session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
3 | 2012-06-19 | Autorizovaná rozprava | 139 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Hlasujeme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 1 bol za, 115 proti, 25 sa zdržalo. Tento bod sme neschválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,015,178 |
5 | 2010-09-07 | Autorizovaná rozprava | 8 | Rafaj, Rafael, poslanec NR SR | Rafael | Rafaj | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Žiadam doplniť program tejto schôdze o bod podľa § 43 ods. 2 písm. c) rokovacieho poriadku, podať Národnej rade správu o opatreniach, ktoré vykonal predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo veci umiestnenej a odhalenej sochy Svätopluka v areáli Bratislavského hradu. | [] | 4,172,245 |
14 | 2013-02-07 | Autorizovaná rozprava | 65 | Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR | Helena | Mezenská | poslankyňa NR SR | Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní poslanci, v rozprave k uvedenému návrhu zákona nevystúpil žiaden poslanec, nepredniesol ani procedurálny, ani nebol predložený žiaden návrh. Prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. | [] | 4,071,181 |
11 | 2012-12-12 | Autorizovaná rozprava | 70 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán poslanec Hlina. | [] | 4,106,401 |
23 | 2013-09-04 | Autorizovaná rozprava | 1 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Dobrý deň. Príjemné ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Otváram druhý rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali dvaja páni poslanci, pán poslanec Droba a pani poslankyňa Vášáryová. Pokračujeme v prerušenej rozprave druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) , tlač 545. Pán podpredseda vlády a minister financií už zaujal svoje miesto. Obdobne aj pán spravodajca Milan Panáček. Do rozpravy je ešte ústne prihlásený poslanec Igor Hraško, ktorému teraz dávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec. | [
"(zákon o e-Governmente)"
] | 4,068,622 |
49 | 2015-04-15 | Autorizovaná rozprava | 29 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Mali ste reagovať na predrečníka, a nie na pána poslanca Hlinu. Nech sa páči, pán poslanec Kadúc. | [] | 4,130,412 |
15 | 2017-04-06 | Autorizovaná rozprava | 205 | Kéry, Marián, poslanec NR SR | Marián | Kéry | poslanec NR SR | Ďakujem. Pán poslanec Galko, ale asi ste ma nepochopili. A aké zverstvá som ja obhajoval? Veď ja som sa snažil vecným, pokojným tónom argumentovať a nikde, ani v jednom mojom príspevku som sa nedotkol toho, že by som ja mal nejakým spôsobom chrániť Čistý deň. Ani v jednom. Na vašu priamu otázku, či by som tam umiestnil svoje dieťa, nie, neumiestnil. Ako bývalý rozhodca by ste mal vedieť, že prevencia je veľmi dôležitá nielen na futbalovom ihrisku, ale aj v živote. Pán poslanec Poliačik, nuž, my politici nemôžeme byť náhradou za políciu, za prokuratúru, za súdy. Môžme mať názor, ale nemôžeme to špikovať do toho, že my sme tí spravodliví a náš názor je najspravodlivejší a toho sa držte. Ja sa tak nebudem nikdy v živote chovať. Pán poslanec Osuský, veľmi si vážim kompliment z vašej strany, pretože vás považujem za veľmi vzdelaného človeka a priznám sa, že rád s vami sem-tam komunikujem, aj keď sa názorovo častokrát rozchádzame, a musím však povedať, že asi ste si dobre neprečítali dôvodovú správu, pretože tie krajšie zajtrajšky, ako ste ironicky povedali, v otázke nezamestnanosti, len som reagoval na dôvodovú správu. Pán poslanec Laurenčík, ak sa mýlim, tak sa nemám problém ospravedlniť, ale neviem o tom, že by orgány činné v trestnom konaní dokázali znásilnenie. Ja sa vás potom pýtam, prečo rodičia trvajú na tom, aby ich deti zostali v tomto zlom resocializačnom stredisku. Pani Verešová, načo ste to dávali do dôvodovej správy, keď sa vám teraz nepáči, keď reagujem o dobrých výsledkoch nezamestnanosti. Pani podpredsedníčka, ja som nič zlé neobha... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,942,819 |
44 | 2014-11-28 | Autorizovaná rozprava | 34 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Poprosím kľud v rokovacej sále, aby sme počuli, o čom budeme hlasovať. | [] | 3,905,984 |
7 | 2007-02-06 | Autorizovaná rozprava | 64 | D. Lipšic, poslanec: | D | Lipšic | poslanec | Nechcem riešiť otázku porovnania s novelami pána poslanca Ondriaša, ja ich tu tiež mám. Samozrejme, niekedy je možné vyliať s vaničkou aj dieťa, no tak je možné zakázať úroky nad určitú sadzbu, je možné zrušiť niektoré zabezpečovacie úkony, čo bolo predmetom návrhu novely. Podobne sme o tom hovorili pred chvíľkou pri návrhu Zákonníka práce. No keď príde vláda s komplexnou novelou, kde bude riešiť aj otcovskú dovolenku, ale aj mnohé veci, ktoré sú, dajme tomu, problematické, neprijateľné, ťažko stráviteľné, tak to nie je možné porovnávať s tou úzkou novelou o otcovskej dovolenke. Ale, myslím, že nemá zmysel o tom sa nejako príliš dlho dohadovať, lebo to nás veľmi dopredu neposúva. Ja by som zareagoval na vystúpenie pána poslanca Mamojku a pani poslankyne Žitňanskej. Súhlasím s pánom poslancom Mamojkom, že Občiansky zákonník tým, že sankcionuje neplatnosťou právny úkon v rozpore s dobrými mravmi, by mohol pri širšej interpretácii tohto ustanovenia súdmi postačovať. Prax je taká, že nepostačuje. Súdy sú pri interpretácii dobrých mravov pomerne obozretné. Teraz nechcem to hodnotiť, či to je dobré alebo zlé, ale takéto prípady neposudzujú ako neplatné z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Taká je prax. A jediná možnosť tú prax zmeniť je upraviť znenie Občianskeho zákonníka. Čo sa týka pojmov samotných, ja by som možno potom v druhom čítaní poskytol kolegom preklady právnych úprav, ako som spomenul, z Nemecka, Rakúska a Švajčiarska, ktoré sú v tomto veľmi podobné, a môžeme aj diskutovať o tom, či tie pojmy, ktoré zvolili tieto krajiny, sú dobré, či by sme ich mali prevziať alebo možnože bližšie definovať. Tomu sa, samozrejme, nebránim a nebudem teraz snemovňu zdržiavať, aby som citoval ustanovenia najmä nemeckého Občianskeho zákonníka, BGB, a švajčiarskeho Občianskeho zákonníka. Takisto by som veľmi rád privítal pripomienky pani kolegyne Žitňanskej. Určite budem veľmi pozorne počúvať kolegov, ktorí sú odborníkmi na obchodné právo, ako vyriešiť vzťah k obchodnému právu. Sú oveľa lepší odborníci na civilné právo tu v snemovni. Takže budem veľmi rád počúvať ich pripomienky v druhom čítaní. Toľko veľmi stručne. Dovoľte mi na záver, pani predsedajúca, ešte raz požiadať kolegov a kolegyne či z vládnej koalície alebo opozície o podporu návrhu novely Občianskeho zákonníka. Mnohí z nás pri poslaneckej práci sme konfrontovaní s tým, že voči slabším zmluvným stranám je právo zneužívané nad hranicu únosnosti. Občiansky zákonník je práve na to, aby chránil tú slabšiu stranu zmluvného úkonu, a preto tento návrh novely zákona niektoré prípady rieši. Preto by som vás chcel na záver požiadať o podporu návrhu novely zákona do druhého čítania. Ďakujem, pani predsedajúca. | [] | 4,185,678 |
54 | 2015-09-16 | Autorizovaná rozprava | 77 | Mičovský, Ján, poslanec NR SR | Ján | Mičovský | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Vážený pán premiér, naozaj sme na jednej lodi a vy ste na kapitánskom mostíku. Uznávam, že nie je to jednoduché a asi všetci vieme, že kapitáni z tej svojej výšky svojho mostíka musia vidieť dopredu. A asi to nie je vždy možné, ale napriek tomu mám otázku, či v tejto súvislosti, a tak trocha to nadväzuje aj na kolegu poslanca Poliačika, ako keby sme sa dohodli, či vaše kapitánske vyhlásenie spred niekoľkých týždňov, že pozíciu Slovenska z lode menom Slovensko vidíte v tom, že pri prerozdeľovaní 40-tisíc utečencov môže Slovensko prijať písmenom aj slovom, aj číslicou 100 ľudí, bolo hodné kapitána lode menom Slovensko. Či náhodou v tom nie je príčina toho, že dnes tak často pertraktované slovo „kvóty“ sa nám vracia ako bumerang? Ponúknuť stovku, potom tuším zvýšené na dve stovky, sa mi zdá nehodné vašej kapitánskej pozície. A možno tam je príčina toho, že dnes máte proti sebe kvóty, ktoré považujete za hlavného nepriateľa, ale vaša kvóta bola nedôstojne nízka. Ďakujem. | [] | 3,935,887 |
55 | 2002-02-13 | Autorizovaná rozprava | 41 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Hort, myslím si, že v tej časti vášho vystúpenia, kde spomínate nezamestnanosť a umelú prezamestnanosť, by ste sa mali trošku viac venovať tejto problematike, pretože tie čísla, ktoré ste uvádzali, nie sú pravdivé. Musím povedať, že v období rokov 1994 až 1998 aj napriek rôznym protestným akciám odborárov, ako viete, odborári odišli od rokovacieho stola, sme robili opatrenia, ktoré prezamestnanosť znižovali. Zároveň sme však vytvárali nové pracovné miesta nielen cez verejnoprospešné práce, pán poslanec, ktoré sú „podenkové“ a ktoré neprinášajú efekt, ale vytvorili sme naozaj celý rad nových pracovných miest, ktoré mali trvalý charakter. Prepad veľkej časti obyvateľstva do sociálnej siete prináša znova len nároky na štátny rozpočet a napriek rôznym novelám zákona o zamestnanosti, zákona o sociálnej pomoci a ďalších, ktoré boli len takou falošnou pozlátkou vašich aktivít. Poslednou takou falošnou pozlátkou môže byť tzv. pohon na čarodejnice alebo „prepadovky“, prepadové komandá, ktoré majú riešiť čiernu prácu. Prepáčte, toto sú všetko amatérske pokusy o to, ako znižovať nezamestnanosť vytváraním trvalých pracovných miest. A ešte pár slov k tomu, čo ste hovorili o NATO. Protestujem proti tomu, aby jedna politická strana vytĺkala politický kapitál z toho, že si uzurpuje právo hovoriť za druhú politickú stranu, ktorá je najväčšia v republike, o jej smerovaní, o jej úmysloch. Aj vďaka HZDS stúpli preferencie obyvateľstva vstupu do NATO, aj vďaka HZDS sú preferencie vstupu obyvateľstva do Európskej únie stabilné. Tým sa radi chválite pred zahraničnými návštevami, ako stúpajú preferencie obyvateľov na vstup do NATO, ale zabúdate povedať aj tú druhú časť, že na tom má podiel aj HZDS, či sa vám to páči, alebo nie, NATO nie je vaším majetkom. | [] | 4,046,301 |
4 | 2016-05-24 | Rozprava | 246 | Štarchoň, Peter, poslanec NR SR | Peter | Štarchoň | poslanec NR SR | Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. | [] | 4,026,945 |
50 | 2005-09-27 | Autorizovaná rozprava | 31 | D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: | D | Lipšic | podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR | Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Madeja, vyjadrím sa k obidvom. S jedným nesúhlasím, s druhým súhlasím. Obidva sú kontroverzné a podľa mňa ohrozujú prijatie tejto novely ústavy. Hovorím to veľmi otvorene a úprimne. Tieto návrhy už neprešli a predpokladám, že to nebol úmysel pána poslanca ohroziť prijatie novely ústavy, kde je konsenzus. Ak si pamätáte, pán poslanec, ja som do parlamentu pred rokom predložil novelu ústavy, kde som ešte zahrnul aj poslaneckú imunitu, ktorú stále považujem za veľmi širokú, ale bola dohoda, že poďme na riešenie, ktoré je konsenzuálne prijaté, a poďme „step by step“, aby sme neohrozili riešenie – zväčšenie kompetencie NKÚ vo vzťahu k samosprávam ešte nejakými ďalšími návrhmi. Teraz ste urobili vy to isté, a preto pokladám to riešenie, ktoré ste navrhli, aj z tohto dôvodu za nie celkom rozumné. Čo sa týka vyšetrovacích výborov. Procedurálne musím povedať veľmi otvorene, ide návrh nad rámec novely ústavy, preto odporúčam Národnej rade o tomto návrhu nehlasovať. Je tam ďalší problém. Podľa návrhu pána poslanca Madeja Národná rada utvorí vyšetrovací výbor, ak o to požiada jedna pätina poslancov, čiže vlastne akoby vznikol určitý imperatívny mandát, podľa ktorého by väčšina pléna musela rozhodnúť v prípade, ak o to požiada jedna pätina, teda 30 poslancov. To považujem za sporné podľa mojej mienky aj principiálne. Druhý pozmeňujúci návrh, s tým súhlasím, len by som dal do pozornosti potom, že bude potrebné v prípade jeho prijatia novelizovať zákon o politických stranách, aby strany viedli oddelené účtovníctvo – jednak peniaze zo štátneho rozpočtu, a jednak peniaze, ktoré majú politické strany z iných príjmov. K pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Nagya – Úrad na ochranu osobných údajov. Pán poslanec spomenul, že úrad chráni občanov pred štátom. Mne sa niekedy zdá, že tento úrad chráni našich občanov aj pred informáciami, ako sa nakladá s ich daňami. A to je nesprávne. A z toho dôvodu sme predložili do parlamentu novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, aby neboli naši občania týmto úradom chránení pred informáciami, ako sa nakladá s ich daňami. Pán poslanec spomenul, že do kompetencií Úradu na ochranu osobných údajov zasahuje ďalší nezávislý úrad – Úrad pre štátnu službu. No, možno keby tento Úrad pre štátnu službu mal tiež viacerých podporovateľov v parlamente, tak príde pozmeňujúci návrh, aby aj on bol zakotvený v ústave ako ďalší nezávislý orgán zabezpečujúci nezávislosť štátnej správy. Koniec koncov, nie je ojedinelý názor, že byrokracia sa de facto stáva štvrtou mocou v štáte. Možno by sme to mali priznať a dať rovno aj do ústavy, ale ja s tým nesúhlasím. Musím povedať, že platná právna úprava ochrany osobných údajov je v plnom súlade s komunitárnym právom. Komunitárne právo nijako nevyžaduje, aby osobitný úrad bol ustanovený v ústave. Ak by to vyžadovalo komunitárne právo, tak by absolútna väčšina členských štátov EÚ porušovala svoje komunitárne záväzky. Pán poslanec spomenul, že Úrad na ochranu osobných údajov chráni základné práva. Ale mnohé štátne orgány chránia základné práva, napríklad polícia chráni ľudský život ako najdôležitejšie ľudské právo, chráni majetok, vlastnícke právo, ale nie je ústavným orgánom. Veď predsa ak nejaký štátny orgán chráni ústavné práva, neznamená, že musí mať ústavné zakotvenie. A ja sa opýtam, je naozaj relevantná potreba vytvárať do ústavy nový orgán tohto typu? Pociťujú občania takúto potrebu? Alebo skôr funkcionári tohto úradu pociťujú takúto potrebu. To je tá spoločenská objednávka? Z toho dôvodu opäť zdôrazňujem, že som proti tomuto návrhu, považujem ho zjavne nad rámec návrhu novely, o tom myslím si, že nemôže byť ani rozumný spor, a preto odporúčam plénu o tomto pozmeňujúcom návrhu ani nehlasovať. Dovoľte mi, pán predsedajúci, dve vety na záver. Pán poslanec Cuper vo faktickej poznámke spomínal, že je správne, ak NKÚ kontroluje prenesený výkon štátnej správy, ale nemal by zrejme kontrolovať samosprávne funkcie. Pochopil som to správne, pán poslanec. Ale delenie na prenesený výkon štátnej správy a samosprávne funkcie, to je delenie, ktoré je prijaté zákonodarcom ako v tom konkrétnom okamihu riešenie najprijateľnejšie. To rozdelenie nevyplýva ani z povahy veci, ani z prírodných zákonov, to je delenie, ktoré je v zákone, kde sa časť kompetencií presúva zo štátnej správy na samosprávu ako prenesený výkon štátnej správy a časť funkcií sa označuje v zákone ako originálne kompetencie samosprávy. Ale opakujem, nejde o nejaké všeobecne spoznateľné riešenie z nejakého nadpozitívneho práva. Rozhodne nie, je to rozhodnutie zákonodarcu. A na záver už len jedna poznámka. Myslím si, že tento návrh novely ústavy ide v prospech všetkých čestných starostov a predsedov vyšších územných celkov. Dnes je tieň podozrenia nad hospodáreniami samospráv a ten tieň podozrenia zasahuje aj tých, ktorí konajú čestne, svedomite a zákonne. A práve tento návrh novely ústavy ich od akéhokoľvek takéhoto podozrenia očistí. To znamená, že ide práve v tom smere, aby sa oddelilo zrno od pliev, tí, ktorí konajú zákonne a svedomite, od tých, ktorí tak nekonajú. Preto považujem tento návrh novely ústavy za snahu posilniť dôveryhodnosť samosprávnych orgánov v Slovenskej republike. Ďakujem, pán podpredseda. | [] | 4,048,482 |
22 | 2011-09-09 | Autorizovaná rozprava | 128 | Burian, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Burian | poslanec NR SR | Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem len povedať, že to, čo hovoril predrečník, pán Dostál, nie je celkom pravda, lebo systém UNITAS, o ktorom asi niečo tiež vie, je tiež nie populárne opatrenie, a to nepopulárne opatrenie bolo práve prezentované za čias predchádzajúcej vlády. Takže nerozumiem tomu, o čom tu hovoril, o znížení administratívy, o znížení povedzme tej byrokracie. Ten systém je kontinuálny a kontinuálne má byť ďalej riešený. A to neznamená to, že superhrubá mzda vyrieši problém, o ktorom tu hovoril. Čiže ja nerozumiem niektorým súvislostiam o tom, že čo vyrieši superhrubá mzda v ponímaní toho, čo bolo rozbehnuté – systém UNITAS 1 a UNITAS 2. Takže, pán Dostál, ja by som bol rád, aby ste nám vysvetlili to, čo prinesie povedzme to výrazné zníženie tej byrokracie, pokiaľ sa týka zavedenia superhrubej mzdy. A pokiaľ sa týkalo živnostníkov, tam v zásade aj sa dá povedať, že aj s nejakým časťami sa dá súhlasiť. Faktom ale je, že ako celok tento zákon prichádza v čase, keď nie je vhodná doba na takéto riešenie bez toho, aby bola vôbec nejaká celospoločenská diskusia, ktorá by predchádzala takej veľkej zmene, ako toto tu je prezentované. Ďakujem pekne zatiaľ. | [] | 3,987,133 |
60 | 2015-12-21 | Autorizovaná rozprava | 10 | Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR | Janka | Šípošová | poslankyňa NR SR | Ďakujem za slovo. Pán Lipšic povedal vetu, ktorá ma vystrašila. Povedal, že sa šíri správa alebo informácia o tom, že pán prezident nemá dostatok informácií, aby vedel posúdiť bezpečnostné riziká a hrozby. No ak nemá dostatočné informácie vrchný veliteľ ozbrojených síl, tak to je hrozné. A myslím si, že to je nielen podrývanie autority prezidenta, ak takéto informácie šíri ústavný činiteľ, ale je to neúnosné a potom treba robiť niečo pre to, aby to takto nebolo. Ďakujem. | [] | 4,219,963 |
23 | 2017-12-08 | Autorizovaná rozprava | 14 | Pellegrini, Peter, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu | Peter | Pellegrini | podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu | Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého gestorom je Národný bezpečnostný úrad a ktorým sa do národného právneho poriadku transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (ďalej len „smernica NIS“). Smernica NIS predstavuje prvú celoeurópsku legislatívnu úpravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá sa zameriava na posilnenie právomocí príslušných vnútorno-štátnych orgánov, zvyšuje ich vzájomnú koordináciu a predstavuje bezpečnostné podmienky pre kľúčové sektory. Cieľom návrhu zákona je vytvoriť funkčný legislatívny rámec nutný pre efektívnu realizáciu kľúčových opatrení pre bezpečnosť národného kybernetického priestoru, ktorý transponuje priority a požiadavky, ktoré boli vytvorené na európskej úrovni a prijaté všeobecným konsenzom prostredníctvom Smernice NIS. Návrh zákona komplexným spôsobom poníma problematiku riešenia a zabezpečovania kybernetickej bezpečnosti. Vytvára konkurenčné prostredie v oblasti zamestnávania kvalifikovaných pracovníkov na strane štátu, sústreďuje oznamovanie bezpečnostných incidentov v jednom informačno-komunikačnom a štandardizuje bezpečnostné požiadavky v celoslovenskom meradle v súlade s medzinárodnými štandardami, čím prispieva k harmonizácii problematiky zabezpečovanie kybernetickej bezpečnosti v európskom prostredí. Návrh zákona v nevyhnutne potrebnej miere vypĺňa právnu medzeru v súvislosti s kybernetickou obranou novelizovaním príslušných zákonov na úseku zabezpečenia obrany štátu v predpokladaných situáciách. Kybernetická bezpečnosť obsiahnutá v navrhovanom zákone o kybernetickej bezpečnosti a navrhovaná úprava kybernetickej obrany tak vytvorí efektívny rámec pre preventívne, ako aj reaktívne opatrenia. Príprave návrhu zákona predchádzala široká odborná diskusia. Národný bezpečnostný úrad v rámci príprav organizoval celonárodné workshopy a stretnutia na tému transpozície smernice NIS do národného právneho poriadku a predsedal stredoeurópskej platforme pre kybernetickú bezpečnosť. Návrh zákona bol vypracovaný aj na základe podnetov a po konzultáciách s orgánmi verejnej moci, ktoré sa k navrhovaným zmenám a oblastiam úprav vyjadrili formou pripomienok, ako aj na základe podnetov a diskusií so zástupcami odbornej verejnosti. Prijatie navrhovaného zákona nemá sociálne vplyvy, ani vplyv na životné prostredie, ani na služby verejnej správy pre občana, bude mať ale pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ale bude mať aj určité vplyvy na podnikateľské prostredie a rozpočet verejnej správy. Návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády, Hospodárskou a sociálnou radou Slovenskej republiky, Bezpečnosťou radou Slovenskej republiky a dňa 8. novembra 2017 bol schválený vládou Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tejto právnej úpravy. Ďakujeme veľmi pekne. | [
"(ďalej len „smernica NIS“)"
] | 4,202,317 |
4 | 2016-05-25 | Rozprava | 119 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme teda pokračovať v prerušenom rokovaní o návrhu poslancov Jozefa Mihála, Jany Kiššovej, Igora Matoviča, Jozefa Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci. Prosím navrhovateľa a takisto aj spravodajcu, teda spravodajkyňu, aby zaujali svoje určené miesta, a zároveň ako jediný v rozprave vystúpi pán poslanec Mihál. (Ruch v sále.) Nech sa páči. A ostatných prosím, aby sa ukľudnili, aby sa dalo rokovať. (Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Jany Kiššovej, Igora Matoviča a Jozefa Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 99.) | [
"(Ruch v sále.)",
"(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Jany Kiššovej, Igora Matoviča a Jozefa Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zm... | 4,160,507 |
40 | 2021-09-22 | Autorizovaná rozprava | 320 | Suja, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Suja | poslanec NR SR | Edo, ďakujem za tvoje vystúpenie. Mrzí ma arogancia niektorých kolegov, ktorí počas tvojho vystúpenia, toto ich absolútne nezaujímalo, aj tak tu ostali miesto toho, aby išli vedľa do bufetu, a rečnili tu. Do sedem minút štyridsať ťa nebolo absolútne počuť. Ale tak to hovorí aj o kultúre, akí sme tu ľudia, ale dobre. Viete, kolegovia, na záver, keď sa už dalo počuť, o čom Edo Kočiš hovorí, povedal jednu takú dobrú vec a tej by sme sa mali držať. Ide tu o deti a nejde o toho, kto na akej strane tejto sály sedí. Tak sa skúsme toho alebo touto myšlienkou riadiť, keď budeme hlasovať. | [] | 3,969,596 |
24 | 2017-12-06 | Autorizovaná rozprava | 11 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec. | [] | 3,907,097 |
27 | 2013-12-10 | Autorizovaná rozprava | 44 | Duchoň, Daniel, poslanec NR SR | Daniel | Duchoň | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán kolega, to, že ste sa venovali vo veľkej miere daňovým výpadkom v rozpočte, je síce fajn, ale stále zdôrazňujem, že s akou legislatívnou úpravou vo vzťahu k potlačeniu daňových únikov a vôbec k boju proti daňovým odvodom ste prišli vy ako vláda, ja neevidujem žiadnu legislatívnu zmenu v tomto smere. A to, že síce oceňujete zásadný zvrat vo vzťahu k lepšiemu výberu, čo sa týka dane z pridanej hodnoty, je absolútne zásadná vec, pretože, by som povedal, že absolútne sa ukazuje, že všetky tie opatrenia, ktoré vláda začala prijímať už v minulom roku, sa ukazujú ako veľmi efektívne a ten obrat je úplne zásadný a úplne významný. Čo sa týka tých priamych daní, ako som už aj viackrát predtým poukazoval, jednak to súvisí s tým, s akým rastom hrubého domáceho produktu sa počítalo, keď sa tvoril rozpočet, a aká je realita, je to samozrejme nepomerne nižšie, ale áno, treba povedať, že sú aj, sú, aj vo vzťahu k dani z príjmov právnických osôb sú výpadky spôsobené optimalizáciou, agresívnym účtovaním a jednoducho daňovými únikmi. Aj v tejto súvislosti prichádzajú ďalšie legislatívne zmeny, ako napríklad daňové licencie, ktoré tak, by som povedal, spochybňujete a dávate tomu rôzne prívlastky. Takže je to fenomén, ktorý táto vláda pokladá za prioritu, prikladá tomu absolútne veľkú váhu, a tie výsledky sa dostavujú. Potom ak ste sa zmienil o tom, že by mali klesať výdavky povedzme na rezort práce a sociálnych vecí, tak neviem, z akých porovnaní ste vychádzali, ale medziročne oproti schválenému rozpočtu 2013 rastú. Výdavky do školstva klesajú aj v... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,166,113 |
40 | 2005-02-04 | Autorizovaná rozprava | 68 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, 93 za, 41 sa zdržalo hlasovaní, 5 nehlasovali. Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,213,569 |
20 | 2008-04-03 | Autorizovaná rozprava | 115 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem za doplňujúcu otázku. Samozrejme, je to problematika, ktorá je veľmi citlivá, vážna problematika. Na druhej strane musím povedať, že možno by bolo na čase prestať tabuizovať niektorú časť ochorení. Vieme, že existujú už vyspelé krajiny, kde slabšie psychické ochorenia už nie sú tabu. Proste ľudia k tomu pristupujú ako k normálnemu ochoreniu, ako keď má niekto zápal kŕčových žíl alebo niečo podobné. Čiže je skutočne na zváženie, veľmi na zváženie, ktorým smerom, čo sa týka psychiatrie, sa u nás vydať. Ja na tú vašu otázku odpoviem konkrétne. Pracovníci ministerstva zdravotníctva sa stretli so zástupcami psychiatrickej spoločnosti. Rozdiskutovali túto problematiku. Svojím spôsobom našli aj vhodné riešenie, ktorým by mohlo byť metodické usmernenie ministerstva zdravotníctva a v tomto metodickom usmernení by sa dalo usmerniť, čo je iná náhla zmena zdravotného stavu. Pretože zákon hovorí, kedy nie je potrebné odporúčanie, teda nie je potrebné odporúčanie všeobecného lekára. Takže môžem vás ubezpečiť, že sa venujeme tejto problematike veľmi seriózne a chceme, aby táto problematika bola vyriešená, samozrejme, v prvom rade v prospech pacientov. Ďakujem. | [] | 4,037,030 |
22 | 2011-09-07 | Autorizovaná rozprava | 213 | Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Beblavý | poslanec NR SR | Vážení páni poslanci, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil k predkladanému návrhu zákona z dielne ministerstva školstva. Vzhľadom na to, že je prvé čítanie, dovoľte mi vyjadriť sa aj celkovo k návrhu, ako aj k jeho niektorým najvýznamnejším črtám. Mali sme zatiaľ možnosť vypočuť si najmä príspevky členov opozície, teda s výnimkou pána spravodajcu. A musím povedať, že z môjho pohľadu tieto príspevky majú ďaleko od pravdivého obrazu, by som použil túto frázu ešte z deväťdesiatych rokov. A keby som mal vedľa seba návrh zákona a ich vyjadrenia, tak by som niekedy obtiažne identifikoval, že sa jedná o ten návrh, ktorý tu práve máme. Preto si myslím, že, nechcem hovoriť dlho ani široko, je vhodné povedať trošku filozoficky, čo je za tým návrhom, a to napriek tomu, že aj ja osobne mám niektoré kritickejšie poznámky. A myslím, že niektoré veci bude v ňom lepšie zmeniť. Tento zákon mení dve veci. Mení pomerne rozsiahle spôsob prideľovania kreditov v rôznych oblastiach. O tom pomerne bolo už veľa povedaného. A zároveň mení aj platové tabuľky učiteľov. A dovolím si dokonca povedať, že tie najvýznamnejšie zmeny sa v ňom týkajú skôr tých platových tabuliek učiteľov ako tých samotných kreditov, hoci, samozrejme, platová tabuľka je vec jednoduchá a zaberá len pol strany, ale jej dopad je niekedy významnejší ako desiatok strán niektorých iných regulácií. Dovoľte mi povedať, v čom ten zákon je posun podľa mňa správnym smerom. Potom chvíľku budem hovoriť o tom, v čom by podľa mňa bolo vhodné ho aj posunúť ešte ďalej. Dnešný slovenský platový systém v základnom a strednom školstve je postavený na tom, že plat učiteľa sa skladá z viacerých zložiek, ktoré majú odrážať viacero charakteristík. Tá základná zložka je samotná tarifa, ktorá by mala odrážať, samozrejme, rozdiel medzi kvalifikáciou jednotlivých učiteľov, kde rozdiel medzi jednotlivými triedami, ktorý odráža ich atestácie, je dnes 7 až 10 %. Toto návrh zákona zvyšuje na 12 %, ako už bolo povedané pánom ministrom aj viacerými predrečníkmi. Popri tom tento zákon dnes ešte prideľuje do 12 % za vlastné absolvované vzdelávanie, čo sú práve kredity, o ktorých tu práve hovoríme. A zároveň prideľuje 24 % za prax, 24 % je tým jedným percentom ročne do prvých 16 rokov a 0,5 % ešte ďalších 16 rokov praxe. Za osobný výkon učiteľa je dnes nárokovateľných 0 %. To znamená, že učiteľ, ktorý je vzdelanejší, dostane dnes o 7 až 10 % viac ako učiteľ menej vzdelaný, učiteľ, ktorý je starší môže dostať až o 24 % viac ako učiteľ, ktorý je mladší, a učiteľ, ktorý chodí na kurzy a získa za ne kredity, môže získať až o 1 % viac ako učiteľ, ktorý to nerobí. Ja si myslím, že toto nie je vhodná filozofia platového systému, pretože filozofia, v ktorej vek je dôležitejší ako vzdelávanie a kvalifikácia a vzdelávanie a kvalifikácia sú dôležitejšie ako osobný výkon, nie je správny. A nie je možné sa diviť, že mnohým, práve tým najviac sa snažiacim učiteľom pripadá často demotivačný. Preto veľmi oceňujem v tomto návrhu to, že pán minister dvíha rozdiel medzi jednotlivými triedami, teda rozdiel medzi kvalifikáciou z tých spomínaných 7 až 10 na 12 %, a naopak, plošne dvíha všetky triedy len o zhruba cca 2 %. Poviem úprimne, že keby bolo viac peňazí, želal by som si, aby sme tú všeobecnú valorizáciu mali aspoň vo výške očakávanej inflácie na budúci rok, čo by bolo o niečo viac, a tak by to malo byť dlhodobo. A zároveň si myslím, že aj do budúcnosti by bolo vhodné ďalej dvíhať rozdiely medzi týmito triedami tak, aby naozaj to sa odrážalo primárne v plate učiteľa podľa toho, ako sa snaží robiť a akú má kvalifikáciu. Zároveň však považujem za nešťastné, že aj tento návrh zachováva 0-percentný nárokovateľný podiel osobnej kvality a osobného výkonu. To znamená, že tam existuje nenárokovateľný osobný príplatok. Takisto ministerstvo sa snaží ísť nepriamo riešiť aj túto problematiku, a to v podstate tým, že kredity za vzdelávanie v podstate postupne otvára aj mimovzdelávacím aktivitám, ak si vezmeme to, čo bolo kritizované aj zo strany pána profesora Mikolaja trošku iným smerom, to znamená, že možno prideliť kredity za autorstvo učebnice, písanie článkov. Takisto je tam už možnosť prideliť kredity za overenie kompetencie bez predchádzajúceho absolvovania vzdelávania v určitých oblastiach. To znamená, že ministerstvo sa posúva smerom, kde vlastne tých 12 % za vzdelávanie už nebude len za vzdelávanie, ale za aktivitu, za určité typy aktivít, to nazvime. Zároveň ministerstvo tým, že posilňuje postavenie riaditeľa školy, taktiež zdôrazňuje ten aspekt hodnotenia učiteľa. Samozrejme, riaditeľ má primárne záujem takto podporiť učiteľov, ktorí idú tým smerom, ktorým by on tú školu chcel viesť. A hodnotenie zo strany manažéra, teda riaditeľa je v každom systéme hodnotenia vždy v nejakej miere zohľadnené. Nemusí byť 100 %. To znamená, že to, čo ministerstvo dnes v tomto návrhu robí, je, že berie tých 12 % za vzdelávanie a robí z nich 12 % za vzdelávanie a iné formy aktivity ako vnímané do určitej miery riaditeľom školy. Z toho, čo už som povedal, to zjavne považujem za pozitívum, pretože si myslím, že treba ísť smerom, kde je naozaj odmenená aj aktivita učiteľa a jeho výkon. A neviem, či práve táto cesta v podstate rozširovania toho, čo definujeme ako vzdelávanie, je tá najlepšia. Beriem to zo strany pána ministra skôr ako provizórnu snahu o lepšie riešenie, než je to dnešné. Myslím, že lepším riešením by tu asi bola komplexná zmena legislatívy. Tam však akceptujem argument ministra, ktorý znie, že v systéme naozaj s desiatkami tisíc učiteľov, ktorí už boli vystavení mnohým formálnym aj reálnym zmenám, je dobre citlivo zvažovať zase zásadné zvraty. A je dobré ich jednak mať podložené veľmi jasnou filozofiou a robiť ich postupne. Takže z tohto hľadiska chápem tento krok ako snahu nestresovať učiteľov tým, že sa im po xtýkrát niečo zásadné zmení bez toho, aby bol na to primeraný čas, bez toho, aby sme vyskúšali, čo tie novoty robia. Zároveň si ale myslím, že mali by sme využiť šancu pri tomto zákone na to, aby sme takéto zmeny začali robiť, a to nasledovne. Ako už spomenul kolega Poliačik, súkromné školy sú prirodzeným centrom experimentovania v školstve, tak ako sú súkromní poskytovatelia prirodzeným centrom experimentovania v akomkoľvek systéme. Keď sa dokonca pozrieme na medzinárodné analýzy, napr. správu OECD, tak vidno, že pri zabezpečovaní verejných služieb práve význam súkromného sektora je viac v tomto dokonca ako vo vyššej efektívnosti, lebo keďže objem peňazí býva väčšinou daný a fixný, tak skôr sa prínos súkromného poskytovateľa prejavuje v tomto smere. Opäť, medzinárodné analýzy veľmi jednoznačne hovoria, že na to, aby súkromný poskytovateľ mohol svoju inovatívnosť nám predviesť, tak jednak musí byť motivovaný, čo, si myslím, na Slovensku je, keďže práve mnohé, povedal by som, okrajové niky vzdelávacieho trhu verejnými školami nie sú dostatočne obslúžené. Ale musí mu to byť aj umožnené. A čím viac ho zviažeme rovnakou reguláciou, ako zväzujeme verejné školy, tak tým je menšia šanca, že toho bude schopný. My sme dnes, musím povedať, z pera pána ministra Mikolaja a pani štátnej tajomníčky Obrimčákovej, ktorú si inak veľmi vážim, za posledné roky urobili to, že súkromné školy sme zviazali úplne rovnakým povrazom, akým zväzujeme verejné školy, a to dokonca aj v takej veci ako sú platy. Ak sa od roku 1989 až do roku 2009 rešpektovala zmluvná voľnosť, tak to bola práve možnosť odmeňovať v súkromnom školstve. Niežeby tam z toho vznikali horibilné platy, to môže kolega Poliačik asi potvrdiť z vlastnej skúsenosti, ale predsa len práve tá možnosť experimentovať, hodnotiť práve výkon, nastaviť to úplne inak bola miestom, kde sme sa mohli učiť ako inak v školstve odmeňovať. Ak ste náhodou čítali, myslím, včera alebo predvčerom, môžete vedieť, že známy bloger a učiteľ pán Králik zverejnil blog, kde vyzýva do vytvárania fiktívnych systémov hodnotenia práve učiteľov a ich väzby na plat. A hovorí, že treba to rok skúšať, treba vymýšľať rôzne možnosti, potom ich vždy vyskúšať simulovanie a podľa toho, čo z toho dobré vzíde, to skúsiť zaviesť do praxe. Ja som nemal čas napísať mu reakciu. A chcel som napísať, že my to nemusíme simulovať, lebo tá simulácia je vždy nepresvedčivá, nerealistická, my práve na to máme laboratórium, ktorým sú aj súkromné školy v normálnom systéme, kde takéto pilotovanie môže ľahšie prebiehať. Z tohto dôvodu, aj preto, že je to pre mňa principiálne nevhodné, aj preto, že takéto pilotovanie potrebujeme, si myslím, že návrat pred rok 2009, teda že uvoľnenie možnosti odmeňovania v súkromných, príp. aj cirkevných školách by bolo vhodným krokom zo strany tejto novely. A umožnila by nám spojiť ten cieľ určitej stability a rozvážnosti, ale so začatím skutočnej zmeny v odmeňovaní učiteľov, aby o päť, sedem rokov tu opäť nestál poslanec a nehovoril o tom, že je nárokovateľných za kvalitu 0 %, to je osobný výkon, za prax 24, ale za kredity 12 %. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 4,028,576 |
40 | 2005-02-08 | Autorizovaná rozprava | 45 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Pán poslanec Galbavý, nech sa páči, pred hlasovaním o jeho pozmeňujúcich návrhoch. | [] | 4,184,769 |
6 | 2024-01-23 | Autorizovaná rozprava | 63 | Danko, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Danko | podpredseda NR SR | Poslanec Hargaš. | [] | 4,095,099 |
12 | 2011-02-10 | Autorizovaná rozprava | 109 | Jurzyca, Eugen, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR | Eugen | Jurzyca | minister školstva | Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj za otázku, pani poslankyňa. Vysoké školy smú podľa zákona o vysokých školách prijímať študentov len na akreditované študijné programy, teda na také, o akreditáciu ktorých predtým požiadali. Akreditačná komisia sa k ich žiadosti vyjadrí. A minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky im prizná právo udeľovať absolventom príslušný akademický titul. V prípade štátnych vysokých škôl, ako je aj Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, je na to potrebný súhlas aj ministra z príslušného rezortu, v tomto prípade ministra zdravotníctva. Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave v súčasnosti nemá akreditovaný študijný program stomatológia ani zubné lekárstvo, preto nemôže na takýto študijný program prijímať uchádzačov o štúdium. Tiež akreditačná komisia neeviduje žiadosť tejto vysokej školy o akreditáciu uvedeného študijného programu, zo zákona teda nie je možné, aby sa takéto štúdium uskutočňovalo. A ubezpečujem vás, že žiadna výnimka nie je možná, a teda ani nebude schválená. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,228,365 |
78 | 2022-12-20 | Autorizovaná rozprava | 30 | Hatráková, Katarína, poslankyňa NR SR | Katarína | Hatráková | poslankyňa NR SR | Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím o presun tlače 1245 na ďalšiu riadnu schôdzu Národnej rady. Ďakujem pekne. | [] | 3,935,684 |
42 | 2009-11-05 | Autorizovaná rozprava | 21 | D. Lipšic, poslanec: | D | Lipšic | poslanec | Po prvé preto, že vláda hovorí už aj v týchto pozmeňujúcich návrhoch, že zákon je určený na riešenie dopadov ekonomickej krízy, pričom všetci vieme, že ide najmä o riešenie Nováckych chemických závodov, v ktorých situácia nemá s krízou nič spoločné. To po prvé. Proste, to nie je pravda. Druhý podnik, ktorý bol spomenutý, bol, myslím, Chemlon Humenné, ktorý ale pod zákon nespadá, lebo nemá, nemá päťsto zamestnancov. Fajn. Čiže o čo tu ide? Ešte raz, keď vypukla kríza, bolo zrejmé, že mnoho podnikov pôjde do konkurzu. Náš moderný konkurzný zákon umožňuje, aby zamestnanosť v týchto podnikoch bola zachovaná a vymenil sa len vlastník alebo manažment, ktorý niekedy situáciu aj spôsobil alebo aj nespôsobil. Podnik nie je v kríze kvôli konkurzu. Opakujem ešte raz, ak by bol reálny záujem riešiť túto situáciu pre zachovanie zamestnanosti, tak sa mohla prijať ešte novela konkurzného zákona. Neviem, čo by celkom v nej bolo, ale fajn. Na to mala vláda rok. Neurobili ste nič a potom prídete s týmto návrhom zákona, ktorý nič nerieši, absolútne nič nerieši po tom, ako ste ho zmenili v spoločnej správe úplne, odhora až dole, a je naozaj skôr Potemkinovou dedinou na naháňanie voličov možno pred voľbami do VÚC, možno pred parlamentnými voľbami, ale to je predstieranie riešenia problému, nie riešenie problému ako takého. | [] | 3,887,514 |
9 | 2024-02-15 | Autorizovaná rozprava | 255 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Dubéciho, v ktorom navrhuje zameniť niektorých poslancov z jedného výboru do druhého. (Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 137, nehlasoval 1 poslanec. Tento návrh sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,107,757 |
10 | 2020-07-24 | Autorizovaná rozprava | 26 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. (Ruch v sále.) Teraz poprosím vás, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále. Teraz otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásilo 20 poslancov, už sú na tabuli. Medzitým však v zmysle § 28 ods. 1 požiadali o slovo podpredseda Národnej rady pán Gábor Grendel, minister práce pán Milan Krajniak, minister financií pán Heger, pán minister obrany Naď, pán minister vnútra Mikulec, pani ministerka kultúry Milanová, pán minister životného prostredia Budaj, pán minister zdravotníctva Krajčí, pán podpredseda Národnej rady grini. To je nateraz, ktorých mám. Ako ďalší sa hlási pán navrhovateľ Blanár ako trinásty. To znamená, že najprv prejde týchto 13 prihlásených, ktorí využili svoje právo v zmysle § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku, potom následne sú štyria za poslanecké kluby a následne potom ďalší písomne prihlásení a následne potom sa bude možnosť prihlásiť ústne. Teraz odovzdávam slovo pánovi Gáborovi Grendelovi. (Reakcia z pléna.) Nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Dal správu, samozrejme, už je otvorená rozprava. Počkajte, prosím. Pán podpredseda Grendel, nech sa páči, máte slovo. Pán spravodajca... Kde je pán spravodajca? Poprosím pána spravodajcu, aby sa vrátil alebo prišiel druhý pán spravodajca a posadil sa. Nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Ale momentálne som udelil slovo pánovi Grendelovi. Pán Grendel má slovo ako podpredseda Národnej rady. Nech sa páči, pán Grendel. (Reakcie z pléna.) Dobre, takže musíme prerušiť rokovanie, kým sa vráti navrhovateľ, je viacero navrhovateľov, jeden sa tam musí posadiť. (Reakcie z pléna.) Ale ja som dal slovo pánovi Grendelovi. (Reakcie z pléna.) Nie, dobre. Pán podpredseda Grendel, ak súhlasíte v záujme zachovania pokoja, nech sa páči, pán navrhovateľ Blanár, nech sa páči, hovorte. | [
"(Ruch v sále.)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(Reakcie z pléna.)",
"(Reakcie z pléna.)",
"(Reakcie z pléna.)"
] | 3,928,829 |
27 | 2021-05-03 | Autorizovaná rozprava | 36 | Svrček, Miloš, poslanec NR SR | Miloš | Svrček | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, ďakujem za vaše vystúpenie. Samozrejme, že v tak krátkom čase sa nedá zhrnúť celá činnosť za posledný rok. Ale ja by som chcel otvoriť jednu vec a kvitujem vašu činnosť aj v spolupráci s pánom ministrom Mičovským, aj s pánom ministrom Budajom. Totižto my na východe, na Zemplíne máme obrovský problém s PCB látkami, vám známy trojuholník smrti medzi Vranovom, Humenným a Strážskym. A je to lokalita, kde máme najvyšší výskyt rakoviny nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Ja veľmi kvitujem, že minulý rok došlo k zasadnutiu na ministerstve vnútra aj v spolupráci so sekciou krízového riadenia, s ministerstvom pôdohospodárstva, s ministerstvom životného prostredia, kde sa reálne ide riešiť táto vec. My na Zemplíne 30 rokov len počúvame, že ako sa ide riešiť táto ekologická katastrofa. Ľudia nám zomierajú a doteraz sa nič nespravilo. Čiže som veľmi rád, že sa vyčlenili aj finančné prostriedky na tvorbu kontajnerov, v ktorých budú tieto sudy, z ktorých vytekajú stále PCB látky, kde budú zabezpečené a že sa konečne reálne rieši táto vec. Som veľmi rád, že došlo aj k zastaveniu výtoku a vypúšťaniu týchto nebezpečných chemikálií do odkaliska Poša a že sa rieši alebo bude riešiť aj hora Orlová. Takže ja by som vás veľmi chcel poprosiť, viem a aj mám informáciu, že bude možno v máji, možno začiatkom júna poslanecký prieskum v tejto lokalite z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, neprestaňte s touto činnosťou. My na Zemplíne čakáme na to, že sa reálne bude riešiť táto situácia, aby ľudia už mali svetlo na konci tunela. Ďakujem pekne a pokračujte v tom. Držím palce. | [] | 4,203,682 |
78 | 2022-12-07 | Autorizovaná rozprava | 180 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec Susko. | [] | 4,145,752 |
20 | 2011-07-07 | Autorizovaná rozprava | 279 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Páni poslanci, to je zaujímavé, keď hovorí kolega, síce nie z vášho klubu, tak kričíte naňho. Keď hovorí váš, tak tu stojí, kým nie je hrobové ticho. Pán poslanec Kaník. | [] | 4,152,644 |
59 | 2015-12-11 | Autorizovaná rozprava | 127 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Pán poslanec, prestaňte vyrušovať rečníka. Ak vám treba doniesť niečo na ukľudnenie, ja to zariadim. Máme tu aj lekársku službu. | [] | 4,169,439 |
53 | 2015-06-18 | Autorizovaná rozprava | 187 | Lipšic, Daniel, poslanec NR SR | Daniel | Lipšic | poslanec NR SR | Ale toto s tým súvisí, pán predsedajúci, lebo obsah zákona asi súvisí s tým, či dôvod na skrátené konanie je alebo nie je, podľa mojej mienky. Teraz. V bode 1 sa píše, bod 1 rozširuje definíciu významnej investície podľa predchádzajúcich odsekov, dopĺňa sa nový odsek 3, ktorý znie: „Významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať a) podnik...,“ a tak ďalej, „b) podnik so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.“ Čiže štátny podnik s majetkovou účasťou štátu bude môcť vyvlastniť kedykoľvek čokoľvek, ak rozhodne vláda, že je to vo verejnom záujme, a ak ide o realizáciu strategického parku, o žiadnych 100 mil., žiadnych 300 pracovných miest tam nejde, ak ide o realizáciu strategického parku. A čo je strategický park? Tak to definuje novela zákona tiež. V bode 2 konkrétne sa dopĺňa § 1 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie: „Strategickým parkom sa rozumie súhrn a) pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 hektárov, a b) stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb, činností v oblasti výskumu a vývoja.“ To je všetko. To znamená ak vláda rozhodne, že vo verejnom záujme vytvorí z celého územia Slovenska, teraz preháňam, strategický park, tak tento zákon to umožňuje, o žiadne pracovné miesta, žiadnu investíciu nad 100 mil. tam nejde, strategický park, ktorý by mal slúžiť v budúcnosti možno, aj keď to zákon tiež úplne nepíše, na nejakú investíciu. Aspoň si ten zákon prečítajte. Zopakujem to ešte raz: „Ak vláda zajtra rozhodne, že celé územie Slovenska je strategickým parkom,“ lebo ono to má len 250 hektárov, a že je vo verejnom záujme takto to zadefinovať, tak bude môcť vyvlastniť kedykoľvek kdekoľvek čokoľvek. Pán kolega, ak to nie je pravda, tak skúste mi právne argumentovať, prihláste sa. Takto. Je dôležitý, samozrejme, kontext, s tým súhlasím, ale kontext vyplývajúci z textu návrhu zákona, nie z vašich predstáv, ale z textu zákona, z textu zákona musí vyplývať zákon. Čiže obávam sa, že to je len potvrdenie toho, čo som spomínal vo svojom prvom vystúpení, že ak raz štát získa právomoc vyvlastňovať súkromný majetok na účely súkromnej investície, tak tá právomoc, áno, už je v našom právnom poriadku, ak sa s ňou raz začalo, nikdy sa to s ňou neskončí. Tento zákon nemá žiaden limit. A pre kolegov tu na ľavej strane ešte raz poviem, že tu už vôbec neplatí ani 100 mil., ani 300 pracovných miest, nič. Strategický park musí mať nad 250 hektárov, koniec, je to vybavená vec, ideme do toho. Ak toto ideme schváliť a niekto mi v úprimnej viere povie, že ústava to nezakazuje, vláda to môže urobiť, tak si myslím, že týmto ohrozíme vlastnícke právo každého jedného občana, ktorý vlastní nehnuteľný majetok na území Slovenskej republiky, možno s dobrým cieľom a dobrým zámerom, ale to je fakt. | [] | 3,984,960 |
58 | 2015-11-12 | Autorizovaná rozprava | 238 | Poliačik, Martin, poslanec NR SR | Martin | Poliačik | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Ja vnímam, pani poslankyňa, že je to pozmeňujúci návrh, ktorý ide nad rámec tej predloženej novely, ale som presvedčený o tom, že po tom, čo obsahovo už bol dvakrát odôvodnený v pléne, tak sú všetci poslanci s ním dostatočne oboznámení, a verím tomu, že pán minister tiež zváži, či by, koniec koncov dnes sme tu už mali niekoľko pozmeňovákov, ktoré ale vôbec nesúvis..., tu je aspoň súvis, ktoré vôbec nesúviseli, a prešli. Dokonca predseda parlamentu jeden taký podával a tiež prešiel. Takže možno v rámci poslednej schôdze a toho, že ak máme nejaké resty za posledné štyri roky, tak by bolo dobré ich napraviť, tak toto by mohlo byť sympatickou bodkou tiež a ak by ten pozmeňovák prešiel, tak by sa situácia ohľadom premlčiavania tak ťažkých zločinov mohla zmeniť. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 3,933,644 |
54 | 2015-10-07 | Autorizovaná rozprava | 32 | Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR | Ľudovít | Kaník | poslanec NR SR | Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, cieľom tohto návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi je zmeniť pravidlá poskytovania dávky v hmotnej núdzi tak, aby podporovali pracujúce rodiny. To znamená tie, v ktorých aspoň jeden z rodičov pracuje, pomáhali im dopĺňaním príjmu dávkou v hmotnej núdzi, zabezpečili primeraný životný štandard a aby sa zvýšila motivácia pracovať. Tento cieľ sa má dosiahnuť tak, že 40 % príjmu zo závislej činnosti a materského oproti súčasným 25 % sa nebude započítavať do príjmu na účely poskytovania dávky v hmotnej núdzi. Zvýšením príjmu prostredníctvom doplatku časti dávky v hmotnej núdzi sa zvýši príjem predovšetkým viacdetným rodinám, ktorých príjem zo závislej činnosti je blízky minimálnej mzde. Novela má nastaviť systém tak, aby rodina, kde aspoň jeden z rodičov pracuje, mala vyšší príjem ako rodina, ktorá žije len zo sociálnych dávok. Ďalším cieľom je upraviť poskytovanie príspevku na nezaopatrené dieťa, pričom sa navrhuje zmena podmienok, kedy príspevok na nezaopatrené dieťa nepatrí v závislosti od zanedbávania starostlivosti zákonného zástupcu o riadne plnenie školskej dochádzky, prípadne protiprávneho správania sa dieťaťa. Konkrétne sa navrhuje, aby v prípade siedmich neospravedlnených vyučovacích hodín sa neposkytoval potom tento príspevok. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky aj zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Doplnil by som ešte, že tento systém, kde časť príjmu sa nezapočítava do výpočtu nároku na sociálnu dávku, na dávku v hmotnej núdzi, som zaviedol ešte ako minister pred dvanástimi rokmi. Stále je súčasťou legislatívy, stále je platný, akurát došlo k tomu, že tých 25 %, ktoré v tom čase boli funkčné a účinné, sa pridaním mnohých ďalších sociálnych dávok, ktoré následné vlády pridávali do systému, stal neúčinným, stal príliš nízkym. Preto je dobré v tom tento systém, ktorý naozaj má logiku a funkčnosť, len parametricky upraviť, to znamená, zvýšiť tú časť, ktorá sa nezapočítava, a dosiahneme presne ten cieľ, o ktorom tu mnohí a často hovoríme. To znamená cieľ, aby tí, ktorí pracujú, sa mali lepšie ako tí, ktorí nepracujú. To je najlepšia motivácia k tomu, aby čo najviac ľudí pracovalo a chcelo pracovať. Pretože všetci veľmi dobre vieme, že pokiaľ príjem z práce je rovný, nebodaj ešte nižší ako súbor možných sociálnych dávok, ten človek logicky a zákonite stráca záujem o prácu, ktorá mu zabezpečuje takýto príjem. Takže toto je možné urobiť jednoduchým opatrením. A je veľmi čudné a veľmi až zahanbujúce, povedal by som, že s takýmto opatrením, lebo to je jednoduché opatrenie, neprišla v sérii mnohých vládnych noviel vládna strana, keď to nechce schváliť zo strany opozície, prečo to nezahrnula do svojich noviel. Pretože tento systém je existujúci, je v platnej legislatíve. Neprichádzam s nejakou systémovou zmenou, ale len parametrickou zmenou. Takže keď systémovo nevadí v legislatíve vládnemu SMER-u, že to takto funguje, že 25 % sa nezapočítava, tak prečo, keď vidia, že už to neúčinkuje, už to nefunguje, nezvýšia túto zložku, aby pomohli nízkopríjmovým rodinám? Žiaľbohu, nespravili tak, je tu návrh opozičného i návrh novely zákona a prosím o jeho podporu. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,069,204 |
51 | 2019-10-16 | Autorizovaná rozprava | 87 | Mojš, Milan, poslanec NR SR | Milan | Mojš | poslanec NR SR | Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 až 10 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. | [] | 4,192,125 |
77 | 2022-11-15 | Autorizovaná rozprava | 237 | Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pčolinský | podpredseda NR SR | S ďalšou faktickou pán poslanec Mizík. | [] | 3,928,782 |
51 | 2015-05-26 | Autorizovaná rozprava | 247 | Martvoň, Anton, poslanec NR SR | Anton | Martvoň | poslanec NR SR | Pán Hlina keď vystupuje hodinu, tak ho počúvame, jednoducho poprosím, nech aj pán Hlina si vypočuje moje argumenty alebo moje vystúpenie. A hovorím, ja tu nevystupujem hlavne kvôli Hlinovi, chcem občanom vysvetliť, čo im tu hrozí a ako niekto, kto je prezlečený v krásnom obliečiku za krásneho cukrového človeka, im paradoxne chce poškodiť len preto, aby sa zapáčil určitým policajtom, ktorí túžia po takejto právnej úprave už pomaly 10 rokov. Čiže ja za tento návrh nezahlasujem, myslím si, že aj z opozície svojimi vystúpeniami niektorí poslanci priznali, že ten návrh nie je úplne ideálny. To, že mu držia stranu niektorí poslanci, je pochopiteľné, však je to v podstate predstaviteľ opozície, zasa nejakú súdržnosť tu treba, ale zase netreba ísť do takej roviny, aby boli poškodené cez tento návrh zákona nie desiatky tisíc občanov, ale aby boli poškodení všetci občania Slovenskej republiky, paradoxne možno okrem tých neprispôsobivých, ktorých sa to vôbec nedotkne. To je toľko z mojej strany. | [] | 3,923,280 |
51 | 2021-12-09 | Autorizovaná rozprava | 230 | Raši, Richard, poslanec NR SR | Richard | Raši | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctený pán minister, vážená pani predsedníčka, ctené dámy, vážení páni, myslím si, že informácií aj emócií bolo okolo tohto zákona dosť, a som presvedčený, že tento zákon ešte prinesie množstvo diskusií a zrejme aj výrazný odpor v regiónoch. Nie tento zákon, ale to, keď sa začne plniť, pretože úspech akejkoľvek reformy a nie reformy, ktorá sa týka zdravia a života obyvateľov Slovenskej republiky, potrebuje naozaj podporu odbornú pri takomto veľkom zásahu a potrebuje podporu aj politickú. A videli sme počas priebehu prípravy tohto zákona, počas pripomienkového konania, počas komunikácie, že tá politická podpora ani vnútrokoaličná ešte stále nie je a ani podpora odborná nie je taká, akú si takýto zákon vyžaduje na to, aby bol úspešný. Do poslednej chvíle ešte včera boli rokovania zástupcov Asociácie nemocníc Slovenska. Boli tu zástupcovia zo samosprávnych krajov. Boli tu podpísané, teda navrhnuté memorandá, ktoré majú garantovať prístup k zdravotnej starostlivosti aj po reforme nielen v nemocničnej, ale aj v ambulantnej sfére. Bolo tu veľa emócií, bolo tu číslo 10 729, ktoré bolo prvé číslo, ktoré bolo oficiálne prezentované ministerstvom zdravotníctva ako počet akútnych lôžok, ktoré sa majú zmeniť na lôžka chronické, a bol tu a je tu plán obnovy a záväzky Slovenskej republiky, kde v pláne obnovy je napísané doslova a do písmena, že sa má zmeniť 40 % nemocníc. To ešte ani nesedí s tým číslom 10 729, lebo to hovorí iba o akútnych lôžkach, a je to približne 38 %. Potom prišli pozmeňujúce návrhy. Tak ako vravel kolega, s obrovským množstvom bodov, ktoré boli síce väčšinou legislatívne, ale boli tam aj obsahové zmeny. Na poslednú chvíľu sa snažilo nájsť nejaké kompromisy. Čiže nešlo to ani náhodou tak, ako by si tento zákon vyžadoval, a myslím si, že keď sa tento zákon prijme a keď sa začne implementovať, tak sa mnoho ďalších problémov ešte objaví. Myslím si, že chyba sa stala na začiatku. To môžem rovno povedať, to nie je chyba ministra Lengvarského, lebo on pri tom začiatku nebol, ale chyba sa stala na začiatku, keď sa začal dom tejto reformy budovať od strechy. Začalo sa to na ministerstve zdravotníctva od zeleného stola ľuďmi, ktorých väčšina reálne pri lôžku pacienta nikdy nestáli a zdravotnú starostlivosť neposkytovali, a začalo sa to budovať bez toho, aby tá úvodná komunikácia, ktorá je vždy dôležitá pri akejkoľvek príprave, bola s tými, ktorých sa to dotýkať má, pretože tento zákon sa dotýkať nemá Bratislavy, Košíc ani krajských miest, ale má sa dotýkať života v regiónoch, v ktorých mnohí z vás žijú, pretože dotýka sa väčšinou nemocníc, ktoré sú, ak nie väčšinou, takmer výlučne nemocnice, ktoré väčšinou sú v okresoch, ktoré majú už teraz relatívne vysokú nezamestnanosť, ktoré sú okrajové. A dovolím si tvrdiť, že na základe zákona a prezentácie, kde sa hovorí, že 90 % obyvateľom Slovenska bude zaručená dostupná zdravotná starostlivosť do 30 minút. Aj to hovorí o tom, že 10 % obyvateľov Slovenska, a to ste zase vy, ktorí nežijete vo veľkých mestách, tá zdravotná starostlivosť zabezpečená v tomto dosahu nebude. Čiže tento zákon svojím spôsobom obetuváva časť obyvateľstva, ktorá žije už teraz v ťažko skúšaných regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, a práve v týchto regiónoch býva nemocnica tým nielen vo väčšine prípadov najväčším zamestnávateľom, ale aj výrazným stabilizačným prvkom života v regióne, preto keď hovorím, že úspech potrebuje podporu politickú, odbornú a, samozrejme, aj podporu ľudí, tak tu od začiatku, keď sa tento zákon začal komunikovať, tu prichádzalo opačne, prichádzal tu odpor a strach, pretože či je to Snina, Svidník, Kežmarok, Trebišov, je, my nevieme, ktoré nemocnice tam budú, lebo unikli nejaké zoznamy, ale niekto v tom zozname bude, kde sa bude meniť akútna starostlivosť na chronickú. No niekto tam byť musí, pretože sme si to dali ako Slovenská republika do plánu obnovy, kde sme zadefinovali aj čísla, a číslo 40 % je v pláne obnovy napísané. A keďže tá komunikácia a celá príprava nešla, ako mala byť, vzbudila mimoriadny odpor, a aj preto, napriek tomu, že v Pláne obnovy je napísané, že súčasťou schválených cieľov do 31. 12. 2021 je aj, mal by byť aj nejaký zoznam nemocníc, tam sa doslova píše, že nemocnice typu A, sa povie, akú, aká úroveň zdravotnej starostlivosti sa tam bude poskytovať, a pretože ten odpor vznikol, tak sa povedalo, že sa zoznam nemocníc, ktorý je kľúčovým problémom v tomto zákone, posunie až po komunálnych voľbách, teda na koniec roka 2022. No a tým sa deje aj to, že tá neistota sa teda posúva o rok. Tá neistota reálne v praxi znamená, že už teraz majú riaditelia nemocníc, ktoré môžu byť potenciálne ohrozené, problém prijímať akéhokoľvek zamestnanca, pretože mladý lekár nepríde do nemocnice na akútne oddelenie, keď vie, že táto nemocnica sa môže zmeniť z akútnej na chronickú, a zároveň vie, že si nevie ani svoju špecializáciu urobiť práve v tejto nemocnici, pretože to oddelenie, chirurgia, interná aj gynekológia, pediatria, akékoľvek, neurológia, akýkoľvek akút... odbor s akútnymi lôžkami tam môže, môže zaniknúť. Okrem tej stabilizácie regiónov je druhý problém aj to, že do mnohých nemocníc teda boli schválené v rokoch 2017, ’18, ’19 eurofondy, a nielen na chronické, ale väčšinou na poskytovanie akútnej zdravotnej starostlivosti, čiže je tam päťročná udržateľnosť nevyhnutná, aby sme nemuseli nič vracať, ale aj to by sa dalo možno vyriešiť nejakými posuvnými... postupnými zmenami tak, aby sme, sme nevracali tieto peniaze, ale tým najväčším tlakom a ja som presvedčený, že ten zákon by si... mal dostať viac priestoru, je teda plán obnovy a peniaze, ktoré máme z neho získať. Tým, že sme, že teda sa ohlásilo, že plán nemocníc, ktoré majú byť transformované, teda majú sa rušiť akútne lôžka a meniť na chronické, doliečovacie či rehabilitačné, bude až koncom roka 2022, tým pádom sa aj všetko, čo na to nadväzuje v pláne obnovy, posúva, lebo potom, keď bude jasné, kde sa čo bude v nemocniciach meniť alebo rušiť, potom sa k tomu musí dostavať systém záchrannej zdravotnej služby, a až keď bude jasné, čo sa kde rušiť, bude rušiť, sa bude vedieť, čo kde treba teda dobudovať. A hovorím to preto, lebo som presvedčený, že... (kýchnutie v sále) – na zdravie –, že v pláne obnovy už teraz sme v situácii, že nebudeme stíhať termíny. A hovorím to preto, lebo keď si plán obnovy prečítate, zistíte, že Slovenská republika tam má nejaké záväzky v I. aj v IV. kvartáli 2024, a to je to, že budú pripravené projektové dokumentácie alebo že bude pripravený už realizačný projekt aj s verejným obstarávaním, teda že sa začne stavať a že sa to dokončí tak, aby peniaze mohli byť do konca roka 2026 zaplatené. Čiže na základe toho, ako to pomaly ide, ako sa to posúva, je reálny predpoklad, že tie peniaze aj tak sa využiť nestihnú. Nehovoríme už o stavbe nových nemocníc, kde ten proces obstarávania, ale vôbec celý proces získania povolenia na realizačný proces je veľmi dlhý, a teda som navrhol a stále si myslím, že schvaľovať tento zákona alebo schváliť ho dnes je predčasné, a keď je ochota zo strany nemocníc v regiónoch pracovať na systéme zmien akútnych lôžok na chronické, keď oni tvrdia, že si vedia predstaviť pripraviť nejaké návrhy z nie redukcie 11-tisíc akútnych lôžok na chron... a teda ich zmeniť na chronické, ale možno 4-5-tisíc, tak asi by sa to takto malo robiť a to je o tom, že ten dom, že tá veľká reforma stratifikácie by sa mala robiť od základov. Opakujem, je to veľká zmena, ktorá zatiaľ narazila na veľký odpor, ktorý sa pri reálnych krokoch, keď sa niečo bude v regióne strácať, bude len zvyšovať. Druhý problém je, že napriek tomu, že sa deklaruje, že je tam zahrnutá aj ambulantná starostlivosť, je tam zahrnutá iba čiastočne. Zahrnutie ambulantnej starostlivosti do akejkoľvek reformy musí byť komplexné nielen všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dospelých, ale aj špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Aj preto prišla výzva z Banskobystrického, Prešovského, Košického kraja, Lekárskeho odborového združenia, aby bola istota, že keď niečo bude zanikať, tak niečo bude vznikať, aby tá cesta pacienta a jeho liečba a diagnostika boli čo najoptimálnejšie a hlavne aby boli lepšie ako doteraz. Samozrejme, aj tí ľudia v nemocniciach sa cítia dotknutí, lebo, opakujem, žiaden zoznam teda podľa ministerstva zatiaľ nie je, ale niekde sa tie lôžka transformovať budú musieť, a keby, pretože sme sa tu zaviazali v pláne obnovy, a keď nepristúpime k revízii plánu obnovy, tak tie peniaze, buď to urobíme nasilu, alebo tie peniaze nezískame. A preto je aj zlé to, že sa nezačalo pri akomkoľvek analýze a návrhu na ministerstve zdravotníctva začať komunikovať s regiónmi, lebo som presvedčený, že by sa cesta našla, tak ako sa svojho času našla v Kežmarku, kde sa nemocnica dohodla s okolitými nemocnicami, zrušili lôžkovú chirurgiu, otvorili tam jednodňovú chirurgiu, urobilo sa to k spokojnosti, dostali eurofondy na posilnenie inej časti a jednoducho to funguje. To znamená, že my keď niečo rušíme, a to robíme s tými, ktorých sa to týka, tak sa ten systém nájsť dá. Keď sa to robí zhora, analyticky, lebo v tabuľkách to sedí, tak potom je z toho takýto výsledok. A chyba bola aj tá, že naozaj tí ľudia do tých regiónov neprišli, lebo možno si pamätáte problém Svidníka, kto išiel z Prešova do Svidníka, vie, že keď tam ide 5-tisíc kamiónov denne, môžte tam mať aj desaťkrát toľko sanitiek alebo záchrannej služby, tie sanitky tie kamióny nemajú predbehnúť ako v tých kľukatých cestách. Letecká záchranná služba – v Svidníckom okrese podľa pani primátorky je len 60 dní, keď sa lietať dá, čiže to sú praktické problémy, ktorý život v regiónoch prichádza a ktorý, bohužiaľ, ľudia, ktorí sa sústredili na túto reformu, nevzali, nevzali v úvahy. Čiže ak sa ten zákon schváli, myslím si, že okrem nepokoja, zneistenia a ohrozenia stabilizácie života v regiónoch si sami môžme urobiť problém, a myslím si, že je stále čas na to, aby sa to posunulo, keď je ambícia z tých, ktorých sa to týka, spolupracovať a hľadať nejaké riešenie, asi by sme ich mali vypočuť a možno sa k tomu vrátiť na februárovej schôdzi, alebo kedy sa nejaký konsenzus nielen na tom, že kto bude schvaľovať a kto bude posledný, kto bude rozhodujúci a či rozhodnutie komisie pre ministra bude záväzné, alebo nie, a možno sa na to pozrieť komplexne, aby sa zavolala ambulantná sféra, do toho poskytovatelia vyšetrovacích zložiek, nemocnice, ktorých sa to týka, aby sa to naozaj začalo robiť z regiónu, kde k zmene dôjsť má. Ďakujem pekne. | [
"(kýchnutie v sále)"
] | 4,162,200 |
4 | 2012-07-27 | Autorizovaná rozprava | 52 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Hlasujeme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 102 bolo za, 36 sa zdržalo. Tieto body sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,884,992 |
75 | 2022-10-20 | Autorizovaná rozprava | 207 | Gröhling, Branislav, poslanec NR SR | Branislav | Gröhling | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Ja som sa pýtal, že aké aktivity budete robiť v nasledujúcom období, pretože si povedzme veľmi jasne, že to cítime v rámci školstva, tú radikalizáciu školského prostredia. A prispeli k tomu, samozrejme, aj určité okolnosti v rámci covidu, ale tie posledné okolnosti, o ktorých môžme rozprávať, je, že sme mali tu, bohužiaľ, obete, päť obetí mladých ľudí v rámci tej nešťastnej udalosti na Zochovej. Bola tu teraz naozaj ohavná vražda dvoch mladých ľudí na Zámockej. Momentálne v médiách sa všade rieši chlapec, ktorý priniesol sekeru reálne do školy. Ja som nezachytil nejaké vaše jasné vyjadrenia, alebo ja som nezachytil z ministerstva školstva nejaký metodický pokyn alebo nejakú pomoc, alebo nejaké usmernenie, alebo niečo, čo by ste poskytli školám, tak ako sa poskytovalo v minulosti, pretože školy toto naozaj zasiahlo a naozaj to školy riešia. Riešia to špeciálni pedagógovia, riešia to učitelia, riešia to mladí ľudia. Prečo ste nedali nejakých päť zásad, akože citlivo počúvame, budeme empatickí, dodržujeme nejakú dennú rutinu, otvorene komunikujeme bez nejakej, bez nejakého tabu. Vyhľadajte jednotlivé centrá podpory, aby ste zverejnili na jednom mieste, tak ako sa vždy zverejňovalo, kontakty linky pomoci, kontakty na všetky poradenské centrá, na Dobrú linku, na Linku detskej istoty, Linku detskej dôvery. Aby ste pripravili pomocné materiály pre samostatne pedagógov, následne pre odborných zamestnancov, pre učiteľov, aby ste urobili nejakú diskusiu, aby aj učitelia, aj mladí ľudia vedeli, že majú vo vás podporu. Rozprávate, že chcete byť minister pre všetky deti, ja vám to zatiaľ verím, lebo je to aj uveriteľné, ale tak poďte to urobiť. Poďte reálne urobiť niečo pre školy, pretože toto je reálny problém. Máte tam tím dobrých ľudí, tak ako ste povedali, stačí im to iba zadať, aby pripravili takúto pomoc na jednom mieste, kde budú môcť školy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,937,105 |
14 | 2007-10-18 | Autorizovaná rozprava | 163 | J. Brocka, poslanec: | J | Brocka | poslanec | Návrh zákona, ktorý predložila vláda, vyvolal diskusiu aj vo verejnosti ten návrh, že zvýšiť príspevok pri narodení iba prvého dieťaťa je známy už viac mesiacov a vyjadrujú sa k nemu nielen politické strany, ale vyjadrujú sa k nemu aj tí, ktorých sa najviac dotýka. Vyjadrujú sa k nemu aj rodiny s deťmi. Možno ste zaregistrovali, včera tu bolo také milé stretnutie pred parlamentom, že dve občianske združenia, ktoré sa angažujú v oblasti pomoci práve rodinám s deťmi, tak prišli pred parlament vyjadriť svoj názor, že podporujú, aby štát zvyšoval príspevok pri narodení každého dieťaťa. Čiže nehovorili o vládnom ani o poslaneckom návrhu, vyjadrili svoj názor k princípu, akým by sa mala upravovať, resp. zvyšovať podpora zo strany štátu rodinám s deťmi. No a dnes som si otvoril dennú tlač a ráno som zaregistroval aj anketu, kde na otázku redakcie, čo si myslíte o snahe vlády podporovať len prvé narodené dieťa a ako by podľa vás mala vyzerať podpora rodín s deťmi, tak som videl, že vlastne všetky tie reakcie sú za to, aby sa zvyšovala podpora rodinám s deťmi, ale inak, ako to je práve v tej vládnej verzii. Peter z Námestova si myslí, že ak si myslia, že sa takto zvýši populácia, sú na omyle. Ja by som podporil narodenie druhého dieťaťa, a to najmenej 50-tisícovou sumou. Jaroslav z Bratislavy hovorí, že vláda podporuje prvé narodené dieťa asi podľa princípu solidarity. Rodina s viacerými deťmi je solidárna s rodinou s prvorodeným. Jozef z Bardejova, ten zasa si myslí, že je to len jeden z mnohých populistických ťahov vlády. Rodiny s deťmi treba podporovať rovnakou sumou. A Elena z Hrachovišťa, to je od vlády pekné zvýšiť príspevok na prvé dieťa. Takýmito zákonmi znižujete populáciu mladých ľudí. Dámy a páni, cieľom nášho poslaneckého návrhu je zvýšiť podporu štátu rodinám s deťmi zvýšením jednorazovej dávky príspevku pri narodení dieťaťa zo sumy 4 460 korún na 10-tisíc korún. Už som hovoril tento týždeň práve v diskusii o tom vládnom návrhu, že nemusíme sa presviedčať navzájom o tom, aké sú dôsledky príchodu dieťaťa do rodiny okrem iného, že to je radostná udalosť, že ako to komplikuje situáciu mnohým rodinám, pretože je to spojené so zvýšenými výdavkami so zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa. A dnes platná suma príspevku ani zďaleka nepokrýva potreby dieťaťa a výdavky rodín spojené s touto udalosťou. Aj to, že na Slovensku dlhodobo pretrváva nepriaznivý demografický trend, že sa rodí stále menej detí, dokonca hlboko pod úrovňou, ako je prirodzená miera reprodukcie, je známa skutočnosť. Jedným z dôvodov tohto stavu je výrazné zníženie príjmovej a zhoršenie sociálnej situácie v rodine z dôvodu absencie príjmu jedného z rodičov, ktorý sa venuje výchove dieťaťa, a tiež rozšírenie rodiny o ďalšieho člena domácnosti. Predkladatelia sme presvedčení, že je v záujme spoločnosti i budúcnosti štátu, aby sa rodilo viac detí, a preto je potrebné priebežne zvyšovať priamu i nepriamu podporu rodinám s deťmi úmerne s rastúcimi životnými nákladmi. To najväčšie bremeno napriek našej zvýšenej snahe podporovať rodiny s deťmi zostane aj tak na rodičoch. Tiež navrhujeme možnosť tento príspevok zvýšiť k 1. septembru kalendárneho roka nariadením vlády Slovenskej republiky. Finančný dopad na štátny rozpočet z prijatia tohto návrhu nebude vyšší, ako predpokladá vláda. Nechceli sme komplikovať situáciu ani pani ministerke, ani všetkým tým, ktorí sa obávajú, že by sme tým nabúrali parametre, resp. schodok štátneho rozpočtu. Preto uvedenú sumu, ktorú chce vláda rozdeliť medzi prvorodené deti, my sme rozdelili medzi priemerný počet detí, ktoré sa na Slovensku ročne v posledných rokoch rodia, a zhodou okolností je to práve to zvýšenie o 5 a pol tisíca korún na každé narodené dieťa. Návrh zákona nemá dopad na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest, je v súlade s ústavou a so všetkým, čím je Slovenskej republika viazaná. Ďakujem za podporu tohto návrhu, a keby predsa len ste nepodporili tento poslanecký návrh zákona preto, že už je v druhom čítaní vládny návrh, tak chcem upriamiť pozornosť práve na tú malú skupinu lobistov, ktorí včera tu boli pred parlamentom a obrátili sa aj na vás poslancov otvoreným listom – Únia materských centier zo 16. októbra tohto roka, to znamená tohto týždňa, ktorá vo svojom liste píše: „Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čaká vás hlasovanie za úpravu, ktorá je v spleti makroekonomických, politických i médiami ostro sledovaných zákonov zdanlivo nedôležitá a nepodstatná – príspevok pri narodení dieťaťa. Budete hlasovať za jeho zvyšovanie. Pre rodičov detí, teda nielen budúcich rodičov je však vaše hlasovanie veľmi významné. Môže potvrdiť deklarované snahy vlády a príslušných ministerstiev o podporu rodín na Slovensku. Každý štát potrebuje, aby sa v ňom rodil dostatok detí a každý rodič potrebuje vedieť, že to tak je. Zvýšenie príspevku na každé narodené dieťa bude dôkazom toho, že nielen rodičia, ktorí privádzajú na svet svoje druhé, tretie alebo ďalšie dieťa si uvedomujú zodpovednosť, ktorá je s tým spojená. Dieťa dobre vychovať, poskytnúť mu dostatok príležitostí na osobný rozvoj, dať mu vzdelanie podľa jeho schopností, aby sa z neho raz stal samostatný, dobrý a spoločnosti prospešný človek a neskôr dobrý a zodpovedný rodič. Poskytnúť toto všetko jednému dieťaťu je ťažká úloha. Poskytnúť toto všetko viacerým deťom ešte náročnejšia. Preto sa nie všetci rodičia rozhodnú mať viac ako jedno dieťa. Žiaden finančný príspevok im v tejto ich úlohe a zodpovednosti nepomôže, iba ak krátkodobo. Morálny význam tohto príspevku má oveľa väčšiu hodnotu a jeho schválenie pre všetkých rodičov bez rozdielu počtu alebo prvenstva detí bude slúžiť ku cti rodinnej politiky štátu i poslancov, ktorí ho takto schvália. Preto vás prosíme o podporu takej podoby novely zákona, ktorá nerozdeľuje rodičov podľa počtu detí, ale podporuje ich bez rozdielu aj zvýšeným príspevkom pri narodení každého dieťaťa. V Bratislave 16. 10. 2007. Únia materských centier.“ Dámy a páni, pripájam sa k tomuto krásnemu listu. Ďakujem za vašu pozornosť. | [] | 4,081,786 |
26 | 2018-02-13 | Autorizovaná rozprava | 140 | Matovič, Igor, poslanec NR SR | Igor | Matovič | poslanec NR SR | Ondro, si v klube strany Sloboda a Solidarita, to sú dve slovíčka dôležité. A teraz ako keby že chceme pozerať iba na tú slobodu, že tí ľudia sa mali slobodne rozhodnúť. Ale keď chceme od ľudí, aby sa slobodne rozhodli, tak, od kohokoľvek, tak je fér, aby mal dostatočne kvalitné informácie. Štát, ktorého reprezentanti tu niektorí možno medzi nami aj sedia, každopádne Robert Fico už vtedy dral opozičné lavice, nezaregistroval som jednu jedinú tlačovku z jeho strany počas zdierania alebo počas funkcie, alebo existovania týchto nebankových subjektov, kde by upozorňoval ľudí, že niečo je problém. Tak úlohou štátu bolo, aby vytvoril také prostredie, aby tu niekto dôverčivých ľudí nepodviedol. Štát v tejto funkcii absolútne zlyhal. A to, na čo Martin upozorňuje, je tá nemorálnosť a ja to poviem aj na tvoj prístup, tá nemorálnosť v tom, že vyhovuje nám, že štát zlyhal, vybral z toho dane 7 miliárd korún, ale to si už nechajme my. A tých ľudí, ktorých v podstate štát sprostredkovane podviedol, lebo ich nechal v štichu, oni nemali odkiaľ zistiť, že to nie je pravda, tak tých necháme úplne v štichu, aby sa vlastne zložili tým ostatným, ktorí do nebankoviek nedali ani jednu korunu! Čiže ešte raz, tí ľudia, ktorí do nebankoviek koruny dali, 7 miliárd korún z ich peňazí išlo štátu ako dane de facto z nelegálnej činnosti, ktorú štát nemal dovoliť, to znamená, že títo ľudia, ktorí všetko stratili, z toho, čo stratili, ešte prispeli tým, ktorí v nebankovkách nemali nič. My iba chceme základnú spravodlivosť, aby z toho, čo štát získal dane, sa aspoň čiastočne podelil. Čiže áno, aj ty keď si do nebankoviek nedal peniaze, aby si zo svojich peňazí vrátil týmto ľuďom v nebankovkách. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,079,445 |
31 | 2004-09-07 | Autorizovaná rozprava | 144 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 131, za 126, hlasovania sa zdržalo 5. Konštatujem, že tento návrh uznesenia sme schválili. Ďakujem, pán spravodajca. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 815). Spravodajcom je pán predseda výboru, pán poslanec Farkas. Nech sa páči. | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 815)"
] | 4,097,746 |
28 | 2021-05-13 | Autorizovaná rozprava | 67 | Kočiš, Eduard, poslanec NR SR | Eduard | Kočiš | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Susko, veľmi správne ste povedal, že vláda si schválila. Vláda si schválila skrátené legislatívne konanie a chce zadlžiť Slovenskú republiku o 3 a pol miliardy eur. Igor Matovič, keď bol opozičným politikom, tuná vyskakoval ako blázon z lavíc, keď si smerácke vlády chceli schváliť troška vyšší rozpočet, už tuná vyskakoval, že kde tieto peniaze pôjdu, kto to kedy splatí, veď Slovensko sa zadlží. A, ľaľa, čo sa stalo? Tri a pol miliardy len tak z vačku daňových poplatníkov. Toto je totálne chrapúnstvo! Toto ešte nedokázala žiadna vláda v novodobej histórii Slovenskej republiky. Vládu Igora Matoviča či už ako premiéra, alebo ako tieňového premiéra budú už naveky všetky generácie nazývať iba ako vládou skrátených legislatívnych konaní. V tejto disciplíne ste naozaj nieže majstrami Európy, ale majstrami sveta, pretože toľko skrátených legislatívnych konaní, koľko prešlo v tomto pléne za minulý kalendárny rok a za tento kalendárny rok, toto sa naozaj nepodarilo ešte asi žiadnej vláde, ktorá kedy vládla. Pán poslanec Susko spomínal, že ak sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, musia byť tam preukázateľne značné hospodárske škody. V tomto odôvodnení nie sú. Nie sú tam odôvodnené, ak by bolo ohrozené zdravie alebo ľudské práva občanov Slovenskej republiky, tiež to tam vôbec nie je spomenuté. Ohrozenie majetku občanov Slovenskej republiky, žiadna zmienka. Čiže ja naozaj nevidím ani najmenší dôvod, aby ste sa vy ako správny gazda, správali k štátnemu rozpočtu ako k svojmu rodinnému, pretože minúť 3 a pol miliardy to nie je minúť 35 eur na mesiac. Ďakujem pekne. | [] | 4,138,541 |
57 | 2002-03-13 | Autorizovaná rozprava | 27 | J. Budaj, poslanec: | J | Budaj | poslanec | I. Presperín, podpredseda NR SR: Dávam hlasovať o tomto návrhu. Hlasujte. Hlasujte, prosím. Hlasujte. (Hlasovanie.) Prítomných 99 poslancov, 94 za, proti nikto, zdržal sa 1, nehlasovali 4. Návrh bol schválený. Pristúpime teda k 3. čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci 3. čítania a pýtam sa, či chce niekto z poslancov podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Konštatujem, že nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Prosím, aby ste hlasovali o návrhu zákona ako o celku. (Hlasovanie.) Prítomných poslancov 93, za všetkých 93 poslancov. Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o ochrane a rozvoji územia Bardejov. V rokovaní budeme pokračovať bodom návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh vlády ste dostali ako tlač 1359. Súčasťou návrhu vlády je aj uznesenie Národnej rady. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova. Ďalej bude rokovanie Národnej rady viesť podpredseda Národnej rady Pavol Hrušovský. J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada. Podľa súčasného právneho stavu neexistuje orgán, ktorý by bol reprezentantom súdnej moci, orgán, ktorý by bol oprávnený účinne sa zúčastňovať na riešení všetkých dôležitých otázok súdnictva. Tento nedostatok odstraňuje novela ústavy č. 90/2001 Z. z. , ktorá v článku 141a zavádza Súdnu radu Slovenskej republiky. Novela ústavy zverila do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky právomoc predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy na odvolanie sudcov, predkladať vláde návrh kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch, ako aj voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť a odvolávať predsedov disciplinárnych senátov. Na základe článku 154b Ústavy Slovenskej republiky sudcu zvoleného na 4 roky pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona č. 90/2001 Z. z. vymenuje po uplynutí jeho volebného obdobia prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady za sudcu bez časového obmedzenia. V prípade, že nedôjde ku kreovaniu Súdnej rady Slovenskej republiky, nebude existovať orgán, ktorý podá návrh na vymenovanie sudcov bez časového obmedzenia, ktorý pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona boli zvolení na štyri roky. Vzhľadom na právomoci zverené Súdnej rade Slovenskej republiky môže mať oneskorenie kreovania Súdnej rady Slovenskej republiky za následok ohrozenie chodu súdnictva a zásah do práva občanov na súdnu a inú právnu ochranu najmä tým, že nebude možné ustanoviť zákonného sudcu. Navrhovaná úprava zákona rieši okrem postavenia pôsobnosti a organizácie Súdnej rady aj spôsob ustanovenia jej členov. Uplatnenie navrhovanej úpravy navrhujeme s účinnosťou od schválenia. Z uvedených dôvodov je potrebné podľa § 89 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby nedošlo k ohrozeniu základných ľudských práv, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďakujem. I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste zaujali svoje miesto. Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Petra Kresáka, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)"
] | 4,186,810 |
35 | 2014-05-27 | Autorizovaná rozprava | 94 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Pani poslankyňa Žitňanská. | [] | 4,202,572 |
16 | 2013-03-15 | Autorizovaná rozprava | 121 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto nevyužil túto možnosť. Vyhlasujem zároveň rozpravu za skončenú. Chcete, pán minister, zaujať stanovisko? Pán navrhovateľ zrejme tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov . Vládny návrh zákona je pod tlačou č. 358. Spoločná správa výborov má tlač 358a. Odovzdávam slovo opäť pánovi ministrovi spravodlivosti, aby vládny návrh zdôvodnil. | [] | 3,946,015 |
9 | 2010-12-14 | Autorizovaná rozprava | 86 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 117). Spoločnou spravodajkyňou je členka výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslankyňa Bibiána Obrimčáková. Prosím, aby hlasovanie uviedla. Predtým by som ešte rád informoval Národnú radu o včerajšom rozhodnutí Koaličnej rady nemeniť stanovisko v prípade voľby generálneho prokurátora, hovorím to aj ako reakciu na výzvu pána podpredsedu Fica, a chcel by som toto teda dať na známosť, samozrejme, len za podmienky, že budú dodržané všetky ústavné a zákonné pravidlá. Pani poslankyňa, máte slovo. | [
"(školský zákon)",
"(tlač 117)"
] | 4,148,627 |
21 | 2008-05-16 | Autorizovaná rozprava | 15 | A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: | A | Belousovová | podpredsedníčka NR SR | Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a mení sa zákon č. 441/2001 Z. z. o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady v znení neskorších predpisov . Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 557 a spoločnú správu výborov ako tlač 557a. Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky pána Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči. | [] | 4,041,495 |
14 | 2017-04-07 | Autorizovaná rozprava | 87 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Ďakujem. Reakcia na faktické poznámky, pani poslankyňa Shahzad. | [] | 3,867,494 |
48 | 2021-11-02 | Autorizovaná rozprava | 192 | Mizík, Stanislav, poslanec NR SR | Stanislav | Mizík | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Pani Laššáková, keď ste sa pýtali majstra Gyimesiho, či má dohodu s Matovičom, omylom vesmíru toho času ministrom financií, on súhlasne pokyvkával hlavou, tak by som rád videl, či by tak pokyvkával hlavou aj v prípade Rusínov, Goralov, karpatských Nemcov, Čechov. Však koniec koncov pán Gyimesi má aj české a rusínske korene, nielen maďarské, ak sa nemýlim, a ja mám dobré správy a informácie, v tomto sa nemýlim. Ďakujem. | [] | 4,124,153 |
61 | 2002-06-20 | Autorizovaná rozprava | 86 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | Do rozpravy sa hlási pán spravodajca, pán poslanec Muránsky. | [] | 3,921,131 |
51 | 2015-05-14 | Autorizovaná rozprava | 7 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Nech sa páči, na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky, nech sa páči, pán poslanec Radošovský. | [] | 3,951,659 |
19 | 2017-09-14 | Autorizovaná rozprava | 211 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďakujem. Pán poslanec, doplňujúca otázka? Nech sa páči. | [] | 4,101,700 |
43 | 2019-04-04 | Autorizovaná rozprava | 16 | Fedor, Martin, poslanec NR SR | Martin | Fedor | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Severomacedónskej republiky. Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1472 z 12. marca 2019 na prerokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť a zahraničnému výboru. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť uznesením zo 14. marca 2019 č. 182 a Zahraničný výbor Národnej rady uznesením z 21. marca 2019 č. 137 odporúčajú Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) ústavy vysloviť súhlas s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Severomacedónskej republiky. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s týmto protokolom a spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu (tlač 1348a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady č. 141 z 21. marca 2019. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu. Toľko, prosím, pán predsedajúci, spoločná správa. Prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu. | [
"(tlač 1348a)"
] | 4,192,347 |
22 | 2004-03-12 | Autorizovaná rozprava | 24 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | P. Bódy, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte mi, prosím, hovoriť z miesta. Vážený pán predseda, vážená snemovňa, chcem podať pozmeňujúci návrh na zmenu a doplnenie k zákonu č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 419). Je to veľmi krátky pozmeňujúci návrh. V § 55 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Na účely splnenia podmienky podľa prvej vety sa postupuje podľa § 63 ods. 2.“ Veľmi stručné odôvodnenie: Týmto pozmeňujúcim návrhom sa vyrovnáva spôsob započítavania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, s ťažkým zdravotným postihnutím u zamestnávateľov a u zamestnávateľov v chránených dielňach a chránených pracoviskách. Ďakujem za pozornosť. | [
"(tlač 419)"
] | 4,213,828 |
44 | 2005-07-01 | Autorizovaná rozprava | 92 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | V opakovanej tajnej voľbe Národná rada nezvolila žiadneho z kandidátov Národnej rady na vymenovanie člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Do opakovaného kola voľby postupujú všetci traja doterajší kandidáti – Tibor Krajč, Miroslav Pikus a František Švec. Prosím vás teraz, keby ste Národnú radu informovali o výsledkoch tajného hlasovania o návrhu na opakovanú voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu. | [] | 4,035,765 |
31 | 2018-05-25 | Autorizovaná rozprava | 88 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Je námietka, to znamená, že budeme hlasovať aj o bode 7. Nech sa páči, najprv hlasujeme... (Reakcie z pléna.) Teda pardon, budeme hlasovať najprv o námietke. Áno, máte pravdu, nech sa páči. Prezentujme sa a hlasujme o námietke pána poslanca Fecka, aby sme hlasovali aj o bode 7. (Hlasovanie.) Prítomných 128, za 45, proti 64, zdržalo sa 18 poslancov, nehlasoval 1. O bode 7 nebudeme hlasovať. Nech sa páči. | [
"(Reakcie z pléna.)",
"(Hlasovanie.)"
] | 4,197,317 |
3 | 2012-06-22 | Autorizovaná rozprava | 153 | Viskupič, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Viskupič | poslanec NR SR | Ďakujem. Pán profesor, taktiež ako moji predrečníci by som si nedovolil polemizovať s vaším právnym názorom. Čo sme sa snažili povedať aj v rozprave, aj niekoľkokrát od spustenia procesu na odvolávanie na výbore, je práve ten moment, že na danú situáciu existuje niekoľko právnych nálezov, niekoľko právnych stanovísk, čo vytvára neistotu, či existuje skutočný právny dôvod, ktorý by mal smerovať k odvolaniu generálnej riaditeľky. To, že nazývate argumentáciu a možno iné právne názory za všeobecný balast, alebo, nepoznačil som si presnú tú citáciu, ma trošička zarmucuje. Ale my sme sa snažili povedať to, že ak existuje možný iný výklad, nie sme my súdnym tribunálom, ktorý by mal posudzovať presne tieto momenty. To, že akým spôsobom radu informovať mala pani generálna riaditeľka alebo nie, sa vám snažili povedať aj kolegovia predo mnou, nechcel by som sa opakovať. Preto si myslím že v rámci istoty a v rámci vyhnutia sa pochybnosti v tomto procese by sme mohli nastúpiť na možno hľadanie dôvodu, ktorý naozaj je. A informačná povinnosť voči rade sa zdá aj na základe záverov rady, ktoré predniesli v konkrétnom uznesení spochybnenie pochybenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,210,976 |
16 | 2011-03-29 | Autorizovaná rozprava | 221 | Harman, Ivan, poslanec NR SR | Ivan | Harman | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán poslanec Richter vo svojom vystúpení použil niekoľko veľmi zaujímavých konštatovaní, ktoré teda, priznám sa, že ma dosť zaujali. Ako napríklad to, že pri hlasovaní nad nami stojí s bičom pani premiérka. Tak neviem, ako to myslel pán poslanec Richter, či ako metaforu, ako nejaký fakt. Možnože by to naozaj bolo zaujímavé vidieť pani premiérku s bičom, ale ubezpečujem vás, že ešte som ju nevidel a rovnako vás ubezpečujem o tom napriek vašim tvrdeniam, že nie sme slobodní pri voľbe, že, naozaj, ja slobodný pri tej voľbe som a je absolútne jedno, či je to voľba verejná, alebo je to voľba tajná. Rovnako ste sa pýtali vo svojom vystúpení, že kto vlastne reprezentuje vládnu koalíciu dnes. Nuž, je to jednoducho legitímne zvolená vláda, ktorá je vytvorená stranami, ktoré dostali vo voľbách väčšinu hlasov. Ja viem, že vás to veľmi mrzí, že nie ste súčasťou dnešnej vládnej koalície, ale jednoducho voliči takto rozhodli. Ďakujem pekne. | [] | 4,039,849 |
2 | 2016-04-18 | Rozprava | 49 | Lipšic, Daniel, poslanec NR SR | Daniel | Lipšic | poslanec NR SR | Nie. Hovorím k veci a hovorím k veci, aj keď vám je, aj keď vám je nemilá, a to sú kauzy, ktoré by mali byť na rokovaní výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorého členstvo ste vo svojom návrhu podsekli. Takže musíte proste vydržať a ja vám poviem, kvôli čomu vašu motiváciu, kvôli čomu ste takýmto neštandardným spôsobom podsekli počet členov výboru pre obranu a bezpečnosť. Hovorím o veciach, ktoré spadajú do kompetencie tohto výboru, hovorím o kauzách, ktoré sú čerstvé, ktoré sú nové, o ktorých by mal v krátkom čase práve tento výbor rokovať. Čiže je to absolútne k veci, aj keď samozrejme pripúšťam, že vám sa tá vec nepáči, ale k veci to samozrejme, že je. Takže budem pokračovať v kauze Bašternákových bytov. Spoločnosť tohto človeka blízkeho SMER-u kúpila sedem bytov za takmer desaťnásobok ich reálnej ceny. Za 12 mil. eur. Zaplatila však len 1,5 mil. eur a uplatnila si z tejto kúpnej ceny, z toho malého si uplatnila nadmerný odpočet DPH vo výške 2 mil. eur. Dohodnutá fiktívna cena tých 12 mil. nebola nikdy zaplatená a predávajúca spoločnosť Rent and Wash, čo sa prekladá Prenajmi a vyper – aký príznačný názov pre spoločnosť blízku SMER-u – skoro žiadnu DPH neodviedla. Následne cez rôzne zápočty predal pán Bašternák byty za reálnu cenu približne 1,4 mil. eur, teda z tých 12 na 1,4 a štát na tejto jednej transakcii – spomínal som, že ich je viacej – prišiel o 2 mil. eur, ktoré boli vyplatené pánovi Bašternákovi cez nadmernú vratku DPH. Odvážni zamestnanci finančnej správy podali trestné oznámenie, začala to „preverovať“ NAKA, no a čuduj sa svete, trestné oznámenie bolo odmietnuté, pričom v uznesení NAKA, ktoré som zmienil pred chvíľou, ktoré podpísala vyšetrovateľka podplukovníčka magisterka Tatiana Ujváryová, sa nachádzajú skutočné perly. Niekoľké z nich spomeniem. Po prvé. NAKA požiadala daňový úrad o informáciu, či spoločnosť Prenajmi a vyper priznala a zaplatila DPH. Daňový úrad jej oznámil vo svojom dožiadaní, že len priznala a neodviedla. NAKA to vyhodnotila a urobila absurdný záver, že nielen priznala, ale aj odviedla. Po druhé. V Bašternákovej spoločnosti BL 202 došlo následne k zmene majiteľa. Najskôr kúpil obchodný podiel istý pán Ďuroška od Bašternáka za 5-tisíc eur. Následne ho previedol spolu s celým účtovníctvom na osobu menom Levente Farkaš z Rumunska, a to za symbolickú cenu 1 euro. Zrejme chcel pomôcť chudobnejšej krajine Európskej únie. Aj spoločnosť Prenajmi a vyper zmenila svojho majiteľa. Stala sa ním Tímea Szakács z Maďarska a samozrejme, aj jej previedli celé účtovníctvo. Takže Tímea a Levente. Po tretie. Viacerí svedkovia, ktorí v tejto veci vypovedali v štádiu pred začatím trestného stíhania, trpeli buď značnou amnéziou alebo odmietli uviesť relevantné údaje, dokonca o pomerne kľúčových veciach. Tak napríklad svedok Ziman, ktorý následne od Bašternáka nadobudol šesť bytov za trhovú cenu vo výške 1 milión 200-tisíc eur, ich získal na základe pôžičky v rovnakej sume, ktorú mal Bašternákovi pol roka predtým poskytnúť. Keďže, samozrejme, na takúto pôžičku, citujem z jeho výsluchu „nedisponoval s celou hotovosťou“, tak si časť finančných prostriedkov požičal od inej osoby, ktorú odmietol menovať. Majiteľ spoločnosti Prenajmi a vyper pán Hrkotáč si zase nepamätal, ako sa dostal k osobe, na ktorú firmu pôvodne previedol. Citujem z uznesenia: „Nevedel odpovedať, vraj cez svojho nejakého známeho, ktorý mu ho poradil, ale s odstupom času neviem povedať, kto to bol.“. Byty získala spoločnosť Prenajmi a vyper od pána Grossa ako zápočet za predchádzajúcu obchodnú činnosť, pritom výšku zápočtu si už pán Hrkotáč, ako obvykle, nepamätal. Ešteže si pán Hrkotáč pamätal, že mu cenu za byty, tých 12 miliónov eur, uhradil Bašternák. Ani tam si nebol celkom istý. Však išlo iba o 12 miliónov. To keď príde, nepríde, si nepamätáte úplne presne, či to prišlo, neprišlo, možno áno, možno nie. Vo svojom výsluchu tvrdil, že cena nebola uhradená naraz, ale postupne v niekoľkých splátkach. Ale pokiaľ si spomína, pokiaľ si spomína, tak cena bola uhradená. Keby nebola uhradená, tak by si to asi pamätal. Samozrejme, žiadne doklady o tom, že bola cena uhradená, 12 miliónov, nepredložil. Na záver výsluchu len uviedol, že sa pokúsi zohnať doklady k predmetnej veci a spojiť sa s novou majiteľkou, tou šarmantnou Tímeou z Maďarska, za účelom zabezpečenia požadovaných dokladov, čo sa však nepodarilo. Proste účtovníctvo nie. Po tom, ako v tom uznesení na niekoľko strán popisuje vyšetrovateľka skutkový stav, jej právne zhrnutie je pomerne stručné, pomerne stručné. Jedna veta. V princípe vyšetrovateľka tvrdí, že po tom, čo urobila úkony, nezačala trestné stíhanie vo veci, keďže dospela k názoru, že tieto skutočnosti nenapĺňajú znaky skutkových podstát žiadneho trestného činu. Toľko vyčerpávajúca právna úvaha na samotný záver. Proti tomuto škandalóznemu rozhodnutiu NAKA sa rozhodli odvážni zamestnanci Finančnej správy vypracovať sťažnosť. Je to úplne štandardný postup, pokiaľ je trestné oznámenie odmietnuté. Úplne štandardný postup. Sťažnosť bola vypracovaná a bola predložená vedeniu Kriminálneho úradu finančnej správy, ktoré sťažnosť nikdy nepodalo. S dohľadom a dozorom Špeciálnej prokuratúry. Ak je nejaký čítankový príbeh daňového podvodu, čítankový príbeh podvodného uplatnenia nadmerného odpočtu DPH, je to tento prípad. Je to tento prípad. A tým, že je to váš človek, človek, v ktorého byte býva váš premiér – teda ktovie, koho to je byt, ale minimálne formálne to tak vyzerá, že býva v jeho byte – tak túto evidentnú kauzu, kde prišli daňoví poplatníci v jednej transakcii o 2 milióny euro, ste zamietli pod koberec. A to je podľa mňa dôvod, táto kauza a dve ďalšie, ktoré spomeniem, prečo sa bojíte, aby mala opozícia plný počet vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Rovnaký príbeh je príbeh podvodov na DPH na východnom Slovensku. Sú tu medzi nami poslanci, a nehovorím to s veľkou radosťou, ktorí podľa výpovede kľúčového svedka a ďalších dôkazov, ktoré boli zdokumentované v spise, sa podieľali na daňových podvodoch v obrovskom rozsahu. Keďže korunný argument vládnej koalície je, že veď to nie je v princípe žiaden problém, pretože vyšetrovanie začalo za vašej bývalej vlády, tak by som si dovolil odcitovať odvážneho vyšetrovateľa, ktorý prípad vyšetroval a ktorého ste z policajného zboru vyštvali. Dokonca jeden z našich kolegov pán poslanec Buček naňho podával, ak sa nemýlim, aj trestné oznámenie, ktoré preverovala inšpekcia. Na vyšetrovateľa ministerstva vnútra, ktoré vyšetrovalo prípad obrovských dépeháčkarských podvodov na východnom Slovensku. Tento človek je dnes už v civile, lebo nemohol vec vyšetrovať. A k tomu, kedy sa naozaj začalo vyšetrovanie, sa vyjadril aj verejne. Aby sme si povedali jasne. Otázku, ktorú dostal, znela: „Minister Kaliňák hovorí, že vyšetrovanie rozbehol on.“ To je korunný argument vašej obhajoby. Odpoveď vyšetrovateľa znie: „To nie je pravda. Do roku 2011 bolo vyšetrovanie rozbité na viacero paralelných konaní. Až potom som dostal za úlohu zdokumentovať trestné činy Ladislava P. a začalo sa na tom intenzívnejšie pracovať. Všetko bolo pripravené už pred voľbami 2012, teda za ministra Lipšica. Kaliňák s tým nemal absolútne nič spoločné. Akurát sa stal ministrom v čase, keď došlo k obvineniu Chovanca a ďalších ľudí.“ To bolo niekoľko dní po zmene vlády. K tomuto prípadu Chovanec a spol., o ktorom ja budem hovoriť rozsiahlejšie potom na jednotlivých výboroch, sme mali rokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť, ktoré zablokovala predchádzajúca vládna strana ešte pred voľbami. Zvoláme ho opätovne, pretože tu nejde len o jeho výsluch a jeho výpoveď, ktorá mohla byť teoreticky vyfabulovaná. Ten problém je ten, že výsluch Chovanca v tejto kauze a jeho vierohodnosť je potvrdzovaná ďalšími dôkazmi. Inými slovami, keď Chovanec hovorí, aj v rámci tých odposluchov, kedy ide požiadať o vratku, kedy to dohodol, kedy to príde, tak tie vratky naozaj v tie dni proste prišli. To je zdokumentované a potvrdené konkrétnymi ďalšími dôkazmi. Čiže jeho výpoveď, áno, je vierohodná, lebo jej vierohodnosť bola overená ďalšími dôkazmi. Úplne evidentnými a objektívnymi. Kvôli tomu sa podľa mojej mienky vy bojíte dať opozícii adekvátne postavenie vo výbore pre obranu a bezpečnosť, lebo sa bojíte, že by sme tie kauzy proste odhaľovali, hovorili o nich. Budeme to robiť aj tak, veď poznáte rokovací poriadok, môže ísť na výbor aj iný, ktorýkoľvek poslanec. Čiže akože v princípe veľa si nepomôžete vaším rozhodovaním, ale minimálne to robí jednu vec, že nás to trošku približuje k vášmu svetu. Svetu, ktorý je motivovaný strachom a pomstou. A pomsta sa hovorí, že môže byť sladká. A ona asi sladká trošku je v tom úvode. Ale ako povedal raz, a budem ho parafrázovať, minister Churchill, keď ten kalich pomsty pijete až do úplného dna, tak už potom nie je až taký sladký, už je skôr horký. A myslím, že horký nakoniec bude. Posledná kauza, ktorú chcem spomenúť v tomto, pri tomto výbore, je kauza piešťanského cétečka, kde generálna prokuratúra minulý týždeň v stredu zrušila obvinenie obvineným osobám. Pred niekoľkými rokmi, možno to bolo rok a pol dozadu, sme kauzu cétečka, o nej hovorili tuná v tomto parlamente. Odhalil ju jeden z nás, jeden z našich dnešných kolegov, jeden neznámy odvážny lekár, ktorý si povedal, že nechce, aby fungovalo zdravotníctvo tak, ako funguje doteraz, že nechce, aby museli jeho deti z tejto krajiny odísť, lebo tuná, čo nie je prišróbované, sa ukradne a ešte to, čo je prišróbované nakoniec sa ukradne. Úplne všetko. Pokiaľ by sme mali len zdravotnú starostlivosť, ako majú Češi a dáme do zdravotníctva rovnaké peniaze na obyvateľa ako Češi, tak by sme vedeli zachrániť tritisíc ľudských životov, tritisíc ľudských životov pri odstrániteľných úmrtiach len v porovnaní s Českou republikou. To môžu byť aj naši blízki, to môžu byť aj naše deti. Vtedy ľudia stáli v uliciach, padla ministerka zdravotníctva, padla podpredsedníčka parlamentu, padol predseda parlamentu, ale bolo treba ísť ďalej. Dávali sme vtedy s Igorom Matovičom, s Rišom Sulíkom trestné oznámenie. Začalo sa konať. Bola odvážna vyšetrovateľka NAKA, dobre dozorujúci prokurátor z Krajskej prokuratúry v Trnave, vec sa hýbala. Bolo to pred podaním obžaloby. Tesne. Zrazu musel prísť zásah zhora, tentokrát z generálnej prokuratúry. Nie preto, že by obvinené osoby boli veľké ryby, ale podľa mojej mienky preto, že pokiaľ by zistili, že vec ide na súd a že už nad nimi nie je žiadna ochranná ruka mocných tohto štátu, tak by začali rozprávať. Tak by začali rozprávať, ako to je zvykom, a teraz to nehovorím pejoratívne, v princípe v každom trestnom stíhaní zločineckej skupiny nakoniec začnú rozprávať. A to bolo treba zastaviť. A ten motív rozprávania by bol, samozrejme, celkom logický. Prečo by oni si mali ísť odsedieť so sadzbou desať až pätnásť rokov biznis, z ktorého profitoval niekto iný, Medical Group a ostatní? Prečo by to urobili? Takže by rozprávali. A kvôli tomu bolo obvinenie zrušené. Možno nebola symbolickejšia kauza bývalej a dnešnej vlády, lebo tá vláda je v princípe rovnaká, ako bola kauza cétečka, ako bola kauza cétečka. A už aj táto kauza sa zametá pod koberec. To je podľa mojej mienky váš motív hlavný, pán predseda, aby ste v rozpore so zaužívanými zvyklosťami znižovali počet členov kľúčových výborov, v tomto prípade aj výboru pre obranu a bezpečnosť. Veľmi stručne, lebo bude asi kolega Beblavý vystupovať, to sa týka aj výboru finančného. Tam možnože on bude mať lepšie čísla, ale tiež si nepamätám, že by počet členov tohto kľúčového výboru bol jedenásť, ktoré nebolo nikdy v minulosti, pokiaľ sa dobre pamätám. Je to len z toho dôvodu, aby kolega Beblavý, ktorý je jeden z najkompetentnejších poslancov v tejto oblasti, nemohol byť v tomto výbore. A počúvame, počúvame, že aká je koalícia k opozícii ústretová. Napríklad, a tuná by som sa rád k tomu rád vyjadril, asi stručne s tým, že v ústavnoprávnom výbore je pani poslankyňa Macháčková. Pri všetkej úcte, ona tam je za opozíciu, lebo ak by tam nebola za opozíciu, ale bola by to pozícia koaličná, tak je pomer vo výbore 8:5. A to si myslím, že nevie zdôvodniť nikto ani s pomerne elementárnejšími znalosťami matematiky, ako sú znalosti jednoduchého právnika. Čiže tam pomer je 7:6, čo je správny pomer, ale to miesto tým pádom je opozičné miesto, nie koaličné. To nie je vec nejakej akože ó, my sme grandi, nie. Inak by to bolo osem päť, prepánajána. Takže, pán predseda, myslím si, že aj kultúra v Národnej rade sa nie peknými prejavmi úvodnými nastavuje, ale reálnym konaním vládnej koalície. Začínate zle. Priznám sa, že mne to zase až tak žily netrhá, pretože ešte raz, na výbory, dávam taký verejný prísľub, budem sa snažiť chodiť, možno aj ďalší kolegovia, na mimoriadne výbory pre obranu a bezpečnosť práve ku kauzám, ktorých bude určite neúrekom. Takže s týmto ste nič nevyriešili. Len ste sa snažili napnúť svaly a napli ste ich a máte väčšinu a väčšina rozhoduje. Fajn. Aj keď nekorektne, aj keď v rozpore so zaužívanou tradíciou, nevadí. My sa len tak ľahko nedáme a ubezpečujem vás, že tejto vláde, môže mať sto dní na program, môže mať sto dní na vízie, môže mať sto dní na analýzy, ale nedáme vám ani jeden deň na korupčné kauzy a rozkrádanie. To vám sľubujem. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,868,622 |
49 | 2019-09-12 | Autorizovaná rozprava | 154 | Baláž, Vladimír, poslanec NR SR | Vladimír | Baláž | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a aby zákon prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Dajte hlasovať, prosím. | [] | 4,020,647 |
35 | 2014-05-13 | Autorizovaná rozprava | 76 | Kuffa, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Kuffa | poslanec NR SR | No ono v tom § 4 odsek 1 písmeno a) „osobe, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky pred dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza; b) spoluvlastníkovi poľnohospodárskeho pozemku, ak ide o spoluvlastnícky podiel podľa osobitných predpisov“, potom je tam tá blízka osoba, § 116 Občianskeho zákonníka. Ale bude o tom ešte rozprava, v podstate vystúpim ešte v rozprave, keď takto. Ďakujem. | [] | 3,939,515 |
11 | 2012-12-17 | Autorizovaná rozprava | 106 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prajem vám pekný obed. Budeme rokovať o 14.00 hodine o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o potravinách v znení neskorších predpisov a celý blok zákonov, ktoré má minister pôdohospodárstva. (Prerušenie rokovania o 12.31 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) | [
"(Prerušenie rokovania o 12.31 hodine.)",
"(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)"
] | 4,176,947 |
6 | 2024-01-25 | Autorizovaná rozprava | 74 | Šimečka, Michal, podpredseda NR SR | Michal | Šimečka | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Ďalšia otázka je od pána poslanca Janckulíka na ministra dopravy pána Jozefa Ráža, ktorý je opäť zastúpený pani ministerkou zdravotníctva, a tá otázka znie: „Vážený pán minister, na ceste I/78 medzi obcami Lokca – Ťapešovo a koniec obce Zubrohlava smerom na Rabču sa po každom zimnom období vzniknuté výtlky vždy iba lokálne opravia. Súčasný stav cestnej komunikácie je v takom stave, že svojím charakterom ohrozuje bezpečnosť cestnej premávky. Obyvatelia obce Oravská Lesná sa pýtajú, či po tejto zime dôjde k oprave celej súvislej vozovky, alebo sa bude cesta opäť len lokálne opravovať." Pani ministerka. | [] | 4,200,138 |
38 | 2018-11-28 | Autorizovaná rozprava | 289 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | S reakciou, pán poslanec Klus. | [] | 4,088,367 |
58 | 2015-12-01 | Autorizovaná rozprava | 278 | Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR | Tomáš | Borec | minister spravodlivosti SR | Ďakujem. Ja budem veľmi stručný, pani poslankyne, poslanci. Žiaľ, nevypočuli ste výzvu pána poslanca Lipšica, že ide o mimoriadne vážnu tému a že treba byť vecnými. Ale chápem, že sa zvolebnieva a že teda všetci potrebujú povedať niečo, čo má viac politické ako vecné účinky. Ale to nevadí. Keďže sme stále v skrátenom konaní alebo debatujeme o skrátenom konaní, tak k tým vecným výhradám asi nemá zmysel teraz hovoriť, lebo o tom budeme hovoriť znova o chvíľu, ale veľmi stručne aspoň k niektorým veciam sa vyjadrím, čo tu zazneli. Ja chápem, že teda tá téma hodín navyše a podobne je mimoriadne dôležitá, nespochybňujem to, len chcem upozorniť, keďže aj viacerí poslanci, poslankyne, aj pani podpredsedníčka Jurinová a pán poslanec Hlina, pán poslanec Osuský, myslím, spomínali, ako je to teda vlastne v zahraničí, ako je to v Nemecku, vo Veľkej Británii a tak ďalej, chcem upozorniť na jednu vážnu vec, teda keď sa pýtate, ako je to v týchto krajinách. Čiže v týchto krajinách, ktoré som menoval, je možnosť policajného zadržania bez ingerencie súdu 30 dní, vážené panie poslankyne a páni poslanci, 30 dní bez súdu, áno, len pre účely policajného vyšetrovania podozrivého, ktorý je zadržaný. My nie sme v tejto situácii, nenavrhujeme takéto niečo, aj keď musím povedať, že v rámci debaty pri príprave zazneli aj tieto návrhy, pretože sú relevantné a je to prax v iných krajinách, áno. Takže to je, myslím si, dosť dôležité povedať a tu by to malo zaznieť. Preto vás chcem poprosiť, aby ste naozaj vecne zvažovali návrh, ktorý máte pred sebou na skrátené konanie, pretože tie hrozby, ktoré sú tu, ak niekto hovorí, že tu niekto vyvoláva hystériu, dobre, je to jeho názor, myslím si, všetci vidia, čo sa tu deje. Sme v Schengene? Áno, sme tam. To znamená, dnes tu nie je možno žiadny terorista, možno tu niekto je a zajtra tu možno bude sto takých ľudí. Vy to neviete, vy viete, pán poslanec, kde sa nachádza 14-tisíc azylantov, ktorým bol vo Švédsku odmietnutý azyl, kde zmizli, pretože Švédi to nevedia. A neviem to ani ja a asi ani vy to neviete v tejto chvíli. Takže to je len na okraj. A okrem toho dneska Spojené štáty oznámili, že Slovenská republika sa dostáva do skupiny tridsiatich ôsmich štátov, kde bude sprísnené konanie o vstupe do Spojených štátov. Áno, je na to tzv. Visa Waiver Program. A otázka je, že prečo je? A tu by ste si mohli sami odpovedať, pretože vy to viete lepšie, asi ako to vieme my. Takže to je toľko k tomu. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,989,994 |
6 | 2023-12-12 | Autorizovaná rozprava | 33 | Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Vaľová | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Sulík, boli ste pri tom, keď vznikol takýto deficit štátu, to nie je naša kapusta. Samozrejme, ste to nevedeli zvrátiť, ale ku cti vám slúži, viete čo, vždy? Že vy vždy z tej vlády pravicovej zutekáte. Vy zutekáte, lebo vidíte, že je zle. To vám slúži ku cti, lebo ste ekonóm a viete, čo sa deje. Čiže vieme, čo sa dialo v bývalej vláde, ale jedno má, ale aspoň ste potvrdili, že vždy keď zutekáte, je to s vládou zle. A teraz sa pozrime na to, čo váš finančný guru, lebo váš finančný guru je Ivan Mikloš všetkých, čo váš finančný guru robil, keď mal deficit podobný ako teraz šesť, 6,7 my máme 6 % skoro. Tak počúvajte, čo chcel váš finančný guru robiť, aby ste tu nekritizovali túto vládu. Finančný guru pán Mikloš, ktorý je dnes poradca Ukrajiny, povedal: Vážení, potrebujeme zdvihnúť, zdvihnúť zvýšenie sadzieb daní, dépeháčku. Zrušiť sa môžu nižšie sadzby DPH, zo 6 % na 10 pôjdeme hore. Knihy na 19, lieky na 19, zvýšime spotrebné dane na alkohol, tabak či benzín. Tak, vážení, pozor, pozor, myslím si, že my z toho robíme iba malé odrobinky zatiaľ. V oblasti dôchodkov znížime valorizáciu penzií, zvýšime dôchodkový vek a zrušíme vianočný príspevok. A viete, čo chcel váš guru urobiť? Ľuďom, ktorí tu celý život pracovali, všetko vybudovali, tie budovy, ktoré tu dneska stoja, hodnoty, on chcel znížiť dôchodky. Jasné, že na II. pilier nesiahol. Lebo v II. pilieri to bolo jeho ekonomické, kde dal peniaze súkromným spoločnostiam. My ich ľuďom neberieme, my ich vraciame do Sociálnej poisťovni. Chcel zrušiť ľuďom dôchodky, ktorí celý život robili. A viete, čo sa stalo? Že v Česku to chceli urobiť a dali to protiústavné. Tak pán guru povedal, že nemôžme ľuďom znížiť dôchodky, lebo je to protiústavné, ale zdvihneme im všetky dane, poplatky, urobíme všetko, čo sa dá, alkohol, tabak, knihy, lieky, lebo konsolidujeme financie. | [] | 3,997,829 |
45 | 2019-05-15 | Autorizovaná rozprava | 236 | Štarchoň, Peter, poslanec NR SR | Peter | Štarchoň | poslanec NR SR | Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. | [] | 3,951,586 |
18 | 2020-12-10 | Autorizovaná rozprava | 9 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu a zároveň vás chcem informovať, že, pardon, písomne sa prihlásili štyria páni poslanci, pán Boris, pán poslanec Boris Susko za poslanecký klub SMER – SD a potom písomne pán poslanec Šutaj Eštok, pán poslanec Svrček a pán predseda ústavnoprávneho výboru Vetrák. Takže ako prvému udeľujem slovo pánovi poslancovi Suskovi, nech sa páči. | [] | 4,152,238 |
75 | 2022-10-20 | Autorizovaná rozprava | 367 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Ďakujem, pán navrhovateľ, teraz zas pani poslankyňa Zita Pleštinská bude informovať ako spravodajkyňa za výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj o spravodajskej informácii. | [] | 3,937,265 |
61 | 2002-07-09 | Autorizovaná rozprava | 13 | P. Prokopovič, poslanec: | P | Prokopovič | poslanec | Predložený návrh, tlač 1638, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 2. júla 2002 a zaradený na rokovanie 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh rozhodnutím č. 1829 z 2. júla 2002 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s termínom na prerokovanie ihneď s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá uvedený výbor správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca určeného gestorského výboru Národnej rady predkladám stanovisko gestorského výboru, ktorý uznesením č. 851 z 2. júla 2002 zobral na vedomie návrh spôsobu privatizácie Slovenských elektrární, a. s., a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh spôsobu privatizácie Slovenských elektrární, a. s., zobrať na vedomie a prijať k tomu príslušné uznesenie. V súlade s § 80, ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady budem odporúčať po rozprave prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave predložený návrh vlády zobrala na vedomie. Prosím, vážený pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu o návrhu vlády. M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcu. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Keďže som nedostal písomne žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kolegyne, kolegovia, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Bohunický. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok. Pán kolega Bohunický, nech sa páči, máte slovo. P. Bohunický, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, energetika je v každej krajine najviac investične náročné odvetvie. Je takmer najdôležitejším odvetvím, ktoré ovplyvňuje chod hospodárstva, ale aj celej spoločnosti. Spôsob privatizácie Slovenských elektrární, ako ho navrhuje vláda Slovenskej republiky, nie je koncepčným prístupom k riešeniu problémov, ktorými trpí energetika. Tým sú vysoká zadlženosť, krížové dotácie, nedostatočná platobná disciplína. Navrhovaný spôsob privatizácie Slovenských elektrární nekopíruje súčasné celoeurópske trendy v energetike. Nimi sú hlavne integrácia celého hodnotového reťazca s cieľom využiť čo najlepšie možné efekty zo synergie. Netreba preceňovať význam liberalizácie trhu s elektrickou energiou, pretože iba určitá časť výroby sa môže považovať za aktivitu podliehajúcu konkurencii a je potrebné sa zaoberať otázkami bezpečnosti, spoľahlivosti pri dodávke elektriny. Takmer škandalózne sa v materiáli, ktorý odsúhlasila vláda Slovenskej republiky, objavujú medzi potenciálnymi privatizérmi firmy ako napríklad EON, EDF a RWE, ktoré už čiastočne vlastnia naše distribučné spoločnosti. Veď predsa reštrukturalizácia energetiky, ktorú nám tu takmer pred rokom zdôrazňoval pán minister Harach, mala jeden z cieľov práve oddeliť výrobu, prenos a distribúciu. Nepochopiteľne diskriminačný prístup k domácemu výrobcovi, ktorému bolo zabránené zúčastniť sa privatizácie distribučných spoločností, čo mediálne škandalizoval podpredseda vlády Ivan Mikloš, vyznieva v súčasnosti takmer ako výsmech a nesvedčí o dobrej, koncepčnej práci ministerstva hospodárstva. Rozdeľovať energetiku na jadrovú, vodnú a klasickú nemá pre zákazníka žiadny význam, pretože on nedokáže dobre identifikovať, akú elektrinu používa. Avšak takéto rozdeľovanie súvisí so stratou synergických efektov, a teda negatívne ovplyvní koncovú cenu. Usporiadanie energetiky, aké presadzuje ministerstvo hospodárstva aj prostredníctvom vyjadrení štátneho tajomníka pána Sabola, nemá v súčasnej Európe príklad, kde sa výroba integruje do väčších a väčších celkov. Takýto vážny krok, akým je privatizácia slovenských elektrární, ktoré majú majetok v účtovnej hodnote takmer 150 mld. Sk, by mal byť posúdený aj z pohľadu posúdenia štruktúr energetiky v Európe. Nič sa nehovorí o tom, že väčšina energetických firiem je vertikálne integrovaná a už umiestnené firmy RWE, EON, EDF sú vo svojich krajinách monopolom, ktoré majú vo svojom vlastníctve kompletný hodnotový reťazec, teda výrobu, prenos a distribúciu. Prečo na Slovensku pristupujeme k energetike diametrálne odlišne? Slovenské elektrárne v súčasnosti vykonávajú pre štát činnosti, ktoré priamo nesúvisia s výrobou, a to hlavne sociálne riešenie zamestnanosti na Hornej Nitre, likvidácia jadrovej elektrárne A1, ktorá bola spoločným československým projektom, krížové dotácie medzi jednotlivými odberateľskými skupinami a iné činnosti, súvisiace s uviaznutými nákladmi v celkovej výške 44 mld. Sk. V návrhu spôsobu privatizácie Slovenských elektrární, a. s., sme si mohli prečítať, že tieto aktivity musia byť riešené iným spôsobom, a nie cez energetiku, čo možno považovať za správny postoj, avšak materiál už nehovorí nič o tom, ako sa tieto aktivity budú ďalej riešiť. Pritom ide o nemalé sumy v hodnote niekoľko desiatok miliárd slovenských korún. Záver: Materiál o návrhu spôsobu privatizácie slovenských elektrární vyznieva veľmi kontroverzne, ako by sme sa za každých okolností chceli zbaviť energetiky, a to bez ohľadu na to, kto bude vlastníkom, aké bude usporiadanie, ako bude zabezpečená dostatočná spoľahlivosť, ako budeme mať vôbec možnosť ovplyvňovať energetickú budúcnosť krajiny. Pripadá mi to ako paralela so starou dievkou - nech sa už len rýchlo vydá, to je jedno, za koho. Privatizácia môže vyriešiť rôzne problémy. Nemôže byť však považovaná za všeliek. Bolo by žiaduce materiál dopracovať o kapitolu riziká privatizácie, ktorej obsahom by bolo posúdenie súčasného prebytku disponibilného výkonu v Európe z pohľadu zvyšovania spotreby elektriny na Slovensku a v zahraničí. Dopad na koncovú cenu z dôvodu návratnosti investície potenciálneho privatizéra. V Maďarsku napríklad nastalo zvýšenie koncovej ceny po privatizácii 2,2-krát. Technické dopady z rozdelenia Slovenských elektrární, a. s., v prípade, že budeme privatizovať po elektrárňach. Dopady na zamestnanosť, hlavne na sekundárnu a terciárnu, dopady na zahraničnú obchodnú bilanciu z krátkodobého a dlhodobého pohľadu, posúdene prístupu nového vlastníka do energetiky, posúdenie energetickej situácie z 5- až 10-ročného výhľadu spotreby elektriny, dostupnosť primárnych palív na Slovensku a v okolitých krajinách ako potenciálnych konkurentov a v neposlednej miere vplyv na životné prostredie. Dovoľte mi, aby som preto podal návrh na uznesenie, ktorý odovzdám písomne, ktorý som vlastne prečítal. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky dopracovať materiál o kapitolu riziká privatizácie v nasledovnej štruktúre, tú štruktúru som už prečítal, takže odovzdám pánu spravodajcovi návrh na uznesenie. M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pán kolega, za vaše vystúpenie. S faktickou poznámkou sa nehlási nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca? Nech sa páči, máte slovo. Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, len veľmi krátko budem reagovať vzhľadom na to, že ide o dlhodobejší proces, určite sa aj budúca Národná rada bude možno ešte nie na jednom zasadnutí venovať vlastne finálnej etape parciálnej, čiastočnej privatizácie Slovenských elektrární, ale ohradzujem sa proti tomu, že by prístup vlády či ministerstva hospodárstva bol nekoncepčný. Nakoniec v Národnej rade bola predložená energetická politika vlády Slovenskej republiky, ktorá predpokladala reštrukturalizačné, transformačné a aj privatizačné kroky v elektroenergetike spôsobom, akým ich nakoniec aj vláda Slovenskej republiky realizovala, ako ich ministerstvo hospodárstva v spolupráci so zainteresovanými rezortmi, Fondom národného majetku nakoniec aj pripravilo. Vôbec už by som nehodnotil, že sa nejakým spôsobom škandalózne objavujú mená renomovaných svetových európskych spoločností, ktoré prejavujú záujem o vstup aj do Slovenských elektrární, ktoré prejavovali záujem aj o vstup do rozvodných podnikov, a nakoniec aj v medzinárodnom tendri a medzinárodnej súťaži uspeli. Bude, samozrejme, vecou ďalších krokov privatizácie, a to pán poslanec má zas pravdu, keď aj on stavia otázku, akým spôsobom sa vlastne stanoví kritérium, podľa ktorého by ten, ktorý má istý podiel v distribúcii, sa mohol podieľať aj na výrobe. Na jednej strane si uvedomme, že štát má 51 % vo všetkých distribučných podnikoch a zostane mu 51 % aj v Slovenských elektrárňach. Má teda výraznú a jasnú, podľa našej legislatívy, našich zákonov majoritu akcionársku, ktorá mu umožňuje nieže ovplyvňovať, ale priam realizovať všetky strategické kroky, ktoré bude potrebné realizovať. Na to má silu majoritného akcionára. Po prvé. Po druhé, na rozdiel od niektorých krajín v strednej Európe, ktoré menoval pán poslanec Bohunický alebo ktoré sa aj často objavujú v dennej tlači, ako je porovnávanie so situáciou v Českej republike. V Českej republike predsa došlo k privatizácii distribučných podnikov tak elektrárenských, ako plynárenských spôsobom, ktorý oni sami už vtedy videli ako problémový, keď sa u nás, dnes po našom povedané vyššie územné celky dostávali k balíkom, a mestá, a tieto boli naďalej predávané potom alebo sa s nimi obchodovalo a česká vláda a české ministerstvo priemyslu a obchodu bolo nútené robiť kroky, aby si obnovilo majoritu v niektorých kľúčových častiach elektroenergetiky. Tou kľúčovou časťou, či chceme, či nechceme, je transmisia, teda prenosová sústava a dispečing. Zatiaľ má Slovenská republika stopercentne v rukách a podľa môjho, dovoľte mi povedať, osobného názoru, pretože to bude predsa len v kompetencii vládnych a iných orgánov budúcnosti, by táto majorita v rukách mala zostať dovtedy, pokiaľ nebudú vytvorené všetky pravidlá a nebudú fungovať všetky pravidlá trhu s energiami. To znamená na jednej strane pravidlá pre výrobcov elektrickej energie, na druhej strane pravidlá pre distribútorov elektrickej energie a na tretej strane pravidlá pre obchodníkov s elektrickou energiou. To je nástroj, by som povedal, technicko-štrukturálny, ktorý v rukách Slovenská republika, vláda, štát, použijem tento termín, má. Okrem toho má v rukách nástroje, z ktorých časť je už vytvorená, legislatívne, to znamená zákon o regulácii v sieťových odvetviach a z neho vyplývajúce inštitucionálne, ako je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý môže výrazne ovplyvňovať podmienky tak, aby do istej miery vytváral vhodnú klímu pre domáceho výrobcu. Kroky, ktoré v koncepčnej oblasti, pán poslanec, a to sa neurazte, ale čokoľvek by ste mohli vyčítať, ale tu sa predsa len musím ohradiť, kroky koncepčné, ktoré boli pripravené a ktorých realizácia a praktické uvedenie do života, no veď to nie je taký jednoduchý systém, elektroenergetika si určite vyžiada aj dlhšie obdobie, ako je funkčné obdobie jednej vlády. Objektívne si tieto kroky a ich praktická realizácia v živote vyžiadajú takéto dlhšie obdobie. Tieto kroky zakladajú dostatočne dlhý čas na to, aby, opakujem, na jednej strane výrobca mal vytvorený časový, legislatívny priestor, aby sa etabloval už v nových podmienkach postupne, podčiarkujem slovíčko postupne sa liberalizujúceho trhu a na druhej strane, aby bol vytvorený dostatočný tlak a priestor pre vznik konkurencie a pre tlak na výrobcu, na distribútorov, aby takéto kroky vnútornej reštrukturalizácie, ktorá, si myslím, že aj nastúpila a aj nové vedenie alebo teda vedenie Slovenských elektrární uskutočnilo enormný kus roboty. A to aj pri tejto príležitosti chcem oceniť z hľadiska vnútornej stability, vnútornej efektívnosti Slovenských elektrární, ale aj činnosti do vonkajšieho energetického priestoru. Ja som ich chápal, nebolo pre nich jednoduché zbavovať sa, povedzme, alebo odovzdávať také aktíva, alebo taký majetkový podiel, aký tvorí slovenská prenosová sústava, ani nie tak z hľadiska objemu prostriedkov, ako by som povedal skôr z hľadiska významu tejto akciovej spoločnosti teraz alebo keď chceme, tohto závodu vtedy, v akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne, a myslím si však, že sa to urobilo dobre, a to je ten rozdiel oproti Českej republike napríklad, len pre zaujímavosť, kde Česká republika nemala majoritu nad prenosovou sústavou a túto majoritu sa snažila dosiahnuť tým, že, na jednej strane, pretože ona stratila aj majoritu v distribučných podnikoch, tak sa snažila si zabezpečiť cez ČEZ vlastne akýsi majoritný vstup, alebo aspoň rozhodujúci, alebo kontrolný vstup do distribučných podnikov. Ale, dámy a páni, my ho máme! My máme 51 % v jednej časti a 51 % vo výrobe. Kedykoľvek môže štát cez svojich zástupcov použitím zákonov, ktoré má k dispozícii a ktoré môže tvoriť, regulovať celý proces elektroenergetiky tak, aby bol na prospech tých troch pilierov, o ktorých hovorí, a myslím si, že aj budúca vláda bude hovoriť vo svojej energetickej politike. To znamená trvalo udržateľný rozvoj, bezpečné zásobovanie a rozvoj vlastného sektora energetického, na prospech Slovenskej republiky a na prospech zákazníkov. A úplne naposledy, prosím, všetky tieto kroky sa robia predovšetkým, to ja musím vždy narovinu povedať, s ohľadom na zákazníka. Je jedno, či tým zákazníkom je domácnosť alebo je ním priemysel a rovnako výrobcovia u nás, a to je jedno, či to budú noví výrobcovia cez kogeneračné jednotky a podobne, malé vodné elektrárne si budú musieť uvedomiť, že musia vyrábať konkurencieschopným spôsobom. Veľmi dôležitá bola poznámka o tej celoeurópskej integrácii. Určite aj po novej situácii, tak ako sa ona prejavila teraz vo vzťahu medzi Ruhrgaz-om a EON-om, sa aj my budeme týmto spolu s týmito veľkými investormi zaoberať. Ja som požiadal o stanovisko, predovšetkým spoločnosť EON, aby sa vyjadrili k tejto novovzniknutej situácii z hľadiska jej vzťahu k novým akvizíciám vlastne, ktoré robia v energetike Slovenskej republiky. Dôležité je, a to ste nepovedali, pán poslanec, alebo možno to tak nevyznelo, že k tej integrácii nedochádza len regionálnym spôsobom, ale že k tej integrácii dochádza, dá sa povedať, celoeurópskym spôsobom, čo nemusí však znamenať, že to je fyzicky kompaktná spoločnosť z pohľadu jej umiestnenia, na teritóriu Európy. A z tohto pohľadu ak pristúpite k integrácii, tak naopak, pán poslanec, my tie integračné ambície napĺňame, my spájame časti našej elektroenergetiky integrujúcim spôsobom s tými najvýznamnejšími spoločnosťami na teritóriu Európskej únie a verím, že na tom teritóriu, ktorého členom a právnym subjektom takpovediac v budúcnosti bude aj Slovenská republika. Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že návrh uznesenia, ktorý predložil pán poslanec z pohľadu predkladateľa materiálu, akceptujem a prihováram sa za to, aby takéto uznesenie Národná rada prijala, a nerobím to preto, že to bude predkladať budúca vláda, predpokladám, zhodnotenie tých rizík, ale určite budú vždy ďalej a ďalej spresňované. Ako jeden príklad ešte na záver mi dovoľte uviesť, a to sú uviaznuté náklady, nespracovaná štúdia na uviaznuté náklady. Prebehlo množstvo konzultácií v Európskej únii, postupne sa spresňuje objem uviaznutých nákladov a hľadáme tak finančné, ale najmä legislatívne, dobré legislatívne riešenie uviaznutých nákladov. Objem, v akom sú uviaznuté náklady, ale aj celkové úverové portfólio Slovenských elektrární bude určite efektívnejšie riešiteľné v rámci procesu vstupu silného investora respektíve investorov do Slovenských elektrární. Ďakujem za pozornosť. M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám za vystúpenie, pán minister. Pán spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem vám. Prerušujem rokovanie o tomto našom bode programu. Teraz pokračujeme druhým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1402 a informáciu o výsledku rokovania výborov máte ako tlač 1402a. Teraz dávam slovo poslankyni pani Kataríne Tóthovej a prosím ju, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnila, ale vidím, že kolegyňa sa momentálne nenachádza v rokovacej miestnosti. Poprosím pani poslankyňu, ak sa pripravuje v klube, aby prišla do rokovacej miestnosti. Nevidím tu ani pána poslanca Kresánka. A ten je tu, pardon. Vždy to zle prečítam. Mýlim si vás k Kresákom, a pritom mám okuliare. Minule som nemal. Takže dámy a páni, nedá sa nič robiť, budeme musieť pokračovať ďalej druhým čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského a Petra Tatára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov v znení neskorších predpisov. (Hlas v rokovacej sále.) Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1406 a spoločnú správu výborov, schválenú gestorským výborom, máte ako tlač 1406a. Teraz dávam slovo poslancovi Petrovi Tatárovi a prosím ho, aby návrh zákona odôvodnil. P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi v krátkosti predložiť poslanecký návrh novely zákona o súdoch a sudcoch, ktorého zmyslom je naplnenie pravidla, aby každý mal zákonného sudcu a aby sa, jednoducho, tak ako je to v zmysle dôvodovej správy, ale zároveň aj tých rokovaní, ktoré mali, ale najmä gestorský výbor, tak predkladám v druhom čítaní tento návrh zákona a prosím o jeho podporu a vlastne týmto odovzdávam slovo spravodajcovi. Ďakujem pekne. M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne za uvedenie návrhu zákona. Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi ústavnoprávneho výboru pánovi Petrovi Brňákovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán kolega. P. Brňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte, aby som oznámil spoločnú správu alebo stanovisko gestorského výboru k predmetnému návrhu poslaneckej novely zákona. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor zaujal k tomuto návrhu zákona stanovisko a v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky podáva spoločnú správu. Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 11. apríla 2002 pridelila predmetný návrh poslaneckej novely zákona na Petra Osuského a Petra Tatára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov trom výborom Národnej rady Slovenskej republiky - ústavnoprávnemu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva. Všetky tri výbory prerokovali uvedený návrh v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanoviská v zmysle ustanovenia § 75 ods. 2 zákona NR SR o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K návrhu poslancov tohto poslaneckého návrhu novely zákona prijali určené výbory nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 932 z 3. mája 2002 odporúča, po prvé, Národnej rade Slovenskej republiky nepokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona v súlade s ustanovením § 79 ods. 4 písm. f) zákona NR SR o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Odporúča, po druhé, predkladateľom Petrovi Osuskému a Petrovi Tatárovi vziať späť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov z dôvodov, že v predmetnej veci ide o duplicitnú právnu úpravu, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva svojím uznesením neprijal platné uznesenie, nakoľko prednesený návrh nepokračovať v rokovaní podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku nepodporila potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Posledný, výbor pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením odporučil Národnej rade Slovenskej republiky nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Na základe uvedených stanovísk, keďže doteraz nebolo naplnené odporúčanie ústavnoprávneho výboru smerujúce k predkladateľom, aby uvedený návrh stiahli späť, odporúča postupovať v zmysle návrhu pod bodom 1 a zároveň pod stanoviskom, ktorý vyjadruje aj výbor pre obranu a bezpečnosť, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona. Toto stanovisko aj gestorské stanovisko bolo prijaté riadnym uznesením a v rámci rokovania ústavnoprávneho výboru. To je všetko, pán predsedajúci. M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcu. Otváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Keďže som nedostal písomne do rozpravy žiadnu prihlášku, pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Ak to tak nie je, uzatváram rozpravu o tomto bode rokovania a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode. (Hlas v rokovacej sále.) Dámy a páni, teraz nasleduje čítanie, druhé čítanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1412 a informáciu o výsledkoch rokovania výborov máte ako tlač 1412a. Teraz dávam slovo poslancovi Malchárkovi a prosím ho, aby návrh zákona odôvodnil. J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení poslanci, dámy poslankyne tu nie sú, alebo už je? Rozhodol som sa zhruba viac ako po troch rokoch opäť sa vrátiť k novele zákona o daniach z príjmov v niektorých bodoch, ktoré už boli upravované v priebehu tohto volebného obdobia. V prvom bode tohto zákona sa venujem takzvanej dani zo straty, ktorá bola odsúhlasená už, jej zrušenie bolo odsúhlasené v zákone, ktorý predkladal pán poslanec Slafkovský s pánom poslancom Kužmom. Takisto som hlasoval za toto zrušenie dane zo straty. Pre prípad, že by práve ten ich zákon nebol priechodný alebo by neprešiel, tak som mal pripravenú kompromisnú formuláciu, ktorá je momentálne bezpredmetná. A je na dohode potom s predsedajúcim, akým spôsobom ju stiahnem alebo mám predložený pozmeňujúci návrh, ktorý môžem predniesť potom v rozprave a nakoniec snemovňa rozhodne o tomto stiahnutí týmto spôsobom, alebo možno bude stačiť len moje vyjadrenie o tom, že tento tohto zákona sťahujem. Ale čo je dôležitejšie v tejto malej novielke zákona o daniach z príjmov číslo 366/1999, je takzvané zvýšenie limitov odpisov motorových vozidiel, ktoré využívajú daňovníci pravidelne aj na účely, ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb, a to z pôvodných 450 000 na 800 000 Sk pri priamom nákupe a z 550 000 na 950 000 Sk pri lízingu. Tieto takzvané odpisové limity pre nákup osobných automobilov, ktoré sa v mnohých krajinách západnej Európy vôbec neuplatňujú, ani nie sú známe, v niektorých zase majú podstatne vyššiu, niekoľkonásobne vyššiu hodnotu, sú neodôvodnene reštriktívne. Na základe tohto podnikatelia nie sú motivovaní investovať do nákupu bezpečnejších a kvalitnejších automobilov, pričom táto skutočnosť sa negatívne odráža na technickom stave motorových vozidiel jazdiacich na území Slovenskej republiky. A, samozrejme, aj na bezpečnosti všetkých účastníkov cestnej premávky. Jedným z hlavných argumentov predovšetkým bývalej ministerky financií pani Schmögnerovej bol práve nízky príjem do štátneho rozpočtu, možný nižší príjem do štátneho rozpočtu, ale realita práve po zvyšovaní týchto limitov ukázala už v tomto volebnom období po prvom roku tejto koalície, že presný opak je pravdou, že reštrikcia naopak znižuje príjmy do štátneho rozpočtu, ktoré sa pozitívne prejavujú práve vo výbere cla, DPH a spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív, cestnej dane a ďalších. Rozhodol som sa pre predloženie tohto návrhu zákona preto, že si myslím, že u drvivej väčšiny poslancov Národnej rady nájde táto zmena zákona podporu. Preto prosím, aby ste v druhom čítaní a samozrejme aj v treťom čítaní tento zákon podporili. Len pripomeniem, že v gestorskom výbore aj vo výbore pre privatizáciu a podnikanie tento zákon našiel podporu a je doporučený na schválenie Národnou radou Slovenskej republiky. Ďakujem pekne. M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za uvedenie návrhu zákona. Prosím teraz pána poslanca Maňku, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby aj odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán kolega, nech sa páči. V. Maňka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto informáciu výborov: Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2059 zo dňa 11. apríla 2002 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, tlač 1412, týmto výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tlači č. 1412 stanoviská poslancov v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská, po prvé, odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 956 zo dňa 3. mája 2002, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 761 zo dňa 25. apríla 2002. Ústavnoprávny výbor neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, pretože nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedených pod bodom III, nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k tlači č. 1412, vyjadrených v ich uzneseniach, ktoré sú uvedené pod bodom III, tieto informácie, a v stanoviskách poslancov gestorského výboru, ktoré budú vyjadrené v rozprave, neschválil uznesením spoločnú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1412. Predmetná informácia výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu, tlač č. 1412, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 970 zo dňa 14. mája 2002. Výbor ma poveril, aby podľa § 80 ods. 2, § 81 ods. 2 a § 82, § 83, § 84 príslušné odseky som podal túto informáciu a predložil návrh na ďalší postup. K tomuto všetkému musím ešte povedať, že je potrebné, aby vystúpil poslanec Národnej rady v rozprave, aby predložil pozmeňujúci návrh kvôli tomu, že dnes sme už prijali, schválili sme návrh zákona, ktorý odstraňuje daň zo straty. Nie je možné, aby navrhovateľ stiahol túto časť zo zákona, to nie je legislatívne možné. Čiže je potrebné riešiť to v rozprave a predniesť pozmeňujúci návrh, v ktorom sa táto časť vypustí zo zákona. Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem. M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za upozornenie. Skutočne je to tak. Otváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Malchárek, pán poslanec Prokopovič, nech sa páči. J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, tak ako naznačil pán kolega, poslanec Maňka, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorým, po prvé, vypúšťa sa bod 1 návrhu, ktorý hovorí o tom, že nechceme zmeniť už teraz novelizovaný zákon o dani zo straty, ktorý sa podarilo prijať pred pár hodinami a ktorý bol z dielne pána poslanca Slafkovského a pána poslanca Kužmu. Ostatné body tohto návrhu zákona o dani z príjmov zostávajú nedotknuté. Samozrejme, že súhlasím aj s prípadnými legislatívnotechnickými pripomienkami legislatívneho odboru Národnej rady. Ďakujem pekne. M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. V tomto momente prerušujem rokovanie o tomto bode programu, nakoľko, skutočne, sú tam niektoré závažné... Aby sme nedajboh zase nevyprodukovali nejaký nepodarok. Čiže je prerušená rozprava, ale je prerušené aj rokovanie o tomto bode programu. Ak budeme pokračovať v rokovaní, tak bude pokračovať vo svojom vystúpení pán poslanec Propokovič. Tak sme sa dohodli, áno? Ďakujem. Teraz nasleduje druhé čítanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alexandra Slafkovského na vydanie zákona o vojnových hroboch. Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1395 a spoločnú správu výborov, schválenú gestorským výborom, máte ako tlač 1395a. Tu ma požiadal o vystúpenie predseda gestorského výboru pán Dušan Kovačič. Pán predseda, máte slovo. D. Kovačič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, výbor neprerokoval gestorskú správu z dôvodov, že neboli predložené správy výborov. Niektoré výbory prerušili rokovanie o tomto návrhu, preto by som odporúčal a žiadal, aby bol odsúhlasený návrh, aby sme uvedený bod programu prerokovali v piatok ako bod č. 1 po odstránení tých nedostatkov, ktoré som uviedol. Ďakujem. M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, čiže skutočne z objektívnych dôvodov nemôžem pokračovať ďalej v našom rokovaní. Budeme sa musieť vrátiť k tomuto návrhu zákona. Len neviem teraz si dobre predstaviť, či môžeme presne určiť, o tom by sa malo hlasovať, či od 10.00 v piatok, ale ak by bol všeobecný súhlas, nemusíme hlasovať. Áno, vidím, že je tu všeobecný súhlas, takže v piatok o 10.00 h. (Hlasy v rokovacej sile.) Takže opäť trošku zmeny. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie zákona o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäte národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa). Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1398 a spoločnú správu výborov, schválenú gestorským výborom, máte ako tlač 1398a. Teraz dávam slovo poslancovi Langošovi a prosím ho, aby návrh zákona uviedol a odôvodnil. Nech sa, páči pán kolega, máte slovo. J. Langoš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, dámy a páni, ja zopakujem dôvody, ktoré ma viedli k predloženiu takéhoto návrhu zákona a nakoniec budem komentovať zmeny, ktoré sú v spoločnej správe výborov, ktorú predkladá spravodajkyňa za gestorský výbor, ktoré z toho pôvodného znenia robia zákon, ktorý je v súlade s naším právnym poriadkom. Poviem štyri zásadné dôvody pre potrebu prijatia takéhoto zákona. Prvý dôvod. Štátna bezpečnosť nebola orgánom štátu, ale orgánom komunistickej strany. Dovoľte, aby som citoval z dvoch dokumentov dobových z roku 1951, z prejavu ministra národnej bezpečnosti Ladislava Kopřivu k veliteľom piatych oddelení, to je operatíva Štátnej bezpečnosti, KV ŠtB z 5. januára 1951. Príznačný citát. „Ministerstvu národnej bezpečnosti dala naša komunistická strana a vláda ako hlavnú úlohu strážiť vymoženosti nášho ľudovodemokratického poriadku, odhaľovať agentov cudzích spravodajských služieb a vnútornú reakciu a v súvislosti s tým ochraňovať vedúcich pracovníkov strany a vlády.“ Druhý citát je zo smerníc pre prácu druhého oddelenia Krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti, ktoré vydal 18. júna 1951 veliteľ Štátnej bezpečnosti podplukovník Jaroslav Hora. Citujem: „Zo zasadnutia ÚV KSČ a vývoja posledných udalostí vyplývajú pre nás konkrétne úlohy. Boj proti trockistom, nepriateľom v strane, buržoáznonacionalistickým živlom, dedinským boháčom, protištátnym skupinám politického podzemia, cirkevnej hierarchii, teroristom a rozširovateľom letákov. Preto je nevyhnutné vybudovať kvalitné agentúrne siete, zlepšovať pracovné metódy, vyhľadať a odborne spracovať nové robotnícke kádre.“ Teda Štátna bezpečnosť bola orgánom komunistickej strany. Druhý dôvod. Príslušníci represívnych orgánov totalitného štátu nemajú slúžiť v bezpečnostných orgánoch demokratického štátu. Ak budeme zhovievaví pri práci bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti vo verejnej službe, potom sa však nevyhnutne táto podmienka musí vzťahovať na tajné služby, ktoré nie je možné občiansky kontrolovať. Ohrozenie záujmov štátu spočíva vo vyzrádzaní a obchodovaní so strategickými utajovanými národnobezpečnostnými informáciami a obchodnými informáciami, získavanými zneužívaním utajovaných prostriedkov práce tajnej služby. Tretí dôvod. Kádroví pracovníci štátnej bezpečnosti boli priamo riadení, niektorí v intenzívnom pracovnom styku, s príslušníkmi sovietskej GRU a KGB. Zotrvávanie Slovenskej republiky v tomto riziku ohrozuje naše členstvo v NATO. Štvrtý dôvod. Účinnosť práce tajných služieb v demokratickom právnom štáte v podstatnej miere závisí na ich dôveryhodnosti v spoločnosti. Tých niekoľko desiatok príslušníkov Štátnej bezpečnosti v tajných službách Slovenskej republiky nestojí za to, aby ohrozovali dôveryhodnosť tajných služieb. Urobme už konečne raz koniec podozrievaniu. Dámy a páni, v spoločnej správe sú pozmeňujú návrhy k môjmu návrhu zákona, ktoré spočívajú na zavedení nového mechanizmu. Riaditeľ Slovenskej informačnej služby alebo minister obrany pre svoje tajné služby, vojenské tajné služby, požiada Národný bezpečnostný úrad, aby preveril na podmienku spoľahlivosti každého z príslušníkov týchto služieb, ktorí boli podľa ustanovenia § 1, ktorí boli kádrovými pracovníkmi bezpečnostných orgánov štátu v rokoch 1948 - 1989. Ak Národný bezpečnostný úrad vydá súhlasné stanovisko k podmienke spoľahlivosti, potom príslušný príslušník Slovenskej informačnej služby alebo vojenského spravodajstva môže naďalej slúžiť a už definitívne má potvrdené miesto v tajných službách. Ak však Národný bezpečnostný úrad v konkrétnom prípade príslušníka SIS alebo vojenského spravodajstva nevydá dobrozdanie o dôveryhodnosti, potom tento príslušník, navrhuje sa, aby do troch mesiacov mohol požiadať o ukončenie služobného pomeru a budú mu vyplatené všetky náležitosti. Ak takýto nepreverený príslušník SIS alebo vojenského spravodajstva nevyužije túto možnosť, potom bude prepustený a odchodné sa zníži o jednu tretinu. Preto prosím, aby ste pri hlasovaní podporili všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe výborov pripravené na hlasovanie. Ďakujem pekne za pozornosť. M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pán kolega, za odôvodnenie návrhu zákona. Teraz dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni z výboru pre ľudské práva a národnosti poslankyni Marcele Pčolinskej a prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Pani kolegyňa, máte slovo. | [
"(Hlas v rokovacej sále.)",
"(Hlas v rokovacej sále.)",
"(Hlasy v rokovacej sile.)",
"(zákon o pamäti národa)"
] | 3,958,058 |
46 | 2015-02-12 | Autorizovaná rozprava | 23 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Nechce zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony . Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1288, spoločná správa výborov má tlač 1288a. Opäť dávam slovo pánovi ministrovi zdravotníctva, aby vládny návrh zákona odôvodnil. | [
"(Reakcia spravodajcu.)"
] | 4,094,546 |
58 | 2022-02-22 | Autorizovaná rozprava | 138 | Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR | Ladislav | Kamenický | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Zareagujem na pána Kazdu. Pán Kazda, toto sú oficiálne legálne odposluchy OČTK, ktoré boli získané úplne legálnym spôsobom, ja neviem, čo tu spochybňujete. No my tu, samozrejme, tie samotné nahrávky sa budú čítať pravdepodobne na súde alebo teda určite sa budú počúvať. Ale vy tu obhajujete, v podstate úlohou obhajoby týchto zločincov je to, aby spochybňovali jednotlivé dôkazy. A vy tu obhajujete obhajobu týchto pánov, čo tu nastvárali tieto obludnosti. To je, to je strašné. A čo sa týka samotných, nemôžte spochy... Keď začneme spochybňovať odposluchy OČTK, tak každý jeden zločinec, ktorý bude nachytaný a budú mu urobené odposluchy, tak povie, viete čo, my sme to tak len tak formálne medzi sebou sa bavili a toto nie je žiaden dôkaz. Toto nespochybňujme, lebo potom skutočne právny štát na Slovensku nemôže fungovať. Takto to proste nie je. My sme tu neni súd. Ten súd bude počúvať tie záznamy. Ale keď ja si spomínam, ako pán Kubina spomínal, že niečo tam neni presné. On počul tie odposluchy? Opýtajte sa pána Kubinu a spol., keď teda tvrdia, že nie sú, nie sú také, aké sú v tomto zázname. Ja si nemyslím, že Generálna prokuratúra by si dovolila urobiť nejaké odpos... teda prepisy odposluchov nejakým nekorektným spôsobom. To by si asi nikto nelajsol, ja tomu neverím. Je samozrejmé, že pri samotných odposluchoch, ja som presvedčený, že sa to potvrdí, že aj z tej dikcie hlasu, ako to tí ľudia hovorili, sa jasne dokáže, že konšpirovali, že robili, manipulovali vyšetrovanie a že útočili na pani Santusovú, ktorá bola nevinná v týchto veciach. | [] | 3,873,751 |
9 | 2024-02-08 | Autorizovaná rozprava | 250 | Gašpar, Tibor, poslanec NR SR | Tibor | Gašpar | poslanec NR SR | Budeme hlasovať o bode 27 druhom v poradí prvého pozmeňujúceho návrhu poslanca Galka. | [] | 3,927,699 |
34 | 2004-12-14 | Autorizovaná rozprava | 94 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | J. Jaduš, poslanec: Ja by som sa vo vystúpení pána ministra chcel dotknúť dvoch vecí. Tá prvá vec je tá miera nezamestnanosti, pretože ja si myslím, že tam je zásadný problém v tom, že OECD nám nameralo niečo cez 18, takmer 19-percentnú nezamestnanosť, čiže niet sa čím chváliť, ak hovoríme, že naša metodika nám hovorí o štrnástich, a pritom renomovaná inštitúcia povie, že je to o 5 % viac, čiže tu by som skôr hľadal súlad medzi metodikami a tá nezamestnanosť je katastrofálna, to vieme všetci a nepotrebujeme sa klamať. Čoho sa však chcem viac dotknúť, to je to, že ako minister pán Kaník má povinnosť sa zaoberať všetkými a nevyraďovať niektoré skupiny obyvateľstva zo svojho záujmu, alebo zo záujmu štátu, alebo z povinnosti štátu. A práve preto sa chcem dotknúť ešte raz tej otázky chudoby Rómov, áno, ale nestačí len konštatovať, že sú to zdroje alebo semeniská chudoby, pretože my sme Rómom zobrali peniaze, ale neponúkli žiadnu inú alternatívu. Žijú v regiónoch, v ktorých nieto práce. A jednoducho ak sme im zobrali peniaze, my sme im mali ponúknuť akúsi možnosť na to, aby mohli dôstojne žiť. Veď tie deti za to nemôžu, že ich rodičia nepracujú. A nakoniec ani verejnoprospešné práce nedokážu absorbovať týchto nezamestnaných, pretože v dedinách, kde sú rómske osady, sú tisíce nezamestnaných, poviem to možno hrubo, bielych, ktorí sú mentálne aj fyzicky na tom ďaleko, ďaleko lepšie. Takže my sa nemôžeme zbaviť Rómov, my ich musíme konečne začať riešiť, lebo sú vážnym rizikom pre ostatných. (Vystúpenie prerušené časomierou.) | [
"(Vystúpenie prerušené časomierou.)"
] | 3,887,843 |
3 | 2012-06-26 | Autorizovaná rozprava | 228 | Hreha, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Hreha | poslanec NR SR | Ďakujem. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 65 z 1. júna 2012 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní, gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte hlasovať. | [] | 3,922,782 |
35 | 2014-06-10 | Autorizovaná rozprava | 150 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 35. schôdze. Poprosím pána poslanca Viskupiča, aby uviedol... (Reakcia spravodajcu.) Už je uvedený? Rozprava, ospravedlňujem sa, už bola otvorená rozprava? Aha, tak vás poprosím, pán poslanec, o záverečné slovo. Pán spravodajca, poprosím, aby ste... Čiže rokujeme o rokovacom poriadku, tlač 1002. (Pokračovanie rokovania o n ávrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 1002.) | [
"(Reakcia spravodajcu.)",
"(Pokračovanie rokovania o n ávrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorší... | 4,228,614 |
19 | 2008-01-30 | Autorizovaná rozprava | 187 | V. Mečiar, poslanec: | V | Mečiar | poslanec | Ďalej, v úlohách Národnej rady v čl. 86 ústavy sa hovorí pod písmenom a), že Národná rada je povinná rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky, rokovanie o privatizácii najväčšieho podniku spadá pod toto kritérium, no tak sa nestarajte do toho, prečo sa o tomto tu rokuje. Je to preto, že to ústava ukladá a že sme všetci zástupcovia občanov. Ďalej, pokiaľ ide o vecný charakter pripomienok, súhlasím s vašou kritikou aparátu. Je to spôsobené tým, že tam zostal celý po vás. Keby bol býval zásadným spôsobom vymenený, tak dneska tieto starosti nemáme a máme aj iné pohľady na vec. Ďalej, pokiaľ ide o otázky kvalifikácie jednotlivých inštitútov a riešení. Prosím vás, tam je toľko právnych pochybení, toľko vecí porušenia práva, že sa dostávame dneska do situácie, keď ministrovi hovoríme, že si zmluvou viazaný, štát sa zaviazal dvom súkromným subjektom, vláda že bude zachovávať mlčanlivosť, zaviazala ministra, zriekla sa zvrchovanosti tohto štátu. Kto má na takejto zrade štátu záujmy? Mám o tom, preboha, rokovať a kde je Národná rada? Minister je viazaný mlčanlivosťou, ak začne rozprávať. Nastupuje sankcia podľa práva, lebo porušuje zásadu mlčanlivosti, a nastupuje sankcia takisto hospodárska podľa tejto zmluvy. Kto vytvoril tento idiotský stav, ktorý je v rozpore s právom medzinárodným a vnútroštátnym, ktorým štát sa zaväzuje súkromným subjektom a podriaďuje svoju zvrchovanosť nejakej firme? A pokiaľ tu boli všetky reči okolo poradcu. Ja mám papiere od poradcu, to je druhý kufrík, prosím. Ale pokiaľ ide o tie papiere od poradcu, tak sa nerešpektoval ani jeden návrh poradcu na konanie pre tie tri orgány, preto odmenu poradcu nenazývam odmenou, ale nazývam ju držhubou, ak mi nehovorí o tom, čo v skutočnosti hovorí. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,206,677 |
14 | 2017-03-21 | Autorizovaná rozprava | 84 | Heger, Eduard, poslanec NR SR | Eduard | Heger | poslanec NR SR | Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi len krátko. Som rád, že dneska sa tu odohrala takáto, by som povedal, široká diskusia práve na tento vrátený zákon, že sa to tu preberá z rôznych strán a naozaj odznievajú tu veľmi pádne argumenty, prečo by sme nemali pristúpiť k jednokolovým voľbám. Ja by som to chcel, teda na to len krátko nadviazať možno ešte, čiastočne to tu bolo spomenuté, ale som rád, keď sa veci pomenujú priamo, a myslím si, že je dôležité, aby tu odznelo aj pár čísel, aby sme mohli len vidieť, že to, čo tu kolegovia hovorili, sa vlastne potvrdzuje, a nakoniec veľmi ma zaujala práve spomínaná faktická poznámka pána Pašku, kde vlastne potvrdí to, čo tu za chvíľočku ja budem prezentovať, a priznal vlastne farbu, prečo, prečo sa vlastne prišlo, prečo, prečo takýto zákon o jednokolových voľbách prichádza teraz. Ja by som teda kratučko len vám tak skúsil prezentovať štatistiky alebo teda volebné výsledky z roku 2013 až 2009, kde vyskakuje veľmi zaujímavá črta. A keď si ich pozrieme, tak len krátko vám to skúsim tak vymenovať. Poďme možno najprv do roku 2009 a po jednotlivých krajoch. A čo tam je najdôležitejšie, a to tu spomeniem, je, že vždy poviem vlastne číslo človeka, ktorý bol na prvom mieste v jednokolových voľbách, a potom, kde bolo druhé miesto. V Trnavskom kraji kandidáta alebo vtedy ešte nezávislý, ale vieme, ako, ako sa to nakoniec vyvrbilo s podporou SMER-u, alebo teda sympatizant SMER-u, neskôr už myslím, že kandidát SMER-u 52,99 %, kde druhé miesto bolo 17,69. V Trnavskom kraji to bolo v 2009. 45, nebudem hovoriť tie drobné, verzus druhé miesto 29 %. V Nitrianskom kraji to bolo: prvé miesto 60 %, druhé miesto 26 %. Žilina: prvé miesto 63 %, druhé miesto 20 %. Banská Bystrica: prvé miesto 35, druhé miesto 28. Všetko je to v prospech SMER-u. Prvé miesta, teraz čítam jednotlivé kraje, ktoré boli, kde boli kandidáti SMER-u. Prešovský kraj: prvé miesto 47, druhé miesto 24 %. Košický kraj: prvé miesto 60, druhé miesto 23. Toto bolo v roku 2009. Keď si pozrieme, v roku 2009 mal SMER v tom období preferencie 37,4 %. Strana, ktorá sa nachádzala v tom období na preferencii na druhom mieste, mala 14,4. V roku 2013 tá situácia, myslím, vyzerala nasledovne. Opäť hovorím o všetkých krajoch, pretože tie získal SMER okrem Banskobystrického kraja, ale keď hovoríme o prvom, prvom kole, tak budete vidieť práve kandidátov SMER-u. V Trnavskom kraji to bolo 40 % v roku, 2009 to bolo 52, teraz len 40 %. Čiže vidíme aj tu určitý trend, ako klesajú preferencie, alebo to nie sú preferencie, to sú volebné výsledky, pardon, ospravedlňujem sa. Volebné výsledky a vidíme, že teda je tu pokles. Druhé miesto 18 %. Trenčiansky kraj: 53 %, tam to trošku stúplo, druhé miesto 19 %. Nitra: tiež pokles oproti roku 2009 zo 60 na 46 %, druhé miesto 37 %. Žilina: tiež pokles zo 63 % na 54 %, druhé miesto 28 %. Banskobystrický kraj, tam v 2009. bolo 35, stúplo to na 49 %, ale nakoniec teda tento kandidát, vieme, že nevyhral. Druhé miesto 21 %. V Prešovskom kraji: 53 %, druhé miesto 30 %. Košický kraj: 48 %, druhé miesto 24 %. V roku 2013 taktiež preferencie, teda preferencie SMER-u v tom čase boli okolo 35 % a druhé miesto bolo 12,8 %. Dnes vidíme, prečo tu tieto čísla vypočítavam alebo teda vymenuvávam. Dnes vieme, že SMER má preferencie okolo 25 %, kde druhé miesto, toto sú čísla, ktoré som čerpal z agentúry Focus, je 13,8 %. Ale čo tu vidíme, je, že naozaj jednak tieto čísla tam, kde aj boli predsedovia zvolení v prvom kole, už sa dnes nemusia naplniť, pretože SMER už nemá takú veľkú podporu. Ale v každom prípade im to ešte dosť veľkou mierou zaručuje, že budú v prvom kole na prvom mieste. Toto vlastne vrhá jasný tieň na to, že potrebujeme upraviť pravidlá, potrebujeme upraviť pravidlá tak, aby tí, ktorí sú v čele, aby sme im priblížili cieľ. Prirovnal by som to možno k takej obľúbenej cyklistike na Slovensku, kde si môžeme predstaviť, že sú nejakí, nejaká skupinka, ktorá sa odtrhla od pelotónu, je vo vedení, ale pelotón sa postupne doťahuje na túto skupinku cyklistov, a vidíme, že je možné, že to úplne zrazia a v tom pelotóne ich, teda v cieľovej rovinke ich špurtéri z pelotónu prešprintujú. Čo spravíme? Priblížime cieľ, aby sa pelotón nestihol dotiahnuť. Takto pôsobia, takto vlastne bol aj dneska demaskovaný a dokonca potvrdený aj, aj pánom Paškom ten obraz o jednokolových voľbách. Ja už len môžem zopakovať slová mojich predrečníkov, že, že proste meniť pravidlá súťaže takto blízko pred cieľovou rovinkou, keď vidíme, že by sme to mohli nezvládnuť, že by ten pelotón sa mohol teda na tých odtrhnutých cyklistov dotiahnuť, keď vidíme, že preferencie SMER-u klesajú, keď vidíme, že jednotliví aj kandidáti na župana na druhej strane zase majú ešte dostatočnú, dostatočný predstih a prvé kolo by im zaručilo víťazstvo, tak toto sú presne argumenty, ktoré potvrdzujú, že tento návrh nie je návrhom systémovým, nie je návrhom, ktorý odráža nejakú reáliu aj slovenského, slovenského ľudu, pretože opäť, ako to aj povedal, zopakujem to rád, pán Paška, tak využívame vlastne nastavenie politických síl, ale takto sa proste demokracia, takto sa demokracia nespráva. Pretože naozaj ľudia sú práve frustrovaní aj z takýchto pokusov, z takýchto možno pokryteckých pokusov, kde si chceme udržať politickú silu na ďalších päť rokov vo svojich rukách. Sú znechutení z toho a pridáva to len potom na nedôvere ľudí voči vôbec politickému systému ako takému. Takže to som chcel len na dokreslenie použiť vlastne čísla, aby sme mohli vidieť, ako sa vlastne aj slová mojich predrečníkov potvrdzujú, a to je všetko. Ďakujem. | [] | 4,012,997 |
6 | 2024-01-08 | Autorizovaná rozprava | 274 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Pani poslankyňa Nash. | [] | 3,934,695 |
20 | 2008-04-01 | Autorizovaná rozprava | 57 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo. | [] | 4,140,197 |
15 | 2024-06-26 | Autorizovaná rozprava | 106 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre sociálne veci pána poslanca Michala Stušku, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. | [] | 4,004,051 |
16 | 2011-03-29 | Autorizovaná rozprava | 44 | Poliačik, Martin, poslanec NR SR | Martin | Poliačik | poslanec NR SR | Ďakujem, pán predsedajúci. Ja iba naozaj veľmi krátko. Pán podpredseda, som veľmi rád, že v tak krátkej dobe po tom, čo tu odznelo ráno, môžme nájsť tému, pri ktorej súhlasím s každým slovom, ktoré ste tu povedali. Ako účastník demonštrácie pred bieloruskou ambasádou, v ktorej sme protestovali proti uväzneniu Anastázie Palaženko v Bielorusku a ďalších mladých ľudí z organizácie Molodyj front, čo je sesterská organizácia ODM na Slovensku, a takisto mladých liberálov. Som veľmi rád, že na tejto pôde máme rezolúciu, ktorá sa jasne ohradzuje voči porušovaniu základných demokratických princípov v Bielorusku. Plne ju podporujem a verím, že sila tejto rezolúcie sa premietne aj v konkrétnych diplomatických krokoch Slovenska voči Bielorusku. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 4,039,672 |
23 | 2017-11-29 | Autorizovaná rozprava | 227 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Zelník, nech sa páči. | [] | 4,102,070 |
3 | 2012-06-28 | Autorizovaná rozprava | 301 | Sulík, Richard, poslanec NR SR | Richard | Sulík | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. No, zrejme teda patrím k tým, ktorí pomalšie chápu, oproti veľa hlavičkám, ktoré tu sedia. Tak, skrátka, mne to chápanie ide pomalšie. Rozumieť kolegovi, keď číta ako guľomet, jednoducho mne nie je možné. A ja síce ako môžem namietať iba vtedy, pán predseda, že keď sa text nezhoduje s tým, čo číta, lenže ja to nemám šancu posúdiť, lebo číta príliš rýchlo. A to teda, dovolím si povedať, že ja čítať viem, ale toto jednoducho je príliš rýchlo. Preto ma prekvapila vaša, pomerne primitívna reakcia. Myslím si, že to vôbec nebolo nutné. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,033,072 |
26 | 2011-11-30 | Autorizovaná rozprava | 73 | Hrušovský, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Hrušovský | predseda NR SR | Hlasujeme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 78 za návrh, 1 proti, 63 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Ďakujem pánovi poslancovi Drobovi. A prosím pána poslanca Přidala, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o cestnej doprave, ktorý prerokovávame ako tlač 559. Páni poslanci, dovoľte, aby som na balkóne rokovacej sály privítal delegáciu poslancov srbského parlamentu. (Potlesk.) Páni poslanci, odporúčam, aby sme pristúpili k hlasovaniu o ďalšom prerokovanom vládnom návrhu zákona. Poprosím pána poslanca Janiša – pán poslanec Přidal, pripravte sa, budeme hlasovať o vašom návrhu po hlasovaní – o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokovávame ako tlač 496. Poprosím pána predsedu výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, aby Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému zákonu. Prosím o kľud, páni poslanci. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov , tlač 496.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Potlesk.)",
"(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenske... | 4,104,372 |
60 | 2022-03-17 | Autorizovaná rozprava | 189 | Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR | Richard | Sulík | podpredseda vlády a minister hospodárstva SR | Tak zrejme mám takéto informácie, ale to sú zrovna také, ktoré vám tu nemôžem hovoriť. Ale dokončím teda rýchlo ten plyn. To súvisí aj s tým, že po plyne jednak extrémne stúpol dopyt – a konkrétne zo strany Nemecka. Nemecko má asi 20-krát väčšiu spotrebu elektrickej energie ako my. Odstavili si funkčné atómky, posledné tri ešte tento rok bežia a to chcú odstaviť koncom tohto roka. Zároveň sa zaviazali, že ešte skôr odstavia uhoľné elektrárne, ako to bolo pôvodne plánované. Zároveň výstavba nových veterných vrtúľ nejde tak rýchlo, ako, dokonca v niektorých regiónoch úplne stojí, ako v Bavorsku, no a teda potrebujú o to viac plynu, ale ešte aj tam si strieľajú do kolena a zastavili, blokovali od leta Nord Stream 2. Dnes je to, samozrejme, niečo iné, lebo je vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, ale minulý rok na jeseň sa to kľudne mohlo spustiť, mohli byť tie problémy ďaleko menšie. No a zároveň zvyšujú dopyt po elektrine napríklad tým, že masívne podporujú elektromobilitu, a tým pádom vedia elektrinu reálne vyrobiť z plynu a je tam obrovský dopyt po tom plyne a to ženie cenu hore. A týka sa to aj nás, lebo sme na jednom liberalizovanom unbundlingovom trhu. Riešenia, ktoré sú, SPP vie minimálne pre svojich klientov, ktorých je dve tretiny, vie v rozumnej, v rozumnej dobe a v rozumnej miere forvardovať plyn a toto sa aj celkom darí, a preto sme aj dokázali dať dodatočne tým tzv. domovým kotolniam ponuku, jak sme ju v čase, kedy sme ju dávali, tak viacerí krútili nosom, ale dnes sú vďační za cenu na úrovni 70 eur/MWh vrátane všetkých poplatkov, energetickej dane a DPH. Je to naozaj že priateľská cena v dnešnej dobe. Tak toto sa nám podarilo zachrániť, toto sme urobili. Takisto aj v elektrine. Tam sa podarilo zafixovať na rok ’23 a ’24 dnešnú nízku cenu, ale bavím sa o domácnostiach, 2 mil. domácností odoberá elektrinu a niečo vyše milióna plyn. Nevieme riešiť všetko. Rovno priznávam, toto je mimo dopadu, mimo dosahu vlády, naozaj za svetovú cenu ropy alebo svetovú cenu plynu nemôžeme. Dokážeme preto len v určitých oblastiach cenu stabilizovať a tu sú prvé domácnosti. Domácnosti preto, lebo ony nemajú, majú len veľmi obmedzenú možnosť ten cenový nárast, či už plynu, alebo čohokoľvek, elektriny, posunúť ďalej, nevedia to spraviť. Či už dôchodky, alebo platy, to vždy rastie až dodatočne. A čím viac to rastie, tým viac to rozkrúta... rozkrútava tú inflačnú špirálu. V prípade podnikov je to niečo iné. Tie, ktoré vyrábajú komodity, to znamená veci, čo sú obchodované samostatne na burze, typu oceľ toho a toho typu, tak tam, samozrejme, vie tie zvýšené náklady nejaký US Steel okamžite premietnuť, preto tí sú vysmiati, budú mať, mali minulý rok asi najväčší zisk v histórii. Ale množstvo podnikov to vie. Problém je ten šok, že to cenové zvýšenie príde z mesiaca na mesiac alebo za tri mesiace. A vtedy sa nedokážu tak rýchlo prispôsobiť. Keď raz Tatravagónka vyrába vozne a má zmluvu do roku ’25 a jeden vozeň stojí 100-tisíc a zrazu plechy idú z 500 euro na 1 500 alebo na 2-tisíc tona, tak to musia znášať, ale stále ešte to neznamená, že ľudia zrazu mrznú vo svojich dom... vo svojich bytoch, ale akurát možno bude jeden rok tá spomínaná firma v strate. Je to skrátka z ľudského pohľadu menšia strata, ako keď naozaj nejaký dôchodca že nemá fyzicky na kúrenie, na svietenie. Preto, ak máme trochu možností vo vláde, tak sa venujeme, venujeme sa cenám elektriny a plynu pre domácnosti, to sa snažíme nejak zachrániť. No a potom v krátkosti, pýtali ste sa na tie alternatívy. V prípade ropy situácia je pomerne kľudná, ale ťažšie nahraditeľná, a to preto, lebo jednak ropa tečie z Ruska, tečie niečo viac, ako je priemer. Priemer je tisíc kubických metrov za hodinu. A to tečie a tečie, bolo aj 1 600, od vojny, hovorím. Plus máme na 122 dní zásoby, tam sú veľká časť strategické zásoby štátu, ale je tam aj zásoba Transpetrolu, aj zásoba Slovnaftu, čiže štyri mesiace v pohode. Ale potom, čo by došlo, tak máme riešenie, že prestane tiecť ropa cez Ukrajinu, lebo napríklad bombový útok na potrubie, a vedeli by sme dovážať ropu rus... z Ruska loďou a cez ropovod Adria. Ale ak by úplne vypadla ruská ropa, tak máme problém, ktorý sme v stave riešiť najskôr za dva roky, a bolo by to spojené s investíciami za stovky miliónov eur, a preto aj tie reči, že okamžite sa odstaviť od ruskej ropy a plynu, považujem za nebezpečné. Ďakujem pekne za pozornosť. | [] | 4,122,144 |
6 | 2024-01-19 | Autorizovaná rozprava | 272 | Danko, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Danko | podpredseda NR SR | Poslankyňa Mesterová. | [] | 3,890,974 |
32 | 2021-06-23 | Autorizovaná rozprava | 308 | Bittó Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Bittó Cigániková | poslankyňa NR SR | Ďakujem. Ja len aby bolo všetkým jasné, že reagovať budem, ale až potom na záver, lebo je toho veľa. Ďakujem pekne, nechám priestor iným. | [] | 3,940,115 |
44 | 2014-12-04 | Autorizovaná rozprava | 153 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem pekne pánovi ministrovi. V poradí druhú otázku položila pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová ministrovi kultúry Slovenskej republiky Marekovi Maďaričovi a otázka znie: „Pán minister, poslanci SMER-u – sociálnej demokracie, vašej strany, odmietli môj návrh, aby ste nám objasnili finančné nezrovnalosti v hospodárení Matice slovenskej. Tým znemožnili, aby parlament s vami diskutoval o tom, prečo tento rok poskytujete Matici ako jedinej kultúrnej inštitúcii toho druhu plnohodnotnú dotáciu zo štátneho rozpočtu.“ Nech sa páči pán minister, máte slovo a oznámte ukončenie svojej odpovede. | [] | 4,188,411 |
21 | 2017-10-12 | Autorizovaná rozprava | 274 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pani navrhovateľka? Áno. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková, máte slovo. | [] | 3,971,115 |
42 | 2009-11-03 | Autorizovaná rozprava | 43 | J. Brocka, poslanec: | J | Brocka | poslanec | Hovorili ste aj o eure a citovali ste naše niektoré výroky. No, pani ministerka, problémy s eurom ešte prídu aj k vám, aj na Slovensko. V eurozóne to už vedia a dokonca aj na Slovensku to mnohí vedia, ktorí pre euro a pre silné euro a pre nemožnosť slovenskej vlády napríklad pomáhať slovenskej ekonomike napríklad kurzovými pohybmi, už to vedia a vedia, akým euro problémom je. To, že to časti verejnosti je aj veľkou výhodou v čase hospodárskej krízy, aj v prípade, ja neviem, vášho platu alebo vašich úspor, že to je priaznivé. No áno, o tom vedia aj odborníci, aj laici. Ale v tejto chvíli by som vás poprosil, keby ste boli radšej zdržanliví, lebo problémy eura ešte len prídu. No a keď hovoríte o obrane chudobných, prosím vás, Makyta Púchov, Chemlon Humenné prepustí všetkých zamestnancov. (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,958,482 |
25 | 2021-04-01 | Autorizovaná rozprava | 405 | Sulanová, Magdaléna, poslankyňa NR SR | Magdaléna | Sulanová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Kolegom svojim ďakujem (Zaznievanie gongu.) Budem reagovať len na tie, ktoré považujem za absolútne neprijateľné. Tak po prvé, pán Herák, vy si mýlite dojmy s pojmami, hej? To vám len poviem, nebudem to ďalej komentovať (zaznievanie gongu) a verte, že za predĺženie núdzového stavu nezahlasujem, to je po prvé. Pán Vetrák, viete, ja vám poviem jednu vec. Pandemická komisia, ako aj hlavný hygienik nemajú moju dôveru. A čo ja sa rozprávam, s kým, kde, to do toho vás nič nie je. Je to, je to moje právo. Vy už chcete obmedziť aj právo, aby si niekto, sa rozprával a myslel. Ja mám svoj názor a mám na ten názor právo. Toto sú čo za, za... nechcem povedať, ale neprijateľné poznámky? A keď chcete robiť negatívne opatrenia, tak nerobme negatívne opatrenia. Ja som skutočne tá posledná, ktorá by som chcela z niečoho ja vytĺkať skutočne kapitál. Pán Benčík, ja by som chcela len podotknúť, že, a to som aj zabudla povedať, že nejde tu len o právnický a zdravotnícky problém, ale ide tu ešte aj o ekonomický problém. To hovoril aj pán Vetrák, vy máte len právo, áno, všetko je tu. A to, že ste ma obvinili, že mne nejde o zdravie, no tak to považujem skutočne, neviem, na základe čoho, ja som sa k tomu nevyjadrovala, neviem, na základe čoho si dovoľujete takéto konštatovania. Čo sa týka (zaznievanie gongu), ja by som chcela ešte na pána kolegu Schlosára, že skutočne hovoríte o tom, že občania. Bolo, v posledných dňoch som zachytila zverejnenie prieskumu verejnej mienky, kde Národná rada, dôveryhodnosť Národnej rady a poslancov je na posled... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Zaznievanie gongu.)",
"(zaznievanie gongu)",
"(zaznievanie gongu)",
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,155,006 |
48 | 2021-11-10 | Autorizovaná rozprava | 138 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcia z pléna.) V prvom čítaní nie je dôvod určovať hlasovanie. Hlasovať budeme zrejme pri najbližšom možnom termíne, ale nech sa páči, môže pani spravodajkyňa určiť hlasovanie. | [
"(Reakcia z pléna.)"
] | 4,232,501 |
51 | 2019-10-16 | Autorizovaná rozprava | 270 | Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR | Veronika | Remišová | poslankyňa NR SR | Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, vážený pán špeciálny prokurátor, tak ako o správe generálneho prokurátora, aj o správe špeciálneho prokurátora rokujeme v čase, keď našou spoločnosťou otriasajú kauzy spojené s prokurátormi. V prvom rade chcem skonštatovať, že model špecializovaného trestného súdu a špeciálnej prokuratúry z inštitucionálneho hľadiska je potrebné tieto úrady chrániť pred akoukoľvek snahou o ich oslabenie. Už počas prvej Ficovej vlády sme boli svedkami útoku na špeciálny súd, ktorý vtedy viedol Štefan Harabin ako nominant Mečiarovej HZDS a verejný tlak vtedy likvidácii tejto inštitúcii zabránil. Aj dnes, viac ako predtým, je potrebný verejný záujem a verejný tlak na to, aby tieto inštitúcie viedli čestní ľudia a aby si čestní prokurátori a sudcovia mohli vykonávať nezávisle svoju prácu a nestranne. V tejto súvislosti nadviažem na samotnú správu špeciálneho prokurátora. V úvode konštatuje neobsadené miesta na špeciálnej prokuratúre a opisuje náročné výberové kritériá na miesto prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré majú byť garanciou vybraných odborne zdatných prokurátorov. Z tohto hľadiska je pravdou, že na úrade naozaj pôsobia prokurátori, ktorí v poslednom čase ukázali ochotu ísť aj do ťažkých prípadov previazaných s vládnou mocou, ako napríklad prokurátor Špirko alebo prokurátor Šanta a ďalší. A patrí im za to poďakovanie. A takýchto prokurátorov by sme mali podporovať a mali by sme im držať doslova v boji s mafiou palce. Horšie ale z toho vychádza práve špeciálny prokurátor Kováčik. Pokladám za povinnosť pripomenúť vám nelichotivú bilanciu 61 prípadov ku nula podaných obžalôb, ktorá sa už nejaký čas spája s vaším menom a pôsobením na prokuratúre. Ďalej je tu kauza Bašternák, kedy ste vy osobne odobrili zastavenie vyšetrovania ešte v roku 2014. Opätovne začali kauzu preverovať po mediálnom tlaku až v roku 2016. Dnes je Bašternák právoplatne odsúdený za, podľa odborníkov, triviálny podvod. Ďalej je tu kauza Hlas podobný Ficovi, kauza nelegálneho financovania strany SMER, ktorá dnes nadobúda novú a znovu aktuálnu podobu zmluvy s oligarchami. Tu ste ani len nezačali trestné stíhanie. Potom prípad Gorila a údajné obštrukcie pri vyšetrovaní. Najnovšie podivný vklad hotovosti, z ktorého vyplynulo, že šéf špeciálnej prokuratúry nevie, do akej výšky môžu podľa zákona prebiehať platby v hotovosti. A nakoniec tu máme aj svedeckú výpoveď o vašich údajných kontaktoch s kamarátom Mariana Kočnera Norbertom Bödörom, v prípade ktorého je mimochodom aj aktuálny postup polície a prokuratúry veľmi zvláštny. A ja by som očakávala, že verejnosť dnes dostane odpovede napríklad na otázky, či a aký vzťah máte alebo ste mali s touto osobou. K samotnej správe, k štatistikám kriminality by som sa krátko zastavila pri trestných činoch spáchaných organizovaným zločinom. Je pozitívne, že vykazujete nárast trestne stíhaných osôb, ako aj viacero príkladov stíhania dlhodobo známych zločineckých skupín na Slovensku. Problémom pri týchto štatistikách je, že poviete A, ale nepoviete B. Vidíme to aj na príklade, kedy v správe konštatujete, že, citujem: „V roku 2018 došlo k právoplatnému odsúdeniu 15 členov zločineckej skupiny označovanej ako Okoličányovci, čím sa zavŕšil súdny proces, ktorý trval od roku 2005, a dlhodobo traumatizoval slovenskú spoločnosť. Traja, trom odsúdeným boli uložené tresty odňatia slobody na doživotie, ostatní členovia boli odsúdení na spravidla dlhoročné tresty odňatia slobody.“. Ale tu v správe ste zabudli doplniť, že hlava celej zločineckej skupiny Róbert Okoličány na obrovskú hanbu polície ušiel v deň vynesenia rozsudku, pričom zodpovednosť si doteraz prehadzuje polícia, prokuratúra a súd. A nejde ani zďaleka o prvý prípad, v ktorom ušiel významný člen podsvetia spôsobom, ktorý vzbudzuje oprávnené pochybnosti o záujme našich orgánov skutočne zabezpečiť aj dodanie niektorých zločincov do výkonu trestu. Aj preto by som bola veľmi rada, keby z tohoto miesta sme počuli reálne opatrenia na úrovni efektívnejšej spolupráce polície, prokuratúry a súdov tak, aby k podobným situáciám už nedochádzalo. A som presvedčená, že sebareflexia zo strany špeciálnej prokuratúry a polície je aj z takýchto dôvodov viac ako nevyhnutná. O to zvláštnejšie vyznieva vaše konštatovanie v súvislosti s trestnou vecou úkladnej vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky, kde hovoríte o negatívne vnímanej skutočnosti, že, citujem: „Médiá, ktoré vyšetrovaniu vraždy venovali osobitnú pozornosť, sa prostredníctvom právnych zástupcov poškodených dostávali k získaným dôkazom založeným vo vyšetrovacom súpise a tieto následne publikovali. Prokurátori vykonávajúci dozor nad zákonnosťou v prípravnom konaní v tejto trestnej veci viackrát žiadali médiá o zdržanlivosť a poukazovali na škodlivosť takéhoto konania z hľadiska budúceho dokazovania na súde, avšak neúspešne.“ V tejto súvislosti by som sa vás, pán špeciálny prokurátor, chcela opýtať, ako si predstavujete ideálny vývoj vyšetrovania takejto trestnej veci. Predpokladám, že by to malo byť utajené vyšetrovanie, kde by verejnosť nemala možnosť kontrolovať vážne podozrenia z personálnych presahov na políciu a prokuratúru, pretože vyjadrenia vyznievajú tak, akoby verejný záujem na naozajstnom a dôslednom vyšetrení všetkých aktérov nebol totožný so záujmom vyšetrovacích orgánov, v tomto prípade prokuratúry. A ja som presvedčená, že keby ten verejný tlak nebol, tak mnohé kauzy sa ani nezačnú, neotvoria opätovne a nezačnú sa znovu vyšetrovať. Určite, keby mediálny tlak a tlak verejnosti, médií, opozície nebol, tak kauza Bašternák do dnešného dňa nie je vyšetrená a Bašternák si užíva svoje milióny na slobode. A len vďaka mediálnemu tlaku sa znovu otvára kauza Trnka. A len vďaka zástupcom poškodených a vďaka médiám sa ukázali kontakty obvinených na políciu, prokuratúru a dokonca, sa zdá, aj na súdy. A ja sa pýtam, ako by pokračovalo vyšetrovanie, keby verejnosť o týchto podozreniach nevedela? Pravdepodobne by sa stalo, že by sa to podobalo vyšetrovaniu kauzy Gorila, kde sa menili vyšetrovatelia s nekonečnými obštrukciami, Gorila, ktorá do dnešného dňa nie je riadne vyšetrená. Aj z doteraz zverejnených informácií je práveže zrejmé, že je nutná silná verejná kontrola a informovaná verejnosť, čo zároveň chráni vyšetrovateľov a prokurátorov pred pokusmi mariť vyšetrovanie zo strany mafie a oligarchov. A zároveň vás chcem ubezpečiť, že vyšetrenie vraždy a potrestanie všetkých zainteresovaných je prioritným záujmom, ktorý vnímame my poslanci a ktorý vníma aj verejnosť na Slovensku.
A samozrejme opačný záujem majú strany a osoby, ktoré vy máte namiesto kritiky verejnosti a médií stíhať. Nie je náležité kritizovať verejnosť, nie je náležité kritizovať médiá, je náležité v prvom rade kritizovať zločincov, mafiánov a gaunerov. Osobitnú pozornosť chcem venovať špeciálnej prokuratúre a boju proti korupcii. Zaujal ma predovšetkým argument o tom, že Národná protikorupčná jednotka, teda elitná jednotka, má problémy s dokumentáciou korupcie kvôli nekvalitnej technike, hoci podľa môjho názoru bol donedávna problém Národnej protikorupčnej jednotky skôr v jej samotnom vedení. Je absurdné, ak je prekážkou odhaľovania korupcie v 21. storočí nedostatočná technika. A tu je pozoruhodné konštatovanie špeciálneho prokurátora, že, citujem: „Nie sú výnimočné prípady, kedy iba z dôvodu nekvalitných obrazovo-zvukových záznamov nie je možné na súde preukázať, že naozaj došlo k prevzatiu či odovzdaniu úplatku, nakoľko na zázname nie sú z dôvodu nízkeho rozlíšenia obrazu rozpoznateľné bankovky či identifikovateľné odovzdávané predmety. V takomto prípade potom úsilie orgánov činných v trestnom konaní vychádza nazmar iba kvôli nekvalitnej technike.“ Ja keď si predstavím, že my nalievame milióny, desiatky miliónov eur do nejakých kamier, do nejakých systémov a my nevieme mať v normálnom rozlíšení, zachytiť bankovky a páchateľov, mne, táto situácia mi príde absurdná. Takých, ak táto skutočnosť je prekážkou odhaľovania korupcie, tak ja očakávam ako občan, že ministerstvo vnútra spoločne s vedením policajného zboru aj v súčinnosti s vami, pán špeciálny prokurátor, začne okamžite konať a podnikne všetky potrebné kroky na to, aby sa táto situácia zmenila. A tým špeciálne apelujem na ministerku vnútra Denisu Sakovú, aby namiesto pochybných tendrov a predražených zámerov, ako je napríklad rušenie rodných čísiel, radšej zabezpečila adekvátne vybavenie našim policajným jednotkám. Ani jeden tender, ktorý v súčasnosti ministerstvo vnútra robí, sa netýka týchto prístrojov. Správa sa tiež vyjadruje k nízkej ochote ľudí oznamovať korupciu. Aj viackrát som od vás zaznamenala vyjadrenie smerom k verejnosti, tu budem citovať zo správy: „Dôvodom neoznamovania korupcie zo strany či už fyzických alebo právnických osôb tak môže byť obojstranná výhodnosť korupčného vzťahu, obava z trestného stíhania, vnútorná akceptácia úplatkov, vyplývajúca z historického vývoja, nedôvera v orgány činné v trestnom konaní, správne, a súdy.“. Hlavne konštatovanie nedôvery v orgány činné v trestnom konaní a súdy vítam. Zároveň by som však vyžadovala oveľa väčšiu mieru sebareflexie od predstaviteľov prokuratúry a predovšetkým od vás ako špeciálneho prokurátora, či náhodou práve vaša osoba nie je pre občanov dôvodom na nedôveru v prácu prokuratúry. A zároveň tu by som mohla dlho hovoriť o prípadoch ľudí, ktorí mali tú odvahu, korupciu nahlásili, mnohých z nich poznám osobne, a dopadli veľmi zle – šikana na pracovisku, vyhrážky, vyhodenie z práce, či dokonca účelové trestné stíhania. Mimochodom disciplinárne bol stíhaný aj prokurátor Špirko, ktorý si dovolil hovoriť o podozreniach z obrovských daňových podvodov, kde mali byť namočení aj dvaja vrcholoví politici SMER-u. V podobnom duchu sa dajú hodnotiť aj spomínané aktivity prokuratúry v prevencii boja proti korupcii vo vzťahu k mladej generácii. Som presvedčená, že najefektívnejšia preventívna aktivita je osobná dôveryhodnosť a práca každého jedného prokurátora. Mladí ľudia dnes si veľmi ľahko vedia nájsť všetky informácie, všetky nevyšetrené kauzy SMER-u a našich ľudí. S čím však môžem súhlasiť, je konštatovanie špeciálneho prokurátora o tom, že operatívna a analytická činnosť polície sa však iba veľmi okrajovo a s malou efektivitou zameriava na odhaľovanie komplikovaných korupčných schém pri verejných obstarávaniach, vybavovaní dotácií z rozpočtu Slovenskej republiky a EÚ, verejných zákazkách s vysokou hodnotou a v obdobných závažných veciach, kde dochádza k obrovskému plytvaniu s verejnými financiami. Na to upozorňujeme opakovane. Podávali sme podnety aj na Úrad pre verejné obstarávanie a v tomto skutočne má polícia veľké rezervy. Napriek tomu sa mi javí rétorika prokuratúry ako značne alibistická aj preto, že mnohokrát nie je podkladom na vyšetrovanie len nevyhnutná práca policajných analytikov. V roku 2017, keď prepukol eurofondový škandál, ktorý bol historicky najväčší škandál, aký sme na Slovensku mali, na školstve, ukázalo sa, že polícia vedela o podozreniach z korupcie v tomto prípade minimálne už celý jeden rok. Odvtedy ubehli ďalšie dva roky. Medzičasom pochybenia skonštatoval Najvyšší kontrolný úrad, ale zo strany polície ani prokuratúry sa neudialo nič. Začiatkom roka som teda podala trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru, nakoľko ani polícia ani prokuratúra jednoducho nemali záujem konať z úradnej povinnosti a napriek množstvu závažných podozrení. V správe poukazujete aj na nedostatočnú spoluprácu s inými štátnymi inštitúciami, napríklad s Najvyšším kontrolným úradom, ale je pritom, ja správy NKÚ čítam veľmi pozorne a vo viacerých prípadoch práve Najvyšší kontrolný úrad už dávno upozorňoval na vážne podozrenia pri čerpaní eurofondov, napríklad pri podivných dotáciách na Pôdohospodárskej platobnej agentúre. A práve v čase, keď ministerstvu šéfoval nominant SMER-u Jahnátek. A ani v tejto veci nemáme žiadne informácie o tom, že by polícia a prokuratúra niečo začali vyšetrovať, vyšetrili a došetrili. Zároveň by som chcela pripomenúť, že prehadzovanie zodpovednosti na políciu špeciálny prokurátor používa pravidelne. Keď sme analyzovali správy špeciálneho prokurátora za rok 2015 v súvislosti so slabými výsledkami v boji proti korupcii, tak tam sa konštatuje, že polícia nevyvíja dostatočnú aktivitu, a to najmä v operatívnych zložkách, odhaľovaniu korupčnej trestnej činnosti neprospieva ani nízka dôvera občanov vo vzťahu k justícii, prokuratúre a polícii. Namieste je otázka, či za tie roky prokuratúra iniciatívne boj proti korupcii zlepšovala, alebo sa obmedzila len na každoročné takmer identické konštatovanie do výročných správ. Posledná oblasť, ku ktorej sa chcem vyjadriť, sú korupčné trestné činy policajtov, ktoré sa spomínajú v správe. Ide o prípady, ktoré sú síce dôležité, ale z pohľadu veľkej korupcie sú skôr lokálne. Verejnosť intenzívne zaujíma, ako sa vyšetrili podozrenia z možnej korupcie aj policajtov v prípade IT-tendrov, ktoré vyšetroval prokurátor Špirko, až kým teda nebol od prípadu odstavený. Ľudí zaujíma, ako je možné torpédovanie káuz Gorila, Hlas podobný Ficovmu a ďalšie. A z pohľadu korupčnej a inej trestnej činnosti policajtov verejnosť mimoriadne zaujíma prípad nezákonných lustrácií a sledovaní Jána Kuciaka a ďalších novinárov, vynášanie informácií z policajných vyšetrovaní, prepojenie dôstojníkov policajného zboru na nemenovaných oligarchov a tiež zaujímavý prípad bývalých vyšetrovateľov, ktorí pri vyšetrovaní ekonomickej trestnej činnosti vždy rozhodli náhodou v prospech Mariana Kočnera. Mimochodom v tejto veci som podala podnet aj na Úrad inšpekčnej služby ministerstva vnútra a zaujímala by ma teda kvalita a intenzita spolupráce a prokurátorského dozoru v prípadoch, ktoré inšpekcia vyšetruje. Na záver chcem reflektovať na upozornenia, ktoré špeciálny prokurátor uviedol v súvislosti s praktickými problémami, ako je napríklad problém kapacitných možností polície s nedostatkom prekladateľov, nedostatku skutočne efektívneho a funkčného finančného vyšetrovania, problému odčerpávania majetku, ktorý by mal prepadnúť v prospech štátu prostredníctvom exekúcií na základe fiktívnych pohľadávok. Tak isto pripomienku z praxe Úradu špeciálnej prokuratúry a špecializovaného trestného súdu k tomu, že najzávažnejšie korupčné trestné činy sa darí doposiaľ preukazovať často iba ako prečin nepriamej korupcie a navrhované opatrenia na to beriem ako podnetné. Ale v každom prípade zo strany špeciálnej prokuratúry potrebujeme razantné kroky na očistu celého prokurátorského stavu. Ďakujem. | [] | 4,192,308 |
16 | 2011-03-30 | Autorizovaná rozprava | 60 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | Panie poslankyne, páni poslanca, prepáčte, pán spoločný spravodajca, poprosím o kľud v rokovacej sále. | [] | 4,203,092 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.