session_num
int64
1
104
snapshot
date32
session_name
stringclasses
5 values
segment_num
int64
1
1.44k
speaker
stringlengths
6
170
first_name
stringclasses
241 values
last_name
stringclasses
744 values
role
stringclasses
287 values
transcript
stringlengths
2
108k
transcriber_notes
listlengths
0
342
id
int64
3.87M
4.23M
42
2014-11-10
Autorizovaná rozprava
1,261
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, pán poslanec, reagujte na pána predsedu Národnej rady. On... (Reakcie z pléna.)
[ "(Reakcie z pléna.)" ]
4,092,772
40
2009-09-08
Autorizovaná rozprava
47
P. Paška, predseda NR SR:
P
Paška
predseda NR SR
Pán poslanec, nech sa páči.
[]
4,118,323
53
2019-12-05
Autorizovaná rozprava
135
Klus, Martin, podpredseda NR SR
Martin
Klus
podpredseda NR SR
Ďakujem pekne, pani ministerka. Mám tu napísané, že čas určený na hodinu otázok uplynul. Nie je to celkom pravda, máme ešte 40 minút čas, ale keďže už nemáme žiadne ďalšie otázky tak týmto končím bod programu hodina otázok a zároveň prosím členov vlády, aby zotrvali v rokovacej sále, pretože nasledujú písomné odpovede na interpelácie a samotné interpelácie. Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako som avizoval, nasledujú body písomné odpovede na interpelácie a interpelácie. Otváram bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 21. novembra 2019, tlač 1749. Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 1749 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou. [Rokovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané na 53. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a do 21. novembra 2019 (a interpeláciách) , tlač 1749.]
[ "(a interpeláciách)", "[Rokovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané na 53. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a do 21. novembra 2019 (a interpeláciách) , tlač 1749.]" ]
4,071,079
17
2013-04-16
Autorizovaná rozprava
304
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Erika
Jurinová
podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Novotný.
[]
4,075,207
26
2004-05-26
Autorizovaná rozprava
132
P. Hrušovský, predseda NR SR:
P
Hrušovský
predseda NR SR
M. Majdová, poslankyňa: Včera v rozprave som predniesla návrh, aby sa o každom bode hlasovalo zvlášť. A. Ivanko, poslanec: Dobre, rešpektujeme. Pán predseda, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Majdovej.
[]
4,018,991
11
2016-11-30
Autorizovaná rozprava
155
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mihál, ktorý už stratil poradie, nie je tu. Takže otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy, ktorú uzatváram, nakoľko nikto sa nehlási ústne do roz... (Reakcia spravodajcu.) Pán spravodajca? Vy sa hlásite ústne do rozpravy? (Reakcia spravodajcu.) Nech sa páči. Ako jediný pán spravodajca sa hlási ústne do rozpravy.
[ "(Reakcia spravodajcu.)", "(Reakcia spravodajcu.)" ]
4,119,658
34
2021-06-30
Autorizovaná rozprava
302
Pellegrini, Peter, poslanec NR SR
Peter
Pellegrini
poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Máme za sebou rozpravu, myslím si, že vcelku efektívnu, kultivovanú, snažili sme sa naozaj rozumným spôsobom a argumentami zdôvodniť ctenej snemovni, prečo sme podali v mene opozičných poslancov návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky. Myslím, že sme povedali všetko, a ak by sme pokračovali ďalej a mohli by sme rozprávať až do zajtrajšieho rána, asi by sme stále opakovali len to isté. A to je jednoducho povedané to, že Igor Matovič je osoba, ktorý, ktorá nemá absolútne žiadnu spôsobilosť ani odbornú, ani morálnu, ani duševnú na to, aby zastával významný post vo vláde Slovenskej republiky. Je to človek, ktorý vniesol do slovenskej politiky chaos, zbulvarizoval slovenskú politiku, priviedol ju do situácie, kedy úspešný je ten, kto vie druhému viacej vynadať, ublížiť, uraziť, ktorý prestal argumentovať, ale len hádzať kýble špiny na všetkých, ktorí sú proti nemu. A preto chcem veľmi poďakovať všetkým kolegom poslancom a poslankyniam, ktorí sa nedali vtiahnuť do tohto bahna, ale udržali si svoju úroveň tak, ako sa na poslancov Národnej rady patrí, vystúpili dôstojne, rozvážne, odborne a argumentovali faktami. Takto by mala vyzerať diskusia o nielen o odvolávaní člena vlády, ale aj o hociktorom zákone v tejto krajine alebo aj spoločenskom probléme, ktorý túto krajinu trápil alebo trápiť ešte bude. A na záver mi dovoľte povedať, že mi je ho aj trochu ľúto, pretože je to zatiaľ v tomto volebnom období prvý minister a podpredseda vlády, ktorého z vlastných kolegov nebránil nik a jediný za vládu bol on sám a musel sa tu potupne ako taký opustený, odhodený posledný minister brániť sám. Nikto sa ho nezastal, nikto tu zaňho nebojoval, jeho vlastný klub sa naňho vykašlal a mne to je veľmi ľúto. Na druhej strane ale súhlasím s kolegami, ktorí pred malou chvíľkou povedali, že by mohol mať aspoň toľko sily a odvahy, že tak ako my niekedy a aj ja osobne, keď som bol odvolávaný ako predseda vlády, som si tu niekedy tých osem, desať alebo trinásť hodín poctivo odsedel a počúval som, čo tu o mne poslanci hovoria. Lebo tak sa to patrí. Nielenže sa musel obhajovať sám, ale nemal ani toľko odvahy, aby sa nám tu pozeral tých osem a pol hodiny priamo do očí a dokázal nám vyvrátiť to, čo my si myslíme, že je pravda, a čo si myslí viac ako 90 % občanov tejto krajiny. Kolegyne, kolegovia, chcem vás naozaj požiadať, aby ste pri hlasovaní sa riadili svojím vedomím a svedomí, aby ste si pred tým, ako stlačíte ten gombík, naozaj zavreli oči a predstavili si, či tento človek má, alebo nemá zostať na politickej scéne Slovenska, či tento človek je na prospech, alebo v skutočnosti škodí našej krajine. A ak sa budete riadiť týmto pocitom, svojím vlastným svedomím a vedomím, tak si myslím, že vyslovenie nedôvery Igorovi Matovičovi môže byť len a len úspešné, ale len za predpokladu, že sa nebudete držať koaličných dohôd, ale vlastného svedomia a vedomia tak, ako poslanec hlasovať má. Ďakujem vám veľmi pekne a dovoľujem si vás požiadať o vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Igorovi Matovičovi, pretože to je jediné, čo si tento človek za škody, ktoré tu napáchal, zaslúži. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)" ]
3,970,564
11
2007-06-21
Autorizovaná rozprava
339
P. Paška, predseda NR SR:
P
Paška
predseda NR SR
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 127 za, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval. Tieto dva body zo spoločnej správy sme schválili.
[ "(Hlasovanie.)" ]
4,120,421
9
2016-09-09
Autorizovaná rozprava
108
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Martin
Glváč
podpredseda NR SR
Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Matovič. Nech sa páči.
[]
4,006,812
6
2020-04-23
Autorizovaná rozprava
66
Drdul, Dominik, poslanec NR SR
Dominik
Drdul
poslanec NR SR
Pán Kotleba, ja naozaj žasnem. Povedali ste toho veľa, tak ako to máte vo zvyku. Počúvate sa rád. Ja vás tu tiež už nejaký ten čas počúvam. A skutočne neprestávam žasnúť nad dvomi vecami. Vaša schopnosť demagogizovať, dezinterpretovať, tvoriť rôzne konštrukty, rečnícke schopnosti. Čo ma však naozaj mrzí, je fakt, že túto svoju schopnosť, ktorú máte naozaj rozvinutú, zneužívate na strašenie, klamanie, očierňovanie, zavádzanie. Gratulujem, len to som chcel.
[]
3,912,598
46
2019-06-25
Autorizovaná rozprava
282
Bašistová, Alena, poslankyňa NR SR
Alena
Bašistová
poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
[]
4,110,988
88
2023-03-23
Autorizovaná rozprava
48
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Marián
Viskupič
poslanec NR SR
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Kolega Tomáš Taraba, ďakujem pekne za vystúpenie. Súhlasím, určite úlohou štátu je zabezpečovať, aby občania, spotrebitelia neboli klamaní, to je fakt, ale nestačí to, pokiaľ teda je motivácia podvádzať, proste vždy sa takéto niečo bude diať. Preto je, myslím, dôležitá aj druhá časť, a to je vlastne slobodný a vzdelaný človek spotrebiteľ, ktorý je schopný rozlíšiť priekupníka a dovezený tovar od teda skutočného pestovateľa a skutočne doma vypestovanú a kvalitnú zeleninu a ovocie. Čo chcem tým teda povedať, je, že teda popri rozumných zákonoch potrebujeme aj vzdelávať a motivovať spotrebiteľov, ale aj samotných, samotných producentov alebo trhovníkov, aby sa teda jasne sami chceli odlíšiť od teda len tých priekupníkov. No a myslím si, že v konečnom dôsledku, a to si v podstate aj myslím, že si veľmi pekne povedal, je to o vytváraní jednoduchých a zmysluplných podmienok pre malých, lokálnych pôdohospodárov, farmárov, aby mali teda čo najlepšiu možnosť podnikať, produkovať a následne teda aj uspieť na tom trhu. Ďakujem pekne.
[]
3,898,780
4
2023-11-23
Autorizovaná rozprava
96
Šuca, Peter, poslanec NR SR
Peter
Šuca
poslanec NR SR
92. Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán minister, vaše vystúpenie bolo výborné, podľa mňa ste neprestrelili v ničom. Tak ako vždy pri každej rozprave ako poslanec ste boli fakticky pripravený, vaše vystúpenie bolo faktografické, presne ste popísali, čo sa tu dialo za minulej vlády, vlády chaosu, vlády anarchie a národnej zrady. Je dobré, pán minister, že ste urobili krátky historický exkurz do minulosti pre kolegyne a kolegov, ktorí tu vtedy neboli. To nezabudnuteľné pexeso pani Remišovej, bizarné, nepochopiteľné svinstvo, kedy pani Remišová dávala krížiky cez fotky ľudí, ktorí neboli ani len odsúdení, len obvinení, šialenstvo, nepochopiteľné šialenstvo. Isteže sa im zle počúva, keď im pripomíname smrť generála Lučanského, záhadnú smrť Milana Lučanského v kolúznej väzbe. Isteže sa im bude zle počúvať, keď budeme pripomínať smrť v kolúznej väzbe pána Krivočenka, kedy mu nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť. Musíme im to pripomínať, aby vedeli, čo tu páchali za tri a pol roka. Absolútne stotožňujem sa, absolútne sa s vami stotožňujem, že ste postavili čurillovcov, ich, elitných vyšetrovateľov, ako sami seba nazývali Apači, mimo štátnu službu. Napáchali tu obrovské zverstvá, ktoré sa ťažko počúvalo tam vedľa zľava, keď ste rozprávali, čo sa tu dialo. Držte sa, pán minister, za mňa máte zelenú, podržíme vás, ďakujem.
[]
3,953,026
45
2014-12-12
Autorizovaná rozprava
291
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Miroslav
Číž
podpredseda NR SR
Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami páni poslanci Bugár, Hlina, Zajac, Mikuš, Viskupič, Hudacký, Bobík, Abrhan, Bagačka, Fronc. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A slovo má pán poslanec Bugár.
[]
4,104,095
42
2009-10-23
Autorizovaná rozprava
22
J. Čech, poslanec:
J
Čech
poslanec
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie dnešnej 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená nie je. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 30. septembra 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 30. novembra 2009 a gestorský výbor do 1. decembra 2009. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
[]
4,133,467
22
2024-10-23
Autorizovaná rozprava
361
Válek, Igor, poslanec NR SR
Igor
Válek
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 468 zo 17. septembra 2024 pridelila predmetný návrh poslanca, tlač 411, výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Národná rada Slovenskej republiky určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. K predmetnému poslaneckému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v čl. IV tejto správy. Gestorský výbor odporúča v návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodom IV hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 5 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade návrh na, návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov, tlač 411a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 146 22. októbra 2024. Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Igora Válka, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
[]
4,227,227
42
2005-05-17
Autorizovaná rozprava
18
J. Brocka, poslanec:
J
Brocka
poslanec
Návrh bol pridelený na prerokovanie trom výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali uvedený návrh v určenej lehote prijatím uznesení. Poslanci, ktorí nie sú členmi týchto výborov, k tomuto návrhu v určenej lehote gestorskému výboru nepredložili žiadne stanoviská. Návrh zákona odporučili schváliť: výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie a aj ústavnoprávny výbor. Výbory pri prerokovaní tohto návrhu mali doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ktoré máte v spoločnej správe, ja ich nebudem čítať, 1 až 9. Gestorský výbor odporúča svojím uznesením Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. O bodoch 1 až 9 gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne. Vážený pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu a do rozpravy sa hlásim ako prvý.
[]
3,902,361
5
2020-04-07
Autorizovaná rozprava
361
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Gábor
Grendel
podpredseda NR SR
Dám vám možnosť, pán minister.
[]
3,941,666
35
2009-04-21
Autorizovaná rozprava
87
M. Hort, podpredseda NR SR:
M
Hort
podpredseda NR SR
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, poslancovi Ľubošovi Martinákovi. Pán spravodajca, nech sa páči, je tu priestor pre vašu úvodnú spravodajskú informáciu.
[]
3,972,378
19
2013-05-22
Autorizovaná rozprava
123
Číž, Miroslav, poslanec NR SR
Miroslav
Číž
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. No, vážený pán kolega, veľmi pozorne som vás počúval a nepochybne z vášho vystúpenie vyplynulo množstvo impulzov, na ktoré by bolo treba reagovať, ale, bohužiaľ, tá faktická limituje. Takže iba k tým niektorým. Gratulujem vám k tomu, že v tom predchádzajúcom vašom vystúpení ste podľa komentárov mali vtipné a dobré vystúpenie. Problém je, že ste dôsledne zaviedli verejnosť. Mám na mysli teraz ten zákon, ktorým sa regulovala povinnosť občanov hlásiť opustenie republiky na čas dlhší ako 90 dní. Našťastie, už v komentároch tá bublina spadla. A keďže v politike aj tá dôveryhodnosť je veľmi dôležitá, pán kolega, tak rozmýšľam nad tým, že do akej miery to bola nevedomosť, alebo len číry účel, alebo až populizmus. Hovorím to len preto, lebo rovnako vás pozorne počúvam v tejto sfére, a hovoríte o školstve. Pán kolega, o tom, že školstvo je finančne poddimenzované, o tom svedčí táto správa. Táto vláda po dlhom čase auditovala stav školstva a veľmi seriózne a vážnym spôsobom pristúpila k riešeniu a dokonca teda predložila vlastne programový dokument, v rámci ktorého naznačuje, ako tento zlý stav možno riešiť. Vy hovoríte o tom, že tam majú byť nejaké, fixované v správe nejaké čísla vo väzbe na pravidelné navyšovanie. Veď to v správe nejde! Viete veľmi dobre, že toto, ak to schválime, stane sa súčasťou vlastne programového vyhlásenia vlády a rovnako potom, samozrejme, minister bude musieť pracovať na implementačnom procese. To je teda úplne jasné. No ale jeden taký malý, drobný ešte, prepáčte, politický, polemický vpich, povedzme že. Ja zúfalo hľadám v pamäti, kedy ste hovorili v čase, keď ste boli súčasťou vládnej koalície, počas vlády pani Radičovej, kde ste vystúpili s takýmito požiadavkami. A ja si nespomínam, pán kolega. Takže možno mi obnovíte pamäť, pokiaľ mi ju obnovíte. Pritom vplyv, ktorý si pamätám, vaša štvorčlenná skupina politicky mala, vedela vo vhodných situáciách primerane využiť. Na to si všetci... (Vystúpenie prerušené časomerom.)
[ "(Vystúpenie prerušené časomerom.)" ]
4,053,533
18
2011-06-01
Autorizovaná rozprava
115
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 280). Znovu dávam slovo pani ministerke spravodlivosti, aby slávny návrh zákona odôvodnila.
[ "(tlač 280)" ]
3,931,799
2
2016-04-19
Rozprava
42
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Martin
Poliačik
poslanec NR SR
Ja musím povedať, že mňa tiež úprimne vydesila jedna vec v tom programovom vyhlásení vlády, a to je tá zmienka o vláde kontinuity. Pretože ak na Slovensku niečo vytvorilo priestor na rast extrémistických tendencií, tak je to systematické zlyhávanie štátu, nízka vymožiteľnosť, práca, nedôvera v inštitúcie, aj nedôvera v inštitúcie, ako je Národná rada Slovenskej republiky a nefunkčnosť verejnej a štátnej správy. A ak má byť toto vláda kontinuity, tak pevne verím, že nebude pokračovať v týchto tendenciách a tým pádom nebude pokračovať únos štátu, odnímanie moci občanom, okliešťovanie demokratických princípov a liberálnej demokracie, ale bude sa diať opak, a teda, že táto vláda vládou kontinuity nebude. Samozrejme, že do parlamentu patrí aj politická diskusia o tom, kto koho zradil. A na konci bude vystavený účet a vystavia nám ho občania a voliči v tomto štáte. V tomto prípade nechajme toto hodnotenie, prosím, im. Ja by som bol veľmi rád, ak by sme nasledujúce štyri roky hlavne u nových koaličných partneroch, u strany SIEŤ a u strany MOST – HÍD dbali na to, aby stali za svojimi vlastnými slovami. Lebo vyžadovať to od starých štruktúr nemôžeme. Ďakujem.
[]
4,087,280
29
2014-02-05
Autorizovaná rozprava
32
Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ján
Mičovský
poslanec NR SR
Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, ja si myslím, že máme pred sebou zákon, ktorý je jasný ako facka. Ak si teda, myslíme, že by bolo treba práve túto skupinu podnikateľov v oblasti cestovného ruchu nejakým spôsobom protežovať alebo zaradiť do osobitnej podskupiny chránených podnikateľov, ktorí majú právo na to, aby zneisťovali spotrebiteľa a nehrali fér hru, no, tak potom to treba zdôvodniť, a ak si myslíme, čo si myslím, že myslíme, že také niečo by existovať nemalo, tak potom treba túto anomáliu odstrániť. Ja v tom nevidím najmenší dôvod, aby sme vôbec polemizovali o tom, že akýkoľvek dodávateľ produktu má právo zneisťovať odberateľa tým, že mu udáva nepresné cenové podklady alebo že mu dáva také podklady, ktoré zjavne napĺňajú podstatu istého zneisťovania a udávania nepravdivých alebo polopravdivých údajov, čo je niekedy ešte horšie ako klamstvo, lebo nachytá a potom nesplní. Keby sme si zobrali nejakú analógiu, no však sú iní podnikatelia v službách, ktoré tiež nie sú také jednoznačné, lebo, áno, v potravinách je každá vec jasne pomenovaná cenovkou a nebavíme sa o tej cene, buď ju akceptujeme, alebo nie. Ale máme predsi aj takých, ktorí podnikajú napr. v stavebníctve a dokážu vám dať, keď si objednáte strechu, úplne podrobnú kalkuláciu so všetkým, čo k tomu môže ešte prísť okrem samotnej krytiny, a napíšu to tak presne, že túto cenu garantujú a akékoľvek prípadné riziká, že nájdu kdesi čosi, čo nebude celkom v súlade s ich pôvodným odhadom, berú ako svoje podnikateľské riziko. Takisto keď ideme k holičovi, keď poviem úsmevný príklad, a dáme si urobiť nejaký účes, no tak je tam tiež cenovka a tento podnikateľ v týchto službách už vám nikdy nepovie, ale ten, ja som si myslel, že to bude jednoduchšie. Urobil som vám tam nejakých pár strihov naviac. Takže ja viem, to je príklad, ktorý neobstojí, ale tým som chcel ukázať dve oblasti, kde nikto nespochybňuje, že cena musí byť jasne daná a ja sa rozhodujem ako zákazník, beriem alebo neberiem. Prečo by práve v oblasti cestovného ruchu, kde podnikatelia ozaj, ja teraz nechcem povedať, že to je jednoduchý biznis, určite majú svoje riziká, svojich partnerov majú na opačnom konci zemegule. Nie vždy vedia presne všetko odhadnúť. Úcta pred ich rizikom alebo schopnosťou ho zobrať na seba a zabezpečovať túto službu, ktorá zjavne teda je žiadaná. No ale prečo by sme nemali žiadať od neho, aby jasne napísal, že produkt, ktorý ponúka, však nech si do tej ceny zakalkuluje aj svoje riziká, určite to tak robí, má svoju konečnú cenu a ty, zákazník, máš istotu, že vieš, že to budeš môcť takýmto spôsobom nielen užiť, ale aj zaplatiť a nebudeš mať nejaké prekvapenia potom, keď sa rozbehne tvoj záujem o túto službu. Ani by som nevystúpil k tomu, lebo toto sa mi zdá také jasné, že niet o čom veľmi diskutovať a treba to len prijať, ale napadla ma súvislosť z takej osobnej skúsenosti, že možno v druhom čítaní by bolo dobre doplniť to aj o oblasť nielen individuálnej ponuky cien, ale aj o oblasť, keď dochádza k záujmu o nejaký zájazd z hľadiska objednávky vypracovanej špeciálne na zadanie potenciálneho zákazníka. Mal som takú skúsenosť, že sme raz pripravili veľmi zaujímavý zájazd, bol to teda zájazd závodný, bol to pomerne komplikovaný, mali sme do toho množstvo rôznych predstáv zakomponovaných a podnikateľ, majiteľ cestovky sa bránil, že to je príliš také komplikované a že on má na to nejaký formulár a ten formulár umožňoval práve množstvo takých dodatkov, že v prípade, že nie, tak potom takto, a keď nie takto, tak potom inak. A ja, keď som si ten formulár prečítal, hovorím, no ale, pán majiteľ, tak ja, ak toto podpíšem, tak ja vlastne neviem, či treba tu milión za tento zájazd, on stál vtedy milión aj sedem tisíc, si pamätám, takú zvláštnu cenu. Bolo to pre 45 ľudí po severnej Európe. No tak ja tu mám nejaký limit, a ako my môžeme ako štátni zamestnanci, ktorí disponujú, tam bol nejaký vtedy fond kultúrnych a sociálnych potrieb na to, teraz prijať takúto zmluvu, ktorá bude mať pre nás aj taký dôsledok, že možno to nebude 1 007 000, ale bude to milión dvesto. Tak napokon uznal, že to by nebolo asi fér, resp. povedal som, že už neberieme za týchto podmienok, urobili sme zmluvu a viem, že mi potom prichádzali také výčitky, že na tom zájazde pán majiteľ prerobil. No, ja viem, je to oblasť samotnej konkrétnej zmluvy, kde možno platia iné pravidlá, a predkladatelia tohto zákona to nemali mať prečo na mysli, ale ak by sme teda sa zhodli na tom, že bavíme sa o cestovnom ruchu, tak možno by bolo treba, alebo že by to nebolo zbytočné tam zakomponovať aj jednu klauzulu, ktorá by práve hovorila o tom, že v prípade, ak dôjde k individuálnej kalkulácii zájazdu na objednávku, takže takáto kalkulácia je konečnou a majiteľ cestovnej kancelárie nemá právo nejaké ďalšie náklady, ktoré mu s tým napadli a ktoré možnože nemohol odhadnúť požadovať ako svoje plnenie, na ktoré má nárok. Ďakujem pekne.
[]
3,968,560
38
2018-12-04
Autorizovaná rozprava
355
Heger, Eduard, poslanec NR SR
Eduard
Heger
poslanec NR SR
Ďakujem pekne za reakcie. Ja ešte k tomu zdravotníctvu chcem podotknúť, že to, že začali niečo plniť a sú v tom, by som povedal, lídrom pri iných rezortoch, neznamená, že už sú z problémov vonku. Práve naopak, to je len začiatok cesty a naozaj zdravotníctvo tú prvú úsporu, ktorú absolvovalo, ale, ako som povedal, neprenieslo do kvality služieb, potrebuje pokračovať a naozaj my potrebujeme vidieť, aby tie jednotlivé rezorty sa nie že dostali z červenej, a potom začali oranžová, ale my potrebujeme, aby všetko to tam naozaj sa zapracovalo, pretože, myslím si, že ľudia zatiaľ naozaj to, nejakú pridanú hodnotu v zdravotníctve výrazne nepociťujú, lebo tam je tak veľa problémov. A preto jednak ďakujem kolegom, ktorí sa tejto téme venujú a búšia aj tu v tomto pléne do toho, ale naozaj zdravotníctvo, nechcel som ich vyzdvihnúť v tom, že teraz áno, že už sú za vodou, ani zďaleka, ani zďaleka, ešte sa len vydali na tú plavbu a tá plavba bude dlhá a bude určite veľmi náročná, ale treba sa na ňu podujať a verím, že ďalšie ministerstvá sa na túto plavbu pridajú k nim a budeme tu mať o rok flotilu na úvode nejakého mora plávajúcu smerom k lepšej budúcnosti, keď to už tak poeticky dokončím. Ďakujem pekne.
[]
3,932,373
18
2020-12-09
Autorizovaná rozprava
265
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Gábor
Grendel
podpredseda NR SR
Otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o vrátenom zákone ako o celku. Pán spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru.
[]
3,977,994
9
2024-02-08
Autorizovaná rozprava
422
Gašpar, Tibor, poslanec NR SR
Tibor
Gašpar
poslanec NR SR
Budeme hlasovať o bode 187 druhého pozmeňujúceho návrhu poslanca Galka.
[]
3,927,871
24
2017-12-06
Autorizovaná rozprava
399
Kollár, Boris, poslanec NR SR
Boris
Kollár
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Možno všetci očakávali, že teraz sa tu postavím a začnem nadávať na toho zlého Fica, vytiahnem tu invektívy, porozprávam o jeho súkromnom živote, ale nič takého odo mňa nebudete počuť. Tam som sedel a celý čas tunák som v budove, počúvam rozpravu, počúvam všetky faktické poznámky, počúvam tunák invektívy a je mi z toho nevoľno, vám poviem, nevoľno. Som v politike dva roky, ale vám poviem, že kvôli tomuto sme do tej politiky prišli. Presne kvôli tomuto, aby sme odstránili presne tento cirkus, ktorý sme tu videli od jednej hodiny doteraz. A teraz to je jedno, či sú to opoziční poslanci, alebo koaliční, jeden čert. Osobné invektívy, poloklamstvá, napádania. Keby toto nejaký normálny človek od jednej doteraz do dvanástej pozeral, tak si myslí, že my sme tu kompletne šibnutí a že si nezaslúžime ani to jedno jediné euro, ktoré nám teraz Fico chce zvýšiť. Ani jedno jediné si nezaslúžime, toto, čo tu predvádzame. Veď si uvedomte, prečo sme prišli do politiky, prečo nás ľudia volili. Aby toto počúvali? Ty si tamto urobil a ty si to, Jožo, a hentam to, Fero. Ty si jazdil, ty si nejazdil. S tebou pôjdem, s tebou nepôjdem. Ty si ma urazil. Nie, kvôli tomuto ľudia nás nevolili. Ľudia očakávajú od politikov, že im pomôžu. Na Slovensku je dosť veľká mizéria, strašne veľa ľudí je ohrozených chudobou. A keď si pustia telku, tak tuná vidia, že sa vadíme o nejaké zvýšenie platov, nadávame si tunák. Jeden na druhého brýzga, kto viac ukradol, aby vytvoril dojem, že všetci sú rovnakí, ale nie je to pravda. My sme dva roky v politike. Za ten čas, kto mal chuť si to všimnúť, tak naša strana SME RODINA to robí tak, že keď niečo sľúbime alebo dáme slovo, tak to dodržíme. Či je to voličovi, alebo poslancom, kolegom tuná v tomto pléne. A to hovorím naprieč politickým spektrom. Nehovorím to len o opozičných, ale hovorím to aj o koaličných poslancoch. Keď raz niečo poviem, tak to dodržím. A toto si, kto chcel, mohol všimnúť. A takto tú politiku chceme robiť. Máme tuná odvolávanie ministra. Ja som dneska do rozpravy vôbec nechcel ísť. Prečo? Lebo si myslím, že to nemá význam tuná proste dôjsť a teraz tunák vyliať lavór špiny na ministra. Máme vecné veci, čo sme chceli povedať, a to mal povedať môj kolega pán Milan Krajniak. A ja som vôbec do rozpravy nechcel ísť. Dôjde minister, dôjde premiér Fico a prvé, čo urobí, polopravdy, klamstvá, vyleje tuná na všetkých, nás tuná obleje a myslí si, že týmto obhajuje Roberta Fica (pozn. red.: správne „Kaliňáka“). Nie. Viete, čo by som očakával od premiéra tejto krajiny? Že sa nezníži na takúto úroveň, k takejto úplne podlosti, proste to, to by som očakával fakt naozaj na ulici od niekoho, ale nie od premiéra tejto krajiny. Očakával by som, že ho na naše upozornenia, prečo chceme odvolávať ministra Kaliňáka, že nám to vyvráti. Viete čo, keby mi to vyvrátil a povedal, tých 10 mil. alebo koľko tie, tie veci, ktoré proste by som musel vyplatiť, by sa aj tak stali. Keby mi to nejako argumentačne vyargumentoval, ja som schopný povedať okey. A možno by som ani nehlasoval za odvolanie, možno by som, aj ma presvedčil, že by som podržal toho Kaliňáka. Ale nie, toto sme nepočuli. Počuli sme jeden je blázon, druhý je, ja neviem, úchyl, tretí je, ja neviem čo. Toto počúvam od premiéra. Ale viete, čo tí ľudia chcú tunák od nás počuť? Že im pomôžeme. A čo tu počujeme? Hádanie, invektívy, skutočne mi bolo špatne, keď som tam sedel. A ja tunák sedím? Ja sa hanbím. Ja sa skutočne hanbím. Premiér Fico miesto, aby obhajoval Roberta Kaliňáka, používal invektívy. No tak ja by som sa, rozprával, že tunák všetci, čo sme tu, nemáme v opozícii alternatívu, že oni sú jediná možná vláda, ktorá je tunák schopná vládnuť, a že toto všetko tu nemá alternatívu. No tak sa pozrieme na to odvolávanie ministra vnútra a podľa Fica je to najlepší minister. Čo by mala byť alternatíva voči tomuto ministrovi? No povedzme si, čo ľuďom prekáža. Je to dvojkoľajnosť. Jeden ukradne pyteľ cementu, ide do basy. Druhý ukradne jeden milión, prípadne desať miliónov na dépeháčkach, na čomkoľvek, nič sa mu nestane. Máme tu ľudí obyčajných a máme tu našich ľudí. Ľuďom vadí dvojkoľajnosť. Tak keď sa pýtate, pán premiér, aká alternatíva tunák, tak ľudia by očakávali, aby po 27 rokoch konečne sme si boli všetci pred zákonom úplne rovní. To je napríklad k ministrovi vnútra. Ale máme tu, môžeme tunák ísť ďalej do tej alternatívy. Sociálne veci. Kto je najviac ohrozený? Ktorá je najviac ohrozená skupina obyvateľstva chudobou? No sú to matky s deťmi. Sú to matky s deťmi a dôchodci. My sme im napríklad navrhli, aby nemuseli platiť doplatky za lieky. V tomto parlamente sme to predložili. Myslíte, že to sociálna vláda odsúhlasila? No nie. A viete, koľko by to stálo? No asi rovnaká suma, ktorá táto sociálna vláda chcela dať tomu právnikovi! A teraz sa pýtam, ľudia sú zvedaví na to, jak sa tu hádame? Nie. Ľudia sú zvedaví, či budú musieť si tie doplatky platiť za tie lieky alebo nie. A aká je tuná alternatíva? No pomôcť im napríklad v tomto. Spravodlivosť, môžme sa aj na to pozrieť. Máme tu takmer milión ľudí v exekúcii. Viete, čo by bolo dobré, keby sme spravili? Keď sme tuná už dokonca boli schopní oddlžiť banky, oddlžili sme tuná oligarchov, oddlžili sme dokonca oligarchov, ich firmy, môžem spomenúť pána Širokého. A v čom by mala byť alternatíva, pán premiér? Že oddlžíme konečne obyčajných ľudí. A je veľmi smutné, pán premiér, že ste za 27 rokov v politike zatiaľ na takúto banalitu neprišiel. Aby som to zhrnul. Momentálne, tak ako pri štátnom rozpočte, že sa momentálne staráte o kšefty a prachy pre tých vašich vyvolených a tá alternatíva, o ktorej hovoríte, že neexistuje, je, aby sa tu konečne začalo starať o obyčajných, bežných ľudí. Za nás môžem povedať, že my sa na tomto cirkuse zúčastňovať ako SME RODINA nebudeme a odmietame. Skoro dva roky sme v tej politike a každý, kto chcel poznať, mohol zistiť, že keď niečo sľúbime, tak to aj dodržíme. A je jedno, či je to pravica, ľavica, naprieč spektrom. Naši poslanci tu pri tomto pulte vystupujú vecne, neznižujú sa k invektívam a verím a som presvedčený, že toto ľudia ocenia. A verím, že to ocenia aj bývalí voliči SMER-u a aj tí terajší. Ďakujem za pozornosť.
[ "(pozn. red.: správne „Kaliňáka“)" ]
3,907,485
19
2013-06-04
Autorizovaná rozprava
94
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Mariánovi Kvasničkovi. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
[]
3,894,306
6
2023-12-15
Autorizovaná rozprava
101
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Peter
Žiga
podpredseda NR SR
Pán poslanec Hargaš.
[]
3,972,111
78
2023-01-24
Autorizovaná rozprava
161
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Juraj
Blanár
podpredseda NR SR
S faktickou poznámkou poslednou pán poslanec Vetrák.
[]
4,095,694
48
2015-03-20
Autorizovaná rozprava
53
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ján
Figeľ
podpredseda NR SR
Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie v tejto chvíli a pripravíme hlasovanie. Vyhlasujem prestávku, až kým nepríde pani vedúca na hlasovanie. Nech sa páči. (Prestávka.) (Po prestávke.)
[ "(Prestávka.)", "(Po prestávke.)" ]
3,985,085
9
2010-12-10
Autorizovaná rozprava
188
Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR
Pavol
Hrušovský
podpredseda NR SR
Poprosím vás, udeľte slovo pánovi predsedovi, zapnite mu mikrofón. (Reakcia predsedu NR SR.) Nie, to sú faktické poznámky na zákon, ktorý prerokovávame, ale teraz... (Reakcia podpredsedu NR SR Horta.) Na vystúpenie, pardon. Nech sa páči, pán predseda.
[ "(Reakcia predsedu NR SR.)", "(Reakcia podpredsedu NR SR Horta.)" ]
3,878,362
26
2011-12-01
Autorizovaná rozprava
249
Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Pavol
Hrušovský
predseda NR SR
Hlasujeme. (Hlasovanie.) 147 prítomných, 65 za, 13 proti, 68 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Neschválili sme návrh.
[ "(Hlasovanie.)" ]
4,142,399
9
2016-09-22
Autorizovaná rozprava
81
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Vaľová.
[]
3,904,176
75
2022-10-19
Autorizovaná rozprava
52
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Peter
Pčolinský
podpredseda NR SR
Prijíma sa. Nech sa páči.
[]
4,184,356
16
2011-03-24
Autorizovaná rozprava
280
Chren, Martin, poslanec NR SR
Martin
Chren
poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani kolegyňa, to, čo ste uviedli, sú síce veľmi citovo založené tvrdenia, avšak fakty sú úplne iné. Faktom je, že jedna z dvoch potravinárskych asociácií podporuje zrušenie zákona. Faktom je, že zakazovať cenové zľavy a cenové akcie, ktoré sú obľúbené spotrebiteľmi, je úplný nezmysel. Faktom je, že mať drahšie potraviny na Slovensku, zrejme nie je cieľom strany SMER – SD a ak áno, tak by ste sa k tomu mali priznať. Faktom je, že ubíjať a zabíjať slovenských výrobcov potravín, čo bol jeden z účinkov tohto zákona, zrejme nie je cieľom a zámerom strany SMER – SD a ak áno, mali by ste sa k tomu verejne priznať. Ďakujem veľmi pekne.
[]
3,882,284
94
2023-06-20
Autorizovaná rozprava
53
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Gábor
Grendel
podpredseda NR SR
Ďakujeme za informáciu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a skôr ako sa dostaneme k ďalšiemu bodu, dovoľte, aby som pozdravil na balkóne pre verejnosť študentov a pedagógov Základnej školy Košická v Bratislave, konkrétne triedu 6. A. Vitajte! (Potlesk.) Pokračovať budeme druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 402/2013 o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1586, spoločná správa výborov má tlač 1586a. Poprosím kolegov, aby nerušili. Páni poslanci! Opäť prosím pána povereného ministra dopravy Pavla Lančariča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 1586.)
[ "(Potlesk.)", "(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 1586.)" ]
4,086,609
8
2003-02-27
Autorizovaná rozprava
182
M. Číž, poslanec:
M
Číž
poslanec
V podstate už tuším 4,5 alebo 5 mesiacov uplynulo od volieb a rozhodne viac ako 100 dní od konštituovania vlády, takže našou úlohou trošku je začať si plniť naše poslanecké povinnosti, no a, bohužiaľ, podkladov na túto našu činnosť nám zatiaľ vláda predkladá značný dostatok. Jeden z nich je aj tento návrh zákona. Už mám tu česť relatívne dosť dlho pracovať s materiálmi v parlamente, ale takú zložitú schizofréniu vo vzťahu k návrhu zákona som ešte nezažil. Objektívne je, že keď pán minister tento návrh predložil, tak sa pokúsil riešiť vážne systémové chyby v existujúcom stave reformy verejnej správy a pokúša sa zachraňovať aspoň to, čo sa ešte vôbec v tom priestore verejnej správy pri tomto type jej riadenia uskutočňuje. Práve dnes sme mu pravdepodobne zobrali práve túto sféru pôsobnosti, takže toto je jeho labutia pieseň. Takže za istých okolností, pán minister, som vám vďačný za tento návrh, ale napriek tomu sa vám nemohlo podariť v tomto systémovom prostredí predložiť návrh, ktorý je zmysluplný a ktorý pomôže veľmi zložitej, a to vážne chcem zdôrazniť, veľmi zložitej situácii v oblasti verejnej správy. Ako viete, realizujeme o dušu spasenú zákon 416, presúvame kompetencie, vytvorili sme VÚC, a ak je niečo absolútne transparentné, tak to je až neuveriteľný kompetenčný chaos a neustále už až zúfalé hlasy z prostredia obcí alebo aj VÚC vo vzťahu k tomu, aby sme konečne už niečo v tomto smere urobili, aby sme vyjasnili aspoň elementárne súvislosti, ktoré s výkonom štátnej správy, či už originárnej, alebo prenesenej, vznikajú. Najskôr sa však pristavím pri probléme vyvlastnenia, ktorý jednoducho tým, že je taká dikcia 416-ky a bola povinnosť previesť kompetencie, ktoré sú v zákone č. 50, nejakým spôsobom vo väzbe predovšetkým na skutočnosť, že vláda hodlá od 1. 1. 2004 pravdepodobne zrušiť okresné úrady, tak pán minister nemal inú možnosť, a keďže nenašiel iný subjekt, no tak musel presunúť aj vyvlastňovanie na obce. Každý, kto tu má právnické vzdelanie, ale použijem aj ten trošičku sprofanovaný pojem „súdny človek“, vie, že vyvlastňovacie konanie je jedno z najťažších, ktoré vo sfére verejnej správy existuje, ktoré neustále bolo vystavované útokom osobitne z pravicového prostredia, už vôbec k vyvlastňovaniu, k inštitútu ako takému, a bolo vystavované tomu, že všetky okolnosti, ktoré sprevádzajú vyvlastňovacie konanie, musia byť odborne, veľmi presne zistené a musia byť aspoň, nie aspoň, mimoriadne predpoklady na to, aby vyvlastňovacie konanie naozaj sa uskutočnilo tak, aby nedošlo k možnému výraznému zasahovaniu do práv majiteľov, práv vlastníkov, ale aj v realizácii verejného záujmu ako takého. Čiže v teoretickom prostredí nepoznám nikoho, ktorému by napadlo čo len na chvíľu, aby uvažoval o nejakých obciach, a ktorý rozmýšľa skôr o tom a skôr bol tlak, aby sme presunuli veci na súd ako orgán, ktorý má elementárne predpoklady. To znamená, sudca, ktorý posudzuje takýto zásah do vašich vlastníckych práv, musí mať právnickú fakultu, musí mať 3 roky praxe na súde a potom musí robiť justičnú skúšku a potom je oprávnený na to, aby rozhodoval o vlastníckych právach a o zásahu do nich. My týmto návrhom zákona, ale nie týmto, ten vlastne vykonáva iba 416-ku v konečnom dôsledku, takýto výrazný zásah do vlastníckych práv presúvame na obce. Ja chcem veriť, že obce s počtom povedzme 10-20 tisíc obyvateľov majú aký-taký aparát, kde povedzme aspoň v polovici vieme zaručiť, že ten, kto bude rozhodovať o vyvlastňovacom konaní, bude disponovať právnickým vzdelaním a bude poznať veľmi dôležitý súbor právnych predpisov, Občiansky zákonník a mnohé iné právne predpisy, a, samozrejme, celý súbor stavebných predpisov. A teraz tu robíme konštrukcie pre obce do 1 000 obyvateľov, ktorých je na Slovensku, prosím, vážení páni, však 2 000 a v ktorých je 1,8 až 1,9 mil. obyvateľov. Máme vyvlastňovacie konania, ktoré bežia, staviame diaľnice, staviame rôzne budovy vo verejnom záujme a možno očakávať, že mnohé úkony ešte budú dynamicky rásť. Viete si aspoň trošku predstaviť, ako vyzerá správny aparát v takejto obci? Ja pripúšťam, že medzi tými 2 000 obcami možno nájdeme 20, kde aké-také, neviem aké, predpoklady asi nájdeme, ale medzi tými ostatnými ja si to predstaviť neviem. Takže tento krok, kde je skutočne nevyhnutné z pohľadu ministerstva niečo takéto urobiť, ja osobne ako občan, už ako poslanec vôbec pochopiť neviem. Tragédia je, že nedá sa ani rekonštruovať tento stav. Takto sme rozmýšľali, že sa pokúsime prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu presunúť toto rozhodovanie na krajský úrad. Krajský úrad za istých okolností by mohol byť relatívne legitímnym orgánom, ktorý bude o veci rozhodovať. Vzniká otázka, kto bude odvolacím orgánom? Pretože okresný úrad nefunguje. A tu narážame už pri prvom probléme na čosi zásadné, systém miestnej verejnej správy, či už originárnej, alebo prenesenej, musí byť dvojstupňový a musí byť miestny, to znamená, nemôže zavádzať riadne odvolacie konanie do prostredia ministerstva. Ako tento problém vyriešime? Prečo teda problém rušenia okresných úradov nie je súčasťou koncepcie, ktorú vláda predloží do parlamentu, s ktorým sa budeme seriózne zaoberať, kde máme možnosť poukázať na všetky až nezmysly, ktoré z niektorých úvah vyplývajú, a pokúsime sa vytvoriť elementárne normálne prostredie pre spravovacie procesy v tomto štáte. Predložený návrh dokonca hovorí o tom, že každý pracovník stavebného úradu na to, aby mohol vykonávať svoju činnosť, musí podľa zákona o štátnej službe spĺňať predpísané náležitosti. Nehovoríme odkedy. Vieme si skutočne zas predstavovať, ako budú stavebné úrady vyzerať a koľko percent z tých stavebných úradov bude spĺňať túto náležitosť, náležitosť v tomto čase, keď sa tento zákon schváli? Uvedomujeme si elementárne dôsledky, že v civilizovanom štáte a u nás platí právna úprava, že existuje náhrada škody, pokiaľ štátny orgán rozhodne a spôsobí vám svojím rozhodnutím škodu? Kto bude zodpovedný v danom prípade za tú škodu? Hovoríme, že spoločné úrady pomôžu veci vyriešiť. Spoločné úrady, ktoré existujú na Slovensku, ktoré ja poznám, nie sú spoločnými úradmi a už vôbec nie podľa príslušného paragrafu zákona 369. Každý štátny úrad, a to vedia absolventi právnickej fakulty už pravdepodobne po tom, ako vykonajú skúšku zo správneho práva, musí mať nejaké náležitosti, musí mať právomoc, musí mať kompetenciu a musí mať materiálne náležitosti na to, aby mohol fungovať. Ak vytvorí 34 obcí napr. v Žiari nad Hronom akože čosi, čomu sa hovorí spoločný úrad pre stavebné konanie, to nie je žiadny spoločný úrad. Ony si len najmú 4 úradníkov, kde si určia pomerné náklady, kto ich bude platiť a prípadne náklady na miestnosti, ale už vôbec sa neurčí to, čo je primárne a určujúce na stanovenie správneho úradu – kto má právomoc, kto má kompetenciu a kto nesie zodpovednosť za výkon takéhoto rozhodnutia. Ak starosta si dá pripraviť takýto návrh rozhodnutia, je viazaný týmto rozhodnutím alebo nie je viazaný týmto rozhodnutím? Pokiaľ teda vznikne prípadne škoda, voči komu bude smerovať žiadosť o náhradu? Voči tým najatým úradníkom, ktorí budú vyhotovovať tie rozhodnutia, alebo voči starostovi obce? Veď to sú veci, kde jednoducho neexistuje, aby sa neriešili v rámci toho, čomu hovoríme reforma verejnej správy. Dalo by sa hrozne veľa o tom hovoriť, sme pripravení v rámci nášho výboru skutočne sa celkom inou akceleráciou reformy verejnej správy zaoberať, ale tento návrh hoci je potrebný, nie je rekonštruovateľný a to je tá schizofrénia, o ktorej vám hovorím. A jednoducho ja osobne zaň hlasovať nebudem a pôjdem niekde mimo, lebo neviem sa s tým nejakým spôsobom vysporiadať. Myslím si, že keď nikto iný, pán Brocka mi bude rozumieť, ktorý jediný v tomto parlamente otvoril otázku takú nevyhnutnú pre náš štát, ako je budovanie inštitúcií v rámci novej Európy. Ak Európa primárne hovorí, že výstupy, vlastný rozhodovací proces, uplatnenie práva, vymožiteľnosť práva, je to primárne, čo chce od verejnej správy ako takej – tak toto je to, k čomu máme smerovať? Nebudem ani ďalej hovoriť, asi to nemá význam. Chcem iba naznačiť, či už akceptujete, alebo neakceptujete tieto názory, vážne sa nad tým zamyslime, lebo ide o vážnu vec, ak destabilizujeme verejnú správu v štáte, destabilizujeme zásadným spôsobom aj štát. Veľmi vážnym spôsobom nad tým rozmýšľajme. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)" ]
4,165,305
6
2023-12-07
Autorizovaná rozprava
20
Kišš, Štefan, poslanec NR SR
Štefan
Kišš
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Pán poslanec Šalitroš, za obdobie 1,1 % v tomto roku a 2,5 % v roku 2026. Tak ako som povedal v rozprave, pozrite si tú správu, tú správu. No veľmi jednoduchý interface, veľmi jednoduchý jazyk, zhrnutie je veľmi krátke, dá sa to veľmi ľahko pochopiť. A nie, nie deti týchto ľudí doplatia na takéto oparenia, ale, ale, ale naše deti a my zo svojich daní zaplatíme vaše sociálne opatrenia.
[]
4,128,587
6
2023-12-12
Autorizovaná rozprava
48
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Peter
Žiga
podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Vaľová.
[]
3,997,844
48
2015-03-17
Autorizovaná rozprava
318
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Erika
Jurinová
podpredsedníčka NR SR
Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, keďže nie sú ani žiadne faktické poznámky. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Už nie. Pán spravodajca rovnako nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, vlastne bol stiahnutý práve tento bod programu. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Přidala, Júliusa Brocku, Jozefa Mikuša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov . Návrh zákona má tlač 1398. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1407. Dávam slovo pánovi poslancovi Alojzovi Přidalovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, máte slovo, pán kolega.
[]
3,873,524
51
2015-05-20
Autorizovaná rozprava
114
Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
Miroslav
Kadúc
poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v gestorskom výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
[]
4,191,954
12
2011-02-02
Autorizovaná rozprava
89
Sulík, Richard, predseda NR SR
Richard
Sulík
predseda NR SR
Prosím, hlasujte teraz. (Hlasovanie.) Zo 145 poslancov hlasovalo 78 za, 3 proti, zdržalo sa 64. Tento návrh sme pridelili výborom, určili sme gestorský výbor a príslušné lehoty. Poprosím opäť poslanca pána Kaníka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 211). Nech sa páči.
[ "(Hlasovanie.)", "(tlač 211)" ]
4,040,089
23
2021-02-04
Autorizovaná rozprava
164
Podmanický, Ján, poslanec NR SR
Ján
Podmanický
poslanec NR SR
Ja viem, len išlo mi o to, aby to zrovna minister zdravotníctva počul, ktorý to má v kompetencii.
[]
4,079,073
1
2012-04-04
Autorizovaná rozprava
123
Bugár, Béla, doterajší podpredseda NR SR
Béla
Bugár
doterajší podpredseda NR SR
Milan Géci.
[]
4,216,074
25
2013-10-23
Autorizovaná rozprava
202
Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Ľubomír
Petrák
poslanec NR SR
Pán predseda, na základe oprávnenia ako spravodajcu predkladám návrh na prerokovanie predmetného návrhu zákona v treťom čítaní ihneď.
[]
3,925,413
44
2009-12-03
Autorizovaná rozprava
230
T. Cabaj, podpredseda NR SR:
T
Cabaj
podpredseda NR SR
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení zákona č. 266/2009 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov . Vládny návrh zákona máme pod tlačou 1311, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1342. Aj tento návrh odôvodní podpredseda vlády pán Dušan Čaplovič. Nech sa páči, máte slovo.
[]
4,231,498
57
2002-04-03
Autorizovaná rozprava
42
B. Bugár, podpredseda NR SR:
B
Bugár
podpredseda NR SR
(Hlasovanie.) Prítomných 100 poslancov, za návrh hlasovalo 95, proti 1, zdržali sa 4. Konštatujem, že návrh vládneho zákona sme postúpili do tretieho čítania. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa niekto hlási do tretieho čítania. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú. Takže pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o vládnom návrhu zákona ako o celku. (Hlasovanie.) Prítomných 107 poslancov, za návrh hlasovalo 104, zdržali sa 3. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o rozhodcovskom konaní. Ďakujem pánovi spravodajcovi aj pánovi ministrovi. A teraz pristúpime k návrhu Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky. Návrh vlády máte predložený ako tlač 1229, spoločnú správu výborov ako tlač 1229a. Návrh vlády uvedie podpredseda vlády Pál Csáky, ktorého zároveň aj prosím, aby uviedol nejaký zrozumiteľný dôvod, prečo meškal na rokovaní Národnej rady. Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.
[ "(Hlasovanie.)", "(Hlasovanie.)" ]
3,882,329
26
2018-01-31
Autorizovaná rozprava
99
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Andrej
Hrnčiar
podpredseda NR SR
Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Rozpravou budeme pokračovať o 14.00 hod. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. (Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.) (Pokračovanie o 14.00 hodine.)
[ "(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)", "(Pokračovanie o 14.00 hodine.)" ]
3,881,362
58
2015-12-01
Autorizovaná rozprava
43
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete k tomu niečo dodať? (Reakcia navrhovateľa.) Pani spravodajkyňa? (Reakcia spravodajcu.) Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony . Návrh zákona má parlamentnú tlač 1824, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1829. Pán poslanec Hraško, poprosím vás, aby ste za skupinu poslancov návrh zákona uviedli. Nech sa páči, máte slovo.
[ "(Reakcia navrhovateľa.)", "(Reakcia spravodajcu.)" ]
3,989,759
15
2003-07-01
Autorizovaná rozprava
68
B. Bugár, podpredseda NR SR:
B
Bugár
podpredseda NR SR
(Hlasovanie.) Prítomných 73 poslancov. Páni poslanci, vyzývam všetkých, nielen aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, ale hlavne tých, ktorí sú tu, aby aj hlasovali. Bolo by to veľmi pekné od vás. (Výkriky v rokovacej sále.) (Potlesk.) Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme znovu, či postúpime tento návrh zákona do druhého čítania. (Ruch v rokovacej sále.) Musím konštatovať, že dohody z grémia nefungujú, prerušujem rokovanie, zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine. (Prerušenie rokovania o 18.39 hodine.)
[ "(Hlasovanie.)", "(Výkriky v rokovacej sále.)", "(Potlesk.)", "(Ruch v rokovacej sále.)", "(Prerušenie rokovania o 18.39 hodine.)" ]
4,036,488
3
2010-08-04
Autorizovaná rozprava
71
Burian, Jozef, poslanec NR SR
Jozef
Burian
poslanec NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister Mikloš, budem kontinuálne pokračovať v tom, v čom skončili moji predrečníci. Chcel som sa takisto vyjadriť k tým veciam, ktoré hovorili. Je tu problém starnutia. A ja som si pozrel dosť pedantne túto stať. A musím povedať, že problém starnutia vôbec nie je riešený v tomto programovom vyhlásení. Naopak, myslím si, že ešte viac bude zaťažovať tento systém. Ak tento systém bude naďalej zásluhový ako 1. pilier, jednoducho vyrovnávanie minimálnych dôchodkov na vyššiu úroveň, ako je dnes, bude len zaťažovať tento systém. Tento systém, je dnes v ňom viac ako 600 mil. eur, je deficitný. A neviem si predstaviť tými opatreniami, alebo tými neopatreniami, ktoré sú v ňom, akým spôsobom zabezpečíte efektivitu tohto systému. Jediné opatrenie, o ktorom som sa tam dočítal, je to, že bude sa lepšie prihliadať pri vymáhaní pohľadávok v tomto celom procese. Chcem upozorniť, že toto nie je, by som povedal, opatrenie, ktoré by zabezpečilo efektivitu, povedzme, fungovania jednak priebežného systému. Pokiaľ ide o 2. pilier, budem sa k tomu viac vyjadrovať v rozprave, ale myslím si, že z nejakých úvah o delení 9 : 6, alebo teda 12 : 6 sa prešlo až k tomu, že teda ide nielen o 9 : 9, ale ústavný zákon, čo je dosť pre mňa prekvapením. Neviem, kde vláda naberie ďalšie peniaze. Chcem sa vyjadriť k tomu, že vo vašej rozprave bolo diskutované o tom, že vy síce máte nejaké pripravené opatrenia, ale nechcete ich dnes zverejniť. Ja si myslím, že nemáte takmer žiadne, lebo toto programové vyhlásenie ešte viac zaťažuje existujúci rozpočet a toľko rezerv v tej výdavkovej časti určite nenájdete. A chcem len povedať, že určite tento polrok sa budete vyhovárať na katastrofický stav verejných financií za minulej vlády a budúci rok podľa môjho názoru nič iné neurobíte, budete čakať na rast ekonomiky, ktorým chcete, povedzme, všetky tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
3,994,670
38
2014-09-25
Autorizovaná rozprava
35
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Erika
Jurinová
podpredsedníčka NR SR
Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa nikto neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či sa chce pán navrhovateľ vyjadriť. (Reakcia navrhovateľa.)
[ "(Reakcia navrhovateľa.)" ]
4,154,044
16
2020-11-05
Autorizovaná rozprava
2
Heger, Eduard, podpredseda vlády a minister financií SR
Eduard
Heger
podpredseda vlády a minister financií SR
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, ďakujem, že takto hneď zrána môžme prebrať tento dôležitý zákon. Ďakujem vám za vašu účasť na rokovaní. Cieľom návrhu zákona je znížiť daňové zaťaženie autodopravcov podnikajúcich v kamiónovej a autobusovej doprave a posilniť ich konkurencieschopnosť s autodopravcami iných krajín. Ako dobre viete, za posledné roky vlastne toto bol sektor, ktorému bola neustále zvyšovaná daň, práve táto daň z motorových vozidiel, čo v mnohých prípadoch vytlačilo týchto podnikateľov do iných krajín, či už Českej republiky, Slovinska, kde si teda dávali svoje domicily, pretože daňové zvýhodnenie tam bolo väčšie. Týmto zákonom vlastne voláme autodopravcov späť na Slovensko. Pretože výrazným spôsobom znižujeme, znižujeme daňové zaťaženie a obzvlášť teda v tých kategóriách, ktoré, kvôli ktorým odišli do zahraničia. Taktiež teda, aby som to spomenul, tak zavádzajú sa vlastne nové výhodnejšie percentuálne zníženie ročnej sadzby dane pre všetky úžitkové vozidlá zaradené do kategórie M2, M3 a N3, teda všetky autobusy a nákladné vozidlá nad 12 ton. Nové percentuálne zvýhodnenie ročných sadzieb daní sa pohybujú v rozmedzí od 50 do 10 % s ohľadom na vek vozidla, pričom uvedené vozidlá staršie ako trinásť rokov, rušia sa tzv. malusy, ktoré sú zavedené v súčasnej právnej úprave. Úžitkové vozidlá kategórie O4, všetky návesy a prívesy nad 10 ton, budú podliehať zníženiu ročnej sadzby dane o 60 % bez ohľadu na vek vozidla. A teda tiež sa rušia malusy pre vozidlá nad trinásť rokov veku vozidla. Navrhuje sa, aby sa zmeny obsiahnuté v tomto návrhu zákona premietli do výšky daňovej povinnosti už za zdaňovacie obdobie roku 2020, keďže aj tento sektor bol veľmi silno postihnutý práve následkami pandémie. Návrh má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v sektore nákladnej a automobilovej a autobusovej dopravy. A, samozrejme, teda má negatívny vplyv na štátny rozpočet vo výške 28,5 mil. eur v roku 2020 s mierne rastúcim vplyvom na verejné financie v ďalších zdaňovacích obdobiach. Takže je to jednoznačne krok smerom práve k tomuto sektoru, ktorý teda bol ťažko skúšaný v minulých rokoch, ale aj v pandémii. Je to investícia, ktorú vláda robí v prospech tohto sektora aj z dôvodu zamestnanosti, ale aj z dôvodu toho, aby sa tento sektor vlastne vrátil na Slovensko a pomohol budovať aj slovenské HDP. Takže myslíme si, že je to veľmi dôležitý, dôležitý krok zo strany vlády a stojí za to. Takže vás chcem poprosiť o podporu tohto zákona. Ďakujem veľmi pekne.
[]
4,144,777
78
2022-12-07
Autorizovaná rozprava
84
Kollár, Boris, predseda NR SR
Boris
Kollár
predseda NR SR
Dobre. Myslím si, že dvaja právnici sa stretnú, každý prinesie svoj vlastný názor a odídu s tretím. Takže to si nechajte na výbor, keď chcete si toto prejsť a myslím si, že plénum rozhodne hlasovaním. Takže ak dovolíte, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním o bode 61, je to druhé čítanie o návrhu poslancov Jarjabka, pardon, sme, ospravedlňujem sa, to sme teraz preložili, ospravedlňujem sa, dobre, druhé čítanie zákona o miestnych daniach. Dobre. Tak pokračujeme v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o návrhu poslancov Svrčeka, Hatrákovej, Libu, Gogu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady. Je to tlač 1231, bod 56 schváleného programu. Poprosím pána poslanca Hlinku, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Kataríny Hatrákovej, Petra Libu a Ľudovíta Gogu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov , tlač 1231.)
[ "(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Kataríny Hatrákovej, Petra Libu a Ľudovíta Gogu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov , tl...
4,145,656
14
2007-10-29
Autorizovaná rozprava
244
J. Brocka, poslanec:
J
Brocka
poslanec
Pani Vaľovú som potešil oslovením. Som rád, že jej to zlepšilo náladu. Odpoveďou na jej otázku ju ale nepoteším, lebo trestné oznámenie sme podali aj na pani Vaľovú, pretože ona vo verejnoprávnom médiu zverejnila túto informáciu. Už kto ju má zo Sociálnej poisťovne, ktorá disponuje jediná touto informáciou, to ja neviem, pre mňa je to neznáma osoba, ale to je vecou iných orgánov. Pán Lipšic ma doplnil. Pán Záhumenský, možno by bolo lepšie, keby ste vystúpili v rozprave, aby som mohol reagovať na vás dlhšie, pretože otázka nastavenia percent, ako ich rozdeliť do 2. a do 1. piliera, je vecou dĺžky trvania toho obdobia, kedy budeme musieť v prechodnom období prefinancovať nedostatok peňazí v 1. pilieri. Ak sme sa rozhodli pre variant, 9 a 9, to znamená, že bude kratšie trvať toto obdobie. Ak by sme to posilnili v prospech 1. piliera, predlžujeme to prechodné obdobie, ktoré je problematické. A to je práve v 1. pilieri. Pán Petrák ocenil môj vecný tón. A povedal, že dokonca by som mohol zahlasovať za ten návrh zákona. No hovorili ste o predčasnom dôchodku. A to bola druhá časť môjho vystúpenia, ktorú som nazval polemickou, že tam sa môžeme v niektorých otázkach zhodnúť a v prípade predčasného dôchodku mám názor blízky vášmu. Ale ja som mal aj tretiu časť vystúpenia, kde som hovoril o zásadných výhradách voči tomuto vládnemu návrhu zákona. A pre tieto nebudem môcť hlasovať za ten návrh zákona.
[]
4,121,025
17
2020-11-12
Autorizovaná rozprava
137
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Juraj
Šeliga
podpredseda NR SR
Pán Pročko, ja len chcem povedať jednu vetu, už sa naozaj... (Reakcia poslanca Pročka: „Môžte mi zastaviť čas?“ ) Samozrejme, že dostanete čas. Neprekrikujme sa. Ja som počul iba časť vášho vystúpenia. Pán Pročko, nech sa páči, môžte pokračovať, máte celú minútu.
[ "(Reakcia poslanca Pročka: „Môžte mi zastaviť čas?“ )" ]
4,101,156
14
2024-05-15
Autorizovaná rozprava
117
Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Ľuboš
Blaha
podpredseda NR SR
Pán poslanec Karol Farkašovský.
[]
4,220,200
18
2003-11-11
Autorizovaná rozprava
187
V. Veteška, podpredseda NR SR:
V
Veteška
podpredseda NR SR
M. Juščík, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Už tu veľa bolo povedané o tom, na čo je potrebná doprivatizácia. Jedna z dôležitých otázok je vyrovnať štátny dlh. Pán podpredseda vlády, bezmála polovička zo získaných peňazí za plynárne tohto štátu bola daná na likvidáciu dlhu. A koľko ešte budeme dávať tých miliárd, aby sme to likvidovali? Koľko bude toho potrebné? Bude vám stačiť to na do dneska dlhy narobené? Jeden rok niečo znížite a okamžite v priebehu mesiaca alebo dvoch mesiacov to ďaleko prekročíte. Ja sa vás teda takto pýtam, keď obviňujete nás a tu ste veľakrát povedali na adresu komunistov a socializmu: Dokedy to tak bude? Nemyslíte si, že skončili tieto argumenty vaše, že ste vyčerpali sa, že pred týmto národom nebude môcť ďalej argumentovať, že zadlžujete tento národ? A, žiaľ, my to prežijeme už, ale zadlžujete naše vnúčatá. A tie budú po tých vašich pomníkoch viete čo? Pľuť. A ešte jedno k tomuto štátu, že je zlý. Veď štát je nástroj a vy ho máte v rukách a vy ten nástroj zle používate, vy ten nástroj neviete používať na to, aby ste dokázali, že dá sa aj ináč hospodáriť, že aj ten štát týmto nástrojom dokáže robiť tak, aby bol prospešný pre tento národ. Ďakujem.
[]
4,189,086
12
2020-09-29
Autorizovaná rozprava
402
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Marián
Viskupič
poslanec NR SR
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré sa konalo dňa 29. septembra 2020. Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 136 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 136 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky, zo 136 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 0 neplatných a 136 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že: – za pána Igora Šulaja hlasovalo za 48 poslancov, proti 24, zdržalo sa hlasovania 64, – za pána Ľubomíra Andrassyho za hlasovalo 81 poslancov, proti 21, zdržalo sa 34, – za pána Jána Gájera za 1, proti 23, zdržalo sa 112, – za pána Milana Galandu za 5, proti 21, zdržalo sa 110, – za pána Ivana Kuhna hlasovalo za 17, proti 21, zdržalo sa 98 a – za pána Petra Sádovského hlasovalo za 11, proti 22, zdržalo sa hlasovania 103 poslancov. Na voľbu podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bol za podpredsedu kontrolného úradu, Najvyššieho kontrolného úradu zvolený pán Ľubomír Andrassy. Keďže nebol zvolený potrebný počet podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej teda podľa zákona postupujú tí, ktorí mali na druhom a treťom mieste najviac hlasov, teda do druhej, druhého kola voľby postupuje pán Igor Šulaj a pán Ivan Kuhn. Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som.
[]
4,103,360
37
2014-09-09
Autorizovaná rozprava
168
Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ján
Richter
minister práce
Pani podpredsedníčka, zjednajte si poriadok.
[]
4,042,781
33
2014-03-19
Autorizovaná rozprava
63
Valocký, Jozef, poslanec NR SR
Jozef
Valocký
poslanec NR SR
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.
[]
4,202,732
40
2021-09-16
Autorizovaná rozprava
5
Kollár, Boris, predseda NR SR
Boris
Kollár
predseda NR SR
Ďakujeme. S ďalším procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Kamenický.
[]
4,025,957
8
2007-03-28
Autorizovaná rozprava
85
F. Mikloško, poslanec:
F
Mikloško
poslanec
Ale druhá vec je, že obidvaja títo rečníci to Srbsko absolútne jednoducho a pokojne predali. (Potlesk.) Kolegyne a kolegovia, v tomto dokumente slovo Srbsko neexistuje. Nespomína sa vôbec. Ak dovolíte, Ahtisaariho plán hovorí o obmedzenej nezávislosti Kosova. My sa tu dovolávame neobmedzenej nezávislosti Kosova. Z tohto dôvodu je to veľmi jednoduché logické myslenie, ku ktorému nás včera vyzývala aj pani podpredsedníčka, aby sme ho používali, že toto vyhlásenie sa netýka Ahtisaariho vyhlásenia a jeho plánu. A teraz idem ešte ďalej k tomuto vyhláseniu. Vyhlásenie je značne vnútorne rozporné, ale viem si predstaviť, že v dramatických situáciách diplomatická reč možno musí byť taká. Vyhlásenie hovorí o tom, že neobmedzená nezávislosť provincie Kosova nie je v záujme stability. Na druhej strane v ďalšom bode, teda v treťom odseku spomína chartu OSN, ktorá veľmi všeobecne žiadnymi podmienkami hovorí o práve národov na sebaurčenie, čo je vlastne cesta k nezávislosti. Na druhej strane spomína ďalšie medzinárodné právne normy, medzi ktoré nutne musí patriť aj Helsinský dokument z roku 1997, ktorý hovorí o nemeniteľnosti hraníc. Čiže je tam spomínané všetko a každý, ako by si tam mohol niečo nájsť. Vyhlásenie je jemne komické v bode 4, o ktorom som diskutoval, lebo naozaj medzinárodný precedens nebudeme určovať my, ale určujú ho, ako som povedal veľmoci, a najmä povedal by som mocenská realita, ktorá v tej ktorej historickej situácii nastane. A, samozrejme, trošku problematicky vyznieva aj bod 7, v ktorom Národná rada vyjadruje akúsi vôľu, ale pričom túto vôľu odovzdáva vláde a jej predstaviteľom. Ale prosím, aj toto si viem predstaviť, že je súčasť diplomatického textu. To, čo sa vlastne stalo predmetom celej tejto diskusie a posunulo tento medzištátny dokument alebo medzištátnu, medzinárodnú diskusiu do vnútropolitickej situácie je ten bod 6, ktorý považujem za úplne zbytočný, pretože tento bod 6 poškodí aj vládnej koalícii. Tento bod 6 otvorí znovu problém, ktorý tu dávno je, ktorý je za nami a ktorý dnes, či chceme, či nechceme, sme členmi NATO a otvorí sa na pôde NATO a európskych inštitúcií. Čiže považujem ho za zbytočný, môžeme my o ňom tu koľkokrát diskutovať, ale ísť týmto nazad do zahraničia, pretože toto naše vyhlásenie bude súčasťou štúdia zahraničných politických elít. Tak toto považujem za zbytočné. Teraz, ak dovolíte k meritu celého vyhlásenia. Niekedy od roku 1996 začali kosovskí politici hovoriť o nezávislosti snáď s výnimkou Rugova a bolo to sprevádzané násilnosťami, to všetci vieme. Otázka je, či veľmoci v tej chvíli zareagovali správne, adekvátne, ale ešte vážnejšia otázka je, či veľmoci sú povinné vždy, keď sa nejaké štáty do seba pustia, robiť svetového žandára. Pamätám si na výrok staršieho prezidenta, prezidenta Busha staršieho, teda Georga Busha, ktorý ešte pri vojne v Iraku v roku 1991 povedal, že Spojené štáty nie sú svetový žandár, aby zasahovali všade tam, kde sa do seba pustia ľudia. Samozrejme, keď nezasiahnu, je zle, keď zasiahnu, je často ešte horšie. Ale poraďme veľmociam, ako sa majú správať. A druhá vec je, a tá sa mi zdá podstatná, že Srbsko robilo po roku 1988, 1989 tragickú a zločineckú politiku. Výsledok tejto tragickej politiky prezidenta Miloševiča a celej jeho garnitúry je, že Srbsko stratilo všetko. Však Srbsko nemá ani more, proste nemá už nič. To je výsledok politiky. Dámy a páni, ale taká je logika dejín, taká je logika veľmocí. Nezmyselná politika Budapešti na konci 19. storočia a na začiatku 20. storočia spôsobila, že v roku 1918 došlo k radikálnym zmenám hraníc. To bola logika veľmocí, o ktorej dodnes nikto nevystupuje. Proste stalo sa to status quo. To bol výsledok nezmyselnej politiky. Dámy a páni, keby Slovensko v roku 1944 a 1945 nebolo preskočilo veľmi divne z krajiny porazenej spojeneckej s Nemeckom na krajinu víťaznú, bol to veľmi beťársky krok, by som povedal, no tak by ste videli, ako by veľmoci zachádzali so Slovenskom ako s porazenou krajinou. No proste v politike sa za takéto tragické kroky platí. Takáto je tá tragika omylných krokov v politike a taká je logika veľmocenských rozhodnutí. Diskutovať o nich môžu nanajvýš historici. Na druhej strane Srbsko naozaj za dramatických okolností, pamätáme si vysielania televízie, keď sa Koštunica dostával k moci, za dramatických okolností si vybojoval svoju cestu k demokracii. To zase nemožno na tomto celom nevnímať a nevidieť. A čo teda povedať? Samostatné Kosovo je precedensom, pokiaľ ide aj o helsinský proces z roku 1977. Na druhej strane samostatné Kosovo presadzujú títo politici už v roku 1996, a teda všetci sme to sledovali. Ale dôležitejšia pre mňa a takmer rozhodujúca je iná vec. V medzinárodnej politike platí niečo ako tradičné priateľstvo. Ak dovolíte nie v mene slovanstva. To je pre mňa nezmyselný pojem. Ale v mene overených a vyskúšaných známych postojov týchto krajín v minulosti. To je niečo, to je bonus, to je tradícia, s ktorou sa nehazarduje. Takéto postoje sa pamätajú aj do budúcnosti. My sa veľmi dobre pamätáme, akým spôsobom predseda vlády niekedy v roku 1996 sa zachoval voči predsedovi vlády Rumunska. Ubezpečujem vás, že Rumunsko nám to už aj niekoľkokrát vrátilo. Na takéto veci sa nezabúda. A takéto tradičné postoje boli medzi Srbskom a Slovenskom a takéto tradičné postoje boli aj medzi Juhosláviou a Československom. A podľa mňa preto Národná rada Slovenskej republiky nemôže prijať vyhlásenie, ak to nemá byť len vôľa vyslovene teda politickej väčšiny, ktoré nebude brať do úvahy aj postoje Srbska. Proste to sa celkom dobre v politike nerobí. A preto dávam tri pozmeňujúce návrhy k tejto deklarácii. Prvý pozmeňujúci návrh je, že v ods. 3, to znamená, že riešenie budúceho štatútu provincie Kosovo atď. Prečítam to, že riešenie budúceho štatútu provincie Kosovo musí vychádzať z rešpektovania a teraz dodávam legitímnych požiadaviek Srbska, ako aj Charty Organizácie Spojených národov a ostatných medzinárodných právnych noriem. To znamená, že za „rešpektovanie“ dodávam „legitímne požiadavky Srbska“. Druhý pozmeňujúci návrh, že bod 4 totiž, že ods. 4, že budúci štatút provincie Kosovo nezaloží precedens v medzinárodnom práve, aby bol vylúčený. A šiesty. Ak hovoríme, že by sme mali prijať nejaký spoločný dokument, ktorý nás vzájomne nebude, nazval by som to, zásadne rozdeľovať, tak navrhujem, aby bol vypustený ods. 6. A to je tá pripomienka parlamentu, že z rozhodnutia vlády Slovenskej republiky v roku 1999, ktoré prispeli k destabilizácii regiónu západného Balkánu. Navrhujem takýto kompromis. Pokiaľ by bol prijatý, ja osobne si viem predstaviť, alebo ja osobne vyhlasujem, že za takéto vyhlásenie budem hlasovať, pretože v danej chvíli nie je možné absolútne víťazstvo žiadneho politického názoru. A je snáď možné dať vyhlásenie, ktoré bude aj zásadným spôsobom zahrnovať stanovisko aj druhé. A za takéto považujem zmienku o legitímnych požiadavkách Srbska. Dávam na vaše zváženie. Toto je môj pozmeňujúci návrh. Ďakujem. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)", "(Potlesk.)" ]
4,131,953
6
2010-09-08
Autorizovaná rozprava
64
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Gabániová.
[]
4,152,097
51
2021-12-14
Autorizovaná rozprava
242
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Gábor
Grendel
podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 145 poslancov, za 68, proti 74, zdržali sa 3, hlasovali všetci prítomní. Tento návrh Národná rada neschválila.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,870,185
22
2004-03-11
Autorizovaná rozprava
44
B. Bugár, podpredseda NR SR:
B
Bugár
podpredseda NR SR
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Pristúpime k rokovaniu o návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF v Afganistane . Návrh vlády ste dostali pod číslom 588, spoločnú správu výborov máte v tlači 588a. Znovu dávam slovo ministrovi obrany Slovenskej republiky Jurajovi Liškovi a prosím ho, aby návrh vlády odôvodnil. Nech sa páči.
[]
4,083,633
14
2011-02-11
Autorizovaná rozprava
155
Sulík, Richard, predseda NR SR
Richard
Sulík
predseda NR SR
Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce stanovisko zaujať navrhovateľ. Spravodajca? Áno? Nech sa páči.
[]
4,105,278
61
2002-06-21
Autorizovaná rozprava
34
K. Sárközy, poslankyňa:
K
Sárközy
poslankyňa
I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 93 poslancov, za 86, proti nie je nikto, zdržalo sa 5, nehlasovali 2. Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie novely zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Ďakujem. Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady tlačou 1538, kde sme prerušili rozpravu. Ide o návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zriadení Slovenskej zdravotníckej akadémie . Prosím pani poslankyňu Záborskú ako spravodajkyňu, aby zaujala svoje miesto. Prosím pána poslanca Šagáta, ktorý je prihlásený do rozpravy ako posledný, aby sa ujal slova. Nech sa páči. T. Šagát, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som len krátko vystúpil pri prerokovaní návrhu zákona o zriadení Slovenskej zdravotníckej akadémie. Dovoľte, aby som reagoval len na niektoré fakty, ktoré boli uvedené v rozprave ctenými kolegami. A chcem uviesť na začiatok, že, samozrejme, si vážim ich názory, ale dovoľte, aby som prezentoval názor iný. Predovšetkým po prvé by som chcel uviesť nasledovné. Na začiatku keď sme sa pokúšali riešiť ďalšie vzdelávanie v zdravotníctve zákonom, tak nám odporcovia vytýkali, že špecializačné štúdium v medicíne nie je vysokoškolské vzdelávanie. A pozrite sa, aký prudký obrat nastal. Dnes už tu nikto nenamieta, že to nie je vysokoškolské vzdelávanie. Naopak, vysoké školy to chcú robiť. Teším sa tomu, pretože to je prvé uznanie toho, že SPAM ako škola robil dlhé roky vysokoškolské vzdelávanie. A vôbec nešlo o zámenu s doktorandským vzdelávaním, tretím stupňom. To je prvá vážna vec, ktorá, si myslím, vznikla v priebehu tejto diskusie a je vyjasnená. Pokiaľ ide o veľmi vážnu námietku, ktorá sa týkala problematiky, či existuje nejaký takýto systém podobný niekde vo svete, opäť boli argumentácie, že nič podobné nie je, že ideme dokonca cestou ako niekde v Čečensku. Tak my sme argumentovali a citovali sme z uznesení spoločenstva, ktoré je na úrovni Európskej únie, zo spoločenstva Únie špecialistov medicíny v Európe, ktoré, ak presne by sme citovali – nemám ho so sebou, samozrejme, ale som ho citoval presne vo výbore školskom –, prijíma všetky riešenia, ktoré naplnia cieľ ďalšieho vzdelávania. A Únia špecialistov medicíny v Európe to rešpektuje, pokiaľ existujú originálne riešenia, pokiaľ existujú inštitúcie, ktoré to zabezpečujú. A preto nič iné sme nechceli, len povedať, že aj keď tieto riešenia nie sú v prevahe, sú akceptované, že na svete sú vysoké školy, ktoré to kopírujú. Uviedli sme, že takouto univerzitou je Semmelweisova univerzita v Budapešti. Treba povedať, že, áno, táto univerzita – a môžem prečítať stanoviská pána prof. Krčméryho, ktorého stanovisko pokladám za pravdivé – iste je pod rezortom školstva, ale minimálne posledné dva roky je úplne financovaná rezortom zdravotníctva. A štruktúra našej navrhovanej školy úplne kopíruje tento model zdravotnícky, to znamená rezortnosti, i keď nie je úplné riadenie rezortom. Pravdepodobne ešte treba zdôvodniť tú štátnosť alebo neštátnosť tej vysokej školy. To je tretí argument. Okrem toho ešte k tým zahraničným príkladom. Viete, ja by som nerád skĺzol na úroveň diskusie, ktorú tu niektorí chceli akože spochybniť – nejaký diplom alebo certifikát pána profesora Krčméryho z anglickej univerzity. Dovoľte, aby som to úplne opomenul. Je tam ako dokladový materiál, že existujú rezortné vysoké školy, že dávajú, že vzdelávajú v tomto. A ak to niekto chce spochybňovať, či cez tie štyri prejdú všetci lekári v Anglicku alebo v Amerike, no tak to ja nebudem tu posudzovať, my sa v tomto nemôžme porovnávať, samozrejme, so štátmi, ktoré majú toľko obyvateľov. Takže myslím si, že nejdeme nejakou cestou, ktorá ide do krajín, ktoré majú nevyvinuté vysoké školstvo. V stanoviskách dekanov lekárskych fakúlt, pokiaľ ste si ich pozreli, opäť nájdete niektoré tvrdenia, ktoré skutočne nie sú úplne obsahovo vyvážené, napr. že týmto návrhom ideme dezintegrovať systém vysokého školstva a že to je prakticky len krátky krok predtým, než sa úplne zrúti tento systém. Mal som rozhovory s ľuďmi, ktorí poznajú rezortné vysoké školy aj v Európe. Takéto informácie mi napr. ponúkol pán prof. Švec. A nevidím teda skutočne žiadny dôvod, aby sme z rezortnej školy robili strašiaka, ktorý ide tu niečo dezintegrovať, ktorý bude akcelerujúcim prvkom na zrušenie nejakého systému. Ja myslím, že predovšetkým rezort ministerstva školstva by som si ani nedovolil, samozrejme, vôbec tu kritizovať, ale celé roky, celé desaťročia vzdelávanie v zdravotníctve riadil rezort zdravotníctva. Stredné zdravotnícke školy úplne mu patrili, špecializačné štúdium určite mu patrilo, ale aj príprava po ukončení stredného alebo základného vzdelania v rezorte mu patrila, pretože tu nejde len o tri povolania – verejné zdravotníctvo, sestry zdravotné a špecialista v medicíne –, tu ide o niekoľko ďalších desiatok povolaní, ktoré táto škola bude riešiť. Mohol by som uviesť ďalšie argumenty. Ešte by som chcel sa dotknúť toho monopolu, o akom monopole tu môžeme hovoriť, keď tento systém je úplne otvorený vysokým školám, celý rad kliník vysokých škôl sa podieľa dnes aktívne na ďalšom vzdelávaní, dokonca mnohí vedúci pracovníci lekárskych fakúlt, tak ako tu bolo aj správne uvedené, sú súčasne aj vedúcimi katedier SPAM. A ak ide o monopol, tak ťažko potom takého niečo tvrdiť, pretože tak isto aj v skúšobných komisiách sedia odborníci z lekárskych fakúlt. A tá úroveň toho vzdelávania a nakoniec aj udeľovanie určitých špecializácií je teda pod ich kontrolu. Len certifikát, len osvedčenie alebo diplom – alebo ako sa to volá – bude vydávať len jedna inštitúcia, tak ako je to napr. aj v prípade pregraduálnej výchovy na lekárskych fakultách, my si to nikdy, samozrejme, nebudeme nárokovať, a okrem toho aj PhD., hoci v tomto vzdeláva aj SPAM už dneska ako nevysokoškolská inštitúcia. To znamená, ako nevysoká škola vzdeláva v PhD., v gynekológii, v chirurgii, otorinolaryngológii, teda v štyroch odboroch, v internej medicíne ešte. Teda chcem povedať, kto pozná zákon o vysokých školách a pozrie si § 2, naša inštitúcia paragraf kompletne napĺňa. To je vzdelávanie, príprava vysokošpecializovaných pracovníkov, ochrana zdravia, proste všetky tie časti, ktoré tam má. A myslím si, že je to len vlastne transformácia existujúcej organizácie na vyšší stupeň, ktorý je v zhode so zámermi Európskej únie. Veľmi úprimne ešte niekoľko poznámok k tomu legislatívnemu postupu. Iste sa mu dá všeličo vytýkať, len viete, ja by som nerád tu vyťahoval všetky naše staré spory, ktoré máme s lekárskymi fakultami a trvajú vlastne od revolúcie v roku 1989, pretože si myslím, že to nepatrí na túto pôdu a len chcem uviesť na margo tohto, že od začiatku deväťdesiatych rokov lekárske fakulty urobili veľký atak na to, aby sa inštitúcia SPAM ako taká úplne zrušila. Prvým riaditeľom ponovembrovým Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov, terajšieho SPAM, bol Dr. Milovský. A ten už vtedy musel čeliť veľmi silnému ataku na zrušenie SPAM. Dosiahlo sa iba zrušenie Ústavu pre ďalšie vzdelávanie sestier. Ten sa vlastne potom inkorporoval do inštitútu, napr. v Čechách si ho dodnes ponechali a existuje v Brne. A už vtedy Dr. Milovský, a môže to dosvedčiť pán poslanec Langoš, s ktorým o tom hovoril, chodil po svete a hľadal pandantov medzi školami, ktoré by boli podobné ako SPAM. A už vtedy ich našiel. A, viete, ten monopol, ktorý je vytvorený, skutočne to sme otvorili, ja súhlasím s tým, čo tu povedal pán exminister Ftáčnik, my sme otvorili ten problém uznávania vedeckých hodností. SPAM ako taký za týchto okolností, ktoré sú, za chvíľu nebude môcť z vlastnej základne postaviť jediného pedagogicky vzdelaného človeka na vedúce miesto, je to fakt. To nie je monopol vysokých škôl na vydávanie hodností pedagogických, keď je jediným alebo základných kritériom práca na lekárskej fakulte. Nemyslím si, že to je správne. Ale možno, pán exminister, by bolo spravodlivé, keby ste boli aj vy uviedli to, že my sme mali spolu rokovanie o tejto škole a že ste, a pravdepodobne to nebudete tu rozporovať, uviedli, že si viete veľmi dobre predstaviť túto školu ako verejnú vysokú školu. Tie slová počulo niekoľko ľudí. To znamená, ak si vieme predstaviť verejnú vysokú školu z tejto inštitúcie, tak vlastne zostáva tu jediný problém a to rezortnosť. Ak je to pravda, pán exminister Ftáčnik, že ste pred pánom ministrom zdravotníctva, pred Lojzom Rakúsom a pred Tiborom Šagátom uviedli, že si to viete veľmi dobre predstaviť ako vysokú školu verejnú, ja sa pýtam, kde tu je problém, že to nemôže byť vysoká škola ako taká a my hovoríme o rezortnej. A tieto argumenty, prečo je rezortná, sa snažíme tu povedať strašne už dlho. Len, viete, keď nemáte uši, ktoré počúvajú, tak proste sa to minie cieľa. Ja chápem, že obhajujete určité vaše predstavy, nakoniec nie sú nekompatibilné s našimi, len im treba nájsť miesto. A to miesto, si myslím, my určite v tom vzdelávaní máme. Nakoniec, keď si prečítate Milénium, ktorému som sa venoval, pán exminister Ftáčnik, všimnite si, aká je tam požiadavka terciárneho vzdelávania, na koľkých percentách sme a kam sa chceme dostať. To znamená, tu priestor je. Prečo by tu nemohla existovať ďalšia vysoká škola, ktorá je otvorená spolupracovať s lekárskymi fakultami a vôbec ich neohrozuje, pretože má úplne iné zameranie? A rezortnosť v tejto chvíli nepovažujeme za definitívne niečo, pretože mnohí sme nepostrehli a mnohí aj tvrdíme, že zdravotníctvo nie je v transformácii. Ale ono prechádza veľmi silnou transformáciou. My sme odovzdali mnohé kompetencie v riadení, v organizácii, v udeľovaní rôznych vecí decentralizáciou na nižšie články riadenia. My sme odovzdali neobvyklé kompetencie Slovenskej lekárskej komore a Slovenskej komore stredných zdravotníckych pracovníkov. A tieto sa budú používať práve na reguláciu zdravotníckych povolaní, a preto v tejto transformácii, než sa zhostia s tými právomocami, než ich to opojí a uvidia, aká je tvrdá realita, myslím si, je správne, že v tejto fáze si tam štát necháva regulačný vplyv, pretože nemôže to vzdelávanie skončiť len tak, že sa budú otvárať lukratívne odbory, že treba pokryť celé desiatky odborov, ktoré musia existovať, aby bola zabezpečená dostupná a kvalitná zdravotná starostlivosť. Ja myslím si, že tie mechanizmy otvárania študijných odborov, také ktoré, dnes sú na vysokých školách, sú nie garanciou pre štát v štátnej zdravotnej politike. Ja myslím, že pojem štátnej zdravotnej politiky je niečo, čo si každý štát musí robiť v rôznej etape rôznymi mechanizmami a rôznymi nástrojmi. Takže, prepáčte, ak považujete rezortnosť dneska za niečo, čo nemá obdobu, čo proste je prvok, ktorý tu ide to deštruovať, v žiadnom prípade, tá vysoká škola okrem tých právomocí, ktoré sú tam uvedené, bude v riadnom režime verejných vysokých škôl. Podlieha aj akreditácii, podlieha evalvácii, tak ako je to ostatné, buď bude, alebo nebude mať priznané študijné odbory. Bude musieť si doplniť niektoré veci, tak ako je to v zákone. O čo sa tu bojíte vlastne? Ja nevidím tu žiadny strach. A teraz veľmi úprimne poslednú poznámku. A nebudem vás zdržovať, pretože niektorých, ktorí to nechcú podporiť, nepresvedčím, keby som tu hovoril ďalších ešte možno 100 dní. (Hlasy z pléna.) No tak ale tých, čo sú presvedčení, nechcem zdržovať a tých, čo sú nepresvedčení, rešpektujem ako názorovo iných. Viete, vytýkate nám, že to neprešlo tou demokratickou diskusiou v priebehu tej tvorby. Tá diskusia by bola dopadla takto, pretože tie diskusie, tie rokovania medzi naším inštitútom, SPAM, lekárskymi fakultami prebiehali. Bolo niekoľko takých snáh nájsť spoločné riešenia. To nie je, že naraz proste vytryskol nejaký gejzír niečoho, čo tu je obludné. Nie, my sme tu a my sme rokovali a my sme neboli schopní nájsť spoločnú reč. My sme nevedeli si nájsť miesto vo vysokoškolskom vzdelávaní, len fúziou a spojeným absorbovaním. Ale mi chceme existovať samostatne. A tá diskusia keby bola sa otvorila pred rokom, by bola mala rovnaký výsledok, absolútne rovnaký výsledok. A preto sme si mysleli, že môžeme sa uchádzať o vznik takejto vysokej školy týmto spôsobom. Je legitímny, pán minister, je legitímny vzhľadom na vznik vysokej školy. Iste by sme boli veľmi radi, keby bolo vyjadrenie Akreditačnej komisie. Existujeme v časopriestore, v tomto volebnom období, za týchto okolností, dnes nemáme komisiu, ktorá by to eventuálne posúdila aj s negatívnym nálezom. Ale negatívny nález nie je v rozpore, aby nemohla vzniknúť vysoká škola. Prepáčte mi. Ak bude negatívny nález Akreditačnej komisie, tak podľa jej nálezu sa doplnia veci ktoré bude treba. Čo bráni tomuto parlamentu, aby ju nezriadila? To je len na rozhodnutí skutočne svedomia a vôli poslancov. Nehnevajte sa, že v piatok o 11.58 hodine som vás zdržal. Ak som nepresvedčil tých, ktorých som nepresvedčil, je to len preto, že som nenašiel dobré slová, a ospravedlňujem sa za nedostatok argumentov. Tým, ktorých som snáď presvedčil, ďakujem za pozornosť a teším sa na ďalšiu spoluprácu, samozrejme, za každých okolností. I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Sú dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako prvý je pán poslanec Ftáčnik. M. Ftáčnik, poslanec: Ďakujem. Vážený pán poslanec, potvrdzujem to, že sme hovorili o tom, že by sa mohol proces špecializačného štúdia organizovať aj na verejnej vysokej škole. O tom sme naozaj hovorili. Nehovorili sme o tom, že by sa malo špecializačné štúdium uznať ako tretí stupeň, to ste si vymysleli na poslednú chvíľu, to som kritizoval, že ste nediskutovali v širšej verejnosti, v školskej verejnosti, o tom sa pokojne diskutovať dalo. Nediskutovali sme o tom. O tom, že tento proces v iných krajinách zabezpečujú verejné vysoké školy, ty veľmi dobre vieš, pán poslanec, aj ja o tom viem, preto som si myslel že by mohol SPAM sa pretransformovať ako pracovisko existujúcich vysokých škôl. To len na margo. Ja by som bol rád, aby v tých diskusiách, v tých vyjadreniach nezazneli, alebo sa nestratili tie faktické otázky, na ktoré, pevne verím, odpovie pán poslanec Rakús ako predkladateľ, ale teba sa pýtam: Kedy ste predložili návrh Akreditačnej komisii, keď dnes hovoríte že ju nemáme? Vtedy ešte bola, keď ste predložili zákon. A na toto ste zabudli. Kedy ste to predložili? Koľko bude stáť príprava 1 000 sestier, ktoré chcete na tejto škole vzdelávať? Povedzte to jasne a zrozumiteľne, lebo to nemôže byť pokryté z rozpočtu SPAM. Kde je projekt na zriadenie novej vysokej školy? Toto sú tri otázky, na ktoré by ste mali jasne odpovedať. A ešte by ste nemali zamlčať v tom záverečnom slove a možno v tvojej reakcii, pán poslanec, na túto moju faktickú poznámku, ako je to s tým školným. Dnes lekári platia. Chcete, aby sestričky platili? Povedzte to nahlas celému parlamentu, celej snemovni, že ste si tam vyrobili konštrukciu, že sestričky za svoje bakalárske štúdium na tejto štátnej zdravotníckej vysokej škole budú platiť a na lekárskych fakultách, keď sa budú pripravovať, alebo na iných fakultách ošetrovateľstva, tam platiť nebudú. Toto sú vaše konštrukcie vyrobené na kolene. I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gašparovič.
[ "(Hlasovanie.)", "(Hlasy z pléna.)" ]
3,921,203
42
2005-05-17
Autorizovaná rozprava
116
P. Hrušovský, predseda NR SR:
P
Hrušovský
predseda NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o návrhu poslanca Jozefa Banáša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sprístupnení dokumentov a o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989. Teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím teraz pána predsedu výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pána poslanca Ferdinanda Devínskeho, aby ako poverený spravodajca výborom uvádzal hlasovanie k vládnemu návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov , ktorý prerokúvame ako tlač 1065. Pán poslanec Fajnor, máte procedurálny návrh? Nie. Pán poslanec Lintner. Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja som len chcel pána poslanca Galbavého osloviť, lebo som sa dozvedel, pán poslanec, že ste stiahli ten zákon, ktorý sa týka psov, ale keďže je tam desať poslancov podpísaných, chcem len vedieť, či všetci súhlasia s tým stiahnutím?
[]
3,902,459
21
2013-06-20
Autorizovaná rozprava
178
Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Magdaléna
Vášáryová
poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni. Budeme diskutovať krátko, ja teda krátko, o transpozícii európskej smernice. Prečo teda vystupujem k transpozícii európskej smernice? Pretože to považujem za veľmi dôležité. Už za prvej Ficovej vlády sme s radosťou čítali legislatívne iniciatívy, v pláne legislatívnych iniciatív ministerstva kultúry, že sa bude pripravovať originálny veľký slovenský autorský zákon. Ja určite nepatrím k tým, ktorí by nevedeli a nevedeli si predstaviť, o akú sizyfovskú prácu ide. A preto som sa veľmi potešila. Zákon ale, ktorý dnes máme na stole, nie je týmto originálnym autorským zákonom. Je to len transpozícia európskej smernice, ktorá bola prijatá v roku 2006 a ktorou sa začala zaoberať predošlá vláda a ministerstvo kultúry to teraz dokončilo. My, samozrejme, potrebujeme originálny autorský zákon, ktorý by nielen zabezpečil ochranu slovenských autorov tak, ako sa primitívne a veľmi zjednodušene chápe autorský zákon, ale autorský zákon je aj jedným zo základných zákonov, okolo ktorého sa odvíja vlastne ochrana kreativity a tvorivosti občanov Slovenskej republiky. Keď som počúvala diskusiu v Slovenskom rozhlase, na ktorej sa zúčastnili niektorí tvorcovia a niektorí predstavitelia SOZA pred pár dňami, tam sme sa mohli dozvedieť, že vlastne autorské práva sa začínali pomaly chrániť už od 17. storočia a nie je, nejde o niečo, čo by bolo len výplodom 20. storočia. Pretože predstava, že nejaký úradník alebo robotník po 8,5 hodinách normálnej práce príde domov a od ôsmej do desiatej si naordinuje kreatívnu prácu, ktorú potom odovzdá bez nároku na honorár tým, ktorí sa o ňu zaujímajú, je scestná a bola primitívna vždy. Bohužiaľ, sme svedkami, že na Slovensku sa dnes ešte stále rozširuje. A v tej debate to bolo dosť jasné, čitateľné, že tvorivú prácu by bolo možné aj beztrestne ukradnúť a neplatiť za ňu nič. Zaujímavé bolo vystúpenie tých mladých ľudí, ktorí samozrejme chcú, aby za ich tvorivú prácu bolo zaplatené, ale chcú, aby boli platení dopredu nejakou objednávkou, nejakým mecenášstvom, a potom toto dielo sa šírilo bez ohľadu na to, kým, kam, a autor by nad tým stratil kontrolu. Tým, že nemáme náš originálny, moderný, inovovaný autorský zákon, tým nemáme ani našu slovenskú predstavu o tom, ako by sme mali toto tvorivé prostredie chrániť. Teda samozrejme slovenská predstava by mala byť kompatibilná s európskymi a svetovými trendmi. A ja by som bola nerada, keby sme boli stále na chvoste a keby sme sa len prispôsobovali predstavám tých druhých a našich susedov, pretože nie všetko sa dá transponovať. Nie všetko. Pretože kultúra každého národa a kultúra každého regiónu je svojská, je výnimočná a, ako sa tu kedysi skloňovalo každý deň, špecifická. Smernica ale, ktorú, teda transpozícia tejto smernice, ktorú dnes tu máme v pléne, je veľmi komplikovaná. A rozhodne slúži Európskej únii a Európskej komisii ku cti, že rieši mnohé problémy, ktoré boli doteraz ponechané svojvôli. V mnohom sa zaoberá aj novým prostredím, v ktorom sa dnes autorské diela vyskytujú a používajú. Je tam však jeden veľký problém, ktorý ma prinútil, aby som dnes vystúpila, pretože keď porovnáte túto originál európsku smernicu s transpozíciou, o ktorej dnes hovoríme, nájdete tam aj originálny vklad nášho ministerstva kultúry. Podľa mňa sa týka silného lobizmu vydavateľov novín a časopisov na Slovensku. Neviem, nakoľko pán minister dokázal odolať tomuto tlaku, nakoľko nie, ale noviny, každodenné vydanie, a časopisy, ktoré väčšinou sa na Slovensku skladajú z prevzatých článkov, prípadne pár komentárov, majú byť, každé vydanie každý deň prehlásené za autorské dielo. Takéto niečo neobsahuje ani český zákon, ani rakúsky zákon, to som si stačila overiť. Naopak, keď som diskutovala o tomto s českými a rakúskymi priateľmi, najprv ma nechápali, o čo mi ide, potom sa smiali. Nestačila som si pozrieť iné zákony, ale myslím si, že by sme mali urobiť jednu vec, a preto to chcem ponúknuť pánu ministrovi. Preto dávam návrh na vrátenie tohto zákona do ministerstva kultúry a oddelenie európskej transpozície, teda európskej smernice a jej transpozície, a špeciálny zákon, ktorý príde z dielne ministerstva kultúry, to znamená, prehlásenie za autorské dielo všetky noviny, všetky vydania novín a všetkých časopisov. Takže prečo by takáto vec, ktorá nám bude robiť veľké problémy, prečo by mala padnúť na hlavu Európanov, nech to máme na hlave my sami. Preto mám problém zahlasovať za tento zákon, aj keď to, ako vravím, pod európskou egidou a sú tam mnohé dobré veci, pretože to je nekalá praktika, ktorú by sme nemali podporovať, že do európskej transpozície sa vloží niečo, čo tam nie je. Takže očakávam, že ma podporíte, aby pán minister tento svoj vklad do tohto zákona európskeho predstavil osobitne. Aj preto, lebo táto jeho iniciatíva v zákone, lepšie povedané, iniciatíva jeho ministerstva postihne niektoré firmy na Slovensku a tieto firmy buď zaniknú, alebo sa presťahujú do Čiech, prípadne do Rakúska a tam budú zamestnávať ľudí, a ľudia na Slovensku prídu o prácu. Nebudú to stovky ľudí, samozrejme, že nie. Ale v dnešnej situácii si, myslím, musíme vážiť každého, kto zamestná aspoň pár. A zároveň by som vám chcela odovzdať, pán spravodajca, môj pozmeňujúci návrh. Keď by môj návrh dopracovania nevyšiel, o čom predpokladám, že osemdesiattrojka ešte stále je veľmi súdržná a hluchá ku všetkým argumentom, takže prosím aspoň zmeniť účinnosť tohto zákona, pretože účinnosť tohto zákona, ktorý sa týka dodávateľských zmlúv, je stanovený na 1. novembra. Už ste videli, aby niekto podpisoval zmluvu do 1. novembra? Takže nech sa aspoň účinnosť tohto zákona, pán minister, posunie na 1. januára 2014. Bude to lepšie aspoň v duchu toho dodatku transpozície európskej smernice, ktorý ste tam urobili. Ďakujem veľmi pekne. Skončila som.
[]
4,210,106
28
2004-06-24
Autorizovaná rozprava
67
B. Bugár, podpredseda NR SR:
B
Bugár
podpredseda NR SR
Najprv budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie (tlač 673). Spravodajcom je pán poslanec Miklušičák. Nech sa páči, môžeme pristúpiť k jednotlivým hlasovaniam. J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave k tomuto návrhu zákona síce vystúpili poslanci, ale neodzneli v nej žiadne doplňujúce ani pozmeňujúce návrhy ani žiadne procedurálne návrhy, preto budeme hlasovať iba o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v časti III spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať spoločne a tieto schváliť. Pán predsedajúci, dajte, prosím hlasovať.
[ "(tlač 673)" ]
3,956,406
44
2014-12-11
Autorizovaná rozprava
207
Droba, Juraj, poslanec NR SR
Juraj
Droba
poslanec NR SR
Ja sa pridávam k tebe, pán poslanec. Budem taktiež hlasovať za. Je to jedna z vecí, kde budem rád, ak sa celá snemovňa zhodne a vyjadrí jednoznačný súhlas tomu, čo predkladá minister obrany Glváč. Čo sa týka výdavkov na obranu, tak tiež súhlasím s tým, že nie je dobré, ak som sa pozrel správne na návrh štátneho rozpočtu do roku 2020, tak výdavky na obranu nielenže nerastú, ale ony klesajú. Tak budem rád, ak by sme postupne diskusiou začali hľadať riešenia, ako tento veľmi neblahý stav zmeniť a napraviť. To je z mojej strany všetko. Myslím, že nie je tu veľmi k tomu čo diskutovať. Môžeme byť hrdí na našich vojakov, že si robia svoju robotu tak, ako si ju robia, a ďalšiu misiu podporíme.
[]
3,985,396
90
2023-05-05
Autorizovaná rozprava
19
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Peter
Pčolinský
podpredseda NR SR
Pán poslanec Oravec.
[]
3,969,107
26
2018-02-01
Autorizovaná rozprava
211
Shahzad, Silvia, poslankyňa NR SR
Silvia
Shahzad
poslankyňa NR SR
Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán minister, ja sa tiež úprimne teším, že máme tu takýto návrh zákona, ktorý by možno mohol zlepšiť podmienky mnohým, tak ako sú popísané, znevýhodneným a zraniteľným skupinám obyvateľov v tejto krajine, pretože naozaj nie sú to len dlhodobo nezamestnaní, ktorí sa ocitajú v nezávideniahodných situáciách, ale sú to, samozrejme, aj zdravotne postihnutí, ale sú to aj ďalší ľudia, ktorí u nás už spadajú často pod hranicu chudoby. Sú to napríklad aj ľudia, ktorí žijú sami. Sú to jednotlivci, takže, ktorí majú problém nejakým spôsobom sa finančne zabezpečiť. A pre toto je prínosom pre naozaj pre širokú skupinu ľudí. Pri tomto návrhu zákona, keď som si ho čítala, tak som si hneď predstavila príklad, ktorý uvádzal pán na seminári, príklad z Belgicka, kde takisto tento systém funguje, a teda pozerali sme naozaj s otvorenými očami, čo všetko sa s tým dá dosiahnuť a aké všelijaké služby sa pomocou sociálnych podnikov dajú zabezpečiť. A teda boli zameraní predovšetkým na služby, ktoré napríklad nikto robiť nechce, to sú rôzne opravy spotrebičov, možno bicyklov, a ktoré proste si ťažko hľadajú skupiny podnikateľov, ktoré by sa im venovali. Čiže aj na toto by mohli sociálne podniky slúžiť. Keďže už pani podpredsedníčka tu spomínala napríklad sociálne podniky na bývanie, ja by som v tejto chvíli chcela upozorniť na to, že naozaj ten štvornásobok životného minima, ktorý ona spomínala, je napríklad pre osoby so zdravotným postihnutím veľmi nízky, nízka hranica, respektíve keď teraz práve v týchto dňoch prebieha jedna veľká mediálna kauza o tom, ako vozičkári prišli o peniaze aj o byt, a to nielen preto, že si nedávali pozor. Oni si naozaj pozor dávali, ale preto, že tá situácia je tak zúfala s tými bytmi, keď si otvoríte články, v ktorom sa o tom písalo, ako im realitná kancelária chcela hľadať náhradné bývanie, ktoré im bude hradiť, tak ich našla presne nula. A to je tá realita, preto by tieto sociálne podniky napríklad na bývanie vôbec, čo sa týka zdravotne postihnutých, nemali mať žiadnu hranicu, pretože tie podmienky máme takto nastavené momentálne. Ďalej sa spomínalo, že v tých sociálnych podnikoch pracujú naozaj odborníci, ktorí teda s tými pracovnými, teda s tými skupinami znevýhodnenými alebo zraniteľnými pracujú. Čiže treba si dávať pozor aj na to, aby naozaj tam v nich tí odborníci pracovať mohli a aby sa teda tie zdroje na tých odborníkov našli. Ako kvetnato tu o sociálnych podnikoch rozprával pán Blaha. Ja by som veľmi si želala, aby to takto fungovalo, ale pretože vieme, že ako mnoho vecí u nás funguje alebo nefunguje, a to ja sa nebudem už vracať k prípadom alebo teda k projektom pani Tomanovej alebo teda za čias pani Tomanovej, ale napríklad oveľa neskôr, keď sa zmenili priority vlády a peniaze sa len presunuli niekam inam, aby sa toto isté nestalo aj sociálnym podnikom, že nejakým spôsobom sa na ne vyčlenia financie a zrazu sa zmenia priority a ostanú nám zo zákona len paragrafy, ktoré budú nepoužiteľné. V tomto prípade je tam taká stať, že podpora v širšom priestore. Budem veľmi rada, keď sa dopracujeme až sem, pretože neviem, v akom horizonte by mali naplno sociálne podniky fungovať. Ale napríklad už aj spomínané servisné poukážky, ak som to ja dobre zachytila, tak je to pomerne nákladná záležitosť a neviem si dosť dobre predstaviť, kto, akým spôsobom to bude fungovať, kto to bude zabezpečovať, respektíve akí ľudia, či sa budú na to najímať ďalší zamestnanci alebo kto, akým spôsobom toto celé prebehne. Lebo v opačnom prípade opäť tento nástroj by mohol ostať len na papieri. Takýchto nástrojov máme v zákonoch niekoľko. Sú to agentúry osobnej asistencie, agentúry podporovaného zamestnávania, to tu opakujem už niekoľkokrát. Niektoré zákony by sa mali vyhodnocovať aj z toho hľadiska, ako sa napĺňajú a či neostali, neostal len dobrý nápad na papieri. Keď sa bavíme o tom, že môže nastať zmena situácie, teraz ja sa budem asi chvíľku obávať, či s príchodom sociálnych podnikov nenastane situácia, že nám začnú zanikať chránené pracoviská, chránené dielne, pretože v podstate aj tie sociálne podniky budú sa na sociálne podniky, na registrované sociálne podniky transformovať existujúce podniky a firmy možno. To znamená, že aj chránené dielne, chránené pracoviská, možno sa od toho očakáva a obávam sa, aby sa potom nejaké zdroje ďalšie nehľadali v iných rozpočtových položkách, ktoré doteraz fungujú. Poslednú vec, ktorú by som chcela spomenúť, je bezbariérovosť. Pán minister mi tu často vyčíta, že teda kritizujem, že jasle, že som proti tomu, aby bola bezbariérovosť v jasliach. Ale o sociálnych podnikoch neviem nič. A naopak, sociálne podniky by mali slúžiť, je tam samostatná skupina, zdravotne postihnutí ľudia, v zákone spomenutá. Akým spôsobom toto bude zabezpečené? Pretože podľa toho, čo tu máme, a podľa toho, akým spôsobom momentálne aj prebieha opäť, akým spôsobom sa zabezpečuje bezbariérovosť, teda fyzická, fyzické odstraňovanie bariér a hlavne akým spôsobom sa toto kontroluje, nikam sme sa stále nepohli. A ja sa obávam, že aj tie sociálne podniky opäť týmto ľuďom slúžiť nebudú. Takže chcela by som veriť, že tento nástroj pomôže ľuďom, ktorí sú odkázaní na pomoc, a teda napríklad aj ľuďom so zdravotným postihnutím. Ale, ako tu už povedal pred chvíľou pán Dostál, obávam sa, že to dopadne tak ako vždy. Ďakujem pekne.
[]
4,003,856
8
2012-10-25
Autorizovaná rozprava
114
Simon, Zsolt, poslanec NR SR
Zsolt
Simon
poslanec NR SR
Pán minister, dovoľte, aby som vyjadril nespokojnosť s touto odpoveďou, pretože vláda aj vy osobne ste prezentovali, že dali ste farmárom 70 miliónov. Dnes ste nám odpovedali, že de facto dali ste im tie peniaze, ktoré predchádzajúca vláda odsúhlasila a boli v štátnom rozpočte. Ale čo je pre mňa smutnou správou a smutnou správou pre poľnohospodárov, aj skutočnosť, že vami sľúbené peniaze z pôžičiek na založenie úrody pre rok 2012 farmári dostanú až niekedy začiatkom decembra. Chcem povedať, že poveternostné podmienky alebo meteorológia už hovoria, že tento týždeň príde mráz. Začne snežiť a úroda na budúci rok už sa bude zakladať minimálne. V prvej polovici decembra už tobôž vôbec nie. Chcem sa spýtať, dá sa tento proces z hľadiska ministerstva urýchliť, aby farmári tieto peniaze, tak ako ste im sľúbili, dostali skôr?
[]
4,158,614
65
2022-04-28
Autorizovaná rozprava
36
Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Jana
Vaľová
poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, Remišovú nazývajú na facebooku Majka z Gurunu, ale dnes ste ju prekonali, pretože ja neviem, odkiaľ vy ste prišla. Buď... toľko právnych nezmyslov, čo ste povedali, buď ste to urobili z neznalosti, alebo zámerne, aby ste presvedčili tých svojich mladých kolegov, ktorí možno niektorí ani nevedia, o čom hlasujú, že je to iba tak. Iba také hlasovanie o tom, že my nie sme ani sudcovia, ani nič. Proste jednoducho takto, lebo nebudem už rozprávať, čo povedali kolegovia o imunite a podobné veci. Viete, tak ste ma vyprovokovali, pretože nemám rada ľudí, ktorí dokážu zaprieť nos medzi očami, a vy ste ho zapreli. Vy sa rovno pozeráte drzo na Roberta Fica a rozprávate národu, ktorý ho, samozrejme, nevidí, lebo kamery neberú, že on sa vyhýba, on tu nie je a tak ďalej. Tak som doniesla okuliare, lebo sú len tri možnosti pri opozícii. Buď nevidíte, klamete alebo ste si niečo šlehli. To už všetci vieme. To sú len tri možnosti. Tak ja neviem. Okuliare som vám dala, lebo vo vašom prípade som si možno myslela, že dobre nevidíte, že ste si nešlehli. Ale takto to vyzerá. A čo chcem povedať ďalej, vy tu rozprávate o nejakom prenasledovaní? Ja už tu niečo pamätám v tom parlamente. Viete, keď tu sedel váš kolega Galko z SaS, tak ten nechal sledovať aj šoféra – dobre, že ste vtedy boli iba dva roky – šoféra kamiónu, ktorý za ním išiel, pretože mal, mal normálne hysterické predstavy, že ho sleduje. Tak ho, normálne ho nechal lustrovať. Ja si spomínam kolega Galku, ktorý mňa nechal vyšetrovať NAKE, lebo najprv napísal do článku, že som zlodejka, a potom ma nechal preverovať, a keďže sa to nepotvrdilo, ja som mu to tu stále rozprávala, a bola vaša vyšetrovacia skupina za Ivety Radičovej, nieže to vyšetroval SMER, tak musel článok stiahnuť. Preboha, veď vy ste to začali, len bolo jedno šťastie, že vám padla vláda, že Riško pustil balónik, lebo naozaj neviem, kde by tá republika už v akom stave bola. A teraz v tom normálne pokračujete. Pani kolegyňa, fakt ako zamyslite sa nad sebou!
[]
3,974,357
7
2012-09-20
Autorizovaná rozprava
249
Čaplovič, Dušan, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR
Dušan
Čaplovič
minister školstva
Ďakujem veľmi pekne. Tiež veľmi krátko. Po prvé. Pán poslanec Martin Fronc asi ma nepočúval, čo som hovoril v úvodnom slove. Ja som povedal, že toto je jedna, to je posledná novela nekvalitného zákona o celoživotnom vzdelávaní, ktorý bol prijatý v roku 2009, a sám som povedal, že aj v programovom vyhlásení vlády, a my to máme rozpracované už postupne na rezorte, že chceme pripraviť nový zákon o celoživotnom vzdelávaní, ktorý bude akceptovať aj tie návrhy, ktoré tu predniesol pán poslanec Mikloško. Lebo, samozrejme, ten zákon musí pokrývať v tých rámcoch tie najdôležitejšie aktivity, ktoré celoživotné vzdelávanie, ktoré bude nadobúdať aj v tom nasledujúcom desaťročí-dvadsaťročí čoraz väčší význam; aby to pokrýval tento zákon a jasne reagoval aj na výzvy, ktoré nám prichádzajú z Európskej únie. Takže moja odpoveď vo vzťahu k pánovi poslancovi Jozefovi Mikloškovi, áno, bude to všetko postupne pripravené, najprv v legislatívnom zámere, ku ktorému budete prizvaný a budete o ňom informovaný na školskom výbore ako na gesčnom výbore. Potom v tom ďalšom, pri tej ďalšej príprave v rámci legislatívneho procesu, aby tento zákon skutočne spĺňal tie atribúty zákona, ako poznáme vo vyspelých štátoch Európskej únie a kde majú v tejto oblasti dlhoročnú skúsenosť a tradíciu. Mám, samozrejme, problém s tým návrhom pána exministra pána Fronca, pána poslanca Fronca, lebo tak sme to diskutovali aj na našom gesčnom výbore školskom a tam legislatívno-právny odbor to nepovažoval za správne; pretože tento váš návrh, ja chápem, že často sa to zamieňa, čo je celkom prirodzené, ale v tých stanoviskách, ktoré bude vydávať táto akreditačná komisia bude mať plný názov, to nebude, že „akreditačná komisia“. Ja si uvedomujem, že je to akreditačná komisia, tu je Akreditačná komisia vlády Slovenskej republiky, to je tá veľká akreditačná komisia pre akreditáciu vysokých škôl vlády, ale toto je akreditačná komisia, ktorá, vychádzajúc z názvu zákona o celoživotnom vzdelávaní, to má aj uvedené v tomto zákone. Len potom sa to uvádza ešte aj v zátvorke. Čiže to je vyslovene len na dišputu, ale nepovažujem to za potrebné a ja si myslím, že treba dodržiavať aj čistotu legislatívneho procesu a keď legislatívci takto povedali, tak tento váš návrh si dovolím neodporučiť. Ďakujem pekne.
[]
4,109,033
5
2010-09-07
Autorizovaná rozprava
170
Zmajkovičová, Renáta, poslankyňa NR SR
Renáta
Zmajkovičová
poslankyňa NR SR
Ja by som poprosila mojich kolegov, ktorých to nezaujíma, aby skutočne opustili sálu. Ďakujem. Pridáva iba predsedu a podpredsedu okresného, krajského alebo špecializovaného trestného súdu, ktorým je vždy sudca vo výkone funkcie sudcu, avšak ponecháva možnosť, aby funkciu člena Súdnej rady vykonával sudca, ktorý má podľa § 24 ods. 1 zákona č. 385/2002 Z. z. o sudcoch a prísediacich, prerušený výkon funkcie sudcu preto, že sa stal prezidentom, členom vlády, poslancom, štátnym tajomníkom, vedúcim úradu ústredného orgánu pre oblasť štátnej správy súdov alebo sudcom Ústavného súdu. Podľa § 13 zákona o sudcoch vykonáva stáž v kancelárii prezidenta, Národnej rady, Súdnej rady, v Úrade vlády, na ústrednom úrade štátnej správy súdov, v inštitúcii zabezpečujúcej vzdelávanie sudcov alebo ako poradca na Ústavnom súde. Podľa § 13a zákona o sudcoch je poverený plnením úloh v orgáne Európskej únie, ktoré všetky prípady sa podľa § 62 písm. k), l) a m) zákona o sudcoch posudzujú ako časť výkonu funkcie sudcu, z čoho vyplýva, že výkon funkcie člena Súdnej rady sa po nadobudnutí účinnosti u tejto novely zákona o Súdnej rade stane nezlučiteľný s výkonom funkcie predsedu alebo podpredsedu okresného, krajského alebo špecializovaného trestného súdu. Bude však naďalej zlučiteľný napríklad s výkonom funkcie ministra alebo štátneho tajomníka, či vedúceho úradu ministerstva, a to aj spravodlivosti, prípadne sudcu vykonávajúceho na ministerstve spravodlivosti stáž. Neústavnou je preto, že u predsedu a podpredsedu okresného, krajského alebo špecializovaného trestného súdu zjavne neopodstatnene porušuje jeho právo, vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o sudcoch a § 11 zákona o Súdnej rade realizovať svoje práva, vrátane práva byť volený za člena Súdnej rady a povinnosti za rovnakých podmienok a v konečnom dôsledku je tak aj v rozpore s ústavou, vrátane zvlášť s jej čl. 12 ods. 1, ods. 4, čl. 13 ods. 2, ods. 3, ods. 4 a čl. 30 ods. 4. Za pozornosť stojí tiež bod 5 novelizujúci znenie ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o Súdnej rade, ktoré zrejme v rozpore nie je s ústavou, je však zaujímavé, že zasadnutia Súdnej rady na strane jednej majú byť a musia byť verejné, kým schôdze vlády sú a zostávajú neverejné a kričíme po transparentnosti a chceme byť demokratickí. Pred chvíľočkou sme mali tú možnosť z vládnej koalície mať dôkaz tej demokratickosti. Rokovania vlády sú neverejné. Dokonca tak, že má sa z nich vylúčiť aj generálny prokurátor, ktorý je na čele štátneho orgánu ochrany práva. Na mieste teda stojí otázka: či ak áno, prečo má byť verejnosťou kontrolovaná iba Súdna rada a nie aj vláda, ktorá sa bráni dokonca aj kontrole zákonnosti vykonávanej na to ústavou zmocneného štátneho orgánu. Možno pre nás by boli zaujímavé aj také verejné rokovania koaličnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, nemôžem sa ubrániť pocitu, že tento zákon má iba jediný cieľ: ovládnuť politicky Súdnu radu za každú cenu. Namiesto toho, aby sme sa zaoberali skutočným problémom súdnictva, ktorým je vymožiteľnosť práva a rýchlosť konania, riešia sa týmto zákonom osobné spory. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)" ]
4,172,407
25
2013-10-25
Autorizovaná rozprava
173
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Erika
Jurinová
podpredsedníčka NR SR
Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Prihlásený je pán poslanec Alojz Hlina. Nech sa páči, máte slovo.
[]
3,950,577
6
2024-01-24
Autorizovaná rozprava
58
Dvořák, Oskar, poslanec NR SR
Oskar
Dvořák
poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani poslankyňa Cigániková spomínala to, že tie dôvody, ktoré tu uvádzala vládna koalícia, takéto že porušovanie ľudských práv alebo štandardizácia, približovanie sa k nejakému európskemu štandardu, sú vlastne úplný falzifikát, úplné klamstvo. Ale my vieme, že tieto dôvody sú klamstvo práve kvôli tomu, že toto všetko, čo sa tu teraz deje, nestihlo zbehnúť pred Vianocami. Upozorňujú na to práve aj Európska komisia, zastrešujete sa stanoviskami Európskej komisie, že ako tu teda prichádza k nejakým infringementom, k porušovaniu ľudských práv a ja neviem, k čomu všetkému, ale teraz vidíme, že Európsky parlament, Európska prokuratúra, rada prokurátorov, Benátska komisia, tí všetci hovoria úplný opak. A ja chcem upozorniť na ten jeden fakt, si to uvedomme, že keby toto naozaj zbehlo v decembri, tak tieto stanoviská by sme nevedeli, a práve preto si, sa vládna koalícia podľa mňa spoliehala na to, že dá takéto falošné argumenty, rýchlo to prejde, nebude žiadna diskusia, no a potom, o dva-tri mesiace sa ukáže, že to bolo falošné, no ale tak to je úplne jedno, pretože Trestný zákon, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry platilo aspoň deň, nastala amnestia, je nám úplne jedno, čo sme tvrdili. Čiže ja ďakujem naozaj celej opozícii, čo tu vytvára tento priestor, pretože tieto stanoviská by sme sa nedozvedeli. Nedozvedeli by sme sa normálne naholo odhalené argumenty a dôvody vládnej koalície, prečo vlastne toto celé robí. Čiže aj to ukazuje na ten, na tú dôležitosť dodržiavania toho legislatívneho procesu. Ja viem, že to vládnej koalícii nevyhovuje, pretože musia počúvať, vyvracanie tých falošných argumentov, ale práve pre našu demokraciu, pre našu, pre náš právny štát je dôležité, aby sme išli štandardným procesom a aby sa takéto veci nediali, čo sa tu práve dejú.
[]
4,007,517
75
2022-10-20
Autorizovaná rozprava
376
Hatráková, Katarína, poslankyňa NR SR
Katarína
Hatráková
poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, ja budem možno tuto trošku detailnejšia, využijem ešte trošku času, ktorý máme, aby nevznikali zbytočné šumy okolo tohto zákona, ktoré ešte sme, ktoré už viem, že vznikajú. Takže na úvod chcem povedať, že tento zákon sa netýka adopcií. Týka sa náhradnej osobnej starostlivosti. To je veľký rozdiel, keď bude treba, vysvetlím. Návrh má za cieľ rozšíriť okruh osôb, ktorým môže súd zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti dieťa. Platné právo § 45 ods. 2 neumožňuje subsumovať pod pojem príbuzní maloletého dieťaťa napríklad inú blízku osobu v pomere rodinnom alebo obdobnom vo vzťahu k dieťaťu. Návrh je reakciou na aktuálny demografický vývoj, ktorý ukázal, že v roku 2011 prvýkrát v histórii sčítania obyvateľstva na Slovensku bol podiel slobodných vyšší ako podiel ženatých a vydatých. Z výsledkov sčítania obyvateľstva z roku 2021 vyplýva, že podiel slobodných a rozvedených obyvateľov sa naďalej zvyšuje a s tým súvisí aj zvýšený výskyt detí vychovávaných v tzv. patchworkových rodinách. Tieto deti sa môžu vyskytnúť v nepriaznivých životných situáciách, kedy v prípade úmrtia svojho rodiča tak, že platné právo v § 45 ods. 2 vedie súd k tomu, že ak sa nenájde vhodná osoba na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti z radov príbuzných dieťaťa, napríklad prarodič, súrodenec maloletého alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa, tak súd môže zveriť dieťa do ústavnej starostlivosti. Preto cieľom návrhu je legislatívne ukotviť, aby napríklad v prípade úmrtia rodiča dieťaťa súd mohol posúdiť možnosť zveriť dieťa inej blízkej osobe v pomere rodinnom alebo obdobnom, ktorá žila s dieťaťom a rodičom v domácnosti. Je nespravodlivé, ak platná právna úprava neumožňuje súdu dané ani len posúdiť a smeruje súd rovno k úvahe o zverení dieťaťa osobám, ktoré napríklad o to dieťa nejavili záujem a zákon ich preferuje len s ohľadom na formálny príbuzenský vzťah. Stále sme v tom § 45 ods. 2. Návrh preferuje dve z už ukotvených kritérií najlepšieho záujmu dieťaťa, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a inými blízkymi osobami, čl. 5 písm. h) a bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava. To je čl. 5 písm. b). Tieto kritéria našli svoje legislatívne vyjadrenie v slovenskom právnom poriadku ešte pred siedmimi rokmi v novele zákona o rodine č. 175/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2016, kedy bol do zákona o rodine do časti s názvom Základné zásady vložený článok 5. Zákonodarca začlenením zásady záujmu dieťaťa do ustanovenia článku 5 túto zásadu legislatívno-technicky umiestnil v systematike zákona o rodine na kardinálne miesto. Novela bola prijatá ústavnou väčšinou poslancov. Hlasovalo vtedy za ňu 98 poslancov. A prvá veta článku 5 zákona o rodine určuje prioritu záujmu dieťaťa ako základného hľadiska pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú. Vzhľadom na to, že každé dieťa je jedinečné a konštelácia jeho životnej situácie je neopakovateľná, znenie článku 5 zákona o rodine neobsahuje definíciu záujmu dieťaťa, ale ponúka príkladným a nehierarchickým spôsobom výpočet kritérií záujmu dieťaťa. V dohovore je kľúčová zásada rešpektovania záujmu dieťaťa, to je článok 3, ustanovenie článku 3 odsek 1, kde je v dohovore zakotvené, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Z tohto dôvodu ako predkladateľka návrhu sa snažím práve legislatívnou zmenou dosiahnuť lepšie naplnenie kritérií najlepšieho záujmu dieťaťa. Návrh vychádza z predpokladu vybudovanej vzťahovej väzby medzi dieťaťom žijúcim v spoločnej domácnosti s inou blízkou osobou. Mám za to, že vzťahová väzba sa vytvára v interakcii s dospelým, ktorý sa o dieťa stará, a postupne sa zvnútorňuje táto väzba. Pri tomto návrhu máme teda aj na zreteli najmä vzájomné porozumenie, zdieľanie emócií a pocitov, prijatie, trvalosť a lásku medzi dieťaťom a tou blízkou osobou, ktorá žije s rodičom dieťaťa a s tým dieťaťom v spoločnej domácnosti. Aj v prípade zvažovania zverenia dieťaťa podľa navrhovaného odseku 3 zostávajú v platnosti tieto predpoklady: Po prvé. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, § 45 ods. 2 prvá veta. Ide teda o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenska, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, je, je to v súlade so záujmom dieťaťa. Návrh zákona zároveň čiastočne napĺňa tézu programového vyhlásenia vlády v oblasti práv detí, kde sa vláda zaviazala podporovať ochranu práv detí vo všetkých politikách štátu. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, aj medzinárodnými zmluvami a inými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s platným právom Európskej únie. Z môjho pohľadu vychádza práve z praxe, kedy nám stúpa počet detí žijúcich v takýchto rodinách. Takže aj v tomto zmysle by som poprosila o jeho podporu. Ďakujem pekne.
[]
3,937,274
90
2023-05-09
Autorizovaná rozprava
260
Pleštinská, Zita, poslankyňa NR SR
Zita
Pleštinská
poslankyňa NR SR
Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
[]
3,974,219
40
2009-09-11
Autorizovaná rozprava
37
D. Lipšic, poslanec:
D
Lipšic
poslanec
Je to pomerne stručná novelizácia, ktorá bola zahrnutá už v návrhu nového Trestného poriadku. A v parlamente tento návrh bol vypustený aj kvôli tomu, že, samozrejme, narazil na legitímny lobing Slovenskej advokátskej komory. Tento návrh znovu navrhuje zaviesť možnosť využitia verejných obhajcov v trestnom konaní. Dnes sa zdá, že asi najčastejšou príčinou zdržiavania prieťahov v trestnom konaní sú obštrukcie spôsobované, žiaľ, nielen obžalovanými, ale aj ich obhajcami. Mám tu zo včera správu Tlačovej agentúry, ktorá sa týka jednej závažnej trestnej kauzy, brutálnej vraždy pracovníka bezpečnostnej služby, ktorá sa udiala v roku 2007 v Stupave. Včerajšie pojednávanie bolo znovu odročené z dôvodu čerpania dovolenky jedného z obhajcov. Keď sme v roku 2001 alebo roku 2002 zavádzali náhradných obhajcov, tak jedným z cieľov, ktorý bol sčasti splnený, bolo aj to, aby nemohli účelovo vypovedávať plné moci obžalovaní svojim obhajcom, čo by bolo dôvodom na odročovanie hlavných pojednávaní. Dnes hlavným dôvodom sú práceneschopnosti obhajcov, čerpanie dovoleniek. A tým pádom sa sústavne predlžuje trestné konanie. Každý má právo si zvoliť vlastného obhajcu. Niekto ak si ho zvolí a chodí na pojednávania, fajn, ale ak si ho nezvolí alebo mu odvolá plnomocenstvo alebo tento obhajca sústavne vykazuje práceneschopnosť, tak si myslím, že štát musí mať nástroj na to, aby zabezpečil poriadok, disciplínu, vierohodnosť súdneho procesu. A preto je tu návrh zaviesť verejných obhajcov, ktorí by boli využití len v prípade, keby si nezvolil obvinený svojho vlastného obhajcu, alebo v prípade, keby bol odstránený náhradný obhajca v situácii, keď zvolený obhajca robí obštrukcie. Tento návrh určite asi nie tu v snemovni, ale ak by bol schválený, by vyvolal veľké polemiky. Ale je našou spoločnou povinnosťou zabezpečiť, aby obžalovaní a ich obhajcovia, niektorí obhajcovia, zvýrazňujem, niektorí obhajcovia nezneužívali oprávnenia trestného konania. A myslím si, že v žiadnej krajine, ktorá chce byť právnym štátom, nie je akceptovateľné, aby tempo súdneho konania mohlo byť v ľubovoľnej dispozícii obžalovaného alebo jeho obhajcu. Proste akú dôveru môžu mať ľudia k nášmu súdnemu systému, ak vidia v závažných kauzách, v závažných kauzách, ktoré sú sledované aj médiami, že sústavne sú odročované súdne konania z dôvodov práceneschopnosti buď obžalovaného, alebo obhajcu? A už sa stali aj prípady, v prípadoch organizovaného zločinu, keď boli zastrašovaní aj náhradní obhajcovia, aby boli na PN-ke, aby sa oddialilo konanie, aby bolo znovu zmarené hlavné pojednávanie. To si podľa mojej mienky nemôžeme dovoliť. Tento štát si to nemôže dovoliť, pretože potom ťažko môže mať súdny systém reputáciu, akú v právnom štáte musí mať. Na záver skúsim povedať jednu vec. Možno riešenie verejných obhajcov nie je nesporné, nie je konsenzuálne prijímané, ale moja odpoveď na kritiku je: Dajte lepší návrh. Nie je možné poraziť niečo ničím. Nie je možné poraziť jednu myšlienku, ktorá by zrýchlila trestné konanie tým, že povieme: Neurobíme nič. A dnes keď sa naozaj zdá, je to aj o atmosfére v justícii, tie problémy s odročovaním pojednávania, obštrukciami sa množia v posledných rokoch, množia sa v posledných rokoch, predtým boli tiež, nebolo to také výrazné, pretože proste taká je atmosféra dnes v justícii. Dnes, žiaľ, takéto konanie má navrch. A myslím si, že našou úlohou je, aby sme v parlamente mali ambíciu to vyriešiť. Ďakujem, pán predsedajúci.
[]
3,959,021
26
2011-12-01
Autorizovaná rozprava
270
Tóth, Tibor, poslanec NR SR
Tibor
Tóth
poslanec NR SR
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili štyria poslanci. Pán poslanec Burian a pán poslanec Zajac podali pozmeňujúce návrhy, pán poslanec Kažimír podal procedurálny návrh. Pán predsedajúci, keďže pozmeňujúce návrhy boli podané dnes, dajte hlasovať najprv o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.
[]
4,142,420
23
2017-12-13
Autorizovaná rozprava
248
Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Jozef
Viskupič
poslanec NR SR
Ďakujem. Ja sa len zachovám ľudsky a budem sa správať ľudsky a poviem, že keďže to bolo spomínané predrečníkom, že ďakujem pani Janke Laššákovej za jej pôsobenie v parlamente, ak odchádza, nevedel som. A či váš poslanecký klub sa rozhodne jej poďakovať, je vaša pánska či dámska vôľa. Myslím si, že plénum parlamentu je často kolbišťom vecných otázok, ale zažil som tu aj to, čo sa v predvianočnom čase stávalo, mali sme tu aj vystúpenia či už folklórnych, alebo speváckych zborov zrovna v predvianočnom čase, neviem, či vedenie parlamentu k tomu pristupuje aj teraz. A myslím si, že ako politici často narábame so symbolmi. Ak niekto niekomu prejaví vďaku, vždycky to budem považovať za ľudské a správne. Čiže všetci, ktorí sa mi poďakovali, konali správne, a je jedno, aké politické tričko nosíme. Tak isto, ak sa poďakujete kolegyni, nikto nepovie z opozície pol slova, okrem vás, pán Číž, ktorému to rozhodne vadilo. K pani Vaľovej sa nevyjadrujem.
[]
4,141,714
39
2005-02-02
Autorizovaná rozprava
35
V. Veteška, podpredseda NR SR:
V
Veteška
podpredseda NR SR
Pán minister požiadal o slovo. Pán minister Kaník, nech sa páči.
[]
4,213,143
4
2012-07-25
Autorizovaná rozprava
159
Hufková, Eva, poslankyňa NR SR
Eva
Hufková
poslankyňa NR SR
Ďakujem, vážený pán predseda. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, ktorý nepodal žiadny procedurálny návrh, preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.
[]
4,211,237
39
2014-10-29
Autorizovaná rozprava
104
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (tlač 1123). Poprosím podpredsedu vlády Ľubomíra Vážneho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet, poslanca Ladislava Kamenického, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Nech sa páči, pán podpredseda vlády, pán spravodajca, na svoje miesta. Ďalším ústne prihláseným rečníkom do rozpravy je pán poslanec Eugen Jurzyca, ktorému teraz odovzdávam slovo, a pripraví sa pán poslanec Marián Kvasnička. Nech sa páči, pán poslanec. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1123.)
[ "(tlač 1123)", "(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1123.)" ]
4,209,645
6
2024-01-25
Autorizovaná rozprava
32
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Peter
Pellegrini
predseda NR SR
Dáme vám, samozrejme, naspäť čas, pán Galko. Dajte mu jednu minútu, pánovi poslancovi Galkovi.
[]
4,200,096
4
2012-07-26
Autorizovaná rozprava
39
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Renáta
Zmajkovičová
podpredsedníčka NR SR
Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pani poslankyni Helene Mezenskej.
[]
3,874,572
42
2005-05-26
Autorizovaná rozprava
20
P. Hrušovský, predseda NR SR:
P
Hrušovský
predseda NR SR
Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky: za poslanecký klub KSS pani poslankyňa Bollová a ďalej som dostal prihlášku pána poslanca Jozefa Banáša. Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová. D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, pán predseda, dovoľte, aby som začala trošičku inak, ako som si to pripravila, lebo sme si tu vypočuli predkladanie správy, takže reagujem najprv na vystúpenie pána predsedu. Ak ste, pán predseda, nezabudli uviesť, že bývalý prezident Rudolf Schuster bol v minulosti členom Ústredného výboru KSČ, neviem, načo ste to tu hovorili, tak sa chcem spýtať: Kým ste boli vy pred rokom 1989? Nepočuli sme o tom. Zrejme ste boli nula. Vo vašom veku, a ako sa na Slovensku hovorí, pri vašom vzdelaní ani ste iným nemohli byť. So značnou dávkou uspokojenia konštatujem, že možno i mojím pričinením podáva Ústav pamäti národa výročnú správu o činnosti Národnej rade, hoci mnou vyslovená požiadavka o potrebe takejto správy bola prednedávnom na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky pánom predsedom výboru zamietnutá ako nepotrebná. Len nerozumiem, či do správy Ústavu pamäti národa patrí vaše extempore, pán predseda, obsahujúce citácie zo znenia zákonov spred roka 1989. Myslím, že ste mali hovoriť o vašej dvojročnej činnosti. Ústav od svojho vzniku podľa zákona č. 553/2002 Z. z. z 19. augusta 2002 predkladá túto správu prvýkrát. Je potrebné oceniť, že na 71 stranách textu sa nás Ústav pamäti národa snaží presvedčiť o svojej nevyhnutnosti a dôležitosti práce, ktorú za rok 2004 vykonal. Napriek tomu, že je všeobecne známe stanovisko nášho klubu k jestvovaniu tejto ustanovizne i ku kvalite zákona, ktorým bola konštituovaná, so záujmom a skutočne pozorne som predloženú správu preštudovala. Už pri prvom zbežnom prečítaní a porovnaní so zákonom a s jeho čl. I § 1, ktorý vysvetľuje predmet zákona, môžem konštatovať, že v správe vykazovaná činnosť ústavu nezodpovedá úlohám zo zákona, ktorý hovorí, že, citujem: „Tento zákon upravuje a) zriadenie Ústavu pamäti národa, b) evidovanie, zhromažďovanie, sprístupňovanie, zverejňovanie, spravovanie a využívanie dokumentov bezpečnostných orgánov nemeckej tretej ríše a Zväzu sovietskych socialistických republík a tiež bezpečnostných orgánov štátu,“ – zákon neuvádza ktorého – „ktoré boli vytvorené a zhromaždené v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989.“ Koniec citátu. Nie je mi jasné, ako má Ústav pamäti národa získať a využívať dokumenty Nemecka a Zväzu sovietskych socialistických republík, ako plánujú zabezpečiť materiály z archívov nejestvujúcich štátov predkladatelia zákona i tí, ktorí ho svojimi hlasmi schválili. Správa nehovorí ani o pokusoch získať spomínané dokumenty. Na stranách 38 a 39 sa totiž v správe vymenúvajú zahraničné kontakty a aktivity, zrozumiteľne povedané služobné cesty, z dôvodu, ako sa uvádza, užitočných pracovných kontaktov. Bolo ich celkom 17, z nich jedna cesta bola do Berlína s pracovným stretnutím so splnomocnencom STASI a ani jedna cesta do Moskvy či iných miest bývalého Sovietskeho zväzu. Ako teda spravuje a užíva dokumenty bezpečnostných orgánov napríklad Nemeckej demokratickej republiky a Zväzu sovietskych socialistických republík? Úlohu zo zákona v čl. I § 1 písm. b) teda ústav plniť ani nezačal. Napriek tomu, že do zákona o Ústave pamäti národa bol vsunutý § 4 odvolávajúci sa na vyhlášky a ustanovenie štátnych orgánov z rokov 1955, 1974 a 1988, ústav ich prijal celkom pokojne pre svoju prácu. Správa v časti A opakuje hlavné úlohy z § 8 zákona č. 553/2002 Z. z. bez ohľadu na to, čo hovorí zákon v § 1 a 4. V časti B o preberaní archívnych fondov sa ústav sťažuje na postup Slovenskej informačnej služby. Nakoniec to tlmočil pán predseda aj dnes, ktorá, citujem, „mala snahu riadiť sprístupňovanie a zverejňovanie dokumentov Štátnej bezpečnosti, hoci“ – iný citát – „predseda Správy rady Ústavu pamäti národa 30. októbra 2003 svojím rozhodnutím ruší utajnenie všetkých dokumentov v depozitoch Slovenskej informačnej služby“. Dávam do pozornosti, že predstaviteľ verejnoprávnej organizácie Ústavu pamäti národa odtajňuje dokumenty uložené v štátnej Slovenskej informačnej službe. Autorita verejnoprávnej organizácie je suverénne a nespochybniteľne povýšená nad Slovenskú informačnú službu. Nehovorím to preto, že by som bola nejaký veľký priaznivec a fanúšik Slovenskej informačnej služby, ale sú to fakty, ktoré citujem zo správy. Autorita, pardon. Kto by nepoznal úroveň textu zákona, ktorý pod politickým tlakom prijala táto Národná rada, by sa hádam čudoval. Dovoľujem si pri tejto príležitosti pripomenúť vhodnosť posúdenia možnosti zákon č. 533/2002 Z. z. zrušiť, resp. prepracovať, pretože jeho rešpektovanie môže spôsobiť nepredstaviteľné následky pre celú spoločnosť. Kolegyne, kolegovia, Ústav pamäti národa vlastní evidenciu vízových a ostatných cudzincov, evidenciu správy pasov a víz Zboru národnej bezpečnosti, Štátnej bezpečnosti, ciest česko-slovenských občanov do nesocialistických štátov, usídlených cudzincov, vlastní archívne fondy ŠtB, federálneho ministerstva vnútra, sekretariátov ministrov, námestníkov federálneho ministerstva obrany, Vojenskej kontrarozviedky, agendu Východného vojenského okruhu, Spravodajstva Generálneho štábu Československej ľudovej armády atď. Venujte, prosím, pozornosť stranám 10, 11, 12 predkladanej správy a posúďte, komu, ale hlavne čomu má slúžiť toto monštrum požierajúce milióny zo štátneho rozpočtu. (Reakcia z pléna.) To predmet zákona ústavu neuložil, pán kolega. Pod písmenom b) už spomínaného § 1 sa uvádza právo či povinnosť evidovania, zhromažďovania, spracúvania atď. dokumentov štátu vytvorených od roku 1939 do roku 1989, ktoré sa týkali zločinov na osobách národnosti slovenskej alebo slovenských občanov iných národností. Zločiny hľadá Ústav pamäti národa aj v evidencii vízových cudzincov a v archívoch sekretariátov ministrov a ich námestníkov a podobne? Objavili sa už podania na neznámeho či známeho páchateľa z týchto spisov a zložiek s podozrením na spáchanie zločinu? Ak áno, je činnosť Ústavu pamäti národa záslužná a chvályhodná, lebo pomáha odhaliť zločincov. Informácie o takých podaniach však tejto spoločnosti zatiaľ známe nie sú. Preto je možné považovať prácu Ústavu pamäti národa v týchto častiach, ktoré som citovala, za protizákonnú. Neriadi sa totiž ustanoveniami zákona č. 553, na základe ktorého jestvuje. Upozorňujem na ďalšiu anomáliu. Napriek množstvu zhromažďovania pôvodne utajovaných dokumentov a manipuláciu s nimi ústav nepotrebuje podľa oznámenia Národného bezpečnostného úradu bezpečnostnú previerku, ani jeho pracovníci. Toto oznámenie poslal Národný bezpečnostný úrad na SIS-ku dňa 21. júla 2003, na SIS-ku to poslal, hoci Ústav pamäti národa mal už od 1. 5., teda od 1. mája 2003 štatutárneho zástupcu a ústav uzatvoril so SIS-kou dohodu o spolupráci až 4. septembra. Otázka znie: Prečo Národný bezpečnostný úrad posielal takéto oznámenie na SIS-ku? Príčinou pochybnosti o logike a zákonnosti dokumentov Ústavu pamäti národa a Slovenskej informačnej služby je i odsek e) časti B, odsek 1.1. hovoriaci o problémoch pri preberaní dokumentov, najmä: a) stanovisko riaditeľa NBÚ oznamujúce riaditeľovi SIS, že Ústav pamäti národa je považovaný za legitímneho nástupcu pôvodcu utajovaných skutočností, ale b) odsek 2.1. správy na strane 13 uvádza, že Ústav pamäti národa nie je nástupcom žiadneho štátneho orgánu Slovenskej republiky ani jeho predchodcov. V časti správy Zväzky tajných spolupracovníkov na strane 16 sú vysvetlené názvy kategórií, pod ktorými sa občania nachádzajú vo zväzkoch takto: - písmenom „I“ je označovaný informátor a je tam vysvetlené, že bol zaviazaný spravidla na vlasteneckom základe, - pod písmenom „A“ alebo v zátvorke „TS“, čiže agent (tajný spolupracovník) plnil úlohy, a je tam napísané, „pri odhaľovaní, rozpracúvaní a dokumentovaní“ – hoci som presvedčená, že agent ani nerozpracúval, ani nedokumentoval, on iba oznamoval – „protištátnej trestnej činnosti, t. j. spolupracoval pri ochrane zákonnosti Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Československej federatívnej republiky, suverénnych, medzinárodne uznaných a rešpektovaných štátnych útvarov, s ktorými ostatné štáty udržiavali riadne diplomatické styky a uzatvárali medzinárodné dohody a zmluvy“. Neuvažujete, pán predseda, o tom, že Česko-Slovensko, už akokoľvek sa ten štát volal, a v tom i Slovensko od roku 1948 vyhlásite za nejestvujúce? Za fiktívnu krajinu, ktorá ani vlastne nebola? Ak sa niektorí predstavitelia týchto štátnych útvarov dopúšťali priestupkov, či dokonca trestných činov proti ľudskosti a osobným slobodám, je namieste podať proti nim trestné oznámenie. V opačnom prípade zverejnené zoznamy sú prameňom urážok, morálneho odsudzovania mnohých nevinných ľudí, ktorí ani nemôžu dokazovať svoju nevinu z technických dôvodov. Snaží sa ich napraviť úprava, novela, ktorá bola prednedávnom posunutá do druhého čítania a ktorú ste, pán predseda, s veľkou nevôľou prijali. Ešte väčšiu morálnu ujmu spôsobuje, že dokumenty vydávané Ústavom pamäti národa na určenie dôveryhodnosti a spoľahlivosti občanov na výkon určitých povolaní nemajú žiadnu právnu relevanciu. Ústav pamäti národa totiž nezaručuje ich pravdivosť ani mu takúto povinnosť neurčuje zákon. Na strane 17 správy graf zobrazuje počty tajných spolupracovníkov číslom 82 351. Osemdesiatdvatisíctristopäťdesiajeden. Ak Ústav pamäti národa zverejnil zväzky uvedeného počtu osôb, znamená, že je presvedčený o naplnení litery zákona č. 553/2002 a že z týchto vyše 80-tisíc občanov „mnohí spáchali zločiny na osobách národnosti slovenskej alebo na slovenských občanoch iných národností“ – to je formulácia z textu zákona – „alebo páchalo zločiny proti mieru či“, nebodaj, „vojnové zločiny“, ako ďalej hovorí zákon. „Alebo sa dopustili“ podľa citácie ďalšieho textu „represií z politických dôvodov proti slobode, demokracii a existencii“, ako hovorí text správy, „slobodného a demokratického Slovenska“, ktoré v rokoch 1939 až 1989 vôbec neexistovalo. Ak Ústav pamäti národa zverejnil zväzky bez akejkoľvek garancie o pravdivosti záznamov v nich, bez analýzy dôvodov, čerpajúc zo záznamov orgánov, ktoré považuje za zločinecké spolu s celým vtedajším zriadením, nemožno charakterizovať jeho činnosť ako protiprávnu? Zákon č. 553/2002 v § 1 bod c) ústavu ukladá, že „má konať pri odhaľovaní alebo stíhaní trestných činov z bodu b), t. j. 1. nacistických zločinov, 2. komunistických zločinov, 3. iných zločinov, 4. iných represií.“ Pojmy „komunistických zločinov“, „iných zločinov“ a „iných represií“ nevykladá. Som rada, pán predseda, že ste tu sľúbili, že tieto pojmy už skoro budú vysvetlené. Okrem toho, že agenti a spolupracovníci či spoluúčastníci nacistických zločinov podľa správy nie sú ani evidovaní, ani zverejňovaní, ostatné pojmy nie sú právne vysvetlené, nemožno ani skutočnú, tobôž spochybniteľnú spoluprácu s ŠtB označiť za trestný čin, ani to zatiaľ nikto neurobil. Okrem toho, že mnohí občania nachádzajúci sa vo zverejnených zväzkoch odmietajú ich pravdivosť, ani zákon č. 553, ani žiaden iný zákon im nedáva možnosť žalovať Ústav pamäti národa za ohováranie a osočovanie, pretože ústav je verejnoprávna ustanovizeň, nie je právnická osoba, teda je trestnoprávne nepostihnuteľný. Kto je teda zodpovedný a kto bude zodpovedný za diskrimináciu a hanobenie cti mnohých občanov nachádzajúcich sa vo zverejňovaných zväzkoch odmietajúcich ich pravdivosť? Od bodu 4 strana 20 správy až po stranu 36, t. j. 16 strán, je exkurz do histórie, zrejme jedna z vedeckých prednášok Ústavu pamäti národa, vôbec sa netýka činnosti, o ktorej má podávaná správa hovoriť. Na strane 36 začína kapitola o verejnej činnosti Ústavu pamäti národa. Predpokladám, že ste si tento text aspoň niektorí prečítali. Iste ste si všimli i témy plánovaných tlačových konferencií. I toho, že z vyše 80-tisíc zverejnených mien za rok 2004 o sprístupnenie požiadalo 1 674 žiadateľov a z nich sa zo spismi zoznámilo 235 žiadateľov. Potvrdili ste to aj teraz, pán predseda, a myslím si, že to vôbec nenasvedčuje enormnému záujmu občanov o záslužnú a zmysluplnú prácu Ústavu pamäti národa. Máte, pán predseda, vedomosti o tom, koľko občanov podalo na rôznych inštitúciách sťažnosti na vašu činnosť? Možno ste tiež, kolegyne, kolegovia, zaevidovali, že pracovníci ústavu vykonali za rok 2004, už som spomínala, 17 služobných zahraničných ciest, na ktorých reprezentovali samých seba, ale na plnenie úloh určených zákonom mali prinajmenšom spochybniteľný význam a efekt. Ani pri jednej z ciest ústav neprezentuje, čo priniesla pre identifikáciu vinníkov temnej minulosti. Pritom v časti Komentár k ročnej účtovnej uzávierke je čerpanie výdavkov na cestovné na str. 64 suma 480 000 Sk. Okrem toho na str. 65 výdavky na prevádzku štyroch osobných áut suma 704 000 Sk. Spolu viac ako 1 000 000 korún. Tiež stojí za povšimnutie, že na str. 65 a 67 v kapitolách 633 a 713 sa duplicitne uvádzajú rovnaké položky pri čerpaní výdavkov na ten istý účel: výpočtová technika, prevádzkové stroje, telekomunikačná technika a súčet týchto výdavkov predstavuje 8 444 000 korún. Z iného, nie ekonomického hľadiska stojí za pozornosť str. 57 ods. s) s nadpisom Vedecká činnosť. Sú tam naplánované úlohy ako vytváranie databázy členom Ústredného výboru KSČ a ÚV KSS a nižších organizačných štruktúr KSČ a KSS, Ľudových milícií a členov Pacem in Terris. Vážení, k prepisu zoznamov zo zachovaných dokumentov treba podľa správy určite minimálne jeden, ak nie viac vedeckých titulov. Pretože to je vedecká činnosť. Nebudem ďalej podrobne rozoberať správu, lebo by to trvalo veľmi dlho. A jej požiadavky na nehnuteľnosti, techniku, dotácie do výšky 90 000 000 s vedomím dôležitosti Ústavu pamäti národa „na plnenie úlohy zachovať kultúrne dedičstvo národa“. To je citácia zo str. 59. Pýtam sa: Tvorcovia zákona a tí, ktorí sa všemožne usilujú napĺňať ním dané úlohy, máte, prosím vás, predstavu o tom, že kultúrne dedičstvo národa je niečo celkom iné? Nie zoznamy domnelých či skutočných donášačov? Správa sa ani slovom nezmieňuje o dôvodoch a príčinách nerešpektovania historického sledu udalostí. Teda o tom, prečo Ústav pamäti národa nezačal prácu zverejňovaním mien kolaborantov s nacistami, ktorí udávali napríklad, kto skrýval partizánov, na základe čoho boli vypálené a vyvraždené celé dediny. Nápis na pomníku v Kremničke, pán predseda, začína slovami „Pamätaj živý!“ Myslíte, že túto pamäť národ ignoruje? Vážení demokrati, liberáli, kresťania, ochrancovia ľudských práv – ja hovorím za seba, takže ich nebudem oslovovať, my to vieme, oni to všetci vedia, čo tu hovorím –, môžem pochopiť nenávisť a zášť ku komunistom a celému predošlému socialistickému zriadeniu zo strany tých, ktorí, vidiac subjektívne krivdy, iniciovali a prijali zákon č. 553/2002 o pôsobení Ústavu pamäti národa. Tým, ktorí stále cítia nevyrovnaný dlh voči predstaviteľom pôsobiacim v štátnej správe pred rokom 1989, pretože im ublížili, skutočne úprimne vyjadrujem ľútosť v mene členov nášho klubu, komunistov, ktorí na neprávostiach nemáme žiadnu vinu. Hovorím to zreteľne, verejne. Odovzdajte, prosím, moje vyjadrenie všetkým, ktorí o to stoja. Nechápem však hon na čarodejnice zo strany množstva socialistických pohrobkov, ktorí výdatne využívali a zneužívali štát, na ktorého riadení a správe sa zúčastňovali. Nechápem ani tých, ktorých predkovia sa v dávnejšej minulosti dopúšťajú a mnohí sa dopúšťajú i dnes minimálne takých priestupkov či trestných činov, za ktoré odcudzujú osoby zverejňované v zoznamoch Ústavu pamäti národa. Ak ste, vážení, hlasovali za zákon o zločinoch komunizmu, ktorý je právnym paškvilom a historickým nezmyslom, ak ste prijali zákon o Ústave pamäti národa, ktorý je všetkým iným, len nie ochrancom pamäti národa, dajte ústavnú povinnosť zostaviť zoznam vedúcich predstaviteľov Česko-Slovenska pochádzajúcich zo Slovenska, zoznam veliacich dôstojníkov ŠtB, KSČ a ostatných štruktúr, tých, ktorých sa to týka. Obviňte ich, postavte pred súd a v prípade dokázania viny za zločiny odsúďte a potrestajte. Ak ste o zločinoch bývalého režimu presvedčení a chcete svoju nenávisť niekde odventilovať, prečo ste tak dávno neurobili? Urobte to hneď, čo najskôr, pretože to, čo robíte prostredníctvom Ústavu pamäti národa, ktorého správu máme pred sebou, ako sa pokúšate odsúdiť celé vyše 40-ročné obdobie trvania štátu, ktorý niesol v názve socializmus a demokraciu, ako špiníte svojich predkov i seba, žiaden slušný, morálny a mravný človek neocení ako zásluhu pri očiste či vyrovnávaní sa s minulosťou. Zostanete v pamäti národa ako pôvodcovia traumatizácie a agónie spoločnosti. Ako nehumánni sudcovia celej generácie. A Správna rada či pracovníci ÚPN sa zapíšu do pamäti národa ako odiózne osobnosti, t. j. vyvolávajúce odpor a pohŕdanie všetkých procesov a pochybných pokusov o nastolenie demokracie. Ak ste ochotní uvažovať o predkladanej správe, o tom, čo spôsobuje zákon č. 553/2002 Z. z. i podľa neho jestvujúci Ústav pamäti národa, venujte, prosím, chvíľu času prečítaniu príspevku z pravicových novín Domino fórum č. 18 na str. 17 s nadpisom List Pánu Bohu zo záhrobia. Jeho autor, zrejme kňaz, nazval túto verejnoprávnu ustanovizeň Ústavom pomätenosti národa. Verím, že ak to urobíte, budete možno náchylní úvahám o zrušení ústavu, ktorého správu máme dnes posúdiť, ak nemáte za cieľ opakovanie situácie v starovekom Babylone. Táto veža, vážení, je zrelá na zrútenie. Čas a peniaze venované a vykázané v správe o činnosti Ústavu pamäti národa by bolo možné použiť na vyššie ciele v záujme civilizačných snáh o zachovanie pamäti národa a o rozvoj našej spoločnosti. Preto nemôžeme my poslanci klubu KSS predloženú správu prijať. A vyzývam vás, kolegovia, aby ste urobili podobne. Predpokladám, že poznáte slovenské príslovia, ktoré hĺbkou svojej pravdy, overenej generáciami, patria do pamäti národa. Jedno z nich hovorí: „Kto seje vietor, žne búrku.“ Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
[ "(Reakcia z pléna.)", "(tajný spolupracovník)", "(Potlesk.)" ]
3,877,285
48
2021-10-20
Autorizovaná rozprava
147
Kollár, Boris, predseda NR SR
Boris
Kollár
predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za 1, proti 91, zdržalo sa 39. Uvedený návrh sme neschválili.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,899,696
4
2023-11-29
Autorizovaná rozprava
14
Mikulec, Roman, poslanec NR SR
Roman
Mikulec
poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo. Dámy, páni, kolegovia, vážené pani poslankyne, páni poslanci, štyri dni tu argumentujeme, počúvame, samozrejme, rôzne, rôzne verzie toho, čo sa udialo a prečo by pán minister Matúš Šutaj Eštok nemal byť vo svojej pozícii, a tak ako už bolo niekoľkokrát povedané, opakovanie je matka múdrosti, tak ja sa budem snažiť ešte raz povedať a vysvetliť, ako to vlastne celé začalo a prečo sme dnes tu alebo tieto štyri dni a prečo sa bavíme o tom, že Matúš Šutaj Eštok by nemal byť v pozícii ministra vnútra. Po voľbách v roku 2020 po výmene na čele, v čelných pozíciách v Policajnom zbore sa, samozrejme, začali aj riešiť vyšetrovania najväčších korupčných káuz. Tým nechcem povedať, že to záležalo len na vedení Policajného zboru, ale tí vyšetrovatelia mali voľné ruky a mohli vyšetrovať. Treba si naozaj uvedomiť, že orgány činné v trestnom konaní, v tomto prípade vyšetrovatelia aj prokurátori sú procesne samostatní a konajú a mali by konať a mali tak konať aj v minulosti, presne podľa platných zákonov. No a títo vyšetrovatelia, medzi nimi aj tí spomínaní čurillovci, ale ja by som bol nerád, aby tá debata skĺzla len na nich, pretože tých vyšetrovateľov, ktorí sú za mnohými tými kauzami a ktorí vyšetrovali, je veľmi veľa. A nie sú to určite len čurillovci, a tých káuz postupne, o ktorých sme sa dozvedali, ktoré sa týkali najmä obdobia vlád SMER-u Roberta Fica a Petra Pellegriniho, tak tých káuz bolo veľmi veľa. Ja spomeniem niektoré z nich. Kauza Očistec, kde sú obvinení Tibor Gašpar, Norbert Bödör, Dušan Kováčik, Krajmer, Hraško. Ezechiel 7 – obvinený Tibor Gašpar. Dobytkár – Kožuch, Kvietik. Súmrak – obvinení Robert Fico, Kaliňák. Áno, tým potom bolo zrušené obvinenie pomocou § 363 od generálneho prokurátora. Kauza Rezervy – obvinený Kičura. Mýtnik – Brhel, Suchoba, Výboh, Kažimír. Búrka, kauza Búrka, Víchrica, Plevel a tak ďalej, Vírus. A všade sú spomínané mená, väčšinou ktoré boli spájané s érami vlád SMER-u a HLAS-u. Priatelia, kamaráti, ľudia, ktorí boli nominovaní do pozícií práve stranou SMER, alebo teda súčasnou stranou HLAS. A títo ľudia postupne začali vypovedať. Vy tu hovoríte často a dehonestujete, že nejakí kajúcnici, ale tak ako už bolo poznamenané, a myslím si, že veľmi správne, to sú spolupracujúci obvinení. A títo ľudia sa rozhodli, mnohí z nich, že budú spolupracovať. Tak to hovorí aj inštitút v rámci trestného práva, že keď, samozrejme, budú spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, tak potom je na prokurátorovi, akým spôsobom trebárs znížiť ich trest. A mnohí z týchto ľudí ďalej sú obvinení alebo sú obžalovaní, mnohí z nich boli aj odsúdení. Ale čo je najdôležitejšie, títo ľudia začali hovoriť o tom, o čom bol systém našich ľudí, že to bol systém, v ktorom platili určité pravidlá, systém, kde tomu velil nejaký šéf, nazývali ho šéf, systém, kde sa chodili radiť na určité vysoké poschodia v niektorých hoteloch alebo v inštitúciách, kde nosili vyšetrovacie spisy, rozhodovali o tom, kto bude stíhaný, kto nebude stíhaný, kto bude odsúdený a kto za určité veci, ktoré vykonal, aký trest bude mať. A ten človek alebo tí ľudia, ktorí o tomto rozhodovali, bol napríklad aj Norbert Bödör, o tom hovoria viacerí svedkovia, ktorí teda v rámci vyšetrovaní preukázali, že nebol to Tibor Gašpar, ktorý rozhodoval, ale bol to Norbert Bödör. Tak ak bol Tibor Gašpar policajným prezidentom, tak tento dopustil to, aby polícia bola unesená niekde na najvyššie poschodia v niektorých hoteloch. No a postupne, ako sa tie kauzy vyvíjali, ako sa vyšetrovali, a my sme sa dozvedali z médií o mnohých výsledkoch o tom, o čom bol systém ich ľudí, o rôznych machináciách, no tak, samozrejme, sa zvyšovalo aj napätie v strane SMER, najmä Robert Fico, ktorý vystupoval na rôznych tlačovkách s Robertom Kaliňákom a právnikom Parom a ďalšími, kde používali rôzne, rôzne akože odposluchy, alebo teda citácie z rôznych odposluchov, a aj o tých sme sa postupne dozvedeli, že mnohé z nich boli zmanipulované. Dokonca pred pár týždňami aj Kriminalisticko-expertízny ústav povedal, že v rámci expertízy prišiel so zistením, kedy niektoré z tých odposluchov, alebo z tých vecí, ktoré používali, tak boli preukázateľne zmanipulované. Týchto zmanipulovaných nahrávok, zmanipulovaných textov, ktoré používali na tlačovkách, bolo neúrekom, a ja som ich tu spomenul aj v predchádzajúcej rozprave, takže už to nebudem ďalej uvádzať, ale ten, s tým listom Ježiškovi, myslím si, že to sa stalo známe pre všetkých ľudí na Slovensku. „Uznesenie nie je list Ježiškovi, že si tam píšeme, čo chceme,“ ale na tlačovkách odznelo... zabudli tam dať ten list Ježiškovi. A so zvyšujúcou sa nervozitou, samozrejme, títo ľudia aj povedali, že urobia všetko pre to, aby vyšetrovateľov zničili. A je aj známe, alebo teda prepisy tých známych rozhovorov na chate, napriek tomu, že mnohí z vás to dehonestujú, kde Robert Fico jasne povedal, že bude venovať 10 % tomu, aby sa pomstil. No a, samozrejme, on vedel presne, akým spôsobom sa chce pomstiť, a po voľbách, keď oklamali mnohých voličov, oklamali ich sľubmi, ktoré im sľúbili, či o dôchodkoch, či o znížených cenách energií, znížených cenách potravín, ktoré, samozrejme, nikde teraz nie sú, a ani o tom nikto nehovorí, no tak nastúpil na scénu minister Matúš Šutaj Eštok. Minister, ktorý od prvého dňa vo funkcii začal robiť kroky, ktoré tú pomstu, ktorú sľúbil Robert Fico, tak začal napĺňať. Vyhodil policajného prezidenta bez toho, aby sa s ním stretol, chrapúnskym spôsobom. Áno, môžme tu polemizovať, mal na to právo ako minister, svojím spôsobom, zákon neporušil, ale určite, ak by sme sa bavili o nejakých etických charakterových vlastnostiach, alebo o tom, či to spravil serióznym spôsobom, tak myslím si, že všetci, ktorí tu sedíte, si minimálne mlčky poviete, že nie, nebolo to správne. Vyhodil viceprezidentov, resp. zrušil miesta viceprezidentov. Zaujímavé, doteraz, doposiaľ roky boli viceprezidenti platnou súčasťou štruktúry Policajného zboru. Dámy a páni a mnohí z vás, ktorí tu aj sedíte, a, bývalí policajti, a zrazu vám nevadí, že zrušil viceprezidentov, už to nie je treba. V súčasnej dobe, keď hovoríte o tom, že sa zmenila bezpečnostná situácia a že je treba oveľa viac a že Policajný zbor je v takom stave, v akom je, tak zrazu netreba funkcie viceprezidentov. No a, samozrejme, pokračoval ďalej až tým, že zrušil vyšetrovateľov, poslal ich teda predčasne zo štátnej služby, no a o tom rozhodli súdy, že to bolo nezákonné. A preto, dámy a páni, tu dnes sedíme, a preto tu štyri hodiny argumentujeme, že tie súdy povedali, že naozaj pán minister Matúš Šutaj Eštok urobil niečo, čo bolo v rozpore so zákonom. A to niečo bolo najmä v tom, že postavil mimo služby vyšetrovateľov, ktorí tu uplynulé obdobie, a nielen tri roky, ale aj predtým vyšetrovali najzávažnejšie kauzy a mnohé z tých káuz sa týkali práve SMER-u a HLAS-u. Kauzy, kde sme sa dozvedeli o tom, aký nechutný systém našich ľudí tu bol uplatňovaný, a títo vyšetrovatelia, ktorí toto vyšetrovali, museli ísť dole. To bolo jasne dané Robertom Ficom, že, pán minister, prídeš do funkcie a prvé, čo urobíš, tak musíš sa zbaviť vyšetrovateľov. Dámy a páni, niet pochýb z tých argumentov, ktoré tu odzneli, že to bola len a len pomsta od ministra Matúša Šutaja Eštoka voči vyšetrovateľom, policajtom, a len preto, lebo si dovolili, dovolili si vyšetrovať kauzy SMER-u a HLAS-u. Kauzy, ktoré sa týkali a kde sme sa dozvedali o tom, že ten systém, v ktorom oni žili, neváhal a zapríčinil aj to, že zavraždili novinára Jána a jeho snúbenicu Martinu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)" ]
3,973,525
32
2021-06-24
Autorizovaná rozprava
11
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Milan
Laurenčík
podpredseda NR SR
Poslednú faktickú poznámku má pán poslanec Richard Nemec.
[]
4,089,659
29
2014-02-07
Autorizovaná rozprava
162
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Martin
Poliačik
poslanec NR SR
Ďakujem. Jozef, predstav si, že ja som teda po skončení vysokej školy sa zamestnal pomerne dobre a robil som personalistiku, najímal som síce, systémový filozof, ale najímal som IT odborníkov pre veľké slovenské firmy a aj sa z toho dalo celkom obstojne uživiť, ale ja som sa v tej práci doslova stratil. Normálne som zabudol, že kto som. A išiel som do toho zahraničia, rok som sa staral o vozíčkarov vo Veľkej Británii a ty si spomenul teda, že starať sa o starých ľudí sa dá aj tu, ale vďaka tomu roku, ktorý som strávil naozaj tým, že som robil ruky a nohy ľuďom, ktorí ruky a nohy nemohli používať, som sa strašne veľa naučil. Zároveň som si zarobil dosť peňazí na to, aby som potom rok zase v Peru mohol cestovať a objavovať iné krásy života a vrátil som sa naspäť. A podľa, ja by som toto odporučil úplne každému jednému absolventovi vysokej školy. Kľudne nech umýva riady, kľudne nech sa stará o vozíčkarov, nech robí čokoľvek, nech len odtiaľto na rok – dva vypadne. Nič lepšie sa nám do budúcnosti nemôže stať, ako to, že budeme mať generáciu ľudí, ktorí budú vedieť, že sa dá žiť a fungovať vo svete aj inak, ktorí naberú nejaké skúsenosti a potom sa vrátia naspäť a svojím novým pohľadom sa budú pozerať aj na slovenskú spoločnosť. Ďakujem.
[]
3,961,179
40
2021-09-30
Autorizovaná rozprava
12
Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
Ján
Budaj
minister životného prostredia SR
Snáď ešte dodám, že tento návrh zákona pamätá aj na to, že už existujú biodegradovateľné materiály, v týchto prípadoch výrobca ich môže používať, a verím, že takých bude v Slovenskej republike čoraz viac. Samozrejme, musí pamätať aj na ich zber, aby to nebral, že to už nie je odpad, aj biodegradovateľné umelé hmoty sú odpad, ale tento zákon nebude brániť, aby sa napríklad potraviny v stánkoch rýchleho občerstvenia predávali v biodegradovateľných obaloch. Ako ukazujú skúsenosti zo zahraničia, aj z blízkeho zahraničia, tieto materiály sú už bežne používané, dokonca aj na Slovensku niektoré reťazce, ktoré nie je vhodné menovať, ale už prešli už v tejto chvíli na biodegradovateľné sáčky a ďalšie obaly. Čiže môžem s potešením povedať, že táto politika, hoci je reštriktívna, našla porozumenie aj u výrobcov. Všetci chceme žiť na čistej planéte a nechceme chrúmať ryby, v ktorých bude tretina rozdrteného plastového odpadu, nehovoriac o ďalších teda pochúťkach, ktorých, do ktorých, žiaľ, tieto mikroplasty sa dostávajú. Zastavenie našich mikroplastov, ako sa hovorí, nezborí ešte chrám, ale zapojili... zapojíme sa prijatím tohto zákona do frontu civilizovaných krajín, ktoré myslia na budúcnosť svojich detí. Vopred vám ďakujem, tým, ktorí podporíte túto zmenu.
[]
3,956,794
33
2018-06-18
Autorizovaná rozprava
33
Uhrík, Milan, poslanec NR SR
Milan
Uhrík
poslanec NR SR
Ďakujem. Ono ten návrh, ja som ho celkom podrobne čítal, má, samozrejme, svoje pozitíva, ale aj svoje negatíva a je to na diskusiu. Viac-menej je to sprísnenie nejakých byrokratických pravidiel, nazvime to, ako reálny zásah do zmeny politického systému alebo fungovania politických strán na Slovensku. Jedna vec sa mi tam ale napríklad mimoriadne páčila, bolo to zverejňovanie faktúr nad istú sumu. Celkom by ma zaujímalo, napr. kam zmizlo 12 mil. eur, ktoré dostala strana OĽANO od roku 2012, odkedy pôsobia v politike, odkedy začali dostávať štátne príspevky, mali štyroch členov. Pričom, samozrejme, všetci vieme, že nemajú štruktúry, nemajú, nemajú ani viac ako štyroch členov, nemajú kancelárie, nemajú ďalšie aparáty ani zamestnancov, kam tých, kam teda tie peniaze išli, či to bolo nejak vyfakturované, alebo kam to zmizlo, celkom by to, celkom by to mohlo ľudí zaujímať, lebo pán Matovič sa stavia často do tej pozície takého jediného čistého a transparentného človeka. No a to ma privádza k ďalšej téme, s ktorým tento návrh zákona súvisí, že áno, je síce pekné, že ideme sprísňovať, lebo chceme sprísňovať tie pravidlá pre politické strany, to je v poriadku, ale rovnako netreba sa zabúdať pozrieť aj na financovanie tých mimovládnych organizácií, pretože ak politická strana, ktorá vyvíja agitačnú a politickú činnosť, ovplyvňuje verejnú mienku a rozhoduje o dianí na Slovensku, musí transparentne zverejňovať všetko a nemôže prijímať peniaze zo zahraničia, tak stále pripomíname, že takéto isté pravidlá by mali platiť aj pre mimovládne organizácie, ktoré takisto vyvíjajú politickú agitačnú činnosť, ktoré ovplyvňujú verejnú mienku, presadzujú, aj keď nepriamo, ale návrhy zákonov, a veselo môžu poberať financovanie zo zahraničia. Čiže poďme, dobre, sprísňujme veci rozumne, inteligentne tam, kde sa to hodí, ale nezabudnime aj na to, že sú tu, je tu sektor celý, ktorý je absolútne nekontrolovateľný, a často má väčší vplyv ako niektoré politické strany. Ďakujem.
[]
4,216,902
14
2013-01-30
Autorizovaná rozprava
118
Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Robert
Kaliňák
podpredseda vlády a minister vnútra SR
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, Slovensko je dlhodobo konfrontované so systémom osobitného zabezpečenia ozbrojených zborov, budem sa o tom snažiť hovoriť v takejto generálnej podobe. A osobitne v roku 1998 bol zavedený nový systém, ktorý sa snažil predovšetkým zvýrazniť a zatraktívniť toto povolanie, ktoré je mimoriadne náročné. Väčšina výpočtov a prognóz, ktoré boli v súvislosti s týmto návrhom spred pätnástich rokov vykonávané popri tomto zákone, samozrejme, predpokladala plynulý vývoj či už zamestnanosti v jednotlivých rezortoch a zložkách, ale predovšetkým nemohla nikdy počítať a nepočítala so zásahmi vlád, najmä do rozpočtov jednotlivých rezortov, ktoré sa asi najviac podpísali pod tým, že v pravidelných vlnách boli jednotlivé systémy viac či menej destabilizované. Pamätám si situáciu, keď som nastupoval do svojho prvého funkčného obdobia ministra vnútra, keď som na osobitnom účte sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov našiel stratu vo výške 450 miliónov starých slovenských korún, teda viac ako 15 miliónov eur, a počas štyroch rokov sme sa snažili robiť také zmeny, ktoré by umožnili tento systém stabilizovať. To sa nám aj podarilo a vo vláde sme končili s prebytkom osobitného účtu 1,2 miliardy slovenských korún alebo dnes 40 miliónov eur, čo malo predovšetkým garantovať určitý bezpečnostný vankúš, ktorý mal pri ďalšom náraste pomeru medzi dôchodcami a služobne zaradenými policajtmi do momentu, keď sa urobí takzvaný životný cyklus, ktorý je približne 25 rokov od roku 1998, znieť, aby ten systém bol už definitívne samofinancovateľný. A vlastne už akceptoval všetky zmeny, ktoré boli, aby prví policajti nastúpení prvý rok do služby v roku 1998 priemerne odslúžili tých 25 rokov a mohli sa vlastne už dostať do takéhoto klasického systému, že „ako som si dlho platil, tak vlastne mám v pláne aj dlho čerpať“. Najmä posledné zásahy spôsobili, že systémy sa ocitli na krízovej a kritickej hranici. A v zásade bez toho, aby sme urobili akúkoľvek úpravu, mohli sme tieto systémy ešte zhruba dva roky dotovať, ale v roku 2016 pre prípadnú novú vládu my sme predpripravili celkový deficit už na úrovni 500 miliónov eur, čo už je suma presahujúca racionálnu akceptáciu zlého hospodárenia na osobitných účtoch. A preto bolo nevyhnutné, aby sme pristúpili k zmene a zachovali istotu pre všetkých tých, ktorí slúžia, že budú môcť nielenže dokončiť svoj služobný pomer, ale aj nasledujúcich ďalších dvadsať rokov využívať tento osobitný systém a osobitný systém, ktorý motivuje civilistov vstupovať do ozbrojených zborov všetkého druhu. Najpodstatnejšie teda je vypočítať udržateľnosť tohto systému práve na úroveň zhruba 45 rokov, pretože ak zajtra vstúpi nový policajt, nový vojak, nový príslušník Slovenskej informačnej služby, nový colník, nový príslušník Národného bezpečnostného úradu do svojej služby, tak by mal vedieť priemerne odpracovať v tomto systéme 25 až 30 rokov a ďalších 20 rokov mohol v kľude tieto svoje dôchodky aj užívať. Čo je veľmi dôležité povedať, to je, že v mnohých krajinách, kde podcenili takéto úpravy, došlo k razantným škrtom či už tým, že boli dôchodky znižované o 30 až 50 %, kde bol systém úplne zrušený, a tým bol v podstate úplne destabilizovaný systém s obrovským odchodom odborníkov, alebo rôznymi inými zásahmi, ktoré boli veľmi tvrdé. Opatrenia, ktoré sme my teraz predložili, sú vlastne po dohode s odborovými organizáciami, so zástupcami, kde odbory nemajú, čo je armáda, teda napríklad so zväzom vojakov a aj, samozrejme, vyslúžilcov, kde sa urobili také zmeny, ktoré dnes garantujú, a som rád, že prvýkrát v histórii aj ministerstvo financií ako inštitúcia to potvrdilo, udržateľnosť osobitných účtov jednotlivých ozbrojených zložiek práve na to obdobie 45 rokov, o ktorom hovorím, ktoré má garantovať to, že nielenže tieto štyri roky počas našej vlády môžu dostávať dôchodky, ale že garantujeme prvýkrát aj historicky dlhý cyklus, ktorý pri nastavení toho systému, ktorý dnes je, bude fungovať dlhodobo. To je presne tá istota 45 rokov, ktorú chceme poskytnúť, pretože aj ten, čo dnes slúži čo i len deň, musí mať garantované, že bude v osobitnom účte dostatok prostriedkov na jeho vyplácanie dôchodku, keď bude mať o tých 45 rokov šesťdesiat a viac rokov. Z tohto dôvodu sa robí niekoľko úprav, ktoré nie sú vždy iba o čistých peniazoch, ale aj o motivácii pracovať čo najdlhšie v ozbrojených zboroch. V druhom čítaní, predpokladám, môžeme rozobrať dopodrobna jednotlivé úpravy, ale v tom prvom čítaní sa obmedzím iba na tie hlavné úpravy, ktoré spočívajú predovšetkým v predĺžení minimálneho služobného veku z 15 na 25 rokov. Potom je to veľmi dôležité ustanovenie, ktoré hovorí predovšetkým a vysvetľuje, prečo majú vojaci, policajti a ostatné ozbrojené zložky vyššie dôchodky, ako je to v bežnom civilnom sektore. Je to predovšetkým preto, že aj dnes, ale od účinnosti tohto zákona zásadnejšie viac si budú prispievať na svoje vlastné dôchodky. Ak dnes v civilnom sektore si prispieva na svoj budúci dôchodok zamestnanec 4 % a jeho zamestnávateľ 14 %, tak vo vojenskom a ozbrojenom sektore to bude 7 % na strane poistenca, čiže takmer dvakrát viac alebo o tri percentuálne body viac, ako to bolo doteraz, čiže namiesto tých 4 % v civilnom sektore to bude 7 % v tom pracovnom. A, samozrejme, zamestnávateľ bude platiť potom 20 %, čo je takisto väčšie číslo, ktoré nám garantuje to, aby sme práve spojením všetkých opatrení, ktoré ďalej v zákone sú, aj mnohého ďalšieho garantovali stabilizáciu tejto situácie na dlhé roky dopredu. Verím, že sa k tomuto zákonu nebudeme musieť viacej vracať, pretože je to pravidelná téma, ktorá vždy otvorí problém stability, ale som veľmi rád, že po otvorenej diskusii, ktorá prebiehala od leta minulého roku, sa podarilo vytvoriť zároveň aj rekord v najmenšom počte odchodov do civilu z radov ozbrojených zborov, najmä v Policajnom zbore, o tom viem, samozrejme, exaktne, keď odišiel od marca 2012 najmenší počet policajtov za posledných 15 rokov. To je veľmi dobrým znakom nielen toho, že rozumejú tej novele, pretože tá je všeobecne známa od leta, ale aj toho, že rozumejú predovšetkým nie krátkozrakej potrebe na posledné štyri roky alebo na štyri roky, ktoré sú pred nami, lebo to sa bez problémov dalo urobiť, aby sme vydotovali tie účty ešte do roku 2016. „A, nová vláda, urob si s tým, čo chceš.“ Preto považujem túto reformu dôchodkového systému ozbrojených zborov za veľmi zásadnú. A hlavne umožňuje prvýkrát od vzniku Slovenskej republiky poskytnúť udržateľný sociálny systém pre ozbrojené zbory, ktorý je takou nevyhnutnou súčasťou toho, aby pri tej službe, ktorú vykonávajú pre Slovenskú republiku príslušníci ozbrojených zborov, ktorá je aj dostatočne dobre známa, mali možnosť byť po tomto náročnom povolaní aj adekvátne sociálne zabezpečení, nehovoriac o tom, že si, samozrejme, platia ďaleko viacej na svoj vlastne osobitný účet ako pracovníci v civilnom sektore. Samozrejme, tento zákon má aj zásadný dopad pre zníženie dotácie do osobitných účtov, ktoré do roku 2015 by mali predstavovať až 193 miliónov eur, čo je, samozrejme, bezmála veľmi zásadná úspora, keď sa bavíme, že v čase krízy má štát predovšetkým sa snažiť získavať prostriedky zo svojho vlastného prostredia, aj táto novela nám vlastne dáva k dispozícii ušetrenie ďalších stoviek miliónov v najbližších rokoch. Takže verím, že bude mať tento zákon všeobecnú podporu v tejto snemovni, a vopred ďakujem za podporu. V druhom čítaní, samozrejme, môžeme tú diskusiu zásadnejšie rozšíriť.
[]
4,022,331
23
2013-09-11
Autorizovaná rozprava
223
Puci, Róbert, poslanec NR SR
Róbert
Puci
poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: – Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, – Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a – Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie; ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákon prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
[]
4,139,166