session_num
int64
1
104
snapshot
date32
session_name
stringclasses
5 values
segment_num
int64
1
1.44k
speaker
stringlengths
6
170
first_name
stringclasses
241 values
last_name
stringclasses
744 values
role
stringclasses
287 values
transcript
stringlengths
2
108k
transcriber_notes
listlengths
0
342
id
int64
3.87M
4.23M
21
2013-06-26
Autorizovaná rozprava
233
Martinák, Ľuboš, poslanec NR SR
Ľuboš
Martinák
poslanec NR SR
Týmto sme odhlasovali všetky pripomienky zo spoločnej správy aj z rozpravy. A keďže mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, pán predseda, hlasovať o postúpení návrhu do tretieho čítania ihneď.
[]
3,969,894
10
2016-10-20
Autorizovaná rozprava
241
Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ján
Richter
minister práce
Ďakujem pekne. ... že sú pripravení nielen počas rokovania jednotlivých výborov Národnej rady, ale ak bude záujem aj predtým sa stretnúť a o veciach komunikovať a konzultovať. Tá možnosť tu bola daná aj v tom predchádzajúcom období, pretože tomuto zákonu predchádzalo medzirezortné pripomienkové konanie, doslova stovky pripomienok aj z rezortov, aj z ďalších inštitúcií. Boli tu ďalšie, by som povedal, pokusy alebo, alebo snaha podieľať sa na, na tvorbe tohto zákona. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť robil takéto stretnutie, kde boli prizvaní aj opoziční poslanci. Európska komisia na Slovensku organizovala takéto, takéto stretnutia, kde pozvala výnimočne opozičných poslancov. Nebolo ich veľa, ktorí sa toho zúčastnili, ktorí prejavili záujem. Dobre, bola tam pani Remišová, v podstate tie veci, ktoré vyjadrila tu, vyjadrila aj tam. Ale podstatná myšlienka, sme pripravení sadnúť si, komunikovať, konzultovať a, a vzájomne si mnohé veci, ktoré tu boli pomenované, vysvetliť. To je prvá a základná vec. Tu treba vidieť aj ďalšiu vec. Z hľadiska tej medzinárodnej komunikácie bolo tu veľmi veľa stretnutí, komunikácie s OECD, to znamená, to má istý kontext aj z hľadiska, nechcem povedať, že odobrovania, ale minimálne konzultácií a komunikácií aj na úrovni OECD. Toľko k tým všeobecným záležitostiam, ktoré sa týkajú, týkajú tej problematiky tvorby a pripravenosti ďalej komunikovať. Uvedomujeme si, že to je veľký zákon. Je to v podstate úplne nový zákon. Som presvedčený, že už nepríde garnitúra politická, ktorá by mala záujem viaceré inštitúty, ktoré tu boli dobré aj predtým, rušiť. Teraz, ak dovolíte, k tým pripomienkam, ktoré tu zazneli, a potom sa pokúsim zhrnúť tú diskusiu. Viacerí tu spomínali, spomínali ESO. No treba povedať, že tento zákon nie je o ESE. ESO bolo v prvom rade o verejnej správe ako celku ako takom, to je cez 300-tisíc zamestnancov, toto je o štátnej správe, o štátnej službe, to je plus-mínus 38-tisíc zamestnancov. Ale treba povedať a ja nechcem ako, ako riešiť problémy, za ktoré je zodpovedný kolega Kaliňák, ale aj v tej, v tej oblasti sa urobilo veľmi veľa pozitívneho. Veď tu si len treba zobrať, zanikli krajské úrady, pod okresné úrady sa spojila celá špecializovaná štátna správa. Veď to sú veľmi veľké zmeny, ktoré tu boli urobené. Samozrejme, tie klientske centrá, veď to je dneska veľmi pozitívne vnímané. Ten, ten klient, ktorý príde do týchto zariadení, má šancu a možnosť veľmi veľa vecí vyriešiť práve v tom klientskom centre, pokiaľ to nie sú nejaké, nejaké úzko, úzko špecializované. Toľko možno k tomu. Ja nechcem rozoberať tie ďalšie veci. Viaceré tie vystúpenia sa skôr venovali samotnému fungovaniu štátnej správy. Ambícia a snaha tohto zákona je vytvoriť podmienky a predpoklady pre to, aby z pohľadu ľudských zdrojov tá štátna správa v budúcnosti fungovala lepšie. Predpokladám, že na tomto, na tomto, na tomto sa zhodneme. Pán poslanec Fecko, prepáčte, ale, ale poznáme sa viac a dlhšie rokov, vy ste starý poslanecký kozák, ktorý už má veľmi veľa skúseností. Ostal som prekvapený, že ste absolútne nezdôvodnil to stiahnutie toho materiálu. To sa žiadalo. Veď aj, aj v živote, keď sa niečo sťahuje, no tak to musí mať nejaký opodstatnený základ. Aj tie gate keď si dáva niekto dole, má k tomu opodstatnený základ a dôvod. (Smiech v sále.) Prepáčte, že som bol takýto osobný, ale je to dôležité si uvedomiť, že to je veľký, veľký istým spôsobom záväzok, veľký návrh, ktorý dávate, a celkom prirodzene, ja neviem, na čo mám reagovať, lebo vy ste potom prešli skôr k tým osobným záležitostiam, ktoré sa týkajú vašich osobných skúseností z fungovania štátnej správy. K tomu sa vyjadrovať nebudem, ale myslím si, že taký návrh, ako je stiahnutie materiálu, by mal byť patrične aj zdôvodnený. No a to, čo som ešte chcel povedať, pretože tie vystúpenia boli relatívne všeobecné, čomu rozumiem, je prvé čítanie, to je všeobecná záležitosť. Reálne predpokladám, že v druhom čítaní prípadne výbory budú o konkrétnych veciach. Neviem, či ste celkom neopomenuli vyhlášky, na ktoré sa tento zákon odvoláva, ktoré hovoria o veľmi konkrétnych krokoch, ktoré dopĺňajú, rozširujú a konkretizujú veci obsiahnuté v samotnom návrhu zákona. To je si tiež potrebné uvedomiť. A úplne na záver k samotnému, k samotnému, samotnému prístupu a tej filozofie, ktorú tvorcovia zákona zvolili pri, pri tvorbe tohto zákona, je postavený na viacerých princípoch. Tie princípy vychádzajú z istého budovania štátnej služby. To znamená, nejedná sa len o nejaké teoretické myšlienky, ale je to založené aj na nejakých skúsenostiach, na nejakej aplikačnej praxi a na základe toho vychádza tých deväť základných princípov, na ktoré reaguje tento zákon ako taký. Veľmi stručne k nim. Princíp politickej neutrality. No nebude možné odvolávať bez uvedenia dôvodu. To je, to je ten hlavný bod, ktorý by som v súvislosti s týmto princípom chcel pomenovať. Princíp zákonnosti. Je tu tvorba nejakých kontrolných pôsobností, najskôr pôsobnosti – úrad vlády a úplne nová inštitúcia – Rada pre štátnu službu. Ďalej princíp transparentného zamestnávania, veľmi dôležitá vec, ktorá súvisí s tým, že sa zužuje počet situácií, prípadne konkrétnych dôvodov, kedy je daný proces možné realizovať bez výberového konania. A možno treba aj povedať k tým hromadným výberovým konaniam, myslím, že to bola pani poslankyňa Remišová, ktorá reagovala, že prečo len pri absolventoch. Paragraf 42 pripúšťa uplatniť túto možnosť v širšom priestore. Zákon pomenováva najmä túto oblasť, ktorá sa týka absolventov stredných, resp., resp. vysokých škôl. Princíp efektívneho riadenia, áno, absolútne súhlasím. Pokiaľ hovoríme v zákone o centrálnom informačnom systéme štátnej služby, no tak myslíme o jednom, v ktorom by malo byť zahrnuté celé to portfólio, ktoré sa týka získavania informácií a podkladov k nejakým možným rozhodnutiam. Princíp nestrannosti. Do zákona je tento princíp premietnutý cez povinnosti štátnych zamestnancov konať a rozhodovať nestranne, zdržať sa konanie, ktoré by mohli viesť ku konfliktu záujmov, k zneužívaniu informácií získaných v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na nejaký vlastný prospech alebo prospech niekoho. To je odpoveď na ten lobing. Ďalej princíp profesionality. To je otázka služobných hodnotení. Sme jedna z mála posledných krajín Európskej únie, kde v štátnej službe princíp hodnotenia neprebieha. My ho teraz zavádzame. Je, je tu proste ten návrh konkrétne daný. Ďalej princíp transparentného a rovnakého odmeňovania. Ak ste si všimli, doteraz platí v štátnej službe nejakých 32 rokov z hľadiska postupu, nejakej maximálnej hranice k dosiahnutiu tej najvyššej platovej triedy. No tento zákon to istým spôsobom odstraňuje. Sú tu ďalšie možnosti, ktoré smerujú k služobnému hodnoteniu a odmeňovaniu aj po tomto období. Ďalej princíp stability. Ten súvisí s prešetrením možnosti výpovede. To znamená, že sa čiastočne narúša to skončenie štátnozamestnaneckého pomeru z organizačných dôvodov, ktoré sa doteraz, doteraz tí, ktorí boli v exekutíve, všetci povedia, veľmi využívalo. Ďalej princíp rovnakého zaobchádzania. Otázka antidiskriminačného zákona, ktorá je premietnutá v tomto návrhu ako takom. No a ešte dve také vecné otázky, a to je zavedenie vekového cenzu. Ide o prvý spôsob skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona. Aj ten je tu premietnutý. Dokonca tento zákon reaguje aj na to, čo sa veľmi často objavuje z pripomienok najmä odborárov pri kolektívnom vyjednávaní, že tá tarifa triedy je tak, že posledné dve triedy sú už pod hranicou minimálnej mzdy a musia vždy byť doplácané do tej výšky minimálnej mzdy zo zákona. Aj na toto pragmaticky z hľadiska aplikácie zákona a skúseností tento zákon ráta. No a posledná myšlienka, tá sa týka tých politických, straníckych vplyvov na tvorbu štátnej správy. No ja poviem bez problémov áno. Ale, páni kolegovia poslanci, poslankyne, všetky politické garnitúry, ktoré doteraz boli pri moci, po voľbách, keď nastupovali, robili isté politické zmeny. A práve preto tento zákon a snaha tieto veci obmedziť. Ony úplne odstránené asi nikdy nebudú, ale musia byť isté princípy, ktoré musia byť pomenované – kde, ako. A tá snaha v tomto zákone je. Takže reagujeme aj na tie pripomienky. Áno, reagovali opoziční, možno keby sa garnitúra vymenila, možno by reagovali niektorí iní, ktorí sú teraz koaliční. Ale to je princíp, ktoré my, ktorý my priznávame, a práve preto máme snahu, ambíciu túto otázku tu riešiť. Toľko možno k reakciám, ktoré tu zazneli. Samozrejmá vec, ešte raz, podávame pomocnú ruku komunikácii nielen na samotných výboroch, aj predtým. Boli by sme veľmi radi, i keď to nie je môj osobný zákon, ale mám veľký záujem na ňom, keby tento zákon bol prijatý väčšou podporou ako len koaličnou. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
[ "(Smiech v sále.)", "(Potlesk.)" ]
4,135,154
48
2015-03-13
Autorizovaná rozprava
15
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Jurzyca, nech sa páči.
[]
3,896,025
57
2002-03-20
Autorizovaná rozprava
65
K. Tóthová, poslankyňa:
K
Tóthová
poslankyňa
Rada pre vysielanie a retransmisiu realizujúc tento platný zákon vydáva rozhodnutia, ktorými ukladá sankcie za porušovanie v televíznych vysielaniach týchto zákonom stanovených zákazov. A, čuduj sa svete, dnešné znenie zákona je také, že uložené sankcie sa míňajú účinku vzhľadom na úpravu lehôt, v rámci ktorých možno uložiť sankciu. Takto sa minula sankcia, teda nebola realizovaná, z roku 1999, keď bolo vystúpenie prezidenta Schustera a Markíza dostala 250-tisícovú pokutu. Táto pokuta prepadla vzhľadom na znenie zákona. Ďalej, keď bola uložená sankcia 2 mil. Markíze za vystúpenie speváka Müllera, ktorý propagoval drogy, taktiež táto sankcia prepadla. Ďalej, sankcia za vysielanie Pokémonov, ktorí veľmi zle pôsobia na našu mládež, ktorá bola uložená Slovenskej televízii v sume 400 000 korún, taktiež prepadla, pretože znenie súčasného zákona je zlé. Veľmi krátko si dovolím uviesť, že v lehote jedného roka ak má byť uložená sankcia, sa musí urobiť. Vymenujem veľmi stručne, Rada pre vysielanie a retransmisiu musí preskúmať stav veci a vydať rozhodnutie o uložení, ďalej, rozhodnutie rady sa musí doručiť do vlastných rúk zodpovedného subjektu. Po ďalšie, zodpovedný subjekt má 15-dennú lehotu na podanie odvolania, v ktorej v 99 % prípadov sa zodpovedný subjekt, ktorému je uložená sankcia, odvolá na Najvyšší súd. Po ďalšie, v tejto ročnej lehote sudca Najvyššieho súdu musí preštudovať spis, vytýčiť pojednávanie a rozhodnúť vo veci, zároveň vyhotoviť písomné rozhodnutie. Po ďalšie, v tejto ročnej lehote rozhodnutie Najvyššieho súdu sa musí doručiť do vlastných rúk povinného subjektu a zmocnenému zástupcovi Rady pre vysielanie a retransmisiu. Ak Najvyšší súd zruší rozhodnutie a vráti vec na nové prejednanie rady, toto všetko sa musí udiať, ešte aj nové prerokovanie rady v tej jednoročnej lehote. Ak súd vlastne potvrdí rozhodnutie rady, povinný subjekt obyčajne dobrovoľne neplní uloženú povinnosť, teda nerealizuje sankciu a v jednoročnej lehote sa musí stihnúť ešte aj realizovanie tejto sankcie prostredníctvom exekučného konania alebo exekútora, ktorého zmocňuje súd. A prevažne jeden-dva mesiace takéto zmocnenie trvá. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj vypočuť si to bolo veľa, nieto aby tieto orgány všetko to v jednoročnej lehote stihli. Z toho dôvodu sa rada v tomto smere stala bezzubým orgánom. To konštatovala už v júli naša tlač. Uvádzam napr. Pravdu z 12. júla 2001, ako aj ďalšie denníky: Nový Deň, Nový Čas a podobne. Preto poslanci sa rozhodli novelizovať tento zákon. Blížia sa voľby a všetky prestúpenia tohto zákona by taktiež vo volebnej kampani sa stali akosi nepostihnuteľné, lebo uvedenú procedúru v lehote jedného roku sa nedá stihnúť. Navrhujeme zmeniť § 64 ods. 3 tak, že by nebol formulovaný na „realizáciu rozhodnutia“, ale lehoty by boli na „rozhodnutie“ Rady pre vysielanie a retransmisiu. Ďalej dovoľte, aby som sa vyjadrila k spoločnej správe, ktorá bola prijatá gestorským výborom. Gestorský výbor navrhuje rozšíriť paragraf, teda rozšíriť náš poslanecký zákon o čl. I § 64 ods. 2 o vetu: „Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak došlo k porušeniu tohto zákona s vážnym celospoločenským dopadom.“ Poslanci predkladajúci návrh na vydanie zákona sa stotožnili s týmto návrhom gestorského výboru, považujú ho za prínosný, dokonca bol prerokovaný aj so zástupcami rady, ktorí ho taktiež pozitívne hodnotili. Ďalej, legislatívny návrh v § 64 ods. 3 sa týka legislatívnej techniky. Namiesto „k porušeniu povinnosti došlo“ zmena je: „bola povinnosť porušená“. Je to síce trpný rod, ktorý v slovenčine aj v právnych predpisoch neradi počujeme, ale predkladatelia prijímajú túto legislatívnotechnickú pripomienku. Ďalej, 3. bod gestorského výboru. Ide o zmenu návestia, predkladajúci poslanci taktiež súhlasia s týmto návrhom, bod 4, kde v § 64 sa vkladá odsek 6, ktorý znie: „Ak súd rozhodnutie rady zruší a vec vráti na nové konanie, rada rozhodne o sankcii najneskôr do 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia Najvyššieho súdu.“ Tento návrh gestorského výboru vítajú predkladatelia, stotožnili sa s ním aj zástupcovia rady. Ďalšia veta je navrhovaná: „Nové rozhodnutie rady o uložení sankcií sa vykoná po doručení rozhodnutia vysielateľovi.“ Nestretlo sa to s pozitívnym hodnotením Rady pre vysielanie a retransmisiu a predkladajúci poslanci tiež sa s týmto dovetkom nestotožňujú, preto sme toho názoru, že druhá časť by mala byť vynechaná. Ďalej, súhlasíme aj so zmenou účinnosti tohto návrhu. Ďalej dovoľte, aby som sa vyjadrila k pripomienkam legislatívneho odboru a aproximácie práva, ktorý vlastne dáva len legislatívne zmeny, ktoré sú premietnuté v spoločnej správe. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem vašu trpezlivosť ďalšími argumentmi akosi cvičiť, ale uchádzam sa jednoznačne o vašu podporu tohto legislatívneho návrhu. Všetci musíme mať záujem na vymožiteľnosti práva, teda aj vymožiteľnosti rozhodnutí Rady pre vysielanie a retransmisiu. Preto myslím, že tento legislatívny návrh podporíte. Ďalej, všetci máme rodiny a deti. Myslím, že nie je medzi nami niekto, kto by vedel podporiť propagáciu násilia, propagáciu diskriminácie, propagáciu devastácie životného prostredia a podobne. Ak toto všetci cítime, potom nemôžeme byť taktiež súhlasní s tým, že pokuty, ktoré sa za prestúpenie zákona ukladajú, sú nevymožiteľné vzhľadom na súčasné znenie zákona. Preto verím, že budete ústretoví a podporíte náš legislatívny návrh, o čo sa vlastne týmto svojím vystúpením u vás uchádzam. Ďakujem vám za pochopenie.
[]
4,049,038
14
2017-03-22
Autorizovaná rozprava
22
Uhrík, Milan, poslanec NR SR
Milan
Uhrík
poslanec NR SR
V poriadku, ja to kritizujem, chcem sa dostať; okrem toho to podporilo 40 mimovládok, pán poslanec Poliačik, Droba a tak ďalej. No a teraz k pointe. Pani ombudsmanka rozpráva o ochrane práv detí a zároveň sa zúčastňuje takýchto podujatí. Ja si myslím, že je tam proste ideologický rozpor, a pri všetkej úcte si myslím, že aj istá dezorientácia, lebo je rozdiel zastávať sa práv a zastávať sa trendov, ktoré vedú jednak k úpadku a jednak, bohužiaľ, aj k vymieraniu nášho národa. Čiže my túto správu pri všetkej úcte považujeme za pokryteckú a nemôžme ju zobrať na vedomie.
[]
3,968,843
36
2014-07-09
Autorizovaná rozprava
188
Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Jana
Vaľová
poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Bol podaný procedurálny návrh poslanca pána Novotného vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na prepracovanie. Preto najprv budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Nech sa páči, pán predseda, dajte o tom hlasovať.
[]
3,945,316
90
2023-05-09
Autorizovaná rozprava
61
Kollár, Boris, predseda NR SR
Boris
Kollár
predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 71, proti 27, zdržalo sa 42, 1 nehlasoval. Uvedený návrh sme schválili.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,974,020
34
2014-03-25
Autorizovaná rozprava
77
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Renáta
Zmajkovičová
podpredsedníčka NR SR
S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Viskupič.
[]
3,881,655
32
2021-06-22
Autorizovaná rozprava
235
Leščáková, Viera, poslankyňa NR SR
Viera
Leščáková
poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, ja len veľmi krátko k tomu, čo bolo povedané v rozprave. Situácia v predškolských zariadeniach vo veľkých mestách – ale správne bolo povedané, že nielen vo veľkých mestách, ale v mnohých samosprávach – je veľmi kritická čo do počtu, čo do počtu miest pre deti v škôlke. Treba povedať, že tento zákon prijala už bývalá vláda. Aj vtedy, keď bol prijímaný, bol súhlas vlastne asi naprieč politickým spektrom. Bol to naprieč všetkými odbornými, myslím si, že organizáciami, ktoré, ktoré pracujú v tejto oblasti, bol prijatý veľmi kladne, pretože, pretože to povinné predškolské zaškolenie je veľmi, veľmi z mnohých dôvodov, o ktorých hovorila pani kolegyňa Šofranko, dôležité pre, pre tie deti, ktoré potom prichádzajú na základné školy. Treba ale povedať, že zákon určil účinnosť od 1. januára 2021, a medzitým prebehli parlamentné voľby, medzitým prebehla pandémia COVID-u, tak mnohé samosprávy naozaj z objektívnych príčin nevedeli zabezpečiť také množstvo miest v škôlkach, ktoré sú momentálne potrebné. Treba ale jasne povedať, že, že miest v škôlkach pre predškolákov je dosť. Ide o to, že keby sme nerozšírili, tak ako to navrhujú páni poslanci, počet, počet práve o tieto nesieťové škôlky, tak by vypadli tie mladšie deti zo škô... z predškolských zariadení, čo by bol veľký problém, pretože ako pani kolegyňa Šofranko hovorila, ide o cez 3 000 detí. Čiže to nie je, to nie je malý počet. Treba ale trošku možno aj kriticky poznamenať smerom k niektorým, hovorím, veľmi často boli objektívne dôvody, ale mne zo samosprávy prichádzali aj, aj také spätné väzby, že, že veď to každý počíta s tým, že sa tá účinnosť posunie. Tým chcem pochváliť v podstate ministra školstva, že sa rozhodol, existovala totiž veľmi ľahká cesta, posunúť účinnosť toho zákona o rok, o dva a tým podľa mňa by sa tlačil len problém v podstate, by sme ten problém tlačili pred sebou. Takže vďaka nesieťovým škôlkam alebo vďaka nesieťovým predprimárnym zariadeniam v podstate teraz na tri roky vieme vyrobiť prechodné obdobie, v ktorom tieto deti vieme umiestniť do nesieťových, do nesieťových škôlok, a následne musí v podstate štát v spolupráci so samosprávou urobiť všetko preto, aby bolo dostatok miest v sieťových škôlkach. Tým ale chcem veľmi jasne povedať, lebo som v úzkej spolupráci s nesieťovými škôlkami, že keď hovoríme nesieťové, nehovorím o nejakých nekvalitných škôlkach. Áno, správne pani poslankyňa Šofranko povedala, že to sú škôlky, ktoré spĺňajú všetko, ináč by do toho registra, ktorý navrhujú poslanci, zapísané byť nemohli. Čiže spĺňajú dnes všetky, všetky podmienky, ktoré majú aj škôlky zaradené v sieti. Takže ďakujem veľmi pekne kolegom z výboru, že dali tento návrh. Je to návrh, ktorý prichádza o päť minút dvanásť, ale vie ešte riešiť situáciu. A ešte, pán, pán poslanec, vy ste sa pýtali na to, na čom vám odpovedal pán predsedajú... predseda výboru. Ono to bude takmer identické ako pri základných školách, kde sú školské obvody. Toto budú spádové obvody pri škôlkach, kde dieťa, jednoducho pokiaľ býva v tom školskom obvode alebo v spádovom obvode, musí byť prijaté do tej materskej školy. Ale rodič si môže vybrať akúkoľvek inú, ak mu ho tam príjmu, tak je to v poriadku. Ináč ale musí byť prijaté tam, kde má trvalý pobyt. Ale sú presne deti, ktoré z rôznych príčin ten trvalý pobyt nemajú, a práve len o tieto deti sa postará v podstate tá, tá štátna správa tým, že im určí miesto, kde budú vykonávať tú svoju povinnú, to povinné predprimárne vzdelávanie. Ďakujem veľmi pekne.
[]
4,123,516
20
2003-12-04
Autorizovaná rozprava
252
P. Hrušovský, predseda NR SR:
P
Hrušovský
predseda NR SR
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 78 za návrh, 54 proti, 4 sa zdržali. Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní vládny návrh zákona schválila. Teraz budeme hlasovať o vládnych návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali. O prvom, o zákone, o zmene a doplnení zákona 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov . Prosím pána poslanca Muránskeho, aby ako spoločný spravodajca výboru pre životné prostredie uvádzal jednotlivé návrhy hlasovania k prerokúvanému zákonu. Nech sa páči, pán poslanec Muránsky.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,884,319
44
2014-11-26
Autorizovaná rozprava
173
Mojš, Milan, poslanec NR SR
Milan
Mojš
poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
[]
4,026,269
19
2013-05-16
Autorizovaná rozprava
44
Paška, Pavol, predseda NR SR
Pavol
Paška
predseda NR SR
Pán poslanec Matovič.
[]
4,021,607
37
2014-09-19
Autorizovaná rozprava
4
Kéry, Marián, poslanec NR SR
Marián
Kéry
poslanec NR SR
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci, Zahraničný výbor Národnej rady ma uznesením č. 112 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 403/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. augusta 2014 č. 1146 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor, Výbor pre sociálne veci a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Zahraničný výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
[]
3,873,073
58
2015-11-11
Autorizovaná rozprava
272
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Peter
Pellegrini
predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty. (Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za hlasovalo 113, proti boli 3, zdržalo sa 14, nehlasovali 2. Lehotu sme skrátili.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,960,861
40
2019-02-05
Autorizovaná rozprava
90
Danko, Andrej, predseda NR SR
Andrej
Danko
predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 137, za 84, zdržalo sa 52, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach. Prosím určeného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Puciho, aby uviedol hlasovanie o bode 31 programu, je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov (tlač 1259). Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 1259.)
[ "(Hlasovanie.)", "(tlač 1259)", "(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 1259.)" ]
4,078,435
48
2015-03-18
Autorizovaná rozprava
89
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Peter
Pellegrini
predseda NR SR
Pán poslanec Šebej.
[]
4,058,172
21
2017-10-12
Autorizovaná rozprava
56
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za 41, proti 59, zdržalo sa 37 poslancov. Tieto návrhy neboli prijaté.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,970,897
51
2019-10-25
Autorizovaná rozprava
70
Suchánek, Alan, poslanec NR SR
Alan
Suchánek
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Po predrečníkoch aj po faktických poznámkach, v ktorých už mnoho zaznelo, nebudem hodnotiť komplexne stratifikáciu. Chcem len povedať, že hovorí sa o tom, že v slovenskom zdravotníctve je skrytý dlh 1,5 mil. eur, pardon, 1,5 mld. eur, ale ja som zachytil úplne iné informácie. A hovorili to analytici, ktorí tvrdia, že ten skrytý dlh je od 3 do 9 mld. Profesor Dragula v jednom rozhovore hovoril, že on sa to pokúsil, ešte keď bol predsedom lekárskej komory, nejako nataxovať, že jemu to vychádza okolo 5-5,5 mld. No, tí konzervatívni analytici tvrdia, že je to niekde okolo tých troch miliárd, tí druhí hovoria až k tým deviatim. No, myslím si, že niekde v tom strede by to mohla byť ozaj pravda. To znamená, že tento skrytý dlh sa ukazuje, alebo teda je skrytý práve v tých budovách, zariadeniach, vybaveniach od postelí, sociálnych zariadení, proste, proste kompletne. A na tomto všetkom naše slovenské zdravotníctvo práve trpí. Teraz prichádza ministerstvo so stratifikáciou. Ministerstvo zdravotníctva má byť regulátorom a konečne sa ako regulátor správa. Aj keď to nie je komplexná reforma celého zdravotníctva, pretože po tom, čo sa tu dialo za posledných desať rokov, to vôbec nie je také jednoduché. Práve preto máme takýto obrovský skrytý dlh a takéto obrovské problémy. Pretože nám tu nefungoval, ani len záchranný systém tu celkom dobre nefungoval, pretože to, to bola taká, by som povedal, len paraklinická doprava. Posadili alebo naložili pacienta a odviezli ho do najbližšej nemocnice, kde mu dokonca nevedeli ani pomôcť. A keby ho boli viezli do tej nemocnice, kde mu vedeli pomôcť, tak ho ešte poškodili, pretože, keď ho doviezli do nemocnice, kde mu nevedeli pomôcť, tak sa to zdržalo minimálne o nejakú hodinu, ak nie o dve alebo ešte aj o viac. Pretože keď už bol v zdravotníckom zariadení a bolo ho treba z tohto zariadenia previesť do ďalšieho, tak to už bol sekundárny prevoz. Ten nemal prioritu. Keďže prevážali sanitky kadejaké hlúposti, ktoré vôbec neboli indikované na prevoz, tak tento pacient trpel. Takže chcem povedať, že skutočne ministerstvo má byť regulátor a toto je skutočne regulovanie nemocničnej starostlivosti. Hovorí sa o neefektivite v našom zdravotníctve, ako povedal doktor Baláž. Je to citlivá téma a že nie je, nie je kvantifikovaná, nie je analyzovaná dobre. Ale minister zdravotníctva vždycky tvrdí, že je to neefektívne, a preto tam nedá, nedá peňazí, toľko peňazí, koľko, koľko sa žiada. (Reakcia navrhovateľky.) Minister financií, pardon, minister financií vždy tvrdil, že nemôže dať toľko peňazí, lebo je to neefektívne. Takže minister financií, neviem na základe čoho má na to jednotku, ktorá mu to analyzuje, takže asi to tvrdil. Ak tvrdíme, že to naše zdravotníctvo je neefektívne, tak práve táto stratifikácia zavádza efektivitu. Ak hovoríme, že slovenské zdravotníctvo má problémy s kvalitou, a môžme sa porovnávať, či už je to dĺžkou dožitia a či je to kvalitou dožitia po určitom veku, a teda dožitia v zdravom veku alebo aj v iných parametroch. Dokonca v mnohých parametroch, ako sú, ako sú parametre kvality, ani nevieme, ako fungujeme. Takže v tomto určite táto stratifikácia zavádza kvalitu. Tým, že zavádza špecializáciu, a čo chcem vyzdvihnúť, nielen tie počty výkonov a druhy výkonov, ktoré budú môcť robiť len tí, ktorí ich robia častejšie, a to je ešte podľa mňa dôležitejšie, lebo tie počty operácií sme vedeli aj dneska spočítať veľmi jednoducho, ale zavádza indikátory kvality a tie doteraz neboli. Vieme, že pri nozokomiálnych infekciách sme najlepší na svete v štatistike, ktorú, ktorú vykazujeme, ale pravda je niekde úplne inde. My vykazujeme v štatistike niekde jedno, dve percentá a špičkové, kvalitné zdravotníctva vykazujú niekoľkonásobne väčšie počty. Takže jednoznačne určite kvalitu. Tým, že dôjde k zníženiu lôžok pre akútnu starostlivosť, tak na jedno lôžko dostane ten poskytovateľ väčší finančný obnos. To je veľmi dôležité, pretože na jedného pacienta, ktorý to bude potrebovať, bude možné mu poskytnúť ďaleko kvalitnejšiu, lepšiu starostlivosť a bude môcť dostať viac, ako dostáva dnes. Hovoríme, že máme dlhšiu priemernú zdravotnú starostlivosť, to znamená, že ju treba skrátiť. Je, je tam, samozrejme, ministerstvo pripravilo následnú zdravotnú starostlivosť, ale ja chcem povedať jeden príklad, ktorý sme zažili v Českej republike. Po kardiologických operáciách, po kardiochirurgických operáciách, napríklad aj keď vymenia chlopňu alebo urobia bypass, na štvrtý, najneskôr piaty deň, pokiaľ pacient nemá nejakú komplikáciu, odchádza do kúpeľov. Ani nie na chronické lôžko v nemocnici, ale do kúpeľov. Tie kúpele si tak vybavili, sa vybavili personálne, že si získali lekára z týchto, z tak..., napríklad z takejto kliniky kardiochirurgickej, dajú ho ešte na dvadsaťštyri hodín na JISK-u, tam si ho kvalitný lekár odsleduje, a keď vidí, že tento pacient nemá žiadne komplikácie, tak ide na normálnu, bežnú izbu v kúpeľnej liečebni a ďalších tridsať dní je potom rehabilitovaný. Tento pacient odchádza po tridsiatich dňoch už zrehabilitovaný, nemusí čakať na žiadnu ďalšiu kúpeľnú liečbu po troch, šiestich alebo koľkých mesiacoch, ale odchádza zrehabilitovaný a v podstate ten jeho stav je vyriešený. Tam dokonca nemajú problém ošetriť chirurgickú ranu. Takisto sa to napríklad deje pri operáciách TEP-iek, teda napríklad bedrového alebo kolenného kĺbu. Od piateho dňa dostáva komplexnú rehabilitačnú liečbu. Nemusí čakať ako u nás pacient, kým mu ten kĺb a hlavne teda tie, tie mäkké tkanivá, svaly, šľachy a tak ďalej stuhnú, ale jeho rozcvičujú hneď v niekoľkých fázach denne a on po tridsiatich dňoch odchádza tak zrehabilitovaný, ako to je len možné. A títo ľudia, ktorí napríklad majú, majú termín operácie na výmenu tohto bedrového kĺbu, tak tam už dokonca je taký problém, že oni by dokázali ešte aj viacej, viacej odoperovať a už rok dopredu títo pacienti si, si zabezpečujú rehabilitáciu, takže podľa, lebo tá nie je až tak dostupná, tak radšej si potom podľa toho, kedy asi vie si objednať tú rehabilitáciu, dojedná aj tú operáciu. Lebo už vie toľko, že keď to chce dobre zrehabilitovať, radšej trošku neskôr sa dá zoperovať, ale chce hneď byť rehabilitovaný. O tomto je tá efektivita a týmto by sme my mohli začať dobiehať toto, čo máme na Slovensku zabehnuté. Okrem toho tým, že znížime počet akútnych lôžok, tak získame určité počty personálu, či to budú lekári, či zdravotné sestry. Pretože na tých chronických lôžkach nebude potrebné toľko lekárov ani zdravotných sestier, a tým pádom ten dnešný nedostatok relatívne budeme môcť, aj keď dočasne, nahradiť. To, čo sa hovorí, že či tí lekári budú ochotní cestovať za prácou, keď bude ochotný cestovať za prácou a bude špecialista a bude sa, bude sa chcieť ďalej realizovať vo svojej práci, určite pocestuje, možno sa aj presťahuje. A keď nebude chcieť, tak môže prejsť do ambulantnej sféry, v ktorej sú tiež problémy. Takže určitým spôsobom a dočasne toto bude riešiť aj nedostatok – riešiť? – aspoň trošku zlepší nedostatok personálu. To, čo bolo tu povedané, že keď napríklad vzniknú tie, tie oddelenia jednodňovej chirurgie napríklad, že tí operatéri tam prídu. No ono sa to deje už dneska, skutočne. Tieto niektoré pracoviská si zazmluvnia na niektorý deň nejakých operatérov a začína to fungovať už dnes. Myslím, že tá, tá mobilita za prácou dneska funguje. Dokonca to niekedy funguje tak, že lekár vo väčšej nemocnici, keďže je po nočnej službe a ráno musí odísť domov, tak niekedy si práve na ten deň, keď má po službe, zazmluvní u takéhoto súkromného poskytovateľa a chodí tam operovať. To proste niekedy takto aj sa rieši nedostatok personálu. Nebudem sa už teraz venovať stratifikácii a rozoberať ju, len týchto pár poznámok som chcel povedať. Čo chcem ale povedať, je, že stratifikácia má veľkú podporu u odborníkov, u analytikov, ekonómov a dokonca aj na zdravotníckom výbore sme sa možno na 90 % alebo minimálne 85 % vedeli zhodnúť, že je dobrá, že je potrebná a že dá sa povedať, že aj dobre urobená. A teraz nastáva ten problém. Ja si uvedomujem, aj všetci si uvedomujeme, že ten čas pred voľbami je nešťastný a ktovie, či prejde, skôr to tak vyzerá, že neprejde. Ale, a tu by som chcel poprosiť politikov, všetkých politikov, od predsedov strán až po predsedu parlamentu a aj predsedov strán a aj ostatných politikov, ak máte výhrady, tak ich povedzte, nech sa o nich rozprávame a nech ich buď vyvrátime, alebo ak je to skutočné, tak to vylepšíme. Ale, prosím, nestrašme ľudí, pretože pokiaľ sa spraví anketa a opýtame sa ľudí, že či sa dajú radšej operovať v najbližšej nemocnici, kde to pomaly nerobia alebo robia veľmi zriedkavo, alebo radšej pôjde niekde ďalej, do vzdialenejšej nemocnice, ale dostane dobrú nemocnicu, tak všetci vám povedia, že áno. Ľudia, ktorí sa starajú o svoje zdravie, tak si to dopredu zisťujú. Ak niekto dostane infarkt srdcového svalu alebo cievnu mozgovú príhodu, tak už dnes vďaka ministerstvu ho vezú tam, kde mu vedia pomôcť. A tých stredísk nie je veľa. Dneska sa vie, že s cievnou mozgovou príhodou by mal byť pacient v takomto centre ideálne do troch hodín, samozrejme, čím skôr príde, tým následky budú menšie. Ak vieme týchto pacientov s tými najvážnejšími situáciami viezť do takýchto centier, tak potom pacient so zápalom žlčníka alebo so zápalom červovitého prívesku, teda s apendixom, ozaj môžme zaviesť, pretože tam ani dve, ani štyri hodiny nerozhodujú o živote, pokiaľ to nie je, samozrejme, zastaralé. A preto chcem poprosiť politikov, aby nestrašili ľudí, pretože pokiaľ zasejeme do hláv ľudí, že je to zatváranie nemocníc, tak už im potom ťažko vysvetlíme niekedy, o dva, o tri, o štyri, o päť mesiacov, že je to v ich prospech. Tak aspoň, prosím, toto nerobme. Pretože ak to aj teraz neprejde, tak je dôležité, že sa o tom začína debatovať, ale nech sa o tom debatuje k veci a kvalitne s tým, že chceme niečo riešiť, ale nestrašme ľudí, lebo ak ľudí veľmi vystrašíme, tak ich poškodíme. Ďakujem.
[ "(Reakcia navrhovateľky.)" ]
3,894,137
78
2022-12-08
Autorizovaná rozprava
123
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Juraj
Blanár
podpredseda NR SR
Pán poslanec Štefan Kuffa, môžete reagovať na všetky faktické poznámky, ktoré zazneli na vaše.
[]
4,086,111
16
2013-03-27
Autorizovaná rozprava
54
Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ján
Mičovský
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Krajinu môžme riadiť mnohými spôsobmi, určite je potrebné ju riadiť zákonmi. Ale tak ako možno riadiť mnohými spôsobmi krajinu, prípadne rodinu, alebo firmu, existuje jeden spôsob, na ktorý chcem upozorniť v súvislosti s predkladaným zákonom, a to je osobný príklad. Domnievam sa, že to je najvyššia forma riadenia, ktorá má veľmi silnú účinnosť, je veľmi pravdivá a poctivá. A túto poctivosť nachádzam aj v predloženom návrhu zákona, kde v prípade, že by sme ho prijali, čo teda odporúčam, tak by sme ukázali príklad, ktorý rozhodne je hodný toho, aby sme v dobe krízy takéto príklady dávali a takto poctivo sa chovali nielen k financiám občanov, ale aj k tým našim. Ďakujem pekne.
[]
3,981,318
12
2011-02-04
Autorizovaná rozprava
60
Laššáková, Jana, poslankyňa NR SR
Jana
Laššáková
poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela zvýrazniť a upriamiť pozornosť ctených pánov poslancov koalície na tú časť vystúpenia pána poslanca, v ktorom hovorí, že v prípade verejnej voľby generálneho prokurátora bude zrejmé a menovite, ktorý poslanec hlasoval za kandidáta a ktorý nehlasoval za uvedeného kandidáta. Domnievam sa, že možno takýmto hlasovaním asi koalícia zabije dve muchy jednou ranou, pretože jednak bude verejná voľba, to znamená, že musí byť zvolený ten kandidát, ktorého si vybrala koalícia, a po druhé každý poslanec, ktorý bude hlasovať za generálneho prokurátora, môže možno od neho žiadať aj určité protislužby. Verte, že v personálnych otázkach podľa mojej mienky nie je možná verejná voľba a zvlášť u takejto profesie, ako je funkcia generálneho prokurátora, ktorý má postavenie ústavného činiteľa v zmysle Ústavy Slovenskej republiky.
[]
4,044,730
53
2015-07-02
Autorizovaná rozprava
184
Susko, Boris, poslanec NR SR
Boris
Susko
poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda Národnej rady. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Vystupujem k návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní a svoj príspevok by som chcel rozdeliť na dve časti. V prvej časti by som chcel zareagovať na vystúpenie pána poslanca Zajaca a v druhej časti by som chcel povedať niečo k samotnému návrhu zákona. V tomto svojom príspevku by som sa chcel prihlásiť k myšlienke podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý povedal, že nie je proti tomu, aby sme uľavili primátorom a starostom z povinnosti obstarávať cez elektronické trhovisko, ale zároveň povedal, že celkom nerozumie posúvaniu spodného limitu, keďže z oficiálnych štatistík obchodovania na trhovisku vyplynulo, že až 56 % obchodov sa uskutočnilo pod hranicou tisíc eur. To znamená, že existuje veľa verejných obstarávateľov a to aj v samospráve, ktorí si tento nástroj verejného obstarávania dobrovoľne osvojili a používajú ho bez ohľadu na finančný limit. Chcem k tomu tiež povedať, že aj po zvýšení hranice z tisíc na päťtisíc eur, nie je zakázané obstarávať cez elektronické trhovisko pod touto hranicou a, samozrejme, budem veľmi rád, keď budú na trhovisku pribúdať aj malé zákazky. A vyzývam, vyzývam k takémuto obchodovaniu aj všetkých poctivých a zodpovedných starostov, ktorí nechcú, aby na nich padal tieň podozrenia z machinácií pri verejnom obstarávaní, ku ktorému ich nabádal dnes, žiaľ, ráno aj pán kolega a poslanec Zajac z KDH, keď povedal, citujem: „Áno, samospráva pôjde cez verejné obstarávanie, ale tých, ktorých pozvú do tohto verejného obstarávania, budú známi a budú poznať tieto firmy a tí budú medzi sebou súťažiť.“ Koniec citátu. Podpredseda Zajac sám seba usvedčil z politikárčenia v boji o hlasy starostov. Asi si myslí, že keď im poradí z pôdy Národnej rady správať sa klientelisticky a korupčne, budú voliť jeho hnutie. Vyzývam k celospoločenskému verejnému odporu proti takýmto praktikám, ktoré odporúča KDH a v dnešnom vystúpení jeho podpredseda pán poslanec Zajac. Úspory verejných financií sú dôležitou každodennou témou a na trhovisku sa vyrátavajú z najvyššej a najnižšej ponuky predloženej v riadnej hospodárskej súťaži. Takúto úsporu nie je možné dosiahnuť pri papierovom verejnom obstarávaní, ku ktorému sa pán poslanec Zajac chce vrátiť dvíhaním takéhoto limitu. Takže toľko k tomuto dvíhaniu, dvíhaniu limitu. Teraz k samotnému dôvodnému návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní. Treba povedať, že právo vždy reaguje len následne, až na nejaké spoločenské vzťahy, ktoré v spoločnosti vzniknú, či už sú to vzťahy pozitívne alebo sú to vzťahy negatívne. Problém so schránkovými firmami nie je problémom tejto vlády a tohto volebného obdobia, ale je to problém dlhodobý, ktorý evidujeme už viacero volebných období, a nevyriešila ho ani vláda Ivety Radičovej napriek záväzku a sľubu SDKÚ, ktorý dokonca mala SDKÚ uvedený vo svojom volebnom programe. Citujem: „Zabezpečíme, aby sa na obstarávaniach a zmluvných vzťahoch so štátom a so správami, samosprávami“, pardon, „nemohli zúčastňovať firmy, ktorých vlastníci nie sú identifikovateľní.“ Práve naopak, vláda Roberta Fica promptne reagovala na vzniknutú spoločenskú situáciu koncom minulého roka a okamžite reagovala na aktuálnu spoločenskú objednávku a predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorý reagoval na túto vzniknutú situáciu vo vzťahu k vlastníkom takzvaných schránkových spoločností. Následne Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktoré zaviazalo vládu pripraviť a predložiť návrh, ktorý má riešiť danú problematiku komplexnejšie, najmä vzhľadom ku konečnému užívateľovi výhod, nielen vlastníkovi takýchto firiem. V tomto uznesení sú v zásade štyri body, ktoré by navrhovaná úprava mala obsahovať, a to: vytvoriť verejný register užívateľov konečných výhod s cieľom dosiahnuť efektívnejšie a transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami pri verejnom obstarávaní, zabezpečenie verejnej kontroly, zabezpečenie vymáhateľnosti a rozšírenie na narábanie s verejnými financiami plošne. Ako povedal aj sám pán poslanec Beblavý, už v prvom čítaní tento návrh vyriešil tri z týchto štyroch bodov uznesenia. Teda zaviedol verejný register užívateľov konečných výhod s cieľom dosiahnuť efektívnejšie a transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami pri verejnom obstarávaní, zabezpečil verejnú kontrolu a zabezpečil aj vymáhateľnosť v prípade nesplnenia týchto podmienok, ktoré zákon zavádza. Zostala otvorená otázka rozšírenia na narábanie s verejnými prostriedkami vo všeobecnosti alebo plošne. A teraz by som niečo rád povedal k tejto otázke. V prvom rade je potrebné povedať, že v procese prípravy tohto návrhu nebolo jasné, v akej forme bude nakoniec schválená štvrtá smernica o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorá okrem iného zavádza povinnosť vytvoriť centrálny register konečných užívateľov výhod na celoeurópskej úrovni. V zásade plošne mal by sa ďalej vytvoriť zoznam nespolupracujúcich krajín a ďalšie. Čiže legislatívne upravovať niečo, čo mala smernica následne upravovať a následne by sme museli opätovne prispôsobovať náš právny poriadok tomuto systému, by práve bolo možné považovať za neefektívne nakladanie s verejnými prostriedkami. Viem a je mi jasné, že budem hneď počuť protiargument, že štvrtá smernica je už schválená, to však v tomto momente nie je podstatné, pretože to nie je otázka len schválenia legislatívneho textu smernice, ale komplexného nastavenia celého procesu vytvorenia takéhoto celoeurópskeho registra konečných užívateľov výhod, čo ešte nie je vôbec jasné, ako bude fungovať. Okrem toho... A, samozrejme, aj ďalších inštitútov, ako je zoznam nespolupracujúcich krajín na celoeurópskej úrovni a podobne, ktorý s tým má byť úzko prepojený. Okrem toho treba povedať, že vláda sa musela rozhodnúť, či pripraví návrh, ktorý bude riešiť tento problém, povedzme, v úvodzovkách, na 75 %, ak prijmeme tvrdenia pána poslanca Beblavého, že sú vyriešené tri body zo štyroch, matematicky to tak vychádza, a následne pripravovať rozšírenie na verejné financie plošne, a to v reálnej dobe určenej v uznesení vo vzťahu k verejnému obstarávaniu, teda tak, aby sme mali návrh na stole dnes v druhom čítaní, alebo sa bude venovať aj tomu štvrtému bodu hneď, čo by však znamenalo, že takýto návrh by sme tu nemali možno nasledujúce dva roky. A prečo si to myslím? Jednoducho preto, že v prípade verejného obstarávania tu máme príslušný úrad, ktorý je na túto činnosť tak personálne, ako aj technicky a procesne vybavený, samozrejme, však len vo vzťahu k verejnému obstarávaniu, keďže jeho kompetencie sú v zákone o verejnom obstarávaní jasne dané. Ak by sme to mali rozšíriť plošne, už by to nemohol robiť Úrad pre verejné obstarávanie, ale muselo by to byť zverené do pôsobnosti iného orgánu. Najpravdepodobnejšie, ako to vychádza z analýz, do pôsobnosti registrového súdu, čo by však predstavovalo ďaleko komplikovanejšiu a rozsiahlejšiu legislatívnu zmenu, mnoho právnych predpisov a nedalo by sa to vyriešiť len takouto v zásade krátkou novelou zákona o verejnom obstarávaní. Pretože tu nejde len o jednoduché zadefinovanie a vytvorenie registra konečných užívateľov výhod, ako to tu mylne sa niektorí snažia naznačiť, ale ide o nastavenie celého procesu kontroly a sankčného procesu, ktorý je už dnes zavedený v zákone o verejnom obstarávaní, a Úrad pre verejné obstarávanie ho môže okamžite začať aplikovať, samozrejme, ale len vo vzťahu k procesom vo verejnom obstarávaní. To, že zavedieme, že do registra konečných užívateľov výhod začleníme aj iné inštitúcie pri nakladaní s verejnými financiami, nič nerieši, pretože Úrad pre verejné obstarávanie nemá kompetencie sankčne alebo kontrolne pôsobiť voči týmto organizáciám mimo verejného obstarávania. Teda ak príde k zisteniu porušenia týchto predpisov, tak môže Úrad pre verejné obstarávanie vo vzťahu k verejnému obstarávaniu toto riešiť a riešiť to až po zrušenie, respektíve vypovedanie zmluvy aj po jej uzatvorení. Úrad pre verejné obstarávanie nemá kompetencie na takýto sankčný proces vo vzťahu k nakladaniu s inými druhmi verejných financií ako vo vzťahu k verejnému obstarávaniu a teda nie je možné mu jednoducho doplniť plošnú pôsobnosť. To si vyžaduje ďaleko rozsiahlejšiu legislatívnu úpravu, ako som už teraz spomínal. A preto aj návrhy, ktoré tu podali a predložili kolegovia pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Beblavý a ďalší, sú len takou politickou deklaráciou, ale neriešia vôbec tento problém, pretože len samotná povinnosť registrovať sa v registri konečných užívateľov výhod nič nerieši bez ďalšieho procesného konania, ktorý musí nasledovať v prípade, ak sa zistí porušenie, čo už však tieto pozmeňujúce návrhy neriešia s výnimkou udelenia sankcie, čo však samotný problém podľa môjho názoru nerieši. To neznamená, že tento proces je ukončený, samozrejme. Máme teraz vyriešené schránkové firmy vo vzťahu k verejnému obstarávaniu, čo reagovalo na najpáčivejší problém, ktorý sme v danom čase mali. A ďalej môžeme pracovať na rozšírení plošne v intenciách prijatej štvrtej smernice. Nakoniec treba povedať, že tento návrh zohľadňuje aj návrhy, ktoré predložil pán poslanec Beblavý v rámci komisie, ktorá bola súčasťou prípravy návrhu, ako napríklad, že pri podnete nie je potrebné predkladať dôkazy, alebo naliehavý právny záujem, že hodnoverným spôsobom podnikateľ predloží doklady, atď., ako aj návrhy, ktoré predložilo Občianske združenie Zastavme korupciu. Na záver by som chcel poukázať na skutočnosť, že táto problematika nie je taká jednoduchá, ako sa to snažia kolegovia z opozície tu prezentovať a nedá sa vyriešiť komplexne plošne vo vzťahu k všetkým verejným financiám za tri dni, ani tri mesiace. A dokumentujem to slovami bývalej ministerky spravodlivosti pani poslankyne Lucie Žitňanskej, ktoré boli publikované v denníku SME 26. 4. 2011. Tento článok s názvom „Sľub o zverejnení vlastníkov firiem SDKÚ asi nesplní“ hovorí nasledovné: “Najsilnejšia vládna strana pred voľbami sľubovala odkrytie majiteľov firiem, ktoré hospodária s verejnými financiami. Dnes sa jej to také jednoduché už nevidí. Už žiadna Interblue ani Ibertax nebude na občanoch Slovenska zarábať stovky miliónov eur, sľubovala v predvolebnom programe najsilnejšia koaličná strana SDKÚ. Chcela, aby firmy, ktoré neodkryjú svojich vlastníkov, nemohli obchodovať so štátom či samosprávami. Takmer rok po voľbách sa jej to už nevidí ako veľmi reálne. Ťažký sľub. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z SDKÚ chce riešiť vlastnícke štruktúry v novele zákona o verejnom obstarávaní. Náčrt zákona by mala mať do mesiaca. Už dnes však pripúšťa, že ide o zložitý proces. ´Nerada by som špekulovala. Nie je to úplne jednoduchá záležitosť. Musíme nájsť riešenia tak, aby sme boli v zhode s úniovými predpismi,´ povedala pani ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Odkryť vlastnícke vzťahy pritom chcela SDKÚ už počas prvých sto dní vládnutia. ´Ani vláda, ani ministerstvo spravodlivosti nemôže vyriešiť všetky problémy, ktoré táto republika má, v priebehu prvých sto dní,´ vysvetlila Žitňanská. O splnení sľubu pochybuje aj podpredseda SDKÚ a vlády Ivan Mikloš. Nemyslí si, že by sa zverejňovanie akcionárov dalo realizovať cez zákon. Nie všetko sa dá riešiť zákonmi, ktoré môžu vyzerať na pohľad páčivo, no v realite by boli ťažko uplatniteľné alebo dokonca kontraproduktívne, povedal jeho hovorca Martin Jaroš. Problém by podľa neho mohol vzniknúť napríklad pri veľkých firmách obchodovaných na burze. Treba zvážiť, či viac ako „kobercový nálet“ nejakou legislatívou nepomôžu dobrej veci nezávislé médiá a tretí sektor, ktoré budú pozorne dohliadať na napĺňanie verejného záujmu, povedal Jaroš. Firma s nejasným pozadím stojí za poslednou kauzou SDKÚ, ktorá takmer položila vládu Ivety Radičovej. Spolu s členom SDKÚ Ondrejom Ščurkom totiž novú budovu daniarom v Košiciach prenajíma aj cyperská firma, ktorej vlastníci sú nejasní. Právnici pochybujú. ´Nesmiete diskriminovať uchádzačov vo verejnom obstarávaní. To je európska legislatíva,´ hovorí právnik Radovan Pala. Upozornil, že aj keby sa formulka o odkrývaní vlastníkov dostala do zákonov, bude problém informácie o vlastníkoch preverovať. Veľa manažérov ani nevie, kto je ekonomický vlastník firmy, povedal. Právnik Andrej Leontiev súhlasí. Dodal, že firmy sa spravujú podľa práva krajiny, v ktorej sú registrované. Slovenským právom vieme regulovať len subjekty, ktoré spadajú pod slovenské právo, a to sú slovenské spoločnosti a slovenské osoby. V Únii pritom existujú rôzne formy spoločností, ktoré neumožňujú dopátrať sa ku skutočným vlastníkom. Napríklad trust je inštitút, kde vystupuje jedna osoba v mene inej, a nikde nie je možné zistiť, kto je skutočný vlastník, hovorí. Trust totiž funguje tak, že jedna osoba na základe zmluvy s reálnym majiteľom figuruje v obchodnom registri ako vlastník, ale v skutočnosti zisky spoločnosti posúva ďalej skutočnému majiteľovi. O vykonateľnosti sľubu SDKÚ pochybuje aj šéf Transparency International. ´Neprekvapilo by ma, keby ho strana nesplnila.´ Myslím tým stranu SDKÚ. ´Cestou, ako potlačiť klientelizmus, sú podľa neho otvorená verejná súťaž. Klientelistické dohody sú z definície horšie ponuky ako trhové ceny, a preto ich šance na víťazstvo v dobre spravených súťažiach sú mizivé,´ dodal." Čiže myslím si, že toto hovorí za všetko, a myslím si, že to, že SMER predložil v súčasnom období návrh zákona, ktorý rieši aspoň verejné obstarávanie, je viac, ako spravili ktorékoľvek vlády predtým. Čo však, samozrejme, neznamená, že tu ten proces skončí, ale bude pokračovať vo vzťahu k verejným financiám vo všeobecnosti, už ako som spomínal, v súlade s prijatou štvrtou smernicou. Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, skončil som.
[]
4,169,010
46
2015-02-11
Autorizovaná rozprava
4
Pfundtner, Edita, poslankyňa NR SR
Edita
Pfundtner
poslankyňa NR SR
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k obom uvedeným návrhom. Oba návrhy spĺňajú po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona, tlač 1365, prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní, aby návrh zákona, tlač 1366 prerokoval rovnako ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona, ako aj navrhnutého zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že oba návrhy, t. j. návrh ústavného zákona, ako aj návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň oba návrhy prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhov vo výbore v zmysle uvedených rozhodnutí predsedu Národnej rady. Vážená pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
[]
3,984,045
12
2003-05-21
Autorizovaná rozprava
176
A. Záborská, poslankyňa:
A
Záborská
poslankyňa
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ešte, prosím, zapnite pani poslankyňu Záborskú...
[]
4,066,303
59
2022-02-25
Autorizovaná rozprava
295
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Milan
Laurenčík
podpredseda NR SR
Pán poslanec Miroslav Žiak. (Ruch v sále.)
[ "(Ruch v sále.)" ]
4,155,534
12
2024-04-18
Autorizovaná rozprava
126
Hargaš, Ján, poslanec NR SR
Ján
Hargaš
poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len v krátkosti nejak vysvetlím náš postoj k tomu zákonu, už som to hovoril aj v prvom čítaní a teda rozumiem, že pán minister je teda len posol správ, pretože to kompetenčne spadá pod úrad vlády, ale ešte raz to zarámcujem, ako som to zarámcoval v prvom čítaní, pretože, žiaľ, medzi prvým, druhým, tie pripomienky, ktoré zazneli vtedy, sa nezapracovali. Na Slovensku máme tisícky informačných systémov v štátnej správe. Stovky väčších, desiatky tých naozaj najväčších. Ale všetky blednú závisťou, pretože je naozaj minimum informačných systémov, ktoré si vyslúžili vlastný zákon. Čiže už len to je prvý varovný signál, že samostatný zákon o informačnom systéme, si myslím, že nie je dobré riešenie a v rámci prvého čítania, ktoré sme mali na predošlej schôdzi, som aj vysvetľoval, prečo to nie je dobré riešenie. V tomto konkrétnom prípade to nie je dobré riešenie preto, že ten zákon je napísaný tak detailne, že si myslím, že z implementačného hľadiska čokoľvek tam budú chcieť príslušní úradníci niekedy v budúcnosti zmeniť, zakaždým budú musieť novelizovať ten, ten zákon. A je to do takej úrovne napísané, že dokonca údaje, ktoré sú spracuvávané v tomto systéme, sú taxatívne vymedzené, dokonca sú vymedzené aj údaje, ktoré sa nejak proaktívne predvypĺňajú v rámci nejakých žiadostí alebo formulárov, čiže ak bude chcieť štát predvypĺňať nejaký iný údaj v rámci formulárov a žiadostí, tak bude si musieť zmeniť zákon. To je z legislatívneho hľadiska naozaj veľmi zlé riešenie, slovami klasika To neděláš dobře, Jaromíre, s tými sirkami, to sa ti vypomstí, aj toto sa vypomstí a myslím si, že toto bude jeden z veľmi často novelizovaných zákonov, keď budeme chcieť reagovať na nejaké, na nejaké implementačné, implementačné okolnosti, ktoré sa, ktoré sa zmenia. Úradníci tak hovoria, či je to dokument hodný pripomienok, alebo skôr hodný stanoviska, tak aj v tomto prípade ten zákon je tak detailne napísaný, že to ani nie je hodné nejakého, alebo nieže hodné, ale že nedá sa to opravovať cez pozmeňováky, tá úroveň detailu. Tie pozmeňováky, ktoré boli prijaté vo výboroch, aj pozmeňovák, ktorý prekladal pán poslanec Horecký, vylepšujú niektoré jeho časti, ale celá tá filozofia zákona je podľa môjho názoru zlá, je to príliš detailne napísaný zákon, hovoril som to tu aj ako spätnú väzbu pánovi ministrovi, hovoril vtedy, že si robí poznámky a bude to riešiť, zrejme sa to nepodarilo teda vyriešiť. Čiže stále tu máme prílišný detailný, detailný zákon a to je teda, ja na vysvetlenie nášho, nášho postoja, že po obsahovej stránke tento systém potrebuje nejaké legislatívne ukotvenie, v minulosti to bolo pár paragrafov v rámci zákona o štátnej službe, teraz sa z toho spravil samostatný zákon a neskutočne to nabobtnalo, tá úroveň detailu, takže my za takýto zákon, žiaľ, nebudeme môcť zahlasovať a dopredu varujem, že myslím si, že to bude zákon, ktorý sa bude musieť často novelizovať a často meniť, pretože aplikačná prax prinesie nejaké požiadavky. A keďže ten zákon je tak detailne napísaný, tak sa budú musieť riešiť legislatívnou formou, nie nejako podzákonnou normou alebo nejakým nariadením, alebo nejakou vyhláškou, alebo niečím. Takže myslím, že si zarobíme na problém v implementačnej praxi, keď takto detailné zákony sa budú robiť. Dúfam, že už pri ďalších zákonoch sa to nebude takto, takto písať, pretože potom to neprospieva nejakej flexibilite pre IT-čkárov, keď chcú ten systém, systém vylepšovať. Takže to len toľko naše vysvetlenie k tomu, ako sa k tomu zákonu postavíme, ak sa niečo zásadné vo zvyšku rozpravy nestane, čo nepredpokladám, že pán navrhovateľ teraz príde s úplne iným konceptom tohto celého zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.
[]
4,173,920
5
2006-10-17
Autorizovaná rozprava
15
P. Paška, predseda NR SR:
P
Paška
predseda NR SR
Dúfam, že tí kolegovia, ktorí budú mať záujem, využijú túto možnosť. Pristúpime teraz, dámy a páni, k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov . Vládny návrh zákona ste obdržali ako tlač 91. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 102. Ja požiadam teraz podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby v zastúpení uviedol vládny návrh zákona.
[]
4,082,216
31
2018-05-10
Autorizovaná rozprava
180
Saková, Denisa, ministerka vnútra SR
Denisa
Saková
ministerka vnútra SR
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne za otázku, tretiu asi k tejto téme. Tak ako som spomínala, všetky kontroly osôb pri prekračovaní vonkajších hraníc schengenského priestoru sa riadia nariadením Európskej komisie 399/2016, čo patrí do kódexu schengenských hraníc. A odpoveď moja znie, že v súčasnosti neexistuje žiadny schengenský informačný systém alebo systém, ktorý platí pre schengenský priestor, ktorý by zaznamenával vlastne výstup a vstup alebo teda, resp. prekročenie schengenskej hranice osobami. Toto zaznamenávanie sa deje iba skutočne manuálne, to znamená, že sú vstupové a výstupové pečiatky, ktoré sú dávané do pasov, ale len príslušníkom tretích krajín. Tu však musíme povedať, že Slovenská republika vyvinula systém a ministerstvo vnútra vyvinulo systém a je prevádzkovateľom národného systému, ktorý sa volá Centrálna lustračná konzola, kde sa po dobu troch rokov zaznamenávajú všetky osoby, ktoré prekročili schengenskú hranicu na vstupe a výstupe. Dovolím si ešte tvrdiť, že tento systém sme implementovali v priebehu rokov 2007, 2008. Postupne prechádza nejakými upgradami, ale Slovenská republika zhruba od 90. rokov v rámci ministerstva vnútra implementovala a prevádzkovala systém Boris, ktorý takisto historicky zaznamenával všetky osoby, ktoré vtedy vlastne prechádzali, boli v nástupe alebo výstupe vtedajšej hranice Slovenskej republiky. Taktiež si dovolím informovať, že v súčasnosti Európska komisia vytvorila pracovnú skupinu, ktorá pracuje na vytvorení schengenského informačného systému, ktorý sa má nazývať Entry-Exit. To znamená, že sa budú zaznamenávať vstupy a výstupy jednotlivých osôb, teda prekročenie schengenskej hranice, a zároveň nielen to bude platné pre občanov tretích krajín, ale pre všetkých. Malo by to byť platné aj pre občanov, ktorí sú vlastne občania Európskej únie. Toľko asi k vašej otázke. A pardon, preverením nášho informačného systému a preverením osoby so spomínaným menom sa nenašiel žiadny záznam. To znamená, že neevidujeme, že táto osoba prekročila pozemnú hranicu s Ukrajinou, ktorú má Slovenská republika, a taktiež neevidujeme žiadne meno, ktoré by zaznamenala hraničná kontrola na letiskách, ktoré sú v Slovenskej republike. Ďakujem pekne.
[]
4,182,222
5
2020-04-07
Autorizovaná rozprava
123
Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR
Jaroslav
Karahuta
poslanec NR SR
Ďakujeme, pán podpredseda. Zvolávam schôdzu Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v rokovacej miestnosti č. 148 o 13.45 hod. Ďakujem
[]
3,941,428
39
2018-12-13
Autorizovaná rozprava
112
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte...
[]
4,154,335
72
2022-09-28
Autorizovaná rozprava
154
Kuffa, Filip, poslanec NR SR
Filip
Kuffa
poslanec NR SR
Som prihlásený v rozprave.
[]
4,187,349
8
2007-03-22
Autorizovaná rozprava
228
J. Počiatek, minister financií SR:
J
Počiatek
minister financií SR
Ďakujem.
[]
4,059,105
53
2015-06-18
Autorizovaná rozprava
33
Mikloš, Ivan, poslanec NR SR
Ivan
Mikloš
poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
[]
3,984,806
24
2008-06-19
Autorizovaná rozprava
48
I. Štefanec, poslanec:
I
Štefanec
poslanec
A ja vám to poviem ešte raz. V auguste 2006, keď tak viete hadgeovať, 11,6 miliardy eura bolo 440 miliárd korún. Vtedy, kedy boli schválené eurofondy, kedy vy ste boli vo vláde. Keď tak viete hadgeovať a uplatnili by ste túto vašu taktiku, toto vaše know-how, tak ku dnešnému dňu v dnešnom kurze, ktorý vyhlasuje Národná banka Slovenska, by táto suma bola 350 miliárd korún. Vážený pán podpredseda, 90 miliárd korún by ste ušetrili, pokiaľ by ste vaše know-how aplikovali. Že je to hlúposť, že sa to nedá, to som povedal a hovorím vždy, ale vy nás presviedčate o tom, že sa to vraj dalo robiť. Takže, keď usvedčujete niekoho z hlúposti, usvedčujete vašich najvyšších predstaviteľov. No a keď hovoríte, že tento návrh nemá žiadny význam, tak prosím vás, odpovedzte mi na otázku, prečo ho váš predseda päťkrát predkladal v minulom volebnom období. On si robil srandu z občanov, on si robil srandu z tento snemovne? Keď to nemalo žiadny význam? Veď sme vás len usvedčili, že ste nahí. Urobili sme len to, čo ste robili v minulosti. Teraz, keď to odmietnete, tak sa ukážete, ako to s ľuďmi myslíte. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)" ]
4,096,501
17
2017-05-16
Autorizovaná rozprava
112
Pčolinský, Peter, poslanec NR SR
Peter
Pčolinský
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Pán kolega Marosz, tak ja pripomeniem, čo už som povedal minule, keď sme rokovali o tomto bode. Ja už mám informácie dlhšie, že tu máme špekulantov, ktorí chcú vypaľovať štát, a vy ste sa pýtali, že ako vypaľujú štát. Tak predstavte si, že máte nejaký znalecký posudok na zhruba 40 euro za meter štvorcový a niekto si dá urobiť iný znalecký posudok, ktorý hovorí o tom istom pozemku, že má hodnotu 120 euro/meter štvorcový. Máme tu rozdiel 80 euro za meter a pri tisícoch hektároch, desaťtisícoch akože to je celkom zaujímavá suma. Podľa mojich informácií to predraženie, ktoré pýtajú títo vypaľovači, tak je niekde okolo 30 – 35 miliónov euro, čo je jedna miliarda korún. Čiže naozaj je tu pár ľudí, ktorí žiadajú niekoľkonásobne viac, ako sú tie znalecké posudky štandardné, pri rôznych pozemkoch rôzne. A keď sa pýtate, že kto to je. No, môžme sa tam baviť o jednej eseročke, môžme sa tam baviť o viacerých fyzických osobách a môžme sa tam baviť o rôznych partneroch istých ľudí, ktorých, opakujem ešte raz, zaujíma migrácia morskej tresky alebo túlavé psy v Rumunsku, hej. Viac sa asi dovtípite. Čo sa týka manažérskych zlyhaní, s tým ja súhlasím. Tých zlyhaní je v tomto štáte až, až. O tom ani sa nemusíme baviť. Čo sa týka dlhovej brzdy, ktorú ste spomínali. No, ja som videl také video, kde predseda vlády s ministrom financií sa potľapkávali, že ušetrili jednu miliardu euro, máme o jednu miliardu euro do plusu, tak dlhová brzda načo. Tu máte jednu miliardu, stavajte, čo chcete. A ešte k NDS-ke, to je prúser na prúser.
[]
4,099,151
53
2015-06-17
Autorizovaná rozprava
250
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Miroslav
Číž
podpredseda NR SR
Pán poslanec Hlina.
[]
3,957,650
40
2019-02-06
Autorizovaná rozprava
188
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Andrej
Hrnčiar
podpredseda NR SR
Pani podpredsedníčka.
[]
3,924,234
15
2003-07-03
Autorizovaná rozprava
52
I. Šimko, minister obrany SR:
I
Šimko
minister obrany SR
P. Rusko, podpredseda NR SR: Poprosím pána poslanca, aby sa zdržal takýchto prejavov.
[]
4,036,540
25
2013-10-30
Autorizovaná rozprava
104
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ján
Figeľ
podpredseda NR SR
S posledným vystúpením v rozprave, nech sa páči, Martin Poliačik.
[]
4,184,025
4
2016-05-17
Rozprava
82
Nachtmannová, Oľga, poslankyňa NR SR
Oľga
Nachtmannová
poslankyňa NR SR
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Číž, ja vám ďakujem za vaše vystúpenie. Pred necelou hodinou sme sa zhodli s kolegyňou z opozície, že politika do problematiky, ktorá sa týka detí, vyslovene nepatrí. Vy ste vo svojom vystúpení veľmi názorne ilustrovali, že určitým politikom, a tuná, žiaľbohu, musím konštatovať, že v tomto prípade to boli političky, toto nič nehovorí, nič im nie je sväté a za každú cenu sa proste potrebovali zviditeľniť. A je im jedno, že tým niekomu ublížia, niekoho pošpinia. Pán poslanec Číž, ja sa pripájam k vašim úvodným slovám, že by mala okrem ochrany práv existovať aj etika uplatňovania práv. Ďakujem.
[]
3,999,109
26
2004-05-13
Autorizovaná rozprava
31
B. Bugár, podpredseda NR SR:
B
Bugár
podpredseda NR SR
Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.
[]
4,132,227
51
2005-10-27
Autorizovaná rozprava
53
S. Janiš, poslanec:
S
Janiš
poslanec
A neviem, prečo tu strašíte, že odchádzame od jadrovej energetiky, keď Mochovce je v pláne dostavať, ale pozor, páni zo Smeru, nie za štátne peniaze, nie za peniaze daňových poplatníkov, ako to vy máte vo zvyku hovoriť, štát zafinancuje, štát bude garantovať, štát dá záruky, nie za tieto peniaze, ale za privátne peniaze. A keď sa dostavajú Mochovce za privátne peniaze, o to v podstate ide, v tom je náš rozdiel, nie o to, aby sa rozhadzovali peniaze daňových poplatníkov na veľké investičné diela, aby to potom štát roky rokúce splácal z peňazí daňových poplatníkov. Ak je to ekonomicky výhodnejšie a konkurencieschopné, tak tie privátne peniaze sú oveľa efektívnejšie, a preto to treba stavať z privátnych korún. To je toľko k rozprave, pán podpredseda, skončil som.
[]
3,882,594
4
2012-07-31
Autorizovaná rozprava
226
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Blaha, nech sa páči.
[]
3,922,306
51
2021-12-09
Autorizovaná rozprava
51
Kollár, Boris, predseda NR SR
Boris
Kollár
predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 135 poslancov, za 87, proti 10, zdržalo sa 38. Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
[ "(Hlasovanie.)" ]
4,162,021
24
2008-07-01
Autorizovaná rozprava
139
P. Pelegrini, poslanec:
P
Pelegrini
poslanec
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 824 zo 14. mája 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný návrh zákona, na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 16. júna 2008 a v gestorskom výbore do 17. júna 2008, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a regionálny rozvoj, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 386 z 10. júna 2008, výbor pre hospodársku politiku uznesením č. 337 z 10. júna 2008, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a regionálny rozvoj uznesením č. 260 z 10. júna 2008, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 185 z 10. júna 2008 a výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 102 z 10. júna 2008. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy uvedené v časti IV tejto spoločnej správy o počte 34 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne, o bodoch 1 až 4, 6 až 15, 17, 18, 20, 21, 22, 24, 25, 27 až 31, 33 a 34 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bodoch 5, 16, 23 a 32 hlasovať s odporúčaním neschváliť ich a o bodoch 19 a 26 hlasovať s odporúčaním neschváliť ich. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predložený vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 368 zo 17. júna 2008. Súčasne ma výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
[]
4,190,544
23
2013-09-04
Autorizovaná rozprava
112
Paška, Pavol, predseda NR SR
Pavol
Paška
predseda NR SR
(Hlasovanie.) 145 prítomných, 136 za, 9 sa zdržalo. Návrhy sme schválili. Ešte jedno hlasovanie, o zákone č. 475 o výkone trestu odňatia slobody (tlač 655). Je to hlasovanie v prvom čítaní. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 655.)
[ "(Hlasovanie.)", "(tlač 655)", "(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 655.)" ]
4,068,733
14
2017-03-28
Autorizovaná rozprava
397
Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
Natália
Grausová
poslankyňa NR SR
Ďakujem za slovo. Ja len dúfam, že v budúcnosti, neskôr sa budeme vyrovnávať aj s ďalšou škvrnou na Slovensku a to je, že dôjde aj k odsúdeniu zločinu Mikuláša Dzurindu, ktorý sa podieľal na vraždení tisícov nevinných Srbov, civilistov, žien a detí, keď svojvoľne a bez súhlasu parlamentu povolil prelety smrtiacich lietadiel cez slovenské územie. Tak ja dúfam, že sa budete, kolegovia poslanci, snažiť, aby aj toto sa bolo vyriešené a najmä potrestané.
[]
3,935,516
94
2023-06-23
Autorizovaná rozprava
107
Kavecká, Monika, poslankyňa NR SR
Monika
Kavecká
poslankyňa NR SR
To mne je jedno, ale, prosím vás pekne, akože veď to ruší... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
[ "(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)" ]
3,894,932
19
2013-05-28
Autorizovaná rozprava
133
Gibalová, Monika, poslankyňa NR SR
Monika
Gibalová
poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
[ "(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)" ]
4,067,240
72
2022-10-18
Autorizovaná rozprava
93
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Gábor
Grendel
podpredseda NR SR
S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mazurek.
[]
4,063,091
21
2021-01-12
Autorizovaná rozprava
92
Kočiš, Eduard, poslanec NR SR
Eduard
Kočiš
poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Kolega Mazurek, veľmi pekne sa ti chcem poďakovať za vysokoodborný príspevok k tejto debate. Naozaj mnohí, ktorí ste ho tuná urážali, mnohí, ktorí ste ho tuná dehonestovali, nesiahate kolegovi Mazurekovi ani v prejave, ani vo vedomostiach, ani v práci poslanca ani len po špičky topánok. Tých, ktorých som sa dotkol, som rád, že viete, o kom rozprávam. Pán predseda vlády Igor Matovič sa na včerajšej nezmyselnej hodinovej tlačovej konferencii predstavil alebo postavil pred nejaký nezmyselný graf, ktorý bol nejakou kombináciou Mont Blancu, Elbrusu, Kilimandžára a Gerlachu. Proste krivka sem, krivka tam. Tu nám to kleslo, tu nám to stúplo a vtedy viete toto a vtedy viete toto. Proste obyčajný človek, ktorý by aj keď chcel sledovať tohto blázna pred grafom, nemá ani šajnu, o čom tento človek rozpráva. A jeho traja súpútnici Mikas, Heger a Krajčí tam budú stáť, budú mu prikyvovať, budú rozprávať, áno, Igor, super, Igor, úžasné, Igor, a obyčajní ľudia pred televízorom na to pozerajú ako teľatá na maľované vráta. Jednoducho tento človek, čo slovo, to perla. Krivka nám stúpne, krivka nám klesne, lebo. Krivka nám klesne, krivka nám stúpne. Robíte to zle, lebo sa stretávate. Robíte to dobre, lebo sa nestretávate. Lockdown nezabral, vláda premrhala miliardu eur, premrhali sme testy, hazardujeme so zdravím ľudí, ale musíte nám veriť! A vakcína. Keď nebude vakcína, nevrátime sa už nikdy do normálneho stavu. Hlúposť!
[]
4,135,618
44
2014-11-25
Autorizovaná rozprava
24
Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Miroslav
Beblavý
poslanec NR SR
A pri jej zaradení v súčasnom programe to hrozí opäť. Myslím, že kauza, ktorej sme boli svedkami v uplynulých týždňoch, vrátane odstúpenia predsedu Národnej rady a nejasností okolo jeho majetkového postavenia a jeho povinností v súvislosti s jeho majetkovým postavením len ukazuje, že túto novelu je potrebné prijať a je potrebné ju v procese prijímania modifikovať, to je samozrejme tiež, ale nie je vhodné ju naďalej odkladať. Preto navrhujem, aby sme o nej rokovali hneď po tom, čo skončíme rokovania v prvom čítaní o skrátených zákonoch, medzi ktorými teda je návrh vlády riešiť verejné obstarávanie schránkových firiem. Ďakujem.
[]
3,902,154
42
2009-10-22
Autorizovaná rozprava
50
I. Štefanec, poslanec:
I
Štefanec
poslanec
Tak ako pred mesiacom, aj teraz hovoríme o možnosti zlepšenia kontroly Recyklačného fondu. Považujem to za nevyhnutné, pretože Recyklačný fond je ozaj svetový unikát, ktorý zhoršuje prostredie pre tvorbu pracovných miest, zväčšuje prerozdeľovanie v spoločnosti a nakoniec, bohužiaľ, zvyšuje ceny pre ľudí. Recyklačný fond sa ukázal časom, že je len priestorom pre korupciu, klientelizmus a jeho prostriedky sú absolútne nekontrolovateľné. Preto sme spolu s pani poslankyňou Tkáčovou predložili, spolu predložili tento návrh, ktorý má zabezpečiť, aby Najvyšší kontrolný úrad mal právo kontrolovať práve tieto prostriedky. Chceme predovšetkým poriadok, transparentnosť a lepšiu kontrolu. Toto je hlavný dôvod predloženého návrhu a myslím si, že každý, kto má záujem o lepšiu prehľadnosť prostriedkov, o sprehľadnenie finančných tokov, tak verím, že bude na našej strane a podporí tento návrh. Dámy a páni, aj týmto si vás dovoľujem požiadať o túto podporu. Ďakujem pekne.
[]
4,089,094
1
2020-03-20
Autorizovaná rozprava
143
Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
Monika
Kozelová
poslankyňa NR SR
Sľubujem. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)" ]
4,006,182
45
2010-01-20
Autorizovaná rozprava
130
P. Paška, predseda NR SR:
P
Paška
predseda NR SR
(Hlasovanie.) 84 prítomných, 81 za, 3 proti. Aj tento návrh získal podporu. Pán podpredseda Národnej rady Tibor Cabaj uvedie hlasovanie o návrhu na skrátené konanie o zákone č. 575 o organizácii činnosti vlády, je to tlač 1477. (Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov , tlač 1477.)
[ "(Hlasovanie.)", "(Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov , tlač 1477.)" ]
4,231,095
50
2015-04-15
Autorizovaná rozprava
72
Baláž, Vladimír, poslanec NR SR
Vladimír
Baláž
poslanec NR SR
Ja vám ďakujem, pán poslanec, za váš prejav, bol naozaj veľmi dobrý. Myslím, že dobre popísal situáciu v slovenskom zdravotníctve. Takto ju cítim aj ja a v svojom prejave na podporu pána ministra budem tiež podobne referovať to, čo sa deje v slovenskom zdravotníctve. My tu vplyvom politických tlakov, pod vplyvom médií, vplyvom rôznych pseudokáuz vytvárame dojem, ako keby všetko, čo sa v zdravotníctve deje, bolo zlé. Vytvárame dojem nepriateľstva medzi jednotlivými skupinami, medzi pacientami, medzi zdravotníkmi. Nie je to dobrá cesta. Je to presne tak, ako ste povedali, že v našej nemocnici sa vyšetrí vyše 550-tisíc pacientov počas jedného roka a tá anketa spokojnosti, ktorá sa tam stále robí a možno ju vidieť na stránke, je veľmi dobrá. Tých oprávnených sťažností je naozaj mizivé percento. Ale to podstatné, čo je, že celý ten manažment a všetci tí strední, vysokí, akíkoľvek, kto tam v tej nemocnici robí, má predsa záujem, aby to išlo k lepšiemu. My nemáme ten pocit ako zdravotníci, že my to tu chceme len niečo ukradnúť, chceme, aby niečo išlo zle. My chceme, aby to išlo lepšie, chceme, aby sa tí pacienti mali lepšie. A ja si myslím, že minister v súčasnosti vytvára na to tie podmienky, aby to tak išlo. Proste nie je pravda, že všetko, čo sa tu deje, je zlé. Jasné, že treba ukázať na chyby, a ja si myslím, že minister ich aj rieši. Ešte raz, budem o tom hovoriť viac v mojom prejave, ale ďakujem ti za tie slová, naozaj.
[]
4,187,143
21
2008-05-21
Autorizovaná rozprava
340
P. Paška, predseda NR SR:
P
Paška
predseda NR SR
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 60 za, 72 proti, 9 sa zdržalo. Ani bod 12 sme neschválili.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,980,614
17
2017-05-16
Autorizovaná rozprava
183
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási niekto z prítomných poslancov. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka? Nie. Pani spravodajkyňa ako goralka? Nie. Ďakujem pekne. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode. Teraz malo nasledovať prvé čítanie o návrhu poslankyne Zemanovej na vydanie novely geologického zákona, tlač 541. Pani poslankyňa to vzala, teda tento návrh, späť. Takže budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska (tlač 503). Pán poslanec Viskupič, nech sa páči, máte slovo. (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 503.)
[ "(tlač 503)", "(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 503.)" ]
4,099,222
27
2013-12-12
Autorizovaná rozprava
195
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Helena
Mezenská
poslankyňa NR SR
Vážení prítomní poslanci, pán predsedajúci, vážení páni ministri, pani ministerka, dovolím si predniesť aj ja dve interpelácie, ktoré budem adresovať jednak ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a zároveň aj ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny. Hneď v úvode ako prednesiem tieto dve interpelácie si dovolím podotknúť, že na formálnej účasti zástupcov uvedených rezortov netrvám a nie preto, že by som nejakým spôsobom nestála o ich pozornosť k obsahu predložených interpelácií, ale preto, že neúčasť každého jedného ministra, kedy nepovažuje za potrebné aspoň raz v mesiaci vypočuť si požiadavky a názory poslancov a parlamentu, ktorým v podstate svojim spôsobom zodpovedá, ja považujem za neúctu voči parlamentu, za neúctu voči poslancom. Ale považujem to aj za neúctu k úradu a k rezortu, ktorý sám minister zastupuje a za neúctu k sebe samému. Takže idem a prečítam tieto interpelácie. Prvá bude súvisieť a bude teda nasmerovaná na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Ako občianka a poslankyňa Národnej rady využívajúca aj v preprave vlakovú dopravu už dlhodobo pozorujem nepriaznivý a neadekvátny technický a hygienický stav vlakových vozňov. Objektívne stav vozňov a vlakových súprav hlavne, mimo vlakov IC, hodnotím kriticky. Táto kritika má objektívny rozmer a čoraz viac naráža aj na nevôľu nespokojných občanov, pasažierov. Cestujúci sú veľakrát vystavení zlému stavu sedacích súprav, nefunkčnej klimatizácii, zápachu šíriaceho sa z toalety, chýbajúcim nádobám na odpadky, či špinavým opierkam hlavy. Často sa stáva, že jedlo im je ponúkané len z mobilného bufetu, ktorého kapacity sú limitované a obmedzené. Som toho názoru, že týmto stavom denne dochádza k poškodzovaniu a porušovaniu základných práv cestujúcich, ktoré sú garantované aj nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1371/2007 Európskeho spoločenstva o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave. Predmetné nariadenie v prílohe 3 priznáva cestujúcim minimálne normy kvality poskytovaných služieb. Medzi tieto minimálne normy zaraďuje aj čistotu železničného parku a zariadení na staniciach, akými sú kvalita vzduchu vo vozňoch, hygiena sociálnych zariadení a podobne. Najkritickejšia situácia je vo vozňoch práve druhej triedy a v osobných vlakoch. Osobne by ma zaujímalo, v akom rozsahu a v akej miere boli rekonštruované nielen vozne IC vlakov, ale najmä vozne rýchlikov a osobných vlakov a to v diapazóne piatich rokov spätne? Osobne zastávam názor, že kvalita cestovania výrazne vplýva aj na rozvoj cestovného ruchu na Slovensku. Zlý stav železničnej dopravy a výbava jednotlivých vlakových súprav vytvára rovnako negatívny obraz o našej krajine v zahraničí. Otrasný stav vozňov osobných vlakov prispieva k neatraktivite jednotlivých regiónov Slovenska. Naskytujete sa teda otázka, či by nebolo pre Slovenskú republiku prospešné vyradiť z prevádzky zastarané vlakové vozne, ktoré sú v mnohých prípadoch používané dlhšie ako 30 rokov a nahradiť ich novými a modernizovanými vlakovými súpravami? Mám vedomosť o tom, že Slovenská republika v rámci operačného programu doprava v rokoch 2007-2013 zrealizovala europrojekt obnovy železničných koľajových vozidiel, ktorý bol spolufinancovaný z eurofondov. Podľa môjho názoru investície zo strany Európskej únie nie sú dostatočné, sú poddimenzované a do samotnej obnovy vozňového parku by sa malo ďaleko výraznejšie zainteresovať ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznámilo, že za rok 2013 očakáva úsporu verejných zdrojov a tvorbu finančnej rezervy vo výške 315 mil. eur. Na výbore pre hospodárske záležitosti, ktorý sa konal dňa 12. 11. 2013, nás štátny tajomník ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja informoval a ubezpečil o ušetrení prostriedkov v rezorte vo výške 100 mil. eur. Preto buď z jednej alebo druhej rezervy žiadam o účelové viazanie predmetných zdrojov na zlepšenie stavu vozového parku. Chcem poukázať na to, že ceny cestovných lístkov sa od začiatku 90. rokov niekoľkonásobne zvýšili, ale o zvýšení úrovne kvality a komfortu cestovania, žiaľ, nemožno vôbec, ale vôbec hovoriť. Na základe vyššie uvedeného sa preto na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o zodpovedanie nasledujúcich otázok. 1. Prečo sa dostatočne neudržiavajú vozne druhej triedy, ale iba vozne IC vlakov a vozne 1. triedy? 2. Ako plánuje Slovenská republika vyriešiť zlý stav vozňov a zlepšiť kultúru cestovania v železničnej doprave? Ako budú tieto modernizačné zámery etapizované? 3. Prečo sú doposiaľ cestujúci nútení jazdiť v zastaraných vozňoch, ktoré často majú viac ako 30 rokov a prečo neboli tieto vozne doposiaľ vyradené z prevádzky? 4. Posledná otázka, ktorú adresujem ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, je: kedy je možné očakávať nové vlakové vozne aj pre osobné vlaky? To by bola interpelácia, ktorú adresujem ministrovi dopravy. Druhá interpelácia je smerovaná, ako som už spomenula, ministrovi práce a sociálnych vecí a rodiny. Nechcem poukázať na neopodstatnený a pre mňa až šokujúci prenos a prenos pobočky Úradu práce a sociálnych vecí z centra mesta v Poprade do periférnej okrajovej časti Popradu. Dňa 1. októbra 2013 došlo v Poprade k presťahovaniu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z budovy obvodného úradu na Popradskom nábreží do zrekonštruovaného objektu na Hraničnej ulici 667/13. Uvádzaným dôvodom tohto kroku bola skutočnosť, že pôvodné priestory v budove obvodného úradu boli z hľadiska práce nevyhovujúce a to najmä pre absenciu pultu prvého kontaktu a vysokých nákladov na samotnú prevádzku úradu. Osobne musím vyjadriť svoju nespokojnosť a až moje zdesenie so samotnou zmenou sídla a umiestnenia pobočky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v súčasnom stave. Pôvodné umiestnenie úradu v blízkosti centra mesta bolo podľa môjho názoru adekvátne a aj zodpovedalo charakteru poskytovaných služieb pre samotných nezamestnaných. Umiestnenie poskytovania sociálnych služieb do periférnej časti mesta, kde sa v blízkosti nenachádzajú ani súčinné inštitúcie potrebné v rámci konaní, akými sú Sociálna poisťovňa, mestský úrad, zdravotnícke zariadenia, zdravotné poisťovne a ďalšie inštitúcie, svedčí o vytláčaní nezamestnaných ľudí na okraj záujmu. To v kontexte nastavenia sociálnej politiky ľavicovej vlády nemožno pochopiť a ani akceptovať. Dnes je situácia na úrade priam alarmujúca. Veľké množstvo nezamestnaných ľudí sa musí denne tlačiť v úzkych chodbách úradu. Samotné vnútorné kancelárske a administratívne vybavenie a nábytok nie sú v zodpovedajúcom stave. Za účelom zhotovenia kópií dokladov sú dokonca klienti nútení chodiť na neďaleké sídlisko, pretože úrad si nedokáže zadovážiť ani kópie svojimi vlastnými kapacitami. V areáli samotného úradu prebieha trvalá a neprežitá prevádzka firiem, pritom častým, pričom častým výjazdom nákladných a osobných motorových vozidiel je ohrozovaná i samotná bezpečnosť klientov a zamestnancov úradu. Rovnako kritizujem aj samotné podmienky, v ktorých musia pracovať zamestnanci úradu. Miestnosti sú predelené sadrokartónom, neodhlučnené, pričom počuť samotný rozhovor pri jednaní s klientom. Ako môže byť v takýchto dehonestujúcich podmienkach vôbec zabezpečená ochrana osobných údajov? Toalety sú nevhodne umiestnené. Nedostatok miesta, či chýbajúci nábytok predstavujú denno-denné sťaženie práce zamestnancov. Situácia a atmosféra, v ktorých pracujú títo zamestnanci, mi naozaj pripomína povojnové obdobie. Mám za to, že sú porušované pracovno-právne normy, ale rovnako aj hygienické normy. Všeobecne deklarovaný dôvod, že pôvodné priestory boli zastarané, nekorešponduje s tým stavom, v akom sa sociálny úrad nachádza dnes. Terajšie priestory na výkon jednotlivých agend sú ešte menšie a absolútne nevhodné na poskytovanie sociálnych služieb. Veď práca s klientom má byť jednoznačne založená na individuálnom prístupe vzhľadom na citlivosť poskytovaných ako osobných, tak aj súkromných údajov vzhľadom na posudzovanie ťažkých životných situácií, riešenia patologických javov v rodine a ďalšej agendy spadajúcej pod tento úrad. Na základe vyššie uvedeného opäť preto žiadam ministra práce a sociálnych vecí formou tejto interpelácie o zodpovedanie nasledujúcich otázok: 1. Videl inžinier Marián Valentovič, riaditeľ Ústredia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktorý dal a podpísal súhlas na sťahovanie úradu práce v Poprade do budovy na Hraničnej ulici, videl tento areál a kapacitné pokrytie pre účely úradu práce v tomto priemyselne uzatvorenom areáli? Videl tieto priestory predtým, ako dal súhlas vôbec na presťahovanie tejto inštitúcie? 2. Aké boli dôvody a odporúčania na sťahovanie úradu z centra mesta do periférnej časti? Boli vôbec hodnotené všetky negatíva, ktoré plynú z premiestnenia tohto úradu? 3. Vedelo sa o pôvodnom účele využitia predmetnej administratívnej budovy, ktorým bola prestavba na byty nízkeho štandardu? Tieto priestory aj obývané, obývané skutočne boli, platilo sa za ne, aj napriek tomu, že nikdy nebol daný súhlas na zmenu účelu využitia týchto priestorov na bývanie a za túto skutočnosť bol napokon stavebník vo veci aj sankcionovaný. Aký bol teda pôvodný a skutočný zámer využitia budovy? 4. Zaujíma ma, kto, kedy a kde vyhlásil verejnú súťaž na nové priestory pre účely úradu práce? Kedy a aké a kým boli predložené ponuky? Aké boli stanovené kritéria pre ich posudzovanie? 5. Na základe akých kritérií bol subjekt vybraný a v akom čase bolo prijaté rozhodnutie o sťahovaní? Ako sa hodnotila ekonomická výhodnosť nájmu vybratého subjektu, súkromného vlastníka tejto budovy? 6. Kto posúdil nevhodnosť prístupu a s tým súvisiace nebezpečenstvo a ohrozovanie zdravia pri pohybe osôb vo vnútri areálu z dôvodu hustoty premávky, keďže sa jedná o uzavretý areál, ako som už uviedla, s množstvom firiem a jediným výjazdom spoločným s prístupom do budovy úradu práce a sociálnych vecí? 7. Kto posúdil kultúru a hygienu pracovných podmienok zamestnancov úradu? Podmienky, v ktorých títo zamestnanci pracujú, sú alarmujúce, dehonestujúce. 8. Aký je postoj mestského úradu v Poprade k zhoršenému stavu zabezpečenia sociálnych služieb občanov mesta Poprad? Obe interpelácie som predložila so skladbou a štruktúrou konkrétne nadnesených otázok. Napokon tak, ako som ich predkladala aj v interpelácií, ktorá sa týkala maximalizácie snáh vyplácania dividend v podniku SPP nad rozsah oprávneného zisku. Hoci od toho času uplynulo niekoľko mesiacov, na skladbu konkrétne položených otázok som ani z Ministerstva hospodárstva, ani od premiéra z úradu vlády nedostala konkrétne odpovede. Ja chcem veriť, že tento parlament nie je fraškou, chcem veriť, že ani činnosť vlády nie je natoľko bagatelizovaná a natoľko zľahčovaná, že sa nedočkám konkrétnych odpovedí na dnes predložené otázky v obidvoch mojich interpeláciách. Ďakujem za vypočutie.
[]
4,177,395
16
2013-03-15
Autorizovaná rozprava
64
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Alojz
Hlina
poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia... (Ruch v sále.) Prípadne počkám alebo... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
[ "(Ruch v sále.)", "(Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)" ]
3,945,958
35
2014-06-10
Autorizovaná rozprava
87
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Martin
Poliačik
poslanec NR SR
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Treba povedať, že táto diskusia je takým symptómom toho, že kde sa vlastne dodržiavanie ľudských práv nachádza v rebríčku tém, ktoré jednak zaujíma..., sú schopné zaujať našu pozornosť, alebo tém, ktoré dokážu rozvlniť tie stojaté alebo niekedy príliš búrlivé vlny verejného diškurzu. Keď sú príliš stojaté, tak tá vlnka tých ľudských práv je príliš malá, aby zaujala, keď sú príliš búrlivé, tak tá vlnka je zas príliš malá na to, aby vynikla. Máme tu obrovské korupčné kauzy, máme tu obrovské kauzy nedobrého nakladania s verejným majetkom, máme tu kauzy, ktoré súvisia s pošliapavaním základných demokratických princípov, narýchlo menenú ústavu, máme tu mnoho veľkých tém, kde niekedy sa až pýtame, ktorá z nich má zakryť ktorú, ale keď sa začne rozprávať o ľudských právach, tak zrazu je to povinná jazda, je to niečo, čo si musíme odbyť, je to niečo, čo je „áno, áno, jasné“, musíme o tom hovoriť, lebo svet to od nás vyžaduje, ale nie je to niečo, na čo by sme mohli povedať, že toto je lakmusový papierik nášho vlastného civilizačného vývoja. A to je zlé. To je chyba. A ja veľmi oceňujem, že práve pani ombudsmanka je ten človek, ktorý búcha na tie dvere, ktorý zverejňuje informácie, ktorý ukazuje na to, že tu máme spoločnosť, ktorá nemyslí na svoje vlastné kraje. Na tie skupiny ľudí, ktoré väčšinou ostávajú neviditeľné. Ľudské práva sú tu, samozrejme, pre každého, ale v prvom rade sú pre tých, ktorí nemajú dostatočne silný hlas, aby sme ich až sem do tejto sály mohli dopočuť. Ľudské práva musíme brať vážne a ľudí, ktorí o nich rozprávajú, musíme brať vážne, pretože oni sú tým zosilovačom. Oni sú tým zosilnením toho signálu, aby sme sa dokázali pozrieť až na tie úplne najzadšie konce spoločnosti a zistiť, že tam niečo je zlé. A oni nie sú tabuľkovou povinnosťou. Oni sú to, na základe čoho si môžeme povedať, áno, dospeli sme ako spoločnosť do ďalšieho vývojového štádia. A môžme začať pri smutne bežných veciach, ako je domáce násilie, môžme začať pri tom, že obete znásilnenia na Slovensku majú problém nahlásiť, čo sa im stalo, lebo s nimi nie je dobre zaobchádzané, že tyrani sú vracaní naspäť do svojich vlastných rodín, aby pokračovali v tom, čo robili doteraz, že obrovské percento slovenských detí je zneužívaných priamo v prostredí svojej vlastnej rodiny, že nám rastie obrovská generácia ľudí, ktorú keď nazveme stratenou, tak je to ešte stále eufemizmus, oni ani nie sú stratení, oni vôbec netušia, oni sú úplne mimo nášho vlastného myšlienkového rámca. Svojou výchovou, prostredím, v ktorom vyrastajú, patria do prostredia, ktoré by sme normálne priznávali tretiemu svetu. A ich hlas o tom, kedy sa na nich koná nejaká krivda, musí byť niečo, čo budeme musieť brať vážne. Samozrejme, že spolunažívanie ľudí na okrajoch dajme tomu tých rómskych osád je mimoriadne zložité. Samozrejme, že to tak je. Stretajú sa dva svety, ktoré pri mnohých otázkach majú veľmi málo spoločné. Ale rovnako, ako tam treba počúvať ľudí, ktorí dajme tomu represívne zasahujú a snažia sa riešiť problém, ktorý oni majú nejak definovaný, tak rovnako pozorne je potrebné počúvať aj ľudí, ktorí hovoria „prekročili ste hranicu“. Ak nám medzinárodné zmluvy diktujú, že musíme na deti myslieť v prvom rade, tak je to každé jedno dieťa. Ak sú ľudia vyháňaní zo svojich domovov, nech už je tým domovom chatrč alebo nech je tým domovom čokoľvek, tie deti sú rovnocenné s každým jedným iným dieťaťom, ktoré na Slovensku a vo svete máme. A to je dané nielen základnou ľudskou vlastnosťou vnímania toho, že ten malý človiečik je človek, to je dané tým aj, že sme sa civilizačne niekam zaradili a platia pre nás ustanovenia základných listín, základných dokumentov, ktoré by mali byť pre nás sväté. A keď niekto ako verejná ochrankyňa práv povie, že sa prekročila čiara, má to byť v prvom rade vláda, má to byť v prvom rade zástupca akéhokoľvek štátneho orgánu, ktorý tu čiaru prekročil, ktorý má počúvať a povedať, áno, okej, zrejme sme to mali urobiť inak. A ak rozprávame o tom, že nám vyrastá generácia, ktorá vďaka zlému zaradeniu do školského systému vôbec netuší, ako vyzerá normálna škola, že nám v rozpore s akoukoľvek štatistikou a akýmikoľvek vedeckými zisteniami celé ročníky rómskych detí okamžite putujú do špeciálnych škôl, tak máme obrovský problém. Obrovský problém, pri ktorom sa napríklad musíme zamyslieť nad tým, či náhodou sme na to nešli zle. Že ak nám pribúda v danej obci, ako sú napríklad Jarovnice, každým rokom sto, dvesto, tristo nových rómskych detí, tak či náhodou tie školy, ktoré budeme v takýchto oblastiach stavať, by nemali byť úplne iné školy, než na aké sme zvyknutí. Dlhé, dlhé roky sa hovorilo o integrácii, že musíme integrovať rómsku menšinu do majoritnej spoločnosti. A vidíme, že to nefunguje. Preto aj Európa, aj svet oveľa viacej rozprávajú o inklúzii. Ten základný rozdiel je v tom, že kým integrovaná škola má na začiatku daný nejaký rámec a povie, my vás, deti, ideme naučiť to, čo my vieme najlepšie, inkluzívna škola vytvára prostredie pre každé jedno dieťa podľa jeho vlastných osobitostí. Tam je jedno, že či dieťa príde hyperaktívne, alebo príde s Aspergerovým syndrómom, alebo príde z málo podnetného prostredia, inkluzívna škola v prvom rade vytvára prostredie pre čo najlepšie rozvinutie jedinečného potenciálu každého jedného dieťaťa, ktoré do nej príde. A všetci tu zrejme už sme počuli o učiteľkách z Dobšinej, ktoré napísali ten rozhorčený list o tom, aké je to ťažké pracovať s deťmi z rómskych osád, nedostalo sa im veľa pomoci, a teda svojpomocne otvorili centrum a keď sa do toho centra pôjdete pozrieť, tak tam presne uvidíte rozdiel tých dvoch vecí, o ktorých rozprávam. Jedna trieda je založená na princípoch inkluzívneho vzdelávania, kde je prirodzene rozvíjaný jedinečný potenciál ukrytý v každom jednom dieťati rovnako, a tá druhá je tá klasická, kde akože budeme integrovať a učiť deti naším spôsobom, aby sa naučili, ako to majú robiť, lebo my to vieme najlepšie. A ten rozdiel je naozaj markantný. V jednej triede máte naozaj spokojné, šťastné deti, ktoré rady chodia do školy, z tej istej osady, v tej druhej prídu do školy. A možno by sme sa naozaj mali zamyslieť nad tým, že keď to už nespravíme plošne pre všetky školy, čo ja by som, samozrejme, videl najradšej, tak aspoň v týchto regiónoch by sme sa mali spoľahnúť viacej na prirodzenú zvedavosť, na prirodzenú chtivosť týchto detí niečo sa naučiť, na ich prirodzený potenciál byť niečím lepším a prirodzené rásť a nesnažiť sa ich ohýbať do toho, čo my by sme z nich chceli mať. A ja pevne verím, že napríklad správy, ako prináša pani ombudsmanka, budú motorom k tomu, že nebudeme tvrdohlavo robiť všetko podľa toho istého pravítka a toho istého metra, ale začneme budovať prostredie, z ktorého by mohli v budúcnosti vyrastať a vychádzať schopnejší a sebavedomejší rómski lídri. Jediné, čo k tomu naozaj potrebujeme, samozrejme, že jediné je obrovské slovo, to je strašne veľa práce, ale to jediné je rozvinúť ich vlastný potenciál. Samozrejme, keď hovorím o inkluzívnej škole, hovorím v prvom rade o pedagogike Márie Montessori, mám pre ňu slabosť, ale Mária Montessori presne takto začínala. Alojz vždycky si predstaví, jak tam tie deti sedia na tých kopách sena, ja ho tam do tej školy raz musím zobrať, aby konečne pochopil, o čom to je, ale Mária Montessori presne takto začínala na okrajoch miest, kde deti mali veľmi málo podnetné prostredie a kde bolo potrebné urobiť niečo, čo by im podnety do života dalo. A ona išla úplne presne naopak na to, než na to ide klasická škola. Nebolo to o tom, že deti prišli a učiteľ im dáva vedomosti, bolo to o tom, že deti prišli do prostredia, kde na ne vedomosti číhali na každom kroku. Že tam mali pripravené prostredie, obrovské množstvo materiálov, z ktorého tie vedomosti na ne išli samé. A toto je niečo, čo rómske deti potrebujú. Prirodzenú zvedavosť napĺňať tým, čo nájdu na polici, keď do tej školy prídu. A učiteľ musí byť len veľmi schopným sprievodcom, ktorý ich bude sprevádzať tým prostredím. A je jedno, že v troch rokoch prvýkrát vidia v živote ceruzku, ony sa naučia ju držať. Je jedno, že im predtým nikto nepovedal o žiadnych planétach, ony sa to z tých kartičiek dokážu naučiť samé. Stačí im iba dôverovať a vytvoriť prostredie, kde na to budú mať možnosť. Náš postoj k ľudským právam – či už sú to ľudské práva väzňov, alebo detí v reedukačných zariadeniach, alebo ľudí, ktorí sem prichádzajú ako imigranti – by malo ukazovať v prvom rade, tento prístup by mal ukazovať veľkosť nášho srdca a veľkosť nášho sebavedomia, lebo len malý a ustráchaný národ sa môže báť ľudí, ktorí v zásade nemajú nejakú veľkú silu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
[ "(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)" ]
4,228,551
11
2012-12-12
Autorizovaná rozprava
19
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Renáta
Zmajkovičová
podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa Hufková.
[]
4,106,350
31
2018-05-22
Autorizovaná rozprava
166
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ondrej
Dostál
poslanec NR SR
Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja mal zhruba tri poznámky k správe verejnej ochrankyne práv o činnosti za rok 2017. Ako prvé by som chcel oceniť kontinuitu s vašou predchodkyňou Janou Dubovcovou, ktorá je zreteľná aj z tejto správy. Je to zreteľné z tém, ktorým sa nová verejná ochrankyňa práv venuje. Zvlášť by som zdôraznil, že dôležité je to, čo by som nazval starostlivosť o slabších, starostlivosť o ľudí, ktorí častokrát nedokážu svoje práva obhajovať, obhajovať sami. Samozrejme, že ľudské práva majú rôzne dimenzie, týkajú sa množstva, množstva ľudí, mnohí z ľudí dokážu svoje práva chrániť aj sami ako účastníci konaní alebo prostredníctvom iných nástrojov právnej ochrany, vrátane, vrátane súdov. Ale sú potom skupiny, ktoré častokrát to nedokážu samé a keď sa stanú predmetom porušovania základných, základných práv, tak často nie je nikto, kto by sa ich zastal. Preto je veľmi dôležité, aby inštitúcia, ako je úrad ombudsmanky, tieto prípady sledoval. A mám teraz najmä na mysli, najmä skupiny, ako sú deti a ochrana práv detí a ako je, ako sú príslušníci segregovaných rómskych, rómskych komunít. Aj v tejto správe ombudsmanky dôležitú úlohu zohráva téma porušovania práv detí v súvislosti s činnosťou sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, téma, téma resocializačného zariadenia Čistý deň alebo teda, čo sa týka rómskej menšiny, zásahy v rómskej osade Zborov, alebo teda riešenie situácie občanov po požiari v Žiline, alebo otázka segregovaného vzdelávania a toho, akým spôsobom Slovenská republika pristupuje k tejto téme. Kontinuitu napríklad vidno aj v tom, že jedna z prvých vecí, ktorú správa spomína, je tá téma vyhradených priestorov na policajných staniciach, ktoré nespĺňajú, nespĺňajú parametre ciel predbežného zadržania, teda to, čo vyžaduje zákon. To bola jedna z prvých vecí, ktorú sme v súvislosti s vašou predchodkyňou riešili v tomto volebnom období v parlamente. Boli tam aj legislatívne odporúčania, ktoré, samozrejme, že sa nenaplnili. Čiže áno, nie je asi zdrojom všeobecnej popularity na Slovensku zastávať sa Rómov z osád, upozorňovať na to, že aj väzni alebo zadržané osoby majú svoje práva, ale je to potrebné a máme tu úrad ombudsmanky práve z tohoto dôvodu, aby sa týmto témam venoval, čo ešte raz hovorím, že oceňujem a ak na vás za to huláka fašistický poslanec, tak je to len potvrdenie toho, že to robíte dobre a môžte byť s tým spokojná. Ako druhé, druhú poznámku by som chcel, by som chcel si všimnúť prístup opozície a vládnej koalície. Iste viete, že ste boli zvolená do úradu najmä hlasmi poslancov vládnej koalície. Demokratická opozícia mala alebo podporovala inú kandidátku. Napriek tomu, keď sa teraz pozriem po sále, tak je tu poloprázdno, tak ako častokrát bývalo počas vystúpení vašej predchodkyne. A je to opäť aj tak, že traja koaliční, štyria koaliční poslanci sú, boli tu tak aj pri prednášaní vašej správy. Opozičných poslancov tu tiež nie sú, nie sú masy, ale predsa len je nás trochu viac. Čo ma teda teší, že demokratická opozícia má intenzívnejší záujem o tému dodržiavania ľudských práv, ako vládna koalícia. Ale zároveň ma mrzí, mrzí prístup, prístup vládnej koalície k tejto dôležitej, dôležitej téme. A tu by som dal do pozornosti opäť legislatívne odporúčania, s ktorými sa verejná ochrankyňa práv zvykne obracať na parlament, ktoré, bola taká tradícia, že parlament s tým nič nerobí. No tak sme sa to pokúsili zmeniť. A či už išlo o tie cely alebo teda vyhradené priestory na policajných staniciach, ktoré nespĺňajú parametre stanovené zákonom a nie sú to cely predbežného zadržania alebo policajného zaistenia, alebo pokiaľ ide o tú správu o porušovaní práv detí v zariadeniach sociálno-právnej ochrany a sociálnej kurately a teda fakt, že pri postupoch týchto orgánov nie vždy je zohľadňovaný najlepší záujem dieťaťa, tak práve na základe vašich odporúčaní, alebo odporúčaní vašej predchodkyne sme spolu s kolegyňami a kolegami z opozície prišli s nejakou legislatívnou iniciatívou, s ktorou v normálnej krajine by mal prísť príslušný rezort, ale teda neprišiel. A teda v trochu menej normálnej krajine by parlament sa mal vážne zaoberať podnetmi opozičných poslancov, ktoré sú spracované na základe odporúčaní verejnej ochrankyne práv. Tuto k tomu bola diskusia opäť najmä za účasti zopár opozičných poslancov, maximálne prizerania sa niekoľkých koaličných poslancov. Čiže v tomto ohľade nie sme celkom normálnou krajnou. A posledná, tretia poznámka sa týka dôležitosti alebo významu základných práv a slobôd, ktorých dodržiavanie kontroluje, sleduje, monitoruje úrad verejnej ochrankyne práv. Základné práva a slobody sú dôležité samy o sebe. Sú podstatou liberálnej demokracie, slobodnej demokratickej spoločnosti a zasluhujú si ochranu ako také. Ale niektoré z týchto práv zároveň plnia úlohu akéhosi lakmusového papierika, ktorý upozorňuje na zlyhávanie demokracie a právneho štátu nielen tým samým, čo oni predstavujú, teda konkrétny problém porušenia konkrétneho práva, ale aj tým, že signalizujú, že niekde sa niečo deje a v dôsledku toho, že sa niekde niečo deje, myslím, niečo nekalé deje, potom to vedie k tomu, že sú porušované, porušované niektoré základné práva. A opäť to možno nájsť vo vašej, vo vašej správe, kde právo na informácie, ktoré je veľmi často porušované práve vtedy, keď orgány verejnej moci, štátnej správy, samosprávy, robia niečo nekalé a nechcú sprístupniť tú informáciu. Vy na to upozorňujete v súvislosti s porušovaním práva na informácie, ktoré sa týkalo slovenského predsedníctva, činnosti ministerstva zahraničných vecí. Keď orgány verejnej moci postupujú korektne, nič nezatajujú, nikomu nič nedohadzujú, nemajú žiadne agentúry Evky, tak nemajú problém odpovedať na položené otázky novinárov alebo na žiadosti o informácie, ktoré si niekto vyžiada prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ale pokiaľ, pokiaľ sa tam nejaké agentúry Evky objavia, tak je problém a teda lakmusový papierik, podľa ktorého to zistíme, je, že sú odmietané infožiadosti alebo teda odmietané je sprístupnenie informácií, na ktoré nie je zákonný dôvod, aby boli, aby boli odmietnuté. A teda vy tam spomínate tento prípad v súvislosti so slovenským predsedníctvom, ale takýchto prípadov aj v samospráve, aj teda v štátnej správe takýchto prípadov je obrovské, obrovské množstvo. Ďalšie, ďalší prípad, spomínate prieťahy v reštitučných konaniach, ktoré jednak narúšajú vlastnícke právo, keď ste minule v parlamente informovali, tak bolo to až neuveriteľné, koľko na niektorých úradoch trvajú reštitučné konania a koľko by trvali ešte desiatok rokov, pokiaľ by nenastalo nejaké zásadné, zásadné zrýchlenie. A ako sú porušované aj práva účastníkov konania v súvislosti s reštitučnými konaniami. Ale samozrejme, že aj toto je problém sám o sebe, ale je to aj problém, a o tom sme sa dozvedeli v uplynulých týždňoch v súvislosti s tým, čo sa deje na Slovenskom pozemkovom fonde, ako sa vypočítavo odďaľujú nároky reštituentov a potom to dobre informovaní a vplyvní jednotlivci a firmy dokážu, dokážu zobchodovať. Častokrát tie informácie vyznievajú ako činnosť, činnosť organizovaného zločinu a áno, sprievodným znakom toho je aj porušovanie vlastníckych práv neúmernou dĺžkou reštitučného konania alebo iným narušením procesných práv účastníkov. Alebo, a tým už skončím, malé vodné elektrárne zdanlivo, zdanlivo pozitívna vec. Ideme chrániť životné prostredie, ideme bojovať proti globálnemu otepľovaniu. Ale aj v súvislosti s výstavbou malých vodných elektrární dochádza k porušovaniu práv účastníkov konania, ako konštatovala jedna zo správ verejnej ochrankyne práv, dochádza k porušovaniu v širšom slova zmysle práva na životné prostredie. A opäť to nie je len tak, opäť to nie je len, že sa to stalo, ale že sú za tým nekalé záujmy a biznisy konkrétnych ľudí a konkrétnych firiem, ktorí boli vopred informovaní o tom, že aj na takejto veci sa dá urobiť biznis, pretože my sme v tomto smere veľmi, veľmi zaujímavá krajina, kde sa dá robiť biznis takmer so všetkým. A sprievodným javom robenia pochybných biznisov, teraz nemyslím podnikanie, ale myslím biznis, ktorý niekto robí prostredníctvom napojenia sa na štát alebo na samosprávu, je aj porušovanie základných práv a slobôd. A na viaceré z takýchto porušovaní upozorňuje aj správa verejnej ochrankyne práv. Takže ja sa tiež chcem pripojiť k tým hlasom, ktoré vám ďakujú za túto správu a zaželať vám veľa odhodlania do ďalšej činnosti. Určite ho budete potrebovať.
[]
3,944,346
6
2023-12-15
Autorizovaná rozprava
186
Šimečka, Michal, poslanec NR SR
Michal
Šimečka
poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Chcem veľmi pekne poďakovať Tine Gažovičovej za skvelý príspevok. Špeciálne som teda ocenil, ako hovorila o svojich dvoch synoch športovcoch a môžem potvrdiť, keďže ich poznám, že, že naozaj sú skvelí športovci a dokonca by som povedal, že môžu byť aj olympionici. Ale k inej veci som sa chcel dostať, lebo sa tým tvojim príspevkom vinul ten motív politizácie štátnej správy, koncentrácie moci a mňa v tejto súvislosti napadlo, ale aj keď som počúval včera tú debatu, že vlastne táto novela úplne dokonale vystihuje podstatu tejto vlády, že je tam úplne všetko, hej. Je to zbytočné ministerstvo pre SNS, je tam ochrana, beztrestnosť pre pána Gašpara, koncentrácia moci, ovládnutie nezávislých inštitúcií, je to zle napísaný, babrácky napísaný zákon, ešte je tam aj konflikt s Európskou úniou, s európskym právom pri tom protimonopolnom úrade, je to ešte aj chaos v legislatívnom procese, však sme to videli pri predkladaní tých pozmeňujúcich návrhov. Že vlastne naozaj keby ste ChatGPT zadali, že napíš vládnu novelu, ktorá najlepšie vystihuje Ficovu vládu, tak toto by tam všetko bolo, lebo všetky tie elementy sú tam. Čiže to je vlastne veľmi poučné a o to dôležitejšie, že máme túto debatu. Poslednú vec som chcel ešte spomenúť, ktorá ešte možno nezaznela, alebo som to prepočul, ale bolo by dobré, aby nezapadla a ja ju zopakujem aj pri normálnom príspevku, a to je ten štatistický úrad. Lebo keď tu bol pán minister financií, tak hovoril, že ideme gréckou cestou, čo samo osebe podľa mňa absurdné, aby to hovoril minister financií. Ale tu si treba pamätať, že grécka cesta, začiatok tej gréckej cesty a ten najväčší prúser sa odohral aj preto, lebo štatistiku o ekonomických ukazovateľoch, ktorý teda grécky štatistický úrad dával von, nakoniec sa ukázalo, že to nebolo celkom tak. Čiže tu by som si dal veľký pozor na nezávislosť alebo politizá... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)" ]
3,972,196
32
2009-02-04
Autorizovaná rozprava
135
L. Szigeti, poslanec:
L
Szigeti
poslanec
Zákon, ktorý chceme novelizovať, sme v roku 2008 novelizovali dvakrát, trikrát, niekedy 22. mája, keď sme prijali nový školský zákon, a potom niekedy na jeseň. Naskytne sa teda otázka, prečo je potrebné novelizovať opäť o niekoľko mesiacov neskôr ten istý zákon. Ak by novela neobsahovala 17 bodov, možno by sa dalo súhlasiť s myšlienkou, ktorá je uvedená v dôvodovej správe. Dovoľte, aby som citoval: „Účelom návrhu novely zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov je najmä doplnenie ďalšieho zdroja financovania škôl. Ako ďalší zdroj financovania škôl, predovšetkým stredných odborných škôl, sa navrhuje príspevok od zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov.“ Žiaľ, táto argumentácia však neobstojí, pretože len dva body, a to body 2 a 3, sa zaoberajú doplnením ďalšieho zdroja financovania škôl, a to príspevkami od zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov pre všetkých zriaďovateľov, čo, samozrejme, je v poriadku a vítame a úzko súvisí s pripravovaným zákonom, čo je vlastne ďalším bodom nášho rokovania o odbornom vzdelávaní, a najmä podporou vzdelávania žiakov stredných odborných škôl. Všetko by bolo v poriadku, keby ministerstvo školstva do toho nevstupovalo pri ďalšom zákone opätovne a keby sa nenovelizoval ten istý zákon, o ktorom teraz rokujeme, pretože ak ste si všimli v článku X, aj v tom zákone ideme novelizovať ten istý zákon, zákon o financovaní škôl. Zdá sa, že účelom návrhu novely zákona môže byť skôr snaha, aby ministerstvo školstva zo štátneho rozpočtu prideľovalo finančné prostriedky obciam, samosprávnym krajom a ostatným zriaďovateľom na prístavbu, výstavbu, modernizáciu a rekonštrukciu škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. Myslím si, že je to správna myšlienka, pokiaľ štátny rozpočet na to má, pokiaľ krajina na to má, tak to robme. Nebol by to žiaden problém, keby sme nemali, žiaľ, aj na Slovensku vážne problémy s čoraz viac sa prehlbujúcou finančnou a ekonomickou krízou. A v čase, keď vláda Slovenskej republiky hľadá a chce ušetriť vo svojom rozpočte minimálne 332 mil. eur, teda takmer okolo 10 mld. korún, neviem, či je namieste a či je reálne uvažovať o možnostiach, že ministerstvo školstva zo svojej rezervy dokáže uvoľňovať prostriedky na spomínané účely. Bodaj by sa našli tieto prostriedky, ale obávam sa, že vláda Slovenskej republiky pristúpi buď k rovnakému viazaniu v každom rezorte, alebo k diferencovanému viazaniu. A neviem teda, odkiaľ sa nájdu tie spomínané prostriedky v rezerve ministerstva školstva. Uvedomujem si, že zákon sa pripravuje na dlhšie obdobie. Bodaj by bolo tomu tak, že na budúci a ten ďalší rok už tá finančná situácia bude priaznivejšia a nájdu sa tieto prostriedky. V takejto ťažkej ekonomickej a finančnej situácii nevidím reálnu šancu na zabezpečenie potrebných zdrojov z rozpočtovej rezervy Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Ešte raz zdôrazňujem, myšlienka je dobrá, zámer je dobrý, ale obávam sa, že je neuskutočniteľný. Nie sú jednoznačné, dá sa povedať, ani kritériá poskytovania príspevku ako napr. naliehavosť riešenia výstavby, prístavby, modernizácie, rekonštrukcie alebo kritérium počtu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Uznávam, v tom pán minister má pravdu, že máme na Slovensku regióny, kde natalita je vysoká, demografická situácia je priaznivá a miest a lavíc v školách je málo a treba to riešiť, ale myslím si, že na riešenie takýchto prípadov hlavne v očakávanej ťažkej finančnej a ekonomickej situácii vláda musí nájsť iné nástroje, iné spôsoby, ako v naliehavých prípadoch skutočne riešiť situáciu so školskými budovami. Novela zákona, si myslím, neadekvátnym spôsobom porušuje princíp plurality škôl, keď súkromným a cirkevným školám dáva povinnosti, ktoré štátne a obecné školy nemajú. O tom hovorili moji predrečníci obidvaja. Nepovažujem to za šťastné riešenie, aby tieto súkromné školy boli sankcionované a trestané, avšak považujem za pozitívny krok, treba to uznať, riešenie, podľa ktorého ministerstvo školstva bude posielať finančné prostriedky priamo na samosprávne kraje. Považujem krajský školský úrad za zbytočný medzičlánok v tomto smere. Najväčší problém však vidím v tom, že na jednej strane znižujeme kompetencie krajských školských úradov s tým, že teda prostriedky budú posielané priamo samosprávam, ale ich na druhej strane zvyšujeme konkrétne tým, že sa navrhuje, aby krajský školský úrad vykonával dohľad nad dodržiavaním zákona č. 597/2003 Z. z. Myslím si, že je to zbytočný krok. Považujem to za ďalší orgán a ďalší dôvod na zvyšovanie byrokraticko-administratívneho aparátu. A rád by som pripomenul slová pána premiéra, ktorý pred dvoma rokmi spomínal a hovoril o tom, že je potrebné o 20 % znížiť zamestnancov v štátnej správe. Hovorilo sa o tom, že krajské školské úrady by mali ísť do útlmu a majú byť zrušené. V podstate tým pádom, že im dávame ďalšie kompetencie, neviem, či z toho niečo bude alebo nebude. Nedá mi, aby som nehovoril kriticky o tom, čo mi najviac vadí v tejto novele. Zákon sa novelizuje, ako som spomínal, v sedemnástich bodoch. Z toho minimálne polovica, možno aj viac sú korekcie, úpravy a spresnenia z novely tohto zákona z 22. mája, čo znamená, že ministerstvo školstva buď neodborne, alebo nezodpovedne pristupuje k legislatívnemu procesu, keď vlastné chyby, nedostatky je nútené o niekoľko mesiacov neskôr ďalšími novelami odstraňovať. Medzi inými sa rozširuje ďalšia sankcia alebo ďalšia pokuta pre zriaďovateľov. Doposiaľ ministerstvo mohlo zriaďovateľov sankcionovať a trestať v dvanástich prípadoch, teraz sme pridali ešte jednu sankciu, už ich budeme trestať a pokutovať v trinástich prípadoch. A ak bude najčerstvejšia novela, budeme môcť sankcionovať a trestať aj samotné školy, ak teda nebudú dodržiavať dikciu tohto zákona. Keby bolo ministerstvo dávalo väčší pozor v máji, keď sme prijímali nový školský zákon, keď sme vstupovali do zákona o financovaní, tak tých sedem bodov by sme tu dneska nemali mať a v podstate sme mohli túto novelu pekne umiestniť v novom zákone o odbornom vzdelávaní a príprave v tom článku X, kde tiež vstupujeme do zákona o financovaní škôl. Na záver chcem poprosiť pána ministra, vzhľadom na to, že v podstate sme novelizovali vlani dvakrát zákon o financovaní, teraz to ideme novelizovať, vstupujeme do zákona, v zákone odbornom vzdelaní v článku X, vzhľadom na časté novelizácie, kvôli prehľadnosti navrhujem na zváženie, či by ministerstvo školstva nevydalo úplné znenie zákona č. 597/2003 Z. z., lebo momentálne je to v piatich a možno v budúcnosti to bude v šiestich zákonoch. Ďakujem pekne.
[]
4,189,972
38
2018-12-03
Autorizovaná rozprava
166
Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Lucia
Ďuriš Nicholsonová
podpredsedníčka NR SR
Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Dostál.
[]
4,031,289
3
2010-08-06
Autorizovaná rozprava
196
Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR
Pavol
Hrušovský
podpredseda NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, v tejto chvíli prerušujem rokovanie 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pani premiérke, členom vlády, kolegom, kolegyniam, poslancom. Budeme pokračovať v rokovaní v utorok ráno o 9.00 hodine v rozprave o programovom vyhlásení vlády. Prajem vám všetkým príjemnú sobotu, nedeľu a dovidenia v utorok. (Prerušenie rokovania o 16.11 hodine.)
[ "(Prerušenie rokovania o 16.11 hodine.)" ]
3,964,700
4
2016-05-20
Rozprava
45
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Jozef
Mihál
poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda, dovolil som si využiť právo navrhovateľa prihlásiť sa do rozpravy a v tomto svojom vystúpení si dovolím vysvetliť vám, panie kolegyne, páni kolegovia, podstatu tohto návrhu bližšie. Ide o veľmi jednoduchý návrh, skutočne je to jedna vetička, je to súčasťou balíka opatrení, ktorými sa snaží SaS zlepšiť podnikateľské prostredie, a tu pri tomto návrhu sa skutočne nemusíme baviť o tom, že či tým utrpia alebo získajú zamestnanci, pretože to je úplne bezpredmetné. Jednoducho ide o to, že považujeme v súčasnom daňovom poriadku v zákone o správe daní, považujeme ustanovenie, podľa ktorého pri kontrole a podobne musí daňový subjekt, či je to živnostník, či je to malý podnikateľ, malá eseročka, veľká akciovka, je povinný predložiť dokumentáciu k danej veci správcovi dane do 15 dní. Táto lehota, ešte raz upozorňujem, 15 kalendárnych dní. Táto lehota je podľa nášho názoru neprimerane krátka a nie je to len náš názor, ale vlastne ide o podnet, ktorý sme získali pri stretnutiach s rôznymi či už malými podnikateľmi, zástupcami väčších firiem, ktorí sa nám na toto ustanovenie daňového poriadku sťažujú a žiadali nás, aby sme skúsili v tomto urobiť určité zlepšenie. Naozaj ide o drobnosť, ktorá je každému jasná, nemá ako ovplyvniť štátny rozpočet ani negatívne ani pozitívne. Ide o možno trošku prešľap, ktorý si neuvedomil ten, kto toto do daňového poriadku presadil pred časom, kedy to prešlo bez nejakej väčšej pozornosti, ale jednoducho aplikačná prax doslova a do písmena ukázala, že tá lehota 15 dní, dva týždne si predstavte, je jednoducho príliš, príliš krátka. Žiaľ, dnes je to vlastne nastavené tak, že keď daňový subjekt túto lehotu nesplní, tak vlastne automaticky je mu udelená sankcia, čiže ľudovo povedané pokuta, ktorú musí zaplatiť a tak trošku nepriamo, psychologicky to hneď ovplyvňuje aj celý ďalší proces, samotné to merito veci. No možno ten podnikateľ alebo daňový subjekt, živnostník už je v akejsi rovine, že ide o nejakú špekuláciu, že ide o nejaké manipulovanie s dokumentáciou a pod. Treba si uvedomiť, že dnes je život komplikovaný, môžete mať prevádzky napr. na rôznych miestach Slovenska, dokonca niekde v zahraničí. Archivácia tých dokumentov je bežné, že nie je v sídle spoločnosti, kde sídli ten daňový subjekt, ale môže byť na inom mieste. Vezmeme si nielen pomery v Bratislave, ale jednoducho môže to byť skrátka niekde, niekde úplne inde, resp. časť tých dokumentov, ktorá je potrebná na predloženie daňovému úradu, správcovi dane, sa môže nachádzať na inom mieste a môže to byť jednoducho časovo náročné v tej lehote 15 dní tieto dokumenty zhromaždiť a zaslať daňovému úradu. Myslím si, že tá motivácia a tie dôvody sú, kolegyne, kolegovia, jasné. Skúsme touto malou drobnosťou uľahčiť život subjektom, ktoré platia dane, či sú to drobní živnostníci, či sú to veľké firmy a týmto návrhom zákona predĺžiť lehotu, dokedy musia predložiť dokumentáciu správcovi dane zo súčasných 15 na navrhovaných 30 dní. Veľmi pekne ďakujem za vypočutie a verím, že tento návrh podporíte. Ďakujem. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)" ]
4,168,568
6
2012-08-03
Autorizovaná rozprava
42
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Kollár, ďalší prihlásený. Pani poslankyňa Žitňanská, chcete reagovať? Nechce reagovať. Pán poslanec Kollár, nech sa páči.
[]
4,158,841
4
2002-12-12
Autorizovaná rozprava
224
P. Hrušovský, predseda NR SR:
P
Hrušovský
predseda NR SR
I. Hopta, poslanec: Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, dovoľte aj mne, aby som v mene poslaneckého klubu zaželal všetkým poslancom Národnej rady, ale aj členom vlády Slovenskej republiky, ako aj všetkým občanom Slovenska veľa krásnych chvíľ v príjemnej atmosfére Vianoc, mnoho osobných a pracovných úspechov v roku 2003. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)" ]
4,169,868
42
2009-10-27
Autorizovaná rozprava
238
J. Zvonár, poslanec:
J
Zvonár
poslanec
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, na rozpočet obcí a verejnoprávnych inštitúcií. Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť. Súčasťou návrhu zákona je doložka zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie. Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
[]
3,966,062
40
2019-02-12
Autorizovaná rozprava
36
Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Lucia
Ďuriš Nicholsonová
podpredsedníčka NR SR
Ďakujem pekne. Ja chápem, čo vás vedie k tomu, aby ste teda chceli zakázať reklamu na alkohol, ale mám zopár poznámok, pre ktoré ja mám problém toto proste podporiť, lebo podľa mňa sa to takto úplne riešiť nedá. Po prvé, Slováci pijú tradične, proste my sme národ, sú aj iné národy, ktoré veľmi pijú, ale my figurujeme naozaj na tých popredných priečkach. Neviem, nakoľko to dieťa získava vzťah k alkoholu z bilbordu a nakoľko je to od jeho vlastného otca alebo od matky, alebo od suseda, alebo neviem od koho, pretože na ulici proste 99 % ľudí pije. To je prvá poznámka. Druhá poznámka. Hovorili ste, pán poslanec Heger, že recidíva nastáva napríklad pri rumových pralinkách alebo pri punčových rezoch. Ak by sme sa riadili vašou filozofiou, že poďme to zakázať, tak sa vás chcem opýtať, či ďalší krok bude to, že zakážete rumové pralinky alebo punčové rezy, lebo inak mi to akože nedáva úplne, proste nevidím v tom logiku. Po tretie, to, čo ste vy hovorili, pán poslanec Heger, že dnes ľudia chodia do tých špecializovaných obchodov na alkohol, kde si kupujú drahý alkohol, a to nie sú alkoholici. Z mojich informácií, ktoré mám teda od expertov, ktorí sa zaoberajú závislosťami, vyplýva opak, práveže sa nám rozmáha tzv. kravatový alkoholizmus u ľudí, ktorí si dnes už kupujú kvalitný alkohol, ale pijú rádovo toľko ako ten bežný človek, ktorý má málo peňazí, takže; a poznáme takých, ja myslím, že by sme nemuseli chodiť ďaleko. A dokonca u žien na materských dovolenkách sa rozmáha alkoholizmus, pretože sa z nich stávajú čakateľky, ktoré neustále len čakajú proste na to, že príde manžel, sú obklopené štyrmi stenami a proste a frustrácie, toto je tiež vec, na ktorú upozorňujú odborníci. Takže mne vyplýva, že zákonodarcovia by sa mali postarať o to, aby ľudia dokázali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
3,906,119
52
2001-10-23
Autorizovaná rozprava
28
P. Hrušovský, podpredseda NR SR:
P
Hrušovský
podpredseda NR SR
Nech sa páči. Kedykoľvek požiada, páni poslanci, člen vlády. Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec ma vyzval, tak ja si považujem za povinnosť zareagovať a chcem využiť túto príležitosť, pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aj niekoľko viet povedať k predrečníkovi k pánovi poslancovi Dzurákovi, možno by aj bolo dobré začať tým. On hodnotil prácu vyjednávačov ako nie veľmi dobrú. V skupine vyjednávačov v kapitole Energetika sú zastúpení odborníci z ministerstva zahraničných vecí odborníci z ministerstva hospodárstva, sú prizývaní experti zo Slovenských elektrární a nepriamo už teraz odpovedám aj na vašu otázku pán poslanec, že boli tam aj zástupcovia Úradu jadrového dozoru. Odznelo tu vo viacerých vystúpeniach, že, povedzme, na vyjednávaniach ku kapitole Energetika, keď bola otvorená otázka V1 sa hovorilo vraj viac o výrobe elektrickej energie ako o bezpečnosti V1, no veď ale náš záujem bol osadiť celú tú diskusiu aj do problematiky celkovej energetickej koncepcie Slovenskej republiky a výroby elektrickej energie a ešte raz a veľmi jasne povedané, Slovenská republika predchádzajúcimi vládami deklarovala rok 2000, to bola východisková podmienka, ktorú brali do úvahy aj odborné, aj politické kruhy v Európe. My sme túto podmienku zmenili na roky 2006 a 2008. Dnes diskutujeme o zmluvnom dokumente z hľadiska prípravy finančných prostriedkov na rozhodnutie, ktoré raz prísť musí, ak toto, dámy a páni, považujeme za zlý krok, tak potom už neviem, o čom diskutovať. Takže vyjednávači, pán poslanec Dzurák, pracovali v takomto zložení. Porovnajme to s Českou republikou. Pri obidvoch kapitolách boli otvorené otázky, ktoré súviseli s liberalizáciou trhu s elektrickou energiou, kde sme dosiahli konsenzus vo vyjednávaní, ktorý vyhovuje Slovenskej republike, ktorý vyhovuje Slovenskej republike. Po prvé. Druhý problém, ktorý bol otvorený, bola otázka 90-dňových zásob ropy a ropných produktov, technické zabezpečenie, finančné zabezpečenie, kde sme dosiahli prechodné obdobie do roku 2008. Myslím si, že to možno považovať za úspech. O V1 som sa zmienil. Pán poslanec, hovorili ste o výrobe elektrickej energie, nuž ale viete, a kritizovali ste niekedy ministerstvo hospodárstva, ale ja musím povedať priamo, vy chodíte za mnou, keď hovoríme o tom, koľko musia Slovenské elektrárne kúpiť hnedého uhlia a za akú cenu, aby nevznikli sociálne problémy. My to rešpektujeme a hľadáme vyvážený stav, aby sme vyrábali elektrickú energiu aj v Elektrárni Nováky, rešpektujúc aj celý sociálny kontext. Na jednej strane chcete, aby Slovenské elektrárne vyrábali lacnú elektrickú energiu a zrejme ju vyvážali potom, a na druhej strane chcete, aby vyrábali drahú elektrickú energiu, rešpektujúc sociálny kontext. My ten vyvážený stav na rozdiel od takýchto stanovísk hľadáme a musíme nájsť vždy kompromisné riešenie a hľadáme ho tak s predstaviteľmi odborov, ako aj s predstaviteľmi výrobcov a spotrebiteľov, odberateľov. Ja musím brať ohľad a vážny ohľad na priemyselnú sféru v tom, aby sme ich v žiadnom prípade nenútili na vstupoch kupovať drahú elektrickú energiu, pretože potom to bude prenesené do nákladov, čiže tam sú hnedouhoľné revíry, tepelné elektrárne, jadrové elektrárne, rezervy, ktoré máme, a vyvážený vzťah. Náklady na odstavenie, no, máte zlé čísla, ja neviem, kto vám to pripravoval, ste to čítali, ale máte veľmi zlé číslo, prečo si nezoberiete priamo dokument, v ktorom sa hovorí o presne vyčíslených nákladoch súvisiacich s procesom postupného odstavovania, tak ako je to napísané, Jadrovej elektrárne V1, kde je vyčíslený ten náklad na 14 691 miliónov. Takýto je presne stav. Pán poslanec, raz sa každé jadrovo-energetické zariadenie musí zastaviť, nedá sa nič robiť. Do nákladov do ceny elektrickej energie zatiaľ nie sú zakalkulované náklady na odstavovanie, sú zakalkulované náklady na riešenie otázky vyhoretých palivových článkov. Vyhoretého paliva, či už uzavretým zadným palivovým cyklom, ktorý, bohužiaľ, je najdrahší, alebo tými ďalšími dvoma alternatívami, to znamená uloženie do hlbinného úložiska u nás, čo sa ukazuje zatiaľ ako najlacnejšia alternatíva, alebo niektorými ďalšími, ale, prosím, ja prijímam, to je dobré možno, aby sa raz otázky bezpečnosti a spojenia celého zadného palivového cyklu všetkých reaktorov, všetkých blokov nákladov a náklady s tým spojené konzultovali alebo diskutovali na pôde Národnej rady. Aj predchádzajúca vláda, aj naša vláda k tomuto spracovala koncepčné materiály, ktoré zakladajú východiská na niekoľko desiatok rokov, pretože tieto procesy treba v takomto kontexte a v takomto horizonte vidieť. Stanovisko Úradu jadrového dozoru, samozrejme, bolo k tomuto ku každému rozhodnutiu, ktoré sa týka jadrovej energetiky jednak zo zákona, a jednak aj z dôvodov začlenenia Úradu jadrového dozoru do pripomienkovania dokumentov, ktoré máme, sme mali a nie z tohto hľadiska s tým nie je problém. Stanovisko bolo k terminológii, to už tu bolo spomínané, a v súlade aj s týmto stanoviskom aj s našimi zámermi bola terminologicky upravená slovenská i anglická verzia. Pán poslanec, ja sa s pánom Mikušom stretávam nielen pred rozhlasovými mikrofónmi, kde si vymieňame teda názory aj protichodné a v niečom aj zhodujúce sa, ja napríklad oceňujem to, že on deklaroval jednoznačne, potrebu úpravy cien, čo beriem ako veľmi zaujímavé a veľmi dôležité a dokonca hovoril, že bolo chybou, že v minulosti sa neupravovali ceny a vytvorili sa podmienky tak, že niekedy vznikajú teraz šokové situácie. Aj našou snahou je rozkladať to na dlhšie obdobie, čiže napríklad to je vec, o ktorej diskutujeme s pánom Mikušom, diskutovali sme aj o otázkach, ktoré súvisia s celkovou transformáciou energetiky, dostávam pravidelne ja dokumenty, ktoré sú z rôznych klubov, odborných klubov, politických strán, ktoré súvisia s energetikou. Okrem toho do pracovných komisií ja bežne, ja s tým nemám problém, pozývam zástupcov odborných kruhov, ktorých môžu nominovať odborné kluby politických strán alebo ich nominujú a takýmto spôsobom s nimi spolupracujeme. Nie, v tom nemáme s tým žiadny problém. Ďakujem.
[]
3,888,124
26
2004-05-12
Autorizovaná rozprava
42
V. Veteška, podpredseda NR SR:
V
Veteška
podpredseda NR SR
Pán poslanec, nech sa páči. V. Ondrejka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 29. apríla 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajské informácie. Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny návrh vlády Slovenskej republiky, reaguje na zmeny a posudzovanie niektorých nárokov na náhradu škody spôsobenej na zdraví podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa obsahuje vyjadrenia súladu vládneho návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a ostatnými zákonmi. Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať dopad na životné prostredie ani vplyv na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a v práve Európskych spoločenstiev. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe, národnom programe pre acquis communautaire. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 687 zo dňa 23. apríla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. júna 2004 a v gestorskom výbore do 14. júna 2004. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
[]
4,046,027
48
2021-11-12
Autorizovaná rozprava
274
Mizík, Stanislav, poslanec NR SR
Stanislav
Mizík
poslanec NR SR
právne, Marek. Ten zákon je vágny, je tvarovateľný ako plastelína. Dá sa použiť a využiť, ako sa mocipánovi zapáči. Je nepresný. Jasné sú tam len cifry pokút. To áno, to sú tam jasne dané. Naozaj mi tam chýba nejaké spresnenie či vykonávací predpis, výklad či vyhláška. Jednoducho jasnosť. Aby som bol konkrétnejší, napríklad pokuta za urážku gestom. Aké je to gesto? Keď si poťukám na čelo? Alebo keď potočím prstom pri sluche? Alebo ukážem prostredník? Alebo aké gesto? Rozumiete? To tam nie je nič jasne dané. Nakoniec, keď si povedzme pobúcham tu tak vzadu po hlave, ešte aj toto bude urážka, keď bude predo mnou nejaký minister, zdravotník alebo tak? Alebo aké slová sú tie urážky? Tie klasické vulgarizmy alebo jemné vulgarizmy, alebo satira, alebo jemná irónia? Čo vlastne sú tie urážky? Nič tam to nie je dané. Čiže hocičo z toho môže byť pokutované, čo sa mocipánom zapáči. Ďakujem.
[]
4,164,424
51
2015-05-13
Autorizovaná rozprava
44
Blanár, Juraj, poslanec NR SR
Juraj
Blanár
poslanec NR SR
Pán poslanec, ďakujem za podrobnejšie vysvetlenie faktov, pri ktorých, myslím si, skôr by som očakával, že budú rozoberané v druhom čítaní, keď už budeme hovoriť o nejakom konkrétnom návrhu, ktorý, povedzme, vzíde aj z diskusie, ktorá sa ešte teraz stále vedie, ale plasticky to odzrkadlilo, aká je v súčasnosti situácia a o čom vlastne hovoríme. A ja sa domnievam, že zastúpenie či už rodičov alebo zamestnancov škôl, alebo, povedzme, študentov má svoje opodstatnenie a že majú mať nejakým spôsobom možnosť sa vyjadrovať, ale nemôže to byť čisto absolútne postavenie, ktoré dáva zriaďovateľa, teraz podotýkam, verejných škôl mimo toho. A v tom tvojom vystúpení to bolo jasne povedané, že tú zodpovednosť hlavnú, o čom som hovoril aj ja, tie misky váh, zodpovednosť a kompetenciu má predovšetkým zriaďovateľ. To je nesporné. A tu je potrebné nájsť rovnovážny stav, ktorý dnes všetci tí, ktorí sa to snažíte kritizovať, to bez problémov akceptujete u zriaďovateľov súkromných, cirkevných škôl, ktorí sú rovnako platení zo štátneho rozpočtu, ako aj verejné školy. Ale to nechcete povedať, lebo vám to nevyhovuje. A ja si myslím, že ak to majú, ukázal život, že je to v poriadku, lebo nikto nekritizoval rozhodnutie či už zriaďovateľa súkromných škôl alebo cirkevných škôl za to, že, povedzme, si tam dal riaditeľa, kde rada školy sa nedokázala dohodnúť, toho, ktorý je schopný riadiť tú školu. Doteraz som tu ja nezaznamenal nejakú kritiku. To znamená, tento systém zrejme funguje. A ak ho chceme preniesť aj na verejného zriaďovateľa na základe demokratických princípov v zmysle zákona, tak si myslím, že je to úplne správne a že bude dostatočný priestor, aby sme to podrobnejšie rozobrali v druhom čítaní. Takže ďakujem ti za to vystúpenie.
[]
3,938,761
8
2007-03-27
Autorizovaná rozprava
27
P. Paška, predseda NR SR:
P
Paška
predseda NR SR
Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu, najskôr budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z. Je to tlač 178. Poprosím pána Tibora Cabaja, predsedu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby uviedol hlasovanie. Nech sa páči, pán spravodajca.
[]
4,198,782
12
2017-02-02
Autorizovaná rozprava
68
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Pán poslanec, môžem sa opýtať, odovzdali ste pozme... (Reakcia poslanca Beblavého.) Dobre, ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami siedmi. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Jarjabek.
[ "(Reakcia poslanca Beblavého.)" ]
4,019,369
12
2017-02-01
Autorizovaná rozprava
108
Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Erika
Jurinová
poslankyňa NR SR
Ja teda iba ocením váš prístup, že ste umožnili pánovi ministrovi dovystupovať, a bola by som rada, keby vedenie Národnej rady postupovalo rovnako v takýchto prípadoch. Poviem konkrétny prípad, stalo sa mi, že zostala som s jedinou faktickou poznámkou k jedinému vystupujúcemu a pán predsedajúci mi to neumožnil s tým, že nebude on sám porušovať rokovací poriadok. Ja si osobne myslím, že riešenie, ktoré ste vy zvolili, je v tomto prípade oveľa lepšie. Ďakujem.
[]
4,111,164
44
2009-12-10
Autorizovaná rozprava
61
T. Cabaj, podpredseda NR SR:
T
Cabaj
podpredseda NR SR
Takže nech sa páči, pán poslanec, máte možnosť vystúpiť.
[]
4,166,819
7
2007-02-06
Autorizovaná rozprava
43
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR:
A
Belousovová
podpredsedníčka NR SR
S reakciou na vaše vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Miššík, pán poslanec Hrušovský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Miššík, máte slovo.
[]
4,185,657
94
2023-06-22
Autorizovaná rozprava
275
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Juraj
Blanár
podpredseda NR SR
Pán poslanec Kočiš s faktickou poznámkou.
[]
4,057,921
28
2021-05-11
Autorizovaná rozprava
18
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Gábor
Grendel
podpredseda NR SR
Teraz s reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Sloboda.
[]
4,040,449
2
2006-08-04
Autorizovaná rozprava
9
P. Paška, predseda NR SR:
P
Paška
predseda NR SR
(Hlasovanie.) Prítomných je 136 poslancov, za 121, proti 1, zdržalo sa 12, nehlasovali 2. Konštatujem, že Národná rada prijala uznesenie k schválenému Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky. S procedurálnymi návrhmi pán Mikuš, pán Jaroslav Paška, pán Rudolf Pučík, pani Beata Sániová. Nech sa páči, pán Mikuš.
[ "(Hlasovanie.)" ]
4,060,371
8
2020-06-09
Autorizovaná rozprava
321
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Gábor
Grendel
podpredseda NR SR
Ešte skôr, ako dám slovo pánovi poslancovi Kuriakovi, vyhlasujem trojminútovú prestávku a poprosím predsedov poslaneckých klubov a predsedníčky, aby prišli sem k nám na krátku poradu a v prípade, ak sú tu z niektorých poslaneckých klubov kolegovia, ktorí tu nemajú predsedov; napríklad pán poslanec Faič, ak by mal záujem, alebo pán poslanec Benčík za stranu ZA ĽUDÍ; tak tiež ste vítaní, aby sme sa krátko poradili. (Krátka prestávka.) (Po prestávke.)
[ "(Krátka prestávka.)", "(Po prestávke.)" ]
4,111,883
16
2013-03-19
Autorizovaná rozprava
126
Brixi, Otto, poslanec NR SR
Otto
Brixi
poslanec NR SR
Pán predseda, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď, pričom dajte, prosím, o tom hlasovať.
[]
3,889,247
41
2005-03-21
Autorizovaná rozprava
50
R. Madej, poslanec:
R
Madej
poslanec
Súhlasím s tým, že takéto umelé navyšovanie percenta študentov bez toho, aby mali štipendiá v dostatočnej výške je len podľa môjho názoru zalepovaním očí. A v takých príjmových skupinách, ktoré sme v príkladoch už počas doterajšej rozpravy uvádzali, nemožno hovoriť, že ide o ľudí zo strednej vrstvy. Tu sú ohrozené naozaj nižšie príjmové skupiny obyvateľstva. Ďakujem pekne.
[]
4,232,076
18
2020-11-26
Autorizovaná rozprava
264
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Milan
Laurenčík
podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Monika Kavecká.
[]
3,871,100
26
2004-05-25
Autorizovaná rozprava
84
V. Veteška, podpredseda NR SR:
V
Veteška
podpredseda NR SR
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v mene 15 poslancov predkladám v súlade s § 85 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku doplňujúci návrh, ktorý nadväzuje na schválený pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána poslanca Patakyho k vládnemu návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 541. Znenie môjho doplňujúceho návrhu je nasledovné. V § 11 ods. 1 písm. c) sa slová „Okresný súd Košice“ nahrádzajú slovami „Okresný súd Košice I“. Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú opravu, pretože Okresný súd Košice neexistuje, preto je nevyhnutné opraviť znenie paragrafu tak, že na konanie vo veci ochrany práv predmetom priemyselného vlastníctva ochrany práv z nekalej súťaže bude Okresný súd Košice I rozhodovať. Ďakujem pekne za podporu.
[]
4,093,534
22
2011-09-06
Autorizovaná rozprava
120
Žitňanská, Lucia, ministerka spravodlivosti SR
Lucia
Žitňanská
ministerka spravodlivosti SR
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, naozaj veľmi krátko, pretože návrh zákona, ktorým sa novelizuje zákon č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov, je obsahovo prakticky identický ako návrh zákona, ktorý sme prerokovávali ako predchádzajúci bod. Ten rozdiel v týchto dvoch návrhoch je len v tom, že tento reflektuje fakt alebo prípad, že novela ústavy by nebola schválená, ktorú sme prerokovávali ako tlač 452. Rovnako ako predchádzajúci bod obsahuje táto predloha novelizáciu právnej úpravy Súdnej rady a zavádza sa voľba po jednotlivých obvodoch, ale to, čo je nosné a kľúčové a o čom sme možno dnes zatiaľ menej hovorili, je, že ide o novelu, ktorá zavádza – zavádza –, obnovuje systém pravidelného hodnotenia sudcu každých päť rokov, ktoré bolo predtým zrušené zákonom č. 517/2008, zavádza mechanizmus hodnotenia sudcov po jednom roku z dôvodu predchádzajúceho zistenia nedostatkov v práci sudcu a možno straty funkcie sudcu, ak sa preukáže, že sudca stratil odbornú spôsobilosť byť sudcom. Súčasne sa navrhuje aj precizovanie úpravy procesu hodnotenia sudcu, zavádza sa nový právny inštitút, ktorým je ročný štatistický výkaz sudcu, ktorý bude zverejňovaný. Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu sa navrhuje zavedenie náhodného výberu disciplinárneho senátu, zvlášť pre každé disciplinárne konanie, čím sa výrazne obmedzí riziko zneužitia disciplinárneho konania, čo je základným predpokladom pre naplnenie požiadavky, aby disciplinárne konanie bolo v opodstatnených prípadoch efektívnym nástrojom očisty súdneho stavu. Na účely občianskej kontroly disciplinárnych senátov bude ich zoznam zverejnený na internete, rovnako aj databázy predsedov a členov disciplinárnych senátov zvolených v Súdnej rade. V rámci právnej úpravy disciplinárneho konania sa súčasne reaguje aj na požiadavky aplikačnej praxe a riešia sa niektoré zrejmé nedostatky tejto právnej úpravy. K hodnoteniu sudcov by som chcela ešte uviesť, že áno, chceme zverejňovať štatistické výkazy sudcov každý rok a poviem aj prečo. Pretože to je veľmi dobrý nástroj na jednej strane na kontrolu práce, ale na druhej strane zverejnením chceme aj zabrániť možnému zneužívaniu právomoci zo strany výkonnej moci voči jednotlivým sudcom. V súdnom manažmente predsedovia súdov majú všetky informácie k dispozícii, aby vedeli posúdiť prácu jednotlivého sudcu a v prípade potreby vykonať príslušné opatrenia, prípadne vyvodzovať zodpovednosť. To, čo sa stalo za predchádzajúceho volebného obdobia, je, že výstup zo súdneho manažmentu bol vyvedený aj na ministerstvo spravodlivosti k rukám ministra spravodlivosti. V čom je to zradné? Lebo ono to znie tak dobre. Predsa minister nekontroluje tých sudcov. To zradné bolo v tom, že 1. vôbec nie je kompetencia ministra spravodlivosti, nemá tam čo robiť v tejto polohe, 2. umožnilo toto, že sa mohol pozrieť na tých 1 200 sudcov a ten, ktorý nie je celkom po vôli alebo pohodlný, tak na toho sa tak pozrieme, či tam nie je náhodou nejaký prieťah na disciplinárku. A práve to selektívne vyťahovanie prípadov na disciplinárne stíhanie sa začalo používať ako nástroj moci. Ja nechcem, aby som mala sama jediná prístup k štatistickým výkazom všetkých sudcov, nepotrebujem to. Ja chcem, aby tieto údaje boli všetkým prístupné aj kvôli tomu, aby aj minister spravodlivosti bol pod verejnou kontrolou a dalo sa posúdiť, ako vykonáva svoje právomoci vo vzťahu k súdom a sudcom. Vo vzťahu k pravidelnému hodnoteniu by som chcela povedať ešte jednu poznámku. Na rozdiel od obdobia, keď už sme mali zavedené raz pravidelné hodnotenie sudcov, urobili sme isté zmeny. Tie zmeny sú v tom, že právna úprava exaktnejšie nastavuje proces hodnotenia sudcov a exaktnejšie nastavuje, aké súčasti má mať hodnotenie sudcov a čomu sa má venovať tak, aby bola vystihnutá nielen kvantitatívna, ale kvalitatívna práca sudcu. A čo je dôležité, a chcem na to upozorniť, keďže toľko hovoríme o tom politickom ovládnutí justície, hodnotenie sudcov, toto komplexné hodnotenie sudcov budú robiť predsedovia kolégií a grémií na jednotlivých súdoch, nie predsedovia súdov, ktorí sú v istom postavení vo vzťahu k ministrovi spravodlivosti, ale budú ho robiť predsedovia kolégií a grémií, ktorí podľa novely, ktorá prešla toto volebné obdobie parlamentom a je účinná od 1. mája, sú volení na jednotlivých súdoch a nie menovaní ministrom spravodlivosti. Považovala som to aj v kontexte predchádzajúcej debaty za potrebné jednoznačne pomenovať. Ja si myslím a som o tom presvedčená, že v systéme, kde sudca je volený a volený Súdnou radou a následne menovaný prezidentom na doživotie na rozdiel od ostatných ústavných funkcionárov, kde neexistuje nejaký ten pravidelný cyklus skladania účtov voči voličom, musí existovať nejaký mechanizmus, ktorým vlastne nahradíme tento volebný cyklus. Pretože aj sudca, tak ako každý z nás, musí mať motiváciu robiť dobre, a to aj pozitívnu a, žiaľ, sme ľudia, všetci tak fungujeme, aj negatívnu. A obe tieto zložky musia byť v rovnováhe. Preto si myslím, že zavedenie pravidelného hodnotenia sudcov je dôležité pre fungovanie systému, pre skvalitnenie práce systému a prosím o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.
[]
4,054,508
78
2022-12-20
Autorizovaná rozprava
154
Kollár, Boris, predseda NR SR
Boris
Kollár
predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 97 poslancov, za 83, proti 7. zdržalo sa 7. Uvedený návrh sme schválili. Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítanie. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu ako celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,935,808
9
2020-07-15
Autorizovaná rozprava
37
Kočiš, Eduard, poslanec NR SR
Eduard
Kočiš
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milan, v prvom rade chcem sa ti veľmi pekne poďakovať za tvoj prejav, ktorým si jasne deklaroval naše hodnoty, a na základe týchto svojich hodnôt, ktoré si povedal, že si začal viac vnímať až v dobe, kedy si sa stal otcom, teda rodičom, ale to, si myslím, že je úplne prirodzené. Tiež, keď som rodičom nebol, to už je veľmi veľa rokov dozadu, som vnímal hodnotu života asi úplne inak. Bez rozdielu na to, že som bol rodičmi vychovávaný v kresťanskej rodine a úplne v normálnom, morálnom svete. Tiež som pohľad na rodinu, pohľad na život mal úplne iný. Ale keď sa mi narodili prvé deti, tak sa môj pohľad na tento novozapočatý život úplne zmenil. A naozaj vstupy niektorých kolegov, ich reakcie na tvoj prejav, neprináleží mi to hodnotiť, ale myslím si, že uletené videnie sveta, najmä pána Benčíka, je už úplne cez čiaru. Život je najvyššia hodnota. Liberálna časť našej spoločnosti si tento svoj postoj tak, ako tu bolo povedané, veľmi tvrdo obhajuje a majú v tejto otázke viac-menej jasno. Ja však mám tiež jasno v tejto otázke a naozaj sa všemožne budem snažiť nenarodený život chrániť, brániť. A pevne verím aj teraz, keď vidím, aké je nastavenie Národnej rady, verím, že sa nám to konečne podarí. Ďakujem pekne.
[]
3,943,658
48
2015-03-20
Autorizovaná rozprava
45
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ján
Figeľ
podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v sále, dámy a páni.
[]
3,985,077
32
2004-10-26
Autorizovaná rozprava
406
P. Hrušovský, predseda NR SR:
P
Hrušovský
predseda NR SR
(Hlasovanie.) 128 prítomných, 90 za, 1 proti, 35 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh sme schválili. Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o Exportno-importnej banke. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru... I. Hamarčák, poslanec: Schváliť zákon.
[ "(Hlasovanie.)" ]
4,018,308
61
2002-06-20
Autorizovaná rozprava
122
P. Hrušovský, podpredseda NR SR:
P
Hrušovský
podpredseda NR SR
J. Volf, poslanec: Dobre. Na stredu poobede.
[]
3,921,167
39
2014-10-29
Autorizovaná rozprava
135
Hufková, Eva, poslankyňa NR SR
Eva
Hufková
poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenej spravodajkyni predniesť správu výboru Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (tlač 1199). Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu výboru a návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedenou dohodou. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1214 z 29. septembra 2014 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet. Uvedený výbor prerokoval predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedenou dohodou v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania stanoviská poslancov. K predmetnému návrhu zaujal výbor Národnej rady toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas, výbor pre financie a rozpočet uznesenie č. 346 zo 7. októbra 2014. Gestorský výbor na základe stanoviska výboru vyjadreného v uznesení odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (tlač 1199). Predmetná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 354 zo 14. októbra 2014. Výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov. Zároveň ma poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy. Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
[ "(tlač 1199)", "(tlač 1199)" ]
4,209,676
60
2002-05-16
Autorizovaná rozprava
66
B. Bugár, podpredseda NR SR:
B
Bugár
podpredseda NR SR
Nech sa páči, prezentujme sa hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných je 114 poslancov, za 111, proti 1, zdržali sa 2. Konštatujem, že dané uznesenie Národná rada prijala. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku a po obede budeme pokračovať o 14.00 hodine po prestávke ďalším rokovaním o návrhu doplnku č. 2 k použitiu majetku Fondu národného majetku. (Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.) J. Migaš, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram bod programu hodina otázok. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne bude odpovedať on sám. Nech sa páči, predseda vlády.
[ "(Hlasovanie.)", "(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)" ]
4,189,686
27
2008-09-10
Autorizovaná rozprava
222
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR:
A
Belousovová
podpredsedníčka NR SR
Ďalej pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike . Vládny návrh tohto zákona ste dostali ako tlač 738, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 761. Teraz prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky pána Jána Chrbeta, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.
[]
4,132,838
19
2013-05-31
Autorizovaná rozprava
43
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Igorovi Hraškovi, aby uviedol spravodajskú správu. Nech sa páči.
[]
4,182,969
6
2024-01-10
Autorizovaná rozprava
60
Veslárová, Veronika, poslankyňa NR SR
Veronika
Veslárová
poslankyňa NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ďakujem, pán poslanec, za tvoj príspevok. V tvojom príspevku si sa dotkol obetí trestných činov. Túto novelu písali ľudia, ktorí sú buď obvinení, podozriví, alebo môžu byť obvinení z trestnej činnosti. Ovplyvnili to, akým spôsobom predložená novela v skrátenom legislatívnom konaní vyzerá, napadlo mi, že je škoda, že táto vláda nevyužila svoju politickú moc na to, aby sa novela Trestného zákona venovala napríklad zvýšenej ochrane ľuďom so zdravotným znevýhodnením. Títo ľudia patria medzi najzraniteľnejšie obete trestných činov, hoc sú zo zákona považovaní za obzvlášť zraniteľné osoby, nedostáva sa im dostupnej a primeranej podpory. Ich štatút obzvlášť zraniteľnej obete im zaručuje právo na špecializovanú odbornú pomoc, ale neexistuje mechanizmus, ktorý by zabezpečil dostupnosť osôb alebo iných orgánov poskytujúcich túto pomoc. Sieť organizácií na podporu obetí so zdravotným znevýhodnením na Slovensku je stále slabá. Osobám so zdravotným znevýhodnením, ktoré sa stanú obeťami trestného činu, sa nemusí podariť nájsť nijakú špecializovanú organizáciu, na ktorú by sa mohli obrátiť. Existujú organizácie, ktoré poskytujú podporu ľuďom so zdravotným znevýhodnením, ale nie sú špecializované na problematiku trestných činov. Ďakujem. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)" ]
4,166,235