobiť už takmer všetko a v štátnej správe alebo teda v štátnom sektore mnohokrát sme, naozaj sme stále tými poštármi tlačív, či medzi organizáciami, ktoré spadajú pod jeden a ten istý subjekt. A toto myslím si, že je aj vzhľadom k tomu, v ktorom roku sa nachádzame, neprípustné a je potrebné na toto apelovať, aby sa toto eliminovalo. Toľko odo mňa, ďakujem pekne.
[]
4,001,486
27
2004-06-14
Autorizovaná rozprava
37
P. Hrušovský, predseda NR SR:
P
Hrušovský
predseda NR SR
Nech sa páči, pán poslanec.
[]
4,082,570
53
2019-11-29
Autorizovaná rozprava
91
Klus, Martin, podpredseda NR SR
Martin
Klus
podpredseda NR SR
Ďakujem, pani poslankyňa. Evidujem tri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Pán poslanec Heger.
[]
3,869,715
24
2021-02-25
Autorizovaná rozprava
137
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Gábor
Grendel
podpredseda NR SR
Správne ste pochopili, bude hlasovanie dnes, ak sa do 19.00 prerokujú všetky materiály.
[]
4,230,100
5
2006-10-18
Autorizovaná rozprava
221
P. Paška, predseda NR SR:
P
Paška
predseda NR SR
(Hlasovanie.) 142 prítomných, 115 za, 7 proti, 15 sa zdržalo, 5 nehlasovalo. Konštatujem, že sme pridelili uvedený návrh výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie v druhom čítaní. Poprosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanca Júliusa Brocku, aby uviedol návrh k uzneseniu k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi mexickými o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore dani z príjmov (tlač 60).
[ "(Hlasovanie.)", "(tlač 60)" ]
4,179,083
6
2023-12-18
Autorizovaná rozprava
337
Bihariová, Irena, poslankyňa NR SR
Irena
Bihariová
poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne. No, napriek tomu, že táto časť návrhu sa konotuje s osobou pána poslanca Tibora Gašpara, ja by som rada sa vrátila k tomu, čo som povedala, a v duchu konzistentnosti podotkla, že pre mňa toto nie je to meritum problému, pretože keď hovorím, že nemáme reformovať inštitúciu podľa toho, kto tvorí jej personálnu reprezentáciu, tak by sme nemali ani odmietať zmenu nejakého inštitútu alebo jeho kompetencie s ohľadom na to, kto ho bude zastupovať. To je proste personálne podmieňovanie pôsobnosti. To, čo by nás možno viac malo na tomto viesť k väčšej debate, je neuvedomenie si, že prečo vlastne z hľadiska teda chápania teórie správneho práva nemôže byť SIS-ka súčasťou ústredného orgánu štátnej správy. Pretože na ústredný orgán štátnej správy sa vzťahujú špecifické kontrolné mechanizmy. Ono to proste musí podliehať, hej, nejakým úplne iným typom konaní, rozhodnutia môžu byť preskúmavané súdom, môže byť vyvodzovaná zodpovednosť za škodu spáchanú orgánom verejnej moci a tak ďalej a tak ďalej. Ako by sme mohli takéto inštitúty uplatňovať vo vzťahu k SIS-ke, ktorej konanie, obsah, postupy podliehajú nejakému utajovaniu? Rozumiete, že ja keby som sa teda chcela uchádzať o previerku na bezpeč... na Národnom bezpečnostnom úrade, tak materiály, ktoré tam poskytne SIS-ka, ja by som teda akože, byť SIS-ka teda kontro... byť ústredný orgán, mala právo nejakým spôsobom teda rozporovať, ale faktom je že sa o tých materiáloch ani nikdy nedozviem. Čiže z povahy vecí, aká je pôsobnosť tohoto orgánu a čo robí, s akými informáciami pracuje, nie je možné a nevykazuje kompatibilitu s ostatným typom orgánov, ktoré radíme k ústredným orgánom štátnej správy. Nemôžme nad nimi vykonávať tento typ kontroly, aký sa vzťahuje na nich. Ďakujem.
[]
3,936,675
88
2023-03-14
Autorizovaná rozprava
35
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Peter
Pčolinský
podpredseda NR SR
Ďakujem. Na vaše vystúpenie desať, štrnásť faktických poznámok. Uzatváram možnosť faktických. S prvou pán poslanec Suja.
[]
3,991,801
10
2007-05-16
Autorizovaná rozprava
72
P. Paška, predseda NR SR:
P
Paška
predseda NR SR
Nech sa páči, pani poslankyňa Nachtmannová.
[]
4,120,637
31
2004-09-23
Autorizovaná rozprava
38
P. Hrušovský, predseda NR SR:
P
Hrušovský
predseda NR SR
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 2 za, 43 proti, 86 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Bod 2 zo spoločnej správy sme neschválili. Ďalší návrh.
[ "(Hlasovanie.)" ]
4,157,789
25
2013-10-29
Autorizovaná rozprava
210
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Renáta
Zmajkovičová
podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, v zmysle rokovacieho poriadku musíte odovzdať, vás nezbavuje povinnosti predniesť interpelácie ústne a odovzdať ju písomne. Predpokladám, že všetky interpelácie, ktoré ste teraz pred chvíľočkou povedali ústne, máte v písomnej podobe, tak ako keď skončíte, tak odovzdáte ich teraz v písomnej podobe mne tu alebo predsedajúcemu, predsedajúcemu alebo predsedovi parlamentu.
[]
4,195,758
20
2011-06-29
Autorizovaná rozprava
186
Simon, Zsolt, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Zsolt
Simon
minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladaného návrhu zákona je nová jednoznačnejšia úprava výkonu činnosti a postavenia subjektov v oblasti šľachtenia a plemenitby. Vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predmetného návrhu a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem.
[]
4,075,999
32
2021-06-24
Autorizovaná rozprava
320
Mihalik, Marcel, poslanec NR SR
Marcel
Mihalik
poslanec NR SR
Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
[]
4,089,968
26
2004-05-12
Autorizovaná rozprava
132
V. Veteška, podpredseda NR SR:
V
Veteška
podpredseda NR SR
budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov . Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 672. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 702. Prosím pána ministra Kaníka, aby uviedol vládny návrh zákona.
[]
4,046,117
75
2022-11-08
Autorizovaná rozprava
432
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Juraj
Blanár
podpredseda NR SR
Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Nie je. Takže platí, čo som povedal, budeme pokračovať v hlasovaní 16 hod. 10 minút. Ďakujem a prerušujem hlasovanie a rokovanie. (Prerušenie rokovania o 15.53 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 16.10 hodine.)
[ "(Nesúhlasná reakcia pléna.)", "(Prerušenie rokovania o 15.53 hodine.)", "(Pokračovanie rokovania o 16.10 hodine.)" ]
4,005,832
83
2023-02-09
Autorizovaná rozprava
204
Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Miloš
Svrček
poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov si dovoľujem podať nasledujúcu interpeláciu na ministra zdravotníctva. Je všeobecne známe, že výstavba nemocnice na Rázsochách v Bratislave by sa mohla začať v období medzi aprílom až júnom budúceho roka. Budova by mala mať podľa dostupných informácií sedem podlaží, okolo 700 lôžok, 20 operačných sál a 40 ambulancií. Váš rezort začiatkom roka zverejnil dokument, ktorý opisuje, ako má vyzerať táto veľká a moderná nemocnica. Avšak uvedené informácie boli po určitom čase sčasti spochybnené zo strany tímu na Úrade vlády, ktorý vášmu rezortu vytýka výrazné meškanie v projekte. Problém dokonca vníma aj v ľuďoch zainteresovaných v projekte, o ktorých kompetencii sa nič nevie, aj to, že pracovná skupina týchto ľudí je kriticky poddimenzovaná. Správu vypracovala vládna Národná implementačná a koordinačná autorita, NIKA, ktorá dohliada na plnenie cieľov a míľnikov v pláne obnovy. Práve z neho sa majú zafinancovať Rázsochy sumou 281 mil. eur. Výhrady mala aj k iným projektom ministerstva, navrhla mu preto krízové opatrenia. Rezort zdravotníctva však do dnešnej doby poskytol len veľmi všeobecné informácie a práve aj to je dôvod, prečo podávam nasledovnú interpeláciu. Existuje dokonca aj riziko, že Slovensko pre meškanie príde najmenej o časť peňazí z 1,4 mld. eur, ktoré sú určené z plánu obnovy na zdravotníctvo. Podľa informácií však NIKA čaká projektovú dokumentáciu nemocnice a optimalizáciu, kde má, kde sa má plocha znížiť. Vo finálnom návrhu nemocnice došlo totiž k navýšeniu celkovej podlahovej plochy zo 120-tisíc na 180-tisíc štvorcových metrov, pričom informácie ohľadom navýšenia plochy sú zmätočné a dôvody sú nejasné. Peniaze po splnení kritérií musíme vyčerpať najneskôr do roku 2026 a na výstavbu danej nemocnice schválila v júli minulého roka vláda Eduarda Hegera celkovo 281 mil. eur z plánu obnovy. Problémom sa javí aj fakt, že hoci do dokončenia hrubej stavby ostáva už len necelých dva a pol roka, stále nie je jasné, aká vôbec bude veľká nemocnica na Rázsochách. Ide o to, že pri obidvoch veľkostiach podlahovej plochy počíta ministerstvo iba s pôvodnými 653 lôžkami. NIKA preto dáva ministerstvu bezodkladnú úlohu, aby odôvodnilo presnú príčinu zväčšenia plochy nemocnice a z toho vyplývajúce zvýšenie financií. (Zaznievanie gongu.) Okrem toho, že ministerstvo stále nevie, akú veľkú nemocnicu vlastne na Rázsochách chce, chce mu aj národná autorita adresovať výčitku, že rezortu chýba komplexný harmonogram prípravy celého projektu výstavby Rázsoch. Už vyše štyroch mesiacov mešká aj dokonca dodanie projektovej dokumentácie, ktoré malo byť pôvodne odovzdané vlani 15. októbra 2022. Čiže aj z týchto mediálne prístupných informácií sa aj oprávnene pýtajú občania aj mňa ako poslanca kontaktovali, aby som adresoval tieto otázky na pána dočasne povereného ministra zdravotníctva, v akom momentálne stave je príprava nemocnice na Rázsochách, ktorá, predpokladám, bude asi tou hlavnou nemocnicou alebo spádovou nemocnicou pre veľkú časť Slovenska. Preto v nadväznosti aj na uvedené chcem položiť nasledovné dve otázky. Nie je jasné, aká veľká nemocnica na Rázsochách má byť, a preto by som sa chcel informovať, aké je teda rozhodnutie rezortu v tejto veci. A druhá otázka, kedy zverejníte komplexný harmonogram a projektovú dokumentáciu výstavby na Rázsochách. Ďakujem pekne. Za mňa všetko a uvedenú interpeláciu podám aj písomne v zmysle rokovacieho poriadku. Ďakujem.
[ "(Zaznievanie gongu.)" ]
3,935,027
11
2012-12-17
Autorizovaná rozprava
121
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Erika
Jurinová
podpredsedníčka NR SR
Ďakujem. O slovo požiadal pán spravodajca, ale ja by som vás ešte poprosila, kto sa chcete do rozpravy prihlásiť ústne, aby ste tak teraz učinili. Hej, teda prihlášky do ústnej rozpravy k tomuto zákonu. Uzatváram sa možnosť prihlásiť. Áno, prihlásil sa pán poslanec Zsolt Simon a Martin Fecko. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
[]
4,176,962
6
2012-08-06
Autorizovaná rozprava
200
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Jasaň, nech sa páči.
[]
4,227,444
1
2020-03-20
Autorizovaná rozprava
146
Hrnčiar, Andrej, doterajší podpredseda NR SR
Andrej
Hrnčiar
doterajší podpredseda NR SR
Pán poslanec Peter Kremský.
[]
4,006,185
29
2012-02-29
Autorizovaná rozprava
91
Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Pavol
Hrušovský
predseda NR SR
Páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále.
[]
3,912,930
88
2023-03-30
Autorizovaná rozprava
175
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Peter
Pčolinský
podpredseda NR SR
Ďakujem pekne. Ďalšia otázka je na pána ministra Káčera od pána poslanca Urbana, ktorý je v sále, čiže otázka znie, pán minister: „Bude slovenská diplomacia...“ a to sme už mali, dobre, pardon. Siedma otázka, pána poslanca Šimka, ktorá už bola zodpovedaná. Ôsma otázka, pána poslanca Šimka na ministra dopravy Doležala. A znie: „Uznesením vlády č. 804 z 26. 9. 2007 bolo uložené ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií C.2 realizovať výstavbu rýchlostnej cesty komunikácie R2 v úseku Zvolen – Košice-Šaca, termín do 31. decembra 2012. Už máme viac než desať rokov po termíne. Kedy môžu občania Novohradu, Gemera a Malohontu očakávať splnenie tohto uznesenia?“ Nech sa páči, pán minister.
[]
3,929,588
65
2022-05-03
Autorizovaná rozprava
130
Zahorčák, Viliam, poslanec NR SR
Viliam
Zahorčák
poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Baška, ty si tiež ako jeden z mnohých vo svojom vystúpení hovoril o tom, že poslanci nemajú trestno- -právnu imunitu. Je dobré, že si o tom hovoril a je dobré, že o tom zaiste budú hovoriť aj ďalší, pretože to treba viackrát zvýrazňovať, o čo vlastne tuná ide. My nemáme trestno-právnu imunitu, sme ale však chránení pred svojvôľou výkonnej moci týmto inštitútom, inštitútom, že to parlament poslanca musí vydať na stíhanie, väzobné stíhanie, čo je zaiste takisto dobré. Vyzerá však, že súčasná vládna moc aj túto poistku, ktorá je v demokratickom systéme potrebná, dokáže a vie obísť. Dôležité je správne naformulovať možný trestný čin, v tomto prípade, tak ako sme počuli, založenie a zosnovanie zločineckej skupiny, čo má hneď niekoľko výhod. Prvou tou výhodou je, že, ako tu už odznelo, vyzerá to na prvé počutie alebo na prvé videnie hrôzostrašne a potom sú tu aj ďalšie ciele, ktorými je skutočnosť, že toto riešia Úrad špeciálnej prokuratúry a Špeciálny trestný súd, čo zase umožňuje vzhľadom na ich personálne zloženie postupovať tak, aby to dopadlo napokon tak, ako si objednávatelia toho všetkého želajú. Spomínal si vo svojom vystúpení aj systém tých univerzálnych kajúcnikov, ktorý sa tu rozmohol tiež už až do takmer hrozivých rozmerov a je to alarmujúce. Dôležité bude, a dúfajme, že sa to raz podarí, tento systém, ktorý je evidentne nebezpečný, tento systém nejakým spôsobom nieže oslabiť, ale dať mu ten pravý rozmer, pretože tento systém sa stal veľmi zneužívaným na Slovensku a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
4,033,819
57
2015-10-30
Autorizovaná rozprava
189
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Peter
Pellegrini
predseda NR SR
Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Ježík. Nevidím ho v sále. (Reakcia z pléna.) Poprosím o kľud, pán poslanec Lipšic. Ďalší v rozprave, čiže stráca poradie, ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Muňko. Nech sa páči.
[ "(Reakcia z pléna.)" ]
4,187,012
29
2021-05-10
Autorizovaná rozprava
330
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Milan
Laurenčík
podpredseda NR SR
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v zmysle § 28 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku požiadala o slovo pani ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Nech sa páči, máte slovo.
[]
4,137,002
11
2016-12-01
Autorizovaná rozprava
237
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Chcem povedať, že, samozrejme, čas určený na hodinu otázok sme vyčerpali, preto končím tento bod programu. Prerušujem rokovanie a budeme pokračovať budúci týždeň v utorok, tak ako je to vždy zvykom, od 9.00 hodiny. Ďakujem pekne. Príjemný víkend. (Prerušenie rokovania o 15.11 hodine.)
[ "(Prerušenie rokovania o 15.11 hodine.)" ]
3,999,952
6
2020-04-28
Autorizovaná rozprava
290
Kavecká, Monika, poslankyňa NR SR
Monika
Kavecká
poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Nedá mi iba doplniť o pár viet našu kolegyňu poslankyňu pani Majorovú, ktorá tu krásne teda v skratke takéto obsiahnuté programové vyhlásenie vlády dala do jedného uceleného celku, kde chcela vyjadriť tým, že v podstate naozaj sa musíme pozerať na to globálne, naozaj záleží od toho rozvinutia toho nášho regiónu a regiónov jednotlivých a rôznych iných súvzťažností, kde naozaj tá doprava je v súčasnej dobe, bohužiaľ, zdecimovaná, a pokiaľ sa my nepohneme ďalej v rámci rozvoja dopravy, tak ani tie rozvoje tých regiónov nebudú, ale celkovo na území, či už je to v samosprávach, územných správach, štátnych správach. Takže skutočne podporujeme to programové vyhlásenie a som rada, že teda aj opoziční poslanci sa pridali a podporia takéto programové vyhlásenie. Ďakujem.
[]
3,909,242
54
2015-09-30
Autorizovaná rozprava
296
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Peter
Pellegrini
predseda NR SR
Ďalší v rozprave, pán poslanec Simon.
[]
4,077,554
6
2024-01-11
Autorizovaná rozprava
164
Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Michal
Šimečka
podpredseda NR SR
Ďakujem pekne. Pán poslanec Dvořák.
[]
4,122,476
50
2005-09-21
Autorizovaná rozprava
270
B. Bugár, podpredseda NR SR:
B
Bugár
podpredseda NR SR
(Hlasovanie.) Prítomných je 76 poslancov, za 75, zdržal sa 1. Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania. Nech sa páči. M. Majdová, poslankyňa: Teraz dajte hlasovať o pridelení vládneho návrhu zákona výborom a určení lehôt na prerokovanie.
[ "(Hlasovanie.)" ]
4,093,410
75
2022-11-09
Autorizovaná rozprava
60
Gyimesi, György, poslanec NR SR
György
Gyimesi
poslanec NR SR
Na najbližšej riadnej schôdzi Národnej rady. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
[ "(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)" ]
4,068,968
12
2024-05-14
Autorizovaná rozprava
339
Mego, Jaroslav, poslanec NR SR
Jaroslav
Mego
poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, spomenuli ste, že pán minister škandalózne chce postihovať ľudí, ktorí majú, alebo ktorí sa nestarajú o svoje pozemky. Každý z nás má nejaké práva, ale, samozrejme, máme aj povinnosť. A naozaj sa stáva, že v strede nejakej výmery je nejaká časť pôdy, kde majiteľ sa absolútne nestará, postupne to zarastá a tie susedné parcely neskutočne tým trpia. Takže tento krok od pána ministra ja osobne vítam. Ďalej výrub drevín, bavíme sa o náletových drevinách, ktoré nám vznikli na pasienkoch, na ornej pôde, ktorá sa už nepoužíva ako orná. Vznikli tam v čase, keď poľnohospodárstvo bolo veľmi slabo podporované a teraz sa poľnohospodári nevedia, nevedia zbaviť týchto náletových drevín. Pretože ten okresný úrad, ak sa jedná o extravilán, je tak enormne vyťažený vyčíslením, vypísaním všetkých drevín, zameraním, čo je totálne nereálne. A výmery plôch, či už pasienkov, alebo úrodnej pôdy sa neskutočne zmenšuje, pretože v okolí a po krajoch týchto pasienkov a ornej pôdy tieto náletové dreviny vznikajú a neskutočne sa šíria. Takže podporujem pána ministra a držím mu palce, aby tento zákon dotiahol do výkonu. Ďakujem.
[]
3,869,532
15
2013-02-14
Autorizovaná rozprava
49
Gál, Gábor, poslanec NR SR
Gábor
Gál
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja žiadam vedenie Národnej rady, výslovne pána predsedu Pašku a hlavne pani podpredsedníčku Laššákovú, aby umožnili dodatočne pánovi poslancovi Hrnčiarovi znova vystúpiť so svojím vystúpením, keď chcel tu premietnuť tri krátke ukážky filmu a nebolo mu to dovolené. Vtedy viedla rokovanie práve pani podpredsedníčka Laššáková a zastavila premietanie tých krátkych úryvkov. Teraz sme tu videli skoro celé bábkové divadlo, celú komédiu. A vtedy pískali práve poslanci SMER-u, aby sa to nepremietalo, že princíp rovnosti poslancov týmto vážne bol narušený, veľmi vážne.
[]
4,159,375
28
2008-11-05
Autorizovaná rozprava
97
P. Paška, predseda NR SR:
P
Paška
predseda NR SR
(Hlasovanie.) 133 prítomných, 55 za, 41 proti, 37 sa zdržalo. Návrh sme neschválili.
[ "(Hlasovanie.)" ]
4,084,004
40
2019-02-07
Autorizovaná rozprava
113
Uhrík, Milan, poslanec NR SR
Milan
Uhrík
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Ja mám pripravenú interpeláciu na pani ministerku školstva Slovenskej republiky, pani doktorku Martinu Lubyovú. Vážená pani ministerka, na základe práv, ktoré mi ako poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky a zo zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu: Mimovládna organizácia Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku vydala v decembri roku 2018 brožúru s názvom Učitelia proti dezinformáciám II, ktorá mala byť distribuovaná na stredné školy v Slovenskej republike. Vydanie tejto publikácie bolo uskutočnené s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Podľa informácií zverejnených v tejto brožúre sa na jej tvorbe podieľali piati autori: pani Zuzana Vatralová, Jaroslav Nagy, Lukáš Zorád, Irena Bihariová a Daniel Milo. Dvaja z týchto autorov boli v čase vydania brožúry a ešte stále aj sú aktívnymi politikmi, konkrétne pán Jaroslav Nagy ako člen strany a tieňový minister obrany strany OĽANO a pani Irena Bihariová ako podpredsedníčka strany Progresívne Slovensko. Obsahovo sa jedná o metodickú príručku určenú pre učiteľov, ktorá im má pomôcť bojovať proti dezinformáciám, identifikovať tzv. extrémistov medzi žiakmi, vysvetľovať žiakom pozitívna, pozitíva migrácie a podobne. Podľa tejto príručky by učitelia mali vedieť rozpoznať extrémistických žiakov. To sú podľa tejto príručky najmä takí žiaci, ktorí v diskusii upozorňujú na nedostatky liberálnej demokracie, nečítajú iba médiá hlavného prúdu alebo si dovolia polemizovať o prospešnosti imigrácie pre Slovenskú republiku. Varovným signálom pre učiteľa má byť vraj aj to, ak majú žiaci o daných témach viac informácií ako samotný učiteľ. V brožúre sa tiež odporúča učiteľom, aby so žiakmi hrali tzv. výchovné hry. V jednej takejto hre majú žiaci pripraviť politickú kampaň pre fiktívnu liberálnu stanu a jej úlohou je vysvetľovať voličom výhody členstva v Európskej únii. Žiaci si pre hre na šéfov liberálnej strany majú osvojiť argumenty v prospech Európskej únie. Ďalšia časť tejto brožúry vysvetľuje, ako by mal učiteľ vyselektovať žiakov s odlišnými názormi a ako má voči takýmto žiakom postupovať. Ako príklad je uvádzané Nórsko, kde sú žiaci na základe ich názoru selektovaní do troch kategórií. Prvú kategóriu tvoria žiaci, ktorí nevykazujú žiadne znaky radikalizácie, tí patria do tzv. zelenej zóny. Druhú, do druhej, žltej zóny by mali učitelia zaradiť žiakov vykazujúcich len také nepatrné známky radikalizácie. Najhoršia je tretia, červená zóna, do ktorej by učitelia mali vyčleniť tých žiakov, ktorí podľa ich názoru už patria do nejakej extrémistickej skupiny. Na týchto žiakov už treba zavolať políciu, aby na nich žiakov riešila v trestnoprávnej rovine. Počujete dobre, na žiakov treba zavolať políciu kvôli ich názorom. Čiže na deti políciu. Učitelia by tak podľa tohto manuálu mimovládnych organizácií mali selektovať žiakov do vopred určených kategórií. V inej časti brožúry, konkrétne na strane 45, sa tiež uvádzajú návody na odhováranie žiakov od sympatizovania s Kotlebom a s jeho údajne fašistickou stranou. Autori brožúry, ktorí sú sami aktívnymi politikmi, teda učiteľom radia, aké výrazové prostriedky a aké argumenty zvoliť, aby žiakov odhovorili od sympatizovania s vybraným politikom a prehovorili, presvedčili ich na sympatizovanie s iným vybraným politikom alebo názorovým prúdom. Asi nie som jediný, komu táto brožúra svojím mimoriadnym silným politickým obsahom a kádrovaním pripomína kádrové posudky z obdobia totality či ten stredoveký hon na čarodejnice. Na základe vyššie uvedeného si teda dovoľujem položiť pani ministerke školstva nasledovné otázky: Pani ministerka, súhlasíte s tým, aby bola takáto príručka distribuovaná medzi učiteľov stredných škôl? Kto na ministerstve školstva povolil – a zaujíma ma konkrétne meno alebo názov daného odboru – distribúciu tejto brožúry na stredné školy? Aký je váš osobný názor na ideologické ovplyvňovanie detí na školách, resp. aký je váš názor na ideologickú indoktrináciu žiakov, ktorá prebiehala na školách napríklad v 50. rokoch minulého storočia? Súhlasili by ste s tým, aby boli žiaci na školách na základe ich názorov učiteľmi selektovaní do kategórií, ktoré určili mimovládne organizácie? Stotožňujete sa tým, aby žiakov zaradených do tretej, teda najproblémovejšej skupiny kvôli ich názorom, ale aj politickým názorom preverovala polícia, tak ako to odporúča príručka? Pani ministerka, zákon č. 245/2008 Z. z., to je školský zákon, vo svojom § 151 jednoznačne stanovuje, že v školách a školských zariadeniach sa zakazuje činnosť politických strán, politických hnutí a ich propagácia. Je podľa vás, pani ministerka, v poriadku, ak aktívni politici ako pani Irena Bihariová a Jaroslav Nagy vytvárajú ideologicky podfarbené príručky, ktoré sú pod hlavičkou mimovládnych organizácií distribuované medzi učiteľov? Nie je to podľa vás zavádzanie politiky do škôl a tým pádom aj porušenie školského zákona? Teraz najzaujímavejšia otázka. Pani ministerka, môžu aj politickí predstavitelia Ľudovej strany Naše Slovensko pripraviť brožúrku pre žiakov a učiteľov, ktorú by pod hlavičkou nejakého občianskeho združenia bezplatne distribuovali na školách? A ešte jedna doplňujúca otázka. Akou celkovou sumou prispelo ministerstvo školstva na projekt programu priority s názvom, teraz citujem: „Aj vy ste to zaznamenali? Zvyšujúci sa extrémizmus a xenofóbia?“ Ide totiž o sériu školení určených učiteľom, na ktorých je hlavnou lektorkou opäť podpredsedníčka politickej strany Progresívne Slovensko pani Irena Bihariová. Pozvánka na tieto ministerstvom dotovaná, dotované školenia je tiež distribuovaná, tiež medzi učiteľov na školách a mnohí sa tohto školenia aj zúčastňujú. Ďakujem pekne za odpovede.
[]
4,137,601
25
2013-10-28
Autorizovaná rozprava
93
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Renáta
Zmajkovičová
podpredsedníčka NR SR
Ďakujem. Ja som sa už vyjadrovala po tom, neskôr. Teda som predkladala 65 rokov, ten návrh zákona, a samozrejme dnes tu máme spoločnú správu, kde sa to posunulo na 67 rokov, a je to, zaniká výkon notárskeho úradu zo zákona, čiže nie je to fakultatívne, ale obligatórne. Ja vám poviem, pán poslanec, treba vždy začať. Tak ako keď idete stavať nejaký dom alebo niečo, čiže začínate postupne. Čiže nemusíte hneď, tak ako keď máte vzťah, tak nejdete niekoho hneď objímať, ale sa s ním najprv zoznámite. Takže asi takto. (Reakcie z pléna.) Každý máme nejaké spôsoby, pán poslanec. A viete mňa zaujala jedna, zarazila jedna skutočnosť, keď 82-ročný notár robil konferenciu. A vtedy, vtedy som sa začala, som sa pýtať, že ako je to možné, že takéto niečo môže nastať. Tak preto som sedela a vlastne rokovala s Notárskou komorou od mája minulého roka. A, pán poslanec, prosím vás, povedali ste... (Výkrik v sále.) Nevykrikujte tu na mňa! A nemôžete mi zazlievať, že táto novela nie je koncepčná, pretože predsa v zákone o notárskom poriadku nebudeme riešiť exekútorov, nebudeme riešiť ďalších zamestnancov. A ak by ste boli na ústavnoprávnom výbore, tak by ste presne asi vedeli tú informáciu, že som sedela s prezidentom Exekútorskej komory a presne sme sa bavili o tom, že vlastne príde novela, ale ktorá sa, nebudem ju dávať, poslaneckú, pretože dnes je Exekučný poriadok, v podstate je to na ministerstve spravodlivosti, a exekútori sú pripravení. Sú pripravení, presne tak, ako sme prišli s notármi, obmedziť vek exekútorov. Takže to je ten prvý krok, potom bude ďalší krok. A takto by sa, len treba raz začať. Takže ja verím, kolegyne a kolegovia, že podporíte tento návrh zákona a ďakujem za podporu.
[ "(Reakcie z pléna.)", "(Výkrik v sále.)" ]
4,229,892
12
2020-09-23
Autorizovaná rozprava
305
Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Jana
Vaľová
poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Ja súhlasím s predrečníkom, s Richardom Takáčom, že teda mali by sme to nie cez zrýchlené konanie, pretože pozerala som si reláciu, pán minister, TA3, kde ste práve o tejto problematike rozprávali. Trošku ste sa tam aj rozčuľovali, lebo ste čakali, že tam pošlú, pozvú aj zástupcov ZMOS-u, keď si to pamätám, a práve výrobcovia boli veľmi nespokojní a avizovali vám, že po tomto zákone sa ľuďom predražia potraviny, po tomto zákone, takisto pekári avizovali, že budú mať problém, budú mať problém so zamestnanosťou. A mňa viete, čo vyrušuje? Že rozprávame, lebo aj tam, kde žijem ja, niektoré obce nemajú uzatvorené zmluvy, ale o tom sa bude dať polemizovať, prečo ich nemajú uzatvorené a z akého dôvodu. A ja sa pýtam, že ak je obec malá a vy argumentujete, že nemá peniaze na uzatvorenie zmluvy, ja si myslím, že sa môžu spojiť dve-tri obce na to, aby si uzatvorili jednu zmluvu na zber odpadu. Čiže nevidím vôbec, aby tu vznikli nejaké vysoko alebo veľké hospodárske škody, aby sme toto skutočne museli prejednávať v skrátenom konaní. A už nehovorím o tom, že sa nám to nedostalo ani na stôl, že pán minister tu teraz pribehol. Pán predsedajúci ohlásil, že to bude hneď teraz, toľko, čo si pán minister sadol, do 15 minút sa spustilo, že budeme prerokovávať zákon, ktorý ani poriadne nemáme načítaný, o ktorom ani nič nevieme, a prebehla jediná diskusia v TA3, kde bol fakt pán minister veľmi nespokojný, lebo mal tam naozaj strašne veľa oponentov a bolo mu jasne povedané, že sa predražia potraviny, predraží sa, predražia sa všetky tieto produkty pre obyvateľov. A naozaj neviem, ale bola by som rada, keby pán minister bol taký láskavý a povedal, aké národohospodárske škody nám škodia alebo čo všetko, alebo ako to súvisí s COVID-om alebo s čím, že sa tak strašne ponáhľame a že si naozaj takýto dôležitý zákon, ktorý bude mať dopad na našich občanov, na zdraženie potravín, že si ho skutočne ako neprejdeme a neporozprávame sa o tom, a teda aj odborne nebudeme o tom diskutovať. Ďakujem.
[]
4,010,797
16
2013-03-27
Autorizovaná rozprava
34
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Helena
Mezenská
poslankyňa NR SR
Hoci ja si nemyslím, že jediným stimulom pre pitie alkoholu je reklama alkoholu v masovokomunikačných prostriedkoch, aj napriek tomu, že registrujem a sledujem stále klesajúci záujem ľudí sledovať televíziu práve kvôli tomu, že možno tam bežia aj reklamy a znižuje sa kvalita obsahu vysielaných programov, ja váš návrh, pán poslanec, podporím, pretože ja som presvedčená, že reklama alkoholu do masovokomunikačných prostriedkov vôbec nepatrí. Ďakujem.
[]
3,981,298
33
2018-06-13
Autorizovaná rozprava
326
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Andrej
Hrnčiar
podpredseda NR SR
Pán poslanec Klus.
[]
4,217,727
13
2007-09-19
Autorizovaná rozprava
100
Ľ. Petrák, poslanec:
Ľ
Petrák
poslanec
Ja skúsim odpovedať na niektoré otázky, ktoré boli vznesené počas tvojho vystúpenia, že kde sú peniaze v 1. pilieri a aký je to zlý pilier, keď už dnes nie je na výplatu dôchodkov. V čom je podstata 1. piliera? To, čo prostredníctvom odvodov natečie do 1. piliera, sa v danej chvíli vyplatí prostredníctvom dôchodkov. Ak 9 % sa odkladá na osobné účty sporiteľov, to znamená, netečú do priebežného piliera, samozrejme, ten pilier musí byť deficitný. Ale to nie je otázka tejto vládnej koalície a to nie je otázka nezodpovednosti tejto vládnej koalície, to je otázka nastavenia parametrov dôchodkovej reformy. Takže tu si niekde úplne mimo. Spomínal si otázku fikcií, ktoré sú v dôchodkovom systéme. Ja ti chcem povedať o jednej fikcii, ktorá je a na základe ktorej sa rozhodla väčšina vstúpiť do 2. piliera. To je dedenie. Ja použijem slová pani poslankyne Radičovej a budem ju citovať: „Poistenec nedostane peniaze nikdy na ruku a musí si za ne kúpiť anuitu.“ To znamená, to je prvá poznámka, pričom druhá poznámka je, akonáhle si kúpi anuitu a zoberie prvý dôchodok, tak nikto nebude dediť nič. A skúste toto povedať takto reálne ľuďom a potom uvidíte, čo vám na to povedia. To sa netýka len jednoduchých ľudí so základným vzdelaním. To sa týka aj vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí podľahli ilúzii dedenia a pre toto vstúpili do 2. piliera. To je ten mýtus.
[]
4,205,619
61
2002-06-20
Autorizovaná rozprava
95
P. Hrušovský, podpredseda NR SR:
P
Hrušovský
podpredseda NR SR
Nech sa páči, pán poslanec Šepták. R. Šepták, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som podporiť všetko to, čo tu povedal pán poslanec Maxon, s ktorým sa plne stotožňujem. Pretože aj ja zastávam názor, že by sme mali robiť tieto opatrenia, ktoré súvisia s Európskou úniou a podpisom, alebo podpismi, ktoré táto vláda urobila, hlavne čo sa týka výrobcu a zamestnávateľa, slovenského zamestnávateľa, aby to nemalo také ohromné dosahy nielen na zamestnanosť na Slovensku, ale vlastne aj na, aj keď ja som nefajčiar, na spotrebiteľov, pretože musíme brať ohľad aj na ľudí, ktorí tento neduh majú a nejakým spôsobom sa ho nevedia zbaviť. Čiže som plne za to, aby ten proces, ktorý aj SIT navrhovala, ktorý pán poslanec Maxon tu dnes predniesol, že to má aj logiku, že to aj dodržuje pokyny Európskej únie v prístupovom kóde, aby sme jednoducho podporili to, čo bude v prospech nielen zamestnanosti, ale aj v prospech všetkých obyvateľov. Ďakujem.
[]
3,921,140
90
2023-05-17
Autorizovaná rozprava
19
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Juraj
Blanár
podpredseda NR SR
Štyri, päť faktických, šesť, uzatváram faktické poznámky. Pán poslanec Štefan Kuffa ako prvý.
[]
4,220,852
10
2007-05-11
Autorizovaná rozprava
163
P. Paška, predseda NR SR:
P
Paška
predseda NR SR
Poprosím pána poslanca Patakyho, aby ako spravodajca, ktorého určil gestorský výbor, nás informoval o návrhu zákona.
[]
4,065,624
19
2008-02-12
Autorizovaná rozprava
195
M. Pado, poslanec:
M
Pado
poslanec
A, dámy a páni, chcel by som verejne pred vami, čo tu sedíte, prehlásiť, že nemám záujem vystúpiť z 2. piliera a ak by ktokoľvek v mojom mene zaslal list, v ktorom oznamuje, že vystupujem, je to lož, nie je to pravda. A som zvedavý, čo budete robiť s týmto prípadom potom, keď sa tak stane. Ďakujem pekne.
[]
4,197,838
9
2016-09-13
Autorizovaná rozprava
314
Danko, Andrej, predseda NR SR
Andrej
Danko
predseda NR SR
Pán poslanec Karol Farkašovský.
[]
3,896,969
12
2020-09-22
Autorizovaná rozprava
124
Kollár, Boris, predseda NR SR
Boris
Kollár
predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 143 poslancov, za 88, proti 39, zdržalo sa 14, nehlasovali 2. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,888,543
33
2018-06-18
Autorizovaná rozprava
31
Mazurek, Milan, poslanec NR SR
Milan
Mazurek
poslanec NR SR
Pán poslanec Dostál, ja nepatrím medzi tých, ktorí by odsúdili akékoľvek vystúpenie iného politika iba na základe toho, že pochádza z politickej strany, s ktorou principiálne nesúhlasím, a tým pádom netrpím podobnými predsudkami, a práve v tomto prípade musím súhlasiť s tým, čo ste povedali, pretože fakticky tu neexistuje nejaké širšie opodstatnenie na to, aby takýto návrh zákona musel alebo nemusel byť prijatý. A čo je také nanajvýš komické podľa môjho názoru, keď sa predkladatelia tohto návrhu v dôvodovej správe zaštiťujú nejaký, nejakou snahou o demokratizáciu strany, o demokratizáciu štruktúr či stanov, pretože či už z mediálnych informácií, alebo z rozhovorov s poslancami Slovenskej národnej strany, alebo s členmi tejto strany všetci dobre vieme, že je pán Danko a demokracia, to len jednoducho pojmy, to sú pojmy, ktoré nejdú veľmi dokopy, pretože pán Danko demokraciu veľmi neobľubuje, a čo sa týka štruktúr Slovenskej národnej strany, tak sa pristupuje striktne diktátorsky. Veď sme to videli pred voľbami do Vyššieho územného celku v Prešovskom kraji, aké veci sa diali a ako robil pán predseda Danko poriadky, jednoducho nerešpektuje názor stanov štruktúr a nerešpektuje názor štruktúr, ktorý sa zakladá na stanovách strany. To znamená, hovoriť o demokracii v Slovenskej národnej strany mi príde nanajvýš komické a ešte raz poviem, nezáleží na tom, z akej strany pochádzate napríklad vy, v prípade, že hovoríte objektívne, fakticky a pravdivo, nemám problém skonštatovať, že s tým súhlasím. Ďakujem.
[]
4,216,900
35
2009-04-24
Autorizovaná rozprava
21
M. Hort, podpredseda NR SR:
M
Hort
podpredseda NR SR
Teraz by som poprosil, pretože viem, že je v parlamente už pán minister Počiatek, keby sa dostavil do rokovacej sály. Ah, fajn. Takže podľa schváleného programu pokračujeme v rokovaní Národnej rady dvomi návrhmi, ktoré bude z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladať minister financií Ján Počiatek. Najskôr pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov . Tento vládny návrh má parlamentnú tlač 885 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 885a. Pán minister, poprosím vás teraz o odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Nech sa páči.
[]
4,133,232
20
2011-07-08
Autorizovaná rozprava
75
Sabolová, Mária, poslankyňa NR SR
Mária
Sabolová
poslankyňa NR SR
Ja len by som chcela upozorniť na, v tom bode 3 na druhej strane pozmeňujúceho návrhu pána poslanca, aby sme si upravili správnu textáciu, keďže ide o rozhodnutia správnej rady, tak sa vkladajú slová „podpísaného ministrom životného prostredia“, lebo my nie správnej rady podpisujeme, ale rozhodnutia podpisujeme. Čiže „podpísaného ministrom životného prostredia“.
[]
4,136,500
10
2007-05-18
Autorizovaná rozprava
12
T. Cabaj, poslanec:
T
Cabaj
poslanec
Samozrejme, musím povedať aj B. V tomto parlamente je mnoho poslancov, ktorí žijú a bývajú v Bratislave, dokonca niektorí pôsobili aj ako funkcionári. A za celý čas sa nikto nenašiel, kto by riešil túto otázku, aby aj zákon o Bratislave sa zosúladil s tou skúsenosťou, ktorá už bola v rámci Slovenska ja neviem možno z neopatrnosti alebo z niečoho podobného, nechcem sa teraz vyjadrovať, či to bol úmysel alebo nebol úmysel. Ale konečne tento návrh tu je na stole. A potvrdzujú to skúsenosti z celého Slovenska, že toto sa už osvedčilo. Tak nedával by som do toho politikum, ale tú praktickú vec, v ktorej sa to momentálne nachádza. A, samozrejme, ja budem rád, pán kolega, keď si nájdete priestor. A v rámci výboru my tak raz za štvrťroka robíme také trojdňové stretnutie, kde rozoberáme celé problémy, ktoré sú v samospráve. A tam o. i. teda aj táto otázka bola otvorená. A myslím, že by bol veľký priestor prediskutovať si otázku aj vôbec zákona o Bratislave, pretože sa diskutuje aj na tú tému, či zákon č. 369/1990 Zb. novelizovať alebo prijímať nový zákon. Ak by sa toto riešilo, treba tak aj Bratislavu riešiť.
[]
4,119,837
36
2005-01-20
Autorizovaná rozprava
76
B. Bugár, podpredseda NR SR:
B
Bugár
podpredseda NR SR
A v rokovaní budeme pokračovať bodom interpelácie poslancov. Chcem upozorniť členov vlády, že interpelácie poslancov žiadajú aj účasť členov vlády, takže bolo by dobré, keby sme nemuseli tak ako minule prerušiť tento bod programu. Takže na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Písomne do bodu interpelácie sa prihlásili dvaja páni poslanci, pán poslanec Čaplovič a pán poslanec Zubo. Takže, pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, máte slovo.
[]
3,964,954
7
2010-10-20
Autorizovaná rozprava
52
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ondrej
Dostál
poslanec NR SR
Pán poslanec Senko, bolo to naozaj presvedčivé. Ja som vám uviedol konkrétny paragraf, citoval som konkrétne ustanovenie zákona o štátnom jazyku, ktoré hovorí o tom, že inojazyčné audiovizuálne dielo určené maloletým do 12 rokov šírené vysielaním musí byť dabované do štátneho jazyka. A vy ste povedali, že to je riešené v inom, audiovizuálnom zákone, pričom audiovizuálny zákon primárne nerieši vysielanie, ale výrobu audiovizuálnych diel. Ja som hovoril o vysielaní, citoval som konkrétnu vec, vy ste povedali niečo úplne všeobecné bez toho, aby ste to zargumentovali, ja o voze, vy o koze.
[]
4,001,690
78
2022-12-06
Autorizovaná rozprava
427
Hlinka, Jozef, poslanec NR SR
Jozef
Hlinka
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
[]
4,144,073
46
2015-02-13
Autorizovaná rozprava
20
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Miroslav
Číž
podpredseda NR SR
Ďakujem pekne. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Hraško.
[]
4,068,139
6
2024-01-23
Autorizovaná rozprava
55
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Andrej
Danko
podpredseda NR SR
Poslanec Grendel.
[]
4,095,091
40
2021-10-01
Autorizovaná rozprava
44
Žilinka, Maroš, generálny prokurátor SR
Maroš
Žilinka
generálny prokurátor SR
Ďakujem veľmi pekne. Ja len niekoľko poznámok na vystúpenie pána poslanca Dostála. Aj keď zjavne mám niekedy pocit, ako keby som hádzal hrach o stenu a sa mi odbíja a schytávam to ja do hlavy, ale dobre. Som toho názoru, že odpovedal som vám počas týchto troch dní, pán poslanec, na všetky otázky, ale ja jednoducho nemôžem za to, keď vy poviete, že nerozumiete, nechápete. Ja nemôžem za to, že vy považujete odo mňa za náležitú odpoveď to, čo chcete, aby som povedal, lebo je to vaše videnie daného problému. Jednoducho to, čo som považoval za potrebné povedať, som povedal a za každým jedným slovom si stojím. Považujem za potrebné ešte raz sa vyjadriť k stretnutiu s generálnym prokurátorom Ruskej federácie, lebo zjavne slová včerajšie nepadli, nepadli na úrodnú pôdu. Teda zopakujem, že s generálnym prokurátorom Ruskej federácie Viktorom Krasnovom som sa stretol 6. až 9. júla, 8. júla to bolo presne, v rámci konferencie vedúcich predstaviteľov prokuratúr európskych štátov v Petrohrade, ktorú organizoval generálny prokurátor Ruskej federácie v spolupráci s Radou Európy a medzinárodnou asociáciou prokurátorov. Opakujem to na margo toho, pretože ste tu zdôrazňovali a čítali o tom, že je na sankčnom zozname spolu s ďalšími osobami. Bol to deviaty, 6. až 9. júl 2021. Predmetom konferencie bola úloha prokuratúry pri ochrane práv jednotlivca a verejného záujmu vzhľadom na požiadavky Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, od toho sa celá tá konferencia odvíjala. A zopakujem, zopakujem, tejto konferencie sa okrem generálnych prokurátorov a námestníkov generálnych prokurátorov, respektíve štátnych zástupcov zúčastnil prezident Medzinárodnej asociácie prokurátorov, predseda Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva, predsedníčka Výboru pre boj proti terorizmu Rady Európy, podpredseda Výboru pre dohovor o počítačovej kriminalite Rady Európy, emeritní sudcovia Európskeho súdu pre ľudské práva, viceprezidentka Benátskej komisie, generálny riaditeľ pre ľudské práva a právny štát Rady Európy, prezident konzultačnej rady európskych prokurátorov, či už tam boli priamo prítomní alebo dištančnou formou. Áno, predmetom našich rozhovorov bola problematika boja proti organizovanému a nadnárodnému zločinu, terorizmu, drogovej kriminalite a extrémizmu, oblasti efektívneho vykonávania právnej pomoci v trestných veciach a extradície, ochrana ľudských práv a slobôd a ochrana verejného záujmu, ale aj vzdelávanie a odovzdávanie si, výmeny informácií o praktických skúseností. Táto konferencia aj náš rozhovor sa niesol v duchu nových kompetencií, ktoré má Generálna prokuratúra Ruskej federácie práve v tej oblasti netrestnej, mimotrestnej a tieto kompetencie majú krátku dobu. A zopakujem, na to stretnutie som hrdý, bolo to skutočne stretnutie veľmi dôstojné, Slovenskej republike sme určite neurobili ako delegácia hanbu, práve naopak, a verím, že aj orgány Generálnej prokuratúry Ruskej federácie sa v mnohých veciach pri výmene informácií budú môcť inšpirovať práve našimi skúsenosťami a praktickou aplikáciou ustanovení o ochrane ľudských práv. Pán Krasnov je môj rezortný kolega a vôbec nepovažujem za vhodné, aby bola osoba môjho rezortného kolegu akýmkoľvek spôsobom spochybňovaná, on má moju primeranú úctu, tak ako aj ostatní kolegovia generálni prokurátori alebo štátni zástupcovia a verím, že je tomu tak aj z druhej strany. Ďakujem pekne.
[]
4,071,392
51
2021-11-24
Autorizovaná rozprava
345
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Gábor
Grendel
podpredseda NR SR
No, pán minister, môžete reagovať z miesta v rozsahu dvoch minút na faktické poznámky.
[]
3,989,093
45
2019-05-14
Autorizovaná rozprava
210
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Martin
Poliačik
poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
[ "(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)" ]
4,163,016
32
2009-02-17
Autorizovaná rozprava
146
P. Paška, predseda NR SR:
P
Paška
predseda NR SR
Hlasujeme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 83 za, 55 sa zdržalo. Schválili sme vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy . Pán poslanec Bobrík bude teraz uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377 o ochrane nefajčiarov. Je to tlač 844.
[ "(Hlasovanie.)" ]
4,214,305
48
2010-02-12
Autorizovaná rozprava
94
J. Rydlo, poslanec:
J
Rydlo
poslanec
Ja som žil ako exulant a vždycky sme v deň Černovskej masakry mali nejaké podujatie. My sme sem, ja osobne som mohol prísť po páde železnej opony, a keď som sem prvý raz prišiel v roku 1990 ako navrátilec, ktorému vrátili štátne občianstvo, moja prvá cesta bola do Černovej pokloniť sa pamiatke černovských martýrov. A vyprosím si, aby niekto tuná kvalifikoval takého či oného disidenta alebo odporcu. Ľudia majú buď presvedčenie, alebo ho nemajú, alebo predávajú svoje presvedčenia, alebo ho nepredávajú. Na záver svojej faktickej poznámky chcem iba povedať, aby Pán Boh pri zdravom rozume zachovať ráčil nielen tento národ, ale aj jeho legálnych predstaviteľov. Ďakujem.
[]
4,167,507
18
2020-11-26
Autorizovaná rozprava
319
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Gábor
Grendel
podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za 84, proti 45, zdržal sa 1, hlasovali všetci prítomní. Konštatujem, že sme návrh posunuli do tretieho čítania , a otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Hlási sa niekto? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani spoločná spravodajkyňa, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku a uveďte odporúčanie gestorského výboru.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,871,155
54
2015-10-06
Autorizovaná rozprava
186
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ján
Figeľ
podpredseda NR SR
Anton Martvoň, nech sa páči.
[]
3,926,364
38
2018-11-29
Autorizovaná rozprava
259
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme, nech sa páči. (Hlasovanie.) Prítomných 140, za 133, zdržali sa 6, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Teraz nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (tlač 1130). Pán poslanec Adamčík, máte slovo. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov , tlač 1130.)
[ "(Hlasovanie.)", "(tlač 1130)", "(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov , tlač ...
4,099,746
40
2021-09-22
Autorizovaná rozprava
376
Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Štefan
Kuffa
poslanec NR SR
Pán kolega, musím ťa ubezpečiť, v tom úvode, keď si povedal, že povinnému očkovaniu stojí v ceste už iba dohoda koalície. To nie je iba tá dohoda koalície, ktorá stojí v ceste, aj my poslanci Národnej rady a mnohí ľudia stoja v ceste k tomu, aby to povinné očkovanie tuná nebolo. Toľkokrát som sa zamýšľal nad touto COVID hystériou, ktorá zachvátila Slovensko, ale, žiaľ, nielen Slovensko, ale aj celý svet. Odrazu ktosi, či je to vláda, či minister, dokonca do toho vstupujú aj niektorí kňazi, im záleží na mojom zdraví. Doposiaľ sa nikto nestaral o moje zdravie, aké mám ja zdravotné problémy. A či vo svete, alebo na Slovensku existuje iba COVID-19, ktorým sa treba ako zaoberať? Azda je to iba jediná nákazlivá choroba, ktorá tu vo svete existuje? A čo ďalšie ochorenia, kde sú tí ďalší pacienti? Počas COVID-u-19 ministrom, v podstate dvaja sa vymenili na ministerstve zdravotníctva, som dával otázky, som im kládol otázky, koľko ľudí zomrelo nie vďaka COVID-u, ale kvôli COVID-u preto, že sa nedostali na plánované operácie, a to sú, ja neviem, srdcovo-cievne ochorenia, onkologickí pacienti. Plánované operácie mnohí ľudia, ktorí mali, žiaľ, nedostali sa k týmto operáciám. A nič iné dva roky nepočujeme len COVID-19. Pán kolega, vieš, ono to ide tuná, to teraz či očkovať, neočkovať, ale toto je zásadný zápas o budúcnosť vôbec sveta alebo o budúcnosť Slovenska a našich generácií, že či Slovensko bude slobodné, alebo nebude slobodné, alebo bude totalitárne. Takúto totalitu jednoducho odmietame, nanucovať. A kde sú ľudia, ktorí sú rizikoví? A ich zaočkujeme a následne na to zomrú?
[]
3,969,652
51
2019-10-23
Autorizovaná rozprava
246
Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Soňa
Gaborčáková
poslankyňa NR SR
Dobrý večer. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1680. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1787 z 30. septembra 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
[]
4,115,910
12
2024-05-03
Autorizovaná rozprava
18
Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Beáta
Jurík
poslankyňa NR SR
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som taktiež chcela nadviazať na to, čo hovorila kolegyňa Plaváková, a síce požiadať o podporu nielen teda ostatné opozičné strany, ja verím tomu, že v rámci opozície na tomto určite nájdeme zhodu, keďže je to návrh, ktorý síce predkladajú moje kolegyne Petrík a Plaváková z PS, ale je tam aj teda veľká podpora od KDH, ale hlavne teda apelovať na koalíciu, pretože doteraz sme dali koalícii nie jeden príklad toho, že my vieme byť konštruktívnou opozíciou. A ja som tu minule mala veľmi konštruktívnu, príjemnú výmenu s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny pánom Tomášom, keď sme podporili jeho vládny návrh o dotáciách pre bezpečné domovy, a vtedy aj on sa vyjadril tak, že bude veľmi rád, ak takto konštruktívne budeme pristupovať aj k ďalším návrhom, a to sa z našej strany deje. A preto by som si veľmi želala, aby rovnako aj koalícia bola konštruktívna, a keď sa jedná o takéto návrhy zákonov, ktoré skutočne pomáhajú ľuďom, včera sme tu zažili debatu o zákone, ktorý naopak ubližuje, tuto máme niečo, čo pomôže aj vašej cieľovej skupine v koalícii, by som povedala, a preto si myslím, že ani nie je dôvod nepodporiť to len preto, že to ide z opozície. Skutočne ukážte ľuďom, že v tomto parlamente vieme svojím spôsobom aj spolupracovať, hlavne keď sa teda jedná o pomoc ľuďom, ktorí to najviac potrebujú. A hovorila to aj teda pani kolegyňa Turčanová z KDH, už sa tu raz rozhadzovali peniaze na rôzne neadresné formy pomoci. Toto je niečo, čo štátny rozpočet nezaťaží tak, že sa z toho nebude vedieť spamätať a napriek tomu to pomôže. Takže ešte raz vás prosím aj v mene kolegýň a, samozrejme, aj v mene tých vdov a vdovcov o podporu. Ďa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
4,150,790
58
2015-12-01
Autorizovaná rozprava
26
Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Štefan
Kuffa
poslanec NR SR
Dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k tomuto prípadu, aj k tej kazuistike, ktorá je tu. Určite tento prípad, ktorý sa udial, sa dotkol predsa len celej našej spoločnosti, lebo to bolo v Poprade. Ak sa podobné dialo pred pár rokmi v Taliansku a zomrelo tak dievča v Udine, tak sa nás to tak bytostne nedotklo. Určite musíme sa aj nad takou závažnou otázkou zamýšľať. A možno aj Janka, som to od nej zachytil, dovolím si tak pripomenúť, reagovala tým, že si to zaslúži zmenu, ale bez tej diskusie to jednoducho nejde, ja takýchto ľudí, dovolím si povedať, sprevádzam. Tým, že otec toto urobil, tak urobil veľmi vážnu chybu. Za to ho určite neodsudzujem. Ale myslím si, že nebol dostatočne poučený. My máme takéto prípady a niekoľko rokov ležia u nás takí pacienti. Vedel by som ich krstným menom pomenovať. Máme konkrétne tri či štyri takéto deti, ale zaslúžia si takisto dôstojný život, aj tú kvalitu podľa možnosti v tej najlepšej podobe, ako to vieme zabezpečiť. Myslím si, že tu sa stala chyba aj na strane personálu, lebo jednoducho majú byť sprevádzaní takíto ľudia, nielen ten samotný pacient, ktorý je v tej kóme, vigílii alebo s apalickým syndrómom, predovšetkým aby tá rodina bola sprevádzaná a dostatočne oboznámená so skutočnosťami a s tým, čo to obnáša. Myslím si, že keby ten otec bol dostatočne poučený o tom, čo to znamená, nikdy by to neurobil. Myslím si, že aj tento skutok, aj on vo svojom srdci... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
3,989,742
51
2015-05-15
Autorizovaná rozprava
76
Droba, Juraj, poslanec NR SR
Juraj
Droba
poslanec NR SR
Ja len v dobrom sa chcem pridať ku kolegovi Poliačikovi a odporučiť predkladateľom, aby tento návrh stiahli, lebo ak sa bude organizovať súťaž o hlúposť roka, legislatívny majster stück roka, tak toto musí vyhrať. Čiže fakt odporúčam dať to preč a zamyslieť sa, či potrebujeme legislatívu na veci, ktoré sa ešte nevyskytli a ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou ani nevyskytnú.
[]
4,168,747
6
2024-01-26
Autorizovaná rozprava
125
Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Ľuboš
Blaha
podpredseda NR SR
Vážený pán poslanec, na vaše vystúpenie evidujem faktickú poznámku od pána poslanca Tibora Gašpara, ktorý má ešte za klub dve minúty. Ale ešte klub PS teoreticky si vie vyčerpať, mám pocit, 45 sekúnd, že? Takže teoreticky pani Gažovičová sa tam tuším hlásila, tak sa môže ešte... Ja som, bude radšej sám reagovať na seba. Aha, dobre, dobre. Takže... (Reakcia z pléna.) No áno, áno, tak som myslel, hej, na pána Gašpara. Dobre. Takže poprosím teraz pána poslanca Tibora Gašpara o faktickú poznámku. Nech sa páči.
[ "(Reakcia z pléna.)" ]
4,116,044
7
2012-09-27
Autorizovaná rozprava
223
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.
[]
4,175,702
33
2009-03-11
Autorizovaná rozprava
11
I. Farkas, poslanec:
I
Farkas
poslanec
Aké sú dôvody na prerokovanie zákonov v zrýchlenom legislatívnom konaní, ak v návrhu zákona o sociálnom poistení v troch článkoch len jediný bod, t. j. jediná zmena súvisí s krízou? Ostatné body a články prečo chcete riešiť v zrýchlenom konaní, ak nesúvisia s hospodárskou krízou? Vo výbore pre financie, rozpočet a menu dnes z diskusie o návrhu zákona o cenných papieroch vyplynulo, že zámerom predkladateľa je úplne iná motivácia ako riešenie situácie drobných majiteľov akcií skrachovaných spoločností, keď musia platiť vysoké poplatky za vedenie účtu. Zámer je absolútne iný. Prečítajte si, pán premiér, návrh zákona spolu so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sa dostali do spoločnej správy a ktoré zrejme poslanci vládnej koalície dnes aj odsúhlasia. Prečo asi nechcete riadny postup, teda pripomienkové konanie k tomuto návrhu? Na záver, pán premiér, dovoľte, ak by tu bola v posledných desiatich rokoch ľavicová vláda, tak by bolo Slovensko v podobnej hospodárskej situácii, ako je dnes Maďarsko. Ďakujem pekne.
[]
3,965,173
31
2018-05-18
Autorizovaná rozprava
3
Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Lucia
Ďuriš Nicholsonová
podpredsedníčka NR SR
Pán spravodajca, máte možnosť vystúpiť v rámci záverečného slova, nech sa páči.
[]
4,204,085
6
2006-12-06
Autorizovaná rozprava
158
J. Vaľová, poslankyňa:
J
Vaľová
poslankyňa
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ako aj gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, (ďalej len „gestorský výbor“) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 104 z 18. októbra 2006 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 61 z 22. novembra 2006, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 68 z 29. novembra 2006 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 22 z 21. novembra 2006. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať... (Hlasy z pléna.) Stačí. Takto, poprosím pána predsedu... (Reakcia z pléna.) Aj to môžem ešte?
[ "(ďalej len „gestorský výbor“)", "(Hlasy z pléna.)", "(Reakcia z pléna.)" ]
4,095,940
8
2020-06-09
Autorizovaná rozprava
143
Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
Peter
Pellegrini
podpredseda NR SR
Pán poslanec Kotleba Marian. (Reakcie z pléna.) Poprosím zapnúť mikrofón pánovi poslancovi Marianovi Kotlebovi. (Reakcie z pléna.) Pána Šimku, pán kolega, takže ešte skúste. Nech sa páči.
[ "(Reakcie z pléna.)", "(Reakcie z pléna.)" ]
4,111,705
75
2022-11-10
Autorizovaná rozprava
186
Susko, Boris, poslanec NR SR
Boris
Susko
poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako nechcel som už vystupovať v ústnej rozprave, ale keďže pani exministerka ma tu obvinila, že klamem a zavádzam, no tak musím, musím k tomu vystúpiť, pretože to nepovažujem za, za korektné, aby to takto zostalo, zostalo visieť vo vzduchu. Pani ministerka, vy ste povedali, že všetky rozhodnutia v poručenských veciach alebo väčšina rozhodnutí sa robí od stola. No v poručenských veciach je možné na odvolacom súde, čím je, ktorým je teda krajský súd, možno zrušiť, zmeniť alebo potvrdiť a to v senátnom rozhodnutí. Neviem si predstaviť, ako senát rozhoduje od stola, to je prvá vec a druhá vec. Ak je možno niečo rozhodnúť v týchto veciach, tak možno len zrušenie, ale určite nie zmenu rozsudku, ani potvrdenie rozsudku. Aj tie, ktoré sa zrušia rozsudky, tak je možné takisto vo veľa prípadoch až po nejakom preverení skutočností, ktoré sa udeje v pojednávacej miestnosti. Čiže tie pojednávania sú vždy nariadené. Len na ilustráciu, v roku 2021, keď ste teda hovorili o štatistikách, že, že ich nemám, tak v roku 2021 bolo napadnutých na Krajskom súde v Bratislave 677 poručenských vecí, z toho bolo 637 vecí vybavených. Len na jednom krajskom súde. Podotýkam, len na jednom. Za prvý polrok v roku 2022 bolo napadnutých 318, vybavených 311 poručenských vecí. Neviem si predstaviť, ja neviem teda, keď vy tvrdíte, že sa rozhodujú od stola, či vy máte nejakú štatistiku o tom, že sa rozhodujú od stola, lebo taká štatistika neexistuje, že sa rozhodujú od stola a pri akejkoľvek zmene rozsudku alebo potvrdení rozsudku, je, sa rozhoduje v pojednávacej miestnosti, kde môžu prísť účastníci konania, kde sa aj vo väčšine prípadov preverujú tieto veci s účastníkmi konania. Pokiaľ sa jedná ešte o túto poručenskú agendu, treba znova zopakovať, že ide o sociálne najslabšiu skupinu obyvateľstva, ktorí budú musieť cestovať z rôznych krajov do iného kraja v takýchto prípadoch. Čo neúmerným spôsobom zaťaží týchto občanov z hľadiska ekonomických finančných nákladov, či už z hľadiska trov konania, resp. nákladov na cestovanie a podobne. Pokiaľ sa týka mestských súdov, tak napríklad Okresný súd Bratislava V Petržalke, prečo bol zriadený? Pozrime sa trochu do histórie. Tento okresný súd bol zriadený práve preto, že tu máme mestskú časť v Bratislave, ktorá má 150-tisíc obyvateľov alebo mala v čase zriaďovania tohto mestského súdu, dnes je to ďaleko viacej. Teda preto, aby ľudia, ktorí žijú v tomto obvode, tam mali svoj súd, na ktorý môžu, môžu prísť. Vy ste tento súd z akéhokoľvek relevantného dôvodu bez analýzy dopadov zrušili alebo teda tento zákon ho ruší a presúva túto agendu do iných súdov, kde teda nie hneď, ale postupne sa majú aj presunúť personálne kapacity, pričom takéto voľné miesta nikde nie sú. To isté napríklad koncentrácia civilných sudcov na Okresný súd Bratislava IV, sa takisto nezmestia do existujúcej budovy. Takže ide tu naozaj o biznis s budovami? No a pokiaľ ide o pána poslanca Baránika s tými pozmeňovacími návrhmi, no, pán poslanec, to snáď nemyslíte vážne, čo ste povedali, že na pozmeňujúci návrh treba 15 podpisov. Veď to nie je pravda. Na pozmeňujúci návrh, ktorý sa predkladá v pléne Národnej rady, je treba podpisy pätnástich, podpisov. Ak sa pozmeňujúci návrh predkladá na výbore Národnej rady, tak to môže podať aj jeden jediný poslanec, čiže ten argument toho, že návrh zákona môže podať jediný poslanec a pozmeňovací návrh môže podať len 15 podpisov, je absolútne irelevantný. Ďakujem pekne.
[]
4,111,519
23
2017-12-06
Autorizovaná rozprava
51
Zelník, Štefan, poslanec NR SR
Štefan
Zelník
poslanec NR SR
Vážený pán predsedajúci, v rozprave k návrhu zákona vystúpili páni poslanci Marek Krajči, pani Cigánikova, Miroslav Beblavý, Jozef Mihál, Tibor Bastrnák, Natália Grausová, Igor Matovič, Andrej Hrnčiar, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Štefan Zelník, Zuzana Šebová, Jozef Viskupič, Alan Suchánek, Soňa Gaborčáková, Ján Budaj a Eduard Heger. Pán poslanec Mihál a pani poslankyňa Grausová podali procedurálne návrhy. Poslanci pán Beblavý a pán Matovič podali konkrétne pozmeňujúce návrhy. Pán poslanec Beblavý požiadal vyňať na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy body 1, 4, 10, 12, 13, 14, 15, 19, 21, 26, 40, 42 a 50 a body 29, 31 a 33. Pani poslankyňa Šebová požiadala vyňať na osobitné hlasovanie bod 38 spoločnej správy a ja som navrhol vyňať bod 82 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Pán predsedajúci, môžme pristúpiť k hlasovaniu. Dajte, prosím, hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Mihála vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi.
[]
3,870,271
9
2010-12-08
Autorizovaná rozprava
52
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Martin
Poliačik
poslanec NR SR
Ja by som len nadviazal na tú poslednú vetu, ktorú predseda povedal, že nechajme to na rodičoch, aby vychovávali svoje deti. Ako učiteľ môžem povedať, mnohokrát to rodičia nezvládajú a treba to veľmi aktívne podporovať aj v školách, treba si konečne otvoriť oči a intenzívne pracovať, aby preventívne programy, ktoré sa týkajú prenosu sexuálnych chorôb, drogových závislostí, závislosti na počítačových hrách a závislosti aj na gamblerstve boli aktívnou súčasťou programov už na základných školách, aby sa s deťmi o tom rozprávalo od začiatku a potom, keď vychováme generáciu, ktorá sama bude zodpovedne rozhodovať o tom, ako naloží so svojou slobodnou vôľou, tak sa nebudeme musieť baviť o represiách, lebo tu budeme mať generáciu ľudí, ktorá dobre bude vedieť, akým spôsobom má zachádzať so svojím vlastným životom. Ďakujem.
[]
3,870,466
37
2014-09-11
Autorizovaná rozprava
181
Martvoň, Anton poslanec NR SR
Anton
Martvoň
poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. V rozprave vystúpila jedna poslankyňa, ktorá však nepodala žiaden pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. Pani predsedajúca, prosím vás, dajte teda hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.
[]
3,940,351
3
2010-08-04
Autorizovaná rozprava
67
Matovič, Igor, poslanec NR SR
Igor
Matovič
poslanec NR SR
Pán minister financií, ja som vás chcel iba vlastne takto cez faktickú poznámku vyzvať k tomu, aby ste boli iný, ako ste hovorili vlastne na konci toho vášho prejavu, že Robert Fico nehovorí pravdu, aby ste sa nebáli ju hovoriť, tú pravdu, a práve aby ste ju hovorili ľuďom tak, aby ju pochopili, lebo práve Robert Fico zneužíval a zneužíva to, že absolútna väčšina ľudí na Slovensku nevie, čo je to nejaký HDP, nevie, čo to je, aký je rozdiel medzi 7-percentným deficitom a 8-percentným deficitom. Nám to všetkým smeráci hovoria, že je to 1 %. Presne tak to ľudia vnímajú. Povedia si, že to je nič. Ľuďom treba hovoriť, že je to 20 mld., tých 20 mld. premietnuť na rožky, treba premietnuť na autá, na dôchodky a netreba báť sa povedať, že Slovensko je v takom stave, v akom je, lebo nám tu vládli zlodeji. Čiže chcel by som vás poprosiť, aby ste sa nebáli hovoriť pravdu. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)" ]
3,994,666
1
2002-10-15
Autorizovaná rozprava
100
P. Hrušovský, predseda NR SR:
P
Hrušovský
predseda NR SR
Vážený pán prezident, vážený predseda vlády a členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia, je mi cťou, že sa vám môžem prihovoriť po prvýkrát ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte mi, aby som sa na úvod predovšetkým poďakoval poslancom. Veľmi si vážim dôveru, ktorú ste mi svojím hlasovaním prejavili. Ďakujem. Ďakujem osobitne aj za podporu zo strany opozície. Chápem ju ako prejav novej politickej kultúry a kultúrnosti, ktoré budem zo všetkých síl pomáhať v parlamente pestovať. Chcem vás uistiť, že funkciu predsedu parlamentu budem vykonávať tak, aby táto snemovňa získavala viac vážnosti, rešpektu a dôvery občanov Slovenska, ktorým musíme slúžiť. Ďakujem aj odchádzajúcemu predsedovi Jozefovi Migašovi. Viedol parlament, ktorému sa podarilo v oblasti legislatívy dosiahnuť za posledné 4 roky veľa dobrého. Vo funkcii predsedu zákonodarného zboru urobil rozhodnutia, s ktorými možno súhlasiť alebo polemizovať. To, za čo mu ja osobne chcem poďakovať, je jeho ľudskosť a priateľskosť a snaha o konsenzus pri všetkých politických rokovaniach. Keby sme hľadali prívlastok pre predchádzajúcu Národnú radu, asi najviac by ju vystihoval názov „integračná“. V minulom volebnom období dokázal parlament prerokovať a schváliť veľké množstvo zákonov nevyhnutných pre naše budúce členstvo v Európskej únii. Výsledkom mimoriadneho úsilia, ktoré Národná rada venovala naplneniu myšlienky jednotnej Európy, je posledná hodnotiaca správa Európskej komisie. Potvrdila, že Slovensko je pripravené dobre. V najbližších dňoch tiež očakávame pozvanie za člena Severoatlantickej aliancie. Minulý poslanecký zbor teda urobil maximum možného. V tejto chvíli pred nami stojí nová výzva. Chcel by som a budem robiť všetko pre to, aby sme získali pre parlament prívlastok „reformný“. Len taký parlament môže pomôcť premeniť Slovensko na krajinu, v ktorej má každý príležitosť naplno rozvinúť od Boha dané schopnosti a talent. Krajinu, v ktorej má každý istotu, že v ťažkej životnej situácii sa môže spoľahnúť na solidaritu ostatných. Krajinu, v ktorej platí, čím menej zásahov štátu, tým viac slobody. Krajinu, ktorá bude tým najlepším miestom pre život našich detí, našich rodičov a nás samotných. Toto je výzva dnešných dní. Otázka je, či sme ju schopní prijať. Sme pripravení obetovať prítomnosť kvôli budúcnosti, alebo radšej obetujeme budúcnosť kvôli nedostatku odvahy? V tejto otázke je zhrnutý zmysel reforiem, o ktorých bude tento parlament rozhodovať. Ak zlyháme, zapíšeme sa do histórie ako tí, ktorí premárnili dôveru občanov. Ak sa rozhodneme správne, zaslúžime si označenie reformný parlament. Výzvu reformnosti prijmime so všetkou vážnosťou. Rozhodovanie a práca poslanca sa pre nás musia stať poslaním, ktorého cieľom bude spoločné dobro. Občanov presvedčíme, že konáme v ich záujme len vtedy, ak budeme mať zodpovedný prístup k rokovaniam parlamentu. Ak diskusie budeme viesť kultúrnym spôsobom a ak budeme pritom používať vecné argumenty, nie vzájomné osočovanie a demagógiu. Ako prví medzi rovnými, bez ohľadu na koalično-opozičné delenie vás prosím, umožnime občanom, aby mohli byť hrdí na prácu zodpovedného, kultúrneho a dôveryhodného parlamentu. V pozícii predsedu Národnej rady budem podporovať všetky iniciatívy vedúce k tomuto cieľu. Vážené dámy, vážení páni, tento parlament čakajú historické chvíle. Budeme to my, kto zavŕši dlhoročné úsilie vstúpiť do spoločenstva európskych národov ako jeho plnoprávny člen. Budeme to my, kto spečatí odhodlanie občanov Slovenska brániť po boku spojencov slobodný svet pred jeho nepriateľmi. A celkom určite budeme to práve my, na koho pleciach bude ležať zodpovednosť za reformu tejto krajiny. Za reformu, ktorá rozšíri priestor na slobodu a povedie k prosperite, za reformu, ktorá urobí zo Slovenska lepšie miesto pre život ľudí. Nech nám v tom Pán Boh pomáha. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)" ]
3,916,172
51
2005-10-25
Autorizovaná rozprava
207
P. Hrušovský, predseda NR SR:
P
Hrušovský
predseda NR SR
(Hlasovanie.) 133 prítomných, 116 za návrh, 15 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh zákona sme schválili do druhého čítania. Prosím ďalší návrh.
[ "(Hlasovanie.)" ]
4,150,088
11
2016-11-23
Autorizovaná rozprava
116
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Ďakujem za ústretovosť. Pán spravodajca, nech sa páči.
[]
3,885,522
6
2020-04-29
Autorizovaná rozprava
211
Pleštinská, Zita, poslankyňa NR SR
Zita
Pleštinská
poslankyňa NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som sa tiež chcela zastať národnostného školstva, nemáme Maďarov, Rusínov na pôde našej obci, ale musím povedať, tak ako som tu už na pôde parlamentu povedala, že máme tu aj nemeckú menšinu na Slovensku, máme ľudí, ktorí vlastne patria do tejto menšiny a je ich viacej ako 5-tisíc. V našej obci Chmeľnica, Hopgarten, je 19,45 % obyvateľstva, ktorý sa, ktoré sa hlási k nemeckej národnosti. Máme národnostnú školu, myslím, na Slovensku sú dve takéto školy. Jedna je v Bratislave, jedna je v Chmeľnici. Musím kolegu ubezpečiť, že naše deti vedia nádherne nemčinu a vedia aj krásne po slovensky. Zúčastňujú sa rôznych recitačných súťaží v nemeckom jazyku a takisto aj v slovenskom jazyku. Vyučovať deti v materinskom jazyku je veľmi dôležité, pretože majú potom pocit takej možno hrdosti, že, že vlastne môžu na Slovensku študovať jazyk, ktorý vlastne používajú ich predkovia. Takže nebojme sa národnostných škôl, ja si myslím, že pomôže to nielen ľuďom, ktorí materinsky jazyk majú iný ako slovenský, preto ako som povedala, treba podporovať toto školstvo, lebo koľko jazykov ovládaš, toľkokrát si človekom. A toto je, myslím, alfa a omega a teším sa, že programové vyhlásenie vlády myslí na tento fakt, a verím, že budeme svedkami, že to bude mať veľký prínos pre Slovensko.
[]
3,868,197
10
2016-10-26
Autorizovaná rozprava
273
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ondrej
Dostál
poslanec NR SR
Chcel by som povedať niečo podobné, ako predo mnou povedal Peter Osuský. Pán poslanec Kotleba má zjavne problémy čítať s porozumením text, dokonca text slovenskej ústavy. Ja to teda prečítam: „Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike“, hovorí článok 20 odsek 2 ústavy. Ústava teda pripúšťa, že zákon obmedzí vlastnícke právo vo vzťahu k niektorým veciam iba na občanov Slovenskej republiky alebo právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike. Nepredpokladá však, že by sa vlastnícke právo malo obmedzovať vo vzťahu k určitým kategóriám občanov Slovenskej republiky či právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. Presne toto ten nami na zrušenie navrhovaný zákon robí, rozlišuje medzi občanmi Slovenskej republiky. Ale ústava nič takéto nepredpokladá. Ústava predpokladá iba to, že môžu byť stanovené zákonom niektoré veci, ktoré môžu vlastniť iba občania. Všetci občania, nie iba niektorí. Môžme to opakovať ešte trikrát, mohli ste si to prečítať v dôvodovej správe, keby ste to neuťali po citáte z ústavy, ale prečítali to, čo som vám pred chvíľou prečítal. A aj výklad ústavy musí byť robený spôsobom, že budú zákony v súlade nielen s ústavou, ale aj s európskym právom, ktorým sme tak isto viazaní.
[]
4,072,086
48
2015-03-11
Autorizovaná rozprava
22
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Miroslav
Číž
podpredseda NR SR
Ďakujem. S faktickými poznámkami páni poslanci Blanár, Osuský, Jurzyca, Fronc, Petrák, Baška, Rošková, Horváthová. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo odovzdávam pánovi poslancovi Blanárovi. Len mi dovoľte aj vo vašom mene, kolegyne a kolegovia, privítať študentov z Gymnázia Milana Rastislava Štefánika z Nového Mesta nad Váhom. Vitajte. (Potlesk.) Máte slovo, pán poslanec Blanár.
[ "(Potlesk.)" ]
3,963,023
51
2021-12-09
Autorizovaná rozprava
61
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Marián
Viskupič
poslanec NR SR
Bol by to zvláštny precedens, ešte nikdy sa v slovenskom parlamente nestalo, aby sa deficit v pléne znižoval. Väčšinou sa deje opačne. Nepamätám podobný príklad ani z iných európskych štátov, čiže veľmi oceňujem, že sa pán minister nepustil do procesu, ktorý v podstate vo svete nemá obdobu. Bolo by to zvláštne i v porovnaní s tým, že sme posledné 4 dni rokovali o podpore a motivácii pre našich seniorov, ktorú sme teda pred chvíľou schválili, zároveň rešpektujem a oceňujem rozhodnutie pána ministra, že uvedených cca 500 mil. eur bude strážiť vo Všeobecnej pokladničnej správe, a teda zatiaľ sa neminú. Pán minister, ďakujem za dve úvodné správne rozhodnutia, ktoré výrazne uľahčia prijatie rozpočtu. Chcem tiež poďakovať pánovi predsedovi NKÚ za jeho komplexné a obsažné stanovisko k rozpočtu. Platný zákon však neumožňuje s hodnotením rozpočtu rovnako vystúpiť aj predsedovi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, preto už tradične každý rok začínam moje vystúpenie k rozpočtu z pohľadu rady, čiže prezentujem ich hodnotenie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má špecifické ústavné poverenie, akým spôsobom sa má pozerať na verejné financie, podľa ústavy má pôsobnosť rady prispievať k ochrane dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ku transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Toto poverenie je dnes oveľa naliehavejšie, ako bolo tomu pred pár rokmi, dôvodom je výrazný nárast rizika udržateľnosti verejných financií, kde sa ešte pred pandémiou, teda v časoch, ktoré boli ideálne na ozdravovanie a stabilizovanie verejných financií, dostali do pásma vysokého rizika a dnes sú podľa Európskej komisie najmenej udržateľné v celej Európskej únii. Súčasná dlhodobá trajektória verejných financií, ak sa neprijmú dodatočné opatrenia, nekompromisne smeruje k bodu, keď Slovenská republika nebude schopná prefinancovať svoje záväzky. Je jedinečnou úlohou rady hľadieť na rozpočet práve cez túto optiku a poskytovať verejnosti odborné, komplexné a politicky neovplyvnené informácie o vývoji verejných financií. Rada si všíma aj celkový kontext, teda aj aktuálny a očakávaný ekonomický vývoj, závery rady tak reflektujú požiadavky modernej fiškálnej politiky, ktorá má smerovať k udržateľnosti a zároveň neohrozovať rastový potenciál ekonomiky. Z tohto pohľadu rada hodnotila aj návrh rozpočtu verejnej správy pre roky 2022 a ž 2024. Ako teda Rada pre rozpočtovú zodpovednosť posudzuje rozpočet? Rada na predloženom návrhu rozpočtu verejných financií hodnotila dve základné hlavné oblasti, realistickosť, teda vnútornú konzistentnosť rozpočtu a to, či z rozpočtu vyplýva výsledok, ktorý je stanovený v cieľoch rozpočtu. Druhou oblasťou je vplyv na zdravie verejných financií, na dlhodobú udržateľnosť, a teda najmä na trvalý deficit, štrukturálne saldo a na dlh. Aby RRZ mohla urobiť toto analytické hodnotenie, vytvára na základe predloženého rozpočtu a predpokladaného makroekonomického vývoja odhad fiškálneho vývoja, teda realistickú simuláciu fiškálneho vývoja. Nekonkretizované opatrenia v týchto odhadoch nie sú zahrnuté. Tento scenár opisuje, tento scenár, ktorý teda vytvorila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, opisuje pravdepodobný fiškálny vývoj bez dodatočných opatrení a jeho vplyv na verejné financie tak, ako to reálne vyplýva z návrhu rozpočtu. Na základe tohto scenára rada hodnotí, či sú ciele v rozpočte realistické, či opatrenia v rozpočte stačia na dosiahnutie cieľov alebo či vláda uvoľňuje, alebo zvyšuje konsolidačné úsilie v porovnaní so scenárom bez zmeny politík, tzv. no-police-change scenár. Samotný rozpočet vie zlepšiť dlhodobú udržateľnosť práve cez konsolidačné úsilie, popritom sa vláda môže zaviazať implementovať aj dlhodobé fiškálne reformy, v tomto prípade dôchodkovú reformu, ktorá takisto môže zlepšiť dlhodobú udržateľnosť. Hodnotenie roku 2021. Pre hodnotenie nastavených cieľov očakávaného vývoja a realistickosti fiškálnej politiky je nutné poznať východiskový stav, teda očakávaný vývoj v roku 2021. Rada pri očakávanom odhade tohtoročného fiškálneho vývoja vychádza z vlastného rozpočtového semaforu, ktorý sa dlhodobo ukazuje ako spoľahlivý nástroj predikcie vývoja rozpočtu verejných financií. RRZ odhaduje, že deficit verejnej správy bude v roku 2021 nižší až o 1,2 % HDP, približne 1,1 mld. eur, ako odhaduje ministerstvo financií, resp. nižší o 0,5 % HDP, cca 0,5 mld. eur v porovnaní s pôvodne schváleným rozpočtom, navyše s výrazne nižším necovidovým deficitom. Táto necovidová časť deficitu by mohla dosiahnuť úroveň len 3,8 % hrubého domáceho produktu voči plánovanému pôvodnému deficitu na úrovni 6,3 HDP. Potvrdzuje sa tak hodnotenie rady, ktorá tohtoročný rozpočet označila za realistický, na základe tohto vývoja možno vyhodnotiť, že veľká časť proticyklickej politiky pre ochranu ekonomiky sa robila cez jednorazové opatrenia, tak ako odporúčala rada na základe najlepšej medzinárodnej praxe. Zároveň aj posledné odhady Európskej komisie naďalej ukazujú, že nárast deficitu bol na Slovensku počas krízových rokov 2020 a 2021 v rámci Európskej únie podpriemerný, nakoľko sa zvýšil cca o 10 percentuálnych bodov hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo priemerné zvýšenie deficitu dosiahlo, teda v celej Únii dosiahlo 12,5 percentuálneho bodu HDP. Výrazne lepší výsledok v roku 2021, ak sa potvrdí, však zároveň znamená prísnejšie nastavenú latku pre rok 2022, než je dnešný predpoklad Ministerstva financií Slovenskej republiky. Poďme k hodnoteniu realistickosti návrhu rozpočtu. Špecifickým prvkom rozpočtu pre rok 2022 je rozhodnutie vlády podmieniť časť výdavkov vo výške 504 mil. eur prijatím troch reforiem: dôchodkovej reformy, ústavného ukotvenia výdavkových limitov a zvýšenie efektivity dlhovej brzdy. Vzhľadom na tieto informácie rada zvolila technický predpoklad pre svoje analýzy, že budú prijaté dve z troch reforiem, ktoré sú zároveň súčasťou plánu obnovy a odolnosti. RRZ teda v základnom scenári predpokladá použitie dvoch tretín z alokovanej výdavkovej rezervy, čo je 337 mil. eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zhodnotila realistickosť návrhu rozpočtu verejnej správy 2022 až 2024 s týmto výsledkom. Pán minister spomenul v úvodnom slove iba pozitívnu časť hodnotenia, ja teda v mene rady poviem celé hodnotenie. Čiže rada rozpočet pre budúci rok hodnotí ako realistický, rozpočet pre roky 2023 a 2024 ako nerealistické, práve aby zaznelo všetko, celé hodnotenie, to je dôvod, prečo vždy jedno moje vystúpenie k rozpočtu venujem prezentácii stanoviska Rady rozpočtovú zodpovednosť. Na sklonku roka 2019 pri prerokovávaní rozpočtu 2020 som aj vtedajšiemu ministrovi pánovi Kamenickému čítal hodnotenie rady, kde vtedy rada videla riziká v objeme 2,5 % hrubého domáceho produktu, ktoré tiež vtedajší pán minister vo svojom príhovore nespomínal. Ale poďme naspäť k podrobnejšiemu hodnoteniu aktuálneho rozpočtu radou. V rozpočte pre rok 2022 neidentifikovala rada zásadné riziká vo vládnom odhade príjmov a výdavkov za predpokladu naplnenia makroekonomickej predikcie. Podľa podkladov k rozpočtu, z rozpočtu rada predpokladá deficit nižší o 500 mil. eur v roku 2022, teda približne na úrovni 4,5 % hrubého domáceho produktu. Konštatovanie o realistickosti sa však týka len budúceho roka, ako som už spomenul, pričom predkladaný rozpočet formálne zahŕňa trojročné obdobie. Takzvané viacročné rozpočtovanie však zatiaľ v slovenských podmienkach funguje len obmedzene a v rozpočte sa nachádzajú naďalej nevyšpecifikované opatrenia. Odhad RRZ o vývoji salda v neskorších rokoch, teda v rokoch 2023 a 2024 sa tak relatívne výrazne odlišuje od vládnych cieľov. Podľa prepočtov by bez schválenia dodatočných opatrení dosiahol deficit 3,9 % HDP v roku dvetisíc... v rokoch 2023 a aj v roku 2024, rozpočet však na tieto roky počíta s cieľmi 2,7 % HDP v roku 2023, resp. 2,6 % HDP v roku 2024. Z tohto pohľadu ide o pokračovanie doterajšej praxe, v ktorej rozpočtovanie druhého a tretieho roku v rozpočtoch stále nemá dostatočnú dôveryhodnosť a existuje to... existuje tu výrazný priestor na zlepšenie. Poďme k hodnoteniu udržateľnosti. Ako vyplýva z hodnotenia Európskej komisie, naša dlhodobá udržateľnosť je dnes najhoršia v Európskej únii, v scenári nezmenených politík, teda bez prijatia reforiem nás čaká vzhľadom na súčasné nastavenie verejných financií vrátane dôchodkového systému a negatívny demokratický (pozn. red.: správne „demografický“) vývoj, exponenciálny rast dlhu, čím sa to časom stane neudržateľným. Do tohto stavu sme sa dostali v relatívne krátkom čase, ešte v roku 2016 bola dlhodobá udržateľnosť v pásme nízkeho rizika. V priebehu niekoľkých rokov sa však udržateľnosť dostala do pásma vysokého rizika – a musím to zdôrazniť –, že ešte počas ekonomicky dobrých časov pred prepuknutím pandémie. Hlavný podiel na tomto zhoršení mali zmeny v dôchodkoch v roku 2019 a pred voľbami v roku 2020, kedy došlo k zrušeniu vekového automatu v dôchodkovom systéme či zavedenie sys... či zavedenie 13. dôchodkov, ktoré teda ale bolo neskôr sčasti upravené. Pri prognóze vývoja dlhodobej udržateľnosti zahrnula rada do odhadu vplyvu rozpočtu aj tie reformy, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala v pláne obnovy a odolnosti. Priamy, vyčíslený vplyv na udržateľnosť má najmä dôchodková reforma. Ak by sme si splnili tento minimálny záväzok, tak dlhodobá udržateľnosť by sa z pásma vysokého rizika dostala na hranicu medzi, medzi pásmom vysokého a stredného rizika. To však stále nie je stav, s ktorým by sme mohli byť spokojní, a podľa rady by sa mala prijať ambicióznejšia dôchodková reforma, ktorá by prinavrátila jej finančnú stabilitu na úroveň roku 2018. Druhým dôvodom, prečo je zlepšenie udržateľnosti aj po započítaní kľúčovej reformy len na hra... len na hranicu vysokého a stredného rizika, je vplyv samotného rozpočtu. V porovnaní s radou odhadovaným deficitom v tomto roku rozpočet pre budúci rok môže znamenať uvoľnenie konsolidačného úsilia o 0,6 % hrubého domáceho produktu, to znamená, že trvalé úspory dosiahnuté v roku 2021 by sa neprenášali dostatočne do budúceho roka. Pri takto nastavenom rozpočte bude zlepšenie dlhodobej udržateľnosti závisieť len od prijatia reforiem. V prípade neprijatia reforiem by zhoršenie dlhodobej udržateľnosti nastalo dokonca aj v prípade, ak by sa neminula rezerva, ktorej čerpanie je podmienené reformami. Ak by sa mal vplyv neprijatia reforiem plne kompenzovať, cielený deficit pre rok 2022 by nesmel byť 4,9 % hrubého domáceho produktu, dokonca ani tých pôvodných 4,3 % HDP, ale len 4,0 % HDP. A najhorší scenár vý... najhorší scenár vývoja by bolo neprijatie dôchodkovej reformy a zároveň minutie rezervy, ktorú už rozpočet obsahuje, teda dosiahnutie rozpočtového deficitu 4,9 % HDP. V takomto prípade by sa udržateľnosť posunula ešte hlbšie do pásma vysokého rizika a následná náprava tohto stavu by bola ešte bolestivejšia. Predpoklady pre výraznú konsolidáciu existujú najmä pre rok 2023. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti pripomína Rozpočtovej rade aj cieľ podporovať dlhodobú konkurencieschopnosť Slovenskej republiky, RRZ si preto všíma komplexný obraz vývoja verejných financií aj ekonomiky, tak aby pri hodnotení politík vedúcich k zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti vedela upozorniť na najlepší prístup pre ozdravenie verejných financií v súlade s moderným prístupom k fiškálnej politike. Dosahovanie dlhodobej udržateľnosti je najefektívnejšie, ak sa deje tzv. proticyklickou fiškálnou politikou, rada preto v období pandemického podchladenia ekonomík upozorňovala, že v takomto období nemá byť hlavným cieľom ozdravovania verejných financií reštriktívna fiškálna politika, ale príprava a implementácia reforiem s dlhodobým vplyvom a príprava fiškálnej konsolidácie pre ďalšie roky. Teda príprava na konsolidáciu v rokoch prehrievania, v období pozitívnej produkčnej medzery. Jej hodnotu určujeme na, určujú na základe odhadov viacerých inštitúcií vrátane Národnej banky Slovenska a tiež Ministerstva financií Slovenskej republiky. Z tohto pohľadu ešte stále existuje potreba určitej opatrnosti pre rok 2022. Situácia by sa mala však výrazne zmeniť v spomínanom roku 2023, keď by sa ekonomika mala začať výraznejšie prehrievať aj vďaka prílevom eurofondov a konsolidácia bude v tom momente vítanou proticyklickou fiškálnou politikou. Rada preto opakuje hlavné odporúčanie pre toto volebné obdobie, ktoré je realistické, a je možné ho uskutočniť bez výrazných negatívnych vplyvov na ekonomiky. Hlavný cieľ pre toto volebné obdobie by malo byť zníženie deficitu na dlh stabilizujúcu úroveň pod 3 % hrubého domáceho produktu a zlepšenie dlhodobej udržateľnosti bezpečne do páska stredného rizika. Vhodnou cestou na dosiahnutie tohto cieľa je napríklad kombinácia dôchodkovej reformy s vierohodným špecifikovaním dodatočných konsolidačných opatrení na úrovni približne 1 až 1,5 % hrubého domáceho produktu. Stále tu však máme hrozbu pretrvávajúcej pandémie. V poslednom období dochádzalo k zhoršeniu pandémie, ktoré by mohlo vyústiť do negatívnejšieho vývoja, ako boli doterajšie makroekonomické predpoklady. Ak by k tomu došlo, rada by naďalej považovala jednorazové adresné stimuly aj nad rámec rozpočtovanej sumy ako vhodnú reakciu. Rada takisto odporúča čo najskoršie vytvorenie zásobníka efektívnych investičných projektov cez princíp nulového štartovacieho investičného rozpočtu. Zvýšila by sa tým absorpčná kapacita štátu v investíciách vrátane tých, ktoré sú financované eurofondmi. V prípade negatívneho vývoja by tak mohla vláda presúvať investície z budúcnosti do prítomnosti vrátane rýchlejšieho čerpania eurofondov za účelom stabilizácie ekonomiky a bez negatívneho dopadu na dlhodobú udržateľnosť. Súčasťou zodpovedného prístupu k dlhodobému zdraviu verejných financií je nielen snaha o ich jednorazové uzdravenie, ale aj snaha implementovať mechanizmy, ktoré zabezpečia, aby vynaložené úsilie malo dlhodobý efekt. Lekcia z posledných rokov hovorí, že zhoršiť trajektóriu vývoja verejných financií je veľmi ľahké, dokonca lákavé, a v čase veľmi dobrých, priaznivých makroekonomických podmienok, tak ako sme tomu boli svedkami pred vypuknutím pandémie. Dôležitou úlohou popri zlepšení dlhodobej udržateľnosti je aj zabezpečiť, aby sa po zlepšení tohto stavu už nezopakoval scenár výrazného zhoršenia dlhodobej udržateľnosti, ako sa teda udialo v spomínanom predkrízovom období. Z tohto pohľadu je zvlášť dôležité prijať ústavné ukotvenie výdavkových limitov a zefektívnenie účinnosti dlhovej brzdy, a takisto prijatie daňovej brzdy. Tieto zmeny by mali výrazný prínos pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Toľko hodnotenie a pohľad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na práve prerokovávaný štátny rozpočet. Ďakujem pekne za pozornosť.
[ "(pozn. red.: správne „demografický“)" ]
4,162,031
2
2016-04-18
Rozprava
57
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ondrej
Dostál
poslanec NR SR
Pán poslanec Lipšic tu poukázal na to, že na ustanovujúcej schôdzi sa otvorila táto otázka a kolegovia z opozície otvorili tento problém a poukázali na to, že v niektorých výboroch neboli rešpektované pomery a zastúpenie poslaneckých klubov, resp. pomer vládnej koalície a opozície v Národnej rade a že nebola rešpektovaná vôľa tých poslancov Národnej rady, ktorí vystúpili zo svojich klubov, alebo teda zo svojich strán, teda poslancov SIET-e a v jednom prípade poslanca MOST-u – HÍD. Bola prerušená schôdza, zvolané poslanecké grémium a to rozhodlo, že ten problém sa bude riešiť neskôr, na tejto druhej schôdzi. Je to klasický spôsob, keď sa nejaký problém nechce riešiť, tak sa povie, že sa bude riešiť neskôr, prípadne sa zriadi k tomu komisia. V tomto prípade sa to vyriešilo bez komisie, ale postupovalo sa presne takým istým spôsobom a dostali sme návrh, ktorý nerieši tie veci, na ktoré upozorňovali kolegovia na ustanovujúcej schôdzi. Rád by som pripomenul znenie zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorý v § 26 ods. 1 hovorí, že pri prerokovaní veci zaradenej do programu schôdze Národnej rady ako prvý vystúpi navrhovateľ. V odseku 2 ten istý paragraf hovorí, že návrh podaný Národnej rade musí byť vyhotovený písomne a musí obsahovať odôvodnenie. Návrh, ktorý sme dostali, žiadne odôvodnenie neobsahuje a rozprava bola otvorená bez toho, aby tento návrh ktokoľvek uviedol. Pán predseda Národnej rady dal najavo, že si váži rokovací poriadok a rešpektuje ho, tak by som bol rád, keby bol zachovaný aj v tomto prípade a keby nám niekto vysvetlil, prečo máme na stole práve takýto návrh, ktorý nerieši nič z toho, na čo kolegovia upozornili na ustanovujúcej schôdzi a čo mal ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
3,868,630
60
2022-03-22
Autorizovaná rozprava
270
Mazurek, Milan, poslanec NR SR
Milan
Mazurek
poslanec NR SR
Vážené plénum, tak ako vám bolo povedané, predkladáme tu návrh novely ústavného zákona, teda ústavy ako takej a, samozrejme, následne k tomu aj zákona o podmienkach výkonu volebného práva a jeho cieľ je podľa môjho názoru úplne pochopiteľný pre každého občana Slovenskej republiky, a to, aby za starostov, primátorov a predsedov vyšších územných celkov mohli kandidovať len osoby, ktoré dosiahnu minimálne stredoškolské vzdelanie. Tým sa myslí aspoň učňovka, nemusí to byť, samozrejme, vzdelanie s maturitou. Ten výsledok je úplne jednoduchý alebo ten návrh zákona, pretože už dnes Slovenská republika čelí zásadnému problému, a to sú doslova desiatky obcí na juhu stredného a východu Slovenska, ktoré vedú, ak nie úplní analfabeti, tak ľudia, ktorí pri skladaní sľubu starostu musia chytať každé tretie slovíčko a nevedia niektoré písmenká. Každý z vás mi dáte za pravdu, že ak by ste žili v obci, ktorú riadi analfabet alebo človek, ktorý má problém prečítať jednoduché vety, tak je to obrovský problém a určite by sa vám to nepáčilo. O to horší je ale ten problém v tom momente, keď zistíte, že s tým nedokážete nič urobiť, lebo analfabet má veľmi dobré vzťahy v miestnej osade, tam je trikrát-štyrikrát, niekedy aj desaťkrát viac obyvateľov a tí si toho analfabeta bez problémov dookola a dookola volia na základe nejakých príbuzenských, rodinných, vajdovských, bohvie ešte akých vzťahov. Toto je katastrofálna situácia, kedy sa mnohí občania Slovenskej republiky stávajú rukojemníkmi, a teraz odmyslime si všetky farby pleti, etnicity, národnosti, náboženstvá, toto vôbec nehrá rolu, ale stávajú sa rukojemníkmi starostov, ktorí logicky nemôžu vedieť, ako sa správne a zodpovedne riadi obec, a ani keby mali ten najlepší záujem pri správe vecí verejných, tak ho nemôžu zodpovedne preukázať preto, že tí ľudia nevedia čítať a písať, a o ich celkovom vzdelaní si môžeme maximálne tak pomyslieť čokoľvek nás len napadne. Toto je problém, ktorý Slovenská republika musí riešiť. Je to problém, ktorý vystal z demografických zmien, kedy veľké časti obyvateľstva, ktoré na východe a juhu stredného Slovenska predovšetkým žijú, ako keby nepokladali vzdelanie za to najdôležitejšie vo svojom živote, nemali záujem nejakým spôsobom sa posúvať. Všetka česť všetkým tým, ktorí sa z tohto prostredia vymanili a rozhodli sa byť plnohodnotnou súčasťou tohto života. To je vec, ktorú každý jeden z nás podporuje, lenže, bohužiaľ, naozaj čelíme veľkým komunitám ľudí, ktorí tieto prvky do svojho života nezapracovali. No a na základe tohto potrebujeme tento problém akútne riešiť. Dnes sú to desiatky obcí, sám ich mám v okolí niekoľko, ktoré vedú ľudia, ktorým by ste nedali do rúk absolútne nič, nedali by ste im ani bicykel, lebo by si na ňom ublížili, a nedáte im vonkoncom riadiť vašu obec. Vedú ich ľudia, ktorí si takýmto spôsobom získali pod svoju kontrolu celú obec a obecné zastupiteľstvo, častokrát tvoria bratia, bratranci, bratrancovi bratranci a tak ďalej, skrátka rodinný klan. To je niečo neuveriteľné a občania s tým nemôžu nič zmysluplné robiť už len z toho dôvodu, že volebný zákon umožňuje kandidovať úplne každému. To je jedno, či ten človek vyšiel z nejakej osobitnej školy alebo vyšiel z piatej triedy základnej školy, a teda fakt nevedel zrátať ani jednoduchú matematiku, ale dnes riadi obec, lebo mu to zákon umožňuje. V minulosti tu boli návrhy na to, aby sme tento problém riešili. Boli tu návrhy tuším od SMER-u, ale zastavil ich Ústavný súd v tom zmysle, že požadovanie nejakého vzdelanostného cenzu v rámci kandidatúry na starostu alebo predsedu vyššieho územného celku je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Vaša vláda odstránila tento problém tým, že prijala novú zmenu ústavného zákona, tak aby Ústavný súd už naďalej nesmel posudzovať istý nesúlad medzi Ústavou Slovenskej republiky a medzi navrhovanými a schválenými ústavnými zákonmi. Tým pádom sme problém s Ústavným súdom odstránili, a ak priamo do ústavy nastavíme takúto minimálnu podmienku, ktorú bližšie, samozrejme, definuje zákon, tak dosiahneme to, že občania, ktorí naozaj nemajú aspoň učňovku, nebudú môcť riadiť obce a vyššie územné celky. A na tomto sa podľa môjho názoru zhodne úplne každý jeden obyvateľ, pretože ak by niekto chcel posudzovať takýto prípad a hovoriť, veď je úplne v poriadku, keď si ľudia zvolia za šéfa svojej obce analfabeta, tak to budete určite hovoriť len do momentu, kým v takejto obci nebudete žiť. Kým nezistíte, že ste sa dostali do obrovského problému a môžete zabudnúť na nejaký zmysluplný rozvoj obce, môžete sa stať väzňom, doslova vazalom takéhoto starostu, keď vidíte, ako dlhy obce rastú, ako sa porušujú zákony, ako stavebný zákon a prakticky neplatí, ako si tam robí niekto eldorádo zo spoločného majetku, a ak ho chcete vymeniť, ak tohto človeka chcete nahradiť, no tak máte smolu, lebo má takto pod rukou celú osadu alebo jej významnú časť na to, aby bol opakovane a opakovane zvolený. A dnes je tento problém o to aktuálnejší, že sa blížia komunálne voľby a z desiatok obcí to môže byť kľudne aj stovky obcí, pretože demografická zmena je zásadná, obrovské množstvo mladých ľudí sa z juhu stredného a východného Slovenska sťahuje preč, na západ alebo do zahraničia. Obrovská populačná explózia v tých najchudobnejších regiónoch a v najproblematickejších osadách zakladá ďalšie a ďalšie problémy do budúcna, ktoré táto vláda síce deklarovala, že bude riešiť, neurobila doteraz absolútne nič s tým, aby sa to nejak pohlo späť. To nerátam, keď ste niekomu postavili dom alebo byt zadarmo, alebo za nejaké minimálne nájomné, to nepokladám za riešenie, lebo to je nezmysel, ale zmysluplné pracovné programy, výstavba nejakej podpory alebo podpora celkovo zamestnanosti v týchto regiónoch a hľadanie práce týmto ľuďom, s tým sa nepohlo absolútne v ničom, absolútne v ničom. Ja viem. teraz poviete, pandémia, vojna, vírus, a tak ďalej, dobre, ja hodnotím faktický stav, a teda chcieť, aby sme zamedzili tejto potenciálnej hrozbe, aby počet takýchto obcí, ktoré vedú ľudia, ktorí by naozaj obec viesť nemali, ktorí by podľa môjho názoru nemali byť ani poslanci, ale ten starosta je predsa o to dôležitejší, počet takýchto obcí môže rásť, ak neprijmeme takýto zmysluplný návrh zákona. Ja viem, že možno OĽANO s týmto bude mať problém, keď sme videli volebné výsledky a sledovali na to, ako sa dokázala jednotne jedna osada za druhou, z 90, z 80, z 85 % zhodnúť, že to je tá správna voľba, fantastická úroveň demokracie, keď prakticky každý v celej osade má jeden a ten istý názor a nehrá v tom rolu žiaden ekonomický záujem údajne. Pán Pollák nič nevybavil že vraj a len tak spontánne si všetci títo ľudia povedali, poďme voliť OĽANO, každá jedna osada na východe. Fantastický výkon, musím uznať. To by nedal ani David Copperfield, ale už keď tento stav je, podľa môjho názoru v záujme všetkých tých ľudí, ktorí tam žijú, aj slušných ľudí z rôznych menšinových etník je predsa to, aby tá obec bola riadená zmysluplne, zodpovedne, férovo, ekonomicky tak, aby sa tá obec rozvíjala, a nie aby ju riadil nejaký analfabet. To znamená, nechápem alebo neviem si predstaviť, aby niekto mal problém s takýmto návrhom zákona. Nie je niečo také možné. A keď si myslíte, že sa vás tento problém netýka, keď si myslíte, že ste vzdialení, že sa to týka možno nejakej Žehry, možno nejakej Lomničky, možno nejakej, ja neviem, Stráni pod Tatrami, že sa to týka nejakých obcí tam niekde ďaleko, tak vedzte, že tento problém sa bude len a len ďalej rozširovať a možno čoskoro sa bude týkať aj vašich príbuzných, ktorí napr. žijú na juhu alebo východe Slovenska, že sa čoskoro bude týkať ďalších a ďalších ľudí, a keď je pre vás Slovensko len nejaká malá časť v rámci vášho okolia, tak je to určite veľmi smutné. Slovensko je celé od Skalice až po Ubľu, jednoducho od severu po juh Slovensko, musí byť v záujme poslancov Národnej rady a je v záujme každého jedného obyvateľa aj toho, ktorý nemá to stredoškolské vzdelanie, je v záujme každého jedného obyvateľa, či je akejkoľvek národnosti, akejkoľvek farby pleti, akejkoľvek... nejakého náboženstva, aby obce a vyššie územné celky viedli ľudia, ktorí na to majú aspoň ten minimálny, naozaj najnižší možný predpoklad. Takže verím, že v záujme obyvateľov Slovenskej republiky podporíte túto zmenu, ak nie, tak prídete s nejakou vlastnou, aby sme sa nemuseli pozerať, ako po voľbách vďaka nečinnosti tejto vlády ďalšie a ďalšie obce ponúkajú na internet videá, kde starosta pri čítaní svojho sľubu nevie vykoktať tri alebo štyri vety, lebo to je tak desivý obraz, že vás veľmi rýchlo prejde zmysel pre humor, a uvedomíte si, do čoho ste sa to zobudili, o to viac, ak v takej obci musíte žiť.
[]
3,973,825
9
2010-12-02
Autorizovaná rozprava
249
Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Miroslav
Beblavý
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, nezdržím dlho. V zmysle § 85 ods. 2 rokovacieho poriadku a po konzultácii s legislatívnym odborom si dovoľujem podať pozmeňovací návrh na opravu legislatívno-technickej chyby v pozmeňovacom návrhu, ktorá sa tam dostala. To môže podať aj individuálny poslanec v treťom čítaní, takže práve využívam túto kompetenciu. Jedná sa o to, že v pozmeňovacom návrhu sa dvakrát odkazuje na § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Tam došlo k preklepu, § 6 v ods. 2 nemá písm. b), ten je v ods. 3, to znamená bol preklep, namiesto ods. 2 tam mal byť ods. 3. Takže navrhujem zmeniť v oboch prípadoch slová ods. 2 na slovo ods. 3. Myslím, že to sa dá klasifikovať ako legislatívno-technická oprava. Ďakujem pekne.
[]
3,876,348