session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
54 | 2002-02-12 | Autorizovaná rozprava | 4 | J. Brocka, poslanec: | J | Brocka | poslanec | J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Brocku. (Hlasovanie.) Prítomných je 116 poslancov, za 66, proti 17, zdržalo sa 25, nehlasovalo 8. Konštatujem, že tento návrh sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,059,205 |
6 | 2012-08-06 | Autorizovaná rozprava | 85 | Žitňanská, Lucia, poslankyňa NR SR | Lucia | Žitňanská | poslankyňa NR SR | Chcem reagovať na pána poslanca Poliačika. Ja rozumiem tomu, že vždy je dobré priznať si chybu a posypať si aj popol na hlavu, keď je to namieste. Reagujem na to, že ste hovorili, že každá vláda z času na čas ako keby použila inštitút skráteného legislatívneho konania, aj keď na to neboli použité podmienky. Nakoniec to parlament vždy schválil. Ale jedno odmietam v tejto debate. Dávať tento prípad na roveň všetkým ostatným. A ja som presvedčená, že za celé obdobie slovenského parlamentarizmu takýto významný zákon, ktorý takto ovplyvňuje budúcnosť milióna, viac ako milióna ľudí, bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, ktorému nepredchádzal žiaden legislatívny proces a ku ktorému sa nemohla verejnosť vôbec nijako vyjadriť. Toto nie je už o zákonoch. Toto je naozaj o nejakých základných pravidlách, na ktorých funguje právny štát na Slovensku. A preto si dovolím zopakovať, prekračujú sa hranice, za ktorými je možné skoro všetko. Ďakujem. | [] | 4,227,329 |
40 | 2019-01-31 | Autorizovaná rozprava | 159 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Doplňujúca otázka, pán poslanec Ivan, nech sa páči. | [] | 4,222,257 |
6 | 2023-12-12 | Autorizovaná rozprava | 111 | Jaurová, Zora, poslankyňa NR SR | Zora | Jaurová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Ja by som teda aj reagovala na predrečníkov, keby všetci neodišli, ale tak pokúsim sa, hádam im to kolegovia sprostredkujú. Čo sa týka pána Sulíka, my sme sa veľmi dlho o tom rozprávali, keď rušil koncesionárske poplatky, ja som ho upozorňovala na to, že presne toto sa stane, čo sa práve stalo, a jediné, čo by som k tomu chcela povedať, je, že niekedy nie je hanba povedať, že sme urobili chybu a nemali sme to robiť. A čo sa týka pána poslanca Jarjabka, ktorý mi teda vyčítal, kde som bola predtým, keď sa rušili tie koncesionárske, tak ja na rozdiel od neho som nebola v tomto parlamente, keď sa rušili tieto koncesionárske, ale myslím si, že v médiách som mala celkom slušnú stovku článkov a iných vyjadrení, kde som proti tomu protestovala. Len neviem, do akej miery je toto argument na to, aby to samotné zrušenie koncesionárskych poplatkov súčasná vláda zneužívala. Ja tu strašne veľa počúvam, odkedy tu sedím v tomto parlamente, že vládna koalícia hovorí, tí pred nami to robili takto, tak aj my to tak môžeme robiť a ešte horšie. A to ma trocha mrzí a mrzí ma, že počujem z úst niekoho, ako je pán poslanec Jarjabek, že RTVS, keby sa zrušila televízia, tak si to nikto nevšimne. Ja si myslím, že by si to riadne veľa ľudí všimlo, všimla by si to celá audiovizuálna tvorba na Slovensku. A vlastne by som len chcela zopakovať, že, pre pána Jarjabka, pre všetkých poslancov vládnej koalície, stačí podporiť môj pozmeňovací návrh a väčšina z tých vecí, o ktorých som hovorila vo svojom príspevku, sa nestane. Ďakujem. | [] | 3,997,907 |
15 | 2017-04-06 | Autorizovaná rozprava | 461 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Kéry. | [] | 3,943,075 |
35 | 2014-06-06 | Autorizovaná rozprava | 71 | Halúz, Milan, poslanec NR SR | Milan | Halúz | poslanec NR SR | Áno, ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona, o postúpení návrhu zákona do druhého čítania. | [] | 3,944,834 |
33 | 2018-06-12 | Autorizovaná rozprava | 39 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Mizík. | [] | 3,997,448 |
9 | 2024-02-27 | Autorizovaná rozprava | 159 | Škopová, Anežka, poslankyňa NR SR | Anežka | Škopová | poslankyňa NR SR | Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. | [] | 3,971,340 |
53 | 2019-11-28 | Autorizovaná rozprava | 51 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Bernaťák. | [] | 4,181,342 |
35 | 2014-05-28 | Autorizovaná rozprava | 113 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Reakcia na pána poslanca Simona, áno? | [] | 4,201,106 |
7 | 2020-05-12 | Autorizovaná rozprava | 189 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 123 poslancov, za 93, proti 1, zdržalo sa 29. Hlasovali všetci prítomní. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,192,945 |
15 | 2003-07-01 | Autorizovaná rozprava | 16 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky o pristúpení k Európskej únii. Návrh vlády ste dostali ako tlač 261 a dodatok k nej, spoločnú správu výborov máte ako tlač 261a. Prosím teraz pána premiéra vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu, aby návrh uviedol a odôvodnil pred poslancami Národnej rady. Pán premiér, máte slovo. | [] | 4,036,436 |
14 | 2017-03-22 | Autorizovaná rozprava | 64 | Droba, Juraj, poslanec NR SR | Juraj | Droba | poslanec NR SR | Vážená pani kolegyňa Shahzad, je škoda, že ten čas ste nestihli, lebo ste išli práve hovoriť o nepočujúcich, téme, ktorá ma zaujíma, takže rád by som s vami prešiel okrem iného aj súčasný návrh zákona, ktorý máme v Národnej rade na túto schôdzu, lebo z diskusií s nepočujúcimi mi vychádza, že bol pripravovaný určite bez konzultácie s väčšinou z nich a sú tam vážne nedostatky, takže si sadneme k tomu individuálne. A za seba aj za kolegov z SaS chcem poďakovať pani ombudsmanke Dubovcovej za fantasticky odvedenú prácu a jednak za odbornosť, ale taktiež za ten kus človečiny a ľudskosti, ktoré do nej dávala. To je niečo, čo nám chýba, a som rád, že takíto ľudia sú vo verejnej službe. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 3,968,885 |
15 | 2017-04-07 | Autorizovaná rozprava | 283 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pán poslanec Číž, poprosím vás, reagujte na, na predrečníka, nie na pani poslankyňu Blahovú. | [] | 4,151,244 |
18 | 2011-05-18 | Autorizovaná rozprava | 183 | Tomanová, Viera, poslankyňa NR SR | Viera | Tomanová | poslankyňa NR SR | ... ktorý skončil základnú školu, resp. ani neskončil základnú školu. Rovnako oceniť týchto dvoch ľudí podľa mňa je rovnako neprípustné. Ako vždy k Zákonníku práce prebieha obrovská diskusia a, samozrejme, je na to dôvod, pretože ja považujem Zákonník práce za najdôležitejší zákon, ktorým štát zabezpečuje systém základných sociálnych práv fyzických osôb garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, ale aj medzinárodnými pracovnými normami. Táto ochrana nie je paritná voči hlavným účastníkom pracovných vzťahov, teda zamestnávateľ, zamestnanec, odborová organizácia, ale prioritne smeruje voči zamestnancovi. Zvýšená ochrana zamestnancov vyplýva z prirodzeného vzťahu zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý na rozdiel od obchodnoprávnych vzťahov či občianskoprávnych vzťahov nie je, ale ani nemôže byť rovný. Zamestnávateľ ako vlastník výrobných prostriedkov a organizátor celého pracovného procesu má v rukách nepomerne viac nástrojov na zabezpečenie svojich záujmov ako zamestnanec. Práve na vyváženie tohto nerovného postavenia slúži pracovnoprávne zákonodarstvo, ktorého úlohou je garantovať zamestnancovu ochranu v zmysle dôstojnej práce, ochrany života, zdravia, uspokojivých pracovných podmienok, férového odmeňovania za vykonanú prácu, ale, samozrejme, aj zladenie osobného a pracovného života. Pracovnoprávne zákonodarstvo ako súčasť systému práva má svoje špecifiká, ktoré je pri koncipovaní legislatívnych opatrení nevyhnutné rešpektovať. Z tohto hľadiska predložený návrh zákona je nesystémovým zásahom do pracovného zákonodarstva, miestami poznačený ignoranciou jeho základných princípov. Ak už teda vláda prikročila k novelizácii Zákonníka práce, tak potom bolo nevyhnutné vychádzať z princípov európskej právnej a sociálnej kultúry, kultúry vyznávanej Medzinárodnou organizáciou práce, ale aj z tradícií nášho pracovného práva. Pracovné právo vyplývajúce zo Zmluvy o založení Európskej únie, zo smerníc Európskej únie, z Európskej sociálnej charty a z dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, rozvíjajúcich tieto články, vždy malo, má a musí mať ochranné prvky voči zamestnancovi. Tieto rešpektujú všetky členské štáty Európskej únie. Pracovné právo Európskej únie sa dotýka a ovplyvňuje takmer polovicu národných pracovnoprávnych úprav všetkých krajín Európskej únie vrátane Slovenskej republiky. Všetky sociálne normatívy, ktoré vyplývajú zo základnej Zmluvy o založení Európskej únie vrátane jej zmien a doplnení majú priamu právnu účinnosť, preto priamo a bezprostredne zaväzujú nielen štátne orgány pri tvorbe národných právnych predpisov, ale aj všetky právnické a fyzické osoby každého členského štátu, teda aj zamestnávateľov. Aj Slovenská republika je teda povinná plniť záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o založení Európskej únie, a teda aj tých článkov zmluvy, smerníc, nariadení, rozsudkov Európskeho súdneho dvora, ktoré sa týkajú pracovného práva. Tieto majú za cieľ podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať pracovné podmienky, životné podmienky tak, aby sa dosiahla ich harmonizácia pri zachovaní dosiahnutej úrovne, aby sa dosiahla primeraná sociálna ochrana, aby sa rozvíjal sociálny dialóg, ľudské zdroje a aby sa do práce včlenili všetky princípy dôstojnej práce. Ide o európsky sociálny model. Keď hovoríme o európskom sociálnom modeli, musíme do spoločných hodnôt zahrnúť aj hodnoty formulované Radou Európy v takých dokumentoch, ako je Dohovor o ľudských právach a slobodách, Európska sociálna charta, Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia, ale predovšetkým dohody obsiahnuté v agende a dokumentoch Medzinárodnej organizácie práce. Ako vieme, Slovenská republika je nástupníckym štátom bývalej Československej republiky a bola spoluzakladateľom tejto významnej inštitúcie. Aj vaša vláda by sa mala hlásiť teda k týmto hodnotám. No nejde len o prihlásenie sa. Náš štát ratifikoval celý rad dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a tieto medzinárodné dohovory, normy teda, majú v zmysle čl. 7 ods. 5, čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky dokonca platnosť pred slovenskými zákonmi. Ochrana zamestnancov je zároveň aj hlavnou agendou Medzinárodnej organizácie práce. V súlade so zásadami ustanovenými v Deklarácii Medzinárodnej organizácii práce o základných zásadách a právach pri práci z roku 1998 a v agende o dôstojnej práci je pozornosť sústredená i v posledných rokoch prioritne aj na také otázky, ako je výzva štátov, aby vo svojich vnútroštátnych politikách neopomenuli porovnávať ekonomický rast, tvorbu pracovných miest a dôstojnú prácu, aby prostredníctvom zákonov garantovali účinnú ochranu pracovníkov v pracovnom pomere, aby zabezpečili spravodlivú hospodársku súťaž a vylúčili akékoľvek možnosti sociálneho dumpingu. Aby garantovali efektívne uskutočňovanie zamestnaneckej participácie vrátane kolektívneho vyjednávania, aby zaručili adekvátne postavenie odborovej organizácie, a teda účinnú ochranu odborových funkcionárov pred poškodzovaním ich práv zo strany zamestnávateľa. V týchto súvislostiach dovoľte mi citovať aj niektoré z myšlienok, ja som to už kedysi tu citovala, ale za iného zloženia poslancov, bývalého nemeckého ministra práce a uznávaného nemeckého politika pána Franza Müntenferinga, ktoré som, ako povedala, citovala, ktorý, kde jednoznačne zacitujem, hovoril: „Štát založený na sociálnych princípoch je prejavom spoločnosti, v ktorej sloboda, spravodlivosť a solidarita sú kľúčovými hodnotami. V Európe už nie je potrebné diskutovať o tom, že v politike sa očakáva zodpovednosť za spoločné dobro a zabezpečenie spravodlivosti, a to aj napriek tomu, že v mnohých oblastiach dochádza ku globalizácii. Politika hrá stále najdôležitejšiu úlohu pri formovaní spoločnosti. Je to výlučné privilégium štátu. Štát má úlohu vytvárať rámcové podmienky pre vnútrospoločenskú solidaritu. Sociálny štát sa rovná organizovanej solidarite. Verí v slobodu jednotlivca a rovnosť. Sociálny štát prijíma opatrenia na ochranu občanov pred vznikom nepredvídaných životných udalostí a zároveň garantuje, že podpora v stave núdze nie je milosťou“, zopakujem, nie je milosťou, „ale vynútiteľným právom. Tieto princípy platia v celej Európe. Z toho dôvodu sme sa už dohodli na sociálnych cieľoch v rámci našej metódy otvorenej koordinácie napr. v oblasti zamestnanosti, sociálnej integrácie, zaopatrenia starších, ale aj v oblasti zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti, avšak je potrebné zdôrazniť, že vnútorný trh môže a mal by byť modelovaný sociálnym spôsobom. Druhým základným pilierom je sociálny trh. V Nemecku bol pripravený návrh sociálnej trhovej ekonomiky od obdobia druhej svetovej vojny a ukázalo sa, že je konkurencieschopný. Bol navrhnutý začiatkom 19. storočia a existuje jemu veľa podobných ekonomických systémov v iných európskych štátoch. Sociálna trhová ekonomika je dôkazom toho, že sociálny rozmer je nevyhnutným predpokladom pre ekonomický rast. Je to atraktívny návrh a je premietnutý aj do Lisabonskej stratégie. Lisabonská stratégia sa zameriava na dohodu o novom strategickom cieli Európskej únie, aby sa súčasne posilnila zamestnanosť, ekonomická reforma a sociálna kohézia ako súčasť znalostnej ekonomiky. Potrebujeme jeden trh v Európe, ktorý nie je zameraný len na krátkodobé zisky, ale aj na zachovanie zdrojov. Trh produkujúci zisky, ktoré sú užitočné pre každého, a trh, ktorý je ekonomickým, ekologickým a sociálnym modelom pre svet.“ To je koniec citátu. Tento citát, si myslím, že absolútne zapadá na vystúpenie pána poslanca a pána Dr. Číža. Veľmi si vážim jeho vystúpenie a myslím si, že nad jeho slovami sa je potrebné zamyslieť. Pýtam sa vás, pán minister, ale aj ostatných poslancov zo strany, ktorá si dala vznešený názov Sloboda a solidarita, ako je súladný návrh zákona, ktorý tu predkladáte, s myšlienkami o slobode a solidarite vyslovenými týmto v Európe uznávaným ministrom, ktorého som si tu dovolila zacitovať? Rada by som poukázala aj na sociálnu náuku cirkvi katolíckej, ako ju sformuloval Ján Pavol II. vo svojich encyklikách, či už to bolo CENTESIMUS ANUS alebo LABOREM EXERCENS o ľudskej práci. Podľa tejto náuky „vlastníctvo výrobných prostriedkov, ak neprináša hodnoty, ale slúži len na prekážanie iným s cieľom dosiahnuť taký zisk, ktorý nevyrastá z celkového zveľaďovania práce a spoločenského bohatstva, ale z ich útlaku, neprípustného vykorisťovania, špekulácie a marenia solidarity, tak takéto vlastníctvo kapitálu a výrobných prostriedkov je nemorálne a z hľadiska prirodzených ľudských práv aj neprípustné. V spoločnosti, v ktorej sa popiera základné ľudské právo, a to právo vlastnou prácou zabezpečovať si prostriedky na obživu a slušnú životnú úroveň nielen pre seba a pre svoju rodinu, v ktorej opatrenia hospodárskej a sociálnej politiky neumožňujú zamestnancom dosiahnuť uspokojivú úroveň zamestnania, nemôže získať ani morálne oprávnenie vtedy, keď zodpovedným spôsobom a v primeranom čase vytvára pracovné príležitosti a ľudský rozvoj pre všetkých. V rámci slobody trhu uznáva sociálna náuka cirkvi oprávnenú funkciu zisku ako ukazovateľa prosperujúceho podniku. Ak podnik prináša zisk, znamená to, že náležite použije výrobné faktory a ľudské potreby primerane uspokojuje. Lenže zisk nie je jediným ukazovateľom podniku. Aj v mnohých podnikoch s dobrou hospodárskou bilanciou sú totiž zamestnanci ponižovaní, zneužívaní, nedostáva sa im primeranej odmeny za prácu, ktorou pre vlastníka vytvorili zisk. To je nielen morálne neprípustné, ale neprípustné aj z hľadiska budúcej výkonnosti podniku a zachovania jeho vitality. Veď cieľom podniku nie je výlučne tvorba zisku, ale aj existencia samého podniku ako spoločenstva ľudí, ktorí sa rôznym spôsobom usilujú naplniť svoje základné životné potreby a zároveň tvoria aj zvláštnu skupinu slúžiacu celej spoločnosti. Zisk je teda regulátorom podniku, ale nie jediný. Okrem neho treba brať do úvahy ľudské, morálne faktory, ktoré sú z perspektívneho hľadiska takisto podstatné pre život v podniku.“ Toľko z encykliky CENTESIMUS ANUS. Ešte zacitujem Jána Pavla II., a to nasledujúce slová: „Ide teda o to, aby sa práca človeka i sám človek nezdegradovali len na úroveň tovaru, ale aby zamestnanec bol primeraným spôsobom aj chránený v rámci podmienok života a práce.“ Bohužiaľ, tohto cieľa sa treba aj v súčasnosti domáhať. Čo vy na to, páni z KDH? Ako sa postavíte k týmto vysoko humánnym myšlienkam a do akej miery podporíte snahu o likvidáciu týchto myšlienok, ktoré sme my do Zákonníka práce zakomponovali a ktoré dnes pán minister tak necitlivo a buransky zo Zákonníka práce vyhosťuje? Pozrime sa teda, ako je predloha prerokúvaného zákona súladná s týmito princípmi. Popri viacerých zmenách formulačného charakteru, voči ktorým nenamietam a ktoré ani nič neriešia, predložený návrh novely zákonníka považujem za hrubý zásah do existujúcich práv zamestnancov, ktorý závažne znižuje doterajší rozsah sociálnej ochrany zamestnancov. Viaceré ustanovenia nie sú súladné s duchom medzinárodných pracovných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pre zásadný nedostatok téz považujem jasne viditeľnú snahu o prenášanie podnikateľského rizika zamestnávateľa na zamestnanca. Ide napr. o reťazenie termínovaných pracovných pomerov, zníženie zodpovednosti zamestnávateľa za neplatnú výpoveď, naviac pripomínam, že tieto ustanovenia sú dokonca v rozpore s medzinárodnými dohovormi. Dámy a páni, ak to nechápe pán minister, mali by ste sa sami zamyslieť nad tým, že nie zamestnanec, ale zamestnávateľ je ten, kto musí za každých okolností niesť riziko svojho podnikania. Zamestnanec má svoju pracovnoprávnu zodpovednosť, ktorá sa však nemôže stotožniť a zamieňať so zodpovednosťou za výsledok podnikateľa a podnikania, a teda za výsledok činnosti svojho chlebodarcu. Viaceré ustanovenia obsahujú nedovolenú diskrimináciu zamestnancov. Obsahuje dokonca prvky nútenej práce, zavedenie 56-hodinového pracovného času, neprimerane vysoký počet hodín práce nadčas, hodín práce nadčas, nádenníckej práce, opätovne reťazenie pracovných pomerov, ktoré tu už bolo. A ja sa pýtam, pán Mihál, kam sa chcete s týmito tendenciami dostať? Ideme späť do prvej polovice 19. storočia? Ideme do právnej kultúry ázijských štátov typu Bangladéš či Taiwan? Či sa chcete postupnými krokmi prepracovať naspäť do nevoľníctva? Za vrchol arogancie považujem zrušenie minimálnych mzdových nárokov. To naozaj chcete, aby vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov vykonávajúcich intelektuálne náročné práce, napríklad výskumných pracovníkov, mohli vaši sponzori platiť rovnako ako ľudí so základným vzdelaním alebo dokonca s neukončeným základným vzdelaním? Aj ukrajovanie ochrany odborových funkcionárov a práv odborovej organizácie je evidentnou snahou o obmedzenia, o elimináciu akcieschopnosti odborovej organizácie. Ale zároveň aj priamo o jej likvidáciu ex lege. Čo v konečnom zámere v kombinácii so snahou o rozbitie jednoty zamestnancov môže byť aj snaha o zabránenie zamestnancom účinne obhajovať svoje práva. Čo je to za farizejskú politiku, ak rušíte doterajšiu úroveň zákonnej ochrany zamestnancom s odvolávaním sa na možnosť kolektívneho vyjednávania? Prečo potom neposilníte postavenie odborovej organizácie a ochranu odborových funkcionárov tak, aby títo mohli slobodne a bez akéhokoľvek rizika šikanovania vyjednávať so zamestnávateľom priaznivejšie pracovné podmienky, mzdové podmienky, sociálne podmienky pre všetkých zamestnancov, či sú, alebo nie sú členmi odborov? Vy to nielenže nerobíte, práve naopak, znižujete rozsah odborovej organizácie a tiež oslabujete ochranu odborových funkcionárov. Zástancovia predloženej novely najmä z radov niektorých podnikateľských žralokov a rýchlozbohatlíkov z prostredia Republikovej únie zamestnávateľov najčastejšie argumentujú tézou o nevyhnutnosti čeliť konkurencii v rámci globálnej hospodárskej súťaže. Nemožno však súhlasiť s tendenciou neoliberálnych politikov o zabezpečovaní konkurencieschopnosti razantným znižovaním nákladov na cenu práce a súťažením v tomto smere s ázijskými či juhoamerickými firmami. Ak v minulosti čelný predstaviteľ Republikovej únie zamestnávateľov opakovane požadoval Zákonník práce priamo zrušiť alebo ho zmeniť tak, aby mohol razantne znížiť náklady na zamestnanca, prispôsobiac sa praktikám zaobchádzania so zamestnancami v textilných fabrikách v Južnej Ázii, a vy dnes k týmto požiadavkám pripájate, ja sa potom pýtam: Kde sú vaše hranice znižovania nákladov na zamestnanca? Kde sa zastavíte? Pri práci za misku ryže alebo pri detskej práci? Naozaj si myslíte, že v civilizovanej Európe s jej sociálnou a humánnou históriou a kultúrou, ku ktorej sa všetci tak hrdo hlásime, je možná adekvátna cesta za ziskom, za prosperitou a hospodárskym rastom prostredníctvom nástrojov sociálneho dumpingu, juhoázijským praktikám zaobchádzania so zamestnancami? Ja to skutočne chápem ako spiatočnícky návrat do 19. storočia. Najcennejšie, čo máme, máme ľudské zdroje a ľudskú pracovnú silu a mali by sme sa snažiť čo najviac ju vzdelávať a dávať ľuďom čo najviac možností a zručností, aby sa dokázali živiť sami. Chápem a chcem vás ubezpečiť, že vnímam potreby úspory výrobných nákladov a nevyhnutnosti flexibility práce, avšak musím zásadne odmietnuť tvrdenia, že kľúčovým nástrojom zabezpečenia konkurencieschopnosti je cesta razantného znižovania nákladov spojených s ľudskými zdrojmi. Naopak, ak hovoríme o vedomostnej ekonomike, nemožno nespomenúť zamestnanca ako nevyčerpateľný zdroj prosperity. Rovnako považujem za pomýlené, absolútne scestné mýty o tom, že obmedzením práv zamestnancov dosiahneme vyššiu zamestnanosť. To ste akí ekonómovia, páni predkladatelia, keď hovoríte takéto bludy? Za dôkaz považujem, aj niektorí lakomí zamestnávatelia, keď sme v roku 2007 predkladali podobu našej novely Zákonníka práce, tvrdili, že posilnenie práv zamestnancov povedie k prepúšťaniu a k znižovaniu zamestnanosti. Opak sa stal pravdou. Behom roka sme dosiahli najnižšiu evidovanú mieru nezamestnanosti, 7,36 % v auguste v roku 2008, kým nastúpili dopady z celosvetovej finančnej krízy. Nezamestnanosť klesala. Podarilo sa aj v roku 2010, počnúc mesiacom február, naštartovať klesanie miery nezamestnanosti. Vy, ktorí ste sa uchádzali a pred voľbami ste pravidelne pomaly každý týždeň zvolávali tlačovku a hovorili o opatreniach, ktoré urobíte a ktoré budú smerovať k okamžitému riešeniu vysokej miery nezamestnanosti, ste túto mieru nezamestnanosti, evidovanú mieru nezamestnanosti ešte zvýšili. Čo je ešte horšie, výrazne ste zvýšili nárast dlhodobej miery nezamestnanosti takmer o 50-tisíc ľudí. A dlhodobá miera nezamestnanosti je jeden z najrizikovejších faktorov, ktorý tu máme a ktorý sa najťažšie rieši. Z návrhu zákona je viac ako jasné, že sa usilujete o zámerné dávkovanie neistoty, ktorého cieľom je postupné zbavovať zamestnancov sociálnych práv, paralyzovať odbory, tlačiť na znižovanie miezd neplatených či málo zaplatených nadčasov, či iných bonusov pre zamestnanca. Nie ste, samozrejme, osamelí v týchto snahách. Je príznačné, že vás k tomu tlačia neoliberálni ekonómovia, ale hlavne niektorí podnikatelia, s ktorými ste v spojení a ktorí sú vašimi sponzormi a ktorých nemožno nazvať inak ako raní kapitalisti. Je preto logické a v modeli sociálnej Európy aj odôvodnené, že európska koncepcia dobrej práce vychádza z princípov flexikurity, ktoré popri hospodárskej prosperite, konkurencieschopnosti firiem a flexibilite trhu práce kladú dôraz aj na bezpečnú prácu, ktorej zamestnanec používa aj adekvátne sociálne istoty. Tieto princípy sú zakomponované vo viacerých záväzných dokumentoch Európskej únie, okrem iného je to, samozrejme, aj Stratégia Európa 2020. Tento koncept je však, ako sa mi zdá, pánovi ministrovi absolútne neznámy pojem. Nielenže na ňom nestavia filozofiu zákonov, ktoré nám tu postupne predkladá, ale zrušil aj tzv. Národný projekt flexiistoty, na ktorý sa Slovenská republika zaviazala a ktorý je povinný vypracovať každý členský štát Európskej únie. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, táto novela Zákonníka práce je zlá a neodborná, škodí ľuďom práce, posúva ich do pozície ľahko platenej pracovnej sily bez adekvátnej sociálnej ochrany, bez adekvátnych garancií spravodlivej mzdy za prácu. Dotýka sa viac ako dvoch miliónov jedného státisíc šesťdesiatosemtisíc zamestnancov. A preto tento návrh zákona nielenže nepodporím ja, ale ani strana SMER – sociálna demokracia. Ale tak ako pán poslanec Ondruš podal poslanecký návrh, v ktorom povedal, aby nebol postúpený tento zákon do druhého čítania, bol vrátený na prepracovanie, pridávam sa k tomuto návrhu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,182,698 |
31 | 2018-05-17 | Autorizovaná rozprava | 12 | Fecko, Martin, poslanec NR SR | Martin | Fecko | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani ministerka, podpredsedníčka vlády, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, máme tu zákon o katastri nehnuteľností, ktorý myslím si, že mal by tvoriť tú kostru tých vlastníckych a užívacích práv, ktoré po 89. sme začali chápať trošku ináč, ako to bolo dovtedy. Tento zákon je z roku ´95. Deväťdesiate roky, kedy sa tie zákony prijímali, či už o pôde, o ROEP-kách, o pozemkových úpravách, o pozemkových spoločenstvách. Takže myslím si, že má už svoje roky. A keď ho evidujem, myslím, že počas mojej éry je to prvýkrát v takomto ako celom znení, že ideme ho opravovať. Budem sa, samozrejme, venovať konkrétnym paragrafom, pretože prvé čítanie by malo byť o tom, či má sa alebo nemá vôbec tento problém otvoriť v tomto katastrálnom zákone, ak nejaký teda je, a podľa všetkého ministerstvo vzhliadlo a vláda, že sú problémy, ktoré treba riešiť. Takže chcem veriť, že aj mne, dobre mienené mnou nejaké pripomienky možnože budú akceptované v nejakých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré minimálne ja dám. Možnože aj niekto to preberie. Takže bol by som rád, keby sa ujali aj tieto veci, ktoré budem teraz prednášať. To, čo som už asi dvakrát tu dával, netýka sa to síce priamo zákona o katastri, ale o vyhláške, kde sa hovorí o ostatnej ploche. Stále ľudia, ktorých sa to priamo dotýka, či už urbariáty alebo aj fyzické alebo právnické osoby iné, hovoria, že je veľký problém z ostatných plôch, kde je, sme dali, niekedy boli ostatné plochy v poľnohospodárstve a v iných. Teraz máme iba jeden titul ostatné plochy. A keď dochádza k zdaneniu, tak samozrejme je rovnako braná nejaká podľa mňa strž, debra, ostatná plocha na poľnohospodárskej pôde braná ako to isté ako ostatná plocha, či už je to parkovisko alebo niečo iné, a zdaňuje sa to tou vyššou sadzbou v rámci obcí. No to je katastrofa a niektoré urbariáty doslova že na to zájdu, lebo prakticky nemajú možnosť sa z toho vymaniť. Tak chcel by som, pani ministerka, požiadať, aby sme aj vo vyhláške, pretože mne už to dvakrát neprešlo v tomto parlamente, tak aby ste sa aj týmto problémom zaoberali, pretože je to problém, ktorý kvári niekoľko tisíc urbariátov na Slovensku, ktoré v takomto duchu sú týmito daňovými poplatkami, iba cez to, že je tam ostatná plocha takto kategorizovaná, sú prakticky pritlačení k múru. Poďme teda postupne. Takže v prvom rade by som išiel k § 6 ods. 3, ktorý hovorí o tom, že resp. 2, lebo to je zmena, takže hovorí, a nie, trojka je to, že „v pochybnostiach o tom, či ide o predmet evidovania v katastri rozhoduje Úrad geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky“. To znamená, pochybnosti o tom z celého Slovenska, keď sú pochybnosti pri nejakom tom konaní. Myslím si, že keď to znovu budeme centralizovať do Bratislavy, sa budú predlžovať tie konania. Zbytočne sa bude predlžovať a prakticky ľudia zase budú nadávať, že zase to všecko niekam ide cez nejaký ten ústredný centrálny orgán, tak myslím si, že táto centralizácia by nemusela byť v takomto duchu a mohlo by to ostať, ako je to tam. Ďalej ideme k § 12, § 12 bod 1a pôsobnosť úradu. Hovoríme o úrade, teda geodézie, kartografie a katastra, že riadi, kontroluje a usmerňuje. Ako môže riadiť, ak to patrí pod okresné úrady? To znamená, ja by som tam navrhoval metodicky usmerňuje, kontroluje výkon a tak ďalej a tak ďalej. Lebo tú špecializovanú štátnu správu sme, žiaľ, dali v rámci reformy ESO pod všeobecnú štátnu správu. Iďte sa ich jej opýtať, ako sú s tým spokojní. Iďte sa ich opýtať! Viete, ako nazývajú váš úrad? Katastrofálny úrad, kde prakticky týždne, mesiace sa nevedia domôcť určitých vecí. Takže toto by bolo, teda keď už máme to ESO a už je to takýmto spôsobom, tak by toto bolo dobré, aby sme to teda upresnili tak, aby aj pani nová ministerka vnútra cítila, čo znamená mať pod sebou alebo nemať pod sebou určitú špecifikáciu pracovníkov štátnej správy. Ďalej § 12 bod 2, úrad spracúva osobné údaje a tak ďalej. Prečo je to tam, keď aj v § 18 ods. 2 to isté robí okresný úrad? Takže zdá sa mi, že je to duplicitné, a chcem na to upozorniť, pretože myslím si, že zákon by mal byť taký, a novela hlavne, aby sme ju už nemuseli ešte trikrát, päťkrát opravovať za ďalšie nejaké tie mesiace alebo roky. Takže upozorňujem aj na to. Ďalej ideme na § 18, ak dovolíte. A tu sa píše, overuje geometrické plány, písm. e) kontroluje geodetické a kartografické činností, ktorých výsledky sa majú prevziať do katastra a overuje geometrické plány. Tak geometrické plány sa overujú autorizačne alebo úradne. Takže ja by som to bral, aby tam bolo, že úradne overuje tieto geometrické plány, aby zase si to niekto nevysvetlil po svojom, lebo čo úrad, to iné vysvetlenie. A ja už proste neviem, ja v každom zákone, ktorý teda preberáme, ja zisťujem normálne, že keď prídem na tú štátnu správu, tak ja sa nestihnem čudovať, aké konšpirácie možných vysvetlení jedných paragrafov sa uplatňujú. A keď ešte, nedajbože, neni k tomu vykonávacia vyhláška, tak to už je celkom zabité a ten zákonodarca sa môže chytať za hlavu, ako si to tí jeho štátni úradníci vysvetľujú a konajú. Takže tu by som chcel tiež doplniť toto, že úradne overuje, ak dovolíte, pani ministerka, podpredsedníčka vlády, aby sme to mali jednoznačné, lebo zase budú z toho veľké problémy. No a prichádzame ku § 59, oprava chýb v katastrálnom operáte. Ja by som išiel na ods. 2 písm. f), kde sa hovorí, že „opraví sa výmera parcely a registra cez zapísanú na liste vlastníctva, ak nevyhovuje kritériu na posudzovanie rozdielov medzi výmerou parcelou vypočítanou zo súradníc zlomových bodov v obvode parcely a výmerov vedenou v súbore popisných informácií“. Takže keď dovolíte, vyjadrenie k tomuto, k tomuto zneniu pozmeňujúceho návrhu. Účastníkom, samozrejme, že v danom texte môže byť rozdiel takto nejakým spôsobom opravovanej výmery až aj možnože 300 m2 a geodet celú parcelu zameral, no výmera ostane pôvodná a chybná. Vlastník bude zavádzaný, a preto by som doplnil tam takýto text, ak dovolíte, a budem to dávať vo svojom pozmeňovacom návrhu v druhom čítaní, aby sme tiež to precizovali. To znamená, opraví výmeru, výmery parcely registra c) zapísanú v liste vlastníctva v súlade s výmerou parcely vypočítanou zo súradníc priamo meraných lomových bodov obvodu parcely. A je to jednoznačne, aká výmera tam má byť. Ako som už spomínal, oprava chyby v katastrálnom operát, to je veľký problém a spôsobuje, že niekedy sa tá vôľa zmluvných strán nenapĺňa. Takáto oprava a chyba cez opravu sa nedá zrealizovať, ak sa na predmetných parcelách zmenili vlastnícke vzťahy. Takíto podvedení vlastníci sú odkázaní na milosť a nemilosť potom v súdnom konaní. Rozhodujú o tom súdy, ktoré nevedia posúdiť, či ide o chybu alebo o zmenu. Odborné stanovisko žiadajú od súdneho znalca, samozrejme, ktorý môže aj úmyselne poskytnúť zlé odborné stanovisko. Nechcem každého hádzať do jedného vreca, ale sú aj takéto prípady a hlavne tieto treba odstrániť. A nehovoriac o tom, že niektorí ľudia prakticky, keď počujú súd, sa majú súdiť, mladší možnože nie, ale tá staršia generácia, tak povedia: kde na súde, však som sa v živote nesúdil s nikým, nie, nechaj to tak. Možnože deti tlačia, že mama poď, otec poď. Nie, nie, nie, to sa nedá. Ešte je tu generácia, ktorá hovorí, keď sa idem súdiť, niečo so mnou neni v poriadku alebo s niekým iným v poriadku a radšej to nechá tak. A práve toto by sa malo odstrániť aj pri tejto oprave chyby, kde môžu vznikať aj takéto nejaké traumy týchto ľudí, a preto môj návrh je iba taký, jak by som povedal, všeobecný, ktorý navrhujem a dávam do pléna, aby príslušní odborníci na správe katastra, resp. úradu geodézie a ministerstva, či by sme nevedeli stanoviť nejaký tím odborníkov z oblasti katastra, ktorí by posudzovali, či ide o chybu alebo len o zmenu. A takto pripraviť nejaké to rozhodovacie konanie, ktoré by tam bolo. Takže myslím si, že toto stojí tiež za uváženie, a niekedy súdy prakticky ani nevedia, o čom rozhodujú, pokiaľ nemajú, lebo sudca neni odborník v pozemkovom práve. Ukážte mi týchto, možnože ich spočítame na dvoch rukách. Takže pýtam sa, či tento tím by nemohol uľahčiť prácu tým sudcom, aby sme tam nešli a súdili sa a potom zase zisťujeme, že tie súdy nestíhajú ďalšie veci, ktorých je – viete, koľko to je? – však nebudeme si tu ťahať medové motúzy pod nos, že všetko u nás klape. A hlavne v súdnictve, že? Tam to je toho toľko, že nevieme, kde nám hlava stojí. Takže myslím si, že aj takto by sme mohli podať pomocnú ruku, aby tých súdov z tejto oblasti bolo o to menej. Takže myslím si, že toto sú také moje nateraz, na prvý raz doplňujúce návrhy v tejto novele zákona. Niečo ešte príde a nejaký pozmeňovací návrh v druhom čítaní dám. Dúfam, že to padne na úrodnú pôdu. A, pani ministerka, máte tam aj jednu a viacero, však samozrejme, je tam vecí, ktoré by sa dali rozoberať aj hodiny a hodiny, ale mňa tam upútalo aj to, že okresný úrad potom ten prednosta, resp. okresný úrad môže požiadať iný okresný, aby pomohol pri výpomoci týkajúcej sa nejakej tej pracovnej záťaže na tých úradoch. Tak bodaj by sme takúto nejakú úvahu zaviedli aj u iných a v iných konaniach, v iných oblastiach, kde niektoré úrady nestíhajú a druhé danú robotu už majú odrobenú. Takže apelujem aj na to, aby v tom širšom portfóliu ďalších zákonov, ktoré, pani ministerka, budete predkladať, a týka sa to zákonov hlavne o pôde, kde sa tá agenda nestíha na niektorých úradoch. A tie sťažnosti, ktoré chodia, o tom jednoznačne svedčia, aby sme aj tam vypomohli z iného okresu, keď príslušní štátni pracovníci už túto agendu majú ukončenú, aby im vypomohli a takýmto spôsobom odbremenili túto záťaž, ktorá pre našich občanov je stále a stále v nedohľadne, aby sa ich prípad vyriešil, pretože stále sa vyhovárame na personálne, mzdové a ja neviem jaké veci. Toľko zatiaľ z mojej strany. Ďakujem pekne. A žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne. | [] | 4,066,322 |
36 | 2005-01-20 | Autorizovaná rozprava | 91 | L. Miklós, minister životného prostredia SR: | L | Miklós | minister životného prostredia SR | V zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1339/2004 bolo uložené ministrovi pôdohospodárstva vypracovať správu o dôsledkoch živelnej pohromy z novembra 2004 na území Slovenskej republiky s dôrazom na územie Vysokých Tatier a priebehu odstránenia následkov živelnej pohromy a ďalšom postupe vlády pri obnove území postihnutých živelnou pohromou. Táto bola prerokovaná a schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1246 z 15. decembra 2004. Z dôvodu, že od uvedeného termínu Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky už začalo realizovať jednotlivé opatrenia v zmysle uvedeného dokumentu, dovoľujem si upriamiť vašu pozornosť na najnovšie skutočnosti v súvislosti s riešením kalamity z 19. novembra 2004. Na území TANAP-u bolo veternou smršťou z 19. novembra 2004 poškodených cca 12 600 ha lesných ekosystémov a objem kalamitného dreva bol odhadnutý na cca 2,5 mil. m3. V pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a ním zriadených a založených organizácií boli vykonané opatrenia na zvládnutie zabezpečovacích prác, na ktorých sa zúčastňujú vlastníci, správcovia a užívatelia postihnutých lesov. Z celkovej výmery poškodených lesných ekosystémov je vo vlastníctve štátu približne 57 %, zvyšok v súkromnom vlastníctve, z ktorého najviac postihnuté sú mesto Kežmarok, Východná, Štrba, mesto Spišská Belá a Gerlachov. Kalamita poškodila lesné porasty na ochranných obvodoch Podbanské, Štrbské Pleso, Vyšné Hágy, Dolný Smokovec, Tatranská Lomnica a Kežmarské žľaby. Z hľadiska ďalšieho postupu spracovania kalamity a rešpektovania a zachovania ochrany prírody je dôležité vyšpecifikovanie pomeru objemu kalamity v treťom stupni ochrany prírody, čo tvorí cca 62 % z celkového objemu, a v piatom stupni ochrany prírody cca 22 % z celkového objemu. Z celkového odhadového objemu kalamitnej drevnej hmoty sústredená kalamita predstavuje cca 89,7 % a roztrúsená kalamita 10,3 %. Kalamitou sú najviac dotknuté ochranné obvody Dolný Smokovec, Vyšné Hágy a Tatranská Lomnica. Z hľadiska intenzity poškodenia sa odhaduje, že v stave úplného rozvratu sú porasty na cca 73 % celkovej výmery. Z toho vo vlastníctve štátu 59 % a v stave sporadického výskytu vývratov a zlomov 27 %, z toho vo vlastníctve štátu 57 %. Kalamitou bol taktiež zasiahnutý najväčší subjekt obhospodarujúci lesný pôdny fond na Slovensku Lesy Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica. Najviac zasiahnutým bolo územie Beňuš 722-tisíc m3, Čierny Balog 214-tisíc m3, Námestovo 192-tisíc m3 a Liptovský Hrádok 150-tisíc m3. Z celkového objemu kalamity 1,5 mil. m3 pripadá na listnatú hmotu 39,2-tisíc m3 a zvyšok je hmota ihličnatá. Rozsah poškodených lesných porastov v rámci štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky bol v najvyšších porastoch s druhým stupňom ochrany prírody, kde dosiahol 878-tisíc m3, čo predstavuje 56 % poškodených porastov. V treťom stupni ochrany dosiahol 365-tisíc m3, v štvrtom stupni ochrany predstavuje podiel kalamitného dreva 0,2 % a v piatom stupni ochrany 0,3 %. V treťom stupni ochrany kalamita najviac postihla obvodný závod Beňuš a Čierny Balog, na ktorých jej padlo za obeť 121-tisíc m3, resp. 149-tisíc m3 dreva. Kalamita postihla aj lesy v obhospodarovaní neštátnych subjektov v rozsahu 951-tisíc m3. Najviac boli postihnuté neštátne lesy v pôsobnosti Krajského lesného úradu Prešov, Banská Bystrica a Žilina. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, upresnenie jednotlivých údajov vychádza z postupu prác súvisiacich s odstraňovaním kalamity na území Slovenskej republiky. Ich uvedenie som si dovolil predniesť v snahe podľa najnovšej informácie o vývoji stavu a prác na odstránení kalamity. Ďakujem za pozornosť. Zsolt Simon, minister pôdohospodárstva. Ďakujem pekne. | [] | 3,964,969 |
16 | 2011-03-31 | Autorizovaná rozprava | 239 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | Pani poslankyne, prerušujem rokovanie, zajtra o 9.00 hod. budeme pokračovať. (Prerušenie rokovania o 17.27 hodine.) | [
"(Prerušenie rokovania o 17.27 hodine.)"
] | 4,217,401 |
36 | 2014-07-02 | Autorizovaná rozprava | 90 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Pán poslanec, buďte taký láskavý. Môžete vystúpiť s faktickou poznámkou alebo sa prihlásiť do rozpravy. (Reakcia poslanca Alojza Hlinu: „On mi môže nadávať?“) A vy môžete komu nadávať? Poprosím aj jedného, aj druhého o kľud. | [
"(Reakcia poslanca Alojza Hlinu: „On mi môže nadávať?“)"
] | 3,924,517 |
94 | 2023-06-23 | Autorizovaná rozprava | 150 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | S faktickou pán poslanec Peter Vons. | [] | 3,894,975 |
8 | 2020-06-04 | Autorizovaná rozprava | 110 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku? Ďakujem pekne. | [] | 3,875,519 |
39 | 2014-10-29 | Autorizovaná rozprava | 122 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Pani poslankyňa Kiššová. | [] | 4,209,663 |
26 | 2018-02-08 | Autorizovaná rozprava | 135 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Otázka č. 3., Martin Nemky sa pýta podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho: „Vážený pán podpredseda, na úvod dovoľte vysloviť poďakovanie vám a vášmu úradu za aktivitu pri budovaní vysokorýchlostného internetu pre všetky obce a mestá, ktoré doteraz takúto službu nemali. Zaujíma ma koľko, a aký z toho budú mať benefit občania Slovenskej republiky podľa vás.“ | [] | 4,025,470 |
23 | 2013-09-19 | Autorizovaná rozprava | 76 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Dáme do zápisu, pán spravodajca. (Reakcia z pléna a smiech v sále.) (Hlasovanie.) 131 prítomných a 130 bolo za... (Povedané so smiechom a smiech v sále.) (Pozn. red.: správne podľa záznamu hlasovania má byť „131 prítomných, 129 za, 2 sa zdržali“) Návrh sme schválili. | [
"(Reakcia z pléna a smiech v sále.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Povedané so smiechom a smiech v sále.)",
"(Pozn. red.: správne podľa záznamu hlasovania má byť „131 prítomných, 129 za, 2 sa zdržali“)"
] | 3,923,849 |
50 | 2005-09-21 | Autorizovaná rozprava | 126 | Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: | Ľ | Kaník | minister práce | Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vládny návrh zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa je vypracovaný v nadväznosti na zákon o rodine a na zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Navrhuje sa, aby na účely príspevkov poskytovaných na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, takouto starostlivosťou bolo aj poručníctvo, ak sa poručník stará o dieťa osobne, dočasne zverenie dieťaťa do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom, a zverenie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby rozhodnutím súdu o nariadení predbežného opatrenia, ak bol súdu podaný návrh na začatie konania o zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby. Vládny návrh zákona upravuje tri druhy príspevkov pre dieťa, ktorými sú jednorazový príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti, jednorazový príspevok dieťaťu pri zániku náhradnej starostlivosti a opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti, a dva druhy príspevkov pre náhradného rodiča, ktorými sú opakovaný príspevok náhradnému rodičovi a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi. Jednorazové príspevky a opakované príspevky pre dieťa sa navrhujú poskytovať v jednotnej výške nezávisle od veku dieťaťa. Opakovaný príspevok náhradnému rodičovi sa navrhuje poskytovať v zásade nezávisle od počtu zverených detí. Osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi sa navrhuje poskytovať za starostlivosť o každé zverené dieťa, ktoré je občan s ťažkým zdravotným postihnutím. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,093,266 |
48 | 2021-10-21 | Autorizovaná rozprava | 40 | Fico, Robert, poslanec NR SR | Robert | Fico | poslanec NR SR | V každom prípade ďakujeme za pochopenie v prípade pána poslanca Takáča. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v mene malej skupiny poslancov za stranu SMER – sociálna demokracia predložil novelizáciu zákona č. 241/1993, ide o zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. My sme už jeden pokus o novelizáciu tohto zákona urobili na jeseň v roku 2020. Tento pokus napriek tomu, že v Národnej rade bola veľmi zaujímavá rozprava k tejto téme, nevyšiel, ale keďže každý rok sa opakuje výročie mníchovskej zrady, považujeme za správne sa pokúšať vždy na jeseň s týmto návrhom prísť a keď to nevyjde teraz, nepochybne tak urobíme opäť o dvanásť mesiacov v roku 2022. Dámy a páni, ťažko by sme našli lepšieho laureáta na pamätný deň, ako je mníchovská zrada. Pod pamätnými dňami si pripomíname všeličo, ale to, čo sa udialo 29. – 30. septembra 1938, je udalosť, ktorá je ako na mieru šitá na pojem pamätný deň. Použijem teraz jedno porekadlo, ktoré nie je zo slovenského prostredia, pravdepodobne je z prostredia afrického alebo indického, pretože hovorí o slonoch. A podľa tohto porekadla je úplne jedno, či slony sa bijú alebo sexujú, vždy trpí tráva. A vždy to tak jednoducho bolo. Vždy, keď veľké krajiny si strážili svoje mocenské záujmy, tak trpeli malé štáty, malé krajiny a sme svedkami tohto javu, bohužiaľ, aj v súčasnosti, nie je to iba otázka minulosti. Pozrite sa, ako vybabrali so všetkými Nemci a Rusi, keď sa dohodli na výstavbe nového plynovodu Nordstream 2. Pozrite sa, ako dopadlo dokonca veľké Francúzsko, keď chcelo dodávať do Austrálie jadrové ponorky a došli veľkí americkí bratia a všetko bolo vyriešené a dokonca dnes z toho vznikol pomerne vážny konflikt medzi Francúzskom a Spojenými štátmi. Niečo podobné sa udialo – avšak v hrozitánskych rozmeroch s obrovským dopadom na fungovanie jedného štátu – v roku 1938. Po viacerých ultimatívnych požiadavkách na adresu vtedajšieho Československa sa stretli 29. – 30. septembra 1938 predstavitelia štyroch veľkých krajín – Veľkej Británie, Francúzska, Talianska a Nemecka – a dohodli sa prakticky na faktickej likvidácii Československa. Československo muselo na základe tejto tzv. Mníchovskej dohody odovzdať časť svojho suverénneho územia, muselo pristúpiť k mnohým ponižujúcim podmienkam a na konci dňa, ako je všeobecne známe, došlo k rozpadu Československa na Protektorát Čechy a Morava a na samostatný Slovenský štát. Prosím, nezabúdajme, že v roku 1938 Československo bolo jediným demokratickým štátom v strednej a východnej Európe. Nezabúdajme na to, že Československo patrilo medzi desať najvyspelejších krajín na svete. Nezabúdajme na to, že Československo bolo spojené s vyspelou armádou, veľmi vyspelým zbrojárskym priemyslom a celou sieťou obranných postavení a pevností, ktoré muselo Československo odovzdať v súvislosti s Mníchovskou dohodou. Dnes nikto nepochybuje a nepochybovali ani vtedy, že Veľká Británia a Francúzsko, akože spojenci Československa, obetovali Československo ako suverénnu krajinu, zlikvidovali Československo ako suverénnu krajinu, lebo vedeli, čo robia, v mene svojich vlastných mocenských záujmov. Ak sa pozrieme na politickú scénu a spoločenskú scénu v roku 1938, je úplne jedno, že či to boli ľavicové názory, pravicové názory, občianske názory, názory intelektuálov alebo robotníkov, všetci tvrdili: Toto je zrada. Všetci v roku 1938, keď sledovali, čo podpísali v Mníchove 29. – 30. septembra, jednoznačne hlásali, veľké spojenecké krajiny – Veľká Británia, Francúzsko – nás oklamali, zradili a prakticky odovzdali do rúk Hitlera, pretože môžme dnes viesť všelijaké polemiky, či sa Československo malo brániť, alebo nemalo brániť, čo mali tí politici robiť, alebo nemali robiť. Fakt je, že keby Francúzsko a Veľká Británia nezradili v danej situácii Československo, vývoj v tomto období mohol mať úplne iné smerovanie. Možno sa to bude niekomu páčiť, možno nebude páčiť, ale dodám, jediná krajina, ktorá si chcela dodržať zmluvné záväzky voči Československu, bol vtedajší Sovietsky zväz. A hovorím to ako historický fakt, nevnášam na rokovanie Národnej rady žiadne ideologické momenty. Dámy a páni, nie je cieľom skupiny poslancov, ktorá predkladá tento návrh, vnášať akúkoľvek mieru nervozity medzi Slovensko ako suverénny štát, Veľkú Britániu a Francúzsko. Veľkú Britániu dnes už nie ako nášho partnera v Európskej únii, ale Francúzsko ako významného partnera v Európskej únii. Nie je naším záujmom jatriť historické rany, naším záujmom je iba nastaviť takú právnu úpravu, ktorá bude pripomínať historické diania, fakty a udalosti, ktoré potvrdzujú, že malé krajiny sú často obeťou veľkých mocenských záujmov, a uviedol som možno nejaké príklady na úvod tohto vystúpenia, že sa to deje aj v súčasnej dobe. Preto, dámy a páni, navrhujeme, aby sme do zákona č. 241/1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch zaradili jeden nový pamätný deň, ktorý by sa nazýval 30. september – Deň mníchovskej zrady. Opäť bez akýchkoľvek bočných úmyslov, historicky chceme dostať do našeho kalendára túto udalosť, ktorá výrazne poznačila históriu Československa v rokoch 1938 až 1945 a mala aj obrovský vplyv na ďalšie dianie v našej krajine. Ak nám to nevyšlo minulý rok, uchádzame sa o vašu podporu tento rok, nevidíme v tomto návrhu zákona nič kontroverzné, nič šokujúce, nič urážajúce, hovoríme o tom, čo sa stalo 29. – 30. septembra 1938. Pán podpredseda, ďakujem pekne. | [] | 4,003,098 |
20 | 2008-04-03 | Autorizovaná rozprava | 182 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | (Prestávka.) (Po prestávke.) | [
"(Prestávka.)",
"(Po prestávke.)"
] | 4,037,097 |
19 | 2013-05-22 | Autorizovaná rozprava | 227 | Hlina, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Hlina | poslanec NR SR | Nie, nie. Zodpovedám otázku pána Kuffu, ktorý sa pýtal, ktorá je to tá škola. Čiže mu odpovedám, že to je tá v tých Jarovniciach, kde je štyritisíc obyvateľov rómskeho pôvodu a z toho vo veku 6 až 15 rokov je tisíc. A keď sme sa rozprávali o tom, či je alebo nie je, niekde sa stala chyba. A to tú úplne krásne príklady toho, dokumentovateľné, že sa stala chyba. A to zatváranie očí pred tou chybou nás bude mrzieť. Čiže ja som chcel len teda Števovi, pánovi Kuffovi odpovedať, že keď sa pýtal, ktorá je to. Nuž je to tá v tých Jarovniciach. Tá má tisíc detí. Ďakujem. | [] | 4,053,637 |
58 | 2015-12-02 | Autorizovaná rozprava | 52 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Ďakujem pekne. Áno, rozumieme. Pán poslanec Chmel. | [] | 3,896,225 |
44 | 2014-12-09 | Autorizovaná rozprava | 263 | Bobík, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Bobík | poslanec NR SR | Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, už som uvažoval pri bode č. 90, že sa prihlásim do rozpravy, ale potom som si povedal, že mám väčšiu prax a skúsenosť zo samosprávy mesta, takže dúfam, že toto vystúpenie budete brať odbornejšie, ako to, keby som diskutoval k majetku VÚC. V čase, keď sa pripravoval teraz platný zákon, som bol funkcionárom aj Združenia miest a obcí Slovenska a aj keď nebolo tak veľa času od fungovania samosprávy, ako je teraz, už vtedy bolo zrejmé, že niektoré samosprávy nakladajú dosť svojvoľne so svojím majetkom a nakladajú s ním nevýhodne a preto aj ZMOS inicioval takú úpravu zákona, aby sa takýmto aktivitám predišlo. Vyzeralo to dosť dlho dobre, až do toho samého finále, keď nakoniec som zistil, že bola tam jedna klauzulka, ktorú som už vtedy považoval za Pandorinu skrinku a to je ten záujem, o ktorom teraz hovoríme, že osobitný zreteľ, na základe ktorého môžu obce a mestá nakladať s majetkom. Čiže vychádzajúc z predchádzajúcich skúseností tu som si predstavoval, že to bude teda zlé riešenie a že na to samospráva bude doplácať. Ale pravdu povediac, ani vo sne by ma nenapadlo, že sa ten inštitút bude tak vehementne zneužívať, ako to vidíme teraz. Naozaj teraz, nechcem tu ukazovať posledné zastupiteľstvá z niektorých miest, či aj VÚC, kde naozaj vo väčšine prípadov sa práve tento inštitút používa. Takže z toho pohľadu, že by nebolo možné niečo k tomu navrhnúť, ktorý pán poslanec Hlina predkladá, vytknúť, to nemôžem povedať, ale určite zase vychádza z reality, ktorú je potrebné vyriešiť, v zásade dáva aj použiteľný návrh a nebude treba veľa na vylepšenie tak, aby mohol získať všeobecnú podporu. Takže chcem povedať, pán poslanec, že tento návrh podporím už aj z toho dôvodu, že reálne sa s týmto problémom potýkam a dokonca som pripravený, ak bude záujem, ho aj mierne vylepšiť, aby získal väčšiu podporu, ako teraz sa ukázalo. Ďakujem. | [] | 4,196,107 |
10 | 2020-07-23 | Autorizovaná rozprava | 531 | Kotleba, Marian, poslanec NR SR | Marian | Kotleba | poslanec NR SR | Vážená pani poslankyňa, ja si vážim, aj keď je taká neskorá, alebo teda skorá hodina, váš úprimný prejav, ktorý obsahoval takú, také, povedal by som, odvážne, ale pravdivé konštatovanie. A o to viac si to vážim, že to bolo z úst koaličnej poslankyne. Bolo tam takto na záver, by som povedal, dnešného rokovania taký kus naozaj jemne podanej pravdy. A v tejto chvíli skutočne sa môžem za váš prejav iba poďakovať a vyjadriť nádej, že tieto prejavy zo strany koaličných poslancov nie sú posledné a tá pravda sa jednoducho bude ukazovať tomu Slovensku, aj keď možno niekedy v tom výsledku a v tom hlasovaní sa to ešte neprejaví, ale aspoň to tu v parlamente zaznie. Takže, vážená pani poslankyňa, ešte raz ďakujem. | [] | 3,973,263 |
29 | 2014-02-04 | Autorizovaná rozprava | 120 | Brocka, Július, poslanec NR SR | Július | Brocka | poslanec NR SR | Pani predsedajúca, ja chcem navrhnúť, aby sme prerušili rokovanie schôdze, lebo pozerám do sály, veď, neviem, teraz to je horšie ako cez prestávku. Prosím vás, dovtedy prerušte rokovanie pléna Národnej rady, kým tu nebude tá časť poslancov, ktorí majú za úlohu plniť programové vyhlásenie vlády. Veď takto sa to nedá. | [] | 4,067,018 |
17 | 2017-05-18 | Autorizovaná rozprava | 53 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči. Nie? Pán spravodajca? Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode. A budeme pokračovať ďalším prvým čítaním o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 543). Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. | [
"(tlač 543)"
] | 3,953,845 |
54 | 2015-10-01 | Autorizovaná rozprava | 198 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán minister, pokúsite sa odpovedať? Keď zastupujete... | [] | 3,879,418 |
33 | 2018-06-14 | Autorizovaná rozprava | 332 | Podmanický, Ján, poslanec NR SR | Ján | Podmanický | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky a ktorou sa zavádza tak veľmi diskutovaný takzvaný dôchodkový strop. V súčasnosti máme určitý kĺzavý mechanizmus, ktorým sa vypočítava vek odchodu do dôchodku v závislosti na strednom dožití života. Znamená to, že deti, ktoré sa narodia napríklad v tomto roku, tak pri tých určitých trendoch, ktoré sú dnes zrejmé a ktoré sa dajú prognózovať, môžu ísť do dôchodku napríklad v roku, teda keď budú mať 71 rokov. My sa domnievame, že to, že sa predlžuje vek priemerného dožitia neznamená automaticky, že sa predlžuje aj vek alebo schopnosť ľudí dlhšie pracovať. Ak si zoberieme situáciu na Slovensku, kde máme obrovský fond nočnej práce, keď si zoberieme do úvahy celkový fond pracovného času, kde sme lídrami v rámci Európy, tak je neprípustné, aby naši ľudia, ktorí pracujú na stavbách, vo fabrikách, aby odchádzali do dôchodku v tak neskorom veku. Preto si myslíme, že je namieste téma zastropovania veku odchodu do dôchodku a je namieste rozprávať o tom už teraz. Pretože vieme, že každé sociálne opatrenie, a zvlášť toto, bude mať finančné náklady. To sme si toho vedomí. Sociálna politika vždy niečo stojí. A preto si myslíme, že tým, že prichádzame s touto témou skôr, vytvárame priestor na to, aby tie budúce vlády, ktoré budú prichádzať, sa postavili k tomuto problému čelom a prichádzali aj s ekonomickými riešeniami, ktoré tento systém urobia trvalo udržateľným. Verím, že budeme o tom diskutovať. V prvom čítaní je predovšetkým na mieste otázka filozofie zákona. V druhom čítaní budeme hovoriť aj o konkrétnejších veciach. Takže chcem vás poprosiť, vážené pani poslankyne, páni poslanci, o podporu. | [] | 3,995,791 |
29 | 2004-07-06 | Autorizovaná rozprava | 39 | D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: | D | Lipšic | podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR | Jeden princíp právneho štátneho je princíp rovnosti všetkých občanov. To nie je absolútna rovnosť, to znamená, pripúšťa sa aj nerovnosť, ale tá diferenciácia musí mať nejaký legitímny cieľ. Ona má legitímny cieľ, ak sa týka výrokov a hlasovania v parlamente, lebo každý poslanec nesmie byť viazaný príkazmi, ale podľa mňa už tá diferenciácia nie je celkom legitímna, čo sa týka mimoparlamentnej činnosti. Tam by každý z nás mal byť posudzovaný podľa svojich skutkov, nie podľa toho, v akej je funkcii konkrétne v danom čase. Takže z toho dôvodu si vás dovoľujem požiadať ešte raz o podporu návrhu a posunutie do druhého čítania. Ja nevylučujem aj to, že by bolo vhodné upraviť článok, ktorý spomínal pán predseda výboru. Máme viaceré anomálie, napríklad, že sudcovia Ústavného súdu nie sú disciplinárne stíhateľní. Máme naozaj viaceré anomálie v právnom poriadku, a ak by sme vedeli čo len malý zlomok z nich vyriešiť v tom návrhu novely ústavy, tak si myslím, že by to bolo pre ústavné právo na Slovensku dobré. Ďakujem. | [] | 4,125,797 |
26 | 2004-05-26 | Autorizovaná rozprava | 143 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Pán overovateľ, pán poslanec Gál, nech sa páči, máte slovo. | [] | 4,019,002 |
11 | 2007-06-20 | Autorizovaná rozprava | 87 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 139 prítomných, 125 za, 11 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia na vymenovanie poslankyne Oľgy Nachtmannovej za členku Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Kolegyne, kolegovia, ďakujem vám pekne. Chcem ešte využiť tento priestor a pozvať vás všetkých o dvanástej na malú slávnosť v súvislosti s otvorením Hurbanovej siene vo foyer Národnej rady. A budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze ďalším programom, a to o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov . Je to tlač 259. Spoločná správa výborov je ako tlač 259a. Pán minister financií pán Počiatek... (Hlasy v sále.) Ešte vás prosím o chvíľku strpenia, pán minister, pán predseda ústavnoprávneho výboru sa hlási. Nech sa páči. | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasy v sále.)"
] | 4,017,668 |
32 | 2021-06-29 | Autorizovaná rozprava | 226 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Máte ďalší poslanecký klub k tomu? (Reakcia z pléna.) Áno. Zvolávam okamžite poslanecké grémium. (Zasadanie poslaneckého grémia. Prestávka.) (Po zasadaní grémia a po prestávke.) | [
"(Reakcia z pléna.)",
"(Zasadanie poslaneckého grémia. Prestávka.)",
"(Po zasadaní grémia a po prestávke.)"
] | 4,086,472 |
16 | 2013-03-13 | Autorizovaná rozprava | 196 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 142 poslancov, za návrh 134 poslancov, proti nebol nikto, zdržalo sa 8 poslancov. Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Opäť prosím poslanca Ladislava Andreánskeho, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Jozefa Mikuša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov (tlač 395). Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mikuša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 395.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 395)",
"(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mikuša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 395.)"
] | 4,188,191 |
28 | 2021-05-12 | Autorizovaná rozprava | 184 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Ctená snemovňa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , pod parlamentnou tlačou 496 a návrhom na pridelenie výborov, rozhodnutie č. 514. Udeľujem teraz slovo pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Richardovi Sulíkovi, aby tento návrh, vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo. | [] | 4,094,367 |
48 | 2021-11-12 | Autorizovaná rozprava | 170 | Medvecký, Andrej, poslanec NR SR | Andrej | Medvecký | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Pán kolega Svrček, aspoň vidíte (smiech v sále, zaznenie gongu), ako sa trápia predavačky, ktoré celú svoju zmenu, celý deň musia byť v tom hnusnom respirátore, v ktorom sa nedá dýchať. Teraz to vidíte, ako ony musia doslova trpieť počas svojej pracovnej zmeny. Pán kolega Osuský, pre mňa, za mňa dajte si aj 30 dávok vakcín. Ja vám tú vakcínu neberiem a kľudne aj tie moje vám dám aj do rezervy, takže to i nechajte pre seba. Ostatným ďakujem za komentáre, niektoré smiešne, niektoré nie. No pre všetkých ľudí, ak ešte toto pozerajú, chcem odkázať jednu vec. Ja som vystúpil v rozprave v tejto maske a viete, koľko málo stačí, aby jednoducho táto vláda, jednoducho títo psychopati a fašisti skončili? Stačí len prísť (rečník si z tváre zložil plynovú masku), masku a respirátory dať dole. To je to, čo môžu spraviť všetci občania Slovenskej republiky, a tým pádom toto šialenstvo skončí. (Ruch v sále.) | [
"(smiech v sále, zaznenie gongu)",
"(rečník si z tváre zložil plynovú masku)",
"(Ruch v sále.)"
] | 4,164,320 |
29 | 2014-01-28 | Autorizovaná rozprava | 75 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky. Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Mezenská, dávam jej týmto slovo. Nech sa páči. | [] | 3,905,806 |
28 | 2004-06-16 | Autorizovaná rozprava | 68 | R. Madej, poslanec: | R | Madej | poslanec | Čo sa týka sociálnych štipendií, darmo, naozaj neboli rozšírené, bola tam menšia korektúra, ale pán minister určite prizná a môže sa vyjadriť, ak by sa sociálne štipendiá mali rozšíriť tak, že budú všetky negatívne vplyvy saturovať, tak v tom prípade by celé spoplatnenie štúdia bolo neefektívne. A pravdepodobne aj to je jeden dôvod, pre ktorý musíme odmietnuť spoplatnenie štúdia, a to hlavne z takýchto dôvodov. Čo sa týka vylúčenia študenta, samozrejme, pán minister si určite pamätá, že som bol jeden z prvých, kto hovoril o externom štúdiu a o problémoch s ním spojených, a veľmi dlho som diskutoval a rozmýšľal o návrhu zákona, ktorým by sa povolilo vysokým školám a prinútili vysoké školy, aby legálne prijímali poplatky za externé štúdium. Boli by to priamo školy, žiadne iné bočné inštitúcie. Myslím si, že pre daný čas by aj toto opatrenie bolo oveľa výhodnejšie a oveľa lepšie. Nemalo by negatívne sociálne dopady. A hlavné je, aby denných študentov, tých, ktorí práve prichádzajú do života, nemajú možno veľa skúseností, ale určite veľa elánu, štát podporoval, aj to prostredníctvom vzdelania, ktoré by bolo bezplatné a bez bariér. Ďakujem pekne. | [] | 4,027,029 |
54 | 2002-02-08 | Autorizovaná rozprava | 14 | J. Kužma, poslanec: | J | Kužma | poslanec | Podľa predloženého návrhu a vyjadrenia vlastne legislatívneho úradu vlády a legislatívneho úradu parlamentu som ochotný v ďalšom pokračovaní zapracovať ich pripomienky. Sú tu hlavne pripomienky z tohto dôvodu, že v súčasnosti nie je schopný tento štát zorganizovať register obyvateľstva, v ktorom by boli údaje zosumarizované tak, aby mohli byť aj chránené, a v určitých hĺbkach medzi sebou komunikovať. Čiže taký ústupok by bol, že by sme spracovali medzi sebou registre a v rámci týchto registrov už by len komunikovali medzi sebou úrady. Hovorím, zaviedlo by sa to hlavne ako vo väzbe na digitálne spracovanie informácií pre úrady štátnej správy, neskôr by sa na toto mali napojiť aj úrady verejnej správy a potom cez internet občania. Chcem vás poprosiť o podporu, aby ste predložený návrh pustili do druhého čítania. Ďakujem. | [] | 3,986,933 |
19 | 2017-09-06 | Autorizovaná rozprava | 230 | Kresák, Peter, poslanec NR SR | Peter | Kresák | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci, týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, a preto v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tomto hlasovať. | [] | 4,000,890 |
78 | 2022-12-06 | Autorizovaná rozprava | 18 | Galek, Karol, poslanec NR SR | Karol | Galek | poslanec NR SR | Dovolím si pár upresnení. Peťo, hovoril si o zdanení cien elektriny, ale toto sa naozaj bude diať iba na strane výrobcov. Ty si hovoril aj o priekupníkoch alebo dodávateľoch. Toto sa, bohužiaľ, nedá aplikovať, pretože ani nariadenie to neupravuje. My sme to napádali ešte ako bývalé vedenie, potom aj Karel Hirman takisto kvôli tomu nezahlasoval práve za toto nariadenie na Rade. Takže toto sa bude týkať naozaj iba výroby, kde tie zisky sú relatívne malé, a to najväčšie nám, bohužiaľ, uniká. Čo sa týka stanovenia limitov vládou, spomenul si práve bioplynky, ale tieto, paradoxne, práve vláda stanovovať nebude, tieto majú stanovené svoje výkupné ceny, ktoré upravuje ÚRSO, a preto ten môj návrh, v ktorom som navrhoval, aby zohľadnil aktuálne ceny vstupných surovín, ktoré takíto výrobcovia majú. Potom si hovoril o vypínaní kotolní, že k tomuto dôjde, pokiaľ by neprešiel tento návrh zákona, respektíve pokiaľ by nemali plyn za dobrú cenu. Ale práve toto hrozí, pretože preklápame tohtoročné cenníky, kde dodávatelia majú cenu plynu, za ktorú nakupovali v roku ´21, ale v roku ´23 budú musieť dodávať už za ceny, za ktoré nakúpili v dvadsiatom druhom, a potom v zákone sa píše o kompenzácii v priebehu štyroch rokov alebo zo štátneho rozpočtu a toto bola tá moja pripomienka. Ty si hovoril o nedostatkoch, ja verím, že sa tým pádom, že podporíš aj ten môj návrh na vrátenie. Veľa si hovoril o kompenzáciách, tam naozaj dobrá robota zo strany ministerstva hospodárstva, aj keď to nesúvisí priamo so zákonom. Kompenzácie v ústave, k tomu nám hádam povie aj pán minister, lebo ja tam vidím stále iba možnosť domáhania sa súdnou cestou. A posledné k tomu memorandu. No, vyrokoval to minister Sulík s Igorom, prišlo to od Sulíka, ale dokončil to Karel Hirman a ľudia nám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,143,664 |
39 | 2009-06-26 | Autorizovaná rozprava | 100 | T. Cabaj, podpredseda NR SR: | T | Cabaj | podpredseda NR SR | Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová, pani poslankyňa Ľudmila Mušková. Všetko? Pán predseda výboru Pavol Abrhan, Tomáš Galbavý. Končím možnosť prihlásiť do rozpravy. Slovo má pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová. Pripraví sa Ľudmila Mušková. | [] | 3,955,477 |
52 | 2005-12-07 | Autorizovaná rozprava | 92 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | R. Vavrík, poslanec: Pozor, majú ho pred sebou. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána Jozefa Šimka. | [] | 3,915,502 |
58 | 2015-11-20 | Autorizovaná rozprava | 95 | Susko, Boris, poslanec NR SR | Boris | Susko | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Hlina, je to obyčajné zavádzanie, čo hovoríte, že my ideme zaviesť nejakú poslaneckú imunitu. To vôbec nie je pravda. Podľa tohto ustanovenia jediné čo je, sa nastavuje komunikačný kanál smerom z prokuratúry k Národnej rade. Ešte raz prečítam to ustanovenie, aby sme vedeli, o čom hovoríme. „Generálny prokurátor oznamuje predsedovi Národnej rady a predsedovi Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, že poslanec Národnej rady bol pristihnutý a bol pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine a žiada o vydanie súhlasu na jeho zadržanie.“ Čiže on už bol zadržaný a tým pádom generálny prokurátor musí to oznámenie Národnej rade, ktorá rozhoduje, o zadržaní dať. Takže žiadne zavádzanie poslaneckej imunity tu nie je. Ďakujem. | [] | 4,159,140 |
83 | 2023-02-07 | Autorizovaná rozprava | 259 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 135 poslancov, za 132, proti 1, zdržali sa 2. Konštatuje, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení výborom a určení gestorského výboru ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,051,571 |
19 | 2013-05-23 | Autorizovaná rozprava | 126 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Jozef Mikloško. | [] | 4,053,325 |
15 | 2017-04-06 | Autorizovaná rozprava | 427 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Číž. | [] | 3,943,041 |
6 | 2006-12-12 | Autorizovaná rozprava | 60 | J. Burian, poslanec: | J | Burian | poslanec | V rozprave k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 vystúpilo celkom 42 poslancov bez faktických poznámok, z toho 26 prednieslo pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, z toho 7 prednieslo procedurálne návrhy na vyňatie bodov zo spoločnej správy výborov (tlač 73a) a 26 procedurálnych návrhov, 16 poslancov prednieslo spolu 24 pozmeňujúcich návrhov. Doporučujem nasledovný postup hlasovania. Hlasovať budeme podľa dvoch spoločných správ, a to 73a a 73b, 73a je spoločná správa výborov, ku ktorej som v úvode vystúpenia navrhol postup hlasovaní, a 73b sú pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy, rokovania v období 6. až 8. decembra 2006. K návrhu zákona máme pripravené v spoločnej správe 73a dva návrhy uznesení, návrh uznesenia č. 1 týka sa návrhu zákona ako celku, návrh uznesenia č. 2 sa bude týkať už schváleného návrhu zákona a bude obsahovať odporúčania a požiadavky Národnej rady Slovenskej republiky voči vláde obsiahnuté jednak v spoločnej správe 73a a jednak v spoločnej správe 73b, pozmeňujúci návrh pána poslanca Jarjabka. Čiže postup hlasovania. Po prvé, zo spoločnej správy 73a treba vyňať zo spoločného hlasovania časť IV bod A 11 v časti na schválenie, v časti IV body v časti na neschválenie A 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 11, C 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, D 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7. Po druhé, hlasujeme spoločne o bodoch, ktoré zostali na spoločné hlasovanie na strane 22 v spoločnej správe 73a. S návrhom na schválenie hlasujeme podľa spoločnej správy 73a z časti III o bodoch 1, 2, z časti IV o bodoch A 4, 13, 14, 15, 16, 17, 18, B 1, z časti V o bodoch 1, 2 s návrhom gestorského výboru schváliť ich. Poprosím, pán predseda Národnej rady, dajte hlasovať o týchto bodoch, ktoré som teraz menoval, s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. | [
"(tlač 73a)"
] | 4,047,088 |
48 | 2021-11-09 | Autorizovaná rozprava | 121 | Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR | Vladimíra | Marcinková | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne mojim kolegom v reakciách na mňa. Pán Šefčík, hovoríte, že sme spolu niekedy hovorili my dvaja k téme, ktorú som ja navrhla, a to je sprievod detského pacienta v nemocnici. Ja som s vami nikdy na tému osobne nehovorila. Ja som hovorila s pani Záborskou, hovorila som s pani Horváthovou, ale my sme nikdy nerokovali, nikdy ste ma za to nechválili, takže ja naozaj neviem, kedy sme takéto rokovanie mali a ako povedala moja kolegyňa Cigániková, tento návrh bol schválený ministerstvom, v praxi nás oňho žiadali konkrétne lekári, ktorí naozaj boli zúfalí z praxe, kedy na niektorých oddeleniach rodičia mohli byť pri deťoch a po iných ťažkých stavoch, keď ich previezli na iné oddelenie, už pri deťoch nemohlo byť. Zhoršovalo to ich zdravotný stav, išli sme naozaj s návrhom, ktorý prišiel zo zdravotníckeho prostredia, čiže pre mňa celá tá situácia okolo toho je stále absurdná. Zitka, ďakujem aj za tvoj postoj, aj keď nikto v tejto miestnosti nebojuje za potraty. To sme si hádam už všetci všimli, že tu nie je nikto, kto by obhajoval potraty. Potraty na Slovensku klesajú, pretože naozaj všetky strany sa snažia pomáhať tomu, aby ženám sa situácia zlepšovala. Ale my nemôžme sa stávať do situácie, kedy tie ťažké životné stavy u žien hodnotíme čiernobielo. My nevieme teraz poňať v nejakom zákone, v nejakej vetičke všetky situácie, do ktorých sa ženy môžu dostať. A tým, že ideme reštriktívne a zužujeme tie ich práva, možnosť voľby, tak ich dostávame do veľmi ťažkých stavov, z ktorých naozaj cesta von môže byť pre nich fatálna, taká ako v Poľsku, až tragická. | [] | 4,121,613 |
40 | 2021-09-16 | Autorizovaná rozprava | 32 | Borguľa, Martin, poslanec NR SR | Martin | Borguľa | poslanec NR SR | Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo. V prvom rade chcem vysloviť plnú podporu, pán minister, tomuto návrhu zákona, lebo, ako ste už to vy sám spomenuli, v minulosti dochádzalo k úplnej dehonestácii a degradácii vojenských hodností, kde jednoducho štátni funkcionári, ako napríklad pán Andrej Danko, si dávali podľa mňa už len kvôli takej pasii a kvôli nejakej, nejakej, nejakej zábave frčky ako malí chlapci na ihriskách. Armáda je o hierarchii, armáda je o celoživotnom poslaní, armáda je o kariérnom postupe. My nemôžme kariérny postup takýmto spôsobom dehonestovať, že jedného dňa si niekto zmyslí a nejakému svojmu kamarátovi len tak prilepí, prilepí dve hviezdičky. Pre mňa je toto úplná dehonestácia ľudí, ktorí mnohokrát ani nie v moc dobrých podmienkach slovenskej armády pôsobia, snažia sa tomuto svojmu, tomuto svojmu zamestnaniu, tomuto svojmu poslaniu dať celého seba, musia sledovať papalášov, ktorí si proste z toho robia jednoducho srandu. Plne podporujem takýto návrh zákona. Ja dúfam, že k takémuto niečomu sa už v budúcnosti nedopracujeme, dúfam v to aj nielen kvôli tomuto zákonu, ale aj jednoducho, že morálne si to už nebude nikto dovoľovať. Zoberme si, že niekto naozaj odslúžil, odslúžil roky v armáde, plukovníkom sa tuším môže stať až po dvadsiatich rokoch a teraz je veteránom, je vo výslužbe a s hrôzou musí sledovať, že to, čo on dosahoval roky rokúce tvrdou prácou, kariérnym postupom, si niekto prihrá len tak, kamarát kamarátovi. Jednoducho je to absolútny nonsens a dehonestácia, ja dúfam, že morálne si to tu už nikdy v živote nedovolí, že už tu neuvidíme bozkávané výložky, a teda som aj rád, že nebudeme sa museť spoliehať na morálne kredity jednotlivých takto spapaláštelých funkcionárov, ale budeme mať aj oporu v zákone a jednoducho takéto niečo už ani legislatívne a právne nebude možné. Čiže, pán minister, ďakujem a ja myslím, že asi aj v mene všetkých veteránov, aj teda príslušníkov ozbrojených síl, ktorí toto, takúto dehonestáciu svojich funkcií museli zažívať, a je aj takýmto spôsobom im urobená nejaká satisfakcia a zadosťučinenie. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 4,025,984 |
29 | 2008-12-05 | Autorizovaná rozprava | 112 | A. Bobrík, poslanec: | A | Bobrík | poslanec | Ale každé zastupiteľstvo určuje výšku a percento jednak platu, odmien a je to v jeho plnej kompetencii. Prekvapuje ma jedno. Prednedávnom ste vystúpili, ako netreba limitovať, netreba obmedzovať, nechať na slobodnú vôľu na rozhodnutie a tu tie zastupiteľstvá sú plne zodpovedné orgány miest a obcí, ktoré naozaj veľmi komplikovane a veľmi ťažko schvaľujú v niektorých prípadoch, pokiaľ sledujete aj masmédiá, aké sú to problémy, ako sa vždycky veľmi ťažko jednak stanovujú platy a odmeny. Čiže ja tu vidím veľmi dobré pole pôsobnosti naozaj, a patrí to do ich kompetencií, obecných zastupiteľstiev, mestských zastupiteľstiev, aby sa s touto otázkou vysporiadali a nezasahovali im my z parlamentu do týchto kompetencií, ktoré majú vyhradené zákonom. Preto si myslím, že ten váš návrh nie je dobrý. Ďakujem. | [] | 4,028,783 |
29 | 2021-05-10 | Autorizovaná rozprava | 233 | Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR | Vladimír | Ledecký | poslanec NR SR | Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, kolegovia a kolegyne, dnes som zachytil množstvo nenávistných a nepravdivých tvrdení. Zachytil som výsmešky, zosmiešňovanie, cítil som však z toho strach, strach o svojich vo väzbe, čo budú a na koho ešte rozprávať. Zachytil som aj rozzúrených poslancov, arogantných, ktorí kupodivu hovorili o arogancii. Strach a nenávisť boli časté slová, ktoré tu dneska padli. Tak si o nich niečo povedzme. Myslím si, že strach a nenávisť sú najhoršími motiváciami vo vašom konaní alebo v našom konaní. V sobotu sme si pripomenuli to, čo priniesla nenávisť pred 76 rokmi. A nebola to len nenávisť jedného človeka, ale nenávisť presiahnutá spoločnosťou. Mali by sme sa vystríhať a vyhýbať nenávisti a nie ju akceptovať alebo dokonca vytvárať. Mám silný pocit, že toto, čo tu zo strany opozície vnímam, je jej nenávisť. Ale čo tak veľmi nenávidíte na tejto žene? Že by jej priamosť, pravdovravnosť, jej schopnosti či profesionalitu? Ja ju, naopak, mám rád a práve pre jej priamosť, pravdovravnosť a profesionalitu. Odkedy ju poznám, je presne takáto a je predovšetkým spravodlivá. A rezort spravodlivosti by mal viesť práve človek spravodlivý. A to Mária nepochybne je. Váš ďalší motív tejto frašky je strach. Nemám rád zbabelosť, pohŕdam zbabelcami, ale rozumiem, že vo vašom mieste by asi mal strach každý. Strach ste mali z Kisku, preto ste ho roky kompromitovali, ale neúspešne. A to bol len prezident. Mária má vplyv na zmenu postavenia spravodlivosti v našej spoločnosti. No a to sa už vo vašom prípade javí ako dôvod na strach. Zlodej odvracia pozornosť od seba krikom, chyťte zlodeja. Akým zlodejom je pani Kolíková? Obvinil ju niekto? Vyšetroval? Zadržal? Či je vari vaša politická hra motivovaná strachom a nenávisťou viac ako zákon, ktorý ona zosobňuje? Ak nemáte mať z čoho strach, tak ju láskavo nechajte robiť jej prácu, aby táto spoločnosť bola ozaj spravodlivá. Ak v sebe nemáte nenávisť, tak si nájdite inú politickú agendu, ako je znemožňovanie, spochybňovanie a zosmiešňovanie, a to nielen jej osoby, ale toho, čo osoba a osobnosť pani Kolíkovej symbolizuje. Jej prístup a reformy predsa táto krajina potrebuje, ak máme my, naše deti žiť v tejto civilizovanej a spravodlivej krajine. Liekom na nenávisť je rešpektovanie, úcta, spolupráca, uznanie. Liekom na strach je odvaha. Rešpektujte a vážte si takého človeka, ako je pani Kolíková, spoluprácu politicky neočakávam, ale uznanie by som privítal napriek tomu, že ste opozícia. Liekom na strach je poznanie, pochopenie, odvaha. Buďte teda odvážni a nechajte ju profesionálne vykonávať jej poslanie. Ak sa nemáte čoho báť, tak buďte kľudní. Ide len o spravodlivosť. Len o spravodlivosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,136,905 |
35 | 2018-10-17 | Autorizovaná rozprava | 86 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 144, za 83, zdržalo sa 61 poslancov. Návrhy sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,982,070 |
9 | 2024-02-08 | Autorizovaná rozprava | 246 | Gašpar, Tibor, poslanec NR SR | Tibor | Gašpar | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, budeme hlasovať o bode 21 druhom v poradí prvého pozmeňujúceho návrhu poslanca Galka. | [] | 3,927,695 |
8 | 2007-03-21 | Autorizovaná rozprava | 103 | S. Janiš, poslanec: | S | Janiš | poslanec | Tento návrh zákona o zrušení krajských úradov sa dá ponímať dvojakým spôsobom. Ak si zoberieme aj rokovanie o analýze, analýze, ktorá tu bola predložená, dá sa argumentovať číslami o chaose, ktorý vznikol aj v samotnej tej analýze, a o tom, ktorý vznikne. Ale ja som presvedčený, že na jednej strane by sme mohli povedať, že hurá, konečne tu máme niečo na písme, konečne tu máme zákon, o ktorom sa vraví už od júla minulého roku. Ale ja asi stále som presvedčený, pán minister, úprimne, že vy ten zákon ani nechcete, ani nepotrebujete. Realizáciu tohto zákona vôbec nepotrebujete, lebo vám to skomplikuje život. Myslím, že vy to, čo ste potrebovali dosiahnuť kvázi bojom s byrokraciou, ste už dosiahli a teraz pôjdete na iné mediálne bubliny. Hovorím to preto, že tento zákon vznikal ako produkt marketingovej politiky Smeru. Tieto marketingové ťahy sú robené na základe verejnej mienky. To, čo musí zaznieť silno, veľmi v médiách ako prvé, tak je to vyhlásenie boja proti byrokracii, proti administratíve, proti štátnej správe, proti verejnej správe. A nasledujú tlačovky, okamžité zrušenie krajských úradov. Okamžité je ihneď, lebo šetríme. To ihneď nebolo ani 31. decembra, nebolo ani 31. marca. A podľa toho, čo ste predložili, to nebude nikdy. Ale jedným dychom úplne v pohode vláda vyhlási boj za zníženie administratívy a urobí si viac štátnych tajomníkov ako predchádzajúca vláda. Aj to je znižovanie administratívy, 20-percentné úspory na administratíve, tlačovka ako hrom, stretnutie so županmi, ako vyššie územné celky preberú prácu krajských úradov, ako to budú robiť efektívne. Sú župani šikovní, však sú naši, dohoda na spadnutie, stretnutie premiéra so županmi, tlačovky, hurá, výborný marketingový ťah, odbúrame administratívu, ďalšia tlačovka. Úradníci sa bránia. Čo s tým? Nie hneď, nie do konca roku 2006, lebo úradníci sa bránia, tá administratíva je jeden moloch, tak v januári zahlásime, ohlásime na tlačovke veľké vypracovanie mohutnej analýzy činnosti verejnej správy. Teraz sme tu pred pár hodinami prerokovávali tú mohutnú analýzu verejnej správy, tú zmes čísiel, čo spolu vôbec nesúvisia. Jedna strana sa bije s druhou stranou, takto poskladali rôzne správy rôznych úradníkov dokopy. To bola ďalšia tlačovka. A na základe tejto analýzy navrhneme riešenie. A už je tu aj zákon o rušení krajských úradov. Medzitým ministri neposlúchajú, žiadne 20-percentné zníženie sa nedeje, skôr naopak, vyhlasujú, že potrebujú viac ľudí, ako majú teraz. A opäť je tlačovka. Ministri sami musia vypracovať materiál, lebo to, čo im pripravili úradníci na rokovanie vlády, je zlé. Sami ministri musia tento materiál pripraviť. A všetky tieto posolstvá tlmočí občanom predseda vlády Robert Fico, ktorý stojí na čele boja s administratívou. A za týmito posolstvami sa neušetrí takmer nič. A to už nikoho netrápi a nezaujíma, to nie je podstatné. To, čo je tlmočené občanom cez tlačovky mohutné predsedu vlády, je, čo zaberá na občanov, my bojujeme s byrokraciou, my bojujeme s prebujnenou administratívou. No a čo robia ostatní koaliční partneri? Tí sa len prizerajú a prispievajú do kasy Smeru, napr. na vianočné darčeky dôchodcom, ktoré si bravúrne privlastnil premiér Fico spolu s celým Smerom. A čo je na tom napr., že minister školstva prispel do kasy z peňazí ministerstva školstva, že ubral školstvu a dal na PR Smeru a PR premiéra? Však patrí SNS školstvo, Smeru sociálne veci, dobrý PR. A takto sa Smer len pohráva s témou šetrenia. Pohráva sa s témou boja s byrokraciou. Keď koaličný partner HZDS vyjde s požiadavkou nového ministerstva cestovného ruchu, mediálne prehrá skôr, ako s touto požiadavkou vyšiel. Veď dobrý predseda vlády Fico šetrí, lieta komerčnými linkami, pritom špeciál lieta naprázdno, však musí nalietať hodiny, aby vôbec mohol lietať, ak ho nechceme dať do šrotu, lieta naprázdno, ale on chodí komerčnými linkami, lebo on šetrí. No a do tohto veľkého šetrenia predsedu vlády a Smeru príde požiadavka HZDS, urobme ďalšie ministerstvo, nakúpme ďalšie autá, na ďalšie stovky miliónov korún, priberme nových úradníkov. No kým koaliční partneri zistili, do akej pasce Smeru padli, medzitým im preferencie klesali, pričom Smeru stúpali. Však je to prehľadná hra. Nie? Všetci ju vidíme, čítame o nej, akurát niektorí trošku neskôr. Teraz, keď je mediálny vlak Smeru rozbehnutý, tak koaliční partneri SNS a HZDS dokážu len medzi stanicami, medzi jednotlivými tlačovkami Smeru, potichu zaprotestovať, že krajské úrady špecializovanej štátnej správy, ktoré im patria, rušiť nebudú alebo že by ich nechceli rušiť, že by si ich chceli ponechať. Pocítili nebezpečenstvo, že to, čo im patrí, im teraz Smer úplne pragmaticky zoberie. A špecializovanú štátnu správu podriadi všeobecnej štátnej správe, lebo všeobecná štátna správa patrí pod ministerstvo vnútra a na čele ministerstva vnútra je pán minister za Smer. Bim, pekná hra, páči sa mi to. Vy o nej viete, kolegovia koaličníci na to prichádzajú postupne. (Smiech v sále.) Inak sa to volá centralizmus. Ale to sme tu už mali. Áno, prednostovia a odborné útvary, krajské dopravné úrady a krajské stavebné úrady a životné prostredie dnes patrí pod rezortného ministra, lebo je to profesionálny špecializovaný úrad štátnej správy, bude patriť pod všeobecnú štátnu správu, pod ministra vnútra. Ak budú koaliční partneri HZDS a SNS vzdorovať, tak ich preferencie pôjdu ešte nižšie, lebo dobrý Smer akože ruší krajské úrady, ide bohovským príkladom, no a oni svoje nechcú zrušiť. Je to dobrá pasca, paráda. Že na tzv. zrušení krajských úradov Smer nič neušetrí, to je úplne vedľajšie. To nie je podstatné. Podstatná je hra, mediálna hra Smeru ohľadne zrušenia krajských úradov a tzv. šetrenia administratívy, lebo ak sa pozrieme na zákon, ktorý prerokovávame, a dobre si ho prečítame, však je úplne kratučký, úplne kratučký, má dve a tri strany aj s dôvodovou správou, ale kľúčové sú prvé dva paragrafy, všetko ostatné je iba o tom, že štátnozamestnanecké pomery na krajskom úrade prejdú na obvodné úrady, a také ako nič. Keď si pozrieme návrh zákona, na jeho prvej strane je napísaný § 1: „Zrušujú sa krajské úrady.“ Toto je mediálne posolstvo, mediálne. Toto je mediálne posolstvo Smeru a predsedu vlády, zrušujú sa krajské úrady. Stavím sa, že na tlačovke zaznie iba prvý paragraf a nič iné. Načo? Však je posolstvo – zrušené krajské úrady. Zacitujem § 2: „Pôsobnosť krajských úradov prechádza na obvodné úrady a ministerstvá podľa osobitných zákonov.“ (Smiech v sále.) Tak čo ste zrušili? Niečo ste zrušili, pán minister? Zacitujem § 1: „Zrušujú sa krajské úrady.“ Zacitujem § 2: „Pôsobnosť krajských úradov prechádza na obvodné úrady a ministerstvá podľa osobitných predpisov.“ (Reakcia z pléna.) No, netreba, pokoj, čítam, to je fakt, to je fakt. No mám čítať ďalej? (Odpoveď z pléna.) Áno: „Povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov krajského úradu, ktorí vykonávali štátnu službu, prechádzajú na obvodný úrad.“ To je fakt. (Reakcia z pléna.) V pohode, pán minister, veľmi dobre to chápem a chápete aj vy túto hru, ibaže kolegovia z koalície sa neskoro zbadali, ale dobre, to je ich problém. O akom šetrení to vôbec hovoríte? Čo ste vôbec zrušili? Nič. Zrušíte osem krajských úradov, vyhlásite, že ste ušetrili až 151 miest, hm, dosť. Je to paráda. Pán minister, nezrušili ste nič, premenovali ste krajské úrady na obvodné úrady. Zamestnanci krajských úradov budú zamestnanci obvodných úradov všeobecnej štátnej správy. Je to šetrenie á la Smer, výborne. A ako zásterku šetrenia, a to ste aj vy aj v médiách povedali a určite to poviete aj dnes, predkladáte také nehmatateľné, neuchopiteľné, nemerateľné mediálne zaujímavé témy, napr. ideme priblížiť štátnu správu ľuďom, a preto rušíme krajské úrady a presúvame ich agendu do sídiel obvodných úradov v sídle kraja. Nerozumiem tomu, priblížime štátnu správu ľuďom, agendu krajských úradov presunieme na obvodné úrady v sídle kraja. A aby sme to úplne priblížili, tak časť agendy dnes vykonávanej na ôsmich krajských úradoch presunieme na ministerstvá, totálny gól. Opäť sme to priblížili. Z Prešova sme to priblížili do Bratislavy. Nemá to chybu, pán minister, nemá to chybu. A medzi nami, pán minister, kedy ste boli ako občan na krajskom úrade, ako občan, nie ako podnikateľ, nie ako poslanec, nie ako minister? Kedy to bolo? Nikdy, ja teda nikdy, vy asi tiež nikdy, moja rodina tiež nikdy. Ale priblížime to, však sa to dobre počúva a ľudia sú radi, aj keď tam nechodia, ale sú radi, dobre. (Hlasy v sále.) Vadí mi vaša mediálna hra. A vadí mi to, že vaši kolegovia koaličníci... (Reakcia z pléna.) Nie. Lepšie využijeme budovy. Lepšie využijeme budovy, lebo ich uvoľníme, lebo presúvame úradníkov z jednej budovy do druhej budovy. Ale ak úradníkov len presťahujete, nič neušetríte. Ak ušetríte presunom, tak to urobíte presunom na menej lukratívne miesta, preto, lebo potrebujete vypratať viac lukratívne miesta tam, kde sídli štátna správa, z dobrých lukratívnych miest. Napr. aj vlastné ministerstvo chcete presťahovať, lebo sídli na lukratívnom nábreží Dunaja. Je to veľmi lukratívne nábrežie, drahé pozemky. Tak si postavíte nový úrad, aby ste tento mohli predať. No ale potom je to obyčajná realitka alebo developer, to nemá nič spoločné so štátnou správou. No a na záver výsledok, výsledok zákona o rušení krajských úradov, ktorý opodstatňuje § 1, lebo všetko ostatné je tam o ničom, lebo iba ten sa dá medializovať. Úspory sa nekonajú, čo potvrdzuje aj vaša dôvodová správa. A to, čo sa bude konať, je len chaos. Keďže ste nenašli spoločnú reč ani so županmi, ktorí mali prevziať činnosť krajských úradov, samozrejme, za úhradu, nenašli ste spoločnú reč ani s HZDS, ani so SNS, ktoré si bránia špecializovanú štátnu správu. Ale s nimi ste ani dohodu nechceli, lebo by ste nemohli mediálne získavať. Takže vôbec nejde o nejaké faktické rušenie krajských úradov, ide o rušenie de iure, a nie de facto, lebo návrh zákona ani v jednom slove, ani v bodke, ani nikde nehovorí o tom, že by ste zrušili akúkoľvek agendu, ktorú dnes robí krajský úrad. Iba to presúvate. Teda nerušíte nič, neušetríte nič. A tu stojí za zmienku aj to, čo som už spomenul. Časť agendy krajských úradov presúvate do Bratislavy na príslušné ministerstvo alebo ministerstvá. Teda v regiónoch rušíte pracovné miesta úradnícke, lebo však tam ten úradník zarobí iba 15 000, a navyšujete ich v Bratislave, lebo tu on zarobí 25 000. Je to boj proti regionálnym rozdielom ako vyšitý, paráda. (Potlesk.) V Prešove to zrušíme, v Košiciach to zrušíme, v Bystrici to zrušíme, v Bratislave to pridáme. Minister zdravotníctva mi je presne príkladom, vzorom, tam to zruším, v Bratislave to pridám. Je to parádny boj s regionálnymi rozdielmi. Zákon keďže nič nehovorí o rušení agendy, ktoré jediné môže priniesť úspory na zamestnancoch a priestoroch, tak celý je, čo sa týka šetrenia hlavného, o ničom. Celý krik a celé tlačovky okolo rušenia krajských úradov a o úsporách bol jeden veľký marketingový ťah, jedna veľká bublina, za ktorou príde ďalšia, z iného súdka, lebo však táto sa už vyčerpala. A jednu otázku vám položím, lebo budete reagovať v záverečnom slove: Pán minister, ako ste sa vysporiadali s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z., v ktorom postavenie prednostu krajského úradu v mimoriadnych situáciách je presne vymedzené? Ako ste sa vysporiadali s týmto? V tomto vašom zákone sa nič o tom nehovorí. Čakám odpoveď. Predpokladám, že bude fundovaná, ste profesionál a právnik. Takže celá analýza verejnej správy a návrh zákona a tlačovky a všetko, čo sa deje od júla minulého roku a bude sa diať ešte nejaké 2 mesiace, je len a len mediálna hra, a nie šetrenie. Aj keď tých 150 miest zrušíte na krajských úradoch v Prešove, v Košiciach, v Bystrici, v Žiline a neviem kde, tak ak ich vytvoríte v Bratislave, tak budú drahšie ako tých 150 miest, ktoré zrušíte. Takže nebude žiadne šetrenie. A ja si myslím, že by najlepšie bolo, kebyže pri tejto mediálnej hre a marketingovej hre ste aj zostali. Takto totižto nenapáchate škody spoločnosti. A ak nebudete robiť nič, tak urobíte to najlepšie, čo môžete pre občana Slovenska urobiť. To je všetko. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Smiech v sále.)",
"(Smiech v sále.)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(Odpoveď z pléna.)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(Hlasy v sále.)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)"
] | 4,056,544 |
44 | 2014-11-27 | Autorizovaná rozprava | 192 | Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Vitteková | poslankyňa NR SR | Teraz dajte, pán predseda, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hraška. | [] | 3,907,052 |
24 | 2008-07-01 | Autorizovaná rozprava | 225 | Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: | Z | Kramplová | ministerka pôdohospodárstva SR | Dohoda má charakter medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Na platnosť dohody pre Slovenskú republiku je preto podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Následne prezident podpíše listinu o prístupe Slovenskej republiky k dohode. Listina o prístupe bude uložená u generálneho tajomníka OSN. Pre Slovenskú republiku nadobudne dohoda platnosť 30. deň po uložení jej listiny o prístupe. Ďakujem za pozornosť a ďakujem za podporu. | [] | 4,190,630 |
29 | 2014-02-04 | Autorizovaná rozprava | 199 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie chce reagovať jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Zajac. | [] | 4,067,097 |
27 | 2021-04-30 | Autorizovaná rozprava | 181 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | S faktickou poznámkou pán poslanec Schlosár. | [] | 4,115,180 |
3 | 2012-06-19 | Autorizovaná rozprava | 216 | Viskupič, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Viskupič | poslanec NR SR | Pán minister, vidíte, čo spôsobuje to, ak sa skĺzne do osobnej roviny. Myslím si, že slová zapálený zväzák ap. by nemali zaznievať od človeka, ktorý zodpovedá za takto významný rezort. Strážite verejné financie, oceňujem tak ako aj predrečníci snahu o niektoré kroky. Ja sa budem snažiť v rozprave možno zopár veci naznačiť alebo možno sa aj spýtať, či sa k nim nedá pristúpiť inak. Chcel by som vás ale poprosiť, aby sme držali túto debatu mimo toho, aby sa tu označovali kolegovia narcismi, lebo myslím si, že je to dosť dôležitá téma, keď sa tu bavíme o konsolidácii verejných financií. A vy ste strážcom verejných financií. A toto troška ušlo. Ako sa hovorí, keď prasknú nervy, tak je lepšie radšej dvakrát merať, ako raz strihať. Takže myslím si a dúfam, že to bol iba mierny exces a nebudeme takto ďalej pokračovať. Ďakujem. | [] | 4,015,255 |
9 | 2016-09-08 | Autorizovaná rozprava | 153 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Ďakujem. Pán poslanec Peter Pčolinský s faktickou poznámkou. | [] | 3,874,991 |
28 | 2008-11-05 | Autorizovaná rozprava | 28 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Miššík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie poslanca. Slovo má pán poslanec Miššík. | [] | 4,083,935 |
10 | 2007-05-09 | Autorizovaná rozprava | 217 | A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: | A | Belousovová | podpredsedníčka NR SR | Takže chcem sa opýtať, že či je všeobecný súhlas, aby sme radšej skončili, aby teda mohla potom vystúpiť ucelene pani poslankyňa. Súhlasíte? (Všeobecný súhlas.) Dobre. Takže ďakujem, a ak dovolíte, prerušujem rokovanie dnešnej schôdze a pokračovať budeme zajtra o 9.00 hodine. (Prerušenie rokovania o 18.53 hodine.) | [
"(Všeobecný súhlas.)",
"(Prerušenie rokovania o 18.53 hodine.)"
] | 3,986,075 |
49 | 2010-03-09 | Autorizovaná rozprava | 138 | J. Burian, poslanec: | J | Burian | poslanec | Prvá časť pozmeňujúceho návrhu sa týka ustanovení zákona o cenných papieroch, ktoré je potrebné prijať vzhľadom na existujúcu právnu úpravu, ktorú určuje Európska centrálna banka, aby aj slovenské banky mohli vykonávať zabezpečovacie obchody s Európskou centrálnou bankou a s eurosystémom. Čiže prečítam najprv túto časť. Po prvé, k článku V. V článku V sa za doterajší bod 7 vkladajú nové body 8 a 9, ktoré znejú: Bod 8: „V § 99 ods. 4 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie: „evidovať zaknihované zahraničné cenné papiere vydané alebo vydávané Európskou centrálnou bankou alebo Európskou centrálnou bankou v súčinnosti s Národnou bankou Slovenska, ako aj zabezpečovať s tým súvisiace činnosti a služby centrálneho depozitára; vedenie tejto evidencie sa spravuje týmto zákonom, osobitnými predpismi, prevádzkovým poriadkom centrálneho depozitára a zmluvou uzavretou medzi centrálnym depozitárom a Európskou centrálnou bankou alebo medzi centrálnym depozitárom a Národnou bankou Slovenska,“.“ Doterajšie písmená f) až j) sa označujú ako písmená g) až k). Poznámka pod čiarou k odkazu 89a znie. „89a) Napríklad čl. 3 ods. 3.1 prvá zarážka, čl. 9 ods. 9.2, čl. 12 ods. 12.1, čl. 34 ods. 34.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.“ Bod 9: „V § 103 ods. 2 sa za písmeno r) vkladá nové písmeno s), ktoré znie: „spôsob a postup evidencie zaknihovaných zahraničných cenných papierov vydaných alebo vydávaných Európskou centrálnou bankou alebo Európskou centrálnou bankou v súčinnosti s Národnou bankou Slovenska (§ 99 ods. 4 písm. f))“.“ Doterajšie písmená s) a t) sa označujú ako písmená t) a u). Zároveň sa v článku V primerane prečíslujú doterajšie body. Navrhnuté doplnenie ustanovení tohto zákona o cenných papieroch, ktoré som už uviedol na začiatku, je potrebné preto, aby spoločnú menovú politiku bolo možné aj v Slovenskej republike vykonávať prostredníctvom cenných papierov emitovaných Európskou centrálnou bankou, príp. Európskou centrálnou bankou v súčinnosti s národnými bankami. Bez navrhnutých opráv by slovenské bankové subjekty nemohli nakupovať cenné papiere od Európskej centrálnej banky, čím by slovenské inštitúcie boli znevýhodnené v porovnaní so zahraničnými finančnými inštitúciami. Teraz je druhá časť pozmeňujúceho návrhu, ktorá sa dotýka riešenia podpory bánk v prípade nového úverového produktu, čo sa týka mladých manželov so štátnou podporou, tak aby nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. To znamená, že predpokladajúc, že to bude vyhlásené v Zbierke zákonov od apríla, bude možnosť takéto čerpanie mladomanželských pôžičiek realizovať mladými manželskými pármi už od apríla tohto roku, nie tak, ako to, dá sa povedať, omylom bolo v pôvodnom znení, že teda by mala účinnosť byť až od júna tohto roku. Teda druhá časť pozmeňujúceho návrhu, k článku XI. Doterajší článok XI „Účinnosť“ znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou čl. II, čl. III bodov 1 a 3, čl. IV bodov 1 až 21 a 23 až 27, článkov V, VII, IX, X, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júna 2010, s výnimkou čl. I ustanovení § 1 až 16, § 17 ods. 1 a 2 a § 18 až 27, čl. III bodov 2 a 4, článkov VI a VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 11. júna 2010, a s výnimkou čl. I ustanovení § 17 ods. 3 a 4, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011.“ To zdôvodnenie som už vlastne deklaroval. To zdôvodnenie je vlastne podpora mladomanželských pôžičiek dňom vyhlásenia tohto zákona v Zbierke zákonov. V súvislosti so schválením druhej časti tohto pozmeňujúceho návrhu je potrebné vyňať na spoločné hlasovanie bod 43 spoločnej správy. Preto dávam návrh na vyňatie bodu 43 spoločnej správy výboru pre financie, rozpočet a menu na spoločné hlasovanie s tým, že po neprijatí tohto bodu by sme takýmto bodom mohli riešiť problém mladomanželských pôžičiek dňom toho vyhlásenia, teda predpokladajúc už v apríli tohto roku. Ďakujem pekne. Skončil som. | [
"(§ 99 ods. 4 písm. f)"
] | 3,933,909 |
19 | 2017-09-12 | Autorizovaná rozprava | 238 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve (tlač 682). Včera neukončil svoje vystúpenie do rozpravy písomne prihlásený poslanec Ondrej Dostál, ktorému odovzdávam slovo. Nech sa páči. (Ruch v sále.) A poprosím vás, páni poslanci, o kľud v rokovacej sále, aby pán poslanec Dostál mal nerušený priestor na prednesenie svojho diskusného príspevku. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov , tlač 682.) | [
"(tlač 682)",
"(Ruch v sále.)",
"(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorý... | 4,033,625 |
65 | 2022-05-05 | Autorizovaná rozprava | 306 | Kočiš, Eduard, poslanec NR SR | Eduard | Kočiš | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Tak ako som už dnes spomenul, tak to musím zopakovať. Ak vláda spí, tak opozícia jednoducho musí pracovať a nielen na základe toho, že budeme tárať prázdne frázy a nezmysly, ako častokrát nás titulujú vládni poslanci, ktorí tu opäť nie sú, a, samozrejme, žiadna pomoc v prospech ľudí, starobných dôchodcov, invalidných dôchodcov, slobodných matiek s deťmi alebo aj pracujúcej chudoby ich nezaujíma, pretože poslancov, ktorí sa dnes zúčastňujú rokovania Národnej rady Slovenskej republiky z vládnych radov by sme naozaj spočítali na prstoch jednej ruky. Pán kolega Tomáš, naozaj to, čo ste spomenuli, ak člen rodiny zarába do tých 1 680 euro mesačne, čiže do nejakých 20 000 euro ročne, áno, mal by mať nárok na odpočítateľnú položku v rámci tohto vášho balíka opatrení, s čím naozaj musím len súhlasiť, pretože zameriavať sa výsostne len na nejakú pracujúcu chudobu, ktorí naozaj zarábajú minimálne mzdy bez rozdielu na to, či ideme o človeka, ktorý je takto nízko príjmovo schopný od východu na západ alebo západu na východ, ale toto je naozaj podpora takej tej základnej chrbtovej kosti spoločnosti, ktorou je tá stredná vrstva, ktorú táto vláda systematicky už druhý rok likviduje. Čiže aj vo svojej rozprave, ako ste veľmi správne poznamenal, ten zákon o 14. dôchodku, hlasovanie dopadlo, ako dopadlo, čiže opäť vládna koalícia alibisticky sa iba zdržala, pretože klasická fráza, s opozíciou sa nehlasuje, aj keď kvalitnejší zákon za dva roky neboli schopní prijať, resp. neboli schopní ani predložiť. Čiže toto je také maslo na hlave vládnych poslancov. Naozaj nerozumiem. Apolitická situácia, úplne zákon najvhodnejší pre ľudí, aký môže byť, zachovali sa ako zachovali. Dúfam, že tento im trošku rozum osvieti. | [] | 3,901,383 |
42 | 2009-10-22 | Autorizovaná rozprava | 5 | T. Cabaj, podpredseda NR SR: | T | Cabaj | podpredseda NR SR | Pani poslankyne, poslanci, otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Má niekto záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Nie je to tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Zároveň rozpravu vyhlasujem za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudov v znení neskorších predpisov . Tento poslanecký návrh má tlač 1237. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1263. Dávam teraz slovo pani poslankyni Gibalovej, aby svoj návrh odôvodnila. | [] | 4,089,049 |
12 | 2024-04-19 | Autorizovaná rozprava | 7 | Danko, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Danko | podpredseda NR SR | Pán poslanec Michelko. | [] | 3,946,527 |
39 | 2014-10-22 | Autorizovaná rozprava | 67 | Abrhan, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Abrhan | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pripomínam členom výboru na kontrolu SIS, že výbor uskutoční zasadnutie v obvyklých priestoroch o 12.15 hod. Ďakujem. | [] | 4,163,691 |
52 | 2001-11-09 | Autorizovaná rozprava | 47 | J. Brocka, poslanec: | J | Brocka | poslanec | J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu spravodajcu, aby sme o tomto zákone rokovali v treťom čítaní. Hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných je 103 poslancov, za 75, proti 20, zdržali sa 6, nehlasovali 2. Prešli sme do tretieho čítania . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o zákone ako o celku. (Hlasovanie.) Prítomných je 109 poslancov, za 71, proti 26, zdržali sa 10, nehlasovali 2. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999. Panie poslankyne, páni poslanci, už predtým sme sa dohodli, že budeme rokovať bez prestávky, čiže ukončíme hlasovanie, a tým by sme 52. schôdzu Národnej rady ukončili. Čiže pokračujeme v hlasovaní. Pokračujeme hlasovaním o vládnom návrhu zákona o cenných papieroch a investičných službách, tlač 1113. Spoločným spravodajcom je pán poslanec Tatár. Nech sa páči. Pristúpime k hlasovaniu. P. Tatár, poslanec: Vážený pán predseda, môžete dať najprv hlasovať o spoločnej správe. Najprv o tom, že budeme o všetkých bodoch od čísla 1 až po 158 hlasovať spoločne s výnimkou bodu 4 a s výnimkou skupiny bodov 23, 31, 116, 119 a 134 a teda o všetkých ostatných hlasovať naraz s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, čiže hlasujeme o bodoch 1 až 158. P. Tatár, poslanec: S výnimkou bodov 4, 23, 31, 116, 119 a 134 s odporúčaním schváliť ich. J. Migaš, predseda NR SR: Tak hlasujeme. Hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných je 107 poslancov, za 103, proti 1, zdržali sa 2, nehlasoval 1. Pokračujeme v hlasovaní o tlači 1133. Nech sa páči, pán spravodajca. P. Tatár, poslanec: Osobitne budeme hlasovať o bode 4 spoločnej správy. Výbor nezaujal uznesenie z rozpravy. Všetci ho odporúčajú neschváliť. J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tomto návrhu. Hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných je 106 poslancov, za 6, proti 77, zdržalo sa 21, nehlasovali 2. Tento návrh sme neschválili. Ďalej. Pán poslanec, uvádzaj. Pán poslanec Tatár, nech sa páči. P. Tatár, poslanec: Ďalšia skupina hlasovania, spoločná správa body 23 - 31, 116 - 119 a 134 s odporúčaním neschváliť ich. J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o bodoch 23 - 31, 116 - 119 a 134 zo spoločnej správy. Áno? Odporúčanie neschváliť ich. Hlasujeme. P. Tatár, poslanec: Odporúčanie gestorského výboru neschváliť ich. J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch 23 - 31, 116 - 119 a 134 s odporúčaním neschváliť ich. (Hlasovanie.) Prítomných je 106 poslancov, za 2, proti 84, zdržalo sa 19, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme tieto návrhy neschválili. Ďalšie. Nech sa páči. P. Tatár, poslanec: Sú tri pozmeňujúce návrhy z rozpravy. Prvý som podal ja, môžeme o ňom hlasovať. J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Tatára. Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Tatára. Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Tatára. (Hlasovanie.) Prítomných je 109 poslancov, za 92, proti 1, zdržali sa 13, nehlasovali 3. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Tatára sme schválili. Ďalší. P. Tatár, poslanec: Ďalšími sú pozmeňujúce návrhy pána poslanca Malchárka. Môžeme hlasovať. J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Malchárka. Hlasujeme. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Malchárka. (Hlasovanie.) Prítomných je 107 poslancov, za 28, proti 43, zdržali sa 30, nehlasovali 6. Tento návrh sme neschválili. Ďalší. P. Tatár, poslanec: Posledný pozmeňujúci návrh z rozpravy je návrh pána poslanca Muránskeho. J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Muránskeho. Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Muránskeho. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Muránskeho. (Hlasovanie.) Prítomných je 107 poslancov, za 46, proti 31, zdržali sa 26, nehlasovali 4. Tento návrh sme neschválili. Čiže nech sa páči, uveďte návrh do tretieho čítania. P. Tatár, poslanec: Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy z rozpravy. Mám oprávnenie od gestorského výboru, aby sme hlasovali o prechode do tretieho čítania ihneď. J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujme o návrhu spravodajcu, aby sme o tomto zákone rokovali ihneď v treťom čítaní. Hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných je 108 poslancov, za 85, proti 1, zdržalo sa 15, nehlasovalo 7. Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o tomto návrhu zákona ako o celku. Hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných je 111 poslancov, za 84, proti 3, zdržalo sa 23, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o cenných papieroch a investičných službách. Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme hlasovaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov , tlač 1048. Spoločným spravodajcom je pán poslanec Maňka. Nech sa páči, pristúpme k hlasovaniu. Hlasujeme o tlači 1048. Panie poslankyne, páni poslanci, tam bol ešte vládny návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisiacich so zákonom o cenných papieroch a investičných službách, tlač 1134. Ale že sme schválili predtým tlač 1133, ministerka nech sa vyjadrí k tomuto. B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená poslanecká snemovňa, vzhľadom na to, že v predchádzajúcej tlači bol schválený vlastne aj zákon pod č. 1134, sťahujem tento vládny návrh z rokovania. Ďakujem. J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka. Čiže je bezpredmetné o tom hlasovať. Čiže pokračujeme v hlasovaní o tlači 1048. Nech sa páči, pán spravodajca. Hlasujeme o tlači 1048. V. Maňka, poslanec: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v spoločnej správe nebol žiadny pozmeňujúci návrh a v rozprave vystúpil pán poslanec Volf so svojím pozmeňujúcim návrhom, o ktorom navrhujem, pán predseda, aby ste dali hlasovať. J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. (Hlasovanie.) Prítomných je 100 poslancov, za 87, proti nikto, zdržali sa 10, nehlasovali 3. Tento návrh sme schválili. Ďalej. V. Maňka, poslanec: To bol jediný pozmeňujúci návrh. Preto, vážený pán predseda, môžete dať hlasovať o tom, aby sme posunuli návrh do tretieho čítania. J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu spravodajcu, aby sme o tomto zákone rokovali v treťom čítaní. Hlasujeme. Hlasujeme o návrhu, aby sme prešli do tretieho čítania. (Hlasovanie.) Prítomných je 103 poslancov, za 84, proti 1, zdržali sa 15, nehlasovali 3. Konštatujem, že sme toto schválili a prejdeme do tretieho čítania . Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa do rozpravy v súlade s § 85 zákona o rokovacom poriadku niekto hlási do diskusie. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, v súlade s § 86 zákona o rokovacom poriadku môžeme pristúpiť k hlasovaniu o tomto návrhu zákona ako o celku. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme ako o celku. (Hlasovanie.) Prítomných je 105 poslancov, za 92, proti 1, zdržali sa 11, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Ďalšie hlasovanie bude uvádzať podpredseda Igor Presperín. Nech sa páči. I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, panie poslankyne, pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kalmana na vydanie zákona o Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve ako tlač 985. Spoločným spravodajcom je pán poslanec Budaj, dávam mu slovo. Pán poslanec Budaj, prosím, aby ste uvádzali hlasovanie k tlači 985. | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)"
] | 4,098,039 |
45 | 2019-05-10 | Autorizovaná rozprava | 155 | Mojš, Milan, poslanec NR SR | Milan | Mojš | poslanec NR SR | Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Ivan a pán poslanec Marosz. Pán poslanec Ivan podal procedurálny návrh, aby predmetný návrh zákona bol vrátený na dopracovanie. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu. | [] | 4,066,728 |
49 | 2015-04-21 | Autorizovaná rozprava | 63 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie s faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Viskupič a Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči, pán Viskupič. | [] | 3,886,027 |
43 | 2019-04-03 | Autorizovaná rozprava | 227 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 147, za 48, proti 12, zdržalo sa 86, nehlasoval 1. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďalej prosím spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslanca Stanislava Mizíka, aby uviedol hlasovanie o bode 92 programu. Je to prvé čítanie o návrhu poslanca Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, tlač 1368. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ota Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1368.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ota Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1368.)"
] | 3,940,774 |
90 | 2023-05-24 | Autorizovaná rozprava | 26 | Drdul, Dominik, poslanec NR SR | Dominik | Drdul | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne za slovo. Janka, tvoju myšlienku, samozrejme, podporujem. Rezortizmus, ktorý na Slovensku, bohužiaľ, je veľmi rozšírený, treba preklenúť, treba vyplniť medzery v kompetenčných rámcoch, treba zapojiť každú voľnú ruku, najmä ak v určitých segmentoch, ktoré by mali byť financované, nie je adekvátne množstvo financií. Toto je nástrojom, ktorým sa to dá vyriešiť. A zároveň sa ospravedlňujem za zmätočnú faktickú v prvom čítaní. Pekný deň prajem. | [] | 4,030,788 |
15 | 2024-06-20 | Autorizovaná rozprava | 278 | Michelko, Roman, poslanec NR SR | Roman | Michelko | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Buža, ktorý požiadal hlasovať o každom bode jeho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu samostatne. Pán predsedajúci, dajte teda hlasovať o bode 1 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pána poslanca Buža. | [] | 4,155,929 |
9 | 2007-04-13 | Autorizovaná rozprava | 46 | I. Mikloš, poslanec: | I | Mikloš | poslanec | Vy ste povedali, pán podpredseda Národnej rady, že článok nebol autorizovaný a že minister Jahnátek potom sám v tom článku čítal slová, ktoré nikdy nepovedal. Pán podpredseda vlády, ale podstatné a kľúčové je jedno, ani my ako opozícia, ani verejnosť, ani médiá nepoznajú iné výroky ministra Jahnátka ako tie, ktoré sú zverejnené v týždenníku Trend, a tie, ktoré následne Trend poskytol aj v nahrávke a ktoré sú presne identické presne s tým, čo bolo publikované. Preto sa pýtam a znovu sa pýtam, už sa pýtal náš predseda Dzurinda: K čomu sa vlastne, k akým slovám sa vyjadrovala včera vláda? Ak sa vyjadrovala k tým slovám, ktoré boli zverejnené, opakovane zverejnené, a pochválila ministra za tie slová, prečo vy teraz vystupujete a popierate tieto slová? Pýtam sa opakovane: Za aké výroky, za aké slová včera vláda, či predvčerom, pochválila ministra Jahnátka? | [] | 3,889,507 |
36 | 2014-07-08 | Autorizovaná rozprava | 112 | Raši, Richard, poslanec NR SR | Richard | Raši | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, zase sú tu veľké emócie, ale možno keď budete mať viac času, by ste si mohli v kľude prečítať platnú legislatívu, prečítať návrh zákona a zistiť, že aká je skutočnosť teraz a čo sa, ako sa vývoz vody nedá teraz zakázať a čo hovorí nová platná legislatíva a možno by ani... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Hraško, vy ste síce vedľa pani poslankyne Mezenskej, ale nevyzeráte ako ona. Bez urážky, vyzerá o hodne lepšie. (Výkrik a smiech v sále.) Takže treba si len pozrieť to, čo je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) | [
"(Reakcia z pléna.)",
"(Výkrik a smiech v sále.)",
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)"
] | 3,945,013 |
10 | 2007-05-17 | Autorizovaná rozprava | 20 | P. Minárik, poslanec: | P | Minárik | poslanec | Pán minister poňal predkladanú novelu určite úplne nepoliticky. Vybral si nie všetky problémy, ktoré sú v tomto zákone nie úplne dobre doriešené, ale to je, samozrejme, jeho rozhodnutie a rozhodnutie rezortu. Ja som to poňal úplne rovnako, a preto moje pozmeňujúce návrhy nesmerujú mimo okruhu, ktorý predkladá pán minister, hoci by som mal možno vôľu v tomto zákone riešiť aj niektoré iné veci. Napríklad povinnosť predávať vlastníkmi zo zákona, ktorá takto dlhodobo otvorená nedáva dobrý rámec tomu, aby obce mali istotu, ako sa môžu k svojmu bytovému fondu správať. Ale hovorím, obmedzil som sa len na ten rozsah, ktorý pán minister zvolil sám. Ja mám viacej pozmeňujúcich návrhov. Vyplýva to možno z toho, že pri rozbehu predaja som bol v Petržalke, čo bol vtedy najväčší vlastník, moje meno figuruje pod niekoľko tisíc zmluvami na predaj, keď som bol na hlavnom meste, takže som sa stretol s obrovským množstvom aj správcov, aj vlastníckych spoločenstiev a z toho vyplývajú tieto návrhy. Pretože ide naozaj o nepolitický návrh, obmedzím sa len na to, čo je pri druhom čítaní nutné, teda predloženie samotného návrhu a jeho zdôvodnenie, aj to sa budem snažiť redukovať, pretože je to odôvodnené, samozrejme, aj písomne. Ešte predtým, akoby pred zátvorkou, k pánovi poslancovi Madejovi a jeho poznámke na pani kolegyňu Belásovú. Kebyže aj máte, pán poslanec, pravdu, že to musí byť vlastník, už sme dávno v dobách, kedy vlastníctvo bytu nie je obmedzené počtom jedna, a nevidím dôvod, aby si vlastníci nerozhodovali o svojom predsedovi slobodne. Ale to je len zvýraznenie toho, čo som povedal vo svojej úvodnej faktickej poznámke na pani kolegyňu Belásovú. Teraz k mojim návrhom. Navrhujem, aby sa v čl. I bod 8, ktorý popisuje odsek 8, vypustila tretia veta. Aj gestorský výbor sa týmto problémom zaoberal v spoločnej správe pod bodom 2. Máme návrh, ktorý prišiel z ústavnoprávneho výboru, ktorý túto vetu modifikuje, to znamená, že aj ústavnoprávny výbor táto formulácia trochu vyrušila a zaoberal sa ním. Tá modifikácia spočíva len vložením jedného slova do tej tretej vety. A tretia veta hovorí o tom, že ak sa oneskorene podá, teda po viac ako 15 dňoch, návrh na zápis niektorých skutočností, ten sa nezapíše. Ústavnoprávny výbor hovorí, že na základe tejto žiadosti sa nezapíše. No každá ďalšia bude mať omeškanie, samozrejme, väčší ako 15 dní. To znamená, že neviem, na základe čoho by sa malo toto znenie, ktoré sa naozaj líši len jedným slovom oproti pôvodnému návrhu, zdať lepšie. Pretože už nie je iný mechanizmus, ako to naozaj zapísať. Hovorím, každé ďalšie podanie by bolo viacej ako 15 dní, keď už to prvé bolo viacej ako 15 dní. To znamená, že ústavnoprávny výbor to nerieši. To znamená, že žiadam, aby sa bod 2 vyňal na osobitné hlasovanie a bude sa hlasovať o mojom návrhu, aby sa to úplne vypustilo. Ja si myslím, že administratívny úkon by nemal zmariť vôľu vlastníkov. Jednoducho, ak bola raz prejavená, je to omeškanie možné sankcionovať, ale treba ho sankcionovať voči tomu, kto ho spôsobil, a určite netreba vyvolávať, aby celý mechanizmus musel prebehnúť znova a aby mohlo byť administratívne, formálne urobené zadosť na podanie do 15 dní, lebo ináč sa to potom urobiť nedá. Analogicky som uviedol v odôvodnení postup pri zápise do obchodného registra. Ja nechcem žiaden register znižovať, ale obchodný register vzhľadom aj na to, ako je vedený na súdoch, asi má predsa len vyššiu, vyššiu právnu záväznosť, relevanciu a je svojím spôsobom citlivejší. Ak to tam je možné vyriešiť len sankciou voči tomu, kto to omeškanie zapríčinil, ja si myslím, že je to možné aj v tomto registri. Druhý môj návrh spočíva v tom, že v čl. I bod 9 sa na konci odseku 2 dopĺňajú slová „pokiaľ bol o nich informovaný, inak ostávajú na pôvodnom vlastníkovi“. Ide o to, že pri prevode vlastníctva bytu by nový vlastník automaticky prevzal všetky záväzky, aj tie, o ktorých nebol informovaný. To znamená, že ten predávajúci, ktorý je pri predaji podľa mňa povinný informovať novonadobúdajúceho o všetkých záväzkoch, ktoré na tom byte viaznu, by mohol niektoré pôžitky konzumovať dvakrát. Raz v cene a raz v tom, že už to skonzumoval. Takže nebol by som rád, aby novonadobúdajúci bol nútený inými mechanizmami ako od predávajúceho zisťovať skutočnosti o danom predmete kúpy. Ani na to nemá dosť dobré možnosti. Môže sa obracať na spoločenstvo, na správcu, ale ten nie je povinný mu tieto skutočnosti oznamovať. A ani si dosť dobre neviem predstaviť, ako by komunikoval s ix záujemcami o kúpu, ale predávajúci s nimi komunikovať je povinný a v tejto podrobnosti minimálne s tým, s ktorým chce uzatvoriť zmluvu. V bode 3 navrhujem, aby sa v čl. I za bod 12 vložil nový bod 13, ostatné sa, samozrejme, príslušne prečíslujú. Ten bod 12 by znel, že v § 7c ods. 2 sa za slová „predseda navrhuje po prerokovaní v rade“ vkladajú slová „zhromaždeniu na schválenie“. Toto je naozaj len taká malá technická zmena, pretože z ďalších odsekov potom vyplýva, že komu sa to má navrhnúť, len sa to veľmi, veľmi komplikovane číta a vznikajú z toho úplne zbytočné chaosy. A myslím, že je lepšie, keď ten zákon je čitateľný, ako keď nie je čitateľný. Máme to otvorené, a preto som to navrhol. V čl. I bod 13 navrhujem, aby znel: v § 7c sa za ods. 2 dopĺňa písmeno h), ktoré znie: „h) vykonanie dobrovoľnej dražby“. Odkaz pod čiarou: „12ac) bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15.“ V podstate tak, ako je to napísané, nie je možno vidieť, čo som chcel povedať, ale vypustil som exekúciu, pretože považujem tieto dva mechanizmy na to, aby sa uspokojoval veriteľ, za nie úplne rovnocenné s tým, že exekúcia nesiaha na tú majetkovú podstatu úplne priamo, a preto nevidím dôvod, aby sa exekučný proces zdržiaval a chcem nechať na rozhodnutie samotných vlastníkov len dobrovoľnú dražbu. V čl. I v bode 14 navrhujem, aby sa doplnila na konci veta: „Tento člen sa zapíše do registra.“ Ide o to, že keď v čase absencie predsedu sa zvolí iným orgánom, ako je orgán príslušný, zastupujúci predseda, jeden z členov rady, tento stav môže vzhľadom na komplikovanosť priebehu týchto zhromaždení trvať veľmi dlho. Vzhľadom na potrebu právnej istoty tých ostatných subjektov aj takýto zastupujúci predseda, ktorý nemá nijako obmedzené právomoci oproti normálnemu predsedovi, by mal byť zapísaný v tomto registri. Keď má byť predseda, tak aj ten zastupujúci predseda. Ten stav môže naozaj trvať, a v reáli aj často trvá, pomerne dlho. Pod bodom 6 navrhujem, aby sa v čl. I bod 24 za slovo „súdom“ na konci nahradili slovami „súdmi, orgány štátnej správy a orgány samosprávy“. Mne sa zdá, že ak môže niekto zastupovať pred súdom, kde sa riešia pomerne veľmi citlivé veci, tak môže zastupovať aj pred katastrom alebo pred orgánmi samosprávy, kde to spoločenstvo častokrát rieši oveľa menej závažné veci, ohľadne stavebných úprav domu, len zmena vzhľadu fasády alebo niečo podobné, ak sa môžu riešiť veci, ktoré sú, riešia pred súdom, môžu sa riešiť takto aj iné veci. V bode 7 navrhujem v čl. I v bode 29 sa slová „správca, predseda alebo vlastníci bytov“ nahrádzajú slovami „ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal“. Ide o oznamovanie výsledku hlasovania. Mohlo by sa stať, že keď sú určení traja, nebude vlastne nikto zodpovedný. Treba konkretizovať, kto z týchto troch, ktorí to môžu zvolať, nakoniec oznámi aj výsledok. Ja si myslím, že primárne má na tom záujem ten, kto to zvolával, aby sa nestalo, že tam si to budú niektorí posúvať a povedia, že nakoniec za to zodpovedá taký subjekt, ktorý sa o samotnej veci ani nemusel dozvedieť. V bode 8, to je predposledný bod, ktorý navrhujem, predpredposledný bod, ktorý navrhujem, v čl. I bod 30 sa za slová „§ 8a ods. 1“ dopĺňajú slová „§ 8a ods. 5“. Chcem vlastne zrovnoprávniť kvóra na uzatvorenie a zmenu. V čl. I bode 34 sa miesto slova „predkladá“ navrhuje napísať „podáva“. To vyplýva z potreby zosúladiť tento zákon so zákonom o katastre, pretože v zákone o katastre je jasne napísané, že ide o podanie, to znamená, že treba mať terminologickú jednotu medzi rôznymi zákonmi. A v poslednom bode navrhujem, aby sa v bode 41 nahradil odsek 2 znením, ktoré je zapísané: „Zmluvy o výkone správy uzavreté do 31. júla 2007 sa považujú za zmluvy o výkone správy uzavreté podľa tohto zákona.“ Ide o to, že v zákone sa menia kvóra na uzatváranie takejto zmluvy. A aby tieto zmluvy nemohli byť spochybňované, že boli uzavreté iným kvórom, aby sa tieto zmluvy považovali za uzavreté podľa tohto zákona. Pán minister, myslím, že naozaj, tak ako som to povedal, ide o zmeny, ktoré nemajú žiaden politický podtext. Ja viem, čo je to 85-ka, preto by som bol rád, aby ste mi po dohode s vašimi kolegami pracovníkmi ministerstva povedali, čo je možné a čo nie je možné, aby sme 10 hlasovaniami nezdržiavali túto ctihodnú snemovňu. Ak uznáte niečo sa povšimnutiahodné a zlepšujúce daný právny stav, ja to rád vyjmem na osobitné hlasovanie, aby sme sa nezdržiavali, aby prešlo aspoň to, čo nakoniec ste ochotný pustiť. Poslednú malú poznámku k spravodajcovi. Ja som požiadal vzhľadom na to, že riešim tú istú vec, ktorá sa rieši v bode 2 spoločnej správy, aby sa o bode 2 hlasovalo osobitne. A chcem upozorniť, že bod 3, tak ako ho máme zapísaný v spoločnej správe, má asi malý problém. Ja totiž to neviem, čo sa myslelo, prečítam vetu a potom zdôrazním, kde je problém: „Zmluva o výkone správy alebo zmeny jej zmeny, alebo jej zánik, sa schvaľuje.“ „Zmeny jej zmeny“, myslím, je tam jedno slovo „zmeny“ nadbytočné. Takže to treba, pán spravodajca, potom vypustiť. A čiarka pred „sa“ myslím, že tiež vzhľadom na slovenský pravopis asi navyše. Ale to si ja netrúfam povedať, lebo je, no. Ďakujem pekne za pozornosť. | [] | 4,017,242 |
33 | 2014-04-01 | Autorizovaná rozprava | 163 | Martvoň, Anton, poslanec NR SR | Anton | Martvoň | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, dovolím si zareagovať na vystúpenie. V prvom rade dovolím si povedať, že to, že je to problém neplatenia faktúr subdodávateľom, je to problém, ktorý je tu už dvadsať rokov a ktorý naozaj trápi množstvo živnostníkov a subdodávateľov. Všetci a myslím si, každý v strane SMER vie o tomto probléme a snaží sa to nejakým spôsobom navrhnúť ako riešiť. To, že v podstate rieši to, alebo teda ministerstvo dopravy zriadilo pracovnú skupinu, ktorá to teraz pripravuje, to riešenie súvisí aj s tým, že aj my, poslanci SMER-u, sme v priebehu roku prichádzali s viacerými návrhmi riešenia tohto problému, len jednoducho dáva sa to až teraz dohromady, lebo každý mal na to inú predstavu ako riešiť tento problém. Osobne ja dokonca som prišiel s návrhom, aby nezaplatenie faktúry, ktoré, s ktorou, s čím by sa spôsobila značná škoda, alebo bolo by to viac ako voči desiatim dodávateľom, by znamenalo naplnenie skutkovej podstaty trestného činu, ktorý som chcel nanovo definovať. Čiže ja osobne som napríklad prichádzal s tým, aby neplatenie faktúr bolo trestným činom pri spôsobení určitej škody. Ale jednoducho aj ostatní kolegovia poslanci prichádzali s inými návrhmi v iných rovinách. Čiže preto ministerstvo dopravy teraz zriadilo pracovnú skupinu, aby sa to dalo dohromady a vybrali sa tie čo najlepšie riešenia, ktoré by tento problém, ktorý je tu, áno, uznávam, dvadsať rokov, aby sa to vyriešilo. Čiže ja s vami plne súhlasím, je to problém, treba ho riešiť, len hovorím, toto by mala vyriešiť vládnuca strana, ktorá sa teraz na to chystá. Ďakujem. | [] | 4,038,144 |
48 | 2021-10-19 | Autorizovaná rozprava | 168 | Kašper, Igor, poslanec NR SR | Igor | Kašper | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na začiatok tohto bodu odcitovať časť tohto Dohovoru Rady Európy, ktorý hovorí o integrovanom prístupe k ochrane bezpečnosti a poskytovaní služieb na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach. Členské štáty Rady Európy a ďalšie zmluvné štáty Európskeho kultúrneho dohovoru, ktoré sú signatármi tohto dohovoru, berú do úvahy, že cieľom Rady Európy je dosiahnuť vyššiu mieru jednoty medzi členmi. Majú na zreteli právo jednotlivcov na fyzickú integritu a legitímne očakávanie jednotlivcov zúčastňovať sa na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach bez strachu z násilia, narušovania verejného poriadku alebo inej trestnej činnosti. Venujú pozornosť tomu, aby futbalové zápasy a iné športové podujatia prinášali radosť a boli príjemným zážitkom pre všetkých občanov a zároveň si uvedomujú, že vytvorenie príjemného prostredia môže mať významný a pozitívny vplyv na bezpečnosť a ochranu počas takýchto podujatí. Ďalej venujú pozornosť potrebe podporovať zapojenie všetkých zúčastnených strán do tvorby bezpečného prostredia na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach. Majú na zreteli potrebu dodržiavania právnych predpisov na futbalových a iných športových štadiónoch, ako aj v ich okolí, na prístupových cestách na štadióny alebo zo štadióna a na ďalších miestach, ktoré navštevujú tisícky divákov. Uznávajú, že športový svet a všetky organizácie a zúčastnené strany, ktoré sa podieľajú na organizovaní a riadení futbalových zápasov a iných športových podujatí, musia rešpektovať základné hodnoty Rady Európy, ako sú sociálna súdržnosť, tolerancia, rešpekt a zákaz diskriminácie. Je naozaj takým nepríjemným paradoxom, že tento bod tu máme práve dnes, po tom, čo sa udialo posledný víkend. Ja musím povedať, že som športovcom naozaj telom aj dušou ako aj viacerí z vás, ktorí sú tu v pléne, a víkend začal tak, že som konečne navštívil zrekonštruované Štiavničky u nás v Banskej Bystrici a kde domáca Dukla mohla odohrať po dlhých rokoch zápas. Veľmi som sa tomu tešil a iróniou je, že tiež to bolo proti Slovanu Bratislava, ale bolo to béčko. Dukla vyhrala a teším sa, že, a verím teda, že do tej prvej ligy, kde patrí, sa konečne dostane. O to viac som sa tešil na nedeľu, kedy som si chcel pozrieť, aj som začal pozerať duel dvoch našich najlepších futbalových klubov Spartaku Trnava a Slovana Bratislava a bol som svedkom niečoho, čo asi nemá obdobu nielen možno tu, ale aj široko ďaleko v iných štátoch. Bola to naozaj katastrofa a to, čo sa udialo na štadióne, naozaj nemá obdobu a som z toho nielen ja, ale samozrejme aj moji kolegovia boli, boli veľmi-veľmi sklamaní. Najhoršie na tom všetkom je asi to, že museli byť toho svedkom aj deti. Nielen pri obrazovkách, ale aj priamo na štadióne, kde videli, ako jednotlivé dva kluby alebo ich fanúšikovia, alebo tiež fanúšikovia alebo možno, alebo inak ich nazvať ako bláznom, bláznami, idiotmi alebo magormi sa ani nedá, kde nám predviedli nechutné divadlo, ktoré naozaj, na ktoré naozaj dlho nezabudneme. Tie deti už na ten futbalový štadión neprídu a dokonca mnohí z nich už ani nebudú chcieť chodiť na tréningy a toto je asi možno najväčší problém, ktorý nastal. Utrpel tu nielen celý slovenský futbal, ale dovolím si povedať, že dostal obrovskú facku celý slovenský šport. Môžeme teraz sa spytovať, kto zlyhal. Zlyhala organizácia, samozrejme organizátori futbalového zápasu, zlyhala polícia, zlyhali kluby, zlyhali fanúšikovia alebo možno aj niekto iný. Čo bol ten spúšťač toho všetkého, čo sa udialo na futbalovom štadióne? Či to bolo niečo, čo bolo už niekoľko dní predtým, či sa možno dohodli tí fanúšikovské, fanúšikovia jednotlivých tímov. Či bol problém už pri vystupovaní zo stanice a smerom na štadión, či bol problém, že pred začiatkom zápasu už lietali delobuchy na západnú tribúnu a potom, čo sa dialo ďalej, o tom už netreba, myslím si, ani nijakým spôsobom ďalej hovoriť. Aj na základe toho som inicioval aj so svojimi kolegami mimoriadny parlamentný výbor pre školstvo, vedu, vzdelávanie a šport a som rád, že sme sa dnes stretli a uzniesli sme sa na tom, že budúci utorok o 12. hodine sme si predvolali na tento výbor nielen šéfa Únie ligových klubov, jednotlivých zástupcov klubov Trnavy a Slovana, ale aj zastupujúceho policajného prezidenta a šéfa Slovenského futbalového zväzu. Sme tu na to, ak vieme nejakým spôsobom pomôcť, aby sme tie kroky urobili a myslím, že sme povinní a sme boli povinní urobiť aj takéto nejaké stretnutie. Ja si myslím, že môžeme urobiť dve veci: zmeniť legislatívu a zvýšiť exemplárne tresty pre takýchto chuligánov. Nie je predsa možné, aby pri takomto rizikovom zápase, o ktorom všetci vedeli, že je naozaj rizikový, bol nedostatočný počet či organizátorov, usporiadateľov, policajtov. Legislatíva, bohužiaľ, hovorí o tom, že v takomto prípade môže polícia zasiahnuť až potom, ako ich na to vyzve organizátor, pod organizátor zápasu. To pri rizikových zápasoch je podľa mňa nemysliteľné a toto je jedna z vecí, ktorú budeme musieť zmeniť, čo, dúfam, chápeme naozaj všetci a má toto oporu aj u ministra. Viem, že pán minister už niektoré kroky po tomto zápase začal robiť, čo sa, čo sa veľmi teším. Druhá vec je, som za absolútne exemplárne tresty pre tých, ktorí toto vyvolali, pre tých, ktorí vtrhli na trávnik, aby sme dali príklad raz a navždy, že takéto niečo sa už nemôže opakovať. A tu nestačí doživotný zákaz vstupu na ten štadión. Tu musí byť doživotný zákaz vstupu na akýkoľvek štadión, na akékoľvek športové podujatia a možno by to nemalo skončiť ani tým. Mala by tam byť, samozrejme, mal by byť, samozrejme, peňažný trest, mala byť možno trestnoprávna zodpovednosť a ísť naozaj ďalej. Tak ako sa to uskutočnilo niekedy v 80. rokoch v Anglicku. Mnohí si to pamätáte, kedy na zápase Liverpool – Juventus sa stala tiež podobná tragédia a odvtedy je tam pokoj. Futbal berú ako divadlo a naozaj si tam nikto nedovolí niečo podobné, ani ich to nenapadne. Nieže by také niečo urobil. Chcem sa zastať ale aj všetkých slušných fanúšikov, ktorých je drvivá väčšina. Bohužiaľ, kvôli takýmto 50 bláznom trpia všetci, nielen my, ale aj ostatní kolegovia, fanúšikovia a naozaj neviem, ako vy, ale mne sa napríklad ten naozaj trnavský páči a doteraz som to naozaj obdivoval, ale je to na naše pomery niečo, niečo neuveriteľné. Takže je to veľká škoda, že kvôli pár bláznom musia trpieť teraz všetci. Na záver by som chcel povedať, že sa už naozaj nikdy nechcem takéhoto niečoho, niečoho dožiť. Verím, že tie deti prinesieme späť na tie štadióny, že ich prinesieme na šport, aj keď teraz dostali veľkú facku. Ak má byť niečo, čomu vieme pomôcť, tak to je už na budúci rok, kde sa aj v Banskej Bystrici a v okolí uskutoční Európsky olympijský festival mládeže alebo inak povedané Mládežnícka olympiáda, kde privítame 50 krajín z celej Európy, kde bude 4-tisíc športovcov. Budú súťažiť v jedenástich športoch a verím, že aj takýmto spôsobom pritiahneme deti späť, takže pritiahneme deti späť k športu a že nebudú mať z neho strach a že budú mať naďalej z neho radosť. Ďakujem pekne. | [] | 3,872,078 |
29 | 2014-02-04 | Autorizovaná rozprava | 134 | Kuffa, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Kuffa | poslanec NR SR | Ja si dovolím len krátko reagovať na kolegu Mariána Kvasničku. Som ho pozorne počúval, to je taký umelecký prednes, také typické pre neho. Som si tak poznačil: úspech je najsilnejšia erotogénna zóna. No ale musím dodať, že ten úspech je zároveň aj veľmi nebezpečný a zvádza ťa k pýche. Toto je veľakrát v našich životoch to, čo nás ako sprevádza, príliš veľký úspech a všetci ťa obdivujú, tak veľmi často chýba nám potom tá skromnosť a veľakrát aj reálny pohľad na ten skutočný život, ktorý plynie okolo teba. Dovolím si povedať, že veľakrát možno, či už poslanci, poviem o poslancoch a možno aj o sebe, že ako by sme strácali ten kontakt s reálnym životom. Mne to veľakrát ako chýba. A dovolím si povedať, že ja to až tak zas tiež celkom, až tak nevnímam, až tak negatívne, ten jeden mandát a dosť. Naozaj sú to voliči, tí, ktorí rozhodujú v tých voľbách, no a keď chceš byť trikrát poslancom, od miestneho, obecného zastupiteľstva až po Národnú radu, a tí ľudia dajú tú dôveru, tak jak sa hovorí: hlas ľudu, hlas Boží. Tak ja by som to tak rešpektoval. A k tým púštnym otcom, tak ma napadla tiež taká vec, že Carlo Carretto napísal takú knihu, tak dovolím si aj ja trošku čosi zacitovať, „Púšť uprostred mesta“. Tú púšť alebo tú askézu, ktorú si spomínal, pán kolega, alebo tú striedmosť môžeš zažívať aj tu v Bratislave, aj vo veľkom meste. Len dnešný človek hnaný tým konzumizmom a zavalený tým hedonizmom tak jednoducho nemá tento priestor tuná, aby dokázal tak žiť ako tí púštni otcovia, ale to môžeš aj uprostred mesta. My... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,067,032 |
20 | 2011-07-07 | Autorizovaná rozprava | 33 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Markovič. | [] | 4,152,398 |
26 | 2004-05-12 | Autorizovaná rozprava | 113 | D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: | D | Lipšic | podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR | Pani poslankyňa spomínala, že podľa jej názoru by mali byť supranacionálne právne formy podnikateľských subjektov upravené v Obchodnom zákonníku. Ale parlament sa už vybral inou cestou. Veď máme schválený zákon o európskom zoskupení hospodárskych záujmov. A preto je pripravený návrh zákona o európskej akciovej spoločnosti. Jednoducho zrejme nemôžeme pred pár mesiacmi zvoliť prístup, že budeme mať osobitné zákony a potom inú právnu formu upraviť v Obchodnom zákonníku. To si myslím, že by bolo práve veľmi nesystémové. Z toho dôvodu je, ako pani poslankyňa spomínala, v pripomienkovom konaní návrh zákona o európskej akciovej spoločnosti, ktorý nadväzuje na už schválený zákon o európskom zoskupení hospodárskych záujmov. Čo sa týka otázok prekladu a právnych foriem komunitárneho práva, nechcem ísť do rozsiahlej polemiky, ale v zásade sú priamo aplikovateľné nariadenia Rady ministrov, ktoré vyžadujú doplnkovú, alebo ak chcete vykonávaciu právnu úpravu aj na úrovni členského štátu. Čiže tam si myslím, že v dôvodovej správe problém nie je a myslím si, že ten systém je načrtnutý správne. Otázka notárskych zápisníc je predmetom veľkej diskusie aj tu v parlamente a, samozrejme, nebránim sa o nej diskutovať v rámci druhého čítania. Priznám sa, že ja som pripravený na riešenie rôzne, tam sa nebránim ani zmene, ale novela Obchodného zákonníka podľa mňa z veľkej časti je nesporná a zlepšuje transpozíciu šiestich obchodných smerníc, a preto nevidím najmenší dôvod na jej vrátenie, skôr vidím dôvod na jej schválenie. Ďakujem, pán predsedajúci. | [] | 4,046,098 |
14 | 2007-10-16 | Autorizovaná rozprava | 28 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, poslancovi Pavlovi Pavlisovi. | [] | 4,081,406 |
58 | 2015-11-20 | Autorizovaná rozprava | 54 | Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR | Ľubomír | Petrák | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, veľmi krátky úvod k návrhu zákona. Návrh zákona má za cieľ reflektovať niektoré poznatky z aplikačnej praxe týkajúce sa právneho postavenia starostov obcí a primátorov miest a odstrániť niektoré legislatívne nedostatky, ktoré sú v existujúcom zákone. Sú tam v zásade tri oblasti, ktoré riešime. Prvá, zosúladenie dovolenky a vybraných pracovných podmienok starostov, kde je nejednoznačný výklad a aj nejednoznačná prax v súvislosti aj s existenciou alebo neexistenciou odborových orgánov pri jednotlivých samosprávach. Druhý bod je zavedenie sociálneho fondu aj pre starostov a primátorov. A tretí bod, sú to otázky, ktoré riešia, otázky stravovania starostov a primátorov a príspevok na stravovanie od zamestnávateľa pre nich, pričom znovu treba povedať, že nezavádza sa niečo, čo by bolo absolútne nové, ale znovu je to iba zosúladenie právneho stavu v celej Slovenskej republike, nakoľko niektoré samosprávy využívajú ustanovenia kolektívnych zmlúv tam, kde existujú odborové orgány, niektoré ich nevyužívajú a právne postavenie starostov, primátorov aj pri stravovaní je rôzne. Sú to vyslovene pragmatické, praktické otázky, ktoré sa snažíme v tomto zákone riešiť. Ja som aj v prvom čítaní povedal, zopakujem to aj tu, ročný dopad, ktorý sa týka otázok spojených so stravovaním, sa odhaduje zhruba na 230-tisíc eur vo všetkých samosprávach, ročný dopad na rozpočty obcí a miest, ktorý vyplýva zo sociálneho fondu, sa odhaduje vo výške zhruba 780-tisíc eur na všetky samosprávy, pričom treba povedať, že naplnenie sociálnych fondov pozitívne ovplyvní rozsah sociálnej politiky zamestnávateľov, ktorými sú obce a mestá voči všetkým svojim zamestnancom. To znamená, benefity nebudú čerpať iba alebo predovšetkým starostovia a primátori, ale všetci zamestnanci vo verejnej správe. Ďakujem pekne. | [] | 4,159,099 |
11 | 2012-12-12 | Autorizovaná rozprava | 111 | Hlina, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Hlina | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Ja sa tiež musím stotožniť aj s pánom Frešom, čo spomínal. Mne sa tiež páči oduševnenie. A ono je to aj takým neklamným znakom, toho oduševnenia, aj to, že bez papiera, že aj tomu veríte, čo hovoríte. Problémom je však, že tomu, čomu veríte, je z veľkej časti, budem zmierlivý, nie celkom správne. Viete, že... Ale ak by som vám mohol poradiť, a teda neprináleží mi to ani profesne, ste tu služobne dlhšie, ani vekovo asi, ja vám poradím v tom, že buďte spravodlivý. Ono to strašne pomáha, zjednodušuje to život. Ono si nemusíte ani moc pamätať. Lebo keď vyznávate ten princíp spravodlivosti, naozaj to pomáha, je to jednoduché. Z toho, čo tu zaznelo, by ste nemohli sedieť tam, kde sedíte, respektíve by sme mohli sedieť, ale s ľuďmi zarovno v jednom klube, trebárs vedľa pána Rašiho, ktorý vlastne donesie pozmeňovák, ktorý kryptovane, zákerne vytvorí systém, ako zmonopolizovať lekárne. Nemohli by ste byť v klube, kde máte ministra, ktorý za štátne peniaze točí videoklipy, ktoré prznia, ktoré škodia mládeži, váš kolega, pán Poliačik (Pozn. red.: správne má byť – „Počiatek“.). Viete, nemohli by ste sedieť tam, kde systémovo decimujete strednú vrstvu a vytvárate podnikateľské nebo pre určité persóny. Podnikateľské nebo, úplne absolutné pre vybraných ľudí. No nemohli by ste sedieť. To naozaj nesedí. Takže ak vám môžem pomôcť, to vaše presvedčenie bude ešte väčšie, ešte silnejšie, tie vaše myšlienky ešte správnejšie, keď budete spravodliví, ale ku každému. Ďakujem. | [
"(Pozn. red.: správne má byť – „Počiatek“.)"
] | 4,106,442 |
24 | 2008-06-18 | Autorizovaná rozprava | 144 | J. Burian, poslanec: | J | Burian | poslanec | Mňa zarazila, alebo teda ma veľmi potešili informácie, ktoré ste hovorili o takej osobe, ako je JUDr. Kozovský. No, toto je špeciálna osoba v tej celej kauze. Tak len pre zaujímavosť, aby ste pochopili, o čo vlastne ide. Správca konkurznej podstaty skrachovanej spoločnosti Perspektíva, ktorú teda prevzala pod záštitu Všeobecná zdravotná poisťovňa, má jednak vyplývajúce zo svojej povinnosti odsúhlasovanie záväzkov, pohľadávok a vytvárať podmienky preto, aby ten konkurz bol čo najefektívnejší. Stav bol taký, že Veriteľ mu zaplatil za to, čo mu vyplýva priamo z funkcie správcu konkurznej podstaty 6,6 milióna Sk. No, ak toto má byť normálne a vy ste to nejako v správe uviedli, že je to vlastne fakt, že on teda pracoval. No ak správca konkurznej podstaty má 2,75 % z výšky vymoženej pohľadávky priamo v skrachovanej spoločnosti Perspektíva, tak Veriteľ mu ešte na prilepšenie stravy dal teda 6,6 milióna. Asi to vnímal tak, že odmeny členov predstavenstva boli viac ako 7-miliónové, no tak treba aj tomuto pánovi niečo dať. Veď to je nehorázny nezmysel, až nehorázny čin urobiť niečo také, dať niekomu len tak, čo mu vyplýva priamo z jeho náplne. A teraz vráťme sa ešte k tomu pánovi Kozovskému. Veľmi zaujímavý fakt. Skrachovaná spoločnosť Perspektíva mala pohľadávky voči svojim subjektom a mala očakávať nejaké príjmy od týchto subjektov. Ale pán Kozovský s veľkou nonšalantnosťou predával tieto pohľadávky. Len tak pre zaujímavosť predal pohľadávky za 236 miliónov korún na Seychelské ostrovy nejakej firme Lavantex Continental ANC a predal to, čudujte sa svete, za 1 125-tisíc korún, čo je tak výťažnosť 0,45 alebo 0,47 % celkových pohľadávok. Zdá sa vám to byť normálne? A medzi týmito pohľadávkami je viac ako 200 miliónov pohľadávka voči Poštovej banke. Zdá sa vám to byť celkom normálne voči klientovi, ktorý je maximálne bonitný? Veď toto som ja ani nechcel otvárať skôr, ako vôbec bude nejaká diskusia, ktorá bude, a ja som prekvapený z toho, že ak ste si to písali sám a že ste si nedocenili tieto veci, škoda a ľutujem teda toho, kto vám pomáhal možno pri tom písaní, že vás neupozornil na takéto diletantstvá. To je len malý výťažok z toho. A to, čo som sa vám snažil povedať, že pán Kozovský dostal 6,6 milióna od Veriteľa, a to sú vlastne peniaze, ktoré vyšli z úrokov, ktoré mal Veriteľ na účte. No skúste uhádnuť, koho peniaze boli na Veriteľa na účte. Myslíte, že nejaký don Juan alebo niekto s modrými očami dal na ten účet Veriteľa? No iba štát tam dal. Tie úroky boli nikoho, len štátne. Čiže aj tie peniaze, ktoré ste hovorili, že to bolo z úrokov. No, to je nehorázny nezmysel. Takže len toľko na margo toho, čo ste povedali. Ja fakt ešte raz hovorím, ja som prekvapený, že práve vychádzate s tými argumentmi, ktoré sú jedny z najhorších argumentov, jedny z najhorších. Sú tu ešte horšie možno v rámci tejto správy. Ďakujem zatiaľ. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,037,530 |
33 | 2014-03-18 | Autorizovaná rozprava | 143 | Gibalová, Monika, poslankyňa NR SR | Monika | Gibalová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja sa pokúsim v mojom krátkom vystúpení poukázať na to, že nie všetky ošetrovateľské výkony vo všetkých zariadeniach sociálnych služieb sú uhrádzané zo zdrojov rezortu sociálneho. A najmä ide mi o to, že niektoré sociálne zariadenia, ktoré ja poznám a ktoré v tomto, v tejto problematike fungujú ako naozaj pilotné projekty alebo projekty veľmi ukážkové, z ktorých by sa dalo poučiť, tieto využívajú na vykazovanie výkonov ošetrovateľskej starostlivosti ADOS-ky. Ja tento, túto časť tejto novely zákona chápem ako také politické gesto, ako vzájomnú dohodu pani ministerky s pánom ministrom práce. Ale ja si nemyslím, a poviem to aj vo svojom vystúpení, že aj keď to nie je tak náročné na financovanie, že je to správna cesta. Ja to považujem za prvok navyše, pretože si myslím, že dobre fungujúce ADOS-ky, ktorých je, mimochodom, a pani ministerka to bude vedieť najlepšie, možno o 20 % viac v minimálnej sieti, ako by ich malo byť, vedia zabezpečiť tieto výkony špičkovými prostriedkami, špičkovým personálnym zabezpečením a naozaj to funguje. Ja to bližšie popíšem vo svojom vystúpení aj poviem konkrétne veci k tomuto. Čiže ja by som nešla touto cestou. (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,011,354 |
42 | 2005-05-26 | Autorizovaná rozprava | 52 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | (Po prestávke.) | [
"(Po prestávke.)"
] | 3,877,317 |
5 | 2003-01-14 | Autorizovaná rozprava | 130 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Nech sa páči, pán kolega, máte slovo. | [] | 3,884,560 |
60 | 2022-03-16 | Autorizovaná rozprava | 223 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Ďakujeme. Dávam slovo spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Dominikovi Drudulovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. | [] | 4,044,461 |
43 | 2019-03-26 | Autorizovaná rozprava | 197 | Fecko, Martin, poslanec NR SR | Martin | Fecko | poslanec NR SR | ... po takomto vlažnom, by som povedal, že tóne idem, aby sme to nemuseli stresovať, lebo ináč to by bolo ako z rýchlika, to nerád robím. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)"
] | 4,063,478 |
15 | 2024-06-27 | Autorizovaná rozprava | 33 | Šimečka, Michal, podpredseda NR SR | Michal | Šimečka | podpredseda NR SR | Ďakujem veľmi pekne a dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Branislavovi Vančovi. Nech sa páči. | [] | 4,026,354 |
75 | 2022-10-21 | Autorizovaná rozprava | 174 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec Dominik Drdul. | [] | 3,902,102 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.